{"id": "vr15345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15345", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Už boli takéto pokusy napr. v Maďarsku (zákaz bannerov v parlamente, pozn.), kde takéto niečo prešlo. Potom sa poslanci maďarského parlamentu obrátili na Európsky súd pre ľudské práva a uspeli - Vašečka", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky súd pre ľudské práva (\"ESĽP\") rozhodoval o porušení slobody prejavu v maďarskom parlamente, pričom sa rozhodnutie týkalo primeranosti zásahu do práv sťažovateľov v súvislosti s vyvesením transparentu. Z toho dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európsky súd pre ľudské práva (\"ESĽP\") rozhodoval o porušení slobody prejavu v maďarskom parlamente, pričom sa rozhodnutie týkalo primeranosti zásahu do práv sťažovateľov v súvislosti s vyvesením transparentu. Z toho dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-01", "analysis_sources": {"text": ["novelu rokovacieho poriadku", "Karácsony a ostatní v. Maďarsko", "‘FIDESZ [the governing party]. You steal, you cheat and you lie.’", "Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd", ".pdf"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6025", "https://lovdata.no/static/EMDN/emd-2013-042461-2.pdf", "http://www.humanrightseurope.org/2014/09/hungary-opposition-mps-await-strasbourg-judgement-on-parliamentary-disruption-human-rights-complaint/", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "file:///C:/Users/Paulina/Downloads/CASE%20OF%20KAR-CSONY%20AND%20OTHERS%20v.%20HUNGARY.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:40.968536+00:00"}
{"id": "vr15677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15677", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...že som mal možnosť minulý týždeň prijať brazílsku pani veľvyslankyňu so štyrmi spoločnosťami, ktoré fungujú práve v oblasti Spiša.", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Stretnutie Petra Pellegriniho s brazílskou veľvyslankyňou Susanou Kleenbank a delegáciou brazílskych podnikateľov z regiónu Spiš sa odohralo, podľa tlačovej správy Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, 17. januára večer. Na stretnutí sa za slovenskú stranu zúčastnil aj tajomník Ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz. Tlačová správa spomína len zástupcov troch spoločností. Konkrétne ide o firmy Embraco, Rudolph Usinados a CRW. O stretnutí sme vyžiadali informácie z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, obdržali sme nasledujúcu odpoveď : \"Na stretnutí boli 4 predstavitelia brazílskych spoločností, podnikajúcich na Slovensku. Ako uvádza TSdvaja patrili do skupiny Embraco. Spoločnosti sú definované v tlačovej správe ako uvádzate .\" Keďže išlo o štyroch predstaviteľov a nie štyri firmy, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nEmbraco Slovakia s.r.o. je najväčšou a zároveň najstaršou zo spoločností prítomných na stretnutí. V Spišskej Novej Vsi pôsobí od roku 1997 a dnes zamestnáva vyše 2 300 ľudí, čo ho robí najväčším zamestnávateľom v regióne. Venuje sa výrobe hermetických kompresorov a čerpadiel, ktoré potom dodáva najmä automobilkám. Na začiatku roku 2016 rozšírilo svoju pôsobnosť aj do Košíc, keď otvorilo svoje podporné centrum Global Business Support. Podľa vlastných slov si tu v novembri našlo prácu už 77 osôb a toto číslo by malo stúpať. Embraco, však začiatkom decembra pritiahlo aj negatívnu pozornosť , keď sa stalo v Spišskej Novej Vsi cieľom protestov proti nízkym platom jeho zamestnancov. Zamestnancom sa nepáčilo avizované šesť percentné zvýšenie miezd, čo je podľa nich nedostačujúce.\n\nFirmy Rudolph Usinados a CRW sú menšie. Obe sídlia podobne ako Embraco v Spišskej Novej Vsi a podľa portálu Finstat ( Rudolph Usinados , CRW ) zamestnávajú pod sto zamestnancov. Prvá menovaná je výrobcom mechanických komponentov, hlavne hliníkových a kovových dielov, ktoré majú využitie najmä v automobilovom priemysle. CRW je výrobcom plastových komponentov a taktiež dodávateľom automobiliek.", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie Petra Pellegriniho s brazílskou veľvyslankyňou Susanou Kleenbank a delegáciou brazílskych podnikateľov z regiónu Spiš sa odohralo, podľa tlačovej správy Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, 17. januára večer. Na stretnutí sa za slovenskú stranu zúčastnil aj tajomník Ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz. Tlačová správa spomína len zástupcov troch spoločností. Konkrétne ide o firmy Embraco, Rudolph Usinados a CRW. O stretnutí sme vyžiadali informácie z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, obdržali sme nasledujúcu odpoveď : \"Na stretnutí boli 4 predstavitelia brazílskych spoločností, podnikajúcich na Slovensku. Ako uvádza TSdvaja patrili do skupiny Embraco. Spoločnosti sú definované v tlačovej správe ako uvádzate .\" Keďže išlo o štyroch predstaviteľov a nie štyri firmy, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Embraco Slovakia s.r.o. je najväčšou a zároveň najstaršou zo spoločností prítomných na stretnutí. V Spišskej Novej Vsi pôsobí od roku 1997 a dnes zamestnáva vyše 2 300 ľudí, čo ho robí najväčším zamestnávateľom v regióne. Venuje sa výrobe hermetických kompresorov a čerpadiel, ktoré potom dodáva najmä automobilkám. Na začiatku roku 2016 rozšírilo svoju pôsobnosť aj do Košíc, keď otvorilo svoje podporné centrum Global Business Support. Podľa vlastných slov si tu v novembri našlo prácu už 77 osôb a toto číslo by malo stúpať. Embraco, však začiatkom decembra pritiahlo aj negatívnu pozornosť , keď sa stalo v Spišskej Novej Vsi cieľom protestov proti nízkym platom jeho zamestnancov. Zamestnancom sa nepáčilo avizované šesť percentné zvýšenie miezd, čo je podľa nich nedostačujúce.", "Firmy Rudolph Usinados a CRW sú menšie. Obe sídlia podobne ako Embraco v Spišskej Novej Vsi a podľa portálu Finstat ( Rudolph Usinados , CRW ) zamestnávajú pod sto zamestnancov. Prvá menovaná je výrobcom mechanických komponentov, hlavne hliníkových a kovových dielov, ktoré majú využitie najmä v automobilovom priemysle. CRW je výrobcom plastových komponentov a taktiež dodávateľom automobiliek."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Embraco", "otvorilo", "novembri", "pozornosť", "Rudolph Usinados", "CRW", "Rudolph Usinados", "CRW"], "url": ["https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/peter-pellegrini-rokoval-o-rozvoji-investicii-z-brazilie-aj-o-oblasti-inovacii-a-vyskumu/index.html", "http://www.embraco.sk/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/386131-embraco-otvorilo-v-kosiciach-centrum-zdielanych-sluzieb/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/20386555/v-podpornom-centre-embraca-pracuju-hlavne-ludia-z-regionu.html", "http://spis.korzar.sme.sk/c/20398917/protest-na-spisi-za-vyssie-mzdy-vo-firme-embraco-bojovali-stovky-ludi.html", "http://www.rudolph.com.br/sk/", "http://www.crwplasticos.com/en/unidades/crwslovakia/", "https://www.finstat.sk/36582514", "https://www.finstat.sk/36580635"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:32.734164+00:00"}
{"id": "vr17306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17306", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "..zrušiť špeciálny odvod (odvodová odpočítateľná položka) do zdravotnej zo strany zamestnancov (...) 16,50 to bolo predtým a teraz 48.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie zaviedla druhá vláda Roberta Fica 1. januára 2015. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabo zarábajúcich zamestnancov. Odvodová odpočítateľná položka nie je fixne stanovenou sumou, závisí od výšky mzdy zamestnanca, preto ju nemožno zovšeobecňovať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie zaviedla druhá vláda Roberta Fica 1. januára 2015. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabo zarábajúcich zamestnancov. Odvodová odpočítateľná položka nie je fixne stanovenou sumou, závisí od výšky mzdy zamestnanca, preto ju nemožno zovšeobecňovať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["poistenie", "580/2004 Z. z", "vzťahovať", "uvádza", "Výpočet"], "url": ["https://vzdravotnictve.sk/odvodova-odpocitatelna-polozka-zo-zdravotneho-poistenia-pre-zamestnavatela-sa-zrusi/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580", "http://www.mup.sk/33/odpocitatelna-polozka-na-zdravotne-poistenie-v-roku-2018-uniqueiduchxzASYZNYgghOvcPhx_PzJrS-dlmvljAfKtmfKBkk/", "http://www.mup.sk/33/odpocitatelna-polozka-na-zdravotne-poistenie-v-roku-2018-uniqueiduchxzASYZNYgghOvcPhx_PzJrS-dlmvljAfKtmfKBkk/", "http://www.mup.sk/33/odpocitatelna-polozka-na-zdravotne-poistenie-v-roku-2018-uniqueiduchxzASYZNYgghOvcPhx_PzJrS-dlmvljAfKtmfKBkk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:43.055445+00:00"}
{"id": "vr31113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31113", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na Slovensku chýba „inovačná kultúra“. Svedectvom toho sú jedny z najnižších investícií v pomere k HDP (0,5 %) v rámci krajín EÚ aj OECD.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré sa nachádzajú na konci zoznamu krajín EÚ, čo sa týka investovania do vedy a výskumu. Ročne investuje SR do tejto oblasti iba okolo 0.5% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré sa nachádzajú na konci zoznamu krajín EÚ, čo sa týka investovania do vedy a výskumu. Ročne investuje SR do tejto oblasti iba okolo 0.5% HDP."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["investuje"], "url": ["http://www.stuba.sk/new/generate_page.php?page_id=4919"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:52.356607+00:00"}
{"id": "vr36632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36632", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som, iba chcem povedať jednu vetu, ktorú presne pred rokom zhruba Daniel Lipšic povedal. Povedal: považujem za neprístupné, aby ktorýkoľvek občan, ktorejkoľvek krajiny sa stal predmetom pokusu zo strany policajného zboru, ktorý ohrozí jeho bezpečnosť a je neprípustné, aby sa minister vnútra skrýval pred médiami 3 dni, ak má aspoň štipku charakteru, tak odstúpi.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR uvádza: \"Považuje za neprístupné, aby sa ktorýkoľvek nič netušiaci občan SR stal predmetom pokusu zo strany polície, pokusu, ktorý ohrozuje jeho bezpečnosť,\" tvrdí Daniel Lipšic. Táto akcia podľa jeho slov svedčí o systémových pochybeniach, ale aj o individuálnom zlyhaní ministra. \"Ten chcel kauzu najskôr zatĺcť, potom sa skrýval pred médiami. Keď ten škandál priznal, snažil sa hodiť vinu na iných - na psovoda, írsku políciu, pilota, samolepiaci ruksak, či bývalú vládu,\" konštatoval.\"", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR uvádza: \"Považuje za neprístupné, aby sa ktorýkoľvek nič netušiaci občan SR stal predmetom pokusu zo strany polície, pokusu, ktorý ohrozuje jeho bezpečnosť,\" tvrdí Daniel Lipšic. Táto akcia podľa jeho slov svedčí o systémových pochybeniach, ale aj o individuálnom zlyhaní ministra. \"Ten chcel kauzu najskôr zatĺcť, potom sa skrýval pred médiami. Keď ten škandál priznal, snažil sa hodiť vinu na iných - na psovoda, írsku políciu, pilota, samolepiaci ruksak, či bývalú vládu,\" konštatoval.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=45585"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:49.593926+00:00"}
{"id": "vr38208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38208", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...jednoducho za dva roky bol ten schodok mínus 8%...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 bol schodok 8%, v roku 2010 bol deficit 7,9%. (Pre doplnenie rok 2008 2,1%, podľa údajov Eurostatu (.pdf)).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 bol schodok 8%, v roku 2010 bol deficit 7,9%. (Pre doplnenie rok 2008 2,1%, podľa údajov Eurostatu (.pdf))."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:16.871292+00:00"}
{"id": "vr17226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17226", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V prípade Trebišova je to zo 49% na 71% a v prípade Krompachov je to dnes až 76% objasnenosť.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy o stave kriminality a páchania trestnej činnosti bolo v Trebišove za rok 2016 (najaktuálnejšie informácie, pozn.) objasnených 72,57 % trestných činov ( .pdf , s. 3). Aktuálne informácie o kriminalite v Krompachoch sa nám nepodarilo dohľadať. Z tohto dôvodu výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Kaliňák neuvádza, s ktorým rokom súčasnú kriminalitu v Trebišove porovnáva. Podľa štatistík trebišovského policajného zboru sa objasnenosť trestnej činnosti dlhodobo drží na dobrej úrovni. Pre lepší prehľad uvádzame percento objasnenosti za roky 2012 až 2016 v tabuľke. Krompachy sa stali známymi v súvislosti s tlačovkou Róberta Kaliňáka zo dňa 11. januára 2018. Kaliňák na nej predstavil nové opatrenia v boji s kriminalitou v rómskych osadách. Plánované je zvýšenie kompetencií policajného zboru, vznik občianskych hliadok a integrovaných policajných centier v krízových lokalitách.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy o stave kriminality a páchania trestnej činnosti bolo v Trebišove za rok 2016 (najaktuálnejšie informácie, pozn.) objasnených 72,57 % trestných činov ( .pdf , s. 3). Aktuálne informácie o kriminalite v Krompachoch sa nám nepodarilo dohľadať. Z tohto dôvodu výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Kaliňák neuvádza, s ktorým rokom súčasnú kriminalitu v Trebišove porovnáva. Podľa štatistík trebišovského policajného zboru sa objasnenosť trestnej činnosti dlhodobo drží na dobrej úrovni. Pre lepší prehľad uvádzame percento objasnenosti za roky 2012 až 2016 v tabuľke. Krompachy sa stali známymi v súvislosti s tlačovkou Róberta Kaliňáka zo dňa 11. januára 2018. Kaliňák na nej predstavil nové opatrenia v boji s kriminalitou v rómskych osadách. Plánované je zvýšenie kompetencií policajného zboru, vznik občianskych hliadok a integrovaných policajných centier v krízových lokalitách."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "opatrenia"], "url": ["http://www.trebisov.sk/userimages/files/msz_materialy/2017/05/msz_2017_05_12.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/454303-kalinak-predstavil-novy-zakon-o-romskej-kriminalite/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:50.255933+00:00"}
{"id": "48258", "numeric_id": 48258, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48258", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Nikto sa nás nič nepýtal, keď ukrajinskí nacisti zaživa upálili desiatky ľudí v Dome odborov v Odese.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Požiar Domu odborov bol výsledkom stupňujúceho sa násilia a pouličných bitiek v meste Odesa medzi pro-ukrajinskými aktivistami za ukrajinskú jednotu a pro-ruskými aktivistami za federáciu. Súčasťou ukrajinskej strany boli futbaloví fanúšikovia, vrátane tzv. „ultras” a členov Pravého sektora, protestného hnutia ultranacionalistických skupín v Ukrajine. Obe strany konfliktu sa správali násilne. Konflikt vedúci k požiaru spustil útok pro-ruských aktivistov na pochod ukrajinských aktivistov. Požiar sa začal zrejme v dôsledku hádzania molotovových kokteilov, ktoré používali obe strany konfliktu. Kvôli tejto skutočnosti nie je možné určiť, ktorá strana oheň založila. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nKonflikt vedúci k požiaru v Dome odborov v Odese sa udial 2. mája 2014. Pri úvodnom konflikte zomrelo 6 ľudí, v dôsledku požiaru zahynulo 42 ľudí. V tomto období v krajine prebiehala revolúcia, ktorá viedla k zmene vlády a skončila sa anexiou Krymu Ruskom a pretrvávajúcou vojnou na juhovýchode Ukrajiny.\n\nSkupina „2. máj“, skladajúca sa z 13 miestnych expertov (novinárov, bývalých policajtov a iných), prešetrila dostupné video materiály, forenzné správy, aby sa pokúsila zrekonštruovať udalosti vedúce k požiaru. Po skončení vyšetrovania skupina 2. máj vydala film, ktorý udalosti v Odese rekonštruuje.\n\nSkupina 2. máj, spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Radou Európy (. pdf , s. 12) zhodne tvrdia, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom pro-ruských aktivistov na pokojný pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Pochod organizovali fanúšikovia futbalových tímov Černomorec Odesa a Metalist Charkov, ktorí proti sebe v ten večer hrali zápas (. pdf , s. 7).\n\nKonflikt medzi dvoma skupinami vypukol v centre mesta, trval niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane, zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli pro-ruskí aktivisti a dvaja pro-ukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt pripravení dopredu, čo potvrdzuje aj monitorovacia správa OHCHR ( pdf ., s. 9). Účastníci oboch strán mali na sebe masky, prilby, niektorí boli aj ozbrojení.\n\nViaceré zdroje vyvracajú informácie o tom, že by ukrajinskí nacionalisti nahnali ľudí do budovy Odborov a upálili ich zaživa. Túto verziu vyvracia napríklad Centrum pre analýzu európskej politiky ( CEPA ). Monitorovacia správa OHCHR z júna 2014 uvádza, že časť pro-ruských aktivistov utiekla z miesta, kde sa konflikt začal, do nákupného centra, prenasledovaná pro-ukrajinskými aktivistami. Neskôr sa obe skupiny presunuli na námestie Kulikovo pole, kde ukrajinskí podporovatelia podpálili tábory druhej skupiny, ktoré tam stáli niekoľko mesiacov, odkedy sa začala revolúcia v krajine. Následne sa pro-ruskí oponenti schovali v blízkej budove Odborov a obe skupiny po sebe začali hádzať zápalné fľaše. Správa OHCHR z júna 2014 taktiež pripisuje požiar obom skupinám konfliktu, nemenuje ako vinníka jednotlivú skupinu (. pdf , s. 10). Podľa správy Rady Európy neboli nájdené žiadne dôkazy o tom, že by bol požiar vopred plánovaný, ani o použití toxických látok (. pdf , s. 31).\n\nVýrok je založený na informovaní zo strany Ruska. Ruskí štátni predstavitelia prirovnali udalosti k nacistickým vojnovým zločinom a v ruských štátnych médiách je udalosť opisovaná ako „ fašistický masaker “. Nepokoje vedúce k požiaru pripísali pravicovým radikálom a nacionalistom a taktiež pravicovým futbalovým fanúšikom z pro-ukrajinskej strany.\n\nZdroje sa zhodujú ( CoE (s. 12), KHPG ), že hlavná chyba bola na strane policajných a hasičských zložiek; na tento faktor sa zameralo aj vyšetrovanie súdu. Monitorovacia správa OHCHR (. pdf , s. 5) upozornila na niekoľko nejasností, predovšetkým prečo obe zložky nereagovali adekvátne alebo reagovali príliš pomaly. Podľa skupiny 2. máj informácie naznačujú, že Štátna správa pre mimoriadne situácie, ktorá bola zodpovedná za hasenie požiaru, nesprávne vyhodnotila situáciu a hasiči nedokázali zabrániť úmrtiam v dôsledku plameňov a vdýchnutia dymu. Hasičský zbor, ktorého základňa je vzdialená 650 metrov od Domu Odborov, prišiel 45 minút po prijatí prvého telefónátu o požiari (. pdf , s. 10).\n\nNa základe skúmania dostupných materiálov Skupina 2. máj konštatovala, že polícia mala dostatok času vytvoriť na námestí Kulikovo pole policajný kordón a zabrániť eskalácii konfliktu, ale nestalo sa tak.", "analysis_paragraphs": ["Požiar Domu odborov bol výsledkom stupňujúceho sa násilia a pouličných bitiek v meste Odesa medzi pro-ukrajinskými aktivistami za ukrajinskú jednotu a pro-ruskými aktivistami za federáciu. Súčasťou ukrajinskej strany boli futbaloví fanúšikovia, vrátane tzv. „ultras” a členov Pravého sektora, protestného hnutia ultranacionalistických skupín v Ukrajine. Obe strany konfliktu sa správali násilne. Konflikt vedúci k požiaru spustil útok pro-ruských aktivistov na pochod ukrajinských aktivistov. Požiar sa začal zrejme v dôsledku hádzania molotovových kokteilov, ktoré používali obe strany konfliktu. Kvôli tejto skutočnosti nie je možné určiť, ktorá strana oheň založila. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Konflikt vedúci k požiaru v Dome odborov v Odese sa udial 2. mája 2014. Pri úvodnom konflikte zomrelo 6 ľudí, v dôsledku požiaru zahynulo 42 ľudí. V tomto období v krajine prebiehala revolúcia, ktorá viedla k zmene vlády a skončila sa anexiou Krymu Ruskom a pretrvávajúcou vojnou na juhovýchode Ukrajiny.", "Skupina „2. máj“, skladajúca sa z 13 miestnych expertov (novinárov, bývalých policajtov a iných), prešetrila dostupné video materiály, forenzné správy, aby sa pokúsila zrekonštruovať udalosti vedúce k požiaru. Po skončení vyšetrovania skupina 2. máj vydala film, ktorý udalosti v Odese rekonštruuje.", "Skupina 2. máj, spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Radou Európy (. pdf , s. 12) zhodne tvrdia, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom pro-ruských aktivistov na pokojný pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Pochod organizovali fanúšikovia futbalových tímov Černomorec Odesa a Metalist Charkov, ktorí proti sebe v ten večer hrali zápas (. pdf , s. 7).", "Konflikt medzi dvoma skupinami vypukol v centre mesta, trval niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane, zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli pro-ruskí aktivisti a dvaja pro-ukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt pripravení dopredu, čo potvrdzuje aj monitorovacia správa OHCHR ( pdf ., s. 9). Účastníci oboch strán mali na sebe masky, prilby, niektorí boli aj ozbrojení.", "Viaceré zdroje vyvracajú informácie o tom, že by ukrajinskí nacionalisti nahnali ľudí do budovy Odborov a upálili ich zaživa. Túto verziu vyvracia napríklad Centrum pre analýzu európskej politiky ( CEPA ). Monitorovacia správa OHCHR z júna 2014 uvádza, že časť pro-ruských aktivistov utiekla z miesta, kde sa konflikt začal, do nákupného centra, prenasledovaná pro-ukrajinskými aktivistami. Neskôr sa obe skupiny presunuli na námestie Kulikovo pole, kde ukrajinskí podporovatelia podpálili tábory druhej skupiny, ktoré tam stáli niekoľko mesiacov, odkedy sa začala revolúcia v krajine. Následne sa pro-ruskí oponenti schovali v blízkej budove Odborov a obe skupiny po sebe začali hádzať zápalné fľaše. Správa OHCHR z júna 2014 taktiež pripisuje požiar obom skupinám konfliktu, nemenuje ako vinníka jednotlivú skupinu (. pdf , s. 10). Podľa správy Rady Európy neboli nájdené žiadne dôkazy o tom, že by bol požiar vopred plánovaný, ani o použití toxických látok (. pdf , s. 31).", "Výrok je založený na informovaní zo strany Ruska. Ruskí štátni predstavitelia prirovnali udalosti k nacistickým vojnovým zločinom a v ruských štátnych médiách je udalosť opisovaná ako „ fašistický masaker “. Nepokoje vedúce k požiaru pripísali pravicovým radikálom a nacionalistom a taktiež pravicovým futbalovým fanúšikom z pro-ukrajinskej strany.", "Zdroje sa zhodujú ( CoE (s. 12), KHPG ), že hlavná chyba bola na strane policajných a hasičských zložiek; na tento faktor sa zameralo aj vyšetrovanie súdu. Monitorovacia správa OHCHR (. pdf , s. 5) upozornila na niekoľko nejasností, predovšetkým prečo obe zložky nereagovali adekvátne alebo reagovali príliš pomaly. Podľa skupiny 2. máj informácie naznačujú, že Štátna správa pre mimoriadne situácie, ktorá bola zodpovedná za hasenie požiaru, nesprávne vyhodnotila situáciu a hasiči nedokázali zabrániť úmrtiam v dôsledku plameňov a vdýchnutia dymu. Hasičský zbor, ktorého základňa je vzdialená 650 metrov od Domu Odborov, prišiel 45 minút po prijatí prvého telefónátu o požiari (. pdf , s. 10).", "Na základe skúmania dostupných materiálov Skupina 2. máj konštatovala, že polícia mala dostatok času vytvoriť na námestí Kulikovo pole policajný kordón a zabrániť eskalácii konfliktu, ale nestalo sa tak."], "analysis_date": "2022-03-06", "analysis_sources": {"text": ["bol", "boli", "hnutia", "začal", "Kvôli", "zomrelo", "zahynulo", "skladajúca", "vydala", "Skupina", "Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva", "pdf", "pdf", "vypukol", "zomrelo", "prišla", "pdf", "CEPA", "stáli", "pdf", "pdf", "prirovnali", "fašistický masaker", "nacionalistom", "CoE", "KHPG", "zameralo", "pdf", "Podľa", "pdf", "skúmania"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2015/apr/30/there-was-heroism-and-cruelty-on-both-sides-the-truth-behind-one-of-ukraines-deadliest-days", "https://www.bbc.com/news/world-europe-27275383#:~:text=The%20group%20gathered,of%20the%20public.", "https://www.bbc.com/news/world-europe-27173857", "https://www.theguardian.com/world/2015/apr/30/there-was-heroism-and-cruelty-on-both-sides-the-truth-behind-one-of-ukraines-deadliest-days#:~:text=In%20a%20running%20confrontation%2C%20both%20sides%20threw%20molotov%20cocktails%2C%20one%20of%20which%20set%20alight%20a%20makeshift%20barricade%20in%20the%20foyer", "https://cepa.org/russias-lie-machine-fans-flames-of-odessa-massacre/#:~:text=All%20independent%20reports%20agree%20that%20with%20Molotov%20cocktails%20being%20thrown%20both%20at%20and%20from%20the%20building%2C%20it%20is%20impossible%20to%20determine%20the%20source%20of%20the%20fire%20which%20caused%20the%20death%20of%2042%20pro%2DRussian%20activists.", "https://khpg.org/en/1407453894#:~:text=six%20people%20who%20died%20(all%20of%20gunshot%20wounds)%20before%20the%20fire", "https://cepa.org/russias-lie-machine-fans-flames-of-odessa-massacre/#:~:text=the%20fire%20which%20caused%20the%20death%20of%2042%20pro%2DRussian%20activists.", "https://www.theguardian.com/world/2015/apr/30/there-was-heroism-and-cruelty-on-both-sides-the-truth-behind-one-of-ukraines-deadliest-days#:~:text=2%20May%20Group%2C%20an%20organisation%20of%2013%20local%20experts%20investigating%20the%20tragedy%20on%20a%20volunteer%20basis.", "https://euromaidanpress.com/2016/11/24/odessa-tragedy-fire-ukraine-trade-union-building-antimaidan-euromaidan/", "https://khpg.org/en/1407453894#:~:text=the%20fact%20that%20the%20first%20victims%20were%20pro%2Dunity%20demonstrators%20whose%20peaceful%20demonstration%20was%20attacked%3B", "https://ukraine.un.org/en/126054-7-years-no-answers-what-lacking-investigations-events-odesa-2-may-2014#:~:text=On%202%20May%202014%2C%20around%20300%20well%2Dorganised%20%E2%80%98pro%2Dfederalism%E2%80%99%20supporters%20attacked%20a%20march%20of%20about%202%2C000%20%E2%80%98pro%2Dunity%E2%80%99%20protesters", "https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=090000168048851b", "https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=090000168048851b", "https://ukraine.un.org/en/126054-7-years-no-answers-what-lacking-investigations-events-odesa-2-may-2014#:~:text=Clashes%20between%20the%20two%20groups%20broke%20out%20in%20the%20city%20centre", "https://ukraine.un.org/en/126054-7-years-no-answers-what-lacking-investigations-events-odesa-2-may-2014#:~:text=four%20on%20the%20%E2%80%98pro%2Dfederalism%E2%80%99%20side%2C%20and%20two%20on%20%E2%80%98pro%2Dunity%E2%80%99%20side", "https://khpg.org/en/1407453894#:~:text=.%20According%20to%20Vladislav%20Balinsky%20from%20the%20May%202%20Group%2C%20the%20evidence*%20indicates%20that%20that%20some%20of%20the%20pro%2Dfederalism%20activists%20had%20prepared%20well%20in%20advance%20to%20barricade%20themselves%20in%20and%20defend%20the%20Trade%20Union%20building.%C2%A0", "https://ohchr.org/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf", "https://cepa.org/russias-lie-machine-fans-flames-of-odessa-massacre/#:~:text=%E2%80%9CUkrainian%20nationalists%20drove%20defenseless%20people%20into%20the%20Trade%20Union%20building%20and%20burned%20them%20alive%E2%80%9D", "https://www.bbc.com/news/world-europe-27275383#:~:text=pro%2DRussian%20opponents%20of%20the%20Maidan%20had%20been%20camping%20in%20a%20central%20square%20%2D%20Kulykove%20Pole%20%2D%20since%20the%20February%20protests%20which%20ousted%20President%20Viktor%20Yanukovych%20in%20Kiev.", "https://ohchr.org/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf", "https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=090000168048851b", "https://www.theguardian.com/world/2015/apr/30/there-was-heroism-and-cruelty-on-both-sides-the-truth-behind-one-of-ukraines-deadliest-days#:~:text=Russian%20officials%20have%20compared%20the%20events%20to%20Nazi%20war%20crimes", "https://khpg.org/en/1407453894#:~:text=outrageous%20claims%20of%20a-,fascist%20%E2%80%98massacre%E2%80%99,-to%20go%20unrefuted", "https://cepa.org/russias-lie-machine-fans-flames-of-odessa-massacre/#:~:text=by%20Ukrainian%20nationalists.", "https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=090000168048851b", "https://khpg.org/en/1407453894#:~:text=The%20Group%20considers,public%20order%20experts", "https://ukraine.un.org/en/126054-7-years-no-answers-what-lacking-investigations-events-odesa-2-may-2014#:~:text=the%20investigation%20focused%20on%20the%20role%20of%20the%20police%20in%20ensuring%20the%20safety%20of%20people%20and%20preventing%20violence%20(which%20started%20in%20the%20city%20centre)%2C%20and%20on%20the%20role%20of%20the%20SES%20officers%20and%20officials%2C%20who%20failed%20to%20adequately%20react%20to%20emergency%20calls%20and%20deploy%20firefighters%20to%20the%20scene.", "https://ohchr.org/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf", "https://khpg.org/en/1407453894#:~:text=The%20Group%20has%20information,flames%20and%20smoke%20inhalation.", "https://ohchr.org/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf", "https://khpg.org/en/1407682047#:~:text=There%20was%20ample%20time%20to%20have%20created%20a%20proper%20police%20cordon%20on%20Kulikovo%20Pole%20and%20prevent%20the%20confrontation%20from%20spreading%20there%20and%20this%20did%20not%20happen.%C2%A0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:26.834545+00:00"}
{"id": "vr27211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27211", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Blížia sa voľby ústavných sudcov.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 201 4 skončí 12 ročné funkčné obdobie 3 sudcom Ústavného súdu. Národná rada by už na marcovej schôdzi mala vybrať 6 kandidátov na post sudcov ÚS SR a z nich si prezident vyberie 3 sudcov.", "analysis_paragraphs": ["V roku 201 4 skončí 12 ročné funkčné obdobie 3 sudcom Ústavného súdu. Národná rada by už na marcovej schôdzi mala vybrať 6 kandidátov na post sudcov ÚS SR a z nich si prezident vyberie 3 sudcov."], "analysis_date": "2014-03-12", "analysis_sources": {"text": ["4 skončí", "mala"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/imacejkova-rok-2014-ustavny-sud/68932-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-kandidati-ustavny-sud/75268-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:13.912857+00:00"}
{"id": "vr25914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25914", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Zdravotníctvo, sociálne služby sú veľmi drahá záležitosť, aj keď na ich financovaní sa kraj podieľa v podstate len z 1%.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil celkový rozsah výdavkov nutných pre chod zdravotníctva a sociálnych služieb v BBSK. Obe položky sú však súčasťou rozpočtu samosprávneho kraja a výdavky na sociálne služby patria medzi najvyššie výdavky rozpočtu BBSK.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil celkový rozsah výdavkov nutných pre chod zdravotníctva a sociálnych služieb v BBSK. Obe položky sú však súčasťou rozpočtu samosprávneho kraja a výdavky na sociálne služby patria medzi najvyššie výdavky rozpočtu BBSK."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2013"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2012/zmena-rozpoctu-bbsk-c-1-na-rok-2012/zmena-rozpoctu-bbsk-c-1-na-rok-2012.pdf", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/stranky/2011/rozpocet-bbsk/zmena-rozpoctu-bbsk-c-6-na-rok-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:05.131611+00:00"}
{"id": "vr25436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25436", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale pán premiér, podľa Ústavy Slovenskej republiky sa člen vlády musí, musí zúčastniť rokovania Národnej rady.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že Ústava SR upravuje podmienku povinnej účasti členov vlády na rokovaní NR SR. Uvedená povinnosť sa nenachádza ani v prvej časti Ústavy SR - Národná rada SR, ani v inom oddiely Ústavy.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že Ústava SR upravuje podmienku povinnej účasti členov vlády na rokovaní NR SR. Uvedená povinnosť sa nenachádza ani v prvej časti Ústavy SR - Národná rada SR, ani v inom oddiely Ústavy."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:59.431694+00:00"}
{"id": "vr34884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34884", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Keď sa vracala téma imunity do parlamentu ako taká nekonečná story, nekonečný príbeh, pokúsil som sa prísť s návrhom, ktorý som avizoval už počas môjho inauguračného prejavu...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška síce povedal vo svojom inauguračnom prejave : „Práve preto musíme verejnosti ponúknuť vnímanie politiky ako jednoznačnej služby občanovi, vychádzajúc z tézy, že politický zástupca nemôže mať nikdy viac práv ako zastupovaný, a principiálne odmietnuť snahy postaviť volených zástupcov vyššie ako občanov, ktorí ich volili.“ O konkrétnom návrhu ale nehovoril.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška síce povedal vo svojom inauguračnom prejave : „Práve preto musíme verejnosti ponúknuť vnímanie politiky ako jednoznačnej služby občanovi, vychádzajúc z tézy, že politický zástupca nemôže mať nikdy viac práv ako zastupovaný, a principiálne odmietnuť snahy postaviť volených zástupcov vyššie ako občanov, ktorí ich volili.“ O konkrétnom návrhu ale nehovoril."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["inauguračnom prejave"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=156597"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:44.134055+00:00"}
{"id": "vr14378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14378", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) a okrem toho sme na dobrom výbere daní a boji proti daňovým únikom našli aj takmer dve miliardy eur...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na výbere daní získal štát skutočne približne 2 miliardy. Upozornujeme však, že na výber dani - nominálnu hodnotu, malo vplyv aj zvýšenie daní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Fico vo výroku hovorí o tom že\"...našli takmer dve miliardy\" teda by sa malo jednať o už získané peniaze - porovnávať budeme preto rok 2013 (na tento rok mali už opatrenia Ficovej vlády reálny dosah) s rokom 2015. V roku 2013 sa vybralo na daniach (podľa najnovšieho dostupného údaju, vydaného vo februári 2015) približne 12,096 miliardy eur. V roku 2015 sa (podľa najnovšieho údaju vydaného vo februári 2016) vybralo na daniach 13,798 miliardy eur. Rozdiel je teda 1,702 miliardy eur, čo je skutočne necelé dve miliardy ako tvrdí Fico. IFP (12. februára 2016) a TASR uvádzajú najnovšie údaje, ktoré sú však prognózami na nasledujúce roky: V tomto roku (2016) by malo dôjsť k zvýšeniu príjmov o 410 miliónov eur, v budúcom o 369 miliónov eur a v roku 2018 o 444 miliónov eur. Dokopy je to teda 1,712 miliardy eur. Podľa Radovana Ďuranu hlavné opatrenia, ktoré pomohli vybrať viac peňazí boli zmeny v daňovom systéme , zavedenie elektronickej evidencie tržieb a národnej bločkovej lotérie . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na výbere daní získal štát skutočne približne 2 miliardy. Upozornujeme však, že na výber dani - nominálnu hodnotu, malo vplyv aj zvýšenie daní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Fico vo výroku hovorí o tom že\"...našli takmer dve miliardy\" teda by sa malo jednať o už získané peniaze - porovnávať budeme preto rok 2013 (na tento rok mali už opatrenia Ficovej vlády reálny dosah) s rokom 2015. V roku 2013 sa vybralo na daniach (podľa najnovšieho dostupného údaju, vydaného vo februári 2015) približne 12,096 miliardy eur. V roku 2015 sa (podľa najnovšieho údaju vydaného vo februári 2016) vybralo na daniach 13,798 miliardy eur. Rozdiel je teda 1,702 miliardy eur, čo je skutočne necelé dve miliardy ako tvrdí Fico. IFP (12. februára 2016) a TASR uvádzajú najnovšie údaje, ktoré sú však prognózami na nasledujúce roky: V tomto roku (2016) by malo dôjsť k zvýšeniu príjmov o 410 miliónov eur, v budúcom o 369 miliónov eur a v roku 2018 o 444 miliónov eur. Dokopy je to teda 1,712 miliardy eur. Podľa Radovana Ďuranu hlavné opatrenia, ktoré pomohli vybrať viac peňazí boli zmeny v daňovom systéme , zavedenie elektronickej evidencie tržieb a národnej bločkovej lotérie . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2015", "IFP", "TASR", "Radovana Ďuranu", "daňovom systéme", "zavedenie elektronickej evidencie tržieb", "národnej bločkovej lotérie"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10097", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10620", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10620", "http://www.teraz.sk/ekonomika/za-vlanajsok-stat-na-daniach-vyberie/181907-clanok.html", "http://www.iness.sk/stranka/10178-Rozpocet-2015-Dalsie-setrenie-Vlada-si-domacu-ulohu-prenasa-do-buduceho-roka-Aktualnesk.html/tlac", "http://www.investujeme.sk/prehlad-danovych-zmien-od-roku-1993-progresivna-dan-sa-nevracia-stale-tu-bola/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/cr-sr-dane-sprisnenie-inspiracia/86530-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/356547-blockova-loteria-oziva-vyhier-bude-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:50.629903+00:00"}
{"id": "vr35348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35348", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ale mohli by ste si aj pamätať, že poslanci za SNS predložili 44 noriem, pokiaľ si pamätám.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Už v rozhovore pre časopis Extraplus R. Rafaj uvádza iné číslo t.j. 42 návrhov, ktoré predložili poslanci za SNS. My sme napočítali 40 zákonov .", "analysis_paragraphs": ["Už v rozhovore pre časopis Extraplus R. Rafaj uvádza iné číslo t.j. 42 návrhov, ktoré predložili poslanci za SNS. My sme napočítali 40 zákonov ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Extraplus", "zákonov"], "url": ["http://www.extraplus.sk/1040/za-sns-nie-je-alternativa", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/statistiky_vysledok&ViewID=SSLP.Stat.All&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&Ciastka=&Cislo=&CisObdobia=4&DatumOd=2006-6-16%200:0:0&DatumDo=2010-6-11%200:0:0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:10.224229+00:00"}
{"id": "vr37576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37576", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Zavedieme systém predaja konečnému spotrebiteľovi, pretože tam samotná Európska únia vyžaduje menej tých hygienických kritérií a opatrení, ktoré musia spĺňať.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme zhromaždiť všetky nariadenia a vyhlášky, ktoré upravujú predaj koncovému spotrebiteľovi, preto nedokážeme overiť či regulácia pri predaji konečnému spotrebiteľovi je menej prísna ako pri predaji z dvora.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme zhromaždiť všetky nariadenia a vyhlášky, ktoré upravujú predaj koncovému spotrebiteľovi, preto nedokážeme overiť či regulácia pri predaji konečnému spotrebiteľovi je menej prísna ako pri predaji z dvora."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:24.948146+00:00"}
{"id": "49173", "numeric_id": 49173, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49173", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Sme im nechali plány, projekty na rekonštrukciu bystrickej nemocnice, na rekonštrukciu Ružinova, už mohli strihať pásky… oni len kvôli tomu, lebo Pelleho vláda, tak sme to zrušili a teraz nemajú ani akú pásku pred voľbami prestrihnúť, aby sa aspoň pochválili, že dačo tej krajine po sebe zanechajú.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho schválila v roku 2019 komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove. Predpokladalo sa, že tento projekt by mal byť ukončený v roku 2024 a náklady sa mali pohybovať vo výške 86 miliónov eur.\n\nVerejnú súťaž nemocnica vyhlásila začiatkom roka 2020, avšak v inom rozsahu a aj rozdielnej výške nákladov. V súťažných podkladoch bola suma rekonštrukcie 71,5 milióna eur. Podľa informácií portálu YIM.BA , manažment nemocnice verejné obstarávanie neskôr zrušil bez komunikovania dôvodov. Na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie je však zákazka stále vedená ako „aktívna.“\n\nPellegriniho vláda schválila v januári 2019 návrh rekonštrukcie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Rekonštrukcia mala byť hotová do konca roka 2023 a vyjsť mala na 104 miliónov eur.\n\nRekonštrukcia sa nakoniec neuskutočnila, pretože ministerstvo zdravotníctva po ukončení verejného obstarávania neodporučilo podpísať zmluvu s dodávateľom stavby. Dôvodom bol najmä nárast cien stavebného materiálu a ostatných nákladov, kvôli ktorým nebol plán finančne udržateľný. K septembru 2021 preto nemocnica zrušila verejné obstarávanie.\n\nVýrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý. Líder Hlasu-SD nehovorí pravdu o tom, že vláda, ktorá vzišla po parlametných voľbách 2020 mohla tzv. „strihať pásky“ zrekonštruovaných nemocníc. Projekty nemocníc v Bratislave a v Banskej Bystrici, ktoré schválila jeho vláda v roku 2019, mali predpokladaný dátum ukončenia prác na konci roka 2023, respektíve v roku 2024. Zároveň nepravdivo uvádza dôvod, pre ktorý bol minimálne projekt banskobystrickej nemocnice ukončený. Ministerstvo zdravotníctva rekonštrukciu zrušilo pre neudržateľný finančný plán z dôvodu nárastu stavebných nákladov a nie kvôli odlišnému „politickému tričku.“ Dôvod zrušenia rekonštrukcie UNB nie je známy z verejne dostupných zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho schválila v roku 2019 komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove. Predpokladalo sa, že tento projekt by mal byť ukončený v roku 2024 a náklady sa mali pohybovať vo výške 86 miliónov eur.", "Verejnú súťaž nemocnica vyhlásila začiatkom roka 2020, avšak v inom rozsahu a aj rozdielnej výške nákladov. V súťažných podkladoch bola suma rekonštrukcie 71,5 milióna eur. Podľa informácií portálu YIM.BA , manažment nemocnice verejné obstarávanie neskôr zrušil bez komunikovania dôvodov. Na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie je však zákazka stále vedená ako „aktívna.“", "Pellegriniho vláda schválila v januári 2019 návrh rekonštrukcie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Rekonštrukcia mala byť hotová do konca roka 2023 a vyjsť mala na 104 miliónov eur.", "Rekonštrukcia sa nakoniec neuskutočnila, pretože ministerstvo zdravotníctva po ukončení verejného obstarávania neodporučilo podpísať zmluvu s dodávateľom stavby. Dôvodom bol najmä nárast cien stavebného materiálu a ostatných nákladov, kvôli ktorým nebol plán finančne udržateľný. K septembru 2021 preto nemocnica zrušila verejné obstarávanie.", "Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý. Líder Hlasu-SD nehovorí pravdu o tom, že vláda, ktorá vzišla po parlametných voľbách 2020 mohla tzv. „strihať pásky“ zrekonštruovaných nemocníc. Projekty nemocníc v Bratislave a v Banskej Bystrici, ktoré schválila jeho vláda v roku 2019, mali predpokladaný dátum ukončenia prác na konci roka 2023, respektíve v roku 2024. Zároveň nepravdivo uvádza dôvod, pre ktorý bol minimálne projekt banskobystrickej nemocnice ukončený. Ministerstvo zdravotníctva rekonštrukciu zrušilo pre neudržateľný finančný plán z dôvodu nárastu stavebných nákladov a nie kvôli odlišnému „politickému tričku.“ Dôvod zrušenia rekonštrukcie UNB nie je známy z verejne dostupných zdrojov."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "vyhlásila", "suma", "YIM.BA", "stránke", "schválila", "neodporučilo"], "url": ["https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/modernizacia-ruzinovskej-nemocnice-86-milionov-dostala-vlady-zelenu", "https://bratislava.sme.sk/c/22354700/ruzinovsku-nemocnicu-opravia-vypisali-sutaz.html", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-dokumentov/detail/3079261?cHash=0ee3ad29b3778440587667d8da849cf8", "https://www.yimba.sk/nemocnica-razsochy/len-pekny-sen-moderne-nemocnice-su-v-bratislave-daleko-od-reality", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-zakaziek/detail/424787?cHash=0a887cd22b3a7cf3436c2918b23da4cf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/500316-vlada-schvalia-rekonstrukciu-rooseveltovej-nemocnice-v-banskej-bystrici/", "https://mybystrica.sme.sk/c/22829254/rekonstrukcia-nemocnicwe-v-banskej-bystrici-sa-odklada-ministerstvo-zdravotnictva-podpis-zmluvy-neodporucilo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:16.413425+00:00"}
{"id": "vr34984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34984", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mňa mrzí aj to, že výrazne vďaka dobrým podmienkam na finančných trhoch klesla cena...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Možný pokles ceny potvrdil sám J. Figeľ v diskusii: „ Nová úroveň zamýšľaná na diskusiu bola medzi 190 a 210 milióna eur ročnej platby po dobu 30 rokov .“ Konzorcium však podľa neho ešte nemalo túto ponúknutú úpravu dohodnutú s partnerskými bankami.", "analysis_paragraphs": ["Možný pokles ceny potvrdil sám J. Figeľ v diskusii: „ Nová úroveň zamýšľaná na diskusiu bola medzi 190 a 210 milióna eur ročnej platby po dobu 30 rokov .“ Konzorcium však podľa neho ešte nemalo túto ponúknutú úpravu dohodnutú s partnerskými bankami."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:24.609866+00:00"}
{"id": "42962", "numeric_id": 42962, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42962", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Kritizuje sa rozpočtový deficit Talianska okolo 2,4 percenta. Ale francúzsky deficit vyše tri percentá nikto nerieši.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po tom, čo Európska komisia odmietla a podrobila kritike rozpočtový návrh talianskej vlády, ktorý v roku 2019 počítal s nárastom schodku na 2,4 percenta HDP z 1,8 percenta HDP z roku 2018, sa Taliani v rámci kompromisnej dohody s Bruselom rozhodli znížiť deficit na 2,04 percenta. Pčolinský síce správne hovorí o francúzskom deficite, ktorý pre rok 2019 je vyšší ako 3 percentá, ale komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici na to reagoval, že francúzske prekročenie limitu bude možné tolerovať, ak pôjde iba o dočasnú záležitosť, pretože francúzsky prezident Emmanuel Macron sa po násilných protivládnych protestoch takzvaných žltých viest proti zvyšovaniu životných nákladov rozhodol pre ústupky voči demonštrantom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, keďže na európskej úrovni bol riešený aj rozpočet Francúzska.", "analysis_paragraphs": ["Po tom, čo Európska komisia odmietla a podrobila kritike rozpočtový návrh talianskej vlády, ktorý v roku 2019 počítal s nárastom schodku na 2,4 percenta HDP z 1,8 percenta HDP z roku 2018, sa Taliani v rámci kompromisnej dohody s Bruselom rozhodli znížiť deficit na 2,04 percenta. Pčolinský síce správne hovorí o francúzskom deficite, ktorý pre rok 2019 je vyšší ako 3 percentá, ale komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici na to reagoval, že francúzske prekročenie limitu bude možné tolerovať, ak pôjde iba o dočasnú záležitosť, pretože francúzsky prezident Emmanuel Macron sa po násilných protivládnych protestoch takzvaných žltých viest proti zvyšovaniu životných nákladov rozhodol pre ústupky voči demonštrantom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, keďže na európskej úrovni bol riešený aj rozpočet Francúzska."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "znížiť"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22005870/eurokomisia-je-ochotna-akceptovat-taliansky-deficit-195-percenta-hdp.html", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/496732-taliansko-navrh-rozpoctu-na-rok-2019-schvalila-aj-dolna-komora-parlamentu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:25.849796+00:00"}
{"id": "45792", "numeric_id": 45792, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45792", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "(Pretože sme tu všetko 3 ženy, sme všetky 3 matky, a teda ja už aj stará mama a viem, že keď sme sa dozvedeli o tom, že čakáme bábätko, tak nám prvé napadlo, že či bude zdravé, či ho donosíme, či tá rodina sa naň bude tešiť a proste takéto,) a to je aj podľa štatistík tá prvá myšlienka.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagóg.SK nedohľadal výskumy, prieskumy alebo štatistiky, ktoré by dokumentovali prvé myšlienky budúcich mamičiek. Psychiatrička Mary Kimmel z University of North Carolina tvrdí , že strach z potratu či poškodenia plodu je pocitom typickým pre prvý trimester tehotenstva. Častou starosťou podľa nej býva aj otázka, či mamička dostane dostatočnú podporu rodiny. Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Demagóg.SK nedohľadal výskumy, prieskumy alebo štatistiky, ktoré by dokumentovali prvé myšlienky budúcich mamičiek. Psychiatrička Mary Kimmel z University of North Carolina tvrdí , že strach z potratu či poškodenia plodu je pocitom typickým pre prvý trimester tehotenstva. Častou starosťou podľa nej býva aj otázka, či mamička dostane dostatočnú podporu rodiny. Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["tvrdí"], "url": ["https://www.livescience.com/51043-pregnancy-emotions.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:45.484501+00:00"}
{"id": "vr14169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14169", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Na Slovensku máme 30 pacientov na jednu zdravotnú sestru.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z výroku nevyplýva, odkiaľ Matovič informácie čerpal alebo na čo odkazuje. Národné centrum zdravotníckych informácií vydalo správu o stave zdravotníctva so štatistikami, pričom údaje z tohto dokumentu potvrdzujú Matovičove tvrdenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V januári 2016 sa objavila správa v médiách ( TASR ), ktorá sa týkala zistení Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prezentovaných v dokumente Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013 (.pdf). Táto správa predkladá najnovšie štatistiky z oblasti zdravotníctva, medzi inými v nej nájdeme aj počet zdravotníckych pracovníkov a počet zdravotných sestier ( .pdf , s. 12 ). V roku 2013 bol počet zdravotných sestier 31 128, počet pôrodných asistentiek 1 775. Správa ďalej obsahuje aj štatistiky ohľadom obsadenosti lôžok v nemocniciach a počet hospitalizovaných pacientov v daných rokoch. Počet hospitalizovaných v roku 2013 klesol oproti roku 2012, vtedy bolo toto číslo 1 007 182. V roku 2013 počet hospitalizovaných nedosiahol milión, celkovo došlo k 986 497 hospitalizácií. Z týchto údajov vyplýva, že na jednu zdravotnú sestru padne približne 32 pacientov (ak počítame aj s pôrodnými asistentkami, tak približne 30 pacientov).", "analysis_paragraphs": ["Z výroku nevyplýva, odkiaľ Matovič informácie čerpal alebo na čo odkazuje. Národné centrum zdravotníckych informácií vydalo správu o stave zdravotníctva so štatistikami, pričom údaje z tohto dokumentu potvrdzujú Matovičove tvrdenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V januári 2016 sa objavila správa v médiách ( TASR ), ktorá sa týkala zistení Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prezentovaných v dokumente Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013 (.pdf). Táto správa predkladá najnovšie štatistiky z oblasti zdravotníctva, medzi inými v nej nájdeme aj počet zdravotníckych pracovníkov a počet zdravotných sestier ( .pdf , s. 12 ). V roku 2013 bol počet zdravotných sestier 31 128, počet pôrodných asistentiek 1 775. Správa ďalej obsahuje aj štatistiky ohľadom obsadenosti lôžok v nemocniciach a počet hospitalizovaných pacientov v daných rokoch. Počet hospitalizovaných v roku 2013 klesol oproti roku 2012, vtedy bolo toto číslo 1 007 182. V roku 2013 počet hospitalizovaných nedosiahol milión, celkovo došlo k 986 497 hospitalizácií. Z týchto údajov vyplýva, že na jednu zdravotnú sestru padne približne 32 pacientov (ak počítame aj s pôrodnými asistentkami, tak približne 30 pacientov)."], "analysis_date": "2016-01-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013", ".pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/zdravie/stupol-pocet-zdravotnickych-zariaden/174328-clanok.html", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:39.506026+00:00"}
{"id": "vr27851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27851", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Ja by som naozaj videl aj veľmi užitočný význam to ženevské stretnutie, kde bolo, kde boli hlavní hráči. To znamená Amerika, Rusko, Ukrajina a Európska únia.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kukan hovorí o stretnutí v Ženeve o Ukrajine, kde sa skutočne stretli zástupcovia USA, Ruska, Ukrajiny a EÚ, kde ich zástupcovia diskutovali o situácii na Ukrajine. To ako veľmi užitočný význam toto stretnutie malo Demagog.SK nehodnotí.", "analysis_paragraphs": ["Kukan hovorí o stretnutí v Ženeve o Ukrajine, kde sa skutočne stretli zástupcovia USA, Ruska, Ukrajiny a EÚ, kde ich zástupcovia diskutovali o situácii na Ukrajine. To ako veľmi užitočný význam toto stretnutie malo Demagog.SK nehodnotí."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["stretnutí", "stretli", "TU"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2014/apr/17/ukraine-crisis-agreement-us-russia-eu", "http://www.nytimes.com/2014/04/18/world/europe/ukraine-diplomacy.html?_r=0", "http://www.washingtonpost.com/world/joint-geneva-statement-on-ukraine-from-april-17-the-full-text/2014/04/17/89bd0ac2-c654-11e3-9f37-7ce307c56815_story.html#no_link1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:48.817229+00:00"}
{"id": "vr27658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27658", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Sme stranou stabilizovanou nad 5 percentami.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúry MEDIAN a FOCUS vykazujú od roku 2013 v priemere preferencie SaS na úrovni nad 5%. Aj posledné čísle z týchto agentúr hovoria o preferenciách nad 5%. Agentúry Polis a MVK naopak namerali od roku 2013 v priemere preferencie pod 5% a aj posledné preferencie SaS z týchto agentúr sú pod 5%. Vzhľadom na to, že v prípade MEDIAN a FOCUS platí, že SaS v priemere dlhodobo dosahuje na 5%, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa volebného modelu MEDIAN sa preferencie SaS od začiatku roku 2013 pohybujú na úrovni v priemere nad 5%. Aj posledné čísla agentúry MEDIAN hovoria o preferenciách na úrovni 6,8%, čo je nad 5%. Nižšie v tabuľke uvádzame preferencie SaS podľa agentúr Polis, MVK a FOCUS. FOCUS vykazoval preferencie SaS v priemer nad 5%, Polis mierme pod 5% a MVK len na úrovni 4%. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Agentúry MEDIAN a FOCUS vykazujú od roku 2013 v priemere preferencie SaS na úrovni nad 5%. Aj posledné čísle z týchto agentúr hovoria o preferenciách nad 5%. Agentúry Polis a MVK naopak namerali od roku 2013 v priemere preferencie pod 5% a aj posledné preferencie SaS z týchto agentúr sú pod 5%. Vzhľadom na to, že v prípade MEDIAN a FOCUS platí, že SaS v priemere dlhodobo dosahuje na 5%, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa volebného modelu MEDIAN sa preferencie SaS od začiatku roku 2013 pohybujú na úrovni v priemere nad 5%. Aj posledné čísla agentúry MEDIAN hovoria o preferenciách na úrovni 6,8%, čo je nad 5%. Nižšie v tabuľke uvádzame preferencie SaS podľa agentúr Polis, MVK a FOCUS. FOCUS vykazoval preferencie SaS v priemer nad 5%, Polis mierme pod 5% a MVK len na úrovni 4%. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["MEDIAN", "MEDIAN"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7154637/februarovy-prieskum-medianu-smer-42-kdh-a-obycajni-devat.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/prieskum-smer-si-udrziava-vyse-40-percentnu-podporu-ako-je-tom-opozicia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:52.764419+00:00"}
{"id": "vr16602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16602", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "DRG je len jedna zložka v nemocniciach, ale je tu niekoľko ďalších projektov a mechanizmu, však koniec koncov aj tie veci, ktorú sú v súčasnosti v legislatívnom procese riešia mnohé veci týkajúce sa adresnejšieho, efektívnejšieho vynakladania verejných zdrojov, alebo rovnakého objemu peniazi za významne vyššiu kvalitu.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti sa v legislatívnom procese nachádza presne 83 zákonov, ktorých zodpovedným predkladateľom je minister zdravotníctva, Tomáš Drucker. Či však tieto zákony pomôžu k adresnejšiemu a efektívnejšiemu vynakladaniu verejných zdrojov zostáva nateraz otázne, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dokument ktorý vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou definuje systém DRG nasledovne: „DRG systém je vo svete považovaný za najobjektívnejší, najtransparentnejší a najspravodlivejší systém financovania nemocníc. DRG systém meria a vyhodnocuje produkciu nemocníc. Meria ako efektívne nemocnice využívajú diagnostiku, liečbu a svoje služby“(. pdf , s.1). V súčasnom legislatívnom procese sa nachádzajú LP /2017/32 Zákon z 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej legislatívny proces číslo LP /2017/275 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa v legislatívnom procese nachádza presne 83 zákonov, ktorých zodpovedným predkladateľom je minister zdravotníctva, Tomáš Drucker. Či však tieto zákony pomôžu k adresnejšiemu a efektívnejšiemu vynakladaniu verejných zdrojov zostáva nateraz otázne, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dokument ktorý vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou definuje systém DRG nasledovne: „DRG systém je vo svete považovaný za najobjektívnejší, najtransparentnejší a najspravodlivejší systém financovania nemocníc. DRG systém meria a vyhodnocuje produkciu nemocníc. Meria ako efektívne nemocnice využívajú diagnostiku, liečbu a svoje služby“(. pdf , s.1). V súčasnom legislatívnom procese sa nachádzajú LP /2017/32 Zákon z 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej legislatívny proces číslo LP /2017/275 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["presne", "pdf", "LP", "LP"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-legislativneho-procesu?zodpPredkladatel=Drucker+Tom%C3%A1%C5%A1&zodpPredkladatel_key=21b0c366-328d-4f9d-b531-aad53edc9f46&filter=1", "http://www.udzs-sk.sk/documents/14214/21944/Koncepcia_DRG_systemu.pdf/b047987e-5399-4e59-9e82-975ed4c2f998", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/32", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/275"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:09.495324+00:00"}
{"id": "vr26064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26064", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Keď ste hovoril o roku 2001, tak som vyhral o 242 hlasov v druhom kole a ten výsledok sa stále zlepšoval.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V druhom kole volieb predsedov samosprávnych krajov v Prešovskom kraji dosiahli kandidáti nasledujúce výsledky:", "analysis_paragraphs": ["V druhom kole volieb predsedov samosprávnych krajov v Prešovskom kraji dosiahli kandidáti nasledujúce výsledky:"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["v roku 2001", "v roku 2005", "v roku 2009", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/tab/tab9k2.htm", "http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/results/tab8.jsp", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab7.jsp?lang=sk", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:29.208627+00:00"}
{"id": "49634", "numeric_id": 49634, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49634", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy ste nás priamo, priamo obvinili vtedy v tom statuse, že konkrétne politické strany sú zodpovedné za to, čo sa stalo svojou rétorikou.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Šimečka sa po útoku pred Teplárňou vyjadril, že konkrétne politické strany sú zodpovedné za šírenie nenávisti, avšak nemenoval ich a neobvinil priamo, výrok Roberta Kaliňáka preto označujeme ako zavádzajúci.\n\nMichal Šimečka sa v statuse z 13. októbra 2022 vyjadril k teroristickému útoku, pri ktorom boli zavraždení dvaja ľudia na Zámockej ulici pred podnikom navštevovaným LGBTI+ ľuďmi. Predseda strany Progresívne Slovensko na sociálnej sieti uviedol , že „hrozný čin nemôžeme vnímať izolovane. Stal sa v kontexte dlhodobej polarizácie spoločnosti a šírenia nenávisti, za čím stoja konkrétni ľudia a konkrétni politickí aktéri.” Ďalej uviedol , že „sú zaňho zodpovední aj politici a političky na Slovensku” a „je dôsledkom toho nenávistného jazyka voči menšine, ktorý na Slovensku máme.”\n\nJe teda pravdou, že napísal, že za atmosféru nenávisti vedúcu k teroristickému činu sú zodpovední konkrétni politickí aktéri a aj politici a političky, ale nemenoval ich a neobvinil priamo.", "analysis_paragraphs": ["Šimečka sa po útoku pred Teplárňou vyjadril, že konkrétne politické strany sú zodpovedné za šírenie nenávisti, avšak nemenoval ich a neobvinil priamo, výrok Roberta Kaliňáka preto označujeme ako zavádzajúci.", "Michal Šimečka sa v statuse z 13. októbra 2022 vyjadril k teroristickému útoku, pri ktorom boli zavraždení dvaja ľudia na Zámockej ulici pred podnikom navštevovaným LGBTI+ ľuďmi. Predseda strany Progresívne Slovensko na sociálnej sieti uviedol , že „hrozný čin nemôžeme vnímať izolovane. Stal sa v kontexte dlhodobej polarizácie spoločnosti a šírenia nenávisti, za čím stoja konkrétni ľudia a konkrétni politickí aktéri.” Ďalej uviedol , že „sú zaňho zodpovední aj politici a političky na Slovensku” a „je dôsledkom toho nenávistného jazyka voči menšine, ktorý na Slovensku máme.”", "Je teda pravdou, že napísal, že za atmosféru nenávisti vedúcu k teroristickému činu sú zodpovední konkrétni politickí aktéri a aj politici a političky, ale nemenoval ich a neobvinil priamo."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "uviedol", "uviedol"], "url": ["https://www.facebook.com/miso.simecka/videos/419796430231104/?locale=sk_SK", "https://www.facebook.com/miso.simecka/videos/419796430231104/?locale=sk_SK", "https://www.facebook.com/miso.simecka/videos/419796430231104/?locale=sk_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:52.246808+00:00"}
{"id": "48475", "numeric_id": 48475, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48475", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Ešte nie je už to embargo účinné, tak už sme videli ako na to zareagovali trhy, ceny sa zvýšili, čiže už teraz vidíme negatívny dôsledok toho a samozrejme všetko nasvedčuje tomu, že tie ceny budú rásť aj naďalej.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ceny ropy na základe prijatých sankcií EU naozaj poskočili smerom nahor, aj keď neskôr v týždni znova klesli. Kvôli súhre viacerých faktorov predpovedajú analytici vyššie ceny aj do budúcnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nCeny ropy sa po dohode EÚ na čiastočnom embargu voči dovozu z Ruska dočasne zvýšili . Severomorská ropa Brent stúpla v reakcii na prijaté sankcie o 1,5 % na 123,5 dolára za barel a americká ropa WTI o 3,3 % na 118,8 dolára. V druhej polovici tohto týždňa už ale „šok z embarga“ na trhu opadol a ceny Brentu klesli smerom k 116 dolárom za barel.\n\nCeny ropy by ale mali stúpať aj v najbližších týždňoch. Môže za to niekoľko faktorov . Okrem dohody EÚ na čiastočnom zákaze dovozu ruskej ropy, aj vývoj pandemickej situácie v Číne, a tiež prichádzajúca letná motoristická sezóna.\n\nZvýšenie prognóz cien ropy predpovedajú aj najvýznamnejšie svetové banky. Barclays na základe správy agentúry Reuters v pondelok uviedla, že v tomto roku očakáva zvýšenie priemernej ceny ropy Brent o 11 dolára a v budúcom roku o 23 dolára za barel. Prognózu smerom nahor oznámila aj banka Citigroup.", "analysis_paragraphs": ["Ceny ropy na základe prijatých sankcií EU naozaj poskočili smerom nahor, aj keď neskôr v týždni znova klesli. Kvôli súhre viacerých faktorov predpovedajú analytici vyššie ceny aj do budúcnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ceny ropy sa po dohode EÚ na čiastočnom embargu voči dovozu z Ruska dočasne zvýšili . Severomorská ropa Brent stúpla v reakcii na prijaté sankcie o 1,5 % na 123,5 dolára za barel a americká ropa WTI o 3,3 % na 118,8 dolára. V druhej polovici tohto týždňa už ale „šok z embarga“ na trhu opadol a ceny Brentu klesli smerom k 116 dolárom za barel.", "Ceny ropy by ale mali stúpať aj v najbližších týždňoch. Môže za to niekoľko faktorov . Okrem dohody EÚ na čiastočnom zákaze dovozu ruskej ropy, aj vývoj pandemickej situácie v Číne, a tiež prichádzajúca letná motoristická sezóna.", "Zvýšenie prognóz cien ropy predpovedajú aj najvýznamnejšie svetové banky. Barclays na základe správy agentúry Reuters v pondelok uviedla, že v tomto roku očakáva zvýšenie priemernej ceny ropy Brent o 11 dolára a v budúcom roku o 23 dolára za barel. Prognózu smerom nahor oznámila aj banka Citigroup."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["zvýšili", "opadol", "faktorov", "predpovedajú"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2873646", "https://www.tyzden.sk/ekonomika/85441/motoristi-by-sa-mali-pripravit-na-dalsie-zdrazovanie-prichadza-letna-sezona/", "https://www.tyzden.sk/ekonomika/85441/motoristi-by-sa-mali-pripravit-na-dalsie-zdrazovanie-prichadza-letna-sezona/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629361-velke-banky-prepisuju-plany-ropa-bude-este-drahsia-ako-pocitali/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:25.403779+00:00"}
{"id": "vr37800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37800", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Dnes sme v absurdnej situácii, ktorú už prax ukázala. Keď generálny prokurátor sa dopustí disciplinárneho priestupku, tak podľa dnešnej našej právnej úpravy návrh na disciplinárne konanie musí dať sám na seba.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súcasnosti je právna úprava v zákone c.154/2001 Z.z. takáto: \"§ 197 (1) Návrh na zacatie disciplinárneho konania je oprávnený podat a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry, b) minister obrany Slovenskej republiky (dalej len 'minister obrany') proti ktorémukolvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry, c) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, d) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, e) vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry, g) príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry (dalej len 'navrhovatel').\" Návrh novely zákona ktorým sa mení a doplna zákon c. 154/2001 Z.z hovorí: \" Návrh na zacatie disciplinárneho konania je oprávnený podat a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (dalej len 'navrhovatel').\" V súcasnej úprave zákon nepripúšta iným osobám podat návrh na disciplinárne konanie voci generálnemu prokurátorovi. Môže tak ucinit len generálny prokurátor. L. Žitnanská tak interpretuje zákon pravdivo.", "analysis_paragraphs": ["V súcasnosti je právna úprava v zákone c.154/2001 Z.z. takáto: \"§ 197 (1) Návrh na zacatie disciplinárneho konania je oprávnený podat a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry, b) minister obrany Slovenskej republiky (dalej len 'minister obrany') proti ktorémukolvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry, c) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, d) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, e) vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry, g) príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry (dalej len 'navrhovatel').\" Návrh novely zákona ktorým sa mení a doplna zákon c. 154/2001 Z.z hovorí: \" Návrh na zacatie disciplinárneho konania je oprávnený podat a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkolvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (dalej len 'navrhovatel').\" V súcasnej úprave zákon nepripúšta iným osobám podat návrh na disciplinárne konanie voci generálnemu prokurátorovi. Môže tak ucinit len generálny prokurátor. L. Žitnanská tak interpretuje zákon pravdivo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Návrh novely zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:26.160442+00:00"}
{"id": "vr34568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34568", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Podarilo sa nám presadiť zlepšenie starostlivosti o mamičky na materskej.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zatiaľ bolo schválene zvýšenie materského príspevku z 55% na 60% čistej mzdy (§53).", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ bolo schválene zvýšenie materského príspevku z 55% na 60% čistej mzdy (§53)."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["z 55% na 60%"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3422"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:50.728355+00:00"}
{"id": "49416", "numeric_id": 49416, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49416", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nehovoriac o tom, že Korčok bol spojený s Agentúrou Evka, o ktorých Denník N písal, aké sú to kauzy a rozkrádačky.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Agentúra Evka je známa v súvislosti s spornými zakázkami na ministerstve zahraničných vecí. Podľa whistleblowerky a bývalej zamestnankyne ministerstva Zuzany Hlávkovej sa pri príprave podujatia, ktoré organizovala agentúra Evka, šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon. V súvislosti s kauzou sa skôr hovorilo o nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami ako o „rozkrádačke“. Meno Ivana Korčoka sa v kauze vyskytuje najmä kvôli faktu, že v tej dobe pôsobil ako štátny tajomník a komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Nebola mu však pripisovaná priama zodpovednosť za túto kauzu ani prepojenie s agentúrou Evka, ako to naznačuje Danko.\n\nVýrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nAgentúra Evka sa stala neslávne známou najmä v súvislosti s kontroverznými zakázkami týkajúcimi sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia.\n\nNa podozrivé obstarávanie v hodnote tisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila , že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.\n\nHlávková označila pridelenie zákazky agentúre Evka za pofidérne . Hlávková tvrdila, že agentúra bola vybraná bez verejnej súťaže, za zvláštnych okolností, podklady boli vytvorené narýchlo a zadanie zákazky bolo ušité na víťaznú agentúru.\n\nVtedajší hovorca rezortu Peter Stano po Hlávkovej vyjadreniach uviedol , že bývalá zamestnankyňa hovorí o záležitostiach, ktoré nespadali do jej pracovnej zodpovednosti a nemala k nim plnú informovanosť vzhľadom na jej funkciu.\n\nIvan Korčok v tom čase pôsobil na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. S kauzou sa jeho meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril , že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom.\n\nO kauze okolo obstarania galavečera informoval vo viacerých článkoch aj Denník N . Denník písal o „ spornom minitendri “ na galavečer k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, že ministerstvo vybralo „ drahšiu ponuku “ alebo informoval o „ podozrivých okolnostiach výberu “.\n\nVýber firiem k predsedníckej zákazke prešetroval Úrad pre verejné obstarávanie aj Protimonopolný úrad, žiadne porušenie zákona však nezistili. Transparency International rozhodnutie kritizovalo pre povrchnú kontrolu. Po získaní ďalších dokumentov Transparency International konštatovala , že služby, ktoré Evka ponúkala pre štát neboli ani najvýhodnejšie, ani najlacnejšie.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Evka je známa v súvislosti s spornými zakázkami na ministerstve zahraničných vecí. Podľa whistleblowerky a bývalej zamestnankyne ministerstva Zuzany Hlávkovej sa pri príprave podujatia, ktoré organizovala agentúra Evka, šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon. V súvislosti s kauzou sa skôr hovorilo o nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami ako o „rozkrádačke“. Meno Ivana Korčoka sa v kauze vyskytuje najmä kvôli faktu, že v tej dobe pôsobil ako štátny tajomník a komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Nebola mu však pripisovaná priama zodpovednosť za túto kauzu ani prepojenie s agentúrou Evka, ako to naznačuje Danko.", "Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Agentúra Evka sa stala neslávne známou najmä v súvislosti s kontroverznými zakázkami týkajúcimi sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia.", "Na podozrivé obstarávanie v hodnote tisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila , že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.", "Hlávková označila pridelenie zákazky agentúre Evka za pofidérne . Hlávková tvrdila, že agentúra bola vybraná bez verejnej súťaže, za zvláštnych okolností, podklady boli vytvorené narýchlo a zadanie zákazky bolo ušité na víťaznú agentúru.", "Vtedajší hovorca rezortu Peter Stano po Hlávkovej vyjadreniach uviedol , že bývalá zamestnankyňa hovorí o záležitostiach, ktoré nespadali do jej pracovnej zodpovednosti a nemala k nim plnú informovanosť vzhľadom na jej funkciu.", "Ivan Korčok v tom čase pôsobil na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. S kauzou sa jeho meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril , že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom.", "O kauze okolo obstarania galavečera informoval vo viacerých článkoch aj Denník N . Denník písal o „ spornom minitendri “ na galavečer k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, že ministerstvo vybralo „ drahšiu ponuku “ alebo informoval o „ podozrivých okolnostiach výberu “.", "Výber firiem k predsedníckej zákazke prešetroval Úrad pre verejné obstarávanie aj Protimonopolný úrad, žiadne porušenie zákona však nezistili. Transparency International rozhodnutie kritizovalo pre povrchnú kontrolu. Po získaní ďalších dokumentov Transparency International konštatovala , že služby, ktoré Evka ponúkala pre štát neboli ani najvýhodnejšie, ani najlacnejšie."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra Evka", "upozornila", "tvrdila", "pofidérne", "uviedol", "pôsobil", "vyjadril", "informoval", "vo", "viacerých", "článkoch", "aj", "Denník", "N", "spornom minitendri", "drahšiu ponuku", "podozrivých okolnostiach výberu", "prešetroval", "kritizovalo", "konštatovala"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/702351/agentura-evka-opat-dostala-statnu-zakazku/", "https://blog.sme.sk/transparency/politika/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci", "https://index.sme.sk/c/20388637/lajcakove-ministerstvo-vini-byvala-pracovnicka-z-pochybnych-zakazok.html", "https://index.sme.sk/c/20388637/lajcakove-ministerstvo-vini-byvala-pracovnicka-z-pochybnych-zakazok.html?ref=av-center", "https://index.sme.sk/c/20388637/lajcakove-ministerstvo-vini-byvala-pracovnicka-z-pochybnych-zakazok.html?ref=av-center", "https://web.archive.org/web/20200319085439/https://www.mzv.sk/web/washington/podujatie/-/asset_publisher/wqZqUP2n3TbP/content/velvyslanec", "https://dennikn.sk/minuta/627511/", "https://dennikn.sk/807517/transparency-agentura-evka-vyhrala-s-drahsou-ponukou-lajcakovo-ministerstvo-dokumenty-taji/", "https://e.dennikn.sk/975976/chyb-pri-predsednictve-bolo-dost-lajcakovo-ministerstvo-vsak-podla-nku-neporusilo-zakon/?ref=inc", "https://dennikn.sk/612392/byvala-zamestnankyna-ministerstva-obvinuje-lajcaka-ze-tuneluje-rozpocet-predsednictva-v-prospech-ludi-blizkych-smeru/", "https://dennikn.sk/648942/tak-malo-viet-a-predsa-tolko-banalit-ako-sa-agentura-evka-zapacila-statu/", "https://dennikn.sk/637238/lajcakov-rezort-si-vybral-galavecer-od-evky-na-zaklade-stvorriadkoveho-programu/?ref=list", "https://dennikn.sk/628410/ako-sa-lajcakovo-ministerstvo-vyhlo-prezradeniu-superov-agentury-evka/", "https://dennikn.sk/613922/lajcakov-galavecer-k-uvedeniu-loga-prichystal-reziser-spotov-smeru/", "https://dennikn.sk/628410/ako-sa-lajcakovo-ministerstvo-vyhlo-prezradeniu-superov-agentury-evka/", "https://dennikn.sk/807517/transparency-agentura-evka-vyhrala-s-drahsou-ponukou-lajcakovo-ministerstvo-dokumenty-taji/", "https://dennikn.sk/minuta/802937/", "https://dennikn.sk/807517/transparency-agentura-evka-vyhrala-s-drahsou-ponukou-lajcakovo-ministerstvo-dokumenty-taji/", "https://blog.sme.sk/transparency/nezaradene/lajcak-opat-zmenil-verziu-pri-evke-kontrolori-mu-to-uverili", "https://transparency.sk/sk/pozname-mena-firiem-ktore-sutazili-s-agenturou-evka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:12.047484+00:00"}
{"id": "48910", "numeric_id": 48910, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48910", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Rusov a Ukrajinu rozvadil iný národ.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vojenský konflikt na Ukrajine začal v roku 2014 nelegálnym obsadením Krymu a vznikom separatistických republík na Donbase, ktoré Rusko priamo podporovalo. 24. februára 2022 spustilo Rusko inváziu na Ukrajinu. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPozadie konfliktu sa datuje do roku 2013, kedy bola krajina na rozcestí svojho budúceho smerovania. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa pokúšal o prehĺbenie spolupráce s Ruskou federáciou, zatiaľčo väčšina Ukrajincov podporovala cestu európskej integrácie (. pdf . str. 10). V novembri 2013 odmietol Janukovyč podpísať asociačné dohody s Európskou úniou a namiesto toho sa rozhodol uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom. Toto rozhodnutie vyvolalo masové protesty, ktoré poznáme ako Euromajdan . Po týchto protestoch Janukovyč utiekol do Ruska, čo spôsobilo mocenské vákuum.\n\nRusko medzitým využilo chaos v krajine na obsadenie a anexiu Krymského polostrova. Následne východoukrajinské regióny Doneck a Luhansk vyhlásili nezávislosť a začali bojovať proti ukrajinskej vláde. Tieto územia boli podporované Ruskom, ktoré poskytovalo vojenskú pomoc a podporu rebelujúcim separatistom. To vyústilo v ozbrojený konflikt, ktorý trvá dodnes.\n\nVäčšina krajín ale aj medzinárodné organizácie ako OSN a EÚ považujú Rusko v Krymskom konflikte za agresora. V marci 2014 Ukrajina požiadala o mimoriadne zasadnutie Rady bezpečnosti OSN s cieľom diskutovať o situácii na Kryme. V rámci tohto zasadnutia sa uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá by odsúdila ruskú anexiu Krymu. Keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, rezolúciu zablokovalo . Podobné hlasovanie tak prebehlo na Valnom zhromaždení, kde anexiu Krymu odsúdila veľká väčšina krajín, proti ich bolo iba 11.\n\nAndreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala.", "analysis_paragraphs": ["Vojenský konflikt na Ukrajine začal v roku 2014 nelegálnym obsadením Krymu a vznikom separatistických republík na Donbase, ktoré Rusko priamo podporovalo. 24. februára 2022 spustilo Rusko inváziu na Ukrajinu. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Pozadie konfliktu sa datuje do roku 2013, kedy bola krajina na rozcestí svojho budúceho smerovania. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa pokúšal o prehĺbenie spolupráce s Ruskou federáciou, zatiaľčo väčšina Ukrajincov podporovala cestu európskej integrácie (. pdf . str. 10). V novembri 2013 odmietol Janukovyč podpísať asociačné dohody s Európskou úniou a namiesto toho sa rozhodol uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom. Toto rozhodnutie vyvolalo masové protesty, ktoré poznáme ako Euromajdan . Po týchto protestoch Janukovyč utiekol do Ruska, čo spôsobilo mocenské vákuum.", "Rusko medzitým využilo chaos v krajine na obsadenie a anexiu Krymského polostrova. Následne východoukrajinské regióny Doneck a Luhansk vyhlásili nezávislosť a začali bojovať proti ukrajinskej vláde. Tieto územia boli podporované Ruskom, ktoré poskytovalo vojenskú pomoc a podporu rebelujúcim separatistom. To vyústilo v ozbrojený konflikt, ktorý trvá dodnes.", "Väčšina krajín ale aj medzinárodné organizácie ako OSN a EÚ považujú Rusko v Krymskom konflikte za agresora. V marci 2014 Ukrajina požiadala o mimoriadne zasadnutie Rady bezpečnosti OSN s cieľom diskutovať o situácii na Kryme. V rámci tohto zasadnutia sa uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá by odsúdila ruskú anexiu Krymu. Keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, rezolúciu zablokovalo . Podobné hlasovanie tak prebehlo na Valnom zhromaždení, kde anexiu Krymu odsúdila veľká väčšina krajín, proti ich bolo iba 11.", "Andreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "asociačné dohody", "dohodu o hospodárskej spolupráci", "Euromajdan", "anexiu", "vyhlásili", "podporované", "požiadala", "zablokovalo", "odsúdila"], "url": ["https://www.iri.org/wp-content/uploads/2013/10/IRI_Ukraine_August-September_2013_Edited20Poll.pdf", "https://www.teraz.sk/spravy/pred-piatimi-rokmi-ukrajina-cuvla-pred/363728-clanok.html", "https://svet.sme.sk/diskusie/2217392/janukovyc-sa-otocil-spat-k-rusku-nepodpise-dohodu-s-uniou.html", "https://dennikn.sk/3117973/majdan-po-deviatich-rokoch-prva-ukrajinska-krv-na-rukach-putina/", "https://www.nytimes.com/2014/03/19/world/europe/ukraine.html", "https://www.aljazeera.com/news/2014/5/12/ukraine-separatists-declare-independence", "https://www.bbc.com/news/world-europe-32114522", "https://press.un.org/en/2014/sc11302.doc.htm", "https://news.un.org/en/story/2022/09/1129102", "https://www.france24.com/en/20140327-un-general-assembly-votes-reject-russian-annexation-crimea"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:27.280505+00:00"}
{"id": "vr15459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15459", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tam som bol (v minulom volebnom období, pozn.) tuším druhý v poradí s počtom predložených návrhov zákonov a prvý bol Miro Kadúc od nás (z OĽaNO, pozn.).", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovom sídle NR SR je zverejnená legislatívna iniciatíva jednotlivých poslancov za jednotlivé volebné obdobia. Je skutočne pravdou, že Miroslav Kadúc mal najviac predložených návrhov zákonov, a to 108. Igor Matovič bol druhý so 105 predloženými návrhmi. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na webovom sídle NR SR je zverejnená legislatívna iniciatíva jednotlivých poslancov za jednotlivé volebné obdobia. Je skutočne pravdou, že Miroslav Kadúc mal najviac predložených návrhov zákonov, a to 108. Igor Matovič bol druhý so 105 predloženými návrhmi. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Miroslav Kadúc", "Igor Matovič", "najaktívnejšou", "\"skóre\"", "TASR", "Hlina", "Martin Fecko", "Jozef Viskupič", "opustil"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=864&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=808&Ciastka=&CisloZz=", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/510404-v-parlamente-je-najaktivnejsia-jurinova-prevysuje-kolegov", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=795&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.teraz.sk/slovensko/navrhy-zakonov-nrsr-opozicia/92227-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=859&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=783&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=773&Ciastka=&CisloZz=", "http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/311585/Tlacove-vyhlasenie-vystupenie-z-klubu-OLaNO.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:15.264184+00:00"}
{"id": "49595", "numeric_id": 49595, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49595", "speaker": "Veronika Cifrová Ostrihoňová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-cifrova-ostrihonova", "statement": "Nikdy sme za 20 rokov nepoužili ako Slovensko právo veta a aj na zrušenie práva veta je právo veta.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko nikdy nepoužilo právo veta v Európskej rade, ktorá prijíma rozhodnutia jednomyseľne - teda ak jeden z členských štátov nesúhlasí, rozhodnutie sa neprijme. Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine oblastí hlasuje v rámci Rady EÚ kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľné prijatie rozhodnutia sa uplatňuje v takzvaných citlivých oblastiach, napríklad v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daní a prijatia nových členských štátov. Zmena spôsobu hlasovania v Rade EÚ alebo v Európskej rade si vyžaduje zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ, s ktorou musia súhlasiť všetky členské štáty, teda jeden z členských štátov takúto zmenu môže vetovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n22. novembra 2023 Európsky parlament schválil súbor odporúčaní na zmenu základných zmlúv EÚ. Medzi odporúčania patrí aj rozšírenie oblastí, v ktorých EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, vrátane daní a zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Za návrhy, ktorých súčasťou bolo aj zrušenie práva veta v hlasovaní o zahraničnopolitických otázkach ako napríklad zavedenie sankcií, hlasovalo 305 poslancov, 276 bolo proti a 29 sa zdržalo. Schválenie návrhov nie je záväzné, ide o politickú výzvu zo strany Európskeho parlamentu a poslancov, ktorí s návrhmi prišli. Návrhy sú zároveň reakciou na očakávania občanov súvisiacich so zefektívnením a zvýšením demokracie Európskej únie, ktoré boli formulované v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy.\n\nOslovili sme profesorku Luciu Mokrú, expertku na medzinárodné právo. Vysvetlila, že na to, aby sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou rozšírilo, musia všetky členské štáty schváliť zmenu zmlúv EÚ a ratifikovať ich. Ak by zmena zmlúv nebola ratifikovaná jednou členskou krajinou, takáto úprava nenadobudne účinnosť, teda jeden členský štát môže zmenu zablokovať.\n\nKľúčové rozhodnutia EÚ sa dejú v Rade Európskej únie, známej aj ako Rada ministrov alebo len „Rada“. Tá je zložená z ministrov jednotlivých členských štátov a rozhoduje o európskej legislatíve spolu s Európskym parlamentom. Existujú tri spôsoby, ktorými Rada EÚ prijíma rozhodnutia. Potrebuje buď jednoduchú väčšinu (14 členských štátov hlasuje za, uplatňuje sa zvyčajne v procesných otázkach); kvalifikovanú väčšinu (súhlas 55 % členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ); alebo jednomyseľné hlasovanie. V prípadoch, kedy schválenie Radou vyžaduje jednomyseľnosť, majú členské štáty takzvané právo veta, pretože ktorýkoľvek štát môže schváleniu zabrániť svojim nesúhlasom. Jednomyseľnosť sa uplatňuje v citlivých oblastiach:\n\nZahraničná a bezpečnostná politika\n\nPráva občanov EÚ\n\nČlenstvo v EÚ\n\nDane\n\nFinancie EÚ\n\nSpravodlivosť a vnútorné veci\n\nSociálne zabezpečenie a ochrana\n\nEurópska rada je zložená hláv štátov (prezidentov a prezidentiek) a predsedov a predsedkýň vlád. Táto inštitúcia EÚ nemá legislatívnu právomoc, jej úlohou je určovať politické smerovanie a priority EÚ prijatím takzvaných záverov. V určitých prípadoch určenými zmluvami však Európska rada rozhoduje jednomyseľným hlasovaním. Profesorka Lucia Mokrá vysvetlila, že spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vykonáva Európska rada spolu s Radou ministrov, ktorá má exekutívnu a rozhodovaciu právomoc ( Čl. 24, ods. 1 ). Právo veta uplatnilo napríklad Maďarsko v decembri 2023 v oblasti financií EÚ, keď zablokovalo revíziu rozpočtu EÚ, ktorá by umožnila zvýšenie finančnej pomoci Ukrajine. Finančnú pomoc napokon po dohode s maďarským premiérom schválili lídri EÚ v januári 2024.\n\nZrušenie práva veta predovšetkým v zahraničnej politike je dlhodobo predmetom diskusie o zefektívnení EÚ. Od začiatku roka 2023 túto iniciatívu prebralo predovšetkým Nemecko, ktoré spolu s Francúzskom vytvorilo Skupinu Skupinu priateľov hlasovania kvalifikovanou väčšinou v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Súčasťou skupiny sú tiež Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Slovinsko, Španielsko, Rumunsko, Švédsko a Dánsko.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko nikdy nepoužilo právo veta v Európskej rade, ktorá prijíma rozhodnutia jednomyseľne - teda ak jeden z členských štátov nesúhlasí, rozhodnutie sa neprijme. Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine oblastí hlasuje v rámci Rady EÚ kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľné prijatie rozhodnutia sa uplatňuje v takzvaných citlivých oblastiach, napríklad v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daní a prijatia nových členských štátov. Zmena spôsobu hlasovania v Rade EÚ alebo v Európskej rade si vyžaduje zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ, s ktorou musia súhlasiť všetky členské štáty, teda jeden z členských štátov takúto zmenu môže vetovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "22. novembra 2023 Európsky parlament schválil súbor odporúčaní na zmenu základných zmlúv EÚ. Medzi odporúčania patrí aj rozšírenie oblastí, v ktorých EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, vrátane daní a zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Za návrhy, ktorých súčasťou bolo aj zrušenie práva veta v hlasovaní o zahraničnopolitických otázkach ako napríklad zavedenie sankcií, hlasovalo 305 poslancov, 276 bolo proti a 29 sa zdržalo. Schválenie návrhov nie je záväzné, ide o politickú výzvu zo strany Európskeho parlamentu a poslancov, ktorí s návrhmi prišli. Návrhy sú zároveň reakciou na očakávania občanov súvisiacich so zefektívnením a zvýšením demokracie Európskej únie, ktoré boli formulované v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy.", "Oslovili sme profesorku Luciu Mokrú, expertku na medzinárodné právo. Vysvetlila, že na to, aby sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou rozšírilo, musia všetky členské štáty schváliť zmenu zmlúv EÚ a ratifikovať ich. Ak by zmena zmlúv nebola ratifikovaná jednou členskou krajinou, takáto úprava nenadobudne účinnosť, teda jeden členský štát môže zmenu zablokovať.", "Kľúčové rozhodnutia EÚ sa dejú v Rade Európskej únie, známej aj ako Rada ministrov alebo len „Rada“. Tá je zložená z ministrov jednotlivých členských štátov a rozhoduje o európskej legislatíve spolu s Európskym parlamentom. Existujú tri spôsoby, ktorými Rada EÚ prijíma rozhodnutia. Potrebuje buď jednoduchú väčšinu (14 členských štátov hlasuje za, uplatňuje sa zvyčajne v procesných otázkach); kvalifikovanú väčšinu (súhlas 55 % členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ); alebo jednomyseľné hlasovanie. V prípadoch, kedy schválenie Radou vyžaduje jednomyseľnosť, majú členské štáty takzvané právo veta, pretože ktorýkoľvek štát môže schváleniu zabrániť svojim nesúhlasom. Jednomyseľnosť sa uplatňuje v citlivých oblastiach:", "Zahraničná a bezpečnostná politika", "Práva občanov EÚ", "Členstvo v EÚ", "Dane", "Financie EÚ", "Spravodlivosť a vnútorné veci", "Sociálne zabezpečenie a ochrana", "Európska rada je zložená hláv štátov (prezidentov a prezidentiek) a predsedov a predsedkýň vlád. Táto inštitúcia EÚ nemá legislatívnu právomoc, jej úlohou je určovať politické smerovanie a priority EÚ prijatím takzvaných záverov. V určitých prípadoch určenými zmluvami však Európska rada rozhoduje jednomyseľným hlasovaním. Profesorka Lucia Mokrá vysvetlila, že spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vykonáva Európska rada spolu s Radou ministrov, ktorá má exekutívnu a rozhodovaciu právomoc ( Čl. 24, ods. 1 ). Právo veta uplatnilo napríklad Maďarsko v decembri 2023 v oblasti financií EÚ, keď zablokovalo revíziu rozpočtu EÚ, ktorá by umožnila zvýšenie finančnej pomoci Ukrajine. Finančnú pomoc napokon po dohode s maďarským premiérom schválili lídri EÚ v januári 2024.", "Zrušenie práva veta predovšetkým v zahraničnej politike je dlhodobo predmetom diskusie o zefektívnení EÚ. Od začiatku roka 2023 túto iniciatívu prebralo predovšetkým Nemecko, ktoré spolu s Francúzskom vytvorilo Skupinu Skupinu priateľov hlasovania kvalifikovanou väčšinou v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Súčasťou skupiny sú tiež Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Slovinsko, Španielsko, Rumunsko, Švédsko a Dánsko."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "odporúčaní", "nie je", "boli formulované", "schváliť", "prijíma", "uplatňuje", "nemá", "Čl. 24, ods. 1", "zablokovalo", "je dlhodobo predmetom diskusie", "vytvorilo"], "url": ["https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/zmena-hlasovania-v-zahranicnych-otazkach-a-iba-15-eurokomisarov-europarlament-vola-po-otvoreni-zakladnych-zmluv/", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20231117IPR12217/buducnost-eu-navrhy-parlamentu-na-zmenu-zmluv", "https://fakty.afp.com/doc.afp.com.34778NT#:~:text=Pr%C3%ADspevky%20vyvol%C3%A1vaj%C3%BA%20dojem%2C%20%C5%BEe%20EP%20schv%C3%A1lil%20zmeny%20vo%20fungovan%C3%AD%20Eur%C3%B3pskej%20%C3%BAnie%20(E%C3%9A)%2C%20pri%C4%8Dom%20odborn%C3%ADci%20potvrdzuj%C3%BA%2C%20%C5%BEe%20EP%20tieto%20pr%C3%A1vomoci%20ani%20nem%C3%A1.%20Dokument%20schv%C3%A1len%C3%BD%2022.%20novembra%202023%20je%20tak%20najm%C3%A4%20politick%C3%BDm%20vyhl%C3%A1sen%C3%ADm%20a%20v%C3%BDzvou%20na%20%C4%8Fal%C5%A1iu%20diskusiu%20o%20pravidl%C3%A1ch%20fungovania%20E%C3%9A.", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20231117IPR12217/buducnost-eu-navrhy-parlamentu-na-zmenu-zmluv#:~:text=Prijat%C3%ADm%20tejto%20spr%C3%A1vy%20Parlament%20reaguje%20na%20o%C4%8Dak%C3%A1vania%20ob%C4%8Danov%20s%C3%BAvisiace%20s%20efekt%C3%ADvnej%C5%A1ou%20a%20demokratickej%C5%A1ou%20%C3%9Aniou%2C%20%C4%8Do%20sa%20odzrkadlilo%20aj%20v%20n%C3%A1vrhoch%20Konferencie%20o%20bud%C3%BAcnosti%20Eur%C3%B3py.", "https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/revision-of-eu-treaties.html#:~:text=Predseda%20Rady%20n%C3%A1sledne%20zvol%C3%A1%20konferenciu%20z%C3%A1stupcov%20vl%C3%A1d%20%C4%8Dlensk%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%20s%C2%A0cie%C4%BEom%20prija%C5%A5%20konsenzus%20o%C2%A0navrhovan%C3%BDch%20zmen%C3%A1ch%20zml%C3%BAv.%20Zmeny%20sa%20uplat%C5%88uj%C3%BA%20a%C5%BE%20po%20tom%2C%20ako%20ich%20ratifikuj%C3%BA%20v%C5%A1etky%20%C4%8Dlensk%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty.", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/unanimity/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12016ME/TXT&qid=1717395844337#:~:text=Spolo%C4%8Dn%C3%A1%20zahrani%C4%8Dn%C3%A1%20a%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%A1%20politika%20podlieha%20osobitn%C3%BDm%20pravidl%C3%A1m%20a%20postupom.%20Vymedzuje%20a%20vykon%C3%A1va%20ju%20jednomyse%C4%BEne%20Eur%C3%B3pska%20rada%20a%20Rada%20s%20v%C3%BDnimkou%20pr%C3%ADpadov%2C%20ke%C4%8F%20sa%20v%20zmluv%C3%A1ch%20ustanovuje%20inak.%20Prijatie%20legislat%C3%ADvneho%20aktu%20sa%20vylu%C4%8Duje.", "https://www.trend.sk/spravy/orban-nepodporil-zvysenie-financnej-podpory-pre-ukrajinu-cim-zablokoval-aj-reviziu-rozpoctu-eu", "https://fakty.afp.com/doc.afp.com.34778NT#:~:text=Zru%C5%A1enie%20pr%C3%A1va%20veta%2C%20najm%C3%A4%20v%20zahrani%C4%8Dnej%20politike%2C%20sa%20dlhodobo%20spom%C3%ADna%20ako%20n%C3%A1stroj%20na%20zefekt%C3%ADvnenie%20fungovania%20Eur%C3%B3pskej%20%C3%BAnie", "https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2023-10-12/eu-debate-qualified-majority-voting-common-foreign-and"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:20.000925+00:00"}
{"id": "47124", "numeric_id": 47124, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47124", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "… mu neprešiel na poslednej vláde materiál, ktorý zrušila Veronika Remišová, lebo Richard Sulík bez akejkoľvek konzultácie predložil materiál o e-karanténe, kde dával úlohy Veronike Remišovej...", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedovi SaS neprešiel na marcovej vláde materiál o eKaranténe, podľa jeho slov ho stopla Veronika Remišová. Materiál predpokladam úlohy pre „jej” ministerstvo. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako ešte pravdivé. Richard Sulík predložil na rokovaní vlády 17. marca uznesenie k pripravovanej aplikácii eKaranténa, kabinet však rokovanie o tomto bode prerušil. Uznesenie, okrem iného, ukladalo ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej „povinnosť udeliť výnimku z plnenia podmienok Informačného systému verejnej správy“ a „vykonať penetračný test finálnej verzie aplikácie eKaranténa prostredníctvom Jednotky pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT)“. Richard Sulík pre portál Demagóg.SK uviedol, že „ materiál bol už raz na vláde, všetci členovia mali možnosť sa s tým oboznámiť. Okrem toho prebehla porada so zástupcami NCZI a ÚVZ. Áno, Veronika Remišová odmietla úlohu prevziať a na tom to stroskotalo.”", "analysis_paragraphs": ["Predsedovi SaS neprešiel na marcovej vláde materiál o eKaranténe, podľa jeho slov ho stopla Veronika Remišová. Materiál predpokladam úlohy pre „jej” ministerstvo. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako ešte pravdivé. Richard Sulík predložil na rokovaní vlády 17. marca uznesenie k pripravovanej aplikácii eKaranténa, kabinet však rokovanie o tomto bode prerušil. Uznesenie, okrem iného, ukladalo ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej „povinnosť udeliť výnimku z plnenia podmienok Informačného systému verejnej správy“ a „vykonať penetračný test finálnej verzie aplikácie eKaranténa prostredníctvom Jednotky pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT)“. Richard Sulík pre portál Demagóg.SK uviedol, že „ materiál bol už raz na vláde, všetci členovia mali možnosť sa s tým oboznámiť. Okrem toho prebehla porada so zástupcami NCZI a ÚVZ. Áno, Veronika Remišová odmietla úlohu prevziať a na tom to stroskotalo.”"], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["predložil"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25801/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:06.755175+00:00"}
{"id": "43688", "numeric_id": 43688, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43688", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "My sme mali tlačovku napríklad s KDH... a tam bola 45 minútová grilovačka kde ja som veľmi otvorene odpovedal všetkým novinárom.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koalícia PS/Spolu mala 9. augusta 2019 tlačovú besedu po prvom pracovnom rokovaní, na ktorej chceli lídri predstaviť podporu rodiny. Michal Truban musel na nej vysvetľovať video spred šiestich rokov, v ktorom dáva študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať.” Truban na tlačovej besede odpovedal na viaceré otázky novinárov k tejto kauze. Okrem iného tiež vysvetľoval svoj príspevok na webe black hole o „predaji 5 gramov bieleho”, ktorý označil za vtip. Odmietol , že by niekedy užíval tzv. biele drogy. Beseda trvala cca 45 minút, Trubanovej kauze sa venovala len časť z nej. Na otázky novinárov však odpovedal aj po jej skončení. Výrok v kontexte povedaného hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Koalícia PS/Spolu mala 9. augusta 2019 tlačovú besedu po prvom pracovnom rokovaní, na ktorej chceli lídri predstaviť podporu rodiny. Michal Truban musel na nej vysvetľovať video spred šiestich rokov, v ktorom dáva študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať.” Truban na tlačovej besede odpovedal na viaceré otázky novinárov k tejto kauze. Okrem iného tiež vysvetľoval svoj príspevok na webe black hole o „predaji 5 gramov bieleho”, ktorý označil za vtip. Odmietol , že by niekedy užíval tzv. biele drogy. Beseda trvala cca 45 minút, Trubanovej kauze sa venovala len časť z nej. Na otázky novinárov však odpovedal aj po jej skončení. Výrok v kontexte povedaného hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["mala", "dáva", "najskôr", "tvrdil", "priznal", "uznal", "odpovedal", "webe", "Odmietol", "trvala", "však"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1161733/tb-m-trubana-m-beblaveho-a-hlinu-o-vysledkoch-spolocnych-rokovani.html", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/miso.truban/photos/a.148608605936614/468544630609675/?type=1&theater", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131", "https://www.youtube.com/watch?v=juSNqskSQvM", "https://web.archive.org/web/20070823051630/http://blackhole.sk/nove-featury-na-blackhole", "https://www.youtube.com/watch?v=juSNqskSQvM", "https://www.ta3.com/clanok/1161733/tb-m-trubana-m-beblaveho-a-hlinu-o-vysledkoch-spolocnych-rokovani.html", "https://www.youtube.com/watch?v=juSNqskSQvM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:36.132436+00:00"}
{"id": "vr35108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35108", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Konkrétne pani Zavacká sa venuje predovšetkým histórii novodobej histórií, novodobej histórii totalitných režimov. Ja neviem, či bol.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa záverečnej správy sa komisia skladala z vedecky aktívnych a renomovaných historikov, archeológov, architektov, odborníkov na dejiny umenia, heraldiku a ďalšie vedecké disciplíny. Je pravda, že pani historička Zavacká, PhD. sa venuje najmä obdobiu totalitných režimov, avšak v komisii boli napríklad aj PhDr. Ján Steinhübel CSc. a PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. , ktorí sú historikmi zaoberajúcimi sa ranným stredovekom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa záverečnej správy sa komisia skladala z vedecky aktívnych a renomovaných historikov, archeológov, architektov, odborníkov na dejiny umenia, heraldiku a ďalšie vedecké disciplíny. Je pravda, že pani historička Zavacká, PhD. sa venuje najmä obdobiu totalitných režimov, avšak v komisii boli napríklad aj PhDr. Ján Steinhübel CSc. a PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. , ktorí sú historikmi zaoberajúcimi sa ranným stredovekom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["záverečnej správy", "Zavacká, PhD.", "PhDr. Ján Steinhübel CSc.", "PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc."], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/stanovisko.doc", "http://www.history.sav.sk/zavacka.htm", "http://147.213.1.39/index.php?lang=sk&charset=&doc=org-user&user_no=2331&action=projects&do=print", "http://www.sme.sk/c/1874828/zivotopisy-vyznamenanych-osobnosti-pribinovym-krizom-i-ii-a-iii-triedy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:02.747430+00:00"}
{"id": "vr37953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37953", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Referendom meníme názvy. Neexistuje. Komárno nie je možné zmeniť na Komárom, ale maďarský názov, to znamená v tomto prípade Komárom by bolo možné, keby to nebolo ako, ako vyhovujúce a z historického hľadiska zlé, je možné zmeniť na niečo iné, to znamená, že len názov, len názov alebo označenie v menšinovom jazyku, nič viac.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu novely tohto zákona sa zavádza Miestne referendum o zmene označenia obce. Podľa nového paragrafu 4a: (1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky; bude umožnené meniť len označenie obce v jazyku menšiny, nie v štátnom jazyku.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu novely tohto zákona sa zavádza Miestne referendum o zmene označenia obce. Podľa nového paragrafu 4a: (1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky; bude umožnené meniť len označenie obce v jazyku menšiny, nie v štátnom jazyku."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu novely"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:47.985909+00:00"}
{"id": "vr26396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26396", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Áno, v prípade Slovenska je dramatický pokles tej gramotnosti v matematike, ale keď sa pozriete na graf, od merania v roku 2003 pomaly, ale stále klesá aj v krajinách OECD.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v prípade Slovenska možno hovoriť o výraznom alebo dramatickom poklese v matematickej gramotnosti ak porovnáme roky 2009 a 2012. Pravdou je tiež to, že v matematickej gramotnosti klesá aj priemer OECD. 2003 2006 2009 2012 Priemer OECD - matematická gramotnosť 500 498 496 494 Slovensko - matematická gramotnosť 498 492 497 482 ZDROJE: Priemer OECD 2003 (str.8), 2006 (str. 315), 2009 a 2012 , Slovensko 2003 až 2012 Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v prípade Slovenska možno hovoriť o výraznom alebo dramatickom poklese v matematickej gramotnosti ak porovnáme roky 2009 a 2012. Pravdou je tiež to, že v matematickej gramotnosti klesá aj priemer OECD. 2003 2006 2009 2012 Priemer OECD - matematická gramotnosť 500 498 496 494 Slovensko - matematická gramotnosť 498 492 497 482 ZDROJE: Priemer OECD 2003 (str.8), 2006 (str. 315), 2009 a 2012 , Slovensko 2003 až 2012 Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["2003", "2006", "2009 a 2012", "2003 až 2012"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/pisa-2006_9789264040014-en#page317", "http://www.sme.sk/c/7026778/slovenski-ziaci-v-testovani-prepadli-su-vyrazne-za-priemerom-oecd.html", "http://www.sme.sk/c/7026778/slovenski-ziaci-v-testovani-prepadli-su-vyrazne-za-priemerom-oecd.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:10.461824+00:00"}
{"id": "vr15655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15655", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "... primátor (Banskej Bystrice, pozn.) získal 8000 hlasov.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Primátorom Banskej Bystrice sa v roku 2014 stal nezávislý kandidát Ján Nosko. Získal 9739 hlasov, čo predstavovalo 46,1 %. Kedže Lucia Nicholsonová uviedla nepresné číslo, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Primátorom Banskej Bystrice sa v roku 2014 stal nezávislý kandidát Ján Nosko. Získal 9739 hlasov, čo predstavovalo 46,1 %. Kedže Lucia Nicholsonová uviedla nepresné číslo, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["2014", "9739", "Trenčíne", "Prešova", "Bratislave", "Trnavy", "Žiline", "Košiciach", "Nitry"], "url": ["http://bbonline.sk/jan-nosko-ziskal-takmer-polovicu-hlasov/", "http://www.banskabystrica.eu/volby-do-organov-samospravy-obci-2014.phtml?id5=22007", "http://www.webnoviny.sk/komunalne-volby/clanok/889976-rybnicek-suverenne-vyhral-smeru-ostal-z-13-poslancov-jeden/", "http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=presov", "http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=bratislava", "http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=trnava", "http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=zilina", "http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=kosice", "http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=nitra"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:51.925849+00:00"}
{"id": "vr38066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38066", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Spomeňte si, ako Robert Fico v tej vami najväčšej kauze, spomínanej, troch ministrov odvolal bez zaváhania.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravdepodobne má Maďarič na mysli kauzu emisie, v rámci ktorej boli odvolaní dvaja ministri životného prostredia za SNS, nie traja, Jaroslav Izák (odvolaný 18. augusta 2008, pozn). bol odvolaný oficiálne kvôli dotáciám z envirofondu pre ľudí blízkych SNS. Kauza emisie (odvolaní ministri, pozn.) Prvým bol Ján Chrbet - odvolaný 6.mája 2009 Druhým bol Viliam Turský - odvolaný v auguste 2009 Prvé kritické ohlasy zo strany medií v súvislosti s kauzou emisie môžeme nájsť už zo začiatku decembra 2008. K odvolaniu došlo, ale so značným časovým odstupom. Pre chronológiu predaja emisií, kliknite sem .", "analysis_paragraphs": ["Pravdepodobne má Maďarič na mysli kauzu emisie, v rámci ktorej boli odvolaní dvaja ministri životného prostredia za SNS, nie traja, Jaroslav Izák (odvolaný 18. augusta 2008, pozn). bol odvolaný oficiálne kvôli dotáciám z envirofondu pre ľudí blízkych SNS. Kauza emisie (odvolaní ministri, pozn.) Prvým bol Ján Chrbet - odvolaný 6.mája 2009 Druhým bol Viliam Turský - odvolaný v auguste 2009 Prvé kritické ohlasy zo strany medií v súvislosti s kauzou emisie môžeme nájsť už zo začiatku decembra 2008. K odvolaniu došlo, ale so značným časovým odstupom. Pre chronológiu predaja emisií, kliknite sem ."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Jaroslav Izák", "odvolaný 6.mája 2009", "odvolaný v auguste 2009", "Prvé kritické ohlasy", "sem"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1182711", "http://www.sme.sk/c/4981783/fico-zobral-slotovi-ministerstvo.html", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/archiv/tlacove-spravy-2010/tlacove-spravy-december-2010/mzp-podalo-trestne-oznamenie.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dalsi-kseft-sns-horuci-vzduch.html", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/archiv/tlacove-spravy-2010/tlacove-spravy-december-2010/mzp-podalo-trestne-oznamenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:25.452390+00:00"}
{"id": "45290", "numeric_id": 45290, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45290", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...tu máme 31 organizácií našich ministerských, v ktorých pracuje okolo 5000 zamestnancov … okrem toho rozpočtu skutočne nemajú veľa možností financovania, teda svojich projektov, svojich budov svojich inštitúcií atď.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo kultúry pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „celkový prepočítaný počet zamestnancov v 31 organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR je k 31.03.2020 v počte 4 539,7 zamestnancov.” Tieto organizácie sú rozpočtové alebo príspevkové. Rozpočtové sú závislé takmer výlučne od štátneho rozpočtu. Príspevkové organizácie kryjú svoje výdavky príspevkom zo štátneho rozpočtu a vlastnými tržbami. Napriek priznanej nepresnosti pri odhade počtu pracovníkov hodnotíme tvrdenie Ľubice Laššákovej pre priveľkú odchýlku od správneho údaju už ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo kultúry pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „celkový prepočítaný počet zamestnancov v 31 organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR je k 31.03.2020 v počte 4 539,7 zamestnancov.” Tieto organizácie sú rozpočtové alebo príspevkové. Rozpočtové sú závislé takmer výlučne od štátneho rozpočtu. Príspevkové organizácie kryjú svoje výdavky príspevkom zo štátneho rozpočtu a vlastnými tržbami. Napriek priznanej nepresnosti pri odhade počtu pracovníkov hodnotíme tvrdenie Ľubice Laššákovej pre priveľkú odchýlku od správneho údaju už ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["sú", "sú", "kryjú"], "url": ["http://www.mksr.sk/organizacie-ministerstva-c.html", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/pravnicke-osoby/rozpoctove-organizacie", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/pravnicke-osoby/prispevkove-organizacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:36.328210+00:00"}
{"id": "vr15742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15742", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Taliani, Holanďania, Nemci registráciu (cirkví a náboženských spoločností, pozn.) nemajú vôbec, majú asignačné dane...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pokiaľ ide o registráciu cirkví a náboženských spoločností, tak v Nemecku sa cirkvi nemajú povinnosť registrácie. ale robia tak, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov. V Taliansku je možné založiť si akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi bez toho, aby bolo treba žiadať o povolenie či registráciu. V Holandsku nejestvujú žiadne osobitné požiadavky – cirkevné organizácie fungujú v podobe právnických osôb.", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ ide o registráciu cirkví a náboženských spoločností, tak v Nemecku sa cirkvi nemajú povinnosť registrácie. ale robia tak, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov. V Taliansku je možné založiť si akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi bez toho, aby bolo treba žiadať o povolenie či registráciu. V Holandsku nejestvujú žiadne osobitné požiadavky – cirkevné organizácie fungujú v podobe právnických osôb."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Asignácia", "daň", "Nemecku", "Holandsko", "registráciu", "Holandsku"], "url": ["https://www.slovensko.sk/sk/slovnik/detail/_asignacia-dane", "https://www.aktuality.sk/clanok/263571/riesenie-financovania-cirkvi-viazne-ministerstvo-navrhlo-tri-moznosti/", "http://www.kirchensteuer.de/node/71", "https://www.welt.de/print/welt_kompakt/article109365815/Kirchensteuer-in-anderen-Laendern.html", "https://korzar.sme.sk/c/4508388/slovensky-zakon-je-prisny-na-ine-ako-tradicne-cirkvi.html#ixzz4XvMWuThd", "https://frnco.blog.sme.sk/c/199362/Nedemokratickost-poziadavky-20-000-clenov-na-registraciu-cirkvi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:24.254681+00:00"}
{"id": "vr28257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28257", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Problém neprehľadných zámen a predajov pozemkov (napr. ako kauza Koliba, pozn.) netrápi iba Bratislavu, podobné prípady sa stali aj v Čadci a v ďalších lokalitách na Slovensku.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný prípad ako kauza Koliba , pri ktorom došlo k zámene a predaju pozemkov sa stal v Čadci, konkrétne v mestskej časti Martinkov Potok. Ako uvádza denník SME , les, ktorý je situovaný v strede mesta a ktorý slúžil hlavne na rekreáciu a oddych pre tamojších obyvateľov zmenil majiteľa a stal sa súkromným majetkom.\n\nPodobne bola zastavená aj zámena pozemkov v okolí Rusovského jazera, ktoré neboli pre štátne lesy zaujímavé, za 23 hektárov lesných pozemkov v katastri obce Šurice. Proti výmene sa postavili ochranári, ktorí zorganizovali petíciu a takisto aj Rusovce, ktoré vnímajú túto lokalitu ako priestor pre relax a oddych.", "analysis_paragraphs": ["Podobný prípad ako kauza Koliba , pri ktorom došlo k zámene a predaju pozemkov sa stal v Čadci, konkrétne v mestskej časti Martinkov Potok. Ako uvádza denník SME , les, ktorý je situovaný v strede mesta a ktorý slúžil hlavne na rekreáciu a oddych pre tamojších obyvateľov zmenil majiteľa a stal sa súkromným majetkom.", "Podobne bola zastavená aj zámena pozemkov v okolí Rusovského jazera, ktoré neboli pre štátne lesy zaujímavé, za 23 hektárov lesných pozemkov v katastri obce Šurice. Proti výmene sa postavili ochranári, ktorí zorganizovali petíciu a takisto aj Rusovce, ktoré vnímajú túto lokalitu ako priestor pre relax a oddych."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Koliba", "SME", "2012", "zámena pozemkov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302979-bratislava-chce-pre-kauzu-na-kolibe-statne-lesy-pod-svoju-spravu/", "http://kysuce.sme.sk/c/5817814/preco-statne-lesy-a-za-kolko-vymenili-pozemky.html", "http://www.sme.sk/c/6336426/jahnatek-stopol-podozrivu-zamenu-lesov.html", "http://bratislava.sme.sk/c/5453527/rusovske-jazero-vraj-zostane-verejnosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:26.513174+00:00"}
{"id": "vr15456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15456", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tí ľudia, ktorí odišli od Kollára, hlasujú so zlepencom.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na poslednej schôdzi (6-23.9.) došlo k 163 hlasovaniam, z ktorých sa pri 103 hlasovaniach nezávislí poslanci Holúbek , Šimkovičová a Marček rozhodli pri hlasovaní totožne ako poslanci koalície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký klub Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára 8. júna opustila nútene trojica poslancov, konkrétne išlo o Rastislava Holúbeka, Martinu Šimkovičovú a Petra Marčeka. Dôvodom ich vylúčenia bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné hlasovanie so zvyškom klubu. Na poslednej schôdzi od 6. septembra prebehlo 163 hlasovaní, z ktorých pri 103 hlasovaniach všetci traja, momentálne nezávislí poslanci hlasovali rovnako ako poslanci koalície . Pri analýze sme nezohľadňovali, kto návrh podával. Príkladom toho, že poslanci nehlasovali spolu s klubom je hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Kaliňákovi zo 7. júna, vtedy poslanci Holúbek, Šimkovičová a Marček zdržali sa hlasovania. 23. septembra sa konalo pokračovanie prerušenej schôdze za odvolanie Kaliňáka, vtedy Holúbek a Marček hlasovali proti odvolaniu, kým Šimkovičová nebola prítomná. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi, o ktorom sa hlasovalo 23. septembra, Holúbek a Marček zdržali sa hlasovania. V prípade návrhu na zmenu rokovacieho poriadku zo 14. septembra hlasovali všetci spomínaní poslanci \"za\" rovnako ako poslanci koalície. Rovnaký súlad s hlasovaním koalície preukázali spomínaní poslanci aj pri medializovanom niekoľkonásobnom pokuse o otvorenie schôdze 7. júla kde sa pri prezentácii rovnako ako poslanci koalície zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na poslednej schôdzi (6-23.9.) došlo k 163 hlasovaniam, z ktorých sa pri 103 hlasovaniach nezávislí poslanci Holúbek , Šimkovičová a Marček rozhodli pri hlasovaní totožne ako poslanci koalície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký klub Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára 8. júna opustila nútene trojica poslancov, konkrétne išlo o Rastislava Holúbeka, Martinu Šimkovičovú a Petra Marčeka. Dôvodom ich vylúčenia bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné hlasovanie so zvyškom klubu. Na poslednej schôdzi od 6. septembra prebehlo 163 hlasovaní, z ktorých pri 103 hlasovaniach všetci traja, momentálne nezávislí poslanci hlasovali rovnako ako poslanci koalície . Pri analýze sme nezohľadňovali, kto návrh podával. Príkladom toho, že poslanci nehlasovali spolu s klubom je hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Kaliňákovi zo 7. júna, vtedy poslanci Holúbek, Šimkovičová a Marček zdržali sa hlasovania. 23. septembra sa konalo pokračovanie prerušenej schôdze za odvolanie Kaliňáka, vtedy Holúbek a Marček hlasovali proti odvolaniu, kým Šimkovičová nebola prítomná. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi, o ktorom sa hlasovalo 23. septembra, Holúbek a Marček zdržali sa hlasovania. V prípade návrhu na zmenu rokovacieho poriadku zo 14. septembra hlasovali všetci spomínaní poslanci \"za\" rovnako ako poslanci koalície. Rovnaký súlad s hlasovaním koalície preukázali spomínaní poslanci aj pri medializovanom niekoľkonásobnom pokuse o otvorenie schôdze 7. júla kde sa pri prezentácii rovnako ako poslanci koalície zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Holúbek", "Šimkovičová", "Marček", "8. júna", "koalície", "hlasovanie", "proti", "zdržali", "návrhu", "otvorenie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&CisObdobia=7&PoslanecMasterID=925", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=918", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=921", "http://www.ta3.com/clanok/1085277/zo-sme-rodina-vyhodili-cast-poslancov-simkovicova-hlasovala-za-kolegu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37471", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37650", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37647", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37577", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=8&ShowCisloSchodze=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:42.581811+00:00"}
{"id": "vr29541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29541", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Posilnené bolo postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch: zmena Zákonníka práce, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, posilnenie postavenia zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o:", "analysis_paragraphs": ["Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o:"], "analysis_date": "2015-04-21", "analysis_sources": {"text": ["upravuje", "bude môcť byť", "upravuje"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/kolektivne-pracovnopravne-vztahy/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna-3.html", "http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1093/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/kolektivne-dohody-vyssieho-stupna.xhtml", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1445197/Zakonnik-prace-od-1--januara--Najvacsie-zmeny-nastanu-pri-agenturnom-zamestnavani--aktualizovane-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:39.129091+00:00"}
{"id": "49654", "numeric_id": 49654, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49654", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "Častý druh výhrad je, že vlastne rady sú volení politickým orgánom rozumej parlamentom. Vždy to tak bolo, nikdy to nebolo inak.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlament volil jednotlivé rady Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pred ich zlúčením v roku 2010, rovnako rozhodoval o ich zložení aj po ich spojení do jednej verejnoprávnej inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2010 Národná rada Slovenskej republiky schválila spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, od januára 2011 tak vznikla jedna verejnoprávna inštitúcia. Deväť člennú radu novej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska volil a odvolával parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (Čl. 1, Par. 9, ods. 1 ). Členovia boli volení na šesť rokov, najviac na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Každé dva roky sa obmieňala jedna tretina rady. Túto inštitúciu 20. júna 2024 parlament zrušil a vytvoril Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).\n\nV období pred zlúčením televízie a rozhlasu fungovali v oboch inštitúciách rady samostatne, no rovnako boli volené parlamentom. Obe inštitúcie, Slovenská televízia ( Čl. 1, Par. 9, ods. 1-2 ) a Slovenský rozhlas ( Čl. 1, Par. 9, ods. 1-2 ), mali radu s 15 členmi, ktorých parlament volil na šesť rokov, najviac na dve nasledujúce funkčné obdobia. Rovnako sa každé dva roky obmieňala jedna tretina členov.\n\nPodľa nového Zákona o Slovenskej televízií bude o zložení deväť člennej rady rozhodovať nielen parlament, ale aj minister alebo ministerka kultúry ( Čl. 1, Par. 11, ods. 1-3 ). Piatich členov budú voliť poslanci a poslankyne. Štyroch členov vymenuje minister alebo ministerka kultúry, troch na návrh odborníkov a odborníčok v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií, jedného na návrh ministerstva financií.\n\nJe však dôležité upozorniť, že zatiaľčo rada verejnoprávnej televízie a rozhlasu bola vždy volená parlamentom, nový zákon zrušil dvojročné obmieňanie jednej tretiny členov ( Čl. 1, Par. 11. ) Minister/ka kultúry a parlament tak v súčasnosti zvolí radu, ktorú nasledujúci parlament nebude môcť čiastočne obmeniť.\n\nZákon tiež zriaďuje novú etickú komisiu, ktorá má dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR. Rada bude pozostávať z deviatich členov, ktorých vymenúva predseda rady na základe predložených návrhov na obdobie šiestich rokov ( Čl. 2, Par. 21-23 ). Členov budú nominovať zástupcovia a zástupkyne cirkvi, zdravotne znevýhodnených, menšín, olympijskeho výboru, samospráv, Slovenskej akadémie vied, novinárov a novináriek, Matice slovenskej, detských a mládežníckych organizácií.\n\nZlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie navrhla v roku 2010 vláda Ivety Radičovej tvorená stranami SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Spojenie odôvodnil vtedajší minister kultúry za SaS Krajcer šetrením financií. Opozícia na čele so Smer-SD zlúčenie kritizovala , krok vnímala ako snahu o „politického uchopenia mediálnej moci.“ Kriticky sa k zlúčeniu vyjadrila aj vtedajšia rada Slovenskej televízie, ktorá spojenie vnímala ako ohrozenie jej politickej nezávislosti.", "analysis_paragraphs": ["Parlament volil jednotlivé rady Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pred ich zlúčením v roku 2010, rovnako rozhodoval o ich zložení aj po ich spojení do jednej verejnoprávnej inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2010 Národná rada Slovenskej republiky schválila spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, od januára 2011 tak vznikla jedna verejnoprávna inštitúcia. Deväť člennú radu novej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska volil a odvolával parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (Čl. 1, Par. 9, ods. 1 ). Členovia boli volení na šesť rokov, najviac na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Každé dva roky sa obmieňala jedna tretina rady. Túto inštitúciu 20. júna 2024 parlament zrušil a vytvoril Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).", "V období pred zlúčením televízie a rozhlasu fungovali v oboch inštitúciách rady samostatne, no rovnako boli volené parlamentom. Obe inštitúcie, Slovenská televízia ( Čl. 1, Par. 9, ods. 1-2 ) a Slovenský rozhlas ( Čl. 1, Par. 9, ods. 1-2 ), mali radu s 15 členmi, ktorých parlament volil na šesť rokov, najviac na dve nasledujúce funkčné obdobia. Rovnako sa každé dva roky obmieňala jedna tretina členov.", "Podľa nového Zákona o Slovenskej televízií bude o zložení deväť člennej rady rozhodovať nielen parlament, ale aj minister alebo ministerka kultúry ( Čl. 1, Par. 11, ods. 1-3 ). Piatich členov budú voliť poslanci a poslankyne. Štyroch členov vymenuje minister alebo ministerka kultúry, troch na návrh odborníkov a odborníčok v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií, jedného na návrh ministerstva financií.", "Je však dôležité upozorniť, že zatiaľčo rada verejnoprávnej televízie a rozhlasu bola vždy volená parlamentom, nový zákon zrušil dvojročné obmieňanie jednej tretiny členov ( Čl. 1, Par. 11. ) Minister/ka kultúry a parlament tak v súčasnosti zvolí radu, ktorú nasledujúci parlament nebude môcť čiastočne obmeniť.", "Zákon tiež zriaďuje novú etickú komisiu, ktorá má dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR. Rada bude pozostávať z deviatich členov, ktorých vymenúva predseda rady na základe predložených návrhov na obdobie šiestich rokov ( Čl. 2, Par. 21-23 ). Členov budú nominovať zástupcovia a zástupkyne cirkvi, zdravotne znevýhodnených, menšín, olympijskeho výboru, samospráv, Slovenskej akadémie vied, novinárov a novináriek, Matice slovenskej, detských a mládežníckych organizácií.", "Zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie navrhla v roku 2010 vláda Ivety Radičovej tvorená stranami SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Spojenie odôvodnil vtedajší minister kultúry za SaS Krajcer šetrením financií. Opozícia na čele so Smer-SD zlúčenie kritizovala , krok vnímala ako snahu o „politického uchopenia mediálnej moci.“ Kriticky sa k zlúčeniu vyjadrila aj vtedajšia rada Slovenskej televízie, ktorá spojenie vnímala ako ohrozenie jej politickej nezávislosti."], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "(Čl. 1, Par. 9, ods. 1", "zrušil", "Čl. 1, Par. 9, ods. 1-2", "Čl. 1, Par. 9, ods. 1-2", "Čl. 1, Par. 11, ods. 1-3", "Čl. 1, Par. 11.", "dohliadať", "Čl. 2, Par. 21-23", "navrhla", "kritizovala", "vyjadrila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5662867/televiziu-a-rozhlas-zlucia.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/20240101#:~:text=Rada%20m%C3%A1%20dev%C3%A4%C5%A5%20%C4%8Dlenov.%20%C4%8Clenov%20rady%20vol%C3%AD%20a%20odvol%C3%A1va%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20rada%20nadpolovi%C4%8Dnou%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inou%20pr%C3%ADtomn%C3%BDch%20poslancov%3B%20%C4%8Dlenov%20rady%20vol%C3%AD%20z%20kandid%C3%A1tov%20na%20%C4%8Dlenov%20rady%2C%20ktor%C3%BDch%20jej%20navrhuje%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%BD%20v%C3%BDbor%20n%C3%A1rodnej%20rady%20tak%2C%20aby%20v%20rade%20boli%20zast%C3%BApen%C3%AD%3A", "https://domov.sme.sk/c/23347096/parlament-odhlasoval-zanik-rtvs.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/16/20100901#:~:text=%C2%A7%209%20Zlo%C5%BEenie%20rady,na%20%C4%8Dlenov%20rady%2C", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/619/20100901#:~:text=Zlo%C5%BEenie%20rady,v%C3%BDbor%20n%C3%A1rodnej%20rady", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157/20240701#:~:text=%C2%A7%2011%20Zlo%C5%BEenie%20rady,rade%20bol%20zast%C3%BApen%C3%BD", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157/20240701#:~:text=pod%C4%BEa%20odseku%203.-,%C2%A7%2011%20Zlo%C5%BEenie%20rady,-(1)", "https://hnonline.sk/slovensko/96157168-machaj-poveril-vedenim-rozhlasu-romana-bombosa", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157/20240701#:~:text=Etick%C3%A1%20komisia,komisie%20nadpolovi%C4%8Dnou%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inou%20hlasov%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20%C4%8Dlenov%20etickej%20komisie.", "https://sita.sk/zlucenie-stv-a-sro-vyvolava-otazniky/", "https://sita.sk/zlucenie-stv-a-sro-vyvolava-otazniky/", "https://sita.sk/zlucenie-stv-a-sro-v-skratenom-leg-konani/#:~:text=Myslia%20si%20toti%C5%BE%2C%20%C5%BEe%20n%C3%A1vrh%20z%C3%A1kona%20o%20RTS%20by%20znamenal%20zmenu%20dvoch%20verejnopr%C3%A1vnych%20in%C5%A1tit%C3%BAci%C3%AD%20na%20jednu%20%C5%A1t%C3%A1tnu.%20Priniesol%20by%20%E2%80%9Efaktick%C3%BA%20stratu%20ich%20programovej%20a%20politickej%20nez%C3%A1vislosti%E2%80%9C%20a%20jeho%20prijatie%20by%20%E2%80%9Eznamenalo%20na%C5%A1u%20rezign%C3%A1ciu%20na%20demokratick%C3%A9%20mechanizmy%E2%80%9C."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:53.505750+00:00"}
{"id": "vr35229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35229", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...prišlo milión ľudí k referendu...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referenda sa zúčastnilo 998 142 občanov a bolo odovzdaných 997 235 platných hlasovacích lístkov.", "analysis_paragraphs": ["Referenda sa zúčastnilo 998 142 občanov a bolo odovzdaných 997 235 platných hlasovacích lístkov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["998 142"], "url": ["http://app.statistics.sk/ref2010/sr/tab1.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:42.668223+00:00"}
{"id": "vr16097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16097", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...sama Británia, nie my, sama Británia povedala, že chce tvrdý brexit.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V referende o zotrvaní Británie v EÚ britskí voliči svojim výsledkom rozhodli o vystúpení z Únie a tým nastavili ďalšie smerovanie svojej krajiny. Britská premiérka Mayová začiatkom januára tohto roka vyjadrila svoju myšlienku uprednostnenia tvrdého Brexitu pred akýmsi \"polovičným členstvom \" v EÚ. Voliči sa podľa nej rozhodli a preto nie je potrebné aby sa Británia vydala inou cestou a hľadala rôzne iné riešenia členstva pri vystúpení z Únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mayová je presvedčená, že cesta tvrdého Brexitu je správna a vo svojom prejave predstavila postup, ktorý povedie k vystúpeniu krajiny z Únie. Na úvod vyhlásila, že: „Briti hlasovali za zmenu, jasnejšiu budúcnosť pre našu krajinu. Odhlasovali si odchod z Európskej únie a lepší vzťah so svetom. Želali si, že cesta bude neistá, ale verili, že povedie k lepšej budúcnosti pre ich deti a vnúčatá a úlohou tejto vlády je, aby sme ju splnili.“ Británia nechce využiť model použitý v iných krajinách, ktorý by jej ponúkal čiastočné členstvo v Únii a nebude tiež prispievať do rozpočtu. Premiérka prisľúbila rokovania na dohode o voľnom obchode a zároveň zdôraznila, že sa nebude usilovať o členstvo v jednotnom európskom trhu, aj keď jej snahou bude dosiahnutie najbližšieho prístup k nemu. „Nebudeme sa snažiť byť súčasťou jednotného trhu. Keďže nebudeme jeho súčasťou, nebudeme musieť prispievať do rozpočtu Únie. Roky, keď Británia prispievala obrovské sumy do rozpočtu Únie, sa skončili,“ uviedla T. Mayová. V tomto prípade použila príklad Nórska, ktoré nie je členským štátom, ale prispieva do rozpočtu Únie výmenou za úplný prístup k spoločnému trhu. Z tohto dôvodu muselo prevziať obrovskú časť legislatívy EÚ. Jej snahou bude tiež odstúpenie od Súdneho dvora EÚ. Zo strany Británie bude snaha o vytvorenie nového a konštruktívneho partnerstva s EÚ a ako zdôraznila je v národnom záujme aby bola táto spolupráca naďalej úspešná. Občania ostatných členských štátov budú na území Británie aj ďalej vítaní, čo možno najskôr im budú garantované ich práva ale Británia prevezme kontrolu nad počtom osôb, ktoré budú môcť vstúpiť na ich územie. „Chceme mať kontrolu nad tým, koľko ľudí prichádza do Británie. Keď je ten počet príliš vysoký, zaťažuje náš systém, našu infraštruktúru, bývanie, školstvo a škodí platom. Viem, že úplne sa migrácia kontrolovať nedá. Británia je otvorená a tolerantná krajina. Imigrácia ľudí z Európy, ktorí majú vysoké vzdelanie, je vhodná“ komentovala T. Mayová. Premiérka pripustila aj obavy , že Brexit môže byt pre Británie neistou cestou, ale verí v jej vylepšenie postavenia v globálneho oblasti ako aj v lepšiu budúcnosť pre celú krajinu. Výsledok Brexitu môže podľa nej znamenať príležitosť pre vytvorenie silnejšej, otvorenejšej, tolerantnejšej a bezpečnejšej globálnej Británie. „Chcem, aby sme boli skutočne globálna Británia – najlepší priateľ a sused našich európskych partnerov, ale aj krajina, ktorá presahuje hranice Európy. Krajina, ktorá buduje vzťahy so starými priateľmi i novými spojencami“ skonštatovala Mayová. Britská vláda vydala tzv. Bielu knihu o svojej stratégii pomocou, ktorej chce riadiť svoje rokovania s ostatnými krajinami únie o podmienkach britského odchodu z EÚ. Stratégia potvrdzuje vytýčený smer akým sa bude Británia uberať pri odchode a potvrdzuje slová Mayovej o tvrdom brexite, teda o zásadnom vystúpení krajiny z EÚ. Predseda Európskej rady Donald Tusk 29.3. 2017 obdržal od britskej premiérky Mayovej oficiálny list o vystúpení Británie z EÚ a tým oficiálne spustila proces odchodu, ktorý by mal trvať dva roky. Škótsko s výsledkom Brexitu nesúhlasí a preto premiérka Sturgeonová prišla s návrhom na referendum o nezávislosti krajiny, ktorý v hlasovaní podporil aj parlament. Referendum by sa malo konať koncom roka 2018 alebo začiatkom roka 2019, teda ešte pred vystúpením Británie z EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V referende o zotrvaní Británie v EÚ britskí voliči svojim výsledkom rozhodli o vystúpení z Únie a tým nastavili ďalšie smerovanie svojej krajiny. Britská premiérka Mayová začiatkom januára tohto roka vyjadrila svoju myšlienku uprednostnenia tvrdého Brexitu pred akýmsi \"polovičným členstvom \" v EÚ. Voliči sa podľa nej rozhodli a preto nie je potrebné aby sa Británia vydala inou cestou a hľadala rôzne iné riešenia členstva pri vystúpení z Únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mayová je presvedčená, že cesta tvrdého Brexitu je správna a vo svojom prejave predstavila postup, ktorý povedie k vystúpeniu krajiny z Únie. Na úvod vyhlásila, že: „Briti hlasovali za zmenu, jasnejšiu budúcnosť pre našu krajinu. Odhlasovali si odchod z Európskej únie a lepší vzťah so svetom. Želali si, že cesta bude neistá, ale verili, že povedie k lepšej budúcnosti pre ich deti a vnúčatá a úlohou tejto vlády je, aby sme ju splnili.“ Británia nechce využiť model použitý v iných krajinách, ktorý by jej ponúkal čiastočné členstvo v Únii a nebude tiež prispievať do rozpočtu. Premiérka prisľúbila rokovania na dohode o voľnom obchode a zároveň zdôraznila, že sa nebude usilovať o členstvo v jednotnom európskom trhu, aj keď jej snahou bude dosiahnutie najbližšieho prístup k nemu. „Nebudeme sa snažiť byť súčasťou jednotného trhu. Keďže nebudeme jeho súčasťou, nebudeme musieť prispievať do rozpočtu Únie. Roky, keď Británia prispievala obrovské sumy do rozpočtu Únie, sa skončili,“ uviedla T. Mayová. V tomto prípade použila príklad Nórska, ktoré nie je členským štátom, ale prispieva do rozpočtu Únie výmenou za úplný prístup k spoločnému trhu. Z tohto dôvodu muselo prevziať obrovskú časť legislatívy EÚ. Jej snahou bude tiež odstúpenie od Súdneho dvora EÚ. Zo strany Británie bude snaha o vytvorenie nového a konštruktívneho partnerstva s EÚ a ako zdôraznila je v národnom záujme aby bola táto spolupráca naďalej úspešná. Občania ostatných členských štátov budú na území Británie aj ďalej vítaní, čo možno najskôr im budú garantované ich práva ale Británia prevezme kontrolu nad počtom osôb, ktoré budú môcť vstúpiť na ich územie. „Chceme mať kontrolu nad tým, koľko ľudí prichádza do Británie. Keď je ten počet príliš vysoký, zaťažuje náš systém, našu infraštruktúru, bývanie, školstvo a škodí platom. Viem, že úplne sa migrácia kontrolovať nedá. Británia je otvorená a tolerantná krajina. Imigrácia ľudí z Európy, ktorí majú vysoké vzdelanie, je vhodná“ komentovala T. Mayová. Premiérka pripustila aj obavy , že Brexit môže byt pre Británie neistou cestou, ale verí v jej vylepšenie postavenia v globálneho oblasti ako aj v lepšiu budúcnosť pre celú krajinu. Výsledok Brexitu môže podľa nej znamenať príležitosť pre vytvorenie silnejšej, otvorenejšej, tolerantnejšej a bezpečnejšej globálnej Británie. „Chcem, aby sme boli skutočne globálna Británia – najlepší priateľ a sused našich európskych partnerov, ale aj krajina, ktorá presahuje hranice Európy. Krajina, ktorá buduje vzťahy so starými priateľmi i novými spojencami“ skonštatovala Mayová. Britská vláda vydala tzv. Bielu knihu o svojej stratégii pomocou, ktorej chce riadiť svoje rokovania s ostatnými krajinami únie o podmienkach britského odchodu z EÚ. Stratégia potvrdzuje vytýčený smer akým sa bude Británia uberať pri odchode a potvrdzuje slová Mayovej o tvrdom brexite, teda o zásadnom vystúpení krajiny z EÚ. Predseda Európskej rady Donald Tusk 29.3. 2017 obdržal od britskej premiérky Mayovej oficiálny list o vystúpení Británie z EÚ a tým oficiálne spustila proces odchodu, ktorý by mal trvať dva roky. Škótsko s výsledkom Brexitu nesúhlasí a preto premiérka Sturgeonová prišla s návrhom na referendum o nezávislosti krajiny, ktorý v hlasovaní podporil aj parlament. Referendum by sa malo konať koncom roka 2018 alebo začiatkom roka 2019, teda ešte pred vystúpením Británie z EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["cesta", "čiastočné členstvo", "obavy", "Bielu knihu", "list", "referendum"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/407485/britania-uprednostni-tvrdy-brexit-mayova-chce-novych-spojencov/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/premierka-mayova-chce-uplne-oddelenie-britanie-od-eu-caka-tvrdy-brexit.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/417048-mayova-chce-tvrdy-brexit-teda-uplne-oddelenie-britanie-od-eu/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/britania-spisala-bielu-knihu-ktora-specatila-tvrdy-brexit.html", "https://www.theguardian.com/politics/blog/live/2017/mar/29/brexit-theresa-may-triggers-article-50-politics-live?page=with:block-58dba88ce4b0a411e9ab99f4#liveblog-navigation", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/424574-sturgeonova-trva-na-druhom-referende-o-nezavislosti-skotska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:43.151880+00:00"}
{"id": "vr26020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26020", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "V Bratislavskom kraji sú náklady v minulom roku na jeden kilometer vyše 16 tisíc eur na údržbu (ciest, pozn). V Prešovskom kraji 3 milióny eur (zrejme myslel 3 tisíc eur, pretože v grafe, ktorý použil v relácií bolo uvedené “Náklady na údržbu 1 kilometra ciest v roku 2012 v tisícoch eur”, pozn.).", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať oficiálne údaje o priemerných nákladoch na údržbu 1 kilometra ciest v jednotlivých samosprávnych krajoch. Podľa našich výpočtov však budú priemerné náklady za rok 2013 v BSK vo výške 15 243 eur a v PSK vo výške 6 308 eur. Výrok Daniela Krajcera preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa správy, ktorú priniesol portál bratislavskenoviny.sk má BSK v rozpočte na rok 2013 \"vyčlenených na celoročnú údržbu a správu krajských ciest 7,8 milióna eur\" . Ďalej uvádza, že \"BSK má vo vlastníctve 511,68 km ciest\" . Tieto údaje potvrdzuje aj rozpočet (.pdf, str. 24) BSK na roky 2013 - 2015. Suma 7,8 mil. eur sa rovná bežným výdavkom v kapitole \"Program 6: Komunikácie\" na rok 2013. Pri počte km spravovaných ciest v BSK sa uvádza 511,7. Ak by sme teda vydelili peniaze vyčlenené na údržbu počtom kilometrov ciest, v BSK dostaneme sumu 15 243 eur. PSK má v rozpočte (.pdf, príloha č. 5) na rok 2013 vyčlenených na správu a údržbu ciest, financie vo výške 14,95 mil. eur. Dĺžka ciest 2. a 3 triedy v správe PSK je podľa portálu hlavnespravy.sk 2370 km. Ak tieto čísla vydelíme, dostaneme sumu 6 308 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať oficiálne údaje o priemerných nákladoch na údržbu 1 kilometra ciest v jednotlivých samosprávnych krajoch. Podľa našich výpočtov však budú priemerné náklady za rok 2013 v BSK vo výške 15 243 eur a v PSK vo výške 6 308 eur. Výrok Daniela Krajcera preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa správy, ktorú priniesol portál bratislavskenoviny.sk má BSK v rozpočte na rok 2013 \"vyčlenených na celoročnú údržbu a správu krajských ciest 7,8 milióna eur\" . Ďalej uvádza, že \"BSK má vo vlastníctve 511,68 km ciest\" . Tieto údaje potvrdzuje aj rozpočet (.pdf, str. 24) BSK na roky 2013 - 2015. Suma 7,8 mil. eur sa rovná bežným výdavkom v kapitole \"Program 6: Komunikácie\" na rok 2013. Pri počte km spravovaných ciest v BSK sa uvádza 511,7. Ak by sme teda vydelili peniaze vyčlenené na údržbu počtom kilometrov ciest, v BSK dostaneme sumu 15 243 eur. PSK má v rozpočte (.pdf, príloha č. 5) na rok 2013 vyčlenených na správu a údržbu ciest, financie vo výške 14,95 mil. eur. Dĺžka ciest 2. a 3 triedy v správe PSK je podľa portálu hlavnespravy.sk 2370 km. Ak tieto čísla vydelíme, dostaneme sumu 6 308 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["bratislavskenoviny.sk", "rozpočet", "rozpočte", "hlavnespravy.sk"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/naklady-na-zimnu-udrzbu-krajskych-ciest-su-dvojnasobne.html?page_id=314721", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795", "http://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2013/navrh_rozpoctu_psk_2013-2015_priloha01-10.pdf", "http://www.hlavnespravy.sk/doprava-pripravy-na-zimnu-udrzbu-ciest-v-psk-su-v-plnom-prude/36110/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:41.251154+00:00"}
{"id": "vr27775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27775", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Tzv. citizen initiation (legislatívnu iniciatívu občanov, pozn.) posudzuje EK a nie EP.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Viskupiča hodnotíme za pravdivý, nakoľko ,,civil initiaiton\" skutočne posudzuje Európska Komisia. Európska občianska iniciatíva je legislatívne zadefinovaná v Lisabonskej zmluve (pdf), konkrétne o tom pojednáva 11 článok, odsek4. ,,Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.\" Európska občianska iniciatíva je jednou z najdôležitejších inovácii EU, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a snažia sa o posilnenie zapojenia občanov na vytváraní európskych politík. O Európskej občianskej iniciatíve pojednáva aj nariadenie EU č.211/2011(pdf). V článku 11 sa uvádza, že počas obdobia 3 mesiacov, kedy Európska komisia posudzuje iniciatívu, musí byť poskytnutá možnosť organizátorom predstaviť ju. Toto by sa malo odohrať na spoločnom verejnom vypočutí konanom za prítomnosti Európskej komisie aj Európskeho parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Viskupiča hodnotíme za pravdivý, nakoľko ,,civil initiaiton\" skutočne posudzuje Európska Komisia. Európska občianska iniciatíva je legislatívne zadefinovaná v Lisabonskej zmluve (pdf), konkrétne o tom pojednáva 11 článok, odsek4. ,,Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.\" Európska občianska iniciatíva je jednou z najdôležitejších inovácii EU, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a snažia sa o posilnenie zapojenia občanov na vytváraní európskych politík. O Európskej občianskej iniciatíve pojednáva aj nariadenie EU č.211/2011(pdf). V článku 11 sa uvádza, že počas obdobia 3 mesiacov, kedy Európska komisia posudzuje iniciatívu, musí byť poskytnutá možnosť organizátorom predstaviť ju. Toto by sa malo odohrať na spoločnom verejnom vypočutí konanom za prítomnosti Európskej komisie aj Európskeho parlamentu."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["zmluve", "iniciatíva", "nariadenie"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/WCM/media.nsf/vw_ByID/ID_3B704251D03F1D46C1257674002F6340_SK/$File/Zmluva_o_EU.pdf", "http://www.euroinfo.gov.sk/europska-obcianska-iniciativa-eoi/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.informatizacia.sk%2Fext_dok-nariadenie_eu_211-2011_o_obcianskej_iniciative%2F15001c&ei=VmlyU9elGuSuygO6uIDACg&usg=AFQjCNHktd571pKcwMrynjV9vY1sCLglCw&sig2=thO6R1U2sbnKOtNuJXoXsw&bvm=bv.66330100,d.bGQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:04.021476+00:00"}
{"id": "vr26086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26086", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "... u nás samosprávne kraje nemajú zákonodarnú iniciatívu ako je to napríklad v Českej republike, v Českej republike môže samosprávny kraj predkladať zákony ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Legislatívne podmienky Slovenskej republiky podľa Ústavy SR (.pdf) nevytvárajú priestor vyšším územným celkom predkladať návrhy zákonov NR SR, ktorá by ich mohla legitímne akceptovať. V Českej republike je situácia v tejto súvislosti skutočne odlišná.\n\nÚstava SR:\n\nČl. 87\n\n(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky\n\nČlánek 41\n\n(1) Návrhy zákonů se podávají Poslanecké sněmovně.\n\n(2) Návrh zákona může podat poslanec, skupina poslanců, Senát, vláda nebo zastupitelstvo vyššího územního samosprávného celku.", "analysis_paragraphs": ["Legislatívne podmienky Slovenskej republiky podľa Ústavy SR (.pdf) nevytvárajú priestor vyšším územným celkom predkladať návrhy zákonov NR SR, ktorá by ich mohla legitímne akceptovať. V Českej republike je situácia v tejto súvislosti skutočne odlišná.", "Ústava SR:", "Čl. 87", "(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky", "Článek 41", "(1) Návrhy zákonů se podávají Poslanecké sněmovně.", "(2) Návrh zákona může podat poslanec, skupina poslanců, Senát, vláda nebo zastupitelstvo vyššího územního samosprávného celku."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Ústava ČR"], "url": ["http://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf", "http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:23.083468+00:00"}
{"id": "vr26851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26851", "speaker": "Alajos Mészáros", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alajos-meszaros", "statement": "Podľa kodanských kritérií členským štátom EÚ sa môže stať len krajina, ktorá rešpektuje práva menšín. Všetky členské štáty EÚ v Lisabonskej zmluve uznali ochranu menšín, ako spoločnú hodnotu.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Kodanských kritérií sa skutočne môže stať členom Európskej únie len krajina, ktorá rešpektuje a chráni menšiny. Tieto hodnoty sú taktiež súčasťou Lisabonskej zmluvy. Kodanské kritériá sú podmienky, ktoré musia spĺňať krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie. Ochrana menšín je jednou z podmienok zakotvených v tejto deklarácii : \" Membership requires that the candidate country has achieved stability of institutions guaranteeing democracy, the rule of law, human rights and respect for and protection of minorities , the existence of a functioning market economy as well as the capacity to cope with competitive pressure and market forces within the Union.\" Aj Lisabonská zmluva (str. 13) obsahuje zadefinovanie postojov členských štátov k menšinám: \" Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám . Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Kodanských kritérií sa skutočne môže stať členom Európskej únie len krajina, ktorá rešpektuje a chráni menšiny. Tieto hodnoty sú taktiež súčasťou Lisabonskej zmluvy. Kodanské kritériá sú podmienky, ktoré musia spĺňať krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie. Ochrana menšín je jednou z podmienok zakotvených v tejto deklarácii : \" Membership requires that the candidate country has achieved stability of institutions guaranteeing democracy, the rule of law, human rights and respect for and protection of minorities , the existence of a functioning market economy as well as the capacity to cope with competitive pressure and market forces within the Union.\" Aj Lisabonská zmluva (str. 13) obsahuje zadefinovanie postojov členských štátov k menšinám: \" Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám . Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-12", "analysis_sources": {"text": ["deklarácii", "Lisabonská zmluva"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/enlargement/ec/pdf/cop_en.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2007:306:FULL:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:33.340426+00:00"}
{"id": "vr32459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32459", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pôvodne poslanci schválili zmrazenie platov všetkých ústavných činiteľov, vrátane sudcov a prokurátorov. Ústavný súd toto považoval (zmrazenie platov sudcov, pozn.) za nezákonné", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. decembra 2010 zákon č. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.", "analysis_paragraphs": ["Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. decembra 2010 zákon č. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Ústavný súd"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=941&CisObdobia=5&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2010-12-2%200:0:0&DatumDo=2010-12-2%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=397290"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:41.077911+00:00"}
{"id": "vr27148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27148", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Keď sme boli v opozícii sme (SMK, pozn.) ako jediní z opozičných strán podporili Lisabonskú zmluvu  a boli sme atakovaní od našich kolegov z opozičných strán.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gyula Bárdos spolu s ostatnými prítomnými poslancami a poslankyňami za SMK skutočne hlasovali za vyslovenie súhlasu NRSR s Lisabonskou zmluvou na rokovaní 10. apríla 2008. S týmto návrhom obsahovo súhlasila aj opozičná strana SDKÚ-DS, obsahové výhrady k nej mala iba KDH. Celá opozícia sa však pôvodne rozhodla návrh, vyžadujúcu kvalifikovanú väčšinu aspoň 90 hlasov, nepodporiť, dokiaľ vláda nestiahne z programu rokovania kontroverzný návrh tlačového zákona, vzbudzujúci podozrenia o obmedzovaní slobody prejavu. Na konci niekoľkomesačných sporov , v ktorých bola opozícia jednotná, nakoniec návrh Lisabonskej zmluvy získal podporu ústavnej väčšiny 103 zo 109 prítomných poslancov (kluby SDKÚ-DS a KDH rokovaciu sálu opustili). Čoskoro boli zverejnené informácie o šíriacej sa nevraživosti medzi predsedom SDKÚ-DS M. Dzurindom a predsedom SMK P. Csákym. Síce podľa Csákyho situácia na úrovni radových poslancov \"ostala na rovnakej, a to kolegiálnej úrovni,\" faktom je, že krátko po výsledkoch hlasovania predsedovia SDKÚ-DS a KDH poslancov SMK obvinili zo zlyhania a porušenia dohôd: \"Strana maďarskej koalície zlyhala. Zlyhala v kľúčovom zápase tohto volebného obdobia\" (Mikuláš Dzurinda).", "analysis_paragraphs": ["Gyula Bárdos spolu s ostatnými prítomnými poslancami a poslankyňami za SMK skutočne hlasovali za vyslovenie súhlasu NRSR s Lisabonskou zmluvou na rokovaní 10. apríla 2008. S týmto návrhom obsahovo súhlasila aj opozičná strana SDKÚ-DS, obsahové výhrady k nej mala iba KDH. Celá opozícia sa však pôvodne rozhodla návrh, vyžadujúcu kvalifikovanú väčšinu aspoň 90 hlasov, nepodporiť, dokiaľ vláda nestiahne z programu rokovania kontroverzný návrh tlačového zákona, vzbudzujúci podozrenia o obmedzovaní slobody prejavu. Na konci niekoľkomesačných sporov , v ktorých bola opozícia jednotná, nakoniec návrh Lisabonskej zmluvy získal podporu ústavnej väčšiny 103 zo 109 prítomných poslancov (kluby SDKÚ-DS a KDH rokovaciu sálu opustili). Čoskoro boli zverejnené informácie o šíriacej sa nevraživosti medzi predsedom SDKÚ-DS M. Dzurindom a predsedom SMK P. Csákym. Síce podľa Csákyho situácia na úrovni radových poslancov \"ostala na rovnakej, a to kolegiálnej úrovni,\" faktom je, že krátko po výsledkoch hlasovania predsedovia SDKÚ-DS a KDH poslancov SMK obvinili zo zlyhania a porušenia dohôd: \"Strana maďarskej koalície zlyhala. Zlyhala v kľúčovom zápase tohto volebného obdobia\" (Mikuláš Dzurinda)."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["hlasovali", "súhlasila", "sporov", "zverejnené", "obvinili"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734", "http://wwww.euroinfo.gov.sk/slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu/", "http://wwww.euroinfo.gov.sk/konfliktna-ratifikacia-lisabonskej-zmluvy-v-nr-sr/", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/13-05-2008/dzurinda-s-csakym-stale-na-noze.html", "http://www.sme.sk/c/3820716/rozkol-v-opozicii-smk-pomoze-vlade-s-lisabonom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:31.080791+00:00"}
{"id": "vr16869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16869", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme v rámci našich politických zámerov spustili ten program zamestnanosti \"krompáče a lopaty\" (...), ktorý dokázal zamestnať 90 alebo 100 nezamestnaných ľudí (...) od štátu, od vlády sme na to nepotrebovali ani 1 euro. Financovali sme to z úspor pri nákupoch na Regionálnej správe ciest. Na tomto projekte bolo zapojených 20 obcí BBSK, tretina z tých zamestnancov boli \"cigáni\"...", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Projekt zamestnanosti \"krompáče a lopaty\" s cieľom zamestnať 100 dlhodobo nezamestnaných ľudí z 20 obcí v ekonomicky najslabších okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) bol spustený v apríli 2014. Vedenie uisťoval verejnosť, že projekt je financovaný prostriedkami získanými z úspor pri hospodárení Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC). Pred prijatím novely Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. platnej od 1. marca 2015, ktorá mala podľa vedenia kraja ďalšie pokračovanie projektu znemožniť, bolo v rámci projektu údržby ciest zamestnaných najprv 74 osôb. Neskoršie informácie už hovoria o 93 osobách. V žiadnych oficiálnych dokumentoch však nie je uvedené presné zloženie zapojených dlhodobo nezamestnaných, je len známe, na prácach sa podieľali aj Rómovia. Z dôvodu nedostupnosti všetkých informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Nákupom lacnej posypovej soli a následkom mimoriadne miernej zimy 2013/2014 ušetril BBSK 462 tisíc eur. Suma mala byť použitá na letnú údržbu krajských ciest II. a III. triedy, ktorých správa spadá do kompetencií samosprávneho kraja. Podľa hovorcu BBSK Miroslava Beličku \"tieto prostriedky pokryjú celý program zamestnanosti operačného programu letnej údržby, novinármi posmešne označovaný „Projekt krompáče a lopaty“, za čo sa vedenie BBSK vôbec nehanbí\" . V tlačovej správe zverejnenej dňa 7. apríla 2014 bolo uvedené, že od 15. apríla 2014 kraj v rámci nového projektu zabezpečí prácu pre 100 ľudí. \"Bez štátnej podpory od mája 2014 vytvorilo (vedenie BBSK, pozn.) 45 pracovných miest. V rámci pilotného projektu budú ako prví zamestnaní ľudia z Jelšavy a z obcí Skerešovo, Gemer, Lenka, Gemerská Ves, Hajnáčka, Držkovce, Muráň, Čierny Balog, Jesenské a Chanava\" . ( .pdf , s. 1) Projekt bol z dôvodu vysokej nezamestnanosti a zlého stavu ciest prioritne spustený v okresoch Revúca a Brezno, a z krajských finančných prostriedkov mali byť v rámci neho hradené platy, pracovné pomôcky a školenia nových pracovníkov. Dôležitý bol aj podiel samotných miestnych samospráv, ktorých úlohou bolo dodanie na výkon práce maximálne 10 ľudí, \"ktorí si prácu vážia\" . Práca mala byť k dispozícii primárne pre dlhodobo nezamestnaných, v časovom rozsahu 7 až 8 mesiacov v roku. Podľa tlačovej správy BBSK zo dňa 26. mája 2014 bolo do tohto dátumu v rámci projektu zamestnaných 60 ľudí. Tí vykonávali najmä \" práce, ktoré nie je možné vykonávať mechanizmami\" . (1:28) V novembrovom vydaní krajského propagačného časopisu Bystrický kraj sa píše o sume 506 tisíc eur ušetrených v rámci optimalizácie hospodárenia BBRSC a určených na projekt \"krompáče a lopaty\", o 74 vytvorených pracovných miestach a 14 zapojených obciach ( .pdf , s. 2). O projekte sa písalo aj v čísle z februára 2016. Rastislav Schlosár vtedy napísal, že počas trvania projektu bolo v 16 obciach zamestnaných 93 dlhodobo nezamestnaných ľudí ( .pdf , s. 4). V úvode časopisu Banskobystrický kraj z júna/júla 2015 bolo však uvedené, že pred prijatím novely Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. bolo do letnej údržby ciest zo 14 obcí pracovne zapojených 74 dlhodobo nezamestnaných, \"bielych aj Cigánov\" ( .pdf , s. 1). Kritici projektu \"krompáče a lopaty\" najčastejšie poukazovali na neefektívnosť a predraženosť týchto prác (podľa údajov portálu Bystricoviny.sk bolo na celý projekt vynaložených 400 tisíc eur), ukrátenie oficiálnych zamestnancov BBRSC o časť ich práce, resp. prepúšťanie zamestnancov tejto krajskej firmy následkom spustenia projektu. Uvádza sa tiež, že projekt skončil práve kvôli svojej neefektívnosti a neudržateľnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projekt zamestnanosti \"krompáče a lopaty\" s cieľom zamestnať 100 dlhodobo nezamestnaných ľudí z 20 obcí v ekonomicky najslabších okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) bol spustený v apríli 2014. Vedenie uisťoval verejnosť, že projekt je financovaný prostriedkami získanými z úspor pri hospodárení Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC). Pred prijatím novely Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. platnej od 1. marca 2015, ktorá mala podľa vedenia kraja ďalšie pokračovanie projektu znemožniť, bolo v rámci projektu údržby ciest zamestnaných najprv 74 osôb. Neskoršie informácie už hovoria o 93 osobách. V žiadnych oficiálnych dokumentoch však nie je uvedené presné zloženie zapojených dlhodobo nezamestnaných, je len známe, na prácach sa podieľali aj Rómovia. Z dôvodu nedostupnosti všetkých informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Nákupom lacnej posypovej soli a následkom mimoriadne miernej zimy 2013/2014 ušetril BBSK 462 tisíc eur. Suma mala byť použitá na letnú údržbu krajských ciest II. a III. triedy, ktorých správa spadá do kompetencií samosprávneho kraja. Podľa hovorcu BBSK Miroslava Beličku \"tieto prostriedky pokryjú celý program zamestnanosti operačného programu letnej údržby, novinármi posmešne označovaný „Projekt krompáče a lopaty“, za čo sa vedenie BBSK vôbec nehanbí\" . V tlačovej správe zverejnenej dňa 7. apríla 2014 bolo uvedené, že od 15. apríla 2014 kraj v rámci nového projektu zabezpečí prácu pre 100 ľudí. \"Bez štátnej podpory od mája 2014 vytvorilo (vedenie BBSK, pozn.) 45 pracovných miest. V rámci pilotného projektu budú ako prví zamestnaní ľudia z Jelšavy a z obcí Skerešovo, Gemer, Lenka, Gemerská Ves, Hajnáčka, Držkovce, Muráň, Čierny Balog, Jesenské a Chanava\" . ( .pdf , s. 1) Projekt bol z dôvodu vysokej nezamestnanosti a zlého stavu ciest prioritne spustený v okresoch Revúca a Brezno, a z krajských finančných prostriedkov mali byť v rámci neho hradené platy, pracovné pomôcky a školenia nových pracovníkov. Dôležitý bol aj podiel samotných miestnych samospráv, ktorých úlohou bolo dodanie na výkon práce maximálne 10 ľudí, \"ktorí si prácu vážia\" . Práca mala byť k dispozícii primárne pre dlhodobo nezamestnaných, v časovom rozsahu 7 až 8 mesiacov v roku. Podľa tlačovej správy BBSK zo dňa 26. mája 2014 bolo do tohto dátumu v rámci projektu zamestnaných 60 ľudí. Tí vykonávali najmä \" práce, ktoré nie je možné vykonávať mechanizmami\" . (1:28) V novembrovom vydaní krajského propagačného časopisu Bystrický kraj sa píše o sume 506 tisíc eur ušetrených v rámci optimalizácie hospodárenia BBRSC a určených na projekt \"krompáče a lopaty\", o 74 vytvorených pracovných miestach a 14 zapojených obciach ( .pdf , s. 2). O projekte sa písalo aj v čísle z februára 2016. Rastislav Schlosár vtedy napísal, že počas trvania projektu bolo v 16 obciach zamestnaných 93 dlhodobo nezamestnaných ľudí ( .pdf , s. 4). V úvode časopisu Banskobystrický kraj z júna/júla 2015 bolo však uvedené, že pred prijatím novely Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. bolo do letnej údržby ciest zo 14 obcí pracovne zapojených 74 dlhodobo nezamestnaných, \"bielych aj Cigánov\" ( .pdf , s. 1). Kritici projektu \"krompáče a lopaty\" najčastejšie poukazovali na neefektívnosť a predraženosť týchto prác (podľa údajov portálu Bystricoviny.sk bolo na celý projekt vynaložených 400 tisíc eur), ukrátenie oficiálnych zamestnancov BBRSC o časť ich práce, resp. prepúšťanie zamestnancov tejto krajskej firmy následkom spustenia projektu. Uvádza sa tiež, že projekt skončil práve kvôli svojej neefektívnosti a neudržateľnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-25", "analysis_sources": {"text": ["Miroslava Beličku", "7. apríla 2014", ".pdf", "26. mája 2014", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "poukazovali", "skončil"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kotleba-manka-bbsk-belicka-zamestnanost/92844-clanok.html", "https://www.bbsk.sk/Aktuality.aspx?eventid=ed14fbbe-abe5-4b05-828f-5f62dc20ae1a&actiongroupid=2109&title=Tla%C4%8Dov%C3%A9%20spr%C3%A1vy&css=%20blue-box#dnn_ctr3229_ModuleContent", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/Images/Bystrick%C3%BD%20kraj/bystricky-kraj-maj-2014-web.pdf", "https://www.bbsk.sk/Aktuality.aspx?eventid=645d32ed-c6a6-4449-9edc-7a881e4d8f1f&actiongroupid=2109&title=Tla%C4%8Dov%C3%A9%20spr%C3%A1vy&css=%20blue-box#dnn_ctr3229_ModuleContent", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/Images/Bystrick%C3%BD%20kraj/bystricky-kraj-november-2014-web.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/2016/Nas_Kraj_februar_2016_web.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/Nas_Kraj_jun-jul.pdf", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/kotleba-startuje-projekt-lopaty-a-krompace/", "https://www.bystricoviny.sk/bystricoviny-tv/kotleba-chce-volbach-zrusit-divadlo-studio-tanca-pokracovat-projekte-krompace-lopaty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:10.747764+00:00"}
{"id": "vr38811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38811", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Po schválení maďarskej ústavy Európsky parlament túto tému nastolil na svojom plenárnom zasadnutí, čo býva neobvyklé, aby sa nejakým zákonom štátu plénum zaoberalo, a veľmi kriticky prejednalo maďarskú ústavu.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Maďarský parlament schváli novú ústavu 18. apríla 2011 . Téma maďarskej ústavy bola nastolené na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, ktoré sa konalo 6.-9. júna 2011. Rozprava k revidovanej maďarskej ústave sa konala na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 8. júna 2011 . V návrhu programu najbližšej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu, ktorá sa bude konať 4. júla 2011 v Štrasburgu sa okrem iných nachádza aj bod týkajúci sa maďarskej ústavy (hlasovanie o návrhu uznesenia o uzatvorení diskusie o maďarskej ústave,pozn.) Či prerokovanie zákonov členských štátov býva na plenárnom zasadnutí neobvyklé, nedokážeme posúdiť.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský parlament schváli novú ústavu 18. apríla 2011 . Téma maďarskej ústavy bola nastolené na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, ktoré sa konalo 6.-9. júna 2011. Rozprava k revidovanej maďarskej ústave sa konala na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 8. júna 2011 . V návrhu programu najbližšej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu, ktorá sa bude konať 4. júla 2011 v Štrasburgu sa okrem iných nachádza aj bod týkajúci sa maďarskej ústavy (hlasovanie o návrhu uznesenia o uzatvorení diskusie o maďarskej ústave,pozn.) Či prerokovanie zákonov členských štátov býva na plenárnom zasadnutí neobvyklé, nedokážeme posúdiť."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["novú ústavu", "plenárnom zasadnutí", "plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 8. júna 2011", "plenárnej schôdze", "maďarskej ústavy", "uzatvorení diskusie o maďarskej"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/madarsky-parlament-bude-dnes-hlasovat/334921-clanok.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/indexPartSession.do?reference=2011-06&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/indexPartSession.do?reference=2011-06&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/activities/plenary/home.do?language=sk", "http://www.europarl.europa.eu/sides/indexPartSession.do?reference=2011-07&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/FindByProcnum.do?lang=en&procnum=RSP/2011/2655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:47.711098+00:00"}
{"id": "vr38886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38886", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na Slovensku len slovenské banky urobili v roku 2010 zisk 500 miliónov eur.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýza (.pdf) slovenského finančného sektora za rok 2010 spracovaná NBS hovorí: Čistý zisk bankového sektora dosiahol k 31. decembru 2010 hodnotu 504 mil. €, čo predstavuje výrazný medziročný nárast o 100 % (s.40)", "analysis_paragraphs": ["Analýza (.pdf) slovenského finančného sektora za rok 2010 spracovaná NBS hovorí: Čistý zisk bankového sektora dosiahol k 31. decembru 2010 hodnotu 504 mil. €, čo predstavuje výrazný medziročný nárast o 100 % (s.40)"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Analýza", ""], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/AnalyzaSFS2010.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sedemmesacny-zisk-bank-vzrastol-medz/398166-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:11.890173+00:00"}
{"id": "vr30232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30232", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja by som na úvod dal príklad z Českej republiky, minulý týždeň skončila emisia štátnych dlhopisov v Českej republike fiaskom, polovičný záujem a nárast úrokov o vyše 50 %.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:53.205265+00:00"}
{"id": "45868", "numeric_id": 45868, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45868", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Tak my musíme hlavne povedať to,... že na Slovensku to bol (útok v škole vo Vrútkach, pozn.) v podstate nejaký taký prvý prípad takéhoto fenoménu.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Júnový útok v Spojenej škole vo Vrútkach bol prvým prípadom u nás, kedy ozbrojený útočník - bývalý žiak - prišiel do školy a cielene zaútočil na pedagógov aj žiakov. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Pred vyše 20-timi rokmi zavraždil v Bratislave žiak učiteľku. Do školy však neprišiel ozbrojený, nôž našiel v kabinete, kam za učiteľkou prišiel po hodine. V roku 2006 bodol chlapec v Topoľčanoch spolužiaka štetcom, ten neskôr zomrel v nemocnici. V roku 2010 12-ročný chlapec poranil v Plaveckom Štvrtku svojho spolužiaka príborovým nožom. V roku 2019 zranil chlapec v Spišskej Novej Vsi spolužiaka na streleckom krúžku tým, že naňho vystrelil. V tom istom roku bodlo dievča v sabinovskej škole svojho spolužiaka nožom do chrbta.", "analysis_paragraphs": ["Júnový útok v Spojenej škole vo Vrútkach bol prvým prípadom u nás, kedy ozbrojený útočník - bývalý žiak - prišiel do školy a cielene zaútočil na pedagógov aj žiakov. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Pred vyše 20-timi rokmi zavraždil v Bratislave žiak učiteľku. Do školy však neprišiel ozbrojený, nôž našiel v kabinete, kam za učiteľkou prišiel po hodine. V roku 2006 bodol chlapec v Topoľčanoch spolužiaka štetcom, ten neskôr zomrel v nemocnici. V roku 2010 12-ročný chlapec poranil v Plaveckom Štvrtku svojho spolužiaka príborovým nožom. V roku 2019 zranil chlapec v Spišskej Novej Vsi spolužiaka na streleckom krúžku tým, že naňho vystrelil. V tom istom roku bodlo dievča v sabinovskej škole svojho spolužiaka nožom do chrbta."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["prípadom", "zavraždil", "bodol", "poranil", "zranil", "bodlo"], "url": ["https://dennikn.sk/1927897/ucitela-naposledy-zavrazdil-ziak-v-roku-1997-skoly-sa-doteraz-chranili-tak-ze-zamkli/", "https://dennikn.sk/1927897/ucitela-naposledy-zavrazdil-ziak-v-roku-1997-skoly-sa-doteraz-chranili-tak-ze-zamkli/", "https://domov.sme.sk/c/3773993/chlapec-ktory-pichol-spoluziaka-stetcom-do-vazenia-nepojde.html", "https://domov.sme.sk/c/22423802/na-zakladnej-skole-vo-vrutkach-zasahuju-policajti.html", "https://domov.sme.sk/c/22423802/na-zakladnej-skole-vo-vrutkach-zasahuju-policajti.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/729097/utok-v-skole-v-sabinove-dievca-bodlo-nozom-spoluziaka-do-chrbta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:46.711099+00:00"}
{"id": "48378", "numeric_id": 48378, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48378", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minister obrany Naď, ktorý klamal celý čas slovenskú verejnosť, pretože my dobre vieme, že rozhodnutie poslať S-300 na Ukrajinu padlo, keď sem došiel minister obrany Austin, dal jasný pokyn Naďovi a Naď samozrejme tento pokyn si vypočul.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "17. marca 2022 Slovensko navštívil americký minister obranu Lloyd Austin a uskutočnil stretnutia s prezidentkou, predsedom vlády a ministrom obrany. Po stretnutí s posledným na spoločnej tlačovej konferencie bolo oznámené, že Slovensko je pripravene darovať systémy S-300 Ukrajine s podmienkou, že slovenskí partneri a spojenci nájdu náhradu pre zabezpečenie vzdušnej obrany. Avšak vtedy Austin neprijal žiadne pevné záväzky okrem toho, že bude pokračovať v diskusiách s partnermi NATO.\n\nTvrdenie, že rozhodnutie bolo prijaté pravé na tomto stretnutí, je neoveriteľným, predovšetkým kvôli tajnej komunikácie medzi spojencami v otázkach dodavok zbraní na Ukrajinu. Jaroslav Naď priznal , že klamal pri otázkach smerujúcich na S-300, Uviedol však, že toto bolo urobené „s dobrým cieľom zabezpečiť operačnú bezpečnosť“.", "analysis_paragraphs": ["17. marca 2022 Slovensko navštívil americký minister obranu Lloyd Austin a uskutočnil stretnutia s prezidentkou, predsedom vlády a ministrom obrany. Po stretnutí s posledným na spoločnej tlačovej konferencie bolo oznámené, že Slovensko je pripravene darovať systémy S-300 Ukrajine s podmienkou, že slovenskí partneri a spojenci nájdu náhradu pre zabezpečenie vzdušnej obrany. Avšak vtedy Austin neprijal žiadne pevné záväzky okrem toho, že bude pokračovať v diskusiách s partnermi NATO.", "Tvrdenie, že rozhodnutie bolo prijaté pravé na tomto stretnutí, je neoveriteľným, predovšetkým kvôli tajnej komunikácie medzi spojencami v otázkach dodavok zbraní na Ukrajinu. Jaroslav Naď priznal , že klamal pri otázkach smerujúcich na S-300, Uviedol však, že toto bolo urobené „s dobrým cieľom zabezpečiť operačnú bezpečnosť“."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "pripravene", "neprijal", "priznal"], "url": ["https://sk.usembassy.gov/sk/navsteva-ministra-obrany-lloyda-austina-na-slovensku/", "https://www.webnoviny.sk/nad-slovensko-je-ochotne-darovat-ukrajine-system-s-300-potrebuje-vsak-nahradu-video/", "https://www.defense.gov/News/Transcripts/Transcript/Article/2970344/secretary-of-defense-lloyd-j-austin-iii-and-slovakia-minister-of-defense-jarosl/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/160173-minister-obrany-nad-priznal-ze-s-300-nebol-zapojeny-na-systemy-nato-a-adekvatne-funkcny#:~:text=Minister%20sa%20ospravedlnil%20verejnosti%2C%20%C5%BEe%20v%20uplynul%C3%BDch%20d%C5%88och%20pri%20ot%C3%A1zkach%2C%20smeruj%C3%BAcich%20na%20S%2D300%2C%20klamal."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:53.359749+00:00"}
{"id": "vr32022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32022", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A v tejto súvislosti pripomeniem výrok expremiérky Ivety Radičovej, ktorá po návrate z jedného summitu povedala, vážení, tieto peniaze Grékom nepomôžu, lebo len 4% z tých 109 miliárd, to bola tá pomoc z prvého eurovalu pre Grécko, putuje skutočne do Grécka. 96%, nie 2/3, ale 96% ide naspäť na záchranu francúzskych alebo na podržanie nad vodou francúzskych a nemeckých bánk.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 2. mája 2012 bolo uverejnené vyjadrenie expremiérky Ivety Radičovej , ktorá kritizovala prvý a druhý záchranný balíček pre Grécko. Radičová sa k pôžičke vyjadrila negatívne, čo vyplýva z jej vyjadrenia: \"Tie peniaze im nepomohli, absolútne im nepomohli. Všetci to vedia. Ani tie (úvery), ktoré sa teraz poskytujú, nepomôžu.Povedzme si to priamo.\" Podľa nej Grécko získa len zlomok peňazí a väčšinu dostanú banky, ktorým krajina dlhuje. Peniaze tak vraj pôjdu hlavne do krajín, ktoré sa rozhodli na Grécko prispieť. \"Peniaze nie sú pre Grécko. Okrem štyroch percent idú všetky peniaze na sanáciu bánk. Je to spôsob na saturovanie toho bankového sektora, ktorý má šancu prežiť. To je celý príbeh,\" dodala Radičová.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 2. mája 2012 bolo uverejnené vyjadrenie expremiérky Ivety Radičovej , ktorá kritizovala prvý a druhý záchranný balíček pre Grécko. Radičová sa k pôžičke vyjadrila negatívne, čo vyplýva z jej vyjadrenia: \"Tie peniaze im nepomohli, absolútne im nepomohli. Všetci to vedia. Ani tie (úvery), ktoré sa teraz poskytujú, nepomôžu.Povedzme si to priamo.\" Podľa nej Grécko získa len zlomok peňazí a väčšinu dostanú banky, ktorým krajina dlhuje. Peniaze tak vraj pôjdu hlavne do krajín, ktoré sa rozhodli na Grécko prispieť. \"Peniaze nie sú pre Grécko. Okrem štyroch percent idú všetky peniaze na sanáciu bánk. Je to spôsob na saturovanie toho bankového sektora, ktorý má šancu prežiť. To je celý príbeh,\" dodala Radičová."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie expremiérky Ivety Radičovej", "TASR"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-54902640-radicova-ostro-kritizovala-pomoc-grekom-aj-cesko", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/najviac-greckeho-dlhu-vlastnia-nemecke-banky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:04.706215+00:00"}
{"id": "vr36995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36995", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "No ústava samozrejme rieši vlastnícke právo. Vlastnícke právo je absolútne. Ale existujú aj určité výnimky. A tie výnimky sú v istých situáciách podriadené verejnému záujmu.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ústave SR sa okrem iného píše: \"Čl. 20 (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Čl. 21 (1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.\"", "analysis_paragraphs": ["V ústave SR sa okrem iného píše: \"Čl. 20 (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Čl. 21 (1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["ústave SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:58.804726+00:00"}
{"id": "vr32981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32981", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Marta JANČKÁROVÁ, moderátorka: Pán minister, tak II. pilier je tiež aktuálna téma. Je otvorený, doposiaľ z neho vystúpilo niečo vyše 25 000 už podľa aktuálnej informácie. Ján RICHTER: 27 000 je informácia z piatka z tohto týždňa.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Ján Richter si zle overil informácie. Ústredie Sociálnej poisťovne vo štvrtok 17.1.2013 prinieslo na svojich webových stránkach okrem iného informáciu , koľko poistencov sa rozhodlo pre výstup z druhého piliera: \"K dnešnému dňu z II. piliera vystúpilo 25 579 sporiteľov, Sociálna poisťovňa si bude za nich nárokovať od dôchodkových správcovských spoločností vrátenie 80 855 000.\" Výrok hodnotíme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Ján Richter si zle overil informácie. Ústredie Sociálnej poisťovne vo štvrtok 17.1.2013 prinieslo na svojich webových stránkach okrem iného informáciu , koľko poistencov sa rozhodlo pre výstup z druhého piliera: \"K dnešnému dňu z II. piliera vystúpilo 25 579 sporiteľov, Sociálna poisťovňa si bude za nich nárokovať od dôchodkových správcovských spoločností vrátenie 80 855 000.\" Výrok hodnotíme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["informáciu"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-uz-len-14-dni-na-vstup-a-vystup-z-ii-piliera-/48411s54757c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:47.225785+00:00"}
{"id": "vr27950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27950", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď si spomeniete, posledné dve volebné obdobia pravicových strán boli vždy kratšie a neskončili po 4 rokoch. Či to bola druhá Dzurindova vláda, alebo to bola vláda Ivety Radičovej.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá Dzurindova vláda trvala od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006. Predčasný koniec zapríčinili nezhody o prijatí Zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorú Slovensko prijalo v zmluve s Vatikánom. Zmluva bola zaradená do programového vyhlásenia vlády. Strana KDH žiadala premiéra, aby záväzok splnil, SDKÚ-DS to však odmietlo, nakoľko text mal viaceré nedostatky.", "analysis_paragraphs": ["Druhá Dzurindova vláda trvala od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006. Predčasný koniec zapríčinili nezhody o prijatí Zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorú Slovensko prijalo v zmluve s Vatikánom. Zmluva bola zaradená do programového vyhlásenia vlády. Strana KDH žiadala premiéra, aby záväzok splnil, SDKÚ-DS to však odmietlo, nakoľko text mal viaceré nedostatky."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["trvala"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:27.308596+00:00"}
{"id": "vr36680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36680", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme zmenili kritéria dotácií, my sme zmenili kritéria pre investície a to tak, aby tak ako to bolo v minulosti, keď sedem najvyšších investícií z ôsmich išlo do západoslovenského kraja, aby sa toto nezopakovalo. Ale naopak, aby tieto investície smerovali tam, kde máme najväčšie problémy s nezamestnanosťou.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránkach ministerstva hospodárstva sú dostupné len v súčasnosti platné pravidlá v oblasti poskytovania regionálnej pomoci investorom (.pdf), nie je preto možné urobiť porovnanie s predchádzajúcimi pravidlami. Podobne v materiáloch (.pdf) štátnej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa neuvádza či došlo v poslednom období k zmenám v spomínaných kritériách.", "analysis_paragraphs": ["Na stránkach ministerstva hospodárstva sú dostupné len v súčasnosti platné pravidlá v oblasti poskytovania regionálnej pomoci investorom (.pdf), nie je preto možné urobiť porovnanie s predchádzajúcimi pravidlami. Podobne v materiáloch (.pdf) štátnej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa neuvádza či došlo v poslednom období k zmenám v spomínaných kritériách."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["pravidlá", "materiáloch", "nezamestnanosťou", "Šimončiča"], "url": ["http://www.economy.gov.sk/schemy-6393/128078s", "http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/statna/Handout_incentives_sk_2010.pdf", "http://www.alianciapas.sk/heslo_formular_ipp_zakony_I_2009.htm", "http://www.webnoviny.sk/rozhovory/simoncic-investicne-stimuly-nevyri/262658-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:21.773435+00:00"}
{"id": "vr25803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25803", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "To znamená, k tej výške, ktorú doteraz brali, každý jeden dostane pridané o 8,61 eura. To znamená, to je navýšenie cca o 10 miliónov eur.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vianočný príspevok sa zvyšuje o 8,61 eur. Podľa našich prepočtov, bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur predstavovať sumu 10 mil. eur. Novelou zákona o sociálnom poistení za zvýšila suma maximálneho vianočného príspevku z 66,39 eur na 75 eur. Ide teda o nárast vo výške 8,61 eur. Išlo o pozmeňovací návrh Viery Tomanovej. To aký dopad bude mať na verejné financie nie je v novele zákona o sociálnom poistení vyčíslené. Vianočný príspevok sa počíta z maximálne úrovne príspevku (66,69 v roku 2012), preto dôjde k navýšeniu pre všetkých dôchodcov, ktorý majú na príspevok nárok. VP = 66,39 – 0,10 x (D – 189,83) Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne 2012 bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vianočný príspevok sa zvyšuje o 8,61 eur. Podľa našich prepočtov, bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur predstavovať sumu 10 mil. eur. Novelou zákona o sociálnom poistení za zvýšila suma maximálneho vianočného príspevku z 66,39 eur na 75 eur. Ide teda o nárast vo výške 8,61 eur. Išlo o pozmeňovací návrh Viery Tomanovej. To aký dopad bude mať na verejné financie nie je v novele zákona o sociálnom poistení vyčíslené. Vianočný príspevok sa počíta z maximálne úrovne príspevku (66,69 v roku 2012), preto dôjde k navýšeniu pre všetkých dôchodcov, ktorý majú na príspevok nárok. VP = 66,39 – 0,10 x (D – 189,83) Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne 2012 bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-22", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "počíta", ".pdf", "rozpočtu", "sumou", "správy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=651", "http://www.socpoist.sk/kalkulacka-pre-vypocet-vianocneho-prispevku/", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s", "http://www.employment.gov.sk/rozpocet-ministerstva-na-rok-2013.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/139087/Vianocne-prispevky-maju-dostat-penzisti-aj-buduci-rok", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:34.313640+00:00"}
{"id": "vr34831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34831", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Predsa len od toho roku 1998 k dnešnému dňu, keď sa na Slovensko pozrieme, ja som to delegátom kongresu sa snažil veľmi plasticky popísať, tak Slovensko sa naplno zmenilo. Keď vezmem do úvahy zásadnú zmenu ústavy po tom 98., pamätáte sa... priama voľba starostov, primátorov...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko volí starostov a primátorov priamo od roku 1990.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko volí starostov a primátorov priamo od roku 1990."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["volí"], "url": ["http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=10626&FileName=90-z346&Rocnik=1990"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:02.603417+00:00"}
{"id": "vr39025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39025", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "A je každému zrejmé, že keď Írsko vyčerpalo 55 miliárd na svoju záchranu a Portugalsko 85 miliárd, už to hovoríme o tom prvom eurovale, že grécke dlhy plus riziká Španielska, Talianska sú reálne.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na úvod treba povedať, že pre Írsko bola schválená pomoc vo výške 85 mld. eur, pričom samotné Írsko sa na tejto pomoci musí podieľať sumou 17,5 mld. eur. Pre Portugalsko bol schválený balíček finančnej pomoci vo výške 78 mld. eur. Tzn., že Portugalsko v žiadnom prípade nemohlo už vyčerpať 85 mld. eur, pretože schválenú pomoc má nižšiu ako uvádza Rafaj o prečerpaní. A to dokonca pomoc z eurovalu 1 má schválenú len vo výške 26 mld. eur. 26 mld. eur na pomoc Portugalsku poskytnú tiež Medzinárodný menový fond (IMF) a Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM). Teraz sa pozrime na doposiaľ vyčerpané prostriedky daných štátov. Doterajšie čerpanie Írska a Portugalska zo systému euroval (EFSF) Čerpanie finančných prostriedkov zo záchranného balíčka (v mld. eur)", "analysis_paragraphs": ["Na úvod treba povedať, že pre Írsko bola schválená pomoc vo výške 85 mld. eur, pričom samotné Írsko sa na tejto pomoci musí podieľať sumou 17,5 mld. eur. Pre Portugalsko bol schválený balíček finančnej pomoci vo výške 78 mld. eur. Tzn., že Portugalsko v žiadnom prípade nemohlo už vyčerpať 85 mld. eur, pretože schválenú pomoc má nižšiu ako uvádza Rafaj o prečerpaní. A to dokonca pomoc z eurovalu 1 má schválenú len vo výške 26 mld. eur. 26 mld. eur na pomoc Portugalsku poskytnú tiež Medzinárodný menový fond (IMF) a Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM). Teraz sa pozrime na doposiaľ vyčerpané prostriedky daných štátov. Doterajšie čerpanie Írska a Portugalska zo systému euroval (EFSF) Čerpanie finančných prostriedkov zo záchranného balíčka (v mld. eur)"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Írsko", "Portugalsko"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/ireland/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/portugal/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:42.226999+00:00"}
{"id": "47034", "numeric_id": 47034, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47034", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Najnovší prieskum v Nemecku napr. vykazuje, že nemecká CDU/CSU klesajú a majú najnižšiu popularitu tuším za posledných 10 rokov.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred voľbami v spolkových krajinách v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku mala strana CDU za ostatných 10 rokov najnižšie volebné preferencie. Tvrdenie Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivé. Podpora bloku CDU/CSU v roku 2021 klesá - z januárových 36 na 30 % k 11. marcu, teda dva dni pred publikovaním relácie. Nemeckí kresťanskí demokrati však za ostatných 10 rokov mali aj nižšie volebné preferencie, a to opakovane. Vôbec najnižšiu podporu - 26 % - im namerali v októbri 2018. Od júna 2019 do začiatku marca 2020 sa ich preferencie pohybovali v rozmedzí 26-28 %. Juraj Krúpa pre portál Demagóg.SK uviedol, že „ v mojom vyjadrení o klesajúcich preferenciách nemeckej CDU/CSU (som) vychádzal z komentáru nemeckých novín, ktoré sa zaoberali politickým vývojom nielen na úrovni celého Nemecka, ale aj na úrovni regionálnej, súvisiacej s nastávajúcimi krajskými voľbami. V nedávnych regionálnych voľbách strana zaznamenala dokonca historicky najväčšiu porážku (konkrétne v Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku).” Na názov novín si Krúpa už nespomína, no „pravdepodobne sa jednalo o Der Spiegel. Odporúčam Vám teda pri overovaní faktickosti vyjadrení preveriť aj nemeckú tlač, či náhodou nešíri demagógiu.” Predvolebné prieskumy z 5. a 11. marca CDU v Bádensku-Württembersku namerali 24 %. Súčasná podpora kresťanských demokratov je v spolkovej krajine je na najnižšej úrovni vôbec. B roku 2011 bola CDU s 39 % víťazom volieb, vo voľbách v roku 2016 skončila na druhom mieste s 27 %. Aj v prípade Porýnia-Falcka sú preferencie CDU na najnižšej úrovni za ostatných 10 rokov. Prieskum týždenníka Der Spiegel z 10. marca nameral CDU v Porýní-Falcku 30 % podporu. V roku 2016 strana skončila druhá s volebným výsledkom 31,8 % a v roku 2011 takisto druhá s 35,2 %.", "analysis_paragraphs": ["Pred voľbami v spolkových krajinách v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku mala strana CDU za ostatných 10 rokov najnižšie volebné preferencie. Tvrdenie Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivé. Podpora bloku CDU/CSU v roku 2021 klesá - z januárových 36 na 30 % k 11. marcu, teda dva dni pred publikovaním relácie. Nemeckí kresťanskí demokrati však za ostatných 10 rokov mali aj nižšie volebné preferencie, a to opakovane. Vôbec najnižšiu podporu - 26 % - im namerali v októbri 2018. Od júna 2019 do začiatku marca 2020 sa ich preferencie pohybovali v rozmedzí 26-28 %. Juraj Krúpa pre portál Demagóg.SK uviedol, že „ v mojom vyjadrení o klesajúcich preferenciách nemeckej CDU/CSU (som) vychádzal z komentáru nemeckých novín, ktoré sa zaoberali politickým vývojom nielen na úrovni celého Nemecka, ale aj na úrovni regionálnej, súvisiacej s nastávajúcimi krajskými voľbami. V nedávnych regionálnych voľbách strana zaznamenala dokonca historicky najväčšiu porážku (konkrétne v Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku).” Na názov novín si Krúpa už nespomína, no „pravdepodobne sa jednalo o Der Spiegel. Odporúčam Vám teda pri overovaní faktickosti vyjadrení preveriť aj nemeckú tlač, či náhodou nešíri demagógiu.” Predvolebné prieskumy z 5. a 11. marca CDU v Bádensku-Württembersku namerali 24 %. Súčasná podpora kresťanských demokratov je v spolkovej krajine je na najnižšej úrovni vôbec. B roku 2011 bola CDU s 39 % víťazom volieb, vo voľbách v roku 2016 skončila na druhom mieste s 27 %. Aj v prípade Porýnia-Falcka sú preferencie CDU na najnižšej úrovni za ostatných 10 rokov. Prieskum týždenníka Der Spiegel z 10. marca nameral CDU v Porýní-Falcku 30 % podporu. V roku 2016 strana skončila druhá s volebným výsledkom 31,8 % a v roku 2011 takisto druhá s 35,2 %."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["klesá", "zaznamenala", "prieskumy", "2011", "2016", "Der Spiegel", "2016", "2011"], "url": ["https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cdu-merkelove-utrpela-v-regionech-nejhorsi-porazku-v-historii/2008785", "https://www.landtagswahl-bw.de/umfragen", "https://www.landtagswahl-bw.de/landtagswahl2011#c25484", "https://www.landtagswahl-bw.de/landtagswahl2016#c60240", "https://www.spiegel.de/politik/deutschland/baden-wuerttemberg-und-rheinland-pfalz-cdu-verliert-vor-landtagswahlen-umfrage-a-de22a871-2978-4a57-bb59-37d9c1f9dc4a", "https://www.tagesschau.de/wahl/archiv/2016-03-13-LT-DE-RP/", "https://www.tagesschau.de/wahl/archiv/2011-03-27-LT-DE-RP/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:22.480818+00:00"}
{"id": "vr36778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36778", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Toto je vyslovene zlá politika Smeru čo robili. Hocikto sa objavil v Maďarsku, obliekol si povedzme nejakú uniformu, v tom momente už dokonca bezpečnostná rada zasadala.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Bezpečnostná rada štátu zasadala v marci 2009 na podnet verbovania nových členov do hnutia 64 žúp, avšak či BR SR zasadala zakaždým, kedy dochádzalo k extrémistickým prejavom na maďarskej politickej scéne, nedokážeme overiť. Materiály zo zasadnutí BR SR sú dostupné tu .", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Bezpečnostná rada štátu zasadala v marci 2009 na podnet verbovania nových členov do hnutia 64 žúp, avšak či BR SR zasadala zakaždým, kedy dochádzalo k extrémistickým prejavom na maďarskej politickej scéne, nedokážeme overiť. Materiály zo zasadnutí BR SR sú dostupné tu ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "tu"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-36358780-premier-vytiahol-madarsky-extremizmus", "http://www.vlada.gov.sk/7097/zaznam-z-rokovani.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:56.492167+00:00"}
{"id": "vr30282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30282", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán minister s platinovým hlasom tu uviedol nejaký príklad. Hovorí to predstaviteľ strany, ktorý vytendroval tunel Sitina za miliardu korún a nakoniec stále tri miliardy.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil.", "analysis_paragraphs": ["Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "asb.sk"], "url": ["http://cestovanie.sme.sk/c/3365952/sitina-od-soboty-vyrazne-zlacnela.html", "http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/dopravne-stavby/externy-dozor-jedna-z-ciest-k-lacnejsim-tunelom-3191.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:38.195559+00:00"}
{"id": "vr14810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14810", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "6,5% sme získali vo voľbách, máme 10 poslancov,(strana Most-Híd, pozn.)...", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa stala strana MOST-HÍD siedmou najúspešnejšou stranou so ziskom 6,5 % hlasov. V Národnej rade jej bolo pridelených 11 mandátov, no po oznámení o vstupe do koalície so stranami SMER-SD. SNS a Sieť zo strany vystúpil Zsolt Simon. „Považoval som za správne a korektné vzdať sa členstva v strane a všetkých svojich volených funkcií v strane. Diskusia bola konštruktívna, ale sú veci, ktoré sa dajú ťažko zlúčiť,“ oznámil Simon. V súčasnosti má teda strana v NRSR 10 poslancov a zisk 6,5 % hlasov, výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa stala strana MOST-HÍD siedmou najúspešnejšou stranou so ziskom 6,5 % hlasov. V Národnej rade jej bolo pridelených 11 mandátov, no po oznámení o vstupe do koalície so stranami SMER-SD. SNS a Sieť zo strany vystúpil Zsolt Simon. „Považoval som za správne a korektné vzdať sa členstva v strane a všetkých svojich volených funkcií v strane. Diskusia bola konštruktívna, ale sú veci, ktoré sa dajú ťažko zlúčiť,“ oznámil Simon. V súčasnosti má teda strana v NRSR 10 poslancov a zisk 6,5 % hlasov, výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "oznámil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045052-parlamentne-volby-2016-online-vysledky-volieb/", "http://www.aktuality.sk/clanok/323084/most-hid-definitivne-rozhodne-o-vstupe-do-vlady-so-smerom-sns-a-sietou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:58.510425+00:00"}
{"id": "vr37177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37177", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Akých podmienok. Vy ste dali ako pravicová vláda, keď ste v nej sedeli, právo súkromným zdravotným poisťovniam odtrhnúť si z verejných peňazí toľko, koľko v podstate chcú. Ročne sa vyberie do systému okolo sto miliárd korún, sto miliárd korún a vy ste povedali, že nechajte si z toho 20 %, to je úplne perfektné, to je váš zisk.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Odtrhnutím si z verejných peňazí\" môže Fico myslieť dve veci: presun peňazí do správneho fondu alebo \"ponechanie\" si vytvoreného zisku a voľné nakladanie s ním.\n\nJe pravdou, že pôvodne nemali poisťovne žiadne obmedzenia v tom, koľko z vybraného poistného si \"môžu nechať\" - teda presunúť do správneho fondu, z ktorého sa hradia náklady na fungovanie poisťovní. Ako napísalo SME v roku 2007 :\n\n\"Analýza, ktorá mu včera prešla vládou, nachádza peniaze najmä v zdravotných poisťovniach. Ak minister nájde ústavný spôsob, ako im zakázať výplatu zisku, politicky by nemal mať problém. Oveľa jednoduchšie bude zákonom znížiť hornú hranicu nákladov na správny fond zdravotných poisťovní.\n\nTen pred dvoma rokmi nemal horný limit, tento rok to sú štyri percentá vyzbieraných peňazí, na budúci rok by sa mala réžia poisťovní stenčiť na tri percentá.\"\n\nKonečný návrh bol nakoniec na úrovni 3,5 percenta.\n\nV prípade, ak Fico myslel voľné narábanie so ziskom, má taktiež pravdu, poisťovne pri nakladaní s ním boli obmedzené až Valentovičovou novelou, ktorá bola prehlásená za protiústavnú.", "analysis_paragraphs": ["\"Odtrhnutím si z verejných peňazí\" môže Fico myslieť dve veci: presun peňazí do správneho fondu alebo \"ponechanie\" si vytvoreného zisku a voľné nakladanie s ním.", "Je pravdou, že pôvodne nemali poisťovne žiadne obmedzenia v tom, koľko z vybraného poistného si \"môžu nechať\" - teda presunúť do správneho fondu, z ktorého sa hradia náklady na fungovanie poisťovní. Ako napísalo SME v roku 2007 :", "\"Analýza, ktorá mu včera prešla vládou, nachádza peniaze najmä v zdravotných poisťovniach. Ak minister nájde ústavný spôsob, ako im zakázať výplatu zisku, politicky by nemal mať problém. Oveľa jednoduchšie bude zákonom znížiť hornú hranicu nákladov na správny fond zdravotných poisťovní.", "Ten pred dvoma rokmi nemal horný limit, tento rok to sú štyri percentá vyzbieraných peňazí, na budúci rok by sa mala réžia poisťovní stenčiť na tri percentá.\"", "Konečný návrh bol nakoniec na úrovni 3,5 percenta.", "V prípade, ak Fico myslel voľné narábanie so ziskom, má taktiež pravdu, poisťovne pri nakladaní s ním boli obmedzené až Valentovičovou novelou, ktorá bola prehlásená za protiústavnú."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["napísalo SME v roku 2007"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3335333/vlada-obmedzi-vydavky-poistovni.html#ixzz1DOT6IoOu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:12.141148+00:00"}
{"id": "vr30270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30270", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Štrukturálny deficit, očistený, o niektoré položky, ktoré sa očisťujú pre takéto porovnanie, sme dosiahli najväčšie zníženie deficitu v histórii Slovenska.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistiky o štrukturálnom deficite nie sú zrovna tými najfrekventovanejšími ukazovateľmi a tomu zodpovedajá a výsledok hľadania týchto štatistík. Klasické zdroje ukazovateľov verejných účtov, Eurostat a Slovenský štatistický Úrad štrukturálny deficit systematicky nesledujú. Čiastkové údaje sa nám podarilo pozbierať z analýzy ING, MMF a Európskej komisie. Jednotlivé čísla vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu štrukturálneho deficitu sa líšia. Faktom však podľa dostupných zdrojov zostáva, že aj za dnes už nereálneho predpokladu, že by v roku 2011 skončil štrukturálny deficit na úrovni -4,1 resp -4,8%, nie je zníženie štrukturálneho deficitu najväčšie v histórii Slovenska. K väčšiemu skoku došlo podľa štatistík ING ako aj MMF medzi rokmi 2002 a 2003, podľa MMF aj medzi rokmi 2000 a 2001.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky o štrukturálnom deficite nie sú zrovna tými najfrekventovanejšími ukazovateľmi a tomu zodpovedajá a výsledok hľadania týchto štatistík. Klasické zdroje ukazovateľov verejných účtov, Eurostat a Slovenský štatistický Úrad štrukturálny deficit systematicky nesledujú. Čiastkové údaje sa nám podarilo pozbierať z analýzy ING, MMF a Európskej komisie. Jednotlivé čísla vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu štrukturálneho deficitu sa líšia. Faktom však podľa dostupných zdrojov zostáva, že aj za dnes už nereálneho predpokladu, že by v roku 2011 skončil štrukturálny deficit na úrovni -4,1 resp -4,8%, nie je zníženie štrukturálneho deficitu najväčšie v histórii Slovenska. K väčšiemu skoku došlo podľa štatistík ING ako aj MMF medzi rokmi 2002 a 2003, podľa MMF aj medzi rokmi 2000 a 2001."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["MF SR/ING", "EconStats", "EU", "tu", "tu"], "url": ["http://www.institute.sk/upload/pdf/Toth_02_12_2008.pdf", "http://www.econstats.com/weo/V031.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/forecasts_en.htm", "http://lexicon.ft.com/Term?term=structural-deficit", "http://stumblingandmumbling.typepad.com/stumbling_and_mumbling/2010/06/what-structural-deficit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:11.158913+00:00"}
{"id": "vr38301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38301", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Čiže ak Maďarsko povie, že my tu máme zadefinované v našej ústave, teda vy, kolektívne práva a podporu na vytvorenie kolektívnych samospráv zahraničných Maďarov, ten článok, vlastne d), sa týka prevažne exteritoriality zahraničných Maďarov, ktorých zahrnula ústava do ich jurisdikcie, má potom legitímne právo aj obraňovať ich práva naprieč politickým hraniciam.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stanovisko premiérky Radičovej sa s týmto argumentom zhoduje : Slovenská strana tvrdí, že článok d) novej maďarskej ústavy, podľa ktorého Maďarsko nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí, má zároveň exteritoriálne účinky. Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová povedala, že Slovensko v tejto súvislosti prijme \"nevyhnutné opatrenia\". Minister zahraničných vecí Dzurinda sa vyjadril v podstate opačne: Nová maďarská ústava nemá žiadne exteritoriálne účinky. Po dnešnom stretnutí so svojím slovenským kolegom to uviedol minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martonyi. Mikuláš Dzurinda mu dal v tomto za pravdu, avšak ako dodal, takéto dopady by mohli nastať v prípade istej aplikačnej praxe. \"V duchu normálnych vzťahov tomu dokážeme predísť,\" uviedol na tlačovej konferencii. Zahraničný výbor NR SR 12. mája 2011 schválil koaličný text, ktorý bude predložený na rokovanie pléna NR SR a odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín a potvrdzuje záväzok rozvíjať SR na princípe individuálnych práv. Z právneho hľadiska sa k argumentu ale vyjadriť nevieme. Článok D znie: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko premiérky Radičovej sa s týmto argumentom zhoduje : Slovenská strana tvrdí, že článok d) novej maďarskej ústavy, podľa ktorého Maďarsko nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí, má zároveň exteritoriálne účinky. Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová povedala, že Slovensko v tejto súvislosti prijme \"nevyhnutné opatrenia\". Minister zahraničných vecí Dzurinda sa vyjadril v podstate opačne: Nová maďarská ústava nemá žiadne exteritoriálne účinky. Po dnešnom stretnutí so svojím slovenským kolegom to uviedol minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martonyi. Mikuláš Dzurinda mu dal v tomto za pravdu, avšak ako dodal, takéto dopady by mohli nastať v prípade istej aplikačnej praxe. \"V duchu normálnych vzťahov tomu dokážeme predísť,\" uviedol na tlačovej konferencii. Zahraničný výbor NR SR 12. mája 2011 schválil koaličný text, ktorý bude predložený na rokovanie pléna NR SR a odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín a potvrdzuje záväzok rozvíjať SR na princípe individuálnych práv. Z právneho hľadiska sa k argumentu ale vyjadriť nevieme. Článok D znie: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["zhoduje", "Dzurinda", "Zahraničný výbor"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/radicova-hovorila-s-madarskym-minist/348752-clanok.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110512TBB00531", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=51045"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:26.744579+00:00"}
{"id": "49157", "numeric_id": 49157, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49157", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Aby boli dodržiavané napr. jazykové práva menšín, ktoré tam neboli dodržiavané, pretože čo sa prvé zrušilo v roku 2014 bolo zrušený zákon o používaní jazykov národnostných menšín.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon, ktorý zaviedol tzv. regionálny jazyk, priznal silnejšie postavenie ruštine v mnohých oblastiach Ukrajiny, avšak schválený bol narýchlo a s procedurálnymi pochybeniami len v roku 2012. Práva jazykových menšín sú však garantované v ústave už od roku 1996. Tento zákon navyše zrušený v roku 2014 nebol, hoci jeho zrušenie parlament schválil, prezidenti Turčynov a Porošenko zrušujúci zákon nepodpísali. V praxi teda ruština zostala regionálnym jazykom s postavením podobným štátneho jazyku ukrajinčine až do zrušujúceho verdiktu ústavného súdu v roku 2018. Používanie a rozvoj menšinových jazykov a menovite ruštiny sú však aj naďalej garantované ústavou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSpomínaný právny akt „O zásadách jazykovej politiky“ na Ukrajine, ktorý je známy aj ako Kivalovov-Kolesničenkov jazykový zákon, bol schválený za vlády prezidenta Viktora Janukovyča v júli roku 2012 a v auguste vstúpil do platnosti len pár mesiacov pred októbrovými parlamentnými voľbami. Zákon posilnil postavenie menšinových jazykov zavedením tzv. „regionálneho“ jazyka. Ten mohol fungovať podobne ako štátny jazyk na úradný styk, v školách či na súdoch, ak minimálne 10 % obyvateľov daného regiónu označilo tento jazyk ako materinský. Ruština sa na základe tohto zákona stala regionálnym jazykom v mnohých mestách a v 13 z 27 administratívnych oblastí, najmä na východe Ukrajiny ale aj v Odese či Kyjeve. V hŕstke obcí získali štatút regionálneho jazyka aj rumunčina, maďarčina a moldavčina.\n\nProti schváleniu zákona sa postavila opozícia, ktorá sa bála rozdelenia spoločnosti a kritizovali ho aj mnohí experti. V uliciach Kyjeva sa proti prijatiu konali protesty. Kritika sa zamerala aj na fakt, že boli v zákone upravené situácie, pri ktorých sa mal používať buď štátny jazyk alebo regionálny a nie oboje a vytváral tak priestor pre jazykovú segregáciu a podrývanie ukrajinčiny ako jediného štátneho jazyka.\n\nV ukrajinskej ústave z roku 1996 má ukrajinčina postavenie jediného oficiálneho štátneho jazyka, čo potvrdil aj tento zákon. V článku ústavy sa však zároveň zaručuje ochrana, používanie a slobodný vývoj jazykov národných minorít – ruština je navyše ako jediná menovite spomenutá. Vo výroku spomenutý zákon teda nie je a ani nebol jediným, ktorý upravoval postavenie menšinových jazykov, nakoľko ich ochrana vychádza priamo z ústavy a štát zaväzuje práva na ich používanie dodržiavať.\n\nRuštinu za svoj materinský jazyk v roku 2022 označil každý piaty obyvateľ Ukrajiny, zatiaľ čo ukrajinčinu až 76 %. Významne odlišne to vyzeralo ešte v roku 2012, kedy bol zákon o regionálnom jazyku schválený, vtedy bol pomer ruštiny a ukrajinčiny 42 % k 57 %.\n\nKivalovov-Kolesničenkov jazykový zákon poslanci vo Verchovnej rade Ukrajiny hlasovaním 23. februára 2014, deň po úteku prezidenta Janukovyča, zrušili, avšak prezident Oleksandr Turčynov a ani jeho nástupca Petro Porošenko zrušujúci zákon nepodpísali . Zákon o regionálnych jazykov tak platil aj naďalej, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu 28. februára 2018, kedy súd konštatoval protiústavnosť predmetného zákona, po tom, čo sa naň v roku 2014 obrátilo 57 zákonodarcov. Prijímanie Kivalov-Kolesničenkovho jazykového zákona totiž prebehlo s procedurálnymi chybami, bez diskusie v druhom čítaní, viaceré pozmeňovacie návrhy neboli prejednané a niektorí poslanci, ktorí sa započítali ako prítomní na hlasovaní vôbec neboli. Ústavný súd tak dal poslancom za pravdu a z vyššie uvedených dôvodov zákon zrušil.\n\nNie je teda pravda, že by bol tento zákon zrušený už v roku 2014, hoci sa o to parlament svojím hlasovaním tesne po úteku odvolaného prezidenta Janukovyča pokúsil. Aj po jeho zrušení ústavným súdom však neprišlo k zrušeniu práv jazykových menšín, ktoré boli a aj naďalej sú chránené v ústave.", "analysis_paragraphs": ["Zákon, ktorý zaviedol tzv. regionálny jazyk, priznal silnejšie postavenie ruštine v mnohých oblastiach Ukrajiny, avšak schválený bol narýchlo a s procedurálnymi pochybeniami len v roku 2012. Práva jazykových menšín sú však garantované v ústave už od roku 1996. Tento zákon navyše zrušený v roku 2014 nebol, hoci jeho zrušenie parlament schválil, prezidenti Turčynov a Porošenko zrušujúci zákon nepodpísali. V praxi teda ruština zostala regionálnym jazykom s postavením podobným štátneho jazyku ukrajinčine až do zrušujúceho verdiktu ústavného súdu v roku 2018. Používanie a rozvoj menšinových jazykov a menovite ruštiny sú však aj naďalej garantované ústavou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Spomínaný právny akt „O zásadách jazykovej politiky“ na Ukrajine, ktorý je známy aj ako Kivalovov-Kolesničenkov jazykový zákon, bol schválený za vlády prezidenta Viktora Janukovyča v júli roku 2012 a v auguste vstúpil do platnosti len pár mesiacov pred októbrovými parlamentnými voľbami. Zákon posilnil postavenie menšinových jazykov zavedením tzv. „regionálneho“ jazyka. Ten mohol fungovať podobne ako štátny jazyk na úradný styk, v školách či na súdoch, ak minimálne 10 % obyvateľov daného regiónu označilo tento jazyk ako materinský. Ruština sa na základe tohto zákona stala regionálnym jazykom v mnohých mestách a v 13 z 27 administratívnych oblastí, najmä na východe Ukrajiny ale aj v Odese či Kyjeve. V hŕstke obcí získali štatút regionálneho jazyka aj rumunčina, maďarčina a moldavčina.", "Proti schváleniu zákona sa postavila opozícia, ktorá sa bála rozdelenia spoločnosti a kritizovali ho aj mnohí experti. V uliciach Kyjeva sa proti prijatiu konali protesty. Kritika sa zamerala aj na fakt, že boli v zákone upravené situácie, pri ktorých sa mal používať buď štátny jazyk alebo regionálny a nie oboje a vytváral tak priestor pre jazykovú segregáciu a podrývanie ukrajinčiny ako jediného štátneho jazyka.", "V ukrajinskej ústave z roku 1996 má ukrajinčina postavenie jediného oficiálneho štátneho jazyka, čo potvrdil aj tento zákon. V článku ústavy sa však zároveň zaručuje ochrana, používanie a slobodný vývoj jazykov národných minorít – ruština je navyše ako jediná menovite spomenutá. Vo výroku spomenutý zákon teda nie je a ani nebol jediným, ktorý upravoval postavenie menšinových jazykov, nakoľko ich ochrana vychádza priamo z ústavy a štát zaväzuje práva na ich používanie dodržiavať.", "Ruštinu za svoj materinský jazyk v roku 2022 označil každý piaty obyvateľ Ukrajiny, zatiaľ čo ukrajinčinu až 76 %. Významne odlišne to vyzeralo ešte v roku 2012, kedy bol zákon o regionálnom jazyku schválený, vtedy bol pomer ruštiny a ukrajinčiny 42 % k 57 %.", "Kivalovov-Kolesničenkov jazykový zákon poslanci vo Verchovnej rade Ukrajiny hlasovaním 23. februára 2014, deň po úteku prezidenta Janukovyča, zrušili, avšak prezident Oleksandr Turčynov a ani jeho nástupca Petro Porošenko zrušujúci zákon nepodpísali . Zákon o regionálnych jazykov tak platil aj naďalej, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu 28. februára 2018, kedy súd konštatoval protiústavnosť predmetného zákona, po tom, čo sa naň v roku 2014 obrátilo 57 zákonodarcov. Prijímanie Kivalov-Kolesničenkovho jazykového zákona totiž prebehlo s procedurálnymi chybami, bez diskusie v druhom čítaní, viaceré pozmeňovacie návrhy neboli prejednané a niektorí poslanci, ktorí sa započítali ako prítomní na hlasovaní vôbec neboli. Ústavný súd tak dal poslancom za pravdu a z vyššie uvedených dôvodov zákon zrušil.", "Nie je teda pravda, že by bol tento zákon zrušený už v roku 2014, hoci sa o to parlament svojím hlasovaním tesne po úteku odvolaného prezidenta Janukovyča pokúsil. Aj po jeho zrušení ústavným súdom však neprišlo k zrušeniu práv jazykových menšín, ktoré boli a aj naďalej sú chránené v ústave."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["akt", "schválený", "posilnil", "fungovať", "stala", "získali", "postavila", "konali", "zamerala", "ústave", "zaručuje", "označil", "úteku", "nepodpísali", "konštatoval", "prebehlo"], "url": ["https://www.ilo.org/dyn/natlex/natlex4.detail?p_lang=&p_isn=92814&p_classification=01", "https://www.theguardian.com/world/2012/jul/04/ukrainians-protest-russian-language-law", "https://www.husj.harvard.edu/articles/ukrainian-language-legislation-and-the-national-crisis", "https://www.brookings.edu/blog/up-front/2012/08/21/what-ukraines-new-language-law-means-for-national-unity/", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/the-truth-behind-ukraine-s-language-policy/", "https://archive.kyivpost.com/article/content/language-bill/romanian-becomes-regional-language-in-bila-tserkva-in-zakarpattia-region-313373.html", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/the-truth-behind-ukraine-s-language-policy/", "https://www.theguardian.com/world/2012/jul/04/ukrainians-protest-russian-language-law", "https://www.husj.harvard.edu/articles/ukrainian-language-legislation-and-the-national-crisis", "https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80#Text", "https://www.husj.harvard.edu/articles/ukrainian-language-legislation-and-the-national-crisis", "https://euromaidanpress.com/2022/03/29/absolute-majority-supports-ukrainian-being-the-only-state-language-in-ukraine-poll/", "https://carnegiemoscow.org/commentary/59172", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/the-truth-behind-ukraine-s-language-policy/", "https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/2412584-constitutional-court-declares-unconstitutional-language-law-of-kivalovkolesnichenko.html", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/the-truth-behind-ukraine-s-language-policy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:22.945835+00:00"}
{"id": "vr36733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36733", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "1)Introduction This essay should answer the crucial question: What makes a great president? Indeed, this is a normative question and therefore an answer will be normative as well. However, this paper should focus on two ways of answering the question, playing a kind of Machiavelli for a promising President. In some respects, they are competing, but in others they complementary. My argument will begin with the notion, that it is a following of “rules of presidency” what makes a great president.", "statement_date": "2011-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "blaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa", "analysis_paragraphs": ["blaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:03.835623+00:00"}
{"id": "vr33171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33171", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "My sa venujeme od roku 39 ako som už spomínal až po rok 89.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ondrej Krajňák správne uvádza obdobie, ktorým sa ÚPN podľa zákona zaoberá. Predmet zákona o pamäti národa okrem zriadenia ÚPN aj časové obdobie (tzv. rozhodné obdobie), ktorým sa ÚPN zaoberá. \"§ 1 Predmet zákona Tento zákon upravuje a) zriadenie Ústavu pamäti národa, b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie\") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností...\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ondrej Krajňák správne uvádza obdobie, ktorým sa ÚPN podľa zákona zaoberá. Predmet zákona o pamäti národa okrem zriadenia ÚPN aj časové obdobie (tzv. rozhodné obdobie), ktorým sa ÚPN zaoberá. \"§ 1 Predmet zákona Tento zákon upravuje a) zriadenie Ústavu pamäti národa, b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie\") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností...\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["zákona o pamäti národa"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-553"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:07.537995+00:00"}
{"id": "vr17309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17309", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...ste spomínali tu exekučnú amnestiu, viete, pred dvomi rokmi, keď sme prišli, ako strana nová, (...) priniesli sme tému exekučnú amnestiu.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Exekučná amnestia pojednáva o tom, že po zaplatení dlhu by mali byť občanovi odpustené úroky z omeškania i poplatky a správca pohľadávky by mal následne na to podať návrh na zastavenie exekúcie. V roku 2016 sa exekučná amnestia stala témou Borisa Kollára a jeho hnutia Sme rodina. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Exekučná amnestia pojednáva o tom, že po zaplatení dlhu by mali byť občanovi odpustené úroky z omeškania i poplatky a správca pohľadávky by mal následne na to podať návrh na zastavenie exekúcie. V roku 2016 sa exekučná amnestia stala témou Borisa Kollára a jeho hnutia Sme rodina. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["amnestia", "dlhy", "Návrh", "znovu", "hovorila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20521654/sme-rodina-navrhuje-pre-dlznikov-exekucnu-amnestiu.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405809-exekucna-amnestia-nebude/", "https://slovensko.hnonline.sk/1675736-koalicna-rada-rokuje-o-exekucnej-amnestii-danko-sa-pre-chorobu-nedostavil", "https://slovensko.hnonline.sk/1675736-koalicna-rada-rokuje-o-exekucnej-amnestii-danko-sa-pre-chorobu-nedostavil", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-27/slovensko-moze-mat-konecne-dobry-protischrankovy-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:57.824618+00:00"}
{"id": "vr30520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30520", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Krajiny eurozóny jasne deklarovali, že majú zhodu na nových prísnejších pravidlách dodržiavania najmä rozpočtu. Pravidlá, ktoré vynútia zodpovednosť a zabránia krajinám, aby vytvárali príliš veľké deficity a dlhy.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR , 9.december:", "analysis_paragraphs": ["TASR , 9.december:"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Radičová"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/115400/Euro-posilnilo-oproti-dolaru-v-reakcii-na-vysledky-summitu-EU", "http://www.topky.sk/cl/8/1293360/Summit-bol-cestou-od-politickej-ku-fiskalnej-dohode"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:38.493907+00:00"}
{"id": "49357", "numeric_id": 49357, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49357", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Vy ste tu povedali o nejakom rozhodnutí Krajského súdu, ten Krajský súd rozhodol o väzbe, nie o merite veci (pozn. obvinenie Čurillovcov).", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V septembri 2021 boli štyria vyšetrovatelia NAKA obvinení Úradom inšpekčnej služby ministerstva vnútra z marenia spravodlivosti a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Hneď v októbri 2021 ich Krajský súd v Bratislave prepustil na slobodu s konštatovaním, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené . Trojčlenný senát súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0. Senát ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol , že „dôkazy nazhromaždené vyšetrovateľom nie sú dostatočným podkladom pre trestné stíhanie.“ Rozporoval tak rozhodnutie sudcu Okresného súdu Bratislava III, Juraja Kapinaja, ktorý vyšetrovateľov zobral v septembri do väzby. Senát uviedol, že nerozumie, ako Kapinaj „z dôkazov, ktoré v odôvodnení cituje, ustálil závery o existencii podozrenia zo spáchania trestných činov.” Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Krajský súd v októbri 2021 konštatoval neopodstatnenosť samotného trestného stíhania, teda merito veci, nie len neopodstatnenosť väzby.\n\nGenerálna prokuratúra vo februári 2022 zrušila štvorici vyšetrovateľov, Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Milanovi Sabotovi a Štefanovi Mašinovi, obvinenie z marenia spravodlivosti, avšak ponechala v platnosti obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. K posunu v prípade došlo v novembri 2023, kedy Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra rozhodol , že kauzu odzačiatku viedol zaujatý vyšetrovateľ, Michal Kulich. Vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin mali na starosti kauzy ako Očistec a Judáš.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2021 boli štyria vyšetrovatelia NAKA obvinení Úradom inšpekčnej služby ministerstva vnútra z marenia spravodlivosti a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Hneď v októbri 2021 ich Krajský súd v Bratislave prepustil na slobodu s konštatovaním, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené . Trojčlenný senát súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0. Senát ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol , že „dôkazy nazhromaždené vyšetrovateľom nie sú dostatočným podkladom pre trestné stíhanie.“ Rozporoval tak rozhodnutie sudcu Okresného súdu Bratislava III, Juraja Kapinaja, ktorý vyšetrovateľov zobral v septembri do väzby. Senát uviedol, že nerozumie, ako Kapinaj „z dôkazov, ktoré v odôvodnení cituje, ustálil závery o existencii podozrenia zo spáchania trestných činov.” Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Krajský súd v októbri 2021 konštatoval neopodstatnenosť samotného trestného stíhania, teda merito veci, nie len neopodstatnenosť väzby.", "Generálna prokuratúra vo februári 2022 zrušila štvorici vyšetrovateľov, Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Milanovi Sabotovi a Štefanovi Mašinovi, obvinenie z marenia spravodlivosti, avšak ponechala v platnosti obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. K posunu v prípade došlo v novembri 2023, kedy Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra rozhodol , že kauzu odzačiatku viedol zaujatý vyšetrovateľ, Michal Kulich. Vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin mali na starosti kauzy ako Očistec a Judáš."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["boli", "neopodstatnené", "uviedol", "ponechala", "rozhodol", "starosti"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/600640-vysetrovatelov-naka-obvinili-z-manipulacie-vypovedi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/675768-vysetrovanie-curillovcov-sa-blizi-ku-koncu-uviedol-advokat-obvinenych/", "https://dennikn.sk/2583309/krajsky-sud-vysetrovatelia-naka-nic-protipravne-neurobili-ich-podozrenia-voci-inspekcii-boli-opravnene/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/675768-vysetrovanie-curillovcov-sa-blizi-ku-koncu-uviedol-advokat-obvinenych/", "https://www.aktuality.sk/clanok/15KoPBP/zrusia-curillovcom-obvinenie-kauzu-po-cely-cas-viedol-zaujaty-vysetrovatel-z-pripadu-ho-vylucili/", "https://www.aktuality.sk/clanok/19qkt09/krajsky-sud-prepustil-curillu-a-dalsich-obvinenych-policajtov-stihanie-je-neopodstatnene-upozornil-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:29.192836+00:00"}
{"id": "vr37714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37714", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Na Slovensku bol v januári zaznamenaný najvyšší medzimesačný nárast inflácie v rámci EÚ.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu bol na Slovensku medzimesačný nárast cien v januári 2011 o 2,1% oproti decembru 2010. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ sme sa tak ocitli na prvom mieste, pričom krajinou s druhou najvyššou hodnotou bolo Lotyšsko s infláciou vo výške 1,3%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu bol na Slovensku medzimesačný nárast cien v januári 2011 o 2,1% oproti decembru 2010. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ sme sa tak ocitli na prvom mieste, pričom krajinou s druhou najvyššou hodnotou bolo Lotyšsko s infláciou vo výške 1,3%."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=teicp000&tableSelection=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:51.303545+00:00"}
{"id": "vr31662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31662", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale naozaj sa treba zamyslieť nad tým, že keď Smer dostal v roku 2010 nejaké peniaze a teraz znova dostal iba v podstate príspevok za hlasy skoro nejakých 9 miliónov eur, čo je štvrť miliarda korún 270 miliónov korún.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií denníka SME politická strana SMER-SD získala po voľbách do NR SR za hlasy presne 8 915 441 eur, čo je skoro 9 miliónov eur. Táto suma sa po prepočte na slovenské koruny rovná sume 268 586 575 slovenských korún. Igor Matovič neuvádza úplne presné čísla, avšak ide skutočne o približne 9 miliónov eur resp. 270 miliónov slovenských korún, ktoré strana SMER-SD získala po voľbách za hlasy.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií denníka SME politická strana SMER-SD získala po voľbách do NR SR za hlasy presne 8 915 441 eur, čo je skoro 9 miliónov eur. Táto suma sa po prepočte na slovenské koruny rovná sume 268 586 575 slovenských korún. Igor Matovič neuvádza úplne presné čísla, avšak ide skutočne o približne 9 miliónov eur resp. 270 miliónov slovenských korún, ktoré strana SMER-SD získala po voľbách za hlasy."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/6295608/smer-zoberie-viac-ako-23-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:20.391811+00:00"}
{"id": "vr14499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14499", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V Turecku, tam neumierajú (utečenci, pozn.).", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď sa informácie o predčasnej úmrtnosti utečencov spôsobenej násilím, hladom či chorobami v našich zdrojoch nenachádza, píše sa v nich o rôznych iných výzvach ktorým utečenci čelia. Výrok však vzhľadom na to, že vyslovene k úmrtiam nedochádza hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach Open Democracy zo septembra 2015 sa píše o narastajúcej nechuti Turkov poskytovať oporu utečencom, z ktorých 1,9 milióna tvorili toho času Sýrčania. Utečencom sa venovalo 25 utečeneckých táborov na turecko-sýrskej hranici. Na stránke sa ale tiež píše, že Turci odmietajú dávať Sýrčanom právny status utečenca. Takíto Sýrčania potom nemôžu legálne pracovať. Školy pritom navštevovalo len 20 % sýrskych utečeneckých detí. Human Rights Watch rovnako popisuje problém s právnym statusom utečenca.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď sa informácie o predčasnej úmrtnosti utečencov spôsobenej násilím, hladom či chorobami v našich zdrojoch nenachádza, píše sa v nich o rôznych iných výzvach ktorým utečenci čelia. Výrok však vzhľadom na to, že vyslovene k úmrtiam nedochádza hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach Open Democracy zo septembra 2015 sa píše o narastajúcej nechuti Turkov poskytovať oporu utečencom, z ktorých 1,9 milióna tvorili toho času Sýrčania. Utečencom sa venovalo 25 utečeneckých táborov na turecko-sýrskej hranici. Na stránke sa ale tiež píše, že Turci odmietajú dávať Sýrčanom právny status utečenca. Takíto Sýrčania potom nemôžu legálne pracovať. Školy pritom navštevovalo len 20 % sýrskych utečeneckých detí. Human Rights Watch rovnako popisuje problém s právnym statusom utečenca."], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Open Democracy", "Human Rights Watch", "UNHCR", "informovala", "informovala", "informovala", "objavili", "celkových"], "url": ["https://www.opendemocracy.net/can-europe-make-it/bill-frelick/why-don%E2%80%99t-syrians-stay-in-turkey", "https://www.hrw.org/news/2015/10/29/no-eu-turkey-not-safe-everyone", "http://www.unhcr.org/pages/49e48e0fa7f.html", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-35519393", "http://www.aljazeera.com/news/2015/11/hrw-turkey-pushing-syrian-refugees-border-151123095456503.html", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/27/amnesty-international-turkey-syrian-refugees-human-rights-abuse", "http://www.theguardian.com/sustainable-business/2016/jan/29/hidden-child-labour-syrian-refugees-turkey-supplying-europe-fast-fashion", "http://www.pbs.org/newshour/bb/inside-the-harsh-living-conditions-for-syrian-refugees-in-turkey/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:41.418699+00:00"}
{"id": "vr37507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37507", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Môžme sa pozrieť na stavy hovädzieho dobytka, kde klesali (za minulej vlády, pozn.).", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počty hovädzieho dobytka podľa ŠÚ SR .", "analysis_paragraphs": ["Počty hovädzieho dobytka podľa ŠÚ SR ."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR"], "url": ["http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=124&id_indikator=994#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:45.768679+00:00"}
{"id": "vr15930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15930", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... však ja som mal problémy s dunajskostredskou mafiou, ešte aj granát mi hodili...", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci podľa dostupných informácii mal Béla Bugár problémy s dunajskostredskou mafiou, avšak oficiálne tento čin nebol \"pripísaný\" pápayovcom, ale \"neznámemu páchateľovi\". Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Útok granátom sa stal v noci zo 4. na 5. mája 1996 v Šamoríne pri dome vtedajšieho poslanca NR SR a predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Bélu Bugára. Neznámy páchateľ údajne netrafil služobné auto V slovenských médiách sa incident spomína pomerne konzistentne, najmä v rozhovoroch so samotným predsedom Bugárom, ako útok na majetok Bélu Bugára zo strany mafie so zámerom spôsobiť mu alebo jeho rodine prinajmenšom materiálnu škodu. V rozsiahlom rozhovore pre SME z roku 2007 predseda Bugár spomína na 90. roky, ako na obdobie kedy mal \"problémy s mafiou\", ktoré vyvrcholili útokom, keď mu \"do dvora hodili granát.\" O osobu dnešného predsedu Mostu-Híd sa údajne zaujímala mafia, pretože sa na pôde parlamentu príliš zaujímal o aktivity podsvetia. Bugár neskôr otvorene hovoril o tom ako sa na neho v roku 1995 \"zavesili\" ľudia z podsvetia, ktorí ho vydierali. V ďalšom rozsiahlom rozhovore z roku 2014 Bugár na margo strachu zo správania sa poslancov v NR SR povedal: \"Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Mal som problémy s mafiou. Nosil som zbraň. Spal som s odistenou zbraňou pod vankúšom. Hodili mi do domu granát. Keď sme boli v Dunajskej Strede, obkľúčili celú rodinu. Viem, čo znamená báť sa. Ale tohto by som sa mal báť?\" Útočníci mali pochádzať z prostredia vtedy vplyvnej kriminálnej skupiny známej ako gang Pápayovcov pôsobiacej v 90. rokoch v Dunajskej Strede a okolí. Na základe siedmeho dielu dokumentárnej série Mafiáni z dielne RTVS o tom referovali viaceré články . Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci podľa dostupných informácii mal Béla Bugár problémy s dunajskostredskou mafiou, avšak oficiálne tento čin nebol \"pripísaný\" pápayovcom, ale \"neznámemu páchateľovi\". Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Útok granátom sa stal v noci zo 4. na 5. mája 1996 v Šamoríne pri dome vtedajšieho poslanca NR SR a predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Bélu Bugára. Neznámy páchateľ údajne netrafil služobné auto V slovenských médiách sa incident spomína pomerne konzistentne, najmä v rozhovoroch so samotným predsedom Bugárom, ako útok na majetok Bélu Bugára zo strany mafie so zámerom spôsobiť mu alebo jeho rodine prinajmenšom materiálnu škodu. V rozsiahlom rozhovore pre SME z roku 2007 predseda Bugár spomína na 90. roky, ako na obdobie kedy mal \"problémy s mafiou\", ktoré vyvrcholili útokom, keď mu \"do dvora hodili granát.\" O osobu dnešného predsedu Mostu-Híd sa údajne zaujímala mafia, pretože sa na pôde parlamentu príliš zaujímal o aktivity podsvetia. Bugár neskôr otvorene hovoril o tom ako sa na neho v roku 1995 \"zavesili\" ľudia z podsvetia, ktorí ho vydierali. V ďalšom rozsiahlom rozhovore z roku 2014 Bugár na margo strachu zo správania sa poslancov v NR SR povedal: \"Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Mal som problémy s mafiou. Nosil som zbraň. Spal som s odistenou zbraňou pod vankúšom. Hodili mi do domu granát. Keď sme boli v Dunajskej Strede, obkľúčili celú rodinu. Viem, čo znamená báť sa. Ale tohto by som sa mal báť?\" Útočníci mali pochádzať z prostredia vtedy vplyvnej kriminálnej skupiny známej ako gang Pápayovcov pôsobiacej v 90. rokoch v Dunajskej Strede a okolí. Na základe siedmeho dielu dokumentárnej série Mafiáni z dielne RTVS o tom referovali viaceré články . Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Útok", "rozhovore", "údajne", "neskôr", "rozhovore", "siedmeho dielu", "viaceré", "články"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2109550/granatovy-utok-na-poslanca-b-bugara.html", "https://www.sme.sk/c/3407802/bela-bugar-duray-je-intrigan-a-klamar.html", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Co-este-o-Kalim-nevieme-Objavil-sa-aj-na-zaberoch-z-miesta-kde-utocila-mafia-270822", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sokujuce-bugarovi-hodili-do-dvora-granat.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1418801/ROZHOVOR-Bela-Bugar-o-strachu-v-politike--Spaval-som-s-odistenou-zbranou-pod-vankusom-", "https://www.youtube.com/watch?v=h8c0wBTCDSg", "http://www.teraz.sk/magazin/murin-papay-papa-joe-fontana-mafiani/194000-clanok.html", "https://www.sme.sk/c/5050876/mafia-na-slovensku-dunajska-streda-des-a-strach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:00.060862+00:00"}
{"id": "vr37643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37643", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Počúvajúc vyjadrenia diktátora (M.Kaddáfího pozn.) nemá to v úmysle, dokonca sa vyjadril, že jeho národ miluje, čo mu nebráni v tom, aby ho vraždil.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Všetci moji ľudia ma milujú. Zomreli by za mňa\". Takto sa vyjadril Kaddáfi v rozhovore v ABC.", "analysis_paragraphs": ["\"Všetci moji ľudia ma milujú. Zomreli by za mňa\". Takto sa vyjadril Kaddáfi v rozhovore v ABC."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://news.yahoo.com/s/afp/20110228/wl_africa_afp/libyapoliticsunrestkadhafius"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:53.159196+00:00"}
{"id": "vr35320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35320", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pre nás je schodnejší ten návrh, ktorý vychádza zo súčasného stavu, kde už dva roky konkrétne poslanci alebo od nich sa odvíjajúce platy ústavných činiteľov, to je asi 2600 osôb sú zmrazené...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platy ministrov a poslancov a vysokých úradníkov sú už dva roky zmrazené .", "analysis_paragraphs": ["Platy ministrov a poslancov a vysokých úradníkov sú už dva roky zmrazené ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dva roky", "zmrazené"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5504296/statnych-uradnikov-cakaju-nizsie-platy.html", "http://www.24hod.sk/Koalicia-chce-zmrazit-platy-poslancov,-ministrov-a-vysokych-uradnikov-cl65326.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:19.106634+00:00"}
{"id": "vr27327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27327", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Kvalita podnikateľského prostredia sa nezlepšuje.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podnikateľské prostredie sa nezlepšuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prípade indexu konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa SR prepadlo zo 71. miesta v rokoch 2012-2013 na 78. miesto v rokoch 2013-2014. Index podnikateľského prostredia od PAS, hovorí o kvalite podmienok na podnikanie. Od posledného kvartálu v roku 2012 postupne stúpal, no je pravdou, že podľa posledných údajov za 4. štvrťrok 2013 nedosahuje úroveň z 2. štvrťroku 2012 - v čase nástupu vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podnikateľské prostredie sa nezlepšuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prípade indexu konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa SR prepadlo zo 71. miesta v rokoch 2012-2013 na 78. miesto v rokoch 2013-2014. Index podnikateľského prostredia od PAS, hovorí o kvalite podmienok na podnikanie. Od posledného kvartálu v roku 2012 postupne stúpal, no je pravdou, že podľa posledných údajov za 4. štvrťrok 2013 nedosahuje úroveň z 2. štvrťroku 2012 - v čase nástupu vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["71. miesta", "78. miesto", "Index podnikateľského prostredia"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:03.523433+00:00"}
{"id": "vr36256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36256", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je dnes úplne zrejmé, že výstavba diaľníc na Slovensku je úplne zastavená a pokiaľ ide o úsek, ktorý sa stavia je to len PPP projekt medzi Nitrou a Zvolenom.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie o úplnom zastavení výstavby diaľnic R. Fico používa veľmi často, nie je však pravdivé. V lete 2010 sa spustila výstavba R4 Košice- Milhosť. Hoci ide o rýchlostnú cestu počítame aj tento úsek, keďže z druhej časti výroku vyplýva, že R. Fico hovorí tak o diaľniciach ako aj rýchlostných cestách.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o úplnom zastavení výstavby diaľnic R. Fico používa veľmi často, nie je však pravdivé. V lete 2010 sa spustila výstavba R4 Košice- Milhosť. Hoci ide o rýchlostnú cestu počítame aj tento úsek, keďže z druhej časti výroku vyplýva, že R. Fico hovorí tak o diaľniciach ako aj rýchlostných cestách."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["výstavba"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12329&prm1=1&prm2=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:08.658764+00:00"}
{"id": "vr28165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28165", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hranica s Ukrajinou, ktorá predstavuje do 100 kilometrov", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou, že s Ukrajinou má Slovensko hranicu dlhú takmer 100 kilometrov (presne 98 km). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou, že s Ukrajinou má Slovensko hranicu dlhú takmer 100 kilometrov (presne 98 km). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["hranicu"], "url": ["http://www.svcc.sk/sk/slovensko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:43.440718+00:00"}
{"id": "vr17913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17913", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...so 40 percentnou korupciou. Stále sa o tom v európskych orgánoch rokuje, čo s korupciou a eurofondami na Slovensku.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba vo svojom výroku odkazuje na mieru vnímania korupcie na Slovensku a nie na jej reálnu výšku. Miera vnímania korupcie na Slovensku je z pohľadu občanov vysoká. Podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 si až 85 % opýtaných myslí, že rozšírenosť korupcie je na Slovensku problémom. V Indexe vnímania korupcie, ktorým Transparency International meria vnímanie korupcie vo svete, Slovensko skončilo v roku 2017 na 54. mieste spomedzi 180 krajín so skóre 50 bodov zo 100 možných (čím viac bodov, tým nižšie vnímanie korupcie, pozn.). Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal v apríli 2018 na Slovensku vyšetrovanie v súvislosti s podvodmi pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií EÚ. Nakoľko Marian Kotleba nerozlišoval medzi vnímaním korupcie a korupciou samotnou a nakoľko orgány EÚ o korupcii na Slovensku nerokujú, ale vyšetrujú ju, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Až 85 % občanov Slovenska vníma podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 korupciu ako problém ( .pdf , s. 7). 42 % občanov uviedlo, že sa stretáva s korupciou v každodennom živote ( .pdf , s. 9). V prípade podnikateľov si 81 % myslí, že korupcia je súčasťou podnikania na Slovensku ( .pdf , s. 13). Korupcia v súvislosti s eurofondmi nie je výnimkou a začínajú sa objavovať aj názory , že: \"eurofondy nám iba priniesli korupciu.\" Korupcia s eurofondmi je podľa riaditeľa Nadácie zastavme korupciu Pavla Sybila špecifická : \"V diskusii o korupcii v eurofondoch sa teda nemôžeme baviť iba o úplatkoch, má mnoho foriem. Práve v týchto skrytejších formách môže mať o to smrteľnejšie následky – vytvára dojem, že eurofondy nepriniesli nič skutočne potrebné a užitočné, iba priniesli príležitosti pre korupciu.\" Podľa The Economist stojí korupcia EÚ približne 5 miliónov amerických dolárov ročne. V marci 2018 začal Európsky úrad v boji proti podvodom (OLAF) vyšetrovať nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním poľnohospodárskych dotácií na východnom Slovensku, na ktoré upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak. Vo svojej výročnej správe pre rok 2017 OLAF uvádza, že v sledovanom období 2013-2017 sa na Slovensku odhalilo 1 672 prípadov poberania agrodotácií, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti. Následkom toho muselo Slovensko vrátiť až 11, 39 % z celkovej poberanej sumy, čo je najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ ( .pd f, s. 43). Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba vo svojom výroku odkazuje na mieru vnímania korupcie na Slovensku a nie na jej reálnu výšku. Miera vnímania korupcie na Slovensku je z pohľadu občanov vysoká. Podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 si až 85 % opýtaných myslí, že rozšírenosť korupcie je na Slovensku problémom. V Indexe vnímania korupcie, ktorým Transparency International meria vnímanie korupcie vo svete, Slovensko skončilo v roku 2017 na 54. mieste spomedzi 180 krajín so skóre 50 bodov zo 100 možných (čím viac bodov, tým nižšie vnímanie korupcie, pozn.). Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal v apríli 2018 na Slovensku vyšetrovanie v súvislosti s podvodmi pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií EÚ. Nakoľko Marian Kotleba nerozlišoval medzi vnímaním korupcie a korupciou samotnou a nakoľko orgány EÚ o korupcii na Slovensku nerokujú, ale vyšetrujú ju, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Až 85 % občanov Slovenska vníma podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 korupciu ako problém ( .pdf , s. 7). 42 % občanov uviedlo, že sa stretáva s korupciou v každodennom živote ( .pdf , s. 9). V prípade podnikateľov si 81 % myslí, že korupcia je súčasťou podnikania na Slovensku ( .pdf , s. 13). Korupcia v súvislosti s eurofondmi nie je výnimkou a začínajú sa objavovať aj názory , že: \"eurofondy nám iba priniesli korupciu.\" Korupcia s eurofondmi je podľa riaditeľa Nadácie zastavme korupciu Pavla Sybila špecifická : \"V diskusii o korupcii v eurofondoch sa teda nemôžeme baviť iba o úplatkoch, má mnoho foriem. Práve v týchto skrytejších formách môže mať o to smrteľnejšie následky – vytvára dojem, že eurofondy nepriniesli nič skutočne potrebné a užitočné, iba priniesli príležitosti pre korupciu.\" Podľa The Economist stojí korupcia EÚ približne 5 miliónov amerických dolárov ročne. V marci 2018 začal Európsky úrad v boji proti podvodom (OLAF) vyšetrovať nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním poľnohospodárskych dotácií na východnom Slovensku, na ktoré upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak. Vo svojej výročnej správe pre rok 2017 OLAF uvádza, že v sledovanom období 2013-2017 sa na Slovensku odhalilo 1 672 prípadov poberania agrodotácií, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti. Následkom toho muselo Slovensko vrátiť až 11, 39 % z celkovej poberanej sumy, čo je najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ ( .pd f, s. 43). Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "Indexe", "vyšetrovanie", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "názory", "špecifická", "The Economist", "začal", ".pd"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/SPECIAL/surveyKy/2176", "https://www.transparency.org/news/feature/corruption_perceptions_index_2017", "https://www.aktuality.sk/clanok/582627/olaf-vysetruje-zneuzivanie-eurofondov-na-slovensku/", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/81006", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/81006", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/81006", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/kradne-nam-korupcia-eurofondy/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/kradne-nam-korupcia-eurofondy/", "https://www.economist.com/europe/2016/11/19/rigging-the-bids", "https://www.politico.eu/article/olaf-investigates-alleged-abuse-of-eu-funds-in-slovakia/", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:34.577964+00:00"}
{"id": "48229", "numeric_id": 48229, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48229", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Keď tu boli iné vlády, vlády, Smeru tak keď bol pokles cien, tak oni ho nepreniesli na občanov, nechali cenu stabilnú, ale my sme ten pokles cien na občanov preniesli, čiže mali lacnejšie energie v roku 2021 a v roku 2022 sa vlastne vrátili na úroveň 2019 – 2020.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ceny energií sa na Slovensku vyvíjali oveľa priaznivejšie než v ostatných štátoch Európskej únie. Zatiaľ čo v EÚ vzrástli náklady na energiu o 25 %, na Slovensku cena plynu medziročne klesla o takmer 10 % a elektrina o 4,3 %.\n\nCelkové výdavky za bývanie a energie stúpli slovenským domácnostiam v minulom roku iba o 1,3 %. Predpoklad pre zvyšovanie cien energií na Slovensku v roku 2022 je oproti iným krajinám EÚ oveľa miernejší. Očakáva sa, že cena plynu stúpne o maximálne 23 % a cena elektriny o 15 %.\n\nVplyv na túto skutočnosť má aj zníženie tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na konci roku 2021 znížil cenu tarify až o výrazných 33 %.\n\nJe pravdou, že pred rokom 2021, a teda počas vlád Smeru-SD sa cena energií kontinuálne zvyšovala . Medzi rokmi 2016 a 2018 cena stúpla takmer dvojnásobne.\n\nCeny elektriny v prvej polovici roka 2019 boli 15,77 eur/mesačne, v prvej polovici 2020 to bolo 16,86 eur/mesačne.\n\nCeny plynu v prvej polovici roka 2019 boli 4,49 eur/mesačne, v prvej polovici 2020 to bolo 4,57 eur/mesačne.", "analysis_paragraphs": ["Ceny energií sa na Slovensku vyvíjali oveľa priaznivejšie než v ostatných štátoch Európskej únie. Zatiaľ čo v EÚ vzrástli náklady na energiu o 25 %, na Slovensku cena plynu medziročne klesla o takmer 10 % a elektrina o 4,3 %.", "Celkové výdavky za bývanie a energie stúpli slovenským domácnostiam v minulom roku iba o 1,3 %. Predpoklad pre zvyšovanie cien energií na Slovensku v roku 2022 je oproti iným krajinám EÚ oveľa miernejší. Očakáva sa, že cena plynu stúpne o maximálne 23 % a cena elektriny o 15 %.", "Vplyv na túto skutočnosť má aj zníženie tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na konci roku 2021 znížil cenu tarify až o výrazných 33 %.", "Je pravdou, že pred rokom 2021, a teda počas vlád Smeru-SD sa cena energií kontinuálne zvyšovala . Medzi rokmi 2016 a 2018 cena stúpla takmer dvojnásobne.", "Ceny elektriny v prvej polovici roka 2019 boli 15,77 eur/mesačne, v prvej polovici 2020 to bolo 16,86 eur/mesačne.", "Ceny plynu v prvej polovici roka 2019 boli 4,49 eur/mesačne, v prvej polovici 2020 to bolo 4,57 eur/mesačne."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Ceny", "znížil", "zvyšovala", "elektriny", "plynu"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22830225/v-europe-vlani-vzrastli-naklady-na-energie-o-25-percent-slovensko-bolo-na-tom-ovela-lepsie.html", "https://energoklub.sk/sk/clanky/urso-zrazil-vysku-tps-pre-rok-2022-o-33-tlak-na-ceny-elektriny-sa-zmensi/", "https://www.webnoviny.sk/od-roku-2016-cena-elektriny-stupla-v-podstate-dvojnasobne-a-slovenske-domacnosti-caka-dalsie-zdrazovanie/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/ake-su-ceny-energii-na-slovensku-a-inde-v-eu-pozrite-si-porovnanie-106619.aspx", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/ake-su-ceny-energii-na-slovensku-a-inde-v-eu-pozrite-si-porovnanie-106619.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:35.521293+00:00"}
{"id": "vr17074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17074", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sa bavíme o samotnej DPH-čke a zoberiete si aj prípad Bašternáka, tak v podstate ste vyplatili prvú tu veľkú vratku v tejto kauze v roku 2011, teda keď ste boli vo vláde (SaS, pozn.).", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie o vyplatení prvej vratky DPH podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi v roku 2011 použil Robert Kaliňák na svoju \"obhajobu\" pred jednou zo schôdzí NR SR, venujúcich sa vyslovovaniu nedôvery k jeho osobe na poste ministra vnútra SR. Existenciu uvedenej vratky DPH nakoniec uznali aj médiá a poslanec NR SR Jozef Rajtár v tejto veci podal trestné oznámenie. Predmetný výrok Kaliňák adresoval strane SaS prostredníctvom oponenta v pravidelnej diskusnej relácii O 5 minút 12 a poslanca NR SR za túto stranu Rajtára. Ten však v roku 2011 nebol ani členom vlády SR, ani poslancom NR SR. Tiež je otázne, aký podiel na uvedenej vratke DPH mala strana SaS. Z toho dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o vyplatení prvej vratky DPH podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi v roku 2011 použil Robert Kaliňák na svoju \"obhajobu\" pred jednou zo schôdzí NR SR, venujúcich sa vyslovovaniu nedôvery k jeho osobe na poste ministra vnútra SR. Existenciu uvedenej vratky DPH nakoniec uznali aj médiá a poslanec NR SR Jozef Rajtár v tejto veci podal trestné oznámenie. Predmetný výrok Kaliňák adresoval strane SaS prostredníctvom oponenta v pravidelnej diskusnej relácii O 5 minút 12 a poslanca NR SR za túto stranu Rajtára. Ten však v roku 2011 nebol ani členom vlády SR, ani poslancom NR SR. Tiež je otázne, aký podiel na uvedenej vratke DPH mala strana SaS. Z toho dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["poslancom", "vyhlásil", "článok", "mal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=5", "http://www8.teraz.sk/slovensko/kalinak-basternakova-firma-vratky/199386-clanok.html", "https://dennikn.sk/477505/basternakovi-vyplatil-stat-vratky-za-16-milionov-eur/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=369778&SID=7&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:55.849938+00:00"}
{"id": "vr31327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31327", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Tá grécka cesta a ten grécky model a ten príklad s tými pravicovými nezodpovednými politikmi. Za posledných 30 rokov v Grécku 2/3 z tohoto obdobia vládli socialisti. Tí, ktorí zaviedli 10-násobne vyššie dôchodky, ako oni mohli vyplácať, boli práve socialisti.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehlad gréckych vlád za posledných 30 rokov:", "analysis_paragraphs": ["Prehlad gréckych vlád za posledných 30 rokov:"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vlád", "skutocne", "bola"], "url": ["http://www.terra.es/personal2/monolith/00europa.htm#gre", "http://www.pitt.edu/~heinisch/ca_gree.html", "http://www.economist.com/blogs/charlemagne/2010/02/greeces_generous_pensions"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:36.748798+00:00"}
{"id": "vr17725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17725", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...posledných 10 rokov počas môjho pôsobenia na ministerstve (...) sme implementovali schengenský informačný systém (...) fyzickú a technickú ochranu schengenskej hranice (...) vydávanie nových biometrických pasov (...)  klientských centier, ktoré sme takisto začali budovať počas toho môjho desaťročného pôsobenia na rezorte...", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka vnútra Denisa Saková začala pre Ministerstvo vnútra po prvýkrát pracovať v roku 2007 na pozícii generálnej riaditeľky sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti, kde pôsobila do roku 2010. Počas tohto obdobia sa Saková venovala projektom ako príprava vstupu Slovenska do Schengenského priestoru a Operačnému programu informatizácie spoločnosti ( OPIS ), ktorého výsledkom bolo mnoho elektronických služieb pre občanov. V rámci prípravy vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru sa Saková venovala prioritám ako implementácia schengenského informačného systému a vybudovanie systému ochrany hranice. Počas tohto obdobia bolo spustené aj vydávanie biometrických pasov. V rokoch 2010-2012 pracovala Saková mimo Ministerstva vnútra kam sa vrátila v roku 2012 ako vedúca služobného úradu a neskôr v roku 2016 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva vnútra kde pôsobila až do jej vymenovania na pozíciu ministerky. Na pozícii štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra sa Saková naďalej venovala budovaniu klientských centier a reforme verejnej správy ESO.Tento výrok teda hodntíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka vnútra Denisa Saková začala pre Ministerstvo vnútra po prvýkrát pracovať v roku 2007 na pozícii generálnej riaditeľky sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti, kde pôsobila do roku 2010. Počas tohto obdobia sa Saková venovala projektom ako príprava vstupu Slovenska do Schengenského priestoru a Operačnému programu informatizácie spoločnosti ( OPIS ), ktorého výsledkom bolo mnoho elektronických služieb pre občanov. V rámci prípravy vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru sa Saková venovala prioritám ako implementácia schengenského informačného systému a vybudovanie systému ochrany hranice. Počas tohto obdobia bolo spustené aj vydávanie biometrických pasov. V rokoch 2010-2012 pracovala Saková mimo Ministerstva vnútra kam sa vrátila v roku 2012 ako vedúca služobného úradu a neskôr v roku 2016 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva vnútra kde pôsobila až do jej vymenovania na pozíciu ministerky. Na pozícii štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra sa Saková naďalej venovala budovaniu klientských centier a reforme verejnej správy ESO.Tento výrok teda hodntíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["OPIS", "služieb", "venovala", "spustené", "venovala"], "url": ["https://www.minv.sk/?OPIS_MV", "https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Do-parlamentu-ma-navrhol-Kalinak-priznava-Denisa-Sakova-Co-pre-neho-doteraz-urobila-260576", "https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Do-parlamentu-ma-navrhol-Kalinak-priznava-Denisa-Sakova-Co-pre-neho-doteraz-urobila-260576", "https://www.minv.sk/?cestovne-pasy", "https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Do-parlamentu-ma-navrhol-Kalinak-priznava-Denisa-Sakova-Co-pre-neho-doteraz-urobila-260576"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:16.745704+00:00"}
{"id": "vr29129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29129", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Až dnes sa to skúma, či je to (homosexualita, pozn.) dané DNA, geneticky, či je to ináč.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Názor, že homosexualita je spôsobená geneticky sa prvýkrát objavil v roku 1993, následne vzniklo niekoľko štúdií , ktoré sa zaoberali touto hypotézou. Posledná štúdia na túto tému sa objavila v roku 2014 a prišla so záverom, že homosexualita môže byť spôsobená geneticky (existuje tzv. \"gay gene\"), aj keď niektorí vedci tieto závery spochybňujú. Dankov výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže výskumy na túto tému prebiehajú vyše 20 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Názor, že homosexualita je spôsobená geneticky sa prvýkrát objavil v roku 1993, následne vzniklo niekoľko štúdií , ktoré sa zaoberali touto hypotézou. Posledná štúdia na túto tému sa objavila v roku 2014 a prišla so záverom, že homosexualita môže byť spôsobená geneticky (existuje tzv. \"gay gene\"), aj keď niektorí vedci tieto závery spochybňujú. Dankov výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže výskumy na túto tému prebiehajú vyše 20 rokov."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["prvýkrát", "objavil", "niekoľko štúdií"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/science/science-news/10637532/Being-homosexual-is-only-partly-due-to-gay-gene-research-finds.html", "http://www.dailymail.co.uk/health/article-2648332/Is-gay-DNA-Homosexual-men-share-genetic-similarities-study-claims.html", "http://news.sciencemag.org/biology/2014/11/study-gay-brothers-may-confirm-x-chromosome-link-homosexuality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:30.883257+00:00"}
{"id": "vr16807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16807", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...nevyhovujúci a havarijný stav (...) 142 kilometrov týchto ciest (krajských, pozn.).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa aktuálnej analýzy ciest II. triedy v Trnavskom kraji, ktorú realizuje Slovenská správa ciest každý rok, je 182,8 km úsekov nevyhovujúcich a 25,7 km úsekov v havarijnom stave. Spolu je teda týchto ciest 208,5 km. Výrok kandidáta na post Trnavského samosprávneho kraja teda nebol fakticky pravdivý. Výrok Jozefa Viskupiča preto hodnotíme ako nepravdivý. Analýzu ciest realizuje každoročne Slovenská správa ciest (SSC). V dokumente Celkový prehľad stavu vozoviek cestných komunikácií SR, ktorú vydala SSC 1. januára 2017, ( .pdf , s. 73) sú cesty II. triedy rozdelené na základe ich stavu do kategórií \"veľmi dobrý\", \"dobrý\", \"vyhovujúci\", \"nevyhovujúci\" a \"havarijný\". Z hľadiska vyjazdených koľají a pozdĺžnej nerovnosti (IRI) je 4,2 %(22,1 km) ciest v Trnavskom kraji vo veľmi dobrom stave, 23,9 % (126,2 km) v dobrom stave, 32,3 % (170,3 km) vo vyhovujúcom stave, 34,7 % (182,8 km) v nevyhovujúcom stave a 4,9% (25,7 km) ciest je v havarijnom stave. V nevyhovujúcom a havarijnom stave je v Trnavskej župe teda spolu asi 208,5 km ciest druhej triedy. Údaj, ktorý vo svojom výroku Jozef Viskupič použil teda nie je presný. Najviac nevyhovujúcich a havarijných úsekov je v Banskobystrickom kraji, a to 297,6 km. Je možné, že Jozef Viskupič použil výsledok merania stavu ciest II. triedy podľa ukazovateľa \"pozdĺžnej nerovnosti (IRI)\", kde je dĺžka nevyhovujúcich úsekov v Trnavskom kraji 148,3 km a 14,9 km je v havarijnom stave. Výsledky prezentované vyššie sú z meraní na základe pozdĺžnej nerovnosti i vyjazdených koľají. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálnej analýzy ciest II. triedy v Trnavskom kraji, ktorú realizuje Slovenská správa ciest každý rok, je 182,8 km úsekov nevyhovujúcich a 25,7 km úsekov v havarijnom stave. Spolu je teda týchto ciest 208,5 km. Výrok kandidáta na post Trnavského samosprávneho kraja teda nebol fakticky pravdivý. Výrok Jozefa Viskupiča preto hodnotíme ako nepravdivý. Analýzu ciest realizuje každoročne Slovenská správa ciest (SSC). V dokumente Celkový prehľad stavu vozoviek cestných komunikácií SR, ktorú vydala SSC 1. januára 2017, ( .pdf , s. 73) sú cesty II. triedy rozdelené na základe ich stavu do kategórií \"veľmi dobrý\", \"dobrý\", \"vyhovujúci\", \"nevyhovujúci\" a \"havarijný\". Z hľadiska vyjazdených koľají a pozdĺžnej nerovnosti (IRI) je 4,2 %(22,1 km) ciest v Trnavskom kraji vo veľmi dobrom stave, 23,9 % (126,2 km) v dobrom stave, 32,3 % (170,3 km) vo vyhovujúcom stave, 34,7 % (182,8 km) v nevyhovujúcom stave a 4,9% (25,7 km) ciest je v havarijnom stave. V nevyhovujúcom a havarijnom stave je v Trnavskej župe teda spolu asi 208,5 km ciest druhej triedy. Údaj, ktorý vo svojom výroku Jozef Viskupič použil teda nie je presný. Najviac nevyhovujúcich a havarijných úsekov je v Banskobystrickom kraji, a to 297,6 km. Je možné, že Jozef Viskupič použil výsledok merania stavu ciest II. triedy podľa ukazovateľa \"pozdĺžnej nerovnosti (IRI)\", kde je dĺžka nevyhovujúcich úsekov v Trnavskom kraji 148,3 km a 14,9 km je v havarijnom stave. Výsledky prezentované vyššie sú z meraní na základe pozdĺžnej nerovnosti i vyjazdených koľají. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Slovenská správa ciest", ".pdf"], "url": ["http://www.ssc.sk/sk/Aktualne.ssc", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2017/kniha_stav-vozoviek_k_01-01-2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:28.727979+00:00"}
{"id": "vr37163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37163", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy poviete, že nejakí egreši v historických uniformách, ale tie uniformy znamenajú fašizmus, návrat k Hortymu režimu a my budeme na tom, počkajte, však ja som tú bezpečnú radu viedol, tak viem o čom tam išlo.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koordinátor hnutia, ktorý nechcel uviesť svoje meno pre denník pravda.sk uviedol \"Hoci sú informácie o náboroch na internete už niekoľko mesiacov, polícia ich nepreverovala. Nebolo prečo. V Dunajskej Strede sa zišlo asi 40 ľudí. Bolo to v jednom bare, uniformy sme oblečené nemali.\" Súvis uniforiem s Horthym sa zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Koordinátor hnutia, ktorý nechcel uviesť svoje meno pre denník pravda.sk uviedol \"Hoci sú informácie o náboroch na internete už niekoľko mesiacov, polícia ich nepreverovala. Nebolo prečo. V Dunajskej Strede sa zišlo asi 40 ľudí. Bolo to v jednom bare, uniformy sme oblečené nemali.\" Súvis uniforiem s Horthym sa zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-hasi-extremizmus-ktory-nehori-dv2-/sk_domace.asp?c=A090325_194749_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:57.295792+00:00"}
{"id": "vr14359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14359", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...niekoľko desiatok tisíc ľudí na Slovensku nemá ani dokončené základné vzdelanie...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza štatistiky sčítania obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania pre rok 2011, kedy prebehlo sčítanie obyvateľstva. Vo všeobecnosti uvádza, že 846 321 obyvateľov je bez vzdelania (teda ide o niekoľko sto tisíc). Počet ľudí, ktorí nemajú základné vzdelanie a zároveň sú evidovaní ako nezamestnaní je okolo 22 tisíc, preto Kollárov výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR uviedla pre portál teraz.sk, že UPSVaR eviduje 113 000 ľudí ako dlhodobo nezamestananých , ktorí majú len základné vzdelanie alebo ho nemajú ukončené vôbec. UPSVaR eviduje 112 000 nezamestnaných, ktorí ukončili základnú školu a 22 tisíc nezamestnaných s neukončeným základným vzdelaním. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza štatistiky sčítania obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania pre rok 2011, kedy prebehlo sčítanie obyvateľstva. Vo všeobecnosti uvádza, že 846 321 obyvateľov je bez vzdelania (teda ide o niekoľko sto tisíc). Počet ľudí, ktorí nemajú základné vzdelanie a zároveň sú evidovaní ako nezamestnaní je okolo 22 tisíc, preto Kollárov výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR uviedla pre portál teraz.sk, že UPSVaR eviduje 113 000 ľudí ako dlhodobo nezamestananých , ktorí majú len základné vzdelanie alebo ho nemajú ukončené vôbec. UPSVaR eviduje 112 000 nezamestnaných, ktorí ukončili základnú školu a 22 tisíc nezamestnaných s neukončeným základným vzdelaním. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad", "nezamestananých", "vzdelanie", "UPSVaR"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOIDzT0tnJwMHQ0s_IJcDTxDHAPcg7xMDA1MTIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BKnN0dPUzMfQwMLHzcTQ08HT1CgywDjY0NHI2hCvBY4eeRn5uqX5AbYZBl4qgIAL9TbiU!/dl4/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzRKVXFDQSEhL3Nr/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20088587/pracovne-miesta-vytvorili-najma-mali-zamestnavatelia.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/richter-pracovne-miesta-zamestnanost/180590-clanok.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/dalsia-pomoc-nezamestnanych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:13.711986+00:00"}
{"id": "vr35094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35094", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Je fakt, že sme im tam nechali 300 miliónovú rezervu práve na to, aby vykrývali takéto položky, ale v skutočnosti náš plán bol ju ani neminúť práve preto, aby sme znížili deficit...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počiatek sa už v minulosti vyjadril, že na jeden konkrétny účet kapitoly Všeobecná pokladničná správa zhromaždil 300 mil. eur . Konkrétny dôkaz o tom však nemáme.", "analysis_paragraphs": ["Počiatek sa už v minulosti vyjadril, že na jeden konkrétny účet kapitoly Všeobecná pokladničná správa zhromaždil 300 mil. eur . Konkrétny dôkaz o tom však nemáme."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["300 mil. eur"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/miklos-rozpocet-rychlo-nenapravime-pociatek-nechavame-rezervu-psw-/sk_ekonomika.asp?c=A100707_142652_sk-dvepercenta_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:01.477791+00:00"}
{"id": "vr37182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37182", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vy ste hovorili o tom, že 20% (môže ísť do správneho fondu, pozn.), sú to 4%.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štyri percentá to boli do roku 2007, odvtedy je to 3,5 percenta.", "analysis_paragraphs": ["Štyri percentá to boli do roku 2007, odvtedy je to 3,5 percenta."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["do roku 2007, odvtedy"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zdravotne-poistovne-fuj-zisk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:07.613469+00:00"}
{"id": "vr25450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25450", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V tejto veci (predaj SPP, pozn.) bolo začaté trestné stíhanie pre machináciu vo verejnej súťaži. A podstata tohto trestného stíhania spočívala v tom, že Gas de France - Ruhrgas dostali informácie, že sú sami v súťaži.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o začatí trestného stíhania ohľadom privatizácie SPP sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 29. januára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o začatí trestného stíhania ohľadom privatizácie SPP sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 29. januára 2013)."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Správa o procese privatizácie SPP", "(.rtf)", "Mikloš", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/237/bela-bugar-vs-robert-fico", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=privatizacia%20spp%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=0p8mT6GXN4-r-Qbw27zfCA&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=privatizacia%20spp%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=0p8mT6GXN4-r-Qbw27zfCA&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja", "http://aktualne.atlas.sk/komentare/ivan-miklos/este-raz-o-spp-teraz-trochu-osobne/", "http://korzar.sme.sk/c/4624521/fico-na-generalnej-prokurature-podal-trestne-oznamenie-kvoli-privatizacii-spp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:27.426338+00:00"}
{"id": "vr32238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32238", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Odchádzajúca vláda pripravila zdroje na to, aby zvyšovanie platov lekárov a sestier bolo reálne kryté. 40 miliónov vyšší výber zdravotného poistenia, 40 miliónov výnos alebo ušetrenie na liekovej reforme, 50 miliónov rezerva, ktorá bola rozpustená k 1.júlu, tu rezervu tam predsa nechal Ivan Mikloš ako minister financií, schválila to Národná rada.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Čísla, ktoré používa Viliam Novotný sú skutočne v princípe presné, avšak ich kontext nie je taký, v akom ich poslanec používa. Spomínaná 50 miliónová rezerva napríklad nebola produktom vládneho plánu, ale navrhol ju vtedy opozičný SMER. Podobne zisky z iného výberu zdravotného poistenia vyšli z produkcie SMERu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci. Podľa článku SME z 23.3.2012 bude na zvýšenie miezd lekárov a sestry v roku 2012 potrebných približne 117 miliónov. Podľa správy TASR by zo zmeny výberu poistného mal štát získať dodatočných približne 30 miliónov eur. Tento zákon však predkladal poslanec Raši zo strany SMER a stalo sa tak až 17.4.2012, teda už po výmene vlády. Rezerva 50 miliónov pre potreby zdravotníctva skutočne vznikla za doby ministra Mikloša. Jej vznik však iniciovala strana SMER, ktorá ňou podmienila svoju podporu štátnemu rozpočtu. Podľa správy agentúry SITA z 15.2.2012, ministerstvo zdravotníctvo, vtedy ešte pod vedením Ivana Uhliarika, skutočne vyhlásilo, že 50 miliónová rezerva nie je potrebná a zatiaľ pre ňu nemá žiadne špeciálne využitie. TASR 26.4.2012 uvádza, že Uhliarik s touto rezervou pri zvyšovaní platov počítal: „Poslancov som upozorňoval, že ak zákon schvália, na vyššie platy sestier sa musia použiť peniaze z úspor v liekovej reforme (40 miliónov eur v roku 2012), peniaze z lepšieho výberu poistného (30 miliónov eur) a prípadne rezervy v štátnom rozpočte (50 miliónov eur) vyjadril sa Uhliarik. Čo sa týka spomínaných 40 miliónov, ktoré majú byť ušetrené na základe liekovej reformy, toto číslo sa zhoduje s údajom z analýzy ministerstva zdravotníctva z apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čísla, ktoré používa Viliam Novotný sú skutočne v princípe presné, avšak ich kontext nie je taký, v akom ich poslanec používa. Spomínaná 50 miliónová rezerva napríklad nebola produktom vládneho plánu, ale navrhol ju vtedy opozičný SMER. Podobne zisky z iného výberu zdravotného poistenia vyšli z produkcie SMERu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci. Podľa článku SME z 23.3.2012 bude na zvýšenie miezd lekárov a sestry v roku 2012 potrebných približne 117 miliónov. Podľa správy TASR by zo zmeny výberu poistného mal štát získať dodatočných približne 30 miliónov eur. Tento zákon však predkladal poslanec Raši zo strany SMER a stalo sa tak až 17.4.2012, teda už po výmene vlády. Rezerva 50 miliónov pre potreby zdravotníctva skutočne vznikla za doby ministra Mikloša. Jej vznik však iniciovala strana SMER, ktorá ňou podmienila svoju podporu štátnemu rozpočtu. Podľa správy agentúry SITA z 15.2.2012, ministerstvo zdravotníctvo, vtedy ešte pod vedením Ivana Uhliarika, skutočne vyhlásilo, že 50 miliónová rezerva nie je potrebná a zatiaľ pre ňu nemá žiadne špeciálne využitie. TASR 26.4.2012 uvádza, že Uhliarik s touto rezervou pri zvyšovaní platov počítal: „Poslancov som upozorňoval, že ak zákon schvália, na vyššie platy sestier sa musia použiť peniaze z úspor v liekovej reforme (40 miliónov eur v roku 2012), peniaze z lepšieho výberu poistného (30 miliónov eur) a prípadne rezervy v štátnom rozpočte (50 miliónov eur) vyjadril sa Uhliarik. Čo sa týka spomínaných 40 miliónov, ktoré majú byť ušetrené na základe liekovej reformy, toto číslo sa zhoduje s údajom z analýzy ministerstva zdravotníctva z apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SME", "TASR", "skutočne", "iniciovala", "SITA", "TASR", "analýzy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6311996/uhliarik-ceny-liekov-neznizil-mohol-usetrit-sedem-milionov.html", "http://www.zzz.sk/?clanok=12281", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6172970/rozpocet-zdravotnictvu-ma-pomoct-50-milionov.html", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/B%C3%BDval%C3%BD%20minister%20zdravotn%C3%ADctva%20I.Uhliarik%20na%20jednej%20strane%2050%20mil.%20rezervu%20na%20zvy%C5%A1ovanie%20platov%20v%20zdravotn%C3%ADctve%20nevyu%C5%BEil,%20no%20na%20strane%20druhej%20sa%20nikdy%20nevyjadril,%20%C5%BEe%20t%C3%BAto%20rezervu%20nepotrebuje,%20a%20preto%20tento%20v%C3%BDrok%20Z.Zvolenskej%20hodnot%C3%ADme%20ako%20zav%C3%A1dzaj%C3%BAci.%20%20%20%20%20Pod%C4%BEa%20port%C3%A1lu%20lekom.sk%20(%C4%8Dl%C3%A1nok", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-uhliarik-nemocnice-musia-zacat-fun/6347-clanok.html", "http://www.lekom.sk/upload/zdravotny_vybor/Stanovisko_MZSR_zakon62_1332931187.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:24.626511+00:00"}
{"id": "vr37527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37527", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Má dnes Slovensko najvyššiu nezamestnanosť za posledných šesť rokov? Má.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o mieru nezamestnanosti, ide o údaje, ktoré vydalo Ústredie práce koncom februára, podľa ktorých miera nezamestnanosti v januári stúpla na takmer šesťročné maximum 12,98%, pričom horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005. Tabuľku nezamestnanosti nájdete na pravda.sk .", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o mieru nezamestnanosti, ide o údaje, ktoré vydalo Ústredie práce koncom februára, podľa ktorých miera nezamestnanosti v januári stúpla na takmer šesťročné maximum 12,98%, pričom horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005. Tabuľku nezamestnanosti nájdete na pravda.sk ."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:39.103929+00:00"}
{"id": "vr36040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36040", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Je pravda, že aj my sme prezentovali, že sme proti akémukoľvek zvyšovaniu daní. A vzhľadom na to, že máme štyri hlasy, ako nejako nezmôžeme proti tomu nič...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie Obyčajní ľudia je proti akémukoľvek zvyšovaniu daní (bod 15).", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Obyčajní ľudia je proti akémukoľvek zvyšovaniu daní (bod 15)."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Obyčajní ľudia"], "url": ["http://obycajniludia.sk/nase-postoje/page/3/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:55.112492+00:00"}
{"id": "vr26379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26379", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "My sme im (učiteľom, pozn.) povedzme v rámci reformy znížili ten počet povinných predmetov a majú 30% absolútne slobodnú voľbu na to, aby učili, čo chcú, ako chcú, v akom tempe a by som povedal s akým obsahom.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čase keď bol Ján Mikolaj ministrom školstva bol prijatý zákon, ktorý umožnil školám, aby si do istej miery prispôsobili Štátny vzdelávací program (ŠVP). Pomer voliteľných predmetov z celkového počtu hodín (voliteľné + povinné predmety, pozn.) nie je však na úrovni 30% ako uvádza J. Mikolaj. Túto úroveň v súčasnosti presahujú len bilingválne gymnáziá, zatiaľ čo v prípade ostatných škôl je podiel voliteľných predmetov výrazne nižší. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zákon o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) bol v NR SR schválený 22. mája 2008. Z jeho znenia vyplýva (§ 5 až 7), že na základe ŠVP je určený počet voliteľných a povinných predmetov a v súlade s ním riaditelia škôl po prerokovaní s pedagogickou radou školy a radou školy vydávajú školský vzdelávací program. Toto vlastne umožňuje jednotlivým školám prispôsobiť si do istej miery (v rovine voliteľných predmetov, pozn.) vzdelávacie programy podľa vlastných predstáv. V nasledujúcej tabuľke sú aktuálne údaje o počte voliteľných a povinných predmetov pre jednotlivé typy škôl: I. stupeň ZŠ II. stupeň ZŠ 4 a 8 ročné gymnáziá bilingválne gymnáziá Povinné hodiny spolu 76 115 93 102 Voliteľné hodiny 20 31 31 50 Počet hodín spolu 96 146 124 152 Podiel voliteľných hodín z celkového počtu hodín 20,83% 21,23% 25% 32,89% ZDROJE: ŠVP - Rámcové učebné plány: I. stupeň ZŠ , II. stupeň ZŠ , 4 a 8 ročné gymnáziá a bilingválne gymnáziá POZN.: Uvádzané údaje sa týkajú škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín majú vo všeobecnosti ešte nižší podiel voliteľných hodín. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V čase keď bol Ján Mikolaj ministrom školstva bol prijatý zákon, ktorý umožnil školám, aby si do istej miery prispôsobili Štátny vzdelávací program (ŠVP). Pomer voliteľných predmetov z celkového počtu hodín (voliteľné + povinné predmety, pozn.) nie je však na úrovni 30% ako uvádza J. Mikolaj. Túto úroveň v súčasnosti presahujú len bilingválne gymnáziá, zatiaľ čo v prípade ostatných škôl je podiel voliteľných predmetov výrazne nižší. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zákon o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) bol v NR SR schválený 22. mája 2008. Z jeho znenia vyplýva (§ 5 až 7), že na základe ŠVP je určený počet voliteľných a povinných predmetov a v súlade s ním riaditelia škôl po prerokovaní s pedagogickou radou školy a radou školy vydávajú školský vzdelávací program. Toto vlastne umožňuje jednotlivým školám prispôsobiť si do istej miery (v rovine voliteľných predmetov, pozn.) vzdelávacie programy podľa vlastných predstáv. V nasledujúcej tabuľke sú aktuálne údaje o počte voliteľných a povinných predmetov pre jednotlivé typy škôl: I. stupeň ZŠ II. stupeň ZŠ 4 a 8 ročné gymnáziá bilingválne gymnáziá Povinné hodiny spolu 76 115 93 102 Voliteľné hodiny 20 31 31 50 Počet hodín spolu 96 146 124 152 Podiel voliteľných hodín z celkového počtu hodín 20,83% 21,23% 25% 32,89% ZDROJE: ŠVP - Rámcové učebné plány: I. stupeň ZŠ , II. stupeň ZŠ , 4 a 8 ročné gymnáziá a bilingválne gymnáziá POZN.: Uvádzané údaje sa týkajú škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín majú vo všeobecnosti ešte nižší podiel voliteľných hodín. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "znenia", "I. stupeň ZŠ", "II. stupeň ZŠ", "4 a 8 ročné gymnáziá a bilingválne gymnáziá"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=560", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf", "http://www.statpedu.sk/sk/Statny-vzdelavaci-program/Statny-vzdelavaci-program-pre-1-stupen-zakladnych-skol-ISCED-1/Ramcove-ucebne-plany.alej", "http://www.statpedu.sk/sk/Statny-vzdelavaci-program/Statny-vzdelavaci-program-pre-2-stupen-zakladnych-skol-ISCED-2/Ramcove-ucebne-plany.alej", "http://www.statpedu.sk/sk/Statny-vzdelavaci-program/Statny-vzdelavaci-program-pre-gymnaziaISCED-3a/Ramcove-ucebne-plany.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:17.888167+00:00"}
{"id": "vr27980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27980", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Viete, s tým, či som komentoval, či nie, ja som o Súdnej rade hovoril už pred 5, 6 rokmi, len nikdy sa to do médií nedostane. Z prezidentského paláca média majú úplne iný záujem niečo napísať ako to, čo sa pozitívne tam robí. Takže v tomto prípade je tomu minimálne, ak to chcem presne povedať, tak už pred voľbami prezidentskými do druhého kola s pani vtedy spolukandidátkou Radičovou som hovoril o Súdnej rade, kde som hovoril už o tom, že sa dá rozdeliť, kde som hovoril aj o tom, ako by mala Súdna rada vyzerať. Dokonca moja predstava bola, že prečo by jeden z tých členov Súdnej rady nemohol byť aj jeden z tretieho sektoru.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že médiá nevenovali pozornosť Gašparovičmu návrh o zmene Súdnej rady. Správu TASR z decembra 2011 o Gašparovičovom návrhu reformy súdnictva, prevzali viaceré média, napr. portál sme.sk , hnonline.sk .", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že médiá nevenovali pozornosť Gašparovičmu návrh o zmene Súdnej rady. Správu TASR z decembra 2011 o Gašparovičovom návrhu reformy súdnictva, prevzali viaceré média, napr. portál sme.sk , hnonline.sk ."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6195821/gasparovic-je-potrebna-reforma-sudnictva.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/gasparovic-vola-po-reforme-sudnictva-479942"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:34.587564+00:00"}
{"id": "vr35928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35928", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Pretože mňa, hoci nie som v parlamente, Smer-sociálnu demokraciu a Ľudovú stranu HZDS niekto obviňuje, že sme zablokovali nejakú schôdzu a že sme nechceli rokovať o problematike európskeho záchranného balíka. Hoci teda pripomínam, že nebolo o čom rokovať, pretože žiadny návrh na bilaterálnu pôžičku nebol predložený, nebol predložený žiadny návrh na ratifikáciu, jednoducho nebolo nič.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schôdza, ktorú opozícia zvolala, a ktorá sa nakoniec v podstate nekonala, mala prijať podľa jej zvolávateľov uznesenie (.pdf), ktoré len vyzývalo vládu predložiť „stanovisko k dohode o poskytnutí finančnej pôžičky Grécku“, plus si „vyhradzuje právo prerokovať a schváliť“ Dohodu o poskytnutí financií Grécku, ktorú vláda aj tak musí predložiť parlamentu na schválenie.", "analysis_paragraphs": ["Schôdza, ktorú opozícia zvolala, a ktorá sa nakoniec v podstate nekonala, mala prijať podľa jej zvolávateľov uznesenie (.pdf), ktoré len vyzývalo vládu predložiť „stanovisko k dohode o poskytnutí finančnej pôžičky Grécku“, plus si „vyhradzuje právo prerokovať a schváliť“ Dohodu o poskytnutí financií Grécku, ktorú vláda aj tak musí predložiť parlamentu na schválenie."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=344889"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:27.960120+00:00"}
{"id": "vr16634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16634", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "...v nezamestnanosti, sme mali vo vládnom programe, že ju chceme znížiť pod 10%. Dnes máme pod 7%.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlasení vlády pre obdobie 2016-2020 si vláda skutočne dala za cieľ znížiť nezamestnanosť pod 10 %: „Prioritným cieľom vlády v oblasti zamestnanosti je podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100 000 pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicou 10%.“ ( .pdf , s. 29). Na základe najnovších údajov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera evidovanej nezamestnanosti k 31. augustu 2017 na Slovensku na úrovni 6,54 % ( .xlsx , s. 3). Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlasení vlády pre obdobie 2016-2020 si vláda skutočne dala za cieľ znížiť nezamestnanosť pod 10 %: „Prioritným cieľom vlády v oblasti zamestnanosti je podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100 000 pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicou 10%.“ ( .pdf , s. 29). Na základe najnovších údajov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera evidovanej nezamestnanosti k 31. augustu 2017 na Slovensku na úrovni 6,54 % ( .xlsx , s. 3). Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".xlsx", "nezamestnaných", "7,7%", "8,1 %", "ÚPSVaR", "ŠÚ SR", "tretia vláda Roberta Fica"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/aug_2017.ZIP", "http://www.upsvar.sk/obcan/kto-moze-byt-evidovany-na-urade.html?page_id=12847", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/aug_2017.ZIP", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vláda_Slovenskej_republiky_od_23._marca_2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:59.794895+00:00"}
{"id": "vr35293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35293", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...dokonca ešte je tu jedna povedal by som podaná ruka tých spomínaných troch koaličných strán v tom, že sme prejavili by som povedal úplne až krajný kompromis a snahu sa dohodnúť v tom, že sme ochotní podporiť meno, s ktorým príde SDKÚ-DS (ohľadne kandidáta na generálneho prokuratúra, pozn.).", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto zmysle sa vyjadril napríklad Béla Bugár. Ako uvádza TASR: „Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované.“", "analysis_paragraphs": ["V tomto zmysle sa vyjadril napríklad Béla Bugár. Ako uvádza TASR: „Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Bélu Bugára"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/174704/koalicia-kandidata-na-generalneho-prokuratora-nema/", "http://osobnost.aktuality.sk/bela-bugar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:28.357463+00:00"}
{"id": "vr14712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14712", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(Bugár: viete ako ste zradil vládu Ivety Radičovej, ) … aj vaši traja poslanci (poslanci Most-Híd)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič referuje k hlasovaniu o dôvere ktorým predčasne padla vláda Ivety Radičovej. V októbri 2011 boli pri hlasovaní o eurovale spojenom s hlasovaním o dôvere vláde traja poslanci klubu MOST-HÍD Ondrej Dostál, Peter Osuský a Peter Zajac neprítomní, a tak nepriamo odmietli podporiť pokračovanie vlády Ivety Radičovej. Tento výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Matovič referuje k hlasovaniu o dôvere ktorým predčasne padla vláda Ivety Radičovej. V októbri 2011 boli pri hlasovaní o eurovale spojenom s hlasovaním o dôvere vláde traja poslanci klubu MOST-HÍD Ondrej Dostál, Peter Osuský a Peter Zajac neprítomní, a tak nepriamo odmietli podporiť pokračovanie vlády Ivety Radičovej. Tento výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:09.425238+00:00"}
{"id": "48550", "numeric_id": 48550, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48550", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Poslanci SaS predložili do parlamentu návrh na zavedenie životných  partnerstiev, inými slovami registrovaných partnerstiev. Odvolávajú sa na programové vyhlásenie vlády, ktorej sú stále členom, hoci ide o jeho zjavné porušenie. Keby to tak nebolo, životné partnerstvá by SaS navrhla už dávno.", "statement_date": "2022-09-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrh zákona o životnom partnerstve, ktorý predkladá SaS, nie je zjavným porušením programového vyhlásenia vlády. Programové vyhlásenie však explicitne obsahuje zmienku, že vláda chce zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, a nikde neupravuje, či sa takýto zákon môže týkať osôb rozličného či rovnakého pohlavia. Výrok Anny Záborskej označujeme ako nepravdivý.\n\nDňa 24. augusta 2022 predložili viacerí poslanci SaS návrh zákona, ktorý má zmeniť a doplniť Občiansky zákonník. Návrh zákona pochádza z dieľne poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Jarmily Halgašovej, Tomáša Lehotského, Vladimíry Marcinkovej a Petra Osuského. Hlavnou myšlienkou návrhu je „zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti” ( .pdf , 1). Jedná sa o doplnenie inštitútu partnerského spolužitia do slovenského právneho poriadku. Prakticky to znamená, že dve osoby rovnakého alebo rôzneho pohlavia by mohli uzavrieť partnerské spolužitie spísaním prejavu vôle do notárskej zápisnice. Z toho by plynuli oprávnenia voči osobám žijúcim v partnerskom spolužití v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, nároku na ošetrovné a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv ( .pdf , s. 1).\n\nPredkladatelia návrhu sa odvolávajú v dôvodovej správe na programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti zlepšenia legislatívy v oblasti majetkových práv, týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, čo je v súlade so znením programového vyhlásení vlády ( .pdf , s. 17). PVV sa neohradzuje voči partnerstvám rovnakého pohlavia ani voči prijatiu legislatívy na zlepšenie podmienok pre takéto páry. Sekcia PVV o rodine (s. 42) sa zameriava na benefity a návrhy, ako zlepšiť podmienky pre rodiny, hlavne s deťmi. V sekcii ľudských práv a občianskej spoločnosti sa rozoberá spolupráca s mimovládnym sektorom a dôležitosť občianskej spoločnosti (s. 16). Návrh zákona jednoznačne nie je porušením PVV.\n\nNie je ani porušením koaličnej zmluvy, pod ktorú sa predsedovia koaličných strán podpísali. Avšak v koaličnej zmluve sa píše, že v prípade zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života musí návrh vopred prerokovať. V rovnakom bode je napísané, že koaliční partneri chcú zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti ( .pdf , s. 3).\n\nNa tlačovej besede sa Ondrej Dostál vyjadril, že daný návrh o partnerskom spolužití nie je rovnaký ako návrh zákona o registrovaných partnerstvách ( video , 2:05). Životné partnerstvo alebo registrované partnerstvo je definované ako forma právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzuje vzájomné práva a povinnosti. Návrh v súčasnej podobe by však umožnil životné partnerstvá uzavrieť aj osobám rovnakého pohlavia, dá sa preto považovať za de facto návrh zákona o registrovanom partnerstve.\n\nNávrh o registrovaných partnerstvách poslanci SaS predkladali už aj, napríklad, v roku 2018 alebo 2021 , pričom hlasovanie dopadlo neúspešne. Strana SaS vo svojom programe na roky 2020 - 2024 má uvedené zavedenie práva na registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia a zavedenie inštitútu životného partnerstva pre osoby rovnakého alebo rozdielneho pohlavia (s. 211).", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o životnom partnerstve, ktorý predkladá SaS, nie je zjavným porušením programového vyhlásenia vlády. Programové vyhlásenie však explicitne obsahuje zmienku, že vláda chce zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, a nikde neupravuje, či sa takýto zákon môže týkať osôb rozličného či rovnakého pohlavia. Výrok Anny Záborskej označujeme ako nepravdivý.", "Dňa 24. augusta 2022 predložili viacerí poslanci SaS návrh zákona, ktorý má zmeniť a doplniť Občiansky zákonník. Návrh zákona pochádza z dieľne poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Jarmily Halgašovej, Tomáša Lehotského, Vladimíry Marcinkovej a Petra Osuského. Hlavnou myšlienkou návrhu je „zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti” ( .pdf , 1). Jedná sa o doplnenie inštitútu partnerského spolužitia do slovenského právneho poriadku. Prakticky to znamená, že dve osoby rovnakého alebo rôzneho pohlavia by mohli uzavrieť partnerské spolužitie spísaním prejavu vôle do notárskej zápisnice. Z toho by plynuli oprávnenia voči osobám žijúcim v partnerskom spolužití v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, nároku na ošetrovné a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv ( .pdf , s. 1).", "Predkladatelia návrhu sa odvolávajú v dôvodovej správe na programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti zlepšenia legislatívy v oblasti majetkových práv, týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, čo je v súlade so znením programového vyhlásení vlády ( .pdf , s. 17). PVV sa neohradzuje voči partnerstvám rovnakého pohlavia ani voči prijatiu legislatívy na zlepšenie podmienok pre takéto páry. Sekcia PVV o rodine (s. 42) sa zameriava na benefity a návrhy, ako zlepšiť podmienky pre rodiny, hlavne s deťmi. V sekcii ľudských práv a občianskej spoločnosti sa rozoberá spolupráca s mimovládnym sektorom a dôležitosť občianskej spoločnosti (s. 16). Návrh zákona jednoznačne nie je porušením PVV.", "Nie je ani porušením koaličnej zmluvy, pod ktorú sa predsedovia koaličných strán podpísali. Avšak v koaličnej zmluve sa píše, že v prípade zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života musí návrh vopred prerokovať. V rovnakom bode je napísané, že koaliční partneri chcú zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti ( .pdf , s. 3).", "Na tlačovej besede sa Ondrej Dostál vyjadril, že daný návrh o partnerskom spolužití nie je rovnaký ako návrh zákona o registrovaných partnerstvách ( video , 2:05). Životné partnerstvo alebo registrované partnerstvo je definované ako forma právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzuje vzájomné práva a povinnosti. Návrh v súčasnej podobe by však umožnil životné partnerstvá uzavrieť aj osobám rovnakého pohlavia, dá sa preto považovať za de facto návrh zákona o registrovanom partnerstve.", "Návrh o registrovaných partnerstvách poslanci SaS predkladali už aj, napríklad, v roku 2018 alebo 2021 , pričom hlasovanie dopadlo neúspešne. Strana SaS vo svojom programe na roky 2020 - 2024 má uvedené zavedenie práva na registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia a zavedenie inštitútu životného partnerstva pre osoby rovnakého alebo rozdielneho pohlavia (s. 211)."], "analysis_date": "2022-09-03", "analysis_sources": {"text": ["predložili", ".pdf", "uzavrieť", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "video", "definované", "2018", "2021", "programe"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8792", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515274", "https://www.aktuality.sk/clanok/zM4DAfm/sas-navrhuje-institut-partnerskeho-spoluzitia-aj-pre-osoby-rovnakeho-pohlavia/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515274", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677#_Toc156610", "https://www.teraz.sk/download/134/koalicna-zmluva.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/244397/tb-predstavitelov-strany-sas-o-zakone-partnerskeho-spoluzitia", "http://www.zivotnepartnerstvo.sk/o-zivotnom-partnerstve/partnerstvo", "https://www.teraz.sk/spravy/sas-zakon-partnerstvo/338575-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/valasek-navrhuje-zivotne-partnerstv/581569-clanok.html", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/subory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:06.991961+00:00"}
{"id": "vr29261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29261", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Čo hodnotím menej pozitívne, je, že naozaj sa tam potom (po odstúpení Čaploviča, pozn.) vystriedali dvaja ministri. Každý v podstate, prvý tam bol štyri mesiace alebo päť mesiacov, ťažko to počítať.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Úradu vlády sa na poste ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR počas tejto vlády vystriedali celkovo traja predstavitelia. Beblavý vo výroku referuje k ministrom ktorí funkciu vykonávali po odvolaní prvého ministra Čaploviča. Keďže sa na tomto poste po Čaplovičovi vystriedali zatiaľ dvaja ďalší predstavitelia, a prvý z nich (Pellegrini) funkciu zastával päť mesiacov, výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako prvý, D. Čaplovič zotrval vo svojom úrade viac ako dva roky a to od začiatku apríla 2012 do júla 2014. Po ňom sa ministerského kresla ujal P. Pellegrini na obdobie dlhšie ako štyri mesiace a to konkrétne od začiatku júla do konca novembra minulého roka. Súčasný minister, J. Draxler vykonáva túto funkciu od konca novembra minulého roka, čo sú v súčasnej dobe tri mesiace. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Úradu vlády sa na poste ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR počas tejto vlády vystriedali celkovo traja predstavitelia. Beblavý vo výroku referuje k ministrom ktorí funkciu vykonávali po odvolaní prvého ministra Čaploviča. Keďže sa na tomto poste po Čaplovičovi vystriedali zatiaľ dvaja ďalší predstavitelia, a prvý z nich (Pellegrini) funkciu zastával päť mesiacov, výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako prvý, D. Čaplovič zotrval vo svojom úrade viac ako dva roky a to od začiatku apríla 2012 do júla 2014. Po ňom sa ministerského kresla ujal P. Pellegrini na obdobie dlhšie ako štyri mesiace a to konkrétne od začiatku júla do konca novembra minulého roka. Súčasný minister, J. Draxler vykonáva túto funkciu od konca novembra minulého roka, čo sú v súčasnej dobe tri mesiace. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Úradu vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:01.058432+00:00"}
{"id": "vr38345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38345", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Aj pani premiérka po stretnutí s ním vyjadrila, že modernizácia armády, (k nej pozn.) ozaj vláda zaujme pozitívne stanovisko.", "statement_date": "2011-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Ubezpečila som, že Slovenská republika je pripravená prijať stratégiu reorganizácie a modernizácie našich ozbrojených síl,\" informovala premiérka I. Radičová generálneho tajomníka NATO. \"Potrebujeme reagovať na modernizačné trendy 21. storočia, je však tiež potrebné, aby sa zdroje využívali maximálne efektívne\" zdôraznila I. Radičová.", "analysis_paragraphs": ["\"Ubezpečila som, že Slovenská republika je pripravená prijať stratégiu reorganizácie a modernizácie našich ozbrojených síl,\" informovala premiérka I. Radičová generálneho tajomníka NATO. \"Potrebujeme reagovať na modernizačné trendy 21. storočia, je však tiež potrebné, aby sa zdroje využívali maximálne efektívne\" zdôraznila I. Radičová."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["informovala"], "url": ["http://www.premierkasr.sk/25345/i-radicova-:-sme-pripraveni-plnit-si-svoje-zavazky.php?pg=61"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:15.339895+00:00"}
{"id": "vr17339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17339", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu Most-Híd, ktorý hovorí o dohodách pre dôchodcov. Je tu Slovenská národná strana, ktorá hovorí o 13-tych a 14-tych platoch. No a je tu Smer-sociálna demokracia, ktorý hovorí o vyšších príplatkoch za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, počas štátneho sviatku. Zákaz sociálneho dumpingu a ďalšie veci.", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérom uvedené opatrenia sú súčasťou prvého sociálneho balíka vlády, ktoré boli schválené 14. februára 2018. Strana Most - Híd presadila, aby dôchodcovia pri práci na dohodu získali rovnakú odvodovú výnimku, akú majú v súčasnosti študenti stredných a vysokých škôl. Pri práci na dohodu budú môcť od 1. júla 2018 zarobiť do 200 eur bez toho, aby im časť výplaty zhltli odvody. Slovenská národná strana úspešne presadila svoj návrh 13. a 14. platu. Prvýkrát má byť 13. plat vyplatený v júni 2018. Čo sa týka myšlienky príplatkov za prácu v noci, cez sviatky a víkendy, tá pôvodne vzišla z dielne hnutia OĽANO-NOVA, keď ešte v apríli 2017 o ich návrhu ani jeden poslanec Smeru, SNS a Most-Híd nehlasoval „za“. Napokon vládny Smer-SD tieto príplatky zahrnul aj vo svojom v poradí už štvrtom sociálnom balíčku z októbra 2017. Príplatky by sa tak mali zvyšovať v dvoch fázach, pričom prvá by mala nastať už 1. mája 2018. Do Zákonníka práce bolo taktiež zakotvené opatrenie v podobe (čiastočného) zákazu sociálneho dumpingu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiérom uvedené opatrenia sú súčasťou prvého sociálneho balíka vlády, ktoré boli schválené 14. februára 2018. Strana Most - Híd presadila, aby dôchodcovia pri práci na dohodu získali rovnakú odvodovú výnimku, akú majú v súčasnosti študenti stredných a vysokých škôl. Pri práci na dohodu budú môcť od 1. júla 2018 zarobiť do 200 eur bez toho, aby im časť výplaty zhltli odvody. Slovenská národná strana úspešne presadila svoj návrh 13. a 14. platu. Prvýkrát má byť 13. plat vyplatený v júni 2018. Čo sa týka myšlienky príplatkov za prácu v noci, cez sviatky a víkendy, tá pôvodne vzišla z dielne hnutia OĽANO-NOVA, keď ešte v apríli 2017 o ich návrhu ani jeden poslanec Smeru, SNS a Most-Híd nehlasoval „za“. Napokon vládny Smer-SD tieto príplatky zahrnul aj vo svojom v poradí už štvrtom sociálnom balíčku z októbra 2017. Príplatky by sa tak mali zvyšovať v dvoch fázach, pričom prvá by mala nastať už 1. mája 2018. Do Zákonníka práce bolo taktiež zakotvené opatrenie v podobe (čiastočného) zákazu sociálneho dumpingu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["schválené", "Most - Híd", "Slovenská národná strana", "predstavili", "priniesla", "vyplatiť", "zmenách", "Novela"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39876", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-studentsku-vyhodu-dostanu-aj-penzisti", "https://dennikn.sk/1014149/13-a-14-platy-budu-zvyhodnene-len-ak-firma-da-odmenu-najmenej-vo-vyske-platu/", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-studentsku-vyhodu-dostanu-aj-penzisti", "https://www.ta3.com/clanok/1116958/sef-sns-podrobnejsie-predstavil-koncept-13-a-14-platu.html", "https://dennikn.sk/1014149/13-a-14-platy-budu-zvyhodnene-len-ak-firma-da-odmenu-najmenej-vo-vyske-platu/", "http://www.vlada.gov.sk/premier-o-vyssich-priplatkoch-za-pracu-v-noci-cez-sviatok-ci-vikend-aj-o-socialnom-dumpingu/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=779"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:34.121615+00:00"}
{"id": "vr33581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33581", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "V podstate zvýšenie platov za 4 roky, ktoré som dosiahol z 12 500 na 18 000 korún na priamy plat, to ako bolo málo?", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Fronc sa stal ministrom školstva SR 16. októbra 2002 a končil 8. febrára 2006. Podľa tabuliek UIPS bola priemerná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve za rok 2002 13044 Sk v príspevkových organizáciách, 12961Sk rozpočtových. V roku 2006 to priemerne bolo 18116 Sk. Výrok Martina Fronca hodnotíme napriek menším nepresnostiam ako pravdivý. Za obdobie Martina Fronca vo funkcii ministra školstva došlo k navýšeniu platu pedagogických zamestnancov z cca. 13000 Sk na cca. 18000 Sk.", "analysis_paragraphs": ["Martin Fronc sa stal ministrom školstva SR 16. októbra 2002 a končil 8. febrára 2006. Podľa tabuliek UIPS bola priemerná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve za rok 2002 13044 Sk v príspevkových organizáciách, 12961Sk rozpočtových. V roku 2006 to priemerne bolo 18116 Sk. Výrok Martina Fronca hodnotíme napriek menším nepresnostiam ako pravdivý. Za obdobie Martina Fronca vo funkcii ministra školstva došlo k navýšeniu platu pedagogických zamestnancov z cca. 13000 Sk na cca. 18000 Sk."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["tabuliek"], "url": ["http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:34.519310+00:00"}
{"id": "vr32555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32555", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak chceme mať také dane, ako majú Bulhari 10%...", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška dane z príjmov PO a FO v Bulharsku je v r. 2012 vo výške 10 % ako tvrdí Peter Kažimír - tabuľka je spracovaná na základe údajov z publikácie Daňové trendy v Európskej únii (.pdf), s. 28 a 29.", "analysis_paragraphs": ["Výška dane z príjmov PO a FO v Bulharsku je v r. 2012 vo výške 10 % ako tvrdí Peter Kažimír - tabuľka je spracovaná na základe údajov z publikácie Daňové trendy v Európskej únii (.pdf), s. 28 a 29."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v Európskej únii"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:17.590525+00:00"}
{"id": "vr32200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32200", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Minulého roku tu bola významná anglo americká firma McKinsey, ktorá hodnotila naše školstvo. Z 22 štátov, na základe vstupov, ktoré sa dávajú do školstva, keď to prepočítali tie vstupy na učiteľa a na žiaka sme druhý na svete, čo sa týka tej kvality.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý hoci D. Čaplovič neuvádza presné číslo hodnotených krajín. Nepresnosť v počte hodnotených krajín môže byť spôsobená aj tým, že nemáme k dispozícii štúdiu, ktorú si dalo interne vypracovať Ministerstvo školstva SR, ale štúdiu voľne dostupnú na stránkach McKinsey & Company. D. Čaplovič pravdepodobne hovorí, o štúdii, ktorú si dalo interne vypracovať Ministerstvo školstva od spoločnosti McKinsey & Company. O čiastočných výsledkoch informoval denník Hospodárske noviny 23. augusta 2011. Podľa štúdie (s.15) McKinsey & Company sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste za Chorvátskom čo sa týka veľkosti výdavkov na žiaka a dosiahnutého hodnotenia kvality výstupu podľa PISA 2000. Inými slovami, hodnota kvality vzdelanie žiakov je vzhľadom na veľkosť vstupu skutočne druhá najlepšia v meraných krajinách. V zmienenej štúdii je hodnotených 67 krajín. * výrok opravený 21. septembra 2011 Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý hoci D. Čaplovič neuvádza presné číslo hodnotených krajín. Nepresnosť v počte hodnotených krajín môže byť spôsobená aj tým, že nemáme k dispozícii štúdiu, ktorú si dalo interne vypracovať Ministerstvo školstva SR, ale štúdiu voľne dostupnú na stránkach McKinsey & Company. D. Čaplovič pravdepodobne hovorí, o štúdii, ktorú si dalo interne vypracovať Ministerstvo školstva od spoločnosti McKinsey & Company. O čiastočných výsledkoch informoval denník Hospodárske noviny 23. augusta 2011. Podľa štúdie (s.15) McKinsey & Company sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste za Chorvátskom čo sa týka veľkosti výdavkov na žiaka a dosiahnutého hodnotenia kvality výstupu podľa PISA 2000. Inými slovami, hodnota kvality vzdelanie žiakov je vzhľadom na veľkosť vstupu skutočne druhá najlepšia v meraných krajinách. V zmienenej štúdii je hodnotených 67 krajín. * výrok opravený 21. septembra 2011 Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "štúdie"], "url": ["https://sweb.mtf.stuba.sk/monitoring/clanky/1314084566_HN1.pdf", "http://www.mckinsey.com/Client_Service/Social_Sector/Latest_thinking/Worlds_most_improved_schools.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:28.874385+00:00"}
{"id": "44424", "numeric_id": 44424, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44424", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Ja som bol teraz protestovať, alebo podporiť protesty proti extrémistom, proti fašistom v Sabinove, v Košiciach.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda politickej strany Progresívne Slovensko Michal Truban sa zúčastnil protestu proti mítingu strany Ľudová strana - Naše Slovensko v Sabinove 15. januára aj v Košiciach 17. januára. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Predseda politickej strany Progresívne Slovensko Michal Truban sa zúčastnil protestu proti mítingu strany Ľudová strana - Naše Slovensko v Sabinove 15. januára aj v Košiciach 17. januára. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Sabinove", "Košiciach"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/539098-v-sabinove-pocas-mitingu-lsns-protestovali-odporcovia-extremizmu/", "https://www.facebook.com/miso.truban/posts/598274047636732?__xts__[0]=68.ARAHYNMtmcmUTV9QFCUaqgX5-kiSBdHtSJbanKLTgFkX0yQ-2zg_APp_MljriS8xpEuLVdJ0uyOrSXjqrRKsnmhhOh3NLmFCWPHrnqRVL1T7IT3zr4MOuDdW7zaN88QrxwX67ts3jnrpNbEa_fZ7z8jD2akvEJLibzA1Kt4GMWljaWaLN-G82xHfKx-LQT2xggSSmswtV0PJXlOhkyb-ZJpPw3mX6ZSUjY2UzjsnTOfdCXCbwlx18AhdZXKCD_16BbxVWbYBtgAAmD0jdHCSS1TPKnDxZXBjndEHOu0rObrtybP_jEVLbGEsMxkHeHSPBD2n4SWLHuS7Y_06hNjeNQA&__tn__=-R"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:38.704296+00:00"}
{"id": "vr14672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14672", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...úspešný živnostník alebo zamestnanec musí platiť 25% daň z príjmu, ale megalomansky veľká firma, ktorej dovolí sprivatizovať rúru pod Slovenskom, (…) firma Eustream, J&T platia len 22-percentnú daň.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daň z príjmu právnických osôb v súčasnosti dosahuje 22 % (.pdf). Naproti tomu ak príjem fyzickej osoby, živnostníka či zamestnanca, presiahne 176,8-násobok platného životného minima, daň z tejto časti príjmu predstavuje 25 % (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSpomínaná spoločnosť Eustream sa zaoberá tranzitnou potrubnou prepravou zemného plynu cez územie Slovenska, pričom predstavuje energetické prepojenie medzi Spoločenstvom nezávislých štátov a Európskou úniou.\n\nSadzba dane z príjmov právnických osôb, akou je napríklad spoločnosť Eustream, je v súčasnosti 22 % .\n\nSadzba dane z príjmov fyzických osôb podľa aktuálneho Zákona o dani z príjmov:\n\n\"19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane\"\n\n\"25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima\"\n\nPodľa Finančnej správy SR (.pdf) je 176,8-násobok sumy platného životného minima v súčasnosti 35 022,31 eur. Ak teda príjmy živnostníka alebo zamestnanca presiahnu túto sumu, sadzba dane zo základu dane je 25 % .", "analysis_paragraphs": ["Daň z príjmu právnických osôb v súčasnosti dosahuje 22 % (.pdf). Naproti tomu ak príjem fyzickej osoby, živnostníka či zamestnanca, presiahne 176,8-násobok platného životného minima, daň z tejto časti príjmu predstavuje 25 % (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Spomínaná spoločnosť Eustream sa zaoberá tranzitnou potrubnou prepravou zemného plynu cez územie Slovenska, pričom predstavuje energetické prepojenie medzi Spoločenstvom nezávislých štátov a Európskou úniou.", "Sadzba dane z príjmov právnických osôb, akou je napríklad spoločnosť Eustream, je v súčasnosti 22 % .", "Sadzba dane z príjmov fyzických osôb podľa aktuálneho Zákona o dani z príjmov:", "\"19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane\"", "\"25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima\"", "Podľa Finančnej správy SR (.pdf) je 176,8-násobok sumy platného životného minima v súčasnosti 35 022,31 eur. Ak teda príjmy živnostníka alebo zamestnanca presiahnu túto sumu, sadzba dane zo základu dane je 25 % ."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["22 %", "25 %", "Eustream", "22 %", "Zákona", "Finančnej správy SR", "25 %"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/253-2015-z-z.p-36261.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/253-2015-z-z.p-36261.pdf", "http://www.eustream.sk/", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Priame_dane/MP_k_plateniu_preddavkov_na_DPPO_od_1_1_2014.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160102", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2015/2015.11.16_FO_rok_2016.pdf", "https://podpora.financnasprava.sk/939516-Sadzba-dane-pre-z%C3%A1visl%C3%BA-%C4%8Dinnos%C5%A5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:52.847487+00:00"}
{"id": "vr18136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18136", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...my keď máme stále viac dôchodcov (...) keď máme stále viac dôchodcov, ktorí žijú stále dlhšie, tak jednoducho to je taký silný nápor na dôchodkové poistenie, že tie dôchodky budú klesať. A to nehovorím ja, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ...", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila komentár k problematike zavedenia stropu dôchodkového veku. V komentári skutočne upozorňuje, že vplyvom zavedenia stropu dôchodkového veku môže dôjsť k poklesu výšky dôchodkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V komentári sa uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila komentár k problematike zavedenia stropu dôchodkového veku. V komentári skutočne upozorňuje, že vplyvom zavedenia stropu dôchodkového veku môže dôjsť k poklesu výšky dôchodkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V komentári sa uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["komentár", "doložka vplyvov"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/vo_download/2018_02_krrz_komentar_strop_na_doch_vek_64.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=1015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:54.844184+00:00"}
{"id": "48766", "numeric_id": 48766, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48766", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Naše vyhlásenie zhruba pred dvoma týždňami, keď to vyzeralo, že žiadne rokovania nie sú, lekári sa sťažovali, že sa nerokuje, chceli sa stretávať, chceli sa dohodnúť, tak jednoducho áno, buchli sme po stole a povedali sme, že v prípade, ak na nebude sa s nimi rokovať v prípade, ak nedôjde k dohode, tak my v takejto vláde nebudeme.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V polovici novembra bola situácia ohľadom vyjednávaní o podmienkach lekárov veľmi nejasná a panovali obavy, že sa odbory s vládou nakoniec nedohodnú. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v zdravotníctve a vyjednávania na bode mrazu vydal Boris Kollár stanovisko , že hnutie Sme Rodina viac nebude členom menšinovej vlády, ak sa jej členovia nezhodnú na dohode s lekármi. Rovnaký názor neskôr zopakoval v relácii V politike na TA3, kde sa vyjadril (čas: 8:35), že nemá v úmysle zotrvávať vo vláde, ktorá bude “hrobárom zdravotníctva” a zapríčiní “rozpad zdravotníctva”. Medzičasom sa vláda s odborármi dohodla na výraznom zvýšení platov zdravotníkov. Ak by k takej dohode neprišlo, 2100 zdravotníkov plánovalo k 1. decembru 2022 prestať pracovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V polovici novembra bola situácia ohľadom vyjednávaní o podmienkach lekárov veľmi nejasná a panovali obavy, že sa odbory s vládou nakoniec nedohodnú. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v zdravotníctve a vyjednávania na bode mrazu vydal Boris Kollár stanovisko , že hnutie Sme Rodina viac nebude členom menšinovej vlády, ak sa jej členovia nezhodnú na dohode s lekármi. Rovnaký názor neskôr zopakoval v relácii V politike na TA3, kde sa vyjadril (čas: 8:35), že nemá v úmysle zotrvávať vo vláde, ktorá bude “hrobárom zdravotníctva” a zapríčiní “rozpad zdravotníctva”. Medzičasom sa vláda s odborármi dohodla na výraznom zvýšení platov zdravotníkov. Ak by k takej dohode neprišlo, 2100 zdravotníkov plánovalo k 1. decembru 2022 prestať pracovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "vyjadril", "dohodla"], "url": ["https://dennikn.sk/3110933/boris-kollar-hrozi-odchodom-z-vlady-ak-matovic-s-hegerom-nevyriesia-vypovede-lekarov/?ref=tit1", "https://www.ta3.com/relacia/26424/vydieraju-lekari-alebo-vlada-ako-chce-igor-matovic-presvedcit-sas-v-hre-je-nizsia-dph-aj-na-vleky-nekonecny-pribeh-sa-vola-roman-mikulec-za-toto-sme-strngali-na-namestiach", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-vyriesila-s-lekarskymi-odborarmi-platy-a-dohodli-sa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:05.756449+00:00"}
{"id": "vr15730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15730", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Predseda republikovej rady (SMK, pozn.) napríklad fakticky sa pripojil k tomu, čo hovorí predseda maďarského parlamentu, že Most-Híd to sú len Slováci, ktorí vedia po maďarsky a sú zradcovia.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas návštevy v Rumunsku predseda maďarského parlamentu László Kövér údajne označil politikov strany Most-Híd „ za slovenských politikov, ktorí hovoria dobre po maďarsky \" a nazval ich \" zradcami maďarského národa \". Predseda republikovej rady SMK napísal na túto tému niekoľko blogových príspevkov, avšak v žiadnom z nich sa k tvrdeniu Kövéra nepripojil. Je pravda, že jeho slová sa dajú interpretovať rôzne, avšak priame prihlásenie sa k slovám predsedu maďarského parlamentu sme nenašli. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNa kritické slová Kövéra z návštevy Rumunska upozornila na sociálnej sieti poslankyňa NR SR za Most-Híd Edita Pfundtner. Tá na sociálnu sieť napísala: „ Predseda maďarského parlamentu počas svojej návštevy Rumunska napriek tomuto výroku sa opätovne pustil do kritiky zastúpenia Maďarov v slovenskom parlamente a nepriamo nás označil za „slovenských politikov, ktorí hovoria dobre po maďarsky“ a nazval nás „zradcami maďarského národa “.\n\nSúčasným predsedom republikovej rady Strany maďarskej komunity je od júla 2016 Péter Őry, ktorý vo svojich blogových príspevkoch viackrát odsúdil rozpad strany SMK a taktiež vznik strany MOST-HÍD. Őry napísal niekoľko blogových príspevkov do diskusie o slovách Kövéra. Prvý jeho príspevok (v maďarčine) hľadá paralelu medzi vydarenou spoluprácou maďarských strán vo voľbách v Rumunsku, a medzi šancou na volebnú spoluprácu strán SMK a Most-Híd. V článku nie je vyjadrená explicitná podpora a súhlas so slovami Kövéra, Őry sa snaží podať kontext v akom to vyjadrenie (podľa neho) malo odznieť. Podľa neho národnostné menšiny stoja na rázcestí, kedy si musia vybrať zo spolupráce, alebo sa \" podradia národným väčšinovým silám, ktoré vedú k asimilácii \". Őryho názor je podľa článku teda taký, že v slovách predsedu maďarského parlamentu išlo o výzvu na spoluprácu pre dobro maďarského národa. Őry tento postoj označil za \" statočnejší ako s s každým koketujúca bezvýznamnosť a vyprázdnenie, ktoré sa pretvarujú za politicú korektnosť \". Článok je ukončený úvahou, že namiesto slov Kövéra by sa mal každý zaoberať s tým, ako a čo urobiť v prospech maďarskej menšiny na Slovensku.\n\nDruhý Őryho článok (v maďarčine) vyjadruje nedôveru v to, že Most-Híd aj so svojimi členmi, ktorí majú slovenskú národnosť, vie bojovať za zásadné témy maďarskej menšiny. \" Strana Most-Híd nemá poslanca slovenskej národnosti, ktorý by hlasoval za návrh zákona o dvojitom občianstve (a pritom je fakt, že príležitosť mali, avšak neschválili). \" V článku sú spomenutí politici ako Šebej alebo Chmel, ktorí \" patria k najtolerantnejšími z väčšinového národa, ale ani oni nie sú schopní toho, aby bránili najdôležitejšie záležitosti ktoré sú nevyhnutné k zachovaniu maďarskej menšiny \".", "analysis_paragraphs": ["Počas návštevy v Rumunsku predseda maďarského parlamentu László Kövér údajne označil politikov strany Most-Híd „ za slovenských politikov, ktorí hovoria dobre po maďarsky \" a nazval ich \" zradcami maďarského národa \". Predseda republikovej rady SMK napísal na túto tému niekoľko blogových príspevkov, avšak v žiadnom z nich sa k tvrdeniu Kövéra nepripojil. Je pravda, že jeho slová sa dajú interpretovať rôzne, avšak priame prihlásenie sa k slovám predsedu maďarského parlamentu sme nenašli. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Na kritické slová Kövéra z návštevy Rumunska upozornila na sociálnej sieti poslankyňa NR SR za Most-Híd Edita Pfundtner. Tá na sociálnu sieť napísala: „ Predseda maďarského parlamentu počas svojej návštevy Rumunska napriek tomuto výroku sa opätovne pustil do kritiky zastúpenia Maďarov v slovenskom parlamente a nepriamo nás označil za „slovenských politikov, ktorí hovoria dobre po maďarsky“ a nazval nás „zradcami maďarského národa “.", "Súčasným predsedom republikovej rady Strany maďarskej komunity je od júla 2016 Péter Őry, ktorý vo svojich blogových príspevkoch viackrát odsúdil rozpad strany SMK a taktiež vznik strany MOST-HÍD. Őry napísal niekoľko blogových príspevkov do diskusie o slovách Kövéra. Prvý jeho príspevok (v maďarčine) hľadá paralelu medzi vydarenou spoluprácou maďarských strán vo voľbách v Rumunsku, a medzi šancou na volebnú spoluprácu strán SMK a Most-Híd. V článku nie je vyjadrená explicitná podpora a súhlas so slovami Kövéra, Őry sa snaží podať kontext v akom to vyjadrenie (podľa neho) malo odznieť. Podľa neho národnostné menšiny stoja na rázcestí, kedy si musia vybrať zo spolupráce, alebo sa \" podradia národným väčšinovým silám, ktoré vedú k asimilácii \". Őryho názor je podľa článku teda taký, že v slovách predsedu maďarského parlamentu išlo o výzvu na spoluprácu pre dobro maďarského národa. Őry tento postoj označil za \" statočnejší ako s s každým koketujúca bezvýznamnosť a vyprázdnenie, ktoré sa pretvarujú za politicú korektnosť \". Článok je ukončený úvahou, že namiesto slov Kövéra by sa mal každý zaoberať s tým, ako a čo urobiť v prospech maďarskej menšiny na Slovensku.", "Druhý Őryho článok (v maďarčine) vyjadruje nedôveru v to, že Most-Híd aj so svojimi členmi, ktorí majú slovenskú národnosť, vie bojovať za zásadné témy maďarskej menšiny. \" Strana Most-Híd nemá poslanca slovenskej národnosti, ktorý by hlasoval za návrh zákona o dvojitom občianstve (a pritom je fakt, že príležitosť mali, avšak neschválili). \" V článku sú spomenutí politici ako Šebej alebo Chmel, ktorí \" patria k najtolerantnejšími z väčšinového národa, ale ani oni nie sú schopní toho, aby bránili najdôležitejšie záležitosti ktoré sú nevyhnutné k zachovaniu maďarskej menšiny \"."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["označil", "upozornila", "predsedom", "príspevok", "Druhý"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/412987-predseda-madarskeho-parlamentu-nazval-poslancov-mostu-hid-zradcami/", "https://www.facebook.com/pfundtner.edit/posts/1070862719689646", "http://www.teraz.sk/slovensko/smk-kongres-volba-nove-zamky/201161-clanok.html", "http://www.mkp.sk/2016/12/09/korrekt-semmitmondas-vagy-osszefogas/", "http://www.mkp.sk/2016/12/12/izlesek-es-pofonok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:27.136403+00:00"}
{"id": "vr30401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30401", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poďme raz verejnosti, ale pravdepodobne na to treba jednu celú reláciu, povedať, akého bakelitového trabanta ste to na ministerstve dopravy vytendrovali na úseku Dubná Skala - Turany. Takže preto hovorím, že opatrne s tými číslami, pretože nie je môžné, ak štátna expertíza hovorí, že úsek má hodnotu 260 mil. ?, ho vytendrovať za 130 mil. ?", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda.sk (26.október. 2011): Zmluvu o projektovaní a výstavbe diaľnice D1 Dubná Skala - Turany podpísala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. so spoločnosťou Váhostav - SK, a.s. Výstavba vyše 16-kilometrovej diaľnice pri Martine má stáť 137,75 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty a trvať tri roky. Zmluvná cena je o 59 % alebo skoro o 200 mil. eur nižšia v porovnaní s pôvodnou predpokladanou hodnotou prác 334,72 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Pravda.sk (26.október. 2011): Zmluvu o projektovaní a výstavbe diaľnice D1 Dubná Skala - Turany podpísala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. so spoločnosťou Váhostav - SK, a.s. Výstavba vyše 16-kilometrovej diaľnice pri Martine má stáť 137,75 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty a trvať tri roky. Zmluvná cena je o 59 % alebo skoro o 200 mil. eur nižšia v porovnaní s pôvodnou predpokladanou hodnotou prác 334,72 mil. eur."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "Sme.sk", "MDVaRR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/d1-dubna-skala-turany-postavi-vahostav-lacnejsie-o-59-fhz-/sk_ekonomika.asp?c=A111026_130615_sk_ekonomika_p61", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:10.132461+00:00"}
{"id": "42605", "numeric_id": 42605, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42605", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Nie som za rušenie vlakov zadarmo, ani obedov zadarmo. Myslím, že som sa vyjadrila v médiách iba tak, že v prípade, ak by parlament rozhodol o zrušení tohto opatrenia, že by som taký predpis nevetovala.", "statement_date": "2019-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová sa vyjadrila, že by rešpektovala rozhodnutie parlamentu v prípade, v prípade ak by schválil zákon na zrušenie vlakov zdarma. Čaputová ocenila pozitíva obedov zdarma pre žiakov, nevyjadrila sa priamo k možnosti vetovania či nevetovania prípadného návrhu na ich zrušenie, z jej vyjadrenia skôr vyplýva, že by bola za dodatočnú úpravu zákona tak, aby v prípade takýchto obedov nešlo len o “ lacnú a nekvalitnú stravu ”. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zuzana Čaputová sa pre Hospodárske noviny o vlakoch zdarma vyjadrila takto: „ Toto opatrenie nepochybne mnohým ľuďom pomohlo a odľahčilo ich rozpočet o náklady za dopravu. Zároveň by som od vlády očakávala systémové riešenia životnej úrovne seniorov a podpory študentov. Treba myslieť aj na tých, ktorí žijú v lokalitách bez vlakového spojenia, k nim je toto opatrenie nespravodlivé, pretože sa ich takáto pomoc netýka .” V rozhovore pre Denník N odpovedala na otázku, či by podpísala zákon, ktorý by rušil vlaky zadarmo. Odpoveď pani Čaputovej znela : “ Áno. Rešpektovala by som rozhodnutie parlamentu. \" Čaputová na otázku “Podporujete obedy zdarma pre školákov?” v článku v tlačenej verzii Hospodárskych novín z 11. februára 2019 odpovedala nasledovne: “ Vnímam pozitíva tohto návrhu najmä na stravovacie návyky detí, a to aj vzhľadom na rodiny s nízkym príjmom. Napríklad rodiny, ktoré žijú z príjmov tesne nad hranicou chudoby, a teda nemajú nárok na sociálnu pomoc, určite pozitívne pocítia dosahy tohto opatrenia. Zároveň to však nesmie znamenať lacnú a nekvalitnú stravu pre deti. ”", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová sa vyjadrila, že by rešpektovala rozhodnutie parlamentu v prípade, v prípade ak by schválil zákon na zrušenie vlakov zdarma. Čaputová ocenila pozitíva obedov zdarma pre žiakov, nevyjadrila sa priamo k možnosti vetovania či nevetovania prípadného návrhu na ich zrušenie, z jej vyjadrenia skôr vyplýva, že by bola za dodatočnú úpravu zákona tak, aby v prípade takýchto obedov nešlo len o “ lacnú a nekvalitnú stravu ”. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zuzana Čaputová sa pre Hospodárske noviny o vlakoch zdarma vyjadrila takto: „ Toto opatrenie nepochybne mnohým ľuďom pomohlo a odľahčilo ich rozpočet o náklady za dopravu. Zároveň by som od vlády očakávala systémové riešenia životnej úrovne seniorov a podpory študentov. Treba myslieť aj na tých, ktorí žijú v lokalitách bez vlakového spojenia, k nim je toto opatrenie nespravodlivé, pretože sa ich takáto pomoc netýka .” V rozhovore pre Denník N odpovedala na otázku, či by podpísala zákon, ktorý by rušil vlaky zadarmo. Odpoveď pani Čaputovej znela : “ Áno. Rešpektovala by som rozhodnutie parlamentu. \" Čaputová na otázku “Podporujete obedy zdarma pre školákov?” v článku v tlačenej verzii Hospodárskych novín z 11. februára 2019 odpovedala nasledovne: “ Vnímam pozitíva tohto návrhu najmä na stravovacie návyky detí, a to aj vzhľadom na rodiny s nízkym príjmom. Napríklad rodiny, ktoré žijú z príjmov tesne nad hranicou chudoby, a teda nemajú nárok na sociálnu pomoc, určite pozitívne pocítia dosahy tohto opatrenia. Zároveň to však nesmie znamenať lacnú a nekvalitnú stravu pre deti. ”"], "analysis_date": "2019-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "Denník N"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1886925-zachovali-by-ste-vlaky-zadarmo-pozrite-sa-aky-nazor-maju-prezidentski-kandidat", "https://dennikn.sk/1407611/sefcovic-harabin-ani-bugar-by-nepodpisali-rusenie-vlakov-zadarmo-prezidentska-anketa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:49.491645+00:00"}
{"id": "vr31526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31526", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Na margo tohto diania pán nový minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek, povedal, že si želá, aby takýto investor (Enel pozn.) čo najskôr opustil územie SR.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Kollár interpretuje výrok korektne, považujeme ho za pravdivý. Ľubomír Jahnátek na adresu ENEL-u (Smer-SD) pre HN v minulosti povedal: „ Oni majú tú drzosť, aby žalovali štát? Veď za cenu jedného jadrového bloku dostali šesť jadrových blokov či vodné elektrárne. Bol by som najradšej, aby takýto strategický partner zo Slovenska odišiel.“", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár interpretuje výrok korektne, považujeme ho za pravdivý. Ľubomír Jahnátek na adresu ENEL-u (Smer-SD) pre HN v minulosti povedal: „ Oni majú tú drzosť, aby žalovali štát? Veď za cenu jedného jadrového bloku dostali šesť jadrových blokov či vodné elektrárne. Bol by som najradšej, aby takýto strategický partner zo Slovenska odišiel.“"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["HN"], "url": ["http://m.hnonline.sk/2-55403930-kw0000_hndetail-e8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:59.923442+00:00"}
{"id": "vr38230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38230", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Možno, že sa im nepáči to, akým spôsobom je nový zákon o prokuratúre, kde vlastne naozaj sa stane generálny prokurátor bábkou v rukách ministra spravodlivosti a vlastne, že teda naozaj už nebudeme mať generálneho prokurátora, lebo o všetkom bude rozhodovať minister spravodlivosti.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pripravovanej novele zákona o prokuratúre z dielne ministerstva spravodlivosti sa mimo iného (ZIP formát - v položke vlastný materiál na strane 14, pozn.) píše: \"§ 7a Výberová komisia (1) Výberové konanie podla § 7 uskutocnuje pätclenná výberová komisia. Clenov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na clenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden clen bol z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, jeden clen z kandidátov vymenovaný generálnym prokurátorom a dvaja clenovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (dalej len 'minister spravodlivosti'). Jedného clena výberovej komisie zvolí na žiadost generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa volné miesto obsadzuje.\" V súcasnosti upravuje menovanie prokurátorov do úradu zákon c. 154/2001 Z. z. , ktorý v §8 ods. 1 hovorí: \"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez casového obmedzenia na urcenú prokuratúru generálny prokurátor.\" V súcasnosti zákon nehovorí o výberovom konaní, tento postup navrhuje súcasný návrh ministerky Žitnanskej. Kedže jeden clen má byt volený Národnou radou SR, kde má väcšinu koalícia a súcasne dvaja clenovia komisie sú menovaní ministrom spravodlivosti, môže dôjst k politickým nomináciám.", "analysis_paragraphs": ["V pripravovanej novele zákona o prokuratúre z dielne ministerstva spravodlivosti sa mimo iného (ZIP formát - v položke vlastný materiál na strane 14, pozn.) píše: \"§ 7a Výberová komisia (1) Výberové konanie podla § 7 uskutocnuje pätclenná výberová komisia. Clenov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na clenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden clen bol z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, jeden clen z kandidátov vymenovaný generálnym prokurátorom a dvaja clenovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (dalej len 'minister spravodlivosti'). Jedného clena výberovej komisie zvolí na žiadost generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa volné miesto obsadzuje.\" V súcasnosti upravuje menovanie prokurátorov do úradu zákon c. 154/2001 Z. z. , ktorý v §8 ods. 1 hovorí: \"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez casového obmedzenia na urcenú prokuratúru generálny prokurátor.\" V súcasnosti zákon nehovorí o výberovom konaní, tento postup navrhuje súcasný návrh ministerky Žitnanskej. Kedže jeden clen má byt volený Národnou radou SR, kde má väcšinu koalícia a súcasne dvaja clenovia komisie sú menovaní ministrom spravodlivosti, môže dôjst k politickým nomináciám."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["V pripravovanej novele zákona o prokuratúre", "154/2001 Z. z."], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=3606&langEID=1", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15731&FileName=01-z154&Rocnik=2001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:17.900503+00:00"}
{"id": "vr27576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27576", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj preto som na tlačovej konferencii povedal, že najoptimálnejšie riešenie je, keby do tohto procesu bola zakomponovaná aj ruská strana. Bez ruského plynu to jednoducho nevieme riešiť.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa takto skutočne vyjadril na tlačovej konferencii k situácii na Ukrajine 10. apríla 2014:", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa takto skutočne vyjadril na tlačovej konferencii k situácii na Ukrajine 10. apríla 2014:"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/situacii-na-ukrajine-venuje-slovenska-vlada-extremnu-pozornost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:49.355575+00:00"}
{"id": "vr26256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26256", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "... SMER jasne vyhral tieto voľby do samosprávnych krajov, pretože mali sme 5 z 8 predsedov samosprávnych krajov, máme momentálne 6 z 8 predsedov samosprávnych krajov.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Ľubomír Vážny uvádza nesprávny počet predsedov samosprávnych krajov za SMER-SD (prípadne aj s podporou SMER-SD, pozn.). Vyzerá to tak, že Ľ. Vážny sa snažil poukázať na posilňujúcu sa pozíciu strany SMER-SD v regiónoch, keďže podľa jeho slov budú mať v nasledujúcom období viac predsedov ako v predchádzajúcom. To však tiež nie je pravda, pretože SMER-SD v tomto ohľade stratil alebo prinajlepšom nezískal. Vážny tvrdí, že v roku 2009 získal SMER-SD kreslá piatich predsedov a v roku 2013 kreslá šiestich predsedov samosprávnych krajov. V skutočnosti obsadili v roku 2009 kandidáti SMER-SD kreslá šiestich županov nie piatich . V roku 2013 získali kreslá piatich županov (šiestich ak rátame aj T. Mikuša, pozn.). Keďže T. Mikuš kandidoval ako nezávislý, pričom SMER-SD mu iba vyjadril podporu, je zavádzajúce označovať ho za kandidáta SMER-SD. Najmä s ohľadom na to, ak ho Ľ. Vážny nepovažuje za kandidáta SMER-SD v období 2009 až 2013. Uvádzaný počet predsedov SK za SMER-SD v roku 2009 je nesprávny bez ohľadu na to, akým spôsobom \"rátame\" T. Mikuša. Domnievame sa, že je korektné považovať ho za kandidáta SMER-SD v oboch prípadoch (2009 aj 2013, pozn.) alebo ani v jednom. Ak by sme T. Mikuša započítali v oboch prípadoch, tak SMER-SD mal v roku 2009 až 7 predsedov SK a v nasledujúcom období bude mať iba 6. Ak by sme ho nezapočítali ani v jednom prípade, tak SMER-SD mal 6 predsedov SK v roku 2009 a v nasledujúcom období bude mať iba 5. Ak by sme ho nezapočítali v roku 2009, ale v roku 2013 už áno, potom by mal SMER-SD zhodne po 6 predsedov. SMER-SD teda nemôže hovoriť o posilnení z pohľadu počtu predsedov SK. 2009 : - predsedovia: 6 - Sedláček (TN), Belica (NR), Blanár (ZA), Maňka (BB), Chudík (PO), Trebuľa (KE) 2013 : - predsedovia: 1+5 Mikuš v TTSK oficiálne kandidoval ako nezávislý kandidát, SMER-SD ho iba podporoval + Baška (TN), Belica (NR), Blanár (ZA), Chudík (PO), Trebuľa (KE) Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Ľubomír Vážny uvádza nesprávny počet predsedov samosprávnych krajov za SMER-SD (prípadne aj s podporou SMER-SD, pozn.). Vyzerá to tak, že Ľ. Vážny sa snažil poukázať na posilňujúcu sa pozíciu strany SMER-SD v regiónoch, keďže podľa jeho slov budú mať v nasledujúcom období viac predsedov ako v predchádzajúcom. To však tiež nie je pravda, pretože SMER-SD v tomto ohľade stratil alebo prinajlepšom nezískal. Vážny tvrdí, že v roku 2009 získal SMER-SD kreslá piatich predsedov a v roku 2013 kreslá šiestich predsedov samosprávnych krajov. V skutočnosti obsadili v roku 2009 kandidáti SMER-SD kreslá šiestich županov nie piatich . V roku 2013 získali kreslá piatich županov (šiestich ak rátame aj T. Mikuša, pozn.). Keďže T. Mikuš kandidoval ako nezávislý, pričom SMER-SD mu iba vyjadril podporu, je zavádzajúce označovať ho za kandidáta SMER-SD. Najmä s ohľadom na to, ak ho Ľ. Vážny nepovažuje za kandidáta SMER-SD v období 2009 až 2013. Uvádzaný počet predsedov SK za SMER-SD v roku 2009 je nesprávny bez ohľadu na to, akým spôsobom \"rátame\" T. Mikuša. Domnievame sa, že je korektné považovať ho za kandidáta SMER-SD v oboch prípadoch (2009 aj 2013, pozn.) alebo ani v jednom. Ak by sme T. Mikuša započítali v oboch prípadoch, tak SMER-SD mal v roku 2009 až 7 predsedov SK a v nasledujúcom období bude mať iba 6. Ak by sme ho nezapočítali ani v jednom prípade, tak SMER-SD mal 6 predsedov SK v roku 2009 a v nasledujúcom období bude mať iba 5. Ak by sme ho nezapočítali v roku 2009, ale v roku 2013 už áno, potom by mal SMER-SD zhodne po 6 predsedov. SMER-SD teda nemôže hovoriť o posilnení z pohľadu počtu predsedov SK. 2009 : - predsedovia: 6 - Sedláček (TN), Belica (NR), Blanár (ZA), Maňka (BB), Chudík (PO), Trebuľa (KE) 2013 : - predsedovia: 1+5 Mikuš v TTSK oficiálne kandidoval ako nezávislý kandidát, SMER-SD ho iba podporoval + Baška (TN), Belica (NR), Blanár (ZA), Chudík (PO), Trebuľa (KE) Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2013"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab8d.jsp@lang=sk&kraj=1.htm", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka8d_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:42.910629+00:00"}
{"id": "vr33118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33118", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Toto je rozpočet, ktorý sa rozdelí v rokoch 2014- 2020 a predstavuje presne 1%HDP celej Európskej únie.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok predsedu vlády SR Fica je podľa viacerých nezávislých zdrojov pravdivý. Nový rozpočet EÚ na roky 2014-2020 vo výške 960 miliárd € Európska komisia schválila 8. 2. 2013. Podľa viacerých nezávislých zdrojov ( Euractiv , Hospodárske noviny ) predstavuje táto suma (resp. každoročný podiel z nej) 1% HDP Európskej únie. Ako informuje portál TheNews.pl , schválený bol \"annual budget of 140 billion euros, the equivalent of one percent of the total EU GDP.\" HDP celej EÚ je podľa IMF na úrovni 12 176,92 miliárd €.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu vlády SR Fica je podľa viacerých nezávislých zdrojov pravdivý. Nový rozpočet EÚ na roky 2014-2020 vo výške 960 miliárd € Európska komisia schválila 8. 2. 2013. Podľa viacerých nezávislých zdrojov ( Euractiv , Hospodárske noviny ) predstavuje táto suma (resp. každoročný podiel z nej) 1% HDP Európskej únie. Ako informuje portál TheNews.pl , schválený bol \"annual budget of 140 billion euros, the equivalent of one percent of the total EU GDP.\" HDP celej EÚ je podľa IMF na úrovni 12 176,92 miliárd €."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "Euractiv", "Hospodárske noviny", "TheNews.pl", "IMF"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/135344.pdf", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/2-59276790-kP0000_d-8e", "http://www.thenews.pl/1/12/Artykul/126633", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weorept.aspx?sy=2011&ey=2013&scsm=1&ssd=1&ssc=1&sort=country&ds=%2C&br=1&pr1.x=43&pr1.y=16&c=163%2C998&s=NGDP_RPCH%2CNGDPD&grp=1&a=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:23.674415+00:00"}
{"id": "vr36412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36412", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Na túto reláciu som si čítala v jednom časopise o tom, ako sa prejavuje, úplne náhodou som si ho kúpila na benzínovej pumpe, že ako sa prejavuje toto užívanie aj marihuany, tam boli rozpísané aj iné drogy. Takže skúsenosti také že sú, že ľudia na to reagujú individuálne. Dokonca majú halucinácie.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Anna Belousovová uvádza ako zdroj \"časopis, ktorý si kúpila na benzínovej pumpe\". Uvedenie zdroja je nič nehovoriace a zároveň citovanie časopisu veľmi pochybné. Dostupný vedecký článok od W. Halla a N. Solowija , ktorí sa zaoberajú dôsledkami užívania marihuany nezdôrazňujú ani individuálne reakcie užívateľov ani halucinácie. Článok skôr zdôrazňuje stavy podráždenia a panické reakcie.", "analysis_paragraphs": ["Anna Belousovová uvádza ako zdroj \"časopis, ktorý si kúpila na benzínovej pumpe\". Uvedenie zdroja je nič nehovoriace a zároveň citovanie časopisu veľmi pochybné. Dostupný vedecký článok od W. Halla a N. Solowija , ktorí sa zaoberajú dôsledkami užívania marihuany nezdôrazňujú ani individuálne reakcie užívateľov ani halucinácie. Článok skôr zdôrazňuje stavy podráždenia a panické reakcie."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["W. Halla a N. Solowija"], "url": ["http://www.ukcia.org/research/AdverseEffectsOfCannabis.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:55.153612+00:00"}
{"id": "vr28530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28530", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Škola v Trnove bola tri roky po sebe najlepšia škola vo vedomostiach v okrese a 13. V kraji.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Ondák sa pravdepodobne odvoláva na rebríček INEKO, v ktorom skutočne ZŠ Dolná Trnovská sa umiestnila ako najlepšia ŽS v okrese Žilina. INEKO však nehodnotí len výsledky testovania, ale aj finančnú stránku školy, počet učiteľov, ich kvalitu atď. ZŠ Dolná Trnovská sa v roku 2013 (posledné známe meranie pre túto školu) umiestnila v kraji na treťom mieste a 13. najlepšia bola v rámci celého Slovenska. ZŠ Dolná Trnovská nemohla byť tri roky po sebe najlepšia škola, keďže v rokoch 2014, 2012 a 2011 nebola ani hodnotená. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zároveň by výrok Ondráka nesedel ani ak by sme sa pozerali na výsledky ZŠ podľa Testovania 9. Rebríček INEKO uvádza, že v roku 2013 bola ZŠ Dolná Trnovská z Trnového celkov v okrese Žilina úplne najlepšie hodnotená a v rámci kraja 3. najlepšia. V skutočnosti bola 13. najlepšia základná škola v rámci celého Slovenska . V rebríčku sa v roku 2014 nenachádzajú, keďže bolo príliš málo absolventov na hodnotenie. Podobne aj v roku 2011 a 2012 nebola škola hodnotená, keďže bolo málo absolventov. Ak by sme sa pozreli na testovanie žiakov ZŠ Testovanie 9 (2013/2014) zo slovenského jazyka , tak zistíme, že ZŠ Dolná Trnovská nedosiahla najlepšie výsledky (priemerná známka, percentil, priemerný výsledok). Priemerné hodnotenie úspešnosti testovania v školskom roku 2013/2014 bolo 68,8%, pričom sa v tejto kategórií umiestnila na ôsmom mieste. Lepších bolo hneď niekoľko ZŠ. Podobne by to dopadlo ak by sme pozerali výsledky Testovania 9 z matematiky - niekoľko škôl by predbehlo ZŠ Dolná Trnovská (priemerná známka, percentil, priemerný výsledok). ZŠ Dolná Trnovská dosiahla v tom istom roku priemerné hodnotenie 66,7% a dosiahla tak 5 miesto v tejto kategórií. V školskom roku 2012/2013 bolo priemerné hodnotenie školy v okrese zo slovenského jazyka 72,5 %, lepších bolo hneď niekoľko ZŠ. Výsledky z matematiky dosiahli priemer 79,4 % vďaka čomu sa škola umiestnila na prvej priečke v okrese. Údaje zo školského roku 2011/2012 ukazujú, že základná škola sa v oboch testovaných kategóriach umiestnila v okrese skutočne na prvom mieste, pričom v testovaní zo slovenského jazyka dosiahla 74 % a v testovaní z matematiky to bolo 78,8 % a dosiahla druhé miesto v okrese (ZŠ Lutiše mala lepšiu priemernú známku). Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Ondák sa pravdepodobne odvoláva na rebríček INEKO, v ktorom skutočne ZŠ Dolná Trnovská sa umiestnila ako najlepšia ŽS v okrese Žilina. INEKO však nehodnotí len výsledky testovania, ale aj finančnú stránku školy, počet učiteľov, ich kvalitu atď. ZŠ Dolná Trnovská sa v roku 2013 (posledné známe meranie pre túto školu) umiestnila v kraji na treťom mieste a 13. najlepšia bola v rámci celého Slovenska. ZŠ Dolná Trnovská nemohla byť tri roky po sebe najlepšia škola, keďže v rokoch 2014, 2012 a 2011 nebola ani hodnotená. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zároveň by výrok Ondráka nesedel ani ak by sme sa pozerali na výsledky ZŠ podľa Testovania 9. Rebríček INEKO uvádza, že v roku 2013 bola ZŠ Dolná Trnovská z Trnového celkov v okrese Žilina úplne najlepšie hodnotená a v rámci kraja 3. najlepšia. V skutočnosti bola 13. najlepšia základná škola v rámci celého Slovenska . V rebríčku sa v roku 2014 nenachádzajú, keďže bolo príliš málo absolventov na hodnotenie. Podobne aj v roku 2011 a 2012 nebola škola hodnotená, keďže bolo málo absolventov. Ak by sme sa pozreli na testovanie žiakov ZŠ Testovanie 9 (2013/2014) zo slovenského jazyka , tak zistíme, že ZŠ Dolná Trnovská nedosiahla najlepšie výsledky (priemerná známka, percentil, priemerný výsledok). Priemerné hodnotenie úspešnosti testovania v školskom roku 2013/2014 bolo 68,8%, pričom sa v tejto kategórií umiestnila na ôsmom mieste. Lepších bolo hneď niekoľko ZŠ. Podobne by to dopadlo ak by sme pozerali výsledky Testovania 9 z matematiky - niekoľko škôl by predbehlo ZŠ Dolná Trnovská (priemerná známka, percentil, priemerný výsledok). ZŠ Dolná Trnovská dosiahla v tom istom roku priemerné hodnotenie 66,7% a dosiahla tak 5 miesto v tejto kategórií. V školskom roku 2012/2013 bolo priemerné hodnotenie školy v okrese zo slovenského jazyka 72,5 %, lepších bolo hneď niekoľko ZŠ. Výsledky z matematiky dosiahli priemer 79,4 % vďaka čomu sa škola umiestnila na prvej priečke v okrese. Údaje zo školského roku 2011/2012 ukazujú, že základná škola sa v oboch testovaných kategóriach umiestnila v okrese skutočne na prvom mieste, pričom v testovaní zo slovenského jazyka dosiahla 74 % a v testovaní z matematiky to bolo 78,8 % a dosiahla druhé miesto v okrese (ZŠ Lutiše mala lepšiu priemernú známku). Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "INEKO", "Dolná Trnovská", "Slovenska", "2014", "2011", "2012", "Testovanie 9", "slovenského jazyka", "matematiky", "slovenského jazyka", "matematiky", "slovenského jazyka", "matematiky"], "url": ["http://skoly.ineko.sk/metodika/", "http://skoly.ineko.sk/rebricky/?r=2013&ts=Z%C5%A0&k=%C5%BDilinsk%C3%BD&u=&h=skore", "http://www.tamo.sk/spravy/483-zs-s-ms-dolna-trnovska-36-zilina-najlepsia-zakladna-skola-pre-vase-dieta", "http://skoly.ineko.sk/rebricky/?r=2013&ts=Z%C5%A0&k=%C5%BDilinsk%C3%BD,Banskobystrick%C3%BD,Bratislavsk%C3%BD,Ko%C5%A1ick%C3%BD,Nitriansky,Pre%C5%A1ovsk%C3%BD,Tren%C4%8Diansky,Trnavsk%C3%BD&u=&h=skore", "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2054", "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2054&h=2014&d=2011", "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2054&h=2014&d=2012", "http://vysledky.nucem.sk/vysledky2014/testovanie.php", "http://vysledky.nucem.sk/vysledky2014/filtertestovanie.php", "http://vysledky.nucem.sk/vysledky2014/filtertestovanie.php", "http://vysledky.nucem.sk/vysledky2013/filtertestovanie.php", "http://vysledky.nucem.sk/vysledky2013/filtertestovanie.php", "http://vysledky.nucem.sk/filtertestovanie.php?page=3", "http://vysledky.nucem.sk/filtertestovanie.php?page=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:00.959291+00:00"}
{"id": "vr16877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16877", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "... my (PSK, pozn.) môžeme ovplyvňovať platy našich zamestnancov, máme ich 6 tisíc. (...) teraz za posledné dva roky, aj tento rok, dávame na záver roka 50 – 100 % z 13. platu...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Peter Chudík správne uviedol približný počet zamestnancov úradu a zamestnancov v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Zápisnice z decembra roku 2015 aj 2016 potvrdzujú, že zastupiteľstvo schválilo odmeny pre poslancov a podpredsedov. O odmenách pre zamestnancov v roku 2016 vo forme 13. platu informovala aj hovorkyňa úradu. Informácie o podobnom odmeňovaní v roku 2015 a 2017 nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Chudík hovorí o počte zamestnancov, ktorí spadajú pod PSK a o tom, že kraj môže ovplyvňovať ich platy. O týchto bodoch sa vyjadril pravdivo. Podľa §9 ods. 2, zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) \" Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov\" Prešovský samosprávny kraj mal podľa záverečného účtu z roku 2016 vo svojej pôsobnosti k 31. decembru 2016 vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 136 organizácií. V záverečnom účte sa takisto píše, že plánovaný počet zamestnancov (úradu PSK) podľa organizačnej štruktúry úradu bol k 31. decembru 2016 224 zamestnancov, ku koncu sledovaného obdobia bol priemerný evidenčný počet zamestnancov 202, 18 zamestnancov bolo vykazovaných v mimoevidenčnom stave (materská a rodičovská dovolenka a uvoľnenie na výkon verejnej funkcie) V oblasti doprava bolo evidovaných 621 zamestnancov, v oblasti vzedlávanie tvoril súčet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácii 3 529 a v oblasti sociálne zabezpečenie 1 462. Spolu so zamestnancami úradu PSK, ktorých bolo 202 (bez zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke a uvoľnených na výkon verejnej funkcie) vyplácal PSK podľa záverečného účtu 5 814 zamestnancov, čiže približne 6 tisíc. Chudík tiež uviedol. že tento rok, ako aj posledné dva roky dá zamestnancom v kraji odmenu vo forme 13. platu vo výške 50-100 % regulárneho platu. Informácie o tohtoročných odmenách na konci roka sa nám nepodarilo dohľadať. V roku 2016 informoval portál denníku SME , že \"Zamestnanci všetkých organizácií v pôsobnosti PSK dostanú podľa vedúcej finančného odboru Márie Holíkovej koncoročné odmeny v podobe 13-teho platu. V každej organizácii si na tento účel mali ušetriť zhruba polovicu nákladov. Rozdiel v sume im doplatí Úrad PSK.\" Podľa zápisnice z 22. zasadnutia zastupiteľstva PSK z 12. decembra 2016, schválili poslanci odmeny vo výške mesačného platu podpredsedom a poslancom kraja. Taktiež podľa zo zápisnice 15. zasadnutia zastupiteľstva PSK z 15. decembra 2015 si nechali poslanci aj podpredsedovia schváliť odmeny vo výške 500 € V oboch prípadoch zastupiteľstvo nerokovalo o odmenách pre zamestnancov úradu a poslancov v zriaďovateľských organizáciach. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Chudík správne uviedol približný počet zamestnancov úradu a zamestnancov v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Zápisnice z decembra roku 2015 aj 2016 potvrdzujú, že zastupiteľstvo schválilo odmeny pre poslancov a podpredsedov. O odmenách pre zamestnancov v roku 2016 vo forme 13. platu informovala aj hovorkyňa úradu. Informácie o podobnom odmeňovaní v roku 2015 a 2017 nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Chudík hovorí o počte zamestnancov, ktorí spadajú pod PSK a o tom, že kraj môže ovplyvňovať ich platy. O týchto bodoch sa vyjadril pravdivo. Podľa §9 ods. 2, zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) \" Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov\" Prešovský samosprávny kraj mal podľa záverečného účtu z roku 2016 vo svojej pôsobnosti k 31. decembru 2016 vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 136 organizácií. V záverečnom účte sa takisto píše, že plánovaný počet zamestnancov (úradu PSK) podľa organizačnej štruktúry úradu bol k 31. decembru 2016 224 zamestnancov, ku koncu sledovaného obdobia bol priemerný evidenčný počet zamestnancov 202, 18 zamestnancov bolo vykazovaných v mimoevidenčnom stave (materská a rodičovská dovolenka a uvoľnenie na výkon verejnej funkcie) V oblasti doprava bolo evidovaných 621 zamestnancov, v oblasti vzedlávanie tvoril súčet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácii 3 529 a v oblasti sociálne zabezpečenie 1 462. Spolu so zamestnancami úradu PSK, ktorých bolo 202 (bez zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke a uvoľnených na výkon verejnej funkcie) vyplácal PSK podľa záverečného účtu 5 814 zamestnancov, čiže približne 6 tisíc. Chudík tiež uviedol. že tento rok, ako aj posledné dva roky dá zamestnancom v kraji odmenu vo forme 13. platu vo výške 50-100 % regulárneho platu. Informácie o tohtoročných odmenách na konci roka sa nám nepodarilo dohľadať. V roku 2016 informoval portál denníku SME , že \"Zamestnanci všetkých organizácií v pôsobnosti PSK dostanú podľa vedúcej finančného odboru Márie Holíkovej koncoročné odmeny v podobe 13-teho platu. V každej organizácii si na tento účel mali ušetriť zhruba polovicu nákladov. Rozdiel v sume im doplatí Úrad PSK.\" Podľa zápisnice z 22. zasadnutia zastupiteľstva PSK z 12. decembra 2016, schválili poslanci odmeny vo výške mesačného platu podpredsedom a poslancom kraja. Taktiež podľa zo zápisnice 15. zasadnutia zastupiteľstva PSK z 15. decembra 2015 si nechali poslanci aj podpredsedovia schváliť odmeny vo výške 500 € V oboch prípadoch zastupiteľstvo nerokovalo o odmenách pre zamestnancov úradu a poslancov v zriaďovateľských organizáciach. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["302/2001 Z. z.", "2016", "SME", "zápisnice", "zápisnice"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20170331", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/00_zaverecny_ucet-psk_za_rok2016_material.pdf", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20408150/presovska-zupa-rozda-trinaste-platy.html", "https://www.po-kraj.sk/files/esluzby/zm/zapisy_a_rozne/2016/22/22_zasadnutie_zapisnica.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/esluzby/zm/zapisy_a_rozne/2015/15/15_zasadnutie_zapisnica.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:38.032796+00:00"}
{"id": "vr35938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35938", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…a v rámci eurozóny a už sme zastabilizovali aj nezamestnanosť.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platí to v rámci eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Platí to v rámci eurozóny."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:25.418148+00:00"}
{"id": "vr14277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14277", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Preto vláda považuje za nevyhnutné (...) vypracovať nový Národný program podpory a ochrany starších ľudí...", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 (.pdf) bol predstavený v roku 2013 a nadväzuje na predchádzajúci Národný program podpory a ochrany starších ľudí, ktorý bol ukončený práve v roku 2013. Tento Národný program bol schválený vládou 4. decembra 2013. Sľub hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 (.pdf) bol predstavený v roku 2013 a nadväzuje na predchádzajúci Národný program podpory a ochrany starších ľudí, ktorý bol ukončený práve v roku 2013. Tento Národný program bol schválený vládou 4. decembra 2013. Sľub hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Národný program", "ukončený", "schválený"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rada-vlady-sr-prava-seniorov/narodny-program-aktivneho-starnutia-roky-2014-2020.html", "http://www.agemanagement.sk/narodny-program-aktivneho-starnutia-2014-2020/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/rada-vlady-sr-prava-seniorov/uznesenie-c-688-zo-4-decembra-20131.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:36.147774+00:00"}
{"id": "vr34657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34657", "speaker": "Peter Bobula", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-bobula", "statement": "Z pohľadu KDH chcem vysloviť v prvom rade uspokojenie nad tým, že sme pevne zapísaní, a aj tieto voľby to opätovne potvrdili ako aj predchádzajúcich päť, že patríme medzi tri politické strany na úrovni miestnej samosprávy.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán a koalícií politických strán pre KDH: Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010: SMER-SD: 931 SDKÚ-DS: 413 KDH: 407 Voľby do orgánov samosprávy obcí 2006 SMER-SD: 885 HZDS: 665 SNS: 497 KDH: 342 Voľby do orgánov samosprávy obcí 2002 HZDS: 647 KDH: 390 SDĽ: 346 SDKÚ: 346", "analysis_paragraphs": ["Počet zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán a koalícií politických strán pre KDH: Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010: SMER-SD: 931 SDKÚ-DS: 413 KDH: 407 Voľby do orgánov samosprávy obcí 2006 SMER-SD: 885 HZDS: 665 SNS: 497 KDH: 342 Voľby do orgánov samosprávy obcí 2002 HZDS: 647 KDH: 390 SDĽ: 346 SDKÚ: 346"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Voľby", "Voľby", "Voľby"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp", "http://app.statistics.sk/vs2002/sk/tab/tab3.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:31.755687+00:00"}
{"id": "vr13827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13827", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak prejde v priebehu septembra do Rakúska 210 000 nelegálnych migrantov, v priebehu jediného jedného mesiaca, a len necelých 10 000 požiada o azyl, to znamená niečo menej ako 5 %...", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa niektorých internetových zdrojov rakúske Ministerstvo vnútra tvrdí , že počas septembra prešlo Rakúskom takmer 200-tisíc migrantov, pričom 10-tisíc požiadalo o azyl. Hovorca Ministerstva, Karl-Heinz Grundboeck, údajne povedal, že nemožno povedať presne čísla, pretože tí, ktorí prekročili hranice krajiny cestou do ďalších destinácií tak spravi vo vlakoch, ktoré začínali svoju jazdu inde. Počet žiadateľov o azyl v takom prípade predstavuje približne 4,76% z celkového počtu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa niektorých internetových zdrojov rakúske Ministerstvo vnútra tvrdí , že počas septembra prešlo Rakúskom takmer 200-tisíc migrantov, pričom 10-tisíc požiadalo o azyl. Hovorca Ministerstva, Karl-Heinz Grundboeck, údajne povedal, že nemožno povedať presne čísla, pretože tí, ktorí prekročili hranice krajiny cestou do ďalších destinácií tak spravi vo vlakoch, ktoré začínali svoju jazdu inde. Počet žiadateľov o azyl v takom prípade predstavuje približne 4,76% z celkového počtu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["zdrojov", "tvrdí", "prešlo"], "url": ["http://news.yahoo.com/latest-eu-sends-6-ships-chase-smugglers-traffickers-084248688.html", "https://euobserver.com/migration/130613", "http://www.msn.com/en-us/news/other/the-latest-nearly-200000-passed-through-austria-last-month/ar-AAfbqgj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:17.331314+00:00"}
{"id": "48187", "numeric_id": 48187, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48187", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Momentálne 93 % detí stále prezenčne sa vzdeláva, ale tých 7 % je iba v karanténe, to nie sú pozitívne deti, kde tá pozitivita je nižšia ako jedno percento z celkových PCR testov, ktoré dostávame a toto sú zdravé deti, ktoré nechávame doma, oni sa nemôžu vzdelávať.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister školstva, vedy, výskumu a športu po rokovaní vlády v stredu 19. januára 2022 vyhlásil , že prezenčne sa v týždni medzi 10. až 14. januárom vzdelávalo 93 % žiakov, dištančne sa vzdeláva 6,9 %. Z PCR testov sledovaných ministerstvom zdravotníctva bolo pozitívne testovaných 0,4 % žiakov, ktorí majú aktívne ochorenie Covid-19. Rezort školstva získal uvedené dáta od vyše 90 % škôl.\n\nPre doplnenie uvádzame, že jediným zdrojom pre overenie uvedených informácii je samotné Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.", "analysis_paragraphs": ["Minister školstva, vedy, výskumu a športu po rokovaní vlády v stredu 19. januára 2022 vyhlásil , že prezenčne sa v týždni medzi 10. až 14. januárom vzdelávalo 93 % žiakov, dištančne sa vzdeláva 6,9 %. Z PCR testov sledovaných ministerstvom zdravotníctva bolo pozitívne testovaných 0,4 % žiakov, ktorí majú aktívne ochorenie Covid-19. Rezort školstva získal uvedené dáta od vyše 90 % škôl.", "Pre doplnenie uvádzame, že jediným zdrojom pre overenie uvedených informácii je samotné Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "získal"], "url": ["https://skolske.sk/clanok/58199/b-grohling-prezencne-sa-v-skolach-vzdelava-93-percenta-ziakov", "https://domov.sme.sk/c/22823825/v-skolach-sa-prezencne-vzdelava-93-percent-ziakov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:45.836665+00:00"}
{"id": "vr15000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15000", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Áno, ja som o tom (zmena ústavy s cieľom vystúpiť z EÚ, pozn.) hovoril aj v parlamente, že bude potrebné zmeniť článok 7, odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že legislatíva Európskej únie je nadradená slovenským zákonom.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Marian Kotleba sa k danej téme vyjadril na zasadnutí parlamentu dňa 22. apríla 2016. Ústava Slovenskej republiky, konkrétne článok 7, odsek 2, pritom naozaj hovorí o tom, že záväzné akty Európskych spoločenstiev majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tento výrok je pravdivý. Ústava ( .pdf , s. 4) Slovenskej republiky, čl. 7, odsek 2, hovorí: \" Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. \" Z textového prepisu rozpravy NRSR vyplýva, že Marian Kotleba sa naozaj k danej téme legislatívnej nadradenosti Európskych zákonov vyjadril a to konkrétne dňa 22. apríla 2016: \" Podporu zvýšenia slovenských výrobkov najmä potravinárskych na domácom trhu by bolo možné realizovať jedine úpravou viacerých zákonov. (...) Ak by chcela tieto zákony vláda zmeniť, (...) musela by zabezpečiť odstránenie čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Marian Kotleba sa k danej téme vyjadril na zasadnutí parlamentu dňa 22. apríla 2016. Ústava Slovenskej republiky, konkrétne článok 7, odsek 2, pritom naozaj hovorí o tom, že záväzné akty Európskych spoločenstiev majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tento výrok je pravdivý. Ústava ( .pdf , s. 4) Slovenskej republiky, čl. 7, odsek 2, hovorí: \" Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. \" Z textového prepisu rozpravy NRSR vyplýva, že Marian Kotleba sa naozaj k danej téme legislatívnej nadradenosti Európskych zákonov vyjadril a to konkrétne dňa 22. apríla 2016: \" Podporu zvýšenia slovenských výrobkov najmä potravinárskych na domácom trhu by bolo možné realizovať jedine úpravou viacerých zákonov. (...) Ak by chcela tieto zákony vláda zmeniť, (...) musela by zabezpečiť odstránenie čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prepisu", "zákonov"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze%2frozprava", "http://tv.nrsr.sk/transcript?id=158937"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:46.386062+00:00"}
{"id": "vr25832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25832", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Hudacký bol 5 rokov europoslancom, štátnym tajomníkom na Ministerstve výstavby dopravy, teraz poslancom NR SR predseda hospodárskeho výboru.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ján Hudacký bol poslancom Európskeho parlamentu v rokoch 2004-2009, čiže 5 rokov. Hudacký bol tiež štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V súčasnosti poslancom NR SR za stranu KDH, kde predsedá výboru pre hospodárske záležitosti.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ján Hudacký bol poslancom Európskeho parlamentu v rokoch 2004-2009, čiže 5 rokov. Hudacký bol tiež štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V súčasnosti poslancom NR SR za stranu KDH, kde predsedá výboru pre hospodárske záležitosti."], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["poslancom", "štátnym", "predsedá"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/jan-hudacky/", "http://www.slovozemplina.sk/cesty-a-rozvoj-regionov/untitled-1/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=788"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:24.790641+00:00"}
{"id": "vr34461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34461", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Dovoľte mi to pripodobniť, keď máte v priemerný plat, ako je v Slovenskej republike 700 eur...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda 741 eur v prvom polroku 2010. Priemerná nominálna mesačnámzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v 2. štvrťroku 758 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda 741 eur v prvom polroku 2010. Priemerná nominálna mesačnámzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v 2. štvrťroku 758 eur."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "dosiahla v 2. štvrťroku"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=26996"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:46.187578+00:00"}
{"id": "vr29758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29758", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ak dnes grécky premiér hovorí svojim ľuďom, povedzte veriteľom, že nie, nezmeníme sa, nebudeme inak sa správať finančne a ekonomicky, je preto vysoká pravdepodobnosť, že v referende ľudia odmietnu to, čo navrhuje Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Grécky premiér Tsipras vyzýva svojich občanov, aby v referende, ktoré sa uskutoční 5.júla, odpovedali \"nie\" na otázku o tom, či by malo Grécko pristúpiť na dohodu predloženú svojimi veriteľmi.Najnovšie prieskumy, ktoré však nemusia byť presné, uakzujú, že viac ako polovica Grékov by hlasovala za dohodu s veriteľmi. Súčasne predpoklad či pravdepodobnosť toho, že by Gréci v referende odmietli dohodu s veriteľmi, teda nie je úplne vysoká, no aj analytici sa zhodujú, že predpovedať výsledky hlasovania je zložité. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Grécky parlament v nedeľu schválil návrh predsedu vlády na vypísanie referenda, ktoré sa uskutoční v nedeľu 5. júla. Tsipras a jeho vláda vyzýva občanov, aby v referende hlasovali proti návrhom veriteľov. \" Podľa jeho názoru, \"nie\" v referende posilní postavenie Grécka na rokovaniach s veriteľmi,\" informoval denník SME .", "analysis_paragraphs": ["Grécky premiér Tsipras vyzýva svojich občanov, aby v referende, ktoré sa uskutoční 5.júla, odpovedali \"nie\" na otázku o tom, či by malo Grécko pristúpiť na dohodu predloženú svojimi veriteľmi.Najnovšie prieskumy, ktoré však nemusia byť presné, uakzujú, že viac ako polovica Grékov by hlasovala za dohodu s veriteľmi. Súčasne predpoklad či pravdepodobnosť toho, že by Gréci v referende odmietli dohodu s veriteľmi, teda nie je úplne vysoká, no aj analytici sa zhodujú, že predpovedať výsledky hlasovania je zložité. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Grécky parlament v nedeľu schválil návrh predsedu vlády na vypísanie referenda, ktoré sa uskutoční v nedeľu 5. júla. Tsipras a jeho vláda vyzýva občanov, aby v referende hlasovali proti návrhom veriteľov. \" Podľa jeho názoru, \"nie\" v referende posilní postavenie Grécka na rokovaniach s veriteľmi,\" informoval denník SME ."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "Alco"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7884055/parlament-odobril-referendum-tsipras-vyzval-grekov-povedat-nie.html", "http://www.sme.sk/c/7883085/skonci-tsipras-alebo-grecko-mozne-vysledky-greckeho-referenda.html", "http://uk.businessinsider.com/report-greek-citizens-want-a-bailout-agreement-2015-6?r=US"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:49.994550+00:00"}
{"id": "vr14466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14466", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) počet v členskej základni (SNS, pozn.), ktorý je naozaj dnes obrovský, 6400 ľudí...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácii V politike 31. januára 2016. Okrem vyhlásení predsedu A. Danka o počte členov Slovenskej národnej strany (napr. TASR píše o záveroch snemu SNS, na ktorom bol uvedený počet 6300 členov) nedisponujeme v súčasnosti inými relevantnými informáciami, ktoré by potvrdzovali presný počet členov SNS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácii V politike 31. januára 2016. Okrem vyhlásení predsedu A. Danka o počte členov Slovenskej národnej strany (napr. TASR píše o záveroch snemu SNS, na ktorom bol uvedený počet 6300 členov) nedisponujeme v súčasnosti inými relevantnými informáciami, ktoré by potvrdzovali presný počet členov SNS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/566", "http://www.teraz.sk/volby-2016/sns-predsednictvo-kupelnictvo/178051-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:45.467095+00:00"}
{"id": "vr15405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15405", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Posledné týždne opäť výrazne rastie počet ľudí (utečencov, pozn.), ktorí z Turecka prichádzajú napriek dohode (dohoda EÚ s Tureckom, pozn.)...", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Puč v Turecku, ktorý sa odohral 15. júla 2016 následne priniesol so sebou aj čistky a prepustenia policajtov i vojakov. Susedné a blízke krajiny krátko po pokuse o prevrat hlásili väčší počet prichádzajúcich utečencov. Po pokuse o prevrat zadržali len na bulharských hraniciach 150-200 utečencov denne. Na základe dát UNHCR je možné povedať, že počas augusta došlo oveľa viac ľudí na grécke ostrovy ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch, je isté aj to, že septembrové čísla budú tiež vyššie ako počet utečencov v júni alebo júli. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Viac utečencov zachytila aj grécka pobrežná stráž. Portál EurActiv prezentoval nasledujúce čísla: \". ..in the period 11-15 July – the date when the coup attempt took place – a total of 292 new arrivals landed in Greece. From 17-23 July, 382 new arrivals were recorded, and in the last five days (24-28 July) that number reached 547. \" BBC zase infromovala o tom, že do 17. augusta evidovali grécke úrady 1 367 utečencov, pre porovnanie za celý máj ich prišlo celkom 1 721. Na základe dát od UNHCR (graf) môžeme skutočne sledovať istý nárast v počte prichádzajúcich utečencov. Zobrazené dáta sa týkajú utečencov zachytených u gréckych ostrovov, keďže balkánska trasa vedie z Turecka cez more na grécke ostrovy. V júni 2016 prišlo na grécke ostrovy celkom 1 489 ľudí, v júli ten počet narástol na 1 855. V auguste sa počet prichádzajúcich utečencov skoro zdvojnásobil, išlo o 3 430 evidovaných. Dáta sú k dispozícii do 21. septembra, počas tohto necelého mesiaca zachytili 2 362 utečencov. Po pokuse o prevrat v Turecku médiá upozorňovali na možný zosilňujúci sa prílev utečencov z dôvodu problémov s organizáciou, alebo aj z dôvodu masívneho prepustenia policajtov a vojakov.", "analysis_paragraphs": ["Puč v Turecku, ktorý sa odohral 15. júla 2016 následne priniesol so sebou aj čistky a prepustenia policajtov i vojakov. Susedné a blízke krajiny krátko po pokuse o prevrat hlásili väčší počet prichádzajúcich utečencov. Po pokuse o prevrat zadržali len na bulharských hraniciach 150-200 utečencov denne. Na základe dát UNHCR je možné povedať, že počas augusta došlo oveľa viac ľudí na grécke ostrovy ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch, je isté aj to, že septembrové čísla budú tiež vyššie ako počet utečencov v júni alebo júli. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Viac utečencov zachytila aj grécka pobrežná stráž. Portál EurActiv prezentoval nasledujúce čísla: \". ..in the period 11-15 July – the date when the coup attempt took place – a total of 292 new arrivals landed in Greece. From 17-23 July, 382 new arrivals were recorded, and in the last five days (24-28 July) that number reached 547. \" BBC zase infromovala o tom, že do 17. augusta evidovali grécke úrady 1 367 utečencov, pre porovnanie za celý máj ich prišlo celkom 1 721. Na základe dát od UNHCR (graf) môžeme skutočne sledovať istý nárast v počte prichádzajúcich utečencov. Zobrazené dáta sa týkajú utečencov zachytených u gréckych ostrovov, keďže balkánska trasa vedie z Turecka cez more na grécke ostrovy. V júni 2016 prišlo na grécke ostrovy celkom 1 489 ľudí, v júli ten počet narástol na 1 855. V auguste sa počet prichádzajúcich utečencov skoro zdvojnásobil, išlo o 3 430 evidovaných. Dáta sú k dispozícii do 21. septembra, počas tohto necelého mesiaca zachytili 2 362 utečencov. Po pokuse o prevrat v Turecku médiá upozorňovali na možný zosilňujúci sa prílev utečencov z dôvodu problémov s organizáciou, alebo aj z dôvodu masívneho prepustenia policajtov a vojakov."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Puč", "bulharských hraniciach", "EurActiv", "BBC", "masívneho prepustenia"], "url": ["https://dennikn.sk/514990/podivny-pokus-o-puc-vyuziva-erdogan-na-posilnenie-moci/", "http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-bulgaria-turkey-idUSKCN1020ZW?f", "https://www.euractiv.com/section/justice-home-affairs/news/turkish-coup-causes-marginal-increase-of-migration-flows-to-greece/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-37099332", "http://www.reuters.com/article/us-turkey-security-idUSKCN0ZX07S"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:02.459275+00:00"}
{"id": "vr16198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16198", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napriek tomu, v akom sme finančnom marazme, ja verím, že za tejto vlády (obdobie 2012-2016, pozn.) budeme spoločne otvárať národný futbalový štadión.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico sa na tému futbalového štadióna vyjadril 8.4.2012, ako uviedla Tlačová agentúra. Za vládne obdobie 2012-2016 bol do Programového vyhlásenia vlády (str. 48, pdf ) zahrnutý aj bod, v ktorom sa spomína, že vláda \"...bude participovať na projekte a viaczdrojovom financovaní výstavby Národného futbalového štadióna v Bratislave \". Rovnako je tomu tak aj v tomto volebnom období (2016-2020), kedy sa v programe vlády nachádza, že vláda \"...účelne podporí výstavbu Národného futbalového štadióna, ktorého súčasťou bude Národné centrum športu \". Vzhľadom na to, že Národný futbalový štadión sa za volebné obdobie 2012-2016 nepostavil a v súčasnom volebnom období sa ešte len stavia, hodnotíme sľub ako zatiaľ nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa na tému futbalového štadióna vyjadril 8.4.2012, ako uviedla Tlačová agentúra. Za vládne obdobie 2012-2016 bol do Programového vyhlásenia vlády (str. 48, pdf ) zahrnutý aj bod, v ktorom sa spomína, že vláda \"...bude participovať na projekte a viaczdrojovom financovaní výstavby Národného futbalového štadióna v Bratislave \". Rovnako je tomu tak aj v tomto volebnom období (2016-2020), kedy sa v programe vlády nachádza, že vláda \"...účelne podporí výstavbu Národného futbalového štadióna, ktorého súčasťou bude Národné centrum športu \". Vzhľadom na to, že Národný futbalový štadión sa za volebné obdobie 2012-2016 nepostavil a v súčasnom volebnom období sa ešte len stavia, hodnotíme sľub ako zatiaľ nesplnený."], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "programe", "Navyšovanie", "majiteľ", "oficiálne", "vyjadril", "dodal", "SME"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "https://dennikn.sk/458290/co-vsetko-uz-premier-porozpraval-futbalovom-stadione-vybrane-citaty-sluby-2009-2016/", "http://dennik.hnonline.sk/sport/257682-ivan-kmotrik-kupil-slovan", "https://sport.sme.sk/c/20259705/zacali-s-vystavbou-narodneho-futbaloveho-stadiona-dokonceny-ma-byt-v-roku-2018.html", "http://sport.aktuality.sk/c/234528/je-to-oficialne-zacali-stavat-narodny-futbalovy-stadion/", "https://sport.sme.sk/c/20259705/zacali-s-vystavbou-narodneho-futbaloveho-stadiona-dokonceny-ma-byt-v-roku-2018.html", "https://sport.sme.sk/c/20259705/zacali-s-vystavbou-narodneho-futbaloveho-stadiona-dokonceny-ma-byt-v-roku-2018.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:32.244831+00:00"}
{"id": "vr38077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38077", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Po prvé, nie predseda parlamentu ale vláda ako prvá informovala a definitívne meritórne, že sa zopakuje. Toto je myslím priestor a právomoc predsedu parlamentu a nás poslancov. Do toho nemá vláda čo rozprávať.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo volebnom poriadku (rtf.) o volbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora SR a o odvolaní generálneho prokurátora SR sa v cl. 6, ods (1) píše: \"Predseda národnej rady navrhne do programu najbližšej schôdze národnej rady návrh na volbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora.\" Iveta Radicová sa po rozhodnutí ÚS, že tajná volba sa musí opakovat vyjadrila : \"Tajná volba generálneho prokurátora sa po náleze Ústavného súdu SR v prípade stažnosti bývalého generálneho prokurátora bude opakovat, vyhlásila premiérka Iveta Radicová. Dôvodom je snaha, aby nemohlo dôjst k spochybnovaniu volby. 'Budeme plne rešpektovat nález a rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý však priamo nekonštatuje, ci opakovat alebo neopakovat celú procedúru,' povedala Radicová.\" (správa je z dna 20. apríla 2011) O tom, že volba sa bude opakovat sa vyjadril rovnako aj Sulík: \"Ako prvé si musím precítat rozsudok. Ked ústavný súd nariadil opakovat tajnú volbu, tak samozrejme tajná volba bude opakovaná.\" (správa je z dna 20. apríla 2011) Tieto vyjadrenia boli uverejnené v rovnaký den. Vyjadrenie R. Rafaja, ktorý tvrdí, že vláda informovala ako prvá, že volba sa zopakuje, nemôžeme posúdit ako pravdivé. Tiež vzhladom na prepojenost legislatívy a exekutívy v našom politickom systéme, nie je nic neprirodzené ak sa vláda vyjadrí ku volbe, ktorá spadá do právomocí parlamentu, ktorého cinnost má formálne pod kontrolou.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom poriadku (rtf.) o volbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora SR a o odvolaní generálneho prokurátora SR sa v cl. 6, ods (1) píše: \"Predseda národnej rady navrhne do programu najbližšej schôdze národnej rady návrh na volbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora.\" Iveta Radicová sa po rozhodnutí ÚS, že tajná volba sa musí opakovat vyjadrila : \"Tajná volba generálneho prokurátora sa po náleze Ústavného súdu SR v prípade stažnosti bývalého generálneho prokurátora bude opakovat, vyhlásila premiérka Iveta Radicová. Dôvodom je snaha, aby nemohlo dôjst k spochybnovaniu volby. 'Budeme plne rešpektovat nález a rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý však priamo nekonštatuje, ci opakovat alebo neopakovat celú procedúru,' povedala Radicová.\" (správa je z dna 20. apríla 2011) O tom, že volba sa bude opakovat sa vyjadril rovnako aj Sulík: \"Ako prvé si musím precítat rozsudok. Ked ústavný súd nariadil opakovat tajnú volbu, tak samozrejme tajná volba bude opakovaná.\" (správa je z dna 20. apríla 2011) Tieto vyjadrenia boli uverejnené v rovnaký den. Vyjadrenie R. Rafaja, ktorý tvrdí, že vláda informovala ako prvá, že volba sa zopakuje, nemôžeme posúdit ako pravdivé. Tiež vzhladom na prepojenost legislatívy a exekutívy v našom politickom systéme, nie je nic neprirodzené ak sa vláda vyjadrí ku volbe, ktorá spadá do právomocí parlamentu, ktorého cinnost má formálne pod kontrolou."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["volebnom poriadku", "vyjadrila", "vyjadril"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_volebny-poriadok-generalny-prokurator.rtf", "http://spravy.pravda.sk/poslanci-porusili-trnkove-prava-tajnu-volbu-si-coskoro-zopakuju-py8-/sk_domace.asp?c=A110420_104653_sk_domace_p23", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1231268&tro5312_0_2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:10.023733+00:00"}
{"id": "vr30399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30399", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nastúpili ste do vlády a prvé čo ste urobili, ste zvýšili DPH. Všetko zdraželo.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výška DPH v Slovenskej republike bola zvýšená o jeden percentný bod na úroveň 20%, zároveň bola zvýšená spotrebná daň z tabakových výrobkov, zrušené daňové zvýhodnenia pre biopalivá, zavedenie poplatku pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvýšenie cien diaľničných známok.", "analysis_paragraphs": ["Výška DPH v Slovenskej republike bola zvýšená o jeden percentný bod na úroveň 20%, zároveň bola zvýšená spotrebná daň z tabakových výrobkov, zrušené daňové zvýhodnenia pre biopalivá, zavedenie poplatku pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvýšenie cien diaľničných známok."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["bola", "malo", "graf", "Očakávaná", "októbri"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://ako-investovat.sk/index.php/inflacia-na-slovensku", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2011/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/inflacia-v-oktobri-opat-zrychlila-a/427901-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:10.131827+00:00"}
{"id": "vr34596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34596", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...vláda môže spojiť aj iné otázky nie len zákony alebo samotné programové vyhlásenie s hlasovaním o dôvere vláde podľa článku 114 odsek 3. Ústavy.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“", "analysis_paragraphs": ["V článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/8576/ustava-slovenskej-republiky.php?menu=1280"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:49.536335+00:00"}
{"id": "49703", "numeric_id": 49703, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49703", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Vy si uvedomujete, že za 4 roky treba zasanovať 20 miliárd, čo je 20 000 miliónov.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe nepriaznivého stavu verejných financií vláda plánuje konsolidovať deficit štátneho rozpočtu na úroveň 3 % HDP do roku 2027. Podľa dostupných údajov, štatistík a prognóz neprekročí suma, ktorú bude vláda musieť ušetriť, 8 miliárd eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSlovenská vláda sa zaviazala konsolidovať verejné financie znížením deficitu štátneho rozpočtu na 3 % HDP do roku 2027, pričom deficit má postupne klesať o jeden percentuálny bod ročne.\n\nSchválené opatrenia na ozdravenie verejných financií v hodnote 2,6 až 2,7 miliárd eur majú konsolidovať deficit v budúcom roku na úroveň 4,7 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ( RRZ ) po započítaní konsolidačných opatrení predpokladá deficit v roku 2025 na úrovni 5,7 % HDP.\n\nStalo sa tak po tom, čo Európska komisia, na základe článku 126(3) Zmluvy o Fungovaní Európskej Únie, navrhla spustiť voči Slovensku procedúru nadmerného deficitu, vzhľadom na to, že deficit štátneho rozpočtu prekročil maximálnu povolenú úroveň troch percent.\n\nV súčasnosti deficit štátneho rozpočtu dosahuje 5,97 % HDP, teda 7,8 miliardy eur. Štát potrebuje znížiť deficit verejných financií na polovicu svojej terajšej úrovne, na čo bude potrebné zníženie o približne 3,9 miliardy eur.\n\nDosiahnutím cieleného deficitu 3 % HDP v roku 2027 sa podarí spomaliť rast dlhu, nestabilizuje ho úplne. „Dlh sa krátkodobo udrží pod 60 % HDP, no už v roku 2026 presiahne túto hranicu. Cieľ úplnej stabilizácie dlhu si bude žiadať pokračovať v konsolidácii aj za horizontom roku 2027 a bude zrejme potrebné rozložiť ju na viacero volebných období,“ uvádza ministerstvo financií v Zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie (s. 4).\n\nRRZ predpokladá , že cieľ zníženia deficitu na 3 % HDP sa podarí docieliť až v roku 2028, teda až v ďalšom volebnom období. Na rok 2027 počíta so schodkom ~3,5 % HDP. V rokoch 2025 až 2027 počíta s konsolidáciou o 1,9 miliardy eur za rok 2025 a 2,4 miliardy v každom z rokov 2026 a 2027. Dokopy by teda bolo ušetrených 6.7 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Na základe nepriaznivého stavu verejných financií vláda plánuje konsolidovať deficit štátneho rozpočtu na úroveň 3 % HDP do roku 2027. Podľa dostupných údajov, štatistík a prognóz neprekročí suma, ktorú bude vláda musieť ušetriť, 8 miliárd eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovenská vláda sa zaviazala konsolidovať verejné financie znížením deficitu štátneho rozpočtu na 3 % HDP do roku 2027, pričom deficit má postupne klesať o jeden percentuálny bod ročne.", "Schválené opatrenia na ozdravenie verejných financií v hodnote 2,6 až 2,7 miliárd eur majú konsolidovať deficit v budúcom roku na úroveň 4,7 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ( RRZ ) po započítaní konsolidačných opatrení predpokladá deficit v roku 2025 na úrovni 5,7 % HDP.", "Stalo sa tak po tom, čo Európska komisia, na základe článku 126(3) Zmluvy o Fungovaní Európskej Únie, navrhla spustiť voči Slovensku procedúru nadmerného deficitu, vzhľadom na to, že deficit štátneho rozpočtu prekročil maximálnu povolenú úroveň troch percent.", "V súčasnosti deficit štátneho rozpočtu dosahuje 5,97 % HDP, teda 7,8 miliardy eur. Štát potrebuje znížiť deficit verejných financií na polovicu svojej terajšej úrovne, na čo bude potrebné zníženie o približne 3,9 miliardy eur.", "Dosiahnutím cieleného deficitu 3 % HDP v roku 2027 sa podarí spomaliť rast dlhu, nestabilizuje ho úplne. „Dlh sa krátkodobo udrží pod 60 % HDP, no už v roku 2026 presiahne túto hranicu. Cieľ úplnej stabilizácie dlhu si bude žiadať pokračovať v konsolidácii aj za horizontom roku 2027 a bude zrejme potrebné rozložiť ju na viacero volebných období,“ uvádza ministerstvo financií v Zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie (s. 4).", "RRZ predpokladá , že cieľ zníženia deficitu na 3 % HDP sa podarí docieliť až v roku 2028, teda až v ďalšom volebnom období. Na rok 2027 počíta so schodkom ~3,5 % HDP. V rokoch 2025 až 2027 počíta s konsolidáciou o 1,9 miliardy eur za rok 2025 a 2,4 miliardy v každom z rokov 2026 a 2027. Dokopy by teda bolo ušetrených 6.7 miliardy eur."], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["konsolidovať", "opatrenia", "RRZ", "spustiť", "dosahuje", "uvádza", "predpokladá"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/slovensko-procedure-nadmerneho-deficitu.html", "https://www.vlada.gov.sk/premier-koalicia-sa-dohodla-na-konsolidacii-za-26-az-27-miliardy-eur/", "https://www.rrz.sk/z-informacii-o-konsolidacnom-balicku-nie-je-zrejme-ci-sa-nevyuzije-aj-na-neohlasene-vydavkove-opatrenia/", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-and-fiscal-governance/stability-and-growth-pact/corrective-arm-excessive-deficit-procedure/excessive-deficit-procedures-overview/slovakia_en", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/zdovodnenie-vysky-dlhu/list-dlh-2024.pdf", "https://www.rrz.sk/vyrazna-konsolidacia-ekonomiku-mierne-schladi-makroekonomicka-prognoza/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:56.302626+00:00"}
{"id": "vr31188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31188", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán Mihál minulý týždeň na aktualne.sk povedal, že máme síce jeden z najliberálnejších zákonníkov práce, ale tvorba nových pracovných miest je otázna.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "18. februára 2012 sa Jozef Mihál vyjadril pre TASR : \"Napriek tomu, že máme veľmi liberálny zákonník, tvorba nových miest je veľmi otázna.\"", "analysis_paragraphs": ["18. februára 2012 sa Jozef Mihál vyjadril pre TASR : \"Napriek tomu, že máme veľmi liberálny zákonník, tvorba nových miest je veľmi otázna.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/mihal-ani-liberalny-zakonnik-prace-nove-pracovne-miesta-negarantuje/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:14.418052+00:00"}
{"id": "vr18159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18159", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Ja osobne som bol človek, ktorý mu (Jasaňovi, pozn.) dal otvoriť previerku a pán Jasaň zdupkal, stiahol svoj súhlas k preverovaniu kvôli tomu, že bol vinný.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že Ľubomír Galko dal ako predseda Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolať mimoriadnu schôdzu, na ktorej bol osobne prítomný aj riaditeľ NBÚ a zaoberal sa bezpečnostnou previerkou pána Jasaňa. Tento výbor zároveň po mimoriadnej schôdzi poveril Galka nahaliadnutím do dokumentov, ktoré sa týkali bezpečnostnej previerky Jasaňa. O otvorení tejto previerky Galko médiá informoval, ale nie je možné zistiť, či bola otvorená na jeho podnet. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Viliam Jasaň, exposlanec Smeru-SD, na Úrade vlády pôsobil na poste šéfa krízového manažmentu a bezpečnosti štátu. Jeho previerka bola otvorená kvôli údajným väzbám na taliansku mafiu, ktorá figurovala v možných scenároch vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Až do vyšetrenia tejto vraždy bol zo svojho postu odvolaný. Ľubomír Galko na vtedajšej tlačovej konferencii avizoval, že zo svojej pozície predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu požiada riaditeľa úradu otvoriť bezpečnostné previerky pána Jasaňa. Ľubomír Galko dal v marci tohto roku zvolať mimoriadny výbor. Podľa informácii Denníka SME sa Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) zaoberal bezpečnostnou previerkou pána Jasaňa v marci. Na tomto výbore bol prítomný aj riaditeľ NBÚ Jozefa Magala, výbor jeho informácie zobral na vedomie a poveril Galka aby preštudoval dokumenty, ktoré sa týkajú otáznych väzieb Jasaňa. Tento článok Denníka SME hovorí aj o tom, že Jasaň stiahol svoj súhlas s nahliadnutím do utajovaných skutočností vo svojej bezpečnostnej previerke, čím znemožnil jej kontrolu. Portál Aktuality.sk priniesol informácie, že bezprečnostná previerka Jasaňa bola otvorená ešte predtým ako to chcel dosiahnuť Galko. Je pravdou, že o jej otvorení informoval Ľubomír Galko médiá 28. februára 2018, no neuviedol, že by ju \"dal otvoriť\" práve on. Ešte 27. februára 2018 mal spolu s inými opozičnými poslancami tlačovú konferenciu , kde informoval, že požiada o otvorenie tejto previerky. Či však bola otvorená na Galkov podnet, nie je možné overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Ľubomír Galko dal ako predseda Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolať mimoriadnu schôdzu, na ktorej bol osobne prítomný aj riaditeľ NBÚ a zaoberal sa bezpečnostnou previerkou pána Jasaňa. Tento výbor zároveň po mimoriadnej schôdzi poveril Galka nahaliadnutím do dokumentov, ktoré sa týkali bezpečnostnej previerky Jasaňa. O otvorení tejto previerky Galko médiá informoval, ale nie je možné zistiť, či bola otvorená na jeho podnet. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Viliam Jasaň, exposlanec Smeru-SD, na Úrade vlády pôsobil na poste šéfa krízového manažmentu a bezpečnosti štátu. Jeho previerka bola otvorená kvôli údajným väzbám na taliansku mafiu, ktorá figurovala v možných scenároch vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Až do vyšetrenia tejto vraždy bol zo svojho postu odvolaný. Ľubomír Galko na vtedajšej tlačovej konferencii avizoval, že zo svojej pozície predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu požiada riaditeľa úradu otvoriť bezpečnostné previerky pána Jasaňa. Ľubomír Galko dal v marci tohto roku zvolať mimoriadny výbor. Podľa informácii Denníka SME sa Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) zaoberal bezpečnostnou previerkou pána Jasaňa v marci. Na tomto výbore bol prítomný aj riaditeľ NBÚ Jozefa Magala, výbor jeho informácie zobral na vedomie a poveril Galka aby preštudoval dokumenty, ktoré sa týkajú otáznych väzieb Jasaňa. Tento článok Denníka SME hovorí aj o tom, že Jasaň stiahol svoj súhlas s nahliadnutím do utajovaných skutočností vo svojej bezpečnostnej previerke, čím znemožnil jej kontrolu. Portál Aktuality.sk priniesol informácie, že bezprečnostná previerka Jasaňa bola otvorená ešte predtým ako to chcel dosiahnuť Galko. Je pravdou, že o jej otvorení informoval Ľubomír Galko médiá 28. februára 2018, no neuviedol, že by ju \"dal otvoriť\" práve on. Ešte 27. februára 2018 mal spolu s inými opozičnými poslancami tlačovú konferenciu , kde informoval, že požiada o otvorenie tejto previerky. Či však bola otvorená na Galkov podnet, nie je možné overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["otvorená", "tlačovej konferencii", "mimoriadny výbor.", "Denníka SME", "Aktuality.sk", "informoval", "konferenciu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/569313/situaciou-po-vrazde-jana-kuciaka-sa-budu-zaoberat-tri-vybory/", "http://sulik.sk/mafia-na-slovensku-nebola-nikdy-blizsie-k-premierovi-ako-dnes/", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=264084", "https://domov.sme.sk/c/20828269/galko-bezpecnostny-urad-dodrzal-zakon-jasan-vsak-znemoznil-preverovanie.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/569313/situaciou-po-vrazde-jana-kuciaka-sa-budu-zaoberat-tri-vybory/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/troskova-nema-bezpecnostnu-previerku-informovala-opozicia.html", "https://dennikn.sk/minuta/1042480/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:48.629964+00:00"}
{"id": "vr38504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38504", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Len za posledný polrok vášho vládnutia ste zadĺžili tento štát o 10 % z celkového dlhu, ktorý sa tu tvorí od 93-tieho ako vznikla Slovenská republika. Tri milióny eur, to je zhruba 10 % z toho, čo od 93-tieho Slovenská republika sa zadĺžila.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2009 bol dlh SR v absolútnych číslach 22,331 mld. eur. V roku 2010 vzrástol na 26,998 mld. eur, čo je približne o 21%. Ako sa dlh vyvíjal v jednotlivých polrokoch nevieme zistiť.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 bol dlh SR v absolútnych číslach 22,331 mld. eur. V roku 2010 vzrástol na 26,998 mld. eur, čo je približne o 21%. Ako sa dlh vyvíjal v jednotlivých polrokoch nevieme zistiť."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["dlh SR v absolútnych číslach"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina220&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:43.994659+00:00"}
{"id": "vr30250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30250", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ona od nás zdedila ekonomiku s jedným z najvyšších rastov po poklese rekordnom v roku 2009. V roku 2010 bol rast ekonomiky cez 4% a oni si dali sľub, že zvýšia životnú úroveň na Slovensku.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat : V roku 2010 bol rast ekonomiky na úrovni 4,2% HDP. P odľa štatistických údajov najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 5,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,2% HDP. Na treťom mieste bolo Poľsko s reálnym hospodárskym rastom na úrovni 3,9% HDP. Hospodársky rast na Slovensku: Jednotlivé kvartály roku 2010:", "analysis_paragraphs": ["Eurostat : V roku 2010 bol rast ekonomiky na úrovni 4,2% HDP. P odľa štatistických údajov najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 5,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,2% HDP. Na treťom mieste bolo Poľsko s reálnym hospodárskym rastom na úrovni 3,9% HDP. Hospodársky rast na Slovensku: Jednotlivé kvartály roku 2010:"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "P", "údajov", "kvartály"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1", "http://www.patria.cz/Zpravodajstvi/1670142/rust-hdp-slovenska-zpomalil-na-46-ale-prekonal-odhady-madarsky-hdp-vzrostl-o-procento.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:46.349695+00:00"}
{"id": "43772", "numeric_id": 43772, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43772", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Tá minimálna mzda má 2 zložky, jednak, že sú na to naviazané príplatky … nie sú viazané len na minimálnu mzdu, ale na ostatné mzdy, čiže to navýši strašne potom tie príplatky.", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2019 vláda rozhodla o zvýšení mesačnej minimálnej mzdy o 60 eur na sumu 580 od 1. januára 2020. Gábor Gál sa na vláde pri hlasovaní zdržal . Na minimálnu mzdu sú podľa Zákonníka práce (§ 122 až § 123) naviazané príplatky za prácu v sobotu, nedeľu a za nočnú prácu. Zvýšenie minimálnej mzdy bude teda znamenať aj vyššie náklady na príplatky zamestnancov. Ak zvýšenie minimálnej mzdy povedie k vyššej priemernej mzde, na ktorú je naviazaný napríklad príplatok za prácu počas sviatkov, stúpnu náklady zamestnávateľov aj na tento príplatok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2019 vláda rozhodla o zvýšení mesačnej minimálnej mzdy o 60 eur na sumu 580 od 1. januára 2020. Gábor Gál sa na vláde pri hlasovaní zdržal . Na minimálnu mzdu sú podľa Zákonníka práce (§ 122 až § 123) naviazané príplatky za prácu v sobotu, nedeľu a za nočnú prácu. Zvýšenie minimálnej mzdy bude teda znamenať aj vyššie náklady na príplatky zamestnancov. Ak zvýšenie minimálnej mzdy povedie k vyššej priemernej mzde, na ktorú je naviazaný napríklad príplatok za prácu počas sviatkov, stúpnu náklady zamestnávateľov aj na tento príplatok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "zdržal", "Zákonníka", "je", "naviazaný"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24212/1", "https://ekonomika.sme.sk/c/22226828/vlada-schvalila-zvysenie-minimalnej-mzdy-od-januara-stupne-na-580-eur.html", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311#cast4", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311#cast4", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/priplatky-za-pracu-noci-sviatky-vikendy-1-5-2019"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:31.640304+00:00"}
{"id": "vr17824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17824", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...mnoho príplatkov pri narodení dieťaťa, zvyšovanie materskej dávky (...) veď sme prijali veľkú novelu zákonníka práce, teraz sme navrhli príplatku za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Erika Tomáša hovorí o zvyšovaní rôznych príspevkoch, či príplatkov, ktoré presadil Smer-SD počas svojho vládnutia. V roku 2007 a následne v roku 2008 sa zvýšili príspevok a príplatok pri narodení dieťaťa. V roku 2017 sa taktiež zvýšila aj materská dávka. Taktiež od prvého mája začali platiť rôzne príspevky za prácu v noci, počas sviatkov a aj víkendov. Všetky tvrdenia vo výroku Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Erika Tomáša hovorí o zvyšovaní rôznych príspevkoch, či príplatkov, ktoré presadil Smer-SD počas svojho vládnutia. V roku 2007 a následne v roku 2008 sa zvýšili príspevok a príplatok pri narodení dieťaťa. V roku 2017 sa taktiež zvýšila aj materská dávka. Taktiež od prvého mája začali platiť rôzne príspevky za prácu v noci, počas sviatkov a aj víkendov. Všetky tvrdenia vo výroku Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["narodení dieťaťa", "Zákon", "zmena", "druhé", "jednej dávky", "narodené dieťa", "materskej dávky", "63/2018 Z. z.", "zákonníku práce"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/676/20070101", "https://ekonomika.sme.sk/c/2905113/prispevok-pri-narodeni-dietata-sa-zvysuje-na-15460-sk.html#ixzz5GyV1ku3C", "https://www.noviny.sk/ekonomika/36528-zvysenie-priplatku-k-prispevku-pri-narodeni-prveho-dietata", "https://babetko.rodinka.sk/mudrosti/slovensko-pre-rodinu/ako-je-to-s-rodicovskymi-peniazm/", "https://www.finance.sk/spravy/finance/126845-prispevok-pri-narodeni-dietata-2014-toto-sa-zmeni/", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/prispevok-pri-narodeni-dietata/", "https://dennikn.sk/631129/smer-ide-matersku-zvysovat-expresne-nie-vsak-tak-zasadne-ako-to-vyzera/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/63/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501#predpis.cast-stvrta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:52.468349+00:00"}
{"id": "vr14046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14046", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Smer teraz prijal nejaké ústavné zmeny aj hlasmi Mostu-Híd.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Smer prijal ústavnú zmenu týkajúcu sa bezpečnosti na Slovensku za pomoci strany Most-Híd.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Smer prijal ústavnú zmenu týkajúcu sa bezpečnosti na Slovensku za pomoci strany Most-Híd."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavná zmena", "podmienku", "poslanci", "kriticky"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8097962/zmenu-ustavy-smer-pretlacil-pomohol-mu-most-hid.html", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/opozicia-tvrdo-pustila-do-mostu-za-jeho-spolcenie-so-smerom.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1813341_parlament-schvalil-kontroverznu-zmenu-ustavy", "https://dennikn.sk/315550/most-pomohol-smeru-zmenit-ustavu-vycita-opozicii-ze-sa-don-za-pustili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:31.981888+00:00"}
{"id": "vr30640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30640", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Môžme hovoriť o tom, ja vám budem hovoriť, že za vás v roku 2008 zdražovanie bolo 5,1%.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Celoročná inflácia v roku 2008 bola podľa údajov Eurostatu 3,9 %.", "analysis_paragraphs": ["Celoročná inflácia v roku 2008 bola podľa údajov Eurostatu 3,9 %."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tsieb060&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:14.794059+00:00"}
{"id": "vr33144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33144", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preto sme boli veľmi nemilo prekvapení, keď nám komisia navrhla na začiatok, že nám dá na roky 2014-2020 iba 105 miliónov eur na odstavovanie dvoch blokov, ktoré sme museli kvôli vstupu do Európskej únie zatvoriť. Podarilo sa nám opäť zatlačiť a táto suma je dnes 200 miliónov, čiže je to dvakrát viac ako to bolo.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje, že v rozpočte je vyčlenených 200 miliónov eur na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Túto informáciu však potvrdzujú viaceré média.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje, že v rozpočte je vyčlenených 200 miliónov eur na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Túto informáciu však potvrdzujú viaceré média."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["EurActiv", "TASR", "Webnoviny", "Aktuality:"], "url": ["http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eu-rozpocet-jaslovske-bohunice/37033-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/robert-fico-bude-v-bruseli-rokovat-o-ro/624178-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://www.aktuality.sk/clanok/222785/rozpocet-eu-je-schvaleny-sme-druhi-najuspesnejsi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:12.531172+00:00"}
{"id": "43641", "numeric_id": 43641, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43641", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som celé štyri roky sa snažil v rámci možností presadzovať voči koaličnému partneru tak ako zrušenie daňových licencií a množstvo iných vecí, ktoré pomáhajú podnikateľskému stavu.... sám som bol malý podnikateľ, advokát s jednoduchým účtovníctvom.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS navrhla viacero opatrení, ktoré znižujú daňové zaťaženie podnikateľov. Niektoré z nich si koalícia osvojila a parlament ich schválil. Andrej Danko bol v minulosti skutočne advokátom. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V septembri 2016 SNS oznámila , že podáva návrh na zrušenie daňových licencií. Povinnosť pre firmy platiť daňové licencia parlament skutočne zrušil - od roku 2018 ich platit nemusia. SNS tiež navrhovala zvýšenie paušálnych výdavkov a ich stropu pre živnostníkov. Na vyšších paušálnych výdavkoch sa koalícia dohodla v programovom vyhlásení vlády. Nižšie daňové zaťaženie živnostníci prvýkrát pocítili v roku 2018, keď platili dane za rok 2017. V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15% . Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto zmena znížila príjmy do štátneho rozpočtu o 800 miliónov eur. SNS preto v koalícii pristúpila na kompromis, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. Andrej Danko bol v rokoch 2003 až 2012 samostatným advokátom. Potom, ako sa stal predsedom parlamentu, advokátsku prax ukončil . V súčasnosti má pozastavený výkon advokácie.", "analysis_paragraphs": ["SNS navrhla viacero opatrení, ktoré znižujú daňové zaťaženie podnikateľov. Niektoré z nich si koalícia osvojila a parlament ich schválil. Andrej Danko bol v minulosti skutočne advokátom. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V septembri 2016 SNS oznámila , že podáva návrh na zrušenie daňových licencií. Povinnosť pre firmy platiť daňové licencia parlament skutočne zrušil - od roku 2018 ich platit nemusia. SNS tiež navrhovala zvýšenie paušálnych výdavkov a ich stropu pre živnostníkov. Na vyšších paušálnych výdavkoch sa koalícia dohodla v programovom vyhlásení vlády. Nižšie daňové zaťaženie živnostníci prvýkrát pocítili v roku 2018, keď platili dane za rok 2017. V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15% . Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto zmena znížila príjmy do štátneho rozpočtu o 800 miliónov eur. SNS preto v koalícii pristúpila na kompromis, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. Andrej Danko bol v rokoch 2003 až 2012 samostatným advokátom. Potom, ako sa stal predsedom parlamentu, advokátsku prax ukončil . V súčasnosti má pozastavený výkon advokácie."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "zrušil", "navrhovala", "dohodla", "pocítili", "predložila", "pristúpila", "budú", "bol", "ukončil", "pozastavený"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/405962-danove-licencie-skoncia-sns-a-most-predlozia-navrh-poslancom/", "https://hnonline.sk/dane-a-odvody/1074139-20-otazok-o-zruseni-danovej-licencie", "https://www.sns.sk/okrem-zrusenia-danovych-licencii-sa-sns-zasadzuje-upravu-pausalnych-nahrad/", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/20721802/zmeny-2018-zivnostnici-prvykrat-pocitia-nizsie-dane.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/524827-male-firmy-a-zivnostnici-su-blizsie-k-nizsej-15-dani/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22108861/znizenie-dane-pre-pravnicke-osoby-nebude-celoplosne-pripusta-danko.html", "https://e.dennikn.sk/1589889/dan-15-budu-platit-nielen-firmy-ale-aj-zivnostnici-a-ine-szco/", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=46", "https://www.facebook.com/pg/andrejdanko.sk/about/", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/stop/proxy/list/formular/rows/6265/link/display/event"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:41.980760+00:00"}
{"id": "vr25503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25503", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Máme teraz vyššiu nezamestnanosť než pred rokom.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa dostupných relevantných údajov je nezamestnanosť medziročne vyššia. Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa dostupných relevantných údajov je nezamestnanosť medziročne vyššia. Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "IFP", "Eurostat", "Štvrťročné údaje"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6941423/nezamestnanych-ubuda-mozno-aj-pod-tlakom-uradnikov.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2013/09/04/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov/", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=tipsun30"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:41.383444+00:00"}
{"id": "vr28203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28203", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ukrajina dnes nedostáva na domácu spotrebu ani kvapku plynu z Ruskej federácie, pretože nedošlo k dohode medzi Ukrajinou a ruskou stranou o cene plynu.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok povedal predseda vlády v relácii V politike 7. septembra 2014. Nadalej je pravdou, že Ukrajina plyn z Ruska nedostáva. Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the R ussian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.) , warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Reuters , 16. júna 2014: \"Ukraine's energy minister said Russia had cut off all gas supplies to Kiev on Monday but he guaranteed reliable gas flows would continue to Russia's European clients who get imports through pipelines via Ukraine.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok povedal predseda vlády v relácii V politike 7. septembra 2014. Nadalej je pravdou, že Ukrajina plyn z Ruska nedostáva. Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the R ussian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.) , warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Reuters , 16. júna 2014: \"Ukraine's energy minister said Russia had cut off all gas supplies to Kiev on Monday but he guaranteed reliable gas flows would continue to Russia's European clients who get imports through pipelines via Ukraine.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "dlh", "New York Times", "SME", "Reuters"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://www.bloomberg.com/news/2014-08-13/gazprom-may-cut-dividends-up-to-44-on-ukrainian-debt-vtb-says.html", "http://www.nytimes.com/2014/06/17/world/europe/russia-gazprom-increases-pressure-on-ukraine-in-gas-dispute.html?_r=0", "http://ekonomika.sme.sk/c/7362135/slovensko-spustilo-reverzny-tok-plynu-ukrajincom.html", "http://www.reuters.com/article/2014/06/16/us-ukraine-gas-russia-idUSKBN0ER0VM20140616"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:38.273622+00:00"}
{"id": "vr15273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15273", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... pán minister Počiatek mal s pánom Bašternákom firmu, že pán minister Kaliňák kúpil od neho akcie, že pán premiér Fico býva v byte pána Bašternáka...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore pre DenníkN sa Počiatek vyjadril, že vlastní 50 % akcií spoločnosti B.A. Haus a uviedol, že Ladislav Bašternák nie je akcionárom vo firme od roku 2013. Bašternák založil firmu B.A.Haus v roku 2007, podľa informácií Trendu Počiatek sa stal akcionárom firmy pár mesiacov po založení, ešte v roku 2007. V roku 2013 akcionársky podiel Bašternáka odkúpili pol na pol Kaliňák a Počiatek. Počiatek týmto aktom mal získať 50 % podiel vo firme. V prípade Kaliňáka išlo o 17 percentný podiel, tento fakt nakoniec Kaliňák priznal na tlačovej besede 13. júna 2016 po opakovanej otázke novinárov. V októbri 2012 sa premiér Robert Fico presťahoval do bytu v novopostavenom komplexe Bonaparte, ktorý si prenajíma od Ladislava Bašternáka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre DenníkN sa Počiatek vyjadril, že vlastní 50 % akcií spoločnosti B.A. Haus a uviedol, že Ladislav Bašternák nie je akcionárom vo firme od roku 2013. Bašternák založil firmu B.A.Haus v roku 2007, podľa informácií Trendu Počiatek sa stal akcionárom firmy pár mesiacov po založení, ešte v roku 2007. V roku 2013 akcionársky podiel Bašternáka odkúpili pol na pol Kaliňák a Počiatek. Počiatek týmto aktom mal získať 50 % podiel vo firme. V prípade Kaliňáka išlo o 17 percentný podiel, tento fakt nakoniec Kaliňák priznal na tlačovej besede 13. júna 2016 po opakovanej otázke novinárov. V októbri 2012 sa premiér Robert Fico presťahoval do bytu v novopostavenom komplexe Bonaparte, ktorý si prenajíma od Ladislava Bašternáka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "Trendu", "priznal", "presťahoval", "prenajíma"], "url": ["https://dennikn.sk/486134/pociatek-reagoval-kauzu-basternak/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/ludia-z-b-a-haus-vlastnia-aj-cast-potravin-vedla-kalinakovho-esa.html", "https://dennikn.sk/486066/kalinak-priznal-priamy-obchodny-vztah-basternakom-nic-podla-neho-neznamena/", "http://domov.sme.sk/c/6565501/fico-pre-luxusny-byt-ukazal-prijmy-svojej-rodiny.html", "http://domov.sme.sk/c/20193900/aj-kalinak-sa-basternaka-strani-fico-unho-dalej-byva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:48.221213+00:00"}
{"id": "49220", "numeric_id": 49220, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49220", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "My sme boli pri tom prešetrovaní ešte v minulosti vtedy, kedy ste spomínali toho oligarchu odniekiaľ. Generálna prokuratúra prešetrila všetko financovanie strany, nič nezistila.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2017 čelila strana ĽSNS podozreniu z financovania zo zahraničia, ktorým sa zaoberala Generálna prokuratúra aj Národná kriminálna agentúra. Operatívne vyšetrovanie však neodhalilo nezákonný príjem financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNemecká televízia ZDF v relácií Frontal 21 priniesla informáciu o hackermi získaných emailoch, ktoré odhaľujú prepojenie ruského podnikateľa Konstantina Malofejeva a bieloruského podnikateľa Alexandra Usovského na viaceré politické subjekty vo východnej Európe.\n\nDokumenty, ktoré získali ukrajinskí hackeri majú dokazovať , že prostredníctvom Usovského bolo financovaných viacero subjektov v Česku, Poľsku, Maďarsku, Moldavsku, Rumunsku ale aj na Slovensku za účelom šírenia proruského postoja postoja proti NATO a EÚ v spoločnosti.\n\nNa Slovensku mala byť takýmto spôsobom financovaná aj ĽSNS. Peniaze, ktoré údajne poskytol Konstantin Malofejev mala strana obdržať cez Usovského, toto obvinenie však ĽSNS aj Usovskij popreli.\n\nPrepojenie na ĽSNS malo vzniknúť v súvislosti s jej organizovaním referenda za vystúpenie z NATO. Strana vtedy čelila návrhu na jej rozpustenie a Generálna prokuratúra sa rozhodla preveriť aj jej financovanie. Polícia však nijaké nezákonné financovanie neodhalila . Národná kriminálna agentúra po operatívnom preverovaní nenašla dôvod na začatie trestného stíhania vo veci nezákonného financovania zo zahraničia.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2017 čelila strana ĽSNS podozreniu z financovania zo zahraničia, ktorým sa zaoberala Generálna prokuratúra aj Národná kriminálna agentúra. Operatívne vyšetrovanie však neodhalilo nezákonný príjem financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Nemecká televízia ZDF v relácií Frontal 21 priniesla informáciu o hackermi získaných emailoch, ktoré odhaľujú prepojenie ruského podnikateľa Konstantina Malofejeva a bieloruského podnikateľa Alexandra Usovského na viaceré politické subjekty vo východnej Európe.", "Dokumenty, ktoré získali ukrajinskí hackeri majú dokazovať , že prostredníctvom Usovského bolo financovaných viacero subjektov v Česku, Poľsku, Maďarsku, Moldavsku, Rumunsku ale aj na Slovensku za účelom šírenia proruského postoja postoja proti NATO a EÚ v spoločnosti.", "Na Slovensku mala byť takýmto spôsobom financovaná aj ĽSNS. Peniaze, ktoré údajne poskytol Konstantin Malofejev mala strana obdržať cez Usovského, toto obvinenie však ĽSNS aj Usovskij popreli.", "Prepojenie na ĽSNS malo vzniknúť v súvislosti s jej organizovaním referenda za vystúpenie z NATO. Strana vtedy čelila návrhu na jej rozpustenie a Generálna prokuratúra sa rozhodla preveriť aj jej financovanie. Polícia však nijaké nezákonné financovanie neodhalila . Národná kriminálna agentúra po operatívnom preverovaní nenašla dôvod na začatie trestného stíhania vo veci nezákonného financovania zo zahraničia."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["priniesla", "majú dokazovať", "bolo", "mala byť", "malo", "rozhodla", "neodhalila", "nenašla"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/969022-odhalenie-nemeckej-televizie-kotlebovci-dostavali-peniaze-od-prokremelskeho-podnikatela", "https://informnapalm.org/cz/v-pozadi-protiukrajinskych-akci-v-polsku-stoji-kreml-rozbor-nabourane-korespondence/", "http://antipropaganda.sk/unikla-komunikacia-o-organizovani-prokremelskych-protestov-na-slovensku/", "https://dennikn.sk/788590/kotlebovci-zbieraju-podpisy-za-referendum-o-eu-a-nato-uz-takmer-rok-vraj-ich-maju-desattisice/", "http://antipropaganda.sk/dostavaju-kotlebovci-peniaze-z-ruska/", "https://www.aktuality.sk/clanok/493144/prokuratura-preveri-ci-kotlebovci-dostavali-peniaze-z-ruska/", "https://www.trend.sk/spravy/policajti-nakoniec-u-kotlebovcov-sponzorov-ruska-nenasli", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447518-naka-nebude-kotlebovcov-stihat-za-zahranicne-financovanie-strany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:02.222812+00:00"}
{"id": "vr29701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29701", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Richarda poznám z národného tímu, kde sme boli sme spolu v roku 2002 pri tom najväčšom úspechu, keď sme boli majstri sveta...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2002 sa stalo Slovensko víťazom svetového šampionátu v ľadovom hokeji. Turnaj sa odohral vo švédskom meste Göteborg. V tom čase bol Igor Nemeček manažér slovenskej hokejovej reprezentácie, do ktorej patril aj Richard Lintner. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2002 sa stalo Slovensko víťazom svetového šampionátu v ľadovom hokeji. Turnaj sa odohral vo švédskom meste Göteborg. V tom čase bol Igor Nemeček manažér slovenskej hokejovej reprezentácie, do ktorej patril aj Richard Lintner. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["opory tímu", "článku"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zlati-chlapci-z-goteborgu-sa-stretli-po-desiatich-rokoch-so-slzami-na-krajicku/sport/hokej/", "http://www.webnoviny.sk/sport/od-triumfu-hokejistov-v-goteborgu-uplyn/497287-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:16.242826+00:00"}
{"id": "vr14052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14052", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď to vydelíte tých 130 miliónov eur na, na počet pracovnými miestami, tak tam vyjde koľko, 30 000 eur na jedno pracovné miesto.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zástupcovia vlády Slovenskej republiky a samosprávy podpísali 11. decembra investičnú zmluvu so spoločnosťou Jaguár Land Rover. Stimuly, ktoré automobilová spoločnosť získa sa budú pohybovať vo výške 130 miliónov eur. Podľa denníka N by mala automobilová spoločnosť zamestnať zo začiatku 2800 pracovníkov, čo po prepočte predstavuje približne 46 428 eur na jedno pracovné miesto. V konečnej fáze sa doposiaľ hovvorilo o počte 4000 ľudí, v tomto prípade by to bolo 32 500 eur na jedného zamestnanca. Keď berieme do úvahy predpokladaný počet zamestnancov, ktoré má automobilka nakoniec zamestnať, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia vlády Slovenskej republiky a samosprávy podpísali 11. decembra investičnú zmluvu so spoločnosťou Jaguár Land Rover. Stimuly, ktoré automobilová spoločnosť získa sa budú pohybovať vo výške 130 miliónov eur. Podľa denníka N by mala automobilová spoločnosť zamestnať zo začiatku 2800 pracovníkov, čo po prepočte predstavuje približne 46 428 eur na jedno pracovné miesto. V konečnej fáze sa doposiaľ hovvorilo o počte 4000 ľudí, v tomto prípade by to bolo 32 500 eur na jedného zamestnanca. Keď berieme do úvahy predpokladaný počet zamestnancov, ktoré má automobilka nakoniec zamestnať, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["denníka", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:27.753582+00:00"}
{"id": "vr37157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37157", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ak príde návrh na zbavenie imunity ktoréhokoľvek poslanca a budú uvedené dôvody, ktoré budú viesť k tomu, aby sme hlasovali za zbavenie imunity, poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia budem nahovárať na to, aby hlasoval za zbavenie imunity bez ohľadu na to, či to bude Ďurkovský, alebo ako to bolo v minulom volebnom období pri pánovi Kvorkovi, ktorého žiaľ vtedy aj za pričinenia vládnej koalície parlament imunity nezbavil.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza pravda.sk , v prípade Jána Kvorku vtedajšia koalícia (Smer-SD, HZDS a SNS) zmietla zo stola návrh na zúženie imunity poslancov. SDKÚ aj KDH boli pripravené návrh podporiť. Daniel Lipšic pre TASR uviedol \"Sme proti tomu aby sa imunita týkala čohokoľvek iného ako výrokov v parlamente.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza pravda.sk , v prípade Jána Kvorku vtedajšia koalícia (Smer-SD, HZDS a SNS) zmietla zo stola návrh na zúženie imunity poslancov. SDKÚ aj KDH boli pripravené návrh podporiť. Daniel Lipšic pre TASR uviedol \"Sme proti tomu aby sa imunita týkala čohokoľvek iného ako výrokov v parlamente.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vysetrovanie-lubostnej-afery-poslanca-kvorku-parlament-zarazil-pyf-/sk_domace.asp?c=A091208_155836_sk_domace_p29", "http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/clanek.phtml?id=1206571&tro5312_1_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:19.778386+00:00"}
{"id": "vr35190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35190", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Dobroslav Trnka nebol nominácia Smeru ako sa to po tej zmarenej voľbe častokrát v médiách objavilo. Bol návrhom pána poslanca Momojku, ktorý využil podobné právo ako pán poslanec Janiš z poslaneckého klubu SDKÚ-demokratická strana...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa sme.sk Dobroslava Trnku nominoval okrem Stanislava Janiša i Mojmír Mamojka. Viacero poslancov Smeru-SD sa vyjadrilo, že jednomyseľne za Trnku hlasovali, no ich rozhodnutie bolo na ich svedomí. Poslankyňa Laššáková: „Poslanci Smeru-SD mali pri hlasovaní voľnú ruku, ale všetci hlasovali za Trnku.“ Laššáková predpokladá, že rovnako budú postupovať aj vo štvrtok v druhom kole.", "analysis_paragraphs": ["Podľa sme.sk Dobroslava Trnku nominoval okrem Stanislava Janiša i Mojmír Mamojka. Viacero poslancov Smeru-SD sa vyjadrilo, že jednomyseľne za Trnku hlasovali, no ich rozhodnutie bolo na ich svedomí. Poslankyňa Laššáková: „Poslanci Smeru-SD mali pri hlasovaní voľnú ruku, ale všetci hlasovali za Trnku.“ Laššáková predpokladá, že rovnako budú postupovať aj vo štvrtok v druhom kole."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html#ixzz14hzUYLJ2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:53.766565+00:00"}
{"id": "vr14416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14416", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(...) 5,5 miliardy ide do zdravotníctva...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 5,4 mld eur. Aj v súvislosti s nárastom HDP Slovenska v rokoch 2014 a 2015 sa pri nezmenenom pomere financií v zdravotníctvo celkový údaj pravdepodobne ešte viac priblíži k 5,5 mld eur, ktoré uvádza Bugár. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 5,4 mld eur. Aj v súvislosti s nárastom HDP Slovenska v rokoch 2014 a 2015 sa pri nezmenenom pomere financií v zdravotníctvo celkový údaj pravdepodobne ešte viac priblíži k 5,5 mld eur, ktoré uvádza Bugár. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "HDP"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tec00001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:59.708414+00:00"}
{"id": "vr29386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29386", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Je napríklad 6 krajín Európskej únie, vrátane Slovenska, ktoré v otázky plynu 100% závisia od jedného dodávateľa.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistickej správy asociácie Eurogas (.pdf,s.6) pre rok 2014 sú od jediného dodávateľa na 100% závislé tieto krajiny EÚ: Slovensko, Švédsko, Estónsko, Fínsko, Litva a Lotyšsko. Jediným dodávateľom pre týchto 6 krajín vrátane Slovenska je Rusko. Bulharsko a Rumunsko majú síce tiež jediného dodávateľa plynu, takisto Rusko, no majú aj vlastnú produkciu plynu, teda nezávisia 100% len od dodávok z Ruska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistickej správy asociácie Eurogas (.pdf,s.6) pre rok 2014 sú od jediného dodávateľa na 100% závislé tieto krajiny EÚ: Slovensko, Švédsko, Estónsko, Fínsko, Litva a Lotyšsko. Jediným dodávateľom pre týchto 6 krajín vrátane Slovenska je Rusko. Bulharsko a Rumunsko majú síce tiež jediného dodávateľa plynu, takisto Rusko, no majú aj vlastnú produkciu plynu, teda nezávisia 100% len od dodávok z Ruska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurogas"], "url": ["http://www.eurogas.org/uploads/media/Eurogas_Statistical_Report_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:38.382561+00:00"}
{"id": "48488", "numeric_id": 48488, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48488", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Vraj na konci roka dostali tzv. trinásty dôchodok, a to bolo niečo navyše, nie, oni dostali menej, pretože bol schválený, ako som povedal, trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku, vy ste to zrušili a dali ste im len túto sociálnu dávku.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho tesne pred voľbami v roku 2020 schválila vyplatenie trinástych dôchodkov vo výške priemerného dôchodku, teda 460 eur. Tie však nikdy neboli vyplatené, keďže nová vláda Igora Matoviča v októbri 2020 13. dôchodok nahradila sociálnou dávkou. Dôchodcom teda Sociálna poisťovňa nakoniec vyplatila od 50 do 300 eur v závislosti od výšky ich dôchodku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho tesne pred voľbami v roku 2020 schválila vyplatenie trinástych dôchodkov vo výške priemerného dôchodku, teda 460 eur. Tie však nikdy neboli vyplatené, keďže nová vláda Igora Matoviča v októbri 2020 13. dôchodok nahradila sociálnou dávkou. Dôchodcom teda Sociálna poisťovňa nakoniec vyplatila od 50 do 300 eur v závislosti od výšky ich dôchodku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "nahradila", "vyplatila"], "url": ["https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2100208-mimoriadna-schodza-poslanci-schvalili-13-dochodky", "https://www.ta3.com/clanok/186818/schvalili-13-dochodky-kolko-seniori-dostanu-a-koho-sa-to-tyka", "https://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-zacala-vyplacat-13-dochodok/48411s69971c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:23.448412+00:00"}
{"id": "vr33938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33938", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Zaviedli sme (Európska Komisia, pozn.) tento nový systém, ktorý sa volá eures, kde vlastne všetky tieto voľné miesta sú uvádzané na celoeurópskej báze.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Maroša Šefčoviča hodnotíme ako pravdivé, pretože tento systém bol zavedený a sú na ňom uvádzané všetky voľné pracovné miesta, ktoré ponúkajú registrovaní zamestnávatelia v rámci celej Európy\n\n\" EURES - EUR opean E mployment S ervices (Európske služby zamestnanosti) – predstavuje sieť spolupracujúcich subjektov, ktorých cieľom je uľahčiť voľný pohyb pracovných síl v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (krajiny EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) a Švajčiarska. Do siete EURES sú zapojené aj regionálne a národné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou zamestnanosti, ako napríklad odborové zväzy, zamestnávatelia a ich organizácie a pod. Je to hlavný ekonomický nástroj Európskej únie na správne fungovanie trhov práce.\n\nV Slovenskej republike začala sieť EURES pracovať od 1. mája 2004 vstupom SR do EÚ.\"\n\nK 3. júnu 2013 bolo na webovej stránke EURES-u zaregistrovaných 30 924 zamestnávateľov a 1 305 624 voľných pracovných miest. Z toho prirodzene vyplýva, že v tomto systéme sú uvádzané len voľné pracovné miesta ponúkané subjektmi zapojenými do EURES-u.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Maroša Šefčoviča hodnotíme ako pravdivé, pretože tento systém bol zavedený a sú na ňom uvádzané všetky voľné pracovné miesta, ktoré ponúkajú registrovaní zamestnávatelia v rámci celej Európy", "\" EURES - EUR opean E mployment S ervices (Európske služby zamestnanosti) – predstavuje sieť spolupracujúcich subjektov, ktorých cieľom je uľahčiť voľný pohyb pracovných síl v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (krajiny EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) a Švajčiarska. Do siete EURES sú zapojené aj regionálne a národné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou zamestnanosti, ako napríklad odborové zväzy, zamestnávatelia a ich organizácie a pod. Je to hlavný ekonomický nástroj Európskej únie na správne fungovanie trhov práce.", "V Slovenskej republike začala sieť EURES pracovať od 1. mája 2004 vstupom SR do EÚ.\"", "K 3. júnu 2013 bolo na webovej stránke EURES-u zaregistrovaných 30 924 zamestnávateľov a 1 305 624 voľných pracovných miest. Z toho prirodzene vyplýva, že v tomto systéme sú uvádzané len voľné pracovné miesta ponúkané subjektmi zapojenými do EURES-u."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["EURES", "EURES-u"], "url": ["http://www.eures.sk/main/eures-33-1.html", "https://ec.europa.eu/eures/home.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:11.021109+00:00"}
{"id": "vr25780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25780", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "No a doteraz platilo pravidlo a v zákone bolo ohraničené to, že keď vyhlásite na nejakom území piaty stupeň ochrany, alebo štvrtý stupeň ochrany, tak vlastník toho pozemku, či je to štát alebo súkromný vlastník alebo nejaká urbárska spoločnosť, tento pozemok nemôže normálne hospodársky obhospodarovať, to znamená, nemôže tam ťažiť drevo, nemôže tam pestovať poľnohospodárske plodiny, a v zásade je tento pozemok nedotknuteľný.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že pôvodný, ešte stále platný zákon o ochrane prírody, skutočne zakazuje vo štvrtom a piatom ochrannom pásme ťažiť drevo. Zákon povoľuje len výsadbu drevín a to až po súhlase. O povolení výsadby poľnohospodárskych plodín zákon nehovorí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že pôvodný, ešte stále platný zákon o ochrane prírody, skutočne zakazuje vo štvrtom a piatom ochrannom pásme ťažiť drevo. Zákon povoľuje len výsadbu drevín a to až po súhlase. O povolení výsadby poľnohospodárskych plodín zákon nehovorí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-543#f5996366"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:39.964622+00:00"}
{"id": "vr30396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30396", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A ak v roku 2009 sme mali recesiu -5%.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku sme mali recesiu, ktorá podľa čísel Eurostatu dosiahla úroveň -4,9% HDP.", "analysis_paragraphs": ["V roku sme mali recesiu, ktorá podľa čísel Eurostatu dosiahla úroveň -4,9% HDP."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "Podľa"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020", "http://databank.worldbank.org/ddp/html-jsp/viewNewReport.jsp?IS_REPORT_IN_REFRESH_MODE=true&NEW_REPORT_STYLE=280&NEW_REPORT_FOOTNOTES=BOTH&NEW_REPORT_SCALE=1&NEW_REPORT_PRECISION=0.00&NEW_REPORT_HIERARCHY=NONE&NEW_REPORT_EMPTYFORMAT=..&newReport=yes&SERIES_SCALING_FLAG=&IS_MAP_CUSTOMIZED=true&SHOW_REPORT_FEATURES=&ROLLOVER_OPTION=false&rolloverInterval=0&rolloverDirection=NONE&HIDE_COLUMN=&COMMA_SEP=true&RESET_ALL=&DELETE_ROW="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:09.818090+00:00"}
{"id": "45893", "numeric_id": 45893, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45893", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Určite pán Pellegrini to oznámil, že on nemá problém sa tejto pozície (podpredsedu parlamentu, pozn.) vzdať, sám to povedal.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini odišiel zo Smeru a uviedol, že na jeseň po založení novej strany ponúkne aj vzdanie sa funkcie podpredsedu parlamentu. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini odišiel zo Smeru a uviedol, že na jeseň po založení novej strany ponúkne aj vzdanie sa funkcie podpredsedu parlamentu. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["odišiel", "ponúkne"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/live/?v=2954585474610689&ref=watch_permalink", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555682-pellegrini-uz-nie-je-v-smere-vzdal-sa-clenstva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:47.352590+00:00"}
{"id": "vr17307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17307", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...príplatky za prácu v noci, sviatok a tak ďalej (...) tam už je pozmeňujúci návrh, že áno, aj na štátnu správu, a samozrejme aj na verejnú prácu, to bude mať vplyv, to znamená, že keď aj týmto, tak aj iným lebo to bude povinné.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "10. novembra 2017 bol doručený do NR SR návrh ( .rtf ) zmeny zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V dôvodovej správe ( .rtf ) sa uvádza, že novela je predložená kvôli úprave príplatkov za prácu v noci, sviatok a cez víkendy. Po prvom čítaní bola táto novela poslaná výborom na prerokovanie a ako gestorský výbor bol určený Výbor NR SR pre sociálne veci. Ten v spoločnej správe odporúča pozmeňujúce návrhy. Medzi inými, výbor navrhuje „zosúladiť minimálnu výšku niektorých mzdových zvýhodnení (príplatkov), ktoré patria štátnemu zamestnancovi za vykonávanie štátnej služby v noci, v sobotu a v nedeľu s navrhovanou úpravou v Zákonníku práce” ( .rtf , s. 13). Táto novela navrhuje uplatniť tie isté zmeny v príplatkoch aj v štátnej správe, preto považujeme tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["10. novembra 2017 bol doručený do NR SR návrh ( .rtf ) zmeny zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V dôvodovej správe ( .rtf ) sa uvádza, že novela je predložená kvôli úprave príplatkov za prácu v noci, sviatok a cez víkendy. Po prvom čítaní bola táto novela poslaná výborom na prerokovanie a ako gestorský výbor bol určený Výbor NR SR pre sociálne veci. Ten v spoločnej správe odporúča pozmeňujúce návrhy. Medzi inými, výbor navrhuje „zosúladiť minimálnu výšku niektorých mzdových zvýhodnení (príplatkov), ktoré patria štátnemu zamestnancovi za vykonávanie štátnej služby v noci, v sobotu a v nedeľu s navrhovanou úpravou v Zákonníku práce” ( .rtf , s. 13). Táto novela navrhuje uplatniť tie isté zmeny v príplatkoch aj v štátnej správe, preto považujeme tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "311/2001 Z. z.", ".rtf", ".rtf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=445456", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=445457", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=448360"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:44.027196+00:00"}
{"id": "vr31073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31073", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Výsledkom rekodifikácie trestného práva je prísnejší postih páchateľov násilných trestných činov a moderny trestný proces, ktorý je rýchly a efektívny. Výsledkom zmien v trestnom práve je 50 % pokles v páchaní násilných trestných činov za posledných osem rokov", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH zrejme naráža na rekodifikáciu, ktorá nastala v rokoch 2004 až 2005. Išlo konkrétne o prijatý vládny návrh Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Ďalej novelizácia Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z . a nakoniec vládny návrh zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a zmene a doplnení niektorých zákonov. Nepodarilo sa nám potvrdiť spomínaný 50 % pokles v páchaní násilných trestných činov za posledných osem rokov, ktorý má byť výsledkom rekodifikácie trestného práva. Je zaujímavé že ten istý výsledok rekodifikácie trestného práva uváza KDH vo volebnom programe z roku 2010 (s. 42): \" Výsledkom rekodifikácie trestného práva je prísnejší postih páchateľov násilných trestných činov a moderný trestný proces, ktorý je rýchly a efektívny. Výsledkom zmien v trestnom práve je 40 % pokles v páchaní násilných trestných činov za posledných osem rokov . \" V hodnotení práce policajného zboru za rok 2011 (.ppt) je uvedený aj tento graf: Z neho vyplýva, že medzi rokmi 2004 a 2011 odšlo k približne 50 % redukcii v počte násilných trestných činov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["KDH zrejme naráža na rekodifikáciu, ktorá nastala v rokoch 2004 až 2005. Išlo konkrétne o prijatý vládny návrh Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Ďalej novelizácia Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z . a nakoniec vládny návrh zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a zmene a doplnení niektorých zákonov. Nepodarilo sa nám potvrdiť spomínaný 50 % pokles v páchaní násilných trestných činov za posledných osem rokov, ktorý má byť výsledkom rekodifikácie trestného práva. Je zaujímavé že ten istý výsledok rekodifikácie trestného práva uváza KDH vo volebnom programe z roku 2010 (s. 42): \" Výsledkom rekodifikácie trestného práva je prísnejší postih páchateľov násilných trestných činov a moderný trestný proces, ktorý je rýchly a efektívny. Výsledkom zmien v trestnom práve je 40 % pokles v páchaní násilných trestných činov za posledných osem rokov . \" V hodnotení práce policajného zboru za rok 2011 (.ppt) je uvedený aj tento graf: Z neho vyplýva, že medzi rokmi 2004 a 2011 odšlo k približne 50 % redukcii v počte násilných trestných činov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["300/2005 Z.z.", "301/2005 Z.z", "475/2005 Z. z.", "volebnom programe", "hodnotení práce policajného zboru za rok 2011"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18750&FileName=05-z300&Rocnik=2005", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/finpol/301_2005.pdf", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18926&FileName=05-z475&Rocnik=2005", "http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/kdh_volebny-program_2010.pdf", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cts=1330721348638&ved=0CCYQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fpolicia%26subor%3D140711&ei=NjJRT6urIMbptQaIrpHYCw&usg=AFQjCNEaFOMs7n7VYp8gyqzxRWZrNbkOug&sig2=C6R0L03omiQ3kH5w6IwUlA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:50.386356+00:00"}
{"id": "vr31347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31347", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Existuje aj dokument, kde sa hovorí o znížení odvodov II. piliera z 9% na 6%, ktorý nesie vašu hlavičku (Smer-u SD pozn.)", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách v roku 2006 dostalo Ministerstvo práce za úlohu pripraviť zmeny v dôchodkovom starobnom sporení. Malo ísť o zníženie odvodov do druhého piliera z deviatich na šesť percent. Pochopiteľne by to znamenalo nižšie výnosy z druhého penzijného piliera. Ako to uvádzali Hospodárske noviny , Minister financií Ján Počiatek chcel takýmto spôsobom dostať do verejných financií sedem miliárd korún . Hovorca ministra financií Miroslav Šmál rovnako pripustil, že pripravovaná zmena bola v štádiu rokovaní a pripravovala sa analýza jej dosahov.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách v roku 2006 dostalo Ministerstvo práce za úlohu pripraviť zmeny v dôchodkovom starobnom sporení. Malo ísť o zníženie odvodov do druhého piliera z deviatich na šesť percent. Pochopiteľne by to znamenalo nižšie výnosy z druhého penzijného piliera. Ako to uvádzali Hospodárske noviny , Minister financií Ján Počiatek chcel takýmto spôsobom dostať do verejných financií sedem miliárd korún . Hovorca ministra financií Miroslav Šmál rovnako pripustil, že pripravovaná zmena bola v štádiu rokovaní a pripravovala sa analýza jej dosahov."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-19268390-nase-dochodky-su-ohrozene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:41.824865+00:00"}
{"id": "vr29024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29024", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "To znamená, to je otázka koľko je nasporené prostredníctvom druhého piliera. A to je menej, ako ponúka prvý pilier. Ten druhý pilier je na tom slabšie.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter má pravdu pri tvrdení, že momentálne je na tom druhý pilier horšie ako prvý pilier. Od 1.1.2015 može sporiteľ požiadať o dôchodok z II. piliera najskôr 60 dní pred dovŕšením dôchodkového veku. Žiadosť môže podať v DSS alebo v Sociálnej poisťovni. \" Dôchodky budú vyplácané komerčnými subjektami na základe ich vlastných predpokladov a výpočtov a konkurečného súperenia. Štát nijakým spôsobom nestanovil vzorce, ktorými sa dôchodky majú vypočítať. Berúc do úvahy tento fakt, nie je v súčasnosti možné jednoznačne povedať presnú sumu, ktorú ten či onen dôchodca od januára 2015 dostane .\" ( IFP ) Podľa Inšitútu finančnej politiky ministerstva financií bude priemerný dôchodok vyplácaný z II. piliera v roku 2015 približne 30 eur. Hoci sa toto číslo javí nízke, existuje viacero dôvodov, prečo je takýto vývoj prirodzený. Hlavnými sú krátka doba sporenia a dočasný nepomer odvodov medzi I. a II. pilierom. Výška dôchodkov z II. piliera bude preto postupne rásť. Priemerný dôchodok ľudí z I. piliera dosiahne 361 eur. V priemere budú dôchodcovia poberať z II. piliera iba 7,7% ich celkového dôchodku, pričom zvyšných 92,3% bude plynúť zo Sociálnej poisťovne. Takáto situácia je očakávaná a vzhľadom na nábehovú fázu dôchodkového systému aj prirodzená. Najvyšší podiel dôchodku z II. piliera bude u vysokopríjmových osôb, kde bude tento dôchodok tvoriť až 10% z celkového dôchodku. ( IFP )", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter má pravdu pri tvrdení, že momentálne je na tom druhý pilier horšie ako prvý pilier. Od 1.1.2015 može sporiteľ požiadať o dôchodok z II. piliera najskôr 60 dní pred dovŕšením dôchodkového veku. Žiadosť môže podať v DSS alebo v Sociálnej poisťovni. \" Dôchodky budú vyplácané komerčnými subjektami na základe ich vlastných predpokladov a výpočtov a konkurečného súperenia. Štát nijakým spôsobom nestanovil vzorce, ktorými sa dôchodky majú vypočítať. Berúc do úvahy tento fakt, nie je v súčasnosti možné jednoznačne povedať presnú sumu, ktorú ten či onen dôchodca od januára 2015 dostane .\" ( IFP ) Podľa Inšitútu finančnej politiky ministerstva financií bude priemerný dôchodok vyplácaný z II. piliera v roku 2015 približne 30 eur. Hoci sa toto číslo javí nízke, existuje viacero dôvodov, prečo je takýto vývoj prirodzený. Hlavnými sú krátka doba sporenia a dočasný nepomer odvodov medzi I. a II. pilierom. Výška dôchodkov z II. piliera bude preto postupne rásť. Priemerný dôchodok ľudí z I. piliera dosiahne 361 eur. V priemere budú dôchodcovia poberať z II. piliera iba 7,7% ich celkového dôchodku, pričom zvyšných 92,3% bude plynúť zo Sociálnej poisťovne. Takáto situácia je očakávaná a vzhľadom na nábehovú fázu dôchodkového systému aj prirodzená. Najvyšší podiel dôchodku z II. piliera bude u vysokopríjmových osôb, kde bude tento dôchodok tvoriť až 10% z celkového dôchodku. ( IFP )"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["IFP", "Podľa Inšitútu finančnej politiky ministerstva financií bude priemerný dôchodok", "IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10023", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10023", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:58.414160+00:00"}
{"id": "vr38131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38131", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď váš predseda parlamentu pán Paška predložil zákon o zúžení imunity roku 2008 to bolo, tak ho nakoniec stiahol, lebo to mohlo vtedy prejsť, vtedy opozícia bola ochotná hlasovať za.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška predložil v marci 2008 návrh ústavného zákona , ktorým by sa zrušila poslanecká imunita. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak. Prebehlo pritom päť hlasovaní , v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer – SD a opozičného KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ – DS a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci ĽS – HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášaniaschopný, no až \"po piatom neúspešnom pokuse o hlasovanie Paška svoj návrh stiahol\" ( hnonline.sk ).", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška predložil v marci 2008 návrh ústavného zákona , ktorým by sa zrušila poslanecká imunita. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak. Prebehlo pritom päť hlasovaní , v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer – SD a opozičného KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ – DS a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci ĽS – HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášaniaschopný, no až \"po piatom neúspešnom pokuse o hlasovanie Paška svoj návrh stiahol\" ( hnonline.sk )."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["návrh ústavného zákona", "päť hlasovaní", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=571", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22686", "http://hnonline.sk/c1-47520710-ako-poslanci-ne-rusili-imunitu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:04.659804+00:00"}
{"id": "vr32413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32413", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme dohodu, že sa stretneme v utorok a budeme spolu rokovať a nielen s učiteľmi, pretože nás čaká v pondelok kolektívne vyjednávanie so zástupcami všetkých...", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií kolektívne vyjednávania je na programe v utorok 9. októbra a nie aj v pondelok ako tvrdí P. Kažimír. Minister financií si pravdepodobne pomýlil deň. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Televízia TA3 informuje o plánovaných stretnutiach ministrov školstva a financií: \"Ministri by sa mali na budúci týždeň pravdepodobne v utorok ( 9, októbra 2012, pozn.) stretnúť s predstaviteľmi školských odborov . Ministri financií a školstva by sa mali dnes dohodnúť na termíne stretnutia s odborármi. Podľa Kažimíra to bude na budúci týždeň a vzhľadom na jeho pracovný program, sa stretnú pravdepodobne v utorok.\" V programe členov vlády stretnutia P. Kažimíra zatiaľ zverejnené nie sú. Vzhľadom na to, že minister financií bol 8. októbra v Luxemburgu na rokovaní , nie je možné aby zároveň rokoval s odbormi v ten istý deň. Podľa programu ministra školstva D. Čaploviča je zrejmé, že v pondelok 8. októbra a uskutoční len porada ministerstva a nie kolektívne vyjednávanie. V utorok má D. Čaplovič naplánované pracovné rokovanie k požiadavkám Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií kolektívne vyjednávania je na programe v utorok 9. októbra a nie aj v pondelok ako tvrdí P. Kažimír. Minister financií si pravdepodobne pomýlil deň. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Televízia TA3 informuje o plánovaných stretnutiach ministrov školstva a financií: \"Ministri by sa mali na budúci týždeň pravdepodobne v utorok ( 9, októbra 2012, pozn.) stretnúť s predstaviteľmi školských odborov . Ministri financií a školstva by sa mali dnes dohodnúť na termíne stretnutia s odborármi. Podľa Kažimíra to bude na budúci týždeň a vzhľadom na jeho pracovný program, sa stretnú pravdepodobne v utorok.\" V programe členov vlády stretnutia P. Kažimíra zatiaľ zverejnené nie sú. Vzhľadom na to, že minister financií bol 8. októbra v Luxemburgu na rokovaní , nie je možné aby zároveň rokoval s odbormi v ten istý deň. Podľa programu ministra školstva D. Čaploviča je zrejmé, že v pondelok 8. októbra a uskutoční len porada ministerstva a nie kolektívne vyjednávanie. V utorok má D. Čaplovič naplánované pracovné rokovanie k požiadavkám Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "programe členov vlády", "rokovaní"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1007045/kazimir-pred-stretnutim-s-ucitelmi-zvysovanie-miezd-je-nerealne.html", "http://www.vlada.gov.sk/program-clenov-vlady/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6561075/kazimir-euroval-je-potrebny-na-podporu-financnej-stability.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:05.785639+00:00"}
{"id": "vr27099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27099", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne sa buduje plynová prípojka medzi Slovenskom a Maďarskom. Podpísali sme dohody s Poľskom.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zahraničných vecí 24. februára 2014 informovalo o stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny (V4), Bulharska, Grécka a Rumunska. Schôdzku zorganizovalo Maďarsko ako súčasná predsednícka krajina V4. Citujeme oficiálnu správu MZV SR : \"Ministri sa venovali aj ďalším témam spoločného záujmu, medzi ktorými bola energetická a klimatická politika, vrátane diverzifikácie dodávky energií. V tejto súvislosti posúdili možnosti spolupráce a perspektívy prepojenia plynových koridorov, ktoré medzi sebou budujú Rumunsko, Bulharsko a Grécko s krajinami V4 po sprevádzkovaní plynovej prípojky medzi Slovenskom a Maďarskom .\" O plánovanej výstavbe plynovodu z Maďarska na Slovensku hovorí správa SITA z roku 2012, podľa ktorej by sa malo začať stavať v marci 2013. Nakoniec sa podľa TASR začalo stavať už koncom roku 2012. Je pravda,že slovenský minister hospodárstva Tomáš Malatinský podpísal medzivládnu dohodu medzi Slovenskom a Poľskom o spolupráci pri realizácii projektu plynovodu spájajúceho slovenskú a poľskú prepravnú sieť. \"Cieľom tejto dohody je vymedziť mechanizmy spolupráce pri príprave a realizácii uvedeného projektu. Projekt predstavuje jednu z priorít slovenskej energetickej politiky v oblasti energetickej infraštruktúry. Slovensko takto zlepší bezpečnosť dodávok plynu diverzifikáciou prepravnej trasy a zdroja a zároveň zvýši konkurenciu a likviditu trhu,\" povedal v tejto súvislosti minister Malatinský. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zahraničných vecí 24. februára 2014 informovalo o stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny (V4), Bulharska, Grécka a Rumunska. Schôdzku zorganizovalo Maďarsko ako súčasná predsednícka krajina V4. Citujeme oficiálnu správu MZV SR : \"Ministri sa venovali aj ďalším témam spoločného záujmu, medzi ktorými bola energetická a klimatická politika, vrátane diverzifikácie dodávky energií. V tejto súvislosti posúdili možnosti spolupráce a perspektívy prepojenia plynových koridorov, ktoré medzi sebou budujú Rumunsko, Bulharsko a Grécko s krajinami V4 po sprevádzkovaní plynovej prípojky medzi Slovenskom a Maďarskom .\" O plánovanej výstavbe plynovodu z Maďarska na Slovensku hovorí správa SITA z roku 2012, podľa ktorej by sa malo začať stavať v marci 2013. Nakoniec sa podľa TASR začalo stavať už koncom roku 2012. Je pravda,že slovenský minister hospodárstva Tomáš Malatinský podpísal medzivládnu dohodu medzi Slovenskom a Poľskom o spolupráci pri realizácii projektu plynovodu spájajúceho slovenskú a poľskú prepravnú sieť. \"Cieľom tejto dohody je vymedziť mechanizmy spolupráce pri príprave a realizácii uvedeného projektu. Projekt predstavuje jednu z priorít slovenskej energetickej politiky v oblasti energetickej infraštruktúry. Slovensko takto zlepší bezpečnosť dodávok plynu diverzifikáciou prepravnej trasy a zdroja a zároveň zvýši konkurenciu a likviditu trhu,\" povedal v tejto súvislosti minister Malatinský. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["informovalo", "SITA", "TASR", "medzivládnu dohodu"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_4AFB2576CB276A30C1257C890056B084", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253264-plynovod-s-madarskom-sa-zacne-stavat-v-marci/", "https://www.google.cz/search?q=plynova+pripojka+z+madarska&oq=plynova+pripojka+z+madarska&aqs=chrome..69i57.4428j0j4&sourceid=chrome&espv=210&es_sm=93&ie=UTF-8#q=plynovod+z+madarska+sa+zacal+stavat", "http://www.energia.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-teplo/sr-specatila-dohodu-o-vystavbe-plynovodu-s-polskom/11865/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:40.626525+00:00"}
{"id": "vr17143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17143", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...oznámila Európska komisia, že ide žalovať Poľsko, Česko a Maďarsko, že odmietli prijímať migrantov.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia sa 7. decembra 2017 rozhodla podať žalobu na Súdnom dvore EÚ na Českú republiku, Poľsko a Maďarsko kvôli ich postoju k prerozdeľovaniu migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Všetky tri spomenuté štáty sa odmietli podieľať na programe prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ podľa stanovených kvót. Ešte v septembri 2015 sa 28 štátov EÚ dohodlo, že sa postará o približne 160-tisíc utečencov, ktorí sa zdržiavali v Taliansku alebo Grécku. Česko, Poľsko a Maďarsko nedodržiavali svoje záväzky a o prerozdeľovanie sa podľa Európskej komisie nestarali. Eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopoulos uviedol, že sa veľmi snažil „ presvedčiť tri členské štáty (…), aby aspoň trochu preukázali solidaritu ,\" čo sa mu podľa jeho vlastných slov nepodarilo. Ďalším krokom bolo podanie žaloby na tieto krajiny, ktorým teraz hrozí vysoká jednorázová pokuta alebo opakované penále, dokým svoje záväzky nesplnia. Je dôležité podotknúť, že Európska komisia začala právne konanie voči Česku, Poľsku a Maďarsku vo veci nesplnenia povinnosti už 15. júna 2017. Následne dostali štáty čas na poskytnutie odpovede a prípadné napravenie, avšak ich odôvodnenie označila komisia za neuspokojivé. Proti kvótam na prerozdelenie je aj Slovensko, ktoré sa rozhodnutie Rady EÚ o prerozdelení rozhodlo 2. decembra 2015 zažalovať . Žalobu neskôr podalo aj Maďarsko. Súdny dvor Európskej únie v Luxembursku žalobu dňa 6. septembra 2017 zamietol v plnom rozsahu. Rovnaká žaloba ako Česku, Poľsku a Maďarsku hrozila aj Slovensku. Podľa Európskej komisie však Slovensko na poslednú chvíľu prejavilo záujem podieľať sa na prerozdeľovaní migrantov, čím sa žalobe vyhlo. Presné kvóty pre Slovensko zatiaľ nie sú známe.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia sa 7. decembra 2017 rozhodla podať žalobu na Súdnom dvore EÚ na Českú republiku, Poľsko a Maďarsko kvôli ich postoju k prerozdeľovaniu migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Všetky tri spomenuté štáty sa odmietli podieľať na programe prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ podľa stanovených kvót. Ešte v septembri 2015 sa 28 štátov EÚ dohodlo, že sa postará o približne 160-tisíc utečencov, ktorí sa zdržiavali v Taliansku alebo Grécku. Česko, Poľsko a Maďarsko nedodržiavali svoje záväzky a o prerozdeľovanie sa podľa Európskej komisie nestarali. Eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopoulos uviedol, že sa veľmi snažil „ presvedčiť tri členské štáty (…), aby aspoň trochu preukázali solidaritu ,\" čo sa mu podľa jeho vlastných slov nepodarilo. Ďalším krokom bolo podanie žaloby na tieto krajiny, ktorým teraz hrozí vysoká jednorázová pokuta alebo opakované penále, dokým svoje záväzky nesplnia. Je dôležité podotknúť, že Európska komisia začala právne konanie voči Česku, Poľsku a Maďarsku vo veci nesplnenia povinnosti už 15. júna 2017. Následne dostali štáty čas na poskytnutie odpovede a prípadné napravenie, avšak ich odôvodnenie označila komisia za neuspokojivé. Proti kvótam na prerozdelenie je aj Slovensko, ktoré sa rozhodnutie Rady EÚ o prerozdelení rozhodlo 2. decembra 2015 zažalovať . Žalobu neskôr podalo aj Maďarsko. Súdny dvor Európskej únie v Luxembursku žalobu dňa 6. septembra 2017 zamietol v plnom rozsahu. Rovnaká žaloba ako Česku, Poľsku a Maďarsku hrozila aj Slovensku. Podľa Európskej komisie však Slovensko na poslednú chvíľu prejavilo záujem podieľať sa na prerozdeľovaní migrantov, čím sa žalobe vyhlo. Presné kvóty pre Slovensko zatiaľ nie sú známe."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["žalobu", "postará", "právne", "zažalovať", "zamietol", "hrozila"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/eurokomisia-zazalovala-cesko-madarsko-a-/296596-clanok.html", "https://europskenoviny.sk/2017/12/08/europska-komisia-zaluje-cesko-madarsko-polsko-pre-neplnenie-migracnych-kvot/", "https://euractiv.sk/clanky/spravodlivost-a-vnutro/zaloby-na-cesko-madarsko-polsko-pre-relokacie-su-na-sude-krajiny-totiz-neprejavili-volu-stav-napravit/", "https://euractiv.sk/clanky/spravodlivost-a-vnutro/slovenska-zaloba-na-utecenecke-kvoty-sa-zacina-prejednavat/", "https://hnonline.sk/svet/1021769-fico-neuspel-sud-v-luxemburgu-zamietol-slovensku-zalobu-na-kvoty-nas-postoj-sa-nemeni-odkazuje-premier", "https://svet.sme.sk/c/20713228/cesko-madarsko-a-polsko-pojdu-pre-kvoty-pred-sud-slovensko-sa-mu-vyhne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:14.074537+00:00"}
{"id": "46092", "numeric_id": 46092, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46092", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Naozaj v tom práve platí zásada, že pokiaľ existuje pochybnosť o tom, že ten obvinený alebo obžalovaný spáchal daný čin, tak súd sa musí prikloniť na jeho stranu.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Beluský hovorí o zásade „in dubio pro reo” (v pochybnostiach v prospech obvineného). Podľa jedného z uznesení Najvyššieho súdu (obdobných však je viac) „použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy len vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov.” Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Beluský hovorí o zásade „in dubio pro reo” (v pochybnostiach v prospech obvineného). Podľa jedného z uznesení Najvyššieho súdu (obdobných však je viac) „použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy len vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov.” Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["uznesení"], "url": ["https://www.najpravo.sk/judikatura/trestne-pravo-hmotne/vseobecne-pojmy/pouzitie-zasady-in-dubio-pro-reo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:49.898282+00:00"}
{"id": "vr17744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17744", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Pán Špirko označil celý tento projekt a celú túto kauzu ako za fiktívny obchod (...)", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na vyhlásenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka z 8. marca 2018, v ktorom vyjadril podozrenie z korupcie voči bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a bývalému ministrovi financií a dopravy Jánovi Počiatkovi. Vasiľ Špirko vyšetroval prípad projektu dodávky sieťových komponentov a technológií na ministerstve vnútra. Tento projekt realizovala spoločnosť Tempest a.s., ktorá vyhrala verejnú súťaž. Hodnota projektu bola 15,21 mil. eur bez DPH. Špirko projekt neoznačil za fiktívny, ale kritizoval ho kvôli údajnému vyplácaniu provízií za sprostredkovanie obchodov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Svoje podozrenie Špirko zverejnil 8. marca 2017 pred budovou Úradu špeciálnej prokuratúry. O prípade sa Špirko dozvedel od Ľuboša Vargu, ktorého predtým vyšetroval kvôli daňovým podvodom. Varga v súvislosti so svojím vlastným trestným stíhaním prejavil záujem oznamovať skutočnosti z verejného života a požiadal Špirku o stretnutie. Následne došlo k spísaniu trestného oznámenia. Kauza sa týka dodávky sieťových komponentov a technológií v pôsobnosti ministra vnútra z roku 2010. Špirko niekoľko týždňov prípad vyšetroval na vlastnú päsť, pretože nedôveroval polícii. Podľa Špirka kauza spočíva v tom, že zo zákazky sa platili provízie v desiatkach percent, ktoré sa mali odovzdávať Kaliňákovi a Počiatkovi. Svedok Varga tvrdil, že išlo o státisíce eur. Na kauze mali okrem Kaliňáka a Počiatka spolupracovať aj ďalšie dve kľúčové osoby - nazývané Milan (manažovanie projektu) a Peňaženka (vytváranie účtovného pozadia transakcií). \" Peňaženka. Jej úlohou bolo vytvárať účtovné pozadie transakcií, ktoré sa podarilo vytvoriť z týchto zákaziek a ktoré predovšetkým boli určené pre Jána a Roba. Peňaženka zabezpečovala nielen nakladanie s týmito finančnými prostriedkami, ale mala zabezpečovať legalizáciu týchto peňazí v prospech týchto dvoch ľudí, ministra vnútra SR a ministra financií SR. Peňaženka pôsobila ako poradca na ministerstve, jej úlohou bolo spravovať tieto peniaze, ktoré pochádzali z provízií ...,\" povedal Špirko . Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na vyhlásenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka z 8. marca 2018, v ktorom vyjadril podozrenie z korupcie voči bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a bývalému ministrovi financií a dopravy Jánovi Počiatkovi. Vasiľ Špirko vyšetroval prípad projektu dodávky sieťových komponentov a technológií na ministerstve vnútra. Tento projekt realizovala spoločnosť Tempest a.s., ktorá vyhrala verejnú súťaž. Hodnota projektu bola 15,21 mil. eur bez DPH. Špirko projekt neoznačil za fiktívny, ale kritizoval ho kvôli údajnému vyplácaniu provízií za sprostredkovanie obchodov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Svoje podozrenie Špirko zverejnil 8. marca 2017 pred budovou Úradu špeciálnej prokuratúry. O prípade sa Špirko dozvedel od Ľuboša Vargu, ktorého predtým vyšetroval kvôli daňovým podvodom. Varga v súvislosti so svojím vlastným trestným stíhaním prejavil záujem oznamovať skutočnosti z verejného života a požiadal Špirku o stretnutie. Následne došlo k spísaniu trestného oznámenia. Kauza sa týka dodávky sieťových komponentov a technológií v pôsobnosti ministra vnútra z roku 2010. Špirko niekoľko týždňov prípad vyšetroval na vlastnú päsť, pretože nedôveroval polícii. Podľa Špirka kauza spočíva v tom, že zo zákazky sa platili provízie v desiatkach percent, ktoré sa mali odovzdávať Kaliňákovi a Počiatkovi. Svedok Varga tvrdil, že išlo o státisíce eur. Na kauze mali okrem Kaliňáka a Počiatka spolupracovať aj ďalšie dve kľúčové osoby - nazývané Milan (manažovanie projektu) a Peňaženka (vytváranie účtovného pozadia transakcií). \" Peňaženka. Jej úlohou bolo vytvárať účtovné pozadie transakcií, ktoré sa podarilo vytvoriť z týchto zákaziek a ktoré predovšetkým boli určené pre Jána a Roba. Peňaženka zabezpečovala nielen nakladanie s týmito finančnými prostriedkami, ale mala zabezpečovať legalizáciu týchto peňazí v prospech týchto dvoch ľudí, ministra vnútra SR a ministra financií SR. Peňaženka pôsobila ako poradca na ministerstve, jej úlohou bolo spravovať tieto peniaze, ktoré pochádzali z provízií ...,\" povedal Špirko . Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie", "korupcie", "projektu", "vyhrala", "vyšetroval", "Špirko"], "url": ["https://dennikn.sk/1054698/prokurator-spirko-mam-podozrenie-ze-kalinak-je-skorumpovany-a-spachal-sabotaz/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/spirko-zaluje-kalinaka-opisal-ako-bohatol-na-statnych-peniazoch.html", "https://tech.sme.sk/c/5363610/tempest-doda-sietove-prvky-pre-rezort-vnutra-za-152-mil-eur.html", "http://www.verejne-obstaravanie.sk/aktivne-sietove-prvky-a-suvisiace-sluzby-ministerstvo-vnutra-slovenskej-republiky-archivid-2801.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1707343-kalinak-a-pociatek-mali-z-ministerstva-vytiahnut-200-milionov-prokurator-spirko-podal-trestne-oznamenie-za-sabotaz", "https://dennikn.sk/1055395/prokurator-vasil-spirko-kalinakovi-pociatkovi-penazenke-a-coproch-pred-domom-prepis-vystupenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:10.020292+00:00"}
{"id": "vr26093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26093", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale aj tu treba vidieť tie rozdiely, že on (József Nagy, pozn.) je v politike 2,5 roka a nie je ani v predsedníctve...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Béla Bugár nesprávne uvádza obdobie odkedy je Nagy v politike, mýli sa o takmer jeden rok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. József Nágy je v politike od júla roku 2010, kedy sa stal poslancom NR SR za stranu Most-Híd. Od júla 2010 je nepretržite v politike, keďže bol aj v predčasných voľbách v roku 2012 volený za poslanca do NR SR. Od júla 2010 do novembra 2013 ide o takmer tri a pol roka. J. Nagy nie je v predsedníctve Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár nesprávne uvádza obdobie odkedy je Nagy v politike, mýli sa o takmer jeden rok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. József Nágy je v politike od júla roku 2010, kedy sa stal poslancom NR SR za stranu Most-Híd. Od júla 2010 je nepretržite v politike, keďže bol aj v predčasných voľbách v roku 2012 volený za poslanca do NR SR. Od júla 2010 do novembra 2013 ide o takmer tri a pol roka. J. Nagy nie je v predsedníctve Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Nágy", "júla", "poslancom", "predsedníctve"], "url": ["http://www.nagyjozsef.sk/s-index.php?uzi=s-rolam", "http://www.aktuality.sk/clanok/167602/mame-novy-parlament-poslanci-zlozili-slub/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%B3zsef_Nagy_(politik)", "http://www.most-hid.sk/sk/predsednictvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:24.639432+00:00"}
{"id": "vr16204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16204", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Na konci budúceho roka by (Rybníček, pozn.) chcel predstaviť programové vyhlásenie vlády, s ktorým by strana išla do volieb", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O možnej budúcej strane sa v médiách sporadicky hovorí, avšak podľa posledných informácii strana ešte o registráciu nepožiadala. Sľub z hľadiska predstavenia programového vyhlásenie vlády ešte nie je možné zhodnotiť, vzhľadom k tomu, že sám Rybníček si na jeho vypracovanie zvolil termín až koncom roka 2017. Vzhľadom k okolnostiam hodnotíme tento sľub ako zatiaľ neuskutočnený. Koncom roku 2015 Rybníček dostal ponuky od viacerých strán, medzi nimi aj od Richarda Sulíka, ktorý mu navrhoval možnosť robiť lídra pre koalíciu SaS-OĽaNO-Nova, ktorú však odmietol. Rybníček začal hovoriť o založení novej strany už v marci 2016. V rozhovore pre Týždeň povedal : „Bude konzervatívna, ale aj pre občianskych konzervatívcov, nielen pre kresťanov. Jej vzorom by mala byť CDU/CSU,“. Sociológ Martin Slosiarik pre SME uviedol , že v súčasnosti priestor pre vznik novej strany existuje, avšak dôležité je, aby sa strana nevyhraňovala ako pravicová alebo ľavicová. Podobný prístup uviedol aj sám Rybníček: „Verím, že obsah by mohol zjednotiť Slovensko a získať podporu voličov naprieč politickým spektrom.“ Obsah je podľa neho oveľa dôležitejší ako hranie sa na pravicu a ľavicu. Rybníček oznámil vznik novej strany v októbri roku 2016. Názov strany TOSKA má vychádzať zo slov: tradícia, odbornosť, služba, komunikácia a ambicióznosť. Podľa Rybníčka je potrebné na Slovensku zmeniť územnosprávne členenie a rozptýliť moc, ktorá je momentálne podľa neho sústredené prevažne v Bratislave. Strana ma ambície taktiež zmeniť volebný systém, zrušiť jeden volebný obvod, ktorí je podľa nich prínosný predovšetkým pre autoritárskych vodcov. Strana prichádza s ideou kombinovaného systému a dvojkomorového parlamentu, pričom 75 zákonodarcov by bolo volených väčšinovým a 75 pomerným volebným systémom. Podľa politického analytika Jána Baránka je však idea decentralizovania Slovenska veľmi riskantná. Slovensko je podľa neho krajina so značnými regionálnymi rozdielmi a preto by bolo zložité riešiť napríklad rozdeľovanie daní. Nadšenie neprechováva ani k myšlienke dvojkomorového parlamentu – u nás druhú komoru parlamentu zastupuje prezident (oproti napríklad Českej republike, kde takéto právomoci prezident nemá a preto tam funguje dvojkomorový parlament), ktorý je volený priamo, a preto by sa jeho právomoci mali skôr posilňovať. Strana TOSKA v súčasnosti zatiaľ nemá žiadny program ani oficiálnu stránku. Podľa Richarda Sulíka je strana pri Rybníčkom nastavených podmienkach len ťažko financovateľná. Pre Európske noviny povedal : „ Pokiaľ sú dary transparentné, je to plne legálny spôsob, ako rozbehnúť stranu a získať prvý štátny príspevok. Lenže práve tam si dal Rybníček tvrdé obmedzenie – žiadna fyzická osoba nesmie darovať viac ako 100 eur a žiadna právnická osoba viac ako 5000 eur.\" V súčasnosti sa taktiež o Rybníčkovej strane príliš nehovorí a ani nevychádza veľa tlačových správ. Medzi posledné patrila snaha predsedu KDH Alojza Hlinu ponúknuť Rybníčkovi miesto v predsedníctve KDH, ktoré však odmietol. Podľa Hlinu totiž nie je potrebné zakladať novú konzervatívnu stranu, vzhľadom k tomu, že KDH je dostatočne skonsolidované. Na zaregistrovanie novej politickej strany je potrebné vyzbierať 10 tisíc podpisov od občanov. Podľa najnovšej správy portálu Aktuality z 30.apríla 2017 však ešte Rybníček o registráciu nepožiadal Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O možnej budúcej strane sa v médiách sporadicky hovorí, avšak podľa posledných informácii strana ešte o registráciu nepožiadala. Sľub z hľadiska predstavenia programového vyhlásenie vlády ešte nie je možné zhodnotiť, vzhľadom k tomu, že sám Rybníček si na jeho vypracovanie zvolil termín až koncom roka 2017. Vzhľadom k okolnostiam hodnotíme tento sľub ako zatiaľ neuskutočnený. Koncom roku 2015 Rybníček dostal ponuky od viacerých strán, medzi nimi aj od Richarda Sulíka, ktorý mu navrhoval možnosť robiť lídra pre koalíciu SaS-OĽaNO-Nova, ktorú však odmietol. Rybníček začal hovoriť o založení novej strany už v marci 2016. V rozhovore pre Týždeň povedal : „Bude konzervatívna, ale aj pre občianskych konzervatívcov, nielen pre kresťanov. Jej vzorom by mala byť CDU/CSU,“. Sociológ Martin Slosiarik pre SME uviedol , že v súčasnosti priestor pre vznik novej strany existuje, avšak dôležité je, aby sa strana nevyhraňovala ako pravicová alebo ľavicová. Podobný prístup uviedol aj sám Rybníček: „Verím, že obsah by mohol zjednotiť Slovensko a získať podporu voličov naprieč politickým spektrom.“ Obsah je podľa neho oveľa dôležitejší ako hranie sa na pravicu a ľavicu. Rybníček oznámil vznik novej strany v októbri roku 2016. Názov strany TOSKA má vychádzať zo slov: tradícia, odbornosť, služba, komunikácia a ambicióznosť. Podľa Rybníčka je potrebné na Slovensku zmeniť územnosprávne členenie a rozptýliť moc, ktorá je momentálne podľa neho sústredené prevažne v Bratislave. Strana ma ambície taktiež zmeniť volebný systém, zrušiť jeden volebný obvod, ktorí je podľa nich prínosný predovšetkým pre autoritárskych vodcov. Strana prichádza s ideou kombinovaného systému a dvojkomorového parlamentu, pričom 75 zákonodarcov by bolo volených väčšinovým a 75 pomerným volebným systémom. Podľa politického analytika Jána Baránka je však idea decentralizovania Slovenska veľmi riskantná. Slovensko je podľa neho krajina so značnými regionálnymi rozdielmi a preto by bolo zložité riešiť napríklad rozdeľovanie daní. Nadšenie neprechováva ani k myšlienke dvojkomorového parlamentu – u nás druhú komoru parlamentu zastupuje prezident (oproti napríklad Českej republike, kde takéto právomoci prezident nemá a preto tam funguje dvojkomorový parlament), ktorý je volený priamo, a preto by sa jeho právomoci mali skôr posilňovať. Strana TOSKA v súčasnosti zatiaľ nemá žiadny program ani oficiálnu stránku. Podľa Richarda Sulíka je strana pri Rybníčkom nastavených podmienkach len ťažko financovateľná. Pre Európske noviny povedal : „ Pokiaľ sú dary transparentné, je to plne legálny spôsob, ako rozbehnúť stranu a získať prvý štátny príspevok. Lenže práve tam si dal Rybníček tvrdé obmedzenie – žiadna fyzická osoba nesmie darovať viac ako 100 eur a žiadna právnická osoba viac ako 5000 eur.\" V súčasnosti sa taktiež o Rybníčkovej strane príliš nehovorí a ani nevychádza veľa tlačových správ. Medzi posledné patrila snaha predsedu KDH Alojza Hlinu ponúknuť Rybníčkovi miesto v predsedníctve KDH, ktoré však odmietol. Podľa Hlinu totiž nie je potrebné zakladať novú konzervatívnu stranu, vzhľadom k tomu, že KDH je dostatočne skonsolidované. Na zaregistrovanie novej politickej strany je potrebné vyzbierať 10 tisíc podpisov od občanov. Podľa najnovšej správy portálu Aktuality z 30.apríla 2017 však ešte Rybníček o registráciu nepožiadal Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["ponuky", "povedal", "uviedol", "oznámil", "Podľa", "povedal", "posledné", "správy"], "url": ["https://dennikn.sk/281054/rybnicek-do-velkych-volieb-pojdem-v-roku-2020/", "https://dennikn.sk/minuta/405394/", "https://domov.sme.sk/c/20143546/aka-by-mala-vyzerat-nova-politicka-strana.html", "http://hnonline.sk/slovensko/843628-rybnicek-zaklada-politicku-stranu-oznami-nazov-aj-politicke-tezy", "http://www.pluska.sk/nova-strana-toska-primatora-rybnicka-ma-odvazne-plany.html", "https://europskenoviny.sk/2016/10/17/richard-sulik-rybnickova-strana-nefinancovatelna/", "http://hnonline.sk/slovensko/892301-hlina-chce-rybnicka-v-kdh", "https://www.aktuality.sk/clanok/467749/vznikaju-nove-politicke-strany-zbieraju-podpisy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:33.822040+00:00"}
{"id": "vr38764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38764", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Medziročne stúpla zamestnanosť a rada skonštatujem, že najrýchlejšie zo všetkých krajín Európskej únie. Pribúdajú nám nové pracovné miesta, klesá, konečne klesá nezamestnanosť. Medziročne z 15,1 % na 13,9 %.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Štatistický úrad SR , zamestnanosť sa medziročne zvýšila v prvom štvrťroku 2011 o 2,1 %. Podľa ďalších údajov Štatistického úradu SR , nezamestnanosť klesla medziročne v prvom štvrťroku 2011 z 15,1 % na 13,9. Eurostat zverejnil Správu o raste zamestnanosti v Európskej únii (.pdf). Slovensko malo za prvý štvrťrok 2011 naozaj najvyšší rast zamestnanosti v rámci EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Štatistický úrad SR , zamestnanosť sa medziročne zvýšila v prvom štvrťroku 2011 o 2,1 %. Podľa ďalších údajov Štatistického úradu SR , nezamestnanosť klesla medziročne v prvom štvrťroku 2011 z 15,1 % na 13,9. Eurostat zverejnil Správu o raste zamestnanosti v Európskej únii (.pdf). Slovensko malo za prvý štvrťrok 2011 naozaj najvyšší rast zamestnanosti v rámci EÚ."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "Štatistického úradu SR", "Správu o raste zamestnanosti v Európskej únii"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-16062011-AP/EN/2-16062011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:44.996597+00:00"}
{"id": "49910", "numeric_id": 49910, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49910", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Tieto krajiny (Estónsko, Lotyšsko, pozn.) míňajú koľko na obranu? Viem, že Estónsko ide, že obidve sú už cez 3 % a idú hore, Poliaci už cez 4 %.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podiel výdavkov na obranu k celkovému HDP v roku 2024 podľa odhadov NATO predstavoval 3,43 % v Estónsku, 3,15 % v Lotyšsku a 4,12 % v Poľsku. Všetky uvedené krajiny sa zaviazali podiel zvyšovať a svoj záväzok premietli do štátnych rozpočtov na rok 2025.\n\nPodľa odhadov Severoatlantickej aliancie (NATO) z júna 2024 predstavoval podiel vojenských výdavkov Estónska na rok 2024 3,43 % celkového hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny ( .pdf , s. 9), čiže viac než 1,4-miliardy amerických dolárov ( .pdf , s. 8).\n\nNáčelník štábu Estónskych obranných síl Martin Herem avizoval, že v nasledujúcich rokoch by sa podiel vojenských výdavkov mal zdvihnúť na 5 % celkového HDP.\n\nLotyšsko malo podľa odhadov NATO vynaložiť na obranu v roku 2024 3,15 % celkového HDP ( .pdf , s. 9), čo je približne 1,4-miliardy amerických dolárov ( .pdf , s. 8). Na konci roka 2024 lotyšský parlament schválil v rozpočte na rok 2025 výdavky na obranu vo výške 1,55-miliardy eur, čo tvorí 3,45 % celkového HDP, teda o 0,3 p. b. viac ako ukazovali odhady na rok 2024.\n\n18. februára 2025 sa lotyšská vláda po rokovaní zaviazala zdvihnúť podiel vojenských výdavkov k celkovému HDP na 5 % v nasledujúcich rokoch.\n\nPoľsko malo podľa projekcie NATO dosiahnuť v roku 2024 podiel vojenských výdavkov z celkového HDP na úrovni 4,12 % ( .pdf , s. 9), čo predstavuje takmer 35-miliárd amerických dolárov ( .pdf , s. 8). V auguste 2024 poľský premiér Donald Tusk oznámil, že vláda alokuje na obranu v roku 2025 43,6-miliárd eur, čo by predstavovalo 4,7 % HDP, teda nárast oproti roku 2024 o 0,58 p. b.\n\nPodiel vojenských výdavkov Poľska k celkovému HDP bol v roku 2024 najvyšší spomedzi krajín NATO ( .pdf , s. 4). Aktualizované odhady výdavkov na obranu má NATO uverejniť v priebehu marca 2025, no v čase vysielania relácie neboli dostupné. Štatistiky z minulých rokov ukazujú, že výdavky Estónska, Lotyšska a Poľska na obranu a ich podiel k celkovému HDP rastie.", "analysis_paragraphs": ["Podiel výdavkov na obranu k celkovému HDP v roku 2024 podľa odhadov NATO predstavoval 3,43 % v Estónsku, 3,15 % v Lotyšsku a 4,12 % v Poľsku. Všetky uvedené krajiny sa zaviazali podiel zvyšovať a svoj záväzok premietli do štátnych rozpočtov na rok 2025.", "Podľa odhadov Severoatlantickej aliancie (NATO) z júna 2024 predstavoval podiel vojenských výdavkov Estónska na rok 2024 3,43 % celkového hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny ( .pdf , s. 9), čiže viac než 1,4-miliardy amerických dolárov ( .pdf , s. 8).", "Náčelník štábu Estónskych obranných síl Martin Herem avizoval, že v nasledujúcich rokoch by sa podiel vojenských výdavkov mal zdvihnúť na 5 % celkového HDP.", "Lotyšsko malo podľa odhadov NATO vynaložiť na obranu v roku 2024 3,15 % celkového HDP ( .pdf , s. 9), čo je približne 1,4-miliardy amerických dolárov ( .pdf , s. 8). Na konci roka 2024 lotyšský parlament schválil v rozpočte na rok 2025 výdavky na obranu vo výške 1,55-miliardy eur, čo tvorí 3,45 % celkového HDP, teda o 0,3 p. b. viac ako ukazovali odhady na rok 2024.", "18. februára 2025 sa lotyšská vláda po rokovaní zaviazala zdvihnúť podiel vojenských výdavkov k celkovému HDP na 5 % v nasledujúcich rokoch.", "Poľsko malo podľa projekcie NATO dosiahnuť v roku 2024 podiel vojenských výdavkov z celkového HDP na úrovni 4,12 % ( .pdf , s. 9), čo predstavuje takmer 35-miliárd amerických dolárov ( .pdf , s. 8). V auguste 2024 poľský premiér Donald Tusk oznámil, že vláda alokuje na obranu v roku 2025 43,6-miliárd eur, čo by predstavovalo 4,7 % HDP, teda nárast oproti roku 2024 o 0,58 p. b.", "Podiel vojenských výdavkov Poľska k celkovému HDP bol v roku 2024 najvyšší spomedzi krajín NATO ( .pdf , s. 4). Aktualizované odhady výdavkov na obranu má NATO uverejniť v priebehu marca 2025, no v čase vysielania relácie neboli dostupné. Štatistiky z minulých rokov ukazujú, že výdavky Estónska, Lotyšska a Poľska na obranu a ich podiel k celkovému HDP rastie."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "5 %", ".pdf", ".pdf", "schválil", "zaviazala", ".pdf", ".pdf", "alokuje", ".pdf", "uverejniť", "Štatistiky"], "url": ["https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://news.err.ee/1609321011/edf-chief-estonia-s-defense-spending-could-rise-to-5-of-gdp-in-coming-years", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://www.mod.gov.lv/en/news/saeima-approves-latvian-defence-budget-2025-more-eur-1559-billion", "https://eng.lsm.lv/article/society/defense/18.02.2025-latvia-says-it-will-ramp-up-defense-spending-even-more.a588329/", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://www.euronews.com/2024/08/29/polish-prime-minister-donald-tusk-announces-record-defence-spending-in-2025-budget", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/6/pdf/240617-def-exp-2024-en.pdf", "https://www.bbc.com/news/world-44717074", "https://data.worldbank.org/indicator/MS.MIL.XPND.GD.ZS?end=2023&locations=EE-LV-PL&start=2005"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:58.557441+00:00"}
{"id": "48275", "numeric_id": 48275, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48275", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Kúrenie, tam je už väčší problém. Tamto nie je, že dve-tri eurá, pár percent. Bohužiaľ, niektoré teplárne asi 50 z 338 nenakúpili plyn včas. Andrej Juris, šéf ÚRSO im zaviedol taký koeficient, ktorý im dovolil zvýšiť cenu tepla. Najviac si to odskáču obyvatelia Humenného.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ceny plynu naozaj výraznejšie stúpli najmä pre dodávateľov, ktorý si nestihli zaobstarať plyn za výhodnejšiu cenu. Výrazne sa to dotklo najmä mesta Humenné, ktoré sa mimo vysokých cien plynu musí vyrovnať aj so zanedbaným teplovodným potrubím. Tvrdenie ministra Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.\n\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na začiatku roka avizoval , že ceny tepla pre domácnosti od nového roku vzrastú od 8 do 25 %. Domácnosti si tak majú mesačne priplatiť za teplo od 3,30 eur do 11,32 eur.\n\nO 25 % mala cena plynu vzrásť najmä pre domácnosti, ktorých dodávatelia nakupovali cenu plynu až v druhom polroku 2021, teda keď bola táto cena najdrahšia. Takéto nevýhodné rozhodnutie malo urobiť približne 50 z celkovo 350 regulovaných teplárenských spoločností.\n\nKvôli obavám o dostupnosť plynu určeného na vykurovanie sa ÚRSO koncom roka rozhodlo zvýšiť korekčný koeficient, ktorým korigujú mimoriadne výkyvy na burze.\n\nHumenné patrí k mestám, ktorých sa zdražovanie dotklo najviac. Cena za plyn tam mala narásť až o 41 %. Príčinou tohto nárastu má byť aj kritický stav teplovodného potrubia, ktory je spôsobený tým, že samospráva do tohto majetku od roku 2011 neinvestovala.", "analysis_paragraphs": ["Ceny plynu naozaj výraznejšie stúpli najmä pre dodávateľov, ktorý si nestihli zaobstarať plyn za výhodnejšiu cenu. Výrazne sa to dotklo najmä mesta Humenné, ktoré sa mimo vysokých cien plynu musí vyrovnať aj so zanedbaným teplovodným potrubím. Tvrdenie ministra Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na začiatku roka avizoval , že ceny tepla pre domácnosti od nového roku vzrastú od 8 do 25 %. Domácnosti si tak majú mesačne priplatiť za teplo od 3,30 eur do 11,32 eur.", "O 25 % mala cena plynu vzrásť najmä pre domácnosti, ktorých dodávatelia nakupovali cenu plynu až v druhom polroku 2021, teda keď bola táto cena najdrahšia. Takéto nevýhodné rozhodnutie malo urobiť približne 50 z celkovo 350 regulovaných teplárenských spoločností.", "Kvôli obavám o dostupnosť plynu určeného na vykurovanie sa ÚRSO koncom roka rozhodlo zvýšiť korekčný koeficient, ktorým korigujú mimoriadne výkyvy na burze.", "Humenné patrí k mestám, ktorých sa zdražovanie dotklo najviac. Cena za plyn tam mala narásť až o 41 %. Príčinou tohto nárastu má byť aj kritický stav teplovodného potrubia, ktory je spôsobený tým, že samospráva do tohto majetku od roku 2011 neinvestovala."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["avizoval", "rozhodnutie", "zvýšiť", "narásť"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/venergetike/kolko-si-od-noveho-roka-priplatia-domacnosti-za-teplo-medzi-cenami-su-v-ramci-slovenska-znacne-rozdiely/", "https://www.urso.gov.sk/urso-domacnostiam-stupnu-na-buduci-rok-mesacne-naklady-na-teplo-priemerne-o-439-eur-avsak-s-vyraznymi-rozdielmi-v-ramci-slovenska/", "https://www.urso.gov.sk/urso-kvoli-kritickej-situacii-na-trhoch-s-energiami-upravuje-pre-teplarenske-spolocnosti-korekcny-koeficient-kp-na-hodnotu-18924/", "https://www.teraz.sk/regiony/v-humennom-moze-cena-tepla-vzrast-a/601001-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:20.168732+00:00"}
{"id": "vr36650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36650", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Viete o tom, že kamión je ešte stále v Turecku?", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Majiteľ českej dopravnej firmy Martin Pavlát podľa portálu hnonline.sk tvrdí: \" Môj kamión stále stojí v Turecku, navyše sa nám nikto zo Slovenska neozval a neponúkol nám pomoc.\"", "analysis_paragraphs": ["Majiteľ českej dopravnej firmy Martin Pavlát podľa portálu hnonline.sk tvrdí: \" Môj kamión stále stojí v Turecku, navyše sa nám nikto zo Slovenska neozval a neponúkol nám pomoc.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-49082880-cesky-dopravca-vracia-slovakom-uder"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:29.978072+00:00"}
{"id": "vr28336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28336", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Do tohto momentu sme rozbehli výstavbu vyše sto kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest. Dnes je na Slovensku rozostavaných takmer 140 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, čo tu v tomto tisícročí ešte nebolo.", "statement_date": "2015-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok J. Počiatka hodnotíme ako pravdivý. Vychádzame pritom z údajov získaných z oficiálneho zdroja ndsas.sk , ktorý uvádza, že od roku 2012 až do súčasnosti bola na Slovensku rozbehnutá výstavba viac ako 100 kilometrov nových diaľníc a rýchlostných ciest. Podľa toho istého zdroja je celkovo v súčasnosti na území Slovenska v procese výstavby skutočne takmer 140 kilometrov diaľníc a rýchlostných ciest.", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Počiatka hodnotíme ako pravdivý. Vychádzame pritom z údajov získaných z oficiálneho zdroja ndsas.sk , ktorý uvádza, že od roku 2012 až do súčasnosti bola na Slovensku rozbehnutá výstavba viac ako 100 kilometrov nových diaľníc a rýchlostných ciest. Podľa toho istého zdroja je celkovo v súčasnosti na území Slovenska v procese výstavby skutočne takmer 140 kilometrov diaľníc a rýchlostných ciest."], "analysis_date": "2014-09-30", "analysis_sources": {"text": ["ndsas.sk", "ndsas.sk"], "url": ["http://www.ndsas.sk/", "http://www.ndsas.sk/profil-spolocnosti/10822s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:20.628700+00:00"}
{"id": "vr30167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30167", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "Teraz ma napadlo, že nedávno sme sa stretli na grémiu s pánom prezidentom, kde nás žiadal o legislatívnu zmenu ohľadom odchodu do dôchodkového alebo dôchodkového veku sudcov alebo odchodu vyzlečenia z taláru sudcov. A tuná som videla neochotu riešiť (zo strany vlády, pozn.).", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na poslaneckom grémiu dňa 7. októbra 2015 prezident predstavil svoj návrh na zmenu ústavy, aby po dosiahnutí konkrétneho veku funkcia sudcu automaticky zanikla. Po diskusii sa zástupcovia parlamentných klubov vyjadrovali v zmysle, že takúto zmenu si vedia predstaviť, aj ju podporiť. Preto hodnotíme jej výrok ako nepravdivý. Keďže podľa dostupných informácií sa spomínaná neochota a nevôľa zatiaľ neobjavili, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spomínané poslanecké grémium s prezidentom sa konalo 7. októbra 2015. Na tomto stretnutí chcel prezident osobne vysvetliť zástupcom poslaneckých klubov návrh na zmenu ústavy, na základe ktorého by funkcia sudcu zanikla automaticky po dosiahnutí konkrétneho veku sudcu. \" Kiska navrhol , aby sudcovia nižších súdov končili vo funkcii po dovŕšení 67 rokov a v prípade Najvyššieho súdu až po dosiahnutí 70 rokov. Ako je uvedené ďalej v tlačovej správe vydanej prezidentskou kanceláriou, p rezident požiadal zástupcov parlamentu, aby novelu ústavy schválili v tomto volebnom období. Zástupcovia poslaneckých klubov sa zhodli na tom, že takúto novelu ústavy podporia. \" Podpredseda parlamentu a predseda strany KDH Ján Figeľ vyjadril ochotu podporovať návrh prezidenta: \" Väčšina politických subjektov vyjadrila pripravenosť rokovať o tom, a ak sa nájde zhoda, tak sú aj za zmenu ústavy. Sme pripravení rokovať tak, aby bola zmena ústavy ešte v tomto volebnom období. \" ( TASR ) Ako informuje ďalej TASR, ani predseda parlamentu, ani sudcovia nie sú proti tomuto návrhu a sú ochotní riešiť problém: N ávrh Kisku podporila už aj predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, minister spravodlivosti Tomáš Borec a takúto zmenu si vie predstaviť aj predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini . ( TASR ) Jana Laššáková , podpredsedníčka parlamentu za SMER-SD, zdôraznila, aby sa v takej veci nerozhodovalo bez sudcov. Všetky parlamentné politické strany sú podľa nej naklonené myšlienke automatického odchodu sudcov do dôchodku, otvorenou otázkou zostáva určenie konkrétnej vekovej hranice a spôsob vytvorenia návrhu. \" Ide o zásadnú zmenu. Na vekovej hranici a postupe by sme sa mali dohodnúť aj so zástupcami sudcovského stavu. [...] Ide o zmenu ústavy, najvyššieho zákona štátu. A ide o citlivú otázku. Treba to doriešiť komplexne a kvalitne. \"", "analysis_paragraphs": ["Na poslaneckom grémiu dňa 7. októbra 2015 prezident predstavil svoj návrh na zmenu ústavy, aby po dosiahnutí konkrétneho veku funkcia sudcu automaticky zanikla. Po diskusii sa zástupcovia parlamentných klubov vyjadrovali v zmysle, že takúto zmenu si vedia predstaviť, aj ju podporiť. Preto hodnotíme jej výrok ako nepravdivý. Keďže podľa dostupných informácií sa spomínaná neochota a nevôľa zatiaľ neobjavili, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spomínané poslanecké grémium s prezidentom sa konalo 7. októbra 2015. Na tomto stretnutí chcel prezident osobne vysvetliť zástupcom poslaneckých klubov návrh na zmenu ústavy, na základe ktorého by funkcia sudcu zanikla automaticky po dosiahnutí konkrétneho veku sudcu. \" Kiska navrhol , aby sudcovia nižších súdov končili vo funkcii po dovŕšení 67 rokov a v prípade Najvyššieho súdu až po dosiahnutí 70 rokov. Ako je uvedené ďalej v tlačovej správe vydanej prezidentskou kanceláriou, p rezident požiadal zástupcov parlamentu, aby novelu ústavy schválili v tomto volebnom období. Zástupcovia poslaneckých klubov sa zhodli na tom, že takúto novelu ústavy podporia. \" Podpredseda parlamentu a predseda strany KDH Ján Figeľ vyjadril ochotu podporovať návrh prezidenta: \" Väčšina politických subjektov vyjadrila pripravenosť rokovať o tom, a ak sa nájde zhoda, tak sú aj za zmenu ústavy. Sme pripravení rokovať tak, aby bola zmena ústavy ešte v tomto volebnom období. \" ( TASR ) Ako informuje ďalej TASR, ani predseda parlamentu, ani sudcovia nie sú proti tomuto návrhu a sú ochotní riešiť problém: N ávrh Kisku podporila už aj predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, minister spravodlivosti Tomáš Borec a takúto zmenu si vie predstaviť aj predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini . ( TASR ) Jana Laššáková , podpredsedníčka parlamentu za SMER-SD, zdôraznila, aby sa v takej veci nerozhodovalo bez sudcov. Všetky parlamentné politické strany sú podľa nej naklonené myšlienke automatického odchodu sudcov do dôchodku, otvorenou otázkou zostáva určenie konkrétnej vekovej hranice a spôsob vytvorenia návrhu. \" Ide o zásadnú zmenu. Na vekovej hranici a postupe by sme sa mali dohodnúť aj so zástupcami sudcovského stavu. [...] Ide o zmenu ústavy, najvyššieho zákona štátu. A ide o citlivú otázku. Treba to doriešiť komplexne a kvalitne. \""], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["vysvetliť", "navrhol", "tlačovej správe", "TASR", "TASR", "Jana Laššáková"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezident-hovoril-s-poslancami-o-zmene-ustavy/", "http://www.aktuality.sk/clanok/305064/hranica-pre-zanik-funkcie-by-mala-byt-jednotna-pre-vsetkych-sudcov/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-hovoril-s-poslancami-o-zmene-ustavy/", "http://www.teraz.sk/slovensko/figel-vacsina-stran-je-pripravena/159550-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/figel-vacsina-stran-je-pripravena/159550-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8034710/poslanci-chcu-o-odchodoch-do-dochodku-diskutovat-so-sudcami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:18.195170+00:00"}
{"id": "vr17927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17927", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Slovensko kleslo v rebríčku slobody slova, že máme pomerne vážne problémy pokiaľ ide o prácu novinárov, pretože tu máme expremiéra, ktorý im nadával do špinavých slovenských prostitútok. Pretože tu máme ministrov, ktorí dlhodobo neodpovedajú na otázky.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o slobode tlači a práci novinárov na Slovensku. Podľa medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc (RFS) sa v roku 2018 Slovensko umiestnilo na 27. mieste v ich rebríčku, pričom si oproti roku 2017 pohoršilo o desať miest. V hodnotení Slovenska pripomína RFS predovšetkým vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice z februára 2018 ako aj slovné útoky expremiéra Roberta Fica na novinárov, či absenciu inštitúcie, ktorá by chránila novinárov. V prípade urážania slovenských novinárov a nazývania ich špinavými prostitútkami naráža Martin Klus na výrok expremiéra Roberta Fica z novembra 2016. V súvislosti so škandálom ohľadom organizovania predražených podujatí počas slovenského predsedníctva EÚ sa Robert Fico na adresu novinárov vyjadril : \"Niektorí z vás sú špinavé protislovenské prostitútky a stojím si za týmto výrazom.\" Tvrdenie o ministroch dlhodobo neodpovedajúcich na otázky novinárov je veľmi všeobecné ale môžeme spomenúť niekoľko prípadov, kedy sa tak stalo. V máji 2015 sa napríklad Denník N sťažoval , že väčšina ministerstiev neodpovedá na jeho otázky. V júni 2018 sa rovnako minister obrany Peter Gajdoš vyhol otázke o nákupe transportérov, kedy namiesto odpovede odcitoval text z uznesenia vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o slobode tlači a práci novinárov na Slovensku. Podľa medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc (RFS) sa v roku 2018 Slovensko umiestnilo na 27. mieste v ich rebríčku, pričom si oproti roku 2017 pohoršilo o desať miest. V hodnotení Slovenska pripomína RFS predovšetkým vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice z februára 2018 ako aj slovné útoky expremiéra Roberta Fica na novinárov, či absenciu inštitúcie, ktorá by chránila novinárov. V prípade urážania slovenských novinárov a nazývania ich špinavými prostitútkami naráža Martin Klus na výrok expremiéra Roberta Fica z novembra 2016. V súvislosti so škandálom ohľadom organizovania predražených podujatí počas slovenského predsedníctva EÚ sa Robert Fico na adresu novinárov vyjadril : \"Niektorí z vás sú špinavé protislovenské prostitútky a stojím si za týmto výrazom.\" Tvrdenie o ministroch dlhodobo neodpovedajúcich na otázky novinárov je veľmi všeobecné ale môžeme spomenúť niekoľko prípadov, kedy sa tak stalo. V máji 2015 sa napríklad Denník N sťažoval , že väčšina ministerstiev neodpovedá na jeho otázky. V júni 2018 sa rovnako minister obrany Peter Gajdoš vyhol otázke o nákupe transportérov, kedy namiesto odpovede odcitoval text z uznesenia vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["umiestnilo", "hodnotení", "vyjadril", "sťažoval", "vyhol"], "url": ["https://rsf.org/en/slovakia", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/467399-sloboda-tlace-v-europe-vlani-podla-reporterov-aj-pre-vrazdu-kuciaka-utrpela/", "https://dennikn.sk/614939/fico-novinarom-ste-spinave-protislovenske-prostitutky/", "https://dennikn.sk/minuta/142580/", "https://dennikn.sk/minuta/1154118/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:32.146224+00:00"}
{"id": "vr31167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31167", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čo sa týka pána Mikulčíka, pán Mikulčík nebol mojim nominantom na šéfa Kompetenčného centra. Vymenoval ho bývalý generálny riaditeľ poverený riadením Finančnej správy, pán Krnáč, ktorému som nikdy ani pol slova do jeho nominácie nehovoril, tak ako som ani pol slovom nehovoril nikdy pani Machovej do toho či má pána Mikulčíka odvolať alebo nie.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA prezident finančnej správy Igor Krnáč skutočne vymenoval do funkcie šéfa Kompetenčného centra Miroslava Mikulčíka. Ten vlani odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, po tom čo vyhlásil, že nechce byť prostriedkom akéhokoľvek mocenského zápasu v prípade prenájmu budovy daniarom v Košiciach. Ako v stredu uviedol hovorca rezortu financií Martin Jaroš, Miroslav Mikulčík, ako aj poverený šéf finančnej správy, majú stále dôveru ministra financií Ivana Mikloša. Avšak výrok pána Mikloša o tom, či niekomu hovoril do nominácie nedokážeme overiť .", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA prezident finančnej správy Igor Krnáč skutočne vymenoval do funkcie šéfa Kompetenčného centra Miroslava Mikulčíka. Ten vlani odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, po tom čo vyhlásil, že nechce byť prostriedkom akéhokoľvek mocenského zápasu v prípade prenájmu budovy daniarom v Košiciach. Ako v stredu uviedol hovorca rezortu financií Martin Jaroš, Miroslav Mikulčík, ako aj poverený šéf finančnej správy, majú stále dôveru ministra financií Ivana Mikloša. Avšak výrok pána Mikloša o tom, či niekomu hovoril do nominácie nedokážeme overiť ."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.financnymanazment.sk/MF-respektuje-vymenovanie-Mikulcika-za-sefa-noveho-uradu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:15.052939+00:00"}
{"id": "vr31285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31285", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Samozrejme že presadzujeme (pozn. - výstavbu južnej trasy), dokonca veľakrát a viackrát sme boli napríklad aj za pánom ministrom Vážnym. Ja osobne som bol za ním tiež a moji kolegovia viackrát práve kvôli R7, to znamená, že južnej rýchlostnej komunikácii.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas Ficovej vlády malo riešenie cesty R7 na starosti ministerstvo dopravy na čele s Ľ. Vážnym, ktorý presadzoval inú trasu tejto cesty ako bolo v územnom pláne mesta Bratislava a zainteresované obce. Podľa portálu vyvlastnenie.sk B. Bugár potvrdil, že túto otázku dostali do úloh, no Ministerstvo výstavby, ktoré v tom čase patrilo SMK, nemalo na riešenie cesty žiadny vplyv. Nepodarilo sa nám však zistiť, či prebiehali nejaké stretnutia medzi B. Bugárom a Ľ. Vážnym, počas ktorých by bol riešení tento problém. Súčasná situácia: Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 9. februára 2012 uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy Árpád Érsek, že rýchlostná cesta R7 smerujúca z Bratislavy na juh Slovenska by sa mohla začať stavať na jeseň roku 2013 a konkrétne by to mal byť úsek od Bratislavy do Dunajskej Lužnej. Taktiež uviedol, že za jeho pôsobenia vo vláde I. Radičovej sa vybralo vhodné trasovanie a spustili sa projektové práce. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas Ficovej vlády malo riešenie cesty R7 na starosti ministerstvo dopravy na čele s Ľ. Vážnym, ktorý presadzoval inú trasu tejto cesty ako bolo v územnom pláne mesta Bratislava a zainteresované obce. Podľa portálu vyvlastnenie.sk B. Bugár potvrdil, že túto otázku dostali do úloh, no Ministerstvo výstavby, ktoré v tom čase patrilo SMK, nemalo na riešenie cesty žiadny vplyv. Nepodarilo sa nám však zistiť, či prebiehali nejaké stretnutia medzi B. Bugárom a Ľ. Vážnym, počas ktorých by bol riešení tento problém. Súčasná situácia: Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 9. februára 2012 uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy Árpád Érsek, že rýchlostná cesta R7 smerujúca z Bratislavy na juh Slovenska by sa mohla začať stavať na jeseň roku 2013 a konkrétne by to mal byť úsek od Bratislavy do Dunajskej Lužnej. Taktiež uviedol, že za jeho pôsobenia vo vláde I. Radičovej sa vybralo vhodné trasovanie a spustili sa projektové práce. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vyvlastnenie.sk", "uviedol"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/jazdit-z-luznej-je-ako-mat-sichtu-navyse/", "http://hnonline.sk/c1-54667930-rychlostna-cesta-cez-juzne-slovensko-sa-ma-zacat-stavat-o-rok-a-pol"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:52.906376+00:00"}
{"id": "vr32890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32890", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vždy (po zavedení priamej voľby prezidenta SR, pozn.) bez akýchkoľvek ťažkostí bol vybraný človek, ktorý sa stal prezidentom Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priama voľba prezidenta Slovenskej republiky bola zavedená po neúspešných pokusoch zvoliť prezidenta v procedúre nepriamej voľby v roku 1998 . Prvé voľby prezidenta SR sa konali v roku 1999 , kedy v druhom kole zvíťazil kandidát Rudolf Schuster. Odvtedy sa voľby prezidenta republiky na Slovensku konali ešte dva krát, a to v rokoch 2004 a 2009 , o víťazovi zatiaľ vždy rozhodlo druhé kolo volieb. História priamych prezidentských volieb na Slovensku je zatiaľ skutočne bez škandálov, pochybení či akýchkoľvek problémov .", "analysis_paragraphs": ["Priama voľba prezidenta Slovenskej republiky bola zavedená po neúspešných pokusoch zvoliť prezidenta v procedúre nepriamej voľby v roku 1998 . Prvé voľby prezidenta SR sa konali v roku 1999 , kedy v druhom kole zvíťazil kandidát Rudolf Schuster. Odvtedy sa voľby prezidenta republiky na Slovensku konali ešte dva krát, a to v rokoch 2004 a 2009 , o víťazovi zatiaľ vždy rozhodlo druhé kolo volieb. História priamych prezidentských volieb na Slovensku je zatiaľ skutočne bez škandálov, pochybení či akýchkoľvek problémov ."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["zavedená", "1998", "1999", "2004", "2009", "problémov"], "url": ["http://www.pravoprekazdeho.sk/novinar_a_politik/nazory_komentare_analyzy/volby_prezidenta_slovenskej_republiky/index.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEba_prezidenta_Slovenskej_republiky_v_roku_1998", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEba_prezidenta_Slovenskej_republiky_v_roku_1999", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEba_prezidenta_Slovenskej_republiky_v_roku_2004", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEba_prezidenta_Slovenskej_republiky_v_roku_2009", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=11698486"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:06.432673+00:00"}
{"id": "vr28386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28386", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Máme na to v stanovách nástroje a v takomto prípade samozrejme to úplne v bezprostrednom rozpore s dôvodom, pre ktorý do verejnej služby Sieť išla a ľudia, ktorí ju tvoria, čiže dovidenia. Odchod.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sieť má skutočne vo svojich stanovách nástroj, ktorý umožňuje vylúčiť člena strany, ktorý zneužil svoju funkciu v strane, alebo orgáne verejnej moci. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. V článku (stanov strany Sieť, pozn.) šesť bode dva je uvedené: 2. Člena môže vylúčiť Predsedníctvo z nasledujúcich dôvodov: a) právoplatné odsúdenie člena za úmyselný trestný čin, b) uvedenie nepravdivých údajov pri vyplnení písomnej prihlášky, c) verejné presadzovanie názorov, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami a programovými cieľmi Siete, d) konanie, ktoré je v rozpore so základnými zásadami a programovými cieľmi Siete, e) hrubé porušenie politickej disciplíny, f) prijatie kandidatúry do orgánov verejnej moci v SR alebo v EÚ bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu Siete. Následne v bode tri: 3. Politickú disciplínu porušuje člen, ktorý: a) koná v rozpore so základnými zásadami, programovými cieľmi a programom Siete, b) porušuje Stanovy, uznesenia alebo iné rozhodnutia orgánov Siete, ktorým podlieha, c) svojím konaním spôsobil rozvrat v Sieti na ktoromkoľvek stupni alebo znemožnil prácu orgánu Siete, d) svojím konaním spôsobil zneváženie Siete, jej orgánov alebo členov, e) zneužil funkciu v Sieti alebo v orgáne verejnej moci. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Sieť má skutočne vo svojich stanovách nástroj, ktorý umožňuje vylúčiť člena strany, ktorý zneužil svoju funkciu v strane, alebo orgáne verejnej moci. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. V článku (stanov strany Sieť, pozn.) šesť bode dva je uvedené: 2. Člena môže vylúčiť Predsedníctvo z nasledujúcich dôvodov: a) právoplatné odsúdenie člena za úmyselný trestný čin, b) uvedenie nepravdivých údajov pri vyplnení písomnej prihlášky, c) verejné presadzovanie názorov, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami a programovými cieľmi Siete, d) konanie, ktoré je v rozpore so základnými zásadami a programovými cieľmi Siete, e) hrubé porušenie politickej disciplíny, f) prijatie kandidatúry do orgánov verejnej moci v SR alebo v EÚ bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu Siete. Následne v bode tri: 3. Politickú disciplínu porušuje člen, ktorý: a) koná v rozpore so základnými zásadami, programovými cieľmi a programom Siete, b) porušuje Stanovy, uznesenia alebo iné rozhodnutia orgánov Siete, ktorým podlieha, c) svojím konaním spôsobil rozvrat v Sieti na ktoromkoľvek stupni alebo znemožnil prácu orgánu Siete, d) svojím konaním spôsobil zneváženie Siete, jej orgánov alebo členov, e) zneužil funkciu v Sieti alebo v orgáne verejnej moci. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://www.siet.sk/files/siet-stanovy-final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:05.210947+00:00"}
{"id": "vr31460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31460", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vďaka investíciam sa podarilo vytvoriť 50 tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali ( Ján Figeľ , V politike, 23.1. 2012) Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 , ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku. 2. kvartál 2010: 2 312,5 tis.3. kvartál 2011: 2 366,5 tis. Nárast: + 54 tis. pracovných miest I.Radičová má pravdu. Počas jej vlády sa vytvorilo viac ako 50 pracovných miest, či to bolo kvôli investíciám je kauzálne tvrdenie, ktoré nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali ( Ján Figeľ , V politike, 23.1. 2012) Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 , ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku. 2. kvartál 2010: 2 312,5 tis.3. kvartál 2011: 2 366,5 tis. Nárast: + 54 tis. pracovných miest I.Radičová má pravdu. Počas jej vlády sa vytvorilo viac ako 50 pracovných miest, či to bolo kvôli investíciám je kauzálne tvrdenie, ktoré nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Ján Figeľ", "2010", "2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/17/jan-figel/?ph=1&page=3", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:12.277025+00:00"}
{"id": "vr35200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35200", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ja sa tu vrátim ešte k tomu čo tu neodznelo. A to je keď sa bavíme o tom raste a to vláda dokonca má vo svojom programovom vyhlásení vlády, že rast má byť kľúčom pre tvorbu nových pracovných miest a zvyšovanie blahobytu obyvateľstva...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (pdf) sa píše, že „ hospodárska politika vlády SR bude vytvárať predpoklady pre zrýchľujúci sa a udržateľný ekonomický rast v podmienkach zostrujúcej sa globálnej konkurencie. Takýto rast nie je samoúčelný a nie je konečným cieľom, je však nevyhnutným prostriedkom na zlepšovanie kvality života občanov Slovenska, na rast životnej úrovne a zamestnanosti, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ako aj na riešenie iných naliehavých problémov. “", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (pdf) sa píše, že „ hospodárska politika vlády SR bude vytvárať predpoklady pre zrýchľujúci sa a udržateľný ekonomický rast v podmienkach zostrujúcej sa globálnej konkurencie. Takýto rast nie je samoúčelný a nie je konečným cieľom, je však nevyhnutným prostriedkom na zlepšovanie kvality života občanov Slovenska, na rast životnej úrovne a zamestnanosti, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ako aj na riešenie iných naliehavých problémov. “"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.mosr.sk/data/files/553.pdf?PHPSESSID=63594e4a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:51.036105+00:00"}
{"id": "vr36312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36312", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Medzinárodný menový fond nepomohol ani Maďarsku, nepomohol ani Lotyšsku keď krátko, pred krátkym časom museli prijímať kruté opatrenia, pretože boli v podobnej situácii. Nepomohla Európska únia ani nám v roku 98 keď sme museli ozdravovať banky a dať 120 miliárd korún...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Medzinárodný menový fond v roku 2008 a 2009 pomohol aj Maďarsku aj Lotyšsku . V prípade Maďarska išlo o pôžičku v hodnote 15,7 miliárd dolárov. V prípade Lotyšska o rok neskôr IMF odsúhlasil pôžičku vo výške 2,35 miliardy dolárov. Ivan Mikloš si navyše splietol rok. Ozdravenie slovenských bánk prebiehalo v rokoch 1999-2000. Celkovú sumu, ktorá bola vynaložená (podľa údajov z NBS citovaných tu ) uvádza približne správne. Jedná sa o 113,117 mld. Sk. Tiež má pravdu, že na ozdravenie bánk nešli žiadne peniaze z EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný menový fond v roku 2008 a 2009 pomohol aj Maďarsku aj Lotyšsku . V prípade Maďarska išlo o pôžičku v hodnote 15,7 miliárd dolárov. V prípade Lotyšska o rok neskôr IMF odsúhlasil pôžičku vo výške 2,35 miliardy dolárov. Ivan Mikloš si navyše splietol rok. Ozdravenie slovenských bánk prebiehalo v rokoch 1999-2000. Celkovú sumu, ktorá bola vynaložená (podľa údajov z NBS citovaných tu ) uvádza približne správne. Jedná sa o 113,117 mld. Sk. Tiež má pravdu, že na ozdravenie bánk nešli žiadne peniaze z EÚ."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["Maďarsku", "Lotyšsku", "tu"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2008/car110608a.htm", "http://www.imf.org/external/np/sec/pr/2008/pr08345.htm", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/BIATEC/tkac3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:55.669633+00:00"}
{"id": "vr17610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17610", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Naši spojenci hovorili aj, že zbrane hromadného ničenia sú v Iraku v roku 2003, nakoniec tam neboli (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o vojne v Iraku, ktorú USA vyhlásilo v marci 2003. USA vtedy odôvodnili ich vojenský zásah ako nevyhnutný pre elimináciu údajných zásob zbraní hromadného nicenia. Podla Správy Commission on the Intelligence Capabilities of the United States Regarding Weapons of Mass Destruction z dna 31. marca 2005 boli všetky predvojnové domnienky o existencií zbraní hromadného nicenia nepravdivé: \"We conclude that the Intelligence Community was dead wrong in almost all of its pre-war judgments about Iraq's weapons of mass destruction. This was a major intelligence failure.\" ( .pdf , s. 2) Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o vojne v Iraku, ktorú USA vyhlásilo v marci 2003. USA vtedy odôvodnili ich vojenský zásah ako nevyhnutný pre elimináciu údajných zásob zbraní hromadného nicenia. Podla Správy Commission on the Intelligence Capabilities of the United States Regarding Weapons of Mass Destruction z dna 31. marca 2005 boli všetky predvojnové domnienky o existencií zbraní hromadného nicenia nepravdivé: \"We conclude that the Intelligence Community was dead wrong in almost all of its pre-war judgments about Iraq's weapons of mass destruction. This was a major intelligence failure.\" ( .pdf , s. 2) Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["odôvodnili", "Správy", ".pdf", "trvala"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/215099-irak-zbrane-hromadneho-nicenia-nenasli/", "http://www.nytimes.com/packages/pdf/politics/20050331_wmd_report.pdf", "http://www.nytimes.com/packages/pdf/politics/20050331_wmd_report.pdf", "https://edition.cnn.com/2013/10/30/world/meast/operation-iraqi-freedom-and-operation-new-dawn-fast-facts/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:37.414148+00:00"}
{"id": "vr18454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18454", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... k myšlienke práva na odpoveď pre verejných činiteľov, ktorá tu nie je, pretože my sme ju zaviedli túto inštitúciu, ale potom vláda Ivety Radičovej právo na odpoveď priznala iba fyzickým súkromným osobám a nie verejným činiteľom.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 bol schválený aj napriek nesúhlasu opozície tlačový zákon, ktorý umožňoval uplatniť si právo na odpoveď aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivú informáciu. Následne v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej bola schválená novela zákona, ktorá obmedzila právo na odpoveď pre verejných činiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 bol schválený aj napriek nesúhlasu opozície tlačový zákon, ktorý umožňoval uplatniť si právo na odpoveď aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivú informáciu. Následne v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej bola schválená novela zákona, ktorá obmedzila právo na odpoveď pre verejných činiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["právo na odpoveď", "kritizovali", "prijatý", "návrh", "§ 8", "súkromnej osobe"], "url": ["https://medialne.etrend.sk/tlac/schvalili-tlacovy-zakon.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157257-vybor-schvalil-zmeny-tlacoveho-zakona/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=28199", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=352206", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/167/20181011#paragraf-8", "https://medialne.etrend.sk/tlac/schvalili-novelu-tlacoveho-zakona-pravo-na-odpoved-pre-politikov-obmedzili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:46.856721+00:00"}
{"id": "vr27003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27003", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes ráno (21. február 2014, pozn,) som zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu,...(otázka sa týkala situácie na Ukrajine, pozn.)", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bezpečnostnú radu zvoláva predseda vlády a sám jej predsedá. Je pravdou, že 21. februára 2014 bolo zvolané zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu. Informácia o mimoriadnom zasadnutí k aktuálnej situácii na Ukrajine je aj na stránke Úradu vlády SR . Malo ísť len o ústne informácie. Uznesenie zo zasadnutia však nie je dostupné . Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostnú radu zvoláva predseda vlády a sám jej predsedá. Je pravdou, že 21. februára 2014 bolo zvolané zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu. Informácia o mimoriadnom zasadnutí k aktuálnej situácii na Ukrajine je aj na stránke Úradu vlády SR . Malo ísť len o ústne informácie. Uznesenie zo zasadnutia však nie je dostupné . Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["zvoláva", "Úradu vlády SR", "dostupné"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/vznikla-bezpecnostna-rada-statu-61201", "http://www.vlada.gov.sk/navrh-programu-59-zasadnutia-br-sr-21-februara-2014-mimoriadne-zasadnutie/", "http://www.vlada.gov.sk/uznesenia-br-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:02.288526+00:00"}
{"id": "vr38943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38943", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Vláda svojim uznesením schválila tento záväzok (euroval pozn.), pani premiérka ho podpísala zahraničným partnerom a ide o to, aby vláda bola dôveryhodná pre svojich partnerov.", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 22. júna 2011 : \"Vláda Ivety Radičovej napokon odsúhlasila zmluvy súvisiace s európskymi ochrannými valmi. Podľa nich by sa tak mal navýšiť podiel Slovenska na zárukách v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a zriadiť by sa mal aj nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), do ktorého by už krajiny mali prispievať aj hotovosťou.\" 24. júna 2011 sa Iveta Radičová zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Európskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia , pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“ Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 22. júna 2011 : \"Vláda Ivety Radičovej napokon odsúhlasila zmluvy súvisiace s európskymi ochrannými valmi. Podľa nich by sa tak mal navýšiť podiel Slovenska na zárukách v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a zriadiť by sa mal aj nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), do ktorého by už krajiny mali prispievať aj hotovosťou.\" 24. júna 2011 sa Iveta Radičová zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Európskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia , pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“ Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 22. júna 2011", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/06/22/radicovej-vlada-schvalila-navysenie-eurovalu-a-vznik-noveho/", "http://www.financeportal.eu/2011/06/22/radicovej-vlada-schvalila-navysenie-eurovalu-a-vznik-noveho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:02.217566+00:00"}
{"id": "49161", "numeric_id": 49161, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49161", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Nie je pravda to, že my sme im zanechali nejaké zlé pripravené eurofondy, pretože to je rétorika, lebo Fico, lebo Smer, práve naopak. Počas nášho pôsobenia, keď sme boli, tak sme vyčerpali 98 % všetkých fondov.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda na čele so stranou Smer-SSD bola schopná vyčerpať 98% eurofondov v programovom období 2007-2013, avšak 997 miliónov eur z celkovej sumy sa muselo vrátiť na korekciách. Nasledujúcej vláde v roku 2020 prenechali nedočerpané eurofondy z programového obdobia 2014-2020, v ktorom boli schopní vyčerpať len 32%. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože poslanec Blanár hovorí o inom programovom období ako o tom, v ktorom došlo k zmene vlády.\n\nStrana Smer-SSD bola súčasťou vlády počas dvoch programových období a to 2007-2013 a 2014-2020. Na konci roku 2013 sa podarilo vláde vyčerpať iba tesne nad 50% eurofondov. Na vyčerpanie zvyšných eurofondov malo mať Slovensko ďalšie dva roky, avšak spolu s Rumunskom dostalo od Európskej Únie výnimku a podľa pravidla N+3 malo na dočerpanie eurofondov tri roky. Nakoniec sa vláde podarilo do konca roku 2016 vyčerpať 97,53% eurofondov, 11,3 miliardy eur z celkovej sumy takmer 11,6 miliardy eur. 997 miliónov eur sa však muselo vrátiť na tzv. korekciách.\n\nVláda na čele s OĽaNO „dostala“ Slovensko počas programového obdobia 2014-2020. Za takmer sedem rokov (2013-2020) stihla vláda na čele so Smerom prečerpať iba 31,77% . Prečerpanie podobného objemu eurofondov vláde na čele s OĽaNO trvalo dva roky. Slovensko sa po zmene vlády posunulo z 27. priečky čerpania eurofondov na 21 . priečku.", "analysis_paragraphs": ["Vláda na čele so stranou Smer-SSD bola schopná vyčerpať 98% eurofondov v programovom období 2007-2013, avšak 997 miliónov eur z celkovej sumy sa muselo vrátiť na korekciách. Nasledujúcej vláde v roku 2020 prenechali nedočerpané eurofondy z programového obdobia 2014-2020, v ktorom boli schopní vyčerpať len 32%. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože poslanec Blanár hovorí o inom programovom období ako o tom, v ktorom došlo k zmene vlády.", "Strana Smer-SSD bola súčasťou vlády počas dvoch programových období a to 2007-2013 a 2014-2020. Na konci roku 2013 sa podarilo vláde vyčerpať iba tesne nad 50% eurofondov. Na vyčerpanie zvyšných eurofondov malo mať Slovensko ďalšie dva roky, avšak spolu s Rumunskom dostalo od Európskej Únie výnimku a podľa pravidla N+3 malo na dočerpanie eurofondov tri roky. Nakoniec sa vláde podarilo do konca roku 2016 vyčerpať 97,53% eurofondov, 11,3 miliardy eur z celkovej sumy takmer 11,6 miliardy eur. 997 miliónov eur sa však muselo vrátiť na tzv. korekciách.", "Vláda na čele s OĽaNO „dostala“ Slovensko počas programového obdobia 2014-2020. Za takmer sedem rokov (2013-2020) stihla vláda na čele so Smerom prečerpať iba 31,77% . Prečerpanie podobného objemu eurofondov vláde na čele s OĽaNO trvalo dva roky. Slovensko sa po zmene vlády posunulo z 27. priečky čerpania eurofondov na 21 . priečku."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["50%", "tri", "97,53%", "vrátiť", "31,77%", "objemu", "21"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/cerpanie-eurofondov-prehuplo-cez-hranicu-50.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html", "https://www.partnerskadohoda.gov.sk/eurofondy-cerpanie-penazi-eu-v-obdobi-2007-2013-dosiahlo-9753-/", "https://index.sme.sk/c/22401964/remisova-chyby-statu-pripravili-slovensko-o-600-milionov-z-eurofondov.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/70/CerpanieSFaKF_tlacovasprava_30.06.2020.pdf", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/cerpanie-eurofondov-sa-od-nastupu-sucasnej-koalicie-takmer-zdvojnasobilo-stale-nam-vsak-ostava-vyuzit-takmer-polovicu-zdrojov/", "https://europske.noviny.sk/2021/12/30/slovensko-v-cerpani-eurofondov-v-ramci-eu-poskocilo-od-marca-minuleho-roka-z-27-na-21-miesto/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:18.457923+00:00"}
{"id": "vr34289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34289", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tá iniciatíva je zo strany jednej koaličnej strany nebola prerokovaná alebo predrokovaná, preto zostáva aj takouto iniciatívou. Za tým názorom si stojím aj vzhľadom na európsku prax", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aká je prax v Európe v súvislosti s takouto hranicou nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Aká je prax v Európe v súvislosti s takouto hranicou nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:06.159861+00:00"}
{"id": "vr36791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36791", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Zasa sme určili odbornú komisiu (k zmene volebného systému, pozn.), ktorá si má zasadnúť a vydiskutovať si tieto problémy a následne potom navrhnúť nejaké riešenie koaličnej rade.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia ministra vnútra Lipšica by od januára tohto roku mala zasadať pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať novým modelom financovania politických strán. Ako uviedol, táto skupina \" bude práve riešiť otázku intenzívnejšej, transparentnejšej a nezávislejšej kontroly financovania politických strán.\" Existenciu takejto odbornej skupiny potvrdila na tlačovej konferencii po jednaní koaličnej rady dňa 11. januára 2011 aj premiérka Radičová. Podľa jej vyjadrenia je skupina zložená zo zástupcov rôznych politických strán a má za cieľ dosiahnuť dohodu ohľadne ustanovenia nezávislého kontrolného orgánu, jeho kompetencií, aké informácie budú musieť strany a hnutia ku kontrole predkladať. Skupina sa má taktiež zaoberať vytvorením presných pravidiel sponzoringu a darov. Na zrušení príspevkov politickým stranám za mandát sa už koalícia dohodla.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia ministra vnútra Lipšica by od januára tohto roku mala zasadať pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať novým modelom financovania politických strán. Ako uviedol, táto skupina \" bude práve riešiť otázku intenzívnejšej, transparentnejšej a nezávislejšej kontroly financovania politických strán.\" Existenciu takejto odbornej skupiny potvrdila na tlačovej konferencii po jednaní koaličnej rady dňa 11. januára 2011 aj premiérka Radičová. Podľa jej vyjadrenia je skupina zložená zo zástupcov rôznych politických strán a má za cieľ dosiahnuť dohodu ohľadne ustanovenia nezávislého kontrolného orgánu, jeho kompetencií, aké informácie budú musieť strany a hnutia ku kontrole predkladať. Skupina sa má taktiež zaoberať vytvorením presných pravidiel sponzoringu a darov. Na zrušení príspevkov politickým stranám za mandát sa už koalícia dohodla."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia", "tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/169086_lipsic-financovanie-stran-by-mal-riesit-mimoparlamentny-organ", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:54.646328+00:00"}
{"id": "vr35208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35208", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V tej Košickej teplárenskej tam, tam sú pokiaľ viem odborníci, ktorí už pred tým s tým mali dočinenia, určite nemali žiadne politické zásluhy u nás v strane. Pán Zich je predseda predstavenstva, pán Borovský, je tam aj jeden.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník Korzár prišiel 3. septembra s informáciou, že Fond národného majetku ako majoritný akcionár odvolal z predstavenstva Jána Podhorského a Petra Skoka. Uvoľnené posty mali obsadiť okresný predsedovia SaS a Most-Híd Peter Pihorňa a Vladimír Vagasi. Zmeny by sa mal podľa denníka dočkať aj post generálneho riaditeľa, ktorý vykonáva nominant SDKÚ Ján podhorský. Nahradiť by ho mal podpredseda predstavenstva Ivan Zich. Na webovej stránke spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. sa objavila správa , že s účinnosťou od 16. septembra 2010 došlo rozhodnutím FNM ako jediného akcionára spoločnosti k zmenám v štatutárnych a dozorných orgánoch spoločnosti. Novým predsedom predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom sa stal Ing. Ivan Zich. Denník Pravda prišiel 21. septembra s informáciou, že nový gen. riaditeľ a zároveň predseda predstavenstva Ivan Zich ako aj ďalší člen predstavenstva Peter Pihorňa sú známi štátneho tajomníka Martina Chrena SaS. Aj keby to hneď bola vôbec pravda, v predstavenstve ostali krajskí predsedovia SaS a Mostu. Minimálne v prípade Petra Pihorňu ide o človeka, ktorý s touto oblasťou nemal zatiaľ veľa spoločné- pracuje ako advokátsky koncipient v kancelárii svojho otca .\n\nTop Manažment :\n\nIng. Ivan Zich - generálny riaditeľ\n\nIng. Martin Borovský – riaditeľ finančného úseku\n\nIng. Milan Habán – riaditeľ výrobného úseku\n\nIng. Peter Mihaľov – riaditeľ technického úseku\n\nIng. Juraj Slafkovský – riaditeľ obchodného úseku\n\nIng. Viliam Beňo – riaditeľ úseku pre riadenie a vonkajšie vzťahy\n\nPredstavenstvo :\n\nIng. Ivan Zich – predseda predstavenstva\n\nIng. Martin Borovský – podpredseda predstavenstva\n\nVladimír Vágasi – člen predstavenstva\n\nIng. Vojtech Bardiovský, PhD. – člen predstavenstva\n\nMgr. Peter Pihorňa – člen predstavenstva\n\nMgr. Katarína Urbanová – člen predstavenstva", "analysis_paragraphs": ["Denník Korzár prišiel 3. septembra s informáciou, že Fond národného majetku ako majoritný akcionár odvolal z predstavenstva Jána Podhorského a Petra Skoka. Uvoľnené posty mali obsadiť okresný predsedovia SaS a Most-Híd Peter Pihorňa a Vladimír Vagasi. Zmeny by sa mal podľa denníka dočkať aj post generálneho riaditeľa, ktorý vykonáva nominant SDKÚ Ján podhorský. Nahradiť by ho mal podpredseda predstavenstva Ivan Zich. Na webovej stránke spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. sa objavila správa , že s účinnosťou od 16. septembra 2010 došlo rozhodnutím FNM ako jediného akcionára spoločnosti k zmenám v štatutárnych a dozorných orgánoch spoločnosti. Novým predsedom predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom sa stal Ing. Ivan Zich. Denník Pravda prišiel 21. septembra s informáciou, že nový gen. riaditeľ a zároveň predseda predstavenstva Ivan Zich ako aj ďalší člen predstavenstva Peter Pihorňa sú známi štátneho tajomníka Martina Chrena SaS. Aj keby to hneď bola vôbec pravda, v predstavenstve ostali krajskí predsedovia SaS a Mostu. Minimálne v prípade Petra Pihorňu ide o človeka, ktorý s touto oblasťou nemal zatiaľ veľa spoločné- pracuje ako advokátsky koncipient v kancelárii svojho otca .", "Top Manažment :", "Ing. Ivan Zich - generálny riaditeľ", "Ing. Martin Borovský – riaditeľ finančného úseku", "Ing. Milan Habán – riaditeľ výrobného úseku", "Ing. Peter Mihaľov – riaditeľ technického úseku", "Ing. Juraj Slafkovský – riaditeľ obchodného úseku", "Ing. Viliam Beňo – riaditeľ úseku pre riadenie a vonkajšie vzťahy", "Predstavenstvo :", "Ing. Ivan Zich – predseda predstavenstva", "Ing. Martin Borovský – podpredseda predstavenstva", "Vladimír Vágasi – člen predstavenstva", "Ing. Vojtech Bardiovský, PhD. – člen predstavenstva", "Mgr. Peter Pihorňa – člen predstavenstva", "Mgr. Katarína Urbanová – člen predstavenstva"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Korzár", "správa", "Pravda", "v kancelárii svojho otca", "Top Manažment", "Predstavenstvo"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5532443/teplaren-kosice-opat-zmenila-vedenie.html", "http://www.teko.sk/web/guest/home", "http://spravy.pravda.sk/chren-si-vybral-do-teplarne-svojich-znamych-fe6-/sk_domace.asp?c=A100921_073255_sk_domace_p12", "http://www.akpihorna.sk/Team", "http://www.teko.sk/web/guest/top-manazment", "http://www.teko.sk/web/guest/predstavenstvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:47.724727+00:00"}
{"id": "vr28423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28423", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Človek, ktorý vyrástol v osade a vyštudoval napriek tomu vysokú školu a dosiahol titul PhD. (hovorí o Petrovi Pollákovi, pozn.).", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pollák naozaj vyrastal v rómskej osade, konkrétne v Levoči. V roku 2009 získal titul PhD . na Pedagogickej fakulte v v Ružomberku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pollák naozaj vyrastal v rómskej osade, konkrétne v Levoči. V roku 2009 získal titul PhD . na Pedagogickej fakulte v v Ružomberku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Pollák", "získal", "PhD"], "url": ["http://peterpollak.sk/o-mne/", "http://obycajniludia.sk/peter-pollak/", "http://www.minv.sk/?peter-pollak-splnomocnenec-vlady-sr-pre-romske-komunity"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:57.731187+00:00"}
{"id": "vr16265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16265", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...rastie aj počet pracovných miest, asi o 200 tisíc pracujúcich, stúpol počet pracujúcich za posledné dva roky.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V nedeľnej relácii Sulik hovoril o náraste počtu pracovných miest a pracujúcich. Štatistiky pripravené Štatistickým úradom SR hovoria o 2 492 tisíc pracujúcich v roku 2016 (2 512,6 tisíc v poslednom štvrťroku 2016). V roku 2014 pracovalo podľa zistení ŚÚ SR 2 492 tisíc ľudí, čiže o 129 tisíc menej. V roku 2013 bolo zamestnaných 2 329 tisíc ľudí. Aj keď ide o rastúci trend, čo sa týka počtu pracujúcich, nie je pravda nárast o približne 200 tisíc od roku 2014 do 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"awX5N\"]={},window.datawrapper[\"awX5N\"].embedDeltas={\"100\":297,\"200\":271,\"300\":245,\"400\":219,\"500\":219,\"600\":219,\"700\":219,\"800\":219,\"900\":219,\"1000\":219},window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-awX5N\"),window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"awX5N\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"awX5N\"==b)window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["V nedeľnej relácii Sulik hovoril o náraste počtu pracovných miest a pracujúcich. Štatistiky pripravené Štatistickým úradom SR hovoria o 2 492 tisíc pracujúcich v roku 2016 (2 512,6 tisíc v poslednom štvrťroku 2016). V roku 2014 pracovalo podľa zistení ŚÚ SR 2 492 tisíc ľudí, čiže o 129 tisíc menej. V roku 2013 bolo zamestnaných 2 329 tisíc ľudí. Aj keď ide o rastúci trend, čo sa týka počtu pracujúcich, nie je pravda nárast o približne 200 tisíc od roku 2014 do 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"awX5N\"]={},window.datawrapper[\"awX5N\"].embedDeltas={\"100\":297,\"200\":271,\"300\":245,\"400\":219,\"500\":219,\"600\":219,\"700\":219,\"800\":219,\"900\":219,\"1000\":219},window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-awX5N\"),window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"awX5N\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"awX5N\"==b)window.datawrapper[\"awX5N\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["dynamická"], "url": ["https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/ekonomika-eu/slovenska-ekonomika-porastie-pocet-pracovnych-miest-tiez.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:08.730332+00:00"}
{"id": "vr18266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18266", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Tento rok sa začala realizovať v meste prvá cyklotrasa, (...) Ďalšie sú vo fáze územného konania.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Budovanie prvej banskobystrickej cyklotrasy sa začalo v apríli toho roka. Dvojkilometrová cyklotrasa je rozdelená do dvoch etáp, smerujúca z Huštáku do Podlavíc. Aj keď je zmluva uzavretá až do marca 2019, hotová by mala byť už do konca roka.", "analysis_paragraphs": ["Budovanie prvej banskobystrickej cyklotrasy sa začalo v apríli toho roka. Dvojkilometrová cyklotrasa je rozdelená do dvoch etáp, smerujúca z Huštáku do Podlavíc. Aj keď je zmluva uzavretá až do marca 2019, hotová by mala byť už do konca roka."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["začalo"], "url": ["https://www.bystricoviny.sk/spravy/zacala-vystavba-cyklotrasy-hustak-podlavice-pripravuju-sa-dalsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:28.362929+00:00"}
{"id": "vr26008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26008", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Župa ročne vyberie prostredníctvom cestnej dane takmer 34 miliónov eur, ktorú platia právnické osoby. Predovšetkým sú to PO so sídlom na území Bratislavy.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa rozpočtu (.pdf, s.6) na rok 2013 získa Bratislavský samosprávny kraj na dani z motorových vozidiel (tzv. cestná daň) približne 34,3 mil. eur. V roku 2012 bola táto suma 33,4 mil. eur. Všetci podnikatelia – fyzické i právnické osoby, ktorí využívali minulý rok na podnikanie osobné, úžitkové alebo nákladné autá, musia platiť daň z motorových vozidiel. Výšku dane za všetky vozidlá vo firme si vypočítajú v daňovom priznaní. Daň z motorového vozidla sa platí v kraji, kde je podnikateľ registrovaný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa rozpočtu (.pdf, s.6) na rok 2013 získa Bratislavský samosprávny kraj na dani z motorových vozidiel (tzv. cestná daň) približne 34,3 mil. eur. V roku 2012 bola táto suma 33,4 mil. eur. Všetci podnikatelia – fyzické i právnické osoby, ktorí využívali minulý rok na podnikanie osobné, úžitkové alebo nákladné autá, musia platiť daň z motorových vozidiel. Výšku dane za všetky vozidlá vo firme si vypočítajú v daňovom priznaní. Daň z motorového vozidla sa platí v kraji, kde je podnikateľ registrovaný."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "musia"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795", "http://auto.etrend.sk/auto-biznis/etrend-radi-dan-z-motorovych-vozidiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:43.399225+00:00"}
{"id": "vr33871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33871", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Je to (Maroš Žilinka, kandidát na šéfa NKÚ, pozn.) špeciálny prokurátor", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Žilinka je bývalým štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, člen KDH Narodil sa 19. augusta 1970 v Bardejove. V roku 1993 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Žilinka je bývalým štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, člen KDH Narodil sa 19. augusta 1970 v Bardejove. V roku 1993 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Maroš Žilinka", "V súčasnosti", "pred pôsobením"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/maros-zilinka/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/smer-ma-kandidatom-ludovcov-nku-problem-ma-nalepku-od-kdh.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/168060/vlada-statnym-tajomnikom-mv-sr-bude-od-21-jula-maros-zilinka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:07.525030+00:00"}
{"id": "vr34846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34846", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nie je to nič neobvyklé a nič neštandardné (rozdelenie funkcie predsedu vlády a strany, pozn.). Keďže som neočakával nejakú súťaž na kongrese, tak som nepriniesol so sebou ani do tohoto štúdia podklady, aby som vám ukázal ...na príklade Nórska...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nórsku napríklad Kjell Magne Bondevik slúžil ako premiér v rokoch 1997–2000 a 2001–2005 , avšak predsednícku pozíciu v svojej kresťansko-demokratickej strane zastával iba v rokoch 1983 do 1995 .", "analysis_paragraphs": ["V Nórsku napríklad Kjell Magne Bondevik slúžil ako premiér v rokoch 1997–2000 a 2001–2005 , avšak predsednícku pozíciu v svojej kresťansko-demokratickej strane zastával iba v rokoch 1983 do 1995 ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["1997–2000 a 2001–2005", "1983 do 1995"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Prime_Minister_of_Norway", "http://en.wikipedia.org/wiki/Christian_Democratic_Party_%28Norway%29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:56.012214+00:00"}
{"id": "vr34681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34681", "speaker": "Pavol Hladký", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hladky", "statement": "Ja by som rád ešte zareagoval najskôr na tú vašu predchádzajúcu otázku, že prečo nezávislí poslanci alebo teda kandidáti, že prečo ich úspech v takom meradle. Osobne si myslím, že je to určitý trend. ...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podiel zvolených nezávislých kandidátov komunálnych voľbách 2010 bol 22,66%. Podiel zvolených nezávislých kandidátov komunálnych voľbách 2006 bol 17,10%. Podiel zvolených nezávislých v roku 2002 bol 13,46%.", "analysis_paragraphs": ["Podiel zvolených nezávislých kandidátov komunálnych voľbách 2010 bol 22,66%. Podiel zvolených nezávislých kandidátov komunálnych voľbách 2006 bol 17,10%. Podiel zvolených nezávislých v roku 2002 bol 13,46%."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2006", "2002"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab5.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab5.jsp", "http://app.statistics.sk/vs2002/sk/graf/graf2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:27.468895+00:00"}
{"id": "vr14405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14405", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Kým v štátom Európskej únie 70 až 80, ale vo väčšine štátov 80% (z peňazí pridelených do zdravotníctva všeobecne, pozn.) sa dáva na zdravotnú starostlivosť, u nás len 45.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť - ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Zároveň dodávame, že Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c). Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť - ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Zároveň dodávame, že Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c). Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5917333/KS-RA-11-013-EN.PDF/2eb9714a-ee4b-49fe-baab-e9af5ca457b1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:03.087040+00:00"}
{"id": "vr29364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29364", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Za mňa rástol na Slovensku cestovný ruch o 11 percent. Za tejto vládnej garnitúry sme sa dostali k rastu zahraničných turistov na chvost Európy, písali o tom všetky médiá, poklesli sme o 11 percent.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko v roku 2011 naozaj zaznamenalo nárast turistov o vyše 11 % oproti predchádzajúcemu roku a v minulom roku naopak pokles. Počet zahraničných turistov zaznamenal pokles necelých 11 % a preto tento výrok považujeme za pravdivý. Slovenská tlačová agentúra priniesla na začiatku tohto roku správu o poklese počtu prenocovaní: \" V minulom roku turistické zariadenia na Slovensku evidovali pokles počtu prenocovaní domácej aj zahraničnej klientely o 5,5 %, v rámci členských krajín Európskej únie to bol najvýraznejší pokles. EÚ ako celok pritom evidovala rast počtu prenocovaní o 1,7 % na nový rekord zhruba 2,7 miliardy. \" V roku 2011, kedy bol Peter Belinský generálnym riaditeľom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, navštívilo Slovensko oproti predchádzajúcemu roku o 10 % viac zahraničných turistov a o 2 % viac domácich turistov. Kedže podiel domácich turistov je o málo vyšší než zahraničných turistov (. pdf , s. 6) celkový nárast dosiahol zhruba 12 %. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v roku 2011 naozaj zaznamenalo nárast turistov o vyše 11 % oproti predchádzajúcemu roku a v minulom roku naopak pokles. Počet zahraničných turistov zaznamenal pokles necelých 11 % a preto tento výrok považujeme za pravdivý. Slovenská tlačová agentúra priniesla na začiatku tohto roku správu o poklese počtu prenocovaní: \" V minulom roku turistické zariadenia na Slovensku evidovali pokles počtu prenocovaní domácej aj zahraničnej klientely o 5,5 %, v rámci členských krajín Európskej únie to bol najvýraznejší pokles. EÚ ako celok pritom evidovala rast počtu prenocovaní o 1,7 % na nový rekord zhruba 2,7 miliardy. \" V roku 2011, kedy bol Peter Belinský generálnym riaditeľom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, navštívilo Slovensko oproti predchádzajúcemu roku o 10 % viac zahraničných turistov a o 2 % viac domácich turistov. Kedže podiel domácich turistov je o málo vyšší než zahraničných turistov (. pdf , s. 6) celkový nárast dosiahol zhruba 12 %. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["pokles", "agentúra", "riaditeľom", "navštívilo", "pdf"], "url": ["http://zivot.azet.sk/clanok/19750/cerveny-koberec-ruskych-turistov-vitame-chlebom-solou-a-muzikou-preco-nie-aj-ostatnych", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/152842/Pocet-prenocovani-na-Slovensku-vlani-klesol-najviac-v-EU", "http://www.sacr.sk/sacr/novinky/peter-belinsky-v-cele-sacr-konci-sefom-agentury-sa-stal-frantisek-stano/", "http://www.etrend.sk/relax/na-slovensko-prislo-vlani-o-10-percent-viac-turistov.html", "https://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CCoQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dcestovnyruch%2FStatistickeinformacie%2FVyvojCRSR_2007_2012_web.pdf&ei=j68JVf_AO42rPMCdgIAN&usg=AFQjCNHJ2yYnLHxSRjdIYs3rOsV57p1IeQ&sig2=Frud-Famrs5WxAMIewNCRw&bvm=bv.88198703,d.d24"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:41.925286+00:00"}
{"id": "vr32474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32474", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko ten svoj podiel (v trvalom eurovale, pozn.) má vyčíslený asi na 0,8% z celého objemu.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Pelegrini správne hovorí o súčasnom podiely Slovenka na trvalom eurovale vo výške približne 0,8% z celkového objemu záruk. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenský podiel na trvalom eurovale (.pdf) je podľa zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme z celkového objemu záruk v objeme 700 miliardy eur sa Slovensko podieľa sumou 5,768 miliardy eur, čo predstavuje percentuálny podiel 0,824 % . Slovensko bude platiť znížený príspevok do trvalého eurovalu ( ESM ) (.pdfs. 34) po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021). Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože súčasný podiel Slovenska na ESM je skutočne približne 0,8% ako hovorí P. Pelegriny. Je potrebné dodať, že tento podiel však len dočasný a súčasť výnimky pre Slovensko do roku 2021. Od roku 2021 bude náš podiel rovnaký ako bol v dočasnom eurovale, teda vo výške 0,99%. V Zmluve ESM je zakotvená dočasná korekcia v kľúči príspevkov jednotlivých krajín (článok 37/1) po dobu 12 rokov od prijatia eura. To skutočne znamená, že táto korekcia bude platiť ešte 9 rokov. Podľa článku 11/3b sa kľúč príspevkov do ESM upraví po skončení 12 ročného obdobia dočasnej korekcie spomínanej v článku 37/1. Keďže korekcia je dočasná, nepriamo z toho vyplýva, že Slovensko svoj znížený podiel ktorý sa rovná 0,824% všetkých členských príspevkov ESM bude musieť navýšiť na 0,99% , ktorú mu určuje podiel na kapitáli v Európskej centrálnej banke , na základe ktorého bol vyrátaný tak dočasný euroval ako aj ESM pre ostatné členské krajiny eurozóny, ktoré mali pred vstupom do eurzóny HDP vyššie 75% priemeru EÚ. Hoci nikde nie je uvedené ako sa navýšenie platby bude realizovať, usudzujeme, že sa bude jednať o jednorázovú platbu danej kvóty do ESM. HNonline.sk (21. novembra 2011): \"V marci tohto roka vybavil minister financií zníženie nášho podielu na trvalom eurovale z 0,99 na 0,82 percenta. Podľa samotnej zmluvy však po dvanástich rokoch od prijatia eura tieto úľavy skončia a Slovensko bude musieť rozdiel doplatiť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegrini správne hovorí o súčasnom podiely Slovenka na trvalom eurovale vo výške približne 0,8% z celkového objemu záruk. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenský podiel na trvalom eurovale (.pdf) je podľa zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme z celkového objemu záruk v objeme 700 miliardy eur sa Slovensko podieľa sumou 5,768 miliardy eur, čo predstavuje percentuálny podiel 0,824 % . Slovensko bude platiť znížený príspevok do trvalého eurovalu ( ESM ) (.pdfs. 34) po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021). Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože súčasný podiel Slovenska na ESM je skutočne približne 0,8% ako hovorí P. Pelegriny. Je potrebné dodať, že tento podiel však len dočasný a súčasť výnimky pre Slovensko do roku 2021. Od roku 2021 bude náš podiel rovnaký ako bol v dočasnom eurovale, teda vo výške 0,99%. V Zmluve ESM je zakotvená dočasná korekcia v kľúči príspevkov jednotlivých krajín (článok 37/1) po dobu 12 rokov od prijatia eura. To skutočne znamená, že táto korekcia bude platiť ešte 9 rokov. Podľa článku 11/3b sa kľúč príspevkov do ESM upraví po skončení 12 ročného obdobia dočasnej korekcie spomínanej v článku 37/1. Keďže korekcia je dočasná, nepriamo z toho vyplýva, že Slovensko svoj znížený podiel ktorý sa rovná 0,824% všetkých členských príspevkov ESM bude musieť navýšiť na 0,99% , ktorú mu určuje podiel na kapitáli v Európskej centrálnej banke , na základe ktorého bol vyrátaný tak dočasný euroval ako aj ESM pre ostatné členské krajiny eurozóny, ktoré mali pred vstupom do eurzóny HDP vyššie 75% priemeru EÚ. Hoci nikde nie je uvedené ako sa navýšenie platby bude realizovať, usudzujeme, že sa bude jednať o jednorázovú platbu danej kvóty do ESM. HNonline.sk (21. novembra 2011): \"V marci tohto roka vybavil minister financií zníženie nášho podielu na trvalom eurovale z 0,99 na 0,82 percenta. Podľa samotnej zmluvy však po dvanástich rokoch od prijatia eura tieto úľavy skončia a Slovensko bude musieť rozdiel doplatiť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["eurovale", "ESM", "Zmluve ESM", "0,99%", "Európskej centrálnej banke", "HNonline.sk"], "url": ["http://www.eurozone.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/20111019_efsf_framework_agreement_en.pdf", "http://www.ecb.eu/ecb/orga/capital/html/index.en.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53734980-pravica-sa-hada-pre-euroval"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:57.596089+00:00"}
{"id": "vr29447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29447", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Podarilo sa opraviť a sfunkčniť po odchádzajúcej vláde prebratý nefunkčný daňový informačný systém.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňový informačný systém, ktorého spustenie bolo pôvodne naplánované vládou I. Radičovej na rok 2012, bol čiastočne zavedený do fungovania v roku 2014, no vyskytli sa v ňom viaceré nedostatky. Dodnes sa ešte odstraňujú a vylaďujú nedostatky, systém je ale stabilizovaný a funkčný a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňový informačný systém, ktorého spustenie bolo pôvodne naplánované vládou I. Radičovej na rok 2012, bol čiastočne zavedený do fungovania v roku 2014, no vyskytli sa v ňom viaceré nedostatky. Dodnes sa ešte odstraňujú a vylaďujú nedostatky, systém je ale stabilizovaný a funkčný a preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["stabilizovaný", "naplánované", "TREND.sk"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/imrecze-danovy-informacny-system-j/130167-clanok.html", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1074/category/dane/article/elektronicka-komunikacia-danove-urady-2014.xhtml", "http://www.etrend.sk/ekonomika/daniari-vymenili-system-za-desiatky-milionov-predosly-pokus-stal-za-padom-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:22.942958+00:00"}
{"id": "vr15526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15526", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...nárast výnosu dane z príjmov, ten bol významný, ten bol ďaleko väčší ako nárast HDP (vývoj po Miklošovej daňovej reforme, pozn.). A vôbec, však ekonomika šlapala, Slovensko malo najnižšiu nezamestnanosť vtedy...", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úlohou daňovej reformy zavedenej a platnej od 1.1.2004 vtedajším ministrom financií Ivanom Miklošom bolo zavedenie rovnej dane z príjmu na úrovni 19 % a daň rovnakej výšky bola zavedená aj ako daň z pridanej hodnoty. Bola zrušená daň darovacia, dedičská, daň z dividend a o rok neskôr aj daň z prevodu nehnuteľnosti. Po tejto reforme skutočne začala významne klesať miera nezamestnanosti, ekonomike sa darilo, čo ukazuje aj rýchlosť hospodárskeho rastu. Zavedenie rovnej dane sa neprejavilo na objemu daní v porovnaní s HDP, čo znamená, že pri nižšej sadzbe (19 %) sa podarilo vybrať taký istý, dokonca väčší balík peňazí, než pri vyššej sadzbe (25 %). Výnos z dane zo zisku, ktorý spomína Sulík vo výroku, rástol skutočne rýchlejšie, ako HDP celkovo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Úlohou daňovej reformy zavedenej a platnej od 1.1.2004 vtedajším ministrom financií Ivanom Miklošom bolo zavedenie rovnej dane z príjmu na úrovni 19 % a daň rovnakej výšky bola zavedená aj ako daň z pridanej hodnoty. Bola zrušená daň darovacia, dedičská, daň z dividend a o rok neskôr aj daň z prevodu nehnuteľnosti. Po tejto reforme skutočne začala významne klesať miera nezamestnanosti, ekonomike sa darilo, čo ukazuje aj rýchlosť hospodárskeho rastu. Zavedenie rovnej dane sa neprejavilo na objemu daní v porovnaní s HDP, čo znamená, že pri nižšej sadzbe (19 %) sa podarilo vybrať taký istý, dokonca väčší balík peňazí, než pri vyššej sadzbe (25 %). Výnos z dane zo zisku, ktorý spomína Sulík vo výroku, rástol skutočne rýchlejšie, ako HDP celkovo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["zrušená", "Správa", "Rovná daň na Slovensku, funguje to!", "Rovná daňna Slovensku, funguje to!", "rozprave", "(.pdf)", "TAE Awards 2005"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/182939-dan-z-darovania-od-januara-nebude/", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=7909", "http://www.upms.sk/media/Rovn_da_na_Slovensku_funguje_to_1.pdf", "http://www.upms.sk/media/Rovn_da_na_Slovensku_funguje_to_1.pdf", "http://sulik.sk/dan-z-prijmov-2013-rovna-dan-je-solidarnejsia/", "http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/198_hv_sr2004_-_slovenska_verzia.pdf", "http://www.finance.cz/zpravy/finance/50624-co-slovensku-prinesla-danova-reforma/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:31.159802+00:00"}
{"id": "vr32836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32836", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Všade okolo nás majú 19% a nie 23 (daň z príjmu právnických osôb. pozn.).", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko 19-percentná daň z príjmu právnických osôb nie je v jednej okolitej krajine - Rakúsku. Za okolité krajiny považujeme krajiny V4 a Rakúsko. V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 okolitých krajinách nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko 19-percentná daň z príjmu právnických osôb nie je v jednej okolitej krajine - Rakúsku. Za okolité krajiny považujeme krajiny V4 a Rakúsko. V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 okolitých krajinách nasledovná:"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v EÚ", "KPMG", "KPMG", "Rakúsko"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.dbj.at/sites/default/files/ICLG-Corporate-Tax-Guide_Austria_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:17.275957+00:00"}
{"id": "vr35826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35826", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Štát, pokiaľ ide o boj s krízou, taký malý ako je Slovensko, ktorý má 5,5 milióna obyvateľov, nemá šancu naštartovať vnútornú spotrebu. Ta vnútorná spotreba je veľmi malá a rovnako sme štát, ktorý vaša vláda, pani Radičová, urobila na 80 % závislý od exportu na krajiny Európske únie.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vnútorná spotreba tvorila až 80% objemu HDP. Ide však len o komparatívny údaj, pretože vnútorná spotreba sa iba čiastočne podieľa na tvorbe HDP (spotrebuvávame importované produkty) Fico tak nemá pravdu, že vnútorná spotreba je malá. Problém je v použití nesprávnych termínov. Mal by pravdu, keby povedal, že spotreba sa podiela iba v malej miere na tvorbe HDP.", "analysis_paragraphs": ["Vnútorná spotreba tvorila až 80% objemu HDP. Ide však len o komparatívny údaj, pretože vnútorná spotreba sa iba čiastočne podieľa na tvorbe HDP (spotrebuvávame importované produkty) Fico tak nemá pravdu, že vnútorná spotreba je malá. Problém je v použití nesprávnych termínov. Mal by pravdu, keby povedal, že spotreba sa podiela iba v malej miere na tvorbe HDP."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:55.596048+00:00"}
{"id": "23465", "numeric_id": 23465, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23465", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "„…neskôr sa ukázala, že táto konštrukcia (že úrad vlády je prepojený na taliansku mafiu a mal niečo s vraždou novinára, pozn.) nebola pravdivá (…).“", "statement_date": "2019-01-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii 1. októbra 2018 generálny prokurátor o talianskej stope v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená či dokonca nepravdivá. Doposiaľ sa teda neukázalo, že by bolo prepojenie ľudí z Úradu vlády za bývalého premiéra Fica na taliansku mafiu nepravdivé, v prípade vraždy Jána Kuciaka je známe preverovanie obvinenia Mariána Kočnera za jeho údajnú objednávku vraždy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii 1. októbra 2018 generálny prokurátor o talianskej stope v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená či dokonca nepravdivá. Doposiaľ sa teda neukázalo, že by bolo prepojenie ľudí z Úradu vlády za bývalého premiéra Fica na taliansku mafiu nepravdivé, v prípade vraždy Jána Kuciaka je známe preverovanie obvinenia Mariána Kočnera za jeho údajnú objednávku vraždy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-01-28", "analysis_sources": {"text": ["1. októbra", "preverovanie obvinenia", "28. februára 2018"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/prokurator-vrazda-kuciaka-stala-minimalne-70-tisic.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/646122/policia-preveruje-verziu-ze-si-kuciakovu-vrazdu-objednal-kocner/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:35.697904+00:00"}
{"id": "vr15947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15947", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... po roku, v roku ´94 vo voľbách niektorí vaši, aj napríklad Hudek aj ďalší, myslím, že dokonca aj pán Ducký a nie som si istý, vyjadrovali sa veľmi negatívne, že už ho máme na lopatkách, alebo na lopate pána prezidenta Kováča", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Ducký, v tom čase minister hospodárstva, potvrdil, že výrok: \" Starého Kováča už máme na lopatkách!\", odznel v sídle HZDS po vyhratých voľbách v roku 1994, avšak nepodarilo sa nám zistiť, kto konkrétne sa na adresu prezidenta Michala Kováča takto vyjadril. Podobne sa nám nepodarilo nájsť nijaké dostupné vyjadrenia Ľudovíta Hudeka, vtedajšieho ministra vnútra na Kováčovu adresu. Napriek tomu, že zlé vzťahy prezidenta Kováča a predstaviteľov HZDS sú všeobecne známou záležitosťou, keďže sa nepodarilo vypátrať konkrétne vyjadrenia osôb spomínaných Bugárom. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Verejnosti už dobre známy zlý vzťah, ktorý panoval medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom sa ešte viac vyostril po prejave prezidenta v parlamente v marci roku 1994, v ktorom silno kritizoval jeho spôsob riadenia štátu. ,,Pán premiér nie je schopný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg.Nedokáže zjednocovať rôzne zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť dokáže spolupracovať len s ľuďmi, ktorí mu sú nejakým spôsobom zaviazaní.´´ Medzi najznámejšie dôvody sporu prezidenta Kováča a premiéra Mečiara patrí neochota prezidenta vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra privatizácie, rovnako ako odvolať Milana Kňažka z pozície ministra zahraničných vecí. Ivan Lexa bol však dlhšie dôvodom ich sporov, Kováč nepovažoval Lexu za dôveryhodného. Ivan Lexa dokonca v roku 1996 podal na Kováča žalobu pre obvinenie zo zapletenia do únosu jeho syna. Mečiarov odmietavý postoj k prezidentovi naznačovali aj hodiny nainštalované oproti prezidentskému palácu, ktoré odpočítavali počet dní, ktoré zostávajú Kováčovi vo funkcii. O prezidentovi Kováčovi sa v minulosti vulgárne vyjadril aj Ivan Gašparovič v roku 1996, kedy ho nazval \" starým chujom\" . Po požiadavke Milana Kňažka, aby objasnil koho tým myslel, sa bránil, že nešlo o pána prezidenta a výraz, ktorý použil bol \" starému ujovi\". Po televíznej debate v TA3 ohľadne amnestií vydaných Vladimírom Mečiarom sa rozhodla Občianska konzervatívna strana podať na Mečiara trestné oznámenie pre ohováranie Kováča. Ním odprezentované výroky naznačovali, že Kováč bol zapletený do marenia vyšetrovania jeho syna Michala Kováča ml. OKS preto požiadala prokuratúru, aby preverila, či expremiérom vyslovené informácie sú spôsobilé na podanie trestného oznámenia. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Ducký, v tom čase minister hospodárstva, potvrdil, že výrok: \" Starého Kováča už máme na lopatkách!\", odznel v sídle HZDS po vyhratých voľbách v roku 1994, avšak nepodarilo sa nám zistiť, kto konkrétne sa na adresu prezidenta Michala Kováča takto vyjadril. Podobne sa nám nepodarilo nájsť nijaké dostupné vyjadrenia Ľudovíta Hudeka, vtedajšieho ministra vnútra na Kováčovu adresu. Napriek tomu, že zlé vzťahy prezidenta Kováča a predstaviteľov HZDS sú všeobecne známou záležitosťou, keďže sa nepodarilo vypátrať konkrétne vyjadrenia osôb spomínaných Bugárom. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Verejnosti už dobre známy zlý vzťah, ktorý panoval medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom sa ešte viac vyostril po prejave prezidenta v parlamente v marci roku 1994, v ktorom silno kritizoval jeho spôsob riadenia štátu. ,,Pán premiér nie je schopný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg.Nedokáže zjednocovať rôzne zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť dokáže spolupracovať len s ľuďmi, ktorí mu sú nejakým spôsobom zaviazaní.´´ Medzi najznámejšie dôvody sporu prezidenta Kováča a premiéra Mečiara patrí neochota prezidenta vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra privatizácie, rovnako ako odvolať Milana Kňažka z pozície ministra zahraničných vecí. Ivan Lexa bol však dlhšie dôvodom ich sporov, Kováč nepovažoval Lexu za dôveryhodného. Ivan Lexa dokonca v roku 1996 podal na Kováča žalobu pre obvinenie zo zapletenia do únosu jeho syna. Mečiarov odmietavý postoj k prezidentovi naznačovali aj hodiny nainštalované oproti prezidentskému palácu, ktoré odpočítavali počet dní, ktoré zostávajú Kováčovi vo funkcii. O prezidentovi Kováčovi sa v minulosti vulgárne vyjadril aj Ivan Gašparovič v roku 1996, kedy ho nazval \" starým chujom\" . Po požiadavke Milana Kňažka, aby objasnil koho tým myslel, sa bránil, že nešlo o pána prezidenta a výraz, ktorý použil bol \" starému ujovi\". Po televíznej debate v TA3 ohľadne amnestií vydaných Vladimírom Mečiarom sa rozhodla Občianska konzervatívna strana podať na Mečiara trestné oznámenie pre ohováranie Kováča. Ním odprezentované výroky naznačovali, že Kováč bol zapletený do marenia vyšetrovania jeho syna Michala Kováča ml. OKS preto požiadala prokuratúru, aby preverila, či expremiérom vyslovené informácie sú spôsobilé na podanie trestného oznámenia. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["odznel", "kritizoval", "odvolať", "vyjadril", "podať"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2045066/svetelny-displej-alebo-navrat-ku-kauze-michal-kovac-ml-technopol.html", "https://domov.sme.sk/c/20293447/exprezident-kovac-vzoprel-sa-meciarovi-s-lexom-bojoval-desatrocia.html", "https://domov.sme.sk/c/20346362/meciar-ho-nominoval-a-vzburu-mu-nikdy-neodpustil.html", "https://www.sme.sk/c/2098874/vulgarne-vyjadrenie-ivana-gasparovica-v-nr-sr-vcera-potvrdilo-viacero-svedkov.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/meciar-celi-trestnemu-oznameniu-za-ohovaranie-kovaca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:57.846922+00:00"}
{"id": "vr38735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38735", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Však ta štúdia (EÚ o daňových únikoch pozn.) je z konca z konca funkčného obdobia vašej vlády. Tá štúdia Európskej únie bola vypracovaná v roku 2009...", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia zameraná na vyčíslenie a analýzu únikov DPH v členských krajinách EÚ ( Study to quantify and analyse the VAT gap in the EU-25 Member States ) bola vypracovaná v roku 2009. Týka sa ale obdobia 2000-2006 ako uvádzame vyššie.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia zameraná na vyčíslenie a analýzu únikov DPH v členských krajinách EÚ ( Study to quantify and analyse the VAT gap in the EU-25 Member States ) bola vypracovaná v roku 2009. Týka sa ale obdobia 2000-2006 ako uvádzame vyššie."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Study to quantify and analyse the VAT gap in the EU-25 Member States"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:47.203025+00:00"}
{"id": "vr14430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14430", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) my sme rokovali s rektormi. Povedali sme dopĺňame rozpočet na rok 2016 o ďalších 20 miliónov eur. Dali sme prvýkrát 25 ročnej histórii Slovenska 50 miliónov eur na rekonštrukciu internátov.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stretnutie členov vlády SR a predstaviteľov Slovenskej rektorskej konferencie sa uskutočnilo 8. februára, kde bolo rozhodnuté o poskytnutí 20 miliónov eur na dofinancovanie a rozvoj vysokých škôl na rok 2016 a rozdelení 50 miliónov eur, ktoré vláda uvoľnila na rekonštrukciu vysokoškolských internátov pre verejné vysoké školy. Podobný výrok sme overovali u Martina Fronca v januári 2016 . Keďže nemáme k dispozícii presné údaje, koľko peňazí išlo reálne na opravu či výstavbu internátov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie členov vlády SR a predstaviteľov Slovenskej rektorskej konferencie sa uskutočnilo 8. februára, kde bolo rozhodnuté o poskytnutí 20 miliónov eur na dofinancovanie a rozvoj vysokých škôl na rok 2016 a rozdelení 50 miliónov eur, ktoré vláda uvoľnila na rekonštrukciu vysokoškolských internátov pre verejné vysoké školy. Podobný výrok sme overovali u Martina Fronca v januári 2016 . Keďže nemáme k dispozícii presné údaje, koľko peňazí išlo reálne na opravu či výstavbu internátov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["januári 2016", "portál", "rekonštrukcia", "manželské internáty"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=internatov", "http://http://www.vlada.gov.sk/informacia-o-vysledkoch-stretnutia-s-predstavitelmi-slovenskej-rektorskej-konferencie/", "http://www.garda.sk/index.php?ids=101", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1793352_manzelaky-na-mlynoch-nespoznate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:58.327487+00:00"}
{"id": "vr26875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26875", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...pán Fico povedal (na tlačovej konferencii, pozn.) - \"objavilo sa jedno čarovné číslo, že inflácia je na hranici nuly. Deflácia síce v diskusiách medzi ekonómami vyvoláva negatívne emócie, ale pre verejnosť je to dobrá správa.\"", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Kollár správne parafrázuje vyjadrenia R. Fica k nulovej inflácii, pozitívach a negatívach deflácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dňa 15. Februára 2014 sa konala tlačová konferencia , na ktorej sa predseda vlády SR R. Fico, podpredseda vlády a minister financií SR P. Kažimír, prezident Finančnej správy SR František Imrecze a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko vyjadrovali k novej daňovej prognóze a lepšiemu výberu DPH. V súvislosti s úrovňou inflácie Robert Fico povedal: “... v januári sa objavilo čarovné číslo, že inflácia bola na úrovni nuly, čiže sme na hrane medzi defláciou a infláciou. Má to dve stránky. Tú pozitivnu pre verejnosť, že ceny produktov nerastú. Zase má to stránku aj zápornú ak sa o inflácií alebo deflácii bavia ekonómovia a finančníci, tak deflácie je negatívna, ale z hľadiska verejnosti je pozitívna .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár správne parafrázuje vyjadrenia R. Fica k nulovej inflácii, pozitívach a negatívach deflácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dňa 15. Februára 2014 sa konala tlačová konferencia , na ktorej sa predseda vlády SR R. Fico, podpredseda vlády a minister financií SR P. Kažimír, prezident Finančnej správy SR František Imrecze a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko vyjadrovali k novej daňovej prognóze a lepšiemu výberu DPH. V súvislosti s úrovňou inflácie Robert Fico povedal: “... v januári sa objavilo čarovné číslo, že inflácia bola na úrovni nuly, čiže sme na hrane medzi defláciou a infláciou. Má to dve stránky. Tú pozitivnu pre verejnosť, že ceny produktov nerastú. Zase má to stránku aj zápornú ak sa o inflácií alebo deflácii bavia ekonómovia a finančníci, tak deflácie je negatívna, ale z hľadiska verejnosti je pozitívna .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["tlačová konferencia", "prognóze"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/tlacova-konferencia-k-novej-danovej-prognoze-a-lepsiemu-vyberu-dph/", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9545"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:30.854872+00:00"}
{"id": "vr28595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28595", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Bezplatnú dopravu vyskúšali dve obchodné reťazce. Jeden vláčik, museli ho zrušiť, pre to, že si tam slušný človek nesadol, po určitej dobe. Druhý hypermarket používal autobus, ktorý bol zničený, pretože sa to stalo pojazdným hostincom pre určité typy ľudí.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Cestný vláčik prevádzkovalo obchodné centrum Max Trnava. Dôvody zrušenia tohto dopravného spojenia sa neporadilo overiť. Bezplatná autobusová linka spoločnosti Tesco bola podľa dostupných informácii zrušená najmä kvôli cenovým podmienkam medzi spoločnosťou Tesco a SAD Trnava. Demagog.sk sa nepodarilo zistiť stav týchto bezplatných dopravných prostriedkov počas ich prevádzky, preto toto tvrdenie označujeme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Cestný vláčik prevádzkovalo obchodné centrum Max Trnava. Dôvody zrušenia tohto dopravného spojenia sa neporadilo overiť. Bezplatná autobusová linka spoločnosti Tesco bola podľa dostupných informácii zrušená najmä kvôli cenovým podmienkam medzi spoločnosťou Tesco a SAD Trnava. Demagog.sk sa nepodarilo zistiť stav týchto bezplatných dopravných prostriedkov počas ich prevádzky, preto toto tvrdenie označujeme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["vláčik", "Max", "SME"], "url": ["http://imhd.zoznam.sk/tt/galeria-media/update/3588/autobusy-a-vlaciky-v-uliciach-mesta-trnava-14-5-2009.html?#31406-Cestny-vlacik-do-obchodneho-centra-MAX", "http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/v-trnave-otvoria-zabavno-obchodne-centrum-max.html", "http://trnava.sme.sk/c/6742961/tesco-zrusilo-bezplatny-autobus-nahradi-ho-mad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:12.868199+00:00"}
{"id": "42901", "numeric_id": 42901, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42901", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Pán kontrolór (Miškanin, pozn.) bol vybratý nezávislým výberovým transparentným konaním.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe zákona o obecnom zriadení a dokumentov mestského zastupiteľstva Bratislavy o vyhlásení a priebehu voľby nového hlavného kontrolóra môžeme konštatovať, že voľba kontrolóra bola nezávislá a transparentná. K andidáti sa prihlásili sami a nenominovala ich žiadna politická strana ani politik a následne z nich poslanci mali vybrať podľa svojho vedomia a svedomia. Hlasovanie bolo verejné. Hoci nedokážeme posúdiť, či všetci poslanci skutočne hlasovali slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, pokiaľ chápeme výraz nezávislá ako to, že kandidáti sa prihlásili sami a nenominovala ich žiadna politická strana ani politik, môžeme výrok vyhodnotiť ako pravdivý. Podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z.z. . hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov na dobu šesť rokov. Zákon stanovuje časové lehoty, v ktorých obecné zastupiteľstvo vyhlasuje konanie voľby. Uchádzači o post kontrolóra odovzdávajú písomnú prihlášku, ktorej súčasťou je doklad o vzdelaní a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Uznesenie mestského zastupiteľstva Bratislavy zo 7. marca 2019 stanovilo ďalšie náležitosti prihlášky ako aj to, že voľba nového kontrolóra prebehne verejne, čo v minulosti nebolo zvykom. Zastupiteľstvo tiež nad rámec zákona o obecnom zriadení zvolilo komisiu na posúdenie náležitostí prihlášok kandidátov, zloženú zo šiestich poslancov zastupiteľstva. Úlohou komisie bolo po preskúmaní prihlášok predložiť zastupiteľstvu zoznam kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra. Komisia jednomyseľne rozhodla ( .pdf , s. 4), že zákonom stanovené podmienky splnili všetci dvanásti kandidáti. Pred samotnou voľbou kandidáti odpovedali na otázky poslancov zastupiteľstva (záznam z verejnej voľby .mp4 , predstavenie kandidátov od 00:08:00, otázky od 00:46:45). Do druhého kola voľby postúpili Marián Miškanin s 20 hlasmi a Ján Mrva so 6 hlasmi. V druhom kole voľby bol za hlavného kontrolóra zvolený Miškanin v pomere 24 hlasov ku deviatim. V obidvoch kolách voľby Miškanina sa hlasovania zdržal poslanec z Team Vallo Roman Lamoš. Podrobné výsledky hlasovania sú dostupné na webe mestského zastupiteľstva Bratislavy. Po zvolení Mariána Miškanina do funkcie hlavného kontrolóra niektorí poslanci upozornili na to, že v minulosti bol Miškanin nominantom strany SMER-SD. Miškanin argumentoval tým, že do funkcie bol zvolený pre svoje odborné kvality.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona o obecnom zriadení a dokumentov mestského zastupiteľstva Bratislavy o vyhlásení a priebehu voľby nového hlavného kontrolóra môžeme konštatovať, že voľba kontrolóra bola nezávislá a transparentná. K andidáti sa prihlásili sami a nenominovala ich žiadna politická strana ani politik a následne z nich poslanci mali vybrať podľa svojho vedomia a svedomia. Hlasovanie bolo verejné. Hoci nedokážeme posúdiť, či všetci poslanci skutočne hlasovali slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, pokiaľ chápeme výraz nezávislá ako to, že kandidáti sa prihlásili sami a nenominovala ich žiadna politická strana ani politik, môžeme výrok vyhodnotiť ako pravdivý. Podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z.z. . hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov na dobu šesť rokov. Zákon stanovuje časové lehoty, v ktorých obecné zastupiteľstvo vyhlasuje konanie voľby. Uchádzači o post kontrolóra odovzdávajú písomnú prihlášku, ktorej súčasťou je doklad o vzdelaní a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Uznesenie mestského zastupiteľstva Bratislavy zo 7. marca 2019 stanovilo ďalšie náležitosti prihlášky ako aj to, že voľba nového kontrolóra prebehne verejne, čo v minulosti nebolo zvykom. Zastupiteľstvo tiež nad rámec zákona o obecnom zriadení zvolilo komisiu na posúdenie náležitostí prihlášok kandidátov, zloženú zo šiestich poslancov zastupiteľstva. Úlohou komisie bolo po preskúmaní prihlášok predložiť zastupiteľstvu zoznam kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra. Komisia jednomyseľne rozhodla ( .pdf , s. 4), že zákonom stanovené podmienky splnili všetci dvanásti kandidáti. Pred samotnou voľbou kandidáti odpovedali na otázky poslancov zastupiteľstva (záznam z verejnej voľby .mp4 , predstavenie kandidátov od 00:08:00, otázky od 00:46:45). Do druhého kola voľby postúpili Marián Miškanin s 20 hlasmi a Ján Mrva so 6 hlasmi. V druhom kole voľby bol za hlavného kontrolóra zvolený Miškanin v pomere 24 hlasov ku deviatim. V obidvoch kolách voľby Miškanina sa hlasovania zdržal poslanec z Team Vallo Roman Lamoš. Podrobné výsledky hlasovania sú dostupné na webe mestského zastupiteľstva Bratislavy. Po zvolení Mariána Miškanina do funkcie hlavného kontrolóra niektorí poslanci upozornili na to, že v minulosti bol Miškanin nominantom strany SMER-SD. Miškanin argumentoval tým, že do funkcie bol zvolený pre svoje odborné kvality."], "analysis_date": "2019-05-17", "analysis_sources": {"text": ["369/1990 Z.z.", "Uznesenie", "nebolo", ".pdf", ".mp4", "webe", "upozornili"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/", "https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Vyhl%C3%A1senie_vo%C4%BEby_mestsk%C3%BD%20kontrol%C3%B3r-1.pdf", "https://www.bratislava.sk/sk/sprava/novy-mestsky-kontrolor-bratislavy-sa-bude-volit-verejne", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/41725.pdf", "http://archiv1.infonettv.sk/2019-04-25/4.mp4", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-zasadnutie-25042019/bod-4/", "https://slovensko.hnonline.sk/1929913-kritika-na-valla-a-progresivcov-dolezitu-funkciu-v-bratislave-dostal-byvaly-nominant-smeru"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:59.431490+00:00"}
{"id": "vr15256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15256", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... v 2017 roku majú predsedať Rade Európskej únie Briti.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v období od júla do decembra 2017 má predsedať Rade EÚ Veľká Británia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zoznam predsedajúcich krajín pre roky 2016-2020: Holandsko: Január - Jún 2016 Slovensko: Júl - December 2016 Malta: Január - Jún 2017 Veľká Británia: Júl - December 2017 Estónsko: Január - Jún 2018 Bulharsko: Júl - December 2018 Rakúsko: Január - Jún 2019 Rumunsko: Júl - December 2019 Fínsko: Január - Jún 2020", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v období od júla do decembra 2017 má predsedať Rade EÚ Veľká Británia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zoznam predsedajúcich krajín pre roky 2016-2020: Holandsko: Január - Jún 2016 Slovensko: Júl - December 2016 Malta: Január - Jún 2017 Veľká Británia: Júl - December 2017 Estónsko: Január - Jún 2018 Bulharsko: Júl - December 2018 Rakúsko: Január - Jún 2019 Rumunsko: Júl - December 2019 Fínsko: Január - Jún 2020"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Zoznam"], "url": ["http://en.euabc.com/word/127"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:34.615686+00:00"}
{"id": "vr18459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18459", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "v prípade napríklad lyžiarskych zájazdov (...) to je takmer milión nocí, ktoré zaplatil tento štát", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podpora lyžiarskych zájazdov a škôl v prírode je súčasťou druhého sociálneho balíčka, ktorý strana SMER-SD predstavila v roku 2015. Príspevok na lyžiarsky kurz vo výške 150 eur na jedno dieťa sa základným a stredným školám poskytuje od 1. januára 2016. Predpokladaný počet nocí na školských lyžiarskych zájazdoch, ktoré štát finančne podporil, sa pohybuje okolo jedného milióna. Nakoľko je však zatiaľ dostupný len predbežný rozpočet ministerstva školstva na lyžiarske kurzy pre rok 2018, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Príspevok na lyžiarsky kurz sa poskytuje v súlade s § 3 ods. 2 a 3 a § 4ab a § 9f ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR dĺžka výcviku na základnej škole trvá spravidla päť až sedem dní v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín a na strednej škole trvá päť dní najmenej v rozsahu 15 vyučovacích hodín v zmysle smernice MŠVVaŠ SR č. 19/2017 o organizovaní lyžiarskeho výcviku a snowbordingového výcviku. V súlade so zákonom môže škola využiť daný príspevok na pokrytie nákladov na kurz pre toho istého žiaka najviac jedenkrát počas jeho návštevy základnej alebo strednej školy. Určený príspevok na jedného žiaka nie je možné rozdeliť medzi viacerých žiakov. Pokiaľ sa kurzu zúčastní počas roka 2018 menší počet žiakov ako bolo nahlásené, škola je povinná vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zodpovedajúce počtu žiakov, ktorí sa kurzu nezúčastnili. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na príspevky na lyžiarske kurzy pre rok 2016 prerozdelilo približne 10,7 milióna eur pre 71-tisíc žiakov základných a stredných škôl, v roku 2017 na kurzy išlo 9,8 miliónov eur pre 65-tisíc žiakov. Celková výška príspevkov na rok 2018 zatiaľ nebola vyčíslená. Školy požiadali o príspevok 12,9 milióna eur pre takmer 86-tisíc žiakov. Do tohto čísla však nie sú zarátané príspevky, ktoré školy musia vrátiť za žiakov, ktorí sa kurzu nezúčastnili. Na lyžiarskych kurzoch sa v rokoch 2016 až 2018 (aj s predpokladaným počtom žiakov pre rok 2018, pozn.) teda dokopy zúčastnilo okolo 222-tisíc žiakov. Ak tento počet vynásobíme počtom nocí (5 nocí), vyjde nám približne 1 110 000 nocí. Jedná sa však len o približný výpočet. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podpora lyžiarskych zájazdov a škôl v prírode je súčasťou druhého sociálneho balíčka, ktorý strana SMER-SD predstavila v roku 2015. Príspevok na lyžiarsky kurz vo výške 150 eur na jedno dieťa sa základným a stredným školám poskytuje od 1. januára 2016. Predpokladaný počet nocí na školských lyžiarskych zájazdoch, ktoré štát finančne podporil, sa pohybuje okolo jedného milióna. Nakoľko je však zatiaľ dostupný len predbežný rozpočet ministerstva školstva na lyžiarske kurzy pre rok 2018, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Príspevok na lyžiarsky kurz sa poskytuje v súlade s § 3 ods. 2 a 3 a § 4ab a § 9f ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR dĺžka výcviku na základnej škole trvá spravidla päť až sedem dní v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín a na strednej škole trvá päť dní najmenej v rozsahu 15 vyučovacích hodín v zmysle smernice MŠVVaŠ SR č. 19/2017 o organizovaní lyžiarskeho výcviku a snowbordingového výcviku. V súlade so zákonom môže škola využiť daný príspevok na pokrytie nákladov na kurz pre toho istého žiaka najviac jedenkrát počas jeho návštevy základnej alebo strednej školy. Určený príspevok na jedného žiaka nie je možné rozdeliť medzi viacerých žiakov. Pokiaľ sa kurzu zúčastní počas roka 2018 menší počet žiakov ako bolo nahlásené, škola je povinná vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zodpovedajúce počtu žiakov, ktorí sa kurzu nezúčastnili. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na príspevky na lyžiarske kurzy pre rok 2016 prerozdelilo približne 10,7 milióna eur pre 71-tisíc žiakov základných a stredných škôl, v roku 2017 na kurzy išlo 9,8 miliónov eur pre 65-tisíc žiakov. Celková výška príspevkov na rok 2018 zatiaľ nebola vyčíslená. Školy požiadali o príspevok 12,9 milióna eur pre takmer 86-tisíc žiakov. Do tohto čísla však nie sú zarátané príspevky, ktoré školy musia vrátiť za žiakov, ktorí sa kurzu nezúčastnili. Na lyžiarskych kurzoch sa v rokoch 2016 až 2018 (aj s predpokladaným počtom žiakov pre rok 2018, pozn.) teda dokopy zúčastnilo okolo 222-tisíc žiakov. Ak tento počet vynásobíme počtom nocí (5 nocí), vyjde nám približne 1 110 000 nocí. Jedná sa však len o približný výpočet. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["lyžiarskych zájazdov", "ministerstva", "zákona", "Ministerstva", "Ministerstvo"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7984165/ziaci-dostanu-od-statu-prispevok-150-eur-na-lyziarsky-vycvik.html", "https://www.minedu.sk/15315-sk/aktualne-informacie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/597/20180101", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:51.735247+00:00"}
{"id": "vr33391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33391", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Odvody sa zvýšili pre ľudí, ktorí zarábajú viac ako 1 100 eur mesačne. Viete, koľko ľudí na Slovensku zarába viac ako 1 100 mesačne? 11,5%.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenie sme overovali v relácii O 5 minút 12 14. októbra 2012. Zvýšenie stropov pre jednotlivé typy poistenia boli schválené parlamentom 8. augusta 2012 ako súčasť novely zákona o sociálnom poistení. Táto zmena sa týka aj zamestnancov, ktorí zarábajú 1200 eur v hrubom a viac. Zvyšuje a zjednocuje sa maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych a zdravotných odvodov na 5-násobok priemernej mzdy v roku 2013. V súčasnosti ide v prípade nemocenských odvodov o 1,5-násobok priemernej mzdy, zdravotné odvody o 3-násobok, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najviac 4-násobok priemernej mzdy. Podľa stále najnovšej analýzy štruktúry miezd štatistického úradu za rok 2011 zarába 13,9% zamestnancov viac ako 1200 eur. Je potrebné zdôrazniť, že pri sume 1 100 eur , s ktorou Robert Fico pracuje, hovoríme o podiele vyššom ako 14%. Výrok predsedu vlády hodnotíme teda ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie sme overovali v relácii O 5 minút 12 14. októbra 2012. Zvýšenie stropov pre jednotlivé typy poistenia boli schválené parlamentom 8. augusta 2012 ako súčasť novely zákona o sociálnom poistení. Táto zmena sa týka aj zamestnancov, ktorí zarábajú 1200 eur v hrubom a viac. Zvyšuje a zjednocuje sa maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych a zdravotných odvodov na 5-násobok priemernej mzdy v roku 2013. V súčasnosti ide v prípade nemocenských odvodov o 1,5-násobok priemernej mzdy, zdravotné odvody o 3-násobok, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najviac 4-násobok priemernej mzdy. Podľa stále najnovšej analýzy štruktúry miezd štatistického úradu za rok 2011 zarába 13,9% zamestnancov viac ako 1200 eur. Je potrebné zdôrazniť, že pri sume 1 100 eur , s ktorou Robert Fico pracuje, hovoríme o podiele vyššom ako 14%. Výrok predsedu vlády hodnotíme teda ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "schválené", "1200", "štruktúry miezd"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/320/statny-rozpocet-na-buduci-rok", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=141", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/123531/Parlament-schvalil-vyssie-odvody-pre-zivnostnikov-a-dohodarov", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:18.967169+00:00"}
{"id": "vr31540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31540", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Úplne posledná veta k bankovej dani. Aj vyspelé krajiny používajú pán kolega výnos z bankovej dane, nie na konsolidáciu verejných financií, ale na nakŕmenie tak povedia zvláštneho mimoriadneho fondu, ktorý slúži na budúce systémové zmeny bankového sektora.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok je zavádzajúci. J. Kollár si vybral 2 krajiny, v ktorých banková daň smeruje do špeciálneho fondu, zamlčal ale, že v zvyšných 8 krajinách banková daň alebo jej časť (Cyprus) smeruje do štátneho rozpočtu. V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie . Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (pdf.) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085%. Iba v dvoch krajinách, Švédsku a Nemecku, sa všetky získané finančné prostriedky odvádzajú do špeciálneho fondu. Cyprus používa časť z nich na financovanie fondu a časť odvádza priamo do rozpočtu. Väčšina štátov teda používa bankové odvody na konsolidáciu verejných financií .", "analysis_paragraphs": ["Výrok je zavádzajúci. J. Kollár si vybral 2 krajiny, v ktorých banková daň smeruje do špeciálneho fondu, zamlčal ale, že v zvyšných 8 krajinách banková daň alebo jej časť (Cyprus) smeruje do štátneho rozpočtu. V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie . Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (pdf.) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085%. Iba v dvoch krajinách, Švédsku a Nemecku, sa všetky získané finančné prostriedky odvádzajú do špeciálneho fondu. Cyprus používa časť z nich na financovanie fondu a časť odvádza priamo do rozpočtu. Väčšina štátov teda používa bankové odvody na konsolidáciu verejných financií ."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej bankovej asociácie"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Bankove-odvody_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:57.668573+00:00"}
{"id": "vr37839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37839", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "O tom či tento Euroval poskytne niektorej problémovej krajine pomoc alebo nie rozhodne sa. Každá krajina bude mať právo veta, to znamená jednohlasné rozhodovanie, ale napríklad už o tom, že pokiaľ by kleslo základné imanie, splatené imanie tohto Eurovalu a kleslo by práve preto, že sa stav prípadne potrebuje kryť na nejaké straty finančné z operácií, ktoré mal alebo sa stal platobne neschopným voči vlastným veriteľom, tak vtedy sa bude musieť to základné imanie doplniť na pôvodnú výšku a na toto už bude stačiť jednoduchý súhlas Rady guvernérov, kde bude Slovensko zastúpení svojim ministrom financií, to znamená, že tam bude Slovensko vždy prehlasované a hrozí v takomto prípade riziko, že tam budeme ako som spomínal tým automatom na dodávky hotovostných peňazí posielať do Bruselu peniaze.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií portálu investujeme.sk : \"ESM bude spravovať Rada guvernérov, pozostávajúca z ministrov financií členských štátov eurozóny s hlasovacím právom a z dvoch pozorovateľov: komisára pre ekonomické a menové záležitosti a guvernéra ECB. Rada si zvolí hlasovaním svojho predsedu. O poskytnutí finančnej pomoci , podmienkach poskytnutia finančnej pomoci, úverovej kapacite ESM a zmenách ponuky nástrojov financovania rozhoduje Rada guvernérov jednohlasnou väčšinou, ktorej nebráni, ak sa niektorý z členov zdrží hlasovania. O ostatných rozhodnutiach sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, ak sa nerozhodne inak. Rada riaditeľov bude vykonávať úlohy, ktoré na ňu deleguje Rada guvernérov. Každý člen ESM navrhne jedného riaditeľa a jedného jeho náhradníka. Všetky rozhodnutia Rady riaditeľov budú musieť byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Pomer hlasov bude na základe podielu na ESM, kvalifikovaná väčšina bude 80% hlasov. \" To, kedy sa rozhoduje inak uvádza napríklad originálny dokument o z áveroch Rady v Bruseli z 25. marca (.pdf), kde sa uvádza aj Kollárom spomínaná možnosť: \"The Board of Governors will decide by mutual agreement when adapting the amount of total subscribed capital or when calling capital, except in the specific cases described below. First, the Board of Directors can decide, by simple majority, to restore -by calling in capital- the level of paid-in capital in the event that the amount of paid-in capital is reduced by the absorption of losses.\" (Rada guvernérov môže jednoduchou väčšinou rozhodnúť obnoviť úroveň vloženého kapitálu v prípade, že suma vloženého kapitálu je znížená tlmením strát)", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií portálu investujeme.sk : \"ESM bude spravovať Rada guvernérov, pozostávajúca z ministrov financií členských štátov eurozóny s hlasovacím právom a z dvoch pozorovateľov: komisára pre ekonomické a menové záležitosti a guvernéra ECB. Rada si zvolí hlasovaním svojho predsedu. O poskytnutí finančnej pomoci , podmienkach poskytnutia finančnej pomoci, úverovej kapacite ESM a zmenách ponuky nástrojov financovania rozhoduje Rada guvernérov jednohlasnou väčšinou, ktorej nebráni, ak sa niektorý z členov zdrží hlasovania. O ostatných rozhodnutiach sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, ak sa nerozhodne inak. Rada riaditeľov bude vykonávať úlohy, ktoré na ňu deleguje Rada guvernérov. Každý člen ESM navrhne jedného riaditeľa a jedného jeho náhradníka. Všetky rozhodnutia Rady riaditeľov budú musieť byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Pomer hlasov bude na základe podielu na ESM, kvalifikovaná väčšina bude 80% hlasov. \" To, kedy sa rozhoduje inak uvádza napríklad originálny dokument o z áveroch Rady v Bruseli z 25. marca (.pdf), kde sa uvádza aj Kollárom spomínaná možnosť: \"The Board of Governors will decide by mutual agreement when adapting the amount of total subscribed capital or when calling capital, except in the specific cases described below. First, the Board of Directors can decide, by simple majority, to restore -by calling in capital- the level of paid-in capital in the event that the amount of paid-in capital is reduced by the absorption of losses.\" (Rada guvernérov môže jednoduchou väčšinou rozhodnúť obnoviť úroveň vloženého kapitálu v prípade, že suma vloženého kapitálu je znížená tlmením strát)"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["investujeme.sk", "z", "áveroch Rady v Bruseli z 25. marca"], "url": ["http://www.investujeme.sk/clanky/euroval-europsky-stabilizacny-mechanizmus-vo-faktoch/", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:19.137749+00:00"}
{"id": "49974", "numeric_id": 49974, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49974", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Akože zvýšenie dlhu v rokoch, dobre, za rok 2020-2022 sa dlh zvýšil, to bola naša vláda, tzn. za 3 roky o 18 miliárd eur, za roky 2023-2025 len do marca sa zvýšil o koľko, viete? O 20 miliárd eur.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za roky 2020 až 2022 sa zvýšil štátny dlh o 17,89 miliardy eur, keď na konci roka 2019 dosahoval 45,49 miliardy eur ( .pdf , str. 1) a na konci roka 2022 dosahoval 63,38 miliardy eur ( .pdf , str. 1). V roku 2023 sa dlh zvýšil o 6,4 miliardy na 68,9 miliardy eur. Presné štatistiky za rok 2024 ešte neboli zverejnené, no RRZ odhaduje deficit na rok 2024 na 6,95 miliardy eur ( .pdf , str. 3). Pre celý rok 2025 odhaduje RRZ deficit na 6,6 miliardy eur. Teda celkovo za roky 2023–2025 by mal deficit dosiahnuť 20 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže Veronika Remišová tvrdí, že sa mal dlh zvýšiť o 20 miliárd eur len do marca 2025.\n\nZároveň je vyjadrenie Veroniky Remišovej zavádzajúce, keďže rozpočet na rok 2023 schválila NR SR počas vlády Eduarda Hegera, pričom štvrtá vláda Roberta Fica bola vymenovaná až 25. októbra 2023. Veronika Remišová bola členkou vlády SR od 21. marca 2020 do 15. mája 2023.\n\nKu koncu marca 2025 dosiahol štátny rozpočet hotovostný schodok 1,45 miliardy eur čo predstavuje medziročné zlepšenie o 734 miliónov eur.\n\nPodľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dochádzalo k zhoršovaniu stavu verejných financií od roku 2015, pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť možno rast dlhu v rokoch 2020-2023 pripísať : jednorazovým protikrízovým opatreniam vlády (9,2 mld. eur), stavu verejných financií pred pandémiou (6 mld. eur), nárastu hotovostnej rezervy štátu (4,7 mld. eur) a zmenami v hospodárení vlády medzi rokmi 2020 až 2023 (2,6 mld. eur). Vyjadrenie Veroniky Remišovej pre Demagog.sk z 7. 4. 2025: \"Podľa údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal) sa dlh štátu zvýšil v rokoch 2020 až 2022 o 18,2 miliardy eur a v rokoch 2023 až 2025 o 20,0 miliardy eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Za roky 2020 až 2022 sa zvýšil štátny dlh o 17,89 miliardy eur, keď na konci roka 2019 dosahoval 45,49 miliardy eur ( .pdf , str. 1) a na konci roka 2022 dosahoval 63,38 miliardy eur ( .pdf , str. 1). V roku 2023 sa dlh zvýšil o 6,4 miliardy na 68,9 miliardy eur. Presné štatistiky za rok 2024 ešte neboli zverejnené, no RRZ odhaduje deficit na rok 2024 na 6,95 miliardy eur ( .pdf , str. 3). Pre celý rok 2025 odhaduje RRZ deficit na 6,6 miliardy eur. Teda celkovo za roky 2023–2025 by mal deficit dosiahnuť 20 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže Veronika Remišová tvrdí, že sa mal dlh zvýšiť o 20 miliárd eur len do marca 2025.", "Zároveň je vyjadrenie Veroniky Remišovej zavádzajúce, keďže rozpočet na rok 2023 schválila NR SR počas vlády Eduarda Hegera, pričom štvrtá vláda Roberta Fica bola vymenovaná až 25. októbra 2023. Veronika Remišová bola členkou vlády SR od 21. marca 2020 do 15. mája 2023.", "Ku koncu marca 2025 dosiahol štátny rozpočet hotovostný schodok 1,45 miliardy eur čo predstavuje medziročné zlepšenie o 734 miliónov eur.", "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dochádzalo k zhoršovaniu stavu verejných financií od roku 2015, pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť možno rast dlhu v rokoch 2020-2023 pripísať : jednorazovým protikrízovým opatreniam vlády (9,2 mld. eur), stavu verejných financií pred pandémiou (6 mld. eur), nárastu hotovostnej rezervy štátu (4,7 mld. eur) a zmenami v hospodárení vlády medzi rokmi 2020 až 2023 (2,6 mld. eur). Vyjadrenie Veroniky Remišovej pre Demagog.sk z 7. 4. 2025: \"Podľa údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal) sa dlh štátu zvýšil v rokoch 2020 až 2022 o 18,2 miliardy eur a v rokoch 2023 až 2025 o 20,0 miliardy eur.\""], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "na", ".pdf", "odhaduje", "schválila", "vymenovaná", "dosiahol", "dochádzalo", "pripísať"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=2310daa9-eb54-4229-861e-8257d149c42c", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVPNcpswGHwajkIfCBD0hj0J4HqcYgcc69IRRDaqzU-AQtynr9wmB880pj1UJ2lmV9rdb4UZfsKs4oM88F7WFT-p8445X2MaubOZ4QPMlgSixefNKpzfm0Fi4-01wF2t7yB69L8E64VlgGVjdpufYoZZXvVNX-BdnXW8QN0RyWqP-LHXQG3qtlRqhkqgrmn5cNaAt3khBw0yh3tZbhLkmK5AlsU95NncRiY8G0Jw19xT43J9k8tnvPsr9HbK78UOfLB8eOPPAz-06BLAXQY2RH6YrL2YEPDJdRwPc0-ltQgd36J3xkP6_v6NByb57BfkloIpD78BfhzHm2WaQpCa9xARI4BVkqhEnAnAo4N3ygX9MEWD4u0gxYiT6jLbE97845BCwIupXqniym8vL8xX7aqrXrz2-Ol_1EsJkVmpj3mpg05dCoRS1zItz7EJuajwq4y4B8xasRetaPXvrfpVRd833ScNNBjHUT_U9eEk9LwuNfgTpag7pf4aiZsyKV1ylhId1-GP2QoFW8Sy8_gTq0O8Xg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/bda7a81c-9b5e-46cb-a1a4-18da151d59e8/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-UpaErwFRvkRGEERyMVJS6AV2tQ2tuLTmzpenFHEg7kkmdndbzcbLPAKi0xWyU6aRGfyYO9r0X6c0SHrdj0O0B0TGI5u7qaD3nWrvwjw8iuATedXMLznt_35yPfAD7A4zX_AAosoM7mJ8VqHpYxRuUdJtkVybxywB12k1k2VKVTmhayODlSlMnu7hxtJJfMi1AkDhfx2FCLpSR95bCO9wNsEHcUa-TxKNnh9Fnr5W94mDvywOFi--ID0-nzg0zEAG_cDGPLBYt6ZEQKcfAJOaKytB_qjB4_iZZWoGi-y5mUO-O6PEQeAR7-1YmtPnp6fBbfd6MyoV4NX_1GOndMqJr3JziaQJm6kNV6dRbUZkjB16yh1waWMAqGU-S2_0w4IaYR5FhJmhQu1VYUq3JfCfufYmLy8dMCBuq7dnda7g3IjnTrwHSXWpQ3-FYnzdJEyckT77eSK-CI8krexWvKLdzeC3jE!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/03/semafor_2025_03_final.pdf", "https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2025-03/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/394533-parlament-schvalil-statny-rozpocet-na-rok-2023-provizoriu-sa-vyhneme", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica-do-funkcie-predsedu-vldy-sr-177/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-31-03-2025.html", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:12.059141+00:00"}
{"id": "vr38581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38581", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ale však teda, pretože tak isto ako ste napísali, že pán predseda Fico nevyhral ani jeden súdny spor, tak samozrejme bol aj pochválený, tu máte list od pána Kukana, že proste je to jedna z najlepších kancelárií v rámci Európskeho súdu, všetky, vlastne de facto väčšinu súdov vyhrali, zachránili obrovské množstvo peňazí a vy bez hanby napíšete, že nevyhral ani jeden spor.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na margo Ficovho pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva, kde zastupoval Slovensko a údajne nevyhral ani jeden spor, sa vyjadrovala pred niekoľkými týždňami aj premiérka ( SITA ). Nepodarilo sa nám však nájsť nezávislý údaj o počte prehratých či vyhratých sporoch, takisto ani o liste od Eduarda Kukana.", "analysis_paragraphs": ["Na margo Ficovho pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva, kde zastupoval Slovensko a údajne nevyhral ani jeden spor, sa vyjadrovala pred niekoľkými týždňami aj premiérka ( SITA ). Nepodarilo sa nám však nájsť nezávislý údaj o počte prehratých či vyhratých sporoch, takisto ani o liste od Eduarda Kukana."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-pripravuje-zalobu-na-fica/351153-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:20.244148+00:00"}
{"id": "vr29481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29481", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ďalšie vyhraté súdne spory súvisiace so získaním zvyšného 38 % podielu v Transpetrole.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Posledný súdny spor MH SR o Transpetrol a.s. z roku 2013, ktorý pojednával o 34% akcií spoločnosti Transpetrol a.s., bol Krajským súdom v Košiciach dňa 26.7.2014 potvrdený v prospech štátu. Spor má svoju históriu , ktorá siaha do roku 1998. Krajským súdom v Košiciach bolo ešte na začiatku roku 2013 rozhodnuté v troch sporoch v prospech štátu. Prehra na súde zo strany štátu bola evidovaná v roku 1998, keď Najvyšší súd rozhodol v prospech vranovskej firmy ILaS, s.r.o.. Portál otvorenesudy.sk eviduje ďalších 43 súdnych sporov Transpetrolu za posledné 3 roky. V kauze Transpetrol sa spomína 34,05% podiel akcií Transpetrolu a nie uvádzaných 38 %, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Posledný súdny spor MH SR o Transpetrol a.s. z roku 2013, ktorý pojednával o 34% akcií spoločnosti Transpetrol a.s., bol Krajským súdom v Košiciach dňa 26.7.2014 potvrdený v prospech štátu. Spor má svoju históriu , ktorá siaha do roku 1998. Krajským súdom v Košiciach bolo ešte na začiatku roku 2013 rozhodnuté v troch sporoch v prospech štátu. Prehra na súde zo strany štátu bola evidovaná v roku 1998, keď Najvyšší súd rozhodol v prospech vranovskej firmy ILaS, s.r.o.. Portál otvorenesudy.sk eviduje ďalších 43 súdnych sporov Transpetrolu za posledné 3 roky. V kauze Transpetrol sa spomína 34,05% podiel akcií Transpetrolu a nie uvádzaných 38 %, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["históriu", "sporoch", "súdnych"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/126766/Vyberova-chronologia-v-spore-Ilcisin-a-rezorty-hospodarstva-a-financii-SR", "http://www.teraz.sk/ekonomika/mh-sr-stat-vyhral-dalsie-tri-spory/34943-clanok.html", "http://otvorenesudy.sk/decrees/search?q=TRANSPETROL&utf8=%E2%9C%93"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:15.234298+00:00"}
{"id": "49235", "numeric_id": 49235, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49235", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Presadili sme prakticky celý náš program, ktorý sme predtým v roku 20 sľúbili. ", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sme rodina nedokázala plnohodnotne presadiť viaceré body svojho programu. Niektoré body hnutie splnilo iba čiastočne, iné vôbec. Príkladom nesplnených sľubov sú nájomné byty, exekučná amnestia či dlhodobý prenájom vozidla od štátu. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVolebný program strany Sme rodina mal názov “ Program pomoci rodinám 2020 ” . ( pdf. ) Jedným z najväčších predvolebných sľubov hnutia bola výstavba nájomných bytov. Cieľom bolo ročne ich vybudovať 25-tisíc. Dodnes však existujú len základy systému ako legislatíva, agentúra pre nájomné bývanie a registrácia pre záujemcov. Je pravdepodobné, že do volieb nebude k dispozícii pre rodiny ani jeden nájomný byt.\n\nHnutie Sme rodina chcelo taktiež presadiť exekučnú amnestiu , aj tento sľub sa strane podarilo presadiť len čiastočne. Parlament v októbri 2022 schválil generálny pardon na návrh poslankyne Sme rodina. Išlo o odpustenie povinnosti zaplatiť penále za podmienky, že dlžníci poisťovni uhradia dlžné poistné. Odpustenie penále sa však vzťahovalo iba na dlhy voči sociálnej poisťovni. Exekučná amnestia, tak ako ju navrhovalo hnutie vo svojom programe, mala viesť k upusteniu od vymáhania všetkých pohľadávok štátu voči občanom. To, že tento sľub hnutie nesplnilo, priznal neskôr aj samotný Boris Kollár v diskusnej relácii Na telo. (v čase od 41:18)\n\nVolebný program Sme rodina sľuboval aj právo na prenájom auta od štátu pre občanov a podniky formou dlhodobého prenájmu za sumu od 75 eur po 195 eur mesačne (v závislosti od modelu auta). Sme rodina v programe uvádzala aj konkrétne príklady. Občania mali napríklad získať automobil v hodnote vyše 70-tisíc eur za mesačnú splátku 195 eur mesačne. Uvedený mesačný nájom navyše zahŕňal eZnámku, daň z pridanej hodnoty a zákonné a havarijné poistenie vozidla. Tento sľub však hnutie nepresadilo .", "analysis_paragraphs": ["Sme rodina nedokázala plnohodnotne presadiť viaceré body svojho programu. Niektoré body hnutie splnilo iba čiastočne, iné vôbec. Príkladom nesplnených sľubov sú nájomné byty, exekučná amnestia či dlhodobý prenájom vozidla od štátu. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Volebný program strany Sme rodina mal názov “ Program pomoci rodinám 2020 ” . ( pdf. ) Jedným z najväčších predvolebných sľubov hnutia bola výstavba nájomných bytov. Cieľom bolo ročne ich vybudovať 25-tisíc. Dodnes však existujú len základy systému ako legislatíva, agentúra pre nájomné bývanie a registrácia pre záujemcov. Je pravdepodobné, že do volieb nebude k dispozícii pre rodiny ani jeden nájomný byt.", "Hnutie Sme rodina chcelo taktiež presadiť exekučnú amnestiu , aj tento sľub sa strane podarilo presadiť len čiastočne. Parlament v októbri 2022 schválil generálny pardon na návrh poslankyne Sme rodina. Išlo o odpustenie povinnosti zaplatiť penále za podmienky, že dlžníci poisťovni uhradia dlžné poistné. Odpustenie penále sa však vzťahovalo iba na dlhy voči sociálnej poisťovni. Exekučná amnestia, tak ako ju navrhovalo hnutie vo svojom programe, mala viesť k upusteniu od vymáhania všetkých pohľadávok štátu voči občanom. To, že tento sľub hnutie nesplnilo, priznal neskôr aj samotný Boris Kollár v diskusnej relácii Na telo. (v čase od 41:18)", "Volebný program Sme rodina sľuboval aj právo na prenájom auta od štátu pre občanov a podniky formou dlhodobého prenájmu za sumu od 75 eur po 195 eur mesačne (v závislosti od modelu auta). Sme rodina v programe uvádzala aj konkrétne príklady. Občania mali napríklad získať automobil v hodnote vyše 70-tisíc eur za mesačnú splátku 195 eur mesačne. Uvedený mesačný nájom navyše zahŕňal eZnámku, daň z pridanej hodnoty a zákonné a havarijné poistenie vozidla. Tento sľub však hnutie nepresadilo ."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "existujú", "exekučnú amnestiu", "schválil", "čase", "nepresadilo"], "url": ["https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23162992/predcasne-volby-2023-najomne-byty-kollar-sme-rodina.html", "https://ereport.sk/kollar-exekucna-amnestia/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/10/socialna-poistovna-odpusti-dlznikom-penale-a-to-bez-ohladu-na-vysku-nezaplatenej-sumy/", "https://tvnoviny.sk/archiv/119-na-telo/146940-10-9-2023", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/670949-sluby-kampan-2020-politicke-strany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:01.049947+00:00"}
{"id": "vr34051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34051", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zároveň v tom istom rozhodnutí ústavný súd povedal, že prezident nemôže konať svojvoľne. To znamená, nemôže nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora svojvoľne.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už viackrát ( Na telo , 9. júna.2013; O5M12 , 17 februára 2013; O5M12 , 5. júna 2013):\n\nPrávo prezidenta nevymenovať Národnou radou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, i keď za striktne určených podmienok, prezidentovi prisúdil ÚS SR svojim rozhodnutím . Dôvody nevymenovania nesmú byť svojvoľné. V rozhodnutí z októbra 2012 sa píše:\n\n\"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. \"\n\nNevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). P rezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už viackrát ( Na telo , 9. júna.2013; O5M12 , 17 februára 2013; O5M12 , 5. júna 2013):", "Právo prezidenta nevymenovať Národnou radou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, i keď za striktne určených podmienok, prezidentovi prisúdil ÚS SR svojim rozhodnutím . Dôvody nevymenovania nesmú byť svojvoľné. V rozhodnutí z októbra 2012 sa píše:", "\"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. \"", "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). P rezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\""], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "O5M12", "rozhodnutím"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/diskusie/382/zmeny-v-zakone-o-organizacii-ustavneho-sudu", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:42.748885+00:00"}
{"id": "vr26148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26148", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Tento kraj, ukážem to aj na kameru, tento kraj je … tretím najkvalitnejším krajom, kde sú teda cesty v najlepšom poriadku.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Belica sa odvoláva na článok denníka SME , publikovaný 5.11.2013. Článok, rovnako aj graf, ktorý Milan Belica ukazuje, hovoria o tom, aký je percentuálny podiel nevyhovujúcich ciest na celkových cestách v kraji. Na grafe, ktorý Belica ukazuje, rovnako ako v článku SME, je v skutočnosti Nitriansky kraj štvrtý a nie tretí - keďže pred ním sa nachádzajú kraje Žilinský, Trenčiansky a Trnavský. Výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica sa odvoláva na článok denníka SME , publikovaný 5.11.2013. Článok, rovnako aj graf, ktorý Milan Belica ukazuje, hovoria o tom, aký je percentuálny podiel nevyhovujúcich ciest na celkových cestách v kraji. Na grafe, ktorý Belica ukazuje, rovnako ako v článku SME, je v skutočnosti Nitriansky kraj štvrtý a nie tretí - keďže pred ním sa nachádzajú kraje Žilinský, Trenčiansky a Trnavský. Výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6994276/4000-km-zupnych-ciest-je-rozbitych-niekde-by-nepomohol-ani-cely-rozpocet.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:11.190845+00:00"}
{"id": "vr37582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37582", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Keď si zoberiete len severných susedov Poľsko, tam máte zníženú DPHáčku práve na tieto potravinové produkty len na 3%, to znamená ujednotili sa miesta, čoho vy ste sa obávali keď to prenesie tam alebo onam, čiže Poľsko zaviedlo systém pokiaľ predávaš na tržniciach, máš len 3% DPH.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa článku z roku 2009 Poľsko malo dve zvýhodnené sadzby na úrovni 3 a 7 percent, pričom štandardnou bola 22-percentná. Súčasná štandardná DPH v Poľsku je však od januára 2011 na úrovni 23 percent. Znížené sadzby DPH na potraviny, knihy a noviny a ďalšie služby sú na úrovni 8 a 5 percent.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku z roku 2009 Poľsko malo dve zvýhodnené sadzby na úrovni 3 a 7 percent, pričom štandardnou bola 22-percentná. Súčasná štandardná DPH v Poľsku je však od januára 2011 na úrovni 23 percent. Znížené sadzby DPH na potraviny, knihy a noviny a ďalšie služby sú na úrovni 8 a 5 percent."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["článku", "DPH v Poľsku"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1180645", "http://www.tmf-vat.com/vat/eu-vat-rates.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:26.873684+00:00"}
{"id": "vr32922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32922", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Chci připomenout, že v letošním roce v porovnání s loňským rokem o 8 miliard zvyšujeme výdaje na dopravní infrastrukturu.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě údajů uvedených v Zákoně o státním rozpočtu na rok 2012 (pdf, strana 21) a Zákoně o státním rozpočtu na rok 2013 (pdf, strana 20) označujeme výrok jako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základě údajů uvedených v Zákoně o státním rozpočtu na rok 2012 (pdf, strana 21) a Zákoně o státním rozpočtu na rok 2013 (pdf, strana 20) označujeme výrok jako pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Zákoně o státním rozpočtu na rok 2012", "Zákoně o státním rozpočtu na rok 2013"], "url": ["http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zak_455-2011_priloha-4.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zakon_504-2012_SR-2013_priloha-4.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:57.624706+00:00"}
{"id": "vr14947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14947", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "To je, viete, to je jak sľuby, čo robí Robert Fico vždy a sľuby typu diaľnica do Košíc v roku 2010.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok sme overovali už v decembri 2010 v debate medzi Jánom Figeľom a Robertom Ficom. Ako uviedla TASR alebo Pravda , Robert Fico skutočne už v roku 2007 sľuboval dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. \" V krátkom čase (…) budú prijaté také rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia (do 2010, pozn) musí byť dokončené severné diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami a musí nastať významný posun pri budovaní južnej vetvy \"- vyjadril sa k tomu vtedy premiér. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok sme overovali už v decembri 2010 v debate medzi Jánom Figeľom a Robertom Ficom. Ako uviedla TASR alebo Pravda , Robert Fico skutočne už v roku 2007 sľuboval dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. \" V krátkom čase (…) budú prijaté také rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia (do 2010, pozn) musí byť dokončené severné diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami a musí nastať významný posun pri budovaní južnej vetvy \"- vyjadril sa k tomu vtedy premiér. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["debate", "TASR", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/83/jan-figel-vs-robert-fico", "http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/185072-dialnica-do-kosic-ma-byt-uz-v-roku-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:57.945976+00:00"}
{"id": "48408", "numeric_id": 48408, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48408", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Predstavil som pred piatimi mesiacmi daňovú revolúciu a podpora rodín bola tá prvá podstatná časť.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novembri 2021 predstavil minister financií Igor Matovič návrh daňovo-odvodovej reformy s názvom Daňová revolúcia. Tá sa skladá zo štyroch hlavných častí, pričom prvá časť sa zameriava na podporu rodín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh obsahuje aj zvýšenie prídavkov na dieťa, zvýšenie daňového bonusu, zavedenie platby “služba deťom” na voľnočasové aktivity či zavedenie rekreačného bonusu na podporu domáceho cestovného ruchu.", "analysis_paragraphs": ["V novembri 2021 predstavil minister financií Igor Matovič návrh daňovo-odvodovej reformy s názvom Daňová revolúcia. Tá sa skladá zo štyroch hlavných častí, pričom prvá časť sa zameriava na podporu rodín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh obsahuje aj zvýšenie prídavkov na dieťa, zvýšenie daňového bonusu, zavedenie platby “služba deťom” na voľnočasové aktivity či zavedenie rekreačného bonusu na podporu domáceho cestovného ruchu."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["predstavil"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/predstavili-sme-danovu-revoluciu.html?forceBrowserDetector=pc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:45.007551+00:00"}
{"id": "vr38476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38476", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nie, to pochybujem, že som toto povedal. (po rokovaní koaličnej po voľbe GP v ktorej chýbal Trnkovi jeden hlas, mal Sulík podľa moderátorky povedať, že si to zistí, alebo preverí, kto z koalície hlasoval za Trnku, pozn.)", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takéto vyjadrenie zo strany Richarda Sulíka sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Takéto vyjadrenie zo strany Richarda Sulíka sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:48.082732+00:00"}
{"id": "vr36527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36527", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A ak je presvedčený pán predseda vlády, ak bol presvedčený, že k takémuto trestnému činu došlo (trestný čin prania špinavých peňazí v prípade financovania SDKÚ, pozn.), mal povinnosť konať a trestné oznámenie podať. …Ale on nielenže ho nepodal....", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií má Mikloš pravdu v tom, že Fico trestné oznámenie v tejto veci nepodal. (Rovnako ani SDKÚ zatiaľ nepodala avizované trestné oznámenie na Fica, za to, že nepodal trestné oznámenie.)", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií má Mikloš pravdu v tom, že Fico trestné oznámenie v tejto veci nepodal. (Rovnako ani SDKÚ zatiaľ nepodala avizované trestné oznámenie na Fica, za to, že nepodal trestné oznámenie.)"], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["SDKÚ zatiaľ nepodala"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1205447&tro6481_0_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:45.058267+00:00"}
{"id": "vr38315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38315", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Až na druhý pokus získal súčasný policajný prezident bezpečnostnú previerku, a prečo tá prvá bola odmietnutá.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiaľ toto tvrdenie sa nám z nezávislých zdrojov nepodarilo overiť, a preto prinášame aspoň čiastočný sled udalosti, ktoré sa k tejto téme viažu: 19. júl 2010 Minister vnútra D. Lipšic vymenoval J. Spišiaka za nového policajného prezidenta. 30. november 2010 Nový čas informoval, že policajný prezident J. Spišiak nemá bezpečnostnú previerku na stupeň Prísne tajné. K záležitosti sa vyjadril aj bezpečnostný analytik Milan Žitný. \"Takúto bezpečnostnú previerku jednoducho musí mať, veď má prístup k najcitlivejším informáciám,\" konštatuje Žitný. NBÚ sa k celej záležitosti nechcelo vyjadrovať. \"NBÚ neposkytuje informácie o konkrétnych bezpečnostných previerkach,\" konštatuje hovorkyňa NBÚ Blažena Zimanová. Ďalej dodala, že platí, ak preverovaná osoba nezískala previerku, tak má právo sa odvolať na príslušný výbor NR SR. 3. december 2010 J. Spišiak na tlačovej besede uviedol , že ešte stále nepožiadal o bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. \"Niekedy mám málo času, musím počkať na aktuálne výpisy z banky, aby som čo najpresnejšie vedel vydefinovať svoje majetkové pomery, a preto...,\" uviedol policajný prezident. 2. február 2011 J. Spišiak televízii Markíza potvrdil, že už má bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. 14. apríl 2011 J. Slota slovne zaútočil na J. Spišiaka . Slota okrem iného povedal, že policajný prezident dostal previerku NBÚ až na druhý krát. Túto informáciu, ktorá ale nie je overiteľná, zrejme preberá aj R. Rafaj.", "analysis_paragraphs": ["Žiaľ toto tvrdenie sa nám z nezávislých zdrojov nepodarilo overiť, a preto prinášame aspoň čiastočný sled udalosti, ktoré sa k tejto téme viažu: 19. júl 2010 Minister vnútra D. Lipšic vymenoval J. Spišiaka za nového policajného prezidenta. 30. november 2010 Nový čas informoval, že policajný prezident J. Spišiak nemá bezpečnostnú previerku na stupeň Prísne tajné. K záležitosti sa vyjadril aj bezpečnostný analytik Milan Žitný. \"Takúto bezpečnostnú previerku jednoducho musí mať, veď má prístup k najcitlivejším informáciám,\" konštatuje Žitný. NBÚ sa k celej záležitosti nechcelo vyjadrovať. \"NBÚ neposkytuje informácie o konkrétnych bezpečnostných previerkach,\" konštatuje hovorkyňa NBÚ Blažena Zimanová. Ďalej dodala, že platí, ak preverovaná osoba nezískala previerku, tak má právo sa odvolať na príslušný výbor NR SR. 3. december 2010 J. Spišiak na tlačovej besede uviedol , že ešte stále nepožiadal o bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. \"Niekedy mám málo času, musím počkať na aktuálne výpisy z banky, aby som čo najpresnejšie vedel vydefinovať svoje majetkové pomery, a preto...,\" uviedol policajný prezident. 2. február 2011 J. Spišiak televízii Markíza potvrdil, že už má bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. 14. apríl 2011 J. Slota slovne zaútočil na J. Spišiaka . Slota okrem iného povedal, že policajný prezident dostal previerku NBÚ až na druhý krát. Túto informáciu, ktorá ale nie je overiteľná, zrejme preberá aj R. Rafaj."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["vymenoval", "Nový čas", "uviedol", "že už má bezpečnostnú previerku", "J. Slota slovne zaútočil na J. Spišiaka"], "url": ["http://spravy.pozri.sk/clanok/Spisiak-nema-cas,-preto-stale-nema-bezpecnostnu-previerku/124991", "http://www.cas.sk/clanok/183942/spisiak-ma-megaproblem-nema-bezpecnostnu-previerku.html", "http://spravy.pozri.sk/clanok/Spisiak-nema-cas,-preto-stale-nema-bezpecnostnu-previerku/124991", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/sef-policajtov-spisiak-uz-vraj-ma-pozadovanu-bezpecnostnu-previerku.html", "http://hnonline.sk/c1-51567710-slota-spisiak-devastuje-pracu-policie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:24.552859+00:00"}
{"id": "vr37585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37585", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Odvtedy som sa s ním (s Matovičom, pozn.) možnože päť alebo šesťkrát stretol.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Isté je, že sa od vtedy stretli, ale počet týchto stretnutí je neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Isté je, že sa od vtedy stretli, ale počet týchto stretnutí je neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:43.831468+00:00"}
{"id": "vr34039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34039", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podanie ústavnej sťažnosti zo strany pána Čentéša nemá odkladný účinok.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Identický výrok sme už overovali ( Na telo, 9. jún 2013 ). Zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v šiestom oddiele, paragraf 52 uvádza , že podanie sťažnosti nemá odkladný účinok. V bode 2 toho istého paragrafu sa uvádza :", "analysis_paragraphs": ["Identický výrok sme už overovali ( Na telo, 9. jún 2013 ). Zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v šiestom oddiele, paragraf 52 uvádza , že podanie sťažnosti nemá odkladný účinok. V bode 2 toho istého paragrafu sa uvádza :"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Na telo, 9. jún 2013", "uvádza", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1278047", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-organizacii-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:16.351614+00:00"}
{"id": "vr36422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36422", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No tak veď kto je konkrétne podpísaný pod emisnou zmluvou napríklad? Veď tam sú konkrétne podpisy. Veď to sú nominanti strany SNS, kde náš štát prišiel o, už to je teraz, že sú preukázané, o nejaké 45 miliónov eur.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluvu podpísal nominant SNS Ján Chrbet. Rovnako pravdivé je tvrdenie, že štát predal emisie za 5,05 eur.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvu podpísal nominant SNS Ján Chrbet. Rovnako pravdivé je tvrdenie, že štát predal emisie za 5,05 eur."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:52.316453+00:00"}
{"id": "vr38757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38757", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Tí dvaja, ktorí sú tam z Krajského súdu v Žiline a z Okresného súdu v Žiline dnes už nie sú vo funkciách na týchto súdoch a toto konanie sa prešetrí.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Lucia Žitňanská hovorí o sudcoch z medializovaného videa na ktorom advokát na penzii Tibor Péchy imitoval vraha Harmana z Devínskej Novej Vsi. Podľa popisu by sa malo jednať o Juraja Krupu – žilinského krajského trestného sudcu a Jozefa Korduliaka – okresného trestného sudcu z Čadce. Informáciu o tom, že títo sudcovia už nie su momentálne v funkciách sa nám nepodarilo overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská hovorí o sudcoch z medializovaného videa na ktorom advokát na penzii Tibor Péchy imitoval vraha Harmana z Devínskej Novej Vsi. Podľa popisu by sa malo jednať o Juraja Krupu – žilinského krajského trestného sudcu a Jozefa Korduliaka – okresného trestného sudcu z Čadce. Informáciu o tom, že títo sudcovia už nie su momentálne v funkciách sa nám nepodarilo overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["jednať"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/skandal-sudcovia-parodovali-harmana.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:42.188857+00:00"}
{"id": "vr36902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36902", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Ja si myslím ale, že to je iba jeden segment z toho, o čom sme sa napríklad my rozprávali s pani predsedníčkou vlády. Sme povedali jasne ešte dve veci, že sme presvedčení hlboko o tom, že táto vláda má naozaj robiť proste reformy. Sme pomenovali oblasti, ktoré my ako OKS pociťujeme ako kľúčové a pre nás ako prioritné. Spomenuli sme teda boj proti korupcii, boj za súdnictvo spravodlivé - toto je jedna súčasť toho zápasu o spravodlivé súdnictvo. Hovorili sme jasne o reforme vzdelávania a tam hľadáme cesty, ako jednoducho aj naše reformné predstavy v koalícii uplatniť, pretože to, čo zatiaľ sa v školstve deje, nemožno nazvať reformou vzdelávania, myslím tu základné a stredné školy.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OKS sa stretla s premiérkou Radičovou 18. januára 2011. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke OKS bolo predmetom stretnutia informovať I. Radičovú o tom, že členovia OKS sa rozhodli hlasovať za verejnú voľbu generálneho prokurátora. Okrem iného sa mali dohodnúť aj na posilnení iniciatív v rámci sfér, ktoré OKS považuje za kľúčové, ako sú napr. úspora verejných výdavkov a privatizácia, zápas proti korupcii, zápas o charakter súdnictva, reforma vzdelávania .", "analysis_paragraphs": ["OKS sa stretla s premiérkou Radičovou 18. januára 2011. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke OKS bolo predmetom stretnutia informovať I. Radičovú o tom, že členovia OKS sa rozhodli hlasovať za verejnú voľbu generálneho prokurátora. Okrem iného sa mali dohodnúť aj na posilnení iniciatív v rámci sfér, ktoré OKS považuje za kľúčové, ako sú napr. úspora verejných výdavkov a privatizácia, zápas proti korupcii, zápas o charakter súdnictva, reforma vzdelávania ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke OKS"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1325"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:24.048715+00:00"}
{"id": "vr14655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14655", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Grécko nesusedí so žiadnou schengenskou krajinou.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko hraničí s Bulharskom, Albánskom, Macedónskom a Tureckom. Jediná krajina, ktorá je členom EÚ, je Bulharsko, nie je však členom Schengenu. Bulharsko spolu s Rumunskom. Cyprom a Chorvátskom sú len kandidátskymi krajinami do Schengenu . Je tak pravdou, že Grécko nehraničí so žiadnou schengenskou krajinou.", "analysis_paragraphs": ["Grécko hraničí s Bulharskom, Albánskom, Macedónskom a Tureckom. Jediná krajina, ktorá je členom EÚ, je Bulharsko, nie je však členom Schengenu. Bulharsko spolu s Rumunskom. Cyprom a Chorvátskom sú len kandidátskymi krajinami do Schengenu . Je tak pravdou, že Grécko nehraničí so žiadnou schengenskou krajinou."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Schengenu"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:59.726391+00:00"}
{"id": "vr39073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39073", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Je tam vec (v zákone o prokuratúre, pozn.), ktorú som tam presadil ja a to je pomerné zastúpenie. Tzn. Smer bude mať podstatne viacej ľudí v tej množine, ako ktokoľvek iný. A z toho sa bude náhodným žrebom vyberať ľudia do výberových komisií, kedy sa v 3 vrstvách redukuje akýkoľvek vplyv politiky na výberové komisie. To doteraz nebolo.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa §7a (Výberová komisia), ods. 1 vládneho návrhu zákona budú členmi výberovej komisie: 1 člen zvolený NR SR; 1 člen vymenovaný generálnym prokurátorom SR; 2 členovia vymenovaní ministrom spravodlivosti SR; 1 člen na žiadosť generálneho prokurátora zvolený prokurátorskou radou v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje. O zložení výberovej komisie sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa §7a (Výberová komisia), ods. 1 vládneho návrhu zákona budú členmi výberovej komisie: 1 člen zvolený NR SR; 1 člen vymenovaný generálnym prokurátorom SR; 2 členovia vymenovaní ministrom spravodlivosti SR; 1 člen na žiadosť generálneho prokurátora zvolený prokurátorskou radou v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje. O zložení výberovej komisie sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["vládneho návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:27.060055+00:00"}
{"id": "vr17169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17169", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "..ešte stále máme okolo 6% nezamestnaných ľudí (...).", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných štatistických údajov ÚPSVaR z novembra 2017 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku hodnotu 5,95 %. (November 2017, .xlsx , tab.1) Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných štatistických údajov ÚPSVaR z novembra 2017 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku hodnotu 5,95 %. (November 2017, .xlsx , tab.1) Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-14", "analysis_sources": {"text": [".xlsx", ".xlsx", ".xlsx"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:07.884841+00:00"}
{"id": "vr25909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25909", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Ročný rozpočet kraja (BBSK, pozn.) tvorí 150 miliónov eur.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslednej úpravy rozpočtu (.pdf, str. 1) Banskobystrického samosprávneho kraja, budú výdavky spolu 153 837 686,81 eur. Príjmy spolu sú plánované na 154 835 729,41 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej úpravy rozpočtu (.pdf, str. 1) Banskobystrického samosprávneho kraja, budú výdavky spolu 153 837 686,81 eur. Príjmy spolu sú plánované na 154 835 729,41 eur."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/stranky/2011/rozpocet-bbsk/zmena-rozpoctu-bbsk-c-6-na-rok-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:09.789203+00:00"}
{"id": "vr37007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37007", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Človek, ktorý je podpísaný pod mýtnym tendrom, Smer z neho spravil tieňového ministra dopravy. Pán poslanec Štefanov s pánom poslancom Slotom si bufetia v parlamente. Pani poslankyňa Tomanová, ktorá tiež má čo to na rováši tak isto zostáva v parlamente.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedal za vyhlásenie tendra na mýtny systém a jeho spustenie, je v súčasnosti tieňovým ministrom dopravy strany Smer-SD. Poslancami NR SR sú v súčasnosti aj bývalý minister výstavby a reg. rozvoja I. Štefanov, J. Slota aj ex-ministerka sociálnych vecí V. Tomanová.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedal za vyhlásenie tendra na mýtny systém a jeho spustenie, je v súčasnosti tieňovým ministrom dopravy strany Smer-SD. Poslancami NR SR sú v súčasnosti aj bývalý minister výstavby a reg. rozvoja I. Štefanov, J. Slota aj ex-ministerka sociálnych vecí V. Tomanová."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["tieňovým", "Poslancami NR SR"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/327/tienova-vlada.html", "http://www.nrsr.sk/?SectionId=60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:11.137297+00:00"}
{"id": "vr29026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29026", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My vychádzame z priemeru, ktorý ponúka štatistika, že dĺžka doby dožitia toho dôchodcu je v priemere 19 rokov na úrovni Slovenska.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:58.702044+00:00"}
{"id": "vr33674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33674", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Sme spoľahlivým a dôveryhodným partnerom v EÚ a eurozóne.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V tejto vete, ktorá je súčasťou vládnych faktov, nenachádzame žiadny faktografický údaj, ktorý sme dokázali overiť.", "analysis_paragraphs": ["V tejto vete, ktorá je súčasťou vládnych faktov, nenachádzame žiadny faktografický údaj, ktorý sme dokázali overiť."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:12.210282+00:00"}
{"id": "vr31528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31528", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Hospodárenie železničných spoločností, či už je to ŽSR alebo Železničná spoločnosť Slovensko, ktoré v roku 2011 aj napriek úhradám výkonov vo verejnom záujme dosiahli straty sto miliónov eur.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Pelegrini nehovorí pravdu, nakoľko minimálne ŽSR v roku 2011 nedosiahli sto miliónovú stratu. Spoločnosť ŽSR v minulom roku zaznamenala výrazný pokles úrovne finančných strát. Podľa agentúry SITA straty ŽSR za rok 2011 zodpovedajú sume 31,78 miliónov eur, čo je o 69,68 miliónov eur menšia strata ako v roku 2010. Údaj o strate sto miliónov eur tak zodpovedá situácii z roku 2010, a nie z roku 2011. Údaje o hospodárení Železničnej spoločnosti Slovensko za rok 2011 nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Pelegrini nehovorí pravdu, nakoľko minimálne ŽSR v roku 2011 nedosiahli sto miliónovú stratu. Spoločnosť ŽSR v minulom roku zaznamenala výrazný pokles úrovne finančných strát. Podľa agentúry SITA straty ŽSR za rok 2011 zodpovedajú sume 31,78 miliónov eur, čo je o 69,68 miliónov eur menšia strata ako v roku 2010. Údaj o strate sto miliónov eur tak zodpovedá situácii z roku 2010, a nie z roku 2011. Údaje o hospodárení Železničnej spoločnosti Slovensko za rok 2011 nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["straty"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6340010/zeleznice-vlani-znacne-znizili-stratu-na-32-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:13.220119+00:00"}
{"id": "vr18031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18031", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...tajnú službu, na ktorú dávame 50 miliónov eur (...).", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová v tomto výroku narážala na rok 2017, kedy sa stal únos vietnamského občana Trinh Xuan Thanha a kedy SIS, podľa slov jej riaditeľa Antona Šafárika nemala informácie o zvýšenom pohybe cudzích tajných služieb na území Slovenskej republiky. Celkové výdavky SIS za rok 2017 dosiahli výšku 52 659 464,39 € ( .pdf , s. 5). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová v tomto výroku narážala na rok 2017, kedy sa stal únos vietnamského občana Trinh Xuan Thanha a kedy SIS, podľa slov jej riaditeľa Antona Šafárika nemala informácie o zvýšenom pohybe cudzích tajných služieb na území Slovenskej republiky. Celkové výdavky SIS za rok 2017 dosiahli výšku 52 659 464,39 € ( .pdf , s. 5). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": ["nemala", ".pdf", "zákonom", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "zákonom", ".pdf", ".pdf", "zákonom", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/613976/sef-sis-moj-osobny-nazor-na-unos-vietnamca-sa-nezhoduje-s-mojim-oficialnym/", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2017/zaverecny_ucet.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/385/vyhlasene_znenie.html", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2015/zaverecny_ucet.pdf", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2015/zaverecny_ucet.pdf", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2015/zaverecny_ucet.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/411/20160101", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2016/zaverecny_ucet.pdf", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2016/zaverecny_ucet.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/357/vyhlasene_znenie.html", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2017/zaverecny_ucet.pdf", "http://www.sis.gov.sk/files/zaverecny_ucet/2017/zaverecny_ucet.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:32.051548+00:00"}
{"id": "vr29046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29046", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Znova sa odvolám na to, čo máme spoločné. My sme si programovo blízke strany (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd, pozn.) a dokonca sme všetci členmi Európskej ľudovej strany.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd môžeme považovať za programové blízke strany, keďže v novembri 2012 založili spoločnú Ľudovú platformu a vo voľbách do VÚC v roku 2013 a komunálnych voľbách mali viacero koalícií v zložení KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd (SaS, NOVA, OKS a pod.). Je taktiež pravdou, KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS sú strany, ktoré sú v Európskom parlamente členmi Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov).", "analysis_paragraphs": ["KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd môžeme považovať za programové blízke strany, keďže v novembri 2012 založili spoločnú Ľudovú platformu a vo voľbách do VÚC v roku 2013 a komunálnych voľbách mali viacero koalícií v zložení KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd (SaS, NOVA, OKS a pod.). Je taktiež pravdou, KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS sú strany, ktoré sú v Európskom parlamente členmi Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["založili", "VÚC", "členmi"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7140585/ludova-platforma-konci-most-z-nej-vystupil.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/search.html?country=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:24.103329+00:00"}
{"id": "vr34710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34710", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože štyri strany pravicovej koalície povedali pred voľbami, že vytvoria vládu, ak budú mať väčšinu.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z viacerých rozhovorov lídrov súčasných vládnych strán ( KDH , SDKÚ , SaS , Most-Híd ) vyplýva, že v prípade väčšiny hlasov pre pravicu do koalície so Smerom nepôjdu.", "analysis_paragraphs": ["Z viacerých rozhovorov lídrov súčasných vládnych strán ( KDH , SDKÚ , SaS , Most-Híd ) vyplýva, že v prípade väčšiny hlasov pre pravicu do koalície so Smerom nepôjdu."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["KDH", "SDKÚ", "SaS", "Most-Híd"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5376330/figel-teraz-nas-uz-fico-nerozdeli.html", "http://www.google.com/search?q=sdku+odmietlo+vytvorit+vladu+so+smerom&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:sk:official&client=firefox-a", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/569361/sulikovci-odmietaju-spolupracu-so-smerom", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/612659/bugar-odmieta-spolupracu-so-smerom-sd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:18.885808+00:00"}
{"id": "vr38978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38978", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď schváľte teraz to navýšenie, nič sa nedeje a potom v tej dvojke, v tom trvalom mechanizme všetky tieto kompromisy zapracujeme, ale dovtedy sa Slovensko zaviaže na garancie v úrovni takmer 8 miliárd eur prosím vás pekne. To je ročný výber daní v Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Navýšenie eurovalu znamená, že slovenské záruky v rámci EFSF by sa podľa návrhu dodatku k rámcovej dohode o EFSF mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur . Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2010 (.pdf) dosiahli hodnotu 7 962,4 mil. eur (7,96 miliárd) ČTK z dňa 24. septembra 2010 : \"Ministerstvo financií (MF) očakáva, že štát na budúci rok (2011) vyberie na daniach 8,92 miliardy eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Navýšenie eurovalu znamená, že slovenské záruky v rámci EFSF by sa podľa návrhu dodatku k rámcovej dohode o EFSF mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur . Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2010 (.pdf) dosiahli hodnotu 7 962,4 mil. eur (7,96 miliárd) ČTK z dňa 24. septembra 2010 : \"Ministerstvo financií (MF) očakáva, že štát na budúci rok (2011) vyberie na daniach 8,92 miliardy eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["7,72 mld. eur", "Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2010", "ČTK z dňa 24. septembra 2010"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=109681", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7826&documentId=5392", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-caka-v-roku-2011-z-dani-takmer-devat-miliard.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:54.137044+00:00"}
{"id": "vr31648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31648", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Spoznávame sa navzájom. My sme dali priestor nezávislým ľuďom, aby sa dostali do parlamentu, my sme sa dovtedy možno 10 razy stretli ...", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počet stretnutí Obyčajných ľudí s nezávislými osobnosťami sa nám nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["Počet stretnutí Obyčajných ľudí s nezávislými osobnosťami sa nám nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:32.944511+00:00"}
{"id": "50038", "numeric_id": 50038, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50038", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože, ak by sme prijali recept, ktorý na konci tých rozbitých verejných financií ponúkol pán Ódor, tak to bolo 7 miliárd škrtov predovšetkým v oblasti sociálneho štátu .", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý pripravila vláda Ľudovíta Ódora, predstavoval analytický podklad pre budúcu vládu a zahŕňal takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Išlo o široké spektrum návrhov, ktoré kombinovali výdavkové aj príjmové opatrenia a umožňovali politickú voľbu podľa programového zamerania novej vlády. Súčasťou návrhu boli aj úpravy v oblasti sociálnych výdavkov, no významnú časť tvorili aj opatrenia na strane príjmov a zvyšovanie efektívnosti štátu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVláda Ľudovíta Ódora pripravila “Návrh na ozdravenia verejných financií”, ktorý obsahoval takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Ide o opatrenia na ozdravenie verejných financií, ktoré vtedajšia vláda pripravila pre nadchádzajúcu vládu ako odborný podklad na prípravu rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa vyjadril , že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne.\n\nMinisterstvo financií v októbri 2023 uviedlo, že na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť postupné zníženie deficitu verejných financií k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako je potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na svoje politické smerovanie.\n\nV dokumente je uvedené: „Nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).\n\nKonsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít, ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva, či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).\n\nNa druhej strane uvádzal materiál opatrenia na zníženie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121).\n\nDokument pri každom z týchto opatrení uvádza aj výpočet, koľko miliónov eur by ušetrilo v rokoch 2024, 2025 a 2026. Analyzuje, aké by mali dopad na ekonomiku z pohľadu HDP, inflácie a zamestnanosti a ako by sa dotkli verejnej správy, firiem a domácností.\n\nNejde teda o opatrenia, ktoré Ľudovít Ódor novej vláde navrhoval použiť, ale paletu opatrení, z ktorých si zvolená vláda vyberie na základe svojich politických rozhodnutí a preferencií.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý pripravila vláda Ľudovíta Ódora, predstavoval analytický podklad pre budúcu vládu a zahŕňal takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Išlo o široké spektrum návrhov, ktoré kombinovali výdavkové aj príjmové opatrenia a umožňovali politickú voľbu podľa programového zamerania novej vlády. Súčasťou návrhu boli aj úpravy v oblasti sociálnych výdavkov, no významnú časť tvorili aj opatrenia na strane príjmov a zvyšovanie efektívnosti štátu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vláda Ľudovíta Ódora pripravila “Návrh na ozdravenia verejných financií”, ktorý obsahoval takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Ide o opatrenia na ozdravenie verejných financií, ktoré vtedajšia vláda pripravila pre nadchádzajúcu vládu ako odborný podklad na prípravu rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa vyjadril , že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne.", "Ministerstvo financií v októbri 2023 uviedlo, že na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť postupné zníženie deficitu verejných financií k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako je potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na svoje politické smerovanie.", "V dokumente je uvedené: „Nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).", "Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít, ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva, či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).", "Na druhej strane uvádzal materiál opatrenia na zníženie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121).", "Dokument pri každom z týchto opatrení uvádza aj výpočet, koľko miliónov eur by ušetrilo v rokoch 2024, 2025 a 2026. Analyzuje, aké by mali dopad na ekonomiku z pohľadu HDP, inflácie a zamestnanosti a ako by sa dotkli verejnej správy, firiem a domácností.", "Nejde teda o opatrenia, ktoré Ľudovít Ódor novej vláde navrhoval použiť, ale paletu opatrení, z ktorých si zvolená vláda vyberie na základe svojich politických rozhodnutí a preferencií."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": ["pripravila", "pripravila", "vyjadril", "postačiť", "Horvátha", "Návrh", "objeme", ".pdf", "opatrení", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23227369/konsolidacii-by-pomohlo-takmer-sto-opatreni-za-takmer-desat-miliard-eur.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/683849-zrusenie-13-aj-rodicovskeho-dochodku-skrtnutie-sviatku-aj-vyssia-dph-a-vacsie-dane-na-alkohol-pozrite-si-kompletny-prehlad-setri/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://www.tyzden.sk/politika/101267/ludovit-odor-predstavil-konsolidacne-opatrenia-za-takmer-10-mld-eur/", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://index.sme.sk/c/23227369/konsolidacii-by-pomohlo-takmer-sto-opatreni-za-takmer-desat-miliard-eur.html", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:21.072322+00:00"}
{"id": "vr26353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26353", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No tak pre vašu informáciu človek, kuchárka v školskej jedálni s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch štátu ročne asi 500 eur. Učiteľ s 800 eurovým platom zaplatí na daniach a odvodoch ročne 2200 eur.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Kažimír správne uvádza, že zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie len na odvodoch približne 500 eur (presne 543 eur). Zamestnanec, ktorý má nárok na nezdaniteľnú časť a zarába 800 eur v hrubom odvedie na daniach a odvodoch ročne približne 2 200 eur (presne 2 160 eur.). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výpočet odvodov a odvedených daní z príjmu počítame pomocou kalkulačky na prepočet čistej mzdy. Uvažujeme pritom o pesimistickom scenári, teda človek je bezdetný a bez nároku na nezdaniteľnú časť. Taktiež uvažujeme o prípade ak má zamestnanec nárok na nezdaniteľnú časť, kedy zamestnanec zaplatí na dani z príjmov nižšiu sumu. Podľa zákona o dani z príjmov si nezdaniteľnú časť môže uplatniť daňovník z príjmov zo závislej činnosti (§ 5, napríklad učiteľ, kuchárka), z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, ak zamestnanec má deti, má nárok na bonus na dieťa. Uvádzame odvody a daň z príjmu zamestnanca, pretože minister financií hovorí o tom, koľko zamestnanec zaplatí na odvodoch a dani za jeden tok. Prvý príklad je človek, ktorý zarába minimálnu mzdu. Minister financií Kažimír uvádza, že takýto zamestnanec odvedie len na odvodoch 500 eur ročne. Minimálna mzda v roku 2013 je na úrovni 337,7 eur. Na rok 2014 je na úrovni 345,9 eur. Zamestnanec, ktorý zarába minimálnu mzdu odvedie na odvodoch a dani z príjmu celkovo 100,8 eur. Ročne ide teda o sumu približne 1200 eur. Len na odvodoch zaplatí zamestnanec s minimálnou mzdou 543 eur za jeden rok . Ak túto sumu zaokrúhlime na stovky, ide skutočne o sumu asi 500 eur. Druhý príklad je človek, ktorý zarába v hrubom 800 eur. Takýto zamestnanec odvedie mesačne 238 eur. Ročne ide teda o sumu približne 2 858 eur. V prípade ak by mal zamestnanec zarábajúci 800 eur v hrubom nárok na nezdaniteľnú časť, mesačne by na daniach a odvodoch zaplatil 180 eur. Ročne ide teda o sumu približne 2 160 eur ročne odvedenú na odvodoch a dani z príjmu . Teda približne 2 200 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír správne uvádza, že zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie len na odvodoch približne 500 eur (presne 543 eur). Zamestnanec, ktorý má nárok na nezdaniteľnú časť a zarába 800 eur v hrubom odvedie na daniach a odvodoch ročne približne 2 200 eur (presne 2 160 eur.). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výpočet odvodov a odvedených daní z príjmu počítame pomocou kalkulačky na prepočet čistej mzdy. Uvažujeme pritom o pesimistickom scenári, teda človek je bezdetný a bez nároku na nezdaniteľnú časť. Taktiež uvažujeme o prípade ak má zamestnanec nárok na nezdaniteľnú časť, kedy zamestnanec zaplatí na dani z príjmov nižšiu sumu. Podľa zákona o dani z príjmov si nezdaniteľnú časť môže uplatniť daňovník z príjmov zo závislej činnosti (§ 5, napríklad učiteľ, kuchárka), z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, ak zamestnanec má deti, má nárok na bonus na dieťa. Uvádzame odvody a daň z príjmu zamestnanca, pretože minister financií hovorí o tom, koľko zamestnanec zaplatí na odvodoch a dani za jeden tok. Prvý príklad je človek, ktorý zarába minimálnu mzdu. Minister financií Kažimír uvádza, že takýto zamestnanec odvedie len na odvodoch 500 eur ročne. Minimálna mzda v roku 2013 je na úrovni 337,7 eur. Na rok 2014 je na úrovni 345,9 eur. Zamestnanec, ktorý zarába minimálnu mzdu odvedie na odvodoch a dani z príjmu celkovo 100,8 eur. Ročne ide teda o sumu približne 1200 eur. Len na odvodoch zaplatí zamestnanec s minimálnou mzdou 543 eur za jeden rok . Ak túto sumu zaokrúhlime na stovky, ide skutočne o sumu asi 500 eur. Druhý príklad je človek, ktorý zarába v hrubom 800 eur. Takýto zamestnanec odvedie mesačne 238 eur. Ročne ide teda o sumu približne 2 858 eur. V prípade ak by mal zamestnanec zarábajúci 800 eur v hrubom nárok na nezdaniteľnú časť, mesačne by na daniach a odvodoch zaplatil 180 eur. Ročne ide teda o sumu približne 2 160 eur ročne odvedenú na odvodoch a dani z príjmu . Teda približne 2 200 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["kalkulačky", "zákona", "mzda"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2013.php?mzda=800%2C00&deti=2&nczd=1&polrok=2013-06", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595", "http://www.finance.sk/spravy/finance/126081-aka-bude-vyska-minimalnej-mzdy-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:22.430432+00:00"}
{"id": "vr26689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26689", "speaker": "Stanislav Martinčko", "speaker_party": "KOS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-martincko", "statement": "Vymožiteľnosť práva. Zvyšovanie odvodov, zvyšovanie daní, to sú všetko kroky (terajšej vlády, pozn.) ktoré podnikanie na Slovenku zabije.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica zvýšila dane a odvody. Tým Demagog.SK tieto fakty overoval 20. októbra 2013 a 19. januára 2014. Podľa World economic forum (strana 409) sme v nezávislosti súdov až na 115 mieste zo 144 hodnotených štátov, nie je to však krok terajšej ficovej vlády, ktorá neurobila žiadne prekázateľné opatrenia, aby zhoršila vymožiteľnosť práva na Slovenku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica zvýšila dane a odvody. Tým Demagog.SK tieto fakty overoval 20. októbra 2013 a 19. januára 2014. Podľa World economic forum (strana 409) sme v nezávislosti súdov až na 115 mieste zo 144 hodnotených štátov, nie je to však krok terajšej ficovej vlády, ktorá neurobila žiadne prekázateľné opatrenia, aby zhoršila vymožiteľnosť práva na Slovenku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["20. októbra", "19. januára", "World economic forum", "Podnikajte.sk", "Podnikajte.sk", "lepšia vymožiteľnosť práva stojí obrovské peniaze.", "sme na tom", "novela", "novela", "naznačil"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/409", "http://www.demagog.sk/diskusie/437/zakon-o-davkach-v-hmotnej-nudzi", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/793/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/zmena-vo-vypocte-odvodov-szco-do-socialnej-poistovne-2013.xhtml", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/816/category/dan-z-prijmov/article/novela-zakona-o-dani-zprijmov-1-1-2013.xhtml", "http://www.teraz.sk/slovensko/pravo-vymozitenolnost-financie-fico/45649-clanok.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-285_sk.htm#PR_metaPressRelease_bottom", "http://www.teraz.sk/slovensko/novotny-novela-trestny-zakon/46814-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.sme.sk/c/6775916/novy-obciansky-zakonnik-by-mal-obsahovat-aj-predmanzelske-zmluvy.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304940-fico-stracame-trpezlivost-so-stavom-slovenskej-justicie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:25.795173+00:00"}
{"id": "48681", "numeric_id": 48681, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48681", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Prvá, ale časť tých 208 000 000 z tých 1 miliardy. To sme už prijali v parlamente, a to je tzv. zvýšený trinásty štrnásty sú nazvime dôchodok, keďže sme trinásty dôchodok posunuli na vyplatenie v júli, tak vlastne dôchodci budú mať mimoriadne vyplatených ďalších 208 000 000.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 18. októbra schválila NRSR novelu zákona o štátnom rozpočte, čím zvýšila príjmy aj výdavky tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. Podľa novely pôjde z tohto navýšenia približne 207,6 miliónov na výplatu 13. dôchodku v novembri 2022. ( pdf , s. 3)\n\nTrinásty dôchodok bol už raz vyplatený predčasne, v júli tohto roku. V novembri bude trinásty dôchodok vyplatený druhý krát. Podľa novely zákona o 13. dôchodku z 26. septembra bude krátený koeficientiom 0,7. ( pdf , s. 1 ) Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 18. októbra schválila NRSR novelu zákona o štátnom rozpočte, čím zvýšila príjmy aj výdavky tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. Podľa novely pôjde z tohto navýšenia približne 207,6 miliónov na výplatu 13. dôchodku v novembri 2022. ( pdf , s. 3)", "Trinásty dôchodok bol už raz vyplatený predčasne, v júli tohto roku. V novembri bude trinásty dôchodok vyplatený druhý krát. Podľa novely zákona o 13. dôchodku z 26. septembra bude krátený koeficientiom 0,7. ( pdf , s. 1 ) Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "pdf", "v júli", "novely zákona", "pdf"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23037225/parlament-schvalil-zmenu-tohtorocneho-statneho-rozpoctu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518984", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/dochodcovia-maju-dostat-13-dochodok-aj-v-novembri/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=517943"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:31.319448+00:00"}
{"id": "vr33700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33700", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Musíme si uvedomiť, že z čoho sa skladá, dá sa povedať tá opozícia. V úvodzovkách. Je tam OĽaNO, pán Matovič, ktorý dokonca od začiatku hovorí, že on s pravicovými stranami nič nechce mať.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OĽaNO na svojej internetovej stránke charakterizuje jednoznačne ako opozičnú stranu: \"Ostávame najsilnejšou opozičnou stranou.\" Vyjadrenie Igora Matoviča pre TASR z 10. novembra 2012 ale ukazuje, že členovia OĽaNO sa dogmaticky nedržia svojej príslušnosti k opozícii a sú schopní hlasovať aj za koaličný návrh: \"Nie je to pravda. Treba vidieť hlasovania. Hlasujeme s opozíciou, ale keď príde Smer s rozumným návrhom, tak niektorí, niekedy aj všetci naši poslanci to podporia.\" Článok TA3 zase tvrdí:\n\n\"Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti podľa predsedu strany Igora Matoviča nemajú záujem príliš dávať dokopy pravicové strany.\"\n\nPodľa TASR prípadná budúca spolupráca Matoviča s opozičnými pravicovými stranami nie je vylúčená, no v súčasnosti si nemajú čo povedať:\n\n“Voľby budú za viac ako tri roky, ako dopadnú neviem, ale dúfam, že dovtedy sa novej krvi v starej pravici podarí tých starých ‘páprdov’ odstaviť a nasadiť tam nových ľudí, nepoškvrnených politikov, ktorí budú zastávať agendu svojich politických strán,” komentoval Matovič.\n\n\"Súčasne vzťahy OĽaNO s ostatnými opozičnými stranami aj preto prirovnáva k susedským. “Pozdravíte sa a viac si nemáte čo povedať,” vysvetlil.", "analysis_paragraphs": ["OĽaNO na svojej internetovej stránke charakterizuje jednoznačne ako opozičnú stranu: \"Ostávame najsilnejšou opozičnou stranou.\" Vyjadrenie Igora Matoviča pre TASR z 10. novembra 2012 ale ukazuje, že členovia OĽaNO sa dogmaticky nedržia svojej príslušnosti k opozícii a sú schopní hlasovať aj za koaličný návrh: \"Nie je to pravda. Treba vidieť hlasovania. Hlasujeme s opozíciou, ale keď príde Smer s rozumným návrhom, tak niektorí, niekedy aj všetci naši poslanci to podporia.\" Článok TA3 zase tvrdí:", "\"Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti podľa predsedu strany Igora Matoviča nemajú záujem príliš dávať dokopy pravicové strany.\"", "Podľa TASR prípadná budúca spolupráca Matoviča s opozičnými pravicovými stranami nie je vylúčená, no v súčasnosti si nemajú čo povedať:", "“Voľby budú za viac ako tri roky, ako dopadnú neviem, ale dúfam, že dovtedy sa novej krvi v starej pravici podarí tých starých ‘páprdov’ odstaviť a nasadiť tam nových ľudí, nepoškvrnených politikov, ktorí budú zastávať agendu svojich politických strán,” komentoval Matovič.", "\"Súčasne vzťahy OĽaNO s ostatnými opozičnými stranami aj preto prirovnáva k susedským. “Pozdravíte sa a viac si nemáte čo povedať,” vysvetlil."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "TASR", "Článok", "TASR"], "url": ["http://obycajniludia.sk/sme-najsilnejsia-opozicna-strana/", "http://www.teraz.sk/slovensko/matovica-nelaka-bratrickovat-sa-s-o/28303-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://www.ta3.com/clanok/1000004/tri-opozicne-strany-si-rozumeju-sas-a-olano-ostavaju-mimo.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-stara-pravica-dnes-nema-/33042-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:06.760111+00:00"}
{"id": "vr17752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17752", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...už dnes opoziční poslanci hovoria, že táto voľba prezidenta nie je úplne šťastná a dokonca deklarujú názor, že ak si minister dá svojho policajného prezidenta, je oveľa efektívnejšia práca a zabezpečenie teda bezpečnosti v rámci štátu pre toho ministra, ako keď prezident je volený vlastne nejakou inou transparentnejšou voľbou, kde prezident alebo respektíve minister ani do tej voľby zasahovať nebude môcť.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nový návrh voľby prezidenta Policajného zboru (PZ) skutočne kritizuje viacero opozičných poslancov. Avšak Saková nesprávne uviedla, že opoziční poslanci by priamu voľbu policajného prezidenta ministrom vnútra pokladali za efektívnejšiu. Takisto nie je pravda, že do novej voľby policajného prezidenta minister vnútra vôbec nebude zasahovať, keďže šesť zo siedmych členov komisie, ktorá uskutočňuje výberové konanie, podlieha rezortu vnútra. Dvoch členov komisie menuje priamo minister vnútra ( .docx , s. 8). Hoci je pravda, že niektorí opoziční poslanci s novým návrhom voľby prezidenta PZ nesúhlasia, ale dôvody, ktoré uviedla Saková, sa nestotožňujú s vyjadreniami opozičných poslancov. Celkovo preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Viacero opozičných poslancov tvrdí, že by policajný prezident nemal byť vyberaný priamo ministrom vnútra. Veronika Remišová , poslankyňa za hnutie OĽaNO, uviedla, že za najlepšiu cestu voľby policajného prezidenta považuje vznik rady, ktorá by po verejnom vypočutí vybrala dvoch najlepších kandidátov, z ktorých by jeden bol vymenovaný na pozíciu šéfa policajného zboru priamo prezidentom Slovenskej republiky. Podobný názor vyjadril Igor Matovič , ktorý vidí dve možnosti voľby policajného prezidenta, a to voľbu v rukách policajtov alebo prezidenta Slovenskej republiky. Predseda SaS, Richard Sulík , si naopak myslí, že nie je podstatné sa zameriavať na zmenu pravidiel výberu policajného prezidenta, ale na to, aby na čele polície stál čestný človek. Poslanec NR SR Miroslav Beblavý navrhuje, aby sa policajný prezident vyberal nezávislo od ministerstva vnútra. Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár požaduje odpolitizovanie polície. Policajný prezident by podľa Kollára mal byť úplne nezávislý a jeho voľby by mala vychádzať zdola. Milan Krajniak zo SME RODINA považuje nový návrh za zlý, pretože dĺžka mandátu (7 rokov) a odvolávanie cez dvojtretinovú väčšinu by uľahčilo zabetónovanie vládnucich politikov v polícii. Návrh voľby policajného prezidenta kritizuje aj prezident Andrej Kiska. Ten pre Aktuality.sk povedal, že \" ak bude zákon schválený v navrhovanej podobe, určite ho budem vetovať. Lebo nie je ničím iným, iba figovým listom, ktorý má zakryť neochotu riešiť skutočné problémy v polícii. \" Návrh sa nepozdáva ani tretiemu sektoru. Zástupcovia neziskových organizácií predložili spoločnú pripomienku, ktorú za tri dni podpísalo viac ako 5500 ľudí. Na posilnenie nezávislosti navrhujú do výberovej komisie vymenovať aj osoby, ktoré nie sú súčasťou Policajného zboru. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nový návrh voľby prezidenta Policajného zboru (PZ) skutočne kritizuje viacero opozičných poslancov. Avšak Saková nesprávne uviedla, že opoziční poslanci by priamu voľbu policajného prezidenta ministrom vnútra pokladali za efektívnejšiu. Takisto nie je pravda, že do novej voľby policajného prezidenta minister vnútra vôbec nebude zasahovať, keďže šesť zo siedmych členov komisie, ktorá uskutočňuje výberové konanie, podlieha rezortu vnútra. Dvoch členov komisie menuje priamo minister vnútra ( .docx , s. 8). Hoci je pravda, že niektorí opoziční poslanci s novým návrhom voľby prezidenta PZ nesúhlasia, ale dôvody, ktoré uviedla Saková, sa nestotožňujú s vyjadreniami opozičných poslancov. Celkovo preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Viacero opozičných poslancov tvrdí, že by policajný prezident nemal byť vyberaný priamo ministrom vnútra. Veronika Remišová , poslankyňa za hnutie OĽaNO, uviedla, že za najlepšiu cestu voľby policajného prezidenta považuje vznik rady, ktorá by po verejnom vypočutí vybrala dvoch najlepších kandidátov, z ktorých by jeden bol vymenovaný na pozíciu šéfa policajného zboru priamo prezidentom Slovenskej republiky. Podobný názor vyjadril Igor Matovič , ktorý vidí dve možnosti voľby policajného prezidenta, a to voľbu v rukách policajtov alebo prezidenta Slovenskej republiky. Predseda SaS, Richard Sulík , si naopak myslí, že nie je podstatné sa zameriavať na zmenu pravidiel výberu policajného prezidenta, ale na to, aby na čele polície stál čestný človek. Poslanec NR SR Miroslav Beblavý navrhuje, aby sa policajný prezident vyberal nezávislo od ministerstva vnútra. Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár požaduje odpolitizovanie polície. Policajný prezident by podľa Kollára mal byť úplne nezávislý a jeho voľby by mala vychádzať zdola. Milan Krajniak zo SME RODINA považuje nový návrh za zlý, pretože dĺžka mandátu (7 rokov) a odvolávanie cez dvojtretinovú väčšinu by uľahčilo zabetónovanie vládnucich politikov v polícii. Návrh voľby policajného prezidenta kritizuje aj prezident Andrej Kiska. Ten pre Aktuality.sk povedal, že \" ak bude zákon schválený v navrhovanej podobe, určite ho budem vetovať. Lebo nie je ničím iným, iba figovým listom, ktorý má zakryť neochotu riešiť skutočné problémy v polícii. \" Návrh sa nepozdáva ani tretiemu sektoru. Zástupcovia neziskových organizácií predložili spoločnú pripomienku, ktorú za tri dni podpísalo viac ako 5500 ľudí. Na posilnenie nezávislosti navrhujú do výberovej komisie vymenovať aj osoby, ktoré nie sú súčasťou Policajného zboru. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": [".docx", "Remišová", "Matovič", "Sulík", "Beblavý", "Kollár", "Krajniak", "Aktuality.sk", "neziskových"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2516992&_processDetail_WAR_portletsel_file=Predkladacia+spr%C3%A1va.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "http://www.topky.sk/cl/100535/1698789/Remisova-o-volbe-policajneho-prezidenta--Prezradila--aka-by-bola-najlepsia-cesta", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1916232_-i-matovic-pri-volbe-noveho-policajneho-prezidenta-sa-nic-nezmeni", "https://domov.sme.sk/c/20798560/sulik-policajny-prezident-musi-byt-cestny.html", "https://domov.sme.sk/c/20787848/beblavy-navrhne-urychlenu-zmenu-volby-policajneho-prezidenta.html", "https://www.webnoviny.sk/zmena-volby-policajneho-prezidenta-musi-prist-co-najskor-zhodli-sa-danko-kollar/", "https://www.postoj.sk/32713/ako-sa-smer-chysta-ovladnut-policiu", "https://www.aktuality.sk/clanok/590060/kiska-sa-chce-vzopriet-smeru-a-vetovat-zakon-o-vybere-sefa-policie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/587668/ako-vyberu-noveho-sefa-policie-nad-navrhom-ministerstva-visia-otazniky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:19.183932+00:00"}
{"id": "vr15898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15898", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...vývoj nezamestnanosti má relatívne už dva roky, možno dva a pol roka veľmi priaznivú tendenciu neustáleho poklesu.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za posledné roky skutočne vykazuje tendenciu poklesu. A i napriek tomu, že sme pri analýze údajov z Ústredia práce ( ÚPSVaR ) a Štatistického úradu Slovenskej republiky ( ŠÚ SR ) našli pár odchýlok od \"neustáleho poklesu\" , o ktorom minister Richter hovorí, jeho faktické tvrdenie, zjemnené slovíčkom \"relatívne\", hodnotíme ako pravdivé. Podľa grafu generovaného na základe mesačných štatistík ÚPSVaR, kde sme sledovali vývoj nezamestnanosti v SR za obdobie definované ministrom, sa dá konštatovať klesajúca tendencia pomeru nezamestnaných. Za posledných \"dva a pol roka\" nezamestnanosť klesla o viac ako štyri percentuálne body. Avšak klesajúci vývoj nemal striktne \"tendenciu neustáleho poklesu\" ako hovorí minister Richter. V danom období nezamestnanosť medzi-mesačne mierne stúpla dovedna štyri krát. V dvojročnom meradle sme zaznamenali dva mesačné nárasty nezamestnanosti (jún 2015 a september 2015). Kvartálne ukazovatele nezamestnanosti ŠÚ SR tiež vykazujú strednodobý pokles nezamestnanosti. V období od tretieho kvartálu 2014 až po štvrtý kvartál 2016 sa jedná o pokles o 3,8 percentuálneho bodu, pričom v jednom prípade nezamestnanosť mierne stúpla z 11,2 % v druhom kvartáli 2015 na 11,3 % v treťom kvartáli 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za posledné roky skutočne vykazuje tendenciu poklesu. A i napriek tomu, že sme pri analýze údajov z Ústredia práce ( ÚPSVaR ) a Štatistického úradu Slovenskej republiky ( ŠÚ SR ) našli pár odchýlok od \"neustáleho poklesu\" , o ktorom minister Richter hovorí, jeho faktické tvrdenie, zjemnené slovíčkom \"relatívne\", hodnotíme ako pravdivé. Podľa grafu generovaného na základe mesačných štatistík ÚPSVaR, kde sme sledovali vývoj nezamestnanosti v SR za obdobie definované ministrom, sa dá konštatovať klesajúca tendencia pomeru nezamestnaných. Za posledných \"dva a pol roka\" nezamestnanosť klesla o viac ako štyri percentuálne body. Avšak klesajúci vývoj nemal striktne \"tendenciu neustáleho poklesu\" ako hovorí minister Richter. V danom období nezamestnanosť medzi-mesačne mierne stúpla dovedna štyri krát. V dvojročnom meradle sme zaznamenali dva mesačné nárasty nezamestnanosti (jún 2015 a september 2015). Kvartálne ukazovatele nezamestnanosti ŠÚ SR tiež vykazujú strednodobý pokles nezamestnanosti. V období od tretieho kvartálu 2014 až po štvrtý kvartál 2016 sa jedná o pokles o 3,8 percentuálneho bodu, pričom v jednom prípade nezamestnanosť mierne stúpla z 11,2 % v druhom kvartáli 2015 na 11,3 % v treťom kvartáli 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "ŠÚ SR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i1B9591A65AE64F7F874CD613E9F31C42%22)&ui.name=Nezamestnanosť%20podľa%20Výberového%20zisťovania%20pracovných%20s%C3%ADl%20%5bpr0101qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:08.592341+00:00"}
{"id": "vr35731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35731", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Investície diaľnice, to bolo vypočítané pomaly za najdrahší kilometer na svete stavba.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Škoda, že premiérka opäť neuviedla zdroj z ktorého vychádza. Ak však budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR , z ktorého vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov a prepočítame počet km 1. balíku PPP (75 km - z toho 7,5 km tunelov a 18 km mostov (.ppt) a cenou výstavbových prací tohto balíku (2,4 mld.) tak zistíme, že km tejto trasy stojí v priemere 32 mil. eur. Za predpokladu, že 49,5 km, ktoré nie sú mosty ani tunely, budú hornatý terén, vypočítame najdrahšiu a najlacnejšiu variantu ceny celej trasy diaľnice podľa európskych priemerov. Podľa tohto výpočtu by najdrahšia varianta mala stáť 3,234 mld. eur, najlacnejšia 1,19 mld. Cena 1. PPP balíčku (2,4 mld.) na výstavbu diaľnice je tak priemerná v porovnaní s cenami vo vybratých európskych krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Škoda, že premiérka opäť neuviedla zdroj z ktorého vychádza. Ak však budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR , z ktorého vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov a prepočítame počet km 1. balíku PPP (75 km - z toho 7,5 km tunelov a 18 km mostov (.ppt) a cenou výstavbových prací tohto balíku (2,4 mld.) tak zistíme, že km tejto trasy stojí v priemere 32 mil. eur. Za predpokladu, že 49,5 km, ktoré nie sú mosty ani tunely, budú hornatý terén, vypočítame najdrahšiu a najlacnejšiu variantu ceny celej trasy diaľnice podľa európskych priemerov. Podľa tohto výpočtu by najdrahšia varianta mala stáť 3,234 mld. eur, najlacnejšia 1,19 mld. Cena 1. PPP balíčku (2,4 mld.) na výstavbu diaľnice je tak priemerná v porovnaní s cenami vo vybratých európskych krajinách."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic ČR", "7,5 km tunelov a 18 km mostov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf", "http://www.stavebne-forum.sk/events2010/prezentacie/0318_nad.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:08.822148+00:00"}
{"id": "vr33346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33346", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Krčmárik: Ekonomika rastie pomalšie ako v susedných krajinách, miera vrážd patrí medzi najvyššie na svete a stále je tu problém s nezamestnanosťou.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravdou sú prvé dve tvrdenia, je však zavádzajúce tvrdiť, že existuje problém s nezamestnanosťou. Počas vlády Huga Cháveza sa nezamestnanosť znížila z približne 16 % na dnešných približne 6 %, čo ukazuje naopak na veľmi dobré výsledky. Výrok preto považujeme za zavádzajúci. Podľa údajov Angusa Maddisona pre rast HDP, ktoré sú k dispozícii do roku 2008 vyzerajú grafy jednotlivých krajín Latinskej Ameriky. Môžeme pri tom vidieť, že rast Venezuely je dosť nestabilný, kým v niektorých obdobiach je najpomalší zo sledovaných krajín, v iných zase najrýchlejší. V priemere počas sledovaného obdobia rástla Venezuela tempom 1,65 %, čo je skutočne pomalšie ako väčšina sledovaných krajín, keď pomalšie rástla už iba Bolívia - 1,30 %. Výrok je preto pravdivý, ja keď je možné tvrdiť, že od roku 2003 naopak Venezuela rastie najrýchlejšie v porovnaní so susednými štátmi. Venezuela, v ktorej sa v roku 2009 odohralo až 13 985 vrážd, sa nachádza na popredných miestach smutného rebríčka , ktorý zostavuje OSN. Pri prepočte počtu vrážd na 100 000 obyvateľov má dokonca Venezuela tretí najvyšší počet zavraždených občanov - 49. Horšie sú na tom už iba Pobrežie Slonoviny (56,9) a Honduras (82,1). Výrazne nižšie sú čísla i v porovnaní so susednými štátmi - na 100 000 Kolumbijčanov pripadá 33,4 zabitých, v Guyane je to 18,4 a v Brazílii 22,7. Podľa dostupných údajov bola nezamestnanosť v čase nástupu Huga Cháveza na úrovni približne 16 %, po celú dobu jeho úradovania pri tom miera klesala až na súčasných približne 6 %. Táto časť informácie je preto nepravdivá. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravdou sú prvé dve tvrdenia, je však zavádzajúce tvrdiť, že existuje problém s nezamestnanosťou. Počas vlády Huga Cháveza sa nezamestnanosť znížila z približne 16 % na dnešných približne 6 %, čo ukazuje naopak na veľmi dobré výsledky. Výrok preto považujeme za zavádzajúci. Podľa údajov Angusa Maddisona pre rast HDP, ktoré sú k dispozícii do roku 2008 vyzerajú grafy jednotlivých krajín Latinskej Ameriky. Môžeme pri tom vidieť, že rast Venezuely je dosť nestabilný, kým v niektorých obdobiach je najpomalší zo sledovaných krajín, v iných zase najrýchlejší. V priemere počas sledovaného obdobia rástla Venezuela tempom 1,65 %, čo je skutočne pomalšie ako väčšina sledovaných krajín, keď pomalšie rástla už iba Bolívia - 1,30 %. Výrok je preto pravdivý, ja keď je možné tvrdiť, že od roku 2003 naopak Venezuela rastie najrýchlejšie v porovnaní so susednými štátmi. Venezuela, v ktorej sa v roku 2009 odohralo až 13 985 vrážd, sa nachádza na popredných miestach smutného rebríčka , ktorý zostavuje OSN. Pri prepočte počtu vrážd na 100 000 obyvateľov má dokonca Venezuela tretí najvyšší počet zavraždených občanov - 49. Horšie sú na tom už iba Pobrežie Slonoviny (56,9) a Honduras (82,1). Výrazne nižšie sú čísla i v porovnaní so susednými štátmi - na 100 000 Kolumbijčanov pripadá 33,4 zabitých, v Guyane je to 18,4 a v Brazílii 22,7. Podľa dostupných údajov bola nezamestnanosť v čase nástupu Huga Cháveza na úrovni približne 16 %, po celú dobu jeho úradovania pri tom miera klesala až na súčasných približne 6 %. Táto časť informácie je preto nepravdivá. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Angusa Maddisona", "rebríčka", "údajov"], "url": ["http://www.ggdc.net/maddison/Maddison.htm", "https://docs.google.com/spreadsheet/pub?hl=en_GB&hl=en_GB&key=0AonYZs4MzlZbdEFDN09QMWxtaFAwZmlKRE5qSzRVMGc&output=html", "http://www.tradingeconomics.com/venezuela/unemployment-rate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:15.512860+00:00"}
{"id": "vr37950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37950", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Nikto nemôže nikoho nútiť, že športové podujatia musí byť v troch jazykoch. No prepáčte, o čom hovoríte? Nečítali ste zákon.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V navrhovanej novele zákona sa v § 7b zavádzajú sankcie pre špecifické prípady komunikácie príslušníkov národnostných menšín s orgánmi verejnej správy, najmä v úradnom styku. Pri športových podujatiach je uvedená len možnosť informovať občanov v jazyku národnostných menšín (§4, ods. 6), sankcie sa v tomto prípade neuplatňujú.", "analysis_paragraphs": ["V navrhovanej novele zákona sa v § 7b zavádzajú sankcie pre špecifické prípady komunikácie príslušníkov národnostných menšín s orgánmi verejnej správy, najmä v úradnom styku. Pri športových podujatiach je uvedená len možnosť informovať občanov v jazyku národnostných menšín (§4, ods. 6), sankcie sa v tomto prípade neuplatňujú."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:03.676968+00:00"}
{"id": "vr28592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28592", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Mesto potrebuje na začiatku roka mať aspoň 2,5 milióna na prevádzkové náklady.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za prevádzkové náklady budeme považovať náklady na prevádzku zariadení/organizácii mesta (energie, nájomné, mzdy). Ak sa pozrieme len na tieto náklady mesta (bez prenesených kompetencií na školstvo - transfer zo štátu) zistíme, že prevázdkové náklady mesta sú na úrovni okolo 12 miliónov eur ročne. Ak by sme za začiatok roka považovali prvý štvrťrok roka, tak je pravdou, že náklady na prevádzku mesta sú minimálne 2,5 milióna eur ročne. Výrok na základe týchto údajov hodnotíme ako pravdivý. Pri pohľade na rozpočty mesta Trnava za roky 2011 (pdf), 2012 (pdf), 2013 (pdf) a 2014 (pdf, 1. časť , 2. časť , 3. časť ), z ktorých sme vybrali výdavky na základné, nutné prevádzkové náklady mestá (v tabuľke), nám za prvý štvrťrok (ktorý je možné chápať ako začiatok roka) vyšli priemerné náklady vo výške okolo 3 miliónov eur, čo korešponduje so Stankovým odhadom o aspoň 2,5 miliónoch. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za prevádzkové náklady budeme považovať náklady na prevádzku zariadení/organizácii mesta (energie, nájomné, mzdy). Ak sa pozrieme len na tieto náklady mesta (bez prenesených kompetencií na školstvo - transfer zo štátu) zistíme, že prevázdkové náklady mesta sú na úrovni okolo 12 miliónov eur ročne. Ak by sme za začiatok roka považovali prvý štvrťrok roka, tak je pravdou, že náklady na prevádzku mesta sú minimálne 2,5 milióna eur ročne. Výrok na základe týchto údajov hodnotíme ako pravdivý. Pri pohľade na rozpočty mesta Trnava za roky 2011 (pdf), 2012 (pdf), 2013 (pdf) a 2014 (pdf, 1. časť , 2. časť , 3. časť ), z ktorých sme vybrali výdavky na základné, nutné prevádzkové náklady mestá (v tabuľke), nám za prvý štvrťrok (ktorý je možné chápať ako začiatok roka) vyšli priemerné náklady vo výške okolo 3 miliónov eur, čo korešponduje so Stankovým odhadom o aspoň 2,5 miliónoch. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2012", "2013", "1. časť", "2. časť", "3. časť"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Rozpocet11-13_textov%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Rozpocet_2012-2014_text.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/ROZP_13-15_textov%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpocet_2014_2016_1_cast_nova.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpocet_2014_2016_2_cast.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpocet_2014_2016_3_cast.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:15.608418+00:00"}
{"id": "vr32797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32797", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tri roky sa nevyjednávalo o nepedagogických zamestnancoch, tie platy boli zmrazené.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nie je pravdou, že zvyšovanie platov nepedagogických zamestnancov sa tri roky minimálne nediskutovalo. Vláda Ivety Radičovej chcela platy tejto skupiny zamestnancov upraviť v súlade so Zákonníkom práce, čo malo predstavovať ich zvýšenie. Pravdou však je, že k ich navýšeniu prišlo naposledy v roku 2010 .\n\nVýrok je preto zavádzajúci, keďže kombinuje pravdivé aj nepravdivé tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že zvyšovanie platov nepedagogických zamestnancov sa tri roky minimálne nediskutovalo. Vláda Ivety Radičovej chcela platy tejto skupiny zamestnancov upraviť v súlade so Zákonníkom práce, čo malo predstavovať ich zvýšenie. Pravdou však je, že k ich navýšeniu prišlo naposledy v roku 2010 .", "Výrok je preto zavádzajúci, keďže kombinuje pravdivé aj nepravdivé tvrdenie."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["chcela", "2010"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1290509/Vlada-zvysi-platy-skolnikom-a-upratovackam", "http://www.ozpsav.sk/files/documents/casopis/2010januar_7-36.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:26.001017+00:00"}
{"id": "49412", "numeric_id": 49412, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49412", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Odísť z miesta môžte, pokiaľ sa pozriete a nikomu ste nespôsobil škodu, čo som nespôsobil.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Danko mal po náraze autom do semaforu zotrvať na mieste nehody a upovedomiť políciu. Predseda SNS nárazom spôsobil škodu mestu, ktorému predmetný semafor patrí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPredseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko mal minulý týždeň dopravnú nehodu pri ktorej narazil do semaforu na križovatke ulíc Repašského-Saratovská v bratislavskej Dúbravke. Danko nárazom spôsobil škodu mestu, ktorému semafor patrí.\n\nPodľa zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu považuje „udalosť v cestnej premávke, ktorou sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie“. Podľa analytika je za všeobecne prospešné zariadenie považovaný aj semafor. Účastník nehody je tak podľa zákona povinný zotrvať na mieste a o nehode informovať políciu.\n\nMinister vnútra Šutaj Eštok informoval, že Danko si nesplnil svoju povinnosť, keď miesto nehody opustil a o nehode neupovedomil políciu. Tá ho neskôr dopátrala podľa štátnej poznávacej značky patriacej strane SNS, ktorá ostala na mieste nehody.\n\nPodľa dopravného analytika Mariána Ürgeho je opustenie miesta nehody protiprávnym konaním, ktoré môže byť kvalifikované ako trestný čin alebo priestupok. Povinnosť zotrvať na mieste nehody a oboznámiť políciu zdôrazňuje aj dopravný analytik Bazovský .\n\nProkuratúra avizovala vyšetrovanie Dankovej nehody ako „možný prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, ktorý bol spáchaný nedbanlivosťou.“", "analysis_paragraphs": ["Danko mal po náraze autom do semaforu zotrvať na mieste nehody a upovedomiť políciu. Predseda SNS nárazom spôsobil škodu mestu, ktorému predmetný semafor patrí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Predseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko mal minulý týždeň dopravnú nehodu pri ktorej narazil do semaforu na križovatke ulíc Repašského-Saratovská v bratislavskej Dúbravke. Danko nárazom spôsobil škodu mestu, ktorému semafor patrí.", "Podľa zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu považuje „udalosť v cestnej premávke, ktorou sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie“. Podľa analytika je za všeobecne prospešné zariadenie považovaný aj semafor. Účastník nehody je tak podľa zákona povinný zotrvať na mieste a o nehode informovať políciu.", "Minister vnútra Šutaj Eštok informoval, že Danko si nesplnil svoju povinnosť, keď miesto nehody opustil a o nehode neupovedomil políciu. Tá ho neskôr dopátrala podľa štátnej poznávacej značky patriacej strane SNS, ktorá ostala na mieste nehody.", "Podľa dopravného analytika Mariána Ürgeho je opustenie miesta nehody protiprávnym konaním, ktoré môže byť kvalifikované ako trestný čin alebo priestupok. Povinnosť zotrvať na mieste nehody a oboznámiť políciu zdôrazňuje aj dopravný analytik Bazovský .", "Prokuratúra avizovala vyšetrovanie Dankovej nehody ako „možný prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, ktorý bol spáchaný nedbanlivosťou.“"], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["nehodu", "zákona", "analytika", "Šutaj Eštok", "Mariána Ürgeho", "Bazovský", "vyšetrovanie"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695699-danko-zdemoloval-semafor-z-miesta-nehody-autom-odisiel-odhalila-ho-olejova-stopa/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8", "https://www.ta3.com/clanok/919565/mohol-danko-odist-z-miesta-nehody-ak-zdemoloval-semafor-situaciu-pre-ta3-vysvetlili-analytici", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96125392-sutaj-estok-kritizuje-danka-mal-si-splnit-povinnost-a-zavolat-policiu-politik-musi-ist-prikladom-rozhovor", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/875503-co-mal-danko-po-nehode-urobit-dopravny-analytik-vysvetlil-preco-porusil-zakon", "https://www.cas.sk/clanok/2886765/danko-nabural-par-metrov-od-policajnej-stanice-co-vsetko-porusil-razna-reakcia-pravnika-a-analytika/2/", "https://domov.sme.sk/c/23267535/sef-sns-danko-narazil-v-noci-do-semaforu-z-miesta-usiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:10.752180+00:00"}
{"id": "vr29874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29874", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...vtedy sme v marci pozvali z Damašku, z Damasku patriarchu Gregoriosa III. Lahama, ktorý vydal svedectvo aj v Bratislave aj v Prešove, a hlavne apeloval, aby sme pomáhali tam, cez tých, ktorí organizujú či humanitárnu pomoc alebo život komunít, nie je to len pre kresťanov, je to pre tých, ktorí čelia konfliktu a vojne.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok odkazje na stretnutie, ktoré sa v máji 2015 uskutočnilo medzi predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi Patriarchom III. Lahamom a Jánom Figeľom spolu s Jánom Babjakom. Patriarcha sa priamo vyjadril iba na adresu prenasledovaných kresťanov a momentálne nedisponujeme žiadnymi zdrojmi, v ktorých by odkazoval na pomoc pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich vierovyznanie. Jeho zvyšné vyjadrenia však naznačujú, že súhlasí s tým, aby Európa prijímala ako Kresťanov tak aj Moslimov a preto označujeme tento výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok odkazje na stretnutie, ktoré sa v máji 2015 uskutočnilo medzi predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi Patriarchom III. Lahamom a Jánom Figeľom spolu s Jánom Babjakom. Patriarcha sa priamo vyjadril iba na adresu prenasledovaných kresťanov a momentálne nedisponujeme žiadnymi zdrojmi, v ktorých by odkazoval na pomoc pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich vierovyznanie. Jeho zvyšné vyjadrenia však naznačujú, že súhlasí s tým, aby Európa prijímala ako Kresťanov tak aj Moslimov a preto označujeme tento výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["prijali", "Lumen", "Pravda"], "url": ["http://sk.radiovaticana.va/news/2015/05/16/patriarcha_zo_s%C3%BDrie_gregorios_iii_nav%C5%A1t%C3%ADvi_slovensko/1144554", "http://www.lumen.sk/aktualita/dalekohlad-kto-je-gregorios-iii-laham-.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355607-patriarcha-gregorios-iii-dakoval-slovakom-za-pomoc-pre-syriu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:43.117262+00:00"}
{"id": "vr14294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14294", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(...) po siedmich rokoch fungovania(strany SaS, pozn.), po dvoch už a teda pred tretími parlamentnými voľbami (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politická strana Sloboda a solidarita (SaS) bola založená v novembri 2008, teda pred vyše siedmimi rokmi. Po prvýkrát kandidovala táto strana vo voľbách do NR SR v roku 2010 . Druhýkrát za zúčastnila volieb v roku 2012 . Vo voľbách do NR SR 2016 politická strana SaS kandiduje tretí krát. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Politická strana Sloboda a solidarita (SaS) bola založená v novembri 2008, teda pred vyše siedmimi rokmi. Po prvýkrát kandidovala táto strana vo voľbách do NR SR v roku 2010 . Druhýkrát za zúčastnila volieb v roku 2012 . Vo voľbách do NR SR 2016 politická strana SaS kandiduje tretí krát. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["založená", "2010", "2012", "2016"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/3293/Bro%C5%BE%C3%BArka%20SaS.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/info/koalicie.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/info/koalicie.jsp@lang=sk.htm", "http://www.volbysr.sk/sk/parties.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:30.038651+00:00"}
{"id": "vr29686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29686", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V prvom rade mi dovoľte povedať, že mi je ľúto, že tento spor na ústavnom súde nevedieme proti sebe vy, Národná rada, ktorá zvolila kandidátov, a prezident, ktorý ich nevymenoval. Že ste na jednej strane odmietli zvoliť ďalších kandidátov, čo podčiarkujem rešpektujem. Ale nevyužili ste svoje právo, ktoré by som v takejto situácii považoval za legitímne a logické: teda aby ste napadli moje rozhodnutie na ústavnom súde. Namiesto sporu piatich kandidátov, ktorí chcú byť všetci piati rovnako vymenovaní iba na dve voľné miesta na ústavnom súde, išlo by o legitímny spor o kompetencie Národnej rady a prezidenta.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd skutočne rozhoduje kompetenčné spory, teda aj ten medzi NR SR a prezidentom. Prezident Kiska sa súdil s piatimi kandidátmi na miesta ústavných sudcov. Podľa Ústavy by bolo možné, aby žalobu v otázke nevymenovania podala aj NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd skutočne rozhoduje kompetenčné spory, teda aj ten medzi NR SR a prezidentom. Prezident Kiska sa súdil s piatimi kandidátmi na miesta ústavných sudcov. Podľa Ústavy by bolo možné, aby žalobu v otázke nevymenovania podala aj NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["súdil", "označil", "rozhodol", "Ústavy", "zákon"], "url": ["https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/", "http://www.scribd.com/doc/232354465/Rozhodnutie-prezidenta", "https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-38"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:55.640026+00:00"}
{"id": "vr37275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37275", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ideme ako prvé navrhnúť, aby marihuana mohla byť používaná na lekárske účely. V Čechách je to bežné.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Užívanie za účelmi zmierenia bolesti pri ochoreniach síce môže byť súdne nepostihované (v minulosti sa vyskytol jeden takýto prípad), určite to ale nie je zákonne upravený stav. V opačnom prípade by jedna z vládnych strán (Veci verejné) nedávno nenavrhla legalizáciu marihuany na lekárske účely.", "analysis_paragraphs": ["Užívanie za účelmi zmierenia bolesti pri ochoreniach síce môže byť súdne nepostihované (v minulosti sa vyskytol jeden takýto prípad), určite to ale nie je zákonne upravený stav. V opačnom prípade by jedna z vládnych strán (Veci verejné) nedávno nenavrhla legalizáciu marihuany na lekárske účely."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["(Veci verejné)"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/veci-verejne-chteji-legalizovat-marihuanu-pro-lekarske-ucely-pug-/domaci.asp?c=A110125_215230_domaci_brm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:46.480232+00:00"}
{"id": "vr32841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32841", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tá miera sadzieb (sadzieb dane z príjmu právnických osôb, pozn.) v západných krajinách Francúzsko, Nemecko ale i inde je ďaleko, ďaleko vyššia.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Pašku hodnotíme ako pravdivý. Francúzsko, Nemecko a takmer všetky západoeurópske krajiny majú daň z príjmov právnických osôb vyššiu ako 19 či 23 %. Výnimkou je Írsko, kde je daňová sadzba DzP PO 12,5 %, a podľa portálu KPMG aj Island, kde je daňová sadzba 20 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Pašku hodnotíme ako pravdivý. Francúzsko, Nemecko a takmer všetky západoeurópske krajiny majú daň z príjmov právnických osôb vyššiu ako 19 či 23 %. Výnimkou je Írsko, kde je daňová sadzba DzP PO 12,5 %, a podľa portálu KPMG aj Island, kde je daňová sadzba 20 %."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Marketwatch.com", "Veľká Británia", "Luxembursko", "Daňové trendy v EÚ", "KPMG", "Holandsko", "Portugalsko", "Španielsko"], "url": ["http://www.marketwatch.com/story/sweden-proposes-cut-in-corporate-tax-rate-to-22-2012-09-13", "http://www.kpmg.com/global/en/issuesandinsights/articlespublications/taxnewsflash/pages/united-kingdom-finance-bill-substantially-enacted-reduced-corporation-tax-rate.aspx", "http://www.kpmg.com/global/en/issuesandinsights/articlespublications/taxnewsflash/pages/luxembourg-budget-2013-includes-tax-measures.aspx", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.mondaq.com/x/203968/tax+authorities/Proposed+Changes+In+Dutch+Tax+Law+Tax+Plan+2013", "http://www.portugaldailyview.com/whats-new/budget-portuguese-hit-by-huge-austerity-measures-in-2013", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:18.321209+00:00"}
{"id": "vr17295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17295", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "S Čechmi vieme povedať, tam dávajú okolo 80 miliónov, na túto zelenú naftu. Oni to majú už zavedené.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Českej republike v roku 2014 zákonom podporila poľnohospodárov pracujúcich so živočíšnou výrobou, tzv. zelenou naftou . Ide o formu daňovej výnimky, na ktorú majú títo poľnohospodári nárok, nie o štátne dotácie. Podľa odhadov na rok 2017 predstavovala táto dotácia pre český rozpočet výdavok vo výške 1,3 miliárd českých korún, v prepočte približne 52 miliónov eur. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako nepravdivý. V zákone o spotrebných daniach ( 353/2003 Sb .) sa v paragrafe 57, bod 1 uvádza, že \"Nárok na vrácení daně vzniká osobě podnikající podle zákona upravujícího zemědělství, která provozuje zemědělskou prvovýrobu, nebo osobě, která provádí hospodaření v lese podle lesního zákona. Podmínkou nároku na vrácení daně je, že tato osoba nakoupila minerální oleje (...) za cenu obsahující daň nebo tyto oleje vyrobila a tyto nakoupené nebo vyrobené minerální oleje prokazatelně použila pro zemědělskou prvovýrobu nebo pro provádění hospodaření v lese. (...)\" Na Slovensku bola podpora tzv. zelenej nafty zrušená zákonom č. 492/2010 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2011. Od minulého roka sa rozpráva o opätovnom zavedení zelenej nafty. Súčasný návrh vlády a Ministerstva poľnohospodárstva SR je totožný s praxou prevereným opatrením v susednej Českej republike. V praxi to vyzerá tak, že čím vyšší podiel živočíšnej výroby, tým vyššia „vratka“ dane. Ako to uviedla aj ministerka pôdohospodárstva Matečná: \"Zelenou naftou vo výške 30 miliónov eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica, či slnečnica nepodporíme. Podporou živočíšnej výroby zároveň zvýšime objem vyprodukovaného hnoja, a tým pomôžeme udržiavať úrodnosť pôdy\". Ako o tom na začiatku januára 2018 písal aj portál Trend.sk: \"Na rozdiel od minulosti má byť nový systém zelenej nafty aj imúnnejší voči podvodom. Niekedy sa nafta pre farmárov farbila na červeno. Často sa s ňou ale kšeftovalo a predávala sa aj na iné účely a štát prichádzal o dane. Po novom ministerstvo pôdohospodárstva spolu s ministerstvom financií uvažujú o vratkách spotrebných daní. Farmárom sa vrátia spotrebné dane za naftu až po podrobnom preskúmaní, či ju využili iba na to, na čo mohli.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Českej republike v roku 2014 zákonom podporila poľnohospodárov pracujúcich so živočíšnou výrobou, tzv. zelenou naftou . Ide o formu daňovej výnimky, na ktorú majú títo poľnohospodári nárok, nie o štátne dotácie. Podľa odhadov na rok 2017 predstavovala táto dotácia pre český rozpočet výdavok vo výške 1,3 miliárd českých korún, v prepočte približne 52 miliónov eur. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako nepravdivý. V zákone o spotrebných daniach ( 353/2003 Sb .) sa v paragrafe 57, bod 1 uvádza, že \"Nárok na vrácení daně vzniká osobě podnikající podle zákona upravujícího zemědělství, která provozuje zemědělskou prvovýrobu, nebo osobě, která provádí hospodaření v lese podle lesního zákona. Podmínkou nároku na vrácení daně je, že tato osoba nakoupila minerální oleje (...) za cenu obsahující daň nebo tyto oleje vyrobila a tyto nakoupené nebo vyrobené minerální oleje prokazatelně použila pro zemědělskou prvovýrobu nebo pro provádění hospodaření v lese. (...)\" Na Slovensku bola podpora tzv. zelenej nafty zrušená zákonom č. 492/2010 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2011. Od minulého roka sa rozpráva o opätovnom zavedení zelenej nafty. Súčasný návrh vlády a Ministerstva poľnohospodárstva SR je totožný s praxou prevereným opatrením v susednej Českej republike. V praxi to vyzerá tak, že čím vyšší podiel živočíšnej výroby, tým vyššia „vratka“ dane. Ako to uviedla aj ministerka pôdohospodárstva Matečná: \"Zelenou naftou vo výške 30 miliónov eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica, či slnečnica nepodporíme. Podporou živočíšnej výroby zároveň zvýšime objem vyprodukovaného hnoja, a tým pomôžeme udržiavať úrodnosť pôdy\". Ako o tom na začiatku januára 2018 písal aj portál Trend.sk: \"Na rozdiel od minulosti má byť nový systém zelenej nafty aj imúnnejší voči podvodom. Niekedy sa nafta pre farmárov farbila na červeno. Často sa s ňou ale kšeftovalo a predávala sa aj na iné účely a štát prichádzal o dane. Po novom ministerstvo pôdohospodárstva spolu s ministerstvom financií uvažujú o vratkách spotrebných daní. Farmárom sa vrátia spotrebné dane za naftu až po podrobnom preskúmaní, či ju využili iba na to, na čo mohli.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["naftou", "výdavok", "353/2003 Sb", "zrušená", "uviedla", "písal"], "url": ["https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/zelena-nafta-se-vraci-vlada-zvyhodni-zemedelce-s-zivocisnou/r~e2679d20054c11e698e60025900fea04/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/2200942-zelena-nafta-jede-ale-administrativa-je-podle-zemedelcu-narocna", "https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2003-353", "https://ekonomika.sme.sk/c/5664252/danove-zvyhodnenie-na-cervenu-naftu-pre-polnohospodarov-sa-rusi.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/561205/podporujeme-zaradenie-dvojakej-kvality-k-nekalym-praktikam-uviedla-matecna/", "https://www.etrend.sk/firmy/minister-financii-pusta-farmarom-zelenu-naftu-no-len-na-naozaj-chybajuce-potraviny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:57.068120+00:00"}
{"id": "vr33247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33247", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Viete, aký mala Ficova prvá vláda program na výstavbu diaľníc? Ta ambícia bola 361 km začať. 361. Viete, koľko z toho sa podarilo za 4 roky začať? Menej než tretinu.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie J. Figeľa potvrdzuje Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014, kde je v časti vyhodnotenie plnenia programu prípravy a výstavby do roku 2010 uvedené: \"Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 –2010 predpokladal, že bude začatých až 361,5 km diaľnic a rýchlostných ciest. Skutočne bolo do roku 2010 začatých – aj so zabezpečeným financovaním – len 118,1 km diaľnic a rýchlostných ciest. Program začínania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest za roky 2007 – 2010 bol splnený iba na 32,6 %, teda na menej ako tretinu.\" Oproti predpokladu na roky 2007-2010 ide teda skutočne o menej ako jednu tretinu, aj keď je potrebné dodať, že ide o menej ako tretinové plnenie, len o pár desatín p. b. Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 (s 8) má skutočne ambíciu začatia výstavby 361,5 km. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie J. Figeľa potvrdzuje Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014, kde je v časti vyhodnotenie plnenia programu prípravy a výstavby do roku 2010 uvedené: \"Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 –2010 predpokladal, že bude začatých až 361,5 km diaľnic a rýchlostných ciest. Skutočne bolo do roku 2010 začatých – aj so zabezpečeným financovaním – len 118,1 km diaľnic a rýchlostných ciest. Program začínania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest za roky 2007 – 2010 bol splnený iba na 32,6 %, teda na menej ako tretinu.\" Oproti predpokladu na roky 2007-2010 ide teda skutočne o menej ako jednu tretinu, aj keď je potrebné dodať, že ide o menej ako tretinové plnenie, len o pár desatín p. b. Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 (s 8) má skutočne ambíciu začatia výstavby 361,5 km. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Program", "2007 – 2010"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135438?prefixFile=m_", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fdopinfra%2Fcesinfra%2Fprogramd%2Fvlastnymat.pdf&ei=8pQsUZ_qNofOswaXy4C4BQ&usg=AFQjCNGjVM6tvRcPM-nHEoNw6MIsXGtlNA&sig2=Du_c3iso9ysM0ax37xx3gQ&bvm=bv.42965579,d.Yms"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:51.142043+00:00"}
{"id": "vr32293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32293", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Vy ste riskovali to, čo bolo treba najviac riešiť, aby sa lekári vrátili k pacientom tým, že ste poslaneckým návrhom k tomu privarili vernostný systém.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vernostný systém bol zavedený zákonom 362/2011 Z.z. , ktorý bol navrhnutý vládou 10. júna 2011 a schválený parlamentom 13. septembra 2011, teda ešte pred štrajkom lekárov. Zákon podpísal prezident 1. decembra 2011. Zákon teda bol v platnosti ešte pred tým, ako sa vyriešila situácia so štrajkom lekárov podpisom Memoranda 3. decembra 2011. Počas schvaľovacieho procesu lekárskych požiadavkov v parlamente sa nám nepodarilo nájsť ani jednu zmienku o vernostnom zákone, témou naopak bola transformácia nemocníc. Výrok je teda nepravdivý. Zákon 512/2011 Z.z. , ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválený v období štrajku lekárov v decembri 2011, neobsahuje ďalšiu úpravu vernostného systému, ani k nemu nepodal poslanec Uhliarik žiaden poslanecký návrh. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vernostný systém bol zavedený zákonom 362/2011 Z.z. , ktorý bol navrhnutý vládou 10. júna 2011 a schválený parlamentom 13. septembra 2011, teda ešte pred štrajkom lekárov. Zákon podpísal prezident 1. decembra 2011. Zákon teda bol v platnosti ešte pred tým, ako sa vyriešila situácia so štrajkom lekárov podpisom Memoranda 3. decembra 2011. Počas schvaľovacieho procesu lekárskych požiadavkov v parlamente sa nám nepodarilo nájsť ani jednu zmienku o vernostnom zákone, témou naopak bola transformácia nemocníc. Výrok je teda nepravdivý. Zákon 512/2011 Z.z. , ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválený v období štrajku lekárov v decembri 2011, neobsahuje ďalšiu úpravu vernostného systému, ani k nemu nepodal poslanec Uhliarik žiaden poslanecký návrh. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["362/2011 Z.z.", "podpísal", "podpisom", "transformácia", "512/2011 Z.z."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3726", "http://hnporadna.hnonline.sk/c3-55574870-kp0000_d-lekarne-zaviedli-vernostny-system", "http://www.sme.sk/c/6166672/lekari-by-sa-mali-do-prace-vratit-v-pondelok.html", "http://www.sme.sk/c/6179834/vyssie-platy-lekarov-brzdi-zastavenie-transformacie.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=600"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:13.180712+00:00"}
{"id": "vr38729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38729", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Člen predstavenstva SPP pán Mayer koncom marca 2009 vyhlásil. Citujem. Ak by nám bolo umožnené v minulom roku zvýšiť ceny pre domácnosť na primeranú úroveň, v súčasnosti by sme boli schopný cenu znížiť.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Server ekonomika.etrend.sk z marca 2009: \"Môžeme povedať, že ak by nám bolo umožnené v minulom roku zvýšiť ceny pre domácnosti na primeranú úroveň, v súčasnosti by sme boli schopní cenu znížiť. To je jasné,\" dodal člen predstavenstva SPP Hans Gilbert Meyer.\"", "analysis_paragraphs": ["Server ekonomika.etrend.sk z marca 2009: \"Môžeme povedať, že ak by nám bolo umožnené v minulom roku zvýšiť ceny pre domácnosti na primeranú úroveň, v súčasnosti by sme boli schopní cenu znížiť. To je jasné,\" dodal člen predstavenstva SPP Hans Gilbert Meyer.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["ekonomika.etrend.sk"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/spp-znizuje-od-aprila-ceny-plynu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:51.103239+00:00"}
{"id": "vr16826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16826", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "V roku 2015 vypovedali všetky naše nemocnice súkromnej poisťovni zmluvy....", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trenčiansky kraj zriaďuje tri krajské nemocnice, pričom všetky v roku 2015 vypovedali zmluvu poisťovni Dôvera. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nemocnice s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP Myjava a NsP Považská Bystrica sú zriadené ako príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Všetky tri 1. júla 2015 vypovedali zmluvu poisťovni Dôvera, údajne z dôvodu finančných ťažkostí. Poisťovňa tento krok kritizovala a považovala ho za politické divadlo, nakoľko miesto pokusu sa dohodnúť nemocnice zvolili rovno výpovede.", "analysis_paragraphs": ["Trenčiansky kraj zriaďuje tri krajské nemocnice, pričom všetky v roku 2015 vypovedali zmluvu poisťovni Dôvera. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nemocnice s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP Myjava a NsP Považská Bystrica sú zriadené ako príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Všetky tri 1. júla 2015 vypovedali zmluvu poisťovni Dôvera, údajne z dôvodu finančných ťažkostí. Poisťovňa tento krok kritizovala a považovala ho za politické divadlo, nakoľko miesto pokusu sa dohodnúť nemocnice zvolili rovno výpovede."], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["zriaďuje", "vypovedali"], "url": ["https://www.tsk.sk/organizacie-v-zriadovatelskej-posobnosti-tsk/zdravotnictvo/nemocnice.html?page_id=54414", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/tri-nemocnice-trencianskeho-kraja-vypovedali-zmluvy-dovere"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:22.405851+00:00"}
{"id": "vr31542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31542", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minulý rok tri najväčšie banky repatriovali svoje dividendy, poslali svojim matkám domov dividendy vo výške 185 miliónov eur.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje o repatriácii dividend za tento rok sa nám nepodarilo vyhľadať. V minulom roku portál Tvnoviny.sk uviedol správu: \"Tri najznámejšie banky Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka zarobili vlani skoro 400 miliónov, až 150 miliónov dostanú akcionári z Rakúska, Talianska a Nemecka. Ich materské holdingy si to čoskoro odhlasujú na valných zhromaždeniach, návrh má už každá z bánk na stole. \" Správa je z 25. apríla 2011 a vzťahuje sa na dividendy za kalendárny rok 2010. P. Kažimír údajmi o repatriácii dividendov argumentoval aj v októbri 2011 na schôdzi NR SR , kde tvrdil: Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o repatriácii dividend za tento rok sa nám nepodarilo vyhľadať. V minulom roku portál Tvnoviny.sk uviedol správu: \"Tri najznámejšie banky Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka zarobili vlani skoro 400 miliónov, až 150 miliónov dostanú akcionári z Rakúska, Talianska a Nemecka. Ich materské holdingy si to čoskoro odhlasujú na valných zhromaždeniach, návrh má už každá z bánk na stole. \" Správa je z 25. apríla 2011 a vzťahuje sa na dividendy za kalendárny rok 2010. P. Kažimír údajmi o repatriácii dividendov argumentoval aj v októbri 2011 na schôdzi NR SR , kde tvrdil: Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Tvnoviny.sk", "NR SR"], "url": ["http://%20http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=589535", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/73823/Kazimir_Peter.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:14.206819+00:00"}
{"id": "vr15233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15233", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...sankcie (voči Rusku, pozn.) boli zavedené pred dvomi rokmi v lete, vtedy aj my ako SaS sme povedali, že to považujeme za správny krok ako reakcia na Krym", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS sa 15. augusta 2014 (v čase zavedenia sankcií) skutočne vyjadrila , že ekonomické sankcie voči Ruskej federácii ako následok za nelegálnu anexiu polostrova Krym sú správnym riešením. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"Strana SaS odsúdila ruskú anexiu Krymu. Dnes s odstupom niekoľkých mesiacov musíme so sklamaním skonštatovať, že situácia je stále vážna a vôľa riešiť situáciu len politickými nástrojmi je v nedohľadne. Preto ekonomické sankcie sa v danej situácii javia ako primerané. Európska únia a Spojené štáty prostredníctvom nich vysielajú Kremľu a ruskej verejnosti jednoznačný signál o nutnosti návratu k mierovému riešeniu konfliktu.\n\nStrana SaS preto súhlasí s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, ktorý dnes vyhlásil, že straty, spôsobené ekonomickými sankciami, musíme prijať, lebo obchodné záujmy nesmú byť nadradené základným hodnotám slobody a demokracie. \" píše sa na stránke strana-sas.sk", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS sa 15. augusta 2014 (v čase zavedenia sankcií) skutočne vyjadrila , že ekonomické sankcie voči Ruskej federácii ako následok za nelegálnu anexiu polostrova Krym sú správnym riešením. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "\"Strana SaS odsúdila ruskú anexiu Krymu. Dnes s odstupom niekoľkých mesiacov musíme so sklamaním skonštatovať, že situácia je stále vážna a vôľa riešiť situáciu len politickými nástrojmi je v nedohľadne. Preto ekonomické sankcie sa v danej situácii javia ako primerané. Európska únia a Spojené štáty prostredníctvom nich vysielajú Kremľu a ruskej verejnosti jednoznačný signál o nutnosti návratu k mierovému riešeniu konfliktu.", "Strana SaS preto súhlasí s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, ktorý dnes vyhlásil, že straty, spôsobené ekonomickými sankciami, musíme prijať, lebo obchodné záujmy nesmú byť nadradené základným hodnotám slobody a demokracie. \" píše sa na stránke strana-sas.sk"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "slová", "strana-sas.sk", "sankcie", "Pravda"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/sulik-sas-suhlasi-s-prezidentom-kiskom/2997", "http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-obchodne-zaujmy-nesmu-byt/94711-clanok.html", "http://www.strana-sas.sk/sulik-sas-suhlasi-s-prezidentom-kiskom/2997", "http://www.mhsr.sk/10927-menu/143500s", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/377531-velvyslanci-krajin-eu-potvrdili-predlzenie-sankcii-proti-rusku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:55.633424+00:00"}
{"id": "vr29526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29526", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vodná elektráreň Gabčíkovo je späť v správe štátu.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Diskusiu o prevzatí Vodného elektrárne Gabčíkovo (ďalej len VEG) Demagog.sk overoval nedávno, 15.marca 2015 . Štát vtedy vypovedal nájomnú zmluvu Slovenským elektrárňam, v ktorých drží majoritu taliansky Enel. VEG je tak skutočne opäť v správe štátu a inkasuje 100 % tržieb za predaj elektriny. Aj predtým išlo o majetok štátu, nakoľko Slovenské elektrárne mali VEG od roku 2006 len v prenájme. Teraz má však štát nad vodnou elektrárňou plnú správu a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Diskusiu o prevzatí Vodného elektrárne Gabčíkovo (ďalej len VEG) Demagog.sk overoval nedávno, 15.marca 2015 . Štát vtedy vypovedal nájomnú zmluvu Slovenským elektrárňam, v ktorých drží majoritu taliansky Enel. VEG je tak skutočne opäť v správe štátu a inkasuje 100 % tržieb za predaj elektriny. Aj predtým išlo o majetok štátu, nakoľko Slovenské elektrárne mali VEG od roku 2006 len v prenájme. Teraz má však štát nad vodnou elektrárňou plnú správu a preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["15.marca 2015", "majoritným", ".pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/518", "http://www.seas.sk/o-nas", "http://www.vvb.sk/files/VS2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:59.359273+00:00"}
{"id": "vr16325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16325", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "táto vláda sa snaží riešiť aj rómsku problematiku", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády si koalícia kladie za cieľ \" naďalej venovať osobitnú pozornosť začleňovaniu Rómov v súlade so Stratégiou Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, vyplývajúcich zo záverov Rady - Rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020. V rámci integrácie marginalizovaných rómskych komunít sa bude Európsky sociálny fond v tejto oblasti využívať najmä na zvýšenie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít na všetkých stupňoch vzdelávania s dôrazom na predprimárne vzdelávania. Zároveň plánovanovanými opatreniami vláda zvýši finančnú gramotnosť, zamestnateľnosť a zamestnanosť marginalizovaných komunít a podporí sa prístup k zdravotnej starostlivosti a verejnému zdraviu vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti, zdravotníckej osvety a k zlepšeniu štandardov hygieny bývania.\" Je otázne, do akej miery sa jej za vyše rok vládnutia doteraz podarilo naplniť stanovené ciele, no faktom je, že určité kroky ohľadom problematiky Rómov vláda podnikla. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na straníckom sneme v decembri 2016 hovoril predseda vlády Fico o tvrdšom postupe voči Rómom. Predseda občianskeho združenia Únie Rómov Slovenska František Tanko v reakcii kritizoval Fica, že jeho vlády problematiku Rómov roky neriešili, čo podľa Tanka platí aj pre súčasného splnomocnenca Ábela Ravasza. Ten sa stal splnomocnencom vlády pre rómske komunity ako nominant Mosta-Híd v apríli 2016 , krátko po vytvorení vládnej koalície. Ešte predtým, v septembri minulého roka, poslankyňa Remišová (OĽaNO) upozornila , že vláda SR od roku 2014 neminula jediné euro z eurofondov určené na riešenie problematiky Rómov. Vo februári tohto roku už ale vláda predstavila Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018 pre päť prioritných oblastí, a to menovite vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a finančné začlenenie. Opatrenia by mali stáť dokopy vyše 300 miliónov, z toho 170 miliónov by malo ísť do oblasti vzdelávania. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády si koalícia kladie za cieľ \" naďalej venovať osobitnú pozornosť začleňovaniu Rómov v súlade so Stratégiou Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, vyplývajúcich zo záverov Rady - Rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020. V rámci integrácie marginalizovaných rómskych komunít sa bude Európsky sociálny fond v tejto oblasti využívať najmä na zvýšenie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít na všetkých stupňoch vzdelávania s dôrazom na predprimárne vzdelávania. Zároveň plánovanovanými opatreniami vláda zvýši finančnú gramotnosť, zamestnateľnosť a zamestnanosť marginalizovaných komunít a podporí sa prístup k zdravotnej starostlivosti a verejnému zdraviu vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti, zdravotníckej osvety a k zlepšeniu štandardov hygieny bývania.\" Je otázne, do akej miery sa jej za vyše rok vládnutia doteraz podarilo naplniť stanovené ciele, no faktom je, že určité kroky ohľadom problematiky Rómov vláda podnikla. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na straníckom sneme v decembri 2016 hovoril predseda vlády Fico o tvrdšom postupe voči Rómom. Predseda občianskeho združenia Únie Rómov Slovenska František Tanko v reakcii kritizoval Fica, že jeho vlády problematiku Rómov roky neriešili, čo podľa Tanka platí aj pre súčasného splnomocnenca Ábela Ravasza. Ten sa stal splnomocnencom vlády pre rómske komunity ako nominant Mosta-Híd v apríli 2016 , krátko po vytvorení vládnej koalície. Ešte predtým, v septembri minulého roka, poslankyňa Remišová (OĽaNO) upozornila , že vláda SR od roku 2014 neminula jediné euro z eurofondov určené na riešenie problematiky Rómov. Vo februári tohto roku už ale vláda predstavila Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018 pre päť prioritných oblastí, a to menovite vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a finančné začlenenie. Opatrenia by mali stáť dokopy vyše 300 miliónov, z toho 170 miliónov by malo ísť do oblasti vzdelávania. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["programovom", "sneme", "kritizoval", "apríli 2016", "upozornila", "stáť"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/prehlbit-hospodarsku-socialnu-a-uzemnu-sudrznost-slovenska/", "https://dennikn.sk/630572/kalinak-dostal-na-sneme-smeru-318-hlasov-novy-nepriatel-su-romovia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/414181-tanko-fico-za-uplynule-roky-nevedel-a-nechcel-riesit-romsku-problematiku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/splnomocnenec-vlady-romovia/190474-clanok.html", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-nevyuzila-eurofondy-problematiku-romov-riesenim-je-ich-vzdelavanie.html", "https://www.webnoviny.sk/vlada-schvalila-akcny-plan-stat-da-na-romov-desattisice-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:23.199814+00:00"}
{"id": "49454", "numeric_id": 49454, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49454", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Čiže do toho spadajú, ak ste si všimli, to bolo presne alebo 2 dni predtým sa postavil pred súd človek, ktorého usvedčili po 11 rokoch zo znásilnenia, bolo to na východe Slovenska. Rozumiete ma? Čiže títo ľudia budú sprostení viny, akonáhle prejde tento zákon.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona skracuje premlčaciu dobu v prípadoch znásilnenia z 20 na desať rokov. Podľa nového Trestného zákona by preto trestnosť činu, ktorý Krúpa spomína, skutočne zanikla, páchateľ by nemohol byť obvinený. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslanec Krúpa uvádza ako príklad prípad znásilnenia v Košiciach. Polícia v prípade začala trestné stíhanie v septembri 2012, kvôli neschopnosti vypátrať páchateľa bolo prerušené. Vďaka zhode DNA v databáze neobjasnených trestných činov bolo trestné stíhanie obnovené po viac ako jedenástich rokoch. Obvinený sa 31. januára 2024 postavil pred súd, usvedčený zatiaľ nebol.\n\nNovela zákona znižuje premlčaciu dobu z pôvodných 20 rokov ( § 87, ods. 1, písm. b ) na desať ( bod 55 a 56 ) aj pre prípad znásilnenia. Premlčacia lehota začína plynúť spáchaním trestného činu. Ak by platila pôvodná premlčacia lehota 20 rokov, páchateľ prípadu v Košiciach by mohol byť trestne stíhaný aj po jedenástich rokoch od spáchania činu. Trestnosť tohto konkrétneho prípadu by zanikla v septembri 2032. Ak by platila premlčacia lehota desať rokov, páchateľ by po jedenástich rokoch nemohol byť stíhaný, trestnosť činu by uplynula už v septembri 2022.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona skracuje premlčaciu dobu v prípadoch znásilnenia z 20 na desať rokov. Podľa nového Trestného zákona by preto trestnosť činu, ktorý Krúpa spomína, skutočne zanikla, páchateľ by nemohol byť obvinený. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Poslanec Krúpa uvádza ako príklad prípad znásilnenia v Košiciach. Polícia v prípade začala trestné stíhanie v septembri 2012, kvôli neschopnosti vypátrať páchateľa bolo prerušené. Vďaka zhode DNA v databáze neobjasnených trestných činov bolo trestné stíhanie obnovené po viac ako jedenástich rokoch. Obvinený sa 31. januára 2024 postavil pred súd, usvedčený zatiaľ nebol.", "Novela zákona znižuje premlčaciu dobu z pôvodných 20 rokov ( § 87, ods. 1, písm. b ) na desať ( bod 55 a 56 ) aj pre prípad znásilnenia. Premlčacia lehota začína plynúť spáchaním trestného činu. Ak by platila pôvodná premlčacia lehota 20 rokov, páchateľ prípadu v Košiciach by mohol byť trestne stíhaný aj po jedenástich rokoch od spáchania činu. Trestnosť tohto konkrétneho prípadu by zanikla v septembri 2032. Ak by platila premlčacia lehota desať rokov, páchateľ by po jedenástich rokoch nemohol byť stíhaný, trestnosť činu by uplynula už v septembri 2022."], "analysis_date": "2024-03-03", "analysis_sources": {"text": ["prípad", "§ 87, ods. 1, písm. b", "bod 55 a 56"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/23277929/podozriveho-zo-znasilnenia-vypatrali-cez-dna-sudia-ho-po-vyse-11-rokoch.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020#paragraf-87", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=540530"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:00.366092+00:00"}
{"id": "vr38273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38273", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...je teraz SaS, bola tu SOPka, pred tým tu bola ANO a to boli všetko strany, ktoré vznikli v podstate na jedno volebné obdobie.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strany SOP a ANO boli súčasťou NR SR len jedno volebné obdobie, aj keď existencia ANO na slovenskej politickej scéne trvala dlhšie, ako to bolo v prípade SOP. Ako to bude s SaS, uvidíme. Strana občianskeho porozumenia (SOP) fungovala päť rokov. V apríli 1998 sa uskutočnil jej ustanovujúci kongres a v tom istom roku sa strana zúčastnila volieb a dostala sa do parlamentu. \"Vo februári 2001 zanikol na pôde parlamentu poslanecký klub SOP a vznikol nový klub s názvom SOP-Liberálnodemokratická únia (LDÚ)-Strana zelených na Slovensku (SZS). Tvorili ho bývalí poslanci SOP, poslanci LDÚ a SZS.\" V nasledujúcich voľbách (2002) SOP už nekandidovala ako samostatná strana, ale mená členov SOP figurovali na kandidátke SDĽ, tá však nezískala pre vstup do parlamentu potrebný počet hlasov. SOP zanikla 1. apríla 2003. Aliancia nového občana (.doc) (ANO) vznikla v máji 2001. V roku 2002 sa dostala do parlamentu, ale v roku 2005 bola z koalície vylúčená. Vo voľbách v roku 2006 kandidovala ANO opäť, ale do parlamentu sa nedostala. V roku 2007 vystriedal Pavla Ruska na predsedníckej stoličke Robert Nemcsics. Od roku 2006 je strana mimo parlament.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strany SOP a ANO boli súčasťou NR SR len jedno volebné obdobie, aj keď existencia ANO na slovenskej politickej scéne trvala dlhšie, ako to bolo v prípade SOP. Ako to bude s SaS, uvidíme. Strana občianskeho porozumenia (SOP) fungovala päť rokov. V apríli 1998 sa uskutočnil jej ustanovujúci kongres a v tom istom roku sa strana zúčastnila volieb a dostala sa do parlamentu. \"Vo februári 2001 zanikol na pôde parlamentu poslanecký klub SOP a vznikol nový klub s názvom SOP-Liberálnodemokratická únia (LDÚ)-Strana zelených na Slovensku (SZS). Tvorili ho bývalí poslanci SOP, poslanci LDÚ a SZS.\" V nasledujúcich voľbách (2002) SOP už nekandidovala ako samostatná strana, ale mená členov SOP figurovali na kandidátke SDĽ, tá však nezískala pre vstup do parlamentu potrebný počet hlasov. SOP zanikla 1. apríla 2003. Aliancia nového občana (.doc) (ANO) vznikla v máji 2001. V roku 2002 sa dostala do parlamentu, ale v roku 2005 bola z koalície vylúčená. Vo voľbách v roku 2006 kandidovala ANO opäť, ale do parlamentu sa nedostala. V roku 2007 vystriedal Pavla Ruska na predsedníckej stoličke Robert Nemcsics. Od roku 2006 je strana mimo parlament."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["Strana občianskeho porozumenia", "Aliancia nového občana"], "url": ["http://www.sme.sk/c/829091/historia-strany-obcianskeho-porozumenia.html", "http://povazska-bystrica.otvorene.sk/Members/jaro778/vzostupapadano"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:31.310614+00:00"}
{"id": "vr26279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26279", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja mám ako jediný z kandidátov transparentný účet, od prvého októbra sa všetko, čo sa aj minulo a čo sme aj dostali, je na webe k nahliadnutiu pre všetkých ...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako nepravdivý, pretože minimálne ďalší dvaja kandidáti na prezidenta majú vytvorený transparentný účet. Je pravda, že R. Procházka má zriadený transparentný účet , na ktorom možno sledovať pohyby na účte od začiatku októbra 2013. Nie je však pravda, že R. Procházka má ako jediný z kandidátov zriadený takýto účet. Prostredníctvom Slovenskej sporiteľne má okrem neho vytvorený transparentný účet aj Ľubica Blašková a Pavol Hrušovský . Treba poznamenať, že prvý pohyb na účte P. Hrušovského je zo dňa 29. novembra 2013, teda tesne predtým ako vyslovil R. Procházka overovaný výrok. Avšak prvý pohyb na účte Ľ. Blaškovej nastal už koncom októbra 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako nepravdivý, pretože minimálne ďalší dvaja kandidáti na prezidenta majú vytvorený transparentný účet. Je pravda, že R. Procházka má zriadený transparentný účet , na ktorom možno sledovať pohyby na účte od začiatku októbra 2013. Nie je však pravda, že R. Procházka má ako jediný z kandidátov zriadený takýto účet. Prostredníctvom Slovenskej sporiteľne má okrem neho vytvorený transparentný účet aj Ľubica Blašková a Pavol Hrušovský . Treba poznamenať, že prvý pohyb na účte P. Hrušovského je zo dňa 29. novembra 2013, teda tesne predtým ako vyslovil R. Procházka overovaný výrok. Avšak prvý pohyb na účte Ľ. Blaškovej nastal už koncom októbra 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["transparentný účet", "Blašková", "Hrušovský"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5045911118", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5045910932", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5048685443"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:37.041516+00:00"}
{"id": "vr29446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29446", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V roku 2012 bol schválený plán 50 opatrení na zlepšenie výberu daní a proti daňovým únikom. Mnohé z opatrení plánu sú už zavedené do praxe. Len pri DPH je odhadovaný dodatočný príjem za roky 2013 – 2015 viac ako 1,6 mld. eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 bol skutočne schválený a v troch etapách zavedený tzv. Akčný plán boja proti daňovým podvodom, ktorý obsahoval 50 konkrétnych opatrení, z ktorých polovica bola zavedená do praxe v rokoch 2012-2013 a zvyšok by mal byť realizovaný do konca roka 2016. V roku 2013 mal štát oproti odhadom len na DPH získať o 248 mil. eur viac. V roku 2014 to bolo 650 mil. eur a za roku 2015 Inštitút finančnej politiky očakáva zvýšenie odhadu príjmov o 744 mil. eur. Za roky 2013 až 2015 je to viac ako 1,6 mld. eur a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 bol skutočne schválený a v troch etapách zavedený tzv. Akčný plán boja proti daňovým podvodom, ktorý obsahoval 50 konkrétnych opatrení, z ktorých polovica bola zavedená do praxe v rokoch 2012-2013 a zvyšok by mal byť realizovaný do konca roka 2016. V roku 2013 mal štát oproti odhadom len na DPH získať o 248 mil. eur viac. V roku 2014 to bolo 650 mil. eur a za roku 2015 Inštitút finančnej politiky očakáva zvýšenie odhadu príjmov o 744 mil. eur. Za roky 2013 až 2015 je to viac ako 1,6 mld. eur a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zavedený", "Akčný plán", "obsahoval", "2013", "2014", "očakáva", "pdf", "Zdroj"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-chce-zatocit-s-podvodnikmi-na-dph.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144566?prefixFile=m_", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-chce-zatocit-s-podvodnikmi-na-dph.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/247188/stat-vyberie-na-daniach-viac-vyhlasil-kazimir/", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/kazimir-hlasi-dobre-spravy-stat-na-daniach-vybral-viac-710161", "http://profit.etrend.sk/dennik/stat-sa-tesi-na-vyssie-prijmy.html", "http://www.unia-miest.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600175&id_dokumenty=2881", "http://is.bivs.sk/th/13708/bisk_m/DIPLOMOVA_PRACA_Sojcakova_Martina.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:22.586654+00:00"}
{"id": "49376", "numeric_id": 49376, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49376", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tu už máme prvé rozhodnutie sudcu, že konanie ministra vnútra nebolo v súlade so zákonom a toto ja si nespomínam, že by sa nám bolo také niečo stalo.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mestský súd Bratislava IV rozhodol, že nový minister vnútra porušil zákon, keď odstavil od funkcie prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša. Rozhodnutie súdu je zatiaľ neprávoplatné a ministerstvo vnútra sa voči nemu rozhodlo odvolať. Porušení zákona sa však podľa súdu dopustila aj predchádzajúca vládna koalícia, ktorej súčasťou bola aj strana SaS. Ústavný súd v minulosti rozhodol, že uznesením o odvolaní Ľubomíra Jahnátka boli porušené jeho práva. Jahnátek bol odvolaný práve na návrh Richarda Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nMinister vnútra Matúš Šutaj Eštok krátko po svojom nástupe do funkcie rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby u šiestich policajtov.\n\nEštok taktiež vydal organizačné opatrenie, ktorým sa zrušil funkcie viceprezidentov polície. V dôsledku tohto opatrenia boli preložení na iné funkcie obaja viceprezidenti Branko Kišš a Damián Imre.\n\nMestský súd Bratislava IV následne rozhodol , že minister vnútra porušil zákon, keď odstavil od funkcie prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša. Súd vydal neodkladné opatrenie, podľa ktorého musia Kišša vrátiť na jeho pôvodné pracovné miesto.\n\nNiekoľko dní po odznení Sulíkovho výroku vydal súd ďalšie rozhodnutie ohľadom krokov ministra vnútra. Mestský súd Bratislava IV rozhodol , že do práce sa má vrátiť aj vyšetrovateľ Štefan Mašin, pretože ho Šutaj Eštok postavil mimo služby neoprávnene.\n\nObaja policajti mali status chráneného oznamovateľa trestnej činnosti, ktorá ich má chrániť pred negatívnymi pracovnoprávnymi úkonmi, minister vnútra však na túto skutočnosť nebral ohľad. Obe rozhodnutia súdu sú zatiaľ neprávoplatné a ministerstvo vnútra sa voči ním rozhodlo odvolať.\n\nPorušení zákona sa však podľa súdu dopustila aj predchádzajúca vládna koalícia, ktorej súčasťou bola strana SaS. Ústavný súd rozhodol , že uznesením o odvolaní Ľubomíra Jahnátka z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví porušila vláda jeho základné právo na prístup k verejným funkciám a na inú právnu ochranu. Návrh na odvolanie predkladal práve Richard Sulík.\n\nZákona porušilo aj ministerstvo vnútra ešte pod vedením Romana Mikulca. Úrad pre verejné obstarávanie totiž v minulosti rozhodol, že ministerstvo porušilo zákon pri miliónovej zákazke na verejnom obstarávaní.\n\nMinisterstvo vnútra na čele s Romanom Mikulcom po vypuknutí vojny na Ukrajine vybralo na úlohu manažovania hraníc firmu Dustream production . Podľa Úradu pre verejné obstarávanie pri výbere došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa ministerstvo riadne nevysporiadalo s konfliktom záujmov. Ďalej malo ministerstvo porušiť zákon tým, že si nezistilo, či firma spĺňa zákonné podmienky pre vstup do verejného obstarávania.", "analysis_paragraphs": ["Mestský súd Bratislava IV rozhodol, že nový minister vnútra porušil zákon, keď odstavil od funkcie prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša. Rozhodnutie súdu je zatiaľ neprávoplatné a ministerstvo vnútra sa voči nemu rozhodlo odvolať. Porušení zákona sa však podľa súdu dopustila aj predchádzajúca vládna koalícia, ktorej súčasťou bola aj strana SaS. Ústavný súd v minulosti rozhodol, že uznesením o odvolaní Ľubomíra Jahnátka boli porušené jeho práva. Jahnátek bol odvolaný práve na návrh Richarda Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok krátko po svojom nástupe do funkcie rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby u šiestich policajtov.", "Eštok taktiež vydal organizačné opatrenie, ktorým sa zrušil funkcie viceprezidentov polície. V dôsledku tohto opatrenia boli preložení na iné funkcie obaja viceprezidenti Branko Kišš a Damián Imre.", "Mestský súd Bratislava IV následne rozhodol , že minister vnútra porušil zákon, keď odstavil od funkcie prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša. Súd vydal neodkladné opatrenie, podľa ktorého musia Kišša vrátiť na jeho pôvodné pracovné miesto.", "Niekoľko dní po odznení Sulíkovho výroku vydal súd ďalšie rozhodnutie ohľadom krokov ministra vnútra. Mestský súd Bratislava IV rozhodol , že do práce sa má vrátiť aj vyšetrovateľ Štefan Mašin, pretože ho Šutaj Eštok postavil mimo služby neoprávnene.", "Obaja policajti mali status chráneného oznamovateľa trestnej činnosti, ktorá ich má chrániť pred negatívnymi pracovnoprávnymi úkonmi, minister vnútra však na túto skutočnosť nebral ohľad. Obe rozhodnutia súdu sú zatiaľ neprávoplatné a ministerstvo vnútra sa voči ním rozhodlo odvolať.", "Porušení zákona sa však podľa súdu dopustila aj predchádzajúca vládna koalícia, ktorej súčasťou bola strana SaS. Ústavný súd rozhodol , že uznesením o odvolaní Ľubomíra Jahnátka z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví porušila vláda jeho základné právo na prístup k verejným funkciám a na inú právnu ochranu. Návrh na odvolanie predkladal práve Richard Sulík.", "Zákona porušilo aj ministerstvo vnútra ešte pod vedením Romana Mikulca. Úrad pre verejné obstarávanie totiž v minulosti rozhodol, že ministerstvo porušilo zákon pri miliónovej zákazke na verejnom obstarávaní.", "Ministerstvo vnútra na čele s Romanom Mikulcom po vypuknutí vojny na Ukrajine vybralo na úlohu manažovania hraníc firmu Dustream production . Podľa Úradu pre verejné obstarávanie pri výbere došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa ministerstvo riadne nevysporiadalo s konfliktom záujmov. Ďalej malo ministerstvo porušiť zákon tým, že si nezistilo, či firma spĺňa zákonné podmienky pre vstup do verejného obstarávania."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "preložení", "rozhodol", "rozhodol", "status", "chrániť", "nebral", "rozhodlo", "rozhodol", "porušilo", "Dustream production", "porušeniu"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/850616-sutaj-estok-pozbavil-vykonu-statnej-sluzby-sest-obvinenych-vysetrovatelov-curillovcov", "https://www.aktuality.sk/clanok/oQtjcvY/minister-vnutra-zrusil-policajnych-viceprezidentov-docasne-odstavil-obvinenych-policajtov-okolo-jana-curillu/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/866383-sutaj-estok-porusil-zakon-sud-rozhodol-ze-kissa-musia-vratit-na-poziciu-policajneho-viceprezidenta?campaignsrc=tn_clipboard", "https://sita.sk/do-prace-sa-po-kissovi-vracia-aj-vysetrovatel-masin-nad-sutajom-estokom-vyhravaju-20-odkazal-kubina/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xlta8IR/ministerstvo-vnutra-podalo-odvolanie-v-pripadoch-branka-kissa-a-stefana-masina/", "https://www.oznamovatelia.sk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xlta8IR/ministerstvo-vnutra-podalo-odvolanie-v-pripadoch-branka-kissa-a-stefana-masina/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xlta8IR/ministerstvo-vnutra-podalo-odvolanie-v-pripadoch-branka-kissa-a-stefana-masina/", "https://hnonline.sk/slovensko/20023418-vlada-odvolanim-jahnatka-z-cela-urso-porusila-jeho-prava-rozhodol-ustavny-sud", "http://zakon", "https://dennikn.sk/2993275/mikulec-utoci-na-uvo-ked-unho-zistil-pochybenia-pri-milionovej-zakazke-so-znamym-matovica-a-hegera/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3317222"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:23.154473+00:00"}
{"id": "vr32195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32195", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Rezortu financií pod vedením mojich predchodcov, aby uspokojil učiteľov, že im zvyšujú platy, tak administratívne znížil počet učiteľov. Takže aby sa vykázalo priemerné číslo krajšie, znížil sa ich počet. Čo sa samozrejme reálne nedeje", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, či ministerstvo financií v rokoch 2010 až 2012 skutočne administratívne znižovalo počet pedagógov, aby vykazovalo vyššie platy. Dokumenty, ktoré máme k dispozícii, hovoria len, že sa tak plánovalo urobiť. Nemáme, ale štatistiku, ktorá by reálne tvrdila, že sa počet pedagógov skutočne znížil, zatiaľ čo realita bola iná. Našli sme rozhovor, v ktorom exminister školstva E. Jurzyca hovoril len o predpoklade, kedy ako by sa zníženie počtu pedagógov mohlo odraziť na ich zvýšenej mzde. Podľa vtedajšieho rezortu financií by mohol klesnúť počet učiteľov na Slovensku o 5 tisíc . V roku 2009 pripadalo na učiteľa dvanásť žiakov, v roku 2012 už iba jedenásť a tento trend bude pravdepodobne kvôli demografickému vývoju pokračovať. Jurzyca predstavil hypotézu, že ak by sa podľa ministerstva financií podarilo vrátiť k situácii z roku 2009, ovplyvnilo by to výraznejšie zvýšenie platov učiteľov. *doplnené 6.januára 2013 Toto bolo zahrnuté aj do dokumentu Rozpočet Verejnej správy 2012-2014 (s. 36). Čísla sa teda administratívne neznižovali ako hovorí P. Kažimír, ale Rozpočet skôr predpokladal, že ak sa zníži počet učiteľov o 5 tisíc tak stúpnu platy o 13,6%. Neznamená to samozrejme, že sa tak skutočne stalo.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, či ministerstvo financií v rokoch 2010 až 2012 skutočne administratívne znižovalo počet pedagógov, aby vykazovalo vyššie platy. Dokumenty, ktoré máme k dispozícii, hovoria len, že sa tak plánovalo urobiť. Nemáme, ale štatistiku, ktorá by reálne tvrdila, že sa počet pedagógov skutočne znížil, zatiaľ čo realita bola iná. Našli sme rozhovor, v ktorom exminister školstva E. Jurzyca hovoril len o predpoklade, kedy ako by sa zníženie počtu pedagógov mohlo odraziť na ich zvýšenej mzde. Podľa vtedajšieho rezortu financií by mohol klesnúť počet učiteľov na Slovensku o 5 tisíc . V roku 2009 pripadalo na učiteľa dvanásť žiakov, v roku 2012 už iba jedenásť a tento trend bude pravdepodobne kvôli demografickému vývoju pokračovať. Jurzyca predstavil hypotézu, že ak by sa podľa ministerstva financií podarilo vrátiť k situácii z roku 2009, ovplyvnilo by to výraznejšie zvýšenie platov učiteľov. *doplnené 6.januára 2013 Toto bolo zahrnuté aj do dokumentu Rozpočet Verejnej správy 2012-2014 (s. 36). Čísla sa teda administratívne neznižovali ako hovorí P. Kažimír, ale Rozpočet skôr predpokladal, že ak sa zníži počet učiteľov o 5 tisíc tak stúpnu platy o 13,6%. Neznamená to samozrejme, že sa tak skutočne stalo."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["o 5 tisíc", "zvýšenie", "Rozpočet Verejnej správy 2012-2014"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-53469830-platy-ucitelov-mozu-prudko-narast", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/platy-ucitelov-mozu-prudko-narast", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:45.272737+00:00"}
{"id": "vr29414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29414", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Takisto ekonomický rast. Viete, aj to je pravda, že minulý rok ekonomický rast bol približne 2,4%. Chvalabohu. Ale treba vidieť, aj že prečo. To znamená, že ak v desiatich štátoch Európskej únie bol oveľa vyšší ekonomický rast a u nás ten rast pomaličky klesá, lebo v 2012 sme boli na šiestom mieste, v 2013 na desiatom a v 2014 už sme na jedenástom mieste, tak treba vidieť aj to.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že Slovensko sa v rebríčkoch rastu HDP za roky 2012-2014 umiestňuje v rámci krajín EÚ čoraz nižšie, neznamená to však, že by rast na Slovensku klesal - kým v roku 2012 to bolo 1,6 % v roku 2014 už 2,4 %. Keďže Béla Bugár zámerne používa iba jednu časť štatistík tak, aby podporil svoju argumentačnú pozíciu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Z údajov European Economic Forecast (. pdf , s. 4) môžme vidieť, že odhadovaný nárast HDP Slovenska bol 2,4 % v roku 2014, čo mu v tomto ukazovateli zaistilo 11-tu priečku spomedzi krajín EÚ. V roku 2012 Slovensko sa umiestnilo na šiestej priečke s nárastom o 1,6 % za Lotyšskom (4,8 %), Estónskom (4,7 %), Litvou (3,8 %), Maltou (2,5 %), Poľskom (1,8 %).", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že Slovensko sa v rebríčkoch rastu HDP za roky 2012-2014 umiestňuje v rámci krajín EÚ čoraz nižšie, neznamená to však, že by rast na Slovensku klesal - kým v roku 2012 to bolo 1,6 % v roku 2014 už 2,4 %. Keďže Béla Bugár zámerne používa iba jednu časť štatistík tak, aby podporil svoju argumentačnú pozíciu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Z údajov European Economic Forecast (. pdf , s. 4) môžme vidieť, že odhadovaný nárast HDP Slovenska bol 2,4 % v roku 2014, čo mu v tomto ukazovateli zaistilo 11-tu priečku spomedzi krajín EÚ. V roku 2012 Slovensko sa umiestnilo na šiestej priečke s nárastom o 1,6 % za Lotyšskom (4,8 %), Estónskom (4,7 %), Litvou (3,8 %), Maltou (2,5 %), Poľskom (1,8 %)."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2015_winter/statistical_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:31.552214+00:00"}
{"id": "48738", "numeric_id": 48738, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48738", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dokonca nevedel (pozn.Vallo) minúť ani vládne peniaze, ktoré sme mu k dispozícii ako vláda dali na pozdvihnutie Bratislavy.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Primátor mesta Bratislava Matúš Vallo získal ešte v roku 2019 od vlády, na čele ktorej bol bývalý premiér Peter Pellegrini, 10 miliónov eur pre hlavné mesto. Ďalších 5 miliónov eur mala vláda vo forme dotácií poskytnúť mestským častiam. Táto čiastka bola dohodnutá na rokovaní primátora s premiérom a podľa slov samotného Valla mala byť použitá na rekonštrukcie rôznych objektov v bratislavskom verejnom priestore.\n\nTo, že by hlavné mesto malo o tieto peniaze prísť, spomína Peter Pellegrini v predvolebnom videu , v ktorom vyslovuje podporu Vallovmu protikandidátovi Rudolfovi Kusému. Pellegrini vo videu neuvádza dôvody, prečo by Bratislava mala o peniaze prísť a neodkazuje ani na konkrétne nariadenie alebo uznesenie, z ktorého by to vyplývalo. Takáto informácia sa nenachádza ani na oficiálnych stránkach vlády či magistrátu, výrok preto hodnotíme neoveriteľný.\n\nČasto spomínanou témou v predvolebnej kampani bola aj otázka, či Bratislava stihne využiť eurofondy určené na výstavbu električkovej trate do Petržalky. Z celkového obnosu eurofondov určených na revitalizáciu bratislavskej dopravnej infraštruktúry mala značná časť slúžiť práve na výstavbu električkovej trate do Petržalky. Problém nastal, keď musela byť výstavba trate za 74,58 miliónov eur pozastavená na jar 2022 z dôvodu skokového nárastu cien stavebných materiálov, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnej zákazke. Keďže boli stavebné práce pozastavené, tak sa začalo špekulovať o tom, že trať nestihne byť postavená do konca roka 2023, dokedy musia byť eurofondy vyčerpané. Pred voľbami uviedol starosta bratislavského Nového Mesta a kandidát na post primátora Bratislavy Rudolf Kusý, že mesto kvôli Vallovi príde až o 100 miliónov eur z nevyčerpaných eurofondov. Kusého podporovala aj strana Hlas na čele s predsedom Petrom Pellegrinim.\n\nV priebehu leta sa mestu podarilo podpísať dodatok ku zmluve so stavebnou spoločnosťou a stavba električkovej trate bola opäť obnovená na jeseň. V súčasnosti ostáva otázne, či mesto o nejaké eurofondy príde, ak sa trať kvôli zdržaniu s materiálmi nepodarí postaviť do určeného termínu. Primátor Vallo niekoľkokrát ubezpečil , že ak by sa aj dokončenie posunulo, tak vďaka rozfázovaniu celého projektu a možnosti čerpania eurofondov z ďalšieho programového obdobia, Bratislava o peniaze nepríde, len sa použijú na iné projekty. V súčasnosti nie je možné posúdiť, či tieto peniaze mesto minie alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["Primátor mesta Bratislava Matúš Vallo získal ešte v roku 2019 od vlády, na čele ktorej bol bývalý premiér Peter Pellegrini, 10 miliónov eur pre hlavné mesto. Ďalších 5 miliónov eur mala vláda vo forme dotácií poskytnúť mestským častiam. Táto čiastka bola dohodnutá na rokovaní primátora s premiérom a podľa slov samotného Valla mala byť použitá na rekonštrukcie rôznych objektov v bratislavskom verejnom priestore.", "To, že by hlavné mesto malo o tieto peniaze prísť, spomína Peter Pellegrini v predvolebnom videu , v ktorom vyslovuje podporu Vallovmu protikandidátovi Rudolfovi Kusému. Pellegrini vo videu neuvádza dôvody, prečo by Bratislava mala o peniaze prísť a neodkazuje ani na konkrétne nariadenie alebo uznesenie, z ktorého by to vyplývalo. Takáto informácia sa nenachádza ani na oficiálnych stránkach vlády či magistrátu, výrok preto hodnotíme neoveriteľný.", "Často spomínanou témou v predvolebnej kampani bola aj otázka, či Bratislava stihne využiť eurofondy určené na výstavbu električkovej trate do Petržalky. Z celkového obnosu eurofondov určených na revitalizáciu bratislavskej dopravnej infraštruktúry mala značná časť slúžiť práve na výstavbu električkovej trate do Petržalky. Problém nastal, keď musela byť výstavba trate za 74,58 miliónov eur pozastavená na jar 2022 z dôvodu skokového nárastu cien stavebných materiálov, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnej zákazke. Keďže boli stavebné práce pozastavené, tak sa začalo špekulovať o tom, že trať nestihne byť postavená do konca roka 2023, dokedy musia byť eurofondy vyčerpané. Pred voľbami uviedol starosta bratislavského Nového Mesta a kandidát na post primátora Bratislavy Rudolf Kusý, že mesto kvôli Vallovi príde až o 100 miliónov eur z nevyčerpaných eurofondov. Kusého podporovala aj strana Hlas na čele s predsedom Petrom Pellegrinim.", "V priebehu leta sa mestu podarilo podpísať dodatok ku zmluve so stavebnou spoločnosťou a stavba električkovej trate bola opäť obnovená na jeseň. V súčasnosti ostáva otázne, či mesto o nejaké eurofondy príde, ak sa trať kvôli zdržaniu s materiálmi nepodarí postaviť do určeného termínu. Primátor Vallo niekoľkokrát ubezpečil , že ak by sa aj dokončenie posunulo, tak vďaka rozfázovaniu celého projektu a možnosti čerpania eurofondov z ďalšieho programového obdobia, Bratislava o peniaze nepríde, len sa použijú na iné projekty. V súčasnosti nie je možné posúdiť, či tieto peniaze mesto minie alebo nie."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["získal", "videu", "pozastavená", "uviedol", "podpísať", "obnovená", "ubezpečil"], "url": ["https://www.noviny.sk/ekonomika/491650-peniaze-pre-bratislavu", "https://www.facebook.com/HlasSocialnaDemokracia/videos/649933006509562/", "https://e.dennikn.sk/2962863/vystavba-petrzalskej-elektricky-sa-na-buduci-tyzden-obnovi-magistrat-sa-dohodol-s-dodavatelom/", "https://www.postoj.sk/116661/kusy-vycita-vallovi-necinnost-pri-stavbe-trate-v-petrzalke-ten-kritiku-odmieta", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/636511-prace-na-elektrickovej-trati-v-petrzalke-by-sa-mali-opat-rozbehnut/", "https://www.yimba.sk/nosny-system-mestskej-hromadnej-dopravy-ii-etapa/viditelny-pokrok-elektrickova-trat-v-petrzalke-zacina-naberat-kontury", "https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/eurofondy-na-predlzenie-elektrickovej-trate-do-petrzalky-neprepadnu-vyvracia-vallo-tvrdenia-kuseho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:13.479079+00:00"}
{"id": "vr35078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35078", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "(Moderátorka: Dobre. Prešetrujú to orgány činné v trestnom konaní. Počkáme si teda na to.)  Áno, už prešetrujú rok.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa o začatí vyšetrovania podozrenia spáchania trestného činu na sme.sk z 8.9.2009.", "analysis_paragraphs": ["Správa o začatí vyšetrovania podozrenia spáchania trestného činu na sme.sk z 8.9.2009."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5009575/policia-zacala-vysetrovat-nastenkovy-tender.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:56.890893+00:00"}
{"id": "vr27694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27694", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Stačí si pozrieť výkazy gréckeho štatistického úradu, sú dostupné na webe, tam tie dlhy skrátka rastú, daňové príjmy klesajú, nezamestnanosť je 26-27 percent.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje, ktoré prezentuje Richard Sulík, sú skutočne dostupné na stránke štatistického úradu Grécka. Sulík v prípade dlhu a nezamestnanosti uvádza správne čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera nezamestnanosti je zverejnená hneď na úvodnej strane, vo 4. kvartáli 2013 dosiahla 27.5 percent. Ostatné údaje ponúka štvrťročné zúčtovanie (.pdf). Vládny dlh má naozaj stúpajúcu tendenciu, minimálne od 3. kvartálu roku 2012 (údaje sú v miliónoch eur): Podľa rovnakého zdroja vidíme v niektorých kategóriách daňových príjmov skutočne pokles. 2008 2009 2010 2011 2012 2013 28948 26113 26888 26668 24225 23240 Taxes on production and imports, receivable 18714 19146 17775 18243 19755 17870 Current taxes on income, wealth etc., receivable Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje, ktoré prezentuje Richard Sulík, sú skutočne dostupné na stránke štatistického úradu Grécka. Sulík v prípade dlhu a nezamestnanosti uvádza správne čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera nezamestnanosti je zverejnená hneď na úvodnej strane, vo 4. kvartáli 2013 dosiahla 27.5 percent. Ostatné údaje ponúka štvrťročné zúčtovanie (.pdf). Vládny dlh má naozaj stúpajúcu tendenciu, minimálne od 3. kvartálu roku 2012 (údaje sú v miliónoch eur): Podľa rovnakého zdroja vidíme v niektorých kategóriách daňových príjmov skutočne pokles. 2008 2009 2010 2011 2012 2013 28948 26113 26888 26668 24225 23240 Taxes on production and imports, receivable 18714 19146 17775 18243 19755 17870 Current taxes on income, wealth etc., receivable Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["zverejnená", "ponúka", "zdroja"], "url": ["http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE", "http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0701/PressReleases/A0701_SEL05_DT_QQ_04_2013_01_F_EN.pdf", "http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0702/Other/A0702_SEL36_TS_AN_00_2008_00_2013_04_P_BI.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:24.376414+00:00"}
{"id": "vr38454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38454", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Aj ústava Španielskeho kráľovstva definuje povinnosť pre svojich občanov, aby ovládali ústavou určený štátny jazyk.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V úvodných ustanoveniach Ústavy Španielskeho kráľovstva v článku 3 s názvom Úradný jazyk sa v odseku 1 píše, že kastílsky jazyk je úradným jazykom Španielska, všetci Španieli majú povinnosť ho ovládať a právo používať.", "analysis_paragraphs": ["V úvodných ustanoveniach Ústavy Španielskeho kráľovstva v článku 3 s názvom Úradný jazyk sa v odseku 1 píše, že kastílsky jazyk je úradným jazykom Španielska, všetci Španieli majú povinnosť ho ovládať a právo používať."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Španielskeho kráľovstva"], "url": ["http://www.servat.unibe.ch/icl/sp00000_.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:29.070649+00:00"}
{"id": "vr31974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31974", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "K tej odmene, my sme nastavili v minulom roku veľmi presné a prísne pravidlá pre odstupné pre členov predstavenstiev a pre výkon v týchto štátnych,respektíve tam, kde štát má 100% akciovú účasť.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, že ministerstvo dopravy, ktoré Figeľ viedol zaviedlo napríklad elektronické aukcie a sprísnilo podmienky ohľadom odmeňovania členov predstavenstiev a dozorných rád je pravda. Opatrenia boli prijaté začiatkom roka 2011. Ministerstvo dopravy vtedy zaviedlo v štátnych železničných spoločnostiach elektronické aukcie už na jeseň 2010. Jednalo sa o spoločnosti ZSSK a Cargo. \"Šéf rezortu dopravy Ján Figeľ znížil výšku odstupného pre manažérov pôsobiacich v podnikoch pod ministerstvom. Zároveň sprísnil podmienky odstupného, na ktoré budú mať po novom nárok iba predstavitelia podnikov, pôsobiaci vo svojich funkciách dlhšie ako šesť mesiacov.\" Vláda Ivety Radičovej v marci rozhodla, že štátni zástupcovia v orgánoch firiem odstupné dostávať nemajú. Nevieme posúdiť či pravidlá, ktoré zaviedla bývalá vláda boli \"veľmi presné a prísne\", každopádne však odmena riaditeľky pošty bola určená zmluvou, ktorú podpísal J.Figeľ. \" I nformáciu o tom, že M. Hrdá môže podľa dokumentov podpísaných J. Figeľom dostať odstupné a mimoriadne odmeny vyše 178-tisíc eur, priniesol 4. júna denník Sme. Nárok na peniaze by M. Hrdej nemal plynúť ako odchodné z postu predsedníčky predstavenstva pošty \" , píše SITA. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["To, že ministerstvo dopravy, ktoré Figeľ viedol zaviedlo napríklad elektronické aukcie a sprísnilo podmienky ohľadom odmeňovania členov predstavenstiev a dozorných rád je pravda. Opatrenia boli prijaté začiatkom roka 2011. Ministerstvo dopravy vtedy zaviedlo v štátnych železničných spoločnostiach elektronické aukcie už na jeseň 2010. Jednalo sa o spoločnosti ZSSK a Cargo. \"Šéf rezortu dopravy Ján Figeľ znížil výšku odstupného pre manažérov pôsobiacich v podnikoch pod ministerstvom. Zároveň sprísnil podmienky odstupného, na ktoré budú mať po novom nárok iba predstavitelia podnikov, pôsobiaci vo svojich funkciách dlhšie ako šesť mesiacov.\" Vláda Ivety Radičovej v marci rozhodla, že štátni zástupcovia v orgánoch firiem odstupné dostávať nemajú. Nevieme posúdiť či pravidlá, ktoré zaviedla bývalá vláda boli \"veľmi presné a prísne\", každopádne však odmena riaditeľky pošty bola určená zmluvou, ktorú podpísal J.Figeľ. \" I nformáciu o tom, že M. Hrdá môže podľa dokumentov podpísaných J. Figeľom dostať odstupné a mimoriadne odmeny vyše 178-tisíc eur, priniesol 4. júna denník Sme. Nárok na peniaze by M. Hrdej nemal plynúť ako odchodné z postu predsedníčky predstavenstva pošty \" , píše SITA. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["zaviedlo", "Vláda", "SITA."], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ministerstvo-dopravy-znizilo-odstupne-vo-svojich-podnikoch.html", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/posta-je-v-strate-sefke-vyplatili-od/505947-clanok.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sefka-posty-ma-odist-s-vysokym-odstupnym.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:12.614121+00:00"}
{"id": "vr35523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35523", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Neviem či to je celkom možné (zrušenie priestupkovej imunity obyčajným zákonom, pozn.), ale ja by som teraz k tomu nezaujímal nejaké zásadné stanoviská, pretože imunita poslancov je upravená v Ústave Slovenskej republiky.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Imunita poslancov je upravená v Ústave v článkoch 78 a 79. O trestnom a disciplinárnom konaní sa pojednáva v Ústave a ďalej v Priestupkovom zákone (zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb. : \"Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.\"", "analysis_paragraphs": ["Imunita poslancov je upravená v Ústave v článkoch 78 a 79. O trestnom a disciplinárnom konaní sa pojednáva v Ústave a ďalej v Priestupkovom zákone (zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb. : \"Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústave", "Priestupkovom zákone (zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb."], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F38FE30121A6A4BAC1257648004A9230_SK/$File/ustava.pdf", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=10653&FileName=90-z372&Rocnik=1990&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:32.748106+00:00"}
{"id": "vr36522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36522", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ ide o vyhľadávacie orgány, tak zaznamenali sme aké aktivity? Žiadne.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je celkom jasné, aké orgány má Mečiar na mysli (odlišuje vyhľadávacie a vyšetrovacie orgány), preto je problematické overiť, či vyvíjali alebo nevyvíjali nejakú aktivitu.", "analysis_paragraphs": ["Nie je celkom jasné, aké orgány má Mečiar na mysli (odlišuje vyhľadávacie a vyšetrovacie orgány), preto je problematické overiť, či vyvíjali alebo nevyvíjali nejakú aktivitu."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:49.294809+00:00"}
{"id": "44336", "numeric_id": 44336, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44336", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Slovensko bolo Európskou komisiou za rok 2017 v zdravotníctve hodnotené ako najvyšší pokrok, to v živote nedostalo také hodnotenia.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenské zdravotníctvo bolo v roku 2017 hodnotené ako „prekvapivý skokan”- nie však v rebríčku Európskej komisie. Nie je zrejmé, aké hodnotenie má Tomáš Drucker na mysli. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako neoveriteľné. V roku 2017 skočilo slovenské zdravotníctvo v rebríčku Euro Health Consumer Index z 23. na 13. miesto ( .pdf , s. 14). Zostavuje ho švédsky think tank Health Consumer Powerhouse. Hodnotitelia nazvali Slovensko „prekvapivým skokanom”, titul skokan roka však získala Čierna hora, ktorá si medziročne polepšila o 11 priečok - teda o jednu viac než Slovensko. V roku 2015 bolo Slovensko na 24 . mieste ( .pdf , s. 14) a v roku 2014 na 21. ( .pdf , s. 26). Najbližšie výsledku z roku 2017 bolo v roku 2012, kedy v celkovom hodnotení obsadilo 16. priečku ( .pdf , s. 1). V roku 2018 si Slovensko pohoršilo a skončilo na 17. pozícii ( .pdf , s. 13). Európska komisia v správe o Slovensku za rok 2017 o.i. konštatuje, že zdravotníctvo sa naďalej zadlžuje, pokračujú reform na zefektívnenie výdavkov, krajina má stále nedostatok zdravotníckych pracovníkov a lekárov, no kvalita starostlivosti sa zlepšuje (s. 22). Demagóg.SK pri hľadaní spomínaného hodnotenia oslovil aj Európsku komisiu, ani v ňou poskytnutom prehľade však takéto porovnanie nenašiel Tomáš Drucker na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské zdravotníctvo bolo v roku 2017 hodnotené ako „prekvapivý skokan”- nie však v rebríčku Európskej komisie. Nie je zrejmé, aké hodnotenie má Tomáš Drucker na mysli. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako neoveriteľné. V roku 2017 skočilo slovenské zdravotníctvo v rebríčku Euro Health Consumer Index z 23. na 13. miesto ( .pdf , s. 14). Zostavuje ho švédsky think tank Health Consumer Powerhouse. Hodnotitelia nazvali Slovensko „prekvapivým skokanom”, titul skokan roka však získala Čierna hora, ktorá si medziročne polepšila o 11 priečok - teda o jednu viac než Slovensko. V roku 2015 bolo Slovensko na 24 . mieste ( .pdf , s. 14) a v roku 2014 na 21. ( .pdf , s. 26). Najbližšie výsledku z roku 2017 bolo v roku 2012, kedy v celkovom hodnotení obsadilo 16. priečku ( .pdf , s. 1). V roku 2018 si Slovensko pohoršilo a skončilo na 17. pozícii ( .pdf , s. 13). Európska komisia v správe o Slovensku za rok 2017 o.i. konštatuje, že zdravotníctvo sa naďalej zadlžuje, pokračujú reform na zefektívnenie výdavkov, krajina má stále nedostatok zdravotníckych pracovníkov a lekárov, no kvalita starostlivosti sa zlepšuje (s. 22). Demagóg.SK pri hľadaní spomínaného hodnotenia oslovil aj Európsku komisiu, ani v ňou poskytnutom prehľade však takéto porovnanie nenašiel Tomáš Drucker na žiadosť o vyjadrenie nereagoval."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "konštatuje,"], "url": ["https://healthpowerhouse.com/media/EHCI-2017/EHCI-2017-report.pdf", "https://healthpowerhouse.com/media/EHCI-2015/EHCI-2015-report.pdf", "https://healthpowerhouse.com/media/EHCI-2014/EHCI-2014-report.pdf", "https://old.healthpowerhouse.com/files/ehci-2012-press-slovakia.pdf", "https://healthpowerhouse.com/media/EHCI-2018/EHCI-2018-report.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/2019-european-semester-country-report-slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:45.567901+00:00"}
{"id": "vr17228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17228", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...začali sme (MV SR, pozn.) ju financovať z nášho rozpočtu lebo inde peniaze neboli, my sme si dokázali ušetriť z reformy ESO, tak sme investovali do zdravých komunít, ktoré prežili len vďaka tomu. To isté platí o 135 klientskych, komunitných centrách, 135 komunitných centier sme vybudovali, osem škôl.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako MV SR) ešte nezverejnilo záverečný účet za rok 2017, takže nemôžme overiť či sa podarilo ušetriť na reforme ESO. Vďaka Centrálnemu registru zmlúv vieme potvrdiť, že nezisková organizácia Zdravé Komunity uzavrela v roku 2017 zmluvu s MV SR na projekt Zdravé komunity 2A vo výške 11 295 854,57 eur. V rámci operačného programu Ľudské zdroje bolo zatiaľ podporených 38 komunitných centier v rokoch 2016 a 2017. Sedí fakt, že vláda schválila výstavbu 8 základných škôl v roku 2016 na základe prijatého akčného plánu v zmysle zákona 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých regiónov. Považujeme tento výrok za pravdivý.\n\nNezisková organizácia Zdravé komunity má ambíciu výrazne zlepšiť zdravotný stav znevýhodnených skupín a celkovo pozdvihnúť rómsku komunitu, cez činnosti ktoré presahujú rozmer zdravotnej oblasti.\n\nKlientske komunitné centrá sú súčasťou operačného programu Ľudské zdroje. Podľa výročnej správy (PDF, strana 94) za rok 2016, bolo plánované podporovať 120 takýchto centier. Kedže nemáme novšie údaje, tak nemôžme potvrdiť či naozaj bolo uvedených do prevádzky 135 komunitných centier.\n\nV roku 2016 bolo schvalených 7 projektov (.xlsx) na vybudovanie a rekonštrukciu komunitných centier. V roku 2017 to bolo 31 projektov (.xlsx), ktoré boli schválené. Tretie kolo výzvy skončilo 16. januára 2018, ale ešte neboli zverejnené výsledky. Z toho vyplýva, že v rámci operačného programu Ľudské zdroje bolo vybudovaných alebo zrekonštruovaných zatiať 38 komunitných centier.\n\nEšte počas minulého programu v období 2014 - 2015 vznikla databáza 168 komunitných centier. Preto je môžné, že Robert Kaliňák vo výroku zohľadnil komunitné centrá ktoré vznikli počas tohto obdobia. Takže túto časť výroku považujeme za neoveriteťnú.\n\nCelkovo ale môžme konštatovať, že MV SR podporilo Zdravé komunity a aj vznik nových komunitných centier, respektívne škôl. Časti výroku sú neoveriteľné pokiaľ nebudú príslušné údaje za rok 2017 zverejnené, ale nateraz môžme považovať tento výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako MV SR) ešte nezverejnilo záverečný účet za rok 2017, takže nemôžme overiť či sa podarilo ušetriť na reforme ESO. Vďaka Centrálnemu registru zmlúv vieme potvrdiť, že nezisková organizácia Zdravé Komunity uzavrela v roku 2017 zmluvu s MV SR na projekt Zdravé komunity 2A vo výške 11 295 854,57 eur. V rámci operačného programu Ľudské zdroje bolo zatiaľ podporených 38 komunitných centier v rokoch 2016 a 2017. Sedí fakt, že vláda schválila výstavbu 8 základných škôl v roku 2016 na základe prijatého akčného plánu v zmysle zákona 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých regiónov. Považujeme tento výrok za pravdivý.", "Nezisková organizácia Zdravé komunity má ambíciu výrazne zlepšiť zdravotný stav znevýhodnených skupín a celkovo pozdvihnúť rómsku komunitu, cez činnosti ktoré presahujú rozmer zdravotnej oblasti.", "Klientske komunitné centrá sú súčasťou operačného programu Ľudské zdroje. Podľa výročnej správy (PDF, strana 94) za rok 2016, bolo plánované podporovať 120 takýchto centier. Kedže nemáme novšie údaje, tak nemôžme potvrdiť či naozaj bolo uvedených do prevádzky 135 komunitných centier.", "V roku 2016 bolo schvalených 7 projektov (.xlsx) na vybudovanie a rekonštrukciu komunitných centier. V roku 2017 to bolo 31 projektov (.xlsx), ktoré boli schválené. Tretie kolo výzvy skončilo 16. januára 2018, ale ešte neboli zverejnené výsledky. Z toho vyplýva, že v rámci operačného programu Ľudské zdroje bolo vybudovaných alebo zrekonštruovaných zatiať 38 komunitných centier.", "Ešte počas minulého programu v období 2014 - 2015 vznikla databáza 168 komunitných centier. Preto je môžné, že Robert Kaliňák vo výroku zohľadnil komunitné centrá ktoré vznikli počas tohto obdobia. Takže túto časť výroku považujeme za neoveriteťnú.", "Celkovo ale môžme konštatovať, že MV SR podporilo Zdravé komunity a aj vznik nových komunitných centier, respektívne škôl. Časti výroku sú neoveriteľné pokiaľ nebudú príslušné údaje za rok 2017 zverejnené, ale nateraz môžme považovať tento výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["nezverejnilo", "zmluvu", "výstavbu", "zákona", "Zdravé komunity", "správy", "projektov", "projektov", "databáza"], "url": ["https://www.minv.sk/?rok-2017", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3076795&l=sk", "https://www.minedu.sk/rozsirovanie-a-udrzanie-kapacit-zakladnych-skol/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101", "http://www.zdravekomunity.sk/?q=sk", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/esf/op-ludske-zdroje/vyrocne-spravy/vs-2016/vyrocna-sprava-op-ludske-zdroje-za-rok-2016.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/mvsr_a_eu/oplz/zoznam_schvalenych_a_neschvalenych_zonfp/zoznam_schvalenych_zonfp_oplz_po6_sc613_2016_2_1kolo/Zoznam%20schvalenych%20ZoNFP-%20%20OPLZ-PO6-SC613-2016-2%20-%201_kolo.xlsx", "http://www.minv.sk/swift_data/source/mvsr_a_eu/oplz/schvalene_neschvalene_kc_2kolo/Zoznam%20schvalenych%20ZoNFP-%20KC.xlsx", "https://www.ia.gov.sk/sk/narodne-projekty/programove-obdobie-2007-2013/narodny-projekt-komunitne-centra/databaza-komunitnych-centier-v-ramci-np-kc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:26.805707+00:00"}
{"id": "vr35365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35365", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, bol by (konflikt záujmov, pozn.), máte pravdu, keby zmluva nebola zrušená v tom momente, keď sa o tom dozvedel pán štátny tajomník...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme kedy sa Martin Chren dozvedel prvýkrát o tom, že HC dostalo predmetnú zákazku. Chren tvrdí , že po vstupe do vysokej politiky prácu firmy nesledoval a keď zistil, že to bolo podpísané, požiadal kolegov, aby zmluvu vypovedali.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme kedy sa Martin Chren dozvedel prvýkrát o tom, že HC dostalo predmetnú zákazku. Chren tvrdí , že po vstupe do vysokej politiky prácu firmy nesledoval a keď zistil, že to bolo podpísané, požiadal kolegov, aby zmluvu vypovedali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tvrdí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:09.494466+00:00"}
{"id": "vr27744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27744", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...hovoríme o raste reálnej mzdy... u vás bol pokles reálnych miezd v tom období rokov 2010-2012.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období vlády I. Radičovej v rokoch 2010 až 2012 reálna mzda rástla len v posledných dvoch štvrťrokoch 2010, teda v prvom polroku vlády I. Radičovej, následne len klesala. Následne reálne mzda začala rásť až v prvom štvrťroku 2013 a na základe dostupných údajov stále rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vychádzame z údajov Štatistického úradu SR o priemernej mesačnej mzde v hospodárstve SR za roky 2010 až 2012 v porovnaní s rokom 2013 . Údaje z roku 2014 sú dostupné len pre jednotlivé odvetvia, no aj podľa tejto štatistiky je viditeľný nárast reálnych miezd. Index reálnych miezd zobrazuje nárast/pokles oproti tomu istému obdobiu minulého roku (100). Rok 2010 2011 2012 2013 Priemerná nominálna mzda 769 786 805 824 index reálnej mzdy 102,2 98,4 98,8 101,0 Nižšie uvádzame vývoj indexu reálnych miezd od 1. štvrťroku 2010 do 4. štvrťroku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V období vlády I. Radičovej v rokoch 2010 až 2012 reálna mzda rástla len v posledných dvoch štvrťrokoch 2010, teda v prvom polroku vlády I. Radičovej, následne len klesala. Následne reálne mzda začala rásť až v prvom štvrťroku 2013 a na základe dostupných údajov stále rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vychádzame z údajov Štatistického úradu SR o priemernej mesačnej mzde v hospodárstve SR za roky 2010 až 2012 v porovnaní s rokom 2013 . Údaje z roku 2014 sú dostupné len pre jednotlivé odvetvia, no aj podľa tejto štatistiky je viditeľný nárast reálnych miezd. Index reálnych miezd zobrazuje nárast/pokles oproti tomu istému obdobiu minulého roku (100). Rok 2010 2011 2012 2013 Priemerná nominálna mzda 769 786 805 824 index reálnej mzdy 102,2 98,4 98,8 101,0 Nižšie uvádzame vývoj indexu reálnych miezd od 1. štvrťroku 2010 do 4. štvrťroku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2012", "2013", "2014"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67073", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=82173"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:13.919125+00:00"}
{"id": "vr26255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26255", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "... teraz čakať, v akej podobe príde schválená partnerská dohoda medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Možno viete, že tá partnerská dohoda bola prijatá bez pripomienok, ale zatiaľ ešte nebola odsúhlasená. Niektorým krajinám bola vrátená na prepracovanie. Čiže slovenský prípad to nie je.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tibor Mikuš tvrdí, že EK prijala návrh partnerskej dohody medzi SR a EK bez pripomienok. Toto je však v rozpore s informáciami, ktoré uvádza EurActiv.sk. Portál euractiv.sk uvádza vyjadrenie S. Belešovej, hovorkyne podpredsedu vlády pre investície Ľ. Vážneho: \" Európska komisia zaslala pripomienky k tomuto dokumentu, ktoré budú predmetom rokovania medzi SR a EK v piatok 13. septembra v Bratislave ... Komisii bolo doteraz predložených a uznaných za prijateľné 12 Partnerských dohôd. Slovensko je pritom treťou krajinou v poradí, ktorej Partnerská dohoda bola prijateľná. Pripomienky Komisie boli podľa jej slov zatiaľ zaslané iba štyrom členským krajinám. Okrem Slovenska aj Maďarsku, Fínsku a Švédsku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tibor Mikuš tvrdí, že EK prijala návrh partnerskej dohody medzi SR a EK bez pripomienok. Toto je však v rozpore s informáciami, ktoré uvádza EurActiv.sk. Portál euractiv.sk uvádza vyjadrenie S. Belešovej, hovorkyne podpredsedu vlády pre investície Ľ. Vážneho: \" Európska komisia zaslala pripomienky k tomuto dokumentu, ktoré budú predmetom rokovania medzi SR a EK v piatok 13. septembra v Bratislave ... Komisii bolo doteraz predložených a uznaných za prijateľné 12 Partnerských dohôd. Slovensko je pritom treťou krajinou v poradí, ktorej Partnerská dohoda bola prijateľná. Pripomienky Komisie boli podľa jej slov zatiaľ zaslané iba štyrom členským krajinám. Okrem Slovenska aj Maďarsku, Fínsku a Švédsku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["euractiv.sk"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/komisia-slovensky-navrh-partnerskej-dohody-uznala-ako-prijatelny-021495"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:42.550070+00:00"}
{"id": "vr34848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34848", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...pred 7 rokmi ako predseda vlády som veľmi úprimne, veľmi otvorene povedal, že sa mi zdá, že pán Bernáth by bol lepší generálny...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádzajú Hospodárske noviny : „Ešte v roku 2003, keď parlament prvý raz rozhodoval o Trnkovi, SDKÚ podporovala jeho protikandidáta Jána Bernáta, ku ktorému sa prikláňalo aj Mečiarovo HZDS“", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzajú Hospodárske noviny : „Ešte v roku 2003, keď parlament prvý raz rozhodoval o Trnkovi, SDKÚ podporovala jeho protikandidáta Jána Bernáta, ku ktorému sa prikláňalo aj Mečiarovo HZDS“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-47325460-hlada-sa-sef-prokuratury-v-hre-je-aj-trnka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:56.583119+00:00"}
{"id": "vr30834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30834", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pomohli sme im pri zdravotníckom zákone. Keby nehlasoval Most-Híd a Smer, tak zdravotnícky zákon neprejde pán predseda, dúfam, že na tomto sa zhodneme. A dnes máme ostrý štrajk lekárov.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na hlasovaní 14. decembra 2011 sa v Národnej rade hlasovalo o novele Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ako o celku. Podľa oficiálnej stránky NRSR bolo v rokovacej sále prítomných 119 poslancov. Na prejdenie zákona bolo teda potrebných aspoň 61 hlasov, pričom za prijatie novely hlasovalo v konečnom dôsledku 79 poslancov. Podľa hlasovania poslancov je zrejmé, že strana SMER-SD sa podieľala za prijatie až 62 hlasmi. Druhá najpočetnejšia strana hlasujúca za prijatie novely bola strana Most-Híd s 12 hlasmi. Je teda legitímne tvrdiť, že novela zákona prešla primárne vďaka hlasom spomínaných dvoch politických strán.", "analysis_paragraphs": ["Na hlasovaní 14. decembra 2011 sa v Národnej rade hlasovalo o novele Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ako o celku. Podľa oficiálnej stránky NRSR bolo v rokovacej sále prítomných 119 poslancov. Na prejdenie zákona bolo teda potrebných aspoň 61 hlasov, pričom za prijatie novely hlasovalo v konečnom dôsledku 79 poslancov. Podľa hlasovania poslancov je zrejmé, že strana SMER-SD sa podieľala za prijatie až 62 hlasmi. Druhá najpočetnejšia strana hlasujúca za prijatie novely bola strana Most-Híd s 12 hlasmi. Je teda legitímne tvrdiť, že novela zákona prešla primárne vďaka hlasom spomínaných dvoch politických strán."], "analysis_date": "2012-02-03", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania poslancov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29694"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:50.545757+00:00"}
{"id": "vr33529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33529", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Lebo v apríli, keď ste preberali svoju funkciu, tak bolo 397 912 uchádzačov o zamestnanie. Teraz vo februári bolo 437 093. To znamená, že za vašej éry 40 000 pracovných miest sa stratilo.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe údajov Úradu práce od apríla 2012 vzrástol počet uchádzačov o zamestnanie o presne 39181 uchádzačov. Demagog.sk však už v minulosti aj na základe komentára IFP upozorňoval, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie ešte neznamená, že číslo reprezentuje počet stratených pracovných miest. Toto číslo ovplyvňuje aj výška počtu nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie, teda ľudí, ktorí podstupujú absolventskú prax alebo sú dočasne práce neschopní. Hoci prvé číslo o počte uchádzačov, ktoré uvádza P. Frešo je fakticky správne, druhy faktický údaj o 40 tisíc stratených miest už korektný nie je. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Pavol Frešo vychádza z údajov evidovanej nezamestnanosti, na základe ktorej je spravený graf, ktorým argumentoval predseda SDKÚ-DS v relácií. Uvádzame počet uchádzačov o zamestnanie od apríla 2012 do februára 2013 (Úrad práce). mesiac apríl 2012 máj 2012 jún 2012 júl 2012 august 2012 september 2012 október 2012 november 2012 december 2012 január 2012 február 2012 počet UoZ 397912 392293 395736 399105 398365 402518 410432 419369 425858 435438 437093 Demagog.sk však už v minulosti ( O5M12 , 27. január 2013) aj na základe komentára IFP upozorňoval, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie ešte neznamená, že číslo reprezentuje počet stratených pracovných miest. Toto číslo ovplyvňuje aj výška počtu nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie, teda ľudí ktorý podstupujú absolventskú prax alebo sú dočasne práce neschopní. Inými slovami, nárast počtu uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom prípadne nárastom dočasne práce neschopných ľudí a účastníkov absolventskej praxe. V apríli 2012 bol počet nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie 35 732 , no vo februári 2013 bol počet nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie 40 023 . Vo februári 2013 bol oproti aprílu 2012 počet nedisponibilných nezamestnaných vyšší o približne 4 300. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Úradu práce od apríla 2012 vzrástol počet uchádzačov o zamestnanie o presne 39181 uchádzačov. Demagog.sk však už v minulosti aj na základe komentára IFP upozorňoval, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie ešte neznamená, že číslo reprezentuje počet stratených pracovných miest. Toto číslo ovplyvňuje aj výška počtu nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie, teda ľudí, ktorí podstupujú absolventskú prax alebo sú dočasne práce neschopní. Hoci prvé číslo o počte uchádzačov, ktoré uvádza P. Frešo je fakticky správne, druhy faktický údaj o 40 tisíc stratených miest už korektný nie je. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Pavol Frešo vychádza z údajov evidovanej nezamestnanosti, na základe ktorej je spravený graf, ktorým argumentoval predseda SDKÚ-DS v relácií. Uvádzame počet uchádzačov o zamestnanie od apríla 2012 do februára 2013 (Úrad práce). mesiac apríl 2012 máj 2012 jún 2012 júl 2012 august 2012 september 2012 október 2012 november 2012 december 2012 január 2012 február 2012 počet UoZ 397912 392293 395736 399105 398365 402518 410432 419369 425858 435438 437093 Demagog.sk však už v minulosti ( O5M12 , 27. január 2013) aj na základe komentára IFP upozorňoval, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie ešte neznamená, že číslo reprezentuje počet stratených pracovných miest. Toto číslo ovplyvňuje aj výška počtu nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie, teda ľudí ktorý podstupujú absolventskú prax alebo sú dočasne práce neschopní. Inými slovami, nárast počtu uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom prípadne nárastom dočasne práce neschopných ľudí a účastníkov absolventskej praxe. V apríli 2012 bol počet nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie 35 732 , no vo februári 2013 bol počet nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie 40 023 . Vo februári 2013 bol oproti aprílu 2012 počet nedisponibilných nezamestnaných vyšší o približne 4 300. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2013", "O5M12", "IFP"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://www.demagog.sk/politici/58/ivan-stefanec", "http://ekonomika.sme.sk/c/6694773/graf-dna-v-decembri-neza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:45.687314+00:00"}
{"id": "vr38494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38494", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My hovoríme o tajnosti voľby, ktorá bola dosiahnutá pri pánovi doktorovi Hanzelovi, pri pánovi doktorovi Trnkovi, dokonca aj špeciálny prokurátor pán Kováčik bol zvolený tajne.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mialn Hanzel, Dobroslav Trnka aj Dušan Kováčik bol zvolení tajne. Milan Hanzel bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18. januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali (informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo volebnom období 1998-2002, možné nájsť tu ). Koalícia vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť. Dobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. Podľa Sme.sk Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo I. Šimka. Dušan Kováčik - v apríli 2009 prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky: 117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85 mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov opozície.", "analysis_paragraphs": ["Mialn Hanzel, Dobroslav Trnka aj Dušan Kováčik bol zvolení tajne. Milan Hanzel bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18. januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali (informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo volebnom období 1998-2002, možné nájsť tu ). Koalícia vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť. Dobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. Podľa Sme.sk Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo I. Šimka. Dušan Kováčik - v apríli 2009 prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky: 117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85 mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov opozície."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["tu", "v roku 2003", "v roku 2004", "Sme.sk", "Dušan Kováčik", "apríli 2009"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?Lang=sk", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14181http://", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14961", "http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "http://www.genpro.gov.sk/specialny-prokurator-8361/47001s", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24882"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:30.481644+00:00"}
{"id": "vr15587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15587", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovensko sa umiestnilo medzi 12 krajinami s najslobodnejšiemi médiami na svete.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rebríček Indexu slobody tlače ( World Press Freedom Index , WPFI), uvádza, že Slovensko sa naozaj umiestnilo na 12. mieste spomedzi 180 krajín. Spojené kráľovstvo je na 38. mieste, USA na 41. Štáty vyšehradskej štvorky sú na tom horšie ako Slovensko, Česká republika je na 21. mieste, Poľsko na 47. a Maďarsko na 67. priečke. Ide však len o jeden prieskum v tejto problematike, prieskum Freedom House napríklad hodnotí Slovensko v tejto oblasti 24 bodmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý, avšak musíme dodať, že také dobré hodnotenie získalo Slovensko len v jednom prieskume. Premiér Robert Fico tento rebríček už spomínal , v relácii V politike, 12. septembra a takisto v Sobotných dialógoch, 26. novembra. Hoci v umiestnení WPFI stúpame, index slobody tlače sa zhoršuje. V skutočnosti tak platí, že porovnávané krajiny sa zhoršujú výraznejšie v slobode tlače ako Slovensko, čoho výsledkom je zlepšovanie umiestnenia v medzinárodnom porovnaní, so skutočným zlepšovaním to však má spoločné málo. V porovnaní s minulým rokom si síce Slovensko polepšilo o dve priečky, ale pohoršilo celkové skóre. Kým v roku 2015 Index slobody tlače stál na 11,66 bodoch, medziročne sa posunul o takmer dva body nahor, na 13,26 (čím viac bodov, tým horší výsledok). Okrem Reportérov bez hraníc slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House . Podľa tohto merania nie je Slovensko najlepšie v regióne V4. V roku 2015 sa Slovensko umiestnilo s 24 bodmi za Nemeckom (20 bodov) či Spojenými štátmi (21 bodov). V porovnávaní Spojené kráľovstvo zaostáva za Slovenskom iba o jeden bod a spomedzi krajín V4 vedie Česká republika. Teda podľa merania Freedom House nemôžeme Slovensko považovať za krajinu s najvyššou mierou slobody tlače v regióne V4. Od roku 2011 sa dokonca skóre Slovenska zhoršuje. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rebríček Indexu slobody tlače ( World Press Freedom Index , WPFI), uvádza, že Slovensko sa naozaj umiestnilo na 12. mieste spomedzi 180 krajín. Spojené kráľovstvo je na 38. mieste, USA na 41. Štáty vyšehradskej štvorky sú na tom horšie ako Slovensko, Česká republika je na 21. mieste, Poľsko na 47. a Maďarsko na 67. priečke. Ide však len o jeden prieskum v tejto problematike, prieskum Freedom House napríklad hodnotí Slovensko v tejto oblasti 24 bodmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý, avšak musíme dodať, že také dobré hodnotenie získalo Slovensko len v jednom prieskume. Premiér Robert Fico tento rebríček už spomínal , v relácii V politike, 12. septembra a takisto v Sobotných dialógoch, 26. novembra. Hoci v umiestnení WPFI stúpame, index slobody tlače sa zhoršuje. V skutočnosti tak platí, že porovnávané krajiny sa zhoršujú výraznejšie v slobode tlače ako Slovensko, čoho výsledkom je zlepšovanie umiestnenia v medzinárodnom porovnaní, so skutočným zlepšovaním to však má spoločné málo. V porovnaní s minulým rokom si síce Slovensko polepšilo o dve priečky, ale pohoršilo celkové skóre. Kým v roku 2015 Index slobody tlače stál na 11,66 bodoch, medziročne sa posunul o takmer dva body nahor, na 13,26 (čím viac bodov, tým horší výsledok). Okrem Reportérov bez hraníc slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House . Podľa tohto merania nie je Slovensko najlepšie v regióne V4. V roku 2015 sa Slovensko umiestnilo s 24 bodmi za Nemeckom (20 bodov) či Spojenými štátmi (21 bodov). V porovnávaní Spojené kráľovstvo zaostáva za Slovenskom iba o jeden bod a spomedzi krajín V4 vedie Česká republika. Teda podľa merania Freedom House nemôžeme Slovensko považovať za krajinu s najvyššou mierou slobody tlače v regióne V4. Od roku 2011 sa dokonca skóre Slovenska zhoršuje. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["World Press Freedom Index", "Freedom House", "spomínal", "Freedom House"], "url": ["https://rsf.org/en/ranking", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/freedom-press-2016", "http://www.demagog.sk/diskusie/595/fico-o-slobode-tlaci", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/freedom-press-2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:48.679146+00:00"}
{"id": "vr31519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31519", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Meškalo refinancovanie liekov, meškajú zmeny s ohľadom prerozdelenia financií pre zdravotné poisťovne.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že nedošlo ani k prerozdeleniu financií pre zdravotné poisťovne, ktoré sa malo uskutočniť do 31. decembra 2011, ani k referencovaniu cien liekov (čo zrejme Kažimír \"refinancovaním\" myslel), ktoré malo platiť od 1. apríla 2012.\n\nPrerozdelenie financií pre zdravotné poisťovne\n\nAko uvádza správa z rokovania vlády SR, v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2011 – 2014 , bolo prijaté rozhodnutie, na základe ktorého má dôjsť k zefektívneniu prerozdeľovania poistného pre zdravotné poisťovne. To má nastať pomocou pridania nového prediktora prerozdelenia – prerozdelenia podľa nákladovo a klinicky príbuzných skupín na základe chronického užívania liekov tzv. PCG (Pharmacy-based Cost Group). Tento prediktor pribudne k dnes používaným parametrom, ktoré ako uvádza HPI sú vek, pohlavie a od roku 2010 aj ekonomická aktivita poistencov.\n\nMinisterstvo zdravotníctva SR malo vypracovať novelu zákona o zdravotnom poistení a vydať vyhlášku o prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie do 1. júna 2011. Vzhľadom na náročnosť vypracovania nového prerozdeľovacieho mechanizmu, požiadalo MZ SR o odklad plnenia tejto úlohy do 31. decembra 2013, ten však dostali len do 31. decembra 2011.\n\nPodľa agentúrnej SITA zo 17. apríla 2012 nie je tento model PCG doposiaľ stále zavedený a len teraz sa rozhodlo o jeho definitívnom zavedení. Zákonná úprava by mala byť predložená R. Rašim.\n\nReferencovanie cien liekov\n\nAko uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR , prijatím zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia došlo k zmene referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Tie majú byť na druhej najnižšej úrovni v Európskej únii. Agentúra SITA uvádza, že tieto ceny doteraz nemohli prekročiť priemer šiestich najnižších cien v rámci štátov únie.\n\nPodľa MZ SR mali nové ceny platiť od 1. apríla 2012. Ako uvádza agentúra SITA , ministerka zdravotníctva Zvolenská, však 1. apríla 2012 vyhlásila, že referencovanie cien liekov sa odkladá.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že nedošlo ani k prerozdeleniu financií pre zdravotné poisťovne, ktoré sa malo uskutočniť do 31. decembra 2011, ani k referencovaniu cien liekov (čo zrejme Kažimír \"refinancovaním\" myslel), ktoré malo platiť od 1. apríla 2012.", "Prerozdelenie financií pre zdravotné poisťovne", "Ako uvádza správa z rokovania vlády SR, v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2011 – 2014 , bolo prijaté rozhodnutie, na základe ktorého má dôjsť k zefektívneniu prerozdeľovania poistného pre zdravotné poisťovne. To má nastať pomocou pridania nového prediktora prerozdelenia – prerozdelenia podľa nákladovo a klinicky príbuzných skupín na základe chronického užívania liekov tzv. PCG (Pharmacy-based Cost Group). Tento prediktor pribudne k dnes používaným parametrom, ktoré ako uvádza HPI sú vek, pohlavie a od roku 2010 aj ekonomická aktivita poistencov.", "Ministerstvo zdravotníctva SR malo vypracovať novelu zákona o zdravotnom poistení a vydať vyhlášku o prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie do 1. júna 2011. Vzhľadom na náročnosť vypracovania nového prerozdeľovacieho mechanizmu, požiadalo MZ SR o odklad plnenia tejto úlohy do 31. decembra 2013, ten však dostali len do 31. decembra 2011.", "Podľa agentúrnej SITA zo 17. apríla 2012 nie je tento model PCG doposiaľ stále zavedený a len teraz sa rozhodlo o jeho definitívnom zavedení. Zákonná úprava by mala byť predložená R. Rašim.", "Referencovanie cien liekov", "Ako uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR , prijatím zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia došlo k zmene referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Tie majú byť na druhej najnižšej úrovni v Európskej únii. Agentúra SITA uvádza, že tieto ceny doteraz nemohli prekročiť priemer šiestich najnižších cien v rámci štátov únie.", "Podľa MZ SR mali nové ceny platiť od 1. apríla 2012. Ako uvádza agentúra SITA , ministerka zdravotníctva Zvolenská, však 1. apríla 2012 vyhlásila, že referencovanie cien liekov sa odkladá."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["správa", "HPI", "SITA", "Ministerstvo zdravotníctva SR", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-138146?prefixFile=m_", "http://hpi.sk/hpi/sk/view/3750/novy-system-prerozdelenia-spravodlivejsie-ocenuje-riziko-poistencov.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/holandsky-model-ma-pomoct-slovenske/489278-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://www.health.gov.sk/Clanok?referencovanie-cien-liekov-prinesie-usporu-75-milionov-eur", "http://www.zdravie.sk/sz/content/683-46608/ceny-liekov-na-slovensku-budu-druhe-najnizsie-v-eu.html", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/minister-uhliarik-podla-smeru-klamal-a/484217-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:58.563446+00:00"}
{"id": "vr18274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18274", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "Mesto odpustilo (v roku 2016, pozn.) tento vyše dvojmiliónový záväzok (ktorý mala firma EEI preinvestovať, pozn.) pre Bystričanov, na ktorý som už aj ja vtedy (...) upozorňoval na mestskom zastupiteľstve, že to nie je reálne, aby to táto spoločnosť splnila.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa týka zmluvy z roku 2010 medzi mestom Banská Bystrica, MBB (mestská akciová spoločnosť) a firmou EEI, s.r.o., ktorá obsahovala záväzok investovať do výstavby parkovacích miest 2,5 milióna eur. Na základe zmluvy dalo mesto parkovacie miesta do prenájmu MBB, a.s., ktorá následne podpísala zmluvu s firmou EEI, s.r.o.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka zmluvy z roku 2010 medzi mestom Banská Bystrica, MBB (mestská akciová spoločnosť) a firmou EEI, s.r.o., ktorá obsahovala záväzok investovať do výstavby parkovacích miest 2,5 milióna eur. Na základe zmluvy dalo mesto parkovacie miesta do prenájmu MBB, a.s., ktorá následne podpísala zmluvu s firmou EEI, s.r.o."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "zmluvu", "dohode", "vyhla"], "url": ["https://bbonline.sk/mesto-ziska-z-parkovania-rocne-viac-o-planovanu-velku-investiciu-nateraz-pride/", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/mesto-uzavrie-s-eei-novu-vyhodnejsiu-zmluvu-o-prevadzkovani-parkovania/", "https://egov.banskabystrica.sk/default.aspx?NavigationState=778%3a0%3a", "http://www.priekopnik.sk/eei-sa-podla-novej-zmluvy-vyhne-investicii-25-miliona-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:24.516577+00:00"}
{"id": "vr32872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32872", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď ja som bol v Národnej rade, náklady boli o 2 milióny eur nižšie.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil nezávislý zdroj, ktorý by hovoril o objeme ušetrených prostriedkov na pôsobenia R. Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Je pravdou, že za pôsobenia R. Sulíka ako predsedu parlamentu prišlo k šetreniu , ktoré potvrdila aj opozícia. Súčasný predseda parlamentu a súčasný kancelár sa však v apríli 2012 vyjadrili, že úspory boli minimálne. Ako dôvod P. Paška uviedol: \"Už sú niektoré veci, kde kvázi šetrili a zrazu zisťujeme, že vznikajú nároky na dodatočné platby. Hovorím o dodávke tovarov a služieb z hľadiska verejného obstarávania.\" Výpočet úspor zverejnil R. Sulík na svojom blogu vo februári 2012. \"...celkové náklady na energie klesnú približne o 400-tisíc eur. Celkovo rátame s poklesom nákladov na služby o 200-tisíc eur. Vyjednávaním došlo k zníženiu jednotkových cien pri kancelárskych výrobkoch až o 40 percent (32-tisíc eur), pri papierových výrobkoch o 30 percent (5-tisíc eur), pri pneumatikách tiež o 30 percent (15-tisíc eur). Pri potravinách šetríme 25 percent (55-tisíc eur). ...Celkovo ušetrené peniaze bude možné presne vyčísliť až po ukončení prvého polroku, keď budeme môcť porovnať prvý polrok 2011 s prvým polrokom 2010. Táto úspora však bude minimálne jeden milión eur, ročne teda dva .\" Podľa R. Sulíka sa ušetrilo za dva roky minimálne 2 milióny eur. SITA , 21. apríla 2012: \"Sulík s Nižňanom počas svojho pôsobenia informovali o tom, že sa im podarilo znížiť náklady na fungovanie parlamentu o vyše 12-tisíc eur na každý pracovný deň. Podľa Nižňana sa to podarilo dosiahnuť znížením neobsadených tabuľkových pracovných miest, zrušením praxe vyplácania trinástych a štrnástych platov a následne aj vyjednaním lepších cien za služby pre parlament.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil nezávislý zdroj, ktorý by hovoril o objeme ušetrených prostriedkov na pôsobenia R. Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Je pravdou, že za pôsobenia R. Sulíka ako predsedu parlamentu prišlo k šetreniu , ktoré potvrdila aj opozícia. Súčasný predseda parlamentu a súčasný kancelár sa však v apríli 2012 vyjadrili, že úspory boli minimálne. Ako dôvod P. Paška uviedol: \"Už sú niektoré veci, kde kvázi šetrili a zrazu zisťujeme, že vznikajú nároky na dodatočné platby. Hovorím o dodávke tovarov a služieb z hľadiska verejného obstarávania.\" Výpočet úspor zverejnil R. Sulík na svojom blogu vo februári 2012. \"...celkové náklady na energie klesnú približne o 400-tisíc eur. Celkovo rátame s poklesom nákladov na služby o 200-tisíc eur. Vyjednávaním došlo k zníženiu jednotkových cien pri kancelárskych výrobkoch až o 40 percent (32-tisíc eur), pri papierových výrobkoch o 30 percent (5-tisíc eur), pri pneumatikách tiež o 30 percent (15-tisíc eur). Pri potravinách šetríme 25 percent (55-tisíc eur). ...Celkovo ušetrené peniaze bude možné presne vyčísliť až po ukončení prvého polroku, keď budeme môcť porovnať prvý polrok 2011 s prvým polrokom 2010. Táto úspora však bude minimálne jeden milión eur, ročne teda dva .\" Podľa R. Sulíka sa ušetrilo za dva roky minimálne 2 milióny eur. SITA , 21. apríla 2012: \"Sulík s Nižňanom počas svojho pôsobenia informovali o tom, že sa im podarilo znížiť náklady na fungovanie parlamentu o vyše 12-tisíc eur na každý pracovný deň. Podľa Nižňana sa to podarilo dosiahnuť znížením neobsadených tabuľkových pracovných miest, zrušením praxe vyplácania trinástych a štrnástych platov a následne aj vyjednaním lepších cien za služby pre parlament.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["šetreniu", "blogu", "SITA"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/podla-pasku-sa-setrenie-v-parlamente-za-sulika-prejavilo-aj-negativne/slovensko/politika/", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/257198/Koniec-plytvaniu-v-parlamente.html", "http://aktualne.atlas.sk/podla-pasku-sa-setrenie-v-parlamente-za-sulika-prejavilo-aj-negativne/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:33.311954+00:00"}
{"id": "vr36018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36018", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Napokon to nie povedal svojim spôsobom aj pán premiér, pretože odkladá odpoveď na túto otázku až dokonca po voľbách.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Premiér nepovedal nie pôžičke. Naopak, premiér Fico podporil plán udelenia pôžičky Grécku . „Slovensko prostredníctvom ministra financií Jána Počiatka pristúpi k rámcovej dohode všetkých krajín eurozóny, na základe ktorej by sa mal aktivovať mechanizmus poskytnutia bilaterálnych pôžičiek Grécku. “ Toto predsavzatie bolo potvrdené uznesením vlády z 8.5.2010. Je pravda, že Fico odložil definitívne hlasovanie o pôžičke na obdobie po voľbách, označiť to však za akt odmietnutia půžičky je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Premiér nepovedal nie pôžičke. Naopak, premiér Fico podporil plán udelenia pôžičky Grécku . „Slovensko prostredníctvom ministra financií Jána Počiatka pristúpi k rámcovej dohode všetkých krajín eurozóny, na základe ktorej by sa mal aktivovať mechanizmus poskytnutia bilaterálnych pôžičiek Grécku. “ Toto predsavzatie bolo potvrdené uznesením vlády z 8.5.2010. Je pravda, že Fico odložil definitívne hlasovanie o pôžičke na obdobie po voľbách, označiť to však za akt odmietnutia půžičky je zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Grécku", "potvrdené"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sr-sa-prida-k-ramcovej-dohode-peniaze/129941-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/34C0EB145B564141C125772000265C6F/$FILE/Zdroj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:08.635963+00:00"}
{"id": "vr38404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38404", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Snáď nechcete hovoriť, aby, že by ste podporili ostrý protest proti výrokom niektorých politikov Maďarskej republiky, keď to nerobilo Maďarsko ani vo vzťahu ku nám...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O ostrej kritike výrokov slovenských politikov zo strany Maďarska sme nenašli zmienku, ale napríklad v roku 2008 maďarský prezident Sólyom kritizoval Slotove výroky.", "analysis_paragraphs": ["O ostrej kritike výrokov slovenských politikov zo strany Maďarska sme nenašli zmienku, ale napríklad v roku 2008 maďarský prezident Sólyom kritizoval Slotove výroky."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["napríklad"], "url": ["http://video.sita.sk/videoservis/summit-madarsky-prezident-kritizoval-slotove-vyroky/1943-play.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:31.036229+00:00"}
{"id": "vr27925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27925", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Citát Mária Mondiho: musíme si uvedomiť aj jednu vec, že integráciou trhov sme sa dostali do situácie, keď je permanentná súťaž a znižovanie daňového zaťaženia pre kapitál, ale rastie nám daňové zaťaženie práce.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "hľadal som rôzne spojenia s pojmami ako tax burden alebo v taliančine pressione fiscale a ďalšie zvraty (daňové zaťaženie), ale nikde som nenašiel konkrétne, resp. podobné znenie ako povedal Šefčovič. čo sa táka stetnutia Šefčoviča a Montiho na Globsecu, tak debatovali spolu, avšak všetky média, ktoré túto správu uverejnili ( sme.sk , 24hod.sk , teraz ), tak vychádzajú z TASR., veľmi stručné info.... resp. informáciu o stretnutí s ministrom f priniesol aj tlačový rezort Ministerstva financií a takisto tam nie je relevantné s Montim sa stretol aj prezident SR Gašparovič, avšak detto nič k tomu Takže si to možno povedali osobne, alebo v nejakej diskusii, ktorú som nenašiel.", "analysis_paragraphs": ["hľadal som rôzne spojenia s pojmami ako tax burden alebo v taliančine pressione fiscale a ďalšie zvraty (daňové zaťaženie), ale nikde som nenašiel konkrétne, resp. podobné znenie ako povedal Šefčovič. čo sa táka stetnutia Šefčoviča a Montiho na Globsecu, tak debatovali spolu, avšak všetky média, ktoré túto správu uverejnili ( sme.sk , 24hod.sk , teraz ), tak vychádzajú z TASR., veľmi stručné info.... resp. informáciu o stretnutí s ministrom f priniesol aj tlačový rezort Ministerstva financií a takisto tam nie je relevantné s Montim sa stretol aj prezident SR Gašparovič, avšak detto nič k tomu Takže si to možno povedali osobne, alebo v nejakej diskusii, ktorú som nenašiel."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "24hod.sk", "teraz", "Ministerstva financií", "prezident"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7203578/monti-slovensko-moze-byt-jednym-z-motorov-rastu-unie.html", "http://www.24hod.sk/sefcovic-diskutoval-na-globsecu-s-montim-a-zaoralkom-cl287360.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/m-monti-slovensko/84513-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=689", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:45.669245+00:00"}
{"id": "vr22", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr22", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...práve minister vnútra vtedajší, Robert Kaliňák, ktorý na schôdzke, tej kľúčovej schôdzke ministrov vnútra, ktorí odhlasovali povinný mechanizmus kvót, bol ten, ktorý stál na čele krajín, ktoré odmietli povinné kvóty.", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2015 ministri vnútra členských krajín EÚ prijali mechanizmus kvót pre prerozdeľovanie utečencov. Proti vtedy hlasovali krajiny V4 (okrem Poľska) a Rumunsko.Fínsko sa na predmetnom hlasovaní zdržalo. Nevieme však potvrdiť, či Robert Kaliňák stál na čele týchto krajín a preto hodnotíme výrok Erika Tomáša ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 ministri vnútra členských krajín EÚ prijali mechanizmus kvót pre prerozdeľovanie utečencov. Proti vtedy hlasovali krajiny V4 (okrem Poľska) a Rumunsko.Fínsko sa na predmetnom hlasovaní zdržalo. Nevieme však potvrdiť, či Robert Kaliňák stál na čele týchto krajín a preto hodnotíme výrok Erika Tomáša ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["jeho slov"], "url": ["https://dennikn.sk/247921/kalinak-bruseli-neviem-dopadne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:52.195731+00:00"}
{"id": "vr15992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15992", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nebude mať kompetenciu (prezident, pozn.) vo vzťahu k predsedovi úradu, ale bude mať kompetenciu k predsedovi regulačnej rady, čo je významný kontrolný a dozorný orgán regulačného úradu.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa platného zákona predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vymenúva prezident, pričom predseda je zároveň aj predsedom regulačnej rady. Fico hovorí o pripravovanej novele zákona, ktorú vytvorila vláda. V tejto novele ( .docx , str.1) príde k oddeleniu funkcie predsedu ÚRSO a predsedu Regulačnej rady ÚRSO. Ponechá sa výsada prezidenta SR na návrh vlády SR menovať predsedu regulačnej rady, no zruší sa menovanie predsedu úradu. Ficov výrok hodnotíme ako pravdivý. Súčasný zákon o regulácii v sieťových odvetviach hovorí: \" 1) Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). (3) Predseda úradu je zároveň predsedom rady. \" Regulačná rada je významným kontrolným úradom ÚRSO, nakoľko mimo iné prijíma regulačnú politiku, ktorá upravuje vykonávanie regulácie v sieťových odvetviach (elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vodárenstve) počas určeného regulačného obdobia. Rada schvaľuje aj návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci s regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie, správu o činnosti úradu, ročnú účtovnú závierku úradu ale aj rozhoduje v odvolacom konaní okrem rozhodnutí o uložení pokuty. Návrh novelizácie zákona o regulácii v sieťových odvetviach pripravili aj poslanci SaS , Karol Galek a Jana Kiššová. Zákon predložili do NR SR už druhýkrát, prvýkrát tak urobili ešte v máji minulého roka. Druhýkrát tak urobili 24. marca 2017. V ich návrhu chcú poslanci upraviť postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako celku a zabezpečiť väčšiu transparentnosť procesu regulácie v sieťových odvetviach. Poslanci v zákone navrhujú oddelenie ÚRSO od Rady úradu. Doteraz obom úradom šéfoval Jozef Holjenčík, ktorý po kauze s vysokými cenami energií z oboch funkcií odstúpil. Okrem toho požadujú zriadenie predstavenstva úradu ako kolektívneho orgánu na čele úradu, zmeniť podmienky členstva v predstavenstve úradu a rade, a rovnako aj zmeniť spôsob menovania členov predstavenstva úradu a rady. Podľa Galeka by štát mal vytvoriť podmienky pre nezávislú reguláciu, ale nemal by do nej zasahovať. Rovnako aj Peter Žiga, súčasný minister hospodárstva, sa v relácii Téma dňa pre TA3 vyjadril, že na zmene oddelenia aj s koalíciou, pracujú. \"Dohodli sme sa na tom, že ÚRSO bude oddelený od Regulačnej rady. Túto legislatívu v tejto chvíli pripravujeme,“ uviedol. Podľa Žigu \" Po zrelej úvahe koalícia dospela k dohode, že na rozdiel od súčasnosti získa právomoci vymenovať predsedu ÚRSO vláda SR. Dôvodom je to, v praxi sa ukázalo, že najväčšiu politickú zodpovednosť za kroky úradu nesie vláda. Je preto náležité a logické, aby niesla aj plnú zodpovednosť za jeho menovanie, \". Prezident SR podľa neho získa právomoc menovať predsedu Regulačnej rady ÚRSO, ktorá bude plniť funkciu kontrolného a odvolacieho orgánu. ÚRSO bude podľa ministra mať okrem predsedu aj dvoch podpredsedov, aby sa mohla uplatňovať kontrasignácia. \" Predseda teda nebude rozhodnutiami rozhodovať sám, ale bude musieť byť podpísaný aj jeden z podpredsedov. Cenové rozhodnutie bude mať platnosť až po kontrasignácii jedným z podpredsedov ,\" informoval. Kvalifikačné predpoklady na post pri výbere predsedu ÚRSO zostávajú podľa neho nezmenené. Vládny návrh novelizácie zákona bol v čase overenia tohto výroku v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa platného zákona predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vymenúva prezident, pričom predseda je zároveň aj predsedom regulačnej rady. Fico hovorí o pripravovanej novele zákona, ktorú vytvorila vláda. V tejto novele ( .docx , str.1) príde k oddeleniu funkcie predsedu ÚRSO a predsedu Regulačnej rady ÚRSO. Ponechá sa výsada prezidenta SR na návrh vlády SR menovať predsedu regulačnej rady, no zruší sa menovanie predsedu úradu. Ficov výrok hodnotíme ako pravdivý. Súčasný zákon o regulácii v sieťových odvetviach hovorí: \" 1) Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). (3) Predseda úradu je zároveň predsedom rady. \" Regulačná rada je významným kontrolným úradom ÚRSO, nakoľko mimo iné prijíma regulačnú politiku, ktorá upravuje vykonávanie regulácie v sieťových odvetviach (elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vodárenstve) počas určeného regulačného obdobia. Rada schvaľuje aj návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci s regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie, správu o činnosti úradu, ročnú účtovnú závierku úradu ale aj rozhoduje v odvolacom konaní okrem rozhodnutí o uložení pokuty. Návrh novelizácie zákona o regulácii v sieťových odvetviach pripravili aj poslanci SaS , Karol Galek a Jana Kiššová. Zákon predložili do NR SR už druhýkrát, prvýkrát tak urobili ešte v máji minulého roka. Druhýkrát tak urobili 24. marca 2017. V ich návrhu chcú poslanci upraviť postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako celku a zabezpečiť väčšiu transparentnosť procesu regulácie v sieťových odvetviach. Poslanci v zákone navrhujú oddelenie ÚRSO od Rady úradu. Doteraz obom úradom šéfoval Jozef Holjenčík, ktorý po kauze s vysokými cenami energií z oboch funkcií odstúpil. Okrem toho požadujú zriadenie predstavenstva úradu ako kolektívneho orgánu na čele úradu, zmeniť podmienky členstva v predstavenstve úradu a rade, a rovnako aj zmeniť spôsob menovania členov predstavenstva úradu a rady. Podľa Galeka by štát mal vytvoriť podmienky pre nezávislú reguláciu, ale nemal by do nej zasahovať. Rovnako aj Peter Žiga, súčasný minister hospodárstva, sa v relácii Téma dňa pre TA3 vyjadril, že na zmene oddelenia aj s koalíciou, pracujú. \"Dohodli sme sa na tom, že ÚRSO bude oddelený od Regulačnej rady. Túto legislatívu v tejto chvíli pripravujeme,“ uviedol. Podľa Žigu \" Po zrelej úvahe koalícia dospela k dohode, že na rozdiel od súčasnosti získa právomoci vymenovať predsedu ÚRSO vláda SR. Dôvodom je to, v praxi sa ukázalo, že najväčšiu politickú zodpovednosť za kroky úradu nesie vláda. Je preto náležité a logické, aby niesla aj plnú zodpovednosť za jeho menovanie, \". Prezident SR podľa neho získa právomoc menovať predsedu Regulačnej rady ÚRSO, ktorá bude plniť funkciu kontrolného a odvolacieho orgánu. ÚRSO bude podľa ministra mať okrem predsedu aj dvoch podpredsedov, aby sa mohla uplatňovať kontrasignácia. \" Predseda teda nebude rozhodnutiami rozhodovať sám, ale bude musieť byť podpísaný aj jeden z podpredsedov. Cenové rozhodnutie bude mať platnosť až po kontrasignácii jedným z podpredsedov ,\" informoval. Kvalifikačné predpoklady na post pri výbere predsedu ÚRSO zostávajú podľa neho nezmenené. Vládny návrh novelizácie zákona bol v čase overenia tohto výroku v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "novele", ".docx", "zákon", "významným", "SaS", "máji", "Druhýkrát", "Téma dňa", "Podľa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20160201", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/173", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1877989&_processDetail_WAR_portletsel_file=vl_mat.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20160201", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20160201", "http://www.strana-sas.sk/predlozime-novelu-zakona-o-regulacii-aby-sa-situacia-s-energiami-uz-neopakovala/5640", "http://www.teraz.sk/slovensko/galek-urso-vedenie-novela/198317-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20491344/poslanci-v-piatok-hlasovat-nebudu-prerokuju-zatvorenie-obchodov.html", "http://www.ta3.com/clanok/1100820/ceny-energii-dalsie-kroky-trumpovej-administrativy-vylety-k-mesiacu.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ziga-zakon-o-regulacii-sietovych-o/249084-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:48.991325+00:00"}
{"id": "49655", "numeric_id": 49655, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49655", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "Ja som v minulej relácii citoval napr. nesplnené sľuby, ktoré dal pán Machaj, ktorý teda niečo sľuboval a ani zďaleka sa to nenaplnilo, napr. že malo byť rozhlasový okruh, niečo ako 24 alebo rádioaktuál, tzn. čiste spravodajský, nič také sa nestalo.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj pred svojím verejným vypočutím sľuboval vytvorenie spravodajsko-publicistického kanálu do roku 2026. Pôvodne malo Majachajove funkčné obdobie trvať do od roku 2022 do roku 2027, zatiaľ tak z neho uplynuli len 2 roky z 5. Vo funkcii generálneho riaditeľa však zrušením RTVS a zriadením STVR skončil už v tomto roku. Plány projektu doposiaľ neuskutočnil, pôvodne prezentoval ich naplnenie až na nasledovné roky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nRoman Michelko 21. júna v diskusnej relácii Pozrime sa na to na TA3 prezentoval „projekt pána Machaja,“ v ktorom malo byť okrem iného uvedené, „že má byť špeciálny rozhlasový spravodajský okruh niečo ako Aktual alebo teda 24-ka rozhlasová, nič sa nedialo“ ( 27:50 ).\n\nOdkazuje pritom na Projekt riadenia a rozvoja rozhlasu a televízie Slovenska rokoch 2022-2027, ktorý vypracoval Ľuboš Machaj pred verejným vypočutím na post nového generálneho riaditeľa RTVS v roku 2022. Uvádza v ňom, že „do roku 2026, kedy bude rozhlas oslavovať svoju storočnicu, by som chcel spustiť aj spravodajsko-publicistický kanál. Jeho náplňou budú predovšetkým spravodajské vstupy každých 30 minút a rozsiahlejšie, analytickejšie diskusie. Pracovný názov by mohol byť Rádio 24. Obsah by sa tvoril v úzkom prepojení s televíznym spravodajstvom. V prvej etape by svoj program rozhlasová 24ka vysielala v online priestore a cez digitálne vysielače. Tu by sa mohli realizovať aj mladší, prichádzajúci redaktori, ktorí by sa potom uplatnili aj na ostatných programových službách“ ( .pdf , s. 21).\n\nĽuboša Machaja 30. júna 2022 zvolili poslanci za nového generálneho riaditeľa RTVS. Vo funkcii vystriedal Jaroslava Rezníka, ktorý pôsobil ako generálny riaditeľ RTVS od roku 2017 jedno funkčné obdobie. Machaj mal byť podľa pôvodného zákona o RTVS vo funkcii do roku 2027.\n\nSchválením vládneho návrhu zákona o zrušení RTVS a vzniku STVR zanikla tiež Machajovi funkcia generálneho riaditeľa RTVS ( .pdf , s. 25).\n\nMachaj v projekte avizoval vytvorenie spravodajsko-publicistického kanálu do roku 2026, vo funkcii generálneho riaditeľa však skončil v roku 2024. Plány projektu doposiaľ neuskutočnil, pôvodne opisoval ich naplnenie až na nasledovné roky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj pred svojím verejným vypočutím sľuboval vytvorenie spravodajsko-publicistického kanálu do roku 2026. Pôvodne malo Majachajove funkčné obdobie trvať do od roku 2022 do roku 2027, zatiaľ tak z neho uplynuli len 2 roky z 5. Vo funkcii generálneho riaditeľa však zrušením RTVS a zriadením STVR skončil už v tomto roku. Plány projektu doposiaľ neuskutočnil, pôvodne prezentoval ich naplnenie až na nasledovné roky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Roman Michelko 21. júna v diskusnej relácii Pozrime sa na to na TA3 prezentoval „projekt pána Machaja,“ v ktorom malo byť okrem iného uvedené, „že má byť špeciálny rozhlasový spravodajský okruh niečo ako Aktual alebo teda 24-ka rozhlasová, nič sa nedialo“ ( 27:50 ).", "Odkazuje pritom na Projekt riadenia a rozvoja rozhlasu a televízie Slovenska rokoch 2022-2027, ktorý vypracoval Ľuboš Machaj pred verejným vypočutím na post nového generálneho riaditeľa RTVS v roku 2022. Uvádza v ňom, že „do roku 2026, kedy bude rozhlas oslavovať svoju storočnicu, by som chcel spustiť aj spravodajsko-publicistický kanál. Jeho náplňou budú predovšetkým spravodajské vstupy každých 30 minút a rozsiahlejšie, analytickejšie diskusie. Pracovný názov by mohol byť Rádio 24. Obsah by sa tvoril v úzkom prepojení s televíznym spravodajstvom. V prvej etape by svoj program rozhlasová 24ka vysielala v online priestore a cez digitálne vysielače. Tu by sa mohli realizovať aj mladší, prichádzajúci redaktori, ktorí by sa potom uplatnili aj na ostatných programových službách“ ( .pdf , s. 21).", "Ľuboša Machaja 30. júna 2022 zvolili poslanci za nového generálneho riaditeľa RTVS. Vo funkcii vystriedal Jaroslava Rezníka, ktorý pôsobil ako generálny riaditeľ RTVS od roku 2017 jedno funkčné obdobie. Machaj mal byť podľa pôvodného zákona o RTVS vo funkcii do roku 2027.", "Schválením vládneho návrhu zákona o zrušení RTVS a vzniku STVR zanikla tiež Machajovi funkcia generálneho riaditeľa RTVS ( .pdf , s. 25).", "Machaj v projekte avizoval vytvorenie spravodajsko-publicistického kanálu do roku 2026, vo funkcii generálneho riaditeľa však skončil v roku 2024. Plány projektu doposiaľ neuskutočnil, pôvodne opisoval ich naplnenie až na nasledovné roky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["relácii", "27:50", "Projekt", ".pdf", "zvolili", "vystriedal", "zákona", "Schválením", ".pdf"], "url": ["https://www.ta3.com/relacia/945409/rtvs-konci-nahradi-ju-stvr", "https://www.ta3.com/relacia/945409/rtvs-konci-nahradi-ju-stvr", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=513369", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=513369", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=48320", "https://www.rtvs.sk/historia/riaditelia/rtvs", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/20240101.html#paragraf-16.odsek-4", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55011", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=549310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:03.089715+00:00"}
{"id": "vr34765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34765", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A viete čo je najpikantnejšie? Že tieto DSS-ky vlastnené práve tými akože nezodpovednými bankami nakúpili cenné papiere našich sporiteľov v Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku vo výške 360 miliónov eur.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda: M. Maďarič zrejme cituje finančnú vystavenosť slovenských DSS. Podľa Analýzy finančného sektora za rok 2009 (s. 79) spísanou NBS sú slovenské DSS finančne vystavené voči rizikovým štátom Eurozóny (Španielsku, Portugalsku, Grécku, Írsku, nie Taliansku!) v objeme 340 mil. Eur. Hoci číslo a ani štáty nie sú v podaní ministra kultúry úplne presné, zohľadňujeme ho v rámci tolerancie za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Pravda: M. Maďarič zrejme cituje finančnú vystavenosť slovenských DSS. Podľa Analýzy finančného sektora za rok 2009 (s. 79) spísanou NBS sú slovenské DSS finančne vystavené voči rizikovým štátom Eurozóny (Španielsku, Portugalsku, Grécku, Írsku, nie Taliansku!) v objeme 340 mil. Eur. Hoci číslo a ani štáty nie sú v podaní ministra kultúry úplne presné, zohľadňujeme ho v rámci tolerancie za pravdivé."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Analýzy finančného sektora za rok 2009"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/2009-2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:30.317438+00:00"}
{"id": "vr16035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16035", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja ten príklad s pani Radičovou opakujem tisíckrát. Pán redaktor, keby som ja dal niekomu 300-tisíc z mojej rezervy, v tom čase bolo jasné, že ten kto tu rezervu berie, bol niekoľkonásobne odsúdený za daňové trestné činy a potom môj poradca na úrade vlády vo vedľajšej miestnosti si vypýta 10% z tejto sumy, veď zbúrate buldozérmi všetci Národnú radu.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" ŠTS obom odsúdeným zamietol žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody a nariadil im obom termín nástupu do výkonu trestu na 21. 9. 2015 . Zároveň im umožnil zaplatiť peňažné tresty v desiatich splátkach, každú po sume 1500 eur, \" uviedla dnes pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.\n\n\" Ide o trestný čin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom. Bolo to dokonané, lebo páchatelia využili svoj vplyv na expremiérku Radičovú. Nie je mysliteľné presvedčovať súd, že toto bolo legálne. Nešlo o žiadnu odmenu, ale o úplatok. Išlo o veľmi nechutnú korupciu. Obžalovaní neoľutovali nič, len to, že sa im na to prišlo ,\" zdôraznil vtedy okrem iného vtedajší predseda senátu NS SR Karabín. Právoplatne odsúdení sú aj stavebník Peter Kňazík a sprostredkovateľ Pavol Prečúch. Dostali deväť a šesť mesiacov s ročnou podmienkou.\n\nNa prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí bolo vyčlenených spolu 1,6 milióna eur z ministerstva školstva a rezervy predsedníčky vlády.", "analysis_paragraphs": ["\" ŠTS obom odsúdeným zamietol žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody a nariadil im obom termín nástupu do výkonu trestu na 21. 9. 2015 . Zároveň im umožnil zaplatiť peňažné tresty v desiatich splátkach, každú po sume 1500 eur, \" uviedla dnes pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.", "\" Ide o trestný čin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom. Bolo to dokonané, lebo páchatelia využili svoj vplyv na expremiérku Radičovú. Nie je mysliteľné presvedčovať súd, že toto bolo legálne. Nešlo o žiadnu odmenu, ale o úplatok. Išlo o veľmi nechutnú korupciu. Obžalovaní neoľutovali nič, len to, že sa im na to prišlo ,\" zdôraznil vtedy okrem iného vtedajší predseda senátu NS SR Karabín. Právoplatne odsúdení sú aj stavebník Peter Kňazík a sprostredkovateľ Pavol Prečúch. Dostali deväť a šesť mesiacov s ročnou podmienkou.", "Na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí bolo vyčlenených spolu 1,6 milióna eur z ministerstva školstva a rezervy predsedníčky vlády."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Milión", "areálu", "nepriamej korupcie", "pozícií", "roka", "", "2015", "prestavbu"], "url": ["https://sport.sme.sk/c/6014245/radicova-slubuje-biatlonu-dotaciu-ak-vyberu-noveho-dodavatela.html", "http://www.biathlon.sk/uvod/aktuality-osrblie", "http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/nepriama-korupcia/", "https://domov.sme.sk/c/7866100/radicovej-exporadcu-odsudili-v-kauze-osrblie-na-15-roka-nepodmienecne.html", "https://www.noviny.sk/krimi/152105-kauza-osrblie-martin-novotny-a-igor-liska-si-odpykavaju-trest", "https://ads.nmhservices.sk/pluska/adclick/FCID=127/random=27528388/viewid=27528388/site=pluska/area=krimi/size=videoad/relocate=", "https://domov.sme.sk/c/7866100/radicovej-exporadcu-odsudili-v-kauze-osrblie-na-15-roka-nepodmienecne.html", "http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102470-vedenie-biatlonistov-tvrdi-ze-v-korupcnej-kauze-osrblie-je-nevinne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:42.330179+00:00"}
{"id": "vr14765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14765", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...miesto toho si zobrali (Sieť a Most-Híd, pozn.) dopravu a životné prostredie, tam, kde je najviac eurofondov.", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najviac prostriedkov z európskych fondov v súčasnom plánovacom období 2014-2020 prerozdeľuje Ministerstvo dopravy, vo vedení ktorého bude nominant Siete. Rezort s druhým najvyšším objemom prostriedkov z eurofondov je Ministerstvo pôdohospodárstva , na ktorého čele bude stáť nominant SNS a na treťom mieste sa nachádza Ministerstvo životného prostredia, ktoré obsadí Most-Híd. Spomínané rezorty sú tak skutočne medzi tými, kam smeruje najviac financií z EÚ, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovensko môže v rokoch 2014-2020 čerpať z európskych fondov (Kohézny fond a štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) prostriedky dokopy vo výške 15,3 mld. eur. Najväčšia časť týchto prostriedkov má byť prerozdelená v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorého riadiaci orgán je Ministerstvo dopravy. Jedná sa celkovo o 3,967 mld. eur. Operačný program (OP) s druhou najvyššou alokáciou zdrojov je OP Kvalita životného prostredia. Riadiacim orgánom tohto operačného programu je Ministerstvo životného prostredia a výška alokácie je 3,157 mld. eur ( .pdf , s.65). Ministerstvo pôdohospodárstva však v rámci európskych fondov disponuje dokopy prostriedkami až vo výške 3,316 mld. eur. Ministerstvo je riadiacim orgánom pre Integrovaný regionálny OP, Program rozvoja vidieka i pre Rybné hospodárstvo. Na čele Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja bude nominant strany Sieť. Nominanti strany Most-Híd budú riadiť Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo spravodlivosti. SNS bude okrem rezortu pôdohospodárstva riadiť aj Ministerstvo školstva a Ministerstvo obrany. Aktuality.sk ponúkajú prehľad rozdelenia eurofondov, ktorý zdieľal aj Igor Matovič. Toto rozdelenie tiež potvrdzuje, že na druhom mieste v množstve financií je Ministerstvo pôdohospodárstva. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najviac prostriedkov z európskych fondov v súčasnom plánovacom období 2014-2020 prerozdeľuje Ministerstvo dopravy, vo vedení ktorého bude nominant Siete. Rezort s druhým najvyšším objemom prostriedkov z eurofondov je Ministerstvo pôdohospodárstva , na ktorého čele bude stáť nominant SNS a na treťom mieste sa nachádza Ministerstvo životného prostredia, ktoré obsadí Most-Híd. Spomínané rezorty sú tak skutočne medzi tými, kam smeruje najviac financií z EÚ, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovensko môže v rokoch 2014-2020 čerpať z európskych fondov (Kohézny fond a štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) prostriedky dokopy vo výške 15,3 mld. eur. Najväčšia časť týchto prostriedkov má byť prerozdelená v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorého riadiaci orgán je Ministerstvo dopravy. Jedná sa celkovo o 3,967 mld. eur. Operačný program (OP) s druhou najvyššou alokáciou zdrojov je OP Kvalita životného prostredia. Riadiacim orgánom tohto operačného programu je Ministerstvo životného prostredia a výška alokácie je 3,157 mld. eur ( .pdf , s.65). Ministerstvo pôdohospodárstva však v rámci európskych fondov disponuje dokopy prostriedkami až vo výške 3,316 mld. eur. Ministerstvo je riadiacim orgánom pre Integrovaný regionálny OP, Program rozvoja vidieka i pre Rybné hospodárstvo. Na čele Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja bude nominant strany Sieť. Nominanti strany Most-Híd budú riadiť Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo spravodlivosti. SNS bude okrem rezortu pôdohospodárstva riadiť aj Ministerstvo školstva a Ministerstvo obrany. Aktuality.sk ponúkajú prehľad rozdelenia eurofondov, ktorý zdieľal aj Igor Matovič. Toto rozdelenie tiež potvrdzuje, že na druhom mieste v množstve financií je Ministerstvo pôdohospodárstva. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["plánovacom období", "Ministerstvo pôdohospodárstva", "15,3 mld. eur.", "3,967 mld. eur.", ".pdf", "3,316 mld. eur.", "Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja", "Ministerstvo životného prostredia", "SNS", "Aktuality.sk", "zdieľal"], "url": ["http://podnikam.webnoviny.sk/schvalene-z-eurofondov-dostane-sr-153-mld-eur/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1048422-smer-sns-most-hid-a-siet-si-takto-rozdelia-ministerstva/", "http://podnikam.webnoviny.sk/schvalene-z-eurofondov-dostane-sr-153-mld-eur/", "http://www.oldpd.aglo.eu/operacne-programy-2014-2020/", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2014/sp2014_slovakia_sk.pdf", "http://www.oldpd.aglo.eu/operacne-programy-2014-2020/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1048422-smer-sns-most-hid-a-siet-si-takto-rozdelia-ministerstva/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1048422-smer-sns-most-hid-a-siet-si-takto-rozdelia-ministerstva/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1048422-smer-sns-most-hid-a-siet-si-takto-rozdelia-ministerstva/", "http://www.aktuality.sk/clanok/323304/smer-v-koalicii-zvalcoval-vsetko-ale-pri-eurofondoch-nebude-hrat-prve-husle/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10207288718308699&set=a.1793921480285.2093636.1007115541&type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:33.255998+00:00"}
{"id": "vr34036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34036", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy buď dáte kandidáta (na post šéfa NKÚ - pozn.), ktorý získa 25 hlasov opozície alebo dáte kandidáta, ktorého stiahnete predtým, ako príde k tajnej voľbe.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už aj v minulosti. ( O minút 12,, 7. apríla 2013 a Na telo, 9. jún 2013 ): Robert Fico nehovorí pravdu, keďže vo všetkých uskutočnených voľbách hlasovalo za kandidáta opozície 53, 63, 59 a 39 poslancov. Vyplýva to zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14. 3. 2013 . Keďže išlo o tajnú voľbu, nie je možné jednoznačne určiť, koľko z týchto hlasov bolo opozičných a koľko koaličných - avšak i za predpokladu, že strana SMER-SD dodržala svoj prísľub a vždy hlasovalo za opozičného kandidáta aj 10 poslancov SMERu-SD, vždy hlasovalo za kandidáta viac ako 25 opozičných poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už aj v minulosti. ( O minút 12,, 7. apríla 2013 a Na telo, 9. jún 2013 ): Robert Fico nehovorí pravdu, keďže vo všetkých uskutočnených voľbách hlasovalo za kandidáta opozície 53, 63, 59 a 39 poslancov. Vyplýva to zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14. 3. 2013 . Keďže išlo o tajnú voľbu, nie je možné jednoznačne určiť, koľko z týchto hlasov bolo opozičných a koľko koaličných - avšak i za predpokladu, že strana SMER-SD dodržala svoj prísľub a vždy hlasovalo za opozičného kandidáta aj 10 poslancov SMERu-SD, vždy hlasovalo za kandidáta viac ako 25 opozičných poslancov."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["O minút 12,, 7. apríla 2013", "Na telo, 9. jún 2013", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "14. 3. 2013", "informuje", "informoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=VideoArchiveDetail&MeetingID=661&SelectedPage=1&", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281954-poslancov-caka-volba-sefa-nku-zrejme-bude-opaet-neuspesna/", "http://www.sme.sk/c/6816664/smer-presadil-tajnu-volbu-sefa-nku-opozicia-stiahla-kandidata-zilinku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:49.492490+00:00"}
{"id": "vr29775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29775", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Doteraz fungoval špeciálny program takzvanej technickej pomoci bankám gréckym, aby grécka banka mala, grécke banky mali dostatok hotovosti na výbery a podobne. A toto realizovala Európska centrálna banka. Toto napríklad padne po tridsiatom, čiže bude málo hotovosti.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Program núdzového financovania-Emergency Liquidity Assistance( .pdf ) je finančná pomoc bankám, ktorej realizátorom je Európska centrálna banka.", "analysis_paragraphs": ["Program núdzového financovania-Emergency Liquidity Assistance( .pdf ) je finančná pomoc bankám, ktorej realizátorom je Európska centrálna banka."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "ČTK", "BBC", "článok", "rozhodnutie", "Reuters"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/201402_elaprocedures.en.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352638-ecb-vraj-skuma-ako-obmedzit-pomoc-greckym-bankam/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-33303105", "http://www.forbes.com/sites/timworstall/2015/06/28/the-european-central-bank-will-cut-off-the-greek-banks-today/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nemecko-radi-turistom-grecko-hotovost/143110-clanok.html", "http://www.reuters.com/article/2015/06/29/us-ecb-greece-idUSKCN0P91N420150629"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:59.668258+00:00"}
{"id": "vr35470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35470", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Že nemusíme kupovať napríklad autá pre ústavných činiteľov, len preto, lebo oni ich nakúpili toľko, a bola kríza. Boli iné vlády, ktoré sa nemuseli uchyľovať k opatreniam, ktoré boli čistým plytvaním. Napríklad v porovnaní s Českou republikou.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:19.087237+00:00"}
{"id": "vr27590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27590", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Toto nie je náš problém, aké ceny si dohodnú Rusi s Ukrajinou, my sme si svoje ceny dohodli, sú nižšie", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Gazprom oficiálne nezverejňuje ceny za ktoré dodáva plyn do jednotlivých európskych krajín. Priemerná cena za 1000m3 sa v roku 2013 pohybovala na úrovni nad 380 dolárov. Podľa dostupných údajov bola táto cena pre Slovensko v roku 2012 429 dolárov, čiže nižšia ako čiastka, ktorú dnes platí Rusku Ukrajina (485 dolárov). Podľa informácií zo začiatku roka 2013, ceny plynu z Ruska sa v tom roku mali znižovať, no nie je známe, koľko Slovensko platí za plyn od Gazpromu v roku 2014. V marci 2014 agentúra SITA tiež uverejnila správu o ďalšom znižovaní cien, no tiež neuviedla presnú sumu, keďže \" Slovenskí plynári však nechceli konkretizovať za akú cenu budú po novom nakupovať od ruského energetického gigantu plyn. \"", "analysis_paragraphs": ["Gazprom oficiálne nezverejňuje ceny za ktoré dodáva plyn do jednotlivých európskych krajín. Priemerná cena za 1000m3 sa v roku 2013 pohybovala na úrovni nad 380 dolárov. Podľa dostupných údajov bola táto cena pre Slovensko v roku 2012 429 dolárov, čiže nižšia ako čiastka, ktorú dnes platí Rusku Ukrajina (485 dolárov). Podľa informácií zo začiatku roka 2013, ceny plynu z Ruska sa v tom roku mali znižovať, no nie je známe, koľko Slovensko platí za plyn od Gazpromu v roku 2014. V marci 2014 agentúra SITA tiež uverejnila správu o ďalšom znižovaní cien, no tiež neuviedla presnú sumu, keďže \" Slovenskí plynári však nechceli konkretizovať za akú cenu budú po novom nakupovať od ruského energetického gigantu plyn. \""], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "informácií", "správu"], "url": ["http://rbth.com/multimedia/infographics/2013/02/08/a_map_of_prices_of_gazprom_in_europe_22639.html", "http://rbth.com/business/2013/02/05/gazprom_expects_price_drop_for_europe_in_2013_22533.html", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1094-gazprom-nam-doda-plyn-za-vyhodnejsie-ceny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:16.695566+00:00"}
{"id": "vr38004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38004", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nie, nie, nie, čo sa týka silových rezortov, tam sa nič nemení zatiaľ, ale rezorty silové majú za úlohu pripraviť isté zmeny, pretože ten systém fungovania vlastne toho najmä dôchodkového systému v silových rezortoch je dlhodobo neudržateľný, ale chceme to robiť tak, že tie zmeny sa budú týkať len tých nových, ktorí prídu, aby sme jednoducho nemenili pravidlá hry pre tých, ktorí už vstúpili do silových rezortov, čiže táto reforma nerieši silové reformy ani sa nedotýka.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V návrhu je uvedené: \"Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo - odvodového systému: - sociálne a zdravotné poistenie osôb, na ktoré sa viažu právne predpisy silových rezortov , sa v tejto fáze reformy nebude upravovať . Sadzby sociálneho a zdravotného poistenia sa po zavedení superhrubej mzdy iba technicky prepočítajú tak, aby reflektovali súčasnú výšku poistného vypočítaného z hrubého príjmu dotknutej osoby. Tento spôsob prepočtu bude garantovať, že daňovo-odvodové zaťaţenie týchto osôb sa nezmení. Odstránia sa však najväčšie deformácie a nespravodlivosti dnešného systému. Uvedené bude riešené v osobitnom materiáli, ktorý bude predkladať MO SR;\"", "analysis_paragraphs": ["Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V návrhu je uvedené: \"Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo - odvodového systému: - sociálne a zdravotné poistenie osôb, na ktoré sa viažu právne predpisy silových rezortov , sa v tejto fáze reformy nebude upravovať . Sadzby sociálneho a zdravotného poistenia sa po zavedení superhrubej mzdy iba technicky prepočítajú tak, aby reflektovali súčasnú výšku poistného vypočítaného z hrubého príjmu dotknutej osoby. Tento spôsob prepočtu bude garantovať, že daňovo-odvodové zaťaţenie týchto osôb sa nezmení. Odstránia sa však najväčšie deformácie a nespravodlivosti dnešného systému. Uvedené bude riešené v osobitnom materiáli, ktorý bude predkladať MO SR;\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:37.035137+00:00"}
{"id": "vr27606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27606", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To je v priamom rozpore s euroústavou, porušuje sa tým článok 126, ktorý zakazuje financovanie štátneho dlhu prostredníctvom emisnej banky a napriek tomu to najvyššia osoba urobila. (hovorí o vyhlásení Maria Draghiho, že ECB v prípade potreby skúpi dlhopisy všetkých krajín eurozóny, pozn.)", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Richard Sulík sa síce odvoláva na nesprávny clánok Zmluvy o fungovaní EÚ (dalej len ZFEÚ, pozn.), ktorý pojednáva o niecom inom, ako tvrdí on. Rozhodujúca je však v tomto prípade skutocnost, že na rozpor s euroústavou v prípade vykupovania dlhopisov štátov Európskou centrálnou bankou existujú rôzne názory a v case vyslovenia výroku nebol Európskym súdnym dvorom vydaný verdikt v tejto otázke. Opak toho co tvrdí R. Sulík vyplýva napríklad z analýzy Benoîta Cśurého. Nemecký Ústavný súd naopak tvrdí, že takýmto konaním by ECB prekracovala svoje kompetencie. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný. R. Sulík odkazuje na stanovisko Maria Draghiho (šéf ECB) z tlacovej konferencie z dna 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. Richard Sulík sa však nesprávne odvoláva na clánok 126 ZFEÚ (str. 96). Clánok 126 pojednáva o nadmernom štátnom deficite a o procese opatrení voci štátu s nadmerným štátnym deficitom. O vymedzení financovania dlhu prostredníctvom emisnej banky pojednáva clánok 123 , kde sa píše: \" Precerpávanie úctov ci získavanie iného druhu úveru v Európskej centrálnej banke alebo v centrálnych bankách clenských štátov (dalej len „národné centrálne banky“) v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom clenských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich pohladávok alebo dlhov národnými centrálnymi bankami alebo Európskou centrálnou bankou .\" Treba podotknút, že zatial neboli vykúpené žiadne dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions - Priame monetárne transakcie). Vyplýva to z clánkov MarketWatch , Reuters a BNY Mellon - \" plán OMT nebol nikdy použitý\" (vlastný preklad, pozn.). Aj z tohto dôvodu možno hovorit len hypoteticky o tom, ci by ohlásené skupovanie dlhopisov bolo v rozpore so ZFEÚ. Ako sme už v úvode naznacili, existujú rôzne pohlady na to, ci by takéto skupovanie dlhopisov bolo v rozpore so ZFEÚ. Na jednej strane, Benoît Cśuré ( Clen Výkonnej rady ECB) vo svojom príspevku hodnotí práve porušenie Clánku 123 ZFEÚ, pricom podla jeho názoru, \"Ciel a dizajn OMT sú v plnom rešpekte s požiadavkami clánku 123.\" Zdôraznuje dva prvky OMT, ktoré ich dávajú do pozície, že sú v súlade s clánkom 123, a to je ich \"podmienenost a odôvodnenie\" . Uzatvára to zdôvodnením, \"Vytvorením správneho prostredia a poskytnutím vhodných podnetov pre vlády, aby zacali konat v súlade so zabezpecením fiškálnej solvencie, OMT vytvárajú podmienky pre potvrdenie režimu monetárnej dominancie, co je vlastnou podstatou Zmluvy.\" (vlastný preklad, pozn.) Na strane druhej, sa k celej záležitosti vyjadril aj nemecký Ústavný súd, ktorý tvrdí, že takýmto konaním by ECB, významne prekracovala svoje kompetencie. Nemecký Ústavný súd odvoláva práve na clánok 123 ZFEÚ. Je teda skôr otázkou právneho názoru, ci by skupovanie dlhopisov bolo v rozpore so ZFEÚ, faktom však ostáva to, že ak by to bolo v rozpore so ZFEÚ, bolo by to v rozpore s clánkom 123 a nie 126 ako tvrdí R. Sulík. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa síce odvoláva na nesprávny clánok Zmluvy o fungovaní EÚ (dalej len ZFEÚ, pozn.), ktorý pojednáva o niecom inom, ako tvrdí on. Rozhodujúca je však v tomto prípade skutocnost, že na rozpor s euroústavou v prípade vykupovania dlhopisov štátov Európskou centrálnou bankou existujú rôzne názory a v case vyslovenia výroku nebol Európskym súdnym dvorom vydaný verdikt v tejto otázke. Opak toho co tvrdí R. Sulík vyplýva napríklad z analýzy Benoîta Cśurého. Nemecký Ústavný súd naopak tvrdí, že takýmto konaním by ECB prekracovala svoje kompetencie. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný. R. Sulík odkazuje na stanovisko Maria Draghiho (šéf ECB) z tlacovej konferencie z dna 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. Richard Sulík sa však nesprávne odvoláva na clánok 126 ZFEÚ (str. 96). Clánok 126 pojednáva o nadmernom štátnom deficite a o procese opatrení voci štátu s nadmerným štátnym deficitom. O vymedzení financovania dlhu prostredníctvom emisnej banky pojednáva clánok 123 , kde sa píše: \" Precerpávanie úctov ci získavanie iného druhu úveru v Európskej centrálnej banke alebo v centrálnych bankách clenských štátov (dalej len „národné centrálne banky“) v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom clenských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich pohladávok alebo dlhov národnými centrálnymi bankami alebo Európskou centrálnou bankou .\" Treba podotknút, že zatial neboli vykúpené žiadne dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions - Priame monetárne transakcie). Vyplýva to z clánkov MarketWatch , Reuters a BNY Mellon - \" plán OMT nebol nikdy použitý\" (vlastný preklad, pozn.). Aj z tohto dôvodu možno hovorit len hypoteticky o tom, ci by ohlásené skupovanie dlhopisov bolo v rozpore so ZFEÚ. Ako sme už v úvode naznacili, existujú rôzne pohlady na to, ci by takéto skupovanie dlhopisov bolo v rozpore so ZFEÚ. Na jednej strane, Benoît Cśuré ( Clen Výkonnej rady ECB) vo svojom príspevku hodnotí práve porušenie Clánku 123 ZFEÚ, pricom podla jeho názoru, \"Ciel a dizajn OMT sú v plnom rešpekte s požiadavkami clánku 123.\" Zdôraznuje dva prvky OMT, ktoré ich dávajú do pozície, že sú v súlade s clánkom 123, a to je ich \"podmienenost a odôvodnenie\" . Uzatvára to zdôvodnením, \"Vytvorením správneho prostredia a poskytnutím vhodných podnetov pre vlády, aby zacali konat v súlade so zabezpecením fiškálnej solvencie, OMT vytvárajú podmienky pre potvrdenie režimu monetárnej dominancie, co je vlastnou podstatou Zmluvy.\" (vlastný preklad, pozn.) Na strane druhej, sa k celej záležitosti vyjadril aj nemecký Ústavný súd, ktorý tvrdí, že takýmto konaním by ECB, významne prekracovala svoje kompetencie. Nemecký Ústavný súd odvoláva práve na clánok 123 ZFEÚ. Je teda skôr otázkou právneho názoru, ci by skupovanie dlhopisov bolo v rozpore so ZFEÚ, faktom však ostáva to, že ak by to bolo v rozpore so ZFEÚ, bolo by to v rozpore s clánkom 123 a nie 126 ako tvrdí R. Sulík. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-24", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "ZFEÚ", "MarketWatch", "Reuters", "BNY Mellon", "Clen", "príspevku", "vyjadril", "odvoláva"], "url": ["http://www.ecb.europa.eu/press/pressconf/2012/html/is120906.en.html", "http://www.mzv.sk/App/WCM/media.nsf/vw_ByID/ID_3B704251D03F1D46C1257674002F6340_SK/$File/Zmluva_o_EU.pdf", "http://www.marketwatch.com/story/france-germany-becoming-unhinged-2014-03-24", "http://www.reuters.com/article/2014/02/11/us-eurozone-summit-schaeuble-idUSBREA1A0F620140211", "http://www.bnymellon.com/sovereigninstitutions/emu-0813.pdf", "http://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/decisions/html/cvcoeure.sk.html", "http://www.bis.org/review/r130902a.pdf?frames=0", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/10623728/German-court-warns-there-are-important-reasons-to-assume-ECB-bond-buying-is-illegal.html", "https://www.bundesverfassungsgericht.de/en/press/bvg14-009en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:42.014052+00:00"}
{"id": "vr30061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30061", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda pripraví nové pravidlá ochrany prírody a prehodnotí sieť chránených území v súlade s medzinárodnými záväzkami a zabezpečí opätovné vyhlásenie a zonáciu chránených území v záujme dotvorenia jednotnej národnej a medzinárodnej sústavy rôznych chránených území rešpektujúc súčasné podmienky a záujmy udržateľného rozvoja regiónov, vrátane národných parkov a európskej sústavy Natura 2000.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda prijala nové pravidlá ochrany prírody a chránených území v súlade s medzinárodnámi záväzkami. Deje sa tak taktiež v súlade s európskou sústavou Natura 2000. Čo sa však týka zonácie chránených území, nemožno povedať, že by boli dotiahnuté do konca. Dokončenie stále priebehajúcich zonácií Slovenského raja a TANAPu boli avizované už niekoľkokrát počas súčasnej vlády SR, pričom posledné odhady pre obe zonácie boli vytýčené pre koniec roka 2015. Podľa najnovších informácií je však zrejmé, že zonáciu preberie ďalšia vláda. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.\n\nNovela zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny prijatá 29. novembra 2013 s účinnosťou od 1. januára 2014 hovorí o tom, že národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vtáčie územia, prírodné rezervácie a chránené areály po novom vyhlasuje vláda SR. Cieľom je efektívnejšia a účinnejšia ochrana prírody s dôrazom na dohodu s vlastníkmi pozemkov v chránených územiach. Systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup či nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Envirorezort chce touto novelou získať efektívnejšie nástroje na dokončenie zonácie národných parkov.\n\nPozostáva z \"chránených vtáčích území vymedzených podľa smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 - kodifikované znenie smernice) a území európskeho významu vymedzených podľa smernice o ochrane biotopov (smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992). K januáru 2014 bolo vymedzených spolu 27 221 chránených vtáčích území a území európskeho významu, z toho 26 753 suchozemských (tieto pokrývajú 18,16 % výmery Európskej únie). Slovenská republika prispela do Natura 2000 41 chránenými vtáčími územiami a 473 územiami európskeho významu.\" ( MŽP SR )\n\nNa Slovensku je legislatívnym nástrojom na hodnotenie plánov a projektov na územia Natura 2000 zákon O ochrane prírody a krajiny ( § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) a zákon O posudzovaní vplyvov na ŽP ( č. 24/ 2006 Z.z. )\n\nŠtátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) spracovala v roku 2014 Metodiku hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy NATURA 2000 v Slovenskej republike, ktorá obsahuje štruktúru a základné princípy pre tzv. primerané posúdenie vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000.\n\nV októbri 2014 varovali vedeckí pracovníci vládu pred masovým budovaním v Tatrách, ktoré podľa nich ohrozuje kľúčové prírodné procesy a biodiverzitu. \"8 vedeckých pracovníkov z oblasti biológie a ekológie sa podpísalo pod otvorený list, ktorým vyzvali vládu SR, aby sa viac zamerala na problematiku ochrany prírody a aktívne spolupracovala s odborníkmi. Príslušné orgány štátnej správy často podľa ochranárov konajú neefektívne. Za kľúčový tu považujú nový návrh zonácie Tatier založený na poznatkoch a prácach vedeckých pracovníkov.\" (SME.sk)", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda prijala nové pravidlá ochrany prírody a chránených území v súlade s medzinárodnámi záväzkami. Deje sa tak taktiež v súlade s európskou sústavou Natura 2000. Čo sa však týka zonácie chránených území, nemožno povedať, že by boli dotiahnuté do konca. Dokončenie stále priebehajúcich zonácií Slovenského raja a TANAPu boli avizované už niekoľkokrát počas súčasnej vlády SR, pričom posledné odhady pre obe zonácie boli vytýčené pre koniec roka 2015. Podľa najnovších informácií je však zrejmé, že zonáciu preberie ďalšia vláda. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.", "Novela zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny prijatá 29. novembra 2013 s účinnosťou od 1. januára 2014 hovorí o tom, že národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vtáčie územia, prírodné rezervácie a chránené areály po novom vyhlasuje vláda SR. Cieľom je efektívnejšia a účinnejšia ochrana prírody s dôrazom na dohodu s vlastníkmi pozemkov v chránených územiach. Systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup či nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Envirorezort chce touto novelou získať efektívnejšie nástroje na dokončenie zonácie národných parkov.", "Pozostáva z \"chránených vtáčích území vymedzených podľa smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 - kodifikované znenie smernice) a území európskeho významu vymedzených podľa smernice o ochrane biotopov (smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992). K januáru 2014 bolo vymedzených spolu 27 221 chránených vtáčích území a území európskeho významu, z toho 26 753 suchozemských (tieto pokrývajú 18,16 % výmery Európskej únie). Slovenská republika prispela do Natura 2000 41 chránenými vtáčími územiami a 473 územiami európskeho významu.\" ( MŽP SR )", "Na Slovensku je legislatívnym nástrojom na hodnotenie plánov a projektov na územia Natura 2000 zákon O ochrane prírody a krajiny ( § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) a zákon O posudzovaní vplyvov na ŽP ( č. 24/ 2006 Z.z. )", "Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) spracovala v roku 2014 Metodiku hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy NATURA 2000 v Slovenskej republike, ktorá obsahuje štruktúru a základné princípy pre tzv. primerané posúdenie vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000.", "V októbri 2014 varovali vedeckí pracovníci vládu pred masovým budovaním v Tatrách, ktoré podľa nich ohrozuje kľúčové prírodné procesy a biodiverzitu. \"8 vedeckých pracovníkov z oblasti biológie a ekológie sa podpísalo pod otvorený list, ktorým vyzvali vládu SR, aby sa viac zamerala na problematiku ochrany prírody a aktívne spolupracovala s odborníkmi. Príslušné orgány štátnej správy často podľa ochranárov konajú neefektívne. Za kľúčový tu považujú nový návrh zonácie Tatier založený na poznatkoch a prácach vedeckých pracovníkov.\" (SME.sk)"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["", "Novela", "ochrane", "hovorí", "zmenil", "platné", "Natura 2000", "sopsr.sk", "Pozostáva", "MŽP SR", "Slovensku", "§ 28 zákona č. 543/2002 Z.z.", "č. 24/ 2006 Z.z.", "Metodiku", "októbri", "odkladanie", "januári", "nemala", "nemá"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0ahUKEwj24q69zM7JAhVMiCwKHbAXAkwQFggvMAI&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fzakonna-uprava-okresnych-uradov%26subor%3D187937&usg=AFQjCNHUGwrPzw-jlyTlSK49zmNgE_GyBw&sig2=D1EZY9vmQ4y1JGNwb5Z1aw&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0ahUKEwj24q69zM7JAhVMiCwKHbAXAkwQFggvMAI&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fzakonna-uprava-okresnych-uradov%26subor%3D187937&usg=AFQjCNHUGwrPzw-jlyTlSK49zmNgE_GyBw&sig2=D1EZY9vmQ4y1JGNwb5Z1aw&cad=rja", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-543", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/300918-chranene-uzemia-by-mala-po-novom-vyhlasovat-vlada/", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-september-2013/vlada-schvalila-novelu-zakona-ochrane-prirody-krajiny.html", "http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-46-37/natura-2000", "http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=3&lang=sk", "http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=3&lang=sk", "http://www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochrana-prirody-krajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/", "http://www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochrana-prirody-krajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/", "http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=667&lang=sk", "http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=667&sec=1&lang=sk", "http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/legislativa/eia.pdf", "http://www.sopsr.sk/natura/doc/metodiky/Prirucka-EIA-errata.pdf", "http://poprad.korzar.sme.sk/c/7431154/vedci-varuju-vladu-pred-masovym-budovanim-v-tatrach.html#ixzz3tpAR3azD", "http://www.aktuality.sk/clanok/269043/zonaciu-tatier-stale-neschvalili-hoci-je-hotova-uz-tri-roky/", "http://www.teraz.sk/slovensko/ziga-chce-v-roku-2015-dokoncit-zonaci/113289-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8065161/zonacia-tatier-stale-nema-finalnu-podobu-preberie-ju-az-nova-vlada.html", "http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/7911761/zonacia-slovenskeho-raja-by-mohla-byt-vypracovana-do-konca-roka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:01.615139+00:00"}
{"id": "vr16156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16156", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda pripraví novú komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť základným právam dlžníka primeranú ochranu. Na tieto účely vláda v novej právnej úprave ustanoví jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zavedie procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento sľub tretej vlády Roberta Fica začalo plniť Ministerstvo spravodlivosti pomerne rýchlo. Na jeseň roku 2016 bola parlamentu predložená právna úprava týkajúca sa problematiky. Vláda v nej navrhovala zmenu Exekučného poriadku v rámci sľubu, ktorý voličom dala. Novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2017 a ku tomuto dňu môžeme považovať sľub za splnený. Novela Exekučného poriadku (zákona 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) bola predložená Ministerstvom spravodlivosti 20. októbra 2016 a prijatá 29. novembra 2016, veľkou väčšinou (128) poslancov. Ministerstvo v rámci novely zohľadnilo aj požiadavky opozičného hnutia Sme rodina. V zmysle novely sú prijaté zmeny naplno účinné v praxi od 1. apríla 2017. Pri orientovaní sa v problematike a vo výrazných zmenách oproti predchádzajúcemu právnemu stavu sme vychádzali najmä z článku na portály najpravo.sk, ktorý sa problematike venuje jednoducho a presne. Jedným z kľúčových bodov zákona je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy a ktorým by sa podľa návrhu zákona mal stať Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd by mal so súdnym exekútorom v kontexte zákona o e-Governmente komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu. V porovnaní s minulým právnym stavom, kedy si súdneho exekútora pre výkon exekúcie vyberá oprávnený, predstavuje zásadnú zmenu zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie.Výnimku z režimu náhodného prideľovania vecí by mal predstavovať prípad, kedy je podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, proti ktorému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil poverenie niektorému z exekútorov. V takom prípade sa každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému pridelí tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu. Zmyslom spájania viacerých exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora je zníženie nákladov exekúcie a vytvorenie predpokladov pre zahájenie procesu oddlženia alebo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka. Vo vzťahu veriteľa a dlžníka je vidieť posun najmä v dvoch nasledovných bodoch. Navrhujú sa zaviesť pravidlá pre určovanie preddavkov na trovy exekúcie tak, aby mal oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, „ koľko ho bude exekúcia stáť “, a to aj v prípade niektorých vybraných spôsobov jej vykonania, ktoré si vyžiadajú tzv. ďalší preddavok alebo v prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. Zároveň sa tiež navrhujú stanoviť jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa navrhuje zaviesť paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu , jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva prípadov, v ktorých je v súčasnosti potrebné rozhodovať o trovách exekúcie. Dôležité je najmä, že odmena exekútora,už nebude viac môcť presiahnuť výšku vymáhaného nároku. Návrh na vykonanie exekúcie bude možné podať len elektronickými prostriedkami, prípadne u súdneho exekútora. Exekučné konanie a jednotlivé procesné úkony budú vo veľkej miere budované na elektronických formulároch, ktoré účastníka konania prevedú samotným procesom a v konečnom dôsledku do značnej miery aj eliminujú vady a chybovosť ich podaní. Súdny exekútor a exekučný súd budú vzájomne komunikovať výlučne elektronicky . Ďalšou novinkou v rámci právnej úpravy je možnosť dlžníkov požiadať o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov, napríklad v ťažkej životnej situácii, ktorá im výrazne sťaží alebo znemožní plniť si záväzky vyplývajúce z exekúcie. Pre pestrosť uvedieme aj pohľad na vec súdneho exekútora JUDr. Petra Kunu: \" touto schválenou zmenou budú do značnej miery ťahať za kratší koniec samotní veritelia, ktorí nemajú uspokojené svoje zákonné nároky o ktoré neraz bojovali aj niekoľko rokov v samotnom sporovom konaní, čí štát v postavení veriteľa, ktorému bude chýbať značná časť tohto “príjmu” v štátnej pokladnici, na ktorý sa búdu musieť poskladať práve tí občania, ktorí si svoje dlhy a záväzky plnia riadne a včas. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento sľub tretej vlády Roberta Fica začalo plniť Ministerstvo spravodlivosti pomerne rýchlo. Na jeseň roku 2016 bola parlamentu predložená právna úprava týkajúca sa problematiky. Vláda v nej navrhovala zmenu Exekučného poriadku v rámci sľubu, ktorý voličom dala. Novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2017 a ku tomuto dňu môžeme považovať sľub za splnený. Novela Exekučného poriadku (zákona 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) bola predložená Ministerstvom spravodlivosti 20. októbra 2016 a prijatá 29. novembra 2016, veľkou väčšinou (128) poslancov. Ministerstvo v rámci novely zohľadnilo aj požiadavky opozičného hnutia Sme rodina. V zmysle novely sú prijaté zmeny naplno účinné v praxi od 1. apríla 2017. Pri orientovaní sa v problematike a vo výrazných zmenách oproti predchádzajúcemu právnemu stavu sme vychádzali najmä z článku na portály najpravo.sk, ktorý sa problematike venuje jednoducho a presne. Jedným z kľúčových bodov zákona je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy a ktorým by sa podľa návrhu zákona mal stať Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd by mal so súdnym exekútorom v kontexte zákona o e-Governmente komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu. V porovnaní s minulým právnym stavom, kedy si súdneho exekútora pre výkon exekúcie vyberá oprávnený, predstavuje zásadnú zmenu zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie.Výnimku z režimu náhodného prideľovania vecí by mal predstavovať prípad, kedy je podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, proti ktorému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil poverenie niektorému z exekútorov. V takom prípade sa každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému pridelí tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu. Zmyslom spájania viacerých exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora je zníženie nákladov exekúcie a vytvorenie predpokladov pre zahájenie procesu oddlženia alebo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka. Vo vzťahu veriteľa a dlžníka je vidieť posun najmä v dvoch nasledovných bodoch. Navrhujú sa zaviesť pravidlá pre určovanie preddavkov na trovy exekúcie tak, aby mal oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, „ koľko ho bude exekúcia stáť “, a to aj v prípade niektorých vybraných spôsobov jej vykonania, ktoré si vyžiadajú tzv. ďalší preddavok alebo v prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. Zároveň sa tiež navrhujú stanoviť jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa navrhuje zaviesť paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu , jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva prípadov, v ktorých je v súčasnosti potrebné rozhodovať o trovách exekúcie. Dôležité je najmä, že odmena exekútora,už nebude viac môcť presiahnuť výšku vymáhaného nároku. Návrh na vykonanie exekúcie bude možné podať len elektronickými prostriedkami, prípadne u súdneho exekútora. Exekučné konanie a jednotlivé procesné úkony budú vo veľkej miere budované na elektronických formulároch, ktoré účastníka konania prevedú samotným procesom a v konečnom dôsledku do značnej miery aj eliminujú vady a chybovosť ich podaní. Súdny exekútor a exekučný súd budú vzájomne komunikovať výlučne elektronicky . Ďalšou novinkou v rámci právnej úpravy je možnosť dlžníkov požiadať o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov, napríklad v ťažkej životnej situácii, ktorá im výrazne sťaží alebo znemožní plniť si záväzky vyplývajúce z exekúcie. Pre pestrosť uvedieme aj pohľad na vec súdneho exekútora JUDr. Petra Kunu: \" touto schválenou zmenou budú do značnej miery ťahať za kratší koniec samotní veritelia, ktorí nemajú uspokojené svoje zákonné nároky o ktoré neraz bojovali aj niekoľko rokov v samotnom sporovom konaní, čí štát v postavení veriteľa, ktorému bude chýbať značná časť tohto “príjmu” v štátnej pokladnici, na ktorý sa búdu musieť poskladať práve tí občania, ktorí si svoje dlhy a záväzky plnia riadne a včas. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predložená", "(128)", "opozičného", "účinné", "článku", "odmena", "novinkou", "pohľad"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37790", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37997", "http://www.teraz.sk/slovensko/sme-rodina-podarila-sa-fantasticka-vec/230833-clanok.html", "http://www.ulpianus.sk/novinky/ms-sr-schvalena-novela-exekucneho-poriadku-a-zkr/", "http://www.najpravo.sk/clanky/co-prinesie-velka-novela-exekucneho-poriadku.html", "https://www.webnoviny.sk/od-zaciatku-aprila-plati-novy-exekucny-poriadok/", "https://www.webnoviny.sk/od-zaciatku-aprila-plati-novy-exekucny-poriadok/", "http://www.eukuna.sk/2017/01/01/novela-exekucneho-poriadku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:31.656674+00:00"}
{"id": "vr37098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37098", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ste museli dá sa povedať pohroziť HZDS, ak podporí Urbániho návrh ohľadne zdravotných poisťovní, tak to bude mať ďalekosiahle dôsledky na vôbec fungovanie koalície.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Pravda.sk (zo zdrojov SITA, ČTK, TA3 a Pravdy) uviedla, že predseda vlády Robert Fico pred hlasovaním o novele zákona o zdravotných poisťovniach pohrozil koaličným partnerom. Vyhlásil, že keby parlament prijal pozmeňujúci návrh poslanca z ĽS- HZDS MIlana Urbániho, vyvodil by prísne dôsledky pre hrubé porušenie koaličnej zmluvy.", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Pravda.sk (zo zdrojov SITA, ČTK, TA3 a Pravdy) uviedla, že predseda vlády Robert Fico pred hlasovaním o novele zákona o zdravotných poisťovniach pohrozil koaličným partnerom. Vyhlásil, že keby parlament prijal pozmeňujúci návrh poslanca z ĽS- HZDS MIlana Urbániho, vyvodil by prísne dôsledky pre hrubé porušenie koaličnej zmluvy."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-pohrozil-poistovniam-zakazali-zisk-fpk-/sk_domace.asp?c=A071025_175308_sk_domace_p23", "http://ekonomika.sme.sk/c/3557146/premier-kritizuje-pristup-poistovni-k-zisku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:31.162940+00:00"}
{"id": "vr26001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26001", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Budovanie centier odborného výskumu a vzdelávania , (...) 5 takýchto centier je u nás už vytvorených a ďalších 5 aj pre stavbárske SOŠky je už pripravený takýto model.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V skutočnosti je v Nitrianskom kraji plánovaných niekoľko centier odborného výskumu a vzdelávania, avšak našli sme iba zmienky o 8 takýchto centrách, pri čom iba 3 z nich sú už momentálne otvorené. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podarilo sa nám dohľadať, že nasledovné tri centrá už boli zriadené: - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti CNC technológií v Nitre (TASR, 9.september 2013 ). - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu so sídlom v Nových Zámkoch ( sme.sk ). - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v strojárstve v Šuranoch. Ďalej sa podľa zámeru Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania podnikajú prvotné kroky k zriadeniu ďalších centier, a to menovite: - Centra odborného vzdelávania a prípravy v stavebníctve v Nitre, - Centra odborného vzdelávania a prípravy v potravinárstve a gastronómii v Nitre. , - Centra odborného vzdelávania a prípravy v poľnohospodárstve v Leviciach, - Centra odborného vzdelávania a prípravy pre nábytkárstvo a drevárstvo v Topoľčanoch. Pripravuje sa aj centrum vzdelávania zamerané na strojárstvo v Tlmačoch. V médiách však neexistujú žiadne informácie o tom, že by niektoré z týchto centier už boli zriadené. Posledné správy hovoria o tom, že niektoré z týchto centier sú takmer pripravené a čoskoro budú otvorené. Vzhľadom na to, že otvorenie prvých troch centier sprevádzal veľký záujem médií je veľmi pravdepodobné, že tieto centrá teda ešte otvorené neboli. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V skutočnosti je v Nitrianskom kraji plánovaných niekoľko centier odborného výskumu a vzdelávania, avšak našli sme iba zmienky o 8 takýchto centrách, pri čom iba 3 z nich sú už momentálne otvorené. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podarilo sa nám dohľadať, že nasledovné tri centrá už boli zriadené: - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti CNC technológií v Nitre (TASR, 9.september 2013 ). - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu so sídlom v Nových Zámkoch ( sme.sk ). - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v strojárstve v Šuranoch. Ďalej sa podľa zámeru Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania podnikajú prvotné kroky k zriadeniu ďalších centier, a to menovite: - Centra odborného vzdelávania a prípravy v stavebníctve v Nitre, - Centra odborného vzdelávania a prípravy v potravinárstve a gastronómii v Nitre. , - Centra odborného vzdelávania a prípravy v poľnohospodárstve v Leviciach, - Centra odborného vzdelávania a prípravy pre nábytkárstvo a drevárstvo v Topoľčanoch. Pripravuje sa aj centrum vzdelávania zamerané na strojárstvo v Tlmačoch. V médiách však neexistujú žiadne informácie o tom, že by niektoré z týchto centier už boli zriadené. Posledné správy hovoria o tom, že niektoré z týchto centier sú takmer pripravené a čoskoro budú otvorené. Vzhľadom na to, že otvorenie prvých troch centier sprevádzal veľký záujem médií je veľmi pravdepodobné, že tieto centrá teda ešte otvorené neboli. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["9.september 2013", "sme.sk", "Centrum", "Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania", "centrum"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/nitra-centrum-odborneho-vzdelavania-prepoji-vyucovanie-s-praxou/140566/", "http://novezamky.sme.sk/c/6929390/dalsie-centrum-odborneho-vzdelavania-otvorili-v-novych-zamkoch.html", "http://novezamky.sme.sk/c/6986407/za-styristo-hodin-ziskat-kvalifikaciu-strojara.html", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/skolstvo/region_strat_vychovy_a_vzdel_2013.pdf", "http://levice.sme.sk/c/6912955/suhlas-dostali-neskoro-nove-odbory-stredne-skoly-neotvoria.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:47.290202+00:00"}
{"id": "vr34249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34249", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ja by som nehovoril o poučení, pretože nie som si vedomý, že by sme viedli negatívnu, ťažko niekedy identifikovať, kto si čo objedná, ale jedno je isté, že naši kandidáti sa snažili presadiť buď doterajšími výsledkami alebo ponukou vlastného programu ako povedzme pani Táňa Rossová v Starom Meste, ktorá sa stala prvý krát starostkou.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V predvolebnej kampani sa objavili aj prvky negatívnej kampane . Milana Ftáčnika jeho odporcovia vykreslili ako nesvojprávnu bábku, ktorú ovláda šéf Smeru, objavili sa tiež nápisy ako: „sympatický komunista je nebezpečnejší ako nesympatický“. Takéto bilbordy však neboli podpísané, a teda nevieme s istotou určiť, kto je ich autorom. Takisto aj väčšina ďalších prvkov antikampane bola anonymná.", "analysis_paragraphs": ["V predvolebnej kampani sa objavili aj prvky negatívnej kampane . Milana Ftáčnika jeho odporcovia vykreslili ako nesvojprávnu bábku, ktorú ovláda šéf Smeru, objavili sa tiež nápisy ako: „sympatický komunista je nebezpečnejší ako nesympatický“. Takéto bilbordy však neboli podpísané, a teda nevieme s istotou určiť, kto je ich autorom. Takisto aj väčšina ďalších prvkov antikampane bola anonymná."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["negatívnej kampane", "antikampane"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/velka-politika-zmenila-kampan-dkp-/sk-volby.asp?c=A101124_200356_sk-volby_p58", "http://www.webnoviny.sk/politika/marketing-v-boji-o-primatorske-kresla-/257178-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:33.389575+00:00"}
{"id": "vr17219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17219", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...pán minister hovorí, že naďalej teda 20 % rómskej populácie z tých osád tvorí 80 % kriminality, čo je inak Paretovo pravidlo.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čísla, ktoré uvádza Nicholsonová ako Paretovo pravidlo sa skutočne približujú tým, ktoré Kaliňák povedal v prejave v Krompachoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 10. januára 2017 minister vnútra Robert Kaliňák a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar predstavili hlavné body zákona o potláčaní kriminality v osadách. Robert Kaliňák sa počas svojho prejavu vyjadril nasledovne: „Napríklad v krompašskom obvode tvorí rómska komunita približne 26 percent obyvateľov a na trestnej činnosti sa podieľajú 70 až 80 percentami a toto je vec, ktorá sa musí zmeniť. Musíme robiť túto štatistiku, aby sme rómsku kriminalitu mohli eliminovať.“ Paretovo pravidlo spomenuté Nicholsonovou je princíp pomenovaný podľa talianskeho ekonóma a sociológa Vilfreda Pareta, ktorý zistil, že v 19. storočí celkovo 20 % jedincov vlastnilo 80 % bohatstva. Neskôr Vilfred Pareto vykonal množstvo výskumov v rôznych krajinách a zistil, že pravidlo 80:20 sa vzťahuje na mnohé iné oblasti. Podstatou tohto pravidla je, že vo všeobecnosti 20 % príčin spôsobuje 80 % výsledkov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čísla, ktoré uvádza Nicholsonová ako Paretovo pravidlo sa skutočne približujú tým, ktoré Kaliňák povedal v prejave v Krompachoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 10. januára 2017 minister vnútra Robert Kaliňák a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar predstavili hlavné body zákona o potláčaní kriminality v osadách. Robert Kaliňák sa počas svojho prejavu vyjadril nasledovne: „Napríklad v krompašskom obvode tvorí rómska komunita približne 26 percent obyvateľov a na trestnej činnosti sa podieľajú 70 až 80 percentami a toto je vec, ktorá sa musí zmeniť. Musíme robiť túto štatistiku, aby sme rómsku kriminalitu mohli eliminovať.“ Paretovo pravidlo spomenuté Nicholsonovou je princíp pomenovaný podľa talianskeho ekonóma a sociológa Vilfreda Pareta, ktorý zistil, že v 19. storočí celkovo 20 % jedincov vlastnilo 80 % bohatstva. Neskôr Vilfred Pareto vykonal množstvo výskumov v rôznych krajinách a zistil, že pravidlo 80:20 sa vzťahuje na mnohé iné oblasti. Podstatou tohto pravidla je, že vo všeobecnosti 20 % príčin spôsobuje 80 % výsledkov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "pravidlo"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=ministerstvo-vnutra-predstavilo-hlavne-body-zakona-o-potlacani-kriminality-v-osadach", "https://www.startitup.sk/paretovo-pravidlo-8020-princip-vdaka-ktoremu-budes-skutocne-efektivny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:54.283815+00:00"}
{"id": "vr13940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13940", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Tento zákon určuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy. Minimálnu výšku základnej zložky mzdy, to znamená z celkovej mzdy to predstavuje v našich zariadeniach zhruba 80 %, v zariadeniach VÚC-kárskych 70 alebo 65 %.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viliam Čislák hovoril o novele Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorá bola schválená v novembri 2015. Zmeny v zákone majú byť platné od 1. januára 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viliam Čislák hovoril o novele Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorá bola schválená v novembri 2015. Zmeny v zákone majú byť platné od 1. januára 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["578/2004", "odhlasovala", "zákone", "upraviť"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-578", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36882", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1780", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/pripomienky-sk-sapa-k-navrhu-zakona-o-spolocnom-odmenovani-zdravotnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:10.369056+00:00"}
{"id": "vr36600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36600", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Stala sa v minulosti chyba, mrzí nás to, ale stala sa z dôvodov, ktoré sme x krát vysvetlili. Vznikla nová strana, nemala si od koho požičať. Banky nepožičiavali.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:02.047823+00:00"}
{"id": "43968", "numeric_id": 43968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43968", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Pán Fico povyhadzoval z kandidátky Smeru Flašíkových ľudí práve kvôli tomuto (že si mal Flašík nechať pre seba časť peňazí, ktoré vybral na stranu Smer pozn.).", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zdrojov zvnútra strany sa v roku 2006 na kandidátku skutočne nedostali viacerí ľudia blízki Fedorovi Flašíkovi. O funkcie prišli aj v predsedníctve - vrátane Moniky Beňovej. Napriek vážnym podozreniam o financovaní strany Smer, ktoré odhalila uniknutá nahrávka podobná spisu Gorila, však v tomto momente neeexistujú dôkazy o tom, že Fedor Flašík pre stranu vybral peniaze a potom si ich nechal. Tvrdenie preto považujeme za neoveriteľné. Novinár Marek Vagovič v knihe „Vlastnou hlavou” píše, že pred voľbami 2006 sa Robert Fico stretol s jemu blízkymi ľuďmi v Smere. „B oli tam Igor Federič, Jozef Magala, Miroslav Číž, Robert Madej a Boris Zala. V priebehu pár hodín prekopali kandidátku a vyhodili z nej Flašíkových ľudí,“ cituje Vagovič zdroj z prostredia strany. Po voľbách 2006 ľudia blízki Fedorovi Flašíkovi odišli z predsedníctva strany Smer. Monika Beňová prišla o funkciu podpredsedníčky strany. V analytickom prepise Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, je uvedené , že „ Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany.” Pasáž je spomenutá v debate o „čistiacich procesoch” v Smere. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V zvukovej nahrávke, ktorú 16. októbra 2019 dostali viaceré slovenské redakcie, je počuť hlas Roberta Fica ako hovorí, že „ Fedor Flašík vyberal 250 na stranu…” Ďalšia časť vety je nezrozumiteľná. Igor Matovič tvrdí , že Robert Fico na nahrávke povedal, že „Fedor Flašík vybral 250 na stranu a 8 alebo 80 si nechal“. Niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica nahrávku označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. „Požiadal som znalca, aby fonoskopicky preskúmal hlasy, ktoré sa nachádzajú na uvedenom kľúči, a porovnal ich s inými nahrávkami týchto hlasov, ktoré som zabezpečil ako porovnávací materiál. A výsledok, ktorý som dostal len nedávno, je najvyššia pravdepodobná miera zhody, ktorá sa dá takto vyjadriť,” uviedol Kyselica pre DenníkN. Podľa denníka Smer na tlačovej konferencii spornú vetu o Flašíkových 250 miliónoch spochybnil a pýtal sa novinárov, či je pre nich zrozumiteľná. Na otázky o pôvode a vyúčtovaní sumy strana neodpovedala. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že je pochopiteľné, že takéto informácie o tvorbe a okolnostiach vzniku kandidátky Smeru predstavitelia strany nepotvrdia.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zdrojov zvnútra strany sa v roku 2006 na kandidátku skutočne nedostali viacerí ľudia blízki Fedorovi Flašíkovi. O funkcie prišli aj v predsedníctve - vrátane Moniky Beňovej. Napriek vážnym podozreniam o financovaní strany Smer, ktoré odhalila uniknutá nahrávka podobná spisu Gorila, však v tomto momente neeexistujú dôkazy o tom, že Fedor Flašík pre stranu vybral peniaze a potom si ich nechal. Tvrdenie preto považujeme za neoveriteľné. Novinár Marek Vagovič v knihe „Vlastnou hlavou” píše, že pred voľbami 2006 sa Robert Fico stretol s jemu blízkymi ľuďmi v Smere. „B oli tam Igor Federič, Jozef Magala, Miroslav Číž, Robert Madej a Boris Zala. V priebehu pár hodín prekopali kandidátku a vyhodili z nej Flašíkových ľudí,“ cituje Vagovič zdroj z prostredia strany. Po voľbách 2006 ľudia blízki Fedorovi Flašíkovi odišli z predsedníctva strany Smer. Monika Beňová prišla o funkciu podpredsedníčky strany. V analytickom prepise Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, je uvedené , že „ Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany.” Pasáž je spomenutá v debate o „čistiacich procesoch” v Smere. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V zvukovej nahrávke, ktorú 16. októbra 2019 dostali viaceré slovenské redakcie, je počuť hlas Roberta Fica ako hovorí, že „ Fedor Flašík vyberal 250 na stranu…” Ďalšia časť vety je nezrozumiteľná. Igor Matovič tvrdí , že Robert Fico na nahrávke povedal, že „Fedor Flašík vybral 250 na stranu a 8 alebo 80 si nechal“. Niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica nahrávku označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. „Požiadal som znalca, aby fonoskopicky preskúmal hlasy, ktoré sa nachádzajú na uvedenom kľúči, a porovnal ich s inými nahrávkami týchto hlasov, ktoré som zabezpečil ako porovnávací materiál. A výsledok, ktorý som dostal len nedávno, je najvyššia pravdepodobná miera zhody, ktorá sa dá takto vyjadriť,” uviedol Kyselica pre DenníkN. Podľa denníka Smer na tlačovej konferencii spornú vetu o Flašíkových 250 miliónoch spochybnil a pýtal sa novinárov, či je pre nich zrozumiteľná. Na otázky o pôvode a vyúčtovaní sumy strana neodpovedala. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že je pochopiteľné, že takéto informácie o tvorbe a okolnostiach vzniku kandidátky Smeru predstavitelia strany nepotvrdia."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["cituje", "odišli", "prepise", "uvedené", "rozhodol", "skonštatovali", "dostali", "počuť", "tvrdí", "označil", "uviedol", "spochybnil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/495742/pokus-o-prevrat-v-smere-fico-vyhadzoval-flasikovych-ludi/", "https://www.sme.sk/c/2923543/smer-stiahol-benovu-stranu-opustili-flasikovci.html", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1621379/fico-ma-nove-odpovede-o-gorile-na-to-hlavne-neodpoveda-cierne-peniaze-pre-smer-spolupraca-s-pentou/", "https://dennikn.sk/minuta/1620328/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://dennikn.sk/1621379/fico-ma-nove-odpovede-o-gorile-na-to-hlavne-neodpoveda-cierne-peniaze-pre-smer-spolupraca-s-pentou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:15.208274+00:00"}
{"id": "vr35383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35383", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Kaliňák: No toto nám dá najbližšia budúcnosť absolútne za pravdu, že žiadne diaľnice sa v najbližšom období stavať nebudú, pretože nemajú ako.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je vypísané verejné obstarávanie NDS na D1. Podľa stránky národnej diaľničnej spoločnosti bolo zastavených približne 100 km výstavby diaľnic, ďalších 95 km sa však stavia ďalej.", "analysis_paragraphs": ["Je vypísané verejné obstarávanie NDS na D1. Podľa stránky národnej diaľničnej spoločnosti bolo zastavených približne 100 km výstavby diaľnic, ďalších 95 km sa však stavia ďalej."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["verejné obstarávanie NDS", "stránky", "ďalších"], "url": ["http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe/30496s", "http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s", "http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe/30496s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:01.522813+00:00"}
{"id": "vr29385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29385", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Vynakladáme (v EÚ, pozn.) 400 miliárd eur ročne na energetiku...", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Náklady na dodávky na zásobenie EÚ energiou predstavujú podľa údajov Európskej komisie (.pdf, s.10) z roku 2014 aj vyjadrenia viceprezidenta Komisie pre energetiku Maroša Šefčoviča taktiež z konca roka 2014 ročne približne 400 miliárd eur. Podľa analýz Eurostatu viac ako polovica energie EÚ-28 pochádza z krajín mimo EÚ – a tento podiel sa v poslednom desaťročí vo všeobecnosti zvyšuje. Veľká časť tejto energie pochádza z Ruska, ktoré v uplynulých rokoch nezhodami s tranzitnými krajinami ohrozilo dodávky plynu do Európy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Náklady na dodávky na zásobenie EÚ energiou predstavujú podľa údajov Európskej komisie (.pdf, s.10) z roku 2014 aj vyjadrenia viceprezidenta Komisie pre energetiku Maroša Šefčoviča taktiež z konca roka 2014 ročne približne 400 miliárd eur. Podľa analýz Eurostatu viac ako polovica energie EÚ-28 pochádza z krajín mimo EÚ – a tento podiel sa v poslednom desaťročí vo všeobecnosti zvyšuje. Veľká časť tejto energie pochádza z Ruska, ktoré v uplynulých rokoch nezhodami s tranzitnými krajinami ohrozilo dodávky plynu do Európy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Európskej komisie", "vyjadrenia", "Eurostatu"], "url": ["http://europa.eu/pol/ener/flipbook/en/energy_en.pdf", "http://www.energypost.eu/brussels-gives-first-glimpse-means-energy-union/", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Energy_production_and_imports/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:40.723200+00:00"}
{"id": "vr32792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32792", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Výber daní z príjmov právnických osôb, tam bol výpadok v roku 2011 skoro 100 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v relácií Na telo 7. októbra 2012. V roku 2011 ako aj v roku 2012 sa jedná o približne 100 miliónov eur nižší výber DPPO. Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý. P. Kažimír vychádza z daňovej prognózy (s.2) IFP z 27. septembra 2012. Prognóza znižuje odhad daní z príjmov pre právnické osoby (DPPO). Za rok 2011 bol boli DPPO o 91,3 milióna eur nižšie ako predpokladaný výnos. Na rok 2012 by mal byť výnos z DPPO nižší o približne 97 miliónov eur . Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v relácií Na telo 7. októbra 2012. V roku 2011 ako aj v roku 2012 sa jedná o približne 100 miliónov eur nižší výber DPPO. Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý. P. Kažimír vychádza z daňovej prognózy (s.2) IFP z 27. septembra 2012. Prognóza znižuje odhad daní z príjmov pre právnické osoby (DPPO). Za rok 2011 bol boli DPPO o 91,3 milióna eur nižšie ako predpokladaný výnos. Na rok 2012 by mal byť výnos z DPPO nižší o približne 97 miliónov eur . Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "daňovej prognózy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/318/navrh-rozpoctu-a-platy-statnych-zamestnancov", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8311&documentId=8426"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:30.139053+00:00"}
{"id": "vr14488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14488", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Máme 110-tisícový úbytok maďarskej menšiny na Slovensku.", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 1991 (sčítanie ľudu) v porovnaní s poslednými údajmi- pre rok 2014 sa zo štatistického hľadiska naozaj jedná o približne 110-tisícový úbytok obyvateľov, ktorí sa identifikujú ako príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Porovnavánie s rokom 1991 používame preto, pretože SMK často hovorí o poprevratovom úbytku občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti, pričom po prevrate, teda po roku 1989, prebehlo sčítanie ľudu v roku 1991. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDemagog.SK sa podobnému výroku ohľadne úbytku maďarskej národnostnej menšiny venoval už v roku 2014 počas prezidentských volieb.\n\nNasledujúca tabuľka ukazuje počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti a ich podiel na celkovej populácii v jednotlivých rokoch, kedy prebehli sčítania ľudu a v roku 2014 , z ktorého pochádzajú najaktuálnejšie údaje. Rozdiel medzi rokom 1991 a rokom 2014 skutočne predstavuje približne 110 000.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 1991 (sčítanie ľudu) v porovnaní s poslednými údajmi- pre rok 2014 sa zo štatistického hľadiska naozaj jedná o približne 110-tisícový úbytok obyvateľov, ktorí sa identifikujú ako príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Porovnavánie s rokom 1991 používame preto, pretože SMK často hovorí o poprevratovom úbytku občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti, pričom po prevrate, teda po roku 1989, prebehlo sčítanie ľudu v roku 1991. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Demagog.SK sa podobnému výroku ohľadne úbytku maďarskej národnostnej menšiny venoval už v roku 2014 počas prezidentských volieb.", "Nasledujúca tabuľka ukazuje počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti a ich podiel na celkovej populácii v jednotlivých rokoch, kedy prebehli sčítania ľudu a v roku 2014 , z ktorého pochádzajú najaktuálnejšie údaje. Rozdiel medzi rokom 1991 a rokom 2014 skutočne predstavuje približne 110 000."], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["často", "výroku", "2014"], "url": ["https://www.google.sk/webhp?sourceid=chrome-instant&ion=1&espv=2&ie=UTF-8#q=madarov%20110%20tisic%20menej", "http://www.demagog.sk/politici/161/gyula-bardos", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/0c0355d8-6148-40af-b7da-81df25041482/!ut/p/b1/hZHLdoJAEES_xQ8wDG9YDk-HxyDMgMKGYyBRQISIivD1MTluY3pVi6rTXbeZjNky2Wl3q_a7S9WddkfGYbLqvX0bi_YNvLGcIksCxwqKyvEPzSR1KntGh0bLJHk_3IguIFJKAguKEA_ni2rCysI36grL5eV8nKZ2aDOyyUwnES4NVebUgwNRPQcl1vWhg3I_-nkQAYpG_1ZvaFVo-GC8f23UPvjI7qPuehzR-dt92Dn6ISyqxt3mTt06haLZk7i2T20mVekZIQWY-aXFkUfEa_BVVEHWxFT1p6tTDVaptbOoKOe98smTbtlXxSjZyyv3KRt9I6q3I8zPG6PxF0zKZJmchzJSNI2FAMiiAZATG6FNVBa4HEOZLRByUk89mps5qucI4RpyOObuwIhn7K1CTC1EMcZ-ozqsF4_UbGa_jkeYdjvpo5DcqtMhSru9Oyx-HpBJfy4UwMOQPgy6DVeC7AGgeLYIEFzFkRryPID8bx6GYUi8JAF2wlkA8awNcBwDEMnPPPhjIPgvv3kWBufAnZpuKvV1YmxHOvXBjCFWjymr6wc8DSefNnNArZh19UvgFe010tI7MdIR1wkeSsj6M_mBdCfmTCl11qQkrG_eHX9GrA9t1742BiUioqaKCeED6iuGIqI5zsO6Kt33nbg66lCj6zg4PHu9OPwfrhsme1mdSk_DK_S_hhds8aprP5i-VVhlqo7iJ0FLuFh8A0fwk_o!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:43.819279+00:00"}
{"id": "vr14631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14631", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Miguel Anchel Gurría hovorí, že to normatívne financovanie vytvorilo dobrý základ...boli sme pri tom, bolo to za Martina Fronca…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v predvolebnej debate SRo 26. februára 2016. Generálny tajomník OECD Angel Gurría sa vyjadril, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. Normatívne financovanie sa zaviedlo za pôsobenia Martina Fronca ako ministra školstva a počas jeho ministrovania v rokoch 2002-2006. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas návštevy konferencie o školstve 19. februára 2016 v Bratislave povedal komisár OECD José Ángel Gurría, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. OECD hodnotí normatívne financovanie na počet žiakov ako dobrý model. Analytici ho dokonca označili za „prehľadný a flexibilný“. \"Slovensko sa úspešne zameralo na kvalitu a rovnosť pri prístupe ku vzdelaniu, veľmi silný záujem o medzinárodné štandardy a osvedčené praxe vo vzdelávaní. Normatívne financovanie, zavedené na Slovensku, je veľmi úspešným výdobytkom,\" povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría. Zavedenie normatívneho financovania za ministrovania Martina Fronca overoval Demagog.sk už 17. januára 2016 v relácii V politike . Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie , podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov. Podľa Ministerstva školstva : \" Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov .\" Zákon bol prijatý v roku 2003. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006. Z analýzy, ktorú si ministerstvo v roku 2005 dalo vypracovať, vyplýva , že v tej dobe 63 percent riaditeľov základných a stredných škôl túto reformu financovania regionálneho školstva vnímalo pozitívne. Už vtedy niektorí opatrenie kritizovali s argumentáciou, že menšie školy napriek výborným výsledkom budú nízko ohodnotené. Postupne začala prevládať skepsa, keďže slabé populačné ročníky znamenali, že školy sa prestali sústrediť na kvalitu žiakov, a naberali ich toľko, koľko mohli, aby im podľa normatívu bolo pridelených viac prostriedkov. Normatív je v poslednej dobe kritizovaný a žiada sa jeho zrušenie alebo aspoň navýšenie .", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v predvolebnej debate SRo 26. februára 2016. Generálny tajomník OECD Angel Gurría sa vyjadril, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. Normatívne financovanie sa zaviedlo za pôsobenia Martina Fronca ako ministra školstva a počas jeho ministrovania v rokoch 2002-2006. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas návštevy konferencie o školstve 19. februára 2016 v Bratislave povedal komisár OECD José Ángel Gurría, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. OECD hodnotí normatívne financovanie na počet žiakov ako dobrý model. Analytici ho dokonca označili za „prehľadný a flexibilný“. \"Slovensko sa úspešne zameralo na kvalitu a rovnosť pri prístupe ku vzdelaniu, veľmi silný záujem o medzinárodné štandardy a osvedčené praxe vo vzdelávaní. Normatívne financovanie, zavedené na Slovensku, je veľmi úspešným výdobytkom,\" povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría. Zavedenie normatívneho financovania za ministrovania Martina Fronca overoval Demagog.sk už 17. januára 2016 v relácii V politike . Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie , podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov. Podľa Ministerstva školstva : \" Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov .\" Zákon bol prijatý v roku 2003. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006. Z analýzy, ktorú si ministerstvo v roku 2005 dalo vypracovať, vyplýva , že v tej dobe 63 percent riaditeľov základných a stredných škôl túto reformu financovania regionálneho školstva vnímalo pozitívne. Už vtedy niektorí opatrenie kritizovali s argumentáciou, že menšie školy napriek výborným výsledkom budú nízko ohodnotené. Postupne začala prevládať skepsa, keďže slabé populačné ročníky znamenali, že školy sa prestali sústrediť na kvalitu žiakov, a naberali ich toľko, koľko mohli, aby im podľa normatívu bolo pridelených viac prostriedkov. Normatív je v poslednej dobe kritizovaný a žiada sa jeho zrušenie alebo aspoň navýšenie ."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SRo", "povedal", "normatívne", "povedal", "V politike", "normatívne financovanie", "môže", "Ministerstva školstva", "Úrad vlády SR", "vyplýva", "navýšenie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/572/predvolebna-debata-sro-figel-kdh-matovic-olano-nova-zitnanska-most-hid", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/oecd-slovenske-skolstvo-hodnotenie/25415-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/20099599/oecd-vidi-na-slovensku-privela-malych-skol.html", "https://www.postoj.sk/11016/na-slovensku-sa-vynaklada-nizky-objem-financii-na-skolstvo", "http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov/?politik=103&ph=1", "http://www.sme.sk/c/2350690/normativne-financovanie-riaditelia-skol-chvalia.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380540-ucitelom-platy-rastli-za-posledne-styri-roky-o-20-percent/", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "http://www.vlada.gov.sk/martin-fronc/", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjgl_jgrbjKAhWGdw8KHUsEAAsQFggiMAE&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F4759.pdf&usg=AFQjCNH3fNYLcdpTDIaOjP5J9cRXm8_e6A&sig2=7C8lHAHAJrKSPoGl_PtdlQ&bvm=bv.112064104,d.ZWU", "http://ekonomika.sme.sk/c/7564389/crmoman-roku-2015-budeme-pozadovat-zvysenie-nastupneho-platu-ucitelov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:04.472477+00:00"}
{"id": "vr38832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38832", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Táto vláda ústami premiérky a ministra financií v Bruseli zobrala na seba záväzky týkajúce sa aj zvýšenia eurovalu, ktoré tu doma nevie splniť. To je fakt. To snáď nikto nebude popierať, že vláda v tejto veci stratila väčšinu.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Webnoviny : S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. \"Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Premiérka sa následne (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia, pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“ Svoje vyjadrenia odôvodnila aj počas tlačovej konferencie po zasadnutí v Bruseli. Tvrdila, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v NR SR schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Z uvedeného vyplýva, že vláda zobrala na seba záväzky týkajúce sa zvýšenia eurovalu a tak ako aj sama Iveta Radičová uviedla v Bruseli, pre túto podporu nevie momentálne zaručiť ratifikáciu v NRSR.", "analysis_paragraphs": ["Webnoviny : S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. \"Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Premiérka sa následne (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia, pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“ Svoje vyjadrenia odôvodnila aj počas tlačovej konferencie po zasadnutí v Bruseli. Tvrdila, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v NR SR schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Z uvedeného vyplýva, že vláda zobrala na seba záväzky týkajúce sa zvýšenia eurovalu a tak ako aj sama Iveta Radičová uviedla v Bruseli, pre túto podporu nevie momentálne zaručiť ratifikáciu v NRSR."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny", "tlačovej konferencie"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/o-eurovale-rokuje-koalicna-rada/370198-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-na-zasadnuti-europskej-rady-v-bruseli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:27.000525+00:00"}
{"id": "vr32776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32776", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja len poviem, že za roky 2007-2011 má rozpočet Európskej únie nevyrovnané záväzky vo výške 120 miliárd eur. 120 miliárd eur.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra Reuters (22. november 2012) informuje o nezaplatených platbách vo výške až 127 miliárd euro v roku 2011. Luxemburský denník Le quotidien informuje, že 3,9% z celkového rozpočtu 130 miliárd eur predstavuje 5,2 mld. Politiky zdravie, rybolov, trvalo udržateľný rozvoj, životné prostredie vykazujú významnú chybovosť 7,7%. Hoci Kollár neuvádza úplne presné číslo nevyrovnaných záväzkov, jeho údaj sa len veľmi mierne odlišuje od skutočnosti, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Reuters (22. november 2012) informuje o nezaplatených platbách vo výške až 127 miliárd euro v roku 2011. Luxemburský denník Le quotidien informuje, že 3,9% z celkového rozpočtu 130 miliárd eur predstavuje 5,2 mld. Politiky zdravie, rybolov, trvalo udržateľný rozvoj, životné prostredie vykazujú významnú chybovosť 7,7%. Hoci Kollár neuvádza úplne presné číslo nevyrovnaných záväzkov, jeho údaj sa len veľmi mierne odlišuje od skutočnosti, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "Le quotidien"], "url": ["http://articles.chicagotribune.com/2012-11-22/business/sns-rt-us-eu-budget-factboxbre8al0pt-20121122_1_bln-euro-eu-budget-european-union-budget", "http://www.lequotidien.lu/politique-et-societe/39829.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:32.435673+00:00"}
{"id": "vr32154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32154", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme prepustili 20% ľudí ale pani redaktorka, keby ste to hovorili smerom ku mne. Moje ministerstvo vnútra v tom ďalšom čase proste to prepustilo.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako nepravdivý, pretože v rokoch 2006 až 2010 neprišlo k prepusteniu 20% ľudí pracujúcich na ministerstve vnútra. Podľa Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii sa veľké prepúšťanie, ktoré avizovala vláda Róberta Fica v roku 2006 nakoniec neuskutočnilo. Ministerstvo vnútra dokonca zaznamenalo nárast (SITA , 11. júna 2010 ) počtu zamestnancov. V roku 2006 bola na ministerstve a v jeho organizáciach zamestnaných 34 808 ľudí a v roku 2009 dosiahol ich počet 35 555. Pribudli príslušníci Železničnej polície a zvýšil sa aj počet systemizovaných miest v Policajnom zbore.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako nepravdivý, pretože v rokoch 2006 až 2010 neprišlo k prepusteniu 20% ľudí pracujúcich na ministerstve vnútra. Podľa Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii sa veľké prepúšťanie, ktoré avizovala vláda Róberta Fica v roku 2006 nakoniec neuskutočnilo. Ministerstvo vnútra dokonca zaznamenalo nárast (SITA , 11. júna 2010 ) počtu zamestnancov. V roku 2006 bola na ministerstve a v jeho organizáciach zamestnaných 34 808 ľudí a v roku 2009 dosiahol ich počet 35 555. Pribudli príslušníci Železničnej polície a zvýšil sa aj počet systemizovaných miest v Policajnom zbore."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii", "(SITA", ")"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/6322-Rezorty-prepustili-tisice-ludi-a-predlzuju-pracovny-cas-Aktualnesk.html", "http://www.sme.sk/c/5418140/fico-ma-na-urade-vlady-za-styri-roky-o-20-percent-viac-uradnikov.html", "http://www.sme.sk/c/5418140/fico-ma-na-urade-vlady-za-styri-roky-o-20-percent-viac-uradnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:44.173050+00:00"}
{"id": "vr37846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37846", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak isto, ako vládna koalícia aj my sme počuli, že povolenie mal dať Krajský súd v Nitre a malo ísť o žiadosť z ministerstva vnútra. Ani ministerstvo vnútra, ani Krajský súd v Nitre to nepopreli.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K rajský súd v Nitre , na ktorý pôvodne poukázal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smer-SD, sa ku kauze odmietol vyjadriť s vysvetlením, že ide o utajované skutočnosti. Robert Fico tak pravdivo uvádza, že to súd nepoprel. \"Rozhodovanie o súhlase sudcu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP podlieha utajeniu. Preto v danej veci nemožno poskytnúť žiadanú - ani kladnú a ani zápornú - informáciu\" reagoval hovorca súdu Oliver Kolenčík.", "analysis_paragraphs": ["K rajský súd v Nitre , na ktorý pôvodne poukázal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smer-SD, sa ku kauze odmietol vyjadriť s vysvetlením, že ide o utajované skutočnosti. Robert Fico tak pravdivo uvádza, že to súd nepoprel. \"Rozhodovanie o súhlase sudcu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP podlieha utajeniu. Preto v danej veci nemožno poskytnúť žiadanú - ani kladnú a ani zápornú - informáciu\" reagoval hovorca súdu Oliver Kolenčík."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["K", "rajský súd v Nitre"], "url": ["http://http//www.sme.sk/c/5813961/policia-preveri-zdroje-poslancov-v-kauze-odpocuvania.html", "http://http//www.sme.sk/c/5813961/policia-preveri-zdroje-poslancov-v-kauze-odpocuvania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:14.791298+00:00"}
{"id": "vr27430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27430", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ale za vašej vlády sa stal ministrom (Harabin, pozn.) a tam ste pripravili pôdu a potom bol zvolený (za šéfa Najvyššieho súdu, pozn.).", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Andreja Kisku označujeme za pravdivý, nakoľko Štefan Harabin sa naozaj stal ministrom spravodlivosti a potom z tejto pozície bol zvolený na post šéfa Najvyššieho súdu. Štefan Harabin pôsobil ako minister spravodlivosti v koaličnej vláde, tvorenej stranami Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Dňa 22.6.2009 si Súdna rada SR zvolila za predsedu Najvyššieho súdu dovtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Ako uvádza denník SME, o necelých 24 hodín ho už prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval na pozíciu predsedu Najvyššieho súdu na obdobie 5 rokov. Ako napísal portál trend.sk , \"presunu\" Š. Harabina z postu ministra na post predsedu Najvyššieho súdu predchádzali legislatívne zmeny z dielne Ministerstva spravodlivosti, ktoré znamenali výrazné posilnenie kompetencií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Tie boli prijaté v NR SR začiatkom roku 2009, teda počas prvej vlády R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Andreja Kisku označujeme za pravdivý, nakoľko Štefan Harabin sa naozaj stal ministrom spravodlivosti a potom z tejto pozície bol zvolený na post šéfa Najvyššieho súdu. Štefan Harabin pôsobil ako minister spravodlivosti v koaličnej vláde, tvorenej stranami Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Dňa 22.6.2009 si Súdna rada SR zvolila za predsedu Najvyššieho súdu dovtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Ako uvádza denník SME, o necelých 24 hodín ho už prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval na pozíciu predsedu Najvyššieho súdu na obdobie 5 rokov. Ako napísal portál trend.sk , \"presunu\" Š. Harabina z postu ministra na post predsedu Najvyššieho súdu predchádzali legislatívne zmeny z dielne Ministerstva spravodlivosti, ktoré znamenali výrazné posilnenie kompetencií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Tie boli prijaté v NR SR začiatkom roku 2009, teda počas prvej vlády R. Fica."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "predsedu", "vymenoval", "trend.sk"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.tyzden.sk/news/harabin-profil-noveho-predsedu-ns-sr.html", "http://www.sme.sk/c/4902750/harabin-uz-nie-je-ministrom-gasparovicovi-neprekaza.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/harabin-sa-moze-stat-sefom-najvyssieho-sudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:20.820486+00:00"}
{"id": "vr39089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39089", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani Iveta Radičová je pre nás úplne nedôveryhodná premiérka, pretože boli dva prípady, kedy verejne oklamala celé Slovensko. Prvýkrát to bolo, keď povedala, že vyrokovala takzvanú realokáciu zdrojov na výstavbu diaľníc s predsedom Európskej komisie Barrosom. Klamstvo.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SITA z dňa 12. marca 2011 : \"Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.\" Podľa Ivety Radičovej, EK vyjadrila \"pochopenie pre dostavbu D1 - ky\".", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 12. marca 2011 : \"Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.\" Podľa Ivety Radičovej, EK vyjadrila \"pochopenie pre dostavbu D1 - ky\"."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 12. marca 2011", "O presun eurofondov nepožiadame"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5804024/vystavbu-dialnice-d1-urychlia-eurofondy.html", "http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/68793"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:26.123176+00:00"}
{"id": "vr15671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15671", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...Denisa Saková, ktorá (...) stojí za množstvom projektov na ministerstve vnútra", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupného CV zverejneného na stránke Ministerstva vnútra pracovala Denisa Saková pre MV SR v rokoch 2007 - 2010 ako generálna riaditeľka sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti. Počas tohto obdobia sa projektom ako príprava vstupu Slovenska do Schengenského priestoru a Operačnému programu informatizácie spoločnosti ( OPIS ). Neskôr, v rokoch 2012 - 2016, zastávala pozíciu vedúcej služobného úradu, kde jej hlavnou náplňou bola reforma verejnej správy pod skratkou ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). V parlamentných voľbách v roku 2016 sa Saková dostala do parlamentu za SMER-SD (ako nestraník). Od marca pôsobí ako štátna tajomníčka rezortu vnútra. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupného CV zverejneného na stránke Ministerstva vnútra pracovala Denisa Saková pre MV SR v rokoch 2007 - 2010 ako generálna riaditeľka sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti. Počas tohto obdobia sa projektom ako príprava vstupu Slovenska do Schengenského priestoru a Operačnému programu informatizácie spoločnosti ( OPIS ). Neskôr, v rokoch 2012 - 2016, zastávala pozíciu vedúcej služobného úradu, kde jej hlavnou náplňou bola reforma verejnej správy pod skratkou ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). V parlamentných voľbách v roku 2016 sa Saková dostala do parlamentu za SMER-SD (ako nestraník). Od marca pôsobí ako štátna tajomníčka rezortu vnútra. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["CV zverejneného na stránke", "OPIS", "štátna tajomníčka", "prednášala na kongresoch ITAPA", "niekoľko podmienok", "zaoberať", "Martin Dubéci", "rozpočtu", "Podobný názor zastáva"], "url": ["http://www.minv.sk/?denisa-sakova", "http://www.p3.sk/l/egovernment/verejna-sprava/", "http://hnonline.sk/galeria/4387-kto-by-mohol-nahradit-kalinaka-na-poste-ministra-vnutra/6aafab74c9b3617c53d5429178999216", "http://www.itapa.sk/1311-sk/sakova/", "http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/slovensko-eu/vstup-slovenska-do-eu/", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Do-parlamentu-ma-navrhol-Kalinak-priznava-Denisa-Sakova-Co-pre-neho-doteraz-urobila-260576", "https://dennikn.sk/blog/reci-a-skutky-hodnotenie-4-rokov-ministra-kalinaka/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1170", "https://www.noviny.sk/ekonomika/152884-reforma-eso-zlyhava-tvrdi-unia-zamestnavatelov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:52.782909+00:00"}
{"id": "vr35577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35577", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My nemusíme len s maďarským zákonom bojovať a dokonca, viete, problém je v tom, že my stále hovoríme o tom, že maďarský zákon. Ale minulý týždeň prenikla, pokiaľ ma pamäť neklame, informácia, že boli zobraté občianstva dvom osobám a jednej osobe, ktorá má talianske štátne občianstvo a môžem takto vymenovať, koľko našincov, povedzme, má štátne občianstvo, neviem, Nemecka a USA.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O slovenské občianstvo prišli dve ženy - jedna z nich získala štátnu príslušnosť Maďarska a druhá Talianska.", "analysis_paragraphs": ["O slovenské občianstvo prišli dve ženy - jedna z nich získala štátnu príslušnosť Maďarska a druhá Talianska."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["dve ženy"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-47403120-ficov-zakon-vzal-slovakom-prve-pasy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:20.629825+00:00"}
{"id": "44944", "numeric_id": 44944, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44944", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Tie (pľúcne, pozn.) ventilátory sú kľúčovou zložkou práve udržania človeka pri živote, keď ho to zasiahne v tom najvyššom štádiu.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri ťažkom priebehu ochorenia Covid-19 musia byť niektorí pacienti, ktorí nevládzu sami dýchať, pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. „Dnes už je dokázané, že v pľúcnych kapilárach pri koronavíruse dochádza aj k zrážaniu krvi, takže pľúca sú poškodené zo strany „vzduchu“ aj zo strany „krvi“. Vtedy sa už dostávame do štádia, keď treba pacientov intubovať a pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu,” uviedol pre DenníkN anesteziológ a autor metódy mnohoúrovňovej pľúcnej ventilácie Pavol Török.", "analysis_paragraphs": ["Pri ťažkom priebehu ochorenia Covid-19 musia byť niektorí pacienti, ktorí nevládzu sami dýchať, pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. „Dnes už je dokázané, že v pľúcnych kapilárach pri koronavíruse dochádza aj k zrážaniu krvi, takže pľúca sú poškodené zo strany „vzduchu“ aj zo strany „krvi“. Vtedy sa už dostávame do štádia, keď treba pacientov intubovať a pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu,” uviedol pre DenníkN anesteziológ a autor metódy mnohoúrovňovej pľúcnej ventilácie Pavol Török."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["musia", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/1832343/lekar-ktory-sa-stara-o-tazkych-pacientov-s-covid-19-liecba-je-velmi-komplikovana-manual-na-nu-neexistuje/", "https://dennikn.sk/1849236/anesteziolog-ochorenia-ako-covid-19-poskodzuju-pluca-nehomogenne-centimetrovych-poskodeni-moze-byt-niekolko-tisic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:30.357503+00:00"}
{"id": "vr37252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37252", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Spomeniem vám len niekoľko vecí za posledné dva alebo tri týždne, ktoré sa udiali. Najprv obvinil (Matovič, pozn.) Bélu Bugára, že hlasoval s Trnkom. Nepovedal to priamo, povedal, že jeden z predsedov strán koaličných hlasoval s Trnkom, lenže je tam len Bugár a ja, ostatní predsedovia nie sú v parlamente Dzurinda a Figeľ, tí sú vo vláde.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore pre portál sme.sk Matovič povedal nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre portál sme.sk Matovič povedal nasledovné:"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "tu", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5755220/igor-matovic-robim-si-co-chcem-zily-mi-to-netrha.html", "http://hnonline.sk/c1-49942150-viem-kto-zradil-koaliciu-tvrdi-matovic", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1225884"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:52.126327+00:00"}
{"id": "vr29098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29098", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Nie, nehovoríme o základných ľudských právach (adopcie detí LGBT ľuďmi, pozn.). Aj Ústavný súd to tak vyjadril, že nejde o základné ľudské práva, pretože o základných ľudských právach sa v referende hlasovať nemôže.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kremský hovorí o možnosti adopcií LGBT ľuďmi. Otázka aby si pár alebo skupina osôb rovnakého pohlavia nemohla osvojiť (adoptovať) deti a následne ich vychovávať nebola uznaná Ústavným súdom ako protiústavná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ústavný súd SR rozhodol 28. októbra o tom, že jedna otázka z navrhovaných štyroch (registrácia partnerstva a právo druhého rodiča osvojiť si dieťa) je v rozpore s Ústavou s článkom 3., ktorý hovorí o tom, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Nejde však o otázku, ktorá sa týka adopcie detí LGBT ľuďmi. \"Predmet referenda v znení otázky 3. Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva neboli priznané osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? n i e j e v súlade s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\" (.pdf, s 2). Podľa článku 93 Ústavy SR (. pdf, s. 29): \"(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. (2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. (3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\" Podľa článku 19 Ústavy SR (.pdf, s.8): \"(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života . (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe\" (.pdf, s 8). Na základe rozhodnutia ÚS sú prvá, druhá a štvrtá otázka referenda \"v súlade s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 42 ods. 1 prvou vetou a s čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\" (. pdf , s 2). \"1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 4. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Kremský hovorí o možnosti adopcií LGBT ľuďmi. Otázka aby si pár alebo skupina osôb rovnakého pohlavia nemohla osvojiť (adoptovať) deti a následne ich vychovávať nebola uznaná Ústavným súdom ako protiústavná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ústavný súd SR rozhodol 28. októbra o tom, že jedna otázka z navrhovaných štyroch (registrácia partnerstva a právo druhého rodiča osvojiť si dieťa) je v rozpore s Ústavou s článkom 3., ktorý hovorí o tom, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Nejde však o otázku, ktorá sa týka adopcie detí LGBT ľuďmi. \"Predmet referenda v znení otázky 3. Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva neboli priznané osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? n i e j e v súlade s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\" (.pdf, s 2). Podľa článku 93 Ústavy SR (. pdf, s. 29): \"(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. (2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. (3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\" Podľa článku 19 Ústavy SR (.pdf, s.8): \"(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života . (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe\" (.pdf, s 8). Na základe rozhodnutia ÚS sú prvá, druhá a štvrtá otázka referenda \"v súlade s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 42 ods. 1 prvou vetou a s čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\" (. pdf , s 2). \"1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 4. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["osvojiť", "Ústavy", "pdf"], "url": ["https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_adopcia-osvojenie", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf", "http://portal.concourt.sk/download/attachments/20250862/N%C3%A1lez+PL+%C3%9AS+24+2014.pdf?version=1&modificationDate=1417506326602"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:35.414187+00:00"}
{"id": "vr14143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14143", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...) na prvom mieste Veronika Remišová, ktorá odhalila kauza kompa. Je to posledná vážna kauza kompy, teda kauza vládnej strany Smer (...). Druhý je v poradí človek, ktorý ako Biela vrana, človek odmenený za to, že odhalil kauzu CT.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník N už v auguste minulého roka informoval , že OĽaNO plánuje prvých desať miest kandidátnej listiny vyhradiť pre aktivistov. Na prvom mieste je naozaj Veronika Remišová a na druhom lekár Alan Suchánek známy z kauzy piešťanskeho CT. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Alan Suchánek spolu so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačičovou upozornili na predražený nákup CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch, za čo získali aj ocenenie Biela vrana. Podľa stránky Bielej vrany \" Svojím postojom a svedectvom spustili vlnu mediálneho a verejného záujmu, ktorá viedla k odstúpeniu viacerých vysokopostavených politikov, zrušeniu samotného nákupu i k obvineniu ôsmich ľudí .\" Veronika Remišová je v súčasnej dobe poslankyňa miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto (bez politickej príslušnosti s podporou OĽaNO). Kauza kompa referuje k tendru na prevádzku kompy cez Gabčíkovo, kde sa jedna z firiem mala správať ako keby predom vedela o plánovanom tendry a poznala jeho podmienky. Na pochybné okolnosti okolo tendra, podľa Denníka N upozornil ako prvý poslanec Mosta-Híd Árpád Ersék, Remišová však upozornila na dokumenty spájajúce politikov Smeru touto kauzou a odhaľujúce ďalšie podrobnosti, a bola aktívna aj v jej medializovaní. Následne na podmienky tendra upozorňoval aj Matovič, a snažil sa o odvolanie ministra životného prostredia Žigu. Prehľad priebehu kauzy je dostupný tu . Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník N už v auguste minulého roka informoval , že OĽaNO plánuje prvých desať miest kandidátnej listiny vyhradiť pre aktivistov. Na prvom mieste je naozaj Veronika Remišová a na druhom lekár Alan Suchánek známy z kauzy piešťanskeho CT. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Alan Suchánek spolu so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačičovou upozornili na predražený nákup CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch, za čo získali aj ocenenie Biela vrana. Podľa stránky Bielej vrany \" Svojím postojom a svedectvom spustili vlnu mediálneho a verejného záujmu, ktorá viedla k odstúpeniu viacerých vysokopostavených politikov, zrušeniu samotného nákupu i k obvineniu ôsmich ľudí .\" Veronika Remišová je v súčasnej dobe poslankyňa miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto (bez politickej príslušnosti s podporou OĽaNO). Kauza kompa referuje k tendru na prevádzku kompy cez Gabčíkovo, kde sa jedna z firiem mala správať ako keby predom vedela o plánovanom tendry a poznala jeho podmienky. Na pochybné okolnosti okolo tendra, podľa Denníka N upozornil ako prvý poslanec Mosta-Híd Árpád Ersék, Remišová však upozornila na dokumenty spájajúce politikov Smeru touto kauzou a odhaľujúce ďalšie podrobnosti, a bola aktívna aj v jej medializovaní. Následne na podmienky tendra upozorňoval aj Matovič, a snažil sa o odvolanie ministra životného prostredia Žigu. Prehľad priebehu kauzy je dostupný tu . Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "kandidátnej listiny", "známy", "upozornili", "stránky", "Veronika Remišová", "miestneho zastupiteľstva", "referuje", "Denníka N", "tu"], "url": ["https://dennikn.sk/204673/matovic-ponuka-prvych-desat-miest-kandidatke-bielym-vranam-aj-aktivistom/", "https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie-973915", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie-973915", "http://bielavrana.sk/oceneni2015.php", "http://veronikaremisova.blog.sme.sk/", "http://www.staremesto.sk/sk/content/poslanci-mz-a-komisie-2014-2018?sessid2b4f0b11dea2f7ae4bfff49b6307d50f=b2cd338649d2a720a2dd6fb7cc7c9b2c/section:city", "http://www.staremesto.sk/sk/content/poslanci-mz-a-komisie-2014-2018?sessid2b4f0b11dea2f7ae4bfff49b6307d50f=b2cd338649d2a720a2dd6fb7cc7c9b2c/section:city", "https://dennikn.sk/290180/statny-biznis-mieri-ku-glvacovi/", "https://dennikn.sk/tema/kauza-kompa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:08.496570+00:00"}
{"id": "vr29381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29381", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Môže to znamenať a nebude to prvý prípad, keď nejaký tip sankcií sa stal proste permanentným. To sa týkalo napríklad dlhodobo Iránu a aj ďalších krajín. To sa týka Severnej Kórei.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade Iránu a Severnej Kórei existuje viacero organizácií a štátov, ktoré proti nim zaviedli veľké množstvo sankcií. Predpokladajme, že poslanec Šebej mal na mysli sankcie od ktorejkoľvek z týchto organizácií. Viacero z týchto sankcií možno označiť za permanentné, respektíve vydané na dobu neurčitú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prípade Iránu a reštriktívnych opatrení zo strany Organizácie spojených národov boli prvé sankcie zavedené v roku 2006. Bezpečnostná rada OSN vtedy svojou rezolúciou vyzvala štáty OSN, aby sa vyvarovali transferu materiálu, technológií alebo akýchkoľvek iných vecí, ktoré by mohli prispieť k aktivitám Iránu v súvislosti s jadrovým programom a vývojom balistických striel. Dátum ukončenia týchto sankcií rezolúcia neuvádza, no z textu implicitne vyplýva, že by k zrušeniu pravdepodobne došlo po uzavretí dohody s Iránom o ukončení a neobnovení jadrového programu. Nasledovali ďalšie dve rezolúcie, v ktorých sa rozširovalo embargo, zaviedol sa zákaz importu a expertu spomínaných technológií z Iránu a do Iránu a tiež bolo zavedené embargo na zbrane a vojnový materiál. V roku 2008 a 2010 došlo k ďalším rozšíreniam embarga.", "analysis_paragraphs": ["V prípade Iránu a Severnej Kórei existuje viacero organizácií a štátov, ktoré proti nim zaviedli veľké množstvo sankcií. Predpokladajme, že poslanec Šebej mal na mysli sankcie od ktorejkoľvek z týchto organizácií. Viacero z týchto sankcií možno označiť za permanentné, respektíve vydané na dobu neurčitú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prípade Iránu a reštriktívnych opatrení zo strany Organizácie spojených národov boli prvé sankcie zavedené v roku 2006. Bezpečnostná rada OSN vtedy svojou rezolúciou vyzvala štáty OSN, aby sa vyvarovali transferu materiálu, technológií alebo akýchkoľvek iných vecí, ktoré by mohli prispieť k aktivitám Iránu v súvislosti s jadrovým programom a vývojom balistických striel. Dátum ukončenia týchto sankcií rezolúcia neuvádza, no z textu implicitne vyplýva, že by k zrušeniu pravdepodobne došlo po uzavretí dohody s Iránom o ukončení a neobnovení jadrového programu. Nasledovali ďalšie dve rezolúcie, v ktorých sa rozširovalo embargo, zaviedol sa zákaz importu a expertu spomínaných technológií z Iránu a do Iránu a tiež bolo zavedené embargo na zbrane a vojnový materiál. V roku 2008 a 2010 došlo k ďalším rozšíreniam embarga."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["rezolúciou", "zákaz importu a expertu", "embargo na zbrane", "2008", "2010", "Pobrežie Slonoviny", "718", "doplňované,", "rozširované", "webová stránka špeciálnej komisie", "analýza", "Čínskej ľudovej republiky", "Al-Káida"], "url": ["https://www.iaea.org/sites/default/files/unsc_res1696-2006.pdf", "http://www.un.org/press/en/2006/sc8928.doc.htm", "http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N07/281/40/PDF/N0728140.pdf?OpenElement", "https://www.iaea.org/sites/default/files/unsc_res1803-2008.pdf", "http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1929(2010)", "http://www.un.org/sc/committees/1572/", "http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1718%20(2006)", "http://www.un.org/sc/committees/1718/selc_docs.shtml", "http://www.un.org/sc/committees/1718/resolutions.shtml", "http://www.un.org/sc/committees/1718/", "http://fas.org/pubs/_docs/IssueBrief-Sanctions.pdf", "http://eeas.europa.eu/cfsp/sanctions/docs/measures_en.pdf", "http://www.un.org/sc/committees/1267/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:39.745959+00:00"}
{"id": "vr30660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30660", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Jediná vec, ktorá podľa mojich informácií bola doručená ministerstvu vnútra, vtedy bol ministrom pán Pado v roku 2006, bola informácia, ktorá sa týkala podozrení vtedajšieho príslušníka Úradu boja proti korupcii pána Rejdu, ktorý potom aj teda mal nejaké vyjadrenia v posledných dňoch. Tým, že išlo o prípad podozrenia z korupcie pri policajtovi, tak to preverovalo nie prezídium PZ, ale inšpekcia ministerstva vnútra.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME (12. januára 2012) informuje, že na podozrivú činnosť J. Rejdu , ktorý bol vedúcim oddelenia osobitných činností protikorupčného úradu upozornila tajná služba už v apríli 2006, v čase keď bol ministrom vnútra Pado. Tento prípad uzavrela inšpekcia v auguste toho istého roka keď už bol ministrom vnútra R. Kaliňák. J. Rejda denníku SME (3. januára 2012) potvrdil, že skutočne chodil do bytu a vedel, že je odpočúvaný. „Jasné, že som tam chodil. Nebudem klamať, že som tam nebol,“ povedal Rejda . Zároveň nepoprel, že by Pentu informoval no odmietol, že by to bolo za peniaze. Bývalý minister vnútra Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“ \"Podobne aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák potvrdil, že Gorilu policajti vyšetrovali aj za jeho éry, vždy to však bolo zastavené prokurátorom.\" Súčasný policajný prezident Jaroslav Spišiak v rozhovore pre denník SME (10. januára 2012) povedal: „Vzhľadom k tomu, že situáciu dosť dôverne poznám, pretože už od roku 2001 som bol prvým viceprezidentom zboru a dostal som rôzne informácie, tak je možné konštatovať, že mohli sa tie deje udiať, ako sú tam opisované.“ Je pravdou, že informácia o podozreniach týkajúce sa J. Rejdu boli doručené v apríli 2006 keď bol ministrom Pado. Prípad prešetrila a uzavrela inšpekcia ministerstva vnútra v auguste 2006 keď bol už ministrom R. Kaliňák. Aj z iných zdrojov nepriamo vyplýva, že toto malo byť jediným bodom prešetrovania relevantných orgánov. (viď blog J. Šáteka ). Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník SME (12. januára 2012) informuje, že na podozrivú činnosť J. Rejdu , ktorý bol vedúcim oddelenia osobitných činností protikorupčného úradu upozornila tajná služba už v apríli 2006, v čase keď bol ministrom vnútra Pado. Tento prípad uzavrela inšpekcia v auguste toho istého roka keď už bol ministrom vnútra R. Kaliňák. J. Rejda denníku SME (3. januára 2012) potvrdil, že skutočne chodil do bytu a vedel, že je odpočúvaný. „Jasné, že som tam chodil. Nebudem klamať, že som tam nebol,“ povedal Rejda . Zároveň nepoprel, že by Pentu informoval no odmietol, že by to bolo za peniaze. Bývalý minister vnútra Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“ \"Podobne aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák potvrdil, že Gorilu policajti vyšetrovali aj za jeho éry, vždy to však bolo zastavené prokurátorom.\" Súčasný policajný prezident Jaroslav Spišiak v rozhovore pre denník SME (10. januára 2012) povedal: „Vzhľadom k tomu, že situáciu dosť dôverne poznám, pretože už od roku 2001 som bol prvým viceprezidentom zboru a dostal som rôzne informácie, tak je možné konštatovať, že mohli sa tie deje udiať, ako sú tam opisované.“ Je pravdou, že informácia o podozreniach týkajúce sa J. Rejdu boli doručené v apríli 2006 keď bol ministrom Pado. Prípad prešetrila a uzavrela inšpekcia ministerstva vnútra v auguste 2006 keď bol už ministrom R. Kaliňák. Aj z iných zdrojov nepriamo vyplýva, že toto malo byť jediným bodom prešetrovania relevantných orgánov. (viď blog J. Šáteka ). Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "SME", "v rozhovore", "J. Šáteka"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6214446/spisiak-vysetrovanie-policajta-z-gorily-stoplo-ministerstvo.html", "http://www.sme.sk/c/6203225/cast-spisu-gorila-potvrdil-policajt-ktory-informoval-pentu.html", "http://www.sme.sk/c/6196264/policia-zacala-riesit-kauzu-gorila.html", "http://www.sme.sk/c/6211307/spisiak-deje-opisane-v-gorile-sa-mohli-udiat.html", "http://satek.blog.sme.sk/c/285970/Gorila-ako-King-Kong-II.html#t2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:09.552753+00:00"}
{"id": "vr35429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35429", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...keď postavili Svätého Václava pred Národným divadlom bola taká diskusia, že on nemá čo tam robiť, lebo bude Myslbekova socha bude zakrývať Národná múzeum, Národné múzeum v Prahe...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri diskusii o umiestnení sochy sv. Václava nesúhlasil Myslbek s jej polohou na rampe pred Národným múzeom v Prahe nie ale z dôvodu, že by zakrývala budovu, ale že to bolo podľa autora pre sochu tohoto druhu nevhodné miesto.", "analysis_paragraphs": ["Pri diskusii o umiestnení sochy sv. Václava nesúhlasil Myslbek s jej polohou na rampe pred Národným múzeom v Prahe nie ale z dôvodu, že by zakrývala budovu, ale že to bolo podľa autora pre sochu tohoto druhu nevhodné miesto."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["diskusii"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Pomn%C3%ADk_svat%C3%A9ho_V%C3%A1clava#Um.C3.ADst.C4.9Bn.C3.AD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:56.820089+00:00"}
{"id": "vr17629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17629", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Slovenská republika bola, spolu s Českou republikou a Švédskom, spomenutá ako jedna z krajín, ktorá mohla tento útok vykonať alebo odkiaľ mohla táto látka prísť (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore zo 17. marca 2018 pre televíznu stanicu Rossija 24 Maria Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, uviedla, že najpravdepodobnejším zdrojom, odkiaľ by mohol pochádzať jed zo skupiny nervovoparalytických látok novičok, sú Veľká Británia, Slovensko, Česko a Švédsko, ale nie je možné úplne vylúčiť ani USA. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ku spomínaným obvineniam sa vyjadrilo Ministerstvo zahraničných vecí SR prostredníctvom hovorcu Petra Suska nasledovne: „ Útok na Sergeja Skripaľa odsudzujeme a kategoricky odmietame, že by Slovenská republika s ním mala čokoľvek spoločné. Rozhodne odmietame, aby bolo Slovensko akokoľvek spájané s chemickými zbraňami - či už 4. generácie alebo inými - a ich použitím ,\" Ruská strana sa za predmetné výroky už stihla ospravedlniť . „ Slovenskej diplomacii stačilo ospravedlnenie od ruského úradníka z ministerstva zahraničných vecí, že išlo o „nepresnosť“. Slovenská republika bola podľa jeho slov zmienená omylom a ruská strana mala na mysli niekdajšie Československo .\"", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore zo 17. marca 2018 pre televíznu stanicu Rossija 24 Maria Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, uviedla, že najpravdepodobnejším zdrojom, odkiaľ by mohol pochádzať jed zo skupiny nervovoparalytických látok novičok, sú Veľká Británia, Slovensko, Česko a Švédsko, ale nie je možné úplne vylúčiť ani USA. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ku spomínaným obvineniam sa vyjadrilo Ministerstvo zahraničných vecí SR prostredníctvom hovorcu Petra Suska nasledovne: „ Útok na Sergeja Skripaľa odsudzujeme a kategoricky odmietame, že by Slovenská republika s ním mala čokoľvek spoločné. Rozhodne odmietame, aby bolo Slovensko akokoľvek spájané s chemickými zbraňami - či už 4. generácie alebo inými - a ich použitím ,\" Ruská strana sa za predmetné výroky už stihla ospravedlniť . „ Slovenskej diplomacii stačilo ospravedlnenie od ruského úradníka z ministerstva zahraničných vecí, že išlo o „nepresnosť“. Slovenská republika bola podľa jeho slov zmienená omylom a ruská strana mala na mysli niekdajšie Československo .\""], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "vyjadrilo", "ospravedlniť"], "url": ["https://www.rt.com/news/421591-uk-produce-novichok-agent/", "http://www.teraz.sk/najnovsie/slovensko-skripal-zodpovednost/314395-clanok.html", "https://dennikn.sk/1071339/svedi-aj-cesi-si-pre-ruske-dezinformacie-predvolali-velvyslanca-jedine-slovensko-tak-neurobilo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:13.515357+00:00"}
{"id": "vr29673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29673", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Takto pred rokom som v inauguračnom prejave povedal, že väčšina ľudí u nás sa necíti byť súčasťou úspešného Slovenska.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V inauguračnom príhovore prezidenta Kisku 15. júna 2014 bola aj táto pasáž:", "analysis_paragraphs": ["V inauguračnom príhovore prezidenta Kisku 15. júna 2014 bola aj táto pasáž:"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["príhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7237765/akemu-slovensku-chcem-pomahat-inauguracny-prejav-andreja-kisku.html#ixzz3dhKLm900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:25.377105+00:00"}
{"id": "vr35638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35638", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Absolútne nereálny predpoklad, keď bolo jasné, že už vlani to bolo zlé a v tomto roku to bolo ešte horšie, vlani mestá a obce a VÚC-ky hospodárili s deficitom 400 miliónov eur.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne čísla o hospodárení miest a obcí budú jasné až budúci rok, aj keď ministerstvo už hovorilo o tom, že bude pre mestá a obce chýbať 400 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne čísla o hospodárení miest a obcí budú jasné až budúci rok, aj keď ministerstvo už hovorilo o tom, že bude pre mestá a obce chýbať 400 miliónov eur."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ministerstvo už hovorilo"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5531330/miklos-ficova-vlada-o-rozpocte-klamala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:34.378301+00:00"}
{"id": "vr35791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35791", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ku gréckej pôžičke ste nepredložili nič do Národnej rady, ani na mimoriadnu schôdzu, ja budem postupovať v zmysle zákona, ak budem mať túto kompetenciu, to znamená, všetko pôjde cez Národnú radu Slovenskej republiky. ...Pretože ste to podľa mňa tým pádom ani nečítali. Pretože je to naozaj prenesenie z volebného programu do programových téz.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku pôžičke Grécku nebolo na mimoriadnu schôdzu, ktorej sa poslanci Smeru ani nezúčastnili , predložené z ich strany nič, rovnako nebolo ani na riadne rokovania predložená zmluva o poskytnutí finančnej pomoci, ktorú musí parlament schváliť.", "analysis_paragraphs": ["Ku pôžičke Grécku nebolo na mimoriadnu schôdzu, ktorej sa poslanci Smeru ani nezúčastnili , predložené z ich strany nič, rovnako nebolo ani na riadne rokovania predložená zmluva o poskytnutí finančnej pomoci, ktorú musí parlament schváliť."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["nezúčastnili"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1207738"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:00.695465+00:00"}
{"id": "vr38632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38632", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ona sama povedala, že to nebude stranícky nominant. Ona sama povedala, možno že bude rokovať aj s opozíciou o svojom kandidátovi.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Iveta Radičová sa na tlačovej besede po rokovaní vlády vyjadrila, že kandidát na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie nebude stranícky nominant . \"Chcem vás ubezpečiť, že to nebude ani stranícky, ani politický nominant.\" Potvrdzuje to denník Pravda alebo napríklad portál webnoviny.sk . Premiérka viac krát potvrdila , že pozície, ktoré patrili opozícii ostanú \"v ich rukách\" . \"Vláda naďalej rešpektovala deľbu rolí a nepísané právo opozície na tento post. Toto však neznamená, že akéhokoľvek kandidáta.\" Nepodarilo sa nám vyhľadať výrok o avizovanom rokovaní s opozíciou, je však odôvodnené predpokladať, že k nejakej komunikácii musí dôjsť, ak má vláda menovať opozičného nominanta.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Iveta Radičová sa na tlačovej besede po rokovaní vlády vyjadrila, že kandidát na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie nebude stranícky nominant . \"Chcem vás ubezpečiť, že to nebude ani stranícky, ani politický nominant.\" Potvrdzuje to denník Pravda alebo napríklad portál webnoviny.sk . Premiérka viac krát potvrdila , že pozície, ktoré patrili opozícii ostanú \"v ich rukách\" . \"Vláda naďalej rešpektovala deľbu rolí a nepísané právo opozície na tento post. Toto však neznamená, že akéhokoľvek kandidáta.\" Nepodarilo sa nám vyhľadať výrok o avizovanom rokovaní s opozíciou, je však odôvodnené predpokladať, že k nejakej komunikácii musí dôjsť, ak má vláda menovať opozičného nominanta."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "webnoviny.sk", "potvrdila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-koalicia-chce-za-kazdu-cenu-sefovat-uvo-radicova-vsetkych-oklamala-13e-/sk_domace.asp?c=A110608_184219_sk_domace_p29", "http://m.webnoviny.sk/politika/vlada-odmietla-ficovho-kandidata-na-po/363433-clanok.html", "http://hnonline.sk/c1-52048390-radicova-opat-vsetkych-oklamala-tvrdi-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:10.742939+00:00"}
{"id": "vr27106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27106", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz po prvý raz aj veľké podniky budú mať možnosť cez inovácie čerpať finančné prostriedky z partnerských fondov EÚ.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O podnikaní sa správa Úradu vlády SR o schválení Partnerskej dohody vyjadruje nasledovne: \"Dokument pripravený v úzkej spolupráci s Európskou komisiou definuje prioritné oblasti investícií vo sfére zamestnanosti, vzdelávania, dopravy, životného prostredia, výskumu a inovácií, podpory podnikatelského sektora a rozvoja vidieka. Investície do uvedených sektorov prispejú k tvorbe pracovných miest, zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu rastu a životnej úrovne obcanov SR.\" \" Slovenská republika definovala v Partnerskej dohode svoje priority v súlade s touto stratégiou a ich uplatnenie je cielené predovšetkým na zvýšenie hospodárskeho rastu SR, zníženie nezamestnanosti a zníženie regionálnych rozdielov.\" Informacná stránka Európskej komisie špecificky velké podniky nespomína, ale ani ich nevylucuje. Zmienuje sa však o malých a stredne velkých ako o priorite: \"Overall, the reformed cohesion policy will make available up to EUR 351,8 billion to invest in Europe's regions, cities and the real economy. It will be the EU's principle investment tool for delivering the Europe 2020 goals: creating growth and jobs, tackling climate change and energy dependence, and reducing poverty and social exclusion. This will be helped through targeting the European Regional Development Fund at key priorities such as support for small and medium-sized enterprises where the objective is to double support from EUR 70 to 140 billion over the 7 years.\" Text 1. návrhu Partnerskej dohody na roky 2014-2020 uvádza aj nasledovné: \"Hlavným cielom je preto vytváranie regionálnych inovacných systémov, pre ktoré je charakteristická existencia systémových väzieb medzi zdrojmi produkcie poznatkov (vzdelávacie inštitúcie a výskumné organizácie, vrátane malých privátnych výskumno - vývojových zložiek), sprostredkovatelmi (verejné a súkromné služby) a podnikatelským sektorom ( MSP a aj velké podniky )\". V rokoch 2007 - 2013 plnil úlohu partnerskej dohody Národný strategický referencný rámec 2007 - 2013 . V nom sme skutocne nenašli informáciu o tom, že by sa mohli velké podniky uchádzat o eurofondy, na druhej strane sa však téme možností cerpania pre rôzne subjekty explicitne nevedel. V konecnom dôsledku tak podla dostupných informácii nie sme schopní jednoznacne potvrdit ani vyvrátit tvrdenie premiéra Fica a výrok preto hodnotíme ako neoveritelný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O podnikaní sa správa Úradu vlády SR o schválení Partnerskej dohody vyjadruje nasledovne: \"Dokument pripravený v úzkej spolupráci s Európskou komisiou definuje prioritné oblasti investícií vo sfére zamestnanosti, vzdelávania, dopravy, životného prostredia, výskumu a inovácií, podpory podnikatelského sektora a rozvoja vidieka. Investície do uvedených sektorov prispejú k tvorbe pracovných miest, zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu rastu a životnej úrovne obcanov SR.\" \" Slovenská republika definovala v Partnerskej dohode svoje priority v súlade s touto stratégiou a ich uplatnenie je cielené predovšetkým na zvýšenie hospodárskeho rastu SR, zníženie nezamestnanosti a zníženie regionálnych rozdielov.\" Informacná stránka Európskej komisie špecificky velké podniky nespomína, ale ani ich nevylucuje. Zmienuje sa však o malých a stredne velkých ako o priorite: \"Overall, the reformed cohesion policy will make available up to EUR 351,8 billion to invest in Europe's regions, cities and the real economy. It will be the EU's principle investment tool for delivering the Europe 2020 goals: creating growth and jobs, tackling climate change and energy dependence, and reducing poverty and social exclusion. This will be helped through targeting the European Regional Development Fund at key priorities such as support for small and medium-sized enterprises where the objective is to double support from EUR 70 to 140 billion over the 7 years.\" Text 1. návrhu Partnerskej dohody na roky 2014-2020 uvádza aj nasledovné: \"Hlavným cielom je preto vytváranie regionálnych inovacných systémov, pre ktoré je charakteristická existencia systémových väzieb medzi zdrojmi produkcie poznatkov (vzdelávacie inštitúcie a výskumné organizácie, vrátane malých privátnych výskumno - vývojových zložiek), sprostredkovatelmi (verejné a súkromné služby) a podnikatelským sektorom ( MSP a aj velké podniky )\". V rokoch 2007 - 2013 plnil úlohu partnerskej dohody Národný strategický referencný rámec 2007 - 2013 . V nom sme skutocne nenašli informáciu o tom, že by sa mohli velké podniky uchádzat o eurofondy, na druhej strane sa však téme možností cerpania pre rôzne subjekty explicitne nevedel. V konecnom dôsledku tak podla dostupných informácii nie sme schopní jednoznacne potvrdit ani vyvrátit tvrdenie premiéra Fica a výrok preto hodnotíme ako neoveritelný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["správa", "stránka", "Text", "Národný strategický referencný rámec 2007 - 2013"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/14327/vlada-schvalila-partnersku-dohodu-na-roky-2014-%E2%80%93-2020/", "http://ec.europa.eu/regional_policy/what/future/index_en.cfm#1", "file:///C:/Users/ricky/Downloads/1%20_navrh_PD_SR_2014-2020_11%207%202013.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDkQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.build.gov.sk%2Fmvrrsr%2Fsource%2Fdocument%2F003104.doc&ei=-IgZU83wG5SthQfduYGgDw&usg=AFQjCNGtuzDx7NanyMoeL6pwp5YnUJUNsg&sig2=k29LFJjg4bcy4mUWfkMtLA&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:42.479305+00:00"}
{"id": "vr29063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29063", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Áno, sú to ľudia (SaS a OĽaNO, pozn.) a ja v tomto si ich mimoriadne vážim, ktorí nie sú závislí na finančných skupinách, ktorí môžu otvárať kauzy, sa pozrite, kto otvára v parlamente kauzy. Či to bola kauza Bratislavského paroplynového cyklu, či to bola kauza SPP, či to bola kauza emisie, či to bola kauza zdravotných poisťovní a ich zlučovania v minulosti.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotliví poslanci strany OĽaNo a strana SaS sa naozaj aktívne angažovali v medializácii a vytváraní tlaku na vyšetrenie spomínaných káuz. Viackrát k nim iniciovali aj parlamentné schôdze. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kauza privatizácie Bratislavského paroplynového cyklu sa spomína v údajnom spise Gorila, pre ktorú chcela strana SaS zvolať mimoriadnu parlamentnú schôdzu a sám Lipšic podal podnet na preskúmanie zákonnosti privatizácie, ako aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s kauzou Gorila. Pre kauzu SPP bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Na jej zvolanie vyzbieral podpisy predseda SaS Richard Sulík. V kauze predaja emisií zverejnila Špeciálna prokuratúra zoznam profitujúcich firiem a osôb. Podľa denníku SME \" Zverejnenie zoznamu prichádza po viac ako troch týždňoch, počas ktorých jej zverejnenie žiadal prezidentský kandidát Andrej Kiska a opozícia na čele s SaS. \" Na túto kauzu však medzi prvými upozornil Pavol Frešo, ktorý podľa SME spochybňoval obchody s emisiami už v roku 2009. Daniel Lipšic podal podnet na daňový úrad, finančnú správu a úrad pre dohľad nad výkonom auditu pre podozrenie z krátenia daní spoločnosťou Penta pri zlučovaní dvoch súkromných zdravotných poisťovní Apollo a Dôvera v období prvej vlády premiéra Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jednotliví poslanci strany OĽaNo a strana SaS sa naozaj aktívne angažovali v medializácii a vytváraní tlaku na vyšetrenie spomínaných káuz. Viackrát k nim iniciovali aj parlamentné schôdze. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kauza privatizácie Bratislavského paroplynového cyklu sa spomína v údajnom spise Gorila, pre ktorú chcela strana SaS zvolať mimoriadnu parlamentnú schôdzu a sám Lipšic podal podnet na preskúmanie zákonnosti privatizácie, ako aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s kauzou Gorila. Pre kauzu SPP bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Na jej zvolanie vyzbieral podpisy predseda SaS Richard Sulík. V kauze predaja emisií zverejnila Špeciálna prokuratúra zoznam profitujúcich firiem a osôb. Podľa denníku SME \" Zverejnenie zoznamu prichádza po viac ako troch týždňoch, počas ktorých jej zverejnenie žiadal prezidentský kandidát Andrej Kiska a opozícia na čele s SaS. \" Na túto kauzu však medzi prvými upozornil Pavol Frešo, ktorý podľa SME spochybňoval obchody s emisiami už v roku 2009. Daniel Lipšic podal podnet na daňový úrad, finančnú správu a úrad pre dohľad nad výkonom auditu pre podozrenie z krátenia daní spoločnosťou Penta pri zlučovaní dvoch súkromných zdravotných poisťovní Apollo a Dôvera v období prvej vlády premiéra Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["schôdzu", "podnet", "trestné", "podpisy", "SME", "SME", "podnet"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6209290/sas-sa-zrejme-nepodari-zvolat-mimoriadnu-schodzu-o-gorile.html", "http://www.sme.sk/c/6489185/privatizacia-ppc-nepojde-na-sud.html", "http://www.sme.sk/c/7045243/lipsic-podava-pre-gorilu-trestne-oznamenie-tvrdi-ze-fico-v-byte-bol.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/malatinsky-vysvetloval-v-parlamente-ka/729281-clanok.html?from=featured_article", "http://www.sme.sk/c/7090640/specialna-prokuratura-zverejnila-zoznam-z-emisnej-kauzy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4961058/freso-ficove-odpovede-na-emisie-su-chabe-vyhovorky.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/lipsic-gorila-kauza-smer-penta-sdku/36945-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:44.667900+00:00"}
{"id": "vr31132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31132", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vyvodil som politickú zodpovednosť (pri problémoch s el. systémom na daňových úradoch pozn.) tým, že som odvolal prezidenta, povereného z finančnej správy.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš dňa 20. februára 2012 odvolal šéfa finančného riaditeľstva Igora Krnáča. Odôvodnil to tým, že Krnáč nezvládol úlohy vo finančnej správe, ktoré súviseli so zavedením nového informačného systému KONS.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš dňa 20. februára 2012 odvolal šéfa finančného riaditeľstva Igora Krnáča. Odôvodnil to tým, že Krnáč nezvládol úlohy vo finančnej správe, ktoré súviseli so zavedením nového informačného systému KONS."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["odvolal"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6266902/miklos-odvolal-sefa-financneho-uradu-krnaca.html#ixzz1nZw7qVgt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:27.988543+00:00"}
{"id": "vr35230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35230", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...tam hlasovali všetci poslanci za, všetci prítomní poslanci za koalíciu, tých bolo 75. Traja boli na služobnej ceste, jeden bol zdá sa mi, že práceneschopný, ako reálne ochorel. No tak zo 79 hlasovalo 75 za, no ale z opozície nehlasoval nikto za.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v treťom čítaní hlasovalo 75 poslancov . Poslanec Poliačik síce nehlasoval, ale po hlasovaní požiadal o pridanie poznámky do zápisu o tom, že bol za, len mal \"problémy s hlasovacím zariadením\".\n\nPoslanci vládnej koalície, ktorí boli neprítomní :\n\nPeter Osuský MOST-HÍD\n\nJozef Viskupič SaS\n\nZoltán Horváth SDKÚ\n\nTatiana Rosová SDKÚ\n\nIvan Štefanec SDKÚ\n\nPoslanci vládnej koalície, ktorí nehlasovali : Martin Poliačik SaS\n\nOpoziční poslanci, ktorí hlasovali ZA :\n\nAnna Belousovová SNS\n\nRudolf Pučík SNS", "analysis_paragraphs": ["Za vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v treťom čítaní hlasovalo 75 poslancov . Poslanec Poliačik síce nehlasoval, ale po hlasovaní požiadal o pridanie poznámky do zápisu o tom, že bol za, len mal \"problémy s hlasovacím zariadením\".", "Poslanci vládnej koalície, ktorí boli neprítomní :", "Peter Osuský MOST-HÍD", "Jozef Viskupič SaS", "Zoltán Horváth SDKÚ", "Tatiana Rosová SDKÚ", "Ivan Štefanec SDKÚ", "Poslanci vládnej koalície, ktorí nehlasovali : Martin Poliačik SaS", "Opoziční poslanci, ktorí hlasovali ZA :", "Anna Belousovová SNS", "Rudolf Pučík SNS"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo 75 poslancov", "požiadal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/24514/Poliacik_Martin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:42.919546+00:00"}
{"id": "vr14494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14494", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Pán Lopatka ako riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán Lopatka bola naša nominácia (…) Človek z podnikateľského prostredia.", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľuboš Lopatka bol nominantom SaS a v rokoch 2010 až 2012 generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Pred nástupom do tejto funkcie pôsobil ako regionálny riaditeľ pre strednú Európu spoločnosti zaoberajúcej sa výrobou produktov papierovej hygieny - Metsä Tissue. Galko o ňom v relácii hovoril v kontexte zlepšenia hospodárenia Sociálnej poisťovne. Už v prvom roku svojho pôsobenia v Sociálnej poisťovni sa Lopatkovi podarilo zlepšiť jej hospodárenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľuboš Lopatka bol nominantom SaS a v rokoch 2010 až 2012 generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Pred nástupom do tejto funkcie pôsobil ako regionálny riaditeľ pre strednú Európu spoločnosti zaoberajúcej sa výrobou produktov papierovej hygieny - Metsä Tissue. Galko o ňom v relácii hovoril v kontexte zlepšenia hospodárenia Sociálnej poisťovne. Už v prvom roku svojho pôsobenia v Sociálnej poisťovni sa Lopatkovi podarilo zlepšiť jej hospodárenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["nominantom", "rokoch", "riaditeľ", "hospodárenia", "rezignoval", "Hospodárenia"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/nominanti/302", "http://ekonomika.sme.sk/c/6447160/sef-socialnej-poistovne-lopatka-odstupuje-z-funkcie.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/223191-socialnej-poistovni-bude-sefovat-lubos-lopatka/", "http://www.socpoist.sk/aktuality-pozitivne-vysledky-hospodarenia-za-rok-2011/48411s51031c?", "http://ekonomika.sme.sk/c/6447160/sef-socialnej-poistovne-lopatka-odstupuje-z-funkcie.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-hospodarenie-socialnej-poistovne-v-mesiacoch-januar-az-jul-2012-qaq/48411s54019c?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:56.983813+00:00"}
{"id": "vr37913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37913", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Maďarské veľvyslanectvo spoluorganizovalo dni vojnového zločinca Esterházyho na našom území.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu watson.sk sa Esterházyho dni konajú pod gesciou Veľvyslanectva MR, Kultúrneho inštitútu MR a Občianskeho združenia Spoločnosť J. Esterházyho. Podľa denníka SME , po 2. svetovej vojne bolo politickou agendou Jánoša Esterházyho rozbitie Československa a opätovné pričlenenie Slovenska k Maďarsku, začo bol v Československu odsúdený na trest smrti za vlastizradu. Trest mu bol zmiernený na doživotie. V roku 1993 bol Esterházy v Moskve oficiálne rehabilitovaný a v Poľsku mu bolo udelené vyznamenanie. Slovensko jeho rehabilitáciu neuznalo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu watson.sk sa Esterházyho dni konajú pod gesciou Veľvyslanectva MR, Kultúrneho inštitútu MR a Občianskeho združenia Spoločnosť J. Esterházyho. Podľa denníka SME , po 2. svetovej vojne bolo politickou agendou Jánoša Esterházyho rozbitie Československa a opätovné pričlenenie Slovenska k Maďarsku, začo bol v Československu odsúdený na trest smrti za vlastizradu. Trest mu bol zmiernený na doživotie. V roku 1993 bol Esterházy v Moskve oficiálne rehabilitovaný a v Poľsku mu bolo udelené vyznamenanie. Slovensko jeho rehabilitáciu neuznalo."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["watson.sk", "SME"], "url": ["http://www.watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=456", "http://iphone.sme.sk/?sek=&rub=&cl=5827437"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:59.728327+00:00"}
{"id": "vr27666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27666", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Veď sa pozrite dnes, Grécko je v štrukturálnom prebytku, Irsko sa triumfálne vrátilo na finančné trhy, Španielsko Portugalsko sa spamätávajú.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko v roku 2013 skutočne dosiahlo štrukturálny prebytok štátneho rozpočtu vo výške 2,14 % HDP. Írsko sa na finančné trhy triumfálne vrátilo 7. januára 2014 a Španielsko a Portugalsko sa takisto ekonomicky posúvajú z krízy a vracajú na finančné trhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Priebeh ukazovateľa štrukturálne saldo štátneho rozpočtu Grécka od roku 2005 znázorňuje nasledujúci graf. Grécko skutočne v roku 2013 dosiahlo štrukturálny prebytok 2,14 % HDP. Podľa správy TASR sa Írsku 7. januára 2014 podarilo predať 10-ročné štátne dlhopisy a emisia sa stretla s obrovským záujmom investorov. Dá sa teda povedať, že Írsko naozaj zažilo v januári \"triumfálny\" návrat na finančné trhy. TASR informovala 23. apríla 2014 s odvolaním na analýzu Slovenskej sporiteľne o tom, že krajiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) sa postupne spamätávajú z krízy a hlásia návrat na finančné trhy. Výrok celkovo hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Grécko v roku 2013 skutočne dosiahlo štrukturálny prebytok štátneho rozpočtu vo výške 2,14 % HDP. Írsko sa na finančné trhy triumfálne vrátilo 7. januára 2014 a Španielsko a Portugalsko sa takisto ekonomicky posúvajú z krízy a vracajú na finančné trhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Priebeh ukazovateľa štrukturálne saldo štátneho rozpočtu Grécka od roku 2005 znázorňuje nasledujúci graf. Grécko skutočne v roku 2013 dosiahlo štrukturálny prebytok 2,14 % HDP. Podľa správy TASR sa Írsku 7. januára 2014 podarilo predať 10-ročné štátne dlhopisy a emisia sa stretla s obrovským záujmom investorov. Dá sa teda povedať, že Írsko naozaj zažilo v januári \"triumfálny\" návrat na finančné trhy. TASR informovala 23. apríla 2014 s odvolaním na analýzu Slovenskej sporiteľne o tom, že krajiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) sa postupne spamätávajú z krízy a hlásia návrat na finančné trhy. Výrok celkovo hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["správy", "informovala"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/irsko-financne-trhy-navrat-dlhopisy/69848-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/krajiny-piigs-kriza-trhy-navrat/82012-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:28.517279+00:00"}
{"id": "vr17198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17198", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "6700 eur je základný plat europoslanca, v čistom 6700 a potom je tam ešte 306 eur diéty (...).", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stránky Európskeho parlamentu je mesačný plat pre europoslanca 8 484,05 eur v hrubom. Mzda podlieha dani na úrovni Európskej únie a tiež odvodom, v čistom je tak základný mesačný plat europoslanca 6 611,42 eu, čiže približne 6 700 eur. Poslanci Erópskeho parlamentu majú nárok na 306 eur denne na \"diéty\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Plat europoslanca \"je stanovený ako 38,5 % základného platu sudcu Európskeho súdneho dvora, poslanci teda nemajú možnosť sami rozhodovať o výške svojich platov.\" Paušálny príspevok (diéty) predstavuje 306 eur a má slúžiť na pokrytie nákladov za každý deň participácie poslanca na oficiálnych aktivitách EP. Príspevok pokrýva náklady na ubytovanie v hoteloch, stravu a všetky ostatné súvisiace výdavky. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránky Európskeho parlamentu je mesačný plat pre europoslanca 8 484,05 eur v hrubom. Mzda podlieha dani na úrovni Európskej únie a tiež odvodom, v čistom je tak základný mesačný plat europoslanca 6 611,42 eu, čiže približne 6 700 eur. Poslanci Erópskeho parlamentu majú nárok na 306 eur denne na \"diéty\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Plat europoslanca \"je stanovený ako 38,5 % základného platu sudcu Európskeho súdneho dvora, poslanci teda nemajú možnosť sami rozhodovať o výške svojich platov.\" Paušálny príspevok (diéty) predstavuje 306 eur a má slúžiť na pokrytie nákladov za každý deň participácie poslanca na oficiálnych aktivitách EP. Príspevok pokrýva náklady na ubytovanie v hoteloch, stravu a všetky ostatné súvisiace výdavky. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho parlamentu", "306", "Plat"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/faq/17/platy-a-dochodky-europoslancov", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/faq/19/summary-of-allowances", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/faq/17/platy-a-dochodky-europoslancov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:01.366179+00:00"}
{"id": "vr32346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32346", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "keď sa hlasovalo o dočasnom eurovale, tak 18 poslanci SAS a traja poslanci za Obyčajných ľudí Igor Matovič, pani Jurínová a pán Viskupič nehlasovali. Všetci sa zachovali úplne rovnako.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri hlasovaní o Dodatku k Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, všeobecne známej ako euroval, ktoré bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde (11.10.2011) spomínaných 18 poslancov SaA a 3 členovia Obyčajných ľudí za návrh nehlasovali. Za návrh však hlasoval jeden poslanec za Obyčajných ludí Martin Fecko, v tom čase člen poslaneckého klubu SaS. Z toho vyplýva, že nie všetci členovia poslaneckého klubu SaS sa zachovali uplne rovnako.Rovnako je nutné poznamenať že hlasovanie sa netýkalo schvaľovania samotného eurovale ale iba dodatku k už odsúhlasenej zmluve, ktoré prebehlo 11.8.2011", "analysis_paragraphs": ["Pri hlasovaní o Dodatku k Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, všeobecne známej ako euroval, ktoré bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde (11.10.2011) spomínaných 18 poslancov SaA a 3 členovia Obyčajných ľudí za návrh nehlasovali. Za návrh však hlasoval jeden poslanec za Obyčajných ludí Martin Fecko, v tom čase člen poslaneckého klubu SaS. Z toho vyplýva, že nie všetci členovia poslaneckého klubu SaS sa zachovali uplne rovnako.Rovnako je nutné poznamenať že hlasovanie sa netýkalo schvaľovania samotného eurovale ale iba dodatku k už odsúhlasenej zmluve, ktoré prebehlo 11.8.2011"], "analysis_date": "2012-10-02", "analysis_sources": {"text": ["(11.10.2011)", "11.8.2011"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=27083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:56.420647+00:00"}
{"id": "48207", "numeric_id": 48207, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48207", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ekonomické trestné činy v celej západnej Európe končia na desiatich rokoch, no a pani ministerka to tuná má na 12 až 19 alebo až 20 rokov a plus ešte je možnosť to o tretinu navýšiť.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že horné sadzby pri ekonomických trestných činov v celej západnej Európe nie sú vyššie ako desať rokov. V Spojenom kráľovstve je to pri trestnom čine legalizácie výnosov z trestnej činnosti až 14 rokov, v Nórsku pri závažných prípadoch až 15. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMinisterka spravodlivosti Mária Kolíková v decembri 2021 predstavila návrh novely Trestného zákona. V dôvodovej správe sa o.i. píše, že novela „navrhuje zosúladiť trestné sadzby za majetkové trestné činy” (s.28). Jedná sa o body 113 až 151 z návrhu novely (s.26). Pri niektorých paragrafoch novela hornú sadzbu znižuje, pri iných zvyšuje a to aj nad hranicu dvanástich rokov.\n\nPri niektorých ekonomických trestných činoch však už dnes platný Trestný zákon ráta s hornou sadzbou 12 až 20 rokov. Nie je to teda tak, že Kolíkovej novela bezprecedentne zvyšuje horné hranice trestných sadzieb pri ekonomických trestných činoch.\n\nJedná sa napríklad o trestné činy sprenevery (10-15 rokov), podvodu (10-15 rokov), nepovolenej prevádzky lotérií (12-15 rokov), legalizácie výnosu z trestnej činnosti (12-20 rokov). Tieto sadzby sú aplikovateľné v prípade, že je spôsobená škoda väčšieho rozsahu, alebo ak je obžalovaný členom nebezpečného zoskupenia.\n\nČo sa týka porovnania s krajinami západnej Európy, tresty za podobné trestné činy sú v niektorých západoeurópskych krajinách ozaj miernejšie. Napríklad v Nemecku sú trestné činy podvodu a legalizácie výnosov z trestej činnosti postihnuteľné odňatím slobody na 6 mesiacov až 10 rokov. Vo Francúzsku je maximálna dĺžka odňatia slobody za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti taktiež najviac 10 rokov.\n\nV ďalších západoeurópskych krajinách je situácia podobná. U našich susedov v Rakúsku je najvyšší možný trest odňatia slobody za podvod aj legalizáciu príjmov z trestnej činnosti 10 rokov.\n\nV ďalších západoeurópskych krajinách sme porovnali sadzby konkrétne za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ktorý je na Slovensku, ako už bolo povedané, postihnuteľný trestom odňatia slobody na 12 až 20 rokov. V Dánsku je najvyšší možný trest pre jednotlivca odňatie slobody na 8 rokov, v Belgicku to je 5 rokov, vo Švajčiarsku 5 rokov a v Holandsku 8 rokov.\n\nV západnej Európe však nájdeme aj príklady krajín, pri ktorých to neplatí.\n\nNapríklad v Spojenom kráľovstve je za podvod najvyššia sadzba 10 rokov odňatia slobody, no horná sadzba za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti je 14 rokov. V Nórsku je horná sadzba za podvod 6 rokov. V závažných prípadoch je však v Nórsku možné odsúdiť za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti až do výšky 15 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že horné sadzby pri ekonomických trestných činov v celej západnej Európe nie sú vyššie ako desať rokov. V Spojenom kráľovstve je to pri trestnom čine legalizácie výnosov z trestnej činnosti až 14 rokov, v Nórsku pri závažných prípadoch až 15. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v decembri 2021 predstavila návrh novely Trestného zákona. V dôvodovej správe sa o.i. píše, že novela „navrhuje zosúladiť trestné sadzby za majetkové trestné činy” (s.28). Jedná sa o body 113 až 151 z návrhu novely (s.26). Pri niektorých paragrafoch novela hornú sadzbu znižuje, pri iných zvyšuje a to aj nad hranicu dvanástich rokov.", "Pri niektorých ekonomických trestných činoch však už dnes platný Trestný zákon ráta s hornou sadzbou 12 až 20 rokov. Nie je to teda tak, že Kolíkovej novela bezprecedentne zvyšuje horné hranice trestných sadzieb pri ekonomických trestných činoch.", "Jedná sa napríklad o trestné činy sprenevery (10-15 rokov), podvodu (10-15 rokov), nepovolenej prevádzky lotérií (12-15 rokov), legalizácie výnosu z trestnej činnosti (12-20 rokov). Tieto sadzby sú aplikovateľné v prípade, že je spôsobená škoda väčšieho rozsahu, alebo ak je obžalovaný členom nebezpečného zoskupenia.", "Čo sa týka porovnania s krajinami západnej Európy, tresty za podobné trestné činy sú v niektorých západoeurópskych krajinách ozaj miernejšie. Napríklad v Nemecku sú trestné činy podvodu a legalizácie výnosov z trestej činnosti postihnuteľné odňatím slobody na 6 mesiacov až 10 rokov. Vo Francúzsku je maximálna dĺžka odňatia slobody za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti taktiež najviac 10 rokov.", "V ďalších západoeurópskych krajinách je situácia podobná. U našich susedov v Rakúsku je najvyšší možný trest odňatia slobody za podvod aj legalizáciu príjmov z trestnej činnosti 10 rokov.", "V ďalších západoeurópskych krajinách sme porovnali sadzby konkrétne za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ktorý je na Slovensku, ako už bolo povedané, postihnuteľný trestom odňatia slobody na 12 až 20 rokov. V Dánsku je najvyšší možný trest pre jednotlivca odňatie slobody na 8 rokov, v Belgicku to je 5 rokov, vo Švajčiarsku 5 rokov a v Holandsku 8 rokov.", "V západnej Európe však nájdeme aj príklady krajín, pri ktorých to neplatí.", "Napríklad v Spojenom kráľovstve je za podvod najvyššia sadzba 10 rokov odňatia slobody, no horná sadzba za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti je 14 rokov. V Nórsku je horná sadzba za podvod 6 rokov. V závažných prípadoch je však v Nórsku možné odsúdiť za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti až do výšky 15 rokov."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "správe", "návrhu", "ráta", "podvodu", "legalizácie", "10", "Rakúsku", "Dánsku", "Belgicku", "Švajčiarsku", "Holandsku", "podvod", "14", "6", "15"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3580", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4703028&_processDetail_WAR_portletsel_file=_dovoda_sprava.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4703027&_processDetail_WAR_portletsel_file=_vlastny_material.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/", "https://www.gesetze-im-internet.de/englisch_stgb/englisch_stgb.html#p2372", "https://www.gesetze-im-internet.de/englisch_stgb/englisch_stgb.html#p2341", "https://iclg.com/practice-areas/anti-money-laundering-laws-and-regulations/france", "https://s3.amazonaws.com/documents.lexology.com/e397ec01-fab1-4e8c-b95c-0b3742588c20.pdf?AWSAccessKeyId=AKIAVYILUYJ754JTDY6T&Expires=1643797764&Signature=SA%2FefXRyCF33EIGdcjdaO%2Bsb2LI%3D", "https://iclg.com/practice-areas/anti-money-laundering-laws-and-regulations/denmark", "https://iclg.com/practice-areas/anti-money-laundering-laws-and-regulations/belgium", "https://iclg.com/practice-areas/anti-money-laundering-laws-and-regulations/switzerland", "https://iclg.com/practice-areas/anti-money-laundering-laws-and-regulations/netherlands", "https://www.legislation.gov.uk/ukpga/2006/35/section/9", "https://iclg.com/practice-areas/anti-money-laundering-laws-and-regulations/united-kingdom#:~:text=The%20primary%20money%20laundering%20offences%20carry%20a%20maximum,entity%2C%20the%20maximum%20penalty%20is%20an%20unlimited%20fine.", "https://lovdata.no/dokument/NLE/lov/2005-05-20-28/KAPITTEL_2-15#%C2%A7372", "https://lovdata.no/dokument/NLE/lov/2005-05-20-28/KAPITTEL_2-12#%C2%A7338"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:40.055917+00:00"}
{"id": "42455", "numeric_id": 42455, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42455", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...to zákon predpokladá, že kandidovať môže jednak politik, ale aj občan, ktorý v politike nebol...", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavy SR čl. 101 ods. 3 a čl. 103 ods. 1, môže za prezidenta kandidovať každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca NR SR, ktorý v deň voľby dosiahol vek 40 rokov a ktorého navrhne minimálne 15 poslancov NR SR alebo občania, pričom vyzbieraných musí byť minimálne 15 000 podpisov občanov SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Ústava bližšie nešpecifikuje politickú minulosť kandidáta, čiže predpokladá, že za prezidenta môže kandidovať aj človek bez politických skúseností. Podľa čl. 103 ods. 4 toho istého zákona v prípade, ak “ za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky (...) odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. ” Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavy SR čl. 101 ods. 3 a čl. 103 ods. 1, môže za prezidenta kandidovať každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca NR SR, ktorý v deň voľby dosiahol vek 40 rokov a ktorého navrhne minimálne 15 poslancov NR SR alebo občania, pričom vyzbieraných musí byť minimálne 15 000 podpisov občanov SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Ústava bližšie nešpecifikuje politickú minulosť kandidáta, čiže predpokladá, že za prezidenta môže kandidovať aj človek bez politických skúseností. Podľa čl. 103 ods. 4 toho istého zákona v prípade, ak “ za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky (...) odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. ” Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "čl. 103"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-103.odsek-4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:59.660349+00:00"}
{"id": "vr16790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16790", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "...TIS vydala správu, že TTSK je predposledná (v rebríčku transparentnosti, pozn.).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu miery transparentnosti, ktorý uverejnila Transparency International sa Trnavský kraj nachádza na siedmom mieste z ôsmych slovenských krajov, teda na predposlednom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu miery transparentnosti, ktorý uverejnila Transparency International sa Trnavský kraj nachádza na siedmom mieste z ôsmych slovenských krajov, teda na predposlednom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International"], "url": ["http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:30.665797+00:00"}
{"id": "vr14665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14665", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď sme robili rovnú daň (2004, pozn.), mal som tú možnosť, česť pri tom byť, nezamestnanosť bola vysoká, no a pozrite sa, nasledujúce roky išla nezamestnanosť prudko dolu.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali V politike 31. januára 2016 . Počas druhej Dzurindovej vlády sa v roku 2004 realizovala daňová reforma , ktorej súčasťou bolo zjednotenie DPH na úrovni 19 % z predchádzajúcej hodnoty 20 % a 14 %. Sulík zároveň pomáhal pri tvorbe a úprave daňovej reformy. Je pravdou, že nasledujúce roky (až do roku 2009) išla nezamestnanosť výrazne dole. Podotýkame, že vo výroku nehodnotíme vzťah medzi rovnou daňou a výškou nezamestnanosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali V politike 31. januára 2016 . Počas druhej Dzurindovej vlády sa v roku 2004 realizovala daňová reforma , ktorej súčasťou bolo zjednotenie DPH na úrovni 19 % z predchádzajúcej hodnoty 20 % a 14 %. Sulík zároveň pomáhal pri tvorbe a úprave daňovej reformy. Je pravdou, že nasledujúce roky (až do roku 2009) išla nezamestnanosť výrazne dole. Podotýkame, že vo výroku nehodnotíme vzťah medzi rovnou daňou a výškou nezamestnanosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["V politike 31. januára", "daňová reforma", "predchádzajúcej", "pomáhal", "tvorbe"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/566/sulik-vs-danko", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3996", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/europoslanec-richard-sulik-profil/85792-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/4170206/jeden-z-autorov-danovej-reformy-sulik-zaklada-novu-stranu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:56.578304+00:00"}
{"id": "50005", "numeric_id": 50005, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50005", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Zoberme si Nemecko pred dvoma mesiacmi. CDU, CSU zahlasovalo s extrémistami pri migrantoch, myslím, že to bolo a zrazu každý hovoril, že CDU CSU sa vydalo zlou cestou a pôjde s extrémistami do vlády. Nič také sa nestalo. CDU, CSU bude mať nového premiéra Merza.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemeckí kresťanskí a sociálni demokrati (CDU/CSU) predložili v parlamente rezolúciu, sprísňujúcu imigračné pravidlá, ktorá získala aj podporu poslancov z krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Predseda CDU/CSU a budúci kancelár Friedrich Merz však akúkoľvek ďalšiu spoluprácu s AfD vylúčil. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n29. januára 2025 nemecký parlament schválil výzvu vláde, predloženú kresťanskými demokratmi z CDU/CSU, ktorá by sprísnila pravidlá migračnej politiky a tým obmedzila nelegálnu migráciu. Okrem iného obsahovala aj požiadavku na trvalé hraničné kontroly či odmietanie migrantov bez dokumentov. Návrh prišiel počas predvolebnej kampane a po sérií smrteľných útokov spáchaných cudzincami.\n\nPodľa agentúr AFP a DPA rezolúciu podporila aj krajne pravicová strana AfD. Hlasovanie preto vyvolalo obavy, a to najmä v radoch sociálnych demokratov (SPD) a Zelených, ktorí ho označovali za „prelomenie tabu ,“ či „pretrhnutie hrádze“ a „pád protipožiarneho múru.“ V dôsledku toho v niekoľkých nemeckých mestách, proti sprísneniu imigračných pravidiel a spolupráci s AfD, protestovali stovky až tisíce ľudí.\n\nSamotný návrh zákona však parlamentom neprešiel . Upravený obsahoval aj obmedzenie zlučovania rodín utečencov či rozšírenie kompetencií nemeckej pohraničnej polície.\n\nAj keď sa predseda CDU/CSU a budúci kancelár Friedrich Merz zaviazal sprísniť hraničné kontroly a ukončiť nelegálnu migráciu, spoluprácu s AfD zásadne vylučuje . Vznikne tak „veľká koalícia“ s SPD, ktorá vo voľbách skončila tretia so ziskom 16,4 percenta voličov. Spoločne 28. apríla 2025 schválili aj koaličnú dohodu „Zodpovednosť za Nemecko“ a 6. mája na druhý pokus parlament Merza zvolil za kancelára.", "analysis_paragraphs": ["Nemeckí kresťanskí a sociálni demokrati (CDU/CSU) predložili v parlamente rezolúciu, sprísňujúcu imigračné pravidlá, ktorá získala aj podporu poslancov z krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Predseda CDU/CSU a budúci kancelár Friedrich Merz však akúkoľvek ďalšiu spoluprácu s AfD vylúčil. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "29. januára 2025 nemecký parlament schválil výzvu vláde, predloženú kresťanskými demokratmi z CDU/CSU, ktorá by sprísnila pravidlá migračnej politiky a tým obmedzila nelegálnu migráciu. Okrem iného obsahovala aj požiadavku na trvalé hraničné kontroly či odmietanie migrantov bez dokumentov. Návrh prišiel počas predvolebnej kampane a po sérií smrteľných útokov spáchaných cudzincami.", "Podľa agentúr AFP a DPA rezolúciu podporila aj krajne pravicová strana AfD. Hlasovanie preto vyvolalo obavy, a to najmä v radoch sociálnych demokratov (SPD) a Zelených, ktorí ho označovali za „prelomenie tabu ,“ či „pretrhnutie hrádze“ a „pád protipožiarneho múru.“ V dôsledku toho v niekoľkých nemeckých mestách, proti sprísneniu imigračných pravidiel a spolupráci s AfD, protestovali stovky až tisíce ľudí.", "Samotný návrh zákona však parlamentom neprešiel . Upravený obsahoval aj obmedzenie zlučovania rodín utečencov či rozšírenie kompetencií nemeckej pohraničnej polície.", "Aj keď sa predseda CDU/CSU a budúci kancelár Friedrich Merz zaviazal sprísniť hraničné kontroly a ukončiť nelegálnu migráciu, spoluprácu s AfD zásadne vylučuje . Vznikne tak „veľká koalícia“ s SPD, ktorá vo voľbách skončila tretia so ziskom 16,4 percenta voličov. Spoločne 28. apríla 2025 schválili aj koaličnú dohodu „Zodpovednosť za Nemecko“ a 6. mája na druhý pokus parlament Merza zvolil za kancelára."], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "požiadavku", "útokov", "podporila", "tabu", "protestovali", "neprešiel", "obsahoval", "zaviazal", "vylučuje", "dohodu", "druhý pokus"], "url": ["https://www.bundestag.de/dokumente/textarchiv/2025/kw05-de-regierungserklaerung-1041594", "https://www.noviny.sk/zahranicie/1019097-migracia-rozdeluje-nemecko-parlament-odmietol-tvrdsie-opatrenia", "https://www.aktuality.sk/clanok/Ig4iXBH/tisice-ludi-v-lipsku-protestovali-proti-spornemu-hlasovaniu-o-obmedzeni-migracie/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/nemecky-parlament-prijal-navrh-obmedzi/852894-clanok.html?utm", "https://www.noviny.sk/zahranicie/1019097-migracia-rozdeluje-nemecko-parlament-odmietol-tvrdsie-opatrenia", "https://www.aktuality.sk/clanok/Ig4iXBH/tisice-ludi-v-lipsku-protestovali-proti-spornemu-hlasovaniu-o-obmedzeni-migracie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/M7w2xVz/nemecky-spolkovy-snem-tesne-neschvalil-zakon-obmedzujuci-migraciu/", "https://www.noviny.sk/zahranicie/1019097-migracia-rozdeluje-nemecko-parlament-odmietol-tvrdsie-opatrenia", "https://www.aktuality.sk/clanok/HcZuajp/friedrich-merz-nova-vlada-posunie-nemecko-vpred/", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/jednani-o-nove-vlade-v-nemecku-zacalo-po-vyhre-ve-volbach-domlouva-cducsu_2502251836_jar", "https://www.aktuality.sk/clanok/VSQIzKD/nemecka-krestanskodemokraticka-unia-odobrila-koalicnu-dohodu/", "https://www.ta3.com/clanok/992927/friedrich-merz-sa-stal-novym-nemeckym-kancelarom-prezident-nasledne-vymenoval-aj-ministrov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:13.985591+00:00"}
{"id": "43290", "numeric_id": 43290, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43290", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...Globsec (...) za štátne peniaze, státisíce, ktoré im dal Miro Lajčák...", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Globsec dostáva dotácie z rôznych častí štátnej sféry, najväčším je ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v roku 2019 prispelo čiastkou 450 000 €. Podporuje ho však aj ministerstvo financií s 175 000 € (2019) a 180 000 € (2018). V roku 2018 dostal Globsec podporu aj od ministerstva vnútra, Sekcie európskych programov, vo výške viac než 319 500 €. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nielenže naznačuje, že ministerstvo zahraničných vecí je výlučným (štátnym) podporovateľom Globsecu, ale taktiež uvádza ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako jediného, kto poskytol (v mene MZV) dotáciu pre Globsec. Všetky spomínané údaje a zmluvy sú bližšie dostupné na Centrálnom registri zmlúv . K vyjadreniu Andreja Danka ohľadom Globsecu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 12. júna 2019 poskytlo nasledujúce stanovisko: “ Bratislavské fórum Globsec je medzinárodne rešpektovaná konferencia, ktorá patrí medzi svetovú špičku. Globsec sa nepochybne stal súčasťou pozitívneho zahraničnopoli­tického imidžu Slovenska na globálnej úrovni a zvyšuje jeho medzinárodnopo­litické postavenie. Ministerstvo zahraničných vecí je hrdým partnerom tejto konferencie už 14 rokov a je rado, že sa koná práve tu. Nástroj takýchto globálnych rozmerov nemá žiadna susedná krajina k dispozícii. Ako spoluorganizátor a strategický partner sa ministerstvo podieľa na financovaní nákladov konferencie maximálne do úrovne 15 – 20 percent z celkového rozpočtu. ”", "analysis_paragraphs": ["Globsec dostáva dotácie z rôznych častí štátnej sféry, najväčším je ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v roku 2019 prispelo čiastkou 450 000 €. Podporuje ho však aj ministerstvo financií s 175 000 € (2019) a 180 000 € (2018). V roku 2018 dostal Globsec podporu aj od ministerstva vnútra, Sekcie európskych programov, vo výške viac než 319 500 €. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nielenže naznačuje, že ministerstvo zahraničných vecí je výlučným (štátnym) podporovateľom Globsecu, ale taktiež uvádza ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako jediného, kto poskytol (v mene MZV) dotáciu pre Globsec. Všetky spomínané údaje a zmluvy sú bližšie dostupné na Centrálnom registri zmlúv . K vyjadreniu Andreja Danka ohľadom Globsecu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 12. júna 2019 poskytlo nasledujúce stanovisko: “ Bratislavské fórum Globsec je medzinárodne rešpektovaná konferencia, ktorá patrí medzi svetovú špičku. Globsec sa nepochybne stal súčasťou pozitívneho zahraničnopoli­tického imidžu Slovenska na globálnej úrovni a zvyšuje jeho medzinárodnopo­litické postavenie. Ministerstvo zahraničných vecí je hrdým partnerom tejto konferencie už 14 rokov a je rado, že sa koná práve tu. Nástroj takýchto globálnych rozmerov nemá žiadna susedná krajina k dispozícii. Ako spoluorganizátor a strategický partner sa ministerstvo podieľa na financovaní nákladov konferencie maximálne do úrovne 15 – 20 percent z celkového rozpočtu. ”"], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["Globsec", "podporu", "Centrálnom registri zmlúv", "Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR"], "url": ["https://www.globsec.org/", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3486493&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2171273&order=32&art_zs2=Globsec&art_predmet=&art_ico=&art_suma_zmluva_od=&art_suma_zmluva_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=&nazov=&art_ico1=", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/515543-ministerstvo-zahranicia-povazuje-svoje-vydavky-na-globsec-za-opodstatnene/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:59.218391+00:00"}
{"id": "vr33839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33839", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme preberali Bratislavskú župu, tak spolu so skrytými dlhmi sme mali dlžoby niekde 44 - 45 000 000 € záväzky. V tejto chvíli máme okolo 36- 37 000 000 €.", "statement_date": "2013-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pavol Frešo spolu s podpredseda BSK pre ekonomiku Ivom Nesrovnalom informovali na tlačovej konferencii 6. mája 2013 o výške dlhu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Na tlačovej konferencii prezentovali stav záväzkov v k 31.decembru 2009 a k 5. máju 2013. K 31. decembru 2009 boli záväzky spolu vo výške 44,56 mil. euro. K 5. máju 2013 boli záväzky na úrovni 36,95 mil. euro. Demagog.sk však nezistil oficiálnu analýzu, dokument, ktorý by tieto čísla potvrdzoval. Predseda BVS by mal analýzu, z ktorej na tlačovej konferencii vychádza verejne sprístupniť. Demagog.sk taktiež nezistil celkový objem nevysporiadaných záväzkov v roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nGraf zverejnený na tlačovej konferencii 6. mája 2013.\n\nPodľa p ortálu Ineko, ktorý mapuje hospodárenie samospráv, je pravdou, že zostatok dlhu k 31. decembru 2009 bol na úrovni približne 19,82 milióna euro (Bankové úvery a výpomoci). Dlh na obyvateľa predstavoval 32 euro, počet obyvateľov bol 616 578. Demagog.sk nezistil objem nevysporiadaných záväzkov v roku 2009. Medzi takéto nevysporiadané záväzky však napríklad patril záväzok voči Slovak Lines takmer 5 miliónov euro. Dlh BSK sa znížil aj splatením dlhodobej výpomoci zo strany Ministerstva financií SR vo výške 4,8 milióna euro, ktorú dostali v roku 2009 (Záverečný účet 2009, s. 55).\n\nUvádzame vývoj dlhu v BSK. Záverečný účet za rok 2012 ešte nie je k dispozícií. Zdroj Záverečné účty (2009 - s. 45, 2010 - s. 12, 2011 s. 22) a portál Ineko .\n\nNa aprílovom rokovaní zastupiteľstva BSK sa prerokoval a schválil návrh na zmenu rozpočtu 2013 (dokument č. 8), ktorí na strane príjmov upravil počet prijatých úverov o 3 mil. euro od pôvodného plánu.\n\n\"Zníženie novoprijatých úverov o sumu 3,02 mil. EUR. Z pôvodnej sumy 6 mil. EUR zostala len plánovaná piata (posledná) tranža z EIB vo výške 2,98 mil. EUR ...z dôvodu zníženia sumy prijatých úverov v roku 2013 zníženie výdavkov o 151,9 tis. EUR pri splátkach z úverov a 24,9 tis. EUR pri splácaní istín.\"\n\nDemagog.sk nezistil oficiálnu analýzu, ktorá mala byť vypracovaná a má hovoriť o výške záväzkov na úrovni 37 miliónov euro ku 5. máju 2013. Žiaden takýto dokument na nenachádza na stránke Bratislavského samosprávneho kraja a nebolo ani predmetom aprílového rokovania.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo spolu s podpredseda BSK pre ekonomiku Ivom Nesrovnalom informovali na tlačovej konferencii 6. mája 2013 o výške dlhu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Na tlačovej konferencii prezentovali stav záväzkov v k 31.decembru 2009 a k 5. máju 2013. K 31. decembru 2009 boli záväzky spolu vo výške 44,56 mil. euro. K 5. máju 2013 boli záväzky na úrovni 36,95 mil. euro. Demagog.sk však nezistil oficiálnu analýzu, dokument, ktorý by tieto čísla potvrdzoval. Predseda BVS by mal analýzu, z ktorej na tlačovej konferencii vychádza verejne sprístupniť. Demagog.sk taktiež nezistil celkový objem nevysporiadaných záväzkov v roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Graf zverejnený na tlačovej konferencii 6. mája 2013.", "Podľa p ortálu Ineko, ktorý mapuje hospodárenie samospráv, je pravdou, že zostatok dlhu k 31. decembru 2009 bol na úrovni približne 19,82 milióna euro (Bankové úvery a výpomoci). Dlh na obyvateľa predstavoval 32 euro, počet obyvateľov bol 616 578. Demagog.sk nezistil objem nevysporiadaných záväzkov v roku 2009. Medzi takéto nevysporiadané záväzky však napríklad patril záväzok voči Slovak Lines takmer 5 miliónov euro. Dlh BSK sa znížil aj splatením dlhodobej výpomoci zo strany Ministerstva financií SR vo výške 4,8 milióna euro, ktorú dostali v roku 2009 (Záverečný účet 2009, s. 55).", "Uvádzame vývoj dlhu v BSK. Záverečný účet za rok 2012 ešte nie je k dispozícií. Zdroj Záverečné účty (2009 - s. 45, 2010 - s. 12, 2011 s. 22) a portál Ineko .", "Na aprílovom rokovaní zastupiteľstva BSK sa prerokoval a schválil návrh na zmenu rozpočtu 2013 (dokument č. 8), ktorí na strane príjmov upravil počet prijatých úverov o 3 mil. euro od pôvodného plánu.", "\"Zníženie novoprijatých úverov o sumu 3,02 mil. EUR. Z pôvodnej sumy 6 mil. EUR zostala len plánovaná piata (posledná) tranža z EIB vo výške 2,98 mil. EUR ...z dôvodu zníženia sumy prijatých úverov v roku 2013 zníženie výdavkov o 151,9 tis. EUR pri splátkach z úverov a 24,9 tis. EUR pri splácaní istín.\"", "Demagog.sk nezistil oficiálnu analýzu, ktorá mala byť vypracovaná a má hovoriť o výške záväzkov na úrovni 37 miliónov euro ku 5. máju 2013. Žiaden takýto dokument na nenachádza na stránke Bratislavského samosprávneho kraja a nebolo ani predmetom aprílového rokovania."], "analysis_date": "2013-05-15", "analysis_sources": {"text": ["konferencii", "p", "ortálu", "Slovak Lines", "Záverečné účty", "Ineko", "rokovaní"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/docDetail.aspx?docid=10048721&docType=ART&nid=1035", "http://www.obce.ineko.sk/profil.php?obec=9001&rok=2009", "http://www.obce.ineko.sk/profil.php?obec=9001&rok=2009", "http://www.region-bsk.sk/clanok/predseda-a-bsk-v-mediach-bratislavsky-samospravny-kraj-vyrovna-svoj-dlh-voci-autobusovemu-prepravcovi-mimosudnou-cestou.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-164580.aspx", "http://www.obce.ineko.sk/profil.php?obec=9001", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rokovanie-zastupitelstva-bsk-19-4-2013-482293.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:34.991651+00:00"}
{"id": "vr37302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37302", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Predpokladaný v tomto roku rast cien, predpokladáme, že bude 3 a pol percenta. Čo je viac, ako bolo vlani. Z toho vplyv balíčka, ktorý sme museli ale prijať kvôli dôsledkom bývalého vládnutia, je 0,7 desatiny percenta. Takže je evidentné, že nie väčšinový, že väčšinový podiel na tomto raste cien nemá vládny balíček, ale majú svetové ceny,...", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognóza (pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje infláciu CPI na rok 2011 na 3,7%, harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Prognózy MF z júna ešte hovorili o úrovni 3,0% na rok 2011, čo je nárast o 0,7%. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá infláciu v roku 2011 na úrovni 3,5%. O tom aký ma vplyv ozdravný balíček na rast cien sa píše práve v septembrovom materiály. Na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii).", "analysis_paragraphs": ["Prognóza (pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje infláciu CPI na rok 2011 na 3,7%, harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Prognózy MF z júna ešte hovorili o úrovni 3,0% na rok 2011, čo je nárast o 0,7%. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá infláciu v roku 2011 na úrovni 3,5%. O tom aký ma vplyv ozdravný balíček na rast cien sa píše práve v septembrovom materiály. Na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii)."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza", "makroekonomická prognóza (.pdf)"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:36.813291+00:00"}
{"id": "vr15584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15584", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžem vám doniesť judikatúru z Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá potvrdzuje, že ak médiá používajú voči politikom expresívne výrazy, útočia na nich. Je aj právo politika v určitej situácii používať expresívne výrazy a brániť sa.", "statement_date": "2016-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií sa nikde explicitne nepíše, že by mal politik právo sa vyjadrovať expresívne v reakcii na expresívne vyjadrenia médií. Dotknutá osoba má právo na reakciu, avšak vhodným spôsobom. Z tohoto dôvodu označujeme výrok za zavádzajúci.\n\nProblematiku slobody prejavu vo svojej judikatúre rozvíja Ústavný súd SR. V rámci sekcie Všeobecné východiská rozhodovacej činnosti ústavného súdu pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti (zhrnutie časti odôvodnenia nálezov ústavného súdu) dokumentu Sloboda prejavu a súdna moc od predsedníčky ÚS – JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD. – sa v bode štyri píše: „ Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. “ (.pdf, s. 21) Ako sa ďalej v dokumente na strane 24 píše: „ 2. Tlač je strážny pes demokracie, hrá významnú úlohu v právnom štáte. 3. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo dostať také informácie. 4. Novinári môžu používať určitú mieru preháňania a provokácie. “ (.pdf, s. 24)\n\nSlovenskí novinári tak majú právo sa vyjadrovať, i keď sa to premiérovi nepáči. Toto právo je zároveň zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950, ktorý v čl. 10 ods. 1 ustanovuje: „ Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. “ Dnes je garantom dodržiavania práv Dohovoru Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spomína aj Fico.\n\nNa strane štyri vyššie spomínaného dokumentu sa predsedníčka vyjadruje: „ Orgány verejnej moci v zásade nie sú ani oprávnené posudzovať správnosť a prípustnosť prejavených názorov. Dôsledkom takéhoto postupu by bolo zavedenie cenzúry, ktorá je v zmysle čl. 26 ods. 3 ústavy vylúčená. “ (.pdf, s. 4)\n\n„ Nesmie však ísť o svojvoľný a zlomyseľný útok. Sloboda vyjadrovania sa nesmie stať povolením na rozsiahle urážanie, znevažujúce vyhlásenia a negatívne hodnotiace úsudky, ktoré nemajú nič spoločné s politickými otázkami. “ (.pdf, s. 5)\n\nNa stránke najpravo.sk sa píše: „Novinári (či vo všeobecnosti médiá) sú sprostredkovateľmi nielen kritiky a kontroly verejnosti voči politikom, ale tiež názorov a reakcií, ktoré politici adresujú verejnosti... Ak preto verejne činná osoba považuje úvahu o svojej možnej protekcii za spôsobilú vzbudiť u časti verejnosti mylný dojem, má nepochybne možnosť sa proti takejto interpretácii vhodnou formou verejne ohradiť a viesť v tomto smere prípadne polemiku s uvedeným hodnotiacim úsudkom.“ (z nálezu Ústavného súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. IV. ÚS 492/2012-67) .\n\nJe zrejmé, že dotknutá osoba má právo reagovať na útoky zo strany médii, ale vsuvka expresívnych výrazoch, zdá sa, bola vložená premiérom len účelovo.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií sa nikde explicitne nepíše, že by mal politik právo sa vyjadrovať expresívne v reakcii na expresívne vyjadrenia médií. Dotknutá osoba má právo na reakciu, avšak vhodným spôsobom. Z tohoto dôvodu označujeme výrok za zavádzajúci.", "Problematiku slobody prejavu vo svojej judikatúre rozvíja Ústavný súd SR. V rámci sekcie Všeobecné východiská rozhodovacej činnosti ústavného súdu pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti (zhrnutie časti odôvodnenia nálezov ústavného súdu) dokumentu Sloboda prejavu a súdna moc od predsedníčky ÚS – JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD. – sa v bode štyri píše: „ Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. “ (.pdf, s. 21) Ako sa ďalej v dokumente na strane 24 píše: „ 2. Tlač je strážny pes demokracie, hrá významnú úlohu v právnom štáte. 3. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo dostať také informácie. 4. Novinári môžu používať určitú mieru preháňania a provokácie. “ (.pdf, s. 24)", "Slovenskí novinári tak majú právo sa vyjadrovať, i keď sa to premiérovi nepáči. Toto právo je zároveň zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950, ktorý v čl. 10 ods. 1 ustanovuje: „ Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. “ Dnes je garantom dodržiavania práv Dohovoru Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spomína aj Fico.", "Na strane štyri vyššie spomínaného dokumentu sa predsedníčka vyjadruje: „ Orgány verejnej moci v zásade nie sú ani oprávnené posudzovať správnosť a prípustnosť prejavených názorov. Dôsledkom takéhoto postupu by bolo zavedenie cenzúry, ktorá je v zmysle čl. 26 ods. 3 ústavy vylúčená. “ (.pdf, s. 4)", "„ Nesmie však ísť o svojvoľný a zlomyseľný útok. Sloboda vyjadrovania sa nesmie stať povolením na rozsiahle urážanie, znevažujúce vyhlásenia a negatívne hodnotiace úsudky, ktoré nemajú nič spoločné s politickými otázkami. “ (.pdf, s. 5)", "Na stránke najpravo.sk sa píše: „Novinári (či vo všeobecnosti médiá) sú sprostredkovateľmi nielen kritiky a kontroly verejnosti voči politikom, ale tiež názorov a reakcií, ktoré politici adresujú verejnosti... Ak preto verejne činná osoba považuje úvahu o svojej možnej protekcii za spôsobilú vzbudiť u časti verejnosti mylný dojem, má nepochybne možnosť sa proti takejto interpretácii vhodnou formou verejne ohradiť a viesť v tomto smere prípadne polemiku s uvedeným hodnotiacim úsudkom.“ (z nálezu Ústavného súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. IV. ÚS 492/2012-67) .", "Je zrejmé, že dotknutá osoba má právo reagovať na útoky zo strany médii, ale vsuvka expresívnych výrazoch, zdá sa, bola vložená premiérom len účelovo."], "analysis_date": "2016-11-28", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "Dohovorom", "najpravo.sk"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992164/PCS-6.pdf/e8fea4cd-6775-4c85-9103-35ba89d89a8d", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/209-1992.pdf", "http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/fyzicke-osoby-pravnicke-osoby/pravo-na-slobodu-prejavu-kritika-verejne-cinnej-osoby-zo-strany-medii.html?print=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:24.656200+00:00"}
{"id": "vr28921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28921", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "o hovoríte o kumulácii (krytia dlhov, pozn.), ktorá je niekde medzi 300-400 miliónmi eur, v budúcom roku by mohla už dosiahnuť sumu 400 miliónov eur.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy o vývoji dlhu z dielne Ministerstva zdravotníctva SR pre vládu, ktorej závery publikovala agentúra TASR bol k 1. máju 2014 dlh v zdravotníctve 318,9 miliónov eur, Health Policy Institute (HPI) hovorí o dlhu 330 miliónov eur ku koncu roka 2013. Štátny Inštitút finančnej politiky z dát ministerstva zdravotníctva odhaduje , že dlh za rok 2014 by mal vzrásť o zhruba 60 miliónov eur a zvýšiť tak celkový dlh zdravotníctva na konci tohto roku nad úroveň 400 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy o vývoji dlhu z dielne Ministerstva zdravotníctva SR pre vládu, ktorej závery publikovala agentúra TASR bol k 1. máju 2014 dlh v zdravotníctve 318,9 miliónov eur, Health Policy Institute (HPI) hovorí o dlhu 330 miliónov eur ku koncu roka 2013. Štátny Inštitút finančnej politiky z dát ministerstva zdravotníctva odhaduje , že dlh za rok 2014 by mal vzrásť o zhruba 60 miliónov eur a zvýšiť tak celkový dlh zdravotníctva na konci tohto roku nad úroveň 400 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["publikovala", "hovorí", "odhaduje"], "url": ["http://www.teraz.sk/zdravie/dlh-zdravotnictvo/82955-clanok.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/10483/dlh-nemocnic-330-mil-ku-koncu-roka.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7517199/dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:06.527163+00:00"}
{"id": "48668", "numeric_id": 48668, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48668", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Že Minister financií prestal riadiť svoju koalíciu, keď Sme rodina pomohla otvoriť Smeru schôdzu, kde boli absolútne nepodložené absolútne vymyslené obvinenia práve predsedu už prezidenta finančnej správy pána Žežulku. Úplne ľahko vyvrátiteľné. Dokonca Sme rodina hlasovala aj za to uznesenie, až ja ako opozičný poslanec musel zvolať mimoriadne zasadnutie finančného výboru, kde dostal prezident finančnej správy priestor, aby sa obhájil, aby tieto smiešne obvinenia jasne vyvrátil a ukázal, že tá finančná správa si robí svoju prácu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme rodina hlasovala za schôdzu iniciovanú Smerom a taktiež hlasovala za uznesenie. Na schôdzi Robert Fico prezentoval okrem iného aj obvinenia voči súčasnému prezidentovi finančnej správy Žežulkovi, ten bol obvinenia vysvetľovať na mimoriadnom finančnom výbore. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRobert Fico obvinil Žežulku z korupcie na základe údajnej uniknutej komunikácie medzi Žežukom a Suchobom, tú na internete zverejnil anonym. Žežulka mal podľa Ficovho obvinenia zobrať 2 až 5 mil. eur za to, že finančná správa bude naďalej spolupracovať so Suchobovou firmou Alexis. FS taktiež firme dlžila asi milión eur a to za faktúry vystavené od mája do novembra 2020, podľa obvinení žiadal Žežulka 10% z ich hodnoty za uhradenie .\n\nSvoje obvinenia prezentoval Fico 6. októbra na mimoriadnej schôdzi , ktorú sa mu podarilo otvoriť s podporou Sme Rodina či poslancov okolo Petra Pellegriniho a Tomáša Tarabu. Fico chcel na schôdzi prijať uznesenie “k zneužívaniu inštitútov trestného práva na rozklad demokratického a právneho štátu”, za jeho prijatie hlasovali so Smerom aj poslanci strany Sme rodina.\n\nŽežulka sa k obvineniu vyjadril 20.októbra 2022 na mimoriadnom finančnom výbore, ktorý zvolal Viskupič ako predseda Výboru NRSR pre financie a rozpočet (.docx, str.1). Argumentoval hlavne časovým nesúladom. Informáciu o tom, že by sa mal stať novým prezidentom finančnej správy totiž ministerstvo financií zverejnilo 19. novembra 2020, prezidentom sa mal stať od 1.decembra 2020. Faktúry, ktoré Fico v obvinení spomína, boli pritom zaplatené k 18. novembru a podľa slov Žežulku úhrada faktúr trvá 20 dní.\n\nŽežulka podal sám na seba podnet, o výsledkoch bude finančná správa informovať Národnú kriminálnu agentúru.", "analysis_paragraphs": ["Sme rodina hlasovala za schôdzu iniciovanú Smerom a taktiež hlasovala za uznesenie. Na schôdzi Robert Fico prezentoval okrem iného aj obvinenia voči súčasnému prezidentovi finančnej správy Žežulkovi, ten bol obvinenia vysvetľovať na mimoriadnom finančnom výbore. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Robert Fico obvinil Žežulku z korupcie na základe údajnej uniknutej komunikácie medzi Žežukom a Suchobom, tú na internete zverejnil anonym. Žežulka mal podľa Ficovho obvinenia zobrať 2 až 5 mil. eur za to, že finančná správa bude naďalej spolupracovať so Suchobovou firmou Alexis. FS taktiež firme dlžila asi milión eur a to za faktúry vystavené od mája do novembra 2020, podľa obvinení žiadal Žežulka 10% z ich hodnoty za uhradenie .", "Svoje obvinenia prezentoval Fico 6. októbra na mimoriadnej schôdzi , ktorú sa mu podarilo otvoriť s podporou Sme Rodina či poslancov okolo Petra Pellegriniho a Tomáša Tarabu. Fico chcel na schôdzi prijať uznesenie “k zneužívaniu inštitútov trestného práva na rozklad demokratického a právneho štátu”, za jeho prijatie hlasovali so Smerom aj poslanci strany Sme rodina.", "Žežulka sa k obvineniu vyjadril 20.októbra 2022 na mimoriadnom finančnom výbore, ktorý zvolal Viskupič ako predseda Výboru NRSR pre financie a rozpočet (.docx, str.1). Argumentoval hlavne časovým nesúladom. Informáciu o tom, že by sa mal stať novým prezidentom finančnej správy totiž ministerstvo financií zverejnilo 19. novembra 2020, prezidentom sa mal stať od 1.decembra 2020. Faktúry, ktoré Fico v obvinení spomína, boli pritom zaplatené k 18. novembru a podľa slov Žežulku úhrada faktúr trvá 20 dní.", "Žežulka podal sám na seba podnet, o výsledkoch bude finančná správa informovať Národnú kriminálnu agentúru."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "zverejnil", "obvinenia", "uhradenie", "mimoriadnej schôdzi", "uznesenie", "hlasovali", "vyjadril", "zvolal", "zverejnilo", "mal"], "url": ["https://hn24.hnonline.sk/hn24/96047263-sef-financnej-spravy-vypovedal-pred-poslancami-odmietol-obvinenie-z-korupcie-na-ktore-poukazal-fico", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/sucasny-sef-financnej-spravy-zezulka-odmieta-obvinenia-z-podplacania/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=8&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=40&DatumOd=2022-10-6%200:0:0&DatumDo=2022-10-6%200:0:0&TypVystupenia=", "https://dennikn.sk/minuta/3068461/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/23026833/poslanci-schvalili-program-mimoriadnej-schodze-k-postupom-organom-cinnym-v-trestnom-konani.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518300", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48651", "https://dennikn.sk/minuta/3068461/?ref=list", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=291261", "https://dennikn.sk/minuta/3068461/?ref=list", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/novym-prezidentom-financnej-spravy-sr-bude-jiri-zezulka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:33.175605+00:00"}
{"id": "vr37560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37560", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Nie my neustupuje, my sme ani pod tým textom (od návrhu Mikuláša Dzurinda pri zákone o štátnom občianstve, pozn.) neboli podpísaní.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že poslanci za KDH sa nepodpísali pod pozmeňovací návrh SDKÚ, ktorý bol predložený ešte v máji 2010. Pred hlasovaním o návrhu novely zákona z dielne SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd vo februári 2011 však bola prijatá dohoda , podľa ktorej malo KDH podporiť tento návrh, a tak získať podporu svojmu návrhu novely zákona o štátnej službe. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že poslanci za KDH sa nepodpísali pod pozmeňovací návrh SDKÚ, ktorý bol predložený ešte v máji 2010. Pred hlasovaním o návrhu novely zákona z dielne SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd vo februári 2011 však bola prijatá dohoda , podľa ktorej malo KDH podporiť tento návrh, a tak získať podporu svojmu návrhu novely zákona o štátnej službe. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pozmeňovací návrh", "dohoda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=345114", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/koalicia-dohodla-rieseni-dvojakeho-obcianstva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:52.077602+00:00"}
{"id": "vr25502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25502", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "V roku 2008 v tejto dani (daň z právnických osôb, pozn.) sme vyberali viac v štátnom rozpočte, dokonca v tomto čase o 100 miliónov eur, než dnes. Vtedy sme mali rovnú daň 19%-nú, dnes máme 23%-nú.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý. Na dani z príjmov právnických osôb (PO) sa vybralo viac v roku 2008 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2013 o takmer 100 mil. eur. V roku 2008 bola daň z príjmu PO na úrovni 19 %. Od roka 2013 na úrovni 23 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý. Na dani z príjmov právnických osôb (PO) sa vybralo viac v roku 2008 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2013 o takmer 100 mil. eur. V roku 2008 bola daň z príjmu PO na úrovni 19 %. Od roka 2013 na úrovni 23 %."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["26.9.2008", "26.9.2013", "právnických osôb"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6902", "https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9092", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:30.219130+00:00"}
{"id": "vr32865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32865", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ide sa kúpiť SPP za 60 miliónov.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok predsedy liberálov je v značnej miere zavádzaním.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedy liberálov je v značnej miere zavádzaním."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["informáciu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6635691/stat-da-za-ovladnutie-cien-plynu-v-spp-60-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:33.067497+00:00"}
{"id": "vr15245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15245", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Napríklad si myslí veľká časť Britov, že povedzme nejak 30% všetkých peňazí, ktoré idú na detské prídavky vo Veľkej Británii, tak ide na deti migrantov, proste aj z mimo EÚ, aj z EÚ, pričom pravda je, že sa jedna o 0,3% a tak ďalej a tak podobne.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Iniciatíva The UK in the Changing Europe 9. júna 2016 priniesla informáciu, ktorá potvrdzuje Šebejov výrok: \" 14% of us think that 30% of UK Child Benefit goes to children abroad and 23% of us think 13% does \". Toto číslo predstavovalo naozaj len 0,3 % . Šebej však v rámci svojho výroku do istej miery preháňal, keď túto vzorku opýtaných označil za “veľkú časť Britov”, v skutočnosti išlo len o 14 percent respondentov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V decembri 2013, 20 400 prípadov, ktorý boli priznané detské prídavky reprezentovalo 34 268 detí, ktoré žijú v inom štáte štátov Európskeho ekonomického priestoru. Toto číslo predstavovalo naozaj len 0,3 % .", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva The UK in the Changing Europe 9. júna 2016 priniesla informáciu, ktorá potvrdzuje Šebejov výrok: \" 14% of us think that 30% of UK Child Benefit goes to children abroad and 23% of us think 13% does \". Toto číslo predstavovalo naozaj len 0,3 % . Šebej však v rámci svojho výroku do istej miery preháňal, keď túto vzorku opýtaných označil za “veľkú časť Britov”, v skutočnosti išlo len o 14 percent respondentov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V decembri 2013, 20 400 prípadov, ktorý boli priznané detské prídavky reprezentovalo 34 268 detí, ktoré žijú v inom štáte štátov Európskeho ekonomického priestoru. Toto číslo predstavovalo naozaj len 0,3 % ."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["priniesla", "0,3 %", "0,3 %", "Child Tax Credit", "0,26 %"], "url": ["http://ukandeu.ac.uk/the-perils-of-perception-and-the-eu/#_edn7", "http://researchbriefings.parliament.uk/ResearchBriefing/Summary/SN06561", "http://researchbriefings.parliament.uk/ResearchBriefing/Summary/SN06561", "http://researchbriefings.files.parliament.uk/documents/SN06955/SN06955.pdf", "http://bruegel.org/2016/02/child-benefits-for-eu-migrants-in-the-uk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:53.643664+00:00"}
{"id": "vr35177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35177", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ja si myslím, že veľmi dobrý. V pondelok na Všetkých svätých sme 4 hodiny strávili vo veľmi pokojnej atmosfére. Dnes sme sa o všetkých týchto otázkach porozprávali a som je veľmi dobre porozumel a myslím si, že nie po prvýkrát veľmi dobre.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálnu zmienku o tomto stretnutí sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálnu zmienku o tomto stretnutí sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:55.429294+00:00"}
{"id": "vr15562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15562", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Byť predsedajúcou krajinou sa vám pritrafí pri 28 členských štátov za 14 alebo za 15 rokov.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedníctvo Rady Európskej únie rotuje medzi členskými krajinami EÚ.Od roku 2007 sa vytvárajú predsednícke triá, tri krajiny, ktoré spoločne určujú hlavné témy počas 18 mesiacov. Tento postup bol oficiálne zakotvený v Lisabonskej zmluve ( 2009 ). Predsedníctvo danej krajiny trvá 6 mesiacov, predsedníctvo preberajú krajiny 1. januára a 1. júla. Pri súčasnom počte členských krajín skutočne platí, že raz za 13-14 rokov bude daná krajina predsedovať Rade EÚ. Hodnotíme výrok Roberta Fica ako pravdivý. Základným princípom, ako je predsednícke trio zostavené, je pravidelná rotácia \"malých\" a \"veľkých\" štátov. Medzi hlavné úlohy predsedníctva patrí plánovanie a vedenie zasadnutí Rady EU a jej prídavných orgánov a zastupovanie rady vo vzťahoch s inými inštitúciami EU. Počas predsedníctva vedú dané krajiny všetky zasadnutia na všetkých úrovniach Rady EU . \" Trio predsedníctiev stanovuje dlhodobé ciele a pripravuje spoločný program, v ktorom určuje témy a hlavné otázky, ktorými sa bude Rada zaoberať počas 18 mesiacov. Na základe tohto programu potom každá z troch krajín vypracuje vlastný podrobnejší 6-mesačný program. \" Ako sa postupne rozšírila EÚ, predsednícku úlohu vystrieda viac štátov, preto aj čas, koľko trvá, kým daný členský štát znovu zastáva predsednícku funkciu, sa predĺžuje. Po rozšírení únie v roku 2004, Slovinsko bolo prvou novou členskou krajinou v roku 2008, ktorá predsedala Rade. Podľa predbežného plánu Slovinsko bude predsedajúcou krajinou opäť v roku 2021. Česko predsedalo Rade v roku 2009, túto funkciu by malo zastávať znovu v roku 2022. Maďarské a poľské predsedníctvo sa konalo v roku 2011, predsedovať budú opäť po sebe, v druhej polke 2024 a začiatkom roka 2025. Súčasne predsedá Rade EÚ Slovensko , a to do 1. januára 2017. Znovu zastávať túto pozíciu budeme v roku 2030. Podobné 13-14 ročné intervaly platia aj pre ďalšie členské krajiny .", "analysis_paragraphs": ["Predsedníctvo Rady Európskej únie rotuje medzi členskými krajinami EÚ.Od roku 2007 sa vytvárajú predsednícke triá, tri krajiny, ktoré spoločne určujú hlavné témy počas 18 mesiacov. Tento postup bol oficiálne zakotvený v Lisabonskej zmluve ( 2009 ). Predsedníctvo danej krajiny trvá 6 mesiacov, predsedníctvo preberajú krajiny 1. januára a 1. júla. Pri súčasnom počte členských krajín skutočne platí, že raz za 13-14 rokov bude daná krajina predsedovať Rade EÚ. Hodnotíme výrok Roberta Fica ako pravdivý. Základným princípom, ako je predsednícke trio zostavené, je pravidelná rotácia \"malých\" a \"veľkých\" štátov. Medzi hlavné úlohy predsedníctva patrí plánovanie a vedenie zasadnutí Rady EU a jej prídavných orgánov a zastupovanie rady vo vzťahoch s inými inštitúciami EU. Počas predsedníctva vedú dané krajiny všetky zasadnutia na všetkých úrovniach Rady EU . \" Trio predsedníctiev stanovuje dlhodobé ciele a pripravuje spoločný program, v ktorom určuje témy a hlavné otázky, ktorými sa bude Rada zaoberať počas 18 mesiacov. Na základe tohto programu potom každá z troch krajín vypracuje vlastný podrobnejší 6-mesačný program. \" Ako sa postupne rozšírila EÚ, predsednícku úlohu vystrieda viac štátov, preto aj čas, koľko trvá, kým daný členský štát znovu zastáva predsednícku funkciu, sa predĺžuje. Po rozšírení únie v roku 2004, Slovinsko bolo prvou novou členskou krajinou v roku 2008, ktorá predsedala Rade. Podľa predbežného plánu Slovinsko bude predsedajúcou krajinou opäť v roku 2021. Česko predsedalo Rade v roku 2009, túto funkciu by malo zastávať znovu v roku 2022. Maďarské a poľské predsedníctvo sa konalo v roku 2011, predsedovať budú opäť po sebe, v druhej polke 2024 a začiatkom roka 2025. Súčasne predsedá Rade EÚ Slovensko , a to do 1. januára 2017. Znovu zastávať túto pozíciu budeme v roku 2030. Podobné 13-14 ročné intervaly platia aj pre ďalšie členské krajiny ."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["2009", "predsedníctva", "Rady EU", "Slovinsko", "Česko", "Maďarské", "poľské", "Slovensko", "členské krajiny", "Návrhy"], "url": ["http://en.strasbourg-europe.eu/the-presidency-of-the-council-european-union,27572,en.html", "http://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/presidency-council-eu/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/presidency-council-eu/", "http://www.euractiv.com/section/future-eu/news/slovenia-first-new-member-state-to-take-eu-helm/", "https://www.vlada.cz/en/evropske-zalezitosti/predsednictvi-cr-v-rade-eu/presidency-to-the-eu-23295/", "http://www.europeaninstitute.org/index.php/80-programs/the-institutes-events/1239-top-priorities-for-the-hungarian-eu-presidency", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwii_t26u8zQAhVKCywKHe7XBcwQFghPMAY&url=https%3A%2F%2Fwww.premier.gov.pl%2Fen%2Fnews%2Fnews%2Fthe-priorities-of-the-polish-presidency-of-the-eu-council.html&usg=AFQjCNFv6mREkuqS-g32hg0CW6TRDW3_hA&sig2=J9JwHv9TvIeg6-6_HYb5VA&bvm=bv.139782543,d.bGg", "http://www.eu2016.sk/sk/o-predsednictve/predsednicke-trio", "http://en.euabc.com/word/127", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/PDF/?uri=CELEX:32016D1316&from=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:51.671395+00:00"}
{"id": "vr35368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35368", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A zároveň od 1. januára vláda uznesením rozhodla, že vo všetkých rezortoch a štátnych podnikoch toto bude pravidlom. Takže tu ide o realitu, na ktorej nám záleží. Nie o slovíčka alebo vaše pocity, vaše hodnotenia. (elektronické anonymné aukcie.pozn.)", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda rozhodla , že od 1. januára 2011 musia všetky rezorty zadávať zákazky prostredníctvom elektronickej aukcie ( uznesenie vlády SR č. 653 z 24. septembra 2010).", "analysis_paragraphs": ["Vláda rozhodla , že od 1. januára 2011 musia všetky rezorty zadávať zákazky prostredníctvom elektronickej aukcie ( uznesenie vlády SR č. 653 z 24. septembra 2010)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "uznesenie"], "url": ["http://www.financnymanazment.sk/Schvalila-povinne-elektronicke-aukcie-od-1-januara/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/GetUznesenia/?idRokovanie=549"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:47.658670+00:00"}
{"id": "vr37831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37831", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Slovensko tam bude prispievať hotovosťou v tej spomínanej výške 660 miliónov eur, potiaľ by to ešte bolo snáď v poriadku, ale čo v poriadku nie je, že tá zvyšná suma do úrovne 5,8 miliárd eur, čo je porcia alebo podiel Slovenska na celkovej sume 700 miliárd eur, tak pri tej zvyšnej sume sa hovorí len o nejakej kombinácii medzi vystavenými zárukami a takzvaným kapitálom na požiadanie...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše napríklad Sme : \"Slovensko bude ročne platiť 132 miliónov eur, za päť rokov tak dáme 660 miliónov eur. Návrh presadilo Nemecko a Slovensko ho podporovalo.\" Sme 22. marca : \"Slovensku a ďalším chudobnejším krajinám únie sa podarilo dohodnúť, že do takzvaného stáleho stabilizačného mechanizmu, ktorý vznikne v polovici roku 2013, prispejú menej, ako sa pôvodne počítalo.\" V prípade Slovenska to znamená, že náš podiel na novom Eurovale nebude cez hotovosť a rôzne druhy záruk vo výške 6,9 miliardy eur, ale 5,8 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Ako píše napríklad Sme : \"Slovensko bude ročne platiť 132 miliónov eur, za päť rokov tak dáme 660 miliónov eur. Návrh presadilo Nemecko a Slovensko ho podporovalo.\" Sme 22. marca : \"Slovensku a ďalším chudobnejším krajinám únie sa podarilo dohodnúť, že do takzvaného stáleho stabilizačného mechanizmu, ktorý vznikne v polovici roku 2013, prispejú menej, ako sa pôvodne počítalo.\" V prípade Slovenska to znamená, že náš podiel na novom Eurovale nebude cez hotovosť a rôzne druhy záruk vo výške 6,9 miliardy eur, ale 5,8 miliardy eur."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Sme", "Sme 22. marca"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5823949/lidri-stavali-val-a-vladu.html#ixzz1HnPRI9eF", "http://ekonomika.sme.sk/c/5818576/na-euroval-prispejeme-menej-ako-bolo-v-plane.html#ixzz1HnQBxEUM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:57.729219+00:00"}
{"id": "vr17612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17612", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Aj naše, povedal by som, mierové zbory alebo humanitárni pracovníci cirkvi, pôsobia na tých kurdských územiach (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na severe Iraku - na kurdských územiach, skutočne pôsobili slovenskí humanitárni pracovníci. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenská lekárka Zuzana Dudová pôsobila od roku 2016 na severu Iraku, v Kurdistane, najprv pod projektom Aid to Children Need, neskôr v rámci tímu z Vysokej školy sv. Alžbety pod vedením prof. Krčméryho. Dobrovoľníci z tejto vysokej školy tam prevádzkujú dve nemocnice (informácie k školskému roku 2017/2018 ). V Kurdistane, na severe Iraku, pôsobila aj Michaela Guldanová z organizácie Človek v ohrození. Michaela sa podieľala na koordinácií rekonštrukcii škôl, výstavbe nových tried a školení učiteľov. Okrem toho zaslal slovenský Červený kríž v decembri 2016 finančnú podporu 3 500 eur na pomoc ľuďom v Sýrií, presnejšie na evakuáciu tisícok ľudí v núdzi z východnej časti mesta Aleppo. Kresťanom na severe Iraku pomáha aj Slovenská katolícka charita . Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na severe Iraku - na kurdských územiach, skutočne pôsobili slovenskí humanitárni pracovníci. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenská lekárka Zuzana Dudová pôsobila od roku 2016 na severu Iraku, v Kurdistane, najprv pod projektom Aid to Children Need, neskôr v rámci tímu z Vysokej školy sv. Alžbety pod vedením prof. Krčméryho. Dobrovoľníci z tejto vysokej školy tam prevádzkujú dve nemocnice (informácie k školskému roku 2017/2018 ). V Kurdistane, na severe Iraku, pôsobila aj Michaela Guldanová z organizácie Človek v ohrození. Michaela sa podieľala na koordinácií rekonštrukcii škôl, výstavbe nových tried a školení učiteľov. Okrem toho zaslal slovenský Červený kríž v decembri 2016 finančnú podporu 3 500 eur na pomoc ľuďom v Sýrií, presnejšie na evakuáciu tisícok ľudí v núdzi z východnej časti mesta Aleppo. Kresťanom na severe Iraku pomáha aj Slovenská katolícka charita . Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["lekárka", "Zuzana Dudová", "dve nemocnice", "2017/2018", "pôsobila", "kríž", "Slovenská katolícka charita"], "url": ["https://www.postoj.sk/9578/lekarka-z-iraku-chybaju-nam-ludia", "https://dennikn.sk/726052/slovenska-lekarka-v-iraku-krestania-sa-tu-spravaju-k-moslimom-niekedy-az-nekrestansky/", "https://www.postoj.sk/4326/krestanom-v-iraku-pomahaju-aj-slovaci", "https://www.vssvalzbety.sk/userfiles/Studijne%20oddelenie/bratislava/kontakty%20peter/Studijnyprogram2017-2018.pdf", "https://slovensko.rtvs.sk/relacie/cestovatelske-kino/142561/irak-skoly-a-bezny-zivot-v-irackom-kurdistane", "http://www.redcross.sk/novinky/slovensky_cerveny_kriz_zaslal_financnu_pomoc_do_syrie", "https://www.slovoplus.sk/clanok/pomahame-prenasledovanym-krestanom-na-blizkom-vychode"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:38.066256+00:00"}
{"id": "vr34594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34594", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Toto (nesmie sa opakovať hlasovanie v rozpore s dohodou, pozn.) my potvrdili aj jednotlivci už ten deň, ktorých sa to týkalo...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či hlasujúci poslanci tiež potvrdili Jánovi Figeľovi, že sa to nesmie opakovať (a teda už nebudú hlasovať proti vládnym návrhom), sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Či hlasujúci poslanci tiež potvrdili Jánovi Figeľovi, že sa to nesmie opakovať (a teda už nebudú hlasovať proti vládnym návrhom), sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:49.162354+00:00"}
{"id": "vr14325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14325", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "(...) sporivosť dosahuje 15-ročné maximá.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V médiách sa objavili informácie o dosiahnutí 15-ročných maxím sporivosti, čo potvrdzujú aj dáta Národnej banky o hrubých úsporách domácností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Eurostat prináša údaje o sporivosti jednotlivých štátov pre roky 2005- 2014. Štvrťročné dáta sú dostupné len pre celú eurozónu. Sporenie Slovákov dosahuje 15-ročné maximá, uviedol portál aktualne.atlas.sk. Podobne o 15- ročných maximách informuje VÚB banka. Pôvodný zdroj svojich tvrdení však ani jeden článok neuvádza. Národná banka prináša nasledujúci graf, ktorý mapuje hrubé úspory domácností na Slovensku v miliónoch eur počas obdobia 1999- 2014. Podľa tohto grafu možno povedať, že v roku 2014 bola sporivosť za posledných 15 rokov najvyššia. NBS prináša kvartálne dáta pre roky 2014 a 2015(do 3. kvartálu), podľa ktorých možno usúdiť, že najvyššia sporivosť bola v poslednom kvartály roka 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V médiách sa objavili informácie o dosiahnutí 15-ročných maxím sporivosti, čo potvrdzujú aj dáta Národnej banky o hrubých úsporách domácností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Eurostat prináša údaje o sporivosti jednotlivých štátov pre roky 2005- 2014. Štvrťročné dáta sú dostupné len pre celú eurozónu. Sporenie Slovákov dosahuje 15-ročné maximá, uviedol portál aktualne.atlas.sk. Podobne o 15- ročných maximách informuje VÚB banka. Pôvodný zdroj svojich tvrdení však ani jeden článok neuvádza. Národná banka prináša nasledujúci graf, ktorý mapuje hrubé úspory domácností na Slovensku v miliónoch eur počas obdobia 1999- 2014. Podľa tohto grafu možno povedať, že v roku 2014 bola sporivosť za posledných 15 rokov najvyššia. NBS prináša kvartálne dáta pre roky 2014 a 2015(do 3. kvartálu), podľa ktorých možno usúdiť, že najvyššia sporivosť bola v poslednom kvartály roka 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Sporenie", "VÚB", "Národná banka"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/kazimir-si-prevzal-vysvedcenie-radi-ludom-viac-minat-komu-vdacime-za-dobre-casy.html", "https://www.vub.sk/sk/tlacove-centrum/tlacove-spravy/rok-2015/slovaci-dnes-sporia-viac-ako-kedykolvek-predtym.html", "http://www.nbs.sk/sk/md/_cfecea52-88d0-4adc-ae32-a5a800ac6881"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:22.045957+00:00"}
{"id": "vr26843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26843", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "V súčasnom (zákone o slovenskej informačnej službe, pozn.) sa nehovorí, že cez Radu obrany štátu premiér môže vydávať, teda táto rada obrany štátu, na ktorej čele je predseda vlády s polu s ďalšími ministrami a riaditeľmi spravodajských služieb. Môžu dávať týmto spravodajským službám úlohy.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnom zákone o slovenskej informačnej službe je skutočne uvedené, že Rada obrany štátu, respektíve jej predseda, zadáva informačnej službe a jej predseda je jej zodpovedný. Nepodarilo sa nám však zistiť, aké je zloženie rady obrany štátu a či je skutočne predseda vlády na jej čele. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa súčasnej verzii zákona o slovenskej informačnej služby § 3: 3) \" Rada obrany štátu ukladá prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti podľa § 2 tohto zákona .\" V inom paragrafe rovnakého zákona je potom uvedené, že \" Na čele informačnej služby je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný Rade obrany štátu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnom zákone o slovenskej informačnej službe je skutočne uvedené, že Rada obrany štátu, respektíve jej predseda, zadáva informačnej službe a jej predseda je jej zodpovedný. Nepodarilo sa nám však zistiť, aké je zloženie rady obrany štátu a či je skutočne predseda vlády na jej čele. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa súčasnej verzii zákona o slovenskej informačnej služby § 3: 3) \" Rada obrany štátu ukladá prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti podľa § 2 tohto zákona .\" V inom paragrafe rovnakého zákona je potom uvedené, že \" Na čele informačnej služby je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný Rade obrany štátu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_sis.rtf&ei=DDD6UrXoJOGsyAG85IGYBw&usg=AFQjCNH2kXfr_c1cMibRg39GvRhg_yBpIA&sig2=EPXTDnVK3TP9iwl1NATdvQ&bvm=bv.61190604,d.aWc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:37.240286+00:00"}
{"id": "vr16297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16297", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Slovenská národná strana napríklad nehlasovala za to, aby sa v parlamente hrala slovenská hymna a nehlasovali, hlasovali za zrušenie víz pre Kosovo a Turecko, hlasovali za vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice, hlasovali za rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu,(...).", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská národná strana nehlasovala za hranie slovenskej hymny v parlamente, hlasovala za rozšírenie NATO o Čiernu Horu a taktiež hlasovala aj o vyslaní slovenských vojakov na cvičenie do Lotyšska. Poslanci za SNS, ktorí sú členmi brannobezpečnostného výboru, za návrh zrušenia vízovej povinnosti občanom Kosova a Turecka nehlasovali. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 18. apríla 2016 sa konala druhá schôdza 7. volebného obodbia Národnej rady Slovenskej republiky. Na tejto schldzi Peter Pčolinský (Sme rodina) vystúpil s procedurálnym návrhom, aby pred každým zasadnutím NR SR zaznievala štátna hymna. Zo Slovenskej národnej strany (SNS) podporil návrh len Dušan Tittel, ostatní sa zdržali hlasovania, alebo boli neprítomní. Návrh neprešiel. Poslanci za stranu ĽSNS návrh Pčolinského podporili. Taktiež neprešiel ani rozširujúci návrh Martina Fecka (OĽaNO-NOVA), aby sa hymna hrala pred aj po každej schôdzi. Z klubu SNS tento návrh nepodporil nikto. Kotlebovi poslanci tento návrh podporili, Marian Kotleba aj Milan Uhrík sa pritom zdržali hlasovania. Podľa informácií na stránke NR SR , poslanci majú právo podávať procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú spôsobu prerokúvania veci a časového a vecného postupu rokovania národnej rady. Prednesenie procedurálneho návrhu môže trvať najviac jednu minútu. Poslanec môže napríklad navrhnúť, aby sa o dvoch bodoch programu viedla spoločná rozprava, aby bolo rokovanie prerušené, aby sa pokračovalo v rokovaní aj po 19:00 hodine atď. O procedurálnych návrhoch rozhoduje národná rada hlasovaním. Návrh za rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu bol prerokovávaný na piatej schôdzi Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ktorá sa konala dňa 7. júna 2016 ako Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej hory. O návrhu sa hlasovalo na šiestej schôdzi NR SR dňa 14. júna 2016. Návrh prešiel, pričom všetci prítomní členovia klubu SNS hlasovali za. Na tejto schôdzi výboru bol prerokovaný aj návrh o readmisii osôb medzi Európskou úniou a Tureckom ako Návrh Rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom readmisnom výbore k rozhodnutiu spoločného readmisného výboru o vykonávacích ustanoveniach pre uplatňovanie článkov 4 a 6 dohody medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom od 1. júna 2016. Turecko sa prijatím dohody priblížilo o ďalší krok k bezvízovému styku s EÚ, víza však neboli zrušené a nebudú, pokiaľ Turecko nesplní podmienky dané Európskou úniou. O možnom bezvízovom styku Turecka, Ukrajiny a Kosova sa rokovalo na brannobezpečnostnom výbore 4. októbra 2010 , išlo o \"N ávrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo, Turecko, Ukrajina) a predbežné stanovisko MV SR \". Ako to vyplýva zo zápisnice (.doc), výbor neprijal platné rozhodnutie, ani jeden člen výboru za tieto návrhy nehlasoval. 2. februára 2017 Národná rada SR schválila vyslanie slovenských vojakov v rámci spoločnej výcvikovej misie krajín Vyšehradskej štvorky do Lotyššska. Okrem Štefana Zelníka všetci prítomní poslanci z SNS hlasovali za návrh. O vyslaní vojakov sa hlasovalo na 12. schôdzi NR SR. Vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia avizoval minister obrany Peter Gajdoš na júlovom summite NATO ešte v roku 2016 vo Varšave. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana nehlasovala za hranie slovenskej hymny v parlamente, hlasovala za rozšírenie NATO o Čiernu Horu a taktiež hlasovala aj o vyslaní slovenských vojakov na cvičenie do Lotyšska. Poslanci za SNS, ktorí sú členmi brannobezpečnostného výboru, za návrh zrušenia vízovej povinnosti občanom Kosova a Turecka nehlasovali. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 18. apríla 2016 sa konala druhá schôdza 7. volebného obodbia Národnej rady Slovenskej republiky. Na tejto schldzi Peter Pčolinský (Sme rodina) vystúpil s procedurálnym návrhom, aby pred každým zasadnutím NR SR zaznievala štátna hymna. Zo Slovenskej národnej strany (SNS) podporil návrh len Dušan Tittel, ostatní sa zdržali hlasovania, alebo boli neprítomní. Návrh neprešiel. Poslanci za stranu ĽSNS návrh Pčolinského podporili. Taktiež neprešiel ani rozširujúci návrh Martina Fecka (OĽaNO-NOVA), aby sa hymna hrala pred aj po každej schôdzi. Z klubu SNS tento návrh nepodporil nikto. Kotlebovi poslanci tento návrh podporili, Marian Kotleba aj Milan Uhrík sa pritom zdržali hlasovania. Podľa informácií na stránke NR SR , poslanci majú právo podávať procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú spôsobu prerokúvania veci a časového a vecného postupu rokovania národnej rady. Prednesenie procedurálneho návrhu môže trvať najviac jednu minútu. Poslanec môže napríklad navrhnúť, aby sa o dvoch bodoch programu viedla spoločná rozprava, aby bolo rokovanie prerušené, aby sa pokračovalo v rokovaní aj po 19:00 hodine atď. O procedurálnych návrhoch rozhoduje národná rada hlasovaním. Návrh za rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu bol prerokovávaný na piatej schôdzi Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ktorá sa konala dňa 7. júna 2016 ako Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej hory. O návrhu sa hlasovalo na šiestej schôdzi NR SR dňa 14. júna 2016. Návrh prešiel, pričom všetci prítomní členovia klubu SNS hlasovali za. Na tejto schôdzi výboru bol prerokovaný aj návrh o readmisii osôb medzi Európskou úniou a Tureckom ako Návrh Rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom readmisnom výbore k rozhodnutiu spoločného readmisného výboru o vykonávacích ustanoveniach pre uplatňovanie článkov 4 a 6 dohody medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom od 1. júna 2016. Turecko sa prijatím dohody priblížilo o ďalší krok k bezvízovému styku s EÚ, víza však neboli zrušené a nebudú, pokiaľ Turecko nesplní podmienky dané Európskou úniou. O možnom bezvízovom styku Turecka, Ukrajiny a Kosova sa rokovalo na brannobezpečnostnom výbore 4. októbra 2010 , išlo o \"N ávrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo, Turecko, Ukrajina) a predbežné stanovisko MV SR \". Ako to vyplýva zo zápisnice (.doc), výbor neprijal platné rozhodnutie, ani jeden člen výboru za tieto návrhy nehlasoval. 2. februára 2017 Národná rada SR schválila vyslanie slovenských vojakov v rámci spoločnej výcvikovej misie krajín Vyšehradskej štvorky do Lotyššska. Okrem Štefana Zelníka všetci prítomní poslanci z SNS hlasovali za návrh. O vyslaní vojakov sa hlasovalo na 12. schôdzi NR SR. Vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia avizoval minister obrany Peter Gajdoš na júlovom summite NATO ešte v roku 2016 vo Varšave. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["apríla", "druhá", "Peter Pčolinský", "Martina Fecka", "NR SR", "Návrh", "hlasovalo", "návrh", "Turecko", "podmienky", "4. októbra 2010", "zápisnice", "vyslanie"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/hranie-hymny-schodza-parlament-nrsr/192359-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=2&ShowCisloSchodze=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37196", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37197", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=255489", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37377", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=255489", "http://www.teraz.sk/zahranicie/readmisna-dohoda-eu-a-turecka-plati/199625-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/394605-turecko-vraj-takmer-splnilo-podmienky-pre-zrusenie-viz-do-eu/", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=143", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=258791", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-odobrili-vyslanie-vojakov/241549-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:02.974594+00:00"}
{"id": "vr29505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29505", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Navýšenie počtu asistentov v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento faktický výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vláda R. Fica začiatkom septembra 2014 navýšila počet asistentov v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením.", "analysis_paragraphs": ["Tento faktický výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vláda R. Fica začiatkom septembra 2014 navýšila počet asistentov v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["navýšila", "rozpočet", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-skolstvo-opatrenia-fico-pellegrini/97354-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-skolstvo-opatrenia-fico-pellegrini/97354-clanok.html", "http://agentury.sme.sk/c/7375271/vsetci-asistenti-ucitela-pre-postihnute-deti-su-dobrou-spravou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:04.916313+00:00"}
{"id": "vr17049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17049", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "OECD hovorí, že máme najmenej výkonnú verejnú správu v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami OECD.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Organizácia pre rozvoj a spoluprácu (OECD) uverejnila v júni 2017 správu s názvom Economic Survey of the Slovak Republic 2017. Súčasťou tejto správy sú aj rebríčky s rôznymi ukazovateľmi, medzi ktoré patrí aj rebríček výkonnosti verejnej správy (Efectiveness of public administration). V tomto rebríčku Slovensko zaostalo za všetkými členskými krajinami a umiestnilo sa na poslednom mieste. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Organizácia pre rozvoj a spoluprácu (OECD) uverejnila v júni 2017 správu s názvom Economic Survey of the Slovak Republic 2017. Súčasťou tejto správy sú aj rebríčky s rôznymi ukazovateľmi, medzi ktoré patrí aj rebríček výkonnosti verejnej správy (Efectiveness of public administration). V tomto rebríčku Slovensko zaostalo za všetkými členskými krajinami a umiestnilo sa na poslednom mieste. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["správu", "krajiny.", ".pdf,", ".pdf,"], "url": ["http://www.oecd.org/slovakia/economic-survey-slovak-republic.htm", "http://www.oecd.org/about/membersandpartners/", "http://http://www.oecd.org/eco/surveys/Slovak%20Republic-2017-OECD-economic-survey-overview.pdf", "http://www.oecd.org/eco/surveys/Slovak%20Republic-2017-OECD-economic-survey-overview.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:29.407143+00:00"}
{"id": "vr14389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14389", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Myslím si, že včera (13. február 2015, pozn.) ideológ Smeru a v dobrom to teraz myslím, to nie je pejoratívne označenie, aj šéf volebnej kampane pán minister Maďarič tiež vlastne sa vyjadril k tomu, že za štandardné strany považujú Most, SNS a KDH.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéf volebnej kampane strany SMER-SD Marek Maďarič skutočne na programovej konferencii 13. februára označil ako štandardné politické strany práve Most-Híd, SNS a KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Maďaričovo vyjadrenie opisujú Hospodárske noviny vo svojom článku z 13. februára nasledovne: \" Strana Smer-SD by chcela po budúcich parlamentných voľbách zostaviť dvojkoalíciu s jednou zo strán, ktoré považuje za štandardné. Také sú podľa ministra kultúry Mareka Maďariča SNS, KDH a Most-Híd. Pričom strana, ktorá sa snaží byť štandardnou, je aj strana Sieť, dodal Maďarič .\" Podobne píše i TASR o vyjadreniach šéfa volebnej kampane na programovej konferencii SMER-SD 13. februára: \" Poukázal na to (Maďarič, pozn.), že súčasťou politickej scény sú strany štandardné, ako KDH, Most-Híd či SNS, či strany nové, ktoré majú ambíciu stať sa štandardnými, ako napr. Sieť. \"Sú tu aj strany neštandardné, ktoré by v akejkoľvek koaličnej zostave boli skôr či neskôr príčinou rozpadu. Ich spoločnou črtou je, že sa zaklínajú, že oni vlastne ani stranami a politikmi nie sú. Ich jediným programom je agresívne vytváranie ilúzie, že všetci okrem nich sú zlí,\" povedal.\"", "analysis_paragraphs": ["Šéf volebnej kampane strany SMER-SD Marek Maďarič skutočne na programovej konferencii 13. februára označil ako štandardné politické strany práve Most-Híd, SNS a KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Maďaričovo vyjadrenie opisujú Hospodárske noviny vo svojom článku z 13. februára nasledovne: \" Strana Smer-SD by chcela po budúcich parlamentných voľbách zostaviť dvojkoalíciu s jednou zo strán, ktoré považuje za štandardné. Také sú podľa ministra kultúry Mareka Maďariča SNS, KDH a Most-Híd. Pričom strana, ktorá sa snaží byť štandardnou, je aj strana Sieť, dodal Maďarič .\" Podobne píše i TASR o vyjadreniach šéfa volebnej kampane na programovej konferencii SMER-SD 13. februára: \" Poukázal na to (Maďarič, pozn.), že súčasťou politickej scény sú strany štandardné, ako KDH, Most-Híd či SNS, či strany nové, ktoré majú ambíciu stať sa štandardnými, ako napr. Sieť. \"Sú tu aj strany neštandardné, ktoré by v akejkoľvek koaličnej zostave boli skôr či neskôr príčinou rozpadu. Ich spoločnou črtou je, že sa zaklínajú, že oni vlastne ani stranami a politikmi nie sú. Ich jediným programom je agresívne vytváranie ilúzie, že všetci okrem nich sú zlí,\" povedal.\""], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "TASR", "šéfa"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/smer-planuje-vladnut-so-standardnou-stranou-1055437", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/hazarderi-politicki-samovrahovia-madaric-hovoril-moznostiach-novej-vlady.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/volebny-tim-smeru-sd-povedie-madaric/155721-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:04.431578+00:00"}
{"id": "vr27367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27367", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preto vítam, že sme pripravili zákon o tzv. duálnom vzdelávaní, kde začína dochádza k v výraznému prepojovaniu praxe, teda podnikov a študentov na stredných školách.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že Dušan Čaplovič, minister školstva vo vláde Roberta Fica sa vyjadril o zámere pripraviť novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorá umožňuje duálne vzdelávanie, prepájajúce prax a formálny vzdelávací systém. Demagog.SK nezistil či tento zámer je už pripravený alebo je ešte v štádiu prípravy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 1. februára 2014 boli zverejnené informácie, podľa ktorých Dušan Čaplovič \" súhlasí s potrebou vrátenia duálneho vzdelávania a pripravuje zákon o odbornom vzdelávaní . Teoretickú prípravu bude zabezpečovať štát a praktickú výchovu konkrétna firma.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Dušan Čaplovič, minister školstva vo vláde Roberta Fica sa vyjadril o zámere pripraviť novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorá umožňuje duálne vzdelávanie, prepájajúce prax a formálny vzdelávací systém. Demagog.SK nezistil či tento zámer je už pripravený alebo je ešte v štádiu prípravy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 1. februára 2014 boli zverejnené informácie, podľa ktorých Dušan Čaplovič \" súhlasí s potrebou vrátenia duálneho vzdelávania a pripravuje zákon o odbornom vzdelávaní . Teoretickú prípravu bude zabezpečovať štát a praktickú výchovu konkrétna firma.\""], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["zverejnené", "vyjadril", "duálneho vzdelávania", "rokovaní"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7087266/nase-skolstvo-uz-skodi-ekonomike-zhoduju-sa-odbornici.html", "http://www.minedu.sk/kym-v-nemecku-rakusku-a-svajciarsku-sa-dualne-vzdelavanie-podporovalo-u-nas-sa-zlikvidovalo/", "http://hanushek.stanford.edu/publications/dual-education-europes-secret-recipe", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:37.484385+00:00"}
{"id": "48454", "numeric_id": 48454, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48454", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Dôležitá vec je, že Igor Matovič svojimi veľkolepými nápadmi a zakaždým bola SaS-ka proti, jednoducho premrhal už stovky miliónov eur. Minimálne osemsto miliónov na lotériách,na očkovacích bonusoch, na nekonečnom testovaní, všade, všade tam SaS-ka bola proti a Igor Matovič robil strašné haló z toho a robil z nás neviem čo.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že SaS kritizovala alebo nehlasovala za očkovaciu lotériu, očkovací bonus pre dôchodcov a plošné testovanie. Nápady Igora Matoviča naozaj mohli štát vyjsť na viac ako 800 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPri hlasovaní o očkovacej lotérii sa strana SaS zdržala a návrh prešiel s podporou 77 hlasov.\n\nV prípade očkovacieho bonusu pre seniorov v decembri 2021 strana SaS nakoniec hlasovala za tento návrh, aj keď Richard Sulík ho kritizoval . Počas diskusie o bonuse sa znížil z 500 a 200, resp. 300 eur podľa počtu dávok.\n\nZatiaľčo prvé dve jesenné kolá plošného testovania strana SaS podporila, už v januári 2021 informovala , že ďalšie plošné testovanie nepodporia. Nakoniec ešte jedno kolo podporili, avizovali však, že je to posledný krát a len kvôli zmenám, ktoré spolu s týmto rozhodnutím presadili.\n\nPočas týchto príležitostí vznikalo mnoho mediálnych výmen medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, napríklad ho v rádiu Expres nazval idiotom . Jedným z bodov kritiky bolo, že Sulík nenakúpil antigénové testy.\n\nNáklady na očkovaciu lotériu sú podľa RTVS 26 miliónov eur .\n\nIgor Matovič odhadoval , že očkovací bonus pre seniorov bude stáť 250 až 270 miliónov eur.\n\nDenník SME v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom vyčíslil , že antigénové testovanie od októbra 2020 do apríla 2021 stálo približne 405 miliónov eur. 119 miliónov stálo celoplošné testovanie v novembri 2020, nákup antigénových testov vyšiel na 153 miliónov, prevádzka MOM-iek na 71 miliónov a distribúcia, skladovanie testov a ostatné náklady štát stáli 62 miliónov.\n\nHromadné antigénové testovanie dotované štátom pokračovalo aj v máji a júni, výsledná suma teda bola vyššia ako 405 miliónov eur.\n\nŠtát však nakúpil viac AG testov ako sa minulo na celoplošnom testovaní. Časť použilo Ministerstvo vnútra, časť zase Ministerstvo školstva pri testovaní žiakov, časť mohla ostať zatiaľ nevyužitá. Výsledná cenovka za nakúpené AG testy je teda približne 232,55 miliónov eur.\n\nOpatrenie, ktoré Bittó Cigániková priamo nespomína, je sprostredkovateľský bonus, ktorý štát vyšiel na 24 miliónov eur. Spolu tak na tieto riešenia štát naozaj minul cez 800 miliónov eur.\n\nOčkovacia lotéria - 26 miliónov\n\nSprostredkovateľský bonus - 24 miliónov\n\nOčkovací bonus pre seniorov - 250 až 270 miliónov\n\nNákup AG testov - 232 miliónov\n\nPlošné testovanie (bez zaobstarania testov) - 252 miliónov Oprava z 20. 6. 2022:\n\n9. júna 2022 sme označili tento výrok ako nepravdivý, keďže sme brali do úvahy sumu 153 miliónov eur na nákup antigénových testov. Jana Bittó Cigániková nás upozornila, že celkovo štát nakúpil antigénové testy až za 232 miliónov, čím je celková suma minutá na nápady Igora Matoviča skutočne minimálne 800 miliónov a hodnotenie výroku sme zmenili na pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že SaS kritizovala alebo nehlasovala za očkovaciu lotériu, očkovací bonus pre dôchodcov a plošné testovanie. Nápady Igora Matoviča naozaj mohli štát vyjsť na viac ako 800 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Pri hlasovaní o očkovacej lotérii sa strana SaS zdržala a návrh prešiel s podporou 77 hlasov.", "V prípade očkovacieho bonusu pre seniorov v decembri 2021 strana SaS nakoniec hlasovala za tento návrh, aj keď Richard Sulík ho kritizoval . Počas diskusie o bonuse sa znížil z 500 a 200, resp. 300 eur podľa počtu dávok.", "Zatiaľčo prvé dve jesenné kolá plošného testovania strana SaS podporila, už v januári 2021 informovala , že ďalšie plošné testovanie nepodporia. Nakoniec ešte jedno kolo podporili, avizovali však, že je to posledný krát a len kvôli zmenám, ktoré spolu s týmto rozhodnutím presadili.", "Počas týchto príležitostí vznikalo mnoho mediálnych výmen medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, napríklad ho v rádiu Expres nazval idiotom . Jedným z bodov kritiky bolo, že Sulík nenakúpil antigénové testy.", "Náklady na očkovaciu lotériu sú podľa RTVS 26 miliónov eur .", "Igor Matovič odhadoval , že očkovací bonus pre seniorov bude stáť 250 až 270 miliónov eur.", "Denník SME v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom vyčíslil , že antigénové testovanie od októbra 2020 do apríla 2021 stálo približne 405 miliónov eur. 119 miliónov stálo celoplošné testovanie v novembri 2020, nákup antigénových testov vyšiel na 153 miliónov, prevádzka MOM-iek na 71 miliónov a distribúcia, skladovanie testov a ostatné náklady štát stáli 62 miliónov.", "Hromadné antigénové testovanie dotované štátom pokračovalo aj v máji a júni, výsledná suma teda bola vyššia ako 405 miliónov eur.", "Štát však nakúpil viac AG testov ako sa minulo na celoplošnom testovaní. Časť použilo Ministerstvo vnútra, časť zase Ministerstvo školstva pri testovaní žiakov, časť mohla ostať zatiaľ nevyužitá. Výsledná cenovka za nakúpené AG testy je teda približne 232,55 miliónov eur.", "Opatrenie, ktoré Bittó Cigániková priamo nespomína, je sprostredkovateľský bonus, ktorý štát vyšiel na 24 miliónov eur. Spolu tak na tieto riešenia štát naozaj minul cez 800 miliónov eur.", "Očkovacia lotéria - 26 miliónov", "Sprostredkovateľský bonus - 24 miliónov", "Očkovací bonus pre seniorov - 250 až 270 miliónov", "Nákup AG testov - 232 miliónov", "Plošné testovanie (bez zaobstarania testov) - 252 miliónov Oprava z 20. 6. 2022:", "9. júna 2022 sme označili tento výrok ako nepravdivý, keďže sme brali do úvahy sumu 153 miliónov eur na nákup antigénových testov. Jana Bittó Cigániková nás upozornila, že celkovo štát nakúpil antigénové testy až za 232 miliónov, čím je celková suma minutá na nápady Igora Matoviča skutočne minimálne 800 miliónov a hodnotenie výroku sme zmenili na pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["zdržala", "hlasovala", "kritizoval", "znížil", "informovala", "avizovali", "idiotom", "nenakúpil", "26 miliónov eur", "odhadoval", "vyčíslil", "cenovka", "vyšiel"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/4470941-parlament-schvalil-matovicove-navrhy-zavedie-sa-ockovacia-loteria-a-bonus", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/609841-poslanci-schvalili-matovicov-ockovaci-bonus/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kc3mdn1/vlada-posuva-ockovaci-bonus-do-parlamentu-sulik-ho-kritizuje/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/az-300-eur-zaockovanych-seniorov.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574368-starostka-aufrichtova-testovanie-ochromi-vsetky-ostatne-cinnosti-v-bratislave/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574993-sas-plosne-testovanie-sme-podporili-poslednykrat-presadili-sme-viacere-navrhy/", "https://hnonline.sk/slovensko/2267238-matovic-vyzval-sulika-aby-podal-demisiu-mrzi-ma-ze-mame-idiota-za-ministra-hospodarstva", "https://tvnoviny.sk/koronavirus/clanok/125781-sulik-nenakupil-antigenove-testy-nikto-nesplnil-podmienky", "https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/12191102-ockovacia-loteria-stala-26-milionov-eur-bola-naposledy-matovic-vyzreboval-terezu-ktora-nedvihla", "https://kosicednes.sk/spravy/seniori-bez-registracie-ktori-sa-zaockuju-do-31-januara-budu-mat-narok-na-premiu/", "https://domov.sme.sk/c/22647917/kolko-slovensko-stalo-antigenove-testovanie-analyza.html?ref=sme", "https://index.sme.sk/c/22772513/koronatesty-stali-statnu-rozpoctovu-rezervu-viac-ako-335-milionov-eur.html", "https://www.noviny.sk/622873-koronavirus-ockovacia-loteria-s-nakladmi-26-milionov-eur-je-spolocensky-navratna-ak-presvedci-k-ockovaniu-aspon-6-tisic-ludi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:42.860843+00:00"}
{"id": "vr37911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37911", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Štát je v Telecome menšinový.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vlastní 34% akcií Slovak Telekomu a Fond národného majetku Slovenskej republiky vlastní 15% akcií. Majoritným akcionárom je spoločnosť Deutsche Telekom AG s podielom 51% akcií.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vlastní 34% akcií Slovak Telekomu a Fond národného majetku Slovenskej republiky vlastní 15% akcií. Majoritným akcionárom je spoločnosť Deutsche Telekom AG s podielom 51% akcií."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Slovak Telekomu"], "url": ["http://www.slovaktelekom.sk/?o-spolocnosti-slovak-telekom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:59.136938+00:00"}
{"id": "46972", "numeric_id": 46972, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46972", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Čo sa udialo v roku 2003 okolo Iraku (a veľmi silne to poškodilo kredibilitu a silu Európskej únie), pretože EÚ sa rozdelila na 2 bloky.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vojna v Iraku začala v marci 2003 útokom USA a časti spojencov na hlavné mesto Bagdad. Niektoré európske štáty vrátane Veľkej Británie, Španielska, Talianska či Portugalska podporovali USA. Nemecko či Francúzsko však s útokom nesúhlasili. Východoeurópske štáty ako Maďarsko, Poľsko a Česká republika, ktoré sa uchádzali o členstvo v EÚ, taktiež stáli na strane Washingtonu. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vojna v Iraku začala v marci 2003 útokom USA a časti spojencov na hlavné mesto Bagdad. Niektoré európske štáty vrátane Veľkej Británie, Španielska, Talianska či Portugalska podporovali USA. Nemecko či Francúzsko však s útokom nesúhlasili. Východoeurópske štáty ako Maďarsko, Poľsko a Česká republika, ktoré sa uchádzali o členstvo v EÚ, taktiež stáli na strane Washingtonu. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["začala", "podporovali", "stáli"], "url": ["http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/2866109.stm", "https://svet.sme.sk/c/amp/799642/die-presse-osem-vernych-iracka-otazka-rozdelila-europu.html", "https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/obama-oficialne-ukoncil-vojnu-v-iraku-potichu-015804/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:28.953916+00:00"}
{"id": "vr15153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15153", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... vojnový utečenec sa má uchýliť aj podľa Ženevskej konvencie do najbližšieho štátu.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Priamo zo spomínanej konvencie nie je možné vyvodit povinnost žiadatela podat žiadost o azyl v prvej bezpecnej krajine. Jedine Dublinské regulácie však hovoria, že za vybavenie azylu by mal byt zodpovedný prvý štát EÚ, do ktorého žiadatel vstúpil. Kedže však Ženevské konvencie podobné ustanovenie neobsahujú, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Ženevská konvencia a protokol týkajúci sa statusu utecencov neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa približovalo tomu, co tvrdí Kalinák. Túto informáciu môžeme nájst spomenutú napr. aj v The Guardian , kde právnicka C. Ferguson píše: \"There is no obligation under the refugee convention or any other instrument of international law that requires refugees to seek asylum in any particular country\". Liga za ludské práva vysvetluje (ne)zakotvenie takejto povinnosti v Dohovore OSN nasledovne: \"Základom medzinárodnej ochrany utecencov je Dohovor OSN o právnom postavení utecencov z roku 1951. Tento dohovor definuje, kto je utecencom - osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu, a ktorá sa nemôže alebo nechce do tejto krajiny vrátit pre opodstatnený strach z prenasledovania súvisiaceho s národnostou, rasou, náboženstvom, politickým presvedcením alebo príslušnostou k urcitej sociálnej skupine. Podanie žiadosti o azyl v prvej bezpecnej krajine však nie je podmienkou pre získanie postavenia utecenca podla tohto dohovoru. Z medzinárodného práva nemožno teda odvodit priamu povinnost žiadat o azyl v prvej bezpecnej krajine, ale ani výslovné právo utecenca si krajinu azylu vybrat. Na základe dohovoru majú štáty povinnost každú žiadost a azyl prijat a podrobne preskúmat, ci ide o utecenca. Táto povinnost každého štátu, ktorý Dohovor podpísal, platí, aj ked sa štáty rozumne snažia primeraným spôsobom si bremeno prijímania utecencov podelit. Uplatnovania koncepcie prvej bezpecnej krajiny je práve jedným zo spôsobov medzinárodného rozdelenia bremena prijímania utecencov. Medzi obdobné nástroje patrí aj súcasný tzv. Dublinský systém (žiadosti o azyl je povinná vybavit spravidla tá krajina, cez ktorú na územie EÚ cudzinec vstúpil) platný medzi európskymi štátmi, a napokon aj navrhované kvóty.... \" Podmienku prvého štátu teda upravujú Dublinské regulácie. Tá však hovorí, že za vybavenie individuálnej žiadosti o azyl je zodpovedný prvý štát, do ktorého utecenec vstúpil do EÚ. Úprava sa teda týka povinnosti štátu, nie povinnosti žiadatela o azyl. \" The criterion most commonly used by states is the 'first EU country of entry', meaning that the member state responsible for examining an individual's asylum application is the one through which he or she first entered into the EU. \"", "analysis_paragraphs": ["Priamo zo spomínanej konvencie nie je možné vyvodit povinnost žiadatela podat žiadost o azyl v prvej bezpecnej krajine. Jedine Dublinské regulácie však hovoria, že za vybavenie azylu by mal byt zodpovedný prvý štát EÚ, do ktorého žiadatel vstúpil. Kedže však Ženevské konvencie podobné ustanovenie neobsahujú, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Ženevská konvencia a protokol týkajúci sa statusu utecencov neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa približovalo tomu, co tvrdí Kalinák. Túto informáciu môžeme nájst spomenutú napr. aj v The Guardian , kde právnicka C. Ferguson píše: \"There is no obligation under the refugee convention or any other instrument of international law that requires refugees to seek asylum in any particular country\". Liga za ludské práva vysvetluje (ne)zakotvenie takejto povinnosti v Dohovore OSN nasledovne: \"Základom medzinárodnej ochrany utecencov je Dohovor OSN o právnom postavení utecencov z roku 1951. Tento dohovor definuje, kto je utecencom - osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu, a ktorá sa nemôže alebo nechce do tejto krajiny vrátit pre opodstatnený strach z prenasledovania súvisiaceho s národnostou, rasou, náboženstvom, politickým presvedcením alebo príslušnostou k urcitej sociálnej skupine. Podanie žiadosti o azyl v prvej bezpecnej krajine však nie je podmienkou pre získanie postavenia utecenca podla tohto dohovoru. Z medzinárodného práva nemožno teda odvodit priamu povinnost žiadat o azyl v prvej bezpecnej krajine, ale ani výslovné právo utecenca si krajinu azylu vybrat. Na základe dohovoru majú štáty povinnost každú žiadost a azyl prijat a podrobne preskúmat, ci ide o utecenca. Táto povinnost každého štátu, ktorý Dohovor podpísal, platí, aj ked sa štáty rozumne snažia primeraným spôsobom si bremeno prijímania utecencov podelit. Uplatnovania koncepcie prvej bezpecnej krajiny je práve jedným zo spôsobov medzinárodného rozdelenia bremena prijímania utecencov. Medzi obdobné nástroje patrí aj súcasný tzv. Dublinský systém (žiadosti o azyl je povinná vybavit spravidla tá krajina, cez ktorú na územie EÚ cudzinec vstúpil) platný medzi európskymi štátmi, a napokon aj navrhované kvóty.... \" Podmienku prvého štátu teda upravujú Dublinské regulácie. Tá však hovorí, že za vybavenie individuálnej žiadosti o azyl je zodpovedný prvý štát, do ktorého utecenec vstúpil do EÚ. Úprava sa teda týka povinnosti štátu, nie povinnosti žiadatela o azyl. \" The criterion most commonly used by states is the 'first EU country of entry', meaning that the member state responsible for examining an individual's asylum application is the one through which he or she first entered into the EU. \""], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["konvencia", "The Guardian", "Liga za ludské práva", "Dohovore OSN", "Podmienku prvého štátu"], "url": ["http://www.unhcr.org/protect/PROTECTION/3b66c2aa10.pdf", "http://www.theguardian.com/commentisfree/libertycentral/2010/sep/21/claim-asylum-uk-legal-position", "http://www.hrl.sk/aktuality/najcastejsie-otazky-o-uteceneckej-krize", "http://www.unhcr.org/protection/basic/3b66c2aa10/convention-protocol-relating-status-refugees.html", "https://jrseurope.org/advocacy?LID=834"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:13.290756+00:00"}
{"id": "49063", "numeric_id": 49063, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49063", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Kvalitu potravín kontroluje veterinárna správa a nie Slovenská obchodná inšpekcia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za kontrolu kvality potravín sú v zmysle zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách zodpovedné orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Slovenská obchodná inšpekcia sa zaoberá ochranou spotrebiteľa. Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Za kontrolu kvality potravín sú v zmysle zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách zodpovedné orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Slovenská obchodná inšpekcia sa zaoberá ochranou spotrebiteľa. Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zaoberá"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152", "https://www.soi.sk/sk/SOI/Postavenie-SOI.soi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:47.239419+00:00"}
{"id": "44843", "numeric_id": 44843, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44843", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na nový koronavírus neexistuje liek, neexistuje vakcína.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„Na celom svete momentálne neexistuje liek určený výlučne na toto ochorenie a ak niekto takýto „liek“ ponúka, v žiadnom prípade ho nekupujte,” uvádza slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Vedci a medici vo svete testujú antivirotiká, ktoré boli pôvodne vyrobené pre liečenie chorôb iného typu - nedajú sa však označiť za liek na COVID-19. Podľa ŠÚKL-u „na Slovensku ani v Európskej únii momentálne nie je registrovaný žiaden liek na liečbu COVID-19. Lieky, ktoré sa pri liečbe používajú, sú buď lieky registrované na iné ochorenie, ktorých účinok bol preukázaný aj pri liečbe COVID-19, alebo neregistrované lieky, ktorých použitie muselo byť schválené príslušnou autoritou.” Výskum a testovanie špecifického lieku či vakcíny na ochorenie COVID-19 však prebieha . Z choroby však je možné vyliečiť sa aj bez lieku - šanca na uzdravenie však so stúpajúcim vekom klesá . Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["„Na celom svete momentálne neexistuje liek určený výlučne na toto ochorenie a ak niekto takýto „liek“ ponúka, v žiadnom prípade ho nekupujte,” uvádza slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Vedci a medici vo svete testujú antivirotiká, ktoré boli pôvodne vyrobené pre liečenie chorôb iného typu - nedajú sa však označiť za liek na COVID-19. Podľa ŠÚKL-u „na Slovensku ani v Európskej únii momentálne nie je registrovaný žiaden liek na liečbu COVID-19. Lieky, ktoré sa pri liečbe používajú, sú buď lieky registrované na iné ochorenie, ktorých účinok bol preukázaný aj pri liečbe COVID-19, alebo neregistrované lieky, ktorých použitie muselo byť schválené príslušnou autoritou.” Výskum a testovanie špecifického lieku či vakcíny na ochorenie COVID-19 však prebieha . Z choroby však je možné vyliečiť sa aj bez lieku - šanca na uzdravenie však so stúpajúcim vekom klesá . Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "testujú", "ŠÚKL-u", "však", "prebieha", "je", "klesá"], "url": ["https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/covid-19-statny-ustav-pre-kontrolu-lieciv-varuje-pred-nakupom-falsovanych-liekov?page_id=5317", "https://www.health.harvard.edu/diseases-and-conditions/coronavirus-resource-center", "https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/covid-19-statny-ustav-pre-kontrolu-lieciv-varuje-pred-nakupom-falsovanych-liekov?page_id=5317", "https://dennikn.sk/1804181/crta-sa-liek-na-koronavirus-nadejne-vyzera-latka-ktora-zlyhala-pri-ebole/", "https://www.health.harvard.edu/diseases-and-conditions/coronavirus-resource-center", "https://bratislavskykraj.sk/slovensko-pribudli-dalsi-dvaja-vylieceni-pacienti-z-noveho-koronavirusu/", "https://static.businessinsider.sg/2020/03/03/5e5fc740fee23d14eb3dd212.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:05.591175+00:00"}
{"id": "vr38190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38190", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Čo sa stalo, a prečo sa dnes aj vyvíja deficit o niečo lepšie ako v minulom roku je, že proste sú vyššie príjmy, sú vyššie daňové príjmy ...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príjmy k 5. máju 2011 3 718 128 tisíc eur (celkové), z toho daňové: 2 655 916 tisíc eur. Príjmy k 5. máju 2010: 3 270 451 tisíc eur (celkové), z toho daňové: 2 453 231 tisíc eur. Daňové príjmy sú teda k 5. máju 2011 o 209 465 tisíc eur vyššie s porovnaním s rovnakým dňom v roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["Príjmy k 5. máju 2011 3 718 128 tisíc eur (celkové), z toho daňové: 2 655 916 tisíc eur. Príjmy k 5. máju 2010: 3 270 451 tisíc eur (celkové), z toho daňové: 2 453 231 tisíc eur. Daňové príjmy sú teda k 5. máju 2011 o 209 465 tisíc eur vyššie s porovnaním s rovnakým dňom v roku 2010."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Príjmy", "Príjmy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7918", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7554"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:51.285782+00:00"}
{"id": "49160", "numeric_id": 49160, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49160", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Plán obnovy nehovorí Rázsochy, plán obnovy nehovorí Martin, ani Trnava, ani nič iného, pán obnovy hovorí o počte lôžok a kvalite lôžok, aké majú byť z toho fondu vygenerované, čiže ešte nie je v princípe neskoro tie peniaze presmerovať niekam inam.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plán obnovy a odolnosti SR je balík reforiem a investícii, ktoré sa realizujú do roku 2026, jednou z oblastí reforiem je aj zdravotníctvo. Samotný plán neobsahuje konkrétne nemocnice, spomína sa len ich výstavba a rekonštrukcia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNemocnica Rázsochy bola do plánu zaradená na základe uznesenia vlády, kvôli oneskoreniu sa však napokon nebude realizovať z týchto prostriedkov.\n\nMinister zdravotníctva Michal Palkovič oznámil, že nemocnica Rázsochy bude financovaná zo štátneho rozpočtu. Zmeny v pláne nastanú aj nemocnici v Martine. Aby prostriedky neprepadli, môžu o ne požiadať iné nemocnice s vypracovanými projektami.", "analysis_paragraphs": ["Plán obnovy a odolnosti SR je balík reforiem a investícii, ktoré sa realizujú do roku 2026, jednou z oblastí reforiem je aj zdravotníctvo. Samotný plán neobsahuje konkrétne nemocnice, spomína sa len ich výstavba a rekonštrukcia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Nemocnica Rázsochy bola do plánu zaradená na základe uznesenia vlády, kvôli oneskoreniu sa však napokon nebude realizovať z týchto prostriedkov.", "Minister zdravotníctva Michal Palkovič oznámil, že nemocnica Rázsochy bude financovaná zo štátneho rozpočtu. Zmeny v pláne nastanú aj nemocnici v Martine. Aby prostriedky neprepadli, môžu o ne požiadať iné nemocnice s vypracovanými projektami."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["neobsahuje", "bola", "v Martine.", "môžu"], "url": ["https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/narodna-univerzitna-nemocnica-raszochy/", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/narodna-univerzitna-nemocnica-raszochy/", "https://sita.sk/vzdravotnictve/zmena-pri-vystavbe-nemocnice-razsochy-peniaze-nepojdu-z-planu-obnovy/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/843286-nemocnica-razsochy-z-penazi-z-planu-obnovy-nebude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:18.112337+00:00"}
{"id": "vr38961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38961", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja chcem poprosiť o dodržanie jednej kľúčovej vety, ktorá odznela na tlačovej konferencii po rokovaní v Častej Papierničke, kedy premiérka Iveta Radičová povedala úplne jasné a krištáľovo čisté politické posolstvo. Vláda Slovenskej republiky, ani táto koalícia, sa nikdy nepodpíše pod žiadne také riešenie, ktoré by vytiahlo z peňaženiek slovenských občanov čo i len jeden jediný cent.", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záznam tlačovej besedy z 12.septembra, I.Radičová (cca 4.minúta):", "analysis_paragraphs": ["Záznam tlačovej besedy z 12.septembra, I.Radičová (cca 4.minúta):"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Záznam tlačovej besedy"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/92/tb-po-rokovani-koalicie-o-eurovale.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:55.250520+00:00"}
{"id": "vr33992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33992", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "V rámci programového obdobia na roky 2014-2020 financovanie z Európskej únie sa nám podarilo vybaviť o 2,5 tuším miliardy eur viac ako sme mali v predchádzajúcom období.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak by sme brali do úvahy kohézny fond, kde sa Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Teda približná suma ako uvádza Nagy. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak by sme brali do úvahy kohézny fond, kde sa Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Teda približná suma ako uvádza Nagy. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["2014 - 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:01.115886+00:00"}
{"id": "vr35101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35101", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...ale naše hlasovacie práva v ECB sú tri krát nižšie ako v hlasovacie práva Luxemburska…", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "hlasovacie práve Luxemburska sú rovnaké ako hlasovacie práva Slovenska. V ECB pri rozhodovaniach má stabilné hlasovacie právo 6 členov výkonnej rady (ani jeden nie je momentálne z Luxemburska – Portugalsko, Španielsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko) a 15 guvernérov centrálnych národnyýh bánk, ktorý si medzi sebou pravidelne toto právo rotujú (tak aby každých 19 členov EMÚ malo rovnomerne hlasovacie práva)", "analysis_paragraphs": ["hlasovacie práve Luxemburska sú rovnaké ako hlasovacie práva Slovenska. V ECB pri rozhodovaniach má stabilné hlasovacie právo 6 členov výkonnej rady (ani jeden nie je momentálne z Luxemburska – Portugalsko, Španielsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko) a 15 guvernérov centrálnych národnyýh bánk, ktorý si medzi sebou pravidelne toto právo rotujú (tak aby každých 19 členov EMÚ malo rovnomerne hlasovacie práva)"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovacie právo", "6 členov"], "url": ["http://www.ecb.int/pub/pdf/other/mb200907_pp91-99en.pdf", "http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/eb/html/index.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:01.175511+00:00"}
{"id": "vr36503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36503", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Klamali sme vás vo voľbách, klamali sme vás po voľbách. Toto bola urážka...", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda socialistov klamal len ráno, v noci a večer, nie po voľbách a pred nimi. Aspoň nie podľa citovaného prejavu.", "analysis_paragraphs": ["Predseda socialistov klamal len ráno, v noci a večer, nie po voľbách a pred nimi. Aspoň nie podľa citovaného prejavu."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:33.866366+00:00"}
{"id": "vr37430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37430", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "Jediný v 98 roku kto to využil, boli Rumuni (potravinovú pomoc pozn.).", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje z roku 1998 sme nenašli. Celkovo sa však na programe stabilne zúčastňuje väčší počet štátov, napríklad roku 2010 sa na programe zúčastnilo 19 štátov.", "analysis_paragraphs": ["Údaje z roku 1998 sme nenašli. Celkovo sa však na programe stabilne zúčastňuje väčší počet štátov, napríklad roku 2010 sa na programe zúčastnilo 19 štátov."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["2010"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1141&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:04.383164+00:00"}
{"id": "47229", "numeric_id": 47229, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47229", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme 3× predložili univerzálny odškodňovací zákon na vládu, 3× neprešiel, pokiaľ bol Igor Matovič predsedom vlády.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa v čase premiérovania Igora Matoviča trikrát snažil dostať odškodňovací zákon na rokovanie vlády, ani raz sa mu to nepodarilo. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Richard Sulík prišiel prvýkrát s tzv. univerzálnym odškodňovacím zákonom už v novembri 2020. Mal pomôcť podnikateľom zasiahnutým korona krízou. Podľa Sulíka mu však nebolo umožnené, aby zákon predložil na vládu. Schválenie zákona si strana SaS neskôr kládla ako podmienku prijatia vianočného lockdownu. Začiatkom februára Sulík informoval , že zákon plánuje predložiť tretíkrát. Podľa neho sa na tom dohodla koaličná rada. Dopady návrhu zákona na verejné financie skúmalo Ministerstvo financií. Ani na tretí pokus sa zákon do programu zasadnutia vlády nedostal . Podľa Sulíka ho doň nezaradil vedúci Úrad vlády Július Jakab. Ten tvrdí , že Sulík program zasadnutia schválil a nenavrhol do neho pridať bod o odškodňovacom zákone.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa v čase premiérovania Igora Matoviča trikrát snažil dostať odškodňovací zákon na rokovanie vlády, ani raz sa mu to nepodarilo. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Richard Sulík prišiel prvýkrát s tzv. univerzálnym odškodňovacím zákonom už v novembri 2020. Mal pomôcť podnikateľom zasiahnutým korona krízou. Podľa Sulíka mu však nebolo umožnené, aby zákon predložil na vládu. Schválenie zákona si strana SaS neskôr kládla ako podmienku prijatia vianočného lockdownu. Začiatkom februára Sulík informoval , že zákon plánuje predložiť tretíkrát. Podľa neho sa na tom dohodla koaličná rada. Dopady návrhu zákona na verejné financie skúmalo Ministerstvo financií. Ani na tretí pokus sa zákon do programu zasadnutia vlády nedostal . Podľa Sulíka ho doň nezaradil vedúci Úrad vlády Július Jakab. Ten tvrdí , že Sulík program zasadnutia schválil a nenavrhol do neho pridať bod o odškodňovacom zákone."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["prišiel", "kládla", "informoval", "skúmalo", "nedostal", "tvrdí"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22540286/koronakriza-sulik-pripravuje-univerzalny-odskodnovaci-zakon.html", "https://www.tvnoviny.sk/na-telo/2015377_sas-podpori-lockdown-ma-vsak-jasnu-podmienku", "https://www.webnoviny.sk/sulik-to-skusi-aj-do-tretice-a-na-vladu-opat-predlozi-univerzalny-odskodnovaci-zakon/", "https://www.webnoviny.sk/sulikov-univerzalny-odskodnovaci-zakon-skuma-ministerstvo-financii-partneri-ho-uz-dvakrat-odmietli/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22609244/sulik-znova-predlozil-odskodnovanie-na-rokovanie-vlady-sa-nedostal.html", "https://www.trend.sk/spravy/sulik-kritizuje-nezaradenie-odskodnovacieho-zakona"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:09.124753+00:00"}
{"id": "48852", "numeric_id": 48852, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48852", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Áno, aj strana Smer kedysi mala slogan, že nesmieme vypadnúť z jadra Európskej únie, ani nie, že z Európskej únii.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas debát o jadre EÚ a o viacrýchlostnej Európe sa vtedajší premiér Robert Fico zo strany Smer-SD viackrát vyjadril jasne v prospech vstupu Slovenska do prípadného jadra EÚ a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenský politický diskurz v roku 2017 o „jadre Európskej únie“ a či doň máme patriť sa rozšíril z Bruselu. Debatu odštartovala Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy z marca 2017, kde sa medzi piatimi možnými scenármi objavila aj možnosť tzv. „viacrýchlostnej“ Európy ( Scenár č. 3: „Tí, ktorí chcú, robia viac“). To by znamenalo vytváranie koalícií krajín ochotných sa hlbšie integrovať v citlivých oblastiach ako sú obrana, vnútorná bezpečnosť, daňová politika či sociálne zabezpečenie. Podobný mechanizmus už existuje vo forme inštitútu posilnenej spolupráce (podľa článku 20 Zmluvy o EÚ). Podľa politológa Jozefa Bátoru to však mohlo znamenať aj vytvorenie federácie a spoločných štruktúr vládnutia.\n\nFico sa vyjadril, že je životným záujmom , aby sa Slovenská republika dostala do jadra EÚ a v ňom aj ostala. Povedal tiež, že: „pre Slovensko neexistuje iná alternatíva ako byť súčasťou integračného jadra Európskej únie a tak byť aj pri kreovaní jej politík a v centre rozhodovacích procesov.“\n\nZároveň o oficiálnej línií SR vyhlásil , že „sme za prehlbovanie európskej integrácie.” Na kritiku vtedajšieho europoslanca za stranu SaS Richarda Sulíka , že jadro EÚ bude pre Slovensko znamenať stratu komparatívnej výhody a vyššiu hrozbu terorizmu, Fico reagoval tým, že pre Slovensko existujú dve možnosti: „Buď teda bude v tej najvyššej rýchlosti, bude v jadre, bude spolupracovať s tými najlepšími krajinami, buď teda nasadneme do toho rýchlika, do toho expresu, ktorý ja nazývam integračný expres, alebo jednoducho budeme v depe odstavení na druhej koľaji.“\n\nSlogan síce strana v pravom zmysle slova nepoužívala, avšak presadzovala ho cez vyjadrenia svojich predstaviteľov , vrátane vtedajšieho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, eurokomisára Maroša Šefčoviča, či, opakovane, premiéra Fica.", "analysis_paragraphs": ["Počas debát o jadre EÚ a o viacrýchlostnej Európe sa vtedajší premiér Robert Fico zo strany Smer-SD viackrát vyjadril jasne v prospech vstupu Slovenska do prípadného jadra EÚ a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenský politický diskurz v roku 2017 o „jadre Európskej únie“ a či doň máme patriť sa rozšíril z Bruselu. Debatu odštartovala Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy z marca 2017, kde sa medzi piatimi možnými scenármi objavila aj možnosť tzv. „viacrýchlostnej“ Európy ( Scenár č. 3: „Tí, ktorí chcú, robia viac“). To by znamenalo vytváranie koalícií krajín ochotných sa hlbšie integrovať v citlivých oblastiach ako sú obrana, vnútorná bezpečnosť, daňová politika či sociálne zabezpečenie. Podobný mechanizmus už existuje vo forme inštitútu posilnenej spolupráce (podľa článku 20 Zmluvy o EÚ). Podľa politológa Jozefa Bátoru to však mohlo znamenať aj vytvorenie federácie a spoločných štruktúr vládnutia.", "Fico sa vyjadril, že je životným záujmom , aby sa Slovenská republika dostala do jadra EÚ a v ňom aj ostala. Povedal tiež, že: „pre Slovensko neexistuje iná alternatíva ako byť súčasťou integračného jadra Európskej únie a tak byť aj pri kreovaní jej politík a v centre rozhodovacích procesov.“", "Zároveň o oficiálnej línií SR vyhlásil , že „sme za prehlbovanie európskej integrácie.” Na kritiku vtedajšieho europoslanca za stranu SaS Richarda Sulíka , že jadro EÚ bude pre Slovensko znamenať stratu komparatívnej výhody a vyššiu hrozbu terorizmu, Fico reagoval tým, že pre Slovensko existujú dve možnosti: „Buď teda bude v tej najvyššej rýchlosti, bude v jadre, bude spolupracovať s tými najlepšími krajinami, buď teda nasadneme do toho rýchlika, do toho expresu, ktorý ja nazývam integračný expres, alebo jednoducho budeme v depe odstavení na druhej koľaji.“", "Slogan síce strana v pravom zmysle slova nepoužívala, avšak presadzovala ho cez vyjadrenia svojich predstaviteľov , vrátane vtedajšieho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, eurokomisára Maroša Šefčoviča, či, opakovane, premiéra Fica."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Biela kniha", "Scenár", "posilnenej spolupráce", "článku 20", "politológa", "životným záujmom", "vyhlásil", "Sulíka", "Fico", "predstaviteľov"], "url": ["https://commission.europa.eu/system/files/2017-03/white_paper_on_the_future_of_europe_en.pdf", "https://commission.europa.eu/content/future-europe/white-paper-future-europe/white-paper-future-europe-five-scenarios_sk", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:enhanced_cooperation", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A12016M020", "https://dennikn.sk/754534/chceme-patrit-do-jadra-europskej-unie/", "https://www.vlada.gov.sk/r-fico-pre-slovensko-neexistuje-ina-alternativa-ako-byt-sucastou-jadra-eu/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/fico-ocakava-hlbsiu-integraciu-eurozony-v-danovych-aj-socialnych-veciach/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/sulik-patrit-do-jadra-eu-znamena-vystavit-sa-hrozbe-terorizmu/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/fico-reaguje-na-sulika-hlbsia-integracia-slovensku-pomoze/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/fico-ocakava-hlbsiu-integraciu-eurozony-v-danovych-aj-socialnych-veciach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:44.648519+00:00"}
{"id": "vr31800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31800", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Dnes je svet tak previazaný, zoberte si, že Japonci nedávno rozhodli, že dajú 60 miliárd na záchranu eura.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Japonsko a Čína vo februári potvrdili , že poskytnú finančnú pomoc pri riešení krízy Eurozóny cez Medzinárodný menový fond (MMF).Podľa agentúry Reuters v apríli 2012 Japonsko sľúbilo poskytnúť MMF 60 miliárd Eur vo forme pôžičky, a stalo sa tak prvou krajinou mimo Európske únie, ktorá sa zaviazala poskytnúť peniaze na riešenie dlhovej krízy v eurozóne. Tieto správy potvrdzuje aj japonská tlač. Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Japonsko a Čína vo februári potvrdili , že poskytnú finančnú pomoc pri riešení krízy Eurozóny cez Medzinárodný menový fond (MMF).Podľa agentúry Reuters v apríli 2012 Japonsko sľúbilo poskytnúť MMF 60 miliárd Eur vo forme pôžičky, a stalo sa tak prvou krajinou mimo Európske únie, ktorá sa zaviazala poskytnúť peniaze na riešenie dlhovej krízy v eurozóne. Tieto správy potvrdzuje aj japonská tlač. Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["potvrdili", "Reuters", "potvrdzuje"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/business-17093009", "http://www.reuters.com/article/2012/04/17/us-imf-japan-idUSBRE83G03L20120417", "http://www.tokyotimes.co.jp/2012/japan-gives-60-billion-to-the-imf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:52.436494+00:00"}
{"id": "vr35759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na Slovensku nie je žiadna katastrofa, bola jedna z najnižších inflácií, pokiaľ ide o rast dlhu...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keď si zoberieme obľúbený krízový rok 2009, tak na Slovensku nebola jedna z najnižších inflácií (v rámci EU) - čísla Eurostatu hovoria, že spotrebiteľské ceny narástli v januári 2010 oproti januáru 2009 na Slovensku 0 - 0,2%, lepšie na tom bolo v eurozóne len Írsko, mimo nej ešte aj Litva, Lotyšsko a Estónsko. Pri priemere za ostatných dvanásť mesiacov (po január) na tom síce nie sme v porovnaní tak dobre ( rast 0,7%), ostáva za nami ale ešte 15 iných štátov.", "analysis_paragraphs": ["Keď si zoberieme obľúbený krízový rok 2009, tak na Slovensku nebola jedna z najnižších inflácií (v rámci EU) - čísla Eurostatu hovoria, že spotrebiteľské ceny narástli v januári 2010 oproti januáru 2009 na Slovensku 0 - 0,2%, lepšie na tom bolo v eurozóne len Írsko, mimo nej ešte aj Litva, Lotyšsko a Estónsko. Pri priemere za ostatných dvanásť mesiacov (po január) na tom síce nie sme v porovnaní tak dobre ( rast 0,7%), ostáva za nami ale ešte 15 iných štátov."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26022010-AP/EN/2-26022010-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:09.112163+00:00"}
{"id": "vr16858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16858", "speaker": "Peter Sagan", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-sagan", "statement": "...v roku 2006 pán Fico sľuboval, že do roku 2010 bude diaľnica Bratislava - Košice.", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér Fico v júli 2007 sľúbil dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. Dokončenie diaľnice sa momentálne odhaduje na rok 2027. Výrok je nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico v júli 2007 sľúbil dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. Dokončenie diaľnice sa momentálne odhaduje na rok 2027. Výrok je nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["2007", "Dokončenie"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/455181/ficov-zavazok-dialnica-do-kosice-bude-v-roku-2010-ak-nie-treba-vyvodit-politicku-zodpovednost/", "https://sluby.sme.sk/slub/1/dialnica-z-bratislavy-do-kosic-do-roku-2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:13.975984+00:00"}
{"id": "49155", "numeric_id": 49155, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49155", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Ak si pamätáte tú absurdnú situáciu, koľko tomu teraz 4 mesiace, 5 mesiacov, keď zastával pán Heger aj post premiéra, aj post ministra zdravotníctva a vo funkcii ako predseda vlády podal zásadnú pripomienku proti samému sebe ako ministrovi zdravotníctva, kde upozornilo Ministerstvo zdravotníctva, že nie Rázsochy sa už nestihnú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zdravotníctva Eduard Heger, 22. marca potvrdil záväzok dostavať nemocnicu Rázsochy z Plánu obnovy. Avšak Progresívne Slovensko upozornilo , že už o dva dni na to, z pozície ministra financií, navrhol úplne vyhodiť výstavbu tejto nemocnice a prostriedky presunúť na technické vybavenie iných nemocníc. Odvoláva sa pritom na pripomienku v rámci návrhu zmeny plánu obnovy zverejnenú 24. marca.\n\nHegerov hovorca uviedol , že táto pripomienka bola chybou úradníka uverejnená na Slov-lexe, a preto stavba nemocnice v Rázsochách bude dokončená.", "analysis_paragraphs": ["Minister zdravotníctva Eduard Heger, 22. marca potvrdil záväzok dostavať nemocnicu Rázsochy z Plánu obnovy. Avšak Progresívne Slovensko upozornilo , že už o dva dni na to, z pozície ministra financií, navrhol úplne vyhodiť výstavbu tejto nemocnice a prostriedky presunúť na technické vybavenie iných nemocníc. Odvoláva sa pritom na pripomienku v rámci návrhu zmeny plánu obnovy zverejnenú 24. marca.", "Hegerov hovorca uviedol , že táto pripomienka bola chybou úradníka uverejnená na Slov-lexe, a preto stavba nemocnice v Rázsochách bude dokončená."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "upozornilo", "uviedol"], "url": ["https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/heger-odmieta-vystavba-nemocnice-razsochy-bola-ohrozena-odbornik-je-ale-skor-skepticky", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/662376-rozdvojeny-heger-ako-premier-razsochy-slubuje-ako-minister-im-dava-stopku-ps-ziada-odpovede/", "https://www.postoj.sk/127571/ps-ziada-vysvetlit-situaciu-s-nemocnicou-razsochy-premier-deklaruje-vystavbu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:22.335072+00:00"}
{"id": "vr31663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31663", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Samozrejme najprv sme obehli 3 banky a banky nám povedali, no vo vašom prípade nevieme ako dopadnete a bolo by to riziko a ktovie možno získate 2% a potom by sme prišli o tie peniaze.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správ agentúry SITA si na kampaň Obyčajných ľudí a nezávislých osobností hnutie požičalo 290-tisíc eur. Až 220-tisíc eur hnutiu bezúročne požičala Matovičova manželka Pavlína a 70-tisíc eur v podobe bezúročnej pôžičky poskytol aj sám Matovič. Či tieto peniaze poskytovali z vlastných zdrojov, alebo z pôžičky, známe nie je. Rovnako ako ani to, či Matoviča skutočne odmietli 3 banky pre príliš veľké riziko prepadu peňazí v prípade neúspešnosti strany.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správ agentúry SITA si na kampaň Obyčajných ľudí a nezávislých osobností hnutie požičalo 290-tisíc eur. Až 220-tisíc eur hnutiu bezúročne požičala Matovičova manželka Pavlína a 70-tisíc eur v podobe bezúročnej pôžičky poskytol aj sám Matovič. Či tieto peniaze poskytovali z vlastných zdrojov, alebo z pôžičky, známe nie je. Rovnako ako ani to, či Matoviča skutočne odmietli 3 banky pre príliš veľké riziko prepadu peňazí v prípade neúspešnosti strany."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["požičalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6341618/matovicovci-minuli-v-kampani-546-tisic-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:27.036178+00:00"}
{"id": "vr15895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15895", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No a môžem to podložiť napríklad aj vyjadrením pána Žarnaya, ktorý povedal, že to útočenie, hašterenie, kvôli čomu odišiel z klubu OĽaNO, fakticky pomáha extrémistom a je to tak. Však ja som to zažil, keď som viedol rokovanie Národnej rady pri odvolávaní pána Kaliňáka, kde na konci vystúpil pán Kotleba a povedal vidíte, títo sa tú hádali 7-8 hodín.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár uvádza ako jeden z dôvodov nárastu extrémizmu hašterivosť v politike. Opiera sa o údajné vyjadrenie Ota Žarnaya, že aj útočenie poslancov OĽaNO prihráva extrémistom. V skutočnosti O. Žarnay odišiel z klubu OĽaNO z viacerých dovôdov. Medzi nimi hovoril aj o uprednostňovaní pragmatického prístup k riešeniu problémov, ktorý sa líši od praktík Igora Matoviča. V jednom z rozhovor sme našli, že konfrontačný štýl Igora Matoviča mu veľmi nevyhovoval. Potom takýto štýl vedenia politiky vo všeobecnosti označil za \"nahrávajúci\" extrémistom.B. Bugár to ďalej demonštruje na príklade z rokovania o odvolávaní Kaliňáka, kedy Marián Kotleba poukázal na vzájomné obviňovanie poslancov. M. Kotleba po niekoľkých hodinách vzájomných útokov poslancov naozaj poukázal na bezvýznamnosť takého prístupu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V jednom rozhovore sme našli vyjadrenie, v ktorom okrem iného popisuje aj štýl politiky, ktorý Žarnayovi nevyhovoval: „Pre mnohých ľudí je až príliš konfrontačný a emotívny, čo môže oslabovať dôveru v celé hnutie. Igor Matovič má však určite dostatok stúpencov a voličov, ktorí jeho prístup zasa oceňujú. Ak budeme hovoriť všeobecne, tak konfrontačný a hašterivý štýl vedenia politiky rozpútava vášne či napätie, a tým nahráva aj extrémistom. A to bez ohľadu na to, či je to zo strany Igora Matoviča alebo nejakej koaličnej strany.“ V iných mediálnych správach či blogoch sme však explicitne nenašli Žarnayom tvrdené prepojenie štýlu politiky Igora Matoviča a rastom podpory extrémizmu. Oto Žarnay oznámil dôvody svojho odchodu v relácií V politike 26. februára 2017. Ako jeden z dôvodov uviedol aj vystupovanie klubu OĽaNO: „(...) vždy som sa snažil riešiť veci a presadzovať svoje ciele nekonfrontačným štýlom a tomuto spôsobu chcem zostať verný aj naďalej pri svojej poslaneckej práci v Národnej rade.\" Napriek nesúhlasu Žarnay Matoviča v jeho politike podporuje. „Igor Matovič je v politike dlhšie ako ja. A ja sa mu nečudujem, že po toľkých korupčných kauzách, na ktoré upozornil, rozkradnutých miliónoch, ktoré odhalil, a útokoch na jeho osobu, volí taký štýl politiky, aký volí. (...) Politická situácia na Slovensku je taká, že Igor Matovič je v konečnom výsledku pre ňu prínosom a takýchto ľudí naozaj v politike potrebujeme.\" Pre denník Pravda povedal Žarnay nasledovné: „ Moje predstavy sa žiaľ nenaplnili, pretože s odstupom času po 11 mesiacoch zisťujem, že OĽaNO sa čím ďalej viac začína profilovať ako sociálno-konzervatívne hnutie, možno strana, a preto ďalšiu účasť v takomto zoskupení nevidím ako reálnu “. Tiež sa Žarnay vyjadril aj k tomu, že nebol stotožnený s tým ako začala mimoriadna schôdza o odvolávaní Fica, ktorá boli prerušená kvôli konaniu Igora Matoviča. Odvolá vanie Roberta Kaliňáka sa uskutočnilo 7. júna 2016. Marián Kotleba svoju rozpravu v Národnej Rade SR začal slovami „(...) rokujeme tu dnes už viac ako desať hodín o odvolávaní ministra vnútra Slovenskej republiky, pričom vlastne všetkým z nás je jasné, ako toto odvolávanie vďaka parlamentnej matematike dopadne.\" Slová, ktoré Béla Bugár v relácií uviedol, Marián Kotleba v takomto znení nevyslovil. Na začiatku svojho prejavu však povedal výrok s veľmi podobným obsahom: „(...) v rámci dnešnej diskusie si strany vládnej koalície a SaS a OBYČAJNÍ ĽUDIA navzájom na seba povyťahovali všetky špiny z minulosti, ktorých sa úspešne spoločne aj dopustili.\" Týmto prejavom sa M. Kotleba snažil demonštrovať spôsob, akým poslanci riešili vtedajšie odvolávanie R. Kaliňáka a kritizoval najmä ich hľadanie vinníka tej-ktorej kauzy. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár uvádza ako jeden z dôvodov nárastu extrémizmu hašterivosť v politike. Opiera sa o údajné vyjadrenie Ota Žarnaya, že aj útočenie poslancov OĽaNO prihráva extrémistom. V skutočnosti O. Žarnay odišiel z klubu OĽaNO z viacerých dovôdov. Medzi nimi hovoril aj o uprednostňovaní pragmatického prístup k riešeniu problémov, ktorý sa líši od praktík Igora Matoviča. V jednom z rozhovor sme našli, že konfrontačný štýl Igora Matoviča mu veľmi nevyhovoval. Potom takýto štýl vedenia politiky vo všeobecnosti označil za \"nahrávajúci\" extrémistom.B. Bugár to ďalej demonštruje na príklade z rokovania o odvolávaní Kaliňáka, kedy Marián Kotleba poukázal na vzájomné obviňovanie poslancov. M. Kotleba po niekoľkých hodinách vzájomných útokov poslancov naozaj poukázal na bezvýznamnosť takého prístupu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V jednom rozhovore sme našli vyjadrenie, v ktorom okrem iného popisuje aj štýl politiky, ktorý Žarnayovi nevyhovoval: „Pre mnohých ľudí je až príliš konfrontačný a emotívny, čo môže oslabovať dôveru v celé hnutie. Igor Matovič má však určite dostatok stúpencov a voličov, ktorí jeho prístup zasa oceňujú. Ak budeme hovoriť všeobecne, tak konfrontačný a hašterivý štýl vedenia politiky rozpútava vášne či napätie, a tým nahráva aj extrémistom. A to bez ohľadu na to, či je to zo strany Igora Matoviča alebo nejakej koaličnej strany.“ V iných mediálnych správach či blogoch sme však explicitne nenašli Žarnayom tvrdené prepojenie štýlu politiky Igora Matoviča a rastom podpory extrémizmu. Oto Žarnay oznámil dôvody svojho odchodu v relácií V politike 26. februára 2017. Ako jeden z dôvodov uviedol aj vystupovanie klubu OĽaNO: „(...) vždy som sa snažil riešiť veci a presadzovať svoje ciele nekonfrontačným štýlom a tomuto spôsobu chcem zostať verný aj naďalej pri svojej poslaneckej práci v Národnej rade.\" Napriek nesúhlasu Žarnay Matoviča v jeho politike podporuje. „Igor Matovič je v politike dlhšie ako ja. A ja sa mu nečudujem, že po toľkých korupčných kauzách, na ktoré upozornil, rozkradnutých miliónoch, ktoré odhalil, a útokoch na jeho osobu, volí taký štýl politiky, aký volí. (...) Politická situácia na Slovensku je taká, že Igor Matovič je v konečnom výsledku pre ňu prínosom a takýchto ľudí naozaj v politike potrebujeme.\" Pre denník Pravda povedal Žarnay nasledovné: „ Moje predstavy sa žiaľ nenaplnili, pretože s odstupom času po 11 mesiacoch zisťujem, že OĽaNO sa čím ďalej viac začína profilovať ako sociálno-konzervatívne hnutie, možno strana, a preto ďalšiu účasť v takomto zoskupení nevidím ako reálnu “. Tiež sa Žarnay vyjadril aj k tomu, že nebol stotožnený s tým ako začala mimoriadna schôdza o odvolávaní Fica, ktorá boli prerušená kvôli konaniu Igora Matoviča. Odvolá vanie Roberta Kaliňáka sa uskutočnilo 7. júna 2016. Marián Kotleba svoju rozpravu v Národnej Rade SR začal slovami „(...) rokujeme tu dnes už viac ako desať hodín o odvolávaní ministra vnútra Slovenskej republiky, pričom vlastne všetkým z nás je jasné, ako toto odvolávanie vďaka parlamentnej matematike dopadne.\" Slová, ktoré Béla Bugár v relácií uviedol, Marián Kotleba v takomto znení nevyslovil. Na začiatku svojho prejavu však povedal výrok s veľmi podobným obsahom: „(...) v rámci dnešnej diskusie si strany vládnej koalície a SaS a OBYČAJNÍ ĽUDIA navzájom na seba povyťahovali všetky špiny z minulosti, ktorých sa úspešne spoločne aj dopustili.\" Týmto prejavom sa M. Kotleba snažil demonštrovať spôsob, akým poslanci riešili vtedajšie odvolávanie R. Kaliňáka a kritizoval najmä ich hľadanie vinníka tej-ktorej kauzy. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["dôvody", "Pravda", "vyjadril", "Odvolá", "vanie"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1100660/ohrozi-dlh-vszp-pacientov-sas-straca-jozefa-mihala-temy-koalicie-a-opozicie-o-zarnay-opusta-olano-nova-tvrdy-slovnik-politikov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/420205-poslanec-zarnay-do-olano-sa-nevratim/", "https://domov.sme.sk/c/20460815/matovic-za-odchodom-zarnaya-a-dubacovej-nie-su-nazorove-nezhody.html", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/5?id=161635", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/5?id=161635"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:07.534889+00:00"}
{"id": "vr36580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36580", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pri verejnom obstarávaní vládna koalícia odmietla všetky naše návrhy na stransparentnenie, kde by sa ušetrilo... Len na verejnom obstarávaní sa vynakladá 150 miliard korún. 5 miliárd eur ročne...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, koľko sa na verejné obstarávanie ročne minie, nemajú v SDKÚ pravdepodobne úplne jasno - Lucia Žitňanská hovorila o výdavkoch vo výške 130 miliárd korún. Transparency International Slovensko uvádza sumu \"zhruba\" 5 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["O tom, koľko sa na verejné obstarávanie ročne minie, nemajú v SDKÚ pravdepodobne úplne jasno - Lucia Žitňanská hovorila o výdavkoch vo výške 130 miliárd korún. Transparency International Slovensko uvádza sumu \"zhruba\" 5 miliárd eur."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["hovorila", "uvádza sumu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4301840/poslanci-rokuju-o-prisnejsich-pravidlach-verejneho-obstaravania.html", "http://transparency.sk/temy/obstaravanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:07.704227+00:00"}
{"id": "48817", "numeric_id": 48817, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48817", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Dokonca to vaše slávne plošné testovanie je tam (v štúdii o Covide na Slovensku, pozn.) označené za najhoršie možné opatrenie, aké mohlo byť, pretože ste pustili 360 000 ľudí do priestoru s falošným testom a tí mohli nakaziť ostatných. Ak by ste sa zdržali teda modelu dánskeho, zachránilo by sa 21 000 ľudí, ak by ste sa držali modelu poľského, 14 000, nemeckého 18 000.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štúdia poradenskej spoločnosti Pažitný & Kandilaki Healthcare Consulting z decembra 2022 sa zaoberá nadúmrtnosťou počas pandémie koronavírusu na Slovensku (. pdf ).\n\nJej súčasťou je porovnanie vývoja epidemiologickej situácie a celkovej úmrtnosti na Slovensku a vo vybraných európskych krajinách. Krajiny uvedené v porovnaní dosiahli počas pandémie nižšiu celkovú úmrtnosť než Slovensko.\n\nAutori tvrdia, že ak by Slovensko postupovalo pri tvorbe protipandemických opatrení ako Dánsko, mohlo by zomrieť približne o 21 000 ľudí menej; pokiaľ by konalo ako Nemecko, o asi 18 000 menej; a keby konalo ako Portugalsko, tak by zomrelo približne o 14 000 menej ľudí. Poľsko v tomto porovnaní nefiguruje, keďže dosiahlo podobnú mieru nadúmrtnosti ako Slovensko ( .pdf , s. 30).\n\nHoci autori označujú plošné testovanie antigénovými testami za zlyhanie Slovenska, keďže bolo „neefektívne a nepresné“ ( pdf , s. 12), pochybnosti ohľadom pravosti testov nevyjadrujú. Nesprávny spôsob testovania ale štúdia neoznačuje sa najvýznamnejší dôvod. K ďalším nemenej závažným dôvodom patria neskoré zavedenie opatrení počas druhej a tretej vlny, nepripravenosť prvého kontaktu, zlá situácia v slovenskom zdravotníctve a nízka disciplinovanosť obyvateľstva v dodržiavaní opatrení (. pdf , s. 94).\n\nPodľa denníka Plus Jeden Deň spoluautor štúdie Peter Pažitný uviedol , že počas plošného testovania antigénovými testami mohlo byť až do 360-tisíc prípadných šíriteľov vírusu, ktorým však vyšiel falošne negatívny test na koronavírus.\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý vzhľadom na nepresné uvedenie porovnávaných krajín, nesprávne označenie plošného testovania za najhoršie možné opatreniej a zavádzajúce vyjadrenie o pravosti testov.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia poradenskej spoločnosti Pažitný & Kandilaki Healthcare Consulting z decembra 2022 sa zaoberá nadúmrtnosťou počas pandémie koronavírusu na Slovensku (. pdf ).", "Jej súčasťou je porovnanie vývoja epidemiologickej situácie a celkovej úmrtnosti na Slovensku a vo vybraných európskych krajinách. Krajiny uvedené v porovnaní dosiahli počas pandémie nižšiu celkovú úmrtnosť než Slovensko.", "Autori tvrdia, že ak by Slovensko postupovalo pri tvorbe protipandemických opatrení ako Dánsko, mohlo by zomrieť približne o 21 000 ľudí menej; pokiaľ by konalo ako Nemecko, o asi 18 000 menej; a keby konalo ako Portugalsko, tak by zomrelo približne o 14 000 menej ľudí. Poľsko v tomto porovnaní nefiguruje, keďže dosiahlo podobnú mieru nadúmrtnosti ako Slovensko ( .pdf , s. 30).", "Hoci autori označujú plošné testovanie antigénovými testami za zlyhanie Slovenska, keďže bolo „neefektívne a nepresné“ ( pdf , s. 12), pochybnosti ohľadom pravosti testov nevyjadrujú. Nesprávny spôsob testovania ale štúdia neoznačuje sa najvýznamnejší dôvod. K ďalším nemenej závažným dôvodom patria neskoré zavedenie opatrení počas druhej a tretej vlny, nepripravenosť prvého kontaktu, zlá situácia v slovenskom zdravotníctve a nízka disciplinovanosť obyvateľstva v dodržiavaní opatrení (. pdf , s. 94).", "Podľa denníka Plus Jeden Deň spoluautor štúdie Peter Pažitný uviedol , že počas plošného testovania antigénovými testami mohlo byť až do 360-tisíc prípadných šíriteľov vírusu, ktorým však vyšiel falošne negatívny test na koronavírus.", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý vzhľadom na nepresné uvedenie porovnávaných krajín, nesprávne označenie plošného testovania za najhoršie možné opatreniej a zavádzajúce vyjadrenie o pravosti testov."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["pdf", ".pdf", "pdf", "pdf", "uviedol"], "url": ["https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/21-tisic-slovakov-nemuselo-zomriet-kto-je-zodpovedny-ich-zivoty-prokurator-hlada-vinnika"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:51.871343+00:00"}
{"id": "vr14352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14352", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "(...) za posledných desať rokov, ja som to spočítal, sa menili zákony viac ako 50-krát, daňové (...).", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk napočítal na stránke Národnej rady Slovenskej republiky viac ako 50 schválených novelizácií daňových zákonov od 8. júla 2010, teda za kratší časový úsek, ako uvádza Ivan Švejna. Od roku 2006 ich preto bolo schválených určite viac ako 50. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Len od nástupu vlády Ivety Radičovej až doteraz bolo schválených viac ako 50 novelizácií zákonov týkajúcich sa daní, ako je možné nájsť na stránke nrsr.sk . Od roku 2006 ich preto bolo viac ako 50. Zoznam daňových novelizácií: 1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , 17 , 18 , 19 , 20 , 21 , 22 , 23 , 24 , 25 , 26 , 27 , 28 , 29 , 30 , 31 , 32 , 33 , 34 , 35 , 36 , 37 , 38 , 39 , 40 , 41 , 42 , 43 , 44 , 45 , 46 , 47 , 48 , 49 , 50 , 51", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk napočítal na stránke Národnej rady Slovenskej republiky viac ako 50 schválených novelizácií daňových zákonov od 8. júla 2010, teda za kratší časový úsek, ako uvádza Ivan Švejna. Od roku 2006 ich preto bolo schválených určite viac ako 50. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Len od nástupu vlády Ivety Radičovej až doteraz bolo schválených viac ako 50 novelizácií zákonov týkajúcich sa daní, ako je možné nájsť na stránke nrsr.sk . Od roku 2006 ich preto bolo viac ako 50. Zoznam daňových novelizácií: 1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , 17 , 18 , 19 , 20 , 21 , 22 , 23 , 24 , 25 , 26 , 27 , 28 , 29 , 30 , 31 , 32 , 33 , 34 , 35 , 36 , 37 , 38 , 39 , 40 , 41 , 42 , 43 , 44 , 45 , 46 , 47 , 48 , 49 , 50 , 51"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["nrsr.sk", "1", "2", "3", "4", "5", "6", "7", "8", "9", "10", "11", "12", "13", "14", "15", "16", "17", "18", "19", "20", "21", "22", "23", "24", "25", "26", "27", "28", "29", "30", "31", "32", "33", "34", "35", "36", "37", "38", "39", "40", "41", "42", "43", "44", "45", "46", "47", "48", "49", "50", "51"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5303", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5522", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5520", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5519", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5518", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4304", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4304", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4426", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4608", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4605", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4555", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4556", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4554", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4552", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4560", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4567", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4934", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5080", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5079", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5081", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5265", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5240", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4076", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4203", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4195", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4196", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4197", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4033", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29770", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29446", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29493", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29513", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29555", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29499", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29353", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29218", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29224", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28613", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28296", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28027", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27934", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27531", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27544", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27550", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27557", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27562", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27620", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27797", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28027", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27176", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27157"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:17.470738+00:00"}
{"id": "vr32915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32915", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Já chci připomenout, že poměr exportu k hrubému domácímu produktu v České republice je téměř 80 %.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme jako pravdivý. Pokud počítáme poměr exportu k celkovému HDP České republiky, tak jde o 74% z celkového součtu, což by se dalo pokládat za téměř 80% jak tvrdí Petr Nečas a jak informují i například Finance.cz . Na základě dat Českého statistického úřadu o exportu z České republiky a jejího celkového HDP jsme došli (počítáno poměrem exportu na HDP) k číslu 74% za rok 2011. Za rok 2012 ještě nebyly zveřejněny ani celkové hodnoty českého exportu, ani celkového HDP.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme jako pravdivý. Pokud počítáme poměr exportu k celkovému HDP České republiky, tak jde o 74% z celkového součtu, což by se dalo pokládat za téměř 80% jak tvrdí Petr Nečas a jak informují i například Finance.cz . Na základě dat Českého statistického úřadu o exportu z České republiky a jejího celkového HDP jsme došli (počítáno poměrem exportu na HDP) k číslu 74% za rok 2011. Za rok 2012 ještě nebyly zveřejněny ani celkové hodnoty českého exportu, ani celkového HDP."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Finance.cz", "dat", "HDP"], "url": ["http://www.finance.cz/zpravy/finance/345913-vlada-projedna-exportni-strategii-cr-na-roky-2012-az-2020/", "http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO", "http://www2.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/cr:_makroekonomicke_udaje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:01.582856+00:00"}
{"id": "vr26841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26841", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Som veľmi rád, že návrh takéhoto zákona (o spravodajských službách, pozn.) si dala vláda do svojho programového vyhlásenia a že tomu venovali aj istú pozornosť.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (s 40 .pdf) na roky 2012 až 2016 nachádzame nasledujúce: \"Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb.\" Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (s 40 .pdf) na roky 2012 až 2016 nachádzame nasledujúce: \"Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb.\" Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:36.624135+00:00"}
{"id": "vr29681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29681", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Od zavedenia súčasného systému financovania školstva uplynulo dvanásť rokov. Sedem rokov máme školský zákon, ktorý mal zvýšiť kvalitu a rovnosť prístupu detí k vzdelávaniu. Rozpočet pre základné a stredné školy rastie.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasný systém financovania školstva bol zavedený pred 12 rokmi zákonom č. 597/2003. Pred siedmimi rokmi bol zavedený zákon č. 245/2008 nazývaný aj školský zákon, ktorý mal svojimi opatreniami okrem iného za úlohu aj zvýšiť kvalitu vzdelávania a zabezpečiť rovnosť prístupu detí k vzdelávaniu. Podľa údajov Ministerstva školstva rozpočet pre stredné a základné školy skutočne rastie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prehľad najvýznamnejších zákonov v školstve prináša Centrálny informačný portál rezortu školstva . Pred dvanástimi rokmi- v roku 2003, bol zavedený Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon platí dodnes, niekoľkokrát bola prevedená jeho novelizácia .", "analysis_paragraphs": ["Súčasný systém financovania školstva bol zavedený pred 12 rokmi zákonom č. 597/2003. Pred siedmimi rokmi bol zavedený zákon č. 245/2008 nazývaný aj školský zákon, ktorý mal svojimi opatreniami okrem iného za úlohu aj zvýšiť kvalitu vzdelávania a zabezpečiť rovnosť prístupu detí k vzdelávaniu. Podľa údajov Ministerstva školstva rozpočet pre stredné a základné školy skutočne rastie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prehľad najvýznamnejších zákonov v školstve prináša Centrálny informačný portál rezortu školstva . Pred dvanástimi rokmi- v roku 2003, bol zavedený Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon platí dodnes, niekoľkokrát bola prevedená jeho novelizácia ."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Centrálny informačný portál rezortu školstva", "novelizácia", "245/2008", "dôvodová správa", "Ministerstvo školstva"], "url": ["https://www.iedu.sk/vseobecne_informacie/legislativa/zakony/Stranky/default.aspx", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597/info", "https://www.minedu.sk/data/att/8206.pdf", "http://www.isamosprava.sk/subory/245_2008_dovodova_sprava.pdf", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:21.936423+00:00"}
{"id": "vr39108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39108", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Rozpočet bol schválený túto stredu 12. 10., a politická dohoda medzi všetkými 4 stranami bývalej koalície bola dosiahnutá 7. 10.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na podobe štátneho rozpočtu pre rok 2012 sa koalícia dohodla 7. októbra 2011. Následne bol rozpočet schválený 12. októbra 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na podobe štátneho rozpočtu pre rok 2012 sa koalícia dohodla 7. októbra 2011. Následne bol rozpočet schválený 12. októbra 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["dohodla", "schválený"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1312/koalicia-sa-dohodla-na-rozpoctovych-prioritach-deficit-zostava-zachovany.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53190910-vlada-schvalila-navrh-rozpoctu-na-buduci-rok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:20.572469+00:00"}
{"id": "48760", "numeric_id": 48760, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48760", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som nikdy nehovoril, že poďme robiť to isté, čo Orbán. To som nikdy nepovedal. Povedal som, že Orbán v určitých segmentoch chráni národné záujmy Maďarska na rozdiel od našej vlády, ktorá tieto národné záujmy neháji.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda strany Smer-SD Robert Fico v príspevku na svojej facebookovej stránke z 28. septembra 2022 píše, že Orbán v Maďarsku robí to, čo by robilo aj Slovensko, ak by bol vo vláde Smer. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.\n\nRobert Fico od jari 2022 kriticky hodnotil kroky Európskej únie a vyjadroval sa proti sankciám voči Rusku. Už v marci sa vyjadril , že zastavenie dodávok plynu a ropy z Ruska by viedlo k výraznému zdražovaniu, čo by poškodilo slovenskú ekonomiku, pričom kritizoval slovenskú vládu a prezidentku. V apríli apeloval na vládu aby pristúpila k nákupu ruského plynu v rubľoch, ako požadoval Gazprom. Zároveň pozitívne hodnotil postoj Maďarskej vlády na čele s Viktorom Orbánom za obhajovanie záujmov svojich občanov. Po parlamentných voľbách v Maďarsku sa Fico skonštatoval , že Viktor Orbán prioritizuje maďarské záujmy. Pri otázke ropy pozitívne hodnotil vyjednanú výnimku Maďarska na dovoz ruskej ropy a silný postoj maďarskej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Smer-SD Robert Fico v príspevku na svojej facebookovej stránke z 28. septembra 2022 píše, že Orbán v Maďarsku robí to, čo by robilo aj Slovensko, ak by bol vo vláde Smer. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "Robert Fico od jari 2022 kriticky hodnotil kroky Európskej únie a vyjadroval sa proti sankciám voči Rusku. Už v marci sa vyjadril , že zastavenie dodávok plynu a ropy z Ruska by viedlo k výraznému zdražovaniu, čo by poškodilo slovenskú ekonomiku, pričom kritizoval slovenskú vládu a prezidentku. V apríli apeloval na vládu aby pristúpila k nákupu ruského plynu v rubľoch, ako požadoval Gazprom. Zároveň pozitívne hodnotil postoj Maďarskej vlády na čele s Viktorom Orbánom za obhajovanie záujmov svojich občanov. Po parlamentných voľbách v Maďarsku sa Fico skonštatoval , že Viktor Orbán prioritizuje maďarské záujmy. Pri otázke ropy pozitívne hodnotil vyjednanú výnimku Maďarska na dovoz ruskej ropy a silný postoj maďarskej vlády."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["facebookovej", "hodnotil", "vyjadril", "apeloval", "hodnotil", "skonštatoval", "hodnotil"], "url": ["https://www.facebook.com/robertficosk/videos/2322344367942499/", "https://www.trend.sk/spravy/r-fico-ako-premier-som-odmietol-zastavenie-dovozu-ruskej-ropy-plynu", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/955426625136198", "https://e.dennikn.sk/minuta/2828240", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/2322344367942499/", "https://www.teraz.sk/slovensko/ficoorban-kladie-madarske-zaujmy-na/624208-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-vitazom-bruselskeho-samitu-j/637413-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:09.121677+00:00"}
{"id": "vr37824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37824", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nedarí sa nám to z toho dôvodu, že vo vláde sedí pán Bugár a pán Bugár nechce, aby platil zákon ako taký. Teraz hovorím, že on nechce, aby občania maďarskej národnosti ak získajú maďarské štátne občianstvo na základe Orbánovho zákona, stratili slovenské štátne občianstvo.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "B. Bugár na svojom blogu 22. marca 2011 napísal, že dôvodom, prečo sa novela zákona o dvojitom občianstve presunula na jeseň je \"snaha , aby daná zmena nebola na úkor občanov, v tomto prípade Maďarov žijúcich na Slovensku.\"\n\nVedľajším tiež nemôže byť fakt, \"že ani okolo iniciatívy o dvojakom občianstve prichádzajúceho z Maďarska nie sú vyjasnené všetky otázky. Myslím si, že by bolo vhodné vyčkať, aké voličské právo pridelia Maďari svojim novým občanom: aktívne alebo pasívne. Musíme poznať všetky fakty, aby sme mohli urobiť patričné kroky. Samozrejme, vedeli sme to aj vtedy, keď sme predložili náš návrh novely zákona, ale chceli sme konať, pretože zákon, ktorý je momentálne platný je neprijateľný,\" uviedol Bugár.\n\nALE SPOSOB AKYM TO POVEDAL, MI TO SKOR PRIDE SKORO AKO HODNOTOVY SUD", "analysis_paragraphs": ["B. Bugár na svojom blogu 22. marca 2011 napísal, že dôvodom, prečo sa novela zákona o dvojitom občianstve presunula na jeseň je \"snaha , aby daná zmena nebola na úkor občanov, v tomto prípade Maďarov žijúcich na Slovensku.\"", "Vedľajším tiež nemôže byť fakt, \"že ani okolo iniciatívy o dvojakom občianstve prichádzajúceho z Maďarska nie sú vyjasnené všetky otázky. Myslím si, že by bolo vhodné vyčkať, aké voličské právo pridelia Maďari svojim novým občanom: aktívne alebo pasívne. Musíme poznať všetky fakty, aby sme mohli urobiť patričné kroky. Samozrejme, vedeli sme to aj vtedy, keď sme predložili náš návrh novely zákona, ale chceli sme konať, pretože zákon, ktorý je momentálne platný je neprijateľný,\" uviedol Bugár.", "ALE SPOSOB AKYM TO POVEDAL, MI TO SKOR PRIDE SKORO AKO HODNOTOVY SUD"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/content/bela-bugar-dvojake-obcianstvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:49.521519+00:00"}
{"id": "vr31857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31857", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My máme na stole nezaplatené faktúry len vo výške, povedzme, necelých 6 miliónov eur, s ktorými si zatiaľ nevieme rady a nie sme pripravení ich zaplatiť.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadnu neutrálnu informáciu, ktorá by potvrdzovala, prípadne vyvracala, toto tvrdenie Petra Kažimíra.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadnu neutrálnu informáciu, ktorá by potvrdzovala, prípadne vyvracala, toto tvrdenie Petra Kažimíra."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:38.525655+00:00"}
{"id": "vr31842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31842", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "To čo mňa veľmi teší je to, že v tom druhom kole (volieb predsedu SDKÚ-DS pozn.) skoro 2/3 delegátov dali hlas tej vízii, ktorú som prezentoval.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách predsedu SDKÚ-DS, ktoré sa uskutočnili 19. mája 2012 zvíťazil Pavol Frešo a porazil tak svojich dvoch protikandidátov - Luciu Žitňanskú a Viliama Novotného. Podľa aktualizovaných údajov, ktoré zverejnila Monika Tódová na portáli SME .sk, podporilo Freša 242 zo 400 delegátov, čo je približne 61%. Počet delegátov, ktorí podporili Freša tak zodpovedá necelým 2/3 z celkového počtu hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách predsedu SDKÚ-DS, ktoré sa uskutočnili 19. mája 2012 zvíťazil Pavol Frešo a porazil tak svojich dvoch protikandidátov - Luciu Žitňanskú a Viliama Novotného. Podľa aktualizovaných údajov, ktoré zverejnila Monika Tódová na portáli SME .sk, podporilo Freša 242 zo 400 delegátov, čo je približne 61%. Počet delegátov, ktorí podporili Freša tak zodpovedá necelým 2/3 z celkového počtu hlasov."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6382576/sdku-vyhral-freso-a-stare-tvare.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:40.195928+00:00"}
{"id": "vr17729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17729", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...chcel tam niekoho (premiér Pellegrini, pozn.), deklaroval to aj oficiálne prostredníctvom médií, chcel niekoho, kto rezort pozná...", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o preferenciách premiéra Petra Pellegriniho pri výbere nového ministra vnútra. Po odstúpení Tomáša Druckera z postu ministra vnútra SR sa premiér Pellegrini vyjadril , že: \"Po experimente s externým krízovým manažérom, ktorý nám nevyšiel, budem preferovať človeka, ktorý od prvého dňa môže okamžite riadiť ministerstvo.\" Premiér ďalej poznamenal , že je preňho dôležité aby nový minister vnútra mal: \"schopnosti a vedomosti na to, aby takýto enormne veľký rezort zvládol.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o preferenciách premiéra Petra Pellegriniho pri výbere nového ministra vnútra. Po odstúpení Tomáša Druckera z postu ministra vnútra SR sa premiér Pellegrini vyjadril , že: \"Po experimente s externým krízovým manažérom, ktorý nám nevyšiel, budem preferovať človeka, ktorý od prvého dňa môže okamžite riadiť ministerstvo.\" Premiér ďalej poznamenal , že je preňho dôležité aby nový minister vnútra mal: \"schopnosti a vedomosti na to, aby takýto enormne veľký rezort zvládol.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["odstúpení", "vyjadril", "poznamenal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20801911/minister-drucker-konci.html", "https://www.ta3.com/clanok/1126528/pellegrini-povedal-aky-by-mal-byt-novy-minister-vnutra.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/pellegrini-o-buducom-ministrovi-vnutra-tento-post-patri-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:36.205458+00:00"}
{"id": "vr14427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14427", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) v čase, keď sedeli vo vláde Ivety Radičovej, zvyšovali platy učiteľov o veľkú nulu. My sme učiteľom dali 22 %.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v O5M12 24. januára 2016, kde daný výrok vyslovil J. Draxler. Navýšenie platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva predstavovalo za posledné štyri roky približne 24,09 %, čo sa približuje údaju, ktorý uvádza Fico. Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 počas Radičovej vlády skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov, k čomu v danom roku došlo aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v O5M12 24. januára 2016, kde daný výrok vyslovil J. Draxler. Navýšenie platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva predstavovalo za posledné štyri roky približne 24,09 %, čo sa približuje údaju, ktorý uvádza Fico. Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 počas Radičovej vlády skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov, k čomu v danom roku došlo aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Kolektívne vyjednávanie", "Ministerstva školstva", "Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/564", "http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#01082011", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancov-ucinne-od-1-januara-2012/", "http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#18062012b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:57.291434+00:00"}
{"id": "vr35376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35376", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Prezident Združenia podnikateľov Slovenska je pán Oravec, ktorý je tam dlhé roky...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2003 je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska je Ján Oravec.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2003 je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska je Ján Oravec."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prezidentom"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20100909TBB00285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:04.961911+00:00"}
{"id": "49468", "numeric_id": 49468, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49468", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď bola predstava, že sankcie majú pomáhať Ukrajine, že Rusov poškodíme a sankcie pomôžu Ukrajine. Výsledok je taký, že nám sankcie sankcie poškodili a v Rusku posilnili ekonomiky.", "statement_date": "2024-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sankcie mali značný vplyv na ruskú ekonomiku, ktorá sa v roku 2022 prepadla o 2,1% HDP. V roku 2023 po preorientovaní na vojenskú ekonomiku síce Rusko opäť zaznamenalo ekonomický rast, avšak vojnová výroba viedla k rastu inflácie a následnému zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva. Ekonomika EÚ rástla pomalšie kvôli vysokým cenám energií a inflácii, avšak v porovnaní s Ruskom sa v roku 2024 nachádza v oveľa stabilnejšej pozícii, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSankcie uvalené na Rusko po roku 2022 mali dopad na ruskú ekonomiku, ktorá sa pod ich tlakom v roku 2022 zmenšila o 2,1% HDP. V roku 2023 ekonomika vyrástla o 3,6% HDP, avšak dáta ukazujú, že tento rast je primárne výsledkom zbrojenia a takzvanej vojnovej ekonomiky. Napriek tomu, že ekonomika EÚ rástla pomalšie, primárne kvôli vysokým cenám energií, ktoré zvýšili mieru inflácie, tak v roku 2022 narástla o 3,4% HDP. V roku 2023 mala ekonomika EÚ podľa odhadov narásť o 0,5% HDP a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 0,9% HDP.\n\nAk sa pozrieme na percentá rastu HDP, tak Rusko po prepade v roku 2022 bolo schopné v roku 2023 v raste predbehnúť EÚ. Avšak minuloročný ekonomický rast na úrovni 3,6% HDP neodzrkadľuje skutočný stav ekonomiky, keďže ekonómovia upozorňujú na to, že rast je ťahaný primárne obranným priemyslom. Rusko v roku 2023 dávalo zo štátneho rozpočtu na zbrojenie viac než 4% HDP. V štátnom rozpočte schválenom na rok 2024 majú však výdavky na obranu dosahovať až 6% HDP. Pri takomto percente už musí Rusko časť peňazí na obranu presunúť od výdavkov v sociálnej oblasti. Obranný priemysel tak predstavuje značnú záťaž pre štátny rozpočet a jeho dotovaním dochádza k odlivu zdrojov z iných oblastí, ako je napríklad vzdelávanie a zdravotníctvo.\n\nOkrem toho, že v dlhodobom horizonte takýto odklon finančných zdrojov zo sociálnej oblasti bude znamenať pokles kvality života pre mnohých obyvateľov Ruska, tak v krátkodobom horizonte vytvára v ekonomike inflačné tlaky. Miera inflácie sa po prechode na vojenské hospodárstvo sa v Rusku v roku 2023 zdvihla podľa oficiálnych štatistík na 7,4%. Podľa moskovského výskumného inštitútu Romir bola však dosiahla úroveň až 23%. Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%.\n\nPred uvalením sankcií na Rusko v roku 2022 bol kurz rubľa voči euru pomerne stabilný. V priebehu roka 2021 sa 1 euro rovnalo približne 88 rubľom. V dôsledku sankcií rubel prudko oslabil . 8. marca 2022 sa 1 euro rovnalo až 150 rubľom, čo bol najnižší kurz od roku 1998. To znamenalo, že za svoje euro si Rusi mohli kúpiť o 70 % menej rubľov ako pred inváziou. Oslabenie rubľa znamenalo aj to, že sa importné tovary stali pre Rusov drahšími, čo viedlo k inflácii. Aj napriek tomu, že opatrenia Centrálnej banky Ruska pomohli stabilizovať rubeľ, bol ku dňu 26. 2. 2024 výmenný kurz 100 rubľov za 1 euro. Pre porovnanie, kurz eura voči americkému doláru sa aj po uvalení sankcií držal v pásme od 0,98 po 1,15 USD za euro.", "analysis_paragraphs": ["Sankcie mali značný vplyv na ruskú ekonomiku, ktorá sa v roku 2022 prepadla o 2,1% HDP. V roku 2023 po preorientovaní na vojenskú ekonomiku síce Rusko opäť zaznamenalo ekonomický rast, avšak vojnová výroba viedla k rastu inflácie a následnému zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva. Ekonomika EÚ rástla pomalšie kvôli vysokým cenám energií a inflácii, avšak v porovnaní s Ruskom sa v roku 2024 nachádza v oveľa stabilnejšej pozícii, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Sankcie uvalené na Rusko po roku 2022 mali dopad na ruskú ekonomiku, ktorá sa pod ich tlakom v roku 2022 zmenšila o 2,1% HDP. V roku 2023 ekonomika vyrástla o 3,6% HDP, avšak dáta ukazujú, že tento rast je primárne výsledkom zbrojenia a takzvanej vojnovej ekonomiky. Napriek tomu, že ekonomika EÚ rástla pomalšie, primárne kvôli vysokým cenám energií, ktoré zvýšili mieru inflácie, tak v roku 2022 narástla o 3,4% HDP. V roku 2023 mala ekonomika EÚ podľa odhadov narásť o 0,5% HDP a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 0,9% HDP.", "Ak sa pozrieme na percentá rastu HDP, tak Rusko po prepade v roku 2022 bolo schopné v roku 2023 v raste predbehnúť EÚ. Avšak minuloročný ekonomický rast na úrovni 3,6% HDP neodzrkadľuje skutočný stav ekonomiky, keďže ekonómovia upozorňujú na to, že rast je ťahaný primárne obranným priemyslom. Rusko v roku 2023 dávalo zo štátneho rozpočtu na zbrojenie viac než 4% HDP. V štátnom rozpočte schválenom na rok 2024 majú však výdavky na obranu dosahovať až 6% HDP. Pri takomto percente už musí Rusko časť peňazí na obranu presunúť od výdavkov v sociálnej oblasti. Obranný priemysel tak predstavuje značnú záťaž pre štátny rozpočet a jeho dotovaním dochádza k odlivu zdrojov z iných oblastí, ako je napríklad vzdelávanie a zdravotníctvo.", "Okrem toho, že v dlhodobom horizonte takýto odklon finančných zdrojov zo sociálnej oblasti bude znamenať pokles kvality života pre mnohých obyvateľov Ruska, tak v krátkodobom horizonte vytvára v ekonomike inflačné tlaky. Miera inflácie sa po prechode na vojenské hospodárstvo sa v Rusku v roku 2023 zdvihla podľa oficiálnych štatistík na 7,4%. Podľa moskovského výskumného inštitútu Romir bola však dosiahla úroveň až 23%. Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%.", "Pred uvalením sankcií na Rusko v roku 2022 bol kurz rubľa voči euru pomerne stabilný. V priebehu roka 2021 sa 1 euro rovnalo približne 88 rubľom. V dôsledku sankcií rubel prudko oslabil . 8. marca 2022 sa 1 euro rovnalo až 150 rubľom, čo bol najnižší kurz od roku 1998. To znamenalo, že za svoje euro si Rusi mohli kúpiť o 70 % menej rubľov ako pred inváziou. Oslabenie rubľa znamenalo aj to, že sa importné tovary stali pre Rusov drahšími, čo viedlo k inflácii. Aj napriek tomu, že opatrenia Centrálnej banky Ruska pomohli stabilizovať rubeľ, bol ku dňu 26. 2. 2024 výmenný kurz 100 rubľov za 1 euro. Pre porovnanie, kurz eura voči americkému doláru sa aj po uvalení sankcií držal v pásme od 0,98 po 1,15 USD za euro."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["zmenšila", "vyrástla", "narástla", "predpokladaný", "predbehnúť", "upozorňujú", "ťahaný", "dosahovať", "presunúť", "zdvihla", "Romir", "bola", "oslabil", "kurz", "držal"], "url": ["https://e.dennikn.sk/3846818/graf-dna-ruska-ekonomika-po-dvoch-rokoch-vojny-prilis-nekrvaca-ale-zaklada-si-na-buduce-problemy/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/", "https://kuraharabura.sk/obchod/body-ako-mi-huba-narastla/", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-forecast-and-surveys/economic-forecasts/winter-2024-economic-forecast-delayed-rebound-growth-amid-faster-easing-inflation_en", "https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ekonomika-valka-ukrajina-rozpocet-konflikt.A231026_182353_zahranicni_dyn", "https://dennikn.sk/3873361/nie-rusko-nevyhrava/?ref=mwac", "https://www.reuters.com/world/europe/russias-gdp-boost-military-spending-belies-wider-economic-woes-2024-02-07/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/rusko-planuje-pristi-rok-rekordni-valecne-vydaje-zene-ekonomiku-do-pasti-vecne-valky-varuji-experti-343681", "https://meduza.io/en/feature/2023/11/24/militarizing-the-economy", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://romir.ru/index/deflyator-fmcg-dostig-maksimuma-za-god", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22022024-ap", "https://index.sme.sk/c/23204890/rubel-je-pod-tlakom-prepadol-sa-na-17-mesacne-minimum.html", "https://www.google.com/finance/quote/EUR-RUB", "https://www.statista.com/statistics/412794/euro-to-u-s-dollar-annual-average-exchange-rate/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:58.962285+00:00"}
{"id": "vr17631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17631", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Maltu alebo Cyprus, krajiny, ktoré ruským občanom primárne, dávajú občianstva za to, že tam zainvestujú určité množstvo peniazi. Doslova si kúpia občianstvo alebo trvalý pobyt v týchto krajinách.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Eurostatu ( .pdf , s. 3) najviac udelených občianstiev na Cypre a na Malte bolo občanom Ruskej federácie. Podľa článku Hospodárskych novín „ v rámci takzvaného investičného programu pre jednotlivcov ponúka Malta občianstvo výmenou za príspevok do národného rozvojového fondu a investíciu do štátnych dlhopisov\". Ako informovali Aktuality s odvolaním sa na britský The Guardian , Cyprus od roku 2013 zarobil viac ako štyri miliardy eur poskytovaním \" zlatých víz \" bohatým Rusom a Ukrajincom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy Eurostatu ( .pdf , s. 3) z 21. apríla 2017, ktorá analyzovala počet udelených občianstiev krajinami EÚ za rok 2015, najviac udelených občianstiev na Cypre a na Malte bolo občanom Ruskej federácie. Na Cypre bolo udelených 34,3 % z celkového počtu 3322 a na Malte 40,4 % z celkového počtu 646. Podľa spomínaného článku Hospodárskych novín „v rámci takzvaného investičného programu pre jednotlivcov ponúka Malta občianstvo výmenou za príspevok do národného rozvojového fondu a investíciu do štátnych dlhopisov. Tento stredomorský štát si vďaka programu „privyrobil“ od roku 2014 viac ako 200 miliónov eur.\" Podľa informácií britského The Guardian , Cyprus od roku 2013 zarobil viac ako štyri miliardy eur poskytovaním \"zlatých víz\" bohatým Rusom a Ukrajincom. Výmenou za poskytnutie pasu majú byť investície priamo do štátnej kasy. Uvedená prax je často pod paľbou kritiky európskych poslancov, najmä z dôvodu ohrozenia integrity schengenského systému a bezpečnostných dopadov na ostatné členské krajiny EÚ. Tieto obavy vyplývajú predovšetkým z dôvodu, že so získaním občianstva členského štátu EÚ získava osoba taktiež aj občianstvo EÚ a teda možnosť slobodného pohybu a usadenia sa v ktoromkoľvek štáte EÚ za splnenia určitých podmienok stanovených právom EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Eurostatu ( .pdf , s. 3) najviac udelených občianstiev na Cypre a na Malte bolo občanom Ruskej federácie. Podľa článku Hospodárskych novín „ v rámci takzvaného investičného programu pre jednotlivcov ponúka Malta občianstvo výmenou za príspevok do národného rozvojového fondu a investíciu do štátnych dlhopisov\". Ako informovali Aktuality s odvolaním sa na britský The Guardian , Cyprus od roku 2013 zarobil viac ako štyri miliardy eur poskytovaním \" zlatých víz \" bohatým Rusom a Ukrajincom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy Eurostatu ( .pdf , s. 3) z 21. apríla 2017, ktorá analyzovala počet udelených občianstiev krajinami EÚ za rok 2015, najviac udelených občianstiev na Cypre a na Malte bolo občanom Ruskej federácie. Na Cypre bolo udelených 34,3 % z celkového počtu 3322 a na Malte 40,4 % z celkového počtu 646. Podľa spomínaného článku Hospodárskych novín „v rámci takzvaného investičného programu pre jednotlivcov ponúka Malta občianstvo výmenou za príspevok do národného rozvojového fondu a investíciu do štátnych dlhopisov. Tento stredomorský štát si vďaka programu „privyrobil“ od roku 2014 viac ako 200 miliónov eur.\" Podľa informácií britského The Guardian , Cyprus od roku 2013 zarobil viac ako štyri miliardy eur poskytovaním \"zlatých víz\" bohatým Rusom a Ukrajincom. Výmenou za poskytnutie pasu majú byť investície priamo do štátnej kasy. Uvedená prax je často pod paľbou kritiky európskych poslancov, najmä z dôvodu ohrozenia integrity schengenského systému a bezpečnostných dopadov na ostatné členské krajiny EÚ. Tieto obavy vyplývajú predovšetkým z dôvodu, že so získaním občianstva členského štátu EÚ získava osoba taktiež aj občianstvo EÚ a teda možnosť slobodného pohybu a usadenia sa v ktoromkoľvek štáte EÚ za splnenia určitých podmienok stanovených právom EÚ."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "článku", "investičného", "informovali", "The Guardian", ".pdf", "článku", "investičného", "The Guardian", "kritiky"], "url": ["http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2017/04/Eurostat-Ob%C4%8Dianstvo-v-E%C3%9A.pdf", "https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/812735-malta-predava-europske-pasy-bohatym-cudzincom-zaujem-maju-hlavne-rusi", "http://iip.gov.mt/", "https://www.aktuality.sk/clanok/521988/cyprus-predaval-viza-bohatym-rusom-a-ukrajincom-spajanych-s-korupciou/", "https://www.theguardian.com/world/2017/sep/17/cyprus-selling-eu-citizenship-to-super-rich-of-russia-and-ukraine", "http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2017/04/Eurostat-Ob%C4%8Dianstvo-v-E%C3%9A.pdf", "https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/812735-malta-predava-europske-pasy-bohatym-cudzincom-zaujem-maju-hlavne-rusi", "http://iip.gov.mt/", "https://www.theguardian.com/world/2017/sep/17/cyprus-selling-eu-citizenship-to-super-rich-of-russia-and-ukraine", "https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/812735-malta-predava-europske-pasy-bohatym-cudzincom-zaujem-maju-hlavne-rusi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:31.853939+00:00"}
{"id": "vr35477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35477", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...No zaplatia to dôchodcovia a drvivá väčšina, iba 12 tisíc dôchodcov tam má akoby čosi získať, ale drvivá väčšina bude strácať obrovské peniaze...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Sme .sk dôchodcov, pre ktorých bude mierne výhodnejší nový systém valorizácie platný od roku 2012, je vyše 12-­tisíc. Dokopy ich je vyše 640­tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Sme .sk dôchodcov, pre ktorých bude mierne výhodnejší nový systém valorizácie platný od roku 2012, je vyše 12-­tisíc. Dokopy ich je vyše 640­tisíc."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5562803/na-valorizacii-penzii-vacsina-strati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:46.865993+00:00"}
{"id": "vr36950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36950", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "...nakoľko naozaj tu sa opätovne zase dopredu strašilo tým, že Maďari žijúci na Slovensku budú hromadne žiadať od občianstvo MR. Nestalo sa tak.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádza agentúra SITA , \"'vzhladom na zákon o ochrane osobných údajov madarská vláda neposkytuje informácie alebo štatistiky o osobách, ktoré požiadali o madarské obcianstvo,' odpovedal na žiadost o poskytnutie poctu žiadatelov zo Slovenska Ákos Lukács Bence z madarského ministerstva pre verejnú správu a právo. Rovnako sa odmietli vyjadrit aj na madarskom konzuláte a velvyslanectve v Bratislave, odkázali práve na Benceho.\" Je preto zrejmé, že oficiálny pocet ludí, ktorí požiadali o madarské obcianstvo nie je dostupný. Urcitý odhad poskytuje vyjadrenie madarského prezidenta Schmitta, ktoré uvádza portál hnonline.sk : \"Jedine na Slovensku sa tento proces (žiadania o madarské obcianstvo, pozn.) nespustil, pretože mnohí ludia váhajú kvôli obavám, že stratia slovenské obcianstvo, dodal Schmitt. Na madarské konzuláty u nás sa zatial obrátilo len niekolko desiatok ludí, ktorí žiadali o madarské obcianstvo.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza agentúra SITA , \"'vzhladom na zákon o ochrane osobných údajov madarská vláda neposkytuje informácie alebo štatistiky o osobách, ktoré požiadali o madarské obcianstvo,' odpovedal na žiadost o poskytnutie poctu žiadatelov zo Slovenska Ákos Lukács Bence z madarského ministerstva pre verejnú správu a právo. Rovnako sa odmietli vyjadrit aj na madarskom konzuláte a velvyslanectve v Bratislave, odkázali práve na Benceho.\" Je preto zrejmé, že oficiálny pocet ludí, ktorí požiadali o madarské obcianstvo nie je dostupný. Urcitý odhad poskytuje vyjadrenie madarského prezidenta Schmitta, ktoré uvádza portál hnonline.sk : \"Jedine na Slovensku sa tento proces (žiadania o madarské obcianstvo, pozn.) nespustil, pretože mnohí ludia váhajú kvôli obavám, že stratia slovenské obcianstvo, dodal Schmitt. Na madarské konzuláty u nás sa zatial obrátilo len niekolko desiatok ludí, ktorí žiadali o madarské obcianstvo.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "hnonline.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kolko-slovakov-ziada-o-madarske-obcianstvo-budapest-to-taji-pq6-/sk_svet.asp?c=A110112_163828_sk_svet_p12", "http://hnonline.sk/c1-49530700-madarsky-prezident-robil-v-bratislave-kampan-za-dvojake-obcianstvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:09.278750+00:00"}
{"id": "vr29012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29012", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Len 40% matiek, ktoré majú deti do 6 rokov pracuje.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže zamestnanosť matiek s deťmi do 6 rokov je paradoxne ešte nižšia. Podľa Eurostat je zamestnaných len 34,6 % matiek s deťmi mladšími ako 6 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže zamestnanosť matiek s deťmi do 6 rokov je paradoxne ešte nižšia. Podľa Eurostat je zamestnaných len 34,6 % matiek s deťmi mladšími ako 6 rokov."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:44.195256+00:00"}
{"id": "vr34010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34010", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď hovoríme o kupovaní poslancov, predsa dobre vieme, že dvaja poslanci za HZDS boli kúpení. Priamo to potvrdil poslanec Národnej rady terajší a vtedajší minister spravodlivosti pán Lipšič.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico sa v tomto výroku vyjadruje k udalostiam z roku 2005, keď dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a týmto spôsobom jej pomohli získať väčšinu v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa v tomto výroku vyjadruje k udalostiam z roku 2005, keď dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a týmto spôsobom jej pomohli získať väčšinu v parlamente."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["takto", "nasledovne", "takto"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/419-odpovedal-daniel-lipsic-z-kdh/", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/kupovanie-poslancov-lipsic-nepriznal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:54.046944+00:00"}
{"id": "vr28148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28148", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Druhá vec, ktorú sme namietali, boli niektoré konkrétne výrobky, lebo pôvodne bol zoznam výrobkov, ktoré sa nemali vyvážať do Ruskej federácie. Takzvané výrobky dvojakého použitia, že sú použiteľné aj vo vojenskej oblasti, aj v civilnej oblasti a boli tam napríklad obrábacie stroje, boli tam nakladače. Podobne aj Česká republika mala veľký problém s obrábacími strojmi a mala rovnako problém s technológiou na krakovanie, ide o chemický priemysel. Podarilo sa nám nakoniec zabezpečiť spoločne s Európskou úniou, čo teda vítam, že nie je zoznam konkrétnych výrobkov, ale je zoznam firiem.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nové kolo sankcií bolo formálne schválené európskymi štátmi 8.9.2014, jeho vstúpenie do platnosti sa však na niekoľko dní odkladá, aby mohlo reagovať na vývoj situácie na Ukrajine. Keďže kompletný text sankcií nebol zatiaľ publikovaný v úradnom vestníku, nevieme posúdiť ich presnú povahu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Na zoznam ruských firiem na sankčnom liste EÚ k 30.7. sa dostali okrem leteckej spoločnosti Dobrolet prevádzajúcej lety medzi Krymom a Mosvkov a banky Russian National Commercial Bank aj zbrojárenská spoločnosť Joint-Stock Company Concert Almaz-Antey. Jedná sa o spoločnosť, ktorá vyrába zbrane protivzdušnej obrany a je obviňovaná s dodávaním týchto zbraní rebelom na východe Ukrajine. Podľa spoločeného listu prezidenta Komisie Barossa a prezidenta Rady Van Rumpuya z 5.9.2014 má nové kolo sancii pokračovať v rovnakom smere ako predchádzajúce a majú sa týkať obmedzení ruských firiem získavať financie z európskych kapitálových trhov, exportu produktov pre dvojaké užitie, senzitívnych technológii a vojenského obchodu. Sankcie okrem toho rozširujú okruh ľudí, ktorí majú zakázaní vstup do EÚ. Ďalšie kolo sankcií vyrokované 5. septembra 2014 a formálne schválené EÚ štátmi 8.9.2014 však ešte nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Presné detaily sankcií tak zostávajú až do publikovania vo vestníku nejasné. Najnovší vývoj ohľadom európskych sankcií sleduje napríklad tento blog . EurActiv.sk (8.9.2014): Komisia v súlade s požiadavkou Európskej rady 3. septembra predložila Stálemu výboru zástupcov pri EÚ (COREPER) novú sériu rozšírených reštriktívnych opatrení proti Rusku týkajúcich sa prístupu na kapitálové trhy, rezortu obrany, obchodovania s tovarmi dvojakého využitia a citlivých technológií. Balíček ekonomických sankcií odsúhlasený v júli tohto roku bol navrhnutý tak, aby v prípade potreby mohol byť vystupňovaný - a to rozlične v štyroch oblastiach: kapitálové trhy, obrana, tovary dvojakého využitia a citlivé technológie používané najmä v energetickom priemysle. Denník SME (3.9.2014): Česko sa podobne ako Slovensko obáva o vývoz strojárenských výrobkov a môže vetovať sankcie. Českí ministri splnomocnili v stredu premiéra Bohuslava Sobotku, aby v rokovaniach o nových sankciách voči Rusku uplatnil pripomienky s ohľadom na záujmy Česka. Sobotka pre server Novinky.cz avizoval, že sa bude snažiť ochrániť hlavne strojárenský export v oblasti takzvaných tovarov dvojakého určenia. Proti obmedzeniu vývozu českých výrobkov dvojakého použitia, napríklad obrábacích strojov, sa vyslovil minister obchodu a priemyslu Jan Mládek (ČSSD). Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nové kolo sankcií bolo formálne schválené európskymi štátmi 8.9.2014, jeho vstúpenie do platnosti sa však na niekoľko dní odkladá, aby mohlo reagovať na vývoj situácie na Ukrajine. Keďže kompletný text sankcií nebol zatiaľ publikovaný v úradnom vestníku, nevieme posúdiť ich presnú povahu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Na zoznam ruských firiem na sankčnom liste EÚ k 30.7. sa dostali okrem leteckej spoločnosti Dobrolet prevádzajúcej lety medzi Krymom a Mosvkov a banky Russian National Commercial Bank aj zbrojárenská spoločnosť Joint-Stock Company Concert Almaz-Antey. Jedná sa o spoločnosť, ktorá vyrába zbrane protivzdušnej obrany a je obviňovaná s dodávaním týchto zbraní rebelom na východe Ukrajine. Podľa spoločeného listu prezidenta Komisie Barossa a prezidenta Rady Van Rumpuya z 5.9.2014 má nové kolo sancii pokračovať v rovnakom smere ako predchádzajúce a majú sa týkať obmedzení ruských firiem získavať financie z európskych kapitálových trhov, exportu produktov pre dvojaké užitie, senzitívnych technológii a vojenského obchodu. Sankcie okrem toho rozširujú okruh ľudí, ktorí majú zakázaní vstup do EÚ. Ďalšie kolo sankcií vyrokované 5. septembra 2014 a formálne schválené EÚ štátmi 8.9.2014 však ešte nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Presné detaily sankcií tak zostávajú až do publikovania vo vestníku nejasné. Najnovší vývoj ohľadom európskych sankcií sleduje napríklad tento blog . EurActiv.sk (8.9.2014): Komisia v súlade s požiadavkou Európskej rady 3. septembra predložila Stálemu výboru zástupcov pri EÚ (COREPER) novú sériu rozšírených reštriktívnych opatrení proti Rusku týkajúcich sa prístupu na kapitálové trhy, rezortu obrany, obchodovania s tovarmi dvojakého využitia a citlivých technológií. Balíček ekonomických sankcií odsúhlasený v júli tohto roku bol navrhnutý tak, aby v prípade potreby mohol byť vystupňovaný - a to rozlične v štyroch oblastiach: kapitálové trhy, obrana, tovary dvojakého využitia a citlivé technológie používané najmä v energetickom priemysle. Denník SME (3.9.2014): Česko sa podobne ako Slovensko obáva o vývoz strojárenských výrobkov a môže vetovať sankcie. Českí ministri splnomocnili v stredu premiéra Bohuslava Sobotku, aby v rokovaniach o nových sankciách voči Rusku uplatnil pripomienky s ohľadom na záujmy Česka. Sobotka pre server Novinky.cz avizoval, že sa bude snažiť ochrániť hlavne strojárenský export v oblasti takzvaných tovarov dvojakého určenia. Proti obmedzeniu vývozu českých výrobkov dvojakého použitia, napríklad obrábacích strojov, sa vyslovil minister obchodu a priemyslu Jan Mládek (ČSSD). Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["30.7.", "listu", "5. septembra 2014", "nevstúpilo", "blog", "EurActiv.sk", "SME"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2014.226.01.0023.01.ENG", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/144670.pdf", "http://online.wsj.com/articles/eu-to-launch-more-sanctions-on-russia-1410169944", "http://www.bbc.com/news/world-europe-29119885", "http://www.bakermckenzie.com/sanctionsnews/", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/osud-sankcii-voci-rusku-je-spaty-s-primerim-022854", "http://www.sme.sk/c/7365309/sobotka-dostal-povolenie-odmietnut-niektore-sankcie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:45.657029+00:00"}
{"id": "vr32833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32833", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ústavný súd Slovenska aj v náleze nepovedal, že nie je možné zakázať zisk alebo že zisk je prirodzenou súčasťou akéhosi podnikania súkromných zdravotných poisťovní, ale povedal, že formulácia na obmedzenie nebola celkom v súlade a dal Národnej rade a vtedy aj vláde mandát na to, aby upravila tieto náležitosti.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Paška zavádza, pretože si umelo vymyslel, že ÚS nepovedal, že nemožno zakázať zisk zdravotných poisťovní. Problém je, že o tomto ÚS ani nerozhodoval. ÚS rozhoduje len či je právna úprava v súlade s ústavou resp. inými platnými zákonmi podľa toho, ako je daná nová úprava namietaná. Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku zdravotných poisťovní nie je v súlade s Ústavou SR.", "analysis_paragraphs": ["P. Paška zavádza, pretože si umelo vymyslel, že ÚS nepovedal, že nemožno zakázať zisk zdravotných poisťovní. Problém je, že o tomto ÚS ani nerozhodoval. ÚS rozhoduje len či je právna úprava v súlade s ústavou resp. inými platnými zákonmi podľa toho, ako je daná nová úprava namietaná. Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku zdravotných poisťovní nie je v súlade s Ústavou SR."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=374068"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:15.339182+00:00"}
{"id": "vr36805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36805", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takže do toho sme sa dostali do ekonomickej krízy, do obrovského poklesu výnosnosti toho pilieru ako takého.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa portálu etrend.sk došlo v roku 2010 len k miernemu zhodnoteniu výnosov z druhého piliera. Celkovo však po legislatívnych zmenách v roku 2009 došlo k poklesu výnosov. Konštatuje to aj analýza Národnej banky Slovenska ( .pdf ). Priemerné zhodnotenie rastových, vyvážených a konzervatívnych fondov je v dôsledku tejto zmeny približne rovnaké. V dôsledku došlo k výpredaju akcií z portfólií fondov, pričom najnižšie výnosy zaznamenali rastové fondy. Podľa etrend.sk \"dopad možno vidieť na celkovom ročnom zhodnotení rastových fondov od ich založenia začiatkom roka 2005. To predstavuje u rastových fondov len zhruba jedno percento. Konzervatívne fondy zhodnocovali prostriedky takmer trojnásobne lepšie – hlavne preto, že do akcií vôbec investovať nemohli a novela sa ich vôbec nedotkla.\" K poklesu teda došlo, problematická je ale interpretácia poslanca Kažimíra, že tak bolo pre krízu. To síce áno, ale svoju úlohu v tom zohrali aj opatrenia vlády. Jedna zo zmien, ktoré podľa etrend.sk najviac ovplyvnili výnosnosť fondov, bola prijatá v roku 2008 a týkala sa nemožnosti DSS účtovať poplatky za investície do indexových fondov. \"Spoločnosti sa tak týchto papierov postupne zbavovali. Výpredaj ešte umocnila narýchlo pripravená novela zákona o druhom pilieri (v roku 2009, pozn.), ktorá zmenila poplatkovú politiku tak, že DSS tlačí k mimoriadne konzervatívnemu investovaniu.\" Nasledujúci graf znázorňuje zhodnotenie dôchodkovej jednotky v období 4. januára 2008 až 31. decembra 2009:", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu etrend.sk došlo v roku 2010 len k miernemu zhodnoteniu výnosov z druhého piliera. Celkovo však po legislatívnych zmenách v roku 2009 došlo k poklesu výnosov. Konštatuje to aj analýza Národnej banky Slovenska ( .pdf ). Priemerné zhodnotenie rastových, vyvážených a konzervatívnych fondov je v dôsledku tejto zmeny približne rovnaké. V dôsledku došlo k výpredaju akcií z portfólií fondov, pričom najnižšie výnosy zaznamenali rastové fondy. Podľa etrend.sk \"dopad možno vidieť na celkovom ročnom zhodnotení rastových fondov od ich založenia začiatkom roka 2005. To predstavuje u rastových fondov len zhruba jedno percento. Konzervatívne fondy zhodnocovali prostriedky takmer trojnásobne lepšie – hlavne preto, že do akcií vôbec investovať nemohli a novela sa ich vôbec nedotkla.\" K poklesu teda došlo, problematická je ale interpretácia poslanca Kažimíra, že tak bolo pre krízu. To síce áno, ale svoju úlohu v tom zohrali aj opatrenia vlády. Jedna zo zmien, ktoré podľa etrend.sk najviac ovplyvnili výnosnosť fondov, bola prijatá v roku 2008 a týkala sa nemožnosti DSS účtovať poplatky za investície do indexových fondov. \"Spoločnosti sa tak týchto papierov postupne zbavovali. Výpredaj ešte umocnila narýchlo pripravená novela zákona o druhom pilieri (v roku 2009, pozn.), ktorá zmenila poplatkovú politiku tak, že DSS tlačí k mimoriadne konzervatívnemu investovaniu.\" Nasledujúci graf znázorňuje zhodnotenie dôchodkovej jednotky v období 4. januára 2008 až 31. decembra 2009:"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", ".pdf", "etrend.sk", "graf"], "url": ["http://financie.etrend.sk/investicie/druhy-pilier-dosiahol-vlani-len-mierne-zhodnotenie.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/2009-2.pdf", "http://financie.etrend.sk/investicie/dochodkove-fondy-2009-co-kriza-zacala-vlada-dorazila.html", "http://financie.etrend.sk/investicie/dochodkove-fondy-2009-co-kriza-zacala-vlada-dorazila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:47.152895+00:00"}
{"id": "vr38822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38822", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pán poslanec Ďurkovský, kde boli otázky na politické strany ako sa postavia k situácii, ak z prokuratúry dôjde návrh na jeho, na jeho vydanie na trestné stíhanie. SMER povedal, že nevie,uvidí. KDH práve preto, že hovorí padni komu padni, povedalo, nemáme problém, tak ako doteraz vždy aj v prípade poslanca Kôrku za SMER, sme hovorili, že na vyšetrenie trestnej činnosti sú orgány činné v trestnom konaní, tak to hovoríme znova, bez ohľadu na to, koho sa to týka.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa predsedu strany KDH Jána Figeľa by KDH v prípade hlasovania o zbavení imunity A. Ďurkovského hlasovalo za . Procházka (KDH) sa už v januári 2011 vyjadril že, ak by parlament rozhodoval o imunite poslanca Andreja Ďurkovského, tak by svojím hlasom podporil zbavenie imunity poslanca A. Ďurkovského. Vyjadrenie P. Abrhana pri potenciálnom hlasovania o zbavení imunity A. Ďurkovského znie: \" Poslanci KDH doteraz vždy, keď prišla žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity z Generálnej prokuratúry, zahlasovali za. Predpokladám, že aj v tomto prípade urobia takisto.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa predsedu strany KDH Jána Figeľa by KDH v prípade hlasovania o zbavení imunity A. Ďurkovského hlasovalo za . Procházka (KDH) sa už v januári 2011 vyjadril že, ak by parlament rozhodoval o imunite poslanca Andreja Ďurkovského, tak by svojím hlasom podporil zbavenie imunity poslanca A. Ďurkovského. Vyjadrenie P. Abrhana pri potenciálnom hlasovania o zbavení imunity A. Ďurkovského znie: \" Poslanci KDH doteraz vždy, keď prišla žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity z Generálnej prokuratúry, zahlasovali za. Predpokladám, že aj v tomto prípade urobia takisto.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo za", "podporil zbavenie imunity poslanca A. Ďurkovského.", "hlasovania o zbavení imunity A. Ďurkovského"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/5947865/durkovskemu-hrozi-pre-pko-strata-imunity.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1225168&tro5312_0_0", "http://hnonline.sk/c1-52146510-za-zbavenie-imunity-durkovskeho-by-zrejme-hlasovalo-aj-kdh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:48.291715+00:00"}
{"id": "vr6", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr6", "speaker": "Peter Fiabáne", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-fiabane", "statement": "Mesto Žilina má len 1 zberný dvor", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informácie o dostupnosti Zberných dvorov pre obyvateľov mesta Žilina sú zverejnené na oficiálnej stránke mesta. Podľa týchto informácií sa jeden zberný dvor v nachádza priamo v meste Žilina na Jánošíkovej ulici a druhý v mestskej časti Považský Chlmec na Bytčianskej ulici. Oba tieto zberné dvory slúžia na odber odpadu iba od fyzických osôb, ktoré sú obyvateľmi mesta Žilina. Majiteľom oboch zberných dvorov je firma T+T, a.s. Tento výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o dostupnosti Zberných dvorov pre obyvateľov mesta Žilina sú zverejnené na oficiálnej stránke mesta. Podľa týchto informácií sa jeden zberný dvor v nachádza priamo v meste Žilina na Jánošíkovej ulici a druhý v mestskej časti Považský Chlmec na Bytčianskej ulici. Oba tieto zberné dvory slúžia na odber odpadu iba od fyzických osôb, ktoré sú obyvateľmi mesta Žilina. Majiteľom oboch zberných dvorov je firma T+T, a.s. Tento výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["zverejnené"], "url": ["http://www.zilina.sk/triedime-odpad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:31.967214+00:00"}
{"id": "vr15911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15911", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...u nás je dnes záujem (o učňovské školstvo pozn.) na úrovni nejakých 30%, čo sa týka odborného vzdelávania...v Poľsku, kde je cez 50%,", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na Slovensku má podľa dostupných štatistík Školského výpočtového strediska ( ŠVS ), v nasledujúcom školskom roku záujem o stredné odborné školy 15 739 žiakov z celkového počtu 62 241 žiakov, čo predstavuje 25,29 %. Pre porovnanie, v Poľsku (.pdf, s. 8 - 9) malo v školskom roku 2010/2011 záujem o základné SOU iba 15 % žiakov, o stredné odborné školy 43% a gymnázia 41% všetkých žiakov. Keďže u nás Richter porovnáva \"len\" učňovské školstvo so širším balíčkom odborného vzdelávania v Poľsku (15 % + 43 %), tak hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Stredné odborné vzdelanie je na Slovensku klasifikované podľa národnej klasifikácie (.pdf, s.16-17) vzdelania ako vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku má podľa dostupných štatistík Školského výpočtového strediska ( ŠVS ), v nasledujúcom školskom roku záujem o stredné odborné školy 15 739 žiakov z celkového počtu 62 241 žiakov, čo predstavuje 25,29 %. Pre porovnanie, v Poľsku (.pdf, s. 8 - 9) malo v školskom roku 2010/2011 záujem o základné SOU iba 15 % žiakov, o stredné odborné školy 43% a gymnázia 41% všetkých žiakov. Keďže u nás Richter porovnáva \"len\" učňovské školstvo so širším balíčkom odborného vzdelávania v Poľsku (15 % + 43 %), tak hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Stredné odborné vzdelanie je na Slovensku klasifikované podľa národnej klasifikácie (.pdf, s.16-17) vzdelania ako vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["ŠVS", "Poľsku", "klasifikácie", "EK"], "url": ["https://www.svs.edu.sk/prehlady.aspx", "http://library.fes.de/pdf-files/bueros/warschau/12489.pdf", "https://www.minedu.sk/data/files/3772.pdf", "https://europskenoviny.sk/2016/07/03/europska-komisia-slovensky-vzdelavaci-system-vykazuje-zhorsujuci-sa-trend/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:05.959500+00:00"}
{"id": "vr32073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32073", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ten Cyprus som vypichol na to, lebo proste tam je podstatne nižšia tiež daň z príjmu právnických osôb.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D aň pre súkromné firmy na Cypre je 10% a pološtátne firmy sú zdanené 25% daňou z príjmu právnických osôb.", "analysis_paragraphs": ["D aň pre súkromné firmy na Cypre je 10% a pološtátne firmy sú zdanené 25% daňou z príjmu právnických osôb."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["D", "aň"], "url": ["http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/kypr/pravidla-pro-podnikani-na-kypru/1001055/42829/#dansys", "http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/kypr/pravidla-pro-podnikani-na-kypru/1001055/42829/#dansys"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:54.593348+00:00"}
{"id": "vr35488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35488", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...a aj tam mu bolo odporúčané (Sulíkovi ohľadom odovzdania podpisových hárkov prezidentovi, pozn.), aby to počkal, aby počkal na výsledky volieb...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident sa s R. Sulíkom počas odovzdávania petičných hárkov nestretol, komentár prezidentovho hovorcu Trubača ( \"Pán Sulík predbieha udalosti, v ústave nie je napísané, že prezident má vypísať referendum na deň konania komunálnych volieb,\" podotkol hovorca. Ivan Gašparovič sa podľa neho bude zaoberať petičnými hárkami tak, ako mu to ukladá Ústava SR a platné zákony. \"Po vyhodnotení a zistení, že je tam minimálne 350-tisíc platných podpisov, sa prezident začne zaoberať aj samotným referendom,\" dodal Trubač. ) smeroval k Sulíkovej požiadavke, aby referendum bolo vypísané na termín komunálnych volieb.", "analysis_paragraphs": ["Prezident sa s R. Sulíkom počas odovzdávania petičných hárkov nestretol, komentár prezidentovho hovorcu Trubača ( \"Pán Sulík predbieha udalosti, v ústave nie je napísané, že prezident má vypísať referendum na deň konania komunálnych volieb,\" podotkol hovorca. Ivan Gašparovič sa podľa neho bude zaoberať petičnými hárkami tak, ako mu to ukladá Ústava SR a platné zákony. \"Po vyhodnotení a zistení, že je tam minimálne 350-tisíc platných podpisov, sa prezident začne zaoberať aj samotným referendom,\" dodal Trubač. ) smeroval k Sulíkovej požiadavke, aby referendum bolo vypísané na termín komunálnych volieb."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["počas odovzdávania", "komentár prezidentovho"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1209698", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/sas-odovzdala-peticiu-za-vypisanie-referenda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:44.504501+00:00"}
{"id": "48661", "numeric_id": 48661, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48661", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Ťažko sa to počúva, keď mi niekto, kto chce zakazovať vlajky, kto chce zakazovať hovoriť o tejto komunite na školách, po tejto vražde keď povie, že jednoducho necíti zodpovednosť, pán Gyimesi.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V máji 2022 poslanec za OĽaNO György Gyimesi predložil spolu s opozičným politikom Tomášom Tarabom návrh o zákaze dúhových vlajok. Jednalo by sa aj o zákaz vyvesenia dúhových vlajok na verejných budovách.\n\nV diskusii pre TA3 sa v nedeľu 16. 10. 2022 vyjadril: „som za to, aby sa na školách viedlo k tolerancii. Nielen k LGBTI komunite, ale ku všetkým menšinám.” Explicitne ale nepovedal, že by podporil zmenu školských osnov, aby sa o tom v škole hovorilo. Zákaz prezentácie a výučby sexuality propagujúcej homosexualitu, zmenu pohlavia alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení predložili 30. septembra 2022 Kuffovci.\n\nGyimesi dodal, že za incident pred Teplárňou necíti zodpovednosť a ani vinu, pretože mladík, ktorý zabil ľudí na Zámockej, bol podľa neho radikalizovaný na amerických sociálnych sieťach.", "analysis_paragraphs": ["V máji 2022 poslanec za OĽaNO György Gyimesi predložil spolu s opozičným politikom Tomášom Tarabom návrh o zákaze dúhových vlajok. Jednalo by sa aj o zákaz vyvesenia dúhových vlajok na verejných budovách.", "V diskusii pre TA3 sa v nedeľu 16. 10. 2022 vyjadril: „som za to, aby sa na školách viedlo k tolerancii. Nielen k LGBTI komunite, ale ku všetkým menšinám.” Explicitne ale nepovedal, že by podporil zmenu školských osnov, aby sa o tom v škole hovorilo. Zákaz prezentácie a výučby sexuality propagujúcej homosexualitu, zmenu pohlavia alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení predložili 30. septembra 2022 Kuffovci.", "Gyimesi dodal, že za incident pred Teplárňou necíti zodpovednosť a ani vinu, pretože mladík, ktorý zabil ľudí na Zámockej, bol podľa neho radikalizovaný na amerických sociálnych sieťach."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["máji", "diskusii", "predložili", "zodpovednosť"], "url": ["https://dennikn.sk/2870160/gyimesi-chce-s-exkotlebovcom-tarabom-zakazat-duhove-vlajky-na-uradoch-neoznamil-to-ani-v-klube-olano/", "https://dennikn.sk/minuta/3058298/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8938", "https://www.ta3.com/clanok/248566/gyimesi-neciti-ziadnu-zodpovednost-za-utok-na-zamockej-my-vsetci-sme-vinnici-reagovala-bitto-ciganikova"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:36.504640+00:00"}
{"id": "49791", "numeric_id": 49791, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49791", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď my tu máme skoro 5 miliónov nelegálnych migrantov.", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu. V roku 2023 Eurostat evidoval približne 1,27 milióna osôb, ktoré sa na území EÚ zdržiavali nelegálne. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa nariadenia EÚ, ak členský štát EÚ zistí, že sa na jeho území nelegálne zdržiava príslušník tretej krajiny, musí začať proces na jeho návrat. Tento proces je presne definovaný. Štát v prvom rade vydá rozhodnutie o návrate, teda o povinnosti opustiť územie EÚ, s výnimkou špecifických prípadov, napríklad ak má dotknutá osoba povolenie na pobyt v inom členskom štáte, kam sa následne musí presunúť ( .pdf , článok 6, ods. 1-2).\n\nV niektorých prípadoch je možné nevydať rozhodnutie o návrate, napríklad ak dotknutú osobu prijme iný členský štát v súlade s dvojstrannými dohodami ( .pdf , článok 6, ods. 3).\n\nČlenské štáty môžu v niektorých špecifických prípadoch, ako sú humanitárne dôvody alebo mimoriadne osobné okolnosti, rozhodnúť o udelení povolenia na pobyt a zastaviť proces návratu ( .pdf , článok 6, ods. 4).\n\nNávratová smernica EÚ uprednostňuje dobrovoľný návrat, ale v prípade nespolupráce migrantov môže byť nariadený aj nútený návrat. Ak migrant neodíde dobrovoľne v stanovenej lehote, pristupuje sa k nútenému odsunu. Pri nútených návratoch musia členské štáty dodržiavať bezpečnostné a ľudské práva a zabezpečiť, aby každý odsun bol vykonaný v súlade so zákonom a dôstojnosťou osoby. V prípade výnimočných okolností, ako je zdravotný stav alebo technické problémy, môže byť odsun dočasne odložený.\n\nProcesy v rámci EÚ teda znamenajú, že väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu, a tak sa nezdržiavajú na území EÚ dlhodobo.\n\nV roku 2023 Eurostat evidoval viac než 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ.\n\nOsoby, u ktorých sa zistilo, že sa zdržiavajú nelegálne. Zdroj: Eurostat .\n\nPočet nelegálne prítomných osôb na území EÚ za posledné štyri roky narastá. V porovnaní s rokom 2020 ide o viac ako dvojnásobok. Historicky najvyšší počet príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne pohybovali na území EÚ, bolo počas vrcholiacej migračnej krízy v roku 2015. V tom čase bolo na území EÚ nelegálne prítomných takmer 2,1 milióna osôb.\n\nV roku 2022 išlo najmä o občanov Sýrie, Afganistanu a Maroka, ktorí sa pohybovali najmä v Maďarsku, Nemecku a Taliansku, pričom v roku 2023 značné množstvo tvorili i občania Turecka (. pdf , s. 31).\n\nOsoby sa do EÚ dostávajú rôznymi cestami, pričom je im často prekročenie hranice znemožnené. V roku 2023 bol vstup zakázaný 120 000 osobám (. pdf , s. 31), čo je mierny pokles oproti predošlým trom rokom. Išlo najmä o Ukrajincov, Albáncov a Moldavcov (. pdf , s. 32).", "analysis_paragraphs": ["Väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu. V roku 2023 Eurostat evidoval približne 1,27 milióna osôb, ktoré sa na území EÚ zdržiavali nelegálne. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa nariadenia EÚ, ak členský štát EÚ zistí, že sa na jeho území nelegálne zdržiava príslušník tretej krajiny, musí začať proces na jeho návrat. Tento proces je presne definovaný. Štát v prvom rade vydá rozhodnutie o návrate, teda o povinnosti opustiť územie EÚ, s výnimkou špecifických prípadov, napríklad ak má dotknutá osoba povolenie na pobyt v inom členskom štáte, kam sa následne musí presunúť ( .pdf , článok 6, ods. 1-2).", "V niektorých prípadoch je možné nevydať rozhodnutie o návrate, napríklad ak dotknutú osobu prijme iný členský štát v súlade s dvojstrannými dohodami ( .pdf , článok 6, ods. 3).", "Členské štáty môžu v niektorých špecifických prípadoch, ako sú humanitárne dôvody alebo mimoriadne osobné okolnosti, rozhodnúť o udelení povolenia na pobyt a zastaviť proces návratu ( .pdf , článok 6, ods. 4).", "Návratová smernica EÚ uprednostňuje dobrovoľný návrat, ale v prípade nespolupráce migrantov môže byť nariadený aj nútený návrat. Ak migrant neodíde dobrovoľne v stanovenej lehote, pristupuje sa k nútenému odsunu. Pri nútených návratoch musia členské štáty dodržiavať bezpečnostné a ľudské práva a zabezpečiť, aby každý odsun bol vykonaný v súlade so zákonom a dôstojnosťou osoby. V prípade výnimočných okolností, ako je zdravotný stav alebo technické problémy, môže byť odsun dočasne odložený.", "Procesy v rámci EÚ teda znamenajú, že väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu, a tak sa nezdržiavajú na území EÚ dlhodobo.", "V roku 2023 Eurostat evidoval viac než 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ.", "Osoby, u ktorých sa zistilo, že sa zdržiavajú nelegálne. Zdroj: Eurostat .", "Počet nelegálne prítomných osôb na území EÚ za posledné štyri roky narastá. V porovnaní s rokom 2020 ide o viac ako dvojnásobok. Historicky najvyšší počet príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne pohybovali na území EÚ, bolo počas vrcholiacej migračnej krízy v roku 2015. V tom čase bolo na území EÚ nelegálne prítomných takmer 2,1 milióna osôb.", "V roku 2022 išlo najmä o občanov Sýrie, Afganistanu a Maroka, ktorí sa pohybovali najmä v Maďarsku, Nemecku a Taliansku, pričom v roku 2023 značné množstvo tvorili i občania Turecka (. pdf , s. 31).", "Osoby sa do EÚ dostávajú rôznymi cestami, pričom je im často prekročenie hranice znemožnené. V roku 2023 bol vstup zakázaný 120 000 osobám (. pdf , s. 31), čo je mierny pokles oproti predošlým trom rokom. Išlo najmä o Ukrajincov, Albáncov a Moldavcov (. pdf , s. 32)."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "uprednostňuje", "dobrovoľný", "evidoval", "Eurostat", "nelegálne", "2022", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008L0115", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008L0115", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008L0115", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008L0115", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52021DC0120", "https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/irregular-migration-and-return/humane-and-effective-return-and-readmission-policy_en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_eipre/default/table?lang=en", "https://home-affairs.ec.europa.eu/system/files/2024-07/ESTAT_StatisticalAnnex_110724_final.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_eipre__custom_13631036/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/interactive-publications/migration-2023#:~:text=In%202022%2C%20around%201.1,and%20Moroccans%20(60%C2%A0000).", "https://home-affairs.ec.europa.eu/system/files/2024-07/ESTAT_StatisticalAnnex_110724_final.pdf", "https://home-affairs.ec.europa.eu/system/files/2024-07/ESTAT_StatisticalAnnex_110724_final.pdf", "https://home-affairs.ec.europa.eu/system/files/2024-07/ESTAT_StatisticalAnnex_110724_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:26.174682+00:00"}
{"id": "vr15015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15015", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ani to nie je bežné v iných krajinách, aby ste vy na jednom mieste z celého sveta mohli si na poslednej malej dedine nájsť zverejnenú zmluvu, že kto im upratuje, pánovi starostovi, kanceláriu. Lebo to na Slovensku je.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na Slovensku funguje povinné zverejňovanie zmlúv verejného sektora. Pokým tieto zmluvy nie sú zverejnené, nie sú platné. Vzhľadom na technologický pokrok je transparencia v tejto oblasti spôsobom, akým ju prezentuje Pellegrini pomerne novým výdobytkom, a viaceré krajiny a iniciatívy sa momentálne snažia o zavedenie väčšej transparentnosti vo verejných financiách. Prípad Slovenska je uvádzaný ako možný príklad ako postupovať, nejedná sa momentálne o jedinú krajinu, ktorá by zverejňovala zmluvy uzatvorené verejným sektorom alebo samosprávami. Príkladom takýchto krajín sú Brazília, Kanada, Ukrajina či Paraguaj. Je však skutočnosťou, že zverejňovanie podobného typu informácií zatiaľ nie je bežnou praxou, nie je predpísané napríklad ani na úrovni EÚ, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Opengovpartnership.org ponúka prehľad prípadových štúdií o otvorenosti vo verejných financiách. V Brazílii funguje projekt transparentného rozpočtu od roku 2004 a postupne je vylepšovaný a prehlbovaný. Na jednom portáli je možné nájsť informácie o výdajoch verejného sektora a uzatvorených zmluvách. Projekt je hodnotený ako majúci pozitívny vplyv na míňanie verejného sektora a kontrolu korupcie. Na Slovensku bolo posilnenie transparentnosti a uverejňovanie zmlúv zavedené v roku 2011 počas Radičovej vlády. Táto legislatíva je hodnotená ako majúca pozitívny vplyv na boj s korupciou a ako praktika, ktorá by mala byť normou. Negatívne je hodnotené nedostatočné trestanie korupcie a potreba ďalšieho spracovania niektorých dát pre lepšiu analýzu. Podľa iniciatívy open-contracting.org je otvorený prístup k informáciám o verejnom obstarávaní v štátoch ako Kanada, Ukrajina (systém Prozzoro ), Paraguaj a nad rámec štátnej legislatívy je v mestách ako Mexico City či Montreal. Transparency International ponúka nástroj zhromažďujúci informácie o verejnom obstarávaní v USA. Tu je zverejňovanie zmlúv prehlbované od roku 2013. Legislatíva SR ide v oblasti zverejňovania zmlúv nad rámec povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ, a podobnú legislatívu nemajú napríklad ani ostatné krajiny V4. Transparentnosti verejných financií sa venuje viacero organizácií, momentálne prebieha zber dát na vytvorenie porovnania na globálnej úrovni prostredníctvom GIFT (Global initiative for fiscal transparency). Na tejto iniciatíve sa podieľa viacero medzinárodných organizácií, ako Svetová banka alebo Medzinárodný monetárny fond. Jej výsledky však zatiaľ nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na Slovensku funguje povinné zverejňovanie zmlúv verejného sektora. Pokým tieto zmluvy nie sú zverejnené, nie sú platné. Vzhľadom na technologický pokrok je transparencia v tejto oblasti spôsobom, akým ju prezentuje Pellegrini pomerne novým výdobytkom, a viaceré krajiny a iniciatívy sa momentálne snažia o zavedenie väčšej transparentnosti vo verejných financiách. Prípad Slovenska je uvádzaný ako možný príklad ako postupovať, nejedná sa momentálne o jedinú krajinu, ktorá by zverejňovala zmluvy uzatvorené verejným sektorom alebo samosprávami. Príkladom takýchto krajín sú Brazília, Kanada, Ukrajina či Paraguaj. Je však skutočnosťou, že zverejňovanie podobného typu informácií zatiaľ nie je bežnou praxou, nie je predpísané napríklad ani na úrovni EÚ, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Opengovpartnership.org ponúka prehľad prípadových štúdií o otvorenosti vo verejných financiách. V Brazílii funguje projekt transparentného rozpočtu od roku 2004 a postupne je vylepšovaný a prehlbovaný. Na jednom portáli je možné nájsť informácie o výdajoch verejného sektora a uzatvorených zmluvách. Projekt je hodnotený ako majúci pozitívny vplyv na míňanie verejného sektora a kontrolu korupcie. Na Slovensku bolo posilnenie transparentnosti a uverejňovanie zmlúv zavedené v roku 2011 počas Radičovej vlády. Táto legislatíva je hodnotená ako majúca pozitívny vplyv na boj s korupciou a ako praktika, ktorá by mala byť normou. Negatívne je hodnotené nedostatočné trestanie korupcie a potreba ďalšieho spracovania niektorých dát pre lepšiu analýzu. Podľa iniciatívy open-contracting.org je otvorený prístup k informáciám o verejnom obstarávaní v štátoch ako Kanada, Ukrajina (systém Prozzoro ), Paraguaj a nad rámec štátnej legislatívy je v mestách ako Mexico City či Montreal. Transparency International ponúka nástroj zhromažďujúci informácie o verejnom obstarávaní v USA. Tu je zverejňovanie zmlúv prehlbované od roku 2013. Legislatíva SR ide v oblasti zverejňovania zmlúv nad rámec povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ, a podobnú legislatívu nemajú napríklad ani ostatné krajiny V4. Transparentnosti verejných financií sa venuje viacero organizácií, momentálne prebieha zber dát na vytvorenie porovnania na globálnej úrovni prostredníctvom GIFT (Global initiative for fiscal transparency). Na tejto iniciatíve sa podieľa viacero medzinárodných organizácií, ako Svetová banka alebo Medzinárodný monetárny fond. Jej výsledky však zatiaľ nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["ponúka", "Brazílii", "Slovensku", "open-contracting.org", "Prozzoro", "nástroj", "prehlbované", "GIFT", "podieľa"], "url": ["http://www.opengovpartnership.org/blog/ogp-webmaster/2016/04/13/how-open-data-changing-world-key-findings-open-data-impact-case", "http://odimpact.org/case-brazils-open-budget-transparency-portal.html", "http://odimpact.org/case-open-contracting-and-procurement-in-slovakia.html", "http://www.open-contracting.org/why-open-contracting/", "http://bi.prozorro.org/sense/app/fba3f2f2-cf55-40a0-a79f-b74f5ce947c2/sheet/HbXjQep/state/analysis", "http://monitoring.transparency-usa.org/", "https://www.whitehouse.gov/open", "http://www.fiscaltransparency.net/", "http://www.fiscaltransparency.net/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:44.358481+00:00"}
{"id": "vr16880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16880", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "To, kde aká trieda vzniká, aký odbor vzniká, o tom hlasuje zastupiteľstvo PSK, kde je 62 poslancov a moje možnosti sú tam veľmi krátke.", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvorí v Prešovskom samosprávnom kraji 62 poslancov a medzi jeho právomoci patrí rozhodovať o počte tried prvého ročníka na stredných školách patriacich do jeho územnej pôsobnosti. Výrok Petra Chudíka hodnotíme ako pravdivý.\n\nSamosprávny kraj má podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v pôsobnosti utvárať podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania. Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja je spolu s predsedom PSK orgánom samosprávneho kraja a jeho pôsobnosť je určená zákonom. Zastupiteľstvo PSK tvorí 62 poslancov. Medzi jeho kompetencie v oblasti školstva podľa § 11 ods. 2 písm. c) patrí schvaľovať regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách.\n\nPredseda samosprávneho kraja podľa § 16 zákona nedisponuje právomocami v oblasti školstva. Peter Chudík však kandidoval na post predsedu PSK za stranu Smer SD, ktorá má v zastupiteľstve 35 poslancov z celkových 62. Rokovací poriadok Zastupiteľstva PSK stanovil, že je na prijatie uznesenia potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie všeobecne záväzného nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.\n\nPodľa § 9 musí na zriadenie a správu stredných škôl zastupiteľstvo prijímať všeobecné záväzné nariadenia. Ani nadpolovičná väčšina poslancov za stranu Smer–SD nepomôže predsedovi Petrovi Chudíkovi pri rozhodovaní zastupiteľstva v oblasti školstva, nutná je trojpätinová väčšina poslancov z celkového počtu 62. Návrhy uznesení či všeobecných záväzných nariadení však môžu podávať podľa § 12 ods. 1 písm. a) poslanci aj jednotlivo, takže existuje možnosť ovplyvniť, čo zastupiteľstvo schváli.\n\nPodľa § 31 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave má samosprávny kraj v kompetencii určovať počet tried prvého ročníka pre stredné školy vo svojej územnej pôsobnosti, a to na účely prijímacieho konania na nasledujúci školský rok. Robí tak po prerokovaní v krajskej rade. Zmyslom tejto právnej úpravy je prispôsobiť vzdelávanie trhu práce.", "analysis_paragraphs": ["Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvorí v Prešovskom samosprávnom kraji 62 poslancov a medzi jeho právomoci patrí rozhodovať o počte tried prvého ročníka na stredných školách patriacich do jeho územnej pôsobnosti. Výrok Petra Chudíka hodnotíme ako pravdivý.", "Samosprávny kraj má podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v pôsobnosti utvárať podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania. Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja je spolu s predsedom PSK orgánom samosprávneho kraja a jeho pôsobnosť je určená zákonom. Zastupiteľstvo PSK tvorí 62 poslancov. Medzi jeho kompetencie v oblasti školstva podľa § 11 ods. 2 písm. c) patrí schvaľovať regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách.", "Predseda samosprávneho kraja podľa § 16 zákona nedisponuje právomocami v oblasti školstva. Peter Chudík však kandidoval na post predsedu PSK za stranu Smer SD, ktorá má v zastupiteľstve 35 poslancov z celkových 62. Rokovací poriadok Zastupiteľstva PSK stanovil, že je na prijatie uznesenia potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie všeobecne záväzného nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.", "Podľa § 9 musí na zriadenie a správu stredných škôl zastupiteľstvo prijímať všeobecné záväzné nariadenia. Ani nadpolovičná väčšina poslancov za stranu Smer–SD nepomôže predsedovi Petrovi Chudíkovi pri rozhodovaní zastupiteľstva v oblasti školstva, nutná je trojpätinová väčšina poslancov z celkového počtu 62. Návrhy uznesení či všeobecných záväzných nariadení však môžu podávať podľa § 12 ods. 1 písm. a) poslanci aj jednotlivo, takže existuje možnosť ovplyvniť, čo zastupiteľstvo schváli.", "Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave má samosprávny kraj v kompetencii určovať počet tried prvého ročníka pre stredné školy vo svojej územnej pôsobnosti, a to na účely prijímacieho konania na nasledujúci školský rok. Robí tak po prerokovaní v krajskej rade. Zmyslom tejto právnej úpravy je prispôsobiť vzdelávanie trhu práce."], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "tvorí", "zákona", "má", "Rokovací poriadok", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20160305", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/poslanci-2013-2017.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20160305", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/poslanci-2013-2017.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/e-sluzby/zastupitelstvo/hlasovanie-poslancov-zastupitelstva/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/61/20160101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:24.501132+00:00"}
{"id": "vr32816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32816", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Ja mám tu také číslo, že keď učiteľ, ktorého manželka nerobí, tak ako podľa teraz schváleného zákona o daní z príjmu príde o 59 eur mesačne a na tom zvýšení platu môže zarobiť maximálne 25 až 40.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lepšie zo strany Martina Fronca by bolo špecifikovať, o učiteľovi s akým platom sa bavíme a čo presne znamená, že manželka nerobí. Platy učiteľov sa rôznia a nie každý príde o to isté percento s platu s prichádzajúcimi zmenami v novelizovanom zákone o dani z príjmu, ktoré navyše ešte nie sú schválené. Musíme preto hovoriť o hypotetickej situácii. Vezmime si preto učiteľa s priemerným platom, čo v prvých 3. štvrťrokoch 2012 podľa Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bolo 765,5 eura v hrubom. V súčasnosti by takýto učiteľ-zamestnanec dostal za 11. mesiac 2012 mzdu 652,21 eur v čistom. Daňová povinnosť, v prípade, že si uplatňuje aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, by tvorila za mesiac približne 10 eur. Podľa návrhu nového znenia zákona o dani z príjmu sa podstatne zúži okruh daňovníkov, ktorý si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Ak by sa toto opatrenie dotklo aj nášho hypotetického učiteľa, je pravda, že by mu daňová povinnosť vzrástla o približne 60 eur. Pre vysvetlenie zmien viď napr. blog Jozefa Mihála (SaS)", "analysis_paragraphs": ["Lepšie zo strany Martina Fronca by bolo špecifikovať, o učiteľovi s akým platom sa bavíme a čo presne znamená, že manželka nerobí. Platy učiteľov sa rôznia a nie každý príde o to isté percento s platu s prichádzajúcimi zmenami v novelizovanom zákone o dani z príjmu, ktoré navyše ešte nie sú schválené. Musíme preto hovoriť o hypotetickej situácii. Vezmime si preto učiteľa s priemerným platom, čo v prvých 3. štvrťrokoch 2012 podľa Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bolo 765,5 eura v hrubom. V súčasnosti by takýto učiteľ-zamestnanec dostal za 11. mesiac 2012 mzdu 652,21 eur v čistom. Daňová povinnosť, v prípade, že si uplatňuje aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, by tvorila za mesiac približne 10 eur. Podľa návrhu nového znenia zákona o dani z príjmu sa podstatne zúži okruh daňovníkov, ktorý si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Ak by sa toto opatrenie dotklo aj nášho hypotetického učiteľa, je pravda, že by mu daňová povinnosť vzrástla o približne 60 eur. Pre vysvetlenie zmien viď napr. blog Jozefa Mihála (SaS)"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva školstva, vedy a výskumu", "blog"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/08/29/novela-zakona-o-dani-z-prijmov-od-1-1-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:24.002036+00:00"}
{"id": "vr25554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25554", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Za 900 tisíc ideme objednávať nazáväzné dokumenty, a na záväzný územný plán sa vyčlenilo 10 tisíc eur. Bratislavská župa ho chcela za 200 tisíc.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy, ktorú priniesli agentúra TAS R 9. septembra 2013 a SITA 11. septembra 2013, BBSK skutočne vyhlásil verejné obstarávanie na zaobstaranie strategických dokumentov za takmer 900 tisíc euro. Táto časť výroku je pravdivá. Nepodarilo sa nám získať informácie ohľadom nákladov na vyhotovenie záväzných územných plánov v BBSK, rovnako ako cenu, ktorú bola Bratislavská župa ochotná zaplatiť za podobné strategické materiály. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy, ktorú priniesli agentúra TAS R 9. septembra 2013 a SITA 11. septembra 2013, BBSK skutočne vyhlásil verejné obstarávanie na zaobstaranie strategických dokumentov za takmer 900 tisíc euro. Táto časť výroku je pravdivá. Nepodarilo sa nám získať informácie ohľadom nákladov na vyhotovenie záväzných územných plánov v BBSK, rovnako ako cenu, ktorú bola Bratislavská župa ochotná zaplatiť za podobné strategické materiály. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["TAS", "R", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/volby-vuc-bbsk-banskobystricky-kanik/57749-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/volby-vuc-bbsk-banskobystricky-kanik/57749-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kanik-je-rad-ze-prebudil-zo-spanku/728881-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:48.771147+00:00"}
{"id": "vr27048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27048", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Alebo keď sa tuneluje SPP, vtedy som normalne vyzval prezidenta republiky, či mu to nie je blbé, že nepríde aspoň raz za tých päť rokov a nepovie mládencom a dievčencom v parlamente, že ako predsalen sú isté hranice a stačilo.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom vystúpení Radoslav Procházka vyzýva (síce nie priamo, prenesene ale zjavne) I. Gašparoviča, aby sa k tejto téme vyjadril. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nR. Procházka sa podľa archívu rokovaní NR SR vyjadroval ku kauze SPP iba raz. V prepise jeho vystúpenia sa vyjadruje aj ku prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi:\n\n“Kde je dnes prezident republiky? Prečo sa ľudí, ktorí mu dali dôveru, nepríde zastať vo chvíli, keď im hrozí reálna krivda? Prečo strane, ktorej je akoby členom, nepríde povedať, aby sa vrátili z kratšej cesty, kým sa ešte čo-to dá zachrániť?\n\nJa viem, že Slovan začína hrať v KHL konečne doma, sám sa na to teším, ale nestačí chodiť na hokej, keď predseda vlády už po stýkrát z našich peňazí spláca záväzky, ktoré prevzal vlastnou hlavou. (Potlesk.)\n\nNie je strašné, že v tejto veľkej téme nikomu nechýba prezident republiky, hlava štátu, a že nikto od nej nič nečaká? A pritom by stačilo relatívne málo. Mať názor na to, čo dnes vyžaduje ochrana verejného záujmu, schopnosť ten názor predniesť a usilovať o to, aby ten názor, ten verejný záujem sa presadil. A nám ani len nenapadne, že by sme práve toto od súčasného prezidenta republiky mohli a mali chcieť.”\n\nIné vyjadrenie Radoslava Procházku ohľadom jeho vyzvania prezidenta Gašparoviča na vyjadrenie ku kauze SPP sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom vystúpení Radoslav Procházka vyzýva (síce nie priamo, prenesene ale zjavne) I. Gašparoviča, aby sa k tejto téme vyjadril. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "R. Procházka sa podľa archívu rokovaní NR SR vyjadroval ku kauze SPP iba raz. V prepise jeho vystúpenia sa vyjadruje aj ku prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi:", "“Kde je dnes prezident republiky? Prečo sa ľudí, ktorí mu dali dôveru, nepríde zastať vo chvíli, keď im hrozí reálna krivda? Prečo strane, ktorej je akoby členom, nepríde povedať, aby sa vrátili z kratšej cesty, kým sa ešte čo-to dá zachrániť?", "Ja viem, že Slovan začína hrať v KHL konečne doma, sám sa na to teším, ale nestačí chodiť na hokej, keď predseda vlády už po stýkrát z našich peňazí spláca záväzky, ktoré prevzal vlastnou hlavou. (Potlesk.)", "Nie je strašné, že v tejto veľkej téme nikomu nechýba prezident republiky, hlava štátu, a že nikto od nej nič nečaká? A pritom by stačilo relatívne málo. Mať názor na to, čo dnes vyžaduje ochrana verejného záujmu, schopnosť ten názor predniesť a usilovať o to, aby ten názor, ten verejný záujem sa presadil. A nám ani len nenapadne, že by sme práve toto od súčasného prezidenta republiky mohli a mali chcieť.”", "Iné vyjadrenie Radoslava Procházku ohľadom jeho vyzvania prezidenta Gašparoviča na vyjadrenie ku kauze SPP sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vystúpenia"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/109520/Prochazka_Radoslav.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:54.593272+00:00"}
{"id": "vr26911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26911", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Predtým, ako sa Kiska rozhodol kandidovať na prezidenta, sa oprel práve o Dobrého anjela. Koncom letných prázdnin v roku 2012 využil mnohotisícovú databázu e-mailových adries prispievateľov, ktorým organizácia v rámci Anjelskej pošty posiela každý mesiac informačné správy. Pýtal sa ich, či sa má uchádzať o post hlavy štátu. Vlani v máji oznámil, že z neziskovky odchádza.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska v rozhovore z októbra 2012 potvrdil, že využil databázu Anjelskej pošty na oznámenie možnej kandidatúry na prezidenta, resp. o jej zvažovaní. Na otázku, či to nebolo zneužitie nezištného projektu, reagoval už vtedy:", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska v rozhovore z októbra 2012 potvrdil, že využil databázu Anjelskej pošty na oznámenie možnej kandidatúry na prezidenta, resp. o jej zvažovaní. Na otázku, či to nebolo zneužitie nezištného projektu, reagoval už vtedy:"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "verejne", "oznámil"], "url": ["http://www.pluska.sk/plus-7-dni/rozhovory/dobry-anjel-prezidentom-filantrop-kiska-kandidature.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-dobry-anjel-koniec/47354-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/andrej-kiska-konci-s-dobrym-anjelom/677887-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:17.109451+00:00"}
{"id": "45481", "numeric_id": 45481, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45481", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Ja tiež mám nejaký svoj výsledok vo voľbách, prekrúžkoval som sa z deviateho miesta na piate.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš kandidoval v parlamentných voľbách 2020 za stranu Smer z deviateho miesta. Získal 62 004 preferenčných hlasov, čo ho posunulo o štyri miesta vyššie. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš kandidoval v parlamentných voľbách 2020 za stranu Smer z deviateho miesta. Získal 62 004 preferenčných hlasov, čo ho posunulo o štyri miesta vyššie. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["kandidoval", "Získal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/743735/smer-sd-kandidati-parlamentne-volby-2020/", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/strany-a-kandidati/smer-sd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:16.600663+00:00"}
{"id": "vr27585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27585", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jeden deň telefonuje americký viceprezident Biden, na druhý deň dostanete list od Putina, potom telefonuje premiér Jaceňuk, potom EK vytvára na nás tlak", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O týchto skutočnostiach premiér informoval aj na svojej tlačovej besede 10.apríla 2014. Už skôr však vyšla oficiálna tlačová správa Úradu vlády SR o telefonáte s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom.(ÚV SR,9.4.2014) O jeho záveroch taktiež informoval verejnosť na svojej tlačovej konferenicii .(6.3.2014).", "analysis_paragraphs": ["O týchto skutočnostiach premiér informoval aj na svojej tlačovej besede 10.apríla 2014. Už skôr však vyšla oficiálna tlačová správa Úradu vlády SR o telefonáte s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom.(ÚV SR,9.4.2014) O jeho záveroch taktiež informoval verejnosť na svojej tlačovej konferenicii .(6.3.2014)."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede", "telefonáte", "tlačovej konferenicii", "Putinov list", "hovoril", "sa zúčastňuje", "viaceré", "články", "médií"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/situacii-na-ukrajine-venuje-slovenska-vlada-extremnu-pozornost/", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-hovoril-s-americkym-viceprezidentom-o-situacii-na-ukrajine/", "http://www.vlada.gov.sk/europska-unia-je-pripravena-pomoct-ukrajine/", "http://www.teraz.sk/slovensko/rfico-lidri-eu-dostali-od-putina-list/80768-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-jacenuk-plyn-ukrajina/76416-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/reverzny-tok-plynu-022203", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1066-ek-tlaci-na-reverzny-tok-plynu-medzi-slovenskom-a-ukrajinou/", "http://aktualne.atlas.sk/ficovi-pre-ukrajinu-nevolaju-len-z-washingotnu-prisiel-mu-aj-list-od-putina/slovensko/politika/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7166356/plyn-otocime-na-vychod-unia-ukrajinu-len-vyuziva-odkazuje-putin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:45.609069+00:00"}
{"id": "49065", "numeric_id": 49065, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49065", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "My sme zvolávali mimoriadne schôdze už od septembra roku 2021, kedy už sa ukazoval nárast cien enormný a ukázalo sa, že v rámci eurozóny máme dvojnásobný vyšší nárast cien ako v krajinách eurozóny.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD zvolávala mimoriadne schôdze parlamentu k cenám potravín od septembra 2021. Podľa dostupných údajov z Eurostatu dosiahla miera inflácie na Slovensku v septembri 2021 úroveň 4 % a v eurozóne 3,4 %, odvtedy priebežne stúpala.\n\nVo februári 2023 dosiahlo zdražovanie dosiahlo na Slovensku 15,4 %, zatiaľčo v eurozóne bolo na úrovni 8,5 %. V marci a apríli 2023 mierne klesla miera inflácie na Slovensku na 14,8 %, resp 14 % a v eurozóne na 6,9 % a 7 %. Inflácia sa tak dá považovať za dvojnásobnú oproti eurozóne.\n\nZdroj: Eurostat", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD zvolávala mimoriadne schôdze parlamentu k cenám potravín od septembra 2021. Podľa dostupných údajov z Eurostatu dosiahla miera inflácie na Slovensku v septembri 2021 úroveň 4 % a v eurozóne 3,4 %, odvtedy priebežne stúpala.", "Vo februári 2023 dosiahlo zdražovanie dosiahlo na Slovensku 15,4 %, zatiaľčo v eurozóne bolo na úrovni 8,5 %. V marci a apríli 2023 mierne klesla miera inflácie na Slovensku na 14,8 %, resp 14 % a v eurozóne na 6,9 % a 7 %. Inflácia sa tak dá považovať za dvojnásobnú oproti eurozóne.", "Zdroj: Eurostat"], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Smer-SD", "septembra", "Eurostatu", "dosiahlo", "Eurostat"], "url": ["https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/9577288-smer-chce-rokovat-o-zdrazovani-ci-ockovani-deti-koalicia-je-mimo-pulzu-dna-tvrdi-fico", "https://index.sme.sk/c/22747865/smer-by-na-rast-cien-reagoval-zrusenim-bankoveho-odvodu.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/PRC_HICP_MANR__custom_6064552/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/PRC_HICP_MANR__custom_3761882/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=4ad27e6f-358a-4a3d-82a0-587d69a833eb", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/PRC_HICP_MANR__custom_3761882/bookmark/line?lang=en&bookmarkId=4ad27e6f-358a-4a3d-82a0-587d69a833eb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:18.609161+00:00"}
{"id": "vr26145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26145", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Myslím si, že aj v kompetencii VÚC je zvyšovať tieto príjmy (zdravotným sestrám, pozn.), pokiaľ budeme naozaj investovať a modernizovať naše zariadenie.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "VÚC môžu, aj keď nepriamo cez riaditeľov nemocníc, ovplyvňovať platy sestier v zdravotných zariadeniach pod ich kompetenciou. Podobný výrok sme overovali už v minulosti (4. novembra 2013, Voľby do VÚC - Nitra ). Župy vlastnia majetok nemocnice. Môžu nemocnicu predať , poprípade ju prenajať súkromnému vlastníkovi. Prirodzene samosprávny kraj môže investovať a modernizovať nemocnice. Župy môžu taktiež odvolávať riaditeľov nemocní. Platy personálu sú v réžií nemocníc, ktoré získavajú zdroje napríklad od zdravotných poisťovní. Je teda pravda, že samosprávne kraje majú dosah na výplatu miezd - minimálne prostredníctvom riaditeľa nemocnice na to dosah majú. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["VÚC môžu, aj keď nepriamo cez riaditeľov nemocníc, ovplyvňovať platy sestier v zdravotných zariadeniach pod ich kompetenciou. Podobný výrok sme overovali už v minulosti (4. novembra 2013, Voľby do VÚC - Nitra ). Župy vlastnia majetok nemocnice. Môžu nemocnicu predať , poprípade ju prenajať súkromnému vlastníkovi. Prirodzene samosprávny kraj môže investovať a modernizovať nemocnice. Župy môžu taktiež odvolávať riaditeľov nemocní. Platy personálu sú v réžií nemocníc, ktoré získavajú zdroje napríklad od zdravotných poisťovní. Je teda pravda, že samosprávne kraje majú dosah na výplatu miezd - minimálne prostredníctvom riaditeľa nemocnice na to dosah majú. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["Voľby do VÚC - Nitra", "vlastnia", "predať", "prenajať", "odvolávať", "Platy", "réžií"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/414/volby-do-vuc-nitra/?ph=3&politik=143", "http://www.sme.sk/c/5038406/kompetencie-krajov-v-skratke.html", "http://www.sme.sk/c/5038406/kompetencie-krajov-v-skratke.html", "http://www.sme.sk/c/5038406/kompetencie-krajov-v-skratke.html", "http://www.sme.sk/c/5038406/kompetencie-krajov-v-skratke.html", "http://www.teraz.sk/zdravie/nrsr-lekari-platy-rast-zvolenska/50464-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/287309-nemocnice-dostali-vyssie-platy-pre-lekarov-do-pasce/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:10.533550+00:00"}
{"id": "vr30823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30823", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Kdybychom se smlouvou souhlasili, půjčovali Mezinárodnímu měnovému fondu peníze na záchranu eurozóny a neměli místo u stolu, nezískali bychom vůbec nic.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Premiér Nečas svým výrokem, že by ČR „ neměla místo u stolu “, po skončení summitů hlav států a vlád 30.1.2012 v Bruselu mj. obhajoval nepřipojení se ČR ke Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (v médii ne zcela přesně označovaná jako tzv. smlouva o rozpočtové odpovědnosti). Na základě daného tvrzení Petra Nečase by tak ČR neměla přístup na tzv. Euro summity. Toto tvrzení však bylo platné pouze do zmíněného summitu EU z 30.1.2012. V předešlém návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (.pdf), se skutečně s účastí států stojících dočasně (na základě odkladu pro neplnění konvergenčních kritérií) nebo trvale (na základě dojednané výjimky) nepočítalo. Nicméně především na nátlak polské delegace, byl do nového návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (.pdf) vložen hlavy V, článku 12 nový bod 3, který již státům, jejichž měna není euro, přiznává účast alespoň na jednom z minimálně dvou Euro summitu za rok. Bod 3 článku 12 hlavy V, pak konkrétně uvádí: „ Hlavy států a vlád smluvních stran, jiných než těch, jejichž měna je euro, které ratifikovaly tuto smlouvu, by měly participovat v diskusi na euro summitech, které se týkají konkurenceschopnosti smluvních stran, změn celkové struktury eurozóny a základních pravidel, které se na ni budou vztahovat v budoucnu a když to považováno za vhodné a přinejmenším jednou ročně, v diskusích o specifických záležitostech implementace této Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii .“ („ The Heads of State or Government of the Contracting Parties, other than those whose currency is the euro, who have ratified this Treaty shall participate in discussions of Euro Summit meetings concerning competitiveness for the Contracting Parties, the modification of the global architecture of the euro area and the fundamental rules that will apply to it in the future, as well as, when appropriate and at least once a year, in discussions on specific issues of implementation of this Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union .“) (Zdroj: Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii, 31.1.2012) Na základě návrhu Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii dojednaného na summitu hlav států a vlád v Bruselu 30.1.2012, je tak zřejmá účast smluvních stran stojících mimo eurozónu na euro summitech, i když v omezené míře. Výrok Petra Nečase o tom, že bychom „ neměli místo u stolu “, tak není pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Nečas svým výrokem, že by ČR „ neměla místo u stolu “, po skončení summitů hlav států a vlád 30.1.2012 v Bruselu mj. obhajoval nepřipojení se ČR ke Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (v médii ne zcela přesně označovaná jako tzv. smlouva o rozpočtové odpovědnosti). Na základě daného tvrzení Petra Nečase by tak ČR neměla přístup na tzv. Euro summity. Toto tvrzení však bylo platné pouze do zmíněného summitu EU z 30.1.2012. V předešlém návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (.pdf), se skutečně s účastí států stojících dočasně (na základě odkladu pro neplnění konvergenčních kritérií) nebo trvale (na základě dojednané výjimky) nepočítalo. Nicméně především na nátlak polské delegace, byl do nového návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (.pdf) vložen hlavy V, článku 12 nový bod 3, který již státům, jejichž měna není euro, přiznává účast alespoň na jednom z minimálně dvou Euro summitu za rok. Bod 3 článku 12 hlavy V, pak konkrétně uvádí: „ Hlavy států a vlád smluvních stran, jiných než těch, jejichž měna je euro, které ratifikovaly tuto smlouvu, by měly participovat v diskusi na euro summitech, které se týkají konkurenceschopnosti smluvních stran, změn celkové struktury eurozóny a základních pravidel, které se na ni budou vztahovat v budoucnu a když to považováno za vhodné a přinejmenším jednou ročně, v diskusích o specifických záležitostech implementace této Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii .“ („ The Heads of State or Government of the Contracting Parties, other than those whose currency is the euro, who have ratified this Treaty shall participate in discussions of Euro Summit meetings concerning competitiveness for the Contracting Parties, the modification of the global architecture of the euro area and the fundamental rules that will apply to it in the future, as well as, when appropriate and at least once a year, in discussions on specific issues of implementation of this Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union .“) (Zdroj: Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii, 31.1.2012) Na základě návrhu Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii dojednaného na summitu hlav států a vlád v Bruselu 30.1.2012, je tak zřejmá účast smluvních stran stojících mimo eurozónu na euro summitech, i když v omezené míře. Výrok Petra Nečase o tom, že bychom „ neměli místo u stolu “, tak není pravdivý."], "analysis_date": "2012-01-31", "analysis_sources": {"text": ["předešlém návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii", "nového návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii"], "url": ["http://static.euractiv.com/sites/all/euractiv/files/New%20Draft%20Fiscal%20Compact.PDF", "http://www.european-council.europa.eu/media/579087/treaty.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:53.537009+00:00"}
{"id": "vr13886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13886", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "(PNR= Passenger Name Record, pozn.) Nie je to kontrola, je to vlastne databáza pasažierov... je to databáza pasažierov, ktoré sa budú ukladať a budú sa vzájomne vymieňať (medzi krajinami, pozn.), ktoré znamená, budú vkladané aj do Schengenského informačného systému a budú voľne vyhľadateľné bezpečnostnými orgánmi, ktoré budú pátrať po podozrivých z terorizmu.A teraz to vlastne má byť nielen na vonkajšej lety Európskej únie, smerom von a dnu, ale aj na chartrové lety a na vnútroštátne lety.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daný výrok oznacujeme za pravdivý, kedže PNR je skutocne databázou, ktorá zhromažduje letové informácie o cestujúcich, a tento systém funguje nielen v rámci EÚ, ale vzájomná výmena dát prebieha i medzi EÚ a ostatnými krajinami sveta ( USA , Kanada ). V súcasnosti sa skutocne medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou rokuje o tom, ci do databázy budú zaradené i vnútorné a charterové lety v rámci EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Údaje PNR (Passenger Name Records data) sú informácie poskytnuté cestujúcimi pocas objednávania a rezervácie leteniek a pri odbavovaní na linkách, sú taktiež zhromaždované leteckými dopravcami pre svoje vlastné komercné úcely. Obsahujú niekolko rôznych druhov informácií, napríklad termín cesty, cestovný itinerár, informácie o letenke, detaily kontaktu, cestovnú kanceláriu, cez ktorú bol let rezervovaný, použité platobné prostriedky, císlo sedadla a informácie o batožine. Dáta sa ukladajú v rezervacných a odletových databázach leteckých spolocností. Mnoho štátov má prístup k údajom PNR na úcely boja proti závažnej trestnej cinnosti a terorizmu. Údaje PNR bol použité pocas takmer 60 rokov colnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na celom svete. 20. novembra 2015 sa ministri spravodlivosti a vnútorných vecí clenských krajín EÚ stretli, aby diskutovali o nových bezpecnostných opatreniach po parížskych útokoch z predchádzajúceho týždna. Jednou z hlavných priorít rokovania Rady bolo i prediskutovanie otázok týkajúcich sa PNR. Ocakáva sa, že rokovania prinesú zmeny v predpisoch, ktoré predniesol Výbor EP pre obcianske slobody, spravodlivost a vnútorné veci (LIBE) v júli 2015, ktoré umožnovali zber dát len pre lety prichádzajúce a odchádzajúce lety do/ z EÚ. Clenské štáty už oznámili, že chcú, aby sa zákon vztahoval i na lety v rámci Európy. Koniec rokovaní by mal nastat do konca tohto roka, je však stále nejasné, aké typy letov budú v zákone zahrnuté. Európsky parlament chce taktiež zbierat dáta o cestujúcich na charterových linkách, clenské štáty sú však v tomto smere názorovo nejednotné. Rokovania nad právnymi predpismi PNR prebiehajú medzi Radou, Európskym parlamentom a Komisiou. Kritici zákona zberu dát letových informáciách o cestujúcich varujú, že požiadavky Rady šliapu na obcianske slobody a právo na súkromie, informuje EurActiv . Co sa týka vkladania údajov z PNR do Schengenského systmu, v súcasnosti to nie je možné. \" EU-level measures such as the directive on Advance Passenger Information (API), the Schengen Information System (SIS) and the second-generation Schengen Information System (SIS II) do not enable law enforcement authorities to identify “unknown” suspects in the way that an analysis of PNR data does. \" V súcasnosti sa vedú diskusie o využití PNR dát pre schengenský systém, nie je však ešte jasné, ci dôjde k schváleniu takéhoto kroku. \" PNR would help to identify all individuals who cross the EU's external borders,\" an EU official said.\" O PNR sa diskutuje medzi inštitúciami EÚ: \"The PNR is currently being negotiated amongst member states, the commission and the parliament.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daný výrok oznacujeme za pravdivý, kedže PNR je skutocne databázou, ktorá zhromažduje letové informácie o cestujúcich, a tento systém funguje nielen v rámci EÚ, ale vzájomná výmena dát prebieha i medzi EÚ a ostatnými krajinami sveta ( USA , Kanada ). V súcasnosti sa skutocne medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou rokuje o tom, ci do databázy budú zaradené i vnútorné a charterové lety v rámci EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Údaje PNR (Passenger Name Records data) sú informácie poskytnuté cestujúcimi pocas objednávania a rezervácie leteniek a pri odbavovaní na linkách, sú taktiež zhromaždované leteckými dopravcami pre svoje vlastné komercné úcely. Obsahujú niekolko rôznych druhov informácií, napríklad termín cesty, cestovný itinerár, informácie o letenke, detaily kontaktu, cestovnú kanceláriu, cez ktorú bol let rezervovaný, použité platobné prostriedky, císlo sedadla a informácie o batožine. Dáta sa ukladajú v rezervacných a odletových databázach leteckých spolocností. Mnoho štátov má prístup k údajom PNR na úcely boja proti závažnej trestnej cinnosti a terorizmu. Údaje PNR bol použité pocas takmer 60 rokov colnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na celom svete. 20. novembra 2015 sa ministri spravodlivosti a vnútorných vecí clenských krajín EÚ stretli, aby diskutovali o nových bezpecnostných opatreniach po parížskych útokoch z predchádzajúceho týždna. Jednou z hlavných priorít rokovania Rady bolo i prediskutovanie otázok týkajúcich sa PNR. Ocakáva sa, že rokovania prinesú zmeny v predpisoch, ktoré predniesol Výbor EP pre obcianske slobody, spravodlivost a vnútorné veci (LIBE) v júli 2015, ktoré umožnovali zber dát len pre lety prichádzajúce a odchádzajúce lety do/ z EÚ. Clenské štáty už oznámili, že chcú, aby sa zákon vztahoval i na lety v rámci Európy. Koniec rokovaní by mal nastat do konca tohto roka, je však stále nejasné, aké typy letov budú v zákone zahrnuté. Európsky parlament chce taktiež zbierat dáta o cestujúcich na charterových linkách, clenské štáty sú však v tomto smere názorovo nejednotné. Rokovania nad právnymi predpismi PNR prebiehajú medzi Radou, Európskym parlamentom a Komisiou. Kritici zákona zberu dát letových informáciách o cestujúcich varujú, že požiadavky Rady šliapu na obcianske slobody a právo na súkromie, informuje EurActiv . Co sa týka vkladania údajov z PNR do Schengenského systmu, v súcasnosti to nie je možné. \" EU-level measures such as the directive on Advance Passenger Information (API), the Schengen Information System (SIS) and the second-generation Schengen Information System (SIS II) do not enable law enforcement authorities to identify “unknown” suspects in the way that an analysis of PNR data does. \" V súcasnosti sa vedú diskusie o využití PNR dát pre schengenský systém, nie je však ešte jasné, ci dôjde k schváleniu takéhoto kroku. \" PNR would help to identify all individuals who cross the EU's external borders,\" an EU official said.\" O PNR sa diskutuje medzi inštitúciami EÚ: \"The PNR is currently being negotiated amongst member states, the commission and the parliament.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["USA", "Kanada", "PNR", "20. novembra 2015", "EurActiv", "nie je", "diskusie", "inštitúciami"], "url": ["http://www.libertysecurity.org/article1591.html", "http://ec.europa.eu/justice/policies/privacy/docs/wpdocs/2005/wp103_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/police-cooperation/passenger-name-record/index_en.htm", "http://www.euractiv.com/sections/digital/council-pushes-broad-collection-flight-passenger-data-after-paris-attacks-319676", "http://www.euractiv.com/sections/digital/council-pushes-broad-collection-flight-passenger-data-after-paris-attacks-319676", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20150123BKG12902/html/EU-Passenger-Name-Record-(PNR)-proposal-an-overview", "https://euobserver.com/justice/131165", "https://euobserver.com/justice/131202"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:14.189436+00:00"}
{"id": "vr26424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26424", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "A je to prvýkrát, keď občan SR maďarskej národnosti bude kandidovať na post hlavy štátu.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii na TA3 V politike z 13. októbra 2013. Je pravdou, že doposiaľ žiaden príslušník maďarskej národnosti nekandidoval na post prezidenta SR. Nestalo sa tak ani v jednom z volebných rokov 1999 , 2004 ani 2009 . Gyula Bárdos je teda prvým oficiálnym kandidátom na prezidenta, ktorý je maďarskej národnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii na TA3 V politike z 13. októbra 2013. Je pravdou, že doposiaľ žiaden príslušník maďarskej národnosti nekandidoval na post prezidenta SR. Nestalo sa tak ani v jednom z volebných rokov 1999 , 2004 ani 2009 . Gyula Bárdos je teda prvým oficiálnym kandidátom na prezidenta, ktorý je maďarskej národnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "1999", "2004", "2009"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/407/rozpoctove-plusy-a-minusy/?politik=34", "http://app.statistics.sk/prezid99/info/kand99.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2004/prezident/prezident_obv/results/tab6.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/graf1p.jsp?id=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:04.423826+00:00"}
{"id": "48467", "numeric_id": 48467, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48467", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Minister Sulík celý čas presviedčal aj Slovnaft, ale aj slovenskú verejnosť, že Slovenská republika bude mať 36 mesiacov na to, aby sa mohla pripraviť technologicky na spracovanie inej ropy … to prechodné obdobie je vlastne len osemmesačné, tzn, že Slovnaft resp. Slovenská republika môže brať ropu cez ropovod Družba, Ural, ruskú ropu len po dobu ôsmich mesiacov, zároveň v rámci tých ôsmich mesiacov môže Slovnaft exportovať produkty z tej ropy kdekoľvek, kde má trh a následne, a to si vybojovala už Česká republika a nie Slovensko, 10 mesiacov bude môcť vyvážať okrem Slovenskej republiky len do Českej republiky, tzn, že po ôsmich mesiacoch klesne produkcia Slovnaftu o 40 %, len na 60 % súčasnej kapacity.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minister Sulík ešte na začiatku mája vyhlásil , že síce podporuje zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ, ale bude požadovať prechodné obdobie pre Slovensko, a to na 3 roky.\n\nFinálne odsúhlasenie šiesteho balíka sankcií sa uskutočnilo na summite Európskej rady na konci mája, kde Slovensko zastupoval premiér Eduard Heger.\n\nEurópski lídri sa dohodli na čiastočnom zákaze dovozu ropy a ropných produktov z Ruska, pričom Slovensko dosiahlo výnimku, ktorú Heger označil za „dobrú správu pre Slovensko.“\n\nPodarilo sa vyrokovať (zatiaľ) časovo neobmedzenú výnimku pre dovoz ruskej ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba, ktorou prúdi ropa aj na Slovensko a do rafinérie Slovnaft.\n\nAvšak, spracovanú ruskú ropu a ropné produkty môže Slovnaft vyvážať na zahraničné trhy iba do februára 2023. Výnimku tvorí Česká republika, do ktorej môže exportovať ropné produkty až do konca roka 2023.\n\nOd januára 2024 tak môže dodávať ropu a ropné produkty dovezené z územia Ruska iba na slovenský trh.\n\nTáto skutočnosť ovplyvňuje výrobné a exportné kapacity Slovnaftu. Dodávky na slovenský a český trh tvoria 60 % produkcie slovenskej rafinérie, preto po februári 2023, tak ako povedal poslanec Gyimesi, klesne jeho výrobná kapacita o 40 %.\n\nVzhľadom k uvedenej argumentácii hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister Sulík ešte na začiatku mája vyhlásil , že síce podporuje zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ, ale bude požadovať prechodné obdobie pre Slovensko, a to na 3 roky.", "Finálne odsúhlasenie šiesteho balíka sankcií sa uskutočnilo na summite Európskej rady na konci mája, kde Slovensko zastupoval premiér Eduard Heger.", "Európski lídri sa dohodli na čiastočnom zákaze dovozu ropy a ropných produktov z Ruska, pričom Slovensko dosiahlo výnimku, ktorú Heger označil za „dobrú správu pre Slovensko.“", "Podarilo sa vyrokovať (zatiaľ) časovo neobmedzenú výnimku pre dovoz ruskej ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba, ktorou prúdi ropa aj na Slovensko a do rafinérie Slovnaft.", "Avšak, spracovanú ruskú ropu a ropné produkty môže Slovnaft vyvážať na zahraničné trhy iba do februára 2023. Výnimku tvorí Česká republika, do ktorej môže exportovať ropné produkty až do konca roka 2023.", "Od januára 2024 tak môže dodávať ropu a ropné produkty dovezené z územia Ruska iba na slovenský trh.", "Táto skutočnosť ovplyvňuje výrobné a exportné kapacity Slovnaftu. Dodávky na slovenský a český trh tvoria 60 % produkcie slovenskej rafinérie, preto po februári 2023, tak ako povedal poslanec Gyimesi, klesne jeho výrobná kapacita o 40 %.", "Vzhľadom k uvedenej argumentácii hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-14", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "zastupoval", "označil", "vyrokovať", "vyvážať", "tvoria"], "url": ["https://www.mhsr.sk/top/slovensko-podporuje-dalsie-sankcie-proti-rusku-pozaduje-iba-prechodne-obdobie-pri-rope", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/v-bruseli-pokracuje-mimoriadny-samit-heger-hovori-o-jednote-eu/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/europski-lidri-podporili-ciastocny-zakaz-dovozu-ruskej-ropy/", "https://www.theguardian.com/world/2022/may/30/eu-nears-compromise-agreement-for-partial-ban-on-russian-oil", "https://e.dennikn.sk/2879128/slovnaft-sa-hneva-vynimku-z-embarga-mu-okresali-konkurencnu-vyhodu-si-dlho-neuzije/?ref=list&_ga=2.60220333.1440084589.1654885790-1640180521.1623271560#?ref=menu", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629309-problemy-slovnaftu-mozu-byt-aj-matovicove-problemy-koalicia-sa-kvoli-tomu-opat-rozhadala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:28.750506+00:00"}
{"id": "vr31607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31607", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Povedzme si úprimne, po realizácii všetkých vznesených mzdových nárokov tak, ako boli prijaté my potrebujeme navýšiť platby k zamestnávateľom povedzme tak v globále tento rok o 11 miliónov, budúci rok o 15 miliónov. (mesačne pozn.)", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže odhady o sume potrebnej na navýšenie platieb zdravotníkov sa líšia.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže odhady o sume potrebnej na navýšenie platieb zdravotníkov sa líšia."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "uvádza", "uviedla", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/273/peter-kazimir-vs-jozef-kollar", "http://www.aktuality.sk/clanok/204113/zvolenska-uhliarik-si-v-otazke-platu-zo-sestriciek-vystrelil/", "http://spravy.pravda.sk/nemocnice-chcu-z-rezervy-50-milionov-inak-skolabuju-f8g-/sk_domace.asp?c=A120227_091037_sk_domace_p09", "http://ekonomika.sme.sk/c/6303078/lekari-a-sestry-si-opat-polepsia-peniaze-na-to-nie-su.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:39.087065+00:00"}
{"id": "vr18394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18394", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Nepodporuje migráciu, ani k nej nenabáda. Nestiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou, pretože túto kompetenciu necháva jednotlivým členským štátom. Nevytvára migrantom nové práva a neznamená ďalšiu vlnu utečencov a migrantov do Európy.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Globálny pakt o migrácii v žiadnom zo svojich cieľov nehovorí o podporovaní či zvyšovaní migrácie a v rámci zachovania národnej zvrchovanosti štáty môžu rozlišovať medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Výrok Miroslava Lajčáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Globálny pakt o migrácii v žiadnom zo svojich cieľov nehovorí o podporovaní či zvyšovaní migrácie a v rámci zachovania národnej zvrchovanosti štáty môžu rozlišovať medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Výrok Miroslava Lajčáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Základným cieľom", ".pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/643366/globalny-pakt-o-migracii-dokument-ktory-rozdeluje-slovensko/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:58.386549+00:00"}
{"id": "vr29023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29023", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tým zároveň aj reagujem na niektoré návrhy pravicových politikov, ale chcem povedať zhodou okolností práve tento zákon je ten zákon, kde sa relatívne vládna a opozičná časť politikov vzácne zhodla. Cez 100 hlasov dostal tento zákon v parlamente. Snáď mimo Mostu-Híd a pána Švejnu, ktorý možno má iné názory.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení prešiel dňa 5. júna 2014 v treťom čítaní aj s hlasmi opozičných poslancov v celkovom počte 101 hlasov. Na hlasovaní nebolo prítomných dvadsať poslancov rovnako sa sa ich 20 hlasovania zdržalo. Proti zákonu hlasovalo sedem poslancov. Z poslaneckého klubu KDH Monika Gibalová a ostatných šesť z poslaneckého klubu Most-Híd vrátane Ivana Švejnu. Tento výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení prešiel dňa 5. júna 2014 v treťom čítaní aj s hlasmi opozičných poslancov v celkovom počte 101 hlasov. Na hlasovaní nebolo prítomných dvadsať poslancov rovnako sa sa ich 20 hlasovania zdržalo. Proti zákonu hlasovalo sedem poslancov. Z poslaneckého klubu KDH Monika Gibalová a ostatných šesť z poslaneckého klubu Most-Híd vrátane Ivana Švejnu. Tento výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["prešiel"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:58.100479+00:00"}
{"id": "49903", "numeric_id": 49903, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49903", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Riešenia na toto (pozn. výpadky v sieti v dôsledku nedostatočného slnečného žiarenia alebo vetra v prípade využívania solárnych a veterných elektrární v energetickom mixe) máte len dve, buď máte uhoľné elektrárne, ktoré sme my vypli v Novákoch a vo Vojanoch, ktoré plnili túto úlohu alebo máte prečerpávacie stanice.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tomáš Taraba tvrdí, že v prípade nedostatku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov existujú len dve alternatívy schopné zabezpečiť rovnováhu v elektrickej sietil, spaľovanie uhlia a prečerpávacie vodné elektrárne. Na stabilizáciu výkyvov v sieti však slúžia napríklad aj batériové úložiská či paroplynové elektrárne, ktoré nevýhody plynúce z využívania obnoviteľných zdrojov energie efektívne riešia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nBatériové úložiská sú zariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za doplnok k obnoviteľným zdrojom energie. Ich významom je uskladňovať elektrickú energiu a dodať ju do prenosovej sústavy, keď jej tam je nedostatok alebo ju stiahnuť v prípade, keď je jej v sústave priveľa. Najväčšie batériové úložisko na Slovensku sa nachádza v Banskej Bystrici a spolu s ostatnými komerčnými poskytovateľmi dokáže v prípade výpadku dodať približne toľko elektriny, koľko vyrobí celý blok atómovej elektrárne. V porovnaní s prečerpávacími vodnými elektrárňami, ktorých zaobstaranie stojí rádovo stovky miliónov, sa cena batériových úložísk pohybuje v miliónoch, zaberajú málo miesta a sú pomerne ľahké na prevádzku.\n\nMedzi podporné energetické služby patria aj paroplynové elektrárne, ktoré sú ekologickejšie ako klasické uhoľné. Zdroje energie sú v tomto prípade dva – samotný zemný plyn a horúce spaliny . Práve paroplynový cyklus umožňuje rýchlu produkciu energie, vďaka čomu je vhodným nástrojom pri výpadkoch v sieti. Najvýznamnejšia paroplynová elektráreň na Slovensku sa nachádza v Malženiciach a jej inštalovaný výkon je 430 megawattov.\n\nAby v budúcnosti k nedostatku energie dochádzalo čo najmenej, „zeleným riešením“ je aj vyššia miera diverzifikácie energetického mixu. To znamená podporu získavania energie z jadra, biomasy, nerecyklovateľného odpadu či zemského jadra.\n\nV roku 2023 až 62 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku pochádzalo z jadra, a to z elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Len 15 % energie pochádzalo z fosílnych zdrojov, teda uhlia, plynu alebo ropy. Naopak, 22 % všetkej elektriny v tom roku malo pôvod v obnoviteľných zdrojoch . Z toho 17 % pochádzalo z vody, 3 % z biomasy a 2 % zo slnečného žiarenia.\n\nPre porovnanie, v roku 2022 bolo na Slovensku z jadra vyrobených 60 % všetkej elektriny , z fosílnych zdrojov pochádzalo 19 % a podiel z obnoviteľných zdrojov bol rovnaký ako v roku 2023, teda 22 %. V roku 2021 pochádzalo z jadra 53 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku. 24 % bolo vyrobených z fosílnych a 21 % z obnoviteľných zdrojov energie.\n\nFosílne palivá sú teda ako zdroj energie na Slovensku na ústupe. V marci 2024 bola výroba elektriny z čierneho uhlia na Slovensku ukončená úplne. Na druhej strane, podiel energie vyrobenej z jadra a obnoviteľných zdrojov sa zvyšuje. V rámci Európskej únie boli obnoviteľné zdroje v roku 2023 hlavným pôvodcom elektrickej energie s podielom 45 % na celkovej produkcii.\n\nĎalším obnoviteľným zdrojom, ktorý má na Slovensku potenciál, je geotermálna energia. Z hľadiska elektrizačnej sústavy je energia zo zeme jedným z najspoľahlivejších zdrojov bez výrazných výkyvov. Pri jej efektívnom využití by takto Slovensko podľa analýzy Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (. pdf , s. 16) v roku 2030 dokázalo vyrábať 31 MW elektrickej energie a v roku 2050 až 300 MW. Dnes sa však geotermálna energia na Slovensku využíva iba čiastočne, aj to len na produkciu tepla.\n\nEnergetický mix by sa dal diverzifikovať aj využitím nerecyklovateľného komunálneho či priemyselného odpadu . Napriek tomu, že je tento spôsob lacný, na Slovensku ho nevyužívame naplno. Priemerne na skládkach každoročne končí viac ako milión ton komunálneho odpadu, no napríklad v roku 2023 bolo približne len 8 % z toho premenených na elektrinu alebo teplo. Jedno priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu ( ZEVO ) dokáže ročne do prenosovej sústavy dodať 49 000 MWh elektrickej energie, čo predstavuje spotrebu cca 16 000 domácností.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Taraba tvrdí, že v prípade nedostatku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov existujú len dve alternatívy schopné zabezpečiť rovnováhu v elektrickej sietil, spaľovanie uhlia a prečerpávacie vodné elektrárne. Na stabilizáciu výkyvov v sieti však slúžia napríklad aj batériové úložiská či paroplynové elektrárne, ktoré nevýhody plynúce z využívania obnoviteľných zdrojov energie efektívne riešia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Batériové úložiská sú zariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za doplnok k obnoviteľným zdrojom energie. Ich významom je uskladňovať elektrickú energiu a dodať ju do prenosovej sústavy, keď jej tam je nedostatok alebo ju stiahnuť v prípade, keď je jej v sústave priveľa. Najväčšie batériové úložisko na Slovensku sa nachádza v Banskej Bystrici a spolu s ostatnými komerčnými poskytovateľmi dokáže v prípade výpadku dodať približne toľko elektriny, koľko vyrobí celý blok atómovej elektrárne. V porovnaní s prečerpávacími vodnými elektrárňami, ktorých zaobstaranie stojí rádovo stovky miliónov, sa cena batériových úložísk pohybuje v miliónoch, zaberajú málo miesta a sú pomerne ľahké na prevádzku.", "Medzi podporné energetické služby patria aj paroplynové elektrárne, ktoré sú ekologickejšie ako klasické uhoľné. Zdroje energie sú v tomto prípade dva – samotný zemný plyn a horúce spaliny . Práve paroplynový cyklus umožňuje rýchlu produkciu energie, vďaka čomu je vhodným nástrojom pri výpadkoch v sieti. Najvýznamnejšia paroplynová elektráreň na Slovensku sa nachádza v Malženiciach a jej inštalovaný výkon je 430 megawattov.", "Aby v budúcnosti k nedostatku energie dochádzalo čo najmenej, „zeleným riešením“ je aj vyššia miera diverzifikácie energetického mixu. To znamená podporu získavania energie z jadra, biomasy, nerecyklovateľného odpadu či zemského jadra.", "V roku 2023 až 62 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku pochádzalo z jadra, a to z elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Len 15 % energie pochádzalo z fosílnych zdrojov, teda uhlia, plynu alebo ropy. Naopak, 22 % všetkej elektriny v tom roku malo pôvod v obnoviteľných zdrojoch . Z toho 17 % pochádzalo z vody, 3 % z biomasy a 2 % zo slnečného žiarenia.", "Pre porovnanie, v roku 2022 bolo na Slovensku z jadra vyrobených 60 % všetkej elektriny , z fosílnych zdrojov pochádzalo 19 % a podiel z obnoviteľných zdrojov bol rovnaký ako v roku 2023, teda 22 %. V roku 2021 pochádzalo z jadra 53 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku. 24 % bolo vyrobených z fosílnych a 21 % z obnoviteľných zdrojov energie.", "Fosílne palivá sú teda ako zdroj energie na Slovensku na ústupe. V marci 2024 bola výroba elektriny z čierneho uhlia na Slovensku ukončená úplne. Na druhej strane, podiel energie vyrobenej z jadra a obnoviteľných zdrojov sa zvyšuje. V rámci Európskej únie boli obnoviteľné zdroje v roku 2023 hlavným pôvodcom elektrickej energie s podielom 45 % na celkovej produkcii.", "Ďalším obnoviteľným zdrojom, ktorý má na Slovensku potenciál, je geotermálna energia. Z hľadiska elektrizačnej sústavy je energia zo zeme jedným z najspoľahlivejších zdrojov bez výrazných výkyvov. Pri jej efektívnom využití by takto Slovensko podľa analýzy Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (. pdf , s. 16) v roku 2030 dokázalo vyrábať 31 MW elektrickej energie a v roku 2050 až 300 MW. Dnes sa však geotermálna energia na Slovensku využíva iba čiastočne, aj to len na produkciu tepla.", "Energetický mix by sa dal diverzifikovať aj využitím nerecyklovateľného komunálneho či priemyselného odpadu . Napriek tomu, že je tento spôsob lacný, na Slovensku ho nevyužívame naplno. Priemerne na skládkach každoročne končí viac ako milión ton komunálneho odpadu, no napríklad v roku 2023 bolo približne len 8 % z toho premenených na elektrinu alebo teplo. Jedno priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu ( ZEVO ) dokáže ročne do prenosovej sústavy dodať 49 000 MWh elektrickej energie, čo predstavuje spotrebu cca 16 000 domácností."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["úložiská", "spaliny", "cyklus", "Malženiciach", "výkon", "elektriny", "obnoviteľných zdrojoch", "biomasy", "elektriny", "elektriny", "uhlia", "obnoviteľné", "geotermálna", "pdf", "odpadu", "ZEVO"], "url": ["https://e.dennikn.sk/3855394/ako-funguje-bateriove-ulozisko-ktore-pomaha-chranit-slovensko-pred-blackoutom/", "https://www.trend.sk/biznis/plyn-paroplynove-elektrarne-tu-budu-najblizsich-20-rokov", "https://www.energia.sk/malzenicky-paroplyn-mozno-bude-uz-onedlho-patrit-statu/", "https://www.elektraren-malzenice.sk/Uvod/Popis%20elektrarne", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/paroplynovy-cyklus-malzenice--111241.aspx", "https://www.okte.sk/sk/zaruky-povodu/narodny-energeticky-mix/2023/", "https://www.okte.sk/sk/zaruky-povodu/narodny-energeticky-mix/2023/", "https://www.minzp.sk/klima/obnovitelne-zdroje-energie/biomasa/", "https://www.okte.sk/sk/zaruky-povodu/narodny-energeticky-mix/2022/", "https://www.okte.sk/sk/zaruky-povodu/narodny-energeticky-mix/2021/", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/vojany-ukoncenie-prevadzky-uhlie/", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20240627-1", "https://www.finreport.sk/ekonomika/slovensko-zaostava-v-obnovitelnych-zdrojoch-energie-pricinou-su-silne-jadro-a-byrokracia/", "https://www.sapi.sk/files/261_sapi-slovak-market-outlook-for-renewables-2023.pdf", "https://www.finreport.sk/ekonomika/slovensko-zaostava-v-obnovitelnych-zdrojoch-energie-pricinou-su-silne-jadro-a-byrokracia/", "https://www.finreport.sk/ekonomika/slovensko-je-skladkova-velmoc-europy-na-energie-zhodnocujeme-len-9-odpadu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:08.092561+00:00"}
{"id": "vr28222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28222", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme navrhovali napríklad to, čo máte v balíčku. Jeden plat stačí.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci KDH naozaj navrhovali novelu zákona, ktorý by v prípade viacerých funkcií umožnil poslancom poberať len jeden plat. Je pravda, že Richter zo SMER-SD deklaroval , že plánujú predložiť zákon, ktorý bude obmedzovať poberanie platu z viacerých verejných funkcií súčasne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana KDH sa už dlhšie zasadzuje za zákonné obmedzenie zhromažďovania mandátov a plán predložiť túto novelu ústavného zákona na septembrovej schôdzi oznámili už v lete. KDH novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej by bolo možné dostávať len jeden plat, predložilo na rokovanie 37. schôdze. Podpredsedníčka parlamentu a poslankyňa strany Smer Jana Laššáková vyradila z rokovania 37. schôdze opozičné návrhy a novely zákonov. Medzi týmito boli aj návrhy , aby nebolo možné zastávať viacero verejnoprávnych úradov (jeden mandát stačí), či v prípade viacerých poberali len jeden plat (jedne plat stačí). Išlo o vyradený bod 57 - návrh Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Podľa TASR \"KDH obdobný návrh presadzovalo aj pred pol rokom, 4. februára ho však plénum odmietlo. Právnu normu vtedy nepodporil ani jeden poslanec vládneho Smeru-SD a SaS, zdržal sa aj nezaradený Juraj Droba.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanci KDH naozaj navrhovali novelu zákona, ktorý by v prípade viacerých funkcií umožnil poslancom poberať len jeden plat. Je pravda, že Richter zo SMER-SD deklaroval , že plánujú predložiť zákon, ktorý bude obmedzovať poberanie platu z viacerých verejných funkcií súčasne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana KDH sa už dlhšie zasadzuje za zákonné obmedzenie zhromažďovania mandátov a plán predložiť túto novelu ústavného zákona na septembrovej schôdzi oznámili už v lete. KDH novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej by bolo možné dostávať len jeden plat, predložilo na rokovanie 37. schôdze. Podpredsedníčka parlamentu a poslankyňa strany Smer Jana Laššáková vyradila z rokovania 37. schôdze opozičné návrhy a novely zákonov. Medzi týmito boli aj návrhy , aby nebolo možné zastávať viacero verejnoprávnych úradov (jeden mandát stačí), či v prípade viacerých poberali len jeden plat (jedne plat stačí). Išlo o vyradený bod 57 - návrh Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Podľa TASR \"KDH obdobný návrh presadzovalo aj pred pol rokom, 4. februára ho však plénum odmietlo. Právnu normu vtedy nepodporil ani jeden poslanec vládneho Smeru-SD a SaS, zdržal sa aj nezaradený Juraj Droba.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["deklaroval", "zasadzuje", "plán", "predložilo", "vyradila", "rokovania", "návrhy", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/866851-smer-chce-niektorym-poslancom-obmedzit-pred-volbami-platy/", "http://www.sme.sk/c/7300668/kdh-a-sas-sa-zhoduju-ze-jeden-mandat-staci.html", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/clanok/843691-figelovci-podaju-novelu-ustavy-s-cielom-jeden-mandat-staci/", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-platy-funkcie-nrsr/94427-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34383", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/126403/Lassakova_Jana.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329360-staci-politikom-jeden-mandat-a-jeden-plat-lassakova-tieto-temy-vyradila/", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-platy-funkcie-nrsr/94427-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:31.386129+00:00"}
{"id": "vr28632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28632", "speaker": "Ján Kovarčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-kovarcik", "statement": "Je paradoxom v Nitre, že demografická krivka stúpa, seniori sa dožívajú dlhšieho veku a počet obyvateľov v Nitre klesá.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Kovarčík má pravdu, ak tvrdí, že počet obyvateľov Nitry s každým rokom klesá. Počet obyvateľov Nitry klesá pomalým tempom. Existuje viacero údajov vývoja obyvateľstva v meste Nitra, pričom údaje sa od seba líšia. K 31.decembru 2012 bolo podľa štatistického úradu v Nitre evidovaných 78 607 obyvateľov, z toho seniorov (obyvateľstvo v poproduktívnom veku) bolo 20 098. \"K dátumu 1. januára 2014 žilo v meste Nitra 80 947 obyvateľov. Oproti roku 2013 je to teda pokles a pokračuje tak každoročný trend znižovania počtu ľudí s trvalým pobytom v Nitre. Začiatkom roka 2013 bývalo v meste 81 351 ľudí, k 1. júnu 2012 to bolo 81 600 ľudí a ak sa pozrieme na rok 2010 tak k 1. januáru žilo v Nitre 82 661 ľudí. \" ( Nitralive )", "analysis_paragraphs": ["Ján Kovarčík má pravdu, ak tvrdí, že počet obyvateľov Nitry s každým rokom klesá. Počet obyvateľov Nitry klesá pomalým tempom. Existuje viacero údajov vývoja obyvateľstva v meste Nitra, pričom údaje sa od seba líšia. K 31.decembru 2012 bolo podľa štatistického úradu v Nitre evidovaných 78 607 obyvateľov, z toho seniorov (obyvateľstvo v poproduktívnom veku) bolo 20 098. \"K dátumu 1. januára 2014 žilo v meste Nitra 80 947 obyvateľov. Oproti roku 2013 je to teda pokles a pokračuje tak každoročný trend znižovania počtu ľudí s trvalým pobytom v Nitre. Začiatkom roka 2013 bývalo v meste 81 351 ľudí, k 1. júnu 2012 to bolo 81 600 ľudí a ak sa pozrieme na rok 2010 tak k 1. januáru žilo v Nitre 82 661 ľudí. \" ( Nitralive )"], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["Nitre", "Nitralive"], "url": ["http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html", "http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/aktualne-udaje/2135-nitra-statisticke-udaje-januar-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:06.424081+00:00"}
{"id": "vr30514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30514", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď bol teraz Róbert Fico v Bruseli a stretol sa s Barrosom, naliehal na neho, ako na predsedu komisie, aby aj komisia tu zohrávala určitú úlohu a vyvažovala možné takéto tendencie (diktát Nemecka a Francúzska vo vyjednávaniach o budúcnosti EÚ pozn.).", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Róbert Fico sa naozaj v Bruseli stretol s predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom (29.11.2011). Ako sám tvrdí, predmetom jeho dvojdňovej návštevy Bruselu bola príprava na možnú zmenu ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá je v dôsledku iniciatívy Francúzska a Nemecka podľa neho možná. Vo video výstupe televízie strany Smer-SD hovorí R. Fico aj o tom, čo sa snažil tlmočiť predsedovi EK Barrosovi ohľadom úlohy Francúzska a Nemecka, ktoré by mali byť vyvažované Európskou komisiou. Pre povahu rokovaní, ktoré nie sú zverejňované a neexistenciu zhrnutia zo strany predsedu EK Barrosa nemožno slová M. Maďariča ani R. Fica overiť.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico sa naozaj v Bruseli stretol s predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom (29.11.2011). Ako sám tvrdí, predmetom jeho dvojdňovej návštevy Bruselu bola príprava na možnú zmenu ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá je v dôsledku iniciatívy Francúzska a Nemecka podľa neho možná. Vo video výstupe televízie strany Smer-SD hovorí R. Fico aj o tom, čo sa snažil tlmočiť predsedovi EK Barrosovi ohľadom úlohy Francúzska a Nemecka, ktoré by mali byť vyvažované Európskou komisiou. Pre povahu rokovaní, ktoré nie sú zverejňované a neexistenciu zhrnutia zo strany predsedu EK Barrosa nemožno slová M. Maďariča ani R. Fica overiť."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Róbert Fico sa naozaj v Bruseli stretol s predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom", "video výstupe"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6161273/fico-ubezpecil-barrosa-o-proeuropskosti-smeru.html", "http://www.smertv.sk/c/305/1/0/r.-fica-v-bruseli-prijali-na-najvyssej-urovni.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:42.366774+00:00"}
{"id": "vr17647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17647", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...som nominant ministra vnútra za politickú stranu Smer, no každý policajný prezident, aj predo mnou, bol nominant nejakého ministra.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tibor Gašpar týmto výrokom poukazuje na fakt, že je mu často vytýkané, že je nominantom bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Podľa zákona NR SR o Policajnom zbore je policajný prezident vždy menovaný ministrom. Tibor Gašpar bol menovaný do funkcie policajného prezidenta v roku 2012 Robertom Kaliňákom, ktorý bol v tom čase ministrom vnútra za stranu SMER-SD. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Gašpar týmto výrokom poukazuje na fakt, že je mu často vytýkané, že je nominantom bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Podľa zákona NR SR o Policajnom zbore je policajný prezident vždy menovaný ministrom. Tibor Gašpar bol menovaný do funkcie policajného prezidenta v roku 2012 Robertom Kaliňákom, ktorý bol v tom čase ministrom vnútra za stranu SMER-SD. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["nominantom", "Policajnom zbore", "§ 6", "Spišiak", "Packa"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/520665/desat-rokov-verne-sluzi-kalinakovi-policajny-sef-gaspar-klame-telom/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501#paragraf-6", "https://osobnost.aktuality.sk/jaroslav-spisiak/", "https://hnporadna.hnonline.sk/relax/286651-kto-je-jan-packa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:30.015655+00:00"}
{"id": "vr26143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26143", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Aj priemerná mzda 776 eur nie je taká, aká by mohla byť.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu je priemerná mzda v NSK v roku 2012 661 eur, čo je druhý najnižší údaj spomedzi krajov na Slovensku, hneď po Prešovskom kraji. Priemerný plat v NSK je podľa prieskumov portálu platy.sk 833 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu je priemerná mzda v NSK v roku 2012 661 eur, čo je druhý najnižší údaj spomedzi krajov na Slovensku, hneď po Prešovskom kraji. Priemerný plat v NSK je podľa prieskumov portálu platy.sk 833 eur."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "platy.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1802", "http://www.platy.sk/partner/region/nitriansky-kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:09.869964+00:00"}
{"id": "vr37845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37845", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak isto, ako vládna koalícia aj my sme počuli, že povolenie mal dať krajský súd v Nitre a malo ísť o žiadosť z ministerstva vnútra. Ani ministerstvo vnútra, ani krajský súd v Nitre to nepopreli.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok je neoveriteľný pretože krajský súd v Nitre , na ktorý pôvodne poukázal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru- SD, sa ku kauze odmietol vyjadriť s vysvetlením, že ide o utajované skutočnosti.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je neoveriteľný pretože krajský súd v Nitre , na ktorý pôvodne poukázal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru- SD, sa ku kauze odmietol vyjadriť s vysvetlením, že ide o utajované skutočnosti."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["krajský súd v Nitre"], "url": ["http://http//www.sme.sk/c/5813961/policia-preveri-zdroje-poslancov-v-kauze-odpocuvania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:40.664271+00:00"}
{"id": "vr37213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37213", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ale tak imperatívny mandát má aj z hľadiska Ústavy svoje opodstatnenie. Ovšem buď budeme o ňom len hovoriť alebo ho budeme dodržiavať.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf) uvádza: \" Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. \" To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát . Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály. Opakom je imperatívny mandát, ktorý je odvolateľný voličmi (resp. osobami, ktoré naňho niečo delegovali) počas volebného obdobia. Zvolený člen orgánu (napr. parlamentu) s imperatívnym mandátom nerozhoduje podľa svojho svedomia, ale podľa direktív zo straníckej centrály. Príkladom imperatívneho mandátu v minulosti je mandát poslancov v ČSSR. V súčasnosti je možné uviesť príklad Spolkovej rady (.pdf) (Bundesrat) Spolkovej republiky Nemecka, zostavenej z členov krajinských vlád, ktoré ich do tejto funkcie menujú a môžu ich z nej i kedykoľvek odvolať. Títo zástupcovia spolkových krajín disponujú len imperatívnym mandátom. Svoju funkciu vykonávajú v súlade so stanoviskom spolkovej krajiny a ich hlasy sú odovzdávané jednotne. Spolková rada však stelesňuje federatívny prvok a nie je zákonodarným zborom. Jedným z kritikov je aj Benátska komisia v prípade imperatívneho mandátu poslancov na Ukrajine, ktorá potvrdila, že imperatívny mandát je neprijateľný pre demokratické zriadenie. Uviedla tiež, že konzistentný politický program, zodpovedné a oddané stranícke členstvo a starostlivý výber kandidátov sú efektívnejšie nástroje pre stranícku disciplínu.", "analysis_paragraphs": ["Článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf) uvádza: \" Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. \" To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát . Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály. Opakom je imperatívny mandát, ktorý je odvolateľný voličmi (resp. osobami, ktoré naňho niečo delegovali) počas volebného obdobia. Zvolený člen orgánu (napr. parlamentu) s imperatívnym mandátom nerozhoduje podľa svojho svedomia, ale podľa direktív zo straníckej centrály. Príkladom imperatívneho mandátu v minulosti je mandát poslancov v ČSSR. V súčasnosti je možné uviesť príklad Spolkovej rady (.pdf) (Bundesrat) Spolkovej republiky Nemecka, zostavenej z členov krajinských vlád, ktoré ich do tejto funkcie menujú a môžu ich z nej i kedykoľvek odvolať. Títo zástupcovia spolkových krajín disponujú len imperatívnym mandátom. Svoju funkciu vykonávajú v súlade so stanoviskom spolkovej krajiny a ich hlasy sú odovzdávané jednotne. Spolková rada však stelesňuje federatívny prvok a nie je zákonodarným zborom. Jedným z kritikov je aj Benátska komisia v prípade imperatívneho mandátu poslancov na Ukrajine, ktorá potvrdila, že imperatívny mandát je neprijateľný pre demokratické zriadenie. Uviedla tiež, že konzistentný politický program, zodpovedné a oddané stranícke členstvo a starostlivý výber kandidátov sú efektívnejšie nástroje pre stranícku disciplínu."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Spolkovej rady", "Benátska komisia"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6486.pdf", "http://fff.truni.sk/userdata/publications/katuninec_skriptum_2.pdf", "http://www.worldlingo.com/ma/enwiki/en/Imperative_mandate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:03.687335+00:00"}
{"id": "vr35906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35906", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "(Puškárová, moderátorka: Toto nie je iba o jeho vyhláseniach. Bude sa brániť na súde. Je to aj o zmluve, ktorá bola zverejnená. 32 miliónová sponzorská.) Ale veď. Jeden (Ľubomír Blaško, pozn.) je mŕtvy, druhý to jasne odmietol. (Puškárová, moderátorka: Ale bol šéf vašej volebnej kampane.)", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zosnulým je Ľubomír Blaško, poprel Fedor Flašík.", "analysis_paragraphs": ["Zosnulým je Ľubomír Blaško, poprel Fedor Flašík."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:32.989822+00:00"}
{"id": "47581", "numeric_id": 47581, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47581", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "V bratislavských nemocniciach je dneska cca 20 pacientov na covid a v košických asi 80 a v prešovských ďalších 70, takže to je tam jasne vidieť, akým spôsobom sa to vyvíja regionálne, podľa zaočkovanosti.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvyšší počet prípadov koronavírusu na 100-tisíc obyvateľov vykazujú okresy, v ktorých je najslabšia zaočkovanosť. V nemocniciach sa nachádzajú aj pacienti, ktorí sú kompletne zaočkovaní, ale z celkového počtu 500 hospitalizovaných pacientov bolok 25. septembru vyše 83 % nezaočkovaných . V deň vysielania relácie, 26. septembra, mali bratislavské nemocnice 25 hospitalizovaných pacientov s koronavírusom. Dva dni po relácii, 28. septembra, hlásila košická univerzitná nemocnica 62 pacientov s koronavírusom. Prešovská fakultná nemocnica mala približne týždeň po odvysielaní relácie, 4. októbra, 36 hospitalizovaných pacientov s koronavírusom. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Najvyšší počet prípadov koronavírusu na 100-tisíc obyvateľov vykazujú okresy, v ktorých je najslabšia zaočkovanosť. V nemocniciach sa nachádzajú aj pacienti, ktorí sú kompletne zaočkovaní, ale z celkového počtu 500 hospitalizovaných pacientov bolok 25. septembru vyše 83 % nezaočkovaných . V deň vysielania relácie, 26. septembra, mali bratislavské nemocnice 25 hospitalizovaných pacientov s koronavírusom. Dva dni po relácii, 28. septembra, hlásila košická univerzitná nemocnica 62 pacientov s koronavírusom. Prešovská fakultná nemocnica mala približne týždeň po odvysielaní relácie, 4. októbra, 36 hospitalizovaných pacientov s koronavírusom. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["vykazujú", "je", "nezaočkovaných", "bratislavské", "košická", "Prešovská"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22357333/koronavirus-a-slovensko-grafy.html?ref=tab", "https://www.uniamiest.sk/zaockovanost-mesta", "https://dennikn.sk/minuta/2550621/?ref=mwat", "https://opendata.bratislava.sk/page/corona/4", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22751800/v-kosickej-univerzitnej-nemocnici-je-hospitalizovanych-62-pacientov-s-covidom.html?ref=av-center", "https://presov.korzar.sme.sk/c/22755800/v-presovskej-nemocnici-je-nakazenych-10-zamestnancov-dalsi-su-v-karantene.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:41.953959+00:00"}
{"id": "49518", "numeric_id": 49518, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49518", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď chcete fakty, sa nám ďalších 200-tisíc ľudí prepadlo do pásma chudoby pod vedením Igora Matoviča, Eduarda Hegera.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini pravdepodobne odkazuje na správu inštitútu IVRA, podľa ktorého sa len v roku 2022 pod hranicu chudoby prepadlo približne 187-tisíc dôchodcov. Ministerstvo práce však neskôr tieto tvrdenia poprelo s vyjadrením, že sa jedná o nadhodnotené čísla. Medzi rokmi 2020 až 2022 sa podľa údajov Štatistického úradu do pásma chudoby prepadlo približne 120-tisíc ľudí. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nŠtatistický úrad SR pravidelne vydáva publikáciu EU SILC, ktorá sleduje indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia. Podľa najnovšej publikácie EU SILC bolo v roku 2022 pod hranicou príjmovej chudoby 735-tisíc osôb, čo je o 75-tisíc viac ako v predchádzajúcom roku ( .pdf , s. 8).\n\nPodľa EU SILC 2021 bolo chudobou ohrozených približne 660-tisíc osôb, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast celkovo o 45-tisíc osôb ( .pdf , s. 10). V roku 2020 žilo pod hranicou chudoby 615-tisíc obyvateľov (. pdf , s. 9). Medzi rokmi 2020-2022 tak vzrástol počet osôb pod hranicou chudoby približne o 120-tisíc. Údaje za rok 2023 zatiaľ dostupné nie sú. Igor Matovič bol premiérom od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021, Eduard Heger od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023.\n\nPeter Pellegrini údaj ohľadom 200-tisíc ľuďoch v pásme chudoby pravdepodobne čerpá zo správy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA publikovanej v novembri 2022. Podľa nej stúpol počet dôchodcov ohrozených chudobou len za posledný rok o 187-tisíc. Ministerstvo práce tieto tvrdenia neskôr poprelo s vyjadrením, že sa jedná o nadhodnotené čísla. Podľa rezortu práce sme v danom čase mali na Slovensku ohrozených chudobou zhruba 110-tisíc starobných dôchodcov, čo predstavuje približne 10 % z ich celkového počtu. Celkovo bolo podľa ministerstva v slovenskej populácií ohrozených chudobou 12,3 % domácností. Údaje, ktorými argumentovalo ministerstvo, sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR v publikácii EU SILC 2021. ( .pdf , s. 16)\n\nPodľa tejto publikácie bolo v roku 2021 príjmovou chudobou ohrozených 10,1 % dôdochcov (s. 11). V roku 2022 však táto miera klesla na 9,5 % (. pdf , s. 16). Hoci celkový podiel ľudí ohrozených chudobou medzi týmito rokmi stúpal, týkalo sa to najmä detí a mladých ľudí do 24 rokov, nie dôchodcov, ako v minulosti tvrdil Peter Pellegrini opierajúc sa o tvrdenia IVRA.\n\nInštitút IVRA taktiež vychádzal z hranice chudoby stanovenej na úrovni 424 eur, táto sa však vzťahuje na príjem domácnosti, nie jednotlivca. Pri viacerých členoch domácnosti sa táto hranica zvyšuje, napríklad pri dvoch dospelých členoch domácnosti bola hranica chudoby pre rok 2021 stanovená na sumu 636 eur (. xls ). Ministerstvo upozornilo , že viac ako 80 % dôchodcov žije v spoločnej domácnosti s ďalšími rodinnými príslušníkmi, čo znamená, že domácnosť nežije iba z jedného príjmu.\n\nHranica rizika chudoby je každý rok stanovená hodnotou 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. V roku 2021 predstavovala hodnotu pre jednočlennú domácnosť 424 eur, v roku 2022 to bolo 441 eur.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini pravdepodobne odkazuje na správu inštitútu IVRA, podľa ktorého sa len v roku 2022 pod hranicu chudoby prepadlo približne 187-tisíc dôchodcov. Ministerstvo práce však neskôr tieto tvrdenia poprelo s vyjadrením, že sa jedná o nadhodnotené čísla. Medzi rokmi 2020 až 2022 sa podľa údajov Štatistického úradu do pásma chudoby prepadlo približne 120-tisíc ľudí. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Štatistický úrad SR pravidelne vydáva publikáciu EU SILC, ktorá sleduje indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia. Podľa najnovšej publikácie EU SILC bolo v roku 2022 pod hranicou príjmovej chudoby 735-tisíc osôb, čo je o 75-tisíc viac ako v predchádzajúcom roku ( .pdf , s. 8).", "Podľa EU SILC 2021 bolo chudobou ohrozených približne 660-tisíc osôb, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast celkovo o 45-tisíc osôb ( .pdf , s. 10). V roku 2020 žilo pod hranicou chudoby 615-tisíc obyvateľov (. pdf , s. 9). Medzi rokmi 2020-2022 tak vzrástol počet osôb pod hranicou chudoby približne o 120-tisíc. Údaje za rok 2023 zatiaľ dostupné nie sú. Igor Matovič bol premiérom od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021, Eduard Heger od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023.", "Peter Pellegrini údaj ohľadom 200-tisíc ľuďoch v pásme chudoby pravdepodobne čerpá zo správy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA publikovanej v novembri 2022. Podľa nej stúpol počet dôchodcov ohrozených chudobou len za posledný rok o 187-tisíc. Ministerstvo práce tieto tvrdenia neskôr poprelo s vyjadrením, že sa jedná o nadhodnotené čísla. Podľa rezortu práce sme v danom čase mali na Slovensku ohrozených chudobou zhruba 110-tisíc starobných dôchodcov, čo predstavuje približne 10 % z ich celkového počtu. Celkovo bolo podľa ministerstva v slovenskej populácií ohrozených chudobou 12,3 % domácností. Údaje, ktorými argumentovalo ministerstvo, sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR v publikácii EU SILC 2021. ( .pdf , s. 16)", "Podľa tejto publikácie bolo v roku 2021 príjmovou chudobou ohrozených 10,1 % dôdochcov (s. 11). V roku 2022 však táto miera klesla na 9,5 % (. pdf , s. 16). Hoci celkový podiel ľudí ohrozených chudobou medzi týmito rokmi stúpal, týkalo sa to najmä detí a mladých ľudí do 24 rokov, nie dôchodcov, ako v minulosti tvrdil Peter Pellegrini opierajúc sa o tvrdenia IVRA.", "Inštitút IVRA taktiež vychádzal z hranice chudoby stanovenej na úrovni 424 eur, táto sa však vzťahuje na príjem domácnosti, nie jednotlivca. Pri viacerých členoch domácnosti sa táto hranica zvyšuje, napríklad pri dvoch dospelých členoch domácnosti bola hranica chudoby pre rok 2021 stanovená na sumu 636 eur (. xls ). Ministerstvo upozornilo , že viac ako 80 % dôchodcov žije v spoločnej domácnosti s ďalšími rodinnými príslušníkmi, čo znamená, že domácnosť nežije iba z jedného príjmu.", "Hranica rizika chudoby je každý rok stanovená hodnotou 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. V roku 2021 predstavovala hodnotu pre jednočlennú domácnosť 424 eur, v roku 2022 to bolo 441 eur."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "pdf", "správy", "poprelo", ".pdf", "pdf", "vychádzal", "xls", "upozornilo", "stanovená"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/60de1dbe-b422-4dd1-aa6f-1d51cd26b360/!ut/p/z1/rVPJcqMwEP2WHDiCWhIGnJuyYTx2arCDF12mEMhGsVkCion_PnLVHDJVSexUTR9UWl6_91otIY5WiFfpQW1Treoq3Zv1mnt_Yj8Kbm4wA_AHdxCNk7s4nA8xuICW_wKCx9k9RE_sdzgbuwYwQNwcsziO55PFAsIFeYCI4hAekwTgyfub_w2AX6J_G7KR608Agkk4gIiNktkwphQYvUwfvggG5_IXiCOeVbrRBVrXoksLu9vZzauwwAx7tUszJS04dFLvjh93PMglzoW0hUuI7eY5ttPU29g4H-AsJ56gHpy4m0zlaH0RenmuWfz7UpcnvTO3eY5jbTz4X3r4RdDyoGSPkqpuS_O-5j8scQRojLgSpdNnpQMOJoHvuQS7wZBQMz89WNJOb6dbQ5vqwlbVpkari7hNqnp-eeHMNLSutHzTaPXfO2pEWCVoYPy1ciNb2TqvrflnhdZNd22BBX3fO0JVWyerS-vThKLujLWPONSUiYkyoEd7t5neU5eLI90fJoxdXb0DgXuTdA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZFRb8IgFIV_yx76iFwoBfqoMzGamcyYZV1fFopUa1taW6xzv364ZYk-zOyFy72ck-_cgFOc4NSqodgqVzRWVb5_S_n7SszlZELGACKawnzxMl3N1jEBBnjdl3iB023VZD9y2i0fl1uctsrtUGHzBientsdJ23TOK7y2yOrRSdcjGLGYSBLRkEtGBSHk4i_2h0M6xqlurDMfDidN1qsd6ssAeudjafT9Yl0AAn1mpkPHjdo3QwC2Gc7Xk1uWkAJCITyJxTwKwzssYy_BkSo947JBV3vuYA3q204N5wCG3rjSV76JYsiFj8QVRUzzECkwBoWx1pRLrYHltykIlYIzSpiMaejvdzdG7TELwB9VUSpdmF_w9UTnRFMaChTlmUYszmIkKRgUacmJMjkFKf_4ln9Z23L2-ly_ojSLquFp_PAFaRxHzw!!/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZFRb8IgFIV_yx76iFwoBfqoMzGamcyYZV1fFopUa1taW6xzv364ZYk-zOyFy72ck-_cgFOc4NSqodgqVzRWVb5_S_n7SszlZELGACKawnzxMl3N1jEBBnjdl3iB023VZD9y2i0fl1uctsrtUGHzBientsdJ23TOK7y2yOrRSdcjGLGYSBLRkEtGBSHk4i_2h0M6xqlurDMfDidN1qsd6ssAeudjafT9Yl0AAn1mpkPHjdo3QwC2Gc7Xk1uWkAJCITyJxTwKwzssYy_BkSo947JBV3vuYA3q204N5wCG3rjSV76JYsiFj8QVRUzzECkwBoWx1pRLrYHltykIlYIzSpiMaejvdzdG7TELwB9VUSpdmF_w9UTnRFMaChTlmUYszmIkKRgUacmJMjkFKf_4ln9Z23L2-ly_ojSLquFp_PAFaRxHzw!!/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/", "https://www.trend.sk/spravy/rezort-prace-odmieta-tvrdenia-pocte-dochodcov-ohrozenych-chudobou", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZFRb8IgFIV_yx76iFwoBfqoMzGamcyYZV1fFopUa1taW6xzv364ZYk-zOyFy72ck-_cgFOc4NSqodgqVzRWVb5_S_n7SszlZELGACKawnzxMl3N1jEBBnjdl3iB023VZD9y2i0fl1uctsrtUGHzBientsdJ23TOK7y2yOrRSdcjGLGYSBLRkEtGBSHk4i_2h0M6xqlurDMfDidN1qsd6ssAeudjafT9Yl0AAn1mpkPHjdo3QwC2Gc7Xk1uWkAJCITyJxTwKwzssYy_BkSo947JBV3vuYA3q204N5wCG3rjSV76JYsiFj8QVRUzzECkwBoWx1pRLrYHltykIlYIzSpiMaejvdzdG7TELwB9VUSpdmF_w9UTnRFMaChTlmUYszmIkKRgUacmJMjkFKf_4ln9Z23L2-ly_ojSLquFp_PAFaRxHzw!!/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/60de1dbe-b422-4dd1-aa6f-1d51cd26b360/!ut/p/z1/rVPJcqMwEP2WHDiCWhIGnJuyYTx2arCDF12mEMhGsVkCion_PnLVHDJVSexUTR9UWl6_91otIY5WiFfpQW1Treoq3Zv1mnt_Yj8Kbm4wA_AHdxCNk7s4nA8xuICW_wKCx9k9RE_sdzgbuwYwQNwcsziO55PFAsIFeYCI4hAekwTgyfub_w2AX6J_G7KR608Agkk4gIiNktkwphQYvUwfvggG5_IXiCOeVbrRBVrXoksLu9vZzauwwAx7tUszJS04dFLvjh93PMglzoW0hUuI7eY5ttPU29g4H-AsJ56gHpy4m0zlaH0RenmuWfz7UpcnvTO3eY5jbTz4X3r4RdDyoGSPkqpuS_O-5j8scQRojLgSpdNnpQMOJoHvuQS7wZBQMz89WNJOb6dbQ5vqwlbVpkari7hNqnp-eeHMNLSutHzTaPXfO2pEWCVoYPy1ciNb2TqvrflnhdZNd22BBX3fO0JVWyerS-vThKLujLWPONSUiYkyoEd7t5neU5eLI90fJoxdXb0DgXuTdA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/263c646d-6b4c-4c00-8234-12578065de96/!ut/p/z0/jc0xk4IwFATg33IFZXgvITxiCTaiQ6EVpnFCRI0oqETUfy9ecYXVNTuzxX4LGkrQrRnc3njXteY09rWmzTLJVZbxFLFYTDGP8tkyS1dccgFz0K46hw97DjHkSpGSSDyOZcInSJ-9uBXTYg_6YvyBuXbXQTn0tW9epvF3c3L-BaWgyJKkLaNKWiYtIlMikoyLOFFI8bae_FrueL3qFLTtWl8_PZRd1ZsD65sPzEYwwDHcMKJ_eoBfdwH-6-7S6LXq0583nESANA!!/", "https://www.trend.sk/spravy/rezort-prace-odmieta-tvrdenia-pocte-dochodcov-ohrozenych-chudobou", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Income_distribution_statistics/sk&oldid=256428#:~:text=Hranica%20rizika%20chudoby%20(pozri%20aj%20obr%C3%A1zok%201)%20je%20stanoven%C3%A1%20na%2060%C2%A0%25%20n%C3%A1rodn%C3%A9ho%20medi%C3%A1nu%20ekvivalentn%C3%A9ho%20disponibiln%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:44.230035+00:00"}
{"id": "vr33720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33720", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My nemáme systém zdaňovania rodín, mešká nám Unitas dva roky.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na Slovensku neexistuje pojem rodinná daň a ani systém zdaňovania rodín.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na Slovensku neexistuje pojem rodinná daň a ani systém zdaňovania rodín."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["2004 až 2006", "zdaňovanie manželov", "Koncept zdaňovania rodín", "Unitas", "Problémy a zlyhania tohto programu", "sme.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3995", "http://www.atc.sk/sk/odborne-clanky/dan-z-prijmov-fyzickych-osob-vseobecne/zdanovanie-manzelov", "http://sydney.edu.au/law/about/staff/PatriciaApps/Apps_familyTaxation.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7270", "http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2012-09-24/c151221-riadenie-portfolia-projektov-na-com-zlyhal-unitas", "http://ekonomika.sme.sk/c/6500664/projekt-unitas-sa-odlozi-na-rok-2014.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:59.272704+00:00"}
{"id": "vr16945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16945", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Schválili ste na vláde v prílohe číslo 4 k investíčnej zmluve s Jaguárom, že platy v Jaguári budú 1 150 eur mesačne? Schválili. Schválili ste to. Aké platy dáva Jaguár? 650 eur až 720 eur.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analýza sociálnych vplyvov k návrhu na udelenie dotácie firme Jaguar Land Rover, ktorý schválila vláda, obsahuje aj predpoklad o čistom ročnom príjme domácnosti na jedno nové pracovné miesto. Tento ročný príjem by mal byť v priemere 10 477 eur (mesačne teda 870,5 eur). Podľa informácií Ministerstva financií z roku 2015 Jaguar Land Rover počítal aj s priemerným hrubým mesačným platom medzi rokmi 2016 a 2018 na úrovni 1 225 eur, čo je údaj, ktorý sa približuje hodnote uvádzanej Milanom Krajniakom, nebol však súčasťou prílohy investičnej zmluvy, ktorú schvaľovala vláda. Oficiálne vyjadrenia spoločnosti Jaguar Land Rover nepotvrdzujú ani plat vo výške 650 - 720 eur mesačne pre pracovníkov v súčasnosti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Príloha č. 4 k investičnej zmluve (. pdf , s.43-69) medzi Jaguar Land Rover, Slovenskou republikou a mestom Nitra je venovaná definícii územia a rozšíreného pozemku, na ktorom je výrobný závod postavený. Dostupná verzia investičnej zmluvy neobsahuje Analýzu sociálnych vplyvov - Milan Krajniak na tlačovej konferencii v októbri 2017 totiž uviedol, že vyčíslenie miezd zamestnancov by sa malo nachádzať práve v takejto prílohe. Analýzu sociálnych vplyvov však obsahuje ako svoju 4. prílohu návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý bol predložený na rokovanie vlády a schválený 11. decembra 2015.", "analysis_paragraphs": ["Analýza sociálnych vplyvov k návrhu na udelenie dotácie firme Jaguar Land Rover, ktorý schválila vláda, obsahuje aj predpoklad o čistom ročnom príjme domácnosti na jedno nové pracovné miesto. Tento ročný príjem by mal byť v priemere 10 477 eur (mesačne teda 870,5 eur). Podľa informácií Ministerstva financií z roku 2015 Jaguar Land Rover počítal aj s priemerným hrubým mesačným platom medzi rokmi 2016 a 2018 na úrovni 1 225 eur, čo je údaj, ktorý sa približuje hodnote uvádzanej Milanom Krajniakom, nebol však súčasťou prílohy investičnej zmluvy, ktorú schvaľovala vláda. Oficiálne vyjadrenia spoločnosti Jaguar Land Rover nepotvrdzujú ani plat vo výške 650 - 720 eur mesačne pre pracovníkov v súčasnosti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Príloha č. 4 k investičnej zmluve (. pdf , s.43-69) medzi Jaguar Land Rover, Slovenskou republikou a mestom Nitra je venovaná definícii územia a rozšíreného pozemku, na ktorom je výrobný závod postavený. Dostupná verzia investičnej zmluvy neobsahuje Analýzu sociálnych vplyvov - Milan Krajniak na tlačovej konferencii v októbri 2017 totiž uviedol, že vyčíslenie miezd zamestnancov by sa malo nachádzať práve v takejto prílohe. Analýzu sociálnych vplyvov však obsahuje ako svoju 4. prílohu návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý bol predložený na rokovanie vlády a schválený 11. decembra 2015."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "októbri 2017", "Analýzu sociálnych vplyvov", "Analýza", "Pravda", "Denník N"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-194716.", "http://https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/jaguar-land-rover-ponuka-polovicne-platy-oproti-slubom-tvrdi-hnutie-sme-rodina/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25220", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-194736?prefixFile=m_", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/377210-jaguar-slubuje-plat-1-225-eur/", "https://dennikn.sk/897000/jaguar-ma-v-nitre-zatial-500-zamestnancov-a-hlada-dalsich/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:51.791571+00:00"}
{"id": "vr36758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36758", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ja si myslím, že dvaja poslanci OKS sa jasne vyjadrili, že sú tiež za verejnú voľbu, s tým nemajú problémy...", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál SME píše: \"Vládna koalícia zrejme bude mať dosť hlasov na to, aby zmenila tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú. Dvaja z poslancov OKS, ktorí sú v klube Mosta- Híd, totiž za zmenu zákona zahlasujú. \"V tomto nemáme jednotný názor, dvaja sú proti a dvaja za, aby bola voľba verejná,\" povedal poslanec František Šebej. On a Ondrej Dostál súhlasia s verejnou, Peter Zajac a Peter Osuský sú proti. Koalícia má so štyrmi politikmi OKS 79 hlasov. Šebej pripúšťa, že všetci nakoniec návrh podporia. \"Budeme sa o tom ešte baviť.\"", "analysis_paragraphs": ["Portál SME píše: \"Vládna koalícia zrejme bude mať dosť hlasov na to, aby zmenila tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú. Dvaja z poslancov OKS, ktorí sú v klube Mosta- Híd, totiž za zmenu zákona zahlasujú. \"V tomto nemáme jednotný názor, dvaja sú proti a dvaja za, aby bola voľba verejná,\" povedal poslanec František Šebej. On a Ondrej Dostál súhlasia s verejnou, Peter Zajac a Peter Osuský sú proti. Koalícia má so štyrmi politikmi OKS 79 hlasov. Šebej pripúšťa, že všetci nakoniec návrh podporia. \"Budeme sa o tom ešte baviť.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5675859/oks-vladu-radicovej-nepovali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:02.168123+00:00"}
{"id": "vr13875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13875", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V prípade Gabčíkova to sú všetko žiadatelia o politický azyl v Rakúsku, aby bolo zrejmé. To nie sú pre nás určení migranti.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Utečenci , ktorí sú umiestnení v Gabčíkove, sú naozaj žiadatelia o politický azyl v Rakúsku. Podľa Memoranda o porozumení s rakúskym ministrom vnútra z 21. júla 2015 sa Slovensko zaviazalo ubytovať 500 žiadateľov o politický azyl v Rakúsku na svojom území. Toto Memorandum platí na dva roky. Po skončení azylového procesu v Rakúsku sa všetci utečenci vrátia do Rakúska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Utečenci , ktorí sú umiestnení v Gabčíkove, sú naozaj žiadatelia o politický azyl v Rakúsku. Podľa Memoranda o porozumení s rakúskym ministrom vnútra z 21. júla 2015 sa Slovensko zaviazalo ubytovať 500 žiadateľov o politický azyl v Rakúsku na svojom území. Toto Memorandum platí na dva roky. Po skončení azylového procesu v Rakúsku sa všetci utečenci vrátia do Rakúska. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Utečenci", "Memoranda", "21. júla 2015"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368747-v-gabcikove-je-111-ziadatelov-o-rakusky-azyl/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=starame-sa-o-ziadatelov-o-azyl-z-rakuska", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-memorandum-utecenci-vieden/146863-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:05.872251+00:00"}
{"id": "10221", "numeric_id": 10221, "url": "https://demagog.sk/vyrok/10221", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Na jednej strane pre časopis Týždeň povie, že je proti ústavnému zakotveniu manželstva, dnes už hovorí, že vlastne je to v poriadku.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Redaktor: \" KDH prišlo s návrhom ústavného zákona o manželstve ako o výhradnom zväzku muža a ženy. Keby ste dostali ako prezident na stôl takýto zákon, podpísali by ste ho?\" Kiska: \" Pre mňa je základom rodiny určite muž a žena. O tom nemám pochybnosť. Je to stanovené zákonom. Hoci nevidím dôvod kvôli tomu meniť ústavu.\"", "analysis_paragraphs": ["Redaktor: \" KDH prišlo s návrhom ústavného zákona o manželstve ako o výhradnom zväzku muža a ženy. Keby ste dostali ako prezident na stôl takýto zákon, podpísali by ste ho?\" Kiska: \" Pre mňa je základom rodiny určite muž a žena. O tom nemám pochybnosť. Je to stanovené zákonom. Hoci nevidím dôvod kvôli tomu meniť ústavu.\""], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["týždeň", "povedal", "RTVS"], "url": ["http://www.tyzden.sk/casopis/2014/5/nepotrebujem-sa-vyhranovat.html", "http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/794091-andrej-kiska-chce-komunikovat-s-obcanmi-telefonnou-linkou/", "http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/6029?date=12.03.2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:54.781548+00:00"}
{"id": "vr32225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32225", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...nástupné platy učiteľov za pána ministra Fronca v roku 2004-2005 stúpli o 20%...", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "M. Beblavý nehovorí úplnú pravdu o zvyšovaní miezd pre učiteľov za ministra Fronca v roku 2004-2005. Platy nastupujúcich učiteľov v roku 2005 stúpli v priemere o 17,7 %. Platy sa zvyšovali o 20 percent len v desiatej platovej triede. Miroslav Beblavý by mal ako člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport používať presné čísla, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V r. 2005 bol prijatý Predpis č. 131/2005 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tento predpis zvyšuje platové tarify pedagogických zamestnancov nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["M. Beblavý nehovorí úplnú pravdu o zvyšovaní miezd pre učiteľov za ministra Fronca v roku 2004-2005. Platy nastupujúcich učiteľov v roku 2005 stúpli v priemere o 17,7 %. Platy sa zvyšovali o 20 percent len v desiatej platovej triede. Miroslav Beblavý by mal ako člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport používať presné čísla, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V r. 2005 bol prijatý Predpis č. 131/2005 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tento predpis zvyšuje platové tarify pedagogických zamestnancov nasledovne:"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["Predpis č. 131/2005", "413/2004 Z. z.", "TASR"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-131", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-413", "http://www.sme.sk/c/1998820/gasparovic-odsuhlasil-zvysenie-platov-pedagogov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:26.887302+00:00"}
{"id": "vr37850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37850", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No potom zrazu, keď sa o tom niečo povedalo, sa objavil konkrétny dokument, ktorý má potvrdzovať, že pán podpredseda Hort bol do 21. 12. 2010 odpočúvaný.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií denníka SME , do televízia TA3 priniesol neznámy muž dokument s vytlačenou hlavičkou automatického odpočúvacieho systému spolu s telefónnym číslom, ktoré patrilo Milanovi Hortovi, podpredsedovi NR SR za SDKÚ. Denník ďalej konkretizuje, že na dokumente bolo označenie:\" pravidelné preventívne kontrolovanie v rôznych náhodných intervaloch, ukončené dňa 21. 12. 2010 \". Dokument nešpecifikuje od kedy mal byť pán Horst odpočúvaný. pozn pre experta- nie je vo výroku preklep? bo ak je to 2009 tak to je nepravda ale ak je tam 2010 tak je to pravda. Dátum zverejnenia analýzy: 28.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií denníka SME , do televízia TA3 priniesol neznámy muž dokument s vytlačenou hlavičkou automatického odpočúvacieho systému spolu s telefónnym číslom, ktoré patrilo Milanovi Hortovi, podpredsedovi NR SR za SDKÚ. Denník ďalej konkretizuje, že na dokumente bolo označenie:\" pravidelné preventívne kontrolovanie v rôznych náhodných intervaloch, ukončené dňa 21. 12. 2010 \". Dokument nešpecifikuje od kedy mal byť pán Horst odpočúvaný. pozn pre experta- nie je vo výroku preklep? bo ak je to 2009 tak to je nepravda ale ak je tam 2010 tak je to pravda. Dátum zverejnenia analýzy: 28.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://http://www.sme.sk/c/5813930/anonym-priniesol-dokument-o-udajnom-odpocuvani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:44.974467+00:00"}
{"id": "vr28140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28140", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja by som dal do pozornosti trošku teraz to odľahčím ak dovolíte, jeden úžasný film, ktorý sa volá Vrtieť psom, kde bola vymyslená vojna v jednej krajine len preto, aby sa zakryl škandál jedného významného politika a keď sa tá krajina sťažovala, že predsa u nás nie je žiadna vojna, tak dostali odpoveď. Je v televízii, že je u vás vojna? Ak je v televízii, že je u vás vojna, tak je tam naozaj vojna.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí o zápletke amerického filmu \"Wag the Dog\", z roku 1997. Americký prezident ktorý tesne pred voľbami zápasí so sexuálnym škandálom sa rozhodne odviezť pozornosť médií tým, že zinscenuje vojnu v Albánsku. Fico hovorí o slávnom výroku hlavnej postavy, ktorý prenesie vetu \" Of course there is a war. I saw it on TV .\" Túto vetu však hlavná postava neprednesie voči protestom z Albánska, ktorá namietajú, že u nich predsa žiadna vojna nie je. Túto vetu povie CIA, ktorá si ho pozve na vypočúvanie. Napriek tomuto drobnému nedostatku hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko odchýlením od reality si premiér nevylepšuje argumentačnú pozíciu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí o zápletke amerického filmu \"Wag the Dog\", z roku 1997. Americký prezident ktorý tesne pred voľbami zápasí so sexuálnym škandálom sa rozhodne odviezť pozornosť médií tým, že zinscenuje vojnu v Albánsku. Fico hovorí o slávnom výroku hlavnej postavy, ktorý prenesie vetu \" Of course there is a war. I saw it on TV .\" Túto vetu však hlavná postava neprednesie voči protestom z Albánska, ktorá namietajú, že u nich predsa žiadna vojna nie je. Túto vetu povie CIA, ktorá si ho pozve na vypočúvanie. Napriek tomuto drobnému nedostatku hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko odchýlením od reality si premiér nevylepšuje argumentačnú pozíciu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["zápletke", "prenesie"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Wag_the_Dog", "https://www.youtube.com/watch?v=fkartznL_tA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:43.892114+00:00"}
{"id": "vr28509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28509", "speaker": "Martin Barčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-barcik", "statement": "Kúpa Lúky za primátora Chomu, teste pred voľbami, za 2,5 milióna eur.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kúpa bola skutočne uskutočnená koncom septembra 2014, teda menej ako dva mesiace pred voľbami. Takéto obdobie možno považovať za \"tesne pred voľbami\". Pozemok bol mestom odsúhlasený na kúpu za 2,5 milióna eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kúpa lúky , pozemok za Solinkami, bola schválená 22. septembra 2014 mestským zastupiteľstvom v Žiline. Pozemok kúpilo mesto za 2 500 000 eur. Za odkúpenie pozemku hlasovalo 21 z 22 prítomných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kúpa bola skutočne uskutočnená koncom septembra 2014, teda menej ako dva mesiace pred voľbami. Takéto obdobie možno považovať za \"tesne pred voľbami\". Pozemok bol mestom odsúhlasený na kúpu za 2,5 milióna eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kúpa lúky , pozemok za Solinkami, bola schválená 22. septembra 2014 mestským zastupiteľstvom v Žiline. Pozemok kúpilo mesto za 2 500 000 eur. Za odkúpenie pozemku hlasovalo 21 z 22 prítomných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["lúky", "Pozemok", "pozemku"], "url": ["http://www.zilinak.sk/prispevky/833/mesto-zilina-kupilo-pozemok-na-solinkach-za-2-500-000-eur", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=261045", "http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/choma-zavadzal-pri-kupe-pozemku-na-solinkach-mesto-pozemok-nikdy-nevlastnilo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:00.035238+00:00"}
{"id": "48685", "numeric_id": 48685, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48685", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Vráťme sa najprv k téme, iba 5 krajín Európskej únie nerieši túto problematiku, nerieši práva LGBT + komunity, tak asi teda keď tá Európa to väčšina krajín rieši, tak pravdepodobne asi my sme tí, ktorí niečo chýba.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Len päť krajín Európskej únie okrem Slovenska nemá uzákonené registrované partnerstvá ani manželstvá párov rovnakého pohlavia, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV rámci Európskej Únie rozlišujeme tri hlavné rámcové zväzky osôb rovnakého pohlavia. Prvým je úplné uznanie manželstvá osôb rovnakého pohlavia - tento zákon má v súčasnosti schválených 14 krajín EÚ (najnovšie sa medzi tieto členské štáty radí aj Slovinsko , ktoré sa v 4. októbra 2022 stalo jedinou krajinou bývalej Juhoslávie a tiež aj východnej Európy s úplnou legalizáciou manželstva, po tom, čo v júli tohto roku slovinský ústavný súd rozhodol , že zákon, ktorý definuje manželstvo len ako zväzok muža a ženy, diskriminuje homosexuálne a lesbické páry.). Druhým prípadom sú registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Medzi tieto krajiny sa radí aj napríklad Česká republika, Maďarsko, alebo aj Taliansko. Dokopy je týchto krajín sedem. Tretí prípad (.pdf, s. 6) - a teda žiadne právne uznanie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia - sa týka okrem Slovenskej republiky ešte piatich ďalších členov EÚ: Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, a Bulharsko.", "analysis_paragraphs": ["Len päť krajín Európskej únie okrem Slovenska nemá uzákonené registrované partnerstvá ani manželstvá párov rovnakého pohlavia, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V rámci Európskej Únie rozlišujeme tri hlavné rámcové zväzky osôb rovnakého pohlavia. Prvým je úplné uznanie manželstvá osôb rovnakého pohlavia - tento zákon má v súčasnosti schválených 14 krajín EÚ (najnovšie sa medzi tieto členské štáty radí aj Slovinsko , ktoré sa v 4. októbra 2022 stalo jedinou krajinou bývalej Juhoslávie a tiež aj východnej Európy s úplnou legalizáciou manželstva, po tom, čo v júli tohto roku slovinský ústavný súd rozhodol , že zákon, ktorý definuje manželstvo len ako zväzok muža a ženy, diskriminuje homosexuálne a lesbické páry.). Druhým prípadom sú registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Medzi tieto krajiny sa radí aj napríklad Česká republika, Maďarsko, alebo aj Taliansko. Dokopy je týchto krajín sedem. Tretí prípad (.pdf, s. 6) - a teda žiadne právne uznanie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia - sa týka okrem Slovenskej republiky ešte piatich ďalších členov EÚ: Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, a Bulharsko."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["rozlišujeme", "Slovinsko", "rozhodol", "Tretí prípad"], "url": ["https://op.europa.eu/webpub/com/factsheets/lgbti/en/", "https://www.euronews.com/2022/10/04/slovenia-becomes-first-east-european-country-to-legalise-same-sex-marriage-and-adoption", "https://dennikn.sk/minuta/3039749/?ref=list", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2022/729426/EPRS_BRI(2022)729426_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:26.618872+00:00"}
{"id": "vr37434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37434", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Treba sa pozrieť, že táto možnosť pre Francúzsko je v objeme 491 tisíc 108 ton. Pre Francúzsko. Francúzsko je rozvojovou krajinou? Alebo Taliansko. 467 tisíc ton môžu použiť. Pritom môžu použiť ešte aj sušené odstredené mlieko. Samozrejme sú tam ďalšie komodity, ktoré je možné použiť. Je tam 500 miliónov eur ročne v rámci balíka Európskej únie, ktorú je možné použiť na potravinovú pomoc v rámci Európskej únie pre 20 miliónov Európskej únie.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačového vyjadrenia EÚ je v rámci potravinového programu Európskej komisie je Francúzsku pridelených 491 108 ton obilnín, Taliansku 467 683 ton. Okrem obilnín je možné použiť, respektíve odobrať z intervenčných zásob maslo, sušené odtučnené mlieko a cukor. V rámci potravinovej pomoci je vyčlenený rozpočet vo výške 500 miliónov EUR podobne ako v rokoch 2009 a 2010.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačového vyjadrenia EÚ je v rámci potravinového programu Európskej komisie je Francúzsku pridelených 491 108 ton obilnín, Taliansku 467 683 ton. Okrem obilnín je možné použiť, respektíve odobrať z intervenčných zásob maslo, sušené odtučnené mlieko a cukor. V rámci potravinovej pomoci je vyčlenený rozpočet vo výške 500 miliónov EUR podobne ako v rokoch 2009 a 2010."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["tlačového vyjadrenia"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1284&format=HTML&aged=1&language=SK&guiLanguage=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:05.648823+00:00"}
{"id": "vr32309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32309", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No ale my sme siahli predovšetkým na platy ktoré vyššie ako 3300 eur mesačne. Tam sme zvýšili alebo zvyšujeme daň na 25%.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR 28. septembra 2012 schválila zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 25 % pre zarábajúcich nad 3300 eur. Vláda R. Fica zvýšila sadzbu dane z prímu nielen pre fyzické osoby zarábajúce nad 3300 eur ale aj pre právnické osoby z 19 na 23 %. Konkrétne ide o § 15 Sadzba dane:", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR 28. septembra 2012 schválila zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 25 % pre zarábajúcich nad 3300 eur. Vláda R. Fica zvýšila sadzbu dane z prímu nielen pre fyzické osoby zarábajúce nad 3300 eur ale aj pre právnické osoby z 19 na 23 %. Konkrétne ide o § 15 Sadzba dane:"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["schválila"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21584"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:10.822992+00:00"}
{"id": "vr17371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17371", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...dve oblasti, prvá bolo dedenie u homosexuálov a prípadne informácia o zdraví partnera. Jedno aj druhé je riešené v súčasnej slovenskej legislatíve. Ako iste viete, dedenie si môžete vyriešiť medzi dvoma občanmi zmluvou a takisto informovaný súhlas proste na podanie informácií o zdravotnom stave, takisto rieši podpísaním čestného prehlásia.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská legislatíva v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Z.z. rozlišuje dve alternatívy ohľadom dedenie. Dediť sa môže zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak postupujeme podľa zákona dedi len rodina, počnúc priamymi potomkami alebo môže dediť osoba ktorá žila spolu v jednej domácnosti s poručiteľom najmenej posledný rok pred smrťou. Takže ak partner zosnulej osoby je spomenutý v závete alebo žil spolu so zosnulou osobou aspoň jeden rok v spoločnej domácnosti tak môže zdediť aj partner v homosexuálnom vzťahu. Druhou spomenutou oblasťou je prístup k informáciám o zdraví partnera, čo je možné vyriešiť pomocou splnomocnenia ako určuje zákon o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z. . Nakoľko oboje oblasti sú právne ošetrené v súčasnej legislatíve, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská legislatíva v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Z.z. rozlišuje dve alternatívy ohľadom dedenie. Dediť sa môže zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak postupujeme podľa zákona dedi len rodina, počnúc priamymi potomkami alebo môže dediť osoba ktorá žila spolu v jednej domácnosti s poručiteľom najmenej posledný rok pred smrťou. Takže ak partner zosnulej osoby je spomenutý v závete alebo žil spolu so zosnulou osobou aspoň jeden rok v spoločnej domácnosti tak môže zdediť aj partner v homosexuálnom vzťahu. Druhou spomenutou oblasťou je prístup k informáciám o zdraví partnera, čo je možné vyriešiť pomocou splnomocnenia ako určuje zákon o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z. . Nakoľko oboje oblasti sú právne ošetrené v súčasnej legislatíve, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["40/1964 Z.z.", "576/2004 Z.z."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#predpis.cast-siedma", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20180101#paragraf-25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:01.133741+00:00"}
{"id": "vr30719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30719", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si jednu vec, že v roku 2009 sme mali prepad hospodárskeho rastu mínus 5 %.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat uvádza prepad slovenského HDP v roku 2009 o 4,9%.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat uvádza prepad slovenského HDP v roku 2009 o 4,9%."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:56.300001+00:00"}
{"id": "vr29592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29592", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "KDH je jediné, zdola budované hnutie, ktoré kontinuálne pôsobí v parlamente 25 rokov.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 1990 KDH skutočne kontinuálne pôsobila v parlamente. Podľa údajov štatistického úradu SR bolo KDH úspešné vo všetkých parlamentných voľbách, pričom v roku 1998 kandidovala ako súčasť SDK. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 1990 KDH skutočne kontinuálne pôsobila v parlamente. Podľa údajov štatistického úradu SR bolo KDH úspešné vo všetkých parlamentných voľbách, pričom v roku 1998 kandidovala ako súčasť SDK. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["1990", "1992", "1994", "1998", "2002", "2006", "2010", "2012", "Štatistický úrad SR", "1990"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1990/volby90_s/uvod90.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1992/volby92s/uvod92.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1994/slov/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/webdata/home.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/index.jsp@subp=v.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/menu/index.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/menu/indexv.jsp@lang=sk.htm", "http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=4490.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1990/volby90_s/pmp90.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:43.481567+00:00"}
{"id": "45668", "numeric_id": 45668, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45668", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Tie epidemiologické kritériá, ktoré máme v posledných dňoch 2-2-5-0-1-0 a to sú prírastky infikovaných. Dnešný deň máme 130 infikovaných. Ani 1 nie je na intenzívnej starostlivosti. Všetko je v regrese, ani na pľúcnej ventilácii.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O 24. do 30. mája 2020 zaznamenalo Slovensko dva, dva, päť, nula, jeden a nula nových prípadov koronavírusu. V nedeľu 31. mája doobedu - t.j. v čase vysielania relácie - bolo vírusom infikovaných 127 osôb, žiadna nemusela byť na JIS-ke ani na pľúcnej ventilácii. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["O 24. do 30. mája 2020 zaznamenalo Slovensko dva, dva, päť, nula, jeden a nula nových prípadov koronavírusu. V nedeľu 31. mája doobedu - t.j. v čase vysielania relácie - bolo vírusom infikovaných 127 osôb, žiadna nemusela byť na JIS-ke ani na pľúcnej ventilácii. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["dva, dva, päť, nula, jeden a nula", "bolo", "nemusela"], "url": ["https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:42.610654+00:00"}
{"id": "vr31700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31700", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Že nehovoríme do vetra potvrdzuje naše rozhodnutie predložiť európskej komisii návrh na vyčlenenie sumy takmer deväť miliárd starých slovenských korún alebo dvesto sedemdesiat miliónov euro, ktoré chceme cez rôzne projekty ponúknuť malým a stredným podnikateľom, aby mohli vytvárať pracovné miesta najmä pre mladých nezamestnaných ľudí.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárske noviny informovali o zámere vlády presunúť finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí. R. Fico o tom už informoval predsedu Európskej komisie Barrosa. TA3 uvádza, že takýmto spôsobom by malo byť realokovaných 270 mil. EUR. Takýto krok musí byť schválený Európskou komisiou. Podľa komisára pre regionálnu politiku J. Hahna, by Komisia mohla dať súhlas ešte pred začiatkom leta ( video 1:20)", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny informovali o zámere vlády presunúť finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí. R. Fico o tom už informoval predsedu Európskej komisie Barrosa. TA3 uvádza, že takýmto spôsobom by malo byť realokovaných 270 mil. EUR. Takýto krok musí byť schválený Európskou komisiou. Podľa komisára pre regionálnu politiku J. Hahna, by Komisia mohla dať súhlas ešte pred začiatkom leta ( video 1:20)"], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "TA3", "video"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-55588180-kw0000_d-fico-v-bruseli-slubil-disciplinu", "http://www.ta3.com/clanok/14226/vlada-chce-presmerovat-eurofondy-do-tvorby-pracovnych-miest-prinasa-to-vsak-riziko.html", "http://www.ta3.com/clanok/14226/vlada-chce-presmerovat-eurofondy-do-tvorby-pracovnych-miest-prinasa-to-vsak-riziko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:17.945721+00:00"}
{"id": "vr29495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29495", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zákon o duálnom odbornom vzdelávaní zvýši šance mladých ľudí uplatniť sa na trhu práce, zvýši ich príjem a formou daňových úľav motivuje zamestnávateľov zapojiť sa do systému, poskytovať študentom odbornú prax.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákon o duálnom vzdelávaní má platiť od školského roku 2015/2016. Zámerom zákona bolo aby zamestnávatelia mali zvýšenú motiváciu zamestnať študenta (vďaka daňovým úľavám na každého študenta), ktorý bude u nich absolvovať praktickú časť vzdelávania. Zákon mal má zabezpečiť plynulý prechod študentov stredných odborných škôl na trh práce bez potreby ďalšieho preškoľovania. Demagog.SK nezistil existenciu žiadnej evalvácie týchto zákonov o ich účinnosti pri zvyšovaní šance planých uplatniť sa na trhu práce a zvýšenej motivácii zamestnávateľov zapojiť sa do nastaveného systému. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. Je však potrebné poznamenať, že opozícia zákon kritizuje kvôli tomu, že reálne síce ničomu neuškodí, ale ani nepomôže: \"Duálne vzdelávanie je dobrá myšlienka, predložený návrh ale pripomína, akoby sme chceli riešiť chrípku leukoplastom. Neublíži, neuškodí, ale reálne nijako nepomôže,\" povedal Juraj Miškov . Je totiž presvedčený, že je šitý na mieru pár najväčším firmám, ktoré z neho budú profitovať. To, že zákon je nepoužiteľný pre malé a stredné podniky, tvrdí aj Martin Chren (nezaradený): \"Zákon nebude fungovať v praxi. Dnes len štyria zo 100 žiakov vykonávajú odbornú prax. Tento zákon však súčasnému stavu nepomôže. Je totiž postavený tak, že ak chce zamestnávateľ školiť žiakov, musí najskôr uzavrieť zmluvu so stavovskou komorou, školou a žiakom, musí odovzdať sedem potvrdení, napr. zo Sociálnej poisťovne či Obchodného registra. Remeselníkom sa to teda pre množstvo byrokracie neoplatí.\" Podľa Jozefa Kollára (nezaradený) rezort školstva ako autor zákona predpokladá, že sa v prvom roku do programu zapojí 1500 žiakov: \"Ide asi o troch žiakov na jednu školu. Zákon predpokladá aj zriadenie neštátneho fondu, do ktorého majú veľké firmy prispievať asignačnou daňou. Ak to niekoho nabudí, tak len veľké firmy. Pre malé a stredné spoločnosti stimuly nebudú dostatočné.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon o duálnom vzdelávaní má platiť od školského roku 2015/2016. Zámerom zákona bolo aby zamestnávatelia mali zvýšenú motiváciu zamestnať študenta (vďaka daňovým úľavám na každého študenta), ktorý bude u nich absolvovať praktickú časť vzdelávania. Zákon mal má zabezpečiť plynulý prechod študentov stredných odborných škôl na trh práce bez potreby ďalšieho preškoľovania. Demagog.SK nezistil existenciu žiadnej evalvácie týchto zákonov o ich účinnosti pri zvyšovaní šance planých uplatniť sa na trhu práce a zvýšenej motivácii zamestnávateľov zapojiť sa do nastaveného systému. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. Je však potrebné poznamenať, že opozícia zákon kritizuje kvôli tomu, že reálne síce ničomu neuškodí, ale ani nepomôže: \"Duálne vzdelávanie je dobrá myšlienka, predložený návrh ale pripomína, akoby sme chceli riešiť chrípku leukoplastom. Neublíži, neuškodí, ale reálne nijako nepomôže,\" povedal Juraj Miškov . Je totiž presvedčený, že je šitý na mieru pár najväčším firmám, ktoré z neho budú profitovať. To, že zákon je nepoužiteľný pre malé a stredné podniky, tvrdí aj Martin Chren (nezaradený): \"Zákon nebude fungovať v praxi. Dnes len štyria zo 100 žiakov vykonávajú odbornú prax. Tento zákon však súčasnému stavu nepomôže. Je totiž postavený tak, že ak chce zamestnávateľ školiť žiakov, musí najskôr uzavrieť zmluvu so stavovskou komorou, školou a žiakom, musí odovzdať sedem potvrdení, napr. zo Sociálnej poisťovne či Obchodného registra. Remeselníkom sa to teda pre množstvo byrokracie neoplatí.\" Podľa Jozefa Kollára (nezaradený) rezort školstva ako autor zákona predpokladá, že sa v prvom roku do programu zapojí 1500 žiakov: \"Ide asi o troch žiakov na jednu školu. Zákon predpokladá aj zriadenie neštátneho fondu, do ktorého majú veľké firmy prispievať asignačnou daňou. Ak to niekoho nabudí, tak len veľké firmy. Pre malé a stredné spoločnosti stimuly nebudú dostatočné.\""], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["platiť", "zabezpečiť", "opozícia zákon kritizuje"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/265136/zakon-o-dualnom-vzdelavani-by-mal-platit-od-buduceho-skolskeho-roka/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/dualne-vzdelavanie-novela-prve-citanie/117239-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/dualne-vzdelavanie-novela-prve-citanie/117239-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:07.422439+00:00"}
{"id": "44182", "numeric_id": 44182, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44182", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pred asi mesiacom sme prijali rozhodnutie, že Slovensko vyčlení v nasledujúcich desiatich rokoch dodatočných 2,5 miliardy EUR na investície, klimatické investície do slovenského priemyslu a znižovanie emisií. Prijali sme dokument, ktorý má garantovať ochranu životného prostredia a spôsob, ako to budeme robiť do roku 2030. Máme zelenú agendu. Máme prijaté máme aj zákony, ale aj strategický plán na ochranu našich zdrojov pitnej vody, pretože to bude 1 z tých najcennejších komodít a Slovensko tu môže zohrať budúcnosti významnú úlohu.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2019 prijal parlament zákon, ktorým o.i. zvýšil podiel peňazí získaných z predaja emisných kvót, ktoré majú byť použité na „ financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie…” Podľa odhadu štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia by sa vďaka zmene zákona mal zvýšiť príjem Envirofondu o miliardu eur do roku 2030. Ďalšiu miliardu a pol by mali slovenské podniky vedieť čerpať z európskeho Modernizačného fondu. Slovenská vláda prijala od roku 2016 niekoľko dokumentov po vzore Agendy 2030 prijatej v OSN, ktoré chcú „ zabezpečiť, aby sa rôzne ekonomické, sociálne a environmentálne politiky navzájom doplňovali.” Stratégia na ochranu zdrojov pitnej vody siaha ešte do roku 1993 . Vo februári 2019 však vláda schválila dokument Envirostratégia 2030 , ktorý sa venuje aj ochrane zdrojov pitnej vody. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2019 prijal parlament zákon, ktorým o.i. zvýšil podiel peňazí získaných z predaja emisných kvót, ktoré majú byť použité na „ financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie…” Podľa odhadu štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia by sa vďaka zmene zákona mal zvýšiť príjem Envirofondu o miliardu eur do roku 2030. Ďalšiu miliardu a pol by mali slovenské podniky vedieť čerpať z európskeho Modernizačného fondu. Slovenská vláda prijala od roku 2016 niekoľko dokumentov po vzore Agendy 2030 prijatej v OSN, ktoré chcú „ zabezpečiť, aby sa rôzne ekonomické, sociálne a environmentálne politiky navzájom doplňovali.” Stratégia na ochranu zdrojov pitnej vody siaha ešte do roku 1993 . Vo februári 2019 však vláda schválila dokument Envirostratégia 2030 , ktorý sa venuje aj ochrane zdrojov pitnej vody. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "zvýšil", "odhadu", "mali", "dokumentov", "Agendy 2030", "chcú", "1993", "Envirostratégia 2030"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=1522", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/414/20191015.html", "https://euractiv.sk/section/klima/news/slovenske-ministerstva-sa-dohodli-kolko-penazi-daju-na-znizovanie-emisii/", "https://euractiv.sk/section/klima/news/slovenske-ministerstva-sa-dohodli-kolko-penazi-daju-na-znizovanie-emisii/", "https://www.vicepremier.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/1228-2/index.html", "https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld", "https://www.vicepremier.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/1228-2/index.html", "https://www.minzp.sk/dokumenty/strategicke-dokumenty/strategia-zasady-priority-statnej-environmentalnej-politiky.html", "https://www.minzp.sk/iep/strategicke-materialy/envirostrategia-2030/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:57.661539+00:00"}
{"id": "vr17467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17467", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "My sme (opozícia, pozn.) nikdy vyšetrovateľov nespochybňovali, pozor, my sme spochybňovali politických nominantov, a politickými nominantami sú, v tomto prípade, pán Kaliňák a pán policajný prezident.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na viacerých tlačových konferenciách hovorili predstavitelia opozičných strán o zlyhaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Policajného prezidenta Tibora Gašpara viackrát označili za najväčšiu prekážku vo vyšetrení tejto úkladnej vraždy. Minister vnútra SR a aj prezident Policajného zboru je politickým nominantom. Podľa Ústavy SR ministrov vymenuje a odvolá prezident ale na návrh predsedu vlády. Policajného prezidenta podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vymenúva a odvoláva minister vnútra. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na viacerých tlačových konferenciách hovorili predstavitelia opozičných strán o zlyhaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Policajného prezidenta Tibora Gašpara viackrát označili za najväčšiu prekážku vo vyšetrení tejto úkladnej vraždy. Minister vnútra SR a aj prezident Policajného zboru je politickým nominantom. Podľa Ústavy SR ministrov vymenuje a odvolá prezident ale na návrh predsedu vlády. Policajného prezidenta podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vymenúva a odvoláva minister vnútra. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["tlačových", "označili", "Podľa", "zákona", "tlačovej", "hovorí", "upozornila", "tlačovej", "i"], "url": ["http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2960", "http://www.teraz.sk/najnovsie/matovic-gaspar-je-najvacsou-prekazkou/312182-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#predpis.hlava-siesta.oddiel-druhy", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501#predpis.hlava-prva", "http://www.sas.sk/ake-dovody-mohli-z-roberta-fica-urobit-nepricetneho-politika/6976", "https://domov.sme.sk/c/20774955/gaspar-je-podla-matovica-najvacsou-prekazkou-nezavisleho-vysetrenia-vrazdy.html?ref=av-left", "https://www.etrend.sk/ekonomika/opozicia-chce-mat-zastupcu-v-time-vysetrujucom-vrazdu-kuciaka.html", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2948", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2948"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:10.658763+00:00"}
{"id": "vr36424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36424", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Porovnávali sa s Čechmi, kde napríklad Češi boli dotlačení tým, že museli v rámci toho predaja kupovať japonské technológie, čiže zarobili na tom Japonci.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci česko-japonská zmluva o predaji emisných kreditov nie je verejná, podľa rozhovoru pre denník SME , vtedajší minister životného prostredia M. Bursík tvrdí, že ČR nie je viazaná nákupom japonských technológií. ČR pravdepodobne získala na prvom obchode s Japonskom prinajmenšom 10 miliárd Kč , ktoré následne pritiekli do fondu \"Zelená úsporám\".", "analysis_paragraphs": ["Hoci česko-japonská zmluva o predaji emisných kreditov nie je verejná, podľa rozhovoru pre denník SME , vtedajší minister životného prostredia M. Bursík tvrdí, že ČR nie je viazaná nákupom japonských technológií. ČR pravdepodobne získala na prvom obchode s Japonskom prinajmenšom 10 miliárd Kč , ktoré následne pritiekli do fondu \"Zelená úsporám\"."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["denník SME", "10 miliárd Kč"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4882924/bursik-poslal-dokaz-ficovi.html", "http://www.nasepenize.cz/cr-prodala-emisni-povolenky-japonsku-penize-jdou-na-ekologii-4630"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:45.828865+00:00"}
{"id": "vr29091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29091", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Prvá vec, možnože pán Hromada si spomenie na obdobie pred pár rokmi, keď sa vlastne diskutovalo v Českej republike o zavedení registrovaného partnerstva a práve vtedy sa hovorilo to, že ide len o to, nepôjde nám o sobáše homosexuálov, nepôjde nám o adopcie detí homosexuálmi, naozaj chceme registrované partnerstvá, to nám bude úplne stačiť. A vidíte, kde dnes je pán Hromada a presne takto to vyzerá aj v ostatných krajinách.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2006 a takisto pred rokom 2006 sa diskusia v ČR sústreďovala najmä na zavedenie registrovaných partnerstiev.Podľa zistených informácií sa v tom čase v rámci skupiny Gay Iniciatíva v ČR, ktorej predsedom je J. Hromada nehovorilo o prípadných adopciách detí homosexuálmi. Keďže v súčasnosti bola predložená novela zákona týkajúca sa adopcie dieťaťa v registrovaných partnerstvách, z tohto dôvodu môžeme súhlasiť, že sa debata v ČR medzičasom posunula. Zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia v Českej republike bol prijatý 15. marca 2006, pričom prijatiu tohto zákona predchádzalo viacero diskusií a množstvo nevydarených pokusov o jeho zavedenie. Za pätnásť rokov existencie hnutia homosexuálov išlo o v poradí šiesty návrh zákona o registrovanom partnerstve, pričom predchádzajúcich päť návrhov neprešlo vždy o niekoľko hlasov. V tom čase prebiehali viaceré kuloárne jednania predsedu Gay Iniciatívy v ČR J. Hromadu, so zástupcami všetkých senátorských a poslaneckých klubov, ktorí postupne vyjadrovali súhlas tento zákon podporiť. Zákon sa však stretol s nevôľou vtedajšieho prezidenta V. Klausa, ktorý nielenže zákon vetoval, ale počas doby, kedy bol zákon vrátený Poslaneckej snemovni rozpútal kampaň voči tomuto zákonu. Celú históriu tohto zákona je možné nájsť tu . Podľa GI bol tento zákon od začiatku prezentovaný ako zákon, ktorý nevytvára manželstvo, ale platformu pre súžitie dvojíc rovnakého pohlavia, bez možnosti adoptovať si deti. Podľa mediálnych informácií však J. Hromada hájil okrem registrovaných partnerstiev neskôr aj právo vychovávať detí osobami rovnakého pohlavia, pričom argumentoval preplnenými detskými domovmi, rozvodovosťou a taktiež tým, že pri takýchto pároch nezaregistroval prípad zneužívania detí ako tvrdí cirkev, pričom cirkev takýto škandál má. V auguste 2014 bola dokonca predložená novela zákona o registrovanom partnerstve, ktorej cieľom bolo umožniť osvojenie si dieťaťa, ktorého biologickým rodičom je registrovaný partner. Posledná správa z októbra 2014 však uvádza, že vláda ČR neprijala k tejto novele zatiaľ žiadne stanovisko. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2006 a takisto pred rokom 2006 sa diskusia v ČR sústreďovala najmä na zavedenie registrovaných partnerstiev.Podľa zistených informácií sa v tom čase v rámci skupiny Gay Iniciatíva v ČR, ktorej predsedom je J. Hromada nehovorilo o prípadných adopciách detí homosexuálmi. Keďže v súčasnosti bola predložená novela zákona týkajúca sa adopcie dieťaťa v registrovaných partnerstvách, z tohto dôvodu môžeme súhlasiť, že sa debata v ČR medzičasom posunula. Zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia v Českej republike bol prijatý 15. marca 2006, pričom prijatiu tohto zákona predchádzalo viacero diskusií a množstvo nevydarených pokusov o jeho zavedenie. Za pätnásť rokov existencie hnutia homosexuálov išlo o v poradí šiesty návrh zákona o registrovanom partnerstve, pričom predchádzajúcich päť návrhov neprešlo vždy o niekoľko hlasov. V tom čase prebiehali viaceré kuloárne jednania predsedu Gay Iniciatívy v ČR J. Hromadu, so zástupcami všetkých senátorských a poslaneckých klubov, ktorí postupne vyjadrovali súhlas tento zákon podporiť. Zákon sa však stretol s nevôľou vtedajšieho prezidenta V. Klausa, ktorý nielenže zákon vetoval, ale počas doby, kedy bol zákon vrátený Poslaneckej snemovni rozpútal kampaň voči tomuto zákonu. Celú históriu tohto zákona je možné nájsť tu . Podľa GI bol tento zákon od začiatku prezentovaný ako zákon, ktorý nevytvára manželstvo, ale platformu pre súžitie dvojíc rovnakého pohlavia, bez možnosti adoptovať si deti. Podľa mediálnych informácií však J. Hromada hájil okrem registrovaných partnerstiev neskôr aj právo vychovávať detí osobami rovnakého pohlavia, pričom argumentoval preplnenými detskými domovmi, rozvodovosťou a taktiež tým, že pri takýchto pároch nezaregistroval prípad zneužívania detí ako tvrdí cirkev, pričom cirkev takýto škandál má. V auguste 2014 bola dokonca predložená novela zákona o registrovanom partnerstve, ktorej cieľom bolo umožniť osvojenie si dieťaťa, ktorého biologickým rodičom je registrovaný partner. Posledná správa z októbra 2014 však uvádza, že vláda ČR neprijala k tejto novele zatiaľ žiadne stanovisko. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o registrovanom partnerstve", "tu", "GI", "zákon", "mediálnych informácií", "novela zákona", "správa"], "url": ["http://gay.iniciativa.cz/files/aa1c07da75bfd56cabe78307ad1db719.pdf", "http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://www.mvcr.cz/clanek/uzavreni-registrovaneho-partnerstvi.aspx", "http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zpravy/sabatova-o-registrovanem-partnerstvi-musime-diskutovat/", "http://www.proudem.cz/novinky/145-novela-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-byla-predlozena.html", "http://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/pri-uradu-vlady/jiri-dienstbier/aktualne/vlada-k-navrhu-zakona-o-osvojeni-ditete-druhym-partnerem-z-registrovaneho-partnerstvi-neprijala-zadne-stanovisko-123350/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:55.923478+00:00"}
{"id": "vr18450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18450", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme predsa zabezpečili a to bolo počas mojej vlády, spätný chod plynu na Ukrajinu.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas tzv. plynovej krízy, ktorá vypukla v apríli 2014, sa slovenskej firme Eustream, ktorá prepravuje zemný plyn na Slovensko a cez územie Slovenskej republiky, podarilo pod vedením vtedajšieho ministra hospodárstva Tomáša Malatinského z druhej Ficovej vlády podpísať dohodu o poskytnutí a možnosti využiť spätné dodávky plynu medzi Slovenskom a Ukrajinou plynovodom, ktorý spája slovenské Vojany s ukrajinským Užhorodom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tzv. plynová kríza vypukla v apríli 2014 po tom, čo Moskva zrušila predchádzajúce zľavy, ktoré poskytovala Ukrajine za vlády vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Nová cena plynu, ktorú stanovilo Rusko za dodávky plynu, vzrástla skoro dvojnásobne, čo Kyjev dostalo do dlhu, ktorý následne odmietal zaplatiť. Robert Fico sa k vývoju udalostí vyjadril , že je pripravený obrátený tok plynu podporiť. Taktiež povedal, že nechce, aby sme na projekt doplácali a preto pýta záruky, že prepojkou bude niekto skutočne Ukrajine plyn posielať, aby sa investícia do nej vrátila. Následne sa začalo s prácami na spustení reverzného toku plynu na Ukrajinu, keď Ministerstvo hospodárstva SR informovalo, že už na túto činnosť vydalo spoločnosti Eustream licenciu. Prebehli rokovania o týchto spätných dodávkach plynu medzi Slovenskom a Ukrajinou vo Veľkých Kapušanoch, kde na čele slovenskej delegácie bol vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský a ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Jurij Prodan. Následne pár dní na to predstavitelia Eustream a Ukrtransgaz (Národná ropná a plynárenská spoločnosť Ukrajiny) podpísali memorandum o poskytnutí a možnosti využiť spätný chod dodávok plynu plynovod, ktorý spája slovenské Vojany s ukrajinským Užhorodom. Komerčná prevádzka reverzného toku zemného plynu sa spustila v septembri 2014, ktorá mala za cieľ zvýšiť energetickú bezpečnosť Ukrajiny a taktiež mala znížiť závislosť Ukrajiny na dodávkach plynu z Ruska, ktoré malo monopolné postavenie na ukrajinskom plynovom trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas tzv. plynovej krízy, ktorá vypukla v apríli 2014, sa slovenskej firme Eustream, ktorá prepravuje zemný plyn na Slovensko a cez územie Slovenskej republiky, podarilo pod vedením vtedajšieho ministra hospodárstva Tomáša Malatinského z druhej Ficovej vlády podpísať dohodu o poskytnutí a možnosti využiť spätné dodávky plynu medzi Slovenskom a Ukrajinou plynovodom, ktorý spája slovenské Vojany s ukrajinským Užhorodom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tzv. plynová kríza vypukla v apríli 2014 po tom, čo Moskva zrušila predchádzajúce zľavy, ktoré poskytovala Ukrajine za vlády vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Nová cena plynu, ktorú stanovilo Rusko za dodávky plynu, vzrástla skoro dvojnásobne, čo Kyjev dostalo do dlhu, ktorý následne odmietal zaplatiť. Robert Fico sa k vývoju udalostí vyjadril , že je pripravený obrátený tok plynu podporiť. Taktiež povedal, že nechce, aby sme na projekt doplácali a preto pýta záruky, že prepojkou bude niekto skutočne Ukrajine plyn posielať, aby sa investícia do nej vrátila. Následne sa začalo s prácami na spustení reverzného toku plynu na Ukrajinu, keď Ministerstvo hospodárstva SR informovalo, že už na túto činnosť vydalo spoločnosti Eustream licenciu. Prebehli rokovania o týchto spätných dodávkach plynu medzi Slovenskom a Ukrajinou vo Veľkých Kapušanoch, kde na čele slovenskej delegácie bol vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský a ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Jurij Prodan. Následne pár dní na to predstavitelia Eustream a Ukrtransgaz (Národná ropná a plynárenská spoločnosť Ukrajiny) podpísali memorandum o poskytnutí a možnosti využiť spätný chod dodávok plynu plynovod, ktorý spája slovenské Vojany s ukrajinským Užhorodom. Komerčná prevádzka reverzného toku zemného plynu sa spustila v septembri 2014, ktorá mala za cieľ zvýšiť energetickú bezpečnosť Ukrajiny a taktiež mala znížiť závislosť Ukrajiny na dodávkach plynu z Ruska, ktoré malo monopolné postavenie na ukrajinskom plynovom trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["vypukla", "vyjadril", "vydalo", "Eustream", "podpísali", "spustila"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/255068/plynova-kriza/", "https://ekonomika.sme.sk/c/7166356/plyn-otocime-na-vychod-unia-ukrajinu-len-vyuziva-odkazuje-putin.html", "https://venergetike.sk/eustream-dostal-na-reverzny-tok-plynu-licenciu/page/3/", "https://www.eustream.sk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/252008/posleme-ukrajine-plyn-memorandum-je-podpisane/", "https://www.vlada.gov.sk//vo-velkych-kapusanoch-spustili-reverzny-tok-plynu-na-ukrajinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:46.187143+00:00"}
{"id": "vr29158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29158", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "To poslanie sa prejavuje v tom, čo sme urobili v priebehu ostatných mesiacov a čo sme napríklad urobili v priebehu ostatného týždňa, pretože to bezprostredne súvisí so situáciou, v ktorej sa slovenské rodiny nachádzajú, preto sme prišli s uceleným riešením na dostupnosť predškolských zariadení, prišli sme s návrhom nižšieho daňového zaťaženia pre mladé rodiny, prišli sme s návrhom v pracovnoprávnej oblasti.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže strana Sieť naozaj prišla v poslednom týždni s novým programom 500 eur pre bežnú rodinu , kde na základe rezervy v štátnom rozpočte ponúkajú pre každú rodinu 500 eur na rok 2015 na zlepšenie životnej úrovne obyvateľov - teda nielen pre najmenej zarábajúcich, ale aj pre ostatných. Ako dodávajú vo svojej tlačovej správe: \" V parlamente podáme návrh na doplnenie rozpočtu verejnej správy, ktoré by rodine s dvoma rodičmi a dvoma deťmi prinieslo približne 500 eur ročne. Navrhujeme zvýšenie daňového bonusu o 120 eur ročne na každé dieťa a nezdaniteľného základu dane o 680 eur ročne na každého dospelého.Náš návrh tak prinesie prospech každému pracujúcemu človeku bez ohľadu na jeho rodinný stav či počet detí\" (. pdf , s 1).", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže strana Sieť naozaj prišla v poslednom týždni s novým programom 500 eur pre bežnú rodinu , kde na základe rezervy v štátnom rozpočte ponúkajú pre každú rodinu 500 eur na rok 2015 na zlepšenie životnej úrovne obyvateľov - teda nielen pre najmenej zarábajúcich, ale aj pre ostatných. Ako dodávajú vo svojej tlačovej správe: \" V parlamente podáme návrh na doplnenie rozpočtu verejnej správy, ktoré by rodine s dvoma rodičmi a dvoma deťmi prinieslo približne 500 eur ročne. Navrhujeme zvýšenie daňového bonusu o 120 eur ročne na každé dieťa a nezdaniteľného základu dane o 680 eur ročne na každého dospelého.Náš návrh tak prinesie prospech každému pracujúcemu človeku bez ohľadu na jeho rodinný stav či počet detí\" (. pdf , s 1)."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["500 eur", "pdf", "rtf", "zamietol"], "url": ["http://www.500eur.siet.sk/", "http://www.siet.sk/files/Tlacova_sprava_500_eur.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CCYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D404458&ei=c2TQVNLlH4nlatmHgcAK&usg=AFQjCNGaKYWF03O1jGHM9nEqhBsawG8g-g&sig2=JuyyF5VnBRYwM1TIYIxhGg&bvm=bv.85076809,d.bGQ", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/338929-pravna-garancia-miesta-v-skolke-nebude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:20.694657+00:00"}
{"id": "vr33948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33948", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Náklady zamestnávateľa (na zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu, pozn.), odvody, stravovanie, sociálny fond a ďalšie veci prevyšujú 500 eur.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa kalkulačky nákladov zamestnanca pre zamestnávateľa sú pri minimálnej mzde na úrovni 337,7 euro náklady zamestnanca na úrovni približne 460 euro. K tejto sume je však potrebné započítať príspevok na stravovanie. Výsledné náklady zamestnávateľa tak môžu byť vyššie, ale aj nižšie ako 500 euro. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože náklady zamestnávateľa na zamestnanca s minimálnou mzdou sa podľa našich výpočtov, ako aj mzdovej kalkulačky môžu pohybovať nad i pod úrovňou 500 eur. Údaje pre potrebný výpočet uvádzame v tabuľke:", "analysis_paragraphs": ["Podľa kalkulačky nákladov zamestnanca pre zamestnávateľa sú pri minimálnej mzde na úrovni 337,7 euro náklady zamestnanca na úrovni približne 460 euro. K tejto sume je však potrebné započítať príspevok na stravovanie. Výsledné náklady zamestnávateľa tak môžu byť vyššie, ale aj nižšie ako 500 euro. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože náklady zamestnávateľa na zamestnanca s minimálnou mzdou sa podľa našich výpočtov, ako aj mzdovej kalkulačky môžu pohybovať nad i pod úrovňou 500 eur. Údaje pre potrebný výpočet uvádzame v tabuľke:"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["kalkulačky", "Zdravotné poistenie", "Sociálne poistenie", "Zákonník práce", "Opatrením o sumách stravného", "stravný lístok", "Zákona o sociálnom fonde"], "url": ["http://www.szco.sk/Kalkulacky-vypocty#calculator-zamestnanec-130101", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.socpoist.sk/tabulka-platenia-poistneho-od-1-januara-2013/924s", "http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-01-2013-a.html#152", "http://www.epredpisy.sk/zbierka-zakonov-s-dovod-spravami/104-2012/2518176-o-sumach-stravneho", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/EDL/ShowArticle.ascx&ArticleId=25930", "http://www.employment.gov.sk/socialny_fond.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:08.031195+00:00"}
{"id": "vr33225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33225", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Bohužiaľ tá nezamestnanosť sa zvýšila aj v celej eurozóne, je dokonca vyššia ako u nás.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Richter má pravdu, keď hovorí, že nezamestnanosť sa medziročne zvýšila v celej eurozóne.", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter má pravdu, keď hovorí, že nezamestnanosť sa medziročne zvýšila v celej eurozóne."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "údajov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01022013-BP/EN/3-01022013-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teilm020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:34.455690+00:00"}
{"id": "vr34068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34068", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Takže Radičovej vláda vyčerpala vyše 2 miliardy eur, vyše 2 miliardy eur. Viac za dané obdobie než súčasná vláda a než prvá Ficova vláda.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Len za vlády I. Radičovej sa prečerpali vyše 2 mld. eur z eurofondov. Taktiež je pravdou, že počas vlády I. Radičovej sa prečerpalo viac ako za 1. vlády R. Fica a taktiež viac ako stihla prečerpať 2. vláda R. Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 1. vláda R. Fica vláda I. Radičovej 2. vláda R. Fica Čerpanie eurofondov približné čísla v % 7,65% 20,6% 13,18% Čerpanie eurofondov približné čísla v absolútnych hodnotách 0,88 mld. eur 2,38 mld eur 1,52 mld. eur Vláda I. Radičovej pôsobila od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012. Záväzok programového obdobia 2007 - 2013 čerpania eurofondov tvorí približne 11,5 miliárd eur. Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 41,5% . Čerpanie eurofondov k začiatku júna 2010 (predposledného mesiaca prvej vlády R. Fica) bolo na úrovni 7,65%. Údaje o čerpaní eurofondov ku koncu júna resp. k začiatku júla 2010 nie sú k dispozícií. Výsledné číslo čerpania eurofondov za prvej vlády R. Fica bude vyššie. Čerpanie eurofondov ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 28,32% Na základe dostupných informácií sa počas vlády I. Radičovej prečerpalo približne 20,67% eurofondov (rozdiel čerpania začiatok júna 2010 a koniec marca 2012). Skutočné čerpanie za vlády I. Radičovej však bude v skutočnosti nižšie číslo, keďže aj v mesiaci jún 2010 (posledný mesiac prvej vlády R. Fica) došlo k prečerpaniu eurofondov. Čerpanie eurofondov za vlády I. Radičovej na úrovni približne 20,6% predstavuje z celkového objemu eurofondov sumu 3,4 mld. eur. Agentúra SITA (16. januára 2013) uvádza, že za vlády I. Radičovej sa prečerpalo 2,304 mld. euro, čo predstavuje úroveň čerpania eurofondov na úrovni 20,1% : \"Počas vlády Ivety Radičovej, ktorá bola pri moci 21 mesiacov od júla 2010 do apríla 2012, sa objem čerpania peňazí EÚ zvýšil celkom o 2,304 mld. eur, resp. 3,4 násobne. Úroveň čerpania sa zvýšila o takmer 20 percentuálnych bodov.\" Počas druhej vlády R. Fica sa prečerpali eurofondy na úrovni približne 13,18% . Počas oboch vlády R. Fica sa prečerpalo 20,83% eurofondov (rozdiel stavu ku koncu mája 2013 a prečerpania počas vlády I. Radičovej). Čerpanie eurofondov za obe vlády R. Fica bude však na vyššej úrovni, keďže v tomto podiely čerpania eurofondov nie je započítaný mesiac jún 2010 (posledný mesiac prvej vlády R. Fica). Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Len za vlády I. Radičovej sa prečerpali vyše 2 mld. eur z eurofondov. Taktiež je pravdou, že počas vlády I. Radičovej sa prečerpalo viac ako za 1. vlády R. Fica a taktiež viac ako stihla prečerpať 2. vláda R. Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 1. vláda R. Fica vláda I. Radičovej 2. vláda R. Fica Čerpanie eurofondov približné čísla v % 7,65% 20,6% 13,18% Čerpanie eurofondov približné čísla v absolútnych hodnotách 0,88 mld. eur 2,38 mld eur 1,52 mld. eur Vláda I. Radičovej pôsobila od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012. Záväzok programového obdobia 2007 - 2013 čerpania eurofondov tvorí približne 11,5 miliárd eur. Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 41,5% . Čerpanie eurofondov k začiatku júna 2010 (predposledného mesiaca prvej vlády R. Fica) bolo na úrovni 7,65%. Údaje o čerpaní eurofondov ku koncu júna resp. k začiatku júla 2010 nie sú k dispozícií. Výsledné číslo čerpania eurofondov za prvej vlády R. Fica bude vyššie. Čerpanie eurofondov ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 28,32% Na základe dostupných informácií sa počas vlády I. Radičovej prečerpalo približne 20,67% eurofondov (rozdiel čerpania začiatok júna 2010 a koniec marca 2012). Skutočné čerpanie za vlády I. Radičovej však bude v skutočnosti nižšie číslo, keďže aj v mesiaci jún 2010 (posledný mesiac prvej vlády R. Fica) došlo k prečerpaniu eurofondov. Čerpanie eurofondov za vlády I. Radičovej na úrovni približne 20,6% predstavuje z celkového objemu eurofondov sumu 3,4 mld. eur. Agentúra SITA (16. januára 2013) uvádza, že za vlády I. Radičovej sa prečerpalo 2,304 mld. euro, čo predstavuje úroveň čerpania eurofondov na úrovni 20,1% : \"Počas vlády Ivety Radičovej, ktorá bola pri moci 21 mesiacov od júla 2010 do apríla 2012, sa objem čerpania peňazí EÚ zvýšil celkom o 2,304 mld. eur, resp. 3,4 násobne. Úroveň čerpania sa zvýšila o takmer 20 percentuálnych bodov.\" Počas druhej vlády R. Fica sa prečerpali eurofondy na úrovni približne 13,18% . Počas oboch vlády R. Fica sa prečerpalo 20,83% eurofondov (rozdiel stavu ku koncu mája 2013 a prečerpania počas vlády I. Radičovej). Čerpanie eurofondov za obe vlády R. Fica bude však na vyššej úrovni, keďže v tomto podiely čerpania eurofondov nie je započítaný mesiac jún 2010 (posledný mesiac prvej vlády R. Fica). Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["pôsobila", "mája", "júna", "marca", "SITA"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_8._j%C3%BAla_2010_do_4._apr%C3%ADla_2012", "http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-maja-2013-na-urovni-41-50-/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256085-slovensko-dobehlo-meskanie-v-cerpani-eurofondov-tvrdi-premier/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:41.717080+00:00"}
{"id": "vr18193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18193", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Opravy (ciest, pozn.), ktoré v meste prebiehajú, veľké rekonštrukcie, robí štát.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Správy o záverečnom účte mesta za rok 2017 dosiahli výdavky na miestne komunikácie celkovo 2,7 mil. eur ( .pdf , s. 11). Z tejto sumy šlo 1 234,95 eur na opravu výtlkov, 1 228 299,32 eur na opravy a údržbu komunikácií a na opravu ul. Arm. gen. Svobodu sa použilo ďalších 216 456 eur. Na svojej oficiálnej stránke mesto v apríli 2018 informovalo napríklad o začatí veľkej jarnej údržby ciest. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o záverečnom účte mesta za rok 2017 dosiahli výdavky na miestne komunikácie celkovo 2,7 mil. eur ( .pdf , s. 11). Z tejto sumy šlo 1 234,95 eur na opravu výtlkov, 1 228 299,32 eur na opravy a údržbu komunikácií a na opravu ul. Arm. gen. Svobodu sa použilo ďalších 216 456 eur. Na svojej oficiálnej stránke mesto v apríli 2018 informovalo napríklad o začatí veľkej jarnej údržby ciest. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "oficiálnej"], "url": ["https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=986123", "https://www.presov.sk/oznamy/zacina-jarna-udrzba-presovskych-ciest/mid/313763/md0/8/md1/2018/.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:40.163639+00:00"}
{"id": "50081", "numeric_id": 50081, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50081", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Veď na Slovensku máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, z toho sa samozrejme všetci veľmi tešíme, máme 100 000 voľných pracovných miest, máme spustené pracovné programy rôzneho druhu, ktoré vytvorili 35 000 pracovných miest, zachránili, pardon, 10 000 pracovných miest, zachránili 35 000 pracovných miest a pripravili pre trh práce 70 000 ľudí. Na Slovensku už musí robiť 100 000 cudzincov, pretože nemá kto obsadiť tieto voľné pracovné miesta.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2025 evidovalo ministerstvo práce na Slovensku historicky najnižšie hodnoty nezamestnanosti. Hlavný ukazovateľ predstavoval podiel iba 3,71 %, čo je najmenej od jeho zavedenia. Od mája 2024 zároveň pribudlo 10-tisíc pracovných pozícií a ministerstvo v súčasnosti eviduje vyše 100-tisíc voľných pracovných miest. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZ údajov rezortu práce vyplýva, že v apríli 2025 dosiahla miera nezamestnanosti historicky najnižšie hodnoty. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku (PDU) dosiahol úroveň 3,71 % ( .xlsx , tab. 1), čo je najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje.\n\nMiera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla taktiež najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska – 5,79 %.\n\nMiera evidovanej nezamestnanosti, bývalý hlavný ukazovateľ nezamestnanosti rezortu práce, dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1997 – 4,83 %.\n\nRekordne nízky bol aj počet uchádzačov o zamestnanie, ktorý na konci apríla 2025 dosiahol úroveň 161 337, čo je najmenej od januára 1993 ( .xlsx , tab. 1).\n\nMinisterstvo v apríli taktiež informovalo , že od mája minulého roka sa na Slovensku podarilo vytvoriť 10-tisíc nových pracovných miest a udržať 35-tisíc pracovných pozícií.\n\nV máji 2024 predstavoval počet voľných pracovných miest niečo viac ako 94-tisíc ( .xlsx , tab. 23), v apríli 2025 to bolo už vyše 103-tisíc ( .xlsx , tab. 23).\n\nZároveň sa znížil počet evidovaných nezamestnaných. Uchádzačov o zamestnanie v máji 2024 ministerstvo evidovalo 137-tisíc ( .xlsx , tab. 23), zatiaľčo v apríli 2025 ich bolo 134-tisíc ( .xlsx , tab. 23).\n\n„Prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, pod ktoré patria aj národné projekty financované zo zdrojov EÚ, ako napríklad Finančné stimuly pre zamestnanosť, Zručnosti pre trh práce a ďalšie, rezort práce vytvoril 10-tisíc nových pracovných miest, udržal 35-tisíc pracovných miest a pripravil na trh práce viac ako 70-tisíc ľudí,“ uviedlo ministerstvo aj začiatkom mája. Údaje o udržaných pracovných miestach ani o príprave ľudí na trh práce nie je možné nezávisle overiť na základe dát ministerstva alebo štatistického úradu.\n\nEšte skôr, vo februári 2025, prekročil počet voľných pracovných miest hodnotu 100-tisíc ( .xlsx , tab. 23).", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2025 evidovalo ministerstvo práce na Slovensku historicky najnižšie hodnoty nezamestnanosti. Hlavný ukazovateľ predstavoval podiel iba 3,71 %, čo je najmenej od jeho zavedenia. Od mája 2024 zároveň pribudlo 10-tisíc pracovných pozícií a ministerstvo v súčasnosti eviduje vyše 100-tisíc voľných pracovných miest. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivý.", "Z údajov rezortu práce vyplýva, že v apríli 2025 dosiahla miera nezamestnanosti historicky najnižšie hodnoty. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku (PDU) dosiahol úroveň 3,71 % ( .xlsx , tab. 1), čo je najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje.", "Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla taktiež najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska – 5,79 %.", "Miera evidovanej nezamestnanosti, bývalý hlavný ukazovateľ nezamestnanosti rezortu práce, dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1997 – 4,83 %.", "Rekordne nízky bol aj počet uchádzačov o zamestnanie, ktorý na konci apríla 2025 dosiahol úroveň 161 337, čo je najmenej od januára 1993 ( .xlsx , tab. 1).", "Ministerstvo v apríli taktiež informovalo , že od mája minulého roka sa na Slovensku podarilo vytvoriť 10-tisíc nových pracovných miest a udržať 35-tisíc pracovných pozícií.", "V máji 2024 predstavoval počet voľných pracovných miest niečo viac ako 94-tisíc ( .xlsx , tab. 23), v apríli 2025 to bolo už vyše 103-tisíc ( .xlsx , tab. 23).", "Zároveň sa znížil počet evidovaných nezamestnaných. Uchádzačov o zamestnanie v máji 2024 ministerstvo evidovalo 137-tisíc ( .xlsx , tab. 23), zatiaľčo v apríli 2025 ich bolo 134-tisíc ( .xlsx , tab. 23).", "„Prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, pod ktoré patria aj národné projekty financované zo zdrojov EÚ, ako napríklad Finančné stimuly pre zamestnanosť, Zručnosti pre trh práce a ďalšie, rezort práce vytvoril 10-tisíc nových pracovných miest, udržal 35-tisíc pracovných miest a pripravil na trh práce viac ako 70-tisíc ľudí,“ uviedlo ministerstvo aj začiatkom mája. Údaje o udržaných pracovných miestach ani o príprave ľudí na trh práce nie je možné nezávisle overiť na základe dát ministerstva alebo štatistického úradu.", "Ešte skôr, vo februári 2025, prekročil počet voľných pracovných miest hodnotu 100-tisíc ( .xlsx , tab. 23)."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["dosiahla", ".xlsx", "najnižšia", "dosiahla", "dosiahla", "najmenej", ".xlsx", "informovalo", ".xlsx", ".xlsx", ".xlsx", ".xlsx", "uviedlo", ".xlsx"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-historicke-urovne-pokorene-aj-v-aprili.html?page_id=1437804", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2025/UoZaVPM_MS_2504.xlsx", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-historicke-urovne-pokorene-aj-v-aprili.html?page_id=1437804", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-historicke-urovne-pokorene-aj-v-aprili.html?page_id=1437804", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-historicke-urovne-pokorene-aj-v-aprili.html?page_id=1437804", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-historicke-urovne-pokorene-aj-v-aprili.html?page_id=1437804", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2025/UoZaVPM_MS_2504.xlsx", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/ministerstvo-prace-aktivne-pomoze-zamestnancom-spolocnosti-ecco-najst-si-pracu.html", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2024/UoZaVPM_MS_2405.xlsx", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2025/UoZaVPM_MS_2502.xlsx", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2024/UoZaVPM_MS_2405.xlsx", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2025/UoZaVPM_MS_2502.xlsx", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rezort-prace-predstavuje-novu-iniciativu-ramci-projektu-pravo-prve-zamestnanie-odpocet-opatreni-oblasti-prace.html", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2025/UoZaVPM_MS_2502.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:10.715021+00:00"}
{"id": "vr15263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15263", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "V Británii je strašné množstvo prisťahovalcov z krajín pôvodného Commonwealthu... predovšetkým ľudia, ktorí prišli z Pakistanu, z Indie a z iných končín toho pôvodného britského impéria, celkom legitímne, nie ako utečenci, sú nositeľmi britských pasov...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po druhej svetovej vojne mali možnosť občania z krajín združenia Commonwealthu cestovať a usadiť sa v Spojenom kráľovstve. Tieto výhody sú už väčšinou minulosťou, od 1962 sú v platnosti rôzne uznesenia ktoré kontrolujú migráciu (aj) z krajín Commonwealthu. Obyvatelia týchto krajín (po splnení niektorých presne daných podmienok) majú právo na britský pas, automaticky ich to ale neoprávňuje na voľný pobyt a zamestnávanie sa v UK. Sčítanie obyvateľstva z 2011 potvrdzuje, že veľké množstvo prisťahovalcov pochádza z krajín bývalých kolónií. 8,7 % tých, ktorí sa nenarodili v UK, uvádzali ako krajinu narodenia Indiu, 6 % Pakistan. Výrok Františka Šebeja hodnotíme ako pravdivý. Politické zoskupenie Commonwealth (Commonwealth of Nations, Spoločenstvo národov) vzniklo ako združenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s krajinami, ktoré patrili ku kolóniám Veľkej Británie. Názov Commonwealth sa prijalo v roku 1949, na čele združenie je britská kráľovná. Commonwealth má 53 členov , členmi sú aj Šebejom spomínané krajiny - India (člen od roku 1947) a Pakistan (člen od roku 1947, odpojilo sa v roku 1972, od 1989 opäť člen). V období po druhej svetovej vojne obyvateľom Britského impéria garantovalo právo na život a prácu v Spojenom kráľovstve (UK) uznesenie The Biritsh Nationality Act (.pdf) z roku 1948. V období od 1955 do 1962 bola čistá migrácia na hladine 472 000 obyvateľov z krajín Commonwealthu. V roku 1962 bolo vydané nové uznesenie, ktoré malo kontrolovať migráciu z krajín Commonwealthu, Commonwealth Immigrants Ac t (.pdf) 1962. V roku 1968 nasledovalo ďalšie uznesenie, Commonwealth Immigrants Act 1968, potom do platnosti vstupovalo uznesenie Immigration Act 1971 ( zoznam (.pdf) uznesení týkajúcich sa migrácie). \" In the 1960s New Commonwealth citizens were admitted at the rate of about 75,000 per year. In practice the new immigration controls resulted in only a modest reduction in Commonwealth immigration. The average number of acceptances for settlement in the 1970s was 72,000 per year; in the 1980s and early 1990s it was about 54,000 per year. From 1998 onwards, numbers began to increase very substantially.[58] In 1998, net Commonwealth migration leapt to 82,000 and continued to grow before peaking at 156,000 in 2004 before beginning to decline. \" V súčasnosti (.pdf) obyvatelia členských krajín Commonwealthu nemajú toľko výhod, ako v minulosti. Pre návštevy dlhšie ako šesť mesiacov a pre návštevy s cieľom nájdenia si zamestnanie potrebujú pred vstupom do UK víza občania krajín Austrálie, Kanady, Malajzie, Nového Zélandu, Singapúru a Južnej Afriky. Právo na voľný pobyt a zamestnanie ( right of abode ) v UK majú: \" those Commonwealth citizens are: -those born before 1 January 1983 to a mother who was a British citizen by virtue of her birth in the UK. -(If the father is a British citizen by virtue of his birth in the UK, then he automatically passes on his British citizenship to his child. From 1 January 1983, a mother has also been able to pass on British citizenship in these circumstances.) -women married before 1 January 1983 to a man with the right of abode .\" Právo na pobyt sa potom viaže (pre občanov Veľkej Británie k pasu) k tzv. \" certificate of entitlement to the right of abode \": \" For British citizens, the right of abode is evidenced by a British passport. Other Commonwealth citizens who qualify must apply for “a certificate of entitlement to the right of abode” to be entered into their passport. A new certificate will be required when the passport expires.\" Preukázaním britských koreňov (starí rodičia) sa dá získať právo na pobyt a hľadanie zamestnania v maximálnej dĺžke 5 rokov v UK: \"Certain Commonwealth citizens have the right to come to the UK to take up or seek employment. A Commonwealth citizen with a British-born grandparent will be given permission to enter the UK for employment purposes if the applicant: - is able and intends to take or seek employment in the UK; - is aged 17 or over; and - can demonstrate that he or she can maintain himself or herself and his or her dependants without recourse to public funds. Upon proof of UK ancestry (by means of birth and marriage certificates), the individual will be granted permission to enter for a period of up to five years at the discretion of the immigration officer.\" Platí pritom, že ľudia pochádzajúci z rôznych bývalých kolónií majú právo na britský pas , zároveň ale nemajú automaticky právo pobývať a zamestnať sa v UK (rozlišuje sa medzi 6 rôznymi typmi britskej štátnej príslušnosti) . Najnovšie údaje o sčítaniu obyvateľstva pritom potvrdzujú slová Šebeja o veľkom množstve prisťahovalcov: \"In 1951, India was the third highest non-UK country of birth. The number of people born in India then increased and almost doubled between 1961 and 1971. From 1961 until 2001 Indian-born was the second highest ranking non-UK country of birth and in 2011 became the largest foreign born population. The Pakistani-born population saw a noticeable rise between 1961 and 1971 (and to a lesser extent 1971 to 1981), and has continued to increase since then, ranking third in 1981 and subsequent censuses.\" var embedDeltas={\"100\":715,\"200\":533,\"300\":481,\"400\":455,\"500\":455,\"600\":429,\"700\":429,\"800\":429,\"900\":429,\"1000\":403},chart=document.getElementById(\"datawrapper-chart-Y2UlT\"),chartWidth=chart.offsetWidth,applyDelta=embedDeltas[Math.min(1000, Math.max(100*(Math.floor(chartWidth/100)), 100))]||0,newHeight=applyDelta;chart.style.height=newHeight+\"px\";", "analysis_paragraphs": ["Po druhej svetovej vojne mali možnosť občania z krajín združenia Commonwealthu cestovať a usadiť sa v Spojenom kráľovstve. Tieto výhody sú už väčšinou minulosťou, od 1962 sú v platnosti rôzne uznesenia ktoré kontrolujú migráciu (aj) z krajín Commonwealthu. Obyvatelia týchto krajín (po splnení niektorých presne daných podmienok) majú právo na britský pas, automaticky ich to ale neoprávňuje na voľný pobyt a zamestnávanie sa v UK. Sčítanie obyvateľstva z 2011 potvrdzuje, že veľké množstvo prisťahovalcov pochádza z krajín bývalých kolónií. 8,7 % tých, ktorí sa nenarodili v UK, uvádzali ako krajinu narodenia Indiu, 6 % Pakistan. Výrok Františka Šebeja hodnotíme ako pravdivý. Politické zoskupenie Commonwealth (Commonwealth of Nations, Spoločenstvo národov) vzniklo ako združenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s krajinami, ktoré patrili ku kolóniám Veľkej Británie. Názov Commonwealth sa prijalo v roku 1949, na čele združenie je britská kráľovná. Commonwealth má 53 členov , členmi sú aj Šebejom spomínané krajiny - India (člen od roku 1947) a Pakistan (člen od roku 1947, odpojilo sa v roku 1972, od 1989 opäť člen). V období po druhej svetovej vojne obyvateľom Britského impéria garantovalo právo na život a prácu v Spojenom kráľovstve (UK) uznesenie The Biritsh Nationality Act (.pdf) z roku 1948. V období od 1955 do 1962 bola čistá migrácia na hladine 472 000 obyvateľov z krajín Commonwealthu. V roku 1962 bolo vydané nové uznesenie, ktoré malo kontrolovať migráciu z krajín Commonwealthu, Commonwealth Immigrants Ac t (.pdf) 1962. V roku 1968 nasledovalo ďalšie uznesenie, Commonwealth Immigrants Act 1968, potom do platnosti vstupovalo uznesenie Immigration Act 1971 ( zoznam (.pdf) uznesení týkajúcich sa migrácie). \" In the 1960s New Commonwealth citizens were admitted at the rate of about 75,000 per year. In practice the new immigration controls resulted in only a modest reduction in Commonwealth immigration. The average number of acceptances for settlement in the 1970s was 72,000 per year; in the 1980s and early 1990s it was about 54,000 per year. From 1998 onwards, numbers began to increase very substantially.[58] In 1998, net Commonwealth migration leapt to 82,000 and continued to grow before peaking at 156,000 in 2004 before beginning to decline. \" V súčasnosti (.pdf) obyvatelia členských krajín Commonwealthu nemajú toľko výhod, ako v minulosti. Pre návštevy dlhšie ako šesť mesiacov a pre návštevy s cieľom nájdenia si zamestnanie potrebujú pred vstupom do UK víza občania krajín Austrálie, Kanady, Malajzie, Nového Zélandu, Singapúru a Južnej Afriky. Právo na voľný pobyt a zamestnanie ( right of abode ) v UK majú: \" those Commonwealth citizens are: -those born before 1 January 1983 to a mother who was a British citizen by virtue of her birth in the UK. -(If the father is a British citizen by virtue of his birth in the UK, then he automatically passes on his British citizenship to his child. From 1 January 1983, a mother has also been able to pass on British citizenship in these circumstances.) -women married before 1 January 1983 to a man with the right of abode .\" Právo na pobyt sa potom viaže (pre občanov Veľkej Británie k pasu) k tzv. \" certificate of entitlement to the right of abode \": \" For British citizens, the right of abode is evidenced by a British passport. Other Commonwealth citizens who qualify must apply for “a certificate of entitlement to the right of abode” to be entered into their passport. A new certificate will be required when the passport expires.\" Preukázaním britských koreňov (starí rodičia) sa dá získať právo na pobyt a hľadanie zamestnania v maximálnej dĺžke 5 rokov v UK: \"Certain Commonwealth citizens have the right to come to the UK to take up or seek employment. A Commonwealth citizen with a British-born grandparent will be given permission to enter the UK for employment purposes if the applicant: - is able and intends to take or seek employment in the UK; - is aged 17 or over; and - can demonstrate that he or she can maintain himself or herself and his or her dependants without recourse to public funds. Upon proof of UK ancestry (by means of birth and marriage certificates), the individual will be granted permission to enter for a period of up to five years at the discretion of the immigration officer.\" Platí pritom, že ľudia pochádzajúci z rôznych bývalých kolónií majú právo na britský pas , zároveň ale nemajú automaticky právo pobývať a zamestnať sa v UK (rozlišuje sa medzi 6 rôznymi typmi britskej štátnej príslušnosti) . Najnovšie údaje o sčítaniu obyvateľstva pritom potvrdzujú slová Šebeja o veľkom množstve prisťahovalcov: \"In 1951, India was the third highest non-UK country of birth. The number of people born in India then increased and almost doubled between 1961 and 1971. From 1961 until 2001 Indian-born was the second highest ranking non-UK country of birth and in 2011 became the largest foreign born population. The Pakistani-born population saw a noticeable rise between 1961 and 1971 (and to a lesser extent 1971 to 1981), and has continued to increase since then, ranking third in 1981 and subsequent censuses.\" var embedDeltas={\"100\":715,\"200\":533,\"300\":481,\"400\":455,\"500\":455,\"600\":429,\"700\":429,\"800\":429,\"900\":429,\"1000\":403},chart=document.getElementById(\"datawrapper-chart-Y2UlT\"),chartWidth=chart.offsetWidth,applyDelta=embedDeltas[Math.min(1000, Math.max(100*(Math.floor(chartWidth/100)), 100))]||0,newHeight=applyDelta;chart.style.height=newHeight+\"px\";"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Commonwealth", "členov", "India", "Pakistan", "The Biritsh Nationality Act", "472 000", "Commonwealth Immigrants Ac", "zoznam", "súčasnosti", "right of abode", "UK", "certificate", "rôznych", "britský pas"], "url": ["http://thecommonwealth.org/our-history", "http://thecommonwealth.org/member-countries", "http://thecommonwealth.org/our-member-countries/india", "http://thecommonwealth.org/our-member-countries/pakistan", "http://www.legislation.gov.uk/ukpga/1948/56%20/pdfs/ukpga_19480056_en.pdf", "http://www.migrationwatchuk.org/briefingpaper/document/48", "http://web.archive.org/web/20110927012831/http://www.britishcitizen.info/CIA1962.pdf", "https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/268009/immigrationacts.pdf", "http://www.macfarlanes.com/media/1660/uk-immigration-for-commonwealth-citizens.pdf", "https://www.gov.uk/right-of-abode", "https://www.gov.uk/right-of-abode/commonwealth-citizens", "https://www.gov.uk/right-of-abode/apply-for-a-certificate-of-entitlement", "https://www.gov.uk/types-of-british-nationality/british-overseas-territories-citizen", "https://www.gov.uk/types-of-british-nationality/british-overseas-citizen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:51.843195+00:00"}
{"id": "vr30381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30381", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A viaceré signály už naznačujú, že politické spektrum si je toho vedomé. (problémovosti \"žitia na dlh\", pozn.) Napr. to, že v parlamente vznikla dohoda na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti a teda aj dlhovej brzde.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na ústavnom zákone o rozpoctovej zodpovednosti za zhodujú strany opozície (SMER-SD, SNS) a všetky strany koalície. Strana SNS má síce výhrady (považuje úvodný 60% strop dlhu za \"príliš mäkký\" a požaduje 50% hranicu od pociatku) voci zákonu no tiež sa podiela ako spoluautor na tomto zákone. Ide o spolocnú iniciatívu koalície a opozície. Portál sme.sk (10. augusta 2011) uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpoctovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a opozície. \"V parlamente zákon pripravuje pracovná skupina, jej clenom je za Smer poslanec Peter Kažimír. „O tejto téme rokujeme,“ potvrdil.O svojej predstave o pravidlách ani podpore Smeru hovorit nechcel. „Dohodli sme sa, že sa nebudeme zatial vyjadrovat.“ CTK uvádza : \"Na návrhu zákona o obmedzení štátneho dlhu pracujú poslanci koalície i opozície, bez súhlasu zákonodarcov z oboch táborov sa totiž ústavný zákon nepodarí v parlamente schválit.\" Sme.sk (29. septembra 2011): \"Ekonomickí experti koalície a opozície sa dohodli, že hranica, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovat, je 60 percent HDP\" Zákon o Rozpoctovej zodpovednosti , ktorého úcinnost sa plánuje na 1. marca 2012 prinesie: Radu pre Rozpoctovú zodpovednost (ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpoctovej zodpovednosti) Horný limit dlhu verejnej správy sa ustanovuje vo výške 50% podielu na hrubom domácom produkte. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60% skutocných bežných príjmov predchádzajúceho rozpoctového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatit pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5% z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60% skutocných bežných príjmov predchádzajúceho rozpoctového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon. Rada pred urcením ukazovatela dlhodobej udržatelnosti z verejní na svojom webovom sídle metodológiu výpoctov a predpoklady, ktoré použije pri urcení ukazovatela dlhodobej udržatelnosti. Za úcelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpoctu verejnej správy sa zriadujú Výbor pre danové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na ústavnom zákone o rozpoctovej zodpovednosti za zhodujú strany opozície (SMER-SD, SNS) a všetky strany koalície. Strana SNS má síce výhrady (považuje úvodný 60% strop dlhu za \"príliš mäkký\" a požaduje 50% hranicu od pociatku) voci zákonu no tiež sa podiela ako spoluautor na tomto zákone. Ide o spolocnú iniciatívu koalície a opozície. Portál sme.sk (10. augusta 2011) uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpoctovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a opozície. \"V parlamente zákon pripravuje pracovná skupina, jej clenom je za Smer poslanec Peter Kažimír. „O tejto téme rokujeme,“ potvrdil.O svojej predstave o pravidlách ani podpore Smeru hovorit nechcel. „Dohodli sme sa, že sa nebudeme zatial vyjadrovat.“ CTK uvádza : \"Na návrhu zákona o obmedzení štátneho dlhu pracujú poslanci koalície i opozície, bez súhlasu zákonodarcov z oboch táborov sa totiž ústavný zákon nepodarí v parlamente schválit.\" Sme.sk (29. septembra 2011): \"Ekonomickí experti koalície a opozície sa dohodli, že hranica, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovat, je 60 percent HDP\" Zákon o Rozpoctovej zodpovednosti , ktorého úcinnost sa plánuje na 1. marca 2012 prinesie: Radu pre Rozpoctovú zodpovednost (ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpoctovej zodpovednosti) Horný limit dlhu verejnej správy sa ustanovuje vo výške 50% podielu na hrubom domácom produkte. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60% skutocných bežných príjmov predchádzajúceho rozpoctového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatit pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5% z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60% skutocných bežných príjmov predchádzajúceho rozpoctového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon. Rada pred urcením ukazovatela dlhodobej udržatelnosti z verejní na svojom webovom sídle metodológiu výpoctov a predpoklady, ktoré použije pri urcení ukazovatela dlhodobej udržatelnosti. Za úcelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpoctu verejnej správy sa zriadujú Výbor pre danové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["výhrady", "spolocnú iniciatívu", "sme.sk", "CTK", "Sme.sk", "Zákon o Rozpoctovej zodpovednosti"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/jan-mikolaj-vyhrady-sns-k-navrhu-zakona-o-rozpoctovej-zodpovednosti/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-s-opoziciou-navrhli-dlhovy-strop.html", "http://www.sme.sk/c/6009990/dlhova-brzda-spojila-koaliciu-a-smer.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-s-opoziciou-chystaju-dlhovy-strop.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6076869/smer-a-koalicia-sa-dohodli-ze-dlhova-brzda-bude-na-60-hdp.html", "http://epredpisy.sk/zakony-v-parlamente/2515865-o-rozpotovej-zodpovednosti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:17.032674+00:00"}
{"id": "vr25636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25636", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Dlhodobo v prieskumoch sa Európsky parlament objavuje na špičke dôveryhodnosti inštitúcií u Slovákov.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje Eurostatu potvrdzujú, že v poslednom období z európskych inštitúcií Slováci skutočne najviac veria Európskemu parlamentu Hodnoty sú prezentované v nasledujúcom grafe. Hodnoty v grafe predstavujú percentuálnu hodnotu respondentov s dôverou k inštitúciám EU.\n\nV prípade dôvery v domáce ústavné inštitúcie, Slovenský štatistický úrad podobné prieskumy ako Eurostat nevykonávajú. V roku 2011 bol Inštitútom pre verejné otázky IVO .pdf vytvorený výskum Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a sudcov. Dáta zozbierala agentúra Focus, kde najdôveryhodnejšiou inštitúciou bol prezident so 65% dôvery. K ostatným slvoenských vládnym inštitúciam prevládala nedôvera. žiadne iné dáta nie sú k dispozícií.", "analysis_paragraphs": ["Údaje Eurostatu potvrdzujú, že v poslednom období z európskych inštitúcií Slováci skutočne najviac veria Európskemu parlamentu Hodnoty sú prezentované v nasledujúcom grafe. Hodnoty v grafe predstavujú percentuálnu hodnotu respondentov s dôverou k inštitúciám EU.", "V prípade dôvery v domáce ústavné inštitúcie, Slovenský štatistický úrad podobné prieskumy ako Eurostat nevykonávajú. V roku 2011 bol Inštitútom pre verejné otázky IVO .pdf vytvorený výskum Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a sudcov. Dáta zozbierala agentúra Focus, kde najdôveryhodnejšiou inštitúciou bol prezident so 65% dôvery. K ostatným slvoenských vládnym inštitúciam prevládala nedôvera. žiadne iné dáta nie sú k dispozícií."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "IVO"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=tsdgo510&language=en", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//vyskum/subor/Vyskum_IVO_justicia-2011_oktober.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:11.202459+00:00"}
{"id": "vr29155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29155", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Adopcie detí homosexuálmi, áno, na západe niekoľko rokov, niekedy už viac ako desať rokov, prebiehajú, ale dnes nikto nevie presne povedať, aký dopad tieto adopcie majú na tieto deti.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda že v 14-tich európskych krajinách a vo väčšine štátov USA sú povolené adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. Buď ide o osvojenie partnerovho/partnerkinho biologického potomka, jeho/jej adoptovaného dieťaťa alebo je povolená adopcia bez týchto obmedzení. V druhej časti výroku však Matovič tvrdí, že dopad adopcií nie je preskúmaný. Existuje väčšie množstvo štúdií na túto tému a vedecký konsenzus hovorí, že adopcie a výchova detí homosexuálnymi pármi nemá negatívny dopad na tieto deti. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nAdoptovať deti pármi rovnakého pohlavia je možné v 14-tich európskych krajinách: v Holandsku (od r. 2001, advocate.com ), vo Švédsku (od r. 2002, BBCnews ), v Nemecku (2004, berlin.angloinfo , TASR/AP ), v Španielsku (od r. 2005, nytimes.com ), vo Veľkej Británii (Anglicko a Wales 2005, Škótsko 2009, Severné Írsko 2013, BBCnews ), v Belgicku (od r. 2006, TASR ), na Islande (od r. 2006, jurist.org ), v Slovinsku (2006, Reuters ), v Nórsku (od r. 2009, latimes.com ), vo Fínsku (2009, icenews.is ), v Dánsku (od r. 2010, AFP ), vo Francúzsku (od r. 2013, SITA ), v Rakúsku (od r. 2015, ČTK ), v Luxembursku (od r. 2015, TASR ).\n\nPodrobný aktuálny prehľad krajín s legalizovaným registrovaným partnerstvom alebo manželstvom párov rovnakého pohlavia je dostupný na pewforum.org alebo freedomtomarry.org . Na ilustráciu môže poslúžiť nižšie uvedená mapa krajín s legalizovanou adopciou detí pármi rovnakého pohlavia s údajmi z roku 2013.\n\nzdroj: en.wikipedia.org .\n\nVzhľadom na to, že sú k dispozícii americké aj európske štúdie o homosexuálnych rodičoch a ich deťoch, druhú časť výroku nemožno považovať za pravdivú.\n\nV súvislosti s LGBTI adopciami a ich vplyvom na deti publikovala Americká psychologická aliancia v roku 2010 výskum s názvom Lesbian and Gay Parents and Their Children: Research on the Family Life Cycle . Výskum okrem iného prezentuje aj prístup homosexuálov k rodinnému životu, počínajúc hľadaním a budovaním zdravého vzťahu medzi pármi rovnakého pohlavia, cez opis rozhodnutia mať deti a zápas so zmenou rolí jednotlivých partnerov v novom vzťahu voči deťom, v súvislosti s ich rastom a dospievaním. Výskum sleduje homosexuálnych rodičov a ich deti i vo vzťahu k okoliu (škola, učitelia apod.) a tiež prináša skúsenosti detí (mládeže i dospelých) s rodičmi rovnakého pohlavia. Manželstvá, resp. registrované partnerstvá vrátane práva na adopciu detí podporuje i Americká pediatrická akadémia .\n\nPodľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov. Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti.\n\nĎalšia štúdia dokázala odolnosť adoptovaných detí homosexuálov čo sa týka sociálneho, psychického či sexuálneho zdravia. Vývoj dieťaťa je skôr ovplyvnený vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi, rodičovskou spôsobilosťou či bezpečnosťou.\n\nŠtúdia Marka Regnerusa poukazuje na pravý opak. Poukázal najmä na závažné riziká ako chudoba, zneužívanie či depresie. Nakoniec sa však zistilo, že autor štúdie nemal platné informácií o adopcii deťoch homosexuálnymi pármi. Americká sociologická asociácia poukázala na nedostatky danej štúdie.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda že v 14-tich európskych krajinách a vo väčšine štátov USA sú povolené adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. Buď ide o osvojenie partnerovho/partnerkinho biologického potomka, jeho/jej adoptovaného dieťaťa alebo je povolená adopcia bez týchto obmedzení. V druhej časti výroku však Matovič tvrdí, že dopad adopcií nie je preskúmaný. Existuje väčšie množstvo štúdií na túto tému a vedecký konsenzus hovorí, že adopcie a výchova detí homosexuálnymi pármi nemá negatívny dopad na tieto deti. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Adoptovať deti pármi rovnakého pohlavia je možné v 14-tich európskych krajinách: v Holandsku (od r. 2001, advocate.com ), vo Švédsku (od r. 2002, BBCnews ), v Nemecku (2004, berlin.angloinfo , TASR/AP ), v Španielsku (od r. 2005, nytimes.com ), vo Veľkej Británii (Anglicko a Wales 2005, Škótsko 2009, Severné Írsko 2013, BBCnews ), v Belgicku (od r. 2006, TASR ), na Islande (od r. 2006, jurist.org ), v Slovinsku (2006, Reuters ), v Nórsku (od r. 2009, latimes.com ), vo Fínsku (2009, icenews.is ), v Dánsku (od r. 2010, AFP ), vo Francúzsku (od r. 2013, SITA ), v Rakúsku (od r. 2015, ČTK ), v Luxembursku (od r. 2015, TASR ).", "Podrobný aktuálny prehľad krajín s legalizovaným registrovaným partnerstvom alebo manželstvom párov rovnakého pohlavia je dostupný na pewforum.org alebo freedomtomarry.org . Na ilustráciu môže poslúžiť nižšie uvedená mapa krajín s legalizovanou adopciou detí pármi rovnakého pohlavia s údajmi z roku 2013.", "zdroj: en.wikipedia.org .", "Vzhľadom na to, že sú k dispozícii americké aj európske štúdie o homosexuálnych rodičoch a ich deťoch, druhú časť výroku nemožno považovať za pravdivú.", "V súvislosti s LGBTI adopciami a ich vplyvom na deti publikovala Americká psychologická aliancia v roku 2010 výskum s názvom Lesbian and Gay Parents and Their Children: Research on the Family Life Cycle . Výskum okrem iného prezentuje aj prístup homosexuálov k rodinnému životu, počínajúc hľadaním a budovaním zdravého vzťahu medzi pármi rovnakého pohlavia, cez opis rozhodnutia mať deti a zápas so zmenou rolí jednotlivých partnerov v novom vzťahu voči deťom, v súvislosti s ich rastom a dospievaním. Výskum sleduje homosexuálnych rodičov a ich deti i vo vzťahu k okoliu (škola, učitelia apod.) a tiež prináša skúsenosti detí (mládeže i dospelých) s rodičmi rovnakého pohlavia. Manželstvá, resp. registrované partnerstvá vrátane práva na adopciu detí podporuje i Americká pediatrická akadémia .", "Podľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov. Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti.", "Ďalšia štúdia dokázala odolnosť adoptovaných detí homosexuálov čo sa týka sociálneho, psychického či sexuálneho zdravia. Vývoj dieťaťa je skôr ovplyvnený vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi, rodičovskou spôsobilosťou či bezpečnosťou.", "Štúdia Marka Regnerusa poukazuje na pravý opak. Poukázal najmä na závažné riziká ako chudoba, zneužívanie či depresie. Nakoniec sa však zistilo, že autor štúdie nemal platné informácií o adopcii deťoch homosexuálnymi pármi. Americká sociologická asociácia poukázala na nedostatky danej štúdie."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["advocate.com", "BBCnews", "berlin.angloinfo", "TASR/AP", "nytimes.com", "BBCnews", "TASR", "jurist.org", "Reuters", "latimes.com", "icenews.is", "AFP", "SITA", "ČTK", "TASR", "pewforum.org", "freedomtomarry.org", "en.wikipedia.org", "výskum", "Americká pediatrická akadémia", "stanoviska", "Podobný názor", "Denník N", "Mike Allena a Nancy Burrell", "Alicie Crowl", "Justinom Lavnerom", "výskum", "štúdia", "Štúdia", "asociácia"], "url": ["http://www.advocate.com/news/2005/03/10/dutch-lawmakers-move-legalize-adoption-foreign-children-gay-couples-15369", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2028938.stm", "http://berlin.angloinfo.com/information/family/marriage-partnerships/same-sex-marriage/", "http://aktualne.atlas.sk/v-nemecku-sa-rozsirili-moznosti-adopcie-deti-pre-homosexualne-pary/zahranicie/europa/", "http://www.nytimes.com/2005/06/30/international/europe/30cnd-spain.html?_r=0", "http://www.bbc.com/news/uk-northern-ireland-25332917", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/216629-belgicky-parlament-schvalil-zakon-ktory-umoznuje-adopcie-deti-homosexualmi/", "http://jurist.org/paperchase/2010/06/iceland-parliament-approves-same-sex-marriage-legislation.php", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/242313-slovinci-nedovolili-homosexualom-osvojovat-deti/", "http://www.latimes.com/local/la-on-norwaymarriage18-2008jun18-story.html", "http://www.icenews.is/2009/05/23/finland-extends-same-sex-adoption-rules/", "http://www.topky.sk/cl/11/422575/Dansky-parlament-schvalil-adopciu-deti-homosexualmi", "http://www.sme.sk/c/6529446/francuzsko-umozni-homosexualom-sobase-aj-adopcie.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/rakusky-sud-rozhodol-homosexuali-maju-ustavne-pravo-na-adopciu-deti.html", "http://www.sme.sk/c/7242266/homosexuali-v-luxembursku-si-budu-moct-adoptovat-deti.html", "http://www.pewforum.org/2013/12/19/gay-marriage-around-the-world-2013/", "http://www.freedomtomarry.org/landscape/entry/c/international", "http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_adoption", "http://psycnet.apa.org/psycinfo/2009-08918-000", "http://www.aap.org/en-us/about-the-aap/aap-press-room/Pages/American-Academy-of-Pediatrics-Supports-Same-Gender-Civil-Marriage.aspx", "http://www.asanet.org/press/asa_files_amicus_brief_in_same-sex_marriage_cases.cfm", "http://pediatrics.aappublications.org/content/131/4/e1374.full", "https://dennikn.sk/38471/orientacia-rodicov-sexualitu-deti-neurci-dokazali-vedci/", "http://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1300/J082v32n02_02", "http://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1080/15504280802177615#.VM_IlS5-Zwg", "http://www.peplaulab.ucla.edu/Peplau_Lab/Publications.html", "http://www.apa.org/monitor/2010/10/adopted-children.aspx", "http://journalistsresource.org/studies/society/gender-society/same-sex-marriage-children-well-being-research-roundup", "http://www.rightwingwatch.org/content/perkins-cites-debunked-study-warn-serious-risks-gay-adoption", "http://thinkprogress.org/lgbt/2013/03/01/1657891/sociologists-scotus-parenting/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:25.534102+00:00"}
{"id": "vr14793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14793", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Lebo ich je iba 14 (poslancov za ĽS Naše Slovensko, pozn.).", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stránka NR SR informuje o zozname poslancov za poslanecký klub Kotleba- ĽSNS, ktorých je 14:", "analysis_paragraphs": ["Stránka NR SR informuje o zozname poslancov za poslanecký klub Kotleba- ĽSNS, ktorých je 14:"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Stránka NR SR", "Beluský, Martin", "Binder, Ondrej", "Drobný, Stanislav", "Grausová, Natália", "Kecskés, Ján", "Kolesár, Juraj", "Kotleba, Marian", "Kotleba, Martin", "Krupa, Peter", "Mazurek, Milan", "Mizík, Stanislav", "Nehézová, Jana", "Schlosár, Rastislav", "Uhrík, Milan", "hlasov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=7", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=919", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=950", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=951", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=948", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=953", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=946", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=944", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=949", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=955", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=954", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=956", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=945", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=947", "https://volbysr.sk/sk/data03.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:57.585857+00:00"}
{"id": "vr38113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38113", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Moderátor: \"Len opakujem, je tam stále to tajné hlasovanie a my nevieme, či hovoríte pravdu. Keby bolo verejné, je to veľmi ľahko overiteľné.\" Práve preto som bol prvý politik, ktorý nahlas v istom momente povedal verejná voľba. Práve preto.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícii je vyjadrenie M. Dzurindu zo 7. decembra 2010 , kedy podporoval verejnú voľbu gen. prokurátora. Avšak bolo to potom, čo túto možnosť navrhla koalícia. Či to bol práve M. Dzurinda, ktorý verejnú voľbu navrhol ako prvý, alebo to bol niekto iný, nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["K dispozícii je vyjadrenie M. Dzurindu zo 7. decembra 2010 , kedy podporoval verejnú voľbu gen. prokurátora. Avšak bolo to potom, čo túto možnosť navrhla koalícia. Či to bol práve M. Dzurinda, ktorý verejnú voľbu navrhol ako prvý, alebo to bol niekto iný, nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["7. decembra 2010"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-48492560-verejna-volba-nas-o-slobodu-nepripravi-tvrdi-dzurinda"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:39.495192+00:00"}
{"id": "vr36426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36426", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Nástenkový tender ja som povedala a priznala, že bola chyba ministra, za ktorú niesol politickú zodpovednosť pán Janušek, že to bolo zverejnené len na tej nástenke.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že A. Belousovová priznala pochybenie M. Janušeka v otázke nástenkového tendra už predtým. Stalo sa tak prinajmenšom v relácií O 5 minút 12 z 11.10.2009.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že A. Belousovová priznala pochybenie M. Janušeka v otázke nástenkového tendra už predtým. Stalo sa tak prinajmenšom v relácií O 5 minút 12 z 11.10.2009."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["relácií"], "url": ["http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/o-5-minut-12/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:47.836285+00:00"}
{"id": "vr15868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15868", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, vzhľadom k tomu, že nekorešponduje s údajmi dostupnými v štatistikách Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistického úradu.\n\nPodľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri v roku 2015 súhrnne vo všetkých krajoch na Slovensku evidovaných 172 908 dlhodobo nezamestnaných osôb (čiže nezamestnaných po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov). Štatistika ÚPSVaR z decembra roku 2016 uvádza poznateľne menší počet dlhodobo nezamestnaných, a to 137 322 osôb. Rozdiel medzi údajmi z decembra 2015 a decembra 2016 teda predstavuje o 35 586 menej dlhodobo nezamestnaných osôb ku koncu roka 2016.\n\nVýrok Jána Richtera bol vypovedaný 14.januára 2017, avšak štatistika Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny bola zverejnená až 16. januára 2017. Možno teda predpokladať, že posledná hodnota, ktorá bola v danej dobe k dispozícii, bola z novembra 2016. V nej sa uvádza 138 591 dlhodobo nezamestnaných osôb, čo predstavuje rozdiel 34 317 osôb.\n\nŠtatistiku dlhodobo nezamestnaných uvádza aj Štatistický úrad Slovenskej republiky . Štatistiku vyhodnocuje v kvartáloch a teda každé tri mesiace. Štatistika z posledného kvartálu v roku 2015 uvádza 177 600 mužov a žien dlhodobo nezamestnaných viac ako 1 rok. Posledný dostupný údaj o tejto hodnote, ktorý Štatistický úrad uvádza, je z tretieho kvartálu roku 2016 a predstavuje hodnotu 145 500 osôb. Štatistika teda hovorí, že v treťom kvartáli v roku 2016 bolo o 32 100 menej dlhodobo nezamestnaných osôb oproti poslednému kvartálu v roku 2015.\n\nV závislosti od zdroja štatistických informácii teda možno badať menšie odchýlky v konečných hodnotách.\n\nNa Slovensku teda za obdobie minulého roka, od decembra 2015 do decembra 2016, jednoznačne došlo k zníženiu počtu dlhodobo nezamestnaných osôb, avšak počet vypovedaný Jánom Richterom je o niekoľko tisíc (v závislosti od zdroja) vyšší a preto ho hodnotíme ako nepravdivý.\n\nif(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xqXLe\"]={},window.datawrapper[\"xqXLe\"].embedDeltas={\"100\":618,\"200\":540,\"300\":540,\"400\":514,\"500\":514,\"600\":488,\"700\":488,\"800\":488,\"900\":488,\"1000\":488},window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xqXLe\"),window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xqXLe\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xqXLe\"==b)window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, vzhľadom k tomu, že nekorešponduje s údajmi dostupnými v štatistikách Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistického úradu.", "Podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri v roku 2015 súhrnne vo všetkých krajoch na Slovensku evidovaných 172 908 dlhodobo nezamestnaných osôb (čiže nezamestnaných po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov). Štatistika ÚPSVaR z decembra roku 2016 uvádza poznateľne menší počet dlhodobo nezamestnaných, a to 137 322 osôb. Rozdiel medzi údajmi z decembra 2015 a decembra 2016 teda predstavuje o 35 586 menej dlhodobo nezamestnaných osôb ku koncu roka 2016.", "Výrok Jána Richtera bol vypovedaný 14.januára 2017, avšak štatistika Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny bola zverejnená až 16. januára 2017. Možno teda predpokladať, že posledná hodnota, ktorá bola v danej dobe k dispozícii, bola z novembra 2016. V nej sa uvádza 138 591 dlhodobo nezamestnaných osôb, čo predstavuje rozdiel 34 317 osôb.", "Štatistiku dlhodobo nezamestnaných uvádza aj Štatistický úrad Slovenskej republiky . Štatistiku vyhodnocuje v kvartáloch a teda každé tri mesiace. Štatistika z posledného kvartálu v roku 2015 uvádza 177 600 mužov a žien dlhodobo nezamestnaných viac ako 1 rok. Posledný dostupný údaj o tejto hodnote, ktorý Štatistický úrad uvádza, je z tretieho kvartálu roku 2016 a predstavuje hodnotu 145 500 osôb. Štatistika teda hovorí, že v treťom kvartáli v roku 2016 bolo o 32 100 menej dlhodobo nezamestnaných osôb oproti poslednému kvartálu v roku 2015.", "V závislosti od zdroja štatistických informácii teda možno badať menšie odchýlky v konečných hodnotách.", "Na Slovensku teda za obdobie minulého roka, od decembra 2015 do decembra 2016, jednoznačne došlo k zníženiu počtu dlhodobo nezamestnaných osôb, avšak počet vypovedaný Jánom Richterom je o niekoľko tisíc (v závislosti od zdroja) vyšší a preto ho hodnotíme ako nepravdivý.", "if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xqXLe\"]={},window.datawrapper[\"xqXLe\"].embedDeltas={\"100\":618,\"200\":540,\"300\":540,\"400\":514,\"500\":514,\"600\":488,\"700\":488,\"800\":488,\"900\":488,\"1000\":488},window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xqXLe\"),window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xqXLe\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xqXLe\"==b)window.datawrapper[\"xqXLe\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "dlhodobo nezamestnaných", "Štatistický úrad Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/dlhodoba-nezamestnanost-vyvoj", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=967&m_sso=2&m_so=15&ic=41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:54.564628+00:00"}
{"id": "vr34008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34008", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvolili ste v Národnej rade (Jozefa Čentéša za GP - pozn.) ...po vzájomných vydieraní sa...", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica označujeme za neoveriteľný, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy o vzájomnom vydieraní sa medzi poslancami bývalej vládnej koalície v prípade opakovaných volieb generálneho prokurátora. O údajnom vydieraní v parlamente informoval poslanec Matovič: \"Povedal som, že v parlamente ihneď po voľbe generálneho prokurátora sa šírila informácia, že 4 poslanci boli kúpení, jeden hlas mal stáť 300 tisíc eur a dvaja boli vydieraní a tak ako som už hovoril v predošlej časti.\" T akéto vyhlásenie sme mohli počuť z jeho úst, napr. v relácii V politike, 30. apríla 2011 . Okrem toho, že táto samotná informácia je neoveriteľná, poslanec Matovič narážal na údajné vydieranie poslancov vládnej koalície neznámou stranou, aby nehlasovali za koaličného kandidáta a hlasovali za Dobroslava Trnku, nie vydieranie poslancov aby hlasovali za Jozefa Čentéša.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica označujeme za neoveriteľný, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy o vzájomnom vydieraní sa medzi poslancami bývalej vládnej koalície v prípade opakovaných volieb generálneho prokurátora. O údajnom vydieraní v parlamente informoval poslanec Matovič: \"Povedal som, že v parlamente ihneď po voľbe generálneho prokurátora sa šírila informácia, že 4 poslanci boli kúpení, jeden hlas mal stáť 300 tisíc eur a dvaja boli vydieraní a tak ako som už hovoril v predošlej časti.\" T akéto vyhlásenie sme mohli počuť z jeho úst, napr. v relácii V politike, 30. apríla 2011 . Okrem toho, že táto samotná informácia je neoveriteľná, poslanec Matovič narážal na údajné vydieranie poslancov vládnej koalície neznámou stranou, aby nehlasovali za koaličného kandidáta a hlasovali za Dobroslava Trnku, nie vydieranie poslancov aby hlasovali za Jozefa Čentéša."], "analysis_date": "2013-06-12", "analysis_sources": {"text": ["V politike, 30. apríla 2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/13/igor-matovic/?ph=4&oblast=21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:53.368351+00:00"}
{"id": "vr18232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18232", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Komunitné centrum máme teraz novo vybudované na Starej tehelni...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Komunitné centrum vzniklo v lokalite Stará tehelňa od roku 2011. Umiestnené bolo v provizórných unimobunkách až do mája 2018, kedy sa centrum rozšírilo o zrekonštruované suterénné priestory v jednom z blízkych bytových domov. O rozšírení komunitného centra sa rozhodlo už v máji 2014, pred nástupom súčasnej primátorky do funkcie. Keďže komunitné centrum nebolo novo vybudované, ale existuje už od roku 2011 a iba sa rozšírilo o zrekoštruované priestory, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Nová rozloha komunitného centra pokrýva 120 metrov štvorcových. Rozšírením k centru pribudla veľká spoločenská miestnosť, kuchynka, sociálne zariadenia a niekoľko menších priestorov. \" Zo vstupnej časti je tiež prístup do kancelárie pre pracovníkov komunitného centra a do chodby, v ktorej je umiestnený kuchynský kút, ktorý slúži pre potreby výučby. Využijú ju hlavne mamičky s deťmi na osvojovanie si základov varenia. Súčasťou nových priestorov sú aj doplnkové priestory hygieny – WC, sprcha a ekonomat. V rámci komplexnej rekonštrukcie bol priestor tiež z vonkajšej strany odizolovaný ,“ informoval o komunitnom centre tlačový referent mesta Prešov Milan Grejták. Náklady spojené s rekonštrukciou sa vyšplhali na 58 226 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Komunitné centrum vzniklo v lokalite Stará tehelňa od roku 2011. Umiestnené bolo v provizórných unimobunkách až do mája 2018, kedy sa centrum rozšírilo o zrekonštruované suterénné priestory v jednom z blízkych bytových domov. O rozšírení komunitného centra sa rozhodlo už v máji 2014, pred nástupom súčasnej primátorky do funkcie. Keďže komunitné centrum nebolo novo vybudované, ale existuje už od roku 2011 a iba sa rozšírilo o zrekoštruované priestory, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Nová rozloha komunitného centra pokrýva 120 metrov štvorcových. Rozšírením k centru pribudla veľká spoločenská miestnosť, kuchynka, sociálne zariadenia a niekoľko menších priestorov. \" Zo vstupnej časti je tiež prístup do kancelárie pre pracovníkov komunitného centra a do chodby, v ktorej je umiestnený kuchynský kút, ktorý slúži pre potreby výučby. Využijú ju hlavne mamičky s deťmi na osvojovanie si základov varenia. Súčasťou nových priestorov sú aj doplnkové priestory hygieny – WC, sprcha a ekonomat. V rámci komplexnej rekonštrukcie bol priestor tiež z vonkajšej strany odizolovaný ,“ informoval o komunitnom centre tlačový referent mesta Prešov Milan Grejták. Náklady spojené s rekonštrukciou sa vyšplhali na 58 226 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["unimobunkách", "suterénné", "nástupom", "Náklady"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/6019366/v-presovskej-starej-tehelni-otvorili-komunitne-centrum.html", "https://www.kosiceonline.sk/komunitne-centrum-v-starej-tehelni-rozsirili", "http://www.socialnypresov.sk/obcania-z-malo-podnetneho-prostredia/aktuality/1001-presov-rozsiri-komunitne-centrum-v-starej-tehelni", "https://www.kosiceonline.sk/komunitne-centrum-v-starej-tehelni-rozsirili"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:40.820279+00:00"}
{"id": "vr33276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33276", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Kontrola (potravín, pozn.) z tretích krajín sa robí len na vstupe a nerobí sa medzi jednotlivými členskými štátmi.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotná kontrola potravín v rámci jednotného trhu EÚ neexistuje. Podľa európskej legislatívy musí byť na produkte uvedené zloženie, ale nie pôvod jednotlivých ingrediencií. Legislatíva tak ošetruje výrobný proces potravín, nie ich celoeurópsku inšpekciu. Podľa denníka Pravda bude snaha EK smerovať práve do tejto oblasti sprísnenia označovania pôvodu a zloženia produktov pre všetkých účastníkov potravinového reťazca. To má umožniť dôkladnejšiu kontrolu potravín v rámci EÚ zo strany členských štátov. Denník Pravda taktiež uverejnil nasledovnú citáciu: Po škandále s BSE (choroba šialených kráv) prijala Európska únia zásadu, že každé hovädzie mäso musí byť vystopovateľné až na farmu. Pri iných druhoch mäsa to však neplatí. „Smernica o označovaní potravín sa prijala ešte v roku 2000. Od roku 2007 sa neustále upresňuje, ale v dôsledku obrovského lobingu výrobcov a obchodníkov stále nie je dokončené jej presné znenie,“ vykreslil pozadie tvorby potravinových zákonov štátny radca pre potraviny Ján Štulc . Politika Európskej komisie sa sútreďuje predovšetkým na prijímanie spoločných predpisov a hygienických noriem, nezahŕňa celoeurópsku kontrolu potravín. Za inšpekcie potravín sú zodpovedné členské štáty, tvrdí europoslanec Bart Staes (Zelení). Európska únia prijala legislatívu na ochranu bezpečnosti zdravia a potravín. Avšak ako uvádza poslankyňa EP Corinne Lepage (ALDE) existuje rozdiel medzi prijatou legislatívou a jej napĺňaním. Podľa nej neexistujú v EÚ riadne mechanizmy kontroly v jednotnom trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jednotná kontrola potravín v rámci jednotného trhu EÚ neexistuje. Podľa európskej legislatívy musí byť na produkte uvedené zloženie, ale nie pôvod jednotlivých ingrediencií. Legislatíva tak ošetruje výrobný proces potravín, nie ich celoeurópsku inšpekciu. Podľa denníka Pravda bude snaha EK smerovať práve do tejto oblasti sprísnenia označovania pôvodu a zloženia produktov pre všetkých účastníkov potravinového reťazca. To má umožniť dôkladnejšiu kontrolu potravín v rámci EÚ zo strany členských štátov. Denník Pravda taktiež uverejnil nasledovnú citáciu: Po škandále s BSE (choroba šialených kráv) prijala Európska únia zásadu, že každé hovädzie mäso musí byť vystopovateľné až na farmu. Pri iných druhoch mäsa to však neplatí. „Smernica o označovaní potravín sa prijala ešte v roku 2000. Od roku 2007 sa neustále upresňuje, ale v dôsledku obrovského lobingu výrobcov a obchodníkov stále nie je dokončené jej presné znenie,“ vykreslil pozadie tvorby potravinových zákonov štátny radca pre potraviny Ján Štulc . Politika Európskej komisie sa sútreďuje predovšetkým na prijímanie spoločných predpisov a hygienických noriem, nezahŕňa celoeurópsku kontrolu potravín. Za inšpekcie potravín sú zodpovedné členské štáty, tvrdí europoslanec Bart Staes (Zelení). Európska únia prijala legislatívu na ochranu bezpečnosti zdravia a potravín. Avšak ako uvádza poslankyňa EP Corinne Lepage (ALDE) existuje rozdiel medzi prijatou legislatívou a jej napĺňaním. Podľa nej neexistujú v EÚ riadne mechanizmy kontroly v jednotnom trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["uvedené", "Pravda", "uverejnil", "sútreďuje", "zodpovedné", "legislatívu", "Corinne Lepage"], "url": ["http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/skandal-s-konskym-masom-ma-celoeuropsky-rozmer-020691", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/259037-skandal-s-konskym-maesom-otriasa-celou-europou/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/259037-skandal-s-konskym-maesom-otriasa-celou-europou/", "http://europa.eu/pol/food/index_sk.htm", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20130225IPR06040/html/Horse-meat-EU-and-member-states-must-step-up-food-chain-checks-MEPs-say", "http://eur-lex.europa.eu/sk/legis/latest/chap1520.htm", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20130225IPR06040/html/Horse-meat-EU-and-member-states-must-step-up-food-chain-checks-MEPs-say"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:19.621170+00:00"}
{"id": "vr29783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29783", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme na rázcestí a je to v rukách Grécka. Nikoho iného. Je to len a len v rukách Grécka, že či urobí opatrenia dovnútra krajiny, ktoré sa od Grécka očakávajú.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministri financií eurozóny odmietli prijatie žiadosti Grécka o programe predĺženia pomoci, ktorý mal vypršať v utorok 30. júna. Grécka vláda koncom minulého týždňa odsúdila návrhy veriteľov o vyriešení gréckej krízy a namiesto toho sa rozhodlo, že sa uskutoční referendum, v ktorom o návrhoch veriteľov rozhodnú obyvatelia krajiny. Ministri financií šli na mimoriadne rokovanie, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 27.6 s tým, že ak nedôjde k uzavretiu dohody s Grékmi, začnú v nedeľu pripravovať plán, ako sa vyrovnať s gréckym bankrotom a obmedziť dopady finančnej krízy. Ministri financií eurozóny dali poslali Grékom jasný odkaz o tom, že: \"súčasný záchranný program pre Grécko sa končí v utorok v noci, euroskupina ho už nepredĺži\". Podľa nemeckého ministra Wolfganga Schäubleho Gréci jednostranne ukončili rozhovory a nie je o čom rokovať. Program však bol nakoniec predĺžený do 5.júla, teda do uskutočnenia referenda. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministri financií eurozóny odmietli prijatie žiadosti Grécka o programe predĺženia pomoci, ktorý mal vypršať v utorok 30. júna. Grécka vláda koncom minulého týždňa odsúdila návrhy veriteľov o vyriešení gréckej krízy a namiesto toho sa rozhodlo, že sa uskutoční referendum, v ktorom o návrhoch veriteľov rozhodnú obyvatelia krajiny. Ministri financií šli na mimoriadne rokovanie, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 27.6 s tým, že ak nedôjde k uzavretiu dohody s Grékmi, začnú v nedeľu pripravovať plán, ako sa vyrovnať s gréckym bankrotom a obmedziť dopady finančnej krízy. Ministri financií eurozóny dali poslali Grékom jasný odkaz o tom, že: \"súčasný záchranný program pre Grécko sa končí v utorok v noci, euroskupina ho už nepredĺži\". Podľa nemeckého ministra Wolfganga Schäubleho Gréci jednostranne ukončili rozhovory a nie je o čom rokovať. Program však bol nakoniec predĺžený do 5.júla, teda do uskutočnenia referenda. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["odkaz", "predĺžený"], "url": ["https://dennikn.sk/172307/grecka-vlada-necha-obcanov-rozhodnut-o-dohode-s-veritelmi-premier-bude-hlasovat-proti/", "http://www.reuters.com/article/2015/06/29/us-ecb-greece-idUSKCN0P91N420150629"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:33.116152+00:00"}
{"id": "vr26222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26222", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Jedinú stavebnú priemyslovku, ktorú sme tu mali, bola zrušená, ale štyri alebo päť gymnázií nám tu ostalo.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvú časť výroku \"Jedinú stavebnú priemyslovku, ktorú sme tu mali, bola zrušená\" sme už overovali samostatne. Pri tomto výroku overujeme teda len tvrdenie o počte gymnázií v Banskej Bystrici, respektíve v Banskobystrickom kraji. Marian Kotleba zrejme uvádzal počet gymnázií v meste Banská Bystrica, kde ich je podľa ÚIPŠ celkovo šesť. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvú časť výroku \"Jedinú stavebnú priemyslovku, ktorú sme tu mali, bola zrušená\" sme už overovali samostatne. Pri tomto výroku overujeme teda len tvrdenie o počte gymnázií v Banskej Bystrici, respektíve v Banskobystrickom kraji. Marian Kotleba zrejme uvádzal počet gymnázií v meste Banská Bystrica, kde ich je podľa ÚIPŠ celkovo šesť. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["ÚIPŠ"], "url": ["http://mapaskol.iedu.sk/mrs-mapa.aspx#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:50.210906+00:00"}
{"id": "44085", "numeric_id": 44085, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44085", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V roku 98, aj keby tam bola len 1 veta stanovená vlastného textu, nebolo stanovené podľa vyhlášky ako sa má robiť (rigorózna práca - pozn.).", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ministerská vyhláška o rigoróznych prácach z roku 1998 síce neupravovala, ako majú tieto práce vyzerať - túto právomoc ponechala dekanom univerzít. Nie je to však celá pravda. V práci by ani vtedy nestačila len „jedna veta vlastného textu”. Komisia Univerzity Mateja Bella, ktorá preskúmavala rigorózku Andreja Danka skonštatovala, že „požiadavky a normy” správneho narábania s cudzím textom boli už aj vtedy „všeobecne známou súčasťou akademickej etiky.” Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúce. Podľa vyhlášky 7/1998 Ministerstva školstva o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác „ rozsah rigoróznej práce a jej náležitosti, požiadavky na rigoróznu prácu, študijné predmety, ktoré tvoria širší základ študijného odboru, určí dekan” ( § 9 ). Vyhláška samotná teda nestanovovala štandardy, podľa ktorých majú študenti vypracovať rigorózne práce. Mohol to urobiť dekan. Rigoróznu prácu Andreja Danka preskúmala Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela koncom roku 2018. V záveroch okrem iného konštatovala, že podľa vyššie spomenutej vyhlášky rigorózne práce v tom čase nepatrili medzi práce na vedeckej úrovni. „ Prípadný vedecký rozmer rigoróznej práce však bol a aj dnes je nepochybne vítaný, no v žiadnom prípade nebol kategorickou podmienkou pripustenia rigoróznej práce k jej obhajobe, resp. podmienkou jej úspešnej obhajoby” ( .pdf , s. 15). To však neznamená, že práca mohla obsahovať „jednu vetu vlastného textu.” Komisia uviedla, že v období, kedy Danko prácu odovzdal, univerzita síce nemala interný predpis, ktorý by upravoval správne citovanie. „Tieto požiadavky a normy však boli a sú všeobecne známou súčasťou akademickej etiky písania záverečných, kvalifikačných, ale aj vedeckých a odborných prác” ( pdf , s. 15). Podľa komisie práca „vykazuje vysokú mieru zhody s uvedenými zdrojmi... Obsahuje časti, ktoré sú oproti zdrojovej literatúre len mierne upravené, prevažná väčšina jej častí vykazuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou, miestami je zachované členenie kapitol a podkapitol pôvodných zdrojov.” ( pdf , s. 9) Slovo plagiát v hodnotení nepoužila, pretože ho nepoznajú slovenské zákony. ( pdf , s. 12)", "analysis_paragraphs": ["Ministerská vyhláška o rigoróznych prácach z roku 1998 síce neupravovala, ako majú tieto práce vyzerať - túto právomoc ponechala dekanom univerzít. Nie je to však celá pravda. V práci by ani vtedy nestačila len „jedna veta vlastného textu”. Komisia Univerzity Mateja Bella, ktorá preskúmavala rigorózku Andreja Danka skonštatovala, že „požiadavky a normy” správneho narábania s cudzím textom boli už aj vtedy „všeobecne známou súčasťou akademickej etiky.” Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúce. Podľa vyhlášky 7/1998 Ministerstva školstva o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác „ rozsah rigoróznej práce a jej náležitosti, požiadavky na rigoróznu prácu, študijné predmety, ktoré tvoria širší základ študijného odboru, určí dekan” ( § 9 ). Vyhláška samotná teda nestanovovala štandardy, podľa ktorých majú študenti vypracovať rigorózne práce. Mohol to urobiť dekan. Rigoróznu prácu Andreja Danka preskúmala Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela koncom roku 2018. V záveroch okrem iného konštatovala, že podľa vyššie spomenutej vyhlášky rigorózne práce v tom čase nepatrili medzi práce na vedeckej úrovni. „ Prípadný vedecký rozmer rigoróznej práce však bol a aj dnes je nepochybne vítaný, no v žiadnom prípade nebol kategorickou podmienkou pripustenia rigoróznej práce k jej obhajobe, resp. podmienkou jej úspešnej obhajoby” ( .pdf , s. 15). To však neznamená, že práca mohla obsahovať „jednu vetu vlastného textu.” Komisia uviedla, že v období, kedy Danko prácu odovzdal, univerzita síce nemala interný predpis, ktorý by upravoval správne citovanie. „Tieto požiadavky a normy však boli a sú všeobecne známou súčasťou akademickej etiky písania záverečných, kvalifikačných, ale aj vedeckých a odborných prác” ( pdf , s. 15). Podľa komisie práca „vykazuje vysokú mieru zhody s uvedenými zdrojmi... Obsahuje časti, ktoré sú oproti zdrojovej literatúre len mierne upravené, prevažná väčšina jej častí vykazuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou, miestami je zachované členenie kapitol a podkapitol pôvodných zdrojov.” ( pdf , s. 9) Slovo plagiát v hodnotení nepoužila, pretože ho nepoznajú slovenské zákony. ( pdf , s. 12)"], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlášky", "§ 9", ".pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/7/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/7/", "https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774", "https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774", "https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774", "https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:17.178231+00:00"}
{"id": "vr32932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32932", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takzvané referencovanie liekov už v roku 2010 donieslo úsporu do rozpočtu.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister financií nesprávne uvádza, že referencovanie liekov prinieslo prostriedky do rozpočtu. Ako uvádzajú Zdravotnícke noviny, získaná úspora sa v rozpočte nepremietne a ušetrené prostriedky môžu použiť zdravotné poisťovne na nákup liekov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže akákoľvek úspora na referencovaní liekov by nepriniesla peniaze do rozpočtu.\n\n\"Vedenie Ministerstva zdravotníctva SR nemôže počítať s ušetrenými finančnými prostriedkami z liekovej politiky. Celková úspora 164 miliónov €, získaná z referencovania cien liekov, sa totiž priamo v štátnom rozpočte kapitoly MZ SR nepremietne. Ministerstvo financií SR preto príslušnú sumu v kapitole rezortu zdravotníctva v štátnom rozpočte nenavýši.\n\nZdravotné poisťovne budú mať možnosť tieto finančné zdroje použiť na nákup drahších, modernejších a účinnejších liekov. Napríklad môžu zabezpečiť lieky určené pre diagnózy onkologického charakteru. Poisťovne môžu súčasne ušetrené finančné zdroje opätovne využiť v rámci hradenia výkonov poskytovania zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia,“ dodala PhDr. Eva Slováková z MZ SR.\"", "analysis_paragraphs": ["Minister financií nesprávne uvádza, že referencovanie liekov prinieslo prostriedky do rozpočtu. Ako uvádzajú Zdravotnícke noviny, získaná úspora sa v rozpočte nepremietne a ušetrené prostriedky môžu použiť zdravotné poisťovne na nákup liekov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže akákoľvek úspora na referencovaní liekov by nepriniesla peniaze do rozpočtu.", "\"Vedenie Ministerstva zdravotníctva SR nemôže počítať s ušetrenými finančnými prostriedkami z liekovej politiky. Celková úspora 164 miliónov €, získaná z referencovania cien liekov, sa totiž priamo v štátnom rozpočte kapitoly MZ SR nepremietne. Ministerstvo financií SR preto príslušnú sumu v kapitole rezortu zdravotníctva v štátnom rozpočte nenavýši.", "Zdravotné poisťovne budú mať možnosť tieto finančné zdroje použiť na nákup drahších, modernejších a účinnejších liekov. Napríklad môžu zabezpečiť lieky určené pre diagnózy onkologického charakteru. Poisťovne môžu súčasne ušetrené finančné zdroje opätovne využiť v rámci hradenia výkonov poskytovania zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia,“ dodala PhDr. Eva Slováková z MZ SR.\""], "analysis_date": "2013-01-08", "analysis_sources": {"text": ["uvádzajú"], "url": ["http://www.farmako-ekonomika.sk/images/stories/tlacovy_monitor/zn/DT_2010/zn_12/29_03_21t10.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:29.947185+00:00"}
{"id": "vr31815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31815", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Keď 2.apríla, to znamená 2 dni pred nástupom našej vlády vedúci služobného úradu vtedajší podpíše zmluvu za viac než milión eur s sro-čkou, aby nám vyhodnotila, čo máme urobiť s našim majetkom v Moskve.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zmluva na obstaranie zákazky „ Optimalizácia využívania nehnuteľností v správe MZV SR v Moskve “ na základe výsledku verejného obstarávania, ktorú spomína M. Lajčák, je uverejnená na portáli Ministerstva zahraničných vecí SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože v zmluve nie je uvedený dátum podpisu, známy je len dátum zverejnenia tejto zmluvy. Zmluva o poskytovaní služieb medzi MZV SR, v zastúpení M. Marušku, ktorý bol vedúci služobného úradu za vlády I. Radičovej, so spoločnosťou Black Swan Investments & Consultancy, s.r.o, bola zverejnená 14. mája 2012 a účinnosť nadobudla 15. mája. Zmluva bola uzavrená na dobu určitú 12 mesiacov. Predmet zmluvy je rozdelený do dvoch fáz. V prvej fáze ide o vypracovanie znaleckých posudkov a komplexnej finančnej analýzy so zohľadnením právnych možností. Suma vyčlenená na realizáciu prvej fázy je 48 000 eur bez DPH. Predmetom druhej fázy je posyktovanie odborných poradenských služieb pre realizáciu a počas realizácie vybraného riešenia. Maximálny cenový limit pri druhej fáze je 950 000 eur bez DPH. Ako sa uvádza v zmluve: „ Zmluvné strany sa dohodli na cene formou priemerných hodinových sadzieb za poskytnuté odborné poradenské služby vo výške 55 eur/hod. bez DPH .“ Realizácia druhej fázy je však podmienená rozhodnutím objednávateľa o jej realizácii, nie je na ňu právny nárok. Maximálna výška zmluvy je tak 998 000 eur bez DPH, čo činí 1 197 600 eur s DPH. M. Lajčák mal teda pravdu, keď tvrdil, že zmluva je podpísaná na viac než milión eur.", "analysis_paragraphs": ["Zmluva na obstaranie zákazky „ Optimalizácia využívania nehnuteľností v správe MZV SR v Moskve “ na základe výsledku verejného obstarávania, ktorú spomína M. Lajčák, je uverejnená na portáli Ministerstva zahraničných vecí SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože v zmluve nie je uvedený dátum podpisu, známy je len dátum zverejnenia tejto zmluvy. Zmluva o poskytovaní služieb medzi MZV SR, v zastúpení M. Marušku, ktorý bol vedúci služobného úradu za vlády I. Radičovej, so spoločnosťou Black Swan Investments & Consultancy, s.r.o, bola zverejnená 14. mája 2012 a účinnosť nadobudla 15. mája. Zmluva bola uzavrená na dobu určitú 12 mesiacov. Predmet zmluvy je rozdelený do dvoch fáz. V prvej fáze ide o vypracovanie znaleckých posudkov a komplexnej finančnej analýzy so zohľadnením právnych možností. Suma vyčlenená na realizáciu prvej fázy je 48 000 eur bez DPH. Predmetom druhej fázy je posyktovanie odborných poradenských služieb pre realizáciu a počas realizácie vybraného riešenia. Maximálny cenový limit pri druhej fáze je 950 000 eur bez DPH. Ako sa uvádza v zmluve: „ Zmluvné strany sa dohodli na cene formou priemerných hodinových sadzieb za poskytnuté odborné poradenské služby vo výške 55 eur/hod. bez DPH .“ Realizácia druhej fázy je však podmienená rozhodnutím objednávateľa o jej realizácii, nie je na ňu právny nárok. Maximálna výška zmluvy je tak 998 000 eur bez DPH, čo činí 1 197 600 eur s DPH. M. Lajčák mal teda pravdu, keď tvrdil, že zmluva je podpísaná na viac než milión eur."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Zmluva"], "url": ["http://cud.mzv.sk/index.php?ID=5140"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:50.444606+00:00"}
{"id": "45590", "numeric_id": 45590, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45590", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Presne tak sme postupovali a týždeň po Danoch a Portugalcoch presne nimi sme sa inšpirovali, sme mimochodom aj za pomoci pána eurokomisára Šefčoviča teraz nemyslím, že by ovplyvňoval rozhodnutie, ale pomohol nám ako novo začínajúcim teraz mne ako novo začínajúcemu ministrovi pochopiť tie procesy, čiže presne tak, ako ste to povedali, sme to urobili týždeň po Dánoch a Portugalcoch a iba kvôli tomu tú pomoc už môžme vyplácať.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia v reakcii na pandémiu koronavírusu schválila tzv. „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.” Chcela dať členským krajinám väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci zasiahnutej ekonomike. Na tomto základe EK posudzovala štátne pomoci jednotlivých štátov. Medzi prvými, kto o to požiadal, bolo Dánsko. Komisia krajine v priebehu jedného dňa schválila podporu podujatiam zrušeným kvôli pandémii. Portugalsku prvú schému štátnej pomoci Brusel odsúhlasil 22. marca, štyri dni po tom, čo o to požiadalo. Slovensko požiadalo o schválenie programu podpory zamestnanosti 8. apríla - komisia mu vyhovela 21. apríla. Či v procese pomohol Maroš Šefčovič z verejných zdrojov overiť nemožno - a eurokomisár na email Demagóg.SK nereagoval. Keďže tvrdenie Milana Krajniaka je možné interpretovať v zmysle, že Slovensko sa týždeň po Dánoch a Portugalcoch „inšpirovalo” (a začalo pripravovať žiadosť o schválenie štátnej pomoci) a krajina sa skutočne krátko na to obrátila na EK a dostala zelenú, hodnotíme ho ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia v reakcii na pandémiu koronavírusu schválila tzv. „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.” Chcela dať členským krajinám väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci zasiahnutej ekonomike. Na tomto základe EK posudzovala štátne pomoci jednotlivých štátov. Medzi prvými, kto o to požiadal, bolo Dánsko. Komisia krajine v priebehu jedného dňa schválila podporu podujatiam zrušeným kvôli pandémii. Portugalsku prvú schému štátnej pomoci Brusel odsúhlasil 22. marca, štyri dni po tom, čo o to požiadalo. Slovensko požiadalo o schválenie programu podpory zamestnanosti 8. apríla - komisia mu vyhovela 21. apríla. Či v procese pomohol Maroš Šefčovič z verejných zdrojov overiť nemožno - a eurokomisár na email Demagóg.SK nereagoval. Keďže tvrdenie Milana Krajniaka je možné interpretovať v zmysle, že Slovensko sa týždeň po Dánoch a Portugalcoch „inšpirovalo” (a začalo pripravovať žiadosť o schválenie štátnej pomoci) a krajina sa skutočne krátko na to obrátila na EK a dostala zelenú, hodnotíme ho ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "bolo", "schválila", "Portugalsku", "programu"], "url": ["https://www.havelpartners.cz/docasny-ramec-europskej-komisie-pre-statnu-pomoc-v-suvislosti-s-covid-19/#_ftn2", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm?fuseaction=dsp_sa_by_date", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56685", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56755", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56986"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:41.407691+00:00"}
{"id": "48471", "numeric_id": 48471, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48471", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Je to tabuľka, ktorá hovorí o tom, čo krajiny Európskej únie plus dokonca ešte niektoré ďalšie urobili proti inflácii, proti vysokým cenám energií a palív, pozrite sa na tie opatrenia, každá krajina niečo. Slovensko a Malta jedine vypadli z tohto, z tohto hodnotenia, tohto rešpektovaného inštitútu, pretože sme neurobili nič.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš odkazuje na publikáciu think-tanku Bruegel, ktorá sa venuje opatreniam vlád vybraných štátov EÚ a EHP od septembra 2021, s cieľom tlmiť dopady rastúcich cien energií. Táto obsahuje tabuľku s prehľadom prijatých opatrení, aj oznámených, no zatiaľ neprijatých opatrení. Slovensko v tabuľke nie je uvedené, ale v publikácii k opatreniam áno. Slovensko na rozdiel od mnohých ostatných štátov neprijalo opatrenia s okamžitou pôsobnosťou. Erik Tomáš apeluje na okamžitý stav, keď uvádza príklad so Slovákmi, ktorí pre rast cien jazdili za lacnejšími palivami do Maďarska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nTabuľka rozlišuje medzi siedmimi oblasťami, v ktorých boli opatrenia prijaté či avizované. Materiál, s ktorým Erik Tomáš vystúpil v relácii O 5 minút 12 zahŕňa výlučne prvé štyri oblasti. Metodologická príloha k publikácii žiadnu zmienku o Slovensku neobsahuje, Malta však spomenutá je. Slovensko nie je v tabuľkovom prehľade opatrení, no publikácia spomína niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré slovenská vláda v danej oblasti prijala alebo navrhla od septembra 2021.\n\nIde napr. o návrh Richarda Sulíka na zavedenie dane z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou z jadra, ktorý však bol vzápätí zanechaný.\n\nZástupcovia vlády SR a Slovenských elektrární podpísali koncom februára 2022 memorandum , v ktorom sa dohodli na stanovenie fixných cien elektriny pre vybrané skupiny odberateľov v rokoch 2023 a 2024, bez ohľadu na vývoj veľkoobchodných cien energií na trhoch. Ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva sa naopak zaviazali, že do roku 2025 nebudú vyvíjať iniciatívu smerujúcu k dodatočným daňovým zaťaženiam Slovenských elektrární. Súhrnná úspora domácností na účtoch za elektrinu by v období najbližších dvoch rokov mala podľa ministra financií približne miliardu eur, vrátane DPH, uvádza SITA.", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš odkazuje na publikáciu think-tanku Bruegel, ktorá sa venuje opatreniam vlád vybraných štátov EÚ a EHP od septembra 2021, s cieľom tlmiť dopady rastúcich cien energií. Táto obsahuje tabuľku s prehľadom prijatých opatrení, aj oznámených, no zatiaľ neprijatých opatrení. Slovensko v tabuľke nie je uvedené, ale v publikácii k opatreniam áno. Slovensko na rozdiel od mnohých ostatných štátov neprijalo opatrenia s okamžitou pôsobnosťou. Erik Tomáš apeluje na okamžitý stav, keď uvádza príklad so Slovákmi, ktorí pre rast cien jazdili za lacnejšími palivami do Maďarska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Tabuľka rozlišuje medzi siedmimi oblasťami, v ktorých boli opatrenia prijaté či avizované. Materiál, s ktorým Erik Tomáš vystúpil v relácii O 5 minút 12 zahŕňa výlučne prvé štyri oblasti. Metodologická príloha k publikácii žiadnu zmienku o Slovensku neobsahuje, Malta však spomenutá je. Slovensko nie je v tabuľkovom prehľade opatrení, no publikácia spomína niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré slovenská vláda v danej oblasti prijala alebo navrhla od septembra 2021.", "Ide napr. o návrh Richarda Sulíka na zavedenie dane z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou z jadra, ktorý však bol vzápätí zanechaný.", "Zástupcovia vlády SR a Slovenských elektrární podpísali koncom februára 2022 memorandum , v ktorom sa dohodli na stanovenie fixných cien elektriny pre vybrané skupiny odberateľov v rokoch 2023 a 2024, bez ohľadu na vývoj veľkoobchodných cien energií na trhoch. Ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva sa naopak zaviazali, že do roku 2025 nebudú vyvíjať iniciatívu smerujúcu k dodatočným daňovým zaťaženiam Slovenských elektrární. Súhrnná úspora domácností na účtoch za elektrinu by v období najbližších dvoch rokov mala podľa ministra financií približne miliardu eur, vrátane DPH, uvádza SITA."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["publikáciu", "Tabuľka", "relácii", "príloha", "návrh", "memorandum", "uvádza"], "url": ["https://www.bruegel.org/publications/datasets/national-policies-to-shield-consumers-from-rising-energy-prices/", "https://public.flourish.studio/story/1567034/?utm_source=showcase&utm_campaign=story/1567034", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/330816#1034", "https://www.bruegel.org/wp-content/uploads/2022/06/Methodological-note-with-country-breakdown.pdf", "https://index.sme.sk/c/22840364/sulik-obhajoval-novu-dan-pre-elektrarne-pre-5-eur-nehrozi-bankrot-ani-prepustanie.html", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/memorandum-elektrarne-vlada-cena-elektriny/", "https://www.noviny.sk/662424-energetika-slovenske-elektrarne-ponuknu-slovenskym-domacnostiam-silovu-elektrinu-za-zhruba-61-eur-dan-z-nadmerneho-zisku-z-elektriny-z-jadra-nebude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:29.920553+00:00"}
{"id": "vr33998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33998", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme v roku 2010 až 2012 využili 2 miliardy, 200 miliónov euro.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na programovacie obdobie 2007-2013 bolo Slovenskej republike poskytnutých 11 498 331 484 eur z eurofondov. Čerpanie eurofondov bolo ku začiatku júna 2010 na úrovni 7,65% a do konca decembra 2012 sa dostalo na úroveň 37,84%. Celkové čerpanie medzi júnom 2010 a decembrom 2012 bolo teda podľa týchto údajov približne 3 miliardy 450 miliónov. Celkové čerpanie eurofondov bolo ku koncu apríla 2013 na úrovni 40,94% , čo zodpovedá sume približne 4 miliardy 707 miliónov eur. Sumu 2,2 miliardy eur spomínal Ján Figeľ v roku 2010 v súvislosti s prognózovanou sumou iba na výstavbu ciest, pričom o tom informovali SME , Trend a Pravda . Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na programovacie obdobie 2007-2013 bolo Slovenskej republike poskytnutých 11 498 331 484 eur z eurofondov. Čerpanie eurofondov bolo ku začiatku júna 2010 na úrovni 7,65% a do konca decembra 2012 sa dostalo na úroveň 37,84%. Celkové čerpanie medzi júnom 2010 a decembrom 2012 bolo teda podľa týchto údajov približne 3 miliardy 450 miliónov. Celkové čerpanie eurofondov bolo ku koncu apríla 2013 na úrovni 40,94% , čo zodpovedá sume približne 4 miliardy 707 miliónov eur. Sumu 2,2 miliardy eur spomínal Ján Figeľ v roku 2010 v súvislosti s prognózovanou sumou iba na výstavbu ciest, pričom o tom informovali SME , Trend a Pravda . Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["7,65%", "37,84%.", "40,94%", "SME", "Trend", "Pravda"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-decembra-2012-na-urovni-37-84-/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5690526/figel-na-cesty-pojde-z-eurofondov-22-miliardy-eur.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/j-figel-z-eurofondov-by-mohlo-ist-na-cesty-2-2-miliardy-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/194861-figel-chce-dat-na-dialnice-z-eurofondov-22-miliardy-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:57.104117+00:00"}
{"id": "vr36359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36359", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ale aj z analýzy, ktorú ste zanechali na ministerstve, ktorú ste teda bohužiaľ nezužitkovali, ale aj z názorov rôznych odborníkov a napokon aj z hľadiska logiky veci vyplýva jedno. Pri zlúčení okamžite získavate isté úspory a znižujú sa náklady na celkové fungovanie už len tým, že isté servisné a podporné činnosti sa stávajú duplicitné. Čo sa týka priestorov...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V denníku SME sa uvádzajú okrem iných aj tieto názory: \"Zlučovanie inštitúcií je veľmi zložitá a citlivá vec, trvá niekedy roky a dokonca aj keď sú obe inštitúcie konsolidované a fúzia je pripravená, nemusí ten proces dopadnúť dobre,\" upozorňuje Zuzana Mistríková, ktorá v minulosti riadila na ministerstve kultúry sekciu médií. \"Určite by sa ušetrilo množstvo nákladov, či už v obslužných službách, na spravodajcoch, redaktoroch. Neskôr aj v spoločnej budove,\" myslí si bývalý riaditeľ STV a expodpredseda Rady STV Peter Malec. Niekdajší dlhoročný šéf techniky STV Jozef Mračna si nemyslí, že pre obe média je potrebné spájanie. \"EÚ chce, aby sa takéto inštitúcie atomizovali. Z pohľadu bezpečnosti nie je dobré, ak sídlia v jednej budove, z dôvodu ľahkej zraniteľnosti,\" povedal Mračna. Krajcerov názor teda potvrdil podľa dostupných informácií jeden zdroj, pritom však ostatní upozorňovali na riziká takéhoto spájania, čo ž Krajcer v argumentácii pomocou odborníkov ignoroval.", "analysis_paragraphs": ["V denníku SME sa uvádzajú okrem iných aj tieto názory: \"Zlučovanie inštitúcií je veľmi zložitá a citlivá vec, trvá niekedy roky a dokonca aj keď sú obe inštitúcie konsolidované a fúzia je pripravená, nemusí ten proces dopadnúť dobre,\" upozorňuje Zuzana Mistríková, ktorá v minulosti riadila na ministerstve kultúry sekciu médií. \"Určite by sa ušetrilo množstvo nákladov, či už v obslužných službách, na spravodajcoch, redaktoroch. Neskôr aj v spoločnej budove,\" myslí si bývalý riaditeľ STV a expodpredseda Rady STV Peter Malec. Niekdajší dlhoročný šéf techniky STV Jozef Mračna si nemyslí, že pre obe média je potrebné spájanie. \"EÚ chce, aby sa takéto inštitúcie atomizovali. Z pohľadu bezpečnosti nie je dobré, ak sídlia v jednej budove, z dôvodu ľahkej zraniteľnosti,\" povedal Mračna. Krajcerov názor teda potvrdil podľa dostupných informácií jeden zdroj, pritom však ostatní upozorňovali na riziká takéhoto spájania, čo ž Krajcer v argumentácii pomocou odborníkov ignoroval."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["V denníku SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5595776/trojku-do-konca-roka-nevypnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:41.340055+00:00"}
{"id": "vr29618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29618", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pretože keď povie, že má 14, napriek tomu, že má šedivú bradu, tak proste povie, že má 14. A my mu musíme veriť, napriek tomu, že vieme, že to tak nie je.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák vo výroku tvrdí, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl, ktorí o sebe vyhlásia, že sú mladiství, musí štát zaobchádzať ako s mladistvými aj v prípade pochybností. Podľa Zákona o pobyte cudzincov a Zákona o azyle sa za maloletú osobu považuje v sporných prípadoch taká osoba, u ktorej to potvrdí lekárska prehliadka. Do vykonania prehliadky, alebo v prípade odmietnutia prehliadky, je takáto osoba považovaná za plnoletú. Za mladistvú je považovaná len taká osoba, u ktorej lekárska prehliadka nedokázala jasne určiť, že sa jedná o plnoletú osobu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák vo výroku tvrdí, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl, ktorí o sebe vyhlásia, že sú mladiství, musí štát zaobchádzať ako s mladistvými aj v prípade pochybností. Podľa Zákona o pobyte cudzincov a Zákona o azyle sa za maloletú osobu považuje v sporných prípadoch taká osoba, u ktorej to potvrdí lekárska prehliadka. Do vykonania prehliadky, alebo v prípade odmietnutia prehliadky, je takáto osoba považovaná za plnoletú. Za mladistvú je považovaná len taká osoba, u ktorej lekárska prehliadka nedokázala jasne určiť, že sa jedná o plnoletú osobu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "Zákona", "zákona", "zákona"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:39.038617+00:00"}
{"id": "48337", "numeric_id": 48337, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48337", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Poviem fakty, čo sa udialo po kríze v roku 2009 lebo pamätáme si, že boli, bol problém s dodávkou plynu. Posilnil sa reverzný tok z Česka, to sa začalo robiť po roku 2009, funguje to. Urobilo sa prepojenie na Baumgarten v Rakúsku, je to mimochodom európsky had na plyn, to sa urobilo za minulých vlád. Otvorilo sa prepojenie na Maďarsko. Začalo sa budovať prepojenie na Slovensko.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 zažili krajiny EÚ krízu spojenú s výpadkom dodávok zemného plynu z Ruska do Európy. Dôvodom bol spor medzi Ruskom a Ukrajinou o cenách a dodávkach zemného plynu. Slovensko patrilo medzi jedny z najviac zasiahnutých krajín a jeho škoda sa vyšplhala na sumu okolo jednej miliardy eur. Ako reakciu na túto situáciu a pre to, aby sa táto situácia už neopakovala sa Slovensko rozhodlo začať so zabezpečením diverzifikácie svojich zdrojov plynu.\n\nRovnako je od roku 2010 možné získavať dodávky plynu z Rakúska prostredníctvom vykonania úprav na rakúskom uzle plynovodu v Baumgartene. V roku 2015 došlo i k sprevádzkovaniu prepojenia plynu medzi Slovenskom a Maďarskom.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 zažili krajiny EÚ krízu spojenú s výpadkom dodávok zemného plynu z Ruska do Európy. Dôvodom bol spor medzi Ruskom a Ukrajinou o cenách a dodávkach zemného plynu. Slovensko patrilo medzi jedny z najviac zasiahnutých krajín a jeho škoda sa vyšplhala na sumu okolo jednej miliardy eur. Ako reakciu na túto situáciu a pre to, aby sa táto situácia už neopakovala sa Slovensko rozhodlo začať so zabezpečením diverzifikácie svojich zdrojov plynu.", "Rovnako je od roku 2010 možné získavať dodávky plynu z Rakúska prostredníctvom vykonania úprav na rakúskom uzle plynovodu v Baumgartene. V roku 2015 došlo i k sprevádzkovaniu prepojenia plynu medzi Slovenskom a Maďarskom."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["krízu", "škoda", "diverzifikácie", "Rakúska", "prepojenia"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/plynova-kriza-europa-vyrocie/69711-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk//prepojenim-slovenskych-a-madarskych-plynovodov-sa-podstatne-zvysi-energeticka-bezpecnost-nasich-krajin/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22868024/slovensko-nemusi-odoberat-plyn-iba-z-ruska-pracuje-sa-na-prepojeni-s-polskom.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/5608486/plyn-uz-mozeme-tahat-aj-z-rakuska.html", "https://www.vlada.gov.sk//prepojenim-slovenskych-a-madarskych-plynovodov-sa-podstatne-zvysi-energeticka-bezpecnost-nasich-krajin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:04.327751+00:00"}
{"id": "vr37638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37638", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V predchádzajúcej variante (PPP projektov pozn.), ktorá už myslím,..., by bola Slovensko zaťažila zhruba na úrovni 600 miliónov eur ročne po dobu 30 rokov.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte v marci roku 2009 prišiel konzultant Svetovej banky Juraj Mesík s výpočtom , že diaľnice formou PPP projektu vyjdú Slovensko na približne 18 miliárd eur. Slovensko malo po dobu 30 rokov ročne platiť súkromným investorom 600 miliónov eur, spolu by to teda vyšlo na už spomínaných približne 18 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["Ešte v marci roku 2009 prišiel konzultant Svetovej banky Juraj Mesík s výpočtom , že diaľnice formou PPP projektu vyjdú Slovensko na približne 18 miliárd eur. Slovensko malo po dobu 30 rokov ročne platiť súkromným investorom 600 miliónov eur, spolu by to teda vyšlo na už spomínaných približne 18 miliárd eur."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["výpočtom"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4360541/rysuje-sa-cena-za-ppp-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:46.838122+00:00"}
{"id": "48861", "numeric_id": 48861, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48861", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Koľko dôchodcov sa prepadlo do pásma chudoby za posledný rok, 188 000, čiže tak zázračne im pomáhate, že máme už pol milióna v pásme chudoby.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hranica chudoby na Slovensku bola stanovená na úroveň 424 eur mesačne. Na začiatku tohto roku sa v tomto pásme nachádzalo až 494-tisíc seniorov. Toto číslo sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo . Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie. Začiatkom minulého roka sa totiž nachádzalo pod hranicou chudoby približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hranica chudoby na Slovensku bola stanovená na úroveň 424 eur mesačne. Na začiatku tohto roku sa v tomto pásme nachádzalo až 494-tisíc seniorov. Toto číslo sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo . Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie. Začiatkom minulého roka sa totiž nachádzalo pod hranicou chudoby približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Hranica chudoby", "nachádzalo", "zvýšilo"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/717800-pocet-dochodcov-spadajucich-pod-hranicu-chudoby-neustale-rastie", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:41.584845+00:00"}
{"id": "vr18198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18198", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "... réžia mesta, ktorá sa zvýšila o 1,6 milióna ročne.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavel Hagyari má na mysli celkové zvýšenie schválených výdavkov mesta Prešov za rok 2017 z 53 222 766 mil. € na plánovaných 54 907 976 mil. € v roku 2018 . Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje po zaokruhlení 1,68 mil. eur, čo zodpovedá sume uvedenej Hagyarim. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pavel Hagyari má na mysli celkové zvýšenie schválených výdavkov mesta Prešov za rok 2017 z 53 222 766 mil. € na plánovaných 54 907 976 mil. € v roku 2018 . Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje po zaokruhlení 1,68 mil. eur, čo zodpovedá sume uvedenej Hagyarim. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["rok 2017", "roku 2018"], "url": ["https://egov.presov.sk/default.aspx?NavigationState=801%3a0%3a", "https://egov.presov.sk/default.aspx?NavigationState=801%3A0%3A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:41.557180+00:00"}
{"id": "vr32845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32845", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Napríklad pri zdaňovaní firiem. Pred voľbami bol sľub, že to bude len pre firmy so ziskom viacej ako 30 miliónov eur, dnes sa to týka všetkých", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa svojho programového zamerania (. doc , s. 9) strana SMER-SD: \"U právnických osôb navrhne progresívnu daň z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. EUR.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa svojho programového zamerania (. doc , s. 9) strana SMER-SD: \"U právnických osôb navrhne progresívnu daň z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. EUR.\""], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["doc", "etrend.sk", "sme.sk", "tvnoviny.sk", "návrhu zákona o dani z príjmov"], "url": ["http://strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/programove_zameranie_2012-2016.doc", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/smer-chce-zdanit-bohatych-najma-banky.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6354609/program-smeru-minimalny-dochodok-vyssie-dane-a-ppp-projekty.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/nahlad-na-prve-ficove-plany-ako-vezme-bohatym.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=239"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:15.969108+00:00"}
{"id": "vr13763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13763", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "... to, čo sa nám vyčítalo, že v Iuvente nie je krúžková činnosť, je pravdou od roku 2002, tam sa naozaj krúžky stratili v podstate v 90. rokoch a tie posledné odtiaľ odišli v roku 2002.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná zmienka o krúžkovej činnosti v Iuvente, ktorá bola pod patronátom štátu, je z roku 2003, čiže ministrov údaj približne sedí, podobne ako fakt, že koncom 90. rokov prestala krúžková činnosť v Iuvente priamo pod správou štátu fungovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Posledná informácia o fungovaní krúžkov v Iuvente je z novembra 2003, vtedajšie provizórne fungovanie krúžkov je popisované na stránke denníka SME . Minister sa ted apomýlil o jeden rok, no nemá to vplyv na argumentačnú hodnotu výroku. Ďalší článok z tohto obdobia hovorí o ohrození fungovania krúžkov. Tento článok tiež uvádza, že už tri roky predtým, teda okolo roku 2000, štát rozhodol o presunutí práce s deťmi od Iuventy na občianske združenia alebo samosprávu.", "analysis_paragraphs": ["Posledná zmienka o krúžkovej činnosti v Iuvente, ktorá bola pod patronátom štátu, je z roku 2003, čiže ministrov údaj približne sedí, podobne ako fakt, že koncom 90. rokov prestala krúžková činnosť v Iuvente priamo pod správou štátu fungovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Posledná informácia o fungovaní krúžkov v Iuvente je z novembra 2003, vtedajšie provizórne fungovanie krúžkov je popisované na stránke denníka SME . Minister sa ted apomýlil o jeden rok, no nemá to vplyv na argumentačnú hodnotu výroku. Ďalší článok z tohto obdobia hovorí o ohrození fungovania krúžkov. Tento článok tiež uvádza, že už tri roky predtým, teda okolo roku 2000, štát rozhodol o presunutí práce s deťmi od Iuventy na občianske združenia alebo samosprávu."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["SME", "článok", "Pravda", "plavecký", "Iuventa"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/1179423/ako-situaciu-v-iuvente-vidia-rodicia.html", "http://bratislava.sme.sk/c/1179419/v-iuvente-je-ministerska-kontrola.html", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/370894-hadky-politikov-bratislavsku-iuventu-detom-nevratia-myslia-si-aktivisti/", "http://skola-aqua.info/kontakt/", "https://www.iuventa.sk/sk/IUVENTA-home.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:33.194717+00:00"}
{"id": "vr14644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14644", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(...) vy ste zrušili zákon ktorý bol prijatý, dokonca spolu s nami, ohľadne poplatkov a zrušili ste..", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto výroku je spomínaná novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti ( NR SR ), ktorá hovorí najmä o zrušení poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekárov. Tento výrok sme ohodnotili ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku je spomínaná novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti ( NR SR ), ktorá hovorí najmä o zrušení poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekárov. Tento výrok sme ohodnotili ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "SITA"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5403", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348298-poslanci-prelomili-veto-opat-odobrili-upravu-poplatkov-u-lekarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:59.985310+00:00"}
{"id": "vr14666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14666", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Zoberte si, koľko ľudí je zamestnaných na 100 hektároch pôdy v Poľsku. 14. A koľko je na Slovensku? 2,7.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy o poľnohospodárstve za rok 2014 je v prepočte na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy zamestnaných na Slovensku 2,83 osôb a v Poľsku 13,4 osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prílohe č. 1 správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2014 sa uvádza, že v prepočte na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy je na Slovensku zamestnaných 2,83 osôb, čo je o 0,2 menej ako v predchádzajúcom roku. Tento stav súvisí so spomaleným úbytkom poľnohospodársky využívanej pôdy a poklesom osôb pracujúcich v poľnohospodárstve. Počet osôb zamestnaných v prepočte na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy v Poľsku bol 13,4. Príloha č. 1 : „V prepočte na 100 ha poľnohospodársky využívanej pôdy bolo najviac osôb (v AWU) zamestnaných na Malte (45,5), Cypre (21,2), v Slovinsku (17,3), Chorvátsku (14,7), Poľsku (13,4), Rumunsku (10,9) a Grécku (13,1). Na Slovensku dosiahla zamestnanosť 2,83 osoby na 100 ha p. v. p., čo bolo o 0,2 menej ako v predchádzajúceho roku. Tento stav súvisí so spomaleným úbytkom poľnohospodársky využívanej pôdy a poklesom osôb pracujúcich v poľnohospodárstve. Z okolitých krajín slovenské poľnohospodárstvo zamestnáva menej osôb na 100 ha p.v.p. ako Maďarsko (9,5), Rakúsko (4,2) a Česko (3,0).\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy o poľnohospodárstve za rok 2014 je v prepočte na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy zamestnaných na Slovensku 2,83 osôb a v Poľsku 13,4 osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prílohe č. 1 správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2014 sa uvádza, že v prepočte na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy je na Slovensku zamestnaných 2,83 osôb, čo je o 0,2 menej ako v predchádzajúcom roku. Tento stav súvisí so spomaleným úbytkom poľnohospodársky využívanej pôdy a poklesom osôb pracujúcich v poľnohospodárstve. Počet osôb zamestnaných v prepočte na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy v Poľsku bol 13,4. Príloha č. 1 : „V prepočte na 100 ha poľnohospodársky využívanej pôdy bolo najviac osôb (v AWU) zamestnaných na Malte (45,5), Cypre (21,2), v Slovinsku (17,3), Chorvátsku (14,7), Poľsku (13,4), Rumunsku (10,9) a Grécku (13,1). Na Slovensku dosiahla zamestnanosť 2,83 osoby na 100 ha p. v. p., čo bolo o 0,2 menej ako v predchádzajúceho roku. Tento stav súvisí so spomaleným úbytkom poľnohospodársky využívanej pôdy a poklesom osôb pracujúcich v poľnohospodárstve. Z okolitých krajín slovenské poľnohospodárstvo zamestnáva menej osôb na 100 ha p.v.p. ako Maďarsko (9,5), Rakúsko (4,2) a Česko (3,0).\""], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Príloha č. 1"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24953", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-191025?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:56.814558+00:00"}
{"id": "vr33316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33316", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "To robil pán minister. Ktorý bez pripomienkového konania, bez toho, že by to zverejnil na portáli právnych predpisov skrátené legislatívne konanie v lete, keď ľudia boli na dovolenkách, nemohli sa k tomu ani vyjadriť a buch. Z večera na ráno tu máme obrovské odvodové zaťaženie a zlikvidovaný druhý pilier.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. likvidáciou druhého piliera a tiež zmenami odvodového zaťaženia, o ktorej hovoril exminister Mihál, bol návrh novely zákona č. 461/2003 Z.z. o zmenách v sociálnom poistení. Táto novelizácia bola na rokovanie NR SR doručená dňa 8. augusta 2012 a schválená 10. augusta 2012 na 6.schôdzi NR SR v skrátenom legislatívnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. likvidáciou druhého piliera a tiež zmenami odvodového zaťaženia, o ktorej hovoril exminister Mihál, bol návrh novely zákona č. 461/2003 Z.z. o zmenách v sociálnom poistení. Táto novelizácia bola na rokovanie NR SR doručená dňa 8. augusta 2012 a schválená 10. augusta 2012 na 6.schôdzi NR SR v skrátenom legislatívnom konaní."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["461/2003"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=141"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:34.142590+00:00"}
{"id": "vr26003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26003", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Od roku 2006 do roku 2012 sa ich (ciest, pozn.) opravilo okolo 200 km. (...) Ak by sme takto pokračovali, tak všetky cesty 2. a 3. triedy, ktoré sú v správe VÚC by sa opravili za 95 rokov.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov NSK vo výročných správach v roku 2008 kraj opravil 47,3 km ciest a mostov. V roku 2009 to bolo 40 km ciest a mostov. V roku 2011 to bolo 30,7 km a v roku 2012 58 km ciest. Vo výročných správach chýbajú údaje za roky 2010, 2007 a 2006", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov NSK vo výročných správach v roku 2008 kraj opravil 47,3 km ciest a mostov. V roku 2009 to bolo 40 km ciest a mostov. V roku 2011 to bolo 30,7 km a v roku 2012 58 km ciest. Vo výročných správach chýbajú údaje za roky 2010, 2007 a 2006"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2009", "2011", "2012", "zrekonštruoval", "SITA"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/vyrocna_sprava_NSK_2008.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/konsolidovana_vyrocna_sprava_nsk_2009.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/konsolidovana_vyrocna_sprava_nsk_2011.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/vyrocna_sprava_nsk_2012.pdf", "http://novezamky.sme.sk/c/6527395/opravuju-cesty-na-vsetky-by-kraj-potreboval-145-rokov.html", "http://novezamky.sme.sk/c/6527395/opravuju-cesty-na-vsetky-by-kraj-potreboval-145-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:47.820786+00:00"}
{"id": "vr33997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33997", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Teraz o týždeň to budú dva roky, keď doktor Čentéš bol zvolený.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora 17.júna 2011 na tajnom hlasovaní na 19. schôdzi NR SR. V čase vysielanie relácie 9. júna 2013, je o týždeň takmer presne 2 roky od zvolenia Čentéša.", "analysis_paragraphs": ["Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora 17.júna 2011 na tajnom hlasovaní na 19. schôdzi NR SR. V čase vysielanie relácie 9. júna 2013, je o týždeň takmer presne 2 roky od zvolenia Čentéša."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["17.júna 2011", "19. schôdzi"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=255#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:56.784572+00:00"}
{"id": "vr28216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28216", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože ja som bol v parlamente ako opozičný predstaviteľ a len tak zo zaujímavosti vám ukážem. 13.9.2011, to znamená, to bola vláda pani Radičovej, KDH bolo pri moci, pán Brocka dal návrh na vyradenie našich zákonov zo schôdze s tým, že sa prerokujú inokedy. Hlasovanie - celý klub KDH hlasoval za vyradenie našich návrhov..", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Išlo o dva rozdielne prípady. Kým 9. septembra 2014 došlo k vyradeniu bodov programu pri samotnom schvaľovaní programu schôdze a teda návrh na vyradenie bodov mohol podať poslanec, v prípade z roku 2011 Brocka navrhol vyradenie bodov programu už počas schôdze na návrh troch poslaneckých klubov. Taktiež kým 9. septembra 2014 došlo k vyradeniu len opozičných návrhov na neurčito, v roku 2011 boli preradené nielen opozičné, ale aj koaličné (a to dvojnásobný počet) návrhy na budúcu schôdzu. Ide teda o dva rozličné prípady, ktoré len ťažko možno porovnávať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\n9. septembra 2014 poslankyňa a zároveň podpredsedníčka parlamentu Laššáková zo SMER-SD podala návrh na vylúčenie opozičných návrhov zákonov z programu 37. schôdze NR SR. Vyradenie bodov sa udialo ešte pred schvaľovaním programu 37. schôdze a preto podľa Rokovacieho poriadku (§ 24) mohol podať návrh na vyradenie poslanec. Išlo o vyradenie desiatich opozičných návrhov.\n\n\" Pán predseda, navrhujem, aby sme z programu 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyradili body programu 54 - tlač 1099, 55 - tlač 1138, tlač 56, bod 56 - tlač 1158, bod 57 - tlač 1101, bod 58 - tlač 1095, bod 60 - tlač 1104, bod 76 - tlač 1151, bod 80 - tlač 1154, bod 81 - tlač 1155 a bod 83 - tlač 1157. Som toho názoru, že predložené návrhy zákonov súvisia s kampaňou v komunálnych voľbách, a preto doporučujem, aby sa o nich rokovalo až po komunálnych voľbách.\"\n\n13. septembra 2011 na 22. schôdzi NR SR podal koaličný poslanec Brocka procedurálny návrh , na preradenie viacerých bodov z už schváleného programu programu, pričom ich navrhol zaradiť na nasledujúcu schôdzu NR SR.\n\nJeho návrh znel:\n\n\"...neberiem nikomu žiadne právo, budeme rokovať o všetkých návrhoch zákonov, ktoré boli zaradené na túto schôdzu , ale ja v mene troch poslaneckých klubov(SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD poz. redakcie) navrhujem aby sme o nich rokovali na nasledujúcej schôdzi a sú to body: 36 až 63, bod 87 a body 93 až 96.\"\n\nKonkrétne sa jednalo o deväť opozičných návrhov, 20 návrhov z radov poslancov vládnej koalície a štyri návrhy na voľbu predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Návrh bol schválený 76 poslancami NR SR a body boli preradené na nasledujúcu schôdzu.", "analysis_paragraphs": ["Išlo o dva rozdielne prípady. Kým 9. septembra 2014 došlo k vyradeniu bodov programu pri samotnom schvaľovaní programu schôdze a teda návrh na vyradenie bodov mohol podať poslanec, v prípade z roku 2011 Brocka navrhol vyradenie bodov programu už počas schôdze na návrh troch poslaneckých klubov. Taktiež kým 9. septembra 2014 došlo k vyradeniu len opozičných návrhov na neurčito, v roku 2011 boli preradené nielen opozičné, ale aj koaličné (a to dvojnásobný počet) návrhy na budúcu schôdzu. Ide teda o dva rozličné prípady, ktoré len ťažko možno porovnávať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "9. septembra 2014 poslankyňa a zároveň podpredsedníčka parlamentu Laššáková zo SMER-SD podala návrh na vylúčenie opozičných návrhov zákonov z programu 37. schôdze NR SR. Vyradenie bodov sa udialo ešte pred schvaľovaním programu 37. schôdze a preto podľa Rokovacieho poriadku (§ 24) mohol podať návrh na vyradenie poslanec. Išlo o vyradenie desiatich opozičných návrhov.", "\" Pán predseda, navrhujem, aby sme z programu 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyradili body programu 54 - tlač 1099, 55 - tlač 1138, tlač 56, bod 56 - tlač 1158, bod 57 - tlač 1101, bod 58 - tlač 1095, bod 60 - tlač 1104, bod 76 - tlač 1151, bod 80 - tlač 1154, bod 81 - tlač 1155 a bod 83 - tlač 1157. Som toho názoru, že predložené návrhy zákonov súvisia s kampaňou v komunálnych voľbách, a preto doporučujem, aby sa o nich rokovalo až po komunálnych voľbách.\"", "13. septembra 2011 na 22. schôdzi NR SR podal koaličný poslanec Brocka procedurálny návrh , na preradenie viacerých bodov z už schváleného programu programu, pričom ich navrhol zaradiť na nasledujúcu schôdzu NR SR.", "Jeho návrh znel:", "\"...neberiem nikomu žiadne právo, budeme rokovať o všetkých návrhoch zákonov, ktoré boli zaradené na túto schôdzu , ale ja v mene troch poslaneckých klubov(SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD poz. redakcie) navrhujem aby sme o nich rokovali na nasledujúcej schôdzi a sú to body: 36 až 63, bod 87 a body 93 až 96.\"", "Konkrétne sa jednalo o deväť opozičných návrhov, 20 návrhov z radov poslancov vládnej koalície a štyri návrhy na voľbu predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Návrh bol schválený 76 poslancami NR SR a body boli preradené na nasledujúcu schôdzu."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["podala", "Rokovacieho poriadku", "22. schôdzi", "návrh"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/126403/Lassakova_Jana.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=258#current", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/71596/Sulik_Richard.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:35.741047+00:00"}
{"id": "vr17331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17331", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vo väčšine európskych krajín je takáto (poistná, pozn.) daň zavedená.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. daň z poistenia (Insurance Premium Tax) sa odvádza vo väčšine európskych krajín. Podľa The Association of British Insurers (ABI) je daň z poistenia zavedená v 26 z 32 skúmaných európskych krajín ( .pdf ). V mnohých štátoch sú sadzby odstupňované podľa jednotlivých typov poistenia, prípadne sú niektoré typy poistenia od dane oslobodené. Detailnému uplatňovaniu dane z poistenia sa venuje správa vydaná Insurance Europe ( .pdf ) za rok 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Kažimíra daň z poistenia zaviedla väčšina členských štátov EÚ najmä preto, \"že poisťovacie služby sú v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty\" . Spoločnosť EY uvádza, že daň z poistenia zaviedli alebo zvýšili v posledných rokoch mnohé krajiny na celom svete. Mimoriadne viditeľný je tento trend v krajinách strednej a východnej Európy: \"A number of countries have introduced IPT in recent years. This trend has been especially strong in Central and Eastern Europe (e.g., Bulgaria, Hungary and Romania). In addition, several countries have increased their IPT rates\" ( .pdf , s. 2). Na Slovensku je od januára 2017 zavedený 8 %-ný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia. Ministerstvo financií SR chce v apríli 2018 predložiť návrh zákona o dani z poistenia, ktorá by nahradila aktuálne platný odvod. V dôvodovej správe k návrhu zákona odôvodnilo ministerstvo plánovanú zmenu nasledovne: \"Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu\" ( .rtf , s. 1). Daň by mala mať charakter nepriamej dane a jej sadzba by mala byť pri väčšine typov neživotného poistenia 8 %-ná. Nižšiu, 2 až 3 %-nú sadzbu by malo mať životné poistenie.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. daň z poistenia (Insurance Premium Tax) sa odvádza vo väčšine európskych krajín. Podľa The Association of British Insurers (ABI) je daň z poistenia zavedená v 26 z 32 skúmaných európskych krajín ( .pdf ). V mnohých štátoch sú sadzby odstupňované podľa jednotlivých typov poistenia, prípadne sú niektoré typy poistenia od dane oslobodené. Detailnému uplatňovaniu dane z poistenia sa venuje správa vydaná Insurance Europe ( .pdf ) za rok 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Kažimíra daň z poistenia zaviedla väčšina členských štátov EÚ najmä preto, \"že poisťovacie služby sú v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty\" . Spoločnosť EY uvádza, že daň z poistenia zaviedli alebo zvýšili v posledných rokoch mnohé krajiny na celom svete. Mimoriadne viditeľný je tento trend v krajinách strednej a východnej Európy: \"A number of countries have introduced IPT in recent years. This trend has been especially strong in Central and Eastern Europe (e.g., Bulgaria, Hungary and Romania). In addition, several countries have increased their IPT rates\" ( .pdf , s. 2). Na Slovensku je od januára 2017 zavedený 8 %-ný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia. Ministerstvo financií SR chce v apríli 2018 predložiť návrh zákona o dani z poistenia, ktorá by nahradila aktuálne platný odvod. V dôvodovej správe k návrhu zákona odôvodnilo ministerstvo plánovanú zmenu nasledovne: \"Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu\" ( .rtf , s. 1). Daň by mala mať charakter nepriamej dane a jej sadzba by mala byť pri väčšine typov neživotného poistenia 8 %-ná. Nižšiu, 2 až 3 %-nú sadzbu by malo mať životné poistenie."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "väčšina", ".pdf", "návrh", ".rtf", "nepriamej"], "url": ["https://www.abi.org.uk/globalassets/sitecore/files/documents/publications/public/2016/keyfacts/euipt.pdf", "http://www.gdv.de/wp-content/uploads/2016/04/InsuranceEurope_Indirect-Taxation-on-Insurance-Contracts-in-Europe-2016.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/dan-z-poistenia-neprijemne-prekvapila/302550-clanok.html", "http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/EY-insurance-premium-tax-trends-and-recent-developments/$FILE/EY-insurance-premium-tax-trends-and-recent-developments.pdf", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/458130-kazimir-poistna-dan-je-to-civilizovany-europsky-nastroj/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2369020&_processDetail_WAR_portletsel_file=dovodova_vseobecna.rtf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.etrend.sk/financie/dan-z-poistenia-sa-ma-vztahovat-aj-na-zivotne-poistky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:37.828248+00:00"}
{"id": "vr37245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37245", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keď si pozriete európsky dohovor o občianstve, tak jeho článok 7 zmluvným stranám tohto dohovoru, vrátane Slovenskej republiky výslovne umožňuje stratu priamo zo zákona štátneho občianstva v prípade, že občan dobrovoľne nadobudne občianstvo iného štátu, čiže aj jednostranné opatrenie bez akýchľkovek podmienok by bolo prípustné.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky dohovor o občianstve: \"Čl. 7. Strata občianstva zo zákona alebo z iniciatívy zmluvného štátu. 1. Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov: a) dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva...\"", "analysis_paragraphs": ["Európsky dohovor o občianstve: \"Čl. 7. Strata občianstva zo zákona alebo z iniciatívy zmluvného štátu. 1. Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov: a) dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva...\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Európsky dohovor o občianstve:"], "url": ["http://www.radaeuropy.sk/?1360"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:24.729894+00:00"}
{"id": "vr15149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15149", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tento návrh zákona som predkladal osobne, aby táto komisia vznikla, aby bolo možné kontrolovať (komisia na kontrolu odpočúvania, pozn.) (...)  a dokonca ste sa tomu venovali aj počas pôsobenia vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona, ktorý obsahoval aj zriadenie komisie na kontrolu odpočúvania, skutočne v parlamente predstavil Robert Kaliňák. Kontrole odpočúvania sa venovala už vláda Ivety Radičovej, počas nej bol zriadený aj Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O zriadení komisie na preverovanie používania odpočúvania informuje napríklad SME : \" Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) sa v novele sústredil len na odpočúvanie. Najzásadnejšou novinkou má byť vznik osobitnej komisie, ktorá má preverovať používanie odpočúvania . (...) Komisia, ktorá má preverovať odpočúvanie, má mať osem členov. Šiesti členovia majú byť poslanci, traja nominanti „navrhnutí politickými stranami alebo hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde“, a traja majú byť nominantmi vládnych strán. Na predsedu má mať nárok mimovládna strana. Zvyšných dvoch členov bude voliť parlament. Majú to byť bývalí sudcovia, prokurátori, spravodajskí dôstojníci či diplomati. No musia mať aspoň štyridsať rokov a desaťročnú skúsenosť v odbore. \" Tento návrh ešte v minulom volebnom období predstavil v parlamente práve minister Kaliňák. Poslanci ho následne 83 hlasmi schválili.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona, ktorý obsahoval aj zriadenie komisie na kontrolu odpočúvania, skutočne v parlamente predstavil Robert Kaliňák. Kontrole odpočúvania sa venovala už vláda Ivety Radičovej, počas nej bol zriadený aj Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O zriadení komisie na preverovanie používania odpočúvania informuje napríklad SME : \" Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) sa v novele sústredil len na odpočúvanie. Najzásadnejšou novinkou má byť vznik osobitnej komisie, ktorá má preverovať používanie odpočúvania . (...) Komisia, ktorá má preverovať odpočúvanie, má mať osem členov. Šiesti členovia majú byť poslanci, traja nominanti „navrhnutí politickými stranami alebo hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde“, a traja majú byť nominantmi vládnych strán. Na predsedu má mať nárok mimovládna strana. Zvyšných dvoch členov bude voliť parlament. Majú to byť bývalí sudcovia, prokurátori, spravodajskí dôstojníci či diplomati. No musia mať aspoň štyridsať rokov a desaťročnú skúsenosť v odbore. \" Tento návrh ešte v minulom volebnom období predstavil v parlamente práve minister Kaliňák. Poslanci ho následne 83 hlasmi schválili."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["SME", "predstavil", "2010"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/7994530/kalinak-meni-pravidla-odpocuvania-pred-volbami.html", "http://www3.teraz.sk/slovensko/nrsr-zakon-o-ochrane-sukromia-kalinak/167654-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:12.661683+00:00"}
{"id": "48866", "numeric_id": 48866, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48866", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Po prvé, ak si pamätáte, my sme obedy zadarmo nahradili vyšším daňovým bonusom v roku 2020, keď sme to vlastne oznamovali a menili. Zároveň sme ponechali ešte napriek tomu, že sme dali teda daňový bonus ako náhradu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obedy zadarmo pre žiakov základných a posledného ročníka materských škôl zaviedla v roku 2018 strana Smer-SD. Systém plošnej dotácie obedov spočíval v príspevku 1,20 eur na každý školský obed.\n\nV roku 2020 nová vláda tento systém zmenila a zaviedla možnosť pre rodičov uplatniť si na deti vyšší daňový bonus ako náhradu. Dotácie na jedlo pritom stále zostali deťom z chudobných rodín. Ak si rodičia zvolili ako možnosť dotáciu na stravu, nárok na akýkoľvek daňový bonus im zanikol úplne.", "analysis_paragraphs": ["Obedy zadarmo pre žiakov základných a posledného ročníka materských škôl zaviedla v roku 2018 strana Smer-SD. Systém plošnej dotácie obedov spočíval v príspevku 1,20 eur na každý školský obed.", "V roku 2020 nová vláda tento systém zmenila a zaviedla možnosť pre rodičov uplatniť si na deti vyšší daňový bonus ako náhradu. Dotácie na jedlo pritom stále zostali deťom z chudobných rodín. Ak si rodičia zvolili ako možnosť dotáciu na stravu, nárok na akýkoľvek daňový bonus im zanikol úplne."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "zmenila a zaviedla", "zanikol"], "url": ["https://index.sme.sk/c/20906169/staticice-deti-maju-mat-obedy-bezplatne.html", "https://domov.sme.sk/c/22452014/kedy-sa-zrusia-obedy-zadarmo-otazky-a-odpovede.html", "https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/264614/rodicia-vyberte-si-danovy-bonus-alebo-obedy-zadarmo-pre-deti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:37.261675+00:00"}
{"id": "vr28098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28098", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...pán prezident vo svojom inauguračnom prejave niekoľkokrát vystúpil a hovoril o európskej integrácii.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska sa vo svojom inauguračnom prejave vyjadril o projekte EÚ a integrácii v EÚ \"Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európska únia má hlbší zmysel. Je predovšetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti národov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny .\" \"Ale pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás - a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.\" \"Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska sa vo svojom inauguračnom prejave vyjadril o projekte EÚ a integrácii v EÚ \"Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európska únia má hlbší zmysel. Je predovšetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti národov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny .\" \"Ale pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás - a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.\" \"Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["prejave"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7237765/akemu-slovensku-chcem-pomahat-inauguracny-prejav-andreja-kisku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:36.472425+00:00"}
{"id": "vr30726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30726", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď počas svojej vlády hovoril, že ľudí sa kríza nedotkne. Alebo zamestnanosti pribudlo v roku 2009 a 10 160 tisíc nezamestnaných pribudlo, pritom ste hovorili, že ľudí sa kríza nedotkne.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "( TASR 2. novembra 2010) \" Odmietame, aby ľudia na Slovensku platili za chyby, ktoré urobili špekulanti na Wall Street. To je základná filozofia vlády SR. Podmienkou je, že sa nedotkneme jedinej koruny na sociálne programy a nedotkneme sa jedinej koruny, ktorá pôjde na podporu podnikania na Slovensku,\" povedal R. Fico. R. Fico v rozhovore pre agentúru SITA 2. januára 2009 povedal: \"Nech by sme kdekoľvek mali nájsť peniaze, nedotkneme sa ani koruny zo sociálnych programov , ktoré boli schválené. Teda ak sme nastavili sociálne programy na 11 miliárd korún (365 133 107 €) v roku 2009, všetko do poslednej koruny zaplatíme ľuďom. Nech by sme tie peniaze mali nájsť kdekoľvek. Ľudia nespôsobili krízu. Ľudia nemôžu niesť zodpovednosť za nejakých špekulantov a hazardérov na finančných trhoch a zaslúžia si, aby mali podiel na hospodárskom raste. Preto žiadne uťahovanie opaskov , ľudia pôjdu ďalej.\" R. Fico v ďalšom rozhovore pre agentúru SITA 11. septembra 2009 povedal:. ..\"V tom vidím obrovský rozdiel medzi SR a inými krajinami, pretože sme dali jasný prísľub ľuďom, že nebudú platiť daň za krízu , ktorú spôsobil niekto iný“... Z uvedených výrokov sa dá interpretovať záver, že bývalý premiér R. Fico deklaroval, že kríza sa ľudí nedotkne. Ak vychádzame z údajom Štatistického úradu SR a údajoch o nezamestnanosti, tak priemerný počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie vzrástol v roku 2009 oproti roku 2008 z 199 561 na 303 063 evidovaných uchádzačov o prácu. To znamená, že medziročný nárast disponibilných uchádzačov o zamestnanie (nezamestnaných) v roku 2009 bol 103 502 uchádzačov. Z údajov ŠÚ SR je evidentný aj pokles zamestnanosti o 2,2 %. J. Figeľ uvádza nepravdivé číslo o počte nezamestnaných ktorých v roku 2009 pribudlo. Taktiež miera zamestnanosti klesla rapídne a to o 2,2 %. - Miera evidovanej nezamestnanosti Priemerný počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie Miera zamestnanosti vo veku 15-64 2008 7,7 % 199 561 62,3 % 2009 11,4 % 303 063 60,1 % Zdroj: Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["( TASR 2. novembra 2010) \" Odmietame, aby ľudia na Slovensku platili za chyby, ktoré urobili špekulanti na Wall Street. To je základná filozofia vlády SR. Podmienkou je, že sa nedotkneme jedinej koruny na sociálne programy a nedotkneme sa jedinej koruny, ktorá pôjde na podporu podnikania na Slovensku,\" povedal R. Fico. R. Fico v rozhovore pre agentúru SITA 2. januára 2009 povedal: \"Nech by sme kdekoľvek mali nájsť peniaze, nedotkneme sa ani koruny zo sociálnych programov , ktoré boli schválené. Teda ak sme nastavili sociálne programy na 11 miliárd korún (365 133 107 €) v roku 2009, všetko do poslednej koruny zaplatíme ľuďom. Nech by sme tie peniaze mali nájsť kdekoľvek. Ľudia nespôsobili krízu. Ľudia nemôžu niesť zodpovednosť za nejakých špekulantov a hazardérov na finančných trhoch a zaslúžia si, aby mali podiel na hospodárskom raste. Preto žiadne uťahovanie opaskov , ľudia pôjdu ďalej.\" R. Fico v ďalšom rozhovore pre agentúru SITA 11. septembra 2009 povedal:. ..\"V tom vidím obrovský rozdiel medzi SR a inými krajinami, pretože sme dali jasný prísľub ľuďom, že nebudú platiť daň za krízu , ktorú spôsobil niekto iný“... Z uvedených výrokov sa dá interpretovať záver, že bývalý premiér R. Fico deklaroval, že kríza sa ľudí nedotkne. Ak vychádzame z údajom Štatistického úradu SR a údajoch o nezamestnanosti, tak priemerný počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie vzrástol v roku 2009 oproti roku 2008 z 199 561 na 303 063 evidovaných uchádzačov o prácu. To znamená, že medziročný nárast disponibilných uchádzačov o zamestnanie (nezamestnaných) v roku 2009 bol 103 502 uchádzačov. Z údajov ŠÚ SR je evidentný aj pokles zamestnanosti o 2,2 %. J. Figeľ uvádza nepravdivé číslo o počte nezamestnaných ktorých v roku 2009 pribudlo. Taktiež miera zamestnanosti klesla rapídne a to o 2,2 %. - Miera evidovanej nezamestnanosti Priemerný počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie Miera zamestnanosti vo veku 15-64 2008 7,7 % 199 561 62,3 % 2009 11,4 % 303 063 60,1 % Zdroj: Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4183759/fico-ludia-si-nebudu-utahovat-opasky-kvoli-spekulantom.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4245935/fico-utahovat-opasky-si-nebudeme.html", "http://www.topky.sk/cl/10/557463/Fico-chce-drasticke-skrty--ludi-sa-vraj-nedotknu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:01.218675+00:00"}
{"id": "vr35653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35653", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Preto sa veľmi ťažko robí nejaký odhad, ale bude to minimálne, potvrdil to dnes pán Konštiak, predtým aj iní analytici.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem P. Konštiaka o minimálnom dopade na ceny hovorili napr. analytik UniCredit Bank Dávid Dereník, analytik VÚB banky Martin Lenko, analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.", "analysis_paragraphs": ["Okrem P. Konštiaka o minimálnom dopade na ceny hovorili napr. analytik UniCredit Bank Dávid Dereník, analytik VÚB banky Martin Lenko, analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["hovorili"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zvysenie-dph-by-obyvatelia-mali-pocit/214072-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:04.941254+00:00"}
{"id": "vr30728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30728", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je možné, že Slovensko má najvyššie tempo zdražovania v celej EÚ, pričom príjmy ľudí sú naozaj jedny z najnižších v EÚ?", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže Róbert Fico aj v minulosti poukazoval na mieru inflácie, kde vychádzal z informácií o medziročnej inflácii, predpokladáme, že aj v tomto prípade hovorí o inflácii medziročnej, ktorá podľa údajov databázy Eurostat dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8%. Slovensko má podľa Eurostatu najvyššiu mieru inflácie. Nutno však dodať, že rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko má aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %.", "analysis_paragraphs": ["Keďže Róbert Fico aj v minulosti poukazoval na mieru inflácie, kde vychádzal z informácií o medziročnej inflácii, predpokladáme, že aj v tomto prípade hovorí o inflácii medziročnej, ktorá podľa údajov databázy Eurostat dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8%. Slovensko má podľa Eurostatu najvyššiu mieru inflácie. Nutno však dodať, že rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko má aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácii,", "769 Eu", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/images/8/83/Median_gross_annual_earnings_of_full-time_employees%2C_2006_%281%29_%28EUR%29.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:53.131724+00:00"}
{"id": "vr32097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32097", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pravdepodobne sa nemýlim, ale najstaršou písanou ústavou je americká Ústava. Niekedy z konca alebo 2/3 18.storočia.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Paška pravdepodobne myslel najstaršiu písanú ústavu štátu, ktorá je stále v platnosti. Za takú možno považovať ústavu Spojených štátov Amerických. Vzhľadom na to, že P. Paška hovorí len o písanej ústave a presnejšie nešpecifikuje o akú ústavu má ísť, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ústava Spojených Štátov Amerických , ktorá bola prijatá Ústavodarným zhromaždením vo Philadelphii v roku 1787, je všeobecne považovaná za najstaršiu písanú ústavu. Na druhej strane ju nemožno považovať za jednoznačne najstaršiu písanú ústavu, nakoľko jej predchádzali viaceré dokumenty s charakterom ústavy, z nich dve sú dodnes platné - ústava Massachusets z roku 1780 a ústava republiky resp. mestského štátu San Marino z roku 1600. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Paška pravdepodobne myslel najstaršiu písanú ústavu štátu, ktorá je stále v platnosti. Za takú možno považovať ústavu Spojených štátov Amerických. Vzhľadom na to, že P. Paška hovorí len o písanej ústave a presnejšie nešpecifikuje o akú ústavu má ísť, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ústava Spojených Štátov Amerických , ktorá bola prijatá Ústavodarným zhromaždením vo Philadelphii v roku 1787, je všeobecne považovaná za najstaršiu písanú ústavu. Na druhej strane ju nemožno považovať za jednoznačne najstaršiu písanú ústavu, nakoľko jej predchádzali viaceré dokumenty s charakterom ústavy, z nich dve sú dodnes platné - ústava Massachusets z roku 1780 a ústava republiky resp. mestského štátu San Marino z roku 1600. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústava Spojených Štátov Amerických", "Massachusets", "San Marino"], "url": ["http://www.loc.gov/rr/program/bib/ourdocs/Constitution.html", "http://books.google.sk/books?id=oyFpDS8p33sC&pg=PA467&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false", "http://web.archive.org/web/20070929001535/http://www2.omniway.sm/sanmarinoguide/aboutsanmarino/sanmarinoguide_get_par.php3?PARAM=29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:48.699553+00:00"}
{"id": "vr30404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30404", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si národný hokejový štadión.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rekonštrukcia Zimného štadiónu Ondreja Nepelu začala 23. apríla 2009.", "analysis_paragraphs": ["Rekonštrukcia Zimného štadiónu Ondreja Nepelu začala 23. apríla 2009."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["začala", "SITA", "SITA, 14. máj 2011", "TASR z dňa 6. júna 2011"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11020755", "http://bratislava.sme.sk/c/5740211/mesto-potrebuje-na-zimny-stadion-este-30-mil-eur.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/bratislavsky-stadion-predrazi-900-tisic-eur.html", "http://bratislava.sme.sk/c/5966916/najvyssi-kontrolny-urad-preveri-financovanie-rekonstrukcie-zimaku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:11.144364+00:00"}
{"id": "vr29765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29765", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Takisto sme ponúkli tie isté možnosti, čo Grékom, aj povedzme Írom a Portugalsku a oni urobili reformy. Dnes sú, dá sa povedať, bezproblémové krajiny, ktoré si plnili domáce úlohy a ktoré, samozrejme, majú aj, aj dá sa povedať ekonomický rast.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pomoc v podobe Európskeho finančného stabilizačného nástroja bola poskytnutá Grécku, Portugalsku a Írsku, pričom posledné dva spomínané štáty program ukončili a v súčasnosti sa ich makroekonomické ukazovatele zlepšujú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pomoc v podobe Európskeho finančného stabilizačného nástroja bola poskytnutá Grécku, Portugalsku a Írsku, pričom posledné dva spomínané štáty program ukončili a v súčasnosti sa ich makroekonomické ukazovatele zlepšujú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["EFSF", "ESM", "záchranné balíčky", "Írsko", "Portugalsko", "Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy", "INEKO", "nezamestnanosť", "Nezamestnanosť", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/about/index.htm", "http://www.esm.europa.eu/#", "http://www.efsf.europa.eu/about/key-figures/index.htm", "http://www.efsf.europa.eu/about/operations/ireland/index.htm", "http://www.efsf.europa.eu/about/operations/portugal/index.htm", "http://www.ineko.sk/clanky/euroval-v-irsku-prinasa-vysledky", "http://www.ineko.sk/clanky/strazme-si-stamiliony-ktore-sme-pozicali-portugalsku", "http://www.cso.ie/indicators/default.aspx?id=2MUM01", "http://www.tradingeconomics.com/portugal/unemployment-rate", "http://ec.europa.eu/eurostat/data/database", "http://ec.europa.eu/eurostat/data/database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:01.555525+00:00"}
{"id": "vr17593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17593", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Žijem vedu, ktoré je najužším príbuzenským vzťahov prepojené na zakladateľa Progresívne Slovensko. A nedá sa s nimi komunikovať, pretože píšu otvorené listy a keď ich pozvete na rokovanie, tak jednoducho neprídu.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Žijem vedu je apolitická platforma, ktorá ako svoj cieľ predstavuje možnosť ponúkať priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku. Prepojenie na Progresívne Slovensko, o ktorom Lubyová hovorí, má členka administratívneho tímu, Dominika Truban, ktorá je manželkou zakladateľa hnutia Progresívne Slovensko, Michala Trubana. Podľa viacerých mediálnych zdrojov členovia tohto projektu napísali otvorený list na zlepšenie vedy a výskumu na Slovensku určený premiérovi a ministerke školstva. Podľa článku zverejneného 22. januára 2018, pre Denník N sa ministerstvo školstva vyjadrilo, že tvorcovia petície ich neoslovili so žiadosťou o týchto požiadavkách komunikovať. Avšak, dňa 14. februára 2018 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov iniciatívy „ŽIJEMVEDU.SK“ a iniciatívy „Veda chce žiť!“ s riaditeľom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, Pavlom Balžankom. Keďže táto agentúra je jednou z rezortných organizácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, tvrdenie ministerky Lubyovej o tom, že organizácia Žijem vedu na rokovania s ministerstvom nechodí, hodnotíme ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Žijem vedu je apolitická platforma, ktorá ako svoj cieľ predstavuje možnosť ponúkať priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku. Prepojenie na Progresívne Slovensko, o ktorom Lubyová hovorí, má členka administratívneho tímu, Dominika Truban, ktorá je manželkou zakladateľa hnutia Progresívne Slovensko, Michala Trubana. Podľa viacerých mediálnych zdrojov členovia tohto projektu napísali otvorený list na zlepšenie vedy a výskumu na Slovensku určený premiérovi a ministerke školstva. Podľa článku zverejneného 22. januára 2018, pre Denník N sa ministerstvo školstva vyjadrilo, že tvorcovia petície ich neoslovili so žiadosťou o týchto požiadavkách komunikovať. Avšak, dňa 14. februára 2018 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov iniciatívy „ŽIJEMVEDU.SK“ a iniciatívy „Veda chce žiť!“ s riaditeľom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, Pavlom Balžankom. Keďže táto agentúra je jednou z rezortných organizácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, tvrdenie ministerky Lubyovej o tom, že organizácia Žijem vedu na rokovania s ministerstvom nechodí, hodnotíme ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Žijem vedu", "zdrojov", "otvorený list", "stretnutie", "Podľa", "vyjadrila"], "url": ["https://zijemvedu.sk/o-projekte/", "https://domov.sme.sk/c/20743640/reforma-skolstva-lubyova-odliv-mozgov-veda-vyskum-kriticke-myslenie.html", "https://dennikn.sk/1003687/otvoreny-list-premierovi-a-ministerke-skolstva-vedci-ziadaju-viac-penazi-na-vedu-ci-nezavisle-hodnotenie-grantov/", "https://dennikn.sk/blog/1038302/transparentna-apvv/", "https://zijemvedu.sk/stanovisko/", "https://zijemvedu.sk/boji-sa-pani-ministerka-oponentov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:44.066069+00:00"}
{"id": "48456", "numeric_id": 48456, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48456", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Keď nie toto, tak potom spotrebnú daň, ale ani to nechce a to už nie je v žiadnom nesúlade s právom EÚ. (pozn. znižovanie spotrebnej dane).", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "28. mája 2022 informoval (približne 38:25; neskôr 44:36) poslanec Marián Viskupič v relácií Sobotné dialógy o tom, ako minister financií Igor Matovič zablokoval pozmeňujúci návrh strany Sloboda a Solidarita (SaS) na koaličnej rade k financovaniu opatrení jeho tzv. ‘protiinflačného balíčka’. Pozmeňujúci návrh SaS počítal so znížením sadzby spotrebnej dane na pohonné hmoty ako formu kompenzácie za zdanenie Slovnaftu pre financovanie vládnych, prorodinných opatrení.\n\nNávrh, ktorý na svojej facebookovej stránke predstavila SaS neskôr na svojom profile bližšie špecifikoval poslanec Marián Viskupič. Návrh počíta s nasledovným znížením sadzby spotrebných daní:\n\nna benzín z 51,4 centa na 43 centov / 1 liter\n\nna pohonnú naftu z 36,8 centa na 34 centov / 1 liter\n\nTakéto zníženie skutočne nie je v rozpore s pravidlami Európskej Komisie, ktoré explicitne stanovujú dolnú hranicu, teda minimálnu sadzbu spotrebnej dane pre členské štáty EU pri tomto type tovaru:\n\nna benzín: 35,9 centa / 1 liter\n\nna pohonnú naftu 33 centov za / 1 liter\n\nEurópska únia naďalej ustanovuje konkrétne výrobky ktoré spadajú pod takúto formu zdanenia (tabakové výrobky, alkohol, pohonné hmoty, atď.). Jednotlivé členské štáty majú však možnosť si nad rámec tejto minimálnej sadzby stanoviť vlastnú mieru spotrebnej dane na uvedené produkty. Pri znížení sadzby spotrebnej dane na pohonné hmoty, ktoré navrhuje poslanec Marián Viskupič a SaS, by stále sadzba v Slovenskej republike bola ‘nadhodnotená’ nad minimum stanovené Európskou úniou, a to v prípade:\n\nbenzínu o 7.1 centa / 1 liter\n\npohonnej nafty o 1 cent / 1 liter\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["28. mája 2022 informoval (približne 38:25; neskôr 44:36) poslanec Marián Viskupič v relácií Sobotné dialógy o tom, ako minister financií Igor Matovič zablokoval pozmeňujúci návrh strany Sloboda a Solidarita (SaS) na koaličnej rade k financovaniu opatrení jeho tzv. ‘protiinflačného balíčka’. Pozmeňujúci návrh SaS počítal so znížením sadzby spotrebnej dane na pohonné hmoty ako formu kompenzácie za zdanenie Slovnaftu pre financovanie vládnych, prorodinných opatrení.", "Návrh, ktorý na svojej facebookovej stránke predstavila SaS neskôr na svojom profile bližšie špecifikoval poslanec Marián Viskupič. Návrh počíta s nasledovným znížením sadzby spotrebných daní:", "na benzín z 51,4 centa na 43 centov / 1 liter", "na pohonnú naftu z 36,8 centa na 34 centov / 1 liter", "Takéto zníženie skutočne nie je v rozpore s pravidlami Európskej Komisie, ktoré explicitne stanovujú dolnú hranicu, teda minimálnu sadzbu spotrebnej dane pre členské štáty EU pri tomto type tovaru:", "na benzín: 35,9 centa / 1 liter", "na pohonnú naftu 33 centov za / 1 liter", "Európska únia naďalej ustanovuje konkrétne výrobky ktoré spadajú pod takúto formu zdanenia (tabakové výrobky, alkohol, pohonné hmoty, atď.). Jednotlivé členské štáty majú však možnosť si nad rámec tejto minimálnej sadzby stanoviť vlastnú mieru spotrebnej dane na uvedené produkty. Pri znížení sadzby spotrebnej dane na pohonné hmoty, ktoré navrhuje poslanec Marián Viskupič a SaS, by stále sadzba v Slovenskej republike bola ‘nadhodnotená’ nad minimum stanovené Európskou úniou, a to v prípade:", "benzínu o 7.1 centa / 1 liter", "pohonnej nafty o 1 cent / 1 liter", "Na základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "zablokoval", "počítal", "predstavila", "špecifikoval", "stanovujú", "ustanovuje", "majú"], "url": ["https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134", "https://domov.sme.sk/c/22923145/matovic-bol-hrdy-ze-za-jeho-zakon-hlasovali-aj-kotlebovci-kremsky-sa-s-tym-nestotoznuje.html", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/627863-sulik-to-s-nizsimi-danami-na-benzin-skusa-dalej-ak-to-matovic-akceptuje-zahlasuju-za-dan-z-ropy/", "https://www.facebook.com/photo?fbid=585702442920193&set=a.415986413225131", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=455241156410501&set=a.294020755865876", "https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/sk/content/spotrebne-dane#toc_3", "https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/81/nepriame-dane", "https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/sk/content/spotrebne-dane#toc_3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:31.211280+00:00"}
{"id": "vr33130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33130", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V apríli potreba konsolidácie bola 1,2 miliardy. Keď sme prišli v apríli k stolu. Potom, čo musíme hasiť ďalšie a ďalšie problémy, je to dneska skoro 2,9 miliardy. 1,2 v apríli minulého roku, kontra 2,9 dnes.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože je síce pravdou, že v apríli bol odhad postacujúci na konsolidáciu 1,2 mld. eur, avšak zapocítaním pociatocného stavu s poklesom príjmov v roku 2012 a 2013, je v súcasnosti potrebné konsolidovat resp. ušetrit za približne 2,4 miliardy eur. Minister financií tak uvádza o 500 miliónov vyššiu sumu. Podla komentáru (.pdf,s.1) Inštitútu financnej politiky z 27. marca 2012 bola potrebná konsolidácia vo výške 1,2 miliardy eur . K tejto sume je nevyhnutné zapocítat zhoršenie danové príjmy, ktoré budú v štátnej kase chýbat. Inštitút financnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012) prepad danových a odvodových príjmov ŠR v roku 2012, vo výške cca. 663 mil . Rozpocet VS na rok 2012 Prognóza december 2012 Danové príjmy VS spolu 11 609 mil. eur 10 946 mil. eur . Na základe februárovej prognózy IFP k výbajúcim zdrojom je potrebné pripocítat 361 miliónov eur , ktoré predstavujú zníženie príjmu z daní v roku 2013. Ak by sme spocítali všetky nevyhnutné zdroje na konsolidáciu 1,2 mld. euro + 700 mil. euro + 400 mil. euro, dostaneme sumu približne 2,4 mld. euro , ciže o 500 miliónov nižšiu ako uvádza minister financií. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože je síce pravdou, že v apríli bol odhad postacujúci na konsolidáciu 1,2 mld. eur, avšak zapocítaním pociatocného stavu s poklesom príjmov v roku 2012 a 2013, je v súcasnosti potrebné konsolidovat resp. ušetrit za približne 2,4 miliardy eur. Minister financií tak uvádza o 500 miliónov vyššiu sumu. Podla komentáru (.pdf,s.1) Inštitútu financnej politiky z 27. marca 2012 bola potrebná konsolidácia vo výške 1,2 miliardy eur . K tejto sume je nevyhnutné zapocítat zhoršenie danové príjmy, ktoré budú v štátnej kase chýbat. Inštitút financnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012) prepad danových a odvodových príjmov ŠR v roku 2012, vo výške cca. 663 mil . Rozpocet VS na rok 2012 Prognóza december 2012 Danové príjmy VS spolu 11 609 mil. eur 10 946 mil. eur . Na základe februárovej prognózy IFP k výbajúcim zdrojom je potrebné pripocítat 361 miliónov eur , ktoré predstavujú zníženie príjmu z daní v roku 2013. Ak by sme spocítali všetky nevyhnutné zdroje na konsolidáciu 1,2 mld. euro + 700 mil. euro + 400 mil. euro, dostaneme sumu približne 2,4 mld. euro , ciže o 500 miliónov nižšiu ako uvádza minister financií. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["komentáru", "Prognóza december", "prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8188&documentId=7187", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:24.347187+00:00"}
{"id": "47980", "numeric_id": 47980, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47980", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Nie je pravda, že tieto vakcíny sú nejaké úplne nové. Na princípe mRNA, ja som si to naštudoval na stránke Ministerstva zdravotníctva, ten systém vakcín bol už 1963 vymyslený a stále sa samozrejme zlepšuje a aktualizuje.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Messenger RNA, skrátene mRNA alebo po slovensky mediátorovú ribonukleovú kyselinu, ktorej úlohou je prepis informácie z RNA na výrobu proteínu v bunke, objavili v roku 1961. Prvý experiment potenciálne smerujúci k využitiu mRNA technológie v medicíne úspešne vykonal Robert Malone v roku 1987. Vakcíny na princípe mRNA sa vyvíjali už v 90-tych rokoch, nie však v roku 1963, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Súčasne dostupné vakcíny proti ochoreniu covid-19 sú nové, keďže ide o nový vírus a ochorenie - mRNA vakcíny ukončili klinické testovanie v novembri 2020 . Je pravda, že princíp technológie mRNA, na ktorom sú vakcíny založené, je relatívne dlho skúmaný a vyvíjaný. Ministerstvo zdravotníctva SR uverejnilo na svojom Facebooku obrázok , v ktorom uviedlo objav mRNA v roku 1961. Označilo ho nápisom „ mRNA vakcíny sú postavené na 50 rokov vyvíjanej technológii.” Šípoš pravdepodobne vychádza z tohto obrázku, nie je však pravda, že v roku 1963 už bol vymyslený „systém vakcín”. Na stránke ministerstvo zdravotníctva uvádza aj: „ Technológia, na ktorej sú mRNA vakcíny postavené, nie je úplne nová. Bola vyvíjaná už od 90-tych rokov, vedci teda nezačínali od nuly.”", "analysis_paragraphs": ["Messenger RNA, skrátene mRNA alebo po slovensky mediátorovú ribonukleovú kyselinu, ktorej úlohou je prepis informácie z RNA na výrobu proteínu v bunke, objavili v roku 1961. Prvý experiment potenciálne smerujúci k využitiu mRNA technológie v medicíne úspešne vykonal Robert Malone v roku 1987. Vakcíny na princípe mRNA sa vyvíjali už v 90-tych rokoch, nie však v roku 1963, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Súčasne dostupné vakcíny proti ochoreniu covid-19 sú nové, keďže ide o nový vírus a ochorenie - mRNA vakcíny ukončili klinické testovanie v novembri 2020 . Je pravda, že princíp technológie mRNA, na ktorom sú vakcíny založené, je relatívne dlho skúmaný a vyvíjaný. Ministerstvo zdravotníctva SR uverejnilo na svojom Facebooku obrázok , v ktorom uviedlo objav mRNA v roku 1961. Označilo ho nápisom „ mRNA vakcíny sú postavené na 50 rokov vyvíjanej technológii.” Šípoš pravdepodobne vychádza z tohto obrázku, nie je však pravda, že v roku 1963 už bol vymyslený „systém vakcín”. Na stránke ministerstvo zdravotníctva uvádza aj: „ Technológia, na ktorej sú mRNA vakcíny postavené, nie je úplne nová. Bola vyvíjaná už od 90-tych rokov, vedci teda nezačínali od nuly.”"], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["objavili", "Prvý experiment", "vyvíjali", "novembri 2020", "obrázok", "uvádza"], "url": ["https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0960982215006065", "https://www.nature.com/articles/d41586-021-02483-w", "https://publichealth.jhu.edu/2021/the-long-history-of-mrna-vaccines", "https://www.theguardian.com/world/2021/dec/08/the-history-of-covid-vaccine-development", "https://www.facebook.com/255404251995025/photos/a.282048765997240/912718136263630/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-ockovanie-nepravdy-internet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:19.186998+00:00"}
{"id": "vr38379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38379", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Most-Híd predkladal návrh 10% a pre nich, oni tvrdili, že je už kompromisom 15% a preto nechceli ísť, nechceli ísť ďalej.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "tvnoviny.sk : \"Most-Híd navrhuje v zákone zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny z 20 na 15 percent. S tým nesúhlasí KDH. 'Pre nás je zníženie kvóra problém. Chceme kompromis medzi 15 a 20 percentami,' uviedol dnes pre agentúru SITA podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podla informácií agentúry SITA krestanskí demokrati navrhujú, aby sa kvórum znížilo na 18 percent. Most-Híd takýto kompromis odmieta. ' Kompromisom už je 15 percent, pretože pôvodne sme navrhovali zníženie na desat percent... '\"", "analysis_paragraphs": ["tvnoviny.sk : \"Most-Híd navrhuje v zákone zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny z 20 na 15 percent. S tým nesúhlasí KDH. 'Pre nás je zníženie kvóra problém. Chceme kompromis medzi 15 a 20 percentami,' uviedol dnes pre agentúru SITA podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podla informácií agentúry SITA krestanskí demokrati navrhujú, aby sa kvórum znížilo na 18 percent. Most-Híd takýto kompromis odmieta. ' Kompromisom už je 15 percent, pretože pôvodne sme navrhovali zníženie na desat percent... '\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["tvnoviny.sk"], "url": ["http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=591902"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:07.652072+00:00"}
{"id": "vr15161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15161", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... na jar minulého roku Európska únia o 50 % krátila, neviem z akých dôvodov, pomoc v tých jednotlivých utečeneckých táboroch.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Krajniak zrejme naráža na zníženie objemu svetovej potravinovej pomoci v utečeneckých táboroch v roku 2015. K tomuto zníženiu skutočne došlo kvôli nedostatočným finančným prostriedkom. Potravinovú pomoc, ku ktorej zníženiu došlo, však zabezpečuje OSN - konkrétne Svetový potravinový program (World Food Programme), nie EÚ. Aj keď berieme do úvahy príspevky EÚ do Svetového potravinového programu a ich rapídne zníženie (oproti roku 2014 o približne 120 miliónov dolárov menej, nedošlo ku kráteniu o 50%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Krajniak zrejme naráža na zníženie objemu svetovej potravinovej pomoci v utečeneckých táboroch v roku 2015. K tomuto zníženiu skutočne došlo kvôli nedostatočným finančným prostriedkom. Potravinovú pomoc, ku ktorej zníženiu došlo, však zabezpečuje OSN - konkrétne Svetový potravinový program (World Food Programme), nie EÚ. Aj keď berieme do úvahy príspevky EÚ do Svetového potravinového programu a ich rapídne zníženie (oproti roku 2014 o približne 120 miliónov dolárov menej, nedošlo ku kráteniu o 50%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenených", "informácií", "zníženiu"], "url": ["http://ec.europa.eu/slovakia/news/2015/riesenie_uteceneckej_krizy_sk.htm", "http://www.wfp.org/funding/year", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/05/lack-of-funds-world-food-programme-drops-aid-to-one-third-of-syrian-refugees"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:30.186615+00:00"}
{"id": "vr15093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15093", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "Slovensko, ktoré v celom rade ekonomických ukazovateľov preskočilo Českú republiku.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko v istých ukazovateľoch Českú republiku naozaj predbehlo, zatiaľ čo v niektorých je popredu Česko. Ako píše Trend , je veľká časť ukazovateľov, v ktorých sme Česko naozaj predbehli. Demagog.SK pracoval s daným článkom Trendu už tu , keď sa Robert Fico vyjadril, že sme dobehli ČR v životnej úrovni. \"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP. Hrubý národný dôchodok nepočíta len s príjmami na výplatnej páske, ale aj so zárobkami firiem. Vyrovnanie HND teda neznamená, že Slováci dobehli Čechov aj v platoch alebo v kúpnej sile.\" Trend pripája aj nasledujúcu tabuľku: Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že produktivita práce, minimálna mzda, cenová hladina, spotreba na obyvateľa sú vyššie ako v ČR. HDP na hlavu tvorilo za rok 2014 (posledný v meraniach) 77 % priemeru únie, u Čechov to bolo 85 %. Išlo tak u nich o posun o dva percentuálne body oproti roku 2013, zatiaľ čo u nás nastalo zlepšenie o jeden percentuálny bod, za obdobie 2012-2013 išlo zhodne o jeden percentuálny bod. Vyvodzujeme z toho, že Slovensko doháňa priemer EÚ, ale nie Česko. Hrubý dlh verejnej správy je na Slovensku 53% a v Českej republike 41% . Ten sa na Slovensku hýbal v období 2013-2015 od 55 cez 54 po 53 percent, v Česku za rovnaké obdobie 45-43-41 percent. Česi teda rozdiel oproti Slovákom za túto dobu zväčšili v náš neprospech. Level komparatívnej cenovej úrovne je na Slovensku 67,8 a v Českej republike 63, 7. V rokoch 2012-2014 sme mali cenovú úroveň vo výške 70-69-68 percent, Česi 71,7-68,6-63,7 priemeru únie. Vysoká cenová hladina znamená možnosť lacno kupovať v zahraničí. Ak berieme ako cieľ vyrovnávanie cenových hladín v krajinách únie, môžeme povedať, že tu má Číž pravdu. Na nasledúcich grafoch sú znázornené ďalšie porovnania. Medziročný rast HDP po kvartáloch (zdroj Eurostat , .pdf, s.3, \"Percentage change compared with the same quarter of the previous year\"): Môžeme vidieť, že kým nezamestnanosť v ČR klesla medzi štvrtým kvartálom 2013 a 2015 zo 6,8 percenta na 4,5 percenta, slovenská za rovnaké obdobie klesla z 14,2 na 10,8 percenta. Jej pokles je teda rýchlejší na Slovensku. V rokoch 2009-2015 stúpla česká kúpyschopnosť zo 79 na 81 percent (viď link OECD ), zatiaľ čo slovenská zo 68 na 74. V tomto ukazovateli teda dobiehame ČR. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko v istých ukazovateľoch Českú republiku naozaj predbehlo, zatiaľ čo v niektorých je popredu Česko. Ako píše Trend , je veľká časť ukazovateľov, v ktorých sme Česko naozaj predbehli. Demagog.SK pracoval s daným článkom Trendu už tu , keď sa Robert Fico vyjadril, že sme dobehli ČR v životnej úrovni. \"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP. Hrubý národný dôchodok nepočíta len s príjmami na výplatnej páske, ale aj so zárobkami firiem. Vyrovnanie HND teda neznamená, že Slováci dobehli Čechov aj v platoch alebo v kúpnej sile.\" Trend pripája aj nasledujúcu tabuľku: Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že produktivita práce, minimálna mzda, cenová hladina, spotreba na obyvateľa sú vyššie ako v ČR. HDP na hlavu tvorilo za rok 2014 (posledný v meraniach) 77 % priemeru únie, u Čechov to bolo 85 %. Išlo tak u nich o posun o dva percentuálne body oproti roku 2013, zatiaľ čo u nás nastalo zlepšenie o jeden percentuálny bod, za obdobie 2012-2013 išlo zhodne o jeden percentuálny bod. Vyvodzujeme z toho, že Slovensko doháňa priemer EÚ, ale nie Česko. Hrubý dlh verejnej správy je na Slovensku 53% a v Českej republike 41% . Ten sa na Slovensku hýbal v období 2013-2015 od 55 cez 54 po 53 percent, v Česku za rovnaké obdobie 45-43-41 percent. Česi teda rozdiel oproti Slovákom za túto dobu zväčšili v náš neprospech. Level komparatívnej cenovej úrovne je na Slovensku 67,8 a v Českej republike 63, 7. V rokoch 2012-2014 sme mali cenovú úroveň vo výške 70-69-68 percent, Česi 71,7-68,6-63,7 priemeru únie. Vysoká cenová hladina znamená možnosť lacno kupovať v zahraničí. Ak berieme ako cieľ vyrovnávanie cenových hladín v krajinách únie, môžeme povedať, že tu má Číž pravdu. Na nasledúcich grafoch sú znázornené ďalšie porovnania. Medziročný rast HDP po kvartáloch (zdroj Eurostat , .pdf, s.3, \"Percentage change compared with the same quarter of the previous year\"): Môžeme vidieť, že kým nezamestnanosť v ČR klesla medzi štvrtým kvartálom 2013 a 2015 zo 6,8 percenta na 4,5 percenta, slovenská za rovnaké obdobie klesla z 14,2 na 10,8 percenta. Jej pokles je teda rýchlejší na Slovensku. V rokoch 2009-2015 stúpla česká kúpyschopnosť zo 79 na 81 percent (viď link OECD ), zatiaľ čo slovenská zo 68 na 74. V tomto ukazovateli teda dobiehame ČR. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "tu", "77 %", "Slovensku 53% a v Českej republike 41%", "Slovensku 67,8 a v Českej republike 63, 7.", "Eurostat", "OECD"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-34/tak-sme-dobehli-cechov.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/568/fico-bugar-figel-prochazka-a-danko-predvolebna-diskusia", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/statistics-illustrated", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/purchasing-power-parities/statistics-illustrated", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/documents/2995521/7205531/2-08032016-AP-EN.pdf/58203ef6-f87a-4638-b84d-f177a8bbf12c", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=PPPGDP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:28.040126+00:00"}
{"id": "vr33793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33793", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Jeden pohľad je mimovládnej nadnárodnej organizácie, ktorá hodnotila v roku 2011 naše školstvo, dala nás do polohy dobrý. Do tej trojky.  V rámci toho koľko prostriedkov ide na žiaka alebo na učiteľa, v našom školstve, tak sme sa dostali druhí za Chorvátsko.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Závery výskumnej štúdie spoločnosti McKinsey&Company boli obsiahnuté v časti 1.2.1 správy (str. 25-26). V tejto časti je uvedené nasledovné.", "analysis_paragraphs": ["Závery výskumnej štúdie spoločnosti McKinsey&Company boli obsiahnuté v časti 1.2.1 správy (str. 25-26). V tejto časti je uvedené nasledovné."], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["obsiahnuté", "Hospodárske noviny", "McKinsey"], "url": ["http://www.noveskolstvo.sk/article.php?819", "https://sweb.mtf.stuba.sk/monitoring/clanky/1314084566_HN1.pdf", "http://mckinseyonsociety.com/downloads/reports/Education/How-the-Worlds-Most-Improved-School-Systems-Keep-Getting-Better_Download-version_Final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:03.843104+00:00"}
{"id": "vr15014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15014", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Obchodný register, ktorý, kde si viete vyzistiť, kto vlastní akú firmu, kedy, na základe čoho, odkedy bol, nebol konateľ, na jednom mieste z celého sveta, to vám garantujem, vo vyspelejších krajinách nie ste schopní takúto informáciu na jednom mieste nájsť.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pellegrini má pravdu v tvrdení, že všetky, ním uvedené informácie je možné na stránkach obchodného registra SR nájsť. V ekonomicky silných krajinách eurozóny, ktoré možno považovať za vyspelejšie, má podobný systém vyhľadávania napríklad obchodný register Veľkej Británie , alebo Francúzska . V Nemecku možno informácie nájsť na dvoch rôznych stránkach, konkrétne na stránke obchodného registra a na stránke nemeckého registra spoločností, ktorá je konkrétnejšia vo vyhľadávaní. V susednom Česku je v obchodnom registri možné vyhľadať rovnaké informácie, aké uvádza Pellegrini, takisto na jednom mieste. Nahliadnutie do neho je taktiež bezplatné. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Austrálsky obchodný register ponúka nasledovné:\" ABN Lookup is the public view of the Australian Business Register (A ďBR). It provides access to publicly available information supplied by businesses when they register for an Australian Business Number (ABN) .\" Ďalšie informácie o firmách sa dajú nájsť na stránke Australian Securities and Investment Commission . Vyhľadávať informácie sa dá na základe mena spoločnosti, registračného čísla čicelého mena konateľa .", "analysis_paragraphs": ["Pellegrini má pravdu v tvrdení, že všetky, ním uvedené informácie je možné na stránkach obchodného registra SR nájsť. V ekonomicky silných krajinách eurozóny, ktoré možno považovať za vyspelejšie, má podobný systém vyhľadávania napríklad obchodný register Veľkej Británie , alebo Francúzska . V Nemecku možno informácie nájsť na dvoch rôznych stránkach, konkrétne na stránke obchodného registra a na stránke nemeckého registra spoločností, ktorá je konkrétnejšia vo vyhľadávaní. V susednom Česku je v obchodnom registri možné vyhľadať rovnaké informácie, aké uvádza Pellegrini, takisto na jednom mieste. Nahliadnutie do neho je taktiež bezplatné. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Austrálsky obchodný register ponúka nasledovné:\" ABN Lookup is the public view of the Australian Business Register (A ďBR). It provides access to publicly available information supplied by businesses when they register for an Australian Business Number (ABN) .\" Ďalšie informácie o firmách sa dajú nájsť na stránke Australian Securities and Investment Commission . Vyhľadávať informácie sa dá na základe mena spoločnosti, registračného čísla čicelého mena konateľa ."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "Veľkej Británie", "Francúzska", "stránke", "stránke", "obchodnom registri", "Australian Securities and Investment Commission", "mena konateľa"], "url": ["http://www.orsr.sk/default.asp?lan=sk", "https://www.gov.uk/get-information-about-a-company", "https://www.infogreffe.com/societes/", "https://www.handelsregister.de/rp_web/welcome.do", "https://www.unternehmensregister.de/ureg/", "https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik", "https://connectonline.asic.gov.au/RegistrySearch/faces/landing/SearchRegisters.jspx?_adf.ctrl-state=wagpzuqsd_27", "https://connectonline.asic.gov.au/RegistrySearch/faces/landing/bn/SearchBnRegisters.jspx?_adf.ctrl-state=wagpzuqsd_41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:53.011513+00:00"}
{"id": "50077", "numeric_id": 50077, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50077", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Zákon (Práca namiesto dávok, pozn.) prešiel, bude na Slovensku platiť to, že ak človek, ktorý môže pracovať, nič mu v tom nebráni, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z Úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi. ", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o službách zamestnanosti zavádza možnosť odňať dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ jej poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo štvrtok 29. mája 2025 schválil parlament v treťom čítaní novelu zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorej bude možné odňať človeku dávku v hmotnej núdzi, ak odmietne vhodnú pracovnú ponuku.\n\nOdmietnutie vhodnej pracovnej ponuky bez vážnych dôvodov klasifikuje novela ako nespoluprácu s úradom ( § 32a, ods. 4 ). Takáto forma nespolupráce je podľa zákona dôvodom na zníženie dávky v hmotnej núdzi o výšku dávky pre jednotlivca, čo v praxi znamená jej odňatie ( § 10, ods. 3 ).\n\nS novelou zákona však nesúhlasí parlamentná opozícia. Podľa SaS tento návrh môže mať diskriminačné účinky voči viacerým zraniteľným skupinám obyvateľstva, najmä voči samoživiteľkám a ľuďom z oblastí s nízkou dostupnosťou pracovných príležitostí.\n\nProgresívne Slovensko v zákone vidí rozpor s ústavným právom na život a v súvislosti s novelou sa obráti na Ústavný súd SR. Podľa poslankyne PS Simony Petrík na Slovensku nie je problém s motiváciou pracovať, štát však zlyháva v podpore vzdelávania a rekvalifikácie dlhodobo nezamestnaných ľudí.\n\nPodľa sociologičky Zuzany Kusej novela môže spôsobiť , že sa chudobní stanú ešte chudobnejšími. Pochybnosti vyjadrili aj niektorí starostovia, ktorí sa obávajú nárastu kriminality.\n\nPodľa Asociácie personálnych agentúr prinesie opatrenie, ktoré predstavil minister Tomáš, vyššiu motiváciu nezamestnaných ľudí zobrať aj také pracovné miesto, ktoré by za normálnych okolností odmietli.\n\nPrezidentka asociácie Zuzana Rumiz však zároveň upozornila , že prijatie nevhodnej pozície môže viesť aj k nižšej produktivite v práci a frustrácii. S opatrením o krátení dávok by preto podľa nej malo byť spojené aj rozšírenie dostupných rekvalifikačných programov, ktoré budú zamerané na reálne potreby trhu.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o službách zamestnanosti zavádza možnosť odňať dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ jej poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vo štvrtok 29. mája 2025 schválil parlament v treťom čítaní novelu zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorej bude možné odňať človeku dávku v hmotnej núdzi, ak odmietne vhodnú pracovnú ponuku.", "Odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky bez vážnych dôvodov klasifikuje novela ako nespoluprácu s úradom ( § 32a, ods. 4 ). Takáto forma nespolupráce je podľa zákona dôvodom na zníženie dávky v hmotnej núdzi o výšku dávky pre jednotlivca, čo v praxi znamená jej odňatie ( § 10, ods. 3 ).", "S novelou zákona však nesúhlasí parlamentná opozícia. Podľa SaS tento návrh môže mať diskriminačné účinky voči viacerým zraniteľným skupinám obyvateľstva, najmä voči samoživiteľkám a ľuďom z oblastí s nízkou dostupnosťou pracovných príležitostí.", "Progresívne Slovensko v zákone vidí rozpor s ústavným právom na život a v súvislosti s novelou sa obráti na Ústavný súd SR. Podľa poslankyne PS Simony Petrík na Slovensku nie je problém s motiváciou pracovať, štát však zlyháva v podpore vzdelávania a rekvalifikácie dlhodobo nezamestnaných ľudí.", "Podľa sociologičky Zuzany Kusej novela môže spôsobiť , že sa chudobní stanú ešte chudobnejšími. Pochybnosti vyjadrili aj niektorí starostovia, ktorí sa obávajú nárastu kriminality.", "Podľa Asociácie personálnych agentúr prinesie opatrenie, ktoré predstavil minister Tomáš, vyššiu motiváciu nezamestnaných ľudí zobrať aj také pracovné miesto, ktoré by za normálnych okolností odmietli.", "Prezidentka asociácie Zuzana Rumiz však zároveň upozornila , že prijatie nevhodnej pozície môže viesť aj k nižšej produktivite v práci a frustrácii. S opatrením o krátení dávok by preto podľa nej malo byť spojené aj rozšírenie dostupných rekvalifikačných programov, ktoré budú zamerané na reálne potreby trhu."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "bude", "§ 32a, ods. 4", "§ 10, ods. 3", "mať", "vidí", "spôsobiť", "prinesie", "upozornila"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10213#:~:text=n%C3%A1vrh%20z%C3%A1kona%2C%20ktor%C3%BDm%20sa%20men%C3%AD%20a%20dop%C4%BA%C5%88a%20z%C3%A1kon%20%C4%8D.%205/2004%20Z.%20z.%20o%20slu%C5%BEb%C3%A1ch%20zamestnanosti%20a%20o%20zmene%20a%20doplnen%C3%AD%20niektor%C3%BDch%20z%C3%A1konov%20v%20znen%C3%AD%20neskor%C5%A1%C3%ADch%20predpisov%20a%20ktor%C3%BDm%20sa%20menia%20a%20dop%C4%BA%C5%88aj%C3%BA%20niektor%C3%A9%20z%C3%A1kony", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/parlament-schvalil-zamer-praca-namiesto-davok-ktory-ma-motivovat-ludi-k-praci-zakon-profesionalnych-nahradnych-rodicoch-sch.html#:~:text=%E2%80%9ENa%20Slovensku%20za%C4%8Dne,SR%20Erik%20Tom%C3%A1%C5%A1", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=560602#:~:text=(3)-,Ak,zamestnania%20bez%20v%C3%A1%C5%BEnych%20d%C3%B4vodov,-.", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=560602#:~:text=1.-,ktor%C3%BD,)%20alebo,-2.", "https://sita.sk/projekt-praca-namiesto-davok-je-diskriminacny-tvrdi-sas-strana-ponuka-vlastne-systemove-riesenie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ySInvHf/parlament-schvalil-novelu-zakona-o-sluzbach-zamestnanosti-prinasa-nove-pravidla-pre-davky/", "https://www.ta3.com/clanok/984027/obavy-starostov-a-sociologov-neutichaju-praca-namiesto-davok-moze-priniest-chudobu-ci-kriminalitu", "https://www.teraz.sk/import/apas-kratenie-davok-v-hmotnej-nudzi/829570-clanok.html", "https://www.teraz.sk/import/apas-kratenie-davok-v-hmotnej-nudzi/829570-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:18.245129+00:00"}
{"id": "vr15896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15896", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "....však po roku 2001 som bol tiež jednak aj v koalícii, jednak aj v parlamente a tam pôvodne zákon prišiel ako s jednokolovou voľbou, len sa to zmenilo samozrejme pomocou HZDS a SDĽ...", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zákone o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa rokovalo v roku 2001. Samotný vládny materiál pracoval s jednokolovými voľbami. Pozmeňujúci návrh na dvojkolové hlasovanie podal poslanec HZDS Ján Cuper (.pdf, str.1). Za tento návrh hlasovali všetky prítomní poslanci za HZDS a SNS, spolu s väčšinou poslancov z SDĽ. Návrh schválili tesnou väčšinou, 76 poslancov hlasovalo za. Tento pozmeňujuci návrh, ktorým sa zaviedli dvojkolové voľby, poslanci za SMK nepodporili, hlasovali proti návrhu. Zákon ako celok, aj so schválenou úpravou o dvojkolových voľbách predsedov VÚC, bol nakoniec schválený 105 hlasmi za. Poslanci za SMK na hlasovaní prítomní neboli, Bugár po schválení zákona mal vyhlásiť, že predseda vlády Dzurinda by mal odstúpiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O zákone o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa rokovalo v roku 2001. Samotný vládny materiál pracoval s jednokolovými voľbami. Pozmeňujúci návrh na dvojkolové hlasovanie podal poslanec HZDS Ján Cuper (.pdf, str.1). Za tento návrh hlasovali všetky prítomní poslanci za HZDS a SNS, spolu s väčšinou poslancov z SDĽ. Návrh schválili tesnou väčšinou, 76 poslancov hlasovalo za. Tento pozmeňujuci návrh, ktorým sa zaviedli dvojkolové voľby, poslanci za SMK nepodporili, hlasovali proti návrhu. Zákon ako celok, aj so schválenou úpravou o dvojkolových voľbách predsedov VÚC, bol nakoniec schválený 105 hlasmi za. Poslanci za SMK na hlasovaní prítomní neboli, Bugár po schválení zákona mal vyhlásiť, že predseda vlády Dzurinda by mal odstúpiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["Ján Cuper", "hlasovaní", "Dzurinda", "303/2001 Z. z.", "zákon", "302/2001", "návrh", "pdf", "vládneho návrhu zákona", "vládnom návrhu zákona", "hlasovali", "zákon ako celok"], "url": ["http://www.politologickycasopis.cz/userfiles/file/2002/2/2002-2-14-Gonda-Reforma%20ve%C5%BCejn%C4%81%20spr%E2%80%A0vy%20a%20prvn%C2%B0%20region%E2%80%A0ln%C2%B0%20volby%20na%20Slovensku.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=6934", "https://www.sme.sk/c/199725/udalosti-roku-2001.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/303/vyhlasene_znenie.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=382", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=381", "http://www.politologickycasopis.cz/userfiles/file/2002/2/2002-2-14-Gonda-Reforma%20ve%C5%BCejn%C4%81%20spr%E2%80%A0vy%20a%20prvn%C2%B0%20region%E2%80%A0ln%C2%B0%20volby%20na%20Slovensku.pdf", "http://sapa.ff.upjs.sk/images/files/79_1803537698_5_Sutajova.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=382", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=381", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=6932", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=6934"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:07.881442+00:00"}
{"id": "vr32102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32102", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nakoniec to hlasovanie (o novele Ústavy z roku 2011, pozn.) bolo absolútnou väčšinou 150 poslancov schválené.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Hrušovský hovorí o absolútnej väčšine 150 poslancov. P. Hrušovský hovorí pravdu, nakoľko ústavný zákon v roku 2001 prešiel absolútnou väčšinou hlasov (139 zo 140 prítomných). P. Hoci sa dá výrok chápať aj tak, že P. Hrušovských myslí v tomto prípade pod absolútnou väčšinou všetkých 150 poslancov, Demagog.sk sa prikláňa k prvej interpretácii výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie 356/2011 Z. z. , ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 548) v rozhodujúcom treťom čítaní hlasovala zo 140 prítomných 139 poslancov za ústavný zákon. Len jeden poslanec sa zdržal. Na hlasovaní nebol prítomný celý poslanecký klub SNS (sedem poslancov) a jeden nezávislý poslanec (Anna Belousovová). Z poslaneckého klubu SMERu-SD neboli dvaja poslanci prítomní, a jeden prítomný nehlasoval. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Hrušovský hovorí o absolútnej väčšine 150 poslancov. P. Hrušovský hovorí pravdu, nakoľko ústavný zákon v roku 2001 prešiel absolútnou väčšinou hlasov (139 zo 140 prítomných). P. Hoci sa dá výrok chápať aj tak, že P. Hrušovských myslí v tomto prípade pod absolútnou väčšinou všetkých 150 poslancov, Demagog.sk sa prikláňa k prvej interpretácii výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie 356/2011 Z. z. , ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 548) v rozhodujúcom treťom čítaní hlasovala zo 140 prítomných 139 poslancov za ústavný zákon. Len jeden poslanec sa zdržal. Na hlasovaní nebol prítomný celý poslanecký klub SNS (sedem poslancov) a jeden nezávislý poslanec (Anna Belousovová). Z poslaneckého klubu SMERu-SD neboli dvaja poslanci prítomní, a jeden prítomný nehlasoval. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["356/2011 Z. z.", "hlasovala"], "url": ["http://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2011/356-2011-z-z.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29419"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:50.019541+00:00"}
{"id": "vr33343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33343", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Priemerná ročná inflácia v krajine bola za Chávezovej vlády 22 percent.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje sa výrazne líšia podla zdroja, podla všetkých dostupných však táto hodnota bola v priemere od roku 1999 (kedy bol 2. februára prvý krát inaugurovaný za prezidenta Hugo Chávez) po súcasnost výrazne nad 20 percent. Niekolko zdrojov navyše potvrdzuje správnost údaju 22% rocne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý,", "analysis_paragraphs": ["Údaje sa výrazne líšia podla zdroja, podla všetkých dostupných však táto hodnota bola v priemere od roku 1999 (kedy bol 2. februára prvý krát inaugurovaný za prezidenta Hugo Chávez) po súcasnost výrazne nad 20 percent. Niekolko zdrojov navyše potvrdzuje správnost údaju 22% rocne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý,"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Svetovej banky", "CIA World Factbook", "IMF", "údaje", "tradingeconomics.com"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.DEFL.KD.ZG", "http://www.indexmundi.com/g/g.aspx?c=ve&v=71", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/WEOOct2012all.xls", "http://www.tradingeconomics.com/venezuela/inflation-cpi", "http://www.tradingeconomics.com/venezuela/inflation-cpi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:30.141839+00:00"}
{"id": "45672", "numeric_id": 45672, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45672", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Počet úmrtí klientov napr. v DSS-kách na jeden milión obyvateľov, ako dopadlo Slovensko. Tzn., že viete, my sa tuná bavíme o ľudských životoch a je rozdiel mať priemer 3,5 a napríklad Belgicko je 389.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Belgicko má v domovoch sociálnych služieb rádovo viac úmrtí na milión obyvateľov ako Slovensko - počíta ich však inou metodológiou. Ak by ich počítalo ako Slováci, bol by rozdiel v jeho neprospech stále veľký, no tiež výrazne menší ako pri rôznych porovnaniach. Keďže Boris Kollár porovnáva rôzne typy údajov o úmrtí, čo skresľuje výsledok a skutočný rozdiel medzi krajinami, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. Ku 29. máju Belgicko hlásilo 9 430 úmrtí na koronavírus, 51 % (4 782) obetí pochádzalo z domovov sociálnych služieb (pdf, str. 18). V prepočte na milión obyvateľov v Belgicku zomrelo 417 klientov DSS. Slovensko malo k 31. máju celkovo 28 úmrtí na koronavírus, štátom zverejňované štatistiky však neuvádzajú, koľko z nich zomrelo v DSS. Celkovo má Slovensko 5,2 úmrtí na koronavírus na milión obyvateľov - pomer za DSS-ky bude teda menší. Demagóg.SK sa to snažil zistiť od Národného centra zdravotníckych informácií aj Ministerstva zdravotníctva - na email však nereagovali. Belgicko a Slovensko však rátajú obete ochorenia covid-19 rozlične. Slováci medzi úmrtia počítajú iba prípady, kde sa koronavírus potvrdil; Belgičania aj úmrtia s (nepotvrdeným) podozrením na ochorenie. Zo všetkých úmrtí, ktoré Belgičania v DSS-kách označili ako úmrtia na koronavírus,potvrdili laboratórne testy 25 % (1202). Zvyšok sú podozrenia. Keby teda Belgicko počítalo úmrtia v DSS-kách rovnakou metodológiou ako Slovensko, počet úmrtí na milión obyvateľov by klesol na 105.", "analysis_paragraphs": ["Belgicko má v domovoch sociálnych služieb rádovo viac úmrtí na milión obyvateľov ako Slovensko - počíta ich však inou metodológiou. Ak by ich počítalo ako Slováci, bol by rozdiel v jeho neprospech stále veľký, no tiež výrazne menší ako pri rôznych porovnaniach. Keďže Boris Kollár porovnáva rôzne typy údajov o úmrtí, čo skresľuje výsledok a skutočný rozdiel medzi krajinami, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. Ku 29. máju Belgicko hlásilo 9 430 úmrtí na koronavírus, 51 % (4 782) obetí pochádzalo z domovov sociálnych služieb (pdf, str. 18). V prepočte na milión obyvateľov v Belgicku zomrelo 417 klientov DSS. Slovensko malo k 31. máju celkovo 28 úmrtí na koronavírus, štátom zverejňované štatistiky však neuvádzajú, koľko z nich zomrelo v DSS. Celkovo má Slovensko 5,2 úmrtí na koronavírus na milión obyvateľov - pomer za DSS-ky bude teda menší. Demagóg.SK sa to snažil zistiť od Národného centra zdravotníckych informácií aj Ministerstva zdravotníctva - na email však nereagovali. Belgicko a Slovensko však rátajú obete ochorenia covid-19 rozlične. Slováci medzi úmrtia počítajú iba prípady, kde sa koronavírus potvrdil; Belgičania aj úmrtia s (nepotvrdeným) podozrením na ochorenie. Zo všetkých úmrtí, ktoré Belgičania v DSS-kách označili ako úmrtia na koronavírus,potvrdili laboratórne testy 25 % (1202). Zvyšok sú podozrenia. Keby teda Belgicko počítalo úmrtia v DSS-kách rovnakou metodológiou ako Slovensko, počet úmrtí na milión obyvateľov by klesol na 105."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Belgicko", "domovov sociálnych služieb", "malo", "Belgičania"], "url": ["https://tradingeconomics.com/belgium/coronavirus-deaths", "https://covid-19.sciensano.be/sites/default/files/Covid19/COVID-19_Weekly%20report_20200529%20-%20FR_0.pdf", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://mail.google.com/mail/u/2/#sent/KtbxLxgRNrcJPlQSvjhZprMxnHqPfCSzcL"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:42.921010+00:00"}
{"id": "vr38718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38718", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "... prečo sme nezavádzali daň vtedy? Pretože nebola kríza a keď vy hovoríte o predkrízových rokoch a nebol na to dôvod a dosiahli sme najnižší historický deficit v tom období.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit verejných financií v roku nástupu vlády R.Fica - 2006, bol 3,2%. V roku 2007 Slovensko dosiahlo historicky najnižší deficit - 1,8% . V nasledujúcom období tejto vlády deficit rástol:", "analysis_paragraphs": ["Deficit verejných financií v roku nástupu vlády R.Fica - 2006, bol 3,2%. V roku 2007 Slovensko dosiahlo historicky najnižší deficit - 1,8% . V nasledujúcom období tejto vlády deficit rástol:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["NBS"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:42.898722+00:00"}
{"id": "vr31741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31741", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vláda, ktorá tu bola 20 mesiacov alebo neviem, 20 mesiacov možno, dovolila, aby v Mochovciach bol jednoročný skľz pri odovzdaní atómovej elektrárne v Mochovciach. Tento rok sa mali v Mochovciach odovzdávať tretí blok a budúci rok sa má odovzdávať štvrtý blok atómovej elektrárne. My zrazu zisťujeme, že nikto z vlády sa o to nestaral, nikto tam nechodil a elektrárne urobili ročný skľz pri výstavbe tejto elektrárne.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 z rovnakého dňa. Robert Fico správne cituje dobu omeškania otvárania nových blokov atómovej elektrárne. Dôvody, ktoré uvádza, však nevieme overiť. Podľa vyhlásení bývalej vlády sa atómovej energetike venovala pozornosť a bola považovaná za dôležitú. Spoločnosťs Enel, ktorá drži majoritný podiel Slovenských elektrárni tvrdí, že omeškanie bolo spôsobené neustálym zvyšovaním bezpečnostných štandardov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 z rovnakého dňa. Robert Fico správne cituje dobu omeškania otvárania nových blokov atómovej elektrárne. Dôvody, ktoré uvádza, však nevieme overiť. Podľa vyhlásení bývalej vlády sa atómovej energetike venovala pozornosť a bola považovaná za dôležitú. Spoločnosťs Enel, ktorá drži majoritný podiel Slovenských elektrárni tvrdí, že omeškanie bolo spôsobené neustálym zvyšovaním bezpečnostných štandardov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadriť", "uvádzal", "", "nepotrvdila", "SITA", "vyjadrení", "obhajoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/dostavba-mochoviec-bude-rok-meskat-dti-/sk_ekonomika.asp?c=A120308_134324_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/meskanie-mochoviec-bude-drahe-aj-pre-stat-ff7-/sk_ekonomika.asp?c=A120320_203326_sk_ekonomika_p29", "http://www.poistenie.sk/dostavbu-mochoviec-brzdia-nove-bezpecnostne-pravidla", "http://www.poistenie.sk/dostavbu-mochoviec-brzdia-nove-bezpecnostne-pravidla", "http://spravy.pravda.sk/meskanie-mochoviec-bude-drahe-aj-pre-stat-ff7-/sk_ekonomika.asp?c=A120320_203326_sk_ekonomika_p29", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/iveta-radicova-uz-nie-je-presvedcen/431387-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5568532/radicova-pre-kurier-chceme-bezpecne-mochovce.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/iveta-radicova-uz-nie-je-presvedcen/431387-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:24.883898+00:00"}
{"id": "vr30301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30301", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Kľúčové v nezamestnanosti je, že prebrali ste vládu, keď bolo 375 tisíc evidovaných nezamestnaných, dneska ich je 390 tisíc.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír hovorí pravdu: mesačné štatistiky nezamestnanosti ÚPSVaR SR ukazujú, že v júli 2010 (kedy nastúpila Radičovej vláda) bol počet evideovaných uchádzačov o zamestnanie 375 000, zatiaľ čo v septembri 2011 (najaktuálnejšie údaje) ich počet stúpol na 390 559. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír hovorí pravdu: mesačné štatistiky nezamestnanosti ÚPSVaR SR ukazujú, že v júli 2010 (kedy nastúpila Radičovej vláda) bol počet evideovaných uchádzačov o zamestnanie 375 000, zatiaľ čo v septembri 2011 (najaktuálnejšie údaje) ich počet stúpol na 390 559. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["júli 2010", "septembri 2011"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2010.html?page_id=13283", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:12.753173+00:00"}
{"id": "vr29459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29459", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Rásť majú aj reálne mzdy (vzhľadom na minimálny rast cien, za rok 2014 dokonca po prvýkrát v histórii SR pokles cien), a to o 2,7 % v tomto roku a 2,1 % v roku 2016. V roku 2014 rástli reálne mzdy najvýraznejším tempom za ostatných sedem rokov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpokladá sa, že nárast reálnej mzdy v roku 2015 bude 2,7% a v roku 2016 to bude 2,1%. V roku 2014 dosahovala miera inflácie na Slovensku po prvýkrát v jeho samostatnej histórii záporné hodnoty a tempo rastu reálnej mzdy (4,4%) bolo naozaj najvyššie za posledných 7 rokov v prípade, že berieme do úvahy údaje za jednotlivé štvrťroky. Medziročne bolo dokonca tempo rastu reálnej mzdy najvyššie za predchádzajúcich 9 rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladá sa, že nárast reálnej mzdy v roku 2015 bude 2,7% a v roku 2016 to bude 2,1%. V roku 2014 dosahovala miera inflácie na Slovensku po prvýkrát v jeho samostatnej histórii záporné hodnoty a tempo rastu reálnej mzdy (4,4%) bolo naozaj najvyššie za posledných 7 rokov v prípade, že berieme do úvahy údaje za jednotlivé štvrťroky. Medziročne bolo dokonca tempo rastu reálnej mzdy najvyššie za predchádzajúcich 9 rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Národnej banky Slovenska", "Národnej banky", "(V politike,"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2015/protected/P1Q-2015.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/494/kazimir-o-ekonomike-slovenska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:20.615236+00:00"}
{"id": "vr33858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33858", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Máme tam ešte, keď sme tu Indonéziu načali, máme tam ešte podnikateľov, ktorí tam idú stavať cementáreň, máme tam podnikateľov, ktorí tam vyvíjajú takzvanú tropickú pšenicu.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Malatinský pravdivo spomína podnikanie slovenských podnikateľov a výskumníkov v oblasti tropickej pšenice .", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Malatinský pravdivo spomína podnikanie slovenských podnikateľov a výskumníkov v oblasti tropickej pšenice ."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["tropickej pšenice", "TASR", "investujú"], "url": ["http://www.agroasianews.com/news/industry-news/11/10/12/slovakia-and-indonesia-conduct-research-tropical-wheat", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/filipincov-ucime-vyrabat-pivo-indonezanov-pestovat-psenicu.html", "http://www.thejakartapost.com/news/2012/12/11/slovak-firms-pour-14-billion-ri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:33.991430+00:00"}
{"id": "48621", "numeric_id": 48621, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48621", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "15% dôchodcovská inflácia. Jeden až dvojmesačný dôchodok zobrala inflácia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že za prvých 5 mesiacov roka 2022 narástla dôchodcovská inflácia o 11,3 %, k augustu 2022 sa teda dostala na hodnotu 15,1 %. V roku 2022 boli penzie zvyšované o inflačnú jednotku vo výške 1,3 %. Infláciu tak toto zvyšovanie nepokryje.\n\nPri predpoklade, že príjmy a výdavky poberateľov dôchodkov sú rovnaké a jeden dôchodok tvorí zhruba 8% ročného príjmu, inflácia vo výške 15% znamená, že 1-2 dôchodky im budú, aj napriek valorizácií, chýbať.\n\nOd roku 2023 by sa mali dôchodky zvyšovať o 11,8 %. Ide o najväčšie zvyšovanie penzií doteraz a dôvodom je vysoká inflácia. Vedecký pracovník Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž sa vyjadril, že nové dôchodky dostanú dôchodcovia až začiatkom budúceho roka, zatiaľ čo inflácia bude ešte do konca tohto roka rásť.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že za prvých 5 mesiacov roka 2022 narástla dôchodcovská inflácia o 11,3 %, k augustu 2022 sa teda dostala na hodnotu 15,1 %. V roku 2022 boli penzie zvyšované o inflačnú jednotku vo výške 1,3 %. Infláciu tak toto zvyšovanie nepokryje.", "Pri predpoklade, že príjmy a výdavky poberateľov dôchodkov sú rovnaké a jeden dôchodok tvorí zhruba 8% ročného príjmu, inflácia vo výške 15% znamená, že 1-2 dôchodky im budú, aj napriek valorizácií, chýbať.", "Od roku 2023 by sa mali dôchodky zvyšovať o 11,8 %. Ide o najväčšie zvyšovanie penzií doteraz a dôvodom je vysoká inflácia. Vedecký pracovník Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž sa vyjadril, že nové dôchodky dostanú dôchodcovia až začiatkom budúceho roka, zatiaľ čo inflácia bude ešte do konca tohto roka rásť."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["mesiacov", "zvyšované", "2023", "pracovník"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/631997-od-dochodcovskej-inflacie-zavisi-aj-zvysovanie-dochodkov/", "https://hnonline.sk/prakticke-hn/poradenstvo/96041631-seniori-sa-trapia-s-inflaciou-ake-druhy-pomoci-mozu-dostat", "https://index.sme.sk/c/22963268/dochodky-od-januara-rekordne-vzrastu-dovodom-je-vysoka-inflacia.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/07/penzisti-si-od-buduceho-roka-vyrazne-prilepsia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:47.739848+00:00"}
{"id": "vr15882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15882", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "My máme viac ako 35 veľmi konkrétnych opatrení, ktoré by pomohli a IP karty sú jedno z nich...", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sloboda a Solidarita vo svojom volebnom programe sa téme sociálnej politiky a sociálne vylúčenej spoločnosti venuje presne v 52 bodov, nie všetky sa však tykajú preberanej problematiky konkrétnej sociálne vylúčenej skupiny – Rómov. No je pravdou, že mnohé opatrenia zlepšia situáciu i tejto skupiny, no nie je ich \"viac ako 35\". Výrok Nicholsonovej napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Sloboda a Solidarita vo svojom volebnom programe sa téme sociálnej politiky a sociálne vylúčenej spoločnosti venuje presne v 52 bodov, nie všetky sa však tykajú preberanej problematiky konkrétnej sociálne vylúčenej skupiny – Rómov. No je pravdou, že mnohé opatrenia zlepšia situáciu i tejto skupiny, no nie je ich \"viac ako 35\". Výrok Nicholsonovej napriek tomu hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/program/16", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:55.362087+00:00"}
{"id": "vr26202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26202", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Vyše polmiliardy eur sa na to minulo (na opravy škôl, domovy sociálnych služieb z eurofondov pozn.) v rámci celého Slovenska.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na infraštruktúru škôl a domovov sociálnych služieb bolo použitých (realizované výdavky) k 30. septembru 2013 približne 657 mil. eur. Frešo uvádza sumu viac ako pol miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dokument \"Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013\" (stav k 30. septembru 2013) okrem iného uvádza aj mieru čerpania prostriedkov v jednotlivých operačných programoch. Rekonštrukcia školských a sociálnych zariadení spadá pod Regionálny operačný program (prioritná os 1 - Infraštruktúra vzdelávania a os 2 - Infraštruktúra soc. služieb, sociálnoprávnej ochr. a soc.kurately). Správa uvádza realizované (vykázané) výdavky na Infraštruktúru vzdelávania (opravy škôl) v hodnote 568 mil eur. Na infraštruktúru sociálnych služieb, sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately bolo využitých (realizované výdavky) 89 mil. eur. Na obe tieto opatrenia bolo využitých približne 657 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na infraštruktúru škôl a domovov sociálnych služieb bolo použitých (realizované výdavky) k 30. septembru 2013 približne 657 mil. eur. Frešo uvádza sumu viac ako pol miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dokument \"Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013\" (stav k 30. septembru 2013) okrem iného uvádza aj mieru čerpania prostriedkov v jednotlivých operačných programoch. Rekonštrukcia školských a sociálnych zariadení spadá pod Regionálny operačný program (prioritná os 1 - Infraštruktúra vzdelávania a os 2 - Infraštruktúra soc. služieb, sociálnoprávnej ochr. a soc.kurately). Správa uvádza realizované (vykázané) výdavky na Infraštruktúru vzdelávania (opravy škôl) v hodnote 568 mil eur. Na infraštruktúru sociálnych služieb, sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately bolo využitých (realizované výdavky) 89 mil. eur. Na obe tieto opatrenia bolo využitých približne 657 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Dokument"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:56.206668+00:00"}
{"id": "vr27676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27676", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Teraz sa banky budú musieť skladať na seba samé, budú musieť niesť náklady na svoju záchranu samé. Nebude to tak ako doteraz, že zisky pre bankárov a náklady na záchranu bánk pre daňových poplatníkov. (...) Prechádzame na úplne nový systém, kde bude oveľa kvalitnejší dohľad, oveľa prísnejšie pravidlá, kde banky prejdú veľmi prísnymi stress testami, kde máme presný postup o tom že najskôr budú náklady na likvidáciu jednotlivých bánk znášať najprv majitelia, proste tí čo vlastnia aktíva, potom do toho nastupuje rezolučný fond, ktorý sa bude formovať v horizonte 8 rokov.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šefčovič v tvrdení pomenuváva pravdivo aspekty, ktoré prináša nový koncept bankovej únie. Jej uvedenie je spojené s príchodom krízy a potrebou konania zo strany politických predstaviteľov za účelom ošetrenia prípadných, ďalších krízových scenárov v nasledujúcich obdobiach. Uvedenie konceptu únie v platnosť bolo pôvodne mienené na marec roku 2014, v súčasnosti ešte schvalovací proces prebieha. Stále sú možné ďalšie zmeny v jeho podobe. ( eTrend ).", "analysis_paragraphs": ["Šefčovič v tvrdení pomenuváva pravdivo aspekty, ktoré prináša nový koncept bankovej únie. Jej uvedenie je spojené s príchodom krízy a potrebou konania zo strany politických predstaviteľov za účelom ošetrenia prípadných, ďalších krízových scenárov v nasledujúcich obdobiach. Uvedenie konceptu únie v platnosť bolo pôvodne mienené na marec roku 2014, v súčasnosti ešte schvalovací proces prebieha. Stále sú možné ďalšie zmeny v jeho podobe. ( eTrend )."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["eTrend", "TASR", "NBS", "tu", "TASR", "TASR", "Bloomberg"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-11/sprinty-a-maratony-s-cielom-bankova-unia.html", "http://www.hlavnespravy.sk/v-hudak-vsetky-tri-piliere-bankovej-unie-su-pripravene-na-zastresenie/189280/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2013/07-2013/01_biatec13-7_cillikova.pdf", "http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/crisis-management/2012_eu_framework/COM_2012_280_en.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/bankova-unia-dohoda-eu/68360-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eurozona-eu-banky-kriza-rezervy/67135-clanok.html", "http://www.bloomberg.com/news/2014-04-25/europe-banks-face-toughest-simulated-slump-in-stress-test.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:25.329111+00:00"}
{"id": "vr14053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14053", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "K tomu rebríčku Doing Business. 29. miesto, no máte pravdu, 29. miesto je to celkovo, ale napríklad jedno z tých kritérií je aj cezhraničný obchod, tam sme na prvom mieste...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V najnovšej štúdii Doing Business pre rok 2016, Slovensko skutočne zastáva 29. miesto, avšak štúdia má mnoho podkategórií. Jednou z nich je aj cezhraničný obchod, kde sa Slovensko umiestnilo na prvom mieste. Toto tvrdenie sa zhoduje s vyhlásením Sulíka, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Doing Bu­siness sú štúdie Svetovej banky, ktoré skúmajú kvalitu podnikateľského prostredia a vytvárajú rebríčky a hodnotenia zahŕňajúce 189 krajín. Podľa najnovšieho rebríčka Doing Business 2016 sa Slovenská republika dostala na 29. priečku v porovnaní podnikateľského prostredia s ostatnými krajinami v rámci štúdie. V tomto rebríčku sú hodnotené aj jednotlivé kategórie ako napríklad zakladanie podnikanie, oblasť platenia daní, kategória vybavovania stavebného povolenia, získania úveru, oblasť riešenia insolventnosti alebo cezhraničný obchod. Najlepšie sme na tom v kategórii cezhraničného obchodu, kde Slovensko zastáva prvé miesto. Najvýznamnejší posun smerom nahor, v porovnaní s minulým rokom, bol zaznamenaný v oblasti platenia daní, kedy sa dostalo 73. pozíciu, čím si Slovensko zlepšilo postavenie o 36 priečok. Najviac si však pohoršila v oblasti vybavovania stavebných povolení, kde sa umiestnila na 84. mieste. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V najnovšej štúdii Doing Business pre rok 2016, Slovensko skutočne zastáva 29. miesto, avšak štúdia má mnoho podkategórií. Jednou z nich je aj cezhraničný obchod, kde sa Slovensko umiestnilo na prvom mieste. Toto tvrdenie sa zhoduje s vyhlásením Sulíka, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Doing Bu­siness sú štúdie Svetovej banky, ktoré skúmajú kvalitu podnikateľského prostredia a vytvárajú rebríčky a hodnotenia zahŕňajúce 189 krajín. Podľa najnovšieho rebríčka Doing Business 2016 sa Slovenská republika dostala na 29. priečku v porovnaní podnikateľského prostredia s ostatnými krajinami v rámci štúdie. V tomto rebríčku sú hodnotené aj jednotlivé kategórie ako napríklad zakladanie podnikanie, oblasť platenia daní, kategória vybavovania stavebného povolenia, získania úveru, oblasť riešenia insolventnosti alebo cezhraničný obchod. Najlepšie sme na tom v kategórii cezhraničného obchodu, kde Slovensko zastáva prvé miesto. Najvýznamnejší posun smerom nahor, v porovnaní s minulým rokom, bol zaznamenaný v oblasti platenia daní, kedy sa dostalo 73. pozíciu, čím si Slovensko zlepšilo postavenie o 36 priečok. Najviac si však pohoršila v oblasti vybavovania stavebných povolení, kde sa umiestnila na 84. mieste. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Doing Business"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/data/exploreeconomies/slovakia#starting-a-business"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:28.011353+00:00"}
{"id": "vr14422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14422", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) že v decembri je znásilnený na kúpalisku vo Viedni takýmto migrantom 10-ročný chlapec, 2. decembra a verejnosť sa o tom dozvie na prelome januára a februára...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "6. februára 2016 priniesol britský denník Telegraph informáciu o znásilnení desaťročného chlapca irackým utečencom v Rakúsku. Nemecký denník FAZ uviedol , že páchateľ len pred pár mesiacmi pricestoval do Rakúska, kde požiadal o azyl. V článku sa tiež uvádza, že skutok sa odohral ešte 2. decembra 2015, avšak polícia v tej dobe neposkytla informácie verejnosti, aby ochránila obeť. Rovnaké informácie možno nájsť na stránkach Dailymail , Express alebo Spiegel . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["6. februára 2016 priniesol britský denník Telegraph informáciu o znásilnení desaťročného chlapca irackým utečencom v Rakúsku. Nemecký denník FAZ uviedol , že páchateľ len pred pár mesiacmi pricestoval do Rakúska, kde požiadal o azyl. V článku sa tiež uvádza, že skutok sa odohral ešte 2. decembra 2015, avšak polícia v tej dobe neposkytla informácie verejnosti, aby ochránila obeť. Rovnaké informácie možno nájsť na stránkach Dailymail , Express alebo Spiegel . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Telegraph", "uviedol", "Dailymail", "Express", "Spiegel"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/austria/12144039/Iraqi-migrant-admits-raping-boy-in-Austrian-pool-after-having-too-much-sexual-energy.html", "http://www.faz.net/aktuell/politik/ausland/europa/fall-in-oesterreich-fluechtling-vergewaltigt-zehnjaehrigen-in-hallenbad-14061059.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3434708/Iraqi-migrant-raped-10-year-old-boy-swimming-pool-Vienna-told-police-sexual-emergency-hadn-t-sex-months.html", "http://www.express.co.uk/news/world/641694/Iraqi-migrant-rapist-sex-attack-child-swimming-pool-Vienna", "http://www.spiegel.de/panorama/justiz/vergewaltigung-in-wiener-hallenbad-taeter-beruft-sich-auf-sexuellen-notstand-a-1076069.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:52.854527+00:00"}
{"id": "vr38864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38864", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Nekoľko mesiacov platí úplne to isté a chcem ešte pripomenúť, že z našej strany išli len veľmi slušná pozvánka adresovaná predsedom jednotlivých koaličných strán, aby, aby sme si sadli za jeden stôl a rokovali aj o záležitosti eurovalu.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda opozičného SMER-u pred hlasovaním NR SR o eurovale pozval lídrov koaličných strán na rokovanie so svojou stranou.", "analysis_paragraphs": ["Predseda opozičného SMER-u pred hlasovaním NR SR o eurovale pozval lídrov koaličných strán na rokovanie so svojou stranou."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["pozval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-zratal-radicovej-hlasy-dpe-/sk_domace.asp?c=A110816_165043_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:17.335773+00:00"}
{"id": "vr28535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28535", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Na začiatku keď som nastúpil v roku 90, tak sme boli v nejakej tretej alebo ktorej lige. Sme sa dostali prvý raz v histórii do Extraligy a stali sme sa majstrami Slovenska. ...postavili sme nový zimný štadión, novú halu.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa MsHK Žilina prebojoval z druhej ligy, kde pôsobil od vzniku SR, o ktorej môžeme hovoriť ako o tretej, keďže je v hierarchii za extraligou a 1. ligou. V sezóne 2005/2006, teda na konci primátorovania J. Slotu v Žiline, vyhrali titul v najvyššej lige. Je tiež pravdou, že bola postavená nová tréningová hokejová hala.\n\nPodobne ako posledne menovaný klub Žilinčania dvíhali majstrovský pohár nad hlavu jedenkrát, v sezóne 2005/2006. A to aj napriek tomu, že len posledných osem sezón sú extraligoví!", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa MsHK Žilina prebojoval z druhej ligy, kde pôsobil od vzniku SR, o ktorej môžeme hovoriť ako o tretej, keďže je v hierarchii za extraligou a 1. ligou. V sezóne 2005/2006, teda na konci primátorovania J. Slotu v Žiline, vyhrali titul v najvyššej lige. Je tiež pravdou, že bola postavená nová tréningová hokejová hala.", "Podobne ako posledne menovaný klub Žilinčania dvíhali majstrovský pohár nad hlavu jedenkrát, v sezóne 2005/2006. A to aj napriek tomu, že len posledných osem sezón sú extraligoví!"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["dokončená", "MsHK Garmin", "Žilina"], "url": ["http://www.zilina.sk/userfiles/zilina%20-%20chronologia.pdf", "http://www.webhokej24.sk/extraliga/zilina-najneocakavanejsi-slovensky-majster", "http://www.webhokej24.sk/extraliga/zilina-najneocakavanejsi-slovensky-majster"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:28.236248+00:00"}
{"id": "47052", "numeric_id": 47052, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47052", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Nemecko teraz nakupuje miliardu takýchto testov, Rakúsko denne testuje 200 000 ľudí týmito antigénovými testami.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn uviedol , že „ vláda zabezpečila najmenej 200 miliónov autotestov a 800 miliónov rýchlotestov…” Rakúsko testuje 200 až 300-tisíc ľudí denne, toto číslo je súčtom počtu PCR testov a rýchlotestov. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn uviedol , že „ vláda zabezpečila najmenej 200 miliónov autotestov a 800 miliónov rýchlotestov…” Rakúsko testuje 200 až 300-tisíc ľudí denne, toto číslo je súčtom počtu PCR testov a rýchlotestov. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["https://www.dw.com/en/germany-starts-covid-testing-drive-in-bid-to-end-lockdown/a-56771900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:19.142727+00:00"}
{"id": "45674", "numeric_id": 45674, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45674", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "… tých 16 000 ľudí, ktorí prešli cez tú karanténu nedobrovoľnú, ale štátnu,", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK uviedlo, že k polnoci 31. mája poslali policajti do povinnej štátnej karantény 17 609 občanov, ktorí prišli na Slovensko individuálne. Upozornilo ale, že do tohto počtu neráta repatriantov, ktorí boli na Slovensko dopravení Ministerstvom zahraničných vecí. Celkový počet „absolventov” povinnej štátnej karantény je teda vyšší. Pre priveľkú odchýlku od skutočného údaju hodnotíme tvrdenie Borisa Kollára ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK uviedlo, že k polnoci 31. mája poslali policajti do povinnej štátnej karantény 17 609 občanov, ktorí prišli na Slovensko individuálne. Upozornilo ale, že do tohto počtu neráta repatriantov, ktorí boli na Slovensko dopravení Ministerstvom zahraničných vecí. Celkový počet „absolventov” povinnej štátnej karantény je teda vyšší. Pre priveľkú odchýlku od skutočného údaju hodnotíme tvrdenie Borisa Kollára ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:58.460511+00:00"}
{"id": "vr36523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36523", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "(O straníckosti starostov pri prideľovaní dotácií a poberaní provízií z nich, pozn.) ...som hovoril o \"jeden tak, druhý tak,\" nemyslel som dve, dvoch ľudí, pretože tých, ktorí sa na túto oblasť sťažovali bolo podstatne, ale podstatne viacej.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tak, ako aj v tvrdení neskôr, Mečiar sa odvoláva na osobné rozhovory so starostami obcí, o ktorých tvrdí, že pred inými ľuďmi rozprávať nebudú.", "analysis_paragraphs": ["Tak, ako aj v tvrdení neskôr, Mečiar sa odvoláva na osobné rozhovory so starostami obcí, o ktorých tvrdí, že pred inými ľuďmi rozprávať nebudú."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:49.535772+00:00"}
{"id": "vr17557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17557", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Ten nový register pôdy sa kreoval v spolupráci s poľnohospodármi vtedy aktívnymi a nad ortofotosnímkami. Z existujúcich 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy v roku 2003 sa do tohto registra pôdy dostalo len 2,1 milióna hektárov, ktoré sme my potom aj negociovali v Bruseli. Bola to v podstate pôda, ktorá bola uznaná a na ktorej sa mohla vykonávať poľnohospodárska činnosť.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Register pôdy sa skutočne vytváral za pomoci ortofotosnímok.V roku 2003 sa na Slovensku nachádzalo približne 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Posledná dostupná informácia z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo začiatku roku 2017 udáva rozlohu poľnohospodárskej plochy o výmere 2,38 milióna hektárov. Informácie o tom, koľko hektárov poľnohospodárskej pôdy sa v roku 2003 dostalo do nového registra nie je dostupná.\n\nPodľa Národného strategického plánu ( .pdf , s.13) rozvoja vidieka SR k 31.12.2003 predstavovala rozloha poľnohospodárskej pôdy skutočne 2,4 milióna hektárov.\n\nVýskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy vybudoval počas rokov 2002-2003 na základe poverenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka register poľnohospodárskych pôdnych blokov. Vytvorenie tohto registra predstavovalo základný predpoklad na to, aby slovenskí farmári mohli čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej komisie. Register LPIS(Land Parcel Identification System) bol vybudovaný na základe digitálnych ortofotomáp, ktoré nemôžu byť staršie ako päť rokov a tiež referenčnej parcely, prostredníctvom ktorej prebieha celá administrácia a kontrola danej žiadosti ( .pdf , s.7). Databáza je udržiavaná v aktuálnom stave, aby mohla odrážať čo najvernejšiu realitu.\n\nÚrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydal vo svojej štatistickej ročenke o pôdnom fonde v SR správu, že k 1.januáru 2017 bola rozloha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku 2 385 328 milióna hektárov.\n\nJedná sa o najčerstvejšie sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, ktoré sú na webstránke úradu dostupné v čase overovania výroku. Či došlo k zmenšeniu výmery poľnohospodárskej pôdy počas roka 2017 zatiaľ nie je možné overiť.\n\nNiektoré zdroje ako napríklad Hospodárske noviny či Webnoviny vo svojich článkoch uvádzajú, že na Slovensku sa koncom roka 2017 nachádzalo 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Nie je však jednoznačné, či pojednávajú o poľnohospodárskej pôde uznanej na výkon poľnohospodárskej činnosti.", "analysis_paragraphs": ["Register pôdy sa skutočne vytváral za pomoci ortofotosnímok.V roku 2003 sa na Slovensku nachádzalo približne 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Posledná dostupná informácia z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo začiatku roku 2017 udáva rozlohu poľnohospodárskej plochy o výmere 2,38 milióna hektárov. Informácie o tom, koľko hektárov poľnohospodárskej pôdy sa v roku 2003 dostalo do nového registra nie je dostupná.", "Podľa Národného strategického plánu ( .pdf , s.13) rozvoja vidieka SR k 31.12.2003 predstavovala rozloha poľnohospodárskej pôdy skutočne 2,4 milióna hektárov.", "Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy vybudoval počas rokov 2002-2003 na základe poverenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka register poľnohospodárskych pôdnych blokov. Vytvorenie tohto registra predstavovalo základný predpoklad na to, aby slovenskí farmári mohli čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej komisie. Register LPIS(Land Parcel Identification System) bol vybudovaný na základe digitálnych ortofotomáp, ktoré nemôžu byť staršie ako päť rokov a tiež referenčnej parcely, prostredníctvom ktorej prebieha celá administrácia a kontrola danej žiadosti ( .pdf , s.7). Databáza je udržiavaná v aktuálnom stave, aby mohla odrážať čo najvernejšiu realitu.", "Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydal vo svojej štatistickej ročenke o pôdnom fonde v SR správu, že k 1.januáru 2017 bola rozloha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku 2 385 328 milióna hektárov.", "Jedná sa o najčerstvejšie sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, ktoré sú na webstránke úradu dostupné v čase overovania výroku. Či došlo k zmenšeniu výmery poľnohospodárskej pôdy počas roka 2017 zatiaľ nie je možné overiť.", "Niektoré zdroje ako napríklad Hospodárske noviny či Webnoviny vo svojich článkoch uvádzajú, že na Slovensku sa koncom roka 2017 nachádzalo 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Nie je však jednoznačné, či pojednávajú o poľnohospodárskej pôde uznanej na výkon poľnohospodárskej činnosti."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "ročenke", "webstránke", "Hospodárske noviny", "Webnoviny"], "url": ["file:///C:/Users/Ninka/Downloads/priloha_a_-_podny_fond.pdf", "http://www.vupop.sk/dokumenty/prv/podny_portal_uvod.pdf", "http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/sumarne-udaje-katastra-podnom-fonde/statisticka-rocenka-2016.pdf", "http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/kataster-nehnutelnosti/sumarne-udaje-katastra-podnom-fonde/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/931208-nasu-podu-kupuju-cudzinci-stat-im-sprisni-podmienky", "https://www.webnoviny.sk/stat-klepol-po-prstoch-spekulantom-zmenil-sa-zakon-o-najme-polnohospodarskych-pozemkov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:51.877904+00:00"}
{"id": "vr28089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28089", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Z toho je dnešných jeho 24 mandátov, z toho je to, že Farage v Anglicku po sto rokoch je najsilnejšou stranou, respektíve najsilnejšia strana je iná ako labouristi a konzervatívci.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že za posledných 100 rokov voľby vyhrali vždy buď Konzervatívci alebo Labouristi. Podobne to bolo aj v prípade volieb do EP. Jedinou výnimkou boli voľby do EP tento rok (2014), keď vyhrala UKIP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo voľbách do Európskeho Parlamentu 2014 vo Veľkej Británii skutočne vyhrala so ziskom 26,7% a 24 parlamentných kresiel euroskeptická UKIP (UK Independence Party), ktorej lídrom je Nigel Farage. Nasledovali Labouristi s 24,7% a 20 kreslami a Konzervatívci s 23,3% a 19 kreslami. Veľká Británia je súčasťou volieb do EP už od prvých volieb v roku 1979 . UKIP, ktorá bola založená v roku 1993, sa do EP dostala po prvý raz už v roku 1999 . V roku 2004 už bola treťou a v roku 2009 druhou najsilnejšou stranou (po Konzervatívcoch). Je pravdou, že voľby 2014 boli prvými, v ktorých vyhrala iná strana než Konzervatívci alebo Labouristi. rok volieb do EP 1979 1984 1989 1994 1999 2004 2009 2014 Víťazná strana Konzervatívci Konzervatívci Labouristi Labouristi Konzervatívci Konzervatívci Konzervatívci UKIP Čo sa týka všeobecných volieb v krajine, je pravdou, že už vyše storočia voľby vyhrávali buď Konzervatívci alebo Labouristi. Posledný krát v krajine vyhrala voľby iná strana ako konzervatívci alebo labouristi v roku 1910 - liberáli, ktorí následne v roku 1918 vyhrali ešte raz a vládli v koalícii s konzervatívcami. V posledných parlamentných voľbách v roku 2010 vyhrala Konzervatívna strana so ziskom 36% a 305 parlamentných kresiel, Labouristi získali 29% a 258 kresiel a Liberálni Demokrati 23% a 57 kresiel. V súčasnosti (2014) vo Veľkej Británii vládne koalícia Konzervatívcov a Liberálnych Demokratov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za posledných 100 rokov voľby vyhrali vždy buď Konzervatívci alebo Labouristi. Podobne to bolo aj v prípade volieb do EP. Jedinou výnimkou boli voľby do EP tento rok (2014), keď vyhrala UKIP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo voľbách do Európskeho Parlamentu 2014 vo Veľkej Británii skutočne vyhrala so ziskom 26,7% a 24 parlamentných kresiel euroskeptická UKIP (UK Independence Party), ktorej lídrom je Nigel Farage. Nasledovali Labouristi s 24,7% a 20 kreslami a Konzervatívci s 23,3% a 19 kreslami. Veľká Británia je súčasťou volieb do EP už od prvých volieb v roku 1979 . UKIP, ktorá bola založená v roku 1993, sa do EP dostala po prvý raz už v roku 1999 . V roku 2004 už bola treťou a v roku 2009 druhou najsilnejšou stranou (po Konzervatívcoch). Je pravdou, že voľby 2014 boli prvými, v ktorých vyhrala iná strana než Konzervatívci alebo Labouristi. rok volieb do EP 1979 1984 1989 1994 1999 2004 2009 2014 Víťazná strana Konzervatívci Konzervatívci Labouristi Labouristi Konzervatívci Konzervatívci Konzervatívci UKIP Čo sa týka všeobecných volieb v krajine, je pravdou, že už vyše storočia voľby vyhrávali buď Konzervatívci alebo Labouristi. Posledný krát v krajine vyhrala voľby iná strana ako konzervatívci alebo labouristi v roku 1910 - liberáli, ktorí následne v roku 1918 vyhrali ešte raz a vládli v koalícii s konzervatívcami. V posledných parlamentných voľbách v roku 2010 vyhrala Konzervatívna strana so ziskom 36% a 305 parlamentných kresiel, Labouristi získali 29% a 258 kresiel a Liberálni Demokrati 23% a 57 kresiel. V súčasnosti (2014) vo Veľkej Británii vládne koalícia Konzervatívcov a Liberálnych Demokratov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Veľkej Británii", "1979", "1999", "1979", "1984", "1989", "1994", "1999", "2004", "2009", "2014", "vyše storočia", "vyhrávali", "voľby", "2010", "vládne koalícia"], "url": ["http://www.results-elections2014.eu/en/country-results-uk-2014.html", "http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/000cdcd9d4/Turnout-%281979-2009%29.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_1999_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_1979_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_1984_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_1989_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_1994_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_1999_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_2004_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_2009_(United_Kingdom)", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament_election,_2014_(United_Kingdom)", "http://www.politicsresources.net/area/uk/edates.htm", "http://www.politicsresources.net/area/uk/percentvote.htm", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_United_Kingdom_general_elections", "http://www.parliament.uk/documents/commons/lib/research/rp2010/RP10-036.pdf", "https://www.gov.uk/government/how-government-works"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:41.753347+00:00"}
{"id": "vr34214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34214", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemci a Francúzi vybrali ,doslova vybrali SPP a keď sa im všetko desaťnásobne vrátilo vďaka pravicovej vláde, no tak tam prichádza teraz niekto iný, a tento svoj podiel predali.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa prepočtov Demagog.SK, na základe výročných správ a prepočtov analytika CEO energy, zahraniční akcionári síce zarobili na SPP, no nie 10-násobne ako tvrdí R. Fico. Podľa našich prepočtov investícia sa francúzskym a nemeckým akcionárom vrátila už po 10 rokoch. Investícia bola návratná, no ani zďaleka nešlo o 10-násobnú návratnosť ako spomína R. Fico. Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMichal Hudec analytik CEO energy analytics, s.r.o. vo svojom článku uvádza , že ak sa dividendy z rokov 2002 – 2011 prepočítajú podľa vtedajších priemerných ročných výmenných kurzov koruny a eura, firma v tomto období 2002 – 2011 vyplatila celkovo svojim akcionárom dividendy v objeme 6,27 miliardy eur. Z toho 49% teda 3,07 miliardy eur smerovalo do rúk francúzskym a nemeckým akcionárom . 51% teda , 3,2 miliardy eur, smerovalo štátu.\n\nPodľa našich prepočtov boli v rokoch 2002 - 2011 vyplatené dividendy v celkovej výške 6,67 mld. eur, z toho 3,27 mld. eur bolo vyplatených zahraničnému akcionárovi . Ak by sme počítali aj rok 2012, v období 2002 - 2012 boli vyplatené dividendy v objeme 7,463 mld. eur, z toho 3,657 mld eur bolo vyplatené zahraničnému akcionárovi.\n\nZdroj: Výročné správy 2002-2012 (údaj za roky 2003-2008 sú prerátané konverzným kurzom)\n\n* Údaj o vyplatených dividendách sa nenachádza vo výročnej sprave za rok 2002.\n\nFrancúzski a nemeckí akcionári v roku 2002 kúpili 49 percent akcií SPP za cenu 2,7 miliardy amerických dolárov. Podľa vtedajšieho februárového a júlového kurzu eura a dolára predstavovala kúpna cena za menšinu v SPP celkovo 2,76 miliardy eur . Tí istí akcionári predali svoj 49% podiel holdingu EPH za 2,6 mld. eur.\n\nZahraniční nemeckí a francúzski akcionári získali na dividendách v rokoch 2002-2011 celkovo 3,1 až 3,3 mld eur. Ak by sme počítali aj dividendy z roku 2012, za roky 2002 - 2012 zahraniční akcionári získali až 3,7 mld eur.\n\nAk by sme to spočítali (predaj v roku 2012 - kúpa v roku 2002 + dividendy 2002-2011 resp. 2002-2012) čistý zisk zahraničných francúzskych a nemeckých akcionárov by činil približne 3 až 3,6 mld. eur. Čistý zisk zahraničných nemeckých a francúzskych akcionárov sa teda nepohybuje na úrovni desaťnásobku, ale na úrovni dvojnásobku. Inými slovami, aj keď nemeckí a francúzski akcionári na kúpe SPP zarobili, rozhodne sa nejedná o desaťnásobok kúpnej sumy.\n\nDemagog.SK dostal prepočet výnosnosti, na základe údajov uvádzaných v našej analýze, od Martina Šustera z NBS. Na základe prepočtu , je vnútorná miera návratnosti investície kúpy SPP Francúzmi a Nemcami na úrovni 11,69% . Obvyklá miera návratnosti sa pohybuje na čísle 8-10% ročne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prepočtov Demagog.SK, na základe výročných správ a prepočtov analytika CEO energy, zahraniční akcionári síce zarobili na SPP, no nie 10-násobne ako tvrdí R. Fico. Podľa našich prepočtov investícia sa francúzskym a nemeckým akcionárom vrátila už po 10 rokoch. Investícia bola návratná, no ani zďaleka nešlo o 10-násobnú návratnosť ako spomína R. Fico. Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý.", "Michal Hudec analytik CEO energy analytics, s.r.o. vo svojom článku uvádza , že ak sa dividendy z rokov 2002 – 2011 prepočítajú podľa vtedajších priemerných ročných výmenných kurzov koruny a eura, firma v tomto období 2002 – 2011 vyplatila celkovo svojim akcionárom dividendy v objeme 6,27 miliardy eur. Z toho 49% teda 3,07 miliardy eur smerovalo do rúk francúzskym a nemeckým akcionárom . 51% teda , 3,2 miliardy eur, smerovalo štátu.", "Podľa našich prepočtov boli v rokoch 2002 - 2011 vyplatené dividendy v celkovej výške 6,67 mld. eur, z toho 3,27 mld. eur bolo vyplatených zahraničnému akcionárovi . Ak by sme počítali aj rok 2012, v období 2002 - 2012 boli vyplatené dividendy v objeme 7,463 mld. eur, z toho 3,657 mld eur bolo vyplatené zahraničnému akcionárovi.", "Zdroj: Výročné správy 2002-2012 (údaj za roky 2003-2008 sú prerátané konverzným kurzom)", "* Údaj o vyplatených dividendách sa nenachádza vo výročnej sprave za rok 2002.", "Francúzski a nemeckí akcionári v roku 2002 kúpili 49 percent akcií SPP za cenu 2,7 miliardy amerických dolárov. Podľa vtedajšieho februárového a júlového kurzu eura a dolára predstavovala kúpna cena za menšinu v SPP celkovo 2,76 miliardy eur . Tí istí akcionári predali svoj 49% podiel holdingu EPH za 2,6 mld. eur.", "Zahraniční nemeckí a francúzski akcionári získali na dividendách v rokoch 2002-2011 celkovo 3,1 až 3,3 mld eur. Ak by sme počítali aj dividendy z roku 2012, za roky 2002 - 2012 zahraniční akcionári získali až 3,7 mld eur.", "Ak by sme to spočítali (predaj v roku 2012 - kúpa v roku 2002 + dividendy 2002-2011 resp. 2002-2012) čistý zisk zahraničných francúzskych a nemeckých akcionárov by činil približne 3 až 3,6 mld. eur. Čistý zisk zahraničných nemeckých a francúzskych akcionárov sa teda nepohybuje na úrovni desaťnásobku, ale na úrovni dvojnásobku. Inými slovami, aj keď nemeckí a francúzski akcionári na kúpe SPP zarobili, rozhodne sa nejedná o desaťnásobok kúpnej sumy.", "Demagog.SK dostal prepočet výnosnosti, na základe údajov uvádzaných v našej analýze, od Martina Šustera z NBS. Na základe prepočtu , je vnútorná miera návratnosti investície kúpy SPP Francúzmi a Nemcami na úrovni 11,69% . Obvyklá miera návratnosti sa pohybuje na čísle 8-10% ročne."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Výročné správy", "2,7 miliardy", "predali", "prepočtu"], "url": ["http://www.energia.sk/redakcny-komentar/zemny-plyn-a-teplo/vyplatila-sa-privatizacia-spp/9477/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.energia.sk/redakcny-komentar/zemny-plyn-a-teplo/vyplatila-sa-privatizacia-spp/9477/", "http://www.epholding.cz/eph-ziskal-49-a-manazerskou-kontrolu-ve-spolecnosti-slovensky-plynarensky-priemysel-a-s-spp", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdERvM2NTckEza0Y5di1vd3M0OTFOYnc&usp=drive_web"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:04.162863+00:00"}
{"id": "50073", "numeric_id": 50073, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50073", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "S podporou opozície v skrátenom legislatívnom konaní bol teda prijatý zákon známy ako kurzarbeit … uplatnený bude vtedy, pokiaľ naozaj vznikne prekážka na strane zamestnávateľa taká, že zníženie odbytu alebo obchodná vojna zníži konkurencieschopnosť a pod., to sme presne do toho zákona toho kurzarbeitu dali, že aj toto budú dôvody, ktoré budú uznané ako prekážka na strane zamestnávateľa, ale aby ľudia tomu rozumeli, v prípade, že by museli zostať doma, že by nebolo pre nich dosť práce, tak nebudú prepustení z toho zamestnania, ale ostanú doma a budú naďalej zamestnaní a zamestnávateľ im bude preplácať 80 % mzdy, z toho 60 % preplatí štát zo špeciálneho fondu Sociálnej poisťovne.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná rada schválila v máji 2025 v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorú podporilo všetkých 138 prítomných poslancov. Vďaka novele budú zamestnávatelia môcť žiadať štát o dotáciu na mzdy aj v prípade nepriaznivých podmienok spôsobených nepredvídateľnými nadnárodnými hospodárskymi okolnosťami. V takomto prípade bude zamestnancom vyplácaných 80 % bežnej mzdy, z čoho 60 % preplatí štát.\n\nZákon známy ako kurzarbeit bol na Slovensku prijatý počas pandémie covidu-19. Jeho cieľom je ochrániť pracovné miesta v počas nepredvídateľných situácií. V praxi to znamená , že zamestnávateľ môže v prípade nepriaznivej situácie, ktorej nemohol predísť, požiadať štát o dotáciu na mzdy pre svojich zamestnancov. Namiesto prepúšťania zamestnávateľ dočasne zamestnancom pridelí menej práce, no pracovné miesta zostanú zachované. V prípade uplatnenia kurzarbeitu štát zamestnancovi garantuje náhradu mzdy vo výške 80 % jeho bežného platu. Štát zamestnancovi v tomto prípade hradí 60 % mzdy a zvyšných 20 % hradí zamestnávateľ.\n\nDoposiaľ zákon určoval , že o štátnu podporu sa zamestnávatelia môžu hlásiť len v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Novelou zákona sa medzi nepredvídateľné situácie dostali aj nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti. Podľa dôvodovej správy má byť príčinou novelizácie nutnosť reagovať na neobvyklé ekonomické regulácie nadnárodného charakteru s dopadom na slovenské hospodárstvo. Tie majú podľa správy za následok zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry a chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uviedlo, že zákon reaguje aj na oznámenie Spojených štátov o zavedení ciel.", "analysis_paragraphs": ["Národná rada schválila v máji 2025 v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorú podporilo všetkých 138 prítomných poslancov. Vďaka novele budú zamestnávatelia môcť žiadať štát o dotáciu na mzdy aj v prípade nepriaznivých podmienok spôsobených nepredvídateľnými nadnárodnými hospodárskymi okolnosťami. V takomto prípade bude zamestnancom vyplácaných 80 % bežnej mzdy, z čoho 60 % preplatí štát.", "Zákon známy ako kurzarbeit bol na Slovensku prijatý počas pandémie covidu-19. Jeho cieľom je ochrániť pracovné miesta v počas nepredvídateľných situácií. V praxi to znamená , že zamestnávateľ môže v prípade nepriaznivej situácie, ktorej nemohol predísť, požiadať štát o dotáciu na mzdy pre svojich zamestnancov. Namiesto prepúšťania zamestnávateľ dočasne zamestnancom pridelí menej práce, no pracovné miesta zostanú zachované. V prípade uplatnenia kurzarbeitu štát zamestnancovi garantuje náhradu mzdy vo výške 80 % jeho bežného platu. Štát zamestnancovi v tomto prípade hradí 60 % mzdy a zvyšných 20 % hradí zamestnávateľ.", "Doposiaľ zákon určoval , že o štátnu podporu sa zamestnávatelia môžu hlásiť len v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Novelou zákona sa medzi nepredvídateľné situácie dostali aj nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti. Podľa dôvodovej správy má byť príčinou novelizácie nutnosť reagovať na neobvyklé ekonomické regulácie nadnárodného charakteru s dopadom na slovenské hospodárstvo. Tie majú podľa správy za následok zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry a chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uviedlo, že zákon reaguje aj na oznámenie Spojených štátov o zavedení ciel."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "podporilo", "spôsobených", "prijatý", "ochrániť", "znamená", "môže", "nemohol", "garantuje", "hradí", "určoval", "hlásiť", "nepredvídateľné", "dostali", "príčinou", "reagovať", "následok", "reaguje"], "url": ["https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96214959-pomoc-z-kurzarbeitu-sa-rozsiri-aj-na-negativne-dosledky-americkych-ciel-rozhodli-poslanci", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=56505", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=566539", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/kurzarbeit-od-dnesneho-dna-aj-slovensku.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/kurzarbeit-od-dnesneho-dna-aj-slovensku.html#:~:text=Skr%C3%A1ten%C3%A1%20pr%C3%A1ca%20ako,dost%C3%A1va%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inu%20pr%C3%ADjmu.", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZNRFTaw/kurzarbeit-po-novom-pomoze-firmam-aj-pri-nadnarodnych-hospodarskych-krizach/", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/kurzarbeit-od-dnesneho-dna-aj-slovensku.html", "https://dennikn.sk/minuta/2377234#:~:text=%E2%80%9EZa%20vonkaj%C5%A1%C3%AD%20faktor,odst%C3%A1vka%20ani%20rekon%C5%A1trukcia.", "https://e.dennikn.sk/minuta/4633336#:~:text=%C5%A0t%C3%A1t%20pri%20kurzarbeite%20dotuje%20pracovn%C3%A9%20miesta%2C%20ak%20zamestn%C3%A1vate%C4%BE%20%C4%BEud%C3%AD%20neprepust%C3%AD%2C%20hoci%20pre%20nich%20nem%C3%A1%20vyu%C5%BEitie.%20Na%20Slovensku%20%C5%A1t%C3%A1t%20uhr%C3%A1dza%2060%20percent%20mzdy%2C%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%2020%20percent%20dopln%C3%AD%20zamestn%C3%A1vate%C4%BE.", "https://e.dennikn.sk/minuta/4633336#:~:text=%C5%A0t%C3%A1t%20pri%20kurzarbeite%20dotuje%20pracovn%C3%A9%20miesta%2C%20ak%20zamestn%C3%A1vate%C4%BE%20%C4%BEud%C3%AD%20neprepust%C3%AD%2C%20hoci%20pre%20nich%20nem%C3%A1%20vyu%C5%BEitie.%20Na%20Slovensku%20%C5%A1t%C3%A1t%20uhr%C3%A1dza%2060%20percent%20mzdy%2C%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%2020%20percent%20dopln%C3%AD%20zamestn%C3%A1vate%C4%BE.", "https://e.dennikn.sk/minuta/4633336#:~:text=V%C2%A0s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20z%C3%A1kon%20vymedzuje%2C%20%C5%BEe%20sa%20podpora%20m%C3%B4%C5%BEe%20udeli%C5%A5%20pri%20n%C3%BAdzovom%20stave%20alebo%20mimoriadnej%20situ%C3%A1cii.%20Po%20novom%20maj%C3%BA%20pribudn%C3%BA%C5%A5%20aj%20%E2%80%9Enepredv%C3%ADdan%C3%A9%20nadn%C3%A1rodn%C3%A9%20hospod%C3%A1rske%20okolnosti%E2%80%9C.", "https://e.dennikn.sk/minuta/4633336#:~:text=V%C2%A0s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20z%C3%A1kon%20vymedzuje%2C%20%C5%BEe%20sa%20podpora%20m%C3%B4%C5%BEe%20udeli%C5%A5%20pri%20n%C3%BAdzovom%20stave%20alebo%20mimoriadnej%20situ%C3%A1cii.%20Po%20novom%20maj%C3%BA%20pribudn%C3%BA%C5%A5%20aj%20%E2%80%9Enepredv%C3%ADdan%C3%A9%20nadn%C3%A1rodn%C3%A9%20hospod%C3%A1rske%20okolnosti%E2%80%9C.", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZNRFTaw/kurzarbeit-po-novom-pomoze-firmam-aj-pri-nadnarodnych-hospodarskych-krizach/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=566539", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=566214", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=566214", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=566214", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96214959-pomoc-z-kurzarbeitu-sa-rozsiri-aj-na-negativne-dosledky-americkych-ciel-rozhodli-poslanci#:~:text=%E2%80%9ESlovensk%C3%A1%20republika%20je,hospod%C3%A1rstva%2C%E2%80%9C%20dodalo%20ministerstvo."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:14.129886+00:00"}
{"id": "vr28402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28402", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Zároveň existujú koalície najmä na východnom Slovensku, kde ideme spolu okrem Mostu-Híd aj so Smerom. Takže trojkoalícia existuje taktiež. Netýka sa to západného Slovenska, skôr sa to týka východného, juhovýchodného Slovenska.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "József Berényi hovorí pravdu, ak tvrdí, že existuje trojkoalícia SMK, spolu so stranou Most-Híd a Smer-SD na východnom Slovensku. Nepodarilo sa nám nájsť informácie o takejto koalícii na západnom a strednom Slovensku, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPríkladom vzniku trojkoalície Smer-SD- Most-Híd- SMK na východnom Slovensku je situácia, kedy došlo k podpore kandidáta Smeru- SD Zdenka Trebuľu, ktorého vo voľbách do VÚC podporili strany SMK a Most- Híd. Aktuálny predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý opäť bude kandidovať navyše zdôraznil, že spolupráca s maďarskými stranami (SMK, Most- Híd) bola na prospech obyvateľstva a následne dodal, že s maďarskými stranami má Smer-SD dobrú spoluprácu už od roku 2001.\n\nO konkrétnej podpore tohto kandidáta Smeru-DS informoval košický krajský predseda Smeru-SD Peter Žiga a za stranu Most- Híd v košickom kraji Elemér Jakab. Podľa Petra Žigu rokovali s viacerými stranami, no nakoniec uzavreli koaličnú dohodu s SMK a stranou Most- Híd.\n\nNa východnom Slovensku v rámci novembrových komunálnych volieb 2014 SMK spolu so Smerom-SD a stranou Most-Híd taktiež podporila jedného z kandidátov na košického starostu Ing. Jána Niguta, avšak podporu mu vyjadrilo viacero ďalších strán (KDH, SIEŤ, NOVA), preto v tomto prípade nemožno hovoriť o trojkoalícii.\n\nČlánok denníka SME ďalej avizuje, že v Želiezovciach a v Šahách chce Smer-SD v komunálnych voľbách 2014 taktiež vytvoriť koalíciu, prípadne trojkoalíciu so stranami, ktoré tam majú väčšiu podporu. Podľa okresného predsedu do úvahy pripadalo práve SMK a Most-Híd. Na oficiálnych zoznamoch kandidátov mesta Šahy a Želiezovce sme však nenašli ani jedného kandidáta na primátora, či poslanca, ktorého by podporili všetky tri spomínané strany.", "analysis_paragraphs": ["József Berényi hovorí pravdu, ak tvrdí, že existuje trojkoalícia SMK, spolu so stranou Most-Híd a Smer-SD na východnom Slovensku. Nepodarilo sa nám nájsť informácie o takejto koalícii na západnom a strednom Slovensku, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Príkladom vzniku trojkoalície Smer-SD- Most-Híd- SMK na východnom Slovensku je situácia, kedy došlo k podpore kandidáta Smeru- SD Zdenka Trebuľu, ktorého vo voľbách do VÚC podporili strany SMK a Most- Híd. Aktuálny predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý opäť bude kandidovať navyše zdôraznil, že spolupráca s maďarskými stranami (SMK, Most- Híd) bola na prospech obyvateľstva a následne dodal, že s maďarskými stranami má Smer-SD dobrú spoluprácu už od roku 2001.", "O konkrétnej podpore tohto kandidáta Smeru-DS informoval košický krajský predseda Smeru-SD Peter Žiga a za stranu Most- Híd v košickom kraji Elemér Jakab. Podľa Petra Žigu rokovali s viacerými stranami, no nakoniec uzavreli koaličnú dohodu s SMK a stranou Most- Híd.", "Na východnom Slovensku v rámci novembrových komunálnych volieb 2014 SMK spolu so Smerom-SD a stranou Most-Híd taktiež podporila jedného z kandidátov na košického starostu Ing. Jána Niguta, avšak podporu mu vyjadrilo viacero ďalších strán (KDH, SIEŤ, NOVA), preto v tomto prípade nemožno hovoriť o trojkoalícii.", "Článok denníka SME ďalej avizuje, že v Želiezovciach a v Šahách chce Smer-SD v komunálnych voľbách 2014 taktiež vytvoriť koalíciu, prípadne trojkoalíciu so stranami, ktoré tam majú väčšiu podporu. Podľa okresného predsedu do úvahy pripadalo práve SMK a Most-Híd. Na oficiálnych zoznamoch kandidátov mesta Šahy a Želiezovce sme však nenašli ani jedného kandidáta na primátora, či poslanca, ktorého by podporili všetky tri spomínané strany."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "košického starostu", "SME", "oficiálnych zoznamoch kandidátov mesta Šahy", "Želiezovce"], "url": ["http://kosice.dnes24.sk/kandidat-strany-smer-sd-ma-znacnu-podporu-trebulu-chce-za-kosickeho-zupana-aj-smk-a-most-hid-161631", "http://kosice.dnes24.sk/velky-prehlad-kandidatov-na-kosickych-starostov-ake-mena-zabojuju-o-nase-hlasy-v-oblasti-kosice-1-185274", "http://levice.sme.sk/c/7305940/smer-podpori-terajsich-primatorov-levic-a-tlmac.html", "http://levice.sme.sk/c/7403361/sucasny-primator-mesta-sahy-uz-nekandiduje.html", "http://www.zeliezovce.sk/uradna-tabula.phtml?id3=37366"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:58.295510+00:00"}
{"id": "vr18072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18072", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Správa OLAFu ešte neznamená to, že Slovensko bude niečo platiť…", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy Finančnej správy SR Európska komisia v súčasnosti voči Slovenskej republike nevedie žiadne konanie a ani nevymáha od Slovenskej republiky žiadne peniaze. Finačná správa SR sa vo svojom stanovisku vyjadrila , že “nie je pravda, že Slovensko musí zaplatiť 302 miliónov eur. Táto medializovaná suma nie je konečná a musí ju ešte posúdiť Európska komisia, pričom finančná správa jednoznačne považuje výšku sumy za neopodstatnenú a neoprávnenú.” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Andrej Hrnčiar výrokom narážal na výročnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), v ktorej presne popisuje (. pdf , s. 26) celý priebeh colných podvodov s podhodnoteným tovarom z Číny, na ktorých sa v rokoch 2013 a 2014 podieľali viaceré krajiny Európskej únie, a to najmä Veľká Británia, Slovensko, Česko, Francúzsko, Malta. Colné podvody sa diali, keď na poste prezidenta Finančnej správy bol František Imrecze a na poste štátnej tajomníčky Ministerstva financií SR bola Dana Meager. OLAF v roku 2017 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a v tlačovej správe zo 6. júna 2018 zhrnul výsledky vyšetrovacej činnosti úradu, kde odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. Vo výročnej správe OLAF uvádza (. pdf , s. 26), že podvody na Slovensku, v Česku, vo Francúzsku a na Malte boli stanovené v celkovej sume viac ako 300 miliónov eur. OLAF uvádza , že najväčšie straty pre rozpočet EÚ boli vo Veľkej Británii, a to v celkovej sume 1,9 miliardy eur. Slovenská republika je podľa OLAF-u zodpovedná za vyberanie cla na svojom území a do rozpočtu EÚ má zaplatiť 302 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy Finančnej správy SR Európska komisia v súčasnosti voči Slovenskej republike nevedie žiadne konanie a ani nevymáha od Slovenskej republiky žiadne peniaze. Finačná správa SR sa vo svojom stanovisku vyjadrila , že “nie je pravda, že Slovensko musí zaplatiť 302 miliónov eur. Táto medializovaná suma nie je konečná a musí ju ešte posúdiť Európska komisia, pričom finančná správa jednoznačne považuje výšku sumy za neopodstatnenú a neoprávnenú.” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Andrej Hrnčiar výrokom narážal na výročnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), v ktorej presne popisuje (. pdf , s. 26) celý priebeh colných podvodov s podhodnoteným tovarom z Číny, na ktorých sa v rokoch 2013 a 2014 podieľali viaceré krajiny Európskej únie, a to najmä Veľká Británia, Slovensko, Česko, Francúzsko, Malta. Colné podvody sa diali, keď na poste prezidenta Finančnej správy bol František Imrecze a na poste štátnej tajomníčky Ministerstva financií SR bola Dana Meager. OLAF v roku 2017 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a v tlačovej správe zo 6. júna 2018 zhrnul výsledky vyšetrovacej činnosti úradu, kde odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. Vo výročnej správe OLAF uvádza (. pdf , s. 26), že podvody na Slovensku, v Česku, vo Francúzsku a na Malte boli stanovené v celkovej sume viac ako 300 miliónov eur. OLAF uvádza , že najväčšie straty pre rozpočet EÚ boli vo Veľkej Británii, a to v celkovej sume 1,9 miliardy eur. Slovenská republika je podľa OLAF-u zodpovedná za vyberanie cla na svojom území a do rozpočtu EÚ má zaplatiť 302 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["správy", "vyjadrila", "správu", "pdf", "poste", "poste", "správe", "pdf", "uvádza", "zaplatiť"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_300-milionov-nezmysel-ts", "https://www.aktuality.sk/clanok/621476/pre-colne-podvody-ziada-unia-od-slovenska-vyse-300-milionov-eur/", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://www.financnasprava.sk/sk/financna-sprava/predstavitelia", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10655", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/media-corner/news/06-06-2018/olaf-2017-major-investigations-put-end-complex-fraud-schemes_sk", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://dennikn.sk/1225283/olaf-vypatral-obrovske-colne-podvody-na-slovensku-unii-mame-zaplatit-vyse-300-milionov-eur/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20909100/brusel-odhalil-velke-colne-podvody-na-slovensku-za-vyse-tristo-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:07.808430+00:00"}
{"id": "vr25819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25819", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Chcel by som reagovať, že sme sa zbavili a máme len jednu tretinu (podiel v nemocniciach, pozn.). V júni 2006 to odhlasovalo zastupiteľstvo. 62 poslancov (počet poslancov v PSK) 41 je z SDKÚ a KDH. Bez nich by som to nemohol spraviť.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v júni 2006 sa hlasovalo o transformácii nemocníc v Humennom a Svidníku. Koalícia KDH a SDKÚ-DS mala 41 poslancov a bez ich, hoci aj čiastočnej podpory, by návrh na transformáciu neprešiel. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. PSK má naozaj 34% podiel v troch svojich nemocniciach ( Humenné, Vranov nad Topľou a Svidník). Zastupiteľstvo PSK má 62 poslancov. Tento počet poslancov PSK bol aj v roku 2006. Počet poslancov v zastupiteľstve PSK ze koalíciu KDH a SDKÚ-DS je 41. Hlasovania prebehli skutočne v roku 2006. Je pravdou, že bez aspoň čiastočnej podpory zo strany poslancov KDH a SDKÚ-DS by tieto návrhy neprešli. Uvádzame výsledky všetkých troch hlasovaní: Hlasovanie číslo 8 - návrh nezávislého poslanca Gajdzika (Nemocnica Svidník a Humenné), hlasovalo 38 poslancov a z toho za návrh hlasovalo deväť poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Návrh neprešiel. Hlasovanie číslo 9 - návrh predsedu PSK Chudíka (Nemocnica Svidník a Humenné) hlasovalo celkovo 39 poslancov a za návrh hlasovalo až 27 poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Návrh prešiel Hlasovanie číslo 10 - hlasovanie o uznesení transformácie nemocnice vo Svidníku a Humennom. hlasovalo celkovo 39 poslancov a za návrh hlasovalo až 23 poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Uznesenie bolo prijaté. Za transformáciu nemocnice vo Vranove nad Topľou sa hlasovalo až v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v júni 2006 sa hlasovalo o transformácii nemocníc v Humennom a Svidníku. Koalícia KDH a SDKÚ-DS mala 41 poslancov a bez ich, hoci aj čiastočnej podpory, by návrh na transformáciu neprešiel. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. PSK má naozaj 34% podiel v troch svojich nemocniciach ( Humenné, Vranov nad Topľou a Svidník). Zastupiteľstvo PSK má 62 poslancov. Tento počet poslancov PSK bol aj v roku 2006. Počet poslancov v zastupiteľstve PSK ze koalíciu KDH a SDKÚ-DS je 41. Hlasovania prebehli skutočne v roku 2006. Je pravdou, že bez aspoň čiastočnej podpory zo strany poslancov KDH a SDKÚ-DS by tieto návrhy neprešli. Uvádzame výsledky všetkých troch hlasovaní: Hlasovanie číslo 8 - návrh nezávislého poslanca Gajdzika (Nemocnica Svidník a Humenné), hlasovalo 38 poslancov a z toho za návrh hlasovalo deväť poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Návrh neprešiel. Hlasovanie číslo 9 - návrh predsedu PSK Chudíka (Nemocnica Svidník a Humenné) hlasovalo celkovo 39 poslancov a za návrh hlasovalo až 27 poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Návrh prešiel Hlasovanie číslo 10 - hlasovanie o uznesení transformácie nemocnice vo Svidníku a Humennom. hlasovalo celkovo 39 poslancov a za návrh hlasovalo až 23 poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Uznesenie bolo prijaté. Za transformáciu nemocnice vo Vranove nad Topľou sa hlasovalo až v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovanie číslo 8", "Hlasovanie číslo 9", "Hlasovanie číslo 10", "hlasovalo"], "url": ["http://www.vucpo.sk/zasadnutia/2006/07-zasadnutie-27.06.2006/transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/hlasovanie-c-8-transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/", "http://www.vucpo.sk/zasadnutia/2006/07-zasadnutie-27.06.2006/transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/hlasovanie-c-9-transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/", "http://www.vucpo.sk/zasadnutia/2006/07-zasadnutie-27.06.2006/transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/hlasovanie-c-10-transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/", "http://www.vucpo.sk/showdoc.do?docid=7345&forceBrowserDetector=blind#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:47.356048+00:00"}
{"id": "vr25584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25584", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Hovoríme o obchode s potravinami za 8,5 miliardy eur.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministrov výrok potvrdzuje prezentácia generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva a obchodu, Zuzany Nouzovskej, ktorá pracuje s údajmi Štatistického úradu SR, ako aj s ročnými výkazmi. Z prezentácie vyplýva, že tržby obchodných reťazcov boli v roku 2011 na úrovni 8,5 mld. eur. ( .pdf ). Prameň : ŠÚ SR; výkaz Roč. 1 – 01, moduly 177 (tržby v MO spolu) a 186 (tržby v MO podľa klasifikácie Produkcie) Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministrov výrok potvrdzuje prezentácia generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva a obchodu, Zuzany Nouzovskej, ktorá pracuje s údajmi Štatistického úradu SR, ako aj s ročnými výkazmi. Z prezentácie vyplýva, že tržby obchodných reťazcov boli v roku 2011 na úrovni 8,5 mld. eur. ( .pdf ). Prameň : ŠÚ SR; výkaz Roč. 1 – 01, moduly 177 (tržby v MO spolu) a 186 (tržby v MO podľa klasifikácie Produkcie) Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=2&navID2=2&sID=111&id=7004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:26.366466+00:00"}
{"id": "vr39005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39005", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oni (nespokojní lekári pozn.) predovšetkým hovoria o zastavení pripravovanej privatizácie nemocníc na Slovensku. O tom toto celé je.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R.Fico sa podobne ako P. Hrušovský v diskusii prikláňa k tým požiadavkám zdravotníkov, ktoré mu vyhovujú. Hovorí len o jednom zo 4 bodov , ktoré uvádza oficiálna stránka Lekárskeho odborového združenia ( LOS ). Sú to nasledovné: Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. (tzv. dofinancovanie zdravotníckych zariadení. pozn.) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme. Žiadame l egislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R.Fico sa podobne ako P. Hrušovský v diskusii prikláňa k tým požiadavkám zdravotníkov, ktoré mu vyhovujú. Hovorí len o jednom zo 4 bodov , ktoré uvádza oficiálna stránka Lekárskeho odborového združenia ( LOS ). Sú to nasledovné: Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. (tzv. dofinancovanie zdravotníckych zariadení. pozn.) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme. Žiadame l egislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["LOS"], "url": ["http://www.loz.sk/o-kampani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:56.944358+00:00"}
{"id": "vr25769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25769", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Treba povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb je 16 tisíc dôchodcov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil počet dôchodcov v zariadeniach sociálnych služieb. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil počet dôchodcov v zariadeniach sociálnych služieb. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:43.697606+00:00"}
{"id": "vr32574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32574", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Množstvo demokratických štátov, ktoré sú dnes v Európe, má takisto unitárny systém.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza dokument Politická mapa sveta ( doc. ) na svete je približne 171 unitárnych štátov sveta. Ako môžme nájsť na portáli europskaunia.sk z 27 členských štátou Európskaj únie je 23 štátov unitárnych.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza dokument Politická mapa sveta ( doc. ) na svete je približne 171 unitárnych štátov sveta. Ako môžme nájsť na portáli europskaunia.sk z 27 členských štátou Európskaj únie je 23 štátov unitárnych."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["doc.", "europskaunia.sk"], "url": ["https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:n7fYW3uPVQwJ:gpm.edupage.org/files/Politicka_mapa_sveta.doc+&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShO2gZxXXCDfyXvqdtzvlSYD_95djSHVKpDBuu0MeNl0mriggivoIg750zVe1_qs5Ybg0ks7ntcVpLSw2bCLtFVG-QLr7wt5GaNLQhtGk7rz3OXkpZgJBQyoOA_-SO4llB4wd43&sig=AHIEtbQvhydbr8KNUXgOW3BWxDyFYlKQ0Q", "http://www.europskaunia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:07.509268+00:00"}
{"id": "vr28760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28760", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože ak KDH stratí takmer štvrtinu svojich primátorov a starostov a keď SaS pri 0,17% výsledku povie, že sa tešia z výsledkov, lebo majú 5 starostov...", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V komunálnych voľbách v roku 2010 získalo KDH celkovo 161 starostov a primátorov (5,53 %). V posledných komunálnych voľbách 15. novembra 2014 KDH získalo 122 starostov a primátorov (4,19 %). Ide o stratu viac ako 24 %, teda jednu štvrtinu. Je taktiež pravdou, že SaS získala päť starostov, čo bol podiel 0,17 %, pričom po voľbách 2010 mala 15 starostov a primátorov. Strana SaS sa skutočne vyjadrila spokojnosť z výsledkov . Ľ. Galko sa vyjadril: „Potešil nás najmä úspech v obciach mimo Bratislavy. Definitívne sa tým vyvrátil mýtus, že SaS je bratislavská strana. “ Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dodávame, že ak by sme rátali aj koalície s KDH, tak v roku 2010 bolo 414 zvolených kandidátov, pričom v roku 2014 to bolo 325 kandidátov. Rovnakým postupom bol v roku 2010 bol súčet starostov a primátorov s podporou strany SaS celkovo 67 a v roku 2014 na úrovni 19. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V komunálnych voľbách v roku 2010 získalo KDH celkovo 161 starostov a primátorov (5,53 %). V posledných komunálnych voľbách 15. novembra 2014 KDH získalo 122 starostov a primátorov (4,19 %). Ide o stratu viac ako 24 %, teda jednu štvrtinu. Je taktiež pravdou, že SaS získala päť starostov, čo bol podiel 0,17 %, pričom po voľbách 2010 mala 15 starostov a primátorov. Strana SaS sa skutočne vyjadrila spokojnosť z výsledkov . Ľ. Galko sa vyjadril: „Potešil nás najmä úspech v obciach mimo Bratislavy. Definitívne sa tým vyvrátil mýtus, že SaS je bratislavská strana. “ Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dodávame, že ak by sme rátali aj koalície s KDH, tak v roku 2010 bolo 414 zvolených kandidátov, pričom v roku 2014 to bolo 325 kandidátov. Rovnakým postupom bol v roku 2010 bol súčet starostov a primátorov s podporou strany SaS celkovo 67 a v roku 2014 na úrovni 19. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2014", "získala", "2010", "výsledkov"], "url": ["http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html", "http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2014/clanok/336538-sas-tesia-vysledky-v-regionoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:36.032486+00:00"}
{"id": "vr31581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31581", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán Kaník, aj ja by som po tých skúsenostiach, ktoré máme za sebou, z vašej strany bol trošku opatrnejší, viac pokory do tejto problematiky si to žiada, pretože ten ambiciózny plán (II. pilier, pozn.) súvisel s tým, že sme mali záujem ísť cestou, ktorú v Európe nikto neodskúšal.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka percentuálneho nastavenia odvodu, v Európe ide skutočne o unikátne nastavený systém dôchodkového sporenia. Je nutné však dodať, že bol inšpirovaný čílskym modelom a v rámci Európy skúsenosťami z Poľska, Estónska, Maďarska, Chorvátska či Švédska.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka percentuálneho nastavenia odvodu, v Európe ide skutočne o unikátne nastavený systém dôchodkového sporenia. Je nutné však dodať, že bol inšpirovaný čílskym modelom a v rámci Európy skúsenosťami z Poľska, Estónska, Maďarska, Chorvátska či Švédska."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["euroReport", "Nadácie F. A. Hayeka", "dôchodkový systém"], "url": ["http://www.euroreportplus.sk/pdf/200502.pdf", "http://www.hayek.sk/images/stories/media/sk_story.pdf", "http://www.eures.sk/det2.php?cms=7&lan=1#5_6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:16.103784+00:00"}
{"id": "vr26966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26966", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Mám zriadený transparentný účet, na ktorý môžu tí, ktorí sa rozhodnú moju kampaň podporiť, prispievať.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Hrušovský má svoj transparentný účet zverejnený od konca novembra 2013.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský má svoj transparentný účet zverejnený od konca novembra 2013."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["transparentný účet"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5048685443"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:15.290005+00:00"}
{"id": "vr13767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13767", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "... aspoň sa tie platy (v školstve počas súčasnej vlády, pozn.) navyšovali razantnejšie ako v minulosti.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva bol nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve väčší (razantnejší) v minulosti medziročne v období 2005-2009. Výrok ministra Draxlera teda hodnotíme ako nepravdivý. Nasledujúca tabuľka vychádza z dát Ústavu informácií a prognóz školstva. Posledné dáta uvedené týmto Ústavom sú pre rok 2014.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva bol nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve väčší (razantnejší) v minulosti medziročne v období 2005-2009. Výrok ministra Draxlera teda hodnotíme ako nepravdivý. Nasledujúca tabuľka vychádza z dát Ústavu informácií a prognóz školstva. Posledné dáta uvedené týmto Ústavom sú pre rok 2014."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["údaj", "rozpočtu", "Stupnica", "minedu.sk", "Stupnica", "dokumente", "prepočtov", "stupnica", "prepočtov", "štatistiku", "Výsledky štatistického zisťovania o zamestnancoch a mzdových prostriedkoch v školstve", ""], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-a-zvysenie-platovych-tarif-ucinne-od-1januara-2013/", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-a-zvysenie-platovych-tarif-ucinne-od-1januara-2013/", "https://www.minedu.sk/data/att/5657.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/5657.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295638-odborari-rokuju-s-ministrami-financii-a-prace-o-zvyseni-platov-pre-ucitelov/", "https://www.minedu.sk/data/att/7163.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/verejna-sprava-zamestnanci-platy/107679-clanok.html", "https://www.minedu.sk/data/att/7716.pdf", "https://www.minedu.sk/statisticke-zistovanie-o-pracovnikoch-a-mzdach/", "https://www.minedu.sk/statisticke-zistovanie-o-pracovnikoch-a-mzdach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:19.759043+00:00"}
{"id": "vr38051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38051", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To isté platí o špeciálnom prokurátorovi pánovi Kováčikovi, ktorý bol dokonca druhýkrát zvolený ešte vtedy ako de facto opozičný, koaličný nominant, aj my sme ho potvrdili.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bol zvolený 12. mája 2004 v tajnej voľbe 118 poslancami zo 138 prítomných. Opätovne bol do funkcie zvolený 23. apríla 2009 v tajnom hlasovaní za neho hlasovalo 117 zo 139 poslancov. Avšak, ako píše HNonline.sk , do úradu ho nenavrhlo SDKÚ, ale generálny prokurátor Dobroslav Trnka na základe výberového konania, kde Kováčik uspel spomedzi štyroch kandidátov. Podobne to bolo aj v roku 2009, server s24.sk : \"Špeciálneho prokurátora zvolil parlament na návrh generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ho vybral vo výberovom konaní. Do konkurzu sa prihlásili štyria uchádzači. Trnka napokon dvoch najúspešnejších navrhol parlamentu.\" Keďže R. Kaliňák sa snaží podložiť týmto tvrdením argument, že Smer-SD nemá problém zahlasovať za kandidáta navrhnutého z iného politického tábora, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci, keďže v prípade D. Kováčika sa nejednalo o stranícku nomináciu.", "analysis_paragraphs": ["Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bol zvolený 12. mája 2004 v tajnej voľbe 118 poslancami zo 138 prítomných. Opätovne bol do funkcie zvolený 23. apríla 2009 v tajnom hlasovaní za neho hlasovalo 117 zo 139 poslancov. Avšak, ako píše HNonline.sk , do úradu ho nenavrhlo SDKÚ, ale generálny prokurátor Dobroslav Trnka na základe výberového konania, kde Kováčik uspel spomedzi štyroch kandidátov. Podobne to bolo aj v roku 2009, server s24.sk : \"Špeciálneho prokurátora zvolil parlament na návrh generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ho vybral vo výberovom konaní. Do konkurzu sa prihlásili štyria uchádzači. Trnka napokon dvoch najúspešnejších navrhol parlamentu.\" Keďže R. Kaliňák sa snaží podložiť týmto tvrdením argument, že Smer-SD nemá problém zahlasovať za kandidáta navrhnutého z iného politického tábora, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci, keďže v prípade D. Kováčika sa nejednalo o stranícku nomináciu."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "zvolený", "HNonline.sk", "s24.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-21856905-specialnym-prokuratorom-sa-stal-kovacik", "http://www.24hod.sk/Specialnym-prokuratorom-sa-stal-opat-Kovacik-cl75875.html", "http://hnonline.sk/c1-21856905-specialnym-prokuratorom-sa-stal-kovacik", "http://www.24hod.sk/Specialnym-prokuratorom-sa-stal-opat-Kovacik-cl75875.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:27.198368+00:00"}
{"id": "42974", "numeric_id": 42974, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42974", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Robila som napríklad aj prednášky pre 6000 študentov, za týchto päť rokov som poslala do tlačových agentúr a iných médií, vrátane vášho denníka, vyše 300 tlačových správ.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže informácie o prednáškach, ktorú europoslankyňa spomína, ako aj o počte tlačových správ nie je možné dohľadať. Monika Beňová tvrdí, že prednášala pred 6000 študentmi, pričom za 5 rokov vydala viac než 300 tlačových správ. Pred 3 týždňami sa pritom pre portál Zoznam vyjadrila, že prednášala pred vyše 2000 študentmi a spolu so svojimi „dievčatami“ spočítala, že poskytla vyše 260 tlačových správ. Je teda zrejmé, že najmä čísla sú pri spomínanej prednáške podstatne odlišné. Zmienku o tlačových správach nie je možné dohľadať ani na oficiálnej stránke europoslankyne (priečinok tlačové správy je pripravovaný), ani na jej zvyšných sociálnych sieťach.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže informácie o prednáškach, ktorú europoslankyňa spomína, ako aj o počte tlačových správ nie je možné dohľadať. Monika Beňová tvrdí, že prednášala pred 6000 študentmi, pričom za 5 rokov vydala viac než 300 tlačových správ. Pred 3 týždňami sa pritom pre portál Zoznam vyjadrila, že prednášala pred vyše 2000 študentmi a spolu so svojimi „dievčatami“ spočítala, že poskytla vyše 260 tlačových správ. Je teda zrejmé, že najmä čísla sú pri spomínanej prednáške podstatne odlišné. Zmienku o tlačových správach nie je možné dohľadať ani na oficiálnej stránke europoslankyne (priečinok tlačové správy je pripravovaný), ani na jej zvyšných sociálnych sieťach."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Zoznam", "oficiálnej stránke"], "url": ["https://glob.zoznam.sk/rozhovor-benova-otvorene-o-smere-pellegrini-s-ficom-behat-nechodia/", "https://www.monikabenova.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:22.095718+00:00"}
{"id": "48581", "numeric_id": 48581, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48581", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pôvodne do Európy tečie okolo 40 % všetkého plynu z Ruska. Teraz je to okolo 9 %.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát Medzinárodnej Energetickej Organizácie tvoril v roku 2012 import plynu z Ruskej federácie približne 45 % z celkového dovozu plynu do EÚ a 40 % z celkovej spotreby plynu v rámci všetkých krajín EÚ.\n\nO poklese medziročného importu plynu o 31% informuje vo svojej štvrťročnej správe Trhový Pozorovateľ európskej komisie. ( pdf , s. 13)\n\nPredsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vydala 7. septembra stanovisko , v ktorom informovala o výraznom znížení závislosti štátov EÚ na dovoze plynu z Ruska. Zatiaľčo EÚ na začiatku vojny na Ukrajine únia dovážala až 40 % zo svojho celkového importu plynu práve z Ruska, v Septembri 2022 už ruský plyn predstavoval len 9 % z celkového importu tejto komodity do EÚ.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát Medzinárodnej Energetickej Organizácie tvoril v roku 2012 import plynu z Ruskej federácie približne 45 % z celkového dovozu plynu do EÚ a 40 % z celkovej spotreby plynu v rámci všetkých krajín EÚ.", "O poklese medziročného importu plynu o 31% informuje vo svojej štvrťročnej správe Trhový Pozorovateľ európskej komisie. ( pdf , s. 13)", "Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vydala 7. septembra stanovisko , v ktorom informovala o výraznom znížení závislosti štátov EÚ na dovoze plynu z Ruska. Zatiaľčo EÚ na začiatku vojny na Ukrajine únia dovážala až 40 % zo svojho celkového importu plynu práve z Ruska, v Septembri 2022 už ruský plyn predstavoval len 9 % z celkového importu tejto komodity do EÚ.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["dát", "pdf", "stanovisko"], "url": ["https://www.iea.org/news/how-europe-can-cut-natural-gas-imports-from-russia-significantly-within-a-year", "https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/energy_climate_change_environment/quarterly_report_on_european_gas_markets_q1_2022.pdf", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/SPEECH_22_5389"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:58.780015+00:00"}
{"id": "vr35654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35654", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Lebo kým česká vláda za toho prvého pol roka ta úradnícka pripravila tie rozhodnutia, len nebola politická vôla ich schváliť a schválila ich ďalšia vláda, tak vy nielen že ste nepripravili takéto rozhodnutia, vy ste nepripravili východiska rozpočtu, čo bola vaša zákonná povinnosť a vy ste zatajovali stav verejných financií a neplnili svoje základné povinnosti.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádzame vyššie, v prípade opatrení v Čechách, ako aj v prípade ne/prípravy východísk rozpočtu má Mikloš pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzame vyššie, v prípade opatrení v Čechách, ako aj v prípade ne/prípravy východísk rozpočtu má Mikloš pravdu."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:05.250866+00:00"}
{"id": "vr37715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37715", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Vieme, ako sa vyvíja nezamestnanosť, tiež je najvyššia za veľmi dlhé obdobie.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera nezamestnanosti na Slovensku v januári 2011 dosiahla podla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny šestrocné maximum 12,89%. Horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005.", "analysis_paragraphs": ["Miera nezamestnanosti na Slovensku v januári 2011 dosiahla podla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny šestrocné maximum 12,89%. Horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:48.619551+00:00"}
{"id": "vr27690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27690", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...hospodárstvo začína rásť, tak ako na Slovensku, tak aj v krajiných eurozóny.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia Šefčoviča \"hospodárstvo začína rásť\", predpokladáme, že vychádza z posledných oficiálnych čísiel za štvrťroky. V tomto prípade je pravdou, že medziročne sledujeme rast hospodárstva na Slovensku. Taktiež je pravdou, že v eurozóne môžeme za posledné obdobie hovoriť o ekonomickom raste. Posledný Winter forecast (Eurostat) uvádza: \"GDP started rising in the second quarter of 2013 in the EU and the euro area, and the upward trend was confirmed throughout the year.\" Ak vychádzame z oficiálnych štvrťročných čísiel Eurostat hospodárskeho rastu v krajinách eurozóny, tak vidíme medziročný rast (porovnanie 4. štvrťroku 2012 a 4. štvrťroku 2013) vo všetkých krajinách eurozóny okrem Malty, Luxemburska a Estónsko, kde pozorujeme mierny pokles. Platí však, že eurozóna medziročne rastie z -0,5% HDP v 4. štvrťroku 2012 na 0,2% HDP v 4. štvrťroku 2013. Ani ak by sme sa pozreli na ročné údaje Eurostat , tak je pravdou, že eurozóna si medziročne mierme polepšia. V roku 2012 bol rast -0,7% HDP a v roku 2013 na úrovni -0,4% HDP. Uvádzame vývoj rastu za jednotlivé krajiny eurozóny. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia Šefčoviča \"hospodárstvo začína rásť\", predpokladáme, že vychádza z posledných oficiálnych čísiel za štvrťroky. V tomto prípade je pravdou, že medziročne sledujeme rast hospodárstva na Slovensku. Taktiež je pravdou, že v eurozóne môžeme za posledné obdobie hovoriť o ekonomickom raste. Posledný Winter forecast (Eurostat) uvádza: \"GDP started rising in the second quarter of 2013 in the EU and the euro area, and the upward trend was confirmed throughout the year.\" Ak vychádzame z oficiálnych štvrťročných čísiel Eurostat hospodárskeho rastu v krajinách eurozóny, tak vidíme medziročný rast (porovnanie 4. štvrťroku 2012 a 4. štvrťroku 2013) vo všetkých krajinách eurozóny okrem Malty, Luxemburska a Estónsko, kde pozorujeme mierny pokles. Platí však, že eurozóna medziročne rastie z -0,5% HDP v 4. štvrťroku 2012 na 0,2% HDP v 4. štvrťroku 2013. Ani ak by sme sa pozreli na ročné údaje Eurostat , tak je pravdou, že eurozóna si medziročne mierme polepšia. V roku 2012 bol rast -0,7% HDP a v roku 2013 na úrovni -0,4% HDP. Uvádzame vývoj rastu za jednotlivé krajiny eurozóny. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Winter forecast", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=namq_gdp_k&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nama_gdp_k&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:23.227432+00:00"}
{"id": "vr32840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32840", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tri roky vravíme, že dlhmi a ďalšími dlhmi as nedá riešiť dlhová kríza.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk našiel prvé výroky o nemožnosti riešiť dlhovú krízu novými dlhmi od mája 2010, čo je viac ako 2 rokov a 7 mesiacov. R. Sulík poukazuje na dlhodobý postoj SaS v k tejto téme. Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď R. Sulík nehovorí presné obdobie. Hlavný predstavitelia SaS minimálne od mája 2010 hovorili o probléme riešenia novými dlhmi dlhovú krízu. J. Kollár na svojom blogu z júla 2010 píše: \"Dodajme, že euroval je zlé riešenie, je to fikcia, k edy dlhy jednej krajiny rozložíme na všetkých členov eurozóny a v konečnom dôsledku dlh riešime dlhom. Ak to pomôže na istý (obmedzený) čas zastabilizovať rozkolísané trhy, prosím. Ale trvalé, ani systémové riešenie to určite nie je. Iba zvyšuje riziko nákazy pre všetkých členov eurozóny.\" R. Sulík v máji 2010 na svojom blogu písal: \"Grécko prakticky skrachovalo. Aj keď dostane pôžičku, bude jeho dlh 150% HDP. ...Grécko najneskôr o tri roky nebude schopné splácať svoje dlhy a pôžičkou sa agónia len predlžuje. Navyše pomáhajú Grécku aj krajiny, ktoré sa samé topia v dlhoch, čim sa celá pavučina pôžičiek ešte viac zamotáva a logicky zvyšuje riziko reťazovej reakcie a ďalších krachov. Jediným riešením je, že Grécko čím skôr vyhlási bankrot a stane sa členom parížskeho klubu, kde sa dohodne pomalšie splácanie a najmä moratórium na úroky. Následne musí vystúpiť z eurozóny, do ktorej nikdy nepatrilo.\" Neskôr strana v roku 2011 vydala publikáciu - Euroval - cesta k socializmu (2011) , ktorá tiež hovorila, že nie je možné riešiť dlhovú krízu novými dlhmi. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk našiel prvé výroky o nemožnosti riešiť dlhovú krízu novými dlhmi od mája 2010, čo je viac ako 2 rokov a 7 mesiacov. R. Sulík poukazuje na dlhodobý postoj SaS v k tejto téme. Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď R. Sulík nehovorí presné obdobie. Hlavný predstavitelia SaS minimálne od mája 2010 hovorili o probléme riešenia novými dlhmi dlhovú krízu. J. Kollár na svojom blogu z júla 2010 píše: \"Dodajme, že euroval je zlé riešenie, je to fikcia, k edy dlhy jednej krajiny rozložíme na všetkých členov eurozóny a v konečnom dôsledku dlh riešime dlhom. Ak to pomôže na istý (obmedzený) čas zastabilizovať rozkolísané trhy, prosím. Ale trvalé, ani systémové riešenie to určite nie je. Iba zvyšuje riziko nákazy pre všetkých členov eurozóny.\" R. Sulík v máji 2010 na svojom blogu písal: \"Grécko prakticky skrachovalo. Aj keď dostane pôžičku, bude jeho dlh 150% HDP. ...Grécko najneskôr o tri roky nebude schopné splácať svoje dlhy a pôžičkou sa agónia len predlžuje. Navyše pomáhajú Grécku aj krajiny, ktoré sa samé topia v dlhoch, čim sa celá pavučina pôžičiek ešte viac zamotáva a logicky zvyšuje riziko reťazovej reakcie a ďalších krachov. Jediným riešením je, že Grécko čím skôr vyhlási bankrot a stane sa členom parížskeho klubu, kde sa dohodne pomalšie splácanie a najmä moratórium na úroky. Následne musí vystúpiť z eurozóny, do ktorej nikdy nepatrilo.\" Neskôr strana v roku 2011 vydala publikáciu - Euroval - cesta k socializmu (2011) , ktorá tiež hovorila, že nie je možné riešiť dlhovú krízu novými dlhmi. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["J. Kollár", "R. Sulík", "Euroval - cesta k socializmu (2011)"], "url": ["http://kollar.blog.sme.sk/c/235319/O-co-v-skutocnosti-ide-v-eurovale.html", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/228264/Nehoraznost-menom-pomoc-Grecku.html", "http://www.strana-sas.sk/file/532/cover_eurovalbrozura.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:31.793484+00:00"}
{"id": "vr33030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33030", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "A nedávno sa vlastne uskutočnila analýza toho zvýšenia o 1% DPH, čo sa urobilo v predchádzajúcej vláde. Neprinieslo to ten želaný efekt.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že výber zo zvýšenej dane DPH zaostal za očakávaním vlády I. Radičovej. Malatinsky naráža na dopady zvýšenia DPH z 19 na 20% od januára 2011. Denník Pravda (23. januára, 2013): \"V roku 2011 síce vyššia DPH ešte zabrala, vlani sa však podľa aktuálnych údajov výber DPH prepadol ešte pod úroveň rokov, keď platila nižšia sadzba dane. Na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa platí z každého tovaru či služby, štát ešte v roku 2010 vybral 4,4 miliardy eur, v roku 2011 z vyššej dane prišlo 4,7 miliardy eur, ale vlani už len 4,3 miliardy eur. Exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) presvedčil vtedajšiu vládu Ivety Radičovej na prijatie kľúčového opatrenia s tým, že daň prinesie za dva roky do štátnej kasy dodatočných takmer 400 miliónov eur.\" O tom, že toto opatrenie neprinieslo želaný efekt svedčí aj hodnotenie Ivana Štefanca pre denník Pravda, ktorý bol pri zavedení zvýšenia DPH ako člen vtedajšej koalície: \" Konečný výber tejto dane je naozaj ďaleko za očakávaním .\" Menej zdrojov získaných zo zvýšenia DPH hovorí aj aktuálna prognóza IFP (7. decembra 2012), ktorá znížila napriek rastúcej spotrebe, očakávané príjmy z DPH o približne 120 mil. eur. Vladimír Baláž zo SAV analyzoval na TA3 dôvody poklesu výberu DPH. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že výber zo zvýšenej dane DPH zaostal za očakávaním vlády I. Radičovej. Malatinsky naráža na dopady zvýšenia DPH z 19 na 20% od januára 2011. Denník Pravda (23. januára, 2013): \"V roku 2011 síce vyššia DPH ešte zabrala, vlani sa však podľa aktuálnych údajov výber DPH prepadol ešte pod úroveň rokov, keď platila nižšia sadzba dane. Na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa platí z každého tovaru či služby, štát ešte v roku 2010 vybral 4,4 miliardy eur, v roku 2011 z vyššej dane prišlo 4,7 miliardy eur, ale vlani už len 4,3 miliardy eur. Exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) presvedčil vtedajšiu vládu Ivety Radičovej na prijatie kľúčového opatrenia s tým, že daň prinesie za dva roky do štátnej kasy dodatočných takmer 400 miliónov eur.\" O tom, že toto opatrenie neprinieslo želaný efekt svedčí aj hodnotenie Ivana Štefanca pre denník Pravda, ktorý bol pri zavedení zvýšenia DPH ako člen vtedajšej koalície: \" Konečný výber tejto dane je naozaj ďaleko za očakávaním .\" Menej zdrojov získaných zo zvýšenia DPH hovorí aj aktuálna prognóza IFP (7. decembra 2012), ktorá znížila napriek rastúcej spotrebe, očakávané príjmy z DPH o približne 120 mil. eur. Vladimír Baláž zo SAV analyzoval na TA3 dôvody poklesu výberu DPH. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "IFP", "analyzoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256669-rast-dph-nezabral-miklos-sa-prepocital/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8706", "http://www.ta3.com/clanok/1013673/co-sposobilo-slabsi-vyber-dph-v-minulom-roku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:35.960497+00:00"}
{"id": "48178", "numeric_id": 48178, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48178", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "...pri odchode viac ako 1500 zdravotníkov zo Slovenska, lebo si ich tu nedokázal štát udržať.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení ( APAZ ) Štefan Zelník v decembri 2021 poukázal na to, že v priebehu roka podalo výpoveď približne 1500 zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia ( LOZ ) Petra Vikolajského Slovensko prišlo aj o niekoľko stoviek lekárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDôvodom odchodu zdravotníkov sú najmä platové podmienky, fyzická a psychická vyťaženosť, ale aj problémy s vyplácaním aktuálnych Covid-príplatkov. Lekári ešte v novembri 2021 podpísali deklaráciu o pripravenosti k výpovedi zo služby, pokiaľ sa situácia nezlepší. Výpoveď bolo v tom čase pripravených podať až 2511 lekárov.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení ( APAZ ) Štefan Zelník v decembri 2021 poukázal na to, že v priebehu roka podalo výpoveď približne 1500 zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia ( LOZ ) Petra Vikolajského Slovensko prišlo aj o niekoľko stoviek lekárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Dôvodom odchodu zdravotníkov sú najmä platové podmienky, fyzická a psychická vyťaženosť, ale aj problémy s vyplácaním aktuálnych Covid-príplatkov. Lekári ešte v novembri 2021 podpísali deklaráciu o pripravenosti k výpovedi zo služby, pokiaľ sa situácia nezlepší. Výpoveď bolo v tom čase pripravených podať až 2511 lekárov."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["APAZ", "LOZ", "novembri 2021"], "url": ["https://www.teraz.sk/najnovsie/apaz-vyzyva-slovakov-aby-boli-buduci/598613-clanok.html?fbclid=IwAR3rgpPeX7h_7pmignf3JWKC5R6UWZJL9MIDWVqYH821cOYLWtPiOzuSca4", "https://www.ta3.com/clanok/219038/odchadzaju-skuseni-lekari-i-tisicky-sestier-personalu-v-nemocniciach-je-kriticky-malo", "https://www.trend.sk/spravy/situacia-zdravotnictve-je-vazna-tisicky-lekarov-je-pripravenych-dat-vypoved"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:48.859698+00:00"}
{"id": "vr16980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16980", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Za uplynulý rok 80 tisíc nad 12 mesiacov evidovaných sa uplatnilo na trhu práce. 30 tisíc extrémne, to znamená, ktorí boli 4 roky evidovaní na úradoch práce, sa tiež uplatnili.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdzujú, že v období október 2016 a október 2017 došlo k poklesu v počte dlhodobo nezamestnaných ľudí o 50 657. Za toto obdobie z evidencie ubudlo viac ako 18 tisíc extrémne dlhodobo nezamestnaných. Ministrom uvedené údaje sa nezhodujú s medziročnou zmenou evidovanou ústredím, preto hodnotíme jeho výrok ako nepravdivý. Podľa štatistík ÚPSVaR bolo v decembri 2016 evidovaných 276 131 nezamestnaných. Z toho 137 322 bolo evidovaných viac ako 12 mesiacov. Toto číslo zaŕhňa aj 61 881 nezamestnaných nad 4 roky. ( xls ., dec. 2016, tab.21) Najnovšie údaje z októbra 2017 hovoria, že na ÚPSVaR bolo evidovaných 200 272 nezamestnaných. Z toho 91 519 nezamestnaných bolo evidovaných dlhšie ako 12 mesiacov, vrátane 44 882 evidovaných viac ako 4 roky. ( xls . okt. 2017, tab.21) Z uvedeného vyplýva, že od decembra 2016 do októbra 2017 klesol počet nezamestnaných nad 12 mesiacov o 45 803 osôb. Počet nad 4 roky evidovaných nezamestnaných osôb klesol o 16 999. Keď sa porovnávajú údaje za október 2016 a október 2017, ubudlo z evidencie ústredia 50 657 nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov, počet extrémne dlhodobo nezamestnaných klesol o 18 742. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdzujú, že v období október 2016 a október 2017 došlo k poklesu v počte dlhodobo nezamestnaných ľudí o 50 657. Za toto obdobie z evidencie ubudlo viac ako 18 tisíc extrémne dlhodobo nezamestnaných. Ministrom uvedené údaje sa nezhodujú s medziročnou zmenou evidovanou ústredím, preto hodnotíme jeho výrok ako nepravdivý. Podľa štatistík ÚPSVaR bolo v decembri 2016 evidovaných 276 131 nezamestnaných. Z toho 137 322 bolo evidovaných viac ako 12 mesiacov. Toto číslo zaŕhňa aj 61 881 nezamestnaných nad 4 roky. ( xls ., dec. 2016, tab.21) Najnovšie údaje z októbra 2017 hovoria, že na ÚPSVaR bolo evidovaných 200 272 nezamestnaných. Z toho 91 519 nezamestnaných bolo evidovaných dlhšie ako 12 mesiacov, vrátane 44 882 evidovaných viac ako 4 roky. ( xls . okt. 2017, tab.21) Z uvedeného vyplýva, že od decembra 2016 do októbra 2017 klesol počet nezamestnaných nad 12 mesiacov o 45 803 osôb. Počet nad 4 roky evidovaných nezamestnaných osôb klesol o 16 999. Keď sa porovnávajú údaje za október 2016 a október 2017, ubudlo z evidencie ústredia 50 657 nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov, počet extrémne dlhodobo nezamestnaných klesol o 18 742. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["xls", "xls"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:47.627429+00:00"}
{"id": "vr34665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34665", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...som hrdý na úspech SNS, i na to, že sa potvrdilo pri 200 poslancov, pri 200 primátoroch a starostoch v kombinácií koalíciách...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS získala počet 196 zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí.", "analysis_paragraphs": ["SNS získala počet 196 zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["196"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:28.531340+00:00"}
{"id": "vr39117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39117", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zároveň sme zmenili aj to, že riadený bankrot je už súčasťou riešenia. Permanentnom mechanizme, ktorý Richard Sulík odmieta, je účasť privátneho sektora, teda riadený bankrot už zakomponovaný,", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Termín riadený bankrot (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve o európskom permanentnom mechanizme (ESM) (.pdf) nenachádza. Nachádza sa tam však odstavec, ktorý bližšie hovorí o účasti súkromného sektora.Podľa analytika Trendu Michala Lehutu, \"citeľná účasť súkromného sektora, by sa dala považovať za riadený bankrot\".. Ten sa nachádza v kapitole 4, článok 12, odstavec 2 (s.25): Forma adekvátnej a proporčnej účasti súkromného sektora by mala byť vyhľadávaná na základe preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je členovi ESM poskytnutá finančná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisieť od výsledkov analýzy udržateľnosti dlhu a mala by kalkulovať s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné členské štáty Európskej únie a tretích krajín. (An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.)", "analysis_paragraphs": ["Termín riadený bankrot (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve o európskom permanentnom mechanizme (ESM) (.pdf) nenachádza. Nachádza sa tam však odstavec, ktorý bližšie hovorí o účasti súkromného sektora.Podľa analytika Trendu Michala Lehutu, \"citeľná účasť súkromného sektora, by sa dala považovať za riadený bankrot\".. Ten sa nachádza v kapitole 4, článok 12, odstavec 2 (s.25): Forma adekvátnej a proporčnej účasti súkromného sektora by mala byť vyhľadávaná na základe preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je členovi ESM poskytnutá finančná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisieť od výsledkov analýzy udržateľnosti dlhu a mala by kalkulovať s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné členské štáty Európskej únie a tretích krajín. (An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.)"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Zmluve"], "url": ["http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:17.502460+00:00"}
{"id": "vr26790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26790", "speaker": "Peter Šťastný", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-stastny", "statement": "Veľkým problémom súčasnosti je aj vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí. Jedným zo spôsobov, ako s ňou aktívne bojovať, je program Erasmus+ schválený počas írskeho predsedníctva, ktorý umožní štyrom miliónom mladých ľudí čerpať granty na podporu mobility a vzdelávania do roku 2020.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Šťastný svojim výrokom z júla 2013 reaguje na fakt, že počas írskeho predsedníctva EÚ v júni 2013, bola medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom prijatá predbežná dohoda o vzniku programu Erasmus+, a to na obdobie rokov 2014-2020. \"The Irish Presidency has today secured agreement on Erasmus+ among EU Member States and with the European Parliament. Erasmus+ (2014-2020) is the new €16bn catch-all framework programme for education, training, youth and sport.\" Už v tom čase sa očakávalo , že granty z tohoto programu poskytnú podporu pre viac ako 4 milióny ľudí. \" Over four million people will benefit from EU grants for education and training opportunities abroad between 2014 and 2020 - almost doubling the numbers who currently receive these supports. \" Program Erasmus+ bol napokon definitívne prijatý až v novembri 2013, počas litovského predsedníctva EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Šťastný svojim výrokom z júla 2013 reaguje na fakt, že počas írskeho predsedníctva EÚ v júni 2013, bola medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom prijatá predbežná dohoda o vzniku programu Erasmus+, a to na obdobie rokov 2014-2020. \"The Irish Presidency has today secured agreement on Erasmus+ among EU Member States and with the European Parliament. Erasmus+ (2014-2020) is the new €16bn catch-all framework programme for education, training, youth and sport.\" Už v tom čase sa očakávalo , že granty z tohoto programu poskytnú podporu pre viac ako 4 milióny ľudí. \" Over four million people will benefit from EU grants for education and training opportunities abroad between 2014 and 2020 - almost doubling the numbers who currently receive these supports. \" Program Erasmus+ bol napokon definitívne prijatý až v novembri 2013, počas litovského predsedníctva EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["predbežná dohoda", "očakávalo", "prijatý"], "url": ["http://eu2013.ie/news/news-items/20130625erasmusfeature/", "http://eu2013.ie/news/news-items/20130626erasmuspluspren/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-1110_sk.htm#footnote-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:46.350941+00:00"}
{"id": "vr39123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39123", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nie je pravda, že my len pasívne zrážame opätky, čo prichádza z Bruselu. Vyrokovali sme iný distribučný kľúč.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmena distribucného klúca prebehla pred stretnutím ministrov financií Eurozóny v Budapešti. Správa portálu pravda.sk z 21. marca 2011 hovorí: \"Clenské štáty sa tiež zhodli, že zmenia 'klúc ', podla ktorého sa rozpocítavajú príspevky clenských štátov eurozóny. Doteraz ich výška závisela z polovice od výšky HDP a z polovice od poctu obyvatelov jednotlivých krajín, nanovo sa bude príspevok zo 75 percent odvíjat od výšky národného dôchodku, z 12,5 percenta od hrubého domáceho produktu a z 12,5 percenta bude závisiet od poctu obyvatelov. Slovensko kvôli zmene klúca ušetrí znacné financné prostriedky. Podla ministra financií Ivana Mikloša Slováci takto ušetria približne 1,17 miliardy eur. Mikloš si však myslí, že eurozóna mohla íst v zmene vypocítavania jednotlivých príspevkov ešte dalej. Aj ked bolo konecné rozhodnutie výsledkom dohody všetkých ministrov financií EÚ, iniciatíva na zmenu skutocne vzišla zo slovenskej strany. Ako píše SITA v správe z 22.3.2011: „návrh zmenit podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali dalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové clenské štáty.", "analysis_paragraphs": ["Zmena distribucného klúca prebehla pred stretnutím ministrov financií Eurozóny v Budapešti. Správa portálu pravda.sk z 21. marca 2011 hovorí: \"Clenské štáty sa tiež zhodli, že zmenia 'klúc ', podla ktorého sa rozpocítavajú príspevky clenských štátov eurozóny. Doteraz ich výška závisela z polovice od výšky HDP a z polovice od poctu obyvatelov jednotlivých krajín, nanovo sa bude príspevok zo 75 percent odvíjat od výšky národného dôchodku, z 12,5 percenta od hrubého domáceho produktu a z 12,5 percenta bude závisiet od poctu obyvatelov. Slovensko kvôli zmene klúca ušetrí znacné financné prostriedky. Podla ministra financií Ivana Mikloša Slováci takto ušetria približne 1,17 miliardy eur. Mikloš si však myslí, že eurozóna mohla íst v zmene vypocítavania jednotlivých príspevkov ešte dalej. Aj ked bolo konecné rozhodnutie výsledkom dohody všetkých ministrov financií EÚ, iniciatíva na zmenu skutocne vzišla zo slovenskej strany. Ako píše SITA v správe z 22.3.2011: „návrh zmenit podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali dalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové clenské štáty."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/do-noveho-eurovalu-da-slovensko-aj-hotovost-ma-byt-mensia-pmt-/sk_ekonomika.asp?c=A110321_192859_sk_ekonomika_p01&utm_source=InterStore.sk&utm_medium=page&utm_campaign=spravy#ixzz1JFpsyAdc", "http://www.financeportal.eu/2011/03/22/podiel-slovenska-na-novom-eurovale-sa-znizi-o-takmer-17/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:03.614048+00:00"}
{"id": "vr16027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16027", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Robíme teraz nový zákon o oznamovaní trestných činov korupcie.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico na tlačovej konferencii v hoteli Bôrik, 14. marca 2017 informoval verejnosť, že sa pripravuje úplne nový návrh zákona na ochranu oznamovateľov korupcie. Ten by mal všetkých občanov povzbudiť v nahlasovaní tohto trestného činu, ktorý sa v slovenskej spoločnosti za uplynulé mesiace často skloňuje. Keďže informácie o príprave nového zákona boli medializované, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa premiéra sa dá korupcii predísť len ak príslušné orgány získajú dostatok informácii, s ktorými budú môcť pracovať. Podľa neho súčasný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nepostačuje. Podľa Fica vláda chce povzbudzovať ľudí, aby informácie o korupcii nahlasovali, čo doložil s tým, že sa posúdi, či oznamovateľov korupcie finančne odmeňovať . Zákon by sa mal výlučne orientovať na oznamovateľov korupcie a mal by im poskytnúť ochranu vo všetkých oblastiach, nielen v pracovnoprávnych.\n\nHlavným cieľom Fica je, aby sa obávali všetci, ktorí majú v pláne vykonávať nejakú korupčnú činnosť. Zdôraznil, že bude naliehať na podriadené orgány vrátane spravodajských služieb, aby v medziach zákona rýchlejšie zbierali údaje o tomto druhu trestnej činnosti. „Každý musí mať pocit, že pokiaľ nebude poctivo sa správať pri rozdeľovaní peňazí alebo pri iných rozhodnutiach, tak že môže byť veľmi rýchlo prekvapený tým, že keď náhodou by od niekoho pýtal nejaké peniaze, tak ten druhý človek už bude mať zavesenú kameru a mikrofón na sebe. Musia sa báť,“ uviedol.\n\nNa seminári predstaviteľov najvyšších orgánov štátnej správy vyzýval k nahlasovaniu korupcie a zdôrazňoval, že vláda dokáže ochrániť každého jedného občana a inštitúciu na Slovensku. „Ak sa stretnete s akýmkoľvek prípadom netransparentného správania sa, prípadom, ktorý by zakladal prvky korupčného správania sa, nahláste to. Jednoducho nemôžeme zostať v polohe pasívnych pozorovateľov niektorých vecí, ktoré sa často okolo nás dejú. Ak tak urobíte, máte plnú ochranu predsedu vlády.\"\n\nFico sa nezabudol kriticky vyjadriť na stranu opozície, ktorá podľa neho svojim správaním len vytvára zlý obraz o korupcii na Slovensku, pretože z toho spravila jedinú tému na kritiku vlády a obviňuje ju bez dôkazov. Spomenul aj organizačné zmeny na Úrade vlády, kde zo sekcie kontroly presunul ľudí priamo pod seba a ich nasledujúcou úlohou bude organizovať rôzne protikorupčné podujatia, na ktorých sa bude sám angažovať a bude k účasti vyzývať aj iných vysokých predstaviteľov štátu.\n\nK týmto vyjadreniam kritiky na stranu opozície sa vyjadril Matovič, podľa ktorého sa u premiéra ukazuje korupcia najmä v netrhovom nájomnom za luxusný byt v komplexe Bonaparte, podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov.\n\nWebová stránka Slov-lexu zatiaľ neobsahuje žiadny oficiálny záznam tohto návrhu v legislatívnom procese.", "analysis_paragraphs": ["Fico na tlačovej konferencii v hoteli Bôrik, 14. marca 2017 informoval verejnosť, že sa pripravuje úplne nový návrh zákona na ochranu oznamovateľov korupcie. Ten by mal všetkých občanov povzbudiť v nahlasovaní tohto trestného činu, ktorý sa v slovenskej spoločnosti za uplynulé mesiace často skloňuje. Keďže informácie o príprave nového zákona boli medializované, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa premiéra sa dá korupcii predísť len ak príslušné orgány získajú dostatok informácii, s ktorými budú môcť pracovať. Podľa neho súčasný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nepostačuje. Podľa Fica vláda chce povzbudzovať ľudí, aby informácie o korupcii nahlasovali, čo doložil s tým, že sa posúdi, či oznamovateľov korupcie finančne odmeňovať . Zákon by sa mal výlučne orientovať na oznamovateľov korupcie a mal by im poskytnúť ochranu vo všetkých oblastiach, nielen v pracovnoprávnych.", "Hlavným cieľom Fica je, aby sa obávali všetci, ktorí majú v pláne vykonávať nejakú korupčnú činnosť. Zdôraznil, že bude naliehať na podriadené orgány vrátane spravodajských služieb, aby v medziach zákona rýchlejšie zbierali údaje o tomto druhu trestnej činnosti. „Každý musí mať pocit, že pokiaľ nebude poctivo sa správať pri rozdeľovaní peňazí alebo pri iných rozhodnutiach, tak že môže byť veľmi rýchlo prekvapený tým, že keď náhodou by od niekoho pýtal nejaké peniaze, tak ten druhý človek už bude mať zavesenú kameru a mikrofón na sebe. Musia sa báť,“ uviedol.", "Na seminári predstaviteľov najvyšších orgánov štátnej správy vyzýval k nahlasovaniu korupcie a zdôrazňoval, že vláda dokáže ochrániť každého jedného občana a inštitúciu na Slovensku. „Ak sa stretnete s akýmkoľvek prípadom netransparentného správania sa, prípadom, ktorý by zakladal prvky korupčného správania sa, nahláste to. Jednoducho nemôžeme zostať v polohe pasívnych pozorovateľov niektorých vecí, ktoré sa často okolo nás dejú. Ak tak urobíte, máte plnú ochranu predsedu vlády.\"", "Fico sa nezabudol kriticky vyjadriť na stranu opozície, ktorá podľa neho svojim správaním len vytvára zlý obraz o korupcii na Slovensku, pretože z toho spravila jedinú tému na kritiku vlády a obviňuje ju bez dôkazov. Spomenul aj organizačné zmeny na Úrade vlády, kde zo sekcie kontroly presunul ľudí priamo pod seba a ich nasledujúcou úlohou bude organizovať rôzne protikorupčné podujatia, na ktorých sa bude sám angažovať a bude k účasti vyzývať aj iných vysokých predstaviteľov štátu.", "K týmto vyjadreniam kritiky na stranu opozície sa vyjadril Matovič, podľa ktorého sa u premiéra ukazuje korupcia najmä v netrhovom nájomnom za luxusný byt v komplexe Bonaparte, podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov.", "Webová stránka Slov-lexu zatiaľ neobsahuje žiadny oficiálny záznam tohto návrhu v legislatívnom procese."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "súčasný", "odmeňovať", "cieľom", "", "seminári", "opozície", "Slov-lexu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/424630/fico-pripravuje-novy-zakon-proti-korupcii-opozicia-tvrdi-ze-je-sam-uplatny/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/307/20160701", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423009-ciznar-korupcia-existuje-aj-na-najvyssich-miestach/", "https://www.aktuality.sk/clanok/424630/fico-pripravuje-novy-zakon-proti-korupcii-opozicia-tvrdi-ze-je-sam-uplatny/", "https://www.aktuality.sk/clanok/424630/fico-pripravuje-novy-zakon-proti-korupcii-opozicia-tvrdi-ze-je-sam-uplatny/", "http://195.46.72.16/free/jsp3/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_audio%2Fonline%2F17%2F03%2FS20170314_140017.ntm%40Audio&QueryText=", "http://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-pripravujeme-novy-zakon-ma/248853-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-legislativneho-procesu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:45.371020+00:00"}
{"id": "vr31032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31032", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Viete, že šéfka hmotných rezerv odstúpila, viete, že znalec je už vyškrtnutý zo zoznamu znalcov", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po prevalení kauzy platinové sitká sa 2. novembra 2011 rozhodla odstúpiť predsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv, Eva Hrinková. Ako uvádza SITA a TASR vláda túto abdikáciu prijala, nariadila zrušiť kúpnu zmluvu na predaj platinových sitiek a zastavila predaje v Správe štátnych hmotných rezerv.", "analysis_paragraphs": ["Po prevalení kauzy platinové sitká sa 2. novembra 2011 rozhodla odstúpiť predsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv, Eva Hrinková. Ako uvádza SITA a TASR vláda túto abdikáciu prijala, nariadila zrušiť kúpnu zmluvu na predaj platinových sitiek a zastavila predaje v Správe štátnych hmotných rezerv."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Podľa"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6122988/sefka-statnych-hmotnych-rezerv-hrinkova-odstupila.html", "http://hnonline.sk/c1-54746390-znalec-ktory-podhodnotil-platinove-sitka-bude-vyciarknuty-zo-zoznamu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:48.694733+00:00"}
{"id": "vr32371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32371", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Nárast výdavkov je ale nie o 13% ako nám to majstri v šetrení naplánovali na tento rok, ale celkové výdavky sú o vyše 4% vyššie.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepresné číslo uvádza P. Kažimír v prípade navýšených výdavkov na rámec rozpočtu. Podľa posledných informácií celkové výdavky sú navýšené o 3,3%. Toto číslo po zaokrúhlení je 3% ani nie 4% ako spravil P. Kažimír. Minister financií nehovorí pravdu o navýšených celkových výdavkoch. \"Plnenie rozpočtu je tak za tri štvrtiny roka na úrovni 70,4 % celoročného plánu. Rozpočet schválený bývalou vládou na rok 2012 počíta s rastom výdavkov oproti minulému roku o 13,2 % a rastom príjmov o 13,5%\" , píše v správe z 1. októbra Ministerstvo financií.", "analysis_paragraphs": ["Nepresné číslo uvádza P. Kažimír v prípade navýšených výdavkov na rámec rozpočtu. Podľa posledných informácií celkové výdavky sú navýšené o 3,3%. Toto číslo po zaokrúhlení je 3% ani nie 4% ako spravil P. Kažimír. Minister financií nehovorí pravdu o navýšených celkových výdavkoch. \"Plnenie rozpočtu je tak za tri štvrtiny roka na úrovni 70,4 % celoročného plánu. Rozpočet schválený bývalou vládou na rok 2012 počíta s rastom výdavkov oproti minulému roku o 13,2 % a rastom príjmov o 13,5%\" , píše v správe z 1. októbra Ministerstvo financií."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["správe", "Výdavky štátneho rozpočtu v roku 2011", "skutočné plnenie", "511/2011 Z.z.", "MF SR", "3,3 %"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=567", "http://sk.scribd.com/doc/44892997/Bilancia-prijmov-a-v%C3%BDdavkov-%C5%A1tatneho-rozpo%C4%8Dtu-na-rok-2011", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8322&documentId=8444", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/511-2011-z-z.p-34476.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=514", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=567"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:59.826157+00:00"}
{"id": "49192", "numeric_id": 49192, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49192", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Váš primátor v hlavnom meste Vallo, ktorý nevie postaviť 2 km električky na rovine, ešte dokonca aj v trase, kde malo ísť pôvodne metro, kde nemusia ani nič vykupovať, ani nič, lebo to je holý pás takto zeme v Petržalke a nevie postaviť za 3 roky či 4 a ani dokonca nebol schopný to urobiť z tohto programového obdobia a budeme musieť lepiť z nových ešte eurofondov.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rozšírenie električkovej trate v Petržalke sa skomplikovalo a predĺžilo v dôsledku faktorov, ktoré nemohol priamo ovplyvniť primátor Matúš Vallo. Eurofondy majú byť podľa Valla rozdelené a mesto Bratislava tak o financie nepríde, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVýstavba rozšírenia trate v celkovej dĺžke 3,9 kilometra sa začala ešte v roku 2021, vyčíslená bola na 86 miliónov eur a 95% tejto sumy malo byť poskytnutých prostredníctvom ministerstva dopravy z eurofondov. Pôvodne mala byť trať dokončená v roku 2023, no zvýšenie cien energií a materiálu v dôsledku krízy spôsobilo , že práce boli ešte v roku 2022 pozastavené a mesto muselo uzatvoriť novú zmluvu s ohľadom na meniace sa ceny. Neskôr sa termín dokončenia posunul na rok 2024 v rámci revidovaného harmonogramu stavebných prác zhotoviteľa stavby.\n\nFinančné prostriedky z programového obdobia 2014-2020 podľa primátora Matúša Valla stihne Bratislava použiť na iné dopravné projekty a výstavba trate v Petržalke, rozdelená na dve fázy, má garantované financovanie z programového obdobia 2021-2027. Mesto tvrdí, že trať by mala byť dokončená v roku 2024. Jej úplná prevádzka by však mala byť spustená až v roku 2025.", "analysis_paragraphs": ["Rozšírenie električkovej trate v Petržalke sa skomplikovalo a predĺžilo v dôsledku faktorov, ktoré nemohol priamo ovplyvniť primátor Matúš Vallo. Eurofondy majú byť podľa Valla rozdelené a mesto Bratislava tak o financie nepríde, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Výstavba rozšírenia trate v celkovej dĺžke 3,9 kilometra sa začala ešte v roku 2021, vyčíslená bola na 86 miliónov eur a 95% tejto sumy malo byť poskytnutých prostredníctvom ministerstva dopravy z eurofondov. Pôvodne mala byť trať dokončená v roku 2023, no zvýšenie cien energií a materiálu v dôsledku krízy spôsobilo , že práce boli ešte v roku 2022 pozastavené a mesto muselo uzatvoriť novú zmluvu s ohľadom na meniace sa ceny. Neskôr sa termín dokončenia posunul na rok 2024 v rámci revidovaného harmonogramu stavebných prác zhotoviteľa stavby.", "Finančné prostriedky z programového obdobia 2014-2020 podľa primátora Matúša Valla stihne Bratislava použiť na iné dopravné projekty a výstavba trate v Petržalke, rozdelená na dve fázy, má garantované financovanie z programového obdobia 2021-2027. Mesto tvrdí, že trať by mala byť dokončená v roku 2024. Jej úplná prevádzka by však mala byť spustená až v roku 2025."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["začala", "vyčíslená", "spôsobilo", "posunul", "stihne", "mala", "mala"], "url": ["https://petrzalskaelektricka.sk/", "https://sita.sk/nasadoprava/elektrickova-trat-v-petrzalke-bude-dostavana-hoci-vystavba-bude-fazovana/", "https://www.asb.sk/aktualne/bude-nova-elektrickovu-trat-v-petrzalke-v-prevadzke-az-v-rok-2025", "https://www.yimba.sk/nosny-system-mestskej-hromadnej-dopravy-ii-etapa/petrzalska-elektricka-opat-meska-mesto-uvazuje-nad-raznym-krokom", "https://sita.sk/nasadoprava/eurofondy-na-predlzenie-elektrickovej-trate-do-petrzalky-neprepadnu-vyvracia-vallo-tvrdenia-kuseho/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/bratislava-ziskala-nove-eurofondy-na-elektrickovu-trat-v-petrzalke/", "https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/654560-nova-elektrickova-trat-v-petrzalke-asi-az-v-roku-2025/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:10.220182+00:00"}
{"id": "vr15465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15465", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ďalšie informácie, myslím zo včera, z predvčera, že (Kaliňák, pozn.) dohodil svojmu susedovi 3 miliónovú zakázku v korunách na ochranu neviem akej hranice, niekde v Čiernej Hore, tuším.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Firma Erupsi Mareka Turčana v roku 2013 dostala dotáciu 92-tisíc eur (2 801 718 slovenských korún) na vypracovanie projektu ochrany hranice Čiernej Hory. O prípade informoval denník SME, zmluva o poskytnutí dotácie je verejne dostupná. Matovičom uvedené informácie korešpondujú s mediálnymi správami. Projekt schválila Agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorej partnerskou organizáciou bolo ministerstvo vnútra. Nemôžeme hodnotiť, či išlo skutočne o \"dohodenie\" zakázky, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Projekt prebiehal v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky z programu SlovakAid. Partnerskou organizáciou, ktorá určovala dotáciu bolo ministerstvo vnútra. Mnisterstvo vnútra s a k prípade vyjadrilo takto: \" Ministerstvo vnútra ani minister vnútra nemali nijaký vplyv na jeho prípravu či realizáciu \". V roku 2013 bol ministrom Robert Kaliňák, ktorý v roku 2012 Čiernu Horu aj osobne navštívil. Táto návšteva bola medializovaná, pretože v ten istý deň (5. júna) Kaliňák kupoval podiel vo firme FoRest s.r.o za jedno euro od Róberta Pintéra. O tomto prípade informovala Aliancia Fair-play . Na zhromaždeňí bol prítomný aj Marek Turčan, kto robil zapisovateľa . Turčan poskytuje Kaliňákovi právny servis a kedysi boli v rovnakej advokátskej kancelárii, zároveň Kaliňáka nahradil v orgánoch firiem, keď kvôli politike musel Kaliňák ukončiť svoje podnikateľské aktivity.", "analysis_paragraphs": ["Firma Erupsi Mareka Turčana v roku 2013 dostala dotáciu 92-tisíc eur (2 801 718 slovenských korún) na vypracovanie projektu ochrany hranice Čiernej Hory. O prípade informoval denník SME, zmluva o poskytnutí dotácie je verejne dostupná. Matovičom uvedené informácie korešpondujú s mediálnymi správami. Projekt schválila Agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorej partnerskou organizáciou bolo ministerstvo vnútra. Nemôžeme hodnotiť, či išlo skutočne o \"dohodenie\" zakázky, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Projekt prebiehal v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky z programu SlovakAid. Partnerskou organizáciou, ktorá určovala dotáciu bolo ministerstvo vnútra. Mnisterstvo vnútra s a k prípade vyjadrilo takto: \" Ministerstvo vnútra ani minister vnútra nemali nijaký vplyv na jeho prípravu či realizáciu \". V roku 2013 bol ministrom Robert Kaliňák, ktorý v roku 2012 Čiernu Horu aj osobne navštívil. Táto návšteva bola medializovaná, pretože v ten istý deň (5. júna) Kaliňák kupoval podiel vo firme FoRest s.r.o za jedno euro od Róberta Pintéra. O tomto prípade informovala Aliancia Fair-play . Na zhromaždeňí bol prítomný aj Marek Turčan, kto robil zapisovateľa . Turčan poskytuje Kaliňákovi právny servis a kedysi boli v rovnakej advokátskej kancelárii, zároveň Kaliňáka nahradil v orgánoch firiem, keď kvôli politike musel Kaliňák ukončiť svoje podnikateľské aktivity."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "dotácie", "vyjadrilo", "FoRest s.r.o", "Aliancia Fair-play", "zapisovateľa", "Turčan", "nahradil"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20290315/stat-zaplatil-firme-aby-pomahala-s-ochranou-hranic-v-ciernej-hore-je-za-nou-kalinakov-clovek.html", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1092194&l=sk", "https://dennikn.sk/571508/kalinak-odporucil-zakazku-turcanovi-ktory-mu-dohodol-kseft-s-basternakom-a-podnika-s-nim/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=29223&SID=2&P=1", "https://dennikn.sk/blog/493883/?ref=top", "https://dennikn.sk/blog/493883/?ref=top", "https://dennikn.sk/571508/kalinak-odporucil-zakazku-turcanovi-ktory-mu-dohodol-kseft-s-basternakom-a-podnika-s-nim/", "https://dennikn.sk/489595/kalinaka-spaja-basternakom-pravnik-turcan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:16.862993+00:00"}
{"id": "vr35633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35633", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A mimochodom vy ste mali tiež veľa rečí o tom, že záväzné výdavkové stropy. To znamená, že v tých, v tom troj alebo štvorročnom rozpočte výdavky, ktoré sú tam nadefinované, budú záväzné.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z áväzné výdavkové stropy bola téma, o ktorej pred voľbami hovoril ako Smer, tak SDKÚ.", "analysis_paragraphs": ["Z áväzné výdavkové stropy bola téma, o ktorej pred voľbami hovoril ako Smer, tak SDKÚ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["pred voľbami hovoril"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-43421530-dlh-ma-skrotit-ustava-a-vydavkove-stropy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:03.859472+00:00"}
{"id": "vr29856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29856", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda dokončí reformu daňovej správy prostredníctvom programu UNITAS, ktorý zjednotením výberu daní, cla a odvodov a potláčaním daňových únikov zabezpečí dodatočné rozpočtové zdroje.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V súlade s implementačným plánom (rtf, s. 85) bola Koncepcia reformy daňovej a colnej správy vládou SR schválená v marci 2008. Podľa Dôvodovej správy (rtf, s.1) reforma daňovej správy mala byť dokončená 1.1.2013. Zatiaľ čo prvá časť programu bola naplnená, na druhej fáze sa stále pracuje. V rámci tohto sľubu teda došlo k realizácii určitých zmien, avšak všetky kroky ešte neboli dokončené. Predpoklad je, že tieto zmeny budú dokončené do roku 2020, keďže sú súčasťou Stratégie rozvoja finančnej správy 2014-2020, teda stratégie vytvorenej počas 2. Ficovej vlády. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. Program UNITAS predstavuje program vyberania daní, poistných odvodov a cla nakoľko aj MF SR prostredníctvom UNITAS realizuje reformy daňovej a colnej správy. Hlavnou prioritou programu je zlúčiť daňové orgány a colnú správu do spoločnej inštitúcie a zjednotiť tak vyberanie daní a ciel. Prvá fáza reformy sa venuje daňovej správe SR a colnej správe SR. Po podrobnej analýze bol vytvorený návrh organizačného usporiadania budúcej finančnej správy SR (procesný model). Táto prvá fáza prostredníctvom programu UNITAS priniesla organizačné zlúčenie výkonu procesov a návrh sústavy orgánov finančnej správy. Podľa Stratégie rozvoja finančnej správy na roky 2014-2020, ktorá bola vytvorená za 2. vlády Roberta Fica (.rtf): \"Výsledkom uskutočnenej reformy v rámci programu UNITAS I. bolo zrealizované zlúčenie daňovej a colnej správy do novovzniknutej finančnej správy. V súlade so zámermi uvádzanej koncepcie boli prijaté legislatívne zmeny, ktoré sa týkali realizácie organizačných a procesných reformných zmien. V zmysle zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) bola k 01.01 2012 realizovaná zásadná štrukturálna zmena na úrovni daňových úradov, ktorých počet bol zredukovaný zo 102 na osem daňových úradov vytvorených v sídlach krajov. Na lokálnej úrovni boli vytvorené pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov. Štruktúru daňových úradov dopĺňa Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave, ktorý vykonáva pôsobnosť na celom území SR. Na základe zákona č. 333/2011 Z. z. bolo k 01.01.2012 zrealizované zlúčenie daňovej a colnej správy do novovzniknutej finančnej správy. K zlúčeniu došlo na úrovni Daňového riaditeľstva SR a Colného riaditeľstva SR, ktoré sa spojili do jednej rozpočtovej organizácie s názvom Finančné riaditeľstvo SR, čím bol vytvorený základ pre zavedenie nového systému riadenia a organizovania plnenia príjmov štátneho rozpočtu.\" Na druhej fáze reformy daňovej správy sa stále pracuje. Podľa Stratégie rozvoja finančnej správy na roky 2014-2020 (.rtf): \"Finančná správa pokračuje v realizácii projektov programu UNITAS, ktorý je zložený z viacerých navzájom súvisiacich projektov zameraných v súčasnom období najmä na zabezpečenie potrebnej podpory v oblasti informačných technológií. V súvislosti s reformnými zámermi vlády SR je pripravovaná 2. etapa implementácie programu UNITAS, ktorú predstavuje zjednotenie výberu daní a cla s výberom poistných odvodov, čoho dôsledkom bude zjednodušenie plnenia daňových a odvodových povinností.\" SITA Dátum zverejnenia analýzy: 31.08.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súlade s implementačným plánom (rtf, s. 85) bola Koncepcia reformy daňovej a colnej správy vládou SR schválená v marci 2008. Podľa Dôvodovej správy (rtf, s.1) reforma daňovej správy mala byť dokončená 1.1.2013. Zatiaľ čo prvá časť programu bola naplnená, na druhej fáze sa stále pracuje. V rámci tohto sľubu teda došlo k realizácii určitých zmien, avšak všetky kroky ešte neboli dokončené. Predpoklad je, že tieto zmeny budú dokončené do roku 2020, keďže sú súčasťou Stratégie rozvoja finančnej správy 2014-2020, teda stratégie vytvorenej počas 2. Ficovej vlády. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. Program UNITAS predstavuje program vyberania daní, poistných odvodov a cla nakoľko aj MF SR prostredníctvom UNITAS realizuje reformy daňovej a colnej správy. Hlavnou prioritou programu je zlúčiť daňové orgány a colnú správu do spoločnej inštitúcie a zjednotiť tak vyberanie daní a ciel. Prvá fáza reformy sa venuje daňovej správe SR a colnej správe SR. Po podrobnej analýze bol vytvorený návrh organizačného usporiadania budúcej finančnej správy SR (procesný model). Táto prvá fáza prostredníctvom programu UNITAS priniesla organizačné zlúčenie výkonu procesov a návrh sústavy orgánov finančnej správy. Podľa Stratégie rozvoja finančnej správy na roky 2014-2020, ktorá bola vytvorená za 2. vlády Roberta Fica (.rtf): \"Výsledkom uskutočnenej reformy v rámci programu UNITAS I. bolo zrealizované zlúčenie daňovej a colnej správy do novovzniknutej finančnej správy. V súlade so zámermi uvádzanej koncepcie boli prijaté legislatívne zmeny, ktoré sa týkali realizácie organizačných a procesných reformných zmien. V zmysle zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) bola k 01.01 2012 realizovaná zásadná štrukturálna zmena na úrovni daňových úradov, ktorých počet bol zredukovaný zo 102 na osem daňových úradov vytvorených v sídlach krajov. Na lokálnej úrovni boli vytvorené pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov. Štruktúru daňových úradov dopĺňa Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave, ktorý vykonáva pôsobnosť na celom území SR. Na základe zákona č. 333/2011 Z. z. bolo k 01.01.2012 zrealizované zlúčenie daňovej a colnej správy do novovzniknutej finančnej správy. K zlúčeniu došlo na úrovni Daňového riaditeľstva SR a Colného riaditeľstva SR, ktoré sa spojili do jednej rozpočtovej organizácie s názvom Finančné riaditeľstvo SR, čím bol vytvorený základ pre zavedenie nového systému riadenia a organizovania plnenia príjmov štátneho rozpočtu.\" Na druhej fáze reformy daňovej správy sa stále pracuje. Podľa Stratégie rozvoja finančnej správy na roky 2014-2020 (.rtf): \"Finančná správa pokračuje v realizácii projektov programu UNITAS, ktorý je zložený z viacerých navzájom súvisiacich projektov zameraných v súčasnom období najmä na zabezpečenie potrebnej podpory v oblasti informačných technológií. V súvislosti s reformnými zámermi vlády SR je pripravovaná 2. etapa implementácie programu UNITAS, ktorú predstavuje zjednotenie výberu daní a cla s výberom poistných odvodov, čoho dôsledkom bude zjednodušenie plnenia daňových a odvodových povinností.\" SITA Dátum zverejnenia analýzy: 31.08.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-08-31", "analysis_sources": {"text": ["implementačným plánom", "Dôvodovej správy", "UNITAS", "Prvá fáza", "Stratégie", "Stratégie", "SITA"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7270", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=236", "http://www.unitas.gov.sk/Default.aspx?CatID=4716", "http://www.centire.com/sites/default/files/pripadova_studia_mfsr_unitas_nove_0.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7018", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7018", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/979642-kontrolori-skumali-financny-system-navrat-k-ibm-bol-spravny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:49.346063+00:00"}
{"id": "vr33986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33986", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "My sme zaviedli aktivitu alebo program 50J pre obce, ktoré v spolupráci s Vodohospodárskym podnikom mohli zamestnať dlhodobo nezamestnaných za európske peniaze. Obce mali preplatené všetky mzdové náklady a išli, čistili povodia popri rieke. 1 500 ľudí sa podarilo za ten jeden rok takto zamestnať a zastavilo sa to.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "József Nagy síce pravdivo informuje o zavedení aktivity 50j s názvom Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Nagy správne uvádza počet zamestnaných dlhodobo nezamestnaných cez túto aktivitu za rok 2012. Je tiež pravdou, že pôvodné parametre a účel aktivity boli upravené s účinnosťou od mája 2013. Nagy však nepresne uvádza financovanie tejto aktivity. Preplácanie mzdových nákladov obciam nebolo automaticky na úrovni 100%, ale len v prípade ak bola aktivita spojená s projektom Úradu vlády SR. Vzhľadom na nepresnosť pri úrovni preplácania hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nOpatrenie nebolo určené iba pre obce, ale i pre ďalšie subjekty.\n\nFinancovanie aktivity:", "analysis_paragraphs": ["József Nagy síce pravdivo informuje o zavedení aktivity 50j s názvom Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Nagy správne uvádza počet zamestnaných dlhodobo nezamestnaných cez túto aktivitu za rok 2012. Je tiež pravdou, že pôvodné parametre a účel aktivity boli upravené s účinnosťou od mája 2013. Nagy však nepresne uvádza financovanie tejto aktivity. Preplácanie mzdových nákladov obciam nebolo automaticky na úrovni 100%, ale len v prípade ak bola aktivita spojená s projektom Úradu vlády SR. Vzhľadom na nepresnosť pri úrovni preplácania hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Opatrenie nebolo určené iba pre obce, ale i pre ďalšie subjekty.", "Financovanie aktivity:"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["novele", "vládny návrh zákona", "2010", "2011", "2012", "zákona o službách zamestnanosti", "zákona", "Projekt 50j", "hradila", "vplyvov aktivity 50j"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-373", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=63", "http://www.upsvar.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp-statistiky/aktivne-opatrenia-trhu-prace-2010.html?page_id=13325", "http://www.upsvar.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp-statistiky/aktivne-opatrenia-trhu-prace-2011.html?page_id=33433", "http://www.upsvar.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp-statistiky/aktivne-opatrenia-trhu-prace-2012.html?page_id=153418", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/Zakon_o_sluzbach_zamestnanosti.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-373", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SESF/Opis_projektu_NP%C2%A750j_SR_bez_BSK.pdf", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=346146"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:56.396892+00:00"}
{"id": "vr28152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28152", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme boli veľmi sklamaní v roku 2009, keď bola plynová kríza a keď došlo k zastaveniu toku plynov cez Ukrajinu na Slovensko. Vtedy som navštívil Ukrajinu. Bol som s vtedajšou premiérkou pani Tymošenkovou a žiadal som o podporu. Vtedy nás Ukrajina úplne obišla, hoci nám mohla pomôcť, nám odmietla pomôcť.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou že Ukrajina aj napriek vedomostiam o situácii na Slovensku a v iných krajinách EU nevyhovela žiadosti slovenskej strany o výmennú operáciu, ktorá by zabezpečila dodávku plynu pre Slovensko. \"Sklamanie\" o ktorom hovorí Robert Fico bolo evidentné počas stretnutia Fica v roku 2009 s vtedajšou premiérkou Tymošenkouvou. Fico vtedy veľmi dôrazne požadoval od Ukrajiny, aby čo najskôr spustila plyn na Slovensko. Fico pritom povedal, že ho nezaujímajú spory medzi Ukrajinou a Ruskom, ale zaujíma ho, aby išiel plyn na Slovensko. Ukrajinská premiérka premiérovi odpovedala , že Rusko nedodáva plyn na Ukrajinu a že Slovensko môže vyslať expertov, ktorí budú situáciu kontrolovať. Tymošenková rovnako povedala, že Ukrajina nemá žiadne vlastné zásoby, preto nemôže Slovensku nijako pomôcť. Fico na tento návrh opakoval, že Slovensko nepotrebuje posielať expertov, ale potrebuje plyn. Podľa analytického textu riaditeľa SFPA Alexandra Dulebu bolo cieľom pracovnej cesty do Kyjeva a Moskvy dosiahnuť swapovú dohodu s plynom medzi Ruskom, Ukrajinou a Slovenskom. Duleba píše, že Rusko s touto dohodou súhlasilo, Ukrajina nie (s. 4-5). Duleba píše, že Ukrajina tvrdila, že nie je schopná takýto swap technicky zorganizovať, pretože po zostavaní dodávok s Ruskom obrátila tok plynu zo západu na východ. \"Úplné zastavenie dodávok zemného plynu z Ruska do SR cez územie Ukrajiny 7. januára 2009 bolo dôvodom mimoriadnej pracovnej cesty premiéra SR Roberta Fica do Kyjeva a Moskvy, ktorá sa uskutočnila 14. januára 2009. Slovenská strana požiadala Ukrajinu, aby súhlasila so swapovou operáciou medzi Ruskom, Slovenskom a Ukrajinou pri dodávke 20 miliónov kubíkov zemného plynu, ktorá by umožnila riešiť akútny problém nedostatku plynu v SR. Podľa tejto výmennej operácie by Rusko dodalo plyn do východnej Ukrajiny a Ukrajina by zo zásobníkov v západnej Ukrajine dodala rovnaké množstvo plynu na Slovensko. Ruská strana súhlasila s takouto výmennou operáciou, ukrajinská strana nie. Predsedníčka vlády Ukrajiny Júlia Tymošenková uviedla, že Ukrajina nie je schopná dopraviť na Slovensko plyn pochádzajúci z vlastnej ťažby alebo zo zásobníkov na západnej Ukrajine, pretože prepravná sústava zemného plynu na území Ukrajiny bola po zastavení dodávok z Ruska presmerovaná zo západu na východ a navyše Ukrajina sama trpí nedostatkom plynu. Predseda vlády SR priamo na rokovaniach s ukrajinskou premiérkou obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska do Európy.\" Päť rokov od uplynutia krízy v januári 2014 TASR priniesla správu , v ktorej citovala vyjednávača českej vlády, ktorá v tom čase predsedala EÚ. Podľa vyjadrení Václava Bartušku vtedy EÚ ťahala za jeden povraz pri rokovaniach s Ukrajinou a Ruskom. Bartuška okrem toho hovoril, že v konečnom dôsledku bola dohoda dosiahnutá pri rokovaniach s Ruskom a nie s Ukrajinou. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou že Ukrajina aj napriek vedomostiam o situácii na Slovensku a v iných krajinách EU nevyhovela žiadosti slovenskej strany o výmennú operáciu, ktorá by zabezpečila dodávku plynu pre Slovensko. \"Sklamanie\" o ktorom hovorí Robert Fico bolo evidentné počas stretnutia Fica v roku 2009 s vtedajšou premiérkou Tymošenkouvou. Fico vtedy veľmi dôrazne požadoval od Ukrajiny, aby čo najskôr spustila plyn na Slovensko. Fico pritom povedal, že ho nezaujímajú spory medzi Ukrajinou a Ruskom, ale zaujíma ho, aby išiel plyn na Slovensko. Ukrajinská premiérka premiérovi odpovedala , že Rusko nedodáva plyn na Ukrajinu a že Slovensko môže vyslať expertov, ktorí budú situáciu kontrolovať. Tymošenková rovnako povedala, že Ukrajina nemá žiadne vlastné zásoby, preto nemôže Slovensku nijako pomôcť. Fico na tento návrh opakoval, že Slovensko nepotrebuje posielať expertov, ale potrebuje plyn. Podľa analytického textu riaditeľa SFPA Alexandra Dulebu bolo cieľom pracovnej cesty do Kyjeva a Moskvy dosiahnuť swapovú dohodu s plynom medzi Ruskom, Ukrajinou a Slovenskom. Duleba píše, že Rusko s touto dohodou súhlasilo, Ukrajina nie (s. 4-5). Duleba píše, že Ukrajina tvrdila, že nie je schopná takýto swap technicky zorganizovať, pretože po zostavaní dodávok s Ruskom obrátila tok plynu zo západu na východ. \"Úplné zastavenie dodávok zemného plynu z Ruska do SR cez územie Ukrajiny 7. januára 2009 bolo dôvodom mimoriadnej pracovnej cesty premiéra SR Roberta Fica do Kyjeva a Moskvy, ktorá sa uskutočnila 14. januára 2009. Slovenská strana požiadala Ukrajinu, aby súhlasila so swapovou operáciou medzi Ruskom, Slovenskom a Ukrajinou pri dodávke 20 miliónov kubíkov zemného plynu, ktorá by umožnila riešiť akútny problém nedostatku plynu v SR. Podľa tejto výmennej operácie by Rusko dodalo plyn do východnej Ukrajiny a Ukrajina by zo zásobníkov v západnej Ukrajine dodala rovnaké množstvo plynu na Slovensko. Ruská strana súhlasila s takouto výmennou operáciou, ukrajinská strana nie. Predsedníčka vlády Ukrajiny Júlia Tymošenková uviedla, že Ukrajina nie je schopná dopraviť na Slovensko plyn pochádzajúci z vlastnej ťažby alebo zo zásobníkov na západnej Ukrajine, pretože prepravná sústava zemného plynu na území Ukrajiny bola po zastavení dodávok z Ruska presmerovaná zo západu na východ a navyše Ukrajina sama trpí nedostatkom plynu. Predseda vlády SR priamo na rokovaniach s ukrajinskou premiérkou obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska do Európy.\" Päť rokov od uplynutia krízy v januári 2014 TASR priniesla správu , v ktorej citovala vyjednávača českej vlády, ktorá v tom čase predsedala EÚ. Podľa vyjadrení Václava Bartušku vtedy EÚ ťahala za jeden povraz pri rokovaniach s Ukrajinou a Ruskom. Bartuška okrem toho hovoril, že v konečnom dôsledku bola dohoda dosiahnutá pri rokovaniach s Ruskom a nie s Ukrajinou. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["stretnutia", "odpovedala", "textu", "správu"], "url": ["http://www.novinky.cz/ekonomika/158721-video-vase-spory-nas-nezajimaji-chceme-plyn-vmetl-fico-tymosenkove.html", "http://www.pluska.sk/ine/prilohy/fico-zdoraznil-tymosenkovej-zodpovednost-ukrajiny-za-krizu-plynom-akt-1220.html", "http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/281", "http://www.teraz.sk/ekonomika/plynova-kriza-europa-vyrocie/69711-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:33.685526+00:00"}
{"id": "vr32778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32778", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Na druhej strane máme luxusne najmenšie triedy na svete...vychádza to priemerne asi na 11 žiakov na jedného učiteľa", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje o veľkosti tried v oblasti základného aj stredného školstva nám poskytuje štúdia OECD Education at a Glance 2012 ,( s.442, pdf). Podľa tejto štúdie nemáme najmenšie triedy na svete a ani v Európe, napriek tomu, že sa nachádzame pod priemerom OECD. Podľa tabuľky sú triedy na stredných školách o niečo väčšie ako na základných školách, a jemne presahujú číslo 20. Triedy na základných školách sa pohybujú pod číslom 20. Ďalšie údaje, avšak len o zák. školách nám poskytuje Eurostat (pdf). Na Slovensku pripadalo v roku 2009 na jedného učiteľa 17,7 žiaka, čo bol mierny pokles oproti roku 2000 – 18,3 žiaka na učiteľa na základných školách. Eurostat nevedie štatistiku o pomere na stredných školách. V počte žiakov, ktorý pripadá na jedného učiteľa na základnom stupni školstva bol priemer EÚ v roku 2009 na úrovni 14,5 žiaka. Najmenej žiakov pripadalo na učiteľa na Malte, v Poľsku, v Litve a Dánsku – okolo 10 žiakov. Najviac detí na vyučujúceho pripadalo v Spojenom kráľovstve a Francúzsku – okolo 20.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o veľkosti tried v oblasti základného aj stredného školstva nám poskytuje štúdia OECD Education at a Glance 2012 ,( s.442, pdf). Podľa tejto štúdie nemáme najmenšie triedy na svete a ani v Európe, napriek tomu, že sa nachádzame pod priemerom OECD. Podľa tabuľky sú triedy na stredných školách o niečo väčšie ako na základných školách, a jemne presahujú číslo 20. Triedy na základných školách sa pohybujú pod číslom 20. Ďalšie údaje, avšak len o zák. školách nám poskytuje Eurostat (pdf). Na Slovensku pripadalo v roku 2009 na jedného učiteľa 17,7 žiaka, čo bol mierny pokles oproti roku 2000 – 18,3 žiaka na učiteľa na základných školách. Eurostat nevedie štatistiku o pomere na stredných školách. V počte žiakov, ktorý pripadá na jedného učiteľa na základnom stupni školstva bol priemer EÚ v roku 2009 na úrovni 14,5 žiaka. Najmenej žiakov pripadalo na učiteľa na Malte, v Poľsku, v Litve a Dánsku – okolo 10 žiakov. Najviac detí na vyučujúceho pripadalo v Spojenom kráľovstve a Francúzsku – okolo 20."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Education at a Glance 2012", "Eurostat"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_e-book_EN_200912.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-25102011-AP/EN/3-25102011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:32.781070+00:00"}
{"id": "vr16683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16683", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "... tá celková obálka tých fondov sa nám teraz znížila o značnú sumu aj z dôvodu toho, že Slovensko malo vyšší rast HDP, ako sa predpokladalo pri plánovaní. Čiže celkový objem, ktorý Slovensko môže čerpať v rámci týchto výziev, je naozaj veľmi flexibilná veličina a závisí aj od ďalších pomerov, aj parametrov napríklad ekonomiky, riadenia tých výziev a tak ďalej.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkový objem prijatých eurofondov naozaj závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí napr. transparentnosť riadenia danej výzvy, ale aj ekonomické ukazovatele danej krajiny - príjemcu eurofondov. V súčasnosti boli Slovensku v niekoľkých operačných programoch vrátane OP \"Výskum a inovácie\" skutočne znížené prostriedky z eurofondov kvôli rastu HDP. Výrok Martiny Lubyovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Celkový objem prijatých eurofondov naozaj závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí napr. transparentnosť riadenia danej výzvy, ale aj ekonomické ukazovatele danej krajiny - príjemcu eurofondov. V súčasnosti boli Slovensku v niekoľkých operačných programoch vrátane OP \"Výskum a inovácie\" skutočne znížené prostriedky z eurofondov kvôli rastu HDP. Výrok Martiny Lubyovej preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["prijímajú", "majú slúžiť", "Dôvodom", "oznámil"], "url": ["https://europa.eu/european-union/about-eu/funding-grants_sk", "http://itretisektor.sk/eurofondy", "https://dennikn.sk/867847/pellegrini-zastavil-dalsie-eurofondy-pre-skoly-europska-komisia-sa-obava-korupcie/", "https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/pre-vysoky-rast-ekonomiky-sa-mierne-znizi-objem-eurofondov/index.html%3Ffuture=all.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:52.902795+00:00"}
{"id": "vr33460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33460", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A v tom je diametrálny rozdiel, pán štátny tajomník, že zatiaľ čo v Spolkovej republike Nemecko pomoc Cypru bude schvaľovať v pléne Bundestag, na Slovensku je to podpisom jedného jediného človeka, ministra financií.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nemecku Angela Merkelová naozaj potrebuje podporu Bundestagu pre podporu Cypru. V tejto súvislosti sa píše najmä o problematickom súhlase opozičných sociálnych demokratov (SPD). Angela Merkelová sa totiž už od hlasovaní o tzv. eurovale nemôže pri hlasovaniach o európskych otázkach v dolnej komore parlamentu spoľahnúť iba na hlasy koaličných strán. Aj napriek tomu, že SPD doteraz podporovala politiku Merkelovej voči eurozóne, v tomto ohľade ma SPD výhrady, najmä pokiaľ ide o údajné pranie špinavých peňazí na Cypre.", "analysis_paragraphs": ["V Nemecku Angela Merkelová naozaj potrebuje podporu Bundestagu pre podporu Cypru. V tejto súvislosti sa píše najmä o problematickom súhlase opozičných sociálnych demokratov (SPD). Angela Merkelová sa totiž už od hlasovaní o tzv. eurovale nemôže pri hlasovaniach o európskych otázkach v dolnej komore parlamentu spoľahnúť iba na hlasy koaličných strán. Aj napriek tomu, že SPD doteraz podporovala politiku Merkelovej voči eurozóne, v tomto ohľade ma SPD výhrady, najmä pokiaľ ide o údajné pranie špinavých peňazí na Cypre."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["píše", "hlasovaní", "podporovala", "mandát"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/257813-nemecka-opozicia-hrozi-zablokovanim-pomoci-pre-cyprus/", "http://www.reuters.com/article/2011/09/27/eurozone-germany-votes-idUSL5E7KR30Z20110927", "http://www.spiegel.de/international/europe/german-parliament-could-have-enough-votes-to-veto-cyprus-bailout-a-876498.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6745293/slovensky-vyjednavac-cyprus-akoby-branil-rusov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:02.561009+00:00"}
{"id": "vr37128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37128", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...na jeseň minulého roku bola v parlamente správa o generálnej prokuratúre a prakticky všetci predstavitelia vládnej koalície zahlasovali za túto správu, čím vlastne povedali, že pán Trnka dobre vykonával svoju prácu.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či by sa s hodnotením expremiéra o tom, že hlasovaním za Správu o činnosti Generálnej prokuratúry za rok 2009 poslanci de facto pochválili jej prácu stotožnili aj poslanci, nevieme. Fakt ale je, že zo 142 prítomných za ňu hlasovalo 138 poslancov. Proti bol len Rafael Rafaj (SNS), zdržali sa Peter Zajac (Most/ OKS), Peter Kalist (SaS) a Miroslav Číž (Smer).", "analysis_paragraphs": ["Či by sa s hodnotením expremiéra o tom, že hlasovaním za Správu o činnosti Generálnej prokuratúry za rok 2009 poslanci de facto pochválili jej prácu stotožnili aj poslanci, nevieme. Fakt ale je, že zo 142 prítomných za ňu hlasovalo 138 poslancov. Proti bol len Rafael Rafaj (SNS), zdržali sa Peter Zajac (Most/ OKS), Peter Kalist (SaS) a Miroslav Číž (Smer)."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Správu o činnosti Generálnej prokuratúry za rok 2009", "zo 142 prítomných za ňu hlasovalo 138 poslancov."], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/sprava-o-cinnosti-prokuratury-slovenskej-republiky-za-rok-2009/53101s", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27161"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:22.257727+00:00"}
{"id": "vr16471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16471", "speaker": "Jozef Uhler", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-uhler", "statement": "Milan Roman zo Skalice, terajší 1. podpredseda SDKÚ – DS je konečnou adresou pre 175 tisíc EUR, ktoré prostredníctvom občianskych združení “ZÁHORÍ.SK” a “ZA LEPŠIE SKALICKO” nenápadne prúdia do mesačníkov “ZÁHORÍ” a “PROZÁHORÍ”.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Uhlera je z jeho blogu z júna 2017 . Register občianskych združení eviduje OZ Záhorí.sk . Občianske združenie Za lepšie Skalicko momentálne nie je v registri evidované, samotný mesačník ProZáhorí (. pdf ,s. 1) však uvádza, že toto OZ bolo predchodcom dnešného OZ Záhorí.sk. Priamo v mesačníku Záhorí je Milan Roman uvedený ako predseda OZ Záhorí.sk. Milan Roman je v súčasnosti 1. podpredsedom SDKÚ-DS, kde pôsobil súčasný predseda BSK, Pavol Frešo ako predseda do roku 2016. Uhler má sumou 175 tisíc eur na mysli kontrakt medzi BSK a uvedenými združeniami v obdobiach 2011-2014, 2015-2016 a aj najnovšiu objednávku BSK pre OZ Záhorí.sk. Tak to totiž uvádza vo svojom ďalšom výroku, ktorý Demagog.SK vyhodnotil ako pravdivý. Hoci sa Uhler vyjadruje o \"konečnom adresátovi\" ako o Romanovi, môžeme potvrdiť len toľko, že financie idú združeniu ako takému. No výrok i tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Uhlera je z jeho blogu z júna 2017 . Register občianskych združení eviduje OZ Záhorí.sk . Občianske združenie Za lepšie Skalicko momentálne nie je v registri evidované, samotný mesačník ProZáhorí (. pdf ,s. 1) však uvádza, že toto OZ bolo predchodcom dnešného OZ Záhorí.sk. Priamo v mesačníku Záhorí je Milan Roman uvedený ako predseda OZ Záhorí.sk. Milan Roman je v súčasnosti 1. podpredsedom SDKÚ-DS, kde pôsobil súčasný predseda BSK, Pavol Frešo ako predseda do roku 2016. Uhler má sumou 175 tisíc eur na mysli kontrakt medzi BSK a uvedenými združeniami v obdobiach 2011-2014, 2015-2016 a aj najnovšiu objednávku BSK pre OZ Záhorí.sk. Tak to totiž uvádza vo svojom ďalšom výroku, ktorý Demagog.SK vyhodnotil ako pravdivý. Hoci sa Uhler vyjadruje o \"konečnom adresátovi\" ako o Romanovi, môžeme potvrdiť len toľko, že financie idú združeniu ako takému. No výrok i tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["júna 2017", "OZ Záhorí.sk", "pdf", "uvedený", "1. podpredsedom"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/freso-za-nase-veselo-nakupuje-inzerciu-v-trnavskom-kraji/", "http://www.ives.sk/registre/detailoz.do?action=aktualny&formular=nazov&id=196673", "http://www.prozahori.sk/wp-content/uploads/2012/09/2012_04_Zahori_c32-male.pdf", "https://issuu.com/zahori.sk/docs/zahori_c31", "http://www.sdku-ds.sk/pages/32/milan-roman"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:27.145791+00:00"}
{"id": "46629", "numeric_id": 46629, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46629", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Včera myslím vyšla štatistika, štvrtina slovenských firiem sa už chystá na reštrukturalizáciu pracovných miest (pretože si nie je istá či dokáže tieto miesta udržať).", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini pravdepodobne odkazoval na prieskum spoločnosti Elanor z 26. januára. Na konci minulého roka sa ho zúčastnila tretina slovenských malých, stredných a veľkých firiem. Štvrtina z nich uviedla, že začali s transformáciou pracovných miest. Autori prieskumu transformáciu definujú ako „zjednocovanie pracovných pozícií v administratíve resp. reprofilizáciu pracovných miest v ďalších odvetviach, ktoré prinášajú ekonomickú úsporu a zefektívňujú fungovanie firiem.” Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini pravdepodobne odkazoval na prieskum spoločnosti Elanor z 26. januára. Na konci minulého roka sa ho zúčastnila tretina slovenských malých, stredných a veľkých firiem. Štvrtina z nich uviedla, že začali s transformáciou pracovných miest. Autori prieskumu transformáciu definujú ako „zjednocovanie pracovných pozícií v administratíve resp. reprofilizáciu pracovných miest v ďalších odvetviach, ktoré prinášajú ekonomickú úsporu a zefektívňujú fungovanie firiem.” Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["prieskum"], "url": ["https://touchit.sk/stvrtina-firiem-uz-riesi-transformaciu-pracovnych-miest/328834"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:58.207099+00:00"}
{"id": "vr30012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30012", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Odpoviem, ale talianska vláda je proti (hotspotom, pozn.). Hovorí, že nebude tam zriaďovať detenčný kemp. (...) ja som vtedy chcel povedať ten citát z Financial Times, ktorý naozaj robil analýzu, či talianska vláda akceptuje hotspot alebo teda hotspoty.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spomínaný článok Financial Times citoval v otázke hotspotov a negatívneho vyjadrenia k nim len vyššie postaveného talianskeho úradníka, ktorý spomína obavy z premeny Talianska na detenčný kemp. V skutočnosti však vyjadrenia členov vlády či skutočné kroky Talianska naznačujú, že tamojšia vláda zaujala skôr opatrný než odmietavý postoj k vybudovaniu hotspotov na svojom území. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Vyšší taliansky úradník sa podľa článku Financial Times z 24. septembra 2015 vyjadril negatívne voči vybudovaniu takzvaných hotspotov v Taliansku, s obavou, že takéto hotspoty by len premenili Taliansko na detenčný kemp a ľudia, ktorí chcú ísť smerom na sever, by v nich ostali uväznení. Jednalo sa však len o stanovisko úradníka, nie oficiálne vyhlásenie a takisto sa nedá úplne hovoriť o analýze postoja talianskej vlády. Presné vyjadrenie úradníka znelo nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný článok Financial Times citoval v otázke hotspotov a negatívneho vyjadrenia k nim len vyššie postaveného talianskeho úradníka, ktorý spomína obavy z premeny Talianska na detenčný kemp. V skutočnosti však vyjadrenia členov vlády či skutočné kroky Talianska naznačujú, že tamojšia vláda zaujala skôr opatrný než odmietavý postoj k vybudovaniu hotspotov na svojom území. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Vyšší taliansky úradník sa podľa článku Financial Times z 24. septembra 2015 vyjadril negatívne voči vybudovaniu takzvaných hotspotov v Taliansku, s obavou, že takéto hotspoty by len premenili Taliansko na detenčný kemp a ľudia, ktorí chcú ísť smerom na sever, by v nich ostali uväznení. Jednalo sa však len o stanovisko úradníka, nie oficiálne vyhlásenie a takisto sa nedá úplne hovoriť o analýze postoja talianskej vlády. Presné vyjadrenie úradníka znelo nasledovne:"], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Financial Times", "MSN", "16. septembra", "summite", "ANSA"], "url": ["http://www.ft.com/cms/s/0/d6f5e8f2-62d1-11e5-a28b-50226830d644.html#ixzz3n7t9PGzU", "http://www.msn.com/en-ae/news/other/are-refugee-camps-a-realistic-solution/ar-AAePyHx", "http://www.ansa.it/english/news/politics/2015/09/16/eu-says-italian-asylum-hotspots-running_c1da1a45-3677-4f00-a9fb-04766a00a8d9.html", "http://www.bundesregierung.de/Content/EN/Reiseberichte/2015/2015-09-22-merkel-eu-rat_en.html", "http://www.ansa.it/english/news/2015/09/17/renzi-says-hotspots-only-part-of-refugee-solution_d9c26909-e818-421f-b979-08bf49999917.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:12.048222+00:00"}
{"id": "vr29296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29296", "speaker": "Jozef Mikloško", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-miklosko", "statement": "...táto vatikánska zmluva v siedmom bode hovorí, že Slovenská republika uznáva uplatňovanie výhrady vo svedomí podľa zásad cirkvi katolíckej. To bolo len voči katolíckej, samozrejme vzápätí potom o pár mesiacov také isté zmluvy podpísal aj štát aj s ďalšími 11-timi cirkvami, ktoré mali o to záujem. To znamená, asi 5-6 ich nemalo záujem, nechceli a ani nedostávajú žiadne peniaze.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Mikloško uvádza pravdivé údaje o výhrade vo svedomí, ktorá je zakotvená vo Vatikánskej zmluve, i o dohode SR s nekatolíckymi cirkvami a náboženskými spolocnostami na Slovensku. Celý výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákladná zmluva medzi SR a Svätou stolicou /tzv. Vatikánska zmluva) v cl. 7 pojednáva o výhrade vo svedomí:\n\n„ Slovenská republika uznáva každému právo uplatnovat výhrady vo svedomí podla vieroucných a mravoucných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“\n\nNapriek záväzku však dodnes nebola uzavretá osobitná zmluva medzi SR a Svätou stolicou, ktorá by upravovala rozsah a podmienky plnenia cl. 7 Základnej zmluvy.\n\nUzavretiu dohody SR aj s nekatolíckymi cirkvami a náboženskými spolocnostami na Slovensku predchádzala novelizácia zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spolocností, publikovaná v Zbierke zákonov pod c. 394/2000 a jej zámerom bolo zrovnoprávnit cirkvi a cirkevné spolocnosti na Slovensku a priznat im právo uzatvárat bilaterálne zmluvy so štátom. Novela zákona z 31.10.2000 uvádza 15 registrovaných cirkví a náboženských spolocností, na ktoré sa vztahuje jej pôsobnost. V súcasnosti Ministerstvo kultúry SR na svojej stránke eviduje 18 registrovaných cirkví a náboženských spolocností, pôsobiacich na Slovensku.\n\nVzorom pre vytvorenie dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami sa stala Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou. Na základe uznesenia vlády SR bola podpísaná Dohoda medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami o náboženskej výchove a vzdelávaní ( 395/2004 Zb. z. , .rtf) . Dohodu so štátom uzavrelo 11 cirkví a náboženských spolocností z 18-tich registrovaných.", "analysis_paragraphs": ["J. Mikloško uvádza pravdivé údaje o výhrade vo svedomí, ktorá je zakotvená vo Vatikánskej zmluve, i o dohode SR s nekatolíckymi cirkvami a náboženskými spolocnostami na Slovensku. Celý výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou /tzv. Vatikánska zmluva) v cl. 7 pojednáva o výhrade vo svedomí:", "„ Slovenská republika uznáva každému právo uplatnovat výhrady vo svedomí podla vieroucných a mravoucných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“", "Napriek záväzku však dodnes nebola uzavretá osobitná zmluva medzi SR a Svätou stolicou, ktorá by upravovala rozsah a podmienky plnenia cl. 7 Základnej zmluvy.", "Uzavretiu dohody SR aj s nekatolíckymi cirkvami a náboženskými spolocnostami na Slovensku predchádzala novelizácia zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spolocností, publikovaná v Zbierke zákonov pod c. 394/2000 a jej zámerom bolo zrovnoprávnit cirkvi a cirkevné spolocnosti na Slovensku a priznat im právo uzatvárat bilaterálne zmluvy so štátom. Novela zákona z 31.10.2000 uvádza 15 registrovaných cirkví a náboženských spolocností, na ktoré sa vztahuje jej pôsobnost. V súcasnosti Ministerstvo kultúry SR na svojej stránke eviduje 18 registrovaných cirkví a náboženských spolocností, pôsobiacich na Slovensku.", "Vzorom pre vytvorenie dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami sa stala Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou. Na základe uznesenia vlády SR bola podpísaná Dohoda medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami o náboženskej výchove a vzdelávaní ( 395/2004 Zb. z. , .rtf) . Dohodu so štátom uzavrelo 11 cirkví a náboženských spolocností z 18-tich registrovaných."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["zmluva", "394/2000", "stránke", "uznesenia", "395/2004 Zb. z."], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html", "http://old.culture.gov.sk/ministerstvo/legislatva2/prvne-predpisy-v-oblasti-kultry/zkony/394/2000", "http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-9544?prefixFile=u_", "https://www.minedu.sk/dohoda-medzi-slovenskou-republikou-a-registrovanymi-cirkvami-a-nabozenskymi-spolocnostami-o-nabozenskej-vychove-a-vzdelavani-3952004-z-z-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:35.099108+00:00"}
{"id": "vr35252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35252", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "OBSE, lebo Benátska komisia je pri Rade Európy, čiže sú to isté odporúčania...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy.", "analysis_paragraphs": ["Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Benátska komisia"], "url": ["http://www.venice.coe.int/site/main/presentation_E.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:38.490190+00:00"}
{"id": "vr25822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25822", "speaker": "Jozef  Mihalčin", "speaker_party": "SĽS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihalcin", "statement": "Ústava pojednáva v jednom článku o tom, že zdravotná starostlivosť na Slovensku je bezplatná, cestou zdravotného poistenia a prenáša sa do praxe cestou platných zákonov.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihaličin správne uvádza, že prostredníctvo zdravotného poistenia je zdravotná starostlivosť bezplatná, za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Ústava SR o zdravotnej starostlivosti uvádza: Čl.40 Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok , ktoré ustanoví zákon . Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihaličin správne uvádza, že prostredníctvo zdravotného poistenia je zdravotná starostlivosť bezplatná, za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Ústava SR o zdravotnej starostlivosti uvádza: Čl.40 Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok , ktoré ustanoví zákon . Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:27.873591+00:00"}
{"id": "vr16363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16363", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Skúsme si pripomenúť, čo bolo v roku 2012. Richard Sulík povalil vládu pravicovú a ešte sa tým aj do dnes chváli.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vzhľadom k tomu, že určenie zodpovednosti v prípade pádu vlády Ivety Radičovej nie je jednoznačné, resp. za príčinu sa dá označiť i spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, ale i principiálna neoblomnosť koaličnej strany SaS v otázke navýšenia eurovalu, hodnotíme výrok Róberta Madeja ako zavádzanie. Za vlády Ivety Radičovej dňa 11. októbra 2011 (a nie 2012, ako spomína Madej) sa v nočnom hlasovaní NR SR o tzv. eurovale, ktoré bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o dôvere vláde SR, rozhodlo o neprijatí eurovalu a zároveň o páde pravicovej vlády Ivety Radičovej. Hlasovanie o eurovale spojila väčšinová časť vlády s hlasovaním o dôvere pre nejednotnosť v koalícii, ktorá vznikla nesúhlasom koaličného poslaneckého klubu SaS, na čele so svojím vtedajším šéfom Richardom Sulíkom, s navyšovaním eurovalu. Euroval , resp. Európsky nástroj finančnej stability - ENFS (angl. European Financial Stability Facility - EFSF) je účelovo založený subjekt vo forme akciovej spoločnosti založený 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. Jeho účelom je najmä - za účasti MMF - vydávať dlhopisy (teda požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia členské štáty eurozóny do celkovej výšky pôvodne 440 miliárd EUR, a takto požičané peniaze poskytovať ako pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach. V auguste 2010 zaň hlasoval aj Slovenský parlament pod vedením Ivety Radičovej i s podporou Richarda Sulíka. Októbrové hlasovanie 2011 malo odobriť navýšenie eurovalu na 780 miliárd EUR. O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk takto: \"V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme.\" Na príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí , že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia. Premiérka neskôr sama povedala , že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov“. SDKÚ, KDH aj Most-­Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra,“ vyhlásila Radičová. Premiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: \"To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších.\" Z pohľadu nezúčastneného pozorovateľa sa teda jednalo o neústupnosť na oboch stranách. Principiálny spor, kde je zložité jedného či druhého viniť z dôsledkov. Výrok pána Madeja je v tomto však pomerne jednoznačný, čo sa dá označiť za zavádzanie. Čo sa týka poznámky Róberta Madeja k tomu ako sa R. Sulík povalením vlády dodnes chváli, tak z mnohých mediálnych vyjadrení, i tu citovaných, a najmä zo Sulíkovej osobnej výpovede pre aktuality.sk z roku 2014 je zrejmý práve opak, a to že pád vlády bol z pohľadu Sulíka poľutovaniahodný dôsledok vládnej krízy, ku ktorému z jeho pohľadu ani nemuselo dôjsť. Totiž: \" podľa koaličnej zmluvy mala byť vec, ktorá nie je obsiahnutá v Programovom vyhlásení vlády a s ktorou nesúhlasia všetci štyria partneri, zhodená zo stola ,\" napísal Sulík a pokračoval uvedením ďalších dvoch možností v prípade, že sa táto klauzula z programového vyhlásenia vlády neuplatní: \" Buď sa uplatní (v rozpore s koaličnou zmluvou, ale my sme boli pripravení ako obvykle ustúpiť) zelená karta, to znamená, že koaličné strany budú môcť hlasovať podľa svojho uváženia a keď návrh prejde s podporou Smeru, vládna koalícia bude pokračovať v nezmenenej zostave. Druhou možnosťou bolo, že budeme hlasovať za navýšenie dočasného eurovalu, ale spoločne odmietneme trvalý euroval .\" Záverom, ak sa niečim Sulík dodnes chváli, tak sa zdá, že to nie je povalenie vlády, ale skôr principiálnosť a konzistentnosť strany SaS a neústupnosť v zásadných otázkach. Teraz Sulík vraví , že keby v SDKÚ vedeli, že bude nasledovať štvorročná Ficova vláda „ najväčší štváči v SDKÚ by si to rozmysleli, lebo by vedeli, že v zásadných otázkach neotáčame “, a k spojeniu hlasovania by nedošlo. \" Jednoducho si nedokázali predstaviť, že pre takú smiešnosť, akou je vlastné presvedčenie, obetujeme naše stoličky. Chyba, ktorú sme urobili, bola, že sme po rozprave ostali sedieť na našich miestach. Mali sme odísť z rokovacej sály, aby bolo každému jasné, že sa vydierať nenecháme ,\" napísal Sulík s presvedčením, že ak by poslanci SaS opustili sálu minútu pred hlasovaním, bolo by všetkým nad slnko jasnejšie, že hlasovať nebudú a že Pavol Hrušovský, ktorý v tom momente viedol schôdzu, by hlasovanie zastavil. O dva dni po páde vlády, 13. októbra, sa konalo druhé hlasovanie, pri ktorom bolo zvýšenie objemu ENFS schválené s podporou hlasov poslancov zo strany Smer. Tí pri prvom rozhodovaní nehlasovali z opačného dôvodu než SaS, \"Pretože vláde hovoríme nie a eurovalu áno\" , vyhlásil pred prvým hlasovaním Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom k tomu, že určenie zodpovednosti v prípade pádu vlády Ivety Radičovej nie je jednoznačné, resp. za príčinu sa dá označiť i spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, ale i principiálna neoblomnosť koaličnej strany SaS v otázke navýšenia eurovalu, hodnotíme výrok Róberta Madeja ako zavádzanie. Za vlády Ivety Radičovej dňa 11. októbra 2011 (a nie 2012, ako spomína Madej) sa v nočnom hlasovaní NR SR o tzv. eurovale, ktoré bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o dôvere vláde SR, rozhodlo o neprijatí eurovalu a zároveň o páde pravicovej vlády Ivety Radičovej. Hlasovanie o eurovale spojila väčšinová časť vlády s hlasovaním o dôvere pre nejednotnosť v koalícii, ktorá vznikla nesúhlasom koaličného poslaneckého klubu SaS, na čele so svojím vtedajším šéfom Richardom Sulíkom, s navyšovaním eurovalu. Euroval , resp. Európsky nástroj finančnej stability - ENFS (angl. European Financial Stability Facility - EFSF) je účelovo založený subjekt vo forme akciovej spoločnosti založený 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. Jeho účelom je najmä - za účasti MMF - vydávať dlhopisy (teda požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia členské štáty eurozóny do celkovej výšky pôvodne 440 miliárd EUR, a takto požičané peniaze poskytovať ako pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach. V auguste 2010 zaň hlasoval aj Slovenský parlament pod vedením Ivety Radičovej i s podporou Richarda Sulíka. Októbrové hlasovanie 2011 malo odobriť navýšenie eurovalu na 780 miliárd EUR. O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk takto: \"V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme.\" Na príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí , že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia. Premiérka neskôr sama povedala , že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov“. SDKÚ, KDH aj Most-­Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra,“ vyhlásila Radičová. Premiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: \"To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších.\" Z pohľadu nezúčastneného pozorovateľa sa teda jednalo o neústupnosť na oboch stranách. Principiálny spor, kde je zložité jedného či druhého viniť z dôsledkov. Výrok pána Madeja je v tomto však pomerne jednoznačný, čo sa dá označiť za zavádzanie. Čo sa týka poznámky Róberta Madeja k tomu ako sa R. Sulík povalením vlády dodnes chváli, tak z mnohých mediálnych vyjadrení, i tu citovaných, a najmä zo Sulíkovej osobnej výpovede pre aktuality.sk z roku 2014 je zrejmý práve opak, a to že pád vlády bol z pohľadu Sulíka poľutovaniahodný dôsledok vládnej krízy, ku ktorému z jeho pohľadu ani nemuselo dôjsť. Totiž: \" podľa koaličnej zmluvy mala byť vec, ktorá nie je obsiahnutá v Programovom vyhlásení vlády a s ktorou nesúhlasia všetci štyria partneri, zhodená zo stola ,\" napísal Sulík a pokračoval uvedením ďalších dvoch možností v prípade, že sa táto klauzula z programového vyhlásenia vlády neuplatní: \" Buď sa uplatní (v rozpore s koaličnou zmluvou, ale my sme boli pripravení ako obvykle ustúpiť) zelená karta, to znamená, že koaličné strany budú môcť hlasovať podľa svojho uváženia a keď návrh prejde s podporou Smeru, vládna koalícia bude pokračovať v nezmenenej zostave. Druhou možnosťou bolo, že budeme hlasovať za navýšenie dočasného eurovalu, ale spoločne odmietneme trvalý euroval .\" Záverom, ak sa niečim Sulík dodnes chváli, tak sa zdá, že to nie je povalenie vlády, ale skôr principiálnosť a konzistentnosť strany SaS a neústupnosť v zásadných otázkach. Teraz Sulík vraví , že keby v SDKÚ vedeli, že bude nasledovať štvorročná Ficova vláda „ najväčší štváči v SDKÚ by si to rozmysleli, lebo by vedeli, že v zásadných otázkach neotáčame “, a k spojeniu hlasovania by nedošlo. \" Jednoducho si nedokázali predstaviť, že pre takú smiešnosť, akou je vlastné presvedčenie, obetujeme naše stoličky. Chyba, ktorú sme urobili, bola, že sme po rozprave ostali sedieť na našich miestach. Mali sme odísť z rokovacej sály, aby bolo každému jasné, že sa vydierať nenecháme ,\" napísal Sulík s presvedčením, že ak by poslanci SaS opustili sálu minútu pred hlasovaním, bolo by všetkým nad slnko jasnejšie, že hlasovať nebudú a že Pavol Hrušovský, ktorý v tom momente viedol schôdzu, by hlasovanie zastavil. O dva dni po páde vlády, 13. októbra, sa konalo druhé hlasovanie, pri ktorom bolo zvýšenie objemu ENFS schválené s podporou hlasov poslancov zo strany Smer. Tí pri prvom rozhodovaní nehlasovali z opačného dôvodu než SaS, \"Pretože vláde hovoríme nie a eurovalu áno\" , vyhlásil pred prvým hlasovaním Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaní", "Euroval", "aktuality.sk", "tvrdí", "povedala", "naliehala", "napísal", "vraví", "napísal"], "url": ["https://goo.gl/QV5iks", "https://www.esm.europa.eu/node/598", "https://goo.gl/G5sJTk", "https://goo.gl/G5sJTk", "https://goo.gl/FhwNyz", "https://goo.gl/oVjYkR", "https://goo.gl/G5sJTk", "https://dennikn.sk/?p=267634", "https://goo.gl/G5sJTk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:49.235502+00:00"}
{"id": "vr31309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31309", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Týmto spôsobom (pozn. - vytváraním tlakov, komunikáciou a tvorbou iných bariér), áno, my sme to robili v rokoch 2006 - 2010 veľmi intenzívne, pretože my sme stále ukazovali, veď vy (pozn. - Slovnaft) máte také zisky, to naozaj potrebujete teraz v tomto okamihu zvyšovať cenu litra benzínu o ďalších 10 centov? Len preto, lebo teraz som prehnal, o 3 centy alebo o 4 centy, o 10 centov sú 3 korúny. A tento tlak bol niekedy účinný.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako sme už poukázali skôr, Robert Fico na jednej strane naozaj so Slovnaftom o znížení cien pohonných látok rokoval, čo uvádza aj správa INEKO. Na druhej strane však hovorkyňa Slovnaftu Hana Šimková pre denník SME uviedla : „Rafinéria nemá možnosť ovplyvňovať ceny. Vychádzame z kótovaných cien ropy na burze,“ zopakovala stanovisko hovorkyňa rafinérie.\" Slovnaft znížil cenu pohonných látok (nafty pozn.) len raz a išlo o premietnutie zníženia spotrebnej dane do konečnej ceny nafty. Čo sa týka zisku Slovnaftu, podľa ekonomika.etrend.sk sa táto spoločnosť v roku 2009 prepadla a bola v strate 56 miliónov eur. V roku 2010 sa jej podarilo vymaniť z červených čísel a dosiahla zisk 48 miliónov eur. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzanie. Slovnaft tvrdí, že cenu pohonných hmôt určuje prevažne svetová cena ropy. Ako sme videli, v roku 2009 sa Slovnaft dostal do straty, preto za prípadným zvyšovaním cien určite nebol dodatočný zisk, tak ako to vyplíva z Ficovho výroku. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už poukázali skôr, Robert Fico na jednej strane naozaj so Slovnaftom o znížení cien pohonných látok rokoval, čo uvádza aj správa INEKO. Na druhej strane však hovorkyňa Slovnaftu Hana Šimková pre denník SME uviedla : „Rafinéria nemá možnosť ovplyvňovať ceny. Vychádzame z kótovaných cien ropy na burze,“ zopakovala stanovisko hovorkyňa rafinérie.\" Slovnaft znížil cenu pohonných látok (nafty pozn.) len raz a išlo o premietnutie zníženia spotrebnej dane do konečnej ceny nafty. Čo sa týka zisku Slovnaftu, podľa ekonomika.etrend.sk sa táto spoločnosť v roku 2009 prepadla a bola v strate 56 miliónov eur. V roku 2010 sa jej podarilo vymaniť z červených čísel a dosiahla zisk 48 miliónov eur. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzanie. Slovnaft tvrdí, že cenu pohonných hmôt určuje prevažne svetová cena ropy. Ako sme videli, v roku 2009 sa Slovnaft dostal do straty, preto za prípadným zvyšovaním cien určite nebol dodatočný zisk, tak ako to vyplíva z Ficovho výroku. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["správa", "uviedla", "išlo", "ekonomika.etrend.sk"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=49", "http://www.sme.sk/c/3259432/fico-chce-pritlacit-slovnaft.html", "http://spravy.pravda.sk/stat-znizi-dan-pri-nafte-obetuje-pre-to-dve-ministerstva-pk5-/sk_ekonomika.asp?c=A100111_173404_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovnaft-sa-dostal-z-cervenych-cisel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:40.545584+00:00"}
{"id": "vr16054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16054", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...tu sú neonacistické, nacistické symboly s číslom 1488 a keď si pozrieme, však vlastne novinári to vytiahli, to nebola jedna náhoda, tu s týmto postihnutým chlapcom...", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "1488 je notoricky známy symbol odkazujúci na amerického neonacistu Davida Llanea a na pozdrav Heil Hitler symbolizovaný číslom 88. Práve v sume 1488 bol šek, ktorý strana ĽSNS odovzdala trom mnohodetným rodinám s postihnutým dieťatom v rámci charitatívneho programu vyhláseného pri príležitosti vzniku slovenského štátu. Nešlo pritom o jedinú symboliku, ktorú Kotlebova strana použila. Podobné náhody s číslami, ktoré sa považujú za nacistické symboly, však túto stranu sprevádzajú pomerne často. Príkladom môže byť umiestnenie extrémistu Mariána Magáta na kandidátnej listine ĽSNS, ktorému strana priradila miesto 88. na kandidátnej listine. Podobne aj obchod so značkovým oblečením, ktorý založil predseda tejto opozičnej strany spolu s mladšími bratmi, kde pri nákupe nad sumu 8818 Sk alebo 1488 Sk mohli zákazníci dostať darčeky v podobe teleskopického obušku či slzotvorného plynu. Členom Slovenskej pospolitosti a Banskobystrickým policajtom bola ponúkaná zľava vo výške 8,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Číslo 1488 sa zapisuje buď spolu alebo oddelene v tvare 14/88, pretože významy sú, ako už bolo spomenuté dva. Číslo 14 reprezentuje slogan 14 slov. Resp. slogan zložený zo štrnástich slov rasistického vyhlásenia amerického extrémistu a člena Ku Klux Klanu, Davida Lanea: \"We must secure the existence of our people and a future for white children.\" (Musíme zaistiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre biele deti.) Číslo 88 zasa predstavuje nacistický pozdrav \"Heil Hitler\" alebo \"HH\", keďže písmeno \"h\" je v poradí 8. v abecede. Toto číslo je teda považované za nacistický symbol podobne ako napríklad hákový kríž. Strana ĽSNS bola z propagovania nacistických symbolov, konkrétne tohoto čísla, obvinená po tom, ako 14. marca v Banskej Bystrici darovala finančný príspevok trom rodinám s postihnutými deťmi, každej vo výške 1488€. 14. marca sa toto odovzdávanie finančných príspevkov konalo z dôvodu oslavy vzniku vojnového Slovenského štátu a k spomínanej sume sa poslanec ĽSNS Milan Uhrík vyjadril pre médiá takto: \"Nie je to vecou žiadnej symboliky ani nejakého numerologického okultizmu. Snáď už nebudeme zakazovať aj čísla podľa toho, či sú alebo nie sú podľa niekoho rasitické. Na druhej strane, keby to číslo zaokrúhlime, tak by si našu dlhodobú a systematickú pomoc chudobným médiá ani nevšimli.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["1488 je notoricky známy symbol odkazujúci na amerického neonacistu Davida Llanea a na pozdrav Heil Hitler symbolizovaný číslom 88. Práve v sume 1488 bol šek, ktorý strana ĽSNS odovzdala trom mnohodetným rodinám s postihnutým dieťatom v rámci charitatívneho programu vyhláseného pri príležitosti vzniku slovenského štátu. Nešlo pritom o jedinú symboliku, ktorú Kotlebova strana použila. Podobné náhody s číslami, ktoré sa považujú za nacistické symboly, však túto stranu sprevádzajú pomerne často. Príkladom môže byť umiestnenie extrémistu Mariána Magáta na kandidátnej listine ĽSNS, ktorému strana priradila miesto 88. na kandidátnej listine. Podobne aj obchod so značkovým oblečením, ktorý založil predseda tejto opozičnej strany spolu s mladšími bratmi, kde pri nákupe nad sumu 8818 Sk alebo 1488 Sk mohli zákazníci dostať darčeky v podobe teleskopického obušku či slzotvorného plynu. Členom Slovenskej pospolitosti a Banskobystrickým policajtom bola ponúkaná zľava vo výške 8,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Číslo 1488 sa zapisuje buď spolu alebo oddelene v tvare 14/88, pretože významy sú, ako už bolo spomenuté dva. Číslo 14 reprezentuje slogan 14 slov. Resp. slogan zložený zo štrnástich slov rasistického vyhlásenia amerického extrémistu a člena Ku Klux Klanu, Davida Lanea: \"We must secure the existence of our people and a future for white children.\" (Musíme zaistiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre biele deti.) Číslo 88 zasa predstavuje nacistický pozdrav \"Heil Hitler\" alebo \"HH\", keďže písmeno \"h\" je v poradí 8. v abecede. Toto číslo je teda považované za nacistický symbol podobne ako napríklad hákový kríž. Strana ĽSNS bola z propagovania nacistických symbolov, konkrétne tohoto čísla, obvinená po tom, ako 14. marca v Banskej Bystrici darovala finančný príspevok trom rodinám s postihnutými deťmi, každej vo výške 1488€. 14. marca sa toto odovzdávanie finančných príspevkov konalo z dôvodu oslavy vzniku vojnového Slovenského štátu a k spomínanej sume sa poslanec ĽSNS Milan Uhrík vyjadril pre médiá takto: \"Nie je to vecou žiadnej symboliky ani nejakého numerologického okultizmu. Snáď už nebudeme zakazovať aj čísla podľa toho, či sú alebo nie sú podľa niekoho rasitické. Na druhej strane, keby to číslo zaokrúhlime, tak by si našu dlhodobú a systematickú pomoc chudobným médiá ani nevšimli.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["odovzdala", "kandidátnej listine", "obchod", "1488", "14", "vyhlásenia", "88", "vyjadril"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/kotleba-ludova-strana-nase-slovensko-1488/", "http://kandidatnaposlanca.sk/marian-magat_2110.html", "http://hnonline.sk/slovensko/931416-obchod-kotlebovcov-ponukal-zaujimave-akcie-pri-nakupe-nad-8818-korun-zadarmo-obusok", "http://www.slate.com/articles/news_and_politics/explainer/2008/10/white_supremacists_by_the_numbers.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/189608/novy-trend-nacisticke-kody/", "https://www.adl.org/education/references/hate-symbols/14-words#.VfCCOM5Z9pk", "https://www.adl.org/education/references/hate-symbols/1488", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1862668_kotlebovci-venovali-rodinam-s-hendikepovanymi-detmi-sumu-s-nacistickou-symbolikou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:36.039955+00:00"}
{"id": "vr26641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26641", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Premiér Fico musel radom odvolávať ministrov tejto vlády(2006-2010, pozn.)", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zistených informácií sa za vlády Roberta Fica vymenilo sedem ministrov. Denník SME uvádza, že Robert Fico vymenil počas svojej vlády Jaroslava Izáka (SNS), Zdenku Kramplovú, Miroslava Jureňu (obaja HZDS) a Františka Kašického (Smer).", "analysis_paragraphs": ["Podľa zistených informácií sa za vlády Roberta Fica vymenilo sedem ministrov. Denník SME uvádza, že Robert Fico vymenil počas svojej vlády Jaroslava Izáka (SNS), Zdenku Kramplovú, Miroslava Jureňu (obaja HZDS) a Františka Kašického (Smer)."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4389869/fico-strieda-viac-ministrov-ako-dzurinda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:22.292816+00:00"}
{"id": "vr16737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16737", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...máme 60 tisíc voľných pracovných miest? 60 tisíc a stále máme niekoľko sto tisíc nezamestnaných ľudí, 200 tisíc, ale dovážame pracovnú silu, máme tu vyše 40 tisíc zamestnancov proste už s cudzím pasom, ako cudzích štátnych príslušníkov...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky ÚPSVaR bolo k 31. augustu 2017 na Slovensku 69 104 voľných pracovných miest (VPM) ( .xls , tab. 23). Podľa Internetového sprievodcu trhom práce toto číslo k 10. októbru 2017 činilo 79 637 VPM. ÚPSVaR k augustu 2017 evidovalo 209 918 uchádzačov o zamestnanie, z nich 31 665 nedisponibilných ( .xls , tab.1). V rovnakom období bolo na Slovensku zamestnaných celkom 44 135 cudzincov ( .xls , tab. 1, 6, 11). Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky ÚPSVaR bolo k 31. augustu 2017 na Slovensku 69 104 voľných pracovných miest (VPM) ( .xls , tab. 23). Podľa Internetového sprievodcu trhom práce toto číslo k 10. októbru 2017 činilo 79 637 VPM. ÚPSVaR k augustu 2017 evidovalo 209 918 uchádzačov o zamestnanie, z nich 31 665 nedisponibilných ( .xls , tab.1). V rovnakom období bolo na Slovensku zamestnaných celkom 44 135 cudzincov ( .xls , tab. 1, 6, 11). Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": [".xls", "79 637", ".xls", ".xls"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/aug_2017.ZIP", "https://www.istp.sk/vpm.php?zdroj%255B%255D=3&zdroj_meno%255B%255D=upsvar.sk&vyraz=&search_poziciu=&lokalita_zamestnania=-1&lokalita_zamestnania_fulltext=&select_vzdelanie=0&select_zdroj=3", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/aug_2017.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2017/cudzinci_1708.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:37.730655+00:00"}
{"id": "vr35313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35313", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...pamätám si veľmi presne na výrok pani premiérky, ktorá povedala, že prečo by sme my mali napĺňať sejfy nemeckých, francúzskych a španielskych bánk, ktoré ťažili na gréckych dlhopisoch.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný premiérkin výrok sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Podobný premiérkin výrok sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:22.741504+00:00"}
{"id": "vr17558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17558", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Poľnohospodárska platobná agentúra sa skoro výsostne riadi a prideľovanie dotácií, nie sú to dotácie, sú to príspevky na to, aby poľnohospodár udržal svoju existenciu na vidieku, je to základný príjem poľnohospodára, riadi sa pravidlami Európskej únie a nariadeniami a technickými normami. Kontrola je jedným z nich.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o náplni práce Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a skladá sa zo štyroch faktických častí. PPA ako orgán štátnej správy zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve, rybnom hospodárstve, pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. PPA ďalej poskytuje tri druhy podpory – priame podpory, projektové podpory a štátnu pomoc. Zatiaľ čo priame a projektové podpory sú priamo naviazané na programy EÚ, štátna podpora je financovaná z rozpočtu SR. Avšak na overenie tvrdenia, že tieto dotácie sú určené na udržanie existencie poľnohospodára a jeho základným príjmom sme nenašli dostatočné informácie. PPA sa riadi jednak legislatívou SR a legislatívou EÚ. Podľa Štatútu PPA je okrem iného zodpovedná aj za vykonávanie finančnej kontroly. Nakoľko sú tri zo štyroch faktických častí výroku pravdivé, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPPA je: \"akreditovaný orgán štátnej správy a zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory 1) v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve, 2) pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa osobitných predpisov\".\n\nPPA poskytuje tri druhy podpory – priame podpory, projektové podpory a štátnu pomoc. Priame podpory sa vyplácajú z rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Medzi priame platby patria prostriedky zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho programu rozvoja vidieka a zo zdrojov štátneho rozpočtu SR.\n\nV rámci projektových podpôr PPA v súčasnosti implementuje tri programy – Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 a Operačný program rybné hospodárstvo 2014 – 2020.\n\nŠtátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva sa poskytuje podnikateľským subjektom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. Štátna pomoc sa poskytuje priamou formou (dotáciou) poskytnutím nenávratných prostriedkov štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MPRV SR podnikateľským subjektom; a nepriamou formou v zmysle §5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Okrem toho môže byť poskytnutá aj minimálna pomoc, ktorá však v priebehu akéhokoľvek obdobia troch fiškálnych rokov neprekročí výšku 15 000 eur pre jeden podnik pôsobiaci v sektore výroby poľnohospodárskych výrobkov, 200 000 eur v sektore spracovania, marketing poľnohospodárskych výrobkov a v sektore lesného hospodárstva a 30 000 eur v sektore rybného hospodárstva. Štátna pomoc sa poskytuje na:\n\n- činnosti v poľnohospodárskej prvovýrobe - činnosti v spracovaní poľnohospodárskych výrobkov a výrobe potravinárskych výrobkov - činnosti v marketingu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov - investície na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva nachádzajúce sa v pôdohospodárskych podnikoch - nápravu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami a živelnou pohromou podľa osobitného predpisu v sektore pôdohospodárstva - výskum a vývoj v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve - činnosti v lesnom hospodárstve - činnosti zamerané na rozvoj vidieka - zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov a značne znevýhodnených zamestnancov - činnosti v hospodárskom chove rýb\n\nPodľa bodu e) a f) Štatútu PPA je okrem iného jej náplňou práce aj: “vykonávanie predbežnej a priebežnej finančnej kontroly na účely posúdenia žiadosti o poskytnutie podpory a overenie plnenia podmienok na jej poskytnutie a vykonáva následnú finančnú kontrolu v rozsahu zodpovedajúcom 5 % objemu poskytnutých finančných prostriedkov na Sektorový operačný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. ” ( .pdf , Štatút pôdohospodárskej platobnej agentúry, s. 4)\n\nSpoločnú poľnohospodársku politiku EÚ \".. . upravujú 4 základné nariadenia, ktoré pokrývajú rozvoj vidieka, financovanie, priame platby poľnohospodárom a trhové opatrenia. Spolu by mali zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, presadzovať udržateľné farmárčenie a postupy šetrné k životnému prostrediu, pomáhať rovnovážnemu vývoju a predchádzať tomu, aby sa z vidieckych oblastí stávali hladové doliny .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o náplni práce Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a skladá sa zo štyroch faktických častí. PPA ako orgán štátnej správy zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve, rybnom hospodárstve, pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. PPA ďalej poskytuje tri druhy podpory – priame podpory, projektové podpory a štátnu pomoc. Zatiaľ čo priame a projektové podpory sú priamo naviazané na programy EÚ, štátna podpora je financovaná z rozpočtu SR. Avšak na overenie tvrdenia, že tieto dotácie sú určené na udržanie existencie poľnohospodára a jeho základným príjmom sme nenašli dostatočné informácie. PPA sa riadi jednak legislatívou SR a legislatívou EÚ. Podľa Štatútu PPA je okrem iného zodpovedná aj za vykonávanie finančnej kontroly. Nakoľko sú tri zo štyroch faktických častí výroku pravdivé, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "PPA je: \"akreditovaný orgán štátnej správy a zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory 1) v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve, 2) pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa osobitných predpisov\".", "PPA poskytuje tri druhy podpory – priame podpory, projektové podpory a štátnu pomoc. Priame podpory sa vyplácajú z rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Medzi priame platby patria prostriedky zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho programu rozvoja vidieka a zo zdrojov štátneho rozpočtu SR.", "V rámci projektových podpôr PPA v súčasnosti implementuje tri programy – Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 a Operačný program rybné hospodárstvo 2014 – 2020.", "Štátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva sa poskytuje podnikateľským subjektom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. Štátna pomoc sa poskytuje priamou formou (dotáciou) poskytnutím nenávratných prostriedkov štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MPRV SR podnikateľským subjektom; a nepriamou formou v zmysle §5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Okrem toho môže byť poskytnutá aj minimálna pomoc, ktorá však v priebehu akéhokoľvek obdobia troch fiškálnych rokov neprekročí výšku 15 000 eur pre jeden podnik pôsobiaci v sektore výroby poľnohospodárskych výrobkov, 200 000 eur v sektore spracovania, marketing poľnohospodárskych výrobkov a v sektore lesného hospodárstva a 30 000 eur v sektore rybného hospodárstva. Štátna pomoc sa poskytuje na:", "- činnosti v poľnohospodárskej prvovýrobe - činnosti v spracovaní poľnohospodárskych výrobkov a výrobe potravinárskych výrobkov - činnosti v marketingu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov - investície na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva nachádzajúce sa v pôdohospodárskych podnikoch - nápravu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami a živelnou pohromou podľa osobitného predpisu v sektore pôdohospodárstva - výskum a vývoj v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve - činnosti v lesnom hospodárstve - činnosti zamerané na rozvoj vidieka - zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov a značne znevýhodnených zamestnancov - činnosti v hospodárskom chove rýb", "Podľa bodu e) a f) Štatútu PPA je okrem iného jej náplňou práce aj: “vykonávanie predbežnej a priebežnej finančnej kontroly na účely posúdenia žiadosti o poskytnutie podpory a overenie plnenia podmienok na jej poskytnutie a vykonáva následnú finančnú kontrolu v rozsahu zodpovedajúcom 5 % objemu poskytnutých finančných prostriedkov na Sektorový operačný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. ” ( .pdf , Štatút pôdohospodárskej platobnej agentúry, s. 4)", "Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ \".. . upravujú 4 základné nariadenia, ktoré pokrývajú rozvoj vidieka, financovanie, priame platby poľnohospodárom a trhové opatrenia. Spolu by mali zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, presadzovať udržateľné farmárčenie a postupy šetrné k životnému prostrediu, pomáhať rovnovážnemu vývoju a predchádzať tomu, aby sa z vidieckych oblastí stávali hladové doliny .\""], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["PPA", "riadi", "PPA", "Priame", "projektových", "Štátna", ".pdf", "Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ"], "url": ["http://www.apa.sk/index.php?start&navUrl=zriadenie-a-posobnost-ppa", "http://www.apa.sk/index.php?navID=83&id=6939", "http://www.apa.sk/zriadenie-a-posobnost-ppa", "http://www.apa.sk/priame-a-agro-environmentalne-podpory", "http://www.apa.sk/projektove-podpory", "http://www.apa.sk/statna-pomoc", "file:///C:/Users/Lucia/Downloads/statut-ppa.pdf", "https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/linksdossier/agropolitika-eu-po-roku-2020/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:52.210483+00:00"}
{"id": "vr28320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28320", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "To zvyšovanie zamestnanosti je najmä preto, lebo nemecká ekonomika šľape naplno.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Mihál spája pravdivý údaj o miernom náraste zamestnanosti na Slovensku s tým, že nemecká ekonomika \"šľape\" naplno. Podľa rôznych údajov za posledné dva roky sa však hovorí skôr o spomalovaní nemeckej ekonomiky a dokonca o rozdielnom vývoji slovenskej a nemeckej ekonomiky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Štatistického úradu, ktorý vedie štatistiku zamestnanosti, na Slovensku v prvom kvartáli 2013 pracovalo 2 327,7 tisíc ľudí, podľa posledných údajov z druhé kvartálu 2014 pracovalo na Slovensku 2 353,6 tisíc. Podľa doterajších informácií uverejnených v auguste tohto roku na stránke spolkového štatistického úradu začala nemecká ekonomika nečakane klesať, pričom HDP sa v období troch mesiacov do mesiaca jún znížila o 0,2% oproti predošlým trom mesiacom. Na základe uverejneného vyjadrenia agentúry Reuters je to \" pre najväčšiu európsku ekonomiku, na ktorej závisí veľa slovenských firiem, prvý pokles po viac ako roku.\" \"V roku 2012 zaznamenala nemecká ekonomika vplyvom dlhovej krizi v eurozóne výrazné spomalenie rastu až na 0,7 %. Pokles pokračoval taktiež na začiatku minulého roku, ale od polovice roku ho vystriedalo postupné oživenie\", uviedli Hospodářske noviny v apríli tohto roku. Správy o spomalovaní a problémoch nemeckej ekonomiky priniesli Hospodárske noviny v decembri 2012 a auguste 2014, o spomalovaní píše aj Steen Jacobsen zo Saxo Banky v článku z mája 2014. Aj podľa údajov Eurostatu o raste HDP sa nezdá, že by Nemecko išlo naplno. V roku 2013 vykázalo rast iba 0,4 %, rok pred tým to bolo 0,7 %. Slovesko podľa rovnakých údajov rástlo v roku 2013 0,9 %, v roku 2012 1,8 %. Podľa článku uverejneného v auguste 2014 v denníku Pravda sa \"nemecký ekonomický motor zadrel a slovenský beží\", čo sa prejavilo nielen na raste hrubého domáceho produktu Slovenska v druhom štvrťroku 2014 o 2,5% . \" Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 2. štvrťroku 2013 o 2,4 % a oproti 1. štvrťroku 2014 o 0,6 %\". Prieskumy zamestnanosti ukazujú, že oproti 2.štvrťroku 2013 došlo k nárastu o 1,4% a oproti 1. štvrťroku 2014 o 0,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál spája pravdivý údaj o miernom náraste zamestnanosti na Slovensku s tým, že nemecká ekonomika \"šľape\" naplno. Podľa rôznych údajov za posledné dva roky sa však hovorí skôr o spomalovaní nemeckej ekonomiky a dokonca o rozdielnom vývoji slovenskej a nemeckej ekonomiky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Štatistického úradu, ktorý vedie štatistiku zamestnanosti, na Slovensku v prvom kvartáli 2013 pracovalo 2 327,7 tisíc ľudí, podľa posledných údajov z druhé kvartálu 2014 pracovalo na Slovensku 2 353,6 tisíc. Podľa doterajších informácií uverejnených v auguste tohto roku na stránke spolkového štatistického úradu začala nemecká ekonomika nečakane klesať, pričom HDP sa v období troch mesiacov do mesiaca jún znížila o 0,2% oproti predošlým trom mesiacom. Na základe uverejneného vyjadrenia agentúry Reuters je to \" pre najväčšiu európsku ekonomiku, na ktorej závisí veľa slovenských firiem, prvý pokles po viac ako roku.\" \"V roku 2012 zaznamenala nemecká ekonomika vplyvom dlhovej krizi v eurozóne výrazné spomalenie rastu až na 0,7 %. Pokles pokračoval taktiež na začiatku minulého roku, ale od polovice roku ho vystriedalo postupné oživenie\", uviedli Hospodářske noviny v apríli tohto roku. Správy o spomalovaní a problémoch nemeckej ekonomiky priniesli Hospodárske noviny v decembri 2012 a auguste 2014, o spomalovaní píše aj Steen Jacobsen zo Saxo Banky v článku z mája 2014. Aj podľa údajov Eurostatu o raste HDP sa nezdá, že by Nemecko išlo naplno. V roku 2013 vykázalo rast iba 0,4 %, rok pred tým to bolo 0,7 %. Slovesko podľa rovnakých údajov rástlo v roku 2013 0,9 %, v roku 2012 1,8 %. Podľa článku uverejneného v auguste 2014 v denníku Pravda sa \"nemecký ekonomický motor zadrel a slovenský beží\", čo sa prejavilo nielen na raste hrubého domáceho produktu Slovenska v druhom štvrťroku 2014 o 2,5% . \" Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 2. štvrťroku 2013 o 2,4 % a oproti 1. štvrťroku 2014 o 0,6 %\". Prieskumy zamestnanosti ukazujú, že oproti 2.štvrťroku 2013 došlo k nárastu o 1,4% a oproti 1. štvrťroku 2014 o 0,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "spolkového štatistického úradu", "Hospodářske noviny", "Hospodárske noviny", "auguste", "článku", "Eurostatu", "Pravda"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=82798", "https://www.destatis.de/EN/PressServices/Press/pr/2014/08/PE14_287_811.html", "http://archiv.ihned.cz/c1-62064530-nemecka-ekonomika-roste-i-diky-uspesne-reforme-pracovniho-trhu", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/europa-ma-problem-nemecko-spomaluje-530291", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/nemecka-ekonomika-spomaluje-predbehla-ju-aj-spanielska-626857", "http://ako-investovat.sk/clanok/828/nemecko-vykazuje-dramaticke-priznaky-ekonomickeho-spomalenia", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/326834-nemecky-motor-sa-zadrel-ekonomika-prekvapila-poklesom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:19.964601+00:00"}
{"id": "vr26470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26470", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Prijal sa zákon o hmotnej núdzi, ktorý hovorí o tom, že nič nikto nedostane sociálnu dávku bez toho, aby si odpracoval, že decká, ktoré nebudú chodiť do školy a budú mať rodičov, ktorí poberajú sociálne dávky, tak takisto ich dostávať nebudú a takisto že keď niekto bude mať sociálne dávky, to neznamená, že bude môcť mať priestupkovú imunitu.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK sa Vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi venoval už v minulosti ( O5M12 , 1. decembra 2013). Je pravdou, že novela zrušila priestupkovú imunitu, podmienila vyplácanie dávok s povinnou školskou dochádzkou detí poberateľ dávok v hmotnej núdzi. Taktiež pribudla povinnosť odpracovania dávky v hmotnej núdzi, ak bude práca poberateľovi ponúknutá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK sa Vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi venoval už v minulosti ( O5M12 , 1. decembra 2013). Je pravdou, že novela zrušila priestupkovú imunitu, podmienila vyplácanie dávok s povinnou školskou dochádzkou detí poberateľ dávok v hmotnej núdzi. Taktiež pribudla povinnosť odpracovania dávky v hmotnej núdzi, ak bude práca poberateľovi ponúknutá. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Vládnemu návrhu", "O5M12"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=648", "http://www.demagog.sk/diskusie/425"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:56.719990+00:00"}
{"id": "48700", "numeric_id": 48700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48700", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Vy ste (Smer-SD, pozn.) prakticky 10 rokov alebo 8 rokov nezvyšovali prídavky na dieťa.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prídavky na dieťa sa od roku 2010 valorizujú , a to „v závislosti od zmeny životného minima tak, že suma prídavku na dieťa sa vynásobí koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima.“\n\nTúto zmenu zaviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny počas vlády Ivety Radičovej, a nie počas vlády Smeru.\n\nKvôli tomu sa niekoľko rokov (2014-2017) prídavok vôbec nezvýšil , keďže sa nezvýšilo ani životné minimum. V ostatných rokoch sa zvyšoval iba o niekoľko desiatok centov.\n\n(zdroj: peniaze.sk )\n\nOkrem týchto navýšení naviazaných na valorizáciu za vlády strany Smer-SD nedošlo k inému mimoriadnemu zvýšeniu prídavku na dieťa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prídavky na dieťa sa od roku 2010 valorizujú , a to „v závislosti od zmeny životného minima tak, že suma prídavku na dieťa sa vynásobí koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima.“", "Túto zmenu zaviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny počas vlády Ivety Radičovej, a nie počas vlády Smeru.", "Kvôli tomu sa niekoľko rokov (2014-2017) prídavok vôbec nezvýšil , keďže sa nezvýšilo ani životné minimum. V ostatných rokoch sa zvyšoval iba o niekoľko desiatok centov.", "(zdroj: peniaze.sk )", "Okrem týchto navýšení naviazaných na valorizáciu za vlády strany Smer-SD nedošlo k inému mimoriadnemu zvýšeniu prídavku na dieťa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["valorizujú", "nezvýšil", "peniaze.sk"], "url": ["https://index.sme.sk/c/4008844/pridavok-na-dieta-by-sa-mal-od-roku-2010-pravidelne-valorizovat.html", "https://www.peniaze.sk/dochodky/2618-podpora-rodin-s-detmi-sa-uz-niekolko-rokov-nezvysuje", "https://www.peniaze.sk/dochodky/2618-podpora-rodin-s-detmi-sa-uz-niekolko-rokov-nezvysuje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:25.282825+00:00"}
{"id": "vr36153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36153", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na druhý deň vyjde článok v novinách, kde sa ukáže, že všetkých 15 členov vedenia mladých demokratov SDKÚ sú vlastne na Úrade vlády, tak to je čo?", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník Pravda uvádza: „Premiérka Iveta Radičová sa stále nevyjadrila, či angažovanie štyroch čelných predstaviteľov mládežníckej organizácie SDKÚ považuje za stranícku nomináciu. Úrad vlády odkázal, že obsadenie miest čelnými funkcionármi mládežníckej organizácie SDKÚ bolo transparentné a v zmysle zákona o štátnej službe. Šéfka tlačového odboru Ľubica Pilzová tvrdí, že na všetky dočasne obsadené miesta budú vypísané výberové konania. To sa týka aj podpredsedu Novej generácie Martina Turčana, ktorý vedie Správu zariadení. Predsedu mládežníkov SDKÚ Martina Kucbela do funkcie vedúceho služobného úradu vymenovala vláda, premiérka si ho podľa Pilzovej vybrala na základe odbornej kvalifikácie, skúseností a dôvery. Prácu na Úrade vlády si našla aj podpredsedníčka Novej generácie Ľubica Škorvaneková, ktorá vedie Kucbelovu kanceláriu, a podpredseda mládežníkov Lukáš Turčok, ktorý pracuje na osobnom úrade. So sekretárom Novej generácie Pavlom Turčanom Úrad vlády zase uzavrel príkaznú zmluvu.“", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda uvádza: „Premiérka Iveta Radičová sa stále nevyjadrila, či angažovanie štyroch čelných predstaviteľov mládežníckej organizácie SDKÚ považuje za stranícku nomináciu. Úrad vlády odkázal, že obsadenie miest čelnými funkcionármi mládežníckej organizácie SDKÚ bolo transparentné a v zmysle zákona o štátnej službe. Šéfka tlačového odboru Ľubica Pilzová tvrdí, že na všetky dočasne obsadené miesta budú vypísané výberové konania. To sa týka aj podpredsedu Novej generácie Martina Turčana, ktorý vedie Správu zariadení. Predsedu mládežníkov SDKÚ Martina Kucbela do funkcie vedúceho služobného úradu vymenovala vláda, premiérka si ho podľa Pilzovej vybrala na základe odbornej kvalifikácie, skúseností a dôvery. Prácu na Úrade vlády si našla aj podpredsedníčka Novej generácie Ľubica Škorvaneková, ktorá vedie Kucbelovu kanceláriu, a podpredseda mládežníkov Lukáš Turčok, ktorý pracuje na osobnom úrade. So sekretárom Novej generácie Pavlom Turčanom Úrad vlády zase uzavrel príkaznú zmluvu.“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-mladeznikov-stale-nevysvetlila-fpx-/sk_domace.asp?c=A101129_141101_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:27.399555+00:00"}
{"id": "vr26869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26869", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...historický výrok premiéra Fica na jednej tlačovke, keď povedal- my v Smere, ak chceme, tak dokážeme byť majstri populizmu.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová beseda, na ktorej R. Fico povedal sa uskutočnila 28. júna 2011: ...vy dobre viete, že sme majstri v populizme. \" vzápätí rýchlo dodal \"... Ak teda chceme byť. \"", "analysis_paragraphs": ["Tlačová beseda, na ktorej R. Fico povedal sa uskutočnila 28. júna 2011: ...vy dobre viete, že sme majstri v populizme. \" vzápätí rýchlo dodal \"... Ak teda chceme byť. \""], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "archíve"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?v=hiSQWQJipjQ", "http://www.ta3.com/archiv/tlacove-besedy.html?pn=128"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:40.294264+00:00"}
{"id": "45676", "numeric_id": 45676, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45676", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Treba ale povedať, že táto vláda, ako prvý zákon do parlamentu priniesla zákon, kde chcela riešiť eKaranténu, ktorý nakoniec Ústavný súd vyhlásil, že je neústavný tento zákon.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon, ktorý spomína Peter Žiga, neriešil eKaranténu (tá funguje na inom princípe) - ale zber dát od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho navyše nezrušil - len pozastavil jeho účinnosť, dokým by nerozhodol o merite veci. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. Prvý prijatý zákon 25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. Zákon sa však netýkal tzv. eKarantény - teda nahradenia povinného pobytu v štátnom zariadení za domácu karanténu pod dohľadom mobilnej aplikácie. Aplikácia eKaranténa neposiela údaje o polohe mobilu Úradu verejného zdravotníctva, posiela mu iba informáciu o porušení karantény. Navyše, tento proces funguje na inom princípe - nie cez žiadosť u mobilného operátora (funguje aj pri zahraničných SIM-kartách). Údaje sa o zariadení sa automaticky odstránia po 21 dňoch. Ůstavnosť zákona Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval , že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.” V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou. O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila. V konaní pred Ústavným súdom platí, že ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci, Ústavný súd konanie zastaví - a to sa stalo aj v prípade tohto zákona.", "analysis_paragraphs": ["Zákon, ktorý spomína Peter Žiga, neriešil eKaranténu (tá funguje na inom princípe) - ale zber dát od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho navyše nezrušil - len pozastavil jeho účinnosť, dokým by nerozhodol o merite veci. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. Prvý prijatý zákon 25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. Zákon sa však netýkal tzv. eKarantény - teda nahradenia povinného pobytu v štátnom zariadení za domácu karanténu pod dohľadom mobilnej aplikácie. Aplikácia eKaranténa neposiela údaje o polohe mobilu Úradu verejného zdravotníctva, posiela mu iba informáciu o porušení karantény. Navyše, tento proces funguje na inom princípe - nie cez žiadosť u mobilného operátora (funguje aj pri zahraničných SIM-kartách). Údaje sa o zariadení sa automaticky odstránia po 21 dňoch. Ůstavnosť zákona Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval , že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.” V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou. O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila. V konaní pred Ústavným súdom platí, že ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci, Ústavný súd konanie zastaví - a to sa stalo aj v prípade tohto zákona."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["prvej", "schválil", "dal", "mal", "mal", "neanonymne", "Pravdepodobne", "by", "mohol", "neposiela", "odstránia", "obrátili", "pozastavil", "Skonštatoval", "stalo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=397#current", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://korona.gov.sk/najcastejsie-otazky/ekarantena/", "https://korona.gov.sk/najcastejsie-otazky/ekarantena/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/114097827/910c2885-bae4-4a0a-89e9-de1dceadadc6", "https://dennikn.sk/1891550/zber-dat-z-mobilov-v-boji-proti-koronavirusu-zatial-nebude-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.dnes24.sk/ustavny-sud-to-pozastavil-zber-dat-z-mobilov-zatial-nebude-361401", "https://mail.google.com/mail/u/0/#inbox"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:58.688398+00:00"}
{"id": "vr13892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13892", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Útoky boli vykonané v Paríži, vykonali ich Belgičania.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že útoky v Paríži boli vykonané aj tromi ľuďmi belgického pôvodu, avšak v ďalších troch prípadoch išlo o Francúzov. Pravá identita jedného z útočníkov ostáva zatiaľ neznáma. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Správy hovoria o tom, že \"Traja z atentátnikov boli Francúzi a dvaja z nich žili v Bruseli.\" ( TASR ) Útočníkmi boli Omar Ismail Mostefai (Francúz alžírskeho pôvodu), Salah Abdeslam a jeho bratia Ibrahim a Mohamed (v Belgicku narodení občania Francúzska), Bilal Hadfi (Francúz), Ahmad al Mohammad (pravá identita nie je zatiaľ známa), Samy Amimour (Francúz). Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že útoky v Paríži boli vykonané aj tromi ľuďmi belgického pôvodu, avšak v ďalších troch prípadoch išlo o Francúzov. Pravá identita jedného z útočníkov ostáva zatiaľ neznáma. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Správy hovoria o tom, že \"Traja z atentátnikov boli Francúzi a dvaja z nich žili v Bruseli.\" ( TASR ) Útočníkmi boli Omar Ismail Mostefai (Francúz alžírskeho pôvodu), Salah Abdeslam a jeho bratia Ibrahim a Mohamed (v Belgicku narodení občania Francúzska), Bilal Hadfi (Francúz), Ahmad al Mohammad (pravá identita nie je zatiaľ známa), Samy Amimour (Francúz). Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "boli"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/utok-parizi-najmenej-traja-atentatnici-boli-francuzi.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/france/11996120/Paris-attack-what-we-know-about-the-suspects.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:25.730312+00:00"}
{"id": "42882", "numeric_id": 42882, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42882", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Toto sme už niekoľkokrát zažili, taký ošiaľ z toho nového. Pripomínam 3-4 roky dozadu, keď pán Procházka založil stranu, ten nás tiež predbehol len preto, lebo bol nový.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana # SIEŤ Radoslava Procházku sa ihneď po ohlásení jej vzniku stala najpopulárnejšou opozičnou stranou na Slovensku. Podľa prvého prieskumu , v ktorom figurovala, by jej dalo v máji 2014 hlas 13,3% opýtaných. Vo voľbách v roku 2016 však získala len 5,6% hlasov. Dôvodov, prečo nastal strmý vzostup a následne aj zostup preferencií tohto politického subjektu, môže byť mnoho. Nedá sa konštatovať, že dôvodom predbehnutia ostatných opozičných strán v prieskume bola novosť strany # SIEŤ. Navyše možno dodať, že Radoslav Procházka bol v rokoch 2010-2013 členom strany KDH . V súčasnosti neevidujeme žiadny prieskum, na základe ktorého by sa dal daný výrok potvrdiť či vyvrátiť. Hodnotíme ho preto ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Strana # SIEŤ Radoslava Procházku sa ihneď po ohlásení jej vzniku stala najpopulárnejšou opozičnou stranou na Slovensku. Podľa prvého prieskumu , v ktorom figurovala, by jej dalo v máji 2014 hlas 13,3% opýtaných. Vo voľbách v roku 2016 však získala len 5,6% hlasov. Dôvodov, prečo nastal strmý vzostup a následne aj zostup preferencií tohto politického subjektu, môže byť mnoho. Nedá sa konštatovať, že dôvodom predbehnutia ostatných opozičných strán v prieskume bola novosť strany # SIEŤ. Navyše možno dodať, že Radoslav Procházka bol v rokoch 2010-2013 členom strany KDH . V súčasnosti neevidujeme žiadny prieskum, na základe ktorého by sa dal daný výrok potvrdiť či vyvrátiť. Hodnotíme ho preto ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "voľbách", "KDH"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=focus&rok=2016", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://domov.sme.sk/c/22029132/ustavny-sud-uznavanemu-pravnikovi-prochazkovi-to-v-politike-nevyslo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:29.773156+00:00"}
{"id": "vr34071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34071", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Filiálku minister Počiatek nezrušil len tak z nejakého ľahkého rozhodnutia, ale hrozilo to, že Európska komisia nám nepreplatí tieto náklady. To znamená nebola odsúhlasená žiadosť o nenávratný finančný príspevok a boli tam indície, že takáto cesta nevedie na preplatenie z eurofondov.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk už v minulosti ( V politike , 24. februára 2013). Je pravdou, že boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. EK by neodstránením rizík nepreplatila projekt. SITA , 20. novembra 2012: \" Železnice vyhlásili verejnú súťaž na prvú časť projektu Filiálka vo februári tohto roka (roka 2012, pozn.) . Ministrom dopravy bol vtedy ešte Ján Figeľ (KDH). Ponuky siedmich uchádzačov sa otvárali 23. júla, pričom predpokladaná cena prác plánovaných na tri roky bola 424 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty.\" Ján Figeľ, ešte ako minister dopravy vyhlásil tender na prvú časť projektu Filiálka vo februári 2012. V auguste 2012 hovorca Ministerstva dopravy vyhlásil , že štúdia o uskutočniteľnosti je stále v procese spracovávania. Inými slovami, ŽSR vyhlásili tender skôr ako bol známy výsledok štúdie o uskutočniteľnosti, o ktorej Ján Počiatek informoval v októbri 2012. Železnice SR vyhlásili tender na ministrovania J. Figeľa, ešte pred výsledkom štúdie o uskutočniteľnosti. Aktualizácia z 31. decembra 2012 projektu prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave hovorí o zastavení časti A - Bratislava predmestie-Bratislava filiálka-Bratislava Petržalka. \"Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti IDS Bratislava, ktorá bola vypracovaná v zmysle požiadaviek Európskej komisie a technických expertov EÚ (JASPERS) bol projekt vyradený z OPD na roky 2007-2013. Všetky práce sú zastavené.\" Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013: \"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil. Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia . - Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu ... - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov... - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby.\" Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje. SITA , 20. novembra 2012: \"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk už v minulosti ( V politike , 24. februára 2013). Je pravdou, že boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. EK by neodstránením rizík nepreplatila projekt. SITA , 20. novembra 2012: \" Železnice vyhlásili verejnú súťaž na prvú časť projektu Filiálka vo februári tohto roka (roka 2012, pozn.) . Ministrom dopravy bol vtedy ešte Ján Figeľ (KDH). Ponuky siedmich uchádzačov sa otvárali 23. júla, pričom predpokladaná cena prác plánovaných na tri roky bola 424 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty.\" Ján Figeľ, ešte ako minister dopravy vyhlásil tender na prvú časť projektu Filiálka vo februári 2012. V auguste 2012 hovorca Ministerstva dopravy vyhlásil , že štúdia o uskutočniteľnosti je stále v procese spracovávania. Inými slovami, ŽSR vyhlásili tender skôr ako bol známy výsledok štúdie o uskutočniteľnosti, o ktorej Ján Počiatek informoval v októbri 2012. Železnice SR vyhlásili tender na ministrovania J. Figeľa, ešte pred výsledkom štúdie o uskutočniteľnosti. Aktualizácia z 31. decembra 2012 projektu prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave hovorí o zastavení časti A - Bratislava predmestie-Bratislava filiálka-Bratislava Petržalka. \"Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti IDS Bratislava, ktorá bola vypracovaná v zmysle požiadaviek Európskej komisie a technických expertov EÚ (JASPERS) bol projekt vyradený z OPD na roky 2007-2013. Všetky práce sú zastavené.\" Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013: \"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil. Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia . - Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu ... - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov... - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby.\" Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje. SITA , 20. novembra 2012: \"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "SITA", "vyhlásil", "Aktualizácia", "Návrh", "informovalo", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/359/derave-slovenske-cesty-a-spomalene-dialnice", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zeleznice-stopli-prace-na-projekte-fil/580313-clanok.html?from=suggested_articles", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248739-podzemna-zeleznica-za-stamiliony-eur-je-neista/", "http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1628", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat_doc.pdf?instEID=-1&attEID=50824&docEID=283859&matEID=5766&langEID=1&tStamp=20121205163206220", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/11225/11225.html?dfpi=22", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zeleznice-stopli-prace-na-projekte-fil/580313-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:36.957884+00:00"}
{"id": "vr26661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26661", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Nás sa to týka veľmi priamo, veď my máme viac než miliardu eur ročného obratu s Ukrajinou...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí SR, ktoré prebralo údaje od ŠÚ SR a Ministerstva hospodárstva SR bol ročný obrat (s.3) medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou v roku 2012 1 035,40 mil. EUR. Z tohoto obratu tvoril vývoz po zaokrúhlení 442 mil. eur a dovoz 593 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí SR, ktoré prebralo údaje od ŠÚ SR a Ministerstva hospodárstva SR bol ročný obrat (s.3) medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou v roku 2012 1 035,40 mil. EUR. Z tohoto obratu tvoril vývoz po zaokrúhlení 442 mil. eur a dovoz 593 mil. eur."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["https://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_968E95C19BDECFD4C1257B71002BF1F2_SK/$File/Mimoriadne%20vydanie_Ukrajina.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:17.184029+00:00"}
{"id": "vr28137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28137", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...lebo my berieme prakticky všetku ropu z Ruskej federácie.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Euractiv.SK (11. marca 2014) odvolávajúceho sa na štatistiky Eurostat bola závislosť Slovenska na rope a ropných produktoch z Ruskej federácie 90 %. Slovensko prepravuje ropu cez ropovod Družba v celkovom objeme 6-5 miliónov ton, v roku 2012 to bolo 5,4 mil. ton. Podľa štatistickej ročenky EU Energy in figures , Slovensko malo v roku 2012 import ropy a ropných produktov na úrovni 6,47 mil. ton. Ak však zoberieme do úvahy len surovú ropu (crude oil) a nie ropné produkty tak podľa štatistík Eurostat (Imports (by country of origin)) ide o úplnú závislosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Euractiv.SK (11. marca 2014) odvolávajúceho sa na štatistiky Eurostat bola závislosť Slovenska na rope a ropných produktoch z Ruskej federácie 90 %. Slovensko prepravuje ropu cez ropovod Družba v celkovom objeme 6-5 miliónov ton, v roku 2012 to bolo 5,4 mil. ton. Podľa štatistickej ročenky EU Energy in figures , Slovensko malo v roku 2012 import ropy a ropných produktov na úrovni 6,47 mil. ton. Ak však zoberieme do úvahy len surovú ropu (crude oil) a nie ropné produkty tak podľa štatistík Eurostat (Imports (by country of origin)) ide o úplnú závislosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.SK", "EU Energy in figures", "Eurostat"], "url": ["http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/krajiny-eu-maju-dostatocne-zasoby-ropy-pre-pripad-prerusenia-dodavok-022153", "http://ec.europa.eu/energy/publications/doc/2014_pocketbook.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:49.821285+00:00"}
{"id": "vr27185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27185", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Mám na mysli menšiny aj iné, nie iba maďarskú komunitu. Tie čísla sú alarmujúce. Počas 10 rokov alebo 20 rokov rapídne ubúda predstaviteľov menšín.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že podiel všetkých menšín (nezistené nezapočítané) sa od posledného sčítania v roku 1991 znížil z 14,2% resp. 13,2 v sčítaní ľudu v roku 2001 na 12,3% v roku 2011. Každých 10 rokov teda klesne podiel predstaviteľov menšín spolu na celkovej populácii o 1 p. b. Tento pokles je spôsobený poklesom maďarskej menšiny, ktorej podiel na populácii poklesol za 20 rokov o 2,8 p.b. Počet (aj podiel na populácii) rastie u menšín rómskej a rusínskej. Práve tento nárast u týchto menšín spôsobil, že pokles podielu menšín na Slovensku za 20 rokov bol \"len\" 1,9 percentuálneho bodu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Sčítanie ľudu prebehlo v rokoch 1991, 2001 a 2011.né údaje: Podľa údajov štatistického úradu je vývoj zloženia obyvateľstva nasledovný (počet osôb v tis.): Za posledné roky došlo k postupnému poklesu len u niektorých menšín, ako napríklad maďarskej, ale napríklad pri rómskej menšiene môžme hovoriť o náraste. Bárdoš hovorí o menšinách ako takých, keby sme sa však pozreli na zastupiteľov menšín v NR SR tak zistíme, že podľa údajov Národnej Rady Slovenskej Republiky a Správy o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín (s. 57) je počet poslancov patriacich k národnostným menšinám nasledovný: Na základe tabuľky možno konštatovať, že počet poslancov maďarskej národnosti sa zmenšil, ale napríklad počet poslancov rómskej či rusínskej národnosti sa zvýšil. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podiel všetkých menšín (nezistené nezapočítané) sa od posledného sčítania v roku 1991 znížil z 14,2% resp. 13,2 v sčítaní ľudu v roku 2001 na 12,3% v roku 2011. Každých 10 rokov teda klesne podiel predstaviteľov menšín spolu na celkovej populácii o 1 p. b. Tento pokles je spôsobený poklesom maďarskej menšiny, ktorej podiel na populácii poklesol za 20 rokov o 2,8 p.b. Počet (aj podiel na populácii) rastie u menšín rómskej a rusínskej. Práve tento nárast u týchto menšín spôsobil, že pokles podielu menšín na Slovensku za 20 rokov bol \"len\" 1,9 percentuálneho bodu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Sčítanie ľudu prebehlo v rokoch 1991, 2001 a 2011.né údaje: Podľa údajov štatistického úradu je vývoj zloženia obyvateľstva nasledovný (počet osôb v tis.): Za posledné roky došlo k postupnému poklesu len u niektorých menšín, ako napríklad maďarskej, ale napríklad pri rómskej menšiene môžme hovoriť o náraste. Bárdoš hovorí o menšinách ako takých, keby sme sa však pozreli na zastupiteľov menšín v NR SR tak zistíme, že podľa údajov Národnej Rady Slovenskej Republiky a Správy o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín (s. 57) je počet poslancov patriacich k národnostným menšinám nasledovný: Na základe tabuľky možno konštatovať, že počet poslancov maďarskej národnosti sa zmenšil, ale napríklad počet poslancov rómskej či rusínskej národnosti sa zvýšil. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Sčítanie ľudu", "štatistického úradu", "Národnej Rady", "Správy"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdf", "http://slovak.statistics.sk/wps/poc/!ut/p/digest!AlF_4Eue4Vsex49oVCD6IA/wcm/path:/Obsah-SK/Publikacie/vsetkyPublikacie/f3642b68-bfb0-46e8-8001-d192d1d387ff", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=2#section_NRSR.Vybory.LPNZ", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastny_material.pdf?instEID=1&attEID=58627&docEID=324594&matEID=6524&langEID=1&tStamp=20130830100017647"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:19.114261+00:00"}
{"id": "vr38522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38522", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "V rokoch 2006 až 2011 nám narástol deficit na neuveriteľných 1,5 miliardy eur (v rezorte obrany pozn.)", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marián Mikluš (bývalý náčelník Generálneho štábu ASR) vo svojom článku (.pdf) tvrdí, že \" prepad armády a deficit zdrojov dosiahol viac ako 1,5 mld. eur. \" MO SR : \"Za dva roky došlo na Slovensku ku kráteniu rozpočtu pre kapitolu obrany o 40%, rozpočtové nožnice v rezorte obrany viedli v rokoch 2002 – 2010 k akumulácii vnútorného deficitu 1,5 miliardy EUR“ vysvetlil diplomatom štátny tajomník MO SR (Róbert Ondrejcsák).\" Hoci R. Ondrejcsák uvádza dlhšie obdobie za ktoré mal byť deficit naakumulovaný, stav deficitu k dnešnému dňu je totožný, navyše potvrdený aj M. Miklušom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marián Mikluš (bývalý náčelník Generálneho štábu ASR) vo svojom článku (.pdf) tvrdí, že \" prepad armády a deficit zdrojov dosiahol viac ako 1,5 mld. eur. \" MO SR : \"Za dva roky došlo na Slovensku ku kráteniu rozpočtu pre kapitolu obrany o 40%, rozpočtové nožnice v rezorte obrany viedli v rokoch 2002 – 2010 k akumulácii vnútorného deficitu 1,5 miliardy EUR“ vysvetlil diplomatom štátny tajomník MO SR (Róbert Ondrejcsák).\" Hoci R. Ondrejcsák uvádza dlhšie obdobie za ktoré mal byť deficit naakumulovaný, stav deficitu k dnešnému dňu je totožný, navyše potvrdený aj M. Miklušom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["článku", "MO SR"], "url": ["http://www.despiteborders.com/clanky/data/upimages/miklus2.pdf", "http://www.mosr.sk/20448/statny-tajomnik-mo-sr-sa-stretol-so-statnym-tajomnikom-rezortu-diplomacie.php?pg=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:37.342460+00:00"}
{"id": "48249", "numeric_id": 48249, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48249", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "Pokiaľ ruské vojská sa nepriblížili k ukrajinskej hranice, nikto nebol ochotný viesť s Moskvou žiadny dialóg.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Smeru-SD Mariána Kéryho hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec nehovorí pravdu o skutočnosti, že by Západ nerokoval s Ruskom pred tým, než opakovane vyslalo viac ako 100 tisíc vojsk k hraniciam s Ukrajinou. Dialóg medzi stranami prebiehal a prebieha neustále, či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni.\n\nDatovať pohyby ruských vojsk v súvislosti s aktuálnou situáciou môžeme ešte k aprílu 2021. Rusko vtedy zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou a tiež na anektovanom polostrove Krym približne 150 tisíc vojakov. Neskôr Rusko tieto jednotky stiahlo .\n\nAktuálna situácia je bezprostredne spojená s ďalšou vlnou presunu ruských vojsk. Tá sa začala v novembri roku 2021 a počet vojakov nie je presne známy, v posledných dňoch sa však jedná určite o viac ako 100 tisíc vojakov, niekoľko tisíc kusov ťažkej techniky a letectva. Presuny vojakov od novembra dokazujú aj satelitné snímky.\n\nSúčasťou presunu vojsk k hraniciam Ukrajiny sú aj vojenské cvičenia ruskej armády. Takto bolo napríklad uskutočnené vojenské cvičenie s účasťou približne 6000 vojakov a 60 bojových lietadiel na juhozápade Ruska a na polostrove Krym.\n\nVýrok poslanca Kéryho o neexistencií dialógu medzi Ruskom a Západom nie je založený na pravde. Môžeme povedať, že sa rokovania medzi oboma stranami zintenzívnili po vojenských manévroch ruskej armády pri hraniciach Ukrajiny, to je však pri eskalácií napätia v medzinárodných vzťahoch typická črta pri snahe o mierové riešenie situácie.\n\nRusko, Ukrajina, Francúzsko a Nemecko sa stretávajú v tzv. Normandskom formáte od roku 2014 s cieľom vyriešiť konflikt na Donbase.\n\nVeľmi dôležitým zoskupením pre multilaterálne jednania je Rada NATO - Rusko, kde sa rokuje o bezpečnostných a vojenských aspektoch spolupráce v Európe. Rokovania Rady NATO - Rusko sa uskutočnili trikrát v rokoch 2016 a 2017. Ďalšie dve stretnutia sa odohrali v roku 2018 a 2019.\n\nZákladom pre dialóg medzi európskymi krajinami je aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členmi sú, okrem iných, Rusko, Ukrajina, ale aj USA. Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v roku 2014 sa štáty OBSE stretli niekoľkokrát, pričom často sa riešil práve konflikt na Ukrajine. Rokovania ministrov zahraničných vecí sa v OBSE uskutočňujú raz ročne.\n\nNeodmysliteľnou súčasťou pri udržiavaní dialógu s Ruskom sú však aj bilaterálne rokovania, najznámejšie na úrovni USA - Rusko. Prezidenti oboch krajín sa stretli napríklad v roku 2018 v Helsinkách . Súčasťou aktuálnej situácie už bolo stretnutie medzi Joe Bidenom a Vladimirom Putinom v Ženeve v júni 2021.\n\nVzhľadom k uvedeným informáciám hodnotíme výrok poslanca Kéryho ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Smeru-SD Mariána Kéryho hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec nehovorí pravdu o skutočnosti, že by Západ nerokoval s Ruskom pred tým, než opakovane vyslalo viac ako 100 tisíc vojsk k hraniciam s Ukrajinou. Dialóg medzi stranami prebiehal a prebieha neustále, či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni.", "Datovať pohyby ruských vojsk v súvislosti s aktuálnou situáciou môžeme ešte k aprílu 2021. Rusko vtedy zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou a tiež na anektovanom polostrove Krym približne 150 tisíc vojakov. Neskôr Rusko tieto jednotky stiahlo .", "Aktuálna situácia je bezprostredne spojená s ďalšou vlnou presunu ruských vojsk. Tá sa začala v novembri roku 2021 a počet vojakov nie je presne známy, v posledných dňoch sa však jedná určite o viac ako 100 tisíc vojakov, niekoľko tisíc kusov ťažkej techniky a letectva. Presuny vojakov od novembra dokazujú aj satelitné snímky.", "Súčasťou presunu vojsk k hraniciam Ukrajiny sú aj vojenské cvičenia ruskej armády. Takto bolo napríklad uskutočnené vojenské cvičenie s účasťou približne 6000 vojakov a 60 bojových lietadiel na juhozápade Ruska a na polostrove Krym.", "Výrok poslanca Kéryho o neexistencií dialógu medzi Ruskom a Západom nie je založený na pravde. Môžeme povedať, že sa rokovania medzi oboma stranami zintenzívnili po vojenských manévroch ruskej armády pri hraniciach Ukrajiny, to je však pri eskalácií napätia v medzinárodných vzťahoch typická črta pri snahe o mierové riešenie situácie.", "Rusko, Ukrajina, Francúzsko a Nemecko sa stretávajú v tzv. Normandskom formáte od roku 2014 s cieľom vyriešiť konflikt na Donbase.", "Veľmi dôležitým zoskupením pre multilaterálne jednania je Rada NATO - Rusko, kde sa rokuje o bezpečnostných a vojenských aspektoch spolupráce v Európe. Rokovania Rady NATO - Rusko sa uskutočnili trikrát v rokoch 2016 a 2017. Ďalšie dve stretnutia sa odohrali v roku 2018 a 2019.", "Základom pre dialóg medzi európskymi krajinami je aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členmi sú, okrem iných, Rusko, Ukrajina, ale aj USA. Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v roku 2014 sa štáty OBSE stretli niekoľkokrát, pričom často sa riešil práve konflikt na Ukrajine. Rokovania ministrov zahraničných vecí sa v OBSE uskutočňujú raz ročne.", "Neodmysliteľnou súčasťou pri udržiavaní dialógu s Ruskom sú však aj bilaterálne rokovania, najznámejšie na úrovni USA - Rusko. Prezidenti oboch krajín sa stretli napríklad v roku 2018 v Helsinkách . Súčasťou aktuálnej situácie už bolo stretnutie medzi Joe Bidenom a Vladimirom Putinom v Ženeve v júni 2021.", "Vzhľadom k uvedeným informáciám hodnotíme výrok poslanca Kéryho ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["zhromaždilo", "stiahlo", "ďalšou", "počet", "dokazujú", "cvičenie", "formáte", "zoskupením", "uskutočnili", "členmi", "často", "konflikt", "Helsinkách", "stretnutie"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-hraniciach-s-ukrajinou-sa-nachadza/543054-clanok.html", "https://svet.sme.sk/c/22644623/rusko-zacalo-stahovat-svoje-jednotky-od-ukrajinskych-hranic.html", "https://svet.sme.sk/c/22775369/ruska-armada-presuva-techniku-k-hraniciam-ukrajiny.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-ukrajina-krize-hranice-armada-vojaci-nato-usa-pentagon_2202072220_dok", "https://hnonline.sk/svet/12352577-rusko-zhromazduje-armadu-pri-ukrajinskej-hranici-odhaluju-satelity-presuva-tam-vojakov-tanky-aj-dela", "https://www.aktuality.sk/clanok/12b62dl/rusko-zacalo-vojenske-cvicenia-pri-hraniciach-s-ukrajinou/", "https://www.csis.org/analysis/understanding-normandy-format-and-its-relation-current-standoff-russia", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_50091.htm#:~:text=Three%20meetings%20of%20the%20NATO,place%20on%2012%20January%202022.", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_50091.htm#:~:text=Three%20meetings%20of%20the%20NATO,place%20on%2012%20January%202022.", "https://www.osce.org/participating-states", "https://www.rferl.org/a/osce-expected-to-overcome-leadership-vacuum-at-ministerial/30981408.html", "https://www.osce.org/permanent-council/445108", "https://www.presidentti.fi/en/press-release/american-and-russian-presidents-to-meet-at-the-presidential-palace-in-helsinki/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-57494283"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:29.905230+00:00"}
{"id": "vr28607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28607", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Zrekonštruovali sme zimný štadión (za primátorovania J. Slotu, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Posledná výrazná vnútorná rekonštrukcia zimného štadiónu prebehla v roku 2007 . V tomto roku už Slota nebol primátorom. Demagog.SK nezistil informácie, či prebehla rekonštrukcia štadiónu za 16 rokov primátorovania J. Slotu.", "analysis_paragraphs": ["Posledná výrazná vnútorná rekonštrukcia zimného štadiónu prebehla v roku 2007 . V tomto roku už Slota nebol primátorom. Demagog.SK nezistil informácie, či prebehla rekonštrukcia štadiónu za 16 rokov primátorovania J. Slotu."], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["2007"], "url": ["http://sportoviska.zoznam.sk/hokej-korculovanie/zilinsky/zimny-stadion-zilina"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:13.212141+00:00"}
{"id": "vr17305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17305", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Chcem povedať, že tento návrh zákona už je od roku 2008, čiže je tam 10-ročné prechodné nejaké obdobie, 2008 to bolo prijaté...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela tzv. školského zákona č. 245/2008 Z.z., ktorá určila 5 % kvótu na prijímacie konanie žiakov z daného populačného ročníka pre 8-ročné gymnázia, bola prijatá 22. mája 2008. Táto zmena však mala nadobudnúť platnosť až po trojročnom prechodnom období, presne do začiatku školského roku 2011/ 2012. Zavedenie kvót bolo odkladané celkovo trikrát (v roku 2011, 2014 a 2015) a podľa súčasného znenia školského zákona má 5 % kvóta platiť od školského roku 2018/2019, čo predstavuje od prijatia zákona 10 rokov. 7. februára 2018 NR SR schválila návrh zákona, s čím Bratislava dostala výnimku, aby sa mohlo v hlavnom meste prijať do prvého ročníka osemročných gymnázií do desať percent piatakov. Výnimka platí len pre školský rok 2018/2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela tzv. školského zákona č. 245/2008 Z.z., ktorá určila 5 % kvótu na prijímacie konanie žiakov z daného populačného ročníka pre 8-ročné gymnázia, bola prijatá 22. mája 2008. Táto zmena však mala nadobudnúť platnosť až po trojročnom prechodnom období, presne do začiatku školského roku 2011/ 2012. Zavedenie kvót bolo odkladané celkovo trikrát (v roku 2011, 2014 a 2015) a podľa súčasného znenia školského zákona má 5 % kvóta platiť od školského roku 2018/2019, čo predstavuje od prijatia zákona 10 rokov. 7. februára 2018 NR SR schválila návrh zákona, s čím Bratislava dostala výnimku, aby sa mohlo v hlavnom meste prijať do prvého ročníka osemročných gymnázií do desať percent piatakov. Výnimka platí len pre školský rok 2018/2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "nadobudnúť", "súčasného", "schválila"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20080901.html#paragraf-64.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901.html#paragraf-161.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901.html#paragraf-161.odsek-2", "https://dennikn.sk/1021629/vynimku-na-osemrocne-gymnazia-dostane-len-bratislava/?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:43.682916+00:00"}
{"id": "vr38976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38976", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "... pretože na to sa stále zabúda, že ideme dať eurovalu jednu obrovskú kompetenciu, aby mohli požiadať o pomoc aj tie krajiny, ktoré sa dokážu štandardne refinancovať na finančných trhoch, ale ich bankové systémy sa dostali do problémov, čiže sú vlastne otvorené, sú otvorené dvere, aby Francúzi a Nemci požiadali euroval o peňažné zdroje o záchranu ich domácich francúzskych a nemeckých bankových systémov ...", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webu financeportal.eu\n\n\"Národná rada SR však o ňom ešte nerokovala. Nový dodatok je takisto prezidentskou zmluvou a vyžaduje súhlas Národnej rady SR. Na vykonateľnosť dodatku v slovenských podmienkach bude ešte potrebné schváliť novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorú už minister financií na rokovanie vlády raz predložil, ministri o nej však vtedy nerokovali.\n\nNový dodatok pritom zavádza napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci. „ Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh,“ konštatuje sa v návrhu.\n\nDodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja(EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.\n\n„ EFSF takto preventívne pomôže aj takémuto štátu udržať sa na trhu bez toho, aby tento štát, podobne ako Írsko, Portugalsko a Grécko, neskôr nepožiadal o pomoc v rámci prvotného konceptu EFSF. Akákoľvek finančná pomoc štátu prostredníctvom EFSF je však podmienená prísnym plnením podmienok, za ktoré bude zodpovedať samotný štát, aj keď by bola finančná pomoc určená primárne súkromnému finančnému sektoru,“ konštatuje sa v návrhu.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa webu financeportal.eu", "\"Národná rada SR však o ňom ešte nerokovala. Nový dodatok je takisto prezidentskou zmluvou a vyžaduje súhlas Národnej rady SR. Na vykonateľnosť dodatku v slovenských podmienkach bude ešte potrebné schváliť novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorú už minister financií na rokovanie vlády raz predložil, ministri o nej však vtedy nerokovali.", "Nový dodatok pritom zavádza napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci. „ Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh,“ konštatuje sa v návrhu.", "Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja(EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.", "„ EFSF takto preventívne pomôže aj takémuto štátu udržať sa na trhu bez toho, aby tento štát, podobne ako Írsko, Portugalsko a Grécko, neskôr nepožiadal o pomoc v rámci prvotného konceptu EFSF. Akákoľvek finančná pomoc štátu prostredníctvom EFSF je však podmienená prísnym plnením podmienok, za ktoré bude zodpovedať samotný štát, aj keď by bola finančná pomoc určená primárne súkromnému finančnému sektoru,“ konštatuje sa v návrhu.\""], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Podľa webu financeportal.eu"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/09/07/kabinet-schvalil-novy-dodatok-k-zmluve-o-eurovale/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:53.565640+00:00"}
{"id": "vr32317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32317", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Štát aj za vás aj za mňa aj za predchodcu míňal na právnické kancelárie desiatky miliónov eur, alebo na tieto súdne spory.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát skutočne zaplatil za právnické služby ohľadom sporov so zdravotnými poisťovňami v priebehu niekoľkých rokov sumy v rádovo desiatkách miliónov, výrok Ivana Uhliarika preto považujeme za pravdivý. Health Policy Istitute uvádza 6. 10. 2010: Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám sme z Ministerstva financií SR získali informáciu o dosiaľ vyplatených úhradách slovenským a zahraničným právnickým kanceláriám, ktoré zastupujú Slovenskú republiku v arbitrážach o zisku zdravotných poisťovní s vlastníkmi ZP Union a ZP Dôvera. Za necelé dva roky (2009 – september 2010) bolo na právne služby vynaložených 11 292 931,28 € (cca 340 mil. Sk). Podobne v spore so ZP UNION podľa správy Health Policy Institute štát vyplatil v období od 5. 2. 2009 do 15. 3. 2012 13 miliónov eur. Spor s poisťovňou Dôvera, ktorej akcionárom je spoločnosť Penta, Slovenská republika vyhrala v októbri 2011, výdavky sporov preto zaplatí Penta: 5,5 milióna eur za právne zastupovanie SR a 250­ tisíc eur ako preddavok, z ktorého sa hradili trovy tribunálu ( sme.sk ). Arbitráž s poisťovňou Union, resp. jej akcionárom, ešte prebieha. Portál sme.sk uvádza 5. 8. 2012 ako celkovú sumu minutú na štátom na právne zastupovanie \" viac ako 20 miliónov eur \". Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štát skutočne zaplatil za právnické služby ohľadom sporov so zdravotnými poisťovňami v priebehu niekoľkých rokov sumy v rádovo desiatkách miliónov, výrok Ivana Uhliarika preto považujeme za pravdivý. Health Policy Istitute uvádza 6. 10. 2010: Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám sme z Ministerstva financií SR získali informáciu o dosiaľ vyplatených úhradách slovenským a zahraničným právnickým kanceláriám, ktoré zastupujú Slovenskú republiku v arbitrážach o zisku zdravotných poisťovní s vlastníkmi ZP Union a ZP Dôvera. Za necelé dva roky (2009 – september 2010) bolo na právne služby vynaložených 11 292 931,28 € (cca 340 mil. Sk). Podobne v spore so ZP UNION podľa správy Health Policy Institute štát vyplatil v období od 5. 2. 2009 do 15. 3. 2012 13 miliónov eur. Spor s poisťovňou Dôvera, ktorej akcionárom je spoločnosť Penta, Slovenská republika vyhrala v októbri 2011, výdavky sporov preto zaplatí Penta: 5,5 milióna eur za právne zastupovanie SR a 250­ tisíc eur ako preddavok, z ktorého sa hradili trovy tribunálu ( sme.sk ). Arbitráž s poisťovňou Union, resp. jej akcionárom, ešte prebieha. Portál sme.sk uvádza 5. 8. 2012 ako celkovú sumu minutú na štátom na právne zastupovanie \" viac ako 20 miliónov eur \". Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "správy", "sme.sk", "sme.sk"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/3978/kolko-stoja-slovensku-republiku-arbitraze.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5881/ucet-za-spor-s-eurekom-presiahol-13-mil.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6110613/penta-prehrala-arbitraz-so-statom-pre-zisk-v-zdravotnictve.html#ixzz287kr64TV", "http://ekonomika.sme.sk/c/6485204/zdravotne-poistovne-nevylucuju-arbitraze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:06.790653+00:00"}
{"id": "vr28718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28718", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Aby keď pôjdem Gagarínke, tak som sa dostal s tým trolejbusom z Vrakune do centra mesta podstatne rýchlejšie. Dá sa to usporiadať, dá sa to urobiť (autobusový pruh, pozn.), skúšali sme, zatiaľ to naráža na odpor polície, ktorá musí dať na to súhlas.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Bratislava skutočne zamýšľalo vyhradiť autobusový pruh na Gagarinovej ulici. Tento projekt však bol zastavený Krajským dopravným inšpektorátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 15. júla 2012: \"Bratislavský magistrát začne od septembra rozširovať jazdné pruhy pre verejnú dopravu. Vytypoval 13 úsekov I. a II. triedy. Najvýraznejšie sa majú zmeny prejaviť na Gagarinovej ulici, ktorú by trolejbusy mali po novom prejsť za polovičný čas, ako je tomu v súčasnosti. Pripravované zmeny navrhuje novovytvorená poradná komisia primátora pre verejnú dopravu.\" \"Najprv chceme vytvoriť jazdný pruh na Gagarinovej ulici počas dopravných špičiek. Cez víkend ste totiž z Vrakune a z Dolných honov v centre mesta za 15 minút, no počas rannej a popoludňajšej špičky je to aj trojnásobok. V septembri je týždeň mobility a radi by sme sa pokúsili spustiť tento pilotný úsek. Ak nebudeme dostatočne pripravený na základe podrobnej analýzy, tak ho zavedieme až s dopravnou politikou parkovania, ktorú predpokladáme spustiť od 1. apríla 2013. Pripravujeme aj analýzu vyhradených jazdných pruhov na vnútornom mestskom okruhu, na uliciach Štefánikova, Šancová a Karadžičova. Ak bude odozva pozitívna, úseky zrealizujeme,\" vyjadril sa hlavný dopravný inžinier magistrátu Tibor Schlosser. Hlavným cieľom systému mestskej hromadnej dopravy mesta Bratislava na programové obdobie 2011-2014 bolo realizovanie projektov preferencie MHD(vyhradené jazdné pruhy pre MHD tzv. „bus“ pruhy, úpravy cestných svetelných signalizácií v prospech MHD, spoločné zastávky pre električky, trolejbusy a autobusy t.j.“prestupné terminály“). Komisia mesta pre verejnú dopravu odporučila realizovať projekty vyhradených pruhov na Patrónke, Gagarinovej, Šancovej, Karadžičovej a Štefánikovej ulici. Projekty BUS pruhov neodsúhlasil Krajský dopravný inšpektorát. Zrealizované boli projekty preferencie električkovej dopravy na račianskej a vajnorskej radiále. (. pdf , s. 73) Iný príklad - Štefánikova ulica SITA , 1. júna 2013: \"Autobusový pruh na Štefánikovej ulici v Bratislave, ktorý mesto plánovalo vyhradiť v prvej polovici tohto roka, zatiaľ nebude. Vyznačenie BUS pruhu totiž brzdia pripomienky Krajského dopravného inšpektorátu. Inšpektorát odmietol napríklad spojenie MHD a cyklistov do jedného pruhu. Krajskému dopravnému inšpektorátu sa tiež nepozdáva zámer magistrátu zvyšovať cestnú rýchlosť vozidiel MHD jazdou v BUS pruhu,\" informoval hovorca mesta Bratislava Stanislav Ščepán. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Bratislava skutočne zamýšľalo vyhradiť autobusový pruh na Gagarinovej ulici. Tento projekt však bol zastavený Krajským dopravným inšpektorátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 15. júla 2012: \"Bratislavský magistrát začne od septembra rozširovať jazdné pruhy pre verejnú dopravu. Vytypoval 13 úsekov I. a II. triedy. Najvýraznejšie sa majú zmeny prejaviť na Gagarinovej ulici, ktorú by trolejbusy mali po novom prejsť za polovičný čas, ako je tomu v súčasnosti. Pripravované zmeny navrhuje novovytvorená poradná komisia primátora pre verejnú dopravu.\" \"Najprv chceme vytvoriť jazdný pruh na Gagarinovej ulici počas dopravných špičiek. Cez víkend ste totiž z Vrakune a z Dolných honov v centre mesta za 15 minút, no počas rannej a popoludňajšej špičky je to aj trojnásobok. V septembri je týždeň mobility a radi by sme sa pokúsili spustiť tento pilotný úsek. Ak nebudeme dostatočne pripravený na základe podrobnej analýzy, tak ho zavedieme až s dopravnou politikou parkovania, ktorú predpokladáme spustiť od 1. apríla 2013. Pripravujeme aj analýzu vyhradených jazdných pruhov na vnútornom mestskom okruhu, na uliciach Štefánikova, Šancová a Karadžičova. Ak bude odozva pozitívna, úseky zrealizujeme,\" vyjadril sa hlavný dopravný inžinier magistrátu Tibor Schlosser. Hlavným cieľom systému mestskej hromadnej dopravy mesta Bratislava na programové obdobie 2011-2014 bolo realizovanie projektov preferencie MHD(vyhradené jazdné pruhy pre MHD tzv. „bus“ pruhy, úpravy cestných svetelných signalizácií v prospech MHD, spoločné zastávky pre električky, trolejbusy a autobusy t.j.“prestupné terminály“). Komisia mesta pre verejnú dopravu odporučila realizovať projekty vyhradených pruhov na Patrónke, Gagarinovej, Šancovej, Karadžičovej a Štefánikovej ulici. Projekty BUS pruhov neodsúhlasil Krajský dopravný inšpektorát. Zrealizované boli projekty preferencie električkovej dopravy na račianskej a vajnorskej radiále. (. pdf , s. 73) Iný príklad - Štefánikova ulica SITA , 1. júna 2013: \"Autobusový pruh na Štefánikovej ulici v Bratislave, ktorý mesto plánovalo vyhradiť v prvej polovici tohto roka, zatiaľ nebude. Vyznačenie BUS pruhu totiž brzdia pripomienky Krajského dopravného inšpektorátu. Inšpektorát odmietol napríklad spojenie MHD a cyklistov do jedného pruhu. Krajskému dopravnému inšpektorátu sa tiež nepozdáva zámer magistrátu zvyšovať cestnú rýchlosť vozidiel MHD jazdou v BUS pruhu,\" informoval hovorca mesta Bratislava Stanislav Ščepán. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "pruh", "pdf", "SITA"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/magistrat-chce-rozsirovat-jazdne-pruhy-pre-mhd.html?page_id=289322", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/tibor-schlosser-chceme-aby-ludia-viac-vyuzivali-mhd.html?page_id=290345", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_10_23/PHSR_odpocet_2014_MsZ.pdf", "http://bratislava.sme.sk/c/6821255/bus-pruh-na-stefanikovej-zabrzdil-dopravny-inspektorat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:10.374847+00:00"}
{"id": "vr28753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28753", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "88 % turistov podľa prieskumu tvrdí, že by sa radi vrátili do tohto mesta.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Primátor Milan Ftáčnik mal zrejme na mysli prieskum ( pdf . s. 23), ktorý uskutočnila Ekonomická univerzita v Bratislave v máji 2014. V prieskume sa vyjadrilo 85,5 % opýtaných, že by sa radi do Bratislavy vrátili. Ftáčnik mierne navyšuje toto číslo. Keďže ide o pomerne malé navýšenia a zásadne si nevylepšuje argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Prieskum sa týkal toho, ako dlho turisti zostávajú v Bratislave, ako hodnotia pobyt v meste či koľko peňazí utrácajú. Prieskum uvádza: \"Až 98,5 percenta opýtaných je s návštevou Bratislavy spokojných až veľmi spokojných a 85,5 percenta by sa chcelo ešte do Bratislavy vrátiť (37 percent sa vyjadrilo, že ich opätovná návšteva je veľmi pravdepodobná).\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Primátor Milan Ftáčnik mal zrejme na mysli prieskum ( pdf . s. 23), ktorý uskutočnila Ekonomická univerzita v Bratislave v máji 2014. V prieskume sa vyjadrilo 85,5 % opýtaných, že by sa radi do Bratislavy vrátili. Ftáčnik mierne navyšuje toto číslo. Keďže ide o pomerne malé navýšenia a zásadne si nevylepšuje argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Prieskum sa týkal toho, ako dlho turisti zostávajú v Bratislave, ako hodnotia pobyt v meste či koľko peňazí utrácajú. Prieskum uvádza: \"Až 98,5 percenta opýtaných je s návštevou Bratislavy spokojných až veľmi spokojných a 85,5 percenta by sa chcelo ešte do Bratislavy vrátiť (37 percent sa vyjadrilo, že ich opätovná návšteva je veľmi pravdepodobná).\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["https://www.euba.sk/univerzitne-aktivity/preview-file/online_monitoring_04_2014-16035.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:12.461280+00:00"}
{"id": "vr25686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25686", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "10% príjmov štátneho rozpočtu vynakladá Slovenská republika na náklady na obsluhu verejného...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Kollár na jednej strane správne uvádza, že náklady na obsluhu dlhu predstavujú približne 10% príjmov štátneho rozpočtu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa návrhu zákona (príloha č. 1 návrh zákona) o rozpočte na rok 2014 sú celkové príjmy štátu 13 836 793 267 eur. Štát má tzv. dlhovú službu (príloha číslo 4, strana 30), ktorá sa používa na financovanie dlhu centrálnej vlády a na krytie potrieb štátneho rozpočtu pri čo možno najnižších nákladoch v súlade s primeraným stupňom rizika. Na túto službu štát využíva 1 398 174 765 eur, čo je 10% celkových príjmov štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár na jednej strane správne uvádza, že náklady na obsluhu dlhu predstavujú približne 10% príjmov štátneho rozpočtu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa návrhu zákona (príloha č. 1 návrh zákona) o rozpočte na rok 2014 sú celkové príjmy štátu 13 836 793 267 eur. Štát má tzv. dlhovú službu (príloha číslo 4, strana 30), ktorá sa používa na financovanie dlhu centrálnej vlády a na krytie potrieb štátneho rozpočtu pri čo možno najnižších nákladoch v súlade s primeraným stupňom rizika. Na túto službu štát využíva 1 398 174 765 eur, čo je 10% celkových príjmov štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona", "dlhovú službu"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9090", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9090"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:02.124684+00:00"}
{"id": "44532", "numeric_id": 44532, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44532", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "… v porovnaní so stranami PS/SPOLU, Za ľudí a SaS máme 3× menej ľudí z Bratislavy v prvej desiatke, ako oni. Čiže my naozaj máme dvoch ľudí, oni majú v priemere 6 ľudí v prvej desiatke z Bratislavy.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana OĽANO má v prvej desiatke kandidátky dvoch Bratislavčanov. Strany SaS, Za ľudí a kolícia PS-Spolu majú v prvej desiatke kandidátky v priemere šiestich Bratislavčanov. Strana OĽANO ich má len dvoch, teda tri krát menej. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Na kandidátnej listine strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA sú v prvej desiatke dvaja kandidáti z Bratislavy – Karol Kučera a Anna Remiášová. V prvej desiatke kandidátky koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia je šesť Bratislavčanov. Sú to Michal Truban, Miroslav Beblavý, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Simona Petrík a Martin Dubéci. Celkom päť kandidátov z Bratislavy je v prvej desiatke kandidátky strany Za ľudí. Sú to Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Michal Luciak, Mária Kolíková a Tomáš Valášek. Sloboda a solidarita má spomedzi týchto strán v prvej desiatke najviac - až sedem Bratislavčanov. Sú nimi Richard Sulík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Bratislav Gröhling, Alojz Baránik, Jana Cigániková, Peter Cmorej a Juraj Droba.", "analysis_paragraphs": ["Strana OĽANO má v prvej desiatke kandidátky dvoch Bratislavčanov. Strany SaS, Za ľudí a kolícia PS-Spolu majú v prvej desiatke kandidátky v priemere šiestich Bratislavčanov. Strana OĽANO ich má len dvoch, teda tri krát menej. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Na kandidátnej listine strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA sú v prvej desiatke dvaja kandidáti z Bratislavy – Karol Kučera a Anna Remiášová. V prvej desiatke kandidátky koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia je šesť Bratislavčanov. Sú to Michal Truban, Miroslav Beblavý, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Simona Petrík a Martin Dubéci. Celkom päť kandidátov z Bratislavy je v prvej desiatke kandidátky strany Za ľudí. Sú to Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Michal Luciak, Mária Kolíková a Tomáš Valášek. Sloboda a solidarita má spomedzi týchto strán v prvej desiatke najviac - až sedem Bratislavčanov. Sú nimi Richard Sulík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Bratislav Gröhling, Alojz Baránik, Jana Cigániková, Peter Cmorej a Juraj Droba."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["listine", "kandidátky", "kandidátky", "desiatke"], "url": ["http://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina-2020/", "https://dennikn.sk/1681553/kandidatna-listina-koalicie-progresivne-slovensko-a-spolu-pre-parlamentne-volby-2020/?ref=in", "https://za-ludi.sk/kandidatna-listina/", "https://dennikn.sk/1681604/kandidatna-listina-strany-sas-pre-parlamentne-volby-2020/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:31.292514+00:00"}
{"id": "vr16039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16039", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...kompetenciu na zrušenie amnestií Národná rada nemá, že budeme prvý štát, ktorý pristúpi na hrane k takému zrušeniu, ktoré musí potvrdiť Ústavný súd (...).", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Otázka zrušenia amnestií Národnou radou SR je právnicky problematická otázka, na ktorú majú odlišní odborníci odlišný názor. Viacerí tvrdia, že Národná rada, nemôže zrušiť amnestie a podľa Ústavy SR, ako nositeľ zákonodarnej moci takúto právomoc ani nemá. Slovensko by však v prípade ich zrušenia Dankom spomínanou cestou nebolo prvé. Stalo sa tak už v Argentíne a Uruguaji. Preto výrok predsedu parlamentu hodnotíme ako nepravdivý. Podľa JUDr. Petra Šamka NR SR nemá právomoc zrušiť amnestie: \"Roz­hod­nu­tie pre­zi­den­ta o am­nes­tii by sa cel­kom ur­či­te ne­ma­lo zru­šo­vať pros­tred­níc­tvom ús­tav­né­ho zá­ko­na, či pros­tred­níc­tvom akej­koľ­vek zá­ko­no­dar­nej ak­ti­vi­ty parla­men­tu. A rov­na­ko tak je nep­ri­ja­teľ­né, aby parla­ment ru­šil zá­ko­nom (a je bez vý­zna­mu, že ho ozna­čí za zá­kon ús­tav­ný) prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, či sú­dov v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré bo­li vy­da­né v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci, res­pek­tí­ve aby ru­šil ich účin­ky.\" V minulosti sa aj Andrej Danko vyjdaril, že parlament nemôze amnestie zrušiť:„Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NRSR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné,\" povedal Danko na tlačovej konferencii v parlamente. Peter Kubina poukazuje na to, že vo viacerých prípadoch, ktorých skutková podstata je podobná ako v prípade Mečiarových amnestií, rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudky Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike by podľa neho mohli byť zároveň precedensmi v prípade, že by amnestie posudzoval tento súd. V Latinskej Amerike v minulosti rozhodoval Inter-americký súd pre ľudské práva o zrušení amnestií, ktoré udelili vlády týchto štátov samé na seba počas diktatúr. K zrušeniu amnestií došlo v Argentíne v roku 2005. Po tom, čo ich zrušenie odsúhlasili obe komory parlamentu, Najvyšší súd definitívne rozhodol, že zákony o amnestiách boli nezákonne. Ide o amnestie z obdobia po vojenskej diktatúre, ktorá trvala od roku 1976 do 1983, a počas ktorej zmizlo 14000 osôb. Po znovunastolení demokracie sa začali snahy o stíhanie členov vojenských júnt za únosy, týranie a vraždy, čoho výsledkom boli násilné vojenské nepokoje. Vtedajší prezident Raúl Alfonsín sa túto situáciu pokúsil upokojiť vydaním dvoch zákonov. V roku 1986 vydal prvý zákon, ktorý stanovil 60-dňový limit na začatie nových stíhaní. Keďže tento zákon nepomohol zmariť vyšetrovanie, prezident vydal druhý zákon v roku 1987, ktorým automaticky udelil imunitu všetkým členom armády, okrem najvyšších veliteľov. Takmer rovnaká amnestia bola zrušená aj v Uruguaji v roku 2011. Tá pochádza z roku 1986 a taktiež ospravedlňuje zločiny vojenskej diktatúry, ktorá trvala od roku 1973 do 1985. Skupina IELSUR, ktorá sa zaoberá ľudskými právami, obviňuje 90 bývalých militantov z vrážd a únosov podozrivých ľavicových oponentov vtedajšieho režimu. Stovky vojakov sú skupinou 28 žien obviňovaní zo sexuálneho zneužívania v nápravných centrách. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Otázka zrušenia amnestií Národnou radou SR je právnicky problematická otázka, na ktorú majú odlišní odborníci odlišný názor. Viacerí tvrdia, že Národná rada, nemôže zrušiť amnestie a podľa Ústavy SR, ako nositeľ zákonodarnej moci takúto právomoc ani nemá. Slovensko by však v prípade ich zrušenia Dankom spomínanou cestou nebolo prvé. Stalo sa tak už v Argentíne a Uruguaji. Preto výrok predsedu parlamentu hodnotíme ako nepravdivý. Podľa JUDr. Petra Šamka NR SR nemá právomoc zrušiť amnestie: \"Roz­hod­nu­tie pre­zi­den­ta o am­nes­tii by sa cel­kom ur­či­te ne­ma­lo zru­šo­vať pros­tred­níc­tvom ús­tav­né­ho zá­ko­na, či pros­tred­níc­tvom akej­koľ­vek zá­ko­no­dar­nej ak­ti­vi­ty parla­men­tu. A rov­na­ko tak je nep­ri­ja­teľ­né, aby parla­ment ru­šil zá­ko­nom (a je bez vý­zna­mu, že ho ozna­čí za zá­kon ús­tav­ný) prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, či sú­dov v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré bo­li vy­da­né v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci, res­pek­tí­ve aby ru­šil ich účin­ky.\" V minulosti sa aj Andrej Danko vyjdaril, že parlament nemôze amnestie zrušiť:„Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NRSR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné,\" povedal Danko na tlačovej konferencii v parlamente. Peter Kubina poukazuje na to, že vo viacerých prípadoch, ktorých skutková podstata je podobná ako v prípade Mečiarových amnestií, rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudky Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike by podľa neho mohli byť zároveň precedensmi v prípade, že by amnestie posudzoval tento súd. V Latinskej Amerike v minulosti rozhodoval Inter-americký súd pre ľudské práva o zrušení amnestií, ktoré udelili vlády týchto štátov samé na seba počas diktatúr. K zrušeniu amnestií došlo v Argentíne v roku 2005. Po tom, čo ich zrušenie odsúhlasili obe komory parlamentu, Najvyšší súd definitívne rozhodol, že zákony o amnestiách boli nezákonne. Ide o amnestie z obdobia po vojenskej diktatúre, ktorá trvala od roku 1976 do 1983, a počas ktorej zmizlo 14000 osôb. Po znovunastolení demokracie sa začali snahy o stíhanie členov vojenských júnt za únosy, týranie a vraždy, čoho výsledkom boli násilné vojenské nepokoje. Vtedajší prezident Raúl Alfonsín sa túto situáciu pokúsil upokojiť vydaním dvoch zákonov. V roku 1986 vydal prvý zákon, ktorý stanovil 60-dňový limit na začatie nových stíhaní. Keďže tento zákon nepomohol zmariť vyšetrovanie, prezident vydal druhý zákon v roku 1987, ktorým automaticky udelil imunitu všetkým členom armády, okrem najvyšších veliteľov. Takmer rovnaká amnestia bola zrušená aj v Uruguaji v roku 2011. Tá pochádza z roku 1986 a taktiež ospravedlňuje zločiny vojenskej diktatúry, ktorá trvala od roku 1973 do 1985. Skupina IELSUR, ktorá sa zaoberá ľudskými právami, obviňuje 90 bývalých militantov z vrážd a únosov podozrivých ľavicových oponentov vtedajšieho režimu. Stovky vojakov sú skupinou 28 žien obviňovaní zo sexuálneho zneužívania v nápravných centrách. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Petra Šamka", "Peter Kubina", "Argentíne", "Uruguaji"], "url": ["http://www.pravnelisty.sk/clanky/a519-skutocne-mozno-zrusit-cast-tzv-meciarovych-amnestii-ustavnym-zakonom", "http://meciaroveamnestie.sk/co-na-to-pravo/", "https://www.hrw.org/news/2005/06/14/argentina-amnesty-laws-struck-down", "https://www.argentinaindependent.com/currentaffairs/latest-news/newsfromlatinamerica/uruguay-accusations-after-amnesty-abolishment/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:43.317819+00:00"}
{"id": "vr27029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27029", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "(Po roku 2005, keď Kiska nebankovku a splátkové firmy predal, ale naďalej pôsobil v Dozornej rade Consumer Finance Holdingu,) čelil holding pokutám od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tá mala viacero výhrad k rôznym produktom. „O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania,“ napísala Slovenská obchodná inšpekcia v rozhodnutí o udelení pokuty pre Consumer Finance Holding.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Consumer Finance Holding (CSI) bol v poslednom období skutočne viackrát pokutovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI) v správnom konaní. Napríklad v roku 2009 Ústredný inšpektorát SOI v odvolacom konaní rozhodol (.rtf) o pridelení pokuty vo výške 3500 eur, pretože spoločnosť porušila \"zákaz ukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu keď spotrebiteľovi pri predčasnom splatení úveru uložil povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla účastníkovi konania pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu.\"\n\nObdobne v roku 2011 bolo Ústredným inšpektorátom SOI potvrdené (.rtf) rozhodnutie jej prešovského oddelenia, čím dostal CSI pokutu vo výške 10000 eur za \"porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.\"", "analysis_paragraphs": ["Consumer Finance Holding (CSI) bol v poslednom období skutočne viackrát pokutovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI) v správnom konaní. Napríklad v roku 2009 Ústredný inšpektorát SOI v odvolacom konaní rozhodol (.rtf) o pridelení pokuty vo výške 3500 eur, pretože spoločnosť porušila \"zákaz ukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu keď spotrebiteľovi pri predčasnom splatení úveru uložil povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla účastníkovi konania pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu.\"", "Obdobne v roku 2011 bolo Ústredným inšpektorátom SOI potvrdené (.rtf) rozhodnutie jej prešovského oddelenia, čím dostal CSI pokutu vo výške 10000 eur za \"porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.\""], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "potvrdené", "septembra 2012", "decembra 2013"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CEsQFjAF&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2Fdruhostupnove%2Fui392009.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNGDSUoc_PWHrh9FFkVCYZUr4sz3KQ&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0CD8QFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2Fdruhostupnove%2Fui292011.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNHgocIhZDr0oa43XBjfsBwV4rZR6w&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding%2C%2520a.%2520s.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNHh8JGme2tjnFeED9_qnd1oFo6Z3w&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDUQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNG5GsQPnswl5iiIEE9DdNv3_ZzWXQ&bvm=bv.61965928,d.bGQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:11.044320+00:00"}
{"id": "vr29450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29450", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na podporu dlhodobo nezamestnaných a zvýšenie ich motivácie zamestnať sa bol zavedený dočasný súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Súbeh viacerých opatrení zvyšuje mesačný príjem bývalého dlhodobo nezamestnaného človeka o bezmála 100 eur, pri dvojici potenciálne až o 132 eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dočasný súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy vyplýva zo zákona , 308/2014 Zb., ktorý je v platnosti od začiatku roka 2015. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi majú pôvodne dlhodobo nezamestnaní, ktorých zárobok nepresiahne dvojnásobok minimálnej mzdy. Zákon sa taktiež vzťahuje na osoby, ktoré nepracujú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a nie sú evidované na úrade práce ako nezamestnané. Bývalý dlhodobo nezamestnaný človek si vďaka týmto opatreniam môže ku mzde dočasne ešte prilepšiť aj o pomoc v hmotnej núdzi. Napriek tomu, že výrok uvádza čísla nekonkrétneho prípadu, je možné takéto prilepšenie dosiahnuť a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvých šesť kalendárnych mesiacov majú mať takéto osoby nárok na osobitný príspevok vo výške 126,14 € mesačne a ďalších šesť kalendárnych mesiacov majú nárok na príspevok v sume 63,07 € mesačne. Zákon však vylučuje súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. Ak teda pôvodne dlhodobo nezamestnaný dostane osobitný príspevok, nemá už nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi. Podľa predošlej podoby zákona, mal pôvodne dlhodobo nezamestnaný nárok na polročné poberanie osobitného príspevku v sume 63,07 eura v prípade, ak jeho hrubá mzda nepresahovala trojnásobok minimálnej mzdy. Nie je teda celkom jasné, čo je myslené pod výrokom ´ bezmála 100 €, pri dvojici potenciálne až o 132 eur ´. Kedže čerpanie dávok v hmotnej núdzi sa poberaním osobitného príspevku vylučuje, jednotlivec si ´prilepší´ maximálne o rozdiel medzi pôvodným a súčasným príspevkom v sume 63,07 € mesačne, a to iba v priebehu prvých 6 mesiacov. V prípade, že by v domácnosti poberali takýto príspevok dve osoby, počas prvých 6 mesiacov môžu spoločne dostávať o 126,14 € viac. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dočasný súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy vyplýva zo zákona , 308/2014 Zb., ktorý je v platnosti od začiatku roka 2015. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi majú pôvodne dlhodobo nezamestnaní, ktorých zárobok nepresiahne dvojnásobok minimálnej mzdy. Zákon sa taktiež vzťahuje na osoby, ktoré nepracujú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a nie sú evidované na úrade práce ako nezamestnané. Bývalý dlhodobo nezamestnaný človek si vďaka týmto opatreniam môže ku mzde dočasne ešte prilepšiť aj o pomoc v hmotnej núdzi. Napriek tomu, že výrok uvádza čísla nekonkrétneho prípadu, je možné takéto prilepšenie dosiahnuť a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvých šesť kalendárnych mesiacov majú mať takéto osoby nárok na osobitný príspevok vo výške 126,14 € mesačne a ďalších šesť kalendárnych mesiacov majú nárok na príspevok v sume 63,07 € mesačne. Zákon však vylučuje súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. Ak teda pôvodne dlhodobo nezamestnaný dostane osobitný príspevok, nemá už nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi. Podľa predošlej podoby zákona, mal pôvodne dlhodobo nezamestnaný nárok na polročné poberanie osobitného príspevku v sume 63,07 eura v prípade, ak jeho hrubá mzda nepresahovala trojnásobok minimálnej mzdy. Nie je teda celkom jasné, čo je myslené pod výrokom ´ bezmála 100 €, pri dvojici potenciálne až o 132 eur ´. Kedže čerpanie dávok v hmotnej núdzi sa poberaním osobitného príspevku vylučuje, jednotlivec si ´prilepší´ maximálne o rozdiel medzi pôvodným a súčasným príspevkom v sume 63,07 € mesačne, a to iba v priebehu prvých 6 mesiacov. V prípade, že by v domácnosti poberali takýto príspevok dve osoby, počas prvých 6 mesiacov môžu spoločne dostávať o 126,14 € viac. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "pomoc", "predošlej"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5063", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/davky-hmotnej-nudzi/davka-hmotnej-nudzi/vyska-davky.html", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/urady/NR/Odbor_socialnych_veci_a_rodiny/13-z417.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:23.871230+00:00"}
{"id": "vr29559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29559", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My sme, áno, dosiahli vlani zvýšenie štvrté, piate v Európe, ale treba povedať, napríklad v Spojenom kráľovstve išla minimálna mzda vlani hore o 128 eur. Sú tu krajiny, 40 eur - Litva, 35 eur - Estónsko, Česi išli tiež 22 eur, 28 išli Rumuni, 28 my.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Richter spomína 6 krajín Európy, medzi nimi aj Slovensko, a ich zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2015 oproti roku 2014. Podľa údajov eurostatu hodnoty spomenuté Richterom s prihliadnutím na zaokrúhlenie možno označiť za zhodné. Ako informovala SITA , Slovensko patrí ku krajinám, ktoré dosiahli najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre porovnanie výšky nárastu minimálnej mzdy medzi krajinami Európy si pomôžeme štatistikou eurostatu . Richterom spomenuté krajiny sme dali do tabuľky. Údaje sú uvádzané v eurách. Minimálna mzda na Slovensku sa zvýšila v januári tohto roku z 352 eur v hrubom na 380 eur v hrubom. Nariadením vlády zo dňa 15.10.2014 sa stanovila aj minimálna hodinová mzda za odpracovanú hodinu na 2,184 eura. Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter spomína 6 krajín Európy, medzi nimi aj Slovensko, a ich zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2015 oproti roku 2014. Podľa údajov eurostatu hodnoty spomenuté Richterom s prihliadnutím na zaokrúhlenie možno označiť za zhodné. Ako informovala SITA , Slovensko patrí ku krajinám, ktoré dosiahli najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre porovnanie výšky nárastu minimálnej mzdy medzi krajinami Európy si pomôžeme štatistikou eurostatu . Richterom spomenuté krajiny sme dali do tabuľky. Údaje sú uvádzané v eurách. Minimálna mzda na Slovensku sa zvýšila v januári tohto roku z 352 eur v hrubom na 380 eur v hrubom. Nariadením vlády zo dňa 15.10.2014 sa stanovila aj minimálna hodinová mzda za odpracovanú hodinu na 2,184 eura. Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu", "SITA", "eurostatu", "Slovensku", "zvýšila", "Nariadením vlády"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://banky.sk/slovensko-patri-k-statom-s-najvyssim-rastom-minimalnej-mzdy/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://www.etrend.sk/financie/najnizsie-mzdy-od-januara-porastu-na-380-eur-chudobu-to-vsak-neznizi.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-297", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:51.400460+00:00"}
{"id": "vr15320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15320", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...17 miliónov ľudí k takým nešťastným rozhodnutiam (voľba za Brexit, pozn.)...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Britské referendum, kde sa rozhodovalo o zotrvaní alebo o vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa konala 23. júna 2016. Referenda sa zúčasnilo 72,2% registrovaných voličov, za odchod (Brexit) hlasovalo 52 %, čiže 17 410 742 voličov, kým za zotrvanie hlasovalo 48 % voličov. Výrok Klusa preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Britské referendum, kde sa rozhodovalo o zotrvaní alebo o vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa konala 23. júna 2016. Referenda sa zúčasnilo 72,2% registrovaných voličov, za odchod (Brexit) hlasovalo 52 %, čiže 17 410 742 voličov, kým za zotrvanie hlasovalo 48 % voličov. Výrok Klusa preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Referenda"], "url": ["http://www.theguardian.com/politics/ng-interactive/2016/jun/23/eu-referendum-live-results-and-analysis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:37.585044+00:00"}
{"id": "43125", "numeric_id": 43125, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43125", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "(...) hodnotiace správy pri Maďarsku a Poľsku sa nezhodujú. Pri Poľsku sa riešili aj ekonomické parametre, pri Maďarsku aj nedostatky v demokracii a problematika migrantov.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že hodnotenie situácie v Maďarsku a Poľsku zo strany Európskej únie, resp. Európskej komisie (EK) sa v mnohých bodoch nezhoduje. EK v obidvoch prípadoch posudzovala stav demokracie. V prípade Poľska sa však zaoberala stavom súdnictva v krajine, nie ekonomickými parametrami. Naopak, v prípade Maďarska posudzovala aj ekonomické aspekty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V prípade Maďarska výbory posudzovali nasledovné parametre:", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že hodnotenie situácie v Maďarsku a Poľsku zo strany Európskej únie, resp. Európskej komisie (EK) sa v mnohých bodoch nezhoduje. EK v obidvoch prípadoch posudzovala stav demokracie. V prípade Poľska sa však zaoberala stavom súdnictva v krajine, nie ekonomickými parametrami. Naopak, v prípade Maďarska posudzovala aj ekonomické aspekty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V prípade Maďarska výbory posudzovali nasledovné parametre:"], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Maďarska", "rozpočtovú kontrolu", "Poľska", "riešil"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-8-2018-0250_EN.html#title1", "http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-8-2018-0250_EN.html#title6", "http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2017-0442_EN.html?redirect", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-1957_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:14.311400+00:00"}
{"id": "46137", "numeric_id": 46137, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46137", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "tu treba podotknúť, že to boli rámcové zmluvy, tam sa ešte nečerpali tie milióny, o ktorých hovorí pán Blaha,", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Šípoš hovorí o zmluvách, ktoré po voľbách uzatvorila advokátska kancelária Michala Miškoviča s rezortmi resp. úradmi pod kontrolou nominantov OĽaNO. Ich plnenie do veľkej miery ešte neprebehlo, väčšina peňazí teda vyplatená nebola. Šípošove tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Miškovičova kancelária uzatvorila rámcové zmluvy s Ministerstvom životného prostredia ( 234-tisíc eur ), s Tiposom ( 307-tisíc eur ) a Slovenským pozemkovým fondom ( 287-tisíc eur ). Na čele rezortu životného prostredia je Ján Budaj (OĽaNO). Akcionárom Tiposu je Ministerstvo financií, ktorému šéfuje Eduard Heger (OĽaNO) - ten po voľbách vymenil vedenie firmy. Pozemkový fond je pod kontrolou vlády a ministra pôdohospodárstva, ktorým je Ján Mičovský (OĽaNO). Aj fond má po voľbách nové vedenie. Uzavreté zmluvy - spolu za vyše 838-tisíc eur - sú rámcovými dohodami. Dohodnutá celková suma predstavuje maximálnu možnú výšku odmeny. Reálna výška závisí od objednaných služieb resp. odpracovaných hodín. Podľa zverejnených faktúr Tipos ani MŽP ku dňu vysielania relácie - t.j. k 6.9.2020 - Miškovičovi ešte peniaze nevyplácal i. Pozemkový fond mu uhradil faktúry vo výške vyše 35-tisíc eur. Podľa infozákona musia byť opisy faktúr zverejnené do 30 dní po zaplatení.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šípoš hovorí o zmluvách, ktoré po voľbách uzatvorila advokátska kancelária Michala Miškoviča s rezortmi resp. úradmi pod kontrolou nominantov OĽaNO. Ich plnenie do veľkej miery ešte neprebehlo, väčšina peňazí teda vyplatená nebola. Šípošove tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Miškovičova kancelária uzatvorila rámcové zmluvy s Ministerstvom životného prostredia ( 234-tisíc eur ), s Tiposom ( 307-tisíc eur ) a Slovenským pozemkovým fondom ( 287-tisíc eur ). Na čele rezortu životného prostredia je Ján Budaj (OĽaNO). Akcionárom Tiposu je Ministerstvo financií, ktorému šéfuje Eduard Heger (OĽaNO) - ten po voľbách vymenil vedenie firmy. Pozemkový fond je pod kontrolou vlády a ministra pôdohospodárstva, ktorým je Ján Mičovský (OĽaNO). Aj fond má po voľbách nové vedenie. Uzavreté zmluvy - spolu za vyše 838-tisíc eur - sú rámcovými dohodami. Dohodnutá celková suma predstavuje maximálnu možnú výšku odmeny. Reálna výška závisí od objednaných služieb resp. odpracovaných hodín. Podľa zverejnených faktúr Tipos ani MŽP ku dňu vysielania relácie - t.j. k 6.9.2020 - Miškovičovi ešte peniaze nevyplácal i. Pozemkový fond mu uhradil faktúry vo výške vyše 35-tisíc eur. Podľa infozákona musia byť opisy faktúr zverejnené do 30 dní po zaplatení."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["234-tisíc eur", "307-tisíc eur", "287-tisíc", "eur", "Akcionárom", "vymenil", "je", "je", "má", "MŽP", "nevyplácal", "uhradil", "musia"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4581275&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4820696&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4838605&l=sk", "https://www.aktuality.sk/clanok/821424/hegerovmu-poradcovi-pozastavili-vykon-advokacie-dovodom-je-obzaloba-z-falsovania-listin/", "https://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=546", "https://www.aktuality.sk/clanok/792949/novy-sef-tiposu-svoj-konflikt-zaujmov-som-riesil-hned-prvy-den-v-praci-kanka/", "https://pozfond.sk/", "https://www.mpsr.sk/ministerka-podohospodarstva-a-rozvoja-vidieka-sr/3/", "https://slovensko.hnonline.sk/2124538-vlada-vybrala-za-novu-sefku-slovenskeho-pozemkoveho-fondu-gabrielu-bartosovu", "https://www.minzp.sk/files/faktury/fa-uhradene-do-31.8.2020-gdpr.pdf", "https://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=472", "https://pozfond.sk/verejny-pristup-k-informaciam/faktury/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:20.956147+00:00"}
{"id": "vr17417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17417", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...zo zákona o policajnom zbore vyplýva, že Policajný zbor riadi minister (vnútra, pozn.).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa paragrafu 6, odstavec 1 zákona č. 1 71/1993 Z.z. Národnej rady SR o Policajnom zbore: \"Policajný zbor je podriadený ministrovi.\" Príslušný zákon potvrdzuje slová Roberta Kaliňáka a preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa paragrafu 6, odstavec 1 zákona č. 1 71/1993 Z.z. Národnej rady SR o Policajnom zbore: \"Policajný zbor je podriadený ministrovi.\" Príslušný zákon potvrdzuje slová Roberta Kaliňáka a preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["1", "71/1993 Z.z."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:21.843087+00:00"}
{"id": "49230", "numeric_id": 49230, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49230", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Vtedy ste sa to objednávalo za vlády Smeru. Ja by som to inak len podotkol, by si každý uvedomil, že síce pán Fico hovorí niečo iné, ale keď je vo vláde, tak nakupuje americké stíhačky, americké Black hawky a úplne inakšie sa správa. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kontrakt na nákup stíhačiek F-16 od Spojených štátov amerických odobrila vláda Smeru-SD, SNS a Most-Híd v roku 2018, počas ktorej bol premiérom Peter Pellegrini. O ich nákupe sa však začalo uvažovať už skôr, keď bol na poste premiéra Robert Fico. Vrtuľníky Black Hawk obstaralo ministerstvo obrany počas jednofarebnej vlády Smeru-SD v roku 2015. Hoci Fico nebol priamo vo vláde, ktorá obstarala stíhačky, bol lídrom najväčšej koaličnej strany, výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nO nákupe nových stíhačiek pre slovenskú armádu začal uvažovať už minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2013 . Počas jeho pôsobenia mali najväčšiu šancu na úspech švédske stíhačky JAS-39 Gripen. Po nástupe tretej vlády Roberta Fica prišiel na ministerstvo obrany Peter Gajdoš, ktorého nominovala Slovenská národná strana a do úvahy začali pripadať aj americké stíhačky F-16.\n\nPredstavitelia SNS dlhodobo kritizovali možnosť zakúpiť švédske stíhačky. V decembri 2018 nakoniec vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) aj s “požehnaním” vlády SR a predsedu vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD) podpísal zmluvu na dodanie 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických za 1,6 miliardy eur.\n\nStíhačky F-16 sa teda objednávali za vlády Petra Pellegriniho, ich kúpu však najviac presadzovala strana SNS, ktorá bola vo vedení ministerstva obrany.\n\nVrtuľníky Black Hawk taktiež americkej výroby obstaralo bez súťaže ministerstvo obrany pod vedením ministra Martina Glváča v roku 2015 počas jednofarebnej vlády Smeru-SD. Po jeho podpise vláda odobrila nákup deviatich vrtuľníkov Sikorsky Black Hawk UH-60M za približne 261 miliónov dolárov.\n\nVrtuľníky Black Hawk nakúpila vláda Smeru-SD, v ktorej bol premiérom Robert Fico.\n\nVýrok hodnotíme ako ešte pravdivý, pretože aj stíhačky F-16, aj vrtuľníky Black Hawk objednali vlády, v ktorej bol Smer-SD. V prípade stíhačiek F-16 však nebol premiérom Robert Fico, ale Peter Pellegini.", "analysis_paragraphs": ["Kontrakt na nákup stíhačiek F-16 od Spojených štátov amerických odobrila vláda Smeru-SD, SNS a Most-Híd v roku 2018, počas ktorej bol premiérom Peter Pellegrini. O ich nákupe sa však začalo uvažovať už skôr, keď bol na poste premiéra Robert Fico. Vrtuľníky Black Hawk obstaralo ministerstvo obrany počas jednofarebnej vlády Smeru-SD v roku 2015. Hoci Fico nebol priamo vo vláde, ktorá obstarala stíhačky, bol lídrom najväčšej koaličnej strany, výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "O nákupe nových stíhačiek pre slovenskú armádu začal uvažovať už minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2013 . Počas jeho pôsobenia mali najväčšiu šancu na úspech švédske stíhačky JAS-39 Gripen. Po nástupe tretej vlády Roberta Fica prišiel na ministerstvo obrany Peter Gajdoš, ktorého nominovala Slovenská národná strana a do úvahy začali pripadať aj americké stíhačky F-16.", "Predstavitelia SNS dlhodobo kritizovali možnosť zakúpiť švédske stíhačky. V decembri 2018 nakoniec vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) aj s “požehnaním” vlády SR a predsedu vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD) podpísal zmluvu na dodanie 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických za 1,6 miliardy eur.", "Stíhačky F-16 sa teda objednávali za vlády Petra Pellegriniho, ich kúpu však najviac presadzovala strana SNS, ktorá bola vo vedení ministerstva obrany.", "Vrtuľníky Black Hawk taktiež americkej výroby obstaralo bez súťaže ministerstvo obrany pod vedením ministra Martina Glváča v roku 2015 počas jednofarebnej vlády Smeru-SD. Po jeho podpise vláda odobrila nákup deviatich vrtuľníkov Sikorsky Black Hawk UH-60M za približne 261 miliónov dolárov.", "Vrtuľníky Black Hawk nakúpila vláda Smeru-SD, v ktorej bol premiérom Robert Fico.", "Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý, pretože aj stíhačky F-16, aj vrtuľníky Black Hawk objednali vlády, v ktorej bol Smer-SD. V prípade stíhačiek F-16 však nebol premiérom Robert Fico, ale Peter Pellegini."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["uvažovať", "2013", "kritizovali", "podpísal", "obstaralo", "odobrila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7059508/po-migoch-asi-pridu-gripeny-stihacky-si-zrejme-prenajmeme.html", "https://dennikn.sk/331920/zapadne-stihacky-nebudu-slovensko-dalsich-rokoch-necha-ruske-migy/?ref=inc", "https://dennikn.sk/900188/danko-opat-riesil-nakup-stihaciek-svedom-vraj-nepomoze-ani-sponzorovanie-globsecu/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/1323521/na-urade-vlade-podpisali-s-usa-miliardovy-nakup-stihaciek/", "https://e.dennikn.sk/116575/slovensko-kupi-americke-vrtulniky-za-235-milionov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nakup-vrtulnikov-black-hawk-vlada/132499-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:59.701175+00:00"}
{"id": "vr35852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35852", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My, keď sme potrebovali 3 alebo 4 miliardy korún, my sme nezobrali tým najslabším, ale zobrali sme tomu najsilnejšiemu, ministerstvu obrany.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Porovnanie výdajovej stránky štátneho rozpočtu pre rok 2006 a 2010 ukazuje zníženie výdajov na obranu z 27 923 043 000 Sk na 24 792 008 715 Sk, čo je takmer 4 mld. Sk.", "analysis_paragraphs": ["Porovnanie výdajovej stránky štátneho rozpočtu pre rok 2006 a 2010 ukazuje zníženie výdajov na obranu z 27 923 043 000 Sk na 24 792 008 715 Sk, čo je takmer 4 mld. Sk."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Mrazikova_J/2006/RVS%202006/zakon/Priloha3.htm", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3868"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:13.816099+00:00"}
{"id": "48069", "numeric_id": 48069, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48069", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico (...) súhlasil, že zoberieme sem 6 či 8 väzňov z Guantanáma, mimoriadne nebezpečných teroristov na Slovensko, ktorých sme tu umiestnili a žijú v podstate medzi nami. ", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa týka bývalých väzňov z americkej väznice Guantánamo, ktorí boli presunutí na Slovensko v rámci európsko-americkej spolupráce . Nejedná sa však o teroristov, ale o ľudí, voči ktorým nebolo vznesené obvinenie z trestného činu terorizmu, výrok preto hodníme ako nepravdivý. Európsky parlament prijal uznesenie ktorým vyzval „členské štáty, aby v prípade, ak o to administratíva USA požiada, spolupracovali na hľadaní riešení, boli pripravení prijať väzňov z Guantánama v EÚ“, toto uznesenie uvádza aj Reuters . Na základe slovensko-americkej dohody na Slovensko prišlo osem väzňov: traja v roku 2010, traja v roku 2013 a dvaja posledných v roku 2014. Slovensko nie je jedinou krajinou EU, ktorá takých väzňov prijala: napríklad , od konca roku 2014 sa na Slovensku nachádzalo osem väzňov, vo Francúzsku deväť, v Maďarsku jeden a vo Veľkej Británii 14. Prví traja zadržaní, – Adil al-Gazzar z Egypta, Pooland Tsiradzo z Azerbajdžanu a Rafik al-Hami z Tuniska – boli prevezení z Guantánama na Slovensko v januári 2010. „ Ide o osoby, u ktorých nie je dôvod na začatie trestného stíhania, “ povedal vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Pravda uvádza, že „ americkí vyšetrovatelia však proti nim nemali dôkazy na to, aby ich mohli z niečoho obviniť.“ V roku 2013 prišli ďalší traja ľudia: Ujgurovia, moslimskí obyvatelia regiónu Sin-ťiang na severozápade Číny. Ministerstvo vnútra SR pre agentúru Reuters uviedlo , že ide o ľudí, ktorí nikdy neboli podozriví ani obvinení z terorizmu. TASR uvádza, že „ podľa amerického denníka New York Times uniknuté spisy týchto troch väzňov ukazujú, že armáda USA najneskôr v roku 2003 dospela k záveru, že nie sú spojení s al-Káidou ani s niektorým z lídrov Talibanu“. V roku 2014 prišli dvaja väzni - štátni príslušníci Tuniska a Jemenu, čím sa zvýšil celkový počet prijatých väzňov z Guantánama na osem. Vtedy Peter Lazarov, hovorca MV SR, povedal že: „Tak ako v prípade prvých transportov, aj teraz ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé ani obvinené z trestného činu terorizmu a nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.\" Nie je preto možné hovoriť o nich ako o nebezpečných teroristoch.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka bývalých väzňov z americkej väznice Guantánamo, ktorí boli presunutí na Slovensko v rámci európsko-americkej spolupráce . Nejedná sa však o teroristov, ale o ľudí, voči ktorým nebolo vznesené obvinenie z trestného činu terorizmu, výrok preto hodníme ako nepravdivý. Európsky parlament prijal uznesenie ktorým vyzval „členské štáty, aby v prípade, ak o to administratíva USA požiada, spolupracovali na hľadaní riešení, boli pripravení prijať väzňov z Guantánama v EÚ“, toto uznesenie uvádza aj Reuters . Na základe slovensko-americkej dohody na Slovensko prišlo osem väzňov: traja v roku 2010, traja v roku 2013 a dvaja posledných v roku 2014. Slovensko nie je jedinou krajinou EU, ktorá takých väzňov prijala: napríklad , od konca roku 2014 sa na Slovensku nachádzalo osem väzňov, vo Francúzsku deväť, v Maďarsku jeden a vo Veľkej Británii 14. Prví traja zadržaní, – Adil al-Gazzar z Egypta, Pooland Tsiradzo z Azerbajdžanu a Rafik al-Hami z Tuniska – boli prevezení z Guantánama na Slovensko v januári 2010. „ Ide o osoby, u ktorých nie je dôvod na začatie trestného stíhania, “ povedal vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Pravda uvádza, že „ americkí vyšetrovatelia však proti nim nemali dôkazy na to, aby ich mohli z niečoho obviniť.“ V roku 2013 prišli ďalší traja ľudia: Ujgurovia, moslimskí obyvatelia regiónu Sin-ťiang na severozápade Číny. Ministerstvo vnútra SR pre agentúru Reuters uviedlo , že ide o ľudí, ktorí nikdy neboli podozriví ani obvinení z terorizmu. TASR uvádza, že „ podľa amerického denníka New York Times uniknuté spisy týchto troch väzňov ukazujú, že armáda USA najneskôr v roku 2003 dospela k záveru, že nie sú spojení s al-Káidou ani s niektorým z lídrov Talibanu“. V roku 2014 prišli dvaja väzni - štátni príslušníci Tuniska a Jemenu, čím sa zvýšil celkový počet prijatých väzňov z Guantánama na osem. Vtedy Peter Lazarov, hovorca MV SR, povedal že: „Tak ako v prípade prvých transportov, aj teraz ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé ani obvinené z trestného činu terorizmu a nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.\" Nie je preto možné hovoriť o nich ako o nebezpečných teroristoch."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["spolupráce", "uznesenie", "Reuters", "napríklad", "povedal", "Pravda", "uviedlo", "TASR", "povedal"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-6-2009-0045_SK.html", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-6-2009-0045_SK.html", "https://www.reuters.com/article/idUKLDE65N220", "https://www.aktuality.sk/clanok/265893/usa-poslali-na-slovensko-dalsich-teroristov-z-kontroverznej-vaznice-guantanamo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164928-vaeznom-z-guantanama-dalo-slovensko-druhu-sancu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164928-vaeznom-z-guantanama-dalo-slovensko-druhu-sancu/", "https://www.reuters.com/article/us-slovakia-guantanamo-idUSBRE9BU09920131231", "https://www.teraz.sk/zahranicie/slovensko-ujgurovia-prijatie-guantanamo/69273-clanok.html", "https://spectator.sme.sk/c/20052792/slovakia-takes-two-more-guantanamo-detainees.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:14.129344+00:00"}
{"id": "vr25458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25458", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Priemerný dlh v eurozóne je vyšší ako 80% a niektoré krajiny v Európe majú viac ako 100%.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok povedal R. Fico aj v relácií O5M12 15. septembra 2013.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok povedal R. Fico aj v relácií O5M12 15. septembra 2013."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "v prvom štvrťroku 2013", "v roku 2012"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina230", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina225"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:54.242754+00:00"}
{"id": "44265", "numeric_id": 44265, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44265", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "V lete Focus nám dal potenciál 20 %... a pamätáte sa 2016 týždeň pred voľbami  (po upozornení moderátora lehotu opravil na dva týždne, pozn.) tieto isté prieskumné agentúry Kollárovi v podstate nedávali vôbec šancu, že sa dostane do parlamentu a Kotlebovi 2 % cca.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volebný potenciál vznikajúcej strany Štefana Harabina bol na jar v roku 2019 tesne pod 20 %. Pred voľbami 2016 mala strana Sme rodina v niektorých prieskumoch menej než 5 % a ĽSNS okolo 2 %. Výrok Šefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivý. Prieskum agentúry Focus z mája 2019 meral volebný potenciál strany Štefana Harabina, ktorá v tom čase ešte neexistovala. Ak by vznikla, ,,určite” a ,,skôr” by ju v tom čase zvažovalo voliť 19,7 % voličov. Prieskum Focusu pred parlamentnými voľbami 2016 nameral na prelome januára a marca strane SME RODINA - Boris Kollár 4,1 %. Rovnaká agentúra Kollárovej strane namerala vo februári 4,2 % a agentúra AKO 5,1 %. Výsledok Sme rodina bol pritom 6,6 %. Kotlebova ĽSNS mala vo februárových prieskumoch Focusu 2 resp. 1 %. Agentúra AKO Kotlebovej strane asi dva týždne pred voľbami namerala 4,2 %. ĽSNS vo voľbách nakoniec získala 8 %.", "analysis_paragraphs": ["Volebný potenciál vznikajúcej strany Štefana Harabina bol na jar v roku 2019 tesne pod 20 %. Pred voľbami 2016 mala strana Sme rodina v niektorých prieskumoch menej než 5 % a ĽSNS okolo 2 %. Výrok Šefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivý. Prieskum agentúry Focus z mája 2019 meral volebný potenciál strany Štefana Harabina, ktorá v tom čase ešte neexistovala. Ak by vznikla, ,,určite” a ,,skôr” by ju v tom čase zvažovalo voliť 19,7 % voličov. Prieskum Focusu pred parlamentnými voľbami 2016 nameral na prelome januára a marca strane SME RODINA - Boris Kollár 4,1 %. Rovnaká agentúra Kollárovej strane namerala vo februári 4,2 % a agentúra AKO 5,1 %. Výsledok Sme rodina bol pritom 6,6 %. Kotlebova ĽSNS mala vo februárových prieskumoch Focusu 2 resp. 1 %. Agentúra AKO Kotlebovej strane asi dva týždne pred voľbami namerala 4,2 %. ĽSNS vo voľbách nakoniec získala 8 %."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Focus", "Focusu", "namerala"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/?v=1102992273235074", "http://www.focus-research.sk/files/202_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_februar%202016.pdf", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2016/03/Median_porovnanie_predvolebnych_prieskumov-1.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:52.427415+00:00"}
{"id": "vr16605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16605", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...ten spomínaný katalóg výkonov, ktorý definuje cenu bodov za jednotlivé výkony, je extrémne starý, z roku 1995. Dodnes ho nikto nezmenil a tým pádom majú poisťovne aj obrovský by som povedal priestor rozhodovať sa sami, čo za čo nakúpia a čo z tých nových diagnostických terapeutických postupov budú preplácať a akým spôsobom...", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koncepcia tzv. bodovníka zdravotných výkonov bola urobená podľa nemeckého vzoru už v roku 1993. Nie je však pravda, že by bol nebol od roku 1995 zmenený, stalo sa tak niekoľkokrát, no údajne nikdy nie dostatočne efektívne. Aktuálne je však bodový systém nezmenený od roku 2005 a v praxi závisí výška platieb na dohode poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poisťovní. Je pravda, že kvôli neaktuálnosti a deregulácii majú poisťovne rozhodovací priestor pri výške a spôsobe platieb. Výrok Mareka Krajčího hodnotíme ako nepravdivý. Podľa textu autora MUDr. Tomáša Szalaya, PhD., výkonného riaditeľa neziskovej organizácie Health Policy Institute (HPI) je situácia okolo zoznamu zdravotných výkonov zmätočná. Stále sa, údajne zo zotrvačnosti, používa tzv. „nemecký“ zoznam výkonov s bodovým ohodnotením z 90-tych rokov, napriek tomu, že neexistuje právny predpis, ktorý by ho aktuálne upravoval. Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente ( .pdf , s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. Podľa už spomínaného Tomáša Szalaya zaviedlo Ministerstvo zdravotníctva v roku 2004 dva pojmy, a to Katalóg zdravotných výkonov (skrátene Katalóg) a Zoznam zdravotných výkonov (skrátene Zoznam). Prvý menovaný bol prehľadom všetkých zdravotných výkonov, Zoznam bol výberom výkonov z Katalógu, ktorý sa držal diagnostických a terapeutických štandardov, vrátane indikačných a frekvenčných obmedzení pre dané ochorenia. V roku 2008 bol však Zoznam zrušený a Katalóg premenovaný na Zoznam zdravotných výkonov. O týchto legislatívnych procesoch informoval v článku aj profesor Kováč, ktorý uvádza, že tvorba nového zoznamu zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 Z. z. začala až po schválení koncepcie tvorby zdravotných výkonov v apríli 2008. Na zozname zdravotných výkonov pracovala katalogizačná komisia, avšak po parlamentných voľbách v roku 2010 začala vláda presadzovať DRG systém, ktorý začal tvoriť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa nemeckého vzoru. DRG (Diagnosis Related Groups) je \"...klasifikačný systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady hospitalizácii podľa diagnóz a diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a ekonomickými nákladmi\" . Je však potrebné podotknúť, že Zoznam zdravotných výkonov (alebo i Katalóg zdravotných výkonov) nie je synonymum pre tzv. bodovník. Zoznam totiž nemusí obsahovať i bodové ohodnotenia. Ako už bolo povedané, \"nemecký bodovník\" z 90-tych rokov bol od tej doby aspoň čiastkovo upravovaný, preto nie je pravdou, že by nebol dodnes pozmenený. Napríklad Zoznam zdravotných výkonov a ich bodové hodnoty sú prílohou k nariadeniu vlády č. 226/2005 Z. z. Tento zákon v § 1 (odstavec 2) definuje i bodový systém. Zdravotné výkony sa „...ohodnocujú počtom bodov uvedených v zozname zdravotných výkonov...“ . Podľa odstavca č. 3 sa minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ustanovuje na 0.019916 eura a maximálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na 0.029875 eura. Nariadenie vlády ďalej upravuje i minimálne výšky úhrady pre ambulancie lekárskej služby prvej pomoci. Zákon teda stanovuje minimálnu výšku úhrady za jeden bod. Podľa zdrojov sú však platobné mechanizmy a ceny v zdravotníctve významne deregulované a výška platieb je postavená na dohode medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami. Túto prax potvrdil napríklad aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko v článku na portáli vzdravotníctve.sk v súvislosti s aktuálnym zavádzaním DRG systému. \"Cena (pri DRG) nebude stanovená dohodou ako dnes, ale kalkuláciou s presnými pravidlami.“ Podľa názoru na blogu Doc. MUDr. Mgr. Tibora Hlavatého PhD. je \"ďalším problémom je určovanie cien za výkony. Tie sa na Slovensku vyjednávajú medzi poisťovňami a poskytovateľmi doslova ako na blšom trhu, čisto iba podľa vyjednávacej sily.\" Časť výroku Mareka Krajčího o veľkom rozhodovacom priestore pre poisťovne je pravdivá. Ako ďalej naznačuje, pri \"nových diagnostických terapeutických postupoch\" taktiež môže vznikať nejednoznačnosť, keďže zoznam výkonov nie je dostatočne aktualizovaný. Rezort zdravotníctva totiž v správe pre SITA uvádza: \"Aktuálne platný Katalóg zdravotných výkonov už nespĺňa potreby poskytovateľov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo všetkých špecializačných odboroch. Spektrum vykonávaných zdravotných výkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa od roku 2004 a 2005 výrazne rozšírilo\". Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Koncepcia tzv. bodovníka zdravotných výkonov bola urobená podľa nemeckého vzoru už v roku 1993. Nie je však pravda, že by bol nebol od roku 1995 zmenený, stalo sa tak niekoľkokrát, no údajne nikdy nie dostatočne efektívne. Aktuálne je však bodový systém nezmenený od roku 2005 a v praxi závisí výška platieb na dohode poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poisťovní. Je pravda, že kvôli neaktuálnosti a deregulácii majú poisťovne rozhodovací priestor pri výške a spôsobe platieb. Výrok Mareka Krajčího hodnotíme ako nepravdivý. Podľa textu autora MUDr. Tomáša Szalaya, PhD., výkonného riaditeľa neziskovej organizácie Health Policy Institute (HPI) je situácia okolo zoznamu zdravotných výkonov zmätočná. Stále sa, údajne zo zotrvačnosti, používa tzv. „nemecký“ zoznam výkonov s bodovým ohodnotením z 90-tych rokov, napriek tomu, že neexistuje právny predpis, ktorý by ho aktuálne upravoval. Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente ( .pdf , s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. Podľa už spomínaného Tomáša Szalaya zaviedlo Ministerstvo zdravotníctva v roku 2004 dva pojmy, a to Katalóg zdravotných výkonov (skrátene Katalóg) a Zoznam zdravotných výkonov (skrátene Zoznam). Prvý menovaný bol prehľadom všetkých zdravotných výkonov, Zoznam bol výberom výkonov z Katalógu, ktorý sa držal diagnostických a terapeutických štandardov, vrátane indikačných a frekvenčných obmedzení pre dané ochorenia. V roku 2008 bol však Zoznam zrušený a Katalóg premenovaný na Zoznam zdravotných výkonov. O týchto legislatívnych procesoch informoval v článku aj profesor Kováč, ktorý uvádza, že tvorba nového zoznamu zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 Z. z. začala až po schválení koncepcie tvorby zdravotných výkonov v apríli 2008. Na zozname zdravotných výkonov pracovala katalogizačná komisia, avšak po parlamentných voľbách v roku 2010 začala vláda presadzovať DRG systém, ktorý začal tvoriť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa nemeckého vzoru. DRG (Diagnosis Related Groups) je \"...klasifikačný systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady hospitalizácii podľa diagnóz a diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a ekonomickými nákladmi\" . Je však potrebné podotknúť, že Zoznam zdravotných výkonov (alebo i Katalóg zdravotných výkonov) nie je synonymum pre tzv. bodovník. Zoznam totiž nemusí obsahovať i bodové ohodnotenia. Ako už bolo povedané, \"nemecký bodovník\" z 90-tych rokov bol od tej doby aspoň čiastkovo upravovaný, preto nie je pravdou, že by nebol dodnes pozmenený. Napríklad Zoznam zdravotných výkonov a ich bodové hodnoty sú prílohou k nariadeniu vlády č. 226/2005 Z. z. Tento zákon v § 1 (odstavec 2) definuje i bodový systém. Zdravotné výkony sa „...ohodnocujú počtom bodov uvedených v zozname zdravotných výkonov...“ . Podľa odstavca č. 3 sa minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ustanovuje na 0.019916 eura a maximálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na 0.029875 eura. Nariadenie vlády ďalej upravuje i minimálne výšky úhrady pre ambulancie lekárskej služby prvej pomoci. Zákon teda stanovuje minimálnu výšku úhrady za jeden bod. Podľa zdrojov sú však platobné mechanizmy a ceny v zdravotníctve významne deregulované a výška platieb je postavená na dohode medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami. Túto prax potvrdil napríklad aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko v článku na portáli vzdravotníctve.sk v súvislosti s aktuálnym zavádzaním DRG systému. \"Cena (pri DRG) nebude stanovená dohodou ako dnes, ale kalkuláciou s presnými pravidlami.“ Podľa názoru na blogu Doc. MUDr. Mgr. Tibora Hlavatého PhD. je \"ďalším problémom je určovanie cien za výkony. Tie sa na Slovensku vyjednávajú medzi poisťovňami a poskytovateľmi doslova ako na blšom trhu, čisto iba podľa vyjednávacej sily.\" Časť výroku Mareka Krajčího o veľkom rozhodovacom priestore pre poisťovne je pravdivá. Ako ďalej naznačuje, pri \"nových diagnostických terapeutických postupoch\" taktiež môže vznikať nejednoznačnosť, keďže zoznam výkonov nie je dostatočne aktualizovaný. Rezort zdravotníctva totiž v správe pre SITA uvádza: \"Aktuálne platný Katalóg zdravotných výkonov už nespĺňa potreby poskytovateľov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo všetkých špecializačných odboroch. Spektrum vykonávaných zdravotných výkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa od roku 2004 a 2005 výrazne rozšírilo\". Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["textu", ".pdf", "článku", "č. 576/2004", "koncepcie tvorby zdravotných výkonov", "DRG", "č. 226/2005", "zdrojov", "článku", "blogu", "správe"], "url": ["http://www.hpi.sk/2017/03/neprimerane-ocakavania-od-zoznamu-vykonov/", "http://www.sozzass.sk/userfiles/10_monitoring_medii/2017/3Q/2017-07-11%20Monitoring%20m%C3%A9di%C3%AD.pdf", "http://www.sozzass.sk/userfiles/10_monitoring_medii/2017/3Q/2017-07-11%20Monitoring%20m%C3%A9di%C3%AD.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20170429.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi80q6W2q_WAhWPblAKHTF7CS0QFggoMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-185580&usg=AFQjCNGjmCwXn4loG8Jo8xqu-9PiSyk4tg", "https://vzdravotnictve.sk/drg-je-od-zaciatku-roka-v-ostrej-prevadzke/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/226/20100701", "http://www.hpi.sk/2017/03/neprimerane-ocakavania-od-zoznamu-vykonov/", "https://vzdravotnictve.sk/drg-je-od-zaciatku-roka-v-ostrej-prevadzke/", "https://dennikn.sk/blog/preco-nase-zdravotnictvo-nefunguje/", "https://domov.sme.sk/c/20602678/ministerstvo-zdravotnictva-planuje-upravit-zoznam-zdravotnych-vykonov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:25.887700+00:00"}
{"id": "vr14438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14438", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) riaditeľ podbrezovej železiarne pán Soták, ktorý povedal, no tak boli časy, keď na jedného učiteľa bolo 18 žiakov, dnes je to 12 žiakov.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vladimír Soták je generálnym riaditeľom železiarní Podbrezová a predseda Klubu 500 . Soták sa k téme štrajku učiteľov vyjadroval napríklad v Téme dňa na TA3 alebo na stretnutí strany Smer. Aj keď opakovane tvrdil, že klesá počet detí a počet učiteľov sa naopak zvyšuje, výrok o konkrétnych počtoch žiakov na učiteľa sme v dostupných zdrojoch nenašli. Vzhľadom na to, že Fico neuvádza, kde mal Soták vysloviť tento údaj, a nedá sa vylúčiť, že tak urobil, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Soták je generálnym riaditeľom železiarní Podbrezová a predseda Klubu 500 . Soták sa k téme štrajku učiteľov vyjadroval napríklad v Téme dňa na TA3 alebo na stretnutí strany Smer. Aj keď opakovane tvrdil, že klesá počet detí a počet učiteľov sa naopak zvyšuje, výrok o konkrétnych počtoch žiakov na učiteľa sme v dostupných zdrojoch nenašli. Vzhľadom na to, že Fico neuvádza, kde mal Soták vysloviť tento údaj, a nedá sa vylúčiť, že tak urobil, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Soták", "Klubu 500", "Téme dňa", "stretnutí", "vyvrátila", "OECD", "Pomer"], "url": ["http://style.hnonline.sk/vikend/140121-kto-je-vladimir-sotak", "http://www.ta3.com/kategoria/7/tema-dna.html", "http://www.ta3.com/kategoria/7/tema-dna.html", "http://www.smertv.sk/c/1072/1/0/socialna-demokracia-v-xxi.-storoci-bez-skrtov-a-blizsie-k-ludom.htm", "http://blog.etrend.sk/saskia-repcikova/4-myty-vladimira-sotaka.html", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015_eag-2015-en#page418", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/slovak-republic_eag-2015-78-en#page4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:54.471959+00:00"}
{"id": "vr17739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17739", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Národný bezpečnostný úrad je inštitúcia, je orgán štátnej správy, ktorý zodpovedá za vlastne šifrovaciu službu a za kybernetickú bezpečnosť.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný bezpečnostný úrad ako: \" ústredný orgán štátnej správy pre oblasť ochrany utajovaných skutočností vykonáva bezpečnostné previerky fyzických a právnických osôb, zabezpečuje ochranu zahraničných informácií a slúži ako ústredný bod ich prijímania a distribúcie, zabezpečuje certifikačnú a autorizačnú činnosť, vlastnou kontrolnou činnosťou overuje podmienky zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v iných právnických osobách a vykonáva skúšku bezpečnostného zamestnanca. \" Podľa zákona číslo 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti je v pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu vykonávanie kybernetickej bezpečnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Národný bezpečnostný úrad ako: \" ústredný orgán štátnej správy pre oblasť ochrany utajovaných skutočností vykonáva bezpečnostné previerky fyzických a právnických osôb, zabezpečuje ochranu zahraničných informácií a slúži ako ústredný bod ich prijímania a distribúcie, zabezpečuje certifikačnú a autorizačnú činnosť, vlastnou kontrolnou činnosťou overuje podmienky zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v iných právnických osobách a vykonáva skúšku bezpečnostného zamestnanca. \" Podľa zákona číslo 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti je v pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu vykonávanie kybernetickej bezpečnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["úrad", "zákona"], "url": ["http://www.nbusr.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/index.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/69/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:14.323784+00:00"}
{"id": "vr31703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31703", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme vám odovzdali vládu (v roku 2010 pozn.) s najvyšším hospodárskym rastom európskej únii , a deficit a dlh boli na priemernej úrovni Európskej únie.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvú časť výroku: \" My sme vám odovzdali vládu (v roku 2010 pozn.) s najvyšším hospodárskym rastom európskej únii, \" sme v minulosti už niekoľkokrát overovali ( Na Telo , 26. októbra 2011). R. Fico sa nepoučil a opäť v prípade hospodárskeho rastu nehovorí pravdu. V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fica odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 % , (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín. Druhú časť výroku: \" deficit a dlh boli na priemernej úrovni Európskej únie, \" sme taktiež overovali už v minulosti. Výrok o priemernom deficite sme overovali v Na Telo , 26. októbra 2011. Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší . V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%. V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%. Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. V oboch prípadoch bol priemerný dlh krajín Európskej únie podstatne vyšší ako dlh SR. V roku 2009 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 74,8 % HDP. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39,3 % HDP vyšší ako dlh SR. V roku 2010 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 80 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39 % HDP vyšší ako dlh SR. Z oficiálnych údajov je zrejmé, že tak v roku 2009 ako aj v roku 2010, bol dlh SR v priemere o 39 % nižší ako bol priemer Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvú časť výroku: \" My sme vám odovzdali vládu (v roku 2010 pozn.) s najvyšším hospodárskym rastom európskej únii, \" sme v minulosti už niekoľkokrát overovali ( Na Telo , 26. októbra 2011). R. Fico sa nepoučil a opäť v prípade hospodárskeho rastu nehovorí pravdu. V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fica odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 % , (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín. Druhú časť výroku: \" deficit a dlh boli na priemernej úrovni Európskej únie, \" sme taktiež overovali už v minulosti. Výrok o priemernom deficite sme overovali v Na Telo , 26. októbra 2011. Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší . V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%. V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%. Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. V oboch prípadoch bol priemerný dlh krajín Európskej únie podstatne vyšší ako dlh SR. V roku 2009 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 74,8 % HDP. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39,3 % HDP vyšší ako dlh SR. V roku 2010 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 80 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39 % HDP vyšší ako dlh SR. Z oficiálnych údajov je zrejmé, že tak v roku 2009 ako aj v roku 2010, bol dlh SR v priemere o 39 % nižší ako bol priemer Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Na Telo", "hospodársky rast", "Na Telo", "Deficit", "Dlh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/198/?ph=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-07012011-BP/EN/2-07012011-BP-EN.PDF", "http://www.demagog.sk/diskusie/198/?ph=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:18.905340+00:00"}
{"id": "vr34542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34542", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zareagujem citátom expremiéra, neposudzujte, prosím, vládu takto jednoznačne po jednej šesťnástine jej vládnutia.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico r. 2007 povedal : „Hodnotím túto vládu len z pohľadu programového vyhlásenia vlády, tvrdím, že sme sa rozbehli dobre. Ale to je iba, ak si zoberiem, že tri mesiace je jedna štvrtina z roka, za štyri roky - tak to je jedna šestnástina času, ktorý máme za sebou. Asi nie je korektné robiť všeobecné hodnotenie vlády po jednej šestnástine. My hodnotíme, že aj tá jedna šestnástina bola vo vzťahu k verejnosti veľmi dobrá, veď verejnosť to nakoniec aj víta, tie rozhodnutia, ktoré sme urobili – sú predovšetkým rozhodnutia orientované na ľudí.“ Teda, nie je to presný citát, iba parafráza. A otázne je, čo je jednoznačné posúdenie a všeobecné hodnotenie. Na slová chvály a pozitívne výroky politici nereagujú podobne odmietavo, akokoľvek by boli predčasné.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico r. 2007 povedal : „Hodnotím túto vládu len z pohľadu programového vyhlásenia vlády, tvrdím, že sme sa rozbehli dobre. Ale to je iba, ak si zoberiem, že tri mesiace je jedna štvrtina z roka, za štyri roky - tak to je jedna šestnástina času, ktorý máme za sebou. Asi nie je korektné robiť všeobecné hodnotenie vlády po jednej šestnástine. My hodnotíme, že aj tá jedna šestnástina bola vo vzťahu k verejnosti veľmi dobrá, veď verejnosť to nakoniec aj víta, tie rozhodnutia, ktoré sme urobili – sú predovšetkým rozhodnutia orientované na ľudí.“ Teda, nie je to presný citát, iba parafráza. A otázne je, čo je jednoznačné posúdenie a všeobecné hodnotenie. Na slová chvály a pozitívne výroky politici nereagujú podobne odmietavo, akokoľvek by boli predčasné."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.mensiny.vlada.gov.sk/9264/prepis-tlacovej-konferencie-predsedu-vlady-slovenskej-republiky-roberta-fica-a-ministra-financii-jana-pociateka-k-statnemu-rozpoctu-sr-na-rok-2007.php?day=2010-09-01&art_datum_od=&art_datum_do="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:38.924205+00:00"}
{"id": "vr33249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33249", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Vy ste rozbehli projekt Filiálka a zabudol na to, že nikdy tento projekt EÚ neschválila ako taký, čiže nebolo jasné, že ho vôbec bude schopná preplatiť a štúdia uskutočniteľnosti, ktorá sa nakoniec vyhodnotila za vás ukázala, že neufinancovateľný a že to Únia nikdy nepreplatí.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. Železnice SR vyhlásili tender na ministrovania J. Figeľa, ešte pred výsledkom štúdie o uskutočniteľnosti. SITA , 20. novembra 2012: \" Železnice vyhlásili verejnú súťaž na prvú časť projektu Filiálka vo februári tohto roka (roka 2012, pozn.) . Ministrom dopravy bol vtedy ešte Ján Figeľ (KDH). Ponuky siedmich uchádzačov sa otvárali 23. júla, pričom predpokladaná cena prác plánovaných na tri roky bola 424 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty.\" Ján Figeľ, ešte ako minister dopravy vyhlásil tender na prvú časť projektu Filiálka vo februári 2012. V auguste 2012 hovorca Ministerstva dopravy vyhlásil , že štúdia o uskutočniteľnosti je stále v procese spracovávania. Inými slovami, ŽSR vyhlásili tender skôr ako bol známy výsledok štúdie o uskutočniteľnosti, o ktorej Ján Počiatek informoval v októbri 2012. Aktualizácia z 31. decembra 2012 projektu prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave hovorí o zastavení časti A - Bratislava predmestie-Bratislava filiálka-Bratislava Petržalka. \"Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti IDS Bratislava, ktorá bola vypracovaná v zmysle požiadaviek Európskej komisie a technických expertov EÚ (JASPERS) bol projekt vyradený z OPD na roky 2007-2013. Všetky práce sú zastavené.\" Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013: \"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil. Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia . - Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu ... - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov... - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby.\" Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje. SITA , 20. novembra 2012: \"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. Železnice SR vyhlásili tender na ministrovania J. Figeľa, ešte pred výsledkom štúdie o uskutočniteľnosti. SITA , 20. novembra 2012: \" Železnice vyhlásili verejnú súťaž na prvú časť projektu Filiálka vo februári tohto roka (roka 2012, pozn.) . Ministrom dopravy bol vtedy ešte Ján Figeľ (KDH). Ponuky siedmich uchádzačov sa otvárali 23. júla, pričom predpokladaná cena prác plánovaných na tri roky bola 424 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty.\" Ján Figeľ, ešte ako minister dopravy vyhlásil tender na prvú časť projektu Filiálka vo februári 2012. V auguste 2012 hovorca Ministerstva dopravy vyhlásil , že štúdia o uskutočniteľnosti je stále v procese spracovávania. Inými slovami, ŽSR vyhlásili tender skôr ako bol známy výsledok štúdie o uskutočniteľnosti, o ktorej Ján Počiatek informoval v októbri 2012. Aktualizácia z 31. decembra 2012 projektu prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave hovorí o zastavení časti A - Bratislava predmestie-Bratislava filiálka-Bratislava Petržalka. \"Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti IDS Bratislava, ktorá bola vypracovaná v zmysle požiadaviek Európskej komisie a technických expertov EÚ (JASPERS) bol projekt vyradený z OPD na roky 2007-2013. Všetky práce sú zastavené.\" Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013: \"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil. Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia . - Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu ... - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov... - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby.\" Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje. SITA , 20. novembra 2012: \"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "vyhlásil", "Aktualizácia", "Návrh", "informovalo", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zeleznice-stopli-prace-na-projekte-fil/580313-clanok.html?from=suggested_articles", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248739-podzemna-zeleznica-za-stamiliony-eur-je-neista/", "http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1628", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat_doc.pdf?instEID=-1&attEID=50824&docEID=283859&matEID=5766&langEID=1&tStamp=20121205163206220", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/11225/11225.html?dfpi=22", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zeleznice-stopli-prace-na-projekte-fil/580313-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:35.431757+00:00"}
{"id": "vr15035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15035", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Už o kompetenciách sa nemusíme teraz baviť, ale pre nás je príkladom štát, kde to funguje Švajčiarsko. Obrovsky väčšie percento ľudí má legálne držanú zbraň a nedá sa povedať, že by Švajčiari boli nejakí, že by po sebe strieľali alebo že by tam boli nejaké vyššie tie percentá tých napadnutí so zbraňou.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Švajčiarsko má vysokú úroveň počtu držaných zbraní v pomere k počtu obyvateľstva z dôvodu, že muži vo veku od 18 do 34 rokov, ktorí absolvovali vojenskú službu (vo Švajčiarsku je povinná) sú podľa zákona oprávnení ponechať si strelnú zbraň, ktorú používali vo vojenskom zbore. No napriek tomu nie je úroveň vrážd spôsobených strelnou zbraňou v tejto krajine vysoká. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Small Arms Survey ( .pdf , 2007) je Švajčiarsko z hodnotených krajín v počte držaných zbraní na treťom mieste s 45,7 zbraňami na 100 obyvateľov. Odchýlka je od minimálnej úrovne 30,9 zbrane do maximálnej úrovne 60,5 zbrane na 100 obyvateľov. Slovensko je v tom istom rebríčku na 73. mieste s 8,3 zbraňami na 100 obyvateľov. V 2011 roku bola vo Švajčiarsku úroveň úmrtí v dôsledku strelných zbraní celkom 239, čo predstavuje 3,04 vraždy na 100 tisíc obyveteľov. V roku 2014 bolo vo Švajčiarsku zaznamenaných celkovo 41 vrážd, teda miera vrážd na 100.000 obyvateľov bola na úrovni 0,49, čo predstavuje najnižšiu úroveň za 33 rokov, od začiatku celoštátneho koordinovaného zberu štatistických údajov. Na Slovensku bol pomer počtu vrážd spôsobených strelnou zbraňou na 100 tisíc obyvateľov 1,75. Na portáli Humanosphere je vytvorená štatistika vrážd spôsobených strelnou zbraňou z roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Švajčiarsko má vysokú úroveň počtu držaných zbraní v pomere k počtu obyvateľstva z dôvodu, že muži vo veku od 18 do 34 rokov, ktorí absolvovali vojenskú službu (vo Švajčiarsku je povinná) sú podľa zákona oprávnení ponechať si strelnú zbraň, ktorú používali vo vojenskom zbore. No napriek tomu nie je úroveň vrážd spôsobených strelnou zbraňou v tejto krajine vysoká. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Small Arms Survey ( .pdf , 2007) je Švajčiarsko z hodnotených krajín v počte držaných zbraní na treťom mieste s 45,7 zbraňami na 100 obyvateľov. Odchýlka je od minimálnej úrovne 30,9 zbrane do maximálnej úrovne 60,5 zbrane na 100 obyvateľov. Slovensko je v tom istom rebríčku na 73. mieste s 8,3 zbraňami na 100 obyvateľov. V 2011 roku bola vo Švajčiarsku úroveň úmrtí v dôsledku strelných zbraní celkom 239, čo predstavuje 3,04 vraždy na 100 tisíc obyveteľov. V roku 2014 bolo vo Švajčiarsku zaznamenaných celkovo 41 vrážd, teda miera vrážd na 100.000 obyvateľov bola na úrovni 0,49, čo predstavuje najnižšiu úroveň za 33 rokov, od začiatku celoštátneho koordinovaného zberu štatistických údajov. Na Slovensku bol pomer počtu vrážd spôsobených strelnou zbraňou na 100 tisíc obyvateľov 1,75. Na portáli Humanosphere je vytvorená štatistika vrážd spôsobených strelnou zbraňou z roku 2013."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["oprávnení", ".pdf", "úroveň", "", "úmrtí", "bolo", "pomer", "štatistika", "štatistiku"], "url": ["http://www.bbc.com/news/magazine-21379912", "http://www.smallarmssurvey.org/fileadmin/docs/A-Yearbook/2007/en/Small-Arms-Survey-2007-Chapter-02-annexe-4-EN.pdf", "http://www.gunpolicy.org/firearms/citation/quotes/8371", "http://www.gunpolicy.org/firearms/citation/quotes/8371", "http://www.gunpolicy.org/firearms/citation/quotes/8371", "https://www.osac.gov/pages/ContentReportDetails.aspx?cid=17801", "http://www.gunpolicy.org/firearms/region/slovakia", "http://ihmeuw.org/3oi5", "http://vizhub.healthdata.org/gbd-compare/#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:37.341062+00:00"}
{"id": "vr26943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26943", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Som kandidátom približne 40-tisíc občanov SR, čo znamená, že nie som a nemusím byť zaviazaný žiadnej politickej strane.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR a SITA 9. januára 2014 uviedli, že Radoslav Procházka vyzbieral pre svoju kandidatúru vyše 40 000 podpisov. 15. januára bola jeho kandidatúra po skontrolovaní podpisov potvrdená .", "analysis_paragraphs": ["TASR a SITA 9. januára 2014 uviedli, že Radoslav Procházka vyzbieral pre svoju kandidatúru vyše 40 000 podpisov. 15. januára bola jeho kandidatúra po skontrolovaní podpisov potvrdená ."], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "potvrdená"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7061507/prochazka-vyzbieral-40-tisic-podpisov-podporil-ho-aj-bezak.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/prochazka-chce-byt-silny-prezident-vyzbieral-40-tisic-podpisov-podporil-ho-aj-bezak.html", "http://www.sme.sk/c/7067414/paska-potvrdil-kandidaturu-vsetkym-patnastim-uchadzacom-o-prezidenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:20.741061+00:00"}
{"id": "vr26190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26190", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Toto sme dostali od Transparency International (Maňka ukázal na kameru spomínané ocenenie, pozn.), lebo sme najtransparentnejší kraj v roku 2013 zo všetkých samosprávnych krajov a toto isté sme dostali aj pred dvoma rokmi.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa z 29. októbra. Transparency International Slovensko zverejnil rebríček Otvorená samospráva 2013. Najtransparentnejším krajom sa stal Banskobystrický kraj, čím obhájil prvenstvo v rebríčku z roku 2011. Samosprávny kraj Získané % Banskobystrický kraj 65% Bratislavský kraj 52% Trnavský kraj 48% Košický kraj 48% Prešovský kraj 47% Nitriansky kraj 46% Žilinský kraj 42% Trenčiansky kraj 28% Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa z 29. októbra. Transparency International Slovensko zverejnil rebríček Otvorená samospráva 2013. Najtransparentnejším krajom sa stal Banskobystrický kraj, čím obhájil prvenstvo v rebríčku z roku 2011. Samosprávny kraj Získané % Banskobystrický kraj 65% Bratislavský kraj 52% Trnavský kraj 48% Košický kraj 48% Prešovský kraj 47% Nitriansky kraj 46% Žilinský kraj 42% Trenčiansky kraj 28% Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "zverejnil"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/412/?politik=124", "http://www.transparency.sk/sk/rebricek-otvorena-samosprava-2013-najtransparentnejsia-je-banskobystricka-zupa-najmenej-trencianska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:59.298086+00:00"}
{"id": "vr17416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17416", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...tak ako ste Bašternákovi vyplatili 3,4 milióna, keď ste boli vo vláde (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Finančná správa doposiaľ prekontrolovala len niektoré vratky DPH vyplatené firmám Ladislava Bašternáka, podrobnejšie rozhodnutie z týchto kontrol však nezverejnila, keďže je predmetom daňového tajomstva. V predmetných rokoch 2010-2012 nebol zverejňovaný zoznam subjektov uplatňujúci si nadmerné odpočty DPH. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. O vratkách vyplatených Bašternákovi počas vlády Ivety Radičovej informoval len samotný Kaliňák. Denník SME o tom píše nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Finančná správa doposiaľ prekontrolovala len niektoré vratky DPH vyplatené firmám Ladislava Bašternáka, podrobnejšie rozhodnutie z týchto kontrol však nezverejnila, keďže je predmetom daňového tajomstva. V predmetných rokoch 2010-2012 nebol zverejňovaný zoznam subjektov uplatňujúci si nadmerné odpočty DPH. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. O vratkách vyplatených Bašternákovi počas vlády Ivety Radičovej informoval len samotný Kaliňák. Denník SME o tom píše nasledovne:"], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["prekontrolovala", "nebol zverejňovaný", "SME", "Aktuality.sk"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/financna-sprava-kontroly-bastrnak/272927-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-26/vratky-dph-budu-zverejnovat.html", "https://domov.sme.sk/c/20178061/milionove-vratky-dph-opozicia-ziada-odvolat-kalinaka-pre-kauzu-basternak.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/344130/podnikatelovi-ktory-prenajima-byt-ficovi-vyplatil-stat-16-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:21.657452+00:00"}
{"id": "vr35481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35481", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Veľmi krátky príklad. Ten nový spôsob valorizácie napríklad spôsobí, že ak dôchodca má 160 eur, tak získa iba 24 centov ročne na tom novom spôsobe, ale ak má 250 eur, čo je stále pod priemerným dôchodkom, tak stratí vyše 19 eur a ten priemerný dôchodca stratí ročne takmer 42 eur na tom novom spôsobe valorizácie.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ondrušov príklad o priemernom dôchodcovi strácajúcom 42 eur je zavádzajúci. Síce správne vystihuje princíp systému, že dôchodcovia s vyššími príjmami získajú pri valorizácii menej ako v starom systéme, čísla ktoré uvádza sú ale nereálne. Ondrušove výpočty predpokladajú valorizáciu 21% (!), pritom miera valorizácie dôchodkov bola napr.za minulý rok len 3,05% a teda nominálny rozdiel nie je tak značný.", "analysis_paragraphs": ["Ondrušov príklad o priemernom dôchodcovi strácajúcom 42 eur je zavádzajúci. Síce správne vystihuje princíp systému, že dôchodcovia s vyššími príjmami získajú pri valorizácii menej ako v starom systéme, čísla ktoré uvádza sú ale nereálne. Ondrušove výpočty predpokladajú valorizáciu 21% (!), pritom miera valorizácie dôchodkov bola napr.za minulý rok len 3,05% a teda nominálny rozdiel nie je tak značný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["3,05%"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-39649550-dochodky-v-roku-2010-budu-naozaj-nizsie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:20.105267+00:00"}
{"id": "vr13872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13872", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mimochodom, slovenské zásahové jednotky policajné sú považované za jedni z najlepších v Európe, mimochodom, aby ste teda vedeli.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po najrozsiahlejšom cvičení protiteroristických policajných zásahových jednotiek všetkých členských štátov EÚ, Švajčiarska a Nórska, ATLAS Common Challenge 2013, boli naše špeciálne jednotky pochválené za profesionalitu a dané za príklad ostatným členom zoskupenia ATLAS. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po najrozsiahlejšom cvičení protiteroristických policajných zásahových jednotiek všetkých členských štátov EÚ, Švajčiarska a Nórska, ATLAS Common Challenge 2013, boli naše špeciálne jednotky pochválené za profesionalitu a dané za príklad ostatným členom zoskupenia ATLAS. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["konalo", "cvičenie", "Medzinárodné majstrovstvá špeciálnych policajných jednotiek", "výcvikové stredisko v Lešti", "Centrum výcviku Lešť"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/663517-slovenske-komando-pochvalili-za-boj-s-fiktivnymi-teroristami/", "http://www.mil.sk/index.php?ID=34756", "http://www.ta3.com/clanok/1063120/v-lesti-si-zmerali-sily-elitni-policajti-na-majstrovstvach-specialnych-zloziek.html", "https://www.mosr.sk/data/files/3123_final_20150420_vyrocna-sprava-cv-lest-za-rok-2014.pdf", "http://zvolen.sme.sk/c/7237164/lest-caka-modernizacia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:05.574053+00:00"}
{"id": "vr29226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29226", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak ja chcem povedať, že práve v piatok, to je pred dvoma dňami, v parlamente práve sme priniesli jednu úplne konkrétnu alternatívu, ako by malo vyzerať financovanie novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže nezaradený poslanec Jozef Kollár naozaj v piatok 13 .februára počas rozpravy predstavil alternatívu financovania novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Rozprával o tom, že nie súkromníci, ale práve občania SR by si mohli od štátu kupovať dlhopisy v hodnote 1000 eur do 15, 6 % úrokom. Takto by dal zarobiť bežným občanom SR, ktorí by si taký dlhopis kúpili, 20 rokov by ako povedal Kollár dostávali 156 eur a v 20.roku by dostali naspäť aj tých 1000 eur, ktoré investovali do tohto dlhopisu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže nezaradený poslanec Jozef Kollár naozaj v piatok 13 .februára počas rozpravy predstavil alternatívu financovania novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Rozprával o tom, že nie súkromníci, ale práve občania SR by si mohli od štátu kupovať dlhopisy v hodnote 1000 eur do 15, 6 % úrokom. Takto by dal zarobiť bežným občanom SR, ktorí by si taký dlhopis kúpili, 20 rokov by ako povedal Kollár dostávali 156 eur a v 20.roku by dostali naspäť aj tých 1000 eur, ktoré investovali do tohto dlhopisu."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["piatok 13"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/jozef-kollar-nova-nemocnica-vystavba/120248-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:09.281009+00:00"}
{"id": "vr31775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31775", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Faktom zostáva, že bolo niekoľko káuz, ktoré sme rozpracovali my ešte ako protikorupčné, ako ministerstvo vnútra pod mojim vedením, to bola otázka práve niektorých vojenských obstarávateľov, v Trenčíne, minister Lipšic v tom pokračoval a dokončil to, jediný, kto to prezentoval ako svoju prácu bol práve už spomínaný pán Galko.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť konkrétny prípad, o ktorom hovorí Robert Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť konkrétny prípad, o ktorom hovorí Robert Kaliňák."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:57.518232+00:00"}
{"id": "vr29564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29564", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Necelých 5 000 vstúpilo... (do druhého piliera dôchodkového sporenia, pozn.)", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Druhý pilier tvorí spolu s prvým pilierom základný systém dôchodkového zabezpečenia. V súčasnosti zahŕňa približne 1,5 milióna sporiteľov . Majetok sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri dosiahol k 19. aprílu tohto roka takmer 5,4 mld. eur. Z druhého dôchodkového piliera podľa vyjadrení Jána Richtera pre TASR (stav: apríl 2015) vystúpilo od polovice marca tohto roka zatiaľ približne 5700 sporiteľov a vstúpilo doň asi 1600 ľudí. Aktuálnejšie informácie, ktoré by hovorili o vstupe už takmer 5000 sporiteľov sa nám zatiaľ nepodarilo získať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Druhý pilier tvorí spolu s prvým pilierom základný systém dôchodkového zabezpečenia. V súčasnosti zahŕňa približne 1,5 milióna sporiteľov . Majetok sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri dosiahol k 19. aprílu tohto roka takmer 5,4 mld. eur. Z druhého dôchodkového piliera podľa vyjadrení Jána Richtera pre TASR (stav: apríl 2015) vystúpilo od polovice marca tohto roka zatiaľ približne 5700 sporiteľov a vstúpilo doň asi 1600 ľudí. Aktuálnejšie informácie, ktoré by hovorili o vstupe už takmer 5000 sporiteľov sa nám zatiaľ nepodarilo získať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["1,5 milióna sporiteľov", "TASR", "Sociálnej poisťovne"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-umozni-ludom-vystupit-z-druheho-dochodkoveho-piliera/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/j-richter-z-2-dochodkoveho-piliera/129006-clanok.html", "http://www.socpoist.sk/ii-pilier-sa-otvoril/59670s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:52.879672+00:00"}
{"id": "43386", "numeric_id": 43386, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43386", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "8 krajských rád zasadlo, Robert Fico sa na všetkých zúčastnil, 8 krajských rád vyjadrilo podporu Robertovi Ficovi.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Smer-SD Robert Fico počas druhého júnového týždňa absolvoval sériu stretnutí krajských rád, na ktorých sa zúčastnili členovia strany zo všetkých ôsmich krajských miest. Po debatách krajské rady Fica podporili a ten by tak mal ostať predsedom strany minimálne do konania parlamentných volieb v roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Krajské rady Fico odštartoval v pondelok 10. júna 2019. Prvé zasadnutia sa konali v Trnave a Nitre . V utorok 11. júna stretnutia pokračovali v Trenčíne a Žiline . Vo štvrtok 13. júna krajské rady rokovali v Bratislave , Banskej Bystrici, Prešove a napokon aj v Košiciach . Fico sa na všetkých osobne zúčastnil. Rokovanie v Smere vyvolal list okresnej predsedníčky Košice 3 a bývalej europoslankyne Moniky Smolkovej, ktorý podporili aj niektorí ďalší okresní funkcionári Smeru z Košického kraja. Žiadali, aby sa Robert Fico a Robert Kaliňák vzdali funkcií, a vyzvali Petra Pellegriniho na kandidatúru na predsedu strany. Požadovali tiež mimoriadny snem. Fico sa na margo zasadnutí vyjadril, že ich “hlavnou témou je, ako pretaviť vynikajúce výsledky krajiny do dobrého výsledku strany SMER - SD vo voľbách tak, aby sociálna demokracia na Slovensku nedopadla ako v Čechách.” Podľa vyjadrení členov strany Smer sa v dôsledku spoločných rokovaní situácia v krajoch stabilizovala. \"Určite áno, pretože okrem dvoch (košických, pozn.) okresov ostatné okresy vyjadrili podporu, nechcú ani mimoriadny snem a chcú, aby sa to všetko vydiskutovalo vo vnútri a išlo sa v tandeme s predsedom strany a na čele vlády s Petrom Pellegrinim,\" informoval šéf košickej krajskej rady Richard Raši. Členovia strany médiám veľa informácií o priebehu interných rokovaní neposkytli. Záverom však bola všeobecná zhoda, že Robert Fico stranu povedie aj do parlamentných volieb v roku 2020. Mimoriadny snem sa konať nebude, predstavitelia Smeru preň nevideli dôvod. V rámci zmien v strane sa Fico vyslovil za potrebu zlepšenia komunikácie medzi ministrami, vedením a členskou základňou.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Smer-SD Robert Fico počas druhého júnového týždňa absolvoval sériu stretnutí krajských rád, na ktorých sa zúčastnili členovia strany zo všetkých ôsmich krajských miest. Po debatách krajské rady Fica podporili a ten by tak mal ostať predsedom strany minimálne do konania parlamentných volieb v roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Krajské rady Fico odštartoval v pondelok 10. júna 2019. Prvé zasadnutia sa konali v Trnave a Nitre . V utorok 11. júna stretnutia pokračovali v Trenčíne a Žiline . Vo štvrtok 13. júna krajské rady rokovali v Bratislave , Banskej Bystrici, Prešove a napokon aj v Košiciach . Fico sa na všetkých osobne zúčastnil. Rokovanie v Smere vyvolal list okresnej predsedníčky Košice 3 a bývalej europoslankyne Moniky Smolkovej, ktorý podporili aj niektorí ďalší okresní funkcionári Smeru z Košického kraja. Žiadali, aby sa Robert Fico a Robert Kaliňák vzdali funkcií, a vyzvali Petra Pellegriniho na kandidatúru na predsedu strany. Požadovali tiež mimoriadny snem. Fico sa na margo zasadnutí vyjadril, že ich “hlavnou témou je, ako pretaviť vynikajúce výsledky krajiny do dobrého výsledku strany SMER - SD vo voľbách tak, aby sociálna demokracia na Slovensku nedopadla ako v Čechách.” Podľa vyjadrení členov strany Smer sa v dôsledku spoločných rokovaní situácia v krajoch stabilizovala. \"Určite áno, pretože okrem dvoch (košických, pozn.) okresov ostatné okresy vyjadrili podporu, nechcú ani mimoriadny snem a chcú, aby sa to všetko vydiskutovalo vo vnútri a išlo sa v tandeme s predsedom strany a na čele vlády s Petrom Pellegrinim,\" informoval šéf košickej krajskej rady Richard Raši. Členovia strany médiám veľa informácií o priebehu interných rokovaní neposkytli. Záverom však bola všeobecná zhoda, že Robert Fico stranu povedie aj do parlamentných volieb v roku 2020. Mimoriadny snem sa konať nebude, predstavitelia Smeru preň nevideli dôvod. V rámci zmien v strane sa Fico vyslovil za potrebu zlepšenia komunikácie medzi ministrami, vedením a členskou základňou."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["Trnave a Nitre", "Trenčíne a Žiline", "Bratislave", "Košiciach", "vyvolal", "informoval", "Záverom"], "url": ["https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1113779165472771?__tn__=-R", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1114556072061747?__tn__=-R", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1115335695317118?__xts__[0]=68.ARAAWIpgQ8Q60znGigXmcG82t683He6T9YePktvfaB60MrMp_EcPokNcZbEJUcqKFCzrdxbBlGB-TCaJpZHwm4z_cRb66gZTa0qJtNzk3N-28swweU8gQUPAs6c3D8wwC1US1VYSSUmT_ViKQtF3aTeFXu5SHIWsBdEAzyLobKARIM7Mv9IZ3TfzEsER6QzzqkGDK55KWmeCh47xedZJ_vtEDlkhQkuuUJvz3CRhtensFg4fgVOyR7S-eILe9kTZ2HkuHzP2r0E26jSZ3Vj3kfb3m4idoDi3ajKmmUH_ICC2hOMsiH-jRlhZRU98TkM3sZ7POb1-n3v1TKXdL5ySkv5ARw&__tn__=-R", "https://slovensko.hnonline.sk/1958483-kosicka-krajska-rada-fica-podporila-chceme-vyhrat-volby-hlasi-sef-smeru", "https://dennikn.sk/minuta/1498176/", "https://slovensko.hnonline.sk/1958483-kosicka-krajska-rada-fica-podporila-chceme-vyhrat-volby-hlasi-sef-smeru", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/515678-krajska-rada-smeru-v-kosiciach-bude-s-ficom-rokovat-o-vyzve-na-zmeny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:21.857810+00:00"}
{"id": "49538", "numeric_id": 49538, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49538", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "My, ktorí sme kvôli vášmu Korčokovi prišli o vyslovene celú vojenskú techniku. (...) Nikto tak nepomohol Ukrajine, ako my. My sme rozdali aj stíhačky. To, že dnes Česká republika musí chrániť naše nebo je preto, lebo váš Korčok s Naďom rozdali naše stíhačky. Rozdali všetko. Dneska keby išla akékoľvek raketa alebo lietadlo na Jaslovské Bohunice, Mochovce, nemáme to s čím dať dole.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vojenská pomoc Ukrajine Slovensko neznevýhodnila v národnej obranyschopnosti. Veľká časť poskytnutej pomoci Ukrajine bola Slovensku kompenzovaná prostredníctvom Európskeho mierového nástroja, bezodplatným poskytnutím vojenskej techniky či zvýhodnenej ponuky na nákup vojenskej techniky. Vojenská technika bola odoslaná kvôli poskytnutiu pomoci Ukrajine, ktorá sa musí brániť proti agresorovi z Ruska. Viac než Slovensko sa na pomoci Ukrajine podielom HDP podieľalo Estónsko, Dánsko, Litva, Nórsko, Lotyšsko a Holandsko. Na odosielaní pomoci sa podieľa vláda ako celok, nie len jej jednotliví ministri. Ivan Korčok už nebol súčasťou vlády pri odsúhlasení odoslania stíhačiek MiG-29, na poste ho nahradil Rastislav Káčer. Stíhačky MiG-29 boli uzemnené a pre Slovensko nepoužiteľné, dnes Slovensko očakáva objednané stíhačky F16, medzičasom slovenský vzdušný priestor chránia spojenci z Čiech, Poľska a Maďarska a systém Natinamds. Slovensko chránia tiež systémy Igla, Kub a Mantis, ktoré zabezpečujú ochranu strategických objektov pred raketami krátkeho a stredného doletu, kritická infraštruktúra je chránená systémom Mamba. Preto ak by „išla akékoľvek raketa alebo lietadlo na Jaslovské Bohunice, Mochovce“, máme techniku na ich zostrelenie a obranu. Výrok je preto nepravdivý.\n\nZ dát Úradu vlády vyplýva, že od februára 2022 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc vo výške približne 671 miliónov eur, aby sa mohla brániť proti Ruskej vojenskej invázii. Najvýznamnejšiu časť tejto pomoci tvorili systém PVO S-300 a stíhačky MiG-29.\n\nV januári 2023 Slovensko dostalo za dovtedajšiu pomoc Ukrajine refundácie z Európskeho mierového nástroja (EPF) vo výške 41,9 milióna eur, koncom roku 2022 to bolo ďalších 40,2 milióna eur. Keď o tejto kompenzácii informoval vtedajší minister obrany Naď, poskytlo Slovensko Ukrajine pomoc vo výške približne 167,8 milióna eur a vtedajšie refundácie tak tvorili približne polovicu nákladov. Postupne malo Slovensko za tzv. zimný balík pomoci Ukrajine dostať ďalšiu refundáciu z EPF vo výške 5,5 milióna eur.\n\nOkrem finančnej refundácie zo zdrojov EPF malo Slovensko od Nemecka ako kompenzáciu za odoslanie tridsiatich vozidiel BVP-1 dostať pätnásť tankov Leopard 2 A4. Nemecko bezodplatne poskytlo Slovensku aj dva komplety protivzdušnej obrany Mantis v hodnote približne 225 miliónov eur. Ako kompenzáciu za odoslanie stíhačiek MiG-29 ponúkli Spojené štáty Slovensku výraznú zľavu na dvanásť vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom a výcvikom a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire II. Minister obrany úradníckej vlády Martin Sklenár konštatoval , že pôvodná hodnota techniky predstavuje približne miliardu dolárov, kým Slovensko ju môže odkúpiť za približne 340 miliónov dolárov. Súčasťou grantu USA majú byť aj protidronové systémy a približne päťtisíc pušiek M4.\n\nV prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo navyše o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Podľa Ozbrojených síl SR (OS SR) nemal systém S-300 od roku 1991 pravidelné opravy. Slovenskí technici nemali ani dostatok náhradných dielov, techniku preto opravovali „na kolene”. OS SR uviedli , že „v prípade dlhodobej potreby použitia systému na ochranu vzdušného priestoru SR by bol reálne prevádzkovaný len niekoľko mesiacov, ak nie týždňov.”\n\nZ jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli k decembru 2022 plne letu schopné iba štyri. Kvôli vojne na Ukrajine vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň kvôli vojne odišli aj ruskí technici , ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť .\n\nPrevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách bola už aj predchádzajúcimi vládami považovaná za neperspektívnu , a preto výcvik nových pilotov neprebiehal. Posledný pilot bol vycvičený v roku 2008. Práve kvôli úvahám o kúpe iných typov stíhačiek už počas druhej vlády Smeru-SD a neperspektívnosti MiGov-29 sa zastavil ich výcvik. Bývalý minister obrany Naď a bývalý premiér Heger, zhodnotili že pre Slovensko už boli nepoužiteľné a naopak Ukrajina tieto stíhačky využiť dokáže , pretože na svojom území disponuje leteckou fabrikou, ktorá vyrába náhradné diely.\n\nRozhodnutie o darovaní stíhačiek MiG-29 schválila vláda jednohlasne po mimoriadnom rokovaní 17. marca 2023, s rozhodnutím súhlasila aj prezidentka Zuzana Čaputová a vtedajší predseda parlamentu Boris Kollár. Ivan Korčok v tomto období nebol súčasťou vlády, jeho mandát skončil 13. septembra 2022 a vo funkcii ministra zahraničných vecí ho nahradil Rastislav Káčer.\n\nSlovensko ako náhradu za darovaný S-300 chránili systémy Patriot od spojencov z NATO. Po odchode systémov Patriotov dostalo bezodplatne systémy protivzdušnej obrany Mantis. Ako náhradu za stíhačky MiG-29 malo Slovensko už pred vojnou na Ukrajine objednané stíhačky F-16.\n\nNáčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) generál Daniel Zmeko na tlačovej besede ministerstva obrany SR v januári 2023 poznamenal , že prebieha modernizácia ozbrojených síl v podobe obnovy vojenskej techniky, kasární a výcvikových priestorov. Zmeko v rozhovore pre RTVS avizoval, že aj napriek rozsiahlej pomoci Slovenska Ukrajine, „armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Vtedajší minister obrany Sklenár navyše konštatoval, že poskytnutá pomoc brániacim sa Ukrajincom nemala na obranyschopnosť Slovenska žiaden negatívny vplyv.\n\nKiel Institute analyzuje pomoc Ukrajine v podobe bilaterálnych záväzkov a tiež podielu pomoci prostredníctvom EÚ, v oboch prípadoch ako percento HDP darcovskej krajiny. Slovensko podľa tohto hodnotenia bilaterálne prispieva v hodnote 0,65 % HDP a prostredníctvom pomoci EÚ prispieva podielom 0,79 % slovenského HDP. Viac ako Slovensko pomohlo Ukrajine na bilaterálnej úrovni Estónsko, Dánsko, Nórsko, Litva, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko a Fínsko. Väčším podielom pomoci prostredníctvom EÚ prispelo len Španielsko a to 0,83 % HDP. Po sčítaní oboch foriem pomoci – bilaterálnej a zdieľanej – to umiestňuje Slovensko na siedmu priečku spomedzi všetkých krajín. Nemôžeme povedať, že by „nikto tak nepomohol Ukrajine, ako my“, nakoľko Estónsko, Dánsko, Litva, Nórsko, Lotyšsko a Holandsko prispeli Ukrajine väčším podielom svojho HDP.\n\nNajvyššiu vrstvu obrany do 10. apríla 2024 zabezpečoval systém SAMP/T, dočasne zapožičaný Slovensku talianskou vládou. V súčasnosti Slovensko chránia systémy Igla, Kub a Mantis, ktoré zabezpečujú ochranu strategických objektov pred raketami krátkeho a stredného doletu, kritická infraštruktúra je chránená systémom Mamba.\n\nSlovensko v súčasnosti čaká na dodanie stíhačiek F-16 zo Spojených štátov, ktoré by rolu najvyššej ochrany vzdušného priestoru prevzali. Medzičasom ochranu zabezpečujú stíhačky našich susedov , konkrétne Česka, Poľska a Maďarska a integrovaný systém NATINAMDS členských krajín NATO. Oboje by mali zostať na Slovensku prítomné až do dodania stíhačiek F-16 a podľa Ministerstva obrany Slovenskej republiky je vzdušný priestor krajiny dostatočne chránený. Nie je preto pravda, že ak by „išla akékoľvek raketa alebo lietadlo na Jaslovské Bohunice, Mochovce, nemáme to s čím dať dole“.", "analysis_paragraphs": ["Vojenská pomoc Ukrajine Slovensko neznevýhodnila v národnej obranyschopnosti. Veľká časť poskytnutej pomoci Ukrajine bola Slovensku kompenzovaná prostredníctvom Európskeho mierového nástroja, bezodplatným poskytnutím vojenskej techniky či zvýhodnenej ponuky na nákup vojenskej techniky. Vojenská technika bola odoslaná kvôli poskytnutiu pomoci Ukrajine, ktorá sa musí brániť proti agresorovi z Ruska. Viac než Slovensko sa na pomoci Ukrajine podielom HDP podieľalo Estónsko, Dánsko, Litva, Nórsko, Lotyšsko a Holandsko. Na odosielaní pomoci sa podieľa vláda ako celok, nie len jej jednotliví ministri. Ivan Korčok už nebol súčasťou vlády pri odsúhlasení odoslania stíhačiek MiG-29, na poste ho nahradil Rastislav Káčer. Stíhačky MiG-29 boli uzemnené a pre Slovensko nepoužiteľné, dnes Slovensko očakáva objednané stíhačky F16, medzičasom slovenský vzdušný priestor chránia spojenci z Čiech, Poľska a Maďarska a systém Natinamds. Slovensko chránia tiež systémy Igla, Kub a Mantis, ktoré zabezpečujú ochranu strategických objektov pred raketami krátkeho a stredného doletu, kritická infraštruktúra je chránená systémom Mamba. Preto ak by „išla akékoľvek raketa alebo lietadlo na Jaslovské Bohunice, Mochovce“, máme techniku na ich zostrelenie a obranu. Výrok je preto nepravdivý.", "Z dát Úradu vlády vyplýva, že od februára 2022 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc vo výške približne 671 miliónov eur, aby sa mohla brániť proti Ruskej vojenskej invázii. Najvýznamnejšiu časť tejto pomoci tvorili systém PVO S-300 a stíhačky MiG-29.", "V januári 2023 Slovensko dostalo za dovtedajšiu pomoc Ukrajine refundácie z Európskeho mierového nástroja (EPF) vo výške 41,9 milióna eur, koncom roku 2022 to bolo ďalších 40,2 milióna eur. Keď o tejto kompenzácii informoval vtedajší minister obrany Naď, poskytlo Slovensko Ukrajine pomoc vo výške približne 167,8 milióna eur a vtedajšie refundácie tak tvorili približne polovicu nákladov. Postupne malo Slovensko za tzv. zimný balík pomoci Ukrajine dostať ďalšiu refundáciu z EPF vo výške 5,5 milióna eur.", "Okrem finančnej refundácie zo zdrojov EPF malo Slovensko od Nemecka ako kompenzáciu za odoslanie tridsiatich vozidiel BVP-1 dostať pätnásť tankov Leopard 2 A4. Nemecko bezodplatne poskytlo Slovensku aj dva komplety protivzdušnej obrany Mantis v hodnote približne 225 miliónov eur. Ako kompenzáciu za odoslanie stíhačiek MiG-29 ponúkli Spojené štáty Slovensku výraznú zľavu na dvanásť vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom a výcvikom a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire II. Minister obrany úradníckej vlády Martin Sklenár konštatoval , že pôvodná hodnota techniky predstavuje približne miliardu dolárov, kým Slovensko ju môže odkúpiť za približne 340 miliónov dolárov. Súčasťou grantu USA majú byť aj protidronové systémy a približne päťtisíc pušiek M4.", "V prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo navyše o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Podľa Ozbrojených síl SR (OS SR) nemal systém S-300 od roku 1991 pravidelné opravy. Slovenskí technici nemali ani dostatok náhradných dielov, techniku preto opravovali „na kolene”. OS SR uviedli , že „v prípade dlhodobej potreby použitia systému na ochranu vzdušného priestoru SR by bol reálne prevádzkovaný len niekoľko mesiacov, ak nie týždňov.”", "Z jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli k decembru 2022 plne letu schopné iba štyri. Kvôli vojne na Ukrajine vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň kvôli vojne odišli aj ruskí technici , ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť .", "Prevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách bola už aj predchádzajúcimi vládami považovaná za neperspektívnu , a preto výcvik nových pilotov neprebiehal. Posledný pilot bol vycvičený v roku 2008. Práve kvôli úvahám o kúpe iných typov stíhačiek už počas druhej vlády Smeru-SD a neperspektívnosti MiGov-29 sa zastavil ich výcvik. Bývalý minister obrany Naď a bývalý premiér Heger, zhodnotili že pre Slovensko už boli nepoužiteľné a naopak Ukrajina tieto stíhačky využiť dokáže , pretože na svojom území disponuje leteckou fabrikou, ktorá vyrába náhradné diely.", "Rozhodnutie o darovaní stíhačiek MiG-29 schválila vláda jednohlasne po mimoriadnom rokovaní 17. marca 2023, s rozhodnutím súhlasila aj prezidentka Zuzana Čaputová a vtedajší predseda parlamentu Boris Kollár. Ivan Korčok v tomto období nebol súčasťou vlády, jeho mandát skončil 13. septembra 2022 a vo funkcii ministra zahraničných vecí ho nahradil Rastislav Káčer.", "Slovensko ako náhradu za darovaný S-300 chránili systémy Patriot od spojencov z NATO. Po odchode systémov Patriotov dostalo bezodplatne systémy protivzdušnej obrany Mantis. Ako náhradu za stíhačky MiG-29 malo Slovensko už pred vojnou na Ukrajine objednané stíhačky F-16.", "Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) generál Daniel Zmeko na tlačovej besede ministerstva obrany SR v januári 2023 poznamenal , že prebieha modernizácia ozbrojených síl v podobe obnovy vojenskej techniky, kasární a výcvikových priestorov. Zmeko v rozhovore pre RTVS avizoval, že aj napriek rozsiahlej pomoci Slovenska Ukrajine, „armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Vtedajší minister obrany Sklenár navyše konštatoval, že poskytnutá pomoc brániacim sa Ukrajincom nemala na obranyschopnosť Slovenska žiaden negatívny vplyv.", "Kiel Institute analyzuje pomoc Ukrajine v podobe bilaterálnych záväzkov a tiež podielu pomoci prostredníctvom EÚ, v oboch prípadoch ako percento HDP darcovskej krajiny. Slovensko podľa tohto hodnotenia bilaterálne prispieva v hodnote 0,65 % HDP a prostredníctvom pomoci EÚ prispieva podielom 0,79 % slovenského HDP. Viac ako Slovensko pomohlo Ukrajine na bilaterálnej úrovni Estónsko, Dánsko, Nórsko, Litva, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko a Fínsko. Väčším podielom pomoci prostredníctvom EÚ prispelo len Španielsko a to 0,83 % HDP. Po sčítaní oboch foriem pomoci – bilaterálnej a zdieľanej – to umiestňuje Slovensko na siedmu priečku spomedzi všetkých krajín. Nemôžeme povedať, že by „nikto tak nepomohol Ukrajine, ako my“, nakoľko Estónsko, Dánsko, Litva, Nórsko, Lotyšsko a Holandsko prispeli Ukrajine väčším podielom svojho HDP.", "Najvyššiu vrstvu obrany do 10. apríla 2024 zabezpečoval systém SAMP/T, dočasne zapožičaný Slovensku talianskou vládou. V súčasnosti Slovensko chránia systémy Igla, Kub a Mantis, ktoré zabezpečujú ochranu strategických objektov pred raketami krátkeho a stredného doletu, kritická infraštruktúra je chránená systémom Mamba.", "Slovensko v súčasnosti čaká na dodanie stíhačiek F-16 zo Spojených štátov, ktoré by rolu najvyššej ochrany vzdušného priestoru prevzali. Medzičasom ochranu zabezpečujú stíhačky našich susedov , konkrétne Česka, Poľska a Maďarska a integrovaný systém NATINAMDS členských krajín NATO. Oboje by mali zostať na Slovensku prítomné až do dodania stíhačiek F-16 a podľa Ministerstva obrany Slovenskej republiky je vzdušný priestor krajiny dostatočne chránený. Nie je preto pravda, že ak by „išla akékoľvek raketa alebo lietadlo na Jaslovské Bohunice, Mochovce, nemáme to s čím dať dole“."], "analysis_date": "2024-04-25", "analysis_sources": {"text": ["dát Úradu vlády", "januári", "refundáciu", "kompenzáciu", "poskytlo", "kompenzáciu", "konštatoval", "nemal", "uviedli", "MiG-29", "problém", "ruskí technici", "uzemniť", "neperspektívnu", "zastavil", "zhodnotili", "dokáže", "jednohlasne", "súhlasila", "skončil", "nahradil", "chránili", "dostalo", "objednané", "poznamenal", "rozhovore", "Sklenár", "analyzuje", "", "systém", "systémy", "stíhačiek F-16", "susedov", "NATINAMDS", "prítomné", "dostatočne"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/z2zbe9Q/slovensko-uz-poslalo-na-ukrajinu-vojensku-pomoc-za-vyse-670-milionov-pozrite-si-kolko-co-stalo/", "https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-dostalo-z-fondu-eu-dalsich/688649-clanok.html", "https://www.sme.sk/minuta/23214416/slovensko-dostane-z-epf-za-zimny-balik-pomoci-ukrajine-5-5-miliona-eur", "https://www.mosr.sk/51875-sk/slovensko-dostane-nemecke-tanky-ako-nahradu-za-bojove-obrnene-vozidla-ktore-poskytne-ukrajine/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pGuZegm/na-slovensku-je-uz-protivzdusny-system-mantis-aktivuju-ho-v-oktobri/", "https://www.startitup.sk/nad-pre-startitup-ukrajine-slovensko-poskytlo-pomoc-za-168-milionov-eur-na-vymenu-sme-dostali/", "https://sita.sk/ministerstvo-poslalo-spojenym-statom-ziadost-o-ponuku-na-vrtulniky-viper-ide-o-nezvycajny-proces/", "https://dennikn.sk/minuta/2804847/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=401734711766777&set=a.273775771229339&paipv=0&eav=AfZqvBcAmHQrwKOV-SHld4p_4kKhRND13eJGveCPnkCbyxQmoqRslsvhYvb1W6ysw4s&_rdr", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/slovensko-posle-ukrajine-stihacky-mig-29/", "https://www.noviny.sk/slovensko/696729-koniec-migov-na-slovensku-privitame-stihacky-f-16", "https://www.aktuality.sk/clanok/ybHFIWG/je-rozhodnute-slovensko-da-ukrajine-svoje-stihacky-mig-29/", "https://www.mosr.sk/51890-sk/slovensko-sa-symbolicky-rozlucilo-so-stihackami-mikojan-gurevic-mig-29/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ybHFIWG/je-rozhodnute-slovensko-da-ukrajine-svoje-stihacky-mig-29/", "https://dennikn.sk/minuta/3234023/#:~:text=Kyjiv%20ich%20vraj%20dok%C3%A1%C5%BEe%20zletuschopni%C5%A5%2C%20preto%C5%BEe%20na%20Ukrajine%20je%20leteck%C3%A1%20fabrika%2C%20ktor%C3%A1%20vyr%C3%A1ba%20na%20ne%20n%C3%A1hradn%C3%A9%20diely.", "https://www.aktuality.sk/clanok/ybHFIWG/je-rozhodnute-slovensko-da-ukrajine-svoje-stihacky-mig-29/#:~:text=%E2%80%9EDnes%20vl%C3%A1da%20jednohlasne%20schv%C3%A1lila%20medzin%C3%A1rodn%C3%BA%20dohodu%2C%20na%20z%C3%A1klade%20ktorej%20rozhodla%20o%20poskytnut%C3%AD%20migov%20a%20%C4%8Dasti%20syst%C3%A9mu%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20Kub%20na%20Ukrajinu%2C%E2%80%9C%20povedal%20Heger%20s%20t%C3%BDm%2C%20%C5%BEe%20ide%20o%20%C3%BAstavne%20%C4%8Dist%C3%A9%20rozhodnutie.", "https://www.aktuality.sk/clanok/ybHFIWG/je-rozhodnute-slovensko-da-ukrajine-svoje-stihacky-mig-29/#:~:text=S%20odovzdan%C3%ADm%20na%C5%A1ich%20st%C3%ADha%C4%8Diek%20s%C3%BAhlas%C3%AD%20aj%20prezidentka%20Zuzana%20%C4%8Caputov%C3%A1%20a%20predseda%20parlamentu%20Boris%20Koll%C3%A1r.", "https://europske.noviny.sk/2022/09/05/slovensko-prislo-o-respektovaneho-ministra-zahranicnych-veci-korcok-podal-demisiu-s-kolegami-zo-sas/", "https://www.sme.sk/os/182955/rastislav-kacer#:~:text=Prezidenta%20Zuzana%20%C4%8Caputov%C3%A1%20vymenovala%20Rastislava%20K%C3%A1%C4%8Dera%20za%20ministra%20zahrani%C4%8Dia%20vo%20vl%C3%A1de%20Eduarda%20Hegera%20po%20demisii%20nominanta%20SaS%20Ivana%20Kor%C4%8Doka.", "https://korzar.sme.sk/c/22867344/chrani-patriot-v-strede-slovenska-i-vychod-dostrel-je-mensi-ako-vzdialenosti.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/pGuZegm/na-slovensku-je-uz-protivzdusny-system-mantis-aktivuju-ho-v-oktobri/", "https://svet.sme.sk/c/23213346/prve-stihacie-lietadlo-f-16-pre-slovensko-je-vyrobene-v-usa-predstavili-stihacku-so-slovenskym-znakom.html", "https://www.mosr.sk/52371-sk/nacelnik-generalneho-stabu-os-sr-uplynuly-rok-bol-prelomovy-z-hladiska-potrebnej-modernizacie/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/05/zmeko-pre-rtvs-neznizujeme-bojaschopnost-ozbrojenych-sil-na-ukor-pomoci-ukrajine-prave-naopak/", "https://www.tasrtv.sk/live/21929?search_relacia=live&video_name=x8m2w39zmeko-brifing", "https://www.ifw-kiel.de/topics/war-against-ukraine/ukraine-support-tracker/", "https://www.ifw-kiel.de/topics/war-against-ukraine/ukraine-support-tracker/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=%E2%80%9CTaliansky%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20SAMP/T%20ukon%C4%8D%C3%AD%20svoje%20p%C3%B4sobenie%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20SR%2010.%C2%A0apr%C3%ADla%2C", "https://www.ta3.com/relacia/928705/slovensko-musi-doplnit-system-na-ochranu-neba-je-protivzdusna-obrana-na-slovensku-dostatocna#:~:text=Na%20Slovensku%20m%C3%A1me%20st%C3%A1le%20prostriedky%2C%20ktor%C3%A9%20zabezpe%C4%8Dia%20ochranu%20pred%20raketami%20v%20kr%C3%A1tkom%20a%20strednom%20dosahu%20%E2%80%93%20ide%20o%20syst%C3%A9my%20Igla%2C%20Kub%20a%20Mantis.%20Pou%C5%BE%C3%ADvaj%C3%BA%20sa%20na%20ochranu%20konkr%C3%A9tnych%20strategick%C3%BDch%20objektov.", "https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/#:~:text=St%C3%ADhacie%20lietadl%C3%A1%20F%2D16%20Block%2070%20n%C3%A1m%20pom%C3%B4%C5%BEu%20op%C3%A4%C5%A5%20zabezpe%C4%8Di%C5%A5%20ochranu%20vzdu%C5%A1n%C3%A9ho%20priestoru%20Slovenskej%20republiky%20vlastn%C3%BDmi%20kapacitami.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=Na%C4%8Falej%20tie%C5%BE%20nebo%20str%C3%A1%C5%BEia%20lietadl%C3%A1%20vzdu%C5%A1n%C3%BDch%20s%C3%ADl%20%C4%8Ceska%2C%20Po%C4%BEska%20a%20Ma%C4%8Farska%20v%C2%A0r%C3%A1mci%20tzv.%20air%20policingu.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=ochrana%20vzdu%C5%A1n%C3%A9ho%20priestoru%20SR%20je%20v%C2%A0s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20zabezpe%C4%8Den%C3%A1%20integrovan%C3%BDm%20syst%C3%A9mom%20NATINAMDS%2C%20v%C2%A0ktorom%20s%C3%BA%20zaraden%C3%A9%20prostriedky%20preh%C4%BEadu%20o%C2%A0vzdu%C5%A1nej%20situ%C3%A1cii%20nad%20%C3%BAzem%C3%ADm%20%C4%8Dlensk%C3%BDch%20kraj%C3%ADn%20NATO.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=Ten%20by%20mal%20by%C5%A5%20zo%20strany%20partnerov%20z%C2%A0V4%20zabezpe%C4%8Dovan%C3%BD%20a%C5%BE%20do%20doby%20doru%C4%8Denia%20vlastn%C3%BDch%20st%C3%ADhac%C3%ADch%20lietadiel%20F%2D16%2C%E2%80%9D%20doplnil%20rezort", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=Pod%C4%BEa%20ministerstva%20obrany%2C%20vzdu%C5%A1n%C3%BD%20priestor%20krajiny%20aj%20bez%20talianskeho%20syst%C3%A9mu%20je%20dostato%C4%8Dne%20chr%C3%A1nen%C3%BD."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:38.411649+00:00"}
{"id": "vr18259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18259", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Momentálne je kúpená kotolňa na Tatranskej ulici a Kalinčiakovej ulici v Radvani, (...).", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe odkúpenia kotolní na Tatranskej a Kalinčiakovej ulici, z dôvodu riešenia nedostatku parkovacích miest v oblasti hodnotíme výrok primátora Jána Noska ako pravdivý. V roku 2017 mesto odkúpilo kotolňu na Tatranskej ulici , kde plánuje vybudovať hromadnú garáž. Medzi ďalšie činnosti mesta patrilo aj odkúpenie kotolne na Kalinčiakovej ulici , kde je tiež plánované postavit parkovací dom s novými miestami pre vodičov. Mesto sa tak rozhodlo na základe kritickej situácie s nedostatkom parkovacích miest, ktoré rieši budovaním parkovísk ale aj ďalšími projektami, medzi ktoré patrí aj odkúpenie spomínaných dvoch kotoloní.", "analysis_paragraphs": ["Na základe odkúpenia kotolní na Tatranskej a Kalinčiakovej ulici, z dôvodu riešenia nedostatku parkovacích miest v oblasti hodnotíme výrok primátora Jána Noska ako pravdivý. V roku 2017 mesto odkúpilo kotolňu na Tatranskej ulici , kde plánuje vybudovať hromadnú garáž. Medzi ďalšie činnosti mesta patrilo aj odkúpenie kotolne na Kalinčiakovej ulici , kde je tiež plánované postavit parkovací dom s novými miestami pre vodičov. Mesto sa tak rozhodlo na základe kritickej situácie s nedostatkom parkovacích miest, ktoré rieši budovaním parkovísk ale aj ďalšími projektami, medzi ktoré patrí aj odkúpenie spomínaných dvoch kotoloní."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["Tatranskej ulici", "Kalinčiakovej ulici"], "url": ["https://mybystrica.sme.sk/c/20657714/na-tatranskej-sa-zmeni-organizacia-dopravy-prinesie-to-nove-parkovacie-miesta-foto-navrh.html", "https://mybystrica.sme.sk/c/20643893/banskej-bystrici-chyba-zhruba-10-tisic-parkovacich-miest.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:26.371804+00:00"}
{"id": "44958", "numeric_id": 44958, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44958", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Mnohé firmy dnes zápasia práve tým, že nemajú tržby, že museli zavrieť a pod. s dostatkom peňazí… sú tu rodičia, ktorí dnes ostali doma, pretože sú uzavreté školy.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obmedzenia týkajúce sa koronavírusu sa dotkli tisícov firiem, ktorým vypadli tržby. Pre zatvorené školy museli s deťmi ostať doma mnohí rodičia. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé. Už 12. marca 2020 Ústredný krízový štáb prijal a Úrad verejného zdravotníctva 12. marca 2020 zaviedol viacero opatrení, ktorými chcú zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19. Zavrieť museli voľnočasové zariadenia ako bary, diskotéky, aquaparky, fitnesscentra, divadlá či kiná. Úrady obmedzili aj prevádzku obchodných centier cez víkend - otvorené mohli mať len potraviny, lekárne či drogéria. O tri dni neskôr vláda vyhlásila núdzový stav a nechala zatvoriť väčšinu prevádzok - ktorým teda vypadli tržby. Mnohé pritom musia platiť nájom, odvody či mzdy zamestnancom. Ešte-ministerka školstva Martina Lubyová nariadila zatvorenie slovenských škôl od 16. marca do 27. marca 2020. Jej nástupca Branislav Gröhling oznámil , že školy ostanú zatvorené do odvolania. Rodičia, ktorí ostali so školopovinnými deťmi doma majú nárok na čerpanie OČR. Ústredný krízový štáb odporučil , aby Sociálna poisťovňa priznala ošetrovné pri starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov počas celého obdobia mimoriadnej situácie.", "analysis_paragraphs": ["Obmedzenia týkajúce sa koronavírusu sa dotkli tisícov firiem, ktorým vypadli tržby. Pre zatvorené školy museli s deťmi ostať doma mnohí rodičia. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé. Už 12. marca 2020 Ústredný krízový štáb prijal a Úrad verejného zdravotníctva 12. marca 2020 zaviedol viacero opatrení, ktorými chcú zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19. Zavrieť museli voľnočasové zariadenia ako bary, diskotéky, aquaparky, fitnesscentra, divadlá či kiná. Úrady obmedzili aj prevádzku obchodných centier cez víkend - otvorené mohli mať len potraviny, lekárne či drogéria. O tri dni neskôr vláda vyhlásila núdzový stav a nechala zatvoriť väčšinu prevádzok - ktorým teda vypadli tržby. Mnohé pritom musia platiť nájom, odvody či mzdy zamestnancom. Ešte-ministerka školstva Martina Lubyová nariadila zatvorenie slovenských škôl od 16. marca do 27. marca 2020. Jej nástupca Branislav Gröhling oznámil , že školy ostanú zatvorené do odvolania. Rodičia, ktorí ostali so školopovinnými deťmi doma majú nárok na čerpanie OČR. Ústredný krízový štáb odporučil , aby Sociálna poisťovňa priznala ošetrovné pri starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov počas celého obdobia mimoriadnej situácie."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "museli", "obmedzili", "nechala", "musia", "nariadila", "oznámil", "odporučil"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4087:covid-19-ustredny-krizovy-tab-zavadza-alie-opatrenia-zatvoria-sa-koly-inletiska-karantena-plati-pre-vetkych-ktori-sa-vratia-zo-zahraniia&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4087:covid-19-ustredny-krizovy-tab-zavadza-alie-opatrenia-zatvoria-sa-koly-inletiska-karantena-plati-pre-vetkych-ktori-sa-vratia-zo-zahraniia&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_pri_ohrozeni_verejneho_zdravia_12.03.2020_prevadzky.pdf", "https://dennikn.sk/1802251/vlada-vyhlasuje-nudzovy-stav-obchody-okrem-potravin-drogerii-a-lekarni-budu-zatvorene-restauracie-mozu-jedlo-len-vydavat-a-roznasat/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2112939-biznis-krvaca-vlada-avizuje-odpustene-odvody-a-dane", "https://www.teraz.sk/slovensko/na-skolach-je-do-27-marca-prerusene/452789-clanok.html", "https://dennikn.sk/1819200/skoly-ostanu-zatvorene-az-do-odvolania-zrusene-su-pisomne-maturity-a-testovanie-deviatakov/", "https://www.socpoist.sk/aktuality--vga/48411s68401c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:59.230942+00:00"}
{"id": "46015", "numeric_id": 46015, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46015", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Odbory zastupujú na Slovensku 200-tisíc ľudí. Zamestnancov na Slovensku sú dva milióny.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných údajov nie je zrejmé, koľko členov je združených v Konfederácii odborových zväzov. Spoľahlivý údaj portálu Demagóg.SK neposkytlo ani KOZ. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Milan Krajniak hovoril o počte ľudí, ktorých zastupujú odbory, v súvislosti s Konfederáciou odborových zväzov, ktorá je členom Hospodárskej a sociálnej rady. KOZ na svojom webe neuvádza počet členov „svojich” odborových združení. Pre portál Demagóg.SK uviedla, že „v zmysle Zákona o kolektívnom vyjednávaní odbory pri vyjednávaní zastupujú všetkých zamestnancov, nie len svojich členov. Vydávať len počet členov odborových zväzov združených v KOZ SR za tých, ktorých odbory zastupujú pri vyjednávaní, je vysoko zavádzajúce. V takom prípade by sa dohodnuté benefity mali vzťahovať len na členov odborov, nie na všetkých zamestnancov.” KOZ tvrdí, že „v pojmoch „zastupovať“ a „združovať“ je veľký rozdiel. Ak hovoríme o „zastupovaní“, tak KOZ SR zastupuje všetkých zamestnancov. Odborové zväzy v KOZ SR združujú niekoľko stotisíc členov, určite viac ako 200-tisíc. Toto číslo vnímame ako vymyslené a účelovo zavádzajúce.” Demagóg.SK sa na počet členov odborov združených v KOZ pýtal aj rezortu práce. Email zostal bez odpovede. Podľa údajov Sociálnej poisťovne pracovalo v roku 2019 na Slovensku vyše 2 milióny zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných údajov nie je zrejmé, koľko členov je združených v Konfederácii odborových zväzov. Spoľahlivý údaj portálu Demagóg.SK neposkytlo ani KOZ. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Milan Krajniak hovoril o počte ľudí, ktorých zastupujú odbory, v súvislosti s Konfederáciou odborových zväzov, ktorá je členom Hospodárskej a sociálnej rady. KOZ na svojom webe neuvádza počet členov „svojich” odborových združení. Pre portál Demagóg.SK uviedla, že „v zmysle Zákona o kolektívnom vyjednávaní odbory pri vyjednávaní zastupujú všetkých zamestnancov, nie len svojich členov. Vydávať len počet členov odborových zväzov združených v KOZ SR za tých, ktorých odbory zastupujú pri vyjednávaní, je vysoko zavádzajúce. V takom prípade by sa dohodnuté benefity mali vzťahovať len na členov odborov, nie na všetkých zamestnancov.” KOZ tvrdí, že „v pojmoch „zastupovať“ a „združovať“ je veľký rozdiel. Ak hovoríme o „zastupovaní“, tak KOZ SR zastupuje všetkých zamestnancov. Odborové zväzy v KOZ SR združujú niekoľko stotisíc členov, určite viac ako 200-tisíc. Toto číslo vnímame ako vymyslené a účelovo zavádzajúce.” Demagóg.SK sa na počet členov odborov združených v KOZ pýtal aj rezortu práce. Email zostal bez odpovede. Podľa údajov Sociálnej poisťovne pracovalo v roku 2019 na Slovensku vyše 2 milióny zamestnancov."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["je", "pracovalo"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/data/files/7390_adresy-soc-partnerov.pdf", "https://www.socpoist.sk/aktuality-pocet-zamestnancov-i-zivnostnikov-medzirocne-vzrastol/48411s67823c."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:32.749639+00:00"}
{"id": "vr16742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16742", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "ak my minieme 1,3 miliardy eur na informatizáciu spoločnosti a stále nie je funkčná a teraz sa zobudíme a zistíme, že niekde v Estónsku to urobili za podstatne menej peniazi a funguje im to výborne a teraz sa ideme radiť do Estónska", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko zatiaľ na informatizáciu spoločnosti vynaložilo viac ako jednu miliardy eur, ale presné údaje známe nie sú. Na druhej strane, Estónsku funkčná informatizácia stála približne 16 miliónov eur, pritom stále chystajú nové a nové e-služby. V máji 2017 sa podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini v Estónsku radil s odborníkmi na e-Governance ohľadne ďalšieho postupu. V auguste 2017 Slovensko navštívil Taavi Kotka, hlavný aktér úspešného estónskeho e-Governmentu. Nedá sa povedať, že je portál slovensko.sk nefunkčný, ale jeho nespoľahlivosť je stále kritizovaným bodom. Že na tom skutočne niečo bude, potvrdil aj incident s technickými problémami e-schránok v septembri 2017. Výrok kvôli nedostupnosti presných údajov o už vynaložených finančných prostriedkov považujeme za neoveriteľný. Eurofondy vo výške 11,36 miliardy na roky 2007-2013 vláda rozdelila v decembri 2006, už vtedy sa plánovalo na program informatizácie vynaložiť prostriedky vo výške 993 miliónov eur. Operačný program informatizácie spoločnosti ( OPIS ) bol reálne spustený v roku 2007. Je pomerne náročné zistiť presnú sumu vynaložených finančných prostriedkov, ktoré smerovali do informatizácie spoločnosti. Hovorí sa o miliarde na jedno programovacie obdobie (do 2013), ale aj o viac ako miliarde . Napriek veľkosti finančných prostriedkov sú vzniknuté produkty často kritizované , dôvodom nie sú len neefektivita ale aj neodborné vypracovanie. Neprehľadnosť a komplikovanosť portálu slovensko.sk kritizoval dokonca aj Peter Pellegrini , podpredseda vlády pre informatizáciu. S cieľom upozorniť na takto neefektívne využité peniaze vznikla iniciatíva IT osobností, Slovensko.digital . Podľa dokumentu od Európskej komisie \"E-Government v Estónsku\" stála implementácia všetkých aktivít vytýčených v stratégii estónskej informatizácie verejnej správy približne 16 mil. eur ( .pdf , s. 18). Jej funkčnosť a úspešnosť potvrdzujú napríklad umiestnenia Estónska v rozličných svetových rebríčkoch: 1. miesto OECD v daňovej konkurencieschopnosti, v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti Európskej komisie, v Digitálnom rozvojovom indexe, či 1. miesto FREEDOM HOUSE v slobode internetu ( .pdf , s. 3-4). Aj ďalšie čísla hovoria v prospech Estónska: 97,9 % občanov s eID, 1789 e-služieb k dispozícii, využitie voľby cez internet 30,5 % občanov, viac než 20 700 e-bydlísk a 3 070 e-rezidentmi vytvorených biznisov ( .pdf , s. 2). Peter Pellegrini v máji 2017 absolvoval pracovnú cestu v Estónsku a Fínsku, kde hlavnými témami rokovaní boli elektronizácia verejnej správy a kybernetická bezpečnosť. V auguste 2017 sa Pellegrini v Bratislave radil s Taavi Kotkom ohľadom ďalších vhodných krokov informatizácie na Slovensku. Stretnutia sa zúčastnil aj ďalší zahraničný expert, \"e-guru\" Liam Maxwell. Od tej doby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravil novelu zákona o e-Governmente, ktorá bola schválená NRSR a 28. septembra 2017 podpísaná prezidentom Andrejom Kiskom. Novela zjednodušuje podpisovanie elektronických podaní a prináša online platby kartou alebo prevodným príkazom za elektronické služby štátu, povinné jednotné doručovanie úradných rozhodnutí občanom, či centrálny register týchto elektronických rozhodnutí. Odborníci zo slovensko.digital ocenili konštruktívny dialóg politikov s verejnosťou a zapracovanie pripomienok odbornej verejnosti do novely, a označili ju za dobrý kompromis prínosný pre občanov. Už v marci 2017 vyjadril na valnom zhromaždení IT Asociácie Slovenska (ITAS) jej prezident Mário Lelovský názor, že informatizácia býva prehnane kritizovaná. \" Viaceré doteraz realizované úspešné projekty ukazujú, že digitalizácia zlepšuje služby občanom aj efektivitu verejnej správy, napríklad pri výbere daní\" , dodal . Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko zatiaľ na informatizáciu spoločnosti vynaložilo viac ako jednu miliardy eur, ale presné údaje známe nie sú. Na druhej strane, Estónsku funkčná informatizácia stála približne 16 miliónov eur, pritom stále chystajú nové a nové e-služby. V máji 2017 sa podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini v Estónsku radil s odborníkmi na e-Governance ohľadne ďalšieho postupu. V auguste 2017 Slovensko navštívil Taavi Kotka, hlavný aktér úspešného estónskeho e-Governmentu. Nedá sa povedať, že je portál slovensko.sk nefunkčný, ale jeho nespoľahlivosť je stále kritizovaným bodom. Že na tom skutočne niečo bude, potvrdil aj incident s technickými problémami e-schránok v septembri 2017. Výrok kvôli nedostupnosti presných údajov o už vynaložených finančných prostriedkov považujeme za neoveriteľný. Eurofondy vo výške 11,36 miliardy na roky 2007-2013 vláda rozdelila v decembri 2006, už vtedy sa plánovalo na program informatizácie vynaložiť prostriedky vo výške 993 miliónov eur. Operačný program informatizácie spoločnosti ( OPIS ) bol reálne spustený v roku 2007. Je pomerne náročné zistiť presnú sumu vynaložených finančných prostriedkov, ktoré smerovali do informatizácie spoločnosti. Hovorí sa o miliarde na jedno programovacie obdobie (do 2013), ale aj o viac ako miliarde . Napriek veľkosti finančných prostriedkov sú vzniknuté produkty často kritizované , dôvodom nie sú len neefektivita ale aj neodborné vypracovanie. Neprehľadnosť a komplikovanosť portálu slovensko.sk kritizoval dokonca aj Peter Pellegrini , podpredseda vlády pre informatizáciu. S cieľom upozorniť na takto neefektívne využité peniaze vznikla iniciatíva IT osobností, Slovensko.digital . Podľa dokumentu od Európskej komisie \"E-Government v Estónsku\" stála implementácia všetkých aktivít vytýčených v stratégii estónskej informatizácie verejnej správy približne 16 mil. eur ( .pdf , s. 18). Jej funkčnosť a úspešnosť potvrdzujú napríklad umiestnenia Estónska v rozličných svetových rebríčkoch: 1. miesto OECD v daňovej konkurencieschopnosti, v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti Európskej komisie, v Digitálnom rozvojovom indexe, či 1. miesto FREEDOM HOUSE v slobode internetu ( .pdf , s. 3-4). Aj ďalšie čísla hovoria v prospech Estónska: 97,9 % občanov s eID, 1789 e-služieb k dispozícii, využitie voľby cez internet 30,5 % občanov, viac než 20 700 e-bydlísk a 3 070 e-rezidentmi vytvorených biznisov ( .pdf , s. 2). Peter Pellegrini v máji 2017 absolvoval pracovnú cestu v Estónsku a Fínsku, kde hlavnými témami rokovaní boli elektronizácia verejnej správy a kybernetická bezpečnosť. V auguste 2017 sa Pellegrini v Bratislave radil s Taavi Kotkom ohľadom ďalších vhodných krokov informatizácie na Slovensku. Stretnutia sa zúčastnil aj ďalší zahraničný expert, \"e-guru\" Liam Maxwell. Od tej doby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravil novelu zákona o e-Governmente, ktorá bola schválená NRSR a 28. septembra 2017 podpísaná prezidentom Andrejom Kiskom. Novela zjednodušuje podpisovanie elektronických podaní a prináša online platby kartou alebo prevodným príkazom za elektronické služby štátu, povinné jednotné doručovanie úradných rozhodnutí občanom, či centrálny register týchto elektronických rozhodnutí. Odborníci zo slovensko.digital ocenili konštruktívny dialóg politikov s verejnosťou a zapracovanie pripomienok odbornej verejnosti do novely, a označili ju za dobrý kompromis prínosný pre občanov. Už v marci 2017 vyjadril na valnom zhromaždení IT Asociácie Slovenska (ITAS) jej prezident Mário Lelovský názor, že informatizácia býva prehnane kritizovaná. \" Viaceré doteraz realizované úspešné projekty ukazujú, že digitalizácia zlepšuje služby občanom aj efektivitu verejnej správy, napríklad pri výbere daní\" , dodal . Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["rozdelila", "OPIS", "náročné", "miliarde", "programovacie obdobie", "miliarde", "kritizované", "Peter Pellegrini", "Slovensko.digital", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "absolvoval", "radil", "podpísaná", "ocenili", "dodal"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/198792-vlada-rozdelila-eurofondy", "http://www.informatizacia.sk/624-menu/10598s", "https://dennikn.sk/36809/statne-weby-stoja-miliony-nic-cez-ne-poriadne-nevybavite/", "https://dennikn.sk/304187/stat-premrhal-miliardu-it-jednoduche-video-kope-penazi-vysokej-krivan/", "https://dennikn.sk/303618/pat-miliardovych-kauz-smeru/", "https://www.aktuality.sk/clanok/509778/kto-profitoval-z-miliardy-eur-urcenych-na-informatizaciu/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-8/ako-neutopit-v-it-dalsiu-miliardu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/345773/portal-slovensko-sk-je-neprehladny-a-plny-chyb-priznal-pellegrini/", "https://slovensko.digital/co-robime", "https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/eGovernment%20in%20Estonia%20-%20February%202016%20-%2018_00_v4_00.pdf", "https://e-estonia.com/wp-content/uploads/updated-facts-estonia.pdf", "https://e-estonia.com/wp-content/uploads/updated-facts-estonia.pdf", "https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/p-pellegrini-odletel-na-pracovnu-navstevu-estonska-a-finska/index.html", "https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/otcovia-e-governmentu-estonska-a-velkej-britanie-na-pellegriniho-urade/index.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vyuzivanie-elektronickych-sluzieb-statu-/283088-clanok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/novela-o-egovernmente-je-podla-it-odbornikov-dobrym-kompromisom-odbornych-argumentov.html", "https://www.etrend.sk/technologie/it-firmy-informatizacia-sa-prilis-vela-kritizuje-hovorme-aj-o-pozitivach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:39.181065+00:00"}
{"id": "vr14450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14450", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ešte začiatkom roka ukazovali niektoré prieskumy cez 40% pre Smer, teraz je to už nad 30..", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2016 nameral Polis Slovakia strane Smer-SD 41 % a podľa agentúry AKO by získal Smer-SD 40,7 %. V posledných prieskumoch dosiahol Smer-SD podľa Focusu 34,1% a 38,4 % podľa Polisu Slovakia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu Polis Slovakia, ktorý sa konal 8. až 14. januára 2016 na vzorke 1223 respondentov by získal Smer-SD 41 % hlasov. Prieskum agentúry AKO z 11. až 14. januára na vzorke 1000 respondentov nameral strane Smer-SD 40,7 %. Vo februárových prieskumoch získal Smer-SD podľa agentúry Focus 34,1 % hlasov a 38,4 % podľa agentúry Polis Slovakia. Podľa prieskumu Európskeho analytického centra z 4. až 8. februára by získal Smer-SD len 33,3% hlasov. V najaktuálnejšom prieskume agentúry Median SK pre RTVS uskutočnenom v dňoch 7.2. až 16.2. na vzorke 1001 respondentov dosiahla strana Smer-SD 32,1 %. Z tlačovej agentúry SITA : „V prípade, že by sa parlamentné voľby konali na začiatku februára, zvíťazil by Smer-SD so ziskom 33,3 % hlasov. Vyplýva to z prieskumu Európskeho analytického centra pre agentúru SITA. Prieskum centrum robilo v dňoch 4. až 8. februára na vzorke 1050 respondentov.\"", "analysis_paragraphs": ["V januári 2016 nameral Polis Slovakia strane Smer-SD 41 % a podľa agentúry AKO by získal Smer-SD 40,7 %. V posledných prieskumoch dosiahol Smer-SD podľa Focusu 34,1% a 38,4 % podľa Polisu Slovakia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu Polis Slovakia, ktorý sa konal 8. až 14. januára 2016 na vzorke 1223 respondentov by získal Smer-SD 41 % hlasov. Prieskum agentúry AKO z 11. až 14. januára na vzorke 1000 respondentov nameral strane Smer-SD 40,7 %. Vo februárových prieskumoch získal Smer-SD podľa agentúry Focus 34,1 % hlasov a 38,4 % podľa agentúry Polis Slovakia. Podľa prieskumu Európskeho analytického centra z 4. až 8. februára by získal Smer-SD len 33,3% hlasov. V najaktuálnejšom prieskume agentúry Median SK pre RTVS uskutočnenom v dňoch 7.2. až 16.2. na vzorke 1001 respondentov dosiahla strana Smer-SD 32,1 %. Z tlačovej agentúry SITA : „V prípade, že by sa parlamentné voľby konali na začiatku februára, zvíťazil by Smer-SD so ziskom 33,3 % hlasov. Vyplýva to z prieskumu Európskeho analytického centra pre agentúru SITA. Prieskum centrum robilo v dňoch 4. až 8. februára na vzorke 1050 respondentov.\""], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Polis", "AKO", "Focus", "Európskeho", "prieskume", "SITA"], "url": ["https://dennikn.sk/235575/prieskumy-a-preferencie-politickych-stran-2010-2015/", "http://www.ta3.com/clanok/1076362/prieskum-smer-s-vyse-40-percentami-boris-kollar-na-prahu-parlamentu.html", "https://dennikn.sk/235575/prieskumy-a-preferencie-politickych-stran-2010-2015/", "http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1037572-v-parlamente-by-bolo-osem-stran-o-pozicie-za-smerom-je-boj/", "https://www.facebook.com/notes/spravodajstvo-rtvs/exkluz%C3%ADvny-prieskum-preferenci%C3%AD-pre-rtvs/1641921479402001?__mref=message_bubble", "http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1037572-v-parlamente-by-bolo-osem-stran-o-pozicie-za-smerom-je-boj/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:52.407875+00:00"}
{"id": "vr38817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38817", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "My sme naozaj mali aj za vlády s Mečiarom vyhlásenia, že z hľadiska morálky tie amnestie (Mečiarove amnestie pozn.) nepovažujeme za správne.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER bol už pri vytvorení vlády kritizovaný za koaličné partnerstvo so stranou V.Mečiara o.i. aj kvôli téme amnestií\". R. Fico sa už ako premiér krátko po vzniku vlády vyjadril takto: \"Bolo to zákonné rozhodnutie, ale nie správne politicky a morálne,\" zopakoval Fico, ktorý však na druhej strane zdôraznil, že každý, kto navrhne zrušenie Mečiarových amnestií, by mal vrátiť diplom právnika. Amnestie sú nezrušiteľné.\" Svoj názor na \"mečiarove\" amnestie prezentoval viackrát.", "analysis_paragraphs": ["SMER bol už pri vytvorení vlády kritizovaný za koaličné partnerstvo so stranou V.Mečiara o.i. aj kvôli téme amnestií\". R. Fico sa už ako premiér krátko po vzniku vlády vyjadril takto: \"Bolo to zákonné rozhodnutie, ale nie správne politicky a morálne,\" zopakoval Fico, ktorý však na druhej strane zdôraznil, že každý, kto navrhne zrušenie Mečiarových amnestií, by mal vrátiť diplom právnika. Amnestie sú nezrušiteľné.\" Svoj názor na \"mečiarove\" amnestie prezentoval viackrát."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["R. Fico"], "url": ["http://www.24hod.sk/fico-nemeni-nazor-na-meciarove-amnestie-radsej-zmeni-temu-cl16070.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:28.803320+00:00"}
{"id": "vr32839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32839", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "500 miliónov navýšených výdavkov ide na spolufinancovanie nevyčerpaných európskych zdrojov...", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška síce uvádza pravdivé číslo spolufinancovania zo zdrojov štátneho rozpočtu, avšak použitie jeho argumentu je zavádzajúce. P. Paška tvrdí, že výdavky štátneho rozpočtu vzrástli pre dofinancovanie nevyčerpaných európskych zdrojov. Pravdou je, že v súčasnom roku je naplánované čerpanie z európskych zdrojov na nižšej úrovni ako v minulom roku. Súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2013 je financovanie zo zdrojov EÚ vo výške 2 706 894 043 €. Spolufinancovanie tohto príspevku je v rozpočte naplánované na sumu 490 221 507 € . V roku 2012 však prostriedky z EÚ financovali až 3 082 986 240 € a ich spolufinancovanie rozpočtom SR bolo vo výške 636 839 129 €. K 30. novembra 2012 bolo čerpanie zdrojov na tento rok upravené na úroveň 3 011 048 007 € z európskych zdrojov a 636 090 571 € spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu. V tejto oblasti teda nedošlo k nárastu použitých prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2013 oproti roku 2012, naopak, v roku 2013 bude dokonca štátny rozpočet prispievať na spolufinancovanie menšou sumou ako v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška síce uvádza pravdivé číslo spolufinancovania zo zdrojov štátneho rozpočtu, avšak použitie jeho argumentu je zavádzajúce. P. Paška tvrdí, že výdavky štátneho rozpočtu vzrástli pre dofinancovanie nevyčerpaných európskych zdrojov. Pravdou je, že v súčasnom roku je naplánované čerpanie z európskych zdrojov na nižšej úrovni ako v minulom roku. Súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2013 je financovanie zo zdrojov EÚ vo výške 2 706 894 043 €. Spolufinancovanie tohto príspevku je v rozpočte naplánované na sumu 490 221 507 € . V roku 2012 však prostriedky z EÚ financovali až 3 082 986 240 € a ich spolufinancovanie rozpočtom SR bolo vo výške 636 839 129 €. K 30. novembra 2012 bolo čerpanie zdrojov na tento rok upravené na úroveň 3 011 048 007 € z európskych zdrojov a 636 090 571 € spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu. V tejto oblasti teda nedošlo k nárastu použitých prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2013 oproti roku 2012, naopak, v roku 2013 bude dokonca štátny rozpočet prispievať na spolufinancovanie menšou sumou ako v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["štátneho rozpočtu na rok 2013", "V roku 2012"], "url": ["http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/#sekcia6", "http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/#sekcia6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:17.968944+00:00"}
{"id": "vr36914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36914", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Však v poslednej dobe vidíme, že čelní predstavitelia Maďarskej republiky si u nás podávajú kľučku a myslím si, že to nie je len symbolické gesto. Minulý mesiac tu bol premiér Maďarskej republiky. Tento týždeň nás navštívil pán prezident...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Maďarska V. Orbán prišiel na pracovnú návštevu Slovenska 14. decembra 2010. Maďarský prezident Pál Schmitt bol na oficiálnej návšteve Slovenska 20. januára 2011.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Maďarska V. Orbán prišiel na pracovnú návštevu Slovenska 14. decembra 2010. Maďarský prezident Pál Schmitt bol na oficiálnej návšteve Slovenska 20. januára 2011."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Premiér", "prezident"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/23584/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-sa-stretla-s-madarskym-premierom-viktorom-orbanom.php", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=12865"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:05.493646+00:00"}
{"id": "vr34854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34854", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "...politické strany, ktoré teraz sú vo vládnej koalícii mali vo svojich volebných programoch. (zrušenie alebo obmedzenie imunity, pozn.)", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálne vo volebnom programe Mostu-Híd sa návrh na obmedzenie poslaneckej imunity nenachádza.", "analysis_paragraphs": ["Minimálne vo volebnom programe Mostu-Híd sa návrh na obmedzenie poslaneckej imunity nenachádza."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vo volebnom programe"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/content/podnet-2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:52.357088+00:00"}
{"id": "vr27859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27859", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "... hľadáme (EÚ, pozn.) takmer milión informatikov", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sefcovic správne uvádza, že v EÚ bude nedostatok odborníkov informacných a telekomunikacných technológii (ICT). Ide o štúdiu z minulého roku. EK hovorí, že pri nezmenenej strarégii bude do roku 2020 chýbat až 900-tisíc informatikov. Ek uvádza, že do roku 2015 ich bude chýbat 700-tisíc. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa Európskej komisie hovorí o potenciálne chýbajúcich až takmer milión odborníkov informacných a telekomunikacných technológii (ICT) do roku 2020. \"At a time when Europe faces massive unemployment, technology companies face a critical shortfall of talented ICT experts. This contradictory picture reveals a mismatch between the skills on offer and those in demand in today's fast developing technology market. As a result Europe might face a shortage of up to 900,000 ICT professionals by 2020 , risking its potential for growth and digital competitiveness.\" Samotná záverecná správa (s. 15. 21) vypracovaná firmou Empirica pre EK uvádza rovnaké císla ako uvádza EK na svojej stránke. \"In the ‘Main Forecast Scenario’, the ICT workforce in Europe will grow from 7.4 million in 2012 to 7.9 million in 2020, of which 5.9 million will be ICT practitioners and 2 million ICT management level employees. The excess demand or shortage (calculated as the number of open posts) amounts to 509,000 in 2015 and 913,000 in 2020. This figure can best be described as ‘demand potential’ or ‘job potential’ for ICT jobs . ...The 2012 Communication ‘Towards a job-rich recovery’ and the associated Staff Working Document on ‘Exploiting the employment potential of ICTs’ reported that, according to the most reliable estimates available, “ by 2015 Europe is expected to face a shortage of approximately 700,000 ICT practitioners . \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sefcovic správne uvádza, že v EÚ bude nedostatok odborníkov informacných a telekomunikacných technológii (ICT). Ide o štúdiu z minulého roku. EK hovorí, že pri nezmenenej strarégii bude do roku 2020 chýbat až 900-tisíc informatikov. Ek uvádza, že do roku 2015 ich bude chýbat 700-tisíc. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa Európskej komisie hovorí o potenciálne chýbajúcich až takmer milión odborníkov informacných a telekomunikacných technológii (ICT) do roku 2020. \"At a time when Europe faces massive unemployment, technology companies face a critical shortfall of talented ICT experts. This contradictory picture reveals a mismatch between the skills on offer and those in demand in today's fast developing technology market. As a result Europe might face a shortage of up to 900,000 ICT professionals by 2020 , risking its potential for growth and digital competitiveness.\" Samotná záverecná správa (s. 15. 21) vypracovaná firmou Empirica pre EK uvádza rovnaké císla ako uvádza EK na svojej stránke. \"In the ‘Main Forecast Scenario’, the ICT workforce in Europe will grow from 7.4 million in 2012 to 7.9 million in 2020, of which 5.9 million will be ICT practitioners and 2 million ICT management level employees. The excess demand or shortage (calculated as the number of open posts) amounts to 509,000 in 2015 and 913,000 in 2020. This figure can best be described as ‘demand potential’ or ‘job potential’ for ICT jobs . ...The 2012 Communication ‘Towards a job-rich recovery’ and the associated Staff Working Document on ‘Exploiting the employment potential of ICTs’ reported that, according to the most reliable estimates available, “ by 2015 Europe is expected to face a shortage of approximately 700,000 ICT practitioners . \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "správa"], "url": ["http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/grand-coalition-digital-jobs-0", "http://eskills-monitor2013.eu/fileadmin/monitor2013/documents/MONITOR_Final_Report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:48.462188+00:00"}
{"id": "vr29243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29243", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Náš plynovod má kapacitu okolo 90 až 100 miliárd metrov kubických a ide cezeň možno 60 - 70 miliárd metrov kubických a 5,5 miliardy zostáva ako domáca spotreba na území, na území Slovenska.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica sme overovali v relácii V politike z dňa 7. septembra 2014. Podľa posledných dostupných údajov sa ročne cez slovenský plynovod prepraví okolo 60 miliárd metrov kubických zemného plynu. Ročná spotreba Slovenska je podľa IEA 5,6 miliárd kubických metrov. Celková kapacita plynovodu je vyše 90 miliárd metrov kubických. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica sme overovali v relácii V politike z dňa 7. septembra 2014. Podľa posledných dostupných údajov sa ročne cez slovenský plynovod prepraví okolo 60 miliárd metrov kubických zemného plynu. Ročná spotreba Slovenska je podľa IEA 5,6 miliárd kubických metrov. Celková kapacita plynovodu je vyše 90 miliárd metrov kubických. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "IEA", "výročnej správy", "správy", "oficiálnej stránky SPP"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_vyrocne-spravy", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2013/pdf/ocp145_en.pdf", "http://www.spp.sk/sk/male-podnikanie-a-organizacie/plyn/pre-male-podnikanie-a-organizacie/o-zemnom-plyne/zakladne-informacie/preprava-a-distribucia-plynu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:08.316827+00:00"}
{"id": "vr29231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29231", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zo Slovenska technicky zabezpečili, že vieme dodávať, najprv to bolo 11,5 miliardy metrov kubických ročne, dnes je to 14,5 miliardy metrov kubických ročne, čo predstavuje 30 % vnútornej spotreby Ukrajiny.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti, napríklad 7. septembra v relácii V politike . Po spustení reverzného toku zo Slovenska do Ukrajiny sa objem vývozného plynu navýšil na 11,5 miliardy metrov kubických plynu, a v roku 2014 zo Slovenska do Ukrajinyprešlo 14,5 miliardy metrov kubických plynu. Bežná ročná spotreba Ukrajiny sa pohybuje okolo 50 miliárd metrov kubických plynu. 14,5 miliardy metrov kubických predstavuje 29 % tejto priemernej spotreby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti, napríklad 7. septembra v relácii V politike . Po spustení reverzného toku zo Slovenska do Ukrajiny sa objem vývozného plynu navýšil na 11,5 miliardy metrov kubických plynu, a v roku 2014 zo Slovenska do Ukrajinyprešlo 14,5 miliardy metrov kubických plynu. Bežná ročná spotreba Ukrajiny sa pohybuje okolo 50 miliárd metrov kubických plynu. 14,5 miliardy metrov kubických predstavuje 29 % tejto priemernej spotreby. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "11,5 miliardy", "14,5 miliardy", "50 miliárd", "50", "55", "20 %"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://ekonomika.sme.sk/c/7505528/eustream-vypredal-reverz-plynu-na-ukrajinu-do-roku-2020.html", "http://www.sme.sk/c/7659080/lajcak-nikto-v-eu-nepomohol-ukrajine-tak-ako-slovensko.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7511407/ukrajine-chceme-poslat-viac-plynu-ziada-ho-dvakrat-viac.html", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://rt.com/business/180392-ukraine-slovakia-reverse-gas-flow/", "http://www.themoscowtimes.com/business/article/slovakian-gas-pipeline-offers-new-reverse-supply-route-for-ukraine/506316.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:10.922223+00:00"}
{"id": "49040", "numeric_id": 49040, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49040", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Akože vy celý január ste mali kampaň proti trans ľuďom na základe toho, čo sa píše niekde v Amerike.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič napísal v januári 2023 niekoľko po sebe nasledujúcich statusov na tému transrodových osôb a LGBTI+ komunity, ktoré poväčšine vychádzali z prípadov zo zahraničia, prevažne z USA, ako aj Veľkej Británie.\n\nHoci Igor Matovič rozoberal tému transrodových osôb a LGBTI+ komunity aj skôr , to, čo aj niektoré média nazvali „ kampaňou ”, odštartoval status Matoviča z 2. januára 2023, v ktorom opisuje transrodovosť ako „chorú” a útočí na média, ktoré podľa neho „vymieľajú hlavy” propagandou.\n\nEšte v ten istý deň , rovnako ako aj na ďalší deň, 3. 1. 2023, zdieľal príbeh Chloe Coleovej z USA, ktorá ako 12-ročná prijímala látku Leuprorelin, fungujúca ako blokátor puberty, ako 15-ročná podstúpila chirurgické odstránenie pŕs a začala používať meno Leo, no v súčasnosti svoju tranzíciu ľutuje. Na tento prípad z USA, ktorý nemá obdobu v slovenskom prostredí, upozornili aj médiá, ktoré poukazujú na skutočnosť, že nízke percento „detranzícií” je často zneužívané na obmedzovanie možnosti tranzície, ktorá je pre mnohých bezpečná a život zachraňujúca.\n\n4. 1. rozoberal štatistiky o tranzícii z Veľkej Británie.\n\nIgor Matovič vo svojich statusov nenaráža na žiadne prípady zo Slovenska, mimo údajnej “LGBTIXYZ+ agresívnej propagandy” (5. 1.).\n\nRovnako zdieľal v priebehu januára niekoľko ďalších príspevkov o tématike rodiny a LGBTI+ osôb 9. a 13. januára, vrátane prípadu tehotného trans muža znova z USA 24. 1.\n\nPri tejto téme ostal, aj keď kritizoval Denník N za kritické komentáre na jeho statusy.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič napísal v januári 2023 niekoľko po sebe nasledujúcich statusov na tému transrodových osôb a LGBTI+ komunity, ktoré poväčšine vychádzali z prípadov zo zahraničia, prevažne z USA, ako aj Veľkej Británie.", "Hoci Igor Matovič rozoberal tému transrodových osôb a LGBTI+ komunity aj skôr , to, čo aj niektoré média nazvali „ kampaňou ”, odštartoval status Matoviča z 2. januára 2023, v ktorom opisuje transrodovosť ako „chorú” a útočí na média, ktoré podľa neho „vymieľajú hlavy” propagandou.", "Ešte v ten istý deň , rovnako ako aj na ďalší deň, 3. 1. 2023, zdieľal príbeh Chloe Coleovej z USA, ktorá ako 12-ročná prijímala látku Leuprorelin, fungujúca ako blokátor puberty, ako 15-ročná podstúpila chirurgické odstránenie pŕs a začala používať meno Leo, no v súčasnosti svoju tranzíciu ľutuje. Na tento prípad z USA, ktorý nemá obdobu v slovenskom prostredí, upozornili aj médiá, ktoré poukazujú na skutočnosť, že nízke percento „detranzícií” je často zneužívané na obmedzovanie možnosti tranzície, ktorá je pre mnohých bezpečná a život zachraňujúca.", "4. 1. rozoberal štatistiky o tranzícii z Veľkej Británie.", "Igor Matovič vo svojich statusov nenaráža na žiadne prípady zo Slovenska, mimo údajnej “LGBTIXYZ+ agresívnej propagandy” (5. 1.).", "Rovnako zdieľal v priebehu januára niekoľko ďalších príspevkov o tématike rodiny a LGBTI+ osôb 9. a 13. januára, vrátane prípadu tehotného trans muža znova z USA 24. 1.", "Pri tejto téme ostal, aj keď kritizoval Denník N za kritické komentáre na jeho statusy."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["rozoberal", "skôr", "média", "kampaňou", "status", "deň", "ďalší", "príbeh", "štatistiky", "údajnej", "príspevkov", "rodiny", "prípadu", "kritizoval", "Denník N", "komentáre"], "url": ["https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0Y3gohZibwTqKviutoymDhL8HADiWfDJX2zeDXoD3ZDLq2yfuy3FkNK6edCAQiJiWl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid027fCPad8a72gFpWTUfA7PZu12oXgee4pJ8B1Qr7Kbh7b52zuc7hrkN4q8ffEa8HAfl", "https://plus.noviny.sk/731897-matovic-sa-pustil-do-lgbti-mensiny-podobne-slova-mozu-sposobit-psychicke-problemy-i-zvysit-radikalizaciu-tvrdia-odbornici", "https://domov.sme.sk/c/23105865/matovic-statusy-facebook-lgbt-trans.html?ref=tab", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid025B3EqsExpP9Bz3iuJnQeVhcAvH2q8iacyrYuMGTVF6m9NorkwJ88kkxTppF9foRQl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0F4PoUL922cpGBuB49DJGYxkzJUDaTHiX6TgMDU9cHNUeDuYNXecUh7kHfTonPXFLl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid021qQkZmjef4NEZEuCyEHVTqiSoD93hwmLRpf6pmDEwKoPq8JyWQH1SCLQqvUuJrVol", "https://dennikn.sk/3178424/pripad-chloe-cole-je-daleko-od-diskusie-o-pravach-transludi-na-slovensku-ako-pomoct-a-neublizit-detom/?ref=inc", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0GCaJ1usLn7o4hbD8Gum8FMFJPD6PyaRgZ96HgpboiLsAoxcRDXtuoPZrd1FQcnQ1l", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0CWJcxH5XKReebB3MJDiVvE5DVdzbyfD9xYj7qJ8Cs6aRC1jRF4feM2eZ6bG7dCHjl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0kBeyFxjrD66cAF57TdrwfeWK9BU5We34RyzmG62Crff8hexpNW9S7f8fSK8L6DVJl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0buTaW4ov1JLW7k7fX7V63Mckv56pFaAuzLgCb5Bf9bcfSVB52oz5pf8c7UzmJex6l", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid064ohm9tJJ9Zj4p7See7GZXuKQ5KMKjiRgGtMqVym8qgGnwLFkVXZcmpyTvdLguFBl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid034ZyvvpiFDX6LudB6KA6PuRkoKjPMKnN63iA4u5quzWnHy8mWdUduRsVoyDpxyucgl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid02UUxA1vkAwiv9rs81Y3Ty4ehLUpz1WY95nsD4LZwKQVGJLu9RSZsCrphX7HqD1JTfl", "https://dennikn.sk/3178801/preco-nemozem-mlcat-ked-igor-matovic-verejne-ublizuje/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:51.566888+00:00"}
{"id": "45152", "numeric_id": 45152, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45152", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Preplatiť tým firmám, ktoré v podstate povinne sú zatvorené, kvôli tomu, že aby sme teda bránili šíreniu vírusu, tak tým preplácame 80 % hrubej mzdy s tým, že teda zamestnanec vzhľadom na to, že je doma predpokladáme, že zamestnávateľ sa s ním dohodne, že dvadsaťpercentné zníženie mzdy a odvody zaplatí zaňho zamestnávateľ. Potom živnostníkom a zamestnancom všetkých ostatných firiem, ktoré utrpeli vlastne pokles tržieb platíme od 180 alebo prispievame na plat od 180 do 540 EUR. ... prečo aj na nich sa to nevzťahuje, lebo vlastne toto opatrenie sme nastavili podľa toho, čo nám umožňovala Európska komisia, že maximálna pomoc môže byť 200.000 EUR mesačne pre jednu firmu a 800.000 EUR ročne pre jednu firmu,..  to je príspevok na to, aby tie firmy tých ľudí zo svojich firiem neprepustili, lebo pri všetkých týchto príspevkoch platí, že môže zamestnávateľ čerpať príspevky iba na toho zamestnanca, ktorý nie je vo výpovednej dobe.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát pre koronavírus prepláca firmám náklady na zamestnancov, živnostníkom prispieva na plat v závislosti od poklesu tržieb. Cieľom je udržať pracovné miesta. Limity pomoci súvisia s pravidlami Európskej komisie. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť. Maximálna výška príspevku na zamestnanca je 1100 eur mesačne, na firmu 200-tisíc eur mesačne. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Využitím štátnej podpory sa firma zaväzuje , že zamestnanca neprepustí minimálne dva mesiace po skončení preplácania štátom. Európska komisia prijala v súvislosti s koronavírusom dočasný rámec, ktorý členským štátom umožní maximalizovať dopad štátnej pomoci. Jedným z piatich druhov pomoci je aj 800 000 eur ročne cez priame granty , selektívne daňové zvýhodnenia a zálohové platby ohrozeným firmám.", "analysis_paragraphs": ["Štát pre koronavírus prepláca firmám náklady na zamestnancov, živnostníkom prispieva na plat v závislosti od poklesu tržieb. Cieľom je udržať pracovné miesta. Limity pomoci súvisia s pravidlami Európskej komisie. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť. Maximálna výška príspevku na zamestnanca je 1100 eur mesačne, na firmu 200-tisíc eur mesačne. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Využitím štátnej podpory sa firma zaväzuje , že zamestnanca neprepustí minimálne dva mesiace po skončení preplácania štátom. Európska komisia prijala v súvislosti s koronavírusom dočasný rámec, ktorý členským štátom umožní maximalizovať dopad štátnej pomoci. Jedným z piatich druhov pomoci je aj 800 000 eur ročne cez priame granty , selektívne daňové zvýhodnenia a zálohové platby ohrozeným firmám."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "môžu", "je", "firmu", "poskytne", "zaväzuje", "granty"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://demagog.sk/vyrok/45053/", "https://www.finreport.sk/podnikanie/ako-a-kedy-sa-dostanu-zamestnavatelia-a-szco-k-prispevkom-od-statu/", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://www.finreport.sk/podnikanie/ako-a-kedy-sa-dostanu-zamestnavatelia-a-szco-k-prispevkom-od-statu/", "https://ec.europa.eu/competition/state_aid/what_is_new/sa_covid19_temporary-framework.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:41.429449+00:00"}
{"id": "vr17385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17385", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...postoj ministerstva zahraničných vecí, jednak tým, že zriadil národný konvent po dlhšej dobe, že sa tam zúčastnili traja najvyšší ústavní činitelia, (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zorganizovalo 22. februára 2018 úvodné podujatie #MYSMEEÚ v rámci národného konventu o EÚ. Cieľom celkovo ôsmich podujatí na celom Slovensku je „zlepšiť informovanosť verejnosti o členstve SR v EÚ, jeho výhodách, ale aj o zodpovednosti členských štátov za ďalšie dianie v Únii.\" Prvé podujatie v Bratislave otvorili traja najvyšší ústavní činitelia: Robert Fico, Andrej Danko a Andrej Kiska. Cez telemost sa s účastníkmi spojil aj slovenský podpredseda európskej komisie Maroš Šefčovič. Ministerstvo dúfa, že tieto podujatia budú motivovať k vyššej účasti v eurovoľbách na jar 2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zorganizovalo 22. februára 2018 úvodné podujatie #MYSMEEÚ v rámci národného konventu o EÚ. Cieľom celkovo ôsmich podujatí na celom Slovensku je „zlepšiť informovanosť verejnosti o členstve SR v EÚ, jeho výhodách, ale aj o zodpovednosti členských štátov za ďalšie dianie v Únii.\" Prvé podujatie v Bratislave otvorili traja najvyšší ústavní činitelia: Robert Fico, Andrej Danko a Andrej Kiska. Cez telemost sa s účastníkmi spojil aj slovenský podpredseda európskej komisie Maroš Šefčovič. Ministerstvo dúfa, že tieto podujatia budú motivovať k vyššej účasti v eurovoľbách na jar 2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zorganizovalo", "Cieľom"], "url": ["https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/ts-nk-o-eu?p_p_auth=OQADWYiC&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Faktuality%2Fvsetky_spravy%3Fstrana%3D2", "http://www.teraz.sk/slovensko/narodny-konvent-pripomenie-vyhody-cl/310037-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:27.030452+00:00"}
{"id": "49289", "numeric_id": 49289, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49289", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všeobecná zdravotná poisťovňa, páni kolegovia mala v prvom polroku tohto roku stratu 110 miliónov eur. Keď som ja odchádzal z vlády, v roku 2018 mala zisk 90 miliónov. Sú tam veľmi netransparentné zmluvy, ktoré sa týkajú labáku. Je tam obrovský problém s nakladaním finančných prostriedkov na reklamné účely a na všelijaké nezmysly. ", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2018 mala Všeobecná zdravotná poisťovňa zisk 90 miliónov eur. Za prvý polrok 2023 bola poisťovna podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v strate 110 miliónov. Poisťovňa počas pandémie uzavrela s laboratóriami zmluvy na COVID testy, ktoré boli podľa predsedu Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Martina Smatanu, nadhodnotené. Poverený minister zdravotníctva, Michal Palkovič, riaditeľa poisťovne v lete odvolal a zmluvy nechá prešetriť v audite , ktorý nariadil.\n\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe analyzoval možné príčiny zlých výsledkov poisťovne. Úrad konštatuje, že „dôvodom zlých hospodárskych výsledkov VšZP síce môže byť aj slabá efektivita interných procesov a manažérske rozhodnutia, jadro problému však vidí najmä v zlom systémovom nastavení vrátane absencie cenovej regulácie a doteraz málo razantného prístupu MZ SR” (. pdf , s. 9).\n\nVšZP však mala kauzy s nevýhodne uzatvorenými zmluvami už aj v minulosti počas vlád Roberta Fica. V roku 2016 Národný kontrolný úrad potvrdil ( .pdf ), že došlo k uzatvoreniu nevýhodných zmlúv v medializovaných kauzách „teta Anka” a „masér Kostka”, ale aj iných prípadoch. Poisťovňa hradila piatim konkrétnym lekárňam troj- až päťnábovne vyššiu sumu, než ostatným lekárňam - medzi nimi aj lekárňam, v ktorých figurovala Anna Sučková, teta vtedajšieho šéfa VšZP Marcela Foraia. V roku 2011 uzatvorila VšZP zmluvu s masérskou klinikou Kostka na viac ako 4 milióny eur na úkony, ktoré neboli procesne schválené. NKÚ našiel aj ďalšie pochybenia .", "analysis_paragraphs": ["V roku 2018 mala Všeobecná zdravotná poisťovňa zisk 90 miliónov eur. Za prvý polrok 2023 bola poisťovna podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v strate 110 miliónov. Poisťovňa počas pandémie uzavrela s laboratóriami zmluvy na COVID testy, ktoré boli podľa predsedu Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Martina Smatanu, nadhodnotené. Poverený minister zdravotníctva, Michal Palkovič, riaditeľa poisťovne v lete odvolal a zmluvy nechá prešetriť v audite , ktorý nariadil.", "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe analyzoval možné príčiny zlých výsledkov poisťovne. Úrad konštatuje, že „dôvodom zlých hospodárskych výsledkov VšZP síce môže byť aj slabá efektivita interných procesov a manažérske rozhodnutia, jadro problému však vidí najmä v zlom systémovom nastavení vrátane absencie cenovej regulácie a doteraz málo razantného prístupu MZ SR” (. pdf , s. 9).", "VšZP však mala kauzy s nevýhodne uzatvorenými zmluvami už aj v minulosti počas vlád Roberta Fica. V roku 2016 Národný kontrolný úrad potvrdil ( .pdf ), že došlo k uzatvoreniu nevýhodných zmlúv v medializovaných kauzách „teta Anka” a „masér Kostka”, ale aj iných prípadoch. Poisťovňa hradila piatim konkrétnym lekárňam troj- až päťnábovne vyššiu sumu, než ostatným lekárňam - medzi nimi aj lekárňam, v ktorých figurovala Anna Sučková, teta vtedajšieho šéfa VšZP Marcela Foraia. V roku 2011 uzatvorila VšZP zmluvu s masérskou klinikou Kostka na viac ako 4 milióny eur na úkony, ktoré neboli procesne schválené. NKÚ našiel aj ďalšie pochybenia ."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["zisk", "údajov", "audite", "pdf", ".pdf", "ďalšie pochybenia"], "url": ["https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/1949653-priamy-prenos-statna-zdravotna-poistovna-informuje-o-hospodareni", "https://www.udzs-sk.sk/blog/2023/08/09/zdravotne-poistovne-boli-ku-koncu-juna-v-strate-celkovo-1465-mil-eur/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/848601-miliony-za-neexistujuce-pcr-testy-vseobecna-zdravotna-poistovna-ma-co-vysvetlovat", "https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2023/07/UDZS-Sprava-o-stave-vykonavania-VZP-2022.pdf", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/265201/95953--58.pdf", "https://e.dennikn.sk/517086/potvrdili-ze-vszp-zvyhodnila-firmy-z-kauz-teta-anka-a-maser-kostka-no-aj-dalsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:31.993951+00:00"}
{"id": "vr15289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15289", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A my sme urobili opatrenia, aby sa žiadne takéto daňové podvody nemohli opakovať, aby sa zvýšil výber daní...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 vláda SR pripravila 50 opatrení, ktoré mali zlepšiť nepriaznivú situáciu pri výbere daní. V rámci týchto opatrení sa napríklad spustila virtuálna bezplatná registračná pokladnica. Vtedajšia vláda sa zamerala na odhaľovanie podvodov pri nadmerných odpočtoch DPH a zaviedol sa kontrolný výkaz. 31. mája 2012 bol v NR SR schválený tzv. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Jedným z opatrení, ktoré zvýšili výber daní na Slovensku bolo napríklad spustenie bločkovej lotérie v roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa predkladacej správy sa v rámci akčného plánu \" navrhuje zavedenie opatrení na zabránenie možností páchať daňové podvody ale aj na účinné potrestanie týchto aktivít, a to v troch etapách. Cieľom týchto opatrení je účinnou legislatívnou podporou, ale aj sériou nástrojov operatívneho charakteru: - komplexne postihovať daňové podvody, - zabrániť nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností, - zvýšiť zodpovednosť osôb, ktoré sú v čase predchádzajúcom zániku spoločnosti ich štatutárnymi orgánmi, - prehodnotiť efektivitu platnej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, - zaviesť nové skutkové podstaty daňových trestných činov. \" Medzi opatrenia na obmedzenie daňového úniku patrí aj strop pre hotovostné platby. Tie sa môžu vykonávať len do sumy 5000 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 vláda SR pripravila 50 opatrení, ktoré mali zlepšiť nepriaznivú situáciu pri výbere daní. V rámci týchto opatrení sa napríklad spustila virtuálna bezplatná registračná pokladnica. Vtedajšia vláda sa zamerala na odhaľovanie podvodov pri nadmerných odpočtoch DPH a zaviedol sa kontrolný výkaz. 31. mája 2012 bol v NR SR schválený tzv. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Jedným z opatrení, ktoré zvýšili výber daní na Slovensku bolo napríklad spustenie bločkovej lotérie v roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa predkladacej správy sa v rámci akčného plánu \" navrhuje zavedenie opatrení na zabránenie možností páchať daňové podvody ale aj na účinné potrestanie týchto aktivít, a to v troch etapách. Cieľom týchto opatrení je účinnou legislatívnou podporou, ale aj sériou nástrojov operatívneho charakteru: - komplexne postihovať daňové podvody, - zabrániť nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností, - zvýšiť zodpovednosť osôb, ktoré sú v čase predchádzajúcom zániku spoločnosti ich štatutárnymi orgánmi, - prehodnotiť efektivitu platnej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, - zaviesť nové skutkové podstaty daňových trestných činov. \" Medzi opatrenia na obmedzenie daňového úniku patrí aj strop pre hotovostné platby. Tie sa môžu vykonávať len do sumy 5000 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["pripravila", "spustila", "schválený", "spustenie", "predkladacej", "strop"], "url": ["http://www.etrend.sk/podnikanie/novy-balicek-opatreni-proti-danovym-podvodom.html", "http://www.vlada.gov.sk/odpocet-100-najdolezitejsich-opatreni-a-vysledkov-vlady-slovenskej-republiky-april-2012-%E2%80%93-april-2015/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21072", "https://www.novinky.cz/ekonomika/320997-uctenkova-loterie-zvysila-na-slovensku-vyber-dani.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144565?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/6504174/v-hotovosti-sa-bude-dat-platit-len-do-5000-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:44.898542+00:00"}
{"id": "vr34915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34915", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "No ale potom veľmi pokojne, tu sa zastavme. A pokúste sa vy mne pomôcť, aby som pochopil, ako jednoduchý železničiar, v čom bol iný Hrivnák 20. novembra ako Hrivnák 20. októbra? Pani Oravová, ak 20. októbra všetci traja boli dychtiví podporiť pána Hrivnáka, prečo to neurobili 2. Novembra, keď z našich dvoch kandidátov zostal jeden a ten sa volá pán prokurátor Hrivnák. Pokúste sa mi pomôcť, aby som to pochopil?", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza správa TASR z 20. októbra, podľa Hrušovského KDH, SaS a Most-Híd ponúkali zhodu na návrhu poslankyne Jany Dubovcovej, ktorá navrhla za generálneho prokurátora súčasného špeciálneho prokurátora Jána Hrivnáka. „.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza správa TASR z 20. októbra, podľa Hrušovského KDH, SaS a Most-Híd ponúkali zhodu na návrhu poslankyne Jany Dubovcovej, ktorá navrhla za generálneho prokurátora súčasného špeciálneho prokurátora Jána Hrivnáka. „."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ponúkali"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=49897"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:54.627804+00:00"}
{"id": "vr38129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38129", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Posledná vec, pokuty. Všetky pokuty, ktoré sú uložené, sú preskúmateľné súdom. Nezávislým súdom.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic argumentuje pri zrušení trestnoprávnej imunity poslancov tak, že po jej zrušení by poslanci, rovnako ako iní občania, v prípade im uloženej pokuty mohli podať návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty. O podaní návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (napríklad aj ním uloženej pokuty) sa píše v druhej hlave Občianskeho súdneho poriadku . § 247 (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.", "analysis_paragraphs": ["Lipšic argumentuje pri zrušení trestnoprávnej imunity poslancov tak, že po jej zrušení by poslanci, rovnako ako iní občania, v prípade im uloženej pokuty mohli podať návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty. O podaní návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (napríklad aj ním uloženej pokuty) sa píše v druhej hlave Občianskeho súdneho poriadku . § 247 (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Občianskeho súdneho poriadku"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/obciansky-sudny-poriadok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:12.828268+00:00"}
{"id": "vr15540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15540", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...takmer druhý rok je ignorované rozhodnutie Ústavného súdu (o prezidentovej povinnosti vymenovať ústavných sudcov,pozn.)...", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2015 rozhodol ústavný súd o ústavnej sťažnosti troch neúspešných kandidátov na ústavných sudcov – Fulcovej, Sopoligu, Ďuriša, pričom povedal, že došlo k porušeniu ich práva na prístup k zvoleným a iným verejným funkciám. Prezident Kiska naďalej odmieta vymenovať predložených kandidátov, pričom namieta ich odbornú spôsobilosť v oblasti ústavného práva. Hoci právne názory na celú problematiku okolo voľby kandidátov na ústavných sudcov sú rôzne, výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2015 rozhodol ústavný súd o ústavnej sťažnosti troch neúspešných kandidátov na ústavných sudcov – Fulcovej, Sopoligu, Ďuriša, pričom povedal, že došlo k porušeniu ich práva na prístup k zvoleným a iným verejným funkciám. Prezident Kiska naďalej odmieta vymenovať predložených kandidátov, pričom namieta ich odbornú spôsobilosť v oblasti ústavného práva. Hoci právne názory na celú problematiku okolo voľby kandidátov na ústavných sudcov sú rôzne, výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "odbornú spôsobilosť", "rozhodol", "späť", "píše", "vyjadril", "pdf.", "pdf.", "pdf", "prezident", "disciplinárne konanie", "žiada"], "url": ["https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/398309-kiska-nevymenuje-ziadneho-z-kandidatov-za-sudcu-ustavneho-sudu/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/06a6b9b9-236e-42f3-a387-27b782319f91/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20III.%20%C3%9AS%20571_2014.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/966297-dvaja-nevymenovani-ustavni-sudcovia-stiahli-svoje-staznosti/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348964-prezident-kiska-porusil-pravo-kandidatov-na-ustavnych-sudcov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348964-prezident-kiska-porusil-pravo-kandidatov-na-ustavnych-sudcov/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/a51c8925-40cf-4139-9cc1-4d87143c31b4/Podanie%20-%20Podanie%20PL.%20%C3%9AS%2045_2015.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/bf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20PL.%20%C3%9AS%2045_2015.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/bf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20PL.%20%C3%9AS%2045_2015.pdf", "https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "https://www.ustavnysud.sk/c/document_library/get_file?uuid=8175976b-601a-4272-b7b2-fe9c2c8942dd&groupId=10182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:57.238774+00:00"}
{"id": "vr31174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31174", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Prosím vás, konečne povedzme pravdu divákom a občanom SR, kedy, v akom období a ako tých spomínaných 400 tisíc nezamestnaných vzniklo. Pán Kažimír, z vlády Roberta Fica pribudlo 140 tisíc nových nezamestnaných. Za vlády Ivety Radičovej pribudlo 30 tisíc nezamestnaných. To je holý fakt.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najprv overíme prvú časť výroku: \"za vlády Roberta Fica pribudlo 140 tisíc nových nezamestnaných.\" V prípade overovania prvej časti výroku budeme vychádza z údajov ŠÚ SR o nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Za obdobie vlády R. Fica budeme považovať obdobie od tretieho kvartálu 2006 až po druhý kvartál 2010. Počet nezamestnaných spolu (v tis. osôb) Q3 2006 341,6 Q4 2006 319,0 Q1 2007 303,0 Q2 2007 291,2 Q3 2007 297,9 Q4 2007 275,3 Q1 2008 280,5 Q2 2008 270,8 Q3 2008 244,1 Q4 2008 234,4 Q1 2009 281,0 Q2 2009 302,1 Q3 2009 339,0 Q4 2009 374,6 Q1 2010 407,1 Q2 2010 388,3 Zdroj: Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2006 a 2007 , 2008 a 2009 , 2010 . Z uvedených údajov je zrejmé, že počet nezamestnaných ktorých pribudlo za vlády R. Fica je \"len\" 46,7 tisíc nezamestnaných. Túto časť výroku hodnotíme ako nepravdivú. Teraz overíme druhú časť výroku: \"Za vlády Ivety Radičovej pribudlo 30 tisíc nezamestnaných.\" Budeme vychádzať z údajov ŠÚ SR o nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Za obdobia vlády I. Radičovej považujeme obdobie od tretieho kvartálu 2010 po tretí kvartál 2011 (posledné údaje). Počet nezamestnaných spolu (v tis. osôb) Q3 2010 383,3 Q4 2010 377,3 Q1 2011 375,6 Q2 2011 356,5 Q3 2011 357,8 Zdroj: Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2010 a 2011. Z uvedených údajom je evidentné, že nezamestnaných za vlády I. Radičovej ubudlo o 25,5 tisíc. J. Kollár chcel pravdepodobné hovoriť o počte zamestnaných. Túto časť výroku hodnotíme tiež ako nepravdivú. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najprv overíme prvú časť výroku: \"za vlády Roberta Fica pribudlo 140 tisíc nových nezamestnaných.\" V prípade overovania prvej časti výroku budeme vychádza z údajov ŠÚ SR o nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Za obdobie vlády R. Fica budeme považovať obdobie od tretieho kvartálu 2006 až po druhý kvartál 2010. Počet nezamestnaných spolu (v tis. osôb) Q3 2006 341,6 Q4 2006 319,0 Q1 2007 303,0 Q2 2007 291,2 Q3 2007 297,9 Q4 2007 275,3 Q1 2008 280,5 Q2 2008 270,8 Q3 2008 244,1 Q4 2008 234,4 Q1 2009 281,0 Q2 2009 302,1 Q3 2009 339,0 Q4 2009 374,6 Q1 2010 407,1 Q2 2010 388,3 Zdroj: Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2006 a 2007 , 2008 a 2009 , 2010 . Z uvedených údajov je zrejmé, že počet nezamestnaných ktorých pribudlo za vlády R. Fica je \"len\" 46,7 tisíc nezamestnaných. Túto časť výroku hodnotíme ako nepravdivú. Teraz overíme druhú časť výroku: \"Za vlády Ivety Radičovej pribudlo 30 tisíc nezamestnaných.\" Budeme vychádzať z údajov ŠÚ SR o nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Za obdobia vlády I. Radičovej považujeme obdobie od tretieho kvartálu 2010 po tretí kvartál 2011 (posledné údaje). Počet nezamestnaných spolu (v tis. osôb) Q3 2010 383,3 Q4 2010 377,3 Q1 2011 375,6 Q2 2011 356,5 Q3 2011 357,8 Zdroj: Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2010 a 2011. Z uvedených údajom je evidentné, že nezamestnaných za vlády I. Radičovej ubudlo o 25,5 tisíc. J. Kollár chcel pravdepodobné hovoriť o počte zamestnaných. Túto časť výroku hodnotíme tiež ako nepravdivú. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["2006 a 2007", "2008 a 2009", "2010", "2010 a 2011."], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8126", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17682", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:17.168901+00:00"}
{"id": "vr34713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34713", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zastupoval som Slovensko dokonca 7 rokov na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa životopisu R. Fica nachádzajúceho sa na webovej stránke strany SMER-SD v rokoch 1994-2000 bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu R. Fica nachádzajúceho sa na webovej stránke strany SMER-SD v rokoch 1994-2000 bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["životopisu"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/274/1151/doc-judr-robert-fico-csc.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:46.247618+00:00"}
{"id": "vr36935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36935", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Generálny prokurátor, ktorý má bdieť aj nad tým ako fungujú poslanci, pretože on práve dáva návrhy na zbavenie imunity jednotlivých poslancov nemá vedieť kto ho zvolil a to je rozhodujúci argument.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálny prokurátor naozaj môže podať návrh na zbavenie imunity jednotlivých poslancov, návrh schvaľuje Mandátový a imunitný výbor NR SR. Stalo sa tak napríklad v prípade poslanca za Smer Jána Kvorku.", "analysis_paragraphs": ["Generálny prokurátor naozaj môže podať návrh na zbavenie imunity jednotlivých poslancov, návrh schvaľuje Mandátový a imunitný výbor NR SR. Stalo sa tak napríklad v prípade poslanca za Smer Jána Kvorku."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["prípade"], "url": ["http://www.pluska.sk/showdoc.do?docid=221164&showRate=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:07.022488+00:00"}
{"id": "vr35449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35449", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "A čo mňa zarazilo bolo to, keď sa pán Matovič vyjadril v súvislosti s touto kauzou, \"nemám nič proti tomu, ak sa o štátne zákazky uchádza firma, v ktorej sú štátni tajomníci, no ta súťaž musí byť férová a transparentná.\"", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa sme.sk citát naozaj patrí pánovi Matovičovi. B. Ondruš ho cituje korektne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa sme.sk citát naozaj patrí pánovi Matovičovi. B. Ondruš ho cituje korektne."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["citát"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5562035/chren-moze-polozit-koaliciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:55.598200+00:00"}
{"id": "vr34158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34158", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžme však skonštatovať, a potvrdili to všetci ústavní právnici, dokonca to povedal aj bývalý predseda ústavného súdu pán Mazak. Všetci jednoznačne povedali a hovoria, neexistovala žiadna ústavno-právna prekážka.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie ( O5M12 . 9.jún 2013; Na telo , 9. júna 2013; V politike , 16. júna 2013; O5M12 , 16. júna 2013). Demagog.sk nezistil žiadny výrok ústavného právnika, ktorý by potvrdzoval prítomnosť ústavnej prekážky vo voľbe nového kandidáta. Aj bývalý predseda ÚS SR Mazák sa vyjadril, že neexistujú žiadne ústavné prekážky. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Pre denník Pravda (7. júna 2013) sa vyjadrili ústavný právnik Kresák a aj bývalý sudca Ústavného súdu Drgonec: „ V tomto prípade asi neexistuje ústavná prekážka. Existujú prekážky politické alebo morálne,“ komentoval novú voľbu ústavný právnik Peter Kresák . Ako ďalej poznamenal Kresák, keďže prezident so všetkou zodpovednosťou povedal, že ho nikdy nevymenuje, tak generálny prokurátor nie je. Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec si tiež myslí, že nič nebráni zvoleniu nového kandidáta na šéfa prokurátorov. Rovnako Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV sa vyjadril, že „žiadna prekážka tam nie je“.\" Názor ďalšej autority v oblasti ústavného práva, bývalého predsedu súdu Jána Mazáka, hovorí o tom, že nie je ústavná prekážka na voľbu Čižnára za GP. Avšak zdôraznil, že existujú morálne a etické prekážky. SME , 10. júna 2013: \" Úprimne, neviem si predstaviť ústavnú prekážku, ktorá by zabránila Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Národná rada je totiž jediný ústavodarný a zákonodarný orgán. Môže nielenže zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora; môže zrušiť Ústavný súd alebo funkciu prezidenta, alebo zmeniť formu vlády. ... Národnej rade nič nebráni ústavne zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Azda okrem jedinej prekážky. A tou je naša budúcnosť. Budúcnosť, v ktorej by sa nemala lámať ústavnosť a princípy právneho štátu len preto, že aktuálna politická moc má dostatok hlasov v parlamente. Takmer na hocičo. Mohli by sme sa takto dostať do začarovaného kruhu porušovania ústavnosti. Na základe princípu, že víťaz volieb môže všetko.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie ( O5M12 . 9.jún 2013; Na telo , 9. júna 2013; V politike , 16. júna 2013; O5M12 , 16. júna 2013). Demagog.sk nezistil žiadny výrok ústavného právnika, ktorý by potvrdzoval prítomnosť ústavnej prekážky vo voľbe nového kandidáta. Aj bývalý predseda ÚS SR Mazák sa vyjadril, že neexistujú žiadne ústavné prekážky. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Pre denník Pravda (7. júna 2013) sa vyjadrili ústavný právnik Kresák a aj bývalý sudca Ústavného súdu Drgonec: „ V tomto prípade asi neexistuje ústavná prekážka. Existujú prekážky politické alebo morálne,“ komentoval novú voľbu ústavný právnik Peter Kresák . Ako ďalej poznamenal Kresák, keďže prezident so všetkou zodpovednosťou povedal, že ho nikdy nevymenuje, tak generálny prokurátor nie je. Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec si tiež myslí, že nič nebráni zvoleniu nového kandidáta na šéfa prokurátorov. Rovnako Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV sa vyjadril, že „žiadna prekážka tam nie je“.\" Názor ďalšej autority v oblasti ústavného práva, bývalého predsedu súdu Jána Mazáka, hovorí o tom, že nie je ústavná prekážka na voľbu Čižnára za GP. Avšak zdôraznil, že existujú morálne a etické prekážky. SME , 10. júna 2013: \" Úprimne, neviem si predstaviť ústavnú prekážku, ktorá by zabránila Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Národná rada je totiž jediný ústavodarný a zákonodarný orgán. Môže nielenže zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora; môže zrušiť Ústavný súd alebo funkciu prezidenta, alebo zmeniť formu vlády. ... Národnej rade nič nebráni ústavne zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Azda okrem jedinej prekážky. A tou je naša budúcnosť. Budúcnosť, v ktorej by sa nemala lámať ústavnosť a princípy právneho štátu len preto, že aktuálna politická moc má dostatok hlasov v parlamente. Takmer na hocičo. Mohli by sme sa takto dostať do začarovaného kruhu porušovania ústavnosti. Na základe princípu, že víťaz volieb môže všetko.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "V politike", "O5M12", "Pravda", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/390/povodne-a-aktualne-politicke-temy", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.demagog.sk/diskusie/392/dianie-okolo-generalnej-prokuratury", "http://www.demagog.sk/diskusie/393/domaca-politicka-situacia", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/", "http://komentare.sme.sk/c/6831795/volbe-kandidata-na-generalneho-prokuratora-uz-nic-nebrani-okrem-nasej-buducnosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:19.225247+00:00"}
{"id": "vr18284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18284", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Sme hodnotení ako mesto s najväčším potenciálom rastu medzi desiatimi európskymi mestami tohto rangu a ako jediné mesto na Slovensku.", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri overovaní sme hodnotili, či sa Nitra v takomto rebríčku nachádza, nie na ktorej pozícii sa umiestnila. Nitra sa skutočne ako jediné slovenské mesto umiestnila v hodnotení \" fDI European Cities and Regions of the future 2018/19 \", a to konkrétne na desiatom mieste, v kategórii \" malé a mikro-mestá \". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rebríček pravidelne vyhotovuje organizácia fDi Intelligence patriaca pod Financial Times. Mestá a regióny sú posudzované na základe ich potenciálu pre takzvanú \"priamu zahraničnú investíciu\". Hodnotenie prebieha v rámci piatich kategórií: ekonomický potenciál, pracovné prostredie, efektívnosť nákladov, infraštruktúra a priateľské podnikateľské prostredie. Hodnotenie je zamerané na európske mestá a je rozdelené na veľké, stredné a malé mestá, pričom Nitre sa podarilo umiestniť práve v poslednej z kategórii ( .pdf , s. 13). Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní sme hodnotili, či sa Nitra v takomto rebríčku nachádza, nie na ktorej pozícii sa umiestnila. Nitra sa skutočne ako jediné slovenské mesto umiestnila v hodnotení \" fDI European Cities and Regions of the future 2018/19 \", a to konkrétne na desiatom mieste, v kategórii \" malé a mikro-mestá \". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rebríček pravidelne vyhotovuje organizácia fDi Intelligence patriaca pod Financial Times. Mestá a regióny sú posudzované na základe ich potenciálu pre takzvanú \"priamu zahraničnú investíciu\". Hodnotenie prebieha v rámci piatich kategórií: ekonomický potenciál, pracovné prostredie, efektívnosť nákladov, infraštruktúra a priateľské podnikateľské prostredie. Hodnotenie je zamerané na európske mestá a je rozdelené na veľké, stredné a malé mestá, pričom Nitre sa podarilo umiestniť práve v poslednej z kategórii ( .pdf , s. 13). Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["fDi Intelligence", ".pdf"], "url": ["https://www.fdiintelligence.com/Locations/Europe/fDi-s-European-Cities-and-Regions-of-the-Future-2018-19-Winners", "https://www.fdiintelligence.com/content/download/71340/2038151/file/fDi%20European%20Cities%20and%20Regions%20of%20the%20Future%202018:19.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:21.956254+00:00"}
{"id": "vr35709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35709", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale pokiaľ ide o tento dôvod, nikto v histórii Slovenska, v modernej histórii Slovenska od roku 1993 tak nezneuctil ústavu a referendum, ako to urobil pán Sulík. ...Najpodstatnejší dôvod na odvolanie pána Sulíka je to, že nielenže neurobil kroky potrebné na zorganizovanie referenda, ale to, že vyhlásil, že dali do okrskových referendových komisií ľudí preto, že dokážu ovplyvňovať sčítavanie hlasov v referende. Toto je pre nás vyhlásenie, ktoré musí byť prerokované v Národnej strane Slovenskej republiky.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bez ohľadu na jeho neskoršiu korekciu , Richard Sulík Aktualne.sk povedal : \"Dôležití sú pre nás okrskoví zástupcovia, tí vedia sčítanie ovplyvniť. Máme ich vyše šesťtisíc“. Poznámka na okraj: či neobsadenie postu člena referendovej komisie predstihne aj také (Ústavným súdom potvrdené) porušenie Ústavy akým bolo odobratie poslaneckého mandátu plénom NRSR F. Gauliederovi , necháme na posúdenie čitateľov.", "analysis_paragraphs": ["Bez ohľadu na jeho neskoršiu korekciu , Richard Sulík Aktualne.sk povedal : \"Dôležití sú pre nás okrskoví zástupcovia, tí vedia sčítanie ovplyvniť. Máme ich vyše šesťtisíc“. Poznámka na okraj: či neobsadenie postu člena referendovej komisie predstihne aj také (Ústavným súdom potvrdené) porušenie Ústavy akým bolo odobratie poslaneckého mandátu plénom NRSR F. Gauliederovi , necháme na posúdenie čitateľov."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["neskoršiu korekciu", "Aktualne.sk povedal", "odobratie poslaneckého mandátu plénom NRSR F. Gauliederovi"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5520642/fico-navrhne-odvolat-sulika.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1214707", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=221459"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:15.277324+00:00"}
{"id": "45774", "numeric_id": 45774, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45774", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Páčilo sa mi to, že obsiahla (prezidentka v správe o stave republiky, pozn.) napr. aj voľbu generálneho prokurátora, že obsiahla korupciu, že obsiahla súdnictvo a reformu, ktorá je nevyhnutná a že by sme na to nemali zabúdať ani v takom čase, akým teda sme čelili teraz. A tiež považujem za dôležité, že veľmi decentne sa dotkla aj tomu už toho, že teraz nie je čas na polarizáciu spoločnosti umelo vytvorenými témami, ktoré sú tie kultúrno-etické, o ktorých sa budeme aj o chvíľu rozprávať, ako napr. sprísňovanie interrupcií.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej prvej správe o stave republiky hovorila o voľbe generálneho prokurátora, korupcii, súdnictve, nevyhnutných reformách, aj o polarizácií a kultúrno-etických otázkach. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé. „ Súčasný model prokuratúry je potrebné vylepšiť, zbaviť ho politických vplyvov posilnením verejnej kontroly a procesnej nezávislosti prokurátorov,” uviedla Čaputová. K súdnictvu o.i. povedala, že „ sme svedkami stíhania viacerých sudcov, prípady ktorých naznačujú dávno tušený problém korupcie v justícii, čo je mimoriadne závažný jav, keďže justícia má spravodlivosť zabezpečovať, a nie ju používať na súkromné obohatenie.” Podľa nej je súdnictvo dnes nastavené tak, že sa v ňom korupcii môže dariť. Vyjadrila tiež obavu o súdržnosť krajiny. „ Mám na mysli hlasy volajúce po zmene právnej úpravy v rôznych kultúrno-etických témach bez toho, aby im predchádzala poctivá spoločenská a odborná debata, aby im predchádzalo empatické počúvanie názorov oponenta. Takéto snahy stavajú viaceré skupiny občanov proti sebe, vytvárajú nové deliace čiary, oslabujúce aj našu akcieschopnosť zvládnuť sociálne a ekonomické následky krízy.”", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej prvej správe o stave republiky hovorila o voľbe generálneho prokurátora, korupcii, súdnictve, nevyhnutných reformách, aj o polarizácií a kultúrno-etických otázkach. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé. „ Súčasný model prokuratúry je potrebné vylepšiť, zbaviť ho politických vplyvov posilnením verejnej kontroly a procesnej nezávislosti prokurátorov,” uviedla Čaputová. K súdnictvu o.i. povedala, že „ sme svedkami stíhania viacerých sudcov, prípady ktorých naznačujú dávno tušený problém korupcie v justícii, čo je mimoriadne závažný jav, keďže justícia má spravodlivosť zabezpečovať, a nie ju používať na súkromné obohatenie.” Podľa nej je súdnictvo dnes nastavené tak, že sa v ňom korupcii môže dariť. Vyjadrila tiež obavu o súdržnosť krajiny. „ Mám na mysli hlasy volajúce po zmene právnej úpravy v rôznych kultúrno-etických témach bez toho, aby im predchádzala poctivá spoločenská a odborná debata, aby im predchádzalo empatické počúvanie názorov oponenta. Takéto snahy stavajú viaceré skupiny občanov proti sebe, vytvárajú nové deliace čiary, oslabujúce aj našu akcieschopnosť zvládnuť sociálne a ekonomické následky krízy.”"], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["hovorila"], "url": ["https://dennikn.sk/1919547/nasou-najvacsou-snahou-by-v-sucasnosti-malo-byt-zachovanie-sudrznosti-cela-sprava-prezidentky-o-stave-krajiny/?ref=suv&fbclid=IwAR0bQnX3UMAEnY1_IowydUponUe7yQ0MtSAfah3ErfhMgBlhCqohDZ_JYmQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:50.027240+00:00"}
{"id": "vr27288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27288", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Samozrejme, tie reči o tej nízkej účasti, no, ja by som ich nebral zasa až tak vážne... ...pán Maďarič, je to len skoro o 3% menej ako v prvom kole, kedy bol súboj aj Ivety Radičovej, aj Ivana Gašparoviča pred 5 rokmi. 3% nehrajú takú veľkú rolu v účasti.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa volebných výsledkov bola účasť v prvom kole volieb v roku 2009, kedy kandidovala Radičová aj Gašparovič na úrovni 43,64%, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 43,40 %. Ide o pokles o 0,24 percentuálneho bodu resp. pokles na úrovni 0,5%. V roku 2014 sa v skutočnosti zúčastnilo viac voličov o viac ako 21 tisíc, účasť v % však bola nižšia, lebo sa zvýšil aj počet oprávnených voličov. V druhom kole v roku bola účasť oproti prvému kolu v roku 2014 o takmer 8 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa volebných výsledkov bola účasť v prvom kole volieb v roku 2009, kedy kandidovala Radičová aj Gašparovič na úrovni 43,64%, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 43,40 %. Ide o pokles o 0,24 percentuálneho bodu resp. pokles na úrovni 0,5%. V roku 2014 sa v skutočnosti zúčastnilo viac voličov o viac ako 21 tisíc, účasť v % však bola nižšia, lebo sa zvýšil aj počet oprávnených voličov. V druhom kole v roku bola účasť oproti prvému kolu v roku 2014 o takmer 8 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["Voľby 2009 1. kolo", "Voľby 2009 2. kolo", "Voľby 2014 1. kolo"], "url": ["http://volby.statistics.sk/prez/prez2009/jsp/index.jsp@lang=sk.htm#", "http://volby.statistics.sk/prez/prez2009/jsp/index.jsp@lang=sk.htm#", "http://prezident2014.statistics.sk/Prezident-dv/Tabulka2_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:54.163839+00:00"}
{"id": "vr32935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32935", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vieme, že minimálne najneskoršie 5. októbra pred troma mesiacmi Ústavný súd fakticky vyniesol ortieľ, ktorý hovorí o tom, že voľba bola absolútne v poriadku, podľa zákonov a podľa Ústavy. To znamená, že Ústavný súd nespochybnil voľbu a ani vtedy pán prezident nekonal. Čakal ešte tri mesiace.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "B. Bugár v tomto výroku uvádza nesprávne dátumy. ÚS SR rozhodol, že J. Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora 5. októbra, ale v roku 2011. Pred približne troma mesiacmi rozhodol ÚS (24. októbra 2012) v prípade sťažnosti poslancov NR SR, vo veci vymenovania alebo nevymenovania generálneho prokurátora. Vzhľadom na to, že B. Bugár používa argument tri mesiace, v spojitosti v rozhodnutím ÚS o zákonnosti voľby, výrok hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora podali podnet na ÚS SR Dobroslav Trnka i zastupujúci prokurátor Ladislav Tichý. Obaja však na ÚS SR nepochodili. Dobroslav Trnka podal podnet na ÚS SR v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora v máji 2011. Tvrdil, že parlament zle zrátal hlasy. Tento podnet však ÚS SR odmietol v auguste 2011. V máji 2011 napadol novelu zákona o rokovacom poriadku zastupujúci generálne prokurátor Ladislav Tichý a požiadal o predbežné opatrenie, aby sa verejná voľba prokurátora nemohla konať, kým ústavný súd nerozhodne v tejto veci. ÚS SR tento podnet 5. októbra 2011 odmietol , čím podľa denníka SME bol kandidát koalície Jozef Čentéš právoplatne zvolený za generálneho prokurátora. Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR aj skupina poslancov NR SR v marci 2012. V tejto veci rozhodol ÚS SR 24. októbra 2012 s tým, že prezident SR má právo zvoleného kandidáta nevymenovať: Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné. Na základe uvedeného Ivan Gašparovič 2. januára 2013 odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a ako dôvody uviedol:", "analysis_paragraphs": ["B. Bugár v tomto výroku uvádza nesprávne dátumy. ÚS SR rozhodol, že J. Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora 5. októbra, ale v roku 2011. Pred približne troma mesiacmi rozhodol ÚS (24. októbra 2012) v prípade sťažnosti poslancov NR SR, vo veci vymenovania alebo nevymenovania generálneho prokurátora. Vzhľadom na to, že B. Bugár používa argument tri mesiace, v spojitosti v rozhodnutím ÚS o zákonnosti voľby, výrok hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora podali podnet na ÚS SR Dobroslav Trnka i zastupujúci prokurátor Ladislav Tichý. Obaja však na ÚS SR nepochodili. Dobroslav Trnka podal podnet na ÚS SR v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora v máji 2011. Tvrdil, že parlament zle zrátal hlasy. Tento podnet však ÚS SR odmietol v auguste 2011. V máji 2011 napadol novelu zákona o rokovacom poriadku zastupujúci generálne prokurátor Ladislav Tichý a požiadal o predbežné opatrenie, aby sa verejná voľba prokurátora nemohla konať, kým ústavný súd nerozhodne v tejto veci. ÚS SR tento podnet 5. októbra 2011 odmietol , čím podľa denníka SME bol kandidát koalície Jozef Čentéš právoplatne zvolený za generálneho prokurátora. Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR aj skupina poslancov NR SR v marci 2012. V tejto veci rozhodol ÚS SR 24. októbra 2012 s tým, že prezident SR má právo zvoleného kandidáta nevymenovať: Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné. Na základe uvedeného Ivan Gašparovič 2. januára 2013 odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a ako dôvody uviedol:"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["podal", "odmietol", "napadol", "odmietol", "SME", "vymenovania", "rozhodol", "dôvody"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6001960/trnka-sefom-mam-byt-ja.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=456718", "http://www.sme.sk/c/5916236/tichy-napadol-verejnu-volbu-prokuratora-na-ustavnom-sude.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html", "http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovanie-centesa-ide-na-ustavny-sud.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:20.323221+00:00"}
{"id": "vr29645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29645", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Európska komisia vyhodnotila rozpočet Slovenska na rok 2015 ako jeden zo štyroch najlepších rozpočtov v rámci EÚ a tak ďalej.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už raz overovali v relácii O5M12 30. novembra 2014. Robert Kaliňák taktiež tvrdil, že Slovensko malo podľa Európskej komisie jeden zo štyroch najlepších rozpočtov. Aj v odpise druhej Ficovej vlády, ktorý sme overovali v máji, sa uvádza rovnaké tvrdenie. Európska komisia však hodnotila rozpočet SR ako jeden z piatich najlepších. Výrok preto aj teraz hodnotíme ako nepravdivý. V dokumente stojí: \" Five Member States are considered as compliant : Germany, Ireland, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia .\" Je potrebné upozorniť, že komisia v spomínanom dokumente hodnotila rozpočty krajín eurozóny a nie všetkých krajín EÚ, čím sa vo svojom výroku Vazil Hudák dopúšťa ďalšej nepresnosti.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už raz overovali v relácii O5M12 30. novembra 2014. Robert Kaliňák taktiež tvrdil, že Slovensko malo podľa Európskej komisie jeden zo štyroch najlepších rozpočtov. Aj v odpise druhej Ficovej vlády, ktorý sme overovali v máji, sa uvádza rovnaké tvrdenie. Európska komisia však hodnotila rozpočet SR ako jeden z piatich najlepších. Výrok preto aj teraz hodnotíme ako nepravdivý. V dokumente stojí: \" Five Member States are considered as compliant : Germany, Ireland, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia .\" Je potrebné upozorniť, že komisia v spomínanom dokumente hodnotila rozpočty krajín eurozóny a nie všetkých krajín EÚ, čím sa vo svojom výroku Vazil Hudák dopúšťa ďalšej nepresnosti."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "overovali", "hodnotila"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/507/kalinak-vs-beblavy/?ph=2&politik=24", "http://www.demagog.sk/diskusie/531/tri-roky-vlady-roberta-fica-100-opatreni", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-2226_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:53.047370+00:00"}
{"id": "vr30103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30103", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...že sme sa dohodli v rámci kolektívneho vyjednávania na raste miezd pre verejnú správu, kde je 350 tisíc ľudí, kde o 4% stúpajú mzdy.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe záverov kolektívneho vyjednávania počíta návrh rozpočtu na roky 2016-2018 s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy vo výške 4%. Dostupné údaje o počte zamestnancov sú síce rôzne, no napríklad údaj 365 000 zamestnancov je blízko Ficovmu číselnému údaju. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Informácie o prebiehajúcom kolektívnom vyjednávaní, týkajúcom sa miezd pre verejnú správu priniesol Úrad vlády SR už v júli 2015. Druhé kolo vyjednávaní prebehlo pred prípravou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018, ten bol zverejnený v októbri 2015. \"V zmysle záverov z kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 % ,\" píše sa v návrhu. Podľa Iness je 380 tisíc zamestnaných ľudí v štátnej a verejnej správe, uviedli dňa 3. decembra 2014. Vo verejnej aj štátnej službe pracuje približne 381 tisíc zamestnancov, uviedla dňa 10. decembra 2014 TASR pre ISTP. \" Dnes pracuje vo verejnej správe 365.000 ľudí. Zmenou metodiky tam pribudlo asi 16.000 ľudí ...\" vyhlásil poslanec Kollár pre TASR dňa 6. decembra 2014. Návrh rozpočtu(s.42) však ráta pre rok 2016 s ešte väčším počtom zamestnancov verejnej správy: \" V roku 2016 sa očakáva v sektore verejnej správy zamestnanosť na úrovni 407 tis. osôb. V tomto čísle je premietnutá metodická zmena súvisiaca so zaradením ďalších nových organizácií medzi subjekty verejnej správy, predovšetkým zdravotníckych zariadení (v počte cca 44,5 tis. osôb) a v nepatrnej miere aj novovzniknutých fondov .\" Bez metodickej zmeny, teda po odpočítaní 44 500 zamestnancov, by bolo v štátnej správe zamestnaných 362 500 ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe záverov kolektívneho vyjednávania počíta návrh rozpočtu na roky 2016-2018 s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy vo výške 4%. Dostupné údaje o počte zamestnancov sú síce rôzne, no napríklad údaj 365 000 zamestnancov je blízko Ficovmu číselnému údaju. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Informácie o prebiehajúcom kolektívnom vyjednávaní, týkajúcom sa miezd pre verejnú správu priniesol Úrad vlády SR už v júli 2015. Druhé kolo vyjednávaní prebehlo pred prípravou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018, ten bol zverejnený v októbri 2015. \"V zmysle záverov z kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 % ,\" píše sa v návrhu. Podľa Iness je 380 tisíc zamestnaných ľudí v štátnej a verejnej správe, uviedli dňa 3. decembra 2014. Vo verejnej aj štátnej službe pracuje približne 381 tisíc zamestnancov, uviedla dňa 10. decembra 2014 TASR pre ISTP. \" Dnes pracuje vo verejnej správe 365.000 ľudí. Zmenou metodiky tam pribudlo asi 16.000 ľudí ...\" vyhlásil poslanec Kollár pre TASR dňa 6. decembra 2014. Návrh rozpočtu(s.42) však ráta pre rok 2016 s ešte väčším počtom zamestnancov verejnej správy: \" V roku 2016 sa očakáva v sektore verejnej správy zamestnanosť na úrovni 407 tis. osôb. V tomto čísle je premietnutá metodická zmena súvisiaca so zaradením ďalších nových organizácií medzi subjekty verejnej správy, predovšetkým zdravotníckych zariadení (v počte cca 44,5 tis. osôb) a v nepatrnej miere aj novovzniknutých fondov .\" Bez metodickej zmeny, teda po odpočítaní 44 500 zamestnancov, by bolo v štátnej správe zamestnaných 362 500 ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Úrad vlády SR", "návrhu", "Iness", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/kolektivne-vyjednavanie-vyssieho-stupna-v-statnej-sluzbe-a-verejnej-sluzbe-na-rok-2016/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://www.iness.sk/stranka/10157-Platy-v-statnej-sprave-porastu-Vyhody-ostanu-Hospodarske-noviny.html", "https://istp.sk/clanok/7126/Na-zvysenie-platov-v-statnej-a-verejnej-sprave-p-jde-100-mil-eur-", "http://www.teraz.sk/ekonomika/kazimir-verejna-sprava-zamestnanci/109391-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:54.047629+00:00"}
{"id": "vr39030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39030", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "A viete čo je šokujúce, pani moderátorka? Že už v súčasnosti záruky, ktoré poskytlo Slovensko, sú na úrovni 169 hodín na každého Slováka, čo je viac, ako väčšinna krajín eurozóny s navýšenými zárukami.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opäť však upozorňujeme, že dané informácie sa nám nepodarilo overiť cez žiadne oficiálne inštitúcie, preto robíme vlastné výpočty na základe údajov zverejnených Štatistickým úradom SR. V súčasnosti záruky SR v eurovale (.pdf, str. 30) predstavujú 4371,54 mil. eur. Počet obyvateľov k 30, júnu 2011 je 5440078. Ak vydelíme dané čísla 4371540000/5440078 = 803,6 eur. (Priemerná súma, ktorou sa každý občan SR skladá na záruky SR v eurovale). Keďže priemerný fond pracovného času je 169 hod a priemerná mesačná mzda je 769 eur, tak 769/169 = 4,55 eur/hod. Ak toto číslo vynásobýme 169, ktoré spomína D. Krajcer, vyjde nám opäť priemerná mzda, t.j. 769 eur. Ale keďže vidíme, že každý občan ručí vo výške 803,6 eur, tak opäť nám vychádza, že každý občan musí odpracovať 176,6 hodiny. Dané rozdiely vo výpočtoch medzi nami a tými, ktoré uvádza D. Krajcer môžu byť spôsobené zaokrúhľovaním alebo iným počtom priemerného fondu pracovného času. Počet obyvateľov Francúzska je 65 073 482. Príspevok Francúzska je 158 487 000 000 eur. Každý Francúz tak prispieva vo výške 2 435 eur. Priemerná mzda vo francúzsku bola v roku 2009 2 736 eur. Francúzsky mesačný pracovný fond je 154 hodín. Priemerná hodinová mzda je 17,76 eur. Priemerný Francúz tak musí odpracovať probližne 140 hodín. V prípade Francúzska platí, že takto vypočítaný pomer je aj po navýšení nižší než súčasný príspevok Slovenska. Pre zložitosť výpočtov sme opäť nepreverovali ostatné krajiny eurozóny. Čiže hodnotíme len prvú časť výroku D. Krajcera a ilustračne uvádzame pomer ku Francúzsku.", "analysis_paragraphs": ["Opäť však upozorňujeme, že dané informácie sa nám nepodarilo overiť cez žiadne oficiálne inštitúcie, preto robíme vlastné výpočty na základe údajov zverejnených Štatistickým úradom SR. V súčasnosti záruky SR v eurovale (.pdf, str. 30) predstavujú 4371,54 mil. eur. Počet obyvateľov k 30, júnu 2011 je 5440078. Ak vydelíme dané čísla 4371540000/5440078 = 803,6 eur. (Priemerná súma, ktorou sa každý občan SR skladá na záruky SR v eurovale). Keďže priemerný fond pracovného času je 169 hod a priemerná mesačná mzda je 769 eur, tak 769/169 = 4,55 eur/hod. Ak toto číslo vynásobýme 169, ktoré spomína D. Krajcer, vyjde nám opäť priemerná mzda, t.j. 769 eur. Ale keďže vidíme, že každý občan ručí vo výške 803,6 eur, tak opäť nám vychádza, že každý občan musí odpracovať 176,6 hodiny. Dané rozdiely vo výpočtoch medzi nami a tými, ktoré uvádza D. Krajcer môžu byť spôsobené zaokrúhľovaním alebo iným počtom priemerného fondu pracovného času. Počet obyvateľov Francúzska je 65 073 482. Príspevok Francúzska je 158 487 000 000 eur. Každý Francúz tak prispieva vo výške 2 435 eur. Priemerná mzda vo francúzsku bola v roku 2009 2 736 eur. Francúzsky mesačný pracovný fond je 154 hodín. Priemerná hodinová mzda je 17,76 eur. Priemerný Francúz tak musí odpracovať probližne 140 hodín. V prípade Francúzska platí, že takto vypočítaný pomer je aj po navýšení nižší než súčasný príspevok Slovenska. Pre zložitosť výpočtov sme opäť nepreverovali ostatné krajiny eurozóny. Čiže hodnotíme len prvú časť výroku D. Krajcera a ilustračne uvádzame pomer ku Francúzsku."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["eurovale", "obyvateľov", "priemerná mesačná mzda", "Priemerná mzda"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/efsf_framework_agreement_en.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5654", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/v-priemernej-mzde-zostavame-chvoste.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:58.012143+00:00"}
{"id": "vr32633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32633", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "SDKÚ-DS dá do kopy vyše 400 odborníkov práve v tých sekciách, ktoré pripravovali ten spomínaný prvý draft programov (východiska strany, pozn.).", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V Generálnej línii na roky 2012 až 2016 v mája 2012 sa uvádza, že programový dokument, ktorý vznikne na základe tejto línie a bude predstavený verejnosti na jeseň 2012. Programové východiská majú byť verejnosti predstavené 17. novembra 2012 po kongrese a schválení Ústrednou radou SDKÚ-DS. Prezídium SDKÚ-DS jednohlasne schválilo programové východiská 12. novembra 2012. V súčasnosti ide o interný dokument SDKÚ-DS, preto Demagog.sk nedokáže overiť koľko odborníkov pracovalo na programových východiskách strany.", "analysis_paragraphs": ["V Generálnej línii na roky 2012 až 2016 v mája 2012 sa uvádza, že programový dokument, ktorý vznikne na základe tejto línie a bude predstavený verejnosti na jeseň 2012. Programové východiská majú byť verejnosti predstavené 17. novembra 2012 po kongrese a schválení Ústrednou radou SDKÚ-DS. Prezídium SDKÚ-DS jednohlasne schválilo programové východiská 12. novembra 2012. V súčasnosti ide o interný dokument SDKÚ-DS, preto Demagog.sk nedokáže overiť koľko odborníkov pracovalo na programových východiskách strany."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Generálnej línii", "predstavené", "schválilo"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/1461/Generalna-linia-SDKU-DS-2012-2016.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-58322270-sdku-ds-hrozi-rozklad", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-58476360-sdku-ds-meni-sporny-program-na-vychodiska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:06.064840+00:00"}
{"id": "42074", "numeric_id": 42074, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42074", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "...rok 1998, keď Vladimír Mečiar a HZDS zaviedlo jednomandátový obvod pre celé Slovensko.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do roku 1998 boli na Slovensku štyri volebné obvody ; to znamená, že pri voľbách vytvárali strany kandidátku zvlášť pre každý obvod spomedzi ľudí z daného obvodu. Zmena prišla pred voľbami v roku 1998, kedy vtedajšia vláda schválila zákon č. 237/1998 Z.z. (§ 9), podľa ktorého sa na Slovensku volí len v jedinom celoštátnom obvode. Jeden volebný obvod ostal na Slovensku dodnes. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Do roku 1998 boli na Slovensku štyri volebné obvody ; to znamená, že pri voľbách vytvárali strany kandidátku zvlášť pre každý obvod spomedzi ľudí z daného obvodu. Zmena prišla pred voľbami v roku 1998, kedy vtedajšia vláda schválila zákon č. 237/1998 Z.z. (§ 9), podľa ktorého sa na Slovensku volí len v jedinom celoštátnom obvode. Jeden volebný obvod ostal na Slovensku dodnes. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["obvody", "zákon"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169064-meciarov-volebny-obvod-sa-paci/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/237/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:27.304674+00:00"}
{"id": "vr26486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26486", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Povedali sme, kto si myslíme, že by bol býval najlepší možný kandidát, bola to Iveta Radičová, ona povedala že nie, že nemá záujem kandidovať, tak sme potom jednoducho rešpektovali, že iní partneri navrhli kandidátov. Veľmi dlho sme čakali, či dôjde k nejakej dohode. K dohode bohužiaľ nedošlo a nakoniec sme podporili spoločného kandidáta štandardných stredopravých strán.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ skutočne vyhlásila, že najlepší kandidát na post prezindeta SR je Iveta Radičová. Toto vyhlásenie schválilo jednomyseľne predsedníctvo strany v decemberi 2012, a to napriek tomu, že Radičová pred tým opakovane vyhlásila, že kandidovať nebude.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ skutočne vyhlásila, že najlepší kandidát na post prezindeta SR je Iveta Radičová. Toto vyhlásenie schválilo jednomyseľne predsedníctvo strany v decemberi 2012, a to napriek tomu, že Radičová pred tým opakovane vyhlásila, že kandidovať nebude."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["schválilo", "hovoril", "ohlásili", "ohlásenie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6642399/sdku-chce-za-prezidentku-radicovu-ta-odmieta-kandidovat.html", "http://www.sme.sk/c/7040807/freso-nevybrali-sme-prezidentskeho-kandidata-lebo-ich-je-sedem.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302889-sdku-podpori-v-prezidentskych-volbach-hrusovskeho/", "http://www.sme.sk/c/7043840/fico-chce-byt-prezidentom-oznamil-ze-kandiduje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:22.095246+00:00"}
{"id": "vr39034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39034", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "6 miliárd ide do Európskej únie čistých peňazí od nás a 15,1 dostaneme. Takže momentálne sme vyčerpali 2,3 miliardy. Takže sme mínus 2,7 miliardy ešte.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prvom rade je potrebné povedať, že ak sme do rozpočtu EU prispeli 6 miliárd EUR a vyčerpali zatiaľ 2,3 miliardy, tak rozdiel je 3,7 miliárd a nie 2,7 ako nesprávne uvádza Rafael Rafaj.", "analysis_paragraphs": ["V prvom rade je potrebné povedať, že ak sme do rozpočtu EU prispeli 6 miliárd EUR a vyčerpali zatiaľ 2,3 miliardy, tak rozdiel je 3,7 miliárd a nie 2,7 ako nesprávne uvádza Rafael Rafaj."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Slovensko malo prispieť", "materiálov", "prispeli"], "url": ["http://www.openeurope.org.uk/research/budget07.pdf", "http://ec.europa.eu/budget/biblio/multimedia/interactive/fundsbymemberstate/index_en.cfm", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/publications/2010/fin_report/fin_report_10_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:39.201725+00:00"}
{"id": "vr29736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29736", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je automobilová veľmoc a sme sa veľmi obávali, čo sa stane keď príde kríza. Boli to paradoxne automobilky, ktoré ťahali Slovensko v kríze.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Automobilový priemysel je dôležitou súčasťou slovenskej ekonomiky, a priamo alebo nepriamo ovplyvňuje okolo 200 000 ľudí. Slovenská republika je taktiež na prvom mieste, čo sa týka počtu vyrobených áut na hlavu. Dostupné údaje však nenaznačujú, že by prítomnosť automobilového priemyslu pomohla znížiť dopady krízy na Slovensku, nakoľko utrpel stratu podobne ako iné oblasti. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie výrobcov automobilov (OICA) sa Slovensko nachádza na 1.mieste v počte vyrobených áut na obyvateľa. Na Slovensku pripadá 183 áut na 1000 obyvateľov. Na druhom mieste rebríčka sa nachádza Česká republika s 118 autami na 1000 obyvateľov. Podľa informácií Inštitútu informatiky a štatistiky (.pdf, s.2) pracovalo v automobilovom priemysle v roku 2014 viac ako 65 833 zamestnancov. V roku 2013 vydala Ekonomická univerzita v Bratislave správu s názvom Národohospodársky význam automobilového priemyslu na Slovensku. Podľa nej zhruba 200 000 ľudí (.pdf, s.3) je priamo alebo nepriamo ovplyvnených automobilovým priemyslom. Dá sa tak povedať, že Slovensko je automobilová veľmoc. Je však otázne, či možno povedať, že automobilový priemysel bol hnacou silou v období krízy. Najvýznamnejšia automobilka Volkswagen Slovakia v tomto období opakovane pozastavila výrobu a prepustila stovky zamestnancov. Analytik Tatra banky Juraj Valachy pre HN vtedy uviedol, že \" podľa našich prepočtov desať pracovných dní znamená výpadok v exporte asi 200 miliónov eur .\" Podľa vyjadrenia ekonóma SAV z toho istého článku \" odstávka vplýva na export aj na HDP .\" Ekonomické ukazovatele taktiež naznačujú, že automobilový priemysel zaznamenal podobné problémy ako iné odvetvia. V Grafe nižšie môžme vidieť vývoj produkcie, ktorý v dôsledku krízy v roku 2009 zaznamenal takmer tretinový pokles. Podobne aj podiel automobilového priemyslu na celkovej pridanej hodnote v roku 2009 klesol na 2,2 z predchádzajúcich 3,1 %. Nárast naopak zaznamenali odvetvia ako energetika, informácie a komunikácia, nehnuteľnosti a odborné, vedecké a technické činnosti. Na rovnakej úrovni ako v roku 2009 sa držalo stavebníctvo (. pdf , s. 9). Počet zamestnancov v automobilovom priemysle klesol v roku 2009 o takmer 10 000 (. pdf , s.10). . Zdroj: Luptáčik et al . na základe údajov Eurostat a ŠÚ SR Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Automobilový priemysel je dôležitou súčasťou slovenskej ekonomiky, a priamo alebo nepriamo ovplyvňuje okolo 200 000 ľudí. Slovenská republika je taktiež na prvom mieste, čo sa týka počtu vyrobených áut na hlavu. Dostupné údaje však nenaznačujú, že by prítomnosť automobilového priemyslu pomohla znížiť dopady krízy na Slovensku, nakoľko utrpel stratu podobne ako iné oblasti. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie výrobcov automobilov (OICA) sa Slovensko nachádza na 1.mieste v počte vyrobených áut na obyvateľa. Na Slovensku pripadá 183 áut na 1000 obyvateľov. Na druhom mieste rebríčka sa nachádza Česká republika s 118 autami na 1000 obyvateľov. Podľa informácií Inštitútu informatiky a štatistiky (.pdf, s.2) pracovalo v automobilovom priemysle v roku 2014 viac ako 65 833 zamestnancov. V roku 2013 vydala Ekonomická univerzita v Bratislave správu s názvom Národohospodársky význam automobilového priemyslu na Slovensku. Podľa nej zhruba 200 000 ľudí (.pdf, s.3) je priamo alebo nepriamo ovplyvnených automobilovým priemyslom. Dá sa tak povedať, že Slovensko je automobilová veľmoc. Je však otázne, či možno povedať, že automobilový priemysel bol hnacou silou v období krízy. Najvýznamnejšia automobilka Volkswagen Slovakia v tomto období opakovane pozastavila výrobu a prepustila stovky zamestnancov. Analytik Tatra banky Juraj Valachy pre HN vtedy uviedol, že \" podľa našich prepočtov desať pracovných dní znamená výpadok v exporte asi 200 miliónov eur .\" Podľa vyjadrenia ekonóma SAV z toho istého článku \" odstávka vplýva na export aj na HDP .\" Ekonomické ukazovatele taktiež naznačujú, že automobilový priemysel zaznamenal podobné problémy ako iné odvetvia. V Grafe nižšie môžme vidieť vývoj produkcie, ktorý v dôsledku krízy v roku 2009 zaznamenal takmer tretinový pokles. Podobne aj podiel automobilového priemyslu na celkovej pridanej hodnote v roku 2009 klesol na 2,2 z predchádzajúcich 3,1 %. Nárast naopak zaznamenali odvetvia ako energetika, informácie a komunikácia, nehnuteľnosti a odborné, vedecké a technické činnosti. Na rovnakej úrovni ako v roku 2009 sa držalo stavebníctvo (. pdf , s. 9). Počet zamestnancov v automobilovom priemysle klesol v roku 2009 o takmer 10 000 (. pdf , s.10). . Zdroj: Luptáčik et al . na základe údajov Eurostat a ŠÚ SR Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["1.mieste", "informácií", "správu", "pozastavila", "HN", "pdf", "pdf", "Luptáčik et al"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348933-slovensko-ostava-svetovym-lidrom-vo-vyrobe-aut/", "http://www.infostat.sk/web2015/sk/images/infostat/_pdf/INFONews1-2015.pdf", "http://www.researchgate.net/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky", "https://www.ihned.cz/HNonline/podniky/c1-34569720-volkswagen-opat-nevyraba", "https://www.ihned.cz/HNonline/podniky/c1-34569720-volkswagen-opat-nevyraba", "http://www.researchgate.net/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky", "http://www.researchgate.net/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky", "http://www.researchgate.net/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:36.745148+00:00"}
{"id": "vr25533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25533", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Keď som nastupoval do funkcie, až 6% záväzkov sme nevedeli platiť, dnes sme na hodnote 2%.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov získaných z portálu obce.ineko.sk hodnotíme výrok ako pravdivý. Vladimír Maňka nastupoval do funkcie predsedu BBSK v decembri 2009. Podľa INEKO bola v roku 2010 (POZN.: pred týmto rokom nie sú údaje dostupné) v BBSK výška \"záväzkov aspoň 60 dní po splatnosti\" na úrovni takmer 6%. Zatiaľ najaktuálnejšie údaje sú za rok 2012, kedy výška záväzkov, ktoré BBSK nebol schopný platiť, bola na úrovni tesne pod 2%. (Údaje sú na stránkach dostupné po bezplatnej registrácii). \"Výška záväzkov obce (VÚC) aspoň 60 dní po splatnosti je počítaná ako (záväzky neuhradené 60 a viac dní po lehote splatnosti) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok).\" ZDROJ Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov získaných z portálu obce.ineko.sk hodnotíme výrok ako pravdivý. Vladimír Maňka nastupoval do funkcie predsedu BBSK v decembri 2009. Podľa INEKO bola v roku 2010 (POZN.: pred týmto rokom nie sú údaje dostupné) v BBSK výška \"záväzkov aspoň 60 dní po splatnosti\" na úrovni takmer 6%. Zatiaľ najaktuálnejšie údaje sú za rok 2012, kedy výška záväzkov, ktoré BBSK nebol schopný platiť, bola na úrovni tesne pod 2%. (Údaje sú na stránkach dostupné po bezplatnej registrácii). \"Výška záväzkov obce (VÚC) aspoň 60 dní po splatnosti je počítaná ako (záväzky neuhradené 60 a viac dní po lehote splatnosti) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok).\" ZDROJ Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["obce.ineko.sk", "INEKO", "ZDROJ"], "url": ["http://obce.ineko.sk/", "http://obce.ineko.sk/profily/?ID=9006&y=2010", "http://obce.ineko.sk/profily/?ID=9006&y=2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:37.369164+00:00"}
{"id": "vr17668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17668", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Štrukturovali sme obvodné oddelenia, zrovnoprávnili sme a spravodlivosti nastavili riadiace príplatky, ale aj minimálne počty na obvodnom oddelení (...).", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tibor Gašpar hovorí o zmenách v Policajnom zbore (PZ), ktoré sa udiali počas jeho pôsobenia ako prezidenta PZ. Od jeho nástupu do funkcie sa mala zmeniť štruktúra obvodných oddelení PZ, nanovo nastaviť systém príplatkov a zmeniť minimálny počet policajtov na obvodných oddeleniach. Kvôli nedostatku informácií prístupných pre verejnosť hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Na stránke PZ SR sme nemohli nájsť žiadnu správu alebo vyhlášku, ktorá by hovorila o zmenách, ktoré uvádza Tibor Gašpar, preto pri analýze vychádzame hlavne z článkov z médií. Na základe článku denníka Pravda bola už v roku 2013 plánovaná reorganizácia policajného zboru. Mali byť posilnené najmä oblasti, kde je vysoká kriminalita. Naopak, v okresoch s nízkou kriminalitou sa počet zamestnancov mal znížiť, v niektorých prípadoch sa hovorilo aj o možnom úplnom zrušení policajnej stanice. Policajný prezident Tibor Gašpar sa v tom čase vyjadril, že policajti nebudú prerozdelení len medzi regióny, ale taktiež aj medzi jednotlivé služby. Najvýraznejšia zmena sa mala týkať východného Slovenska. Policajný zbor sa pritom výrazne reorganizoval už pred vstupom Slovenska do EÚ ( .rtx ). V roku 2013, Tibor Gašpar zaviedol nový spôsob hodnotenia policajtov , ktorý ovplyvňuje odmeňovanie. Podľa nového spôsobu hodnotenia je policajt hodnotený na základe troch faktorov. Najvyššiu váhu má výkon služby, ktorý tvorí 60%, ďalšie dva faktory sú znalosť zákonov a dodržiavanie služobnej disciplíny, každý z nich má váhu 20%. Tieto kritéria sa ale líšia podľa regiónu. Rovnako môže byť toto hodnotenie ovplyvnené samotným občanom, ktorý môže podávať sťažnosti za neetické, nemorálne alebo nezákonne správanie policajta. V auguste 2017 došlo k zvyšovaniu platov policajtov. Navýšenie zasiahlo predovšetkým začínajúcich policajtov. Vtedajší nástupný plat policajta bol 520 eur. Ministerstvo nekonkretizovalo presnú sumu navýšenia, ale policajný odborár Magdoško tvrdil, že sa jedná o sumu približne 100 eur. Okrem začínajúcich policajtov navýšenie zasiahlo aj väčšinu ostatných policajtov, ktorí k dodatku ku kolektívnej zmluve dostali osobný príplatok zvýšený o 50 eur. Toto navýšenie malo byť financované z úspor, ktoré priniesla ministerstvu vnútra reforma ESO a úprava sociálneho zabezpečenia policajtov. Nepodarilo sa nám vyhľadať žiadne nariadenie z čias Gašparovho pôsobenia, ktoré by hovorilo o minimálnom počte policajtov na obvodnom oddelení policajného zboru. Avšak počet policajtov sa pri Gašparovi zvýšil. V decembri 2015 vláda odsúhlasila posilnenie policajného zboru na nasledujúce tri roky o 2500 miest. V novembri 2015 sa takisto odsúhlasilo vytvorenie 300 nových tabuľkových miest na zahraničné misie policajného zboru. Z týchto 300 nových miest bolo 100 miest navýšených na úrade hraničnej cudzineckej polície a ďalších 200 bolo rozdelených. Takto sa zvýšili počty policajtov na obvodných oddeleniach, ktoré sú na hraniciach Slovenska s Maďarskom, Českom a Poľskom. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tibor Gašpar hovorí o zmenách v Policajnom zbore (PZ), ktoré sa udiali počas jeho pôsobenia ako prezidenta PZ. Od jeho nástupu do funkcie sa mala zmeniť štruktúra obvodných oddelení PZ, nanovo nastaviť systém príplatkov a zmeniť minimálny počet policajtov na obvodných oddeleniach. Kvôli nedostatku informácií prístupných pre verejnosť hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Na stránke PZ SR sme nemohli nájsť žiadnu správu alebo vyhlášku, ktorá by hovorila o zmenách, ktoré uvádza Tibor Gašpar, preto pri analýze vychádzame hlavne z článkov z médií. Na základe článku denníka Pravda bola už v roku 2013 plánovaná reorganizácia policajného zboru. Mali byť posilnené najmä oblasti, kde je vysoká kriminalita. Naopak, v okresoch s nízkou kriminalitou sa počet zamestnancov mal znížiť, v niektorých prípadoch sa hovorilo aj o možnom úplnom zrušení policajnej stanice. Policajný prezident Tibor Gašpar sa v tom čase vyjadril, že policajti nebudú prerozdelení len medzi regióny, ale taktiež aj medzi jednotlivé služby. Najvýraznejšia zmena sa mala týkať východného Slovenska. Policajný zbor sa pritom výrazne reorganizoval už pred vstupom Slovenska do EÚ ( .rtx ). V roku 2013, Tibor Gašpar zaviedol nový spôsob hodnotenia policajtov , ktorý ovplyvňuje odmeňovanie. Podľa nového spôsobu hodnotenia je policajt hodnotený na základe troch faktorov. Najvyššiu váhu má výkon služby, ktorý tvorí 60%, ďalšie dva faktory sú znalosť zákonov a dodržiavanie služobnej disciplíny, každý z nich má váhu 20%. Tieto kritéria sa ale líšia podľa regiónu. Rovnako môže byť toto hodnotenie ovplyvnené samotným občanom, ktorý môže podávať sťažnosti za neetické, nemorálne alebo nezákonne správanie policajta. V auguste 2017 došlo k zvyšovaniu platov policajtov. Navýšenie zasiahlo predovšetkým začínajúcich policajtov. Vtedajší nástupný plat policajta bol 520 eur. Ministerstvo nekonkretizovalo presnú sumu navýšenia, ale policajný odborár Magdoško tvrdil, že sa jedná o sumu približne 100 eur. Okrem začínajúcich policajtov navýšenie zasiahlo aj väčšinu ostatných policajtov, ktorí k dodatku ku kolektívnej zmluve dostali osobný príplatok zvýšený o 50 eur. Toto navýšenie malo byť financované z úspor, ktoré priniesla ministerstvu vnútra reforma ESO a úprava sociálneho zabezpečenia policajtov. Nepodarilo sa nám vyhľadať žiadne nariadenie z čias Gašparovho pôsobenia, ktoré by hovorilo o minimálnom počte policajtov na obvodnom oddelení policajného zboru. Avšak počet policajtov sa pri Gašparovi zvýšil. V decembri 2015 vláda odsúhlasila posilnenie policajného zboru na nasledujúce tri roky o 2500 miest. V novembri 2015 sa takisto odsúhlasilo vytvorenie 300 nových tabuľkových miest na zahraničné misie policajného zboru. Z týchto 300 nových miest bolo 100 miest navýšených na úrade hraničnej cudzineckej polície a ďalších 200 bolo rozdelených. Takto sa zvýšili počty policajtov na obvodných oddeleniach, ktoré sú na hraniciach Slovenska s Maďarskom, Českom a Poľskom. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["reorganizácia", ".rtx", "hodnotenia policajtov", "platov", "ESO", "posilnenie", "zahraničné"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295644-policajti-budu-naberat-posily/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjjwLmvkdTaAhXE6aQKHcSoCAgQFggoMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-95068&usg=AOvVaw1Df1KM6L2ac1S_lqCF6wUD", "https://domov.sme.sk/c/6835394/policajtov-budu-hodnotit-po-novom-zatial-na-skusku.html#ixzz5DaJxs8aa", "https://www.aktuality.sk/clanok/509256/policajtom-zvysili-platy-najviac-si-polepsia-zelenaci/", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://domov.sme.sk/c/20067204/kabinet-odsuhlasil-zvysenie-poctu-policajtov.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/gaspar-tristo-policajtov-misie-zahranici/168117-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:24.522445+00:00"}
{"id": "vr17990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17990", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...ja mám na stole stanovisko Komory pôdohospodárskych a potravinárskych samospráv, kde sú zlúčená Poľnohospodárska komora, Asociácia potravinárov, vlastníkov pôdy, a tak ďalej, ktorí dokonca v tom stanovisku tvrdia, že sa nestotožňujú s takýmito formami štrajku, samozrejme rešpektujú, ale hovoria, že treba diskutovať za odborným stolom (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínané stanovisko vydala 19. júna 2018 Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS), ktorá združuje päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska, a to Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, Agrárnu komoru Slovenska, Potravinársku komoru Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska. K protestným jazdám farmárov má RPPS negatívne stanovisko a navrhuje, aby sa problémy v poľnohospodárstve riešili odborným dialógom za rokovacím stolom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Naše odmietavé stanovisko k tejto akcii neznamená, že bagatelizujeme vyhrotenú situáciu medzi poľnohospodárskou verejnosťou a prehliadame nepriaznivý stav chlebového odvetvia. Podľa nás sa však problémy majú riešiť v prvom rade za rokovacím stolom odborným a konštruktívnym dialógom, a nie tlakom z ulice ľudí, o ktorých sa ani nevie, koho presne zastupujú\" reagovali členovia Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv v mene predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha vo svojom stanovisku . Akcie farmárov vnímajú ako \" protest úzkeho okruhu poľnohospodárov, ktorí sa takouto formou snažia upozorniť na neriešené problémy v rezorte \". Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomínané stanovisko vydala 19. júna 2018 Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS), ktorá združuje päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska, a to Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, Agrárnu komoru Slovenska, Potravinársku komoru Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska. K protestným jazdám farmárov má RPPS negatívne stanovisko a navrhuje, aby sa problémy v poľnohospodárstve riešili odborným dialógom za rokovacím stolom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Naše odmietavé stanovisko k tejto akcii neznamená, že bagatelizujeme vyhrotenú situáciu medzi poľnohospodárskou verejnosťou a prehliadame nepriaznivý stav chlebového odvetvia. Podľa nás sa však problémy majú riešiť v prvom rade za rokovacím stolom odborným a konštruktívnym dialógom, a nie tlakom z ulice ľudí, o ktorých sa ani nevie, koho presne zastupujú\" reagovali členovia Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv v mene predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha vo svojom stanovisku . Akcie farmárov vnímajú ako \" protest úzkeho okruhu poľnohospodárov, ktorí sa takouto formou snažia upozorniť na neriešené problémy v rezorte \". Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["najreprezentatívnejších", "stanovisku"], "url": ["http://www.teraz.sk/najnovsie/rpps-sa-nestotoznuje-s-organizovanim/332087-clanok.html", "http://www.sppk.sk/clanok/2207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:18.222304+00:00"}
{"id": "vr34921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34921", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No treba povedať, že on začal ešte skôr, ako ste vy len ukázali. Začalo to prejavom pána Fica, ktorý teda mňa nazval hochštaplerom.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku z Pravdy R. Fico povedal, aby sa Sulík správal ako predseda parlamentu „a nie ako hochštapler\" .", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku z Pravdy R. Fico povedal, aby sa Sulík správal ako predseda parlamentu „a nie ako hochštapler\" ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["článku z Pravdy"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/matovic-nazval-kalinaka-cu-m-poslanci-sa-takmer-pobili-pf6-/sk_domace.asp?c=A100909_181327_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:37.073716+00:00"}
{"id": "vr38233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38233", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "My (SaS, pozn.) sme boli tí, ktorí pána Čentéša podporovali od začiatku.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Čentéš bol nominovaný ešte do decembrovej voľby generálneho prokurátora ako spoločný kandidát vládnej koalície po rokovaniach 22. novembra 2010 . Podporili ho všetky štyri koaličné strany ako apolitického kandidáta. Podľa informácií uvedených na Sme.sk to bola práve SaS, ktorá navrhla pána Čentéša. Ako sa však sám vyjadril : \"Nebol som politickým nominantom žiadnej strany, to znamená, žiadna strana si voči mne nemôže uplatňovať primárne postavenie.\"", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš bol nominovaný ešte do decembrovej voľby generálneho prokurátora ako spoločný kandidát vládnej koalície po rokovaniach 22. novembra 2010 . Podporili ho všetky štyri koaličné strany ako apolitického kandidáta. Podľa informácií uvedených na Sme.sk to bola práve SaS, ktorá navrhla pána Čentéša. Ako sa však sám vyjadril : \"Nebol som politickým nominantom žiadnej strany, to znamená, žiadna strana si voči mne nemôže uplatňovať primárne postavenie.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["22. novembra 2010", "Sme.sk", "vyjadril"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/spolocnym-kandidatom-na-prokuratora/254761-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5649511/koalicia-nasla-prokuratora.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kandidat-na-prokuratora-centes-vylu/256421-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:39.586668+00:00"}
{"id": "vr36343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36343", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Najlepšie hodnotenie z hľadiska infraštruktúry bankovým priestorom, pretože pre banky ten prvý balík, respektíve číslo 2 on nesie na sebe, od Nitry smerom na Bystricu, je veľmi zaujímavý...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cenu udeľuje Project Finance International v spolupráci s agentúrou Thomson Reuters. Thomson Reuters je nezávislá tlačová agentúra . PFI je periodikum , ktoré s agentúrou úzko spolupracuje. Nič nenaznačuje, že za PFI stoja banky, alebo že by projekt bol hodnotený ako najlepší zo strany bánk.", "analysis_paragraphs": ["Cenu udeľuje Project Finance International v spolupráci s agentúrou Thomson Reuters. Thomson Reuters je nezávislá tlačová agentúra . PFI je periodikum , ktoré s agentúrou úzko spolupracuje. Nič nenaznačuje, že za PFI stoja banky, alebo že by projekt bol hodnotený ako najlepší zo strany bánk."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["tlačová agentúra", "PFI je periodikum"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Thomson_Reuters", "http://www.pfie.com/about-pfi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:27.498666+00:00"}
{"id": "vr17472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17472", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My (Vláda SR, pozn.) by sme si nikdy ale nedovolili komentovať vnútropolitické dianie v inej krajine (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok súvisí s vyjadreniami predsedu Európskej ludovej strany, Manfreda Webera, ktorý komentoval stav vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Weber upozornil , že má obavy z toho, ci príslušné slovenské orgány robia všetko pre to, aby prípad objasnili. Na oplátku mu Peter Pellegrini odkázal , aby sa venoval dianiu v Nemecku a nekomentoval situáciu na Slovensku. Vládni predstavitelia zo strany SMER-SD sa v súcasnej vláde (11. marec 2018) kriticky nevyjdroval k dianiu v iných krajinách. Napríklad v súvislosti s hrozbou prijatia zákonov v Polsku, ktoré by oslabovali demokraciu v krajine, Robert Fico prehlásil , že nebude komentovat dianie v iných krajinách. V minulosti premiér Fico kriticky komentoval dianie v Madarsku, v súcasnej vláde sa tak už nedialo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V súvislosti s komentovaním vnútropolitickej situácie v inej krajine sme našli dva výroky Roberta Fica z obdobia jeho prvej vlády. Prvý, z roku 2007, sa týkal Benešových dekrétov a vztahov s Madarskom. Robert Fico vtedy komentoval napätú vnútropolitickú situáciu v Madarsku slovami: „Tam môže bodovat len ten, kto sa zahranicnopoliticky prezentuje ako najväcší Madar. Premiér Ferenc Gyurcsány je pod obrovským tlakom extrémnych nacionalistov zo strany pána Viktora Orbána.\" Druhý výrok, z roku 2010, súvisí s madarským návrhom zákona o dvojakom obcianstve. Tento zákon nahneval slovenských najvyššších predstavitelov, pretože umožnuje etnickým Madarom žijúcim v susedných krajinách Madarska získat madarské obcianstvo aj bez trvalého pobytu na území Madarska. Robert Fico komentoval tento pre slovensko kontroverzný zákon slovami : \"Ide o konflikt hodnôt medzi Slovenskom, ktoré má hlboké antifašistické tradície, a touto extrémistickou krajinou (Madarskom), ktorá exportuje svoj 'hnedý mor'.\" a \"Prijatie novely zákona o štátnom obcianstve naruší zásady priatelských susedských vztahov, z ktorých vyplýva povinnost konzultovat o záležitostiach, ktoré sa týkajú úcinku prijatej právnej normy na obcanov susedného štátu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok súvisí s vyjadreniami predsedu Európskej ludovej strany, Manfreda Webera, ktorý komentoval stav vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Weber upozornil , že má obavy z toho, ci príslušné slovenské orgány robia všetko pre to, aby prípad objasnili. Na oplátku mu Peter Pellegrini odkázal , aby sa venoval dianiu v Nemecku a nekomentoval situáciu na Slovensku. Vládni predstavitelia zo strany SMER-SD sa v súcasnej vláde (11. marec 2018) kriticky nevyjdroval k dianiu v iných krajinách. Napríklad v súvislosti s hrozbou prijatia zákonov v Polsku, ktoré by oslabovali demokraciu v krajine, Robert Fico prehlásil , že nebude komentovat dianie v iných krajinách. V minulosti premiér Fico kriticky komentoval dianie v Madarsku, v súcasnej vláde sa tak už nedialo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V súvislosti s komentovaním vnútropolitickej situácie v inej krajine sme našli dva výroky Roberta Fica z obdobia jeho prvej vlády. Prvý, z roku 2007, sa týkal Benešových dekrétov a vztahov s Madarskom. Robert Fico vtedy komentoval napätú vnútropolitickú situáciu v Madarsku slovami: „Tam môže bodovat len ten, kto sa zahranicnopoliticky prezentuje ako najväcší Madar. Premiér Ferenc Gyurcsány je pod obrovským tlakom extrémnych nacionalistov zo strany pána Viktora Orbána.\" Druhý výrok, z roku 2010, súvisí s madarským návrhom zákona o dvojakom obcianstve. Tento zákon nahneval slovenských najvyššších predstavitelov, pretože umožnuje etnickým Madarom žijúcim v susedných krajinách Madarska získat madarské obcianstvo aj bez trvalého pobytu na území Madarska. Robert Fico komentoval tento pre slovensko kontroverzný zákon slovami : \"Ide o konflikt hodnôt medzi Slovenskom, ktoré má hlboké antifašistické tradície, a touto extrémistickou krajinou (Madarskom), ktorá exportuje svoj 'hnedý mor'.\" a \"Prijatie novely zákona o štátnom obcianstve naruší zásady priatelských susedských vztahov, z ktorých vyplýva povinnost konzultovat o záležitostiach, ktoré sa týkajú úcinku prijatej právnej normy na obcanov susedného štátu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["upozornil", "odkázal", "prehlásil", "Fico", "slovami", "štátu"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/461742-sef-ludovcov-v-ep-manfred-weber-vyzval-fica-aby-odvolal-kalinaka/", "https://slovensko.hnonline.sk/1708965-nech-sa-venuje-nemecku-a-nekomentuje-slovensko-reagoval-podpredseda-smeru-na-kritiku-od-sefa-ludovcov-webera", "https://domov.sme.sk/c/20608976/co-hovoria-na-vyvoj-v-polsku-fico-sebej-svecova-a-dalsi.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155346-fico-v-madarsku-boduje-len-ten-kto-sa-prezentuje-ako-vaecsi-madar/", "https://svet.sme.sk/c/5407128/fico-kritizoval-pre-le-figaro-extremisticke-madarsko.html", "https://slovensko.hnonline.sk/358086-odveta-madarsku-fico-zvolava-bezpecnostnu-radu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:05.816193+00:00"}
{"id": "vr14471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14471", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Jednak sme potravino nesebestační, proste máme rozdiel v salde vývozu a dovozu potravín, máme asi jednu miliardu.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slová Borisa Kollára o rozdieli medzi dovozom a vývozom potravín sú aj podľa viacerých zdrojov pravdivé, keďže hodnota pasívneho salda predstavuje takmer miliardu EUR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok agentúry TASR zo 14. januára 2016 uvádza , že na základe informácií od hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Jany Holéciovej, bolo saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január - október 2015 pasívne, pričom dosahovalo úroveň 883,2 miliónov EUR. Hodnota dovozu v tomto období predstavovala sumu 3,156 miliardy EUR, zatiaľ čo vývoz potravín bol na úrovni 2,273 miliardy EUR. Spomínané údaje potvrdzuje aj článok Denníka SME zo 14. januára 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slová Borisa Kollára o rozdieli medzi dovozom a vývozom potravín sú aj podľa viacerých zdrojov pravdivé, keďže hodnota pasívneho salda predstavuje takmer miliardu EUR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok agentúry TASR zo 14. januára 2016 uvádza , že na základe informácií od hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Jany Holéciovej, bolo saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január - október 2015 pasívne, pričom dosahovalo úroveň 883,2 miliónov EUR. Hodnota dovozu v tomto období predstavovala sumu 3,156 miliardy EUR, zatiaľ čo vývoz potravín bol na úrovni 2,273 miliardy EUR. Spomínané údaje potvrdzuje aj článok Denníka SME zo 14. januára 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "potvrdzuje"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/pasivne-saldo-agrokomodity/176199-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20072620/pasivne-saldo-obchodu-s-agrokomoditami-sa-znizilo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:47.061129+00:00"}
{"id": "42080", "numeric_id": 42080, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42080", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "Oni (osobnosti, ktoré Mikloškovu kandidatúru na prezidenta podporili, pozn.) boli známe, samozrejme boli tam z kresťanského prostredia takí ľudia ako Rudolf Dobiáš, politický väzeň a básnik Štefan Bučko, Vladimír Palko. Z toho druhého tábora, by som nazval, Fedor Gál, Tomáš Janovic, Václav Macek, Ján Štraser a ďalší a ďalší. Za slušné Slovensko sa tam podpísal Juraj Šeliga a Veronika Bruncková. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. Výzva Františkovi Mikloškovi bola podpísaná 6. júna 2018. Výzvu podpísalo 35 osobností z verejného života. Medzi nimi sa nachádzajú všetci Mikloškom spomenutí. Text výzvy aj so zoznamom signatárov je zverejnený na oficiálnej facebookovej stránke Mikloška. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. Výzva Františkovi Mikloškovi bola podpísaná 6. júna 2018. Výzvu podpísalo 35 osobností z verejného života. Medzi nimi sa nachádzajú všetci Mikloškom spomenutí. Text výzvy aj so zoznamom signatárov je zverejnený na oficiálnej facebookovej stránke Mikloška. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "stránke"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/472298-exsef-parlamentu-miklosko-planuje-tretikrat-zabojovat-o-urad-prezidenta/", "https://www.facebook.com/f.miklosko/posts/v%C3%BDzva-franti%C5%A1kovi-miklo%C5%A1kovivo%C4%BEby-v-roku-2019-rozhodn%C3%BA-o-tom-ak%C3%A9ho-prezidenta-si/2074392369486319/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:27.939708+00:00"}
{"id": "vr38126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38126", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pán poslanec, ja som hlasoval za zrušenie imunity ako opozičný poslanec v časoch, keď čo predvádzal váš minister spravodlivosti v parlamente...", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic hlasoval za zrušenie poslaneckej imunity (hlasovalo sa viackrát, pretože parlament nebol uznášaniaschopný) pri návrh Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 571) - prvé čítanie. Hlasovalo sa o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.", "analysis_paragraphs": ["Lipšic hlasoval za zrušenie poslaneckej imunity (hlasovalo sa viackrát, pretože parlament nebol uznášaniaschopný) pri návrh Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 571) - prvé čítanie. Hlasovalo sa o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["za zrušenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fposlanci_vysledok&CisObdobia=4&PoslanecMasterID=280&Popis=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&FullText=True"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:08.903046+00:00"}
{"id": "43990", "numeric_id": 43990, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43990", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "My sme koniec koncov kvôli tomu (aby neprepadli hlasy demokratickej opozície, pozn.) iniciovali spoluprácu napríklad aj so Stranou maďarskej komunity, len tam sa tie rokovania vyvinuli inak.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie OĽaNO pozvalo v septembri 2019 SMK rokovať o spolupráci strán pred voľbami 2020. Igor Matovič to odôvodňoval slovami, že výsledky volieb môžu byť tesné. Miesta na kandidátke ponúkol aj rómskej a rusínskej menšine. SMK uprednostnila rokovania s maďarskými stranami. 18. októbra oznámila vznik spoločnej kandidátky s Mostom-Híd a Maďarskou kresťanskodemokratickou alianciou. Republiková rada SMK ju však o týždeň na to odmietla . Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie OĽaNO pozvalo v septembri 2019 SMK rokovať o spolupráci strán pred voľbami 2020. Igor Matovič to odôvodňoval slovami, že výsledky volieb môžu byť tesné. Miesta na kandidátke ponúkol aj rómskej a rusínskej menšine. SMK uprednostnila rokovania s maďarskými stranami. 18. októbra oznámila vznik spoločnej kandidátky s Mostom-Híd a Maďarskou kresťanskodemokratickou alianciou. Republiková rada SMK ju však o týždeň na to odmietla . Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["pozvalo", "rokovania", "oznámila", "odmietla"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2007204-olano-ponuka-na-kandidatke-miesto-pre-zastupcov-mensin-k-rokovaciemu-stolu-pozyva-smk", "https://dennikn.sk/1615714/most-hid-a-smk-su-blizko-k-dohode-na-spolocnej-kandidatke-bugar-ani-menyhart-nebudu-v-prvej-desiatke/", "https://domov.sme.sk/c/22239418/koalicni-most-pojde-do-volieb-na-spolocnej-kandidatke-aj-s-smk.html", "https://dennikn.sk/1627860/smk-potopilo-spolocnu-madarsku-kandidatku-na-dalsie-dohody-uz-zrejme-nebude-cas-ani-vola/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:12.845815+00:00"}
{"id": "48648", "numeric_id": 48648, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48648", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...návrh na registrované partnerstvá, ktoré chceli takto z SaS prepašovať.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý predstavila strana Sloboda a Solidarita koncom augusta, nevytvára právny inštitút partnerstva, ktoré by bolo registrované štátom, ale prichádza len s možnosťou upraviť niektoré životné situácie, ako sú majetko-právne vzťahy so svojím partnerom alebo partnerkou, u notára.\n\nMinister financií Igor Matovič vo svojom výroku obviňuje stranu SaS z toho, že sa snažili predložiť návrh zákona, ktorý by v konečnom dôsledku dal možnosť osobám rovnakého pohlavia uzavrieť registrované partnerstvo. Podľa predkladateľov má návrh za úlohu ukotviť partnerské spolužitie na Slovensku. Netýka sa to len párov rovnakého pohlavia, ale každého spolužitia, ktoré nie je právne upravené, pretože partneri nechcú uzavrieť manželstvo. Podľa analýzy Ministerstva spravodlivosti SR existuje v súčasnosti na Slovensku 35 životných situácií, ktoré nie sú právne upravené a robia problémy spolunažívajúcim osobám (. pdf s. 1-3).\n\nNávrh z dielne SaS upravoval len niektoré z týchto tridsiatich piatich situácií a podľa slov predkladateľov mal za úlohu poskytnúť “minimálne občianskoprávne nároky v oblasti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva, dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii, či nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a nároku na ošetrovné”.\n\nDefinícia hovorí, že registrované partnerstvo je formou právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzuje vzájomné práva a povinnosti. Absencia úpravy vzájomných povinností bola však jedným z bodom kritiky aktivistov aj ľudskoprávnych organizácii. Ako príklad uvádza Martin Macko z iniciatívy Inakosť vyživovaciu povinnosť, ktorá existuje medzi manželskými pármi, návrh SaS ju však nespomína.\n\nPre registrované partnerstvá je typické, že ich štát vedie v oficiálnej štátnej evidenci. Ak si napríklad zoberieme inštitút manželstva, tak osoby žijúce v tomto zväzku štát registruje na základe záznamu v matrike . Návrh zákona od SaS dal partnerom len možnosť spísať notársku zápisnicu ohľadom niektorých konkrétnych životných situácií. Notárska zápisnica by bola vedená v registri notárskych zápisníc, teda nevznikol by žiaden nový register partnerských spolužití.„Nie je jasné, či to bude v evidencii notárov, ako to budú ľudia vlastne dokazovať, že to majú uzavreté. Či budú musieť pri každej situácii predkladať potvrdenie u notára,“ skonštatoval pre aktuality.sk Martin Macko z iniciatívy Inakosť.\n\nSlabé právne ukotvenie inštitútu ďalší z bodov kritiky ľudskoprávnych expertov, ktorí považovali návrh zákona za nedostatočný, keďže neexistencia právnej úpravy zväzkov osôb rovnakého pohlavia spôsobuje takýmto osobám značné problémy v ich každodennom živote. Predkladateľ Ondrej Dostál tiež skonštatoval , že zákon neobsahuje všetky náležitosti registrovaných partnerstiev: „Nie je to plnohodnotné životné partnerstvo, ako bol napríklad návrh, ktorý predložil kolega Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska“.\n\nNa porovnanie starší zákon z dielne Sas, ktorý niesol názov “Zákon o registrovanom partnerstve” predpokladal uzavretie zväzku na matrike, vyživovaciu povinnosť alebo zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého partnera. Návrh zákona , ktorého predkladateľom bol Tomáš Valášek išiel ešte ďalej a predpokladal zápis životného partnerstva na matričnom úrade, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, bezpodielové spoluvlastníctvo alebo osvojenie maloletého dieťaťa.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý predstavila strana Sloboda a Solidarita koncom augusta, nevytvára právny inštitút partnerstva, ktoré by bolo registrované štátom, ale prichádza len s možnosťou upraviť niektoré životné situácie, ako sú majetko-právne vzťahy so svojím partnerom alebo partnerkou, u notára.", "Minister financií Igor Matovič vo svojom výroku obviňuje stranu SaS z toho, že sa snažili predložiť návrh zákona, ktorý by v konečnom dôsledku dal možnosť osobám rovnakého pohlavia uzavrieť registrované partnerstvo. Podľa predkladateľov má návrh za úlohu ukotviť partnerské spolužitie na Slovensku. Netýka sa to len párov rovnakého pohlavia, ale každého spolužitia, ktoré nie je právne upravené, pretože partneri nechcú uzavrieť manželstvo. Podľa analýzy Ministerstva spravodlivosti SR existuje v súčasnosti na Slovensku 35 životných situácií, ktoré nie sú právne upravené a robia problémy spolunažívajúcim osobám (. pdf s. 1-3).", "Návrh z dielne SaS upravoval len niektoré z týchto tridsiatich piatich situácií a podľa slov predkladateľov mal za úlohu poskytnúť “minimálne občianskoprávne nároky v oblasti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva, dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii, či nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a nároku na ošetrovné”.", "Definícia hovorí, že registrované partnerstvo je formou právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzuje vzájomné práva a povinnosti. Absencia úpravy vzájomných povinností bola však jedným z bodom kritiky aktivistov aj ľudskoprávnych organizácii. Ako príklad uvádza Martin Macko z iniciatívy Inakosť vyživovaciu povinnosť, ktorá existuje medzi manželskými pármi, návrh SaS ju však nespomína.", "Pre registrované partnerstvá je typické, že ich štát vedie v oficiálnej štátnej evidenci. Ak si napríklad zoberieme inštitút manželstva, tak osoby žijúce v tomto zväzku štát registruje na základe záznamu v matrike . Návrh zákona od SaS dal partnerom len možnosť spísať notársku zápisnicu ohľadom niektorých konkrétnych životných situácií. Notárska zápisnica by bola vedená v registri notárskych zápisníc, teda nevznikol by žiaden nový register partnerských spolužití.„Nie je jasné, či to bude v evidencii notárov, ako to budú ľudia vlastne dokazovať, že to majú uzavreté. Či budú musieť pri každej situácii predkladať potvrdenie u notára,“ skonštatoval pre aktuality.sk Martin Macko z iniciatívy Inakosť.", "Slabé právne ukotvenie inštitútu ďalší z bodov kritiky ľudskoprávnych expertov, ktorí považovali návrh zákona za nedostatočný, keďže neexistencia právnej úpravy zväzkov osôb rovnakého pohlavia spôsobuje takýmto osobám značné problémy v ich každodennom živote. Predkladateľ Ondrej Dostál tiež skonštatoval , že zákon neobsahuje všetky náležitosti registrovaných partnerstiev: „Nie je to plnohodnotné životné partnerstvo, ako bol napríklad návrh, ktorý predložil kolega Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska“.", "Na porovnanie starší zákon z dielne Sas, ktorý niesol názov “Zákon o registrovanom partnerstve” predpokladal uzavretie zväzku na matrike, vyživovaciu povinnosť alebo zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého partnera. Návrh zákona , ktorého predkladateľom bol Tomáš Valášek išiel ešte ďalej a predpokladal zápis životného partnerstva na matričnom úrade, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, bezpodielové spoluvlastníctvo alebo osvojenie maloletého dieťaťa."], "analysis_date": "2022-10-28", "analysis_sources": {"text": ["ukotviť", "existuje", "pdf", "poskytnúť", "Definícia", "uvádza", "matrike", "vedená", "skonštatoval", "považovali", "spôsobuje", "skonštatoval", "starší zákon", "Návrh zákona"], "url": ["https://dennikn.sk/3058403/po-vrazde-pred-teplarnou-sa-politici-pridavaju-k-navrhu-sas-o-partnerskom-spoluziti/", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2021/03/nezosobasene-pary.pdf", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2021/03/nezosobasene-pary.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515274", "http://www.zivotnepartnerstvo.sk/o-zivotnom-partnerstve/partnerstvo", "https://www.aktuality.sk/clanok/NF7QXJz/navrh-sas-priniesol-lgbti-komunite-sklamanie-od-partnerskeho-spoluzitia-cakali-viac/", "https://www.minv.sk/?matriky", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515274", "https://www.aktuality.sk/clanok/NF7QXJz/navrh-sas-priniesol-lgbti-komunite-sklamanie-od-partnerskeho-spoluzitia-cakali-viac/", "https://dennikn.sk/3073879/plavakova-z-progresivneho-slovenska-keby-som-zomrela-nemame-zaruku-ze-sara-nepride-o-domov/?ref=tit1&fbclid=IwAR0iusJudBuU1KbheNzUldCpE2OgGNS5bIRg0cc9ZJNVzSYpy871CF8isRU", "https://inakost.sk/analyza-pravnej-upravy-parov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/NF7QXJz/navrh-sas-priniesol-lgbti-komunite-sklamanie-od-partnerskeho-spoluzitia-cakali-viac/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=369539", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515336"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:38.262497+00:00"}
{"id": "vr18321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18321", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "...ten list (predstaviteľov spoločnosti v prípade sporu o pozemok pod nákupným centrom CIty Arena, pozn.) prišiel tesne pred zastupiteľstvom (...).", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslancom Mestského zastupiteľstva v Trnave boli doručné dva listy zo strany predstaviteľov spoločnosti City-Arena a.s.. Na základe dokumentov, ktoré má Demagog.SK k dispozícii prvý z nich bol doručený 4. decembra 2017, ktorého vecou malo byť informovanie o aktuálnych krokoch primátora mesta Trnava. Druhý list bol doručený 2.októbra 2018, pričom zasadnutie prebiehalo iba o deň neskôr 3.októbra 2018. Na základe týchto informácií môžeme konštatovať, že výrok primátora Bročku je pravdivý. V roku 2012 bol jednomyseľne všetkými poslancami Mestského zastupiteľstva v Trnave schválený predaj a prenájom pozemkov pod novovybudovaným štadiónom s nákupným centrom spoločnosti City-Arena, a.s., ktorej pozemky boli predané bez verejnej súťaže za symbolické jedno euro s tým, že protihodnota bude vo forme zrekonštruovania mestského Štadióna Antona Malatinského. O tri roky neskôr, v roku 2015, primátor Peter Bročka podpísal rozhodnutie o kolaudácii rekonštrukcie mestského štadióna Antona Malatinského, ako aj preberací protokol k jeho technickému zhodnoteniu, bez pripomienok. 10. novembra 2017 podalo mesto Trnava žalobu vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevedeným kúpnou zmluvou. Primátor Bročka \" predaj pozemkov za jedno euro spochybňuje , argumentuje pritom poskytnutím neoprávnenej štátnej pomoci, čo je podľa jeho názoru v rozpore z pravidlami fungovania Európskej únie. \" Prvé zasadnutie, na ktorom obidve strany mali predložiť dôkazové materiáli, znalecké posudky a iné dokumenty prebehlo v júni 2018. Predstavitelia spoločnosti tiež informovali listom poslancov 4. decembra 2017, pred posledným zasadnutím Mestského zastupiteľstva, o podanej žalobe a o tom, že prípadný úspech mesta na súde by nebol výhodný pre mesto. Druhý list zo strany spoločnosti bol doručený 2.októbra.2018, pričom zastupiteľstvo mimoriadne zasadalo 3. októbra 2018. Záhlavie listu pre poslancov mestského zastupiteľstva doručený 4. decembra 2017 Záhlavie listu pre poslancov mestského zastupiteľstva zo dňa 2. októbra 2018 Na mimoriadnom rokovaní bolo prijaté uznesenie poslancov, podľa ktorého nesúhlasia s ďalším pokračovaním sporu mesta so spoločnosťami City-Arena a City-Arena Plus. Hlavným argumentom bol fakt, že podaná žaloba nebola prediskutovaná a schválená mestským zastupiteľstvom. Primátor Bročka uznesenie nepodpísal , na základe čoho bude opätovné zasadnutie prebiehať 6. novembra 2018. Okresný súd v Trnave však žalobu mesta 14. októbra 2018 zamietlo , s tým, že mesto musí zaplatiť trovy konania, ktoré podľa odhadov môžu prevýšiť 100 tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslancom Mestského zastupiteľstva v Trnave boli doručné dva listy zo strany predstaviteľov spoločnosti City-Arena a.s.. Na základe dokumentov, ktoré má Demagog.SK k dispozícii prvý z nich bol doručený 4. decembra 2017, ktorého vecou malo byť informovanie o aktuálnych krokoch primátora mesta Trnava. Druhý list bol doručený 2.októbra 2018, pričom zasadnutie prebiehalo iba o deň neskôr 3.októbra 2018. Na základe týchto informácií môžeme konštatovať, že výrok primátora Bročku je pravdivý. V roku 2012 bol jednomyseľne všetkými poslancami Mestského zastupiteľstva v Trnave schválený predaj a prenájom pozemkov pod novovybudovaným štadiónom s nákupným centrom spoločnosti City-Arena, a.s., ktorej pozemky boli predané bez verejnej súťaže za symbolické jedno euro s tým, že protihodnota bude vo forme zrekonštruovania mestského Štadióna Antona Malatinského. O tri roky neskôr, v roku 2015, primátor Peter Bročka podpísal rozhodnutie o kolaudácii rekonštrukcie mestského štadióna Antona Malatinského, ako aj preberací protokol k jeho technickému zhodnoteniu, bez pripomienok. 10. novembra 2017 podalo mesto Trnava žalobu vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevedeným kúpnou zmluvou. Primátor Bročka \" predaj pozemkov za jedno euro spochybňuje , argumentuje pritom poskytnutím neoprávnenej štátnej pomoci, čo je podľa jeho názoru v rozpore z pravidlami fungovania Európskej únie. \" Prvé zasadnutie, na ktorom obidve strany mali predložiť dôkazové materiáli, znalecké posudky a iné dokumenty prebehlo v júni 2018. Predstavitelia spoločnosti tiež informovali listom poslancov 4. decembra 2017, pred posledným zasadnutím Mestského zastupiteľstva, o podanej žalobe a o tom, že prípadný úspech mesta na súde by nebol výhodný pre mesto. Druhý list zo strany spoločnosti bol doručený 2.októbra.2018, pričom zastupiteľstvo mimoriadne zasadalo 3. októbra 2018. Záhlavie listu pre poslancov mestského zastupiteľstva doručený 4. decembra 2017 Záhlavie listu pre poslancov mestského zastupiteľstva zo dňa 2. októbra 2018 Na mimoriadnom rokovaní bolo prijaté uznesenie poslancov, podľa ktorého nesúhlasia s ďalším pokračovaním sporu mesta so spoločnosťami City-Arena a City-Arena Plus. Hlavným argumentom bol fakt, že podaná žaloba nebola prediskutovaná a schválená mestským zastupiteľstvom. Primátor Bročka uznesenie nepodpísal , na základe čoho bude opätovné zasadnutie prebiehať 6. novembra 2018. Okresný súd v Trnave však žalobu mesta 14. októbra 2018 zamietlo , s tým, že mesto musí zaplatiť trovy konania, ktoré podľa odhadov môžu prevýšiť 100 tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["predaj", "podpísal", "spochybňuje", "listom", "doručený", "mimoriadne", "nepodpísal", "zamietlo"], "url": ["https://mytrnava.sme.sk/c/20914300/sud-zamietol-zalobu-trnavy-v-pripade-sporu-o-pozemky-city-areny.html", "http://www.trnava-live.sk/2018/10/03/poslanci-odhlasovali-uznesenie-v-ktorom-vyjadruju-nesuhlas-s-dalsim-pokracovanim-sudneho-sporu-mesta-so-city-arenou/", "https://mytrnava.sme.sk/c/20918274/poslanci-v-trnave-ziadaju-mimoriadne-rokovanie-dovodom-je-spor-o-pozemky-city-areny.html", "http://www.trnava-live.sk/2017/12/13/prinasame-list-spolocnosti-city-arena-poslancom-a-stanovisko-primatora-trnavy-petra-brocku-kompletne-znenie/", "https://mail.google.com/mail/u/0?ui=2&ik=88ef2b558c&attid=0.1&permmsgid=msg-f:1616064016211012547&th=166d69a9148c6bc3&view=att&disp=inline&realattid=f_jo0lwgsi0", "http://www.trnava.sk/sk/uradny-oznam/pozvanka-na-7-mimoriadne-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-3-oktober-2018", "https://mytrnava.sme.sk/c/20946947/o-spore-pre-pozemky-pod-city-arenou-budu-poslanci-rokovat-este-raz.html", "http://www.trnava-live.sk/2018/09/16/mesto-trnava-neuspelo-na-okresnom-sude-so-zalobou-o-pozemky-pod-city-arenou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:14.735278+00:00"}
{"id": "vr27243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27243", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Návrh zákona, ktorý je predložený - odstránili sme imunitu sudcov, oddelili sme funkciu predsedu Najvyššieho súdu od funkcie Súd. rady, nedopuslili sme aby boli bezpečnostné previerky.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok sme overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca aj na TA3 9. marca 2014.\n\nJe pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.\n\nNaše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:\n\nČl. 141a\n\nSúdna rada Slovenskej republiky\n\n(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.\n\nČl. 136\n\n(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.\n\n(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.\n\n(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.\n\nO vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca aj na TA3 9. marca 2014.", "Je pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.", "Naše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:", "Čl. 141a", "Súdna rada Slovenskej republiky", "(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.", "Čl. 136", "(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.", "(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.", "(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.", "O vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii SME a Trendu", "TA3", "Návrh", "tlačovej besede"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.ta3.com/clanok/1035895/tb-p-pasku-a-p-hrusovskeho-o-zmenach-v-justicii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:04.942453+00:00"}
{"id": "vr28436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28436", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja považujem za najvýznamnejšie zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré ste teraz práve spomenuli z 352 na 380 eur a ak sa pozrieme na ten rozdiel tých 28 eur v porovnaní s 352 eurami, je to historický najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy v našom priestore.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že nárast minimálnej mzdy na rok 2015 o 28 eur je historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy v našom priestore. Neplatí to dokonca ani pre Slovensko, keď minimálna mzda rástla v roku 2009 až o 54 eur a v roku 2007 napríklad o 39 eur. Vo všetkých krajinách rástla v období od 2002 do 2014 v niektorom roku minimálna mzda o viac ako 28 eur. Rovnako najvyššie zvýšenie mzdy o 28 eur (8 %) neplatí ani v relatívnom vyjadrení. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) však nominálne nejde o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy v našom priestore. Minimálna mzda v roku 2009 sa na Slovensku zvýšila až o 54 eur a o 39 eur sa zvýšila minimálna mzda pre rok 2007. Minimálne mzdy historicky narástli o viac eur napríklad v Poľsku (2013 a 2008). Neplatilo by to ani v relatívnom vyjadrení. V rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Podobne tak bolo v roku 2005 v Maďarsku, Česku a Poľsku. V roku 2008 narástla minimálna mzda v Poľsku o takmer 30 %. Uvádzame výšku minimálnej mzdy v eurách pre krajiny V4 (ročné údaje): Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. Opäť však platí, že minimálna mzda historicky rástla viac v roku 2007 na Slovensku i Maďarsku a napríklad aj viackrát v Poľsku. Platilo by to aj v relatívnom vyjadrení. Uvádzame ešte vývoj a zmenu minimálnej mzdy za polroky. Dáta sú z Eurostat . Uvádzame ešte výšku minimálnej mzdy za polroky v eurách: Poznámka: minimálnu mzdu pre Českú republiku , Poľsko a Maďarsko (žiadna zmena) na rok 2015 sme dohľadali a doplnili do údajov Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že nárast minimálnej mzdy na rok 2015 o 28 eur je historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy v našom priestore. Neplatí to dokonca ani pre Slovensko, keď minimálna mzda rástla v roku 2009 až o 54 eur a v roku 2007 napríklad o 39 eur. Vo všetkých krajinách rástla v období od 2002 do 2014 v niektorom roku minimálna mzda o viac ako 28 eur. Rovnako najvyššie zvýšenie mzdy o 28 eur (8 %) neplatí ani v relatívnom vyjadrení. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) však nominálne nejde o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy v našom priestore. Minimálna mzda v roku 2009 sa na Slovensku zvýšila až o 54 eur a o 39 eur sa zvýšila minimálna mzda pre rok 2007. Minimálne mzdy historicky narástli o viac eur napríklad v Poľsku (2013 a 2008). Neplatilo by to ani v relatívnom vyjadrení. V rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Podobne tak bolo v roku 2005 v Maďarsku, Česku a Poľsku. V roku 2008 narástla minimálna mzda v Poľsku o takmer 30 %. Uvádzame výšku minimálnej mzdy v eurách pre krajiny V4 (ročné údaje): Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. Opäť však platí, že minimálna mzda historicky rástla viac v roku 2007 na Slovensku i Maďarsku a napríklad aj viackrát v Poľsku. Platilo by to aj v relatívnom vyjadrení. Uvádzame ešte vývoj a zmenu minimálnej mzdy za polroky. Dáta sú z Eurostat . Uvádzame ešte výšku minimálnej mzdy za polroky v eurách: Poznámka: minimálnu mzdu pre Českú republiku , Poľsko a Maďarsko (žiadna zmena) na rok 2015 sme dohľadali a doplnili do údajov Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["stúpne", "Eurostat", "Eurostat", "Českú republiku", "Poľsko"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167954?prefixFile=m_", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://ekonomika.sme.sk/c/7223966/minimalna-mzda-v-cesku-stupne-na-devat-tisic-korun.html", "http://newzar.wordpress.com/2014/05/28/higher-minimum-wage-in-2015/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:56.374518+00:00"}
{"id": "vr36627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36627", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "A potvrdil to náš národný člen v Eurojuste, ktorý bol menovaný za vašej vlády, že nikomu nehrozilo riziko, všetci, všetci vedeli, mali informácie o látke, boli, boli zabezpečení, ten transport bol zabezpečený.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME uvádza: \" Turecké orgány hrubo porušili dohody. Závažným spôsobom porušili práva vodiča kamióna aj majiteľa prepravnej spoločnosti,\" povedal slovenský zástupca v Eurojuste Ladislav Hamran. Podľa neho bol kamionista zatknutý napriek dohodnutým postupom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SME uvádza: \" Turecké orgány hrubo porušili dohody. Závažným spôsobom porušili práva vodiča kamióna aj majiteľa prepravnej spoločnosti,\" povedal slovenský zástupca v Eurojuste Ladislav Hamran. Podľa neho bol kamionista zatknutý napriek dohodnutým postupom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:34.704589+00:00"}
{"id": "vr35480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35480", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...Čiže a priemerný dôchodok je 350 eur mesačne. Čiže už ten, kto dnes, už ten dôchodca, ktorý dnes dostáva iba 160 eur mesačne, tak už ten dôchodca na novom spôsobe valorizácie stratí. 160 eur mesačne...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný starobný dôchodok k 31. augustu 2010 bol presne 352 eur.", "analysis_paragraphs": ["Priemerný starobný dôchodok k 31. augustu 2010 bol presne 352 eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["352"], "url": ["http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/1600s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:19.734513+00:00"}
{"id": "vr14003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14003", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Turecku je v táboroch 2,2 milióna ľudí.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže aj médiá pracujú s podobnými číslami ako premiér Fico - 2,2 milióna utečencov v tureckých táboroch - hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Keďže aj médiá pracujú s podobnými číslami ako premiér Fico - 2,2 milióna utečencov v tureckých táboroch - hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Independent", "Webová stránka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov", "Informačný leták Európskej komisie"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/world/europe/refugee-crisis-eu-pays-3bn-to-turkey-in-exchange-for-help-on-dealing-with-european-migration-a6753861.html", "http://data.unhcr.org/syrianrefugees/country.php?id=224", "http://ec.europa.eu/echo/files/aid/countries/factsheets/turkey_syrian_crisis_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:38.178296+00:00"}
{"id": "vr27657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27657", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Boli sme úplne novou stranou, bez akýchkoľvek harcovníkov", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členmi prípravného výboru strany boli v roku 2009 Richard Sulík, Robert Mistrík, Jozef Mihál a Richard Švihura. Z nich skutočne nikto v minulosti nezastával významnejšiu politickú funkciu (člen vlády SR alebo poslanec NR SR). Rovnako sme preverili aj kandidátnu listinu strany SaS vo voľbách do NR SR v roku 2010 , či vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Členmi prípravného výboru strany boli v roku 2009 Richard Sulík, Robert Mistrík, Jozef Mihál a Richard Švihura. Z nich skutočne nikto v minulosti nezastával významnejšiu politickú funkciu (člen vlády SR alebo poslanec NR SR). Rovnako sme preverili aj kandidátnu listinu strany SaS vo voľbách do NR SR v roku 2010 , či vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["prípravného výboru", "roku 2010", "roku 2009"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/1343/V%C3%BDpis%20z%20registra%20str%C3%A1n.pdf", "http://www.strana-sas.sk/kandidati-do-nr-sr-2010/103", "http://www.strana-sas.sk/kandidati-do-ep-2009/342"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:31.973826+00:00"}
{"id": "vr31504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31504", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Zníženie počtu poslancov, na to je treba ústavnú väčšinu, na zmenu volebného systému obyčajný zákon.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR uvádza presný počet poslancov NR SR. To znamená, že v prípade zmeny počtu poslancov je potrebná ústavná väčšina, resp. ústavný zákon. Volebný systém je definovaný v zákone č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady, preto v prípade zmeny počtu poslancov postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov resp. obyčajný zákon. V Piatej hlave Ústavy SR Čl. 73 sa píše Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov , ktorí sú volení na štyri roky. V prípade akejkoľvek zmeny počtu poslancov NR SR, je teda potrebná zmena tohoto článku Ústavy SR. Volebný systém nie je definovaný v Ústave SR. Volebný systém ako aj volebné právo definuje zákon č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že ide o obyčajný zákon tak na zmenu volebného systému postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov inými slovami obyčajný zákon. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR uvádza presný počet poslancov NR SR. To znamená, že v prípade zmeny počtu poslancov je potrebná ústavná väčšina, resp. ústavný zákon. Volebný systém je definovaný v zákone č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady, preto v prípade zmeny počtu poslancov postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov resp. obyčajný zákon. V Piatej hlave Ústavy SR Čl. 73 sa píše Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov , ktorí sú volení na štyri roky. V prípade akejkoľvek zmeny počtu poslancov NR SR, je teda potrebná zmena tohoto článku Ústavy SR. Volebný systém nie je definovaný v Ústave SR. Volebný systém ako aj volebné právo definuje zákon č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že ide o obyčajný zákon tak na zmenu volebného systému postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov inými slovami obyčajný zákon. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "237/1998"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14500&FileName=98-z237&Rocnik=1998"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:00.875214+00:00"}
{"id": "vr36665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36665", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keby ste to riešili cez Interpol, to je proste úplne iná otázka.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Interpol má 188 clenov a Turecko je jeho clenom od roku 1930 (.pdf).\n\nIts aims are:\n\nTo establish and develop all institutions likely to contribute effectively to the prevention and suppression of ordinary law crimes.\n\nViac k povahe organizácie najdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Interpol má 188 clenov a Turecko je jeho clenom od roku 1930 (.pdf).", "Its aims are:", "To establish and develop all institutions likely to contribute effectively to the prevention and suppression of ordinary law crimes.", "Viac k povahe organizácie najdete tu ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["188 clenov", "1930", "tu"], "url": ["http://www.interpol.int/Public/ICPO/Members/default.asp", "http://www.interpol.int/Public/Icpo/Members/dates.pdf", "http://www.interpol.int/Public/ICPO/LegalMaterials/constitution/constitutionGenReg/constitution.asp#constitution"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:23.123499+00:00"}
{"id": "43169", "numeric_id": 43169, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43169", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "...my (SMER-SD, pozn.) hovoríme o tom, že treba posilniť spoluprácu a výraznejšie posilniť napríklad vplyv Európskej rady a mierne oslabiť vplyv Európskej komisie.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V programe strany Smer-SD či vo vyhláseniach jej oficiálnych predstaviteľov nenájdeme žiadne informácie o tom, že by sa strana zasadzovala o posilnenie vplyvu Európskej rady či oslabenie vplyvu Európskej komisie. Petrákovo tvrdenie, formulované ako “hovoríme”, preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nPortál euractiv.sk vydal v súvislosti s voľbami do EP analýzu ( .pdf ), z ktorej sa okrem iného dozvedáme o postojoch jednotlivých politických strán k rozličným európskym témam. Na otázku prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v špecifických otázkach spoločnej zahraničnej politiky EÚ odpovedal Smer-SD kladne (str. 10). Rovnako odpovedal aj na otázku možného posilňovania kompetencií EÚ za určitých okolností, avšak v prípade bližšej špecifikácie strana Smer-SD neuviedla nič, teda ani víziu o silnejšej Rade EÚ a slabšej EK. Pred voľbami do EP v roku 2019 uverejnila na svojej webstránke strana Smer-SD krátku vizualizáciu , z ktorej sa však opäť nedozvedáme nič z toho, čo spomenul vo výroku Petrák.", "analysis_paragraphs": ["V programe strany Smer-SD či vo vyhláseniach jej oficiálnych predstaviteľov nenájdeme žiadne informácie o tom, že by sa strana zasadzovala o posilnenie vplyvu Európskej rady či oslabenie vplyvu Európskej komisie. Petrákovo tvrdenie, formulované ako “hovoríme”, preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Portál euractiv.sk vydal v súvislosti s voľbami do EP analýzu ( .pdf ), z ktorej sa okrem iného dozvedáme o postojoch jednotlivých politických strán k rozličným európskym témam. Na otázku prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v špecifických otázkach spoločnej zahraničnej politiky EÚ odpovedal Smer-SD kladne (str. 10). Rovnako odpovedal aj na otázku možného posilňovania kompetencií EÚ za určitých okolností, avšak v prípade bližšej špecifikácie strana Smer-SD neuviedla nič, teda ani víziu o silnejšej Rade EÚ a slabšej EK. Pred voľbami do EP v roku 2019 uverejnila na svojej webstránke strana Smer-SD krátku vizualizáciu , z ktorej sa však opäť nedozvedáme nič z toho, čo spomenul vo výroku Petrák."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vizualizáciu"], "url": ["https://drive.google.com/file/d/1rDYbaL0aFq2nmjeuW9csvGysKe-N14AG/view", "https://strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/sebavedome-slovensko-v-europe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:08.063675+00:00"}
{"id": "vr37928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37928", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Ten zákon (o používaní jazykov nár. menšín pozn.) bol prijatý ešte v roku 1999 kôli tomu, aby nás privzali do EÚ.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza portál euroinfo.gov.sk : \"Čo sa týka politických kritérií na členstvo v Únii, SR najprv zosúladila volebný zákon s nálezom ústavného súdu. V máji 1999 sa na Slovensku prvýkrát konali priame prezidentské voľby, čím sa ukončilo 15-mesačné obdobie uvoľneného prezidentského úradu. Bol to stabilizujúci faktor fungovania politického systému. NR SR prijala v júli zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, čím sme zosúladili legislatívu v tejto oblasti s Ústavou SR, medzinárodnými normami a odporúčaniami OBSE, Rady Európy a Európskej komisie. \"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza portál euroinfo.gov.sk : \"Čo sa týka politických kritérií na členstvo v Únii, SR najprv zosúladila volebný zákon s nálezom ústavného súdu. V máji 1999 sa na Slovensku prvýkrát konali priame prezidentské voľby, čím sa ukončilo 15-mesačné obdobie uvoľneného prezidentského úradu. Bol to stabilizujúci faktor fungovania politického systému. NR SR prijala v júli zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, čím sme zosúladili legislatívu v tejto oblasti s Ústavou SR, medzinárodnými normami a odporúčaniami OBSE, Rady Európy a Európskej komisie. \""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["euroinfo.gov.sk"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/europedia/archiv-europedie/pristupovy-proces-od-helsink-do-vstupu-478.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:58.014014+00:00"}
{"id": "vr30852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30852", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica dodatky (pri výstavbe diaľnic, pozn.) obmedzila na 10 % z ceny.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy z Trendu, vláda Roberta Fica ešte v roku 2008 prijala pravidlo, keď ako prípustné navýšenie ceny diaľnice oproti pôvodnej zmluve stanovila 10%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy z Trendu, vláda Roberta Fica ešte v roku 2008 prijala pravidlo, keď ako prípustné navýšenie ceny diaľnice oproti pôvodnej zmluve stanovila 10%."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Podľa"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dialnice-nadalej-predrazuju-dodatky-k-zmluvam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:38.532024+00:00"}
{"id": "48382", "numeric_id": 48382, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48382", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zbraň je natoľko efektívna, že v roku 2006 sme boli požiadaní, aby išla na cvičenie do Bulharska, kde nás spojenci žiadajú o predvedenie tej zbrane, pretože chceli poznať jej efektivitu (S-300).", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spoločné cvičenie v Bulharsku sa uskutočnilo v roku 2015, nie v roku 2006, ani nevyplýva z verejne dostupných zdrojov, že by sa o tomto cvičení začalo v roku 2006 komunikovať. Účelom cvičenia bolo vyskúšať bulharský systém S-300 a slovenské rakety, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV auguste 2015 sa v Bulharsku konalo spoločné cvičenie príslušníkov bulharských a slovenských ozbrojených síl pod označením Joint Air Defence Firing (JDAF) 2015. Počas tohto cvičenia bol prvýkrát od uvedenia do prevádzky v OS SR na ostrú streľbu nasadený slovenský systém protivzdušnej obrany S-300 PMU.\n\nV januári 2014 informovala SITA, že rezort obrany už s bulharskými partnermi komunikoval a vybral cvičiskovú plochu v blízkosti čiernomorského pobrežia – polygón Šabla. SITA tiež približuje , odvolávajúc sa na dokument OS SR, že cvičeniam predchádzal „niekoľkomesačný proces rokovaní a plánovania“.\n\nBulhari so systémom protivzdušnej obrany S-300 už skúsenosti mali. Mesačník Obrana MO SR z októbra 2015 uvádza, že: „..na streľby Slováci využívali bulharské prostriedky, technici a bojové obsluhy sa oboznámili s jej stavom a prevzali ju od bulharských kolegov. Tí na rozdiel od Slovákov už absolvovali niekoľko bojových strelieb s kompletom S 300.“ ( .pdf , s. 18) Teda vojaci na spoločnom cvičení využili bulharskú techniku s výnimkou bojových rakiet. Spomenutá reportáž v mesačníku MO SR toto dokladá: „Veľmi dôležitou úlohou bola previerka našich slovenských rakiet na bulharskej technike.“ ( .pdf , s. 18) Pre Bulharov nešlo teda o novú techniku, ale skôr o previerku bojaschopnosti spojeneckých bojových rakiet pri využití vlastnej techniky.", "analysis_paragraphs": ["Spoločné cvičenie v Bulharsku sa uskutočnilo v roku 2015, nie v roku 2006, ani nevyplýva z verejne dostupných zdrojov, že by sa o tomto cvičení začalo v roku 2006 komunikovať. Účelom cvičenia bolo vyskúšať bulharský systém S-300 a slovenské rakety, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V auguste 2015 sa v Bulharsku konalo spoločné cvičenie príslušníkov bulharských a slovenských ozbrojených síl pod označením Joint Air Defence Firing (JDAF) 2015. Počas tohto cvičenia bol prvýkrát od uvedenia do prevádzky v OS SR na ostrú streľbu nasadený slovenský systém protivzdušnej obrany S-300 PMU.", "V januári 2014 informovala SITA, že rezort obrany už s bulharskými partnermi komunikoval a vybral cvičiskovú plochu v blízkosti čiernomorského pobrežia – polygón Šabla. SITA tiež približuje , odvolávajúc sa na dokument OS SR, že cvičeniam predchádzal „niekoľkomesačný proces rokovaní a plánovania“.", "Bulhari so systémom protivzdušnej obrany S-300 už skúsenosti mali. Mesačník Obrana MO SR z októbra 2015 uvádza, že: „..na streľby Slováci využívali bulharské prostriedky, technici a bojové obsluhy sa oboznámili s jej stavom a prevzali ju od bulharských kolegov. Tí na rozdiel od Slovákov už absolvovali niekoľko bojových strelieb s kompletom S 300.“ ( .pdf , s. 18) Teda vojaci na spoločnom cvičení využili bulharskú techniku s výnimkou bojových rakiet. Spomenutá reportáž v mesačníku MO SR toto dokladá: „Veľmi dôležitou úlohou bola previerka našich slovenských rakiet na bulharskej technike.“ ( .pdf , s. 18) Pre Bulharov nešlo teda o novú techniku, ale skôr o previerku bojaschopnosti spojeneckých bojových rakiet pri využití vlastnej techniky."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["cvičenie", "informovala", "približuje", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/35619-sk/slovenski-vojaci-historicky-prvykrat-strielali-ostrymi-zo-systemu-s-300/", "https://domov.sme.sk/c/7056686/glvac-chce-na-jar-rozhodnut-o-nakupe-lietadiel-spartan.html", "https://domov.sme.sk/c/7861645/vojaci-si-v-bulharsku-zastrielaju-ostrymi-z-protilietadloveho-systemu.html", "https://www.mosr.sk/data/att/107234.pdf", "https://www.mosr.sk/data/att/107234.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:54.765238+00:00"}
{"id": "vr14295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14295", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) my hovoríme ako jediná strana o osobitných daniach na monopoly (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská národná strana má v aktuálnom volebnom programe plán zaviezť osobitnú daň pre monopoly. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana má v aktuálnom volebnom programe plán zaviezť osobitnú daň pre monopoly. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "INEKO"], "url": ["http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=48"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:30.387358+00:00"}
{"id": "vr35046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35046", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...zavádzame elektronické aukcie, ktoré výrazne znižujú náklady, o ktorých ste vy štyri roky len hovorili, ani jednu.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "vláda má vo svojom programovom vyhlásení zavedenie elektronických aukcií. Prvým príkladom sa stalo ministerstvo školstva.", "analysis_paragraphs": ["vláda má vo svojom programovom vyhlásení zavedenie elektronických aukcií. Prvým príkladom sa stalo ministerstvo školstva."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "príkladom sa stalo"], "url": ["http://www.vlada.sk/", "http://www.sme.sk/c/5514711/minister-jurzyca-prvy-nakupi-elektronicky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:14.002127+00:00"}
{"id": "vr29876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29876", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Zamrzelo ma, keď sa v médiách, a hlavne teda v arabských, v Al-Jazeere objavila reportáž zo Slovenska, kde slovenské migračné úrady, ..., je vlastne na videozázname ako kukláči sa zmocňujú väzňa z Guantánama.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záznam, ktorý zachytáva zásah desaťčlennej policajnej jednotky a následné odvedenie Hashama Bin Ali Bin Amora Slitimu z azylového domu, bol zverejnený informačným portálom Al-Jazeera. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ide o videozáznam z 13. augusta 2015, ktorý bol uverejnený na arabskej verzii stránky Al-Jazeera . Podľa uvedených informácií zasahovali slovenskí policajti v azylovom centre proti bývalému väzňovi Guantanáma - Hashamovi Bin Ali Bin Amor Slitimu, pôvodom z Tunisu, a to údajne z dôvodu toho, že \"porušil pravidlá a tri dni sa neprihlasoval.\" V popise videa sa uvádza, že Hasham Sliti obvinil slovenskú políciu z mučenia, bitia a bezdôvodného napadnutia. Ministerstvo vnútra tieto tvrdenia odmieta : \"V rámci projektu prijímania väzňov z Guantánama, ktorý trvá od roku 2008, doteraz ministerstvo nezaznamenalo žiadne bezpečnostné hrozby ani ohrozenie, ktorého by sa mali obávať obyvatelia Slovenska. “Z Guantánama boli väzni prepustení pre to, pretože im nebol dokázaný trestný čin terorizmu. Paniku o potenciálnej hrozbe a nezmysly o mučení, ktorú šíria niektoré bulvárne médiá, nepomáhajú nikomu,” zdôraznila Dobiášová. Ako dodala, pobyt väzňov z Guantánama na Slovensku je dočasný.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Záznam, ktorý zachytáva zásah desaťčlennej policajnej jednotky a následné odvedenie Hashama Bin Ali Bin Amora Slitimu z azylového domu, bol zverejnený informačným portálom Al-Jazeera. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ide o videozáznam z 13. augusta 2015, ktorý bol uverejnený na arabskej verzii stránky Al-Jazeera . Podľa uvedených informácií zasahovali slovenskí policajti v azylovom centre proti bývalému väzňovi Guantanáma - Hashamovi Bin Ali Bin Amor Slitimu, pôvodom z Tunisu, a to údajne z dôvodu toho, že \"porušil pravidlá a tri dni sa neprihlasoval.\" V popise videa sa uvádza, že Hasham Sliti obvinil slovenskú políciu z mučenia, bitia a bezdôvodného napadnutia. Ministerstvo vnútra tieto tvrdenia odmieta : \"V rámci projektu prijímania väzňov z Guantánama, ktorý trvá od roku 2008, doteraz ministerstvo nezaznamenalo žiadne bezpečnostné hrozby ani ohrozenie, ktorého by sa mali obávať obyvatelia Slovenska. “Z Guantánama boli väzni prepustení pre to, pretože im nebol dokázaný trestný čin terorizmu. Paniku o potenciálnej hrozbe a nezmysly o mučení, ktorú šíria niektoré bulvárne médiá, nepomáhajú nikomu,” zdôraznila Dobiášová. Ako dodala, pobyt väzňov z Guantánama na Slovensku je dočasný.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["videozáznam", "Al-Jazeera", "informácií", "Hashamovi", "obvinil", "odmieta"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=l_jndHALmj8", "http://www.aljazeera.net/news/humanrights/2015/6/29/%D8%A7%D9%84%D8%B4%D8%B1%D8%B7%D8%A9-%D8%A7%D9%84%D8%B3%D9%84%D9%88%D9%81%D8%A7%D9%83%D9%8A%D8%A9-%D8%AA%D8%B9%D8%B0%D8%A8-%D8%AA%D9%88%D9%86%D8%B3%D9%8A%D8%A7-%D9%86%D9%82%D9%84-%D9%85%D9%86-%D8%BA%D9%88%D8%A7%D9%86%D8%AA%D8%A7%D9%86%D8%A7%D9%85%D9%88", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/364445-na-slovensku-mucili-tunisana-tvrdila-al-dzazira/", "http://spectator.sme.sk/c/20059481/galko-wants-explanation-for-footage-showing-former-guantanamo-inmate.html", "https://translate.google.sk/translate?hl=en&sl=ar&tl=en&u=http%3A%2F%2Fwww.aljazeera.net%2Fnews%2Fhumanrights%2F2015%2F6%2F29%2F%D8%A7%D9%84%D8%B4%D8%B1%D8%B7%D8%A9-%D8%A7%D9%84%D8%B3%D9%84%D9%88%D9%81%D8%A7%D9%83%D9%8A%D8%A9-%D8%AA%D8%B9%D8%B0%D8%A8-%D8%AA%D9%88%D9%86%D8%B3%D9%8A%D8%A7-%D9%86%D9%82%D9%84-%D9%85%D9%86-%D8%BA%D9%88%D8%A7%D9%86%D8%AA%D8%A7%D9%86%D8%A7%D9%85%D9%88", "http://www.konzervativnyvyber.sk/mucila-slovenska-policia-vazna-z-guantanama/10499/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:43.841946+00:00"}
{"id": "43246", "numeric_id": 43246, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43246", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...vláda zodpovedá NR SR.", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR v článku 114 (druhý oddiel - Vláda Slovenskej republiky) skutočne uvádza, že: “ Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru .” Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR v článku 114 (druhý oddiel - Vláda Slovenskej republiky) skutočne uvádza, že: “ Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru .” Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:02.556824+00:00"}
{"id": "48547", "numeric_id": 48547, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48547", "speaker": "Jana Hanuliaková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-hanuliakova", "statement": "Pohár čistej pitnej vody je pre niekoho vzácnosť. 463 obcí na Slovensku nemá vybudovaný verejný vodovod a tým nemá prístup k pitnej vode. Mnohé naše zdroje pitnej vody sú vážne ohrozené. Vysychajú alebo hrozí im zamorenie envirozáťažami.", "statement_date": "2022-08-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku je naozaj 463 obcí bez vybudovaného verejného vodovodu. Množstvo a kvalita zdrojov pitnej vody sú na Slovensku ohrozené klimatickými zmenami (najmä suchom), ale aj environmentálnymi záťažami, napríklad kontamináciou nebezpečnými látkami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa Inštitútu enviromentálnej politiky (IEP) je na Slovensku 463 obcí , ktoré nemajú vybudovaný verejný vodovod. V príspevku na Facebooku z 27. apríla 2022 uviedli “Veľká časť obyvateľstva využíva vodu z domových studní, ktoré často nedosahujú požadovanú kvalitu a v budúcnosti, v dôsledku zmeny klímy, možno ani kvantitu”. Envirorezort v tejto oblasti plánuje preinvestovať 300 miliónov eur do roku 2027.\n\nInterný prieskum ZMOS-u ukázal, že kompletné pokrytie vodovodom má 35,8 % samospráv a funkčný vodovod v technicky dobrom stave má 62,6 % samospráv. Na druhej strane v 34,9 % samosprávach sú vodovody zlom technickom stave a nefunkčný vodovod avizovalo 0,7 %.\n\nV tom istom prieskume primátori a starostovia uviedli ako najväčšie problémy pri výstavbe verejných vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd nedostatočné finančné prostriedky, náročnú legislatívu, často meniace sa podmienky zverejňovaných výziev a chýbajúce výzvy.\n\nNedostatok zrážok a dlhé obdobia sucha spôsobujú, že klesajú hladiny povrchovej a podzemnej vody. Hlavným zdrojom pitnej vody na Slovenku sú podzemné vody, ktoré tvoria 82 %. Viaceré okresy majú problémy s nedostatkom vody a občania musia dodržiavať obmedzenia spojené s čerpaním vody.\n\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky radí sucho a nedostatok vody ako problémy, ktoré sa stávajú frekventovaným fenoménom a patria do širšieho kontextu zmeny klímy, ktorá prinesie v budúcnosti zvýšený výskyt extrémnych javov ako povodní, silných búrok alebo extrémneho sucha ( .pdf , 29). Keďže zdroje vody sú prepojené, vysychanie zdrojov má nepriaznivý vplyv na celý ekosystém aj ekonomiku ( .pdf , 28).\n\nĎalším problémom, ktorý má dopad na kvalitu vodných zdrojov sú environmentálne záťaže spojené so znečisťovaním dusíkatými a pesticídnymi látkami pôvodom z poľnohospodárskej činnosti, kontamináciou chemickými látkami a znečistením emergentnými látkami (ako farmaceutiká). Tieto látky kontaminujú podzemné vody prenikaním znečisťujúcich látok z rôznych odpadov, odpadových vôd a infiltráciou zo znečistených úsekov vodných tokov ( .pdf , 24-26).", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku je naozaj 463 obcí bez vybudovaného verejného vodovodu. Množstvo a kvalita zdrojov pitnej vody sú na Slovensku ohrozené klimatickými zmenami (najmä suchom), ale aj environmentálnymi záťažami, napríklad kontamináciou nebezpečnými látkami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa Inštitútu enviromentálnej politiky (IEP) je na Slovensku 463 obcí , ktoré nemajú vybudovaný verejný vodovod. V príspevku na Facebooku z 27. apríla 2022 uviedli “Veľká časť obyvateľstva využíva vodu z domových studní, ktoré často nedosahujú požadovanú kvalitu a v budúcnosti, v dôsledku zmeny klímy, možno ani kvantitu”. Envirorezort v tejto oblasti plánuje preinvestovať 300 miliónov eur do roku 2027.", "Interný prieskum ZMOS-u ukázal, že kompletné pokrytie vodovodom má 35,8 % samospráv a funkčný vodovod v technicky dobrom stave má 62,6 % samospráv. Na druhej strane v 34,9 % samosprávach sú vodovody zlom technickom stave a nefunkčný vodovod avizovalo 0,7 %.", "V tom istom prieskume primátori a starostovia uviedli ako najväčšie problémy pri výstavbe verejných vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd nedostatočné finančné prostriedky, náročnú legislatívu, často meniace sa podmienky zverejňovaných výziev a chýbajúce výzvy.", "Nedostatok zrážok a dlhé obdobia sucha spôsobujú, že klesajú hladiny povrchovej a podzemnej vody. Hlavným zdrojom pitnej vody na Slovenku sú podzemné vody, ktoré tvoria 82 %. Viaceré okresy majú problémy s nedostatkom vody a občania musia dodržiavať obmedzenia spojené s čerpaním vody.", "Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky radí sucho a nedostatok vody ako problémy, ktoré sa stávajú frekventovaným fenoménom a patria do širšieho kontextu zmeny klímy, ktorá prinesie v budúcnosti zvýšený výskyt extrémnych javov ako povodní, silných búrok alebo extrémneho sucha ( .pdf , 29). Keďže zdroje vody sú prepojené, vysychanie zdrojov má nepriaznivý vplyv na celý ekosystém aj ekonomiku ( .pdf , 28).", "Ďalším problémom, ktorý má dopad na kvalitu vodných zdrojov sú environmentálne záťaže spojené so znečisťovaním dusíkatými a pesticídnymi látkami pôvodom z poľnohospodárskej činnosti, kontamináciou chemickými látkami a znečistením emergentnými látkami (ako farmaceutiká). Tieto látky kontaminujú podzemné vody prenikaním znečisťujúcich látok z rôznych odpadov, odpadových vôd a infiltráciou zo znečistených úsekov vodných tokov ( .pdf , 24-26)."], "analysis_date": "2022-08-12", "analysis_sources": {"text": ["463 obcí", "Envirorezort", "ZMOS-u", "klesajú", "zdrojom", "problémy", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/photo?fbid=363094249181197&set=a.221399410017349", "https://www.enviroportal.sk/clanok/mzp-chce-na-vystavbu-vodovodov-preinvestovat-takmer-300-milionov-eur", "https://www.zmos.sk/oznamy/zmos-obec-bez-vody-aj-vodovodu-.html", "https://www.imeteo.sk/clanok/sucho-je-extremne-a-voda-na-slovensku-dochadza-pouzitie-vody-obmedzili-v-tychto-dalsich-lokalitach", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4829%3Astanovisko-uvz-sr-knzverejnenym-informaciam-onkvalite-pitnej-vody&catid=161%3Ainformane-materialy-pre-verejnos&Itemid=155", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/632355-horucavy-ukazuju-temnu-stranu-obce-su-bez-vody/", "https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/predbezny-prehlad-vvh-problemy-dunaj_2019.pdf", "https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/predbezny-prehlad-vvh-problemy-dunaj_2019.pdf", "https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/predbezny-prehlad-vvh-problemy-dunaj_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:05.955190+00:00"}
{"id": "vr15354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15354", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...tak, ako pán Orbán, žiada (strana Sme rodina, pozn.), aby boli otvorené zmluvy, na základe ktorých momentálne Európska únia funguje a aby z týchto zmlúv boli vyhodené všetky veci, ktoré medzi nami robia len rozpory a rozdiely a aby tam boli ponechané iba tie veci, na ktorých sa všetci zhodneme.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský premiér Viktor Orbán, sa viackrát vyjadril v zmysle, že je potrebné reformovať zmluvy, na základe ktorých funguje EÚ. Zdôraznil najmä oblasť vonkajších hraníc, bezpečnosti a spoločnej menovej a rozpočtovej politiky. Výrok Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský premiér Viktor Orbán, sa viackrát vyjadril v zmysle, že je potrebné reformovať zmluvy, na základe ktorých funguje EÚ. Zdôraznil najmä oblasť vonkajších hraníc, bezpečnosti a spoločnej menovej a rozpočtovej politiky. Výrok Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["20. novembra", "interview", "rozhovor", "Lidové noviny"], "url": ["http://www.kormany.hu/en/the-prime-minister/the-prime-minister-s-speeches/prime-minister-viktor-orban-s-interview-on-kossuth-radio-s-180-minutes-programme20151124", "http://www.reuters.com/article/hungary-europe-idUSL8N13F0PY20151120", "http://www.miniszterelnok.hu/viktor-orbans-interview-given-to-the-czech-daily-newspaper-lidove-noviny-19-december-2015/", "http://www.lidovky.cz/orban-nedovolme-aby-nam-do-zivota-bez-kontroly-napochodovaly-davy-uprchliku-1sq-/zpravy-domov.aspx?c=A151218_183756_ln_domov_gib"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:32.991146+00:00"}
{"id": "47529", "numeric_id": 47529, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47529", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...dlhodobo Robert Fico a jeho niektorí stranícki kolegovia hovoria veci, ktoré nemajú s pravdou vôbec nič spoločné... napríklad veci, ktoré sa týkali referenda, o zmarení referenda a podobné absurdné výroky", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstaviteľia strany Smer opakovane hovoria, že prezidentka „zmarila” referendum, čo budí dojem, akoby ho mala úmyselne prekaziť. To však nezodpovedá realite. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Prezidentka odkazuje na viaceré vyjadrenia predstaviteľov strany Smer-SD, najmä jej predsedu Roberta Fica. Ten opakovane obviňoval hlavu štátu zo zmarenia referenda o predčasných voľbách. Podobne sa vyjadril aj poslanec a Ficov stranícky kolega Juraj Blanár. Ústavný súd nepovolil konanie referenda o predčasných voľbách, pretože po preskúmaní o.i. zistil, že otázka na podpisových hárkoch nebola v súlade s Ústavou. Referendum však nebolo „zmarené”, a teda úmyselne (nekalo) prekazené, ako to evokuje pojem z trestného práva. Naopak, Ústavný súd napravil vznikajúcu právnu skrivodlivosť, ktorá by sa mohla stať, ak by sudcovia referendovú otázku nepreskúmali. Podrobná argumentácia Pojem zmariť v kontexte trestného práva odkazuje na situáciu úmyselného nelegálneho prekazenia. Ústavný súd referendum 2021 takýmto spôsobom úmyselne neprekazil. Naopak, napravil vznikajúcu situáciu, v ktorej by referendum nebolo v súlade s Ústavou. Petičný výbor za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách vyzbieral vyše 600-tisíc podpisov. Petíciu iniciovali strany Smer-SD a Hlas, pridala sa k nim aj mimoparlamentná SNS. Otázka referenda mala znieť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ Prezidentka Zuzana Čaputová obdržaní podpisov obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť takéhoto referenda. Ústavní sudcovia sa začiatkom júla 2021 vyjadril, že referendum sa konať nemôže , pretože otázka nie je v súlade s Ústavou ( .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Predstaviteľia strany Smer opakovane hovoria, že prezidentka „zmarila” referendum, čo budí dojem, akoby ho mala úmyselne prekaziť. To však nezodpovedá realite. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Prezidentka odkazuje na viaceré vyjadrenia predstaviteľov strany Smer-SD, najmä jej predsedu Roberta Fica. Ten opakovane obviňoval hlavu štátu zo zmarenia referenda o predčasných voľbách. Podobne sa vyjadril aj poslanec a Ficov stranícky kolega Juraj Blanár. Ústavný súd nepovolil konanie referenda o predčasných voľbách, pretože po preskúmaní o.i. zistil, že otázka na podpisových hárkoch nebola v súlade s Ústavou. Referendum však nebolo „zmarené”, a teda úmyselne (nekalo) prekazené, ako to evokuje pojem z trestného práva. Naopak, Ústavný súd napravil vznikajúcu právnu skrivodlivosť, ktorá by sa mohla stať, ak by sudcovia referendovú otázku nepreskúmali. Podrobná argumentácia Pojem zmariť v kontexte trestného práva odkazuje na situáciu úmyselného nelegálneho prekazenia. Ústavný súd referendum 2021 takýmto spôsobom úmyselne neprekazil. Naopak, napravil vznikajúcu situáciu, v ktorej by referendum nebolo v súlade s Ústavou. Petičný výbor za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách vyzbieral vyše 600-tisíc podpisov. Petíciu iniciovali strany Smer-SD a Hlas, pridala sa k nim aj mimoparlamentná SNS. Otázka referenda mala znieť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ Prezidentka Zuzana Čaputová obdržaní podpisov obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť takéhoto referenda. Ústavní sudcovia sa začiatkom júla 2021 vyjadril, že referendum sa konať nemôže , pretože otázka nie je v súlade s Ústavou ( .pdf )."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["obviňoval", "vyjadril", "pojem", "trestného práva", "vyzbieral", "iniciovali", "Otázka", "obrátila", "nemôže", ".pdf"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/fico-vini-zo-zmareneho-referenda-caputovu-hegerovi-navrhol-novelizaciu-slovenskej-ustavy/", "https://voyo.markiza.sk/relacie/119-na-telo/epizoda/54722-12-9-2021", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://slovensko.hnonline.sk/2339646-peticny-vybor-odovzdal-takmer-600-tisic-podpisov-za-referendum-caputova-nechce-proces-overovania-natahovat", "https://slovensko.hnonline.sk/2339646-peticny-vybor-odovzdal-takmer-600-tisic-podpisov-za-referendum-caputova-nechce-proces-overovania-natahovat", "https://dennikn.sk/minuta/2257959/", "https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20PL.%20%C3%9AS%207_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:43.394370+00:00"}
{"id": "vr29342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29342", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Tam (Vodná elektráreň Čierny Váh, pozn.) je 23 malých vodných elektrární, to nie je jedna elektráreň.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je najväčšou slovenskou prečerpávacou vodnou elektrárňou. Podľa oficiálnej stránky SE pozostáva z jednej nádrže a siedmych turbín, nie je tak tvorená viacerými malými elektrárňami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je najväčšou slovenskou prečerpávacou vodnou elektrárňou. Podľa oficiálnej stránky SE pozostáva z jednej nádrže a siedmych turbín, nie je tak tvorená viacerými malými elektrárňami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Čierny Váh", "údajov SE", "VE Gabčíkovo"], "url": ["http://www.seas.sk/pve-cierny-vah", "http://www.seas.sk/vodna-elektraren", "http://www.seas.sk/ve-gabcikovo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:44.261090+00:00"}
{"id": "vr39051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39051", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Opozícia, špeciálne Smer, postavila legitímnu požiadavku a to už platí niekoľko mesiacov, že ak chce koalícia aj naše hlasy, musí si pani premiérka zabezpečiť najprv vládnu väčšinu. Mimochodom, takúto istú požiadavku mali aj nemeckí sociálni demokrati, ktorí sa v tomto často citujú, ako keby konali nejakým iným spôsobom ako my a kancelárka Merkelová si aj tú vládnu väčšinu zabezpečila.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa článku v International Finance Review Centre je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná, avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. V konečnom dôsledku, kancelárka Merkelová by v prípade väčšinovej podpory eurovalu v koalíciu nemusela vyjednávať o jeho podpore s opozíciou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku v International Finance Review Centre je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná, avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. V konečnom dôsledku, kancelárka Merkelová by v prípade väčšinovej podpory eurovalu v koalíciu nemusela vyjednávať o jeho podpore s opozíciou."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["článku", "oznámila"], "url": ["http://www.ifcreview.com/viewarticle.aspx?articleId=2858&areaId=55", "http://spravy.pravda.sk/merkelova-v-boji-o-euroval-triumfovala-dvakrat-fl8-/sk_svet.asp?c=A110929_205741_sk_svet_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:59.278115+00:00"}
{"id": "vr35457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35457", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "A to je prípad len súbeh predčasného dôchodku a zamestnania alebo poberania mzdy. To preto, lebo tento inštitút vznikol z jediného dôvodu, že sme chceli pomôcť ľuďom, ktorí sú tesne pred dovŕšením dôchodkového veku a prídu o prácu, tak aby nemuseli chodiť po úradoch práce, aby boli odkázaní na dávky v hmotnej núdzi, tak sme im umožnili, aby po istých sankciách, lebo predčasným dôchodcom sa dôchodok nevypláca v plnej výške, tak sme toto umožnili. Ale po zavedení tohto inštitútu sa zaviedla prax, že veľmi veľa ľudí, ktorí požiadali o predčasný dôchodok, zároveň pracujú.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť z akých dôvodov inštitút predčasného dôchodku vznikol.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť z akých dôvodov inštitút predčasného dôchodku vznikol."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:52.261573+00:00"}
{"id": "vr39079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39079", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je to aj o mechanizme rozhodovania, ja som len šokovaný z toho, že aj samotná premiérka sa chvíľu išla po ceste spolu s Richardom Sulíkom, kde sme sa my vlastne chceli zbaviť práva veta rozhodovania v inštitúcii, ako je napríklad euroval, čo je podľa mňa úplne trestuhodné, pretože právo veta je výhoda. Je to proste výhoda, celé fungovanie Európskej únie spočíva na tom, že veľké krajiny sa snažia presadiť spôsob rozhodovania väčšinovým spôsobom a vytláčajú jednohlasne hlasovanie ako okrajové, pretože im to vadí, pretože malé krajiny sú schopné presadiť svoje názory len cez takýto spôsob hlasovania. A kolegovia z koalície premiérka a Richard Sulík sa niekoľko týždňov snažili ísť cestou tou, že my sa dostaneme do nejakej pozície, nejakej výnimky a nebudeme sa na tom podieľať.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa návrhu Richard Sulíka malo Slovensko pri schvaľovaní eurovalu získať výnimku, že v prípade svojho nesúhlasného postoja toto neznamenalo automatický stop pomoci, ale ostatné krajiny by túto pomoc napriek tomu poskytli. Táto výnimka však podľa hovorcu Európskej Komisii neprichádza do úvahy. Kažimírova konštrukcia práva veta je nezvyčajná, ale fakticky korektná.", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhu Richard Sulíka malo Slovensko pri schvaľovaní eurovalu získať výnimku, že v prípade svojho nesúhlasného postoja toto neznamenalo automatický stop pomoci, ale ostatné krajiny by túto pomoc napriek tomu poskytli. Táto výnimka však podľa hovorcu Európskej Komisii neprichádza do úvahy. Kažimírova konštrukcia práva veta je nezvyčajná, ale fakticky korektná."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "hovorcu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6086429/sas-otocila-koalicii-dala-sancu-na-kompromis.html", "http://spravy.pravda.sk/ek-slovensko-nemoze-menit-podmienky-pre-euroval-fu8-/sk_domace.asp?c=A110930_145938_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:28.938254+00:00"}
{"id": "vr17335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17335", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...my sme už zaviedli takú novinku od 1. januára, ktorá sa týka (zdanení, pozn.) takzvaných digitálnych platforiem. Napríklad taký známy Uber, (...) sprostredkovanie ubytovania cez booking.com a podobne. (...) sme relatívne prišli (...) návrhom, pionierskym v tom zmysle, že sme medzi prvými v Európe, ktorí vlastne zakladá povinnosť takýmto platformám si založiť takzvanú prevádzkáreň a to znamená z príjmov, ktoré budú plynúť z územia Slovenskej republiky a zo služieb poskytovaných na našom území, mali proste platiť dane podľa našich zákonov.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír odkazuje na zákon č. 344/2017 Z.z Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018 (s výnimkou niektorých paragrafov, ktoré budú účinné k 1. januára 2019) a skutočne rieši problematiku odvádzania daní z digitálnych platforiem ako sú Uber, Airbnb či Booking.com. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír odkazuje na zákon č. 344/2017 Z.z Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018 (s výnimkou niektorých paragrafov, ktoré budú účinné k 1. januára 2019) a skutočne rieši problematiku odvádzania daní z digitálnych platforiem ako sú Uber, Airbnb či Booking.com. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["zákon", ".pdf", ".pdf", "Smernica", "hlasovalo", "TASR", "Cieľom", "Euractiv.sk", "Správca", "podporuje", "tlačia", "prijalo", "Netlix"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/344/vyhlasene_znenie.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6771_plu-2017.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32016L1164", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39569", "http://www.teraz.sk/ekonomika/digitalne-platformy-uber-dane/301252-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/digitalne-platformy-uber-dane/301252-clanok.html", "https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/slovensko-uz-zdanuje-digitalne-platformy-chysta-sa-na-internetovych-gigantov-aj-kryptomeny/", "https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/slovensko-uz-zdanuje-digitalne-platformy-chysta-sa-na-internetovych-gigantov-aj-kryptomeny/", "https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/slovensko-uz-zdanuje-digitalne-platformy-chysta-sa-na-internetovych-gigantov-aj-kryptomeny/", "https://www.thelocal.fr/20170809/france-and-germany-to-tackle-airbnbs-unacceptable-tax-regime", "http://www.lefigaro.fr/medias/2017/09/15/20004-20170915ARTFIG00268-validees-les-taxes-youtube-et-netflix-devraient-aider-la-creation-en-france.php", "http://www.cullen-international.com/events/about-cullen-international/our-news/2017/05/new-benchmark-netflix-film-taxes/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:59.399836+00:00"}
{"id": "vr27010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27010", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Garantujem však, že Smer je stabilná politická strana, počas 15 rokov sa ani raz nerozpadla, ako to bolo v prípade všetkých pravicových strán. Z poslaneckého klubu nám nikdy neodišiel poslanec ...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako kritérium toho, či sa strana rozpadla, možno v kontexte daného výroku chápať najmä odchod poslancov z poslaneckého klubu. Je pravdou, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD neodišiel nikdy žiadny poslanec, avšak nie je pravda, že by sa tak stalo v prípade všetkých pravicových strán. Strana MOST-HÍD je síce v NR SR ešte len druhé volebné obdobie, avšak nezaznamenala žiadny odchod poslanca alebo poslancov z poslaneckého klubu. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci, pretože slová Roberta Fica o \"nerozpadnutí\" strany SMER-SD sú síce správne, avšak nie sú zasadené do pravdivého kontextu. Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 - 2014) neodišiel ani jeden poslanec. Avšak to isté možno povedať aj o pravicovej strane MOST - HÍD. Článok Denníka Pravda sa venuje odchodom z poslaneckých klubov v aktuálnom volebnom období. Ten tiež konštatuje, že odchod poslancov za zatiaľ netýka strán SMER-SD a MOST - HÍD. Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ - DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽano odišiel Alojz Hlina. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako kritérium toho, či sa strana rozpadla, možno v kontexte daného výroku chápať najmä odchod poslancov z poslaneckého klubu. Je pravdou, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD neodišiel nikdy žiadny poslanec, avšak nie je pravda, že by sa tak stalo v prípade všetkých pravicových strán. Strana MOST-HÍD je síce v NR SR ešte len druhé volebné obdobie, avšak nezaznamenala žiadny odchod poslanca alebo poslancov z poslaneckého klubu. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci, pretože slová Roberta Fica o \"nerozpadnutí\" strany SMER-SD sú síce správne, avšak nie sú zasadené do pravdivého kontextu. Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 - 2014) neodišiel ani jeden poslanec. Avšak to isté možno povedať aj o pravicovej strane MOST - HÍD. Článok Denníka Pravda sa venuje odchodom z poslaneckých klubov v aktuálnom volebnom období. Ten tiež konštatuje, že odchod poslancov za zatiaľ netýka strán SMER-SD a MOST - HÍD. Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ - DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽano odišiel Alojz Hlina. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["TU", "Článok Denníka Pravda", "KDH", "SDKÚ - DS", "SAS", "OĽaNO", "Liberálnu dohodu"], "url": ["http://www.imghosting.cz/images/37sg_dfh_fg.jpg", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/303752-odchody-a-rozchody-v-parlamente/", "http://www.aktuality.sk/clanok/223305/analyza-rozpad-opozicie-na-sedem-trpaslikov/", "http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustili-aj-poslanecky-klub-sdku-ds/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277669-kollarovci-opustaju-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:03.452390+00:00"}
{"id": "vr31229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31229", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zastaviť obrovské úniky na DPH je to dvadsaťosem percent.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia , ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ, analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28% -nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia , ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ, analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28% -nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:01.531790+00:00"}
{"id": "vr14696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14696", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko ma jeden z najnižších dlhov v rámci krajín Eurozóny...52 %", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov Eurostatu ( .pdf ) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom v rámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa Eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší, na úrovni 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov Eurostatu ( .pdf ) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom v rámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa Eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší, na úrovni 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "umiestnilo"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7141153/2-22012016-AP-EN.pdf/8288af1f-6f6f-4d2e-91ba-d5c45f07f2e2", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&pcode=teina230&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:00.453342+00:00"}
{"id": "vr31384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31384", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme pokúsili sa na konci našej vlády v podstate zlúčiť dva rezorty, jeden sa opätovne obnovil, ale napriek tomu ten jeden navždy prestal existovať.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zníženie počtu ministerstiev o dve avizoval v 11. januára 2010 premiér Róbert Fico. Tento zámer úvádza do praxe zákon zo dňa 20. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.", "analysis_paragraphs": ["Zníženie počtu ministerstiev o dve avizoval v 11. januára 2010 premiér Róbert Fico. Tento zámer úvádza do praxe zákon zo dňa 20. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Zníženie", "zákon", "575/2001", "nebol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5192392/zlucenie-mzp-s-inym-rezortom-environmentalisti-odmietaju.html", "http://www.apvv.sk/buxus/docs/agentura/predpisy-externe/zakon-37-2010.pdf", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209868&FileName=zz2010-00372-0209868&Rocnik=2010", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:06.349496+00:00"}
{"id": "vr27785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27785", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "...80 percent všetkých verejných investícii, je z eurofondov.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu rovnako prezentuje Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva Slovenska v EÚ. Konkrétne v časti venovanej rozpočtovým otázkam (str. 12), ktorá rozoberá príjmy a výdaje v jednotlivých programových obdobiach. Mimo iné sa venuje aj analýze využitia týchto financií a taktiež je v nej stanovené, koľko % verejných investícii je financovaných z eurofondov:", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu rovnako prezentuje Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva Slovenska v EÚ. Konkrétne v časti venovanej rozpočtovým otázkam (str. 12), ktorá rozoberá príjmy a výdaje v jednotlivých programových obdobiach. Mimo iné sa venuje aj analýze využitia týchto financií a taktiež je v nej stanovené, koľko % verejných investícii je financovaných z eurofondov:"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Hodnotiaca správa"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_153F72600A665405C1257CCA003E994D_SK/$File/10_rokov_EU_pre_WEB.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:00.981289+00:00"}
{"id": "vr30392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30392", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale jednoducho 81% závislosť na exporte znamená životnú väzbu s európskym spoločným trhom. Vláda má isté možnosti, ale limitované.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj úrovne exportu slovenských produktov do zahraničia môžete vidieť tu . V roku 2010 sa zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote 48 791 mil. EUR, čo pri úrovni HDP 65 887 mil. EUR predstavuje 74% HDP . Iná metodika výpočtu hovorí o 85% exporte: \" „Výkon ekonomiky a export sú spojené nádoby. Hodnota nášho exportu tovarov a služieb tvorí 85 percent HDP . Keď naši najväčší obchodní partneri budú musieť šetriť, náš vývoz to poznačí výrazne,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.\" Výrok Jána Figeľa hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj úrovne exportu slovenských produktov do zahraničia môžete vidieť tu . V roku 2010 sa zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote 48 791 mil. EUR, čo pri úrovni HDP 65 887 mil. EUR predstavuje 74% HDP . Iná metodika výpočtu hovorí o 85% exporte: \" „Výkon ekonomiky a export sú spojené nádoby. Hodnota nášho exportu tovarov a služieb tvorí 85 percent HDP . Keď naši najväčší obchodní partneri budú musieť šetriť, náš vývoz to poznačí výrazne,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.\" Výrok Jána Figeľa hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["tu", "vyviezol", "HDP", "metodika"], "url": ["http://www.tradingeconomics.com/slovakia/exports-of-goods-and-services-percent-of-gdp-wb-data.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=32722", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24279", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53601970-prognoza-unie-posiela-slovensko-na-dno"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:17.400020+00:00"}
{"id": "48146", "numeric_id": 48146, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48146", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A vy garantujete Ozbrojeným silám Spojených štátov v podstate totálnu výlučnú amnestiu na všetky trestné činy do troch rokov.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Príslušníci americkej armády na našom území podľa zmluvy spadajú pod jurisdikciu USA, Slovensko sa však na požiadanie môže do hocijakého prípadu zapojiť. Všetky trestné činy musia Slovensku nahlásiť, s výnimkou tých so sadzbou nižšou ako 3 roky. Zmluva ďalej hovorí, že ak je “príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba stíhaná slovenskými orgánmi, trestnú právomoc vykonávajú slovenské všeobecné súdy.” Nejedná sa teda o amnestiu.\n\nVýrok sa snaží zveličene pomenovať 2. odsek 12. článku obrannej zmluvy , v ktorom sa však o žiadnych amnestiách - rovnako ako v celej zmluve - nehovorí. Ozbrojené sily USA nemusia slovenskej strane ohlasovať trestné činy vlastných príslušníkov armády, za ktoré hrozí pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov. Takéto prípady bude vyšetrovať americká strana. Ak by bol poškodený slovenský občan alebo majetok, do prípadu by sa na požiadanie mohla zapojiť aj slovenská polícia. Ak sa slovenský občan obráti na slovenské úrady, prípad riešia tie. Nedá sa teda hovoriť o amnestiách, zmluva hovorí len o výnimke ohlasovania trestného činu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Príslušníci americkej armády na našom území podľa zmluvy spadajú pod jurisdikciu USA, Slovensko sa však na požiadanie môže do hocijakého prípadu zapojiť. Všetky trestné činy musia Slovensku nahlásiť, s výnimkou tých so sadzbou nižšou ako 3 roky. Zmluva ďalej hovorí, že ak je “príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba stíhaná slovenskými orgánmi, trestnú právomoc vykonávajú slovenské všeobecné súdy.” Nejedná sa teda o amnestiu.", "Výrok sa snaží zveličene pomenovať 2. odsek 12. článku obrannej zmluvy , v ktorom sa však o žiadnych amnestiách - rovnako ako v celej zmluve - nehovorí. Ozbrojené sily USA nemusia slovenskej strane ohlasovať trestné činy vlastných príslušníkov armády, za ktoré hrozí pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov. Takéto prípady bude vyšetrovať americká strana. Ak by bol poškodený slovenský občan alebo majetok, do prípadu by sa na požiadanie mohla zapojiť aj slovenská polícia. Ak sa slovenský občan obráti na slovenské úrady, prípad riešia tie. Nedá sa teda hovoriť o amnestiách, zmluva hovorí len o výnimke ohlasovania trestného činu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:55.957769+00:00"}
{"id": "vr14867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14867", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) keď v prípade Dánska, keď odmietli maastrichtská dohodu, zmluvu, tak sa vymysleli teraz nejaké všelijaké ústupky (...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dánsko si po neúspešnom referende o prijatí Maastrichtskej zmluvy 2. júna 1992 vyjednalo štyri výnimky z tejto zmluvy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dánsky parlament ratifikoval Maastrichtskú zmluvu v máji 1992 s 125 hlasmi za a 25 hlasmi proti. Podľa dánskej ústavy o tejto zmluve sa mal konať aj referendum. Dáni v tomto referende 2. júna 1992 sa vyslovili proti ratifikácii Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Proti hlasovalo 50,7 % účastníkov referenda, ktorá mala 83,1 %-nú účasť. Keďže k tomu, aby zmluva mohla vstúpiť do platnosti, bol potrebný súhlas každej členskej krajiny, v decembri 1992 prišla Európska rada s návrhom pre dánsku vládu, aby ustanovili isté výnimky, ktoré budú platiť len pre Dánsko. Dánsko si tak vyjednalo štyri výnimky (opt-outs), ktoré sa ukazovali ako najproblémovejšie oblasti pre dánske obyvateľstvo: spoločná európska mena, obranná politika, nadnárodná spolupráca v oblasti justície a vnútra a občianstvo EÚ. Európska rada tieto výnimky schválila, a tak upravená zmluva bola schválená v referende 18. mája 1993, pričom ratifikáciu tejto zmluvy schválilo 56,8 % účastníkov referenda. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dánsko si po neúspešnom referende o prijatí Maastrichtskej zmluvy 2. júna 1992 vyjednalo štyri výnimky z tejto zmluvy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dánsky parlament ratifikoval Maastrichtskú zmluvu v máji 1992 s 125 hlasmi za a 25 hlasmi proti. Podľa dánskej ústavy o tejto zmluve sa mal konať aj referendum. Dáni v tomto referende 2. júna 1992 sa vyslovili proti ratifikácii Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Proti hlasovalo 50,7 % účastníkov referenda, ktorá mala 83,1 %-nú účasť. Keďže k tomu, aby zmluva mohla vstúpiť do platnosti, bol potrebný súhlas každej členskej krajiny, v decembri 1992 prišla Európska rada s návrhom pre dánsku vládu, aby ustanovili isté výnimky, ktoré budú platiť len pre Dánsko. Dánsko si tak vyjednalo štyri výnimky (opt-outs), ktoré sa ukazovali ako najproblémovejšie oblasti pre dánske obyvateľstvo: spoločná európska mena, obranná politika, nadnárodná spolupráca v oblasti justície a vnútra a občianstvo EÚ. Európska rada tieto výnimky schválila, a tak upravená zmluva bola schválená v referende 18. mája 1993, pričom ratifikáciu tejto zmluvy schválilo 56,8 % účastníkov referenda. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["referende", "Maastrichtskej zmluvy", "Zmluvy o Európskej únii", "výnimky", "56,8"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Al25061", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Axy0026", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Axy0026", "http://euractiv.sk/buducnost-eu/co-znamena-danska-vyjimka-z-evropskeho-obcanstvi/", "http://www.mhsr.sk/ext_dok-zit-dansko-03-2010/132629c+&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:11.451298+00:00"}
{"id": "vr31161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31161", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zo štatistík Štatistického úradu SR pre rok 2010 vyplýva, že viac ako 40 % manželstiev uzatváraných na Slovensku končí rozvodom manželstva a v 90 % prípadoch súdy návrhu na rozvod manželstva vyhovejú.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Index rozvodovosti Štatistického úradu ukazuje, že percento rozvodov v roku 2010 na SR bol 47,3 %, čo je skutočne viac ako 40 %. SITA : Už od 90-tych rokov je trendom, že vysoký podiel podaných návrhov sa aj rozvodom skončí. Dovtedy to bolo okolo 70 percent, ale dnes sa to už pohybuje nad 90 percent návrhov.", "analysis_paragraphs": ["Index rozvodovosti Štatistického úradu ukazuje, že percento rozvodov v roku 2010 na SR bol 47,3 %, čo je skutočne viac ako 40 %. SITA : Už od 90-tych rokov je trendom, že vysoký podiel podaných návrhov sa aj rozvodom skončí. Dovtedy to bolo okolo 70 percent, ale dnes sa to už pohybuje nad 90 percent návrhov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Index", "SITA", ""], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/grafy_mapy/2010/sobasnost-rozvodovost2010.pdf", "http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/02-07-2011/su-sr-mierne-klesol-pocet-sobasov-aj-rozvodov.html", "http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/02-07-2011/su-sr-mierne-klesol-pocet-sobasov-aj-rozvodov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:18.868300+00:00"}
{"id": "vr36370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36370", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Vy ste ale odmietli diskusiu so mnou vo výbore, respektíve nie vy, ale predseda výboru.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či Dušan Jarjabek odmietol s ministrom diskutovať nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Či Dušan Jarjabek odmietol s ministrom diskutovať nevieme."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:39.253309+00:00"}
{"id": "vr17344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17344", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bolo by veľmi nesprávne, keby sme nočné príplatky a príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu a potom aj cez štátny sviatok dávali len zamestnancom súkromnej sfére, pretože máme aj zamestnancov vo verejnej a štátnej službe. Preto oceňujem, že poslanci, v tomto prípade pán poslanec Erik Tomáš prišiel s návrhom, že to sa musí týkať aj ľudí v tejto oblasti a potom sme to riešili aj v oblasti 13-teho a 14-teho platu, kde došiel podobný poslanecký návrh, že sa to musí týkať aj ľudí v štátnej a verejnej službe.", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25. januára 2018 na tlačovej besede Erik Tomáš, poslanec NR SR za SMER-SD, predstavil plánované zmeny Zákonníka práce, mimo iné pozmeňujúci návrh, ktorý má garantovať minimálnu výšku príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendu a štátneho sviatku aj zamestnancom štátnej a verejnej sfére. Napriek tomu, že Tomáš vyhlásil, že návrh predloží v parlamente on pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady SR Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka (všetci za SMER-SD) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce bol predložený poslancami NR SR Radovanom Balážom a Magdalénou Kuciaňovou. Návrh sa zaoberá otázkou nočných a sviatočných príplatkov a súčasne aj s 13. a 14. platom pre zamestnancov verejnej sféry. Napriek tomu, že návrh oficiálne nebol predložený ani podpísaný Tomášom, avšak ho verejnosti predstavil on, výrok hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký návrh , predložený 13. februára 2018 Radovanom Balážom a Magdalénou Kuciaňovou, vo svojom odôvodnení spomína, že účelom tohto návrhu bolo zabezpečiť, aby štátni zamestnanci neboli v nevýhodnom postavení v porovnaní so zamestnancami, ktorých odmeňovanie sa realizuje podľa Zákonníka práce. Tento doplňujúci návrh navrhol odmeňovanie štátnych zamestnancov vo forme 13. a 14. platu a zaviedol mnoho podmienok, ktoré budú musieť zamestnávatelia dodržať pri ich vyplácaní. Ako to uvádza aj portál sme.sk \" Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu sa majú otvoriť dva zákony, a to zákon o štátnej službe a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov za výkon práce vo verejnom sektore, a to tak, aby garantoval týmto zamestnancom rovnakú výšku týchto príplatkov ako pre iných zamestnancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["25. januára 2018 na tlačovej besede Erik Tomáš, poslanec NR SR za SMER-SD, predstavil plánované zmeny Zákonníka práce, mimo iné pozmeňujúci návrh, ktorý má garantovať minimálnu výšku príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendu a štátneho sviatku aj zamestnancom štátnej a verejnej sfére. Napriek tomu, že Tomáš vyhlásil, že návrh predloží v parlamente on pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady SR Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka (všetci za SMER-SD) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce bol predložený poslancami NR SR Radovanom Balážom a Magdalénou Kuciaňovou. Návrh sa zaoberá otázkou nočných a sviatočných príplatkov a súčasne aj s 13. a 14. platom pre zamestnancov verejnej sféry. Napriek tomu, že návrh oficiálne nebol predložený ani podpísaný Tomášom, avšak ho verejnosti predstavil on, výrok hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký návrh , predložený 13. februára 2018 Radovanom Balážom a Magdalénou Kuciaňovou, vo svojom odôvodnení spomína, že účelom tohto návrhu bolo zabezpečiť, aby štátni zamestnanci neboli v nevýhodnom postavení v porovnaní so zamestnancami, ktorých odmeňovanie sa realizuje podľa Zákonníka práce. Tento doplňujúci návrh navrhol odmeňovanie štátnych zamestnancov vo forme 13. a 14. platu a zaviedol mnoho podmienok, ktoré budú musieť zamestnávatelia dodržať pri ich vyplácaní. Ako to uvádza aj portál sme.sk \" Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu sa majú otvoriť dva zákony, a to zákon o štátnej službe a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov za výkon práce vo verejnom sektore, a to tak, aby garantoval týmto zamestnancom rovnakú výšku týchto príplatkov ako pre iných zamestnancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "doplňujúci návrh", "Zákonník práce", "podpísaný", "návrh", "navrhol", "uvádza"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20745911/zvysene-priplatky-za-pracu-by-sa-mali-tykat-aj-statnych-zamestnancov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2653", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2653", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2653", "https://www.etrend.sk/podnikanie/priplatky-za-pracu-a-13-a-14-plat-maju-vela-vynimiek.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20745911/zvysene-priplatky-za-pracu-by-sa-mali-tykat-aj-statnych-zamestnancov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:35.553262+00:00"}
{"id": "vr29488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29488", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Za 3 roky bolo rozostavaných viac ako 100 km diaľnic a rýchlostných ciest. V roku 2014 bolo rozostavaných historicky najviac úsekov a aktuálne je rozostavaných viac ako 150 km diaľnic a rýchlostných ciest. V tomto roku je plán odovzdať 56 km nových diaľnic a rýchlostných ciest. Súčasne bolo za 2 roky obnovených 500 km ciest 1. triedy a aktuálne je naštartovaný projekt obnovy ďalších 170 km.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti ( NDS ) bol rok 2014 z hľadiska realizovania stavebných prác veľmi úspešný. V roku 2014 bolo skutočne rozostavaných historicky najviac úsekov, konkrétne 14. Čo sa týka údaju o pláne odovzdať 56 km nových diaľníc a rýchlostných ciest, tak v skutočnosti by sa malo jednať až o necelých 59 kilometrov. Pravdivý je i údaj o obnove 500 km ciest prvej triedy, toto číslo je v skutočnosti ešte vyššie; plánovaný je skutočne taktiež i projekt na obnovu ďalších necelých 170 kilometrov. Za 3 roky bolo rozostavaných (a niektoré aj dokončené) 104 kilometrov diaľníc a rýchlostných ciest. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSpolu ide o 104,4 km diaľnic a rýchlostných ciest. Je teda pravdou, z a 3 roky bolo rozostavaných viac ako 100 km diaľnic a rýchlostných ciest.\n\nÚdaje spracované z NDS .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti ( NDS ) bol rok 2014 z hľadiska realizovania stavebných prác veľmi úspešný. V roku 2014 bolo skutočne rozostavaných historicky najviac úsekov, konkrétne 14. Čo sa týka údaju o pláne odovzdať 56 km nových diaľníc a rýchlostných ciest, tak v skutočnosti by sa malo jednať až o necelých 59 kilometrov. Pravdivý je i údaj o obnove 500 km ciest prvej triedy, toto číslo je v skutočnosti ešte vyššie; plánovaný je skutočne taktiež i projekt na obnovu ďalších necelých 170 kilometrov. Za 3 roky bolo rozostavaných (a niektoré aj dokončené) 104 kilometrov diaľníc a rýchlostných ciest. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Spolu ide o 104,4 km diaľnic a rýchlostných ciest. Je teda pravdou, z a 3 roky bolo rozostavaných viac ako 100 km diaľnic a rýchlostných ciest.", "Údaje spracované z NDS ."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "realizácii", "Jánovce - Jablonov, úsek 1", "Dubná Skala - Turany", "Fričovce - Svinia", "Senec križovatka", "Jánovce - Jablonov, úsek 2", "Pstruša - Kriváň", "NDS", "Senec križovatka", "Jánovce - Jablonov, úsek 2", "Pstruša - Kriváň", "Moravský Svätý Ján", "Ruskovce - Pravotice", "Zvolen, východ - Pstruša", "Svrčinovec - Skalité", "Triblavina, križovatka", "Žilina, Strážov - Žilina, Brodno", "Hubová - Ivachnová", "Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka", "Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala", "Žiar nad Hronom, obchvat, 1/2 profil", "NDS", "výročná správa", "projektov"], "url": ["http://www.ndsas.sk/aktuality-dialnicna-vystavba-prepisuje-historicke-tabulky/44374s48761c", "http://www.ndsas.sk/aktuality-dialnicna-vystavba-prepisuje-historicke-tabulky/44374s48761c", "http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--i-usek/44223s43598c", "http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c", "http://www.ndsas.sk/useky-fricovce---svinia/44223s253c", "http://www.ndsas.sk/useky-senec--krizovatka--0-etapa/44223s48776c", "http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--ii-usek/44223s43600c", "http://www.ndsas.sk/useky-pstrusa---krivan/44223s292c", "http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe-gps/44223s", "http://www.ndsas.sk/useky-senec--krizovatka--0-etapa/44223s48776c", "http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--ii-usek/44223s43600c", "http://www.ndsas.sk/useky-pstrusa---krivan/44223s292c", "http://www.ndsas.sk/useky-moravsky-svaty-jan--ekodukt/44223s44894c", "http://www.ndsas.sk/useky-ruskovce---pravotice--1-2-profil/44223s477c", "http://www.ndsas.sk/useky-zvolen--vychod---pstrusa/44223s290c", "http://www.ndsas.sk/useky-svrcinovec---skalite--pravy-pas/44223s272c", "http://www.ndsas.sk/useky-triblavina--krizovatka/44223s44898c", "http://www.ndsas.sk/useky-zilina--strazov---zilina--brodno/44223s461c", "http://www.ndsas.sk/useky-hubova---ivachnova/44223s473c", "http://www.ndsas.sk/useky-hricovske-podhradie---lietavska-lucka/44223s469c", "http://www.ndsas.sk/useky-lietavska-lucka---visnove---dubna-skala/44223s44344c", "http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--ii-usek/44223s43600c", "http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe-gps/44223s", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=125836", "http://www.tvnoviny.sk/ekonato/1789023_cestari-sa-pustia-do-ciest-1.-triedy.-pozrite-si-ktore-useky-opravia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:11.238807+00:00"}
{"id": "vr27093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27093", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to asi 250 tisíc áut, ktoré vyvážame do Ruska. Ak je to presná informácia, je to možno štvrtina produkcie áut na Slovensku.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácie uverejnenej v článku Trendu , ktorý prebral ZAPSR (Zväz automobilového priemyslu SR) zažil počet vyrobených vozidiel v roku 2013 5,8% rast oproti predchádzajúcemu roku a dosiahol 980-tisíc. Podľa Ficovho vyjadrenia by malo do Ruskej federácie zo Slovenska putovať štvrtina z celkového exportu,čo by malo predstavovať minimálne 245-tisíc automobilov.\n\nPodľa mediálnych informácií z apríla 2013 však podiel ani jednej z krajín nepresiahol v roku 2012 hodnotu 16,6% - tú dosiahlo Nemecko, do ktorého sa vyváža najviac automobilov vyrobených na Slovensku. Druhý najvyšší podiel malo Francúzsko (12,6%), nasledovali Čína (10,6%), Veľká Británia (9,2%) a USA (5,9%). Rusko teda nielenže nefiguruje na zozname najvýznamnejších príjemcov vývozu slovenských áut, ale jeho podiel podľa dostupných zdrojov nedosahuje ani 6% z celkovej produkcie áut. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácie uverejnenej v článku Trendu , ktorý prebral ZAPSR (Zväz automobilového priemyslu SR) zažil počet vyrobených vozidiel v roku 2013 5,8% rast oproti predchádzajúcemu roku a dosiahol 980-tisíc. Podľa Ficovho vyjadrenia by malo do Ruskej federácie zo Slovenska putovať štvrtina z celkového exportu,čo by malo predstavovať minimálne 245-tisíc automobilov.", "Podľa mediálnych informácií z apríla 2013 však podiel ani jednej z krajín nepresiahol v roku 2012 hodnotu 16,6% - tú dosiahlo Nemecko, do ktorého sa vyváža najviac automobilov vyrobených na Slovensku. Druhý najvyšší podiel malo Francúzsko (12,6%), nasledovali Čína (10,6%), Veľká Británia (9,2%) a USA (5,9%). Rusko teda nielenže nefiguruje na zozname najvýznamnejších príjemcov vývozu slovenských áut, ale jeho podiel podľa dostupných zdrojov nedosahuje ani 6% z celkovej produkcie áut. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["článku Trendu", "ZAPSR", "mediálnych", "informácií"], "url": ["http://www.zapsr.sk/rok-ked-kulminoval-autopriemysel-2/", "http://zapsr.sk/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/kam-putuje-najviac-aut-zo-slovenska-pozrite-si-mapu-549593", "http://www.investujeme.sk/slovensko-vyviezlo-auta-za-viac-ako-10-mld-eur-ide-o-sestinu-exportu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:44.612083+00:00"}
{"id": "vr36417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36417", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...momentálne hyperzodpovední politici, vrátane SNS, zadlžujú Slovensko.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzrastajúce zadĺženie Slovenska je obecne známy fakt. Podľa štatistiky Ministerstva financií (.pdf) narastal verejný dlh (v absolútnych číslach) každoročne od vzniku SR, s výnimkou rokov 2002, 2005 a 2006. V pomere ku HDP verejný dlh od roku 2000, kedy dosiahol svoj vrchol, klesal. Rok 2009 , je po roku 2000, prvým rokom kedy dlh narástol aj v pomere ku HDP.", "analysis_paragraphs": ["Vzrastajúce zadĺženie Slovenska je obecne známy fakt. Podľa štatistiky Ministerstva financií (.pdf) narastal verejný dlh (v absolútnych číslach) každoročne od vzniku SR, s výnimkou rokov 2002, 2005 a 2006. V pomere ku HDP verejný dlh od roku 2000, kedy dosiahol svoj vrchol, klesal. Rok 2009 , je po roku 2000, prvým rokom kedy dlh narástol aj v pomere ku HDP."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva financií", "2009"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5234&documentId=3914", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:50.862896+00:00"}
{"id": "vr37935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37935", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Podľa výroku maďarského menšinového ombudsmana, menšiny v Maďarsku prakticky a ich práva jazykové sú nepotrebné, lebo sú tam asimilované.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý maďarský ombudsman pre menšiny, keď odchádzal po 12 rokoch zo svojej funkcie, poskytol časopisu Figyelő 12. júla 2007 rozhovor. V ňom uviedol , že kým politici sa zaoberajú len Rómami, uniká pozornosti, že ostatné národnostné menšiny sa takmer úplne asimilovali. Okrem iného povedal, že \"kultúrny život Slovákov, Nemcov je dnes už len historická pamiatka, lebo tieto spoločenstvá sa v takej miere asimilovali z pôsobenia vonkajšieho tlaku, že táto hodnota sa stráca.\" Z týchto slov nevyplýva, že by jazykové práva menšín neboli potrebné. Je možné, že M. Maďarič poukazuje na slová a vyjadrenia iného maďarského ombudsmana, avšak takéto sme nenašli. Hodnotenie môže byť zmenené ak takéto vyjadrenie bude vyhľadané.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý maďarský ombudsman pre menšiny, keď odchádzal po 12 rokoch zo svojej funkcie, poskytol časopisu Figyelő 12. júla 2007 rozhovor. V ňom uviedol , že kým politici sa zaoberajú len Rómami, uniká pozornosti, že ostatné národnostné menšiny sa takmer úplne asimilovali. Okrem iného povedal, že \"kultúrny život Slovákov, Nemcov je dnes už len historická pamiatka, lebo tieto spoločenstvá sa v takej miere asimilovali z pôsobenia vonkajšieho tlaku, že táto hodnota sa stráca.\" Z týchto slov nevyplýva, že by jazykové práva menšín neboli potrebné. Je možné, že M. Maďarič poukazuje na slová a vyjadrenia iného maďarského ombudsmana, avšak takéto sme nenašli. Hodnotenie môže byť zmenené ak takéto vyjadrenie bude vyhľadané."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["http://www.fn.hu/belfold/20070606/kaltenbach_eltuntek_nemzeti_kisebbsegek/?oldal=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:54.466387+00:00"}
{"id": "vr27622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27622", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A dnes keď sú doručené výsledky (strukturalneho deficitu, pozn.) a máme aj rozhodcu, ktorý o tom môže hovoriť, to je Fiškálna rada a Európska komisia.(...) Tento štrukturálny deficit klesol v roku 2013 z úrovne skoro 4%, 3,8% podľa našich údajov, na 1,9%. Pod 2%.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sledovanie vývoja ekonomickej situácie krajín má skutočne pod dohľadom Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (Fiškálna rada) . Podľa článku na sme.sk z decembra 2011, \" Štrukturálny sa od deficitu verejných financií líši tým, že je očistený o jednorazové či cyklické vplyvy. Inak povedané, hovorí o rozdiele medzi príjmami a výdavkami štátu pri predpoklade, že ekonomika rastie prirodzene svojim možnostiam. O výške štrukturálneho deficitu tak svojou politikou rozhoduje vláda. Ak sa rozhodne zvýšiť sociálne dávky, štrukturálny deficit stúpne. U nás medzi normálnym a štrukturálnym deficitom v posledných rokoch nie je veľký rozdiel. Náš fiškálny deficit/štrukturálny deficit (v % HDP) Rok 2008 2,3 / 4,5 Rok 2009 8,0 / 7,9 Rok 2010 7,8 / 7,5 Odhad 2011 4,9 / 4,9 Odhad 2012 4,6 / 4,2 Zdroj: ministerstvo financií, IFP\" Podľa dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z apríla 2014, (.pdf, s.3) \"Štrukturálny deficit vykázaný v metodike Európskej komisie je podľa odhadov na úrovni 3 % HDP .\" , zatiaľ čo \" Ministerstvo financií SR zverejnilo štrukturálny deficit v roku 2013 vo výške 1,9 % HDP. Rozdiel voči odhadu RRZ (1,1 p. b.) spočíva v odlišnom odhade cyklickej zložky (0,6 p. b.) a sume jednorazových vplyvov (0,4 p. b.).\" Je teda pravdou, že podľa údajov Ministerstva financií dosiahol štrukturálny deficit za rok 2013 hodnotu 1,9% a klesal z hodnôt vyše 4 % HDP, hoci tento údaj sa nezhoduje s údajom Európskej komisie. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sledovanie vývoja ekonomickej situácie krajín má skutočne pod dohľadom Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (Fiškálna rada) . Podľa článku na sme.sk z decembra 2011, \" Štrukturálny sa od deficitu verejných financií líši tým, že je očistený o jednorazové či cyklické vplyvy. Inak povedané, hovorí o rozdiele medzi príjmami a výdavkami štátu pri predpoklade, že ekonomika rastie prirodzene svojim možnostiam. O výške štrukturálneho deficitu tak svojou politikou rozhoduje vláda. Ak sa rozhodne zvýšiť sociálne dávky, štrukturálny deficit stúpne. U nás medzi normálnym a štrukturálnym deficitom v posledných rokoch nie je veľký rozdiel. Náš fiškálny deficit/štrukturálny deficit (v % HDP) Rok 2008 2,3 / 4,5 Rok 2009 8,0 / 7,9 Rok 2010 7,8 / 7,5 Odhad 2011 4,9 / 4,9 Odhad 2012 4,6 / 4,2 Zdroj: ministerstvo financií, IFP\" Podľa dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z apríla 2014, (.pdf, s.3) \"Štrukturálny deficit vykázaný v metodike Európskej komisie je podľa odhadov na úrovni 3 % HDP .\" , zatiaľ čo \" Ministerstvo financií SR zverejnilo štrukturálny deficit v roku 2013 vo výške 1,9 % HDP. Rozdiel voči odhadu RRZ (1,1 p. b.) spočíva v odlišnom odhade cyklickej zložky (0,6 p. b.) a sume jednorazových vplyvov (0,4 p. b.).\" Je teda pravdou, že podľa údajov Ministerstva financií dosiahol štrukturálny deficit za rok 2013 hodnotu 1,9% a klesal z hodnôt vyše 4 % HDP, hoci tento údaj sa nezhoduje s údajom Európskej komisie. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (Fiškálna rada)", "článku", "dokumentu"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/countries/index_sk.htm", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/125/co-robime", "http://ekonomika.sme.sk/c/6180900/dlhova-brzda-sa-mozno-zmeni-rozhodne-brusel.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/download/saldo2013_komentar_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:40.719083+00:00"}
{"id": "48455", "numeric_id": 48455, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48455", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "V krátkosti zareagujem, lebo konštruktívnosť hovorí o tom, že sme predložili do parlamentu 25 návrhov zákona. Nehlasovali ste ani za jeden (pozn. strana SaS).", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Hlas-SD od svojho založenia v júni 2020 predstavila 29 návrhov zákonov. Mnohé z nich sa týkali napríklad znižovania cien. V prípade troch zákonov niektorí poslanci zo strany SaS hlasovali za, tieto návrhy však neprešli, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNapríklad poslanec Baránik hlasoval pri návrhu o rodičovskom príspevku v jeho prospech alebo poslankyňa Halgašová súhlasila s návrhom o pozmenení DPH .\n\nPodobný výrok už Demagóg overoval a vtedy sme dali poslancovi Richardovi Rašimu taktiež za pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas-SD od svojho založenia v júni 2020 predstavila 29 návrhov zákonov. Mnohé z nich sa týkali napríklad znižovania cien. V prípade troch zákonov niektorí poslanci zo strany SaS hlasovali za, tieto návrhy však neprešli, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Napríklad poslanec Baránik hlasoval pri návrhu o rodičovskom príspevku v jeho prospech alebo poslankyňa Halgašová súhlasila s návrhom o pozmenení DPH .", "Podobný výrok už Demagóg overoval a vtedy sme dali poslancovi Richardovi Rašimu taktiež za pravdu."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["založenia", "29", "návrhu", "DPH", "overoval"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/pellegrini-zaklada-stranu-hlas-socialn/477147-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=8&DatumOd=2020-7-1%200:0:0&DatumDo=2022-6-8%200:0:0&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=682&Ciastka=&CisloZz=&SchvaleneOd=1.%201.%201900%200:00:00&SchvaleneDo=1.%201.%202100%200:00:00", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47769", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47322", "https://demagog.sk/vyrok/48332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:30.775492+00:00"}
{"id": "vr16625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16625", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...je vidieť v poslednej dobe, že spolupracujeme aj ako s OĽaNO, tak aj so stranou SaS. Vieme podávať návrhy, vieme sa spojiť pri odvolávaní ministrov. Podpisujeme si navzájom zákony.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár vo výroku hovorí o spolupráci, vyskytujúcej sa v poslednom čase medzi opozičnými stranami SME RODINA, OĽaNO a SaS. Tieto strany skutočne spolupracujú v spomínaných oblastiach, teda v navrhovaní zákonov, ochote spojiť sa pri odvolávaní ministrov, či usporiadaní spoločnej tlačovej konferencie. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár vo výroku hovorí o spolupráci, vyskytujúcej sa v poslednom čase medzi opozičnými stranami SME RODINA, OĽaNO a SaS. Tieto strany skutočne spolupracujú v spomínaných oblastiach, teda v navrhovaní zákonov, ochote spojiť sa pri odvolávaní ministrov, či usporiadaní spoločnej tlačovej konferencie. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["návrhy", "návrhoch", "návrhu", "Richtera", "Kaliňáka", "konferencie", "návrh", "opozičnej dohode", "kritizoval"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39164", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39172", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39180", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39075", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363", "http://www.teraz.sk/slovensko/nazivo-tk-hnutia-olano-nova-strany-s/257012-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=590", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394358-sas-a-olano-vytvaraju-opozicnu-radu/", "http://hnutie-smerodina.sk/aktuality/kollar-sas-olano-urobili-chybu-ked-spolupraci-neprizvali-inych/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:03.249700+00:00"}
{"id": "vr28738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28738", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Mnoho vládnych budov stojí na pozemkoch nášho mesta, ale neplatia nájom", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil informáciu o počte budov na mestských pozemkoch a o tom či platia nájomné mestu Bratislava. Kňažko opakovane tento výrok uvádzal vo viacerých mediálnych výstupoch ( Bratislavské noviny , TASR , Nový Čas ). Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil informáciu o počte budov na mestských pozemkoch a o tom či platia nájomné mestu Bratislava. Kňažko opakovane tento výrok uvádzal vo viacerých mediálnych výstupoch ( Bratislavské noviny , TASR , Nový Čas ). Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Bratislavské noviny", "TASR", "Nový Čas"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/volby/bratislava-rocne-prichadza-o-miliony-eur.html?page_id=328358", "http://www.teraz.sk/komunalne-volby/knazko-biely-kon-ivana-kmotrika/105636-clanok.html", "http://www.cas.sk/clanok/298834/kandidat-na-primatora-milan-knazko-bratislava-potrebuje-priestory-na-kulturu.html/?utm_source=tivi.sk&utm_medium=zona-article&utm_content=box-magaziny-article&utm_campaign=cross"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:42.311691+00:00"}
{"id": "vr16399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16399", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "Spoločným úsilím sme sa stali najlepšie hospodáriacim krajom na Slovensku.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V poslednom zverejnenom rebríčku celkového finančného zdravia VÚC sa pred Prešovský samosprávny kraj dostal Nitriansky a Bratislavský samosprávny kraj. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predmetný výrok predsedu PSK Chudíka je zverejnený na jeho aktuálnej internetovej stránke . Podobný výrok sme overovali v rámci predvolebných diskusií v roku 2013. Vtedy Demagog vyhodnotil výrok o PSK, ako o najlepšie hospodáriacom kraji ako pravdivý. Hospodárenie obcí a samosprávnych krajov pravidelne vyhodnocuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ). Posledné údaje inštitút zverejnil za rok 2015 . INEKO vo svojom rebríčku celkového finančného zdravia VÚC hodnotí 5 ukazovateľov: 1.Základná bilancia 2.Dlhová služba 3.Celkový dlh4. Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti 5. Okamžitá likvidita. Prešovský samosprávny kraj sa v poslednom zverejnenom rebríčku (za rok 2015) umiestnil na treťom mieste. Lepšie finančné zdravie má podľa INEKO Nitrianský VÚC a Bratislavský VÚC. Finančné zdravie Prešovského samosprávneho kraja bolo vyhodnotené 4,7 hviezdičkami, z 6 možných. Celkovo INEKO konštatuje , že \" PSK má dobré finančné zdravie. \" Čiastkové hodnotenie kraja bolo nasledovné: Základná bilancia- 3,4 z 6, Dlhová služba 5,8 z 6, Celkový dlh 4,5 z 6, Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti 3,9 z 6, Okamžitá likvidita 5,9 z 6. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V poslednom zverejnenom rebríčku celkového finančného zdravia VÚC sa pred Prešovský samosprávny kraj dostal Nitriansky a Bratislavský samosprávny kraj. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predmetný výrok predsedu PSK Chudíka je zverejnený na jeho aktuálnej internetovej stránke . Podobný výrok sme overovali v rámci predvolebných diskusií v roku 2013. Vtedy Demagog vyhodnotil výrok o PSK, ako o najlepšie hospodáriacom kraji ako pravdivý. Hospodárenie obcí a samosprávnych krajov pravidelne vyhodnocuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ). Posledné údaje inštitút zverejnil za rok 2015 . INEKO vo svojom rebríčku celkového finančného zdravia VÚC hodnotí 5 ukazovateľov: 1.Základná bilancia 2.Dlhová služba 3.Celkový dlh4. Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti 5. Okamžitá likvidita. Prešovský samosprávny kraj sa v poslednom zverejnenom rebríčku (za rok 2015) umiestnil na treťom mieste. Lepšie finančné zdravie má podľa INEKO Nitrianský VÚC a Bratislavský VÚC. Finančné zdravie Prešovského samosprávneho kraja bolo vyhodnotené 4,7 hviezdičkami, z 6 možných. Celkovo INEKO konštatuje , že \" PSK má dobré finančné zdravie. \" Čiastkové hodnotenie kraja bolo nasledovné: Základná bilancia- 3,4 z 6, Dlhová služba 5,8 z 6, Celkový dlh 4,5 z 6, Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti 3,9 z 6, Okamžitá likvidita 5,9 z 6. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "stránke", "Demagog", "INEKO", "2015", "rebríčku", "hodnotenie"], "url": ["http://www.peterchudik.sk/moj-pribeh", "http://www.peterchudik.sk/moj-pribeh", "http://www.demagog.sk/politici/126/peter-chudik/?", "http://www.ineko.sk/", "http://www.hospodarenieobci.sk/", "http://www.hospodarenieobci.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2015&sort=fzskore|desc&show=1-25", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9007"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:41.513609+00:00"}
{"id": "49860", "numeric_id": 49860, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49860", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Tak aby bolo jasné, aj v Moskve je priemerná mzda na úrovni Slovenska.", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná mzda v Moskve za rok 2023 predstavovala v prepočte 1340 eur, čo je porovnateľná suma s priemernou mzdou na Slovensku. Rusko však patrí medzi krajiny s najväčšími príjmovými nerovnosťami. V porovnaní s celonárodným priemerom dosahuje ruská priemerná mzda približne polovicu tej slovenskej a minimálna mzda je až štvornásobne nižšia. Výrok Andreja Danka napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.\n\nPre rok 2023 bola v Moskve priemerná mzda vyše 138-tisíc rubľov , čo v prepočte predstavovalo približne 1340 eur . Vyplýva to z údajov ruskej štatistickej služby Rosstat. Pre porovnanie podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda na Slovensku za ten istý rok 1430 eur .\n\nRusko však patrí medzi krajiny s najväčšími príjmovými nerovnosťami.\n\nPodľa správy Credit Suisse Research Institute z roku 2019 vlastní 83 % ruského bohatstva len 10 % najbohatších obyvateľov Ruska, čím prevyšuje krajiny ako Spojené štáty alebo Čína.\n\nGiniho index používaný na meranie nerovnosti v roku 2021 dosahoval v Rusku hodnotu 35,1 . Oproti tomu Slovensko malo v tomto indexe hodnotu 24,1 . Čím bližšie je pritom krajina k hodnote 100, tým väčšia majetková nerovnosť v nej vládne.\n\nObyvatelia Moskvy ako najbohatšieho regiónu zarábajú podstatne vyššie mzdy ako zvyšok krajiny. Priemerná mzda v Ruskej federácii za rok 2023 bola na úrovni 74 854 rubľov , teda v prepočte približne 723 eur. To predstavuje približne polovicu priemernej mzdy na Slovensku.\n\nAk by sme porovnávali regióny hlavných miest, v Bratislavskom kraji bola za rok 2023 priemerná mzda 1 751 eur , teda o vyše 30 % viac ako v Moskve.\n\nSmerodajným ukazovateľom je aj minimálna mzda. Tá bola v Rusku pre rok 2025 stanovená na 22 440 rubľov , teda v prepočte 217 eur. Oproti tomu minimálna mzda na Slovensku pre rok 2025 dosahuje 816 eur .", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mzda v Moskve za rok 2023 predstavovala v prepočte 1340 eur, čo je porovnateľná suma s priemernou mzdou na Slovensku. Rusko však patrí medzi krajiny s najväčšími príjmovými nerovnosťami. V porovnaní s celonárodným priemerom dosahuje ruská priemerná mzda približne polovicu tej slovenskej a minimálna mzda je až štvornásobne nižšia. Výrok Andreja Danka napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "Pre rok 2023 bola v Moskve priemerná mzda vyše 138-tisíc rubľov , čo v prepočte predstavovalo približne 1340 eur . Vyplýva to z údajov ruskej štatistickej služby Rosstat. Pre porovnanie podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda na Slovensku za ten istý rok 1430 eur .", "Rusko však patrí medzi krajiny s najväčšími príjmovými nerovnosťami.", "Podľa správy Credit Suisse Research Institute z roku 2019 vlastní 83 % ruského bohatstva len 10 % najbohatších obyvateľov Ruska, čím prevyšuje krajiny ako Spojené štáty alebo Čína.", "Giniho index používaný na meranie nerovnosti v roku 2021 dosahoval v Rusku hodnotu 35,1 . Oproti tomu Slovensko malo v tomto indexe hodnotu 24,1 . Čím bližšie je pritom krajina k hodnote 100, tým väčšia majetková nerovnosť v nej vládne.", "Obyvatelia Moskvy ako najbohatšieho regiónu zarábajú podstatne vyššie mzdy ako zvyšok krajiny. Priemerná mzda v Ruskej federácii za rok 2023 bola na úrovni 74 854 rubľov , teda v prepočte približne 723 eur. To predstavuje približne polovicu priemernej mzdy na Slovensku.", "Ak by sme porovnávali regióny hlavných miest, v Bratislavskom kraji bola za rok 2023 priemerná mzda 1 751 eur , teda o vyše 30 % viac ako v Moskve.", "Smerodajným ukazovateľom je aj minimálna mzda. Tá bola v Rusku pre rok 2025 stanovená na 22 440 rubľov , teda v prepočte 217 eur. Oproti tomu minimálna mzda na Slovensku pre rok 2025 dosahuje 816 eur ."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["138-tisíc rubľov", "1340 eur", "1430 eur", "patrí", "vlastní", "35,1", "24,1", "74 854 rubľov", "1 751 eur", "22 440 rubľov", "816 eur"], "url": ["https://www.audit-it.ru/inform/zarplata/index.php?id_region=184", "https://www.google.com/search?q=138881%2C8+rub+to+eur&sca_esv=ac7a73f1ec4543f9&sxsrf=ADLYWIIPoUP4T3lbH5sWZmgDVHAnWmXY9g%3A1737485184838&ei=gOuPZ4LhMv3_7_UP-fGg8AI&oq=138881&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiBjEzODg4MSoCCAEyBBAjGCcyBBAjGCcyBBAjGCcyCBAAGIAEGKIESLIWUMoGWKcNcAF4AJABAZgB4AqgAd0MqgEHMi0xLjctMbgBA8gBAPgBAZgCAqAChAKYAwCSBwUxLjAuMaAHlAs&sclient=gws-wiz-serp", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/np3112qr/v_np3112qr_00_00_00_sk", "https://www.themoscowtimes.com/2019/10/22/russia-named-worlds-most-unequal-economy-a67836", "https://www.themoscowtimes.com/2019/10/22/russia-named-worlds-most-unequal-economy-a67836", "https://data.worldbank.org/indicator/SI.POV.GINI?locations=RU", "https://data.worldbank.org/indicator/SI.POV.GINI?locations=RU-SK", "https://www.audit-it.ru/inform/zarplata/index.php?id_region=27", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/np3112qr/v_np3112qr_00_00_00_sk", "https://tass.com/economy/1894881", "https://spravy.stvr.sk/2024/12/minimalna-mzda-v-roku-2025-porastie-zatial-co-ide-o-pozitivne-spravy-pre-pracujucich-podnikatelia-maju-obavy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:05.271578+00:00"}
{"id": "50094", "numeric_id": 50094, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50094", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Pán prezident nehovoril o tom, že tie výdavky (na obranu v rámci NATO, pozn.) sa majú skokovo navýšiť na 5 %, ale hovoril o horizonte desiatich rokov.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Peter Pellegrini sa začiatkom júna po summite vo Vilniuse prihlásil k cieľu zvyšovania výdavkov na obranu na hranicu až 5 %. Prihováral sa však za postupné navyšovanie počas horizontu 10 rokov. Rozlične sa k tejto téme postavili koaličné strany, kým Hlas zaujal rovnaký postoj ako Pellegrini, Andrej Danko naopak zvyšovanie výdavkov rázne odmietol. Výrok Matúša Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo Vilniuse sa 2. júna konal summit lídrov tzv. Bukureštskej deviatky, ktorého sa zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini. Po skončení summitu Pellegrini vyhlásil, že Slovensko podporí navýšenie obranných výdavkov až na hranicu 5 % HDP. Z toho 3,5 % HDP by mali smerovať priamo na výdavky spojené s obranou. Zvyšných 1,5 % by mohli byť takzvané výdavky duálneho využitia, teda výdavky civilnej infraštruktúry, ktoré by potenciálne mohla využívať aj armáda.\n\n„Niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať ako členské krajiny tieto výdavky rýchlosťou 0,2 % každý rok. To znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať niekde za sedem rokov. Ja som na rokovaní prezidentov a predsedov vlád avizoval, že Slovensku by viac vyhovovala minimálne dekáda, to znamená desaťročie, v ktorej by sme sa mohli k tejto sume postupne priblížiť,“ vyhlásil Pellegrini (v čase od 2:21 ).\n\nRovnaký postoj zopakovala pre Denník N aj Kancelária prezidenta SR. „Za Slovenskú republiku jasne deklaroval, že je pripravená rokovať o potrebách obrany krajiny, ale v súlade so schopnosťami, ktoré v tejto oblasti máme. Teda postupné navyšovanie v 10-ročnom horizonte,“ písalo sa v odpovedi z paláca.\n\nPrezident má podľa vlastných slov v tomto postoji podporu veľvyslanca pri NATO aj ministra obrany Roberta Kaliňáka. „Bol som uistený pánom veľvyslancom aj ministrom obrany nebrániť akémukoľvek konsenzu, aj keby mal skončiť na týchto číslach,“ povedal .\n\nK návrhu zaujali koaličné strany rozličný postoj. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok sa, rovnako ako Pellegrini vyjadril, že je ochotný rokovať o navýšení výdavkov v časovom horizonte 10 rokov. Robert Fico na prísľub o 5 % reagoval slovami: „Je to pološialenstvo, čo sa deje.“ Zároveň uznal, že je nutné postupne dvíhať výdavky na obranu, no apeloval na ich pomalé navyšovanie. Predseda SNS Andrej Danko naopak tento návrh odmietol.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Peter Pellegrini sa začiatkom júna po summite vo Vilniuse prihlásil k cieľu zvyšovania výdavkov na obranu na hranicu až 5 %. Prihováral sa však za postupné navyšovanie počas horizontu 10 rokov. Rozlične sa k tejto téme postavili koaličné strany, kým Hlas zaujal rovnaký postoj ako Pellegrini, Andrej Danko naopak zvyšovanie výdavkov rázne odmietol. Výrok Matúša Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vo Vilniuse sa 2. júna konal summit lídrov tzv. Bukureštskej deviatky, ktorého sa zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini. Po skončení summitu Pellegrini vyhlásil, že Slovensko podporí navýšenie obranných výdavkov až na hranicu 5 % HDP. Z toho 3,5 % HDP by mali smerovať priamo na výdavky spojené s obranou. Zvyšných 1,5 % by mohli byť takzvané výdavky duálneho využitia, teda výdavky civilnej infraštruktúry, ktoré by potenciálne mohla využívať aj armáda.", "„Niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať ako členské krajiny tieto výdavky rýchlosťou 0,2 % každý rok. To znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať niekde za sedem rokov. Ja som na rokovaní prezidentov a predsedov vlád avizoval, že Slovensku by viac vyhovovala minimálne dekáda, to znamená desaťročie, v ktorej by sme sa mohli k tejto sume postupne priblížiť,“ vyhlásil Pellegrini (v čase od 2:21 ).", "Rovnaký postoj zopakovala pre Denník N aj Kancelária prezidenta SR. „Za Slovenskú republiku jasne deklaroval, že je pripravená rokovať o potrebách obrany krajiny, ale v súlade so schopnosťami, ktoré v tejto oblasti máme. Teda postupné navyšovanie v 10-ročnom horizonte,“ písalo sa v odpovedi z paláca.", "Prezident má podľa vlastných slov v tomto postoji podporu veľvyslanca pri NATO aj ministra obrany Roberta Kaliňáka. „Bol som uistený pánom veľvyslancom aj ministrom obrany nebrániť akémukoľvek konsenzu, aj keby mal skončiť na týchto číslach,“ povedal .", "K návrhu zaujali koaličné strany rozličný postoj. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok sa, rovnako ako Pellegrini vyjadril, že je ochotný rokovať o navýšení výdavkov v časovom horizonte 10 rokov. Robert Fico na prísľub o 5 % reagoval slovami: „Je to pološialenstvo, čo sa deje.“ Zároveň uznal, že je nutné postupne dvíhať výdavky na obranu, no apeloval na ich pomalé navyšovanie. Predseda SNS Andrej Danko naopak tento návrh odmietol."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["konal", "zúčastnil", "podporí", "2:21", "odpovedi", "povedal", "zaujali"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/pellegrini-odcestoval-na-summit-bukures/882507-clanok.html", "https://www.prezident.sk/schedule/2025-06-02/", "https://sita.sk/prezident-pellegrini-vydavky-na-obranu-nesmu-ohrozovat-socialne-postavenie-ludi-video/", "https://www.youtube.com/live/Kb1sTetk8nA?si=QssI48c0A3Jspk0Z&t=142", "https://dennikn.sk/4673184/pellegriniho-slub-o-naraste-obrannych-vydavkov-na-35-percenta-hdp-beru-v-koalicii-s-rezervou-sns-je-ostro-proti/", "https://dennikn.sk/4673184/pellegriniho-slub-o-naraste-obrannych-vydavkov-na-35-percenta-hdp-beru-v-koalicii-s-rezervou-sns-je-ostro-proti/", "https://www.aktuality.sk/clanok/X7BsnyC/pat-percent-hdp-na-obranu-vlada-ma-s-pellegriniho-viziou-problemy-ps-sa-obava-prezidentovho-postupu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:08.685050+00:00"}
{"id": "vr26392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26392", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... čo sa týka čitateľskej gramotnosti a to nielenže číta celá škola a podobne a rôzne takéto formy, ale navrhli sme viaceré v rámci spolupráci so ZMOS-om, aby obecné knižnice sa zlúčili so školskými a aby boli v školách, aby aj tí rodičia chodili do tých knižníc. A vidím to konkrétne napríklad na základnej škole Župkov, vidím to teraz konkrétne v Petržalke, kde dali pobočku miestnej knižnice priamo do školy, tam chodia rodičia, vidím to teraz v Eurovey, kde si požičiavajú knihy a chodia tam deti, rodičia, čítajú.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas ministrovania Dušana Čaploviča nedošlo k úpravám právneho stavu zlučovania školských a obecných knižníc, ktorý boli upravené ešte počas druhej Dzurindovej vlády. Pravdou však je, že počas tejto vlády prebiehali rôzne projekty na podporu a rozvoj knižníc. Rovnako dochádza k zlučovaniu knižníc, čoho príkladom sú ZŠ v Petržalke. Nie všetky informácie z výčtu, ktorý spomína minister sa nám podarilo overiť, avšak celkový zmysel dohľadaných zdrojov sa zlučuje s tým, čo tvrdí minister, a jeho výrok preto označujeme ako pravdivý. Zlučovanie školských a obecných knižníc bolo po prvýkrát upravované usmernením Ministerstva kultúry č. MK-1790/2004 o zlučovaní školských a obecných knižníc, v čase pôsobení Martina Fronca z KDH. Ďalšia smernica potom prišla v apríli roku 2006, teda v čase, kedy bol ministrom László Szigeti z SMK. Počas pôsobenia ministra Čaploviča počas prvej Ficovej vlády žiadna smernica zlučovanie knižníc nemenila. V roku 2006 však Ministerstvo školstva SR vyhlásilo po prvý raz grantový program Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc , ktorý bol určený zriaďovateľom základných a stredných škôl. V rokoch 2006-2009 predložilo projekty 1 209 zriaďovateľov, z toho 469 školských knižníc bolo podporených čiastkou 46 miliónov SK. V prípade ZŠ v Župkove sa nám nepodarilo zistiť nič o tom, že by bola knižnica zlúčená s obecnou knižnicou. Pravdou je, že v obci funguje obecná knižnica, avšak o žiadnej knižnici sme v škole nenašli zmienku, rovnako sme nezistili nič o tom, že by bola obecná knižnica zlúčená so školskou. V prípade bratislavských aktivít, sa minister nemýlil. V Petržalke, v priestoroch ZŠ Dudova, bola skutočne začiatkom septembra 2013 otvorená pobočka Miestnej knižnice Petržalka. Nejedná sa o prvú takúto pobočku v petržalskej škole : \"...bude to druhá pobočka miestnej knižnice nachádzajúca sa v priestoroch základnej školy. Jedna je už v základnej škole na Prokofievovej ulici.\" V prípade bratislavského nákupného centra minister Čaplovič zrejme hovorí o aktivitách občianskeho združenia Domov použitých kníh. Toto združenie počas druhého októbrového týždňa umiestnilo v Eurovey knižné regály, z ktorých si mohli ľudia za dobrovoľný príspevok zobrať knihy. Minister spomína aj projekt \"Číta celá škola\", ktorý prebehol na rôznych školách, viď napr tu , tu , alebo tu . Informácie o podobnom projekte Číta celá rodina napríklad prebiehala s finančnou podporou štátneho rozpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas ministrovania Dušana Čaploviča nedošlo k úpravám právneho stavu zlučovania školských a obecných knižníc, ktorý boli upravené ešte počas druhej Dzurindovej vlády. Pravdou však je, že počas tejto vlády prebiehali rôzne projekty na podporu a rozvoj knižníc. Rovnako dochádza k zlučovaniu knižníc, čoho príkladom sú ZŠ v Petržalke. Nie všetky informácie z výčtu, ktorý spomína minister sa nám podarilo overiť, avšak celkový zmysel dohľadaných zdrojov sa zlučuje s tým, čo tvrdí minister, a jeho výrok preto označujeme ako pravdivý. Zlučovanie školských a obecných knižníc bolo po prvýkrát upravované usmernením Ministerstva kultúry č. MK-1790/2004 o zlučovaní školských a obecných knižníc, v čase pôsobení Martina Fronca z KDH. Ďalšia smernica potom prišla v apríli roku 2006, teda v čase, kedy bol ministrom László Szigeti z SMK. Počas pôsobenia ministra Čaploviča počas prvej Ficovej vlády žiadna smernica zlučovanie knižníc nemenila. V roku 2006 však Ministerstvo školstva SR vyhlásilo po prvý raz grantový program Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc , ktorý bol určený zriaďovateľom základných a stredných škôl. V rokoch 2006-2009 predložilo projekty 1 209 zriaďovateľov, z toho 469 školských knižníc bolo podporených čiastkou 46 miliónov SK. V prípade ZŠ v Župkove sa nám nepodarilo zistiť nič o tom, že by bola knižnica zlúčená s obecnou knižnicou. Pravdou je, že v obci funguje obecná knižnica, avšak o žiadnej knižnici sme v škole nenašli zmienku, rovnako sme nezistili nič o tom, že by bola obecná knižnica zlúčená so školskou. V prípade bratislavských aktivít, sa minister nemýlil. V Petržalke, v priestoroch ZŠ Dudova, bola skutočne začiatkom septembra 2013 otvorená pobočka Miestnej knižnice Petržalka. Nejedná sa o prvú takúto pobočku v petržalskej škole : \"...bude to druhá pobočka miestnej knižnice nachádzajúca sa v priestoroch základnej školy. Jedna je už v základnej škole na Prokofievovej ulici.\" V prípade bratislavského nákupného centra minister Čaplovič zrejme hovorí o aktivitách občianskeho združenia Domov použitých kníh. Toto združenie počas druhého októbrového týždňa umiestnilo v Eurovey knižné regály, z ktorých si mohli ľudia za dobrovoľný príspevok zobrať knihy. Minister spomína aj projekt \"Číta celá škola\", ktorý prebehol na rôznych školách, viď napr tu , tu , alebo tu . Informácie o podobnom projekte Číta celá rodina napríklad prebiehala s finančnou podporou štátneho rozpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Zlučovanie", "smernica", "vyhlásilo", "ZŠ v Župkove", "funguje", "škole", "združenia", "tu", "tu", "tu", "prebiehala"], "url": ["http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2009/februar/09.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/570.pdf", "http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2009/februar/09.pdf", "http://www.zszupkov.sk/", "http://www.azet.sk/firma/501384/obecna-kniznica-zupkov/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/obrazom-v-zakladnej-skole-dudova-otvo/724176-clanok.html", "http://www.knihyknihy.sk/sk/naseaktivity1/#kniha", "http://www.zsfatranskanr.sk/index.php/akcie/112-20132014/529-qita-cela-kola-2q", "http://www.zskarloba.roburnet.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=778&Itemid=77", "http://genezis.sk/data/archiv/2_06/skola.htm", "http://www.ssn.sk/cita-cela-rodina-2013-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:17.523115+00:00"}
{"id": "vr32233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32233", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Na Slovensku nie je taký výrobca (drevného liehu, pozn.), v Čechách je jeden, v Poľsku je jeden.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na Slovensku nie je podľa tajomníka Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Julius Forsthoffer výrobca metanolu (drevného liehu). Túto informáciu potvrdila aj Slovenská poľnohospodárska komora. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne informácie o situácie v ČR a v Poľsku, výrok preto označujeme za neoveriteľný. Pravda.sk : \"Metanol sa na Slovensku nevyrába. V liehovaroch na rastlinné suroviny sa ani vyrobiť nedá. Dováža sa len pre chemický priemysel a pre výrobu mera.\" SITA (Webnoviny.sk): “Renomovaní výrobcovia liehu a liehovín dodržiavajú všetky normy, sú pod pravidelnou kontrolou a neprodukujú rizikový tovar. Pozor však treba dávať na pokútnych producentov a distributérov, ktorí v záujme dosahovania vyššieho zisku môžu uvádzať do obehu neskontrolované alkoholické nápoje, predstavujúce potenciálne riziko pre zákazníkov,“ uviedol v reakcii na aktuálnu metylakoholovú aféru v Českej republike predseda SPPK Milan Semančík .", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku nie je podľa tajomníka Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Julius Forsthoffer výrobca metanolu (drevného liehu). Túto informáciu potvrdila aj Slovenská poľnohospodárska komora. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne informácie o situácie v ČR a v Poľsku, výrok preto označujeme za neoveriteľný. Pravda.sk : \"Metanol sa na Slovensku nevyrába. V liehovaroch na rastlinné suroviny sa ani vyrobiť nedá. Dováža sa len pre chemický priemysel a pre výrobu mera.\" SITA (Webnoviny.sk): “Renomovaní výrobcovia liehu a liehovín dodržiavajú všetky normy, sú pod pravidelnou kontrolou a neprodukujú rizikový tovar. Pozor však treba dávať na pokútnych producentov a distributérov, ktorí v záujme dosahovania vyššieho zisku môžu uvádzať do obehu neskontrolované alkoholické nápoje, predstavujúce potenciálne riziko pre zákazníkov,“ uviedol v reakcii na aktuálnu metylakoholovú aféru v Českej republike predseda SPPK Milan Semančík ."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ludia-by-mali-dodrzat-zasadu-pi-malo-ale-pi-dobre-tvrdi-forsthoffer-108-/sk_domace.asp?c=A120919_135252_sk_domace_p70", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/toxicky-alkohol-na-slovensku-nevyrabaj/541687-clanok.html?from=newest_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:22.896700+00:00"}
{"id": "vr28621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28621", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Dávame viac na školstvo z podielových daní, ako je naša povinnosť, to znamená viac ako 40 percent.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Nitra v posledných štyroch rokoch vyčleňovalo viac ako 40 percent podielových daní na financovanie školstva, čo je časť, ktorú zo zákona musí vyčleniť na školstvo. Verejné ZUŠ, MŠ, JŠ a školské zariadenia (v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC) sú financované od 1. januára 2005 z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávajú obce a VÚC. V roku 2014 malo mesto Nitra z podielových daní, teda z dane z príjmu fyzických osôb, príjem 18 500 000 eur. Celkové príjmy mesta Nitra sú 47 295 550 eur. Na prenesené kompetencie v odbore školstva, teda na financovanie školstva, sú v rozpočte na rok 2014 vyčlenené výdavky 7 835 340 eur, t.j. 42,35 % . rok príjem z podielových daní v eur výdavky na školstvo v eur % 2010 15 302 533 7 502 496 49,03 2011 18 475 011 7 955 403 43,06 2012 18 589 323 7 911 649 42,56 2013 18 620 000 8 114 223 43,58 2014 18 500 000 7 835 340 42,35 Zdroj: rozpočet mesta Nitra na rok 2014 (.pdf). V rokoch 2010 - 2012 sa jedná o údaje z plnenia rozpočtu, v roku 2013 očakávané plnenie, v roku 2014 schválený rozpočet. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve stanovuje obciam povinnosť deliť príjem z podielových daní nasledovne: § 2 (1) Výnos dane podľa § 2 zákona sa rozdelí obciam takto: a) 23 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, z toho 57 % prepočítaný koeficientom nadmorskej výšky obce uvedeným v prílohe č. 1, b) 32 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka prepočítaného koeficientom v závislosti od zaradenia obce do veľkostnej kategórie; veľkostné kategórie obcí a príslušné koeficienty sú uvedené v prílohe č. 2, c) 40 % podľa počtu žiakov (detí, poslucháčov) škôl a školských zariadení zisteného zberom údajov podľa osobitného predpisu1) a prepočítaného príslušným koeficientom uvedeným v prílohe č. 3, d) 5 % podľa počtu obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Nitra v posledných štyroch rokoch vyčleňovalo viac ako 40 percent podielových daní na financovanie školstva, čo je časť, ktorú zo zákona musí vyčleniť na školstvo. Verejné ZUŠ, MŠ, JŠ a školské zariadenia (v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC) sú financované od 1. januára 2005 z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávajú obce a VÚC. V roku 2014 malo mesto Nitra z podielových daní, teda z dane z príjmu fyzických osôb, príjem 18 500 000 eur. Celkové príjmy mesta Nitra sú 47 295 550 eur. Na prenesené kompetencie v odbore školstva, teda na financovanie školstva, sú v rozpočte na rok 2014 vyčlenené výdavky 7 835 340 eur, t.j. 42,35 % . rok príjem z podielových daní v eur výdavky na školstvo v eur % 2010 15 302 533 7 502 496 49,03 2011 18 475 011 7 955 403 43,06 2012 18 589 323 7 911 649 42,56 2013 18 620 000 8 114 223 43,58 2014 18 500 000 7 835 340 42,35 Zdroj: rozpočet mesta Nitra na rok 2014 (.pdf). V rokoch 2010 - 2012 sa jedná o údaje z plnenia rozpočtu, v roku 2013 očakávané plnenie, v roku 2014 schválený rozpočet. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve stanovuje obciam povinnosť deliť príjem z podielových daní nasledovne: § 2 (1) Výnos dane podľa § 2 zákona sa rozdelí obciam takto: a) 23 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, z toho 57 % prepočítaný koeficientom nadmorskej výšky obce uvedeným v prílohe č. 1, b) 32 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka prepočítaného koeficientom v závislosti od zaradenia obce do veľkostnej kategórie; veľkostné kategórie obcí a príslušné koeficienty sú uvedené v prílohe č. 2, c) 40 % podľa počtu žiakov (detí, poslucháčov) škôl a školských zariadení zisteného zberom údajov podľa osobitného predpisu1) a prepočítaného príslušným koeficientom uvedeným v prílohe č. 3, d) 5 % podľa počtu obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["financované", "rozpočet", "668/2004 Z. z."], "url": ["https://www.minedu.sk/financovanie-zus-ms-js-a-skolskych-zariadeni-prostrednictvom-podielovych-dani/", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/Rozpocet_Mesta_Nitry_na_rok_2014.pdf?t=1415716279", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-668"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:05.729133+00:00"}
{"id": "vr31474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31474", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "My si pamätáme všetci aj tú éru ministra Kaliňáka a tá vláda skončila s kauzami.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transparency International uvádza vo svojej publikácii Protikorupčné minimum 2010 (pdf.) viacero káuz spojených s prvou vládou Roberta Fica. Jedná sa napríklad o netransparentné prideľovanie dotácií pri verejnom obstarávaní (napr. upratovanie na Ministerstve obrany, mýtny tender) a predaji štátneho majetku (napr. emisné povolenky). Obzvlášť problematické bolo používanie eurofondov (nástenkový tender, financovanie sociálnych podnikov).", "analysis_paragraphs": ["Transparency International uvádza vo svojej publikácii Protikorupčné minimum 2010 (pdf.) viacero káuz spojených s prvou vládou Roberta Fica. Jedná sa napríklad o netransparentné prideľovanie dotácií pri verejnom obstarávaní (napr. upratovanie na Ministerstve obrany, mýtny tender) a predaji štátneho majetku (napr. emisné povolenky). Obzvlášť problematické bolo používanie eurofondov (nástenkový tender, financovanie sociálnych podnikov)."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Protikorupčné minimum 2010"], "url": ["http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/Protikorup%C4%8Dn%C3%A9-minimum-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:57.185691+00:00"}
{"id": "43872", "numeric_id": 43872, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43872", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "My máme jasnú politickú pozíciu. My sme na rade KDH teraz posledne prijali jasnú politickú pozíciu, že strana KDH nepôjde, nebude rokovať o povolebnej spolupráci so stranami Smer, ĽSNS, SNS.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "21. septembra 2019 Rada KDH vylúčila spoluprácu so stranami Smer-SD, Kotleba - ĽSNS a SNS. Výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["21. septembra 2019 Rada KDH vylúčila spoluprácu so stranami Smer-SD, Kotleba - ĽSNS a SNS. Výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["vylúčila"], "url": ["http://kdh.sk/kdh-vylucuje-povolebnu-spolupracu-so-smerom-sd-lsns-a-sns/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:19.897493+00:00"}
{"id": "45236", "numeric_id": 45236, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45236", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ak sa niekto ešte fotil nejak, tak to bol aj váš predseda (Richard Sulík - pozn.), ktorý vás nominoval na túto pozíciu a dokonca sa fotil pri lietadle, ktoré ani nebolo to lietadlo, ktoré malo byť.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivana Korčoka nominovala na post ministra zahraničných vecí SaS. Predseda strany Richard Sulík zverejnil v marci na svojom Facebooku fotku s lietadlom, o ktorom mylne predpokladal, že malo priniesť z Istanbulu zdravotnícke pomôcky zadržané pre colné prieťahy. Na fotke v skutočnosti bolo ukrajinské lietadlo, ktoré doviezlo z Číny zdravotnícke pomôcky, ktoré objednala ešte predošlá vláda. Sulík svoj status po upozornení opravil. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ivana Korčoka nominovala na post ministra zahraničných vecí SaS. Predseda strany Richard Sulík zverejnil v marci na svojom Facebooku fotku s lietadlom, o ktorom mylne predpokladal, že malo priniesť z Istanbulu zdravotnícke pomôcky zadržané pre colné prieťahy. Na fotke v skutočnosti bolo ukrajinské lietadlo, ktoré doviezlo z Číny zdravotnícke pomôcky, ktoré objednala ešte predošlá vláda. Sulík svoj status po upozornení opravil. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["nominovala", "zverejnil", "mylne"], "url": ["https://dennikn.sk/1801162/ministrom-zahranicia-za-sas-ma-byt-korcok-sulik-prekvapil-aj-v-strane/", "https://docs.google.com/document/d/1_s5m0qyU9IxV5YGJvcrsqxllOPZQtSq9BRTe1YViwN4/edit", "https://docs.google.com/document/d/1_s5m0qyU9IxV5YGJvcrsqxllOPZQtSq9BRTe1YViwN4/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:35.753863+00:00"}
{"id": "vr37151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37151", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My tiež hovoríme, my sme boli prví kritici, ktorí sme povedali, že Orbán počas našej volebnej kampane prijal zákon o štátnom občianstvo maďarskom, umožnil alebo ponúkal dvojaké štátne občianstvo, zasiahol do volebnej kampane na území Slovenskej republiky, čo je neprípustné...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa agentúry SITA z 13. mája 2010 potvrdzuje, že strana Most-Híd kritizovala otvorenie otázky dvojakého občianstva v Maďarsku ako zásah do predvolebnej kampane na Slovensku: \"Strana Most-Híd si je vedomá rozšírenej praxe dvojakého štátneho občianstva v rámci Európskej únie. Sme však toho názoru, že pri napätých slovensko-maďarských vzťahoch a v období predvolebnej kampane na Slovensku je vrcholne neprijateľné, tak z jednej ako aj z druhej strany, nezodpovedne pristupovať k tejto otázke.\" Podobné kritické vyjadrenia iných politických strán z tohto obdobia sme nezaznamenali.", "analysis_paragraphs": ["Správa agentúry SITA z 13. mája 2010 potvrdzuje, že strana Most-Híd kritizovala otvorenie otázky dvojakého občianstva v Maďarsku ako zásah do predvolebnej kampane na Slovensku: \"Strana Most-Híd si je vedomá rozšírenej praxe dvojakého štátneho občianstva v rámci Európskej únie. Sme však toho názoru, že pri napätých slovensko-maďarských vzťahoch a v období predvolebnej kampane na Slovensku je vrcholne neprijateľné, tak z jednej ako aj z druhej strany, nezodpovedne pristupovať k tejto otázke.\" Podobné kritické vyjadrenia iných politických strán z tohto obdobia sme nezaznamenali."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.24hod.sk/most-hrozi-narast-krajnych-nacionalistickych-vasni-cl116839.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:16.990555+00:00"}
{"id": "vr36453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36453", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...čiže v čase krízy je to fantastické, že sa dokázalo zabezpečiť financovanie z iných zdrojov a bude sa to splácať až neskôr, dokonca ten investor to bude aj 30 rokov tie diaľnice udržiavať.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarič má pravdu pri konštatovaní, že súčasťou projektu je údržba diaľnice po dobu tridsiatich rokov.", "analysis_paragraphs": ["Maďarič má pravdu pri konštatovaní, že súčasťou projektu je údržba diaľnice po dobu tridsiatich rokov."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:30.235464+00:00"}
{"id": "vr29078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29078", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "My sme sa potom rozdelili (Česká republika a Slovensko, pozn.), naše cesty potom išli rôznym smerom, nám sa ešte podarilo schváliť registrované partnerstvo.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Českej republike bol prijatý Zákon č. 115/2006 Sb. o registrovaném partneřství, ktorý vstúpil do účinnosti 1. júla 2006. Na Slovensku neboli registrované partnerstvá schválené. Naposledy bol zákon predložený v roku 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Českej republike bol prijatý Zákon č. 115/2006 Sb. o registrovaném partneřství, ktorý vstúpil do účinnosti 1. júla 2006. Na Slovensku neboli registrované partnerstvá schválené. Naposledy bol zákon predložený v roku 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "predložený", "SME"], "url": ["http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251704-registrovane-partnerstva-nebudu-liberali-parlament-nepresvedcili/", "http://www.sme.sk/c/5468532/registrovana-laska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:42.370508+00:00"}
{"id": "vr26944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26944", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Z nášho pohľadu je toto aktívum (myslí podiel SR v Slovak Telekom, pozn.) a každý podiel v nejakej firme je aktívum, skoro dubiózne, pretože z neho nemáme žiadne dividendy, alebo skoro žiadne dividendy.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Otázke spojenej s problematickým dohadovaním sa na dividendách Slovak Telekomu, medzi nemeckým väčšinovým vlastníkom a Slovenskom, sme sa venovali už pri inom výroku Petra Kažimíra. Pri tomto výroku sa zameriavame len na výšku sumy, v ktorej boli Slovensku vyplácané dividendy za posledné roky.", "analysis_paragraphs": ["Otázke spojenej s problematickým dohadovaním sa na dividendách Slovak Telekomu, medzi nemeckým väčšinovým vlastníkom a Slovenskom, sme sa venovali už pri inom výroku Petra Kažimíra. Pri tomto výroku sa zameriavame len na výšku sumy, v ktorej boli Slovensku vyplácané dividendy za posledné roky."], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "zatiaľ najaktuálnejšia", "SITA", "V", "roku 2011"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=https%3A%2F%2Fwww.telekom.sk%2Fswift_data%2Fsource%2Fo_nas%2Frocne_spravy%2F2012%2Fstar_2012_sk.pdf&ei=lv8BU7yaM8rGtQaMt4HwDA&usg=AFQjCNHUSJx2E99iHUbA5up0wQHVNKXZsg&bvm=bv.61535280,d.Yms", "https://www.telekom.sk/o-spolocnosti/o-nas/financne-a-rocne-spravy/rocne-spravy-slovak-telekom-a-s/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6363391/telekom-vyplati-statu-na-dividendach-45-milionov-eur.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5869607/telekom-odmietol-vyplatit-slovensku-dividendy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5869607/telekom-odmietol-vyplatit-slovensku-dividendy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:21.040532+00:00"}
{"id": "vr26952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26952", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Dal som verejný prísľub, že svoju kampaň si budem financovať výhradne zo svojich peňazí a od žiadnej politickej strany alebo sponzora neprijmem ani cent.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok sme overovali aj v relácií V politike (15. decembra 2013):\n\nAndrej Kiska na svojom blogu uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok sme overovali aj v relácií V politike (15. decembra 2013):", "Andrej Kiska na svojom blogu uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "blogu", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431/chcu-byt-novou-hlavou-statu", "http://kiska.blog.sme.sk/r/55199/Nezaradene.html", "http://kiska.blog.sme.sk/c/333354/Kalinak-Nezavislym-kandidatom-na-prezidenta-nedam-sancu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:17.204426+00:00"}
{"id": "vr30548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30548", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "K dnešnému dňu nám na tuto výzvu (ohľadom referenda, pozn.) reagoval predseda Bugár, ktorý oznámil, že nie a koniec koncom myslím, že pred týždňom na tlačovej konferencii aj pán Mikuláš Dzurinda povedal, že na referendá niet času.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Potrebu vyhlásiť stranou SaS navrhované referendum o fiškálnej únii zhodnotil B. Bugár nasledovne: \" Nevidíme vôbec dôvod, aby sme podporili vypísanie referenda. Politické strany aj SaS chcú zneužiť aj túto vec na zmobilizovanie svojich voličov. Prečo by som bol nápomocný tomu, aby si strany robili takýmto spôsobom kampaň? \" Mikuláš Dzurinda poskytol k danej problematike nasledovné stanovisko: \" Nie je čas na referendá, na to, aby sa politici zbavovali svojej zodpovednosti. Naopak, je čas, aby sme boli schopní plne niesť našu zodpovednosť za takéto rozhodnutia .\"", "analysis_paragraphs": ["Potrebu vyhlásiť stranou SaS navrhované referendum o fiškálnej únii zhodnotil B. Bugár nasledovne: \" Nevidíme vôbec dôvod, aby sme podporili vypísanie referenda. Politické strany aj SaS chcú zneužiť aj túto vec na zmobilizovanie svojich voličov. Prečo by som bol nápomocný tomu, aby si strany robili takýmto spôsobom kampaň? \" Mikuláš Dzurinda poskytol k danej problematike nasledovné stanovisko: \" Nie je čas na referendá, na to, aby sa politici zbavovali svojej zodpovednosti. Naopak, je čas, aby sme boli schopní plne niesť našu zodpovednosť za takéto rozhodnutia .\""], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["referendum o fiškálnej únii"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20111206TBB03087"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:25.140232+00:00"}
{"id": "44280", "numeric_id": 44280, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44280", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "My máme nulovú toleranciu voči drogám.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Vlasť vo svojom programe uvázda, že „ naše deti musí chrániť pred fyzickým násilím, bezprizornosťou, sexuálnymi deviantnými zvrátenosťami, pornografiou, alkoholizmom a narkotikami nielen štát a spoločnosť, ale v prvom rade rodičia a rodina.” Strana chce podporiť prijatie nových trestných činov, okrem iného trestného činu „propagácie narkománie”. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Vlasť vo svojom programe uvázda, že „ naše deti musí chrániť pred fyzickým násilím, bezprizornosťou, sexuálnymi deviantnými zvrátenosťami, pornografiou, alkoholizmom a narkotikami nielen štát a spoločnosť, ale v prvom rade rodičia a rodina.” Strana chce podporiť prijatie nových trestných činov, okrem iného trestného činu „propagácie narkománie”. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["https://stranavlast.sk/program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:54.170574+00:00"}
{"id": "44800", "numeric_id": 44800, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44800", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "NDS tvrdí, aj teda pred voľbami strašne tvrdili smeráci, že beží nová súťaž. Podľa našich informácií nič sa nerobí.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií Národnej diaľničnej spoločnosti prebiehajú prípravy na nový mýtny tender už rok. V decembri 2019 NDS spustila trhové konzultácie, ktorých výsledky majú vtiecť do Štúdie uskutočniteľnosti. Tvrdenie Igora Matoviča, že „sa nerobí nič”, preto hodnotíme ako nepravdivé. Štátu v roku 2022 vyprší 13-ročná zmluva s firmou Skytoll na výber a prevádzku elektronického mýtneho systému. NKÚ označil mýtny systém za „neefektívne a nehospodárne nastavený.” Ak by Národná diaľničná spoločnosť za výber e-mýta platila aj naďalej externej firme, stálo by ju to cca 100 miliónov eur ročne. Druhou možnosťou, ako by si štát mohol existujúci mýtny systém ponechať aj naďalej, je, že by odkúpil majetok, zamestnancov a vzťahy Skytollu. To by ho podľa zmluvy mohlo stáť až - ale najviac - 400 miliónov eur. Treťou možnosťou, ako zabezpečiť prevádzku mýta, je súťaž na nového dodávateľa. NDS koncom januára 2020 uviedla, že na novom tendri už rok pracuje . 21. decembra 2019 spustila predbežné trhové konzultácie, medzičasom ich ukončila a zapracúváva výsledky do Štúdie uskutočniteľnosti. Súťaž plánovala vyhlásiť v máji 2020.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Národnej diaľničnej spoločnosti prebiehajú prípravy na nový mýtny tender už rok. V decembri 2019 NDS spustila trhové konzultácie, ktorých výsledky majú vtiecť do Štúdie uskutočniteľnosti. Tvrdenie Igora Matoviča, že „sa nerobí nič”, preto hodnotíme ako nepravdivé. Štátu v roku 2022 vyprší 13-ročná zmluva s firmou Skytoll na výber a prevádzku elektronického mýtneho systému. NKÚ označil mýtny systém za „neefektívne a nehospodárne nastavený.” Ak by Národná diaľničná spoločnosť za výber e-mýta platila aj naďalej externej firme, stálo by ju to cca 100 miliónov eur ročne. Druhou možnosťou, ako by si štát mohol existujúci mýtny systém ponechať aj naďalej, je, že by odkúpil majetok, zamestnancov a vzťahy Skytollu. To by ho podľa zmluvy mohlo stáť až - ale najviac - 400 miliónov eur. Treťou možnosťou, ako zabezpečiť prevádzku mýta, je súťaž na nového dodávateľa. NDS koncom januára 2020 uviedla, že na novom tendri už rok pracuje . 21. decembra 2019 spustila predbežné trhové konzultácie, medzičasom ich ukončila a zapracúváva výsledky do Štúdie uskutočniteľnosti. Súťaž plánovala vyhlásiť v máji 2020."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["vyprší", "označil", "stálo", "odkúpil", "pracuje", "ukončila", "plánovala"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/takmer-polovica-z-vyberu-dialnicneho-myta-konci-na-ucte-spolocnosti-skytoll", "https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://ww-w.ndsas.sk/press/spravy/tender-na-system-spoplatnenia-pripravujeme-uz-vyse-roka", "https://ww-w.ndsas.sk/press/spravy/sutaz-na-sluzbu-spoplatnenia-cestnej-infrastruktury-planujeme-vyhlasit-v-maji", "https://ww-w.ndsas.sk/press/spravy/sutaz-na-sluzbu-spoplatnenia-cestnej-infrastruktury-planujeme-vyhlasit-v-maji"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:09.167330+00:00"}
{"id": "vr16337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16337", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Amnestie neboli zrušené. Amnestie sú naďalej platné.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci na Slovensku okolo \"Mečiarových amnestii\" a možnosti (a ochoty) ich zrušenia panovali rôzne názory a pohľady (nielen) právnikov, tak vyjadrenie bývalého premiéra, Vladimíra Mečiara, nemožno považovať za pravdivé. Ústavodarca totiž doplnil Ústavu SR v zmysle právomoci zrušiť amnestiu prezidenta odporujúcu základným princípom demokracie a právneho štátu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 30. marca Národná rada SR získala kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Takáto kompetencia bola zakotvená v Ústave SR- zákone najvyššej právnej sily. Ústava sa zmenila spôsobom, ktorý sama predpokladá v článku 84, odseku 4, ktorý znie: \"Na prijatie ústavy, zmenu ústavy , ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.\" Ústava SR 460/1992 sa zmenila práve v článku 84 odseku 4, do ktorého sa doplnilo: \"na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.\" Spôsob a okolnosti zrušenia rozhodnutia prezidenta podľa čl.102 ods. 1 písm. j boli vyjadrené v článku 86, kde sa za písmeno h) vložilo nové písmeno i), nasledovne: \" Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon“. Zároveň na základe tejto zmeny vyplýva z Ústavy SR Ústavnému súdu SR nová kompetencia a to : \" Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.“. 5. apríla 2017 následne prebehlo hlasovanie v NR SR, týkajúce sa zrušenia takzvaných \"Mečiarových amnestií.\" Konkrétne sa hlasovalo o: \"Návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496)\" Samotné uznesenie obsahuje nasledovné zdôvodnenie: \" Uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády SR o amnestiách číslo 55/1998 a číslo 214/1998 Z.z. a tiež aj udelená milosť prezidentom SR M. Kováčom zo dňa 12. Decembra 1997 zrušuje \" články a rozhodnutia predsedu vlády a prezidenta SR, ktoré sú spomenuté v parlamentnej tlači. V zmysle Ústavy SR nasledovalo rozhodnutie ÚS SR. Súd 31. mája 2017 zverejnil nasledovné stanovisko: \" Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky dnes na svojom neverejnom zasadnutí rozhodlovo veci tzv. „Mečiarových amnestií“ Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 31. mája 2017 rozhodol, že uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 j e v s ú l a d e s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava “). Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci na Slovensku okolo \"Mečiarových amnestii\" a možnosti (a ochoty) ich zrušenia panovali rôzne názory a pohľady (nielen) právnikov, tak vyjadrenie bývalého premiéra, Vladimíra Mečiara, nemožno považovať za pravdivé. Ústavodarca totiž doplnil Ústavu SR v zmysle právomoci zrušiť amnestiu prezidenta odporujúcu základným princípom demokracie a právneho štátu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 30. marca Národná rada SR získala kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Takáto kompetencia bola zakotvená v Ústave SR- zákone najvyššej právnej sily. Ústava sa zmenila spôsobom, ktorý sama predpokladá v článku 84, odseku 4, ktorý znie: \"Na prijatie ústavy, zmenu ústavy , ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.\" Ústava SR 460/1992 sa zmenila práve v článku 84 odseku 4, do ktorého sa doplnilo: \"na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.\" Spôsob a okolnosti zrušenia rozhodnutia prezidenta podľa čl.102 ods. 1 písm. j boli vyjadrené v článku 86, kde sa za písmeno h) vložilo nové písmeno i), nasledovne: \" Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon“. Zároveň na základe tejto zmeny vyplýva z Ústavy SR Ústavnému súdu SR nová kompetencia a to : \" Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.“. 5. apríla 2017 následne prebehlo hlasovanie v NR SR, týkajúce sa zrušenia takzvaných \"Mečiarových amnestií.\" Konkrétne sa hlasovalo o: \"Návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496)\" Samotné uznesenie obsahuje nasledovné zdôvodnenie: \" Uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády SR o amnestiách číslo 55/1998 a číslo 214/1998 Z.z. a tiež aj udelená milosť prezidentom SR M. Kováčom zo dňa 12. Decembra 1997 zrušuje \" články a rozhodnutia predsedu vlády a prezidenta SR, ktoré sú spomenuté v parlamentnej tlači. V zmysle Ústavy SR nasledovalo rozhodnutie ÚS SR. Súd 31. mája 2017 zverejnil nasledovné stanovisko: \" Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky dnes na svojom neverejnom zasadnutí rozhodlovo veci tzv. „Mečiarových amnestií“ Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 31. mája 2017 rozhodol, že uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 j e v s ú l a d e s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava “). Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["získala", "článku", "zmenila", "článku", "vyplýva", "prebehlo", "Konkrétne", "uznesenie", "rozhodnutie"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-schvalili-zmenu-ustavy-meci/251895-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-84.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/71/20170404.html#ustavnyclanok-1.bod-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/71/20170404.html#ustavnyclanok-1.bod-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/71/20170404.html#ustavnyclanok-1.bod-4", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38576", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38578", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38578", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351106/TL_47__2017_/c4cec8c0-e08f-4f29-99e3-1759b4040d70"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:55.033256+00:00"}
{"id": "vr29602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29602", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď si pozriete už tí, ktorí tu sú, vo Švédsku 60 % Somálcov nepracuje.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov z roku 2012 sa podiel somálskych imigrantov vo Švédsku bez príjmu dlhodobo pohybuje v hodnotách 60 až 70 %, pričom zamestnanosť je na úrovni 25 až 30 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy portálu TheLocal.se medzi hlavné dôvody nezamestnanosti patrí: \" - nízka kvalifikácia somálskych imigrantov - absencia mimovládnych organizácií, ktoré fungujú v USA a Kanade a pomáhajú imigrantom s integráciou a nájdením práce - nedôvera Somálcov voči vládnym agentúram a následná nespolupráca s nimi. \" Dátum zverejnenia analýzy: 01.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov z roku 2012 sa podiel somálskych imigrantov vo Švédsku bez príjmu dlhodobo pohybuje v hodnotách 60 až 70 %, pričom zamestnanosť je na úrovni 25 až 30 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy portálu TheLocal.se medzi hlavné dôvody nezamestnanosti patrí: \" - nízka kvalifikácia somálskych imigrantov - absencia mimovládnych organizácií, ktoré fungujú v USA a Kanade a pomáhajú imigrantom s integráciou a nájdením práce - nedôvera Somálcov voči vládnym agentúram a následná nespolupráca s nimi. \" Dátum zverejnenia analýzy: 01.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["dostupných", "údajov", "TheLocal.se"], "url": ["http://www.opensocietyfoundations.org/sites/default/files/somalis-malmo-summary-20130131.pdf", "http://www.adcminnesota.org/page/media-coverage/swedes-eye-somali-success", "http://www.thelocal.se/20121105/44236"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:40.504021+00:00"}
{"id": "vr38950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38950", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V jednotlivých krajinách uleteli populistickí politici, väčšinou socialisti, ktorí nasľubovali svojim ľuďom 1200 eurové, 3000 eurové dôchodky ako to vidíme v Taliansku ...", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nanešťastie sme dáta potrebné pre overenie tohto výroku nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Nanešťastie sme dáta potrebné pre overenie tohto výroku nenašli."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:58.649466+00:00"}
{"id": "vr37", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...podľa prieskumov je úrad prezidenta stále vysoko najdôveryhodnejšou politickou inštitúciou, keď to porovnáme s inými.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskumy porovnávajúce dôveryhodnosť inštitúcií nie sú pravidelné, spravidla využívajú iné metodiky a zahŕňajú rôzne typy inštitúcií. Posledný prieskum verejnej mienky o dôveryhodnosti verejných inštitúcií priniesla agentúra Focus v júni 2018. Tam inštitúcia prezidenta Slovenskej republiky skončila na 6. mieste, pričom 51,4 % opýtaných odpovedalo, že jej úplne/skôr dôveruje. S týmto výsledkom inštitúcia prezidenta predbehla Vládu SR a aj Národnú radu SR. Jedinou inštitúciou, ktorej predstaviteľov si volia občania/obyvatelia SR vo voľbách a zároveň predbehla inštitút prezidenta SR, je samospráva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZdroj: Focus\n\nNajlepšie prezident dopadol v prieskume o dôvere vybraným inštitúciám agentúry Polis v apríli 2016, kedy mu dôveru vyjadrilo 75 % respondentov. Vláda a Národná rada SR získali po 45 %.\n\nĎalší prieskum vypracoval Inštitút pre verejné otázky v roku 2014 . Vtedy prezidentovi dôverovalo 72 % opýtaných. V porovnaní s rokom 2013 , kedy bol na poste prezidenta Ivan Gašparovič, išlo o nárast o 24 percentuálnych bodov zo 48 %.", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy porovnávajúce dôveryhodnosť inštitúcií nie sú pravidelné, spravidla využívajú iné metodiky a zahŕňajú rôzne typy inštitúcií. Posledný prieskum verejnej mienky o dôveryhodnosti verejných inštitúcií priniesla agentúra Focus v júni 2018. Tam inštitúcia prezidenta Slovenskej republiky skončila na 6. mieste, pričom 51,4 % opýtaných odpovedalo, že jej úplne/skôr dôveruje. S týmto výsledkom inštitúcia prezidenta predbehla Vládu SR a aj Národnú radu SR. Jedinou inštitúciou, ktorej predstaviteľov si volia občania/obyvatelia SR vo voľbách a zároveň predbehla inštitút prezidenta SR, je samospráva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zdroj: Focus", "Najlepšie prezident dopadol v prieskume o dôvere vybraným inštitúciám agentúry Polis v apríli 2016, kedy mu dôveru vyjadrilo 75 % respondentov. Vláda a Národná rada SR získali po 45 %.", "Ďalší prieskum vypracoval Inštitút pre verejné otázky v roku 2014 . Vtedy prezidentovi dôverovalo 72 % opýtaných. V porovnaní s rokom 2013 , kedy bol na poste prezidenta Ivan Gašparovič, išlo o nárast o 24 percentuálnych bodov zo 48 %."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["júni", "Focus", "apríli", "2014", "2013"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477437-najdoveryhodnejsou-instituciou-na-slovensku-je-sav-tvrdi-focus/", "https://www.datawrapper.de/_/nipm1/", "https://www.aktuality.sk/clanok/335530/prieskum-vlade-ani-parlamentu-nedoveruje-takmer-polovica-ludi/", "http://www.ivo.sk/7621/sk/aktuality/ivo-barometer-kvalita-demokracie-sa-v-4-stvrtroku-2014-nezmenila-priemerna-znamka-za-cely-rok-2014-poklesla-oproti-roku-2013-na-3-2/medialne-vystupy-tlacova-agentura-sita", "http://www.ivo.sk/7289/sk/aktuality/ivo-barometer-kvalita-demokracie-za-4-stvrtrok-2013-%E2%80%93-pokles-na-3-1/ivo-slovenska-spolocnost-sa-podla-vacsiny-neubera-spravnym-smerom)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:52.336194+00:00"}
{"id": "48331", "numeric_id": 48331, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48331", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Vy ste dôchodcom povedali, že im dáte trinástu sociálnu dávku, lebo to nie je ani dôchodok, predčasne a dokonca premiér Heger bol tak drzý, že povedal, že tých 300 EUR, čo dostáva, dostali za očkovanie, to je aj na kompenzáciu cien energií.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vládna koalícia zmenila formu a spôsob výpočtu pre tzv. 13 dôchodok. Ten v pôvodnom znení presadila ešte vláda Petra Pellegriniho a to 4 dni pred parlamentnými voľbami v roku 2020.\n\nVláda Igora Matoviča sa uzniesla na jeho pozmenení. Pôvodne mal byť 13. dôchodok dávkou sociálneho poistenia vyplácaný z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Po návrhu vlády však parlament v októbri 2020 schválil novelu a preformuloval ho na sociálnu štátnu dávku .\n\nMinister financií Igor Matovič medzičasom prisľúbil vyplácanie 13. dôchodku skôr ako bolo plánované. Dôchodky by mali byť vyplatené v máji alebo júni tohto roka.\n\nSúčasný premiér Eduard Heger sa v relácií Sobotné dialógy z februára 2022 vyjadril (čas od 19:15), že peniaze, ktoré dôchodcovia dostali ako 13. dôchodok alebo ako očkovaciu prémiu môžu využiť aj na pokrytie rastúcich cien (aj cien energií).\n\nTvrdenie Richarda Raši hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vládna koalícia zmenila formu a spôsob výpočtu pre tzv. 13 dôchodok. Ten v pôvodnom znení presadila ešte vláda Petra Pellegriniho a to 4 dni pred parlamentnými voľbami v roku 2020.", "Vláda Igora Matoviča sa uzniesla na jeho pozmenení. Pôvodne mal byť 13. dôchodok dávkou sociálneho poistenia vyplácaný z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Po návrhu vlády však parlament v októbri 2020 schválil novelu a preformuloval ho na sociálnu štátnu dávku .", "Minister financií Igor Matovič medzičasom prisľúbil vyplácanie 13. dôchodku skôr ako bolo plánované. Dôchodky by mali byť vyplatené v máji alebo júni tohto roka.", "Súčasný premiér Eduard Heger sa v relácií Sobotné dialógy z februára 2022 vyjadril (čas od 19:15), že peniaze, ktoré dôchodcovia dostali ako 13. dôchodok alebo ako očkovaciu prémiu môžu využiť aj na pokrytie rastúcich cien (aj cien energií).", "Tvrdenie Richarda Raši hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["presadila", "schválil", "dávku", "prisľúbil", "vyjadril"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22334440/parlament-schvalil-pred-volbami-2020-trinasty-dochodok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/296/vyhlasene_znenie.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/2099231?fbclid=IwAR0tKriYnGKnKqnYYwpYiUVdmr8UVaRxL89gyrjGfFjuYT0OYFZZjJvdJdU", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/23336165-matovic-13-dochodky-budeme-vyplacat-mozno-uz-v-maji-dochodcom-musime-pomoct-cim-skor", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/1741345"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:08.355719+00:00"}
{"id": "vr31182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31182", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dovolím si to povedať nie len teoreticky, ale prakticky práve, že za rok a pol sme ukázali, že sa dá napríklad lacnejšie stavať diaľnice za veľké európske investície pri cenách, ktoré sú primerané, seriózne vysúťažené, kde naši ľudia dostávajú prácu, čo znamená aj obživa aj rozvoj. Vyše 4 000 zamestnaných, 700 miliónov rozdiel oproti predchádzajúcej vláde.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok ohľadom počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba diaľnic sme overovali už v minulosti ( V politike , 12. február 2012) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 7. februára 2012 zverejnilo tlačovú správu, v ktorej uvádza rovnaký odhad počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba nových úsekov ako J. Figeľ: \" Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť prácu približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4-tisíc ľudí.\" Následne túto informáciu zverejnila aj SITA (7. februára) Jedná sa však o pravdepodobný plán zamestnanosti. V tejto chvíli tak výrok nie je overiteľný. Výrok zároveň treba vnímať v kontexte s výrokom predstaviteľov SMER-SD, ktorý často argumentujú tým, že zrušením PPP projektov prišlo o prácu tisíce ľudí. J. Figeľ tak ako aj predstavitelia SMER-SD tak hovoria o odhadovanom počte pracovníkov, ktorí pracujú na výstavbe diaľnic. Z pohľadu zamestnanca je jedno, či sa výstavba realizuje PPP projektom, alebo priamou zakázkou od štátu. Výroky o strate zamestnania tisícov pracovníkov sú tak v tomto kontexte zavádzajúce. R. Fico: \"Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve.\" Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem. SITA , 17.jún 2010: \"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov. Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov.\" SITA , 23.júl, 2010: \"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve. Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti.\" Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011) Náklady PPP v mil. eur Predpoklad pred tendrom sumy víťazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil. eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil. eur 1. úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil eur 2. úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil. eur 120 mil. eur* Spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME (27. septembra 2011) * víťaz tendra nie je do dnešného dňa známy. Suma 120 mil. euro predstavuje najnižšiu ponúknutú ponuku. Prvý úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav. Úsek Dubná Skala-Turany postaví Váhostav. Úsek Fričovce - Svinia postaví združenie Doprastav - Strabag. Druhý úsek Jánovce - Jablonov zatiaľ nie je definitívne vysúťažený. Spoločnosť HANT BA DS a.s ponúklo najnižšiu cenu (120 mil. euro) ale bola vylúčená zo súťaže. Firma HANT BA DS a.s podala žiadosť o nápravu rozhodnutia. Druhú najnižšiu ponuku predložila skupina Eurovia 126,26 mil. euro Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur . 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur. Inými slovami ide skutočne o takmer 700 miliónov eur, čo predstavuje úsporu oproti 1. balíku PPP o približne 38 %. Je preto pravdou, že štát na stavebných nákladoch štyroch projektoch diaľnice D1, ktoré boli pôvodne súčasťou prvého balíka PPP projektov skutočne ušetrí takmer 700 miliónov euro. Na druhej strane problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že momentálna úspora je vo výške 700 mil eur (stavebné náklady), avšak toto číslo nezohľadňuje všetky náklady (údržba), ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať približne 60% sumy PPP projektu. Inými slovami po započítaní aj prevádzkových nákladov by celková úspora bola nižšia. Výrok Jána Fígeľa hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko sa nedá presne vyčísliť vplyv stavebných prác na zamestnanosť, podobne ako nevieme presne porovnať cenu diaľníc, ktorá by zahŕňala v oboch prípadoch rovnaké kategórie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok ohľadom počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba diaľnic sme overovali už v minulosti ( V politike , 12. február 2012) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 7. februára 2012 zverejnilo tlačovú správu, v ktorej uvádza rovnaký odhad počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba nových úsekov ako J. Figeľ: \" Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť prácu približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4-tisíc ľudí.\" Následne túto informáciu zverejnila aj SITA (7. februára) Jedná sa však o pravdepodobný plán zamestnanosti. V tejto chvíli tak výrok nie je overiteľný. Výrok zároveň treba vnímať v kontexte s výrokom predstaviteľov SMER-SD, ktorý často argumentujú tým, že zrušením PPP projektov prišlo o prácu tisíce ľudí. J. Figeľ tak ako aj predstavitelia SMER-SD tak hovoria o odhadovanom počte pracovníkov, ktorí pracujú na výstavbe diaľnic. Z pohľadu zamestnanca je jedno, či sa výstavba realizuje PPP projektom, alebo priamou zakázkou od štátu. Výroky o strate zamestnania tisícov pracovníkov sú tak v tomto kontexte zavádzajúce. R. Fico: \"Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve.\" Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem. SITA , 17.jún 2010: \"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov. Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov.\" SITA , 23.júl, 2010: \"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve. Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti.\" Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011) Náklady PPP v mil. eur Predpoklad pred tendrom sumy víťazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil. eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil. eur 1. úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil eur 2. úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil. eur 120 mil. eur* Spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME (27. septembra 2011) * víťaz tendra nie je do dnešného dňa známy. Suma 120 mil. euro predstavuje najnižšiu ponúknutú ponuku. Prvý úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav. Úsek Dubná Skala-Turany postaví Váhostav. Úsek Fričovce - Svinia postaví združenie Doprastav - Strabag. Druhý úsek Jánovce - Jablonov zatiaľ nie je definitívne vysúťažený. Spoločnosť HANT BA DS a.s ponúklo najnižšiu cenu (120 mil. euro) ale bola vylúčená zo súťaže. Firma HANT BA DS a.s podala žiadosť o nápravu rozhodnutia. Druhú najnižšiu ponuku predložila skupina Eurovia 126,26 mil. euro Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur . 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur. Inými slovami ide skutočne o takmer 700 miliónov eur, čo predstavuje úsporu oproti 1. balíku PPP o približne 38 %. Je preto pravdou, že štát na stavebných nákladoch štyroch projektoch diaľnice D1, ktoré boli pôvodne súčasťou prvého balíka PPP projektov skutočne ušetrí takmer 700 miliónov euro. Na druhej strane problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že momentálna úspora je vo výške 700 mil eur (stavebné náklady), avšak toto číslo nezohľadňuje všetky náklady (údržba), ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať približne 60% sumy PPP projektu. Inými slovami po započítaní aj prevádzkových nákladov by celková úspora bola nižšia. Výrok Jána Fígeľa hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko sa nedá presne vyčísliť vplyv stavebných prác na zamestnanosť, podobne ako nevieme presne porovnať cenu diaľníc, ktorá by zahŕňala v oboch prípadoch rovnaké kategórie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "SITA", "SITA", "SITA", "V politike", "SME", "vysúťažila", "postaví", "postaví", "zrušený"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/248/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rezort-dopravy-uvolnil-eurofondy-na-dia/459411-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/166129/ak-nebude-ppp-doprastav-a-vahostav-budu-prepustat/", "http://spravy.pravda.sk/doprastav-nasledoval-vahostav-ohlasil-hromadne-prepustanie-p52-/sk_ekonomika.asp?c=A100723_111831_sk_ekonomika_p01", "http://www.demagog.sk/diskusie/197/pavol-hrusovsky-vs-pavol-paska", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.automoto.sk/clanok/185174/podpisali-zmluvu-o-stavbe-prveho-useku-dialnice-pri-levoci", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/d1-dubna-skala-turany-postavi-vahosta/421472-clanok.html", "http://www.abc-byvanie.sk/stavebnictvo/inzinierske_stavby/usek_d1_fricovce_-_svinia_postavi_zdruzenie_doprastav_-_strabag/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:13.117419+00:00"}
{"id": "vr37262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37262", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite medzi Igorom Matovičom a tými jeho tromi kolegami, tam je veľký rozdiel, tí traja kolegovia, oni reálne aj spolupracovali na zákonoch. Tak isto Jožo Viskupič je v pravidelnom kontakte s Danom Krajcerom, čiže tam tá spolupráca bola plodná a bola konštruktívna a fungovala.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Veľa informácií o pravidelnom pracovnom kontakte medzi J. Viskupičom a D. Krajcerom sa nám nájsť nepodarilo. O určitej zhode názorov a potenciálnej spolupráci napríklad v otázke bývalej Slovenskej televízie nasvedčuje článok na portáli sme.sk týkajúci sa kritiky uzatvárania zmlúv v STV.", "analysis_paragraphs": ["Veľa informácií o pravidelnom pracovnom kontakte medzi J. Viskupičom a D. Krajcerom sa nám nájsť nepodarilo. O určitej zhode názorov a potenciálnej spolupráci napríklad v otázke bývalej Slovenskej televízie nasvedčuje článok na portáli sme.sk týkajúci sa kritiky uzatvárania zmlúv v STV."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5676609/stv-nema-zhanat-relacie-ziada-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:48.515826+00:00"}
{"id": "vr38684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38684", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... predĺžili sme materskú a zvýšili sme ju.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rodinka.sk : \" od 1. januára 2011 sa zvyšuje suma materskej, ktorá bola doteraz vypočítavaná ako 55% vymeriavacieho základu. Zmena prináša zvýšenie na 60%.", "analysis_paragraphs": ["Rodinka.sk : \" od 1. januára 2011 sa zvyšuje suma materskej, ktorá bola doteraz vypočítavaná ako 55% vymeriavacieho základu. Zmena prináša zvýšenie na 60%."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Rodinka.sk"], "url": ["http://www.rodinka.sk/index.php?id=materska--rodicovsky-2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:40.505315+00:00"}
{"id": "45948", "numeric_id": 45948, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45948", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Vakcíny, ktoré v Spojených štátoch aj v Izraeli aj inde, už sú aj s nanočipmi... V Spojených štátoch vám vedia vstreknúť látku s nanočipom tak, že napr. pre vojakov, ktorí sú smrteľne zranení do miechy. Títo vojaci ďalej ešte nejaký čas fungujú.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mnohí lekári a firmy považujú využitie nanočipov za sľubný spôsob, ako by mohli v budúcnosti monitorovať či skúmať zdravie pacientov. Neexistujú však dôkazy o tom, že existujú vakcíny s nanočipmi, ani že takéto vakcíny využíva americká armáda. Naopak, expert z amerického Centra pre vývoj vakcín upozorňuje na to, že aj najmenšie čipy sú pre akúkoľvek vakcínu priveľké. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako nepravdivé. Hoaxy o tom, že Spojené štáty americké vyvíjajú vakcínu s nanočipom (a dovetkom, že vďaka nej by mohli sledovať pohyb ľudí), kolujú po internete už dlho. Jeden taký v marci vyvrátil factcheckingový portál PolitFact. „Dokonca aj najmenšia verzia čipov je priveľká na to, aby sa zmestila do očkovacej ihly - ide sa o ihly s veľmi malými otvormi,“ povedal k téme Dr. Wilbur Chen , vedec v oblasti infekčných chorôb z Centra pre vývoj vakcín a globálneho zdravia v Marylande. V roku 2010 švajčiarska firma Novartis oznámila , že pracuje na vývoji „chytrej tabletky” s mikročipom, ktorú by človek prehltol a tá by vysielala lekárom informácie o stave vnútorných orgánov. Firma ňou chcela nahradiť invazívne a často bolestivé vyšetrenia. Nešlo však o vývoj vakcíny ale tabletky. Podľa mnohých expertov môže byť implantovanie čipov budúcnosťou zdravotníctva - ešte dlho však nebude bežnou praxou. Čipy využíva niekoľko súkromných firiem - no ako technologickú vymoženosť, napríklad ako spôsob, ako sa zamestnanec môže dostať do budovy. Amerciká armáda rozmýšľa o tom, že by čipy využívala na monitorovanie zdravotného stavu vojakov. Marián Kotleba nereagoval na emailovú žiadosť, aby pre svoje tvrdenie poskytol dôkaz resp. zdroj, z ktorého vychádzal.", "analysis_paragraphs": ["Mnohí lekári a firmy považujú využitie nanočipov za sľubný spôsob, ako by mohli v budúcnosti monitorovať či skúmať zdravie pacientov. Neexistujú však dôkazy o tom, že existujú vakcíny s nanočipmi, ani že takéto vakcíny využíva americká armáda. Naopak, expert z amerického Centra pre vývoj vakcín upozorňuje na to, že aj najmenšie čipy sú pre akúkoľvek vakcínu priveľké. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako nepravdivé. Hoaxy o tom, že Spojené štáty americké vyvíjajú vakcínu s nanočipom (a dovetkom, že vďaka nej by mohli sledovať pohyb ľudí), kolujú po internete už dlho. Jeden taký v marci vyvrátil factcheckingový portál PolitFact. „Dokonca aj najmenšia verzia čipov je priveľká na to, aby sa zmestila do očkovacej ihly - ide sa o ihly s veľmi malými otvormi,“ povedal k téme Dr. Wilbur Chen , vedec v oblasti infekčných chorôb z Centra pre vývoj vakcín a globálneho zdravia v Marylande. V roku 2010 švajčiarska firma Novartis oznámila , že pracuje na vývoji „chytrej tabletky” s mikročipom, ktorú by človek prehltol a tá by vysielala lekárom informácie o stave vnútorných orgánov. Firma ňou chcela nahradiť invazívne a často bolestivé vyšetrenia. Nešlo však o vývoj vakcíny ale tabletky. Podľa mnohých expertov môže byť implantovanie čipov budúcnosťou zdravotníctva - ešte dlho však nebude bežnou praxou. Čipy využíva niekoľko súkromných firiem - no ako technologickú vymoženosť, napríklad ako spôsob, ako sa zamestnanec môže dostať do budovy. Amerciká armáda rozmýšľa o tom, že by čipy využívala na monitorovanie zdravotného stavu vojakov. Marián Kotleba nereagoval na emailovú žiadosť, aby pre svoje tvrdenie poskytol dôkaz resp. zdroj, z ktorého vychádzal."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["vyvrátil", "Dr. Wilbur Chen", "oznámila", "chcela", "môže", "využíva", "rozmýšľa"], "url": ["https://www.politifact.com/factchecks/2020/apr/03/facebook-posts/no-us-isnt-developing-vaccine-or-antivirus-chip-tr/", "https://www.politifact.com/factchecks/2020/apr/03/facebook-posts/no-us-isnt-developing-vaccine-or-antivirus-chip-tr/", "https://www.politifact.com/factchecks/2020/apr/03/facebook-posts/no-us-isnt-developing-vaccine-or-antivirus-chip-tr/", "https://plus.rozhlas.cz/chytra-pilulka-misto-hadicek-6694980", "https://www.theatlantic.com/technology/archive/2018/09/how-i-learned-to-stop-worrying-and-love-the-microchip/570946/", "https://www.nytimes.com/2017/07/25/technology/microchips-wisconsin-company-employees.html?smid=tw-share", "https://www.armytimes.com/news/your-army/2018/05/18/soldiers-may-soon-have-implantable-health-monitors-and-robotic-surgeries-done-remotely/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:38.517312+00:00"}
{"id": "vr30504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30504", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Po neviem koľkých 20, 20, 23 od 68. tu máme zase stav, že na Slovensko prišli cudzie vojská. Ako to je, to nie je normálne.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "topky.sk : Po novembri 1989 sa jednou z priorít stal odchod okupačných armád. V Moskve 26. 2. 1990 ministri zahraničných vecí podpísali Zmluvu medzi vládami ČSSR a ZSSR o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. K 30. 6. 1991 opustilo v 925 transportoch Československo spolu 73 500 vojakov a 39 tisíc rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 5 tisíc ton munície. wikipedia.sk : Dôsledkom vpádu (ruských vojsk, pozn.) bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu, obrodného procesu známeho ako Pražská jar. Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich česko-slovenských predstaviteľov Dubčeka, Smrkovského, Černíka a ďalších. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991. hnonline.sk (5. december 2011): Slovensko využije ponuku českej vlády na vyslanie armádnych lekárov na pomoc slovenským nemocniciam. Tridsiatka českých vojenských lekárov dorazí k nám už počas dnešného dňa. Celkovo bude na Slovensku pomáhať 29 vojakov. \" Pokladám tento akt ako humanitárnu pomoc, keď je slovenské zdravotníctvo na pokraji síl ,\" povedal Heger. \"V tejto chvíli nám neprináleží hodnotiť situáciu na Slovensku, je to vnútroštátna záležitosť, môžem len za seba vyjadriť nádej, že situácia bude vyriešená rýchlo a Česká republika k nej chce prispieť ,\" vyhlásil Heger. Po podpise dohody na Slovensku bude podľa českého ministra nasledovať rokovanie zástupcov českej armády, ktorí podpíšu potrebné technické detaily. \"T í lekári sú v Prahe pripravení a verím, že dnes popoludní tu budú ,\" zdôraznil Heger.", "analysis_paragraphs": ["topky.sk : Po novembri 1989 sa jednou z priorít stal odchod okupačných armád. V Moskve 26. 2. 1990 ministri zahraničných vecí podpísali Zmluvu medzi vládami ČSSR a ZSSR o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. K 30. 6. 1991 opustilo v 925 transportoch Československo spolu 73 500 vojakov a 39 tisíc rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 5 tisíc ton munície. wikipedia.sk : Dôsledkom vpádu (ruských vojsk, pozn.) bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu, obrodného procesu známeho ako Pražská jar. Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich česko-slovenských predstaviteľov Dubčeka, Smrkovského, Černíka a ďalších. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991. hnonline.sk (5. december 2011): Slovensko využije ponuku českej vlády na vyslanie armádnych lekárov na pomoc slovenským nemocniciam. Tridsiatka českých vojenských lekárov dorazí k nám už počas dnešného dňa. Celkovo bude na Slovensku pomáhať 29 vojakov. \" Pokladám tento akt ako humanitárnu pomoc, keď je slovenské zdravotníctvo na pokraji síl ,\" povedal Heger. \"V tejto chvíli nám neprináleží hodnotiť situáciu na Slovensku, je to vnútroštátna záležitosť, môžem len za seba vyjadriť nádej, že situácia bude vyriešená rýchlo a Česká republika k nej chce prispieť ,\" vyhlásil Heger. Po podpise dohody na Slovensku bude podľa českého ministra nasledovať rokovanie zástupcov českej armády, ktorí podpíšu potrebné technické detaily. \"T í lekári sú v Prahe pripravení a verím, že dnes popoludní tu budú ,\" zdôraznil Heger."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["topky.sk", "wikipedia.sk", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/11/574319/Bude-odchod-ruskych-vojsk-novym-sviatkom-", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vp%C3%A1d_vojsk_Var%C5%A1avskej_zmluvy_do_%C4%8Cesko-Slovenska", "http://hnonline.sk/c3-53955000-k02000_d-radicova-zavolala-na-pomoc-ceskych-lekarov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:06.577337+00:00"}
{"id": "vr17139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17139", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čiže naši ľudia (slovenskí občania žijúci vo Veľkej Brtitánii, pozn.), ktorí sú tam, je ich tam okolo 70 tisíc, pokiaľ majú legálny pobyt, (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok premiéra sme už overovali v apríli 2017. Vtedy Fico hovoril \"o 80-tisíc občanov Slovenskej republiky\". Podľa oficiálnych štatistík britskej vlády v roku 2014 žilo vo Veľkej Británii 79 tisíc Slovákov, z toho 70 tisíc ( .xls , tab. 1.6). Vychádzajúc z údajov United Nations žilo v roku 2015 v Británii 67 781 Slovákov ( .xls ,Table 16). Nakoľko počet Slovákov žijúcich vo Veľkej Británií nie je štatisticky jednoznačne podchytené (denník SME však odhaduje, že ich je 60- až 90-tisíc), výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok premiéra sme už overovali v apríli 2017. Vtedy Fico hovoril \"o 80-tisíc občanov Slovenskej republiky\". Podľa oficiálnych štatistík britskej vlády v roku 2014 žilo vo Veľkej Británii 79 tisíc Slovákov, z toho 70 tisíc ( .xls , tab. 1.6). Vychádzajúc z údajov United Nations žilo v roku 2015 v Británii 67 781 Slovákov ( .xls ,Table 16). Nakoľko počet Slovákov žijúcich vo Veľkej Británií nie je štatisticky jednoznačne podchytené (denník SME však odhaduje, že ich je 60- až 90-tisíc), výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", ".xls", ".xls", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/647/fico-sulik-a-kazimir-v-ta3", "http://www.ons.gov.uk/ons/rel/migration1/population-by-country-of-birth-and-nationality/2014/rft-table-5-pop-by-cob-jan-14-to-dec-14.xls", "http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockByOriginAndDestination_2015.xlsx", "https://ekonomika.sme.sk/c/20469786/britania-sa-uz-rozhodla-hranice-aj-pre-slovakov-zatvori-uz-v-marci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:13.244881+00:00"}
{"id": "vr15097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15097", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pán minister Plavčan povedal, že 100 dní nepotrebuje.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Martin Poliačik v tomto prípade cituje ministra školstva Petra Plavčana v rozhovore pre aktuality.sk , preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne minister Plavčan v rozhovore uviedol: \" Zachytil som v médiách, že mi nemajú dať ani 100 dní, aby som ukázal, či som vhodný na tento post. Ale ja nepotrebujem tých sto dní. V iem, ako rezort funguje zvonku aj zvnútra, viem, čo sa v ňom deje. Za 30 rokov práce v školstve mám prehľad o tom, kto kde a ako pracuje, aké má názory a čo presadzuje. \" V rozhovore reagoval na otázku, ako bude postupovať v reakcii na obvinenia zo strany poslanca Miroslava Beblavého, ktorý na svojom blogu a na tlačových konferenciách zverejnil obvinenie Plavčana z nezákonného zneužívania Študentského pôžičkového fondu. O sto dní pokoja na prípravné kroky pre vládu požiadal ešte v marci podľa TASR premiér Robert Fico. Iniciatíva Slovenských Učiteľov sleduje konanie vlády na stránke www.den100.isu.sk . Na úvodnej stránke iniciatíva vláde odkazuje: ,, Naše požiadavky neboli splnené. Sme v štrajkovej pohotovosti a sme silnejší ako kedykoľvek predtým. Vláda nás žiada o 100 dní na to, aby mohli začať pracovať. Náš odkaz vláde je jednoznačný: Nemáte 100 dní! \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Martin Poliačik v tomto prípade cituje ministra školstva Petra Plavčana v rozhovore pre aktuality.sk , preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne minister Plavčan v rozhovore uviedol: \" Zachytil som v médiách, že mi nemajú dať ani 100 dní, aby som ukázal, či som vhodný na tento post. Ale ja nepotrebujem tých sto dní. V iem, ako rezort funguje zvonku aj zvnútra, viem, čo sa v ňom deje. Za 30 rokov práce v školstve mám prehľad o tom, kto kde a ako pracuje, aké má názory a čo presadzuje. \" V rozhovore reagoval na otázku, ako bude postupovať v reakcii na obvinenia zo strany poslanca Miroslava Beblavého, ktorý na svojom blogu a na tlačových konferenciách zverejnil obvinenie Plavčana z nezákonného zneužívania Študentského pôžičkového fondu. O sto dní pokoja na prípravné kroky pre vládu požiadal ešte v marci podľa TASR premiér Robert Fico. Iniciatíva Slovenských Učiteľov sleduje konanie vlády na stránke www.den100.isu.sk . Na úvodnej stránke iniciatíva vláde odkazuje: ,, Naše požiadavky neboli splnené. Sme v štrajkovej pohotovosti a sme silnejší ako kedykoľvek predtým. Vláda nás žiada o 100 dní na to, aby mohli začať pracovať. Náš odkaz vláde je jednoznačný: Nemáte 100 dní! \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "blogu", "TASR", "www.den100.isu.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/330480/minister-plavcan-o-benefitoch-pre-ucitelov-praca-ich-bude-bavit-a-uvidia-stastne-deti/", "http://beblavy.blog.sme.sk/c/412641/peter-plavcan-profil-pachatela.html", "http://www.teraz.sk/100-dni-novej-vlady/fico-vlada-ziada-100-dni-pokoja/187828-clanok.html", "http://www.den100.isu.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:23.692414+00:00"}
{"id": "vr35993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35993", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ ide o celkovú zadlženosť Slovenskej republiky, veď sme ju dva roky úspešne znižovali. Prišla kríza, zadlženosť narástla, jednorázovým výkyvom a ďalšími opatreniami, áno, požičali sme si balík peňazí na sanáciu sociálnych programov, ktorú z aktív štátu nešlo zaplatiť,  idú z rozpočtu.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná čísla potvrdzujúce klesajúci trend verejného zadĺženia v pomere k HDP boli z roku 2008, teda vláda dokázala dva roky držať trend nastavený v roku 2000.", "analysis_paragraphs": ["Posledná čísla potvrdzujúce klesajúci trend verejného zadĺženia v pomere k HDP boli z roku 2008, teda vláda dokázala dva roky držať trend nastavený v roku 2000."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:11.692666+00:00"}
{"id": "vr17340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17340", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko patrí medzi krajiny alebo lepšie povedané je krajinou, kde ľudia najviac pracujú v noci, ak zoberieme celú Európsku úniu.", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Poštovej banky, ktorá vychádzala z údajov štatistického úradu EÚ (EUROSTAT) za rok 2014 je Slovensko na prvej priečke v rámci EÚ s najvyšším podielom pracujúcich v noci. Podľa najnovších dostupných údajov vyplývajúcich zo štatistiky Eurostatu za rok 2016 na Slovensku pracuje v noci 16,4 % z celkového počtu pracujúcich, čo znamená, že každý šiesty zamestnaný Slovák pravidelne pracuje v noci. Európsky priemer pracujúcich v noci predstavuje iba 6 % zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad percentuálneho zastúpenia zamestnancov pracujúcich v noci z celkového počtu pracujúcich v jednotlivých krajinách EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Poštovej banky, ktorá vychádzala z údajov štatistického úradu EÚ (EUROSTAT) za rok 2014 je Slovensko na prvej priečke v rámci EÚ s najvyšším podielom pracujúcich v noci. Podľa najnovších dostupných údajov vyplývajúcich zo štatistiky Eurostatu za rok 2016 na Slovensku pracuje v noci 16,4 % z celkového počtu pracujúcich, čo znamená, že každý šiesty zamestnaný Slovák pravidelne pracuje v noci. Európsky priemer pracujúcich v noci predstavuje iba 6 % zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad percentuálneho zastúpenia zamestnancov pracujúcich v noci z celkového počtu pracujúcich v jednotlivých krajinách EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "štatistiky"], "url": ["https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/zaujalo-nas/stvrtina-slovakov-pravidelne-pracuje-vecer-a-kazdy-siesty-nasinec-chodi-do-prace-v-noci-sme-tak-na-cele-europskeho-rebricka/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsa_ewpnig&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:34.318980+00:00"}
{"id": "vr38261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38261", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Teraz sme tu mali na návšteve maďarského ministra zahraničných vecí Mártonyiho. Tak on prišiel na Slovensko a povedal, že našej ústave nerozumiete.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku kolektívnym právam v maďarskej ústave sa Mártonyi vyjadril nasledovne: \"V tejto veci nemáme zhodný prístup a myslím si, že dosť dlho ešte potrvá, kým nájdeme spoločné riešenie, nechceme zasahovať do interných záležitostí susedov.\" ( SITA ) Tak isto hovoril o tom, že prípadné samosprávy alebo iné práva národnostných menšín niektoré európske štáty uznávajú. Mártonyi hovoril o tom, že slovenské obavy voči maďarskej ústave a jej zasahovaniu do práv maďarských občanov mimo územia Maďarska, nie sú presné. Ústava MR nebude zasahovať do rozhodnutí iného štátu, čiže to, či Slovensko povolí vznik národnostných samosprávnych jednotiek, ponecháva na rozhodnutí Slovenska. Takto zagarantoval vo vyhlásení na tlačovej besede, ktorú môžte nájsť tu . Mártonyiho slová boli omnoho jemnejšie ako ich interpretoval Maďarič, v zásade však je možné povedať, že uviedol, že dochádza k odlišnej interpretácii Ústavy a teda jej nerozumieme.", "analysis_paragraphs": ["Ku kolektívnym právam v maďarskej ústave sa Mártonyi vyjadril nasledovne: \"V tejto veci nemáme zhodný prístup a myslím si, že dosť dlho ešte potrvá, kým nájdeme spoločné riešenie, nechceme zasahovať do interných záležitostí susedov.\" ( SITA ) Tak isto hovoril o tom, že prípadné samosprávy alebo iné práva národnostných menšín niektoré európske štáty uznávajú. Mártonyi hovoril o tom, že slovenské obavy voči maďarskej ústave a jej zasahovaniu do práv maďarských občanov mimo územia Maďarska, nie sú presné. Ústava MR nebude zasahovať do rozhodnutí iného štátu, čiže to, či Slovensko povolí vznik národnostných samosprávnych jednotiek, ponecháva na rozhodnutí Slovenska. Takto zagarantoval vo vyhlásení na tlačovej besede, ktorú môžte nájsť tu . Mártonyiho slová boli omnoho jemnejšie ako ich interpretoval Maďarič, v zásade však je možné povedať, že uviedol, že dochádza k odlišnej interpretácii Ústavy a teda jej nerozumieme."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "tu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/martonyi-slovensky-navrh-zmluvy-nie/348977-clanok.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/176711_tb-z-rokovania-sefov-diplomacie-slovenska-a-madarska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:34.141974+00:00"}
{"id": "vr32383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32383", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ešte tri dni pred voľbami váš premiér, vtedy len predseda, neskorší premiér hovoril, že vy sa nedotknete druhého piliera.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec I. Štefanec hovorí nepravdu ak tvrdí, že R. Fico sa tri dni pred voľbami vyjadril, že druhého piliera sa nedotkne. Tri dni pred voľbami R. Fico síce odmietol znižovanie odvodu, deklaroval však snahu opäť zaviesť garancie, čo môžeme považovať za istý zásah do druhého piliera. Inými slovami R. Fico nedeklaroval tri dni pred voľbami, že sa druhého piliera vôbec nedotkne. TASR (8. marca 2012): \"Strana Smer-SD nikdy takýto interný dokument (dokument o zásahu do II. piliera) nevypracovala, ba naopak, niekoľkokrát sa jasne verejne vyjadrila, že druhý dôchodkový pilier rešpektuje,\" doplnil hovorca Smer-SD Erik Tomáš. Prioritou Smeru je podľa neho opätovné zavedenie garancií, pretože vklady občanov sa v DSS v roku 2011 znehodnotili.\" Premiér Robert Fico v rozhovore pre denník SME , 7.3.2012 (päť dní pred voľbami), na otázky k zmenám v druhom pilieri odpovedal: “Redaktor: Neobávate sa, že vrátením povinnej garancie v dôchodkových fondoch znížite šancu ľudí mať v budúcnosti vyššie dôchodky, keďže obmedzíte správcovské spoločnosti v investovaní? Robert Fico: Je povinnosťou DSS zhodnocovať peniaze sporiteľov a fakt je ten, že ich znehodnotili. Hovoríme o roku 2011, keď Smer nebol vo vláde a vláda im uvoľnila podmienky podnikania. Ak chceme mať druhý pilier, tak ho majme. Ale tak, aby ľudia nedostali v budúcnosti len polovicu dôchodku zo sociálnej poisťovne, lebo úspory v druhom pilieri sa znehodnotia. Redaktor: Chcete meniť deväťpercentnú výšku odvodu do druhého piliera? Robert Fico: Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera .” Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec I. Štefanec hovorí nepravdu ak tvrdí, že R. Fico sa tri dni pred voľbami vyjadril, že druhého piliera sa nedotkne. Tri dni pred voľbami R. Fico síce odmietol znižovanie odvodu, deklaroval však snahu opäť zaviesť garancie, čo môžeme považovať za istý zásah do druhého piliera. Inými slovami R. Fico nedeklaroval tri dni pred voľbami, že sa druhého piliera vôbec nedotkne. TASR (8. marca 2012): \"Strana Smer-SD nikdy takýto interný dokument (dokument o zásahu do II. piliera) nevypracovala, ba naopak, niekoľkokrát sa jasne verejne vyjadrila, že druhý dôchodkový pilier rešpektuje,\" doplnil hovorca Smer-SD Erik Tomáš. Prioritou Smeru je podľa neho opätovné zavedenie garancií, pretože vklady občanov sa v DSS v roku 2011 znehodnotili.\" Premiér Robert Fico v rozhovore pre denník SME , 7.3.2012 (päť dní pred voľbami), na otázky k zmenám v druhom pilieri odpovedal: “Redaktor: Neobávate sa, že vrátením povinnej garancie v dôchodkových fondoch znížite šancu ľudí mať v budúcnosti vyššie dôchodky, keďže obmedzíte správcovské spoločnosti v investovaní? Robert Fico: Je povinnosťou DSS zhodnocovať peniaze sporiteľov a fakt je ten, že ich znehodnotili. Hovoríme o roku 2011, keď Smer nebol vo vláde a vláda im uvoľnila podmienky podnikania. Ak chceme mať druhý pilier, tak ho majme. Ale tak, aby ľudia nedostali v budúcnosti len polovicu dôchodku zo sociálnej poisťovne, lebo úspory v druhom pilieri sa znehodnotia. Redaktor: Chcete meniť deväťpercentnú výšku odvodu do druhého piliera? Robert Fico: Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera .” Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "denník SME"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-54980790-sulik-chce-od-fica-vediet-co-spravi-s-2-pilierom", "http://volby.sme.sk/c/6290213/robert-fico-cattaniho-timu-sa-nedotknem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:56.874627+00:00"}
{"id": "vr37049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37049", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nikdy som pán Nižňanského neobhajoval, to je prvá vec.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny článok, kde by Marek Maďarič Nižňanského explicitne hájil. Naopak, bolo možné nájsť články, v ktorých bol vzťah pána Maďariča a Nižňanského označovaný ako napätý. Podľa článku sme.sk z januára 2009: \" Vzťah Nižňanského a Maďariča v poslednom čase škrípe. \" Minister Maďarič už vraj v decembri 2008 pri žiadosti o dotáciu riaditeľovi odkázal, že za stav, v akom sa STV nachádza, si môže sama. V článku z decembra 2008 Maďarič konštatoval, že za finančnú situáciu v STV je zodpovedné vedenie televízie. \" Verejnoprávna televízia má svoj manažment a je len na ňom, ako si vie usporiadať svoje finančné toky ,\" dodal Maďarič.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadny článok, kde by Marek Maďarič Nižňanského explicitne hájil. Naopak, bolo možné nájsť články, v ktorých bol vzťah pána Maďariča a Nižňanského označovaný ako napätý. Podľa článku sme.sk z januára 2009: \" Vzťah Nižňanského a Maďariča v poslednom čase škrípe. \" Minister Maďarič už vraj v decembri 2008 pri žiadosti o dotáciu riaditeľovi odkázal, že za stav, v akom sa STV nachádza, si môže sama. V článku z decembra 2008 Maďarič konštatoval, že za finančnú situáciu v STV je zodpovedné vedenie televízie. \" Verejnoprávna televízia má svoj manažment a je len na ňom, ako si vie usporiadať svoje finančné toky ,\" dodal Maďarič."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "článku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4285686/madaric-vracia-uder-niznanskemu.html#ixzz1CjIJ29r8", "http://www.sme.sk/c/4228799/stv-nedostane-dotaciu.html#ixzz1CjLFN8sU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:13.730241+00:00"}
{"id": "vr26388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26388", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "A to skutočne si myslím, že prípravou pedagógov na pedagogických fakultách a ministerstvo má na to nástroje, lebo je odberateľ, stanovuje kvalifikačné predpoklady, schvaľuje študijné odbory, teda aj obsah, čo sa tam má učiť, čiže má ministerstvo na to nástroje, to je prvá vec.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schvaľovanie študijných odborov, teda akreditáciu, nemá na starosti priamo ministerstvo školstva, ale akreditačná komisia, ktorá pod neho priamo spadá a ktorých členov menuje vláda Slovenskej republiky, výrok preto označujeme ako pravdivý Akreditačná komisia : Akreditačná komisia (ďalej len AK) ...komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. \"AK\" sa vyjadruje: - o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul.", "analysis_paragraphs": ["Schvaľovanie študijných odborov, teda akreditáciu, nemá na starosti priamo ministerstvo školstva, ale akreditačná komisia, ktorá pod neho priamo spadá a ktorých členov menuje vláda Slovenskej republiky, výrok preto označujeme ako pravdivý Akreditačná komisia : Akreditačná komisia (ďalej len AK) ...komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. \"AK\" sa vyjadruje: - o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Akreditačná komisia", "437/2009"], "url": ["http://www.akredkom.sk/", "http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/obrazky/ofakulte/Celozivotne_vzdelavanie/Vyhl.o_kvalifi.predpokl.437_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:14.470612+00:00"}
{"id": "vr14589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14589", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Tak ako to povedal minister Poľska zahraničných vecí, ktorý hovoril, že si neviem predstaviť, že tu budú popíjať kávu (utečenci, pozn.) a my budeme bojovať za ich slobodu.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrení poľského ministra zahraničných vecí hodnotíme výrok ako pravdivý. Minister zahraničných vecí Poľskej republiky Witold Waszczykowski, člen víťaznej pravicovej strany navrhuje poslať sýrskych utečencov naspäť do ich krajiny bojovať za slobodu. \"Desaťtisíce mladých mužov vystupuje z člnov s mobilmi v rukách, a namiesto jedla a pitia sa pýtajú, kde si môžu nabiť telefón.\" nechal sa počuť Waszczykowski. \"Ak státisíce Sýrčanov prichádzajú do Európy, môžme z nich vytvoriť armádu. Dokážete si predstaviť situáciu, keď my pošleme armádu do Sýrie, kým stotisíc Sýrčanov sedí a popíja kávu v Berlíne, a pozerajú sa na nás, ako bojujeme o ich bezpečie?\" uvádza Telegraph o Waszczykowského reakcii na vyjadrenia francúzskeho prezidenta o vyhlásení vojny Islamskému štátu a odvetu za útoky v Paríži. Witold Waszczykowski je členom pravicovej strany, ktorá sa vyznačuje výrazným euroskepcizmom. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrení poľského ministra zahraničných vecí hodnotíme výrok ako pravdivý. Minister zahraničných vecí Poľskej republiky Witold Waszczykowski, člen víťaznej pravicovej strany navrhuje poslať sýrskych utečencov naspäť do ich krajiny bojovať za slobodu. \"Desaťtisíce mladých mužov vystupuje z člnov s mobilmi v rukách, a namiesto jedla a pitia sa pýtajú, kde si môžu nabiť telefón.\" nechal sa počuť Waszczykowski. \"Ak státisíce Sýrčanov prichádzajú do Európy, môžme z nich vytvoriť armádu. Dokážete si predstaviť situáciu, keď my pošleme armádu do Sýrie, kým stotisíc Sýrčanov sedí a popíja kávu v Berlíne, a pozerajú sa na nás, ako bojujeme o ich bezpečie?\" uvádza Telegraph o Waszczykowského reakcii na vyjadrenia francúzskeho prezidenta o vyhlásení vojny Islamskému štátu a odvetu za útoky v Paríži. Witold Waszczykowski je členom pravicovej strany, ktorá sa vyznačuje výrazným euroskepcizmom. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["navrhuje", "Telegraph"], "url": ["http://www.dailymail.co.uk/news/article-3321945/An-ARMY-refugees-ISIS-Poland-s-new-Right-wing-government-suggests-sending-Syrians-liberate-country-means-tackling-migrant-crisis.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/poland/11998766/Polands-foreign-minister-proposes-forming-army-out-of-the-Syrian-men-arriving-in-Europe.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:16.671367+00:00"}
{"id": "vr35026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35026", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dovoľte aby som to upresnil, pretože samozrejme to bolo už pripravované (trasa cez Hriadeľské sedlo, pozn.) už za našej vlády... ani tak nejde o Donovaly pán minister...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O trase cez Hiadeľské sedlo sa hovorilo už v roku 2009.", "analysis_paragraphs": ["O trase cez Hiadeľské sedlo sa hovorilo už v roku 2009."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hiadeľské sedlo"], "url": ["http://www.bystricoviny.sk/tema-tyzdna/dialnica-r1-cez-bystricu-az-do-ruzomberka#loopstart"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:59.902038+00:00"}
{"id": "vr32457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32457", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď za predchádzajúcej vlády Roberta Fica rástli platy učiteľov asi o 24%. Potom počas vládnutia Ivety Radičovej nič.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Pelegriniho hodnotíme ako pravdivý, nakoľko čísla ktoré uvádza sú veľmi blízke našim vlastným prepočtom.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Pelegriniho hodnotíme ako pravdivý, nakoľko čísla ktoré uvádza sú veľmi blízke našim vlastným prepočtom."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["UIPS", "2005-2009", "2009-2011"], "url": ["http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab20.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:52.726884+00:00"}
{"id": "vr37716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37716", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "No ja som čítal program a podľa programu je to zaradené na konci. (body o ktorých sa malo rokovať na mimoriadnej schôdzy - zníženie DPH, stop privatizácii teplární, banková daň, pozn.)", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programe 16. schôdze NRSR, ktorá bude 22. marca, budú prerokované aj dva návrhy na vydanie zákona od poslancov: R.Fica, J. Počiatka a P. Kažimíra. Spomenuté dva návrhy budú prerokované ako posledné z ostatných návrhov poslancov.", "analysis_paragraphs": ["V programe 16. schôdze NRSR, ktorá bude 22. marca, budú prerokované aj dva návrhy na vydanie zákona od poslancov: R.Fica, J. Počiatka a P. Kažimíra. Spomenuté dva návrhy budú prerokované ako posledné z ostatných návrhov poslancov."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["posledné"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=252#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:48.885367+00:00"}
{"id": "47355", "numeric_id": 47355, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47355", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "55 sudcov sa postavilo za prokurátora Maroša Žilinku … títo sudcovia hovoria o tom, že sa tu láme právny štát cez koleno, že sa tu láme ústava.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 3. septembra 2021 sa mohli sudcovia podpísať pod Vyhlásenie k verejnému znevažovaniu Generálnej prokuratúry. Autori v ňom kritizujú údajnú „devastáciu právneho štátu” a „verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry”. Reagujú tak na kritiku odbornej i laickej verejnosti na rozhodnutia vedenia Generálnej prokuratúry, ktoré zrušilo stíhanie Jaroslava Haščáka v kauze Gorila, aj stíhanie bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Ku dňu vysielania relácie média informovali , že vyhlásenie podpísali „desiatky sudcov”. K 7. septembru to bolo 111 z asi 1200 sudcov. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Od 3. septembra 2021 sa mohli sudcovia podpísať pod Vyhlásenie k verejnému znevažovaniu Generálnej prokuratúry. Autori v ňom kritizujú údajnú „devastáciu právneho štátu” a „verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry”. Reagujú tak na kritiku odbornej i laickej verejnosti na rozhodnutia vedenia Generálnej prokuratúry, ktoré zrušilo stíhanie Jaroslava Haščáka v kauze Gorila, aj stíhanie bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Ku dňu vysielania relácie média informovali , že vyhlásenie podpísali „desiatky sudcov”. K 7. septembru to bolo 111 z asi 1200 sudcov. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["sudcovia", "zrušilo", "stíhanie", "informovali", "111"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/2525002/vyhlasenie-sudcov-k-verejnemu-znevazovaniu-generalnej-prokuratury-slovenskej-republiky/?ref=inm", "https://dennikn.sk/2523267/preco-zilinka-zrusil-obvinenie-hascaka-neboli-dokazy-a-len-blazon-by-si-nechal-posielat-uplatok-na-ucet/", "https://dennikn.sk/2520885/minuta-po-minute-generalny-prokurator-zilinka-zrusil-obvinenie-pcolinskemu-aj-hascakovi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/599733-sudcovia-sa-zastavaju-zilinku-hovoria-o-rozklade-pravneho-statu/", "https://dennikn.sk/blog/2525002/vyhlasenie-sudcov-k-verejnemu-znevazovaniu-generalnej-prokuratury-slovenskej-republiky/?ref=inm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:57.199654+00:00"}
{"id": "vr25542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25542", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Okrem toho pán Kaník zase nehovorí pravdu, hovoril o tom, že ja som v minulej kampani hovoril, že ja znížim nezamestnanosť v našom kraji. Ja som vždy hovoril, že samosprávny kraj nemá dosah na riešenie nezamestnanosti priamy. Ak si pozrieme môj leták z roku 2009, tam som povedal: peniaze z eurofondov pomôžu zvýšiť zamestnanosť v Banskobystrickom kraji. To znamená, že my môžeme pomáhať zvyšovať iba tým, že budeme dobre čerpať peniaze z eurofondov. Druhý druh pomoci je, že budeme naše školstvo rozvíjať tak, aby sa naše deti, keď skončia školy, mohli zamestnať.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vladimír Maňka v predvolebnej kampani do VÚC v roku 2009 skutočne v minulosti tvrdil, že otázka zamestnanosti nespadá pod kompetencie župana. Na druhej strane sme našli minimálne dva prípady, v ktorých sa vyjadril v zmysle, že nezamestnanosť zníži. Napriek tomu, že sme nenašli spomínaný leták, tak výrok považujeme za zavádzajúci, nakoľko Maňka sa snaží vzbudiť dojem, že nikdy nespomenul zníženie nezamestnanosti ako svojho cieľu, čo nie je pravdivé. Vladimír Maňka síce vo svojom blogu z 26. augusta 2013 píše, že problém zamestnanosti je mimo kompetencie samosprávneho kraja: \" Poslanec Kaník hovorí, že náš kraj má najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku a že je to zásluhou vedenia kraja. Vedenie kraja vraj vôbec nezháňa investorov. Zamestnanosť však rieši a opatrenia na jej zníženie prijíma niekto úplne iný ako samosprávne kraje.\" Avšak v roku 2009 sa minimálne dvakrát vyjadril spôsobom, ktorý je v rozpore s predchádzajúcim tvrdením. Dňa 15. októbra 2009 odpísal Vladimír Maňka v reakcii na otázky občanov v online rozhovore , že: \" Rad by som riesil aj problemy, ktore nie su v kompetencii zupy. - zamestnanost a zlepsenie kvality zivota ... vo Zvolene sme rozbehli projekt, ktory uz dnes vyraba 50% tepla z obnovitelnych zdrojov. Ideme dalej - zlacnime cenu tepla, nebudeme zavisli na ruskom plyne , zamestname stovky ludi - da sa to vyuzit v celom kraji \" a ďalej \" Kandidaturu som prijal preto, ze tento kraj sa uz nemoze trapit s nezamestnanostou a problemami.\" 29. novembra 2009 potom ako práve zvolený predseda BBSK vyhlásil : \"Budeme potrebovať vyzliecť politické tričká a venovať sa naplno nášmu regiónu a ľuďom, ktorí tu žijú. Aby sme vytrhli tento kraj z posledného miesta v oblasti zamestnanosti, rizika chudoby alebo kvality života,\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka v predvolebnej kampani do VÚC v roku 2009 skutočne v minulosti tvrdil, že otázka zamestnanosti nespadá pod kompetencie župana. Na druhej strane sme našli minimálne dva prípady, v ktorých sa vyjadril v zmysle, že nezamestnanosť zníži. Napriek tomu, že sme nenašli spomínaný leták, tak výrok považujeme za zavádzajúci, nakoľko Maňka sa snaží vzbudiť dojem, že nikdy nespomenul zníženie nezamestnanosti ako svojho cieľu, čo nie je pravdivé. Vladimír Maňka síce vo svojom blogu z 26. augusta 2013 píše, že problém zamestnanosti je mimo kompetencie samosprávneho kraja: \" Poslanec Kaník hovorí, že náš kraj má najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku a že je to zásluhou vedenia kraja. Vedenie kraja vraj vôbec nezháňa investorov. Zamestnanosť však rieši a opatrenia na jej zníženie prijíma niekto úplne iný ako samosprávne kraje.\" Avšak v roku 2009 sa minimálne dvakrát vyjadril spôsobom, ktorý je v rozpore s predchádzajúcim tvrdením. Dňa 15. októbra 2009 odpísal Vladimír Maňka v reakcii na otázky občanov v online rozhovore , že: \" Rad by som riesil aj problemy, ktore nie su v kompetencii zupy. - zamestnanost a zlepsenie kvality zivota ... vo Zvolene sme rozbehli projekt, ktory uz dnes vyraba 50% tepla z obnovitelnych zdrojov. Ideme dalej - zlacnime cenu tepla, nebudeme zavisli na ruskom plyne , zamestname stovky ludi - da sa to vyuzit v celom kraji \" a ďalej \" Kandidaturu som prijal preto, ze tento kraj sa uz nemoze trapit s nezamestnanostou a problemami.\" 29. novembra 2009 potom ako práve zvolený predseda BBSK vyhlásil : \"Budeme potrebovať vyzliecť politické tričká a venovať sa naplno nášmu regiónu a ľuďom, ktorí tu žijú. Aby sme vytrhli tento kraj z posledného miesta v oblasti zamestnanosti, rizika chudoby alebo kvality života,\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "rozhovore", "vyhlásil"], "url": ["http://vladimirmanka.blog.sme.sk/c/336042/Co-mozete-cakat-od-smerackeho-zupana.html", "http://aktualne.atlas.sk/manka-kandidovat-som-nechcel-ale-musim-pomoct/slovensko/politika/", "http://www.24hod.sk/Manka-povazuje-svoju-vyhru-za-zaciatok-cl96581.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:33.902154+00:00"}
{"id": "vr15874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15874", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...my sme prišli s projektom e-pay kariet. Ja som spustila verejné obstarávanie...", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt E - pay kariet začal počas vlády Ivety Radičovej. Iniciátorom projektu aj obstarávania bola SaS a verejné obstarávanie skutočne spúšťala Lucia Nicholsonová, v tom čase štátna tajomníčka rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projekt E - pay kariet začal počas vlády Ivety Radičovej. Iniciátorom projektu aj obstarávania bola SaS a verejné obstarávanie skutočne spúšťala Lucia Nicholsonová, v tom čase štátna tajomníčka rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["E - pay kariet", "obstarávania", "posielaná", "cena", "konala", "žiadala", "bodoch", "kritizoval", "päť obcí"], "url": ["https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/204452-romove-nedostanou-na-slovensku-do-ruky-penize-ale-karty-s-dennim-limitem.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/352158-rezort-prace-chysta-sutaz-na-dodavatela-e-pay-kariet/", "https://ekonomika.sme.sk/c/5251226/sas-e-pay-karty-by-mohli-pomoct-ludom-v-hmotnej-nudzi.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/352158-rezort-prace-chysta-sutaz-na-dodavatela-e-pay-kariet/", "http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F11%2F05%2Ftbbv5ha541792.dat.1%40Fondy&QueryText=", "https://ekonomika.sme.sk/c/6213349/smer-ziada-zastavenie-projektu-e-pay-kariet.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169133-karty-pre-romov-uzere-nezabrania/", "https://aktualne.atlas.sk/hmotne-davky-v-podobe-e-pay-kariet-su-na-mrtvom-bode/slovensko/spolocnost/", "https://aktualne.atlas.sk/od-e-pay-kariet-odstupila-jedna-obec-pre-uzernikov/slovensko/spolocnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:13.881881+00:00"}
{"id": "vr38361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38361", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je pravda, že je tam aj ten jeden bod o ÚRSO, len ten je koaličný, zhodou okolností a ja súhlasím, že nevrhá to úplne dobré svetlo na objektivitu môjho konania, s tým súhlasím.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programe 18. schôdze NR SR sa nachádza bod o druhom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento bod č. 8 je na stránke Národnej rady SR označený ako \"prerušený.\"", "analysis_paragraphs": ["V programe 18. schôdze NR SR sa nachádza bod o druhom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento bod č. 8 je na stránke Národnej rady SR označený ako \"prerušený.\""], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["stránke Národnej rady SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=254#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:14.126095+00:00"}
{"id": "vr14755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14755", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...klesá nám verejný dlh...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2013 klesá verejný dlh Slovenska. Z úrovne 54.6 % v roku 2013 klesol na súčasných 52.6 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá jeho ďalší pokles v nasledujúcich rokoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2013 klesá verejný dlh Slovenska. Z úrovne 54.6 % v roku 2013 klesol na súčasných 52.6 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá jeho ďalší pokles v nasledujúcich rokoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["dlh"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:11.859627+00:00"}
{"id": "vr16884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16884", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...fungovali vládne projekty, napríklad protipovodňových opatrení, kde sme zamestnali 50 Rómov v Levoči...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národný projekt mal v Levoči sezónne zamestnať dlhodobo nezamestnaných ľudí. V rámci výstavby protipovodňových opatrení mesto Levoča v roku 2011 zamestnalo 30 dlhodobo nezamestnaných obyvateľov Levoče. Údaj hovoriaci o 50 Rómoch je dostupný len vo vyjadreniach Milana Majerského a preto hodnotíme výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNárodný projekt Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie ( .pdf ) vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2010. Realizoval sa v rokoch 2010 – 2013 s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Programu revitalizácie krajiny ( .pdf )\n\nMesto Levoča využilo tento projekt a v roku 2011 zamestnalo 30 ľudí, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. Ich úlohou bolo čistiť korytá vodných tokov a prítokov na území mesta. Následne boli v rámci tejto sezónnej práce zapojení do stavania hrádzí. Práca sa teda týkala hlavne protipovodňových opatrení. Projekt bol takmer celý financovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR, mesto Levoča prispelo 5 % podielom.\n\nPrimátor mesta Levoča Milan Majerský v rámci svojej kampane na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja hovorí o zamestnaní vyššieho počtu dlhodobo nezamestnaných. „ Nechcem sa hrať na vševedka, ktorý vie vyriešiť všetky otázky, ale v Levoči sme už mali zamestnaných 50 Rómov na protipovodňových opatreniach.“", "analysis_paragraphs": ["Národný projekt mal v Levoči sezónne zamestnať dlhodobo nezamestnaných ľudí. V rámci výstavby protipovodňových opatrení mesto Levoča v roku 2011 zamestnalo 30 dlhodobo nezamestnaných obyvateľov Levoče. Údaj hovoriaci o 50 Rómoch je dostupný len vo vyjadreniach Milana Majerského a preto hodnotíme výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Národný projekt Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie ( .pdf ) vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2010. Realizoval sa v rokoch 2010 – 2013 s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Programu revitalizácie krajiny ( .pdf )", "Mesto Levoča využilo tento projekt a v roku 2011 zamestnalo 30 ľudí, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. Ich úlohou bolo čistiť korytá vodných tokov a prítokov na území mesta. Následne boli v rámci tejto sezónnej práce zapojení do stavania hrádzí. Práca sa teda týkala hlavne protipovodňových opatrení. Projekt bol takmer celý financovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR, mesto Levoča prispelo 5 % podielom.", "Primátor mesta Levoča Milan Majerský v rámci svojej kampane na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja hovorí o zamestnaní vyššieho počtu dlhodobo nezamestnaných. „ Nechcem sa hrať na vševedka, ktorý vie vyriešiť všetky otázky, ale v Levoči sme už mali zamestnaných 50 Rómov na protipovodňových opatreniach.“"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vydalo", ".pdf", "zamestnalo", "hovorí"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SESF/Opis_projektu_NP%C2%A750j_SR_bez_BSK.pdf", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/np-50j-prispevok-na-podporu-zamestnanosti-na-realizaciu-opatreni-na-ochranu-pred-povodnami-a-na-riesenie-nasledkov-mimoriadnej-situacie.html?page_id=150713", "http://archiv.vlada.gov.sk/krajina/data/att/26259_subor.pdf", "https://spis.korzar.sme.sk/c/6021290/levoca-zamestnala-na-protipovodnovych-pracach-30-ludi.html", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20610485/kdh-sas-a-olano-podpisali-v-presove-koalicnu-zmluvu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:09.012056+00:00"}
{"id": "vr29968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29968", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale na treťom mieste je dôležité si uvedomiť, že sú utečenci, ktorým aj pán minister a podpredseda vlády Lajčák hovorí, že musíme pomôcť.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Lajčák tvrdí, že na Slovensku nerozdeľujeme migrantov podľa rasy alebo náboženstva,ale:,,r ozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc, a sme pripravení ju dať.'", "analysis_paragraphs": ["Minister Lajčák tvrdí, že na Slovensku nerozdeľujeme migrantov podľa rasy alebo náboženstva,ale:,,r ozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc, a sme pripravení ju dať.'"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["tvrdí,", "solidárne"], "url": ["https://dennikn.sk/236643/lajcak-hovori-ze-nedelime-utecencov-podla-nabozenstva-fico-chce-krestanov/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/991112-voci-utecencom-sme-solidarni-lajcak-hovori-o-baliku-pomoci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:07.631289+00:00"}
{"id": "vr29434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29434", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Takže poďme k téme, ktorá sa nazýva reštrukturalizácia, pretože nerád by som ju spájal iba s jedným podnikom. Pripomínam, že od platnosti zákona, bolo reštrukturalizovaných viac ako 500 firiem, súdy schválili viac ako 500 špeciálnych reštrukturalizačných plánov.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o konkurze a reštruktualizácii je účinný od roku 2006. Podľa údajov dostupných od roku 2008 až do roku 2015 bolo povolených 610 reštruktualizácií, teda minimálne o 110 viac, ako uvádza Robert Fico. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Robert Fico sa v podobnom duchu vyjadril minimálne raz v apríli tohto roku, keď rovnako tvrdil, že vyše 500 firiem bolo reštruktualizovaných. Zákon o konkurze a reštruktualizácii (.pdf) nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Nenašli sme dostupnú štatistiku, ktorá by sa zaoberala tým, koľko firiem bolo reštruktualizovaných od roku 2005. Týmto číslom sa však zaoberá niekoľko samostatných článkov. Podľa údajov, ktoré sa nám podarilo získať od roku 2008 do prvého kvartálu 2015, bolo spolu povolených 610 reštruktualizácií. Vzhľadom na chýbajúce údaje z rokov 2006 - 2007 toto číslo nie je konečné.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o konkurze a reštruktualizácii je účinný od roku 2006. Podľa údajov dostupných od roku 2008 až do roku 2015 bolo povolených 610 reštruktualizácií, teda minimálne o 110 viac, ako uvádza Robert Fico. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Robert Fico sa v podobnom duchu vyjadril minimálne raz v apríli tohto roku, keď rovnako tvrdil, že vyše 500 firiem bolo reštruktualizovaných. Zákon o konkurze a reštruktualizácii (.pdf) nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Nenašli sme dostupnú štatistiku, ktorá by sa zaoberala tým, koľko firiem bolo reštruktualizovaných od roku 2005. Týmto číslom sa však zaoberá niekoľko samostatných článkov. Podľa údajov, ktoré sa nám podarilo získať od roku 2008 do prvého kvartálu 2015, bolo spolu povolených 610 reštruktualizácií. Vzhľadom na chýbajúce údaje z rokov 2006 - 2007 toto číslo nie je konečné."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Zákon", "webnoviny.sk", "eTrend", "teraz.sk", "CRIF"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/rfico-vlada-v-plnej-miere-podporuje-t/127988-clanok.html", "http://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Finternal_market%2Ffinances%2Fdocs%2Factionplan%2Ftransposition%2Fslovakia%2Fd7.3-ml-sk.pdf&ei=cQ0sVfnkFoXWPLfEgagK&usg=AFQjCNEP7Qvghh5Sa-vOHkaEtjGeL4w1pg&sig2=b8ZFNqbqdYZBpobLCNvRMw&bvm=bv.90491159,d.ZWU", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/168837-pocet-konkurzov-a-restrukturalizacii-vlani-stupol/", "http://www.etrend.sk/business-guide-pomocky/konkurzy-a-restrukturalizacie-v-cislach.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlani-novy-rekord-bankroty-slovensko/113143-clanok.html", "http://www.crif.sk/Novinky/Novinky/Pages/Po%C4%8Det-firiem-v-%C3%BApadku-sa-v-prvom-%C5%A1tvr%C5%A5roku-2015-po-dlh%C5%A1om-obdob%C3%AD-zn%C3%AD%C5%BEil.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:25.205800+00:00"}
{"id": "vr31130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31130", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Predĺžime dobu vojenskej služby pre vznik nároku na výsluhový dôchodok zo súčasných 15 na 20 rokov pre nových príslušníkov OS SR.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnom systéme výsluhových dôchodkov je možné odísť zo služby a poberať doživotnú rentu už po 15 rokoch. Ak napríklad niekto nastúpi do armády alebo polície vo veku 19 rokov, do výsluhy môže odísť už ako 34-ročný.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnom systéme výsluhových dôchodkov je možné odísť zo služby a poberať doživotnú rentu už po 15 rokoch. Ak napríklad niekto nastúpi do armády alebo polície vo veku 19 rokov, do výsluhy môže odísť už ako 34-ročný."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["dôchodkov"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48030140-vlada-chce-menit-vysluhove-dochodky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:27.461275+00:00"}
{"id": "vr16865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16865", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Naše nemocnice sa umiestnili aj v takých rebríčkoch ako baby friendly najlepšie, liptovská nemocnica ako jedna z najlepších pôrodníc...", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2016 sa skutočne nemocnica v Liptovskom Mikuláši umiestnila v expertskom hodnotení najlepších pôrodníc úrovne II na prvom mieste. Nemocnica tak uhájila svoje prvenstvo z hodnotenia v roku 2015, dá sa tak povedať, že je jednou z najlepších pôrodníc.Tiež je pravdou, že aktuálne jedinou držiteľkou certifikátu Baby-friendly Hospital je nemocnica v Čadci. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hodnotenie pôrodníc uskutočňuje Health Policy Institute v spolupráci s portálom rodinka.sk. Nemocnica v Liptovskom Mikuláši bola expertmi hodnotená ako najlepšia nemocnica úrovne II. za rok 2016, čo sa týka starostlivosti o novorodenca. Celkové hodnotenie zohľadňovalo hodnotenie mamičiek aj expertov a už nerozlišovalo medzi rôznymi úrovňami.Nemocnica v Liptovskom Mikuláši sa už v celkovom hodnotení nespomína, V hodnotení za rok 2015 bola najlepšou nemocnicou úrovne II opäť Nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Prvé miesta sa udeľovali dovedna v štyroch úrovniach. Okrem celkového hodnotenia sa brali do úvahy aj jednotlivé kategórie, ktorými boli \"experti\", \"služby\" a \"mamičky\". Juraj Blanár tiež spomína Baby-friendly Hospital Initiative (BFHI), ktorá od roku 1991 celosvetovo (v 152 krajinách) vydáva certifikát nemocniciam, ktoré spĺňajú desať základných bodov (napr. podporujú dojčenie, kontakt matky s dieťaťom a poskytujú informácie či zakladajú podporné skupiny dojčiacich matiek a pod.). Na portáli najmama.aktuality.sk je uvedené, že z pôvodného počtu 30 nemocníc zostal tento certifikát v platnosti len pôrodnici v Čadci. Iniciatíva BFHI rozhoduje iba o udelení plakety na základe splnenia potrebných podmienok. Nemocnice v Žilinskom kraji teda nemohli byť \"umiestnené\" či \"najlepšie umiestnené\" v \"baby friendly rebríčku\". Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 sa skutočne nemocnica v Liptovskom Mikuláši umiestnila v expertskom hodnotení najlepších pôrodníc úrovne II na prvom mieste. Nemocnica tak uhájila svoje prvenstvo z hodnotenia v roku 2015, dá sa tak povedať, že je jednou z najlepších pôrodníc.Tiež je pravdou, že aktuálne jedinou držiteľkou certifikátu Baby-friendly Hospital je nemocnica v Čadci. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hodnotenie pôrodníc uskutočňuje Health Policy Institute v spolupráci s portálom rodinka.sk. Nemocnica v Liptovskom Mikuláši bola expertmi hodnotená ako najlepšia nemocnica úrovne II. za rok 2016, čo sa týka starostlivosti o novorodenca. Celkové hodnotenie zohľadňovalo hodnotenie mamičiek aj expertov a už nerozlišovalo medzi rôznymi úrovňami.Nemocnica v Liptovskom Mikuláši sa už v celkovom hodnotení nespomína, V hodnotení za rok 2015 bola najlepšou nemocnicou úrovne II opäť Nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Prvé miesta sa udeľovali dovedna v štyroch úrovniach. Okrem celkového hodnotenia sa brali do úvahy aj jednotlivé kategórie, ktorými boli \"experti\", \"služby\" a \"mamičky\". Juraj Blanár tiež spomína Baby-friendly Hospital Initiative (BFHI), ktorá od roku 1991 celosvetovo (v 152 krajinách) vydáva certifikát nemocniciam, ktoré spĺňajú desať základných bodov (napr. podporujú dojčenie, kontakt matky s dieťaťom a poskytujú informácie či zakladajú podporné skupiny dojčiacich matiek a pod.). Na portáli najmama.aktuality.sk je uvedené, že z pôvodného počtu 30 nemocníc zostal tento certifikát v platnosti len pôrodnici v Čadci. Iniciatíva BFHI rozhoduje iba o udelení plakety na základe splnenia potrebných podmienok. Nemocnice v Žilinskom kraji teda nemohli byť \"umiestnené\" či \"najlepšie umiestnené\" v \"baby friendly rebríčku\". Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["hodnotená", "hodnotení", "Baby-friendly Hospital Initiative", "pôvodného", "pôrodnici"], "url": ["https://tehotenstvo.rodinka.sk/vsetko-o-porodniciach/vsetko-o-sprievodcovi-porodnicami/vyhodnotli-sme-najlepsie-porodnice/", "https://tehotenstvo.rodinka.sk/vsetko-o-porodniciach/vsetko-o-sprievodcovi-porodnicami/sprievodca-porodnicami-2016-vysledky-piateho-rocnika-projektu-hodnotenia-porodnic-na-slovensku/", "http://www.who.int/nutrition/topics/bfhi/en/", "https://najmama.aktuality.sk/clanok/236161/baby-friendly-nemocnice-u-nas-ktore-su-to-a-co-v-nich-mozete-ocakavat/", "https://najmama.aktuality.sk/clanok/250999/vyberate-porodnicu-podla-bfhi-na-slovensku-pouziva-tento-titul-opravnene-uz-iba-jedna-nemocnica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:15.249808+00:00"}
{"id": "vr35178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35178", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "O ňom nebola reč. Reč bola o tom, ktorý z troch vypočutých kandidátov si získa podporu a dôveru poslancov, ktorí jediní hlasujú. Tá diskusia bola úžasná. Bola otvorená, veľmi slobodná a napokon vyústila v to, že poslanecký klub sa celkom jednotne zhodol, že bude stáť za pánom prokurátorom Hrivnákom.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci strany SDKÚ-DS sa po rokovaní poslaneckého klubu 2. novembra dohodli, že ich spoločným kandidátom na post generálneho prokurátora bude Hrivnák .", "analysis_paragraphs": ["Poslanci strany SDKÚ-DS sa po rokovaní poslaneckého klubu 2. novembra dohodli, že ich spoločným kandidátom na post generálneho prokurátora bude Hrivnák ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hrivnák"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5621279/v-sdku-sa-dohodli-prokuraturu-ma-viest-hrivnak.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:55.749544+00:00"}
{"id": "vr38003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38003", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Zoberme si dobre zarábajúceho, veľmi dobre zarábajúceho zamestnanca s trojnásobkom priemernej mzdy, ktorý má okolo dve tisíc, dve tisíc eur. Teda cena práce dve tisíc eur. Čiže má dvojnásobok priemernej mzdy dnes. Zamestnanec platí 189 eur na dani z príjmu, zatiaľ ten istý, pokiaľ by on prešiel medzi živnostníkov a by si tých dve tisíc eur už iba fakturoval, tak platí už len 119. Na zdravotnom odvode, to je tiež solidárna platba, zamestnanec platí 207, takýto proforma živnostník len 80.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny nezávislý prepočet.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadny nezávislý prepočet."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:43.662560+00:00"}
{"id": "vr28389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28389", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "A ja ako jediný (spomedzi kandidátov na prezidenta, pozn.) som dal pozrieť tú kampaň aj audítorovi, podliehajúcemu dohľadu úradom, audítorovi, ktorého som v živote predtým nevidel, stretli sme sa len pri podpise zmluvy na prešetrenie toho.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že si Radoslav Procházka 23. júna 2014 nechal prešetriť financovanie svojej prezidentskej kampane u nezávislého audítora podliehajúcemu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. To, či sa s nezávislým audítorom Ondrejom Boržíkom poznal a či bol jediný z pomedzi prezidentských kandidátov, ktorý si auditorom nechal preveriť kampaň, však nevieme dokázať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nSpráva nezávislého audítora konštatuje, že financovanie kampane Radoslava Procházku je v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že si Radoslav Procházka 23. júna 2014 nechal prešetriť financovanie svojej prezidentskej kampane u nezávislého audítora podliehajúcemu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. To, či sa s nezávislým audítorom Ondrejom Boržíkom poznal a či bol jediný z pomedzi prezidentských kandidátov, ktorý si auditorom nechal preveriť kampaň, však nevieme dokázať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Správa nezávislého audítora konštatuje, že financovanie kampane Radoslava Procházku je v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["https://www.scribd.com/doc/231418283/Sprava-auditora-o-prostriedkoch-na-kampa%c5%88-Radoslava-Prochazku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:53.529337+00:00"}
{"id": "vr27000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27000", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "napríklad pár, ktorý nie je zosobášený a jeden z partnerov ochorie, jeho partner nemôže čerpať OČR, to znamená, nemôže ostať doma a starať sa o druhého partnera, ktorý je v rodine.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Martina Poliačika sa opiera o paragraf 39 Zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení :", "analysis_paragraphs": ["Výrok Martina Poliačika sa opiera o paragraf 39 Zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení :"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461/znenie-20140101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:46.658181+00:00"}
{"id": "vr35740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35740", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My máme 11 miliárd eur v eurofondoch. 3,8 miliardy eur bolo vyčlenených na výstavbu infraštruktúry...", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "3,8 miliardy na celý operačný program doprava ide len v prípade, ak Fico počíta aj príspevok štátu do eurofondov. V tom prípade sa ale nejedná o celkovú sumu 11 miliárd (presnejšie 11,3), ale o 13,4 miliardy eur (.xls).", "analysis_paragraphs": ["3,8 miliardy na celý operačný program doprava ide len v prípade, ak Fico počíta aj príspevok štátu do eurofondov. V tom prípade sa ale nejedná o celkovú sumu 11 miliárd (presnejšie 11,3), ale o 13,4 miliardy eur (.xls)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["13,4 miliardy eur"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1279033368.upl&ANAME=Stav+implement%C3%A1cie+%C5%A0F+pod%C4%BEa+OP%2C+prior%C3%ADt+a+opatren%C3%AD+pre+PO+2007-2013+k+31.+05.+2010.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:05.772272+00:00"}
{"id": "vr14558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14558", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "(...) keď znížime dane (dane z príjmu, pozn.) na 16 % tak môžeme rátať s výpadkom asi 480 miliónov eur.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť žiadne relevantné analýzy zníženia dane z príjmu na 16 %, ktoré by ukazovali, aký by to malo dopad na štátny rozpočet. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zníženie dane z príjmu z 19 % na 16 % navrhoval na svojom blogu v roku 2008 Richard Sulík, kde spomína výpadok približne 16 miliárd korún, čo je v prepočte 531 miliónov eur. V roku 2007 o návrhu Ministerstva financií znížiť daň z príjmu na 16 % informovala televízia Markíza. Túto úvahu Robert Fico rázne odmietol. Neskôr opozičníposlanci navrhli znížiť daň z príjmu na 17 %, čo označil Robert Fico za sabotáž. Návrh znížiť daň z príjmu na 16 % sa objavil aj vo verejnej diskusii k návrhu reformy daňovo-odvodového systému v roku 2011 (s.4, . rtf ), kde bol zamietnutý vládou z fiškálnych dôvodov. „-návrh na zníženie sadzby dane na 16% a odvodov na 16% 1x; Návrh stanoviska vlády SR: K uvedenému riešeniu z dôvodu významných fiškálnych vplyvov nie je možné v súčasnosti pristúpiť.\"", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť žiadne relevantné analýzy zníženia dane z príjmu na 16 %, ktoré by ukazovali, aký by to malo dopad na štátny rozpočet. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zníženie dane z príjmu z 19 % na 16 % navrhoval na svojom blogu v roku 2008 Richard Sulík, kde spomína výpadok približne 16 miliárd korún, čo je v prepočte 531 miliónov eur. V roku 2007 o návrhu Ministerstva financií znížiť daň z príjmu na 16 % informovala televízia Markíza. Túto úvahu Robert Fico rázne odmietol. Neskôr opozičníposlanci navrhli znížiť daň z príjmu na 17 %, čo označil Robert Fico za sabotáž. Návrh znížiť daň z príjmu na 16 % sa objavil aj vo verejnej diskusii k návrhu reformy daňovo-odvodového systému v roku 2011 (s.4, . rtf ), kde bol zamietnutý vládou z fiškálnych dôvodov. „-návrh na zníženie sadzby dane na 16% a odvodov na 16% 1x; Návrh stanoviska vlády SR: K uvedenému riešeniu z dôvodu významných fiškálnych vplyvov nie je možné v súčasnosti pristúpiť.\""], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "informovala", "navrhli", "rtf"], "url": ["http://slovenskapolitika.sulik.sk/16-odvody-16-dan-z-prijmu/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/184586-pociatkov-urad-navrhne-znizit-dan-z-prijmu/", "http://domov.sme.sk/c/3337750/fico-navrh-na-znizenie-dane-z-prijmu-je-sabotaz.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=9&ved=0ahUKEwi4kO3Gq5jLAhWBc3IKHaFVCXAQFghbMAg&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-132643&usg=AFQjCNHShU7PyH3gq-FoPTfWc636iGMjxA&sig2=3o10ec-Qh0wOZwNpeh1q5g&bvm=bv.115339255,d.bGs&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:24.816960+00:00"}
{"id": "vr30768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30768", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale ja by som povedal na úvod minimálne to, že je to neprijateĺné, že na základe toho, že niekto o niekom hovorí, okamžite ho ideme odpísať. Všimnite si, čo sa robilo napr. vo Francúzsku. Strauss-Kahn. Stačilo jedno obvinenie, že vraj zneužil tú hosťovskú a fakticky skončil v politike a súd ho oslobodil.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý šéf MMF Strauss-Kahn,bol počas svojej funkcie obvinený a následne aj poslaný do vyšetrovacej väzby za údajný pokus o znásilnenie hotelovej chyžnej.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý šéf MMF Strauss-Kahn,bol počas svojej funkcie obvinený a následne aj poslaný do vyšetrovacej väzby za údajný pokus o znásilnenie hotelovej chyžnej."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["SME", "sprisahan", "prehreškov", "kupliarstva", "Euractiv"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5893678/sefa-mmf-zatkli-a-obvinili-zo-sexualneho-obtazovania.html", "http://www.sme.sk/c/5894697/francuzi-spekuluju-o-sprisahani-proti-straussovi-kahnovi.html", "http://www.sme.sk/c/5965210/straussa-kahna-caka-sud-aj-v-parizi.html", "http://www.topky.sk/cl/11/1289174/Dalsi-skandal-Straussa-Kahna--obvinili-ho-z-kupliarstva-", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/straussa-kahna-zbavili-obvineni-017715"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:35.157915+00:00"}
{"id": "vr37347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37347", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ja som sa k tomu (ku \"zlatým padákom\" vo výške napríklad 90 tisíc eur, pozn.) vyjadril aj verejne na tlačovej konferencii a vyjadril som sa v tom zmysle, že to považujem za nehoráznosť.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda.sk 4.februára.2010: \"Vyplatené odstupné manažérom v niektorých podnikoch s majetkovou účasťou štátu považuje minister financií Ivan Mikloš za nehorázne.\"", "analysis_paragraphs": ["Pravda.sk 4.februára.2010: \"Vyplatené odstupné manažérom v niektorých podnikoch s majetkovou účasťou štátu považuje minister financií Ivan Mikloš za nehorázne.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/odstupne-v-teplarni-je-podla-miklosa-nehorazne-mozno-aj-nezakonne-1c6-/sk_ekonomika.asp?c=A110204_130654_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:27.297420+00:00"}
{"id": "vr38070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38070", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Nitra invest v spoločnosti nášho člena má 20% realitný fond so sídlom na Cypre. Ja si myslím, že to je zásadný rozdiel, že či je, či má niekto firmu na Cypre, alebo či to je schránková firma. Keby to bola schránková firma, no tak jej majitelia sú nie známi. Však vieme kto sú majitelia, vieme kto sú zástupcovia na Slovensku.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel v spoločnosti Nitra Invest má okrem nitrianskeho okresného predsedu SDKÚ O. Ščurku (majoritný vlastník) aj cyperská firma TPE Holding I. Limited. Podľa pravda.sk na túto firmu Ščurka previedol 20% svojho podielu v roku 2010. Podľa informácií sme.sk ale majitelia TPE Holdingu nie sú známi. Na dokumente z cyperského ministerstva, ktorým operovala I. Radičová sú k TPE Holdingu zverejnené dve mená riaditeľov firmy, no nie mená majiteľov.", "analysis_paragraphs": ["Podiel v spoločnosti Nitra Invest má okrem nitrianskeho okresného predsedu SDKÚ O. Ščurku (majoritný vlastník) aj cyperská firma TPE Holding I. Limited. Podľa pravda.sk na túto firmu Ščurka previedol 20% svojho podielu v roku 2010. Podľa informácií sme.sk ale majitelia TPE Holdingu nie sú známi. Na dokumente z cyperského ministerstva, ktorým operovala I. Radičová sú k TPE Holdingu zverejnené dve mená riaditeľov firmy, no nie mená majiteľov."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Nitra Invest", "pravda.sk", "20%", "sme.sk", "dokumente"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=12278&SID=9&P=1", "http://spravy.pravda.sk/radicova-nevyriesila-nic-cyperska-zahada-trva-f4z-/sk_domace.asp?c=A110414_091441_sk_domace_p09", "http://spravy.pravda.sk/nie-sme-garazova-firma-sdku-tvrdi-cypersky-spolocnik-nitra-investu-110-/sk_domace.asp?c=A110414_205011_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/zobrazfoto.asp?src=http://i.sme.sk/cdata/6/58/5850926/info_big.jpg&par=", "http://spravy.pravda.sk/radicova-nevyriesila-nic-cyperska-zahada-trva-f4z-/sk_domace.asp?c=A110414_091441_sk_domace_p09"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:21.174308+00:00"}
{"id": "vr34755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34755", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "...zistilo sa (v Benátskej komisii, pozn.), že určité ustanovenie zákona sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika na seba vzala a preto tieto ustanovenie treba revidovať.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa v bode č. 136 hovorí, že niektoré ustanovenia nie sú v súlade s medzinárodným záväzkami SR.", "analysis_paragraphs": ["Správa v bode č. 136 hovorí, že niektoré ustanovenia nie sú v súlade s medzinárodným záväzkami SR."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://www.venice.coe.int/docs/2010/CDL-AD%282010%29035-e.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:03.429593+00:00"}
{"id": "vr39099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39099", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Splnili základný programový cieľ, zlepšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku? Naopak. Stúpa nezamestnanosť.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe tabuľky zostavenej z mesačných štatistík nezamestnanosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pre obdobie Radičovej vlády (od jej menovania prezidentom SR 9.júla 2010 až po najaktuálnejšie dostupné údaje, ktoré sa vzťahujú k augustu 2011) je zrejmé, že evidovaná miera nezamestnanosti od začiatku funkčného obdobia naozaj narástla, konkrétne o 0,79 percentuálneho bodu. Čo sa však týka trendu aktuálneho vývoja, miera evidovanej nezamestnanosti v auguste po 3 mesiacoch klesla, aj keď len o 0,03 percentuálneho bodu.", "analysis_paragraphs": ["Na základe tabuľky zostavenej z mesačných štatistík nezamestnanosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pre obdobie Radičovej vlády (od jej menovania prezidentom SR 9.júla 2010 až po najaktuálnejšie dostupné údaje, ktoré sa vzťahujú k augustu 2011) je zrejmé, že evidovaná miera nezamestnanosti od začiatku funkčného obdobia naozaj narástla, konkrétne o 0,79 percentuálneho bodu. Čo sa však týka trendu aktuálneho vývoja, miera evidovanej nezamestnanosti v auguste po 3 mesiacoch klesla, aj keď len o 0,03 percentuálneho bodu."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["mesačných štatistík nezamestnanosti", "menovania prezidentom SR 9.júla 2010"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.prezident.sk/?vlada-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:23.530963+00:00"}
{"id": "vr29578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29578", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Väčšina mojej politickej kariéry spočívala v tom, že SaS v podstatných veciach ustúpila, či dekriminalizácia marihuany, registrované partnerstvá alebo napríklad zvýšenie DPH, čo mňa dodnes mrzí, že som tam ustúpil.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politická strana SaS v minulosti vyjadrila podporu otázkam dekriminalizácie marihuany, registrovaných partnerstiev, a zníženiu DPH, pričom zástupcovia strany sa i naďalej stavajú k týmto témam súhlasne. Počas svojho pôsobenia v koaličnej vláde pod vedením Ivety Radičovej (2010-2012) však musela strana od týchto troch bodov dočasne ustúpiť alebo podporiť pôvodne odmietaný návrh. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Volebný program strany Sloboda a Solidarita úvádza všetky tri už spomenuté body: Dekriminalizáciu marihuany (s.73): \" Dekriminalizáciou marihuany zabránime nežiadúcemu zhoršovaniu spoločenského uplatnenia ľudí následkom neprimeraného trestného stíhania pri náhodilom kontakte s marihuanou a zvýšime účinnosť a komplexnosť miery odbornej prevencie. Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti rozlíšime náhodilého užívateľa od dílera. Taktiež nechceme brániť využívaniu liečiv vyrábaných z marihuany, ak človeku môžu pomôcť pri liečbe ochorení. \" Registrované partnerstvá (s.72): \" Zavedením právnej úpravy životného partnerstva párov rovnakého pohlavia na Slovensku zvýšime mieru zodpovednosti, sociálnu stabilitu a kvalitu života životných partnerov a upevníme širšie rodinné vzťahy. \" Zníženie DPH (s.16): \" SaS navrhuje: Zlúčiť dve sadzby DPH na úroveň 18 % (SaS pôvodne navrhovala znížiť tieto dane na 16 %, no z dôvodu svetovej krízy a zlej hospodárskej politiky a z toho prameniaceho rekordného deficitu sa tento plán stal neuskutočniteľným). \" V období koaličnej vlády (2010-2012), strana SaS musela skutočne ustúpiť nie len od témy dekriminalizácie marihuany, ale aj od svojho pozmeňovacieho návrhu k novele o omamných látkach. Informoval o to spravodajský portál Hospodárske noviny: \" Snaha SaS umožniť lekárom, aby mohli liečiť ťažko a smrteľne chorých pacientov marihuanovými prípravkami, nemá v slovenskom parlamente podporu. Poslanec Národnej rady SR Peter Kalist (SaS) preto nepredložil pozmeňovací návrh k vládnej novele zákona o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch, ktorý mal legalizovať marihuanu výlučne na lekárske účely. SaS zdôrazňuje, že nejde o dekriminalizáciu marihuany, ale \"iba a len o zabezpečenie beztrestného užívania marihuany pre ľudí, pacientov, väčšinou ťažko chorých, ktorým táto liečba slúži na zmiernenie ich utrpenia a na zlepšenie kvality ich života \" Téma dekriminalizácie marihuany však nebola úplne odsunutá nabok. Ako dokazuje video záznam z tlačovej konferencie Sas, táto debata o pokračuje. Sám Richard Sulík povedal: \" V ítame, že Smer prebral časť nášho programu. Toto je dôkazom toho, že aj opozičná politika môže mať svoje reálne výsledky.\" Naviac, v decembri 2014 priniesli Hospodárske Noviny správu o tom, že Ministerstvo Spravodlivosti pracuje na príprave návrhu zákona o dekriminalizácii mäkkých drog: \" Vládna strana chce presadiť, aby človek, ktorého polícia prichytí pri fajčení marihuany, neskončil vo väzení, či so záznamom v trestnom registri. Borec (minister spravodlivosti, pozn.) pri úprave argumentuje tým, že za drogy chce nielen trestať, ale aj zamerať sa viac na prevenciu. Navyše, takto chce odlíšiť príležitostných užívateľov od dílerov. Aj preto sa podľa novely stanovené nepatrné množstvo marihuany bude brať ako priestupok len pri prvom prichytení. Ďalšie už bude polícia riešiť ako dnes, teda ako trestný čin, ktorý rieši súd. \" Rovnako počas obdobia koaličnej vlády (2010-2012) strana SaS nepresadzovala ani zákon o registrovaných partnerstvách. Toto zhodnotenie sa niekoľkokrát objavilo v denníku Pravda: \" Protiváhou kresťanských demokratov vo vláde Ivety Radičovej by mohla byť liberálna strana SaS. Tá však po voľbách ustúpila zo sporných bodov svojho programu, akými bola napríklad dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvo pre homosexuálov. \" Aj samotný Richard Sulík vo februári 2011 uznal, že sa tejto téme strana SaS zatiaľ v parlamente nevenovala: \" To, že sme dekriminalizáciu marihuany či registrované partnerstvá neriešili prvych sedem mesiacov, neznamená, že ich už nikdy nebudeme riešiť. K slobode patrí aj zodpovednosť a preukázali sme, že vieme zodpovedne konať. Veľmi dobre sa pamätám na rokovanie koaličnej rady. Nebolo by zodpovedné, aby len pre to, že sme nepresadili dekriminalizáciu, vládol ďalej Fico. No a pri téme registrovanych partnerstiev, to už bolo pre KDH úplne mimo diskusie. \" So snahou o vydanie zákona o registrovanom partnerstve poslanci SaS však pokračovali za súčasnej vlády. Ich návrh bol 6. novembra 2012 prehlasovaný v pomere 94 proti a 14 za, preto teda neprešiel ani do II. čítania. Národná rada sa tak uzniesla , že \" nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. \" Čo sa týka zvýšenia sadzby DPH z pôvodných 19% na súčasných 20%, aj tam sa strana SaS najprv vyjadrovala odmietavo, no neskôr ustúpila : \" Vnímame to ako kompromis. My sme boli jednoznačne proti zvyšovaniu DPH,\" povedal predseda SaS Richard Sulík. \" Vládny návh (.doc, s.2) zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý súčasnú sadzbu upravoval nasledovne: \" S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %. \", bola napokon dňa 30. novembra odhlasovaný v pomere 79 za a 66 proti. Všetci poslanci strany SaS spolu so zyvšnými koaličnými partnermi tento návrh v hlasovaní oddobrili . Aj napriek tomu však znižovanie DPH naďalej figurovalo vo volebnom programe strany k Eurovoľbám , ktoré sa konali v roku 2014, sa vyjadrila nasledovne: \" V období rokov 2014 až 2020 má Slovensko Bruselu zaplatiť 6,78 mld. eur a zároveň môže čerpať 20,29 mld. eur. Pri vzájomnom započítaní týchto platieb (20,29 - 6,78 = 13,51) to znamená, že Slovensko by neplatilo do Bruselu nič a čerpalo by len 13,51 mld. eur. Štátny rozpočet by tak ročne ušetril miliardu eur a skôr, ako sa tieto peniaze rozkradnú alebo rozdajú, by sa o túto sumu mohol znížiť napríklad výnos DPH. V konkrétnych číslach to znamená zníženie sadzby DPH z 20 % na 15 % , čo priemernej rodine ušetrí 500 eur ročne. SaS v Európskom parlamente otvorí diskusiu o zápočte platieb do Európskej únie s eurofondmi a bude pre túto myšlienku hľadať v Únii spojencov. Takúto diskusiu považujeme za dôležitý príspevok do témy o reforme európskych inštitúcií. \" Dátum zverejnenia analýzy: 11.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Politická strana SaS v minulosti vyjadrila podporu otázkam dekriminalizácie marihuany, registrovaných partnerstiev, a zníženiu DPH, pričom zástupcovia strany sa i naďalej stavajú k týmto témam súhlasne. Počas svojho pôsobenia v koaličnej vláde pod vedením Ivety Radičovej (2010-2012) však musela strana od týchto troch bodov dočasne ustúpiť alebo podporiť pôvodne odmietaný návrh. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Volebný program strany Sloboda a Solidarita úvádza všetky tri už spomenuté body: Dekriminalizáciu marihuany (s.73): \" Dekriminalizáciou marihuany zabránime nežiadúcemu zhoršovaniu spoločenského uplatnenia ľudí následkom neprimeraného trestného stíhania pri náhodilom kontakte s marihuanou a zvýšime účinnosť a komplexnosť miery odbornej prevencie. Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti rozlíšime náhodilého užívateľa od dílera. Taktiež nechceme brániť využívaniu liečiv vyrábaných z marihuany, ak človeku môžu pomôcť pri liečbe ochorení. \" Registrované partnerstvá (s.72): \" Zavedením právnej úpravy životného partnerstva párov rovnakého pohlavia na Slovensku zvýšime mieru zodpovednosti, sociálnu stabilitu a kvalitu života životných partnerov a upevníme širšie rodinné vzťahy. \" Zníženie DPH (s.16): \" SaS navrhuje: Zlúčiť dve sadzby DPH na úroveň 18 % (SaS pôvodne navrhovala znížiť tieto dane na 16 %, no z dôvodu svetovej krízy a zlej hospodárskej politiky a z toho prameniaceho rekordného deficitu sa tento plán stal neuskutočniteľným). \" V období koaličnej vlády (2010-2012), strana SaS musela skutočne ustúpiť nie len od témy dekriminalizácie marihuany, ale aj od svojho pozmeňovacieho návrhu k novele o omamných látkach. Informoval o to spravodajský portál Hospodárske noviny: \" Snaha SaS umožniť lekárom, aby mohli liečiť ťažko a smrteľne chorých pacientov marihuanovými prípravkami, nemá v slovenskom parlamente podporu. Poslanec Národnej rady SR Peter Kalist (SaS) preto nepredložil pozmeňovací návrh k vládnej novele zákona o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch, ktorý mal legalizovať marihuanu výlučne na lekárske účely. SaS zdôrazňuje, že nejde o dekriminalizáciu marihuany, ale \"iba a len o zabezpečenie beztrestného užívania marihuany pre ľudí, pacientov, väčšinou ťažko chorých, ktorým táto liečba slúži na zmiernenie ich utrpenia a na zlepšenie kvality ich života \" Téma dekriminalizácie marihuany však nebola úplne odsunutá nabok. Ako dokazuje video záznam z tlačovej konferencie Sas, táto debata o pokračuje. Sám Richard Sulík povedal: \" V ítame, že Smer prebral časť nášho programu. Toto je dôkazom toho, že aj opozičná politika môže mať svoje reálne výsledky.\" Naviac, v decembri 2014 priniesli Hospodárske Noviny správu o tom, že Ministerstvo Spravodlivosti pracuje na príprave návrhu zákona o dekriminalizácii mäkkých drog: \" Vládna strana chce presadiť, aby človek, ktorého polícia prichytí pri fajčení marihuany, neskončil vo väzení, či so záznamom v trestnom registri. Borec (minister spravodlivosti, pozn.) pri úprave argumentuje tým, že za drogy chce nielen trestať, ale aj zamerať sa viac na prevenciu. Navyše, takto chce odlíšiť príležitostných užívateľov od dílerov. Aj preto sa podľa novely stanovené nepatrné množstvo marihuany bude brať ako priestupok len pri prvom prichytení. Ďalšie už bude polícia riešiť ako dnes, teda ako trestný čin, ktorý rieši súd. \" Rovnako počas obdobia koaličnej vlády (2010-2012) strana SaS nepresadzovala ani zákon o registrovaných partnerstvách. Toto zhodnotenie sa niekoľkokrát objavilo v denníku Pravda: \" Protiváhou kresťanských demokratov vo vláde Ivety Radičovej by mohla byť liberálna strana SaS. Tá však po voľbách ustúpila zo sporných bodov svojho programu, akými bola napríklad dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvo pre homosexuálov. \" Aj samotný Richard Sulík vo februári 2011 uznal, že sa tejto téme strana SaS zatiaľ v parlamente nevenovala: \" To, že sme dekriminalizáciu marihuany či registrované partnerstvá neriešili prvych sedem mesiacov, neznamená, že ich už nikdy nebudeme riešiť. K slobode patrí aj zodpovednosť a preukázali sme, že vieme zodpovedne konať. Veľmi dobre sa pamätám na rokovanie koaličnej rady. Nebolo by zodpovedné, aby len pre to, že sme nepresadili dekriminalizáciu, vládol ďalej Fico. No a pri téme registrovanych partnerstiev, to už bolo pre KDH úplne mimo diskusie. \" So snahou o vydanie zákona o registrovanom partnerstve poslanci SaS však pokračovali za súčasnej vlády. Ich návrh bol 6. novembra 2012 prehlasovaný v pomere 94 proti a 14 za, preto teda neprešiel ani do II. čítania. Národná rada sa tak uzniesla , že \" nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. \" Čo sa týka zvýšenia sadzby DPH z pôvodných 19% na súčasných 20%, aj tam sa strana SaS najprv vyjadrovala odmietavo, no neskôr ustúpila : \" Vnímame to ako kompromis. My sme boli jednoznačne proti zvyšovaniu DPH,\" povedal predseda SaS Richard Sulík. \" Vládny návh (.doc, s.2) zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý súčasnú sadzbu upravoval nasledovne: \" S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %. \", bola napokon dňa 30. novembra odhlasovaný v pomere 79 za a 66 proti. Všetci poslanci strany SaS spolu so zyvšnými koaličnými partnermi tento návrh v hlasovaní oddobrili . Aj napriek tomu však znižovanie DPH naďalej figurovalo vo volebnom programe strany k Eurovoľbám , ktoré sa konali v roku 2014, sa vyjadrila nasledovne: \" V období rokov 2014 až 2020 má Slovensko Bruselu zaplatiť 6,78 mld. eur a zároveň môže čerpať 20,29 mld. eur. Pri vzájomnom započítaní týchto platieb (20,29 - 6,78 = 13,51) to znamená, že Slovensko by neplatilo do Bruselu nič a čerpalo by len 13,51 mld. eur. Štátny rozpočet by tak ročne ušetril miliardu eur a skôr, ako sa tieto peniaze rozkradnú alebo rozdajú, by sa o túto sumu mohol znížiť napríklad výnos DPH. V konkrétnych číslach to znamená zníženie sadzby DPH z 20 % na 15 % , čo priemernej rodine ušetrí 500 eur ročne. SaS v Európskom parlamente otvorí diskusiu o zápočte platieb do Európskej únie s eurofondmi a bude pre túto myšlienku hľadať v Únii spojencov. Takúto diskusiu považujeme za dôležitý príspevok do témy o reforme európskych inštitúcií. \" Dátum zverejnenia analýzy: 11.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["program", "ustúpiť", "návrhu", "nepresadzovala", "prehlasovaný", "uzniesla", "ustúpila", "návh", "oddobrili", "Eurovoľbám"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/marihuana-na-lekarske-ucely-sulikovci-neuspeli-429205", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/trochu-marihuany-vo-vrecku-stat-povie-ano-638704", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169242-vplyv-cirkvi-rastie-najmae-vdaka-kdh/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4155", "http://ekonomika.sme.sk/c/5536545/vlada-docasne-zvysi-dph-na-20-percent.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=346919", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27531", "http://www.strana-sas.sk/file/3912/program-sas-pre-volby-do-europskeho-parlamentu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:49.460297+00:00"}
{"id": "vr30966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30966", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja som už predtým na tlačovej konferencii hovoril o tom, že takéto uznesenie považujeme za prázdne gesto, ktoré nerieši a nevyrieši tento problém nevymenovania generálneho prokurátora, ktorého kandidáta NR SR legitímne zvolila.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť informáciu o tom, že by KDH vyjadrilo svoj postoj k hlasovaniu o výzve prezidentovi I. Gašparovičovi, aby vymenoval J. Čentéša za generálneho prokurátora ešte predtým ako došlo k samotnému hlasovaniu o tom. V neprospech výroku P. Hrušovského svedčí fakt, že bývalí koaliční partneri boli následne nemilo prekvapení, keď sa dozvedeli, že za návrh hlasovalo len 5 členov KDH. Mikuláš Dzurinda sa vyjadril, že je vo vzťahu k výsledku znepokojený . Je pravda, že P. Hrušovský sa vyjadril o tejto snahe ako o geste , ktoré nič nevyrieši, avšak takto sa vyjadril až následne po hlasovaní o návrhu. \"Uznesenie bolo len prázdne gesto. Nebolo riešením na to, aby prezident rozhodol s definitívnou platnosťou, či vymenuje alebo nie pána Čentéša za generálneho prokurátora.\" neviem ci nepravda, pravda, neoveritelne????", "analysis_paragraphs": ["Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť informáciu o tom, že by KDH vyjadrilo svoj postoj k hlasovaniu o výzve prezidentovi I. Gašparovičovi, aby vymenoval J. Čentéša za generálneho prokurátora ešte predtým ako došlo k samotnému hlasovaniu o tom. V neprospech výroku P. Hrušovského svedčí fakt, že bývalí koaliční partneri boli následne nemilo prekvapení, keď sa dozvedeli, že za návrh hlasovalo len 5 členov KDH. Mikuláš Dzurinda sa vyjadril, že je vo vzťahu k výsledku znepokojený . Je pravda, že P. Hrušovský sa vyjadril o tejto snahe ako o geste , ktoré nič nevyrieši, avšak takto sa vyjadril až následne po hlasovaní o návrhu. \"Uznesenie bolo len prázdne gesto. Nebolo riešením na to, aby prezident rozhodol s definitívnou platnosťou, či vymenuje alebo nie pána Čentéša za generálneho prokurátora.\" neviem ci nepravda, pravda, neoveritelne????"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["znepokojený", "geste"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6251761/kdh-nepodporilo-vyzvu-o-centesovi.html", "http://www.kdh.sk/spravy/z-domova/kdh-ponuka-realne-kroky-nie-prazdne-gesta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:47.660798+00:00"}
{"id": "vr34247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34247", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pozrite sa, u nás neviem, ale tuším, že stále sme jediná politická strana, ktorá vyberá kandidátov na základe primárnych volieb.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SDKÚ-DS vybrala ako jediná svojich kandidátov do komunálnych volieb na základe primárnych volieb .", "analysis_paragraphs": ["Strana SDKÚ-DS vybrala ako jediná svojich kandidátov do komunálnych volieb na základe primárnych volieb ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["primárnych volieb"], "url": ["http://www.sdku-banm.sk/aktuality/primarne-volby-pre-komunalne-volby-2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:16.454652+00:00"}
{"id": "vr28028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28028", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jedna z tých vecí je návrh poslanca Poliačika z SaS, ktorý hovorí o tzv. volebných paradoxoch tzn. na výpočet mandátu pre jednotlivé strany sa používa veľmi komplikovaný vzorec, republikové volebné číslo, počet mandátov, predelí sa a vynásobí sa počtom účastníkov, čo môže v niektorých situáciách spôsobiť, že keby za nejakú stranu prišlo menej voličov voliť, získala by de facto viacej mandátov.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravda, že Martin Poliačik navrhuje zmenu metódy prerozdeľovania mandátov s potenciálom odstrániť tzv. volebné paradoxy, o ktorých hovorí Kaliňák - teda počet mandátov pre jednotlivé strany ovplyvňuje aj počet voličov voľbách, keďže z toho základu sa počíta republikové číslo a následne počtu hlasov pre jednotlivé strany, z ktorého sa počíta počet mandátov na základe republikového čísla. Avšak Kaliňákova interpretácia výpočtu republikového volebného čísla je nepresná, keďže sa všetky odovzdané hlasy vo voľbách delia počtom mandátov + 1 (151) tie sa násobia nie počtom účastníkov, ale hlasov pre konkrétnu stranu , pre ktorú sa výpočet robí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že Martin Poliačik navrhuje zmenu metódy prerozdeľovania mandátov s potenciálom odstrániť tzv. volebné paradoxy, o ktorých hovorí Kaliňák - teda počet mandátov pre jednotlivé strany ovplyvňuje aj počet voličov voľbách, keďže z toho základu sa počíta republikové číslo a následne počtu hlasov pre jednotlivé strany, z ktorého sa počíta počet mandátov na základe republikového čísla. Avšak Kaliňákova interpretácia výpočtu republikového volebného čísla je nepresná, keďže sa všetky odovzdané hlasy vo voľbách delia počtom mandátov + 1 (151) tie sa násobia nie počtom účastníkov, ale hlasov pre konkrétnu stranu , pre ktorú sa výpočet robí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["dostupný", "Nemecku", "blogy", "večera", "Zákon", "2012"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://en.wikipedia.org/wiki/Table_of_voting_systems_by_country", "http://dancisin.blog.sme.sk/", "http://www.strana-sas.sk/ako-volebny-system-ovplyvnuje-politicku-a-spolocensku-realitu/2650", "http://www.infovolby.sk/data/_media/Zakon%20o%20volbach%20do%20NR%20SR.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab4.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:38.225103+00:00"}
{"id": "vr29793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29793", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za 22 rokov existencie Slovenskej republiky 58 000 migrantov prešlo cez ruky našich tých úradov. Len 650 dostalo azyl a 645 inú ochranu.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár hovorí takmer presné čísla migrantov a aj tých, ktorí dostali azyl, či inú ochranu. Migrantov bolo, od roku 1993 podľa údajov Ministerstva vnútra 58 065. Počet migrantov, ktorí dostali azyl je 650 a inú ochranu dostalo 645 ľudí. Výrok preto môžeme hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár hovorí takmer presné čísla migrantov a aj tých, ktorí dostali azyl, či inú ochranu. Migrantov bolo, od roku 1993 podľa údajov Ministerstva vnútra 58 065. Počet migrantov, ktorí dostali azyl je 650 a inú ochranu dostalo 645 ľudí. Výrok preto môžeme hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:00.890068+00:00"}
{"id": "vr37945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37945", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale veď to je, a funguje to tak dodnes, a to je ten hlavný argument, ktorý sa snaží vysvetliť a prečo som presvedčený, že to, čo som povedal na úvod je úplná pravda a nezastierajme si oči, lebo ten zákon mení pomaly 12 tuším iných zákonov. Ide do zákona o štátnom jazyku, myslím slovenského jazyka.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vládnom návrhu zákona sa okrem Zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín mení alebo dopĺňa aj ďalších 13 zákonov:", "analysis_paragraphs": ["Vo vládnom návrhu zákona sa okrem Zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín mení alebo dopĺňa aj ďalších 13 zákonov:"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["vládnom návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:51.456758+00:00"}
{"id": "vr35922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35922", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Začali sa však vyskytovať prípady, kedy tento konsenzus v národno-štátnych veciach sa ako keby vytratil. Spomeňme si na Lisabonskú zmluvu. Neradi o tom mnohí hovoria, ale fakt je ten, že Lisabonská zmluva bola záujmom všetkých, ale časť opozície povedala, že to nebude podporovať. A toto je to isté.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri Lisabonskej zmluve nešlo opozícii o porušovanie „konsenzu v národno- štátnych veciach“, ale o pretlačenie neprijatia nového tlačového zákona . Keď Fico hovorí, že „toto je to isté“, nie je jasné, o čo mu vôbec ide, keďže aj SDKÚ povedalo, že sa mu prijatie tohto zákona v Maďarsku nepáči.", "analysis_paragraphs": ["Pri Lisabonskej zmluve nešlo opozícii o porušovanie „konsenzu v národno- štátnych veciach“, ale o pretlačenie neprijatia nového tlačového zákona . Keď Fico hovorí, že „toto je to isté“, nie je jasné, o čo mu vôbec ide, keďže aj SDKÚ povedalo, že sa mu prijatie tohto zákona v Maďarsku nepáči."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "SDKÚ"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/opozicia-nadalej-tlaci-najprv-tlacovy-zakon-potom-lisabonska-zmluva.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/iveta-radicova-a-mikulas-dzurinda-v-bruseli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:17.853203+00:00"}
{"id": "48189", "numeric_id": 48189, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48189", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V súčasnej dobe omikron podľa všetkých štatistík sa síce šíri rýchlejšie, ale jeho priebeh je miernejší.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré nedávne štúdie napríklad z Británie, USA, Dánska či Belgicka sa zhodujú v tom, že nový variant koronavírusu je menej infekčný a menej smrteľný, ale šíri sa rýchlejšie. Pre málo zaočkovanú krajinu, akou je Slovensko, však dáta ešte nemáme . Zdá sa ale, že omikron sa naozaj šíri rýchlejšie a to hlavne kvôli tomu, že infikuje viac hrdlo ako púca.\n\nPodľa štúdie z Hongkongu sa variant omikron rozmnožuje v tkanivách až 70-krát rýchlejšie ako delta, závažnosť ochorenia je však pravdepodobne nižšia. Rovnako je nižšia pravdepodobnosť ťažkého priebehu než pri nákaze deltou. Podľa WHO však máme stále medzery vo vedomostiach o omikrone.\n\nNa základe v súčasnosti dostupných údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré nedávne štúdie napríklad z Británie, USA, Dánska či Belgicka sa zhodujú v tom, že nový variant koronavírusu je menej infekčný a menej smrteľný, ale šíri sa rýchlejšie. Pre málo zaočkovanú krajinu, akou je Slovensko, však dáta ešte nemáme . Zdá sa ale, že omikron sa naozaj šíri rýchlejšie a to hlavne kvôli tomu, že infikuje viac hrdlo ako púca.", "Podľa štúdie z Hongkongu sa variant omikron rozmnožuje v tkanivách až 70-krát rýchlejšie ako delta, závažnosť ochorenia je však pravdepodobne nižšia. Rovnako je nižšia pravdepodobnosť ťažkého priebehu než pri nákaze deltou. Podľa WHO však máme stále medzery vo vedomostiach o omikrone.", "Na základe v súčasnosti dostupných údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "nemáme", "infikuje", "štúdie", "nižšia", "WHO"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2022/jan/02/new-studies-reinforce-belief-that-omicron-is-less-likely-to-damage-lungs", "https://dennikn.sk/2689123/chut-a-cuch-uz-nestratite-ako-sa-pri-omikrone-menia-priznaky-a-ako-ho-zvladnut-doma/", "https://dennikn.sk/2689123/chut-a-cuch-uz-nestratite-ako-sa-pri-omikrone-menia-priznaky-a-ako-ho-zvladnut-doma/", "https://www.med.hku.hk/en/news/press/20211215-omicron-sars-cov-2-infection", "https://dennikn.sk/2689123/chut-a-cuch-uz-nestratite-ako-sa-pri-omikrone-menia-priznaky-a-ako-ho-zvladnut-doma/", "https://www.euro.who.int/en/health-topics/health-emergencies/pages/news/news/2022/01/the-omicron-variant-sorting-fact-from-myth"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:46.376684+00:00"}
{"id": "vr33076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33076", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale keď dochádzame do situácie, ktorá znamená nielen rekordné prepúšťanie, ale ďalšiu stratu tempa ekonomiky, pretože aj predtým čo spomínal pán premiér, už ďalej sa ukazuje, že to nebude ani 1,2 %. Odborníci, bankári hovoria, že to bude ešte menej.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovšej prognózy (.pdf) IFP by mala Slovenská ekonomika v budúcom roku rásť o 1,2%, svoj odhad v rovnakom čase zmiernila i NBS , ktorá Slovensku odhaduje rast na úrovni 1,3%. O výhliadkach slovenského hospodárstva sa pre denník SME pesimistickejšie vyjadrili zástupcovia niektorých bánk:", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovšej prognózy (.pdf) IFP by mala Slovenská ekonomika v budúcom roku rásť o 1,2%, svoj odhad v rovnakom čase zmiernila i NBS , ktorá Slovensku odhaduje rast na úrovni 1,3%. O výhliadkach slovenského hospodárstva sa pre denník SME pesimistickejšie vyjadrili zástupcovia niektorých bánk:"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["prognózy", "ekonomika", "rásť", "NBS", "SME", "prieskum"], "url": ["http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kazimir-pocita-s-pomalsim-rastom.html", "http://www.ta3.com/clanok/1013959/ekonomika-bude-rast-pomalsie-priznava-rezort-financii.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/129590/NBS-znizila-odhad-rastu-ekonomiky-na", "http://ekonomika.sme.sk/c/6684657/auta-slovensku-stacit-nebudu-ekonomika-ma-rast-pomalsie.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256977-banky-uz-rataju-len-z-11-percentnym-rastom-slovenska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:25.341726+00:00"}
{"id": "vr26433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26433", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Prezident predsa podpisuje, alebo nepodpisuje zákony. Rokuje o medzinárodných zmluvách, môže požadovať od predsedu vlády, členov vlády informácie a podobne. ... v parlamente správu o stave SR ...", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavy má prezident SR aj nasledujúce právomoci:", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavy má prezident SR aj nasledujúce právomoci:"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:19.600694+00:00"}
{"id": "vr29601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29601", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Však v Afrike nemajú vysoké školy, ktoré by, by dokázali alebo vôbec vzdelávací systém, ktorý by dokázal tých ľudí vzdelať.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že priemerná miera vzdelanosti a gramotnosti dospelých a mladistvých v krajinách severnej Afriky (a Blízkeho Východu) je nižšia než v krajinách EÚ, tvrdenie predsedu strany SaS, že \"v Afrike nemajú vysoké školy (...) alebo vôbec vzdelávací systém\", je chybné. Nehovoriac o tom, že uvádzať Afriku pri jej celkovom počte 54 štátov je v rámci danej argumentácie nekorektné. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že priemerná miera vzdelanosti a gramotnosti dospelých a mladistvých v krajinách severnej Afriky (a Blízkeho Východu) je nižšia než v krajinách EÚ, tvrdenie predsedu strany SaS, že \"v Afrike nemajú vysoké školy (...) alebo vôbec vzdelávací systém\", je chybné. Nehovoriac o tom, že uvádzať Afriku pri jej celkovom počte 54 štátov je v rámci danej argumentácie nekorektné. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["gramotnosti", "asociácia", "Káhire", "nachádza", "Štúdie", "venujúce"], "url": ["https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/print_2103.html", "http://www.aau.org/page/about-aau", "http://www.shanghairanking.com/World-University-Rankings/Cairo-University.html", "http://www.guinnessworldrecords.com/world-records/oldest-university", "http://ec.europa.eu/research/social-sciences/pdf/policy_briefs/policy-briefs-mafe-012013-02_en.pdf", "http://www.oecd.org/els/mig/World-Migration-in-Figures.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:50.587760+00:00"}
{"id": "vr30576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30576", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Dlhová brzda je schválená.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tzv. dlhovej brzde bol prijatý v NR SR 8. decembra. Za prijatie hlasovalo 146 poslancov zo 147 prítomných.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tzv. dlhovej brzde bol prijatý v NR SR 8. decembra. Za prijatie hlasovalo 146 poslancov zo 147 prítomných."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:27.849279+00:00"}
{"id": "49729", "numeric_id": 49729, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49729", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Je to zakázané už v zákone, aby chodili do škôl.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone o výchove a vzdelávaní (§ 151) sa zakazuje propagácia politických strán ale aj ideológií na školách, pričom aktivity tretích strán, teda mimovládnych organizácii a iných externých subjektov, musia byť apolitické a ideologicky neutrálne (. pdf , s. 3).\n\nV zákone 245/2008 Z. z.o výchove a vzdelávaní je v paragrafe 151 ods. 2, uvedené, že v školách ,,sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia”. Odsek 3 hovorí, že sa tiež ,,nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšímí negatívnymi činnosťami spojenými s výchovou a vzdelávaním”. Podrobnejšie o tom, čo sa považuje propagáciu politických strán a hnutí, hovorí ministerstvo školstva vo svojom stanovisku k zákazu politickej propagácie v školách.\n\nTakisto ako politikom a politickým stranám, aj tretím stranám sa zakazuje politická propagácia politických strán, kandidátov a ideológií. Aj organizovanie prednášok a rozdávanie vzdelávacích materiálov tretími stranami musí dodržiavať ,,príkaz apolitickosti a ideologickej neutrality škôl”(. pdf , s. 3). Ministerstvo školstva však dodáva, že je na samotných školách, aby vedeli o obsahu a priebehu aktivít tretích strán a rovnako ako aj o histórii týchto subjektov. Nedodržiavanie týchto pravidiel a nezabezpečenie plurality názorov a nestrannosti je podľa ministerstva v rozpore s § 151 ods. 3 školského zákona.\n\nMinisterstvo však dodáva, že ak sú dodržané pravidlá o apolitickosti a sú zaručené hodnoty pluralitnej a demokratickej občianskej spoločnosti sú takéto aktivity tretích strán želanou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu (. pdf , s. 4).", "analysis_paragraphs": ["V zákone o výchove a vzdelávaní (§ 151) sa zakazuje propagácia politických strán ale aj ideológií na školách, pričom aktivity tretích strán, teda mimovládnych organizácii a iných externých subjektov, musia byť apolitické a ideologicky neutrálne (. pdf , s. 3).", "V zákone 245/2008 Z. z.o výchove a vzdelávaní je v paragrafe 151 ods. 2, uvedené, že v školách ,,sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia”. Odsek 3 hovorí, že sa tiež ,,nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšímí negatívnymi činnosťami spojenými s výchovou a vzdelávaním”. Podrobnejšie o tom, čo sa považuje propagáciu politických strán a hnutí, hovorí ministerstvo školstva vo svojom stanovisku k zákazu politickej propagácie v školách.", "Takisto ako politikom a politickým stranám, aj tretím stranám sa zakazuje politická propagácia politických strán, kandidátov a ideológií. Aj organizovanie prednášok a rozdávanie vzdelávacích materiálov tretími stranami musí dodržiavať ,,príkaz apolitickosti a ideologickej neutrality škôl”(. pdf , s. 3). Ministerstvo školstva však dodáva, že je na samotných školách, aby vedeli o obsahu a priebehu aktivít tretích strán a rovnako ako aj o histórii týchto subjektov. Nedodržiavanie týchto pravidiel a nezabezpečenie plurality názorov a nestrannosti je podľa ministerstva v rozpore s § 151 ods. 3 školského zákona.", "Ministerstvo však dodáva, že ak sú dodržané pravidlá o apolitickosti a sú zaručené hodnoty pluralitnej a demokratickej občianskej spoločnosti sú takéto aktivity tretích strán želanou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu (. pdf , s. 4)."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["zákone o výchove a vzdelávaní", "pdf", "zákone 245/2008", "hovorí", "pdf", "pdf"], "url": ["https://novy.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#predpis.clanok-1.cast-druha", "https://www.minedu.sk/data/att/ca3/29897.1ecff7.pdf", "https://novy.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#predpis.clanok-1.cast-druha", "https://www.minedu.sk/data/att/ca3/29897.1ecff7.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/ca3/29897.1ecff7.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/ca3/29897.1ecff7.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:43.275732+00:00"}
{"id": "48320", "numeric_id": 48320, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48320", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predovšetkým mal dopredu nastavené tieto podmienky a Patria ťažila z toho, že vlastne ešte minister Gajdoš urobil vlastný vývoj toho vozidla, ktorý dneska vlastne ponúkajú. Tá Vydra vlastne bola to isté. Už aj za to štát zaplatil.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Exminister vnútra Kaliňák kritizuje výber vozidiel Patria, tie mali problém už za minulej vlády, kedy ich nominanti SNS obstarávali bez tendra v spolupráci s Fínskom. MInister Naď navrhol vláde schváliť nákup vozidiel, štúdia uskutočniteľnosti hovorí, že výhodou Patrie je predošlá spolupráca na vývoji. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nObrnené vozidlo Patria bolo vyvíjan é Ministerstvom obrany SR v spolupráci s fínskym ministerstvom obrany. Transportér pritom bez tendra vyberali už za minulej vlády nominanti SNS. Vo Fínsku si dali vyrobiť prototyp, ktorý nazvali Vydra a predstavovali ho ako produkt slovenského priemyslu. Vozidlo Vydra 8x8 má platformu fínskeho vozidla Patria, samotná Patria pritom používa komponenty z viacerých krajín. Keďže bol projekt netransparentný, stal sa napokon za minulej vlády nepriechodným.\n\nNebolo však jasné, či vláda za vývoj zaplatila. V zmluve medzi slovenským a fínskym ministerstvom obrany z roku 2017, ktorú zverejnil analytik Progresívneho Slovenska Martin Dubéci, sa hovorilo o sume šesť miliónov eur. Keďže k postaveniu protypu došlo , je pravdepodobné, že štát zaplatil.\n\nMinister Naď predložil návrh na schválenie nákupu vozidla Patria vláde. Výberu prechádzal tender, do súťaže sa zapojilo 5 krajín. Česko, Fínsko a Rumunsko boli prizvané k prezentácií vozidiel na testovanie, ponuku prijalo Česko a Fínsko. (. pdf , str.117) Samotná štúdia uskutočniteľnosti ako výhodu Patrie uvádza predošlú spoluprácu s OS SR, ktorá výrobcom umožnila zakomponovať špecifické požiadavky do predloženého návrhu. (. pdf , str.118). Kaliňákove tvrdenie o tom, že Patria ťažila z predošlej spolupráce na vývoji hodnotíme ako pravdivé.\n\nFínsko síce momentálne nie je členom NATO, avšak súčasná fínska vláda bude o vstupe diskutovať, v krajine stúpa podpora členstva.", "analysis_paragraphs": ["Exminister vnútra Kaliňák kritizuje výber vozidiel Patria, tie mali problém už za minulej vlády, kedy ich nominanti SNS obstarávali bez tendra v spolupráci s Fínskom. MInister Naď navrhol vláde schváliť nákup vozidiel, štúdia uskutočniteľnosti hovorí, že výhodou Patrie je predošlá spolupráca na vývoji. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Obrnené vozidlo Patria bolo vyvíjan é Ministerstvom obrany SR v spolupráci s fínskym ministerstvom obrany. Transportér pritom bez tendra vyberali už za minulej vlády nominanti SNS. Vo Fínsku si dali vyrobiť prototyp, ktorý nazvali Vydra a predstavovali ho ako produkt slovenského priemyslu. Vozidlo Vydra 8x8 má platformu fínskeho vozidla Patria, samotná Patria pritom používa komponenty z viacerých krajín. Keďže bol projekt netransparentný, stal sa napokon za minulej vlády nepriechodným.", "Nebolo však jasné, či vláda za vývoj zaplatila. V zmluve medzi slovenským a fínskym ministerstvom obrany z roku 2017, ktorú zverejnil analytik Progresívneho Slovenska Martin Dubéci, sa hovorilo o sume šesť miliónov eur. Keďže k postaveniu protypu došlo , je pravdepodobné, že štát zaplatil.", "Minister Naď predložil návrh na schválenie nákupu vozidla Patria vláde. Výberu prechádzal tender, do súťaže sa zapojilo 5 krajín. Česko, Fínsko a Rumunsko boli prizvané k prezentácií vozidiel na testovanie, ponuku prijalo Česko a Fínsko. (. pdf , str.117) Samotná štúdia uskutočniteľnosti ako výhodu Patrie uvádza predošlú spoluprácu s OS SR, ktorá výrobcom umožnila zakomponovať špecifické požiadavky do predloženého návrhu. (. pdf , str.118). Kaliňákove tvrdenie o tom, že Patria ťažila z predošlej spolupráce na vývoji hodnotíme ako pravdivé.", "Fínsko síce momentálne nie je členom NATO, avšak súčasná fínska vláda bude o vstupe diskutovať, v krajine stúpa podpora členstva."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["vyvíjan", "vyberali", "vyrobiť", "predstavovali", "má", "používa", "Nebolo", "došlo", "predložil", "prechádzal", "pdf", "pdf", "bude"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/minister-gajdos-predlozi-vlade-projekt-transporterov-8x8-konca-roka-testy-boli-pozitivne/", "https://e.dennikn.sk/2766514/nadovi-ludia-vybrali-vojakom-finsky-transporter-ktory-chcela-aj-sns/", "https://e.dennikn.sk/976277/sedem-vyrokov-o-transporteroch-v-ktorych-sns-nepovedala-celu-pravdu/?ref=inc", "https://www.mosr.sk/44679-sk/na-medzinarodnom-veltrhu-v-brne-maju-svoje-zastupenie-aj-produkty-slovenskeho-obranneho-priemyslu/", "https://kotadef.sk/projekty/bov-8x8-vydra/", "https://www.aktuality.sk/clanok/539423/budu-mat-nove-obrnene-auta-znacku-made-in-slovakia/", "https://e.dennikn.sk/1119509/v-com-nam-sns-pri-transporteroch-nepovedala-pravdu-cast-druha/?ref=inc", "https://www.mosr.sk/44679-sk/na-medzinarodnom-veltrhu-v-brne-maju-svoje-zastupenie-aj-produkty-slovenskeho-obranneho-priemyslu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/620768-nad-dal-prednost-finom-vlade-navrhnem-kupit-transportery-patria/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619815-tender-na-transportery-za-dve-miliardy-maju-dostat-fini-obidu-cesi-naprazdno/", "https://www.mosr.sk/data/files/4664_tudia_uskutocnitelnosti_obstarania_bov_8x8.pdf", "https://www.mosr.sk/data/files/4664_tudia_uskutocnitelnosti_obstarania_bov_8x8.pdf", "https://news.err.ee/1608523691/finnish-pm-debate-over-joining-nato-to-be-thorough-but-quick"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:10.772500+00:00"}
{"id": "vr35913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35913", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oficiálne oznámil predloženie tohto návrhu zákona na Slovensku kandidát strany Fidesz na post ministra zahraničných vecí pan Martonyi pri stretnutí s ministrom zahraničných vecí. Povedal to veľmi jasne, na ustanovujúcej schôdzi maďarského parlamentu, ktorá bude pokračovať nasledujúce dni, bude predložený tento návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti, aby požiadali o občianstvo Maďarskej republiky.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S oznámením predloženia návrhu zákona má Fico podľa všetkého pravdu, aspoň to vyplýva z tlačovej konferencie (.rtf) po stretnutí ministra Lajčáka a (budúceho) ministra Martonyiho, na ktorej Lajčák povedal: „Pán Martonyi ma informoval, že je zámerom maďarskej strany aby bol tento zákon prijatý na prvej schôdzi novozvoleného maďarského parlamentu a vysvetľoval mi, čo je filozofiou tohoto zákona.“", "analysis_paragraphs": ["S oznámením predloženia návrhu zákona má Fico podľa všetkého pravdu, aspoň to vyplýva z tlačovej konferencie (.rtf) po stretnutí ministra Lajčáka a (budúceho) ministra Martonyiho, na ktorej Lajčák povedal: „Pán Martonyi ma informoval, že je zámerom maďarskej strany aby bol tento zákon prijatý na prvej schôdzi novozvoleného maďarského parlamentu a vysvetľoval mi, čo je filozofiou tohoto zákona.“"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["konferencie"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/WCM/Aktualit.nsf/vw_ByID/ID_E04A1A3A3E6E5B38C1257722003AC94A_SK/$File/Prepis%20br%C3%ADfingu%20M.Laj%C4%8D%C3%A1ka%20a%20J.Martonyiho.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:17.553191+00:00"}
{"id": "vr28974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28974", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...som rád, že sme mohli napríklad spustiť proces deharabinizácie. Ja toto hovorím s plnou vážnosťou, pretože dnes sú na čele súdnictva dve dámy, dokonca aj v Súdnej rade pri voľbách sudcovia na to nadviazali a pokračujú zmeny...", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že po neúspechu Štefana Harabina vo voľbe o kreslo predsedu Najvyššieho súdu SR boli avizované viaceré zmeny, ktoré sa týkajú upokojenia situácie v súdnictve. Tieto zmeny avizovala jednak súčasná nová predsedníčka NS SR, a zároveň aj nová šéfka Súdnej rady. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dňa 19. mája 2014 sa uskutočnila voľba predsedu Najvyššieho súdu SR v rámci ktorej získal Štefan Harabin 6 zo 16 hlasov a teda neuspel. Jeho protikandidátkou sa stala Jana Bajánková so ziskom 5 hlasov a keďže ani jeden z kandidátov nezískal potrebných 10 hlasov, dňa 16. septembra 2014 sa konala nová voľba, ktorej sa však už obaja kandidáti nemohli zúčastniť. Medzitým došlo po prehre Š. Harabina k schváleniu novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zaviedla tajné hlasovanie v prípade voľby šéfa Najvyššieho súdu SR, ktorú odmietol podpísať prezident Andrej Kiska. V septembri sa konala teda druhá tajná voľba , v rámci ktorej Súdna rada zvolila za šéfku Najvyššieho súdu SR Danielu Švecovú. Zároveň si Súdna rada zvolila aj svoju šéfku, ktorou sa stala Jana Bajánková. Viacerí politickí predstavitelia sa priklonili k názoru, že sa jedná o dobrú voľbu, ktorá môže konečne prispieť k upokojeniu situácie na Najvyššom súde. Čo sa týka nových zmien, ktoré by mali nastať po vystriedaní Š. Harabina vo funkcii predsedu NS SR, nové vedenie avizovalo zlepšenie. Podľa mediálnych informácií existujú prvé signály v podobe rokovaní, ktoré sú verejnosti otvorené natoľko, že po prijatí rozhodnutí môže klásť ktokoľvek z publika sudcom otázky. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú NS SR patrí audit, nový rozvrh práce a nové rozdelenie povinností sudcov, ktoré by mohlo priniesť medzi nich spravodlivosť. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že po neúspechu Štefana Harabina vo voľbe o kreslo predsedu Najvyššieho súdu SR boli avizované viaceré zmeny, ktoré sa týkajú upokojenia situácie v súdnictve. Tieto zmeny avizovala jednak súčasná nová predsedníčka NS SR, a zároveň aj nová šéfka Súdnej rady. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dňa 19. mája 2014 sa uskutočnila voľba predsedu Najvyššieho súdu SR v rámci ktorej získal Štefan Harabin 6 zo 16 hlasov a teda neuspel. Jeho protikandidátkou sa stala Jana Bajánková so ziskom 5 hlasov a keďže ani jeden z kandidátov nezískal potrebných 10 hlasov, dňa 16. septembra 2014 sa konala nová voľba, ktorej sa však už obaja kandidáti nemohli zúčastniť. Medzitým došlo po prehre Š. Harabina k schváleniu novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zaviedla tajné hlasovanie v prípade voľby šéfa Najvyššieho súdu SR, ktorú odmietol podpísať prezident Andrej Kiska. V septembri sa konala teda druhá tajná voľba , v rámci ktorej Súdna rada zvolila za šéfku Najvyššieho súdu SR Danielu Švecovú. Zároveň si Súdna rada zvolila aj svoju šéfku, ktorou sa stala Jana Bajánková. Viacerí politickí predstavitelia sa priklonili k názoru, že sa jedná o dobrú voľbu, ktorá môže konečne prispieť k upokojeniu situácie na Najvyššom súde. Čo sa týka nových zmien, ktoré by mali nastať po vystriedaní Š. Harabina vo funkcii predsedu NS SR, nové vedenie avizovalo zlepšenie. Podľa mediálnych informácií existujú prvé signály v podobe rokovaní, ktoré sú verejnosti otvorené natoľko, že po prijatí rozhodnutí môže klásť ktokoľvek z publika sudcom otázky. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú NS SR patrí audit, nový rozvrh práce a nové rozdelenie povinností sudcov, ktoré by mohlo priniesť medzi nich spravodlivosť. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["voľba predsedu Najvyššieho súdu SR", "novely", "druhá tajná voľba", "mediálnych informácií"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/harabin-nevyhral-no-neuspel-ani-nik-iny.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/uz-nedozvieme-kto-hlasoval-za-harabina-poslanci-schvalil-tajnu-volbu-sefa-najvyssieho-sudu.html", "http://www.sme.sk/c/7385777/novou-predsednickou-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-50/harabin-je-historia-sudy-na-tom-horsie-nebudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:55.555879+00:00"}
{"id": "vr37572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37572", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Je to v rozpore s pravidlami Európskej únie, pretože nemôžte povedať, že mäso z vlastníckej svini bude 19%, teda 6% a tá druhá, ktorá je v obchodnej sieti, tá bude za 19, pretože toto je v rozpore s Európskou úniou. Je možné povedať, že mäso je 6%, to áno, ale nie je možné rozdeliť do dvoch rôznych kategórií.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájst rozsudok Súdneho dvora, ktorý by potvrdil, že predaj z dvora (teda zvýhodnenie istého typu produktov) je v rozpore s pravidlami EÚ. Ako píše SME , tento názor zastáva napríklad Jarmila Halgašová, riaditelka Potravinárskej komory Slovenska: \"Zároven riaditelka poukázala na nerovnoprávne postavenie, ktoré sa na trhu vytvorilo v súvislosti so zavedením zníženej dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora oproti predaju tých is-tých potravín v obchodoch. Vytvorenie nerovnakých podmienok pre rovnaký predmet podnikania súvisí so schválením novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zaviedla od 1. mája. 'Dan na predaj z dvora je 6-percentná a na rovnaké produkty, vyrobené podnikatelmi v potravinárskom priemysle, sa ponechala 19-percentná. Toto je nielen v rozpore s našou ústavou, ale aj so Zmluvou Európskej únie, ktorá zarucuje princíp nediskriminácie a rovnosti. Novela zákona je problematická aj vo vztahu so smernicou o spolocnom systéme dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie,' tvrdí Halgašová.\" Nesúhlasí s nou hovorca Slovenskej polnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec: \"Nemyslí si tiež, že by tento predaj predstavoval, vzhladom na obmedzené množstvové limity, velkú konkurenciu pre obchody a nevidí ani rozpor s európskou legislatívou. Upozornil, že v iných krajinách únie už predaj z dvora funguje a nie sú s ním problémy.\"", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájst rozsudok Súdneho dvora, ktorý by potvrdil, že predaj z dvora (teda zvýhodnenie istého typu produktov) je v rozpore s pravidlami EÚ. Ako píše SME , tento názor zastáva napríklad Jarmila Halgašová, riaditelka Potravinárskej komory Slovenska: \"Zároven riaditelka poukázala na nerovnoprávne postavenie, ktoré sa na trhu vytvorilo v súvislosti so zavedením zníženej dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora oproti predaju tých is-tých potravín v obchodoch. Vytvorenie nerovnakých podmienok pre rovnaký predmet podnikania súvisí so schválením novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zaviedla od 1. mája. 'Dan na predaj z dvora je 6-percentná a na rovnaké produkty, vyrobené podnikatelmi v potravinárskom priemysle, sa ponechala 19-percentná. Toto je nielen v rozpore s našou ústavou, ale aj so Zmluvou Európskej únie, ktorá zarucuje princíp nediskriminácie a rovnosti. Novela zákona je problematická aj vo vztahu so smernicou o spolocnom systéme dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie,' tvrdí Halgašová.\" Nesúhlasí s nou hovorca Slovenskej polnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec: \"Nemyslí si tiež, že by tento predaj predstavoval, vzhladom na obmedzené množstvové limity, velkú konkurenciu pre obchody a nevidí ani rozpor s európskou legislatívou. Upozornil, že v iných krajinách únie už predaj z dvora funguje a nie sú s ním problémy.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["píše SME"], "url": ["http://povazska.sme.sk/c/5383936/odbornici-odporucaju-mlieko-z-automatu-je-lepsie-prevarit.html#ixzz1F9pmhQaq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:29.687368+00:00"}
{"id": "48255", "numeric_id": 48255, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48255", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov.", "statement_date": "2022-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Genocída na východe Ukrajiny sa nikdy nepotvrdila. Nespozorovali ju početné pozorovateľské misie, Rusko ju nepredložilo dôkazmi, šírilo sa o nej však viacero dezinformácií. Štefan Harabin a Pavol Slota používajú oficiálny počet obetí vojny na Donbase ako množstvo vyvraždených civilistov ukrajinskou armádou. V číslach, ktoré spomínajú, sú však zahrnuté obete na obidvoch stranách konfliktu, pričom civilné obete tvoria približne štvrtinu (3 404). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nÚdajná genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny je častým odôvodnením ruskej agresie. Používajú ho nielen politici ako Štefan Harabin , Pavol Slota a Andrej Danko ( status medzičasom odstránený), ale aj Vladimir Putin .\n\nGenocídu definuje Dohovor OSN o genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.\n\nOd vypuknutia konfliktu sledujú na Donbase ľudskoprávnu situáciu nezávislé pozorovateľské misie a medzinárodné organizácie: Monitorovacia misia OSN , Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ( OBSE ), Červený kríž , Human Rights Watch , Amnesty International , ale aj slovenský Človek v ohrození . Napriek kritike porušovania ľudských práv žiadna z týchto organizácií na východe Ukrajiny nespozorovala genocídu.\n\nOd roku 2014 sa objavilo viacero „dôkazov” genocídy, ktoré boli neskôr vyvrátené ako hoaxy a dezinformácie.\n\nPríkladom je nepravdivý report OBSE o ostreľovaní bytových domov alebo ostreľovanie škôlky, ktoré prokremeľská propaganda dávala ako príklad útoku na civilistov zo strany ukrajinskej armády. Nakoniec sa ukázalo, že škôlka bola na ukrajinskom území a ostreľovala ju armáda separatistov.\n\nRuský veľvyslanec v USA ako dôkaz genocídy uviedol „masové hroby s takmer 300 civilistami neďaleko Luhanska, ktorí zomreli len preto, že považovali ruštinu za svoj materinský jazyk”.\n\nMédiá o týchto hroboch informovali už v roku 2014, kedy v danej oblasti prebiehali tvrdé boje. Do týchto hrobov pochovávali obete vojny, teda civilistov, ale aj neidentifikovaných vojakov, nie obete organizovaného masakru, čo potvrdzujú aj očití svedkovia.\n\nPred februárovým zasadnutím OSN dodalo Rusko dokument, v ktorom Ukrajinskú armádu obviňuje z genocídy rusky hovoriacich obyvateľov Donbasu. Okrem už spomínaných masových hrobov však neuviedli žiaden dôkaz.\n\nŠtefan Harabin vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a hovorí o presnom čísle - 15 000 genocídne zavraždených civilistov. Podobným údajom, „13 000 etnických Rusov”, argumentoval vo svojom videu na Facebooku aj Pavol Slota (4:00). Je to syn bývalého predsedu SNS Jána Slotu, v súčasnosti zbiera podpisy na vlastnú stranu.\n\nObaja zrejme vychádzajú z oficiálneho počtu obetí vojny na Donbase, ktorý priebežne zverejňuje OSN. Starší report z januára 2019 hovorí o 13-tisíc obetiach konfliktu, novší z februára 2022 o 14 200 až 14 400 obetiach.\n\nIde o obete na oboch stranách konfliktu, pričom civilné obete OSN odhaduje na 3 404. Obaja politici však tieto čísla zavádzajúco prezentujú akoby išlo výhradne o rusky hovoriacich civilistov vyvraždených ukrajinskou armádou.", "analysis_paragraphs": ["Genocída na východe Ukrajiny sa nikdy nepotvrdila. Nespozorovali ju početné pozorovateľské misie, Rusko ju nepredložilo dôkazmi, šírilo sa o nej však viacero dezinformácií. Štefan Harabin a Pavol Slota používajú oficiálny počet obetí vojny na Donbase ako množstvo vyvraždených civilistov ukrajinskou armádou. V číslach, ktoré spomínajú, sú však zahrnuté obete na obidvoch stranách konfliktu, pričom civilné obete tvoria približne štvrtinu (3 404). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Údajná genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny je častým odôvodnením ruskej agresie. Používajú ho nielen politici ako Štefan Harabin , Pavol Slota a Andrej Danko ( status medzičasom odstránený), ale aj Vladimir Putin .", "Genocídu definuje Dohovor OSN o genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.", "Od vypuknutia konfliktu sledujú na Donbase ľudskoprávnu situáciu nezávislé pozorovateľské misie a medzinárodné organizácie: Monitorovacia misia OSN , Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ( OBSE ), Červený kríž , Human Rights Watch , Amnesty International , ale aj slovenský Človek v ohrození . Napriek kritike porušovania ľudských práv žiadna z týchto organizácií na východe Ukrajiny nespozorovala genocídu.", "Od roku 2014 sa objavilo viacero „dôkazov” genocídy, ktoré boli neskôr vyvrátené ako hoaxy a dezinformácie.", "Príkladom je nepravdivý report OBSE o ostreľovaní bytových domov alebo ostreľovanie škôlky, ktoré prokremeľská propaganda dávala ako príklad útoku na civilistov zo strany ukrajinskej armády. Nakoniec sa ukázalo, že škôlka bola na ukrajinskom území a ostreľovala ju armáda separatistov.", "Ruský veľvyslanec v USA ako dôkaz genocídy uviedol „masové hroby s takmer 300 civilistami neďaleko Luhanska, ktorí zomreli len preto, že považovali ruštinu za svoj materinský jazyk”.", "Médiá o týchto hroboch informovali už v roku 2014, kedy v danej oblasti prebiehali tvrdé boje. Do týchto hrobov pochovávali obete vojny, teda civilistov, ale aj neidentifikovaných vojakov, nie obete organizovaného masakru, čo potvrdzujú aj očití svedkovia.", "Pred februárovým zasadnutím OSN dodalo Rusko dokument, v ktorom Ukrajinskú armádu obviňuje z genocídy rusky hovoriacich obyvateľov Donbasu. Okrem už spomínaných masových hrobov však neuviedli žiaden dôkaz.", "Štefan Harabin vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a hovorí o presnom čísle - 15 000 genocídne zavraždených civilistov. Podobným údajom, „13 000 etnických Rusov”, argumentoval vo svojom videu na Facebooku aj Pavol Slota (4:00). Je to syn bývalého predsedu SNS Jána Slotu, v súčasnosti zbiera podpisy na vlastnú stranu.", "Obaja zrejme vychádzajú z oficiálneho počtu obetí vojny na Donbase, ktorý priebežne zverejňuje OSN. Starší report z januára 2019 hovorí o 13-tisíc obetiach konfliktu, novší z februára 2022 o 14 200 až 14 400 obetiach.", "Ide o obete na oboch stranách konfliktu, pričom civilné obete OSN odhaduje na 3 404. Obaja politici však tieto čísla zavádzajúco prezentujú akoby išlo výhradne o rusky hovoriacich civilistov vyvraždených ukrajinskou armádou."], "analysis_date": "2022-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Harabin", "Slota", "status", "Putin", "definuje", "podpísalo", "OSN", "OBSE", "Červený kríž", "Human Rights Watch", "Amnesty International", "Človek v ohrození", "nepravdivý", "ostreľovanie", "uviedol", "informovali", "potvrdzujú", "dodalo", "videu", "zbiera", "zverejňuje", "hovorí", "novší", "odhaduje"], "url": ["https://www.facebook.com/harabinstefan/posts/507137400775755", "https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/3170143473242820", "https://www.facebook.com/andrejdanko.sk/posts/504866777665053", "https://www.bbc.com/news/60477712", "https://www.un.org/en/genocideprevention/genocide.shtml", "https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-1&chapter=4&clang=_en", "https://www.ohchr.org/EN/Countries/ENACARegion/Pages/UN-Human-Rights-in-Ukraine.aspx", "https://www.osce.org/special-monitoring-mission-to-ukraine", "https://www.icrc.org/en/document/operational-update-ukraine-uncertainty-and-harsh-winter-conditions-deepen-suffering", "https://www.hrw.org/world-report/2021/country-chapters/ukraine", "https://www.amnesty.org/en/location/europe-and-central-asia/ukraine/report-ukraine/", "https://clovekvohrozeni.sk/ako-sme-posledny-polrok-na-vychodnej-ukrajine-pomahali-s-pristupom-k-vode/", "https://www.stopfake.org/en/strong-fake-osce-confirms-ukraine-s-military-violating-international-humanitarian-laws-strong/", "https://euromaidanpress.com/2022/02/17/the-donbass-genocide-myth-in-the-making-a-kindergarten-shelling-case-study/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=313468547485131&set=a.234368565395130&type=3", "https://www.theguardian.com/world/2014/sep/11/despair-luhansk-residents-count-dead", "https://twitter.com/olliecarroll/status/1494003198771740673", "https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/17/russia-ukraine-news-troops-border-latest-live-putin-biden-kyiv-russian-invasion-threat?page=with:block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c#block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c", "https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/3170143473242820", "https://domov-ns.sk/aktuality/pripravny-vybor-ohlasil-oficialny-zaciatok-zberu-podpisov", "https://ukraine.un.org/en/168060-conflict-related-civilian-casualties-ukraine", "https://www.rferl.org/a/death-toll-up-to-13-000-in-ukraine-conflict-says-un-rights-office/29791647.html", "https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf", "https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:25.847648+00:00"}
{"id": "45776", "numeric_id": 45776, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45776", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Poukázala na to (prezidentka v správe o stave republiky, pozn.), že ani korona kríza neoprávňuje pristupovať k takým opatreniam, ktoré by mohli nejako zasahovať do základných ľudských práv a slobôd.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová vo svojej správe o stave republiky uvedenú vetu v jej znení ani duchu nepovedala. Upozornila na to, že treba vystihnúť moment, kedy si chránenie verejného zdravia viac nevyžaduje zásahy do slobôd občanov - legitimitu či oprávnenosť týchto zásahov však nespochybnila. Tvrdenie Lucie Nicholsonovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Prezidentka vo svojej prvej správe o stave republiky uviedla , že „ je prirodzené, že v rýchlosti, ktorá bola nevyhnutná, a v situácii, ktorú nikto z nás nezažil, priniesli prijaté opatrenia aj nespokojnosť, diskomfort, či dokonca zásah do práv jednotlivcov.” Podľa Čaputovej „ išlo o nežiaduci jav, avšak z pohľadu dosiahnutého výsledku je zrejmé, že prijatými opatreniami sa úspešne ochránilo zdravie a životy väčšiny obyvateľov.” „ Tak, ako bolo pri zavádzaní opatrení potrebné včas zareagovať na vznikajúce riziko, tak pri rušení opatrení zase treba správne určiť moment, kedy si už bezpečnostná alebo hygienická situácia obmedzenie slobôd nevyžaduje. Pretože akákoľvek reštrikcia a obmedzenia sú len nástrojom, a nie cieľom samotným, ” uviedla. „Podľa mňa nie je správne takýto výrok overovať ako pravdivý, či nepravdivý, nakoľko ja som výrok pani prezidentky (výrok vyššie - pozn.) subjektívne vnímala ako odkaz vláde týkajúci sa predlžovania opatrení zasahujúcich do základných ľudských práv a slobôd,” uviedla k hodnoteniu pre Demagóg.SK Ďuriš Nicholsonová.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová vo svojej správe o stave republiky uvedenú vetu v jej znení ani duchu nepovedala. Upozornila na to, že treba vystihnúť moment, kedy si chránenie verejného zdravia viac nevyžaduje zásahy do slobôd občanov - legitimitu či oprávnenosť týchto zásahov však nespochybnila. Tvrdenie Lucie Nicholsonovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Prezidentka vo svojej prvej správe o stave republiky uviedla , že „ je prirodzené, že v rýchlosti, ktorá bola nevyhnutná, a v situácii, ktorú nikto z nás nezažil, priniesli prijaté opatrenia aj nespokojnosť, diskomfort, či dokonca zásah do práv jednotlivcov.” Podľa Čaputovej „ išlo o nežiaduci jav, avšak z pohľadu dosiahnutého výsledku je zrejmé, že prijatými opatreniami sa úspešne ochránilo zdravie a životy väčšiny obyvateľov.” „ Tak, ako bolo pri zavádzaní opatrení potrebné včas zareagovať na vznikajúce riziko, tak pri rušení opatrení zase treba správne určiť moment, kedy si už bezpečnostná alebo hygienická situácia obmedzenie slobôd nevyžaduje. Pretože akákoľvek reštrikcia a obmedzenia sú len nástrojom, a nie cieľom samotným, ” uviedla. „Podľa mňa nie je správne takýto výrok overovať ako pravdivý, či nepravdivý, nakoľko ja som výrok pani prezidentky (výrok vyššie - pozn.) subjektívne vnímala ako odkaz vláde týkajúci sa predlžovania opatrení zasahujúcich do základných ľudských práv a slobôd,” uviedla k hodnoteniu pre Demagóg.SK Ďuriš Nicholsonová."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "Podľa"], "url": ["https://dennikn.sk/1919547/nasou-najvacsou-snahou-by-v-sucasnosti-malo-byt-zachovanie-sudrznosti-cela-sprava-prezidentky-o-stave-krajiny/?ref=suv&fbclid=IwAR0bQnX3UMAEnY1_IowydUponUe7yQ0MtSAfah3ErfhMgBlhCqohDZ_JYmQ", "https://dennikn.sk/1919547/nasou-najvacsou-snahou-by-v-sucasnosti-malo-byt-zachovanie-sudrznosti-cela-sprava-prezidentky-o-stave-krajiny/?ref=suv&fbclid=IwAR0bQnX3UMAEnY1_IowydUponUe7yQ0MtSAfah3ErfhMgBlhCqohDZ_JYmQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:50.245739+00:00"}
{"id": "vr16096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16096", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Slovenská republika je čistým vývozcom smerom do Veľkej Británie, obzvlášť automobilov a v prípade, že dôjde k takému tvrdému brexitu, ako sa zastrájala premiérka Mayová, tak utrpí aj náš automobilový priemysel, pretože práve automobily sú zaťažené zvyčajne tou vyššou colnou sadzbou, ktorú nám pravdepodobne Briti zavedú, to je skoro 10%.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR malo Slovensko vlani s Veľkou Britániou aktívne saldo (2,94 mld. eur). Analýza Inštitútu finančnej politiky z minulého roka tiež potvrdzuje, že takmer polovicu exportu tvorili v roku 2015 najmä automobily. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky ( .pdf , str. 2) bolo v roku 2015 práve Spojené Kráľovstvo siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, smerovalo do nej 5,5 % vývozu Slovenska. Prebytok obchodnej bilancie tak v danom roku predstavoval druhý najväčší. IFP odhadlo, že na základe predpokladaného oslabenia libry voči euru sa predraží vývoz a naopak zlacnie import z Veľkej Británie. Analýza tiež potvrdzuje značný objem obchodu Slovenska a Veľkej Británie v oblasti automobilového priemyslu, čo bude nepochybne znaenaž nepriaznivé ekonomické dôsledky brexitu: “Takmer polovicu exportu do Veľkej Británie tvoria automobily. Veľká Británia je druhým najväčším exportným trhom pre naše automobilky a každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Ďalšou dôležitou vývoznou položkou je elektronika a to najmä televízory. Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický. Podľa MMF1 Brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a automobilový sektor, teda odvetvia s rozvetvenou dodávateľskou štruktúrou prepojenou s krajinami EÚ.” Výsledkom Brexitu môže byť vyššie colné sadzby. Ich výšku upravuje voči tretím krajinám nariadenie Európskej komisie platné pre EÚ od 1. januára 2017 ( .pdf , str. 623). Pre väčšinu osobných automobilov je výška colnej sadzby na úrovni 10%. Momentálne, však nie je jasné akú výšku sadzieb zvolí Spojené Kráľovstvo. Rokovania o Brexite sa oficiálne začali koncom marca 2017 a zatiaľ z nich nie je jasné, aké konkrétne podmienky a dôsledky to bude mať napríklad na automobilový priemysel.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR malo Slovensko vlani s Veľkou Britániou aktívne saldo (2,94 mld. eur). Analýza Inštitútu finančnej politiky z minulého roka tiež potvrdzuje, že takmer polovicu exportu tvorili v roku 2015 najmä automobily. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky ( .pdf , str. 2) bolo v roku 2015 práve Spojené Kráľovstvo siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, smerovalo do nej 5,5 % vývozu Slovenska. Prebytok obchodnej bilancie tak v danom roku predstavoval druhý najväčší. IFP odhadlo, že na základe predpokladaného oslabenia libry voči euru sa predraží vývoz a naopak zlacnie import z Veľkej Británie. Analýza tiež potvrdzuje značný objem obchodu Slovenska a Veľkej Británie v oblasti automobilového priemyslu, čo bude nepochybne znaenaž nepriaznivé ekonomické dôsledky brexitu: “Takmer polovicu exportu do Veľkej Británie tvoria automobily. Veľká Británia je druhým najväčším exportným trhom pre naše automobilky a každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Ďalšou dôležitou vývoznou položkou je elektronika a to najmä televízory. Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický. Podľa MMF1 Brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a automobilový sektor, teda odvetvia s rozvetvenou dodávateľskou štruktúrou prepojenou s krajinami EÚ.” Výsledkom Brexitu môže byť vyššie colné sadzby. Ich výšku upravuje voči tretím krajinám nariadenie Európskej komisie platné pre EÚ od 1. januára 2017 ( .pdf , str. 623). Pre väčšinu osobných automobilov je výška colnej sadzby na úrovni 10%. Momentálne, však nie je jasné akú výšku sadzieb zvolí Spojené Kráľovstvo. Rokovania o Brexite sa oficiálne začali koncom marca 2017 a zatiaľ z nich nie je jasné, aké konkrétne podmienky a dôsledky to bude mať napríklad na automobilový priemysel."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Analýza", ".pdf", ".pdf", "Denník N"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ca505b33-5994-4891-bf25-648a4ff524a0/!ut/p/b1/jZLLcrIwGIavpRdg-Ug4uQyCHI1yFNg4FUUEBTwiXP1vO-2ii-KfrDLzPJM37xcmYSImqT7u-93HdV9XH4fPcyKsHNGQZJklALKNwTAtj-qTKdIC_gnETwD-WAR--xJ1VTB8stBck2OB-_EHgN8-LwIY1AsAQg-8ufDtTzSic6ININkaDwbRA3fsYAwE_1_-gQs-_am3QGTMaRPFnU-f8SZI8mwBAbDMkomK-CEr9WynEjlrsdaHtNSKCmk4j9UmiEt7rzciugu7hjumfCFr242zPMLaL09ZVO0UlERzM8FR62GslvrpkaFiY2bxuLnJXjLL3E6pFLk46zfFdxYEDiVrUblYbg3pfMaaWV6z7sKTqFrwJ2V1HWWOih8nd_v9toHwQ90CvOgGYMgnOh72P4EXs1kyyRcyNN0vYOj7vRpgMtiC9goAeAEIPyGJ4zieHYagheiZAbMa0OAJycILwH8FuCJD9fq4ZeInJv7ZKCsyPhMBt_KKrjH6sncLeMypErS-byC2WLJXxXfpWmspdalXzDrWD_pLsAMvuPTUN01KlcUmdAOZKFVzdYAxmWS_Pr636fEd3kVJBCyKEoe4scBjzIRFyo3Vi7FTjXUOqDPPJE5jlN3J0hLMxDANLCnWWF9rPZLZ7MribqZvw1ssPUonneKo8mlOhYCMSD0KL3IKOW79spf6PGm9ZnpNlGr0qO8HYuazJogCWZjYaXeSkR3WboqmKL-1YXpbnF3asNb6nM950dx4DW4vvS463CmfN9tNrLtesZKEfsnafXypp51VPkbCmHIUBaepVaezlbq_5zW_0qMzWkUdcfCBurs3pjkGz3W3LFtw1efWW1ZqydvbP_dy-o4!/dl4/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzRKVXFDQSEhL3Nr/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11174", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11174&documentId=14802", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2016:294:FULL&from=SK", "https://dennikn.sk/558021/zacala-sa-vystavba-fabriky-pre-jaguar-suboj-o-ludi-bude-gradovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:42.964508+00:00"}
{"id": "vr25815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25815", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Vucka za posledné obdobie stratila nejakú priamu kompetenciu ovplyvňovať zdravotnícku politiku. Nemocnice - polikliniky sú už mimo kompetencii VÚC. VÚC môže ovplyvniť viacmenej len cez vydávanie licencii pre lekárov respektíve pre zdravotnícke zariadenia, ktoré sú súkromné.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kompetencie samosprávnych krajov sa nemenili. Naďalej majú právomoc zriaďovať polikliniky a nemocnice s poliklinikou II. typu a taktiež vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zariadeniach. Zmena nastala novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, keď kompetenciu kontrolovať zdravotnícke zariadenia dostalo aj Ministerstvo zdravotníctva. Samosprávne kraje však naďalej vydávajú povolenia pre súkromníkov a taktiež majú právo kontrolovať zdravotnícke zariadenia. Nedošlo teda o strate kompetencii ako uvádza Hudacký. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky\n\n§ 3 Prechod pôsobností na samosprávne kraje\n\nm) zdravotníctva:\n\n1. zriaďovanie polikliník a nemocníc s poliklinikou II. typu,\n\n2. vedenie registra zdravotníckych zariadení,\n\n3. vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto neštátnych zdravotníckych zariadeniach:\n\n3.1. ambulancia vrátane stanice lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadení sociálnych služieb, 3.2. špecializované zariadenie ambulantnej starostlivosti, 3.3. agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, 3.4. dialyzačné stredisko, 3.5. poliklinika, 3.6. samostatné zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, 3.7. nemocnica I. typu, 3.8. nemocnica s poliklinikou I. typu, 3.9. nemocnica s poliklinikou II. typu, 3.10. liečebňa pre dlhodobo chorých, 3.11. hospic,3.12. geriatrické centrum, 3.13. psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica a psychiatrický stacionár a centrum pre liečbu drogových závislostí, 3.14. zubná technika, ak nie je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom,\n\n4. rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vedúcich zdravotníckych zariadení,\n\n5. rozhodovanie o povinnosti zdravotníckeho zariadenia poskytnúť zdravotnú starostlivosť osobe v prípade odmietnutia jej návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo odstúpenia od tejto dohody z dôvodu zmeny odborného zamerania zdravotníckeho zariadenia alebo pracovného zaťaženia,\n\n6. zabezpečovanie zastupovania v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti iným štátnym zdravotníckym zariadením alebo zdravotníckym zariadením,...\"\n\nTieto kompetencie zostali samosprávnym krajom aj po novelizáciách tohto zákona. Viď konsolidované znenie zákona. Polikliniky a nemocnice 2. typu (§ 10) sú teda stále v kompetencii samosprávnych krajov.\n\nZákon bol síce novelizovaný až 10x, no ku úprave kompetencií došlo až novelou Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,ako informoval portál Aktuality.SK.\n\nSITA , 5. februára 2013:\n\n\" Ministerstvo zdravotníctva (MZ) bude môcť po novom kontrolovať nemocnice , medziiným aj dodržiavanie personálnych normatívov v nich, čo dlhodobo požadovali od rezortu sestry i lekári. Takúto kompetenciu doteraz nemalo. Umožní mu to novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú schválili poslanci NR SR.Vykonávať dozor mohli len samosprávne kraje vďaka svojej právomoci vydávať všeobecným nemocniciam povolenia. O túto kompetenciu mali vyššie územné celky (VÚC) podľa pôvodného návrhu MZ prísť .", "analysis_paragraphs": ["Kompetencie samosprávnych krajov sa nemenili. Naďalej majú právomoc zriaďovať polikliniky a nemocnice s poliklinikou II. typu a taktiež vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zariadeniach. Zmena nastala novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, keď kompetenciu kontrolovať zdravotnícke zariadenia dostalo aj Ministerstvo zdravotníctva. Samosprávne kraje však naďalej vydávajú povolenia pre súkromníkov a taktiež majú právo kontrolovať zdravotnícke zariadenia. Nedošlo teda o strate kompetencii ako uvádza Hudacký. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky", "§ 3 Prechod pôsobností na samosprávne kraje", "m) zdravotníctva:", "1. zriaďovanie polikliník a nemocníc s poliklinikou II. typu,", "2. vedenie registra zdravotníckych zariadení,", "3. vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto neštátnych zdravotníckych zariadeniach:", "3.1. ambulancia vrátane stanice lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadení sociálnych služieb, 3.2. špecializované zariadenie ambulantnej starostlivosti, 3.3. agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, 3.4. dialyzačné stredisko, 3.5. poliklinika, 3.6. samostatné zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, 3.7. nemocnica I. typu, 3.8. nemocnica s poliklinikou I. typu, 3.9. nemocnica s poliklinikou II. typu, 3.10. liečebňa pre dlhodobo chorých, 3.11. hospic,3.12. geriatrické centrum, 3.13. psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica a psychiatrický stacionár a centrum pre liečbu drogových závislostí, 3.14. zubná technika, ak nie je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom,", "4. rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vedúcich zdravotníckych zariadení,", "5. rozhodovanie o povinnosti zdravotníckeho zariadenia poskytnúť zdravotnú starostlivosť osobe v prípade odmietnutia jej návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo odstúpenia od tejto dohody z dôvodu zmeny odborného zamerania zdravotníckeho zariadenia alebo pracovného zaťaženia,", "6. zabezpečovanie zastupovania v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti iným štátnym zdravotníckym zariadením alebo zdravotníckym zariadením,...\"", "Tieto kompetencie zostali samosprávnym krajom aj po novelizáciách tohto zákona. Viď konsolidované znenie zákona. Polikliniky a nemocnice 2. typu (§ 10) sú teda stále v kompetencii samosprávnych krajov.", "Zákon bol síce novelizovaný až 10x, no ku úprave kompetencií došlo až novelou Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,ako informoval portál Aktuality.SK.", "SITA , 5. februára 2013:", "\" Ministerstvo zdravotníctva (MZ) bude môcť po novom kontrolovať nemocnice , medziiným aj dodržiavanie personálnych normatívov v nich, čo dlhodobo požadovali od rezortu sestry i lekári. Takúto kompetenciu doteraz nemalo. Umožní mu to novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú schválili poslanci NR SR.Vykonávať dozor mohli len samosprávne kraje vďaka svojej právomoci vydávať všeobecným nemocniciam povolenia. O túto kompetenciu mali vyššie územné celky (VÚC) podľa pôvodného návrhu MZ prísť ."], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky", "konsolidované znenie", "Polikliniky a nemocnice 2. typu", "novelizovaný", "novelou", "informoval", "SITA"], "url": ["https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Zákon%20č.%20416_2001%20Z.z.%20o%20prechode%20niektorých%20pôsobností%20z%20orgánov%20štátnej%20správy%20na%20obce%20a%20na%20vyššie%20územné%20celky.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1974-121", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416/info", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/41-2013-z-z.p-35072.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/222568/kontrolovat-nemocnice-budu-ministerstvo-zdravotnictva-i-vuc/", "http://www.aktuality.sk/clanok/222568/kontrolovat-nemocnice-budu-ministerstvo-zdravotnictva-i-vuc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:31.992123+00:00"}
{"id": "vr29079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29079", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Drvivá väčšina moslimov nie sú teroristi, podľa štatistík medzi rokmi 2007 a 2013 len pol percenta útokov v Európe bolo zo strany moslimov.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže drvivá väčšina moslimov skutočne nie sú teroristi a štatistiky medzi rokmi 2007 a 2013 Europolu hovoria o 15 z 2675 teroristických útokoch v danom období zo strany moslimov. Tento údaj skutočné tvorí pol percenta. Práca s ostatnými databázami je problematická, keďže neuvádzajú ani motív a ani národnosť/presvedčenie. Podľa organizácie Pew Research Centre bolo v roku 2010 na svete 1,6 miliardy moslimov (23,4 % svetovej populácie), v Európe žije 44,1 moslimov, ktorí tvoria 6 % populácie tohto kontinentu. Pri pohľade na toto číslo a jeho porovnaní s 15-timi teroristickými útokmi zo strany moslimov za obdobie rokov 2007 - 2013 je jasné, že väčšina moslimov rozhodne nie sú teroristi. Svedčí o tom napríklad i kampaň #NotInMyName (v preklade Nie v mojom mene), v ktorej moslimovia z celého sveta odsudzujú parížske teroristické útoky. Štúdia , ktorá porovnáva počet moslimských teroristických útokov v Európe pomere s moslimskou populáciou na tomto kontinente dokonca dochádza k záveru, že 99,6 % moslimov nie sú teroristi (dáta Europol) .", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže drvivá väčšina moslimov skutočne nie sú teroristi a štatistiky medzi rokmi 2007 a 2013 Europolu hovoria o 15 z 2675 teroristických útokoch v danom období zo strany moslimov. Tento údaj skutočné tvorí pol percenta. Práca s ostatnými databázami je problematická, keďže neuvádzajú ani motív a ani národnosť/presvedčenie. Podľa organizácie Pew Research Centre bolo v roku 2010 na svete 1,6 miliardy moslimov (23,4 % svetovej populácie), v Európe žije 44,1 moslimov, ktorí tvoria 6 % populácie tohto kontinentu. Pri pohľade na toto číslo a jeho porovnaní s 15-timi teroristickými útokmi zo strany moslimov za obdobie rokov 2007 - 2013 je jasné, že väčšina moslimov rozhodne nie sú teroristi. Svedčí o tom napríklad i kampaň #NotInMyName (v preklade Nie v mojom mene), v ktorej moslimovia z celého sveta odsudzujú parížske teroristické útoky. Štúdia , ktorá porovnáva počet moslimských teroristických útokov v Európe pomere s moslimskou populáciou na tomto kontinente dokonca dochádza k záveru, že 99,6 % moslimov nie sú teroristi (dáta Europol) ."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Europolu", "15 z 2675", "Pew Research Centre", "žije", "kampaň", "Štúdia"], "url": ["https://www.europol.europa.eu/latest_publications/37", "https://dennikn.sk/30775/povedzme-si-otvorene-pan-lipsic-nie-su-len-moslimovia/", "http://www.pewforum.org/2011/01/27/the-future-of-the-global-muslim-population/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/237252-populacia-moslimov-ma-rast-ovela-rychlejsie-predovsetkym-v-europe/", "http://www.sme.sk/c/7582007/imam-teroristi-su-barbari-ich-nenavist-nema-nic-spolocne-s-islamom.html", "http://www.loonwatch.com/2010/01/terrorism-in-europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:24.961399+00:00"}
{"id": "vr27384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27384", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...takto som to povedal pri Iraku, dokonca som dal pokyn na stiahnutie vojakov z Iraku, to iste som povedal pri Kosove (že ide o porušeniu medzinárodného práva, pozn.).", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tím demagog v minulosti overoval podobný výrok Roberta Fica a vyhodnotil ho ako pravdivý. Robert Fico skutočne vyhlásil ešte pred tým, ako sa stal predsedom vlády, že stiahne jednotky z Iraku. Je pravdou, že o porušení medzinárodného práva v Iraku SMER-SD hovoril:", "analysis_paragraphs": ["Tím demagog v minulosti overoval podobný výrok Roberta Fica a vyhodnotil ho ako pravdivý. Robert Fico skutočne vyhlásil ešte pred tým, ako sa stal predsedom vlády, že stiahne jednotky z Iraku. Je pravdou, že o porušení medzinárodného práva v Iraku SMER-SD hovoril:"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "vyhlásil", "porušení", "roku", "dôvod"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3/?politik=21", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150731-ak-bude-smer-vladnut-vojaci-z-iraku-sa-vratia-tvrdi-fico/", "http://www.strana-smer.sk/380/smer-socialna-demokracia-po-vstupe-do-novej-vlady-okamzite-rozhodne-o-stiahnuti-slovenskej", "http://www.sme.sk/c/3165043/slovenski-vojaci-su-z-iraku-doma.html", "http://www.demagog.sk/http://www.sme.sk/c/4029454/fico-postoj-ku-kosovu-nezmenime.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:36.124657+00:00"}
{"id": "vr35896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35896", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Hlasoval (Hanzel, pozn.) presne tak, ako hlasovali kúpení poslanci.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bohužiaľ overiť to, či Hanzel hlasoval presne ako \"kúpení poslanci\" je mimo naše kapacity.", "analysis_paragraphs": ["Bohužiaľ overiť to, či Hanzel hlasoval presne ako \"kúpení poslanci\" je mimo naše kapacity."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:36.146647+00:00"}
{"id": "vr36716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36716", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Treba mať možno aj pamäť tých, ktorí vyslovujú nejaké vety alebo tvrdenia, keď maďarskí socialisti spolu so stranou Fidesz vyhlásili, že v prípade Hedvigy Malinovej, bolo to v máji 2007 budú požadovať od Slovenska, aby slovenské justičné orgány viedli nezávisle vyšetrovanie bez politických vplyvov, tak bol to práve poslanec Fico, ktorý to považoval za nehorázne zasahovanie maďarských politikov do práce slovenských orgánov činných v trestnom konaní.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fidesz v máji 2007 požadoval, aby aby slovenské justičné orgány viedli nezávislé vyšetrovanie bez politických vplyvov. \"Je poburujúce, že v tejto záležitosti Slovensko pripravuje vykonštruovaný súdny proces, ktorý slúži záujmom politickej moci,\" skonštatoval predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. Fico reagoval , že ide o nehorázne zasahovanie politických síl z Budapešti do práce slovenských nezávislých orgánov činných v trestnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Fidesz v máji 2007 požadoval, aby aby slovenské justičné orgány viedli nezávislé vyšetrovanie bez politických vplyvov. \"Je poburujúce, že v tejto záležitosti Slovensko pripravuje vykonštruovaný súdny proces, ktorý slúži záujmom politickej moci,\" skonštatoval predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. Fico reagoval , že ide o nehorázne zasahovanie politických síl z Budapešti do práce slovenských nezávislých orgánov činných v trestnom konaní."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Fidesz v máji 2007", "Fico reagoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-je-to-nehorazne-zasahovanie-doq-/sk_domace.asp?c=A070517_152402_sk_svet_p23", "http://spravy.pravda.sk/fico-je-to-nehorazne-zasahovanie-doq-/sk_domace.asp?c=A070517_152402_sk_svet_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:08.941426+00:00"}
{"id": "49322", "numeric_id": 49322, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49322", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Pretože verejnoprávna televízia za 4 roky ma sem nepozvala ani raz, tak som chodil aj do alternatívnych médií. ja som patril medzi štyroch najvplyvnejších politikov na sociálnej sieti a vy za 4 roky napriek tomu, že už bolo jasné, že 70 % voličov je na strane opozície, ste si za 4 roky nenašli priestor ma sem pozvať.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáša Tarabu pozývali do diskusných relácií televízie Markíza , TA3 a TV Joj , avšak v relácii O 5 minút 12 v RTVS nevystúpil, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. RTVS pozývala Tarabu do relácie Sobotné dialógy v auguste 2023, pozvanie však odmietol .\n\nZa rok 2022 sa Tomáš Taraba umiestnil na treťom mieste v rámci rebríčka slovenských politikov s najvyšším počtom interakcií na sociálnej sieti Facebook, s 3,57 milióna interakciami. Podľa informácií z Tarabovho Youtube kanálu, bol minimálne šesťkrát hosťom v diskusnej relácii Infovojna a minimálne trinásťkrát v televízii Slovan. Obe médiá označil portál Konšpirátori.sk za šíriace nebezpečné konšpirácie.\n\nNecelých 70 % voličov by podľa prieskumu už v polovici roka 2022, predtým než vládnu koalíciu opustila strana SaS, dalo hlas opozičnej strane.\n\nZúčastnil sa nasledujúcich televízinych diskusií:\n\n5. septembra 2023 v Na telo (Markíza)\n\n14. novembra 2021 v relácii V politike (Ta3)\n\n22. marca 2021 v relácii V politike (Ta3)\n\n20. decembra 2020 v relácii V politike (Ta3)\n\n7. júna 2020 v relácii V politike (Ta3)", "analysis_paragraphs": ["Tomáša Tarabu pozývali do diskusných relácií televízie Markíza , TA3 a TV Joj , avšak v relácii O 5 minút 12 v RTVS nevystúpil, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. RTVS pozývala Tarabu do relácie Sobotné dialógy v auguste 2023, pozvanie však odmietol .", "Za rok 2022 sa Tomáš Taraba umiestnil na treťom mieste v rámci rebríčka slovenských politikov s najvyšším počtom interakcií na sociálnej sieti Facebook, s 3,57 milióna interakciami. Podľa informácií z Tarabovho Youtube kanálu, bol minimálne šesťkrát hosťom v diskusnej relácii Infovojna a minimálne trinásťkrát v televízii Slovan. Obe médiá označil portál Konšpirátori.sk za šíriace nebezpečné konšpirácie.", "Necelých 70 % voličov by podľa prieskumu už v polovici roka 2022, predtým než vládnu koalíciu opustila strana SaS, dalo hlas opozičnej strane.", "Zúčastnil sa nasledujúcich televízinych diskusií:", "5. septembra 2023 v Na telo (Markíza)", "14. novembra 2021 v relácii V politike (Ta3)", "22. marca 2021 v relácii V politike (Ta3)", "20. decembra 2020 v relácii V politike (Ta3)", "7. júna 2020 v relácii V politike (Ta3)"], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["Markíza", "TA3", "TV Joj", "odmietol", "treťom", "označil", "opozičnej", "Na telo", "V politike", "V politike", "V politike", "V politike"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=jQ1KkNSOosI", "https://www.ta3.com/relacia/20101/rok-vlady-i-matovica-efektivita-statu-nedostatok-vakcin", "https://videoportal.joj.sk/na-hrane/epizoda/114524-na-hrane-taraba-i-remisova", "https://www1.pluska.sk/video/tomas-taraba-reaguje-preco-odmietol-pozvanku-diskusie-rtvs", "https://sita.sk/matovic-statusmi-neohuruje-v-prvej-trojke-su-uhrik-aj-fico-a-rebricek-ukazal-tiez-vydavky-stran-za-reklamu/", "https://konspiratori.sk/zoznam-stranok", "https://domov.sme.sk/c/22940127/volby-by-v-juni-vyhral-hlas-z-koalicie-by-najlepsie-skoncila-sas.html", "https://www.youtube.com/watch?v=jQ1KkNSOosI", "https://www.ta3.com/relacia/22385/podcenil-rezort-zdravotnictva-pandemiu-ako-porazit-pandemiu", "https://www.ta3.com/relacia/20101/rok-vlady-i-matovica-efektivita-statu-nedostatok-vakcin", "https://www.ta3.com/relacia/19391/opatrenia-v-boji-s-nakazou-otazniky-plosnej-vakcinacie-slovakov-britania-zacala-s-vakcinaciou-mierny-lockdown-a-jeho-efektivita-vakcinacia-ako-vstupenka-ku-slobode", "https://www.ta3.com/relacia/18301/na-prahu-ekonomickej-krizy-slovensko-zostava-v-nudzovom-stave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:36.154097+00:00"}
{"id": "vr37894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37894", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme rokovali (o zákone o menšinových jazykoch, pozn.) práve s KDH trikrát. Teda s predstaviteľmi, ktorí na to boli určení. A raz ešte s jedným klubom. To znamená štyrikrát.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SITA z 22. januára 2011: \"Stranám KDH a Most-Híd sa za takmer dva týždne nepodarilo dohodnúť na zmene zákona o používaní jazykov národnostných menšín a ani na novele zákona o štátnom občianstve. Obe strany majú rokovať bilaterálne na základe dohody z Koaličnej rady ... Rokovania by mali pokračovať na budúci týždeň.\" TASR z 18. februára 2011: \"Pracovná skupina, ktorá v piatok (18.2.) u podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most - Híd) rokovala o návrhu novely zákona o používaní jazyka národnostných menšín nedospela k zhode na jej texte... Podľa iného dobre informovaného zdroja sa výhrady jednotlivých koaličných poslancov k návrhu znenia novely nemusia týkať len zástupcov KDH, ale aj ďalšej koaličnej strany.\" Presný počet rokovaní sa nám zistiť nepodarilo, o jednotlivých rokovaniach strany pravdepodobne médiá neinformovali.", "analysis_paragraphs": ["SITA z 22. januára 2011: \"Stranám KDH a Most-Híd sa za takmer dva týždne nepodarilo dohodnúť na zmene zákona o používaní jazykov národnostných menšín a ani na novele zákona o štátnom občianstve. Obe strany majú rokovať bilaterálne na základe dohody z Koaličnej rady ... Rokovania by mali pokračovať na budúci týždeň.\" TASR z 18. februára 2011: \"Pracovná skupina, ktorá v piatok (18.2.) u podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most - Híd) rokovala o návrhu novely zákona o používaní jazyka národnostných menšín nedospela k zhode na jej texte... Podľa iného dobre informovaného zdroja sa výhrady jednotlivých koaličných poslancov k návrhu znenia novely nemusia týkať len zástupcov KDH, ale aj ďalšej koaličnej strany.\" Presný počet rokovaní sa nám zistiť nepodarilo, o jednotlivých rokovaniach strany pravdepodobne médiá neinformovali."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1224662", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/koalicia-nenasli-zhodu-na-texte-zakona-o-jazykoch-mensin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:05.434897+00:00"}
{"id": "vr28495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28495", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Chcel by som sa k železničnému mostu vyjadriť. V Trenčíne beží vynikajúca veľká architektonická súťaž.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rybníček hovorí o architektonickej súťaži \"Trenčín - mesto na rieke\", ktorá práve prebieha.", "analysis_paragraphs": ["Rybníček hovorí o architektonickej súťaži \"Trenčín - mesto na rieke\", ktorá práve prebieha."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["súťaži", "hovorí"], "url": ["http://www.2014.trencin.sk/sk/", "http://www.sacr.sk/sacr/novinky/architektonicka-sutaz-trencin-mesto-na-rieke/?tx_ttnews%5Bpointer%5D=13"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:41.276197+00:00"}
{"id": "vr28480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28480", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Veľká investícia, ktorá sa otvárala s veľkou reklamou, AU Optronics pre 3000 zamestnancov je prázdna a neviem čo s ňou bude v ďalšom období v priemyselnom parku.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že firma AU Optronics začiatkom roka 2013 obmedzila počet zamestnancov a významne sa tak vzdialila pôvodnému zámeru vytvorenia viac ako 3000 pracovných miest. Firma však naďalej pôsobí v priemyselnom parku v Trenčíne a tieto priestory využívajú aj ďalšie spoločnosti. V tomto kontexte považujeme za zavádzajúce tvrdenie, že budova AU Optronics, resp. daný priemyselný park je prázdny. Vďaka Taiwanskej firme AU Optronics malo vzniknúť do konca roku 2013 priamo 1300 pracovných miest a nepriamo ďalších 2000. Začiatkom roka 2013 však zredukovala počet zamestnancov na približne 170, a tí už poskytujú len servisné služby. Firma AU Optronics je naďalej vedená v Obchodnom registri Slovenskej republiky so sídlom na ulici v Priemyselnom parku v Trenčíne. Táto firma ponúkla svoje priestory pre nedostatočný počet zamestnancov iným firmám. Podľa Obchdného registra SR majú sídlo v budove AU Obtronics aj ďalšie dve firmy: AAF International a Veeser Plastic Slovakia. V roku 2014 preťahovala svoju výrobu do priestorov AU Optronics aj spoločnosť Johnson Controls, ktorá zamestnáva približne 500 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že firma AU Optronics začiatkom roka 2013 obmedzila počet zamestnancov a významne sa tak vzdialila pôvodnému zámeru vytvorenia viac ako 3000 pracovných miest. Firma však naďalej pôsobí v priemyselnom parku v Trenčíne a tieto priestory využívajú aj ďalšie spoločnosti. V tomto kontexte považujeme za zavádzajúce tvrdenie, že budova AU Optronics, resp. daný priemyselný park je prázdny. Vďaka Taiwanskej firme AU Optronics malo vzniknúť do konca roku 2013 priamo 1300 pracovných miest a nepriamo ďalších 2000. Začiatkom roka 2013 však zredukovala počet zamestnancov na približne 170, a tí už poskytujú len servisné služby. Firma AU Optronics je naďalej vedená v Obchodnom registri Slovenskej republiky so sídlom na ulici v Priemyselnom parku v Trenčíne. Táto firma ponúkla svoje priestory pre nedostatočný počet zamestnancov iným firmám. Podľa Obchdného registra SR majú sídlo v budove AU Obtronics aj ďalšie dve firmy: AAF International a Veeser Plastic Slovakia. V roku 2014 preťahovala svoju výrobu do priestorov AU Optronics aj spoločnosť Johnson Controls, ktorá zamestnáva približne 500 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["vzniknúť", "zredukovala", "Obchodnom registri", "Obchdného registra", "preťahovala"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/174279/trencin-zavod-au-optronics-zacina-s-naborom-pracovnikov/", "http://trencin.sme.sk/c/6665402/firma-au-optronics-v-trencine-obmedzila-pocet-pracovnikov.html", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=216944&SID=6&P=1", "http://orsr.sk/hladaj_sidlo.asp?ULICA=Bratislavsk%E1+&CISLO=517&OBEC=Tren%E8%EDn&SID=0&R=on", "http://www.teraz.sk/ekonomika/johnson-controls-trencin-stahovanie/80607-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:43.226615+00:00"}
{"id": "45285", "numeric_id": 45285, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45285", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "...dali sme balíček prvej pomoci, neskôr prišla tzv. tá druhá pomoc a dnes po výsledkoch dočasnej pracovnej skupiny sme prejednávali možnosť, pretože nám vyskočila z výsledkov veľmi ohrozená skupina ľudí, ktorí majú veľmi nízke pracovné úväzky, väčšinou sú to teda učitelia na školách a zároveň sú SZČO. Lenže my vieme, že v rámci tej prvej pomoci im žiaľ pomôcť nedokážeme, pretože tam už je to znevýhodnenie toho úväzku, hoci aj veľmi nízkeho.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O príspevok kvôli poklesu tržieb nemôžu v rámci tzv. balíka prvej pomoci žiadať živnostníci, ktorí majú popri podnikaní uzavretý aj pracovný pomer. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako pravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Podmienkou na získanie takéhoto príspevku je, aby živnostník nemal súbežne uzatvorený pracovný pomer.", "analysis_paragraphs": ["O príspevok kvôli poklesu tržieb nemôžu v rámci tzv. balíka prvej pomoci žiadať živnostníci, ktorí majú popri podnikaní uzavretý aj pracovný pomer. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako pravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Podmienkou na získanie takéhoto príspevku je, aby živnostník nemal súbežne uzatvorený pracovný pomer."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "môžu", "poskytne", "Podmienkou"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://demagog.sk/vyrok/45053/", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://www.pomahameludom.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:33.821220+00:00"}
{"id": "vr27947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27947", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A vy ste v parlamente teraz. Koľko poslancov ste už stratili doteraz? Štyroch? (otázku smeruje k I. Matovičovi a strane OĽaNO, pozn.)", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že OĽaNO stratilo 4 poslancov. Klub OĽaNO mal na začiatku volebného obdobia 16 poslancov. V súčasnosti ich má 13. Z OĽaNO už odišli poslanci Alojz Hlina, Mikuláš Huba a Mária Ritomská.\n\nZ klubu vystúpil 26. mája 2014 ekológ Mikuláš Huba. Poslancom parlamentu však naďalej zostáva.Odchod oznámil členom klubu v liste. Prečo sa tak rozhodol, ani z neho nie je úplne zrejmé.\n\nPoslankyňa Národnej rady SR Mária Ritomská vystúpila 28. októbra 2013 z klubu OĽaNO. Oznámil to predseda NR SR Pavol Paška (SMER-SD).", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že OĽaNO stratilo 4 poslancov. Klub OĽaNO mal na začiatku volebného obdobia 16 poslancov. V súčasnosti ich má 13. Z OĽaNO už odišli poslanci Alojz Hlina, Mikuláš Huba a Mária Ritomská.", "Z klubu vystúpil 26. mája 2014 ekológ Mikuláš Huba. Poslancom parlamentu však naďalej zostáva.Odchod oznámil členom klubu v liste. Prečo sa tak rozhodol, ani z neho nie je úplne zrejmé.", "Poslankyňa Národnej rady SR Mária Ritomská vystúpila 28. októbra 2013 z klubu OĽaNO. Oznámil to predseda NR SR Pavol Paška (SMER-SD)."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["OĽaNO", "vystúpil", "Oznámil", "odišiel"], "url": ["http://m.sme.sk/?cl=7217256", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319024-mikulas-huba-odisiel-z-klubu-olano/", "http://www.teraz.sk/slovensko/maria-ritomska-olano-vystupenie/62840-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:26.377329+00:00"}
{"id": "vr16422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16422", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Ešte v roku 2015 bola totiž táto (dotácia na mzdy a prevádzku na dieťa v mestských materských školách, pozn.) vo výške 2 048 EUR. Teda tento rok, v ktorom sú údajne materské školy prioritou pre vedenie mesta, dostanú tieto dotáciu o 107 EUR nižšiu na jedno dieťa. To je celkovo cca o 235 000 EUR nižšia suma ako v roku 2015.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z článku Martina Klusa uverejnenom 26. januára 2016 na webovom portáli priekopnik.sk . Na základe všeobecného záväzného nariadenia (VZN) Mesta Banská Bystrica bola dotácia na mzdy a prevádzku dieťaťa materskej školy na rok 2015 skutočne 2048 eur (v prípade verejnej školy a školského zariadenia). Na rok 2016 však mesto ustanovilo dotáciu na mzdy a prevádzku dieťaťa verejnej materskej školy iba na 1941 eur. V roku 2016 bola teda dotácia na jedno dieťa skutočne o 107 eur nižšia ako v predošlom kalendárnom roku. Celkové zníženie dotácii v roku 2016 však predstavovalo až 261 353,50 eur a poslanec sa vyjadril nepresne i o prioritách mesta pre rok 2016, nakoľko v nich materské školy priamo nefigurujú. Výrok Martina Klusa však hodnotíme ako pravdivý. V čase uverejnenia článku bol Martin Klus mestským poslancom za Banskú Bystricu. V roku 2017 oznámil svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja vo voľbách, ktoré sa uskutočnia v novembri 2017.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z článku Martina Klusa uverejnenom 26. januára 2016 na webovom portáli priekopnik.sk . Na základe všeobecného záväzného nariadenia (VZN) Mesta Banská Bystrica bola dotácia na mzdy a prevádzku dieťaťa materskej školy na rok 2015 skutočne 2048 eur (v prípade verejnej školy a školského zariadenia). Na rok 2016 však mesto ustanovilo dotáciu na mzdy a prevádzku dieťaťa verejnej materskej školy iba na 1941 eur. V roku 2016 bola teda dotácia na jedno dieťa skutočne o 107 eur nižšia ako v predošlom kalendárnom roku. Celkové zníženie dotácii v roku 2016 však predstavovalo až 261 353,50 eur a poslanec sa vyjadril nepresne i o prioritách mesta pre rok 2016, nakoľko v nich materské školy priamo nefigurujú. Výrok Martina Klusa však hodnotíme ako pravdivý. V čase uverejnenia článku bol Martin Klus mestským poslancom za Banskú Bystricu. V roku 2017 oznámil svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja vo voľbách, ktoré sa uskutočnia v novembri 2017."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["článku", "priekopnik.sk", ".pdf", ".pdf", "č. 596/2003", ".pdf", "článku", "štatistiky", ".ods", ".ods", "článku", "", ".pdf", "rekonštruuje", "vybudoval"], "url": ["http://www.priekopnik.sk/martin-klus-banskej-bystrici-hrozi-dalsie-zhorsovanie-situacie-mladych-rodin-a-porusovanie-zakonov/", "http://www.priekopnik.sk/", "http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2015/2015_03_24/15%20-%20VZN%20o%20ur%C4%8Den%C3%AD%20v%C3%BD%C5%A1ky%20dot%C3%A1cie/dovodova%20sprava_VZN%20o%20ur%C4%8Den%C3%AD%20v%C3%BD%C5%A1ky%20dot%C3%A1cie...-1-1.pdf", "http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_04_19/16%20-%20VZN,%20ktor%C3%BDm%20sa%20%20men%C3%AD%20a%20dop%C4%BA%C5%88a%20VZN%20o%20ur%C4%8Den%C3%AD%20v%C3%BD%C5%A1ky%20dot%C3%A1cie/dovodova%20sprava_VZN%20o%20ur%C4%8Den%C3%AD%20v%C3%BD%C5%A1ky%20dot%C3%A1cie%202016.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-596", "http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_04_19/16%20-%20VZN,%20ktor%C3%BDm%20sa%20%20men%C3%AD%20a%20dop%C4%BA%C5%88a%20VZN%20o%20ur%C4%8Den%C3%AD%20v%C3%BD%C5%A1ky%20dot%C3%A1cie/dovodova%20sprava_VZN%20o%20ur%C4%8Den%C3%AD%20v%C3%BD%C5%A1ky%20dot%C3%A1cie%202016.pdf", "http://www.priekopnik.sk/martin-klus-banskej-bystrici-hrozi-dalsie-zhorsovanie-situacie-mladych-rodin-a-porusovanie-zakonov/", "https://www.minedu.sk/vykaz-skol-msvv%C5%9A-sr-40-01/", "https://www.minedu.sk/data/files/4192.ods", "https://www.minedu.sk/data/files/5165.ods", "http://www.priekopnik.sk/martin-klus-banskej-bystrici-hrozi-dalsie-zhorsovanie-situacie-mladych-rodin-a-porusovanie-zakonov/", "http://www.banskabystrica.sk/?id_menu=97093", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=697289", "http://bbonline.sk/mesto-ziskalo-na-rekonstrukciu-troch-materskych-skol-peniaze-z-eurofondov/", "http://www.dobrenoviny.sk/c/109570/v-banskej-bystrici-otvori-brany-nova-materska-skola"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:36.038557+00:00"}
{"id": "vr35247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35247", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "…otázka v referende bola mierená na, či občania chcú zrušiť priestupkovú imunitu.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presné znenie otázky bolo nasledovné: „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?“", "analysis_paragraphs": ["Presné znenie otázky bolo nasledovné: „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["znenie otázky"], "url": ["http://app.statistics.sk/ref2010/sr/tab2.jsp?lang=sk&ot=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:07.778380+00:00"}
{"id": "49121", "numeric_id": 49121, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49121", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Obranyschopnosť je ďaleko lepšia, ako bola kedykoľvek v minulosti, nehovorím to ja, ale hovorí to náčelník Generálneho štábu, ten o tom vie niečo viac ako vy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K obranyschopnosti Slovenska sa náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Daniel Zmeko vyjadril niekoľkokrát. Rok 2022 označil z hľadiska potrebnej modernizácie za prelomový, no zároveň najnáročnejší. Vyzdvihol úroveň profesionality príslušníkov ozbrojených síl a poukázal na dôležitosť modernizačných projektov ako nákupy novej vojenskej techniky či renovácie kasární.\n\nV marci 2023 generál Zmeko povedal : „Môžeme konštatovať, že obranyschopnosť Ozbrojených síl je vyššia, ako bola v minulosti, zásadne vyššia.“\n\nZmeko sa aj pri prijatí obrannej dohody so Spojenými štátmi americkými v roku 2022 vyjadril , že táto dohoda zlepšuje obranyschopnosť Slovenska.\n\nNa základe týchto vyjadrení hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K obranyschopnosti Slovenska sa náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Daniel Zmeko vyjadril niekoľkokrát. Rok 2022 označil z hľadiska potrebnej modernizácie za prelomový, no zároveň najnáročnejší. Vyzdvihol úroveň profesionality príslušníkov ozbrojených síl a poukázal na dôležitosť modernizačných projektov ako nákupy novej vojenskej techniky či renovácie kasární.", "V marci 2023 generál Zmeko povedal : „Môžeme konštatovať, že obranyschopnosť Ozbrojených síl je vyššia, ako bola v minulosti, zásadne vyššia.“", "Zmeko sa aj pri prijatí obrannej dohody so Spojenými štátmi americkými v roku 2022 vyjadril , že táto dohoda zlepšuje obranyschopnosť Slovenska.", "Na základe týchto vyjadrení hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-18", "analysis_sources": {"text": ["označil", "nákupy", "povedal", "vyjadril"], "url": ["https://www.mosr.sk/52371-sk/nacelnik-generalneho-stabu-os-sr-uplynuly-rok-bol-prelomovy-z-hladiska-potrebnej-modernizacie/", "https://dennikn.sk/2867856/najvacsi-tender-hegerovej-vlady-nadova-komisia-vybrala-svedske-transportery-za-17-miliardy/?ref=list", "https://www.noviny.sk/slovensko/774553-nasa-armada-je-na-tom-tak-ako-nikdy-predtym-tvrdi-nad", "https://spravy.rtvs.sk/2022/02/general-zmeko-zmluva-o-obrannej-spolupraci-s-usa-posilnuje-obranyschopnost-krajiny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:29.611209+00:00"}
{"id": "vr32722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32722", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktoré majú najmenej škôlok na obyvateľstvo.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok neviem plne overiť, pretože nevieme vyhľadať porovnanie s inými krajinami pri kritérií počet škôlok na obyvateľstvo. Podľa aktuálnej štatistickej ročenky na školský rok 2011/2012 je na Slovensku 2743 štátnych, 67 súkromných a 55 cirkevných materských škôl, čo je asi 1 škôlka na 1885 obyvateľov. V priemere pripadá na jednu škôlku 48,2 detí. V roku 2011 navštevovalo škôlku celkovo 144 tisíc detí. 7 tisíc detí nebolo prijatých z kapacitných dôvodov, čo predstavuje 5% zo všetkých detí navštevujúcich materské školy. Kapacita škôlok je problémom v niektorých regiónoch SR, najmä v Bratislave. Slovenské ani európske analýzy (.pdf,s.70) však nezohľadňujú počet materských škôl na obyvateľstvo, ale percentuálny podiel detí, ktoré sa zúčastňujú predškolského vzdelávania vo veku 3 až 6 rokov. V medzinárodnom porovnaní dosahuje Slovensko nižší podiel ako je priemer krajín EÚ(.pdf, s.1). SR sa stabilne už niekoľko rokov drží tesne pod podielom 70%, pričom niektoré krajiny (.pdf, s.70) dosahujú viac ako 95% detí vo veku 3 až 6 rokov, ktoré navštevujú materskú školu, napríklad Dánsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko.", "analysis_paragraphs": ["Výrok neviem plne overiť, pretože nevieme vyhľadať porovnanie s inými krajinami pri kritérií počet škôlok na obyvateľstvo. Podľa aktuálnej štatistickej ročenky na školský rok 2011/2012 je na Slovensku 2743 štátnych, 67 súkromných a 55 cirkevných materských škôl, čo je asi 1 škôlka na 1885 obyvateľov. V priemere pripadá na jednu škôlku 48,2 detí. V roku 2011 navštevovalo škôlku celkovo 144 tisíc detí. 7 tisíc detí nebolo prijatých z kapacitných dôvodov, čo predstavuje 5% zo všetkých detí navštevujúcich materské školy. Kapacita škôlok je problémom v niektorých regiónoch SR, najmä v Bratislave. Slovenské ani európske analýzy (.pdf,s.70) však nezohľadňujú počet materských škôl na obyvateľstvo, ale percentuálny podiel detí, ktoré sa zúčastňujú predškolského vzdelávania vo veku 3 až 6 rokov. V medzinárodnom porovnaní dosahuje Slovensko nižší podiel ako je priemer krajín EÚ(.pdf, s.1). SR sa stabilne už niekoľko rokov drží tesne pod podielom 70%, pričom niektoré krajiny (.pdf, s.70) dosahujú viac ako 95% detí vo veku 3 až 6 rokov, ktoré navštevujú materskú školu, napríklad Dánsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["ročenky", "európske", "nižší podiel", "krajiny"], "url": ["http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---materske-skoly", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/key_data_series/134en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8316&documentId=8439", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/key_data_series/134en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:42.066331+00:00"}
{"id": "vr34757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34757", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Ja osobne by som bola za to, keby ani v jednom zákone táto sankcia nebola, tieto sankcie neboli, keby štát skôr stimuloval svojich občanov k dodržiavaniu týchto zákonných povinností a nepôsobil represívne a toto pán Čaplovič je aj v stanovisku Benátskej komisie.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rovnakom dokumente sa v bode č. 131 píše: \"Otázkou ostáva, či (za predpokladu, že je to žiaduce) má zmysel požadovať sankcie za porušenie povinnosti používať úradný jazyk. V tomto zmysle Benátska komisia konštatuje, že možnosť odstrániť alebo napraviť nedostatok neplatí vo všetkých prípadoch, a to najmä vo vzťahu k médiám a kultúrnym podujatiam (ako možno odstrániť alebo napraviť nezabezpečenie prekladu reklamného oznamu týkajúceho sa kultúrneho podujatia, ktoré sa už uskutočnilo?). Bez ohľadu na to však slovenské orgány vysvetlili, že cieľom celého systému sankcií nie je trestať tých, ktorí nedostatok spôsobili, ale správne uplatňovať zákon, t.j. široké používanie úradného štátneho jazyka popri používaní menšinových jazykov v určitých prípadoch a oblastiach. Komisia sa domnieva, že tento cieľ by bolo možné účinnejšie naplniť prostredníctvom spolupráce, budovania dôvery a opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených zákonom než prostredníctvom sankcií. Sankcie by sa mali použiť len v najkrajnejšom prípade, ak vôbec.\"", "analysis_paragraphs": ["V rovnakom dokumente sa v bode č. 131 píše: \"Otázkou ostáva, či (za predpokladu, že je to žiaduce) má zmysel požadovať sankcie za porušenie povinnosti používať úradný jazyk. V tomto zmysle Benátska komisia konštatuje, že možnosť odstrániť alebo napraviť nedostatok neplatí vo všetkých prípadoch, a to najmä vo vzťahu k médiám a kultúrnym podujatiam (ako možno odstrániť alebo napraviť nezabezpečenie prekladu reklamného oznamu týkajúceho sa kultúrneho podujatia, ktoré sa už uskutočnilo?). Bez ohľadu na to však slovenské orgány vysvetlili, že cieľom celého systému sankcií nie je trestať tých, ktorí nedostatok spôsobili, ale správne uplatňovať zákon, t.j. široké používanie úradného štátneho jazyka popri používaní menšinových jazykov v určitých prípadoch a oblastiach. Komisia sa domnieva, že tento cieľ by bolo možné účinnejšie naplniť prostredníctvom spolupráce, budovania dôvery a opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených zákonom než prostredníctvom sankcií. Sankcie by sa mali použiť len v najkrajnejšom prípade, ak vôbec.\""], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["dokumente"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6527.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:03.931263+00:00"}
{"id": "vr13866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13866", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "V tejto chvíli tam (Islamský štát, pozn.) zápasia Spojené štáty americké, ale aj Francúzi, Briti, Kanaďania.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky krajiny, ktoré Frešo vymenoval, sa aktívne podieľajú na boji proti Islamskému štátu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na summite NATO vo Walese to dňa 5. septembra 2014 oznámil americký minister zahraničných vecí John Kerry, že Spojené štáty americké sú pripravené vybudovať jednotnú koalíciu na boj proti Islamskému štátu. Ministri USA, Británie, Francúzska, Nemecka, Kanady, Austrálie, Turecka, Talianska, Poľska a Dánska sa stretli popri summite NATO vo Walese, aby prerokovali stratégiu boja voči sunnitským militantom, ktorí obsadili veľké časti území v Iraku a Sýrii. \" Americká CNN prináša v reportáži z 28. februára 2015 informáciu o štátoch zapojených do boja s Islamským štátom, respektíve poodhaľuje členov tzv. koalície, ktorá bojuje proti ISIS. Podľa informácií britského denníka Dailymail z 10. júla 2015 až 54 krajín bojuje v súčasnosti proti Islamskému štátu (ISIS). Boj proti tejto teroristickej organizácii zahŕňa letecké nálety na pozície ISIS, obranu územia a tiež vyzbrojovanie miestnych rebelov bojujúcich proti teroristom. Medzi aktívne bojujúce krajiny patria aj štyri krajiny (USA, Veľká Británia, Francúzsko a Kanada), ktoré spomenul predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo v nedeľnej diskusii RTVS. Na konci septembra 2015 sa do bojov proti Islamskému štátu zapojilo taktiež Rusko. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Všetky krajiny, ktoré Frešo vymenoval, sa aktívne podieľajú na boji proti Islamskému štátu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na summite NATO vo Walese to dňa 5. septembra 2014 oznámil americký minister zahraničných vecí John Kerry, že Spojené štáty americké sú pripravené vybudovať jednotnú koalíciu na boj proti Islamskému štátu. Ministri USA, Británie, Francúzska, Nemecka, Kanady, Austrálie, Turecka, Talianska, Poľska a Dánska sa stretli popri summite NATO vo Walese, aby prerokovali stratégiu boja voči sunnitským militantom, ktorí obsadili veľké časti území v Iraku a Sýrii. \" Americká CNN prináša v reportáži z 28. februára 2015 informáciu o štátoch zapojených do boja s Islamským štátom, respektíve poodhaľuje členov tzv. koalície, ktorá bojuje proti ISIS. Podľa informácií britského denníka Dailymail z 10. júla 2015 až 54 krajín bojuje v súčasnosti proti Islamskému štátu (ISIS). Boj proti tejto teroristickej organizácii zahŕňa letecké nálety na pozície ISIS, obranu územia a tiež vyzbrojovanie miestnych rebelov bojujúcich proti teroristom. Medzi aktívne bojujúce krajiny patria aj štyri krajiny (USA, Veľká Británia, Francúzsko a Kanada), ktoré spomenul predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo v nedeľnej diskusii RTVS. Na konci septembra 2015 sa do bojov proti Islamskému štátu zapojilo taktiež Rusko. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "CNN", "Dailymail", "zapojilo"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/svet-120/amerika-buduje-koaliciu-proti-militantom-z-isis-629175", "http://edition.cnn.com/2014/10/06/world/meast/isis-coalition-nations/", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3154680/The-astonishing-FIFTY-FOUR-countries-groups-battling-ISIS-haven-t-crushed-already.html", "http://www.cbsnews.com/news/russia-joins-syria-war-assad-allies-us-al-qaeda-isis-iran-and-others/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:09.422043+00:00"}
{"id": "vr27031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27031", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Hovorím však, že viac ako 70 percent slovenských zákonov je ovplyvnených európskymi smernicami.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nasli sme nejake ciastkove info, ale to je malo. Pisal som Sulikovi mail, snad rychlo odpise.. Tibor", "analysis_paragraphs": ["Nasli sme nejake ciastkove info, ale to je malo. Pisal som Sulikovi mail, snad rychlo odpise.. Tibor"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:28.381619+00:00"}
{"id": "vr37949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37949", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ak teda môže, nemusí, čo je prirodzená poloha každej právnej normy, tak potom prečo zavádzate sankcie za nedodržanie od 50 do tuším 2500 eur?", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Oproti aktuálne platnému a účinnému Zákonu č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín navrhovaná novela skutočne zavádza sankcie (§ 7b), ak orgán verejnej správy neumožní komunikáciu v jazyku národnostných menšín. Sú to špecifické prípady komunikácie najmä v úradnom styku a uvádzanie informácií, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť občanov v obciach s dosiahnutým kvórom. Sankcie nie sú stanovené pre prípady, kedy sa v zákone uvádza len možnosť používať jazyk národnostných menšín (napr. za podmienok, že s použitím jazyka národnostnej menšiny súhlasia všetci účastníci konania).", "analysis_paragraphs": ["Oproti aktuálne platnému a účinnému Zákonu č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín navrhovaná novela skutočne zavádza sankcie (§ 7b), ak orgán verejnej správy neumožní komunikáciu v jazyku národnostných menšín. Sú to špecifické prípady komunikácie najmä v úradnom styku a uvádzanie informácií, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť občanov v obciach s dosiahnutým kvórom. Sankcie nie sú stanovené pre prípady, kedy sa v zákone uvádza len možnosť používať jazyk národnostných menšín (napr. za podmienok, že s použitím jazyka národnostnej menšiny súhlasia všetci účastníci konania)."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["navrhovaná novela"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:52.390971+00:00"}
{"id": "vr13808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13808", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "No však práve to bolo to, čo Most-Híd vždy hovoril, pretože tiež sme podporili vládu v tom, že kvóty považujeme za nesystémové riešenie a hlasovali sme za to uznesenie. Ale zároveň sme hovorili, že na dobrovoľnej báze musíme urobiť všetko preto, aby sme proste v rámci Európy pomohli tento problém riešiť a do toho.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne stanovisko strany MOST-HÍD je odmietnutie systému povinných kvót ako nesystémového riešenia, avšak poslanci strany zdôrazňujú princíp solidarity v rámci EÚ. Pri hlasovaní v NR SR o návrhu uznesenia Riešenia migračných výziev, ktorým aktuálne čelí EÚ v júni 2015 všetci prítomní členovia strany Most-Híd podporili rozhodnutie vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Poslanci poslaneckého klubu MOST-HÍD hlasovali za uznesenie, ktorým Slovensko odmieta systém povinných kvót. Hlasovanie v NR SR s názvom Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia , sa uskutočnilo 24. júna 2015. Za návrh uznesenia hlasovali všetci prítomní poslanci klubu MOST-HÍD, avšak je tu nutné dodať, že z celkového počtu 14 poslancov spomínaného klubu, šiesti neboli na hlasovaní prítomní.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne stanovisko strany MOST-HÍD je odmietnutie systému povinných kvót ako nesystémového riešenia, avšak poslanci strany zdôrazňujú princíp solidarity v rámci EÚ. Pri hlasovaní v NR SR o návrhu uznesenia Riešenia migračných výziev, ktorým aktuálne čelí EÚ v júni 2015 všetci prítomní členovia strany Most-Híd podporili rozhodnutie vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Poslanci poslaneckého klubu MOST-HÍD hlasovali za uznesenie, ktorým Slovensko odmieta systém povinných kvót. Hlasovanie v NR SR s názvom Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia , sa uskutočnilo 24. júna 2015. Za návrh uznesenia hlasovali všetci prítomní poslanci klubu MOST-HÍD, avšak je tu nutné dodať, že z celkového počtu 14 poslancov spomínaného klubu, šiesti neboli na hlasovaní prítomní."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["poslaneckého klubu MOST-HÍD", "Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia", "hlasovali", "Oficiálne stanovisko", "vyjadrila", "hovorí"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=38", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35989", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=35989", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-europske-problemy-su-aj-problemami-slovenska", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359150-solidarita-s-utecencami-by-mala-byt-prirodzena-tvrdi-zitnanska/", "http://www.most-hid.sk/sk/migracia-solidarita-zodpovednost-sa-nevylucuju"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:18.963395+00:00"}
{"id": "46922", "numeric_id": 46922, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46922", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Keď tu máme liek Ivermektín a tento tak isto nakúpil pán Krajčí, pán minister Krajčí na vlastnú zodpovednosť. A tiež to nie je registrovaný liek a je to podpôrny liek.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marek Krajčí vydal 26. januára 2021 povolenie na terapeutické použitie a dovoz Ivermektínu v počte 5000 balení. Ďalšie povolenie minister vydal 8. februára 2021. Tretie povolenie na dovoz až 80-tisíc kusov liekov s účinnou látkou ivermektín vydal 19. februára. Hlavnou indikáciou takéhoto použitia lieku je prevencia a liečba Covidu. Lieky objednáva ministerstvo. Vo všetkých povoleniach na použitie liekov s účinnou látkou ivermektín sa uvádza, že „ za terapiu neregistrovaným liekom preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár”. Na tento fakt upozornil aj ŠÚKL. O schválenie iverkemtínu ministra požiadalo Združenie slovenských anesteziológov. Súhlas ministra bol nutný preto, že ide o u nás neregistrovaný liek, povolenie bude platiť 6 mesiacov. Doteraz bolo legálne použitie iverkemtínu možné len na veterinárne účely. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Marek Krajčí vydal 26. januára 2021 povolenie na terapeutické použitie a dovoz Ivermektínu v počte 5000 balení. Ďalšie povolenie minister vydal 8. februára 2021. Tretie povolenie na dovoz až 80-tisíc kusov liekov s účinnou látkou ivermektín vydal 19. februára. Hlavnou indikáciou takéhoto použitia lieku je prevencia a liečba Covidu. Lieky objednáva ministerstvo. Vo všetkých povoleniach na použitie liekov s účinnou látkou ivermektín sa uvádza, že „ za terapiu neregistrovaným liekom preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár”. Na tento fakt upozornil aj ŠÚKL. O schválenie iverkemtínu ministra požiadalo Združenie slovenských anesteziológov. Súhlas ministra bol nutný preto, že ide o u nás neregistrovaný liek, povolenie bude platiť 6 mesiacov. Doteraz bolo legálne použitie iverkemtínu možné len na veterinárne účely. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["povolenie", "vydal", "indikáciou", "objednáva", "povoleniach", "upozornil", "požiadalo", "neregistrovaný"], "url": ["https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20210219TBA01508", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-22-02-2021-lieky", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20210219TBA01508", "https://www.trend.sk/spravy/dodanie-tisicok-davok-lieku-ivermektin-ocakava-piatok", "https://www.health.gov.sk/Clanok?skupinove-povolenia-na-terapeuticke-pouzitie-neregistrovanych-liekov", "https://www.facebook.com/sukl.sr/posts/5318583278151682/", "https://dennikn.sk/2242114/krajci-schvalil-nasadenie-ivermektinu-zastancovia-lieku-cakaju-pri-liecbe-covidu-pomoc-nie-zazrak/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-27-01-2021-ivermectin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:03.625614+00:00"}
{"id": "vr38137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38137", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A dokonca po včerajšku, ja neviem, ako sa vy k tomu postavíte, ale ústami nie nevplyvného člena koalície pána Matoviča, dokonca možno vplyvnejšieho ako celé KDH dnes, bolo povedané, že politici sa majú správať tak, aby im nevadilo, či budú alebo nebudú odpočúvaní.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič v diskusnej relácii V politike televízie TA3 z 30. apríla 2011 uviedol: \"Zdá sa mi príznačné, že práve Igor Štefanov (SNS), ktorý má byť zbavený imunity, tak on príde s informáciou, že poslanci sú odpočúvaní. Prečo vadí odpočúvanie práve SNS? Keď robia všetko čestne, nemalo by im to prekážať.\" (prepis TASR )", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič v diskusnej relácii V politike televízie TA3 z 30. apríla 2011 uviedol: \"Zdá sa mi príznačné, že práve Igor Štefanov (SNS), ktorý má byť zbavený imunity, tak on príde s informáciou, že poslanci sú odpočúvaní. Prečo vadí odpočúvanie práve SNS? Keď robia všetko čestne, nemalo by im to prekážať.\" (prepis TASR )"], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/relacie/20_v-politike/11519_volba-generalneho-prokuratora", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1232021"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:06.022899+00:00"}
{"id": "vr17097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17097", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...táto organizácia (Slovenská konsolidačná, pozn.) vlastne po voľbách, už po voľbách (v roku 2012, pozn.), napríklad so súhlasom pána Rajtára, predala pohľadávku...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1. januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, Rajtár samozrejme, nehlasoval. Kvôli tejto skutočnosti hodnotíme Kaliňákov výrok ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1. januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, Rajtár samozrejme, nehlasoval. Kvôli tejto skutočnosti hodnotíme Kaliňákov výrok ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dozornej", "Jozef Rajtár", "webe"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25932&SID=2&P=1", "https://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/papierove-kamene-roberta-kalinaka.html", "http://www.konsolidacna.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:21.313189+00:00"}
{"id": "vr16588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16588", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...tá najväčšia  časť dlhu 80%, ktorý máme, je tvorená piatimi nemocnicami, 87 % piatimi, to sú tri univerzitné nemocnice, k tomu je to fakultná nemocnica v Prešove a Detská fakultná v Banskej Bystrici, tie držia až 87% dlh (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkové záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ SR) činia 702,13 milióna eur, z toho 647,24 miliónov eur predstavujú záväzky po lehote splatnosti ( .doc , s. 3). Päť spomínaných nemocníc (okrem Fakultnej nemocnice v Prešov a Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici sa ďalej zrejme jedná o univerzitné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine) sa na sume záväzkov po lehote splatnosti podieľa 548,53 miliónmi eur, teda 84,7 percentami. Napriek odchýlke výrok hodnotíme ako pravdivý. Ku koncu roku 2016 dosiahli celkové záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR výšku 702,13 milióna eur. Záväzky po lehote splatnosti činili 647,24 milióna eur. Oproti predchádzajúcemu roku narástol dlh v zdravotníctve o 97,37 milióna eur. Najväčšou sumou, 547,16 miliónov eur, sa na tomto dlhu podieľajú štátne univerzitné a fakultné nemocnice. Podľa údajov od Finstat.sk predstavujú celkové záväzky piatich spomínaných nemocníc dohromady 548 526 787 eur, čo je 78,12% z celkových záväzkov zdravotníckych zariadení MZ SR. V prípade záväzkov po lehote splatnosti, ktorých výpovedná hodnota by v tejto situácii bola vyššia, sa nám podarilo nájsť údaje len u FNsP Prešov a DFNsP Banská Bystrica. Vláda dňa 13. septembra 2017 odsúhlasila koncept oddlženia nemocníc, ten ešte musí byť schválený parlamentom. Oddlženie sa má týkať štátnych aj neštátnych nemocníc, štát naň vydá najviac 585 miliónov eur, a bude prebiehať dvoma formami: elektronickou aukciou a dohodou o fixnom diskonte. Nemocnice najviac dlhujú dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov, Sociálnej poisťovni, daňovým úradom, či zdravotným poisťovniam. Bude sa jednať historicky už o štvrté oddlžovanie (posledné oddlženie prebehlo v roku 2011), potrvá tri roky, a bude mať štyri vlny a prísne pravidlá. V prvej etape oddlžovania bude použitých približne 80 miliónov eur, uhradené budú pohľadávky staršie ako dva roky. Jednou z podmienok úhrady dlhov je vypracovanie ozdravných plánov. Tie by v prípade štátnych nemocníc mali byť hotové do konca septembra 2017. Prvé oddlženie by následne malo nastať v novembri tohto roku. Analytik Ineko Dušan Zachar ocenil sankčný mechanizmus schválenej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorý môže \" v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie.\" Ani sankcie však podľa Zachara nebudú pre veľké štátne nemocnice dostatočnou výstrahou; tie nové dlhy vytvárať neprestanú. Plán na oddlženie nemocníc najviac kritizuje Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok. Podľa jej údajov štátne nemocnice dlhovali dodávateľom pomôcok ku koncu druhého štvrťroka 2017 takmer 188 miliónov eur (z toho viac ako 160 mil. eur je po lehote splatnosti). \"Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení predložená MZ SR sa vzťahuje na pohľadávky po lehote splatnosti k 31.12.2016, ktoré boli len vo výške len 135 mil. EUR. V porovnaní s pohľadávkami po lehote splatnosti k 30.6.2017 vo výške 160 mil. EUR ide o takmer 20 % nárast pohľadávok po lehote splatnosti za obdobie 1/2 roka. Štát neprijal ani nevytvoril opatrenia, ktoré by zamedzovali oneskoreniu platieb, porušuje tým Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách,\" uviedli dodávatelia v otvorenom liste ministrovi. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Celkové záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ SR) činia 702,13 milióna eur, z toho 647,24 miliónov eur predstavujú záväzky po lehote splatnosti ( .doc , s. 3). Päť spomínaných nemocníc (okrem Fakultnej nemocnice v Prešov a Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici sa ďalej zrejme jedná o univerzitné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine) sa na sume záväzkov po lehote splatnosti podieľa 548,53 miliónmi eur, teda 84,7 percentami. Napriek odchýlke výrok hodnotíme ako pravdivý. Ku koncu roku 2016 dosiahli celkové záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR výšku 702,13 milióna eur. Záväzky po lehote splatnosti činili 647,24 milióna eur. Oproti predchádzajúcemu roku narástol dlh v zdravotníctve o 97,37 milióna eur. Najväčšou sumou, 547,16 miliónov eur, sa na tomto dlhu podieľajú štátne univerzitné a fakultné nemocnice. Podľa údajov od Finstat.sk predstavujú celkové záväzky piatich spomínaných nemocníc dohromady 548 526 787 eur, čo je 78,12% z celkových záväzkov zdravotníckych zariadení MZ SR. V prípade záväzkov po lehote splatnosti, ktorých výpovedná hodnota by v tejto situácii bola vyššia, sa nám podarilo nájsť údaje len u FNsP Prešov a DFNsP Banská Bystrica. Vláda dňa 13. septembra 2017 odsúhlasila koncept oddlženia nemocníc, ten ešte musí byť schválený parlamentom. Oddlženie sa má týkať štátnych aj neštátnych nemocníc, štát naň vydá najviac 585 miliónov eur, a bude prebiehať dvoma formami: elektronickou aukciou a dohodou o fixnom diskonte. Nemocnice najviac dlhujú dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov, Sociálnej poisťovni, daňovým úradom, či zdravotným poisťovniam. Bude sa jednať historicky už o štvrté oddlžovanie (posledné oddlženie prebehlo v roku 2011), potrvá tri roky, a bude mať štyri vlny a prísne pravidlá. V prvej etape oddlžovania bude použitých približne 80 miliónov eur, uhradené budú pohľadávky staršie ako dva roky. Jednou z podmienok úhrady dlhov je vypracovanie ozdravných plánov. Tie by v prípade štátnych nemocníc mali byť hotové do konca septembra 2017. Prvé oddlženie by následne malo nastať v novembri tohto roku. Analytik Ineko Dušan Zachar ocenil sankčný mechanizmus schválenej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorý môže \" v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie.\" Ani sankcie však podľa Zachara nebudú pre veľké štátne nemocnice dostatočnou výstrahou; tie nové dlhy vytvárať neprestanú. Plán na oddlženie nemocníc najviac kritizuje Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok. Podľa jej údajov štátne nemocnice dlhovali dodávateľom pomôcok ku koncu druhého štvrťroka 2017 takmer 188 miliónov eur (z toho viac ako 160 mil. eur je po lehote splatnosti). \"Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení predložená MZ SR sa vzťahuje na pohľadávky po lehote splatnosti k 31.12.2016, ktoré boli len vo výške len 135 mil. EUR. V porovnaní s pohľadávkami po lehote splatnosti k 30.6.2017 vo výške 160 mil. EUR ide o takmer 20 % nárast pohľadávok po lehote splatnosti za obdobie 1/2 roka. Štát neprijal ani nevytvoril opatrenia, ktoré by zamedzovali oneskoreniu platieb, porušuje tým Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách,\" uviedli dodávatelia v otvorenom liste ministrovi. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["702,13", ".doc", "702,13", "647,24", "13. septembra 2017", "najviac", "Dušan Zachar", "otvorenom liste"], "url": ["http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/dlh-v-zdravotnictve-rastie", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=B53A459E9BF1484E981BEEF2DDA7D162-F6FF0A8CE97469793C58DA0736B9BEE4", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/dlh-v-zdravotnictve-rastie", "https://www.postoj.sk/23495/dlh-v-zdravotnictve-vlani-narastol-takmer-o-100-milionov-eur", "https://www.aktuality.sk/clanok/521055/na-prve-kolo-oddlzovania-nemocnic-pojde-asi-80-milionov-eur/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ministri-drucker-kazimir-oddlzovanie-nemocnice", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/441922-ineko-velke-nemocnice-budu-tvorit-dlh-aj-po-odflzeni/", "http://skmed.sk/?p=640"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:11.888044+00:00"}
{"id": "vr38752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38752", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Áno, podľa tohto návrhu môže aj minister spravodlivosti, aj ombudsman a ďalší dať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa novely zákona (.doc), ktorá začne platiť 1. augusta 2011 (v celom znení 1. januára 2012), podáva návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv. V § 197 odsek 1 znie: „(1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len „navrhovateľ“).“.", "analysis_paragraphs": ["Podľa novely zákona (.doc), ktorá začne platiť 1. augusta 2011 (v celom znení 1. januára 2012), podáva návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv. V § 197 odsek 1 znie: „(1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len „navrhovateľ“).“."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=356620"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:46.571473+00:00"}
{"id": "48120", "numeric_id": 48120, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48120", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "KDH opakovane navrhovalo znížiť sadzbu DPH pre gastropriemysel, preto tento návrh (daňová reforma, pozn.) víta.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zníženie DPH na ubytovacie a stravovacie služby navrhovalo KDH už v roku 2014 . Ako príklad si hnutie vtedy zobralo Poľsko a Nemecko.\n\nVýzva o zníženie DPH v gastro sektore sa objavila aj v máji 2021 z úst podpredsedu KDH, ktorý tiež upozornil na nižšie sadzby DPH v susedných krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Zníženie DPH na ubytovacie a stravovacie služby navrhovalo KDH už v roku 2014 . Ako príklad si hnutie vtedy zobralo Poľsko a Nemecko.", "Výzva o zníženie DPH v gastro sektore sa objavila aj v máji 2021 z úst podpredsedu KDH, ktorý tiež upozornil na nižšie sadzby DPH v susedných krajinách."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["2014", "gastro sektore"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/244204/navrh-z-dielne-kdh-znizenie-dph-na-stravovanie-a-ubytovanie-o-polovicu-na-10/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/kdh-navrhuje-znizenie-dane-z-pridanej/548924-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:05.374416+00:00"}
{"id": "vr28458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28458", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dohodli sme, že budeme na Slovensko tlačiť plyn (počas plynovej krízy, pozn.) nie z východu, ale zo západu cez reverzný tok, ktorý sme vybudovali. Ale to bol ruský plyn. Ten istý, ktorý došiel oblúkom cez sever naspäť do Európy.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas plynovej krízy v januári 2009 Slovensko spustilo reverzný tok zemného plynu z Českej republiky. Výpomocné dodávky poskytli francúzska spoločnosť GDF Suez a nemecká E.ON Ruhrgas. Demagog.SK nezistil či plyn, ktorý bol dopravený na územie SR reverzom bol výhradne ruský plyn. Je možnosť, že plyn mohol byť aj nórsky, keďže približne tretina plynu do Českej republiky je dovážaná z Nórska. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Plynová kríza začala 6. januára 2009, keď boli zastavené dodávky zemného plynu z Ukrajiny na Slovensko. Prvýkrát dostalo Slovensko výpomocné dodávky plynu reverzným tokom z Česka až v sobotu 17. januára. Slovensku boli vtedy poskytnuté výpomocné dodávky plynu v objeme 9,2 mil. metrov kubických denne zo zdrojov francúzskej spoločnosti GDF Suez a nemeckej firmy E.ON Ruhrgas, ktoré v tom čase držali v SPP spoločne 49-percentný podiel. Pretože plynovod Nord Stream, vedúci plyn dnom Baltického mora z Ruska do Nemecka bol otvorený až v novembri 2011 ruský zemný plyn vtedy do Európy prúdil iba plynovodom Jamal cez Bielorusko a Poľsko. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas plynovej krízy v januári 2009 Slovensko spustilo reverzný tok zemného plynu z Českej republiky. Výpomocné dodávky poskytli francúzska spoločnosť GDF Suez a nemecká E.ON Ruhrgas. Demagog.SK nezistil či plyn, ktorý bol dopravený na územie SR reverzom bol výhradne ruský plyn. Je možnosť, že plyn mohol byť aj nórsky, keďže približne tretina plynu do Českej republiky je dovážaná z Nórska. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Plynová kríza začala 6. januára 2009, keď boli zastavené dodávky zemného plynu z Ukrajiny na Slovensko. Prvýkrát dostalo Slovensko výpomocné dodávky plynu reverzným tokom z Česka až v sobotu 17. januára. Slovensku boli vtedy poskytnuté výpomocné dodávky plynu v objeme 9,2 mil. metrov kubických denne zo zdrojov francúzskej spoločnosti GDF Suez a nemeckej firmy E.ON Ruhrgas, ktoré v tom čase držali v SPP spoločne 49-percentný podiel. Pretože plynovod Nord Stream, vedúci plyn dnom Baltického mora z Ruska do Nemecka bol otvorený až v novembri 2011 ruský zemný plyn vtedy do Európy prúdil iba plynovodom Jamal cez Bielorusko a Poľsko. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["dostalo", "dodávky", "spoločnosti", "držali", "otvorený"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/plynova-kriza-europa-vyrocie/69711-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/122522/plynova-kriza-sa-blizi-ku-koncu/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/media/81-spp-vstupuje-do-diverzifikacnych-kontraktov-s-e-on-ruhrgas-a-gdf-suez/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/nafta-ma-zasobniky-plynu-na-pripadn/259022-clanok.html", "http://static.ta3.com/clanok/3404/plynovod-nord-stream-je-uz-otvoreny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:15.590662+00:00"}
{"id": "vr36365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36365", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...v prípade Slovenského rozhlasu, ktorý je finančne menej náročný, už aj kvôli týmto opatreniam je Slovenský rozhlas druhý rok v čiernych číslach.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SRo v tlačovej správe hodnotiacej hospodárenie za rok 2009 uviedol: \"Hospodárenie SRo za rok 2009 skončilo so ziskom vyše 3,5 milióna eur . Na priaznivý výsledok hospodárenia v roku 2009 mala vplyv finančná disciplína a realizácia úsporných opatrení v čerpaní nákladov, ktorými Slovenský rozhlas čiastočne eliminoval výpadok vlastných výnosov.\" Oficiálne čísla na tento rok nemáme, ale podľa vyjadrení riaditeľky Sro Zemkovej, ktorá uviedla, že \"rozpočet SRo na rok 2010 vôbec nemusíme meniť, udržíme ho\" je možné usúdiť, že hospodárenie SRo sa vyvýja priaznivo. Úsudok potvrdzuje aj správa TASR o priebežnom hospodárení rozhlasu.", "analysis_paragraphs": ["SRo v tlačovej správe hodnotiacej hospodárenie za rok 2009 uviedol: \"Hospodárenie SRo za rok 2009 skončilo so ziskom vyše 3,5 milióna eur . Na priaznivý výsledok hospodárenia v roku 2009 mala vplyv finančná disciplína a realizácia úsporných opatrení v čerpaní nákladov, ktorými Slovenský rozhlas čiastočne eliminoval výpadok vlastných výnosov.\" Oficiálne čísla na tento rok nemáme, ale podľa vyjadrení riaditeľky Sro Zemkovej, ktorá uviedla, že \"rozpočet SRo na rok 2010 vôbec nemusíme meniť, udržíme ho\" je možné usúdiť, že hospodárenie SRo sa vyvýja priaznivo. Úsudok potvrdzuje aj správa TASR o priebežnom hospodárení rozhlasu."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe", "eur", "správa"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/radia-tlacove-spravy/slovensky-rozhlas-hospodaril-v-roku-2009-so-ziskom.html", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=347&pr=0.14&wid=1306&tstamp=1287500137&pid=817&cd=d4af2e87daf46708866fc734f62e639c", "http://www.sme.sk/c/5520265/slovensky-rozhlas-hospodari-s-prebytkom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:28.952430+00:00"}
{"id": "vr29096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29096", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "A ako pestúni už teraz homosexuáli môžu požiadať o pestúnstvo dieťaťa.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pestúnstvo a adopcia (osvojenie) sú dve odlišné veci, ktoré upravuje zákon o rodine. Je pravdou, že o pestúnstvo dieťaťa môžu homosexuáli (ako jednotlivci) požiadať aj v súčasnosti, pretože zákon hovorí neutrálne o predpokladoch a požiadavkách pre fyzické osoby, pričom predpoklady zdravotné, osobnostné a morálne sú jednou z podmienok. Zákon však LGBT ľudí z pestúnstva explicitne nevylučuje. O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd, ktorý aj posudzuje osobné predpoklady a splnenie podmienok pri spôsobilosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa § 48 zákona 36/2005 Z. z. o rodine : \" Pestúnom sa môže stať len: 1. fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, 2. fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 3. fyzická osoba, ktorá má osobné predpoklady, a. najmä zdravotné, b. osobnostné c. morálne, 4. fyzická osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, 5. fyzická osoba, ktorá spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.\" Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine : \" Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba ktorá: 1. má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 2. osobné predpoklady, a. najmä zdravotné, b. osobnostné a morálne, 3. je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie 4. spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba , ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pestúnstvo a adopcia (osvojenie) sú dve odlišné veci, ktoré upravuje zákon o rodine. Je pravdou, že o pestúnstvo dieťaťa môžu homosexuáli (ako jednotlivci) požiadať aj v súčasnosti, pretože zákon hovorí neutrálne o predpokladoch a požiadavkách pre fyzické osoby, pričom predpoklady zdravotné, osobnostné a morálne sú jednou z podmienok. Zákon však LGBT ľudí z pestúnstva explicitne nevylučuje. O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd, ktorý aj posudzuje osobné predpoklady a splnenie podmienok pri spôsobilosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa § 48 zákona 36/2005 Z. z. o rodine : \" Pestúnom sa môže stať len: 1. fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, 2. fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 3. fyzická osoba, ktorá má osobné predpoklady, a. najmä zdravotné, b. osobnostné c. morálne, 4. fyzická osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, 5. fyzická osoba, ktorá spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.\" Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine : \" Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba ktorá: 1. má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 2. osobné predpoklady, a. najmä zdravotné, b. osobnostné a morálne, 3. je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie 4. spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba , ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["§ 48 zákona 36/2005 Z. z. o rodine", "zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/socialno-pravna-ochrana-deti/nahradna-starostlivost/pestunska-starostlivost.html?page_id=1210", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/socialno-pravna-ochrana-deti/osvojenie.html?page_id=1212"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:35.122352+00:00"}
{"id": "vr25934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25934", "speaker": "Ivan Pavlisko", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-pavlisko", "statement": "Pred vstupom do EÚ tu bolo nejaké Československo, ktoré nemalo ani korunu dlhu.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že Československá republika nemala dlh ani korunu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa článku Stabilization and Transition in Czechoslovakia (. pdf , s. 103) malo Československo v roku 1989 teda ku koncu režimu dlh vo výške 7,9 miliardy USD . Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že Československá republika nemala dlh ani korunu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa článku Stabilization and Transition in Czechoslovakia (. pdf , s. 103) malo Československo v roku 1989 teda ku koncu režimu dlh vo výške 7,9 miliardy USD . Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.nber.org/chapters/c6017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:04.343567+00:00"}
{"id": "47042", "numeric_id": 47042, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47042", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Zamestnanosť u nás je okolo 7 alebo 8 %. Predpoklady alebo odhady boli 12 až 15 %, (čo dokazuje to, že štátna pomoc je účinná.).", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpovede miery nezamestnanosti sa počas prvej vlny pandémie líšili. NBS-ka a Infostat hovorili o najhoršom scenári do výšky 10 percent. Niektorí - no málo z nich - ekonómovia sa báli, že číslo bude atakovať 15 percent. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé. Krúpa pravdepodobne myslel nezamestnanosť. Podľa Ústredia práce dosiahla vo februári 8,55%. Evidovaná miera nezamestnanosti bola 7,9%. Národná banka Slovenska (NBS) vydáva každý štvrťrok strednodobú predikciu, kde odhaduje o.i. výšku nezamestnanosti na nasledujúci rok. Vlani po nástupe pandémie vytvorila tri scenáre možného vývoja, ten najpesimistickejší rátal v roku 2021 s nezamestnanosťou na úrovni 10,1%. V druhom , treťom a štvrtom štvrťroku odhadovala NBS na rok 2021 nezamestnanosť na 8,5; 8,4 a 8,9%. V novembri 2020 Infostat odhadoval , že v prvom štvrťroku 2021 nezamestnanosť stúpne na 7,5% (s.17). Juraj Krúpa pre portál Demagóg.SK uviedol, že „pri konštatovaní predpokladov vývoja nezamestnanosti na rok 2021 som vychádzal z počiatočných odhadov pri samotnom začiatku pandémie. Tie boli spočiatku predpokladané v dvojciferných číslach, ktoré sa líšili od 12% - 15%, no napokon sa nepotvrdili. Takéto odhady nezverejňuje a nezverejňovala len NBS, ale aj iné inštitúcie či experti.” Robert Chovanculiak z Inessu v apríli 2020 predpovedal , že „miera nezamestnanosti na Slovensku pôjde hore. Rekord 15 % z poslednej krízy bude ohrozený.", "analysis_paragraphs": ["Predpovede miery nezamestnanosti sa počas prvej vlny pandémie líšili. NBS-ka a Infostat hovorili o najhoršom scenári do výšky 10 percent. Niektorí - no málo z nich - ekonómovia sa báli, že číslo bude atakovať 15 percent. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé. Krúpa pravdepodobne myslel nezamestnanosť. Podľa Ústredia práce dosiahla vo februári 8,55%. Evidovaná miera nezamestnanosti bola 7,9%. Národná banka Slovenska (NBS) vydáva každý štvrťrok strednodobú predikciu, kde odhaduje o.i. výšku nezamestnanosti na nasledujúci rok. Vlani po nástupe pandémie vytvorila tri scenáre možného vývoja, ten najpesimistickejší rátal v roku 2021 s nezamestnanosťou na úrovni 10,1%. V druhom , treťom a štvrtom štvrťroku odhadovala NBS na rok 2021 nezamestnanosť na 8,5; 8,4 a 8,9%. V novembri 2020 Infostat odhadoval , že v prvom štvrťroku 2021 nezamestnanosť stúpne na 7,5% (s.17). Juraj Krúpa pre portál Demagóg.SK uviedol, že „pri konštatovaní predpokladov vývoja nezamestnanosti na rok 2021 som vychádzal z počiatočných odhadov pri samotnom začiatku pandémie. Tie boli spočiatku predpokladané v dvojciferných číslach, ktoré sa líšili od 12% - 15%, no napokon sa nepotvrdili. Takéto odhady nezverejňuje a nezverejňovala len NBS, ale aj iné inštitúcie či experti.” Robert Chovanculiak z Inessu v apríli 2020 predpovedal , že „miera nezamestnanosti na Slovensku pôjde hore. Rekord 15 % z poslednej krízy bude ohrozený."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia", "dosiahla", "vytvorila", "druhom", "treťom", "štvrtom", "odhadoval", "predpovedal"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2020.html?page_id=1060197", "https://e.dennikn.sk/minuta/2319074", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1QA-2020.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P2Q-2020p.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P3Q-2020p.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P4Q-2020p.pdf", "http://www.infostat.sk/web2015/sk/images/infostat/_pdf/KP2020-n-text-final.pdf", "https://iness.sk/sk/halo-aj-nezamestnanost-zabija?fbclid=IwAR2b0ARCiga0iiW6X-kAyc3Gr_vEgCaRc468lo8apcGAI6GvPEa4HYjE2_k"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:23.469753+00:00"}
{"id": "vr35996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35996", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ministerstvo financií podľa zákona bolo povinné do konca apríla predložiť, prerokovať vo vláde východiská štátneho rozpočtu na budúci rok. Neprerokovalo. Ministerstvo financií nezverejnilo daňovú prognózu, ktorá sa vždy zverejňuje vo februári.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikloš má pravdu v tom, že zatiaľ na vládu neboli predložené východiská štátneho rozpočtu na ďalší rok, a tiež má pravdu, že ministerstvo zatiaľ nezverejnilo daňovú prognózu.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš má pravdu v tom, že zatiaľ na vládu neboli predložené východiská štátneho rozpočtu na ďalší rok, a tiež má pravdu, že ministerstvo zatiaľ nezverejnilo daňovú prognózu."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zatiaľ nezverejnilo"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=117"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:12.616351+00:00"}
{"id": "vr32090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32090", "speaker": "Martin Chren", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-chren", "statement": "v Medzinárodnom menovom fonde jednotlivé členské krajiny, jednotliví akcionári v prvom rade neručia za svoje záväzky navzájom.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že členovia MMF neručia za záväzky jednotlivých členských krajín. Takáto povinnosť sa neuvádza v zmluve o MMF . Hoci v článku 125 Lisabonskej zmluvy je tzv no bail-out klauzula, čo znamená zákaz, aby členské štáty ručili za záväzky iných. V zmluve o ESM v článku 8 odsek 5 sa píše: \"Ručenie každého člena EMS je za všetkých okolností obmedzené na jeho podiel na schválenom základnom imaní v jeho emisnej cene. Žiadny člen EMS neručí v dôsledku svojho členstva za záväzky EMS. Povinnosti členov EMS prispieť ku schválenému základnému imaniu v súlade s touto zmluvou nie sú dotknuté, ak sa akýkoľvek takýto člen EMS stane spôsobilým pre finančnú pomoc z EMS alebo ak mu je takáto pomoc poskytovaná.\" Inými slovami ani podľa trvalého eurovalu jednotlivé krajiny neručia za záväzky iných krajín. Podľa článku 8 odsek 4: \" Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú poskytnúť svoj príspevok do schváleného základného imania v súlade s kľúčom na určenie ich príspevku v prílohe I. Splnia všetky výzvy na úhradu príspevkov včas v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve.\" Čiže členovia ESM sa zaväzujú poskytnúť príspevok na základe schváleného kľúča a nie ručením za záväzky iných krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že členovia MMF neručia za záväzky jednotlivých členských krajín. Takáto povinnosť sa neuvádza v zmluve o MMF . Hoci v článku 125 Lisabonskej zmluvy je tzv no bail-out klauzula, čo znamená zákaz, aby členské štáty ručili za záväzky iných. V zmluve o ESM v článku 8 odsek 5 sa píše: \"Ručenie každého člena EMS je za všetkých okolností obmedzené na jeho podiel na schválenom základnom imaní v jeho emisnej cene. Žiadny člen EMS neručí v dôsledku svojho členstva za záväzky EMS. Povinnosti členov EMS prispieť ku schválenému základnému imaniu v súlade s touto zmluvou nie sú dotknuté, ak sa akýkoľvek takýto člen EMS stane spôsobilým pre finančnú pomoc z EMS alebo ak mu je takáto pomoc poskytovaná.\" Inými slovami ani podľa trvalého eurovalu jednotlivé krajiny neručia za záväzky iných krajín. Podľa článku 8 odsek 4: \" Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú poskytnúť svoj príspevok do schváleného základného imania v súlade s kľúčom na určenie ich príspevku v prílohe I. Splnia všetky výzvy na úhradu príspevkov včas v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve.\" Čiže členovia ESM sa zaväzujú poskytnúť príspevok na základe schváleného kľúča a nie ručením za záväzky iných krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-26", "analysis_sources": {"text": ["zmluve o MMF", "Lisabonskej zmluvy"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/aa/pdf/aa.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:02.275618+00:00"}
{"id": "vr14404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14404", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) 15. novembra nadobudol účinnosť zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Boli sme v Kežmarku, schválili sme špeciálny plán. Nainvestovali sme takmer 52 miliónov eur (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov nadobudol účinnosť 15. decembra 2015, nie 15. novembra 2015, ako tvrdí premiér. Je pravdou, že Akčný plán pre okres Kežmarok bol schválený 10. februára 2015 a predpokladá investície vo výške minimálne 52 miliónov eur do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek tomu, že Fico sa pomýlil v účinnosti o jeden mesiac.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov nadobudol účinnosť 15. decembra 2015, nie 15. novembra 2015, ako tvrdí premiér. Je pravdou, že Akčný plán pre okres Kežmarok bol schválený 10. februára 2015 a predpokladá investície vo výške minimálne 52 miliónov eur do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek tomu, že Fico sa pomýlil v účinnosti o jeden mesiac."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "Zákonu", "venoval", "schválený", "správy"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=184125", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://www.demagog.sk/diskusie/562/predsedovia-stran-o-volbach-politike-v-roku-2016-a-bezpecnosti", "http://www.vlada.gov.sk/v-kezmarku-schvalili-akcny-plan-v-zmysle-zakona-o-podpore-najmenej-rozvinutych-regionov/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-197103?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:02.830113+00:00"}
{"id": "vr37164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37164", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ten pôvodný zákon vždy hovoril o právnických osobách alebo o inštitúciách, ktoré zodpovedajú za jednotlivý výkon.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom jazyku podľa úpravy z roku 2009 sa podľa paragrafu 1, odseku 5 vzťahuje na: \"...štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom jazyku podľa úpravy z roku 2009 sa podľa paragrafu 1, odseku 5 vzťahuje na: \"...štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["úpravy z roku 2009"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/jazykovy-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:14.448274+00:00"}
{"id": "vr33101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33101", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Napríklad zákaz dodatkov. (...)Zakazujeme, aby mohol dodatok zvýšiť cenu pri rovnakom plnení.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Aj v novele zákona o verejnom obstarávaní je možnosť uzatvoriť dodatok k zmluve. Na jednej strane, sa dodatkom síce zakazuje meniť predmet zákazky, podmienky, alebo zvyšovať cenu. Na druhej strane, Rada má právomoc uzatvoriť dodatok k zmluve, ak nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, pričom tieto okolkosti nebolo možné predpokladať pri uzatváraní zmluvy. Inými slovami, pri nepredpokladanej zmene okolností, sa dodatkami može zvýšiť cena predpokladaného plnenia, nezávisle od podmienok plnenia. Cena sa však môže zvýšiť ako nastane zmena okolností definovaná v odseku 4. Novela upravuje dodatky nasledovne: §10a \"(1) Je zakázané uzavrieť dodatok k zmluve , ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom: a) menil podstatným spôsobom pôvodný predmet zákazky, b) dopĺňali alebo menili podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných záujemcov alebo uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, alebo c) zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia , ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia rady.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj v novele zákona o verejnom obstarávaní je možnosť uzatvoriť dodatok k zmluve. Na jednej strane, sa dodatkom síce zakazuje meniť predmet zákazky, podmienky, alebo zvyšovať cenu. Na druhej strane, Rada má právomoc uzatvoriť dodatok k zmluve, ak nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, pričom tieto okolkosti nebolo možné predpokladať pri uzatváraní zmluvy. Inými slovami, pri nepredpokladanej zmene okolností, sa dodatkami može zvýšiť cena predpokladaného plnenia, nezávisle od podmienok plnenia. Cena sa však môže zvýšiť ako nastane zmena okolností definovaná v odseku 4. Novela upravuje dodatky nasledovne: §10a \"(1) Je zakázané uzavrieť dodatok k zmluve , ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom: a) menil podstatným spôsobom pôvodný predmet zákazky, b) dopĺňali alebo menili podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných záujemcov alebo uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, alebo c) zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia , ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia rady.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Novela"], "url": ["http://www.obstaraj.sk/legislativa/legislativa-sr/novely-zakona/244-navrh-zakona-o-verejnom-obstaravani-uinnos-od-112013.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:19.515244+00:00"}
{"id": "vr30160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30160", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A myslím, že sme dali individuálnu ponuku aj na pomoc Talianom a Grékom...", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lídri EÚ sa stretli vo štvrtok 15. októbra 2015 a rokovali o migračnej a utečeneckej kríze v Európe. Toto zasadnutie Európskej rady bolo už štvrté len za šesť mesiacov, ktoré sa zameralo na reakciu na krízu. Na zasadnutí ponúkol R. Fico Grécku a Taliansku pomoc s ochranou schengenskej hranice na bilaterálnej báze. Malo by ísť o rovnaký typ pomoci ako na maďarsko-srbských hraniciach, kam Slovensko vyslalo 50 policajtov s technikou. \"Snažili sme sa predstaviť toto ako niečo, čo by mohlo fungovať v Grécku alebo Taliansku a opätovne som ponúkol pomoc na bilaterálnej báze v týchto krajinách za Slovensko.\"", "analysis_paragraphs": ["Lídri EÚ sa stretli vo štvrtok 15. októbra 2015 a rokovali o migračnej a utečeneckej kríze v Európe. Toto zasadnutie Európskej rady bolo už štvrté len za šesť mesiacov, ktoré sa zameralo na reakciu na krízu. Na zasadnutí ponúkol R. Fico Grécku a Taliansku pomoc s ochranou schengenskej hranice na bilaterálnej báze. Malo by ísť o rovnaký typ pomoci ako na maďarsko-srbských hraniciach, kam Slovensko vyslalo 50 policajtov s technikou. \"Snažili sme sa predstaviť toto ako niečo, čo by mohlo fungovať v Grécku alebo Taliansku a opätovne som ponúkol pomoc na bilaterálnej báze v týchto krajinách za Slovensko.\""], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["15. októbra 2015", "ponúkol"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2015/10/15-16/", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1002867-slovensko-vita-akcny-plan-medzi-europskou-uniou-a-tureckom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:38.393090+00:00"}
{"id": "vr18190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18190", "speaker": "Miroslav Benko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-benko", "statement": "...v roku 2014 sa menila metodika vykazovania dlhu nášho mesta (Prešov, pozn.).", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Benko má na mysli zmenu vzorca, ktorý sa používa pri počítaní úverovej zaťaženosti mesto. V roku 2014 vtedajšie kandidátka v komunálnych voľbách a členka mestskej rady Andrea Turčanová tvrdila, že mesto Prešov presiahlo zákonom stanovenú maximálnu úverovú zaťaženosť 60 % a je na pokraji nútenej správy. Radnica vtedy argumentovala tým, že sa menila metodika vykazovania dlhu. To potvrdzuje i správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre rok 2014 ( .pdf , s. 41). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2014 uvádza: \"V roku 2014 prišlo k rozšíreniu definície celkovej sumy dlhu. Ide o súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku, očistený o záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov SR a EÚ, v prípade obcí aj o úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z Audiovizuálneho fondu \" ( .pdf , s. 41). Radnica v prípade Turčanovej argumentovala tým, že použila nesprávny vzorec. \" Od 1. 1. 2014 má tento vzorec podobu: suma bankových úverov (nezapočítava sa ŠFRB) plus záväzky z investičných dodávateľských úverov (PPP), to sa vydelí skutočnými bežnými príjmami predchádzajúceho roka ,\" povedala vtedajšia hovorkyňa Veronika Kmetóny Gazdová. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Benko má na mysli zmenu vzorca, ktorý sa používa pri počítaní úverovej zaťaženosti mesto. V roku 2014 vtedajšie kandidátka v komunálnych voľbách a členka mestskej rady Andrea Turčanová tvrdila, že mesto Prešov presiahlo zákonom stanovenú maximálnu úverovú zaťaženosť 60 % a je na pokraji nútenej správy. Radnica vtedy argumentovala tým, že sa menila metodika vykazovania dlhu. To potvrdzuje i správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre rok 2014 ( .pdf , s. 41). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2014 uvádza: \"V roku 2014 prišlo k rozšíreniu definície celkovej sumy dlhu. Ide o súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku, očistený o záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov SR a EÚ, v prípade obcí aj o úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z Audiovizuálneho fondu \" ( .pdf , s. 41). Radnica v prípade Turčanovej argumentovala tým, že použila nesprávny vzorec. \" Od 1. 1. 2014 má tento vzorec podobu: suma bankových úverov (nezapočítava sa ŠFRB) plus záväzky z investičných dodávateľských úverov (PPP), to sa vydelí skutočnými bežnými príjmami predchádzajúceho roka ,\" povedala vtedajšia hovorkyňa Veronika Kmetóny Gazdová. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["argumentovala", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/7203824/radnica-odmieta-ze-by-presovu-hrozila-pre-uvery-nutena-sprava.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/hodnotenie_pravidiel_2015_final.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/hodnotenie_pravidiel_2015_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:39.603911+00:00"}
{"id": "vr16792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16792", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "...teším sa širokej občianskej podpore (...).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Občiansku podporu Tibora Mikuša je možné v súčasnoti pozorovať iba prostredníctvom výsledkov volieb a predvolebných výskumov. Mikuš vedie v predvolebných výskumoch pre nadchádzajúce voľby a vo funkcií je už od roku 2005. Volebná účasť vo voľbách VÚC je však dlhodobo nízka a podiel jeho voličov z celkového počtu oprávnených voličov nie je veľmi vysoký - vo voľbách v roku 2013 to bolo približne 10 %. Keďže neexistuje objektívny rebríček popularity všetkých politikov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Tibor Mikuš v súčasnosti vedie v predvolebných prieskumoch nad ostatnými kandidátmi v Trnavskom samosprávnom kraji. V prieskume z októbra mu namerali 40,80 %, kým by druhému v poradí, Jozefovi Viskupičovi odovzdal hlas 30,50 % voličov. V roku 2013 Mikuš vyhral voľby do VÚC TTSK v prvom kole s 31 310 hlasmi, v druhom kole s 48 358 hlasmi, a stal sa tak predsedom Trnavského samosprávneho kraja. V druhom kole voliev v roku 2013 dostal najviac hlasov Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (74 132), druhý najvyšší počet hlasov získal Marian Kotleba (71 397), tretí najlepší výsledok z hľadiska počtu hlasov mal Milan Belica (50 071), po ňom nasledoval Tibor Mikuš (48 358) a s najmenej hlasmi vyhral Zdenko Trebuľa (39 970). Zároveň je však nutné pripomenúť, že volebná účasť v Trnavskom kraji bola druhá najnižšia na Slovensku po kraji trenčianskom. V prvom kole sa volieb zúčastnilo 17,46 % voličov, v druhom kole bola účasť 17, 28 %. Celkový počet oprávnených voličov v trnavskom kraji je 469 205 z toho za Mikuša v druhom kole hlasovalo 48 358 voličov, podporilo ho tak približne 10,31 % voličov z celkového počtu oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Občiansku podporu Tibora Mikuša je možné v súčasnoti pozorovať iba prostredníctvom výsledkov volieb a predvolebných výskumov. Mikuš vedie v predvolebných výskumoch pre nadchádzajúce voľby a vo funkcií je už od roku 2005. Volebná účasť vo voľbách VÚC je však dlhodobo nízka a podiel jeho voličov z celkového počtu oprávnených voličov nie je veľmi vysoký - vo voľbách v roku 2013 to bolo približne 10 %. Keďže neexistuje objektívny rebríček popularity všetkých politikov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Tibor Mikuš v súčasnosti vedie v predvolebných prieskumoch nad ostatnými kandidátmi v Trnavskom samosprávnom kraji. V prieskume z októbra mu namerali 40,80 %, kým by druhému v poradí, Jozefovi Viskupičovi odovzdal hlas 30,50 % voličov. V roku 2013 Mikuš vyhral voľby do VÚC TTSK v prvom kole s 31 310 hlasmi, v druhom kole s 48 358 hlasmi, a stal sa tak predsedom Trnavského samosprávneho kraja. V druhom kole voliev v roku 2013 dostal najviac hlasov Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (74 132), druhý najvyšší počet hlasov získal Marian Kotleba (71 397), tretí najlepší výsledok z hľadiska počtu hlasov mal Milan Belica (50 071), po ňom nasledoval Tibor Mikuš (48 358) a s najmenej hlasmi vyhral Zdenko Trebuľa (39 970). Zároveň je však nutné pripomenúť, že volebná účasť v Trnavskom kraji bola druhá najnižšia na Slovensku po kraji trenčianskom. V prvom kole sa volieb zúčastnilo 17,46 % voličov, v druhom kole bola účasť 17, 28 %. Celkový počet oprávnených voličov v trnavskom kraji je 469 205 z toho za Mikuša v druhom kole hlasovalo 48 358 voličov, podporilo ho tak približne 10,31 % voličov z celkového počtu oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["vedie", "najnižšia"], "url": ["https://dennikn.sk/915016/novy-prieskum-v-zupach-vedu-kandidati-smeru-uhrik-je-v-nitre-stvrty/", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Graf1_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:31.038496+00:00"}
{"id": "vr33087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33087", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím, že okolo 70 % všetkých investícií na Slovensku verejných investícií, sú investície, ktoré sú z európskych fondov. Tento rok by Slovensko malo vyčerpať 1,5 miliardy eur z fondov.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, koľko z verejných investícií pochádza z európskych fondov. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, koľko z verejných investícií pochádza z európskych fondov. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["návšteve", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:22.381706+00:00"}
{"id": "vr16817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16817", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Nebrali sme žiadne nové úvery...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Jaroslava Bašku o úveroch TSK sme overovali už 18. júla 2017 . Stále ostáva platné, že poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) za posledné funkčné obdobie neschválili žiadne nové úvery, ktoré by sa podieľali na náraste dlhu kraja. Jaroslav Baška hovorí pravdu. Od 10. júna 2013 účinná \"prijatá novela zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici (...) schválila povinnosť pre vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie viesť všetky účty výlučne v Štátnej pokladnici (...). Tento zákonom vynútený prechod z komerčných bánk do Štátnej pokladnice neumožňoval plniť všetky podmienky z úverových zmlúv a preto TSK pristúpil k možnosti refinancovania svojich úverov jedným peňažným ústavom\" ( .pdf , s. 66). 28. júna 2014 kraj uzavrel zmluvu o úvere č. 0457/14/80468 s bankou s najvýhodnejšími podmienkami (ČSOB). Tá mu poskytla nový úver na refinancovanie dvoch už existujúcich úverov vo výške 54 218 059,39 eur, splatný v roku 2038. K 31. decembru 2014 bola výška úveru TSK 53 097 033,39 eur. Podľa záverečných účtov z rokov 2015 ( .pdf , s. 125) a 2016 ( .pdf , s. 133) TSK žiadne nové úvery okrem jedného neprijal. 28. novembra 2016 poslanci kraja schválili úver od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 13 miliónov eur. Úver je však určený na predfinancovanie projektov v rámci Operačného programu Interreg, nebude sa započítavať do dlhu TSK, a teda neovplyvní celkovú zadĺženosť kraja. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Jaroslava Bašku o úveroch TSK sme overovali už 18. júla 2017 . Stále ostáva platné, že poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) za posledné funkčné obdobie neschválili žiadne nové úvery, ktoré by sa podieľali na náraste dlhu kraja. Jaroslav Baška hovorí pravdu. Od 10. júna 2013 účinná \"prijatá novela zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici (...) schválila povinnosť pre vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie viesť všetky účty výlučne v Štátnej pokladnici (...). Tento zákonom vynútený prechod z komerčných bánk do Štátnej pokladnice neumožňoval plniť všetky podmienky z úverových zmlúv a preto TSK pristúpil k možnosti refinancovania svojich úverov jedným peňažným ústavom\" ( .pdf , s. 66). 28. júna 2014 kraj uzavrel zmluvu o úvere č. 0457/14/80468 s bankou s najvýhodnejšími podmienkami (ČSOB). Tá mu poskytla nový úver na refinancovanie dvoch už existujúcich úverov vo výške 54 218 059,39 eur, splatný v roku 2038. K 31. decembru 2014 bola výška úveru TSK 53 097 033,39 eur. Podľa záverečných účtov z rokov 2015 ( .pdf , s. 125) a 2016 ( .pdf , s. 133) TSK žiadne nové úvery okrem jedného neprijal. 28. novembra 2016 poslanci kraja schválili úver od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 13 miliónov eur. Úver je však určený na predfinancovanie projektov v rámci Operačného programu Interreg, nebude sa započítavať do dlhu TSK, a teda neovplyvní celkovú zadĺženosť kraja. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["18. júla 2017", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "13 miliónov"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/144/jaroslav-baska", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/zu_2014_ztsk.pdf", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/ZU_FINAL.pdf", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/ZU%20TSK%202016.pdf", "http://www.teraz.sk/regiony/tsk-si-zoberie-uver-13-milionov-eur-na/230610-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:25.555880+00:00"}
{"id": "vr29074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29074", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Napriek tomu, že niektorí ľudia v demokraciách zlyhávajú, môžem uviesť konkrétny príklad, ako súčasného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý blokuje diskusiu o európskych voľbách, diskusiu k tak závažnej veci, ako je napríklad predmetné referendum a vracia Slovenskú televíziu do čias predrevolučných.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská národná strana už v minulosti vyjadrila kritiku v súvislosti s RTVS, ktorá si podľa nej neplní povinnosť verejnoprávnosti, avšak v rámci týchto prípadov je postup RTVS podľa viacerých zdrojov opodstatnený a v poriadku. V tomto prípade hodnotíme výrok ako nepravdivý. Po zverejnení nízkej 13 % volebnej účasti viacero politikov podobne ako A. Danko konštatovalo, že jednou z príčin bolo aj nedostatočné mediálne informovanie o európskych témach, a to nielen v období priamo pred hlasovaním, ale aj v priebehu volebného obdobia. Podľa generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku sa však konkrétna kritika informovania RTVS pred eurovoľbami týkala toho, že diskusie kandidátov do EP prebehli v poobednom čase, a nie večer v prime time.\" Očakávanie bolo večer, ale to nebolo možné. Ak by mali byť diskusie, musia byť v rovnakom čase u všetkých kandidátov, a vo večernom čase bol hokej,\" vysvetlil. \"Divák by asi povedal jasné nie, keby sme namiesto hokeja dali diskusie politikov a kandidátov,\" zdôraznil Mika. Okrem toho RTVS v rozhlasovom a televíznom vysielaní podrobne informovala o dianí v Európskej únii aj prostredníctvom svojho korešpondenta v Bruseli. \"V rámci informovania o dianí v EÚ sme zaradili aj viaceré mimoriadne relácie a seriály. Navyše sme 15. mája odvysielali ako jediné médiá na Slovensku diskusiu európskych lídrov v prime time na Jednotke, ale aj na Rádiu Slovensko naživo. Odvysielali sme aj slávnostný galavečer k výročiu vstupu Slovenska do EÚ,\" dodal s tým, že RTVS organizovala i volebné štúdio, v ktorom naživo priniesla vyhlásenie oficiálnych výsledkov volieb do EP na Slovensku. Rada RTVS navyše uznesením vyslovila spokojnosť s rozsahom a charakterom vysielania RTVS v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu, ako aj dodržiavaním princípov nestrannosti a objektivity v intenciách príslušných zákonných noriem.Taktiež RTVS má k dispozícii rozpis relácií ( .pdf ) týkajúcich sa volieb do EP 2014, ako aj pravidlá volebného vysielania RTVS pre voľby do EP v roku 2014, ktoré potvrdzujú jej postup. V súvislosti s referendom zastáva RTVS postoj , ktorý ma dve polohy. Prvá vychádza z toho, že zákon o referende vôbec nehovorí o kampani a ani politickej reklame. Druhá je založená na tom, že RTVS pred politickou reklamou, ak ju zákon vyslovene neprikazuje, uprednostňuje poskytnutie vysielacieho času v spravodajstve a publicistike. Navyše generálny riaditeľ V. Mika tvrdí, že Aliancia za rodinu do dátumu 22. januára 2015 neoslovila RTVS so žiadosťou o vysielanie spotov k referendu, konkrétne uvádza: \"Nedostali sme ani požiadavku, ani objednávku na takýto spot a dokonca ani požiadavku na posúdenie tohto spotu.“ Správa TASR taktiež uvádza stanovisko a vysvetlenie riaditeľa RTVS k odvysielaniu spotu Aliancie za rodinu, v ktorom generálny riaditeľ členom rady vysvetlil, že doteraz nedostali požiadavku ani objednávku na vysielanie spotu, takže zatiaľ nemali o čom rozhodovať.V stanovisku podľa neho vyjadrila rada iba formálny postoj, že takýto typ reklamy je v rozpore s ich vnútorným predpisom. Tiež systémový postoj, ako sa RTVS správa pred voľbami a referendami. Ten je taký, že telerozhlas sa všeobecne vyhýba vysielaniu politickej reklamy. „RTVS v minulom roku v prezidentských, európskych aj v komunálnych voľbách mala zákonnú povinnosť poskytnúť vysielací čas. Poskytli sme ho, nie však formou reklamy, ale formou vysielania relácií. Keby sme teraz prijali rozhodnutie, že odvysielame reklamu, keď ju vysielať nemusíme, porušili by sme všetko, čo sme doteraz dodržiavali,“ objasnil Mika. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana už v minulosti vyjadrila kritiku v súvislosti s RTVS, ktorá si podľa nej neplní povinnosť verejnoprávnosti, avšak v rámci týchto prípadov je postup RTVS podľa viacerých zdrojov opodstatnený a v poriadku. V tomto prípade hodnotíme výrok ako nepravdivý. Po zverejnení nízkej 13 % volebnej účasti viacero politikov podobne ako A. Danko konštatovalo, že jednou z príčin bolo aj nedostatočné mediálne informovanie o európskych témach, a to nielen v období priamo pred hlasovaním, ale aj v priebehu volebného obdobia. Podľa generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku sa však konkrétna kritika informovania RTVS pred eurovoľbami týkala toho, že diskusie kandidátov do EP prebehli v poobednom čase, a nie večer v prime time.\" Očakávanie bolo večer, ale to nebolo možné. Ak by mali byť diskusie, musia byť v rovnakom čase u všetkých kandidátov, a vo večernom čase bol hokej,\" vysvetlil. \"Divák by asi povedal jasné nie, keby sme namiesto hokeja dali diskusie politikov a kandidátov,\" zdôraznil Mika. Okrem toho RTVS v rozhlasovom a televíznom vysielaní podrobne informovala o dianí v Európskej únii aj prostredníctvom svojho korešpondenta v Bruseli. \"V rámci informovania o dianí v EÚ sme zaradili aj viaceré mimoriadne relácie a seriály. Navyše sme 15. mája odvysielali ako jediné médiá na Slovensku diskusiu európskych lídrov v prime time na Jednotke, ale aj na Rádiu Slovensko naživo. Odvysielali sme aj slávnostný galavečer k výročiu vstupu Slovenska do EÚ,\" dodal s tým, že RTVS organizovala i volebné štúdio, v ktorom naživo priniesla vyhlásenie oficiálnych výsledkov volieb do EP na Slovensku. Rada RTVS navyše uznesením vyslovila spokojnosť s rozsahom a charakterom vysielania RTVS v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu, ako aj dodržiavaním princípov nestrannosti a objektivity v intenciách príslušných zákonných noriem.Taktiež RTVS má k dispozícii rozpis relácií ( .pdf ) týkajúcich sa volieb do EP 2014, ako aj pravidlá volebného vysielania RTVS pre voľby do EP v roku 2014, ktoré potvrdzujú jej postup. V súvislosti s referendom zastáva RTVS postoj , ktorý ma dve polohy. Prvá vychádza z toho, že zákon o referende vôbec nehovorí o kampani a ani politickej reklame. Druhá je založená na tom, že RTVS pred politickou reklamou, ak ju zákon vyslovene neprikazuje, uprednostňuje poskytnutie vysielacieho času v spravodajstve a publicistike. Navyše generálny riaditeľ V. Mika tvrdí, že Aliancia za rodinu do dátumu 22. januára 2015 neoslovila RTVS so žiadosťou o vysielanie spotov k referendu, konkrétne uvádza: \"Nedostali sme ani požiadavku, ani objednávku na takýto spot a dokonca ani požiadavku na posúdenie tohto spotu.“ Správa TASR taktiež uvádza stanovisko a vysvetlenie riaditeľa RTVS k odvysielaniu spotu Aliancie za rodinu, v ktorom generálny riaditeľ členom rady vysvetlil, že doteraz nedostali požiadavku ani objednávku na vysielanie spotu, takže zatiaľ nemali o čom rozhodovať.V stanovisku podľa neho vyjadrila rada iba formálny postoj, že takýto typ reklamy je v rozpore s ich vnútorným predpisom. Tiež systémový postoj, ako sa RTVS správa pred voľbami a referendami. Ten je taký, že telerozhlas sa všeobecne vyhýba vysielaniu politickej reklamy. „RTVS v minulom roku v prezidentských, európskych aj v komunálnych voľbách mala zákonnú povinnosť poskytnúť vysielací čas. Poskytli sme ho, nie však formou reklamy, ale formou vysielania relácií. Keby sme teraz prijali rozhodnutie, že odvysielame reklamu, keď ju vysielať nemusíme, porušili by sme všetko, čo sme doteraz dodržiavali,“ objasnil Mika. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["informovania RTVS", ".pdf", "pravidlá volebného vysielania RTVS", "postoj", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/eurovolby-2014/rada-rtvs-vysielanie-eurovolby-hodnoteni/85924-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://www.rtvs.org/download.pl?ID=14210&hash=27AkosHgdxmmtHnDWLrqjDZOOgp0lxRE", "http://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0001/sergej-kozlik-sita.14082.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343197-rtvs-zachyti-referendum-v-spravach-a-publicistike/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/spot-aliancie-za-rodinu-sme-neodmietli-odvysielat-tvrdi-mika-641853"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:40.994790+00:00"}
{"id": "vr32458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32458", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Mala som, bohužiaľ len asi tri hodiny. Zážitok, že sme sa s SAS dohodli. To bolo po rokovaní v nedeľu, dva dni pred rokovaním v parlamente, kde ak sme našli dohodu, samozrejme nie je potrebné spájať hlasovanie s dôverou vláde...Nie, nie, tá dohoda bola nájdenie istého kompromisu veľa sa o tom diskutovalo, že sa príjme špecifický mechanizmus pri hlasovaní o jednotlivých pomociach vrámci programov pre jednotlivé krajiny. Ale tá dohoda a tým pádom budú môcť zahlasovať SAS. Tá dohoda platila naozaj niekoľko hodín z nedele na pondelok noci, kedy mi pán Sulík oznámil, že dohoda neplatí ale tým pádom neplatil ani tento môj prísľub.", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informáciu o tom, že Iveta Radičová a Richard Sulík sa 9. októbra (nedeľa), ako to uvádza I. Radičová, dohodli a preto ani to, kto a kedy od dohody odstúpil. Dostupné informácie z denníka Pravda (11. októbra 2011) len spresňujú jej súčasné slová:", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informáciu o tom, že Iveta Radičová a Richard Sulík sa 9. októbra (nedeľa), ako to uvádza I. Radičová, dohodli a preto ani to, kto a kedy od dohody odstúpil. Dostupné informácie z denníka Pravda (11. októbra 2011) len spresňujú jej súčasné slová:"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-ivety-radicovej-sa-potapa-na-palube-je-aj-euroval-pp7-/sk_domace.asp?c=A111011_094549_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:40.850888+00:00"}
{"id": "vr30413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30413", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po druhé sa však domnievam, že vláda robí veľké chyby. Prečo, napríklad, pán predseda, keď my sme aj v čase krízy, aj najväčšej krízy stále zvyšovali poistenie štátu, príspevok štátu za svojich poistencov, sme sa blížili k piatim percentám, tak vy sa znovu blížite k štyrom percentám.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 25. novembra 2010: \" V súčasnosti štát za jedného svojho poistenca platí 4,78 % z vymeriavacieho základu, teda 34,56 eura mesačne. Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 25. novembra 2010: \" V súčasnosti štát za jedného svojho poistenca platí 4,78 % z vymeriavacieho základu, teda 34,56 eura mesačne. Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %.\""], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/98528/Sadzba-za-poistencov-statu-bude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:07.915144+00:00"}
{"id": "vr37423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37423", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď vy ste urobili kroky napr. v smere poľnohospodárstva, že ste dotovali a viac ste sa starali o výrobu elektriny z bio-palív, tzn. nie podporou pestovania obilnín, ale aby tu boli alternatívne zdroje energie, ktoré sú dokonca niekoľkonásobne drahšie.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Postoj druhej vlády Mikuláša Dzurindu k biopalivám opisuje článok v denníku SME : \" Ministerstvo hospodárstva zatiaľ s inou ako daňovou podporou výrobcov biokomponentov, výrobcov a predajcov biopalív nepočíta. Na špeciálne dotácie sa nemôžu tešiť ani pestovatelia .\"", "analysis_paragraphs": ["Postoj druhej vlády Mikuláša Dzurindu k biopalivám opisuje článok v denníku SME : \" Ministerstvo hospodárstva zatiaľ s inou ako daňovou podporou výrobcov biokomponentov, výrobcov a predajcov biopalív nepočíta. Na špeciálne dotácie sa nemôžu tešiť ani pestovatelia .\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SME", "98/2004", "492/2010", "SITA", "poľnoinfo.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2668926/stale-nie-je-iste-ci-biozlozky-zvysia-ceny-paliv.html", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17731&FileName=04-z098&Rocnik=2004", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_492-2010_sk.pdf", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dan-a-odvod-spravy/poslanci-odsuhlasili-zmeny-v-spotrebnych-daniach-u-piva-nie/18747", "http://www.polnoinfo.sk/clanok/1971/z-ekonomiky/legislativa/vlada-pripravuje-zrusenie-cervenej-nafty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:55.465019+00:00"}
{"id": "vr27454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27454", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my máme asi 500 vojakov, môžem hovoriť o Bosne o Cypre o Afganistane.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Ministerstva obrany SR je aktuálny počet príslušníkov Ozbrojených síl SR k februáru 2014 v rámci Operácie ISAF,Afganistan cekovo 290 ,v rámci Misie UNFICYP,Cyprus k februáru 2013 celkovo 159 a v rámci Veliteľstva NATO v Sarajeve 1 príslušník a v rámci Operácie EUFOR-ALTHEA,Bosna a Hercegovina k októbru 2013 celkovo 35 . Demagog.SK pracoval s počtom po poslednom uznesení NR podľa informácií Ministerstva obrany SR a podľa poslednej aktualizácie tejto informácie Ministerstvom obrany SR. Brali sme na zreteľ aktuálny uvádzaný počet príslušníkov a nie mandátový. Predpokladáme teda, že sa počet výrazne nezmenil a MO nemalo dôvod informáciu meniť, keďže ju neaktualizuje v periodicite. V súčte spomínaných operácií, misie a veliteľstva ide o 485 osôb. Výrok možno hodnotiť ako pravdivý, keďže Fico sa vyjadril v zmysle približného počtu a nie presného. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Ministerstva obrany SR je aktuálny počet príslušníkov Ozbrojených síl SR k februáru 2014 v rámci Operácie ISAF,Afganistan cekovo 290 ,v rámci Misie UNFICYP,Cyprus k februáru 2013 celkovo 159 a v rámci Veliteľstva NATO v Sarajeve 1 príslušník a v rámci Operácie EUFOR-ALTHEA,Bosna a Hercegovina k októbru 2013 celkovo 35 . Demagog.SK pracoval s počtom po poslednom uznesení NR podľa informácií Ministerstva obrany SR a podľa poslednej aktualizácie tejto informácie Ministerstvom obrany SR. Brali sme na zreteľ aktuálny uvádzaný počet príslušníkov a nie mandátový. Predpokladáme teda, že sa počet výrazne nezmenil a MO nemalo dôvod informáciu meniť, keďže ju neaktualizuje v periodicite. V súčte spomínaných operácií, misie a veliteľstva ide o 485 osôb. Výrok možno hodnotiť ako pravdivý, keďže Fico sa vyjadril v zmysle približného počtu a nie presného. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Operácie ISAF,Afganistan", "Misie UNFICYP,Cyprus", "Veliteľstva NATO v Sarajeve", "Operácie EUFOR-ALTHEA,Bosna a Hercegovina"], "url": ["http://www.mosr.sk/operacia-isaf-afganistan/", "http://www.mod.gov.sk/misia-unficyp-cyprus/", "http://www.mosr.sk/velitelstvo-nato-v-sarajeve/", "https://www.mosr.sk/operacia-althea-bosna-a-hercegovina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:15.483459+00:00"}
{"id": "vr28955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28955", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď vo vnímaní korupcie nakoniec sme pozitívne stúpli v tej tabuľke v porovnaní s vládou Ivety Radičovej.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa indexu vnímania korupcie, ktorý každoročne uverejňuje Transparecy international, sa Slovensko v roku 2014 umiestnilo na 54. priečke z celkového počtu 175 krajín. Jedná sa o najlepšie umiestnenie Slovenska od roku 2010, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa indexu vnímania korupcie, ktorý každoročne uverejňuje Transparecy international, sa Slovensko v roku 2014 umiestnilo na 54. priečke z celkového počtu 175 krajín. Jedná sa o najlepšie umiestnenie Slovenska od roku 2010, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Zdroj"], "url": ["http://www.transparency.org/research/cpi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:56.962972+00:00"}
{"id": "vr35358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35358", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Levice majú 13 % obyvateľstva, takže na nich sa ani nevzťahuje dokonca zákon o používaní jazykov menšín, takže tam už došlo k dvojitému, ak teda porušeniu.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Levice nie sú v zozname obcí, ktoré určuje nariadenie vlády SR 221/1999 Z. z. (.pdf) podľa zákona 184/1999 Z. z. . Tento zoznam vymenúva obce s vyšším ako 20% podielom národnostnej menšiny a upravuje používanie štátneho jazyka v týchto obciach.", "analysis_paragraphs": ["Levice nie sú v zozname obcí, ktoré určuje nariadenie vlády SR 221/1999 Z. z. (.pdf) podľa zákona 184/1999 Z. z. . Tento zoznam vymenúva obce s vyšším ako 20% podielom národnostnej menšiny a upravuje používanie štátneho jazyka v týchto obciach."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["nariadenie vlády SR 221/1999 Z. z.", "zákona 184/1999 Z. z."], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=14898&FileName=99-z221&Rocnik=1999&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.kbdesign.sk/cla/projects/language_policy/legislation/Zkon%20a%20pouzivania%20jazyka%20nrodnostnych%20mensin.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:07.481521+00:00"}
{"id": "vr16515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16515", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "...pán Belica začínal ako prvý župan s nulovým dlhom, (...).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Osem samosprávnych krajov (vyšších územných celkov) bolo etablovaných počas procesu decentralizácie na Slovensku. Svoju činnosť začali v roku 2002. Prvým predsedom NSK sa stal Milan Belica, ktorý vyhral voľby v roku 2001 . Dlh kraja bol pri jeho vzniku a nástupe Belicu nulový, podobne ako v každom kraji. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Osem samosprávnych krajov (vyšších územných celkov) bolo etablovaných počas procesu decentralizácie na Slovensku. Svoju činnosť začali v roku 2002. Prvým predsedom NSK sa stal Milan Belica, ktorý vyhral voľby v roku 2001 . Dlh kraja bol pri jeho vzniku a nástupe Belicu nulový, podobne ako v každom kraji. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-08-17", "analysis_sources": {"text": ["Svoju", "2001", "Výrok", "Decentralizáciou", ".pdf"], "url": ["http://skts.sk/?action=article&category=4&saction=showArticle&id=99", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/", "http://www.hlavnespravy.sk/milan-uhrik-o-svojej-kandidature-na-post-predsedu-nitrianskeho-kraja-nebojim-sa-panov-z-financnych-skupin-vyhodit-z-kancelarie/1097032", "https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/297813-co-je-samospravny-kraj-a-ake-ma-kompetencie/", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/29107"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:18.345509+00:00"}
{"id": "vr33660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33660", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Investícia Continental za 250 mil. vytvorí 600 pracovných miest v Púchove, 930 nových miest pribudne vo Vranove nad Topľou a Prakovciach pri Gelnici.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Púchove sa plánuje vznik 600 pracovných miest. Vo vranove nad Topľou a Prakovciach pri Gelnici však podľa všetkých dostupných mediálnych informácii a vyjadrení ministerstva hospodárstva spolu len 740 pracovných miest, nie 930. Tento fakt preto označujeme za nepravdivý. Vďaka rozhodnutiu investora Continental rozšíriť fabriku v Púchove, ktoré je motivované daňovou úľavou vo výške 250 miliónov eur po dobu dvoch rokov, vznikne v Púchove 600 nových pracovných miest. Informujú o tom Hospodárske noviny , SME aj Pravda . O investičnom stimule stimule vo výške 21,3 milióna eur pre firmu Grandwood, ktorá plánuje postaviť podnik na spracovanie dreva vo Vranove nad Topľou, informuje denník SME , Pravda , alebo aj Vranovské spektrum . Stránka mesta Vranov nad Topľou uvádza v správe, v ktore informuje o stretnutí primátora, ministra Richtera a investora, okrem iného, že: \" Spoločnosť Grandwood v prvej etape plánuje vytvoriť 390 pracovných miest a v budúcnosti ich počet rozšíriť .\" Ďalší stimul získala Tatravagónka Poprad, ktorá plánuje v Prakovciach pri Gelnici vybudovať zlievareň a 350 pracovných miest. Túto informáciu uverejnila Pravda , TASR , alebo Nový čas . Správu TASR uvádza na svojich stránkach aj Úrad Vlády. Všetky správy pracujú s číslom 350 pracovných miest. Všetky vyššie uvedené zdroje uvádzajú, že spolu sa jedná o 740, nie 930 nových pracovných miest v týchto dvoch miestach na východe krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Púchove sa plánuje vznik 600 pracovných miest. Vo vranove nad Topľou a Prakovciach pri Gelnici však podľa všetkých dostupných mediálnych informácii a vyjadrení ministerstva hospodárstva spolu len 740 pracovných miest, nie 930. Tento fakt preto označujeme za nepravdivý. Vďaka rozhodnutiu investora Continental rozšíriť fabriku v Púchove, ktoré je motivované daňovou úľavou vo výške 250 miliónov eur po dobu dvoch rokov, vznikne v Púchove 600 nových pracovných miest. Informujú o tom Hospodárske noviny , SME aj Pravda . O investičnom stimule stimule vo výške 21,3 milióna eur pre firmu Grandwood, ktorá plánuje postaviť podnik na spracovanie dreva vo Vranove nad Topľou, informuje denník SME , Pravda , alebo aj Vranovské spektrum . Stránka mesta Vranov nad Topľou uvádza v správe, v ktore informuje o stretnutí primátora, ministra Richtera a investora, okrem iného, že: \" Spoločnosť Grandwood v prvej etape plánuje vytvoriť 390 pracovných miest a v budúcnosti ich počet rozšíriť .\" Ďalší stimul získala Tatravagónka Poprad, ktorá plánuje v Prakovciach pri Gelnici vybudovať zlievareň a 350 pracovných miest. Túto informáciu uverejnila Pravda , TASR , alebo Nový čas . Správu TASR uvádza na svojich stránkach aj Úrad Vlády. Všetky správy pracujú s číslom 350 pracovných miest. Všetky vyššie uvedené zdroje uvádzajú, že spolu sa jedná o 740, nie 930 nových pracovných miest v týchto dvoch miestach na východe krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "SME", "Pravda", "denník SME", "Pravda", "Vranovské spektrum", "Pravda", "TASR", "Nový čas", "stránkach"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-59646250-investiciu-roka-dostane-puchov", "http://ekonomika.sme.sk/c/6759376/nemecky-continental-moze-dat-v-puchove-pracu-600-ludom.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/277015-dohodu-s-continentalom-podpisu-v-nemecku/", "http://vranov.korzar.sme.sk/c/6763991/grandwood-chce-od-statu-za-investiciu-vo-vranove-vyse-20-milionov.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/277608-firma-grandwood-bude-vo-vranove-vyrabat-vyrobky-pre-lode/", "http://www.vranovske.sk/sk/clanky/2012-39-grandwood-planuje-vytvorit-390-pracovnych-miest/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/277222-na-vychod-mieri-praca-pre-740-ludi/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/investicie-podpora-stat/42989-clanok.html", "http://www.cas.sk/clanok/248317/vo-vranove-a-prakovciach-vzniknu-nove-zavody-pribudne-740-miest.html", "http://www.vlada.gov.sk/nova-zlievaren-v-prakovciach-prinesie-350-novych-miest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:13.622663+00:00"}
{"id": "vr31424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31424", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď v roku 2011 pravicová vláda na Slovensku prijala takýto balík. Išla len cestou škrtov a zvyšovania daní. Výsledok? Obrovská nezamestnanosť, jedna z najvyšších inflácií.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda I. Radičovej prijala na rok 2011 konsolidačný balík, ktorého súčasťou bolo aj zvyšovanie dane z pridanej hodnoty. Kompletný balík opatrení si môžete pozrieť na stránke Pravdy .", "analysis_paragraphs": ["Vláda I. Radičovej prijala na rok 2011 konsolidačný balík, ktorého súčasťou bolo aj zvyšovanie dane z pridanej hodnoty. Kompletný balík opatrení si môžete pozrieť na stránke Pravdy ."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy", "2011", "14,4%", "3,9%", "1,0%"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/na-vladny-balicek-najviac-doplatia-motoristi-f3y-/sk_ekonomika.asp?c=A100908_000325_sk_ekonomika_p01", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/inflacia2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:33.975150+00:00"}
{"id": "42459", "numeric_id": 42459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42459", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ja sa priznávam, že kandidujem s podporou SMER-u, ja som nikdy nebol člen strany SMER.", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič je v tohtoročných prezidentských voľbách nominantom strany Smer-SD, ktorá mu poskytuje finančnú aj politickú podporu. Vo voľbách však oficiálne figuruje ako nezávislý kandidát a niekoľkokrát zdôraznil, že členom strany Smer-SD nie je a ani nebol. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV minulosti bol Šefčovič taktiež lídrom kandidátky Smeru-SD vo voľbách do Európskeho parlamentu a vláda Roberta Fica ho v rokoch 2009 a 2014 nominovala na post Eurokomisára.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič je v tohtoročných prezidentských voľbách nominantom strany Smer-SD, ktorá mu poskytuje finančnú aj politickú podporu. Vo voľbách však oficiálne figuruje ako nezávislý kandidát a niekoľkokrát zdôraznil, že členom strany Smer-SD nie je a ani nebol. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V minulosti bol Šefčovič taktiež lídrom kandidátky Smeru-SD vo voľbách do Európskeho parlamentu a vláda Roberta Fica ho v rokoch 2009 a 2014 nominovala na post Eurokomisára."], "analysis_date": "2019-03-10", "analysis_sources": {"text": ["finančnú", "politickú", "nezávislý", "členom", "voľbách", "2009", "2014"], "url": ["http://volby.transparency.sk/prezident2019/financovanie/maros-sefcovic/", "https://domov.sme.sk/c/22031916/prezidentske-volby-2019-maros-sefcovic-bude-kandidovat.html", "https://volby.aktuality.sk/prezidentske-volby/kandidat-maros-sefcovic/", "https://domov.sme.sk/c/22031916/prezidentske-volby-2019-maros-sefcovic-bude-kandidovat.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/kandidatom-sr-na-eurokomisara-sefcovic/87684-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=0", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/novy-slovensky-eurokomisar-bude-maros-sefcovic-013673/", "http://www.teraz.sk/slovensko/kandidatom-sr-na-eurokomisara-sefcovic/87684-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:00.254313+00:00"}
{"id": "vr26665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26665", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...nakoniec, je to (Ukrajina, pozn.) 46-miliónová krajina...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajina mala podľa cenzu v roku 2001 celkovo 48,5 milióna obyvateľov. V roku 2012 bol počet obyvateľov Ukrajiny odhadom 45,6 milióna obyvateľov. Šebej uvádza správne číslo, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina mala podľa cenzu v roku 2001 celkovo 48,5 milióna obyvateľov. V roku 2012 bol počet obyvateľov Ukrajiny odhadom 45,6 milióna obyvateľov. Šebej uvádza správne číslo, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["cenzu", "odhadom"], "url": ["http://web.archive.org/web/20080307071541/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/estimate/", "http://www.tradingeconomics.com/ukraine/population"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:18.471752+00:00"}
{"id": "vr38534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38534", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Bol zvolaný mimoriadny krízový štáb obce a rozhodli sme, že na druhý deň prišli vojaci do tejto obce Píla pomáhať. Hneď ráno o šiestej tam bolo k dispozícii spolu 31 vojakov, z toho 21 vojakov bolo priamo nasadených do výkonu a 10 vojakov tvorilo takzvané rekognokačné tímy a obsluhovali techniku v počte 7 kusov.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Správy ministerstva obrany: - 8. júna 2011 : \"Vojaci od skorých ranných hodín pomáhajú v obciach, ktoré v utorok vecer postihli nicivé záplavy. Najvážnejšia situácia je momentálne v malokarpatskej obci Píla nedaleko Modry. ' Nasadili sme tam 31 vojakov a zároven sme vyclenili aj tažkú ženijnú techniku na uvolnovanie zatarasených ciest, na odstranovanie bahna a kmenov. K dispozícii tam máme tatrovky, univerzálny nakladac aj motorové píly,' uviedol k minister obrany Lubomír Galko. Minister Galko ešte v noci z utorka na stredu (zo 7. na 8. júna, pozn.) vyrazil do zaplavených obcí, aby sa priamo na mieste oboznámil so situáciou. Spolu s premiérkou Ivetou Radicovou sa nadránom v obci Castá zúcastnil aj zasadnutia krízového štábu a rozhodol o vyclenení vojakov a techniky. Do postihnutej oblasti vyslal aj rekognoskacnú skupinu, aby preverila aktuálnu situáciu aj v obci Horné Orešany, kde je strhnutý most, ako aj v Dolanoch, kde je strhnutá cesta a podmyté cesty s naplaveným bahnom.\" z 9. júna 2011 : \" V Píle vo štvrtok (9. júna, pozn.) pomáhalo 34 ženistov zo Serede, 10-ti vojaci z Mechanizovaného práporu z Nitry a dvaja zamestnanci ozbrojených síl prišli na pomoc aj s technikou z Cerenian. 'Zacali sme ráno o šiestej a koncit budeme pred zotmením, teda okolo ôsmej vecer,' povedal porucík Michal Halás, velitel vojenskej zásahovej jednotky. \" Podla uvedených správ krízový štáb , na ktorom sa zúcastnil minister a premiérka zasadal v stredu 8. júna 2011 v skorých ranných hodinách. Kolko vojakov plnilo aké funkcie sa nám zistit nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Správy ministerstva obrany: - 8. júna 2011 : \"Vojaci od skorých ranných hodín pomáhajú v obciach, ktoré v utorok vecer postihli nicivé záplavy. Najvážnejšia situácia je momentálne v malokarpatskej obci Píla nedaleko Modry. ' Nasadili sme tam 31 vojakov a zároven sme vyclenili aj tažkú ženijnú techniku na uvolnovanie zatarasených ciest, na odstranovanie bahna a kmenov. K dispozícii tam máme tatrovky, univerzálny nakladac aj motorové píly,' uviedol k minister obrany Lubomír Galko. Minister Galko ešte v noci z utorka na stredu (zo 7. na 8. júna, pozn.) vyrazil do zaplavených obcí, aby sa priamo na mieste oboznámil so situáciou. Spolu s premiérkou Ivetou Radicovou sa nadránom v obci Castá zúcastnil aj zasadnutia krízového štábu a rozhodol o vyclenení vojakov a techniky. Do postihnutej oblasti vyslal aj rekognoskacnú skupinu, aby preverila aktuálnu situáciu aj v obci Horné Orešany, kde je strhnutý most, ako aj v Dolanoch, kde je strhnutá cesta a podmyté cesty s naplaveným bahnom.\" z 9. júna 2011 : \" V Píle vo štvrtok (9. júna, pozn.) pomáhalo 34 ženistov zo Serede, 10-ti vojaci z Mechanizovaného práporu z Nitry a dvaja zamestnanci ozbrojených síl prišli na pomoc aj s technikou z Cerenian. 'Zacali sme ráno o šiestej a koncit budeme pred zotmením, teda okolo ôsmej vecer,' povedal porucík Michal Halás, velitel vojenskej zásahovej jednotky. \" Podla uvedených správ krízový štáb , na ktorom sa zúcastnil minister a premiérka zasadal v stredu 8. júna 2011 v skorých ranných hodinách. Kolko vojakov plnilo aké funkcie sa nám zistit nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["8. júna 2011", "9. júna 2011", "krízový štáb"], "url": ["http://www.mosr.sk/21737/minister-zrusil-cestu-do-bruselu-vojaci-pomahaju-v-zaplavenych-oblastiach.php?pg=1&mnu=31", "http://www.mosr.sk/21776/minister-galko-posle-do-obce-pila-viac-vojakov.php?pg=1&mnu=31", "http://tv.sme.sk/v/20933/krizovy-stab-zasadal-pri-svieckach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:35.484475+00:00"}
{"id": "vr17822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17822", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "...ako sa menil počet ľudí, ktorí sa, nad 60 rokov dostávajú do nezamestnanosti, za ostatné dva roky a práveže ten počet rástol pomalšie než v roku 2016, 2015, 2014...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok porovnáva počet osôb evidovaných na ÚPSVaR starších ako 60 rokov v rokoch 2014, 2015, 2016 a 2017. V decembri 2014 bolo na ÚPSVaR evidovaných 6019 osôb starších ako 60 rokov. ( .zip , tab. 15) V decembri 2015 to bolo 7 532 občanov starších ako 60 rokov ( .zip ., tab. 15) a v decembri 2016 bolo evidovaných 7 857 občanov nad 60 rokov. ( .zip , tab.15) Medzi rokmi 2014 a 2015 vzrástol počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov o 1 513, čo predstavuje nárast o 25 % a medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástol počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov o 325, čo predstavuje nárast o 4 %. V decembri 2017 bolo na ÚPSVaR evidovaných 7 724 osôb starších ako 60 rokov. ( .zip , tab. 15) V porovnaní s decembrom 2016 sa jedná o pokles o 133 osôb, čo predstavuje 1,7 %. Nakoľko počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov rástol rýchlejšie medzi rokmi 2014, 2015, 2016 ako medzi rokmi 2016 a 2017, kedy bol dokonca zaznamenaný pokles v počte evidovaných, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva počet osôb evidovaných na ÚPSVaR starších ako 60 rokov v rokoch 2014, 2015, 2016 a 2017. V decembri 2014 bolo na ÚPSVaR evidovaných 6019 osôb starších ako 60 rokov. ( .zip , tab. 15) V decembri 2015 to bolo 7 532 občanov starších ako 60 rokov ( .zip ., tab. 15) a v decembri 2016 bolo evidovaných 7 857 občanov nad 60 rokov. ( .zip , tab.15) Medzi rokmi 2014 a 2015 vzrástol počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov o 1 513, čo predstavuje nárast o 25 % a medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástol počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov o 325, čo predstavuje nárast o 4 %. V decembri 2017 bolo na ÚPSVaR evidovaných 7 724 osôb starších ako 60 rokov. ( .zip , tab. 15) V porovnaní s decembrom 2016 sa jedná o pokles o 133 osôb, čo predstavuje 1,7 %. Nakoľko počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov rástol rýchlejšie medzi rokmi 2014, 2015, 2016 ako medzi rokmi 2016 a 2017, kedy bol dokonca zaznamenaný pokles v počte evidovaných, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": [".zip", ".zip", ".zip", ".zip"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2014/december_2014.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2015/dec_2015.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2016/dec_2016.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/dec_2017.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:51.750316+00:00"}
{"id": "vr38551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38551", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...na druhej starne treba otvorene povedať, otvorene povedať, že ten deficit a to sa jedná za roky 2002, čiže to nie je za posledné štyri roky, za roky 2002 až 2010 sa dostal na úroveň viac ako 1,5 miliardy euro.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marián Mikluš (bývalý nácelník Generálneho štábu ASR) vo svojom clánku (.pdf) tvrdí, že \"prepad armády a deficit zdrojov dosiahol viac ako 1,5 mld. eur. \" MO SR : \"'Za dva roky došlo na Slovensku ku kráteniu rozpoctu pre kapitolu obrany o 40%, rozpoctové nožnice v rezorte obrany viedli v rokoch 2002 – 2010 k akumulácii vnútorného deficitu 1,5 miliardy EUR' vysvetlil diplomatom štátny tajomník MO SR (Róbert Ondrejcsák).\"", "analysis_paragraphs": ["Marián Mikluš (bývalý nácelník Generálneho štábu ASR) vo svojom clánku (.pdf) tvrdí, že \"prepad armády a deficit zdrojov dosiahol viac ako 1,5 mld. eur. \" MO SR : \"'Za dva roky došlo na Slovensku ku kráteniu rozpoctu pre kapitolu obrany o 40%, rozpoctové nožnice v rezorte obrany viedli v rokoch 2002 – 2010 k akumulácii vnútorného deficitu 1,5 miliardy EUR' vysvetlil diplomatom štátny tajomník MO SR (Róbert Ondrejcsák).\""], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["clánku", "MO SR"], "url": ["http://www.despiteborders.com/clanky/data/upimages/miklus2.pdf", "http://www.mosr.sk/20448/statny-tajomnik-mo-sr-sa-stretol-so-statnym-tajomnikom-rezortu-diplomacie.php?pg=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:29.013669+00:00"}
{"id": "vr32786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32786", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No ak hovoríme aj o nepedagogických aj pedagogických, určite nikdy nedošlo k navýšeniu miezd o viac alebo 10%.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe údajov UIPŠ a našich prepočtov, bol rast miezd pedagogických a nepedagogických resp. všetkých zamestnancov v regionálnom školstve za posledných 10 rokov o viac ako 10% v roku 2006.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov UIPŠ a našich prepočtov, bol rast miezd pedagogických a nepedagogických resp. všetkých zamestnancov v regionálnom školstve za posledných 10 rokov o viac ako 10% v roku 2006."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["1990-2004", "2005-2009", "2009-2011", "UIPŠ", "1990-2004", "2005-2009", "2009-2011"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab19.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab20.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://www.uips.sk/", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab19.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab20.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:29.232842+00:00"}
{"id": "vr18380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18380", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...aj keď je vyšetrovateľ procesne samostatný, dozor nad zákonnosťou vykonáva prokurátor.", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre hovorí, že prokurátor v trestnom konaní v rámci svojej pôsobnosti podľa paragrafu 17 odseku 2 písmena a) najmä „vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. “ Výrok Milana Lučanského hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre hovorí, že prokurátor v trestnom konaní v rámci svojej pôsobnosti podľa paragrafu 17 odseku 2 písmena a) najmä „vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. “ Výrok Milana Lučanského hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["prokuratúre", "č. 301/2005 Z. z.", "490/2001"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20090401.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180701", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/490/20090201.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:56.633823+00:00"}
{"id": "vr14703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14703", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mnohí hovoria, že sem prichádzajú tisícky bojovníkov islamského štátu.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali V politike 28. februára 2016. Vyskytli sa viaceré informácie o tom, že medzi prúdom utečencov smerujúcom do Európy sú aj teroristi , v Rakúsku napríklad vo februári tohto roka objavili medzi utečencami dvoch teroristov. Odborníci však nepredpokladajú, že by takto teroristi prichádzali vo väčšom merítku. Keďže však neexistujú presné údaje o ich počte, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali V politike 28. februára 2016. Vyskytli sa viaceré informácie o tom, že medzi prúdom utečencov smerujúcom do Európy sú aj teroristi , v Rakúsku napríklad vo februári tohto roka objavili medzi utečencami dvoch teroristov. Odborníci však nepredpokladajú, že by takto teroristi prichádzali vo väčšom merítku. Keďže však neexistujú presné údaje o ich počte, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "teroristi", "v Rakúsku", "Hospodárske noviny", "islamisti"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet", "http://www.teraz.sk/zahranicie/velitel-sil-nato-migranti-teroristi/184426-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/svet/537645-v-rakusku-zadrzali-medzi-utecencami-teroristov-planovali-utok-v-europe", "http://dennik.hnonline.sk/svet/509283-experti-hrozba-je-mensia-ako-sa-zda-cesta-utecencov-je-pre-teroristov-nebezpecna", "https://dennikn.sk/161366/utecenci-europa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:00.784473+00:00"}
{"id": "vr33584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33584", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Trebárs prijímanie na gymnázia priemer do dvoch. Ja som vám to nerušil, ja som vám len dal návrh, že ak dieťa preukáže testovaním pri prijímacom konaní, že má predpoklady, tak ho tam pustíme, aspoň v tom prípade ste výnimku, ani tam tú výnimku ste nedali. A dnes je situácia taká, že naozaj, no sú deti, ktoré sa učia zle, ale majú talent, sú rôzne dôvody, prečo ako nemajú dobré známky.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Fronc podal pozmeňovací návrh ku Vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave. Navrhoval (.pdf), aby študentovi stačilo nemať v prípade prijímacích skúšok na gymnáziá známku horšiu ako dva z testovaných predmetov:", "analysis_paragraphs": ["Martin Fronc podal pozmeňovací návrh ku Vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave. Navrhoval (.pdf), aby študentovi stačilo nemať v prípade prijímacích skúšok na gymnáziá známku horšiu ako dva z testovaných predmetov:"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["Vládnemu návrhu", "Navrhoval"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=121", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=371357"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:52.902321+00:00"}
{"id": "vr37577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37577", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Dokonca podpredsedovi vlády sa dala možnosť (v zákone o jazyku národnostných menšín, pozn.), aby si vyžadoval informovanie štátnych orgánov, akým spôsobom sa konkrétny zákon uplatňuje.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla predkladanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín", "analysis_paragraphs": ["Podla predkladanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352335"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:25.276426+00:00"}
{"id": "vr31523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31523", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A keby sa médiá viac venovali detailne výroku Ústavného súdu (týkajúci sa zákona o zákaze zisku zdr. poisťovní pozn.), tak on napáda len techniku, akou to bolo pripravené vtedy v roku 2007. Čiže nespochybňuje samotnú myšlienku, že zdravotné poisťovne, ktoré naozaj prijímajú z verejných zdrojov, tzn. zo zákona, prostriedky...Tzn., že sa nespochybňuje tento fakt.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že problém novely zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní sa netýkal len techniky akou bola novela v roku 2007 pripravená. Z rozhodnutia naopak vyplýva, že Ústavný súd spochybnil aj samotnú myšlienku, že by zdravotné poisťovne nemali prijímať z verejných zdrojov žiadne prostriedky. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Peter Kažimír hovorí o novele zákona z roku 2007, ktorá pochádzala z dielne bývalého šéfa rezortu zdravotníctva Ivana Valentoviča (Smer). Novela prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva. Novela bola napadnutá v roku 2008, kedy 49 vtedajších opozičných poslancov podalo na Ústavný súd námietku , v ktorej tvrdili, že novela zákona nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH). Výhrady mala aj Európska komisia. Ústavný súd dňa 26. januára 2011 nakoniec rozhodol, že v návrhu zákona o zisku zdravotných poisťovní došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia a došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu je možné si prečítať TU .", "analysis_paragraphs": ["Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že problém novely zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní sa netýkal len techniky akou bola novela v roku 2007 pripravená. Z rozhodnutia naopak vyplýva, že Ústavný súd spochybnil aj samotnú myšlienku, že by zdravotné poisťovne nemali prijímať z verejných zdrojov žiadne prostriedky. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Peter Kažimír hovorí o novele zákona z roku 2007, ktorá pochádzala z dielne bývalého šéfa rezortu zdravotníctva Ivana Valentoviča (Smer). Novela prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva. Novela bola napadnutá v roku 2008, kedy 49 vtedajších opozičných poslancov podalo na Ústavný súd námietku , v ktorej tvrdili, že novela zákona nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH). Výhrady mala aj Európska komisia. Ústavný súd dňa 26. januára 2011 nakoniec rozhodol, že v návrhu zákona o zisku zdravotných poisťovní došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia a došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu je možné si prečítať TU ."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["námietku", "TU"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=374068"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:32.139594+00:00"}
{"id": "48504", "numeric_id": 48504, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48504", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zoberte si, minister hospodárstva Pavol Pavlis. Mal elektronickú aukciu, kde v elektronickej aukcii vyhrala firma, ktorú vlastnil jeho švagor, žiadna zmluva, nič nebolo podpísané, len vyhrala elektronickú aukciu a už aj odchádzal z vlády. Na pokyn Roberta Fica.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K vyššie spomínanej kauze došlo v roku 2015, kedy boli medializované informácie o prepojení vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa na upratovaciu firmu SITIS a.s., ktorá obdržala v období 2012 - 2014 viacero štátnych zákaziek od spoločnosti MH Invest spadajúcej pod Ministerstvo hospodárstva. Medzi konateľov firmy SITIS a.s. patril počas tohto obdobia švagor vtedajšieho ministra Pavlisa, Dávid Šipoš.\n\nPrvou problematickou sa stala konkrétne zákazka za 20 000 € na zimnú a letnú údržbu priestorov z roku 2012. V tom čase bol Pavlisa na ministerstve štátny tajomník. V súvislosti s touto zákazkou spoločnosť MH Invest uviedla , že bola priradená spoločnosti SITIS a.s. na základe riadneho elektronického obstarávania. Sám Pavol Pavlis odmietol akékoľvek ovplyvňovanie procesu obstarávania v prospech firmy spájanej s jeho švagrom, Dávidom Šipošom.\n\nPo medializácií vyššie uvedených skutočností Pavol Pavlis dňa 21. 5. 2015 oznámil prostredníctvom hovorkyne svoje odstúpenie z postu ministra hospodárstva. K finálnemu rozhodnutiu malo dôjsť po rozhovore s vtedajším predsedom vlády a straníckym šéfom Robertom Ficom.\n\nK odstúpeniu ministra Pavla Pavlisa však nedošlo ‘už aj’ po pridelení zákazky cez elektronickú aukciu firme spájanej s jeho švagrom, ako to tvrdí Róbert Kaliňák. Stalo sa tak až po medializácií tohto prepojenia, teda v roku 2015, 3 roky po podpise prvej zmluvy medzi SITIS a.s. a dcérskou spoločnosťou Ministerstva hospodárstva, MH Invest. K odstúpeniu teda došlo až niekoľko rokov potom, ako už bola zmluva riadne podpísaná .\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko sa Róbert Kaliňák snaží navodiť svojou argumentáciou dojem, že k odstúpeniu Pavla Pavlisa došlo ‘už aj’ po tom, ako firma spájaná s jeho švagrom získala zákazku v elektronickej aukcií a to ešte pred podpísaním finálnej zmluvy, čo nie je pravda.", "analysis_paragraphs": ["K vyššie spomínanej kauze došlo v roku 2015, kedy boli medializované informácie o prepojení vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa na upratovaciu firmu SITIS a.s., ktorá obdržala v období 2012 - 2014 viacero štátnych zákaziek od spoločnosti MH Invest spadajúcej pod Ministerstvo hospodárstva. Medzi konateľov firmy SITIS a.s. patril počas tohto obdobia švagor vtedajšieho ministra Pavlisa, Dávid Šipoš.", "Prvou problematickou sa stala konkrétne zákazka za 20 000 € na zimnú a letnú údržbu priestorov z roku 2012. V tom čase bol Pavlisa na ministerstve štátny tajomník. V súvislosti s touto zákazkou spoločnosť MH Invest uviedla , že bola priradená spoločnosti SITIS a.s. na základe riadneho elektronického obstarávania. Sám Pavol Pavlis odmietol akékoľvek ovplyvňovanie procesu obstarávania v prospech firmy spájanej s jeho švagrom, Dávidom Šipošom.", "Po medializácií vyššie uvedených skutočností Pavol Pavlis dňa 21. 5. 2015 oznámil prostredníctvom hovorkyne svoje odstúpenie z postu ministra hospodárstva. K finálnemu rozhodnutiu malo dôjsť po rozhovore s vtedajším predsedom vlády a straníckym šéfom Robertom Ficom.", "K odstúpeniu ministra Pavla Pavlisa však nedošlo ‘už aj’ po pridelení zákazky cez elektronickú aukciu firme spájanej s jeho švagrom, ako to tvrdí Róbert Kaliňák. Stalo sa tak až po medializácií tohto prepojenia, teda v roku 2015, 3 roky po podpise prvej zmluvy medzi SITIS a.s. a dcérskou spoločnosťou Ministerstva hospodárstva, MH Invest. K odstúpeniu teda došlo až niekoľko rokov potom, ako už bola zmluva riadne podpísaná .", "Na základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko sa Róbert Kaliňák snaží navodiť svojou argumentáciou dojem, že k odstúpeniu Pavla Pavlisa došlo ‘už aj’ po tom, ako firma spájaná s jeho švagrom získala zákazku v elektronickej aukcií a to ešte pred podpísaním finálnej zmluvy, čo nie je pravda."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["medializované", "obdržala", "spadajúcej", "patril", "uviedla", "odmietol", "oznámil", "po rozhovore", "podpise", "podpísaná"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7762770/za-pavlisa-upratuje-svagor-minister-prepojenie-na-majitela-tajil.html", "https://dennikn.sk/107390/pavlis-dal-zakazku-svagrovi/?ref=inc", "https://www.mhinvest2.sk/sk/o-spolocnosti.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/minister-hospodarstva-pavlis-odstupenie/131182-clanok.html", "https://dennikn.sk/107390/pavlis-dal-zakazku-svagrovi/?ref=inc", "https://hnonline.sk/slovensko/560466-odchadzajuci-minister-pavlis-vaznost-mojho-rezortu-som-zvysil", "https://domov.sme.sk/c/7764340/minister-hospodarstva-pavlis-odstupuje-z-funkcie.html", "https://www.ta3.com/clanok/65697/minister-hospodarstva-pavlis-po-rozhovore-s-ficom-konci-vo-funkcii", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/352677-minister-hospodarstva-pavol-pavlis-odstupil-z-funkcie/", "https://www.teraz.sk/slovensko/minister-hospodarstva-pavlis-odstupenie/131182-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:45.925083+00:00"}
{"id": "vr38783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38783", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Prijala som zdravotné sestry dávnejšie.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka sa stretla so zástupcami zdravotných sestier 2. júna 2011 (pozri napr. mediálne výstupy na TA3 , TASR , Sme.sk ).", "analysis_paragraphs": ["Premiérka sa stretla so zástupcami zdravotných sestier 2. júna 2011 (pozri napr. mediálne výstupy na TA3 , TASR , Sme.sk )."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "TASR", "Sme.sk"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/178167_nespokojne-zdravotne-sestry-prijala-premierka", "http://spravy.pravda.sk/zdravotne-sestry-nemozu-skor-odist-do-dochodku-tvrdi-radicova-pvd-/sk_domace.asp?c=A110602_173403_sk_domace_p58", "http://ekonomika.sme.sk/c/5920524/radicova-ponukla-sestram-riesenia-ich-poziadaviek.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:37.854948+00:00"}
{"id": "47511", "numeric_id": 47511, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47511", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...tisíce ľudí zomreli (na Covid, ale aj v súvislosti s ním, pozn.)...", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku dňu vysielania relácie slovenské úrady zaznamenali viac ako 12 600 úmrtí, pri ktorých bolo hlavnou príčinou ochorenie Covid-19. Ďalších takmer 2 500 covid-pozitívnych osôb zomrelo na následky iného ochorenia. Prvá vlna pandémie si do mája 2020 oficiálne vyžiadala 28 obetí, v druhej vlne to bolo horšie. Podľa Denníka N zomrelo na Slovensku od septembra 2020 do apríla 2021 o takmer 17-tisíc ľudí viac, ako je priemer úmrtí v tomto období za predošlé roky. Toto číslo zahŕňa priame i nepriame obete pandémie, teda aj neinfikovaných ľudí, ktorí sa však nedostali do nemocnice. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ku dňu vysielania relácie slovenské úrady zaznamenali viac ako 12 600 úmrtí, pri ktorých bolo hlavnou príčinou ochorenie Covid-19. Ďalších takmer 2 500 covid-pozitívnych osôb zomrelo na následky iného ochorenia. Prvá vlna pandémie si do mája 2020 oficiálne vyžiadala 28 obetí, v druhej vlne to bolo horšie. Podľa Denníka N zomrelo na Slovensku od septembra 2020 do apríla 2021 o takmer 17-tisíc ľudí viac, ako je priemer úmrtí v tomto období za predošlé roky. Toto číslo zahŕňa priame i nepriame obete pandémie, teda aj neinfikovaných ľudí, ktorí sa však nedostali do nemocnice. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "vyžiadala", "zomrelo"], "url": ["https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://dennikn.sk/2059159/prva-vlna-na-slovensku-nepriniesla-nadmerne-umrtia-a-zatial-ani-narast-obeti-inych-chorob/", "https://dennikn.sk/2402223/druha-vlna-si-vyziadala-az-17-tisic-nadmernych-umrti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:47.133189+00:00"}
{"id": "vr37084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37084", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A tak isto aj to čo navrhuje vláda alebo ta koalícia, tak takisto to je v súlade s programovým vyhláseným vlády, lebo je to dosť vábne napísané v samotnom programovom vyhlásení. Je tam napísané, že vlastne sa koalícia zasadí o to, aby sa nejaké znevýhodnenia slovenských občanov pri udeľovaní cudzieho štátneho občianstva nejako odstránili alebo napravili.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (.pdf) na strane 48 sa píše: \"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (.pdf) na strane 48 sa píše: \"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["V programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:33.074776+00:00"}
{"id": "vr28628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28628", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Poskytujeme všetky služby, ktoré musíme zo zákona poskytovať, to znamená pobytové, ambulantné, terénne. Funguje zariadenie Zobor, 160 klientov, fungujú aj niektorí neverejní poskytovatelia, ako diecézna charita evanjelická, angažuje sa tretí sektor.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Nitra poskytuje pobytové, ambulantné i terénne sociálne služby v súlade so zákonom. Medzi takýchto poskytovateľov patrí i príspevková organizácia Nitry, pod názvom ZOBOR s kapacitou 159 lôžok, a taktiež diecézna charita Nitra a mimovládne neziskové organizácie. 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 485/2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Mesto Nitra reagovalo na prijatie tejto novely tým, že sa mestskí poslanci uzniesli na vydaní Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) č. 4/2014 na svojom riadnom zasadnutí 27. marca 2014 (.pdf, s. 35-37). VZN č. 4/2014 v § 17 uvádza (.pdf, s.17), že mesto Nitra poskytuje pobytové, ambulantné i terénne služby. Medzi terénne služby patria napríklad opatrovateľská služba (§ 13), prepravná služba (§ 14) či sociálna služba v jedálni s možnosťou donášky priamo do domu (§ 18). K ambulantným službám zaraďujeme 3 denné stacionáre (§ 12) či denné centrá v mestských častiach (§ 19). Mesto Nitra poskytuje i pobytové služby v zariadeniach pre nízkopríjmových obyvateľov, a to útulok, nocľaháreň a pod. (§ 2). Zariadenie ZOBOR na svojej stránke uvádza: \"ZOBOR je príspevková organizácia mesta Nitry, ktorá sa orientuje na poskytovanie sociálnej starostlivosti. V prevádzke zariadenie pre seniorov je poskytovaná pobytová sociálna služba na útvaroch zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby. Prví prijímatelia sociálnej služby nastúpili do zariadenia na Zobore 4. mája 2011.\" Zariadenie pre seniorov poskytuje 109 lôžok , zariadenie opatrovateľskej služby má kapacitu 50 lôžok , spolu teda 159, čo je takmer číslo, ktoré uvádza primátor. Poskytovateľom sociálnych služieb je aj Diecézna charita Nitra : \"Poslaním Diecéznej charity Nitra je poskytovať charitatívne, sociálne, zdravotnícke, výchovno-vzdelávacie programy v oblasti sociálnych služieb, vykonávať sociálne poradenstvo na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva, vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poskytovať humanitárnu pomoc všetkým ľuďom bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie.\" V roku 2012 bol vypracovaný tzv. II. Komunitný plán sociálnych služieb v meste Nitra na roky 2013-2018, ktorý uvádza, že medzi poskytovateľov sociálnych služieb patrí i tretí sektor, resp. mimovládne neziskové organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti (.pdf. s. 2) Medzi mimovládne organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti na území Nitry (spolu je ich 14) patrí napríklad Krajská organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Nitre, Centrum pre rodinu či Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Nitre (s. 20). Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Nitra poskytuje pobytové, ambulantné i terénne sociálne služby v súlade so zákonom. Medzi takýchto poskytovateľov patrí i príspevková organizácia Nitry, pod názvom ZOBOR s kapacitou 159 lôžok, a taktiež diecézna charita Nitra a mimovládne neziskové organizácie. 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 485/2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Mesto Nitra reagovalo na prijatie tejto novely tým, že sa mestskí poslanci uzniesli na vydaní Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) č. 4/2014 na svojom riadnom zasadnutí 27. marca 2014 (.pdf, s. 35-37). VZN č. 4/2014 v § 17 uvádza (.pdf, s.17), že mesto Nitra poskytuje pobytové, ambulantné i terénne služby. Medzi terénne služby patria napríklad opatrovateľská služba (§ 13), prepravná služba (§ 14) či sociálna služba v jedálni s možnosťou donášky priamo do domu (§ 18). K ambulantným službám zaraďujeme 3 denné stacionáre (§ 12) či denné centrá v mestských častiach (§ 19). Mesto Nitra poskytuje i pobytové služby v zariadeniach pre nízkopríjmových obyvateľov, a to útulok, nocľaháreň a pod. (§ 2). Zariadenie ZOBOR na svojej stránke uvádza: \"ZOBOR je príspevková organizácia mesta Nitry, ktorá sa orientuje na poskytovanie sociálnej starostlivosti. V prevádzke zariadenie pre seniorov je poskytovaná pobytová sociálna služba na útvaroch zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby. Prví prijímatelia sociálnej služby nastúpili do zariadenia na Zobore 4. mája 2011.\" Zariadenie pre seniorov poskytuje 109 lôžok , zariadenie opatrovateľskej služby má kapacitu 50 lôžok , spolu teda 159, čo je takmer číslo, ktoré uvádza primátor. Poskytovateľom sociálnych služieb je aj Diecézna charita Nitra : \"Poslaním Diecéznej charity Nitra je poskytovať charitatívne, sociálne, zdravotnícke, výchovno-vzdelávacie programy v oblasti sociálnych služieb, vykonávať sociálne poradenstvo na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva, vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poskytovať humanitárnu pomoc všetkým ľuďom bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie.\" V roku 2012 bol vypracovaný tzv. II. Komunitný plán sociálnych služieb v meste Nitra na roky 2013-2018, ktorý uvádza, že medzi poskytovateľov sociálnych služieb patrí i tretí sektor, resp. mimovládne neziskové organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti (.pdf. s. 2) Medzi mimovládne organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti na území Nitry (spolu je ich 14) patrí napríklad Krajská organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Nitre, Centrum pre rodinu či Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Nitre (s. 20). Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Všeobecne záväzného nariadenia", "zasadnutí", "VZN", "svojej stránke", "109 lôžok", "50 lôžok", "Diecézna charita Nitra", "Komunitný plán"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-socialnych-sluzbach/", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/19-mat.1311-2014%20VZN.%204-2014%20o%20soci%C3%A1lnych%20slu%C5%BEb%C3%A1ch.pdf?t=1395304912", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/Zapisnica_z_39._zasadnutia_(riadneho)_Mestskeho_zastupitelstva_v_Nitre,_konaneho_dna_27._marca_2014.pdf?t=1415435846", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/19-mat.1311-2014%20VZN.%204-2014%20o%20soci%C3%A1lnych%20slu%C5%BEb%C3%A1ch.pdf?t=1395304912", "http://zpszobor.sk/?page_id=23", "http://zpszobor.sk/?page_id=5", "http://zpszobor.sk/?page_id=7", "http://charitanitra.sk/", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/2_Komunitny_plan_socialnych_sluzieb.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:07.447240+00:00"}
{"id": "45720", "numeric_id": 45720, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45720", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tzn., že teraz to (trináste dôchodky, pozn.) máme na stole a je to na Ústavnom súde. Pani prezidentka to posunula. Musíme počkať, ako to dopadne. Cez to všetko ja som aj podpísal dohodu s Jednotou dôchodcov Slovenska alebo s kresťanskými spolkami dôchodcov.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky, ktoré vláda Petra Pellegriniho schválila narýchlo pred voľbami v skrátenom legislatívnom konaní, procesne prijaté v súlade so zákonom. Boris Kollár nedávno podpísal memorandum o spolupráci s Jednotou dôchodcov Slovenska. Svoje kapacity pri riešení problémov dôchodcov ponúklo na tomto stretnutí aj Združenie kresťanských seniorov. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky, ktoré vláda Petra Pellegriniho schválila narýchlo pred voľbami v skrátenom legislatívnom konaní, procesne prijaté v súlade so zákonom. Boris Kollár nedávno podpísal memorandum o spolupráci s Jednotou dôchodcov Slovenska. Svoje kapacity pri riešení problémov dôchodcov ponúklo na tomto stretnutí aj Združenie kresťanských seniorov. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["obrátila", "podpísal", "ponúklo"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22376050/caputova-napadla-zakon-pre-trinaste-dochodky-na-ustavnom-sude.html", "https://jednotadochodcov.sk/?p=6157", "https://www.ta3.com/clanok/1183758/predseda-nr-sr-b-kollar-podpisal-memorandum-s-jednotou-dochodcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:53.845021+00:00"}
{"id": "vr28393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28393", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V Bratislave Smeráci na Tatianu Kratochvílovú dávajú trestné oznámenie, pretože upozornila na praktiky, na kontroverzné praktiky v komunálnej kampani jedného zo smeráckych kandidátov.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O danej udalosti informujú napr. TASR , SME a 24hod.sk . Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. \"Poslanec za Staré Mesto Martin Borguľa (pozn. nominant SMER-SD ) podal 7. októbra 2014 trestné oznámenie na kandidátku na primátorku Tatianu Kratochvílovú. Podľa Martina Borguľu ho nominantka strany Sieť ohovára na facebooku. Borguľu totiž obvinila zo zneužívania jeho postavenia v kampani, čo on odmieta.\"", "analysis_paragraphs": ["O danej udalosti informujú napr. TASR , SME a 24hod.sk . Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. \"Poslanec za Staré Mesto Martin Borguľa (pozn. nominant SMER-SD ) podal 7. októbra 2014 trestné oznámenie na kandidátku na primátorku Tatianu Kratochvílovú. Podľa Martina Borguľu ho nominantka strany Sieť ohovára na facebooku. Borguľu totiž obvinila zo zneužívania jeho postavenia v kampani, čo on odmieta.\""], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME", "24hod.sk", "", "nominant"], "url": ["http://www.teraz.sk/komunalne-volby/borgula-komunalne-volby-dpb/101044-clanok.html", "http://bratislava.sme.sk/c/7426402/kampan-smeraka-v-bratislave-vyuzil-vaznov-i-dopravny-podnik.html", "http://bratislava.dnes24.sk/kratochvilova-tvrdi-poslanec-borgula-zneuziva-svoju-funkciu-186675", "http://bratislava.sme.sk/c/7426402/kampan-smeraka-v-bratislave-vyuzil-vaznov-i-dopravny-podnik.html", "http://www.staremesto.sk/sk/content/ing-martin-borgula"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:01.363923+00:00"}
{"id": "vr37779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37779", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...je tu u nás 500, možno 600 tisíc cigáňov, ale štatisticky je len 140 alebo 170 tisíc. Kde sú ostatní? Tak sú to asi v maďarskej menšine alebo v neviem akej menšine.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa sčítania v roku 2001 sa na Slovensku k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb. Podľa portálu pravda.sk , v roku 2010 bol odhad počtu Rómov žijúcich na Slovensku 430 tisíc, prognóza na rok 2025 je 530-550 tisíc. Štúdia (.pdf) Infostatu - Inštitútu informatiky a štatistiky z roku 2000, ktorej autorom je B. Vaňo, prináša odhad počtu príslušníkov rómskeho etnika a vysvetľuje aj niektoré dôvody, prečo existuje rozdiel medzi osobami hlásiacimi sa k rómskej národnosti a odhadovaným počtom Rómov: \"V povojnových sčítaniach obyvateľov pred rokom 1991 sa mohli občania prihlásiť len k vybraným národnostiam. Rómska národnosť medzi nimi nebola a tak sa Rómovia museli prihlásiť k inej ako rómskej národnosti. Tento aspekt je zaujímavý aj v súčasnosti, keď sa väč?ina Rómov nehlási k rómskej národnosti a vzniká otázka, ktorú národnosť si vyberajú. V roku 1980 sa zhruba tri š?tvrtiny Rómov prihlásili k slovenskej národnosti, 20% k maďarskej a zvyš?ných 5% pripadlo na v?šetky ostatné národnosti. Je zrejmé, ž?e Rómovia sa hlásili k tej národnosti, ktorá na danom území prevládala. Nie je dôvod domnievať sa, ?že v súčasnosti je tomu inak \" ( str. 11) . Zároveň súčasná legislatíva neumožňuje sčítanie obyvateľstva na etnickom princípe. Posledné takéto sčítanie bolo v roku 1980, kedy sa k rómskemu etniku prihlásilo 200 tisíc osôb. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože udáva nepresné a skreslené čísla. Druhá časť výroku, t.j. že sa Rómovia hlásia k iným národnostiam, je potvrdená vyšším odborným názorom, aj keď podiel hlásiacich sa k maďarskej národnosti môže byť pre Slotu sklamaním.", "analysis_paragraphs": ["Podľa sčítania v roku 2001 sa na Slovensku k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb. Podľa portálu pravda.sk , v roku 2010 bol odhad počtu Rómov žijúcich na Slovensku 430 tisíc, prognóza na rok 2025 je 530-550 tisíc. Štúdia (.pdf) Infostatu - Inštitútu informatiky a štatistiky z roku 2000, ktorej autorom je B. Vaňo, prináša odhad počtu príslušníkov rómskeho etnika a vysvetľuje aj niektoré dôvody, prečo existuje rozdiel medzi osobami hlásiacimi sa k rómskej národnosti a odhadovaným počtom Rómov: \"V povojnových sčítaniach obyvateľov pred rokom 1991 sa mohli občania prihlásiť len k vybraným národnostiam. Rómska národnosť medzi nimi nebola a tak sa Rómovia museli prihlásiť k inej ako rómskej národnosti. Tento aspekt je zaujímavý aj v súčasnosti, keď sa väč?ina Rómov nehlási k rómskej národnosti a vzniká otázka, ktorú národnosť si vyberajú. V roku 1980 sa zhruba tri š?tvrtiny Rómov prihlásili k slovenskej národnosti, 20% k maďarskej a zvyš?ných 5% pripadlo na v?šetky ostatné národnosti. Je zrejmé, ž?e Rómovia sa hlásili k tej národnosti, ktorá na danom území prevládala. Nie je dôvod domnievať sa, ?že v súčasnosti je tomu inak \" ( str. 11) . Zároveň súčasná legislatíva neumožňuje sčítanie obyvateľstva na etnickom princípe. Posledné takéto sčítanie bolo v roku 1980, kedy sa k rómskemu etniku prihlásilo 200 tisíc osôb. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože udáva nepresné a skreslené čísla. Druhá časť výroku, t.j. že sa Rómovia hlásia k iným národnostiam, je potvrdená vyšším odborným názorom, aj keď podiel hlásiacich sa k maďarskej národnosti môže byť pre Slotu sklamaním."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["sčítania v roku 2001", "pravda.sk", "Štúdia"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/Tabulky/tab11.pdf", "http://spravy.pravda.sk/romov-na-slovensku-pribudne-nestanu-sa-vsak-vacsinou-pdl-/sk_domace.asp?c=A100511_072216_sk_domace_p12", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:31.795442+00:00"}
{"id": "vr15357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15357", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "v 4 prípadoch, 28. apríla, 15. júna, 28. júna a neskôr 7. septembra prišli ministri do eurovýboru do parlamentu (Výbor pre európske záležitosti, pozn.), až potom, ex post, keď tieto rokovania (v Bruseli, pozn.) prebehli.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z uznesení Výboru NR SR pre európske záležitosti v spomínaných dátumoch 28.4, 15.6, 28.6 a 7.9. vyplýva, že Výbor NR SR pre európske záležitosti bol informovaný o niektorých rokovaniach v Rade Európskej únie až ex post. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z uznesení Výboru NR SR pre európske záležitosti v spomínaných dátumoch 28.4, 15.6, 28.6 a 7.9. vyplýva, že Výbor NR SR pre európske záležitosti bol informovaný o niektorých rokovaniach v Rade Európskej únie až ex post. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Výbor NR SR pre európske záležitosti", "21. apríla 2016", ".doc", "9. a 10. júna", ".doc", "16. a 17. júna", ".doc", "2. a 3. septembra", ".doc"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=148", "http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/jha/2016/04/21/", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=254846", "http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/jha/2016/06/9-10/", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=255632", "http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/epsco/2016/06/16-17/", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=255834", "http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/fac/2016/09/02-03/", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=256316"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:39.127338+00:00"}
{"id": "vr30535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30535", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pani redaktorka, ale veď Slovensko nielen, že má dobré čísla, ako som ukázal, ale my máme aj dobrú disciplínu. Veď všetci sme sa zhodli a prijali sme ústavný zákon o rozpočtovej dlhovej brzde alebo zodpovednosti.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová (už nie členka SNS). Z uvedeného vyplýva, že R. Rafaj hovorí pravdu ak tvrdí, že ústavný zákon o dlhovej brzde prijali a zhodli sa na ňom všetci. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová (už nie členka SNS). Z uvedeného vyplýva, že R. Rafaj hovorí pravdu ak tvrdí, že ústavný zákon o dlhovej brzde prijali a zhodli sa na ňom všetci. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:36.576544+00:00"}
{"id": "48820", "numeric_id": 48820, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48820", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Mám vám pripomenúť to, čo ste vy hovorili v roku 2018, keď sa menila vláda Pellegriniho a Fica? Však vy ste stáli na tlačovej besede, pán Matovič a prvý ste kričali, že nie je možné vybudovať vládu a len vymeniť pár figúriek, ale treba urobiť predčasné voľby, lebo si to ľudia želajú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstavitelia OĽaNO vrátane Igora Matoviča v roku 2018 volali po predčasných voľbách a upozorňovali, že výmena čelných predstaviteľov a rekonštrukcia vlády nie je dostatočná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n„Výmena figúrok totiž na obnovu dôvery v štát a jeho inštitúcie nestačí, najpoctivejším riešením sú predčasné voľby,” vyhlásila predsedníčka klubu OĽaNO Veronika Remišová po podaní demisie Roberta Fica v roku 2018 .\n\nK predčasným voľbám sa v roku 2018 vyjadril aj Matovič. Vtedajšiu vládnu koalíciu označil za „v absolútnom rozklade” a „neschopnú sebarefexie”.\n\nZa predčasné voľby v roku 2018 argumentoval nasledovne: „Naše hnutie podporuje vyhlásenie predčasných volieb, kde ľudia spravodlivo rozhodnú, komu dôverujú a komu zverujú moc nad Slovenskom. Rekonštrukcia vlády navrhovaná pánom prezidentom v tomto momente už nie je alternatívou. Slovensko potrebuje nový začiatok, keďže vláda nie je schopná spravovať dobre a spravodlivo našu krajinu.\"\n\nK téme predčasných volieb zvolal Matovič viacero tlačových konferencií. Na tlačovej konferencii z 9. marca 2018 vyzval vtedajšieho premiéra Fica k odstúpeniu a k personálnej výmene v kľúčových štátnych inštitúciách. Vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara označil za figúrky a ich odstúpenie označil za nedostatočné. ( 11:39 )\n\nVýrok hodnotíme ako ešte pravdivý vzhľadom k duchu vypovedaného na tlačovej konferencii z 9. marca 2018, hoci Remišovej vyjadrenie z tohto obdobia citácii zodpovedá viac.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia OĽaNO vrátane Igora Matoviča v roku 2018 volali po predčasných voľbách a upozorňovali, že výmena čelných predstaviteľov a rekonštrukcia vlády nie je dostatočná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "„Výmena figúrok totiž na obnovu dôvery v štát a jeho inštitúcie nestačí, najpoctivejším riešením sú predčasné voľby,” vyhlásila predsedníčka klubu OĽaNO Veronika Remišová po podaní demisie Roberta Fica v roku 2018 .", "K predčasným voľbám sa v roku 2018 vyjadril aj Matovič. Vtedajšiu vládnu koalíciu označil za „v absolútnom rozklade” a „neschopnú sebarefexie”.", "Za predčasné voľby v roku 2018 argumentoval nasledovne: „Naše hnutie podporuje vyhlásenie predčasných volieb, kde ľudia spravodlivo rozhodnú, komu dôverujú a komu zverujú moc nad Slovenskom. Rekonštrukcia vlády navrhovaná pánom prezidentom v tomto momente už nie je alternatívou. Slovensko potrebuje nový začiatok, keďže vláda nie je schopná spravovať dobre a spravodlivo našu krajinu.\"", "K téme predčasných volieb zvolal Matovič viacero tlačových konferencií. Na tlačovej konferencii z 9. marca 2018 vyzval vtedajšieho premiéra Fica k odstúpeniu a k personálnej výmene v kľúčových štátnych inštitúciách. Vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara označil za figúrky a ich odstúpenie označil za nedostatočné. ( 11:39 )", "Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý vzhľadom k duchu vypovedaného na tlačovej konferencii z 9. marca 2018, hoci Remišovej vyjadrenie z tohto obdobia citácii zodpovedá viac."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["v roku 2018", "vyjadril", "argumentoval", "viacero", "11:39"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/reakcie-fica-vymena-figurok-nestaci-most-verejne-pacha-samovrazdu", "https://www.webnoviny.sk/slovensko-podla-matovica-potrebuje-hlboky-nadych-olano-podporuje-predcasne-volby/", "https://www.teraz.sk/slovensko/sr-opozicia-predcasne-volby/311811-clanok.html", "https://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7?page=53", "https://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2964"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:52.878205+00:00"}
{"id": "48546", "numeric_id": 48546, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48546", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Najnovšie ministerka zahraničných vecí Nemecka priznáva, akú chybu so sankciami urobila nielen jej krajina, ale celá EÚ. ", "statement_date": "2022-08-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerka zahraničných vecí Nemecka, Annalena Baerbock, v jednom rozhovore priznala možné negatívne dopady protiruských sankcií na Nemecko. V inom rozhovore však povedala, že zámerne preháňala. Baerbock sa konzistentne vyjadruje za podporu Ukrajiny a za dodržiavanie sankcií. V tomto kontexte teda jej výrok nemožno chápať ako označenie sankcií za “chybu”. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMinisterka zahraničných vecí Nemecka, Annalena Baerbock sa 20. júla 2022 vyjadrila , že v prípade ak Rusko odpovie na západné sankcie prerušením dodávok plynu, Nemecko nebude schopné podporovať Ukrajinu, pretože bude zaneprázdnené domácimi nepokojmi. (čas 43:10).\n\nNemecko ustúpilo v sankciách, keď umožnilo prevoz plynovodnej turbíny späť do Ruska. Pôvodne na turbíne vykonávali údržbu v Kanade, ktorá ju však na základe sankcií uvalených na ruskú ekonomiku po invázii na Ukrajine nechcela Gazpromu vydať.\n\nGazprom tak obmedzil dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 najprv na 40% kapacity, neskôr len na 20%. Dôvodom majú byť technické ťažkosti spôsobené každoročnou údržbou turbín. Nemecko, ktoré je od ruského plynu závislé , previezlo turbínu na svoje územie a plánuje ju poslať do Ruska.\n\nBaerbock v neskoršom rozhovore korigovala svoje vyjadrenia a povedala, že zámerne trochu preháňala. Dodala, že Nemecko bude uplatňovať sankcie aj v prípade, ak Rusko odstaví Nord Stream 1 úplne (čas 2:25). Bearbock sa konzistentne vyjadruje proti Ruskej agresii a za pomoc Ukrajine.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka zahraničných vecí Nemecka, Annalena Baerbock, v jednom rozhovore priznala možné negatívne dopady protiruských sankcií na Nemecko. V inom rozhovore však povedala, že zámerne preháňala. Baerbock sa konzistentne vyjadruje za podporu Ukrajiny a za dodržiavanie sankcií. V tomto kontexte teda jej výrok nemožno chápať ako označenie sankcií za “chybu”. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ministerka zahraničných vecí Nemecka, Annalena Baerbock sa 20. júla 2022 vyjadrila , že v prípade ak Rusko odpovie na západné sankcie prerušením dodávok plynu, Nemecko nebude schopné podporovať Ukrajinu, pretože bude zaneprázdnené domácimi nepokojmi. (čas 43:10).", "Nemecko ustúpilo v sankciách, keď umožnilo prevoz plynovodnej turbíny späť do Ruska. Pôvodne na turbíne vykonávali údržbu v Kanade, ktorá ju však na základe sankcií uvalených na ruskú ekonomiku po invázii na Ukrajine nechcela Gazpromu vydať.", "Gazprom tak obmedzil dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 najprv na 40% kapacity, neskôr len na 20%. Dôvodom majú byť technické ťažkosti spôsobené každoročnou údržbou turbín. Nemecko, ktoré je od ruského plynu závislé , previezlo turbínu na svoje územie a plánuje ju poslať do Ruska.", "Baerbock v neskoršom rozhovore korigovala svoje vyjadrenia a povedala, že zámerne trochu preháňala. Dodala, že Nemecko bude uplatňovať sankcie aj v prípade, ak Rusko odstaví Nord Stream 1 úplne (čas 2:25). Bearbock sa konzistentne vyjadruje proti Ruskej agresii a za pomoc Ukrajine."], "analysis_date": "2022-08-08", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "umožnilo", "vykonávali", "obmedzil", "neskôr", "závislé", "previezlo", "korigovala", "vyjadruje"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=S_buMaawu5A", "https://www.reuters.com/business/energy/canada-sent-repaired-turbine-nord-stream-germany-kommersant-2022-07-18/", "https://cassels.com/insights/ongoing-impact-of-canadian-sanctions-against-russia-as-of-july-18-2022/", "https://financialpost.com/commodities/energy/oil-gas/germanys-habeck-urges-canada-to-help-thwart-putins-gas-excuses", "https://www.cbc.ca/news/politics/russia-ukraine-germany-nord-stream-1.6533841", "https://www.swissinfo.ch/eng/worries-over-winter-test-support-in-germany-for-russia-sanctions/47787442", "https://www.reuters.com/business/energy/canada-sent-repaired-turbine-nord-stream-germany-kommersant-2022-07-18/", "https://www.rferl.org/a/germany-baerbock-exclusive-interview-russia-ukraine-gas/31960866.html", "https://www.auswaertiges-amt.de/en/newsroom/news/baerbock-greece-turkey/2544760"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:05.611597+00:00"}
{"id": "vr34659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34659", "speaker": "Peter Bobula", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-bobula", "statement": "... my sme našim partnerom podporili v regionálnych voľbách kandidátov na župana.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov (2009) vyjadrilo oficiálnu podporu P. Frešovi (kandidátov na post župana bratislavského samosprávneho kraja). Freša okrem KDH podporili aj SDKÚ-DS, SMK-MKP, OKS a SaS. Vyjadrenie podpory KDH v zvyšných krajoch nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["KDH vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov (2009) vyjadrilo oficiálnu podporu P. Frešovi (kandidátov na post župana bratislavského samosprávneho kraja). Freša okrem KDH podporili aj SDKÚ-DS, SMK-MKP, OKS a SaS. Vyjadrenie podpory KDH v zvyšných krajoch nájdete tu ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "tu"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:32.483050+00:00"}
{"id": "vr28558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28558", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Od roku 2006 nezačalo mesto Prešov stavať ani jediný nájomný byt.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viacero zdrojov potvrdzuje, že od roku 2006 mesto Prešov nepostavilo žiadne nájomné byty. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť žiadnu správu, ktorá by potvrdzovala zahájenie výstavby nových bytov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Príkladom mediálnych správ, ktoré citujú rok 2006 ako posledný rok výstavby je článok denníka SME alebo príspevok denníka Plus Jeden Deň. To, že sa nové nájomné byty v posledných rokoch v Prešove nestavali potvrdzuje aj Koncepcia (.doc) politiky sociálneho bývania dostupná na stránke mesta, ktorá si pre roky 2008 až 2013 vytýčila za cieľ nájsť vhodné pozemky a developerov pre spoluprácu a do roku 2013 aj začať s výstavbou bytov, avšak ako poukazujú vyššie uvedené články, nestalo sa tak. Posledné nájomné byty v Prešove, ktorých stavbu sa nám podarilo potvrdiť boli postavené na uliciach Sabinovská a Majakovského. Ich výstavba bola začatá v rokoch 2002 až 2003 a ukončená v rokoch 2006 až 2007. Venuje sa im napríklad táto správa dostupná na stránke mesta. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Viacero zdrojov potvrdzuje, že od roku 2006 mesto Prešov nepostavilo žiadne nájomné byty. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť žiadnu správu, ktorá by potvrdzovala zahájenie výstavby nových bytov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Príkladom mediálnych správ, ktoré citujú rok 2006 ako posledný rok výstavby je článok denníka SME alebo príspevok denníka Plus Jeden Deň. To, že sa nové nájomné byty v posledných rokoch v Prešove nestavali potvrdzuje aj Koncepcia (.doc) politiky sociálneho bývania dostupná na stránke mesta, ktorá si pre roky 2008 až 2013 vytýčila za cieľ nájsť vhodné pozemky a developerov pre spoluprácu a do roku 2013 aj začať s výstavbou bytov, avšak ako poukazujú vyššie uvedené články, nestalo sa tak. Posledné nájomné byty v Prešove, ktorých stavbu sa nám podarilo potvrdiť boli postavené na uliciach Sabinovská a Majakovského. Ich výstavba bola začatá v rokoch 2002 až 2003 a ukončená v rokoch 2006 až 2007. Venuje sa im napríklad táto správa dostupná na stránke mesta. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["článok", "príspevok", "Koncepcia", "správa"], "url": ["http://presov.korzar.sme.sk/c/6654937/mesto-presov-urcilo-lokality-na-vystavbu-bytov.html", "http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/obyvatelia-presova-pytaju-pan-primator-kde-su-slubovane-byty.html", "http://www2.presov.sk/file/8571/koncepcia_politiky_socialneho_byvania_v_meste_presov.doc", "http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=5847"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:23.347674+00:00"}
{"id": "vr31019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31019", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Áno, pán Štefan Harabin bol zvolený za určitých pravidiel, ale zároveň platí a môžme si citovať rozhovor, ktorý dal vtedajší predseda ústavno-právneho výboru, pán profesor Mamojka do denníka Smer, kde jednoznačne hovoril, áno, tento rezort pripadol Mečiarovi, áno, bolo to svojim spôsobom politické rozhodnutie.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pán Mamojka naozaj poskytol 26. apríla 2010 pre denník SME rozhovor, v ktorom sa rozoberal vtedajší stav súdnictva a na otázku, či sa aj Najvyšší súd obsadzuje politicky odpovedal takto : „ Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS .\" V tomto rozhovore tiež tvrdil , že už od roku 1993 pri navrhovaní kandidátov na post predsedu Najvyššieho súdu hralo vždy politikum dôležitú úlohu. Pri otázke, do akej miery politické dohody ovplyvnili aj voľbu kandidátov na Ústavný súd, ktorých ste v tomto volebnom období volili takmer polovicu odpovedal pán Mamojka takto: „ Bola stranícka dohoda, kto koľko postov obsadí. Takže, samozrejme, že to bol aj výsledok politickej dohody .\"", "analysis_paragraphs": ["Pán Mamojka naozaj poskytol 26. apríla 2010 pre denník SME rozhovor, v ktorom sa rozoberal vtedajší stav súdnictva a na otázku, či sa aj Najvyšší súd obsadzuje politicky odpovedal takto : „ Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS .\" V tomto rozhovore tiež tvrdil , že už od roku 1993 pri navrhovaní kandidátov na post predsedu Najvyššieho súdu hralo vždy politikum dôležitú úlohu. Pri otázke, do akej miery politické dohody ovplyvnili aj voľbu kandidátov na Ústavný súd, ktorých ste v tomto volebnom období volili takmer polovicu odpovedal pán Mamojka takto: „ Bola stranícka dohoda, kto koľko postov obsadí. Takže, samozrejme, že to bol aj výsledok politickej dohody .\""], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["odpovedal", "tvrdil", "odpovedal", "podľa (.pdf)"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5344922/mamojka-volba-sefa-sudov-politicka-dohoda.html", "http://volby.sme.sk/c/5344922/mamojka-volba-sefa-sudov-politicka-dohoda.html", "http://volby.sme.sk/c/5344922/mamojka-volba-sefa-sudov-politicka-dohoda.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:47.957117+00:00"}
{"id": "vr26234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26234", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "80 alebo 90 % marginalizovaných a sociálne najslabších skupín žijú v týchto troch krajoch (Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom, pozn.).", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe našeho prepočtu z údajov EU SILC 2012 - indikátor na meranie chudoby, 80% ľudí ohrozených chudobou žije v najviac ohrozených krajoch ŽSK, PSK, KSK, BBSK a NSK. Počet chudobou ohrozených ľudí v BBSK, KSK a PSK je na úrovni 52% z celkového počtu chudobou ohrozených ľudí na Slovensku. Trebuľa teda neprávne tvrdí, že 80% až 90% marginalizovaných a najchudobnejších ľudí žije v KSK, BBSK a PSK. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Vychádzame z predpokladu, že marginalizované a sociálne najslabšie skupiny možno označiť ako skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou. V Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji bol podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za október 2013 zaznamenaný aj najvyšší počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi (cca. 61 %). Toto číslo však nevyjadruje celkový podiel minimalizovaných a a sociálne najslabších skupín obyvateľov. Rovnako bola podľa EU SILC 2012 - Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia , s. 7 (.pdf), v uvedených krajoch zaznamenaná najväčšia miera v chudoby. Ku krajom najväčšmi ohrozených chudobou je tu však pripojený i Nitriansky kraj, ktorý zaznamenal väčšiu mieru ohrozenia chudobou ako Košický kraj. Vychádzame z predpokladu, že marginalizované a sociálne najslabšie skupiny možno označiť ako skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou. \"Podľa EU SILC 2012 bolo rizikom chudoby ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska (približne 715 tisíc osôb)...Viac boli rizikom chudoby ohrození obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja a najvyššia miera rizika chudoby bola zaznamenaná v Prešovskom kraji (19,9 %).\" Podľa EU SILC 2012 (s. 6) je 715 tisíc osôb ohrozených chudobou. Podľa vyjadrení Trebuľu je až 80% v BBSK, KSK a PSK (po prepočte cca 572 tisíc osôb). V PSK je 19,9% ohrozených chudobou. Celkový počet obyvateľov v PSK je na úrovni 814 527. Ohrozených chudobou je teda približne 162 tisíc osôb. V BBSK je ohrozených chudobou 15,6% osôb. Počet obyvateľov v BBSK je na úrovni 660 563. Ohrozených chudobou je teda 103 tisíc obyvateľov. V KSK je ohrozených chudobou 13,5% obyvateľov. Počet obyvateľov KSK je na úrovni 791 723. Ohrozených chudobou je teda približne 107 tisíc osôb. Spolu v KSK, PSK a BBSK je 372 tisíc osôb, teda približne 52% z celkového počtu chudobou ohrozených obyvateľov Slovenska. V NSK je ohrozených chudobou 15,9% obyvateľov. Počet obyvateľov NSK je na úrovni 689 867. Ohrozených chudobou je teda 110 približne tisíc obyvateľov. V ŽSK je ohrozených chudobou 12,7% obyvateľov. Počet obyvateľov ŽSK je na úrovni 689 867. Ohrozených chudobou je teda približne 88 tisíc obyvateľov. Len spočítaním počtu obyvateľov, ktorí sú ohrozených chudobou v BBSK, KSK, PSK a ŽSK, NSK dostaneme číslo približne 570 tisíc ľudí ohrozených chudobou - teda 80% z celkového počtu ľudí ohrozených chudobou . Podľa Dlhodobej koncepcie bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva a model jej financovania žijú 2/3 obyvateľov (cca. 67 %) týchto skupín na východnom Slovensku a v južných okresoch SR. Ide teda najmä o Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Tento dokument je však z roku 2004, teda takmer 10 rokov starý. Túto informáciu potvrdzuje i Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 , s. 15 (.pdf), v ktorej je uvedené, že: \"Rómovia sú najviac sústredení v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom samosprávnom kraji\" ...Marginalizované rómske komunity vyžadujú najrozsiahlejšie okamžité intervencie v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom samosprávnom kraji.\" V tomto prípade ide len o Rómov, pričom dokument neudáva podiel marginalizovaných Rómov v KSK, BBSK a PSK. Taktiež dokument analyzuje situáciu len Rómov čo nemožno generalizovať na \"minimalizovanú a sociálne najslabšiu skupinu ľudí\". Do tejto skupiny patrí aj časť majoritnej populácie. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe našeho prepočtu z údajov EU SILC 2012 - indikátor na meranie chudoby, 80% ľudí ohrozených chudobou žije v najviac ohrozených krajoch ŽSK, PSK, KSK, BBSK a NSK. Počet chudobou ohrozených ľudí v BBSK, KSK a PSK je na úrovni 52% z celkového počtu chudobou ohrozených ľudí na Slovensku. Trebuľa teda neprávne tvrdí, že 80% až 90% marginalizovaných a najchudobnejších ľudí žije v KSK, BBSK a PSK. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Vychádzame z predpokladu, že marginalizované a sociálne najslabšie skupiny možno označiť ako skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou. V Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji bol podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za október 2013 zaznamenaný aj najvyšší počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi (cca. 61 %). Toto číslo však nevyjadruje celkový podiel minimalizovaných a a sociálne najslabších skupín obyvateľov. Rovnako bola podľa EU SILC 2012 - Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia , s. 7 (.pdf), v uvedených krajoch zaznamenaná najväčšia miera v chudoby. Ku krajom najväčšmi ohrozených chudobou je tu však pripojený i Nitriansky kraj, ktorý zaznamenal väčšiu mieru ohrozenia chudobou ako Košický kraj. Vychádzame z predpokladu, že marginalizované a sociálne najslabšie skupiny možno označiť ako skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou. \"Podľa EU SILC 2012 bolo rizikom chudoby ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska (približne 715 tisíc osôb)...Viac boli rizikom chudoby ohrození obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja a najvyššia miera rizika chudoby bola zaznamenaná v Prešovskom kraji (19,9 %).\" Podľa EU SILC 2012 (s. 6) je 715 tisíc osôb ohrozených chudobou. Podľa vyjadrení Trebuľu je až 80% v BBSK, KSK a PSK (po prepočte cca 572 tisíc osôb). V PSK je 19,9% ohrozených chudobou. Celkový počet obyvateľov v PSK je na úrovni 814 527. Ohrozených chudobou je teda približne 162 tisíc osôb. V BBSK je ohrozených chudobou 15,6% osôb. Počet obyvateľov v BBSK je na úrovni 660 563. Ohrozených chudobou je teda 103 tisíc obyvateľov. V KSK je ohrozených chudobou 13,5% obyvateľov. Počet obyvateľov KSK je na úrovni 791 723. Ohrozených chudobou je teda približne 107 tisíc osôb. Spolu v KSK, PSK a BBSK je 372 tisíc osôb, teda približne 52% z celkového počtu chudobou ohrozených obyvateľov Slovenska. V NSK je ohrozených chudobou 15,9% obyvateľov. Počet obyvateľov NSK je na úrovni 689 867. Ohrozených chudobou je teda 110 približne tisíc obyvateľov. V ŽSK je ohrozených chudobou 12,7% obyvateľov. Počet obyvateľov ŽSK je na úrovni 689 867. Ohrozených chudobou je teda približne 88 tisíc obyvateľov. Len spočítaním počtu obyvateľov, ktorí sú ohrozených chudobou v BBSK, KSK, PSK a ŽSK, NSK dostaneme číslo približne 570 tisíc ľudí ohrozených chudobou - teda 80% z celkového počtu ľudí ohrozených chudobou . Podľa Dlhodobej koncepcie bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva a model jej financovania žijú 2/3 obyvateľov (cca. 67 %) týchto skupín na východnom Slovensku a v južných okresoch SR. Ide teda najmä o Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Tento dokument je však z roku 2004, teda takmer 10 rokov starý. Túto informáciu potvrdzuje i Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 , s. 15 (.pdf), v ktorej je uvedené, že: \"Rómovia sú najviac sústredení v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom samosprávnom kraji\" ...Marginalizované rómske komunity vyžadujú najrozsiahlejšie okamžité intervencie v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom samosprávnom kraji.\" V tomto prípade ide len o Rómov, pričom dokument neudáva podiel marginalizovaných Rómov v KSK, BBSK a PSK. Taktiež dokument analyzuje situáciu len Rómov čo nemožno generalizovať na \"minimalizovanú a sociálne najslabšiu skupinu ľudí\". Do tejto skupiny patrí aj časť majoritnej populácie. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "EU SILC 2012 - Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia", "počet", "Dlhodobej koncepcie", "Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2013/2013-socialne-davky.html?page_id=312615", "http://portal.statistics.sk/files/indikatory_2012_vystavit.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/krtab.2.pdf", "http://www.build.gov.sk/mvrrsr/?id=17&cat=266&comment=2317", "http://www.romovia.vlada.gov.sk/data/files/8477.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:48.069732+00:00"}
{"id": "vr32121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32121", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si myslím, že to bolo kontrolná misia vicekancelária nemeckej vlády a ministra hospodárstva, ktorý navštevoval predovšetkým severné krajiny EÚ a ako keby sa zaujímal ako si krajiny konsolidujú verejné financie. Jeho vyjadrenia boli úplne jasné. Povedal, že Slovensko by mohlo byť príkladom pokiaľ ide o konsolidáciu, pokiaľ ide o prijímané opatrenia a že pokiaľ sa niečo aj bude diať, tak, že Nemecko je pripravené so Slovenskom naďalej komunikovať a tieto vyjadrenia prichádzajú aj od ďalších predstaviteľov z EÚ.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemecký predstaviteľ skutočne navštívil Slovensko a vyjadril sa v zmysle, v akom ho cituje Robert Fico. Nepodarilo sa nám však nájsť vyjadrenia ďalších predstaviteľov EU v podobnom zmysle, výrok preto považujeme za neoveriteľný. Stretnutie slovenských vládnych predstaviteľov s nemeckým ministrom hospodárstva a technológií Philippom Röslerom (ktorý je zároveň aj podpredsedom nemeckej vlády) sa uskutočnilo dňa 24. augusta 2012 na Úrade vlády SR. Podľa agentúry SITA sa nemecký minister hospodárstva vyjadril pozitívne k opatreniam vytvoreným na konsolidáciu verejných financií a v súvislosti s tým zdôraznil dôveryhodnosť našej krajiny. Rösler na stretnutí skonštatoval : \" Slovenská vláda nestojí len tak pred týmito číslami a nie je nečinná. Veľmi veľa robí pre to, aby znížila deficit a pred tým máme veľký rešpekt . Čo sa týka rastu, Slovensko ide naozaj príkladnou cestou .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemecký predstaviteľ skutočne navštívil Slovensko a vyjadril sa v zmysle, v akom ho cituje Robert Fico. Nepodarilo sa nám však nájsť vyjadrenia ďalších predstaviteľov EU v podobnom zmysle, výrok preto považujeme za neoveriteľný. Stretnutie slovenských vládnych predstaviteľov s nemeckým ministrom hospodárstva a technológií Philippom Röslerom (ktorý je zároveň aj podpredsedom nemeckej vlády) sa uskutočnilo dňa 24. augusta 2012 na Úrade vlády SR. Podľa agentúry SITA sa nemecký minister hospodárstva vyjadril pozitívne k opatreniam vytvoreným na konsolidáciu verejných financií a v súvislosti s tým zdôraznil dôveryhodnosť našej krajiny. Rösler na stretnutí skonštatoval : \" Slovenská vláda nestojí len tak pred týmito číslami a nie je nečinná. Veľmi veľa robí pre to, aby znížila deficit a pred tým máme veľký rešpekt . Čo sa týka rastu, Slovensko ide naozaj príkladnou cestou .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "skonštatoval"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/123949/Slovensko-moze-ist-v-konsolidacii-podla-Roslera-prikladom", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/123949/Slovensko-moze-ist-v-konsolidacii-podla-Roslera-prikladom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:42.131155+00:00"}
{"id": "vr27687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27687", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Každé jedno z týchto opatrení, ktoré robí ECB, ktoré navrhla EK, bolo testované na nemeckom ústavnom súde, každé jedno opatrenie bolo testované na Európskom súdnom dvore. A vo všetkých prípadoch dali súdne inštancie za pravdu tým opatreniam, ktoré sa prijali. Podporuje ich nemecká vláda", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Maroš Šefčovič uplatňuje zovšeobecnenie, platné na všetky opatrenia v réžii Európskej centrálnej banky, resp. Európskej komisie (EK) v kontexte ekonomických opatrení pre záchranu eura a protikrítozových opatrení. Z toho dôvodu v zásade nie sme schopní potvrdiť platnosť výroku, rovnako ako nie sme schopní určiť ktoré presne opatrenia do tohto rámca spadajú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Je pravdou, že nemecký ústavný súd, ktorý \"uznáva obmedzenú platnosť úniového práva pred ústavou\" (Cibulka, Ľ. et. al.: Ústavné právo SR I. - Štátoveda. Bratislava: Praf UK 2013), a preto sa jeho postoj k hlbšej integrácii vyhodnocuje ako skeptický, v poslednom období odobril viacero opatrení európskych inštitúcií, napr. stály euroval . Ešte v roku 2011 zamietol \"sériu návrhov euroskeptikov zameraných na zablokovanie účasti krajiny na záchrane Grécka a iných krajín eurozóny\" s poukázaním na skutočnosť, podľa ktorej \"parlament musí mať v budúcnosti väčšie slovo pri schvaľovaní mimoriadnych záchranných balíkov pre iné štáty.\" V stanovisku , ktorým predložil sériu predbežných otázok ESD, však poukázal na možnú protiústavnosť niektorých plánovaných alebo rozpracovaných opatrení ECB, označovaných ako vykupovanie dlhopisov v rámci programu OMT (Outright monetary transactions — Priame monetárne transakcie). Je nutné skonštatovať, že k týmto opatreniam a teda ani ich testovaniu zatiaľ nedošlo. Šefčovič sa však odvoláva aj na ESD a práve ten len pred niekoľkými týždňami rozhodol, že jedna zo smerníc prijatých EK ( Smernica o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí) odporuje právu na súkromie, ktoré je zakotvené v Charte základných práv EÚ. Nie je však jasné, či toto opatrenie spadá do oblasti, ktorú mal na mysli Maroš Šefčovič. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič uplatňuje zovšeobecnenie, platné na všetky opatrenia v réžii Európskej centrálnej banky, resp. Európskej komisie (EK) v kontexte ekonomických opatrení pre záchranu eura a protikrítozových opatrení. Z toho dôvodu v zásade nie sme schopní potvrdiť platnosť výroku, rovnako ako nie sme schopní určiť ktoré presne opatrenia do tohto rámca spadajú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Je pravdou, že nemecký ústavný súd, ktorý \"uznáva obmedzenú platnosť úniového práva pred ústavou\" (Cibulka, Ľ. et. al.: Ústavné právo SR I. - Štátoveda. Bratislava: Praf UK 2013), a preto sa jeho postoj k hlbšej integrácii vyhodnocuje ako skeptický, v poslednom období odobril viacero opatrení európskych inštitúcií, napr. stály euroval . Ešte v roku 2011 zamietol \"sériu návrhov euroskeptikov zameraných na zablokovanie účasti krajiny na záchrane Grécka a iných krajín eurozóny\" s poukázaním na skutočnosť, podľa ktorej \"parlament musí mať v budúcnosti väčšie slovo pri schvaľovaní mimoriadnych záchranných balíkov pre iné štáty.\" V stanovisku , ktorým predložil sériu predbežných otázok ESD, však poukázal na možnú protiústavnosť niektorých plánovaných alebo rozpracovaných opatrení ECB, označovaných ako vykupovanie dlhopisov v rámci programu OMT (Outright monetary transactions — Priame monetárne transakcie). Je nutné skonštatovať, že k týmto opatreniam a teda ani ich testovaniu zatiaľ nedošlo. Šefčovič sa však odvoláva aj na ESD a práve ten len pred niekoľkými týždňami rozhodol, že jedna zo smerníc prijatých EK ( Smernica o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí) odporuje právu na súkromie, ktoré je zakotvené v Charte základných práv EÚ. Nie je však jasné, či toto opatrenie spadá do oblasti, ktorú mal na mysli Maroš Šefčovič. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["euroval", "zamietol", "stanovisku", "Smernica", "odporuje"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7139947/nemecky-ustavny-sud-odobril-staly-euroval.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/nemecky-ustavny-sud-zamietol-navrhy/400672-clanok.html", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/3feab440-8fd5-11e3-aee9-00144feab7de.html#axzz30HdfVUyK", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:105:0054:0063:SK:PDF", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314308-sledovanie-cez-mobily-a-internet-dostalo-stopku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:22.638033+00:00"}
{"id": "vr26103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26103", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Odvolať vedúceho odboru školstva sa samozrejme dá, odvolať riaditeľa na priamo sa nedá, ale iniciovať určite.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, prechádza na samosprávne kraje \"vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení\". Podmienky odvolania definuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, prechádza na samosprávne kraje \"vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení\". Podmienky odvolania definuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Podmienky", "596/2013", "osobitného predpisu", "zákona", "Pozícia"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416", "http://www.isamosprava.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=301&category_id=0", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-596", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-552", "http://www.mosr.sk/data/files/2906_345_2012.pdf", "https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Zákon%20č.%20596_2003%20Z.z.%20o%20štátnej%20správe%20a%20samospráve.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:21.738701+00:00"}
{"id": "vr29610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29610", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na našej malej 100-kilometrovej hranici slúži 900 policajtov.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hranica dlhá 100 km spomínaná R. Kaliňákom predstavuje slovensko-ukrajinskú hranicu. Táto štátna hranica dlhá 97,8 km je zároveň najkratšou štátnou hranicou, ktorú Slovenská republika zdieľa so susednými štátmi. Čo sa týka počtu policajtov strážiacich túto štátni hranicu, posledné dostupné informácie sú z augusta 2014, a potvrdzujú Kaliňákov výrok. Údajný počet pohraničnej stráže na slovensko-ukrajinskej hranici bol v auguste 2014 podľa denníka Pravda 900 policajtov. Výrok na základe dostupných informácií hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hranica dlhá 100 km spomínaná R. Kaliňákom predstavuje slovensko-ukrajinskú hranicu. Táto štátna hranica dlhá 97,8 km je zároveň najkratšou štátnou hranicou, ktorú Slovenská republika zdieľa so susednými štátmi. Čo sa týka počtu policajtov strážiacich túto štátni hranicu, posledné dostupné informácie sú z augusta 2014, a potvrdzujú Kaliňákov výrok. Údajný počet pohraničnej stráže na slovensko-ukrajinskej hranici bol v auguste 2014 podľa denníka Pravda 900 policajtov. Výrok na základe dostupných informácií hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["97,8 km", "Pravda"], "url": ["http://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/325783-prevadzacov-so-zbranou-je-coraz-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:42.470021+00:00"}
{"id": "vr38833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38833", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Čiže povedali sme, v prvom rade, že my aj keď bude mať koalícia väčšinu, my za to zahlasujeme. (za navýšenie eurovalu, pozn.)", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SMER-u pred hlasovaním o eurovale (18.augusta) inicioval stretnutia s lídrami koaličných strán, na ktorých chcel okrem počtov hlasov riešiť aj iné témy, ktoré súvisia spôsobeným SR v EÚ. Denník Pravda: Ak oslovené politické strany podľa Fica neprejavia záujem rokovať o týchto veciach, platí pôvodné stanovisko Smeru, že schválenie eurovalu v parlamente podporí len vtedy, ak zaň zahlasuje aj koaličná väčšina poslancov. Z dikcie vety znie výrok ako zavádzajúce, vzhľadom na to, že vytvára dojem bezpodmienečnej podpory Smeru pre navýšenie eurovalu, čo nie je pravda. Z pohľadu výrokovej logiky však hodnotíme Maďaričove tvrdenie ako pravdivé. Smer podporí navýšenie eurovalu v prípade ak s ním budú ostatné strany rokovať a prídu k nejakej bližšie neurčenej dohode, alebo aj vtedy, ak za zákon bude hlasovať celá vláda.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SMER-u pred hlasovaním o eurovale (18.augusta) inicioval stretnutia s lídrami koaličných strán, na ktorých chcel okrem počtov hlasov riešiť aj iné témy, ktoré súvisia spôsobeným SR v EÚ. Denník Pravda: Ak oslovené politické strany podľa Fica neprejavia záujem rokovať o týchto veciach, platí pôvodné stanovisko Smeru, že schválenie eurovalu v parlamente podporí len vtedy, ak zaň zahlasuje aj koaličná väčšina poslancov. Z dikcie vety znie výrok ako zavádzajúce, vzhľadom na to, že vytvára dojem bezpodmienečnej podpory Smeru pre navýšenie eurovalu, čo nie je pravda. Z pohľadu výrokovej logiky však hodnotíme Maďaričove tvrdenie ako pravdivé. Smer podporí navýšenie eurovalu v prípade ak s ním budú ostatné strany rokovať a prídu k nejakej bližšie neurčenej dohode, alebo aj vtedy, ak za zákon bude hlasovať celá vláda."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Denník Pravda:"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-zratal-radicovej-hlasy-dpe-/sk_domace.asp?c=A110816_165043_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:48.648129+00:00"}
{"id": "vr38808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38808", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Takže keď sa pred možno pol rokom zjavil návrh, návrh maďarskej ústavy, tak niektorí politici vo Francúzsku a Nemecku nahlas tento návrh kritizovali, vláda Slovenskej republiky mlčala.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok M. Maďariča sme už overovali , avšak v tomto prípade hovorí o tom, že už od zjavenia sa návrhu maďarskej ústavy stal predmetom kritiky zo strany Nemecka a Francúzska. Podľa viacerých zahraničných zdrojov ( UPI , Financial-magazine.net , Bloomberg.com ) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože \"nie je kompatibilná s európskymi hodnotami\" . O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy. Rovnako v apríli na proces prípravy maďarskej ústavy prijalo stanovisko aj slovenské ministerstvo zahraničných vec í, v ktorom odmieta pokusy o zasahovanie do suverenity SR, vrátane uplatňovania kolektívnych práv osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok M. Maďariča sme už overovali , avšak v tomto prípade hovorí o tom, že už od zjavenia sa návrhu maďarskej ústavy stal predmetom kritiky zo strany Nemecka a Francúzska. Podľa viacerých zahraničných zdrojov ( UPI , Financial-magazine.net , Bloomberg.com ) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože \"nie je kompatibilná s európskymi hodnotami\" . O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy. Rovnako v apríli na proces prípravy maďarskej ústavy prijalo stanovisko aj slovenské ministerstvo zahraničných vec í, v ktorom odmieta pokusy o zasahovanie do suverenity SR, vrátane uplatňovania kolektívnych práv osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "UPI", "Financial-magazine.net", "Bloomberg.com", "TA3", "ministerstvo zahraničných vec"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/16/marek-madaric/?oblast=5", "http://www.upi.com/Top_News/Special/2011/04/19/Berlin-blasts-Hungary-for-new-constitution/UPI-50981303228193/", "http://financial-magazine.net/germany-hungarian-constitution-incompatible-eu-values/15513.html", "http://preview.bloomberg.com/news/2011-04-18/germany-says-hungarian-constitution-reinforces-policy-concern.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/175024_madarska-ustava-cely-kritike-zo-zahranicia", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8F93=2&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_3AA6F2C63B6C5783C125786F0051FDA3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:32.779325+00:00"}
{"id": "vr18323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18323", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Kolaudačné rozhodnutie ja, ako primátor nemôžem nepodpísať. Práve takýmto konaním by mohla vzniknúť teoretická škoda (...).", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kolaudačné rozhodnutie je dokument, ktorým sa presne určí, na aký účel a za akých podmienok sa môže stavba používať. Konanie je začaté na návrh stavebníka. Pokiaľ stavebník ako navrhovateľ predloží všetky podklady nevyhnutné pre vydanie kolaudačného rozhodnutia a stavba je dokončená a užívania schopná, správne orgány sú povinné každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov. V záujme tohto cieľa správne právo procesné upravuje aj lehoty, v ktorých sú správne orgány povinné vydať rozhodnutie. Nakoľko stavebník splnil všetky náležitosti pre vydanie kolaudačného rozhodnutia, Mesto Trnava ako príslušný správny orgán a stavebný úrad bolo povinné vydať kolaudačné rozhodnutie, a toto v zmysle zákona o obecnom zariadení má povinnosť podpísať primátor. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kolaudačné rozhodnutie je dokument, ktorým sa presne určí, na aký účel a za akých podmienok sa môže stavba používať. Konanie je začaté na návrh stavebníka. Pokiaľ stavebník ako navrhovateľ predloží všetky podklady nevyhnutné pre vydanie kolaudačného rozhodnutia a stavba je dokončená a užívania schopná, správne orgány sú povinné každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov. V záujme tohto cieľa správne právo procesné upravuje aj lehoty, v ktorých sú správne orgány povinné vydať rozhodnutie. Nakoľko stavebník splnil všetky náležitosti pre vydanie kolaudačného rozhodnutia, Mesto Trnava ako príslušný správny orgán a stavebný úrad bolo povinné vydať kolaudačné rozhodnutie, a toto v zmysle zákona o obecnom zariadení má povinnosť podpísať primátor. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Kolaudačné", "zákona", "zákona", "Kolaudačné", "Stavebný", "§ 49", "žaloba"], "url": ["https://www.nehnutelnosti.sk/kolaudacne-rozhodnutie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20180901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20180401#predpis.cast-druha.skupinaParagrafov-starosta", "https://www.akostavat.com/kolaudacne-konanie/", "https://www.akostavat.com/kolaudacne-konanie/", "http://www.aliskova.sk/prietahy-v-spravnom-konani/", "http://www.aliskova.sk/prietahy-v-spravnom-konani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:15.068025+00:00"}
{"id": "vr14399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14399", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minimálna mzda sa ukázala, že nemá žiadny vplyv negatívny na zamestnanosť.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vzhľadom na analýzu (.pdf) Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR zo dňa 12. januára 2016 nie je možné tvrdiť, že by sa skutočne dokázalo, že minimálna mzda nemá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť. IFP tvrdí, že minimálna mzda má určitý vplyv na zamestnanosť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Analýze bol podrobený zjednodušený model vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy bez zahrnutia iných kanálov vplyvu na zamestnanosť a ekonomiku, na základe medziročných údajov v období rokov 2008 až 2014, keď od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere takmer o 5 percent. Autori priamo uvádzajú : \" Ukazuje sa, že na Slovensku má zvýšenie minimálnej mzdy síce štatisticky významný, ale malý medziročný negatívny vplyv na zamestnanosť. (...) Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 percent tak predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p.b. oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda. V absolútnom vyjadrení by 5-percentný nárast minimálnej mzdy negatívne ovplyvnil 1 000 až 2 700 zamestnancov, ak by sme prepočet spravili na reálnom počte ľudí v okolí minimálnej mzdy .\" ( .pdf , s.6) O ďalších malých, ale negatívnych vplyvoch hovorí aj nasledujúca skutočnosť: \" Vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť sa ukazujú byť regionálne diferencované. V medziročných porovnaniach 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. (...) Nárast minimálnej mzdy má tiež štatisticky významný negatívny vplyv na odpracované mesiace po zvýšení minimálnej mzdy v nasledujúcom roku. \" (. pdf , s.7-8) Ekonómovia majú odlišné názory na skutočný vplyv minimálnej mzdy. Klasický prístup ju vníma ako prvok skôr s negatívnym efektom: zvyšuje nezamestnanosť, hlavne v chudobnejších regiónoch, škodí najviac nízkokvalifikovaným pracovníkom, atď. (pozri analýzu INESS z roku 2013 ). Iný pohľad má na vec Branislav Ondruš, ktorý spracoval analýzu (.pdf) pre Ministerstvo prácu, sociálnych vecí a rodiny SR s cieľom \" obhájiť politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti minimálnej mzdy. Jej zámerom je reagovať na pochybnosti a neustále spochybňovanie úsilia vlády Roberta Fica o viditeľné a citeľné zvyšovanie minimálnej mzdy v čase, keď slovenská ekonomika zaznamenáva slušný rast po vážnom krízovom období. \" Rozdielne vnímanie fenoménu minimálnej mzdy zamestnáva ekonómov z celého sveta, ktorí sa snažia cez simulácie a analýzy skutočných situácií zistiť pravdu. Existuje široká škála publikácií, ktoré vnímajú negatívne stránky zavedenia, alebo zvýšania minimálnej mzdy (napr. The Effects of Minimal Wages on Employment , Effects of Minimal Wages on Employment Dynamics ), a aj mnoho takých, ktoré negatívny efekt nevnímajú vôbec, alebo skoro vôbec (napr. Why does the Minimal Wage have no Discernible Effect on Employment? , A Case-Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania ).", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na analýzu (.pdf) Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR zo dňa 12. januára 2016 nie je možné tvrdiť, že by sa skutočne dokázalo, že minimálna mzda nemá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť. IFP tvrdí, že minimálna mzda má určitý vplyv na zamestnanosť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Analýze bol podrobený zjednodušený model vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy bez zahrnutia iných kanálov vplyvu na zamestnanosť a ekonomiku, na základe medziročných údajov v období rokov 2008 až 2014, keď od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere takmer o 5 percent. Autori priamo uvádzajú : \" Ukazuje sa, že na Slovensku má zvýšenie minimálnej mzdy síce štatisticky významný, ale malý medziročný negatívny vplyv na zamestnanosť. (...) Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 percent tak predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p.b. oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda. V absolútnom vyjadrení by 5-percentný nárast minimálnej mzdy negatívne ovplyvnil 1 000 až 2 700 zamestnancov, ak by sme prepočet spravili na reálnom počte ľudí v okolí minimálnej mzdy .\" ( .pdf , s.6) O ďalších malých, ale negatívnych vplyvoch hovorí aj nasledujúca skutočnosť: \" Vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť sa ukazujú byť regionálne diferencované. V medziročných porovnaniach 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. (...) Nárast minimálnej mzdy má tiež štatisticky významný negatívny vplyv na odpracované mesiace po zvýšení minimálnej mzdy v nasledujúcom roku. \" (. pdf , s.7-8) Ekonómovia majú odlišné názory na skutočný vplyv minimálnej mzdy. Klasický prístup ju vníma ako prvok skôr s negatívnym efektom: zvyšuje nezamestnanosť, hlavne v chudobnejších regiónoch, škodí najviac nízkokvalifikovaným pracovníkom, atď. (pozri analýzu INESS z roku 2013 ). Iný pohľad má na vec Branislav Ondruš, ktorý spracoval analýzu (.pdf) pre Ministerstvo prácu, sociálnych vecí a rodiny SR s cieľom \" obhájiť politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti minimálnej mzdy. Jej zámerom je reagovať na pochybnosti a neustále spochybňovanie úsilia vlády Roberta Fica o viditeľné a citeľné zvyšovanie minimálnej mzdy v čase, keď slovenská ekonomika zaznamenáva slušný rast po vážnom krízovom období. \" Rozdielne vnímanie fenoménu minimálnej mzdy zamestnáva ekonómov z celého sveta, ktorí sa snažia cez simulácie a analýzy skutočných situácií zistiť pravdu. Existuje široká škála publikácií, ktoré vnímajú negatívne stránky zavedenia, alebo zvýšania minimálnej mzdy (napr. The Effects of Minimal Wages on Employment , Effects of Minimal Wages on Employment Dynamics ), a aj mnoho takých, ktoré negatívny efekt nevnímajú vôbec, alebo skoro vôbec (napr. Why does the Minimal Wage have no Discernible Effect on Employment? , A Case-Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania )."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["analýzu", ".pdf", "pdf", "analýzu", "analýzu", "The Effects of Minimal Wages on Employment", "Effects of Minimal Wages on Employment Dynamics", "Why does the Minimal Wage have no Discernible Effect on Employment?", "A Case-Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10571&documentId=14129", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10571&documentId=14129", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10571&documentId=14129", "http://www.iness.sk/media/file/pdf/publikacie/Minimalna%20mzda_Final.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/informacie-media/aktuality/analyza-mm.pdf", "http://www.frbsf.org/economic-research/publications/economic-letter/2015/december/effects-of-minimum-wage-on-employment/", "http://economics.cornell.edu/sites/default/files/files/events/Meer_West_Minimum_Wage.pdf", "http://cepr.net/documents/publications/min-wage-2013-02.pdf", "http://davidcard.berkeley.edu/papers/njmin-aer.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:01.899156+00:00"}
{"id": "vr28443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28443", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...veľakrát bola na stole (počas pravicových vlád, pozn.) otázka zrušenia minimálnej mzdy, ako inštitútu.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O možnosti zrušenia minimálnej mzdy sa uvažovalo v roku 2005 (Kaník) a 2010 (SaS). V roku 2005-2006 zrušenie minimálnej mzdy sa nedostalo do legislatívneho návrhu a v roku 2010 sa nedostalo ani do Programového vyhlásenia vlády I. Radičovej. SaS chcela zrušiť minimálnu mzdu len ak bude platiť odvodový bonus. Mikloš v roku 2006 a 2010 navrhoval len čiastočné zrušenie pre - zrušenie minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných. Viackrát o návrhu na zrušenie minimálnej mzdy uvažovalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2004 požadovali zrušenie minimálnej mzdy zamestnávatelia (RÚZ). Vtedy ministerstvo reagovalo, že o zrušení minimálnej mzdy neuvažuje. Jedným z dôvodov bol, že je na neho naviazaných viacero zákonov.\n\nV roku 2005 bola skutočne na stole otázka zrušenia minimálnej mzdy. Kaník nebol proti zrušeniu minimálnej mzdy, ktorý navrhovali zamestnávatelia a takýto návrh považoval Kaník za legitímny a správny. K návrhu sa Ministerstvo práce stavalo zdržanlivo, no principiálne ho neodmietalo. Vláda čakala ako dopadne dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi a nenavrhovala vlastné riešenie. Nakoniec došlo v septembri 2005 k dohode zvýšiť minimálnu mzdu. Pavol Rusko ako minister hospodárstva odmietol myšlienku zrušenia minimálnej mzdy\n\nV roku 2006, pred parlamentnými voľbami, SDKÚ nenavrhovalo zrušenie minimálnej mzdy. Navrhovalo doplácať podnikateľom tak, aby nemuseli dávať túto mzdu.Prišli teda s návrhom znížiť náklady zamestnávateľom pri tejto skupine zamestnancov. Ministerka práce zdôraznila , že inštitút minimálnej mzdy bol podľa jej názoru a podľa názoru SDKÚ veľmi potrebný.\n\nAni jedna z vtedy koaličných strán nemala v programe zrušenie inštitútu minimálnej mzdy ako takého. SDKÚ navrhovala zrušenie minimálnej mzdy len pre dlhodobo nezamestnaných.\n\nPo voľbách v roku 2006, vláda R. Fica rezolútne odmietla akékoľvek úvahy o zrušení minimálnej mzdy.\n\nSaS v roku 2010 pred voľbami avizovala , že je za zrušenie minimálnej mzdy. Po voľbách v roku 2010 sa zrušenie minimálnej mzdy nenachádzalo ani v Programovom vyhlásení vlády. Mihál 9. augusta 2010 pre rádio Slovensko povedal (prepis Newton Media):\n\n\"To neznamená, že by sme navrhovali, hovorím teraz za vládu, zrušenie minimálnej mzdy. Inštitút minimálnej mzdy uznávajú aj sociálni partneri, ale treba jednoznačne definovať tie mantinely možnosti zvyšovania minimálnej mzdy.\"\n\nMinister Mihál presadzoval myšlienky zrušenia minimálnej mzdy z dlhodobého hľadiska. Ivan Mikloš bol naďalej len za čiastočné zrušenie minimálnej mzdy - zrušenie minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných.\n\nPre SME (15. júla 2011) Mihál ohľadom minimálnej mzdy odpovedal nasledovne:\n\nZrušenie minimálnej mzdy by nebola dobrá cesta? „Áno, a z dlhodobého hľadiska to presadzujem. Máme to aj v programe strany, ale s tým, že sa zavedie odvodový bonus. Ľuďom, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a preto by bez minimálnej mzdy dostávali veľmi nízke platy, štát doplatil sociálnu dávku, aby zlepšil ich sociálnu situáciu. Ale kým odvodový bonus nebude, minimálnu mzdu by sme mali ponechať. Aj keď je to škoda, lebo to blokuje vznik nových miest, kde je nízka pridaná hodnota.“\n\nSaS mala v programe na rok 2012 zrušenie minimálnej mzdy.", "analysis_paragraphs": ["O možnosti zrušenia minimálnej mzdy sa uvažovalo v roku 2005 (Kaník) a 2010 (SaS). V roku 2005-2006 zrušenie minimálnej mzdy sa nedostalo do legislatívneho návrhu a v roku 2010 sa nedostalo ani do Programového vyhlásenia vlády I. Radičovej. SaS chcela zrušiť minimálnu mzdu len ak bude platiť odvodový bonus. Mikloš v roku 2006 a 2010 navrhoval len čiastočné zrušenie pre - zrušenie minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných. Viackrát o návrhu na zrušenie minimálnej mzdy uvažovalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2004 požadovali zrušenie minimálnej mzdy zamestnávatelia (RÚZ). Vtedy ministerstvo reagovalo, že o zrušení minimálnej mzdy neuvažuje. Jedným z dôvodov bol, že je na neho naviazaných viacero zákonov.", "V roku 2005 bola skutočne na stole otázka zrušenia minimálnej mzdy. Kaník nebol proti zrušeniu minimálnej mzdy, ktorý navrhovali zamestnávatelia a takýto návrh považoval Kaník za legitímny a správny. K návrhu sa Ministerstvo práce stavalo zdržanlivo, no principiálne ho neodmietalo. Vláda čakala ako dopadne dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi a nenavrhovala vlastné riešenie. Nakoniec došlo v septembri 2005 k dohode zvýšiť minimálnu mzdu. Pavol Rusko ako minister hospodárstva odmietol myšlienku zrušenia minimálnej mzdy", "V roku 2006, pred parlamentnými voľbami, SDKÚ nenavrhovalo zrušenie minimálnej mzdy. Navrhovalo doplácať podnikateľom tak, aby nemuseli dávať túto mzdu.Prišli teda s návrhom znížiť náklady zamestnávateľom pri tejto skupine zamestnancov. Ministerka práce zdôraznila , že inštitút minimálnej mzdy bol podľa jej názoru a podľa názoru SDKÚ veľmi potrebný.", "Ani jedna z vtedy koaličných strán nemala v programe zrušenie inštitútu minimálnej mzdy ako takého. SDKÚ navrhovala zrušenie minimálnej mzdy len pre dlhodobo nezamestnaných.", "Po voľbách v roku 2006, vláda R. Fica rezolútne odmietla akékoľvek úvahy o zrušení minimálnej mzdy.", "SaS v roku 2010 pred voľbami avizovala , že je za zrušenie minimálnej mzdy. Po voľbách v roku 2010 sa zrušenie minimálnej mzdy nenachádzalo ani v Programovom vyhlásení vlády. Mihál 9. augusta 2010 pre rádio Slovensko povedal (prepis Newton Media):", "\"To neznamená, že by sme navrhovali, hovorím teraz za vládu, zrušenie minimálnej mzdy. Inštitút minimálnej mzdy uznávajú aj sociálni partneri, ale treba jednoznačne definovať tie mantinely možnosti zvyšovania minimálnej mzdy.\"", "Minister Mihál presadzoval myšlienky zrušenia minimálnej mzdy z dlhodobého hľadiska. Ivan Mikloš bol naďalej len za čiastočné zrušenie minimálnej mzdy - zrušenie minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných.", "Pre SME (15. júla 2011) Mihál ohľadom minimálnej mzdy odpovedal nasledovne:", "Zrušenie minimálnej mzdy by nebola dobrá cesta? „Áno, a z dlhodobého hľadiska to presadzujem. Máme to aj v programe strany, ale s tým, že sa zavedie odvodový bonus. Ľuďom, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a preto by bez minimálnej mzdy dostávali veľmi nízke platy, štát doplatil sociálnu dávku, aby zlepšil ich sociálnu situáciu. Ale kým odvodový bonus nebude, minimálnu mzdu by sme mali ponechať. Aj keď je to škoda, lebo to blokuje vznik nových miest, kde je nízka pridaná hodnota.“", "SaS mala v programe na rok 2012 zrušenie minimálnej mzdy."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["požadovali", "Kaník", "zrušeniu", "Ministerstvo", "čakala", "zvýšiť", "zrušenia", "nenavrhovalo", "zdôraznila", "navrhovala", "odmietla", "avizovala", "nenachádzalo", "zrušenia", "čiastočné", "SME", "programe"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/11587/Ministerstvo-prOTce-odmieta-zrueTenie-minimOTlnej-mzdy/", "http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/minimalna-mzda-vzrastie-snahy-o-jej-zrusenie-pokracuju-169709", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zamestnavatelia-a-odbory-nasli-kompromis.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/179178-minimalna-mzda-stupne-asi-na-6800-sk/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/179640-vlada-caka-na-dohodu-o-minimalnej-mzde/", "http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/minimalna-mzda-vzrastie-snahy-o-jej-zrusenie-pokracuju-169709", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/6953/zaznam-z-rady-hospodarskeho-a-socialneho-partnerstva-sr-zo-dna-24-6-2005.html", "http://hn.hnonline.sk/volebni-rivali-hraju-o-minimalnu-mzdu-193262", "http://www.klub500.sk/klub500/home.nsf/page/301EAB34F5A9C218C1257176002DBDCB?OpenDocument", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/najvacsou-prekazkou-podnikania-su-zakony-a-sudy-197567", "http://dotankoch.sk/talk/display/175707?escape=false", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/sas-zamestnanosti-by-pomohlo-zrusenie-minimalnej-mzdy-378574", "http://hnonline.sk/c1-45381000-mihal-pre-hn-odvody-sa-budu-platit-aj-z-odmien", "http://ekonomika.sme.sk/c/5989732/zamestnavatelia-presadzuju-zrusenie-minimalnej-mzdy.html", "http://profit.etrend.sk/dennik/otazniky-regionalnej-minimalnej-mzdy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5978409/mihal-viac-sa-uz-pre-podnikatelov-urobit-neda.html", "http://www.strana-sas.sk/praca-dospelym-vzdelanie-detom/1922"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:51.667108+00:00"}
{"id": "vr28599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28599", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Teraz k septembru sme neumiestnili (do MŠ, pozn.) tuším 71 detí, keď sa nemýlim.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom augusta 2014 informoval vedúci kancelárie primátora mesta Vladimíra Butka (KDH), že v školskom roku 2014/2015 sa nepodarilo umiestniť 71 detí do materských škôlok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Trnava-live.sk , 28. augusta 2014: \"V materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Trnava bude v blížiacom sa školskom roku 1768 detí. Novoprijatých detí v materských školách je 533. “ V školskom roku 2014/15 zostalo do materských škôl neumiestnených 71 detí, ktoré spĺňali kritériá pre prijatie do MŠ v Trnave . Táto potreba by mala byť pokrytá od januára 2015, kedy budú po ukončení rekonštrukcií priestorov v základných školách otvorené tri nové triedy,” informoval vedúci kancelárie primátora Pavol Tomašovič.\" Aktualizovaný rozpočet mesta Trnava neuvádza koľko detí nedostalo miesto v materskej škôlke. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Koncom augusta 2014 informoval vedúci kancelárie primátora mesta Vladimíra Butka (KDH), že v školskom roku 2014/2015 sa nepodarilo umiestniť 71 detí do materských škôlok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Trnava-live.sk , 28. augusta 2014: \"V materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Trnava bude v blížiacom sa školskom roku 1768 detí. Novoprijatých detí v materských školách je 533. “ V školskom roku 2014/15 zostalo do materských škôl neumiestnených 71 detí, ktoré spĺňali kritériá pre prijatie do MŠ v Trnave . Táto potreba by mala byť pokrytá od januára 2015, kedy budú po ukončení rekonštrukcií priestorov v základných školách otvorené tri nové triedy,” informoval vedúci kancelárie primátora Pavol Tomašovič.\" Aktualizovaný rozpočet mesta Trnava neuvádza koľko detí nedostalo miesto v materskej škôlke. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Butka", "Trnava-live.sk"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/clanok/ing-vladimir-butko", "http://www.trnava-live.sk/2014/08/28/prva-navsteva-skoly-a-skolky-caka-v-septembri-vyse-1000-trnavskych-deti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:11.347346+00:00"}
{"id": "vr26680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26680", "speaker": "Stanislav Martinčko", "speaker_party": "KOS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-martincko", "statement": "Teraz sme sa dozvedeli, že ide sa robiť nejaká rekonštrukcia radikálna na súdoch, ale idú to robiť tí istí ľudia, ktorí sú za to zodpovední, sú v tých komisiách, minister Borec, nedávno premiér navštívil ministerstvo spravodlivosti a povedal, že funguje báječne.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda SR skutočne plánuje zásadnejšie zmeny v súdnictve, no o konkrétnych opatreniach zatiaľ verejnosť nebola informovaná. Nie je však pravda, že by premiér R. Fico navštívil ministerstvo spravodlivosti len nedávno. Jeho návšteva ministerstva sa uskutočnila ešte v októbri 2012, kedy premiér vyjadril spokojnosť. Preto hodnotíme výrok S. Martinčka ako zavádzajúci. O nespokojnosti Vlády so súdnictvom a o zásadnejších zmenách sa začalo hovoriť až začiatkom roku 2014. TASR (11. január 2014): \"Vláda SR stráca trpezlivosť so stavom slovenskej justície. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda vlády SR a kandidát na prezidenta Robert Fico (Smer-SD).\" Následne R. Fico ohlásil prípravu zmien v justícii. O konkrétnych opatreniach bol zatiaľ informovaný len premiér, nie verejnosť. SITA (Webnoviny.sk, 22. január 2014): \"Minister spravodlivosti podľa Fica v súčasnosti pripravuje radikálne opatrenia v justícii. ... Predseda vlády však nespresnil, o aké opatrenia ide. Dodal len, že je potrebné začať robiť rozhodnutia, ktoré zvýšia dôveryhodnosť justície.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR skutočne plánuje zásadnejšie zmeny v súdnictve, no o konkrétnych opatreniach zatiaľ verejnosť nebola informovaná. Nie je však pravda, že by premiér R. Fico navštívil ministerstvo spravodlivosti len nedávno. Jeho návšteva ministerstva sa uskutočnila ešte v októbri 2012, kedy premiér vyjadril spokojnosť. Preto hodnotíme výrok S. Martinčka ako zavádzajúci. O nespokojnosti Vlády so súdnictvom a o zásadnejších zmenách sa začalo hovoriť až začiatkom roku 2014. TASR (11. január 2014): \"Vláda SR stráca trpezlivosť so stavom slovenskej justície. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda vlády SR a kandidát na prezidenta Robert Fico (Smer-SD).\" Následne R. Fico ohlásil prípravu zmien v justícii. O konkrétnych opatreniach bol zatiaľ informovaný len premiér, nie verejnosť. SITA (Webnoviny.sk, 22. január 2014): \"Minister spravodlivosti podľa Fica v súčasnosti pripravuje radikálne opatrenia v justícii. ... Predseda vlády však nespresnil, o aké opatrenia ide. Dodal len, že je potrebné začať robiť rozhodnutia, ktoré zvýšia dôveryhodnosť justície.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["návšteva", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-na-ministerstve-spravodlivosti-povazujem-za-obrovsky-krok-vpred-ze-situacia-v-sudnictve-sa-upokojila/", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-sud-vlada-justicia-politika/70213-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/tempo-v-reformach-udava-borec-nie-zi/781386-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:10.874202+00:00"}
{"id": "vr26674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26674", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ten utorok 28. (januára, pozn.) malo by sa konať zasadnutie parlamentu (ukrajinského, pozn.), ktorý by mal sa vyjadriť k tým 11 sporným zákonom.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na 28. januára 2014 je naplánované mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu. predmetom zasadnutia budú sporné zákony a súčasná situácia na Ukrajine. Podľa KyivPost (23. januára 2014), mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu je na programe o 10:00 v utorok 28. januára 2014. KyivPost cituje zo stránky ukrajinského parlamentu. Rovnako informuje aj žurnál New Eastern Europe . Oficiálna stránka ukrajinského parlamentu informuje, že predmetom zasadnutia bude súčasná situácia na Ukrajine a spôsoby ako ju vyriešiť. Predmetom zasadnutia budú aj sporné zákony. \"The issue regarding current situation in the state and the ways to solve the political crisis in Ukraine through peaceful means will be considered during the extraordinary session on January 28. ... Volodymyr Rybak (predseda ukrajinského parlamentu, pozn.) noted also that the laws adopted on January 16 have come into force. He said that in case the deputies have any observations to their content, they should prepare the respective amendments to any of these laws and the Parliament will consider them. “As of today, there is no other legal way,” he claimed.\" Spolu bolo prijatých až 11 sporných zákonov, pričom sa hlasovalo netradične rukami. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na 28. januára 2014 je naplánované mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu. predmetom zasadnutia budú sporné zákony a súčasná situácia na Ukrajine. Podľa KyivPost (23. januára 2014), mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu je na programe o 10:00 v utorok 28. januára 2014. KyivPost cituje zo stránky ukrajinského parlamentu. Rovnako informuje aj žurnál New Eastern Europe . Oficiálna stránka ukrajinského parlamentu informuje, že predmetom zasadnutia bude súčasná situácia na Ukrajine a spôsoby ako ju vyriešiť. Predmetom zasadnutia budú aj sporné zákony. \"The issue regarding current situation in the state and the ways to solve the political crisis in Ukraine through peaceful means will be considered during the extraordinary session on January 28. ... Volodymyr Rybak (predseda ukrajinského parlamentu, pozn.) noted also that the laws adopted on January 16 have come into force. He said that in case the deputies have any observations to their content, they should prepare the respective amendments to any of these laws and the Parliament will consider them. “As of today, there is no other legal way,” he claimed.\" Spolu bolo prijatých až 11 sporných zákonov, pričom sa hlasovalo netradične rukami. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["KyivPost", "New Eastern Europe", "stránka", "prijatých"], "url": ["http://www.kyivpost.com/content/politics/rada-special-session-to-be-held-at-1000-on-january-28-says-speaker-335449.html", "http://www.neweasterneurope.eu/articles-and-commentary/1064-this-is-not-a-ukrainian-civil-war", "http://rada.gov.ua/en/news/top_news/87204.html", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/e9367e64-7ebc-11e3-a2a7-00144feabdc0.html?siteedition=intl#axzz2rcCOh0Cm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:15.263376+00:00"}
{"id": "vr35369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35369", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, bol by (konflikt záujmov, pozn.), máte pravdu, keby zmluva nebola zrušená v tom momente, keď sa o tom dozvedel pán štátny tajomník... ešte pred tým, čo by vôbec médiá zistili, že je taký nejaký problém...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluva medzi HC a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, podpísaná 21. júla, bola vypovedaná dňa 16. augusta. Na zákazku, ktorú dostala firma Hayek Consulting už po voľbách upozornil 17. septembra Matúš Burčík zo SME. Teda v dobe, kedy už firma od zmluvy odstúpila a rovnako aj obaja štátni tajomníci neboli spolumateľmi firmy.", "analysis_paragraphs": ["Zmluva medzi HC a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, podpísaná 21. júla, bola vypovedaná dňa 16. augusta. Na zákazku, ktorú dostala firma Hayek Consulting už po voľbách upozornil 17. septembra Matúš Burčík zo SME. Teda v dobe, kedy už firma od zmluvy odstúpila a rovnako aj obaja štátni tajomníci neboli spolumateľmi firmy."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["upozornil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:14.781559+00:00"}
{"id": "vr28345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28345", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Rakúsko, si vo svojom hlavnom meste dokázal za európske peniaze vybudovať dokonca úplne novú železničnú stanicu.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok povyžujeme za nepravdivý, pretože viaceré zdroje uvádzajú ukončenie výstavby celého projektu viedenskej železničnej stanice do roku 2015. O rekonštrukcii užhorodskej stanice sa demagogu.sk nepodarili nájsť bližšie informácie. Trend reality uviedol 2. novembra 2006: \"Na 60 hektároch vyrastie do roku 2015 moderná polyfunkčná štvrť BahnhofsCity. Približne dvadsaťdva miliárd korún má v prepočte stáť nová hlavná vlaková stanica vo Viedni. Projekt za 600 miliónov eur má byť kompletne dokončený v roku 2012, otvoriť ho však majú už o rok skôr. Ďalšie vyše dve miliardy eur zhltne výstavba infraštruktúry v okolí stanice, kde vyrastú nové byty, kancelárie i obchody. Celá štvrť, ktorej bude dominovať práve centrálne vlakové nástupisko sa má rozprestierať na celkovo 59 hektároch neďaleko zámku Belvedere pri stanici Südbahnhof a súčasnej zastávke metra a rýchlodráhy Südtiroler Platz na východnom okraji širšieho centra rakúskeho hlavného mesta. Projekt už schválila dozorná rada Rakúskych spolkových železníc (ÖBB), začiatok prepojenia staníc metra, rýchlodráhy a železnice je naplánovaný na budúci rok, výstavba novej stanice na rok 2009. Mesto Viedeň prisľúbilo prispieť sumou 130 miliónov eur.\" Oficiálna stránka rakúskych železníc: \"The first four tracks of the Vienna Central Train Station, which is currently under construction, will commence operations with the introduction of the new timetable on Dec., 9th 2012. For the first time ever, it will now be possible to connect trains coming from the east with ones coming from the south and north. For passengers, this offers new transit options within the Vienna S-Bahn network. The western axis will be integrated upon completion of the Central Train Station in 2015. \" Internetová stránka Wien info: \"Vienna’s new Central Station entered partial operation at the beginning of December 2012. After a remodeling phase lasting five years, the Vienna-Mitte station presents itself with a new, modern design and also offers numerous shopping possibilities with \"The Mall\". The project is set for completion in April 2013. The new Vienna Central Station also entered into partial operation together with the new ÖBB timetable at the beginning of December 2012. Four platforms and one through track have been in use since the opening. The local trains of the Ostbahn now stop at the Central Station, and the temporary Ostbahnhof has been closed. Completion of the redesigned station is planned for the end of 2014 .\" ASB.sk - Odborný stavebný portál 3. decembra 2012: \"Vo Viedni sa realizuje jeden z veľkých dopravných projektov v Európe, výstavba hlavnej železničnej stanice spolu s autobusovou stanicou. Výstavbou hlavnej stanice sa prepojí bývalá východná a južná železničná stanica. Súčasťou hlavnej stanice bude aj obchodné centrum. V okolí budúcej hlavnej stanice vzniká rozsiahle mestské centrum, ktoré bude takpovediac mestom v meste. V blízkosti projektu hlavnej železničnej stanice bude vytvorená nová obytná štvrť na rozlohe 59 hektárov vrátane parku rozprestierajúcom sa na rozlohe 8 hektárov. Na predmetnom území sa bude nachádzať 5000 bytov, kancelárie, škola a škôlka. Podľa časového plánu by v decembri 2012 mala byť otvorená časť hlavnej stanice. V rokoch 2013-2014 má byť dokončený projekt stanice a dokončené prvé byty spolu s časťou parku. V roku 2015 má byť ukončený celý železničný projekt .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok povyžujeme za nepravdivý, pretože viaceré zdroje uvádzajú ukončenie výstavby celého projektu viedenskej železničnej stanice do roku 2015. O rekonštrukcii užhorodskej stanice sa demagogu.sk nepodarili nájsť bližšie informácie. Trend reality uviedol 2. novembra 2006: \"Na 60 hektároch vyrastie do roku 2015 moderná polyfunkčná štvrť BahnhofsCity. Približne dvadsaťdva miliárd korún má v prepočte stáť nová hlavná vlaková stanica vo Viedni. Projekt za 600 miliónov eur má byť kompletne dokončený v roku 2012, otvoriť ho však majú už o rok skôr. Ďalšie vyše dve miliardy eur zhltne výstavba infraštruktúry v okolí stanice, kde vyrastú nové byty, kancelárie i obchody. Celá štvrť, ktorej bude dominovať práve centrálne vlakové nástupisko sa má rozprestierať na celkovo 59 hektároch neďaleko zámku Belvedere pri stanici Südbahnhof a súčasnej zastávke metra a rýchlodráhy Südtiroler Platz na východnom okraji širšieho centra rakúskeho hlavného mesta. Projekt už schválila dozorná rada Rakúskych spolkových železníc (ÖBB), začiatok prepojenia staníc metra, rýchlodráhy a železnice je naplánovaný na budúci rok, výstavba novej stanice na rok 2009. Mesto Viedeň prisľúbilo prispieť sumou 130 miliónov eur.\" Oficiálna stránka rakúskych železníc: \"The first four tracks of the Vienna Central Train Station, which is currently under construction, will commence operations with the introduction of the new timetable on Dec., 9th 2012. For the first time ever, it will now be possible to connect trains coming from the east with ones coming from the south and north. For passengers, this offers new transit options within the Vienna S-Bahn network. The western axis will be integrated upon completion of the Central Train Station in 2015. \" Internetová stránka Wien info: \"Vienna’s new Central Station entered partial operation at the beginning of December 2012. After a remodeling phase lasting five years, the Vienna-Mitte station presents itself with a new, modern design and also offers numerous shopping possibilities with \"The Mall\". The project is set for completion in April 2013. The new Vienna Central Station also entered into partial operation together with the new ÖBB timetable at the beginning of December 2012. Four platforms and one through track have been in use since the opening. The local trains of the Ostbahn now stop at the Central Station, and the temporary Ostbahnhof has been closed. Completion of the redesigned station is planned for the end of 2014 .\" ASB.sk - Odborný stavebný portál 3. decembra 2012: \"Vo Viedni sa realizuje jeden z veľkých dopravných projektov v Európe, výstavba hlavnej železničnej stanice spolu s autobusovou stanicou. Výstavbou hlavnej stanice sa prepojí bývalá východná a južná železničná stanica. Súčasťou hlavnej stanice bude aj obchodné centrum. V okolí budúcej hlavnej stanice vzniká rozsiahle mestské centrum, ktoré bude takpovediac mestom v meste. V blízkosti projektu hlavnej železničnej stanice bude vytvorená nová obytná štvrť na rozlohe 59 hektárov vrátane parku rozprestierajúcom sa na rozlohe 8 hektárov. Na predmetnom území sa bude nachádzať 5000 bytov, kancelárie, škola a škôlka. Podľa časového plánu by v decembri 2012 mala byť otvorená časť hlavnej stanice. V rokoch 2013-2014 má byť dokončený projekt stanice a dokončené prvé byty spolu s časťou parku. V roku 2015 má byť ukončený celý železničný projekt .\""], "analysis_date": "2014-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Trend reality uviedol 2. novembra 2006:", "Oficiálna stránka rakúskych železníc:", "Internetová stránka Wien info:", "ASB.sk - Odborný stavebný portál 3. decembra 2012:"], "url": ["http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/vieden-dostane-novu-hlavnu-stanicu-pre-vlakovu-dopravu.html", "http://www.oebb.at/en/Travelling_in_Austria/Vienna/Services_at_the_station/Vienna_Central_Train_Station_/index.jsp", "http://www.wien.info/en/travel-info/to-and-around/train-stations", "http://www.asb.sk/architektura/projekty/hlavna-stanica-mesta-vieden-vo-vystavbe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:16.840448+00:00"}
{"id": "vr38232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38232", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec Rada Európy povedala jasne, že na Slovensku sa podarilo skrátiť to, čo je najväčším problémom, skrátiť trvanie súdneho procesu. Čiže sa zväčšila vlastne vymožiteľnosť práva.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "wcd.coe.int : \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\"", "analysis_paragraphs": ["wcd.coe.int : \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["wcd.coe.int"], "url": ["https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:39.281038+00:00"}
{"id": "vr36229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36229", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...o personálnych otázkach sa vždy rozhoduje tajne. Predseda parlamentu sa volí tajne, podpredsedovia sa volia tajne aj prezident aj prezident.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda a podpredsedovia NR SR sa volia tajne, tajne sa volí napr. i špeciálny prokurátor . Prípad prezidenta je špecifický, pretože volebné právo občanov SR je tajné vždy. R. Fico mal zrejme namysli nepriamu voľbu prezidenta SR pred rokom 1999.", "analysis_paragraphs": ["Predseda a podpredsedovia NR SR sa volia tajne, tajne sa volí napr. i špeciálny prokurátor . Prípad prezidenta je špecifický, pretože volebné právo občanov SR je tajné vždy. R. Fico mal zrejme namysli nepriamu voľbu prezidenta SR pred rokom 1999."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Predseda a podpredsedovia NR SR", "špeciálny prokurátor", "nepriamu voľbu"], "url": ["http://http://www.aktuality.sk/clanok/167649/rcharda-sulika-zatial-nezvolili-za-predsedu-parlamentu/", "http://http://www.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html", "http://http://www.pluska.sk/showdoc.do?docid=174438&showRate=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:12.182972+00:00"}
{"id": "vr30359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30359", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Takže to tri P, keby znamenalo to, čo má, je to vyvážené aj z hľadiska rizík, aj z hľadiska profitu medzi koncesionára na jednej strane, kde je staviteľ plus banky a na druhej štát, naši občania, naši ľudia. Ja porovnávam len stavebné náklady. (v prípade úspory 700 miliónov eur na štyroch úsekoch, pozn.)", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Svinia-Fričovce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:15.388262+00:00"}
{"id": "vr14239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14239", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "A u nás za roky 2013, 2014, 2015 a 2016 bolo navýšenie teda 5 % za tie tri roky a štvrtý rok 4 %, ale iba pre pedagogických a odborných zamestnancov.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozmedzí rokov 2013 - 2015 každoročne rástli platy pedagogických zamestnancov o 5% a pre rok 2016 je podľa rozpočtu naplánované navýšenie o 4%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 nastalo zvýšenie platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve o 5 %. Nárast miezd o 5 % vláda schválila aj pre nepedagogických zamestnancov. V roku 2014 nastalo ďalšie zvyšovanie platov pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Pedagógom na vysokých a stredných školách sa platy zvýšili o 5% (priemerne o 42 eur) a nepedagogickým zamestnancom sa platy zvýšili o 2 % (o 16 eur). V roku 2015 sa zvýšili platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 5%. Tento nárast umožnilo zvýšenie rozpočtu na tento účel o 50 miliónov eur. O zvyšovaní platov v roku 2016 informuje napríklad stránka Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku nasledovne: \" Po veľmi náročných rokovaniach sa v otázke platov sociálni partneri nakoniec dohodli, že v roku 2016 dôjde k zvýšeniu tarifných platov všetkých zamestnancov školstva (pedagogických, nepedagogických aj odborných) na všetkých typoch škôl a školských zariadení, bez ohľadu na zriaďovateľa, vrátane vysokoškolských zamestnancov, o 4%. \"", "analysis_paragraphs": ["V rozmedzí rokov 2013 - 2015 každoročne rástli platy pedagogických zamestnancov o 5% a pre rok 2016 je podľa rozpočtu naplánované navýšenie o 4%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 nastalo zvýšenie platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve o 5 %. Nárast miezd o 5 % vláda schválila aj pre nepedagogických zamestnancov. V roku 2014 nastalo ďalšie zvyšovanie platov pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Pedagógom na vysokých a stredných školách sa platy zvýšili o 5% (priemerne o 42 eur) a nepedagogickým zamestnancom sa platy zvýšili o 2 % (o 16 eur). V roku 2015 sa zvýšili platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 5%. Tento nárast umožnilo zvýšenie rozpočtu na tento účel o 50 miliónov eur. O zvyšovaní platov v roku 2016 informuje napríklad stránka Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku nasledovne: \" Po veľmi náročných rokovaniach sa v otázke platov sociálni partneri nakoniec dohodli, že v roku 2016 dôjde k zvýšeniu tarifných platov všetkých zamestnancov školstva (pedagogických, nepedagogických aj odborných) na všetkých typoch škôl a školských zariadení, bez ohľadu na zriaďovateľa, vrátane vysokoškolských zamestnancov, o 4%. \""], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2013", "V roku 2014", "5%", "nepedagogickým zamestnancom", "V roku 2015", "2016"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-zvysila-tarifne-platy-ucitelov-o-5-percent/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295638-odborari-rokuju-s-ministrami-financii-a-prace-o-zvyseni-platov-pre-ucitelov/", "http://www.info.sk/sprava/26379/ucitelom-a-nepedagogickym-zamestnancom-sa-zvysili-platy/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/742616-platy-ucitelov-sa-zvysia-nepedagogickym-zamestnancom-tiez/", "https://www.minedu.sk/platy-ucitelov-sa-v-buducom-roku-zvysia-o-5-percent/", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/3-kolo-kolektivneho-vyjednavania-KZVS-pre-rok-2016.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:43.069090+00:00"}
{"id": "vr17224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17224", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V mnohých osadách, kde boli 90% nezamestnanosti, sú dneska už 30% zamestnanosti, čo je vlastne úplná novinka.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister vnútra SR nešpecificky odkazuje na rómske osady, v ktorých stúpla zamestnanosť. Nakoľko ÚPSVaR ponúka štatistiky o nezamestnanosti len v okresoch, nie v obciach alebo osadách výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa publikácie Rómovia a sociálne dávky, publikovanej inštitútom INESS v roku 2014 majú tieto okresy na Slovensku najvyšší počet rómskej populácie - Revúca (31,5 %), Rimavská Sobota (28,3 %), Gelnica (27,1 %), Kežmarok (26,3 %), Rožňava (22,7 %), Spišská Nová Ves (22,5 %),Košice-okolie (21,8 %), Vranov nad Topľou (21,6 %). ( .pdf , s. 16) Nasledujúca tabuľka zobrazuje percentuálnu hodnotu nezamestnanosti v okresoch s najvyšším počtom rómskej populácie v roku 2017 ( .xls , december 2017, tab. 2) a v roku 2006 ( .xls , december 2006, tab. 1), kedy sa Robert Kaliňák stal ministrom vnútra. Ako najznámejší príklad úspešnej integrácie Rómov na Slovensku je označovaná zlepšenie spolužitia s rómskou komunitou a výrazne zníženie nezamestnanosti v rómskej komunite vo východoslovenskom Spišskom Hrhove. Ako o tom sám starosta Vladimír Ledecký hovoril \"Rómovia v čase jeho nástupu (v roku 1998, pozn.) do úradu žili v chatrčiach bez elektriny, takmer všetci boli nezamestnaní a pätina detí chodila do takzvaných špeciálnych škôl, kde ich málo naučili a oddelili od ostatných detí.\" V septemberi 2017 nezamestnanosť Rómov podľa New York Times klesla k 20 percentám. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra SR nešpecificky odkazuje na rómske osady, v ktorých stúpla zamestnanosť. Nakoľko ÚPSVaR ponúka štatistiky o nezamestnanosti len v okresoch, nie v obciach alebo osadách výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa publikácie Rómovia a sociálne dávky, publikovanej inštitútom INESS v roku 2014 majú tieto okresy na Slovensku najvyšší počet rómskej populácie - Revúca (31,5 %), Rimavská Sobota (28,3 %), Gelnica (27,1 %), Kežmarok (26,3 %), Rožňava (22,7 %), Spišská Nová Ves (22,5 %),Košice-okolie (21,8 %), Vranov nad Topľou (21,6 %). ( .pdf , s. 16) Nasledujúca tabuľka zobrazuje percentuálnu hodnotu nezamestnanosti v okresoch s najvyšším počtom rómskej populácie v roku 2017 ( .xls , december 2017, tab. 2) a v roku 2006 ( .xls , december 2006, tab. 1), kedy sa Robert Kaliňák stal ministrom vnútra. Ako najznámejší príklad úspešnej integrácie Rómov na Slovensku je označovaná zlepšenie spolužitia s rómskou komunitou a výrazne zníženie nezamestnanosti v rómskej komunite vo východoslovenskom Spišskom Hrhove. Ako o tom sám starosta Vladimír Ledecký hovoril \"Rómovia v čase jeho nástupu (v roku 1998, pozn.) do úradu žili v chatrčiach bez elektriny, takmer všetci boli nezamestnaní a pätina detí chodila do takzvaných špeciálnych škôl, kde ich málo naučili a oddelili od ostatných detí.\" V septemberi 2017 nezamestnanosť Rómov podľa New York Times klesla k 20 percentám. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["publikácie", ".pdf", ".xls", ".xls", "hovoril", "podľa"], "url": ["http://iness.sk/sites/default/files/media/file/pdf/2014/Romovia_a_socialne_davky_INESS.pdf", "http://iness.sk/sites/default/files/media/file/pdf/2014/Romovia_a_socialne_davky_INESS.pdf", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2006.html?page_id=1277", "https://dennikn.sk/876693/uspesny-pribeh-spisskeho-hrhova-sa-dostal-az-do-new-york-times/", "https://www.nytimes.com/2017/09/09/world/europe/slovakia-roma-spissky-hrhov-integration.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:56.560445+00:00"}
{"id": "49076", "numeric_id": 49076, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49076", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pán premiér Heger, rovnako pán Naď hovoria o tom, že vojská Ruskej federácie sa zastavia na pobreží Atlantického oceánu.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z verejne dostupných zdrojov tím Demagog.sk nedohľadal výroky dočasného predsedu vlády Eduarda Hegera ( ) a dočasného ministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) o tom, že by sa vojská Ruskej federácie zastavili na pobreží Atlantiku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nHeger aj Naď sa o Rusku, ruskej invázií a možných dôsledkoch aj pre Slovensko vyjadrili rôznymi spôsobmi, nedohľadali sme však výroky o tom, že by sa ruské vojská zastavili na pobreží Atlantického oceánu.\n\nHeger na Svetovom ekonomickom fóre v Davose 2022 povedal (0:28): „Ak Ukrajina zlyhá, na rade je Slovensko.“\n\nTaktiež v rozhovore pre The Jerusalem Post upozornil , že sa nedá vylúčiť možnosť, že sa Putin zameria aj na Slovensko. Prirovnal to k situácií, keď Rusi najskôr obsadili Krym a neskôr sa rozhodli dobyť celú Ukrajinu.\n\nVo svojom príhovore počas cesty na Ukrajinu 31. marca 2023 sa minister Naď vyjadril : „Jedine s naším prispením dokážu Ukrajinci toto zlo konečne zastaviť a ochrániť tak aj nás a naše domovy.“\n\nVýrok podpredsedu parlamentu Blanára hodnotíme ako nepravdivý, pretože z verejne dostupných zdrojov sme nedohľadali tvrdenia Hegera či Naďa podobné takému, ktoré spomenul Blanár.\n\nJurajovi Blanárovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, do zverejnenia relácie 17. 5. 2023 ho však nevyužil.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných zdrojov tím Demagog.sk nedohľadal výroky dočasného predsedu vlády Eduarda Hegera ( ) a dočasného ministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) o tom, že by sa vojská Ruskej federácie zastavili na pobreží Atlantiku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Heger aj Naď sa o Rusku, ruskej invázií a možných dôsledkoch aj pre Slovensko vyjadrili rôznymi spôsobmi, nedohľadali sme však výroky o tom, že by sa ruské vojská zastavili na pobreží Atlantického oceánu.", "Heger na Svetovom ekonomickom fóre v Davose 2022 povedal (0:28): „Ak Ukrajina zlyhá, na rade je Slovensko.“", "Taktiež v rozhovore pre The Jerusalem Post upozornil , že sa nedá vylúčiť možnosť, že sa Putin zameria aj na Slovensko. Prirovnal to k situácií, keď Rusi najskôr obsadili Krym a neskôr sa rozhodli dobyť celú Ukrajinu.", "Vo svojom príhovore počas cesty na Ukrajinu 31. marca 2023 sa minister Naď vyjadril : „Jedine s naším prispením dokážu Ukrajinci toto zlo konečne zastaviť a ochrániť tak aj nás a naše domovy.“", "Výrok podpredsedu parlamentu Blanára hodnotíme ako nepravdivý, pretože z verejne dostupných zdrojov sme nedohľadali tvrdenia Hegera či Naďa podobné takému, ktoré spomenul Blanár.", "Jurajovi Blanárovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, do zverejnenia relácie 17. 5. 2023 ho však nevyužil."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "upozornil", "vyjadril"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=0tM3ohaxRoI&ab_channel=Denn%C3%ADkN", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/661273-heger-pre-dennik-the-jerusalem-post-nechceme-aby-slovensko-hranicilo-s-ruskom", "https://www.tyzden.sk/politika/95100/jaroslav-nad-bol-na-ukrajine-oceneny-medailou-ministra-obrany-reznikova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:19.436422+00:00"}
{"id": "vr17315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17315", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My (Slovensko, pozn.) sa venujeme automobilovému priemyslu posledných 15-18 rokov.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súčasnosti pôsobia na Slovensku celkovo tri automobilové závody - Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia a PSA Slovakia. Automobilový priemysel na Slovensku odštartoval príchod automobilky Volkswagen už v roku 1991, pričom svoju výrobu začala o rok neskôr. Podľa výroku ministra financií Petra Kažimíra sa Slovensko venuje tomuto priemyslu posledných 15-18 rokov, avšak podľa dostupných údajov sa danému odvetviu venujeme už vyše 25 rokov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovenský posun medzi prosperujúce svetové centrá v automobilovom priemysle sa začalo v skorých 90-tych rokoch, kedy sa nemecká automobilová spoločnosť Volkswagen rozhodla vybudovať závod na výrobu automobilov pri Bratislave. Ako uvádza Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), odvtedy sa Volkswagen stal najväčším výrobným koncernom s vedúcim postavením vo vývoze na Slovensku. Volkswagen ako prvá slovenská automobilka pôsobí na našom území už od roku 1991. Automobilka sa rozhodla rozšíriť pole svojej pôsobnosti do vtedajšej ČSFR a zapojením sa do štátom organizovanej medzinárodnej súťaže o vytvorenie spoločného podniku so štátnym podnikom Bratislavské automobilové závody založila podnik Volkswagen Bratislava, s. r. o. V roku 1999 odkúpila 20% podiel BAZ v spoločnej firme a začala pôsobiť so 100 % vlastníctvom pod názvom Volkswagen Slovakia, a. s. Dôležitým krokom pre rast automobilového priemyslu na Slovensku bol taktiež aj príchod silných automobiliek PSA Peugeot-Citroën z Francúzska a KIA Motors z Južnej Kórey, kde obidva koncerny začali svoju výrobu v roku 2006. V súčasnosti prebieha výstavba a nábor zamestnancov do ďalšej automobilky. Podľa slov šéfa projektu Alexandra Wortberga výstavba nitrianskeho závodu Jaguar Land Rover postupuje a závod by mal prevádzku a výrobu spustiť do konca roku 2018. Tzv. automobilizmus bol prítomný už od začiatku 20. storočia aj v bývalom Československu. Vtedy však všetka výroba bola sústredná na území súčasného Česka. Úžitkové a osobné vozidlá vyrábala napríklad česká Tatra Kopřivnice, k vývoji automobilizmu prispel aj štátny podnik Československé autobusové opravovne (ČSAO). Ďalšími dôležitými hráčmi boli aj Trnavské automobilové závody (TAZ) a Bratislavské automobilové závody (BAZ). Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti pôsobia na Slovensku celkovo tri automobilové závody - Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia a PSA Slovakia. Automobilový priemysel na Slovensku odštartoval príchod automobilky Volkswagen už v roku 1991, pričom svoju výrobu začala o rok neskôr. Podľa výroku ministra financií Petra Kažimíra sa Slovensko venuje tomuto priemyslu posledných 15-18 rokov, avšak podľa dostupných údajov sa danému odvetviu venujeme už vyše 25 rokov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovenský posun medzi prosperujúce svetové centrá v automobilovom priemysle sa začalo v skorých 90-tych rokoch, kedy sa nemecká automobilová spoločnosť Volkswagen rozhodla vybudovať závod na výrobu automobilov pri Bratislave. Ako uvádza Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), odvtedy sa Volkswagen stal najväčším výrobným koncernom s vedúcim postavením vo vývoze na Slovensku. Volkswagen ako prvá slovenská automobilka pôsobí na našom území už od roku 1991. Automobilka sa rozhodla rozšíriť pole svojej pôsobnosti do vtedajšej ČSFR a zapojením sa do štátom organizovanej medzinárodnej súťaže o vytvorenie spoločného podniku so štátnym podnikom Bratislavské automobilové závody založila podnik Volkswagen Bratislava, s. r. o. V roku 1999 odkúpila 20% podiel BAZ v spoločnej firme a začala pôsobiť so 100 % vlastníctvom pod názvom Volkswagen Slovakia, a. s. Dôležitým krokom pre rast automobilového priemyslu na Slovensku bol taktiež aj príchod silných automobiliek PSA Peugeot-Citroën z Francúzska a KIA Motors z Južnej Kórey, kde obidva koncerny začali svoju výrobu v roku 2006. V súčasnosti prebieha výstavba a nábor zamestnancov do ďalšej automobilky. Podľa slov šéfa projektu Alexandra Wortberga výstavba nitrianskeho závodu Jaguar Land Rover postupuje a závod by mal prevádzku a výrobu spustiť do konca roku 2018. Tzv. automobilizmus bol prítomný už od začiatku 20. storočia aj v bývalom Československu. Vtedy však všetka výroba bola sústredná na území súčasného Česka. Úžitkové a osobné vozidlá vyrábala napríklad česká Tatra Kopřivnice, k vývoji automobilizmu prispel aj štátny podnik Československé autobusové opravovne (ČSAO). Ďalšími dôležitými hráčmi boli aj Trnavské automobilové závody (TAZ) a Bratislavské automobilové závody (BAZ). Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["odštartoval", "uvádza", "pôsobiť", "príchod", "Jaguar Land Rover", "prítomný"], "url": ["http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/historia_vw_sk/1991-1995.html", "http://www.sario.sk/sk/investujte-na-slovensku/sektorove-analyzy/automobilovy-priemysel", "http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/historia_vw_sk/1996_-_2000.html", "http://www.sario.sk/sk/investujte-na-slovensku/sektorove-analyzy/automobilovy-priemysel", "https://dennikn.sk/897000/jaguar-ma-v-nitre-zatial-500-zamestnancov-a-hlada-dalsich/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/302194/ako-sa-zo-slovenska-stala-automobilova-velmoc-fakty-ktore-ste-zrejme-netusili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:40.127464+00:00"}
{"id": "vr16103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16103", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na to, aby bolo legitímne toto referendum (V Škótsku pozn.), potrebuje získať súhlas britskej vlády. A toto je už samozrejme, odkázala premiérka Theresa Mayová, že nemá očakávať až dovtedy, kým nebudú ukončené rokovania, čo je zase na druhej strane legitímne,", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Martin Klus správne pomenoval proces vyhlásenia referenda v Škótsku o nezávislosti od Spojeného kráľovstva, kde je napriek existencii samostatného zákonodárneho orgánu Škótska potrebný súhlas vlády Spojeného Kráľovstva. Theresa May, súčasná premiérka, sa tiež vyjadrila , že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Martin Klus správne pomenoval proces vyhlásenia referenda v Škótsku o nezávislosti od Spojeného kráľovstva, kde je napriek existencii samostatného zákonodárneho orgánu Škótska potrebný súhlas vlády Spojeného Kráľovstva. Theresa May, súčasná premiérka, sa tiež vyjadrila , že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["súhlas", "vyjadrila", "unitárny", "parlamenty", "Businessinsider", "vládneho portálu", "konalo", "odmietla", "dokončený", "Pohľad", "hlasovalo", "hlasovaní"], "url": ["http://www.businessinsider.com/brexit-why-scotland-will-not-get-an-independence-referendum-2016-6", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/theresa-may-meet-scotland-nicola-sturgeon-independence-referendum-clash-tour-brexit-a7651221.html", "http://www.europskaunia.sk/velkabritania", "https://en.wikipedia.org/wiki/Devolution_in_the_United_Kingdom", "http://www.businessinsider.com/brexit-why-scotland-will-not-get-an-independence-referendum-2016-6", "http://www.gov.scot/About/Government/concordats/Referendum-on-independence", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/330376-skoti-odmietli-nezavislost-hovori-prvy-prieskum/", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/theresa-may-meet-scotland-nicola-sturgeon-independence-referendum-clash-tour-brexit-a7651221.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/428896/skotska-premierka-oficialne-poziada-o-druhe-skotske-referendum/", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/theresa-may-meet-scotland-nicola-sturgeon-independence-referendum-clash-tour-brexit-a7651221.html", "https://euractiv.sk/clanky/brexit-referendum/skotsky-parlament-odmietol-brexit/", "https://euractiv.sk/clanky/brexit-referendum/skotsky-parlament-odmietol-brexit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:44.504726+00:00"}
{"id": "vr30654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30654", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Prípad (Gorila pozn.) vyšetroval Úrad boja proti korupcii, bol jej vzatý tento prípad vojenskou prokuratúrou, ktorá ho následne zastavila z mne neznámych dôvodov.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií denníka SME (28. decembra 2012) prípad Gorila vyšetroval Úrad boja proti korupcii od novembra 2010 do júla 2011, keď prípad prevzala vojenská prokuratúra . Tá v septembri oznámila, že prípad zastavila. Ďalej denník informuje, že riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík žiadal o zbavenie mlčanlivosti v tejto kauze. Peter Kovařík: „Na základe obdržaných odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“ Prípad teda stroskotal na nezbavení mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorý odposluchy robili", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií denníka SME (28. decembra 2012) prípad Gorila vyšetroval Úrad boja proti korupcii od novembra 2010 do júla 2011, keď prípad prevzala vojenská prokuratúra . Tá v septembri oznámila, že prípad zastavila. Ďalej denník informuje, že riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík žiadal o zbavenie mlčanlivosti v tejto kauze. Peter Kovařík: „Na základe obdržaných odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“ Prípad teda stroskotal na nezbavení mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorý odposluchy robili"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6197312/dokazy-o-gorile-zadrzal-sef-sis.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1249952"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:13.453961+00:00"}
{"id": "45616", "numeric_id": 45616, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45616", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Aktuálne skoro 90 000 žiadostí sme prijali za mesiac marec, bolo to 64 000, ktoré už boli spracované, 48 000, ktoré už boli vyplatené. Celkovo to bolo 26,6 milióna EUR a pomohlo to 281 916 zamestnancom alebo SZČO. Pre porovnanie v Českej republike, ktorá ponúka obdobnú pomoc podobného typu, tak do konca minulého týždňa, odkedy máme údaje, spracovali iba 31 000 žiadostí a je to na 283 000 pracovníkov. My sme polovičná krajina ako Česko, napriek tomu sme vyplatili viac žiadostí o približne na ten istý počet ľudí ako v Česku.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zhodou okolností spustilo Česko svoj program pomoci firmám, zamestnancom a podnikateľom (Kurzarbeit) v ten istý deň ako Slovensko. Milan Krajniak však porovnáva údaje k dvom rozlišným dátumom - pri Česku si vzal čísla z 6. mája, pri Slovensku zo 14. resp. 15. mája. Keby porovnával rovnaké časové obdobia, výsledok a hodnotenie by vyzeralo inak. K 15. máju Slovensko stále spracovalo a vyplatilo na obyvateľa viac žiadostí ako Česko - nie však „ na ten istý počet ľudí”. K 15. máju česká pomoc zasiahla 486-tisíc (a nie 283-tisíc) pracovníkov. Navyše, Česko však stihlo spracovať a podpísať dohody s takmer všetkými žiadateľmi - Slovensko nie. Keďže Milan Krajniak porovnáva čísla z dvoch rôznych dátumov (čo skresľuje výsledok) a korektné porovnanie rovnakého časového úseku mení časť jeho záveru ( „ na ten istý počet ľudí”), hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Pomoc na Slovensku 6. apríla spustilo slovenské Ministerstvo práce program Prvej pomoci, cez ktorý posiela peniaze firmám, zamestnancom a živnostníkom zasiahnutým pandémiou. Na webe uvádza , že k 14. máju spracovalo 61-tisíc dohôd a odoslalo 44-tisíc platieb. Celkový objem vyplatenej pomoci v rámci nástroja tzv. kurzarbeit vyčíslilo na 31,8 miliónov eur, pomohla 243-tisíc ľuďom. Pomoc v Česku České Ministerstvo práce a sociálních věcí spustilo program ochrany zamestnanosti Antivirus tiež 6. apríla - v tento deň začali prijímať žiadosti. K 15. máju - teda takmer rovnakému dátumu, k akému sú čísla za Slovensko - spracovali a odoslali na vyplatenie 52 027 žiadostí (97 percent všetkých došlých). Podporili 486-tisíc zamestnancov, ktorým vyplatili takmer 4 miliardy eur - v prepočte 144 miliónov eur. Čísla, ktoré pri Česku spomína Milan Krajniak, platili k 6. máju. Vtedy mal štát v rámci programu Antivírus vyplatených 31-tisíc z 50-tisíc žiadostí. Týkali sa 283-tisíc pracovníkov, suma na ich účtoch dosiahla 1,97 miliardy korún - teda 72,6 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Zhodou okolností spustilo Česko svoj program pomoci firmám, zamestnancom a podnikateľom (Kurzarbeit) v ten istý deň ako Slovensko. Milan Krajniak však porovnáva údaje k dvom rozlišným dátumom - pri Česku si vzal čísla z 6. mája, pri Slovensku zo 14. resp. 15. mája. Keby porovnával rovnaké časové obdobia, výsledok a hodnotenie by vyzeralo inak. K 15. máju Slovensko stále spracovalo a vyplatilo na obyvateľa viac žiadostí ako Česko - nie však „ na ten istý počet ľudí”. K 15. máju česká pomoc zasiahla 486-tisíc (a nie 283-tisíc) pracovníkov. Navyše, Česko však stihlo spracovať a podpísať dohody s takmer všetkými žiadateľmi - Slovensko nie. Keďže Milan Krajniak porovnáva čísla z dvoch rôznych dátumov (čo skresľuje výsledok) a korektné porovnanie rovnakého časového úseku mení časť jeho záveru ( „ na ten istý počet ľudí”), hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Pomoc na Slovensku 6. apríla spustilo slovenské Ministerstvo práce program Prvej pomoci, cez ktorý posiela peniaze firmám, zamestnancom a živnostníkom zasiahnutým pandémiou. Na webe uvádza , že k 14. máju spracovalo 61-tisíc dohôd a odoslalo 44-tisíc platieb. Celkový objem vyplatenej pomoci v rámci nástroja tzv. kurzarbeit vyčíslilo na 31,8 miliónov eur, pomohla 243-tisíc ľuďom. Pomoc v Česku České Ministerstvo práce a sociálních věcí spustilo program ochrany zamestnanosti Antivirus tiež 6. apríla - v tento deň začali prijímať žiadosti. K 15. máju - teda takmer rovnakému dátumu, k akému sú čísla za Slovensko - spracovali a odoslali na vyplatenie 52 027 žiadostí (97 percent všetkých došlých). Podporili 486-tisíc zamestnancov, ktorým vyplatili takmer 4 miliardy eur - v prepočte 144 miliónov eur. Čísla, ktoré pri Česku spomína Milan Krajniak, platili k 6. máju. Vtedy mal štát v rámci programu Antivírus vyplatených 31-tisíc z 50-tisíc žiadostí. Týkali sa 283-tisíc pracovníkov, suma na ich účtoch dosiahla 1,97 miliardy korún - teda 72,6 milióna eur."], "analysis_date": "2020-06-03", "analysis_sources": {"text": ["spustilo", "uvádza", "spustilo", "Antivirus", "začali", "Podporili", "platili"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1841362/stat-spustil-prvu-pomoc-pre-zamestnavatelov-a-szco-weby-funguju-dovolat-sa-nedalo/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/o-prvu-pomoc-od-statu-za-marec-mozete-poziadat-do-15-5-2020.html", "https://www.uradprace.cz/-/program-antivirus", "https://www.mpsv.cz/antivirus", "https://www.mpsv.cz/documents/20142/1443715/Manual_Program_Antivirus.pdf/eacabb67-657a-42d3-2279-82ae3280b1fa", "https://www.mpsv.cz/documents/20142/1580353/15_05_ANTIVIRUS_statistika.pdf/", "https://www.mpsv.cz/documents/20142/1580353/06_05_ANTIVIRUS_statistika.pdf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:01.544117+00:00"}
{"id": "vr27047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27047", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ešte jedna poznámka pán Kiska k tomu, že svet nie je čiernobiely. Ja s tým súhlasím, ale zmeniť v priebehu štyroch mesiacov odpoveď na túto otázku, sa mi nezdá úplne kóšer. My sme spolu sedeli na pôde Paneurópskej VŠ a dostali ste otázku, či by ste chodili na Summity EÚ a tam ste povedali, že “áno”.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentská diskusia na Paneurópskej vysokej škole sa odohrala 10. októbra 2013. Záznam z nej zverejnil Radoslav Procházka na svojom Youtube účte. Jedna z moderátorských otázok sa zamerala na navštevovanie Summitov EÚ (od 1:28:15). Andrej Kiska skutočne uvádza, že by Summity EÚ navštevoval: “Určite by som išiel do Bruselu. Problém, ktorému my, ako členovia Európskej únie čelíme, je, že z Európskej únie, ktorá mala byť otvorený priestor pre slobodný trh, pre viac práce, pre voľný pohyb tovarov, sa stáva pomaly orgán, ktorý nám diktuje a kontroluje náš denný život. Preto napríklad Veľká Británia uvažuje dokonca o vystúpení z Európskej únie, takže to by bola presne problematika, ktorú by som tam nastolil, o tom, aké presné pravidlá, aký dopad na reálny život ľudí to má.”", "analysis_paragraphs": ["Prezidentská diskusia na Paneurópskej vysokej škole sa odohrala 10. októbra 2013. Záznam z nej zverejnil Radoslav Procházka na svojom Youtube účte. Jedna z moderátorských otázok sa zamerala na navštevovanie Summitov EÚ (od 1:28:15). Andrej Kiska skutočne uvádza, že by Summity EÚ navštevoval: “Určite by som išiel do Bruselu. Problém, ktorému my, ako členovia Európskej únie čelíme, je, že z Európskej únie, ktorá mala byť otvorený priestor pre slobodný trh, pre viac práce, pre voľný pohyb tovarov, sa stáva pomaly orgán, ktorý nám diktuje a kontroluje náš denný život. Preto napríklad Veľká Británia uvažuje dokonca o vystúpení z Európskej únie, takže to by bola presne problematika, ktorú by som tam nastolil, o tom, aké presné pravidlá, aký dopad na reálny život ľudí to má.”"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["odohrala", "zverejnil"], "url": ["http://www.paneurouni.com/sk/pevs/aktuality/aktuality/prezidentska-diskusia.html", "https://www.youtube.com/watch?v=jGXG31RBlJc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:54.263256+00:00"}
{"id": "vr16677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16677", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...kontrola tam momentálne je (...) Komisia má povinnosť, keď má dojem, že by mohlo dôjsť k nejakému problému, má povinnosť už akoby preventívne konať.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka školstva Martina Lubyová vo výroku spomína kontrolu Európskej komisie, ktorá má preverovať výzvu na predloženie projektov na čerpanie eurofondov a ktorá bola ohlásená v septembri 2017. Avízovaný audit zo strany EÚ sa spája s kauzou dvoch podozrivých výziev ministerstva školstva za mandátu Petra Plavčana. Podľa jeho slov z júla 2017 o kontrolu z EÚ požiadalo priamo jeho ministerstvo, avšak dôvodom záujmu Európskej komisie môže byť i medializácia kauzy či výzva od rektorov vysokých škôl. Európska komisia v spolupráci s Európskym dvorom audítorov, poverila Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby záležitosť prešetril. EÚ inštitúcie môžu vykonávať i námatkové kontroly, prešetrenie nakladania s finančnými prostriedkami EÚ a prevencia podvodov je taktiež v ich záujme. Výrok ministerky školstva Martiny Lubyovej preto hodnotíme ako pravidivý. Výrok sa vzťahuje ku kauze eurofondov v rezorte školstva a bol súčasťou odpovede na otázku redaktora týkajúcu sa nevyčerpaných eurofondov. Ako redaktor Norbert Dolinský formuloval vo svojej otázke, napriek tomu, že opozícia kritizuje, že v nedávnej kauze mohlo ísť o sporné čerpanie eurofondov, Európska komisia sa rozhodla ich čerpanie nezastaviť. Toto stanovisko Európskej komisie Lubyová vysvetlila tým, že v kauze stále nefigurujú žiadne konkrétne zistenia, preto neboli jej rezortu na stretnutí s európskou komisárkou Corinou Cretu vyčítané žiadne konkrétne body. Zistenia môže priniesť až kontrola, ktorá podľa jej výroku práve prebieha. Preto spomínané stretnutie a výzvy Európskej komisie sú údajne zatiaľ iba preventívnym konaním. Výzva na predkladanie projektov je informáciou pre žiadateľov o nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie (z eurofondov). Ministerstvo školstva pod vedením Petra Plavčana vypísalo dve veľké výzvy na predloženie prejektov. Jedna bola určená na Dlhodobý strategický výskum (DVS) a druhá na Priemyslené výskumno-vývojové centrá (PVVC), obe vo výške takmer 300 miliónov eur. Ako informuje článok týždenníka TREND, výzva PVVC bola \"... ukončená a s väčšinou úspešných žiadateľov už štát uzavrel zmluvy...\" Po spustení kritickej odozvy zo strany opozície, médií, po proteste rektorov vysokých škôl a po doručení listu z Európskej komisie, slovenská vláda zrušila druhú výzvu na DVS ešte pred popisom zmlúv s víťaznými firmami. Listom totiž Európska komisia pozastavila vyplatenie eurofondov v štyroch výzvach pod ministerstvom školstva, vrátane spomínaných. Keďže na základe podpísaných zmluv, ktoré už rezort s firmami uzatvoril, vzniká týmto firmám nárok na čerpanie eurofondov, prípadné náklady po odmietnutí platby Európskou komisiou by museli byť hradené zo štátneho rozpočtu. Poslankyňu NR SR Veroniku Remišovú citoval v auguste 2017 portál aktuality.sk : \"...v arovný list znamená, že to Komisia považuje za obrovský problém ... a nám Brusel nepreplatí ani jedno euro, pokiaľ sa nevyriešia problémy, na ktoré EK upozorňuje.\" Podľa článku aktualne.sk \"...rozdeľovanie eurofondov rieši okrem Európskeho úradu pre boj proti podvodom aj Národná kriminálna agentúra.\". Prebiehajúcou kontrolou zo strany EÚ, ktorú v diskusii spomína ministerka Martina Lubyová, môže byť práve kontrola údajne vyžiadaná ministerstvom školstva, ako o tom informovali hnonline.sk vo svojom článku . Ten zhŕňa videozáznam, kde minister Plavčan 26. júla 2017 avizuje, že sa kvôli prevereniu výzvy na DSV \"...obrátil na Európsku komisiu\" . Podľa článku denníka SME zo septembra 2017 sa už kontrolami výziev zaoberá ministerstvo školstva, rezort financií a audit z Európskej únie je očakávaný. Európska komisia sa obrátila na vlastných vyšetrovateľov z Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). V Rádiožurnále Slovenského rozhlasu 7. augusta 2017 zaznelo vyjadrenie Jany Capello, zo Zastupiteľstva Európskej komisie na Slovensku: „Je teraz na slovenských orgánoch, aby na tento list odpovedali. Európska komisia zároveň posunula všetky predmetné informácie OLAF-u. OLAF sa nimi bude zaoberať v zmysle svojich pravidiel a postupov, avšak treba mať na pamäti, že toto neznamená automaticky začiatok vyšetrovania.\" Podľa redaktorky Slovenského rozhlasu, Zuzany Kejmarovej: \"...OLAF-u, teda Európskemu úradu pre boj proti podvodom, zvyčajne trvá preverovanie rok a pol. Závisí to však od rýchlosti komunikácie s dotknutou inštitúciou.\" Európska komisia je nezávislá výkonná zložka EÚ, ktorá má, okrem iného, za úlohu vyčleňovať finančné prostriedky a aj kontrolu ich použitia pod dohľadom Európskeho dvora audítorov .Ten vykonáva \"...audit prijímov a výdavkov EÚ ... kontroluje jednotlivcov a organizácie, ktoré narábajú s prostriedkami EÚ ... vypracúva výročnú správu i nahlasuje podozrenia z podvodu, korupcie a inej nezákonnej činnosti Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF)... \" Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je jediný orgán EÚ poverený odhaľovať, vyšetrovať a zastaviť podvody týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ.\" Znamená to, že OLAF by v tomto prípade jednal na základe oznámenia Európskej komisie (prípadne v spolupráci s Európskym dvorom audítorov). Medzi úlohy Európskeho dvora audítorov patrí napríklad \"... preverovanie osôb a organizácií, ktoré s prostriedkami EÚ hospodária a vykonávanie námatkových kontrol v štátoch, ktoré čerpajú pomoc z EÚ.\" Je teda v kompetencii i záujme Európskej komisie či Európskeho dvora audítorov vykonávať i preventívne opatrenia tak, ako to naznačila Martina Lubyová vo výroku, ale aj poveriť prešetrením možných podvodov Európsky úrad pre boj proti podvodom. O priebehu a výsledku kontroly zatiaľ nemáme dostupné informácie. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerka školstva Martina Lubyová vo výroku spomína kontrolu Európskej komisie, ktorá má preverovať výzvu na predloženie projektov na čerpanie eurofondov a ktorá bola ohlásená v septembri 2017. Avízovaný audit zo strany EÚ sa spája s kauzou dvoch podozrivých výziev ministerstva školstva za mandátu Petra Plavčana. Podľa jeho slov z júla 2017 o kontrolu z EÚ požiadalo priamo jeho ministerstvo, avšak dôvodom záujmu Európskej komisie môže byť i medializácia kauzy či výzva od rektorov vysokých škôl. Európska komisia v spolupráci s Európskym dvorom audítorov, poverila Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby záležitosť prešetril. EÚ inštitúcie môžu vykonávať i námatkové kontroly, prešetrenie nakladania s finančnými prostriedkami EÚ a prevencia podvodov je taktiež v ich záujme. Výrok ministerky školstva Martiny Lubyovej preto hodnotíme ako pravidivý. Výrok sa vzťahuje ku kauze eurofondov v rezorte školstva a bol súčasťou odpovede na otázku redaktora týkajúcu sa nevyčerpaných eurofondov. Ako redaktor Norbert Dolinský formuloval vo svojej otázke, napriek tomu, že opozícia kritizuje, že v nedávnej kauze mohlo ísť o sporné čerpanie eurofondov, Európska komisia sa rozhodla ich čerpanie nezastaviť. Toto stanovisko Európskej komisie Lubyová vysvetlila tým, že v kauze stále nefigurujú žiadne konkrétne zistenia, preto neboli jej rezortu na stretnutí s európskou komisárkou Corinou Cretu vyčítané žiadne konkrétne body. Zistenia môže priniesť až kontrola, ktorá podľa jej výroku práve prebieha. Preto spomínané stretnutie a výzvy Európskej komisie sú údajne zatiaľ iba preventívnym konaním. Výzva na predkladanie projektov je informáciou pre žiadateľov o nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie (z eurofondov). Ministerstvo školstva pod vedením Petra Plavčana vypísalo dve veľké výzvy na predloženie prejektov. Jedna bola určená na Dlhodobý strategický výskum (DVS) a druhá na Priemyslené výskumno-vývojové centrá (PVVC), obe vo výške takmer 300 miliónov eur. Ako informuje článok týždenníka TREND, výzva PVVC bola \"... ukončená a s väčšinou úspešných žiadateľov už štát uzavrel zmluvy...\" Po spustení kritickej odozvy zo strany opozície, médií, po proteste rektorov vysokých škôl a po doručení listu z Európskej komisie, slovenská vláda zrušila druhú výzvu na DVS ešte pred popisom zmlúv s víťaznými firmami. Listom totiž Európska komisia pozastavila vyplatenie eurofondov v štyroch výzvach pod ministerstvom školstva, vrátane spomínaných. Keďže na základe podpísaných zmluv, ktoré už rezort s firmami uzatvoril, vzniká týmto firmám nárok na čerpanie eurofondov, prípadné náklady po odmietnutí platby Európskou komisiou by museli byť hradené zo štátneho rozpočtu. Poslankyňu NR SR Veroniku Remišovú citoval v auguste 2017 portál aktuality.sk : \"...v arovný list znamená, že to Komisia považuje za obrovský problém ... a nám Brusel nepreplatí ani jedno euro, pokiaľ sa nevyriešia problémy, na ktoré EK upozorňuje.\" Podľa článku aktualne.sk \"...rozdeľovanie eurofondov rieši okrem Európskeho úradu pre boj proti podvodom aj Národná kriminálna agentúra.\". Prebiehajúcou kontrolou zo strany EÚ, ktorú v diskusii spomína ministerka Martina Lubyová, môže byť práve kontrola údajne vyžiadaná ministerstvom školstva, ako o tom informovali hnonline.sk vo svojom článku . Ten zhŕňa videozáznam, kde minister Plavčan 26. júla 2017 avizuje, že sa kvôli prevereniu výzvy na DSV \"...obrátil na Európsku komisiu\" . Podľa článku denníka SME zo septembra 2017 sa už kontrolami výziev zaoberá ministerstvo školstva, rezort financií a audit z Európskej únie je očakávaný. Európska komisia sa obrátila na vlastných vyšetrovateľov z Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). V Rádiožurnále Slovenského rozhlasu 7. augusta 2017 zaznelo vyjadrenie Jany Capello, zo Zastupiteľstva Európskej komisie na Slovensku: „Je teraz na slovenských orgánoch, aby na tento list odpovedali. Európska komisia zároveň posunula všetky predmetné informácie OLAF-u. OLAF sa nimi bude zaoberať v zmysle svojich pravidiel a postupov, avšak treba mať na pamäti, že toto neznamená automaticky začiatok vyšetrovania.\" Podľa redaktorky Slovenského rozhlasu, Zuzany Kejmarovej: \"...OLAF-u, teda Európskemu úradu pre boj proti podvodom, zvyčajne trvá preverovanie rok a pol. Závisí to však od rýchlosti komunikácie s dotknutou inštitúciou.\" Európska komisia je nezávislá výkonná zložka EÚ, ktorá má, okrem iného, za úlohu vyčleňovať finančné prostriedky a aj kontrolu ich použitia pod dohľadom Európskeho dvora audítorov .Ten vykonáva \"...audit prijímov a výdavkov EÚ ... kontroluje jednotlivcov a organizácie, ktoré narábajú s prostriedkami EÚ ... vypracúva výročnú správu i nahlasuje podozrenia z podvodu, korupcie a inej nezákonnej činnosti Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF)... \" Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je jediný orgán EÚ poverený odhaľovať, vyšetrovať a zastaviť podvody týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ.\" Znamená to, že OLAF by v tomto prípade jednal na základe oznámenia Európskej komisie (prípadne v spolupráci s Európskym dvorom audítorov). Medzi úlohy Európskeho dvora audítorov patrí napríklad \"... preverovanie osôb a organizácií, ktoré s prostriedkami EÚ hospodária a vykonávanie námatkových kontrol v štátoch, ktoré čerpajú pomoc z EÚ.\" Je teda v kompetencii i záujme Európskej komisie či Európskeho dvora audítorov vykonávať i preventívne opatrenia tak, ako to naznačila Martina Lubyová vo výroku, ale aj poveriť prešetrením možných podvodov Európsky úrad pre boj proti podvodom. O priebehu a výsledku kontroly zatiaľ nemáme dostupné informácie. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Výzva na predkladanie projektov", "dve veľké výzvy", "článok", "aktuality.sk", "aktualne.sk", "článku", "článku", "obrátila", "Rádiožurnále Slovenského rozhlasu", "Európska komisia", "Európskeho dvora audítorov", "Európsky úrad pre boj proti podvodom", "preverovanie"], "url": ["http://www.epi.sk/odborny-clanok/Eurofondy-aktualne-vyzvy-na-predkladanie-projektov.htm", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/511246/slovensku-stopli-styri-vyzvy-z-eurofondov-tvrdi-poslankyna-remisova/", "https://aktualne.centrum.sk/slovensko/politika/prisnejsie-podmienky-eurofondy-nova-vyzva-prejde-cez-pelegriniho-urad.html", "http://tv.hnonline.sk/politika/1001311-priamy-prenos-plavcan-hovori-o-cerpani-eurofondov-v-jeho-rezorte", "https://domov.sme.sk/c/20641864/na-ministerstve-skolstva-preveruju-eurofondy-audit-spravi-aj-brusel.html", "https://dennikn.sk/842812/skandal-s-eurofondami-je-podla-europskej-komisie-vazny-poslala-nam-varovny-list/", "http://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/2017/8-2017/europska-komisia-pozastavila-styri-eurofondove-vyzvy-na-vedu-a-vyskum.html?page_id=7652", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-commission_sk", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-court-auditors_sk", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/mission_sk", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-court-auditors_cs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:51.736753+00:00"}
{"id": "43471", "numeric_id": 43471, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43471", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "(Miroslav Beblavý, pozn.) ktorý 20 rokov už prechádza cez štvrtú politickú stranu, pán Beblavý, ktorý o deviatej spraví tlačovku, ako ma treba odvolať a o desiatej ani do roboty nepríde a za 4-tisícový plat sa ani neunúva sadnúť si do toho pléna...", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý zarába ako poslanec mesačne 4863 eur, uvedenej tlačovej konferencie sa zúčastnil a z dôvodu pracovnej cesty skutočne nebol na rokovaní parlamentu. No je členom tretej - nie štvrtej - politickej strany a od jeho vstupu do prvej (SDKÚ) ubehlo desať - nie dvadsať - rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Beblavý bol v rokoch 2002 až 2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Členom politickej strany sa však stal až v roku 2009, keď vstúpil do SDKÚ-DS. Na jej kandidátke sa v rokoch 2010 a 2012 dostal do parlamentu. V roku 2013 zo strany vystúpil . O rok neskôr vstúpil do strany #SIEŤ, za ktorú sa v roku 2016 stal poslancom parlamentu. Po vstupe strany do koalície so Smerom, SNS a MOST-Híd sa členstva vzdal a v parlamente pokračoval ako nezaradený. V apríli 2017 oznámil vznik novej strany SPOLU – občianska demokracia. V roku 2018 sa na stal jej predsedom . Plat poslancov upravuje Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V roku 2019 zarábajú 3 039 eur. Ak majú trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, dostávajú k platu paušálne náhrady vo výške 1 824 eur. Celková odmena poslanca Beblavého s bydliskom v Bratislave teda dokopy činí 4 863 eur. Lídri strán Progresívne Slovensko (Truban), Za ľudí (Kiska), KDH (Hlina) a Spolu (Beblavý) zvolali na piatok, 6. septembra 2019 o 9:30 tlačovú konferenciu , na ktorej sa venovali aj téme odvolávania premiéra Pellegriniho. V ten istý deň sa mala konať mimoriadna schôdza NR SR k odvolávaniu premiéra. Miroslav Beblavý sa jej nezúčastnil, ako dôvod uviedol pracovnú cestu mimo Bratislavy. Schôdza sa nakoniec nekonala, plénum nebolo uznášaniaschopné.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý zarába ako poslanec mesačne 4863 eur, uvedenej tlačovej konferencie sa zúčastnil a z dôvodu pracovnej cesty skutočne nebol na rokovaní parlamentu. No je členom tretej - nie štvrtej - politickej strany a od jeho vstupu do prvej (SDKÚ) ubehlo desať - nie dvadsať - rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Beblavý bol v rokoch 2002 až 2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Členom politickej strany sa však stal až v roku 2009, keď vstúpil do SDKÚ-DS. Na jej kandidátke sa v rokoch 2010 a 2012 dostal do parlamentu. V roku 2013 zo strany vystúpil . O rok neskôr vstúpil do strany #SIEŤ, za ktorú sa v roku 2016 stal poslancom parlamentu. Po vstupe strany do koalície so Smerom, SNS a MOST-Híd sa členstva vzdal a v parlamente pokračoval ako nezaradený. V apríli 2017 oznámil vznik novej strany SPOLU – občianska demokracia. V roku 2018 sa na stal jej predsedom . Plat poslancov upravuje Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V roku 2019 zarábajú 3 039 eur. Ak majú trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, dostávajú k platu paušálne náhrady vo výške 1 824 eur. Celková odmena poslanca Beblavého s bydliskom v Bratislave teda dokopy činí 4 863 eur. Lídri strán Progresívne Slovensko (Truban), Za ľudí (Kiska), KDH (Hlina) a Spolu (Beblavý) zvolali na piatok, 6. septembra 2019 o 9:30 tlačovú konferenciu , na ktorej sa venovali aj téme odvolávania premiéra Pellegriniho. V ten istý deň sa mala konať mimoriadna schôdza NR SR k odvolávaniu premiéra. Miroslav Beblavý sa jej nezúčastnil, ako dôvod uviedol pracovnú cestu mimo Bratislavy. Schôdza sa nakoniec nekonala, plénum nebolo uznášaniaschopné."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vstúpil", "2010", "2012", "vystúpil", "vstúpil", "2016", "vzdal", "oznámil", "predsedom", "Zákon", "zarábajú", "bydliskom", "tlačovú konferenciu", "mala", "uviedol", "nebolo"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/409538/", "https://www.facebook.com/beblavy/posts/712598852091463?__tn__=-R", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab6.jsp@lang=sk.htm", "https://web.archive.org/web/20120414081446/http:/app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=22", "https://www.facebook.com/beblavy/posts/712598852091463?__tn__=-R", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/328518-siet-si-z-banky-pozicala-800-tisic-eur/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html", "https://dennikn.sk/minuta/409538/", "https://dennikn.sk/736823/beblavy-a-mihal-zakladaju-stranu-odmietame-smer-a-budeme-liberalni-konzervativni-aj-socialni/", "https://www.aktuality.sk/clanok/581185/strana-spolu-ma-ustanovujuci-snem-predstavila-noveho-clena/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20190412.html", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=758", "https://www.ta3.com/clanok/1163739/vyhlasenie-a-kisku-m-beblaveho-m-trubana-a-a-hlinu-k-mimoriadnej-schodzi.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=383#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/ospravedlnenia_result&PoslanecMasterID=758&CisObdobia=7&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&CisSchodze=", "https://www.webnoviny.sk/nazivo-premier-pellegrini-bude-celit-odvolavaniu-v-parlamente-je-na-programe-mimoriadna-schodza/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:06.663467+00:00"}
{"id": "vr26543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26543", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Aj keď si Európska únia v Lisabonskej stratégii pred takmer 10 rokmi vytýčila cieľ, že do prelomu milénia sa stane najrýchlejšie sa rozvíjajúcou vzdelanostnou ekonomikou sveta, život nám dokázal, že medzi politickými deklaráciami a realitou bývajú veľké rozdiely.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nesprávny, pretože Jaroslav Paška nesprávne pracuje s daným dokumentom. Cieľ, ktorý uvádza J. Paška bol vytýčený v roku 2000, teda pred viac ako 10 rokmi a nie \"pred takmer 10 rokmi\". Navyše, podľa Lisabonskej stratégie, nemal byť tento cieľ naplnený do \"prelomu milénia\", ale v priebehu prvého desaťročia 21. storočia. Lisabonská stratégia z roku 2000 uvádza (čl. 5): \"Únia má dnes nový strategický cieľ na najbližšie desaťročie: stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu so zvýšeným počtom a kvalitou pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou.\" Ak J. Paška hovorí o prelome milénia, myslel by tým buď rok 2000, alebo 3000. Lisabonská stratégia bola prijatá v roku 2000, pričom v roku 2010 mali byť dosiahnuté stanovené ciele. J. Paška hovorí \"pred takmer 10 rokmi\". Zrejme mal na mysli revidovanú verziu Lisabonskej stratégie, ktorá bola prijatá v roku 2005. Avšak ako sme už uviedli, spomínaný cieľ bol súčasťou pôvodnej Lisabonskej stratégie z roku 2000. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nesprávny, pretože Jaroslav Paška nesprávne pracuje s daným dokumentom. Cieľ, ktorý uvádza J. Paška bol vytýčený v roku 2000, teda pred viac ako 10 rokmi a nie \"pred takmer 10 rokmi\". Navyše, podľa Lisabonskej stratégie, nemal byť tento cieľ naplnený do \"prelomu milénia\", ale v priebehu prvého desaťročia 21. storočia. Lisabonská stratégia z roku 2000 uvádza (čl. 5): \"Únia má dnes nový strategický cieľ na najbližšie desaťročie: stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu so zvýšeným počtom a kvalitou pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou.\" Ak J. Paška hovorí o prelome milénia, myslel by tým buď rok 2000, alebo 3000. Lisabonská stratégia bola prijatá v roku 2000, pričom v roku 2010 mali byť dosiahnuté stanovené ciele. J. Paška hovorí \"pred takmer 10 rokmi\". Zrejme mal na mysli revidovanú verziu Lisabonskej stratégie, ktorá bola prijatá v roku 2005. Avšak ako sme už uviedli, spomínaný cieľ bol súčasťou pôvodnej Lisabonskej stratégie z roku 2000. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonská stratégia", "prijatá"], "url": ["http://consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/ec/00100-r1.en0.htm", "https://portal.cor.europa.eu/europe2020/Profiles/Pages/TheLisbonStrategyinshort.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:40.633344+00:00"}
{"id": "vr35752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35752", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jednoducho bude treba prijať opatrenia, veď prichádza pravicová vláda, tak nech pravicová vláda teraz ukáže. My sme mali vlastné riešení, my sme napríklad uvažovali o osobitné dani pre banky.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O väčšom zdanení bánk hovoril SMER už v roku 2005, SMER má ich väčšie zdanenie vo volebnom programe 2006, zatiaľ sa tak nestalo.", "analysis_paragraphs": ["O väčšom zdanení bánk hovoril SMER už v roku 2005, SMER má ich väčšie zdanenie vo volebnom programe 2006, zatiaľ sa tak nestalo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "programe"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/r-fico-banky-treba-viac-zdanit-banky-je-to-omyl.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5193336/fico-vita-obamovu-iniciativu-viac-zdanit-velke-banky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:11.646662+00:00"}
{"id": "vr13888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13888", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... predtým, než sme túto zmenu urobili (sprísnenie pravidiel o expanzných zbraniach, pozn.), bolo možné expanzné zbrane alebo akustické alebo zbrane na poplašné náboje, aby sa to ľahko tomu rozumelo, bolo možné zakúpiť na internete. A dali sa voľne posielať po Európe. To je aj ten prípad z Českej republiky, kde zadržali, neviem koľko, veľké množstvo zbraní, ktoré viezli zo Slovenska do Českej republiky.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o držaní a predaji expanzných zbraní sa sprísnil tento rok. Národná rada SR 14. mája 2015 schválila návrh novely zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive , ktorý zavádza povinnosť evidencie expanzných zbraní, ktoré boli upravené zo zbraní kategórie A, B alebo C. Zároveň novela opätovne zakazuje predaj expanzných zbraní cez internet. Rozširujú sa tiež dôvody, kedy môže polícia predbežne zaistiť zbraň. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o držaní a predaji expanzných zbraní sa sprísnil tento rok. Národná rada SR 14. mája 2015 schválila návrh novely zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive , ktorý zavádza povinnosť evidencie expanzných zbraní, ktoré boli upravené zo zbraní kategórie A, B alebo C. Zároveň novela opätovne zakazuje predaj expanzných zbraní cez internet. Rozširujú sa tiež dôvody, kedy môže polícia predbežne zaistiť zbraň. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive", "Novela", "išlo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1539", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=od-1-jula-novinky-v-zakone-o-zbraniach-a-strelive", "http://www.lidovky.cz/ceska-stopa-na-masakru-v-parizi-policie-v-dubnu-zadrzela-francouze-s-autem-plnym-zbrani-g52-/zpravy-domov.aspx?c=A151116_175730_ln_domov_ogo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:03.710584+00:00"}
{"id": "vr28544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28544", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "My sme so Železnicami už dnes dohodnutí na tom, že tento starý železničný most prejde do mesta a budeme ho využívať v našej súťaži.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Osud starého železničného mostu podľa viacerých zdrojov ešte nie je jasný. Nenašli sme zdroj, ktorý by potvrdil uzavretie dohody medzi mestom Trenčín a ŽSR v tejto otázke. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa stránok slovenských železníc ( ŽSR ) otázka starého železničného mostu ešte nie je doriešená, a budú prebiehať ďalšie rokovania medzi zástupcami ŽSR a mesta Trenčín. Podľa niektorých správ mal byť most využitý ako promenáda pre chodcov a cyklistov. Stránka mesta Trenčín uvádza, že využitie starého železničného mosta bude predmetom súťaže, v prípade nového riešenia bude musieť spĺňať tzv. Dunajskú stratégiu. Otázne aj je, či bola uzavretá zmienená dohoda medzi mestom Trenčín a ŽSR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Osud starého železničného mostu podľa viacerých zdrojov ešte nie je jasný. Nenašli sme zdroj, ktorý by potvrdil uzavretie dohody medzi mestom Trenčín a ŽSR v tejto otázke. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa stránok slovenských železníc ( ŽSR ) otázka starého železničného mostu ešte nie je doriešená, a budú prebiehať ďalšie rokovania medzi zástupcami ŽSR a mesta Trenčín. Podľa niektorých správ mal byť most využitý ako promenáda pre chodcov a cyklistov. Stránka mesta Trenčín uvádza, že využitie starého železničného mosta bude predmetom súťaže, v prípade nového riešenia bude musieť spĺňať tzv. Dunajskú stratégiu. Otázne aj je, či bola uzavretá zmienená dohoda medzi mestom Trenčín a ŽSR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["ŽSR", "rokovania", "správ", "Stránka"], "url": ["http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/archiv-vyjadreni-2013/maj/most-v-trencine.html?page_id=2430", "http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2014/maj/zsr-modernizacia-trencin-most.html?page_id=3051", "http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/stavba-noveho-zeleznicneho-mosta-trencine-zo-stareho-bude-promenada.html", "http://www.2014.trencin.sk/sk/faq/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:25.104724+00:00"}
{"id": "47527", "numeric_id": 47527, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47527", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "My, ako politici, vrátane mňa ako prezidentky republiky, ja som to uviedla aj v tej správe, mám prístup iba k obmedzeným informáciám, ja nemám prístup do spisu ( SIS o vyšetrovaní NAKA-y, pozn.).", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentka - ani polici vo všeobecnosti - nemá právo nahliadať do vyšetrovacích spisov - iba ak by rozhodovala o udelení milosti. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Zoznam osôb, ktoré môžu nahliadať do vyšetrovacieho spisu, vymenúva § 69 ods. 1 Trestného poriadku. Okrem pracovníkov polície, prokuratúry a súdov sú to zúčastnené strany a ich obhajcovia, mediačný či probačný úradník. Prezidentka SR a ani predstaviteľ inej volenej funkcie medzi nimi nie je. Prezidentka má právo žiadať informácie od Slovenskej informačnej služby, ktorá však trestnú činnosť nevyšetruje. Informácie o trestnej činnosti má SIS poskytovať polícii. V jednom špecifickom prípade však prezidentka má právo požiadať orgány činné v trestnom konaní o poskytnutie spisu. Ide o jej ústavnú právomoc udeľovať milosti a amnestie. Podľa uznesenia Ústavného súdu z roku 1997 môže prezident v súvislosti s konaním o udelení milosti požiadať OČTK o súčinnosť (s.5). „ Môže ísť napríklad o bližšie oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho alebo trestného spisu žiadateľa o udelenie milosti priamo v sídle orgánu činného v trestnom konaní, zapožičanie vyšetrovacieho alebo trestného spisu žiadateľa o udelenie milosti, prípadne aj o iné formy súčinnosti, ktoré prezident republiky v konkrétnom prípade považuje za vhodné, potrebné alebo účelné.” Prezidentka Zuzana Čaputová sa v podobnom duchu vyjadrila aj v správe o stave republiky 28. septembra 2021: „Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné.”", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka - ani polici vo všeobecnosti - nemá právo nahliadať do vyšetrovacích spisov - iba ak by rozhodovala o udelení milosti. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Zoznam osôb, ktoré môžu nahliadať do vyšetrovacieho spisu, vymenúva § 69 ods. 1 Trestného poriadku. Okrem pracovníkov polície, prokuratúry a súdov sú to zúčastnené strany a ich obhajcovia, mediačný či probačný úradník. Prezidentka SR a ani predstaviteľ inej volenej funkcie medzi nimi nie je. Prezidentka má právo žiadať informácie od Slovenskej informačnej služby, ktorá však trestnú činnosť nevyšetruje. Informácie o trestnej činnosti má SIS poskytovať polícii. V jednom špecifickom prípade však prezidentka má právo požiadať orgány činné v trestnom konaní o poskytnutie spisu. Ide o jej ústavnú právomoc udeľovať milosti a amnestie. Podľa uznesenia Ústavného súdu z roku 1997 môže prezident v súvislosti s konaním o udelení milosti požiadať OČTK o súčinnosť (s.5). „ Môže ísť napríklad o bližšie oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho alebo trestného spisu žiadateľa o udelenie milosti priamo v sídle orgánu činného v trestnom konaní, zapožičanie vyšetrovacieho alebo trestného spisu žiadateľa o udelenie milosti, prípadne aj o iné formy súčinnosti, ktoré prezident republiky v konkrétnom prípade považuje za vhodné, potrebné alebo účelné.” Prezidentka Zuzana Čaputová sa v podobnom duchu vyjadrila aj v správe o stave republiky 28. septembra 2021: „Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné.”"], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["vymenúva", "žiadať", "poskytovať", "právomoc", "môže", "vyjadrila"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-69", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101.html#paragraf-4.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101.html#paragraf-2.odsek-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101#ustavnyclanok-102.odsek-1.pismeno-j", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80/Rozhodnutie%20-%20Rozhodnutie%20I.%20%C3%9AS%2061_96.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22751597/caputova-prezidentka-prejav-o-stave-republiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:43.109420+00:00"}
{"id": "vr31631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31631", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Oni toto nám vytýkali, mne, keď som chodil po bratislavskom regióne a prešiel vyše 60 obcí a miest v rámci predvolebnej kampane, toto bola hlavná výčitka.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť údaj, koľko obcí Pavol Frešo v rámci svojej predvolebnej kampane na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja v roku 2009 navštívil. Ako však v októbri 2009 uviedla agentúra SITA , Frešo \" pri tvorbe svojho programu vychádzal z takmer ročnej púte po mestách a obciach Bratislavského samosprávneho kraja .\" Koľko presne obcí Frešo navštívil sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť údaj, koľko obcí Pavol Frešo v rámci svojej predvolebnej kampane na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja v roku 2009 navštívil. Ako však v októbri 2009 uviedla agentúra SITA , Frešo \" pri tvorbe svojho programu vychádzal z takmer ročnej púte po mestách a obciach Bratislavského samosprávneho kraja .\" Koľko presne obcí Frešo navštívil sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.24hod.sk/Freso-chce-byt-aktivnym-zupanom,-nechce-sa-skryvat-na-urade-cl93323.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:34.041469+00:00"}
{"id": "vr30540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30540", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Zabudli ste na privatizáciu. Ktorý bol zásadným zdrojom znižovania dlhu, ak tuším pinkujete často s grafmi o tom, ako vašou zodpovednou politikou sa podarilo znížiť dlh a teraz zase narastá. Tak samozrejme privatizácia a vy veľmi dobre viete, aký spôsob tej privatizácie bo. To je vlastne ten hlavný prísun zahraničných investorov, o ktorých tak strašne rád hovoríte. Čiže kľúčoví investori prišli nie kôli vašim reformám, ale kôli tomu, že si lacno mohli kúpiť štátny majetok.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neexistuje štúdia, ktorá by hodnotila v určitom časovom horizonte (napr. 2002 - 2006, o ktorom Kažimír zrejme hovorí) vplyv privatizácie na štátny rozpočet. Existujú len čiastkové analýzy privatizovaných podnikov a ich vplyv na zamestnanosť, príjmy atď. (napr. SPP). Ako je však známe, Slovensko zaznamenalo v období Dzurindovej vlády aj mnoho tzv. greenfield investícií, tzn. investície na zelenej lúke, kedy neodkupovali existujúce podniky, ale budovali nové. (napr. Kia pri Žiline). Samozrejme existujú aj prípady ako SPP, kedy investor odkúpil existujúci štátny podnik. Ako sme však už v úvode napísali, štúdia, ktorá by dokumentovala celový vplyv privatizácií na verejné financie absentuje. Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Neexistuje štúdia, ktorá by hodnotila v určitom časovom horizonte (napr. 2002 - 2006, o ktorom Kažimír zrejme hovorí) vplyv privatizácie na štátny rozpočet. Existujú len čiastkové analýzy privatizovaných podnikov a ich vplyv na zamestnanosť, príjmy atď. (napr. SPP). Ako je však známe, Slovensko zaznamenalo v období Dzurindovej vlády aj mnoho tzv. greenfield investícií, tzn. investície na zelenej lúke, kedy neodkupovali existujúce podniky, ale budovali nové. (napr. Kia pri Žiline). Samozrejme existujú aj prípady ako SPP, kedy investor odkúpil existujúci štátny podnik. Ako sme však už v úvode napísali, štúdia, ktorá by dokumentovala celový vplyv privatizácií na verejné financie absentuje. Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:07.977902+00:00"}
{"id": "vr31972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31972", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zisk bánk bol medziročne o 34 % vyšší v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010. Bol to historický zisk cez 670 miliónov eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 bol zisk bánk medziročne vyšší o 34 % a dosahoval 674 mil. eur, čo predstavuje oproti posledným 6 rokom rekordný zisk. V roku 2011 podľa údajov Slovenskej Bankovej Asociácie stúpol zisk slovenského bankového sektora o viac ako jednu tretinu a predstavoval 674 mil. eur , čo bolo v medziročnom porovnaní viac o 34 % . Portál sme.sk priniesol graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Ako vidíme v roku 2011 banky dosahovali rekordný zisk v porovnaní s poslednými 6 rokmi. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 bol zisk bánk medziročne vyšší o 34 % a dosahoval 674 mil. eur, čo predstavuje oproti posledným 6 rokom rekordný zisk. V roku 2011 podľa údajov Slovenskej Bankovej Asociácie stúpol zisk slovenského bankového sektora o viac ako jednu tretinu a predstavoval 674 mil. eur , čo bolo v medziročnom porovnaní viac o 34 % . Portál sme.sk priniesol graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Ako vidíme v roku 2011 banky dosahovali rekordný zisk v porovnaní s poslednými 6 rokmi. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["stúpol", "sme.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/cisty-zisk-slovenskych-bank-vzrastol-vlani-o-viac-ako-tretinu-pbq-/sk_ekonomika.asp?c=A120201_161353_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:16.042957+00:00"}
{"id": "vr29444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29444", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "K úsporám verejných financií prispeli aj viaceré čiastkové opatrenia, ako napr. zákonné obmedzenie poslancov NR SR zastávajúcich viacero volených funkcií poberať len jeden poslanecký plat a z iných funkcií len príjem na úrovni minimálnej mzdy.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona 32/2015 Zb. bola prijatá 4. februára 2015 a zavádza (okrem iného) úpravu, na základe ktorej búdu poslanci NR SR vykonávajúci viacero verejných funkcií (platených z verejných prostriedkov) zároveň, dostávať len poslanecký plat, pričom z iných funkcií im bude vyplatená len suma vo výške minimálnej mzdy. Keďže však táto novela nadobúda účinnosť až dňom vykonania najbližších volieb do NR SR a časti upravujúce platy starostov a primátorov nadobudnú účinnosť až po vykonaní najbližších volieb na úrovni územných samospráv, nemohla zatiaľ reálne prispieť k úsporám verejných financií. Strana Smer si týmto výrokom vylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, na základe čoho hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Spomínané zákonné obmedzenie novelizovalo zákon z roku 1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Novela ustanovuje, že pokiaľ poslanec NR SR vykonáva zároveň aj inú funkciu vo verejnej správe, za ktorú má nárok na príjem z verejných prostriedkov, môže v plnej výške poberať len plat poslanca NR SR a za výkon každej inej funkcie mu bude vyplatená iba suma vo výške minimálnej mzdy. Touto novelou majú byť upravené aj platy poslancov VÚC, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi. V plnej výške budú poberať len plat starostu alebo primátora. Táto novela sa však nebude týkať takých mestských a obecných poslancov, ktorý za výkon svojej funkcie nepoberajú plat. Nevyplatená časť platu poslancov, starostov a primátorov, ktorých sa zákon týka, ostane v rozpočte daného subjektu.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona 32/2015 Zb. bola prijatá 4. februára 2015 a zavádza (okrem iného) úpravu, na základe ktorej búdu poslanci NR SR vykonávajúci viacero verejných funkcií (platených z verejných prostriedkov) zároveň, dostávať len poslanecký plat, pričom z iných funkcií im bude vyplatená len suma vo výške minimálnej mzdy. Keďže však táto novela nadobúda účinnosť až dňom vykonania najbližších volieb do NR SR a časti upravujúce platy starostov a primátorov nadobudnú účinnosť až po vykonaní najbližších volieb na úrovni územných samospráv, nemohla zatiaľ reálne prispieť k úsporám verejných financií. Strana Smer si týmto výrokom vylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, na základe čoho hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Spomínané zákonné obmedzenie novelizovalo zákon z roku 1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Novela ustanovuje, že pokiaľ poslanec NR SR vykonáva zároveň aj inú funkciu vo verejnej správe, za ktorú má nárok na príjem z verejných prostriedkov, môže v plnej výške poberať len plat poslanca NR SR a za výkon každej inej funkcie mu bude vyplatená iba suma vo výške minimálnej mzdy. Touto novelou majú byť upravené aj platy poslancov VÚC, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi. V plnej výške budú poberať len plat starostu alebo primátora. Táto novela sa však nebude týkať takých mestských a obecných poslancov, ktorý za výkon svojej funkcie nepoberajú plat. Nevyplatená časť platu poslancov, starostov a primátorov, ktorých sa zákon týka, ostane v rozpočte daného subjektu."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "hlasovalo", "Novela", "Pravda"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-32", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35226", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-32", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/330907-fico-predlozil-navrh-jedneho-platu-pre-vykon-viacerych-funkcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:21.910423+00:00"}
{"id": "vr15973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15973", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zabezpečí dobudovanie systému fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou s využitím finančných zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe mediálne prístupných informácií môžeme vyvodiť snahu vlády o zkvalitňovanie fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. Berúc na zreteľ, že žiadny takýto projekt ešte nebol dokončený, tiež že vláda už začala s rekonštrukciou kamerového vybavenia a novým spôsobom kontroly na hranici s Ukrajinou, sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. \" Voľný pohyb osôb v rámci jednotného priestoru, ktorý Európska únia budovala od svojho vzniku, je uznávaný ako základné právo jeho občana. Zavedenie tohto princípu do praxe bolo oveľa ťažšie ako zavedenie pravidiel pre voľný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb. Až podpisom Schengenského dohovoru v roku 1990 boli stanovené pravidlá pre vytvorenie spoločného priestoru zabezpečujúceho voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Úsilie Slovenskej republiky stať sa členom spoločenstva štátov schengenského priestoru bolo zavŕšené 21. decembra 2007, kedy služba hraničnej polície Policajného zboru ukončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom. Členstvo v spoločnom schengenskom priestore, tiež označovanom ako priestor bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, zaväzuje každý jeho členský štát podieľať sa na plnení tzv. kompenzačných opatrení ako náhrady za zrušenie kontrol na svojich vnútorných hraniciach. Kompenzačné opatrenia sú založené najmä na zabezpečení vysokého štandardu vykonávania kontroly svojich vonkajších hraníc, rozvoji efektívnej policajnej spolupráce, spoločnom postupe v oblasti uplatňovania vízovej politiky a migrácie, justičnej spolupráci a spolupráci v oblasti boja proti drogám, zabezpečení funkčnosti a používania Schengenského informačného systému a ochrane osobných údajov. \" Slovenská republika má teda vonkajšiu schengenskú hranicu so svojim východným susedom- Ukrajinou. Posilňovanie tejto schengenskej hranice sa začalo najmä v dôsledku konfliktov na Ukrajine v roku 2014. Nakoľko je však vybavenie hranice postačujúce a efektívne, je sporné. Najväčším otáznikom v poslednom období je určite pád vrtuľníka (ktorý nezachytili radary) na hranici s Ukrajinou. Navyše vrtuľník mal prevážať prevádzačov a utečencov. Udalosť sa stala 13. novembra 2015, teda za druhej Ficovej vlády. Do programového vyhlásenia tretej Ficovej vlády sa dostalo aj \" dobudovanie systému fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou .\" Počas prvého roku vlády bola mediálne prezentovaná iba jedna avizovaná modernizácia- modernizácia kamerového systému. Kamerový systém na hranici pochádza ešte z roku 2007 a pracuje s analógovými kamerami. Okrem iného sa to prejavuje nepoužiteľnosťou videozáznamu z dôvodu nízkeho rozlíšenia. „ Preto nie je možné adekvátne reagovať na vzniknuté situácie. Kamerový záznam je okrem toho ukladaný na nedostatočne dlhý čas, čo sa v praxi takisto ukazuje ako problematické. Počet kamier je taktiež nedostatočný ,“ uviedla Koišová pre TASR . Cieľom dobudovania a obmeny kamerového systému je podľa rezortu vnútra objektívne posúdiť čakacie doby na hraničných priechodoch a následne možnosť prijímať okamžité nápravné opatrenia.„ Optimalizácia a modernizácia kamerového systému zníži potenciálne korupčné správanie, zvýši bezpečnosť občanov, cudzincov, colníkov a príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície. V neposlednom rade prispeje k zlepšeniu komunikácie a prístupu verejných činiteľov k osobám počas vybavovacieho procesu na hraničnom priechode ,“ vysvetlila Koišová. Projekt bude spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu. Ku ďalšiemu mediálne známemu incidentu došlo 3.apríla 2016, kedy Ukrajinská pohraničná služba informovala, že na hraniciach so Slovenskom zadržala vrtuľník, ktorého posádka sa podľa všetkého venovala prevozu nelegálnych migrantov. Pohraničná služba Ukrajiny vo vyhlásení spresnila, že trasa i vrtuľník boli objavené počas spoločnej slovensko-ukrajinskej operácie. Najaktuálnejšou informáciou je správa z 11. marca 2017, ktorá avizuje , že polícia od apríla sprísni kontroly na slovensko-ukrajinskej hranici.„ Pokiaľ doteraz prechádzal občan Európskej únie vonkajšími hranicami, tak policajti používali takzvanú zjednodušenú hraničnú kontrolu ,“ povedal pre médiá riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR Ladislav Csémi s tým, že pokiaľ mala osoba u seba cestovný doklad, policajt sa mohol rozhodnúť do akej miery ju skontroluje. „Od apríla bude každý preverený príslušným informačným systémom, či už ide o slovenského občana, občana EÚ alebo občana tretieho štátu ,“ dodal Csémi. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe mediálne prístupných informácií môžeme vyvodiť snahu vlády o zkvalitňovanie fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. Berúc na zreteľ, že žiadny takýto projekt ešte nebol dokončený, tiež že vláda už začala s rekonštrukciou kamerového vybavenia a novým spôsobom kontroly na hranici s Ukrajinou, sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. \" Voľný pohyb osôb v rámci jednotného priestoru, ktorý Európska únia budovala od svojho vzniku, je uznávaný ako základné právo jeho občana. Zavedenie tohto princípu do praxe bolo oveľa ťažšie ako zavedenie pravidiel pre voľný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb. Až podpisom Schengenského dohovoru v roku 1990 boli stanovené pravidlá pre vytvorenie spoločného priestoru zabezpečujúceho voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Úsilie Slovenskej republiky stať sa členom spoločenstva štátov schengenského priestoru bolo zavŕšené 21. decembra 2007, kedy služba hraničnej polície Policajného zboru ukončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom. Členstvo v spoločnom schengenskom priestore, tiež označovanom ako priestor bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, zaväzuje každý jeho členský štát podieľať sa na plnení tzv. kompenzačných opatrení ako náhrady za zrušenie kontrol na svojich vnútorných hraniciach. Kompenzačné opatrenia sú založené najmä na zabezpečení vysokého štandardu vykonávania kontroly svojich vonkajších hraníc, rozvoji efektívnej policajnej spolupráce, spoločnom postupe v oblasti uplatňovania vízovej politiky a migrácie, justičnej spolupráci a spolupráci v oblasti boja proti drogám, zabezpečení funkčnosti a používania Schengenského informačného systému a ochrane osobných údajov. \" Slovenská republika má teda vonkajšiu schengenskú hranicu so svojim východným susedom- Ukrajinou. Posilňovanie tejto schengenskej hranice sa začalo najmä v dôsledku konfliktov na Ukrajine v roku 2014. Nakoľko je však vybavenie hranice postačujúce a efektívne, je sporné. Najväčším otáznikom v poslednom období je určite pád vrtuľníka (ktorý nezachytili radary) na hranici s Ukrajinou. Navyše vrtuľník mal prevážať prevádzačov a utečencov. Udalosť sa stala 13. novembra 2015, teda za druhej Ficovej vlády. Do programového vyhlásenia tretej Ficovej vlády sa dostalo aj \" dobudovanie systému fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou .\" Počas prvého roku vlády bola mediálne prezentovaná iba jedna avizovaná modernizácia- modernizácia kamerového systému. Kamerový systém na hranici pochádza ešte z roku 2007 a pracuje s analógovými kamerami. Okrem iného sa to prejavuje nepoužiteľnosťou videozáznamu z dôvodu nízkeho rozlíšenia. „ Preto nie je možné adekvátne reagovať na vzniknuté situácie. Kamerový záznam je okrem toho ukladaný na nedostatočne dlhý čas, čo sa v praxi takisto ukazuje ako problematické. Počet kamier je taktiež nedostatočný ,“ uviedla Koišová pre TASR . Cieľom dobudovania a obmeny kamerového systému je podľa rezortu vnútra objektívne posúdiť čakacie doby na hraničných priechodoch a následne možnosť prijímať okamžité nápravné opatrenia.„ Optimalizácia a modernizácia kamerového systému zníži potenciálne korupčné správanie, zvýši bezpečnosť občanov, cudzincov, colníkov a príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície. V neposlednom rade prispeje k zlepšeniu komunikácie a prístupu verejných činiteľov k osobám počas vybavovacieho procesu na hraničnom priechode ,“ vysvetlila Koišová. Projekt bude spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu. Ku ďalšiemu mediálne známemu incidentu došlo 3.apríla 2016, kedy Ukrajinská pohraničná služba informovala, že na hraniciach so Slovenskom zadržala vrtuľník, ktorého posádka sa podľa všetkého venovala prevozu nelegálnych migrantov. Pohraničná služba Ukrajiny vo vyhlásení spresnila, že trasa i vrtuľník boli objavené počas spoločnej slovensko-ukrajinskej operácie. Najaktuálnejšou informáciou je správa z 11. marca 2017, ktorá avizuje , že polícia od apríla sprísni kontroly na slovensko-ukrajinskej hranici.„ Pokiaľ doteraz prechádzal občan Európskej únie vonkajšími hranicami, tak policajti používali takzvanú zjednodušenú hraničnú kontrolu ,“ povedal pre médiá riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR Ladislav Csémi s tým, že pokiaľ mala osoba u seba cestovný doklad, policajt sa mohol rozhodnúť do akej miery ju skontroluje. „Od apríla bude každý preverený príslušným informačným systémom, či už ide o slovenského občana, občana EÚ alebo občana tretieho štátu ,“ dodal Csémi. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Voľný pohyb osôb", "Ukrajinou.", "2014.", "otáznikom", "vyhlásenia", "TASR", "incidentu", "správa"], "url": ["http://www.minv.sk/?schengen-1", "http://www.minv.sk/?fotogalerie-6&galeria=ako-funguje-schengenska-hranica", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316589-slovensko-ukrajinsku-hranicu-sleduje-500-kamier-a-oko-schengenu/", "https://dennikn.sk/294167/na-ukrajinskej-hranici-padol-vrtulnik-pravdepodobne-s-paserakmi/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/mv-sr-zmodernizuje-kamerovy-system-/231607-clanok.html", "https://www.cas.sk/clanok/383524/strelba-pri-slovensko-ukrajinskej-hranici-zatkli-posadku-vrtulnika-na-pasovanie-migrantov-a-tovaru/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/422734-od-aprila-sprisnia-kontroly-na-ukrajinskej-hranici/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:52.664435+00:00"}
{"id": "vr37811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37811", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Pokiaľ ide o vnímanie korupcie v justícii, zaznamenalo 19% pokles (za pôsobenia Lucie Žitňanskej na ministerstve vo volebnom období 2002-2006 pozn.), čo bol jeden z najväčších vo všetkých sférach života.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je jasné, ku ktorému prieskumu sa ministerka Lucia Žitňanská odvoláva. O niečo nižší klesajúci trend (13 p. b.) naznačuje napríklad prieskum (.pdf) vykonaný agentúrou Focus pre Transparency International. Zatiaľ čo, v marci 2002 60% opýtaných pokladalo úplatkárstvo na súdoch a prokuratúre za existujúce a veľmi rozšírené, v marci 2006 to už bolo 47%.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, ku ktorému prieskumu sa ministerka Lucia Žitňanská odvoláva. O niečo nižší klesajúci trend (13 p. b.) naznačuje napríklad prieskum (.pdf) vykonaný agentúrou Focus pre Transparency International. Zatiaľ čo, v marci 2002 60% opýtaných pokladalo úplatkárstvo na súdoch a prokuratúre za existujúce a veľmi rozšírené, v marci 2006 to už bolo 47%."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["prieskum"], "url": ["http://backup.transparency.sk/aktuality/Sipos-seminar1209tlacsprava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:23.561187+00:00"}
{"id": "48395", "numeric_id": 48395, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48395", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Jasne povedal aj pán Burda vo svojom stanovisku povedal, že zháňanie vecí na politických oponentov je bežná vec aj v západných demokraciách.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár naráža na myšlienku, ktorú dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda povedal v rozhovore pre Pravdu. Burda skutočne konštatuje, že takýto vzorec správania patrí k politickej praxi v štátoch západnej demokracie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pri otázke na vyhľadávanie „škandalóznych“ materiálov voči politickým oponentom, resp. opozícii, odpovedal Eduard Burda: „Vyhľadávanie a zverejňovanie „špiny“ na politických súperov je bežnou súčasťou politického boja aj v západných demokraciách. Akurát sa to väčšinou robí takým spôsobom, že to politici nechajú zverejniť iné osoby, často novinárov, prípadne tvrdia, že im to akože náhodou poslal nejaký uvedomelý občan, ktorý mal k informáciám prístup z vnútra.“ (ods. 14)", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár naráža na myšlienku, ktorú dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda povedal v rozhovore pre Pravdu. Burda skutočne konštatuje, že takýto vzorec správania patrí k politickej praxi v štátoch západnej demokracie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pri otázke na vyhľadávanie „škandalóznych“ materiálov voči politickým oponentom, resp. opozícii, odpovedal Eduard Burda: „Vyhľadávanie a zverejňovanie „špiny“ na politických súperov je bežnou súčasťou politického boja aj v západných demokraciách. Akurát sa to väčšinou robí takým spôsobom, že to politici nechajú zverejniť iné osoby, často novinárov, prípadne tvrdia, že im to akože náhodou poslal nejaký uvedomelý občan, ktorý mal k informáciám prístup z vnútra.“ (ods. 14)"], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/624299-burda-obvinenie-fica-s-kalinakom-povazujem-za-znacne-prehnane/strana-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:46.719086+00:00"}
{"id": "vr35109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35109", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Je to skutočne dehonestácia, dehonestácia znaku, ktorý skutočne takýto znak bol. Pretože tento René z Anjou, ešte Lotrinčania prevzali tento dvojkríž od Svätopluka, ktorý bol Svätopluk v roku 870 sa stal krstným otcom proste syna. A oni, Lotrinčania prevzali ten dvojkríž od Veľkej Moravy, od Svätopluka. A preto je ten dvojkríž aj tu, na tomto štíte Reného z Anjou. Takže čo tu zmätkujeme. Čo tu rozprávame za nezmysly. Dokonca francúzsky odboj, protifašistický odboj mal v svojom znaku tento dvojkríž. A s obidvoma ramenami dlhými.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či Lotrinčania prevzali dvojkríž od Svätopluka a od Veľkomoravskej ríše, nevieme overiť. Pravda je, že Svätopluk bol krstným otcom kráľa Zwentibolda (prepis mena Svätopluk vo franštine) lotrinského kráľa v rokoch 895-900. Erb Reného z Anjou nenesie žiadny dvojkríž.", "analysis_paragraphs": ["Či Lotrinčania prevzali dvojkríž od Svätopluka a od Veľkomoravskej ríše, nevieme overiť. Pravda je, že Svätopluk bol krstným otcom kráľa Zwentibolda (prepis mena Svätopluk vo franštine) lotrinského kráľa v rokoch 895-900. Erb Reného z Anjou nenesie žiadny dvojkríž."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Zwentibolda", "Erb"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Zwentibold", "http://en.wikipedia.org/wiki/Ren%C3%A9_of_Anjou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:58.064101+00:00"}
{"id": "vr38251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38251", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Schválili nám ho ďalší dvaja koaliční partneri. (Paludu, pozn.)", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po tom, čo SaS oficiálne informovala svojich koaličných partnerov o nominácii Petra Paludu na predsedu Národného bezpečnostného úradu, vyjadrili strany KDH a Most-Híd svoju podporu. SDKÚ-DS žiadalo prerokovať nomináciu v rámci svojho klubu. ( SITA )", "analysis_paragraphs": ["Po tom, čo SaS oficiálne informovala svojich koaličných partnerov o nominácii Petra Paludu na predsedu Národného bezpečnostného úradu, vyjadrili strany KDH a Most-Híd svoju podporu. SDKÚ-DS žiadalo prerokovať nomináciu v rámci svojho klubu. ( SITA )"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-nema-s-nominaciou-petra-pal/346352-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:37.480664+00:00"}
{"id": "vr30522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30522", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No v každom prípade treba povedať, že tie svetové ekonomické médiá ako je The Economist, ako je The Welt, ako je Daily Telegraph a ďalšie prinášali naozaj katastrofálne titulky hneď tesne po skončení tohto summitu a to boli titulky tipu Titanic už vyplával a vitajte v rozdelenej Európe. Dokonca som našiel titulok, že EÚ explodovala a začína sa úplne nanovo budovanie EÚ. A na strane druhej sme tu mali ale aj kopec optimizmu, hlavne v našich médiách, keď jeden nemenovaný pravicový denník priniesol titulok, že Európa má byť silnejšia bez Británie.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zahranicné médiá reagovali na výsledky Summitu v Bruseli (8-9.12. 2011) naozaj negatívne. Vzhladom na velké množstvo clánkov týkajúcich sa výsledkov Summitu a parafrázovanie J. Kollára (neuvedenie presného názvu clánku) sa nám nepodarilo nájst všetky clánky, na ktoré poukazuje J. Kollár, uvádzame však obdobné clánky. Napríklad : The Economist - Europe' s great divorce . Britain not leaving but falling out of the EU The Guardian - Press reaction to David Cameron' s European veto - tento clánok poukazuje na reakcie jednotlivých svetových médií na veto britského premiéra Camerona, ako najdôležitejší výsledok Summitu z 9.decembra 2011. The Telegraph - Euro crisis: we are rebuilding the ship that sank. Fox Business - Fiscal Union Talks Divide Europe, Isolate Britain Hospodárske noviny odkazujúce na The Economist - Summit rozdelil Európu Clánok slovenského média, na ktoré odkazuje J. Kollár sa nám nepodarilo nájst.", "analysis_paragraphs": ["Zahranicné médiá reagovali na výsledky Summitu v Bruseli (8-9.12. 2011) naozaj negatívne. Vzhladom na velké množstvo clánkov týkajúcich sa výsledkov Summitu a parafrázovanie J. Kollára (neuvedenie presného názvu clánku) sa nám nepodarilo nájst všetky clánky, na ktoré poukazuje J. Kollár, uvádzame však obdobné clánky. Napríklad : The Economist - Europe' s great divorce . Britain not leaving but falling out of the EU The Guardian - Press reaction to David Cameron' s European veto - tento clánok poukazuje na reakcie jednotlivých svetových médií na veto britského premiéra Camerona, ako najdôležitejší výsledok Summitu z 9.decembra 2011. The Telegraph - Euro crisis: we are rebuilding the ship that sank. Fox Business - Fiscal Union Talks Divide Europe, Isolate Britain Hospodárske noviny odkazujúce na The Economist - Summit rozdelil Európu Clánok slovenského média, na ktoré odkazuje J. Kollár sa nám nepodarilo nájst."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Europe' s great divorce", "Britain not leaving but falling out of the EU", "Press reaction to David Cameron' s European veto", "Euro crisis: we are rebuilding the ship that sank.", "Fiscal Union Talks Divide Europe, Isolate Britain", "Hospodárske noviny", ""], "url": ["http://www.economist.com/blogs/charlemagne/2011/12/britain-and-eu-summit", "http://www.economist.com/blogs/bagehot/2011/12/britain-and-eu-0", "http://www.guardian.co.uk/business/2011/dec/10/press-reaction-cameron-veto", "http://blogs.telegraph.co.uk/news/richardspencer/100122846/euro-crisis-we-are-rebuilding-the-ship-that-sank/", "http://m.foxbusiness.com/quickPage.html?page=32811&content=62048710&pageNum=-1", "http://m.hnonline.sk/c3-54154980-kw0000_d-the-economist-summit-rozdelil-europu", "http://blogs.telegraph.co.uk/news/richardspencer/100122846/euro-crisis-we-are-rebuilding-the-ship-that-sank/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:39.203486+00:00"}
{"id": "vr37849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37849", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A potom sa objavil, ja som žiadny papier nevyťahoval, myslím, že to bola televízia TA3, ktorá zverejnila potvrdenie, ktoré potvrdzovalo, že telefónne číslo pána Horta, podpredsedu Národnej rady za SDKÚ bolo monitorované v období do 21. decembra 2010.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME priniesol informáciu, že neznámy muž v piatok 18. marca 2011 priniesol do televízie TA3 dokument s vytlačenou hlavičkou automatického odpočúvacieho systému spolu s telefónnym číslom. TA3 zistila, že číslo patrí Milanovi Hortovi, podpredsedovi NR SR za SDKÚ a medializované nahrávanie bolo ukončené dňa 21. decembra 2010.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME priniesol informáciu, že neznámy muž v piatok 18. marca 2011 priniesol do televízie TA3 dokument s vytlačenou hlavičkou automatického odpočúvacieho systému spolu s telefónnym číslom. TA3 zistila, že číslo patrí Milanovi Hortovi, podpredsedovi NR SR za SDKÚ a medializované nahrávanie bolo ukončené dňa 21. decembra 2010."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5813930/anonym-priniesol-dokument-o-udajnom-odpocuvani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:15.794467+00:00"}
{"id": "vr27547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27547", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "A ja sama som v tom období robila dve správy, ako predsedníčka Výboru (Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, pozn.) o rovnosti žien a mužov. A obidve tieto správy boli v parlamente prijaté.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská bola predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (predtým Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví) od 27.7.2004 do 13.7.2009. Vo svojom profile má pre funkčné obdobie rokov 2004-2009 zaevidované štyri správy:\n\nVšetky štyri správy boli prijaté v pléne Európskeho parlamentu (pozri komuniké 1 , 2 , 3 a 4 ). Pri dvoch z uvedených správ z názvu vyplýva, že sa zaoberajú problematikou rovnosti žien a mužov (správy týkajúce sa rovnosti v rámci výborov, resp. delegácií Európskeho parlamentu). Tematicky ani ostatné dve správy nemajú od tejto témy ďaleko. Keďže Anna Záborská pravdepodobne citovala podľa názvov správ, hodnotíme jej výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská bola predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (predtým Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví) od 27.7.2004 do 13.7.2009. Vo svojom profile má pre funkčné obdobie rokov 2004-2009 zaevidované štyri správy:", "Všetky štyri správy boli prijaté v pléne Európskeho parlamentu (pozri komuniké 1 , 2 , 3 a 4 ). Pri dvoch z uvedených správ z názvu vyplýva, že sa zaoberajú problematikou rovnosti žien a mužov (správy týkajúce sa rovnosti v rámci výborov, resp. delegácií Európskeho parlamentu). Tematicky ani ostatné dve správy nemajú od tejto témy ďaleko. Keďže Anna Záborská pravdepodobne citovala podľa názvov správ, hodnotíme jej výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["bola", "profile", "SPRÁVA o ženách a chudobe v Európskej únii", "SPRÁVA o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov", "SPRÁVA o nediskriminácii na základe pohlavia a medzigeneračnej solidarite", "SPRÁVA o integrovanom prístupe k rovnosti mužov a žien v rámci práce výborov a delegácií", "1", "2", "3", "4"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23894/ANNA_ZABORSKA_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23894/ANNA_ZABORSKA_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A6-2005-0273+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A6-2006-0478+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A6-2008-0492+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A6-2009-0198+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/summary.do?id=915727&t=d&l=en", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/summary.do?id=982444&t=d&l=en", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/summary.do?id=1066149&t=d&l=en", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/summary.do?id=1075361&t=d&l=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:52.869801+00:00"}
{"id": "vr38193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38193", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...a plus ešte ich chcete zaťažiť dodatočnými daňami ako je napríklad daň z nehnuteľností, kde plánuje, kde plánuje ministerstvo už v roku 2012 vybrať 147 miliónov navyše. V roku 13 154...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na strane príjmov východiská predpokladajú zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností o 50%. Predpokladané príjmy zo zvýšenia dane z nehnuteľnosti v roku 2012 predstavujú 147,5 miliónov eur, v roku 2013 154,9 miliónov eur a v roku 2014 162,6 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Na strane príjmov východiská predpokladajú zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností o 50%. Predpokladané príjmy zo zvýšenia dane z nehnuteľnosti v roku 2012 predstavujú 147,5 miliónov eur, v roku 2013 154,9 miliónov eur a v roku 2014 162,6 milióna eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["východiská"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132365?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:51.873739+00:00"}
{"id": "vr38027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38027", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Pani redaktorka, napríklad, keď sa bavíme aj o pokute, dajme si príklad, pokiaľ niekto príde na obecný úrad, ihneď bude musieť byť upovedomený, pokiaľ bude to obec, ktorá je na zmiešanom území a má viac ako 15 alebo 20% obyvateľov menšiny bude musieť byť oboznámených s tým, že môže komunikovať s týmto úradom v materinskom jazyku. Pokiaľ náhodou mu niekto zabudne povedať takúto informáciu, tomuto obecnému úradu môže byť uložená pokuta 50 až 2500 eur.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V návrhu zákona (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. sa okrem iného píše: \"§ 7b Správne delikty (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1: a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3), b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5), c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6), d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7), e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3, f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6, g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8), h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4. (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá: a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4, b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny. (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. (4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády. (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu. (7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu. \" Návrh menuje úkony, ktoré musí viacjazyčná obec vykonať, nie je však nútená \"upovedomiť\" občana pri príchode na úrad.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu zákona (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. sa okrem iného píše: \"§ 7b Správne delikty (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1: a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3), b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5), c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6), d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7), e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3, f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6, g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8), h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4. (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá: a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4, b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny. (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. (4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády. (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu. (7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu. \" Návrh menuje úkony, ktoré musí viacjazyčná obec vykonať, nie je však nútená \"upovedomiť\" občana pri príchode na úrad."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:31.961994+00:00"}
{"id": "vr17384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17384", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...v piatok (23. februára 2018, pozn.) na summite prebehla veľká diskusia o tom, čo urobiť so 73 odchádzajúcimi poslancami Veľkej Británie z Európskeho parlamentu. Tak naša pozícia (strany SaS, pozn.) je úplne jednoznačná a kopíruje napríklad pozíciu Holandska. No jednoducho ich necháme uvoľnené.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Neformálne zasadnutie 27 členov Európskej rady sa v Bruseli konalo 23. februára 2018. Lídri krajín riešili rozpočet Európskej únie po odchode Veľkej Británie, navýšenie členských príspevkov a aj zníženie počtu poslancov Európskeho parlamentu z čísla 751 na 705. Podľa posledného rozhodnutia 27 \"britských\" kresiel z celkového počtu 73 bude prerozdelený medzi 27 členskými krajinami EÚ. Holandsko v súvislosti s týmto opatrením zaujalo stanovisko , že britské kreslá by mali zostať uvoľnené aj napriek tomu, že s prerozdelením získalo 3 miesta. Slovensko získa po nasledujúcich eurovoľbách o jeden mandát viac. Martin Klus je v súčasnosti tímlídrom pre zahraničnú politiku a politický systém strany SaS, tým pádom svojimi vyjadreniami priamo kreuje pozíciu SaS v daných témach. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Neformálne zasadnutie 27 členov Európskej rady sa v Bruseli konalo 23. februára 2018. Lídri krajín riešili rozpočet Európskej únie po odchode Veľkej Británie, navýšenie členských príspevkov a aj zníženie počtu poslancov Európskeho parlamentu z čísla 751 na 705. Podľa posledného rozhodnutia 27 \"britských\" kresiel z celkového počtu 73 bude prerozdelený medzi 27 členskými krajinami EÚ. Holandsko v súvislosti s týmto opatrením zaujalo stanovisko , že britské kreslá by mali zostať uvoľnené aj napriek tomu, že s prerozdelením získalo 3 miesta. Slovensko získa po nasledujúcich eurovoľbách o jeden mandát viac. Martin Klus je v súčasnosti tímlídrom pre zahraničnú politiku a politický systém strany SaS, tým pádom svojimi vyjadreniami priamo kreuje pozíciu SaS v daných témach. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutie", "stanovisko", "získa", "tímlídrom"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2018/02/23/remarks-by-president-donald-tusk-following-the-informal-meeting-of-the-27-heads-of-state-or-government-on-23-february-2018/", "https://euobserver.com/institutional/141100", "https://europskenoviny.sk/2018/02/07/europoslanci-schvalili-navrh-na-prerozdelenie-kresiel-po-brexite-volbach-v-roku-2019/", "http://www.sas.sk/timlidri/312"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:26.759318+00:00"}
{"id": "vr37364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37364", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Prečítajte si programové vyhlásenie vlády. Tam je to jasne napísané. Prečítajte si uznesenia vlády Ivety Radičovej, ktorá ešte na jeseň pred zverejnením týchto škandálov uložila jednotlivým ministrom, konkrétne ministrovi hospodárstva, aby pripravil pravidlá odmeňovania predstaviteľov štátnych podnikov, aby niečo také sa nemohlo diať.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Uznesení vlády č. 805 zo 17. novembra 2010 (.doc) sa špecificky ministrovi hospodárstva ukladá pod bodom B13 \"predložiť na rokovanie vlády pravidlá pre odmeňovanie manažérov v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu do 31. decembra 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["V Uznesení vlády č. 805 zo 17. novembra 2010 (.doc) sa špecificky ministrovi hospodárstva ukladá pod bodom B13 \"predložiť na rokovanie vlády pravidlá pre odmeňovanie manažérov v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu do 31. decembra 2010.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Uznesení vlády"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/B.13.predlo%C5%BEi%C5%A5%20na%20rokovanie%20vl%C3%A1dy%20pravidl%C3%A1%20pre%20odme%C5%88ovanie%20mana%C5%BE%C3%A9rov%20v%20spolo%C4%8Dnostiach%20s%20majetkovou%20%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20%C5%A1t%C3%A1tu%20do%2031.%20decembra%202010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:31.425666+00:00"}
{"id": "vr17911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17911", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...30 miliónov pre mimovládne organizácie, ktoré riešia akože imigráciu, akože nejaké tie európske otázky.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba má vo svojom výroku pravdepodobne na mysli 30 miliónov eur, ktoré pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa zlepšením transparentnosti verejnej správy a boj s korupciou schválilo Ministerstvo vnútra SR. Aj napriek pravdivej sume, Kotleba nesprávne uvádza zameranie operačného programu Efektívna verejná správa (OP EVS) v rámci ktorého vyššie zmienená suma bude rozdelená. Vláda schválila zvýšenie alokácie pre projekty \"týkajúce sa tvorby lepšej verejnej politiky, občianskej informovanosti a participácie, boja proti korupcii či podpory transparentnosti vo verejnej správe\". Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba má vo svojom výroku pravdepodobne na mysli 30 miliónov eur, ktoré pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa zlepšením transparentnosti verejnej správy a boj s korupciou schválilo Ministerstvo vnútra SR. Aj napriek pravdivej sume, Kotleba nesprávne uvádza zameranie operačného programu Efektívna verejná správa (OP EVS) v rámci ktorého vyššie zmienená suma bude rozdelená. Vláda schválila zvýšenie alokácie pre projekty \"týkajúce sa tvorby lepšej verejnej politiky, občianskej informovanosti a participácie, boja proti korupcii či podpory transparentnosti vo verejnej správe\". Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["schválilo", "schválených", "TASR", "rozdelené"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=pre-zaujem-mimovladnych-neziskovych-organizacii-navysujeme-alokaciu-na-tvorbu-lepsich-verejnych-politik-boj-proti-korupcii-zvysovanie-participacie-a-informovanosti-o-15-milionov-eur", "http://www.minv.sk/?schvalene-ziadosti-o-nenavranty-financny-prispevok", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-objem-eurofondov-pre-mimovlad/284404-clanok.html", "http://www.minv.sk/?schvalene-ziadosti-o-nenavranty-financny-prispevok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:34.240382+00:00"}
{"id": "vr18402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18402", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Na svete je 258 miliónov ľudí, ktorí sú charakterizovaní ako migranti. 3,4% svetovej populácie a mimochodom 1 až 1,5 milióna z nich sú Slováci.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej publikácie OSN, je na svete 258 miliónov migrantov a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ich je 1 až 1,5 milióna. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej publikácie OSN, je na svete 258 miliónov migrantov a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ich je 1 až 1,5 milióna. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["publikácie", "tvrdí", "správu", "vyjadril"], "url": ["http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationReport2017_Highlights.pdf", "https://www.un.org/development/desa/publications/international-migration-report-2017.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-218815?prefixFile=m_", "https://www.teraz.sk/slovensko/v-zahranici-zije-15-miliona-slovak/335217-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:54.356739+00:00"}
{"id": "vr33544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33544", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za prvej vlády Ivety Radičovej, kedy tiež nezamestnanosť stúpala kvôli kríze. Vtedy bol liberálny Zákonník práce a bola rovná daň. Ako je to možné, že pri rovnej dani a pri Zákonníku práce, ktorý bol liberálny, nezamestnanosť stúpala?", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 3. marca 2013). Robert Fico vychádza z údajov evidovanej miery nezamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVaR ). ÚPSVaR nezamestnanosť eviduje na mesačnej báze a nevydáva oficiálnu štatistiku ročne. Aj keď však porovnáme priemerné hodnoty miery nezamestnanosti, stúpajúca miera je viditeľná. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej, bol schválený 13. júla 2011, vstúpil do platnosti 1. septembra 2011. Po týchto mesiacoch nie je možné pozorovať zníženie ani ustálenie miery nezamestnanosti. Za celé obdobie vlády I. Radičovej možno hovoriť o náraste nezamestnanosti o vyše 1 p.b.. Nezamestnanosť poklesla až v v marci 2012. 10 marca 2012 sa konali predčasné voľby. Rovná daň bola zrušená v decembri 2012. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa ÚPSVaR: 2010 2011 2012 Január 12,89 Január 12,98 Január 13,69 Február 12,97 Február 13,16 Február 13,76 Marec 12,88 Marec 13,13 Marec 13,69 Apríl 12,52 Apríl 12,94 Apríl 13,40 Máj 12,24 Máj 12,84 Máj 13,19 Jún 12,34 Jún 12,98 Jún 13,34 Júl 12,33 Júl 13,15 Júl 13,27 August 12,19 August 13,12 August 13,19 September 12,42 September 13,37 September 13,44 Október 12,29 Október 13,39 Október 13,69 November 12,22 November 13,33 November 13,94 December 12,46 December 13,59 December 14,44 Priemer 12,48 Priemer 13,16 Priemer 13,59 Vývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledovný graf, prebratý z článku SME (20. februára 2013). Tento graf bol vytvorený na základe mesačných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov ÚSPVaR (v článku je umiestnený interaktívny graf). Demagog.sk nehodnotí aký vplyv mal samotný Mihálov Zákonník práce sa vývoj nezamestnanosti Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 3. marca 2013). Robert Fico vychádza z údajov evidovanej miery nezamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVaR ). ÚPSVaR nezamestnanosť eviduje na mesačnej báze a nevydáva oficiálnu štatistiku ročne. Aj keď však porovnáme priemerné hodnoty miery nezamestnanosti, stúpajúca miera je viditeľná. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej, bol schválený 13. júla 2011, vstúpil do platnosti 1. septembra 2011. Po týchto mesiacoch nie je možné pozorovať zníženie ani ustálenie miery nezamestnanosti. Za celé obdobie vlády I. Radičovej možno hovoriť o náraste nezamestnanosti o vyše 1 p.b.. Nezamestnanosť poklesla až v v marci 2012. 10 marca 2012 sa konali predčasné voľby. Rovná daň bola zrušená v decembri 2012. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa ÚPSVaR: 2010 2011 2012 Január 12,89 Január 12,98 Január 13,69 Február 12,97 Február 13,16 Február 13,76 Marec 12,88 Marec 13,13 Marec 13,69 Apríl 12,52 Apríl 12,94 Apríl 13,40 Máj 12,24 Máj 12,84 Máj 13,19 Jún 12,34 Jún 12,98 Jún 13,34 Júl 12,33 Júl 13,15 Júl 13,27 August 12,19 August 13,12 August 13,19 September 12,42 September 13,37 September 13,44 Október 12,29 Október 13,39 Október 13,69 November 12,22 November 13,33 November 13,94 December 12,46 December 13,59 December 14,44 Priemer 12,48 Priemer 13,16 Priemer 13,59 Vývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledovný graf, prebratý z článku SME (20. februára 2013). Tento graf bol vytvorený na základe mesačných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov ÚSPVaR (v článku je umiestnený interaktívny graf). Demagog.sk nehodnotí aký vplyv mal samotný Mihálov Zákonník práce sa vývoj nezamestnanosti Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "ÚPSVaR", "schválený", "zrušená", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/96/jan-richter", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/527/category/zamestnanec/article/zmeny-novela-zakonnika-prace-2011.xhtml", "http://ekonomika.sme.sk/c/6626668/poslanci-smeru-schvalili-koniec-rovnej-dane-pozrite-si-hlavne-zmeny.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6709029/pracu-beru-aj-ficove-dane-nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:43.362696+00:00"}
{"id": "vr28005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28005", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My ich pravidelne robíme, my sme aj zakúpili a ešte rozširujeme tú sieť tzv. mobilných technických kontrol, keď to poviem tak jednoducho, kde sa špecializujeme na brzdné systém hlavne...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov na webovej stránke Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, má policajný zbor (. pdf) Slovenskej republiky na vykonávanie cestných technických kontrol v súčasnej dobe šesť mobilných špeciálne upravených vozidiel. Demagog.SK nezistil informáciu o nákupe nových podobných zariadení. Takýto zámer nie je zverejnený vo Vestníku verejného obstarávania. Ministerstvo vnútra má však v pláne nakúpiť stovky automobilov vyššej aj nižšej triedy. Podľa dokumentu z roku 2011, posledné rozšírenie počtu bolo v roku 2009 . Cieľom EÚ je vytvoriť v rokoch 2010 – 2020 európsky priestor bezpečnosti cestnej premávky. V tejto oblasti sú právomoci najmä na vnútroštátnej úrovni, európske opatrenia sa týkajú technického stavu vozidiel, prepravy nebezpečného tovaru a bezpečnosti ciest. Je prato pravdepodobné, že vzhľadom na cieľ EÚ 2020 príde k rozšíreniu siete mobilnej STK. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov na webovej stránke Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, má policajný zbor (. pdf) Slovenskej republiky na vykonávanie cestných technických kontrol v súčasnej dobe šesť mobilných špeciálne upravených vozidiel. Demagog.SK nezistil informáciu o nákupe nových podobných zariadení. Takýto zámer nie je zverejnený vo Vestníku verejného obstarávania. Ministerstvo vnútra má však v pláne nakúpiť stovky automobilov vyššej aj nižšej triedy. Podľa dokumentu z roku 2011, posledné rozšírenie počtu bolo v roku 2009 . Cieľom EÚ je vytvoriť v rokoch 2010 – 2020 európsky priestor bezpečnosti cestnej premávky. V tejto oblasti sú právomoci najmä na vnútroštátnej úrovni, európske opatrenia sa týkajú technického stavu vozidiel, prepravy nebezpečného tovaru a bezpečnosti ciest. Je prato pravdepodobné, že vzhľadom na cieľ EÚ 2020 príde k rozšíreniu siete mobilnej STK. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "policajný zbor", "Vestníku", "dokumentu", "2009", "Cieľom EÚ", "2000/30/ES"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=152357", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/cesta/sdu/CTK_Slovensko.pdf", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik", "http://www.seka.sk/public/files/dokumenty/prezentacie/konferencia_nitra_14.3.2012/P11.Rumanovsky-Hamar_Kontroly-technick%C3%A9ho-stavu-vozidiel.pdf", "http://auto.sme.sk/c/5145670/dopravni-policajti-dostali-tri-specialne-auta.html", "http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_5.6.5.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/cesta/sdu/CTK_2000_30.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:38.742494+00:00"}
{"id": "44444", "numeric_id": 44444, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44444", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(otázka moderátora, či je za tender zodpovedný bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, pozn.) ...mne sa zdá, že pán Počiatek má s tým tendrom na mýto, už predtým, lebo síce je pravda, že pred desiatimi rokmi sa to podpísalo, ale sa to pripravovalo, ale aj v predchádzajúcej vláde.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mýtny tender začala pripravovať už druhá Dzurindova vláda, nie však Ján Počiatek. Ten sa stal ministrom dopravy až niekoľko rokov po tom, ako štát podpísal zmluvu so Skytollom. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé. Národná diaľničná spoločnosť podpísala so spoločnosťou SkyToll Zmluvu na dodávku elektronického mýtneho systému v januári 2009. Vyhlásenie tendra mala v pláne už druhá Dzurindova vláda, nestihla to však. Štát ho vypísal a vyhodnotil v dobe, keď ministerstvu dopravy šéfoval Ľubomír Vážny. Ján Počiatek sa stal ministrom dopravy počas druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 - až po Ľubomírovi Vážnom. Pripravovať mýtny tender teda nemohol.. S mýtom je spájaný kvôli kauze palivových kariet, keď mal v roku 2014 zadať súťaž na overovanie platieb mýta tak, aby ho vyhrala schránková firma Paywell z Cypru. Firma s údajným prepojením na J&T mala vzniknúť len deň pred uzávierkou súťaže a za prácu mala dostať neprimerane vysokú províziu. Po prevalení kauzy sa Počiatka neúspešne snažila odvolať opozícia.", "analysis_paragraphs": ["Mýtny tender začala pripravovať už druhá Dzurindova vláda, nie však Ján Počiatek. Ten sa stal ministrom dopravy až niekoľko rokov po tom, ako štát podpísal zmluvu so Skytollom. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé. Národná diaľničná spoločnosť podpísala so spoločnosťou SkyToll Zmluvu na dodávku elektronického mýtneho systému v januári 2009. Vyhlásenie tendra mala v pláne už druhá Dzurindova vláda, nestihla to však. Štát ho vypísal a vyhodnotil v dobe, keď ministerstvu dopravy šéfoval Ľubomír Vážny. Ján Počiatek sa stal ministrom dopravy počas druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 - až po Ľubomírovi Vážnom. Pripravovať mýtny tender teda nemohol.. S mýtom je spájaný kvôli kauze palivových kariet, keď mal v roku 2014 zadať súťaž na overovanie platieb mýta tak, aby ho vyhrala schránková firma Paywell z Cypru. Firma s údajným prepojením na J&T mala vzniknúť len deň pred uzávierkou súťaže a za prácu mala dostať neprimerane vysokú províziu. Po prevalení kauzy sa Počiatka neúspešne snažila odvolať opozícia."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "dodávku", "mala", "nestihla", "vypísal", "stal", "prepojením"], "url": ["https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/mytny-tender/", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/mytny-tender/", "https://cestovanie.sme.sk/c/2017263/elektronicke-myto-by-malo-v-sr-fungovat-uz-od-jula-2006.html", "https://www.sme.sk/c/2839083/bez-zakona-tender-na-myto-nebude.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/myto-zmluva-s-najdrahsim.html", "https://www.vlada.gov.sk//jan-pociatek/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/schranka-so-zralocou-stopou-a-vysoka-marza-tri-dovody-preco-idu-odvolavat-pociatka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:35.670305+00:00"}
{"id": "vr18313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18313", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Sme prvé mesto na Slovensku, ktoré urobilo tento krok (reguláciu parkovania, pozn.)....", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O parkovacom systéme v meste Trenčín informuje samostatná webstránka parkovanietrencin.sk , ktorá uvádza dátum spustenia prvej fázy regulovaného parkovania dňa 15. marca 2017. Regulácia parkovania, bola v tomto prípade vykonaná formou vytvorenia parkovacích zón, teda ucelených oblastí. Parkovanie v týchto zónach je umožnené kúpou parkovacej karty, ktorá je určená na úhradu dlhodobého alebo pravidelného parkovania v meste. Zakúpenie parkovacej karty umožňuje parkovať na parkovacích miestach podľa územnej platnosti a typu karty. Mesto Trenčín vytvorilo dva základné typy parkovacích kariet: 1. rezidentská karta - pre občanov mesta, živnostníkov a konateľov spoločností s trvalým pobytom v Trenčíne a 2. abonentská karta - pre osoby bez trvalého pobytu v Trenčíne a právnické osoby.", "analysis_paragraphs": ["O parkovacom systéme v meste Trenčín informuje samostatná webstránka parkovanietrencin.sk , ktorá uvádza dátum spustenia prvej fázy regulovaného parkovania dňa 15. marca 2017. Regulácia parkovania, bola v tomto prípade vykonaná formou vytvorenia parkovacích zón, teda ucelených oblastí. Parkovanie v týchto zónach je umožnené kúpou parkovacej karty, ktorá je určená na úhradu dlhodobého alebo pravidelného parkovania v meste. Zakúpenie parkovacej karty umožňuje parkovať na parkovacích miestach podľa územnej platnosti a typu karty. Mesto Trenčín vytvorilo dva základné typy parkovacích kariet: 1. rezidentská karta - pre občanov mesta, živnostníkov a konateľov spoločností s trvalým pobytom v Trenčíne a 2. abonentská karta - pre osoby bez trvalého pobytu v Trenčíne a právnické osoby."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["parkovanietrencin.sk", "vykonaná", "vytvorilo", "nariadenia", "zavedený", "používal", "2009"], "url": ["http://parkovanietrencin.sk/o-parkovani/", "https://www.scribd.com/document/329563759/Info-Parkovanie-Trenčin-Parkujme-Rozumne", "http://parkovanietrencin.sk/parkovacie-karty/", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/04/bod-6_VZN-%C4%8D.-4_2017-do%C4%8Dasn%C3%A9-parkovanie.pdf", "http://www.ssn.sk/14714/vyhlasenie-primatora-mesta-kosice-richarda-rasiho-k-systemu-regulovaneho-parkovania/", "http://www.ssn.sk/14714/vyhlasenie-primatora-mesta-kosice-richarda-rasiho-k-systemu-regulovaneho-parkovania/", "https://trencin.sk/aktuality/parkoviska-v-trencine-budu-od-oktobra-spoplatnene/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:44.965258+00:00"}
{"id": "vr38498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38498", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "O tom sa bavíme, my sme ho napríklad pozývali na poslanecký klub pred tajnou voľbou, keď bola teraz posledná tajná voľba a neprišiel.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o tom, že Čentéša SMER pozýval na poslanecký klub existujú len od samotných predstaviteľov strany.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, že Čentéša SMER pozýval na poslanecký klub existujú len od samotných predstaviteľov strany."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["existujú"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/fico-sa-chcel-stretnut-s-centesom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:42.529035+00:00"}
{"id": "vr34244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34244", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bratislava je úspešné mesto, žije tu obrovské množstvo ľudí so životnou úrovňou, ktorá je nad priemerom EÚ.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum, ktorý by potvrdzoval koľko percent ľudí v Bratislave žije s nadpriemernou úrovňou v EÚ neexistuje. Existuje len prieskum, ktorý hovorí, že Bratislavký kraj je na dvanástej priečke z celej EÚ vo výške vyprodukovaného HDP na obyvateľa (160% HDP z priemeru EÚ) v regiónoch EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum, ktorý by potvrdzoval koľko percent ľudí v Bratislave žije s nadpriemernou úrovňou v EÚ neexistuje. Existuje len prieskum, ktorý hovorí, že Bratislavký kraj je na dvanástej priečke z celej EÚ vo výške vyprodukovaného HDP na obyvateľa (160% HDP z priemeru EÚ) v regiónoch EÚ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Bratislavký kraj"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/praha-a-bratislava-su-vynimocne-regiony-atakuju-horne-priecky-v-eu-1dd-/sk_ekonomika.asp?c=A101111_173037_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:15.672490+00:00"}
{"id": "vr31995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31995", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "600 miliónov ideme dávať do trvalého eurovalu.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa agentúry TASR Slovensko zaplatí za trvalý euroval 659 miliónov eur v hotovosti. Rovnaké číslo spomína aj vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu, ktorý definuje bezprostredne splatné akcie a to v celkovej nominálnej hodnote 659 200 000 eur. Keďže Ľuboš Blaha opomenul 59 miliónov eur, výrok označujeme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry TASR Slovensko zaplatí za trvalý euroval 659 miliónov eur v hotovosti. Rovnaké číslo spomína aj vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu, ktorý definuje bezprostredne splatné akcie a to v celkovej nominálnej hodnote 659 200 000 eur. Keďže Ľuboš Blaha opomenul 59 miliónov eur, výrok označujeme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "vládny návrh zákona"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/financny-vybor-odporuca-schvalit/11839-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=85"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:09.282068+00:00"}
{"id": "vr37318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37318", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Smer navrhol, len na ilustráciu, Smer navrhol zavedenie tejto dane vo výške 1,3% pasív bánk. Potom zistili, že urobili chybu, tak to znížili na 0,7%.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvnoviny.sk: \"Smer-SD chcel zákonom o odvodoch vybraných finančných inštitúcií presadiť, aby sa od tohto roka pre banky zaviedol osobitný odvod vo výške 1,35%.\" Poprad24.sk: \"Predstava trojice zákonodarcov zo Smeru-SD je taká, že osobitný odvod by sa počítal z časti pasív konkrétnej banky. Jeho výšku navrhli na 1,35%, tú však plánujú korigovať. Pri jej výpočte totiž vychádzali z nesprávnych údajov o výške pasív bankového sektora ku koncu júna 2010 . Ak sa návrh dostane do druhého čítania, sami podľa jedného z autorov Petra Kažimíra prídu s pozmeňovacím návrhom, ktorým znížia výšku odvodu na 0,7%.\"", "analysis_paragraphs": ["Tvnoviny.sk: \"Smer-SD chcel zákonom o odvodoch vybraných finančných inštitúcií presadiť, aby sa od tohto roka pre banky zaviedol osobitný odvod vo výške 1,35%.\" Poprad24.sk: \"Predstava trojice zákonodarcov zo Smeru-SD je taká, že osobitný odvod by sa počítal z časti pasív konkrétnej banky. Jeho výšku navrhli na 1,35%, tú však plánujú korigovať. Pri jej výpočte totiž vychádzali z nesprávnych údajov o výške pasív bankového sektora ku koncu júna 2010 . Ak sa návrh dostane do druhého čítania, sami podľa jedného z autorov Petra Kažimíra prídu s pozmeňovacím návrhom, ktorým znížia výšku odvodu na 0,7%.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Tvnoviny.sk:", "Poprad24.sk:"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/zisk-bank-na-slovensku-vlani-stupol-o-95-percent_comment_p2_a16.html?&page=2&p_all_items=16", "http://www.poprad24.sk/news.php?extend.72709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:35.852990+00:00"}
{"id": "vr28677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28677", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Sú zmluvy, ktoré sa ani za 4 roky nedali zrušiť, ani sa nedali zmeniť - spomeňme Hlavnú stanicu, PKO.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pretože firma, ktorá má prestavovať Bratislavskú železničnú hlavnú stanicu má okrem zmluvy s mestom na dohodnuté investície do konca roka 2016 aj zmluvu so Železnicami Slovenskej Republiky o prenájme pozemkov pod budovami a v predstaničnom priestore, vedenie mesta nemôže na rekonštrukciu stanice zazmluvniť niekoho iného. Rovnako aj v prípade PKO súdy už opakovane potvrdili platnosť zmluvy bývalého vedenia so spoločnosťou Henbury Development o predaji nehnuteľností, ktorou sa mesto zaviazalo zbúrať Park kultúry a oddychu (PKO), a túto zmluvu preto nie je možné odstúpiť. Preto tento výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pretože firma, ktorá má prestavovať Bratislavskú železničnú hlavnú stanicu má okrem zmluvy s mestom na dohodnuté investície do konca roka 2016 aj zmluvu so Železnicami Slovenskej Republiky o prenájme pozemkov pod budovami a v predstaničnom priestore, vedenie mesta nemôže na rekonštrukciu stanice zazmluvniť niekoho iného. Rovnako aj v prípade PKO súdy už opakovane potvrdili platnosť zmluvy bývalého vedenia so spoločnosťou Henbury Development o predaji nehnuteľností, ktorou sa mesto zaviazalo zbúrať Park kultúry a oddychu (PKO), a túto zmluvu preto nie je možné odstúpiť. Preto tento výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "zmluvu", "zmluvy"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/bratislava-hlavna-stanica-investor/87554-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/252936/hlavna-stanica-v-bratislave-sa-docka-obnovy-prace-zacnu-na-jesen/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/275345-primator-bratislavy-na-buranie-pko-suhlas-poslancov-nepotreboval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:55.364160+00:00"}
{"id": "vr37426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37426", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď ak u nás rastú ceny a budú rásť ak inflácia porastie tak ako to bolo v predchádzajúcich dvoch mesiacoch, tak štandardne ľudia, ktorí sú odkázaní na dávky či z dôchodkového systému, či zo štátnej sociálne podpory alebo zo sociálnej pomoci, tak tieto dávky sú pravidelne valorizované.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V platnosti je mechanizmus valorizácie dôchodkov o percento, ktoré je vypočítané ako priemer z rastu priemerných miezd v hospodárstve a inflácie. Dôchodky sa každoročne zvyšujú automaticky , do konca roka 2003 o tom rozhodoval parlament. K valorizácii dochádza každoročne k 1. júlu. Automaticky je valorizované aj životné minimum, od jeho hodnoty sa odvíja výška rôznych príspevkov. Epi.sk : \"Životné minimum je ekonomický ukazovateľ, ktorý predstavuje základ najmä pre záchrannú sociálnu sieť, systém sociálnej pomoci. Tento ekonomický ukazovateľ má priamy vplyv aj výšku daňového bonusu, na zdaňovanie príjmu fyzickej osoby, na výšku príspevku pre zdravotne postihnutých, dávky a príspevky v hmotnej núdzi a výšku úhrad v zariadeniach sociálnych služieb a ďalších príspevkov. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (t. j. podľa indexu rastu spotrebiteľských cien, pozn.).\"", "analysis_paragraphs": ["V platnosti je mechanizmus valorizácie dôchodkov o percento, ktoré je vypočítané ako priemer z rastu priemerných miezd v hospodárstve a inflácie. Dôchodky sa každoročne zvyšujú automaticky , do konca roka 2003 o tom rozhodoval parlament. K valorizácii dochádza každoročne k 1. júlu. Automaticky je valorizované aj životné minimum, od jeho hodnoty sa odvíja výška rôznych príspevkov. Epi.sk : \"Životné minimum je ekonomický ukazovateľ, ktorý predstavuje základ najmä pre záchrannú sociálnu sieť, systém sociálnej pomoci. Tento ekonomický ukazovateľ má priamy vplyv aj výšku daňového bonusu, na zdaňovanie príjmu fyzickej osoby, na výšku príspevku pre zdravotne postihnutých, dávky a príspevky v hmotnej núdzi a výšku úhrad v zariadeniach sociálnych služieb a ďalších príspevkov. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (t. j. podľa indexu rastu spotrebiteľských cien, pozn.).\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["mechanizmus", "automaticky", "Epi.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/valorizacia-dochodkov-zostava-po-starom-ffu-/sk_ekonomika.asp?c=A101202_175255_sk_ekonomika_p01", "http://openiazoch.zoznam.sk/produkty/ds/v_com_spociva.asp#label9", "http://www.epi.sk/366/Dosahy-zvysenia-zivotneho-minima-od-1-jula-2009_13151.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:35.134794+00:00"}
{"id": "vr15933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15933", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...keď som to prezidentovi otvorene povedal, tak dal na mňa trestné stíhanie a trestné stíhanie potvrdilo, že pán prezident ma obvinil falošne..", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trestné stíhanie , ktoré podal Michal Kováč v roku 1996 na Vladimíra Mečiara z dôvodu ohovárania bolo policajným vyšetrovateľom zamietnuté. Dôvod zamietnutia bol fakt, že V. Mečiar sa na základe svojho presvedčenia nedopustil trestného činu, ale iba skutkového omylu. Expremiér následne verejnosti vysvetlil svoj skutok tak, že trestné stíhanie potvrdilo, že exprezident Kováč ho obvinil falošne. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vtedajšie vyšetrovanie naozaj potvrdilo neopodstatnenosť trestného oznámenia na Vladimíra Mečiara. Prvé dni od nástupu Michala Kováča do funkcie prezidenta ukázali, že predstavy dvoch bývalých straníckych kolegov, t.j. M.Kováča a V. Mečiara, o fungovaní hlavy štátu sú veľmi odlišné. Spor medzi Mečiarom a Kováčom sa vyostril práve na personálnych otázkach, keď hlava štátu odmietla vymenovať do funkcie riaditeľa SIS Ivana Lexu. Nasledovne keď sa M. Kováč v novoročnom prejave zmienil, že krajina potrebuje vládu širšej koalície, lebo kabinet jedného hnutia nemá v parlamente dostatočne silnú podporu, konflikt eskaloval až do priamej zrážky. Došlo k nej v marci 1994, keď prezident M. Kováč predniesol v parlamente správu o stave republiky, ktorej výsledkom bol pád Mečiarovej vlády. Po predčasných voľbách sa k moci opäť dostalo Mečiarovo HZDS a krátko po voľbách 1994 splnomocení zástupcovia predsedu HZDS – Oľga Keltošová a I. Lexa vyzývali prezidenta, aby odstúpil. V auguste 1995 bol do zahraničia zavlečený prezidentov syn Michal Kováč ml. Na prezidentovho syna bol vtedy vydaný medzinárodný zatykač a únoscovia zjavne predpokladali, že ho začnú v zahraničí stíhať, čím vznikne silný tlak na prezidenta, aby sa vzdal funkcie. Keď vyšetrovatelia únosu obvinili z účasti na zavlečení príslušníkov SIS, V. Mečiar sa osobne zasadil za to, že nepohodlní kriminalisti boli z prípadu odvolaní. Vláda SR vtedy prijala vyhlásenie, ktorým obvinila hlavu štátu z vlastizrady a vyzvala ho na odstúpenie. Premiér V. Mečiar v máji 1996 v rozhlasom rozhovore povedal, že ak by M. Kováč nemal imunitu prezidenta, tak by bol obvinený ako jeden zo spolupáchateľov v kriminálnom trestnom čine. Trestné oznámenie prezidenta, že sa tým šéf HZDS dopustil ohovárania, policajný vyšetrovateľ odmietol s odôvodnením: „ Keďže je JUDr. V. Mečiar presvedčený o tom, že jeho tvrdenia sú pravdivé, nedopustil sa trestného činu ohovárania, ale iba skutkového omylu .“ Fakt, že sa proti nemu nezačalo trestné konanie, premiér vysvetlil verejnosti tak, že vyšetrovanie v celom rozsahu potvrdilo všetky jeho predchádzajúce vyhlásenia o M. Kováčovi. A ak mal byť Mečiar inšpirátorom únosu, vtedajší šéf SIS bol symbolom jeho brutálneho vykonania. Prezidentovho syna vtedy omráčili a v kufri auta zavliekli do Rakúska. „ To bola eskalácia boja medzi Mečiarom a prezidentom ,\"povedal 31 augusta 2010 bývalý prokurátor Michal Serbin . Vinníkov napokon, najmä vďaka Mečiarovým amnestiám, nikdy za mreže nedostali a bez trestu obišiel aj vtedajší šéf tajnej služby Ivan Lexa. Naopak súd exprezidentovi prikázal, aby sa ospravedlnil za ohováranie. Lexovi nebola vina nikdy dokázaná. Od Kováča dokonca vysúdil finančné odškodné. Vladimír Mečiar si pri rozprávaní o jednom zo svojich najväčších politických nepriateľov nikdy nekládol servítku pred ústa. Dnešný Prezidentský palác, ktorý sa vtedy volal starým menom Grassalkovičov, expremiér na mítingu v Martine prekrstil na Grázel -Kováčov. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Trestné stíhanie , ktoré podal Michal Kováč v roku 1996 na Vladimíra Mečiara z dôvodu ohovárania bolo policajným vyšetrovateľom zamietnuté. Dôvod zamietnutia bol fakt, že V. Mečiar sa na základe svojho presvedčenia nedopustil trestného činu, ale iba skutkového omylu. Expremiér následne verejnosti vysvetlil svoj skutok tak, že trestné stíhanie potvrdilo, že exprezident Kováč ho obvinil falošne. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vtedajšie vyšetrovanie naozaj potvrdilo neopodstatnenosť trestného oznámenia na Vladimíra Mečiara. Prvé dni od nástupu Michala Kováča do funkcie prezidenta ukázali, že predstavy dvoch bývalých straníckych kolegov, t.j. M.Kováča a V. Mečiara, o fungovaní hlavy štátu sú veľmi odlišné. Spor medzi Mečiarom a Kováčom sa vyostril práve na personálnych otázkach, keď hlava štátu odmietla vymenovať do funkcie riaditeľa SIS Ivana Lexu. Nasledovne keď sa M. Kováč v novoročnom prejave zmienil, že krajina potrebuje vládu širšej koalície, lebo kabinet jedného hnutia nemá v parlamente dostatočne silnú podporu, konflikt eskaloval až do priamej zrážky. Došlo k nej v marci 1994, keď prezident M. Kováč predniesol v parlamente správu o stave republiky, ktorej výsledkom bol pád Mečiarovej vlády. Po predčasných voľbách sa k moci opäť dostalo Mečiarovo HZDS a krátko po voľbách 1994 splnomocení zástupcovia predsedu HZDS – Oľga Keltošová a I. Lexa vyzývali prezidenta, aby odstúpil. V auguste 1995 bol do zahraničia zavlečený prezidentov syn Michal Kováč ml. Na prezidentovho syna bol vtedy vydaný medzinárodný zatykač a únoscovia zjavne predpokladali, že ho začnú v zahraničí stíhať, čím vznikne silný tlak na prezidenta, aby sa vzdal funkcie. Keď vyšetrovatelia únosu obvinili z účasti na zavlečení príslušníkov SIS, V. Mečiar sa osobne zasadil za to, že nepohodlní kriminalisti boli z prípadu odvolaní. Vláda SR vtedy prijala vyhlásenie, ktorým obvinila hlavu štátu z vlastizrady a vyzvala ho na odstúpenie. Premiér V. Mečiar v máji 1996 v rozhlasom rozhovore povedal, že ak by M. Kováč nemal imunitu prezidenta, tak by bol obvinený ako jeden zo spolupáchateľov v kriminálnom trestnom čine. Trestné oznámenie prezidenta, že sa tým šéf HZDS dopustil ohovárania, policajný vyšetrovateľ odmietol s odôvodnením: „ Keďže je JUDr. V. Mečiar presvedčený o tom, že jeho tvrdenia sú pravdivé, nedopustil sa trestného činu ohovárania, ale iba skutkového omylu .“ Fakt, že sa proti nemu nezačalo trestné konanie, premiér vysvetlil verejnosti tak, že vyšetrovanie v celom rozsahu potvrdilo všetky jeho predchádzajúce vyhlásenia o M. Kováčovi. A ak mal byť Mečiar inšpirátorom únosu, vtedajší šéf SIS bol symbolom jeho brutálneho vykonania. Prezidentovho syna vtedy omráčili a v kufri auta zavliekli do Rakúska. „ To bola eskalácia boja medzi Mečiarom a prezidentom ,\"povedal 31 augusta 2010 bývalý prokurátor Michal Serbin . Vinníkov napokon, najmä vďaka Mečiarovým amnestiám, nikdy za mreže nedostali a bez trestu obišiel aj vtedajší šéf tajnej služby Ivan Lexa. Naopak súd exprezidentovi prikázal, aby sa ospravedlnil za ohováranie. Lexovi nebola vina nikdy dokázaná. Od Kováča dokonca vysúdil finančné odškodné. Vladimír Mečiar si pri rozprávaní o jednom zo svojich najväčších politických nepriateľov nikdy nekládol servítku pred ústa. Dnešný Prezidentský palác, ktorý sa vtedy volal starým menom Grassalkovičov, expremiér na mítingu v Martine prekrstil na Grázel -Kováčov. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["stíhanie", "správu", "Serbin", "vysúdil", "Grázel"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/cim-sa-michal-kovac-zasluzil-o-stat.html", "http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/312518-prezident-sa-postavil-premierovi-a-povalil-ho/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1843559_exprezident-kovac-mal-vela-nepriatelov-iba-jeden-sa-ospravedlnil", "http://https://domov.sme.sk/c/6589417/kovac-sa-ma-ospravedlnit-a-platit-lexovi.html", "https://aktualne.atlas.sk/slovenski-prezidenti-kovacov-zapas-s-meciarom/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:00.011731+00:00"}
{"id": "vr35144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35144", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "To číslo ma neprekvapilo, pretože bol aj zverejnený prieskum pred referendom, ktorý hovoril približne o takejto účasti okolo 20%.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa agentúry FOCUS (jediný prieskum) sa referenda plánovalo zúčastniť menej ako 20% voličov, len 10,4% bolo pevne rozhodnutých zúčastniť sa. Ak účasť bola 23%, čo je podľa Maďariča okolo 20%, tak odhad pod 20% nie je okolo, ale pod 20%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry FOCUS (jediný prieskum) sa referenda plánovalo zúčastniť menej ako 20% voličov, len 10,4% bolo pevne rozhodnutých zúčastniť sa. Ak účasť bola 23%, čo je podľa Maďariča okolo 20%, tak odhad pod 20% nie je okolo, ale pod 20%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["FOCUS"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/124_Referendum%202010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:54.356887+00:00"}
{"id": "vr25668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25668", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vy ste sa s nimi na tom nedohodli, na rozdiel od nás, ktorí sme minulý rok podpísali s predstaviteľmi ZMOS-u memorandum a to memorandum bolo dokonca odsúhlasené takou istou radou ako zasadalo v piatok, čiže máte dohodu a máte nedohodu.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Kažimíra označujeme za pravdivý. ZMOS podpísalo s vládou SR Memorandum (.pdf) dňa 18. októbra 2012. Obidve uznesenia prijala Rada ZMOS.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Kažimíra označujeme za pravdivý. ZMOS podpísalo s vládou SR Memorandum (.pdf) dňa 18. októbra 2012. Obidve uznesenia prijala Rada ZMOS."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum"], "url": ["http://www.zmos.sk/download_file_f.php?id=319357"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:39.225346+00:00"}
{"id": "49411", "numeric_id": 49411, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49411", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Keď niekto na prechode niekoho zrazil a zabil, sa mohol stať generálny prokurátor, aj keď sa to vyšetrilo, ale keď niekto zrazí semafor. Podľa vás, nemôže byť prezident?", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko vo svojom výroku poukazuje na nehodu, ktorú zapríčinil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Lipšic sa po nehode vzdal poslaneckého mandátu a o niekoľko rokov sa rozhodol kandidovať za špeciálneho prokurátora, čo mu právna úprava umožňovala. Aj keď Lipšicova nehoda mala omnoho fatálnejšie dôsledky, Danko nie je kritizovaný za to, že „zrazil semafor“ ale za to, že z miesta nehody odišiel a svojim konaním znemožnil vykonanie dychovej skúšku hneď po nehode. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nDaniel Lipšic v septembri 2016 zrazil 72-ročného dôchodcu na Vajnorskej ulici v Bratislave. Chodec zomrel v nemocnici krátko po havárii aj napriek tomu, že Lipšic mu poskytol prvú pomoc a zavolal záchrannú službu. Dychová skúška u Lipšica alkohol nepotvrdila . Tri dni po nehode sa Lipšic vzdal poslaneckého mandátu.\n\nV uznesení o vznesení obvinenia stálo, že sa Lipšic plne nevenoval šoférovaniu, pričom podľa znaleckého skúmania v danom čase netelefonoval ani neesemeskoval, prekročil maximálnu povolenú rýchlosť (išiel v rozsahu 56,4 až 62,4 km/h), čo mu znemožnilo dať prednosť chodcovi, ktorý prechádzal po vyznačenom priechode pre chodcov.\n\nV uznesení taktiež stálo, že Lipšic mal obmedzený výhľad na chodcu, a to kvôli tomu, že chodec bol oblečený v tmavom odeve bez reflexných prvkov a taktiež kvôli poveternostným podmienkam a okoliu miesta dopravnej nehody.\n\nV októbri 2017 bol Daniel Lipšic okresným súdom odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Taktiež dostal zákaz viesť motorové vozidlá po dobu šiestich rokov. Lipšic bol podľa medializovaných informácii súčinný s vyšetrovacími orgánmi a s pozostalou rodinou chodca sa dohodol na mimosúdnom odškodnení .\n\nVo februári 2021 sa Daniel Lipšic stal novým špeciálnym prokurátorom (nie generálnym prokurátorom, ako hovorí Danko vo výroku). Podľa platnej právnej úpravy musel kandidát na túto pozíciu spĺňať podmienku bezúhonnosti (Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry § 24a ods. 2 ). Keďže bol Daniel Lipšic odsúdený za neúmyselný trestný čin, podmienku bezúhonnosti spĺňal . Prekážkou by bolo, ak by bol odsúdený napríklad za úmyselný trestný čin ( §6 ods. 5 ).\n\nAndrej Danko v januári 2024 narazil v Bratislave, v mestskej časti Dúbravka, do semaforu a z miesta dopravnej nehody odišiel. Na mieste nehody Dankovi odpadlo evidenčné číslo auta a pred jeho garážou bola nájdená olejová škvrna.\n\nZ prvých informácii nebolo zrejmé , či sa Andrej Danko podrobil skúške na alkohol. Podľa polície v čase príchodu hliadky na miesto nebolo zrejmé, kto bol jej účastníkom a rovnako nemohlo dôjsť ani k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vodiča.\n\nNeskôr bolo zverejnené , že sa predseda SNS podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom, avšak až 15 hodín po nehode. S takýmto časovým odstupom je pritom takmer nemožné zistiť či bol Danko v čase nehody pod vplyvom návykovej látky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o kontrole postupu polície.\n\nPredseda SNS trvá na tom, že dostal šmyk na ľade. V súvislosti s nehodou začala okresná prokuratúra začatie trestného stíhania pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.\n\nV relácii RTVS sa Andrej Danko obhajoval , že z miesta nehody odišiel preto, že bol veľmi zranený a potreboval sa ošetriť. Televízii Joj však ešte krátko po nehode tvrdil, že nebol zranený a nevedel, že pri takomto incidente má volať políciu. Danko avizoval, že všetky škody sám nahradí a nehoda ho mrzí, pripustil, že vyvodí politickú zodpovednosť .", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko vo svojom výroku poukazuje na nehodu, ktorú zapríčinil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Lipšic sa po nehode vzdal poslaneckého mandátu a o niekoľko rokov sa rozhodol kandidovať za špeciálneho prokurátora, čo mu právna úprava umožňovala. Aj keď Lipšicova nehoda mala omnoho fatálnejšie dôsledky, Danko nie je kritizovaný za to, že „zrazil semafor“ ale za to, že z miesta nehody odišiel a svojim konaním znemožnil vykonanie dychovej skúšku hneď po nehode. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Daniel Lipšic v septembri 2016 zrazil 72-ročného dôchodcu na Vajnorskej ulici v Bratislave. Chodec zomrel v nemocnici krátko po havárii aj napriek tomu, že Lipšic mu poskytol prvú pomoc a zavolal záchrannú službu. Dychová skúška u Lipšica alkohol nepotvrdila . Tri dni po nehode sa Lipšic vzdal poslaneckého mandátu.", "V uznesení o vznesení obvinenia stálo, že sa Lipšic plne nevenoval šoférovaniu, pričom podľa znaleckého skúmania v danom čase netelefonoval ani neesemeskoval, prekročil maximálnu povolenú rýchlosť (išiel v rozsahu 56,4 až 62,4 km/h), čo mu znemožnilo dať prednosť chodcovi, ktorý prechádzal po vyznačenom priechode pre chodcov.", "V uznesení taktiež stálo, že Lipšic mal obmedzený výhľad na chodcu, a to kvôli tomu, že chodec bol oblečený v tmavom odeve bez reflexných prvkov a taktiež kvôli poveternostným podmienkam a okoliu miesta dopravnej nehody.", "V októbri 2017 bol Daniel Lipšic okresným súdom odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Taktiež dostal zákaz viesť motorové vozidlá po dobu šiestich rokov. Lipšic bol podľa medializovaných informácii súčinný s vyšetrovacími orgánmi a s pozostalou rodinou chodca sa dohodol na mimosúdnom odškodnení .", "Vo februári 2021 sa Daniel Lipšic stal novým špeciálnym prokurátorom (nie generálnym prokurátorom, ako hovorí Danko vo výroku). Podľa platnej právnej úpravy musel kandidát na túto pozíciu spĺňať podmienku bezúhonnosti (Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry § 24a ods. 2 ). Keďže bol Daniel Lipšic odsúdený za neúmyselný trestný čin, podmienku bezúhonnosti spĺňal . Prekážkou by bolo, ak by bol odsúdený napríklad za úmyselný trestný čin ( §6 ods. 5 ).", "Andrej Danko v januári 2024 narazil v Bratislave, v mestskej časti Dúbravka, do semaforu a z miesta dopravnej nehody odišiel. Na mieste nehody Dankovi odpadlo evidenčné číslo auta a pred jeho garážou bola nájdená olejová škvrna.", "Z prvých informácii nebolo zrejmé , či sa Andrej Danko podrobil skúške na alkohol. Podľa polície v čase príchodu hliadky na miesto nebolo zrejmé, kto bol jej účastníkom a rovnako nemohlo dôjsť ani k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vodiča.", "Neskôr bolo zverejnené , že sa predseda SNS podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom, avšak až 15 hodín po nehode. S takýmto časovým odstupom je pritom takmer nemožné zistiť či bol Danko v čase nehody pod vplyvom návykovej látky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o kontrole postupu polície.", "Predseda SNS trvá na tom, že dostal šmyk na ľade. V súvislosti s nehodou začala okresná prokuratúra začatie trestného stíhania pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.", "V relácii RTVS sa Andrej Danko obhajoval , že z miesta nehody odišiel preto, že bol veľmi zranený a potreboval sa ošetriť. Televízii Joj však ešte krátko po nehode tvrdil, že nebol zranený a nevedel, že pri takomto incidente má volať políciu. Danko avizoval, že všetky škody sám nahradí a nehoda ho mrzí, pripustil, že vyvodí politickú zodpovednosť ."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Daniel Lipšic", "nepotvrdila", "vzdal", "uznesení o vznesení obvinenia", "uznesení", "odsúdený", "odškodnení", "stal", "§ 24a ods. 2", "spĺňal", "§6 ods. 5", "narazil", "zrejmé", "Podľa polície", "zverejnené", "nemožné", "kontrole postupu", "začala", "obhajoval", "Televízii Joj", "politickú zodpovednosť"], "url": ["https://dennikn.sk/666777/obvineny-lipsic-zverejnil-uznesenie-policie-prekrocil-rychlost-pred-tragickou-nehodou-mobil-nepouzival/", "https://www.noviny.sk/krimi/261617-lipsic-uz-pozna-svoj-trest-za-smrtelnu-autonehodu", "https://domov.sme.sk/c/20282279/daniel-lipsic-sa-po-nehode-vzdal-poslaneckeho-mandatu.html", "https://www.facebook.com/daniel.lipsic/posts/1389308314434391?ref=embed_post", "https://www.facebook.com/daniel.lipsic/posts/1389308314434391?ref=embed_post", "https://sita.sk/podmienecny-trest-pre-daniela-lipsica-za-smrtelnu-dopravnu-nehodu-je-pravoplatny/", "https://dennikn.sk/666777/obvineny-lipsic-zverejnil-uznesenie-policie-prekrocil-rychlost-pred-tragickou-nehodou-mobil-nepouzival/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/02/daniel-lipsic-sa-stal-novym-specialnym-prokuratorom/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154", "https://www.aktuality.sk/clanok/787796/lipsic-ako-generalny-prokurator-eticky-problem-a-anomalia/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154/znenie-20200101#p6-5", "https://www.aktuality.sk/clanok/3QbCzaQ/policia-dala-andrejovi-dankovi-fukat-15-hodin-po-dopravnej-nehode/", "https://dennikn.sk/minuta/3771106/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/01/policia-potvrdila-ze-andrej-danko-sa-po-nehode-podrobil-dychovej-skuske/", "https://dennikn.sk/minuta/3775785/", "https://www.ta3.com/clanok/919933/danko-fukal-az-patnast-hodin-po-nehode-alkoholova-kalkulacka-hovori-jasne-aj-keby-pil-za-ten-cas-by-stihol-vytriezviet", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/876038-zverejnime-kamerove-zabery-z-dankovej-nehody-aj-casovu-postupnost-jednotlivych-krokov-oznamil-minister-sutaj-estok", "https://hnonline.sk/slovensko/96125754-andrej-danko-fukal-potvrdila-policia-az-v-piatok-poobede", "https://www.aktuality.sk/clanok/Lb63XPI/andrej-danko-fukal-som-s-vysledkom-nula-z-miesta-som-odisiel-lebo-som-bol-zraneny/", "https://www.noviny.sk/krimi/877774-andrej-danko-mal-v-noci-dopravnu-nehodu-z-miesta-nehody-odisiel", "https://www.aktuality.sk/clanok/Lb63XPI/andrej-danko-fukal-som-s-vysledkom-nula-z-miesta-som-odisiel-lebo-som-bol-zraneny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:10.466865+00:00"}
{"id": "vr36063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36063", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Medzinárodný menový fond tvrdí, ak dovolíte pani Puškárová, že z toho úsilia konsolidačného, čo teda znižujeme deficit verejných financií, je 60% na strane zníženia výdavkov a 40% na strane zvýšenia príjmov.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MMF o zámeroch vlády napísalo (.pdf): \"The government intends to bring down the deficit to below 5 percent of GDP through a consolidation package of 2 1/2 percentage points of GDP. The measures include reductions in the public sector wage bill, spending on goods and services, subsidies and capital expenditure, amounting to about 1 1/2 percentage point of GDP in total; and a temporary increase in the VAT, and higher excise taxes and fees, for a total of about 1 percentage point of GDP.\" Miklošove percentuálne počty sedia s tým, čo tvrdí MMF. Na základe čoho to fond uvádza už nevieme (predpokladajme, že im to tak bolo zo strany ministerstva uvedené).", "analysis_paragraphs": ["MMF o zámeroch vlády napísalo (.pdf): \"The government intends to bring down the deficit to below 5 percent of GDP through a consolidation package of 2 1/2 percentage points of GDP. The measures include reductions in the public sector wage bill, spending on goods and services, subsidies and capital expenditure, amounting to about 1 1/2 percentage point of GDP in total; and a temporary increase in the VAT, and higher excise taxes and fees, for a total of about 1 percentage point of GDP.\" Miklošove percentuálne počty sedia s tým, čo tvrdí MMF. Na základe čoho to fond uvádza už nevieme (predpokladajme, že im to tak bolo zo strany ministerstva uvedené)."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["MMF o zámeroch vlády napísalo"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/MMF_misia%28102010%29.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:32.484113+00:00"}
{"id": "vr29273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29273", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "My sme v roku 2009, prvá Ficova vláda slávnostne prijala už raz zákon o odbornom vzdelávaní. Keď si pozriete tlačovú správu, budete mať úplné déja vu, len tam nebude sedieť pán minister Draxler, ale pán minister Mikolaj. Tie isté veci hovoril, budú si môcť privyrobiť, spolupráca, nikto nenamietal proti tomu, dokonca aj daňové úľavy tam mali byť, všetko to tam bolo a za päť rokov, za šesť sa nič nestalo, nič reálne sa nestalo okrem pár maličkých pilotov.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o odbornom vzdelávaní vstúpil do platnosti v roku 2009. Následne vzniklo aj niekoľko programov spolupráce medzi podnikmi a odbornými školami. Celkovo však nevznikla široká podpora pre tento systém, čo je aj jedným z dôvodov (.rtf) súčasnej novely. Predstavitelia zamestnávateľov systém označili za problematický a nefunkčný . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o odbornom vzdelávaní vstúpil do platnosti v roku 2009. Následne vzniklo aj niekoľko programov spolupráce medzi podnikmi a odbornými školami. Celkovo však nevznikla široká podpora pre tento systém, čo je aj jedným z dôvodov (.rtf) súčasnej novely. Predstavitelia zamestnávateľov systém označili za problematický a nefunkčný . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["niekoľko", "programov", "spolupráce", "dôvodov", "nefunkčný", "pracoval", "Zákon č.184/2009 Z. z", "ponúka", "Nová podoba zákona", "podporu", "vyjadrili"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281962-studentov-caka-viac-praxe-vo-firmach/", "http://sosaba.edupage.org/about/?", "http://www.sositba.sk/beta/?page_id=435", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5313", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7707/60001", "http://www.sme.sk/c/4999604/v-oblasti-odborneho-vzdelavania-bude-vlade-pomahat-nova-rada.html", "https://www.minedu.sk/zakon-c-1842009-z-z-o-odbornom-vzdelavani-a-priprave-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-v-zneni-neskorsich-predpisov/", "https://demagog.sk/vyrok/daňové výhody, odmieňanie študentov alebo užšia spoluprácu medzi ministerstvom a školami (resp. zamestnávateľmi).", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=5313", "http://www.zapsr.sk/stanovisko-zamestnavatelov-k-zakonu-o-vzdelavani/", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7707/60001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:58.207036+00:00"}
{"id": "vr16251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16251", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Je tu návrh odborov 492 eur. Vôbec nemusíte zamestnávatelia odovzdať rozhodnutie do rúk vláde o minimálnej mzde. Zákon hovorí jasne, ak sa do 15.júla dohodnú zamestnávatelia a odborári, vláda nemá priestor aby vstúpila do určenia výšky minimálnej mzdy.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. apríla 2017 informovala Konfederácia odborových zväzov SR o návrhu zvýšenia minimálnej mzdy na úroveň 492 eur. Zákon o minimálnej mzdy umožňuje sociálnym partnerom dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy do 15. júla bez zásahu vlády, ako to hovorí vo svojom výroku Branislav Ondruš. Konfederácia odborových zväzov SR navrhla na tlačovej konferencií 13. apríla 2017 zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 eur na 492 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,10%. Dôvodom má byť najmä priaznivý ekonomický vývoj Slovenska, ktorý takéto zvýšenie miezd povoľuje. Podľa Zákona o minimálnej mzde ( 663/2007 Z.z. ) musia zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov rokovať o minimálnej mzde najneskôr od 1. apríla a dohodnúť sa musia najneskôr do 15. júla daného roka. \"Ak sa sociálni partneri dohodnú na úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi, na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) do 15. septembra a následne na rokovanie vlády. Ak sociálni partneri nepredložia dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy ministerstvu do 15. júla, bezodkladne predložia ministerstvu svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Ministerstvo predloží návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rokovanie rady do 31. júla.\" Ak sa teda odbory na minimálnej mzde dohodnú, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanoví dohodnutá výška minimálnej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["13. apríla 2017 informovala Konfederácia odborových zväzov SR o návrhu zvýšenia minimálnej mzdy na úroveň 492 eur. Zákon o minimálnej mzdy umožňuje sociálnym partnerom dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy do 15. júla bez zásahu vlády, ako to hovorí vo svojom výroku Branislav Ondruš. Konfederácia odborových zväzov SR navrhla na tlačovej konferencií 13. apríla 2017 zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 eur na 492 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,10%. Dôvodom má byť najmä priaznivý ekonomický vývoj Slovenska, ktorý takéto zvýšenie miezd povoľuje. Podľa Zákona o minimálnej mzde ( 663/2007 Z.z. ) musia zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov rokovať o minimálnej mzde najneskôr od 1. apríla a dohodnúť sa musia najneskôr do 15. júla daného roka. \"Ak sa sociálni partneri dohodnú na úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi, na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) do 15. septembra a následne na rokovanie vlády. Ak sociálni partneri nepredložia dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy ministerstvu do 15. júla, bezodkladne predložia ministerstvu svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Ministerstvo predloží návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rokovanie rady do 31. júla.\" Ak sa teda odbory na minimálnej mzde dohodnú, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanoví dohodnutá výška minimálnej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Zákon", "navrhla", "663/2007 Z.z."], "url": ["http://banky.sk/odborari-navrhuju-zvysit-minimalnu-mzdu-na-buduci-rok-na-492-eur/?pg=2", "http://www.autora.sk/zz/2007/663/", "http://banky.sk/odborari-navrhuju-zvysit-minimalnu-mzdu-na-buduci-rok-na-492-eur/?pg=2", "http://www.autora.sk/zz/2007/663/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:10.704810+00:00"}
{"id": "vr29606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29606", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Posledné roky sa znižuje rozpočet agentúry FRONTEX. To je, to je agentúra, ktorá chráni vonkajšie hranice.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Organizácia FRONTEX slúži na ochranu hraníc štátov patriacich do Schengenského priestoru. Ich rozpočet má rastúcu tendenciu, a to v absolútnych číslach aj ako podiel rozpočtu EÚ, preto hodnotíme výrok Roberta Kaliňáka ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Organizácia FRONTEX slúži na ochranu hraníc štátov patriacich do Schengenského priestoru. Ich rozpočet má rastúcu tendenciu, a to v absolútnych číslach aj ako podiel rozpočtu EÚ, preto hodnotíme výrok Roberta Kaliňáka ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["FRONTEX", "rozpočet"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/agencies/regulatory_agencies_bodies/policy_agencies/frontex/index_sk.htm", "http://frontex.europa.eu/about-frontex/governance-documents/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:41.450779+00:00"}
{"id": "vr13864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13864", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja si veľmi dobre pamätám debatu o eurovale, kde oni sa tým vyhrážali, že však pošleme migrantov, keď my (Grécko, pozn.) sa zrútime ekonomicky. Poslali sme peniaze, aj tak poslali migrantov.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécky minister obrany skutočne pohrozil \"zaplavením EUrópy migrantmi\", ak by Európa nechala Grécko v kríze. Treba však dodať, že v súčasnosti schválený mechanizmus prideľovania utečencov na základe kvót bol schválený na základe princípu solidarity medzi členskými štátmi a nie kvôli tomu, že by nám utečencov Grécko \"poslalo\". Na základe výrokov gréckeho ministra obrany v roku 2015 v súvislosti s pôžičkami Grécku ale hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Grécky minister obrany, Panos Kammenos povedal v marci 2015: \"Ak nás nechá Európa v kríze, zaplavíme ju migrantmi, a bude to ešte horšie pre Berlín, ak bude vo vlne miliónov ekonomických migrantov niekoľko džihádistov z Islamského štátu.\"", "analysis_paragraphs": ["Grécky minister obrany skutočne pohrozil \"zaplavením EUrópy migrantmi\", ak by Európa nechala Grécko v kríze. Treba však dodať, že v súčasnosti schválený mechanizmus prideľovania utečencov na základe kvót bol schválený na základe princípu solidarity medzi členskými štátmi a nie kvôli tomu, že by nám utečencov Grécko \"poslalo\". Na základe výrokov gréckeho ministra obrany v roku 2015 v súvislosti s pôžičkami Grécku ale hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Grécky minister obrany, Panos Kammenos povedal v marci 2015: \"Ak nás nechá Európa v kríze, zaplavíme ju migrantmi, a bude to ešte horšie pre Berlín, ak bude vo vlne miliónov ekonomických migrantov niekoľko džihádistov z Islamského štátu.\""], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "zraniteľnou", "požičala", "Argumentačnom boji o utečeneckej kríze"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/world/europe/greece-threatens-to-unleash-wave-of-migrants-on-the-rest-of-europe-including-isis-jihadists-10097432.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/islamic-state/11459675/Greeces-defence-minister-threatens-to-send-migrants-including-jihadists-to-Western-Europe.html", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/2015_07_03%20FAQ%20on%20Greece%20-%20update.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/544/argumentacny-boj-o-uteceneckej-krize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:08.886283+00:00"}
{"id": "vr35349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35349", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Čiže nie je to, ako ste naznačili, že by len slovensko-maďarské vzťahy. Tam boli zákony, ktoré sa týkali obecného zriadenia, množstvo ďalších oblastí.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS okrem zákona týkajúceho sa obecného zriadenia predložila návrhy zákonov ktoré sa týkali napr. spotrebnej dane z tabakových výrobkov , príplatku k dôchodku politickým väzňom . Ďalšie návrhy zákonov môžete nájsť aj tu .", "analysis_paragraphs": ["SNS okrem zákona týkajúceho sa obecného zriadenia predložila návrhy zákonov ktoré sa týkali napr. spotrebnej dane z tabakových výrobkov , príplatku k dôchodku politickým väzňom . Ďalšie návrhy zákonov môžete nájsť aj tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["obecného zriadenia", "spotrebnej dane z tabakových výrobkov", "príplatku k dôchodku politickým väzňom", "tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2258", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3121", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2422", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/statistiky_vysledok&ViewID=SSLP.Stat.All&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Slota&Ciastka=&Cislo=&CisObdobia=4&DatumOd=2006-6-1%200:0:0&DatumDo=2010-6-1%200:0:0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:10.530996+00:00"}
{"id": "49425", "numeric_id": 49425, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49425", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "To uznesenie (Európskeho parlamentu, pozn.) hovorí, že sa úplne rozpadla argumentácia vlády, ktorá, pripomeňme si možno je tomu mesiac, možno viac, povedala, že má všetko odkonzultované v Bruseli.", "statement_date": "2024-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O navrhovaných zmenách trestného zákona vláda skutočne rokovala s Európskou komisiu koncom novembra 2023, zaslala jej tiež paragrafové znenie úprav. Už v decembri Európska komisia vyjadrila svoj nesúhlas, keď slovenskú vládu vyzvala, aby zmeny neuskutočnila urýchlene a bez riadnej konzultácie na štátnej aj európskej úrovni. V kritickom uznesení prijatom v januári 2024 Európsky parlament vyjadruje obavu o schopnosť Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ v prípade, že slovenský parlament návrh schváli. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nEurópska komisia pre Denník N potvrdila , že slovenská vláda s ňou o plánovaných zmenách v trestnom zákone a zrušení špeciálnej prokuratúry komunikovala. O ich návrhu sa premiér Robert Fico, minister obrany Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Boris Susko stretli s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom 27. novembra 2023. O pár dní na to, 1. decembra 2023, vláda komisii zaslala tiež paragrafové znenie návrhu.\n\nNovelizáciu trestného zákona parlament 26. januára 2023 posunul do druhého čítania. O novele sa v súčasnosti (január 2024) rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon okrem zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry navrhuje napríklad zmiernenie trestov za korupciu a drogy, uprednostňuje alternatívne tresty namiesto väzenia, ako napríklad nosenie elektronického náramku, verejnoprospešné práce či domáce väzenie. Návrh tiež mení výšky a podmienky trestných činov. Napríklad pre trestný čin krádeže zvyšuje výšku minimálnej z 266 na 700 eur (. pdf , s. 12, § 125 odsek 1). Teda zatiaľ čo podľa aktuálne platnej legislatívy by bola krádež spôsobujúca škodu do výšky 699 priestupkom, podľa návrhu by bola priestupkom.\n\nKomisia vládu v reakcii vyzvala , aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach\" a aby sa ,,neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni.\" Hovorca komisie pre oblasť spravodlivosti Christian Wigand v decembri 2023 tiež upresnil , že komisia je pripravená prerokovať znenie zákona podrobnejšie. Slovenskej vláde tiež odporúčala konzultáciu s Benátskou komisiou Rady Európy.\n\nPoslanci a poslankyne Európskeho parlamentu 17. januára 2024 prijali uznesenie, v ktorom vyjadrili obavu nad „schopnosťou Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ“ v prípade, že sa novela trestného zákona schváli.", "analysis_paragraphs": ["O navrhovaných zmenách trestného zákona vláda skutočne rokovala s Európskou komisiu koncom novembra 2023, zaslala jej tiež paragrafové znenie úprav. Už v decembri Európska komisia vyjadrila svoj nesúhlas, keď slovenskú vládu vyzvala, aby zmeny neuskutočnila urýchlene a bez riadnej konzultácie na štátnej aj európskej úrovni. V kritickom uznesení prijatom v januári 2024 Európsky parlament vyjadruje obavu o schopnosť Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ v prípade, že slovenský parlament návrh schváli. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Európska komisia pre Denník N potvrdila , že slovenská vláda s ňou o plánovaných zmenách v trestnom zákone a zrušení špeciálnej prokuratúry komunikovala. O ich návrhu sa premiér Robert Fico, minister obrany Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Boris Susko stretli s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom 27. novembra 2023. O pár dní na to, 1. decembra 2023, vláda komisii zaslala tiež paragrafové znenie návrhu.", "Novelizáciu trestného zákona parlament 26. januára 2023 posunul do druhého čítania. O novele sa v súčasnosti (január 2024) rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon okrem zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry navrhuje napríklad zmiernenie trestov za korupciu a drogy, uprednostňuje alternatívne tresty namiesto väzenia, ako napríklad nosenie elektronického náramku, verejnoprospešné práce či domáce väzenie. Návrh tiež mení výšky a podmienky trestných činov. Napríklad pre trestný čin krádeže zvyšuje výšku minimálnej z 266 na 700 eur (. pdf , s. 12, § 125 odsek 1). Teda zatiaľ čo podľa aktuálne platnej legislatívy by bola krádež spôsobujúca škodu do výšky 699 priestupkom, podľa návrhu by bola priestupkom.", "Komisia vládu v reakcii vyzvala , aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach\" a aby sa ,,neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni.\" Hovorca komisie pre oblasť spravodlivosti Christian Wigand v decembri 2023 tiež upresnil , že komisia je pripravená prerokovať znenie zákona podrobnejšie. Slovenskej vláde tiež odporúčala konzultáciu s Benátskou komisiou Rady Európy.", "Poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu 17. januára 2024 prijali uznesenie, v ktorom vyjadrili obavu nad „schopnosťou Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ“ v prípade, že sa novela trestného zákona schváli."], "analysis_date": "2024-02-06", "analysis_sources": {"text": ["potvrdila", "posunul", "navrhuje", "pdf", "vyzvala", "upresnil"], "url": ["https://dennikn.sk/3707652/ficov-navrh-na-zrusenie-specialnej-prokuratury/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-posunuli-do-2-citania/770232-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/691468-trestny-zakon-zmeny-novela-nizsie-tresty-drogy-korupcia-kajucnici-robert-fico-daniel-lipsic-boris-susko/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2023120600000496", "https://www.teraz.sk/slovensko/ek-vyzvala-vladu-sr-aby-nemenila-trest/759535-clanok.html#:~:text=Wigand%20spresnil%2C%20%C5%BEe%20eurokomisia%20je%20pripraven%C3%A1%20na%20%C4%8Fal%C5%A1ie%20politick%C3%A9%20a%20technick%C3%A9%20diskusie%20so%20slovenskou%20vl%C3%A1dou%20s%20cie%C4%BEom%20podrobnej%C5%A1ie%20presk%C3%BAma%C5%A5%20tieto%20ot%C3%A1zky%2C%20pri%C4%8Dom%20zam%C3%BD%C5%A1%C4%BEan%C3%A9%20zmeny%20a%20doplnenia%20z%C3%A1kona%20odpor%C3%BA%C4%8Da%20konzultova%C5%A5%20aj%20s%20Ben%C3%A1tskou%20komisiou%20Rady%20Eur%C3%B3py."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:09.091621+00:00"}
{"id": "vr17052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17052", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Klesla zadĺženosť, už sme na úrovni 50%, likvidujeme, likvidujeme v podstate aj deficit štátneho rozpočtu, postupne sú to najlepšie čísla, historické rekordné čísla v deficitoch...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Verejný dlh Slovenskej republiky dosiahol v druhom kvartáli roka 2017 výšku 51,8 % HDP, uvádza Eurostat . Údaj sa teda približuje 50-tim %, ktoré spomína Kaliňák. Vyjadrené v absolútnych hodnotách dlží Slovensko 42 780 200 000 eur. Čo sa týka deficitu štátneho rozpočtu, malo Slovensko podľa Eurostatu v roku 2016 deficit na úrovni 2,2 % HDP. V absolútnych číslach to predstavuje schodok 1 773 900 000 eur. V druhom kvartáli 2017 dosiahol deficit 0,9 % HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje 181 400 000 eur. Keďže údaje za rok 2017 nie sú kompletné, budeme brať do úvahy výsledky z roku 2016. Ak sa pozrieme na vývoj deficitu štátneho rozpočtu (pre porovnanie sme skúmali deficit od roku 2006, kedy sa začala prvá Ficova vláda), zistíme, že deficit z 2016 (2,2 %) nie je doteraz najnižší. V roku 2007 dosahoval deficit 1,9 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pre lepší prehľad uvádzame ako podiel HDP vývoj deficitu v tabuľke. Je nutné dodať, že vývoj deficitu ovplyvnili rôzne faktory. V roku 2009 vypukla finančná kríza a v rokoch 2010-2012 sa menila vláda. Kaliňák sa vo svojom výroku o historicky najnižšom deficite štátneho rozpočtu pravdepodobne pridŕžal starých údajov z mája 2017, kedy rezort financií vyhlásil, že dlh klesol na rekordných 1,68 % HDP. Podľa najnovšej správy Eurostatu je tento údaj nesprávny. Deficit sa vyšplhal na 2,2 % HDP kvôli horšiemu vývoju dane z príjmov právnických osôb.", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh Slovenskej republiky dosiahol v druhom kvartáli roka 2017 výšku 51,8 % HDP, uvádza Eurostat . Údaj sa teda približuje 50-tim %, ktoré spomína Kaliňák. Vyjadrené v absolútnych hodnotách dlží Slovensko 42 780 200 000 eur. Čo sa týka deficitu štátneho rozpočtu, malo Slovensko podľa Eurostatu v roku 2016 deficit na úrovni 2,2 % HDP. V absolútnych číslach to predstavuje schodok 1 773 900 000 eur. V druhom kvartáli 2017 dosiahol deficit 0,9 % HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje 181 400 000 eur. Keďže údaje za rok 2017 nie sú kompletné, budeme brať do úvahy výsledky z roku 2016. Ak sa pozrieme na vývoj deficitu štátneho rozpočtu (pre porovnanie sme skúmali deficit od roku 2006, kedy sa začala prvá Ficova vláda), zistíme, že deficit z 2016 (2,2 %) nie je doteraz najnižší. V roku 2007 dosahoval deficit 1,9 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pre lepší prehľad uvádzame ako podiel HDP vývoj deficitu v tabuľke. Je nutné dodať, že vývoj deficitu ovplyvnili rôzne faktory. V roku 2009 vypukla finančná kríza a v rokoch 2010-2012 sa menila vláda. Kaliňák sa vo svojom výroku o historicky najnižšom deficite štátneho rozpočtu pravdepodobne pridŕžal starých údajov z mája 2017, kedy rezort financií vyhlásil, že dlh klesol na rekordných 1,68 % HDP. Podľa najnovšej správy Eurostatu je tento údaj nesprávny. Deficit sa vyšplhal na 2,2 % HDP kvôli horšiemu vývoju dane z príjmov právnických osôb."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostatu", "2017", "starých údajov", "správy"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&pcode=teina230&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00127&language=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-slovensko-dosiahlo-vlani-histori/257741-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensky-deficit-eurostat/288026-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:29.757124+00:00"}
{"id": "46167", "numeric_id": 46167, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46167", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "v roku 2018 sa reportáže o smrti pána Chovanca prišla práve RTVS, kde jednoducho už vtedy sa vedelo, že zomrel občan Slovenskej republiky, mohli ste sa vtedy informovať u pána veľvyslanca.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O smrti slovenského občana verejnosť aj štát vedel už v roku 2018 - nie však o presných okolnostiach, za akých sa tragédia. Tvrdenie Michala Šípoša hodnotíme ako ešte pravdivé. Už v roku 2018 RTVS informovala o tom, že v Belgicku zomrel slovenský občan (Chovanec). „ Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.” Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol , že „ vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.” Povedal tiež, že „ len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, „ mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel . Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. Chovanec zraneniam podľahol.", "analysis_paragraphs": ["O smrti slovenského občana verejnosť aj štát vedel už v roku 2018 - nie však o presných okolnostiach, za akých sa tragédia. Tvrdenie Michala Šípoša hodnotíme ako ešte pravdivé. Už v roku 2018 RTVS informovala o tom, že v Belgicku zomrel slovenský občan (Chovanec). „ Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.” Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol , že „ vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.” Povedal tiež, že „ len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, „ mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel . Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. Chovanec zraneniam podľahol."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "uviedol", "Povedal", "nevedel", "zverejnené", "Vidno"], "url": ["https://www.facebook.com/spravy.rtvs/posts/1947322695528543", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://www.rtl.be/info/regions/hainaut/un-passager-decede-a-l-aeroport-de-charleroi-apres-une-arrestation-violente-des-policiers-rient-dansent-et-font-le-salut-nazi-photo-et-video--1238568.aspx", "https://www.webnoviny.sk/pre-brutalny-zasah-voci-slovakovi-odstupil-jeden-zo-sefov-belgickej-policie-ministri-su-pripadom-sokovani-video/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:19.912255+00:00"}
{"id": "48495", "numeric_id": 48495, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48495", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože sa preukazuje to, akým spôsobom kajúcnici klamú, ako si niektoré veci vymýšľajú a postupom času tie dôkazy vychádzajú na povrch a rúcajú sa tie kauzy.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spomedzi kajúcnikov súdy do dnešného dňa uznali vinným zo zločinu krivej výpovede iba jedného, a to Csabu Dömötöra v prípade korupcie Ľudovíta Makóa. V tomto prípade sa však kauza, v ktorej Dömötör vypovedal, nezrútila a pokračovala. Obvinenie kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa košická prokuratúra zrušila ako nedôvodné. S políciou v korupčných kauzách spolupracuje ďalších 24 obvinených, u ktorých nedošlo k spochybneniu ich výpovedí či rúcaní sa káuz. Robert Kaliňák vyvoláva dojem, že sa jedná o viac problematických prípadov kajúcnikov, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nJediným kajúcnikom, ktorého súd uznal vinným z krivej výpovede, je Csaba Dömötör. Ku krivej výpovedi sa sám priznal. V auguste 2021 okresný súd v Bratislave potvrdil dohodu o vine a treste medzi Dömötörom a prokurátorom a odsúdil ho na päťročný podmienečný trest.\n\nCsaba Dömötör vypovedal o prípade údajnej korupcie iného kajúcnika Ľudovíta Makóa, avšak určité pasáže jeho výpovede boli prifarbené. Konkrétne tá o obnose 100 tisíc eur, ktoré videl v obálke svojho spolujazdca a kamaráta Mateja Zemana.\n\nDömötör sa ku krivej výpovedi priznal a súd konštatoval, že ho na ňu naviedol iný svedok korupčných káuz, Peter Petrov.\n\nV ďalšej medializovanej kauze, v ktorej mali kajúcnici Boris Beňa a Ľudovít Makó krivo vypovedať, košická prokuratúra rozhodla o ich nevine a nedôvodnosti obvinenia.\n\nOboch obvinil prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s úplatkom pre šéfa SIS Vladimíra Pčolinského od Zoroslava Kollára.\n\nPrípad najskôr riešil bratislavský okresný a krajský súd, pričom oba zamietli požiadavku na väzobné stíhanie obvinených. Následne sa prípad dostal na krajskú prokuratúru v Košiciach, ktorá zrušila obvinenie a označila ho za predčasné a nezákonné.\n\nPortál Aktuality.sk ďalej informuje, že „prokurátor zároveň tým istým uznesením zastavil aj samotné trestné stíhanie vo veci zločinu krivej výpovede a krivej prísahy.“\n\nObvinených, ktorí sa priznali k účasti v korupčnom systéme, je najmenej 26 . Vo všetkých ostatných prípadoch ku spochybneniu ich výpovedí nedošlo.\n\nZároveň sa žiadna z káuz kvôli krivej výpovedi spolupracujúceho obvineného nezrútila. Aj v prípade Csabu Dömötöra sa jednalo o prikrášlenie výpovede, nie o jej vymyslenie a súvisiace trestné konania pokračovali.\n\nPreto hodnotíme výrok Roberta Kaliňáka ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Spomedzi kajúcnikov súdy do dnešného dňa uznali vinným zo zločinu krivej výpovede iba jedného, a to Csabu Dömötöra v prípade korupcie Ľudovíta Makóa. V tomto prípade sa však kauza, v ktorej Dömötör vypovedal, nezrútila a pokračovala. Obvinenie kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa košická prokuratúra zrušila ako nedôvodné. S políciou v korupčných kauzách spolupracuje ďalších 24 obvinených, u ktorých nedošlo k spochybneniu ich výpovedí či rúcaní sa káuz. Robert Kaliňák vyvoláva dojem, že sa jedná o viac problematických prípadov kajúcnikov, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Jediným kajúcnikom, ktorého súd uznal vinným z krivej výpovede, je Csaba Dömötör. Ku krivej výpovedi sa sám priznal. V auguste 2021 okresný súd v Bratislave potvrdil dohodu o vine a treste medzi Dömötörom a prokurátorom a odsúdil ho na päťročný podmienečný trest.", "Csaba Dömötör vypovedal o prípade údajnej korupcie iného kajúcnika Ľudovíta Makóa, avšak určité pasáže jeho výpovede boli prifarbené. Konkrétne tá o obnose 100 tisíc eur, ktoré videl v obálke svojho spolujazdca a kamaráta Mateja Zemana.", "Dömötör sa ku krivej výpovedi priznal a súd konštatoval, že ho na ňu naviedol iný svedok korupčných káuz, Peter Petrov.", "V ďalšej medializovanej kauze, v ktorej mali kajúcnici Boris Beňa a Ľudovít Makó krivo vypovedať, košická prokuratúra rozhodla o ich nevine a nedôvodnosti obvinenia.", "Oboch obvinil prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s úplatkom pre šéfa SIS Vladimíra Pčolinského od Zoroslava Kollára.", "Prípad najskôr riešil bratislavský okresný a krajský súd, pričom oba zamietli požiadavku na väzobné stíhanie obvinených. Následne sa prípad dostal na krajskú prokuratúru v Košiciach, ktorá zrušila obvinenie a označila ho za predčasné a nezákonné.", "Portál Aktuality.sk ďalej informuje, že „prokurátor zároveň tým istým uznesením zastavil aj samotné trestné stíhanie vo veci zločinu krivej výpovede a krivej prísahy.“", "Obvinených, ktorí sa priznali k účasti v korupčnom systéme, je najmenej 26 . Vo všetkých ostatných prípadoch ku spochybneniu ich výpovedí nedošlo.", "Zároveň sa žiadna z káuz kvôli krivej výpovedi spolupracujúceho obvineného nezrútila. Aj v prípade Csabu Dömötöra sa jednalo o prikrášlenie výpovede, nie o jej vymyslenie a súvisiace trestné konania pokračovali.", "Preto hodnotíme výrok Roberta Kaliňáka ako zavádzanie."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "rozhodla", "obvinil", "okresný", "krajský", "zrušila", "najmenej 26", "prikrášlenie"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/z1j3zg8/csaba-domotor-dostal-podmienku-za-krivu-vypoved-proti-makoovi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/z1j3zg8/csaba-domotor-dostal-podmienku-za-krivu-vypoved-proti-makoovi/", "https://dennikn.sk/2796444/na-zaklade-utajovanych-informacii-prokurator-tvrdi-ze-mako-a-bena-sa-stretavaju-a-koordinuju-vypovede-chce-ich-vidiet-vo-vazbe/", "https://www.webnoviny.sk/v-utorok-rozhodne-sud-o-osude-kajucnikov-makoa-a-benu-prokurator-ich-vini-z-krivej-vypovede/", "https://www.noviny.sk/slovensko/675159-kajucnici-ludovit-mako-a-boris-bena-ostavaju-na-slobode", "https://www.aktuality.sk/clanok/4ZXy9dI/mako-a-bena-uz-nie-su-obvineni-z-krivej-vypovede-prokuratura-v-kosiciach-stopla-stihanie-ako-predcasne-a-nezakonne/", "https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/z1j3zg8/csaba-domotor-dostal-podmienku-za-krivu-vypoved-proti-makoovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:19.570898+00:00"}
{"id": "vr27181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27181", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vy (Fico, pozn.) ste poprvé nedopovedali tu vetu z Ústavy, keď už ste sa tvárili, že ju citujete. Ona pokračuje. Prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka sa odvoláva na výrok Roberta Fica z rovnakej debaty: \"Prezident zastupuje krajinu dovnútra aj navonok a dojednáva a ratifikuje medzinárodne zmluvy.\"", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka sa odvoláva na výrok Roberta Fica z rovnakej debaty: \"Prezident zastupuje krajinu dovnútra aj navonok a dojednáva a ratifikuje medzinárodne zmluvy.\""], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:17.896038+00:00"}
{"id": "vr32360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32360", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, že vyše 60% ľudí v tejto krajine zarába menej ako priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorá je vyše 800 eur.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe analýzy Štruktúra miezd v SR 2011 (.pdf), ktorá bola vydaná Štatistickým úradom SR v júni 2012. V analýze (str. 1) sa uvádza, že priemerná hrubá mesačná mzda v SR za rok 2011 bola vo výške 855 eur. P. Kažimír má teda pravdu, keď tvrdí, že je to vyše 800 eur. Pravdou je aj to, že viac ako 60 % zamestnancov v SR zarába menej, ako je táto priemerná mzda. Podľa spomenutej analýzy, hrubú mesačnú mzdu od 200 do 850 eur zarába 68,8 % zamestnancov. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe analýzy Štruktúra miezd v SR 2011 (.pdf), ktorá bola vydaná Štatistickým úradom SR v júni 2012. V analýze (str. 1) sa uvádza, že priemerná hrubá mesačná mzda v SR za rok 2011 bola vo výške 855 eur. P. Kažimír má teda pravdu, keď tvrdí, že je to vyše 800 eur. Pravdou je aj to, že viac ako 60 % zamestnancov v SR zarába menej, ako je táto priemerná mzda. Podľa spomenutej analýzy, hrubú mesačnú mzdu od 200 do 850 eur zarába 68,8 % zamestnancov. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Štruktúra miezd v SR 2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:52.014592+00:00"}
{"id": "49003", "numeric_id": 49003, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49003", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pán premiér Heger dokonca v televíznej relácii so mnou priamo naživo predniesol, že to je jeho výsledok jeho práce, hoci nakoniec samé tie reťazce to povedali, že to urobili sami a vymysleli to.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Heger sa v relácii o 5 minút 12 vyjadril, že vďaka vláde bude zastropovaných 400 druhov potravín po dobu 3 mesiace. Tvrdil, že zastropovanie je výsledkom dohody a bez vlády by dohoda nevznikla . Pellegrini tvrdil, že s touto iniciatívou prišli samotné obchody. Podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu je zastropovanie iniciatívou obchodov, ktorá získala podporu ministerstva. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nPodľa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutia, ktoré potraviny budú zaradené do Protiinflačnej garancie si robia reťazce samy.\n\nProtiinflačná garancia znamená, že si každý obchodný reťazec vyberie sám cez 30 až 100 druhov potravín, ktorým bude garantovať cenu po dobu troch mesiacov. Celkovo ide o 400 položiek.\n\nProtiinflačná garancia je rozšírením Deklarácie o cenovej stabilite potravín, ktorú ministerstvo podpísalo so Zväzom obchodníkov a Slovenskej aliancie moderného obchodu v marci 2022. Odvtedy ministerstvo analyzovalo ceny 13 potravín. Obchodníci sa Deklaráciou zaviazali ku garantovaným cenám týchto potravín.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Heger sa v relácii o 5 minút 12 vyjadril, že vďaka vláde bude zastropovaných 400 druhov potravín po dobu 3 mesiace. Tvrdil, že zastropovanie je výsledkom dohody a bez vlády by dohoda nevznikla . Pellegrini tvrdil, že s touto iniciatívou prišli samotné obchody. Podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu je zastropovanie iniciatívou obchodov, ktorá získala podporu ministerstva. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Podľa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutia, ktoré potraviny budú zaradené do Protiinflačnej garancie si robia reťazce samy.", "Protiinflačná garancia znamená, že si každý obchodný reťazec vyberie sám cez 30 až 100 druhov potravín, ktorým bude garantovať cenu po dobu troch mesiacov. Celkovo ide o 400 položiek.", "Protiinflačná garancia je rozšírením Deklarácie o cenovej stabilite potravín, ktorú ministerstvo podpísalo so Zväzom obchodníkov a Slovenskej aliancie moderného obchodu v marci 2022. Odvtedy ministerstvo analyzovalo ceny 13 potravín. Obchodníci sa Deklaráciou zaviazali ku garantovaným cenám týchto potravín."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["nevznikla", "je", "samy.", "položiek.", "je", "Deklarácie"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=07wlwLIdRNM", "https://www.modernyobchod.sk/aktuality/agrorezort-podporuje-iniciativu-obchodnikov-na-stabilizaciu-cien-potravin/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/smer-sd-zastropovanie-cien-potravin-je/702499-clanok.html", "https://www.mpsr.sk/aktualne/agrorezort-podporuje-iniciativu-obchodnikov-na-stabilizaciu-cien-potravin/18619", "https://www.modernyobchod.sk/aktuality/agrorezort-podporuje-iniciativu-obchodnikov-na-stabilizaciu-cien-potravin/", "https://www.mpsr.sk/aktualne/dobra-sprava-o-potravinach-v-nelahkych-casoch/17580/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:03.294210+00:00"}
{"id": "vr26272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26272", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Poklesla (kriminalita od roku 2007, pozn.) v niektorých oblastiach, najmä v strede Slovenska napríklad vykrádanie chát kleslo až o 45%.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Kaliňák hovorí o začatí vykonávania úprav a opatrení v problematike od roku 2007. Štatistika kriminality Ministerstva vnútra však neposkytuje regionálne údaje týkajúce sa krádeží vlámaním do rekreačných chát. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák hovorí o začatí vykonávania úprav a opatrení v problematike od roku 2007. Štatistika kriminality Ministerstva vnútra však neposkytuje regionálne údaje týkajúce sa krádeží vlámaním do rekreačných chát. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Štatistika", "Štatistický úrad"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-xml", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:40.590809+00:00"}
{"id": "vr28284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28284", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "...všetci prokurátori povinne musia prejsť previerkou, bezpečnostnou previerkou, nie toto, čo my sme nastavili (novelou Ústavného zákona, ktorý zaviedol previerky sudcov, pozn.)", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od roku 2004 všetci prokurátori musia povinne prejsť bezpečnostnou previerkou. kde sú podmienky stanovené v Služobných predpisoch generálneho prokurátora. Ústavný zákon s účinnosťou od 1. septembra 2014 tak stanovuje len novozavedené povinné previerky sudcov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. SITA a TASR , 16. mája 2014: „ Všetci prokurátori majú bezpečnostné previerky rôznych stupňov podľa určeného zoznamu funkcií. Vedúci prokurátori majú bezpečnostnú previerku IV., respektíve II. stupňa. Najvyšší stupeň previerky má aj generálny prokurátor,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová. Dodala, že pre výkon funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry je nevyhnutnou podmienkou byť držiteľom bezpečnostnej previerky na najvyšší štvrtý stupeň – prísne tajné.\" Prokurátori sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami a na to podľa zákona o utajovaných skutočnostiach potrebujú bezpečnostnú previerku. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností z roku 2004, sa ustanovujú služobné predpisy Generálneho prokurátora SR čl.2. odst.2: ,, Zamestnanec prokuratúry vo funkcii, pri výkone ktorej sa bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie, predloží vedúcemu prokurátorovi podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. \" Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pridáva 154d, ktoré zavádzajú previerky sudcov: Čl 154d \"(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadreni a sudcu k podkladom, ustanoví zákon.\" \"(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu . Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od roku 2004 všetci prokurátori musia povinne prejsť bezpečnostnou previerkou. kde sú podmienky stanovené v Služobných predpisoch generálneho prokurátora. Ústavný zákon s účinnosťou od 1. septembra 2014 tak stanovuje len novozavedené povinné previerky sudcov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. SITA a TASR , 16. mája 2014: „ Všetci prokurátori majú bezpečnostné previerky rôznych stupňov podľa určeného zoznamu funkcií. Vedúci prokurátori majú bezpečnostnú previerku IV., respektíve II. stupňa. Najvyšší stupeň previerky má aj generálny prokurátor,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová. Dodala, že pre výkon funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry je nevyhnutnou podmienkou byť držiteľom bezpečnostnej previerky na najvyšší štvrtý stupeň – prísne tajné.\" Prokurátori sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami a na to podľa zákona o utajovaných skutočnostiach potrebujú bezpečnostnú previerku. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností z roku 2004, sa ustanovujú služobné predpisy Generálneho prokurátora SR čl.2. odst.2: ,, Zamestnanec prokuratúry vo funkcii, pri výkone ktorej sa bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie, predloží vedúcemu prokurátorovi podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. \" Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pridáva 154d, ktoré zavádzajú previerky sudcov: Čl 154d \"(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadreni a sudcu k podkladom, ustanoví zákon.\" \"(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu . Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "zákona", "služobné predpisy", "Návrh"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317878-prokuratori-uz-previerky-maju-reaguje-generalna-prokuratura-na-navrh-sdku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/preverovanie-sposobilosti-sudcov/84631-clanok.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-215", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=3&ved=0CDEQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.genpro.gov.sk%2Fextdoc%2F2291%2FPr7_2008&ei=JPYfVMTRAqnW7Qb4sIGQDA&usg=AFQjCNHH0ToNpp8Y-zlGzTxV7WPNF5audQ&sig2=9Hi8VRfR_SW8x0bwpjoFFQ", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:20.537269+00:00"}
{"id": "48315", "numeric_id": 48315, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48315", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Lebo sme boli 20 rokov vo vláde a stačil nám 17 miliardový rozpočet, aby ten štát fungoval a boli obedy zadarmo.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas väčšiny rokov, v ktorých bol SMER vo vláde, sa rozpočet pohyboval okolo 17 mld. eur (viď.prehľad). Taktiež je pravda, že počas vlády SMERu parlament schválil dotácie na obedy pre deti, ktoré mali štát stáť 80 až 120 miliónov eur. Kaliňák však nehovorí pravdu, keď tvrdí, že Smer-SD bol vo vláde 20 rokov. Vo vláde boli dokopy 12 rokov.\n\nPre porovnanie, rozpočty vlády I. Matoviča a E. Hegera, sa pohybovali okolo 25 mld. eur na rok 2022 , a 27 mld. eur na rok 2021 . Vyššie rozpočty ovplyvnili najmä opatrenia týkajúce sa Covidu-19. Už v roku 2020 vláda Igora Matoviča kvôli pandémií navyšovala rozpočet schválený vládou P. Pellegriniho z 18 mld. na 26 mld. eur.\n\nPrvá vláda R. Fica bola vymenovaná 4. júla 2006 a do konca roka hospodárila s rozpočtom, ktorý schválila predchádzajúca vláda M. Dzurindu, ten predstavoval zhruba 11 mld. eur (330 185 133 000 Sk).\n\nPrinášame prehľad schválených rozpočtov vlád Smeru SD:\n\n1. vláda R. Fica\n\nNa rok 2007 - 348 857 512 Slovenských korún (11 579 947,95 EUR)\n\nNa rok 2008 - 380 233 025 000 Sk (12 621 424 185,09 EUR)\n\nNa rok 2009 - 14 125 290 712 eur\n\nNa rok 2010 - 16 406 999 960 eur.\n\n2. a 3. vláda R.Fica\n\nNa rok 2013 - 17 001 504 832 eur.\n\nNa rok 2014 - 17 391 917 385 eur.\n\nNa rok 2015 - 17 478 557 825 eur.\n\nNa rok 2016 - 16 247 201 237 eur.\n\nNa rok 2017 - 17 383 366 567 eur.\n\nNa rok 2018 - 15 955 714 510 eur.\n\nVláda P. Pellegriniho\n\nNa rok 2019 - 17 538 901 300 eur.\n\nNa rok 2020 - pôvodne: 18 560 877 994 eur, po novele od augusta 2020: 26 319 080 528 eur.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas väčšiny rokov, v ktorých bol SMER vo vláde, sa rozpočet pohyboval okolo 17 mld. eur (viď.prehľad). Taktiež je pravda, že počas vlády SMERu parlament schválil dotácie na obedy pre deti, ktoré mali štát stáť 80 až 120 miliónov eur. Kaliňák však nehovorí pravdu, keď tvrdí, že Smer-SD bol vo vláde 20 rokov. Vo vláde boli dokopy 12 rokov.", "Pre porovnanie, rozpočty vlády I. Matoviča a E. Hegera, sa pohybovali okolo 25 mld. eur na rok 2022 , a 27 mld. eur na rok 2021 . Vyššie rozpočty ovplyvnili najmä opatrenia týkajúce sa Covidu-19. Už v roku 2020 vláda Igora Matoviča kvôli pandémií navyšovala rozpočet schválený vládou P. Pellegriniho z 18 mld. na 26 mld. eur.", "Prvá vláda R. Fica bola vymenovaná 4. júla 2006 a do konca roka hospodárila s rozpočtom, ktorý schválila predchádzajúca vláda M. Dzurindu, ten predstavoval zhruba 11 mld. eur (330 185 133 000 Sk).", "Prinášame prehľad schválených rozpočtov vlád Smeru SD:", "1. vláda R. Fica", "Na rok 2007 - 348 857 512 Slovenských korún (11 579 947,95 EUR)", "Na rok 2008 - 380 233 025 000 Sk (12 621 424 185,09 EUR)", "Na rok 2009 - 14 125 290 712 eur", "Na rok 2010 - 16 406 999 960 eur.", "2. a 3. vláda R.Fica", "Na rok 2013 - 17 001 504 832 eur.", "Na rok 2014 - 17 391 917 385 eur.", "Na rok 2015 - 17 478 557 825 eur.", "Na rok 2016 - 16 247 201 237 eur.", "Na rok 2017 - 17 383 366 567 eur.", "Na rok 2018 - 15 955 714 510 eur.", "Vláda P. Pellegriniho", "Na rok 2019 - 17 538 901 300 eur.", "Na rok 2020 - pôvodne: 18 560 877 994 eur, po novele od augusta 2020: 26 319 080 528 eur."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "vláde", "2022", "2021", "ovplyvnili", "navyšovala", "vymenovaná", "predstavoval", "2007", "2008", "2009", "2010", "2013", "2014", "2015", "2016", "2017", "2018", "2019", "2020"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/647431/skolkari-budu-mat-obedy-zadarmo-od-januara-skolaci-od-septembra/", "https://www.vlada.gov.sk/historia-vlad-sr/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-425", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-425", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/statny-rozpocet-reaguje-na-vyzvy-ktore-do-zivota-spolocnosti-prinieslo-ochorenie-covid-19?inheritRedirect=false", "https://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-odstartovali-rokovanie-novelou/480364-clanok.html", "https://sk.wikipedia.org/wiki/SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia#Volebn%C3%A9_obdobie_2002_%E2%80%93_2006", "https://www.epi.sk/zz/2005-655", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/681/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-608", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-596", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-497", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-438", "https://www.epi.sk/zz/2013-473", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-385", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-411", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2016-357", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2017-333", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2018-370", "https://www.epi.sk/zz/2019-468"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:09.202858+00:00"}
{"id": "vr31135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31135", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zavádza však aj ďalšie obmedzenia pre poľnohospodárov. Prvým z nich je zavedenie stropu pre priame platby na jednu farmu vo výške 300 000 eur, čo vytvára nepriamu diskrimináciu pre krajiny ako Slovensko, kde tradične pôsobia veľkokapacitné agropodniky.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou návrhu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky je skutočne zavedenie stropu 300 000 eur pre jednu farmu, čo približne zodpovedá farme o veľkosti 1200 hektárov.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou návrhu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky je skutočne zavedenie stropu 300 000 eur pre jednu farmu, čo približne zodpovedá farme o veľkosti 1200 hektárov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "šetrenia"], "url": ["http://capreform.eu/leaked-legislative-proposals-anticipate-commission-cap-reform-proposals-due-october-12th/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-11-018/EN/KS-SF-11-018-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:23.233624+00:00"}
{"id": "vr35540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35540", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemali také ťažkosti ako sme mali, nehovoriac o povodniach, ktoré boli určite najväčšie...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na rozdiel od plynovej krízy, je Slovensko častou obeťou povodní. TASR pripravilo prehľad všetkých povodní na Slovensku. Z výpočtu povodní a odhadu ich škôd vyplýva, že najväčšie povodne v zmysle rozsahu škôd boli tento rok, kedy škody dosiahli výšku 700 mil. eur . Druhé najrozsiahlejšie povodne boli v júli roku 1999 , kedy škody dosiahli sumu 148 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Na rozdiel od plynovej krízy, je Slovensko častou obeťou povodní. TASR pripravilo prehľad všetkých povodní na Slovensku. Z výpočtu povodní a odhadu ich škôd vyplýva, že najväčšie povodne v zmysle rozsahu škôd boli tento rok, kedy škody dosiahli výšku 700 mil. eur . Druhé najrozsiahlejšie povodne boli v júli roku 1999 , kedy škody dosiahli sumu 148 milióna eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["700 mil. eur", "júli roku 1999"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-44933320-skody-z-povodni-na-slovensku-su-poistene-minimalne", "http://www.tasr.sk/10/1758.axd?k=20080620TBB00169"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:23.638377+00:00"}
{"id": "vr14919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14919", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...lebo pamätáte sa, pred voľbami asi mesiac, možnože tri týždne sa objavila jedna štatistická informácia, že 7,8 percent nezamestnaných nechce alebo nevie pracovať.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Slovensku bolo vo februári 2016 viac ako 4 roky nezamestnaných osôb presne 72 045, čo predstavuje 22 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štatistiky Ústredia práce pre február 2016-teda mesiac pred voľbami uvádzajú nasledovné: Celkový počet uchádzačov o zamestnanie bol ku koncu mesiaca február 326 075, disponzibilný počet uchádzačov o zamestnanie (bez ľudí vykonávajúcich absolventskú prax, bez dočasne práceneschopných a podobne) bol 274 202. Ústredie práce uvádza aj štatistiky dlhodobo nezamestnaných- ľudí, ktorí viac ako 1 rok nechcú alebo nevedia pracovať. Podľa týchto údajov bol počet ľudí nezamestnaných viac ako jeden rok 168 249. Nezamestnaných viac ako 4 roky bolo dokopy 72 045, čo predstavuje 22 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie a 26 % z disponzibilných uchádzačov o zamestnanie. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku bolo vo februári 2016 viac ako 4 roky nezamestnaných osôb presne 72 045, čo predstavuje 22 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štatistiky Ústredia práce pre február 2016-teda mesiac pred voľbami uvádzajú nasledovné: Celkový počet uchádzačov o zamestnanie bol ku koncu mesiaca február 326 075, disponzibilný počet uchádzačov o zamestnanie (bez ľudí vykonávajúcich absolventskú prax, bez dočasne práceneschopných a podobne) bol 274 202. Ústredie práce uvádza aj štatistiky dlhodobo nezamestnaných- ľudí, ktorí viac ako 1 rok nechcú alebo nevedia pracovať. Podľa týchto údajov bol počet ľudí nezamestnaných viac ako jeden rok 168 249. Nezamestnaných viac ako 4 roky bolo dokopy 72 045, čo predstavuje 22 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie a 26 % z disponzibilných uchádzačov o zamestnanie. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:03.426738+00:00"}
{"id": "46171", "numeric_id": 46171, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46171", "speaker": "Andrea Letanovská", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-letanovska", "statement": "Vy sa necítite ohrození, nenosíte rúško, ale je to veľmi sebecké, pretože to rúško chráni nielen vás, ale chráni tých ľudí okolo, a to, že by mali nosiť rúško nakazení, to je správne, to by bolo v ideálnom svete, ale my o mnohých ľuďoch nevieme, že sú infikovaní, lebo sa nedali otestovať, sú v inkubačnej dobe atď., nemajú žiadne príznaky, nemali dôvod, aby sa šli otestovať, a práve preto chránime pred týmito ľuďmi tých rizikových pacientov s onkologickými ochoreniami, seniorov, tehotné mamičky a pod.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rúška chránia svojho nositeľa aj ľudí okolo v prípade, že je infikovaný. špeciálne dôležité to je pri rizikových skupinách. Tvrdenie Andrey Letanovskej preto hodnotíme ako pravdivé. Úrad verejného zdravotníctva na svojom webe uvádza , že „ tvárové rúško je kľúčovou ochrannou pomôckou, ktorou zabraňujeme šíreniu nového koronavírusu do okolia. Jeho nosenie má v súčasnosti význam u každého z nás, nielen u osôb s príznakmi respiračného ochorenia, kde rúško priamo zachytáva prúd kvapôčok. Vírus totiž prenáša aj osoba bez príznakov ochorenia, ktorá nemusí vedieť, že je jeho nosičom, no je tiež infekčná.” Rúško nám tiež bráni dotýkať sa tváre, čím sa znižuje riziko prenosu vírusu z už infikovaného povrchu. Najčastejším dôvodom , prečo sa ľudia dajú testovať na ochorenie COVID-19, je návšteva rizikovej krajiny alebo priamy kontakt s pozitívnym pacientom. Zdravotné ťažkosti pociťuje menší počet infikovaných. V období od 29. júna do 21. júla 2020 bolo až 63 % pozitívnych prípadov bezpríznakových ( pdf , s. 2). Objavili sa teda aj prípady, kedy sa testovaní prekonali vírus bez toho, aby o tom vedeli. Najzraniteľnejšími sú spravidla ľudia nad 60 rokov a tí, ktorí trpia vážnymi chronickými ťažkosťami ako cukrovka, ochorenia srdca, pľúcne choroby, ochorenia znižujúce imunitu či oknoochorenia .", "analysis_paragraphs": ["Rúška chránia svojho nositeľa aj ľudí okolo v prípade, že je infikovaný. špeciálne dôležité to je pri rizikových skupinách. Tvrdenie Andrey Letanovskej preto hodnotíme ako pravdivé. Úrad verejného zdravotníctva na svojom webe uvádza , že „ tvárové rúško je kľúčovou ochrannou pomôckou, ktorou zabraňujeme šíreniu nového koronavírusu do okolia. Jeho nosenie má v súčasnosti význam u každého z nás, nielen u osôb s príznakmi respiračného ochorenia, kde rúško priamo zachytáva prúd kvapôčok. Vírus totiž prenáša aj osoba bez príznakov ochorenia, ktorá nemusí vedieť, že je jeho nosičom, no je tiež infekčná.” Rúško nám tiež bráni dotýkať sa tváre, čím sa znižuje riziko prenosu vírusu z už infikovaného povrchu. Najčastejším dôvodom , prečo sa ľudia dajú testovať na ochorenie COVID-19, je návšteva rizikovej krajiny alebo priamy kontakt s pozitívnym pacientom. Zdravotné ťažkosti pociťuje menší počet infikovaných. V období od 29. júna do 21. júla 2020 bolo až 63 % pozitívnych prípadov bezpríznakových ( pdf , s. 2). Objavili sa teda aj prípady, kedy sa testovaní prekonali vírus bez toho, aby o tom vedeli. Najzraniteľnejšími sú spravidla ľudia nad 60 rokov a tí, ktorí trpia vážnymi chronickými ťažkosťami ako cukrovka, ochorenia srdca, pľúcne choroby, ochorenia znižujúce imunitu či oknoochorenia ."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "bráni", "dôvodom", "pdf", "prekonali", "sú", "oknoochorenia"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4437:uvz-sr-ako-vybavi-iakov-do-koly-rukami&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://primar.sme.sk/c/22311858/ochranne-rusko-na-usta-ako-chrani-maska-a-respirator-proti-virusom-spravne-pouzite.html", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4384:analyza-vyskytu-ochorenia-covid-19-vnslovenskej-republike-za-27-kalendarny-tyde-2020-poitany-od-2662020-do-262020&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Analyza_COVID_21072020.pdf", "https://touchit.sk/testovanie-protilatok-uz-odhalilo-aj-pacientov-ktori-prekonali-covid-19/289310", "https://www.minedu.sk/data/att/15973.pdf", "https://www.lpr.sk/koronavirus-a-onkologicki-pacienti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:20.563501+00:00"}
{"id": "vr17096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17096", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prezident republiky (...) že teda je daňovým podvodníkom, to viete dokázaným. Po druhé, o tom, že ľuďom zoberal pozemky podvodom...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci bolo preukázané, že firma, v ktorej je Kiska spolumajiteľom, má vo viacerých ohľadoch sporné účtovníctvo, samotný Kiska ako daňový podvodník obvinený nebol. Rovnako nepadlo rozhodnutie v prípade sporu o pozemok vo Veľkom Slavkove. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Daňový úrad rozhodol v októbri 2016, že firma Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava Kiska Travel Agency (KTAG) pripravila štát v roku 2014 o 27-tisíc eur, keď sa pokúsila náklady na Kiskovu prezidentskú kampaň zarátať do nákladov. Firma daň aj s pokutami následne doplatila, čím trestnosť činu zanikla. Ďalším problémom, ktorý daňová kontrola odhalila, boli vratky DPH. KTAG si chcela od štátu uplatniť vratky DPH vo výške 146-tisíc eur. Daňový úrad uznal vratky ako neoprávnené. Firma musela doplatiť 9-tisíc eur a dostala pokutu 15-tisíc eur. KTAG tvrdila, že „ faktúry, z ktorých bolo neoprávnene uplatnené odpočítanie dane, boli nesprávne zatriedené do nároku na odpočet dane, predmetné doklady boli omylom predložené účtovníčke a zaúčtované v spoločnosti KTAG, ktoré evidentne tam nepatria, čo bolo spôsobené neúmyselne .“ Médiá sa o daňových kontrolách v Kiskovej firme dozvedeli prostredníctvom anonymných e-mailov, čím bolo porušené daňové tajomstvo. Druhá časť výroku sa týka pozemku s rozlohou 1,2 hektára vo Veľkom Slavkove, ktorý kúpil Kiska v roku 1999. Na prípad okolo pozemku vo Veľkom Slavkove ako prvý upozornil podpredseda strany SNS Jaroslav Paška, ktorý v októbri 2017 Kisku nepriamo obvinil z pozemkového podvodu. Pre televíziu TA3 povedal: „ Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi .“ Paška argumentoval tým, že v roku 1999 boli uskutočnené tri rýchle transakcie na katastri, pričom pôvodný majiteľ pozemok nechcel predať ani darovať. Neskôr sa ukázalo, že Paška je s pôvodným majiteľom pozemku v príbuzenskom vzťahu. Kiska sa bránil tým, že parcelu kúpil štandardným spôsobom od realitnej kancelárie a o spornom majetkovoprávnom pozadí nevedel. Pôvodný majiteľ sa už dávnejšie obrátil na orgány činné v trestnom konaní. Prípad bol vtedy vyhodnotený ako priestupok. Denník Pravda upozornil na sporný znalecký posudok, v ktorom bola hodnota pozemku vyčíslená na 119,84 eur. Po tom, ako dal prípad prešetriť generálny prokurátor Jaroslav Čižnár, sa do vyšetrovania zapojila polícia. Tá začala trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu pri pozemkovej kauze.", "analysis_paragraphs": ["Hoci bolo preukázané, že firma, v ktorej je Kiska spolumajiteľom, má vo viacerých ohľadoch sporné účtovníctvo, samotný Kiska ako daňový podvodník obvinený nebol. Rovnako nepadlo rozhodnutie v prípade sporu o pozemok vo Veľkom Slavkove. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Daňový úrad rozhodol v októbri 2016, že firma Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava Kiska Travel Agency (KTAG) pripravila štát v roku 2014 o 27-tisíc eur, keď sa pokúsila náklady na Kiskovu prezidentskú kampaň zarátať do nákladov. Firma daň aj s pokutami následne doplatila, čím trestnosť činu zanikla. Ďalším problémom, ktorý daňová kontrola odhalila, boli vratky DPH. KTAG si chcela od štátu uplatniť vratky DPH vo výške 146-tisíc eur. Daňový úrad uznal vratky ako neoprávnené. Firma musela doplatiť 9-tisíc eur a dostala pokutu 15-tisíc eur. KTAG tvrdila, že „ faktúry, z ktorých bolo neoprávnene uplatnené odpočítanie dane, boli nesprávne zatriedené do nároku na odpočet dane, predmetné doklady boli omylom predložené účtovníčke a zaúčtované v spoločnosti KTAG, ktoré evidentne tam nepatria, čo bolo spôsobené neúmyselne .“ Médiá sa o daňových kontrolách v Kiskovej firme dozvedeli prostredníctvom anonymných e-mailov, čím bolo porušené daňové tajomstvo. Druhá časť výroku sa týka pozemku s rozlohou 1,2 hektára vo Veľkom Slavkove, ktorý kúpil Kiska v roku 1999. Na prípad okolo pozemku vo Veľkom Slavkove ako prvý upozornil podpredseda strany SNS Jaroslav Paška, ktorý v októbri 2017 Kisku nepriamo obvinil z pozemkového podvodu. Pre televíziu TA3 povedal: „ Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi .“ Paška argumentoval tým, že v roku 1999 boli uskutočnené tri rýchle transakcie na katastri, pričom pôvodný majiteľ pozemok nechcel predať ani darovať. Neskôr sa ukázalo, že Paška je s pôvodným majiteľom pozemku v príbuzenskom vzťahu. Kiska sa bránil tým, že parcelu kúpil štandardným spôsobom od realitnej kancelárie a o spornom majetkovoprávnom pozadí nevedel. Pôvodný majiteľ sa už dávnejšie obrátil na orgány činné v trestnom konaní. Prípad bol vtedy vyhodnotený ako priestupok. Denník Pravda upozornil na sporný znalecký posudok, v ktorom bola hodnota pozemku vyčíslená na 119,84 eur. Po tom, ako dal prípad prešetriť generálny prokurátor Jaroslav Čižnár, sa do vyšetrovania zapojila polícia. Tá začala trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu pri pozemkovej kauze."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["pripravila", "vratky", "pokutu", "transakcie", "Pravda"], "url": ["https://dennikn.sk/878606/kiska-veril-som-ze-sa-uctovalo-spravne-ale-sudit-sa-s-danovym-uradom-nema-vyznam/", "https://domov.sme.sk/c/20661994/fico-kiska-sa-snazil-u-policie-vybavit-svoju-kauzu-vratiek-dph.html", "https://dennikn.sk/minuta/884692/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/444498-kiskov-pozemkovy-skandal/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/450342-kauzu-kiskovho-pozemku-vysetruju-ako-podvod/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:20.907843+00:00"}
{"id": "vr31707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31707", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V relatívnom vyjadrení áno, ale v absolútnom išla hore (platba štátu za poistencov do zdravotníctva v rokoch 2010-11 pozn.)", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali ( V politike , 22. apríla 2012). V roku 2010 bola sadzba za poistenca štátu na úrovni 4,78% , čo predstavuje sumu 34,56 EUR. V roku 2011 bola táto sadzba znížená na 4,32 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 32,16 EUR na osobu. J. Figeľ nehovorí pravdu. Platba štátu za poistencov do zdravotníctva klesla v relatívnom i absolútnom vyjadrení.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali ( V politike , 22. apríla 2012). V roku 2010 bola sadzba za poistenca štátu na úrovni 4,78% , čo predstavuje sumu 34,56 EUR. V roku 2011 bola táto sadzba znížená na 4,32 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 32,16 EUR na osobu. J. Figeľ nehovorí pravdu. Platba štátu za poistencov do zdravotníctva klesla v relatívnom i absolútnom vyjadrení."], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "4,78%", "4,32"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/280/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5571900/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-na-4-percenta.html", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articleshttp://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:23.013861+00:00"}
{"id": "49851", "numeric_id": 49851, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49851", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je tu tradícia možno už 15 rokov, kedy už pani predsedníčka vlády Radičová, potom pán Robert Fico, potom pán Matovič, pán Heger, premiéri majú tú výsadu, že či v rozhlase alebo v televízii diskutujú s moderátorom a nepamätám si, že by som niekedy mal možnosť ja alebo aj pán, keď sme boli v opozícii a predseda Smeru sa zúčastniť diskusie, v ktorej bol predseda vlády alebo, alebo prezident.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalí predsedovia vlády v minulosti v diskusných reláciách debatovali takmer výlučne s moderátorom. Výnimkou bola diskusia bývalého predsedu vlády Eduarda Hegera a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý bol v tom čase v opozícii, v relácii Na telo v máji 2023. Aj napriek tomu môžeme konštatovať, že na Slovensku existuje tradícia diskusií premiérov s moderátormi.\n\nOd svojej registrácie na ministerstve vnútra 8. novembra 1999 bola strana SMER-SD v opozícii v rokoch 2002 až 2006 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, 2010 až 2012 za vlády Ivety Radičovej a neskôr v rokoch 2020 až do predčasných parlamentných volieb v septembri 2023. Počas tohto obdobia nastal minimálne jeden prípad, kedy sa Robert Fico, ako predseda opozičnej strany, stretol s predstaviteľom výkonnej moci. Stalo sa tak v máji 2023 v relácii Na telo, a to s vtedy dosluhujúcim premiérom Eduardom Hegerom.\n\nS ministrami a poslancami koalície Robert Fico diskutoval viackrát. V rokoch 2020 až 2023 to bolo napríklad s bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽANO), s bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) alebo bývalým ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nestraník). Pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2023 Fico diskutoval napríklad s bývalou ministerkou regionálneho rozvoja Veronikou Remišovou (Za ľudí), bývalým predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) či s Richardom Sulíkom (SaS).\n\nIveta Radičová diskutovala sama s moderátorom či moderátorkou napríklad 18. decembra 2011 v relácii Na telo , 26. júna 2011 v relácii O 5 minút 12 alebo 13. marca 2011 v relácii O 5 minút 12 či 3. januára 2011 na TA3 . 25. marca 2012 diskutovala v predvolebnom dueli s Robertom Ficom.\n\nObjektivitu politických diskusií na Slovensku kontroluje Rada pre mediálne služby, ktorá v roku 2022 prebrala kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky. V roku 2020 hovorkyňa bývalej Rady pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky uviedla , že politik podľa pravidiel Rady môže byť v relácii sám, pokiaľ mu moderátor „zabezpečuje názorovú oponentúru a kriticky vyvažuje subjektívne vyjadrenia”.", "analysis_paragraphs": ["Bývalí predsedovia vlády v minulosti v diskusných reláciách debatovali takmer výlučne s moderátorom. Výnimkou bola diskusia bývalého predsedu vlády Eduarda Hegera a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý bol v tom čase v opozícii, v relácii Na telo v máji 2023. Aj napriek tomu môžeme konštatovať, že na Slovensku existuje tradícia diskusií premiérov s moderátormi.", "Od svojej registrácie na ministerstve vnútra 8. novembra 1999 bola strana SMER-SD v opozícii v rokoch 2002 až 2006 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, 2010 až 2012 za vlády Ivety Radičovej a neskôr v rokoch 2020 až do predčasných parlamentných volieb v septembri 2023. Počas tohto obdobia nastal minimálne jeden prípad, kedy sa Robert Fico, ako predseda opozičnej strany, stretol s predstaviteľom výkonnej moci. Stalo sa tak v máji 2023 v relácii Na telo, a to s vtedy dosluhujúcim premiérom Eduardom Hegerom.", "S ministrami a poslancami koalície Robert Fico diskutoval viackrát. V rokoch 2020 až 2023 to bolo napríklad s bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽANO), s bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) alebo bývalým ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nestraník). Pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2023 Fico diskutoval napríklad s bývalou ministerkou regionálneho rozvoja Veronikou Remišovou (Za ľudí), bývalým predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) či s Richardom Sulíkom (SaS).", "Iveta Radičová diskutovala sama s moderátorom či moderátorkou napríklad 18. decembra 2011 v relácii Na telo , 26. júna 2011 v relácii O 5 minút 12 alebo 13. marca 2011 v relácii O 5 minút 12 či 3. januára 2011 na TA3 . 25. marca 2012 diskutovala v predvolebnom dueli s Robertom Ficom.", "Objektivitu politických diskusií na Slovensku kontroluje Rada pre mediálne služby, ktorá v roku 2022 prebrala kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky. V roku 2020 hovorkyňa bývalej Rady pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky uviedla , že politik podľa pravidiel Rady môže byť v relácii sám, pokiaľ mu moderátor „zabezpečuje názorovú oponentúru a kriticky vyvažuje subjektívne vyjadrenia”."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["debatovali", "diskusia", "Na telo", "tradícia", "opozícii", "premiérom", "Hegerom", "Kolíkovou", "Korčokom", "Remišovou", "Kollárom", "Sulíkom", "Na telo", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "TA3", "diskutovala", "kontroluje", "uviedla"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/793438/matovic-nadviazal-na-fica-a-pellegriniho-do-diskusii-chodi-sam/", "https://demagog.sk/diskusia/robert-fico-a-eduard-heger-v-na-telo", "https://fb.watch/xcNneoytJZ/", "https://www.aktuality.sk/clanok/793438/matovic-nadviazal-na-fica-a-pellegriniho-do-diskusii-chodi-sam/", "https://domov.sme.sk/c/2944346/prehlad-vyvoja-strany-smer-socialna-demokracia.html", "https://www.youtube.com/watch?v=iwVBiO3hhnk", "https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/3334182926807643/", "https://www.youtube.com/watch?v=eNMSryoJv44", "https://www.youtube.com/watch?v=NxQIyHxIyPo", "https://www.youtube.com/watch?v=MgHPga2-Tfc&list=PL0fgD5rJE5wnog57j2YP5-qiiYqhdDSB4", "https://www.joj.sk/na-hrane/webovy-special/765076-duel-borisa-kollara-a-roberta-fica-tieto-otazky-im-poslali-divaci", "https://www.youtube.com/watch?v=dpGn9fcXHoQ", "https://medialne.trend.sk/televizia/nedelnych-politickych-diskusiach-budu-radicova-fico-figel", "https://www.demagog.sk/diskusia/iveta-radicova-5", "https://www.demagog.sk/diskusia/iveta-radicova-4", "https://www.demagog.sk/diskusia/iveta-radicova-3", "https://www.demagog.sk/diskusia/robert-fico-a-iveta-radicova", "https://rpms.sk/postavenie-poslanie-rady-pre-medialne-sluzby", "https://www.aktuality.sk/clanok/793438/matovic-nadviazal-na-fica-a-pellegriniho-do-diskusii-chodi-sam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:04.977544+00:00"}
{"id": "47694", "numeric_id": 47694, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47694", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "keď spolupracujúci obvinený sa dozná k nejakým skutkom, že zo strany prokurátora s ohľadom na súvislosti toho daného činu celej veci navrhne nejaký trest, že sudca sa k tomu potom vyjadrí a buď s tým súhlasil alebo má za to, že má byť trest vyšší. Samozrejme, že tie tresty sú rôzne, v každej veci.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uzavretie dohody o vine a treste prebieha tak, ako ho ministerka Kolíková opísala. Prokurátor na základe priznania obvineného a dosvedčujúcich okolností prípadu podá návrh na súd. Ten potom rozhoduje, či návrh v danej podobe príjme alebo ho dá prokurátorovi prepracovať. D ohoda o vine a treste je osobitným inštitútom trestného práva, ktorým možno skončiť trestné konanie tzv. odklonom. Upravuje ju trestný poriadok aj osobitná vyhláška ministerstva spravodlivosti. „Účelom odklonov v trestnom konaní je, za zákonom stanovených podmienok, rýchlejšie a efektívnejšie vybavenie trestných vecí, ktoré z pohľadu účelu trestného konania nevyžadujú prejednanie veci pred súdom na hlavnom pojednávaní,“ vysvetľuje právnik Trnavskej univerzity Štefan Zeman. Obvinenému môže byť primerane znížená výmera trestu, trest môže byť znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Konanie o dohode o vine a treste začína prokurátor. Môže sa tak stať v prípadoch, ak výsledky vyšetrovania preukážu, že trestný čin spáchal obvinený, ktorý sa priznal a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Podľa vysvetlenia Zemana nie je podstatné, či ide o prečin, zločin či obzvlášť závažný zločin - dohodu o vine a treste možno uzavrieť pri akomkoľvek trestnom čine. „Samotné konanie o dohode o vine a treste nie je limitované ani osobou obvineného, ani právnou kvalifikáciou spáchaného skutku, ani druhom trestu a ani výškou zákonom stanovenej trestnej sadzby.“ Dohoda o vine a treste podlieha rozhodnutiu súdu, ktorý ju môže odmietnuť alebo schváliť formou rozsudku. Súd rozhoduje konkrétne o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu, ochrannom opatrení a o výroku na náhradu škody v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. Ak súd považuje dohodu o vine a treste v znení navrhnutom prokurátorom za neprimeranú alebo nespravodlivú, požiada strany konania o predloženie nového návrhu. V prípade, že nie sú splnené podmienky stanovené zákonom alebo súd neschváli dohodu o vine a treste, vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Uzavretie dohody o vine a treste prebieha tak, ako ho ministerka Kolíková opísala. Prokurátor na základe priznania obvineného a dosvedčujúcich okolností prípadu podá návrh na súd. Ten potom rozhoduje, či návrh v danej podobe príjme alebo ho dá prokurátorovi prepracovať. D ohoda o vine a treste je osobitným inštitútom trestného práva, ktorým možno skončiť trestné konanie tzv. odklonom. Upravuje ju trestný poriadok aj osobitná vyhláška ministerstva spravodlivosti. „Účelom odklonov v trestnom konaní je, za zákonom stanovených podmienok, rýchlejšie a efektívnejšie vybavenie trestných vecí, ktoré z pohľadu účelu trestného konania nevyžadujú prejednanie veci pred súdom na hlavnom pojednávaní,“ vysvetľuje právnik Trnavskej univerzity Štefan Zeman. Obvinenému môže byť primerane znížená výmera trestu, trest môže byť znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Konanie o dohode o vine a treste začína prokurátor. Môže sa tak stať v prípadoch, ak výsledky vyšetrovania preukážu, že trestný čin spáchal obvinený, ktorý sa priznal a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Podľa vysvetlenia Zemana nie je podstatné, či ide o prečin, zločin či obzvlášť závažný zločin - dohodu o vine a treste možno uzavrieť pri akomkoľvek trestnom čine. „Samotné konanie o dohode o vine a treste nie je limitované ani osobou obvineného, ani právnou kvalifikáciou spáchaného skutku, ani druhom trestu a ani výškou zákonom stanovenej trestnej sadzby.“ Dohoda o vine a treste podlieha rozhodnutiu súdu, ktorý ju môže odmietnuť alebo schváliť formou rozsudku. Súd rozhoduje konkrétne o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu, ochrannom opatrení a o výroku na náhradu škody v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. Ak súd považuje dohodu o vine a treste v znení navrhnutom prokurátorom za neprimeranú alebo nespravodlivú, požiada strany konania o predloženie nového návrhu. V prípade, že nie sú splnené podmienky stanovené zákonom alebo súd neschváli dohodu o vine a treste, vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["trestný poriadok", "vyhláška", "vysvetľuje", "začína", "vysvetlenia", "podlieha"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20210815.html#predpis.cast-druha.hlava-tretia.diel-druhy.skupinaParagrafov-konanie_o_dohode_o_vine_a_treste", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/619/20060101", "https://www.epi.sk/clanok-z-titulky/odklony-ako-nastroje-restorativnej-justicie-v-slovenskom-trestnom-prave-a-ich-realne-uplatnovanie-v-praxi-aktualita.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20210815.html#paragraf-232", "https://www.epi.sk/odborny-clanok/dohoda-o-vine-a-treste.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20210815.html#predpis.cast-tretia.hlava-siedma.diel-prvy.skupinaParagrafov-rozhodnutie_o_navrhu_na_dohodu_o_vine_a_treste"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:34.247581+00:00"}
{"id": "vr27158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27158", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Chrbtovou kosťou našej ekonomiky sú malí a strední podnikatelia.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR zamestnávajú na Slovensku podniky s počtom zamestnancov do 249 zamestnancov takmer 75 % celkového počtu zamestnancov. Podľa Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikacnia majú podniky s počtom do 249 zamestnancov 41,5 % podiel na HDP Slovenska. Je ťažké určiť, či to predstavuje \"chrbtovú kosť\", ale je skutočne pravda, že ich podiel na týchto dvoch ukazovateľoch je nezastúpiteľný a preto výrok považujeme za pravdivý. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR , tak zamestnávatelia, ktorí majú do 249 zamestnancov v roku 2012 zamestnávali spolu 1 545 377 zamestnancov, čo je takmer 71% z celkového počtu zamestnancov. V roku 2013 to bolo 1 530 129 zamestnancov , čo je takmer 75% z celkového počtu zamestnancov za rok 2013 (ŠÚ od roku 2012 neuvádza osobitne podniky s počtom zamestnancov 0-9 a 10-19, ale v jednej skupine 0-19). Podniky 2012 0-19 zamestnancov 335 067 20-49 zamestnancov 182 985 50-249 zamestnancov 374 075 250-499 zamestnancov 138 879 500-999 zamestnancov 140 592 1000 a viac zamestnancov 366 403 živnostníci (odhad) 653 250 všetci spolu za rok 2012 2 191 250 do 249 zamestnancov + živnostníci za rok 2012 1 545 377 Podniky 2013 0-19 zamestnancov 315 697 20-49 zamestnancov 199 742 50-249 zamestnancov 366 940 250-499 zamestnancov 135-802 500-999 zamestnancov 143 641 1000 a viac zamestnancov 366 940 živnostníci (odhad) 647 750 všetci spolu za rok 2013 2 040 710 do 249 zamestnancov + živnostníci za rok 2013 1 530 129 Vychádzajúc z najaktuálnejšej Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012 sa za mikro podniky považujú podniky s 0-9 zamestnancami, malé podniky s 10-49 zamestnancami a stredné podniky s 50-249 zamestnancami. Hoci nie je vyššie uvedená štatistika členená úplne rovnako, hraničné čísla sedia (do 249 zamestnancov), preto nás pri overovaní tohto výroku budú zaujímať práve podniky s 0-249 zamestnancami. Podľa vyššej uvedenej správy v roku 2012 bol podiel právnických osôb malého a stredného podnikania v nefinančných korporáciách na hrubej produkcii spolu 41,5 % . Podobné údaje z roku 2013 ešte nie sú dostupné. Graf: Podiel na hrubej produkcii jednotlivých právnických osôb ( Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012 , str. 52) Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR zamestnávajú na Slovensku podniky s počtom zamestnancov do 249 zamestnancov takmer 75 % celkového počtu zamestnancov. Podľa Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikacnia majú podniky s počtom do 249 zamestnancov 41,5 % podiel na HDP Slovenska. Je ťažké určiť, či to predstavuje \"chrbtovú kosť\", ale je skutočne pravda, že ich podiel na týchto dvoch ukazovateľoch je nezastúpiteľný a preto výrok považujeme za pravdivý. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR , tak zamestnávatelia, ktorí majú do 249 zamestnancov v roku 2012 zamestnávali spolu 1 545 377 zamestnancov, čo je takmer 71% z celkového počtu zamestnancov. V roku 2013 to bolo 1 530 129 zamestnancov , čo je takmer 75% z celkového počtu zamestnancov za rok 2013 (ŠÚ od roku 2012 neuvádza osobitne podniky s počtom zamestnancov 0-9 a 10-19, ale v jednej skupine 0-19). Podniky 2012 0-19 zamestnancov 335 067 20-49 zamestnancov 182 985 50-249 zamestnancov 374 075 250-499 zamestnancov 138 879 500-999 zamestnancov 140 592 1000 a viac zamestnancov 366 403 živnostníci (odhad) 653 250 všetci spolu za rok 2012 2 191 250 do 249 zamestnancov + živnostníci za rok 2012 1 545 377 Podniky 2013 0-19 zamestnancov 315 697 20-49 zamestnancov 199 742 50-249 zamestnancov 366 940 250-499 zamestnancov 135-802 500-999 zamestnancov 143 641 1000 a viac zamestnancov 366 940 živnostníci (odhad) 647 750 všetci spolu za rok 2013 2 040 710 do 249 zamestnancov + živnostníci za rok 2013 1 530 129 Vychádzajúc z najaktuálnejšej Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012 sa za mikro podniky považujú podniky s 0-9 zamestnancami, malé podniky s 10-49 zamestnancami a stredné podniky s 50-249 zamestnancami. Hoci nie je vyššie uvedená štatistika členená úplne rovnako, hraničné čísla sedia (do 249 zamestnancov), preto nás pri overovaní tohto výroku budú zaujímať práve podniky s 0-249 zamestnancami. Podľa vyššej uvedenej správy v roku 2012 bol podiel právnických osôb malého a stredného podnikania v nefinančných korporáciách na hrubej produkcii spolu 41,5 % . Podobné údaje z roku 2013 ešte nie sú dostupné. Graf: Podiel na hrubej produkcii jednotlivých právnických osôb ( Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012 , str. 52) Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012", "Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2995&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stav_msp_2012u.pdf", "http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stav_msp_2012u.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:28.302327+00:00"}
{"id": "vr32850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32850", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Národná banka Slovenskej republiky upozornila na riziko prijatej novely Zákonníka práce, že bude mať za následok zvyšovanie nezamestnanosti v budúcom roku.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NBS vo svojej Strednodobej predikcii P4Q-2012 (.pdf) upozornila na pokles zamestnanosti v r. 2013 aj v dôsledku legislatívnych zmien: HDP sa spomalí z 2,4 % v roku 2012 na 1,6 % v roku 2013, zamestnanosť poklesne o 0,6 % v roku 2013 , inflácia sa v porovnaní s P3Q-2012 výraznejšie nezmení. Trh práce – v porovnaní s predchádzajúcou predikciou sa očakáva negatívnejší vývoj na trhu práce vplyvom aktuálneho vývoja (vrátane možného dopadu legislatívnych zmien) . Predpokladá sa, že oživenie domáceho dopytu a výraznejší rast zahraničného dopytu vytvorí predpoklady na rast zamestnanosti až na prelome rokov 2013 a 2014. V dôsledku tohto vývoja sa predpokladá nárast miery nezamestnanosti v roku 2013, ktorá by mala ku koncu predikcie klesnúť len veľmi mierne. Denník SME píše o vyjadreniach NBS priamo k zákonníku práce, keď podľa článku mierny pokles zamestnanosti v nasledujúcich rokov bude spôsobený aj novelou zákonníka práce.", "analysis_paragraphs": ["NBS vo svojej Strednodobej predikcii P4Q-2012 (.pdf) upozornila na pokles zamestnanosti v r. 2013 aj v dôsledku legislatívnych zmien: HDP sa spomalí z 2,4 % v roku 2012 na 1,6 % v roku 2013, zamestnanosť poklesne o 0,6 % v roku 2013 , inflácia sa v porovnaní s P3Q-2012 výraznejšie nezmení. Trh práce – v porovnaní s predchádzajúcou predikciou sa očakáva negatívnejší vývoj na trhu práce vplyvom aktuálneho vývoja (vrátane možného dopadu legislatívnych zmien) . Predpokladá sa, že oživenie domáceho dopytu a výraznejší rast zahraničného dopytu vytvorí predpoklady na rast zamestnanosti až na prelome rokov 2013 a 2014. V dôsledku tohto vývoja sa predpokladá nárast miery nezamestnanosti v roku 2013, ktorá by mala ku koncu predikcie klesnúť len veľmi mierne. Denník SME píše o vyjadreniach NBS priamo k zákonníku práce, keď podľa článku mierny pokles zamestnanosti v nasledujúcich rokov bude spôsobený aj novelou zákonníka práce."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Strednodobej predikcii P4Q-2012", "Denník SME"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2012/P4Q-2012p.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6537171/odhady-zmenila-aj-nbs-buduci-rok-bude-rast-pomalsi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:14.559255+00:00"}
{"id": "vr27360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27360", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ceny energií. Keď bola pravicová vláda vždy išli ceny energií hore. My sme tie energie držali a držíme ich stále.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme v minulosti už overovali ( O 5 minút 12 , 7. apríla 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme v minulosti už overovali ( O 5 minút 12 , 7. apríla 2013)."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "trvala", "trvala", "trvá", "domácnosti", "priemyselné podniky", "Sčítania", "kategóriu", "domácnosti", "priemyselné podniky", "januári", "februári"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso/?ph=3&politik=21", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_203&lang=en", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=65048", "http://portal.statistics.sk/files/byty-sr-krajoch-okresoch-obciach-evv4_1-5.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_204&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_205&lang=en", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/863dccf2-5e84-430c-8a90-9a4c4fed0e6a/!ut/p/b1/hZPZkqo6FIafpR-AJgwyXIZBQCHIHHNjOaBAREQQlKc_9q7eF7tOtZ2rpNb3X6xvrbCExSy5bIfytO3L5rI9f72JtAlkR9E0DgKguQJwFssI2fqct5LZC1i_APDDgeDfvIJCEzgxXFnhQuSA-Df_BvjKwyAIIjdNgZXyc-AInAVQkgAQS9953YK2KLsAKK41Aw60k1ANBAFA4W1ek9iMxdV6fBiNNxpQO1LVeqapkzw68eBfIn3CyT7Sh6g0o5AZuhJ3GrjfTX8xGymXjtiGQMVNgnMkokcYMbzScH0bBkq364l0Sm-EOdzujBK5FUwJmPMzC4ri_LTWO77Vj711PDxm51o9V-VlfIaSbTJcKwzHTUEV0nof3_29EfBLf-_zmvTbfDOW_EHeGf4DvFuB34ZIfusC2U2ds-sXJv-IhTM2ZjEQN1H1vDoTncJqCpE3JQBVzgOYnBvFOEbxfIH6JYfMFgAjEeKkX77qIzKIj3q8OqRhokG9tuhyzy5YUu7qz3Fff4JPleNFSVWkmcSD111g02otymbnjIYZDUHrPbuskfKTGIC-9kcii41spb5L1eKsBV4aR9KS49NxKsn1cjVgsd4y_EG_cT7E0F0VBD5rql_00BU6CqUiJqG2q3L1vDYcbTHPatk7-dni4kuMWPoyj2v7YMxzpS1AnG0Tyew4YbuvJW5VqR4W3ETtVuWQxVlLjWyWbv2k5vhduVn4VBmfc8OKCLqrsItHT5EGTunilZbT2-nj41v0T1vByf8TLQejB2aLmIoTqFLUx0aIYpOP0JaL3AAAN_WQSfko6ZGXnLhIjf-KZto66v8VLSsyEGRZEXlRlWbCl-i9JJuNM5oOLq4qfRK6r6Cwy_waFSeBuBkk1v56php-yCDKTwxVhdVZuIVPJYpFHSrTNBSvH7mzdVg-elVrxmvvwF7f04vXQoT70j0Osu3cGmswMpJfsg2EEqMrdWgs0OWc-aUUeCIhO8zfHLFHhM8FTEFZTMGyX7ZnLSXL6Xo3k3tkbaYJTZS30TaITdpgu78_qG096_C5aUiEbxxgCgkwQMR79RjyDMnhS_q1TpJkWLpSaB4NPOVbZv3xH3JRNzY!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/18d3c2ef-23e8-4f0d-b9e7-b462a048ed22/!ut/p/b1/hZPJkqJKFIafpR7AJpMhgWUyiAwmMiMbAhVBEFDwMvj0bXVULzpulJWrzDjfvzjfyUMlVEwlbTZeiuxx6drs-vlOUOrwuiBJEAMgWQzQDdMjG3lNawH3AvYvAHxzMPg3LxBXBbqPd5prsBCwf_NvgM88dhzHs8IQaCG9BjoDNUCCAAAffeVlDW9Y3gJAsDQO6HgTuKLDMAAzb_MSoiIqrvbLrAx6oapyWo7rxVgis-NtpYA2v4llkKk3Q_f81biHZ3bnL-V4mqahbcPHXe6QubnzTywgtuMO1cPkz8EA8MNO8113RdfRWeUH6SJcixKpeGiCQmKuzsAexWQ7172jdeLMho0MFb9t0zo47pY-zpleLCIsaKL01d8bAT_09z4voZ_mG1HJH-Sd4T_Auy_w0xDJpmtyav_C-G8xl6N8KgZs6lXLTX_WT7d6umT7DACp9Bmo0PL82Cf-2iAPExL1DoASMH7wMF_1iSiJTR7x7hS6gYTlRqvNI2VQyeXQ_JqOzS_wS4Q0i0QBcYgGrztDhdWe5dVBnxTVG537dhmiDuUF64BHY08Jz3a8FtpWLZZXydmGvodMSIfT85Lc2puCy322ok9yD20cY2tXJnhparmVXYsZaoxKP3GlQ5WL172iS8Y6avhtYUdGa6MVe7F5Om42J2WdC_cS-FEWIHWATHZsENxV4jZmrEAcdpcx8qN7rURcmNlBA-nDJTXsWpiWtaJ5CflPxIM_bQU0QmHwd1Je98XHx5fo74YO-f-L9oCnrG1S3wh4Bovfxw4J6qdH1mSoJwgBWLY-MYkiz54K5u3D-it6pbeH_F_RvMADhucFlmZFxDGfoo8s_1rASVVjFwbzbWcUOi4B9CQHFBF79DlPX8mE9zSFkdYJPoUpUzU86N2TIQEF5wkXF2nUk7bH11lUcDBxdi1tnNGwFVJpujSrDJNWxqGTRlLK4-GeY_3szPlslJdmMi-tL-LsKA-PCh1udCMm001YtAyGEBn-SQB8kjWDfufup-25S5_CQt-M19bX3Syz0GqZ_ZGuveRMNoxLzL4He-Ys0jZIWxbHR_Hgqx_UrQmCYDQt5G4mKDDN2OCP3_PCE9I!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:41.085971+00:00"}
{"id": "48781", "numeric_id": 48781, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48781", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Navyše, keď som v jednej veci ohľadom jedného poslanca podala návrh na Okresný súd, dal mi za pravdu. Krajský súd to potvrdil(...). My, ako politici, musíme zniesť väčší zásah do našich osobnostných práv, ale zároveň aj tento súd vlastne zhruba zjednodušene povedal, že je už ďaleko za hranicou toho, čo musíme ako politici znášať v prípade, ak sú to výroky, ktoré vzbudzujú nenávisť a zároveň nemajú žiaden vecný podklad.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spor medzi poslancom Ľubošom Blahom a Zuzanou Čaputovou sa prezidentka rozhodla riešiť súdne. Za pravdu jej dal okresný aj krajský súd. Túto časť výroku, ako aj prezidentkinu interpretáciu rozsudku Okresného súdu hodnotíme ako pravdivú. Časť výroku o tom, že rozsudok potvrdil aj Ústavný súd, sme vyčlenili do samostatného výroku.\n\nPoslanec parlamentnej strany Smer-SD dlhodobo šíril, že je vlastizradkyňou či americkou agentkou a na protestoch jej vulgárne nadával. Keď prezidentke pretiekol pohár trpezlivosti, podala podnet na Okresný súd Bratislava I. Ten dal prezidentke za pravdu a Ľuboš Blaha mal povinnosť zmazať do troch dní všetky statusy, v ktorých sa táto rétorika nachádza. Zákaz sa vzťahoval aj na verbálne prejavy.\n\nS odvolaním sa na Okresný súd písala prezidentka, že Ľuboš Blaha „tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu zasahuje do osobnostných práv prezidentky, že tu bola daná neodkladná potreba súdnej ingerencie.“\n\nPoslanec Smeru-SD sa odvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý však rozhodnutie Okresného súdu tiež potvrdil . Poslanec mal možnosť domáhať sa spravodlivosti ešte na Najvyššom súde SR, no nesplnil lehotu na odvolanie.", "analysis_paragraphs": ["Spor medzi poslancom Ľubošom Blahom a Zuzanou Čaputovou sa prezidentka rozhodla riešiť súdne. Za pravdu jej dal okresný aj krajský súd. Túto časť výroku, ako aj prezidentkinu interpretáciu rozsudku Okresného súdu hodnotíme ako pravdivú. Časť výroku o tom, že rozsudok potvrdil aj Ústavný súd, sme vyčlenili do samostatného výroku.", "Poslanec parlamentnej strany Smer-SD dlhodobo šíril, že je vlastizradkyňou či americkou agentkou a na protestoch jej vulgárne nadával. Keď prezidentke pretiekol pohár trpezlivosti, podala podnet na Okresný súd Bratislava I. Ten dal prezidentke za pravdu a Ľuboš Blaha mal povinnosť zmazať do troch dní všetky statusy, v ktorých sa táto rétorika nachádza. Zákaz sa vzťahoval aj na verbálne prejavy.", "S odvolaním sa na Okresný súd písala prezidentka, že Ľuboš Blaha „tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu zasahuje do osobnostných práv prezidentky, že tu bola daná neodkladná potreba súdnej ingerencie.“", "Poslanec Smeru-SD sa odvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý však rozhodnutie Okresného súdu tiež potvrdil . Poslanec mal možnosť domáhať sa spravodlivosti ešte na Najvyššom súde SR, no nesplnil lehotu na odvolanie."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["pravdu", "písala", "potvrdil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/mefeiuw/sud-nariadil-blahovi-prestat-sirit-o-prezidentke-caputovej-ze-je-vlastizradkynou-a-agentkou-usa/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=524615755688465&set=a.407682587381783&type=3", "https://www.aktuality.sk/clanok/BJpF1BQ/blaha-neuspel-aj-odvolaci-sud-potvrdil-ze-o-caputovej-musi-prestat-hovorit-ako-o-agentke-usa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:04.472534+00:00"}
{"id": "vr37420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37420", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ale vo chvíli, keď táto vláda pripravovala opatrenia, ktorých dopady boli úplne jasné, že budú akcelerovať rast cien, už boli známe aj tie pohyby na svetových trhoch.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pôvodne FAO v máji, júni 2010 predpokladala dobrú úrodu pšenice, nebol teda predpoklad nárastu cien potravín. V auguste došlo k nárastu cien, predovšetkým kvôli obmedzeniu exportu pšenice z Ruska v reakcii na horšiu úrodu, ako bola pôvodne plánovaná. FAO síce v septembri varovala pred cenovou volatilitou potravín, neočakávala sa však extrémna cena potravín, ako tomu bolo na prelome 2007-2008, ktorá vyústila v potravinovú krízu. Akcelerácia cien preto nebola úplne jasná.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodne FAO v máji, júni 2010 predpokladala dobrú úrodu pšenice, nebol teda predpoklad nárastu cien potravín. V auguste došlo k nárastu cien, predovšetkým kvôli obmedzeniu exportu pšenice z Ruska v reakcii na horšiu úrodu, ako bola pôvodne plánovaná. FAO síce v septembri varovala pred cenovou volatilitou potravín, neočakávala sa však extrémna cena potravín, ako tomu bolo na prelome 2007-2008, ktorá vyústila v potravinovú krízu. Akcelerácia cien preto nebola úplne jasná."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["V auguste", "varovala", "neočakávala"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/181118/fao-varuje-pred-rychlym-rastom-cien-potravin/", "http://www.fao.org/news/story/jp/item/45690/icode/", "http://www.investujeme.sk/investicni-zpravy/komodity-ceny-potravin-v-srpnu-vzrostly-o-5-pct-fao/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:07.564646+00:00"}
{"id": "vr27860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27860", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "...veľmi ambiciózny klimaticko-energetický balíček, kde chceme znížiť emisie nie o 20 % ale o 40 %. A v podstate podiel obnoviteľných zdrojov o 20 teda nad 27 %....tie predošlé ambície toho klimatického energetického balíčka 20-20-20...", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hudacký hovorí o novom energetickom balíčku 2030 , ktorý si stanovuje na cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 40% oproti úrovni z roku 1990 a produkciu energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 27%. Tento návrh 2030, ešte nie je definitívne schválený a vo februári 2014 bolo odložené definitívne rozhodnutie , keďže viaceré vlády potrebujú čas na zváženie stratégie. Hudacký ako starý plán uvádza plán alebo stratégiu Európa 2020. Ako uvádza webstránka stratégie Európa 2020 v cieli Zmena klímy a energetická udržateľnosť: \"znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % (alebo za predpokladu širšej globálne dohody až o 30 %) oproti úrovniam z roku 1990 získavať 20 % energie z obnoviteľných zdrojov dosiahnuť 20 -percentný nárast efektívnosti vo využívaní energie\" Čiže Hudacký správne uvádza ambície balíčka 20-20-20. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hudacký hovorí o novom energetickom balíčku 2030 , ktorý si stanovuje na cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 40% oproti úrovni z roku 1990 a produkciu energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 27%. Tento návrh 2030, ešte nie je definitívne schválený a vo februári 2014 bolo odložené definitívne rozhodnutie , keďže viaceré vlády potrebujú čas na zváženie stratégie. Hudacký ako starý plán uvádza plán alebo stratégiu Európa 2020. Ako uvádza webstránka stratégie Európa 2020 v cieli Zmena klímy a energetická udržateľnosť: \"znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % (alebo za predpokladu širšej globálne dohody až o 30 %) oproti úrovniam z roku 1990 získavať 20 % energie z obnoviteľných zdrojov dosiahnuť 20 -percentný nárast efektívnosti vo využívaní energie\" Čiže Hudacký správne uvádza ambície balíčka 20-20-20. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["2030", "rozhodnutie", "webstránka"], "url": ["http://www.theguardian.com/environment/2014/jan/22/eu-carbon-emissions-climate-deal-2030", "http://www.bloomberg.com/news/2014-02-17/eu-leaders-said-to-delay-decision-on-2030-carbon-target.html", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/targets/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:45.218070+00:00"}
{"id": "vr30851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30851", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pravicové vlády stavali diaľnice tak, že vysúťažili jednu cenu, nakoniec však vzhľadom na dodatky platili viac ako dvojnásobok.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dve pravicové vlády M. Dzurindu realizovali 8 úsekov /prác na najvýznamnejšej slovenskej diaľnici D1. Z nich na dvoch úsekoch, prišlo k výraznému predraženiu. Bol to úsek Ladce-Sverepec a Behárovce -Branisko ( dvojnásobné navýšenie ceny). Úsek D1 Ladce-Sverepec bol dostavaný s neuveriteľným počtom zmluvných dodatkov - 150. Cena výstavby narástla o 229%. Podobne na obchvate D3 Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265% pôvodne vysúťaženej ceny. Okrem týchto úsekov, bol výrazne navýšená aj výstavba mestského tunela Sitina, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2007 - jednalo sa ale o neporovnateľnú situáciu s výstavbou \"obyčajných\" diaľnic, keďže zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Ako uvádza server ABS.sk : \"Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie.\" Po nástupe vlády R.Fica, sa navyšovanie výstavby diaľničných úsekov obmedzilo na max. 10% vysúťaženej sumy. Nasledovná tabuľka dokumentuje tento záväzok (nedodržaný bol len v jednom prípade). Diaľničný úsek vysúťažená cena (mil.eur) dodatky (mil.eur) navýšenie v % km D1 Jablonov-Studenec 48,9 0 0 5,2 D1 Studenec-Behárovce 20,2 0 0 3,5 D1 Sverepec-Vrtižer I. 147,5 5,7 3,9 4,9 D1 Sverepec-Vrtižer I. (2.etapa) 18,2 0 0 5 D1 Sverepec-Vrtižer II. 125,7 12,3 9,75 4,5 D2 križovatka Stupava Juh 20,4 1,8 8,61 5 R1 Žarnovica-Šášovské Podhradie I. 51,8 3,9 7,5 9,4 R1 Žarnovica-Šášovské Podhradie II. 103,6 3,6 3,5 8,4 R3 Horná Štubňa obchvat 19,4 0,7 3,7 4,3 R3 Trstená obchvat 39,4 5,7 14,5 4,8 R4 Košice-Miľhosť 77,7 0 0 15,8 Zdroj: TREND V súčasnosti sa realizuje 6 diaľničných úsekov, z toho za vlády I.Radičovej bola podpísaná výstavba 3 z nich: Fričovce-Svinia, Jánovce-Jablonov, Dubná Skala-Turany. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dve pravicové vlády M. Dzurindu realizovali 8 úsekov /prác na najvýznamnejšej slovenskej diaľnici D1. Z nich na dvoch úsekoch, prišlo k výraznému predraženiu. Bol to úsek Ladce-Sverepec a Behárovce -Branisko ( dvojnásobné navýšenie ceny). Úsek D1 Ladce-Sverepec bol dostavaný s neuveriteľným počtom zmluvných dodatkov - 150. Cena výstavby narástla o 229%. Podobne na obchvate D3 Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265% pôvodne vysúťaženej ceny. Okrem týchto úsekov, bol výrazne navýšená aj výstavba mestského tunela Sitina, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2007 - jednalo sa ale o neporovnateľnú situáciu s výstavbou \"obyčajných\" diaľnic, keďže zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Ako uvádza server ABS.sk : \"Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie.\" Po nástupe vlády R.Fica, sa navyšovanie výstavby diaľničných úsekov obmedzilo na max. 10% vysúťaženej sumy. Nasledovná tabuľka dokumentuje tento záväzok (nedodržaný bol len v jednom prípade). Diaľničný úsek vysúťažená cena (mil.eur) dodatky (mil.eur) navýšenie v % km D1 Jablonov-Studenec 48,9 0 0 5,2 D1 Studenec-Behárovce 20,2 0 0 3,5 D1 Sverepec-Vrtižer I. 147,5 5,7 3,9 4,9 D1 Sverepec-Vrtižer I. (2.etapa) 18,2 0 0 5 D1 Sverepec-Vrtižer II. 125,7 12,3 9,75 4,5 D2 križovatka Stupava Juh 20,4 1,8 8,61 5 R1 Žarnovica-Šášovské Podhradie I. 51,8 3,9 7,5 9,4 R1 Žarnovica-Šášovské Podhradie II. 103,6 3,6 3,5 8,4 R3 Horná Štubňa obchvat 19,4 0,7 3,7 4,3 R3 Trstená obchvat 39,4 5,7 14,5 4,8 R4 Košice-Miľhosť 77,7 0 0 15,8 Zdroj: TREND V súčasnosti sa realizuje 6 diaľničných úsekov, z toho za vlády I.Radičovej bola podpísaná výstavba 3 z nich: Fričovce-Svinia, Jánovce-Jablonov, Dubná Skala-Turany. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["8 úsekov", "úsek", "dvojnásobné navýšenie", "Náklady", "uvádza server ABS.sk", "TREND"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Dia%C4%BEnica_D1_%28Slovensko%29#1989_.E2.80.93_2006", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/dialnice-nadalej-predrazuju-dodatky-k-zmluvam/", "http://www.doprava.gov.sk/index/index.php?ids=71621&prm2=77791&sword=&date%5Bod%5D=01&date%5Bom%5D=01&date%5Bor%5D=2009&date%5Bdd%5D=13&date%5Bdm%5D=08&date%5Bdr%5D=2011", "http://www.demagog.sk/hladat?q=sitina", "http://www.asb.sk/?article_print=3191", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dialnice-nadalej-predrazuju-dodatky-k-zmluvam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:35.678778+00:00"}
{"id": "49420", "numeric_id": 49420, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49420", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Bežne sa zverejňuje, či prebehla dychová skúška alebo nie, pri normálnych autonehodách sa to často dozvedáme aj z médií, polícia to potvrdzuje.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri medializovaných nehodách policia bežne zverejňuje aj výsledok dychovej skúšky vodiča. Výnimkou nie sú ani dopravné nehody politických predstaviteľov, ktoré verejnosť vníma ešte citlivejšie. Len v posledných týždňoch polícia proaktívne zverejnila v médiách a na svojej facebookovej stránke výsledky skúšky na alkohol viacerých účastníkov dopravných nehôd, a to dokonca aj v deň nehody Andreja Danka. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPolícia bežne zverejňuje informácia o vykonaní dychovej skúšky u vodičov. Len za posledný mesiac bolo v médiách publikovaných viacero správ, v ktorých policajti informovali o výsledku skúšky na alkohol. Stalo sa tak napríklad v Žilinskom kraji , Bratislavskom kraji , v okrese Bánovce nad Bebravou , v okrese Svidník , v okrese Čadca či v okrese Senec .\n\nVýsledky dychovej skúšky polícia pravidelne zverejňuje aj na svojej facebookovej stránke. Len v posledných týždňoch zverejnila viacero príspevkov s výsledkom dychovej skúšky u účastníkov nehôd a to dokonca aj v deň nehody Andreja Danka.\n\nVýsledky dychovej skúšky boli zverejnené aj pri nehodách viacerých politikov. Dopravnú nehodu spôsobil v septembri 2016 súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Lipšic pri nehode autom zrazil a usmrtil chodca. Dychová skúška u Lipšica alkohol nepotvrdila a podrobil sa aj krvným testom . Súd uznal Lipšica vinným z prečinu usmrtenia. Výsledok Lipšicovej dychovej skúšky bolo v Lipšicovom prípade zverejnený už v prvých správach a reportážach po nehode.\n\nKrátko po nehode niekdajšieho poslanca za HZDS Jána Cupera média informovali , že poslancovi boli v krvi nameraných viac ako dve promile alkoholu. Cuper narazil do zaparkovaného auta a následne ešte do dopravnej značky. Spôsobil tak škodu za viac ako 160-tisíc korún. Výsledky dychovej skúšky potvrdila v reportáži televízie Markíza aj policajná hovorkyňa (v čase od 1:00 ). V tom čase však mali poslanci poslaneckú imunitu , takže za priestupok nebol Cuper postihnutý a polícia mu musela vrátiť aj vodičský preukaz.\n\nPri nehode Dankovho predchodcu Jána Slotu média tiež informovali o postupe v súvislosti so zistením požitia alkoholu už v prvých reportážach . Ján Slota sa ale po dopravnej nehode odmietol podrobiť dychovej skúške aj lekárskemu vyšetreniu na alkohol. V situácii, keď sa vodič odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky je potrestaný , rovnako ako za riadenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Ján Slota pri nehode zavinil zrážku troch áut. Ostatní účastníci nehody uviedli, že ich chcel podplatiť a dohodnúť sa s nimi bez privolania bezpečnostných zložiek. Okresný súd vydal v prípade Jána Slotu trestný rozkaz, ktorým ho uznal vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.\n\nÚčastníkmi dopravných nehôd sa v minulosti stali aj politici ako Ján Čarnogurský, Árpád Duka-Zólyomi, Miklós Duray, Jozef Miklušičák, Zsolt Komlósy či Víťazoslav Moric. Média aj v ich prípadoch informovali o výsledku skúšky na alkohol.", "analysis_paragraphs": ["Pri medializovaných nehodách policia bežne zverejňuje aj výsledok dychovej skúšky vodiča. Výnimkou nie sú ani dopravné nehody politických predstaviteľov, ktoré verejnosť vníma ešte citlivejšie. Len v posledných týždňoch polícia proaktívne zverejnila v médiách a na svojej facebookovej stránke výsledky skúšky na alkohol viacerých účastníkov dopravných nehôd, a to dokonca aj v deň nehody Andreja Danka. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Polícia bežne zverejňuje informácia o vykonaní dychovej skúšky u vodičov. Len za posledný mesiac bolo v médiách publikovaných viacero správ, v ktorých policajti informovali o výsledku skúšky na alkohol. Stalo sa tak napríklad v Žilinskom kraji , Bratislavskom kraji , v okrese Bánovce nad Bebravou , v okrese Svidník , v okrese Čadca či v okrese Senec .", "Výsledky dychovej skúšky polícia pravidelne zverejňuje aj na svojej facebookovej stránke. Len v posledných týždňoch zverejnila viacero príspevkov s výsledkom dychovej skúšky u účastníkov nehôd a to dokonca aj v deň nehody Andreja Danka.", "Výsledky dychovej skúšky boli zverejnené aj pri nehodách viacerých politikov. Dopravnú nehodu spôsobil v septembri 2016 súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Lipšic pri nehode autom zrazil a usmrtil chodca. Dychová skúška u Lipšica alkohol nepotvrdila a podrobil sa aj krvným testom . Súd uznal Lipšica vinným z prečinu usmrtenia. Výsledok Lipšicovej dychovej skúšky bolo v Lipšicovom prípade zverejnený už v prvých správach a reportážach po nehode.", "Krátko po nehode niekdajšieho poslanca za HZDS Jána Cupera média informovali , že poslancovi boli v krvi nameraných viac ako dve promile alkoholu. Cuper narazil do zaparkovaného auta a následne ešte do dopravnej značky. Spôsobil tak škodu za viac ako 160-tisíc korún. Výsledky dychovej skúšky potvrdila v reportáži televízie Markíza aj policajná hovorkyňa (v čase od 1:00 ). V tom čase však mali poslanci poslaneckú imunitu , takže za priestupok nebol Cuper postihnutý a polícia mu musela vrátiť aj vodičský preukaz.", "Pri nehode Dankovho predchodcu Jána Slotu média tiež informovali o postupe v súvislosti so zistením požitia alkoholu už v prvých reportážach . Ján Slota sa ale po dopravnej nehode odmietol podrobiť dychovej skúške aj lekárskemu vyšetreniu na alkohol. V situácii, keď sa vodič odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky je potrestaný , rovnako ako za riadenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Ján Slota pri nehode zavinil zrážku troch áut. Ostatní účastníci nehody uviedli, že ich chcel podplatiť a dohodnúť sa s nimi bez privolania bezpečnostných zložiek. Okresný súd vydal v prípade Jána Slotu trestný rozkaz, ktorým ho uznal vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.", "Účastníkmi dopravných nehôd sa v minulosti stali aj politici ako Ján Čarnogurský, Árpád Duka-Zólyomi, Miklós Duray, Jozef Miklušičák, Zsolt Komlósy či Víťazoslav Moric. Média aj v ich prípadoch informovali o výsledku skúšky na alkohol."], "analysis_date": "2024-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Žilinskom kraji", "Bratislavskom kraji", "Bánovce nad Bebravou", "Svidník", "Čadca", "Senec", "posledných", "týždňoch", "zverejnila", "deň", "spôsobil", "nepotvrdila", "krvným testom", "uznal", "správach", "reportážach", "informovali", "narazil", "potvrdila", "1:00", "poslaneckú imunitu", "prvých", "reportážach", "odmietol", "potrestaný", "zavinil", "vydal", "politici"], "url": ["https://www.teraz.sk/regiony/v-zilinskom-kraji-odhalili-12-vodicov/764767-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/UzkI0iB/policajti-v-bratislavskom-kraji-zadrzali-niekolko-vodicov-pod-vplyvom-alkoholu/", "https://mytopolcany.sme.sk/c/23270899/policajti-z-banoviec-nad-bebravou-zadrzali-vodica-ktory-nafukal-viac-ako-dve-a-pol-promile.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/YQNdvNA/policajti-zadrzali-vodica-ktoremu-namerali-skoro-tri-promile/", "https://mykysuce.sme.sk/c/23271112/rok-a-pol-bez-vodicaku-a-400-eur-pokuta-opity-vodic-neusiel-dopravnej-kontrole.html", "https://www.ta3.com/clanok/918195/vodic-s-tromi-promile-usetril-policajtom-pracu-na-oddelenie-sa-priviezol-sam-a-priznal-ze-bol-pod-vplyvom-alkoholu", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pfbid0b4MeKUN4ZYRruNgjdXP9zjheiCq7a3n1yVokTtVu6dPCQ3xjbDkXZBX95pHBQpfHl", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=773479184817652&set=a.626999016132337", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pfbid02KVjZQSDhzWrr76PeBYUFnfA1VBVmVbb7FbE9F7aSABMeaLfrTSYMJ1JTkJyJ3m2Ql", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pfbid0gqQxCVXidug6nSeqRoypm5RXQSGTjxa7iXox66YhaPxpg7VuHVWBXMCmwP4UkUC3l", "https://domov.sme.sk/c/20279167/daniel-lipsic-udajne-zrazil-v-bratislave-dochodcu.html", "https://www.noviny.sk/krimi/261617-lipsic-uz-pozna-svoj-trest-za-smrtelnu-autonehodu", "https://dennikn.sk/563443/lipsic-zrazil-chodca-muz-v-nemocnici-zomrel/", "https://dennikn.sk/888227/daniel-lipsic-dostal-za-vlanajsiu-dopravnu-nehodu-podmienecny-trojrocny-trest/", "https://domov.sme.sk/c/20279167/daniel-lipsic-udajne-zrazil-v-bratislave-dochodcu.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/bratislava/166729-poslanec-lipsic-zrazil-v-bratislave-chodca", "https://domov.sme.sk/c/2466663/poslanec-cuper-sposobil-nehodu-pod-vplyvom-alkoholu.html", "https://hnonline.sk/slovensko/144852-cuper-sposobil-nehodu-zalovat-chce-policiu", "https://www.youtube.com/watch?v=m5fE1dILgWs", "https://youtu.be/m5fE1dILgWs?si=Qz6t2lAFByp2hCH8&t=58", "https://domov.sme.sk/c/2466663/poslanec-cuper-sposobil-nehodu-pod-vplyvom-alkoholu.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380414-slota-havaroval/", "https://www.noviny.sk/slovensko/157103-jan-slota-havaroval-svedkov-zaviniil-dopravnu-nehodu-a-odmietol-sa-podrobit-dychovej-skuske", "https://www.teraz.sk/slovensko/policajti-obvinili-jana-s-z-ohrozenia/177100-clanok.html", "https://www.minv.sk/?kontrola-pozitia-alkoholu-alebo-inych-navykovych-latok-u-vodica", "https://www.noviny.sk/slovensko/157103-jan-slota-havaroval-svedkov-zaviniil-dopravnu-nehodu-a-odmietol-sa-podrobit-dychovej-skuske", "https://www.noviny.sk/krimi/162545-jan-slota-dostal-za-nehodu-polrocnu-podmienku-a-zakaz-soferovania", "https://www.aktuality.sk/clanok/230471/minister-jan-richter-havaroval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:40.006533+00:00"}
{"id": "vr15735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15735", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...sama Merkelová tesne pred tým, než sa otočila a nezačala robiť vitajte, tak sama povedala, že multikulturalizmus zlyhal...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nemecká kancelárka Angela Merkelová naozaj povedala , že koncept multikulturalizmu zlyhal, stalo sa tak však už v roku 2010. Podľa Merkelovej však zlyhal resp. nefunguje doterajší prístup Nemecka k multikulturalizmu a je nutný tvrdší prístup voči imigrantom, ktorí nie sú ochotní prispôsobiť sa nemeckej spoločnosti. Preto výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nPodobný výrok už Demagog.SK overoval u Pála Csákyho. Angela Merkelová toto vyhlásenie povedala 17. októbra 2010 na zjazde mládežníckej organizácie nemeckých kresťanských demokratov. Vtedy práve Angela Merkelová čelila tlaku Kresťansko demokratickej únie, aby sa k téme imigrantov vyjadrila. Okrem iného uviedla, že \" snahy vybudovať multikultúrnu spoločnosť zlyhali. \" Avšak Merkelová k svojmu vyjadreniu dodala , že je potrebné migrantov nielen podporovať, ale aj od nich žiadať splnenie určitých požiadaviek, na čo sa v minulosti príliš málo prihliadalo a čo môže aj za toto zlyhanie. Zopakovala aj svoj postoj v tom, že prisťahovalci sa musia okrem dodržiavania zákonov naučiť nemecky, aby mohli chodiť do školy a mali príležitosti na pracovnom trhu.", "analysis_paragraphs": ["Nemecká kancelárka Angela Merkelová naozaj povedala , že koncept multikulturalizmu zlyhal, stalo sa tak však už v roku 2010. Podľa Merkelovej však zlyhal resp. nefunguje doterajší prístup Nemecka k multikulturalizmu a je nutný tvrdší prístup voči imigrantom, ktorí nie sú ochotní prispôsobiť sa nemeckej spoločnosti. Preto výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "Podobný výrok už Demagog.SK overoval u Pála Csákyho. Angela Merkelová toto vyhlásenie povedala 17. októbra 2010 na zjazde mládežníckej organizácie nemeckých kresťanských demokratov. Vtedy práve Angela Merkelová čelila tlaku Kresťansko demokratickej únie, aby sa k téme imigrantov vyjadrila. Okrem iného uviedla, že \" snahy vybudovať multikultúrnu spoločnosť zlyhali. \" Avšak Merkelová k svojmu vyjadreniu dodala , že je potrebné migrantov nielen podporovať, ale aj od nich žiadať splnenie určitých požiadaviek, na čo sa v minulosti príliš málo prihliadalo a čo môže aj za toto zlyhanie. Zopakovala aj svoj postoj v tom, že prisťahovalci sa musia okrem dodržiavania zákonov naučiť nemecky, aby mohli chodiť do školy a mali príležitosti na pracovnom trhu."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "overoval", "dodala"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-11559451", "http://www.demagog.sk/hladat?q=multikulturalizmus", "http://dennik.hnonline.sk/svet/345461-merkelova-multikulturalizmus-v-nemecku-stroskotal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:54.130974+00:00"}
{"id": "vr35529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35529", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja počúvam teraz, že idú dať návrh na zníženie platov o 10% a nejaké paušálne náhrady sa majú znížiť a viete o tom, že chcú súčasne spustiť valorizáciu týchto platov?", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V médiach sa doposiaľ nevyskytla nijaká zmienka o tom, že by sa mala spustiť valorizácia poslaneckých platov.", "analysis_paragraphs": ["V médiach sa doposiaľ nevyskytla nijaká zmienka o tom, že by sa mala spustiť valorizácia poslaneckých platov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:34.625923+00:00"}
{"id": "vr17134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17134", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je pravda, že pán Kollár je spojený s podozrením z obchodovania s drogami? Je to pravda. Potvrdili to materiály o pravdivosti, o ktorých Národný bezpečnostný úrad povedal, že sú pravdivé.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Redakcia denníka SME dostala tesne pred marcovými parlamentnými voľbami 2016 dokumenty , ktoré spájali Borisa Kollára z hnutia Sme rodina s obchodovaním s drogami. V októbri 2016 dospel Národný bezpečnostný úrad k záveru, že materiály sú autentické. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Redakcia denníka SME dostala tesne pred marcovými parlamentnými voľbami 2016 dokumenty , ktoré spájali Borisa Kollára z hnutia Sme rodina s obchodovaním s drogami. V októbri 2016 dospel Národný bezpečnostný úrad k záveru, že materiály sú autentické. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["denníka", "dokumenty", "píše", "dve fotografie", "mafiánskeho zoznamu", "klamlivé"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20344999/preverili-dokumenty-spajajuce-borisa-kollara-s-podsvetim-su-prave.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386206-podla-kollarovej-strany-niekto-kupuje-poslancov-fakty-nepredlozila/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407170-dokumenty-ktore-spajaju-borisa-kollara-s-mafiou-su-prave/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386309-spajanie-borisa-kollara-s-mafiou-pokracuje/?sc=art-407170", "https://www.aktuality.sk/clanok/195002/policajtka-ukradla-mafianske-zoznamy/", "https://dennikn.sk/384707/boris-kollar-nikdy-neveksloval-myslite/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:17.236523+00:00"}
{"id": "vr29512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29512", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Záchrana a zabezpečenie samostatnej životaschopnosti Vojenských opravárenských podnikov v Novákoch a  Trenčíne.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vláda Roberta Fica dala firme MSM Martin do prenájmu Vojenské opravárenské podniky v Novákoch (rok 2013) a v Trenčíne (rok 2014). Tieto vojenské opravárenské podniky boli pretransformované na akciové spoločnosti s jediným akcionárom, ktorým je štát. Spoločnosť MSM Martin sa pri prenájme musela zaviazať, že zachová zamestnanosť v podnikoch, čo zatiaľ aj dodržiava. Výsledky hospodárenia vojenských opravárenských podnikov pod správou MSM Martin sú lepšie ako pred uskutočnením prenájmu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spoločnosť MSM Martin má v súčasnosti podľa správ tlačových agentúr SITA a TASR v prenájme od štátu tri vojenské opravárenské podniky- v Novákoch, Trenčíne a v Banskej Bystrici (predtým začlenený pod VOP Trenčín). Pri prenájme sa spoločnosť MSM zaviazala zachovať vtedajšiu zamestnanosť v podnikoch. Vo VOP Nováky chceli dokonca zvýšiť počet pracovných miest na 140. Podľa Výročnej správy podnik VOP Nováky zamestnával ku koncu roka 2013 139 zamestnancov, pričom 40 zamestnancov na začiatku ďalšieho roka neuzatvorilo novú pracovnú zmluvu. Podľa spomínanej Výročnej správy v roku 2013 podnik vykazoval stratu vyše 500 000€ , tržby sa znížili oproti predchádzajúcemu roku o 60%,, čo je vo výročnej správe odôvodňované tým, že sa v tom období ešte ukončovali výrobné aktivity spoločnosti (po tom, čo bola daná do prenájmu) aj keď sa niektoré zmluvy v roku 2013 ešte dobiehali.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda Roberta Fica dala firme MSM Martin do prenájmu Vojenské opravárenské podniky v Novákoch (rok 2013) a v Trenčíne (rok 2014). Tieto vojenské opravárenské podniky boli pretransformované na akciové spoločnosti s jediným akcionárom, ktorým je štát. Spoločnosť MSM Martin sa pri prenájme musela zaviazať, že zachová zamestnanosť v podnikoch, čo zatiaľ aj dodržiava. Výsledky hospodárenia vojenských opravárenských podnikov pod správou MSM Martin sú lepšie ako pred uskutočnením prenájmu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spoločnosť MSM Martin má v súčasnosti podľa správ tlačových agentúr SITA a TASR v prenájme od štátu tri vojenské opravárenské podniky- v Novákoch, Trenčíne a v Banskej Bystrici (predtým začlenený pod VOP Trenčín). Pri prenájme sa spoločnosť MSM zaviazala zachovať vtedajšiu zamestnanosť v podnikoch. Vo VOP Nováky chceli dokonca zvýšiť počet pracovných miest na 140. Podľa Výročnej správy podnik VOP Nováky zamestnával ku koncu roka 2013 139 zamestnancov, pričom 40 zamestnancov na začiatku ďalšieho roka neuzatvorilo novú pracovnú zmluvu. Podľa spomínanej Výročnej správy v roku 2013 podnik vykazoval stratu vyše 500 000€ , tržby sa znížili oproti predchádzajúcemu roku o 60%,, čo je vo výročnej správe odôvodňované tým, že sa v tom období ešte ukončovali výrobné aktivity spoločnosti (po tom, čo bola daná do prenájmu) aj keď sa niektoré zmluvy v roku 2013 ešte dobiehali."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "Výročnej správy", "Správa", "Hospodárskych novín", "SME", "vyjadrení", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7675106/prenajom-vojenskych-podnikov-sa-osvedcil-fico-chce-pokracovat.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/250708-vop-novaky-ma-zachranit-pred-krachom-msm-martin/", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:qQ15v9X7a6AJ:www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/3775775+&cd=2&hl=en&ct=clnk&gl=sk", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:KBXZyD0cOqMJ:www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-166460+&cd=4&hl=en&ct=clnk&gl=sk", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/sukromnik-dostal-novaky-do-zisku-563619", "http://prievidza.sme.sk/c/5245100/vop-novaky-vlani-znizil-stratu-v-porovnani-s-rokom-2008.html", "http://biztweet.eu/site/viewClanok/545/?vop-trencin-uz-sudy-nechrania-podnik-splatil-dlhy", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zamestnanci-vop-novaky-nedostavali-vy/654742-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:06.547250+00:00"}
{"id": "vr33847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33847", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "My sme konsolidovali predovšetkým na strane výdavkov. Dve tretiny šetrenia alebo teda konsolidácie verejných financií bolo uskutočnených na výdavkovej strane, to znamená, že sme okresali verejné výdavky a jedna tretina bola na strane príjmov.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej síce konsolidovala verejné financie a vyjadrovala snahu udržať pomer dve tretiny na strane výdavkov a jedna tretina na strane príjmov, v praxi však existuje viacero indikátorov, že tento pomer reálne nebol dodržaný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Radičovej vláda mala pôvodný plán znižovať deficit štátneho rozpočtu na rok 2011 predovšetkým na strane výdavkov. Celkovo chcela znížiť deficit z 4,54 miliardy eur roku 2010 na 3,81. Pripravila konsolidačný balíček teda o 1,75 miliardy eur (cca 2,5% HDP). Agentúra TASR uvádza: \"V snahe znížiť takmer 8-% deficit na necelých 5 % pripravila vláda vlani na jeseň balík konsolidačných opatrení v celkovej sume 1,75 miliardy eur. Získať ich chce úsporou výdavkov v objeme viac ako 980 miliónov eur a zvýšením príjmov na úrovni 770 miliónov eur .\" 980 miliónov z 1,75 miliardy nie sú dve tretiny, ako vláda a médiá často opakovali (napríklad tu ). V priebehu roka však vláda pozmenila plán a ministerstvo financií tvrdilo, že úsporný balíček za 1,75 miliardy eur na zastavenie zadlžovania krajiny zaplatia približne na polovicu ľudia cez vyššie dane a štát cez krátenie výdavkov. Z hodnotenia mimovládnej organizácie INESS a IHP uverejnenom v denníku Pravda vyplývajú pochybnosti, či tento pomer nakoniec dodržala. Okrem iného sa v článku píše o spôsoboch šetrenia vlády Ivety Radičovej: \"Dosluhujúci kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) ušetril vlani podstatne menej peňazí, ako si naplánoval. Vláda sľubovala, že oproti roku 2010 minie na rôzne nákupy či platy úradníkov o 700 miliónov eur menej, napokon však skutočná úspora bola o 200 miliónov eur nižšia. Peniaze sa rozkotúľali najmä v dôsledku pokračujúceho zadlžovania sa nemocníc a železničných spoločností. \"Zníženie bežných výdavkov len o 0,4 percenta je nedostatočné,\" hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. Zároveň upozorňuje, že najmä ľudia cez vyššie dane prispeli k tomu, že vlaňajší deficit štátneho rozpočtu klesol o takmer 1,2 miliardy eur na necelých 3,3 miliardy eur. \"Výrazná časť konsolidácie sa uskutočnila cez nárast príjmov, najmä cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty ,\" dodáva Palko. J. Karpiš z INESS v rozhovore pre denník SME (22. januára 2012) upozornil, že vlády I. Radičovej síce nezvyšovala výdavky štátu, no ani ich zásadne neznížila: \"Ficova vláda absolútne ignorovala prichádzajúcu krízu a zvyšovala výdavky najviac v Európskej únii. Vláda Ivety Radičovej akceptovala tieto obrovské výdavky a vyhlásila ich za status quo a dokázala iba zostať na tej úrovni. To je málo.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej síce konsolidovala verejné financie a vyjadrovala snahu udržať pomer dve tretiny na strane výdavkov a jedna tretina na strane príjmov, v praxi však existuje viacero indikátorov, že tento pomer reálne nebol dodržaný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Radičovej vláda mala pôvodný plán znižovať deficit štátneho rozpočtu na rok 2011 predovšetkým na strane výdavkov. Celkovo chcela znížiť deficit z 4,54 miliardy eur roku 2010 na 3,81. Pripravila konsolidačný balíček teda o 1,75 miliardy eur (cca 2,5% HDP). Agentúra TASR uvádza: \"V snahe znížiť takmer 8-% deficit na necelých 5 % pripravila vláda vlani na jeseň balík konsolidačných opatrení v celkovej sume 1,75 miliardy eur. Získať ich chce úsporou výdavkov v objeme viac ako 980 miliónov eur a zvýšením príjmov na úrovni 770 miliónov eur .\" 980 miliónov z 1,75 miliardy nie sú dve tretiny, ako vláda a médiá často opakovali (napríklad tu ). V priebehu roka však vláda pozmenila plán a ministerstvo financií tvrdilo, že úsporný balíček za 1,75 miliardy eur na zastavenie zadlžovania krajiny zaplatia približne na polovicu ľudia cez vyššie dane a štát cez krátenie výdavkov. Z hodnotenia mimovládnej organizácie INESS a IHP uverejnenom v denníku Pravda vyplývajú pochybnosti, či tento pomer nakoniec dodržala. Okrem iného sa v článku píše o spôsoboch šetrenia vlády Ivety Radičovej: \"Dosluhujúci kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) ušetril vlani podstatne menej peňazí, ako si naplánoval. Vláda sľubovala, že oproti roku 2010 minie na rôzne nákupy či platy úradníkov o 700 miliónov eur menej, napokon však skutočná úspora bola o 200 miliónov eur nižšia. Peniaze sa rozkotúľali najmä v dôsledku pokračujúceho zadlžovania sa nemocníc a železničných spoločností. \"Zníženie bežných výdavkov len o 0,4 percenta je nedostatočné,\" hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. Zároveň upozorňuje, že najmä ľudia cez vyššie dane prispeli k tomu, že vlaňajší deficit štátneho rozpočtu klesol o takmer 1,2 miliardy eur na necelých 3,3 miliardy eur. \"Výrazná časť konsolidácie sa uskutočnila cez nárast príjmov, najmä cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty ,\" dodáva Palko. J. Karpiš z INESS v rozhovore pre denník SME (22. januára 2012) upozornil, že vlády I. Radičovej síce nezvyšovala výdavky štátu, no ani ich zásadne neznížila: \"Ficova vláda absolútne ignorovala prichádzajúcu krízu a zvyšovala výdavky najviac v Európskej únii. Vláda Ivety Radičovej akceptovala tieto obrovské výdavky a vyhlásila ich za status quo a dokázala iba zostať na tej úrovni. To je málo.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["znižovať", "tu", "pozmenila", "hodnotenia", "SME"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/43344--deficit-statneho-rozpoctu-ma-tento-rok-klesnut-na-3-81-miliardy-eur/", "http://www.finance.sk/spravy/finance/34541--j-pociatek-vlada-nebude-setrit-chysta-sa-zvysovat-dane/", "http://www.iness.sk/stranka/6753-Vlada-vlani-setrila-miernejsie-ako-slubovala-Pravda.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198775-vlada-vlani-setrila-miernejsie-ako-slubovala/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6227312/ekonom-karpis-setrenie-bude-boliet.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:06.047326+00:00"}
{"id": "vr16373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16373", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "O tú tajnú voľbu dlhodobo bojujeme, keď minulá pravicová vláda chcela otvoriť hlasovanie a všetko aby bolo verejné, aby mohli byť poslanci pod tlakom.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Madej správne uviedol fakt, že predstavitelia pravicovej vlády Ivety Radičovej sa vyjadrili za verejnú voľbu v NRSR- či už generálneho prokurátora, ktorú aj schválili, alebo predsedu NKÚ. Zároveň Smer- SD v minulosti jasne vyjadril názor, že verejná voľba týchto funkcionárov nie je žiaduca. Výrok hodnotím ako pravdivý. V súvislosti, ktorú uvádza poslanec Madej je notoricky známa kauza voľby generálneho prokurátora (2010), keď sa vtedajšie vládne strany (SDKÚ, SaS, Most- Híd a KDH) nevedeli dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Voľba GP 3. novembra 2010 - pre podozrenia koaličných partnerov jeden voči druhému pristúpili niektorí poslanci k fotografovaniu hlasovacích lístkov (poslanci SaS) pri tajnej voľbe GP. Nasledovali protesty proti takémuto správaniu zo strany Smeru- SD. 20. apríla 2011- nález Ústavného súdu SR, v ktorom ÚS vyjadril porušenie ústavných práv opozičného (vtedy Smer- SD) kandidáta na GP Dobroslava Trnku a nariadil voľbu opakovať.V opakovanej voľbe GP nebol zvolený. Pravicová vláda sa pokúsila situáciu vyriešiť presadením verejnej voľby GP (17. mája 2011). K tejto voľbe sa vyjadril aj predseda Smeru-SD Fico, ktorý povedal, že ak Smer bude súčasťou novej vládnej koalície po parlamentných voľbách 2012, nebude rešpektovať generálneho prokuratúra zvoleného vo verejnej voľbe. Fico tvrdil , že verejná voľba generálneho prokurátora je protiústavná. Vo všeobecnosti platí, že NRSR rozhoduje o personálnych otázkach (generálny prokurátor, riaditeľ RTVS, riaditeľ NKÚ , predseda NRSR) tajnou voľbou. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík svoje preferencie k verejnej voľbe v NR SR vyjadril nasledovne : \" Ak ide volič v parlamentných voľbách k urne, je prirodzené, aby volil tajne ( volí sam za seba). Ak však ide poslanec zvolený občanmi hlasovať, je úplne logické, aby jeho voliči vedeli ako poslanec hlasoval (voliči majú nárok, aby vedeli ako nimi splnomocnený poslanec hlasoval).\" S verejnou voľbou súhlasil aj ďalší z lídrov vtedajšej pravicovej koalície Mikuláš Dzurinda \"Od prvej chvíle som nerozumel hystérii, že verejné voľba generálneho prokurátora je niečo zlé, že podpiľujeme akési piliere demokracie. Skoro by som povedal, že je veľmi nenáležité robiť takúto hystériu,\" upozornil Dzurinda . Pozitívny prístup k verejnej voľbe predsedu NKÚ prezentoval v roku 2012 aj predseda Mostu- Híd Béla Bugár . \"My by sme to bez problémov podporili,“ uviedol Bugár . O tom, že verejná voľba predsedu NKÚ by pomohla boli presvedčení i predsedovia poslaneckých klubov SaS a KDH Juraj Miškov a Pavol Hrušovský. Verejnú voľbu kategoricky vylúčil vládny Smer. „Trváme na tajnej voľbe aspoň pri vysokých ústavných činiteľoch. Predseda NKÚ je vážna pozícia,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková. Zároveň považujeme za potrebné doplniť, že NRSR síce zvyčajne rozhoduje o dôležitých personálnych otázkach tajnou voľbou( predseda NRSR, generálny prokurátor, predseda NKÚ,..) no v prípade generálneho prokurátora a predsedu NKÚ zákon nestanovuje povinnosť NRSR zvoliť GP, alebo predsedu NKÚ tajne . Zákon č. 39/1993. Z.z., o NKÚ, hovorí v paragrafe 8 v súvislosti s voľbou predsedu NKÚ nasledovné: \"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov. Predseda a podpredsedovia môžu byť zvolení najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.\" Zákon č. 153/2001 Z.z., o prokuratúre, zakotvuje v paragrafe 7 odseku 2 súvislosťou s voľbou generálneho prokurátora nasledovné: \" Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora. Podľa rokovacieho poriadku NRSR - paragrafu 39 odseku 8 sa tajne hlasuje \" v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 153/2011 Z.z. znel paragraf 39 odsek. 8 nasledovne : \"Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\" Prípady tajného hlasovanie predpokladané Ústavou SR sú: Podľa článku 89, odseku 1 Ústavy SR \" Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.\" Podľa článku 90, odseku 1 Ústavy SR \"Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia . Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.\" Podľa článku 92, odseku Ústavy SR \"Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním .\" V iných prípadoch, mimo týchto taxatívne určených Ústavou SR sa o tom, aby sa konala tajná voľba hlasuje. Naposledy takéto hlasovanie prebehlo v súvislosti s tým, aby voľba riaditeľa RTVS prebehla tajne. Za takýto návrh hlasovala prakticky celá vládna koalícia (poslanci Smeru- SD, Mosta- Híd a SNS), naopak proti bola celá opozícia ( poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS, aj nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého.) Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Madej správne uviedol fakt, že predstavitelia pravicovej vlády Ivety Radičovej sa vyjadrili za verejnú voľbu v NRSR- či už generálneho prokurátora, ktorú aj schválili, alebo predsedu NKÚ. Zároveň Smer- SD v minulosti jasne vyjadril názor, že verejná voľba týchto funkcionárov nie je žiaduca. Výrok hodnotím ako pravdivý. V súvislosti, ktorú uvádza poslanec Madej je notoricky známa kauza voľby generálneho prokurátora (2010), keď sa vtedajšie vládne strany (SDKÚ, SaS, Most- Híd a KDH) nevedeli dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Voľba GP 3. novembra 2010 - pre podozrenia koaličných partnerov jeden voči druhému pristúpili niektorí poslanci k fotografovaniu hlasovacích lístkov (poslanci SaS) pri tajnej voľbe GP. Nasledovali protesty proti takémuto správaniu zo strany Smeru- SD. 20. apríla 2011- nález Ústavného súdu SR, v ktorom ÚS vyjadril porušenie ústavných práv opozičného (vtedy Smer- SD) kandidáta na GP Dobroslava Trnku a nariadil voľbu opakovať.V opakovanej voľbe GP nebol zvolený. Pravicová vláda sa pokúsila situáciu vyriešiť presadením verejnej voľby GP (17. mája 2011). K tejto voľbe sa vyjadril aj predseda Smeru-SD Fico, ktorý povedal, že ak Smer bude súčasťou novej vládnej koalície po parlamentných voľbách 2012, nebude rešpektovať generálneho prokuratúra zvoleného vo verejnej voľbe. Fico tvrdil , že verejná voľba generálneho prokurátora je protiústavná. Vo všeobecnosti platí, že NRSR rozhoduje o personálnych otázkach (generálny prokurátor, riaditeľ RTVS, riaditeľ NKÚ , predseda NRSR) tajnou voľbou. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík svoje preferencie k verejnej voľbe v NR SR vyjadril nasledovne : \" Ak ide volič v parlamentných voľbách k urne, je prirodzené, aby volil tajne ( volí sam za seba). Ak však ide poslanec zvolený občanmi hlasovať, je úplne logické, aby jeho voliči vedeli ako poslanec hlasoval (voliči majú nárok, aby vedeli ako nimi splnomocnený poslanec hlasoval).\" S verejnou voľbou súhlasil aj ďalší z lídrov vtedajšej pravicovej koalície Mikuláš Dzurinda \"Od prvej chvíle som nerozumel hystérii, že verejné voľba generálneho prokurátora je niečo zlé, že podpiľujeme akési piliere demokracie. Skoro by som povedal, že je veľmi nenáležité robiť takúto hystériu,\" upozornil Dzurinda . Pozitívny prístup k verejnej voľbe predsedu NKÚ prezentoval v roku 2012 aj predseda Mostu- Híd Béla Bugár . \"My by sme to bez problémov podporili,“ uviedol Bugár . O tom, že verejná voľba predsedu NKÚ by pomohla boli presvedčení i predsedovia poslaneckých klubov SaS a KDH Juraj Miškov a Pavol Hrušovský. Verejnú voľbu kategoricky vylúčil vládny Smer. „Trváme na tajnej voľbe aspoň pri vysokých ústavných činiteľoch. Predseda NKÚ je vážna pozícia,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková. Zároveň považujeme za potrebné doplniť, že NRSR síce zvyčajne rozhoduje o dôležitých personálnych otázkach tajnou voľbou( predseda NRSR, generálny prokurátor, predseda NKÚ,..) no v prípade generálneho prokurátora a predsedu NKÚ zákon nestanovuje povinnosť NRSR zvoliť GP, alebo predsedu NKÚ tajne . Zákon č. 39/1993. Z.z., o NKÚ, hovorí v paragrafe 8 v súvislosti s voľbou predsedu NKÚ nasledovné: \"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov. Predseda a podpredsedovia môžu byť zvolení najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.\" Zákon č. 153/2001 Z.z., o prokuratúre, zakotvuje v paragrafe 7 odseku 2 súvislosťou s voľbou generálneho prokurátora nasledovné: \" Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora. Podľa rokovacieho poriadku NRSR - paragrafu 39 odseku 8 sa tajne hlasuje \" v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 153/2011 Z.z. znel paragraf 39 odsek. 8 nasledovne : \"Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\" Prípady tajného hlasovanie predpokladané Ústavou SR sú: Podľa článku 89, odseku 1 Ústavy SR \" Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.\" Podľa článku 90, odseku 1 Ústavy SR \"Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia . Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.\" Podľa článku 92, odseku Ústavy SR \"Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním .\" V iných prípadoch, mimo týchto taxatívne určených Ústavou SR sa o tom, aby sa konala tajná voľba hlasuje. Naposledy takéto hlasovanie prebehlo v súvislosti s tým, aby voľba riaditeľa RTVS prebehla tajne. Za takýto návrh hlasovala prakticky celá vládna koalícia (poslanci Smeru- SD, Mosta- Híd a SNS), naopak proti bola celá opozícia ( poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS, aj nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého.) Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["podozrenia", "presadením", "tvrdil", "NKÚ", "nasledovne", "Dzurinda", "Bugár", "vylúčil", "paragrafe", "paragrafe", "odseku", "zákonom", "nasledovne", "odseku", "odseku", "odseku", "hlasovala"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/559443-volba-prokuratora-krok-za-krokom-zorientujte-sa-v-kauze", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/559443-volba-prokuratora-krok-za-krokom-zorientujte-sa-v-kauze", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/472962-fico-chce-spolocneho-kandidata-na-prokuratora", "https://dennikn.sk/138058/co-ukazala-volba-sefa-nku-novy-predseda-sa-ani-neukazal/", "https://www.youtube.com/watch?v=j0vQxIarJHI", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/376116-verejna-volba-nas-o-slobodu-nepripravi-tvrdi-dzurinda", "https://www.aktuality.sk/clanok/211242/bela-bugar-juraj-miskov-pavol-hrusovsky-problem-volieb-nku-riesi-verejna-volba/", "https://www.aktuality.sk/clanok/211242/bela-bugar-juraj-miskov-pavol-hrusovsky-problem-volieb-nku-riesi-verejna-volba/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/39/20170601#paragraf-8", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20160701#paragraf-7.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20170601#paragraf-39.odsek-8", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/153/20110526.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20100701.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-89.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-90.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-92.odsek-1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38896"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:46.537330+00:00"}
{"id": "vr15637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15637", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... veci, v ktorých sa spojil (Igor Matovič, pozn.)  aj s Ľudovou stranou Naše Slovensko v decembri proti mne a zasiahli mi hlboko do súkromia...", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko má pravdepodobne na mysli obvinenia Ivana Katrinca, bývalého kandidáta za ĽS NS, ktorý na svojom facebookovom účte obvinil Danka z násilníckej povahy a údajnej bitky jeho priateľky. Tieto obvinenia sa objavili na Facebooku hneď po odvysielaní relácie O 5 minút 12 11. decembra 2016, počas ktorej Danko výrazne stratil trpezlivosť. Následne tento príspevok zdieľal aj líder OĽaNO, ktorý nešetril ironickými poznámkami na adresu Danka. Andrej Danko sa proti týmto obvineniam ohradil a oznámil, že chystá podať trestné oznámenie za šírenie lží. Katrinca Matovič síce vo svojich príspevkoch podporil, avšak to ešte neznamená spájanie sa s ĽSNS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\n\" Daleko, daleko ... niekde v strednej Afrike, bol raz jeden predseda parlamentu. Vcelku pokojne si zil a siril svoje hlboke \"myslienky\". Lenze stalo sa nieco, co nemal v plane. Zrazu sa mu donieslo, ze existuje velavravne videjko a vypovede svedkov, ktori ho par mesiacov pred ich miestnymi volbami natocili, ako na Slotu spity pred podnikom v hlavnom meste do krvi bije svoju druzku a pri tom jej extravulgarne, tak na Slotu, nadava. V panike si dohodol svojho stedreho sponzora, aby videjko kupil. Aj kupil, za milion ... a African si vydychol. Lenze nepreslo vela casu a African zistil, ze videjko stale zije a je z neho urobenych dostatok kopii a znova su na predaj ... V tom Africana zavolali do miestnej diskusnej relacie o 5 minut 12 ... a on to tam psychicky rozhadzany uplne posral. Nuz, robit pripravu do relacie s vedomim, ze je to len otazka casu, kedy z hraneho slusnacika bude spinava slota, nie je prave motivacne prostredie.\n\nps. O com to ten Katrinec (odhalil kauzu Alobal, lietadlo Hejce ...) tu dole pise? Nejako sa mi to podoba na tu strednu Afriku, \" bez servítky komentuje Matovič (pozri príspevok na FB ).\n\nSíce Katrinec tvrdí, že má video z tejto údajnej bitky k dispozícii, jeho existencia a pravdivosť sa zatiaľ nepotvrdili. Na margo videa, ktoré by Danka pravdepodobne diskreditovalo, sa vyjadrila aj jeho bývalá priateľka. Tá však popiera akékoľvek násilné správanie a pravdivosť videa. Katrinec podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru hneď 13. decembra 2016.\n\nAndrej Danko má s Igorom Matovičom dlhodobo narušené vzťahy, predovšetkým odkedy líder SNS predniesol novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorom si vyžaduje politickú korektnosť, napríklad, zákaz vyvesovania transparentov alebo rokovania, ktoré nepripomínajú \"cirkus\". „Je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve,“ povedal Danko v parlamente ešte v septembri 2016 s tým, že z Matoviča ide zlo.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko má pravdepodobne na mysli obvinenia Ivana Katrinca, bývalého kandidáta za ĽS NS, ktorý na svojom facebookovom účte obvinil Danka z násilníckej povahy a údajnej bitky jeho priateľky. Tieto obvinenia sa objavili na Facebooku hneď po odvysielaní relácie O 5 minút 12 11. decembra 2016, počas ktorej Danko výrazne stratil trpezlivosť. Následne tento príspevok zdieľal aj líder OĽaNO, ktorý nešetril ironickými poznámkami na adresu Danka. Andrej Danko sa proti týmto obvineniam ohradil a oznámil, že chystá podať trestné oznámenie za šírenie lží. Katrinca Matovič síce vo svojich príspevkoch podporil, avšak to ešte neznamená spájanie sa s ĽSNS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "\" Daleko, daleko ... niekde v strednej Afrike, bol raz jeden predseda parlamentu. Vcelku pokojne si zil a siril svoje hlboke \"myslienky\". Lenze stalo sa nieco, co nemal v plane. Zrazu sa mu donieslo, ze existuje velavravne videjko a vypovede svedkov, ktori ho par mesiacov pred ich miestnymi volbami natocili, ako na Slotu spity pred podnikom v hlavnom meste do krvi bije svoju druzku a pri tom jej extravulgarne, tak na Slotu, nadava. V panike si dohodol svojho stedreho sponzora, aby videjko kupil. Aj kupil, za milion ... a African si vydychol. Lenze nepreslo vela casu a African zistil, ze videjko stale zije a je z neho urobenych dostatok kopii a znova su na predaj ... V tom Africana zavolali do miestnej diskusnej relacie o 5 minut 12 ... a on to tam psychicky rozhadzany uplne posral. Nuz, robit pripravu do relacie s vedomim, ze je to len otazka casu, kedy z hraneho slusnacika bude spinava slota, nie je prave motivacne prostredie.", "ps. O com to ten Katrinec (odhalil kauzu Alobal, lietadlo Hejce ...) tu dole pise? Nejako sa mi to podoba na tu strednu Afriku, \" bez servítky komentuje Matovič (pozri príspevok na FB ).", "Síce Katrinec tvrdí, že má video z tejto údajnej bitky k dispozícii, jeho existencia a pravdivosť sa zatiaľ nepotvrdili. Na margo videa, ktoré by Danka pravdepodobne diskreditovalo, sa vyjadrila aj jeho bývalá priateľka. Tá však popiera akékoľvek násilné správanie a pravdivosť videa. Katrinec podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru hneď 13. decembra 2016.", "Andrej Danko má s Igorom Matovičom dlhodobo narušené vzťahy, predovšetkým odkedy líder SNS predniesol novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorom si vyžaduje politickú korektnosť, napríklad, zákaz vyvesovania transparentov alebo rokovania, ktoré nepripomínajú \"cirkus\". „Je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve,“ povedal Danko v parlamente ešte v septembri 2016 s tým, že z Matoviča ide zlo."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["ohradil", "O 5 Minút 12", "vytiahol", "FB", "FB", "podal", "predniesol", "povedal"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1595983/Katrinec-usvedceny-z-klamstva--Dankova-expriatelka-prehovorila", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11680/112831#2924", "http://hnonline.sk/slovensko/875668-aktivista-s-matovicom-obvinuju-danka-ze-zbil-priatelku-sef-sns-podava-testne-oznamenie", "https://www.facebook.com/ivan.katrinec/posts/1217930451623134", "http://", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1125336-katrinec-obvinil-sefa-parlamentu-danka-ze-zbil-priatelku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404968-danko-zautocil-v-prejave-na-matovica/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404968-danko-zautocil-v-prejave-na-matovica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:41.153822+00:00"}
{"id": "vr18090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18090", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To nie je tak, že každá škola má jedáleň, ktorá dokáže urobiť toľko obedov pre všetky deti. Nie. Len pre niektoré, asi dve tretiny.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe údajov Štatistického úradu je možné zistiť, koľko je jedální na základných a stredných školách, nie je však možné určiť ich kapacitu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Spomínaný návrh zákona o obedoch zadarmo , ktorý predloží Smer-SD na októbrovej schôdzi NR SR, sa týka všetkých žiakov základných škôl a posledných ročníkov materských škôl a aj tých, ktorí navštevujú súkromné či cirkevné školy. Čo sa však týka počtu jedální , podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Nie je to však stále číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD spadajú. Zákon by mal po schválení vojsť do platnosti v januári budúceho roka, a išlo by dokopy o vyše pol milióna žiakov. Príspevok na jedno dieťa by mal byť v sume 1,20 eura na deň stravovania, čo by štátny rozpočet mohlo výjsť ročne až cez sto miliónov eur, čo presnejšie záleží od počtu žiakov. Zmena sa má urobiť cez novelu zákona o dotáciách, ktorým už v súčasnosti rezort práce prispieva na obedy detí v hmotnej núdzi. Každý rodič by tak od nového roka mal mesačne ušetriť okolo 21 eur na jedno dieťa, ročne by šlo o úsporu okolo 210 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Štatistického úradu je možné zistiť, koľko je jedální na základných a stredných školách, nie je však možné určiť ich kapacitu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Spomínaný návrh zákona o obedoch zadarmo , ktorý predloží Smer-SD na októbrovej schôdzi NR SR, sa týka všetkých žiakov základných škôl a posledných ročníkov materských škôl a aj tých, ktorí navštevujú súkromné či cirkevné školy. Čo sa však týka počtu jedální , podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Nie je to však stále číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD spadajú. Zákon by mal po schválení vojsť do platnosti v januári budúceho roka, a išlo by dokopy o vyše pol milióna žiakov. Príspevok na jedno dieťa by mal byť v sume 1,20 eura na deň stravovania, čo by štátny rozpočet mohlo výjsť ročne až cez sto miliónov eur, čo presnejšie záleží od počtu žiakov. Zmena sa má urobiť cez novelu zákona o dotáciách, ktorým už v súčasnosti rezort práce prispieva na obedy detí v hmotnej núdzi. Každý rodič by tak od nového roka mal mesačne ušetriť okolo 21 eur na jedno dieťa, ročne by šlo o úsporu okolo 210 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "jedální", "stránke", "ŠÚ", "CVTI"], "url": ["http://https://www.etrend.sk/financie/smer-chce-obedy-zadarmo-uz-od-januara-maju-podporit-aj-rovnost.html", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sv5008rr/%C5%A0kolsk%C3%A9%20jed%C3%A1lne%20(okrem%20M%C5%A0%20a%20V%C5%A0)%20%5Bsv5008rr%5D", "http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/registre/zoznamy-skol-a-skolskych-zariadeni.html?page_id=9332", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sv5008rr/%C5%A0kolsk%C3%A9%20jed%C3%A1lne%20(okrem%20M%C5%A0%20a%20V%C5%A0)%20%5Bsv5008rr%5D", "http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/registre/zoznamy-skol-a-skolskych-zariadeni.html?page_id=9332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:06.125821+00:00"}
{"id": "vr34701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34701", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože v roku 2006, keď sme nastúpili, my sme napríklad nesúhlasili s druhým  pilierom dôchodkového zabezpečenia, ale nechali sme ho tak.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že druhý pilier dôchodkového poistenia prežil Ficovu vládu, avšak nedá sa hovoriť o tom, že ho nechali tak. Postoj a aktivity bývalej vlády proti druhému pilieru popisuje napríklad správa Petra Goliáša z INEKO , podľa ktorej Róbert Fico už počas svojho pôsobenia v opozícii nesúhlasil s presadzovanou reformou dôchodkového systému a avizoval jeho radikálnu zmeny, prípadne úplné zrušenie druhého pilieru. Po nástupe jeho ministerka Viera Tomanová rozpútala aktívnu antikampaň proti druhému pilieru, v rámci ktorej prirovnávala DSS ku nebankovým subjektom, skrachovaným Islandským bankám (kampaň 2008/2009) a avizovala straty úspor a iné „lákadlá“. V náväznosti na antikampaň bol dvakrát (1.1.2008-30.6.2008 & 15.11.2008 – 30.6.2009) otvorený druhý pilier, aby sporitelia z DSS mohli prejsť do 1. pilieru. Následkom tejto antikampane a opakovaného otvorenia druhého piliera odišlo 100 000 sporiteľov (7%). Od 1.1.2008 boli zavedené legislatívne zmeny, najvýznamnejšia z nich bolo zrušenie povinnosti vstupu pre novozamestnaných a zvýšenie povinnej doby sporenia z 10 rokov na 15 rokov. Od 1.7.2009 je znížený strop administratívnych poplatok z 0,78% na 0,3%. (Goliáš 2009)", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že druhý pilier dôchodkového poistenia prežil Ficovu vládu, avšak nedá sa hovoriť o tom, že ho nechali tak. Postoj a aktivity bývalej vlády proti druhému pilieru popisuje napríklad správa Petra Goliáša z INEKO , podľa ktorej Róbert Fico už počas svojho pôsobenia v opozícii nesúhlasil s presadzovanou reformou dôchodkového systému a avizoval jeho radikálnu zmeny, prípadne úplné zrušenie druhého pilieru. Po nástupe jeho ministerka Viera Tomanová rozpútala aktívnu antikampaň proti druhému pilieru, v rámci ktorej prirovnávala DSS ku nebankovým subjektom, skrachovaným Islandským bankám (kampaň 2008/2009) a avizovala straty úspor a iné „lákadlá“. V náväznosti na antikampaň bol dvakrát (1.1.2008-30.6.2008 & 15.11.2008 – 30.6.2009) otvorený druhý pilier, aby sporitelia z DSS mohli prejsť do 1. pilieru. Následkom tejto antikampane a opakovaného otvorenia druhého piliera odišlo 100 000 sporiteľov (7%). Od 1.1.2008 boli zavedené legislatívne zmeny, najvýznamnejšia z nich bolo zrušenie povinnosti vstupu pre novozamestnaných a zvýšenie povinnej doby sporenia z 10 rokov na 15 rokov. Od 1.7.2009 je znížený strop administratívnych poplatok z 0,78% na 0,3%. (Goliáš 2009)"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Petra Goliáša z INEKO"], "url": ["http://www.ineko.sk/file_download/470/Hodnotenie_plnenia_slubov_vlady_2006-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:22.142349+00:00"}
{"id": "49917", "numeric_id": 49917, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49917", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Teraz dokonca sa vyjadril komisár európskej, že keď by dopadli voľby zle v Nemecku, že by vyhral AfD, tiež že by to zrušili.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalý eurokomisár Thierry Breton v rozhovore pre francúzsku rádio stanicu hovoril o vynucovaní Aktu o digitálnych službách, nie o voľbách v Nemecku. Z kontextu vyplýva, že jeho slová odkazujú na konanie Europskej komisie proti čínskej sieti TikTok v Rumunsku. Komisia nemá žiadne nástroje, ktorými by vedela zasiahnuť do volieb v Rumunsku, alebo Nemecku. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV rozhovore pre RMC sa moderátorka Bretona pýtala na zasahovanie šéfa amerických spoločností Tesla a X Elona Muska do nemeckej volebnej kampane.\n\nBreton na otázku, či by mohla byť sociálna sieť X v Európskej únii zakázaná reagoval slovami, že si Elon Musk ako osoba môže robiť, čo chce, ale jeho sociálna sieť podlieha európskym reguláciám, ktoré musí dodržiavať, konkrétne odkazoval na Akt o digitálnych službaćh (DSA). Následne zdôraznil, že Európska únia je pripravená prijať opatrenia, aby Musk dodržiaval zákony.\n\n„Počkajme a uvidíme, čo sa stane. Zachovajme chladnú hlavu a presadzujme naše zákony v Európe, keď hrozí, že budú obídené, a keď ich neuplatnenie môže viesť k zásahom. Urobili sme to v Rumunsku a, samozrejme, bude to potrebné urobiť aj v Nemecku, ak to bude nutné.“ dodal .\n\nBreton tak vôbec voľby nespomenul, z kontextu celého rozhovoru vyplýva, že bývalý eurokomisár hovoril o uplatňovaní DSA v Rumunsku a prípadne v Nemecku.\n\nBreton narážal na skutočnosť, že Európska Komisia začala koncom roka 2024 konanie proti čínskej sieti TikTok podľa zákona o digitálnych službách. Podľa vyhlásenia zo 17. decembra má Komisia podozrenie, že TikTok mohol porušiť DSA, pretože neprijal dostatočné opatrenia, aby zabránil rizikám pre zákonnosť prezidentských volieb v Rumunsku 24. novembra.\n\n„Rozhodnutie o začatí vyšetrovania zohľadňuje informácie získané z odtajnených spravodajských správ rumunských orgánov, ako aj zo správ tretích strán. Vyšetrovanie tiež vychádza z analýzy správ o posúdení rizík, ktoré spoločnosť TikTok predložila v rokoch 2023 a 2024, z odpovedí na žiadosti Komisie o informácie a z interných dokumentov poskytnutých spoločnosťou TikTok,“ uvádza sa vo vyhlásení Komisie.\n\nO tom, že sa Bretonové slová šíria v nepravdivom kontexte informovalo ešte v polovici januára Nemecko-rakúske observatórium digitálnych médií (GADMO). GADMO dodáva, že Európska komisia nemá právomoc zrušiť výsledok volieb, môže tak urobiť len nemecký Spolkový ústavný súd.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý eurokomisár Thierry Breton v rozhovore pre francúzsku rádio stanicu hovoril o vynucovaní Aktu o digitálnych službách, nie o voľbách v Nemecku. Z kontextu vyplýva, že jeho slová odkazujú na konanie Europskej komisie proti čínskej sieti TikTok v Rumunsku. Komisia nemá žiadne nástroje, ktorými by vedela zasiahnuť do volieb v Rumunsku, alebo Nemecku. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V rozhovore pre RMC sa moderátorka Bretona pýtala na zasahovanie šéfa amerických spoločností Tesla a X Elona Muska do nemeckej volebnej kampane.", "Breton na otázku, či by mohla byť sociálna sieť X v Európskej únii zakázaná reagoval slovami, že si Elon Musk ako osoba môže robiť, čo chce, ale jeho sociálna sieť podlieha európskym reguláciám, ktoré musí dodržiavať, konkrétne odkazoval na Akt o digitálnych službaćh (DSA). Následne zdôraznil, že Európska únia je pripravená prijať opatrenia, aby Musk dodržiaval zákony.", "„Počkajme a uvidíme, čo sa stane. Zachovajme chladnú hlavu a presadzujme naše zákony v Európe, keď hrozí, že budú obídené, a keď ich neuplatnenie môže viesť k zásahom. Urobili sme to v Rumunsku a, samozrejme, bude to potrebné urobiť aj v Nemecku, ak to bude nutné.“ dodal .", "Breton tak vôbec voľby nespomenul, z kontextu celého rozhovoru vyplýva, že bývalý eurokomisár hovoril o uplatňovaní DSA v Rumunsku a prípadne v Nemecku.", "Breton narážal na skutočnosť, že Európska Komisia začala koncom roka 2024 konanie proti čínskej sieti TikTok podľa zákona o digitálnych službách. Podľa vyhlásenia zo 17. decembra má Komisia podozrenie, že TikTok mohol porušiť DSA, pretože neprijal dostatočné opatrenia, aby zabránil rizikám pre zákonnosť prezidentských volieb v Rumunsku 24. novembra.", "„Rozhodnutie o začatí vyšetrovania zohľadňuje informácie získané z odtajnených spravodajských správ rumunských orgánov, ako aj zo správ tretích strán. Vyšetrovanie tiež vychádza z analýzy správ o posúdení rizík, ktoré spoločnosť TikTok predložila v rokoch 2023 a 2024, z odpovedí na žiadosti Komisie o informácie a z interných dokumentov poskytnutých spoločnosťou TikTok,“ uvádza sa vo vyhlásení Komisie.", "O tom, že sa Bretonové slová šíria v nepravdivom kontexte informovalo ešte v polovici januára Nemecko-rakúske observatórium digitálnych médií (GADMO). GADMO dodáva, že Európska komisia nemá právomoc zrušiť výsledok volieb, môže tak urobiť len nemecký Spolkový ústavný súd."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "dodal", "konanie", "informovalo", "nemá"], "url": ["https://rmc.bfmtv.com/actualites/international/on-l-a-fait-en-roumanie-thierry-breton-reagit-aux-ingerences-de-musk-en-allemagne-avec-l-afd_AN-202501090232.html", "https://www.dailymotion.com/video/x9c32za", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_6487", "https://gadmo.eu/keine-aussage-ueber-wahlen-ehemaliger-eu-kommissar-will-gesetz-zu-netzwerken-anwenden/", "https://gadmo.eu/keine-aussage-ueber-wahlen-ehemaliger-eu-kommissar-will-gesetz-zu-netzwerken-anwenden/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:55.484427+00:00"}
{"id": "vr14907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14907", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "A tu by som povedal, že keď sme spomínali možno aj kriticky to, čo sa dohodlo v Turecku, tak treba povedať, že sa pod to podpísal náš pán premiér, ktorý na tom summite bol a treba zároveň povedať aj to, že sa tam na tom summite zdôraznilo okrem iného to, že platí všetko tak, ako bolo doposiaľ dohodnuté v súvislosti s migrantami prichádzajúcimi do Európskej únie, čo de facto znamená, že náš pán premiér v podstate súhlasil s kvótami.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko sa lídri EÚ dohodli s premiérom Turecka o tom, že budú vykonávať spoločný akčný plán aktivovaný 29. novembra 2015, potvrdili tým pádom pôvodne plánované miery. Oboch stretnutí (7. a 18.marca) sa zúčastnil aj slovenský premiér Robert Fico a podpísal Dohodu medzi EÚ a Tureckom. Avšak jeden z bodov dohody, ktorý hovorí, že \" aktivuje sa dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov\" má podobný charakter ako systém kvót, ale je takisto iba dobrovoľný. 18. marca 2016 sa tretíkrát od novembra 2015 stretli lídri 28 krajín EÚ a turecký premiér Ahmet Davutoglu na summite, venovanému prehĺbeniu vzťahov medzi Tureckom a EÚ, ako aj riešeniu migračnej krízy. Stretnutie tak nadviazalo na mimoriadne rokovanie s Tureckom, ktoré sa konalo 7. marca, ale lídri na ňom nedospeli k definitívnej dohode. Turecko a Európska únia opätovne potvrdili svoj záväzok vykonávať spoločný akčný plán aktivovaný 29. novembra 2015 . Okrem toho Európska únia začala uvoľňovať finančné prostriedky vo výške 3 miliárd EUR v rámci nástroja pre utečencov v Turecku na konkrétne projekty a dosiahol sa pokrok v oblasti liberalizácie vízového režimu a v rozhovoroch o pristúpení vrátane otvorenia kapitoly 17 v decembri. Turecko ďalej 7. marca 2016 súhlasilo, že akceptuje rýchly návrat všetkých migrantov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí sa preplavili z Turecka do Grécka, a prijme späť všetkých neregulárnych migrantov, ktorí boli zadržaní v tureckých vodách. Body dohody EÚ a Turecka: 1) Všetci noví neregulárni migranti prichádzajúci z Turecka na grécke ostrovy budú od 20. marca 2016 vracaní do Turecka. 2) Za každého Sýrčana, ktorý bude z gréckych ostrovov vrátený do Turecka, bude iný Sýrčan presídlený z Turecka do EÚ, berúc do úvahy kritériá OSN týkajúce sa zraniteľnosti. 3) Turecko prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby zabránilo vzniku nových námorných alebo pozemných trás nelegálnej migrácie z Turecka do EÚ. 4) Keď sa medzi Tureckom a EÚ prestanú neregulárne prekračovať hranice alebo sa takéto prekročenia aspoň výrazne a udržateľne obmedzia, aktivuje sa dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov. 5) Plnenie plánu liberalizácie vízového režimu so všetkými zúčastnenými členskými štátmi sa urýchli s cieľom zrušiť vízovú povinnosť pre tureckých občanov najneskôr do konca júna 2016 za predpokladu, že sa splnia všetky kritériá. 6) EÚ v úzkej spolupráci s Tureckom ďalej urýchli vyplácanie pôvodne pridelených 3 miliárd EUR v rámci nástroja pre utečencov v Turecku a zabezpečí financovanie ďalších projektov pre osoby požívajúce dočasnú ochranu a identifikované na základe údajov, ktoré Turecko rýchlo poskytne do konca marca. 7) EÚ a Turecko opätovne potvrdili svoj záväzok dať nový impulz procesu pristúpenia, ako sa uvádza v ich spoločnom vyhlásení z 29. novembra 2015. Uvítali otvorenie kapitoly 17 dňa 14. decembra 2015 a ako ďalší krok sa rozhodli otvoriť kapitolu 33 počas holandského predsedníctva.", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko sa lídri EÚ dohodli s premiérom Turecka o tom, že budú vykonávať spoločný akčný plán aktivovaný 29. novembra 2015, potvrdili tým pádom pôvodne plánované miery. Oboch stretnutí (7. a 18.marca) sa zúčastnil aj slovenský premiér Robert Fico a podpísal Dohodu medzi EÚ a Tureckom. Avšak jeden z bodov dohody, ktorý hovorí, že \" aktivuje sa dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov\" má podobný charakter ako systém kvót, ale je takisto iba dobrovoľný. 18. marca 2016 sa tretíkrát od novembra 2015 stretli lídri 28 krajín EÚ a turecký premiér Ahmet Davutoglu na summite, venovanému prehĺbeniu vzťahov medzi Tureckom a EÚ, ako aj riešeniu migračnej krízy. Stretnutie tak nadviazalo na mimoriadne rokovanie s Tureckom, ktoré sa konalo 7. marca, ale lídri na ňom nedospeli k definitívnej dohode. Turecko a Európska únia opätovne potvrdili svoj záväzok vykonávať spoločný akčný plán aktivovaný 29. novembra 2015 . Okrem toho Európska únia začala uvoľňovať finančné prostriedky vo výške 3 miliárd EUR v rámci nástroja pre utečencov v Turecku na konkrétne projekty a dosiahol sa pokrok v oblasti liberalizácie vízového režimu a v rozhovoroch o pristúpení vrátane otvorenia kapitoly 17 v decembri. Turecko ďalej 7. marca 2016 súhlasilo, že akceptuje rýchly návrat všetkých migrantov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí sa preplavili z Turecka do Grécka, a prijme späť všetkých neregulárnych migrantov, ktorí boli zadržaní v tureckých vodách. Body dohody EÚ a Turecka: 1) Všetci noví neregulárni migranti prichádzajúci z Turecka na grécke ostrovy budú od 20. marca 2016 vracaní do Turecka. 2) Za každého Sýrčana, ktorý bude z gréckych ostrovov vrátený do Turecka, bude iný Sýrčan presídlený z Turecka do EÚ, berúc do úvahy kritériá OSN týkajúce sa zraniteľnosti. 3) Turecko prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby zabránilo vzniku nových námorných alebo pozemných trás nelegálnej migrácie z Turecka do EÚ. 4) Keď sa medzi Tureckom a EÚ prestanú neregulárne prekračovať hranice alebo sa takéto prekročenia aspoň výrazne a udržateľne obmedzia, aktivuje sa dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov. 5) Plnenie plánu liberalizácie vízového režimu so všetkými zúčastnenými členskými štátmi sa urýchli s cieľom zrušiť vízovú povinnosť pre tureckých občanov najneskôr do konca júna 2016 za predpokladu, že sa splnia všetky kritériá. 6) EÚ v úzkej spolupráci s Tureckom ďalej urýchli vyplácanie pôvodne pridelených 3 miliárd EUR v rámci nástroja pre utečencov v Turecku a zabezpečí financovanie ďalších projektov pre osoby požívajúce dočasnú ochranu a identifikované na základe údajov, ktoré Turecko rýchlo poskytne do konca marca. 7) EÚ a Turecko opätovne potvrdili svoj záväzok dať nový impulz procesu pristúpenia, ako sa uvádza v ich spoločnom vyhlásení z 29. novembra 2015. Uvítali otvorenie kapitoly 17 dňa 14. decembra 2015 a ako ďalší krok sa rozhodli otvoriť kapitolu 33 počas holandského predsedníctva."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["podpísal", "nadviazalo", "potvrdili", "Body"], "url": ["http://ec.europa.eu/news/2016/03/20160319_en.htm", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387099-fico-summitu-eu-bude-dominovat-dohoda-s-tureckom/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18-eu-turkey-statement/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18-eu-turkey-statement/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:59.167065+00:00"}
{"id": "vr31240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31240", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Lebo je na slovensku zhruba  toľko živnostníkov koľko nezamestnaných, 400 tisíc živnostníkov.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "ÚPSVaR registrovalo v januári 2012 408 874 uchádzačov o zamestnanie.", "analysis_paragraphs": ["ÚPSVaR registrovalo v januári 2012 408 874 uchádzačov o zamestnanie."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "Informoval"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://ekonomika.sme.sk/c/6148704/pocet-zivnostnikov-za-posledne-styri-mesiace-stupol-o-16-tisic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:59.112119+00:00"}
{"id": "vr17184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17184", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je to o tom, že Slovensko tu 10 rokov, (...), prešľapuje na mieste, možno 12 rokov a keď si pozrite tie dôležité oblasti, my všade upadáme. Školstvo, zdravotníctvo, justícia, akékoľvek medzinárodné porovnanie, čo sa týka kvality týchto rezortov, my ideme dole.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa medzinárodných porovnaní zaznamenalo Slovensko v oblasti školstva negatívny trend za posledných 12 rokov. Avšak v oblasti zdravotníctva tento trend nemôže byť opísaný ako negatívny, keďže sa v medzinárodnom hodnotení kvality zdravotného systému Slovensko za posledných 12 rokov v tomto rebríčku síce párkrat kleslo, ale naopak aj stúplo. Tento výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa medzinárodných porovnaní zaznamenalo Slovensko v oblasti školstva negatívny trend za posledných 12 rokov. Avšak v oblasti zdravotníctva tento trend nemôže byť opísaný ako negatívny, keďže sa v medzinárodnom hodnotení kvality zdravotného systému Slovensko za posledných 12 rokov v tomto rebríčku síce párkrat kleslo, ale naopak aj stúplo. Tento výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["školstva", "zdravotníctva", "pdf", "Výsledky", "porovnania", "hodnotenia", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.compareyourcountry.org/pisa/country/SVK?lg=en", "https://healthpowerhouse.com/en/category/euro-health-consumer-index/?post_type=publications", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/organizacia_studie_pisa/Podrobnejsie_info_o_studii.pdf", "http://www.compareyourcountry.org/pisa/country/SVK?lg=en", "http://www.i-health.sk/statistiky/258_medzinarodne-porovnania-kvality-zdravotnickych-systemov", "http://www.i-health.sk/statistiky/258_medzinarodne-porovnania-kvality-zdravotnickych-systemov", "https://healthpowerhouse.com/files/2008-EHCI/pr/16115-slo-18-Slovakia%20EHCI%202008.pdf", "https://healthpowerhouse.com/files/Slovakia.pdf", "https://healthpowerhouse.com/files/ehci-2012-press-slovakia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:48.320796+00:00"}
{"id": "vr14634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14634", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "2012-2016 sme najviac zo všetkých pracovníkov verejnej správy zvýšili platy učiteľov. 22 percent.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najväčšie zvýšenie priemernej mzdy zo zamestnancov verejnej správy bolo medzi rokmi 2012-2016 v kategórii učiteľov- pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Podľa údajov v Rozpočte verejnej správy by sa však v tomto prípade malo jednať až o 24,1% zvýšenie, no aj tak sa tento údaj približuej Ficovmu údaju, rozdiel môže byť spôsobený tým, že Fico mohol hovoriť o priemernom zvýšení u viacerých kategórií pedagogických zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali u premiéra Fica už v decembri 2015 . Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnancov jednotlivých odvetví štátnej správy a tiež pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v rokoch 2012 a 2016 a percentuálnu zmenu výšky týchto priemerných platov medzi rokom 2012 a 2016. Tabuľka jasne ukazuje, že najväčšia percentuálna zmena v prípade priemernej mesačnej mzdy bola v platoch pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najväčšie zvýšenie priemernej mzdy zo zamestnancov verejnej správy bolo medzi rokmi 2012-2016 v kategórii učiteľov- pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Podľa údajov v Rozpočte verejnej správy by sa však v tomto prípade malo jednať až o 24,1% zvýšenie, no aj tak sa tento údaj približuej Ficovmu údaju, rozdiel môže byť spôsobený tým, že Fico mohol hovoriť o priemernom zvýšení u viacerých kategórií pedagogických zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali u premiéra Fica už v decembri 2015 . Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnancov jednotlivých odvetví štátnej správy a tiež pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v rokoch 2012 a 2016 a percentuálnu zmenu výšky týchto priemerných platov medzi rokom 2012 a 2016. Tabuľka jasne ukazuje, že najväčšia percentuálna zmena v prípade priemernej mesačnej mzdy bola v platoch pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["decembri 2015"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:05.398605+00:00"}
{"id": "vr37020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37020", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola to vláda pána Dzurindu a pán minister Zajac, ktorí povedali, že v zdravotníctve sa bude podnikať a že v zdravotníctve sa bude vytvárať zisk", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 581/2004 Z. z . § 2 ods. 2 \"Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.\" a § 68 ods. 1 \" Doterajšie zdravotné poisťovne sa môžu transformovať na akciové spoločnosti podľa tohto zákona (ďalej len \"akciová spoločnosť\"), ak nie je ustanovené inak.\" Zisk sa explicitne spomína v § 11 ods. 3 písm. c) \"návrh na rozdelenie zisku alebo vysporiadanie straty \" (ako obsah ročnej správy). Zákon bol predložený vtedajším ministrom zdravotníctva R. Zajacom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 581/2004 Z. z . § 2 ods. 2 \"Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.\" a § 68 ods. 1 \" Doterajšie zdravotné poisťovne sa môžu transformovať na akciové spoločnosti podľa tohto zákona (ďalej len \"akciová spoločnosť\"), ak nie je ustanovené inak.\" Zisk sa explicitne spomína v § 11 ods. 3 písm. c) \"návrh na rozdelenie zisku alebo vysporiadanie straty \" (ako obsah ročnej správy). Zákon bol predložený vtedajším ministrom zdravotníctva R. Zajacom."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["581/2004 Z. z", "Zákon"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?ro=2004&cc=246", "http://hnonline.sk/c1-44567280-pravica-vrati-poistovniam-zisk-nie-cely"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:49.335422+00:00"}
{"id": "vr30463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30463", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Hneď to vysvetlím paní redaktorka. Viete, vy o tom, že po zmene majetkových pomerov odišlo postupne z redakcie viac ako 10 novinárov? Viete o tom, že jeden z tých novinárov napríklad, keď sme pri tom z tej Pravdy pracoval u mňa na ministerstve?", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 15. apríla 2010 portál mediálne.sk informoval o tom, že z denníka Pravda odišlo zhruba 10 novinárov , neskôr sa toto číslo zmenilo na 13 . K tomuto masovému odchodu došlo po zmene majiteľa vydavateľstva. Ako uvádza mediálne.sk:", "analysis_paragraphs": ["Dňa 15. apríla 2010 portál mediálne.sk informoval o tom, že z denníka Pravda odišlo zhruba 10 novinárov , neskôr sa toto číslo zmenilo na 13 . K tomuto masovému odchodu došlo po zmene majiteľa vydavateľstva. Ako uvádza mediálne.sk:"], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["10 novinárov", "13", "tu", "tu", "Pravda, 21. novembra 2011"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/exodus-v-pravde-po-prichode-novych-majitelov-masovy-odchod-novinarov.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/odchody-v-pravde-pokracuju-dennik-opusta-hlavny-komentator-dag-danis.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/northcliffe-predal-perex-kupila-ho-j-t-pre-svojho-klienta.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/perex-ma-nove-predstavenstvo-bez-biermanna-zatial.html", "http://spravy.pravda.sk/ako-minister-podmienoval-normalnu-spolupracu-s-pravdou-pk1-/sk_domace.asp?c=A111121_155638_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:52.107475+00:00"}
{"id": "vr29659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29659", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Tiež viete, že v rámci daňovej licencie prvý rok podnikania je oslobodený od daňovej licencie. V prípade toho, že tam nie je zisk, je možné odpočítať túto daňovú licenciu, keď sa firma dostane do zisku.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňová licencia je minimálna daň, ktorú odvádzajú spoločnosti ktoré nevykazujú dostatočný zisk na platenie riadnej dane z príjmu. Podľa zákona o dani z príjmov je prvý rok podnikania skutočne oslobodený od daňovej licencie. Daňovú licenciu je taktiež možné odpočítať si od preddavku na daň, keď sa spoločnosť dostane do zisku, a to v troch po sebe idúcich zdaňovacích obdobiach. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňová licencia je minimálna daň, ktorú odvádzajú spoločnosti ktoré nevykazujú dostatočný zisk na platenie riadnej dane z príjmu. Podľa zákona o dani z príjmov je prvý rok podnikania skutočne oslobodený od daňovej licencie. Daňovú licenciu je taktiež možné odpočítať si od preddavku na daň, keď sa spoločnosť dostane do zisku, a to v troch po sebe idúcich zdaňovacích obdobiach. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:27.131502+00:00"}
{"id": "vr28406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28406", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Veď prečo práve v roku ´91, to znamená po revolúcii, najväčší počet občanov maďarskej národnosti? Vtedy bola najväčšia sloboda. Každý si myslel, že áno, teraz môžem byť to čo ja chcem a môžem deklarovať, že som občan maďarskej národnosti. Keď sa vrátime do 50. rokov, tak tam taktiež bol veľmi nízky počet občanov maďarskej národnosti z toho dôvodu, že vtedajší režim taktiež veľmi neprispel k tomu, aby si uznali svoju respektíve si zachovali (národnostnú identitu, pozn).", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V súčasnosti je skutočne najnižší podiel občanov maďarskej národnosti k celkovému počtu občanov Slovenska. Rovnako je pravdou, že v roku 1950 bol ich počet relatívne nízky, aj keď stále vyšši ako dnes. Neplatí však, že by v roku 1991 bol tento počet najvyšší - v skutočnosti bol najvyšší počet Maďarov na Slovensku v 60 rokoch a od toho času ich podiel neprestajne klesá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 1950 bolo sčítanie obyvateľov, kde sa k maďarskej národnosti žijúcej na území SR prihlásilo 10,3 % obyvateľov. V absolútnej hodnote to predstavuje 354 559 obyvateľov. Tento podiel je porovnateľný so sčítaním v roku 1991, kde sa k maďarskej národnosti prihlásilo 10,8 % a je vyšší ako podľa posledných dvoch sčítaní, kde sa prihlásilo k maďarskej národnosti 9,7 % respektíve 8,5 %. Implikácia, ktorú sa snaží József Berényi naznačiť - teda že v dobe neslobody sa hlási k národnostnej menšine menej občanov, však neplatí. Pri pohľade na graf je evidentné, že podiel Maďarov k celkovému počtu občanov Slovenska kulminoval v 60. rokoch a od tej doby neprestajne klesá, na čo mal iba minimálny vplyv rok 1989. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je skutočne najnižší podiel občanov maďarskej národnosti k celkovému počtu občanov Slovenska. Rovnako je pravdou, že v roku 1950 bol ich počet relatívne nízky, aj keď stále vyšši ako dnes. Neplatí však, že by v roku 1991 bol tento počet najvyšší - v skutočnosti bol najvyšší počet Maďarov na Slovensku v 60 rokoch a od toho času ich podiel neprestajne klesá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 1950 bolo sčítanie obyvateľov, kde sa k maďarskej národnosti žijúcej na území SR prihlásilo 10,3 % obyvateľov. V absolútnej hodnote to predstavuje 354 559 obyvateľov. Tento podiel je porovnateľný so sčítaním v roku 1991, kde sa k maďarskej národnosti prihlásilo 10,8 % a je vyšší ako podľa posledných dvoch sčítaní, kde sa prihlásilo k maďarskej národnosti 9,7 % respektíve 8,5 %. Implikácia, ktorú sa snaží József Berényi naznačiť - teda že v dobe neslobody sa hlási k národnostnej menšine menej občanov, však neplatí. Pri pohľade na graf je evidentné, že podiel Maďarov k celkovému počtu občanov Slovenska kulminoval v 60. rokoch a od tej doby neprestajne klesá, na čo mal iba minimálny vplyv rok 1989. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:59.227553+00:00"}
{"id": "43229", "numeric_id": 43229, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43229", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "…(SMER-SD, pozn.) má za sebou 20-ročnú históriu. Teraz v decembri bude oslavovať 20 rokov.", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Robert Fico založil stranu SMER v októbri 1999 po svojom odchode zo strany SDĽ. Jej stanovy boli pritom prijaté ustanovujúcim snemom 11. decembra 1999 v Stupave. V súlade s uvedeným výrok premiéra bude teda strana SMER-SD oslavovať v decembri 20 rokov od svojho založenia.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Robert Fico založil stranu SMER v októbri 1999 po svojom odchode zo strany SDĽ. Jej stanovy boli pritom prijaté ustanovujúcim snemom 11. decembra 1999 v Stupave. V súlade s uvedeným výrok premiéra bude teda strana SMER-SD oslavovať v decembri 20 rokov od svojho založenia."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["založil"], "url": ["https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:06.154138+00:00"}
{"id": "vr15580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15580", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz nejaká nadácia (Nadácia Zastavme korupciu, pozn.), za ktorou je pán Kiska, pán prezident...", "statement_date": "2016-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezident Kiska sa vyjadril, že oceňuje prácu, ktorú nadácia Zastavme korupciu robí, no nadácia vznikla z iniciatívy Miroslava Trnku - spoluzakladateľa firmy ESET a podnikateľa v reklame - Michala Bláhu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Činnosť nadácie Zastavme korupciu bola oficiálne spustená v roku 2014, počas festivalu Pohoda. Bola založená Miroslavom Trnkom, spoluzakladateľom firmy ESET a Michalom Bláhom, podnikateľom v reklame. Cieľom nadácie je obmedzenie korupcie a jej negatívnych dôsledkov na kvalitu života a podnikateľského prostredia na Slovensku. Ďalej sa snaží o podporu investigatívnej žurnalistiky a presadzovaniu opatrení na boj proti korupcii. Nadácia sa tiež venuje konkrétnym protikorupčným programom ako je Osveta a vzdelávanie , Protikorupčná legislatíva či Podpora investigatívy . Zastavme korupciu je hlavným partnerom ocenenia Biela vrana . Tá sa udeľuje občanom, ktorí prejavili občiansku odvahu a bránili verejný záujem. Kiska sa v apríli 2015 stretol so zakladateľmi nadácie a vyjadril sa, źe ich prácu si váži a podporuje ju. Prezident po stretnutí tiež uviedol, že: \"Kedykoľvek bude nadácia cítiť, že prezident sa má ozvať a pomenovať, čo zlyháva z pohľadu skutočného odstraňovania korupcie, tak som sľúbil, že sa určite ozvem.\" Avšak prezident Kiska sa stretáva a vyjadruje podporu mnohým aktivitám občianskej spoločnosti. Práve nadácia Zastavme korupciu v novembri upozornila na údajne predražený nákup zdravotníckeho vybavenia Nemocnicou sv. Michala v Bratislave. V reakcii na to Fico uviedol , že nadácia je účelovo založená a má byť prípravou na Kiskovu budúcu politickú stranu. Podobné informácie priniesli už skôr v roku 2016 nie príliš dôveryhodné spravodajské zdroje . Kiska sa navyše ku kauze predraženého vybavenia nemocnice zatiaľ oficiálne nevyjadril, a teda ani nijako nekomentoval aktivity nadácie v tejto oblasti. Nadácia Zastavme korupciu už reagovala na premiérove výroky. Ako uvádza vo svojom stanovisku ,,tvrdenie o založení Nadácie z politických dôvodov nemá s realitou nič spoločné.\" Zastavme korupciu ďalej dodáva, že Trnka sa aj naďalej do politiky vstúpiť nechystá - ,, Miroslav Trnka sa už mnohokrát vyjadril, že nikdy nezvažoval vstup do politiky. A ako v posledných týždňoch vyhlásil aj pre viaceré slovenské médiá, na tomto svojom postoji nemieni nič meniť ani v budúcnosti.\" Podľa nadácie sú ,, premiérove obvinenia tiež nenáležitým spochybňovaním osobnej integrity zakladateľov Nadácie - Miroslava Trnku a Michala Bláhu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska sa vyjadril, že oceňuje prácu, ktorú nadácia Zastavme korupciu robí, no nadácia vznikla z iniciatívy Miroslava Trnku - spoluzakladateľa firmy ESET a podnikateľa v reklame - Michala Bláhu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Činnosť nadácie Zastavme korupciu bola oficiálne spustená v roku 2014, počas festivalu Pohoda. Bola založená Miroslavom Trnkom, spoluzakladateľom firmy ESET a Michalom Bláhom, podnikateľom v reklame. Cieľom nadácie je obmedzenie korupcie a jej negatívnych dôsledkov na kvalitu života a podnikateľského prostredia na Slovensku. Ďalej sa snaží o podporu investigatívnej žurnalistiky a presadzovaniu opatrení na boj proti korupcii. Nadácia sa tiež venuje konkrétnym protikorupčným programom ako je Osveta a vzdelávanie , Protikorupčná legislatíva či Podpora investigatívy . Zastavme korupciu je hlavným partnerom ocenenia Biela vrana . Tá sa udeľuje občanom, ktorí prejavili občiansku odvahu a bránili verejný záujem. Kiska sa v apríli 2015 stretol so zakladateľmi nadácie a vyjadril sa, źe ich prácu si váži a podporuje ju. Prezident po stretnutí tiež uviedol, že: \"Kedykoľvek bude nadácia cítiť, že prezident sa má ozvať a pomenovať, čo zlyháva z pohľadu skutočného odstraňovania korupcie, tak som sľúbil, že sa určite ozvem.\" Avšak prezident Kiska sa stretáva a vyjadruje podporu mnohým aktivitám občianskej spoločnosti. Práve nadácia Zastavme korupciu v novembri upozornila na údajne predražený nákup zdravotníckeho vybavenia Nemocnicou sv. Michala v Bratislave. V reakcii na to Fico uviedol , že nadácia je účelovo založená a má byť prípravou na Kiskovu budúcu politickú stranu. Podobné informácie priniesli už skôr v roku 2016 nie príliš dôveryhodné spravodajské zdroje . Kiska sa navyše ku kauze predraženého vybavenia nemocnice zatiaľ oficiálne nevyjadril, a teda ani nijako nekomentoval aktivity nadácie v tejto oblasti. Nadácia Zastavme korupciu už reagovala na premiérove výroky. Ako uvádza vo svojom stanovisku ,,tvrdenie o založení Nadácie z politických dôvodov nemá s realitou nič spoločné.\" Zastavme korupciu ďalej dodáva, že Trnka sa aj naďalej do politiky vstúpiť nechystá - ,, Miroslav Trnka sa už mnohokrát vyjadril, že nikdy nezvažoval vstup do politiky. A ako v posledných týždňoch vyhlásil aj pre viaceré slovenské médiá, na tomto svojom postoji nemieni nič meniť ani v budúcnosti.\" Podľa nadácie sú ,, premiérove obvinenia tiež nenáležitým spochybňovaním osobnej integrity zakladateľov Nadácie - Miroslava Trnku a Michala Bláhu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-28", "analysis_sources": {"text": ["nadácie", "programom", "Osveta a vzdelávanie", "Protikorupčná legislatíva", "Podpora investigatívy", "Biela vrana", "stretnutí", "upozornila", "uviedol", "zdroje", "stanovisku"], "url": ["http://www.zastavmekorupciu.sk/pages/o-nadacii", "http://www.zastavmekorupciu.sk/programs", "http://www.zastavmekorupciu.sk/programs/osveta-vzdelavanie", "http://www.zastavmekorupciu.sk/programs/protikorupcna-legislativa", "http://www.zastavmekorupciu.sk/programs/podpora-investigativy", "http://www.zastavmekorupciu.sk/activities/ocenenie-biela-vrana", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/938606-kiska-si-trnkovu-nadaciu-proti-korupcii-vazi-slubil-pomoc/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1119846-nemocnica-sv-michala-vraj-kupila-vybavenie-predrazene/", "https://dennikn.sk/618554/fico-vidi-za-kauzou-predrazeneho-nakupu-v-kalinakovej-nemocnici-prezidenta-kisku/", "http://fakt24.sk/politika/319-tajny-plan-kisku-takto-chce-odstavit-kotlebu-chysta-protiutok-do-volieb", "http://www.omediach.com/tlac/item/10198-nadacia-zastavme-korupciu-napisala-premierovi-odpoved"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:23.578222+00:00"}
{"id": "vr37145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37145", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale ešte raz. Ústavný súd odmietol z 5 návrhov na protiústavnosť 4 a vyniesol nesúlad v článku 15, ktorý hovorí, Zákona 581, ktorý hovorí o tom, že zisk, čo je rozdiel medzi príjmom a výnosom, musí byť použitý len v zdravotníctve.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd 26. januára 2011 rozhodol, že obmedzovanie zdravotných poisťovní v slobodnom nakladaní so ziskom je protiústavné .Tlačové komuniké k rozhodnutiu Ústavného súdu (pdf.). Ústavný súd vyniesol nesúlad § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou SR. § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach hovorí: \"Ak po splnení zákonných povinností podľa osobitných predpisov 35aaa) a povinnosti uvedenej v odseku 1 písm. b) je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, možno ho použiť len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 25) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril, a spôsobom, ktorý by neohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona [odsek 1 písm. a)] a nebol by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas.\" Tlačové komuniké ďalej konštatuje, že ÚS v ďalších 5 bodoch návrhu poslancov nevyhovel.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd 26. januára 2011 rozhodol, že obmedzovanie zdravotných poisťovní v slobodnom nakladaní so ziskom je protiústavné .Tlačové komuniké k rozhodnutiu Ústavného súdu (pdf.). Ústavný súd vyniesol nesúlad § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou SR. § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach hovorí: \"Ak po splnení zákonných povinností podľa osobitných predpisov 35aaa) a povinnosti uvedenej v odseku 1 písm. b) je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, možno ho použiť len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 25) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril, a spôsobom, ktorý by neohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona [odsek 1 písm. a)] a nebol by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas.\" Tlačové komuniké ďalej konštatuje, že ÚS v ďalších 5 bodoch návrhu poslancov nevyhovel."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [".Tlačové komuniké k rozhodnutiu", "§ 15"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_2.pdf", "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:20.614450+00:00"}
{"id": "vr33906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33906", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Vyšla pred 2 rokmi výborná správa OSN o drogách, ktorú podpísali tak významné osobnosti ako Chaviér Solana, Kofi Annan, bývalý prezidenti Kolumbie a Mexika, ktorí reálne majú skúsenosti s tým, ako scéna vyzerá. Medzi rokmi 1998 a 2008 vďaka politike, ktorú presadzuje stále aj Slovensko, to jest vojna proti drogám, stúpla spotreba heroínu o 34,5 %, kokaín 27 % a máme 250 miliónov ľudí...", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa OSN (pdf.), ktorá vyšla v júni 2011, v plnej miere potvrdzuje výrok M. Poliačika. Na tretej strane tohto dokumentu sú uvedené mená významných politikov, ktorí tento dokument podpísali: César Gaviria (bývalý prezident Kolumbie), Ernesto Zedillo (bývalý prezident Mexika), Kofi Annan (bývalý generálny tajomník OSN), Javier Solana (bývalý generálny tajomník NATO) a iní. Správa uvádza rovnaké výsledky zvyšujúceho sa počtu užívateľov drog, aké uviedol M. Poliačik. Podľa tejto správy nie je boj s drogami efektívny spôsob, ktorým by bolo možné znížiť, či zabrániť výskytu užívateľov návykových látok.", "analysis_paragraphs": ["Správa OSN (pdf.), ktorá vyšla v júni 2011, v plnej miere potvrdzuje výrok M. Poliačika. Na tretej strane tohto dokumentu sú uvedené mená významných politikov, ktorí tento dokument podpísali: César Gaviria (bývalý prezident Kolumbie), Ernesto Zedillo (bývalý prezident Mexika), Kofi Annan (bývalý generálny tajomník OSN), Javier Solana (bývalý generálny tajomník NATO) a iní. Správa uvádza rovnaké výsledky zvyšujúceho sa počtu užívateľov drog, aké uviedol M. Poliačik. Podľa tejto správy nie je boj s drogami efektívny spôsob, ktorým by bolo možné znížiť, či zabrániť výskytu užívateľov návykových látok."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Správa OSN"], "url": ["http://www.globalcommissionondrugs.org/wp-content/themes/gcdp_v1/pdf/Global_Commission_Report_English.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:18.758074+00:00"}
{"id": "vr14954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14954", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zamestnávatelia hovoria - sme radi, že sú tam konkrétne merateľné ukazovatele, ktoré zvyšujú úroveň tohto programového vyhlásenia vlády.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda programové vyhlásenie schválila 13. apríla 2014. Vyhlásenie bolo predstavené v parlamente 18. apríla. V deň schválenia programového vyhlásenia informovala SITA , že \" zamestnávatelia vítajú, že navrhované programové vyhlásenie vlády obsahuje aj merateľné záväzky, čím sa stáva konkrétnejším, ako to bolo pred štyrmi rokmi .\" Toto vyjadrenie pochádza od prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Miroslava Kiraľvargu. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý. Pri zostavení programového vyhlásenia sa koalícia stretla a rokovala aj so sociálnymi partnermi. Peter Žiga minister hospodárstva takto informoval o rokovaniach za rezort hospodárstva: \" Pri prioritách, ktoré sme vyrokúvali do PVV (programové vyhlásenie vlády, pozn.), sme sa stretli so všetkými relevantnými hráčmi – s Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ), s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, s Klubom 500, ako aj malými živnostníkmi, so Zväzom obchodu a cestovného ruchu (ZOCR). \" Podnikateľská aliancia (PAS) hodnotila programové vyhlásenie ako pomerne všeobecné so silnými vyhláseniami, ale málo praktickými opatreniami.", "analysis_paragraphs": ["Vláda programové vyhlásenie schválila 13. apríla 2014. Vyhlásenie bolo predstavené v parlamente 18. apríla. V deň schválenia programového vyhlásenia informovala SITA , že \" zamestnávatelia vítajú, že navrhované programové vyhlásenie vlády obsahuje aj merateľné záväzky, čím sa stáva konkrétnejším, ako to bolo pred štyrmi rokmi .\" Toto vyjadrenie pochádza od prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Miroslava Kiraľvargu. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý. Pri zostavení programového vyhlásenia sa koalícia stretla a rokovala aj so sociálnymi partnermi. Peter Žiga minister hospodárstva takto informoval o rokovaniach za rezort hospodárstva: \" Pri prioritách, ktoré sme vyrokúvali do PVV (programové vyhlásenie vlády, pozn.), sme sa stretli so všetkými relevantnými hráčmi – s Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ), s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, s Klubom 500, ako aj malými živnostníkmi, so Zväzom obchodu a cestovného ruchu (ZOCR). \" Podnikateľská aliancia (PAS) hodnotila programové vyhlásenie ako pomerne všeobecné so silnými vyhláseniami, ale málo praktickými opatreniami."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["programové vyhlásenie", "SITA", "informoval", "hodnotila"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-schvalila-navrh-svojho-programoveho-vyhlasenia-poslanci-o-nom-zacnu-rokovat-18-aprila/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1056537-ficova-vlada-ma-program-je-vladou-kontinuity-a-pokroku/", "http://www.biznis.sk/sef-ministerstva-hospodarstva-sr-peter-ziga-rokoval-o-programovom-vyhlaseni-vlady/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/390073-podnikatelska-aliancia-o-programe-vlady-silne-vyhlasenia-malo-opatreni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:53.430589+00:00"}
{"id": "vr33766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33766", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Hovorím to preto, lebo súčasný procesný i spravovací poriadok Ústavného súdu neumožňuje a nejakým spôsobom mám za to, že znemožňuje rozhodovať Ústavnému súdu aj v prípade, pokiaľ ide o namietnutých, aj v prípade pokiaľ ide o sudcov, ktorí boli vylúčení.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č.38/1993 Z.z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanovuje: § 27 (1) Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. § 28 (2) Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje . Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje . Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho. (3) Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č.38/1993 Z.z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanovuje: § 27 (1) Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. § 28 (2) Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje . Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje . Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho. (3) Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č.38/1993 Z.z", "poriadok", "zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-38#f5329256", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~%2fMain%2fTArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4691844&phContent=~%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=12190&pa=13676#f_550238", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:51.896627+00:00"}
{"id": "vr16489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16489", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Na juhu nášho kraja je potrebných približne 700 miliónov eur, ktoré si vyžiada výstavba úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorý má vodičom umožniť vyhnúť sa horskému priechodu Soroška pri ceste medzi Rožňavou a Košicami.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) uvádza, že súťaž na zhotoviteľa úseku, ktorý spomína primátor Raši, sa začne v lete 2018. Podľa dokumentu, ktorý vypracovali autori Útvaru hodnota za peniaze a Inštitútu finančnej politiky by mal úsek stáť 413 miliónov eur. Útvar hodnoty za peniaze tiež tvrdí, že je nevýhodné ho vôbec stavať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pravda uviedla v máji 2015: \"NDS pripravuje novú časť R2 v úseku Rožňava–Jablonov nad Turňou, ktorá odbremení vyťaženú cestu prvej triedy I/50. Existujúca komunikácia musí denne zvládať limitnú intenzitu dopravy na úrovni 6 500 áut za 24 hodín. Výskumný ústav dopravný uvádza, že z daného počtu je až 1 500 nákladných vozidiel.\" \"Tunel Soroška sa svojou dĺžkou 4 650 metrov zaradí medzi stredne dlhé tunely. R2 po svojej dostavbe bude obsahovať celkovo šesť tunelov, z ktorých práve Soroška bude najdlhší.\" Podľa abs.sk : \"Tento úsek rýchlostnej cesty je ďalším z pripravovaných úsekov medzi mestami Zvolen a Košice. Pre plánované vydanie stavebného povolenia koncom roka 2017 a následnú výstavbu treba v blízkej budúcnosti ukončiť prebiehajúce procesy projektovej prípravy vypracovaním dokumentácie na stavebné povolenie a procesy investičnej prípravy stavby, predovšetkým v oblasti majetkovoprávneho vyrovnania.\" Podľa správy z januára 2016:\" V súčasnosti prebieha proces prípravy spracovania dokumentácie na stavebné povolenie s predpokladaným vydaním tohto povolenia v roku 2017. Plánovaný začiatok výstavby úseku rýchlostnej cesty je v roku 2018 a predpokladané uvedenie do užívania v roku 2023.\" Podľa dokumentu, ktorý vypracovali autori Útvaru hodnota za peniaze a Inštitútu finančnej politiky by mal úsek stáť 413 miliónov eur (. pdf , s.42). Dokument je z októbra 2016. Najnovšia správa , ohľadom postupu s plánovaným budovaním predmetného úseku R2 je z augusta 2017. Uvádza sa v nej, že \"súťaž na zhotoviteľa stavby by sme vedeli spustiť v lete budúceho roku. O rok na to by sa malo začať s výstavbou,\" hovorí riaditeľ NDS. Ďalej dodáva: \" Výstavba sa začne v roku 2019 a ukončená má byť v roku 2024. Približne štyri roky bude prebiehať razenie a jeden rok montáž technológie, komplexné skúšky a podobne. Výstavba nebude jednoduchá. V oblasti je veľa krasových útvarov, s čím sú spojené riziká, ktoré môžu priniesť prekvapenia.\" \"Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií považuje úsek rýchlostnej cesty s tunelom Soroška pri Rožňave za ekonomicky neefektívny. Koaličné strany sa však dohodli na tom, že sa stavať bude.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) uvádza, že súťaž na zhotoviteľa úseku, ktorý spomína primátor Raši, sa začne v lete 2018. Podľa dokumentu, ktorý vypracovali autori Útvaru hodnota za peniaze a Inštitútu finančnej politiky by mal úsek stáť 413 miliónov eur. Útvar hodnoty za peniaze tiež tvrdí, že je nevýhodné ho vôbec stavať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pravda uviedla v máji 2015: \"NDS pripravuje novú časť R2 v úseku Rožňava–Jablonov nad Turňou, ktorá odbremení vyťaženú cestu prvej triedy I/50. Existujúca komunikácia musí denne zvládať limitnú intenzitu dopravy na úrovni 6 500 áut za 24 hodín. Výskumný ústav dopravný uvádza, že z daného počtu je až 1 500 nákladných vozidiel.\" \"Tunel Soroška sa svojou dĺžkou 4 650 metrov zaradí medzi stredne dlhé tunely. R2 po svojej dostavbe bude obsahovať celkovo šesť tunelov, z ktorých práve Soroška bude najdlhší.\" Podľa abs.sk : \"Tento úsek rýchlostnej cesty je ďalším z pripravovaných úsekov medzi mestami Zvolen a Košice. Pre plánované vydanie stavebného povolenia koncom roka 2017 a následnú výstavbu treba v blízkej budúcnosti ukončiť prebiehajúce procesy projektovej prípravy vypracovaním dokumentácie na stavebné povolenie a procesy investičnej prípravy stavby, predovšetkým v oblasti majetkovoprávneho vyrovnania.\" Podľa správy z januára 2016:\" V súčasnosti prebieha proces prípravy spracovania dokumentácie na stavebné povolenie s predpokladaným vydaním tohto povolenia v roku 2017. Plánovaný začiatok výstavby úseku rýchlostnej cesty je v roku 2018 a predpokladané uvedenie do užívania v roku 2023.\" Podľa dokumentu, ktorý vypracovali autori Útvaru hodnota za peniaze a Inštitútu finančnej politiky by mal úsek stáť 413 miliónov eur (. pdf , s.42). Dokument je z októbra 2016. Najnovšia správa , ohľadom postupu s plánovaným budovaním predmetného úseku R2 je z augusta 2017. Uvádza sa v nej, že \"súťaž na zhotoviteľa stavby by sme vedeli spustiť v lete budúceho roku. O rok na to by sa malo začať s výstavbou,\" hovorí riaditeľ NDS. Ďalej dodáva: \" Výstavba sa začne v roku 2019 a ukončená má byť v roku 2024. Približne štyri roky bude prebiehať razenie a jeden rok montáž technológie, komplexné skúšky a podobne. Výstavba nebude jednoduchá. V oblasti je veľa krasových útvarov, s čím sú spojené riziká, ktoré môžu priniesť prekvapenia.\" \"Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií považuje úsek rýchlostnej cesty s tunelom Soroška pri Rožňave za ekonomicky neefektívny. Koaličné strany sa však dohodli na tom, že sa stavať bude.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "Pravda", "abs.sk", "správy", "pdf", "správa"], "url": ["https://www.facebook.com/riso.rasi/posts/1684468371578368", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/354702-viac-ako-sesttisic-aut-pojde-zo-sorosky-do-tunela/", "https://www.asb.sk/inzinierske-stavby/rychlostne-cesty/rychlostna-cesta-r2-roznava-jablonov-nad-turnou", "https://www.asb.sk/inzinierske-stavby/rychlostne-cesty/rychlostna-cesta-r2-roznava-jablonov-nad-turnou", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=14957", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/437507-sef-nds-tunel-soroska-bude-v-roku-2024-juzna-r2-stiahne-auta-zo-severu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:24.736425+00:00"}
{"id": "vr27182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27182", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vládny program je o tom aby ste ho potom realizovali. A nie že si tam napíšete tri odstavce cudzích slov o rómskom otázke a potom prídete o rok a pol do rozhlasovej relácie a poviete, že to vlastne nebude riešiť, lebo neviete ako na to a musí to vyriešiť EÚ.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Programovom vyhlásení sú rómskej otázke viaceré ciele v rómskej otázke a sú rozpísané v troch odstavcoch s použitím viacerých odborných alebo cudzích slov. Taktiež je pravdou, že predseda vlády približne rok a pol po schválení Programového vyhlásenia vlády v rozhlase vyhlásil, že vnútroštátne, vnútropoliticky Slovensko nie je schopné rómsku otázku vyriešiť. Z čoho možno vyvodiť, že musí pomôcť EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V relácii Sobotné dialógy 11. januára 2014, teda o rok a 7 mesiacov po schválení Programového vyhlásenia vlády, hovoril R. Fico ohľadom rómskej otázky nasledovné (prepis newton media): \"Pokiaľ o rómsku otázku, je možno naivné sa domnievať, že nejakým zákonom alebo nejakým opatrením vyriešime rómsku otázku. Pán redaktor, buďme úplne otvorení k slovenskej verejnosti a povedzme, že vnútroštátne, vnútropoliticky Slovensko nie je schopné rómsku otázku vyriešiť. \" R. Fico nepovedal, že problém bude musieť vyriešiť Európska únia, no povedal, že že vnútropoliticky, vnútroštátne tento problém nie je Slovensko schopné vyriešiť. Z čoho možno vyvodiť, že musí pomôcť EÚ. Interpretácia Prochádzku je preto korektná. V Sobotných dialógoch 30. novembra 2013, teda rok a pol po schválení Programového vyhlásenia vlády, v súvislosti s rómskou otázkou povedal (prepis newton media): \"Čiže odpoveď je, buď pôjdeme do vecí radikálne a neštandardne a budeme na hranu ľudských práv a vo veľkom konflikte, vo veľkom konflikte s Európskou úniou alebo tento problém nastolíme na stole v Európskej únii a povieme dámy a páni, toto je európsky problém a ukážte, keď ste takí múdri, keď nás kritizujete kvôli akýmkoľvek rozhodnutiam, čo by ste s tým robili.\" Podľa Programového vyhlásenia z mája 2012 vlády v kapitole týkajúcej sa rozvoja regiónov Slovenska sa spomína rómska otázka v 3 odstavcoch, kde sa uvádza (s. 64) s použitím viacerých cudzích alebo odborných slov: \"Vláda zabezpečí podmienky pre sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti s využitím komplexnýchprojektov a prístupov. Oporu vláda vidí v relevantných strategických materiáloch, najmä v Stratégii Európskej únie o inklúzii Rómov, ktorá je rozpracovaná na podmienky Slovenska v Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Stratégia sa zameriava najmä na školstvo, zdravie, bývanie a zamestnanosť. Uvedenú stratégiu vláda vníma ako otvorený dokument, ktorý sa bude postupne dopĺňať a dopracovávať na základe vývoja reálnych riešení a relevantných podkladov. Súčasný stav vo využívaní fondov EÚ na riešenie rómskej problematiky považuje vláda za kritický. Úroveň implementácie projektov participujúcich operačných programov v rámci tzv. Lokálnych stratégií komplexného prístupu bude vyžadovať osobitnú pozornosť. Systémové opatrenia pre využitie existujúcich alokácií zo štrukturálnych fondov EÚ budú riešené tak, aby sa dosiahla synergia a kontinuita aj v rámci novej kohéznej politiky na roky 2014 – 2020. Cieľom programov riešenia rómskej problematiky bude z pohľadu vlády zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a zlepšenie ich podmienok. Pôjde hlavne o riešenia v oblasti výchovy a vzdelávania, bývania, práce, zdravotníctva, kultúry a jazyka. Taktiež o zlepšenie celkových podmienok v sociálnej oblasti, stavu životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov.\" Na strane 56 vláda uvádza, že: \"pri začleňovaní okrajových rómskych komunít bude pokračovať v súlade s Dekádou začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 a Strednodobou koncepciou rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike 2007 - 2015 s prierezovými aktivitami, ktoré koncentrujú efektívne vynaložené finančné zdroje i s participáciou cirkví a cirkevných zborov na Slovensku\" a \"stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Programovom vyhlásení sú rómskej otázke viaceré ciele v rómskej otázke a sú rozpísané v troch odstavcoch s použitím viacerých odborných alebo cudzích slov. Taktiež je pravdou, že predseda vlády približne rok a pol po schválení Programového vyhlásenia vlády v rozhlase vyhlásil, že vnútroštátne, vnútropoliticky Slovensko nie je schopné rómsku otázku vyriešiť. Z čoho možno vyvodiť, že musí pomôcť EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V relácii Sobotné dialógy 11. januára 2014, teda o rok a 7 mesiacov po schválení Programového vyhlásenia vlády, hovoril R. Fico ohľadom rómskej otázky nasledovné (prepis newton media): \"Pokiaľ o rómsku otázku, je možno naivné sa domnievať, že nejakým zákonom alebo nejakým opatrením vyriešime rómsku otázku. Pán redaktor, buďme úplne otvorení k slovenskej verejnosti a povedzme, že vnútroštátne, vnútropoliticky Slovensko nie je schopné rómsku otázku vyriešiť. \" R. Fico nepovedal, že problém bude musieť vyriešiť Európska únia, no povedal, že že vnútropoliticky, vnútroštátne tento problém nie je Slovensko schopné vyriešiť. Z čoho možno vyvodiť, že musí pomôcť EÚ. Interpretácia Prochádzku je preto korektná. V Sobotných dialógoch 30. novembra 2013, teda rok a pol po schválení Programového vyhlásenia vlády, v súvislosti s rómskou otázkou povedal (prepis newton media): \"Čiže odpoveď je, buď pôjdeme do vecí radikálne a neštandardne a budeme na hranu ľudských práv a vo veľkom konflikte, vo veľkom konflikte s Európskou úniou alebo tento problém nastolíme na stole v Európskej únii a povieme dámy a páni, toto je európsky problém a ukážte, keď ste takí múdri, keď nás kritizujete kvôli akýmkoľvek rozhodnutiam, čo by ste s tým robili.\" Podľa Programového vyhlásenia z mája 2012 vlády v kapitole týkajúcej sa rozvoja regiónov Slovenska sa spomína rómska otázka v 3 odstavcoch, kde sa uvádza (s. 64) s použitím viacerých cudzích alebo odborných slov: \"Vláda zabezpečí podmienky pre sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti s využitím komplexnýchprojektov a prístupov. Oporu vláda vidí v relevantných strategických materiáloch, najmä v Stratégii Európskej únie o inklúzii Rómov, ktorá je rozpracovaná na podmienky Slovenska v Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Stratégia sa zameriava najmä na školstvo, zdravie, bývanie a zamestnanosť. Uvedenú stratégiu vláda vníma ako otvorený dokument, ktorý sa bude postupne dopĺňať a dopracovávať na základe vývoja reálnych riešení a relevantných podkladov. Súčasný stav vo využívaní fondov EÚ na riešenie rómskej problematiky považuje vláda za kritický. Úroveň implementácie projektov participujúcich operačných programov v rámci tzv. Lokálnych stratégií komplexného prístupu bude vyžadovať osobitnú pozornosť. Systémové opatrenia pre využitie existujúcich alokácií zo štrukturálnych fondov EÚ budú riešené tak, aby sa dosiahla synergia a kontinuita aj v rámci novej kohéznej politiky na roky 2014 – 2020. Cieľom programov riešenia rómskej problematiky bude z pohľadu vlády zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a zlepšenie ich podmienok. Pôjde hlavne o riešenia v oblasti výchovy a vzdelávania, bývania, práce, zdravotníctva, kultúry a jazyka. Taktiež o zlepšenie celkových podmienok v sociálnej oblasti, stavu životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov.\" Na strane 56 vláda uvádza, že: \"pri začleňovaní okrajových rómskych komunít bude pokračovať v súlade s Dekádou začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 a Strednodobou koncepciou rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike 2007 - 2015 s prierezovými aktivitami, ktoré koncentrujú efektívne vynaložené finančné zdroje i s participáciou cirkví a cirkevných zborov na Slovensku\" a \"stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Sobotné dialógy", "Sobotných dialógoch", "Programového vyhlásenia"], "url": ["http://www.rtvs.sk/radio/relacie/detail/sobotne-dialogy/archiv?date=11.01.2014&station=junior", "http://www.rtvs.sk/radio/relacie/detail/sobotne-dialogy/archiv?date=30.11.2013&station=junior", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:18.222483+00:00"}
{"id": "vr35182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35182", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...... Ale dnes je zrejmé, aj tie analýzy aj relevantné inštitúcie to jasne hovoria, že tá inflácia proste narastie...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "odhady relevantných inštitúcií, ktoré by predikovali (akúkoľvek) infláciu pre Slovensko na budúci rok sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["odhady relevantných inštitúcií, ktoré by predikovali (akúkoľvek) infláciu pre Slovensko na budúci rok sme nenašli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:57.039917+00:00"}
{"id": "vr27392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27392", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Price Waterhouse Cooper definoval 5 bodov, ktoré na Slovensku podnikaniu bránia ... máme zlú vymožiteľnosť práva, nemáme dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu, nemáme stabilné a jednoduché dane a odvody, máme vysokú byrokraciu a máme nepružný Zákonník práce.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu spoločnosti PWC za rok 2013 medzi slovenskými CEOs sú hlavnými oblasťami brániacimi rozvoju konkurencieschopnosti slovenských firiem: 1. zlá vymožiteľnosť práva (označilo 61%) 2. nestabilný a zložitý systém platenia daní a odvodov (46%) 3. nedostatočne flexibilný Zákonník práce (42%) 4. vysoké regulačné a administratívne zaťaženie podnikov (41%) 5. nedostatočná ponuka kvalifikovanej pracovnej sily (39%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu spoločnosti PWC za rok 2013 medzi slovenskými CEOs sú hlavnými oblasťami brániacimi rozvoju konkurencieschopnosti slovenských firiem: 1. zlá vymožiteľnosť práva (označilo 61%) 2. nestabilný a zložitý systém platenia daní a odvodov (46%) 3. nedostatočne flexibilný Zákonník práce (42%) 4. vysoké regulačné a administratívne zaťaženie podnikov (41%) 5. nedostatočná ponuka kvalifikovanej pracovnej sily (39%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["http://www.pwc.com/sk/sk/slovensky-pohlad/assets/slovensky-ceo-prieskum-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:32.323055+00:00"}
{"id": "47038", "numeric_id": 47038, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47038", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Niečo podobné vidíme v Rakúsku, kde tá nespokojnosť rastie, pretože ľudia sú unavení nielen u nás, ale aj v Rakúsku. Tam vidíme tak isto, že tam ľudia chodia demonštrovať. Tak isto Kurzova popularita nijakým zásadným spôsobom nerastie, práve naopak, je tam niekoľko žalôb aj z kultúrnej obce rakúskej na rakúsky ústavný súd a podobné záležitosti. Čiže Rakúšania sa dokonca pokúšali uvoľniť atmosféru a situáciu, že otvorili reštaurácie asi na 9 dní a museli okamžite zavrieť, pretože čísla začali rásť.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Rakúsku klesá popularita vládnych strán, ľudia chodia protestovať proti epidemiologickým opatreniam. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako pravdivé. Pred začiatkom pandémie mala koalícia Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených podporu spolu 57 percent. Mesiac po nástupe koronakrízy stúpli preferencie koalície na 64 percent. Odvtedy však klesajú a dnes dosahujú vládne strany podporu spolu 45 percent - teda menej než pred nástupom pandémie. Podľa prieskumu verejnej mienky z 23. februára si len 7 % obyvateľov myslí, že je Rakúsko v zvládaní pandémie lepšie ako ostatné krajiny. Ide o prudký pokles v porovnaní s minulým rokom. Počas prvej vlny pandémie odpovedalo na rovnakú otázku kladne 78 % opýtaných. Za posledné mesiace sa v Rakúsku uskutočnilo niekoľko protestov proti epidemickým opatreniam. Ako informuje portál Reuters, 31. januára vyšli tisíce ľudí do ulíc Viedne na protest proti zákazu vychádzania. Opozičná strana FPÖ, ktorá vyzvala ľudí, aby sa namiesto účasti na zakázanom proteste išli „ prejsť do mesta”, označuje vládne opatrenia za „šialenstvo“.", "analysis_paragraphs": ["V Rakúsku klesá popularita vládnych strán, ľudia chodia protestovať proti epidemiologickým opatreniam. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako pravdivé. Pred začiatkom pandémie mala koalícia Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených podporu spolu 57 percent. Mesiac po nástupe koronakrízy stúpli preferencie koalície na 64 percent. Odvtedy však klesajú a dnes dosahujú vládne strany podporu spolu 45 percent - teda menej než pred nástupom pandémie. Podľa prieskumu verejnej mienky z 23. februára si len 7 % obyvateľov myslí, že je Rakúsko v zvládaní pandémie lepšie ako ostatné krajiny. Ide o prudký pokles v porovnaní s minulým rokom. Počas prvej vlny pandémie odpovedalo na rovnakú otázku kladne 78 % opýtaných. Za posledné mesiace sa v Rakúsku uskutočnilo niekoľko protestov proti epidemickým opatreniam. Ako informuje portál Reuters, 31. januára vyšli tisíce ľudí do ulíc Viedne na protest proti zákazu vychádzania. Opozičná strana FPÖ, ktorá vyzvala ľudí, aby sa namiesto účasti na zakázanom proteste išli „ prejsť do mesta”, označuje vládne opatrenia za „šialenstvo“."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["mala", "stúpli", "dosahujú", "prieskumu", "informuje", "uskutočnilo", "uvoľňovaniu", "informuje", "prijal"], "url": ["https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://magyarnemzet.hu/kulfold/elegedetlenek-az-osztrakok-a-becsi-kormany-valsagkezelesevel-9415157/", "https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-austria-demo-idUSKBN2A00K5", "https://newseu.cgtn.com/news/2021-03-07/Police-and-demonstrators-clash-in-anti-lockdown-protests-in-Vienna-YqcBMq2MzS/index.html", "https://metropole.at/austria-lockdown-reopening-february-8/", "https://www.austria.info/en/service-and-facts/coronavirus-information", "https://www.bvz.at/in-ausland/corona-lockdown-kulturschaffende-reichen-verfassungsklage-ein-innenpolitik-kultur-theater-wien-coronavirus-265645531"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:23.118528+00:00"}
{"id": "vr14709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14709", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V kolektívnom vyjednávaní to nebol,ale v zákone áno, aj vyste hlasovali za, 5,7 % (zvýšenie platov učiteľov, pozn.), samozrejme vaša podmienka aby zákon začal platiť až po voľbách.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné výroky sme overovali v nedeľu, 28. 2. 2016 . Je pravdou, že v roku 2012 stúpli učiteľom platy o 5,7 %. Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hlasovali aj poslanci Smeru. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že by Smer požadoval, aby zvýšenie malo oneskorenú účinnosť, nedá sa však vylúčiť, že túto podmienku v niektorom štádiu novelizácie zákona mali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky sme overovali v nedeľu, 28. 2. 2016 . Je pravdou, že v roku 2012 stúpli učiteľom platy o 5,7 %. Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hlasovali aj poslanci Smeru. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že by Smer požadoval, aby zvýšenie malo oneskorenú účinnosť, nedá sa však vylúčiť, že túto podmienku v niektorom štádiu novelizácie zákona mali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["28. 2. 2016", "5,7", "hlasovali"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet", "http://www.aktuality.sk/clanok/199385/skolstvo-ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-5-7-percenta/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29377"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:46.372894+00:00"}
{"id": "vr29429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29429", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si dokonca pamätám, keď bol problém s okresným riaditeľstvom daňovým v Košiciach, tak pani Radičová povedala, že čo kritizujeme schránkovú firmu na Cypre, veď Cyprus je členská krajina Európskej únie.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády hovorí o kauze z roku 2011, ktorá bola spojená s obdobím vlády štyroch pravicových strán (SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS) pod vedením premiérky Ivety Radičovej. Kauza sa týkala prenájmu budov pre košické daňové úrady, ktoré šéf Ústredného daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík (nominant SDKÚ) podpísal s firmou Nitra Invest, ktorú spoluvlastnil okresný šéf SDKÚ v Nitre Ondrej Ščurko. Ďalším spoluvlastníkom bola schránková firma z Cypru, pričom Radičová skutočne povedala to, čo uvádza premiér Fico. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády hovorí o kauze z roku 2011, ktorá bola spojená s obdobím vlády štyroch pravicových strán (SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS) pod vedením premiérky Ivety Radičovej. Kauza sa týkala prenájmu budov pre košické daňové úrady, ktoré šéf Ústredného daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík (nominant SDKÚ) podpísal s firmou Nitra Invest, ktorú spoluvlastnil okresný šéf SDKÚ v Nitre Ondrej Ščurko. Ďalším spoluvlastníkom bola schránková firma z Cypru, pričom Radičová skutočne povedala to, čo uvádza premiér Fico. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["prenájmu", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5850926/radicova-sa-zastala-kseftu.html", "http://www.sme.sk/c/5850926/radicova-sa-zastala-kseftu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:29.857712+00:00"}
{"id": "48198", "numeric_id": 48198, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48198", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V programe obnovy, vrátim sa k tomu, kde ste pán Kollár vy hlasovali, celá vaša strana dostali poľnohospodári prvovýrobcovia veľkú nulu, zatiaľ čo Poliaci, Maďari, všetci si vyrokovali finančné prostriedky, ktoré mohli už dávno použiť na to, aby podporili túto prvovýrobu.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) vyčlenilo Poľsko 5,3 a Maďarsko 1,8 percenta prostriedkov z Plánu obnovy na podporu poľnohospodárstva, rovnako ako zvyšné krajiny, ktoré SPPK analyzovala .\n\nV texte Plánu obnovy a odolnosti SR sa v súvislosti s poľnohospodárstvom píše najmä v časti o Podpore znevýhodnených skupín na trhu práce, nasledovné:\n\n„Dodatočné projekty finančne podporujú tvorbu miest pre dlhodobo nezamestnaných. Prebiehajúca podpora sa sústredí na zamestnávateľov znevýhodnených či zraniteľných osôb formou investičnej pomoci sociálnym podnikom a finančných príspevkov integračným podnikom. Sektorovo zamerané projekty vyplácajú podporu zamestnávateľom, ktorí vytvárajú pozície v oblasti v poľnohospodárstve alebo v sociálnych službách.“ ( pdf , s. 804)\n\nPoľnohospodárstvo sa ďalej v Pláne obnovy uvádza najmä v kontexte klimatických zmien a opatrení, ktoré môžu predísť ich negatívnym javom a vplyvom na toto odvetvie hospodárstva - čím ho podľa textu de facto chráni aj finančne. ( pdf , s.157, 187, 340 a i.)\n\nJe však pravdou, že Plán obnovy a odolnosti SR sa zaoberá poľnohospodárstvom iba minimálne. Nespokojnosť s Plánom obnovy, v ktorom chýba kapitola o poľnohospodárstve ( pdf , s.1), vyjadrila aj Slovenská potravinárska a poľnohospodárska komora (SPPK), podľa ktorej „treba zobrať na vedomie, že ostatné členské krajiny vo svojich Plánoch obnovy na pozadí európskych priorít budujú svoju vlastnú konkurencieschopnosť a odolnosť, čoho súčasťou je v ich prípade aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Prichádza pritom rozhodujúce obdobie, kedy Slovensko môže posilniť svoju konkurencieschopnosť a odolnosť alebo ju ďalej oslabiť, čo by z nás urobilo „tretiu krajinu“ v EÚ odkázanú na dovoz z iných štátov vrátane odkázanosti na dovoz potravín s pretrvávajúcim dopadom na hospodársky rast a kvalitu života.“\n\nSPPK spísalo 5 hlavných bodov - pripomienok, pričom uvádzame dva kritické:\n\n1.: „Požadujeme zaradiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo do Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Trváme na tom, že agropotravinárske podporné nástroje v pláne obnovy a odolnosti sú obhájiteľné v kontexte potrieb Slovenskej republiky a európskych priorít. Mechanizmus EÚ na podporu obnovy a odolnosti je určený na prekonanie koronakrízy – čo si vyžaduje rozsiahle investície a významné reformy aj v oblasti agropotravinárstva.“\n\n5.: „Požadujeme upraviť Komponent 02. Obnova budov a komponent 17. Digitálne Slovensko tak, aby zohľadnili dôležitú úlohu potravinárstva v obnove ekonomiky krajiny SR. Požadujeme doplniť alokáciu zdrojov na priamu podporu firiem potravinárskeho priemyslu, a to formou pôžičiek alebo formou grantov so zameraním na podporu a budovanie odolnosti potravinárskeho priemyslu.“\n\nPlán obnovy schválila 28. apríla vláda, ktorej súčasťou sú aj členovia hnutia Sme rodina. Denník N uvádza, že proti plánu obnovy hlasoval len Ján Mičovský z OĽaNO.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) vyčlenilo Poľsko 5,3 a Maďarsko 1,8 percenta prostriedkov z Plánu obnovy na podporu poľnohospodárstva, rovnako ako zvyšné krajiny, ktoré SPPK analyzovala .", "V texte Plánu obnovy a odolnosti SR sa v súvislosti s poľnohospodárstvom píše najmä v časti o Podpore znevýhodnených skupín na trhu práce, nasledovné:", "„Dodatočné projekty finančne podporujú tvorbu miest pre dlhodobo nezamestnaných. Prebiehajúca podpora sa sústredí na zamestnávateľov znevýhodnených či zraniteľných osôb formou investičnej pomoci sociálnym podnikom a finančných príspevkov integračným podnikom. Sektorovo zamerané projekty vyplácajú podporu zamestnávateľom, ktorí vytvárajú pozície v oblasti v poľnohospodárstve alebo v sociálnych službách.“ ( pdf , s. 804)", "Poľnohospodárstvo sa ďalej v Pláne obnovy uvádza najmä v kontexte klimatických zmien a opatrení, ktoré môžu predísť ich negatívnym javom a vplyvom na toto odvetvie hospodárstva - čím ho podľa textu de facto chráni aj finančne. ( pdf , s.157, 187, 340 a i.)", "Je však pravdou, že Plán obnovy a odolnosti SR sa zaoberá poľnohospodárstvom iba minimálne. Nespokojnosť s Plánom obnovy, v ktorom chýba kapitola o poľnohospodárstve ( pdf , s.1), vyjadrila aj Slovenská potravinárska a poľnohospodárska komora (SPPK), podľa ktorej „treba zobrať na vedomie, že ostatné členské krajiny vo svojich Plánoch obnovy na pozadí európskych priorít budujú svoju vlastnú konkurencieschopnosť a odolnosť, čoho súčasťou je v ich prípade aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Prichádza pritom rozhodujúce obdobie, kedy Slovensko môže posilniť svoju konkurencieschopnosť a odolnosť alebo ju ďalej oslabiť, čo by z nás urobilo „tretiu krajinu“ v EÚ odkázanú na dovoz z iných štátov vrátane odkázanosti na dovoz potravín s pretrvávajúcim dopadom na hospodársky rast a kvalitu života.“", "SPPK spísalo 5 hlavných bodov - pripomienok, pričom uvádzame dva kritické:", "1.: „Požadujeme zaradiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo do Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Trváme na tom, že agropotravinárske podporné nástroje v pláne obnovy a odolnosti sú obhájiteľné v kontexte potrieb Slovenskej republiky a európskych priorít. Mechanizmus EÚ na podporu obnovy a odolnosti je určený na prekonanie koronakrízy – čo si vyžaduje rozsiahle investície a významné reformy aj v oblasti agropotravinárstva.“", "5.: „Požadujeme upraviť Komponent 02. Obnova budov a komponent 17. Digitálne Slovensko tak, aby zohľadnili dôležitú úlohu potravinárstva v obnove ekonomiky krajiny SR. Požadujeme doplniť alokáciu zdrojov na priamu podporu firiem potravinárskeho priemyslu, a to formou pôžičiek alebo formou grantov so zameraním na podporu a budovanie odolnosti potravinárskeho priemyslu.“", "Plán obnovy schválila 28. apríla vláda, ktorej súčasťou sú aj členovia hnutia Sme rodina. Denník N uvádza, že proti plánu obnovy hlasoval len Ján Mičovský z OĽaNO."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["analyzovala", "pdf", "pdf", "zaoberá", "pdf", "vyjadrila", "schválila", "proti"], "url": ["https://www.sppk.sk/clanok/3912", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny_plan_obnovy.pdf", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny_plan_obnovy.pdf", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/v-plane-obnovy-moze-byt-viac-polnohospodarstva-vlada-len-musi-chciet/", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny_plan_obnovy.pdf", "https://www.sppk.sk/clanok/3862", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19193/1", "https://e.dennikn.sk/minuta/2369310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:43.337701+00:00"}
{"id": "vr27147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27147", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Ústava by mala znieť “my občania SR”, a nie tak ako teraz.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gyula Bárdos má pravdu, že v súčasnosti Preambula Ústavy SR nezačína s odvolaním sa na občanov SR, ale na \"národ\". Prvá veta začína nasledovnými slovami:\n\n\" My národ slovenský , pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, ..., zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy.\"", "analysis_paragraphs": ["Gyula Bárdos má pravdu, že v súčasnosti Preambula Ústavy SR nezačína s odvolaním sa na občanov SR, ale na \"národ\". Prvá veta začína nasledovnými slovami:", "\" My národ slovenský , pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, ..., zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy.\""], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.ucps.sk/Ustava_Slovenskej_republiky_slovensky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:30.770316+00:00"}
{"id": "vr17657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17657", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...nemáme prvého viceprezidenta, druhý viceprezident bol vážne chorý v tomto období (...).", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti Slovensko nemá prvého viceprezidenta Policajného zboru. Jaroslav Málik z funkcie odišiel 12. marca 2018 na vlastnú žiadosť. K zdravotnému stavu ani jedného z dvoch ostatných viceprezidentov Policajného zboru ( Ľubomír Ábel , Martin Krčmárik ) zatiaľ neposkytlo Prezídium Policajného zboru žiadne stanovisko, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dňa 12. marca 2018 skončil vo funkcii prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslav Málik, ktorý bol vo funkcii od júna 2016. „Na základe vlastnej žiadosti, ktorú inicioval ešte v decembri 2017, bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky dňa 12. marca 2018 prevedený plk. JUDr. Jaroslav Málik z funkcie 1. viceprezidenta Policajného zboru na úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru na prípravu na vyslanie do zahraničia,“ uviedol hovorca policajného prezídia. Funkcia 1. viceprezidenta Policajného zboru v súčasnosti teda nie je obsadená.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti Slovensko nemá prvého viceprezidenta Policajného zboru. Jaroslav Málik z funkcie odišiel 12. marca 2018 na vlastnú žiadosť. K zdravotnému stavu ani jedného z dvoch ostatných viceprezidentov Policajného zboru ( Ľubomír Ábel , Martin Krčmárik ) zatiaľ neposkytlo Prezídium Policajného zboru žiadne stanovisko, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dňa 12. marca 2018 skončil vo funkcii prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslav Málik, ktorý bol vo funkcii od júna 2016. „Na základe vlastnej žiadosti, ktorú inicioval ešte v decembri 2017, bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky dňa 12. marca 2018 prevedený plk. JUDr. Jaroslav Málik z funkcie 1. viceprezidenta Policajného zboru na úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru na prípravu na vyslanie do zahraničia,“ uviedol hovorca policajného prezídia. Funkcia 1. viceprezidenta Policajného zboru v súčasnosti teda nie je obsadená."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Ľubomír Ábel", "Martin Krčmárik", "uviedol"], "url": ["https://www.minv.sk/?viceprezident-policajneho-zboru", "https://www.minv.sk/?3-viceprezident-PZ", "https://www.aktuality.sk/clanok/571761/prvy-policajny-viceprezident-malik-konci-vo-funkcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:27.371241+00:00"}
{"id": "vr15775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15775", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zreformuje systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Reforma systému podpory obnoviteľných zdrojov energie (ďalej OZE) bola jednou z programových priorít vlády v oblasti energetiky. Pôvodne mal byť plán reformy hotový už v lete roku 2016 a v praxi mal byť aplikovaný v roku 2017, ale vláda od tohto plánu na jeseň ustúpila a nefiguruje ani v pláne legislatívnych úloh vlády pre rok 2017. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Reforma systému podpory obnoviteľných zdrojov energie (ďalej OZE) bola jednou z programových priorít vlády v oblasti energetiky. Pôvodne mal byť plán reformy hotový už v lete roku 2016 a v praxi mal byť aplikovaný v roku 2017, ale vláda od tohto plánu na jeseň ustúpila a nefiguruje ani v pláne legislatívnych úloh vlády pre rok 2017. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Pôvodne", "ustúpila", "uviedol", ".pdf", "zaviedlo", ".pdf"], "url": ["http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/ake-priority-si-dava-vlada-v-energetike/19799/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/zmena-zakona-o-energetike-sa-pripravuje-na-buduci-rok/22153/http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/zmena-zakona-o-energetike-sa-pripravuje-na-buduci-rok/22153/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ziga-reformou-tps-sa-rezort-hospodars/231282-clanok.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52014XC0628(01)&from=EN", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/obnovitelne-zdroje/podpora-pre-oze-sa-posuva-k-trhovym-nastrojom/20886/", "http://www.ecofys.com/files/files/aures-wp4-synthesis-report-final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:05.841399+00:00"}
{"id": "vr31059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31059", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Odovzdávali sme krajinu s jńajvyšším hospodárskym rastom , vieme aký je dnes.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok sme už overovali v relácii V politike z 12. februára 2012 a v relácii O päť minút dvanásť z 30. októbra 2011 (výrok Roberta Fica. pozn.). Podľa štatistických údajov Eurostatu predstavoval rast HDP Slovenska v roku 2010 4,2% a Slovensko sa tak umiestnilo na druhom mieste. Na prvé miesto sa však dostalo Švédsko, ktorého hospodársky rast predstavoval 5,6% HDP. Tretie miesto obsadilo Poľsko s rastom 3,9% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme už overovali v relácii V politike z 12. februára 2012 a v relácii O päť minút dvanásť z 30. októbra 2011 (výrok Roberta Fica. pozn.). Podľa štatistických údajov Eurostatu predstavoval rast HDP Slovenska v roku 2010 4,2% a Slovensko sa tak umiestnilo na druhom mieste. Na prvé miesto sa však dostalo Švédsko, ktorého hospodársky rast predstavoval 5,6% HDP. Tretie miesto obsadilo Poľsko s rastom 3,9% HDP."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "O päť minút dvanásť", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/248/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.demagog.sk/diskusie/200/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:46.309912+00:00"}
{"id": "vr36140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36140", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Priznám sa, že strácam rôzne dobré predstavy, ktoré som mal. To predovšetkým preto, že ešte pred týždňom ste hovorili, že ste proti tomu, aby sa verejná voľba menila, teda tajná voľba menila a dokonca aj proti tomu, aby sa menila uprostred samotnej voľby, to znamená uprostred procesu, kedy volíme generálneho prokurátora.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "2.12.2010 sa Radoslav Procházka v relácia Téma dňa na TA3 vyjadril, „že druhé kolo voľby nemôže byť verejné, keďže prvé bolo tajné. Inštitút verejnej voľby podľa neho možno uplatniť až na novú voľbu. Podľa jeho názoru na zmenu spôsobu voľby šéfa GP netreba novelu rokovacieho poriadku, ale \"myslím, že v koalícii som s týmto názorom momentálne v menšine\". Procházka tak uviedol, že druhé kolo, v prípade ak prvé kolo bolo tajné, nemôže byť verejné. Nie, že voľba GP vo všeobecnosti nemôže byť verejná.", "analysis_paragraphs": ["2.12.2010 sa Radoslav Procházka v relácia Téma dňa na TA3 vyjadril, „že druhé kolo voľby nemôže byť verejné, keďže prvé bolo tajné. Inštitút verejnej voľby podľa neho možno uplatniť až na novú voľbu. Podľa jeho názoru na zmenu spôsobu voľby šéfa GP netreba novelu rokovacieho poriadku, ale \"myslím, že v koalícii som s týmto názorom momentálne v menšine\". Procházka tak uviedol, že druhé kolo, v prípade ak prvé kolo bolo tajné, nemôže byť verejné. Nie, že voľba GP vo všeobecnosti nemôže byť verejná."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Radoslav Procházka"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20101202TBB00572"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:29.617303+00:00"}
{"id": "49135", "numeric_id": 49135, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49135", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A čo robil pán Juhás? Protizákonne dal odpočúvať aj Fica aj mňa, teraz je z toho vedené trestné stíhanie. A pán Juhás sa aj na súde vyjadril a ináč jeho výpoveď tiež prispela k oslobodeniu Kočnera nakoniec, pretože na súde, na súde klamal a zistilo sa, že to, čo hovorí, nie je pravda.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Martin Juhás je vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa kvôli odpočúvaniu Roberta Fica aj Róberta Kaliňáka. Peter Juhás je jeho brat a súčasný riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý bol šéfom tímu vyšetrujúceho vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Súd však ešte nerozhodol o tom, či vyšetrovateľ Martin Juhás odpočúval protizákonne. V prípade vraždy novinára súd oslobodil podnikateľa Kočnera na základe nedostatku dôkazov a nie kvôli údajnému klamaniu vyšetrovateľa Petra Juhása. Róbert Kaliňák mieša konanie oboch bratov, ako keby išlo o jednu osobu, jeho tvrdenie preto hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nObvinenie Martina Juhása sa týka kauzy poľovníckej chaty, na ktorej sa stretávali Robert Fico, Robert Kaliňák, otec Norberta Bödöra, Miroslav Bödör, advokát exprezidenta policajného zboru Tibora Gašpara a Mariána Kočnera, Marek Para, a Pavol Gašpar, syn Tibora Gašpara. Podľa obvinenia mal Juhás umelo zinscenovať údajné vyšetrovanie pytliactva a mať tak zámienku, aby mohol nahrať na záznam rozhovory medzi vysokými predstaviteľmi strany Smer-SSD. Podľa pôvodných informácií dal súhlas na odpočúvanie Okresný súd v Nitre v rámci vyšetrovania trestného činu, ktorý mal súvisieť s pytliactvom.\n\nJuhásov advokát tvrdí, že obvinenie je priamym útokom na nezávislú prácu bezpečnostných zložiek v krajine. Juhás sa vyjadril k obvineniu , že ho vníma ako snahu o zastrašovanie poctivých policajtov, ktorí sa pri výkone svojej funkcie a vyšetrovaní trestnej činnosti riadia zákonom a nie záujmami rôznych politicky zaujatých subjektov.\n\nVyšetrovateľ Peter Juhás na súde s Kočnerom vypovedal o priebehu výsluchu Zoltána Andruskóa aj o tom, akým spôsobom boli zaistené Kočnerove mobilné telefóny, ktoré boli dôležitými dôkazmi.", "analysis_paragraphs": ["Martin Juhás je vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa kvôli odpočúvaniu Roberta Fica aj Róberta Kaliňáka. Peter Juhás je jeho brat a súčasný riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý bol šéfom tímu vyšetrujúceho vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Súd však ešte nerozhodol o tom, či vyšetrovateľ Martin Juhás odpočúval protizákonne. V prípade vraždy novinára súd oslobodil podnikateľa Kočnera na základe nedostatku dôkazov a nie kvôli údajnému klamaniu vyšetrovateľa Petra Juhása. Róbert Kaliňák mieša konanie oboch bratov, ako keby išlo o jednu osobu, jeho tvrdenie preto hodnotíme ako zavádzajúce.", "Obvinenie Martina Juhása sa týka kauzy poľovníckej chaty, na ktorej sa stretávali Robert Fico, Robert Kaliňák, otec Norberta Bödöra, Miroslav Bödör, advokát exprezidenta policajného zboru Tibora Gašpara a Mariána Kočnera, Marek Para, a Pavol Gašpar, syn Tibora Gašpara. Podľa obvinenia mal Juhás umelo zinscenovať údajné vyšetrovanie pytliactva a mať tak zámienku, aby mohol nahrať na záznam rozhovory medzi vysokými predstaviteľmi strany Smer-SSD. Podľa pôvodných informácií dal súhlas na odpočúvanie Okresný súd v Nitre v rámci vyšetrovania trestného činu, ktorý mal súvisieť s pytliactvom.", "Juhásov advokát tvrdí, že obvinenie je priamym útokom na nezávislú prácu bezpečnostných zložiek v krajine. Juhás sa vyjadril k obvineniu , že ho vníma ako snahu o zastrašovanie poctivých policajtov, ktorí sa pri výkone svojej funkcie a vyšetrovaní trestnej činnosti riadia zákonom a nie záujmami rôznych politicky zaujatých subjektov.", "Vyšetrovateľ Peter Juhás na súde s Kočnerom vypovedal o priebehu výsluchu Zoltána Andruskóa aj o tom, akým spôsobom boli zaistené Kočnerove mobilné telefóny, ktoré boli dôležitými dôkazmi."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["vyšetrovateľ", "riaditeľ", "vyšetrujúceho", "nedostatku", "obvineniu", "vypovedal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/rrca5Q0/kauza-polovnicka-chata-obvinili-policajneho-vysetrovatela-naka-martina-juhasa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/UBTggsK/hlada-sa-sef-policajnej-inspekcie-najvaznejsim-kandidatom-je-peter-juhas-ktory-vysetroval-vrazdu-jana-kuciaka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/sLENJCB/sef-timu-kuciak-peter-juhas-bude-od-zajtra-riadit-policajnu-inspekciu/", "https://dennikn.sk/3376373/kocnera-zase-oslobodili-alena-zsuzsova-je-vinna-pripad-vrazdy-jana-kuciaka-ide-znovu-na-najvyssi-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8SyGHzX/kauza-polovnicka-chata-policajna-inspekcia-vypocula-vysetrovatela-naka-martina-juhasa/", "https://www.sme.sk/minuta/23118540/v-kauze-vrazdy-novinara-kuciaka-vypoveda-vysetrovatel-juhas"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:27.931881+00:00"}
{"id": "48368", "numeric_id": 48368, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48368", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Vláda urobila jeden krok, ktorý proste dohodla s veľkými potravinovými reťazcami, že nebudú zvyšovať marže na základné potraviny.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "11. marca 2022 minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (OĽaNO) podpísal s predstaviteľmi slovenských obchodníkov deklaráciu o udržaní cenovej stability základných potravín. Pri vybraných položkách by tak reťazce nemali zvyšovať svoju historicky uplatňovanú maržu.\n\nObchodníci garantujú zachovať marže 13 potravín: bravčová dusená šunka, pitvané kurča, bravčové párky, biely rožok, ovocný jogurt, chlieb, čerstvé maslo, kuracie prsia, syr, slepačie vajcia veľkosti M, bravčové karé, trvanlivé polotučné mlieko a pšeničná múka.\n\nNeznamená to, že k ich zdražovaniu už nebude dochádzať, ale že sa reťazce vzdajú dodatočného zisku.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["11. marca 2022 minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (OĽaNO) podpísal s predstaviteľmi slovenských obchodníkov deklaráciu o udržaní cenovej stability základných potravín. Pri vybraných položkách by tak reťazce nemali zvyšovať svoju historicky uplatňovanú maržu.", "Obchodníci garantujú zachovať marže 13 potravín: bravčová dusená šunka, pitvané kurča, bravčové párky, biely rožok, ovocný jogurt, chlieb, čerstvé maslo, kuracie prsia, syr, slepačie vajcia veľkosti M, bravčové karé, trvanlivé polotučné mlieko a pšeničná múka.", "Neznamená to, že k ich zdražovaniu už nebude dochádzať, ale že sa reťazce vzdajú dodatočného zisku.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["podpísal", "nemali"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/svlcan-podpisal-s-obchodnikmi-dohodu/618346-clanok.html", "https://www.mpsr.sk/dobra-sprava-o-potravinach-v-nelahkych-casoch/52---17580/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:56.491848+00:00"}
{"id": "vr17024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17024", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "My máme dneska prestárnutý učiteľský zbor, my máme strašne veľa dôchodcov, (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje o podiele, resp. počte učiteľov, poberajúcich starobný dôchodok nie sú podľa našich informácií dostupné, a preto výrok Miroslava Beblavého aplikujeme na najstaršiu dostupnú vekovú kategóriu. Podľa štatistiky OECD z roku 2015 je to kategória nad 60 rokov. Na Slovensku je podľa tejto štatistiky 11 % učiteľov základných a stredných škôl s vekom nad 60 rokov. Hoci nemožno určiť, aký podiel učiteľov v tejto vekovej kategórii je podľa Miroslava Beblavého \"strašne veľa,\" v regióne V4 patrí SR v tejto oblasti prvenstvo a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o podiele, resp. počte učiteľov, poberajúcich starobný dôchodok nie sú podľa našich informácií dostupné, a preto výrok Miroslava Beblavého aplikujeme na najstaršiu dostupnú vekovú kategóriu. Podľa štatistiky OECD z roku 2015 je to kategória nad 60 rokov. Na Slovensku je podľa tejto štatistiky 11 % učiteľov základných a stredných škôl s vekom nad 60 rokov. Hoci nemožno určiť, aký podiel učiteľov v tejto vekovej kategórii je podľa Miroslava Beblavého \"strašne veľa,\" v regióne V4 patrí SR v tejto oblasti prvenstvo a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["ukazuje"], "url": ["https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=EAG_PERS_SHARE_AGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:35.278182+00:00"}
{"id": "vr36676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36676", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď bolo zastavené trestné stíhanie vo veci, veci, alebo teda odmietnuté, nepamätám si presne, v ktorom štádiu to bolo zastavené v prípade politickej strany Smer... Bola tlačová konferencia, rozšuľoval sa tam policajný prezident na adresu politických strán, to znamená robil politiku.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik 6. decembra 2010 zastavil trestné stíhanie v kauze financovania Smeru. Trestné stíhanie zastavil bez toho, aby bola skúmaná pravdivosť nahrávky s hlasom podobným Ficovmu a podpisy na zmluve, ktorú predložil médiám bývalý poslanec Smeru Hanzel.\n\n8. decembra 2010 mal D. Trnka tlačovú besedu , ktorý tak reagoval na medializovanú snahu koalície zverejniť voľbu gen. prokurátora, na ktorej obvinil ministra vnútra, jeho štátneho tajomníka a prezidenta policajného zboru z ovplyvňovania vyšetrovateľky. „ Opýtajte sa pani vyšetrovateľky, či ju navštívil pán doktor Lipšic alebo pán doktor Spišiak ,\" povedal .", "analysis_paragraphs": ["Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik 6. decembra 2010 zastavil trestné stíhanie v kauze financovania Smeru. Trestné stíhanie zastavil bez toho, aby bola skúmaná pravdivosť nahrávky s hlasom podobným Ficovmu a podpisy na zmluve, ktorú predložil médiám bývalý poslanec Smeru Hanzel.", "8. decembra 2010 mal D. Trnka tlačovú besedu , ktorý tak reagoval na medializovanú snahu koalície zverejniť voľbu gen. prokurátora, na ktorej obvinil ministra vnútra, jeho štátneho tajomníka a prezidenta policajného zboru z ovplyvňovania vyšetrovateľky. „ Opýtajte sa pani vyšetrovateľky, či ju navštívil pán doktor Lipšic alebo pán doktor Spišiak ,\" povedal ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zastavil trestné stíhanie", "tlačovú besedu", "snahu koalície zverejniť voľbu", "povedal", "tlačová beseda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5675861/specialny-prokurator-kovacik-stopol-kauzy-smeru.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/166962_tb-d-trnku-o-volbe-genralneho-prokuratora", "http://www.ta3.com/sk/relacie/5_tema-dna/10605_volba-bola-ok-nezvolili-nikoho", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/166962_tb-d-trnku-o-volbe-genralneho-prokuratora", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/166976_tb-d-lipsica-reakcia-na-vyjadrenia-d-trnku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:20.596320+00:00"}
{"id": "vr16011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16011", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "... vy (TA3, pozn.) ste jediná televízia, ktorá pána Kotlebu pozvala na takýto rozhovor.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredsedníčka strany SaS Kiššová sa následne vyjadrila ku svojmu výroku a upresnila na aký typ rozhovoru odkazovala. Podľa jej vyjadrenia mala na mysli politické diskusie mimo predvolebných a tesne povolebných diskusií. Spomenutý rozhovor na TA3 sa uskutočnil 24. apríla 2016, ktorého sa okrem Mariána Kotlebu zúčastnil aj poslanec NR SR za SaS, Martin Klus. V podobnej debate relevantnej televíznej stanici v tomto volebnom období Marian Kotleba už nevystúpil . Výrok Kiššovej preto hodnotíme ako pravdivý. Je nutné však dodať, že predvolebných, ako aj povolebných diskusií sa Marian Kotleba zúčastnil hneď niekoľkokrát, a to nielen na stanici TA3. V tejto televízii sa najskôr 23. februára 2016 zúčastnil predvolebnej diskusie v relácii Tak takto?! . Následne sa zúčastnil diskusie 6. marca 2016, deň po parlamentných voľbách, kde bol pozvaný ako líder strany, ktorá sa dostala do Národnej rady SR. Okrem toho sa predseda ĽSNS minulý rok 21. februára ukázal v predvolebnej diskusii na Markíze . 1. marca vystúpil v rámci predvolebnej debaty aj v RTVS . Deň po voľbách - 6. marca 2016 - sa Marian Kotleba predstavil v televízii Markíza ako čerstvo zvolený poslanec Národnej rady. Na povolebnú debatu bol pozvaný aj do RTVS, tam ho však zastupoval poslanec Milan Uhrík. Téma , či dávať Marianovi Kotlebovi a jeho strane mediálny priestor sa stala pomerne diskutovanou. Sám Kotleba mal viacero sporov ohľadne televíznych diskusií. Ešte predtým, než sa stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja , odmietol vystúpiť v TA3. Nepozdávalo sa mu, že predvolebná debata s protikandidátom Maňkom nemala prebehnúť naživo. V máji 2014 sa nepohodol s RTVS , kam ho nepustili do diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu, nakoľko sám nekandidoval. Nedávno Marian Kotleba vyzval na debatu v priamom prenose premiéra Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podpredsedníčka strany SaS Kiššová sa následne vyjadrila ku svojmu výroku a upresnila na aký typ rozhovoru odkazovala. Podľa jej vyjadrenia mala na mysli politické diskusie mimo predvolebných a tesne povolebných diskusií. Spomenutý rozhovor na TA3 sa uskutočnil 24. apríla 2016, ktorého sa okrem Mariána Kotlebu zúčastnil aj poslanec NR SR za SaS, Martin Klus. V podobnej debate relevantnej televíznej stanici v tomto volebnom období Marian Kotleba už nevystúpil . Výrok Kiššovej preto hodnotíme ako pravdivý. Je nutné však dodať, že predvolebných, ako aj povolebných diskusií sa Marian Kotleba zúčastnil hneď niekoľkokrát, a to nielen na stanici TA3. V tejto televízii sa najskôr 23. februára 2016 zúčastnil predvolebnej diskusie v relácii Tak takto?! . Následne sa zúčastnil diskusie 6. marca 2016, deň po parlamentných voľbách, kde bol pozvaný ako líder strany, ktorá sa dostala do Národnej rady SR. Okrem toho sa predseda ĽSNS minulý rok 21. februára ukázal v predvolebnej diskusii na Markíze . 1. marca vystúpil v rámci predvolebnej debaty aj v RTVS . Deň po voľbách - 6. marca 2016 - sa Marian Kotleba predstavil v televízii Markíza ako čerstvo zvolený poslanec Národnej rady. Na povolebnú debatu bol pozvaný aj do RTVS, tam ho však zastupoval poslanec Milan Uhrík. Téma , či dávať Marianovi Kotlebovi a jeho strane mediálny priestor sa stala pomerne diskutovanou. Sám Kotleba mal viacero sporov ohľadne televíznych diskusií. Ešte predtým, než sa stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja , odmietol vystúpiť v TA3. Nepozdávalo sa mu, že predvolebná debata s protikandidátom Maňkom nemala prebehnúť naživo. V máji 2014 sa nepohodol s RTVS , kam ho nepustili do diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu, nakoľko sám nekandidoval. Nedávno Marian Kotleba vyzval na debatu v priamom prenose premiéra Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "nevystúpil", "Tak takto?!", "diskusie", "Markíze", "RTVS", "Markíza", "zastupoval", "Téma", "odmietol", "RTVS", "vyzval"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1082532/suboj-o-vladny-program-parlamentna-kultura-boj-s-rastucim-extremizmom.html", "https://medialne.etrend.sk/televizia/v-politickych-diskusiach-bol-najcastejsie-fico-vacsinou-sam.html", "http://www.ta3.com/clanok/1078821/predvolebne-temy-a-odpovede.html", "http://www.ta3.com/clanok/1079562/diskusia-s-lidrami-stran-ktore-sa-dostali-do-nr-sr.html", "http://videoarchiv.markiza.sk/video/volby-2016/42111_diskusia-z-21-02-2016", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10305/89157#85", "http://videoarchiv.markiza.sk/video/volby-2016/42808_volby-2016-vitazi-volieb", "https://www.youtube.com/watch?v=AnY4_7nKnlM", "https://medialne.etrend.sk/tlac/kotleba-vs-media-ignorovat-ci-tvarit-sa-ze-ide-o-beznych-politikov.html", "http://www.ta3.com/clanok/1030477/kotleba-do-diskusie-nejde-lebo-sa-nevysiela-nazivo.html", "http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/317633-rtvs-nedovolila-vystupit-kotlebovi-v-relacii-o-eurovolbach/", "https://www.webnoviny.sk/kotleba-reaguje-na-ficove-slova-vyzval-ho-na-debatu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:47.535318+00:00"}
{"id": "vr33119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33119", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Tento graf (graf o evidovanej nezamestnanosti v Hospodárskych novinách, pozn.) bol zverejnený v médiách. A na ňom krásne vidno, že za vlády Mikuláša Dzurindu systematicky nezamestnanosť klesala z 18% išla až v konečnom dôsledku pod 10%. Za vlády Róberta Fica sa tento trend zlomil a prudko začala rásť. Za vlády Ivety Radičovej začala stagnovať.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V období Dzurindovej vlády, v roku 2001 začala nezamestnanosť skutočne klesať z 18%, ale pod hranicu 10%, sa dostala až v októbri 2007, keď bol už premiérom R. Fico. V treťom kvartáli 2008 začala nezamestnanosť narastať, až na úroveň 13%. Nezamestnanosť za vlády I. Radičovej taktiež rástla, v období júl 2010 - apríl 2012 o viac ako 1 p.b.. Inými slovami, nezamestnanosť za vlády I. Radičovej nerástla tak prudko ako v rokoch 2010-2012, no nárast nezamestnanosti o viac ako 1 p.b., len ťažko možno považovať za stagnáciu. Ľ. Kaník si prilepšuje štatistiky, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nĽudovít Kaník hovorí o vývoji evidovanej nezamestnanosti. Výrok vychádza z článku zverejneného denníkom Hospodárske noviny (22. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.", "analysis_paragraphs": ["V období Dzurindovej vlády, v roku 2001 začala nezamestnanosť skutočne klesať z 18%, ale pod hranicu 10%, sa dostala až v októbri 2007, keď bol už premiérom R. Fico. V treťom kvartáli 2008 začala nezamestnanosť narastať, až na úroveň 13%. Nezamestnanosť za vlády I. Radičovej taktiež rástla, v období júl 2010 - apríl 2012 o viac ako 1 p.b.. Inými slovami, nezamestnanosť za vlády I. Radičovej nerástla tak prudko ako v rokoch 2010-2012, no nárast nezamestnanosti o viac ako 1 p.b., len ťažko možno považovať za stagnáciu. Ľ. Kaník si prilepšuje štatistiky, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ľudovít Kaník hovorí o vývoji evidovanej nezamestnanosti. Výrok vychádza z článku zverejneného denníkom Hospodárske noviny (22. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "Ústredia práce", "SME"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59166160-nezamestnanost-lame-rekordy", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://ekonomika.sme.sk/c/6674811/nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004-pozrite-sa-aka-je-vo-vasom-okrese.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:18.344959+00:00"}
{"id": "vr38501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38501", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Analytici hovoria, že tá zadĺženosť (Slovenska pozn.) by mohla stúpnuť na 47 % HDP.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza: \"...verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\" V roku 2010 sa dlh pohyboval na úrovni 41% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza: \"...verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\" V roku 2010 sa dlh pohyboval na úrovni 41% HDP."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014", "2010"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%202011_2014.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:43.122529+00:00"}
{"id": "vr15939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15939", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...na dobu pobytu, čo bol Michal Kováč mladší v Rakúsku, to trvalo 6 mesiacov, mal voľný pohyb v Rakúsku, nesmel prekročiť hranicu, na doby pobytu dostal zo zahraničných zdrojov 100 000 dolárov, ktoré nikto nepoprel, jeho rodičia dostali na podporu milión dolárov, ktoré tiež nikdy nepopreli...", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kováč bol v Rakúsku skoro 6 mesiacov, ale počas tohto obdobia strávil i určitý čas vo väzbe. Iné informácie o jeho pohybe a pobyte v Rakúsku nie sú dostupné. Informácia o údajnom prijatí uvedeného finančného kapitálu exprezidentom M. Kováčom v súvislosti so zavlečením svojho syna do Rakúska nebola dodnes známa. Výrok Vladimíra Mečiara hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Kováč bol v Rakúsku skoro 6 mesiacov, ale počas tohto obdobia strávil i určitý čas vo väzbe. Iné informácie o jeho pohybe a pobyte v Rakúsku nie sú dostupné. Informácia o údajnom prijatí uvedeného finančného kapitálu exprezidentom M. Kováčom v súvislosti so zavlečením svojho syna do Rakúska nebola dodnes známa. Výrok Vladimíra Mečiara hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["nasledovné", "OKS"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/3755049/chronologia-pripadu-unosu-michala-kovaca-mladsieho.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/meciar-celi-trestnemu-oznameniu-za-ohovaranie-kovaca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:00.373028+00:00"}
{"id": "48322", "numeric_id": 48322, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48322", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "No týka sa nás to, veď sám viete a vedia to aj diváci, že myslím 26 km od poľských hraníc padli rakety ruské. Užhorodské letisko, tá pristávacia plocha končí ja neviem 58 metrov od našej štátnej hranice. Tzn. že keď sa Rusi rozhodnú bombardovať Užhorod, tak je možné, že tie rakety padnú na naše územie. Veď to vieme.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V nedeľu 13. marca Rusko zasiahlo ukrajinskú vojenskú základňu v meste Javoriv, ktoré sa nachádza približne 20 kilometrov od hranice s Poľskom.\n\nPristávacia dráha užhorodského letiska je vzdialená 80 metrov od slovenských hraníc a niektoré jeho časti sa nachádzajú priamo na území Slovenska. Minister obrany Jaroslav Naď avizoval, že letisko sa môže stať cieľom ruských útokov.\n\nVýrok poslanca Šeligu rámcovo a kontextuálne sedí a napriek určitým nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPripomíname, že vzhľadom k tomu, že Rusko využíva aj rakety Točka, ktorých presnosť je vzhľadom k polohe letiskovej dráhy relatívne nízka (rozptyl 70-100 metrov), môže dôjsť aj k neúmyslenému zásahu na slovenské územie.", "analysis_paragraphs": ["V nedeľu 13. marca Rusko zasiahlo ukrajinskú vojenskú základňu v meste Javoriv, ktoré sa nachádza približne 20 kilometrov od hranice s Poľskom.", "Pristávacia dráha užhorodského letiska je vzdialená 80 metrov od slovenských hraníc a niektoré jeho časti sa nachádzajú priamo na území Slovenska. Minister obrany Jaroslav Naď avizoval, že letisko sa môže stať cieľom ruských útokov.", "Výrok poslanca Šeligu rámcovo a kontextuálne sedí a napriek určitým nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Pripomíname, že vzhľadom k tomu, že Rusko využíva aj rakety Točka, ktorých presnosť je vzhľadom k polohe letiskovej dráhy relatívne nízka (rozptyl 70-100 metrov), môže dôjsť aj k neúmyslenému zásahu na slovenské územie."], "analysis_date": "2022-03-31", "analysis_sources": {"text": ["vzdialená", "využíva", "neúmyslenému"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22864627/ukrajina-rusko-vojna-letisko-uzhorod-slovensko.html#4", "https://www.webnoviny.sk/rusko-vini-ukrajinske-sily-z-raketoveho-utoku-na-doneck-centrum-zasiahla-balisticka-raketa/", "https://dennikn.sk/minuta/2779675"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:11.375609+00:00"}
{"id": "vr32572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32572", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ani pri pánovi Trnkovi to nebývalo, myslím v tom predchádzajúcom období, keď bol volený, prípadne pána Hanzela, keby som išiel do minulosti. Bol tam ďaleko širší konsenz.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozrime sa na históriu volieb generálneho prokurátora:\n\nMilan Hanzel bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18. januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali (informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo volebnom období 1998-2002)\n\nDobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou.\n\nPodľa sme.sk (25. októbra 2010) Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo I. Šimka.\n\nV apríli 2009 prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky: 117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85 mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov opozície.\n\nJe teda pravdou, že v minulosti, pri voľbe generálneho prokurátora bol väčší konsenzus medzi vládou a opozíciou.", "analysis_paragraphs": ["Pozrime sa na históriu volieb generálneho prokurátora:", "Milan Hanzel bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18. januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali (informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo volebnom období 1998-2002)", "Dobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou.", "Podľa sme.sk (25. októbra 2010) Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo I. Šimka.", "V apríli 2009 prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky: 117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85 mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov opozície.", "Je teda pravdou, že v minulosti, pri voľbe generálneho prokurátora bol väčší konsenzus medzi vládou a opozíciou."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:16.448867+00:00"}
{"id": "vr30340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30340", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Keď Ústav súdneho inžinierstva, Žilina, analyzoval situáciu, tak napríklad nemocnice, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, vykázali stratu do konca marca 2011, 200 miliónov. Keď to preveril Ústav súdneho inžinierstva, zistila sa strata 350 miliónov eur.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako uvádza týždenník TREND, podľa skorších informácií Ministerstva zdravotníctva SR mali štátne nemocnice ku koncu marca záväzky v lehote splatnosti vo výške 240 miliónov eur (žiadnu analýzu Ústavu súdneho inžinierstva ohľadom daného obdobia sa nám nájsť nepodarilo). Po tom ako po odporúčaní ministerstva Ústav súdneho inžinierstva ocenil majetky štátnych nemocníc, v auguste 2011 odhadol, že na finančnú stabilizáciu daných nemocníc je potrebných 419,8 milióna eur . Údaje Viliama Novotného sú nepresné a daný výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza týždenník TREND, podľa skorších informácií Ministerstva zdravotníctva SR mali štátne nemocnice ku koncu marca záväzky v lehote splatnosti vo výške 240 miliónov eur (žiadnu analýzu Ústavu súdneho inžinierstva ohľadom daného obdobia sa nám nájsť nepodarilo). Po tom ako po odporúčaní ministerstva Ústav súdneho inžinierstva ocenil majetky štátnych nemocníc, v auguste 2011 odhadol, že na finančnú stabilizáciu daných nemocníc je potrebných 419,8 milióna eur . Údaje Viliama Novotného sú nepresné a daný výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["240 miliónov eur", "odporúčaní ministerstva", "419,8 milióna eur"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/peniaze-z-teplarni-maju-ist-na-nemocnice.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5906123/minister-uhliarik-odporuca-nemocniciam-znalca.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nemocnice-maju-dostat-na-oddlzenie-350-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:12.479332+00:00"}
{"id": "vr37119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37119", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pozrite sa, po oznámení, že táto pani opustila naše rady (Anna Belousovová, pozn.) len v meste Čadca vstúpilo 31 nových členov do SNS. 31 členov.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aj podpredseda SNS Rafael Rafaj vyhlásil, že sa do strany prihlásilo vyše 30 nových členov z okresu Čadca po odchode A. Belousovovej zo strany, či je to však skutočne pravda, sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Aj podpredseda SNS Rafael Rafaj vyhlásil, že sa do strany prihlásilo vyše 30 nových členov z okresu Čadca po odchode A. Belousovovej zo strany, či je to však skutočne pravda, sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Rafael Rafaj"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/rafael-rafaj-kysucka-oblast-ozila-vznikaju-nove-miestne-organizacie-sns-prihlasilo-sa-vyse-30-novych-clenov-z-okresu-cadca-podporu-strane-vyjadruju-aj-byvali-vyznamni-funkcionari/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:25.214979+00:00"}
{"id": "vr33297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33297", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "A najnovším hitom je novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá, nebudete mi veriť, ale ukladá zamestnávateľom v týchto ťažkých časoch, kedy každé euro je dobré, ukladá zamestnávateľom nové povinnosti. ... V tejto sekunde nech sa občania, ktorí pozerajú túto reláciu prihlásia na webovú stránku Národnej rady Slovenskej republiky a tam si nájdu v nových zákonoch, ktoré boli predložené do Národnej rady zákon číslo 355. V tejto sekunde. Ho tam uvidia a keď si ho otvoria, tak nájdu tam, že podnikatelia, živnostníci, a všetci zamestnávatelia si budú musieť nechať spracovať zdravotnícky audit.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mihál poukazuje na vládny návrh číslo 407, ktorý obmeňuje zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa predkladaného návrhu §30 zákona o.i. hovorí:", "analysis_paragraphs": ["Mihál poukazuje na vládny návrh číslo 407, ktorý obmeňuje zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa predkladaného návrhu §30 zákona o.i. hovorí:"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "chybe", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=407", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1820:ospravedlnenie-p-ministerke&catid=56:tlaove-spravy&Itemid=62", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/ministerka-zvolenska-pre-chybu-stiahla/639991-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:39.937621+00:00"}
{"id": "vr34259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34259", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja by nenálepkoval ľudí tým že blízky jednému alebo druhému. Pokiaľ sa pamätám, tak pán Kandera bol v tej komisii, ktorá pripravovala kodifikáciu trestného poriadku atď.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zloženie komisie sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Zloženie komisie sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:14.110421+00:00"}
{"id": "vr33964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33964", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Začala to (výstavbu protipovodňových systémov - pozn.) druhá Dzurindova vláda, prebiehalo to za prvej vlády Roberta Fica a dokončené tieto investície boli v decembri 2010.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Exminister Figeľ správne uvádza, že s výstavbou protipovodňových systémov sa začalo už počas druhej Dzurindovej vlády, pričom ukončená bola v roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["Exminister Figeľ správne uvádza, že s výstavbou protipovodňových systémov sa začalo už počas druhej Dzurindovej vlády, pričom ukončená bola v roku 2010."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "24hod.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6827931/vodu-drzi-21-kil-hlinika-mobilne-zabrany-su-ako-skladacka.html", "http://www.24hod.sk/video-dunaj-dosiahol-maximum-v-devine-armada-navysila-hradzu-cl231325.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:05.659792+00:00"}
{"id": "46990", "numeric_id": 46990, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46990", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Vláda nám nepredložila konkrétne predstavy (plánu obnovy, pozn.), ako naplniť tie rozhodnutia a predstavy, ktoré prišli z Bruselu a ako ich potom implementovať do tých národných priorít. Máme tu súhrn nejakých základných hesiel a oblastí, do ktorých by chcela vláda tieto peniaze investovať, ale stále nevidíme to mäso, ktoré nám už pán Heger sľuboval.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plán obnovy je balík opatrení a reforiem, ktoré budú krajiny Európskej únie realizovať do roku 2026. Odporúčania a podmienky dáva pre nich Európska komisia. Slovensko má na zaslanie finálnej verzie plánu čas do konca apríla 2021. Ministerstvo financií zverejnilo v decembri 2020 stručnú, 15-stranovú verziu plánu, ktorá vymenúva oblasti a sumy, ktorými majú byť podporené. 400 stranovú verziu poslalo Európskej komisii, neskôr unikla a anonym ju zverejnil na webe. Nie je to však konečná podoba plánu, o nej ministri stále rokujú. Šéf rezortu financií Eduard Heger uviedol, uviedol , že: „nemá(m) problém so zverejnením plánu obnovy. Ide o Slovensko a jeho konečnú podobu sme plánovali zverejniť od prvého dňa jeho tvorby.“ Poslanci Smeru žiadali 5. a 26. februára zverejnenie slovenského plánu obnovy, no neuspeli. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Plán obnovy je balík opatrení a reforiem, ktoré budú krajiny Európskej únie realizovať do roku 2026. Odporúčania a podmienky dáva pre nich Európska komisia. Slovensko má na zaslanie finálnej verzie plánu čas do konca apríla 2021. Ministerstvo financií zverejnilo v decembri 2020 stručnú, 15-stranovú verziu plánu, ktorá vymenúva oblasti a sumy, ktorými majú byť podporené. 400 stranovú verziu poslalo Európskej komisii, neskôr unikla a anonym ju zverejnil na webe. Nie je to však konečná podoba plánu, o nej ministri stále rokujú. Šéf rezortu financií Eduard Heger uviedol, uviedol , že: „nemá(m) problém so zverejnením plánu obnovy. Ide o Slovensko a jeho konečnú podobu sme plánovali zverejniť od prvého dňa jeho tvorby.“ Poslanci Smeru žiadali 5. a 26. februára zverejnenie slovenského plánu obnovy, no neuspeli. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["je", "dáva", "má", "zverejnilo", "poslalo", "konečná", "uviedol", "5.", "26."], "url": ["https://www.planobnovy.sk/page/question", "https://www.planobnovy.sk/otazky-odpovede/", "https://www.planobnovy.sk/otazky-odpovede/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/89/Plan_obnovy_Slovenska.pdf", "https://e.dennikn.sk/2198987/vlada-ukazala-doteraz-najviac-z-planu-obnovy-ktory-dnes-posiela-na-schvalenie-do-bruselu/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/ministri-stale-rokuju-o-plane-obnovy/531359-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/reakcia-ministra-financii-k-uniku-navrhu-slovenskeho-planu-obnovy.html?fbclid=IwAR071apcKSxt5kxLpOSTi_y6__JX7PhEy7V1rch3uF5ZNxJdATYtICsKtb0", "https://e.dennikn.sk/minuta/2258789", "https://e.dennikn.sk/minuta/2287729"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:26.087585+00:00"}
{"id": "vr29362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29362", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Štyri roky ste mali možnosť, za štyri roky ste mali možnosť pripraviť jednu komplexnú reformu školstva tak, ako urobili Poliaci pred 15 rokmi a dnes Poliaci idú takto hore. Všetci to vidíme na číslach, vidíme to, vidíme to na tabuľkách.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda priniesol v roku 2012 informácie o reforme školstva v Poľsku, ktorá bola spustená už v roku 1999. SME informovalo o dva roky neskôr okrem iného aj o pokračujúcom Poľskom vzostupe v rebríčkoch kvality školstva. Keďže tabuľky a čísla v nich naozaj ukazujú, že Poľsko ide hore, hodnotíme výrok Juraja Miškova ako pravdivý. Ranking zverejnený v roku 2014, britskou súkromnou vzdelávacou spoločnosťou Pearson, ukazuje, kam až to Poľsko dotiahlo. Nachádza sa na desiatom mieste, pričom Slovensko je na dvadsiatom siedmom. Dokument (. pdf , s.1-4) Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania CADEFOP, hovorí detailnejšie o reforme z roku 1999, a obsahuje tiež porovnanie schém systému vzdelávania v Poľsku pred a po reforme.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda priniesol v roku 2012 informácie o reforme školstva v Poľsku, ktorá bola spustená už v roku 1999. SME informovalo o dva roky neskôr okrem iného aj o pokračujúcom Poľskom vzostupe v rebríčkoch kvality školstva. Keďže tabuľky a čísla v nich naozaj ukazujú, že Poľsko ide hore, hodnotíme výrok Juraja Miškova ako pravdivý. Ranking zverejnený v roku 2014, britskou súkromnou vzdelávacou spoločnosťou Pearson, ukazuje, kam až to Poľsko dotiahlo. Nachádza sa na desiatom mieste, pričom Slovensko je na dvadsiatom siedmom. Dokument (. pdf , s.1-4) Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania CADEFOP, hovorí detailnejšie o reforme z roku 1999, a obsahuje tiež porovnanie schém systému vzdelávania v Poľsku pred a po reforme."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["reforme", "vzostupe", "Ranking", "pdf"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247111-v-skolstve-moze-byt-vzorom-aj-polsko/", "http://www.sme.sk/c/7199987/polski-studenti-su-v-europe-hviezdy-pomohla-radikalna-reforma.html", "http://thelearningcurve.pearson.com/index/index-ranking/overall-score-highest", "http://www.nuv.cz/uploads/Periodika/ZPRAVODAJ/2011/Zp1112pIII.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:41.942342+00:00"}
{"id": "vr28431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28431", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme dali dopredu verejný prísľub, že keď sa dajú štyri z piatich pravicových strán dokopy, v záujme toho, aby išli spoločne, lebo videli sme, ako sú rozhádané, tak že sa vtedy pridáme. (pozn. v podpore kandidáta na starostu)", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, keďže OĽaNO skutočne na svojej internetovej stránke zverejnilo verejný prísľub ohľadom komunálnych volieb 2014. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dalo prísľub , že v prípade, ak sa dohodnú aspoň 4 z týchto piatich parlamentných strán KDH, SDKÚ – DS, SAS, MOST-HÍD a NOVA, je ochotné takúto koalíciu na primátora a poslancov podporiť. OĽaNO podporí približne v 20 slovenských mestách široké pravicové koalície. \"Dali sme verejný prísľub , že ak sa v meste dajú dokopy štyri z piatich parlamentných opozičných strán, pridáme sa,\" vysvetlil Matovič. ( TASR ) Tento prístup sa dá pozorovať na podpore pravicových kandidátov v Bratislave kde sa OĽaNO pridalo do Bratislavskej občianskej koalície s ďalšími šiestimi pravicovými stranami. Koalíciu tvoria KDH, OĽaNO, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, NOVA, OKS, Konzervatívni demokrati Slovenska, SMK a nezávislí občianski kandidáti.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, keďže OĽaNO skutočne na svojej internetovej stránke zverejnilo verejný prísľub ohľadom komunálnych volieb 2014. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dalo prísľub , že v prípade, ak sa dohodnú aspoň 4 z týchto piatich parlamentných strán KDH, SDKÚ – DS, SAS, MOST-HÍD a NOVA, je ochotné takúto koalíciu na primátora a poslancov podporiť. OĽaNO podporí približne v 20 slovenských mestách široké pravicové koalície. \"Dali sme verejný prísľub , že ak sa v meste dajú dokopy štyri z piatich parlamentných opozičných strán, pridáme sa,\" vysvetlil Matovič. ( TASR ) Tento prístup sa dá pozorovať na podpore pravicových kandidátov v Bratislave kde sa OĽaNO pridalo do Bratislavskej občianskej koalície s ďalšími šiestimi pravicovými stranami. Koalíciu tvoria KDH, OĽaNO, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, NOVA, OKS, Konzervatívni demokrati Slovenska, SMK a nezávislí občianski kandidáti."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["prísľub", "verejný prísľub", "TASR", "Bratislavskej občianskej koalície"], "url": ["http://obycajniludia.sk/hnutie-olano-v-komunalnych-volbach-2014/", "http://obycajniludia.sk/hnutie-olano-v-komunalnych-volbach-2014/", "http://www.teraz.sk/slovensko/matovic-olano-komunalne-volby-strana/100072-clanok.html", "http://www.bakurier.sk/courier/view/komunalne-volby-vznikla-bratislavska-obcianska-koalicia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:54.625435+00:00"}
{"id": "vr15959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15959", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...z roku 2015, to je zas medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pri nedobrovoľnom zmiznutí, to znamená, únosu, kde je normálne povinnosť štátov začať vyšetrovať", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2015 bolo vyhlásené Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o prijatí Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý ukladá za povinnosť každému zmluvnému štátu vyšetriť činy súvisiace s nedobrovoľným zmiznutím. Výrok podpredsedu NR SR preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2015 bolo vyhlásené Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o prijatí Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý ukladá za povinnosť každému zmluvnému štátu vyšetriť činy súvisiace s nedobrovoľným zmiznutím. Výrok podpredsedu NR SR preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásené"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/12/20150212"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:55.656945+00:00"}
{"id": "vr16503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16503", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "Tibor Mikuš je predsedom kraja (TTSK, pozn.) 10 rokov.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Konrád Rigó vyslovil tento výrok v rozhovore z 31. mája 2017. Tibor Mikuš, súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja, je vo funkcii od župných volieb v roku 2005. Je županom teda presne 12 rokov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Konrád Rigó vyslovil tento výrok v rozhovore z 31. mája 2017. Tibor Mikuš, súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja, je vo funkcii od župných volieb v roku 2005. Je županom teda presne 12 rokov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-19", "analysis_sources": {"text": ["2005", "2009", "2013"], "url": ["http://www.sme.sk/volby-vuc/2005/vysledky/", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2009/vysledky/", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:21.631454+00:00"}
{"id": "vr38872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38872", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán minister, čomu sa čudujete, čo ste počuli od pána Marcinčina? On to proste píše, hovorí o tom niekoľko mesiacov, OKS tak isto odkazuje veľmi jasným spôsobom, čo jej na tejto reforme ako to vy voláte vadí.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR (9. september 2011): \" Pripravovanú daňovo-odvodovú reformu počas rozpravy v parlamente podrobil kritike aj koaličný poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd/OKS). V závere 4. rokovacieho dňa 22. schôdze Národnej rady (NR) SR vyzdvihol najmä jej možné následky, a to rozšírenie sivej ekonomiky Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["TASR (9. september 2011): \" Pripravovanú daňovo-odvodovú reformu počas rozpravy v parlamente podrobil kritike aj koaličný poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd/OKS). V závere 4. rokovacieho dňa 22. schôdze Národnej rady (NR) SR vyzdvihol najmä jej možné následky, a to rozšírenie sivej ekonomiky Slovenska."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "OKS", "A. Marcinčin"], "url": ["http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/zmeny-dani-a-odvodov-maju-v-parlamente-problemy.html", "http://www.sme.sk/c/6051099/miklos-podmienuje-vladnutie-dohodou-o-eurovale.html", "http://www.oks.sk/article.php?1403", "http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/anton-marcincin.php?itemid=922"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:50.814357+00:00"}
{"id": "vr14548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14548", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je dnes najpriemyselnejšia krajina v celej Európskej únii (...)", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk už 1. júla 2015, kde ho povedal na konferencii GlobSec Robert Fico. Podľa štatistík Svetovej banky pre rok 2014 Slovensko nie je najpriemyselnejšia krajina v EÚ. Nad Slovenskom je Česká republika. Údaje pre rok 2015 nie sú zatiaľ k dispozícii. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk už 1. júla 2015, kde ho povedal na konferencii GlobSec Robert Fico. Podľa štatistík Svetovej banky pre rok 2014 Slovensko nie je najpriemyselnejšia krajina v EÚ. Nad Slovenskom je Česká republika. Údaje pre rok 2015 nie sú zatiaľ k dispozícii. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "štatistík", "novembri", "quandl.com"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/539/globsec-2015-dynamic-visegrad", "http://data.worldbank.org/indicator/NV.IND.TOTL.ZS/countries/SK?display=default", "http://ekonomika.sme.sk/c/7000886/slovensko-je-tretia-najpriemyselnejsia-krajina-v-unii.html", "https://www.quandl.com/collections/economics/industry-share-of-gdp-by-country"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:27.571461+00:00"}
{"id": "vr30457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30457", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "No, samozrejme. Totok, totok musím dementovať, pretože zo strany ako premiérky, tak i ministra išlo o, o hrubú lož a účelové zavádzanie. Nikdy sme takéto niečo nepovedali. (odpoveď na otázku novinárky: A síce vy ste si chceli podľa nej navýšiť, alebo nájsť zdroje, napríklad tým, že by sa za prevoz sanitkou platilo 20 až 40 eur, že by sa vrátili odporúčacie lístky, pozn.)", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok nemožno jednoznačne klasifikovať ani ako pravdivý, avšak ani ako nepravdivý. To, či takáto požiadavka odznela na rokovaniach medzi LOZ a premiérkou, resp. ministrom Uhliarikom vedia len samotní zainteresovaní. Premiérka Radičová po rokovaní uviedla, ako chcú lekári získať peniaze na vyššie platy: 1) Zaviesť platby 20 až 40 Eur za každý prevoz sanitkou. 2) Znovu zaviesť výmenné lístky aby pacienti nemohli ísť priamo odbornému lekárovi. 3) Zrušiť licencie pre záchranné služby podpísané bývalým ministrom. 3) Zastaviť nákup zdravotníckej techniky, lebo nové prístroje netreba. 4) Nezvyšovať platy všetkým lekárom, ale len tým, ktorí podali výpovede. link tu . Odborári to však vylučujú. V správe agentúry Sita z 27.11.2011 sa uvádza, že odborári: \" tvrdia ..., že nechceli ani zavádzať poplatky za prevoz sanitkou, či zastaviť nákup techniky do nemocníc. Iba upozornili, že v rezorte sa plytvá, a to napríklad predraženými nákupmi.\" Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok nemožno jednoznačne klasifikovať ani ako pravdivý, avšak ani ako nepravdivý. To, či takáto požiadavka odznela na rokovaniach medzi LOZ a premiérkou, resp. ministrom Uhliarikom vedia len samotní zainteresovaní. Premiérka Radičová po rokovaní uviedla, ako chcú lekári získať peniaze na vyššie platy: 1) Zaviesť platby 20 až 40 Eur za každý prevoz sanitkou. 2) Znovu zaviesť výmenné lístky aby pacienti nemohli ísť priamo odbornému lekárovi. 3) Zrušiť licencie pre záchranné služby podpísané bývalým ministrom. 3) Zastaviť nákup zdravotníckej techniky, lebo nové prístroje netreba. 4) Nezvyšovať platy všetkým lekárom, ale len tým, ktorí podali výpovede. link tu . Odborári to však vylučujú. V správe agentúry Sita z 27.11.2011 sa uvádza, že odborári: \" tvrdia ..., že nechceli ani zavádzať poplatky za prevoz sanitkou, či zastaviť nákup techniky do nemocníc. Iba upozornili, že v rezorte sa plytvá, a to napríklad predraženými nákupmi.\" Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["tu", "V správe agentúry Sita"], "url": ["http://tivi.cas.sk/video/1086853/lekari-podrazili-slovakov-za-prevoz-sanitkou-chcu-poplatok-40.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/114783/Riesenim-krizy-je-podla-odborarov-ich-memorandum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:56.110121+00:00"}
{"id": "vr28745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28745", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Bratislava má 15 stavebných úradov a nie 1", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v Bratislave je skutočne 15 stavebných úradov. Konkrétne sa jedná o 13 stavebných úradov vo väčšine mestských častí Bratislavy (konkrétne v Starom Meste , Ružinove , Vrakuni , Podunajských Biskupiciach , Novom Meste , Rači , Vajnoroch , Karlovej Vsi , Dúbravke , Lamači , Devíne , Záhorskej Bystrici a Rusovciach ), ďalej Krajský stavebný úrad , a Špeciálny stavebný úrad . Stavebný úrad v mestskej časti Lamač je spoločný pre túto mestskú časť a taktiež i pre mestskú časť Devínska Nová Ves, stavebný úrad v Rusovciach je okrem tejto mestskej časti spoločný i pre Jarovce, Čunovo a Petržalku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v Bratislave je skutočne 15 stavebných úradov. Konkrétne sa jedná o 13 stavebných úradov vo väčšine mestských častí Bratislavy (konkrétne v Starom Meste , Ružinove , Vrakuni , Podunajských Biskupiciach , Novom Meste , Rači , Vajnoroch , Karlovej Vsi , Dúbravke , Lamači , Devíne , Záhorskej Bystrici a Rusovciach ), ďalej Krajský stavebný úrad , a Špeciálny stavebný úrad . Stavebný úrad v mestskej časti Lamač je spoločný pre túto mestskú časť a taktiež i pre mestskú časť Devínska Nová Ves, stavebný úrad v Rusovciach je okrem tejto mestskej časti spoločný i pre Jarovce, Čunovo a Petržalku."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Starom Meste", "Ružinove", "Vrakuni", "Podunajských Biskupiciach", "Novom Meste", "Rači", "Vajnoroch", "Karlovej Vsi", "Dúbravke", "Lamači", "Devíne", "Záhorskej Bystrici", "Rusovciach", "Krajský stavebný úrad", "Špeciálny stavebný úrad", "", "spoločný", "spoločný"], "url": ["http://www.staremesto.sk/sk/content/a-7-stavebny-urad-zivotne-prostredie/section:city", "http://www.ruzinov.sk/sk/kontakty/oddelenie/stavebny-urad", "http://www.vrakuna.sk/taxonomy/term/10", "http://www.biskupice.sk/sk/stavebny-urad.html", "http://www.banm.sk/oddelenie-uzemneho-konania-a-stavebneho-poriadku/", "http://www.raca.sk/oddelenie-uzemneho-planovania-a-stavebneho-poriadku/", "http://www.vajnory.sk/?id=131", "http://www.karlovaves.sk/stavebny-urad", "http://www.dubravka.sk/sk/Miestny-urad/Stavebny-urad-.alej", "http://www.lamac.sk/referat-uzemneho-konania-a-stavebneho-poriadku.phtml?id3=42677", "http://www.devin.sk/content/samosprava", "http://www.zahorskabystrica.sk/?p=211", "https://sites.google.com/a/smer.tv/mestska-cast-petrzalka/miestny-urad/referaty/stavebny", "http://stavebny.urad-online.sk/krajsky/bratislavsky.php", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=74879", "https://sites.google.com/a/smer.tv/mestska-cast-petrzalka/miestny-urad/referaty/stavebny", "http://www.lamac.sk/referat-uzemneho-konania-a-stavebneho-poriadku.phtml?id3=42677", "https://sites.google.com/a/smer.tv/mestska-cast-petrzalka/miestny-urad/referaty/stavebny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:38.548784+00:00"}
{"id": "vr27908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27908", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja som predložil na predchádzajúcej schôdzi NRSR zákon o informáciách z Euŕopskej únie. Pozrime sa k nášmu rakúskemu susedovi, kde takýto zákon majú a kde funguje. Ktorý hovorí o tom, aby sa vytvoril verejný portál, do ktorého bude mať prístup každý občan, každá právnická osoba, aby si mohol nájsť informácie nie len o smerniciach a nariadeniach, ktoré boli schválené, ale aj o tých, ktoré sú v procese tvorby a v pripomienkovom konaní, ale aj o programoch európskych rád, ale aj o programoch európskych summitov. Odpoveď ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Lajčáka bola: My taký zákon nepotrebujeme, my ho pripravujeme na rok 2016.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Kollár skutočné predložil zákon o informáciách z Európskej únie, ktorý obsahuje nasledovné body:", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár skutočné predložil zákon o informáciách z Európskej únie, ktorý obsahuje nasledovné body:"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["doc", "youtube"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=397159", "https://www.youtube.com/watch?v=zlyqb_BlMKU&feature=youtu.be"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:44.996739+00:00"}
{"id": "43506", "numeric_id": 43506, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43506", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Žiaden zákon, žiaden predpis nezakazuje primátorom alebo starostom a následne riaditeľom škôl, ak na to majú, aby kuchárovi dali aj viac peňazí, ako hovorí nejaké tabuľka. Ani pani kuchárka, ani pani pomocná pracovníčka nemusí zarábať minimálnu mzdu. Môžu jej dať príplatok, lebo to je zasa len čo si myslí starosta. Či chce odmeňovať aj kuchárky, alebo sa spoľahne, zákon hovorí, že ste v takejto triede, máte mať 520 euro, viac vám nedám.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon zamestnávateľom nezakazuje, aby platili zamestnancom viac než tzv. tabuľkové platy. Odmeny či osobné príplatky viaže na splnenie vecných či kvalitatívnych kritérií, ktorých vyhodnotenie ponecháva na zamestnávateľovi. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Platové podmienky a možnosti poskytnutia príplatku kuchárkam na základnej škole upravuje Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tarifný - teda základný - plat závisí od platovej triedy (tabuľky), v ktorej je konkrétna osoba zaradená podľa kvalifikačných predpokladov, náročnosti práce, psychickej či fyzickej záťaže. Je pravdou, že zákon (§ 4) umožňuje rôzne formy príplatku k tarifnému, „tabuľkovému” platu. Napríklad, zamestnávateľ môže zamestnancovi udeliť osobný príplatok ako „ ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov, alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností.” Môže ju tiež udeliť odmenu (§ 20) za „ kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností.” Osobný príplatok aj odmeny zákon viaže na splnenie vecných resp. kvalitatívnych kritérií, ktoré ponecháva na vyhodnotení a možnostiach zamestnávateľa. Reálna vôľa zamestnávateľov udeľovať zamestnancom osobné príplatky, samozrejme, závisí aj od ich finančných možností. Fungovanie školských jedální je financované z vlastných príjmov samospráv, najmä z dane z príjmov fyzických osôb. Výrok však hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon zamestnávateľom nezakazuje, aby platili zamestnancom viac než tzv. tabuľkové platy. Odmeny či osobné príplatky viaže na splnenie vecných či kvalitatívnych kritérií, ktorých vyhodnotenie ponecháva na zamestnávateľovi. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Platové podmienky a možnosti poskytnutia príplatku kuchárkam na základnej škole upravuje Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tarifný - teda základný - plat závisí od platovej triedy (tabuľky), v ktorej je konkrétna osoba zaradená podľa kvalifikačných predpokladov, náročnosti práce, psychickej či fyzickej záťaže. Je pravdou, že zákon (§ 4) umožňuje rôzne formy príplatku k tarifnému, „tabuľkovému” platu. Napríklad, zamestnávateľ môže zamestnancovi udeliť osobný príplatok ako „ ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov, alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností.” Môže ju tiež udeliť odmenu (§ 20) za „ kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností.” Osobný príplatok aj odmeny zákon viaže na splnenie vecných resp. kvalitatívnych kritérií, ktoré ponecháva na vyhodnotení a možnostiach zamestnávateľa. Reálna vôľa zamestnávateľov udeľovať zamestnancom osobné príplatky, samozrejme, závisí aj od ich finančných možností. Fungovanie školských jedální je financované z vlastných príjmov samospráv, najmä z dane z príjmov fyzických osôb. Výrok však hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "podľa", "môže", "financované"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/", "https://www.skolskyportal.sk/odbornik-radi/zaradenie-kucharky-do-platovej-triedy", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/", "https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/slovakia/early-childhood-and-school-education-funding_sk#3.1.1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:50.491505+00:00"}
{"id": "vr37578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37578", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Je treba povedať, že pre tých samotných farmárov, pre tých najmenších, ktorí doma dopestujú alebo vyprodukujú to jedno vajíčko, tak pre nich do obratu 50 tisíc euro nie je potrebné, aby boli platcami DPH.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty 222/2004 Z. z., po novele 490/2010 Z. z. §4 ods. 1: \"Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty 222/2004 Z. z., po novele 490/2010 Z. z. §4 ods. 1: \"Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["zákona o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2011-a.html#4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:25.588129+00:00"}
{"id": "vr31966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31966", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď to dopadne na ľudí. Stratia zamestnanie podľa podnikateľskej aliancie odhadom až 5% zamestnanosti sa stratí týmto opatrením (zvýšením dane z príjmov pre PO, pozn.).", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Podnikateľská aliancia Slovenska v tlačovej správe 7. júna 2012 kritizovala vládou avizované opatrenia zvýšiť sadzby dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 %. Argumentovala, že navrhované opatrenie zhorší konkurencieschopnosť slovenských podnikov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Podnikateľská aliancia Slovenska v tlačovej správe 7. júna 2012 kritizovala vládou avizované opatrenia zvýšiť sadzby dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 %. Argumentovala, že navrhované opatrenie zhorší konkurencieschopnosť slovenských podnikov."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe"], "url": ["http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_07062012.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:14.650588+00:00"}
{"id": "vr26518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26518", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Klamete, keď hovoríte, že k našim stanovám sa nedá dostať. Naše stanovy sú verejne prístupné.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po prieskume stránky OĽaNO som nenašiel žiadny spôsob, ako sa dostať k stanovám tejto strany. Taktiež sa ich nepodarilo vyhľadať žiadnym bežne známym spôsobom napr. cez google, čo dokazuje, že sú nedostupné širokej verejnosti.", "analysis_paragraphs": ["Po prieskume stránky OĽaNO som nenašiel žiadny spôsob, ako sa dostať k stanovám tejto strany. Taktiež sa ich nepodarilo vyhľadať žiadnym bežne známym spôsobom napr. cez google, čo dokazuje, že sú nedostupné širokej verejnosti."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["stránky OĽaNO", "OĽaNO"], "url": ["http://obycajniludia.sk/volebny-program-hnutia/", "http://obycajniludia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:30.101285+00:00"}
{"id": "vr35851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35851", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Že keď 3 alebo 4 miliardy korún potrebuje získať pravicová vláda, ako to aj ukázala pravicová vláda, tak urobila to najjednoduchšie rozhodnutie, aké existuje, zobrala invalidom. Dokončím to, pán redaktor. Zobrala invalidom peniaze. My sme tie peniaze tým invalidom museli vrátiť.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že dôchodková reforma, ktorá vošla do platnosti v roku 2004, prehodnotila vyplácanie invalidných dôchodkov, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné. Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda toto rozhodnutie spravila primárne s cieľom získať do rozpočtu 3-4 mld.korún.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že dôchodková reforma, ktorá vošla do platnosti v roku 2004, prehodnotila vyplácanie invalidných dôchodkov, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné. Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda toto rozhodnutie spravila primárne s cieľom získať do rozpočtu 3-4 mld.korún."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný súd"], "url": ["http://www.24hod.sk/prezident-podpisal-novelu-k-invalidnym-dochodkom-cl19527.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:51.573940+00:00"}
{"id": "vr38846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38846", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "(Smer-SD pozn.) Súhlasil aj s ochranným valom, s ktorými potom kde sme potom my pokračovali a schváli sme tento ochranný val,", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Smer-SD súhlasil s tzv. ochranným valom. Na tlačovej konferencii v stredu 12. mája 2010 sa Róbert Fico vyjadril , že \"ak by Európska rada a summit ministrov financií neprijali minulý týždeň stabilizačný program pre Európu, došlo by k nekontrolovanému rozpadu eurozóny, k znehodnoteniu meny a k obrovským problémom. „To by pre Slovensko malo obrovské dôsledky – strata práce pre ľudí, prepad hospodárskeho rastu, nárast verejného dlhu. Teda všetko to, čo držíme pod kontrolou a máme najlepšie výsledky v Európe, by sa vďaka postupu, o ktorom dnes hovorí pani Radičová a pán Mikloš potopilo a okamžite zničilo.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Smer-SD súhlasil s tzv. ochranným valom. Na tlačovej konferencii v stredu 12. mája 2010 sa Róbert Fico vyjadril , že \"ak by Európska rada a summit ministrov financií neprijali minulý týždeň stabilizačný program pre Európu, došlo by k nekontrolovanému rozpadu eurozóny, k znehodnoteniu meny a k obrovským problémom. „To by pre Slovensko malo obrovské dôsledky – strata práce pre ľudí, prepad hospodárskeho rastu, nárast verejného dlhu. Teda všetko to, čo držíme pod kontrolou a máme najlepšie výsledky v Európe, by sa vďaka postupu, o ktorom dnes hovorí pani Radičová a pán Mikloš potopilo a okamžite zničilo.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "TASR", "SITA, TASR, ČTK, sme.sk", "júli", "auguste 2010"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/1409/robert-fico-o-ekonomickej-kondicii-slovenska-ako-aj-o-situacii-v-suvislosti-s-krizou-v-grecku", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45578020-fico-pozicka-grecku-je-dolezita-pre-stabilitu-eura", "http://ekonomika.sme.sk/c/5364210/fico-podpise-pomoc-pre-grecko-o-ktorej-rozhodne-az-buduci-parlament.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-schvalila-euroval-pozicku-gr/183042-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:24.548104+00:00"}
{"id": "47970", "numeric_id": 47970, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47970", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Ten omikron, ktorý ste spomínali, je oveľa infekčnejší podľa tých informácií, čo máme.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Variant koronavírusu Omikron je podľa predbežných informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) infekčnejší ako ostatné známe varianty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Variant koronavírusu Omikron je podľa predbežných informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) infekčnejší ako ostatné známe varianty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["infekčnejší"], "url": ["https://www.who.int/news/item/26-11-2021-classification-of-omicron-(b.1.1.529)-sars-cov-2-variant-of-concern"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:19.409504+00:00"}
{"id": "vr15665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15665", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "RegioJet asi 70 vlakov (vypravuje denne, pozn.)", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počet vypravených vlakov spoločnosti RegioJet predstavoval podľa údajov rezortu dopravy v priemere za deň 2,6% z počtu ŽSSK, čo je cca 38 vlakov, pričom je to informácia z novembra roku 2015. Keďže však nie sú dostupné novšie informácie, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na základe výročnej správy RegioJet za rok 2015, využilo spoje spoločnosti na trati Bratislava-Košice až 900 000 cestujúcich. Išlo denne o tri páry vlakov. Na linke Bratislava - Komárno cestovalo s RegioJet 2,4 milióna cestujúcich.", "analysis_paragraphs": ["Počet vypravených vlakov spoločnosti RegioJet predstavoval podľa údajov rezortu dopravy v priemere za deň 2,6% z počtu ŽSSK, čo je cca 38 vlakov, pričom je to informácia z novembra roku 2015. Keďže však nie sú dostupné novšie informácie, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na základe výročnej správy RegioJet za rok 2015, využilo spoje spoločnosti na trati Bratislava-Košice až 900 000 cestujúcich. Išlo denne o tri páry vlakov. Na linke Bratislava - Komárno cestovalo s RegioJet 2,4 milióna cestujúcich."], "analysis_date": "2017-01-21", "analysis_sources": {"text": ["priemere", "výročnej správy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/8080633/regiojet-odchadza-z-top-trate-vini-za-to-pociatka.html", "https://www.studentagency.cz/data/vyrocni-zprava/2015-rj-sk/#p=11"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:35.415279+00:00"}
{"id": "vr35234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35234", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ale niekedy sme sa dostali do situácie istého spolitizovania tohto problému, pretože predseda Národnej rady sa obrátil na každého poslanca listom, aby každý poslanec mal právo navrhnúť osobnosť, ktorá v tejto oblasti by mohla pôsobiť. Tak sa stalo, že aj náš poslanec Mojmír Mamojka navrhol pána terajšieho generálneho prokurátora Trnku…", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "List R. Sulíka poslancom NR SR sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["List R. Sulíka poslancom NR SR sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:44.125039+00:00"}
{"id": "vr38614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38614", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prijali ste nezmyselný konsolidačný balík, pozvyšovali ste dane, zvýšili ste ceny energií.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kompletný balík opatrení v prehľadnej tabuľke si môžte pozrieť na stránke Pravdy . Menované opatrenia boli súčasťou tohto balíčka, hoci v prípade elektrickej energie sa jednalo skôr o obecné opatrenia namierené proti zrušeniu výnimiek v platení tzv. energetických daní či poplatku do Národného jadrového fondu.", "analysis_paragraphs": ["Kompletný balík opatrení v prehľadnej tabuľke si môžte pozrieť na stránke Pravdy . Menované opatrenia boli súčasťou tohto balíčka, hoci v prípade elektrickej energie sa jednalo skôr o obecné opatrenia namierené proti zrušeniu výnimiek v platení tzv. energetických daní či poplatku do Národného jadrového fondu."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/na-vladny-balicek-najviac-doplatia-motoristi-f3y-/sk_ekonomika.asp?c=A100908_000325_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:12.336787+00:00"}
{"id": "vr31015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31015", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ten vývoj od roku 2000 doteraz je taký, že Slovensko malo najvyšší priemerný ekonomický rast od roku 2000 doteraz spomedzi všetkých krajín európskej \"27\".", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.sk podľa hodnôt Eurostatu vypočítal priemerný ekonomický rast vo všetkých krajinách EÚ od roku 2000. Z tabuľky vyplýva, že Slovensko skončilo až na 4. mieste čo sa týka najvyššieho ekonomického medziročného rastu (4,07%). Predbehli ho pobaltské krajiny Litva (5,12), Estónsko (4,78) a Lotyšsko (4,12).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk podľa hodnôt Eurostatu vypočítal priemerný ekonomický rast vo všetkých krajinách EÚ od roku 2000. Z tabuľky vyplýva, že Slovensko skončilo až na 4. mieste čo sa týka najvyššieho ekonomického medziročného rastu (4,07%). Predbehli ho pobaltské krajiny Litva (5,12), Estónsko (4,78) a Lotyšsko (4,12)."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:54.055528+00:00"}
{"id": "vr16922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16922", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...nebola to naša iniciatíva (zmena volebného systému, pozn.), to bol poslanecký návrh, my sme ho schválili, my sme ho podporovali ako ministerstvo vnútra, respektíve náš odbor volieb...", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom novembra 2016 skupina poslancov NR SR za vládne strany SMER-SD a MOST-HÍD iniciovala návrh zákona, na základe ktorého došlo k zmene volebného systému pre voľbu županov z dvojkolového na jednokolové volenie. Výrok ministra vnútra hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom novembra 2016 skupina poslancov NR SR za vládne strany SMER-SD a MOST-HÍD iniciovala návrh zákona, na základe ktorého došlo k zmene volebného systému pre voľbu županov z dvojkolového na jednokolové volenie. Výrok ministra vnútra hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-08", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "kritizovali", "hlasoval", "schválila", "schválený", "vrátil"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/volby-do-vuc-budu-po-novom-jednokolove.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/olano-nova-navrh-na-zmenu-pravidiel-v/231270-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38264", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38264", "https://dennikn.sk/673916/na-kotlebu-vytiahli-jedno-kolo-moze-mu-to-pomoct-sns-chce-ist-aj-tak-sama/?ref=cl", "https://domov.sme.sk/c/20467264/prezident-kiska-vetoval-jednokolove-zupne-volby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:40.778651+00:00"}
{"id": "vr32673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32673", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď to (bezhotovostné platby, pozn.) máte program v strane.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana SDKÚ bude mať nový program 17.novembra. V tomto programe nakoniec nebude návrh na zdanenie bezhotovostných platieb, ktorý pôvodne navrhoval Ľudovít Kaník. Výrok Roberta Fica považujeme teda za zavádzajúci, nakoľko z prostredia SDKÚ takýto návrh vyšiel, avšak bol zavrhnutý a nedá sa ani považovať za ich \"program\". TASR (4.11.2012) priniesla informáciu, že SDKÚ navrhuje zdaniť bezhotovostné transakcie: \"Opozičná SDKÚ chce predstaviť návrh nového daňového systému, od ktorého si sľubuje, že ľudia budú platiť nižšie dane a štát zároveň získa viac peňazí do rozpočtu. Jeho základom má byť zdaňovanie bezhotovostných finančných transakcií. N avrhujeme zaviesť tzv. jednotnú daň vo výške zlomku percenta viazanú na každú bezhotovostnú finančnú operáciu. Žiadne daňové priznania, hlásenia, vratky ani nedoplatky.\" 8. novembra SITA informovala, že Kaníkov návrh neprešiel: \"V programe strany SDKÚ-DS nebude návrh poslanca Ľudovíta Kaníka na zavedenie dane z bezhotovostných finančných operácií, ktorý narazil v strane na odpor. \"Diskusia prebieha. V tejto podobe to však nebude. Cítim, že ľudia ťažšie chápu túto myšlienku. Bol som príliš opatrný a nenavrhol som konečný krok, ktorým je zrušiť daň z príjmu a vymeniť ju za takúto daň,“ povedal vo štvrtok Kaník pre agentúru SITA.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana SDKÚ bude mať nový program 17.novembra. V tomto programe nakoniec nebude návrh na zdanenie bezhotovostných platieb, ktorý pôvodne navrhoval Ľudovít Kaník. Výrok Roberta Fica považujeme teda za zavádzajúci, nakoľko z prostredia SDKÚ takýto návrh vyšiel, avšak bol zavrhnutý a nedá sa ani považovať za ich \"program\". TASR (4.11.2012) priniesla informáciu, že SDKÚ navrhuje zdaniť bezhotovostné transakcie: \"Opozičná SDKÚ chce predstaviť návrh nového daňového systému, od ktorého si sľubuje, že ľudia budú platiť nižšie dane a štát zároveň získa viac peňazí do rozpočtu. Jeho základom má byť zdaňovanie bezhotovostných finančných transakcií. N avrhujeme zaviesť tzv. jednotnú daň vo výške zlomku percenta viazanú na každú bezhotovostnú finančnú operáciu. Žiadne daňové priznania, hlásenia, vratky ani nedoplatky.\" 8. novembra SITA informovala, že Kaníkov návrh neprešiel: \"V programe strany SDKÚ-DS nebude návrh poslanca Ľudovíta Kaníka na zavedenie dane z bezhotovostných finančných operácií, ktorý narazil v strane na odpor. \"Diskusia prebieha. V tejto podobe to však nebude. Cítim, že ľudia ťažšie chápu túto myšlienku. Bol som príliš opatrný a nenavrhol som konečný krok, ktorým je zrušiť daň z príjmu a vymeniť ju za takúto daň,“ povedal vo štvrtok Kaník pre agentúru SITA.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["program", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/p-freso-boli-ma-kazde-nezrozumite/9882-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6591821/sdku-navrhuje-zdanit-bezhotovostne-transakcie.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/kanikova-dan-z-bezhotovostnych-transa/573243-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:57.738899+00:00"}
{"id": "vr37085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37085", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Teoretická možnosť existuje. (že vystúpia Obyčajní ľudia z koalície, pozn.) Hoci dali sme sľub, že nevystúpime s toho klubu, ale zasa zároveň koalícia nám dala sľub, že presadí naše návrhy pri najbližšej aktualizácii do vládneho programu, len hneď na druhý deň v podstate predstavitelia koalícii povedali, že to je to čo nám sľúbili, že je nerealizovateľné, lebo aktualizácia vládneho programu nebude, čiže neexistuje.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hnutie Obyčajní ľudia najskôr pohrozili odchodom z poslaneckého klubu SaS z dôvodu nepresadenia ich požiadaviek do vládneho programu. Následne však došlo k podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS , kde sa uvádza: \"Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program SaS bude rozšírený o tie body programu OĽ, s ktorými SaS súhlasí,\" a štyria členovia OĽ sa zaviazali, že do konca volebného obdobia nevystúpia z poslaneckého klubu SaS a v prípade ak by niekto z členov OĽ z poslaneckého kluby vystúpil, automaticky sa vzdá aj poslaneckého mandátu. Dohoda sa nepozdávala KDH, ktoré vládny program pokladá za uzavretý na celé štyri roky, avšak podľa Radičovej bola dohoda jediným možným riešením, pretože odmietala viesť menšinovú vládu a pripustila možnosť doplniť vládny program pri jeho vyhodnocovaní: \"Toto je príležitosť na to, aby jednotlivé politické strany dávali návrhy, čo ešte považujú za veľmi dôležité.\"", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Obyčajní ľudia najskôr pohrozili odchodom z poslaneckého klubu SaS z dôvodu nepresadenia ich požiadaviek do vládneho programu. Následne však došlo k podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS , kde sa uvádza: \"Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program SaS bude rozšírený o tie body programu OĽ, s ktorými SaS súhlasí,\" a štyria členovia OĽ sa zaviazali, že do konca volebného obdobia nevystúpia z poslaneckého klubu SaS a v prípade ak by niekto z členov OĽ z poslaneckého kluby vystúpil, automaticky sa vzdá aj poslaneckého mandátu. Dohoda sa nepozdávala KDH, ktoré vládny program pokladá za uzavretý na celé štyri roky, avšak podľa Radičovej bola dohoda jediným možným riešením, pretože odmietala viesť menšinovú vládu a pripustila možnosť doplniť vládny program pri jeho vyhodnocovaní: \"Toto je príležitosť na to, aby jednotlivé politické strany dávali návrhy, čo ešte považujú za veľmi dôležité.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS", "avšak podľa Radičovej"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-45388880-koalicia-ma-istotu-matovic-sa-zaviazal-sulikovi-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45401890-sulik-ma-obycajnych-ludi-vlada-vacsinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:33.417649+00:00"}
{"id": "47507", "numeric_id": 47507, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47507", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...mám právo sa zaujímať o to, ako to vyšetrenie, (policajné, pozn.) vyšetrovanie pokračuje a či pokračuje...", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavy prezidentka vymenúva a odvoláva členov vlády, teda aj ministra vnútra či spravodlivosti. Zároveň „ svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.” Zároveň podľa Ústavy prezidentka „má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.” Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Dôležité: právo prezidentky informovať sa o tom, ako konajú a či riadne fungujú ústavné orgány neznamená, že má prístup k informáciám z vyšetrovacích spisov. Viď tu .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavy prezidentka vymenúva a odvoláva členov vlády, teda aj ministra vnútra či spravodlivosti. Zároveň „ svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.” Zároveň podľa Ústavy prezidentka „má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.” Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Dôležité: právo prezidentky informovať sa o tom, ako konajú a či riadne fungujú ústavné orgány neznamená, že má prístup k informáciám z vyšetrovacích spisov. Viď tu ."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["vymenúva", "„", "zabezpečuje", "„má", "tu"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/36982.pdf", "https://www.prezident.sk/page/pravomoci/", "https://www.prezident.sk/page/pravomoci/", "https://www.prezident.sk/page/pravomoci/", "https://demagog.sk/vyrok/47527/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:46.410175+00:00"}
{"id": "vr36471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36471", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "... Ale stále ešte nedosahuje také čísla, ako kulminovala nezamestnanosť v čase konjunktúry, v čase vlády Mikuláša Dzurindu, kedy jednoducho to bolo až 18, potom samozrejme to bolo povedzme 16 % a to ešte tá pravicová politika vyháňala desaťtisíce mladých ľudí do zahraničia, ktorí sa dnes vracajú.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historická nezamestnanosť: pravda.", "analysis_paragraphs": ["Historická nezamestnanosť: pravda."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:31.981338+00:00"}
{"id": "vr31744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31744", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Za tento týždeň, keď som zareagoval aj ja na nomináciu na šéfa eurofondov pána Sántaia, na druhý deň už nebol šéfom. Pretože bol spätý následne so známym tendrom pri nástenke.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 22. apríla 2012, zverejnil denník SME článok o vymenovaní Michala Sántaia za šéfa Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ktorý má na starosti celoslovenské eurofondy. SME v článku informovalo o prepojení Sántaia s nástenkovým tendrom, keď uviedli: \" Hoci Sántai na výstavbu prišiel štyri mesiace po podpísaní zmlúv k nástenkovému tendru, mal s ním veľa spoločné. Problematické totiž nebolo len výberové konanie, ale aj to, ako firmy blízke SNS predražovali jednotlivé služby – a to trvalo takmer dva roky. Sántai bol členom monitorovacieho výboru pre Operačný program Technická pomoc, ktorý dozeral na celý program vrátane nástenkového tendra. Teda aj na predražené faktúry.\" Ministerstvo dopravy trvalo na tom, že Sántai nemá s nástenkovým tendrom nič spoločné, keď tvrdili: \" Odmietame, že by pán Sántai bol akýmkoľvek spôsobom zodpovedný za tzv. nástenkový tender. Nebol vo výberovej komisii a nebol ani pracovníkom ministerstva výstavby v čase predmetného konania .“ Na Sántaiove vymenovanie zareagoval aj J. Figeľ, ktorý sa vyjadril: \" Považujem to za hrubú chybu...Človek, ktorý bol aktérom pri nástenkovom tendri, tam nemá čo hľadať .\" Dňa 23. apríla, SME informovalo o tom, že Sántai sa už 22. apríla, v deň poukázania na jeho prepojenie na nástenkový tender, vzdal svojho miesta. Ako informovalo SME, Sántai trval na tom, že s nástenkovým tendrom nemá nič spoločné a vzdať sa dočasného poverenia riadiť sekciu riadenia fondov EÚ sa rozhodol \" v záujme neohroziť aktivity ministra dopravy na zlepšenie čerpania eurofondov.\"", "analysis_paragraphs": ["Dňa 22. apríla 2012, zverejnil denník SME článok o vymenovaní Michala Sántaia za šéfa Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ktorý má na starosti celoslovenské eurofondy. SME v článku informovalo o prepojení Sántaia s nástenkovým tendrom, keď uviedli: \" Hoci Sántai na výstavbu prišiel štyri mesiace po podpísaní zmlúv k nástenkovému tendru, mal s ním veľa spoločné. Problematické totiž nebolo len výberové konanie, ale aj to, ako firmy blízke SNS predražovali jednotlivé služby – a to trvalo takmer dva roky. Sántai bol členom monitorovacieho výboru pre Operačný program Technická pomoc, ktorý dozeral na celý program vrátane nástenkového tendra. Teda aj na predražené faktúry.\" Ministerstvo dopravy trvalo na tom, že Sántai nemá s nástenkovým tendrom nič spoločné, keď tvrdili: \" Odmietame, že by pán Sántai bol akýmkoľvek spôsobom zodpovedný za tzv. nástenkový tender. Nebol vo výberovej komisii a nebol ani pracovníkom ministerstva výstavby v čase predmetného konania .“ Na Sántaiove vymenovanie zareagoval aj J. Figeľ, ktorý sa vyjadril: \" Považujem to za hrubú chybu...Človek, ktorý bol aktérom pri nástenkovom tendri, tam nemá čo hľadať .\" Dňa 23. apríla, SME informovalo o tom, že Sántai sa už 22. apríla, v deň poukázania na jeho prepojenie na nástenkový tender, vzdal svojho miesta. Ako informovalo SME, Sántai trval na tom, že s nástenkovým tendrom nemá nič spoločné a vzdať sa dočasného poverenia riadiť sekciu riadenia fondov EÚ sa rozhodol \" v záujme neohroziť aktivity ministra dopravy na zlepšenie čerpania eurofondov.\""], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6348490/santai-obhajoval-nastenkovy-tender-teraz-riadi-eurofondy.html", "http://www.sme.sk/c/6349118/santai-pri-eurofondoch-skoncil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:06.410945+00:00"}
{"id": "49142", "numeric_id": 49142, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49142", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Zavádzal a klamal verejnosť (pozn. Naď), či už to bolo s dodaním S300, rovnako aj MiG-ov.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jaroslav Naď síce o poslaní S-300 na Ukrajinu povedal vedome nepravdivú informáciu, urobil tak z dôvodu, že šlo o utajovanú spoločnosť a následne sa ospravedlnil a uviedol veci na pravú mieru, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nJaroslav Naď 9. 4. 2022 v relácii O 5 minút 12 priznal , že o poslaní systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu v televízii Markíza 6. 4. 2022 klamal a ospravedlnil sa za to.\n\nPresun stíhačiek MiG-29 schválila 2023 17. marca vláda, 23. marca informovalo ministerstvo obrany o tom, že prvé štyri stíhačky sú na Ukrajine.\n\nV oboch prípadoch išlo z bezpečnostných dôvodov o prísne tajné operácie. Verejnosť sa preto vopred nemohla dozvedieť, kedy a ako budú jednotlivé obranné mechanizmy odovzdané na Ukrajinu.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Naď síce o poslaní S-300 na Ukrajinu povedal vedome nepravdivú informáciu, urobil tak z dôvodu, že šlo o utajovanú spoločnosť a následne sa ospravedlnil a uviedol veci na pravú mieru, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Jaroslav Naď 9. 4. 2022 v relácii O 5 minút 12 priznal , že o poslaní systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu v televízii Markíza 6. 4. 2022 klamal a ospravedlnil sa za to.", "Presun stíhačiek MiG-29 schválila 2023 17. marca vláda, 23. marca informovalo ministerstvo obrany o tom, že prvé štyri stíhačky sú na Ukrajine.", "V oboch prípadoch išlo z bezpečnostných dôvodov o prísne tajné operácie. Verejnosť sa preto vopred nemohla dozvedieť, kedy a ako budú jednotlivé obranné mechanizmy odovzdané na Ukrajinu."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "schválila", "tajné"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/G1Mv6Gr/jaroslav-nad-klamal-som-a-ospravedlnujem-sa-ale-bolo-to-s-dobrym-cielom/", "https://domov.sme.sk/c/23149978/stihacky-mig-29-na-ukrajinu.html", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/159418-slovensky-system-s-300-je-na-ukrajine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:24.237213+00:00"}
{"id": "vr27272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27272", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Igor Brossmann, ktorý bol aktívny v politike, v politickej strane.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Brossmann podnikal najmä v oblasti reklamy. Brossmann vystupoval ako “zakladajúci sympatizant” strany Paliho Kapurková, ktorá bola okrem iného známa tý, že ju v diskusiách nezastupoval “predseda” rušňovodič Pavel Vass, ale práve Igor Brossmann. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Brossmann podnikal najmä v oblasti reklamy. Brossmann vystupoval ako “zakladajúci sympatizant” strany Paliho Kapurková, ktorá bola okrem iného známa tý, že ju v diskusiách nezastupoval “predseda” rušňovodič Pavel Vass, ale práve Igor Brossmann. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["vystupoval"], "url": ["http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2010/interview/1274430681.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:00.361207+00:00"}
{"id": "vr28067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28067", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zhodou okolností to bolo myslím minulý týždeň, v sobotu som bol na neformálnom summite v Rumunsku, kde bol moldavský prezident a gruzínsky premiér. A pretože čakali na podpis tejto asociačnej dohody, veľmi jasne sa nás pýtali, bol tam rumunský premiér, bol tam český premiér, že je naozaj dobré stúpiť do Európskej únie?", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cez víkend 21-22. júna 2014 sa konalo neformálne stretnutie premiérov Rumunska, Moldavska, Gruzínska, Slovenska, Česka a Srbska, na ktorom sa malo podľa oficiálneho stanoviska premiéra Rumunska Viktora Ponta sa diskutovalo o o skúsenostiach, ktoré členské štáty nadobudli od svojho vstupu. V skutočnosti teda na stretnutí nebol prezident Moldavska ale premiér. Vzhľadom na podstatu, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Cez víkend 21-22. júna 2014 sa konalo neformálne stretnutie premiérov Rumunska, Moldavska, Gruzínska, Slovenska, Česka a Srbska, na ktorom sa malo podľa oficiálneho stanoviska premiéra Rumunska Viktora Ponta sa diskutovalo o o skúsenostiach, ktoré členské štáty nadobudli od svojho vstupu. V skutočnosti teda na stretnutí nebol prezident Moldavska ale premiér. Vzhľadom na podstatu, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["stretnutie"], "url": ["http://gov.ro/en/news/statements-by-pm-victor-ponta-following-the-informal-meeting-of-the-prime-ministers-of-romania-moldova-georgia-slovakia-czech-republic-and-serbia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:01.119063+00:00"}
{"id": "vr18228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18228", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "... sme získali ocenenie senior-friendly ako jediná samospráva na Slovensku.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Prešov za rok 2018 naozaj ako jediná samospráva na Slovensku získalo ocenenie Senior Friendly 50 +. Ocenenie bolo udelené na základe dlhodobej aktívnej podpory v meste žijúcich seniorov, ktorých mesto prostredníctvom aktívneho prístupu k životu zapája do spoločenského diania a svojimi aktivitami podporuje spoluprácu medzi generáciami. Prešovská samospráva sa svojím prístupom snaží zvyšovať u seniorov pocit spoločenskej potrebnosti a užitočnosti. Mesto Prešov bolo ako víťaz kategórie Miestne a regionálne samosprávy taktiež vyhlásené aj na stránke občianskeho združenia Senior Friendly, ktoré cenu udeľuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Prešov za rok 2018 naozaj ako jediná samospráva na Slovensku získalo ocenenie Senior Friendly 50 +. Ocenenie bolo udelené na základe dlhodobej aktívnej podpory v meste žijúcich seniorov, ktorých mesto prostredníctvom aktívneho prístupu k životu zapája do spoločenského diania a svojimi aktivitami podporuje spoluprácu medzi generáciami. Prešovská samospráva sa svojím prístupom snaží zvyšovať u seniorov pocit spoločenskej potrebnosti a užitočnosti. Mesto Prešov bolo ako víťaz kategórie Miestne a regionálne samosprávy taktiež vyhlásené aj na stránke občianskeho združenia Senior Friendly, ktoré cenu udeľuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["získalo", "stránke"], "url": ["https://www.presov.sk/oznamy/presov-je-jedina-senior-friendly-samosprava-na-slovensku.html", "https://www.seniorfriendly.sk/news/showNew/vitazi-senior-friendly-50-plus-2018"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:35.846240+00:00"}
{"id": "vr30145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30145", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď v Turecku je dnes možno 2,5, možno 3 milióny utečencov, ktorí zatiaľ sú na území Turecka...", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa stránok Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov mapujúcich situáciu utečencov zo Sýrie v susedských štátoch sú v Turecku k 2. 10. 2015 registrované približne 2 milióny utečencov a žiadateľov o azyl. Z ďalších krajín sa tu nachádza len niekoľko desiatok tisíc ľudí, pričom pochádzajú najmä z Afganistanu, Iraku a Iránu. Celkový počet je tak výrazne nižší než uvedených 2,5 až 3 milióny. V prípade, že by sme prísne rozlišovali medzi utečencami, žiadateľmi o azyl, bezštátnymi ľuďmi a ďalšími ohrozenými skupinami podľa metodiky OSN by sa táto hodnota pohybovala pod 2 miliónmi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránok Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov mapujúcich situáciu utečencov zo Sýrie v susedských štátoch sú v Turecku k 2. 10. 2015 registrované približne 2 milióny utečencov a žiadateľov o azyl. Z ďalších krajín sa tu nachádza len niekoľko desiatok tisíc ľudí, pričom pochádzajú najmä z Afganistanu, Iraku a Iránu. Celkový počet je tak výrazne nižší než uvedených 2,5 až 3 milióny. V prípade, že by sme prísne rozlišovali medzi utečencami, žiadateľmi o azyl, bezštátnymi ľuďmi a ďalšími ohrozenými skupinami podľa metodiky OSN by sa táto hodnota pohybovala pod 2 miliónmi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["stránok", "ďalších krajín", "médiách"], "url": ["http://data.unhcr.org/syrianrefugees/country.php?id=224", "http://www.unhcr.org/pages/49e48e0fa7f.html", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/turecky-prezident-sa-vysmieval-europe-za-utecencov-a-nobelovku-941395"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:46.479834+00:00"}
{"id": "vr37583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37583", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale on ten priestor dostal. (Matovič vyjadriť sa k svojmu vylúčeniu, pozn.) Veď mal možnosť sa vyjadriť na tom klube a on jednoducho povedal, že sa nebude k ničomu vyjadrovať.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I.Matovič sa k tejto téme vyjadril počas relácie Na telo z dňa 13. februára 2011 :\n\n\"I. MATOVIČ: A Richard Sulík, jak som si sadol (po príchode do miestnosti, pozn.) hovorí, dávam návrh na vylúčenie Igora Matoviča z klubu SaS. Som sa kukol na neho, pozrel som sa na ostatné ksychty, všetci vážni. Tak som sa postavil do okna, tak teda hlasujte. Ja som myslel stále, že si robia srandu. Postavil som sa do okna, pozerám na Dunaj a odrazu iba, jeden proti, dvaja sa zdržali. Tak som sa otočil, som sa nikomu nepozrel do tváre, pozeral som do zeme iba a hovorím, že tešilo ma. Odišiel som odtiaľ preč. Z. PUŠKÁROVÁ: Čiže ste boli šokovaný, hej? Nečakali ste to? I. MATOVIČ: Možno 50 sekúnd toto trvalo, čo som vošiel dovnútra a čo ma vylúčili. Bez akéhokoľvek priestoru na to, že však teda povedz nejaký názor, alebo dôvody prečo ma vylučujú. Jednoducho nič mi nepovedali. Nedali mi priestor obhájiť sa. Iba ma vyrazili, jak, jak prašivého psa, ktorý im bol dobrý na to, aby im získal hlasy vo voľbách. A teraz jednoducho ma vyrazili úplne. Cítil som sa jak naozaj prašivý pes, ktorého hodili cez palubu. Z. PUŠKÁROVÁ: Podľa mojich informácií bol proti Juraj Droba, môžete to potvrdiť, teda? I. MATOVIČ: Jediný, ktorý bol proti, tak bol Juraj Droba, ktorý povedal, že toto je unáhlené. Z. PUŠKÁROVÁ: A chceli ste vystúpiť, reagovať na to, teda vysvetliť? I. MATOVIČ: Podľa mňa to je normálne. Ako toto, jak to urobili, to je nejaká normalizačná úderka, alebo inkvizičná komisia dokáže, ale nie, nemala by sa takto správať k svojmu vlastnému poslancovi strana, ktorá má v názve sloboda.\"\n\nJedná sa o tvrdenie Richarda Sulíka proti tvrdeniu Igora Matoviča. Nenašli sme iný záznam, v ktorom by sa k priestoru I.Matoviča vyjadriť sa, niekto iný z prítomných poslancov vyjadril.", "analysis_paragraphs": ["I.Matovič sa k tejto téme vyjadril počas relácie Na telo z dňa 13. februára 2011 :", "\"I. MATOVIČ: A Richard Sulík, jak som si sadol (po príchode do miestnosti, pozn.) hovorí, dávam návrh na vylúčenie Igora Matoviča z klubu SaS. Som sa kukol na neho, pozrel som sa na ostatné ksychty, všetci vážni. Tak som sa postavil do okna, tak teda hlasujte. Ja som myslel stále, že si robia srandu. Postavil som sa do okna, pozerám na Dunaj a odrazu iba, jeden proti, dvaja sa zdržali. Tak som sa otočil, som sa nikomu nepozrel do tváre, pozeral som do zeme iba a hovorím, že tešilo ma. Odišiel som odtiaľ preč. Z. PUŠKÁROVÁ: Čiže ste boli šokovaný, hej? Nečakali ste to? I. MATOVIČ: Možno 50 sekúnd toto trvalo, čo som vošiel dovnútra a čo ma vylúčili. Bez akéhokoľvek priestoru na to, že však teda povedz nejaký názor, alebo dôvody prečo ma vylučujú. Jednoducho nič mi nepovedali. Nedali mi priestor obhájiť sa. Iba ma vyrazili, jak, jak prašivého psa, ktorý im bol dobrý na to, aby im získal hlasy vo voľbách. A teraz jednoducho ma vyrazili úplne. Cítil som sa jak naozaj prašivý pes, ktorého hodili cez palubu. Z. PUŠKÁROVÁ: Podľa mojich informácií bol proti Juraj Droba, môžete to potvrdiť, teda? I. MATOVIČ: Jediný, ktorý bol proti, tak bol Juraj Droba, ktorý povedal, že toto je unáhlené. Z. PUŠKÁROVÁ: A chceli ste vystúpiť, reagovať na to, teda vysvetliť? I. MATOVIČ: Podľa mňa to je normálne. Ako toto, jak to urobili, to je nejaká normalizačná úderka, alebo inkvizičná komisia dokáže, ale nie, nemala by sa takto správať k svojmu vlastnému poslancovi strana, ktorá má v názve sloboda.\"", "Jedná sa o tvrdenie Richarda Sulíka proti tvrdeniu Igora Matoviča. Nenašli sme iný záznam, v ktorom by sa k priestoru I.Matoviča vyjadriť sa, niekto iný z prítomných poslancov vyjadril."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Na telo z dňa 13. februára 2011"], "url": ["http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/53191"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:27.203097+00:00"}
{"id": "vr25984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25984", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Prečo nám treba 10 miliónov navyše na účte...", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa konsolidovanej výročnej správy (s. 38) Nitrianskeho kraja na rok 2012 bol stav položky \"finančné účty celkom\" 23,4 miliónov eur, z čoho položka bankové účty celkom predstavoval takmer 23 miliónov eur. Kým Tomáš Galbavý sa snaží argumentovať, že NSK má na účte príliš veľa prostriedkov, v skutočnosti má kraj na účte podstatne viac ako 10 miliónov eur, ktoré spomína vo svojom výroku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa konsolidovanej výročnej správy (s. 38) Nitrianskeho kraja na rok 2012 bol stav položky \"finančné účty celkom\" 23,4 miliónov eur, z čoho položka bankové účty celkom predstavoval takmer 23 miliónov eur. Kým Tomáš Galbavý sa snaží argumentovať, že NSK má na účte príliš veľa prostriedkov, v skutočnosti má kraj na účte podstatne viac ako 10 miliónov eur, ktoré spomína vo svojom výroku."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["konsolidovanej výročnej správy", "údajov"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/eo_konsolidovana-vyrocna-sprava_2012.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/priloha_k_navrhu_rozpoctu_nsk_na_r_2014-2016podla-zakona-rozpoctovej-zodpovednosti.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:48.948227+00:00"}
{"id": "vr29327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29327", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "...na základe tej zmluvy o prevádzke, boli Slovenské elektrárne zaviazané prispievať na údržbu Vodného diela v Gabčíkove, teda celého diela, nielen elektrárne, ale celého diela a to v sume 5 miliónov eur ročne. Od roku 2013 začali spochybňovať tieto platby a dokonca nás žalovali alebo žiadali od nás, aby sme 43 miliónov eur, ktoré nám počas tých ôsmich rokov zaplatili, aby sme im ako štát vrátili.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SE uhrádzajú od septembra 2013 štátnemu podniku pravidelnú platbu s výhradou jej jednoznačnej neoprávnenosti, nakoľko spochybňujú zmluvný vzťah medzi VV a Slovenským vodohospodárskym podnikom, ktorý tiež spadá pod MŽP. „Možnosť platiť s výhradou pritom Zmluva o prevádzke VEG nestanovuje a od uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG do septembra 2013 predmetnú platbu Slovenské elektrárne, a.s. platili bez výhrad,“ uvádza sa vo vládnom materiáli. Listom zo 16. septembra 2013 vyzvali Slovenské elektrárne Vodohospodársku výstavbu na vrátenie sumy vo výške prekračujúcej 43 miliónov eur. Ide o sumu zaplatenú štátnemu podniku na základe článku 10 zmluvy o prevádzke VEG odo dňa jej uzavretia do septembra 2013.\n\n9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave rozhodol o neplatnosti 30-ročnej zmluvy o prenájme VEG.", "analysis_paragraphs": ["SE uhrádzajú od septembra 2013 štátnemu podniku pravidelnú platbu s výhradou jej jednoznačnej neoprávnenosti, nakoľko spochybňujú zmluvný vzťah medzi VV a Slovenským vodohospodárskym podnikom, ktorý tiež spadá pod MŽP. „Možnosť platiť s výhradou pritom Zmluva o prevádzke VEG nestanovuje a od uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG do septembra 2013 predmetnú platbu Slovenské elektrárne, a.s. platili bez výhrad,“ uvádza sa vo vládnom materiáli. Listom zo 16. septembra 2013 vyzvali Slovenské elektrárne Vodohospodársku výstavbu na vrátenie sumy vo výške prekračujúcej 43 miliónov eur. Ide o sumu zaplatenú štátnemu podniku na základe článku 10 zmluvy o prevádzke VEG odo dňa jej uzavretia do septembra 2013.", "9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave rozhodol o neplatnosti 30-ročnej zmluvy o prenájme VEG."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy o prevádzke VEG", "platbu", "neplatnosti 30-ročnej zmluvy o prenájme"], "url": ["http://www.seas.sk/data/files/pravdivo-o-gabcikove/Zmluva-o-prevadzke-VEG.pdf", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/nezhody-medzi-statom-a-slovenskymi-elektrarnami-sa-vyhrocuju/14127/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:46.717010+00:00"}
{"id": "vr16692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16692", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...aké sú zložky platov (...) to sú tarifné, to je zložka, s ktorou sa nedá veľmi pohybovať, to je naozaj tá tarifná nároková, vyrovnanie do minimálnej mzdy v niektorých prípadoch. A tu s týmito zhruba 20-25% sa dá operovať v rámci motivácie. (...) kreditové príplatky dávajú zhruba 3,7% v tejto kategórii. To znamená, že naozaj z tých 25% tie kreditové príplatky majú len malú váhu.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za prvý polrok 2017 boli na kreditové príplatky vynaložené prostriedky v celkovej hodnote 16 773 918 eur a tvorili približne 3,7 % z celkových finančných prostriedkov vynaložených na mzdy zamestnancov na školách. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za prvý polrok 2017 boli na kreditové príplatky vynaložené prostriedky v celkovej hodnote 16 773 918 eur a tvorili približne 3,7 % z celkových finančných prostriedkov vynaložených na mzdy zamestnancov na školách. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/12041.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/12041.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:49.904684+00:00"}
{"id": "vr37569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37569", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Samozrejme, že mám tu analýzu. Bola zaslaná aj hromadná pripomienka (k zákonu o jazyku národnostných menšín, pozn.), ktorá bola samozrejme zmietnutá na vláde zo stola.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hromadnú pripomienku k zákonu o jazyku národnostných menšín je možné nájsť tu , čo s ňou vláda spravila sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Hromadnú pripomienku k zákonu o jazyku národnostných menšín je možné nájsť tu , čo s ňou vláda spravila sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Public/MassReviewSupportByUser.aspx?instEID=191&matEID=3662&mrEID=160491"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:28.738997+00:00"}
{"id": "44802", "numeric_id": 44802, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44802", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Elektronické mýto bol problém vo verejnom obstarávaní, kedy oni vylúčili najlacnejšie ponuky.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát pri tzv. mýtnom tendri pochybne vylúčil uchádzačov, ktorí deklarovali, že systém elektronického mýta by postavili za výrazne menej peňazí, než víťaz. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Národná diaľničná spoločnosť vypísala súťaž na elektronický výber mýta v roku 2007, vyhralo ju konzorcium SanToll - Ibertax s najdrahšou ponukou - 863 miliónov eur. Ďalší uchádzači boli z tendra vyučení - e-mýto pritom chceli postaviť za oveľa nižšiu cenu. Konzorcium Slovakpass to chcelo urobiť za 530,16 miliónov eur, slovensko-švajčiarske združenie ToSy.sk za 547,28 miliónov eur a konzorcium rakúskej spoločnosti Kapsch 629,71 mil. eur. Európska komisia v marci 2009 zistila , že „neoprávneným vylúčením určitých záujemcov a rozsiahlymi zmenami zmluvy po jej podpise Národná diaľničná spoločnosť porušila podľa Európskej komisie zásadu nediskriminácie ustanovenú v práve EÚ.“ Štátu v roku 2022 vyprší 13-ročná zmluva s vysúťaženým dodávateľom. NKÚ označil mýtny systém za „neefektívne a nehospodárne nastavený.”", "analysis_paragraphs": ["Štát pri tzv. mýtnom tendri pochybne vylúčil uchádzačov, ktorí deklarovali, že systém elektronického mýta by postavili za výrazne menej peňazí, než víťaz. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Národná diaľničná spoločnosť vypísala súťaž na elektronický výber mýta v roku 2007, vyhralo ju konzorcium SanToll - Ibertax s najdrahšou ponukou - 863 miliónov eur. Ďalší uchádzači boli z tendra vyučení - e-mýto pritom chceli postaviť za oveľa nižšiu cenu. Konzorcium Slovakpass to chcelo urobiť za 530,16 miliónov eur, slovensko-švajčiarske združenie ToSy.sk za 547,28 miliónov eur a konzorcium rakúskej spoločnosti Kapsch 629,71 mil. eur. Európska komisia v marci 2009 zistila , že „neoprávneným vylúčením určitých záujemcov a rozsiahlymi zmenami zmluvy po jej podpise Národná diaľničná spoločnosť porušila podľa Európskej komisie zásadu nediskriminácie ustanovenú v práve EÚ.“ Štátu v roku 2022 vyprší 13-ročná zmluva s vysúťaženým dodávateľom. NKÚ označil mýtny systém za „neefektívne a nehospodárne nastavený.”"], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["vyhralo", "chcelo", "zistila", "vyprší", "označil"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1661614/stat-ma-skytollu-za-predrazeny-mytny-system-platit-dvakrat-zistili-kontrolori/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/260742-nds-tender-na-elektronicke-myto-bol-v-poriadku", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/mytny-tender/", "https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/takmer-polovica-z-vyberu-dialnicneho-myta-konci-na-ucte-spolocnosti-skytoll"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:09.516826+00:00"}
{"id": "vr33414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33414", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "On (prezident Gašparovič, pozn.) to nerešpektoval (Ústavný súd, pozn.) ani pri zbavení mandátu jedného z poslancov v parlamente, keď bol predsedom parlamentu, ani pri nástupe náhradníka Emila Spišáka.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo veci vzdania sa mandátu poslanca NR SR Františka Gauliedera rozhodoval Ústavný súd 23. júla 1997. Na základe rozhodnutia mal poslanec František Gaulieder vykonávať ďalej mandát poslanca NR SR, a teda nemal byť nahradený iným poslancom. NR SR ho však nahradila J. Belanom a stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila .", "analysis_paragraphs": ["Vo veci vzdania sa mandátu poslanca NR SR Františka Gauliedera rozhodoval Ústavný súd 23. júla 1997. Na základe rozhodnutia mal poslanec František Gaulieder vykonávať ďalej mandát poslanca NR SR, a teda nemal byť nahradený iným poslancom. NR SR ho však nahradila J. Belanom a stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila ."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["predsedom NR SR", "vystúpil", "SME píše", "rozhodnutí", "povedal:", "kompetencie predsedu NR SR", "opisuje takto", "konštatuje"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=nrsr/historia", "http://www.sme.sk/c/2083537/chronologia.html", "http://www.sme.sk/c/2100308/udalosti-roka-1996-doma.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/1997/13_97s.pdf", "http://www.sme.sk/c/2056110/koalicia-moze-podporit-navrat-gauliedera-bez-obav.html", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=predseda/kompetencie", "http://www.sme.sk/c/2140599/chronologia-kauzy-spisak-hruska.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/1998/16_98s.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:13.722928+00:00"}
{"id": "vr35476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35476", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Lebo to je napríklad dôvod, prečo odborári chcú protestovať, je nesúhlas s tým novým spôsobom valorizácie dôchodkov, ten má platiť až od roku 2012, ale má priniesť 150 miliónov eur sociálnej poisťovni, no ale kto tých 150 miliónov eur zaplatí? ...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 by sa malo podľa ministra práce Jozefa Mihála usporiť viac ako 150 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 by sa malo podľa ministra práce Jozefa Mihála usporiť viac ako 150 miliónov eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["150 miliónov"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20100921TBB00103"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:46.685007+00:00"}
{"id": "vr17483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17483", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...Vašou zásluhou sa už nebudú zverejňovať pri konkrétnych projektoch mená hodnotiteľov (...) (Pellegrini povedal, pozn.) že Vám to zakázali Európska komisia. Európska komisia nič takéhoto nezakázala, (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Remišová nadväzuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie o Akčnom pláne na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov. Tento plán stanovuje zverejnenie hodnotiteľských hárkov pri jednotlivých projektoch, avšak bez mien konkrétnych hodnotiteľov ( bod 1.2.3. , s. 14). Plán vznikol na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Než Akčný plán vstúpil do platnosti, boli hodnotitelia jednotlivých projektov v niektorých prípadoch zverejňovaní, ako ukazuje kauza pri prerozdeľovaní eurofondov na ministerstve školstva, kedy boli známe mená nekompetentných hodnotiteľov. Európska komisia neupravuje, či identita hodnotiteľov má byť zverejnená alebo nie. Sama zverejnila mená viac ako 1200 hodnotiteľov pracujúcich na fondoch SME pre malých a stredných podnikateľoch. Okrem toho Remišová správne uvádza, že Pellegrini v relácii Správy a komentáre (pri 18:30) tvrdil, že mená hodnotiteľov sa nezverejňujú na základe nariadenie Európskej komisie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pred Akčným plánom zverejňovali mená hodnotiteľov niektoré ministerstvá, ako uvádza nadácia Zastavme korupciu na svojom blogu . Teraz sa budú zverejňovať zoznamy mien za celú výzvu, čo podľa Zastavme korupciu, znemožní priradiť si konkrétne meno ku konkrétnej žiadosti. Nadácia priznáva, že zverejnenie mena hodnotiteľa ešte počas hodnotenia projektu môže viesť k vyvíjaniu tlaku na jeho prácu. Zároveň ale dodáva, že na Slovensku nastáva skôr opačný prípad, kedy hodnotitelia nechcú byť zverejnení kvôli konfliktu záujmov. \" Riziko, že systém bude fungovať horšie, ak sa od zverejňovania ustúpi, je dnes vyššie, ako riziko plošného prenasledovania prísnych hodnotiteľov po zverejnení projektov. Verejnosť totiž nemá okrem zverejňovania iný nástroj na to, ako odhaliť konflikt záujmov pri hodnotení konkrétneho projektu. \" Na tlačovke z 21. novembra 2017 Remišová povedala: \" Ak by kauza eurofondy vypukla dnes, tak už nezistíte ani konflikt záujmov hodnotiteľov, ani ich neodbornosť, pretože podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini vo svojom akčnom pláne navrhuje hodnotiteľov nezverejňovať. \" Pellegrini sa proti jej kritike rázne ohradil. Tvrdil, že zoznam hodnotiteľov bude zverejnený po ukončení procesu schválenia. Svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: \" Nemôžeme vytvárať prostredie, ktoré si pýta korupčné správanie. Ak by sme zverejňovali hodnotiteľov počas výziev, vystavovali by sme ich tlakom. \"", "analysis_paragraphs": ["Remišová nadväzuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie o Akčnom pláne na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov. Tento plán stanovuje zverejnenie hodnotiteľských hárkov pri jednotlivých projektoch, avšak bez mien konkrétnych hodnotiteľov ( bod 1.2.3. , s. 14). Plán vznikol na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Než Akčný plán vstúpil do platnosti, boli hodnotitelia jednotlivých projektov v niektorých prípadoch zverejňovaní, ako ukazuje kauza pri prerozdeľovaní eurofondov na ministerstve školstva, kedy boli známe mená nekompetentných hodnotiteľov. Európska komisia neupravuje, či identita hodnotiteľov má byť zverejnená alebo nie. Sama zverejnila mená viac ako 1200 hodnotiteľov pracujúcich na fondoch SME pre malých a stredných podnikateľoch. Okrem toho Remišová správne uvádza, že Pellegrini v relácii Správy a komentáre (pri 18:30) tvrdil, že mená hodnotiteľov sa nezverejňujú na základe nariadenie Európskej komisie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pred Akčným plánom zverejňovali mená hodnotiteľov niektoré ministerstvá, ako uvádza nadácia Zastavme korupciu na svojom blogu . Teraz sa budú zverejňovať zoznamy mien za celú výzvu, čo podľa Zastavme korupciu, znemožní priradiť si konkrétne meno ku konkrétnej žiadosti. Nadácia priznáva, že zverejnenie mena hodnotiteľa ešte počas hodnotenia projektu môže viesť k vyvíjaniu tlaku na jeho prácu. Zároveň ale dodáva, že na Slovensku nastáva skôr opačný prípad, kedy hodnotitelia nechcú byť zverejnení kvôli konfliktu záujmov. \" Riziko, že systém bude fungovať horšie, ak sa od zverejňovania ustúpi, je dnes vyššie, ako riziko plošného prenasledovania prísnych hodnotiteľov po zverejnení projektov. Verejnosť totiž nemá okrem zverejňovania iný nástroj na to, ako odhaliť konflikt záujmov pri hodnotení konkrétneho projektu. \" Na tlačovke z 21. novembra 2017 Remišová povedala: \" Ak by kauza eurofondy vypukla dnes, tak už nezistíte ani konflikt záujmov hodnotiteľov, ani ich neodbornosť, pretože podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini vo svojom akčnom pláne navrhuje hodnotiteľov nezverejňovať. \" Pellegrini sa proti jej kritike rázne ohradil. Tvrdil, že zoznam hodnotiteľov bude zverejnený po ukončení procesu schválenia. Svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: \" Nemôžeme vytvárať prostredie, ktoré si pýta korupčné správanie. Ak by sme zverejňovali hodnotiteľov počas výziev, vystavovali by sme ich tlakom. \""], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["bod 1.2.3.", "nekompetentných", "1200", "relácii", "blogu", "tlačovke", "zverejnený"], "url": ["https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2017/09/Akcny-plan-eurofondy.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20612401/plavcan-vysvetloval-eurofondy-z-tlacovky-utiekol.html", "https://ec.europa.eu/easme/en/news/list-sme-instrument-evaluators-published", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13011/146189#1129", "https://dennikn.sk/blog/955956/co-sme-presadili-a-co-nepresadili-v-eurofondoch/", "http://www.teraz.sk/slovensko/v-remisova-pri-cerpani-eurofondov-zlyhal/293524-clanok.html", "https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/pellegrini-hodnotitelia-a-sumarne-hodnotenia-budu-verejne-az-ex-post/index.html%3Ffuture=all.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:03.774478+00:00"}
{"id": "vr33985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33985", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My už čakáme od apríla. Keby sme boli bývali chceli, pán predseda, už v apríli v roku 2012 sme mohli zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Povedal som dobre, budeme korektní. Počkáme, čo povie ústavný súd, či prezident môže alebo musí. Ústavný súd povedal prezident môže.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico sa 27. augusta 2012 vyjadril , že poslanci SMERu mohli na prvej schôdzi NRSR po parlamentných voľbách zvoliť svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Neurobili to však preto, lebo chceli počkať na rozhodnutie Ústavného súdu.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa 27. augusta 2012 vyjadril , že poslanci SMERu mohli na prvej schôdzi NRSR po parlamentných voľbách zvoliť svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Neurobili to však preto, lebo chceli počkať na rozhodnutie Ústavného súdu."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "uvádza"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1004870/premier-suhlasi-s-nevymenovanim-j-centesa-za-gp.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDwQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F390-2012-z-z.p-34949.pdf&ei=Edu2UdOoHonvOfLugeAJ&usg=AFQjCNHUOUgmm0nCBz8b7d8Pci6a5JFwIQ&sig2=KyH3Hw5hNFd2FRnz_vPdKA&bvm=bv.47534661,d.ZWU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:59.631989+00:00"}
{"id": "vr26017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26017", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Cely náš klub (SMER-SD) na mestskom zastupiteľstve odhlasoval, že nesúhlasíme so stavbou ropovodu.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že celý klub SMER-SD hlasoval v mestskom zastupiteľstve za nesúhlas zo stavbou ropovodu. V prvom hlasovaní nehlasoval za nesúhlas jeden poslanec, v druhom až štyria. Ohľadom trasovania ropovodu Bratislava-Schwechat boli až dve hlasovania 27. júna 2013. Bolo prijaté uznesenie č. 1147/2013 , v ktorom zastupiteľstvo mesta Bratislava odmietlo navrhované trasovanie ropovodu cez Bratislavu. V oboch hlasovaniach ( č. 46 a č. 45 ), ktoré boli schválené, nie úplne celý klub SMER-SD hlasoval za nesúhlas s ropovodom. Ak zoberieme všetkých prítomných poslancov SMER-SD za celý klub, tak v prvom hlasovaní (č. 45) za zdržal jeden poslanec SMER-SD, ostatní hlasovali za návrh proti ropovodu. V druhom hlasovaní (č. 46) sa zdržali až štyria poslanci SMER-SD, zostávajúci jeden prítomný poslanec SMER-SD hlasoval za návrh proti ropovodu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že celý klub SMER-SD hlasoval v mestskom zastupiteľstve za nesúhlas zo stavbou ropovodu. V prvom hlasovaní nehlasoval za nesúhlas jeden poslanec, v druhom až štyria. Ohľadom trasovania ropovodu Bratislava-Schwechat boli až dve hlasovania 27. júna 2013. Bolo prijaté uznesenie č. 1147/2013 , v ktorom zastupiteľstvo mesta Bratislava odmietlo navrhované trasovanie ropovodu cez Bratislavu. V oboch hlasovaniach ( č. 46 a č. 45 ), ktoré boli schválené, nie úplne celý klub SMER-SD hlasoval za nesúhlas s ropovodom. Ak zoberieme všetkých prítomných poslancov SMER-SD za celý klub, tak v prvom hlasovaní (č. 45) za zdržal jeden poslanec SMER-SD, ostatní hlasovali za návrh proti ropovodu. V druhom hlasovaní (č. 46) sa zdržali až štyria poslanci SMER-SD, zostávajúci jeden prítomný poslanec SMER-SD hlasoval za návrh proti ropovodu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["1147/2013", "č. 46", "č. 45"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11037889&p1=11050087", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11037757&p1=11050948", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11037758&p1=11050948"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:40.355193+00:00"}
{"id": "vr38328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38328", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V stredu sa znovu objavuje ten istý doktor Čentéš a hovorí, že som pripravený kandidovať vo verejnej voľbe.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stredu 18. mája 2011 po rokovaní koaličnej rady bolo vyhlásené , že Čentéš má stále dôveru koalície. Spravodajské servery o Čentéšovom odhodlaní opätovne prijať kandidatúru ak bude voľba verejná, informujú až vo štvrtok 19. mája: \"V prípade, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík vyhlási verejnú voľbu generálneho prokuratúra a budem navrhnutý, tak kandidatúru prijmem.\"", "analysis_paragraphs": ["V stredu 18. mája 2011 po rokovaní koaličnej rady bolo vyhlásené , že Čentéš má stále dôveru koalície. Spravodajské servery o Čentéšovom odhodlaní opätovne prijať kandidatúru ak bude voľba verejná, informujú až vo štvrtok 19. mája: \"V prípade, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík vyhlási verejnú voľbu generálneho prokuratúra a budem navrhnutý, tak kandidatúru prijmem.\""], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásené", "odhodlaní"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/centes-doveru-koalicie-nestratil-fico-predstavil-radicovej-kod-ps5-/sk_domace.asp?c=A110518_151313_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/v-pripade-verejnej-volby-chce-centes-opatovne-kandidovat-pey-/sk_domace.asp?c=A110519_112503_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:22.224114+00:00"}
{"id": "vr36441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36441", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Nie, to by sme ani nemohli, to by, to by nebolo v súlade so zákonmi, dokonca máme opačný problém v Komárne, kde oni všetky námestia na 11. jún obsadili.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:34.072962+00:00"}
{"id": "vr15146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15146", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... pri prijímaní (povinných, pozn.) kvót, kde vy ste boli proti (...), ale časť Smeru, napríklad pani Flašíková Beňová, pán Zala, všetci europoslanci hlasovali za ...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v rámci relácie V politike (1. mája 2016). Výrok vzhľadom na rôzne hlasovania europoslancov hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nie je jasné ku ktorému obdobiu sa Krajniak vyjadruje, hoci postoj či už premiéra ale v zásade celej vlády SR (vrátane R. Kaliňáka) ku kvótam je stabilne odmietavý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v rámci relácie V politike (1. mája 2016). Výrok vzhľadom na rôzne hlasovania europoslancov hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nie je jasné ku ktorému obdobiu sa Krajniak vyjadruje, hoci postoj či už premiéra ale v zásade celej vlády SR (vrátane R. Kaliňáka) ku kvótam je stabilne odmietavý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "hlasovalo", "hlasovali", "pdf", "Flašíková-Beňová", "Maňka", "Zala", "Smolková", "Európskeho parlamentu", "Flašíková-Beňová", "kvóty", "vyjadril svoj odmietavý postoj", "vyjadril"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/586/lucia-zitnanska-miroslav-ciz-a-martin-poliacik", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20160412%2bRES-VOT%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fEN&language=EN", "http://www.votewatch.eu/en/term8-the-situation-in-the-mediterranean-and-the-need-for-a-holistic-eu-approach-to-migration-motion-for-r-21.html", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_council_decision_establishing_provisional_measures_in_the_area_of_international_protection_for_it_gr_and_hu_en.pdf", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-flasikova-benova-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-vladimir-manka-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-boris-zala.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-smolkova-2.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=20150909&secondRef=TOC&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+PV+20150909+RES-RCV+DOC+PDF+V0//SK&language=SK", "http://www.demagog.sk/hladat?q=kv%C3%B3ty", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367373-kalinak-je-proti-kvotam-utecencov-nemozeme-na-slovensku-prikut-retazou/", "http://domov.sme.sk/c/8010955/kalinak-v-bruseli-akykolvek-kvotovy-system-je-nespravny-fungovat-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:12.001517+00:00"}
{"id": "vr16768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16768", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...dokázali sme znížiť dlh zhruba na polovicu...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Súčasný predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo vo svojom vyjadrení tvrdí, že sa podarilo znížiť dlh v Bratislavskom kraji o takmer polovicu. Podľa agentúry INEKO sa dlh od roku 2012 postupne znižuje, až nakoniec dosiahol hranicu 35,8 milióna eur, čo však predstavuje len 19,66 % od jeho nástupu do funkcie. Preto považujeme výrok Pavla Freša za nepravdivý. Pavol Frešo nastúpil do funkcie župana v roku 2009. Na tejto pozícií vystriedal súčasného starostu mestskej časti Bratislava - Petržalka Vladimíra Bajana . Na konci roku 2009, bol oficiálny dlh Bratislavského samosprávneho kraja 19,82 milióna eur. Pavol Frešo však tvrdí, že kraj mal v čase jeho nástupu dlh až vo výške 44,56 milióna eur . Uviedol, že ďalších 24,74 milióna eur predstavovali skryté záväzky, a rôzne kauzy ktoré boli predmetom viacerých súdnych sporov. V prípade že sa držíme oficiálnych vyjadrení ministerstva financií, môžeme zaznamenať nárast dlhu z hodnoty 19,82 miliónov eur (rok 2009), na súčasných 35,8 miliónov eur. Teda došlo k zvýšeniu o takmer 16 miliónov eur. Ak by sme však brali do úvahy teórie Pavla Freša je možné hovoriť o znížení dlhu zo 44,56 miliónov eur na 35,8 milióna eur čo však predstavuje len 19,66 %, a je teda v oboch prípadoch jasné že dlh určite nebol znížený o \"zhruba polovicu\".", "analysis_paragraphs": ["Súčasný predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo vo svojom vyjadrení tvrdí, že sa podarilo znížiť dlh v Bratislavskom kraji o takmer polovicu. Podľa agentúry INEKO sa dlh od roku 2012 postupne znižuje, až nakoniec dosiahol hranicu 35,8 milióna eur, čo však predstavuje len 19,66 % od jeho nástupu do funkcie. Preto považujeme výrok Pavla Freša za nepravdivý. Pavol Frešo nastúpil do funkcie župana v roku 2009. Na tejto pozícií vystriedal súčasného starostu mestskej časti Bratislava - Petržalka Vladimíra Bajana . Na konci roku 2009, bol oficiálny dlh Bratislavského samosprávneho kraja 19,82 milióna eur. Pavol Frešo však tvrdí, že kraj mal v čase jeho nástupu dlh až vo výške 44,56 milióna eur . Uviedol, že ďalších 24,74 milióna eur predstavovali skryté záväzky, a rôzne kauzy ktoré boli predmetom viacerých súdnych sporov. V prípade že sa držíme oficiálnych vyjadrení ministerstva financií, môžeme zaznamenať nárast dlhu z hodnoty 19,82 miliónov eur (rok 2009), na súčasných 35,8 miliónov eur. Teda došlo k zvýšeniu o takmer 16 miliónov eur. Ak by sme však brali do úvahy teórie Pavla Freša je možné hovoriť o znížení dlhu zo 44,56 miliónov eur na 35,8 milióna eur čo však predstavuje len 19,66 %, a je teda v oboch prípadoch jasné že dlh určite nebol znížený o \"zhruba polovicu\"."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Pavol Frešo", "INEKO", "Vladimíra Bajana", "44,56 milióna eur"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/samosprava-bsk-predseda.aspx", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9001", "http://www.osobnosti.sk/osobnost/vladimir-bajan-1220", "https://www.webnoviny.sk/dlh-bratislavskeho-kraja-klesol-o-miliony-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:59.318294+00:00"}
{"id": "48540", "numeric_id": 48540, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48540", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "…ako nám to doporučila aj pani prezidentka (prijatie ústavného zákona na skrátenie volebného obdobia, pozn.). Doporučil nám to aj Ústavný súd vo výrokovej časti jedného rozsudku.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda parlamentu Boris Kollár sa niekoľkokrát pozitívne vyjadril o zmene ústavy, ktorá by umožnila konanie referenda o predčasných parlamentných voľbách. V diskusií avizoval , že takýto návrh ústavného zákona v blízkej dobe sám podá. Keďže možnosť tejto zmeny bola uvedená vo vyjadrení Ústavného súdu, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZamietavé vyjadrenie Ústavného súdu SR k otázke referenda z júla 2021 uvádza: „ […] že hranicou výkladu je znenie samotnej ústavy, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, resp. prípadná zmena niektorých čŕt referenda, je už v rukách ústavodarcu […] “ (s. 16).\n\nVo vyjadrení sa ďalej uvádza: „ […] bariéra materiálneho jadra ústavy však ústavodarcovi nebráni zmeniť súčasne platnú a účinnú ústavnú úpravu, pokiaľ to bude na účel posilnenia demokracie považovať za potrebné alebo vhodné [… ]“ (s. 28). Ústavný súd teda naznačil , že referendum o skrátení volebného obdobia by sa mohlo konať iba ak by došlo k zmene Ústavy.\n\nV septembri 2021 sa prezidentka Čaputová vyjadrila , že ak poslanci prijmú zmenu ústavy, referendum vyhlási.\n\nTakýto návrh zmeny ústavného zákona bol pritom do parlamentu predložený viackrát, naposledy vo februári tohto roka poslancom za hnutie Sme Rodina, Milošom Svrčekom, či vo februári 2021 poslancami strany Hlas.", "analysis_paragraphs": ["Predseda parlamentu Boris Kollár sa niekoľkokrát pozitívne vyjadril o zmene ústavy, ktorá by umožnila konanie referenda o predčasných parlamentných voľbách. V diskusií avizoval , že takýto návrh ústavného zákona v blízkej dobe sám podá. Keďže možnosť tejto zmeny bola uvedená vo vyjadrení Ústavného súdu, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zamietavé vyjadrenie Ústavného súdu SR k otázke referenda z júla 2021 uvádza: „ […] že hranicou výkladu je znenie samotnej ústavy, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, resp. prípadná zmena niektorých čŕt referenda, je už v rukách ústavodarcu […] “ (s. 16).", "Vo vyjadrení sa ďalej uvádza: „ […] bariéra materiálneho jadra ústavy však ústavodarcovi nebráni zmeniť súčasne platnú a účinnú ústavnú úpravu, pokiaľ to bude na účel posilnenia demokracie považovať za potrebné alebo vhodné [… ]“ (s. 28). Ústavný súd teda naznačil , že referendum o skrátení volebného obdobia by sa mohlo konať iba ak by došlo k zmene Ústavy.", "V septembri 2021 sa prezidentka Čaputová vyjadrila , že ak poslanci prijmú zmenu ústavy, referendum vyhlási.", "Takýto návrh zmeny ústavného zákona bol pritom do parlamentu predložený viackrát, naposledy vo februári tohto roka poslancom za hnutie Sme Rodina, Milošom Svrčekom, či vo februári 2021 poslancami strany Hlas."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "avizoval", "vyjadrenie", "otázke", "naznačil", "vyjadrila", "naposledy"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22752510/kollar-je-pripraveny-zmenit-ustavu-tak-aby-sa-mohlo-konat-referendum.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/631790-kollar-sa-sprava-ako-opozicnik-sam-poda-navrh-zakona-na-skratenie-volebne-obdobie/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/148989446/PL.US7_2021_nalez.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/205647/referendum-nebude-rozhodol-ustavny-sud", "https://dennikn.sk/2459455/referendum-o-predcasnych-volbach-nebude-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.trend.sk/spravy/prezidentka-poslancom-prijmite-zmenu-ja-vyhlasim-referendum-fico-to-je-politicka-naivita", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/616972-ustava-sa-v-suvislosti-s-referendom-o-predcasnych-volbach-menit-nebude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:09.850816+00:00"}
{"id": "49844", "numeric_id": 49844, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49844", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo povedal teraz minister? Prepáčte, aby som sa nepomýlil, myslím obrany Poľska. Povedal presne to isté. Poľsko je unavené z vojny, pokiaľ ide o Ukrajinu. Poľsko je unavené z toho, že ľudia v Poľsku vidia mladých chlapcov z Ukrajiny, ktorí by mali byť na fronte, ako sa vyvážajú na luxusných autách po Poľsku a bývajú v 5 hviezdičkových hoteloch.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády Robert Fico parafrázoval citát z rozhovoru poľského ministra obrany Vladislava Kosiniak-Kamysza pre Financial Times z 12. januára 2024, ktorý uviedol : „Samozrejme, že tu je istá únava v poľskej spoločnosti, a je pochopiteľná hlavne, keď ľudia vidia ako tu mladí ukrajinskí muži šoférujú najnovšie autá, a zdržiavajú sa v päť-hviezdičkových hoteloch”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v apríli 2024 avizoval tiež pomoc Ukrajine pri návrate mužov vo vojenskom veku, čím chcel pomôcť Ukrajine vo vojne proti Rusku. Minister tento typ pomoci viac nespresnil.\n\nPoľská vláda patrí medzi najväčších spojencov Kyjeva a plánuje aj naďalej podporovať Ukrajinu.\n\nPoľská ministerka životného prostredia Paulina Hennig-Kloska avizovala , že v prípade, ak by Slovensko prerušilo dodávky elektriny, je Poľsko je pripravené dodávky nahradiť. Počas aktuálneho predsedníctva Poľska v Rade EÚ plánujú tiež urýchliť vstup Ukrajiny do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády Robert Fico parafrázoval citát z rozhovoru poľského ministra obrany Vladislava Kosiniak-Kamysza pre Financial Times z 12. januára 2024, ktorý uviedol : „Samozrejme, že tu je istá únava v poľskej spoločnosti, a je pochopiteľná hlavne, keď ľudia vidia ako tu mladí ukrajinskí muži šoférujú najnovšie autá, a zdržiavajú sa v päť-hviezdičkových hoteloch”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v apríli 2024 avizoval tiež pomoc Ukrajine pri návrate mužov vo vojenskom veku, čím chcel pomôcť Ukrajine vo vojne proti Rusku. Minister tento typ pomoci viac nespresnil.", "Poľská vláda patrí medzi najväčších spojencov Kyjeva a plánuje aj naďalej podporovať Ukrajinu.", "Poľská ministerka životného prostredia Paulina Hennig-Kloska avizovala , že v prípade, ak by Slovensko prerušilo dodávky elektriny, je Poľsko je pripravené dodávky nahradiť. Počas aktuálneho predsedníctva Poľska v Rade EÚ plánujú tiež urýchliť vstup Ukrajiny do EÚ."], "analysis_date": "2025-01-23", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "avizoval", "patrí", "avizovala", "plánujú"], "url": ["https://www.ft.com/content/afe229e2-8717-4380-a943-3f13995918c8", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/707828-polsko-chce-poslat-ukrajincov-domov-bojovat-podla-ministra-su-poliaci-pobureni-ked-vidia-mladych-z-ukrajiny-vysedavat-v-kaviarna/", "https://www.sme.sk/minuta/23436227/polsko-urychli-ukrajinsku-cestu-do-eu-pocas-svojho-predsednictva", "https://www.aktuality.sk/clanok/JmKVfhZ/polsko-je-pripravene-predavat-ukrajine-viac-elektriny-ak-slovensko-prerusi-dodavky/", "https://www.sme.sk/minuta/23436227/polsko-urychli-ukrajinsku-cestu-do-eu-pocas-svojho-predsednictva"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:13.840720+00:00"}
{"id": "vr33315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33315", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Keď chcete podporovať zo štátnych peňazí slovenskú potravinu, tak ju nemôžete podporovať, lebo vám v tom bránia predpisy Európskej únie. Vy môžete podporovať kvalitu, vy môžete podporovať potravinu, ale nemôžte podporovať slovenskú potravinu.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Usmernenia spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárstve (s. 11-12), sa pomoc môže vzťahovať len na kvalitu. \"13. Pomoc na podporu výroby a obchodovania s kvalitnými poľnohospodárskymi produktmi 13.1. Opatrenia pomoci zamerané na poskytnutie stimulu na zlepšenie hodnoty poľnohospodárskej výroby a pomoc sektoru ako celku pri prispôsobení sa dopytu spotrebiteľov, ktorý klade čoraz vyšší dôraz na kvalitu . 13.2. Komisia povolí pomoc pri poradenstve a podobnej podpore vrátane technických a projektových štúdií a štúdií uskutočniteľnosti alebo prieskumu trhu pri činnostiach súvisiacich so zlepšením kvality poľnohospodárskych výrobkov.\" Podľa oddielu 13 usmernení v poľnohospodárstve pomoc je obmedzená len na kvalitné poľnohospodárske výrobky. V rámci EÚ sa uplatňuje politika kvality ktorá akceptuje, chráni, registruje a kontroluje výrobky rozdelené do troch kategórií označených ako: Chránené označenie pôvodu (CHOP) Chránené zemepisné označenie (CHZO) Zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) Na Slovensku sa v rámci podpory potravinárskych výrobkov udeľuje Značka kvality SK. Predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75 % z celkovej spotreby surovín. Výrobok musí spĺňať vysoké kvalitatívne charakteristiky. Po posúdení komisiou získa výrobca logo s označením Značky kvality SK, ktorá spotrebiteľov upozorňuje, že ide o kvalitný domáci výrobok. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Usmernenia spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárstve (s. 11-12), sa pomoc môže vzťahovať len na kvalitu. \"13. Pomoc na podporu výroby a obchodovania s kvalitnými poľnohospodárskymi produktmi 13.1. Opatrenia pomoci zamerané na poskytnutie stimulu na zlepšenie hodnoty poľnohospodárskej výroby a pomoc sektoru ako celku pri prispôsobení sa dopytu spotrebiteľov, ktorý klade čoraz vyšší dôraz na kvalitu . 13.2. Komisia povolí pomoc pri poradenstve a podobnej podpore vrátane technických a projektových štúdií a štúdií uskutočniteľnosti alebo prieskumu trhu pri činnostiach súvisiacich so zlepšením kvality poľnohospodárskych výrobkov.\" Podľa oddielu 13 usmernení v poľnohospodárstve pomoc je obmedzená len na kvalitné poľnohospodárske výrobky. V rámci EÚ sa uplatňuje politika kvality ktorá akceptuje, chráni, registruje a kontroluje výrobky rozdelené do troch kategórií označených ako: Chránené označenie pôvodu (CHOP) Chránené zemepisné označenie (CHZO) Zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) Na Slovensku sa v rámci podpory potravinárskych výrobkov udeľuje Značka kvality SK. Predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75 % z celkovej spotreby surovín. Výrobok musí spĺňať vysoké kvalitatívne charakteristiky. Po posúdení komisiou získa výrobca logo s označením Značky kvality SK, ktorá spotrebiteľov upozorňuje, že ide o kvalitný domáci výrobok. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Usmernenia", "politika", "Značka"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5586&documentId=8360", "http://www.euroinfo.gov.sk/politika-kvality-europskej-unie/?pg=2", "http://www.znackakvality.sk/index.php?pl=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:33.790465+00:00"}
{"id": "vr31690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31690", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Čo to je vlastne 1,5 milióna ľudí, ktorých tam je. 26 % ľudí bez príjmu je v druhom dôchodkovom pilieri. Ďalej, s príjmom do 330 eur je tam 14 %, s príjmom do 500 eur je 17 %. Spolu 57 % ľudí, ktorí sú zapojení v druhom dôchodkovom pilieri, nedosahuje hranicu 500 eur z hľadiska príjmu.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy SITA zo 17.4.2012 si v rámci II. pilieru sporí 1,45 milióna ľudí. Nepodarilo sa nám však nájsť vekovú skladbu ľudí zapojených do II. piliera. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy SITA zo 17.4.2012 si v rámci II. pilieru sporí 1,45 milióna ľudí. Nepodarilo sa nám však nájsť vekovú skladbu ľudí zapojených do II. piliera. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.poistovne.sk/27272-sk/fico-pripusta-opatovne-otvorenie-2-piliera.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:20.821525+00:00"}
{"id": "vr28392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28392", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vidieť to v parlamente, kde sú poslanecké návrhy prvej a druhej kategórie. Tie, ktoré majú právo byť prerokované a tie, ktoré nemajú právo byť prerokované, lebo ich nepredložili ľudia s vhodnou straníckou príslušnosťou, čiže Smeráci. Smerácke áno, nesmerácke nie.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že strana Smer-SD skutočne vo svojom vládnom období neprerokovala množstvo opozičných návrhov, čo vyvolalo viacero otázok. Výrok Radoslava Procházku však vyjadruje jeho subjektívny postoj a rozhorčenie nad poslednými udalosťami, kedy Smer-SD na poslednej schôdzi vyradil 10 návrhov opozície. Navyše jeho tvrdenie \"Smerácke áno, nesmerácke nie\" je príliš zovšeobecňujúce, keďže nemožno tvrdiť, že všetky prerokované návrhy zákonov predložili iba poslanci Smeru-SD. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nÚstava SR zveruje právomoc návrh zákona predložiť do parlamentu vláde, poslancom, skupine poslancov a výboru národnej rady. Tomuto oprávneniu sa hovorí právo zákonodarnej iniciatívy . V najväčšom rozsahu ho využíva vláda, ktorá spravidla predkladá tri zo štyroch schválených zákonov.Návrh zákona musí byť predložený do parlamentu v paragrafovom znení spolu s dôvodovou správou. V dôvodovej správe musí byť zhodnotená potreba prijatia navrhovaného zákona a musia v nej byť odôvodnené jednotlivé ustanovenia návrhu. Okrem iného sa v dôvodovej správe uvádza súlad návrhu zákona s právom Európskej únie.\n\nRadoslav Procházka hovorí pravdivo o situácii , ktorá sa odohrala v úvode 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 9. septembra 2014 o 13.00. Vládna strana Smer-SD vyradila na podnet predsedníčky poslaneckého klubu strany Jany Laššákovej z programu schôdze desať opozičných návrhov s odôvodnením, že návrhy sa týkajú komunálnych volieb a parlament, by mal o nich rokovať až po voľbách.\n\nNásledne opozícia stiahla z tejto schôdze všetky svoje návrhy, ktorých bolo dohromady približne 30. Podľa oficiálnych stránok NR SR, kde môžeme nájsť konkrétny program tejto schôdze , je pravdou, že vládna strana Smer-SD skutočne vyradila desať opozičných návrhov a následne opozícia stiahla všetkých tridsať.\n\nPodľa správy SITA, 19. septembra 2014 Smer-SD na pokračujúcej schôdzi 18. septembra navyše odmietol zaradiť päť opozičných vyradených bodov do programu schôdze. Týchto päť návrhov sa týkalo zavedenia princípu jeden mandát stačí, teda aby poslanci parlamentu nemohli pôsobiť ako starostovia, predsedovia vyšších územných celkov alebo verejnoprávnych inštitúcií, resp. aby poslanci vo viacerých funkciách mohli poberať len jeden plat. Hovoriť sa malo aj o novele, ktorá má zakázať poslancom NR SR vykonávať advokátsku prax a o návrhu na dvojkolovú voľbu starostov a primátorov. Podľa viacerých poslancov je argument, že vyradené návrhy sa týkajú komunálnych volieb nevhodný, vzhľadom k tomu, že poslanec Choma, ktorý kandiduje v týchto voľbách návrhy predkladať mohol.\n\nDôsledkom týchto udalostí skupina liberálnych poslancov okolo Jozefa Kollára podáva sťažnosť na Ústavný súd SR pre vyradenie opozičných zákonov z rokovania septembrovej schôdze, ako aj pre nedodržanie zákonom stanovenej 24-hodinovej lehoty na prerokovanie materiálov k voľbe nového člena Súdnej rady SR.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana Smer-SD skutočne vo svojom vládnom období neprerokovala množstvo opozičných návrhov, čo vyvolalo viacero otázok. Výrok Radoslava Procházku však vyjadruje jeho subjektívny postoj a rozhorčenie nad poslednými udalosťami, kedy Smer-SD na poslednej schôdzi vyradil 10 návrhov opozície. Navyše jeho tvrdenie \"Smerácke áno, nesmerácke nie\" je príliš zovšeobecňujúce, keďže nemožno tvrdiť, že všetky prerokované návrhy zákonov predložili iba poslanci Smeru-SD. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Ústava SR zveruje právomoc návrh zákona predložiť do parlamentu vláde, poslancom, skupine poslancov a výboru národnej rady. Tomuto oprávneniu sa hovorí právo zákonodarnej iniciatívy . V najväčšom rozsahu ho využíva vláda, ktorá spravidla predkladá tri zo štyroch schválených zákonov.Návrh zákona musí byť predložený do parlamentu v paragrafovom znení spolu s dôvodovou správou. V dôvodovej správe musí byť zhodnotená potreba prijatia navrhovaného zákona a musia v nej byť odôvodnené jednotlivé ustanovenia návrhu. Okrem iného sa v dôvodovej správe uvádza súlad návrhu zákona s právom Európskej únie.", "Radoslav Procházka hovorí pravdivo o situácii , ktorá sa odohrala v úvode 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 9. septembra 2014 o 13.00. Vládna strana Smer-SD vyradila na podnet predsedníčky poslaneckého klubu strany Jany Laššákovej z programu schôdze desať opozičných návrhov s odôvodnením, že návrhy sa týkajú komunálnych volieb a parlament, by mal o nich rokovať až po voľbách.", "Následne opozícia stiahla z tejto schôdze všetky svoje návrhy, ktorých bolo dohromady približne 30. Podľa oficiálnych stránok NR SR, kde môžeme nájsť konkrétny program tejto schôdze , je pravdou, že vládna strana Smer-SD skutočne vyradila desať opozičných návrhov a následne opozícia stiahla všetkých tridsať.", "Podľa správy SITA, 19. septembra 2014 Smer-SD na pokračujúcej schôdzi 18. septembra navyše odmietol zaradiť päť opozičných vyradených bodov do programu schôdze. Týchto päť návrhov sa týkalo zavedenia princípu jeden mandát stačí, teda aby poslanci parlamentu nemohli pôsobiť ako starostovia, predsedovia vyšších územných celkov alebo verejnoprávnych inštitúcií, resp. aby poslanci vo viacerých funkciách mohli poberať len jeden plat. Hovoriť sa malo aj o novele, ktorá má zakázať poslancom NR SR vykonávať advokátsku prax a o návrhu na dvojkolovú voľbu starostov a primátorov. Podľa viacerých poslancov je argument, že vyradené návrhy sa týkajú komunálnych volieb nevhodný, vzhľadom k tomu, že poslanec Choma, ktorý kandiduje v týchto voľbách návrhy predkladať mohol.", "Dôsledkom týchto udalostí skupina liberálnych poslancov okolo Jozefa Kollára podáva sťažnosť na Ústavný súd SR pre vyradenie opozičných zákonov z rokovania septembrovej schôdze, ako aj pre nedodržanie zákonom stanovenej 24-hodinovej lehoty na prerokovanie materiálov k voľbe nového člena Súdnej rady SR."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["právo zákonodarnej iniciatívy", "situácii", "schôdze", "SITA,"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/869901-pavol-paska-zvolal-mimoriadnu-schodzu-caka-sa-na-termin/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=307#current", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/868561-smer-nevratil-opozicne-navrhy-kollarovci-skusia-ustavny-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:18.814302+00:00"}
{"id": "44538", "numeric_id": 44538, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44538", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Zo 150 kandidátov iba 30 kandidovalo v minulých voľbách. Máme v prvej dvadsiatke najviac žien.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z porovnania kandidátnych listín KDH do parlamentných volieb z rokov 2016 a 2020 vyplýva, že celkom 30 kandidátov sa uchádzalo o post poslanca aj v roku 2016. V prvej dvadsiatke kandidátky KDH je skutočne najvyšší počet žien - až osem. KDH sa ale o toto prvenstvo delí so stranami Za ľudí a s koalíciou PS-SPOLU. Tvrdenie ALojza Hlinu hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Z porovnania kandidátnych listín KDH do parlamentných volieb z rokov 2016 a 2020 vyplýva, že celkom 30 kandidátov sa uchádzalo o post poslanca aj v roku 2016. V prvej dvadsiatke kandidátky KDH je skutočne najvyšší počet žien - až osem. KDH sa ale o toto prvenstvo delí so stranami Za ľudí a s koalíciou PS-SPOLU. Tvrdenie ALojza Hlinu hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["2016", "2020", "kandidátky", "Za ľudí", "koalíciou"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/candidates.html", "https://www.kdh.sk/kandidati/", "https://www.kdh.sk/kandidati/", "https://za-ludi.sk/kandidatna-listina/", "https://progresivnespolu.sk/kandidati"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:32.265047+00:00"}
{"id": "vr31751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31751", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad programové vyhlásenie vlády sme dali záväzok, že presunieme peniaze v rámci operačných programov a nájdeme peniaze na vytváranie pracovných miest pre nezamestnaných.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda si v Programovom vyhlásení dala záväzok, že chce pomocou realokovaných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ zvrátiť nepriaznivý stav nezamestnanosti mladých ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda si v Programovom vyhlásení dala záväzok, že chce pomocou realokovaných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ zvrátiť nepriaznivý stav nezamestnanosti mladých ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:25.406179+00:00"}
{"id": "48333", "numeric_id": 48333, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48333", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Maďari, Poliaci, Češi, dokonca Nemci oznámili včera veľký balík pomoci pre rodiny, pre priemysel, bude sa dokonca znižovať aj alebo bude bezplatná MHD.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky vymenované krajiny skutočne zaviedli opatrenia, ktorými chcú pre občanov zmierniť následky zvyšujúcich sa cien energií, pohonných hmôt a potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMaďarsko od februára zmrazilo ceny základných potravín (kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích prś a plnotučného kravského mlieka).\n\nPoľsko rozšírilo opatrenia proti inflácii, ktoré boli prijaté ešte pred začatím vojny na Ukrajine. Od 1. februára sa znížila daň za energie, pohonné hmoty a základné potraviny. Daň za benzín a naftu sa znížila z 23 % na 8 % a na potraviny bola zavedená nulová daň. Rodiny, ktoré k sebe vzali ukrajinských občanov dostali balík pomoci na vyrovnanie sa s rastúcimi cenami potravín. Poľská vláda taktiež predĺžila reguláciu cien plynu pre domácnosti a niektoré inštitúcie (školy, nemocnice) do roku 2027.\n\nČeská vláda na rastúce ceny pohonných hmôt reagovala tým, že zrušila povinnosť do palív primiešavať biozložky. Takisto oslobodila od cestnej dane osobné automobily, dodávky a nákladné autá do 12 ton.\n\nNemecko predstavilo viacero sociálnych opatrení, vrátane príspevku na cenu energií vo výške 300 eur, jednorázový bonus na dieťa vo výške 100 eur (200 eur pre rodiny s nízkym príjmom). Nemecko znížilo ceny v niektorých oblastiach. Cena lístkov za verejnú dopravu sa dočasne znížila na deväť eur (tri mesiace), daň z pohonných hmôt sa na tri mesiace zníži na európsku minimálnu sadzbu (0,36 eura za liter).", "analysis_paragraphs": ["Všetky vymenované krajiny skutočne zaviedli opatrenia, ktorými chcú pre občanov zmierniť následky zvyšujúcich sa cien energií, pohonných hmôt a potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Maďarsko od februára zmrazilo ceny základných potravín (kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích prś a plnotučného kravského mlieka).", "Poľsko rozšírilo opatrenia proti inflácii, ktoré boli prijaté ešte pred začatím vojny na Ukrajine. Od 1. februára sa znížila daň za energie, pohonné hmoty a základné potraviny. Daň za benzín a naftu sa znížila z 23 % na 8 % a na potraviny bola zavedená nulová daň. Rodiny, ktoré k sebe vzali ukrajinských občanov dostali balík pomoci na vyrovnanie sa s rastúcimi cenami potravín. Poľská vláda taktiež predĺžila reguláciu cien plynu pre domácnosti a niektoré inštitúcie (školy, nemocnice) do roku 2027.", "Česká vláda na rastúce ceny pohonných hmôt reagovala tým, že zrušila povinnosť do palív primiešavať biozložky. Takisto oslobodila od cestnej dane osobné automobily, dodávky a nákladné autá do 12 ton.", "Nemecko predstavilo viacero sociálnych opatrení, vrátane príspevku na cenu energií vo výške 300 eur, jednorázový bonus na dieťa vo výške 100 eur (200 eur pre rodiny s nízkym príjmom). Nemecko znížilo ceny v niektorých oblastiach. Cena lístkov za verejnú dopravu sa dočasne znížila na deväť eur (tri mesiace), daň z pohonných hmôt sa na tri mesiace zníži na európsku minimálnu sadzbu (0,36 eura za liter)."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["zmrazilo", "rozšírilo", "znížila", "znížila", "dostali", "primiešavať", "predstavilo", "eura"], "url": ["https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/extremne-zdrazovanie-pokracuje-zufali-slovaci-prosia-hegerovu-vladu-kedy-nam-pomozete#:~:text=K%20r%C3%A1znemu%20kroku%20prist%C3%BApilo%20aj%20Ma%C4%8Farsko.%20Od%20febru%C3%A1ra%20bud%C3%BA%20v%20obchodoch%20regulovan%C3%A9%20ceny%20%C5%A1iestich%20druhov%20potrav%C3%ADn%20%2D%20kry%C5%A1t%C3%A1lov%C3%BD%20cukor%2C%20p%C5%A1eni%C4%8Dn%C3%A1%20m%C3%BAka%2C%20slne%C4%8Dnicov%C3%BD%20olej%2C%20brav%C4%8Dov%C3%A9%20stehno%2C%20kuracie%20prsia%20a%20plnotu%C4%8Dn%C3%A9%20kravsk%C3%A9%20mlieko", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/eu-countries-scramble-to-contain-rising-fuel-prices-amid-ukraine-crisis/#:~:text=The%20Polish%20government%20has%20extended%20a%20range%20of%20measures%20brought%20in%20before%20the%20Ukraine%20war%20erupted%20which%20were%20designed%20to%20act%20as%20an%20inflation%20%E2%80%9Cshield.%E2%80%9D", "https://www.reuters.com/business/energy/europes-efforts-shield-households-energy-cost-spike-2022-03-21/#:~:text=Poland%20has%20announced%20tax%20cuts%20on%20energy%2C%20petrol%20and%20basic%20food%20items%2C%20as%20well%20as%20cash%20handouts%20for%20households.%20It%20has%20also%20extended%20regulated%20gas%20prices%20for%20households%20and%20institutions%20like%20schools%20and%20hospitals%20until%202027.", "https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/extremne-zdrazovanie-pokracuje-zufali-slovaci-prosia-hegerovu-vladu-kedy-nam-pomozete#:~:text=Od%201.%20febru%C3%A1ra%20za%C4%8Dne%20v%20Po%C4%BEsku%20na%20pol%20roka%20plati%C5%A5%20nulov%C3%A1%20DPH%20na%20potraviny%20a%20DPH%20na%20benz%C3%ADn%20a%20naftu%20klesne%20z%2023%20%25%20na%208%20%25.%20V%C3%BDsledkom%20je%2C%20%C5%BEe%20k%C3%BDm%20cena%20benz%C3%ADnu%20na%20Slovensku%20bude%201%2C46%20eura%2C%20Poliaci%20ho%20bud%C3%BA%20tankova%C5%A5%20za%201%2C10%20eura.%20Motoristi%20tak%20na%2050%2Dlitrovej%20n%C3%A1dr%C5%BEi%20u%C5%A1etria%20a%C5%BE%2018%20eur", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/eu-countries-scramble-to-contain-rising-fuel-prices-amid-ukraine-crisis/#:~:text=Some%20five%20million%20families%20in%20Poland%20%E2%80%93%20which%20has%20welcomed%20in%20at%20least%201.8%20million%20fleeing%20Ukrainians%20%E2%80%93%20are%20also%20to%20receive%20a%20package%20of%20aid%20to%20help%20them%20cope%20with%20rising%20food%20prices.", "https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/vlada-kvuli-zdrazovani-benzinu-a-nafty-zrusi-povinne-primich/r~f9da76fa9fbd11ecab010cc47ab5f122/", "https://www.reuters.com/business/energy/germany-unveils-energy-relief-package-2022-03-24/", "https://taxfoundation.org/gas-taxes-in-europe/#:~:text=To%20facilitate%20and%20foster%20cross,%241.55%20per%20gallon)%20on%20gas."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:35.007256+00:00"}
{"id": "vr26894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26894", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Slovenský Telekom je významná firma na Slovensku, ale štát sa nevie roky dohodnúť na dividendách. V tej firme je 600, skoro pol miliardy, alebo vyše pol miliardy eur cash, ku ktorému sa nevieme ako štát dostať...", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z dostupných zdrojov vyplýva, že v posledných rokoch Slovenská republika žiadala vyplatenie dividend z celkovo vyššej sumy, akú neskôr nemecký väčšinový investor schválil. Respektíve to, že vo firme Slovak Telekom sú \"nahromadené\" finančné prostriedky, avšak nepodarilo sa nám zistiť či je táto suma taká, ako uvádza Peter Kažimír, teda \"600, skoro pol miliardy, alebo vyše pol miliardy eur\" . Podľa výročnej správy (str. 89) k 31.12.2012 ( zatiaľ najaktuálnejšia , pozn.) Slovak Telekom vyplatí na dividendách 92 mil. eur, čo predstavuje pre štát 45 mil. eur. Podľa agentúry SITA Slovenská republika žiadala vyplatenie dividend z celkovej sumy 102 mil eur, to však nemecký väčšinový investor neschválil. Vo výročnej správe sa tiež uvádza (str. 89), že \"peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty k 31. decembru 2012\" predstavovali 365 mil. eur. Je možné, že na túto položku poukazoval P. Kažimír, avšak nevieme, aká suma to bola k decembru 2013. V roku 2011 mal Slovak Telekom na návrh Slovenskej republiky vyplatiť dividendy vo výške 258 mil. eur, čo by pre Slovenskú republiku znamenalo 126 mil eur. Slovak Telekom však vyplatil v dividendách iba 130 mil. eur, z toho bolo pre Slovenskú republiku iba 63,7 mil. eur. Slovenská republika je prostredníctvom fondu národného majetku a ministerstva hospodárstva 49% akcionárom spoločnosti Slovak Telekom. Väčšinovým vlastníkom je s 51% podielom nemecký koncern Deutsche Telekom. Štát má už dlhodobo problémy s vyplácaním dividend v plnej výške, pretože nemeckí akcionári vyplácanie dividend v plnej výške neodsúhlasia. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných zdrojov vyplýva, že v posledných rokoch Slovenská republika žiadala vyplatenie dividend z celkovo vyššej sumy, akú neskôr nemecký väčšinový investor schválil. Respektíve to, že vo firme Slovak Telekom sú \"nahromadené\" finančné prostriedky, avšak nepodarilo sa nám zistiť či je táto suma taká, ako uvádza Peter Kažimír, teda \"600, skoro pol miliardy, alebo vyše pol miliardy eur\" . Podľa výročnej správy (str. 89) k 31.12.2012 ( zatiaľ najaktuálnejšia , pozn.) Slovak Telekom vyplatí na dividendách 92 mil. eur, čo predstavuje pre štát 45 mil. eur. Podľa agentúry SITA Slovenská republika žiadala vyplatenie dividend z celkovej sumy 102 mil eur, to však nemecký väčšinový investor neschválil. Vo výročnej správe sa tiež uvádza (str. 89), že \"peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty k 31. decembru 2012\" predstavovali 365 mil. eur. Je možné, že na túto položku poukazoval P. Kažimír, avšak nevieme, aká suma to bola k decembru 2013. V roku 2011 mal Slovak Telekom na návrh Slovenskej republiky vyplatiť dividendy vo výške 258 mil. eur, čo by pre Slovenskú republiku znamenalo 126 mil eur. Slovak Telekom však vyplatil v dividendách iba 130 mil. eur, z toho bolo pre Slovenskú republiku iba 63,7 mil. eur. Slovenská republika je prostredníctvom fondu národného majetku a ministerstva hospodárstva 49% akcionárom spoločnosti Slovak Telekom. Väčšinovým vlastníkom je s 51% podielom nemecký koncern Deutsche Telekom. Štát má už dlhodobo problémy s vyplácaním dividend v plnej výške, pretože nemeckí akcionári vyplácanie dividend v plnej výške neodsúhlasia. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "zatiaľ najaktuálnejšia", "SITA", "V", "roku 2011"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=https%3A%2F%2Fwww.telekom.sk%2Fswift_data%2Fsource%2Fo_nas%2Frocne_spravy%2F2012%2Fstar_2012_sk.pdf&ei=lv8BU7yaM8rGtQaMt4HwDA&usg=AFQjCNHUSJx2E99iHUbA5up0wQHVNKXZsg&bvm=bv.61535280,d.Yms", "https://www.telekom.sk/o-spolocnosti/o-nas/financne-a-rocne-spravy/rocne-spravy-slovak-telekom-a-s/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6363391/telekom-vyplati-statu-na-dividendach-45-milionov-eur.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5869607/telekom-odmietol-vyplatit-slovensku-dividendy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5869607/telekom-odmietol-vyplatit-slovensku-dividendy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:24.303015+00:00"}
{"id": "vr32908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32908", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "..že se dohodly oba dva národní parlamenty, ve kterém tedy shodou okolností my oba dva jsme seděli, já v České národní radě, pan premiér Fico v Národní radě Slovenské republiky (v době dohody o rozdělení Československa, pozn.).", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě dohledaných informací o zisku mandátu obou premiérů v roce 1992 a schváleného zákona o rozpadu ČSFR hodnotíme výrok jako pravdivý. Petr Nečas byl zvolen ve volbách v červnu 1992 do České národní rady v Severomoravském kraji. Životopis Roberta Fica uvádí, že byl jako poslanec zvolen také v roce 1992 do Národní rady Slovenské republiky. Oba premiéři tak byli členy národních parlamentů od voleb v roce 1992. K samotnému rozdělení pak došlo na základě Zákona o zániku ČSFR (25. listopadu 1992). Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě dohledaných informací o zisku mandátu obou premiérů v roce 1992 a schváleného zákona o rozpadu ČSFR hodnotíme výrok jako pravdivý. Petr Nečas byl zvolen ve volbách v červnu 1992 do České národní rady v Severomoravském kraji. Životopis Roberta Fica uvádí, že byl jako poslanec zvolen také v roce 1992 do Národní rady Slovenské republiky. Oba premiéři tak byli členy národních parlamentů od voleb v roce 1992. K samotnému rozdělení pak došlo na základě Zákona o zániku ČSFR (25. listopadu 1992). Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["zvolen", "Životopis", "Zákona o zániku ČSFR"], "url": ["http://volby.cz/pls/cnr1992/u391?xvstrana=42&xkraj=38&xvyb=0&xtr=1", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://www.psp.cz/sqw/hlasy.sqw?g=23460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:19.153896+00:00"}
{"id": "49280", "numeric_id": 49280, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49280", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Je mi smiešne, keď tu počúvam od pána Kollára, ktorý bol iniciátorom zrušenia osobitného odvodu na banky a bolo deklarované, že ľuďom sa bude pomáhať s odkladom hypoték so splátkami. Že dnes hovoria o zdanení bánk.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Iniciátorom zrušenia osobitného odvodu v roku 2020 nebol Boris Kollár, dohodlo sa na ňom Ministerstvo financií na čele s Eduardom Hegerom spolu so zástupcami bánk. V roku 2023, kedy návrh opätovne predložil poslanec Čepček, ho odmietlo celé hnutie Sme rodina. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť od roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre banky a pobočky zahraničných bánk a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore.\n\nVládny návrh zákona, ktorým sa odvod rušil, prišiel od Ministerstva financií. Spolu so zástupcami bánk sa ministerstvo dohodlo o inom použití prostriedkov z bankového odvodu. V pondelok 22. júna 2020 na spoločnej tlačovej konferencii informovali o podpise spoločného memoranda k programu Rozvojový fond Slovenska výmenou za zrušenie bankového odvodu. Zákon nabral platnosť 1. januára 2021. Za zákon hlasovali všetci prítomní poslanci strany Sme rodina, Boris Kollár prítomný nebol.\n\nOpätovne sa o bankovom odvode začalo rokovať v parlamente vo februári 2023. Keďže Ministerstvo sa po zrušení osobitného bankového odvodu zaviazalo, že do roku 2024 podobné opatrenie neprinesie, tento návrh nepredložila vláda, ale prišiel iba ako poslanecký návrh poslanca OĽaNO Čepčeka.\n\nIšlo by teda o porušenie memoranda , na základe ktorého sa vláda zaviazala nezvyšovať zdanenie bánk.\n\nBoris Kollár sa v novembri 2022 vyjadril, že by za ne zahlasoval , avšak jedine v prípade, kedy by to bolo nastavené tak, aby to nezlikvidovalo banky. Spomenul napríklad časové ohraničenie odvodu, tak aby to bankový sektor prežil. Prvotne chcel Kollár odvodom zafinancovať obedy zadarmo.\n\nMimoriadne zdanenie bánk by po voľbách mohlo do priniesť rádovo stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu. Podľa Kollára, by sa banky mali podeliť o “nadzisk”, jeho časť by ľuďom mohli vrátiť napríklad cez hypotéky.\n\nKonečné vyhlásenie však prišlo vo februári 2023, kedy Kollár spolu s Krajniakom uviedli, že hnutie Sme rodina nebude podporovať, aby sa v rámci novely zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov obnovil aj bankový odvod, ak to nebude nevyhnutné.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Andreja Danka, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Iniciátorom zrušenia osobitného odvodu v roku 2020 nebol Boris Kollár, dohodlo sa na ňom Ministerstvo financií na čele s Eduardom Hegerom spolu so zástupcami bánk. V roku 2023, kedy návrh opätovne predložil poslanec Čepček, ho odmietlo celé hnutie Sme rodina. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť od roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre banky a pobočky zahraničných bánk a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore.", "Vládny návrh zákona, ktorým sa odvod rušil, prišiel od Ministerstva financií. Spolu so zástupcami bánk sa ministerstvo dohodlo o inom použití prostriedkov z bankového odvodu. V pondelok 22. júna 2020 na spoločnej tlačovej konferencii informovali o podpise spoločného memoranda k programu Rozvojový fond Slovenska výmenou za zrušenie bankového odvodu. Zákon nabral platnosť 1. januára 2021. Za zákon hlasovali všetci prítomní poslanci strany Sme rodina, Boris Kollár prítomný nebol.", "Opätovne sa o bankovom odvode začalo rokovať v parlamente vo februári 2023. Keďže Ministerstvo sa po zrušení osobitného bankového odvodu zaviazalo, že do roku 2024 podobné opatrenie neprinesie, tento návrh nepredložila vláda, ale prišiel iba ako poslanecký návrh poslanca OĽaNO Čepčeka.", "Išlo by teda o porušenie memoranda , na základe ktorého sa vláda zaviazala nezvyšovať zdanenie bánk.", "Boris Kollár sa v novembri 2022 vyjadril, že by za ne zahlasoval , avšak jedine v prípade, kedy by to bolo nastavené tak, aby to nezlikvidovalo banky. Spomenul napríklad časové ohraničenie odvodu, tak aby to bankový sektor prežil. Prvotne chcel Kollár odvodom zafinancovať obedy zadarmo.", "Mimoriadne zdanenie bánk by po voľbách mohlo do priniesť rádovo stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu. Podľa Kollára, by sa banky mali podeliť o “nadzisk”, jeho časť by ľuďom mohli vrátiť napríklad cez hypotéky.", "Konečné vyhlásenie však prišlo vo februári 2023, kedy Kollár spolu s Krajniakom uviedli, že hnutie Sme rodina nebude podporovať, aby sa v rámci novely zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov obnovil aj bankový odvod, ak to nebude nevyhnutné.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Andreja Danka, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["nadobudol", "od", "platnosť", "hlasovali", "Opätovne", "memoranda", "zahlasoval", "obedy", "mohlo", "mali", "nebude"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/569757-poslanci-schvalili-zrusenie-bankoveho-odvodu/", "https://www.trend.sk/spravy/buduceho-roka-ma-slovensku-zrusit-bankovy-odvod", "https://www.epi.sk/zz/2020-353", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=44873", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/657386-obedy-zadarmo-bude-osobitny-odvod-kryt-len-niekolko-mesiacov-na-konci-roka-2024-sa-tato-dan-skonci-bank-sa-moze-stale-dotknut/", "https://www.trend.sk/spravy/sme-rodina-nebude-podporovat-bankovy-odvod-ak-to-nebude-nevyhnutne", "https://www.teraz.sk/slovensko/kollar-hlasoval-by-som-za-bankovy-odv/677745-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/02/olano-navrhuje-zvysit-bankovy-odvod-aj-napriek-dohode-o-jeho-zruseni/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/677780-ako-naliat-stovky-milionov-do-statnej-kasy-bankovy-odvod-je-jednou-z-ciest-zhoduje-sa-vacsina-politickych-stran/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/677119-predseda-parlamentu-boris-kollar-chce-rokovat-s-bankarmi-caka-od-nich-akt-solidarity/", "https://www.trend.sk/spravy/sme-rodina-nebude-podporovat-bankovy-odvod-ak-to-nebude-nevyhnutne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:46.552772+00:00"}
{"id": "42413", "numeric_id": 42413, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42413", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz všetky tie výdavky, ktoré na kampaň táto firma (KTAG, pozn.) mu zaplatila, si firma dala do nákladov. Z toho žiadali vratky DPH. O to krátili daň z príjmu. Hovorí sa dnes o 200 až 300 tisíc eurách, ktoré takto pán prezident.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa týka vyšetrovania firmy KTAG v súvislosti s možnými podvodmi na daniach. Kiska si mal cez firmu, v ktorej bol v minulosti konateľom, platiť väčšinu nákladov na svoju prezidentskú kampaň. Výdavky na predvolebnú kampaň si KTAG zaúčtovala ako daňovo uznateľné náklady, daňový úrad však nadmerný odpočet daní neuznal. Vo februári 2019 Národná kriminálna agentúra (NAKA) vzniesla v prípade uplatnenia vratky DPH obvinenie voči konateľovi firmy KTAG Eduardovi Kučkovskému. Keďže však vyšetrovanie stále prebieha, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nOficiálna kampaň prezidentských volieb sa začína 15 dní pred ich začiatkom, kandidáti na ňu môžu minúť najviac 133-tisíc eur. Neoficiálna alebo informačná časť kampane však prebieha už mesiace predtým. Andrej Kiska platil aj oficiálnu prezidentskú kampaň v roku 2014 cez rodinnú firmu KTAG, hoci až do mája 2018 tvrdil, že si ju platil z osobného účtu. Na celú kampaň dokopy minul 1,3 milióna eur, z toho 130-tisíc eur pred prvým kolom a 121-tisíc eur pred druhým kolom volieb. Jeho vyjadrenia ale nesedia s účtovnými výkazmi firmy. ‚‚V roku 2015 tam KTAG spätne priznala transakcie s takzvanými spriaznenými osobami, čo sú majitelia alebo konatelia. KTAG však vykázala zanedbateľný objem služieb, ktoré poskytla prezidentovi, vtedy ešte konateľovi a spolumajiteľovi. Za rok 2014 vykázala nulu, v roku 2015 len 664 eur a v roku 2016 ďalších 2636 eur. (...) Ak si Kiska v roku 2014 skutočne objednal od KTAG svoju kampaň, ako tvrdil na začiatku, tak vo výkazoch mala firma uviesť spomínaných 1,3 milióna eur ako výnosy od spoločníka Kisku. Ak si Kiska kampaň neobjednal, ale dostal ju od vlastnej firmy ako dar, v účtovných výkazoch to byť uvedené nemusí, ale boli by tam priznané súvisiace dane a odvody. Dar konateľovi od vlastnej firmy totiž podlieha dani a odvodom rovnako ako mzda,” píše denník SME .\n\nInformácie poukazujúce na nezrovnalosti vo financovaní predvolebnej kampane prezidenta sa dostali na verejnosť nezákonným spôsobom, cez anonymný mail, v septembri 2017. V účtovníctve KTAG majú figurovať neoprávnené daňové výdavky za takmer 467-tisíc eur. Podľa denníka Pravda ide hlavne ‚‚o výdavky na Kiskovu kampaň, za ktoré však KTAG nedostala zaplatené, a tak neboli uznané ako daňový výdavok”.\n\nPolícia najprv vyšetrovanie firmy KTAG ukončila vo februári 2017 po tom, ako firma daň doplatila a konateľ firmy Eduard Kučkovský prejavil účinnú ľútosť. Vyšetrovanie opätovne obnovila Generálna prokuratúra SR v októbri 2017. Vo februári 2019 NAKA vzniesla v prípade prvé obvinenia a to voči spomínanému konateľovi firmy KTAG, Eduardovi Kučkovskému. ‚‚ Druhý konateľ firmy je prezidentov brat Jaroslav Kiska, ktorý zatiaľ obvinený nie je. Jedným z konateľov firmy bol v minulosti aj Andrej Kiska, ktorý nemôže byť obvinený, pokiaľ je vo funkcii prezidenta, ” uvádzajú Hospodárske noviny.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka vyšetrovania firmy KTAG v súvislosti s možnými podvodmi na daniach. Kiska si mal cez firmu, v ktorej bol v minulosti konateľom, platiť väčšinu nákladov na svoju prezidentskú kampaň. Výdavky na predvolebnú kampaň si KTAG zaúčtovala ako daňovo uznateľné náklady, daňový úrad však nadmerný odpočet daní neuznal. Vo februári 2019 Národná kriminálna agentúra (NAKA) vzniesla v prípade uplatnenia vratky DPH obvinenie voči konateľovi firmy KTAG Eduardovi Kučkovskému. Keďže však vyšetrovanie stále prebieha, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Oficiálna kampaň prezidentských volieb sa začína 15 dní pred ich začiatkom, kandidáti na ňu môžu minúť najviac 133-tisíc eur. Neoficiálna alebo informačná časť kampane však prebieha už mesiace predtým. Andrej Kiska platil aj oficiálnu prezidentskú kampaň v roku 2014 cez rodinnú firmu KTAG, hoci až do mája 2018 tvrdil, že si ju platil z osobného účtu. Na celú kampaň dokopy minul 1,3 milióna eur, z toho 130-tisíc eur pred prvým kolom a 121-tisíc eur pred druhým kolom volieb. Jeho vyjadrenia ale nesedia s účtovnými výkazmi firmy. ‚‚V roku 2015 tam KTAG spätne priznala transakcie s takzvanými spriaznenými osobami, čo sú majitelia alebo konatelia. KTAG však vykázala zanedbateľný objem služieb, ktoré poskytla prezidentovi, vtedy ešte konateľovi a spolumajiteľovi. Za rok 2014 vykázala nulu, v roku 2015 len 664 eur a v roku 2016 ďalších 2636 eur. (...) Ak si Kiska v roku 2014 skutočne objednal od KTAG svoju kampaň, ako tvrdil na začiatku, tak vo výkazoch mala firma uviesť spomínaných 1,3 milióna eur ako výnosy od spoločníka Kisku. Ak si Kiska kampaň neobjednal, ale dostal ju od vlastnej firmy ako dar, v účtovných výkazoch to byť uvedené nemusí, ale boli by tam priznané súvisiace dane a odvody. Dar konateľovi od vlastnej firmy totiž podlieha dani a odvodom rovnako ako mzda,” píše denník SME .", "Informácie poukazujúce na nezrovnalosti vo financovaní predvolebnej kampane prezidenta sa dostali na verejnosť nezákonným spôsobom, cez anonymný mail, v septembri 2017. V účtovníctve KTAG majú figurovať neoprávnené daňové výdavky za takmer 467-tisíc eur. Podľa denníka Pravda ide hlavne ‚‚o výdavky na Kiskovu kampaň, za ktoré však KTAG nedostala zaplatené, a tak neboli uznané ako daňový výdavok”.", "Polícia najprv vyšetrovanie firmy KTAG ukončila vo februári 2017 po tom, ako firma daň doplatila a konateľ firmy Eduard Kučkovský prejavil účinnú ľútosť. Vyšetrovanie opätovne obnovila Generálna prokuratúra SR v októbri 2017. Vo februári 2019 NAKA vzniesla v prípade prvé obvinenia a to voči spomínanému konateľovi firmy KTAG, Eduardovi Kučkovskému. ‚‚ Druhý konateľ firmy je prezidentov brat Jaroslav Kiska, ktorý zatiaľ obvinený nie je. Jedným z konateľov firmy bol v minulosti aj Andrej Kiska, ktorý nemôže byť obvinený, pokiaľ je vo funkcii prezidenta, ” uvádzajú Hospodárske noviny."], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["obvinenie", "kampaň", "SME", "Informácie", "Pravda", "vyšetrovanie", "obnovila", "vzniesla"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1893962-naka-vzniesla-prve-obvinenie-v-pripade-firmy-bratov-kiskovcov", "https://domov.sme.sk/c/20833228/kiska-sa-zamotava-pri-vysvetlovani-financovania-kampane.html", "https://domov.sme.sk/c/20833228/kiska-sa-zamotava-pri-vysvetlovani-financovania-kampane.html", "https://dennikn.sk/880822/kiska-si-kvoli-uniknutym-dokumentom-zavolal-kazimira-toto-su-mafianske-praktiky/?ref=tema", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471436-kisku-dobehli-statisicove-spekulacie-s-danami/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kiskova-firma-kratila-dan-upozornila-na-to-vratka-dph.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/generalna-prokuratura-obnovila-vysetr/288353-clanok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1893962-naka-vzniesla-prve-obvinenie-v-pripade-firmy-bratov-kiskovcov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:03.151295+00:00"}
{"id": "vr15510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15510", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zmluvy, ktoré zverejňujeme, dnes kopírujú vo svete od nás.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozitívne ohlasy na povinné zverejňovanie zmlúv, doma i v zahraničí, sú nesporné. Odborníci venujúci sa transparentnému nakladaniu s verejnými prostriedkami nás vyzdvihujú, ba označujú za vzor.Podobné právne úpravy zavádzajú postupne aj iné štáty, Česká republika priamo spomína aj inšpiráciu slovenskými normami. V Gruzínsku zas s tvorbou podobných zákonov pomáhali slovenskí odborníci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. 1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa do právneho poriadku SR zavádza povinné zverejňovanie niektorých zmlúv, ako prostriedok na zabezpečenie transparentného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Povinnosť zverejňovať zmluvy majú \"ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv , ktorý vedie Úrad vlády SR.\" ( minv.sk ) Zverejnenie je pritom podmienkou nadobudnutia účinnosti tej-ktorej zmluvy. Dokonca, ak k zverejneniu nedôjde do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, platí, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo.Teda aj samotná zmluvná strana má záujem na zverejnení. ( § 47a Občianskeho zákonníka) Zavedenie povinného zverejňovania zmlúv malo pozitívny ohlas nielen doma , ale aj vo svete: \".. .global open government campaigners calling for sweeping changes in order to shine a light on the too often murky relationship between government and business, are making three basic demands: government deals should be open by default, as in the case in Slovakia, where a government contract is not legal until it is published ,\" ako píše The Guardian . Slovenský príklad spomína i Open Government Guide: \"The availability of data has lowered the barriers to entry for participating in the oversight process. This has enabled much greater public participation in uncovering suspect procurements. Before the reforms, exposing corruption relied on whistleblowers alerting journalists or watchdogs of suspicious proceedings.\" Center for Global Development zasa uvádza , že Slovensko môže byť vzorom pre iné štáty s menej komplexnejšou úpravou zverejňovania zmlúv: \"Slovakia stands as a model for other countries that have less complete proactive government contract publication systems (like the United Kingdom) or none at all (like the United States).\" (21. máj 2015) V Českej republike 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon o registri zmlúv. Viaceré zdroje spomínajú, že inšpiráciu čerpal zo slovenskej právnej úpravy: \"Smyslem přijetí ZoRS (zákon o registri smluv, pozn.) má být zvýšení transparentnosti při nakládání s veřejnými prostředky a veřejným majetkem a v důsledku tak omezení prostoru pro korupci. Toho má být dosaženo zavedením jednotného a veřejně přístupného registru smluv, jejichž stranou jsou veřejné subjekty. Inspirací byla především slovenská úprava, která tuto zákonnou povinnost zavedla k 1.1.2011.\" Aj iné štáty zavádzajú podobné opatrenia na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. 16. marca 2016 sa napríklad v Holandsku začalo so zverejňovaním tendrov a zmlúv. Ukrajina má tiež zavedené zverejňovanie zmlúv: \"...any document and any information related to public procurement (annual plans, tender notices, tender documentation, bids, decisions of evaluation committees, contracts and their implementation, payments etc) have to be open and freely accessible online.\" Údaje k októbru 2014 uvádzali nasledovné krajiny, ktoré majú významne upravené povinné zverejňovanie: Slovensko, Gruzínsko, Kolumbia, Veľká Británia, Brazília, Libéria a Bulharsko ( .pdf , s. 17 – 18) V Gruzínsku pomáhali práve slovenskí odborníci z Transparency International zavádzať podobnú právnu úpravu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pozitívne ohlasy na povinné zverejňovanie zmlúv, doma i v zahraničí, sú nesporné. Odborníci venujúci sa transparentnému nakladaniu s verejnými prostriedkami nás vyzdvihujú, ba označujú za vzor.Podobné právne úpravy zavádzajú postupne aj iné štáty, Česká republika priamo spomína aj inšpiráciu slovenskými normami. V Gruzínsku zas s tvorbou podobných zákonov pomáhali slovenskí odborníci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. 1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa do právneho poriadku SR zavádza povinné zverejňovanie niektorých zmlúv, ako prostriedok na zabezpečenie transparentného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Povinnosť zverejňovať zmluvy majú \"ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv , ktorý vedie Úrad vlády SR.\" ( minv.sk ) Zverejnenie je pritom podmienkou nadobudnutia účinnosti tej-ktorej zmluvy. Dokonca, ak k zverejneniu nedôjde do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, platí, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo.Teda aj samotná zmluvná strana má záujem na zverejnení. ( § 47a Občianskeho zákonníka) Zavedenie povinného zverejňovania zmlúv malo pozitívny ohlas nielen doma , ale aj vo svete: \".. .global open government campaigners calling for sweeping changes in order to shine a light on the too often murky relationship between government and business, are making three basic demands: government deals should be open by default, as in the case in Slovakia, where a government contract is not legal until it is published ,\" ako píše The Guardian . Slovenský príklad spomína i Open Government Guide: \"The availability of data has lowered the barriers to entry for participating in the oversight process. This has enabled much greater public participation in uncovering suspect procurements. Before the reforms, exposing corruption relied on whistleblowers alerting journalists or watchdogs of suspicious proceedings.\" Center for Global Development zasa uvádza , že Slovensko môže byť vzorom pre iné štáty s menej komplexnejšou úpravou zverejňovania zmlúv: \"Slovakia stands as a model for other countries that have less complete proactive government contract publication systems (like the United Kingdom) or none at all (like the United States).\" (21. máj 2015) V Českej republike 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon o registri zmlúv. Viaceré zdroje spomínajú, že inšpiráciu čerpal zo slovenskej právnej úpravy: \"Smyslem přijetí ZoRS (zákon o registri smluv, pozn.) má být zvýšení transparentnosti při nakládání s veřejnými prostředky a veřejným majetkem a v důsledku tak omezení prostoru pro korupci. Toho má být dosaženo zavedením jednotného a veřejně přístupného registru smluv, jejichž stranou jsou veřejné subjekty. Inspirací byla především slovenská úprava, která tuto zákonnou povinnost zavedla k 1.1.2011.\" Aj iné štáty zavádzajú podobné opatrenia na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. 16. marca 2016 sa napríklad v Holandsku začalo so zverejňovaním tendrov a zmlúv. Ukrajina má tiež zavedené zverejňovanie zmlúv: \"...any document and any information related to public procurement (annual plans, tender notices, tender documentation, bids, decisions of evaluation committees, contracts and their implementation, payments etc) have to be open and freely accessible online.\" Údaje k októbru 2014 uvádzali nasledovné krajiny, ktoré majú významne upravené povinné zverejňovanie: Slovensko, Gruzínsko, Kolumbia, Veľká Británia, Brazília, Libéria a Bulharsko ( .pdf , s. 17 – 18) V Gruzínsku pomáhali práve slovenskí odborníci z Transparency International zavádzať podobnú právnu úpravu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["Gruzínsku", "zákon", "Centrálnom registri zmlúv", "minv.sk", "§ 47a", "doma", "The Guardian", "spomína", "uvádza", "zákon", "ZoRS", "v Holandsku", "Ukrajina", ".pdf", "Gruzínsku"], "url": ["http://www.transparency.sk/sk/zvysovanie-transparentnosti-a-efektivnosti-systemu-verejneho-obstaravania-v-gruzinsku/", "http://www.minv.sk/?postup-samosprav-pri-povinnom-zverejnovani-zmluv-faktur-a-objednavok-podla-zakona-c-546-2010-z-z", "https://www.crz.gov.sk/", "http://www.minv.sk/?postup-samosprav-pri-povinnom-zverejnovani-zmluv-faktur-a-objednavok-podla-zakona-c-546-2010-z-z", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/", "http://www.transparency.sk/sk/vystupy/rebricky/#zakony", "https://www.theguardian.com/society/2015/oct/27/open-government-partnership-conference-make-deals-with-business-more-transparent", "http://www.opengovguide.com/country-examples/in-slovakia-government-contracts-are-published-online/", "http://www.cgdev.org/blog/learning-slovakias-experience-contract-publication", "http://www.psp.cz/sqw/sbirka.sqw?O=7&T=42", "http://www.pravniprostor.cz/clanky/ostatni-pravo/priprava-zakona-o-registru-smluv", "https://openstate.eu/en/2016/03/dutch-eprocurement-agency-starts-publishing-tenders-and-contracts/", "http://www.open-contracting.org/2015/06/02/open_contracting_in_ukraine_a_collaborative_effort_for_procurement_reform/", "http://www.cgdev.org/sites/default/files/publishing-government-contracts-report.pdf", "http://www.transparency.sk/sk/zvysovanie-transparentnosti-a-efektivnosti-systemu-verejneho-obstaravania-v-gruzinsku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:05.993948+00:00"}
{"id": "vr27100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27100", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vieme čo sa stalo v roku 2009, keď som musel poletovať ako bludný Holanďan po celej Európe aby sme nakoniec zabezpečili spätný chod plynu cez Českú Republiku, hoci to bol stále ten istý ruský plyn.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas \"plynovej krízy\" v roku 2009 čerpalo Slovensko zo zásob v podzemných zásobníkoch a taktiež pomohli dodávky z Českej republiky a zásoby SPP, ktoré boli poskytnuté zo zdrojov E.ON Ruhrgas s ktorým SPP uzavrela dohodu.", "analysis_paragraphs": ["Počas \"plynovej krízy\" v roku 2009 čerpalo Slovensko zo zásob v podzemných zásobníkoch a taktiež pomohli dodávky z Českej republiky a zásoby SPP, ktoré boli poskytnuté zo zdrojov E.ON Ruhrgas s ktorým SPP uzavrela dohodu."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Českej republiky", "E.ON Ruhrgas", "rokovaniach", "Reverzný tok", "tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.extraplus.sk/140/plynova-vojna", "http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/281", "http://www.extraplus.sk/140/plynova-vojna", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/fico-veri-pripadna-plynova-kriza.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4266603/plyn-pustia-z-ceska-od-pondelka-firmy-nabehnu-naplno.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:40.906152+00:00"}
{"id": "vr36284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36284", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "No veď to je to čo znamená neudržateľnosť štátnych alebo verejných financií (700 miliónov eur ročne na výstavbu diaľnic, tak ako by to bolo v prípade realizácie PPP1,2 a 3, pozn.), pretože žiadna vláda doteraz nedávala ročne viac, než 500 miliónov alebo pol miliardy eur na výstavbu diaľnic.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákony o štátnom rozpočte pre jednotlivé roky... Výdaje na výstavbu diaľníc a rýchlostných ciest NDS v eurách 1999 (.pdf) 216 666 000 2000 (.pdf) 170 000 000 2001 (.pdf) 155 800 000 2002 (.pdf) 353 253 000 2003 (.pdf) 283 333 000 2004 (.pdf) 289 048 000 2005 409 875 000 2006 307 281 000 2007 (.pdf) 252 312 000 2008 344 612 000 2009 673 776 573 2010 572 952 229 2011 466 103 346 Na základe údajov v tabuľke je zrejmé, že čiastka zo štátneho rozpočtu presahujúca 500 miliónov eur na výstavbu diaľníc a rýchlostných ciest NDS bola poskytnutá v rokoch 2009 a 2010. V roku 2009 s to dokonca blížilo ku \"magickým\" 700 miliónom euro. Či je to udržateľné nedokážeme posúdiť. Dátum zverejnenia analýzy: 20.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákony o štátnom rozpočte pre jednotlivé roky... Výdaje na výstavbu diaľníc a rýchlostných ciest NDS v eurách 1999 (.pdf) 216 666 000 2000 (.pdf) 170 000 000 2001 (.pdf) 155 800 000 2002 (.pdf) 353 253 000 2003 (.pdf) 283 333 000 2004 (.pdf) 289 048 000 2005 409 875 000 2006 307 281 000 2007 (.pdf) 252 312 000 2008 344 612 000 2009 673 776 573 2010 572 952 229 2011 466 103 346 Na základe údajov v tabuľke je zrejmé, že čiastka zo štátneho rozpočtu presahujúca 500 miliónov eur na výstavbu diaľníc a rýchlostných ciest NDS bola poskytnutá v rokoch 2009 a 2010. V roku 2009 s to dokonca blížilo ku \"magickým\" 700 miliónom euro. Či je to udržateľné nedokážeme posúdiť. Dátum zverejnenia analýzy: 20.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["1999 (.pdf)", "2000 (.pdf)", "2001 (.pdf)", "2002 (.pdf)", "2003 (.pdf)", "2004 (.pdf)", "2005", "2006", "2007 (.pdf)", "2008", "2009", "2010", "2011"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14739&FileName=99-z063&Rocnik=1999", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15053&FileName=99-z372&Rocnik=1999", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15558&FileName=00-z472&Rocnik=2000", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16172&FileName=01-z586&Rocnik=2001=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=595&Flags=8352&IndexFile=zz01&Text=Z%C3%A1kon+o+%C5%A1t%C3%A1tnom+rozpo%C4%8Dte+na+rok+2002", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16960&FileName=02-z750&Rocnik=2002=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=773&Flags=8352&IndexFile=zz02&Text=z%C3%A1kon+o+%C5%A1t%C3%A1tnom+rozpo%C4%8Dte+na+rok+1999", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17605&FileName=03-z598&Rocnik=2003=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=621&Flags=8352&IndexFile=zz03&Text=Z%C3%A1kon+o+%C5%A1t%C3%A1tnom+rozpo%C4%8Dte+na+rok+2004", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=42&Search=zakon%20o%20statnom%20rozpocte", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=42&Search=zakon%20o%20statnom%20rozpocte", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=19823&FileName=06-z681&Rocnik=2006=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=701&Flags=8352&IndexFile=zz06&Text=Z%C3%A1kon+o+%C5%A1t%C3%A1tnom+rozpo%C4%8Dte+na+rok+2004", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=42&Search=zakon%20o%20statnom%20rozpocte", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=42&Search=zakon%20o%20statnom%20rozpocte", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=42&Search=zakon%20o%20statnom%20rozpocte", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3465"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:59.629934+00:00"}
{"id": "vr34277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34277", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pani redaktorka, keď sa bavíme o vážnej časti vašej otázky, to znamená o otázke reálnej voľby generálneho prokurátora, mne to naozaj príde veľmi tragikomické. Komické preto, že naozaj každá strana predložila svoje meno.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "s počtom štyri návrhy prišla TASR 19.11., kedy spočítala: Ján Hrivnák (SDKÚ), Jozef Kandera ( navrhnutý KDH ), Jozef Szabó (Most) + vtedy neznámy kandidát SaS.", "analysis_paragraphs": ["s počtom štyri návrhy prišla TASR 19.11., kedy spočítala: Ján Hrivnák (SDKÚ), Jozef Kandera ( navrhnutý KDH ), Jozef Szabó (Most) + vtedy neznámy kandidát SaS."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["prišla TASR", "navrhnutý KDH"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5646468/koalicia-by-mala-prokuratora-vyberat-zo-styroch-navrhov.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1220290&tro5312_0_1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:08.253072+00:00"}
{"id": "vr15329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15329", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tuná vidíte pána premiéra Camerona, vyvodil zodpovednosť. Áno? Podal demisiu.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "David Cameron vo svojom vyhlásení v ktorom reagoval na výsledky britského referenda o vystúpení z Európskej únie oznámil, že sa na jeseň vzdá postu premiéra Veľkej Británie, čiže z postu premiéra odstupuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["David Cameron vo svojom vyhlásení v ktorom reagoval na výsledky britského referenda o vystúpení z Európskej únie oznámil, že sa na jeseň vzdá postu premiéra Veľkej Británie, čiže z postu premiéra odstupuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Cameron"], "url": ["http://www.theguardian.com/politics/2016/jun/24/david-cameron-resigns-after-uk-votes-to-leave-european-union"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:34.173157+00:00"}
{"id": "vr28049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28049", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme dokonca urobili opak, sme dokázali zintegrovať 6 politických subjektov a vytvorili sme veľmi silný stredoľavý subjekt.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády celkovo od novembra 2010, naposledy pri ohlásení prezidentskej kandidatúry, až päťkrát nesprávne tvrdil, že ako predseda SMERu dokázal zintegrovať sedem až osem ľavicových subjektov ( Na telo , 14. novembra 2010; O5M12 , 14. novembra 2010; V politike , 14 novembra 2010 a V politike , 28 novembra 2010, Ohlásenie kandidatúry na prezidenta , 18. decembra 2013). Tentokrát už správne tvrdí, že v skutočnosti SMER-SD zintegroval šesť politických subjektov. Tento posun oceňujeme.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády celkovo od novembra 2010, naposledy pri ohlásení prezidentskej kandidatúry, až päťkrát nesprávne tvrdil, že ako predseda SMERu dokázal zintegrovať sedem až osem ľavicových subjektov ( Na telo , 14. novembra 2010; O5M12 , 14. novembra 2010; V politike , 14 novembra 2010 a V politike , 28 novembra 2010, Ohlásenie kandidatúry na prezidenta , 18. decembra 2013). Tentokrát už správne tvrdí, že v skutočnosti SMER-SD zintegroval šesť politických subjektov. Tento posun oceňujeme."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "V politike", "V politike", "Ohlásenie kandidatúry na prezidenta", "SITA", "funguje", "správu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/8/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/8/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/3/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/2/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica", "http://www.sme.sk/c/3628390/lavicovy-blok-integracia-so-smerom-posilni-lavicu-na-slovensku.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Hnutie_za_demokraciu", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2012/HZD.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:07.632517+00:00"}
{"id": "vr27461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27461", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú krajiny ako napríklad Rakúsko, kde sú všetci z jednej politickej strany. Predseda vlády je sociálny demokrat, predseda parlamentu je sociálny demokrat a prezident je sociálny demokrat (premiér, predseda parlamentu a prezident, pozn.).", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od septembra 2013, kedy sa uskutočnili parlamentné voľby sa opäť stal predsedom vlády Werner Faymann . Ten je reprezentantom Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Od 29. októbra 2013 je predsedníčkou národného parlamentu znovu zvolená Barbara Prammerová za SPÖ. Predsedom federálneho parlamentu je taktiež člen SPÖ Michael Lampel . Je pravdou, že H. Fischer bol kandidátom SPÖ . Fischer je dlhoročným členom SPÖ. Počas výkonu funkcie prezidenta je jeho členstvo pozastavené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od septembra 2013, kedy sa uskutočnili parlamentné voľby sa opäť stal predsedom vlády Werner Faymann . Ten je reprezentantom Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Od 29. októbra 2013 je predsedníčkou národného parlamentu znovu zvolená Barbara Prammerová za SPÖ. Predsedom federálneho parlamentu je taktiež člen SPÖ Michael Lampel . Je pravdou, že H. Fischer bol kandidátom SPÖ . Fischer je dlhoročným členom SPÖ. Počas výkonu funkcie prezidenta je jeho členstvo pozastavené. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Werner Faymann", "Sociálnodemokratickej strany Rakúska", "Barbara Prammerová", "Michael Lampel", "SPÖ", "členom"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/768866-rakuska-vlada-zlozila-prisahu-faymann-je-opat-kancelarom/", "http://www.euroinfo.gov.sk/436/rakusko/?pg=2#polit_system", "http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-parlament-b-prammerova/62822-clanok.html", "http://www.parlament.gv.at/ENGL/WWER/BR/Lampel/index.shtml", "http://www.wien-konkret.at/politik/wahlen/bundespraesidentenwahl2010/heinz-fischer/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Heinz_Fischer#cite_note-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:17.080495+00:00"}
{"id": "vr33980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33980", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvolili ste v Národnej rade (Jozefa Čentéša za GP - pozn.) ... po kontrolných mechanizmoch, obišli ste dokonca predbežné opatrenie ústavného súdu", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka \"kontrolných mechanizmov\", známa je kauza údajného označovania hlasovacích lístkov, informácie o ktorom unikli z generálnej prokuratúry na verejnosť. Toto onačovanie a kontrolovanie sa týkalo májovej voľby, v ktorej kandidoval jediný kandidát - Dobroslav Trnka. Premiér Fico hovorí pravdu i keď upozorňuje na obídenie predbežného opatrenia ÚS SR. Zastupujúci GP Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. 15. júna 2011 vydal Ústavný súd predbežné rozhodnutie o pozastavení verejnej voľby prokurátora. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil V. Čentéš a tajným hlasovaním bol zvolený za generálneho prokurátora. Nález Ústavného súdu uvádza: \"Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky , a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení... 12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom , čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\" Dva týždne po predbežnom rozhodnutí vydal Ústavný súd konečné rozhodnutie a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka \"kontrolných mechanizmov\", známa je kauza údajného označovania hlasovacích lístkov, informácie o ktorom unikli z generálnej prokuratúry na verejnosť. Toto onačovanie a kontrolovanie sa týkalo májovej voľby, v ktorej kandidoval jediný kandidát - Dobroslav Trnka. Premiér Fico hovorí pravdu i keď upozorňuje na obídenie predbežného opatrenia ÚS SR. Zastupujúci GP Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. 15. júna 2011 vydal Ústavný súd predbežné rozhodnutie o pozastavení verejnej voľby prokurátora. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil V. Čentéš a tajným hlasovaním bol zvolený za generálneho prokurátora. Nález Ústavného súdu uvádza: \"Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky , a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení... 12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom , čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\" Dva týždne po predbežnom rozhodnutí vydal Ústavný súd konečné rozhodnutie a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["označovania", "unikli", "májovej", "návrh", "predbežné rozhodnutie", "Nález", "ponechal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6709777/poslanci-pravice-udali-kolegov-za-hlasovanie-pri-volbe-generalneho-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/6710663/prokuratura-nevie-kto-vynasa-trnka-sa-dostal-k-spisu-ktory-mu-nepatril.html", "http://www.sme.sk/c/5897778/radicova-prezila-hlasovanie-o-trnkovi.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170753-verejnu-volbu-prokuratora-zastavili-cast-koalicie-si-trufa-hlasovat-tajne/", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:04.127742+00:00"}
{"id": "vr18074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18074", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Ja sám som niekedy nehlasoval za vládne návrhy zákonov (...)", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prostredníctvom databázy Národnej rady SR na jej internetovej stránke sa nám podarilo nájsť v tomto volebnom období celkovo osem vládnych návrhov, pri ktorých podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar nehlasoval za takýto návrh. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDo overovania boli zahrnuté všetky návrhy, novelizácie zákonov, zákony vrátené prezidentom SR, ktorých predkladateľom bola vláda SR. Taktiež uznesenia vlády, voľby do verejných funkcií, kde kandidátov navrhuje vládny kabinet v súčasnom volebnom období do dňa 12.9. 2018.\n\nV rámci celého legislatívneho procesu, ktorý prebieha pri daných návrhoch, boli do úvahy brané tri kľúčové hlasovania: hlasovanie o postúpení k druhému čítaniu, hlasovanie o postúpení k tretiemu čítaniu a napokon záverečné hlasovanie o návrhu ako celku.\n\nNa základe toho bolo zistených päť hlasovaní, v ktorých Andrej Hrnčiar nehlasoval. To znamená, že na hlasovaní bol prítomný ale nezvolil ani jednu z možností „za“, „proti“, „zdržal som sa“:\n\n1. Správa generálneho prokurátora za rok 2015: Nehlasoval\n\n2. Vládny návrh zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, prvé čítanie : Nehlasoval\n\n3. Zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, 3. čítanie: Nehlasoval\n\n4. Vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich, prvé čítanie: Nehlasoval\n\n5. Vládny návrh zákona o energetike, 3. čítanie: Nehlasoval\n\nPri zvyšných troch zmienených prípadoch, kedy poslanec nehlasoval za návrh vlády, zvolil možnosť zdržať sa hlasovania:\n\n1. Návrh zákona o sociálnom poistení, pristúpenie k 3. čítaniu: Zdržal sa\n\n2. Vládny návrh zákona o odpadoch, 2. čítanie: Zdržal sa\n\n3. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov: Zdržal sa", "analysis_paragraphs": ["Prostredníctvom databázy Národnej rady SR na jej internetovej stránke sa nám podarilo nájsť v tomto volebnom období celkovo osem vládnych návrhov, pri ktorých podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar nehlasoval za takýto návrh. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Do overovania boli zahrnuté všetky návrhy, novelizácie zákonov, zákony vrátené prezidentom SR, ktorých predkladateľom bola vláda SR. Taktiež uznesenia vlády, voľby do verejných funkcií, kde kandidátov navrhuje vládny kabinet v súčasnom volebnom období do dňa 12.9. 2018.", "V rámci celého legislatívneho procesu, ktorý prebieha pri daných návrhoch, boli do úvahy brané tri kľúčové hlasovania: hlasovanie o postúpení k druhému čítaniu, hlasovanie o postúpení k tretiemu čítaniu a napokon záverečné hlasovanie o návrhu ako celku.", "Na základe toho bolo zistených päť hlasovaní, v ktorých Andrej Hrnčiar nehlasoval. To znamená, že na hlasovaní bol prítomný ale nezvolil ani jednu z možností „za“, „proti“, „zdržal som sa“:", "1. Správa generálneho prokurátora za rok 2015: Nehlasoval", "2. Vládny návrh zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, prvé čítanie : Nehlasoval", "3. Zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, 3. čítanie: Nehlasoval", "4. Vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich, prvé čítanie: Nehlasoval", "5. Vládny návrh zákona o energetike, 3. čítanie: Nehlasoval", "Pri zvyšných troch zmienených prípadoch, kedy poslanec nehlasoval za návrh vlády, zvolil možnosť zdržať sa hlasovania:", "1. Návrh zákona o sociálnom poistení, pristúpenie k 3. čítaniu: Zdržal sa", "2. Vládny návrh zákona o odpadoch, 2. čítanie: Zdržal sa", "3. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov: Zdržal sa"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["databázy", "Nehlasoval", "Nehlasoval", "Nehlasoval", "Nehlasoval", "Nehlasoval", "Zdržal sa", "Zdržal sa", "Zdržal sa"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=7&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=2&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=-1&Ciastka=&CisloZz=", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37603", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37521", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38221", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38476", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40111", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38921", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39098", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39443"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:08.163120+00:00"}
{"id": "vr34262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34262", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... a predovšetkým toto nie je prvý krát, že v \"vyhráža sa\", že podá demisiu, keď pán minister Miškov a pán podpredseda vlády, prvý podpredseda vlády a minister pán Figeľ odmietli odvolať štátnych tajomníkov znovu vyšla s takouto tendenciou a dokonca naznačila, že zvažuje aj takéto kroky, pokiaľ nebudú tieto veci realizované.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Radičová v prípade hayekovcov nehovorila o tom, že ak nebudú štátni tajomníci odvolaní tak podá demisiu (neboli a stále je premiérkou), ale to, že ona štátnych tajomníkov odvolávať nemôže a teda by to musela riešiť odvolaním ministrov- čo by podľa nej viedlo k pádu vlády. Detaily dočasného ukončenia kauzy hayekovci viď napr. tu .", "analysis_paragraphs": ["Radičová v prípade hayekovcov nehovorila o tom, že ak nebudú štátni tajomníci odvolaní tak podá demisiu (neboli a stále je premiérkou), ale to, že ona štátnych tajomníkov odvolávať nemôže a teda by to musela riešiť odvolaním ministrov- čo by podľa nej viedlo k pádu vlády. Detaily dočasného ukončenia kauzy hayekovci viď napr. tu ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5564278/radicova-riesi-kauzu-hayekovci-ako-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:09.378158+00:00"}
{"id": "vr16008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16008", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Prijala Národná rada deklaráciu o odsúdení tohto skutku? Ani si to verejnosť nevšimla.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podpredseda národnej rady Andrej Danko hovorí o deklarácii , ktorá pojednáva o amnestiách z roku 1998, dnes taktiež nazývané „Mečiarove amnestie“. Návrh bol prednesený 30. 11. 2016 a 6. 12. 2016 a z prítomných 94 hlasovalo za 88, proti 0 a nehlasovalo 6 poslancov. Pojem „Verejnosť“ nemá jasnú uzákonenú definíciu, z toho dôvodu použijeme sociologickú definíciu ktorá je uvedená v knihe „Veľký sociologický slovník, Academia, Praha, s. 1382“. Ta pojmu Verejnosť rozumie ako: väčšej časti spoločnosti zainteresovanej na výsledkoch ekonomických a spoločenských aktivít s obecnejším dopadom, na riešení určitého spoločenského problému, respektíve na spoločenskom dianí ako takom (preložené z češtiny). O deklarácií písali veľmi známe slovenské média, ako napríklad, denník N , Hospodárske Noviny , Pravda a Čas . Všetky spomínané zdroje patria medzi popredné a najpredávanejšie denníky a z toho dôvodu hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda národnej rady Andrej Danko hovorí o deklarácii , ktorá pojednáva o amnestiách z roku 1998, dnes taktiež nazývané „Mečiarove amnestie“. Návrh bol prednesený 30. 11. 2016 a 6. 12. 2016 a z prítomných 94 hlasovalo za 88, proti 0 a nehlasovalo 6 poslancov. Pojem „Verejnosť“ nemá jasnú uzákonenú definíciu, z toho dôvodu použijeme sociologickú definíciu ktorá je uvedená v knihe „Veľký sociologický slovník, Academia, Praha, s. 1382“. Ta pojmu Verejnosť rozumie ako: väčšej časti spoločnosti zainteresovanej na výsledkoch ekonomických a spoločenských aktivít s obecnejším dopadom, na riešení určitého spoločenského problému, respektíve na spoločenskom dianí ako takom (preložené z češtiny). O deklarácií písali veľmi známe slovenské média, ako napríklad, denník N , Hospodárske Noviny , Pravda a Čas . Všetky spomínané zdroje patria medzi popredné a najpredávanejšie denníky a z toho dôvodu hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["deklarácii", "denník N", "Hospodárske Noviny", "Pravda", "Čas", "Deklarácia"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&Text=deklar%C3%A1cia&CisObdobia=7&FullText=True&CisSchodze=0", "https://dennikn.sk/minuta/626741/", "http://hnonline.sk/slovensko/874822-deklaracia-nie-je-spravodlivost-meciarove-amnestie-by-mali-zrusit-vyhlasil-kiska", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/412490-fico-predlozil-navrh-deklaracie-odsudzujucej-meciarove-amnestie/", "https://www.cas.sk/clanok/483655/poslanci-odsudili-meciarove-amnestie-dalsi-krok-k-ich-zruseniu/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6160"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:46.733679+00:00"}
{"id": "vr13891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13891", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "...návrh dokonca Európskej komisie, ktorá sa bude snažiť pretlačiť úplný zákaz dokonca vlastníctva zbraní a dokonca makiet týkajúcich sa poloautomatických alebo automatických zbraní. Už registrujem takú diskusiu na úrovni Európskej komisie.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa informácií, ktoré zverejnila samotná Európska komisia, v prípade reformy celoeurópskej smernice o kontrole zbraní sa v danom návrhu nejedná o úplný zákaz vlastníctva makiet poloautomatických a automatických zbraní, ale má ísť len o zákaz niekoľkých najnebezpečnejších typov makiet zbraní a deaktivovaných verzií zbraní. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Denník SME informoval o úspešnom schválení reformy celoeurópskej smernice o kontrole zbraní Európskou komisiou. Aby sa tento návrh stal platným, má ešte prejsť cez hlasovanie Európskeho parlamentu a schváliť ho musia taktiež ministri členských štátov. Návrh m zakázať vlastníctvo znefunkčnených poloautomatických zbraní a obmedziť nákup zbraní a príslušenstva cez internet. \" Slovenské združenie vlastníkov strelných zbraní Legis Telum hovorí, že návrh môže znamenať aj úplný zákaz poloautomatických zbraní, ktoré boli prerobené z automatov, alebo sa na ne podobajú. \" Samotná Európska komisia vo svojej tlačovej správe informuje presnejšie, dokonca tým úplne nepotvrdzuje tvrdenia denníka SME. Nemá sa jednať o úplný zákaz vlastníctva všetkých makiet poloautomatických a automatických zbraní, ako tvrdí Fedor. Zákaz má byť obmedzený iba na niektoré typy, a to na tie najnebezpečnejšie typy zbraní, vrátane deaktivovaných. \" Stricter rules to ban certain semi-automatic firearms, which will not, under any circumstance, be allowed to be held by private persons, even if they have been permanently deactivated; Tighter rules on the online acquisition of firearms, to avoid the acquisition of firearms, key parts or ammunition through the Internet; EU common rules on marking of firearms to improve the traceability of weapons; (...) Stricter conditions for the circulation of deactivated firearms; Stricter conditions for collectors to limit the risk of sale to criminals. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií, ktoré zverejnila samotná Európska komisia, v prípade reformy celoeurópskej smernice o kontrole zbraní sa v danom návrhu nejedná o úplný zákaz vlastníctva makiet poloautomatických a automatických zbraní, ale má ísť len o zákaz niekoľkých najnebezpečnejších typov makiet zbraní a deaktivovaných verzií zbraní. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Denník SME informoval o úspešnom schválení reformy celoeurópskej smernice o kontrole zbraní Európskou komisiou. Aby sa tento návrh stal platným, má ešte prejsť cez hlasovanie Európskeho parlamentu a schváliť ho musia taktiež ministri členských štátov. Návrh m zakázať vlastníctvo znefunkčnených poloautomatických zbraní a obmedziť nákup zbraní a príslušenstva cez internet. \" Slovenské združenie vlastníkov strelných zbraní Legis Telum hovorí, že návrh môže znamenať aj úplný zákaz poloautomatických zbraní, ktoré boli prerobené z automatov, alebo sa na ne podobajú. \" Samotná Európska komisia vo svojej tlačovej správe informuje presnejšie, dokonca tým úplne nepotvrdzuje tvrdenia denníka SME. Nemá sa jednať o úplný zákaz vlastníctva všetkých makiet poloautomatických a automatických zbraní, ako tvrdí Fedor. Zákaz má byť obmedzený iba na niektoré typy, a to na tie najnebezpečnejšie typy zbraní, vrátane deaktivovaných. \" Stricter rules to ban certain semi-automatic firearms, which will not, under any circumstance, be allowed to be held by private persons, even if they have been permanently deactivated; Tighter rules on the online acquisition of firearms, to avoid the acquisition of firearms, key parts or ammunition through the Internet; EU common rules on marking of firearms to improve the traceability of weapons; (...) Stricter conditions for the circulation of deactivated firearms; Stricter conditions for collectors to limit the risk of sale to criminals. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Európska komisia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/8080281/aj-kupu-atrapy-zbrane-bude-treba-hlasit-navrhuje-brusel.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6110_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:04.701936+00:00"}
{"id": "vr28399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28399", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Koniec koncov účinnosť podstatných častí ten asociačnej dohody bola aj tak odložená na rok 2016", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri ratifikoval Europarlament asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Po nátlaku zo strany Ruska sa EÚ s Ukrajinou dohodli na odložení ( ČTK , HN ) platnosti obchodnej dohody na začiatok roku 2016. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V septembri ratifikoval Europarlament asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Po nátlaku zo strany Ruska sa EÚ s Ukrajinou dohodli na odložení ( ČTK , HN ) platnosti obchodnej dohody na začiatok roku 2016. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["ratifikoval", "ČTK", "HN"], "url": ["http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/clanok/asociacna-dohoda-s-ukrajinou-ma-zelenu-022873", "http://www.denik.cz/ekonomika/obchodni-dohoda-s-ukrajinou-se-odklada-do-roku-2016-potvrdila-eu-20140929.html", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/rusko-ani-putin-nemozu-zasahovat-do-vztahov-eu-ukrajina-tvrdi-cesky-velvyslanec-631402"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:03.268337+00:00"}
{"id": "vr26121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26121", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Už počas toho prvého obdobia keď ja som bol županom tak sme vybavili pre firmu NESS, ktorá vlastne dala základ tomu IT valley v Košiciach, a na základe toho sme vybavili priestory, ktoré sa zrekonštruovali z európskych peňazí a štátnych peňazí.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť NESS začala fungovať v KSK v čase úradovania Rudolfa Bauera a bola prvým investorom v košickom IT parku. Funkciu predsedu KSK Bauer vykonával po prvých voľbách po zavedení VÚC v roku 2001 do januára 2006. Firma začala svoje pôsobenie v Košiciach v IT Valley v roku 2005 a bola v tomto parku prvou IT firmou. Rudolf Bauer sa v tom čase vyjadril pre SME : \"Podľa predsedu Košického kraja Rudolfa Bauera investoval kraj do rekonštrukcie budovy zo svojho rozpočtu 25 miliónov korún. Ďalších 25 miliónov mu poskytlo ministerstvo hospodárstva.\" Podľa záverečného účtu KSK za rok 2005 (. pdf , s. 6), KSK prijal \"- úč elovú dotáciu z Ministerstva hospodárstva SR na základe uzavretej zmluvy SR na podporu regionálneho rozvoja – „Rekonštrukcia budovy na Ba íkovej ulici . 7 v Košiciach“ vo výške 25 000 tis. Sk.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť NESS začala fungovať v KSK v čase úradovania Rudolfa Bauera a bola prvým investorom v košickom IT parku. Funkciu predsedu KSK Bauer vykonával po prvých voľbách po zavedení VÚC v roku 2001 do januára 2006. Firma začala svoje pôsobenie v Košiciach v IT Valley v roku 2005 a bola v tomto parku prvou IT firmou. Rudolf Bauer sa v tom čase vyjadril pre SME : \"Podľa predsedu Košického kraja Rudolfa Bauera investoval kraj do rekonštrukcie budovy zo svojho rozpočtu 25 miliónov korún. Ďalších 25 miliónov mu poskytlo ministerstvo hospodárstva.\" Podľa záverečného účtu KSK za rok 2005 (. pdf , s. 6), KSK prijal \"- úč elovú dotáciu z Ministerstva hospodárstva SR na základe uzavretej zmluvy SR na podporu regionálneho rozvoja – „Rekonštrukcia budovy na Ba íkovej ulici . 7 v Košiciach“ vo výške 25 000 tis. Sk.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["vykonával", "SME", "pdf"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/kosice/10k2kos.htm", "http://www.sme.sk/c/2283035/v-kosickom-parku-uz-funguje-prva-firma.html", "http://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/financie/Zaverecny_ucet_KSK_za_rok_2005.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:15.908926+00:00"}
{"id": "vr31843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31843", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ak ste zaregistrovali, tak ja som sa im (živnostníkom pozn.) už ospravedlnil priamo na Zväze živnostníkov, bolo to dokonca aj v médiách a povedal som, že praktickými krokmi prinesieme istú nápravu.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Frešo sa živnostníkom ospravedlnil, aj keď tí sa však vyjadrili, že to im nestačí a žiadajú miesto slov činy. Denník SME 20. mája 2012: Nový predseda SDKÚ Pavol Frešo sa ospravedlnil živnostníkom za zmeny, ktoré pripravovala bývalá pravicová koalícia na čele s bývalým ministrom financií za SDKÚ Ivanom Miklošom. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo sa živnostníkom ospravedlnil, aj keď tí sa však vyjadrili, že to im nestačí a žiadajú miesto slov činy. Denník SME 20. mája 2012: Nový predseda SDKÚ Pavol Frešo sa ospravedlnil živnostníkom za zmeny, ktoré pripravovala bývalá pravicová koalícia na čele s bývalým ministrom financií za SDKÚ Ivanom Miklošom. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Denník"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6384087/v-sdku-odmietli-dalsiu-zenu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:40.473514+00:00"}
{"id": "45981", "numeric_id": 45981, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45981", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Už v roku 2010, poznáme ten slávny billboard, kedy Smer sľuboval trináste dôchodky.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer sľubovala pred voľbami 2010 zavedenie trinástych dôchodkov - v programe aj na bilbordoch . Chcela nimi nahradiť vianočné príspevky. Keď sa Smer v roku 2012 dostal k moci a vládol sám, 13. dôchodky nezaviedol. Urobil tak až niekoľko dní pred voľbami 2020 v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer sľubovala pred voľbami 2010 zavedenie trinástych dôchodkov - v programe aj na bilbordoch . Chcela nimi nahradiť vianočné príspevky. Keď sa Smer v roku 2012 dostal k moci a vládol sám, 13. dôchodky nezaviedol. Urobil tak až niekoľko dní pred voľbami 2020 v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["programe", "bilbordoch", "pochybnom"], "url": ["http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2010/analyzy/1273537807.txt", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2010/kandidati/kampan/1269893009.txt", "https://slovensko.hnonline.sk/2125364-caputova-dala-podnet-na-ustavny-sud-kvoli-trinastym-dochodkom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:48.442878+00:00"}
{"id": "42370", "numeric_id": 42370, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42370", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "Ja som sa ani nevyjadroval nikdy k problematickému financovaniu zo strany pána Štefunka, čiže toto nikdy nebola moja téma.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Firma Ivana Štefunka, lídra strany Progresívne Slovensko, ktorej podpredsedníčkou a kandidátkou v prezidentských voľbách 2019 je Zuzana Čaputová, čelí podozreniam z účasti na zmanipulovaných tendroch. Žiadne dostupné mediálne zdroje nepotvrdzujú, že by sa Robert Mistrík na túto tému niekedy verejne vyjadril. Keďže však túto možnosť nie je možné jednoznačne vylúčiť, jeho výrok považujeme za neoveriteľný.\n\nFirma Monogram Technologies, v ktorej má Ivan Štefunko štvrtinový podiel, čelí podozreniam z toho, že dodávala štátu predražené služby. Spoločnosť uspela v podozrivých eurofondových tendroch na vedu, vďaka ktorým získala v roku 2014 štátnu zákazku za 2,5 milióna eur, ktorá podľa portálu Aktuality.sk vzbudzuje pochybnosti a javí známky vysokého predraženia. V súťaži bola zapojená aj konkurenčná firma Anext, spájaná s bývalým ministrom Jánom Počiatkom, ktorá bola podľa anonymných zdrojov portálu Akuality.sk zároveň subdodávateľom Monogramu. Predmetom tendru bola dodávka vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu. Prípad momentálne preveruje Protimonopolný úrad.\n\nŠtefunko sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril : „ Vo firme Monogram Technologies nemám priamy podiel, vo firme som bol nepriamym akcionárom cez inú firmu (Monogram Ventures, pozn). Bol som profesionálny technologický investor. Nikdy som nemal priamy dosah na jej riadenie firmy a už vôbec nie nejaké zákazky. Z firmy Monogram Technologies som si nikdy nevzal žiaden zisk. Odsudzujem akékoľvek neetické správanie, ktorého sa mohla dopustiť.“\n\nNa podozrenia reagovala v diskusii denníka SME aj Zuzana Čaputová: „Nezobral ani euro zo zisku tejto firmy.“ Je podľa nej v záujme Štefunka, jako aj v záujme Progresívneho Slovenska, aby sa strana očistila „ od niečoho, čomu verím, že mu nepatrí“. Ak by sa tak nestalo, tvrdí , že by zo strany odišla.", "analysis_paragraphs": ["Firma Ivana Štefunka, lídra strany Progresívne Slovensko, ktorej podpredsedníčkou a kandidátkou v prezidentských voľbách 2019 je Zuzana Čaputová, čelí podozreniam z účasti na zmanipulovaných tendroch. Žiadne dostupné mediálne zdroje nepotvrdzujú, že by sa Robert Mistrík na túto tému niekedy verejne vyjadril. Keďže však túto možnosť nie je možné jednoznačne vylúčiť, jeho výrok považujeme za neoveriteľný.", "Firma Monogram Technologies, v ktorej má Ivan Štefunko štvrtinový podiel, čelí podozreniam z toho, že dodávala štátu predražené služby. Spoločnosť uspela v podozrivých eurofondových tendroch na vedu, vďaka ktorým získala v roku 2014 štátnu zákazku za 2,5 milióna eur, ktorá podľa portálu Aktuality.sk vzbudzuje pochybnosti a javí známky vysokého predraženia. V súťaži bola zapojená aj konkurenčná firma Anext, spájaná s bývalým ministrom Jánom Počiatkom, ktorá bola podľa anonymných zdrojov portálu Akuality.sk zároveň subdodávateľom Monogramu. Predmetom tendru bola dodávka vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu. Prípad momentálne preveruje Protimonopolný úrad.", "Štefunko sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril : „ Vo firme Monogram Technologies nemám priamy podiel, vo firme som bol nepriamym akcionárom cez inú firmu (Monogram Ventures, pozn). Bol som profesionálny technologický investor. Nikdy som nemal priamy dosah na jej riadenie firmy a už vôbec nie nejaké zákazky. Z firmy Monogram Technologies som si nikdy nevzal žiaden zisk. Odsudzujem akékoľvek neetické správanie, ktorého sa mohla dopustiť.“", "Na podozrenia reagovala v diskusii denníka SME aj Zuzana Čaputová: „Nezobral ani euro zo zisku tejto firmy.“ Je podľa nej v záujme Štefunka, jako aj v záujme Progresívneho Slovenska, aby sa strana očistila „ od niečoho, čomu verím, že mu nepatrí“. Ak by sa tak nestalo, tvrdí , že by zo strany odišla."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["podozreniam", "Aktuality.sk", "tendru", "vyjadril", "diskusii", "tvrdí"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22043133/stefunko-ma-podiel-vo-firme-ktora-dodavala-predrazene-sluzby.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/653229/chcu-znicit-korupciu-firma-ich-sefa-stefunka-lieta-v-podozrivom-tendri/", "https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/234426?page=1&limit=20&sort=datumZverejnenia&sort-dir=DESC&ext=1&cisloOznamenia=&text=&year=0&dzOd=&dzDo=&cvestnik=&doznamenia=-1&dzakazky=-1&dpostupu=-1&mdodania=&kcpv=&opb=&szfeu=&flimit=-1&nobstaravatel=&ndodavatel=monogram&nzakazky=", "https://www.facebook.com/stefunko.ivan/posts/1845188072275222", "https://www.facebook.com/sme.sk/videos/360201491234818/", "https://dennikn.sk/minuta/1371349/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:06.049938+00:00"}
{"id": "43484", "numeric_id": 43484, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43484", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "No v prípade pána generála Balciara ja musím povedať, že je to človek, s ktorým ja sa osobne stretávam, pretože z titulu mojej funkcie musím sa s ním stretávať ako so šéfom vojenského spravodajstva za účelom výmeny si informácií a zistení a tak ďalej a pracujeme na mnohých projektoch.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci je spolupráca medzi vládou a Vojenským spravodajstvom dôležitá pre bezpečnostnú politiku štátu, zákon predpokladá sprostredkovanie informácií prostredníctvom ministra obrany. Výrok - nutnosť stretávať sa za účelom výmeny informácií - preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o Vojenskom spravodajstve „m inister obrany Slovenskej republiky poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie získané Vojenským spravodajstvom, ktoré sú významné pre ich rozhodovanie a činnosť.” Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona „ na čele Vojenského spravodajstva je riaditeľ Vojenského spravodajstva, ktorý je za výkon svojej funkcie a za plnenie úloh Vojenského spravodajstva zodpovedný ministrovi. Minister vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie riaditeľa.” § 4 Zákona o vojenskom spravodajstve hovorí, že „ minister je povinný predložiť v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c) predseda vlády Slovenskej republiky.”", "analysis_paragraphs": ["Hoci je spolupráca medzi vládou a Vojenským spravodajstvom dôležitá pre bezpečnostnú politiku štátu, zákon predpokladá sprostredkovanie informácií prostredníctvom ministra obrany. Výrok - nutnosť stretávať sa za účelom výmeny informácií - preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o Vojenskom spravodajstve „m inister obrany Slovenskej republiky poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie získané Vojenským spravodajstvom, ktoré sú významné pre ich rozhodovanie a činnosť.” Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona „ na čele Vojenského spravodajstva je riaditeľ Vojenského spravodajstva, ktorý je za výkon svojej funkcie a za plnenie úloh Vojenského spravodajstva zodpovedný ministrovi. Minister vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie riaditeľa.” § 4 Zákona o vojenskom spravodajstve hovorí, že „ minister je povinný predložiť v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c) predseda vlády Slovenskej republiky.”"], "analysis_date": "2019-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/198/20180401"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:51.153489+00:00"}
{"id": "vr35972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35972", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, po prvé sa chcem opýtať, kto pomohol nám? Kto pomohol nám po roku 89, keď sa musel platiť účet za desiatky rokov komunizmu a keď klesla ekonomika, klesli reálne mzdy, museli sa uťahovať opasky? Kto pomohol nám po roku 98, keď sme prebrali tuto po pánovi Mečiarovi, po ôsmych rokoch jeho vládnutia ekonomiku rozvrátenú a tú sme museli sanovať napríklad banky a keď nás napríklad ta reštrukturalizácia, ozdravenie bánk stálo 120 miliárd korún, kto pomohol nám? ...Nikto", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Možno túto pasáž myslel Ivan Mikloš iba ako rečnícku otázku, ale predsa len. Okrem toho, čo mu odpovedal Mečiar to bol napríklad európsky program PHARE, ktorý bol zameraný na predvstupovú pomoc už od roku 1990. Walter Rocher (niekdajší veľvyslanec a vedúci Delegácie Európskej komisie v SR) uvádza (.pdf), že PHARE poskytlo medzi rokmi 1990 a 1999 Slovensku 415 mil. eur; prehľad projektov realizovaných od tohto roku je možné nájsť tu .", "analysis_paragraphs": ["Možno túto pasáž myslel Ivan Mikloš iba ako rečnícku otázku, ale predsa len. Okrem toho, čo mu odpovedal Mečiar to bol napríklad európsky program PHARE, ktorý bol zameraný na predvstupovú pomoc už od roku 1990. Walter Rocher (niekdajší veľvyslanec a vedúci Delegácie Európskej komisie v SR) uvádza (.pdf), že PHARE poskytlo medzi rokmi 1990 a 1999 Slovensku 415 mil. eur; prehľad projektov realizovaných od tohto roku je možné nájsť tu ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "tu"], "url": ["http://www.sea.gov.sk/strukturalne_fondy/subory/16_phare.pdf#page=4", "http://ec.europa.eu/enlargement/fiche_projet/index.cfm?page=16513&c=SLOVAKIA%20%28ARCHIVED%29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:16.783886+00:00"}
{"id": "vr32505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32505", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čierne stavby v Krásnohorskom Podhradí, ktoré mimochodom dostali aj kanalizáciu aj nejaké fondy sa na to čerpali vrámci čističky odpadových vôd...", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že v spomínanej obci v Krásnohorskom Podhradí bolo realizované zavedenie kanalizácie a čističky odpadových vôd. Nedokážeme však overiť, či realizovaný projekt pokryl aj čierne stavby. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V rámci Operačného programu Životné prostredie Ministerstva životného prostredia bola 3. decembra 2010 vyhlásená výzva s cieľom zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd. V rámci tejto výzvy bol podaný, schválený a realizovaný projekt na zavedenie kanalizácie a čističky odpadových vôd v obci Krásnohorské Podhradie ( zoznam schválených projektov (.pdf), zoznam realizovaných projektov (.xls). To či sa projekt realizoval aj v rámci čiernych stavieb sa nám nepodarilo overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v spomínanej obci v Krásnohorskom Podhradí bolo realizované zavedenie kanalizácie a čističky odpadových vôd. Nedokážeme však overiť, či realizovaný projekt pokryl aj čierne stavby. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V rámci Operačného programu Životné prostredie Ministerstva životného prostredia bola 3. decembra 2010 vyhlásená výzva s cieľom zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd. V rámci tejto výzvy bol podaný, schválený a realizovaný projekt na zavedenie kanalizácie a čističky odpadových vôd v obci Krásnohorské Podhradie ( zoznam schválených projektov (.pdf), zoznam realizovaných projektov (.xls). To či sa projekt realizoval aj v rámci čiernych stavieb sa nám nepodarilo overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Operačného programu Životné prostredie", "zoznam schválených projektov", "zoznam realizovaných projektov"], "url": ["http://www.opzp.sk/", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDAQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.opzp.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2FZoznam-zaregistrovan%25C3%25BDch-%25C5%25BEiadost%25C3%25AD-PO1-10-2-03.12.2010.pdf&ei=fKyFUIujLMOn4gTUxoCwBg&usg=AFQjCNE-KXrr7kqs62EDjBYBpyQO5_9gYQ&cad=rja", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.opzp.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2FZoznam-prijimatelov-z-OP-%25C5%25BDP-k-31_08_2012.xls&ei=fKyFUIujLMOn4gTUxoCwBg&usg=AFQjCNHvtABEuoNZoTQuPpYVSx6jZsg0Tw&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:29.359388+00:00"}
{"id": "50034", "numeric_id": 50034, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50034", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V podstate Svetová zdravotnícka organizácia sa stane pánom sveta v prípade, že by došlo k nejakej pandémii a bude sa rozhodovať, musíte kúpiť tieto vakcíny a musíte očkovať a musíte toto (o pandemickej zmluve, pozn.).", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pandemická zmluva vo svojom texte zakazuje ústrediu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ovplyvňovať a zasahovať do legislatívy a výkonnej moci ratifikujúcich štátov vrátane nariadenia povinného očkovanie či nákupu špecifických vakcín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa bodu 2 článku 22 pandemickej dohody ( .pdf , s. 28) sa žiadna časť pandemickej dohody nesmie interpretovať ako udelenie akejkoľvek právomoci WHO nariaďovať alebo inak upravovať národnú legislatívu zmluvných štátov. Zmluva ( .pdf , s. 28) taktiež nedovoľuje WHO ukladať povinnosti zmluvným stranám, aby prijímali konkrétne opatrenia, ako napríklad zavádzať povinné očkovanie alebo vykonávať lockdowny.\n\nPodľa zástupcu Slovenska vo Výkonnej rade WHO a čestného veľvyslanca SR pre globálne zdravie Jozefa Šuvadu články zmluvy výslovne uvádzajú , že WHO nemôže členským štátom nariadiť uzatvorenie hraníc, vyhlásenie lockdownu ani používanie konkrétnych vakcín.\n\nSlovenská akadémia vied taktiež zdôraznila , že globálna pandemická zmluva výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenska.\n\nPandemická dohoda stanovuje princípy, prístupy a nástroje na lepšiu medzinárodnú koordináciu v rôznych oblastiach s cieľom posilniť globálnu zdravotnícku architektúru pre prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémie.\n\nSchválenie textu pandemickej dohody podporilo na 78. zhromaždení WHO 124 členských štátov, pričom 11 štátov, vrátane Slovenska, sa hlasovania zdržalo. Žiadna z prítomných krajín nebola proti.\n\nPodľa zástupcu Slovenska vo Výkonnej rade WHO a čestného veľvyslanca SR pre globálne zdravie Jozefa Šuvadu štáty momentálne hlasovali o pokračovaní prípravy finálneho textu. Pandemickú dohodu budú môcť jednotlivé štáty ratifikovať až po dokončení poslednej prílohy, na ktorej sa pravdepodobne bude pracovať v roku 2026. Až potom, pri finálnej ratifikácii, krajina rozhodne, či text prijme a či ho chce adaptovať do svojho právneho systému.\n\nPremiér Fico už pred zasadnutím WHO avizoval , že navrhovanú pandemickú zmluvu nepodporí. Opačný názor mal minister zdravotníctva Kamil Šaško, podľa ktorého dohoda neobmedzuje zvrchovanosť krajiny a nikomu neberie slobodu v rozhodovaní o postupe v prípade pandémie. Podľa prezidenta Petra Pellegriniho je pandemická dohoda spoločným nástrojom sveta na lepšie zvládnutie budúcej pandemickej hrozby, a nie nástrojom na obmedzovanie slovenskej suverenity.", "analysis_paragraphs": ["Pandemická zmluva vo svojom texte zakazuje ústrediu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ovplyvňovať a zasahovať do legislatívy a výkonnej moci ratifikujúcich štátov vrátane nariadenia povinného očkovanie či nákupu špecifických vakcín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa bodu 2 článku 22 pandemickej dohody ( .pdf , s. 28) sa žiadna časť pandemickej dohody nesmie interpretovať ako udelenie akejkoľvek právomoci WHO nariaďovať alebo inak upravovať národnú legislatívu zmluvných štátov. Zmluva ( .pdf , s. 28) taktiež nedovoľuje WHO ukladať povinnosti zmluvným stranám, aby prijímali konkrétne opatrenia, ako napríklad zavádzať povinné očkovanie alebo vykonávať lockdowny.", "Podľa zástupcu Slovenska vo Výkonnej rade WHO a čestného veľvyslanca SR pre globálne zdravie Jozefa Šuvadu články zmluvy výslovne uvádzajú , že WHO nemôže členským štátom nariadiť uzatvorenie hraníc, vyhlásenie lockdownu ani používanie konkrétnych vakcín.", "Slovenská akadémia vied taktiež zdôraznila , že globálna pandemická zmluva výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenska.", "Pandemická dohoda stanovuje princípy, prístupy a nástroje na lepšiu medzinárodnú koordináciu v rôznych oblastiach s cieľom posilniť globálnu zdravotnícku architektúru pre prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémie.", "Schválenie textu pandemickej dohody podporilo na 78. zhromaždení WHO 124 členských štátov, pričom 11 štátov, vrátane Slovenska, sa hlasovania zdržalo. Žiadna z prítomných krajín nebola proti.", "Podľa zástupcu Slovenska vo Výkonnej rade WHO a čestného veľvyslanca SR pre globálne zdravie Jozefa Šuvadu štáty momentálne hlasovali o pokračovaní prípravy finálneho textu. Pandemickú dohodu budú môcť jednotlivé štáty ratifikovať až po dokončení poslednej prílohy, na ktorej sa pravdepodobne bude pracovať v roku 2026. Až potom, pri finálnej ratifikácii, krajina rozhodne, či text prijme a či ho chce adaptovať do svojho právneho systému.", "Premiér Fico už pred zasadnutím WHO avizoval , že navrhovanú pandemickú zmluvu nepodporí. Opačný názor mal minister zdravotníctva Kamil Šaško, podľa ktorého dohoda neobmedzuje zvrchovanosť krajiny a nikomu neberie slobodu v rozhodovaní o postupe v prípade pandémie. Podľa prezidenta Petra Pellegriniho je pandemická dohoda spoločným nástrojom sveta na lepšie zvládnutie budúcej pandemickej hrozby, a nie nástrojom na obmedzovanie slovenskej suverenity."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "uvádzajú", "zdôraznila", "stanovuje", "podporilo", "hlasovali", "ratifikovať", "avizoval", "neobmedzuje", "je"], "url": ["https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/968704-zmluva-ktora-rozdelila-koaliciu-pandemicka-dohoda-podla-odbornikov-neohrozuje-suverenitu-statu-naopak-pomoze-nam", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=73&news_no=12801", "https://www.who.int/news/item/20-05-2025-world-health-assembly-adopts-historic-pandemic-agreement-to-make-the-world-more-equitable-and-safer-from-future-pandemics", "https://www.aktuality.sk/clanok/Avm2XB2/svetove-zdravotnicke-zhromazdenie-schvalilo-znenie-pandemickej-dohody/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/968704-zmluva-ktora-rozdelila-koaliciu-pandemicka-dohoda-podla-odbornikov-neohrozuje-suverenitu-statu-naopak-pomoze-nam", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/968704-zmluva-ktora-rozdelila-koaliciu-pandemicka-dohoda-podla-odbornikov-neohrozuje-suverenitu-statu-naopak-pomoze-nam", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/pfbid037DQmcHdpszvVPdds5VBfBrbxqxg1kjgCQQTW8ikXDCkFPtHeJL9FLzaBofcXnMmel", "https://hnonline.sk/slovensko/96212763-pellegrini-sa-vyjadril-k-tomu-ze-slovensko-odmieta-podporit-pandemicku-dohodu", "https://hnonline.sk/slovensko/96212763-pellegrini-sa-vyjadril-k-tomu-ze-slovensko-odmieta-podporit-pandemicku-dohodu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:25.874407+00:00"}
{"id": "vr25853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25853", "speaker": "Jozef Holečko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-holecko", "statement": "V piatich okresov (Košického samosprávneho kraja, pozn.) je miera nezamestnanosti vyššia ako 20 %, podľa údajov ÚPSVaR.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Jozefa Holečku je pravdivý. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je v okresoch Sobrance, Trebišov, Gelnica a Košice - okolie miera nezamestnanosti k 30. septembru 2013 vyššia ako 20%. V okrese Rožňava je miera nezamestnanosti nad 25%.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Jozefa Holečku je pravdivý. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je v okresoch Sobrance, Trebišov, Gelnica a Košice - okolie miera nezamestnanosti k 30. septembru 2013 vyššia ako 20%. V okrese Rožňava je miera nezamestnanosti nad 25%."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Podľa"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:48.703008+00:00"}
{"id": "vr16881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16881", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...cesty sú v katastrofálnom stave (v Prešovskom samosprávnom kraji, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analýza Slovenskej správy ciest z júna 2017 hodnotila stav ciest II. a III. triedy, ktoré sú v správe samosprávnych krajov. Viac ako 60 % ciest II. triedy v Prešovskom samosprávnom kraji bolo zaradených do kategórií \"veľmi dobrý\", \"dobrý\" alebo \"vyhovujúci\". Viac ako 50 % ciest III. triedy v kraji dostalo hodnotenie vo veľmi dobrom stave. Výrok Majerského preto hodnotíme ako nepravdivý. V pôsobnosti krajov sú cesty II. a III. triedy. Podľa posledného dokumentu Slovenskej správy ciest (SSC) o stave ciest v krajine z júna 2017 je v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) 32,28 % ciest II. triedy (tretie najhoršie umiestnenie z krajov, horšie sú na tom v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji) v nevyhovujúcom a 5,54 % (štvrté najhoršie umiestnenie, PSK predbehli kraje Bratislava, Trnava a Trenčín) v havarijnom stave. PSK má 24,21 % ciest III. triedy v nevyhovujúcom stave (horšie sú na tom v Bratislavskom, v Banskobystrickom a v Košickom kraji). V havarijnom stave je 6,38 % ciest III. triedy. PSK predbehol len Bratislavský kraj, kde je viac ako 20 % ciest III. triedy v havarijnom stave.( .pdf , s. 21, 23). Aj napriek vyššie uvedeným platí, že Slovenská správa ciest hodnotila až 54,42 % ciest III. triedy ako vo veľmi dobrom stave v PSK. 24,31 % ciest II. triedy v PSK bol zaradený do kategórie veľmi dobrý, 22,84 % bol hodnotený ako v dobrom stave a 15,03 % ako vyhovujúci. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Analýza Slovenskej správy ciest z júna 2017 hodnotila stav ciest II. a III. triedy, ktoré sú v správe samosprávnych krajov. Viac ako 60 % ciest II. triedy v Prešovskom samosprávnom kraji bolo zaradených do kategórií \"veľmi dobrý\", \"dobrý\" alebo \"vyhovujúci\". Viac ako 50 % ciest III. triedy v kraji dostalo hodnotenie vo veľmi dobrom stave. Výrok Majerského preto hodnotíme ako nepravdivý. V pôsobnosti krajov sú cesty II. a III. triedy. Podľa posledného dokumentu Slovenskej správy ciest (SSC) o stave ciest v krajine z júna 2017 je v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) 32,28 % ciest II. triedy (tretie najhoršie umiestnenie z krajov, horšie sú na tom v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji) v nevyhovujúcom a 5,54 % (štvrté najhoršie umiestnenie, PSK predbehli kraje Bratislava, Trnava a Trenčín) v havarijnom stave. PSK má 24,21 % ciest III. triedy v nevyhovujúcom stave (horšie sú na tom v Bratislavskom, v Banskobystrickom a v Košickom kraji). V havarijnom stave je 6,38 % ciest III. triedy. PSK predbehol len Bratislavský kraj, kde je viac ako 20 % ciest III. triedy v havarijnom stave.( .pdf , s. 21, 23). Aj napriek vyššie uvedeným platí, že Slovenská správa ciest hodnotila až 54,42 % ciest III. triedy ako vo veľmi dobrom stave v PSK. 24,31 % ciest II. triedy v PSK bol zaradený do kategórie veľmi dobrý, 22,84 % bol hodnotený ako v dobrom stave a 15,03 % ako vyhovujúci. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:08.163728+00:00"}
{"id": "vr28782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28782", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je pravda, že 11. mesiac klesá nezamestnanosť? Je.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) disponuje najnovšími údajmi z októbra 2014, skúmať tým pádom budeme 11-mesačné obdobie november 2013 - október 2014. Pri pohľade na vývoj nezamestnanosti v SR za posledných 11 mesiacov je možné pri štatistikách ÚPSVAR pozorovať stagnáciu november - december 2013 a zvýšenie v januári 2014 (z 13,5 % na 13,61 %), následne už nezamestnanosť klesala. Pri štatistikách Eurostatu je však možné sledovať nárast v decembri 2013 (z 14,2 % na 14,3 %) a stagnáciu v januári 2014. Nedá sa preto hovorí že už 11. mesiac klesá nezamestnanosť.", "analysis_paragraphs": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) disponuje najnovšími údajmi z októbra 2014, skúmať tým pádom budeme 11-mesačné obdobie november 2013 - október 2014. Pri pohľade na vývoj nezamestnanosti v SR za posledných 11 mesiacov je možné pri štatistikách ÚPSVAR pozorovať stagnáciu november - december 2013 a zvýšenie v januári 2014 (z 13,5 % na 13,61 %), následne už nezamestnanosť klesala. Pri štatistikách Eurostatu je však možné sledovať nárast v decembri 2013 (z 14,2 % na 14,3 %) a stagnáciu v januári 2014. Nedá sa preto hovorí že už 11. mesiac klesá nezamestnanosť."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVAR", "Eurostatu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ei_lmhr_m&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:42.552958+00:00"}
{"id": "vr28319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28319", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ako sa u nás stavajú diaľnice? Spoločnosť Doprastav, spoločnosť Váhostav, krach, nútená správa. Tie tisíce malých živnostníkov alebo stovky drobných firiem, subdodávatelia, ako počujeme, jednoducho nedostanú svoje peniaze.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dve stavebné spoločnosti Doprastav a Váhostav, ktoré sa podieľajú na výstavbe diaľničného úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou diaľnice D1, sa nachádzajú momentálne v reštrukturalizácii povolenej súdmi. Proces reštrukturalizácie je možné považovať za synonymum nútenej správy a alternatívu ku krachu. Zároveň je pravdou, že dodávatelia stratia v oboch prípadoch peniaze. Okresný súd Bratislava I. povolil reštrukturalizáciu stavebnej spoločnosti Doprastav už 24. marca 2014. \"Dôvodom žiadosti o schválenie reštrukturalizácie sú vysoké záväzky a nezaplatené faktúry za investorom objednané práce na výstavbe poľských ciest, pre ktoré sa spoločnosť obrátila na príslušný súd,\" vysvetlil stanovisko firmy jej hovorca Michal Krajčír. Veritelia Doprastavu pritom do reštrukturalizácie prihlásili pohľadávky v celkovom objeme 458,8 miliónov eur, z ktorých správca uznal iba 189,3 miliónov eur. Podľa Krajčíra absolútnu väčšina neuznaných záväzkov tvoria pokuty a penály v Poľsku. Z tohto vyjadrenia teda vyplýva, že dodávateľské firmy môžu prísť o desiatky miliónov eur. Voči stavebnej spoločnosti Váhostav-SK začal okresný súd v Bratislave I. konkurzné konanie 16. septembra 2014. Dôvodom bolo nesplácanie záväzkov stavbárov voči svojmu partnerovi. Podľa uznesenia súdu, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku , sa začalo konkurzné konanie na základe podnetu veriteľa – spoločnosti Energy Pro, s.r.o. so sídlom v Žiline. V piatok (26. septembra 2014) oznámil stavebný gigant Váhostav, že mieri pod ochranu súdov, pretože sa nedokázal dohodnúť s veriteľmi, a tak pred hrozbou konkurzu uprednostnil tiež reštrukturalizáciu. Tento krok má už svoju prvú obeť a to Generálneho riaditeľa firmy Jána Kata . Ťažké časy čakajú aj veriteľov Váhostavu, ktorí dostanú len časť svojich peňazí. \"Firma je preto nútená brániť sa pred hrozbou konkurzu a začať proces reštrukturalizácie, ktorá je v danej situácii jedinou možnosťou, ako ju zachrániť. K tomuto rozhodnutiu pristupuje vedenie podniku s odhodlaním ozdraviť firmu, uspokojiť veriteľov v čo najvyššej miere a navyše pritom zachovať kontinuitu svojej činnosti a prácu zamestnancom, ako aj subdodávateľom,\" potvrdil momentálny stav Váhostavu aj jeho hovorca Tomáš Halán. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dve stavebné spoločnosti Doprastav a Váhostav, ktoré sa podieľajú na výstavbe diaľničného úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou diaľnice D1, sa nachádzajú momentálne v reštrukturalizácii povolenej súdmi. Proces reštrukturalizácie je možné považovať za synonymum nútenej správy a alternatívu ku krachu. Zároveň je pravdou, že dodávatelia stratia v oboch prípadoch peniaze. Okresný súd Bratislava I. povolil reštrukturalizáciu stavebnej spoločnosti Doprastav už 24. marca 2014. \"Dôvodom žiadosti o schválenie reštrukturalizácie sú vysoké záväzky a nezaplatené faktúry za investorom objednané práce na výstavbe poľských ciest, pre ktoré sa spoločnosť obrátila na príslušný súd,\" vysvetlil stanovisko firmy jej hovorca Michal Krajčír. Veritelia Doprastavu pritom do reštrukturalizácie prihlásili pohľadávky v celkovom objeme 458,8 miliónov eur, z ktorých správca uznal iba 189,3 miliónov eur. Podľa Krajčíra absolútnu väčšina neuznaných záväzkov tvoria pokuty a penály v Poľsku. Z tohto vyjadrenia teda vyplýva, že dodávateľské firmy môžu prísť o desiatky miliónov eur. Voči stavebnej spoločnosti Váhostav-SK začal okresný súd v Bratislave I. konkurzné konanie 16. septembra 2014. Dôvodom bolo nesplácanie záväzkov stavbárov voči svojmu partnerovi. Podľa uznesenia súdu, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku , sa začalo konkurzné konanie na základe podnetu veriteľa – spoločnosti Energy Pro, s.r.o. so sídlom v Žiline. V piatok (26. septembra 2014) oznámil stavebný gigant Váhostav, že mieri pod ochranu súdov, pretože sa nedokázal dohodnúť s veriteľmi, a tak pred hrozbou konkurzu uprednostnil tiež reštrukturalizáciu. Tento krok má už svoju prvú obeť a to Generálneho riaditeľa firmy Jána Kata . Ťažké časy čakajú aj veriteľov Váhostavu, ktorí dostanú len časť svojich peňazí. \"Firma je preto nútená brániť sa pred hrozbou konkurzu a začať proces reštrukturalizácie, ktorá je v danej situácii jedinou možnosťou, ako ju zachrániť. K tomuto rozhodnutiu pristupuje vedenie podniku s odhodlaním ozdraviť firmu, uspokojiť veriteľov v čo najvyššej miere a navyše pritom zachovať kontinuitu svojej činnosti a prácu zamestnancom, ako aj subdodávateľom,\" potvrdil momentálny stav Váhostavu aj jeho hovorca Tomáš Halán. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["reštrukturalizácie", "Doprastav", "hovorca", "Veritelia", "reštrukturalizácie", "Váhostav-SK", "Obchodnom vestníku", "Jána Kata", "hovorca"], "url": ["http://www.drs.sk/o_restrukturalizacii.html", "http://www.finstat.sk/Konkurzy/Konkurz/2014-K008609", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/sud-odklepol-restrukturalizaciu-doprastavu-612596", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/329507-doprastav-v-restrukturalizacii-funguje-prijal-novych-ludi/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7285121/veritelia-ziadaju-od-doprastavu-458-milionov-eur-dostanu-zlomok.html", "http://www.finstat.sk/Konkurzy/Konkurz/2014-K018291", "https://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Web/Detail.aspx?IdOVod=928", "http://www.24hod.sk/generalny-riadiatel-vahostavu-sk-j-kato-skoncil-odvolali-ho-cl311057.html", "http://abc-byvanie.sk/stavebnictvo/spravy-z-firiem/vahostav-ziada-o-ochranu-pred-veritelmi-aby-sa-vyhol-konkurzu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:14.420166+00:00"}
{"id": "43077", "numeric_id": 43077, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43077", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Progresívne Slovensko je členom európskej liberálnej frakcie ALDE, kde sú strany, ktoré sú od stredu doľava aj doprava. Príkladom je Holandsko, našimi partnermi sú hneď dve holandské strany. Skôr stredopravá VVD Marka Rutteho aj skôr stredoľavá strana D66.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V európskej liberálnej frakcii ALDE sú členmi PS, ako aj dve spomínané strany VVD a D66. Jednotlivé body v programoch týchto dvoch holandských strán nasvedčujú, že ich politické a názorové smerovanie je také, ako ho opísal Šimečka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana Progresívne Slovensko je členom európskej frakcie ALDE od novembra 2018. Táto frakcia je už podľa svojho názvu - Alliance of Liberals & Democrats for Europe – liberálnou frakciou, čo potvrdzuje aj na svojej webstránke , kde sa hneď na začiatku píše: „The Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) Party is the party for liberal democrat values in Europe.“ Členmi tejto frakcie sú aj dve Holandské strany Democraten 66 (D66, Demokrati 66) a Volkspartij voor Vrijheid en Democratie (VVD, Ľudová strana za slobodu a demokraciu). Strana D66 má vo svojom programe pre európske voľby viacero bodov, ktoré naznačujú, že sa jedná skôr o stredoľavicovú, resp. sociálne liberálnu, ako o pravicovú stranu. Medzi takéto návrhy patrí napríklad zavedenie európskej dane z lietania a zdanenie petroleja. Taktiež navrhujú zdaniť na európskej úrovni veľké korporácie a palivá znečisťujúce životné prostredie, pričom peniaze z takýchto daní by išli priamo do rozpočtu EÚ. Keďže zvyšovanie daní a silnejší štát možno označiť za typické črty ľavice, pomenovanie tejto strany ako stredoľavej je namieste. V manifeste strany VVD, ktorej predsedom je Mark Rutte, sú body, ktoré naznačujú orientáciu strany doprava, resp. ku konzervatívnemu liberalizmu. „All new direct tax from Brussels we will reject,“ je jedným z tvrdení, ktorým odmietajú nové priame dane z Bruselu. Ďalším návrhom je napríklad zníženie príspevkov do rozpočtu EÚ o miliardy ( .pdf , str. 2-3).", "analysis_paragraphs": ["V európskej liberálnej frakcii ALDE sú členmi PS, ako aj dve spomínané strany VVD a D66. Jednotlivé body v programoch týchto dvoch holandských strán nasvedčujú, že ich politické a názorové smerovanie je také, ako ho opísal Šimečka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana Progresívne Slovensko je členom európskej frakcie ALDE od novembra 2018. Táto frakcia je už podľa svojho názvu - Alliance of Liberals & Democrats for Europe – liberálnou frakciou, čo potvrdzuje aj na svojej webstránke , kde sa hneď na začiatku píše: „The Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) Party is the party for liberal democrat values in Europe.“ Členmi tejto frakcie sú aj dve Holandské strany Democraten 66 (D66, Demokrati 66) a Volkspartij voor Vrijheid en Democratie (VVD, Ľudová strana za slobodu a demokraciu). Strana D66 má vo svojom programe pre európske voľby viacero bodov, ktoré naznačujú, že sa jedná skôr o stredoľavicovú, resp. sociálne liberálnu, ako o pravicovú stranu. Medzi takéto návrhy patrí napríklad zavedenie európskej dane z lietania a zdanenie petroleja. Taktiež navrhujú zdaniť na európskej úrovni veľké korporácie a palivá znečisťujúce životné prostredie, pričom peniaze z takýchto daní by išli priamo do rozpočtu EÚ. Keďže zvyšovanie daní a silnejší štát možno označiť za typické črty ľavice, pomenovanie tejto strany ako stredoľavej je namieste. V manifeste strany VVD, ktorej predsedom je Mark Rutte, sú body, ktoré naznačujú orientáciu strany doprava, resp. ku konzervatívnemu liberalizmu. „All new direct tax from Brussels we will reject,“ je jedným z tvrdení, ktorým odmietajú nové priame dane z Bruselu. Ďalším návrhom je napríklad zníženie príspevkov do rozpočtu EÚ o miliardy ( .pdf , str. 2-3)."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["členom", "webstránke", "Členmi", "programe", ".pdf"], "url": ["https://www.aldeparty.eu/members/member-parties", "https://www.aldeparty.eu/about/the-alde-party", "https://www.aldeparty.eu/members/member-parties", "https://international.d66.nl/yes-to-europe/d66-election-program-in-favor-of-europe/", "http://europesebeweging.nl/wp-content/uploads/2017/03/II.-Top-7-Manifestos.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:17.066422+00:00"}
{"id": "vr30292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30292", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Chceme zvyšovať majetkové dane, ktoré sú na Slovensku jednými z najnižších na svete.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rebríček jednotlivých krajín zoradených podľa výšky majetkových daní neexistuje. Budeme preto postupovať nasledovne. Na základe dostupných štatistík OECD za r. 2008 si môžme na účely porovnania s ostatnými štátmi zvoliť dva nepriame indikátory týchto daní :", "analysis_paragraphs": ["Rebríček jednotlivých krajín zoradených podľa výšky majetkových daní neexistuje. Budeme preto postupovať nasledovne. Na základe dostupných štatistík OECD za r. 2008 si môžme na účely porovnania s ostatnými štátmi zvoliť dva nepriame indikátory týchto daní :"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["štatistík OECD"], "url": ["http://www.oecd.org/dataoecd/13/41/43098778.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:34.974409+00:00"}
{"id": "vr34913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34913", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Aj pán Homola, aj pán Hort mi povedal, že najväčší kritici nepoložili pánovi Trnkovi ani jedinú nepríjemnú otázku alebo ho nepodrobili jedinej kritike za veci, o ktorých potom tak mohutne fanúšikovia môžu čítať v našej tlači.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "oslovený poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý, ktorý podporoval kandidatúru Hrivnáka, sa na otázku o priebehu rokovania poslaneckého klubu s odvolaním na jeho dôvernosť odmietol vyjadriť.", "analysis_paragraphs": ["oslovený poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý, ktorý podporoval kandidatúru Hrivnáka, sa na otázku o priebehu rokovania poslaneckého klubu s odvolaním na jeho dôvernosť odmietol vyjadriť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:54.289387+00:00"}
{"id": "vr37989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37989", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme vlastne momentálne najvyššiu nezamestnanosť od januára 2005.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera nezamestnanosti na Slovensku v januári 2011 dosiahla podla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny šestrocné maximum 12,89%. Horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005. Miera nezamestnanosti na Slovensku", "analysis_paragraphs": ["Miera nezamestnanosti na Slovensku v januári 2011 dosiahla podla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny šestrocné maximum 12,89%. Horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005. Miera nezamestnanosti na Slovensku"], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:40.222571+00:00"}
{"id": "vr30956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30956", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Zahájila sa výstavba 56 km diaľničných úsekov. Pri Košiciach, pri Levoči, pod Studencom, pri Prešove, pri Martine.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (júla 2010).", "analysis_paragraphs": ["Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (júla 2010)."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["zahájených", "zahájených", "položený", "položený"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:06.999135+00:00"}
{"id": "vr25583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25583", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Zákon o potravinárstve veľmi sprísňuje podmienky predaja potravín a kvality potravín, kde hrozia okrem iného zatvorenia predajní a kde hrozia tak isto vysoké pokuty. Pokuty v prípade nekvalitných potravín pri druhovom zistení sú minimálne 1 milión eur.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že zákon o potravinách sprísňuje pokuty a podmienky. Pri druhom, opakovanom porušení môže dôjsť k uloženiu pokuty vo výške minimálne jeden milión eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách , bol prijatý vo februári 2013. O zmenách,resp.sprísnení vo výške pokút svedčí znenie nasledujúcich paragrafov, nie však výlučne všetky. Novela zákona o potravinách zvyšuje pokuty. Konkrétne ide o body 13; 15; 20; 21; 23; 24; 26; 27. Pokuty sa v niektorých prípadoch zvyšujú viac ako 10-násobne.\n\nKonsolidované znenie zákon o potravinách.\n\n\"(7) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.\"\n\nVládny návrh zákona kritizovala aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov). \"Hroziace následky ukladania takýchto pokút môžu byť až katastrofálne. Pokuta vo výške 1 milión eur je prakticky likvidačná pre väčšinu maloobchodných predajní v SR, pretože výšku týchto pokút je orgán kontroly povinný zo zákona uložiť každému prevádzkovateľovi maloobchodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu – obchodný reťazec, alebo o fyzickú osobu (FO) – malého podnikateľa obvykle s 1 až 2 zamestnancami,\" zdôvodnili v materiáli zamestnávatelia.\n\nO hrozbe pozastavenia alebo zatvorenia prevádzky hovorí § 20 v ods.12., ktorý sa novelou do zákona vkladá.\n\n„(12) Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi\n\na) okamžité stiahnutie potraviny z trhu ,12aa) b) zničenie potraviny na jeho náklady ,12aa) c) znehodnotenie potraviny použitím chemických prostriedkov alebo mechanických prostriedkov, ktoré znemožňujú opätovné umiestenie takejto potraviny na trh, d) oznámiť upozornenia na riziká nebezpečných potravín ,\n\ne) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne ,\n\ncelkom alebo sčasti,12ab) ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri 1. uvádzaní na trh potravín po dátume spotreby, 2. zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja, alebo príznakov ich prítomnosti, 3. nedodržiavaní podmienok skladovania potravín, 4. zistení potravín neznámeho pôvodu, 5. prebaľovaní potravín po skončení dátumu spotreby, po dátumeminimálnej trvanlivosti, na zmenenie krajiny pôvodu alebo v neschválenej prevádzkarni", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že zákon o potravinách sprísňuje pokuty a podmienky. Pri druhom, opakovanom porušení môže dôjsť k uloženiu pokuty vo výške minimálne jeden milión eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách , bol prijatý vo februári 2013. O zmenách,resp.sprísnení vo výške pokút svedčí znenie nasledujúcich paragrafov, nie však výlučne všetky. Novela zákona o potravinách zvyšuje pokuty. Konkrétne ide o body 13; 15; 20; 21; 23; 24; 26; 27. Pokuty sa v niektorých prípadoch zvyšujú viac ako 10-násobne.", "Konsolidované znenie zákon o potravinách.", "\"(7) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.\"", "Vládny návrh zákona kritizovala aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov). \"Hroziace následky ukladania takýchto pokút môžu byť až katastrofálne. Pokuta vo výške 1 milión eur je prakticky likvidačná pre väčšinu maloobchodných predajní v SR, pretože výšku týchto pokút je orgán kontroly povinný zo zákona uložiť každému prevádzkovateľovi maloobchodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu – obchodný reťazec, alebo o fyzickú osobu (FO) – malého podnikateľa obvykle s 1 až 2 zamestnancami,\" zdôvodnili v materiáli zamestnávatelia.", "O hrozbe pozastavenia alebo zatvorenia prevádzky hovorí § 20 v ods.12., ktorý sa novelou do zákona vkladá.", "„(12) Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi", "a) okamžité stiahnutie potraviny z trhu ,12aa) b) zničenie potraviny na jeho náklady ,12aa) c) znehodnotenie potraviny použitím chemických prostriedkov alebo mechanických prostriedkov, ktoré znemožňujú opätovné umiestenie takejto potraviny na trh, d) oznámiť upozornenia na riziká nebezpečných potravín ,", "e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne ,", "celkom alebo sčasti,12ab) ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri 1. uvádzaní na trh potravín po dátume spotreby, 2. zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja, alebo príznakov ich prítomnosti, 3. nedodržiavaní podmienok skladovania potravín, 4. zistení potravín neznámeho pôvodu, 5. prebaľovaní potravín po skončení dátumu spotreby, po dátumeminimálnej trvanlivosti, na zmenenie krajiny pôvodu alebo v neschválenej prevádzkarni"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách", "Konsolidované", "kritizovala"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/42-2013-z-z.p-35073.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152", "http://www.hlavnespravy.sk/ruz-navrhuje-vratit-pokuty-v-zakone-o-potravinach-do-stavu-pred-1-aprilom-2013/146191/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:26.070843+00:00"}
{"id": "vr14326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14326", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Pravdou je to, že aj keď sa zlepšila výber DPH, stále nie je to na takej úrovni, ako bolo pred krízou, to znamená, že ten efektívny výber DPH stále je medzi rozmedzím medzi 14,5 a 14,8 a pred krízou za prvej Ficovej vlády to bolo ešte vyššie, to znamená, že 15,5, to znamená, že za prvej Ficovej vlády to bolo takto isto, potom to išlo dole, súhlasím s tým, a potom to išlo zase mierne hore.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát z inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdiá aj prehľadu Denníka N sa efektivita výberu daní počas II. Ficovej vlády síce zlepšila, ale za dôvod zhoršenia sú považované práve kroky jeho prvej vlády. Z ďalších dát, ktoré sú rozpracované nižšie (vládny Inštitút finančnej politiky, Finančná správa Slovenskej republiky), je pozorovateľné, že pred krízou bola efektivita výberu daní skutočne na úrovni 15,5 %, aj keď to ešte nebolo za vlády Roberta Fica. V súčasnosti sa pohybuje na spomínaných 14,5 %. Výrok napriek drobným nepresnostiam v rokoch s najvyšším efektívnym výberom ako celok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko aj na začiatku Ficovej prvej vlády boli pri 15,1 % hodnoty vyššie než v nasledujúcich rokoch. Podľa Daňového reportu z novembra 2015 sa efektivita výberu počas II. Ficovej vlády pohybovala na úrovni od 12,6 po 14,5 %. Pred krízou, respektíve pre rok 2008, bola hodnota efektivity výberu na úrovni 14,9. Poznámka: EDS (efektívne daňové sadzby) je indikátor, ktorý skúma vývoj konkrétnej dane na príslušnej makroekonomickej základni. Za rozhodujúcu treba považovať analyticky očistenú EDS, ktorá podľa IFP (.pdf, s. 21) slúži ako najlepší indikátor efektivity výberu danej dane. EDS je vyjadrené v percentách a je ukazovateľom, ku ktorému Švejna referuje efektívnym výberom. Staršie alternatívne údaje z čias pred krízou skutočne ukazujú efektivitu na úrovni 15,4 %, čo je blízke maximálnej hodnote, ktorú uvádza Švejna, nejedná sa však o začiatok Ficovej vlády ale koniec tej Dzurindovej (rok 2004 a 2005). Podľa Denníku N: \"K čiastočnému zlepšovaniu výberu dochádzalo na Slovensku za ministra financií Kažimíra od roku 2013. Najnižšia efektivita výberu DPH bola v druhom štvrťroku 2012, keď sa daň vyberala tak, akoby sme mali DPH vo výške 12,5 percenta. Bolo to v prvom roku druhej Ficovej vlády. No treba povedať, že sadzba vtedy iba ďalej pokračovala vo svojom prepade, k čomu dopomohli aj problémy s informačným systémom daniarov. Druhá Ficova vláda začala od konca roku 2012 postupne zavádzať viaceré opatrenia na boj proti podvodom s DPH (napríklad povinnosť skladať finančnú zábezpeku pri registrácii DPH, zaviedla sa čierna listina platcov). Od septembra 2013 vláda spustila aj bločkovú lotériu, aj keď zase tá výrazne rozpočtu nepomohla (ukázali to prepočty vládneho inštitútu pri ministerstve financií). Zlepšovanie efektivity výberu DPH pokračovalo aj v roku 2014. Minister aj daniari si viac sľubovali od zavedenia kontrolných výkazov DPH (od januára 2014). Malo to pomôcť odhaliť viac podvodov na tejto dani najmä vo forme neoprávnených nadmerných odpočtov. Aktuálne čísla však ukazujú, že zlepšovanie výberu DPH sa už zrejme zlepšovať nebude. Efektivita výberu DPH v prvom štvrťroku klesla (zo 14,8 percenta na 14,6 percenta). Ekonómovia vládneho Inštitútu finančnej politiky nedávno odhadli, že v druhom štvrťroku dosiahla 14,9 percenta. „Zdá sa, že počas ostatných troch-štyroch kvartálov efektívna daňová sadzba DPH postupne kulminuje približne na úrovni predtým dosiahnutej pred krízou v roku 2008.“ Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát z inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdiá aj prehľadu Denníka N sa efektivita výberu daní počas II. Ficovej vlády síce zlepšila, ale za dôvod zhoršenia sú považované práve kroky jeho prvej vlády. Z ďalších dát, ktoré sú rozpracované nižšie (vládny Inštitút finančnej politiky, Finančná správa Slovenskej republiky), je pozorovateľné, že pred krízou bola efektivita výberu daní skutočne na úrovni 15,5 %, aj keď to ešte nebolo za vlády Roberta Fica. V súčasnosti sa pohybuje na spomínaných 14,5 %. Výrok napriek drobným nepresnostiam v rokoch s najvyšším efektívnym výberom ako celok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko aj na začiatku Ficovej prvej vlády boli pri 15,1 % hodnoty vyššie než v nasledujúcich rokoch. Podľa Daňového reportu z novembra 2015 sa efektivita výberu počas II. Ficovej vlády pohybovala na úrovni od 12,6 po 14,5 %. Pred krízou, respektíve pre rok 2008, bola hodnota efektivity výberu na úrovni 14,9. Poznámka: EDS (efektívne daňové sadzby) je indikátor, ktorý skúma vývoj konkrétnej dane na príslušnej makroekonomickej základni. Za rozhodujúcu treba považovať analyticky očistenú EDS, ktorá podľa IFP (.pdf, s. 21) slúži ako najlepší indikátor efektivity výberu danej dane. EDS je vyjadrené v percentách a je ukazovateľom, ku ktorému Švejna referuje efektívnym výberom. Staršie alternatívne údaje z čias pred krízou skutočne ukazujú efektivitu na úrovni 15,4 %, čo je blízke maximálnej hodnote, ktorú uvádza Švejna, nejedná sa však o začiatok Ficovej vlády ale koniec tej Dzurindovej (rok 2004 a 2005). Podľa Denníku N: \"K čiastočnému zlepšovaniu výberu dochádzalo na Slovensku za ministra financií Kažimíra od roku 2013. Najnižšia efektivita výberu DPH bola v druhom štvrťroku 2012, keď sa daň vyberala tak, akoby sme mali DPH vo výške 12,5 percenta. Bolo to v prvom roku druhej Ficovej vlády. No treba povedať, že sadzba vtedy iba ďalej pokračovala vo svojom prepade, k čomu dopomohli aj problémy s informačným systémom daniarov. Druhá Ficova vláda začala od konca roku 2012 postupne zavádzať viaceré opatrenia na boj proti podvodom s DPH (napríklad povinnosť skladať finančnú zábezpeku pri registrácii DPH, zaviedla sa čierna listina platcov). Od septembra 2013 vláda spustila aj bločkovú lotériu, aj keď zase tá výrazne rozpočtu nepomohla (ukázali to prepočty vládneho inštitútu pri ministerstve financií). Zlepšovanie efektivity výberu DPH pokračovalo aj v roku 2014. Minister aj daniari si viac sľubovali od zavedenia kontrolných výkazov DPH (od januára 2014). Malo to pomôcť odhaliť viac podvodov na tejto dani najmä vo forme neoprávnených nadmerných odpočtov. Aktuálne čísla však ukazujú, že zlepšovanie výberu DPH sa už zrejme zlepšovať nebude. Efektivita výberu DPH v prvom štvrťroku klesla (zo 14,8 percenta na 14,6 percenta). Ekonómovia vládneho Inštitútu finančnej politiky nedávno odhadli, že v druhom štvrťroku dosiahla 14,9 percenta. „Zdá sa, že počas ostatných troch-štyroch kvartálov efektívna daňová sadzba DPH postupne kulminuje približne na úrovni predtým dosiahnutej pred krízou v roku 2008.“ Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdiá", "Denníka N", "Daňového reportu z novembra 2015", "IFP", "údaje"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/11035-Fico-pri-vybere-DPH-dohana-len-to-co-sa-prudko-zhorsilo-za-jeho-prvej-vlady-Dennik-N.html", "https://dennikn.sk/235274/fico-pri-vybere-dph-dohana-len-to-co-sa-prudko-zhorsilo-za-jeho-prvej-vlady/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "http://www.investujeme.sk/po-osmych-rokoch-poklesu-sa-zlepsil-vyber-dph/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:22.315815+00:00"}
{"id": "vr36689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36689", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ono to presne dopadne tak aj ako s Valkom, pretože tak isto nám nechali nevyšetrenú kauzu Daniela Tupého a potom nás žiadali, nás obviňovali, že sme to neurobili a to isté hrozí aj v tomto prípade, kde 2 mesiace sa nedeje vôbec nič.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Polícia o priebehu vyšetrovania neinformuje, takže nevieme overiť toto tvrdenie. D. Lipšic sa 4. Januára tohto roku pre SME vyjadril, že v prípade došlo k nový zisteniam. „ Je tam viacero nových vecí, ale nie sú podľa mojej mienky vhodné na medializáciu, práve preto neohrozili vyšetrovanie,“ povedal.", "analysis_paragraphs": ["Polícia o priebehu vyšetrovania neinformuje, takže nevieme overiť toto tvrdenie. D. Lipšic sa 4. Januára tohto roku pre SME vyjadril, že v prípade došlo k nový zisteniam. „ Je tam viacero nových vecí, ale nie sú podľa mojej mienky vhodné na medializáciu, práve preto neohrozili vyšetrovanie,“ povedal."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/18819/tv-spravy-lipsic-k-vrazde-valka-mame-nove-stopy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:18.333079+00:00"}
{"id": "vr35784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35784", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na koho podávate trestné oznámenie, keď on označil človeka, ktorý mal prísť za ním a mal mu ponúknuť peniaze za to, že rozbije vládu?", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Matoviča to bol jeho kamarát.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Matoviča to bol jeho kamarát."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Matoviča"], "url": ["http://matovic.blog.sme.sk/c/233252/Balik-za-predcasne-volby-3-aktualizacia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:03.990924+00:00"}
{"id": "49483", "numeric_id": 49483, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49483", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Povedal som istý Podržtaška, že poslal za čierne peniaze do schránok po Slovensku drahý časopis, ktorý stál státisíce eur. Je to porušenie volebných pravidiel.", "statement_date": "2024-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dve vydania časopisu Extra plus premium boli zadarmo doručené do poštových schránok po celom Slovensku. Časopis sa pochvalne vyjadruje o prezidentskom kandidátovi Petrovi Pellegrinim, naopak kritizuje jeho protikandidáta. Zákon zakazuje viesť volebnú kampaň tretím stranám a zároveň hovorí, že všetky finančné prostriedky určené na kampaň musí kandidát viesť na osobitnom účte v banke. Na účte Petra Pellegriniho sa ale doposiaľ neobjavila žiadna platba, ktorá by indikovala, že by bol tento časopis oficiálnou súčasťou jeho prezidentskej kampane. O porušení pravidiel však musí rozhodnúť ministerstvo vnútra. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nIgor Matovič vo svojom výroku odkazuje na časopis Extra Plus premium, ktorého dve vydania boli počas prebiehajúcej volebnej kampane distribuované do poštových schránok zadarmo po celom Slovensku.\n\nNa titulke jedného z vydaní časopisu sa nachádza fotografia Petra Pellegriniho použitá na jeho billboardoch s popisom: „Peter Pellegrini: Slovensko na prvom mieste“. Na druhom je zas fotka Vladimíra Mečiara s titulkom „Korčok nie je slovenský prezident“.\n\nČasopis dostali do schránok aj ľudia, ktorí nemajú predplatné tohto časopisu. Jeden výtlačok časopisu pritom bežne stojí 4,99 eur.\n\nČasopis taktiež obsahuje titulky článkov ako „Kto financuje Korčoka?“ „Korčok je nastrčená figúrka“, „Korčokov rodinný zlepenec“ či „Korčok je americkejší ako Američania“. Na druhej strane časopis používa Pellegriniho volebný slogan „Slovensko už potrebuje pokoj“ alebo „Pellegrini – prezident, za ktorého sa nebudeme hanbiť“.\n\nIniciatíva Konšpirátori.sk zaradila webovú stránku Extra plus , pod ktorou spomínaný časopis vychádza, medzi zoznam stránok so sporným obsahom. Iniciatíva ako dôvody uvádza, že stránka „obsahuje konšpiračné teórie a bludy” a, „nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky“.\n\nPrezidentský kandidát Ivan Korčok ohľadom časopisu podal na ministerstvo vnútra podnet na prešetrenie porušenia pravidiel volebnej kampane. Korčok tvrdí , že o ňom sú na stránkach časopisu Extra plus nepravdivé informácie, o kandidátovi Petrovi Pellegrinim naopak píšu len pozitívne.\n\nPodľa zákona o volebnej kampani sa pod kampaňou rozumie akákoľvek činnosť, v prospech aj v neprospech kandidáta, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii za účelom získania volenej funkcie. V zákone sa taktiež píše, že v čase ustanovenom na volebnú kampaň sa zakazuje činnosť iných subjektov na podporu alebo v neprospech kandidátov (§ 2). Zákon taktiež určuje, že finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí kandidát na prezidenta viesť na osobitnom účte v banke (§ 5 ods. 5).\n\nNa transparentnom účte kandidáta Petra Pellegriniho však výdavok pre časopis Extra plus, ktorý spadá pod vydavateľstvo Mayer Media, nie je (k dátumu 15.3.2023). Podľa odhadov odborníkov môže stáť stojí takáto akcia viac ako 100-tisíc eur.\n\nPodobné vydanie časopisu Extra plus prémium si našli v schránkach mnohí voliči aj pred parlamentnými voľbami. Na titulnej strane bola vtedy uverejnená fotografia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica s popisom „Smer musí vyhrať voľby“. Strana Smer-SD, podľa ich transparentného účtu, vyplatila vydavateľstvu Mayer Media 14-tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Dve vydania časopisu Extra plus premium boli zadarmo doručené do poštových schránok po celom Slovensku. Časopis sa pochvalne vyjadruje o prezidentskom kandidátovi Petrovi Pellegrinim, naopak kritizuje jeho protikandidáta. Zákon zakazuje viesť volebnú kampaň tretím stranám a zároveň hovorí, že všetky finančné prostriedky určené na kampaň musí kandidát viesť na osobitnom účte v banke. Na účte Petra Pellegriniho sa ale doposiaľ neobjavila žiadna platba, ktorá by indikovala, že by bol tento časopis oficiálnou súčasťou jeho prezidentskej kampane. O porušení pravidiel však musí rozhodnúť ministerstvo vnútra. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Igor Matovič vo svojom výroku odkazuje na časopis Extra Plus premium, ktorého dve vydania boli počas prebiehajúcej volebnej kampane distribuované do poštových schránok zadarmo po celom Slovensku.", "Na titulke jedného z vydaní časopisu sa nachádza fotografia Petra Pellegriniho použitá na jeho billboardoch s popisom: „Peter Pellegrini: Slovensko na prvom mieste“. Na druhom je zas fotka Vladimíra Mečiara s titulkom „Korčok nie je slovenský prezident“.", "Časopis dostali do schránok aj ľudia, ktorí nemajú predplatné tohto časopisu. Jeden výtlačok časopisu pritom bežne stojí 4,99 eur.", "Časopis taktiež obsahuje titulky článkov ako „Kto financuje Korčoka?“ „Korčok je nastrčená figúrka“, „Korčokov rodinný zlepenec“ či „Korčok je americkejší ako Američania“. Na druhej strane časopis používa Pellegriniho volebný slogan „Slovensko už potrebuje pokoj“ alebo „Pellegrini – prezident, za ktorého sa nebudeme hanbiť“.", "Iniciatíva Konšpirátori.sk zaradila webovú stránku Extra plus , pod ktorou spomínaný časopis vychádza, medzi zoznam stránok so sporným obsahom. Iniciatíva ako dôvody uvádza, že stránka „obsahuje konšpiračné teórie a bludy” a, „nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky“.", "Prezidentský kandidát Ivan Korčok ohľadom časopisu podal na ministerstvo vnútra podnet na prešetrenie porušenia pravidiel volebnej kampane. Korčok tvrdí , že o ňom sú na stránkach časopisu Extra plus nepravdivé informácie, o kandidátovi Petrovi Pellegrinim naopak píšu len pozitívne.", "Podľa zákona o volebnej kampani sa pod kampaňou rozumie akákoľvek činnosť, v prospech aj v neprospech kandidáta, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii za účelom získania volenej funkcie. V zákone sa taktiež píše, že v čase ustanovenom na volebnú kampaň sa zakazuje činnosť iných subjektov na podporu alebo v neprospech kandidátov (§ 2). Zákon taktiež určuje, že finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí kandidát na prezidenta viesť na osobitnom účte v banke (§ 5 ods. 5).", "Na transparentnom účte kandidáta Petra Pellegriniho však výdavok pre časopis Extra plus, ktorý spadá pod vydavateľstvo Mayer Media, nie je (k dátumu 15.3.2023). Podľa odhadov odborníkov môže stáť stojí takáto akcia viac ako 100-tisíc eur.", "Podobné vydanie časopisu Extra plus prémium si našli v schránkach mnohí voliči aj pred parlamentnými voľbami. Na titulnej strane bola vtedy uverejnená fotografia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica s popisom „Smer musí vyhrať voľby“. Strana Smer-SD, podľa ich transparentného účtu, vyplatila vydavateľstvu Mayer Media 14-tisíc eur."], "analysis_date": "2024-03-19", "analysis_sources": {"text": ["časopis", "stojí", "obsahuje", "Extra plus", "podal", "tvrdí", "zákona o volebnej kampani", "účte", "odborníkov", "našli"], "url": ["https://ghostarchive.org/archive/8QXuQ", "https://ghostarchive.org/archive/dwrs9", "https://www.trend.sk/spravy/prezidentsky-kandidat-ivan-korcok-podava-podnet-pre-porusenie-pravidiel-volebnej-kampane", "https://konspiratori.sk/stranka/788", "https://dennikn.sk/minuta/3855090/", "https://www.aktuality.sk/clanok/1XwuUXF/ivan-korcok-podava-podnet-na-bezplatny-magazin-robi-kampan-petrovi-pellegrinimu-hovori/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20220801", "https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK1209000000005212516917", "https://domov.sme.sk/c/23288653/korcok-podava-podnet-pre-porusenie-pravidiel-kampane.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/lMWMpmt/volby-2023-robili-propagandu-meciarovi-dnes-pomahaju-ficovi-konspiracny-casopis-robi-kampan-smeru/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:51.609258+00:00"}
{"id": "47152", "numeric_id": 47152, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47152", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Ľudia, ktorí boli nominantmi, priamymi nominantami Roberta Fica, teda vlád Roberta Fica, tak dnes čelia obvineniam zo závažných korupčných káuz.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viacerí nominanti strany Smer čelia obvineniam z vážnych trestných činov. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. Monika Jankovská kandidovala za Smer v roku 2016. Po voľbách sa stala poslankyňou, neskôr bola štátnou tajomníčkou na Ministerstve spravodlivost. Médiá o nej informovali ako o nominantke strany Smer. V marci 2020 Jankovskú zadržala NAKA počas akcie Búrka. Prokuratúra vzniesla voči nej obvinenie z korupcie a podplácania. Kajetán Kičura bol bývalým šéfom Správy štátnych hmotných rezerv. Do funkcie prišiel ako nominant počas druhej vlády Roberta Fica, podľa Denníka N ho oslovili poslanci Smeru. V apríli 2020 zadržala Kičuru NAKA, prokurátor ho obvinil z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Bývalého šéfa finančnej správy a nominanta strany Smer Františka Imreczeho zadržala NAKA v rámci akcie Mýtnik v januári 2021. Vzniesla voči nemu obvinene kvôli manipulovaniu tendrov. Špecializovaný súd ho vzal do väzby pre obavy z ovplyvňovania svedkov a pokračovanie trestnej činnosti.", "analysis_paragraphs": ["Viacerí nominanti strany Smer čelia obvineniam z vážnych trestných činov. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. Monika Jankovská kandidovala za Smer v roku 2016. Po voľbách sa stala poslankyňou, neskôr bola štátnou tajomníčkou na Ministerstve spravodlivost. Médiá o nej informovali ako o nominantke strany Smer. V marci 2020 Jankovskú zadržala NAKA počas akcie Búrka. Prokuratúra vzniesla voči nej obvinenie z korupcie a podplácania. Kajetán Kičura bol bývalým šéfom Správy štátnych hmotných rezerv. Do funkcie prišiel ako nominant počas druhej vlády Roberta Fica, podľa Denníka N ho oslovili poslanci Smeru. V apríli 2020 zadržala Kičuru NAKA, prokurátor ho obvinil z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Bývalého šéfa finančnej správy a nominanta strany Smer Františka Imreczeho zadržala NAKA v rámci akcie Mýtnik v januári 2021. Vzniesla voči nemu obvinene kvôli manipulovaniu tendrov. Špecializovaný súd ho vzal do väzby pre obavy z ovplyvňovania svedkov a pokračovanie trestnej činnosti."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["kandidovala", "stala", "informovali", "zadržala", "vzniesla", "bývalým", "Denníka", "zadržala", "nominanta", "zadržala", "Vzniesla", "vzal"], "url": ["https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/strany-a-kandidati/smer-sd?tabPage=5", "https://domov.sme.sk/c/22355855/jankovsku-obvinili-z-prijimania-uplatku-a-podplacania-hrozi-jej-desatrocne-vazenie.html", "https://dennikn.sk/2158678/jankovska-sa-definitivne-priznala-v-kauze-burka-ze-ovplyvnovala-sudcov/", "https://dennikn.sk/1793394/zadrzali-sudcov-z-threemy-je-medzi-nimi-aj-jankovska-sklenka-vraj/?ref=tema", "https://domov.sme.sk/c/22355855/jankovsku-obvinili-z-prijimania-uplatku-a-podplacania-hrozi-jej-desatrocne-vazenie.html", "https://dennikn.sk/1816125/ficov-priatel-kicura-je-clovekom-smeru-este-aj-pri-rozlucke-dakoval-pellegrinimu/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1816125/ficov-priatel-kicura-je-clovekom-smeru-este-aj-pri-rozlucke-dakoval-pellegrinimu/", "https://dennikn.sk/1863356/u-byvaleho-sefa-statnych-hmotnych-rezerv-kicuru-zasahuje-naka/?ref=tema", "https://dennikn.sk/2251217/imreczeho-odviezli-do-vazby-hrozi-mu-15-rocne-vazenie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/860229/naka-zadrzala-byvaleho-prezidenta-financnej-spravy-frantiska-imreczeho/", "https://dennikn.sk/2249734/imreczeho-zadrzali-za-zmanipulovane-tendre-ktore-dohadovali-v-sirokeho-hoteli/?ref=tema", "https://dennikn.sk/2251217/imreczeho-odviezli-do-vazby-hrozi-mu-15-rocne-vazenie/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:13.916962+00:00"}
{"id": "vr35787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35787", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...som povedal, že táto téma (podpis \"eurovalu\", pozn.) je urgentná a kontaktovali ma viacerí premiéri krajín, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v eurozóne.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, kto Fica kontaktoval.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, kto Fica kontaktoval."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:04.925169+00:00"}
{"id": "vr28145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28145", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomte si jednu vec, že hovorím o situácii, kedy Slovensko nebolo členským štátom NATO. To znamená, že hovoríme o prelete bombardovacích lietadiel (lietadlá NATO do Juhoslávie, pozn.) a stíhačiek cez naše územie, kedy Slovensko bolo neutrálne.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko v čase schválenia preletu bojových stíhacích lietadiel ponad územie Slovenska nebolo členom NATO. Avšak ešte pred schválením preletu (23. marca 1999) v decembri 1998 bol Kukan na stretnutí Euroatlantickej partnerskej rady, kde zastupoval Slovensko ako krajinu uchádzajúcu sa o členstvo v NATO. Následne 23 - 25. marca 1999 bolo Slovensko na Washingtonskom summite zaradené na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v NATO a o pár mesiacov prijalo Národný program prípravy na členstvo v NATO. Prístupové aktivity Slovenska do NATO a podpora NATO ako takej už pred a v čase schválenia preletu bojových stíhacích lietadiel do Juhoslávie, teda Slovensko nerobilo neutrálnou krajinou v tom zmysle ako hovorí R. Fico. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko v čase schválenia preletu bojových stíhacích lietadiel ponad územie Slovenska nebolo členom NATO. Avšak ešte pred schválením preletu (23. marca 1999) v decembri 1998 bol Kukan na stretnutí Euroatlantickej partnerskej rady, kde zastupoval Slovensko ako krajinu uchádzajúcu sa o členstvo v NATO. Následne 23 - 25. marca 1999 bolo Slovensko na Washingtonskom summite zaradené na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v NATO a o pár mesiacov prijalo Národný program prípravy na členstvo v NATO. Prístupové aktivity Slovenska do NATO a podpora NATO ako takej už pred a v čase schválenia preletu bojových stíhacích lietadiel do Juhoslávie, teda Slovensko nerobilo neutrálnou krajinou v tom zmysle ako hovorí R. Fico. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["stíhacích lietadiel", "vystúpil", "uvádza"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7146155/bombardovanie-juhoslavie-zmenilo-medzinarodnu-politiku.html", "http://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot/011schuz/s011090.htm", "https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:45.033656+00:00"}
{"id": "vr38394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38394", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "V podstate oni, ja hovorím okolo takých 60 až 80 tisíc občanov maďarskej národnosti je práve z rómskej národnostnej menšiny...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME prišiel 16. mája 2011 s informáciou, že sčítanie obyvateľstva zrejme znova ukáže nereálne nízky počet Rómov. Pri poslednom sčítaní sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov, oproti roku 1991 to bol nárast o 14­tisíc. Oba údaje sú však nepresné, keďže podľa odhadov žije na Slovensku 280 až 400 tisíc Rómov.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel 16. mája 2011 s informáciou, že sčítanie obyvateľstva zrejme znova ukáže nereálne nízky počet Rómov. Pri poslednom sčítaní sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov, oproti roku 1991 to bol nárast o 14­tisíc. Oba údaje sú však nepresné, keďže podľa odhadov žije na Slovensku 280 až 400 tisíc Rómov."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5894534/romov-napocitame-malo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:05.009232+00:00"}
{"id": "vr33769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33769", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Marta JANČKÁROVÁ, moderátorka: Pán Gál, je to jedno, či je niekto namietnutý alebo už aj vylúčený? Gábor GÁL: Zďaleka nie je, lebo ten namietnutý, o tom namietnutom sudcovi ešte môžu povedať, že nie ja zaujatý alebo predpojatý, čiže môže kľudne rozhodnúť.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 38/1993 Z.z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanovuje:", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 38/1993 Z.z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanovuje:"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-38#f5329256"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:52.798621+00:00"}
{"id": "49143", "numeric_id": 49143, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49143", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Nevieme ani len vyčerpať ten plný balík a každý rok, každé programové obdobie niekoľko miliárd prepadne.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V programovom období 2007-2013 muselo Slovensko vrátiť približne miliardu z eurofondov, v programovom období 2014-2020 odhaduje súčasná vláda odborníkov, že prepadne tiež necelá miliarda eurofondov. Tvrdenie, že každé programové obdobie prepadne niekoľko miliárd, je preháňanie a preto ho označujeme ako zavádzajúce.\n\nSlovensko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004 a eurofondy začalo prvýkrát čerpať v skrátenom období 2004-2006 , kedy vyčerpalo plnú sumu. V období 2007-2013 ostalo nevyčerpaných pol miliardy eur. Slovensko z tohto obdobia však Európskej únii muselo vrátiť naspäť 997 miliónov kvôli nesprávnej implementácii. Bývalá podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu, Veronika Remišová, uviedla, že 599 miliónov z celkovej sumy sme museli vrátiť kvôli chybám štátu.\n\nPeniaze z programového obdobia 2014-2020 má Slovensko možnosť vyčerpať do konca roka 2023. K polovici júna nám ostáva vyčerpať okolo 4,3 miliárd eur, pričom 1,5 miliardy eur bude použitých na pomoc s utečeneckou a energetickou krízou. Zvyšné peniaze sa musia investovať do štandardných projektov. V súčasnosti nie je jasné, akú časť z týchto peňazí sa do konca roka podarí zužitkovať. Premiér Ódor spolu s podpredsedníčkou vlády Líviou Vašákovou na tlačovej konferencii začiatkom júna uviedli , že by Slovensku podľa ich výpočtov malo prepadnúť 800 miliónov eur.\n\n„Hodnotenie výroku nerozporujem. Šlo o chybu z mojej strany,\" uviedol pre Demagóg.SK Tomáš Valášek.", "analysis_paragraphs": ["V programovom období 2007-2013 muselo Slovensko vrátiť približne miliardu z eurofondov, v programovom období 2014-2020 odhaduje súčasná vláda odborníkov, že prepadne tiež necelá miliarda eurofondov. Tvrdenie, že každé programové obdobie prepadne niekoľko miliárd, je preháňanie a preto ho označujeme ako zavádzajúce.", "Slovensko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004 a eurofondy začalo prvýkrát čerpať v skrátenom období 2004-2006 , kedy vyčerpalo plnú sumu. V období 2007-2013 ostalo nevyčerpaných pol miliardy eur. Slovensko z tohto obdobia však Európskej únii muselo vrátiť naspäť 997 miliónov kvôli nesprávnej implementácii. Bývalá podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu, Veronika Remišová, uviedla, že 599 miliónov z celkovej sumy sme museli vrátiť kvôli chybám štátu.", "Peniaze z programového obdobia 2014-2020 má Slovensko možnosť vyčerpať do konca roka 2023. K polovici júna nám ostáva vyčerpať okolo 4,3 miliárd eur, pričom 1,5 miliardy eur bude použitých na pomoc s utečeneckou a energetickou krízou. Zvyšné peniaze sa musia investovať do štandardných projektov. V súčasnosti nie je jasné, akú časť z týchto peňazí sa do konca roka podarí zužitkovať. Premiér Ódor spolu s podpredsedníčkou vlády Líviou Vašákovou na tlačovej konferencii začiatkom júna uviedli , že by Slovensku podľa ich výpočtov malo prepadnúť 800 miliónov eur.", "„Hodnotenie výroku nerozporujem. Šlo o chybu z mojej strany,\" uviedol pre Demagóg.SK Tomáš Valášek."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["2004-2006", "nevyčerpaných", "997 miliónov", "vyčerpať", "použitých", "uviedli"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22546883/ako-sme-minali-eurofondy-otazky-a-odpovede.html#5", "https://e.dennikn.sk/3404354/je-to-smutne-ale-prepadnutie-eurofondov-je-na-stole-hovori-minister-balik/", "https://index.sme.sk/c/22401964/remisova-chyby-statu-pripravili-slovensko-o-600-milionov-z-eurofondov.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/668852-znovu-strasia-prepadnutim-miliardy-z-eurofondov-vlada-roky-nic-nerobila-aby-tento-stav-napravila-odkazuju-odbornici/", "https://e.dennikn.sk/3404354/je-to-smutne-ale-prepadnutie-eurofondov-je-na-stole-hovori-minister-balik/", "https://www.aktuality.sk/clanok/C5viM9h/moznost-prepadnutia-eurofondov-je-priblizne-na-urovni-800-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:24.563397+00:00"}
{"id": "43631", "numeric_id": 43631, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43631", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V parlamente sú opatrenia, ktoré budú platiť od 1.1.2021. Tam je napríklad opatrenie rekreačných poukazov aj pre menšie firmy. Takisto sú opatrenia ktoré by mali platiť od 1.1. 2020, ktoré naopak potešia ľudí ako 15% daň z príjmov na firmy do 100 tisíc (s obratom do 100 tisíc, pozn.) a živnostníkov, 10% na zdravé potraviny, mlieko, rožky a mnohé iné. Dôchodcovia nebudú platiť za Slovenskú televíziu a rozhlas.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská národná strana v júli 2019 navrhla , aby mali na rekreačné poukazy nárok všetci zamestnanci. Novela počíta s účinnosťou od 1. januára 2021. Ešte v júni 2019 poslanci SNS v prišli do parlamentu s návrhom na zníženie dane z príjmu právnických osôb z 21 % na 15 %, návrhom na zrušenie koncesionárskych poplatkov o.i. pre dôchodcov aj s návrhom na nižšiu - 10-percentnú - daň pre vybrané potraviny od januára 2020. Medzi také majú patriť kyslomliečne výrobky ako bryndza, tvaroh a tiež čerstvé pečivo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana v júli 2019 navrhla , aby mali na rekreačné poukazy nárok všetci zamestnanci. Novela počíta s účinnosťou od 1. januára 2021. Ešte v júni 2019 poslanci SNS v prišli do parlamentu s návrhom na zníženie dane z príjmu právnických osôb z 21 % na 15 %, návrhom na zrušenie koncesionárskych poplatkov o.i. pre dôchodcov aj s návrhom na nižšiu - 10-percentnú - daň pre vybrané potraviny od januára 2020. Medzi také majú patriť kyslomliečne výrobky ako bryndza, tvaroh a tiež čerstvé pečivo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["navrhla", "prišli", "zníženie", "majú"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/712614/sns-chce-od-1-januara-2021-rekreacne-poukazy-pre-vsetkych-zamestnancov/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55006", "https://ekonomika.sme.sk/c/22147591/dan-z-prijmu-podnikatelov-s-obratom-do-stotisic-eur-sa-znizi-potvrdil-danko.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/517031-sns-chce-znizit-dph-najma-na-zdrave-potraviny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:46.594155+00:00"}
{"id": "vr18120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18120", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme mali teraz k dispozícii jednu správu Európskej komisie a myslím si, že by ju mal mať aj pán europoslanec, ktorá hovorí o takzvanej medzere DPH. A ukázalo sa, že v roku 2016 vďaka opatreniam, ktoré urobil pán Imrecze a jeho tím na Finančnej správe, sme poskočili o ďalších 3,16 percentuálneho bodu, čo bol piaty najrýchlejší skok v Európskej únii.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia vydala 11. septembra 2018 správu o medzerách DPH v jednotlivých členských štátoch. Robert Fico bol vo výroku trochu nepresný, pretože pokles medzery DPH v roku 2016 nebol o 3,16 percentuálnych bodov ale o 3,6 percentuálnych bodov. Slovensko tak zaznamenalo piatu najvyššiu pozitívnu zmenu v rámci EÚ. Zlepšenie výberu DPH sa skutočne pripisuje opatreniam, ktoré vznikali po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy, aj keď napríklad NKÚ upozorňuje, že vďaka nedostatočne nastavenej metodike nevieme spoľahlivo povedať, či naozaj išlo výlučne len o efekt týchto opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia vydala 11. septembra 2018 správu o medzerách DPH v jednotlivých členských štátoch. Robert Fico bol vo výroku trochu nepresný, pretože pokles medzery DPH v roku 2016 nebol o 3,16 percentuálnych bodov ale o 3,6 percentuálnych bodov. Slovensko tak zaznamenalo piatu najvyššiu pozitívnu zmenu v rámci EÚ. Zlepšenie výberu DPH sa skutočne pripisuje opatreniam, ktoré vznikali po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy, aj keď napríklad NKÚ upozorňuje, že vďaka nedostatočne nastavenej metodike nevieme spoľahlivo povedať, či naozaj išlo výlučne len o efekt týchto opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["správu", "pdf", "bol", "Finančné riaditeľstvo SR", "2014", "2018"], "url": ["https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2018_vat_gap_report_en.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2018_vat_gap_report_en.pdf", "https://www.financnasprava.sk/sk/financna-sprava/predstavitelia", "https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_naj-eds-na/bc", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ifp-lepsi-vyber-dph-kompenzoval-dane/89369-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/457132-nku-pochvalil-vladu-a-daniarov-za-boj-proti-podvodom-s-dph/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:35.519204+00:00"}
{"id": "vr25589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25589", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Túto zmenu, že je možné urobiť interné výberové konania bez zverejnenia sa zaviedla alebo umožnila sa po tej novele v roku 2009, za ktorú hlasoval aj pán minister vo vláde, keď jeho kolegyňa vtedajšie pani Tomanová tento návrh predložila.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "navrhujeme doplniť odsek 1 tak, aby bolo jasné, kto v služobnom úrade rozhoduje o tom, či bude vonkajšie alebo vnútorné výberové konanie, resp. túto kompetenciu riešiť vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý má vydať ministerstvo práce podľa odseku 8.", "analysis_paragraphs": ["navrhujeme doplniť odsek 1 tak, aby bolo jasné, kto v služobnom úrade rozhoduje o tom, či bude vonkajšie alebo vnútorné výberové konanie, resp. túto kompetenciu riešiť vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý má vydať ministerstvo práce podľa odseku 8."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["rokovanie", "komuniké", "pripomienok", "Návrh zákona o štátnej službe", "SME,", "schválený", "znení"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=13895", "file:///C:/Users/ASUS/AppData/Local/Temp/komunike.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-113455?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-90020?prefixFile=m_", "http://www.sme.sk/c/6956453/tomanova-za-kazdej-vlady-byvali-vysledky-konkurzov-vopred-zname.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=25635", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=1109"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:22.233847+00:00"}
{"id": "vr26693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26693", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Skúste žiť z 240 eur mesačne a ešte tomuto človeku aj zvýšte DPH. Touto cestou ja nikdy nepôjdem.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Róberta Fica je webu fico2014.sk z dňa 10.apríla 2012. Podľa dokumentu (.pdf) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je výška dávok v hmotnej núdzi pre všetky rôzne prípady nižšia ako spomínaných 240 eur. Rôznou kombináciou dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nej by sa dala teoreticky dosiahnuť aj dávka vyššia ako 240 eur, rovnako však ale aj dávka menej ako 240 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, dá sa predpokladať, že sú ľudia, ktorí musia žiť z 240 eur mesačne. Podľa § 85j Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa prechodné zvýšenie dane z pridanej hodnoty ukončí v prípade, že Eurostat uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%. Vyhlásenia Róberta Fica ohľadom plnenia Zákona č. 222/2004 Z.z a zníženia DPH na 19% boli rôzne. Podľa rozhovoru v denníku Pravda povedal Róbert Fico, že \"rozhodnutia prijaté vládou Ivety Radičovej budú musieť ešte chvíľu počkať\", čím avizoval možnosť zmeny Zákona o DPH. Následne však v stanovisku pre Hospodárske noviny riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR zdôrazňuje, že vláda sa zákon chystá dodržať. Podľa najnovších vyhlásení, konkrétne článku denníka SME z 3.12.2013 povedal Róbert Fico, že vláda, za predpokladu stlačenia deficitu pod 3% zákon dodrží a teda zníži DPH na pôvodnú úroveň, 19%. Výrok hodnotíme ako pravdivý, Róbert Fico by podľa svojich najnovších vyhlásení nemal ísť spomínanou cestou zvyšovania DPH. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Róberta Fica je webu fico2014.sk z dňa 10.apríla 2012. Podľa dokumentu (.pdf) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je výška dávok v hmotnej núdzi pre všetky rôzne prípady nižšia ako spomínaných 240 eur. Rôznou kombináciou dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nej by sa dala teoreticky dosiahnuť aj dávka vyššia ako 240 eur, rovnako však ale aj dávka menej ako 240 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, dá sa predpokladať, že sú ľudia, ktorí musia žiť z 240 eur mesačne. Podľa § 85j Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa prechodné zvýšenie dane z pridanej hodnoty ukončí v prípade, že Eurostat uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%. Vyhlásenia Róberta Fica ohľadom plnenia Zákona č. 222/2004 Z.z a zníženia DPH na 19% boli rôzne. Podľa rozhovoru v denníku Pravda povedal Róbert Fico, že \"rozhodnutia prijaté vládou Ivety Radičovej budú musieť ešte chvíľu počkať\", čím avizoval možnosť zmeny Zákona o DPH. Následne však v stanovisku pre Hospodárske noviny riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR zdôrazňuje, že vláda sa zákon chystá dodržať. Podľa najnovších vyhlásení, konkrétne článku denníka SME z 3.12.2013 povedal Róbert Fico, že vláda, za predpokladu stlačenia deficitu pod 3% zákon dodrží a teda zníži DPH na pôvodnú úroveň, 19%. Výrok hodnotíme ako pravdivý, Róbert Fico by podľa svojich najnovších vyhlásení nemal ísť spomínanou cestou zvyšovania DPH. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["fico2014.sk", "dokumentu", "§ 85j Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty", "Pravda", "Hospodárske noviny", "SME"], "url": ["http://www.fico2014.sk/vyroky", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OPHN/davky.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210311", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/287839-fico-dph-zostane-20-percentna-dane-uz-vlada-menit-nebude/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/fico-slubuje-ak-stlacime-deficit-dane-sa-znizia-562141", "http://ekonomika.sme.sk/c/7026931/kym-fico-rozpraval-o-znizovani-parlament-zvysil-dane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:20.387430+00:00"}
{"id": "vr38795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38795", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Medziročne stúpa, narástla zamestnanosť o 2,1 %.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Štatistický úrad SR , zamestnanosť sa medziročne zvýšila v prvom štvrťroku 2011 o 2,1 %.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Štatistický úrad SR , zamestnanosť sa medziročne zvýšila v prvom štvrťroku 2011 o 2,1 %."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:34.950846+00:00"}
{"id": "vr34679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34679", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po prvé, sú to typické výsledky škandalizácie Smeru, pokiaľ hovoríme o nejakých kauzách. Ja o žiadnych kauzách neviem tohto typu, pretože nikdy sa nestavala žiadna vila pre premiéra, to je absolútny výmysel a keby aj ktokoľvek staval aj akúkoľvek rezidenciu takéhoto typu, tak by sme sa do nej nikdy nenasťahoval, ja som to povedal veľmi jasne", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dokumentov zverejnených na portáli Sme.sk Ministerstvo zahraničných vecí ponúklo Úradu vlády rezidenciu na účely ubytovania predsedu vlády a šéf Úradu vlády Igor Federič prejavil o túto ponuku vážny záujem.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentov zverejnených na portáli Sme.sk Ministerstvo zahraničných vecí ponúklo Úradu vlády rezidenciu na účely ubytovania predsedu vlády a šéf Úradu vlády Igor Federič prejavil o túto ponuku vážny záujem."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5494934/premier-mal-byvat-v-luxuse.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:27.019329+00:00"}
{"id": "vr34756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34756", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...a pán Chmel (rokoval s pánom Vollebaekom, pozn.) len raz...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovej stránke podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny sa uvádza, že Rudolf Chmel sa s vysokým komisárom K. Vollebaekom stretol zatiaľ iba raz.", "analysis_paragraphs": ["Na webovej stránke podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny sa uvádza, že Rudolf Chmel sa s vysokým komisárom K. Vollebaekom stretol zatiaľ iba raz."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/index.php?ID=22807"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:03.690570+00:00"}
{"id": "47349", "numeric_id": 47349, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47349", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Sú tu rôzne dôkazy o tom, pán Dömötör sa priznal, že falošne svedčil, sú tu ďalší, NAKA zadržala dvoch ľudí, ktorí mali svedčiť o manipuláciu v trestných konaniach.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inšpekcia ministerstva vnútra 20. júna obvinila Csabu Dömötöra a ďalšie dve osoby z marenia spravodlivosti a krivej výpovede. Csaba Dömötör sa priznal , že krivo vypovedal. Chcel vraj pomôcť Matejovi Zemanovi dostať sa z väzby. Podľa Denníka N Dömötörova výpoveď nesúvisí s prípadom Dušana Kováčika. Dömötör pozmenil detaily udalosti, pri ktorej Zeman mal dať úplatok Makóovi s Böhmom . Dömötör uviedol, že videl do reštaurácie Towers v bratislavských Troch vežiach. To ale nemohol, pretože z vonka do reštaurácie nie je možné vidieť. O stretnutí a o obsahu obálky v ktorej mal byť úplatok 100-tisíc eur vedel iba od Zemana, sám to ale nevidel. Na krivú výpoveď ho mal naviesť podnikateľ Peter Petrov. NAKA tiež zadržala obvineného Petra Petrova a neskôr , no po termíne vysielania relácie aj hľadaného Mateja Zemana (v čase relácie ho „len” chcela zadržať). Hoci NAKA v čase relácie mala zadržaného len jedného z obvinených, s ohľadom na komplexnosť tvrdenia a ducha povedaného hodnotíme slová Ladislava Kamenického ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Inšpekcia ministerstva vnútra 20. júna obvinila Csabu Dömötöra a ďalšie dve osoby z marenia spravodlivosti a krivej výpovede. Csaba Dömötör sa priznal , že krivo vypovedal. Chcel vraj pomôcť Matejovi Zemanovi dostať sa z väzby. Podľa Denníka N Dömötörova výpoveď nesúvisí s prípadom Dušana Kováčika. Dömötör pozmenil detaily udalosti, pri ktorej Zeman mal dať úplatok Makóovi s Böhmom . Dömötör uviedol, že videl do reštaurácie Towers v bratislavských Troch vežiach. To ale nemohol, pretože z vonka do reštaurácie nie je možné vidieť. O stretnutí a o obsahu obálky v ktorej mal byť úplatok 100-tisíc eur vedel iba od Zemana, sám to ale nevidel. Na krivú výpoveď ho mal naviesť podnikateľ Peter Petrov. NAKA tiež zadržala obvineného Petra Petrova a neskôr , no po termíne vysielania relácie aj hľadaného Mateja Zemana (v čase relácie ho „len” chcela zadržať). Hoci NAKA v čase relácie mala zadržaného len jedného z obvinených, s ohľadom na komplexnosť tvrdenia a ducha povedaného hodnotíme slová Ladislava Kamenického ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "priznal", "Denníka", "pozmenil", "naviesť", "zadržala", "neskôr"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2474920/", "https://dennikn.sk/2492091/spochybnovany-svedok-domotor-uzavrel-dohodu-o-vine-a-treste-rekordne-rychlo-za-krivu-vypoved-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/2492091/spochybnovany-svedok-domotor-uzavrel-dohodu-o-vine-a-treste-rekordne-rychlo-za-krivu-vypoved-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/minuta/2501057/", "https://dennikn.sk/minuta/2501057/", "https://domov.sme.sk/c/22720947/naka-zadrzala-obvineneho-petrova.html", "https://www.ta3.com/clanok/211548/naka-zadrzala-na-hraniciach-byvaleho-takacovca-mateja-zemana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:10.269475+00:00"}
{"id": "vr34163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34163", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Česká republika medziročne pokles hospodárskeho rastu mínus 2,5 %.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stránky Českého štatistického úradu uvádzajú medziročný pokles HDP na úrovni 2,4% HDP. Ide o správu z konca júna 2013. Júnová správa Eurostatu prvého kvartálu 2013 hovorí o medziročnom zmene hospodárskeho rastu Českej ekonomiky na úrovni mínus 2,2% HDP. R. Fico sa od údaju ŠÚ ČR odchyluje o 0,1 p. b., čím si zásadným spôsobom nevylepšuje pozíciu oproti súperovi. výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stránky Českého štatistického úradu uvádzajú medziročný pokles HDP na úrovni 2,4% HDP. Ide o správu z konca júna 2013. Júnová správa Eurostatu prvého kvartálu 2013 hovorí o medziročnom zmene hospodárskeho rastu Českej ekonomiky na úrovni mínus 2,2% HDP. R. Fico sa od údaju ŠÚ ČR odchyluje o 0,1 p. b., čím si zásadným spôsobom nevylepšuje pozíciu oproti súperovi. výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-07-02", "analysis_sources": {"text": ["Stránky", "správa"], "url": ["http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/hdp_narodni_ucty", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-05062013-BP/EN/2-05062013-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:14.402626+00:00"}
{"id": "vr38415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38415", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A ešte jednu poznámku k tomu, čo som chcel povedať pri tom, pri tých menšinách. V jednej nemenovanej obci pri Šamoríne mám, máme informácie o tom ako sa vyplňovali tieto sčítania, lebo si tam prišli časť obci je maďarské dotazníky, časť slovenské, tak maďarskí spoluobčania si museli zobrať slovenský, aby si presne, lebo tam sú odborné termíny, aby mohli vyplniť v maďarskom jazyku tieto sčítacie formuláre, čiže toto je veľmi dôležité a preto hovorím o tom ako by sa mala meniť.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže Čaplovič neudáva obec, nevieme pravdivosť tohto výroku overiť. O problémoch s hárkami si môžete prečítať napríklad tu .", "analysis_paragraphs": ["Keďže Čaplovič neudáva obec, nevieme pravdivosť tohto výroku overiť. O problémoch s hárkami si môžete prečítať napríklad tu ."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5901222/na-vychode-sa-minuli-slovenske-scitacie-harky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:26.846743+00:00"}
{"id": "vr38508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38508", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Náš kolega pán Janiš navrhol pána Trnku v čase, kedy nebola absolútne žiadna dohoda a bolo asi 48 hodín do deadlinu, podávania návrhov s dovetkom, že ak sa koalícia dohodne na niekom, respektíve, ak sa dohodne širší konsenzus na niekom, tak on svoj návrh stiahne a to aj dodržal.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec S. Janiš navrhol 19. októbra 2010 Dobroslava Trnku na generálneho prokurátora. \"Je tesne pred uplynutím podávania návrhov, pricom v novembri sa má volit generálny prokurátor. Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby Národná rada SR vybrala najlepšieho kandidáta,\" skonštatoval Janiš pre agentúru SITA. Návrhy na predloženie kandidátov na post generálneho prokurátora bolo možné podat do 20. októbra do polnoci. Pravdou zostáva, že Janiš navrhol D. Trnku, ked koalícia ešte nemala spolocného kandidáta. SITA z dna 20. októbra 2010: \" Koalícia sa nedohodla na predložení spolocného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koalicných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík. 'Zhoda na spolocnom kandidátov nie je a pravdepodobne ani nebude. My sme ponúkali dohodu na jednom kandidátovi, žial takýto návrh nebol prijatý.' Podla predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporit kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované. SDKÚ-DS vlastného kandidáta nepredloží. Jej poslanec Stanislav Janiš však navrhol ako kandidáta súcasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.\" Avšak je zavádzajúce tvrdit, že Janiš hovoril o stiahnutí svojho návrhu v prípade zhody koalície na spolocnom kandidátovi. \"Nemám dôvod stiahnut svoj návrh,\" povedal Janiš 20. októbra pre agentúru SITA . Zároven priznal, že na jeho osobu nie je vyvíjaný tlak, aby svoj návrh stiahol. \"NR SR schválila pravidlá volieb generálneho prokurátora. Každý jeden poslanec dostal rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sme dávali návrhy na kandidatúru na volbu generálneho prokurátora. Osobne považujem za velmi zlé, keby sa nejaké grémium postavilo pred poslancov a povedalo, že toto je kandidát. To by bola dehonestácia NR SR a poslancov. Využil som svoje právo,\" skonštatoval Janiš. Zároven predpokladá, že návrhov bude viac a do volby nového prokurátora môžu byt rokovania.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec S. Janiš navrhol 19. októbra 2010 Dobroslava Trnku na generálneho prokurátora. \"Je tesne pred uplynutím podávania návrhov, pricom v novembri sa má volit generálny prokurátor. Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby Národná rada SR vybrala najlepšieho kandidáta,\" skonštatoval Janiš pre agentúru SITA. Návrhy na predloženie kandidátov na post generálneho prokurátora bolo možné podat do 20. októbra do polnoci. Pravdou zostáva, že Janiš navrhol D. Trnku, ked koalícia ešte nemala spolocného kandidáta. SITA z dna 20. októbra 2010: \" Koalícia sa nedohodla na predložení spolocného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koalicných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík. 'Zhoda na spolocnom kandidátov nie je a pravdepodobne ani nebude. My sme ponúkali dohodu na jednom kandidátovi, žial takýto návrh nebol prijatý.' Podla predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporit kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované. SDKÚ-DS vlastného kandidáta nepredloží. Jej poslanec Stanislav Janiš však navrhol ako kandidáta súcasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.\" Avšak je zavádzajúce tvrdit, že Janiš hovoril o stiahnutí svojho návrhu v prípade zhody koalície na spolocnom kandidátovi. \"Nemám dôvod stiahnut svoj návrh,\" povedal Janiš 20. októbra pre agentúru SITA . Zároven priznal, že na jeho osobu nie je vyvíjaný tlak, aby svoj návrh stiahol. \"NR SR schválila pravidlá volieb generálneho prokurátora. Každý jeden poslanec dostal rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sme dávali návrhy na kandidatúru na volbu generálneho prokurátora. Osobne považujem za velmi zlé, keby sa nejaké grémium postavilo pred poslancov a povedalo, že toto je kandidát. To by bola dehonestácia NR SR a poslancov. Využil som svoje právo,\" skonštatoval Janiš. Zároven predpokladá, že návrhov bude viac a do volby nového prokurátora môžu byt rokovania."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "bolo možné podat", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.24hod.sk/janis-z-sdku-navrhuje-za-sefa-prokuratury-trnku-cl137223.html", "http://www.levican.sk/index.php?app=spravodajstvo&sec=ukaz&show=238993", "http://www.aktuality.sk/clanok/174704/koalicia-kandidata-na-generalneho-prokuratora-nema/?nomobile=1", "http://www.levican.sk/index.php?app=spravodajstvo&sec=ukaz&show=238993"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:39.181912+00:00"}
{"id": "vr27268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27268", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Čakal som na volebné kódexy z dielne Smeru ... boli sľúbené ministerstvom vnútra, že sa budú vzťahovať už na túto prezidentskú kampaň (reakcia na to, že oficiálna volebná kampaň má trvať iba dva týždne pred voľbami, pozn.)", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že v posledných mesiacoch/rokoch sa pripravuje nový volebný kódex, ktorý sa mal podľa pôvodných plánov vzťahovať už na prezidentské voľby v roku 2014.\n\nNávrh volebného kódexu predložilo MV SR poslancom NR SR ešte v roku 2011 , teda ešte počas vlády Ivety Radičovej. Politickú diskusiu o spôsobe zjednotenia volebných pravidiel zahájil minister vnútra Robert Kaliňák vo februári 2013 . Denník SME informuje v auguste 2013, že vláda pripravila nový volebný zákon.\n\nSITA v októbri napísala: “Je (Kaliňák) však podľa nej (Jany Žitňanskej) pripravený diskutovať o tom, odkedy by mali nové volebné pravidlá platiť. Pôvodne navrhoval, aby sa týkali už prezidentských volieb, ktoré budú na jar. Opozícia s tým však nesúhlasí, pretože predvolebná kampaň pred týmito voľbami sa už prakticky začala.”\n\nTASR to v novembri 2013 tiež potvrdila: “Minister (Kaliňák) pôvodne plánoval, že sa zákony dotknú už jarných prezidentských volieb. S tým mala opozícia problém, keďže kampaň už beží a podľa nej by teda došlo k zmene pravidiel uprostred hry. Keďže sa zákony presúvajú až na januárovú schôdzu, prezidentských volieb sa zrejme nedotknú.”", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že v posledných mesiacoch/rokoch sa pripravuje nový volebný kódex, ktorý sa mal podľa pôvodných plánov vzťahovať už na prezidentské voľby v roku 2014.", "Návrh volebného kódexu predložilo MV SR poslancom NR SR ešte v roku 2011 , teda ešte počas vlády Ivety Radičovej. Politickú diskusiu o spôsobe zjednotenia volebných pravidiel zahájil minister vnútra Robert Kaliňák vo februári 2013 . Denník SME informuje v auguste 2013, že vláda pripravila nový volebný zákon.", "SITA v októbri napísala: “Je (Kaliňák) však podľa nej (Jany Žitňanskej) pripravený diskutovať o tom, odkedy by mali nové volebné pravidlá platiť. Pôvodne navrhoval, aby sa týkali už prezidentských volieb, ktoré budú na jar. Opozícia s tým však nesúhlasí, pretože predvolebná kampaň pred týmito voľbami sa už prakticky začala.”", "TASR to v novembri 2013 tiež potvrdila: “Minister (Kaliňák) pôvodne plánoval, že sa zákony dotknú už jarných prezidentských volieb. S tým mala opozícia problém, keďže kampaň už beží a podľa nej by teda došlo k zmene pravidiel uprostred hry. Keďže sa zákony presúvajú až na januárovú schôdzu, prezidentských volieb sa zrejme nedotknú.”"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["2011", "februári 2013", "SME", "SITA", "TASR", "nebol", "zahraničie"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=mv-sr-pripravilo-volebny-kodex", "http://www.sme.sk/c/6700036/kalinak-chce-aby-politici-pred-volbami-mlcali.html", "http://www.sme.sk/c/6901881/vladny-volebny-zakon-si-opozicia-vsima-len-malo.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/pred-volbami-bude-48-hodinove-moratorium-jarnych-prezidentskych-volieb-tykat-nemalo.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-volby-zakony-r-kalinak/64783-clanok.html", "http://www.netky.sk/clanok/kalinak-sa-opat-pokusi-dohodnut-s-opoziciou-na-volebnych-kodexoch", "http://www.topky.sk/cl/100535/1379185/Slovensko-si-vysluzilo-kritiku-za-chybajuci-novy-volebny-kodex"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:59.206048+00:00"}
{"id": "vr14464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14464", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme v decembri napríklad navrhovali 50 miliónov pre štátny rozpočet, pre učiteľov cez bývalého ministra. Navrhoval to Martin Fronc, neprešlo to. 3x za tieto 4 roky sme navrhovali úpravu platov alebo zvýšenie financií pre školstvo, včítane kvalitatívnych položiek alebo motivácie pre vyššiu kvalitu vo vyučovaní. Ani jeden z tých návrhov neprešiel.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Martin Fronc navrhol presunutie 55 miliónov eur z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy na zvýšenie platov učiteľov a financovania školstva. KDH taktiež navrhovalo trikrát za 4 roky zmenu financií pre školstvo, tieto návrh neprešli. Návrhy poslancov KDH obsahovali aj požiadavku na ohodnotenie škôl na základe ich kvalitatívnych výsledkov, čo by potenciálne mohlo pôsobiť motivačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bývalý minister školstva Martin Fronc navrhol presunúť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa celkovo 55 miliónov eur na posilnenie rozpočtu školstva, z ktorých malo 40 miliónov eur ísť na 4-percentné navýšenie platov učiteľov. Zvyšných 15 miliónov eur navrhoval použiť na zvýšenie rozpočtov na vzdelávanie. Tento návrh neprešiel. Podľa TASR : „Fronc preto predložil k návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, na základe ktorého sa má z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy presunúť 55 miliónov eur. Z toho 40 miliónov eur má smerovať na vládou avizované štvorpercentné navýšenie platov učiteľov. \"Vláda to avizovala, ale peniaze navyše do kapitoly školstva nedala,\" povedal Fronc. Zvyšných 15 miliónov má ísť pre vysoké školy a regionálne školstvo na rozvojové programy.\" Návrh poslancov KDH na zmenu financovania školstva 17. apríla 2015 neprešiel do druhého čítania. Rovnako neprešli ani návrhy z 11. februára 2014 a 27. novembra 2015. Citát z návrhu zmeny financovania škôl: „ 5) Normatívny príspevok na školu môže byť zvýšený o 10% príspevku na základe ohodnotenie kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku. 6) Kritériá na ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu určí ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom. Kritériá musia byť určené na základe celoštátnych meraní výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu.“", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Martin Fronc navrhol presunutie 55 miliónov eur z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy na zvýšenie platov učiteľov a financovania školstva. KDH taktiež navrhovalo trikrát za 4 roky zmenu financií pre školstvo, tieto návrh neprešli. Návrhy poslancov KDH obsahovali aj požiadavku na ohodnotenie škôl na základe ich kvalitatívnych výsledkov, čo by potenciálne mohlo pôsobiť motivačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bývalý minister školstva Martin Fronc navrhol presunúť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa celkovo 55 miliónov eur na posilnenie rozpočtu školstva, z ktorých malo 40 miliónov eur ísť na 4-percentné navýšenie platov učiteľov. Zvyšných 15 miliónov eur navrhoval použiť na zvýšenie rozpočtov na vzdelávanie. Tento návrh neprešiel. Podľa TASR : „Fronc preto predložil k návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, na základe ktorého sa má z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy presunúť 55 miliónov eur. Z toho 40 miliónov eur má smerovať na vládou avizované štvorpercentné navýšenie platov učiteľov. \"Vláda to avizovala, ale peniaze navyše do kapitoly školstva nedala,\" povedal Fronc. Zvyšných 15 miliónov má ísť pre vysoké školy a regionálne školstvo na rozvojové programy.\" Návrh poslancov KDH na zmenu financovania školstva 17. apríla 2015 neprešiel do druhého čítania. Rovnako neprešli ani návrhy z 11. februára 2014 a 27. novembra 2015. Citát z návrhu zmeny financovania škôl: „ 5) Normatívny príspevok na školu môže byť zvýšený o 10% príspevku na základe ohodnotenie kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku. 6) Kritériá na ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu určí ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom. Kritériá musia byť určené na základe celoštátnych meraní výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu.“"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "TASR", "neprešiel", "februára", "novembra", "návrhu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1013937-poslanci-schvalili-zakon-roka-slovensko-ma-novy-rozpocet/", "http://www.teraz.sk/slovensko/m-fronc-slovenske-skolstvo-je-popoluska/166906-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35845", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33577", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36947", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1514"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:55.406064+00:00"}
{"id": "vr33495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33495", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na Slovensku bola rekordná nezamestnanosť v roku 1999-2000 za prvej vlády Mikuláš Dzurindu.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu bola skutočne najvyššia nezamestnanosť na Slovensku zhodne v roku 1999 a 2000 - 19,6 %. Výrok je preto pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu bola skutočne najvyššia nezamestnanosť na Slovensku zhodne v roku 1999 a 2000 - 19,6 %. Výrok je preto pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://www.google.com/publicdata/explore?ds=z8o7pt6rd5uqa6_&hl=en&dl=en#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=unemployment_rate&fdim_y=seasonality:sa&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country:sk&ifdim=country_group&tstart=884300400000&tend=1352415600000&hl=en_US&dl=en&ind=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:54.254128+00:00"}
{"id": "vr33559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33559", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sa výrazne znížil počet návrhov na vratky DPH,", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O zníženom počte návrhov na vratky DPH neinformovalo Finančné riaditeľstvo alebo MF SR. Vzhľadom na to, že Demagog.sk nezistil informáciu, ktorá by hovorila o zníženom počte vratiek DPH, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O zníženom počte návrhov na vratky DPH neinformovalo Finančné riaditeľstvo alebo MF SR. Vzhľadom na to, že Demagog.sk nezistil informáciu, ktorá by hovorila o zníženom počte vratiek DPH, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:52.117924+00:00"}
{"id": "vr36261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36261", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Vy ste to vo svojej otázke povedali, že o pätnásť rokov tu bude dôchodcov o 40% viac ako teraz a ešte ste nedopovedali z toho prieskumu, že o 9% bude menej tých, ktorí prispievajú na dôchodcov, to znamená, rádovo o polovicu zdrojov na dôchodky v priebežnom systéme bude menej, čiže uvedomujete si tú vážnosť toho problému?", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dávid Dereník analytik UniCredit Bank upozorňuje , že o pätnásť rokov počet dôchodcov na Slovensku narastie o 43 percent a naopak ubudne 9 percent ľudí v produktívnom veku. Dereník, ktorý sa opiera o údaje Výskumného demografického centra, svojou analýzou upozorňuje na fenomén starnutia. Hoci J. Brocka nesprávne zaokrúhlil 43 percent na 40, správne doplnil moderátorovu otázku o údaj, koľko percent ľudí v produktívnom veku vypadne.", "analysis_paragraphs": ["Dávid Dereník analytik UniCredit Bank upozorňuje , že o pätnásť rokov počet dôchodcov na Slovensku narastie o 43 percent a naopak ubudne 9 percent ľudí v produktívnom veku. Dereník, ktorý sa opiera o údaje Výskumného demografického centra, svojou analýzou upozorňuje na fenomén starnutia. Hoci J. Brocka nesprávne zaokrúhlil 43 percent na 40, správne doplnil moderátorovu otázku o údaj, koľko percent ľudí v produktívnom veku vypadne."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["upozorňuje"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/o-15-rokov-bude-na-dvoch-pracujucich-jeden-dochodca-fb4-/sk-prludz.asp?c=A101212_151529_sk-prludz_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:04.525480+00:00"}
{"id": "vr14226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14226", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Pán minister, po prvé, ako internáty sa opravovali celý čas. Išli stovky miliónov vtedy korún na opravy internátov každý rok. Nie prvýkrát to teraz ide.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fronc výrokom reaguje na predchádzajúci výrok ministra školstva, kde Draxler hovorí, že sa jedná o prvú investíciu po 25 rokoch takého rozsahu (pozn. 50 miliónov eur), ktorá má smerovať na internáty. Keďže nemáme k dispozícii presné údaje, koľko peňazí išlo reálne na opravu či výstavbu internátov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Fronc výrokom reaguje na predchádzajúci výrok ministra školstva, kde Draxler hovorí, že sa jedná o prvú investíciu po 25 rokoch takého rozsahu (pozn. 50 miliónov eur), ktorá má smerovať na internáty. Keďže nemáme k dispozícii presné údaje, koľko peňazí išlo reálne na opravu či výstavbu internátov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["správu", "médiách", "Slovenskej Technickej Univerzity", "", "zrekonštruované"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/145909-skolam-chybaju-peniaze-zdrazia-internaty/", "http://www.aktuality.sk/clanok/261821/vysokoskolske-internaty-potrebuju-opravu-skoly-na-to-nemaju/", "http://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/stu-vynovuje-internaty.html?page_id=6706", "http://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/stu-vynovuje-internaty.html?page_id=6706", "http://skolskyservis.teraz.sk/vysoke-skoly/manzelske-internaty-mlynska-dolina/18967-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:42.407618+00:00"}
{"id": "vr33960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33960", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Bolo za hasičskú stranu nasadených 1 000 hasičov do týchto povodní, 295 kusov techniky, 197 čerpadiel, 44 člnov. Policajtov bolo 1 400, pretože nielen sa priamo podieľali na nasypávaní vriec a ukladaní hrádzi, ale v mnohých prípadoch chránili domy, tie napríklad, ktoré boli evakuované alebo manipulovali s dopravou.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nemá k dispozícií aktuálne informácie. Posledné informácie sú z 6.júna. Čísla nasadených jednotiek a techniky sa za tri dni mohla zásadnejšie zmeniť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Z oficiálnej tlačovej správy Ministerstva vnútra z 6. júna 2013 vyplýva, že bolo nasadených približne 1 000 hasičov a približne 300 kusov techniky (vozidlá a iná technika). Údaje o počte čerpadiel a člnov sa v správe nenachádzajú. Podľa oficiálnej bol počet príslušníkov PZ k 6. júnu 2013 na úrovni 266 nasadených, 318 v pohotovosti a 240 študentov Policajnej akadémie pomáhalo pri plnení vriec. Tlačovej správy Ministerstva vnútra (6. júna 2013): \"V súvislosti s povodňovou situáciou prijalo MV SR bezpečnostné opatrenia vo všetkých svojich záchranných zložkách. Polícia stiahla techniku do terénu (člny, ťažkú techniku a iné), najmä na kritické miesta oblastí povodia Dunaja. Policajný zbor nasadil 266 príslušníkov, v pohotovosti je ďalších 318 policajtov. Pri prácach pomáha 55 vozidiel, v pohotovosti je 111 vozidiel a 74 kusov inej techniky. Pomáha aj cca 240 študentov zo SOŠ PZ v Devínskej Novej Vsi, ktorí napĺňajú vrecia pieskom. Do povodňových prác je zapojených takmer 1000 príslušníkov HaZZ a viac ako 50 ks špeciálnej zásahovej techniky. K dispozícii sú aj pracovníci zo Sekcie krízového riadenia MV SR, z odborov COKR ObÚ a Logistických základní. Priamo pomáha 66 zamestnancov, ďalších 40 je v pohotovosti. Nasadených je 10 vozidiel a 25 650 kusov jutových vriec v teréne, ďalších cca 79 000 tisíc vriec je pripravených na skladoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nemá k dispozícií aktuálne informácie. Posledné informácie sú z 6.júna. Čísla nasadených jednotiek a techniky sa za tri dni mohla zásadnejšie zmeniť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Z oficiálnej tlačovej správy Ministerstva vnútra z 6. júna 2013 vyplýva, že bolo nasadených približne 1 000 hasičov a približne 300 kusov techniky (vozidlá a iná technika). Údaje o počte čerpadiel a člnov sa v správe nenachádzajú. Podľa oficiálnej bol počet príslušníkov PZ k 6. júnu 2013 na úrovni 266 nasadených, 318 v pohotovosti a 240 študentov Policajnej akadémie pomáhalo pri plnení vriec. Tlačovej správy Ministerstva vnútra (6. júna 2013): \"V súvislosti s povodňovou situáciou prijalo MV SR bezpečnostné opatrenia vo všetkých svojich záchranných zložkách. Polícia stiahla techniku do terénu (člny, ťažkú techniku a iné), najmä na kritické miesta oblastí povodia Dunaja. Policajný zbor nasadil 266 príslušníkov, v pohotovosti je ďalších 318 policajtov. Pri prácach pomáha 55 vozidiel, v pohotovosti je 111 vozidiel a 74 kusov inej techniky. Pomáha aj cca 240 študentov zo SOŠ PZ v Devínskej Novej Vsi, ktorí napĺňajú vrecia pieskom. Do povodňových prác je zapojených takmer 1000 príslušníkov HaZZ a viac ako 50 ks špeciálnej zásahovej techniky. K dispozícii sú aj pracovníci zo Sekcie krízového riadenia MV SR, z odborov COKR ObÚ a Logistických základní. Priamo pomáha 66 zamestnancov, ďalších 40 je v pohotovosti. Nasadených je 10 vozidiel a 25 650 kusov jutových vriec v teréne, ďalších cca 79 000 tisíc vriec je pripravených na skladoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Tlačovej správy"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=rezort-vnutra-v-plnom-nasadeni-pri-povodniach&&stranka=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:12.203879+00:00"}
{"id": "vr30191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30191", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) navrhne, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ustanovenie, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona bol vo vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Tento návrh vypustil Ústavnoprávny výbor NR SR a zákon bol schválený bez tohto ustanovenia. Sľub preto hodnotíme ako nesplnený. Ustanovenie, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania (s. 67, . pdf ), bolo vo vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ústavnoprávny výbor NR SR odporúčal ponechať platnú právnu úpravu vo vzťahu k dovolaniu a navrhovanú zmenu smerujúcu k sťažnosti pre porušenie zákona uskutočniť v neskoršom období po konsenze všetkých zainteresovaných odborných subjektov. (s.13) Týmto bola sťažnosť pre porušenie zákona z návrhu zákona vypustená. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez sťažnosti pre porušenie zákona bol schválený poslancami 20. novembra 2015.", "analysis_paragraphs": ["Ustanovenie, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona bol vo vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Tento návrh vypustil Ústavnoprávny výbor NR SR a zákon bol schválený bez tohto ustanovenia. Sľub preto hodnotíme ako nesplnený. Ustanovenie, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania (s. 67, . pdf ), bolo vo vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ústavnoprávny výbor NR SR odporúčal ponechať platnú právnu úpravu vo vzťahu k dovolaniu a navrhovanú zmenu smerujúcu k sťažnosti pre porušenie zákona uskutočniť v neskoršom období po konsenze všetkých zainteresovaných odborných subjektov. (s.13) Týmto bola sťažnosť pre porušenie zákona z návrhu zákona vypustená. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez sťažnosti pre porušenie zákona bol schválený poslancami 20. novembra 2015."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zákona", "odporúčal", "Zákon", "schválený"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_rtf.pdf?instEID=-1&attEID=82666&docEID=438789&matEID=8426&langEID=1&tStamp=20150828142849167", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5665", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=421754", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=422557", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36812"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:35.116668+00:00"}
{"id": "vr15374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15374", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ide (Iniciatíva slovenských učiteľov, pozn.) mimo kolektívneho vyjednávania. Treba tiež povedať, že oficiálne školské odbory sa k tomu (k protestom Iniciatívy slovenských učiteľov, pozn.) nepridali.", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Iniciatíva slovenských učiteľov sa nezúčastnila kolektívneho vyjednávania a vzniku kolektívnej zmluvy. Taktiež je pravdou, že Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku stupňovaný štrajk Iniciatívy slovenských učiteľov nepodporil. Je však potrebné zdôrazniť, že neodrádzal jednotlivcov od účasti. Iné odborové organizácie ako napríklad Slovenská komora učiteľov a Nové školské odbory štrajk podporili. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pod pojmom oficiálne školské odbory myslí Robert Fico pravdepodobne Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OzPŠaV). OzPŠaV je viazaný kolektívnou zmluvou , ktorej predchádzalo spomínané kolektívne vyjednávanie, ktoré je prostriedkom na utváranie a ďalšie rozvíjanie právnych vzťahov medzi odborovým orgánom (.pdf) a zamestnávateľom: \" Kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi KOZ, vládou SR a zamestnávateľmi, zabezpečuje zlepšenie podmienok pre zamestnancov na všetkých úrovniach. Jednotlivé odborové organizácie môžu so zamestnávateľom dohodnúť zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok svojich členov aj nad rámec kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. (...) Zväz zabezpečuje svojim členom bezplatné právne a poradenské služby a ochranu ich práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnávateľom, štátnym a samosprávnym orgánom a v súdnom konaní bezplatné právne zastúpenie. Zúčastňuje sa na tvorbe legislatívy predovšetkým pripomienkovaním vyhlášok, nariadení a zákonov, ale i priamou účasťou svojich zástupcov v orgánoch pripravujúcich legislatívne predpisy. \" Výrokom, že ISU \"ide mimo kolektívneho vyjednávania\" naráža premiér na neúčasť tejto iniciatívy pri kolektívnom vyjednávaní a vzniku kolektívnej zmluvy. Pavel Ondek, predseda odborového zväzu, v rozhovore pre denník Pravda kritizoval absenciu návrhu na spoločnú akciu zo strany ISU pred uzavretím kolektívnej zmluvy. Ďalej spomína, že právo na štrajk sa nevzťahuje na záväzky vyplyvajúce z platnej kolektívnej zmluvy. OzPŠaV nepodporil štrajk iniciovaný ISU. K „stupňovanému\" štrajku sa vyjadruje kriticky : „ Iniciatíva slovenských učiteľov si napriek vyššie uvedeným aktivitám (podpis Deklarácie, aprílové protesty, pozn.) razí vlastnú, hlavne mediálnu cestu a doposiaľ nedosiahla splnenie žiadnej svojej požiadavky. “ OzPŠaV však neodrádzal jednotlivcov od účasti . Podľa stanoviska zo 7. septembra vníma ISU toto vyjadrenie ako podporu ich aktivít: \"I niciatíva slovenských učiteľov rešpektuje stanovisko Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) k stupňovanému štrajku. Vnímame ho v zásade ako podporu našim požiadavkám a aktivitám v spoločnom úsilí o primerané financovanie školstva. Sme radi, že sa nám v tomto smere darí zbližovať postoje a stanoviská. \" Podporu štrajku vyjadrili napríklad Nové školské odbory či Slovenská komora učiteľov . Hlavnými tvárami štrajkov a ISU sú Vladislav Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov a Branislav Kočan, člen Slovenskej učiteľskej komory pre stredné školy. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Iniciatíva slovenských učiteľov sa nezúčastnila kolektívneho vyjednávania a vzniku kolektívnej zmluvy. Taktiež je pravdou, že Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku stupňovaný štrajk Iniciatívy slovenských učiteľov nepodporil. Je však potrebné zdôrazniť, že neodrádzal jednotlivcov od účasti. Iné odborové organizácie ako napríklad Slovenská komora učiteľov a Nové školské odbory štrajk podporili. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pod pojmom oficiálne školské odbory myslí Robert Fico pravdepodobne Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OzPŠaV). OzPŠaV je viazaný kolektívnou zmluvou , ktorej predchádzalo spomínané kolektívne vyjednávanie, ktoré je prostriedkom na utváranie a ďalšie rozvíjanie právnych vzťahov medzi odborovým orgánom (.pdf) a zamestnávateľom: \" Kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi KOZ, vládou SR a zamestnávateľmi, zabezpečuje zlepšenie podmienok pre zamestnancov na všetkých úrovniach. Jednotlivé odborové organizácie môžu so zamestnávateľom dohodnúť zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok svojich členov aj nad rámec kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. (...) Zväz zabezpečuje svojim členom bezplatné právne a poradenské služby a ochranu ich práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnávateľom, štátnym a samosprávnym orgánom a v súdnom konaní bezplatné právne zastúpenie. Zúčastňuje sa na tvorbe legislatívy predovšetkým pripomienkovaním vyhlášok, nariadení a zákonov, ale i priamou účasťou svojich zástupcov v orgánoch pripravujúcich legislatívne predpisy. \" Výrokom, že ISU \"ide mimo kolektívneho vyjednávania\" naráža premiér na neúčasť tejto iniciatívy pri kolektívnom vyjednávaní a vzniku kolektívnej zmluvy. Pavel Ondek, predseda odborového zväzu, v rozhovore pre denník Pravda kritizoval absenciu návrhu na spoločnú akciu zo strany ISU pred uzavretím kolektívnej zmluvy. Ďalej spomína, že právo na štrajk sa nevzťahuje na záväzky vyplyvajúce z platnej kolektívnej zmluvy. OzPŠaV nepodporil štrajk iniciovaný ISU. K „stupňovanému\" štrajku sa vyjadruje kriticky : „ Iniciatíva slovenských učiteľov si napriek vyššie uvedeným aktivitám (podpis Deklarácie, aprílové protesty, pozn.) razí vlastnú, hlavne mediálnu cestu a doposiaľ nedosiahla splnenie žiadnej svojej požiadavky. “ OzPŠaV však neodrádzal jednotlivcov od účasti . Podľa stanoviska zo 7. septembra vníma ISU toto vyjadrenie ako podporu ich aktivít: \"I niciatíva slovenských učiteľov rešpektuje stanovisko Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) k stupňovanému štrajku. Vnímame ho v zásade ako podporu našim požiadavkám a aktivitám v spoločnom úsilí o primerané financovanie školstva. Sme radi, že sa nám v tomto smere darí zbližovať postoje a stanoviská. \" Podporu štrajku vyjadrili napríklad Nové školské odbory či Slovenská komora učiteľov . Hlavnými tvárami štrajkov a ISU sú Vladislav Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov a Branislav Kočan, člen Slovenskej učiteľskej komory pre stredné školy. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy", "stupňovaný štrajk", "Slovenská komora učiteľov", "Nové školské odbory", "kolektívnou zmluvou", "odborovým orgánom", "rozhovore", "nepodporil", "neodrádzal", "stanoviska", "Podporu", "Nové školské odbory", "Slovenská komora učiteľov"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/sk/Odborovy-zvaz.alej", "http://isu.sk/tlacove-spravy/vyhlasenie-isu-k-stupovanemu-strajku/", "http://www.komoraucitelov.org/", "http://nso.sk/", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/kolektivne-pracovnopravne-vztahy/kolektivne-zmluvy/", "https://www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_pre/zamestnancov/odbory/informacia_ozpsav.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/383011-odbory-nepodporia-politicke-a-divoke-strajky-tvrdi-ondek/", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/vyhlasenie-predsednictva-zvazu.alej", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404410-odbory-nechaju-ucast-na-strajku-ucitelov-na-svojich-clenoch/", "http://isu.sk/tlacove-spravy/stanovisko-isu-k-tlacovej-konferencii-oz-psav-zo-7-9-2016/", "http://isu.sk/tlacove-spravy/podakovanie-podporovatelom/", "http://nso.sk/14-sample-data-articles/233-podporastupnovanemu.html", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-297-ocakavania-sku-a-vyznam-strajku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:40.044421+00:00"}
{"id": "48226", "numeric_id": 48226, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48226", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "My sme na to, aby táto TPS nerástla investovali v roku 2020 160 000 000 ako vláda a v roku 2021 140 000 000 . K tomu sme pridali ďalších 40 000 000 do regulácie, aby sme ochránili občanov Slovenskej republiky od nárastu cien.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Eduard Heger v novembri 2020 ako vtedajší minister financií vyčlenil 162 miliónov eur na to, aby sa nemusela prudko (skoro dvojnásobne) zvyšovať tarifa za prevádzkovanie systému. Jej navýšenie by predstavovalo aj nárast celkovej ceny elektriny pre spotrebiteľov. Dôvodom k navyšovaniu je tzv. historický dlh vlády Roberta Fica, ktorá chcela zákonom podporiť nové elektrárne na obnoviteľnú energiu. Na tieto dotácie sa napr. len v roku 2020 domácnosti a firmy vyzbierali vo svojich faktúrach sumou 467 miliónov eur. Avšak informácie o investíciách za rok 2021 sa nám nepodarilo dohľadať.\n\nRovnako je pravda, že vláda podporila zníženie TPS pre priemyselných odberateľov štátnou dotáciou vo výške 40 miliónov eur na rok 2022.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Eduard Heger v novembri 2020 ako vtedajší minister financií vyčlenil 162 miliónov eur na to, aby sa nemusela prudko (skoro dvojnásobne) zvyšovať tarifa za prevádzkovanie systému. Jej navýšenie by predstavovalo aj nárast celkovej ceny elektriny pre spotrebiteľov. Dôvodom k navyšovaniu je tzv. historický dlh vlády Roberta Fica, ktorá chcela zákonom podporiť nové elektrárne na obnoviteľnú energiu. Na tieto dotácie sa napr. len v roku 2020 domácnosti a firmy vyzbierali vo svojich faktúrach sumou 467 miliónov eur. Avšak informácie o investíciách za rok 2021 sa nám nepodarilo dohľadať.", "Rovnako je pravda, že vláda podporila zníženie TPS pre priemyselných odberateľov štátnou dotáciou vo výške 40 miliónov eur na rok 2022."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenil", "historický dlh", "podporila"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/ludia-na-solarnych-baronov-doplacat-nebudu-mame-riesenie-tvrdi-eduard-heger-106621.aspx", "https://index.sme.sk/c/22732278/ficov-dlh-distribuckam-zvysuje-faktury-za-elektrinu.html", "https://www.urso.gov.sk/urso-vyrazne-znizil-tps-a-zredukoval-naklady-na-distribuciu-a-prenos-elektriny-cim-v-maximalnej-miere-vyuzil-svoje-regulacne-nastroje-aby-zmiernil-narast-celkovej-ceny-elektriny-pre-slovenske-domacnosti-a-podnikatelov-v-roku-2022/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:34.445423+00:00"}
{"id": "45130", "numeric_id": 45130, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45130", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ľuďom som to sľúbil pred voľbami, aj po voľbách, že toto bude vláda aj premiér, ktorý bude ľuďom vždy hovoriť pravdu holú, aká je.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič aj strana OĽaNO pred aj po voľbách opakovanie deklarovali, že budú ľuďom hovoriť pravdu. Či to skutočne robia, Demagóg.SK pri tomto tvrdení nehodnotil. Tvrdenie premiéra hodnotíme ako pravdivé. V predvolebnom rozhovore pre TASR Igor Matovič uviedol, že „hovoriť pravdu vždy, za každých okolností a bez ohľadu na následky, je niečo, čím naozaj rád trpím…” Pre Nový čas dva dni pred voľbami povedal , že „šašo má veľkú výhodu v tom, že vždy mohol hovoriť pravdu. Ja si to užívam v politike, cítim sa slobodný. Snažím sa hovoriť pravdu bez ohľadu na následky.” Volebný program OĽaNO 2020 obsahuje heslá ako „Desať rokov úprimne hovoríme pravdu” a „Vytrvalo kráčame k pravde a spravodlivosti.” Matovič svoj sľub hovoriť ľuďom pravdu opakuje aj v príhovore novovymenovaného premiéra (2:19).", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič aj strana OĽaNO pred aj po voľbách opakovanie deklarovali, že budú ľuďom hovoriť pravdu. Či to skutočne robia, Demagóg.SK pri tomto tvrdení nehodnotil. Tvrdenie premiéra hodnotíme ako pravdivé. V predvolebnom rozhovore pre TASR Igor Matovič uviedol, že „hovoriť pravdu vždy, za každých okolností a bez ohľadu na následky, je niečo, čím naozaj rád trpím…” Pre Nový čas dva dni pred voľbami povedal , že „šašo má veľkú výhodu v tom, že vždy mohol hovoriť pravdu. Ja si to užívam v politike, cítim sa slobodný. Snažím sa hovoriť pravdu bez ohľadu na následky.” Volebný program OĽaNO 2020 obsahuje heslá ako „Desať rokov úprimne hovoríme pravdu” a „Vytrvalo kráčame k pravde a spravodlivosti.” Matovič svoj sľub hovoriť ľuďom pravdu opakuje aj v príhovore novovymenovaného premiéra (2:19)."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "povedal", "obsahuje", "opakuje"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/764365/volby-2020-matovic-by-chcel-mat-vo-vlade-najma-silove-zlozky/", "https://www.cas.sk/clanok/949332/rozhovory-politickych-lidrov-pre-novy-cas-co-si-nachystali-pre-volicov/", "https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/1179062/mame-noveho-premiera-a-vladu-prezidentka-ich-slavnostne-vymenovala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:44.178987+00:00"}
{"id": "vr26489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26489", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Štyri podpisy pod kandidatúrou Milana Kňažka... (hovorí o tom, že poslanci za SDKÚ-DS sa podpísali pod kandidatúru, pozn).", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa mediálnych správ skutočne podporili podpismi kandidatúru Milana Kňažka za prezidenta štyria poslanci SDKÚ - Ľudovít Kaník, Jozef Mikuš, Ivan Štefanec a Viliam Novotný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa mediálnych správ skutočne podporili podpismi kandidatúru Milana Kňažka za prezidenta štyria poslanci SDKÚ - Ľudovít Kaník, Jozef Mikuš, Ivan Štefanec a Viliam Novotný."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["správ"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/tito-poslanci-sdku-podpisali-pod-prezidentsku-kandidaturu-knazka-bardosa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:51.166703+00:00"}
{"id": "vr29425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29425", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Hovoríte, že vy znižujete odvody a pravica to nikdy neurobila. Prepáčte, vy ste boli ten, ktorý ste zaviedli odvody, napríklad pracujúcich študentov, ktorý ste napríklad pre dôchodcov, ktorí pracujú, tiež ste zaviedli odvody. Teraz dokonca ste urobili to, že pôvodne nad 150 eur to bolo, teraz v prípade študentov ste to uvoľnili, to znamená, že nad 200 eur, ale v prípade dôchodcov, teda nie.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa zákonov z dielne Smeru sa s platnosťou od 1. januára 2013 upravili pravidlá uzatvárania dohôd o práci študentov (. pdf , s. 10) a dôchodcov. Zároveň tieto novely ukladajú odvodovú (. pdf , s. 1) povinnosť študentom a dôchodcom so zárobkom presahujúcim 66 eur mesačne.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa zákonov z dielne Smeru sa s platnosťou od 1. januára 2013 upravili pravidlá uzatvárania dohôd o práci študentov (. pdf , s. 10) a dôchodcov. Zároveň tieto novely ukladajú odvodovú (. pdf , s. 1) povinnosť študentom a dôchodcom so zárobkom presahujúcim 66 eur mesačne."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "200"], "url": ["file:///C:/Users/tin.tin/Downloads/252-2012-z-z.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-12-z413%2F54707c&ei=QTAsVbrDH5Pkasu-gJAG&usg=AFQjCNFLMwmk_XGjcz6vweOJwUJOH1qfKg&sig2=UnS0_bH_uZrDTPYyMP-6ag&bvm=bv.90491159,d.d2s&cad=rja", "http://www.socpoist.sk/aktuality-studenti-budu-moct-od-112015-bez-platenia-odvodov-zarobit-na-dohodu-200-eur/48411s59085c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:28.573657+00:00"}
{"id": "vr30703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30703", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Druhý príklad, cesta medzi Oravou a Kysucami. Opäť cesta bola odovzdaná za nás v roku 2008 alebo 2009 si nepamätám, opäť prišli a pýtali 16 miliónov eur. Bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia ministerstvo dopravy vyplatilo teraz v decembri podpísanú zmluvu na 16 miliónov doplatok, už 9,1 milióna eur doplatili.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otvorenie cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná bolo 10. novembra 2008.", "analysis_paragraphs": ["Otvorenie cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná bolo 10. novembra 2008."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Otvorenie", "SITA z dňa 13. januára 2012", "TU", "uvádza"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=58111", "http://ekonomika.sme.sk/c/6215786/sprava-ciest-sa-dohodla-so-stavbarmi-na-urovnani-sporu.html", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=347143", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54418660-fico-rezort-dopravy-ma-vyplatit-skupine-stavebnych-firiem-16-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:57.606269+00:00"}
{"id": "vr37454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37454", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "Ja sa pozriem do susedného severného Poľska, kde každá dedina alebo mesto, aby to občania vedeli, má svoju hurtovňu, alebo po slovensky tržnicu, kde občan producent tej obce, alebo toho mesta môže predávať svoje produkty. Mäso, mäsové výrobky, mlieko, mliečne výrobky, ovocie, zeleninu. Môže predávať pekárenské výrobky s 3 % DPH.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa článku z roku 2009 Poľsko malo dve zvýhodnené sadzby na úrovni 3 a 7 percent, pričom štandardnou bola 22-percentná. Súčasná štandardná DPH v Poľsku je však od januára 2011 na úrovni 23 percent. Znížené sadzby DPH na potraviny, knihy a noviny a ďalšie služby sú na úrovni 8 a 5 percent. Trojpercentná DPH na pekárenské výrobky nie je uvedená.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku z roku 2009 Poľsko malo dve zvýhodnené sadzby na úrovni 3 a 7 percent, pričom štandardnou bola 22-percentná. Súčasná štandardná DPH v Poľsku je však od januára 2011 na úrovni 23 percent. Znížené sadzby DPH na potraviny, knihy a noviny a ďalšie služby sú na úrovni 8 a 5 percent. Trojpercentná DPH na pekárenské výrobky nie je uvedená."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["článku", "DPH v Poľsku"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1180645", "http://www.tmf-vat.com/vat/eu-vat-rates.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:58.947056+00:00"}
{"id": "vr25606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25606", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Ministerstvo financií zverejní porovnanie prvý polrok 2012, prvý polrok 2013 a narástli (dovoz poľské výrobky, pozn.) sme o 10%. Prečo v ČR za rovnaké obdobie nastal pokles poľských výrobkov?", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme či výsledky zverejňoval minister financií. Ide o údaje ŠÚ SR a Českého štatistického úradu. Dovoz poľských potravín na Slovensko narástol približne o objem aký spomína Z. Simon. Nie je však pravdou, že v Českej republike za rovnaké obdobie nastal pokles dovozu poľských potravín. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme či výsledky zverejňoval minister financií. Ide o údaje ŠÚ SR a Českého štatistického úradu. Dovoz poľských potravín na Slovensko narástol približne o objem aký spomína Z. Simon. Nie je však pravdou, že v Českej republike za rovnaké obdobie nastal pokles dovozu poľských potravín. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["štatistík zahraničného obchodu", "správy", "semidefinitívne údaje", "štatistického"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5727", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5727", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5727", "http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:21.135384+00:00"}
{"id": "49635", "numeric_id": 49635, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49635", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Peter Pellegrini zostal čestným predsedom alebo zakladajúcim predsedom strany Hlas.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členovia strany Hlas-SD na júnovom sneme okrem iného odsúhlasili zmenu stanov, vedúcu k vytvoreniu postu zakladajúceho predsedu strany. Novovytvorený post pripadol Petrovi Pellegrinimu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPeter Pellegrini získal v 6. apríla 2024 53,1 % hlasov voličov čím sa stal šiestym prezidentom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa na júnovom sneme strany Hlas-SD v súlade s politickou tradíciou vzdal funkcie predsedu strany a požiadal predsedníctvo, aby na najbližšom rokovaní vyjadrilo súhlas s pozastavením jeho členstva. Novým predsedom strany Hlas-SD stal vtedajší generálny manažér strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.\n\nČlenovia strany na júnovom sneme odsúhlasili taktiež zmenu stanov politického subjektu v podobe dodatku. Ňou sa vytvoril v rámci organizačnej štruktúry post zakladajúceho predsedu strany, ktorý bude zastávať Peter Pellegrini. Zakladajúci predseda bude v súlade so zákonom disponovať aj určitými kompetenciami.\n\nPri prezentácii dodatku o zmene stanov Šutaj Eštok poznamenal, že Petra Pellegriniho „nechcú pustiť, aby uletel od toho svojho politického dieťaťa“. Požiadal preto účastníkov snemu, aby ho „jednou rukou držali za nohu,“ v podobe odsúhlasenia zmeny stanov, ktoré udelili Pellegrinimu post zakladajúceho člena strany. Šutaj Eštok vyzdvihol, že nejde o post čestného predsedu, pretože tých môže byť do budúcna viac, ale zakladajúci člen bude len jeden. Podľa nového predsedu strany má novovytvorený post slúžiť ako opora a bude „garantovať to, že sa strana nikdy nevychýli zo svojej orientácie“ ( 3:20:25 ).", "analysis_paragraphs": ["Členovia strany Hlas-SD na júnovom sneme okrem iného odsúhlasili zmenu stanov, vedúcu k vytvoreniu postu zakladajúceho predsedu strany. Novovytvorený post pripadol Petrovi Pellegrinimu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Peter Pellegrini získal v 6. apríla 2024 53,1 % hlasov voličov čím sa stal šiestym prezidentom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa na júnovom sneme strany Hlas-SD v súlade s politickou tradíciou vzdal funkcie predsedu strany a požiadal predsedníctvo, aby na najbližšom rokovaní vyjadrilo súhlas s pozastavením jeho členstva. Novým predsedom strany Hlas-SD stal vtedajší generálny manažér strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.", "Členovia strany na júnovom sneme odsúhlasili taktiež zmenu stanov politického subjektu v podobe dodatku. Ňou sa vytvoril v rámci organizačnej štruktúry post zakladajúceho predsedu strany, ktorý bude zastávať Peter Pellegrini. Zakladajúci predseda bude v súlade so zákonom disponovať aj určitými kompetenciami.", "Pri prezentácii dodatku o zmene stanov Šutaj Eštok poznamenal, že Petra Pellegriniho „nechcú pustiť, aby uletel od toho svojho politického dieťaťa“. Požiadal preto účastníkov snemu, aby ho „jednou rukou držali za nohu,“ v podobe odsúhlasenia zmeny stanov, ktoré udelili Pellegrinimu post zakladajúceho člena strany. Šutaj Eštok vyzdvihol, že nejde o post čestného predsedu, pretože tých môže byť do budúcna viac, ale zakladajúci člen bude len jeden. Podľa nového predsedu strany má novovytvorený post slúžiť ako opora a bude „garantovať to, že sa strana nikdy nevychýli zo svojej orientácie“ ( 3:20:25 )."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["získal", "vzdal", "sneme", "3:20:25"], "url": ["https://volby.sme.sk/prezidentske-volby/2024/vysledky", "https://sita.sk/strana-hlas-sd-ma-snem-v-kosiciach-pellegrini-ako-predseda-skonci-a-stranu-ma-viest-sutaj-estok-videofoto/", "https://www.youtube.com/watch?v=UdkpFjs3UKs&ab_channel=HNtelev%C3%ADzia", "https://www.youtube.com/watch?v=UdkpFjs3UKs&ab_channel=HNtelev%C3%ADzia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:08.554382+00:00"}
{"id": "46240", "numeric_id": 46240, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46240", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vražda bola hrubo politicky zneužitá proti mojej vláde a o tom dnes všetci vieme. Pokusy tu boli rôznorodé, od prepojenia Úradu vlády na taliansku mafiu a po ďalšie nezmysly", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prepojenie človeka blízkeho talianskej mafii na ľudí pôsobiacich na Úrade vlády v čase, keď bol Robert Fico premiérom, je preukázaný fakt - nie nezmysel. Tieto kontakty média odhalili po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé. Po zverejnení - pre zavraždenie - nedokončeného článku Jána Kuciaka vyšli najavo kontakty ľudí blízkych strane Smer či premiérovi na michalovského podnikateľa talianskeho pôvodu Antonina Vadalu. Podľa denníka SME „talianska organizácia na boj proti mafii DIA (Direzione investigativa antimafia, podobná ako NAKA na Slovensku) vedie Vadalu ako človeka blízkeho kalábrijskej mafii 'Ndrangheta.” Noviny vychádzali z komunikácie medzi slovenskou ambasádou v Ríme a DIA. Talianske súdy medzičasom Vadalu odsúdili na deväť rokov za pašovanie kokaínu. Niekdajšia hlavná štátna radkyňa a asistentka v vtedajšieho premiéra Roberta Fica Mária Trošková bola kedysi Vadalovou priateľkou a podnikala s ním. Podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka bola Trošková v kontakte s Vadalom aj v čase, keď už pracovala pre premiéra Fica. S Vadalom si mala písať cez aplikácie Threema a Whatsapp aj v rokoch 2014 až 2017. Podľa jej výpovede pred vyšetrovateľom ju Vadala zoznámil s Viliamom Jasaňom, vtedajším poslancom strany Smer. „...mal uvoľnené miesto asistenta poslanca a ten ma na tú prácu vzal,” povedala Trošková. Neskôr Trošková prešla pracovať na Úrad vlády. Viliam Jasaň pred vyšetrovateľom tvrdil, že „ keď bol (Vadala - pozn.) v Bratislave, zavolal ‚poď na kávu‘, keď som mal čas, som išiel, keď nie, tak som nešiel. Dôvod zoznámenia bol ten, že ja ako poslanec som sa stretával s množstvom ľudí, to je všetko.” „Na osobnej úrovni bol môj vzťah s Vadalom na bežnej úrovni ako s ľuďmi, s ktorými som sa stretával.“ Keď Jasaňov syn predával firmu, kúpil ju od neho Vadala. Jasaň k tomu uviedol , že „možno sme sedeli niekedy na káve a spomenul som, že chceme predať firmu. Neviem už teraz povedať.” Jasaň bol počas tretej vlády Roberta Fica riaditeľom Kancelárie Bezpečnostnej rady SR na Úrade vlády. Po zverejnení prepojení z funkcie odišiel .", "analysis_paragraphs": ["Prepojenie človeka blízkeho talianskej mafii na ľudí pôsobiacich na Úrade vlády v čase, keď bol Robert Fico premiérom, je preukázaný fakt - nie nezmysel. Tieto kontakty média odhalili po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé. Po zverejnení - pre zavraždenie - nedokončeného článku Jána Kuciaka vyšli najavo kontakty ľudí blízkych strane Smer či premiérovi na michalovského podnikateľa talianskeho pôvodu Antonina Vadalu. Podľa denníka SME „talianska organizácia na boj proti mafii DIA (Direzione investigativa antimafia, podobná ako NAKA na Slovensku) vedie Vadalu ako človeka blízkeho kalábrijskej mafii 'Ndrangheta.” Noviny vychádzali z komunikácie medzi slovenskou ambasádou v Ríme a DIA. Talianske súdy medzičasom Vadalu odsúdili na deväť rokov za pašovanie kokaínu. Niekdajšia hlavná štátna radkyňa a asistentka v vtedajšieho premiéra Roberta Fica Mária Trošková bola kedysi Vadalovou priateľkou a podnikala s ním. Podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka bola Trošková v kontakte s Vadalom aj v čase, keď už pracovala pre premiéra Fica. S Vadalom si mala písať cez aplikácie Threema a Whatsapp aj v rokoch 2014 až 2017. Podľa jej výpovede pred vyšetrovateľom ju Vadala zoznámil s Viliamom Jasaňom, vtedajším poslancom strany Smer. „...mal uvoľnené miesto asistenta poslanca a ten ma na tú prácu vzal,” povedala Trošková. Neskôr Trošková prešla pracovať na Úrad vlády. Viliam Jasaň pred vyšetrovateľom tvrdil, že „ keď bol (Vadala - pozn.) v Bratislave, zavolal ‚poď na kávu‘, keď som mal čas, som išiel, keď nie, tak som nešiel. Dôvod zoznámenia bol ten, že ja ako poslanec som sa stretával s množstvom ľudí, to je všetko.” „Na osobnej úrovni bol môj vzťah s Vadalom na bežnej úrovni ako s ľuďmi, s ktorými som sa stretával.“ Keď Jasaňov syn predával firmu, kúpil ju od neho Vadala. Jasaň k tomu uviedol , že „možno sme sedeli niekedy na káve a spomenul som, že chceme predať firmu. Neviem už teraz povedať.” Jasaň bol počas tretej vlády Roberta Fica riaditeľom Kancelárie Bezpečnostnej rady SR na Úrade vlády. Po zverejnení prepojení z funkcie odišiel ."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["SME", "odsúdili", "priateľkou", "podnikala", "výpovede", "predával", "uviedol", "bol", "odišiel"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22103734/vadala-zalozil-na-slovensku-bunku-mafie-povedali-pred-rokmi-taliani-gasparovi.html", "https://domov.sme.sk/c/22233443/vadala-branil-smer-aj-po-zatknuti-odsudili-ho-za-kokain.html", "https://www.trend.sk/spravy/vadala-troskova-mali-milostny-vztah-jej-matka-zatykaci-vedela", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=214254&SID=4&P=1", "https://dennikn.sk/1708738/troskova-na-policii-s-jasanom-ma-zoznamil-antonino-vadala-jasan-s-vadalom-ma-zoznamil-holko/", "https://dennikn.sk/1708738/troskova-na-policii-s-jasanom-ma-zoznamil-antonino-vadala-jasan-s-vadalom-ma-zoznamil-holko/", "https://dennikn.sk/1708738/troskova-na-policii-s-jasanom-ma-zoznamil-antonino-vadala-jasan-s-vadalom-ma-zoznamil-holko/", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=6C00094AF7A74761BE025DA4A04975C6-40660A172CC321EF730355CF47A7642A", "https://www.aktuality.sk/clanok/581339/jasan-a-troskova-skoncili-na-urade-vlady-az-po-odchode-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:16.791931+00:00"}
{"id": "vr15906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15906", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Celkove nám ubudlo z nezamestnanosti za tie posledné roky 130-tisíc ľudí a my sme vytvorili 180-tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Za obdobie od nástupu druhej Ficovej vlády až do súčasnosti, podľa štatistiky ÚPSVaR, ubudlo presne 134 510 ľudí z evidencii nezamestnaných. V prípade nových pracovných miest na základe údajov o počte pracujúcich ( Štatistický úrad SR ), vidíme, že od prvého štvrťroka 2012 (2 324 tisíc osôb) do konca roka 2016 (2 492 tisíc osôb) narástol počet zamestnaných o približne 168 tisíc. Možno teda na základe tejto štatistiky zjednodušene povedať, že vzniklo 168 tisíc pracovných miest. Táto štatistika, ale neráta s ľudmi, ktorí majú dve alebo viac zamestnaní. Keďže sa nám podobnú štatistika z verejne dostupných zdrojov získať nepodarilo. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Za obdobie od nástupu druhej Ficovej vlády až do súčasnosti, podľa štatistiky ÚPSVaR, ubudlo presne 134 510 ľudí z evidencii nezamestnaných. V prípade nových pracovných miest na základe údajov o počte pracujúcich ( Štatistický úrad SR ), vidíme, že od prvého štvrťroka 2012 (2 324 tisíc osôb) do konca roka 2016 (2 492 tisíc osôb) narástol počet zamestnaných o približne 168 tisíc. Možno teda na základe tejto štatistiky zjednodušene povedať, že vzniklo 168 tisíc pracovných miest. Táto štatistika, ale neráta s ľudmi, ktorí majú dve alebo viac zamestnaní. Keďže sa nám podobnú štatistika z verejne dostupných zdrojov získať nepodarilo. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "Štatistický úrad SR", "Podľa", "tvrdil", "urobila"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22)&ui.name=Pracuj%C3%BAci%20pod%C4%BEa%20V%C3%BDberov%C3%A9ho%20zis%C5%A5ovania%20pracovn%C3%BDch%20s%C3%ADl%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://ekonomika.sme.sk/c/20088587/pracovne-miesta-vytvorili-najma-mali-zamestnavatelia.html", "https://chren.blog.sme.sk/c/399466/pravda-o-nezamestnanosti-robert-fico-vytvoril-len-5100-pracovnych-miest.html", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/921693-za-poklesom-nezamestnanosti-je-manipulacia-statistik-vyhlasila-nicholsonova"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:05.144075+00:00"}
{"id": "vr16336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16336", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Veď nakoniec sa vytvorila koalícia všetkých proti jednému, proti HZDS. Zo zahraničia prichádzalo veľmi veľa nepriaznivých informácií. Napríklad od pani Albrightovej priamo odkaz.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po voľbách do Národnej rady v roku 1998 naozaj vznikla široká vládna koalícia strán, ktorých hlavným cieľom bolo nahradenie vlády Vladimíra Mečiara. Okrem HZDS však v opozícii skončila aj SNS, strana Jána Slotu bola totiž dovtedy koaličným partnerom HZDS. \"Nepriaznivé informácie\", vrátane odkazu Madeleine Albrightovej, prichádzali ešte počas vlády Vladimíra Mečiara vo volebnom období 1994 - 1998. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Voľby do Národnej rady v 1998 boli poznačené silnou polarizáciou spoločnosti a bojom proti autoritatívnej vláde Vladimíra Mečiara. Za týmto účelom sa ešte pred voľbami zlúčilo päť opozičných strán (KDH, DÚ, SDSS, DS a SZS) a vo voľbách kandidovali ako Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorú viedol Mikuláš Dzurinda. Ďalej ako samostatné subjekty kandidovali viaceré opozičné strany, a to Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Strana maďarskej koalície (SMK) a Strana občianskeho porozumenia (SOP). Voľby síce vyhralo Mečiarovo HZDS s 27 percentami, no nebolo schopné utvoriť vládnu koalíciu. To sa podarilo SDK. Koalícia sa vo voľbách umiestnila na druhom mieste s 26,33 % hlasov, no zoskúpenie spomínaných piatich strán bolo schopné zostaviť širokú ľavo-pravú vládu v spolupráci s ostatnými opozičnými stranami (už spomínané SDĽ, SMK a SOP). Nová vládna koalícia po voľbách obsadila v Národnej rade spolu až 93 zo 150 kresiel, čím tiež získala ústavnú väčšinu. V opozícii okrem HZDS skončila aj SNS. Práve SNS vedená Jánom Slotom bola popri ZRS (Združenie robotníkov Slovenska) jedným z dvoch koaličných partnerov HZDS v predošlej vláde v rokoch 1994 - 1998. Toto obdobie bolo poznačené autoritatívnym štýlom vlády a odklonom Slovenska od demokratických hodnôt. Madeleine Albrightová, vtedy ministerka zahraničia USA, sa v roku 1997 vyjadrila , že Slovensko je čiernou dierou Európy. Vo všeobecnosti mala krajina v období Mečiarovej vlády negatívne vzťahy so západnými krajinami a bola terčom viacerých diplomatických demaršov . Naštrbené vzťahy tiež znamenali prerušené rokovania o vstupe do EÚ či NATO. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách do Národnej rady v roku 1998 naozaj vznikla široká vládna koalícia strán, ktorých hlavným cieľom bolo nahradenie vlády Vladimíra Mečiara. Okrem HZDS však v opozícii skončila aj SNS, strana Jána Slotu bola totiž dovtedy koaličným partnerom HZDS. \"Nepriaznivé informácie\", vrátane odkazu Madeleine Albrightovej, prichádzali ešte počas vlády Vladimíra Mečiara vo volebnom období 1994 - 1998. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Voľby do Národnej rady v 1998 boli poznačené silnou polarizáciou spoločnosti a bojom proti autoritatívnej vláde Vladimíra Mečiara. Za týmto účelom sa ešte pred voľbami zlúčilo päť opozičných strán (KDH, DÚ, SDSS, DS a SZS) a vo voľbách kandidovali ako Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorú viedol Mikuláš Dzurinda. Ďalej ako samostatné subjekty kandidovali viaceré opozičné strany, a to Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Strana maďarskej koalície (SMK) a Strana občianskeho porozumenia (SOP). Voľby síce vyhralo Mečiarovo HZDS s 27 percentami, no nebolo schopné utvoriť vládnu koalíciu. To sa podarilo SDK. Koalícia sa vo voľbách umiestnila na druhom mieste s 26,33 % hlasov, no zoskúpenie spomínaných piatich strán bolo schopné zostaviť širokú ľavo-pravú vládu v spolupráci s ostatnými opozičnými stranami (už spomínané SDĽ, SMK a SOP). Nová vládna koalícia po voľbách obsadila v Národnej rade spolu až 93 zo 150 kresiel, čím tiež získala ústavnú väčšinu. V opozícii okrem HZDS skončila aj SNS. Práve SNS vedená Jánom Slotom bola popri ZRS (Združenie robotníkov Slovenska) jedným z dvoch koaličných partnerov HZDS v predošlej vláde v rokoch 1994 - 1998. Toto obdobie bolo poznačené autoritatívnym štýlom vlády a odklonom Slovenska od demokratických hodnôt. Madeleine Albrightová, vtedy ministerka zahraničia USA, sa v roku 1997 vyjadrila , že Slovensko je čiernou dierou Európy. Vo všeobecnosti mala krajina v období Mečiarovej vlády negatívne vzťahy so západnými krajinami a bola terčom viacerých diplomatických demaršov . Naštrbené vzťahy tiež znamenali prerušené rokovania o vstupe do EÚ či NATO. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["kandidovali", "Voľby", "93", "vyjadrila", "demaršov", "prerušené"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/130393-vzostupy-a-pady-dzurindovej-strany", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab4.jsp.htm", "https://www.bloomberg.com/news/articles/1998-10-25/a-black-hole-emits-some-light-dot-dot-dot-but-the-old-gang-isnt-giving-up-intl-edition", "https://domov.sme.sk/c/7186787/demarse-meciarovi-pad-radicovej-ked-europa-hybala-nasou-politikou.html#axzz4jokL93te", "https://www.aktuality.sk/clanok/436807/nevyspytatelny-vladimir-meciar-aka-bude-jeho-politicka-buducnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:54.680615+00:00"}
{"id": "vr28523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28523", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Som bol tri obdobia v opozícii a len raz v koalícii (pôsobenie v NR SR, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Slota hovorí o svojom pôsobení v NR SR resp SNR v rokoch kedy zastával post primátora mesta Žilina (1990-2006). Výrok hodnotíme ako nepravdivý pretože Slota bol v období primátorovania štyrikrát členom NRSR a z toho bola SNS so Slotom bola dvakrát súčasťou koalície a dvakrát bola v opozícii.", "analysis_paragraphs": ["Ján Slota hovorí o svojom pôsobení v NR SR resp SNR v rokoch kedy zastával post primátora mesta Žilina (1990-2006). Výrok hodnotíme ako nepravdivý pretože Slota bol v období primátorovania štyrikrát členom NRSR a z toho bola SNS so Slotom bola dvakrát súčasťou koalície a dvakrát bola v opozícii."], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["1990", "Jánom Slotom", "vytvorila", "1994", "koalíciu", "1998", "2002"], "url": ["http://tema.aktuality.sk/volby-do-slovenskej-narodnej-rady-v-roku-1990/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Slota", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_24._j%C3%BAna_1992_do_15._marca_1994", "http://www.sme.sk/c/601881/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-1994.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1994", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1998", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2002"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:31.029977+00:00"}
{"id": "vr30663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30663", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja som na vláde spomínal to prepojenie firmy Elementa s jej materskou spoločnosťou, ako tam nejaké toky prebiehali a to podozrenie bolo zvýraznené na vláde. Ak kolegovia z SDKÚ tvrdia, že nič na vláde nebolo predložené, tak to celkom si myslím, že je pre mňa veľké sklamanie.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa a jej matku Pressburg Properties. O tomto prepojením mal informovať D. Lipšic na rokovaní vlády 11. januára 2012.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa a jej matku Pressburg Properties. O tomto prepojením mal informovať D. Lipšic na rokovaní vlády 11. januára 2012."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-54401270-bubenikovu-popravil-vazny-dokaz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:10.592177+00:00"}
{"id": "vr28045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28045", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ceny reálne už niekoľko mesiacov nestúpajú, pretože máme do určitej miery defláciu technickú...", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR sa inflácia od januára 2014 pohybuje na nulovej úrovni a v mesiacoch februára, marec, apríl 2014 bola inflácia na úrovni -0,1 resp. -0,2%, čiže išlo technicky o defláciu. Ide o medziročnú mieru inflácie. Údaje za mesiac máj hovoria o inflácii na úrovni 0%. Výrok hodnotíme ako pravdivý, \"V máji 2014 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 0,0 %.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR sa inflácia od januára 2014 pohybuje na nulovej úrovni a v mesiacoch februára, marec, apríl 2014 bola inflácia na úrovni -0,1 resp. -0,2%, čiže išlo technicky o defláciu. Ide o medziročnú mieru inflácie. Údaje za mesiac máj hovoria o inflácii na úrovni 0%. Výrok hodnotíme ako pravdivý, \"V máji 2014 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 0,0 %.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "máj"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i18DECE1524244394A94FC4CFD071439F%22)&ui.name=Indexy%20spotrebite%C4%BEsk%C3%BDch%20cien%20oproti%20rovnak%C3%A9mu%20obdobiu%20minul%C3%A9ho%20roku%20%5bsp0005ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/32d38b97-5a01-4609-8828-2eeb7c77adfd/!ut/p/b1/hZLJcuIwEIafJQ_AuG15PXpHXuR9vVBgwNjGEGLA4KcfMpU5pFIB6SKVvr9K_XVTJZVT5WF5berluTkelvvPe8kvAgGLikLLAIqDAFt2ROaqwZgJ9wCKBwC_LBm-50US6oBj2TdDi6WB_Z9_AnzPcwIAJlECkEYQefxXXjXlOSs4AKJjcoDleRJKAUIgo2f5mGWpjMrb4qZoR7fWZWU7InNqbFQP1SJgRPsSHWm8szSQplQKklnsVVPdzgkm64pYfOrnTKMNzbAGZG0UKS-6TrMMIfPhRGOULZjd4XoIx7MPOxCVllErcanoW53J9IvoEqGN7cu4d5r-wObY81E6vwjSrLZXfTdb_HDzo_jP2uQgCCInTcFMGQMwok0gyQNR_rt5AnzmjchnZIk1VS30Hs-xyoiRwzMA9Ff-CfCsNwAv_g_wqjdP85_Ai9nMqPIf8mw6_gHPxveVpPKpBfMVAPAciIH9An7rY8y_AB6NJvNjv6GKByb8ioUcFVM5sIuovb_jqZvCdgqJOyVAWnwDnXaiOI9JbFjkbNNEPwFoCYqTs_14H4lWeuSc--s0TBRZ7c3OriiLKptV_2es-j_wR6IZlpdEnnt4e5wRlbYFK-gDHjU9ugYn9z5kR35TswGce28sBfYomKnndNJurwRuGke8TTPpODXl--Fdk3fFcsas1Q_ak3PZ8XelfO879aCGDho6md_FZais2o20LzSsWEbWC27tZdbB42ds4wlM3s_XmrERTzuIs2XC6wONllXP034ruTlyEmnwm2sWZ6dOy7h06SU9zayaheV14ng3NDMqyUWSh3h0Rf5Ki0PsK5vuo357-xL922TSwk_RARO1JhM5GOgpJUTTEhLr00AietDUO2ipHSdwj6cCxXCzImn-JVrh3WKvfhctiAIgQRBZhpV4Dn2KrljBOOJRx_mOTsbSPWKbIb0g29Gqm2t1oLAHMz8M-SEwUn9xFppqNQv5YhzdoDJQvjIChhdGA3nToPcqzmtyKi5YMl3N86alV26HrSkOJthnvYY6Zr0dP7-j20Wr2-TYgIAVx23HtZNb69Q-Xm4FGvGJQx96mnJljtvU2Kfcstvckb9Jl22y27m-rikhv-J4fUuKW3XsOuauVZE2M_ddNXtn8r3gO1IVKZh9o977JEmu9mM5fKg_tki2hPvgavnt7S8AMJRL/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:06.820217+00:00"}
{"id": "vr15353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15353", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...pán Juncker, ktorý sa už vyjadril dávno, že keď ide do tuhého, musíte klamať", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jean-Claude Juncker skutočne vyslovil tvrdenie v zmysle, že keď ide do tuhého, musíte klamať. Stalo sa to v roku 2011 počas debaty European Movement , kedy priznal, že musel novinárom klamať o tajných stretnutiach počas najkritickejších chvíľ euro-krízy, aby obmedzil špekulácie na finančných trhoch v krízou postihnutých krajinách EU. Milan Krajniak využil rovnaké Junckerove vyjadrenie aj v májovej relácii V politike . Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"When it becomes serious, you have to lie\" znel kontroverzný výrok, ktorý Jean-Claude Juncker počas debaty vyslovil pred novinármi. Juncker sa taktiež nechal počuť, že uprednostňuje \"secret, dark debates\" a na sklonku gréckej krízy si vyslúžil pomenovanie ako \"majster lží\". Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jean-Claude Juncker skutočne vyslovil tvrdenie v zmysle, že keď ide do tuhého, musíte klamať. Stalo sa to v roku 2011 počas debaty European Movement , kedy priznal, že musel novinárom klamať o tajných stretnutiach počas najkritickejších chvíľ euro-krízy, aby obmedzil špekulácie na finančných trhoch v krízou postihnutých krajinách EU. Milan Krajniak využil rovnaké Junckerove vyjadrenie aj v májovej relácii V politike . Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"When it becomes serious, you have to lie\" znel kontroverzný výrok, ktorý Jean-Claude Juncker počas debaty vyslovil pred novinármi. Juncker sa taktiež nechal počuť, že uprednostňuje \"secret, dark debates\" a na sklonku gréckej krízy si vyslúžil pomenovanie ako \"majster lží\". Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["European Movement", "V politike", "pomenovanie"], "url": ["https://euobserver.com/economic/32222", "http://www.demagog.sk/diskusie/588/bezpecnost-europy-a-sr", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/10874230/Jean-Claude-Juncker-profile-When-it-becomes-serious-you-have-to-lie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:32.750226+00:00"}
{"id": "48166", "numeric_id": 48166, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48166", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "(Monika Kavecká, poslankyňa OĽaNO, pozn.) bola obvinená z machinácií pri verejnom obstarávaní, kde hrozí trest až 8 rokov a prečo? Lebo prenajala pozemok súkromnej firme a potom povedala, že sa dá stavať iba na tom pozemku.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Raši sa vyjadruje ku kauze poslankyne Moniky Kaveckej (OĽaNO), ktorá bola obvinená zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní. Kavecká ako starostka obce Kunerad, podľa obvinenia prenajala pozemky súkromnej firme. Neskôr vyhlásila verejnú súťaž o stavbu nájomných bytov. Byty však bolo možné postaviť len na pozemkoch, ktoré si firma prenajímala. Môže jej hroziť trest odnatia slobody na 8 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Raši sa vyjadruje ku kauze poslankyne Moniky Kaveckej (OĽaNO), ktorá bola obvinená zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní. Kavecká ako starostka obce Kunerad, podľa obvinenia prenajala pozemky súkromnej firme. Neskôr vyhlásila verejnú súťaž o stavbu nájomných bytov. Byty však bolo možné postaviť len na pozemkoch, ktoré si firma prenajímala. Môže jej hroziť trest odnatia slobody na 8 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["obvinená", "Môže"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22824809/poslankynu-olano-kavecku-obvinili-z-machinacie-pri-verejnom-obstaravani-tov.html", "https://www.ta3.com/clanok/224930/starostke-kuneradu-a-poslankyni-parlamentu-hrozi-vazenie-do-problemov-ju-dostali-najomne-byty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:50.806430+00:00"}
{"id": "vr34837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34837", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Vidíte, vidíte. Všetci viete, len mnohým to krásne vyhovuje hovoriť škaredo o našej politickej strane. Zahmlievať. Vyvolávať rôzne hrôzostrašné scenáre. Sedel som vedľa pána prokurátora Hrivnáka. Hneď vedľa neho. Od jedného z mojich poslancov dostal otázku. Pán špeciálny prokurátor, pán doktor Hrivnák, môže pán generálny prokurátor Trnka nejakým spôsobom ovplyvniť alebo zasiahnuť do príbehu financovania SDKÚ-DS? Viete čo odpovedal pán doktor Hrivnák, špeciálny prokurátor, člen špeciálnej prokuratúry, viete čo odpovedal? Povedal jedno slovo. Ale ja som ho dobre počul. Nemôže. Sedel som vedľa neho.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presné slová p. Hrivnáka overiť nevieme. Nezávislosť Špeciálnej prokuratúry na GP SR je uvedená v zákone citovanom vyššie.", "analysis_paragraphs": ["Presné slová p. Hrivnáka overiť nevieme. Nezávislosť Špeciálnej prokuratúry na GP SR je uvedená v zákone citovanom vyššie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:58.841627+00:00"}
{"id": "vr34456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34456", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "No, aj kritiky, aj nekritiky. Áno. Bolo to z dvoch strán. V každom prípade to prvé hlasovanie, prvá práca sa týkala odmietnutia pôžičky Grécku, ale hlavne diskusii a vyjednávaní v Bruseli o nastavení mechanizmov pre budúcnosť, kde by sme chceli byť a sme veľmi aktívny.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "T oto konkrétne hlasovanie nebolo prvé hlasovanie nového parlamentu, ale po „povinných“ hlasovaniach na prvých troch schôdzach (1+2 skladanie sľubov poslancov, ustanovovanie výborov, voľby predsedov výborov..., na 3. prerokovanie programového vyhlásenia vlády), sa na štvrtej hlasovalo aj o pôžičke Grécku. V zmysle prvej práce môžeme tento výrok ohodnotiť ako pravdivý. Detaily hlasovania tu .", "analysis_paragraphs": ["T oto konkrétne hlasovanie nebolo prvé hlasovanie nového parlamentu, ale po „povinných“ hlasovaniach na prvých troch schôdzach (1+2 skladanie sľubov poslancov, ustanovovanie výborov, voľby predsedov výborov..., na 3. prerokovanie programového vyhlásenia vlády), sa na štvrtej hlasovalo aj o pôžičke Grécku. V zmysle prvej práce môžeme tento výrok ohodnotiť ako pravdivý. Detaily hlasovania tu ."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:45.961252+00:00"}
{"id": "49321", "numeric_id": 49321, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49321", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Aj doteraz v podstate, čo Slovensko pre Ukrajinu dávalo, tak nám to preplácalo, nie síce priamo Ukrajina, ale európsky mierový fond, tzn. fond, ktorý financuje Európska komisia, z ktorého sa či už tie staré zbrane alebo staré náboje preplácali.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky mierový nástroj (EPF) bol zriadený v roku 2021 za účelom pomoci členským štátom pri posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti a budovaní mieru. Slovensko od EPF dostalo príspevok za pomoc Ukrajine prvýkrát v decembri 2022 vo výške 40 miliónov eur. V januári 2023 dostalo ďalší balík vo výške 41,9 milióna eur a v najbližšej dobe má obdržať 5,5 milióna eur v rámci zimného balíku pomoci Ukrajine. Európska únia by tiež mala začať diskutovať o preplácaní podpory za obdobie od februára do mája 2023, počas ktorého boli darované stíhačky MiG-29.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Európsky mierový nástroj čiasť z toho, čo sme poskytli Ukrajine, preplatil, a v budúcnosti preplatí aj ďalšie náklady spojených s vojenskou pomocou pre Ukrajinu.\n\nMinisterstvo obrany odhaduje hodnotu poskytnutého vojenského materiálu pre Ukrajinu vo výške 673 miliónov eur, z ktorých EPF zatiaľ preplatilo 82 miliónov. Okrem tohto finančného príspevku sme za pomoc Ukrajine získali 15 tankov Leopard 2 od Nemecka, ako aj bezplatné poskytnutie protivzdušnej obrany SAMP/T od Talianska.\n\nSlovensko za pomoc Ukrajine tiež obdržalo 200 miliónov dolárov od USA, ktoré môže využiť na opätovné vyzbrojenie.", "analysis_paragraphs": ["Európsky mierový nástroj (EPF) bol zriadený v roku 2021 za účelom pomoci členským štátom pri posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti a budovaní mieru. Slovensko od EPF dostalo príspevok za pomoc Ukrajine prvýkrát v decembri 2022 vo výške 40 miliónov eur. V januári 2023 dostalo ďalší balík vo výške 41,9 milióna eur a v najbližšej dobe má obdržať 5,5 milióna eur v rámci zimného balíku pomoci Ukrajine. Európska únia by tiež mala začať diskutovať o preplácaní podpory za obdobie od februára do mája 2023, počas ktorého boli darované stíhačky MiG-29.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Európsky mierový nástroj čiasť z toho, čo sme poskytli Ukrajine, preplatil, a v budúcnosti preplatí aj ďalšie náklady spojených s vojenskou pomocou pre Ukrajinu.", "Ministerstvo obrany odhaduje hodnotu poskytnutého vojenského materiálu pre Ukrajinu vo výške 673 miliónov eur, z ktorých EPF zatiaľ preplatilo 82 miliónov. Okrem tohto finančného príspevku sme za pomoc Ukrajine získali 15 tankov Leopard 2 od Nemecka, ako aj bezplatné poskytnutie protivzdušnej obrany SAMP/T od Talianska.", "Slovensko za pomoc Ukrajine tiež obdržalo 200 miliónov dolárov od USA, ktoré môže využiť na opätovné vyzbrojenie."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["Európsky mierový nástroj", "prvýkrát", "41,9", "5,5 milióna", "82", "200"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/european-peace-facility/", "https://www.ta3.com/clanok/254903/slovensko-uz-dostalo-za-pomoc-ukrajine-z-fondu-eu-prvych-40-milionov-eur-potvrdil-nad", "https://www.mosr.sk/52449-sk/slovensko-dostalo-dalsi-balik-financii-od-europskej-unie-za-poskytnutu-pomoc-ukrajine/", "https://www.sme.sk/minuta/23214416/slovensko-dostane-z-epf-za-zimny-balik-pomoci-ukrajine-5-5-miliona-eur", "https://www.sme.sk/minuta/23214416/slovensko-dostane-z-epf-za-zimny-balik-pomoci-ukrajine-5-5-miliona-eur", "https://sk.usembassy.gov/slovakia-receives-foreign-military-financing-as-a-friend-partner-and-ally-of-the-united-states/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:35.898396+00:00"}
{"id": "45049", "numeric_id": 45049, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45049", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Kto chce vstúpiť do predajne samozrejme rúško musí mať, musí tam byť dezinfekcia, môže vstúpiť len taký počet ľudí, aby mal každý k dispozícii plochu najmenej 25 m2… Odporúčame, nie je to povinnosť merať pri vstupe teplotu.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 predstavil premiér Igor Matovič hygienické opatrenia pre novootvorené prevádzky. Popri povinnom rúšku sú predajne povinné zabezpečiť dezinfekciu rúk alebo rukavice. Rovnako musia dozrieť na rozostupy minimálne 2 metre medzi zákazníkmi. Počet nakupujúcich nesmie prekročiť 1 osobu na 25 m2. Ak tieto opatrenia prevádzka zabezpečiť nevie alebo ich úmyselne nedodržiava, hrozí jej zatvorenie . Meranie teploty pred vchodom štát odporúča - neprikazuje ho. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 predstavil premiér Igor Matovič hygienické opatrenia pre novootvorené prevádzky. Popri povinnom rúšku sú predajne povinné zabezpečiť dezinfekciu rúk alebo rukavice. Rovnako musia dozrieť na rozostupy minimálne 2 metre medzi zákazníkmi. Počet nakupujúcich nesmie prekročiť 1 osobu na 25 m2. Ak tieto opatrenia prevádzka zabezpečiť nevie alebo ich úmyselne nedodržiava, hrozí jej zatvorenie . Meranie teploty pred vchodom štát odporúča - neprikazuje ho. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "opatrenia", "zatvorenie", "odporúča"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/live/?v=2987437578010457&ref=watch_permalink", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1826555/vlada-povoluje-stavebniny-zahradkarstva-a-niektore-servisy-musia-vsak-mat-dezinfekcie-ruk/", "https://www.korona.gov.sk/prijate-opatrenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:32.243957+00:00"}
{"id": "vr35288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35288", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...tento rok bude okolo 8% (deficit verejných financií, pozn.)...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MMF cez TASR a Iness na sme.sk predpovedá deficit 7-8%", "analysis_paragraphs": ["MMF cez TASR a Iness na sme.sk predpovedá deficit 7-8%"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["MMF cez TASR", "Iness na sme.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/mmf-slovensky-deficit-bude-do-8-percent-dh6-/sk_ekonomika.asp?c=A100719_142629_sk_ekonomika_p01", "https://demagog.sk/vyrok/Iness na sme.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:26.887031+00:00"}
{"id": "vr32377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32377", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Veď keď ste bol minister (Ľudovít Kaník, pozn.), tak ako tí odborári tam doslova stanovali pred ministerstvom vtedy a to parkovisko bolo permanentne obsadené.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny od 16. októbra 2002 do 17. októbra 2005. Ján Richter tvrdí, že počas tohto obdobia tam permanentne stanovali odborári. Napriek vyčerpávajúcemu hľadaniu sme však nenašli žiadne záznamy o takomto dlhodobom štrajku v spomínanom období. Výrok preto označujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny od 16. októbra 2002 do 17. októbra 2005. Ján Richter tvrdí, že počas tohto obdobia tam permanentne stanovali odborári. Napriek vyčerpávajúcemu hľadaniu sme však nenašli žiadne záznamy o takomto dlhodobom štrajku v spomínanom období. Výrok preto označujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["ministrom", "štrajk železničiarov", "štrajk učiteľov", "prípad", "prípad"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/ludovit-kanik/category:poslanci", "http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A081208_065744_sk_pludia_p01", "http://www.sme.sk/c/1009500/strajk-ucitelov-zmos-zatial-nepodpori.html", "http://www.sme.sk/c/4165583/dochodkyna-vie-ako-na-sudy-cez-strasburg.html", "http://prievidza.sme.sk/c/5072865/prievidzanka-stanuje-pred-ministerstvom-vzali-jej-syna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:55.723383+00:00"}
{"id": "vr14022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14022", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...Sieť bola jediná politická strana, ktorá bola schopná, napriek nepohodliu, ktoré s tým bolo spojené, povedať úplne otvorene, keď minister Lajčák formuloval za vládu plán postup Slovenskej republiky vo vzťahu k návrhom na povinné kvóty, tak sme povedali, my ten plán podporujeme, pretože ho považujeme za dobrý a zároveň považujeme za kľúčové, aby Slovensko smerom von hovorilo jednotným hlasom.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka tvrdí, že jeho strana ako jediná z opozície podporovala postup vlády v otázke kvót. Z výroku ani relácie nemožno presne určiť, ktorý konkrétny postup vlády má Procházka na mysli. V prípade, že referuje k reakcii žalobou na presadenie kvót, platí že aj strany OĽaNO a NOVA vyjadrili svoju podporu vláde. V prípade, že referuje k skoršiemu odmietavému prístupu ku kvótam, taktiež nemožo výrok označiť za pravdivý, nakoľko v tejto otázke existoval medzi stranami konsenzus a podporili postoj vlády aj hlasovaním v NRSR. Preto považujeme výrok za nepravdivý. Minister zahraničných vecí Lajčák na tému kvót v septembri uviedol , že by malo byť v kompetencií národných vlád v tejto otázke rozhodovať, a odsúdil ich prijatie kvalifikovanou väčšinou. Následne vláda Slovenskej republiky pristúpila k žalobe. KDH a MOST-HÍD podanie žaloby kritizovali a vyjadrili svoj nesúhlas s týmto postojom. Opozičné strany OĽaNO a NOVA sa rozhodli podporovať postup vlády v podaní žaloby. Predsedovia strán Igor Matovič a Daniel Lipšic najprv kritizovali Roberta Fica za prijatie Lisabonskej zmluvy, ale ich podporu vláda nakoniec dostala. Daniel Lipšic sa k tomu vyjadril takto: \" Šanca žaloby je malá, ale sme ochotní ho v tom podporiť. Rovnako on by mal byť korektný a povedať, že hlasovanie o Lisabonskej zmluve bola chyba. Ak by dnes zmluva nebola, minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) by dokázal zablokovať povinné kvóty. Každý sa môže mýliť, ale je chlapské si uznať chybu \".", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka tvrdí, že jeho strana ako jediná z opozície podporovala postup vlády v otázke kvót. Z výroku ani relácie nemožno presne určiť, ktorý konkrétny postup vlády má Procházka na mysli. V prípade, že referuje k reakcii žalobou na presadenie kvót, platí že aj strany OĽaNO a NOVA vyjadrili svoju podporu vláde. V prípade, že referuje k skoršiemu odmietavému prístupu ku kvótam, taktiež nemožo výrok označiť za pravdivý, nakoľko v tejto otázke existoval medzi stranami konsenzus a podporili postoj vlády aj hlasovaním v NRSR. Preto považujeme výrok za nepravdivý. Minister zahraničných vecí Lajčák na tému kvót v septembri uviedol , že by malo byť v kompetencií národných vlád v tejto otázke rozhodovať, a odsúdil ich prijatie kvalifikovanou väčšinou. Následne vláda Slovenskej republiky pristúpila k žalobe. KDH a MOST-HÍD podanie žaloby kritizovali a vyjadrili svoj nesúhlas s týmto postojom. Opozičné strany OĽaNO a NOVA sa rozhodli podporovať postup vlády v podaní žaloby. Predsedovia strán Igor Matovič a Daniel Lipšic najprv kritizovali Roberta Fica za prijatie Lisabonskej zmluvy, ale ich podporu vláda nakoniec dostala. Daniel Lipšic sa k tomu vyjadril takto: \" Šanca žaloby je malá, ale sme ochotní ho v tom podporiť. Rovnako on by mal byť korektný a povedať, že hlasovanie o Lisabonskej zmluve bola chyba. Ak by dnes zmluva nebola, minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) by dokázal zablokovať povinné kvóty. Každý sa môže mýliť, ale je chlapské si uznať chybu \"."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "kritizovali", "označil", "vyjadrili", "podporu"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8011877/o-kvotach-sa-rozhodlo-silou-hovori-minister-lajcak.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ficova-vlada-schvalila-zalobu-kvoli-kvotam-musime-to-dotiahnut-do-konca-925888", "http://domov.sme.sk/c/8103002/prochazka-zaloba-pre-kvoty-je-len-symbolicky-akt.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-kvoty-utecenci-nie/142430-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-kvoty-prejdu-vacsinou-nesuhlasi/155843-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:37.118586+00:00"}
{"id": "vr27323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27323", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "...strana (SMK, pozn.), kde som aj ja členom, kde som šéfom bratislavskej organizácie, krajskej organizácie...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gyula Bárdos je podľa údajov členom strany SMK, kde pôsobí, ako člen predsedníctva. Je tiež krajským členom strany a zároveň zamestnancom sekretariátu Bratislavského samosprávneho kraja. Na základe údajov tím demagog.sk hodnotí výrok, ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Gyula Bárdos je podľa údajov členom strany SMK, kde pôsobí, ako člen predsedníctva. Je tiež krajským členom strany a zároveň zamestnancom sekretariátu Bratislavského samosprávneho kraja. Na základe údajov tím demagog.sk hodnotí výrok, ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7031686/smk-do-prezidentskych-volieb-postavi-gyulu-bardosa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:46.532018+00:00"}
{"id": "vr14151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14151", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však viete, 149 tých asýrskych kresťanov tu máme.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skupina 149 asýrskych kresťanov, ktorých prijatie je súčasťou dobrovoľného príspevku k riešeniu migračnej krízy, v noci 10. decembra 2015 pricestovala na Slovensko. Lietadlo s 25 rodinami pristálo na košickom letisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Skupina 149 asýrskych kresťanov, ktorých prijatie je súčasťou dobrovoľného príspevku k riešeniu migračnej krízy, v noci 10. decembra 2015 pricestovala na Slovensko. Lietadlo s 25 rodinami pristálo na košickom letisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["pricestovala"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1074351/asyrski-krestania-sa-lucili-s-duchovnym-otcom-vracia-sa-do-iraku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:04.575322+00:00"}
{"id": "48094", "numeric_id": 48094, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48094", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico, Peter Pellegrini rokovali o tejto zmluve s USA. Oni ju na 80-90 % vyrokovali.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda o obrannej spolupráci s USA sa na Slovensku dohaduje minimálne od roku 2018, kedy bol premiérom Robert Fico, teda aj počas vlády Petra Pellegriniho. V marci 2018 o rokovaní o takejto dohode informovalo ministerstvo zahraničia SR. V apríli 2019 zverejnili dezinformačné weby jej uniknutú prvú podobu dohody pravdepodobne z roku 2017. V marci 2019 o nej hovoril aj štátny tajomník na ministerstve zahraničia Robert Ondrejcsák. V apríli 2019 Lajčák vyhlásil , že text dohody už čoskoro zverejnia, je teda pravdepodobné, že väčšina jej obsahu bola už v tomto čase vyrokovaná. Návrh dohody zverenili 14. decembra 2021.", "analysis_paragraphs": ["Dohoda o obrannej spolupráci s USA sa na Slovensku dohaduje minimálne od roku 2018, kedy bol premiérom Robert Fico, teda aj počas vlády Petra Pellegriniho. V marci 2018 o rokovaní o takejto dohode informovalo ministerstvo zahraničia SR. V apríli 2019 zverejnili dezinformačné weby jej uniknutú prvú podobu dohody pravdepodobne z roku 2017. V marci 2019 o nej hovoril aj štátny tajomník na ministerstve zahraničia Robert Ondrejcsák. V apríli 2019 Lajčák vyhlásil , že text dohody už čoskoro zverejnia, je teda pravdepodobné, že väčšina jej obsahu bola už v tomto čase vyrokovaná. Návrh dohody zverenili 14. decembra 2021."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["dohaduje", "informovalo", "zverejnili", "hovoril", "vyhlásil", "Návrh dohody"], "url": ["https://dennikn.sk/2647876/vlada-sa-dohodla-na-zmluve-s-usa-proti-ktorej-bojoval-danko-i-prokremelske-kanaly/?ref=list", "https://sk.usembassy.gov/sk/spojene-staty-rokovali-so-slovenskymi-partnermi-o-obrannej-dohode-dca/", "https://dennikn.sk/1436172/dezinformacne-weby-siria-stary-navrh-dohody-s-usa-mohol-uniknut-z-sns/?ref=inc", "https://dennikn.sk/1417483/robert-ondrejcsak-amerika-je-nas-hlavny-spojenec-aj-ked-sa-to-vsetci-boja-vyslovit/?ref=inc", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/507964-lajcak-text-obrannej-dohody-s-usa-by-sme-mali-spoznat-o-par-dni/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/786"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:20.897932+00:00"}
{"id": "vr13993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13993", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Klesá nám verejný dlh. Máme jeden z najnižších verejných dlhov.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V relácii O 5 minút 12 moderátor spresnil, že v prípade premiérovho výroku sa jedná o pokles verejného dlhu v pomere k HDP. Verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2015 v pomere k HDP medziročne poklesol, ale na základe dostupných informácii z iných krajín nemôžeme povedať, že by bol jedným z najnižších, keďže v roku 2014 patrila Slovensku až 11. pozícia v zozname miery zadĺženosti krajín EÚ. Aj údaje Eurostatu pre druhý kvartál 2015 potvrdzujú, že Slovensko medzi krajiny EÚ s najnižším verejným dlhom v pomere k HDP nepatrí. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V relácii O 5 minút 12 moderátor spresnil, že v prípade premiérovho výroku sa jedná o pokles verejného dlhu v pomere k HDP. Verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2015 v pomere k HDP medziročne poklesol, ale na základe dostupných informácii z iných krajín nemôžeme povedať, že by bol jedným z najnižších, keďže v roku 2014 patrila Slovensku až 11. pozícia v zozname miery zadĺženosti krajín EÚ. Aj údaje Eurostatu pre druhý kvartál 2015 potvrdzujú, že Slovensko medzi krajiny EÚ s najnižším verejným dlhom v pomere k HDP nepatrí. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť", "Európskej únii", "októbri 2015", "Rady pre rozpočtovú zodpovednosť", "Eurostatu", "Eurostatu"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/287/", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7036737/2-21102015-AP-EN.pdf/22806a48-3bb0-4eb0-b641-d420af17be5b", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/287/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-417222_QID_7A0E3227_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;NA_ITEM,L,Z,0;SECTOR,L,Z,1;UNIT,L,Z,2;INDICATORS,C,Z,3;&zSelection=DS-417222INDICATORS,OBS_FLAG;DS-417222NA_ITEM,GD;DS-417222SECTOR,S13;DS-417222UNIT,PC_GDP;&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=SECTOR_1_2_-1_2&rankName3=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName4=NA-ITEM_1_2_-1_2&rankName5=TIME_1_0_0_0&rankName6=GEO_1_2_0_1&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-417222_QID_-3C150DBF_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;NA_ITEM,L,Z,0;SECTOR,L,Z,1;UNIT,L,Z,2;INDICATORS,C,Z,3;&zSelection=DS-417222INDICATORS,OBS_FLAG;DS-417222NA_ITEM,GD;DS-417222SECTOR,S13;DS-417222UNIT,MIO_EUR;&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=SECTOR_1_2_-1_2&rankName3=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName4=NA-ITEM_1_2_-1_2&rankName5=TIME_1_0_0_0&rankName6=GEO_1_2_0_1&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:42.013597+00:00"}
{"id": "49335", "numeric_id": 49335, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49335", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Sme parlamentná demokracia, prezidentka porušuje svoje povinnosti dané ústavou. Slovenská národná strana má zato, že prezidentka koná opätovne svojvoľne a nerešpektuje naše ústavné princípy a príkazy. Naposledy takéto ústavné maniere prezidentky priniesli občanom len stratu dožadovať sa referendom konania predčasných parlamentných volieb.", "statement_date": "2023-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka zverejnila vyhlásenie, v ktorom informovala, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Zuzana Čaputová v tomto prípade argumentuje existenciou závažných ústavno-právnych dôvodov ako sú popieranie vedeckého konsenzu či schvaľovanie násilného sa vysporiadania s názorovými oponentami. Ústavný právnici sa zhodujú, že prezident má právo nevymenovať ministra, definitívny výklad ústavy môže ponúknuť len Ústavný súd. Bez takéhoto rozhodnutia je predčasné konštatovať, či je daný akt v súlade s ústavou alebo nie.\n\nAndrej Danko taktiež v statuse naznačuje, že prezidentka porušila ústavu keď sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s otázkami referenda. Táto časť výroku je však nepravdivá, keďže Ústavný súd dal prezidentke za pravdu, keď vyhodnotil prvú otázku ako protiústavnú. Ústavný právnik dokonca konštatuje, že prezidentka mala v tomto prípade právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd.\n\nV článku 111 Ústavy Slovenskej republiky sa píše, že „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“\n\nSporné ostáva, či formulácia „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje“ znamená, že prezident je povinný vymenovať ministrov, ktorých predseda vlády navrhne, alebo má pri menovaní právomoc sporné návrhy odmietnuť.\n\nArgumentácia prezidentky\n\nV prípade nevymenovania Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia je prezidentka presvedčená, že existujú závažné ústavno-právne dôvody , kvôli ktorým nemôže nominant SNS zastávať post ministra životného prostredia.\n\nPrezidentka argumentuje , že sa jedná o kandidáta, ktorý „dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy a žiadna skutočná klimatická kríza podľa neho neexistuje.“ Podľa prezidentky takýto kandidát „nemôže viesť a reprezentovať rezort, ktorého hlavnou úlohou je v zmysle zákona práve ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme.“ Huliakovi prezidentka navyše vyčíta aj to, že „schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny,“ čo vylučuje spôsobilosť viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny.\n\nÚstavní právnici sa zhodujú, že prezidentka nemusí vymenovať navrhnutých ministrov\n\nÚstavný právnik Vincent Bujňák tvrdí, že v tomto prípade sú hlavným problémom nevyjasnené mocenské vzťahy medzi ústavnými činiteľmi. Bujňák spomínal najmä rozhodnutie Ústavného súdu z roku 1993, kedy sa súd vyjadroval k tejto ústavnej norme. Ústavný súd vtedy povedal, že hlava štátu je povinná sa návrhom zaoberať, no nie je povinná mu vyhovieť.\n\nNárodná rada sa následne snažila hlava štátu zaviazať novelou ústavného zákona, slová o viazanosti však z návrhu následne vypadli. Preto aj komentárová literatúra, ktorá pomáha vo výklade právnych noriem, chápe situáciu tak, že prezidentka nemá bezpodmienečnú povinnosť nejakého kandidáta vymenovať.\n\nÚstavný právnik Kamil Baraník z Právnickej fakulty UMB tiež hovorí, že potenciálny predseda vlády sa nemôže niečoho domáhať, pretože ústava tu prezidentke necháva voľné ruky.\n\nPodľa ústavného právnika Martina Buzingera sa história ústavného vývoja a aj komentáre k ústave zhodujú, že prezident nemá povinnosť vymenovať navrhovaného kandidáta a má právo ho posúdiť a odmietnuť.\n\nÚstavný právnik Radoslav Procházka odhaduje, že v prípade sporu by Ústavný súd prihliadol na doktrinálny konsenzus a dospel by k záveru, že hlava štátu nie je striktne viazaná návrhom na vymenovanie, či odvolanie člena vlády.\n\nDefinitívne stanovisku k výkladu ústavy však môže dať len Ústavný súd.\n\nNa rozhodnutie prezidentky existujú precedensy\n\nV súvislosti s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nevymenovať za ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka prišlo k podobnej situácii ako v roku 2018, keď vo funkcii prezidenta odmietol Andrej Kiska vymenovať Jozefa Ráža za ministra vnútra. Prezident vtedy naznačil , že dôvodom nevymenovania Pellegriniho nominanta na tento post bol blízky vzťah s Robertom Kaliňákom, ktorý pôsobil kompromitujúco vzhľadom k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.\n\nTaktiež v marci 2021 odmietla prezidentka za ministra práce vymenovať Jozefa Hlinku, ktorého navrhovala Sme rodina. Prezidentka vtedy neuviedla dôvody, prečo Hlinku nevymenuje. Jozef Hlinka pôsobil v roku 1997 niekoľko mesiacov ako poradca Mečiarovho ministra Gustáva Krajčiho, ktorý bol obžalovaný zo zmarenia referenda z mája 1997.\n\nFalošné obvinenia zo zmareného referenda\n\nAndrej Danko v statuse naznačuje, že prezidentka porušila ústavné princípy, keď sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Podľa Ústavy SR prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať.\n\nOpozičné strany v auguste 2022 priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov občanov za vyhlásenie referenda , ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti mala pochybnosti.\n\nHlava štátu sa vtedy vyjadrila , že referendum vypíše a počet otázok bude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu. Ak Ústavný súd potvrdí, že aj prvá otázka je ústavná, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami.\n\nÚstavný súd dal prezidentke za pravdu\n\nÚstavný súd dal následne prezidentke za pravdu, keď rozhodol , že položená otázka je v rozpore s ústavou. Referendum tak bolo vyhlásené len s druhou otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy?“\n\nPodľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.\n\nReferendum o zmene ústavy sa konalo 21. januára 2023. Účasť dosiahla 27,5 % oprávnených voličov a na otázku, či občania súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR odpovedalo 97,51 % zúčastnených kladne. Výsledky referenda však neboli platné, keďže sa hlasovania nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.\n\nMarenie referenda je trestný čin, ktorý má v Trestnom zákone jasnú definíciu a skutkové náležitosti. Prezidenta by bolo z marenia referenda možné obviniť v prípade, porušenia ústavných povinností. Z tohto trestného činu bol v minulosti obvinený napríklad bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.\n\nDemagóg.sk už v minulosti overoval podobný výrok Ľuboša Blahu , ktorý sme rovnaki vyhodnotili ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka zverejnila vyhlásenie, v ktorom informovala, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Zuzana Čaputová v tomto prípade argumentuje existenciou závažných ústavno-právnych dôvodov ako sú popieranie vedeckého konsenzu či schvaľovanie násilného sa vysporiadania s názorovými oponentami. Ústavný právnici sa zhodujú, že prezident má právo nevymenovať ministra, definitívny výklad ústavy môže ponúknuť len Ústavný súd. Bez takéhoto rozhodnutia je predčasné konštatovať, či je daný akt v súlade s ústavou alebo nie.", "Andrej Danko taktiež v statuse naznačuje, že prezidentka porušila ústavu keď sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s otázkami referenda. Táto časť výroku je však nepravdivá, keďže Ústavný súd dal prezidentke za pravdu, keď vyhodnotil prvú otázku ako protiústavnú. Ústavný právnik dokonca konštatuje, že prezidentka mala v tomto prípade právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd.", "V článku 111 Ústavy Slovenskej republiky sa píše, že „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“", "Sporné ostáva, či formulácia „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje“ znamená, že prezident je povinný vymenovať ministrov, ktorých predseda vlády navrhne, alebo má pri menovaní právomoc sporné návrhy odmietnuť.", "Argumentácia prezidentky", "V prípade nevymenovania Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia je prezidentka presvedčená, že existujú závažné ústavno-právne dôvody , kvôli ktorým nemôže nominant SNS zastávať post ministra životného prostredia.", "Prezidentka argumentuje , že sa jedná o kandidáta, ktorý „dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy a žiadna skutočná klimatická kríza podľa neho neexistuje.“ Podľa prezidentky takýto kandidát „nemôže viesť a reprezentovať rezort, ktorého hlavnou úlohou je v zmysle zákona práve ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme.“ Huliakovi prezidentka navyše vyčíta aj to, že „schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny,“ čo vylučuje spôsobilosť viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny.", "Ústavní právnici sa zhodujú, že prezidentka nemusí vymenovať navrhnutých ministrov", "Ústavný právnik Vincent Bujňák tvrdí, že v tomto prípade sú hlavným problémom nevyjasnené mocenské vzťahy medzi ústavnými činiteľmi. Bujňák spomínal najmä rozhodnutie Ústavného súdu z roku 1993, kedy sa súd vyjadroval k tejto ústavnej norme. Ústavný súd vtedy povedal, že hlava štátu je povinná sa návrhom zaoberať, no nie je povinná mu vyhovieť.", "Národná rada sa následne snažila hlava štátu zaviazať novelou ústavného zákona, slová o viazanosti však z návrhu následne vypadli. Preto aj komentárová literatúra, ktorá pomáha vo výklade právnych noriem, chápe situáciu tak, že prezidentka nemá bezpodmienečnú povinnosť nejakého kandidáta vymenovať.", "Ústavný právnik Kamil Baraník z Právnickej fakulty UMB tiež hovorí, že potenciálny predseda vlády sa nemôže niečoho domáhať, pretože ústava tu prezidentke necháva voľné ruky.", "Podľa ústavného právnika Martina Buzingera sa história ústavného vývoja a aj komentáre k ústave zhodujú, že prezident nemá povinnosť vymenovať navrhovaného kandidáta a má právo ho posúdiť a odmietnuť.", "Ústavný právnik Radoslav Procházka odhaduje, že v prípade sporu by Ústavný súd prihliadol na doktrinálny konsenzus a dospel by k záveru, že hlava štátu nie je striktne viazaná návrhom na vymenovanie, či odvolanie člena vlády.", "Definitívne stanovisku k výkladu ústavy však môže dať len Ústavný súd.", "Na rozhodnutie prezidentky existujú precedensy", "V súvislosti s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nevymenovať za ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka prišlo k podobnej situácii ako v roku 2018, keď vo funkcii prezidenta odmietol Andrej Kiska vymenovať Jozefa Ráža za ministra vnútra. Prezident vtedy naznačil , že dôvodom nevymenovania Pellegriniho nominanta na tento post bol blízky vzťah s Robertom Kaliňákom, ktorý pôsobil kompromitujúco vzhľadom k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.", "Taktiež v marci 2021 odmietla prezidentka za ministra práce vymenovať Jozefa Hlinku, ktorého navrhovala Sme rodina. Prezidentka vtedy neuviedla dôvody, prečo Hlinku nevymenuje. Jozef Hlinka pôsobil v roku 1997 niekoľko mesiacov ako poradca Mečiarovho ministra Gustáva Krajčiho, ktorý bol obžalovaný zo zmarenia referenda z mája 1997.", "Falošné obvinenia zo zmareného referenda", "Andrej Danko v statuse naznačuje, že prezidentka porušila ústavné princípy, keď sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Podľa Ústavy SR prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať.", "Opozičné strany v auguste 2022 priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov občanov za vyhlásenie referenda , ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti mala pochybnosti.", "Hlava štátu sa vtedy vyjadrila , že referendum vypíše a počet otázok bude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu. Ak Ústavný súd potvrdí, že aj prvá otázka je ústavná, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami.", "Ústavný súd dal prezidentke za pravdu", "Ústavný súd dal následne prezidentke za pravdu, keď rozhodol , že položená otázka je v rozpore s ústavou. Referendum tak bolo vyhlásené len s druhou otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy?“", "Podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.", "Referendum o zmene ústavy sa konalo 21. januára 2023. Účasť dosiahla 27,5 % oprávnených voličov a na otázku, či občania súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR odpovedalo 97,51 % zúčastnených kladne. Výsledky referenda však neboli platné, keďže sa hlasovania nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.", "Marenie referenda je trestný čin, ktorý má v Trestnom zákone jasnú definíciu a skutkové náležitosti. Prezidenta by bolo z marenia referenda možné obviniť v prípade, porušenia ústavných povinností. Z tohto trestného činu bol v minulosti obvinený napríklad bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.", "Demagóg.sk už v minulosti overoval podobný výrok Ľuboša Blahu , ktorý sme rovnaki vyhodnotili ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["V článku 111", "ústavno-právne dôvody", "argumentuje", "Vincent Bujňák", "snažila", "Kamil Baraník", "Martina Buzingera", "Radoslav Procházka", "odmietol", "Ráža", "naznačil", "odmietla", "neuviedla", "obrátila", "Ústavy SR", "vyhlásenie referenda", "vyjadrila", "rozhodol", "Vincenta Bujňáka", "minulým nálezom", "konalo", "Účasť", "neboli", "Marenie referenda", "obvinený", "výrok Ľuboša Blahu"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-nevymenuje-rudolfa-huliaka-za-ministra-zivotneho-prostredia/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-nevymenuje-rudolfa-huliaka-za-ministra-zivotneho-prostredia/", "https://plus.noviny.sk/archiv/848395-nevymenovanie-huliaka-ocami-ustavneho-pravnika-problemom-su-nevyjasnene-mocenske-vztahy-medzi-ustavnymi-cinitelmi", "https://plus.noviny.sk/archiv/848395-nevymenovanie-huliaka-ocami-ustavneho-pravnika-problemom-su-nevyjasnene-mocenske-vztahy-medzi-ustavnymi-cinitelmi", "https://domov.sme.sk/c/23233989/huliak-caputova-vymenovanie-minister-nova-vlada-fico.html", "https://domov.sme.sk/c/23233989/huliak-caputova-vymenovanie-minister-nova-vlada-fico.html", "https://dennikn.sk/minuta/3624990/", "https://domov.sme.sk/c/20785152/online-kiska-odmietol-vymenovat-pellegriniho-vladu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/Dwh0bZI/kiska-ho-nechcel-pozna-sa-s-kalinakom-manzelke-nechal-velky-majetok-kto-je-nadejny-minister-dopravy-raz/", "https://www.ta3.com/clanok/122412/kiska-rozhodol-o-novej-vlade-v-navrhovanom-zlozeni-ju-nevymenuje", "https://domov.sme.sk/c/23233989/huliak-caputova-vymenovanie-minister-nova-vlada-fico.html", "https://domov.sme.sk/c/22629181/prezidentka-zatial-nevymenuje-hlinku-zo-sme-rodina-za-ministra-prace.html", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-sa-obratila-v-suvislosti-s-referendom-na-ustavny-sud-sr/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://domov.sme.sk/c/23007168/ficove-referendum-prezidentka-vypise-aj-tak-ju-obvinuju-zo-zmarenia-otazky-a-odpovede.html", "https://dennikn.sk/minuta/3007746/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/328338-ustavny-sud-rozhodol-ze-referendum-o-pade-vlady-je-protiustavne", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-referendova-otazka-o-demisii/656741-clanok.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/133899656/TS_28_2021/c42e387c-95ab-49a2-bd7b-611fcc88ce7e", "https://www.teraz.sk/slovensko/skoncilo-sa-referendum-o-zmene-ustavy/688902-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654446-statna-volebna-komisia-potvrdila-neplatnost-referenda-zucastnilo-sa-ho-1-193-198-volicov/", "https://sita.sk/vysledok-referenda-2023-o-zmene-ustavy-aka-je-ucast-a-preco-bude-zrejme-neplatne/#google_vignette", "https://www.lewik.org/term/1342/marenie-pripravy-a-priebehu-volieb-a-referenda-trestny-zakon/", "https://domov.sme.sk/c/20974248/krajciho-zmarene-referendum-posudi-sudny-dvor.html", "https://demagog.sk/vyrok/48620"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:34.215078+00:00"}
{"id": "vr16343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16343", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Prvá táto funkcia je, že ak má Ústavný súd konať, má konať za návrh. (...) Národná rada mu určila, že musí, bez návrhu.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že konanie pred ústavným súdom do ostatnej novely ústavy začínalo jedine na návrh. Avšak práve spomínanou novelou mu bola zverená právomoc preskúmať uznesenie NR SR vo veci zrušenia individuálnej milosti alebo amnestie. Navyše, nie je správne ani vyjadrenie Mečiara, že ústavný súd \"musí\" konať, keďže v prípade ak do 60 dní nerozhodne, konanie sa zastaví. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa § 18 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ústavný súd začína konať len na návrh určitých subjektov: \"(1) Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b) prezident Slovenskej republiky, c) vláda Slovenskej republiky, d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, e) generálny prokurátor Slovenskej republiky, f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva, g)verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy.\" V tretej časti tohto zákona sa však nachádza aj druhá hlava, v ktorej sú zakotvené niektoré osobitosti jednotlivých konaní pred ústavným súdom. Okrem iného § 48b stanovuje, že v prípade preskúmavania uznesenia NR SR o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie koná bez návrhu. Cieľom novely bolo umožniť v súlade s princípmi a hodnotami práva zrušenie amnestií, a preto do tohto procesu mal byť zahrnutý aj ústavný súd: „ Koalícia navrhuje novelizovať ústavu a rozšíriť kompetencie parlamentu o právo zrušiť trojpätinovou väčšinou amnestie, návrh na zrušenie bude musieť podať 30 poslancov. Zároveň dávajú kompetenciu Ústavnému súdu SR posúdiť do dvoch mesiacov návrh poslancov o zrušení amnestie, ak takéto rozhodnutie parlament prijme. Ústavný súd bude môcť povedať, či je takéto rozhodnutie parlamentu platné alebo nie.\" Čo sa týka časti výroku, v ktorej V. Mečiar tvrdí, že ÚS \"musí\" konať bez návrhu, tak treba povedať, že nejde o povinnosť ústavného súdu: \" Rozhodnutie, čo ďalej s amnestiami, dosiaľ stálo už len na Ústavnom súde, ktorý mal posúdiť, či je tento krok v súlade s ústavou. Ak by vyhlásil, že ústave odporuje, amnestie by ostali nedotknuteľné aj v budúcnosti. Naopak, ak by rozhodnúť nestihol do 60-dňovej lehoty alebo by sa medzi sudcami nenašla nadpolovičná väčšina, konanie by sa zastavilo a znamenalo by to, že amnestie sú aj tak zrušené.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že konanie pred ústavným súdom do ostatnej novely ústavy začínalo jedine na návrh. Avšak práve spomínanou novelou mu bola zverená právomoc preskúmať uznesenie NR SR vo veci zrušenia individuálnej milosti alebo amnestie. Navyše, nie je správne ani vyjadrenie Mečiara, že ústavný súd \"musí\" konať, keďže v prípade ak do 60 dní nerozhodne, konanie sa zastaví. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa § 18 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ústavný súd začína konať len na návrh určitých subjektov: \"(1) Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b) prezident Slovenskej republiky, c) vláda Slovenskej republiky, d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, e) generálny prokurátor Slovenskej republiky, f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva, g)verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy.\" V tretej časti tohto zákona sa však nachádza aj druhá hlava, v ktorej sú zakotvené niektoré osobitosti jednotlivých konaní pred ústavným súdom. Okrem iného § 48b stanovuje, že v prípade preskúmavania uznesenia NR SR o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie koná bez návrhu. Cieľom novely bolo umožniť v súlade s princípmi a hodnotami práva zrušenie amnestií, a preto do tohto procesu mal byť zahrnutý aj ústavný súd: „ Koalícia navrhuje novelizovať ústavu a rozšíriť kompetencie parlamentu o právo zrušiť trojpätinovou väčšinou amnestie, návrh na zrušenie bude musieť podať 30 poslancov. Zároveň dávajú kompetenciu Ústavnému súdu SR posúdiť do dvoch mesiacov návrh poslancov o zrušení amnestie, ak takéto rozhodnutie parlament prijme. Ústavný súd bude môcť povedať, či je takéto rozhodnutie parlamentu platné alebo nie.\" Čo sa týka časti výroku, v ktorej V. Mečiar tvrdí, že ÚS \"musí\" konať bez návrhu, tak treba povedať, že nejde o povinnosť ústavného súdu: \" Rozhodnutie, čo ďalej s amnestiami, dosiaľ stálo už len na Ústavnom súde, ktorý mal posúdiť, či je tento krok v súlade s ústavou. Ak by vyhlásil, že ústave odporuje, amnestie by ostali nedotknuteľné aj v budúcnosti. Naopak, ak by rozhodnúť nestihol do 60-dňovej lehoty alebo by sa medzi sudcami nenašla nadpolovičná väčšina, konanie by sa zastavilo a znamenalo by to, že amnestie sú aj tak zrušené.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["§ 18", "zahrnutý", "povinnosť"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/20170601", "https://www.noviny.sk/slovensko/201179-koalicia-sa-dohodla-na-technickom-rieseni-zrusenia-meciarovych-amnestii", "https://domov.sme.sk/c/20540845/ustavny-sud-rozhodol-zrusenie-amnestii-potvrdil.html#axzz4jziV0feG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:50.470204+00:00"}
{"id": "vr18171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18171", "speaker": "Jaroslav Polaček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-polacek", "statement": "EEI nemá právoplatnú zmluvu v meste Košice na parkovanie, zmluva je neplatná”", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čo sa týka zmluvy medzi spoločnosťou EEI a mestom Košice o prevádzkovaní parkovania možno povedať že je momentálne podaná žaloba na súd pre neplatnosť zmluvy,. Súd sa bude touto záležitosťou zaoberať. Pred rozhodnutím súdu nemožno definitívne označiť túto zmluvu za neplatnú, avšak podľa právnej analýzy tejto zmluvy od UPJŠ ide o zjavné porušenie zákona pri jej uzatváraní. Preto mesto podalo na spoločnosť EEI žalobu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy. Keďže nemožno definitívne označiť zmluvu za neplatnú, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Rozlišujeme absolútnu neplatnosť a relatívnu neplatnosť. V Občianskom zákonníku platí zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex offo). 18. júna 2018 schválilo mestské zastupiteľstvo Košíc uznesenie o usporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. pri prevádzkovaní parkovacích miest v rezidentských lokalitách. Týmto uznesením žiadali námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška : \" a) vyzvať spoločnosť EEI s.r.o. na odovzdanie parkovacieho systému v centrálnej mestskej zóne, v rezidentských lokalitách a niektorých ďalších osobitných parkoviskách s poukázaním na neplatnosť nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012 v znení neskorších dodatkov so zreteľom na právne závery uvedené v právnej analýze Právnickej fakulty UPJŠ zo dňa 14.06.2018, b) rokovať so spoločnosťou EEI s.r.o. o uzatvorení dohody o usporiadaní vzťahov v nadväznosti na odovzdanie parkovacieho systému mestu Košice, c) predložiť mestskému zastupiteľstvu na schválenie 1. návrh dohody o usporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o., 2. návrh na zrušenie uznesení mestského zastupiteľstva, ktoré sa týkali iného spôsobu usporiadania vzťahov ako vyplýva z písm. a).\" Ako je uvádzané v bode a), mestské zastupiteľstvo toto uznesenie prijalo na základe právnej analýzy zmluvy Právnickou fakultou UPJŠ. Tá uvádza že, :„ Po preskúmaní obsahu nájomnej zmluvy, skutkových okolností jej uzavretia a relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzavretia nájomnej zmluvy sú dôvodné pochybnosti o platnosti nájomnej zmluvy. Platnosť nájomnej zmluvy môže byť spochybnená z dôvodu: a) neurčitosti predmetu nájmu a b) rozporu nájomnej zmluvy so zákonom, “. Ako je známe, cestný zákon, platný a účinný v čase uzavretia nájomnej zmluvy s EEI v roku 2012, neumožňoval obciam uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by mohli v súlade so zákonom prenechať prevádzku plateného parkovného súkromnej firme. Mesto preto zvolilo podľa právnikov univerzity uzatvorením nájomnej zmluvy s EEI metódu súkromnoprávnej regulácie zásahov do základných práv a slobôd osôb tam, kde to zákon v čase jej uzatvorenia „nedovoľoval a spôsobom, ktorý zákon neumožňoval“.Konštatovali, že ak mesto realizovalo samosprávnu pôsobnosť v rozpore s cestným zákonom, začalo si vytvárať „na zákone nezávislé právo“. „ Podľa nášho názoru je nájomná zmluva vrátane jej dodatkov absolútne neplatná ,“ píše sa jednoznačne v posudku. K tomuto záveru dospeli aj z niekoľkých ďalších dôvodov. Na základe tejto analýzy mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 vydalo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška : \" a) podať na súd žalobný návrh a to buď jednotlivo alebo v celom rozsahu za účelom odovzdania parkovacieho systému v centrálnej mestskej zóne, v rezidentských lokalitách a niektorých ďalších osobitných parkoviskách s poukázaním na neplatnosť nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012 v znení neskorších dodatkov a za účelom vydania bezdôvodného obohatenia oproti povinnosti mesta Košice vrátiť ním prijaté plnenia (nájomné) spoločnosti EEI s.r.o., so zreteľom na právne závery uvedené v právnej analýze Právnickej fakulty UPJŠ zo dňa 14.06.2018, b) opätovne rokovať so spoločnosťou EEI s.r.o. o uzatvorení dohody o usporiadaní vzťahov najmä za účelom odovzdania parkovacieho systému mestu Košice, vrátane možnosti majetkovoprávneho usporiadania vzťahov týkajúcich sa technického zhodnotenia zrealizovaného spoločnosťou EEI s.r.o., a to aj v rozsahu možnosti započítať kúpnu cenu parkovacieho domu v prípade jeho prevodu v súvislosti s uzavretím dohody o usporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o., c) predložiť mestskému zastupiteľstvu na schválenie návrh dohody podľa písm. b).\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka zmluvy medzi spoločnosťou EEI a mestom Košice o prevádzkovaní parkovania možno povedať že je momentálne podaná žaloba na súd pre neplatnosť zmluvy,. Súd sa bude touto záležitosťou zaoberať. Pred rozhodnutím súdu nemožno definitívne označiť túto zmluvu za neplatnú, avšak podľa právnej analýzy tejto zmluvy od UPJŠ ide o zjavné porušenie zákona pri jej uzatváraní. Preto mesto podalo na spoločnosť EEI žalobu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy. Keďže nemožno definitívne označiť zmluvu za neplatnú, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Rozlišujeme absolútnu neplatnosť a relatívnu neplatnosť. V Občianskom zákonníku platí zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex offo). 18. júna 2018 schválilo mestské zastupiteľstvo Košíc uznesenie o usporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. pri prevádzkovaní parkovacích miest v rezidentských lokalitách. Týmto uznesením žiadali námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška : \" a) vyzvať spoločnosť EEI s.r.o. na odovzdanie parkovacieho systému v centrálnej mestskej zóne, v rezidentských lokalitách a niektorých ďalších osobitných parkoviskách s poukázaním na neplatnosť nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012 v znení neskorších dodatkov so zreteľom na právne závery uvedené v právnej analýze Právnickej fakulty UPJŠ zo dňa 14.06.2018, b) rokovať so spoločnosťou EEI s.r.o. o uzatvorení dohody o usporiadaní vzťahov v nadväznosti na odovzdanie parkovacieho systému mestu Košice, c) predložiť mestskému zastupiteľstvu na schválenie 1. návrh dohody o usporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o., 2. návrh na zrušenie uznesení mestského zastupiteľstva, ktoré sa týkali iného spôsobu usporiadania vzťahov ako vyplýva z písm. a).\" Ako je uvádzané v bode a), mestské zastupiteľstvo toto uznesenie prijalo na základe právnej analýzy zmluvy Právnickou fakultou UPJŠ. Tá uvádza že, :„ Po preskúmaní obsahu nájomnej zmluvy, skutkových okolností jej uzavretia a relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzavretia nájomnej zmluvy sú dôvodné pochybnosti o platnosti nájomnej zmluvy. Platnosť nájomnej zmluvy môže byť spochybnená z dôvodu: a) neurčitosti predmetu nájmu a b) rozporu nájomnej zmluvy so zákonom, “. Ako je známe, cestný zákon, platný a účinný v čase uzavretia nájomnej zmluvy s EEI v roku 2012, neumožňoval obciam uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by mohli v súlade so zákonom prenechať prevádzku plateného parkovného súkromnej firme. Mesto preto zvolilo podľa právnikov univerzity uzatvorením nájomnej zmluvy s EEI metódu súkromnoprávnej regulácie zásahov do základných práv a slobôd osôb tam, kde to zákon v čase jej uzatvorenia „nedovoľoval a spôsobom, ktorý zákon neumožňoval“.Konštatovali, že ak mesto realizovalo samosprávnu pôsobnosť v rozpore s cestným zákonom, začalo si vytvárať „na zákone nezávislé právo“. „ Podľa nášho názoru je nájomná zmluva vrátane jej dodatkov absolútne neplatná ,“ píše sa jednoznačne v posudku. K tomuto záveru dospeli aj z niekoľkých ďalších dôvodov. Na základe tejto analýzy mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 vydalo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška : \" a) podať na súd žalobný návrh a to buď jednotlivo alebo v celom rozsahu za účelom odovzdania parkovacieho systému v centrálnej mestskej zóne, v rezidentských lokalitách a niektorých ďalších osobitných parkoviskách s poukázaním na neplatnosť nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012 v znení neskorších dodatkov a za účelom vydania bezdôvodného obohatenia oproti povinnosti mesta Košice vrátiť ním prijaté plnenia (nájomné) spoločnosti EEI s.r.o., so zreteľom na právne závery uvedené v právnej analýze Právnickej fakulty UPJŠ zo dňa 14.06.2018, b) opätovne rokovať so spoločnosťou EEI s.r.o. o uzatvorení dohody o usporiadaní vzťahov najmä za účelom odovzdania parkovacieho systému mestu Košice, vrátane možnosti majetkovoprávneho usporiadania vzťahov týkajúcich sa technického zhodnotenia zrealizovaného spoločnosťou EEI s.r.o., a to aj v rozsahu možnosti započítať kúpnu cenu parkovacieho domu v prípade jeho prevodu v súvislosti s uzavretím dohody o usporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o., c) predložiť mestskému zastupiteľstvu na schválenie návrh dohody podľa písm. b).\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Občianskom", "absolútnu", "uznesenie", "uvádza", "uznesenie"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20181001#predpis.cast-prva.hlava-stvrta", "https://hnonline.sk/expert/90189-absolutna-neplatnost-pravnych-ukonov", "https://www.kosice.sk/includes/docuStore_getByID.asp?id=63815", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20850393/posudok-univerzity-pre-mesto-zmluva-s-eei-je-absolutne-neplatna.html?ref=av-left", "https://static.kosice.sk/meeting/resolve/ca2DsirbVdwheP/rAqkOZrXbzPlO0/bUrpP32EC5EUOmui7Pt/uzn1215.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:45.877480+00:00"}
{"id": "vr26300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26300", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ja som začínal ako baník ...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných zdrojov, Milan Kňažko skutočne pracoval ako baník. V jeho profile na portáli vlada.gov.sk sa uvádza: \"Po ukončení štúdia na Strednej škole stavebnej v roku 1963 sa prihlásil na Vysokú školu muzických umení v Bratislave, kam ho však neprijali, a preto sa zamestnal ako kulisár a neskôr ako baník.\" Tieto slová potvrdzuje aj stránka osobnosti.sk .", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných zdrojov, Milan Kňažko skutočne pracoval ako baník. V jeho profile na portáli vlada.gov.sk sa uvádza: \"Po ukončení štúdia na Strednej škole stavebnej v roku 1963 sa prihlásil na Vysokú školu muzických umení v Bratislave, kam ho však neprijali, a preto sa zamestnal ako kulisár a neskôr ako baník.\" Tieto slová potvrdzuje aj stránka osobnosti.sk ."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["vlada.gov.sk", "osobnosti.sk"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/milan-knazko/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:13.265535+00:00"}
{"id": "46800", "numeric_id": 46800, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46800", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pamätáte si rok 2010? My sme prijímali mimoriadne vážne opatrenia v boji proti finančnej kríze, a neboli žiadne nezhody. Prijali sme nejaké opatrenie na Rade solidarity a rozvoja, išlo to do vlády lebo bola dohoda, nikto neoponoval, rovnako to išlo aj do parlamentu takisto tie opatrenia nikto neoponoval, lebo boli široko vydiskutované", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Smer iniciovala vznik Rady solidarity a rozvoja po parlamentných voľbách v roku 2012. Mala byť miestom, kde budú partneri sociálneho dialógu hľadať kompromisy. Vznik Rady krizovali politológovia aj nezaradená poslankyňa Jana Žitňanská. Označila ju za Potemkina, skutočné rozhodnutia podľa nej prijímali aj tak iní. Keďže RSaR vznikla až v roku 2012, nemohla s jej pomocou vláda Roberta Fica v roku 2010 prijímať opatrenia v boji s finančnou krízou. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer iniciovala vznik Rady solidarity a rozvoja po parlamentných voľbách v roku 2012. Mala byť miestom, kde budú partneri sociálneho dialógu hľadať kompromisy. Vznik Rady krizovali politológovia aj nezaradená poslankyňa Jana Žitňanská. Označila ju za Potemkina, skutočné rozhodnutia podľa nej prijímali aj tak iní. Keďže RSaR vznikla až v roku 2012, nemohla s jej pomocou vláda Roberta Fica v roku 2010 prijímať opatrenia v boji s finančnou krízou. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["iniciovala", "politológovia", "poslankyňa"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-roberta-fica-ziskala-doveru-po/8361-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/6386435/politolog-rada-solidarity-je-skor-pr-rozhodovat-bude-vlada.html", "https://domov.sme.sk/c/6463149/rada-solidarity-je-slovensky-potemkin-tvrdi-jana-zitnanska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:01.002202+00:00"}
{"id": "vr30357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30357", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže nerátajte vysúťažené ceny, lebo to je tunel Branisko, tunel Sitina, ktorý stál miliardu a stál tri.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza R. Kaliňák. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie.\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže R. Kaliňák nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov, náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza R. Kaliňák. Kaliňák neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil.", "analysis_paragraphs": ["Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza R. Kaliňák. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie.\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže R. Kaliňák nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov, náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza R. Kaliňák. Kaliňák neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "asb.sk"], "url": ["http://cestovanie.sme.sk/c/3365952/sitina-od-soboty-vyrazne-zlacnela.html", "http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/dopravne-stavby/externy-dozor-jedna-z-ciest-k-lacnejsim-tunelom-3191.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:22.679397+00:00"}
{"id": "vr17030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17030", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "....ten dokument Učiace sa Slovensko ako východiskový dokument, (...) bolo tam urobených 4 tisíc pripomienok zo strany verejnosti (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejné pripomienkovanie k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ prebiehalo od 15. marca do 15. mája 2017. V tomto období bolo doručených 3975 pripomienok odbornej a širšej verejnosti, ktoré sú uverejnené na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predstavilo dňa 15. marca 2017 návrh národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania s názvom Učiace sa Slovensko, ktorý má určovať stratégiu SR v oblasti školstva na nasledujúcich 10 rokov. Počas obdobia dvoch mesiacoch mohli byť k návrhu podávané pripomienky prostredníctvom online formulára. Všetkých 3975 zaslaných pripomienok bolo následne vyhodnotených autormi návrhu a relevantné pripomienky boli zapracované do finálneho dokumentu ( .pdf ). Podľa ministerky školstva Lubyovej sa táto podoba dokumentu Učiace sa Slovensko nedá realizovať, pretože jej chýba reálny rozpočet, časový rámec a politická podpora. \" Reforma musí mať konkrétne ciele, podujatia, aktivity a rozpočet. Dokument tieto náležitosti neobsahuje, takže bude musieť byť spracovaný takým štýlom, aby to tam bolo. Dokument predložím do výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a na základe vyjednávania vo výbore sa určí, aký bude ďalší proces ,\" povedala Lubyová o Učiacom sa Slovensku. Na novom, akčnejšom dokumente budú pracovať stavovské a profesijné organizácie do konca roka.", "analysis_paragraphs": ["Verejné pripomienkovanie k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ prebiehalo od 15. marca do 15. mája 2017. V tomto období bolo doručených 3975 pripomienok odbornej a širšej verejnosti, ktoré sú uverejnené na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predstavilo dňa 15. marca 2017 návrh národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania s názvom Učiace sa Slovensko, ktorý má určovať stratégiu SR v oblasti školstva na nasledujúcich 10 rokov. Počas obdobia dvoch mesiacoch mohli byť k návrhu podávané pripomienky prostredníctvom online formulára. Všetkých 3975 zaslaných pripomienok bolo následne vyhodnotených autormi návrhu a relevantné pripomienky boli zapracované do finálneho dokumentu ( .pdf ). Podľa ministerky školstva Lubyovej sa táto podoba dokumentu Učiace sa Slovensko nedá realizovať, pretože jej chýba reálny rozpočet, časový rámec a politická podpora. \" Reforma musí mať konkrétne ciele, podujatia, aktivity a rozpočet. Dokument tieto náležitosti neobsahuje, takže bude musieť byť spracovaný takým štýlom, aby to tam bolo. Dokument predložím do výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a na základe vyjednávania vo výbore sa určí, aký bude ďalší proces ,\" povedala Lubyová o Učiacom sa Slovensku. Na novom, akčnejšom dokumente budú pracovať stavovské a profesijné organizácie do konca roka."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["doručených", "3975", ".pdf", "akčnejšom"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/ku-skolskej-reforme-prislo-takmer-4000/260238-clanok.html", "http://www.minedu.sk/verejne-pripomienkovanie/", "https://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20709848/lubyova-na-uciacom-sa-slovensku-budeme-pracovat-do-konca-roka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:45.805619+00:00"}
{"id": "49751", "numeric_id": 49751, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49751", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Naopak, tri mesiace po atentáte už organizovali protesty, kde aj pán Gröhling vykrikoval, že Fico musí zhniť vedľa Kočnera v base. ", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Branislav Gröhling na proteste v decembri v roku 2023 povedal , že Robert Fico by mal sedieť vo väzení vedľa Mariána Kočnera. Výrok, že Robert Fico by „mal zhniť v base,“ povedal vtedajší minister financií a predseda hnutia Slovensko Igor Matovič v decembri 2021. Atentát na predsedu vlády Roberta Fica sa stal 15. mája 2024. Gröhling po atentáte svoj výrok neozpakoval, na opozičnom proteste v auguste 2024 politici nevystupovali. Tvrdenie Matúša Šutaja Eštoka hodnotíme ako nepravdivé.\n\nIgor Matovič sa tak vyjadril po tom, ako Roberta Fica v roku 2021 predvolali na policajnú stanicu z dôvodu trestného činu podnecovania. Povedal tiež, že predseda Smeru by „nemal zostať 30 minút na policajnej stanici, ale mal by dostať 30 rokov basy.“\n\nNa adresu Roberta Fica sa kriticky vyjadril v decembri 2023 aj Branislav Gröhling, ktorý tvrdil, že vedľa Mariána Kočnera by mal sedieť predseda vlády, nepoužil však pejoratívny výraz „zhniť.“\n\nProtesty organizovala v opozícii aj strana Smer-SD. Na týchto podujatiach zazneli vulgárne vyjadrenia na adresu vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej.\n\nProtesty po atentáte\n\nOd atentátu na premiéra 15. mája 2024 opozícia zorganizovala jednu demonštráciu 13. augusta 2024. Protest sa konal po tom, čo ministerka kultúry Šimkovičová odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla a šéfku Slovenskej národnej galérie. Témou protestov bol tiež právny štát, minister spravodlivosti Boris Susko bol kritizovaný za to, že rozhodol o prepustení Dušana Kováčika právoplatne odsúdeného za korupciu z väzenia.\n\nProtesty organizovalo Progresívne Slovensko, ku ktorému sa pridala Sloboda a Solidarita. PS avizovalo, že na ňom nevystúpia politici a političky, priestor chceli dať osobnostiam kultúrnej obce a „ľuďom bojujúcim za spravodlivosť.”\n\nNa proteste vystúpila napríklad moderátorka Kristína Tormová a herec Ján Gallovič. Príhovor mal tiež bývalý riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj, exministerka kultúry Silvia Hroncová, aj diplomat Metod Špaček. Politici a političky súčasnej opozície na tejto demonštrácii nevystúpili .\n\nLíder SaS Gröhling a šéf PS Šimečka sa vyjadrili iba pre médiá, vyhlásili, že ministerka Šimkovičová a minister Susko musia zo svojich pozícii odísť, v tejto súvislosti v tom čase zvolávali mimoriadnu schôdzu parlamentu.\n\nDemonštrácie žiadali odstúpenie ministerky kultúry Šimkovičovej a ministra spravodlivosti Suska.\n\nDemonštráciu organizovala aj samotná kultúrna obec v rámci platformy Otvorená kultúra! Protest sa uskutočnil 12. augusta 2023. Hlavnými požiadavkami bolo odvolanie ministerky kultúry a generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu.", "analysis_paragraphs": ["Branislav Gröhling na proteste v decembri v roku 2023 povedal , že Robert Fico by mal sedieť vo väzení vedľa Mariána Kočnera. Výrok, že Robert Fico by „mal zhniť v base,“ povedal vtedajší minister financií a predseda hnutia Slovensko Igor Matovič v decembri 2021. Atentát na predsedu vlády Roberta Fica sa stal 15. mája 2024. Gröhling po atentáte svoj výrok neozpakoval, na opozičnom proteste v auguste 2024 politici nevystupovali. Tvrdenie Matúša Šutaja Eštoka hodnotíme ako nepravdivé.", "Igor Matovič sa tak vyjadril po tom, ako Roberta Fica v roku 2021 predvolali na policajnú stanicu z dôvodu trestného činu podnecovania. Povedal tiež, že predseda Smeru by „nemal zostať 30 minút na policajnej stanici, ale mal by dostať 30 rokov basy.“", "Na adresu Roberta Fica sa kriticky vyjadril v decembri 2023 aj Branislav Gröhling, ktorý tvrdil, že vedľa Mariána Kočnera by mal sedieť predseda vlády, nepoužil však pejoratívny výraz „zhniť.“", "Protesty organizovala v opozícii aj strana Smer-SD. Na týchto podujatiach zazneli vulgárne vyjadrenia na adresu vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej.", "Protesty po atentáte", "Od atentátu na premiéra 15. mája 2024 opozícia zorganizovala jednu demonštráciu 13. augusta 2024. Protest sa konal po tom, čo ministerka kultúry Šimkovičová odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla a šéfku Slovenskej národnej galérie. Témou protestov bol tiež právny štát, minister spravodlivosti Boris Susko bol kritizovaný za to, že rozhodol o prepustení Dušana Kováčika právoplatne odsúdeného za korupciu z väzenia.", "Protesty organizovalo Progresívne Slovensko, ku ktorému sa pridala Sloboda a Solidarita. PS avizovalo, že na ňom nevystúpia politici a političky, priestor chceli dať osobnostiam kultúrnej obce a „ľuďom bojujúcim za spravodlivosť.”", "Na proteste vystúpila napríklad moderátorka Kristína Tormová a herec Ján Gallovič. Príhovor mal tiež bývalý riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj, exministerka kultúry Silvia Hroncová, aj diplomat Metod Špaček. Politici a političky súčasnej opozície na tejto demonštrácii nevystúpili .", "Líder SaS Gröhling a šéf PS Šimečka sa vyjadrili iba pre médiá, vyhlásili, že ministerka Šimkovičová a minister Susko musia zo svojich pozícii odísť, v tejto súvislosti v tom čase zvolávali mimoriadnu schôdzu parlamentu.", "Demonštrácie žiadali odstúpenie ministerky kultúry Šimkovičovej a ministra spravodlivosti Suska.", "Demonštráciu organizovala aj samotná kultúrna obec v rámci platformy Otvorená kultúra! Protest sa uskutočnil 12. augusta 2023. Hlavnými požiadavkami bolo odvolanie ministerky kultúry a generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "povedal", "sa stal", "vyjadril", "vyjadril", "zazneli", "zorganizovala", "kritizovaný", "nevystúpia", "vystúpila", "nevystúpili", "vyjadrili", "žiadali", "organizovala", "bolo"], "url": ["https://www.sme.sk/minuta/23259013/groehling-burcuje-dav-tvrdenim-ze-vedla-kocnera-by-mal-dozit-v-base-aj-fico?ref=mnt", "https://www.postoj.sk/95080/robert-fico-by-nemal-dostat-30-minut-na-policajnej-stanici-ale-tridsat-rokov", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/22806422/fico-by-nemal-byt-30-minut-na-policajnej-stanici-ale-30-rokov-v-base-mysli-si-matovic.html", "https://www.sme.sk/minuta/23259013/groehling-burcuje-dav-tvrdenim-ze-vedla-kocnera-by-mal-dozit-v-base-aj-fico?ref=mnt", "https://www.aktuality.sk/clanok/28FYtne/po-blahovom-hecovani-ludia-vulgarne-nadavali-prezidentke-vedenie-smeru-sa-smialo-benova-sa-caputovej-ospravedlnila/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/919704-opozicia-zvolava-prvy-protest-od-atentatu-na-roberta-fica-toto-zhromazdenie-bude-v-niecom-ine", "https://spravy.rtvs.sk/2024/08/v-bratislave-sa-druhy-den-protestuje-proti-krokom-ministerky-kultury-protest-zorganizovala-opozicia/#:~:text=%C4%8Eal%C5%A1%C3%ADm%2C%20koho%20chce%20opoz%C3%ADcia%20odvol%C3%A1va%C5%A5%2C%20je%20minister%20spravodlivosti%20Boris%20Susko.%20Ten%20rozhodol%20o%20prepusten%C3%AD%20b%C3%BDval%C3%A9ho%20%C5%A1peci%C3%A1lneho%20prokur%C3%A1tora%20Du%C5%A1ana%20Kov%C3%A1%C4%8Dika%20z%20v%C3%A4zenia.", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/919704-opozicia-zvolava-prvy-protest-od-atentatu-na-roberta-fica-toto-zhromazdenie-bude-v-niecom-ine#:~:text=Rozhodli%20sme%20sa,PS%20Tereza%20Mik%C3%A1%C4%8Dov%C3%A1.", "https://dennikn.sk/4144539/za-odchod-simkovicovej-a-suska-protestovalo-18-tisic-ludi-opozicia-vyzyva-aby-odstupili/#:~:text=%E2%80%9EStretli%20sme%20sa%20tu%2C%20preto%C5%BEe%20protestujeme%20proti%20zlu%2C%20hl%C3%BAposti%2C%20nespravodlivosti%20a%C2%A0nekult%C3%BArnosti%2C%E2%80%9C%20prihovorila%20sa%20pln%C3%A9mu%20N%C3%A1mestiu%20SNP%20moder%C3%A1torka%20Krist%C3%ADna%20Tormov%C3%A1.", "https://www.aktuality.sk/clanok/9VSlAjN/na-protest-proti-vlade-prislo-18-tisic-ludi-ziadali-odchod-martiny-simkovicovej-a-borisa-suska/#:~:text=Na%20protivl%C3%A1dnom%20proteste%20tentokr%C3%A1t%20nere%C4%8Dnili%20politici.", "https://www.youtube.com/watch?v=ci7S1HszS3k", "https://www.aktuality.sk/clanok/9VSlAjN/na-protest-proti-vlade-prislo-18-tisic-ludi-ziadali-odchod-martiny-simkovicovej-a-borisa-suska/", "https://platformaok.sk/protest", "https://platformaok.sk/protest#:~:text=%C5%BDiadame%20okam%C5%BEit%C3%A9%20odvolanie,SR%20Luk%C3%A1%C5%A1a%20Machalu%2C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:37.829613+00:00"}
{"id": "vr15756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15756", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda podporí spracovanie Národného generelu dopravy SR. Jeho cieľom bude zabezpečenie ekonomicky efektívnej, bezpečnej, kapacitnej, kvalitnej a plynulej dopravy. Základom bude vypracovanie celonárodného socio-demografického prieskumu definujúceho dopravný dopyt obyvateľstva, podloženého podrobnými dopravnými prieskumami pre všetky relevantné druhy dopravy.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 09.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 09.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:08.547606+00:00"}
{"id": "vr25973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25973", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Napríklad v Maďarsku sú oveľa menšie župy ako na Slovensku. Rakúsko rovnako, ČR taktiež, napríklad Karlovarský kraj má iba niečo vyše 200 tisíc obyvateľov. Ale rovnako v iných krajinách – Belgicko, Luxembursko.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štáty, ktoré Belica menuje nevynikajú, s výnimkou Luxemburska, malými územnosprávnymi celkami. Vo viacerých z nich sa rozmery kraja značne rozchádzajú, napríklad v ČR a Belgicku. Priemerne majú kraje menej obyvateľov iba v Luxembursku, Maďarsku. Rakúsko, Česká republika a Belgicko majú naopak priemerne viac obyvateľov na jeden región. Karlovarský kraj okrem toho nemá vyše 200 tisíc, ale vyše 300 tisíc. Výrok je teda nepravdivý. Slovensko má 8 krajov , ktorých populácia sa pohybuje od 500 tisíc do 800 tisíc. Priemerne tak na jednu župu pripadá približne 687 tisíc obyvateľov. Maďarsko má 19 žúp , čo pri počte obyvateľov, čo pri populácii takmer 10 miliónov znamená, že priemerne na jednu župu pripadá o niečo viac ako pol milióna obyvateľov. Česká republika má celkom 14 krajov , ktorých populácia sa pohybuje od 300 tisíc (Karlovarský kraj) po 1,25 (Moravskoslezský kraj). Karlovarský kraj má podľa oficiálnej stránky vyše 300 tisíc obyvateľov. Priemerne na jeden kraj pripadá 750 tisíc obyvateľov. Rakúsko je federatívna republika, ktorá sa skladá z 9 štátov. Populácia Rakúska je 8,4 milióna, čo znamená, že priemerne má štát takmer jeden milión obyvateľov. Belgicko má celkom 10 provincií, ktorých populácia sa pohybuje od 270 tisíc po 1,7 milióna. Priemerne na jednu provinciu vychádza vyše milióna obyvateľov. Luxembursko s populáciou približne pol milióna je rozdelené do 5 regiónov, čo znamená iba okolo 100 tisíc obyvateľov na jeden región. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štáty, ktoré Belica menuje nevynikajú, s výnimkou Luxemburska, malými územnosprávnymi celkami. Vo viacerých z nich sa rozmery kraja značne rozchádzajú, napríklad v ČR a Belgicku. Priemerne majú kraje menej obyvateľov iba v Luxembursku, Maďarsku. Rakúsko, Česká republika a Belgicko majú naopak priemerne viac obyvateľov na jeden región. Karlovarský kraj okrem toho nemá vyše 200 tisíc, ale vyše 300 tisíc. Výrok je teda nepravdivý. Slovensko má 8 krajov , ktorých populácia sa pohybuje od 500 tisíc do 800 tisíc. Priemerne tak na jednu župu pripadá približne 687 tisíc obyvateľov. Maďarsko má 19 žúp , čo pri počte obyvateľov, čo pri populácii takmer 10 miliónov znamená, že priemerne na jednu župu pripadá o niečo viac ako pol milióna obyvateľov. Česká republika má celkom 14 krajov , ktorých populácia sa pohybuje od 300 tisíc (Karlovarský kraj) po 1,25 (Moravskoslezský kraj). Karlovarský kraj má podľa oficiálnej stránky vyše 300 tisíc obyvateľov. Priemerne na jeden kraj pripadá 750 tisíc obyvateľov. Rakúsko je federatívna republika, ktorá sa skladá z 9 štátov. Populácia Rakúska je 8,4 milióna, čo znamená, že priemerne má štát takmer jeden milión obyvateľov. Belgicko má celkom 10 provincií, ktorých populácia sa pohybuje od 270 tisíc po 1,7 milióna. Priemerne na jednu provinciu vychádza vyše milióna obyvateľov. Luxembursko s populáciou približne pol milióna je rozdelené do 5 regiónov, čo znamená iba okolo 100 tisíc obyvateľov na jeden región. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["8 krajov", "19 žúp", "populácii", "14 krajov", "Karlovarský kraj", "federatívna", "Populácia", "celkom", "Luxembursko", "rozdelené"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Regions_of_Slovakia", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_regions_of_Hungary", "http://en.wikipedia.org/wiki/Hungary", "http://en.wikipedia.org/wiki/Regions_of_the_Czech_Republic", "http://www.kr-karlovarsky.cz/samosprava/Stranky/karlov_kraj.aspx", "http://en.wikipedia.org/wiki/States_of_Austria", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austria", "http://en.wikipedia.org/wiki/Provinces_of_Belgium", "http://www.searcheurope.com/countries/luxembourg/regions.shtml", "http://www.searcheurope.com/countries/luxembourg/regions.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:51.882279+00:00"}
{"id": "vr28330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28330", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Robert Fico v lete 2012, keď ste začali vládnuť, vyhlásil, budem ho citovať: \"Chcem prinútiť každého ministra, aby mi vlastnou krvou podpísal, že minie prostriedky v rámci európskych fondov a bude za to niesť zodpovednosť.\"", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Robert Fico v lete 2012 vyhlásil záväzok ministrov, ktoré sa týkalo čerpania eurofondov. Mihál ho cituje presne, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 22. júla 2012 Robert Fico vyhlásil (1:11): ,,Chcem prinútiť : každého ministra, že mi vlastnou krvou podpíše, že minie prostriedky v rámci európskych fondov.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Robert Fico v lete 2012 vyhlásil záväzok ministrov, ktoré sa týkalo čerpania eurofondov. Mihál ho cituje presne, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 22. júla 2012 Robert Fico vyhlásil (1:11): ,,Chcem prinútiť : každého ministra, že mi vlastnou krvou podpíše, že minie prostriedky v rámci európskych fondov.\""], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["http://www.noviny.sk/c/ekonomika/fico-ziada-po-ministroch-pre-eurofondy-krvavy-podpis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:51.480935+00:00"}
{"id": "vr18336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18336", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "...mám za sebou najväčšiu pravicovú koalíciu, to znamená všetky opozičné pravicové strany (...) a ich poslanci kandidujú takisto so mnou (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mrvu podporuje 7 pravicových opozičných strán - OĽANO, SaS, Sme Rodina ako aj mimoparlamentné pravicové strany NOVA, KDH, OKS a Zmena Zdola. V porovnaní s ďalšími kandidátmi na primátora mesta Bratislav Mrvu podporuje najväčší počet strán. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidát Matúš Vallo má podporu mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko a strany Spolu. Zároveň si na podporu vytvoril Team Vallo - skupina odborníkov a odborníčok. Kandidáti Václav Mika ako aj Ivo Nesroval bojujú o kreslo primátora bez podpory akejkoľvek strany teda ako nezávislí kandidáti. Jaroslav Brada - podpora Strany moderného Slovenska Viktor Béreš - nominant strany Nezávislosť a jednota Iveta Plšeková - nezávislá kandidátka Andrej Trnovec - kandidát Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku Miroslav Vetrík - nezávislý kandidát Roman Ruhig - kandiduje s podporou Slovenskej národnej jednoty - strany vlastencov Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mrvu podporuje 7 pravicových opozičných strán - OĽANO, SaS, Sme Rodina ako aj mimoparlamentné pravicové strany NOVA, KDH, OKS a Zmena Zdola. V porovnaní s ďalšími kandidátmi na primátora mesta Bratislav Mrvu podporuje najväčší počet strán. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidát Matúš Vallo má podporu mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko a strany Spolu. Zároveň si na podporu vytvoril Team Vallo - skupina odborníkov a odborníčok. Kandidáti Václav Mika ako aj Ivo Nesroval bojujú o kreslo primátora bez podpory akejkoľvek strany teda ako nezávislí kandidáti. Jaroslav Brada - podpora Strany moderného Slovenska Viktor Béreš - nominant strany Nezávislosť a jednota Iveta Plšeková - nezávislá kandidátka Andrej Trnovec - kandidát Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku Miroslav Vetrík - nezávislý kandidát Roman Ruhig - kandiduje s podporou Slovenskej národnej jednoty - strany vlastencov Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Mrvu", "Vallo", "Mika", "Nesroval", "podpora", "nominant", "nezávislá", "kandidát", "nezávislý", "kandiduje"], "url": ["https://janmrva.sk", "https://www.vallo2018.sk", "https://vasomika.sk", "https://ivonesrovnal.sk/vysledky/", "https://www.teraz.sk/regiony/j-brada-hlavne-mesto-potrebuje-v-prvo/359021-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/638686/kandidat-na-primatora-bratislavy-beres-peniaze-mesta-nepatria-oligarchom/", "http://plsekova.sk/podporovatelia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/638607/kandidat-na-primatora-bratislavy-trnovec-bratislava-musi-byt-domov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/638695/komunalne-volby-2018-bratislava-kandidat-na-primatora-bratislavy-vetrik-chcem-vratit-doveru-v-mesto/", "http://romanruhig.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:46.285372+00:00"}
{"id": "vr31867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31867", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Príjmy v roku 2011 stúpli o vyše 10 % a výdavky štátneho rozpočtu a verejnej správy klesli o 0,4 %.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2011 dosiahli podľa údajov Ministerstva financií 13 147 834 tis. EUR. V roku 2010 boli príjmy štátneho rozpočtu 12 530 994 tis. EUR. Jedná sa teda o nárast o 4,9%. Výdavky štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2011 16 957 773 tis. EUR, v roku 2010 to bolo 16 277 000 tis. EUR. Jedná sa teda o nárast výdavkov o 4,2%. Peter Kažimír nehovorí pravdu. Agentúra TASR priniesla správu o tlačovej konferencii ministerstva finacií 2.1.2012: \"Na výdavkovej strane prišlo k úspore výdavkov štátneho rozpočtu o 1,167 miliardy eur,\" vyčíslil na dnešnej tlačovej konferencii štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška. Celkovo dosiahli v roku 2011 výdavky štátneho rozpočtu 15,278 miliardy eur. Medziročne tak štát minul o 0,4 % menej finančných prostriedkov. V minulisti sme overovali podobný výrok Petra Kažimíra, v ktorom tvrdil, že štátu stúpli príjmy o 10%. Dňa 6. novembra 2011 sme tento výrok hodnotili ako pravdivý, na základe vtedy dostupných údajov, ktoré potvrdzovala aj správa TASR (publikovaná na hnonline.sk ), v ktorej sa okrem iného píše: \" Príjmy rozpočtu dosiahli v októbri tohto roka 9,311 miliardy eur, čo bolo medziročne viac o 9,9 percenta .\" Tieto údaje teda vyjadrovali medziročný rozdiel medzi príjmami rozpočtu v mesiaci október a pre podobu súčasného výroku Petra Kažimíra nie sú rozhodujúce. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2011 dosiahli podľa údajov Ministerstva financií 13 147 834 tis. EUR. V roku 2010 boli príjmy štátneho rozpočtu 12 530 994 tis. EUR. Jedná sa teda o nárast o 4,9%. Výdavky štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2011 16 957 773 tis. EUR, v roku 2010 to bolo 16 277 000 tis. EUR. Jedná sa teda o nárast výdavkov o 4,2%. Peter Kažimír nehovorí pravdu. Agentúra TASR priniesla správu o tlačovej konferencii ministerstva finacií 2.1.2012: \"Na výdavkovej strane prišlo k úspore výdavkov štátneho rozpočtu o 1,167 miliardy eur,\" vyčíslil na dnešnej tlačovej konferencii štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška. Celkovo dosiahli v roku 2011 výdavky štátneho rozpočtu 15,278 miliardy eur. Medziročne tak štát minul o 0,4 % menej finančných prostriedkov. V minulisti sme overovali podobný výrok Petra Kažimíra, v ktorom tvrdil, že štátu stúpli príjmy o 10%. Dňa 6. novembra 2011 sme tento výrok hodnotili ako pravdivý, na základe vtedy dostupných údajov, ktoré potvrdzovala aj správa TASR (publikovaná na hnonline.sk ), v ktorej sa okrem iného píše: \" Príjmy rozpočtu dosiahli v októbri tohto roka 9,311 miliardy eur, čo bolo medziročne viac o 9,9 percenta .\" Tieto údaje teda vyjadrovali medziročný rozdiel medzi príjmami rozpočtu v mesiaci október a pre podobu súčasného výroku Petra Kažimíra nie sú rozhodujúce. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "dosiahli", "TASR", "6. novembra 2011", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8028", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7440", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/116184/Deficit-verejnych-financii-klesol-vdaka-znizeniu-vydavkov-statu", "http://www.demagog.sk/diskusie/205/peter-kazimir-vs-ivan-miklos", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53486110-deficit-rozpoctu-je-o-tretinu-nizsi-ako-vlani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:21.549583+00:00"}
{"id": "vr29374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29374", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Bez toho, aby si človek spomenul na ten strašný hladomor, proste ten hladomor v 30. rokoch, kde zomrelo ja neviem 3 až 5 miliónov Ukrajincov od hladu.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinský hladomor ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1932 až 1933 bol výsledkom sovietskej politiky, cieľom ktorej bolo podrobenie si ukrajinského obyvateľstva. Odhady počtu obetí sa podľa dostupných zdrojov značne líšia. Najčastejšie sa udáva počet obetí hladomoru v rozmedzí 5 až 8 miliónov, niektoré odhady hovoria až o 25 000 mŕtvych denne a celkovom počte 10 miliónov mŕtvych. Podľa ďalších bol počet obetí nižší, približne 3,3 až 4,8 milióna. Odhad, ktorý uvádza Šebej tak možno označiť za konzervatívny, nie je však v rozpore s dostupnými údajmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinský hladomor ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1932 až 1933 bol výsledkom sovietskej politiky, cieľom ktorej bolo podrobenie si ukrajinského obyvateľstva. Odhady počtu obetí sa podľa dostupných zdrojov značne líšia. Najčastejšie sa udáva počet obetí hladomoru v rozmedzí 5 až 8 miliónov, niektoré odhady hovoria až o 25 000 mŕtvych denne a celkovom počte 10 miliónov mŕtvych. Podľa ďalších bol počet obetí nižší, približne 3,3 až 4,8 milióna. Odhad, ktorý uvádza Šebej tak možno označiť za konzervatívny, nie je však v rozpore s dostupnými údajmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["výsledkom", "sa", "udáva", "10 miliónov", "3,3", "4,8"], "url": ["http://www.unitedhumanrights.org/genocide/ukraine_famine.htm", "http://www.loc.gov/exhibits/archives/ukra.html", "http://www.infoukes.com/history/famine/gregorovich/", "http://www.ncas.rutgers.edu/center-study-genocide-conflict-resolution-and-human-rights/ukrainian-famine", "http://www.bbc.com/news/world-europe-25058256", "http://www.infoukes.com/history/famine/gregorovich/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:38.122481+00:00"}
{"id": "48564", "numeric_id": 48564, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48564", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale čo sa ukázalo potom? Že dohodol (pozn. Sulík) 5,85 terawatt hodiny pre domácnosti, lebo tvrdil, že toľko stačí pre tie domácnosti a zrazu sa ukázalo, že oni potrebujú približne 7,1 terawatt hodiny domácnosti. Čo z toho vyplynulo? Že teraz straší domácnosti, že len do osemdesiatpäť percent budú mať relatívne lacnú, aj tá bude o polovičku drahšia a nad 85 % spotreby z roku 2020, čo je strašná konina podľa mňa, budú platiť o 386 % viac a toto je výsledok roboty Richarda Sulíka.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože minister financií Matovič neuvádza korektné údaje pri viacerých údajoch. Objemy zlacnenej elektriny sú so Slovenskými elektrárňami dohodnuté už od februára 2022. Rovnako ceny elektriny na rok 2023 sú podľa výpočtov ÚRSO v iných sumách, než aké spomína Matovič.\n\nMinisterstvo hospodárstva SR spolu s ministerstvom financií SR podpísali vo februári 2022 memorandum s majoritným akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding.\n\nV memorande sa Slovenské elektrárne zaviazali dodať v rokoch 2023 a 2024 6,15 TWh elektriny za cenu 61,20 € / MWh.\n\nŠtátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na konci augusta dodal , že elektrina za zastropovanú cenu bude určená pre všetky domácnosti na Slovensku a má pokryť 85 % ich spotreby.\n\nMinister hospodárstva v demisii Sulík odkázal : „V čase vážnej energetickej krízy musí každý prispieť a preto je správne očakávať úsporu vo výške 15% od každej domácnosti.“\n\nAk sa domácnostiam podarí ušetriť 15 % spotreby elektriny oproti roku 2020, celá ich spotreba v roku 2023 bude stáť 61,20 € / MWh.\n\n7. septembra sa na rokovaní vlády objavil prepočet cien od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý zverejnil minister práce Milan Krajniak.\n\nDokument spomína tri scenáre vývoja cien elektriny. Igor Matovič však vo svojom výroku zamenil percentá za eurá.\n\nPrvý scenár počíta s tým, že sa celková cena elektriny vrátane všetkých poplatkov zvýši oproti roku 2022 o 51 %, teda bude o polovicu drahšia. V tomto prípade ráta s efektom zastropovanej ceny elektriny na celú spotrebu.\n\nDruhý scenár tiež zahŕňa memorandum so Slovenskými elektrárňami, ale iba na 85 % spotreby. Operuje s celkovou sumou elektriny na úrovni 386,79 €. Avšak, zvýšenie ceny elektriny o 386 % sa nikde nespomína.\n\nPodľa tretieho scenára bude konečná cena elektriny 326,63 €.\n\nSamotný ÚRSO v dokumente upozorňuje, že výpočty cien sú indikatívne a môžu sa meniť. Konečné údaje budú známe na konci roka 2022.\n\nVýrok obsahuje niekoľko nepravdivých tvrdení. Matovič nehovorí pravdu o pôvodnom odhade spotreby domácností, pretože už od februára 2022 je podpísané memorandum s určeným objemom elektriny na úrovni 6,15 TWh. Matovič pravdivo uvádza, že cena elektriny sa zvýši minimálne o 51 %, ale následne hovorí nepravdu o 386% navýšení cien.\n\nVo výroku sa objavujú aj politické hodnotenia ministra financií, tie však nie sú predmetom overovania. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože minister financií Matovič neuvádza korektné údaje pri viacerých údajoch. Objemy zlacnenej elektriny sú so Slovenskými elektrárňami dohodnuté už od februára 2022. Rovnako ceny elektriny na rok 2023 sú podľa výpočtov ÚRSO v iných sumách, než aké spomína Matovič.", "Ministerstvo hospodárstva SR spolu s ministerstvom financií SR podpísali vo februári 2022 memorandum s majoritným akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding.", "V memorande sa Slovenské elektrárne zaviazali dodať v rokoch 2023 a 2024 6,15 TWh elektriny za cenu 61,20 € / MWh.", "Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na konci augusta dodal , že elektrina za zastropovanú cenu bude určená pre všetky domácnosti na Slovensku a má pokryť 85 % ich spotreby.", "Minister hospodárstva v demisii Sulík odkázal : „V čase vážnej energetickej krízy musí každý prispieť a preto je správne očakávať úsporu vo výške 15% od každej domácnosti.“", "Ak sa domácnostiam podarí ušetriť 15 % spotreby elektriny oproti roku 2020, celá ich spotreba v roku 2023 bude stáť 61,20 € / MWh.", "7. septembra sa na rokovaní vlády objavil prepočet cien od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý zverejnil minister práce Milan Krajniak.", "Dokument spomína tri scenáre vývoja cien elektriny. Igor Matovič však vo svojom výroku zamenil percentá za eurá.", "Prvý scenár počíta s tým, že sa celková cena elektriny vrátane všetkých poplatkov zvýši oproti roku 2022 o 51 %, teda bude o polovicu drahšia. V tomto prípade ráta s efektom zastropovanej ceny elektriny na celú spotrebu.", "Druhý scenár tiež zahŕňa memorandum so Slovenskými elektrárňami, ale iba na 85 % spotreby. Operuje s celkovou sumou elektriny na úrovni 386,79 €. Avšak, zvýšenie ceny elektriny o 386 % sa nikde nespomína.", "Podľa tretieho scenára bude konečná cena elektriny 326,63 €.", "Samotný ÚRSO v dokumente upozorňuje, že výpočty cien sú indikatívne a môžu sa meniť. Konečné údaje budú známe na konci roka 2022.", "Výrok obsahuje niekoľko nepravdivých tvrdení. Matovič nehovorí pravdu o pôvodnom odhade spotreby domácností, pretože už od februára 2022 je podpísané memorandum s určeným objemom elektriny na úrovni 6,15 TWh. Matovič pravdivo uvádza, že cena elektriny sa zvýši minimálne o 51 %, ale následne hovorí nepravdu o 386% navýšení cien.", "Vo výroku sa objavujú aj politické hodnotenia ministra financií, tie však nie sú predmetom overovania. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": ["memorandum", "dodal", "odkázal", "zverejnil", "scenáre"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://e.dennikn.sk/2992030/okrem-lacnej-elektriny-chce-sulik-zastropovat-pre-domacnosti-aj-ceny-plynu-statnu-pomoc-maju-dostat-tiez-podniky/", "https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/639860-richard-sulik-ako-je-to-s-cenami-elektriny-naozaj/", "https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02wxkFphGBwhihnj65QLkztYeB6kZSF5ru6aP5BUZendXWkevVBzfFZRuQhQpR8bzgl&id=100044498376734", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:49.265202+00:00"}
{"id": "vr32486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32486", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo ste vy urobili v rokoch 2002 až 2006 na území Slovenskej republiky a budem veľmi konkrétny. Na jednej strane ste dali z peňazí ľudí 117 miliárd korún na ozdravenie slovenských bánk a potom ste ich za korunu prakticky sprivatizovali.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Taktiež treba spomenúť, že nakoľko bol proces konsolidácie pripravovaný spoločne so Svetovou Bankou, táto Slovenskej republike poskytla za týmto účelom úver EFSAL vo výške 200 mld. €.", "analysis_paragraphs": ["Taktiež treba spomenúť, že nakoľko bol proces konsolidácie pripravovaný spoločne so Svetovou Bankou, táto Slovenskej republike poskytla za týmto účelom úver EFSAL vo výške 200 mld. €."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["108,3 mld. Sk", "EFSAL", "Viliam Vaškovič", "Banka Slovakia"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu", "http://www.worldbank.org/projects/P064542/enterprise-financial-sector-adjustment-loan-efsal?lang=en", "http://banky.sk/11617/restrukturalizacia-bankoveho-sektora-sr-najsilnejsia-v-regione.php", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/10583/Zmluva-medzi-FNM-a-Meinl-Bank-o-prevzati-Banky-Slovakia-je-uz-podpisana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:35.848337+00:00"}
{"id": "vr15231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15231", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "... už zobrali na Slovensko niektorých (utečencov, poz.) a už idú preč, zobrali Češi do Česka niektorých ľudí a idú preč,", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Niektorí z utečencov, ktorí boli umiestnení na Slovensku a v Českej republike, sa rozhodli tieto krajiny skutočne opustiť, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Niektorí z utečencov, ktorí boli umiestnení na Slovensku a v Českej republike, sa rozhodli tieto krajiny skutočne opustiť, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "opustiť", "idnes.cz", "odcestovať", "Nemecko", "Irak"], "url": ["https://dennikn.sk/462831/cast-asyrskych-krestanov-ktori-prisli-slovensko-iraku-sa-vratila-domov/", "https://dennikn.sk/462831/cast-asyrskych-krestanov-ktori-prisli-slovensko-iraku-sa-vratila-domov/", "http://zpravy.idnes.cz/chovanec-zastavil-projekt-generace-21-dvy-/domaci.aspx?c=A160401_154722_domaci_san", "http://zpravy.idnes.cz/uprchlici-iracti-jihlava-drazdany-dr7-/domaci.aspx?c=A160604_105140_domaci_jw", "http://time.com/4278325/iraq-refugees-return/", "http://www.unhcr.org/news/latest/2016/2/56b85b3d6/despite-war-home-syrian-refugees-return-iraq.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:32.944730+00:00"}
{"id": "vr32972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32972", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Pán Čentéš sa vzdal kandidátky preto, lebo verejne povedal, že v parlamente je korupcia a že sa nechce zúčastniť takejto voľby, že sa zúčastní, len ak bude voľba priama, nie voľba tajná.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii 13. mája 2011 informoval predseda Národnej rady SR a líder SaS Richard Sulík o tom, že nominant na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš nebude 17. 5. 2011 v opakovanej tajnej voľbe kandidovať. \"Čentéš požiadal Sulíka o stretnutie, na ktorom mu oznámil, že sťahuje svoj súhlas s kandidatúrou. Podľa neho je táto voľba pod takými podozreniami z podplácania a vydierania poslancov, že on s ňou nechce byť spájaný.\"", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii 13. mája 2011 informoval predseda Národnej rady SR a líder SaS Richard Sulík o tom, že nominant na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš nebude 17. 5. 2011 v opakovanej tajnej voľbe kandidovať. \"Čentéš požiadal Sulíka o stretnutie, na ktorom mu oznámil, že sťahuje svoj súhlas s kandidatúrou. Podľa neho je táto voľba pod takými podozreniami z podplácania a vydierania poslancov, že on s ňou nechce byť spájaný.\""], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "SITA", "vyhlásil", "Čentéš"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/centes-nebude-kandidovat-na-generalneho-prokuratora.html", "http://m.topky.sk/cl/10/1275467/Centes-sa-vzdal-kandidatury-na-post-GP-zostal-iba-Trnka", "http://www.sme.sk/c/5899881/centes-chce-opat-kandidovat-v-pripade-verejnej-volby.html", "http://www.sme.sk/c/6665228/fico-vytiahol-na-centesa-sabotaz.html#ixzz2IddtpXfE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:22.103438+00:00"}
{"id": "42415", "numeric_id": 42415, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42415", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...stretnutia boli (ktoré spomenul Andrej Kiska na tlačovke, pozn.). Ja som dokonca aj už aj niekde povedal, boli dve stretnutia. Prvé bolo 1. alebo 2. januára, to sme mali v Tatrách za účasti takisto predsedu vlády a pána prezidenta a jeho hovorcu (...) potom bolo druhé stretnutie, ktoré bolo vo vládnom zariadení tu v Bratislave.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O stretnutiach, ktoré spomína Robert Fico vo výroku, informoval Andrej Kiska podrobne na svojom Facebooku ako aj na tlačových konferenciách , pričom dátumy aj účasť spomínaných osôb zodpovedá tomu, čo hovorí Fico. Pravdivosť toho, či sa však stretnutia naozaj uskutočnili a boli v uvedenom formáte, nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nAndrej Kiska na Facebooku ohľadom stretnutí s Robertom Ficom uviedol, že sa ich prvé stretnutie uskutočnilo 2. januára 2019 vo vládnom zariadení Kamzík v Starom Smokovci. Na stretnutí mal byť aj premiér Peter Pellegrini aj hovorca Andreja Kisku Roman Krpelan. Druhé stretnutie prezidenta s Ficom sa malo uskutočniť v hoteli Bôrik v Bratislave 14. januára 2019 v rovnakej zostave ako v Tatrách.", "analysis_paragraphs": ["O stretnutiach, ktoré spomína Robert Fico vo výroku, informoval Andrej Kiska podrobne na svojom Facebooku ako aj na tlačových konferenciách , pričom dátumy aj účasť spomínaných osôb zodpovedá tomu, čo hovorí Fico. Pravdivosť toho, či sa však stretnutia naozaj uskutočnili a boli v uvedenom formáte, nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Andrej Kiska na Facebooku ohľadom stretnutí s Robertom Ficom uviedol, že sa ich prvé stretnutie uskutočnilo 2. januára 2019 vo vládnom zariadení Kamzík v Starom Smokovci. Na stretnutí mal byť aj premiér Peter Pellegrini aj hovorca Andreja Kisku Roman Krpelan. Druhé stretnutie prezidenta s Ficom sa malo uskutočniť v hoteli Bôrik v Bratislave 14. januára 2019 v rovnakej zostave ako v Tatrách."], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Facebooku", "konferenciách", "Facebooku"], "url": ["https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/2063545843766183", "https://www.prezident.sk/article/kiska-o-ktag-a-ficovi-zastrasit-a-vydierat-sa-ficom-nenecham/", "https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/2063545843766183"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:03.519140+00:00"}
{"id": "46094", "numeric_id": 46094, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46094", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "pán Vadala bol mafián taliansky, prepojený na Ndrangetu, o ktorej písal Ján Kuciak. A ten pán Vadala sa fotil s Vaším pánom poslancom Madejom. Veľmi dobre si to pamätáte. Ten pán Vadala bol priateľom pani Troškovej, asistentky Roberta Fica, vtedajšieho premiéra, ktorý ju brával na návštevy zahraničné, všelikde možne reprezentovala Slovenskú republiku. Ten pán Vadala bol dosadený pánom Jasaňom na Úrad vlády a všetci toto na Slovensku vedia pán Blaha, čiže jediný, kto tu šíri konšpiračné teórie ste Vy. A ja Vám poviem pravdu, že ľudia na Slovensku to aj vidia, že to, že bola mafia prepojená na vládu Roberta Fica videl každý a vidí to každý, to, že bol, že býval v byte Ladislava Bašternáka, ktorý už je odsúdený, vie každý. To, že bol susedom pána Kočnera vie každý, čiže nesnažte sa tu vyhovárať a vyviňovať Vašu stranu Smer-SD a Roberta Fica, že Vy ste s tým nič nemali spoločné. Ján Kuciak písal práve o týchto veciach, o prepojenia Kočnera,  Vadalu, Fica a Vašich káuz.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Existujú dokázateľné prepojenia ľudí, ktorí boli blízki strane Smer, na človeka spájaného s talianskou mafiou. Tvrdenie Michala Šípoša hodnotíme ako pravdivé. Podľa denníka SME „ talianska organizácia na boj proti mafii DIA (Direzione investigativa antimafia, podobná ako NAKA na Slovensku) vedie Vadalu ako človeka blízkeho kalábrijskej mafii 'Ndrangheta.” Noviny vychádzali z komunikácie medzi slovenskou ambasádou v Ríme a DIA. Talianske súdy medzičasom Vadalu odsúdili na deväť rokov za pašovanie kokaínu. Niekdajší poslanec Smeru Robert Madej má s Vadalom spoločnú fotku, na ktorej pózujú. Niekdajšia hlavná štátna radkyňa a asistentka v vtedajšieho premiéra Roberta Fica Mária Trošková bola kedysi Vadalovou priateľkou a podnikala s ním. Ako asistentka sprevádzala premiéra na štátnych rokovaniach, okrem iného aj v Nemecku s Angelou Merkelovou. Podľa jej výpovede ju Vadala zoznámil s Viliamom Jasaňom, jeho obchodným partnerom a vtedajším poslancom. Najprv sa stala jeho asistentkou, neskôr prešla na Úrad vlády. Robert Fico roky býval v byte, ktorý si prenajímal od Ladislava Bašternáka, a to aj v ćase, keď bol podnikateľ obvinený, obžalovaný a neskôr odsúdený za daňové podvody. V tom istom bytovom komplexe vlastnil (susedný) byt aj Marián Kočner. Zavraždený novinár Ján Kuciak o.i. písal o prepojeniach talianskej mafie na Úrad vlády, o kauzách Kočnera či strany Smer.", "analysis_paragraphs": ["Existujú dokázateľné prepojenia ľudí, ktorí boli blízki strane Smer, na človeka spájaného s talianskou mafiou. Tvrdenie Michala Šípoša hodnotíme ako pravdivé. Podľa denníka SME „ talianska organizácia na boj proti mafii DIA (Direzione investigativa antimafia, podobná ako NAKA na Slovensku) vedie Vadalu ako človeka blízkeho kalábrijskej mafii 'Ndrangheta.” Noviny vychádzali z komunikácie medzi slovenskou ambasádou v Ríme a DIA. Talianske súdy medzičasom Vadalu odsúdili na deväť rokov za pašovanie kokaínu. Niekdajší poslanec Smeru Robert Madej má s Vadalom spoločnú fotku, na ktorej pózujú. Niekdajšia hlavná štátna radkyňa a asistentka v vtedajšieho premiéra Roberta Fica Mária Trošková bola kedysi Vadalovou priateľkou a podnikala s ním. Ako asistentka sprevádzala premiéra na štátnych rokovaniach, okrem iného aj v Nemecku s Angelou Merkelovou. Podľa jej výpovede ju Vadala zoznámil s Viliamom Jasaňom, jeho obchodným partnerom a vtedajším poslancom. Najprv sa stala jeho asistentkou, neskôr prešla na Úrad vlády. Robert Fico roky býval v byte, ktorý si prenajímal od Ladislava Bašternáka, a to aj v ćase, keď bol podnikateľ obvinený, obžalovaný a neskôr odsúdený za daňové podvody. V tom istom bytovom komplexe vlastnil (susedný) byt aj Marián Kočner. Zavraždený novinár Ján Kuciak o.i. písal o prepojeniach talianskej mafie na Úrad vlády, o kauzách Kočnera či strany Smer."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["SME", "odsúdili", "má", "priateľkou", "podnikala", "sprevádzala", "výpovede", "býval", "vlastnil", "písal", "Kočnera"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22103734/vadala-zalozil-na-slovensku-bunku-mafie-povedali-pred-rokmi-taliani-gasparovi.html", "https://domov.sme.sk/c/22233443/vadala-branil-smer-aj-po-zatknuti-odsudili-ho-za-kokain.html", "https://domov.sme.sk/c/20770595/madej-zo-smeru-vysvetluje-fotku-s-vadalom-neudrziavam-s-nim-ziadne-kontakty.html", "https://www.trend.sk/spravy/vadala-troskova-mali-milostny-vztah-jej-matka-zatykaci-vedela", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=214254&SID=4&P=1", "https://domov.sme.sk/c/20775568/fico-troskova-merkelova-slovensko-diplomacia-berlin-protest-diplomatov.html", "https://dennikn.sk/1708738/troskova-na-policii-s-jasanom-ma-zoznamil-antonino-vadala-jasan-s-vadalom-ma-zoznamil-holko/", "https://dennikn.sk/1409535/basternak-ide-do-vazenia-a-prisiel-aj-o-byt-v-", "https://slovensko.hnonline.sk/1831199-mohol-kocner-v-bonaparte-fica-odpocuvat-susedstvo-bolo-prilis-velke-riziko-hovori-odbornik", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://www.aktuality.sk/clanok/629228/kauzy-mariana-kocnera-o-ktorych-pisal-jan-kuciak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:50.190872+00:00"}
{"id": "46822", "numeric_id": 46822, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46822", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Čiže eurofondový škandál, škandál v oblasti vedy a výskumu, viete o koľko peňazí sme v dôsledku toho prišli? Sme ich museli vracať nevyčerpaných do Bruselu? V roku 2017 a 2018? Viete? To bolo za vašej vlády 150.000.000 EUR.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za vlády Smeru prišlo Slovensko o 150 miliónov eur z eurofondov, pretože ich nestihlo včas vyčerpať. Dôvodom bola najmä kauza rozdeľovania eurofondov na Ministerstve školstva. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé. Podľa Denníka N prišlo Slovensko v aktuálnom programovom období o 154 miliónov eur, pretože neplnilo zazmluvnené míľniky čerpania. ,Najviac peňazí – 108 miliónov – sa do Bruselu vrátilo z operačného programu Výskum a inovácie. Európska komisia najskôr v roku 2017 zastavila granty, ktoré smrdeli korupciou. Vláda mala potom všetko pripraviť nanovo, ale nestihla, a tak peniaze prepadli,” uvádzajú noviny. Pozastavenie súvisí so sporným výberom projektom za ministrovania Petra Plavčana (SNS) . Agentúra patriaca pod Ministerstvo školstva mala k dispozícii takmer 700 miliónov eur. Prvý balík, 288 miliónov eur, mal ísť na podporu dlhodobého strategického výskumu. Medzi úspešnými uchádzačmi o peniaze boli najmä súkromné firmy - žiadna z veľkých univerzít. Rektori preto poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi kritický list. Vyhodnotenie žiadostí označili za „nekorektné a netransparentné”, kritizovali odbornosť hodnotiteľov. Druhý balík peňazí, vyše 300 miliónov eur, mal ísť na priemyselné výskumno-vývojové centrá. Niektoré podporené firmy mali nízke obraty, málo zamestnancov a len málo spoločné s vedou. Viaceré si tiež na poslednú chvíľu menili predmet podnikania, aby splnili podmienky. Jedna z firiem prehovorila o tom, že si od nej mal hodnotiteľ pýtať úplatok 20 percent zo žiadanej sumy - ten to odmietol. Najvyšší kontrolný úrad pri preverovaní „nezískal primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do zoznamu hodnotiteľov bol transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná“ ( pdf , str.10). Európska komisia sa obrátila na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), aby podozrenia preveril. Slovenská polícia začala v prípade trestné stíhanie. V marci 2019 vyšetrovanie tak OLAFU ako aj slovenských orgánov stále prebiehali . Rozdeľovanie prvého balíka minister Plavčan po kritike zrušil . Pri vysvetľovaní kauzy priznal chyby, na otázky novinárov však viackrát neodpovedal. V auguste 2017 z funkcie po masívnej kritike odstúpil .", "analysis_paragraphs": ["Za vlády Smeru prišlo Slovensko o 150 miliónov eur z eurofondov, pretože ich nestihlo včas vyčerpať. Dôvodom bola najmä kauza rozdeľovania eurofondov na Ministerstve školstva. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé. Podľa Denníka N prišlo Slovensko v aktuálnom programovom období o 154 miliónov eur, pretože neplnilo zazmluvnené míľniky čerpania. ,Najviac peňazí – 108 miliónov – sa do Bruselu vrátilo z operačného programu Výskum a inovácie. Európska komisia najskôr v roku 2017 zastavila granty, ktoré smrdeli korupciou. Vláda mala potom všetko pripraviť nanovo, ale nestihla, a tak peniaze prepadli,” uvádzajú noviny. Pozastavenie súvisí so sporným výberom projektom za ministrovania Petra Plavčana (SNS) . Agentúra patriaca pod Ministerstvo školstva mala k dispozícii takmer 700 miliónov eur. Prvý balík, 288 miliónov eur, mal ísť na podporu dlhodobého strategického výskumu. Medzi úspešnými uchádzačmi o peniaze boli najmä súkromné firmy - žiadna z veľkých univerzít. Rektori preto poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi kritický list. Vyhodnotenie žiadostí označili za „nekorektné a netransparentné”, kritizovali odbornosť hodnotiteľov. Druhý balík peňazí, vyše 300 miliónov eur, mal ísť na priemyselné výskumno-vývojové centrá. Niektoré podporené firmy mali nízke obraty, málo zamestnancov a len málo spoločné s vedou. Viaceré si tiež na poslednú chvíľu menili predmet podnikania, aby splnili podmienky. Jedna z firiem prehovorila o tom, že si od nej mal hodnotiteľ pýtať úplatok 20 percent zo žiadanej sumy - ten to odmietol. Najvyšší kontrolný úrad pri preverovaní „nezískal primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do zoznamu hodnotiteľov bol transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná“ ( pdf , str.10). Európska komisia sa obrátila na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), aby podozrenia preveril. Slovenská polícia začala v prípade trestné stíhanie. V marci 2019 vyšetrovanie tak OLAFU ako aj slovenských orgánov stále prebiehali . Rozdeľovanie prvého balíka minister Plavčan po kritike zrušil . Pri vysvetľovaní kauzy priznal chyby, na otázky novinárov však viackrát neodpovedal. V auguste 2017 z funkcie po masívnej kritike odstúpil ."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Denníka N", "uvádzajú", "boli", "poslali", "mali", "menili", "prehovorila", "pdf", "začala", "prebiehali", "zrušil", "priznal", "viackrát", "odstúpil"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2291819/najviac-cerpa-eurofondy-krajniak-najmenej-grohling-co-prepadlo-a-co-este-zachranuju/?ref=list&_ga=2.173406880.2012789090.1614762659-559791045.1614762659", "https://e.dennikn.sk/2291819/najviac-cerpa-eurofondy-krajniak-najmenej-grohling-co-prepadlo-a-co-este-zachranuju/?ref=list&_ga=2.173406880.2012789090.1614762659-559791045.1614762659", "https://dennikn.sk/849958/kto-dostal-eurofondy-od-plavcana-trend-zverejnil-zoznam/", "https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/", "https://e.dennikn.sk/849060/co-by-mal-plavcan-vysvetlit-rukovat-kauzy-eurofondov-na-vedu-v-desiatich-bodoch/", "https://domov.sme.sk/c/20616528/o-co-ide-v-kauze-eurofondov-na-vedu-otazky-a-odpovede.html", "https://e.dennikn.sk/838369/za-miliony-z-eurofondov-na-vyskum-pytal-uplatok-20-percent-tvrdi-sef-odmietnutej-firmy/", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/a34308a9-18bc-4aec-942b-7be4d0a2ce33", "https://domov.sme.sk/c/22008392/pochybne-firmy-z-eurofondoveho-skandalu-stale-cakaju-na-peniaze.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kriza-vyskumu-a-hrozba-zalob-aky-vysoky-bude-ucet-za-plavcana.html", "https://e.dennikn.sk/1205178/lubyova-rozdeli-eurofondy-po-novom-ak-by-podmienky-platili-skor-cestovka-by-200-tisic-na-skolenia-o-holokauste-nedostala/", "https://e.dennikn.sk/851177/minister-skolstva-sa-pri-vysvetlovani-zapotil-priznal-chyby-ale-neodstupipeter-plavcan-neodstupi-priznal-pochybenia/", "https://domov.sme.sk/c/20628304/koalicna-kriza-peter-plavcan-konci-ako-minister-skolstva.html", "https://domov.sme.sk/c/20628304/koalicna-kriza-peter-plavcan-konci-ako-minister-skolstva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:01.985008+00:00"}
{"id": "vr30136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30136", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes keď idete do tábora v Jordánsku alebo v Turecku alebo idete do Libanonu, tak vám povedia utečenci, že my vieme, že nás v Nemecku čakajú a že nám dajú veľké platy a veľa peňazí.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa dostupných správ a mediálnych výstupov, utečenci, obzvlášť tí v táboroch, hľadajú v prvom rade bezpečie a možnosť žiť nový život bez vojny, nie vysoké platy. Dokazuje to aj skutočnosť, že ak by vojna nevypukla, radšej by ostali doma. Výrok R. Fica hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVerejne dostupné informácie z utečeneckých táborov v krajinách, o ktorých sa premiér zmieňuje, poskytujú značne odlišný obraz o motiváciách ľudí, ktorí sa v nich zdržiavajú, než aký predstavuje Robert Fico. Utečenci prevažne hovoria o snoch začať nový život v bezpečí bez priameho ohrozenia vojnou so svojimi rodinami. „Nechceme peniaze, iba bezpečnosť,“ citujú Financial Times 21-ročného sýrskeho študenta ekonómie, ktorému sa podarilo dostať do Bavorska.\n\nNevhodné podmienky pre život v utečeneckých táboroch sú tiež dôvod, prečo utečenci nechcú zostať na mieste a posúvajú sa do západnej Európy. Toto platí osobitne pre tábory v Libanone. V Jordánsku, kde sú v táboroch o niečo (hoci nie oveľa ) lepšie podmienky, boli dokumentované iniciatívy utečencov žiť produktívne priamo na mieste napriek sťaženým podmienkam.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných správ a mediálnych výstupov, utečenci, obzvlášť tí v táboroch, hľadajú v prvom rade bezpečie a možnosť žiť nový život bez vojny, nie vysoké platy. Dokazuje to aj skutočnosť, že ak by vojna nevypukla, radšej by ostali doma. Výrok R. Fica hodnotíme ako zavádzajúci.", "Verejne dostupné informácie z utečeneckých táborov v krajinách, o ktorých sa premiér zmieňuje, poskytujú značne odlišný obraz o motiváciách ľudí, ktorí sa v nich zdržiavajú, než aký predstavuje Robert Fico. Utečenci prevažne hovoria o snoch začať nový život v bezpečí bez priameho ohrozenia vojnou so svojimi rodinami. „Nechceme peniaze, iba bezpečnosť,“ citujú Financial Times 21-ročného sýrskeho študenta ekonómie, ktorému sa podarilo dostať do Bavorska.", "Nevhodné podmienky pre život v utečeneckých táboroch sú tiež dôvod, prečo utečenci nechcú zostať na mieste a posúvajú sa do západnej Európy. Toto platí osobitne pre tábory v Libanone. V Jordánsku, kde sú v táboroch o niečo (hoci nie oveľa ) lepšie podmienky, boli dokumentované iniciatívy utečencov žiť produktívne priamo na mieste napriek sťaženým podmienkam."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["hovoria", "priameho ohrozenia vojnou", "podmienky", "platí", "tábory", "nie oveľa", "dokumentované", "nie sú primárne", "život vo vlastnej krajine", "najideálnejší", "integrácie do spoločnosti"], "url": ["http://www.ft.com/intl/cms/s/0/a3564fcc-5bb6-11e5-97e9-7f0bf5e7177b.html#axzz3lka0t14a", "http://www.vox.com/2015/9/8/9277127/syrian-refugees-photos", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/11843189/EU-refugee-crisis-Migrants-in-Bicske-station-Hungary-siege-continues-overnight-live.html", "http://www.vice.com/read/talking-to-syrian-refugees-about-surviving-in-lebanon-916", "http://www.rte.ie/news/player/2013/0610/3546066-unicef-says-children-living-in-horrific-conditions-in-refugee-camp-in-lebanon/", "http://www.theguardian.com/world/2014/mar/11/inside-zaatari-refugee-camp-jordan-syria-uprising-three-years", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3250454/Curious-truth-Syria-war-refugees-vast-camp-don-t-want-come-Gripping-dispatch-Mad-Max-makeshift-city-shelters-80-000-people.html", "http://www.vox.com/2015/9/4/9261971/syria-refugee-war", "http://www.theguardian.com/world/2015/jul/26/children-syria-bekaa-isis", "http://www.theguardian.com/global-development/2015/sep/11/destitute-syrian-refugees-jordan-lebanon-may-return-to-warzone", "http://www.ibtimes.com/whats-life-syrian-refugees-germany-2083610"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:22.802228+00:00"}
{"id": "vr25975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25975", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Mali sme rozpočet v roku 2011 na úrovni nejakých 140 miliónov, potom to skočilo na 180 a padlo to znovu na 14.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov NSK žiadne takéto skoky v jednotlivých rozpočtoch na roky 2011, 2012 a 2013 neexistujú, keď jednotivé rozpočtu sa držia všetky v rozmedzí 130-140 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov NSK žiadne takéto skoky v jednotlivých rozpočtoch na roky 2011, 2012 a 2013 neexistujú, keď jednotivé rozpočtu sa držia všetky v rozmedzí 130-140 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["roku 2011", "skutočného", "rok 2012", "2013", "2014"], "url": ["http://dl.dropboxusercontent.com/u/8975878/rozpocet/rozpocet_2011-2013/1_Schvaleny_rozpocet_NSK_na_roky_2011-2013_%28navrh_na%20_uznesenie%29.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/priloha_k_navrhu_rozpoctu_nsk_na_r_2014-2016podla-zakona-rozpoctovej-zodpovednosti.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2012-2014/schvaleny_rozpocet_nsk_na_roky_2012-2014.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2013-2015/uznesenie_znsk_282-2012.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/navrh_rozpoctu_nsk_na_roky_2014-2016_navrh_na-uznesenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:52.564295+00:00"}
{"id": "48645", "numeric_id": 48645, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48645", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Chcem ja osobne teda oceniť, že bol na tom pochode aj pán Heger, pán premiér, bol tam napr. aj pán Šipoš. Videla som ho prítomného. Dokonca pán Heger si zobral dúhovú vlajku a jednoducho snažil sa nejakým spôsobom prejaviť tú ľútosť, ale tam to nekončí.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uctiť si spomienku Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, ktorí boli zavraždení pred barom Tepláreň, prišli na spomienkovom pochode v Bratislave viacerí politici. Medzi nimi premiér Heger a poslanec Šipoš.\n\nHeger ani Šipoš počas pochodu síce nevystúpili, no nachádzali sa na viacerých fotografiách v rôznych médiách, alebo na sociálnych sieťach. Do pozornosti vstúpilo predovšetkým gesto Hegera, ktorý mal počas pochodu v ruke dúhovú vlajku. Ako prvý na to poukázal portál Postoj , neskôr sa pridal facebookovým statusom spisovateľ a komentátor Arpád Soltész a Startitup .\n\nzdroj: TASR/Dano Veselský\n\nPrítomnosti Michala Šipoša sa média nevenovali. Z udalosti nepridal fotografiu ani on sám, no na sociálnych sieťach sa dajú nájsť fotografie , kde stojí vedľa súčasného predsedu vlády. Akt nenávisti vo svojom profile viackrát odsúdil a tiež zdieľal príspevky, ktoré čin kritizovali.\n\nVzhľadom na fotografie a svedectvá viacerých médií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Uctiť si spomienku Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, ktorí boli zavraždení pred barom Tepláreň, prišli na spomienkovom pochode v Bratislave viacerí politici. Medzi nimi premiér Heger a poslanec Šipoš.", "Heger ani Šipoš počas pochodu síce nevystúpili, no nachádzali sa na viacerých fotografiách v rôznych médiách, alebo na sociálnych sieťach. Do pozornosti vstúpilo predovšetkým gesto Hegera, ktorý mal počas pochodu v ruke dúhovú vlajku. Ako prvý na to poukázal portál Postoj , neskôr sa pridal facebookovým statusom spisovateľ a komentátor Arpád Soltész a Startitup .", "zdroj: TASR/Dano Veselský", "Prítomnosti Michala Šipoša sa média nevenovali. Z udalosti nepridal fotografiu ani on sám, no na sociálnych sieťach sa dajú nájsť fotografie , kde stojí vedľa súčasného predsedu vlády. Akt nenávisti vo svojom profile viackrát odsúdil a tiež zdieľal príspevky, ktoré čin kritizovali.", "Vzhľadom na fotografie a svedectvá viacerých médií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Postoj", "facebookovým statusom", "Startitup", "fotografie", "profile"], "url": ["https://www.postoj.sk/116416/chcem-aby-o-vrazde-rokoval-o-tyzden-aj-europarlament-povedal-simecka-na-podiu", "https://www.facebook.com/arpad.soltesz/posts/pfbid02jcEkPLbHrMbktsVnBPxov8Yqqb3aJ4Rpi1taaezLNZhtoFVgD7qqftxBTNwM6z8kl", "https://www.startitup.sk/drzal-duhovu-vlajku-a-nic-nepovedal-eduard-heger-sa-nechtiac-stal-hviezdou-spomienkoveho-pochodu/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=209442208169323&set=t.100057942735905&type=3", "https://www.facebook.com/michal.sipos.olano"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:37.371208+00:00"}
{"id": "vr36828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36828", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Národná diaľničná spoločnosť je mimo úseku verejných financií.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 a 2007 dlh Národnej diaľničnej spoločnosti do verejného dlhu nezapočítaval. Podľa Návrhu záverečného účtu za rok 2009 ( .pdf ) je možné posúdiť, že doteraz k zmene metodiky nedošlo. Do verejného dlhu sa nezapočítavajú ani PPP projekty.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 a 2007 dlh Národnej diaľničnej spoločnosti do verejného dlhu nezapočítaval. Podľa Návrhu záverečného účtu za rok 2009 ( .pdf ) je možné posúdiť, že doteraz k zmene metodiky nedošlo. Do verejného dlhu sa nezapočítavajú ani PPP projekty."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["dlh", ".pdf", "PPP"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/c1-22273080-eurostat-zvysil-vlanajsi-deficit-slovenska", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7803&documentId=5356", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/03/09/postoj-eurostatu-k-ppp-spochybnuje-aj-mmf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:42.032719+00:00"}
{"id": "49176", "numeric_id": 49176, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49176", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tie štatistiky tá subsaharská Afrika a to všetci prišli (imigranti) v 2015 na 90 %, na 90 % nie sú upotrebiteľní na trhu práce.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že imigranti zo subsaharskej Afriky čelia na európskom trhu práce viacerým prekážkam , dosahuje miera ich zamestnanosti vo vybraných krajinách viac než 49 %, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVo Veľkej Británii dosahuje zamestnanosť mužov zo subsaharskej Afriky 79 %, pričom zamestnanosť britských mužov je na úrovni 78 %. Pre ženy z oboch skupín sú čísla zamestnanosti nižšie, konkrétne pre tie zo subsaharskej Afriky je to 71 % a pre britské 72 %. Vo Francúzsku je zamestnanosť imigrantov zo subsaharskej Afriky pre obe pohlavia 62,2 %.\n\nAk sa pozrieme na utečencov, ktorí prišli počas utečeneckej krízy v roku 2015, a neboli teda primárne zo subsaharskej Afriky, v Nemecku bola po piatich rokoch ich zamestnanosť na úrovni 49 %. Utečencom a imigrantom často chýba vzdelanie potrebné na zaplnenie pracovných pozícií so špecifickou kvalifikáciou. Príkladom môže byť Švédsko, kde iba deväť až desať percent sýrskych utečencov má vysokoškolský titul. Aj napriek tomu je v Nemecku zamestnanosť utečencov po dvoch rokoch od príchodu zhruba na úrovni 40 %. Najnovšie celoeurópske štatistiky hovoria o tom, že zamestnanosť ľudí z krajín mimo EÚ je okolo 61-62 %. Pre porovnanie, zamestnanosť občanov EÚ je zhruba 75 %.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že imigranti zo subsaharskej Afriky čelia na európskom trhu práce viacerým prekážkam , dosahuje miera ich zamestnanosti vo vybraných krajinách viac než 49 %, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vo Veľkej Británii dosahuje zamestnanosť mužov zo subsaharskej Afriky 79 %, pričom zamestnanosť britských mužov je na úrovni 78 %. Pre ženy z oboch skupín sú čísla zamestnanosti nižšie, konkrétne pre tie zo subsaharskej Afriky je to 71 % a pre britské 72 %. Vo Francúzsku je zamestnanosť imigrantov zo subsaharskej Afriky pre obe pohlavia 62,2 %.", "Ak sa pozrieme na utečencov, ktorí prišli počas utečeneckej krízy v roku 2015, a neboli teda primárne zo subsaharskej Afriky, v Nemecku bola po piatich rokoch ich zamestnanosť na úrovni 49 %. Utečencom a imigrantom často chýba vzdelanie potrebné na zaplnenie pracovných pozícií so špecifickou kvalifikáciou. Príkladom môže byť Švédsko, kde iba deväť až desať percent sýrskych utečencov má vysokoškolský titul. Aj napriek tomu je v Nemecku zamestnanosť utečencov po dvoch rokoch od príchodu zhruba na úrovni 40 %. Najnovšie celoeurópske štatistiky hovoria o tom, že zamestnanosť ľudí z krajín mimo EÚ je okolo 61-62 %. Pre porovnanie, zamestnanosť občanov EÚ je zhruba 75 %."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["prekážkam", "Veľkej Británii", "Francúzsku", "Nemecku", "", "vzdelanie", "zamestnanosť", "mimo EÚ"], "url": ["https://www.dw.com/en/african-migrants-in-germany-are-they-welcome/a-64024583", "https://migrationobservatory.ox.ac.uk/resources/briefings/migrants-in-the-uk-labour-market-an-overview/", "https://www.insee.fr/fr/statistiques/4195420#tableau-figure1_radio1", "https://eufactcheck.eu/factcheck/mostly-true-after-about-five-years-approximately-half-of-refugees-are-employed/", "https://www.dw.com/en/jobs-for-refugees-easier-said-than-done/a-18788039", "https://www.dw.com/en/jobs-for-refugees-easier-said-than-done/a-18788039", "https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpos.2022.977764/full", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Migrant_integration_statistics_%E2%80%93_labour_market_indicators"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:17.176137+00:00"}
{"id": "vr14233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14233", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "..niekto príde s tým, že chce, aby ste mu dali 400 miliónov eur na didaktické pomôcky..", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok z úst ministra školstva Juraja Draxlera overoval Demagog.sk v relácii \"V politike\" 17. januára 2016. Navýšenie rozpočtu MŠVVaŠ a MV o 400 miliónov eur na didaktické pomôcky je jednou z troch hlavných požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok z úst ministra školstva Juraja Draxlera overoval Demagog.sk v relácii \"V politike\" 17. januára 2016. Navýšenie rozpočtu MŠVVaŠ a MV o 400 miliónov eur na didaktické pomôcky je jednou z troch hlavných požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "požiadaviek", "učiteľov", "navýšenie", "súťaže", "predražených", "nedostatok", "požiadavky"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html", "http://isu.sk/tlacove-spravy/tlacova-sprava-isu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373001-ucitelia-viac-nechcu-mat-dlhe-nosy/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/caplovic-minul-bez-sutaze-525-tisic-eur-a-porusil-zakon.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/caplovic-kupuje-predrazene-didakticke-pomocky-az-do-vycerpania.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/8075890/nku-rozpocet-nepocita-s-dostatkom-penazi-na-regionalne-skolstvo.html#ixzz3xgtPbNhW", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:47.304417+00:00"}
{"id": "vr37745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37745", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Úroky na hypotéky máme naozaj najvyššie v celej eurozóne.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky porovnal úroky pri hypotékach (.pdf) na základe údajov ECB úrokové sadzby na Slovensku so sadzbami v ďalších šesť vybraných krajinách eurozóny (Eurozóna ako celok, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko,pozn.). Kritériá výberu jednotlivých krajín boli nasledovné: geografická blízkosť, podobná štruktúra ekonomiky, počet obyvateľov, úroveň nezamestnanosti, či rozvinutosť bankového sektora. Krajiny V4 boli vynechané, kvôli rozdielnej menovej politike a nedostatočnej kompatibilite dát s ECB. IFP konštatuje, že \"Slovensko má v rámci porovnávaných krajín najvyššiu úrokovú mieru stavu úverov pre všetky fixácie úverov na nehnuteľnosti. V októbri 2010 bola na Slovensku úroková miera na úvery s fixáciou do jedného roka 5,7% ( priemer eurozóny bol 3,8% a sadzba v Rakúsku len 3,3%, pozn.), pričom dlhšie fixácie ešte viac predražuje slovenské hypotéky.\"", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky porovnal úroky pri hypotékach (.pdf) na základe údajov ECB úrokové sadzby na Slovensku so sadzbami v ďalších šesť vybraných krajinách eurozóny (Eurozóna ako celok, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko,pozn.). Kritériá výberu jednotlivých krajín boli nasledovné: geografická blízkosť, podobná štruktúra ekonomiky, počet obyvateľov, úroveň nezamestnanosti, či rozvinutosť bankového sektora. Krajiny V4 boli vynechané, kvôli rozdielnej menovej politike a nedostatočnej kompatibilite dát s ECB. IFP konštatuje, že \"Slovensko má v rámci porovnávaných krajín najvyššiu úrokovú mieru stavu úverov pre všetky fixácie úverov na nehnuteľnosti. V októbri 2010 bola na Slovensku úroková miera na úvery s fixáciou do jedného roka 5,7% ( priemer eurozóny bol 3,8% a sadzba v Rakúsku len 3,3%, pozn.), pričom dlhšie fixácie ešte viac predražuje slovenské hypotéky.\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["porovnal úroky pri hypotékach"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7849&documentId=5533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:53.300539+00:00"}
{"id": "vr34524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34524", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "V celej Európe, tým nezľahčujem, sme svedkami veľkých štrajkov, vo Francúzsku tak silných, že je ohrozená základná doprava a presuny", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo Francúzsku sa skutočne koná celonárodný protest proti (okrem iného) plánovanému zvýšeniu odchodu do dôchodku zo 60 na 62. Generálne štrajky proti úsporným opatreniam vlády sa konali sa konali aj v Španielsku či Grécku .", "analysis_paragraphs": ["Vo Francúzsku sa skutočne koná celonárodný protest proti (okrem iného) plánovanému zvýšeniu odchodu do dôchodku zo 60 na 62. Generálne štrajky proti úsporným opatreniam vlády sa konali sa konali aj v Španielsku či Grécku ."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Francúzsku", "Španielsku", "Grécku"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/spolocensky-servis/francuzsky-strajk-ochromil-dodavky-pohonnych-latok.html", "http://www.webnoviny.sk/zahranicie/spanielsko-ochromil-generalny-strajk/226578-clanok.html", "http://dnes.atlas.sk/svet/eu-a-europa/704351/grecky-generalny-strajk-ochromil-letecku-dopravu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:40.436662+00:00"}
{"id": "46033", "numeric_id": 46033, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46033", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V druhom balíčku, ktorý ide (Sulík, pozn.) otvoriť ďalšie veľké kontroverzné diskusie ohľadom zmien zákonníka práce, aby zobral akékoľvek práva zamestnancom a všetky práva prevzali len majitelia a podnikatelia.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je ešte zrejmé, ako bude vyzerať finálna podoba tzv. druhého balíka na podporu podnikania. Práva zamestnancov však okrem iného chráni Ústava a nie je možné im „akékoľvek” a „všetky” práva vziať. Takéto ultimatívne tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. Minister hospodárstva Richard Sulík prípravuje so svojím tímom tzv. druhé podnikateľské kilečko, ktoré má zjednodušiť biznis firmám a živnostníkom. Prvý balík týchto opatrení - prvé kilečko - parlament schválil začiatkom júla. Zrušil ním niektoré oznamovacie povinnosti či povinnosti súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Daňové a odvodové pravidlá sa majú po novom meniť iba raz - k začiatku roka. Nie je ešte známe, čo všetko má obsahovať druhý balík opatrení. Sulík ich v ňom chce mať aspoň dvesto. V hrubom návrhu je živnosť od 16. rokov, všeobecná voľná živnosť, prenosná ŠPZ-tka či zdvojnásobenie týždenných brigádnických hodín. Práva zamestnancov chráni Ústava. Zabezpečuje im právo na dostatočnú odmenu za prácu, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu, ochranu zdravia pri práci či primeraný odpočinok.", "analysis_paragraphs": ["Nie je ešte zrejmé, ako bude vyzerať finálna podoba tzv. druhého balíka na podporu podnikania. Práva zamestnancov však okrem iného chráni Ústava a nie je možné im „akékoľvek” a „všetky” práva vziať. Takéto ultimatívne tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. Minister hospodárstva Richard Sulík prípravuje so svojím tímom tzv. druhé podnikateľské kilečko, ktoré má zjednodušiť biznis firmám a živnostníkom. Prvý balík týchto opatrení - prvé kilečko - parlament schválil začiatkom júla. Zrušil ním niektoré oznamovacie povinnosti či povinnosti súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Daňové a odvodové pravidlá sa majú po novom meniť iba raz - k začiatku roka. Nie je ešte známe, čo všetko má obsahovať druhý balík opatrení. Sulík ich v ňom chce mať aspoň dvesto. V hrubom návrhu je živnosť od 16. rokov, všeobecná voľná živnosť, prenosná ŠPZ-tka či zdvojnásobenie týždenných brigádnických hodín. Práva zamestnancov chráni Ústava. Zabezpečuje im právo na dostatočnú odmenu za prácu, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu, ochranu zdravia pri práci či primeraný odpočinok."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["prípravuje", "schválil", "chráni"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1999699/u-sulika-chystaju-druhe-kilecko-pre-podnikatelov-mozno-aj-dvesto-zmien-chcu-mat-pokope-do-konca-augusta/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22444127/parlament-schvalil-podnikatelske-kilecko-rusi-sa-bankovy-odvod.html", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:29.830503+00:00"}
{"id": "vr15771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15771", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda ešte v roku 2016 prehodnotí zrušenie vlakov Intercity na najvyťaženejšej diaľkovej trati medzi Bratislavou a Košicami s cieľom čo najrýchlejšieho obnovenia tejto trate.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 17. novembra 2014 vláda uplatnila v praxi sociálny balíček, v ktorom zvýhodňuje určité skupiny obyvateľstva a poskytuje vlakovú dopravu štátnym dopravcom zdarma . V tom čase zaisťuje štátom dotovanú trasu Bratislava - Komárno česká spoločnosť Regiojet, a od decembra 2014 na vlastné komerčné riziko a bez štátnej dotácie začína prevádzkovať pravidelný spoj na trase Bratislava - Košice. Žlté vlaky ponúkali komfort a ceny, ktoré výrazne konkurovali štátnemu prepravcovi ZSSK. Následne v decembri 2015 dosiahol český podnikateľ Radim Jančura výnimočný ústupok zo strany vlády - štátne InterCity vlaky boli od januára 2016 zrušené. O niekoľko týždňov neskôr sa predseda SNS Andrej Danko dostal do pozornosti médií svojím výrokom o tom, ako nenávidí žlté vlaky a musia ísť zo slovenských železníc preč. A vynasnaží sa, aby sa štátne IC vlaky vrátili. A úspešne - výrok hodnotíme ako pravdivý. Konfliktná situácia medzi Dankom a Jančurom netrvala ani rok. 11. decembra predseda SNS spolu s ministrom dopravy Árpádom Érsekom vypravili prvý znovu-obnovený IC vlak na trati Bratislava - Košice. Spor a vzájomné očierňovanie , či nezhoda o tom, čo je zdravé podnikateľsk é prostredie na železniciach napokon ukončil Jančura. Z kľúčovej trasy Bratislava - Košice odišli žlté vlaky k 31. januáru 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od 17. novembra 2014 vláda uplatnila v praxi sociálny balíček, v ktorom zvýhodňuje určité skupiny obyvateľstva a poskytuje vlakovú dopravu štátnym dopravcom zdarma . V tom čase zaisťuje štátom dotovanú trasu Bratislava - Komárno česká spoločnosť Regiojet, a od decembra 2014 na vlastné komerčné riziko a bez štátnej dotácie začína prevádzkovať pravidelný spoj na trase Bratislava - Košice. Žlté vlaky ponúkali komfort a ceny, ktoré výrazne konkurovali štátnemu prepravcovi ZSSK. Následne v decembri 2015 dosiahol český podnikateľ Radim Jančura výnimočný ústupok zo strany vlády - štátne InterCity vlaky boli od januára 2016 zrušené. O niekoľko týždňov neskôr sa predseda SNS Andrej Danko dostal do pozornosti médií svojím výrokom o tom, ako nenávidí žlté vlaky a musia ísť zo slovenských železníc preč. A vynasnaží sa, aby sa štátne IC vlaky vrátili. A úspešne - výrok hodnotíme ako pravdivý. Konfliktná situácia medzi Dankom a Jančurom netrvala ani rok. 11. decembra predseda SNS spolu s ministrom dopravy Árpádom Érsekom vypravili prvý znovu-obnovený IC vlak na trati Bratislava - Košice. Spor a vzájomné očierňovanie , či nezhoda o tom, čo je zdravé podnikateľsk é prostredie na železniciach napokon ukončil Jančura. Z kľúčovej trasy Bratislava - Košice odišli žlté vlaky k 31. januáru 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["zdarma", "decembra", "pravidelný", "ústupok", "InterCity", "Danko", "nenávidí", "vypravili", "Spor", "očierňovanie", "podnikateľsk", "ukončil", "odišli"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/bezplatna-preprava.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/regiojet-konci-na-linke-bratislava-kosice-kvoli-dankovi-a-zavedenie-ic-vlakov.html", "http://ekonomika.idnes.cz/sef-sns-andrej-danko-nesnasi-regiojet-dwq-/eko-doprava.aspx?c=A160301_155139_eko-doprava_neh", "https://dennikn.sk/312589/stat-kvoli-regiojetu-rusi-vlaky-intercity-jazdili-roku-1993/", "https://dennikn.sk/312505/pociatek-sa-zlakol-jancuru-ic-vlaky-budu-drahsie/", "https://dennikn.sk/minuta/386914/", "http://hnonline.sk/slovensko/593081-za-ministra-financii-by-som-chcel-babisa-vyjadril-sa-sef-sns", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54226", "https://ekonomika.sme.sk/c/20426060/danko-ak-regiojet-nezvlada-podnikanie-nech-hlada-vinnika-vo-vlastnych-radoch.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/409805/zamestnanci-su-velmi-dobre-odmenovani-5-otazok-pre-radima-jancuru/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/886778-danko-reaguje-na-kritiku-od-jancuru-vybral-si-len-ziskove-hrozienka-slovensko-nepotrebuje-spekulantov", "https://dennikn.sk/647641/regiojet-necakane-oznamil-ze-konci-na-linke-do-kosic-kvoli-ficovym-zlavam-a-ic-vlakom/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/889846-rokovania-jancuru-so-statom-stroskotali-regiojet-definitivne-odchadza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:04.625531+00:00"}
{"id": "vr16022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16022", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...začalo veľmi intenzívne prenasledovanie občanov za ich nejaké politické názory a schválením toho protiextrémistického zákona z dielne Most-Híd, prispeli aj hlasy Slobody a solidarity.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Protiextrémistickým zákonom Marian Kotleba myslí novelizový zákon č.316/2016 Z.z., ktorý doplnil trestný zákon a trestný poriadok. Návrh zákona bo schválený na jeseň roku 2016 a do platnosti vstúpil 1.januára, skutočne aj s podporou hlasov strany SaS. Jedná sa, však nie o prenasledovanie občanov za ich názor, ale najmä o zmeny v zaradení trestných činov extrémizmu, zjednotenie postupov v oblasti aplikácie legislatívy a zjednodušenie formulácií skutkových podstát. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Návrh na novelu Zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii bol na vládny návrh doručený do parlamentu 19. augusta 2016. Následne po všetkých troch čítaniach dňa 25. októbra 2016 poslanci NR SR hlasovali o návrhu zákona ako celku v jeho treťom čítaní. Za SaS bolo prítomných 21 poslancov z toho 21 hlasovalo za prijatie zákona. Výsledkom hlasovania bolo, že zákon prešiel a 29. novembra 2016 vyšiel v Zbierke zákonov, pričom účinnosť nadobudol 1. januára 2017. Cieľom tejto vládnej novely bolo sprísniť boj proti extrémizmu, nedošlo však k žiadnym zásadným zmenám v trestnom zákone. Tento trend sa objavuje na celoeurópskej úrovni a v praxi došlo k nasledujúcim zmenám (zdroj ippr.sk ): - všetky trestné činy extrémizmu rieši špecializovaný trestný súd v Pezinku - zmenilo sa dôkazné bremeno pri extrémistickom materiáli; je potrebné preukázať, že materiál slúži na vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné aktivity - pribudol nový trestný čin – apartheid a rasová segregácia ( .pdf , str.15) - trestná je aj propagácia, podporovanie a prejavovanie sympatií hnutiam, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd – doteraz to bolo trestné, len ak dané hnutie používalo násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy - rozšírila sa definícia extrémistického materiálu: trestné je popierať aj genocídy a vojnové zločiny, ktorých páchateľa odsúdil slovenský súd (predtým to musel byť medzinárodný súd uznaný Slovenskou republikou). Žiadne dostupné informácie nehovoria o intenzívnom prenasledovaní občanov za ich politické názory. Od 1. januára 2017, kedy je novela zákona oficiálne účinná, bol zákon aplikovaný v prípade ženy , ktorá pomočila Korán avšak v tomto prípade sa nedá hovoriť, o \"prenasledovaní za politický názor\" . Neexistuje teda žiadna súvislosť medzi schválenou novelou zákona a intenzívnym prenasledovaním občanov. Poslanci ĽSNS veľmi tvrdo kritizovali tento zákon už počas parlamentnej rozpravy. Podľa ich názoru \" tento zákon totiž nie je nič iné ako frontálny útok na samotnú slobodu slova \". Strana na svojej webovej stránke uviedla, že \"chcela tento zákon napadnúť na Ústavnom súde SR. Na to je však potrebných 30 podpisov poslancov NR SR. Keďže ĽS Naše Slovensko má len 14 poslancov a proti prijatiu tohto zákona hlasovalo dokopy len 21 poslancov, tak sa im podnet na Ústavný súd nepodarilo podať. \" Zákon napadla aj skupina poslancov tkz. \"demokratickej opozície\", ktorý návrh zákona dali preskúmať Ústavnému súdu. Tridsiatim poslancom, ktorí sa pod návrh podpísali prekážali najmä nasledujúce ustanovenia: - § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ - § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ - § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ - § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Protiextrémistickým zákonom Marian Kotleba myslí novelizový zákon č.316/2016 Z.z., ktorý doplnil trestný zákon a trestný poriadok. Návrh zákona bo schválený na jeseň roku 2016 a do platnosti vstúpil 1.januára, skutočne aj s podporou hlasov strany SaS. Jedná sa, však nie o prenasledovanie občanov za ich názor, ale najmä o zmeny v zaradení trestných činov extrémizmu, zjednotenie postupov v oblasti aplikácie legislatívy a zjednodušenie formulácií skutkových podstát. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Návrh na novelu Zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii bol na vládny návrh doručený do parlamentu 19. augusta 2016. Následne po všetkých troch čítaniach dňa 25. októbra 2016 poslanci NR SR hlasovali o návrhu zákona ako celku v jeho treťom čítaní. Za SaS bolo prítomných 21 poslancov z toho 21 hlasovalo za prijatie zákona. Výsledkom hlasovania bolo, že zákon prešiel a 29. novembra 2016 vyšiel v Zbierke zákonov, pričom účinnosť nadobudol 1. januára 2017. Cieľom tejto vládnej novely bolo sprísniť boj proti extrémizmu, nedošlo však k žiadnym zásadným zmenám v trestnom zákone. Tento trend sa objavuje na celoeurópskej úrovni a v praxi došlo k nasledujúcim zmenám (zdroj ippr.sk ): - všetky trestné činy extrémizmu rieši špecializovaný trestný súd v Pezinku - zmenilo sa dôkazné bremeno pri extrémistickom materiáli; je potrebné preukázať, že materiál slúži na vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné aktivity - pribudol nový trestný čin – apartheid a rasová segregácia ( .pdf , str.15) - trestná je aj propagácia, podporovanie a prejavovanie sympatií hnutiam, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd – doteraz to bolo trestné, len ak dané hnutie používalo násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy - rozšírila sa definícia extrémistického materiálu: trestné je popierať aj genocídy a vojnové zločiny, ktorých páchateľa odsúdil slovenský súd (predtým to musel byť medzinárodný súd uznaný Slovenskou republikou). Žiadne dostupné informácie nehovoria o intenzívnom prenasledovaní občanov za ich politické názory. Od 1. januára 2017, kedy je novela zákona oficiálne účinná, bol zákon aplikovaný v prípade ženy , ktorá pomočila Korán avšak v tomto prípade sa nedá hovoriť, o \"prenasledovaní za politický názor\" . Neexistuje teda žiadna súvislosť medzi schválenou novelou zákona a intenzívnym prenasledovaním občanov. Poslanci ĽSNS veľmi tvrdo kritizovali tento zákon už počas parlamentnej rozpravy. Podľa ich názoru \" tento zákon totiž nie je nič iné ako frontálny útok na samotnú slobodu slova \". Strana na svojej webovej stránke uviedla, že \"chcela tento zákon napadnúť na Ústavnom súde SR. Na to je však potrebných 30 podpisov poslancov NR SR. Keďže ĽS Naše Slovensko má len 14 poslancov a proti prijatiu tohto zákona hlasovalo dokopy len 21 poslancov, tak sa im podnet na Ústavný súd nepodarilo podať. \" Zákon napadla aj skupina poslancov tkz. \"demokratickej opozície\", ktorý návrh zákona dali preskúmať Ústavnému súdu. Tridsiatim poslancom, ktorí sa pod návrh podpísali prekážali najmä nasledujúce ustanovenia: - § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ - § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ - § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ - § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Zákona", "vládny návrh", "hlasovali", "ippr.sk", ".pdf", "ženy", "Podľa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=174", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37831", "http://ippr.sk/c/189-novela-trestneho-zakona-extremizmus", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/316/ZZ_2016_316_20170101.pdf", "https://dennikn.sk/685409/zadrzali-slovenku-ktora-palila-koran/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/pozor-podla-noveho-protiextremistickeho-zakona-spachate-pri-zvolani-slovensko-slovakom-trestny-cin-apartheidu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:44.121459+00:00"}
{"id": "vr29678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29678", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Do rovnakej kategórie dlhoročných začatých a nedokončených projektov patrí aj systém eHealth, ktorého súčasťou má byť aj elektronická zdravotná karta pacienta. Opakované odkladanie. Opakované posúvanie termínov dokončenia až na obdobie, za ktoré bude znovu niesť zodpovednosť niekto iný.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Elektronizácia zdravotníctva, tzv. eHealth má fungovať od roku 2017, termín sa však už viackrát posunul. Aj keď sa na implementácii projektu pracovalo už od roku 2008, doposiaľ nefungujú žiadne jeho časti. Projekt si zatiaľ vyžiadal náklady približne 47 miliónov eur ( TASR ). Nadchádzajúce parlamentné voľby sú ohlásené na 5.marec 2016 , implementácia projektu bude tým pádom od tohto roku spadať pod novozvolených zástupcov.Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2008 , podľa vtedajšieho ministra zdravotníctva, R. Rašiho, mali byť sprístupnené časti eHealthu, zahrňujúce aj elektronickú zdravotnú knižku, plne funkčné už v roku 2013.\n\nV programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012-2016 považuje vláda \"využívanie elektronických informačných systémov (eHealth) za jednu zo základných podmienok, vedúcu k zlepšeniu ochrany zdravia a k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto rezort zdravotníctva urýchli a zintenzívni zavádzanie eHealth aplikácií do praxe s cieľom zvýšenia kvality, dostupnosti a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prospech občanov, zdravotníkov a celého systému zdravotníctva financovaného z verejných zdrojov.\" (. pdf , s. 58)\n\nSo zavedením elektronického zdravotníctva rátal štát do roku 2016, no v roku 2014 sa zavedenie eHealthu posunulo opäť o jeden rok (2017), pretože Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zrušilo tender na softvérové komponenty pre Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS), ktorý je jednou z nosných častí eHealthu. Aktuálny termín pre celoplošné fungovanie projektu je stanovený na 1. január 2017\n\nCieľom elektronického zdravotníctva ( eHealth ) je prostredníctvom informačných a komunikačných technológií poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov, čo výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. eHealth má zároveň priniesť výrazné finančné úspory, ktoré môžu byť využité v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.\n\nDlhodobý proces implementácie eHealth je rozdelený do viacerých etáp. V zavádzaní programu do praxe sa Slovensko v rámci Európskej Únie nachádza v spodnej časti rebríčka, pričom za vyspelými krajinami zaostáva odhadom 7-10 rokov. Tento problém sa Slovensko snaží zredukovať od roku 2008 národným Programom implementácie eHealth ( PieH ), ktorý je stratégiou elektronizácie služieb v slovenskom zdravotníctve a realizuje sa viacerými projektmi.\n\nElektronická zdravotná knižka je súbor najdôležitejších údajov vybraných zo zdravotnej dokumentácie o pacientovi v elektronickej podobe, ktorej úlohou je poskytnúť zdravotníckym pracovníkom dostatok informácií pre úspešnú diagnostiku a liečbu pacienta. Presnejšie je definovaná zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme (.pdf, s.2). Vybrané údaje sú vedené u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zhromažďované centrálne v Národnom zdravotníckom informačnom systéme.", "analysis_paragraphs": ["Elektronizácia zdravotníctva, tzv. eHealth má fungovať od roku 2017, termín sa však už viackrát posunul. Aj keď sa na implementácii projektu pracovalo už od roku 2008, doposiaľ nefungujú žiadne jeho časti. Projekt si zatiaľ vyžiadal náklady približne 47 miliónov eur ( TASR ). Nadchádzajúce parlamentné voľby sú ohlásené na 5.marec 2016 , implementácia projektu bude tým pádom od tohto roku spadať pod novozvolených zástupcov.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2008 , podľa vtedajšieho ministra zdravotníctva, R. Rašiho, mali byť sprístupnené časti eHealthu, zahrňujúce aj elektronickú zdravotnú knižku, plne funkčné už v roku 2013.", "V programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012-2016 považuje vláda \"využívanie elektronických informačných systémov (eHealth) za jednu zo základných podmienok, vedúcu k zlepšeniu ochrany zdravia a k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto rezort zdravotníctva urýchli a zintenzívni zavádzanie eHealth aplikácií do praxe s cieľom zvýšenia kvality, dostupnosti a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prospech občanov, zdravotníkov a celého systému zdravotníctva financovaného z verejných zdrojov.\" (. pdf , s. 58)", "So zavedením elektronického zdravotníctva rátal štát do roku 2016, no v roku 2014 sa zavedenie eHealthu posunulo opäť o jeden rok (2017), pretože Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zrušilo tender na softvérové komponenty pre Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS), ktorý je jednou z nosných častí eHealthu. Aktuálny termín pre celoplošné fungovanie projektu je stanovený na 1. január 2017", "Cieľom elektronického zdravotníctva ( eHealth ) je prostredníctvom informačných a komunikačných technológií poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov, čo výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. eHealth má zároveň priniesť výrazné finančné úspory, ktoré môžu byť využité v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.", "Dlhodobý proces implementácie eHealth je rozdelený do viacerých etáp. V zavádzaní programu do praxe sa Slovensko v rámci Európskej Únie nachádza v spodnej časti rebríčka, pričom za vyspelými krajinami zaostáva odhadom 7-10 rokov. Tento problém sa Slovensko snaží zredukovať od roku 2008 národným Programom implementácie eHealth ( PieH ), ktorý je stratégiou elektronizácie služieb v slovenskom zdravotníctve a realizuje sa viacerými projektmi.", "Elektronická zdravotná knižka je súbor najdôležitejších údajov vybraných zo zdravotnej dokumentácie o pacientovi v elektronickej podobe, ktorej úlohou je poskytnúť zdravotníckym pracovníkom dostatok informácií pre úspešnú diagnostiku a liečbu pacienta. Presnejšie je definovaná zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme (.pdf, s.2). Vybrané údaje sú vedené u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zhromažďované centrálne v Národnom zdravotníckom informačnom systéme."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "5.marec 2016", "2008", "pdf", "2014", "posunulo", "1. január 2017", "eHealth", "PieH", "Elektronická zdravotná knižka", "zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/320751/koniec-vydavania-preukazov-poistenca-sa-blizi-o-dva-roky-by-sme-tu-mali-mat-tzv-ehealth.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/351265-parlamentne-volby-budu-5-marca-2016-s-datumom-rata-aj-nr-sr/", "http://www.nczisk.sk/Media-a-my/Stranky/eHealth-na-Slovensku.aspx", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Documents/programove_vyhlasenie_2010.pdf", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/144664/Zavedenie-eHealth-sa-posuva-na-rok", "http://ekonomika.sme.sk/c/7200676/zvolenska-elektronicke-zdravotnictvo-nestihne-pocka-na-dalsiu-vladu.html", "http://www.cas.sk/clanok/320751/koniec-vydavania-preukazov-poistenca-sa-blizi-o-dva-roky-by-sme-tu-mali-mat-tzv-ehealth.html", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Elektronicke-zdravotnictvo/Stranky/default.aspx", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Program-eHealth/Stranky/default.aspx", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Elektronicke-zdravotnictvo/Otazky-a-odpovede-o-eHealth/Stranky/Elektronicka-zdravotna-knizka.aspx", "http://www.nczisk.sk/Documents/download/153_2013_Zz.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:21.053663+00:00"}
{"id": "vr25861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25861", "speaker": "Rastislav Masnyk", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-masnyk", "statement": "Doteraz sa čerpalo z európskych peňazí slabých 80 miliónov euro, za nejakých 12 rokov fungovania kraja. Rádovo polovica rozpočtu.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu Ministerstva dopravy bol stav čerpania eurofondov v Košickom kraji 337 milióno eur k 31.12.2011. Podľa článku z roku 2010 v denníku Pravda Košický kraj vyčerpal približne 136 milliónov eur. V oboch prípadoch sa jedná o sumu podstatne vyššiu sumu, výrok je preto nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu Ministerstva dopravy bol stav čerpania eurofondov v Košickom kraji 337 milióno eur k 31.12.2011. Podľa článku z roku 2010 v denníku Pravda Košický kraj vyčerpal približne 136 milliónov eur. V oboch prípadoch sa jedná o sumu podstatne vyššiu sumu, výrok je preto nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "článku"], "url": ["http://www.slideshare.net/mindopsk/stav-erpania-eurofondov-na-slovensku", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166043-eurofondy-nepomohli-tam-kde-bolo-treba/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:19.879737+00:00"}
{"id": "vr36435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36435", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Jediný líder politickej strany, ktorá ide teraz do volieb, ktorý podniká, ktorá má podnikanie, ktorý má vlastný kaštieľ s veľkým parkom je pán Bugár.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Otázne je, ako Csáky definuje pojem podnikateľa. Živnostenský zákon definuje podnikateľa piatimi bodmi (stačí splňovať jednu z piatich). Podnikateľ je tak osoba zapísaná do obchodného registra. Z politických lídrov figuruje okrem Bugára aj Ján Slota v obchodnom registri . Slota je v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina. Csáky tak nemá pravdu, že Bugár je jediný politický líder, ktorý podniká (figuruje v obchodnom registri, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Otázne je, ako Csáky definuje pojem podnikateľa. Živnostenský zákon definuje podnikateľa piatimi bodmi (stačí splňovať jednu z piatich). Podnikateľ je tak osoba zapísaná do obchodného registra. Z politických lídrov figuruje okrem Bugára aj Ján Slota v obchodnom registri . Slota je v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina. Csáky tak nemá pravdu, že Bugár je jediný politický líder, ktorý podniká (figuruje v obchodnom registri, pozn.)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Živnostenský", "registri"], "url": ["http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:M-6WQJ9X_KYJ:www.foruminst.sk/publ/nostratempora/11/nostratempora11_2_1.pdf+definicia+podnikatela&hl=en&pid=bl&srcid=ADGEESix7dhByWSQJZKUSoEeO1jNgPxxBGN4YU9A6ZEDQylUNeEq9ZjcbuUnIfQjsABHph76bx9v1259yoh5y2vTwxGzNt8r9gvz-8JlQKxnAfJHGFxJFjBGnpExaTqFpfKdLH18csYX&sig=AHIEtbQS_5KYxBF3MDJKK6N04MW_pYKhXQ", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=45814&SID=5&P=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:30.321255+00:00"}
{"id": "vr27120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27120", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Ja sa nepotrebujem dohodnúť s vládou. Ako prezident mám právomoc ísť kam rozhodnem ja a jedine ja rozhodnem ktoré právomoci presuniem na vládu.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky uvádza o právomociach prezidenta a jeho vzťahu voči vlády pri zastupovaní krajiny navonok nasledovné: Čl. 101 (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Čl. 102 Prezident: a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy . Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky uvádza o právomociach prezidenta a jeho vzťahu voči vlády pri zastupovaní krajiny navonok nasledovné: Čl. 101 (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Čl. 102 Prezident: a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy . Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:34.483361+00:00"}
{"id": "vr15338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15338", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Európska komisia pár týždňov pred britským referendom urobí taký nezmysel, že predstaví možnosť vykúpenia sa členských štátov z neprijatia migrantov na svojom území.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom mája Európska komisia predstavila návrh , ktorý umožňuje členským štátom aby sa vyhli prijatiu utečencov tým, že zaplatia poplatok 250-tisíc eur za jedného odmietnutého žiadateľa o azyl. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom mája Európska komisia predstavila návrh , ktorý umožňuje členským štátom aby sa vyhli prijatiu utečencov tým, že zaplatia poplatok 250-tisíc eur za jedného odmietnutého žiadateľa o azyl. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "tu", "neprijateľný"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/661108-250-tisic-za-migranta-europoslanci-nechcu-je-to-provokativne", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1620_en.htm", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/392804-europoslanci-odmietli-navrh-ek-na-vykupenie-z-prijatia-migrantov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:38.798711+00:00"}
{"id": "vr32516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32516", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Máme dobré príklady zo Slovenska. Sú obce, mestá, ktoré to vyriešili (problém z neprispôsbivými občanmi, pozn.)a my si zoberieme príklad práve od tých miest a obcí, kde to poriešili a toto je tou súčasťou reformy.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie P. Polláka je pravda. Za pozitívny príklad zo Slovenska môžeme považovať obec Spišskom Hrnove.\n\nAko uvádza dokument Úradu pre splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity obecný podnik vznikol ako konkrétne reakcia samosprávy na riešenie nezamestnanosti v obci. Ich pozitívne výsledky by mali slúžiť ako pozitívne príklady pre prácu samospráv vo všetkých regiónoch.\n\nRozhovor v denníku SME zo 22. októbra 2012 so starostom Spišského Hrnova V. Leneckým:\n\n\"V roku 2007 získal Spišský Hrhov mimoriadnu cenu v súťaži Dedina roka. No vlani sa dostala obec aj do pozornosti expertov Svetovej banky. V Správe o integrácii Rómov na Slovensku ju uvádzajú ako príklad skvelého spolunažívania väčšiny s menšinou. ... Väčšina z nich pracuje, deti dosahujú v škole často výborné výsledky, v obci nenájdete jedinú chatrč, čiernu stavbu či nelegálnu skládku odpadu.\"", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie P. Polláka je pravda. Za pozitívny príklad zo Slovenska môžeme považovať obec Spišskom Hrnove.", "Ako uvádza dokument Úradu pre splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity obecný podnik vznikol ako konkrétne reakcia samosprávy na riešenie nezamestnanosti v obci. Ich pozitívne výsledky by mali slúžiť ako pozitívne príklady pre prácu samospráv vo všetkých regiónoch.", "Rozhovor v denníku SME zo 22. októbra 2012 so starostom Spišského Hrnova V. Leneckým:", "\"V roku 2007 získal Spišský Hrhov mimoriadnu cenu v súťaži Dedina roka. No vlani sa dostala obec aj do pozornosti expertov Svetovej banky. V Správe o integrácii Rómov na Slovensku ju uvádzajú ako príklad skvelého spolunažívania väčšiny s menšinou. ... Väčšina z nich pracuje, deti dosahujú v škole často výborné výsledky, v obci nenájdete jedinú chatrč, čiernu stavbu či nelegálnu skládku odpadu.\""], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["dokument", "SME"], "url": ["http://romovia.vlada.gov.sk/data/files/6544.pdf", "http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6575143/spissky-hrhov-vybudovali-romovia-a-dnes-ho-davaju-za-priklad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:26.166062+00:00"}
{"id": "vr36722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36722", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Áno, ale celková záťaž, celková záťaž je dnes nižšia ako bola v roku 2008 (celková daňová a odvodová  záťaž, pozn.).", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "v roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP. Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaný na 28% HDP.", "analysis_paragraphs": ["v roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP. Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaný na 28% HDP."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zaťaženie", "Výborom pre daňové prognózy"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=93419", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Fiskal/EDV/2010/september/dane_IFP_september2010_def.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:10.387859+00:00"}
{"id": "43222", "numeric_id": 43222, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43222", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "... pána poradcu Bátora, ktorý pracoval v prezidentskej kancelárii ako šéf odboru.", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Bátor od roku 2015 zastáva funkciu riaditeľa odboru zahraničnej politiky a taktiež vedúceho oddelenia bezpečnostnej politiky v Kancelárii prezidenta SR. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Euractiv.sk : “ Peter Bátor je expert na bezpečnosť a obranu, bývalý zástupca Stáleho predstaviteľa SR pri NATO a v súčasnosti vedúci oddelenia bezpečnostnej politiky v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Peter Bátor od roku 2015 zastáva funkciu riaditeľa odboru zahraničnej politiky a taktiež vedúceho oddelenia bezpečnostnej politiky v Kancelárii prezidenta SR. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Euractiv.sk : “ Peter Bátor je expert na bezpečnosť a obranu, bývalý zástupca Stáleho predstaviteľa SR pri NATO a v súčasnosti vedúci oddelenia bezpečnostnej politiky v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľa", "vedúceho", "Euractiv.sk"], "url": ["https://tv.teraz.sk/svet-tu-a-teraz/x70ekal190102-002-002_svet_20190110/15980/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/bator-na-slovensku-musime-hovorit-o-existencii-propagandy/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/bator-na-slovensku-musime-hovorit-o-existencii-propagandy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:05.221718+00:00"}
{"id": "vr17288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17288", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...20% študentov nedostane ubytovanie. Ide na vysokú školu a nedostane ubytovanie.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných štatistík ( .xls ) ohľadom vysokoškolských internátoch k 31. decembru 2017 bolo evidovaných 40 762 ubytovaných študentov, ďalších 632 bolo ubytovaných provizórne v izbách v objekte internátu, 9 študentov mimo izieb v objekte internátu a 2 162 mimo internátu na základe zmluvy. Celkový počet nevybavených žiadostí o umiestnenie v internáte bol 5 595, čo predstavuje 11,38 % celkového počtu žiadostí. K 31. decembru 2017 bolo podaných podľa našich prepočtov celkom 49 160 žiadostí o ubytovanie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných štatistík ( .xls ) ohľadom vysokoškolských internátoch k 31. decembru 2017 bolo evidovaných 40 762 ubytovaných študentov, ďalších 632 bolo ubytovaných provizórne v izbách v objekte internátu, 9 študentov mimo izieb v objekte internátu a 2 162 mimo internátu na základe zmluvy. Celkový počet nevybavených žiadostí o umiestnenie v internáte bol 5 595, čo predstavuje 11,38 % celkového počtu žiadostí. K 31. decembru 2017 bolo podaných podľa našich prepočtov celkom 49 160 žiadostí o ubytovanie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": [".xls"], "url": ["http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/ROCENKA/VSI/vsi2017.zip"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:46.073909+00:00"}
{"id": "49983", "numeric_id": 49983, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49983", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Najväčší odborníci v rámci tohto vírusového ochorenia slintačky a krívačky z komisie DG Sante, ktorá má na starosti choroby a veterinárov a ja vám zacitujem ich vyjadrenia, ktoré padli aj v rámci rozhodnutia. \"Prijaté opatrenia slovenskými orgánmi boli včasné, odborne realizované a v súlade s európskou legislatívou. Slovensko zvláda situáciu, no riziká stále pretrvávajú. Opatrenia boli prijaté bezodkladne po zistení prvých prípadov, pričom spolupráca medzi RVPS a ŠVPS fungovala efektívne. Ocenili profesionalitu a spoluprácu civilnej ochrany, veterinárnej správy a laboratórnych pracovníkov, ako ich schopnosť zabezpečiť dezinfekciu, depopulácie a kontrolu premávky v infikovaných oblastiach\".", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa odvolal na pozitívne hodnotenie odborníkov z Európskej komisie, ktorí mali počas marcovej misie na Slovensku oceniť prijaté opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky. Konkrétna citácia, ktorú uviedol, sa však v zverejnenom dokumente z misie nenachádza. Hoci hodnotiaca správa EU VET tímu spomína viacero pozitívnych aspektov, obsahuje aj kritické pripomienky. Výrok však nemožno s istotou potvrdiť, keďže nemáme k dispozícii úplnú hodnotiacu správu ani iné oficiálne výstupy alebo závery z misie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMisia tímu odborníkov EU VET sa konala v dňoch 24. – 27. marca 2025. Cieľom bolo poskytnúť priame poradenstvo na mieste v súvislosti s eradikáciou slintačky a krívačky (FMD) na základe vedeckých, technických a manažérskych aspektov a posúdiť pripravenosť a dohľad v populáciách domácich a divých párnokopytníkov. Tím navštívil ohniská nákazy v obciach Braka, Ňárad, Medveďov a referenčné laboratórium v Zvolene, pričom záverečné rokovania prebehli s predstaviteľmi vlády a ministerstva.\n\nMisia v hodnotiacom dokumente s názvom Foot-and-Mouth Disease EUVET mission to Slovak Republic sčasti pozitívne hodnotí viaceré prijaté opatrenia proti šíreniu ochorenia slintačky a krívačky na Slovensku, spomenutá citácia sa v ňom nenachádza. Dokument navyše obsahuje aj kritiku niektorých činností.\n\nMisia vyzdvihla ako pozitívum najmä úzku spoluprácu medzi miestnymi, regionálnymi a centrálnymi veterinárnymi službami, ako aj rýchlu aktiváciu civilnej ochrany, ktorá bola odborne pripravená a efektívne asistovala pri depopulácii zasiahnutých fariem. Cenným prínosom bola aj účasť Národného referenčného laboratória vo Zvolene, ktoré má dostatočné kapacity na testovanie vzoriek a v prípade potreby vie aktivovať ďalšie regionálne laboratóriá. Misia taktiež ocenila rozhodnutie zaviesť vakcináciu v najviac zasiahnutých oblastiach.\n\nZ pozitívneho hľadiska bolo zároveň konštatované , že celková stratégia kontroly choroby v regióne Dunajskej Stredy nemá závažné nedostatky. Príslušné orgány boli podľa hodnotenia primerane vybavené a personálne obsadené pre riešenie aktuálnej situácie.\n\nNa druhej strane však misia identifikovala viacero slabých miest, predovšetkým v oblasti zhromažďovania, spracovania a prepojenia epidemiologických údajov. Boli zaznamenané oneskorenia pri trasovaní, vyhodnocovaní laboratórnych výsledkov a ich prepojení s terénnymi vyšetreniami.\n\nMisia konštatuje aj potrebu jednoznačne definovaného krízového centra.\n\nCelkovo misia odporúča zintenzívniť dohľad, zaviesť testovanie protilátok, zlepšiť mapovanie infekcie a dôsledne uplatniť všetky opatrenia.\n\nV správe od TASR bolo tiež spomenuté, že expert z Európskej komisie „ocenil rýchlu a vhodnú reakciu na výskyt nákazy na Slovensku.“\n\nPodľa vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva, ktoré zverejnilo na svojej webovej stránke, boli „bezodkladne prijaté všetky potrebné opatrenia v súlade s legislatívou EÚ“. Eurokomisár pre rybolov a oceány Kostas Kadis zároveň potvrdil, že „Slovensko navyše zaviedlo úplný zákaz presunu zvierat citlivých na nákazu, čo presahuje rámec požiadaviek Európskej únie“.\n\nKonkrétna citácia, ktorú použil minister Richard Takáč vo svojom výroku – „Prijaté opatrenia slovenskými orgánmi boli včasné, odborne realizované a v súlade s európskou legislatívou. Slovensko zvláda situáciu, no riziká stále pretrvávajú.“ – sa v dostupnom dokumente z misie EU VET nenachádza. Hoci správa obsahuje viacero pozitívnych hodnotení smerom k spolupráci slovenských orgánov a priebehu kontroly choroby slintačky a krívačky, túto presnú formuláciu nie je možné potvrdiť.\n\nVýrok preto hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nemáme k dispozícii úplnú hodnotiacu správu, všetky prípadné dodatky, ani iný oficiálny výstup z misie, ako by mohla byť napríklad interná komunikácia alebo prezentácia, ktorá bola prednesená 24. marca 2025 na rokovaní v Bruseli. Nie je teda možné s istotou určiť, či citované vyjadrenie zaznelo formálne, neformálne, alebo či ide o parafrázu zo strany ministra.", "analysis_paragraphs": ["Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa odvolal na pozitívne hodnotenie odborníkov z Európskej komisie, ktorí mali počas marcovej misie na Slovensku oceniť prijaté opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky. Konkrétna citácia, ktorú uviedol, sa však v zverejnenom dokumente z misie nenachádza. Hoci hodnotiaca správa EU VET tímu spomína viacero pozitívnych aspektov, obsahuje aj kritické pripomienky. Výrok však nemožno s istotou potvrdiť, keďže nemáme k dispozícii úplnú hodnotiacu správu ani iné oficiálne výstupy alebo závery z misie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Misia tímu odborníkov EU VET sa konala v dňoch 24. – 27. marca 2025. Cieľom bolo poskytnúť priame poradenstvo na mieste v súvislosti s eradikáciou slintačky a krívačky (FMD) na základe vedeckých, technických a manažérskych aspektov a posúdiť pripravenosť a dohľad v populáciách domácich a divých párnokopytníkov. Tím navštívil ohniská nákazy v obciach Braka, Ňárad, Medveďov a referenčné laboratórium v Zvolene, pričom záverečné rokovania prebehli s predstaviteľmi vlády a ministerstva.", "Misia v hodnotiacom dokumente s názvom Foot-and-Mouth Disease EUVET mission to Slovak Republic sčasti pozitívne hodnotí viaceré prijaté opatrenia proti šíreniu ochorenia slintačky a krívačky na Slovensku, spomenutá citácia sa v ňom nenachádza. Dokument navyše obsahuje aj kritiku niektorých činností.", "Misia vyzdvihla ako pozitívum najmä úzku spoluprácu medzi miestnymi, regionálnymi a centrálnymi veterinárnymi službami, ako aj rýchlu aktiváciu civilnej ochrany, ktorá bola odborne pripravená a efektívne asistovala pri depopulácii zasiahnutých fariem. Cenným prínosom bola aj účasť Národného referenčného laboratória vo Zvolene, ktoré má dostatočné kapacity na testovanie vzoriek a v prípade potreby vie aktivovať ďalšie regionálne laboratóriá. Misia taktiež ocenila rozhodnutie zaviesť vakcináciu v najviac zasiahnutých oblastiach.", "Z pozitívneho hľadiska bolo zároveň konštatované , že celková stratégia kontroly choroby v regióne Dunajskej Stredy nemá závažné nedostatky. Príslušné orgány boli podľa hodnotenia primerane vybavené a personálne obsadené pre riešenie aktuálnej situácie.", "Na druhej strane však misia identifikovala viacero slabých miest, predovšetkým v oblasti zhromažďovania, spracovania a prepojenia epidemiologických údajov. Boli zaznamenané oneskorenia pri trasovaní, vyhodnocovaní laboratórnych výsledkov a ich prepojení s terénnymi vyšetreniami.", "Misia konštatuje aj potrebu jednoznačne definovaného krízového centra.", "Celkovo misia odporúča zintenzívniť dohľad, zaviesť testovanie protilátok, zlepšiť mapovanie infekcie a dôsledne uplatniť všetky opatrenia.", "V správe od TASR bolo tiež spomenuté, že expert z Európskej komisie „ocenil rýchlu a vhodnú reakciu na výskyt nákazy na Slovensku.“", "Podľa vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva, ktoré zverejnilo na svojej webovej stránke, boli „bezodkladne prijaté všetky potrebné opatrenia v súlade s legislatívou EÚ“. Eurokomisár pre rybolov a oceány Kostas Kadis zároveň potvrdil, že „Slovensko navyše zaviedlo úplný zákaz presunu zvierat citlivých na nákazu, čo presahuje rámec požiadaviek Európskej únie“.", "Konkrétna citácia, ktorú použil minister Richard Takáč vo svojom výroku – „Prijaté opatrenia slovenskými orgánmi boli včasné, odborne realizované a v súlade s európskou legislatívou. Slovensko zvláda situáciu, no riziká stále pretrvávajú.“ – sa v dostupnom dokumente z misie EU VET nenachádza. Hoci správa obsahuje viacero pozitívnych hodnotení smerom k spolupráci slovenských orgánov a priebehu kontroly choroby slintačky a krívačky, túto presnú formuláciu nie je možné potvrdiť.", "Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nemáme k dispozícii úplnú hodnotiacu správu, všetky prípadné dodatky, ani iný oficiálny výstup z misie, ako by mohla byť napríklad interná komunikácia alebo prezentácia, ktorá bola prednesená 24. marca 2025 na rokovaní v Bruseli. Nie je teda možné s istotou určiť, či citované vyjadrenie zaznelo formálne, neformálne, alebo či ide o parafrázu zo strany ministra."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Misia", "dokumente", "vyzdvihla", "konštatované", "identifikovala", "konštatuje", "odporúča", "správe", "vyjadrenia"], "url": ["https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2025032800000422", "https://www.mpsr.sk/aktualne/minister-takac-eurokomisar-potvrdil-ze-nase-opatrenia-su-spravne-a-dostatocne-pre-vyplatenie-mimoriadnej-pomoci/19581"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:40.325660+00:00"}
{"id": "vr17666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17666", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "My sme po mojom príchode zriadili Národnú kriminálnu agentúru, (...).", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Policajného zboru T. Gašpar bol vymenovaný do funkcie dňa 15. mája 2012. Spoločným cieľom ministra vnútra R. Kaliňáka a nového prezidenta Policajného zboru T. Gašpara sa stalo zlúčenie Úradu boja proti organizovanej kriminalite a Úradu boja proti korupcii do jednej inštitúcie. Národná kriminálna agentúra ( NAKA ) ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012. Dôvodnosť jej vzniku spočívala v zvýšení efektivity služobnej činnosti na úseku boja proti trestnej činnosti, ktorá svojím charakterom predstavuje najzávažnejšie formy trestných deliktov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Policajného zboru T. Gašpar bol vymenovaný do funkcie dňa 15. mája 2012. Spoločným cieľom ministra vnútra R. Kaliňáka a nového prezidenta Policajného zboru T. Gašpara sa stalo zlúčenie Úradu boja proti organizovanej kriminalite a Úradu boja proti korupcii do jednej inštitúcie. Národná kriminálna agentúra ( NAKA ) ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012. Dôvodnosť jej vzniku spočívala v zvýšení efektivity služobnej činnosti na úseku boja proti trestnej činnosti, ktorá svojím charakterom predstavuje najzávažnejšie formy trestných deliktov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["T. Gašpar", "zlúčenie", "NAKA"], "url": ["https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru", "https://slovensko.hnonline.sk/485916-prichadza-superurad-narodna-kriminalna-agentura", "http://www.minv.sk/?narodna-kriminalna-agentura"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:24.213796+00:00"}
{"id": "vr36693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36693", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Mali sme o 26 mŕtvych viac v druhom polroku. Druhý polrok je vždy horší v každej krajine, lebo je leto a je zima.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme, akým spôsobom sa D. Lipšic dopracoval k číslu 26.\n\nČísla, ktoré sa nachádzajú vo vyššie spomenutých tabuľkách, jasne hovoria, že v prvom polroku 2010 prišlo na slovenských cestách o život 139 ľudí, naopak druhom polroku 2010 prišlo o život 183 ľudí. Rozdiel je teda 44 ľudských životov.\n\nRovnako ak by sme porovnali počet smrteľných nehôd za druhý polrok v roku 2009, kedy prišlo o život 143 ľudi, čo je o 40 ľudských životov menej ako za rovnaké obdobie v roku 2010. Neobstojí teda ani Lipšicovo tvrdenie, že „ je zima “ a teda býva viac dopravných nehôd.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, akým spôsobom sa D. Lipšic dopracoval k číslu 26.", "Čísla, ktoré sa nachádzajú vo vyššie spomenutých tabuľkách, jasne hovoria, že v prvom polroku 2010 prišlo na slovenských cestách o život 139 ľudí, naopak druhom polroku 2010 prišlo o život 183 ľudí. Rozdiel je teda 44 ľudských životov.", "Rovnako ak by sme porovnali počet smrteľných nehôd za druhý polrok v roku 2009, kedy prišlo o život 143 ľudi, čo je o 40 ľudských životov menej ako za rovnaké obdobie v roku 2010. Neobstojí teda ani Lipšicovo tvrdenie, že „ je zima “ a teda býva viac dopravných nehôd."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:19.643570+00:00"}
{"id": "44450", "numeric_id": 44450, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44450", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "On (Arpád Érsek, pozn.) začal napr. Košice Bidovce, on to vypísal. Aj otvoril.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výstavba úseku Budmír - Bidovce bola začatá v roku 2016, základný kameň slávnostne poklepával aj Arpád Ersék. Minister úsek odovzdal motoristom do užívania v decembri 2019. Tender však štát vypísal ešte za Jána Počiatka (Smer-SD), výber dodávateľa prebehol za Romana Brecelyho (Sieť). Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Výstavba úseku Budmír - Bidovce bola začatá v roku 2016, základný kameň slávnostne poklepával aj Arpád Ersék. Minister úsek odovzdal motoristom do užívania v decembri 2019. Tender však štát vypísal ešte za Jána Počiatka (Smer-SD), výber dodávateľa prebehol za Romana Brecelyho (Sieť). Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["bola", "odovzdal", "štát", "vypísal", "ešte", "za"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/20392480/na-stavbe-dialnice-pri-kosiciach-poklepali-zakladny-kamen.html", "https://slovensko.hnonline.sk/2059339-na-vychode-otvorili-novy-dialnicny-usek-soferom-usetri-14-minut-a-stal-takmer-200-milionov-eur", "https://ekonomika.sme.sk/c/20217435/skanska-vyhrala-dialnicny-tender-postavi-obchvat-kosic.html", "https://e.dennikn.sk/523980/dialnice-za-cenu-tunelov-predrazenie-mozno-az-200-milionov-sieti-a-smeru-to-neprekaza/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/378499-dialnica-do-kosic-najskor-v-roku-2020/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/381330-pociatek-slubil-133-km-dialnic-zamer-splnil-na-66-percent/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:36.617523+00:00"}
{"id": "vr32826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32826", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Skončilo to na Ústavnom súde, ktorý rovnako spochybnil ako medzinárodná arbitráž prvky protiústavnosti z hľadiska slovenského právneho poriadku a teraz aj z hľadiska medzinárodného právneho poriadku, čo Slovensku môže spôsobiť až takmer trištvrte miliardy korún škody.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "10. decembra vydal Medzinárodný arbitrážny tribunál konečné rozhodnutie týkajúce sa dlhotrvajúceho sporu medzi holandskou poisťovňou Achmea a Slovenskou republikou s pozitívnym výsledkom pre holandskú poisťovňu. Rozsudok nie je k dispozícii avšak podľa zverejnenej informácie poisťovne Union \"Podľa rozhodnutia tribunálu SR v rokoch 2006 a 2007 porušila ustanovenia investičnej zmluvy medzi Holandskom a SR, a to zásadnými zmenami v legislatíve poisťovníctva za účelom vytlačenia a poškodenia investorov súkromných zdravotných poisťovní ( medzi ktoré patrí aj Achmea).\" Už v roku 2011 sa Ústavný súd SR vyjadril, že došlo k porušeniu Ústavy SR, SR stiahla protiprávne legislatívne opatrenia.ÚS presnejšie povedal: a) Došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami, ktoré tvoria integrálnu súčasť ich vlastníckeho práva. Zároveň došlo aj k zásadnej modifikácii obsahu ich povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (licencie), pričom išlo o taký legislatívny zásah, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do ich legitímnych očakávaní spojených s výkonom ich majetkových práv. Zákonodarca pritom vykonal tento zásah do majetkových práv súkromných zdravotných poisťovní bez toho, aby im poskytol primeranú náhradu, pričom ide o právnu úpravu, ktorá má charakter nepravej retroaktivity, ktorá v okolnostiach, za ktorých bola schválená, nebola podľa názoru ústavného súdu nevyhnutná z hľadiska cieľa, ktorý ňou zákonodarca sledoval, a je z hľadiska svojich dôsledkov zjavne neprimeraná k obmedzeniam práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu súkromných zdravotných poisťovní a ich akcionárov. b) Došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia, ktoré im bolo priznané pôvodným znením zákona o zdravotných poisťovniach, čomu zodpovedala do nadobudnutia účinnosti novelizácie zákona o zdravotných poisťovniach vykonanej zákonom č. 530/2007 Z. z. aj právno-aplikačná prax formou odňatia možnosti autonómne rozhodovať o použití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia, pričom ide o legislatívne opatrenie, ktoré má charakter nepravej retroaktivity nerešpektujúce podstatu a zmysel základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a ktoré zároveň nebolo nevyhnutné z hľadiska cieľa, ktorý ním zákonodarca sledoval, a je z hľadiska svojich dôsledkov zjavne neprimerané vo vzťahu k legitímnym záujmom a legálne nadobudnutým právam súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní a ich akcionárov. c) Došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality.", "analysis_paragraphs": ["10. decembra vydal Medzinárodný arbitrážny tribunál konečné rozhodnutie týkajúce sa dlhotrvajúceho sporu medzi holandskou poisťovňou Achmea a Slovenskou republikou s pozitívnym výsledkom pre holandskú poisťovňu. Rozsudok nie je k dispozícii avšak podľa zverejnenej informácie poisťovne Union \"Podľa rozhodnutia tribunálu SR v rokoch 2006 a 2007 porušila ustanovenia investičnej zmluvy medzi Holandskom a SR, a to zásadnými zmenami v legislatíve poisťovníctva za účelom vytlačenia a poškodenia investorov súkromných zdravotných poisťovní ( medzi ktoré patrí aj Achmea).\" Už v roku 2011 sa Ústavný súd SR vyjadril, že došlo k porušeniu Ústavy SR, SR stiahla protiprávne legislatívne opatrenia.ÚS presnejšie povedal: a) Došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami, ktoré tvoria integrálnu súčasť ich vlastníckeho práva. Zároveň došlo aj k zásadnej modifikácii obsahu ich povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (licencie), pričom išlo o taký legislatívny zásah, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do ich legitímnych očakávaní spojených s výkonom ich majetkových práv. Zákonodarca pritom vykonal tento zásah do majetkových práv súkromných zdravotných poisťovní bez toho, aby im poskytol primeranú náhradu, pričom ide o právnu úpravu, ktorá má charakter nepravej retroaktivity, ktorá v okolnostiach, za ktorých bola schválená, nebola podľa názoru ústavného súdu nevyhnutná z hľadiska cieľa, ktorý ňou zákonodarca sledoval, a je z hľadiska svojich dôsledkov zjavne neprimeraná k obmedzeniam práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu súkromných zdravotných poisťovní a ich akcionárov. b) Došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia, ktoré im bolo priznané pôvodným znením zákona o zdravotných poisťovniach, čomu zodpovedala do nadobudnutia účinnosti novelizácie zákona o zdravotných poisťovniach vykonanej zákonom č. 530/2007 Z. z. aj právno-aplikačná prax formou odňatia možnosti autonómne rozhodovať o použití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia, pričom ide o legislatívne opatrenie, ktoré má charakter nepravej retroaktivity nerešpektujúce podstatu a zmysel základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a ktoré zároveň nebolo nevyhnutné z hľadiska cieľa, ktorý ním zákonodarca sledoval, a je z hľadiska svojich dôsledkov zjavne neprimerané vo vzťahu k legitímnym záujmom a legálne nadobudnutým právam súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní a ich akcionárov. c) Došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Medzinárodný arbitrážny tribunál", "2011"], "url": ["http://tlacovespravy.wordpress.com/2012/12/10/medzinarodny-arbitrazny-tribunal-rozhodol-vo-veci-zakazu-zisku-v-prospech-spolocnosti-achmea-ktora-vlastni-union-zdravotnu-poistovnu/", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=374068"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:20.810523+00:00"}
{"id": "vr34079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34079", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Faktom je, že voľbe nebránilo nič. Potvrdzujú to aj vyhlásenia renomovaných ústavných právnikov ako je pán Kresák, ako je pán Drgonec, ktorí hovorili, že materiálne tej voľbe, ktorá bola uskutočnená, nič nebráni.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie ( O5M12 . 9.jún 2013; Na telo , 9. júna 2013; V politike , 16. júna 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie ( O5M12 . 9.jún 2013; Na telo , 9. júna 2013; V politike , 16. júna 2013)."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "V politike", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/390/povodne-a-aktualne-politicke-temy", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.demagog.sk/diskusie/392/dianie-okolo-generalnej-prokuratury", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:38.690692+00:00"}
{"id": "43364", "numeric_id": 43364, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43364", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Ona sa hneď potom, keď to bolo potrebné, vzdala aj členstva v Progresívnom Slovensku, najskôr v podpredsedníctve.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová ohlásila, že predsedníctva v Progresívnom Slovensku sa vzdá v prípade, že postúpi do druhého kola prezidentských volieb, a po prípadnej výhre v prezidentských voľbách zruší aj svoje členstvo v strane. Obe tieto vyhlásenia splnila, preto hodnotíme výrok za pravdivý. Zuzana Čaputová vstúpila do Progresívneho Slovenska 12. decembra 2017. Odstúpenie z podpredsedníctva v strane doručila po prvom kole prezidentských volieb, 20. marca 2019. Koniec členstva v strane zase prezidentka ohlásila na májovom straníckom sneme. „Ku každej politickej strane chce podľa vlastných slov ako prezidentka pristupovať férovo, a preto požiadala o zrušenie jej členstva. Progresívnemu Slovensku zaželala veľa úspechov a zišla z pódia.” Svoje rozhodnutie opustiť stranu založila na sľube, že bude nadstranícka a bude zjednocovať spoločnosť naprieč celým politickým a hodnotovým spektrom.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová ohlásila, že predsedníctva v Progresívnom Slovensku sa vzdá v prípade, že postúpi do druhého kola prezidentských volieb, a po prípadnej výhre v prezidentských voľbách zruší aj svoje členstvo v strane. Obe tieto vyhlásenia splnila, preto hodnotíme výrok za pravdivý. Zuzana Čaputová vstúpila do Progresívneho Slovenska 12. decembra 2017. Odstúpenie z podpredsedníctva v strane doručila po prvom kole prezidentských volieb, 20. marca 2019. Koniec členstva v strane zase prezidentka ohlásila na májovom straníckom sneme. „Ku každej politickej strane chce podľa vlastných slov ako prezidentka pristupovať férovo, a preto požiadala o zrušenie jej členstva. Progresívnemu Slovensku zaželala veľa úspechov a zišla z pódia.” Svoje rozhodnutie opustiť stranu založila na sľube, že bude nadstranícka a bude zjednocovať spoločnosť naprieč celým politickým a hodnotovým spektrom."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["predsedníctva", "členstvo", "podpredsedníctva", "členstva"], "url": ["https://www.tyzden.sk/politika/54221/zuzana-caputova-sa-vzdala-podpredsednictva-v-strane-progresivne-slovensko/", "https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1910074-caputova-splnila-svoj-slub-uz-nie-je-podpredsednickou-progresivneho-slovenska", "https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:25.247399+00:00"}
{"id": "49904", "numeric_id": 49904, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49904", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Päť dní bolo práve preto, lebo ste to chceli zaradiť ako strategickú investíciu, keďže je to, keby to bola strategická investícia, tým pádom sa oveľa ľahšie vyvlastňuje, oveľa rýchlejšie by to bolo a oveľa menej ľudí by sa k tomu mohlo, mohli vyjadrovať.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na určenie prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec za strategickú investíciu, predložený ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, prebieha v skrátenom legislatívnom procese, pričom pripomienkové konanie trvalo šesť dní. Podľa zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície môžu byť pozemky určené pre strategické investície vyvlastnené alebo ich vlastnícke práva obmedzené, ak nie je možné dosiahnuť dohodu, čím sa proces vyvlastňovania zjednodušuje a obmedzuje sa priestor pre diskusiu s dotknutnými osobami.\n\nLegislatívny proces LP/2025/33 - Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu, predložený ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, je vedený v skrátenom legislatívnom procese. Pripomienkové konanie začalo 4.2.2025 a dátum ukončenia pripomienkového konania bol stanovený na 10.2.2025. Pripomienkové konanie pri štandardnom legislatívnom procese trvá na Slovensku minimálne 15 dní (. pdf , s. 11).\n\nVyužitie skráteného legislatívneho procesu pri návrhu na zaradenie prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec do strategických investícií kritizovalo napríklad Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré uviedlo , že skrátené pripomienkové konanie znemožnilo dôkladné posúdenie návrhu. Združenie zároveň upozornilo , že takýto postup môže byť v rozpore s takzvaným Aarhuským dohovorom, ktorý zabezpečuje právo verejnosti na informácie a účasť v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia.\n\nV § 11 ods. 1 zákona č. 142/2024 Z. z. je uvedené, že „na účel realizácie strategickej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu uvedenú v osvedčení vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou.” Toto zákonné ustanovenie zjednodušuje a urýchľuje proces vyvlastňovania pre projekty označené ako strategické investície. To znamená, že ak je projekt označený ako strategická investícia, tak vyvlastňovanie pozemkov je pre štát jednoduchšie a rýchlejšie, pričom vlastníci nehnuteľností majú obmedzené možnosti odvolať sa proti vyvlastneniu.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na určenie prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec za strategickú investíciu, predložený ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, prebieha v skrátenom legislatívnom procese, pričom pripomienkové konanie trvalo šesť dní. Podľa zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície môžu byť pozemky určené pre strategické investície vyvlastnené alebo ich vlastnícke práva obmedzené, ak nie je možné dosiahnuť dohodu, čím sa proces vyvlastňovania zjednodušuje a obmedzuje sa priestor pre diskusiu s dotknutnými osobami.", "Legislatívny proces LP/2025/33 - Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu, predložený ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, je vedený v skrátenom legislatívnom procese. Pripomienkové konanie začalo 4.2.2025 a dátum ukončenia pripomienkového konania bol stanovený na 10.2.2025. Pripomienkové konanie pri štandardnom legislatívnom procese trvá na Slovensku minimálne 15 dní (. pdf , s. 11).", "Využitie skráteného legislatívneho procesu pri návrhu na zaradenie prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec do strategických investícií kritizovalo napríklad Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré uviedlo , že skrátené pripomienkové konanie znemožnilo dôkladné posúdenie návrhu. Združenie zároveň upozornilo , že takýto postup môže byť v rozpore s takzvaným Aarhuským dohovorom, ktorý zabezpečuje právo verejnosti na informácie a účasť v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia.", "V § 11 ods. 1 zákona č. 142/2024 Z. z. je uvedené, že „na účel realizácie strategickej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu uvedenú v osvedčení vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou.” Toto zákonné ustanovenie zjednodušuje a urýchľuje proces vyvlastňovania pre projekty označené ako strategické investície. To znamená, že ak je projekt označený ako strategická investícia, tak vyvlastňovanie pozemkov je pre štát jednoduchšie a rýchlejšie, pričom vlastníci nehnuteľností majú obmedzené možnosti odvolať sa proti vyvlastneniu."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["LP/2025/33", "pdf", "uviedlo", "upozornilo", "142/2024"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33", "https://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/opengovweek2017/Legislativny-chodnik_prezentacia_final.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33/pripomienky/9f13d4d3-33ad-49b5-8939-9eb173a583ae/detail", "https://www.minzp.sk/aarhus/?wa=W11ENEK", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/142/20250101#poznamky.poznamka-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:57.314379+00:00"}
{"id": "vr16147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16147", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude pokračovať v prijímaní komplexných riešení na znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní, napríklad zrušením povinnej zdravotnej služby.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže došlo k schváleniu návrhu riešenia zabezpečenia zdravotnej služby zo strany zamestnávateľov vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika, môžeme tvrdiť, že došlo čiastočnému splneniu sľubu. Návrh opozičnej strany Sas na zrušenie povinnej zdravotnej služby však zatiaľ neprešiel. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený. 18. mája 2016 opoziční poslanci zo strany Sas neuspeli v parlamente s návrhom zrušenia povinnej zdravotnej služby pre zamestnancov zaradených do 1. a 2. kategórie. Tiež navrhovali, aby sa povinná pracovná zdravotná služba vzťahovala len na zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu. Poslanci Sas uviedli, že z poskytovania pracovnej zdravotnej služby profitujú najmä jej poskytovatelia a navrhli zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. V októbri 2016 došlo k schváleniu Návrhu riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika. Materiál obsahuje návrh riešenia, zdôvodnenia a odporúčania pre legislatívny postup pri navrhovaných zmenách v kontexte čo najvyššej miery zachovania ochrany zdravia zamestnancov. Zmeny sa týkajú 1. kategórie pracovného rizika, pre týchto zamestnávateľov chce ministerstvo zdravotníctva povinnú pracovnú zdravotnú službu zrušiť. V ďalšej, 2. kategórii, by sa malo určiť, ktoré povolania túto službu potrebujú a ktoré nie. Navrhuje zaviesť ohlasovaciu povinnosť zamestnávateľov pre pracovné riziko 1. a 2. kategórie a zavedenie jednorazovej povinnosti prvotného posúdenia zdravotného rizika pri všetkých kategóriách prác na pracovisku. Zabezpečiť by ho mal zamestnávateľ a urobiť lekár špecialista, alebo verejný zdravotník. Z posúdenia vzíde posudok a kategorizácia pracovného rizika. SNS vo svojom volebnom programe v roku 2016 navrhovala zrušenie zdravotnej služby v bode 7: \" zrušíme živnostníkom, malým a stredným podnikateľom povinnosti, ako program vlastnej činnosti, povinné preškoľovanie vodičov, pracovnú zdravotnú službu, organizačný poria- dok, povinnosť viesť správy registrácií a množstvo ďalších nezmyselných opatrení a povinností, ktoré byrokratizujú a likvidujú zdravé podnikateľské prostredie. \"(. pdf , s.26) Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže došlo k schváleniu návrhu riešenia zabezpečenia zdravotnej služby zo strany zamestnávateľov vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika, môžeme tvrdiť, že došlo čiastočnému splneniu sľubu. Návrh opozičnej strany Sas na zrušenie povinnej zdravotnej služby však zatiaľ neprešiel. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený. 18. mája 2016 opoziční poslanci zo strany Sas neuspeli v parlamente s návrhom zrušenia povinnej zdravotnej služby pre zamestnancov zaradených do 1. a 2. kategórie. Tiež navrhovali, aby sa povinná pracovná zdravotná služba vzťahovala len na zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu. Poslanci Sas uviedli, že z poskytovania pracovnej zdravotnej služby profitujú najmä jej poskytovatelia a navrhli zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. V októbri 2016 došlo k schváleniu Návrhu riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika. Materiál obsahuje návrh riešenia, zdôvodnenia a odporúčania pre legislatívny postup pri navrhovaných zmenách v kontexte čo najvyššej miery zachovania ochrany zdravia zamestnancov. Zmeny sa týkajú 1. kategórie pracovného rizika, pre týchto zamestnávateľov chce ministerstvo zdravotníctva povinnú pracovnú zdravotnú službu zrušiť. V ďalšej, 2. kategórii, by sa malo určiť, ktoré povolania túto službu potrebujú a ktoré nie. Navrhuje zaviesť ohlasovaciu povinnosť zamestnávateľov pre pracovné riziko 1. a 2. kategórie a zavedenie jednorazovej povinnosti prvotného posúdenia zdravotného rizika pri všetkých kategóriách prác na pracovisku. Zabezpečiť by ho mal zamestnávateľ a urobiť lekár špecialista, alebo verejný zdravotník. Z posúdenia vzíde posudok a kategorizácia pracovného rizika. SNS vo svojom volebnom programe v roku 2016 navrhovala zrušenie zdravotnej služby v bode 7: \" zrušíme živnostníkom, malým a stredným podnikateľom povinnosti, ako program vlastnej činnosti, povinné preškoľovanie vodičov, pracovnú zdravotnú službu, organizačný poria- dok, povinnosť viesť správy registrácií a množstvo ďalších nezmyselných opatrení a povinností, ktoré byrokratizujú a likvidujú zdravé podnikateľské prostredie. \"(. pdf , s.26) Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Sas", "Návrhu", "Zmeny", "pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/povinna-zdravotna-sluzba-zamestnanci/197400-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25966", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-204113?prefixFile=m_", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:36.013003+00:00"}
{"id": "vr38824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38824", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR o dočasnom pozastavení (verejnej voľby GP, pozn.), na ktoré sme údajne mali čakať, bolo prijaté na neverejnom zasadnutí a my o priebehu a výsledku toho zasadnutia vieme jedinú vec, tá je na tomto papieri, na ktorom je napísané. Neoficiálny dokument, pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd SR.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí vydal 15. júna 2011 predbežné opatrenie (pdf.), ktorým pozastavil účinnosť novely zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorou sa tajná voľba mení na verejnú. Toto rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané v Zbierke zákonov.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí vydal 15. júna 2011 predbežné opatrenie (pdf.), ktorým pozastavil účinnosť novely zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorou sa tajná voľba mení na verejnú. Toto rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané v Zbierke zákonov."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["opatrenie"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110615_45.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:25.364272+00:00"}
{"id": "vr14162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14162", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dnes už pod hmotnú zodpovednosť máme priamu podporu viac ako 100 tisíc ľudí, ľudí, ktorí boli ochotní podpísať, podporiť to vlastným podpisom.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali 13. decembra 2015 O 5 minút 12. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali 13. decembra 2015 O 5 minút 12. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["13. decembra", "začali", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/558", "http://domov.sme.sk/c/8103637/peticiu-za-hmotnu-zodpovednost-politikov-nesie-siet-do-parlamentu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/siet-odovzdala-nrsr-peticiu/171305-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:01.811686+00:00"}
{"id": "vr28078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28078", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...ja tu rok hovorím o tom, že nedostatok miest v predškolských zariadeniach ubližuje mladým rodinám.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka spomínal problém nedostatku miest v predškolských zariadeniach viackrát v priebehu rokov 2013 a 2014.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka spomínal problém nedostatku miest v predškolských zariadeniach viackrát v priebehu rokov 2013 a 2014."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["online rozhovore", "", "topky.sk"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/274876/radoslav-prochazka-bol-online-harabin-je-podla-neho-pritazou-pre-spravodlivost-na-slovensku.html", "http://www.sme.sk/c/7004373/v-skolkach-nie-je-miesto-nova-navrhuje-detske-skupiny.html", "http://www.topky.sk/cl/13/1383041/Kandidat--Z-televizie-rovno-na-detske-ihrisko-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:41.205445+00:00"}
{"id": "vr18329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18329", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "...došlo k dohode s VÚC, kde získame ďalších 80 parkovacích miest v zrekonštruovanom parkovacom dome takisto na (sídlisku, pozn.) Družbe.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O dohode medzi mestom Trnava a Trnavským samosprávnym krajom o vybudovaní osemdesiatich parkovacích miest na Starohájskej ulici (na sídlisku Družba) informoval Peter Bročka s trnavským županom Jozefom Viskupičom 23. októbra 2018. Má sa jednať o osemdesiat miest, ktoré vzniknú rekonštrukciou zanedbaného parkovacieho domu na Starohájskej ulici. Táto lokalita sa dlhodobo stýkala s dopravnými problémami, keďže je jednou z najfrekventovanejších v meste - v jej blízkosti sa nachádza poliklinika, krajský úrad, daňový úrad, či sociálna poisťovňa. Napriek celkovej kapacite parkovacieho domu, ktorá predstavuje stotridsať miest, bola využívaná len približne jedna tretina . Rekonštrukcia by mala vyriešiť najmä zatekanie dažďovej vody zo strechy, pričom bude využitá pre Slovensko unikátna technológia. Celkové náklady na rekonštrukciu predstavujú viac než 160 tisíc eur a práce by mali byť hotové na prelome októbra a novembra 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O dohode medzi mestom Trnava a Trnavským samosprávnym krajom o vybudovaní osemdesiatich parkovacích miest na Starohájskej ulici (na sídlisku Družba) informoval Peter Bročka s trnavským županom Jozefom Viskupičom 23. októbra 2018. Má sa jednať o osemdesiat miest, ktoré vzniknú rekonštrukciou zanedbaného parkovacieho domu na Starohájskej ulici. Táto lokalita sa dlhodobo stýkala s dopravnými problémami, keďže je jednou z najfrekventovanejších v meste - v jej blízkosti sa nachádza poliklinika, krajský úrad, daňový úrad, či sociálna poisťovňa. Napriek celkovej kapacite parkovacieho domu, ktorá predstavuje stotridsať miest, bola využívaná len približne jedna tretina . Rekonštrukcia by mala vyriešiť najmä zatekanie dažďovej vody zo strechy, pričom bude využitá pre Slovensko unikátna technológia. Celkové náklady na rekonštrukciu predstavujú viac než 160 tisíc eur a práce by mali byť hotové na prelome októbra a novembra 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Starohájskej", "informoval", "tretina", "náklady"], "url": ["https://mapa.zoznam.sk/?search=sidlisko+dru%C5%BEba%2C+Trnava", "https://www.facebook.com/TrnavskyKraj/videos/339343429947615/?__xts__[0]=68.ARAPeL8VKiEWS9e1H4LqXK9xr2AtX9wMH3zEikF0opMNK5ntFy-N6TvcsqwZ3e1azGfufgo6gdpcUsq3CBISInlluwGne-smrnwI7e-DzpwhP1Wle3SP_TfeFp3Dk_kYCtr4e12MwZkZD2mKsQEBzM_2RKJ_1YJpOiF4qIx4Vtjw0lspm1hEN20_thCN3Ff6Smm9WS2F-1p7bWOxMb_eJqpbKwC-t-US-Ldf&__tn__=-R", "http://www.trnava-live.sk/2018/10/23/parkovaci-dom-trnavskej-zupy-na-starohajskej-zvysi-po-rekonstrukcii-kapacitu-parkovania-v-lokalite-o-najmenej-80-aut/", "http://www.trnava.sk/sk/aktualita/vdaka-spolupraci-mesta-a-kraja-pribudne-na-starohajskej-80-parkovacich-miest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:10.486102+00:00"}
{"id": "vr32054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32054", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte o lepšom šetrení v štátnych podnikoch napríklad, tak bozk na rozlúčku od ministra Mikloša v Tipose za 510 miliónov eur, ktoré rozdal členom predstavenstva dozornej rady je presne takým dôkazom o tom, čo vy hovoríte.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa článku denníka SME z 15. apríla 2012 je pravdou, že bývalý minister Ivan Mikloš schválil vyplatenie 510-tisíc eur zo zisku predstavenstvu a dozornej rade Tiposu. Šéf Tiposu, nominant SDKÚ Miloš Ronec, tak krátko pred výmenou vlády dostal 80­-tisíc eur zo zisku, ktorý štátna lotéria dosiahla minulý rok. Piati členovia predstavenstva a piati členovia dozornej rady dostali spolu 510­-tisíc eur. Peter Kažimír sa zrejme pomýlil a čiastku udal v miliónoch, je to preto nepravda. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku denníka SME z 15. apríla 2012 je pravdou, že bývalý minister Ivan Mikloš schválil vyplatenie 510-tisíc eur zo zisku predstavenstvu a dozornej rade Tiposu. Šéf Tiposu, nominant SDKÚ Miloš Ronec, tak krátko pred výmenou vlády dostal 80­-tisíc eur zo zisku, ktorý štátna lotéria dosiahla minulý rok. Piati členovia predstavenstva a piati členovia dozornej rady dostali spolu 510­-tisíc eur. Peter Kažimír sa zrejme pomýlil a čiastku udal v miliónoch, je to preto nepravda. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["SME", "členovia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6339298/tipos-taji-ako-delil-peniaze-zo-zisku.html", "http://www.sme.sk/c/6336002/tiposu-sa-darilo-jeho-sef-za-to-dostal-80-tisic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:55.759991+00:00"}
{"id": "49627", "numeric_id": 49627, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49627", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Vyhrážate sa, že vyhodíte pani Jančkárovú, pána Makaru.", "statement_date": "2024-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny poslanec SNS Roman Michelko na „Stretnutí s poslucháčmi Infovojny“ o zákone o zrušení RTVS a zriadení STVR povedal, že „v polovici augusta máme nového riaditeľa. V septembri a októbri už Jančkárku a Makaru neuvidíte.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSúčasná vládna koalícia pravidelne kritizuje prácu novinárov. V súvislosti s novým zákonom o verejnoprávnych médiách sa na tlačovej konferencii v marci 2024 predseda SNS Andrej Danko vyjadril o prezamestnanosti v RTVS a generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala novinárom odkázal: „Ste jednostranní, manipulujete s informáciami a mnohí ľudia na Slovensku toho majú už plné zuby.“ Ministerka kultúry, Martina Šimkovičová , označila spravodajstvo RTVS za „neobjektívne a jednostranné“.\n\nInternetová Televízia Veci - Verejné na svojom YouTubovom kanáli 2. júna 2024 odvysielala záznam zo Stretnutia s poslucháčmi Infovojny v Jure nad Hronom. Poslanec vládnej SNS Roman Michelko sa na stretnutí v súvislosti so zmenami po prijatí nového zákona o STVR vyjadril aj o personálnych otázkach (22:38 – 23:20): „V polovici augusta máme nového riaditeľa. V septembri a októbri už Jančkárku a Makaru neuvidíte. (...) Robili nám veľké problémy, sme najväčší dezoláti, ale Slovenská televízia, alebo STVR, konečne po rokoch vráti sa jej verejnoprávnosť. Nebudete musieť iba Infovojnu, aj Slovenská televízia už bude lepšia.“ Výrok poslanca Juraja Krúpu (SAS) tak hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákonom o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý schválila vláda 24. apríla, by sa mal parlament zaoberať na júnovej schôdzi. Jeho prijatím by zanikol súčasný Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a mandát by zanikol aj generálnemu riaditeľovi Ľubošovi Machajovi a Rade RTVS.\n\nNový zákon prináša viacero zmien , s ktorým nesúhlasí opozícia , odborná verejnosť a Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska ( ATVS ).\n\nZamestnanci prejavili 10. júna nesúhlas s navrhovaným zákonom aj formou výstražného štrajku . Poukazovali nielen na stratu značky, ale aj na zbytočné finančné náklady a zásah do verejnoprávnosti inštitúcie. Vo štvrtok 13. 6. 2024 sa o posolstve Na verejnoprávnosti záleží bude diskutovať na všetkých programových službách RTVS.", "analysis_paragraphs": ["Vládny poslanec SNS Roman Michelko na „Stretnutí s poslucháčmi Infovojny“ o zákone o zrušení RTVS a zriadení STVR povedal, že „v polovici augusta máme nového riaditeľa. V septembri a októbri už Jančkárku a Makaru neuvidíte.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Súčasná vládna koalícia pravidelne kritizuje prácu novinárov. V súvislosti s novým zákonom o verejnoprávnych médiách sa na tlačovej konferencii v marci 2024 predseda SNS Andrej Danko vyjadril o prezamestnanosti v RTVS a generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala novinárom odkázal: „Ste jednostranní, manipulujete s informáciami a mnohí ľudia na Slovensku toho majú už plné zuby.“ Ministerka kultúry, Martina Šimkovičová , označila spravodajstvo RTVS za „neobjektívne a jednostranné“.", "Internetová Televízia Veci - Verejné na svojom YouTubovom kanáli 2. júna 2024 odvysielala záznam zo Stretnutia s poslucháčmi Infovojny v Jure nad Hronom. Poslanec vládnej SNS Roman Michelko sa na stretnutí v súvislosti so zmenami po prijatí nového zákona o STVR vyjadril aj o personálnych otázkach (22:38 – 23:20): „V polovici augusta máme nového riaditeľa. V septembri a októbri už Jančkárku a Makaru neuvidíte. (...) Robili nám veľké problémy, sme najväčší dezoláti, ale Slovenská televízia, alebo STVR, konečne po rokoch vráti sa jej verejnoprávnosť. Nebudete musieť iba Infovojnu, aj Slovenská televízia už bude lepšia.“ Výrok poslanca Juraja Krúpu (SAS) tak hodnotíme ako pravdivý.", "Zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý schválila vláda 24. apríla, by sa mal parlament zaoberať na júnovej schôdzi. Jeho prijatím by zanikol súčasný Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a mandát by zanikol aj generálnemu riaditeľovi Ľubošovi Machajovi a Rade RTVS.", "Nový zákon prináša viacero zmien , s ktorým nesúhlasí opozícia , odborná verejnosť a Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska ( ATVS ).", "Zamestnanci prejavili 10. júna nesúhlas s navrhovaným zákonom aj formou výstražného štrajku . Poukazovali nielen na stratu značky, ale aj na zbytočné finančné náklady a zásah do verejnoprávnosti inštitúcie. Vo štvrtok 13. 6. 2024 sa o posolstve Na verejnoprávnosti záleží bude diskutovať na všetkých programových službách RTVS."], "analysis_date": "2024-06-22", "analysis_sources": {"text": ["marci 2024", "Lukáš Machala", "Martina Šimkovičová", "záznam", "schválila", "zmien", "opozícia", "ATVS", "štrajku"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96136278-odkaz-vlady-smerom-k-rtvs-mate-prezamestnanost-manipulujete-ste-prilis-komercni-a-zaroven-zarabate-malo", "https://hnonline.sk/slovensko/96136278-odkaz-vlady-smerom-k-rtvs-mate-prezamestnanost-manipulujete-ste-prilis-komercni-a-zaroven-zarabate-malo", "https://hnonline.sk/slovensko/96136278-odkaz-vlady-smerom-k-rtvs-mate-prezamestnanost-manipulujete-ste-prilis-komercni-a-zaroven-zarabate-malo", "https://www.youtube.com/watch?v=Ikp50bYY5jA", "https://spravy.rtvs.sk/2024/04/rtvs-zanikne-vznikne-stvr-vlada-schvalila-zakon-o-slovenskej-televizii-a-rozhlase/", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-zakon-o-slovenskej-te/790357-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/vladny-zakon-stvr-je-zly-svojej-podstate-upozornuje-jaurova", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/707720-vlada-schvalila-zakon-o-slovenskej-televizii-a-rozhlase/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/06/zamestnanci-rtvs-zacali-historicky-prvy-strajk-od-vzniku-telerozhlasu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:11.628988+00:00"}
{"id": "vr32609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32609", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Napríklad v Košiciach mala súkromná poisťovňa o 4 až 5 mesiacov dlhšie čakačky, pretože je tradične silnejšou, má tam vyšší poistný kmeň a začína kopírovať chorobnosť.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu Z. Zvolenskej nie je možné spätne overiť z nasledujúcich dôvodov.\n\n- nie je možné porovnávať čakacie listiny, z dôvodu že podrobné zverejňovanie lehôt v rámci jednotlivých nemocníc a zákrokov nevyplýva zo zákona. Tieto údaje preto zverejňované nie sú. Povinné zverejnenie platí len pre pravidlá na zostavenie poradníka, i keď napríklad posiťovňa Dôvera čakacie lehoty zverejňuje. K dispozícii, ale nie sú informácie z ďalších poisťovní, preto je porovnanie nemožné.\n\n- ministerka Zvolenská ďalej uvádza všeobecné pomenovanie súkromná poisťovňa, čo komplikuje hľadanie vhodných údajov i keď budeme predpokladať, že hovorí o poisťovni s väčšou členskou základňou - Dôvera\n\n- závery Health Policy Institute potrvdzujú, že čakacie lehoty závisia i od konkrétneho ochorenia, ktoré rovnako pani ministerka nešpecifikuje vo svojom príklade\n\n- tímu Demagóg nie sú známe dostupné oficiálne štatistiky o sile poistného kmeňa poisťovní na základe regiónov", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu Z. Zvolenskej nie je možné spätne overiť z nasledujúcich dôvodov.", "- nie je možné porovnávať čakacie listiny, z dôvodu že podrobné zverejňovanie lehôt v rámci jednotlivých nemocníc a zákrokov nevyplýva zo zákona. Tieto údaje preto zverejňované nie sú. Povinné zverejnenie platí len pre pravidlá na zostavenie poradníka, i keď napríklad posiťovňa Dôvera čakacie lehoty zverejňuje. K dispozícii, ale nie sú informácie z ďalších poisťovní, preto je porovnanie nemožné.", "- ministerka Zvolenská ďalej uvádza všeobecné pomenovanie súkromná poisťovňa, čo komplikuje hľadanie vhodných údajov i keď budeme predpokladať, že hovorí o poisťovni s väčšou členskou základňou - Dôvera", "- závery Health Policy Institute potrvdzujú, že čakacie lehoty závisia i od konkrétneho ochorenia, ktoré rovnako pani ministerka nešpecifikuje vo svojom príklade", "- tímu Demagóg nie sú známe dostupné oficiálne štatistiky o sile poistného kmeňa poisťovní na základe regiónov"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Povinné zverejnenie", "Dôvera", "Health Policy Institute"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/poistovne-sa-brania-zverejnovat-cakacie-lehoty-v-nemocniciach-pbq-/sk_domace.asp?c=A120709_191315_sk_domace_p58", "http://www.dovera.sk/cakacie-listiny", "http://www.hpi.sk/cdata/Documents/Analyza_cakacich_listin.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:07.585079+00:00"}
{"id": "vr34224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34224", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stále vedieme veľmi intenzívny dialóg teraz s mestami, obcami a s vyššími územnými celkami, pretože to je jeden verejný okruh peňazí. A tu cítime taký odklon asi 0,2 % (0,2% HDP).", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K výroku premiéra Fica sa mi nepodarilo nájsť žiadne konkrétne fakty.", "analysis_paragraphs": ["K výroku premiéra Fica sa mi nepodarilo nájsť žiadne konkrétne fakty."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:18.631582+00:00"}
{"id": "vr16700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16700", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...s bratom sme predali firmy za desiatky miliónov eur, do Dobrého anjela som dal milión eur, svoj prezidentský plat vždy rozdávam, už som rozdal viac ako 200 tisíc eur do ďalších projektov, do nemocníc som dal viac ako 500 tisíc eur a samotná aj kampaň, ktorá bola mnou hradená a stála skoro 1,3 milióna eur, ktorú som financoval sám a z vlastných peniazi...", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kiska dal na prevádzku Dobrého anjela 1 milión eur, pričom na predaji finančných spoločností on a jeho partneri zarobili 50 miliónov eur. Prezident pravidelne prerozdeľuje svoj prezidentský plat na základe návrhov neziskových organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú ľuďom v núdzi - Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel a Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Väčšinou rozdáva plat desiatim rodinám po približne 500 eur. Za štyri roky by teda rozdal 240-tisíc eur. Informácie o investovaní 200-tisíc eur do ďalších projektov a 500- tisíc eur do nemocníc nie sú dostupné. Oficiálne výdavky na financovanie predvolebnej kampane uviedol vo výške 250 593 eur, priznal tiež výdavky mimo oficiálnej kampane vo výške 1 095 482 eur. Dokopy teda kampaň činí 1,3 milióna eur. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Kiska dal na prevádzku Dobrého anjela 1 milión eur, pričom na predaji finančných spoločností on a jeho partneri zarobili 50 miliónov eur. Prezident pravidelne prerozdeľuje svoj prezidentský plat na základe návrhov neziskových organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú ľuďom v núdzi - Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel a Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Väčšinou rozdáva plat desiatim rodinám po približne 500 eur. Za štyri roky by teda rozdal 240-tisíc eur. Informácie o investovaní 200-tisíc eur do ďalších projektov a 500- tisíc eur do nemocníc nie sú dostupné. Oficiálne výdavky na financovanie predvolebnej kampane uviedol vo výške 250 593 eur, priznal tiež výdavky mimo oficiálnej kampane vo výške 1 095 482 eur. Dokopy teda kampaň činí 1,3 milióna eur. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["zarobili", "rozdáva", "kampane"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308647-cudne-okolnosti-zbohatnutia-kisku/", "https://www.prezident.sk/find/?tag=cat&search=Pomoc%20druh%C3%BDm", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316278-prezidentski-kandidati-zverejnili-vydavky-na-kampan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:46.553437+00:00"}
{"id": "vr29741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29741", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vnútorná spotreba Slovenska je okolo v najlepších časoch 5,5 miliardy, dnes nech je okolo 4,5 miliardy metrov kubických. Tento plyn vieme dostať na Slovensko cez reverzné toky cez ČR alebo z Rakúska.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico uvádza číslo, ktoré môže byť pravdivé pre rok 2014 v dôsledku miernejšej zimy. Číslo 5,5 miliárd metrov kubických sa bíži číslam, ktoré sme spotrebovávali pred niekoľkými rokmi a zároveň číslam, ktoré podľa predpokladom budeme spotrebovávať v blízkej budúcnosti. Tieto objemy plynu vieme získať plynovomi z ČR alebo Rakúska. Vnútorná ročná spotreba plynu Slovenska bola v roku 2012 podľa IEA 5,2 miliárd kubických metrov, pred krízou bola spotreba vyše 7 miliárd metrov kubických, následne postupne klesala. Server V energetike , ktorý uvádza spotrebu plynu na Slovensku v roku 2013 5,1 miliárd a v roku 2014 predpokladal 5,2 miliárd metrov kubických plynu, zároveň uvádza, že spotreba plynu na Slovensku pomaly rastie a v roku 2020 by mala prekonať 6 miliárd metrov kubických za rok. Podľa správy denníka SME na koniec spotreba plynu v roku 2014 klesla oproti roku 2013 o jednu sedminu vďaka miernej zimy. To by znamenalo pokles z úrovne 5,1 miliárd na približne 4,4 miliárd metrov kubických. Čo sa týka reverzných tokov, tak Slovensko skutočne dokáže týmto spôsobom dostať svoju spotrebu plynu z Českej republiky a Rakúska ( V Energetike , 10. september 2014): \"Z Česka tak vieme v súčasnosti na Slovensko doviesť denne 67 miliónov metrov kubických plynu. Z Rakúska je to o niečo menej, keď kapacita prepojenia je 23 miliónov metrov kubických denne. V prípade mimoriadnych núdzových situácii by bolo možné využiť aj funkčné prepojenie na úrovni distribučných sietí Kittsee – Petržalka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico uvádza číslo, ktoré môže byť pravdivé pre rok 2014 v dôsledku miernejšej zimy. Číslo 5,5 miliárd metrov kubických sa bíži číslam, ktoré sme spotrebovávali pred niekoľkými rokmi a zároveň číslam, ktoré podľa predpokladom budeme spotrebovávať v blízkej budúcnosti. Tieto objemy plynu vieme získať plynovomi z ČR alebo Rakúska. Vnútorná ročná spotreba plynu Slovenska bola v roku 2012 podľa IEA 5,2 miliárd kubických metrov, pred krízou bola spotreba vyše 7 miliárd metrov kubických, následne postupne klesala. Server V energetike , ktorý uvádza spotrebu plynu na Slovensku v roku 2013 5,1 miliárd a v roku 2014 predpokladal 5,2 miliárd metrov kubických plynu, zároveň uvádza, že spotreba plynu na Slovensku pomaly rastie a v roku 2020 by mala prekonať 6 miliárd metrov kubických za rok. Podľa správy denníka SME na koniec spotreba plynu v roku 2014 klesla oproti roku 2013 o jednu sedminu vďaka miernej zimy. To by znamenalo pokles z úrovne 5,1 miliárd na približne 4,4 miliárd metrov kubických. Čo sa týka reverzných tokov, tak Slovensko skutočne dokáže týmto spôsobom dostať svoju spotrebu plynu z Českej republiky a Rakúska ( V Energetike , 10. september 2014): \"Z Česka tak vieme v súčasnosti na Slovensko doviesť denne 67 miliónov metrov kubických plynu. Z Rakúska je to o niečo menej, keď kapacita prepojenia je 23 miliónov metrov kubických denne. V prípade mimoriadnych núdzových situácii by bolo možné využiť aj funkčné prepojenie na úrovni distribučných sietí Kittsee – Petržalka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["IEA", "V energetike", "správy", "V Energetike"], "url": ["https://www.iea.org/media/freepublications/security/EnergySupplySecurity2014_TheSlovakRepublic.pdf", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1787-spotreba-plynu-na-slovensku-porastie-iba-mierne/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7655038/spotreba-plynu-na-slovensku-vlani-klesla-o-sedminu.html", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1674-na-plynovu-krizu-sme-pripraveni-zhodla-sa-na-tom-vlada/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:09.266106+00:00"}
{"id": "vr38561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38561", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No tak však kam sa dopracovali za rok? Kam sa dopracovali a vo všetkých projektoch pokračujú. Hej, vo vrtuľníkoch pokračuje, čo sa mu tak strašne nepáčilo,...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zmluvy o oprave a modernizácii vrtuľníkov, ktoré uzavrelo Ministerstvo obrany ešte za bývalého vedenia tesne pred voľbami (začiatkom júna 2010), boli podľa ministra Galka predražené. V auguste 2010 chcel zmluvy opätovne prerokovať ( aktualne.sk ). Podľa vyjadrení z augusta 2010 sa zmluvy nedajú vypovedať, preto je potrebné, aby rezort v opravách pokračoval ( SITA ). Popri preverovaní zmlúv však podal aj trestné oznámenie ( aktualne.sk ). Je teda pravda, že v projekte modernizácie a opravy vrtuľníkov pokračuje aj súčasné vedenie rezortu, avšak nie z vlastnej vôle.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvy o oprave a modernizácii vrtuľníkov, ktoré uzavrelo Ministerstvo obrany ešte za bývalého vedenia tesne pred voľbami (začiatkom júna 2010), boli podľa ministra Galka predražené. V auguste 2010 chcel zmluvy opätovne prerokovať ( aktualne.sk ). Podľa vyjadrení z augusta 2010 sa zmluvy nedajú vypovedať, preto je potrebné, aby rezort v opravách pokračoval ( SITA ). Popri preverovaní zmlúv však podal aj trestné oznámenie ( aktualne.sk ). Je teda pravda, že v projekte modernizácie a opravy vrtuľníkov pokračuje aj súčasné vedenie rezortu, avšak nie z vlastnej vôle."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "SITA", "aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1213911", "http://www.webnoviny.sk/politika/galko-zmluvy-na-vrtulniky-sa-nedaju-/198621-clanok.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1213911"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:26.365073+00:00"}
{"id": "vr25740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25740", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Kvalita podnikateľského prostredia sa na Slovensku stále zhoršuje, čo potvrdzujú rebríčky rôznych renomovaných inštitúcií, ktoré túto problematiku sledujú.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa zhoršilo v dvoch zo štyroch rebríčkov kvality podnikateľského prostredia, resp. konkurencieschopnosti. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže dva rebríčky, v ktorých si Slovensko polepšilo, hodnotili prostredie v období úradovania vlády I. Radičovej. Kvalitu podnikateľského prostredia hodnotí viacero popredných rebríčkov. Jedným z nich je Doing Business vydávaný Svetovou bankou. Slovensko sa v tomto rebríčku v roku 2011 umiestnilo na 41. pozícií, v roku 2012 na 48. pozícií a v roku 2013 na 46. pozícií (hodnotené vždy vzhľadom k stavu k júnu predchádzajúceho roku). V rebríčku 2013, ktorý zohľadňuje prvý polrok 2012, teda ešte aj za vlády I. Radičovej, Slovensko stúplo o dve priečky. Ďalším takýmto rebríčkom je The Global Competitiveness Report. V roku 2011 sa v ňom Slovensko umiestnilo na 69. priečke, v roku 2012 na 71. priečke a v roku 2013 až na 78. priečke (zber údajov je február - apríl daného roka). Slovensko v tomto rebríčku podnikateľského prostredia, resp. konkurencieschopnosti, v ktorom sú zohľadnené aj údaje z obdobia vlády R. Fica, klesá. Ďalším rebríčkom je Index ekonomickej slobody nadácie Heritage. Hodnotené sú údaje, ktoré zodpovedajú údajom druhého polroka predminulého roka, a údaje prvého polroka minulého roka. Inými slovami, správa za rok 2011 zohľadňuje údaje druhého polroka 2009 a prvého polroka 2010. V ňom sa Slovensko v roku 2011 umiestnilo na 37 mieste (skóre 69,5), v roku 2012 (.pdf) na 51. mieste (skóre 67) a v roku 2013 na 42. mieste (skóre 68,7). V tomto prípade sa Slovensko sa mierne zlepšilo v indexe 2013, no tento rebríček za 2013 zohľadňuje údaje druhého polroka 2011 a a prvého polroka 2012 - čiže v prevažnej miere obdobie vlády I. Radičovej. Renomovanou domácou štatistikou je IPP Index zostavovaný Podnikateľskou alianciou Slovenska. Uvádzame údaje z 2. štvrťroka daného roka. V ňom bolo v roku 2011 podnikateľské prostredie ohodnotené na 90,4 percentuálneho bodu, v roku 2012 sa index pohyboval na úrovni 82,2 percentuálneho bodu a v roku 2013 bol na úrovni 70,1 percentuálneho bodu. Ide teda o zhoršovanie podnikateľského prostredia. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa zhoršilo v dvoch zo štyroch rebríčkov kvality podnikateľského prostredia, resp. konkurencieschopnosti. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže dva rebríčky, v ktorých si Slovensko polepšilo, hodnotili prostredie v období úradovania vlády I. Radičovej. Kvalitu podnikateľského prostredia hodnotí viacero popredných rebríčkov. Jedným z nich je Doing Business vydávaný Svetovou bankou. Slovensko sa v tomto rebríčku v roku 2011 umiestnilo na 41. pozícií, v roku 2012 na 48. pozícií a v roku 2013 na 46. pozícií (hodnotené vždy vzhľadom k stavu k júnu predchádzajúceho roku). V rebríčku 2013, ktorý zohľadňuje prvý polrok 2012, teda ešte aj za vlády I. Radičovej, Slovensko stúplo o dve priečky. Ďalším takýmto rebríčkom je The Global Competitiveness Report. V roku 2011 sa v ňom Slovensko umiestnilo na 69. priečke, v roku 2012 na 71. priečke a v roku 2013 až na 78. priečke (zber údajov je február - apríl daného roka). Slovensko v tomto rebríčku podnikateľského prostredia, resp. konkurencieschopnosti, v ktorom sú zohľadnené aj údaje z obdobia vlády R. Fica, klesá. Ďalším rebríčkom je Index ekonomickej slobody nadácie Heritage. Hodnotené sú údaje, ktoré zodpovedajú údajom druhého polroka predminulého roka, a údaje prvého polroka minulého roka. Inými slovami, správa za rok 2011 zohľadňuje údaje druhého polroka 2009 a prvého polroka 2010. V ňom sa Slovensko v roku 2011 umiestnilo na 37 mieste (skóre 69,5), v roku 2012 (.pdf) na 51. mieste (skóre 67) a v roku 2013 na 42. mieste (skóre 68,7). V tomto prípade sa Slovensko sa mierne zlepšilo v indexe 2013, no tento rebríček za 2013 zohľadňuje údaje druhého polroka 2011 a a prvého polroka 2012 - čiže v prevažnej miere obdobie vlády I. Radičovej. Renomovanou domácou štatistikou je IPP Index zostavovaný Podnikateľskou alianciou Slovenska. Uvádzame údaje z 2. štvrťroka daného roka. V ňom bolo v roku 2011 podnikateľské prostredie ohodnotené na 90,4 percentuálneho bodu, v roku 2012 sa index pohyboval na úrovni 82,2 percentuálneho bodu a v roku 2013 bol na úrovni 70,1 percentuálneho bodu. Ide teda o zhoršovanie podnikateľského prostredia. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2012", "2013", "2011", "2012", "2013", "2011", "2012", "2013", "2011", "2012", "2013"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/~/media/fpdkm/doing%20business/documents/annual-reports/english/db11-fullreport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/FPDKM/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB12-FullReport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB13-full-report.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://thf_media.s3.amazonaws.com/index/pdf/2011/Index2011_ExecutiveHighlights.pdf", "https://thf_media.s3.amazonaws.com/index/pdf/2012/Index2012-Highlights.pdf", "http://thf_media.s3.amazonaws.com/index/pdf/2013/Index2013_Highlights.pdf", "http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/page/9/", "http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/page/5/", "http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:47.221090+00:00"}
{"id": "vr37208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37208", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "V takom Rakúsku veľký problém vznikol pri snahe o taliančinu, kde v niektorých tých oblastiach dole v Korutánsku, takže je úplne normálne, že v integrovaných alebo teda v tých celistvých krajinách vždy ten štátny jazyk je záväzný a jeho používanie je záväzné.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:58.709626+00:00"}
{"id": "49650", "numeric_id": 49650, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49650", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Ešte pred týmto útokom sú známe mnohé videá, mnohé vyjadrenia, ale aj premiéra Fica, poslanca Blahu, mohli by sme, mohli by sme takto viacerých politikov z vládnej koalície vymenovať, kde provokatívnym spôsobom sa ľuďom vysmievajú do tváre, kde nadávajú na prezidentku, že je americká ku..., kde Fico hovorí, že treba, keď niekto pôjde proti Smeru, tak ho treba zbiť, kde hovoria o tom, že vyženú ľudí z parlamentu, že prídu, navezú ľudí pred parlament a zbúrajú parlament.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico a členovia strany Smer-SD sa na straníckych podujatiach a tlačových besedách viackrát útočne a vulgárne vyjadrovali voči politickým oponentom, štátnym inštitúciám a médiám. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nJedným z momentov je aj pokrik davu počas verejného vystúpenia Ľuboša Blahu. Ten vyzval dav, aby ho doplnil v pokriku o vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej. Ľudia na zhromaždení po vyzvaní Blahu v znení „je to americká…“ doplnil expresívne pomenovanie „k…a“. Blaha výzvu na doplnenie pomenovania aj napriek vulgárnemu pokriku davu opakoval.\n\nNa predvolebnom mítingu v Rimavskej Sobote sa Fico na adresu vtedajšej vlády vyjadril so slovami ,,Boha, my ich vyženieme. Nezostane po nich ani mastný fľak.\"\n\nV roku 2016 nazval Fico novinárov „špinavými slovenskými prostitútkami“.\n\nMoniku Tódovú, novinárku z Denníka N v roku 2023 nazval „novinárskou obludou“, Pamelu Záleskú zas „sudcovskou ozrutou“ ( 3:00 ).\n\n„Keby som teraz pána Jurisa ešte raz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami, prepáčte,“ vyjadril sa Fico na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa v relácii Sobotné dialógy.\n\nPo víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách premiér verbálne atakoval médiá, mimovládne organizácie a politických oponentov. „Na vlastnej koži (Pellegrini – pozn. red.) dostatočne pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, mimovládnych organizáciách a opozícii schopné,“ povedal Fico vo videu na Facebooku.\n\n„Korčokovi chlebodarcovia už od dnešnej polnoci strašia, že po víťazstve Petra Pellegriniho bude vláda rúbať a sekať hlava-nehlava v duchu toho slávneho: Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe,“ povedal premiér na adresu predsedu PS Michala Šimečku. Oprava z 28. 1. 2024: Z výroku sme odstránili dva príklady Ficových výrokov, pre ktoré sme nenašli primárny zdroj. Jeden z týchto výrokov bol vytrhnutý z kontextu. Fico na tlačovej konferencii povedal: „Ľudia nám hovoria veľmi jasne: zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády. A keď je už tá masa ľudí rozohnená, pripravená na všetko možné, ale my stále tvrdíme a budeme tvrdiť, veci treba riešiť legitímne, demokraticky a v rámci právneho rámca.\"", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico a členovia strany Smer-SD sa na straníckych podujatiach a tlačových besedách viackrát útočne a vulgárne vyjadrovali voči politickým oponentom, štátnym inštitúciám a médiám. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Jedným z momentov je aj pokrik davu počas verejného vystúpenia Ľuboša Blahu. Ten vyzval dav, aby ho doplnil v pokriku o vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej. Ľudia na zhromaždení po vyzvaní Blahu v znení „je to americká…“ doplnil expresívne pomenovanie „k…a“. Blaha výzvu na doplnenie pomenovania aj napriek vulgárnemu pokriku davu opakoval.", "Na predvolebnom mítingu v Rimavskej Sobote sa Fico na adresu vtedajšej vlády vyjadril so slovami ,,Boha, my ich vyženieme. Nezostane po nich ani mastný fľak.\"", "V roku 2016 nazval Fico novinárov „špinavými slovenskými prostitútkami“.", "Moniku Tódovú, novinárku z Denníka N v roku 2023 nazval „novinárskou obludou“, Pamelu Záleskú zas „sudcovskou ozrutou“ ( 3:00 ).", "„Keby som teraz pána Jurisa ešte raz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami, prepáčte,“ vyjadril sa Fico na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa v relácii Sobotné dialógy.", "Po víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách premiér verbálne atakoval médiá, mimovládne organizácie a politických oponentov. „Na vlastnej koži (Pellegrini – pozn. red.) dostatočne pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, mimovládnych organizáciách a opozícii schopné,“ povedal Fico vo videu na Facebooku.", "„Korčokovi chlebodarcovia už od dnešnej polnoci strašia, že po víťazstve Petra Pellegriniho bude vláda rúbať a sekať hlava-nehlava v duchu toho slávneho: Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe,“ povedal premiér na adresu predsedu PS Michala Šimečku. Oprava z 28. 1. 2024: Z výroku sme odstránili dva príklady Ficových výrokov, pre ktoré sme nenašli primárny zdroj. Jeden z týchto výrokov bol vytrhnutý z kontextu. Fico na tlačovej konferencii povedal: „Ľudia nám hovoria veľmi jasne: zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády. A keď je už tá masa ľudí rozohnená, pripravená na všetko možné, ale my stále tvrdíme a budeme tvrdiť, veci treba riešiť legitímne, demokraticky a v rámci právneho rámca.\""], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["davu", "mítingu", "nazval", "nazval", "3:00", "vyjadril", "povedal", "povedal"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=C5ZZWZn-gbs", "https://dennikn.sk/minuta/3524765/", "https://dennikn.sk/614939/fico-novinarom-ste-spinave-protislovenske-prostitutky/", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/301739332349878", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/301739332349878", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/tibor-gaspar-by-bol-perfektnym-kandidatom-na-sefa-sis-vyhlasil-robert-fico-vraj-robi-neocenitelnu-robotu-v-parlamente/", "https://dennikn.sk/minuta/3928467/", "https://dennikn.sk/minuta/3928467/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:07.432106+00:00"}
{"id": "vr33673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33673", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zmenou odvodov do I. a II. piliera a ďalšími zmenami sme dôchodkový systém nastavili na udržateľnosť.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prípade tohto \"vládneho faktu\" sa jedná skôr o politické tvrdenie, preto tento \"fakt\" označujeme ako neoveriteľný. Existuje však rada vyjadrení odborníkov, ktorí vyjadrujú presne opačný názor - že zmeny dôchodkového systému súčasnej vlády situáciu rozhodli nezlepšili, dokonca práve naopak. Súčasná vláda výrazne reformovala pravidlá dôvodkového strarobného sporenia v tzv. druhom pilieri. Tie najdôležitejšie zmeny sa dajú zhrnúť do šiestich bodov: 1. Zníženie odvodu do druhého piliera z 9 na 4 percentá hrubej mzdy/zisku 2. Zavedenie daňovej úľavy na dobrovoľný príspevok vo výške 2% z hrubej mzdy/zisku 3. Zníženie povinného počtu fondov zo štyroch na dva - jeden garantovaný a jeden negarantovaný 4. Sporiteľ má možnosť vybrať si, v ktorom z týchto dvoch fondov bude šetriť, prípadne svoje sporenie medzi ne rozložiť. Pokiaľ DSS neoznámi svoj zámer, jeho sporenie sa automaticky presunie do garantovaného fondu. 5. Zvýšenie poplatkov za správu účtu a z dosiahnutého výnosu. 6. Dobrovoľný vstup - kým doterajšie nastavenie prvosporiteľov automaticky zaradzovalo do druhého piliera, pričom mali možnosť do dvoch rokov z neho vystúpiť, novela automatický vstup zrušila - po novom prvosporitelia automaticky sporia v prvom pilieri, pričom do 35 rokov života majú možnosť prestúpiť do druhého piliera. Tieto zmeny nemožno považovať za nastavenia smerujúce k udržateľnosti dôchodkového systému. Tvrdí to viacero ekonómov a analytikov . Napríklad analýza IFP ešte z apríla 2012 o dlhodobej udržteľnosti dôchodkového systému SR o prvom pilieri hovorí: \"Priebežne financovaný dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Je preto potrebné už dnes reagovať a čím skor prijať parametrické zmeny vrátane zavedenia mechanizmov, ktoré by na demografický vývoj reagovali automaticky a priebežne.\" Súčasťou vládnych zmien v dôchodkovom systéme SR však nie je výraznejšia reforma prvého piliera, naopak reforma posilňuje prvý pilier na úkor druhého, o ktorého udržateľnosti analytici nemajú pochybnosti. Je síce pravdou, že reforma druhého piliera priniesla viaceré zmeny, ktoré odporúčal i IFP, avšak práve zníženie odvodu do druhého piliera a výrazné posilnenie prvého považujeme za dôvod, prečo nemožno reformu celkovo považovať za smerujúcu k udržateľnosti. Upozorňuje na to i analýza INESS : \" Aj po dramatickom zoškrtaní druhého piliera, zvýšení vymeriavacích základov, zodvodnení dohôd a zvýšení odvodov živnostníkov je prvý pilier hlboko deficitný, tento rok prispejeme daňami vo výške 0,6 mld. eur, aby bola poisťovňa schopná vyplatiť dôchodky. Nie je pravda, že prvý pilier je dlhodobo udržateľný, aj napriek reformám bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahovať v roku 2060 deficit takmer 6% HDP, v súčasnosti je to menej ako 1,5%.\" Pravda, 23.10.2013 : \" Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne formou zmenšenia II. piliera, zavedenia odvodov na dohody či zvýšenie vymeriavacích základov nevyrieši problém s nedostatkom peňazí. Ako uviedol pre denník Pravda dňa 20.10. 2012, sociálna poisťovňa bude naďalej potrebovať dotáciu z rozpočtu.\" Čo sa týka zmien v druhom pilieri, ktoré odporúčal IFP: \"Štát nevhodnou reguláciu motivoval DSS namiesto dlhodobých investičných stratégií s cieľom dlhodobých výnosov sledovať krátkodobé ciele a finančné prostriedky jednoducho iba „alokovať“ na peňažnom trhu s nízkym výnosom (z pohľadu dlhodobého sporenia na dôchodok). Najväčším problémom súčasného stavu je požiadavka na garantovanie vloženej sumy v krátkodobom horizonte (6 mesiacov). Už z predpokladaného zloženia portfólia vyplýva väzba medzi očakávaným výnosom a rizikom. Garancie majú význam len pri konzervatívnych fondoch. V ostatných fondoch by mali byť zrušené.\" V tomto prípade možno povedať, že vládna reforma plní odporúčanie, nakoľko bol vytvorený iba jeden garantovaný fond, v druhom fonde boli garancie odstránené. Zároveň \" vo fonde so zárukami sa predĺži obdobie na porovnávanie výnosov na desať rokov. Za prvej Ficovej vlády sa nastavilo len na šesť mesiacov. Bývalá vláda ho od apríla upravila tak, aby postupne narástlo na päť rokov. DSS to má motivovať, aby kupovali aj desaťročné dlhopisy, ktoré môžu ponúkať výnos nad tri percentá.\" ( SME ) Čo sa ale týka iných odporúčaní IFP, reforma išla skôr opačným smerom: \" Existuje množstvo literatúry o tom, že z dlhodobého hľadiska je takmer nemožné aktívnym portfólio manažmentom prebiť trhové indexy. Z tohto dôvodu by bolo vhodné zaviesť aj štvrtý druh dôchodkového fondu a naviazať jeho vývoj na akciový index, resp. indexy.\" Indexové fondy zaviedla ešte bývalá vláda, posledná reforma ich zlúčením fondov prakticky odstránila. Niektoré DSS sa síce rozhodli ponechať si ich, avšak iba ako súčasť negarantovaného fondu so zvýšenými poplatkami. Na ďalšie negatívne dopady zmien v druhom pilieri upozorňoval i IHP : \"Za hlavné negatíva súčasného vládneho návrhu považujeme disparitu, ktorá vznikne v podnikateľskom prostredí. Otvorenie II. piliera ako aj zníženie sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie bude mať výrazný vplyv na dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS), nakoľko nižší počet sporiteľov, ktorý sa ako dôsledok otvorenia systému na základe negatívnej kampane o zvyšovaní príspevkov na odplatu pre DSS a správu jednotlivých účtov očakáva, bude predstavovať nižší objem príspevkov ako aj finančných prostriedkov, ktoré budú mať DSS k dispozícií na svoju činnosť. S tým bude súvisieť aj rast nákladov spojených s marketingovými stratégiami na udržanie, resp. prilákanie nových klientov. Za negatívny dopad považujeme aj zmenu vymeriavacích základov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Čistý príjem SZČO by sa mal práve na základe avizovaných zmien znížiť, nakoľko stanovené sadzby na odvody by mali podľa návrhu vzrásť. Predpokladaný vznik povinnosti platiť sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd podľa nášho názoru výrazne zaťaží aj zamestnávateľov, nakoľko im na základe vzniku povinnosti odvádzať aj ďalšie sadzby sociálneho poistenia, okrem pôvodného garančného a úrazového, vzrástlo finančné zaťaženie z pôvodných 1,05%, na plánovaných 22,80%. Ďalší negatívny vplyv vidíme aj v dopade na hospodárenie obyvateľov. Zavedenie dvoch fondov - garantovaného a negarantovaného v II. pilieri sa spája s možným zvýšením odplaty pre DSS za zhodnotenie majetku. Znížené odvody na dôchodkové sporenie z 9% na 4% (nižší odvod do II. piliera = nižší budúci dôchodok) aj napriek tomu, že by tieto zvýšené dôchodkové nároky sa mali kompenzovať z priebežne financovaného dôchodkového systém. Rozhodnutie o znížení príspevku do II. piliera bude mať vplyv aj na kúpyschopnosť obyvateľstva, ktoré možno zaradiť do kategórie lepšie vzdelanejších a zároveň aj lepšie zarábajúcich, t.j. napriek tomu, že zarobia viac, aj odvedú viac ale ich dôchodok bude napriek tomu nižší. Zníženie čistého príjmu \"dohodárov\" možno tiež považovať za negatívny dopad, nakoľko doteraz im nevznikala žiadna povinnosť odvádzať časť príjmu na sociálne či zdravotné poistenie, t.j. po prijatí zákona budú študenti a invalidný dôchodcovia platiť z príjmy na základe dohody 7% a starobný dôchodca 4%, čím budú o tieto čiastky skresané ich čisté príjmy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade tohto \"vládneho faktu\" sa jedná skôr o politické tvrdenie, preto tento \"fakt\" označujeme ako neoveriteľný. Existuje však rada vyjadrení odborníkov, ktorí vyjadrujú presne opačný názor - že zmeny dôchodkového systému súčasnej vlády situáciu rozhodli nezlepšili, dokonca práve naopak. Súčasná vláda výrazne reformovala pravidlá dôvodkového strarobného sporenia v tzv. druhom pilieri. Tie najdôležitejšie zmeny sa dajú zhrnúť do šiestich bodov: 1. Zníženie odvodu do druhého piliera z 9 na 4 percentá hrubej mzdy/zisku 2. Zavedenie daňovej úľavy na dobrovoľný príspevok vo výške 2% z hrubej mzdy/zisku 3. Zníženie povinného počtu fondov zo štyroch na dva - jeden garantovaný a jeden negarantovaný 4. Sporiteľ má možnosť vybrať si, v ktorom z týchto dvoch fondov bude šetriť, prípadne svoje sporenie medzi ne rozložiť. Pokiaľ DSS neoznámi svoj zámer, jeho sporenie sa automaticky presunie do garantovaného fondu. 5. Zvýšenie poplatkov za správu účtu a z dosiahnutého výnosu. 6. Dobrovoľný vstup - kým doterajšie nastavenie prvosporiteľov automaticky zaradzovalo do druhého piliera, pričom mali možnosť do dvoch rokov z neho vystúpiť, novela automatický vstup zrušila - po novom prvosporitelia automaticky sporia v prvom pilieri, pričom do 35 rokov života majú možnosť prestúpiť do druhého piliera. Tieto zmeny nemožno považovať za nastavenia smerujúce k udržateľnosti dôchodkového systému. Tvrdí to viacero ekonómov a analytikov . Napríklad analýza IFP ešte z apríla 2012 o dlhodobej udržteľnosti dôchodkového systému SR o prvom pilieri hovorí: \"Priebežne financovaný dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Je preto potrebné už dnes reagovať a čím skor prijať parametrické zmeny vrátane zavedenia mechanizmov, ktoré by na demografický vývoj reagovali automaticky a priebežne.\" Súčasťou vládnych zmien v dôchodkovom systéme SR však nie je výraznejšia reforma prvého piliera, naopak reforma posilňuje prvý pilier na úkor druhého, o ktorého udržateľnosti analytici nemajú pochybnosti. Je síce pravdou, že reforma druhého piliera priniesla viaceré zmeny, ktoré odporúčal i IFP, avšak práve zníženie odvodu do druhého piliera a výrazné posilnenie prvého považujeme za dôvod, prečo nemožno reformu celkovo považovať za smerujúcu k udržateľnosti. Upozorňuje na to i analýza INESS : \" Aj po dramatickom zoškrtaní druhého piliera, zvýšení vymeriavacích základov, zodvodnení dohôd a zvýšení odvodov živnostníkov je prvý pilier hlboko deficitný, tento rok prispejeme daňami vo výške 0,6 mld. eur, aby bola poisťovňa schopná vyplatiť dôchodky. Nie je pravda, že prvý pilier je dlhodobo udržateľný, aj napriek reformám bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahovať v roku 2060 deficit takmer 6% HDP, v súčasnosti je to menej ako 1,5%.\" Pravda, 23.10.2013 : \" Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne formou zmenšenia II. piliera, zavedenia odvodov na dohody či zvýšenie vymeriavacích základov nevyrieši problém s nedostatkom peňazí. Ako uviedol pre denník Pravda dňa 20.10. 2012, sociálna poisťovňa bude naďalej potrebovať dotáciu z rozpočtu.\" Čo sa týka zmien v druhom pilieri, ktoré odporúčal IFP: \"Štát nevhodnou reguláciu motivoval DSS namiesto dlhodobých investičných stratégií s cieľom dlhodobých výnosov sledovať krátkodobé ciele a finančné prostriedky jednoducho iba „alokovať“ na peňažnom trhu s nízkym výnosom (z pohľadu dlhodobého sporenia na dôchodok). Najväčším problémom súčasného stavu je požiadavka na garantovanie vloženej sumy v krátkodobom horizonte (6 mesiacov). Už z predpokladaného zloženia portfólia vyplýva väzba medzi očakávaným výnosom a rizikom. Garancie majú význam len pri konzervatívnych fondoch. V ostatných fondoch by mali byť zrušené.\" V tomto prípade možno povedať, že vládna reforma plní odporúčanie, nakoľko bol vytvorený iba jeden garantovaný fond, v druhom fonde boli garancie odstránené. Zároveň \" vo fonde so zárukami sa predĺži obdobie na porovnávanie výnosov na desať rokov. Za prvej Ficovej vlády sa nastavilo len na šesť mesiacov. Bývalá vláda ho od apríla upravila tak, aby postupne narástlo na päť rokov. DSS to má motivovať, aby kupovali aj desaťročné dlhopisy, ktoré môžu ponúkať výnos nad tri percentá.\" ( SME ) Čo sa ale týka iných odporúčaní IFP, reforma išla skôr opačným smerom: \" Existuje množstvo literatúry o tom, že z dlhodobého hľadiska je takmer nemožné aktívnym portfólio manažmentom prebiť trhové indexy. Z tohto dôvodu by bolo vhodné zaviesť aj štvrtý druh dôchodkového fondu a naviazať jeho vývoj na akciový index, resp. indexy.\" Indexové fondy zaviedla ešte bývalá vláda, posledná reforma ich zlúčením fondov prakticky odstránila. Niektoré DSS sa síce rozhodli ponechať si ich, avšak iba ako súčasť negarantovaného fondu so zvýšenými poplatkami. Na ďalšie negatívne dopady zmien v druhom pilieri upozorňoval i IHP : \"Za hlavné negatíva súčasného vládneho návrhu považujeme disparitu, ktorá vznikne v podnikateľskom prostredí. Otvorenie II. piliera ako aj zníženie sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie bude mať výrazný vplyv na dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS), nakoľko nižší počet sporiteľov, ktorý sa ako dôsledok otvorenia systému na základe negatívnej kampane o zvyšovaní príspevkov na odplatu pre DSS a správu jednotlivých účtov očakáva, bude predstavovať nižší objem príspevkov ako aj finančných prostriedkov, ktoré budú mať DSS k dispozícií na svoju činnosť. S tým bude súvisieť aj rast nákladov spojených s marketingovými stratégiami na udržanie, resp. prilákanie nových klientov. Za negatívny dopad považujeme aj zmenu vymeriavacích základov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Čistý príjem SZČO by sa mal práve na základe avizovaných zmien znížiť, nakoľko stanovené sadzby na odvody by mali podľa návrhu vzrásť. Predpokladaný vznik povinnosti platiť sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd podľa nášho názoru výrazne zaťaží aj zamestnávateľov, nakoľko im na základe vzniku povinnosti odvádzať aj ďalšie sadzby sociálneho poistenia, okrem pôvodného garančného a úrazového, vzrástlo finančné zaťaženie z pôvodných 1,05%, na plánovaných 22,80%. Ďalší negatívny vplyv vidíme aj v dopade na hospodárenie obyvateľov. Zavedenie dvoch fondov - garantovaného a negarantovaného v II. pilieri sa spája s možným zvýšením odplaty pre DSS za zhodnotenie majetku. Znížené odvody na dôchodkové sporenie z 9% na 4% (nižší odvod do II. piliera = nižší budúci dôchodok) aj napriek tomu, že by tieto zvýšené dôchodkové nároky sa mali kompenzovať z priebežne financovaného dôchodkového systém. Rozhodnutie o znížení príspevku do II. piliera bude mať vplyv aj na kúpyschopnosť obyvateľstva, ktoré možno zaradiť do kategórie lepšie vzdelanejších a zároveň aj lepšie zarábajúcich, t.j. napriek tomu, že zarobia viac, aj odvedú viac ale ich dôchodok bude napriek tomu nižší. Zníženie čistého príjmu \"dohodárov\" možno tiež považovať za negatívny dopad, nakoľko doteraz im nevznikala žiadna povinnosť odvádzať časť príjmu na sociálne či zdravotné poistenie, t.j. po prijatí zákona budú študenti a invalidný dôchodcovia platiť z príjmy na základe dohody 7% a starobný dôchodca 4%, čím budú o tieto čiastky skresané ich čisté príjmy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["reformovala", "zmeny", "šiestich", "štyroch", "poplatkov", "analytikov", "analýza", "INESS", "23.10.2013", "SME", "rozhodli", "IHP"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/zmeny-v-i-a-ii-pilieri-od-1-januara-2013.html", "http://www.opoisteni.sk/poistne-produkty/d-chodkove-pripoistenie/toto-su-hlavne-zmeny-v-ii-d-chodkovom-pilieri/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6428820/ficove-zmeny-v-druhom-pilieri-6-najdolezitejsich.html", "http://udalosti.noviny.sk/politika/14-09-2011/zmeny-v-druhom-pilieri-prehladne-aj-s-vysvetlivkami.html", "http://komentare.sme.sk/c/6428688/on-sa-s-nimi-dohodol.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6655106/analytici-zmensit-druhy-pilier-neradia.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8197", "http://iness.sk/stranka/8327-Rok-vlady-ocami-SMERu-a-INESS.html", "http://www.iness.sk/stranka/7714-Zmeny-v-penziach-prinesu-viac-solidarnosti-Pravda.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6428820/ficove-zmeny-v-druhom-pilieri-6-najdolezitejsich.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6683693/ak-ludia-neposlu-navratky-fondov-v-ii-pilieri-ubudne.html", "http://www.2pilier.sk/komentare_ihp/120801-komentar.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:11.845446+00:00"}
{"id": "vr27226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27226", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Potom som si zriadil transparentný účet, z ktorého sme dnes minuli okolo 104 tisíc eur.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z transparentného účtu Pavla Hrušovského bolo do dnešného dňa minutých 104 278,36 eur.", "analysis_paragraphs": ["Z transparentného účtu Pavla Hrušovského bolo do dnešného dňa minutých 104 278,36 eur."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Z transparentného účtu"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/groups-months/5048685443"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:12.159079+00:00"}
{"id": "vr14750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14750", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) pokiaľ ide o spoluprácu so Smerom, už ale 66 percent ľudí si želá spoluprácu Smeru a Slovenskej národnej strany (..)", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prieskume agentúry Median, zverejnenom 10. marca 2016, sa 66 % opýtaných voličov SNS vyjadrilo, že považujú koalíciu strán SMER-SD a SNS za prijateľnú. Fico reagoval konkrétne na tento prieskum, ktorého výsledky prezentoval aj Richard Sulík, referuje tak k 66 % opýtaných tohto prieskumu, nie obyvateľstvu alebo voličom všeobecne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa prieskumu agentúry Polis z februára 2016 by si najviac respondentov želalo koalíciu, ktorú by tvorili strany SMER-SD a SNS. Pre túto možnosť sa vyjadrilo 47,2 % opýtaných.\n\nV najnovšom prieskume agentúry Median označilo širokú vládu s účasťou SMERu ako prijateľnú 52 % opýtaných voličov SNS. Naopak širokú vládu 4-5 strán bez SMER-u označilo za prijateľnú 38 % opýtaných voličov SNS ( .pdf , s.21).\n\nPri konkrétnej otázke na prijateľnosť možného zloženia vlády, na základe volenej strany, 66 % opýtaných voličov SNS označilo možnosť dvojkoalície SNS a strany SMER-SD za prijateľnú ( .pdf , s.26).\n\nV tomto prípade uvedených 66 % opýtaných, ktorí si želajú spoluprácu SMER-u a SNS teda predstavuje výlučne voličov Slovenskej národnej strany.", "analysis_paragraphs": ["V prieskume agentúry Median, zverejnenom 10. marca 2016, sa 66 % opýtaných voličov SNS vyjadrilo, že považujú koalíciu strán SMER-SD a SNS za prijateľnú. Fico reagoval konkrétne na tento prieskum, ktorého výsledky prezentoval aj Richard Sulík, referuje tak k 66 % opýtaných tohto prieskumu, nie obyvateľstvu alebo voličom všeobecne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa prieskumu agentúry Polis z februára 2016 by si najviac respondentov želalo koalíciu, ktorú by tvorili strany SMER-SD a SNS. Pre túto možnosť sa vyjadrilo 47,2 % opýtaných.", "V najnovšom prieskume agentúry Median označilo širokú vládu s účasťou SMERu ako prijateľnú 52 % opýtaných voličov SNS. Naopak širokú vládu 4-5 strán bez SMER-u označilo za prijateľnú 38 % opýtaných voličov SNS ( .pdf , s.21).", "Pri konkrétnej otázke na prijateľnosť možného zloženia vlády, na základe volenej strany, 66 % opýtaných voličov SNS označilo možnosť dvojkoalície SNS a strany SMER-SD za prijateľnú ( .pdf , s.26).", "V tomto prípade uvedených 66 % opýtaných, ktorí si želajú spoluprácu SMER-u a SNS teda predstavuje výlučne voličov Slovenskej národnej strany."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["prieskume", "47,2 %", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.median.eu/cs/wp-content/uploads/docs/mediansk_rtvs_motivace_volicu.pdf", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/586424-sns-je-prijatelnejsia-ako-smer-pozrite-sa-aku-vladu-chcu-slovaci-grafy", "http://www.median.eu/cs/wp-content/uploads/docs/mediansk_rtvs_motivace_volicu.pdf", "http://www.median.eu/cs/wp-content/uploads/docs/mediansk_rtvs_motivace_volicu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:34.622713+00:00"}
{"id": "vr31874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31874", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tie kľúčové zdroje sú dva. Buď sú to nepriame dane, teda DPH, ktorá bola zvyšovaná v minulom roku. 1% je cca 200 miliónov (1% zvýšenie dane je 200 mil. zvýšených príjmov do štátneho rozpočtu, pozn.).", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme už raz v overovovali , podľa informácie DR SR k novele zákona o DPH (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2011 bola dočasne zvýšená DPH z 19% na 20%. Ministerstvo financií tiež pripravilo zmeny zákonov s cieľom zvýšiť spotrebné dane z piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja či z uhlia a zemného plynu.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už raz v overovovali , podľa informácie DR SR k novele zákona o DPH (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2011 bola dočasne zvýšená DPH z 19% na 20%. Ministerstvo financií tiež pripravilo zmeny zákonov s cieľom zvýšiť spotrebné dane z piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja či z uhlia a zemného plynu."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["overovovali", "informácie DR SR k novele zákona o DPH", "Ministerstvo financií", "186 miliónov eur."], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/93/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/novela_info_1_1_2011.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/mf-pripravilo-zvysenie-spotrebnych-da/220881-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5552340/zvysenie-dph-by-malo-statu-v-buducom-roku-priniest-186-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:00.227310+00:00"}
{"id": "48107", "numeric_id": 48107, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48107", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Úrad vlády aj ministerstvo spravodlivosti totiž dementovali vyjadrenia B. Kollára. Tvrdil, že nevadí, keď neschvália svoje reformy, na ktoré mali byť použité financie z Plánu obnovy. Obe inštitúcie povedali na plné ústa to, čo sme od minulého roka kritizovali. Ak nenaplnia všetky reformy, nebudú môcť čerpať žiadne financie.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti reagovala na slová Borisa Kollára, ktoré zazneli v diskusnej relácii o 5 minút 12 7. novembra 2021. Tam tvrdil , že peniaze z Plánu obnovy sa dajú realokovať. Mária Kolíková nesúhlasí – financie z Plánu obnovy nie je možné použiť inak, ako je v ňom napísané. Ak by celá reforma nebola realizovaná, podľa Ministerstva spravodlivosti by to znamenalo celkové ohrozenie čerpania zdrojov z tohto plánu. Tvrdenie Borisa Kollára vyvrátil aj Úrad vlády, ktorý vo svojom stanovisku vysvetľuje, že Slovensko sa v Pláne zaviazalo ku konkrétnym dátumom pri plnení jednotlivých reforiem a cieľov. „Nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu. Nesplnenie jednej reformy tak môže mať za následok ohrozenie financií pre iné dôležité opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť.”\n\nSmer – SD mal k Plánu obnovy výhrady ešte minulého roku, keď bol ešte len vo fáze zostavovania. Kritizovali proces, akým bol pripravený a tiež oblasti , ktorým sa venuje. Konkrétne ohľadom neschopnosti splnenia jednotlivých reforiem sa vyjadril v apríli Robert Fico. Podľa neho je napr. plán (s. 25) postaviť novú sieť nemocníc časovo nesplniteľný. Tvrdil, že efektívne čerpanie pridelených zdrojov bude závisieť od vlády.\n\nTvrdenie tak môžeme označiť ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti reagovala na slová Borisa Kollára, ktoré zazneli v diskusnej relácii o 5 minút 12 7. novembra 2021. Tam tvrdil , že peniaze z Plánu obnovy sa dajú realokovať. Mária Kolíková nesúhlasí – financie z Plánu obnovy nie je možné použiť inak, ako je v ňom napísané. Ak by celá reforma nebola realizovaná, podľa Ministerstva spravodlivosti by to znamenalo celkové ohrozenie čerpania zdrojov z tohto plánu. Tvrdenie Borisa Kollára vyvrátil aj Úrad vlády, ktorý vo svojom stanovisku vysvetľuje, že Slovensko sa v Pláne zaviazalo ku konkrétnym dátumom pri plnení jednotlivých reforiem a cieľov. „Nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu. Nesplnenie jednej reformy tak môže mať za následok ohrozenie financií pre iné dôležité opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť.”", "Smer – SD mal k Plánu obnovy výhrady ešte minulého roku, keď bol ešte len vo fáze zostavovania. Kritizovali proces, akým bol pripravený a tiež oblasti , ktorým sa venuje. Konkrétne ohľadom neschopnosti splnenia jednotlivých reforiem sa vyjadril v apríli Robert Fico. Podľa neho je napr. plán (s. 25) postaviť novú sieť nemocníc časovo nesplniteľný. Tvrdil, že efektívne čerpanie pridelených zdrojov bude závisieť od vlády.", "Tvrdenie tak môžeme označiť ako pravdivé."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "nesúhlasí", "vyvrátil", "Kritizovali", "oblasti", "vyjadril", "plán"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/opatrenia-plane-obnovy-nedaju-presuvat-ani-menit-reaguje-urad-vlady-b-kollara?itm_modul=suhrn_sprav&itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_area=denny_suhrn_sprav&itm_position=2", "https://dennikn.sk/minuta/2601632/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2601582", "https://ekonomika.sme.sk/c/22503228/vlada-podla-fica-nema-predstavu-ako-minut-peniaze-z-planu-obnovy.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-v-plane-obnovy-absentuju-mn/545206-clanok.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22648359/opozicii-a-aj-zamestnavatelom-chyba-v-plane-obnovy-podpora-urcitych-oblasti-ekonomiky.html", "https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:07.237636+00:00"}
{"id": "vr34149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34149", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme navrhli 103 zákonov. Neprešli. Navrhli sme 300 neviem 40 alebo koľko pozmeňovacích návrhov, 30 prešlo.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako nepravdivý, keďže neuvádza správne údaje. Opozícia a jej poslanci navrhli spolu 136 zákonov (z nich 7 schválených) a 215 pozmeňovacích návrhov (z nich 24 schválených). Na základe údajov NR SR podala súčasná opozícia spolu 133 návrhov zákonov (originálne návrhy zákonov) a ďalšie 3 návrhy spolu s poslancami vládnej strany, pričom iba 7 (4 čisto opozičné ) z nich bolo schválených . Ďalších 33 zákonov navrhnutých opozíciou sa nachádzalo v l. čítaní a 38 návrhov zákonov bolo stiahnutých z rokovania (napr. už pripravované návrhy zákonov výborom NR SR). Opozícia spolu rovnako navrhla 215 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov , z ktorých bolo 22 schválených v celom rozsahu a 2 čiastočne . Uvádzame i zoznam schválených opozičných návrhov zákonov:\n\nSchválené návrhy zákonov opozičných poslancov a poslancov vládnej strany:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako nepravdivý, keďže neuvádza správne údaje. Opozícia a jej poslanci navrhli spolu 136 zákonov (z nich 7 schválených) a 215 pozmeňovacích návrhov (z nich 24 schválených). Na základe údajov NR SR podala súčasná opozícia spolu 133 návrhov zákonov (originálne návrhy zákonov) a ďalšie 3 návrhy spolu s poslancami vládnej strany, pričom iba 7 (4 čisto opozičné ) z nich bolo schválených . Ďalších 33 zákonov navrhnutých opozíciou sa nachádzalo v l. čítaní a 38 návrhov zákonov bolo stiahnutých z rokovania (napr. už pripravované návrhy zákonov výborom NR SR). Opozícia spolu rovnako navrhla 215 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov , z ktorých bolo 22 schválených v celom rozsahu a 2 čiastočne . Uvádzame i zoznam schválených opozičných návrhov zákonov:", "Schválené návrhy zákonov opozičných poslancov a poslancov vládnej strany:"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["133 návrhov zákonov", "22"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/zoznam", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:22.133049+00:00"}
{"id": "vr31908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31908", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nechceme byť Richardom Sulíkom, ktorý proste strelí číslo a potom sa nepotvrdí a potom sa zasmeje, tak som sa pomýlil.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lazár na to odpovedal: „Nie je to pravda. Ja som mal znížený plat 15 mesiacov, keď vypukla hospodárska kríza a bolo to v čase, keď som ani netušil, že budem niekedy poslancom národnej rady,“ Ako tvrdil, plat mu pre krízu klesol zo 4 300 eur na 2 450 eur. „Za celé štvorročné obdobie som nikdy nemal taký vysoký plat ako majú nominanti v košickej teplárni a myslím tým aj tých, ktorých tam dali teraz naposledy,“ poznamenal. Sulíkov výrok považoval za účelové konanie.\n\n„ Osobne sa ospravedlňujem kolegovi Lazárovi, že som zverejnil nepravdivú informáciu. Nebol v tom určite žiadny úmysel. Prepáčte, mrzí ma to ,“ zareagoval na žiadosť o osobné ospravedlnenie Sulík. Urobil tak pred dopoludňajším hlasovaním v parlamentnom pléne. Ako dodal, ak bude Lazár naďalej žiadať ospravedlnenie v televízii Markíza, urobí tak opäť.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý. Richard Sulík skutočne použil nesprávne číslo, za čo sa neskôr aj ospravedlnil. To, či sa počas ospravedlnenia správal takým spôsobom, ako hovorí Robert Kaliňák nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["Lazár na to odpovedal: „Nie je to pravda. Ja som mal znížený plat 15 mesiacov, keď vypukla hospodárska kríza a bolo to v čase, keď som ani netušil, že budem niekedy poslancom národnej rady,“ Ako tvrdil, plat mu pre krízu klesol zo 4 300 eur na 2 450 eur. „Za celé štvorročné obdobie som nikdy nemal taký vysoký plat ako majú nominanti v košickej teplárni a myslím tým aj tých, ktorých tam dali teraz naposledy,“ poznamenal. Sulíkov výrok považoval za účelové konanie.", "„ Osobne sa ospravedlňujem kolegovi Lazárovi, že som zverejnil nepravdivú informáciu. Nebol v tom určite žiadny úmysel. Prepáčte, mrzí ma to ,“ zareagoval na žiadosť o osobné ospravedlnenie Sulík. Urobil tak pred dopoludňajším hlasovaním v parlamentnom pléne. Ako dodal, ak bude Lazár naďalej žiadať ospravedlnenie v televízii Markíza, urobí tak opäť.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Richard Sulík skutočne použil nesprávne číslo, za čo sa neskôr aj ospravedlnil. To, či sa počas ospravedlnenia správal takým spôsobom, ako hovorí Robert Kaliňák nehodnotíme."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Richarda Sulíka"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/184443/l-lazar-ziada-ospravedlnenie-od-sulika-klamal-o-jeho-plate/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:30.638058+00:00"}
{"id": "vr26826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26826", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...poviem iba citát majiteľa baru, ktorý povedal tuším do denníka Plus 1 deň: \"Hneď na úvod mi povedal policajt, že to bude trvať tri mesiace\", to je v tom denníku a zároveň povedal, že je spokojný s prácou policajtov, lebo na niečom pracovali.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kaliňák nie úplne presne parafrázuje slová majiteľa podniku v Nitre, ktorého zbili holohlaví muži z klubu Walhala. Majiteľ podniku vyjadril dobrý pocit z práce polície, no to, že vyšetrovanie bude trvať tri mesiace mu povedal právnik, nie policajt. Kaliňák zamieňa osoby, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák nie úplne presne parafrázuje slová majiteľa podniku v Nitre, ktorého zbili holohlaví muži z klubu Walhala. Majiteľ podniku vyjadril dobrý pocit z práce polície, no to, že vyšetrovanie bude trvať tri mesiace mu povedal právnik, nie policajt. Kaliňák zamieňa osoby, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Plus 1 deň"], "url": ["http://www.pluska.sk/krimi/domace-krimi/radovan-richtarik-ktoreho-dobili-neonacisti-nitre-skopali-ma-zemi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:17.781582+00:00"}
{"id": "50078", "numeric_id": 50078, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50078", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Štát minulý rok napríklad na mzdách úradníkov vo verejnej sfére minul o 200 miliónov eur viac ako v roku 2023 a dokonca 100 miliónov eur viac, ako mali v rozpočte.  ", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štátneho záverečného účtu minul štát v roku 2024 na mzdy úradníkov a úradníčok 3 239 873 tisíc eur. Táto suma prevýšila plánovaný rozpočet o necelých 104 miliónov a oproti skutočným výdavkom v roku 2023 bola vyššia o 220 miliónov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtátny záverečný účet za jednotlivé roky sa dá nájsť na stránke Ministerstva financií SR, následneho schvaľuje NRSR.\n\nPokiaľ ide o výdavky na mzdy celej verejnej správy, ktorá zahŕňa nielen úradníkov a úradníčky, ale aj učiteľov, zdravotníkov, či zamestnancov a zamestnankyne samospráv, v roku 2024 minul štát na ich kompenzácie 14 833 mil. eur, pričom rozpočtované boli na 14 013 mil. eur, išlo teda o prevýšenie o 820 mil. eur.\n\nV súvislosti so mzdami úradníkov vo verejnej sfére vychádzame z údajov Štátneho záverečného štátu, ktoré zahŕňajú zamestnancov a zamestnankyne organizácií ústrednej štátnej správy, ktorá zahŕňa napríklad kanceláriu NR SR, Úrad vlády SR, ministerstvá, Úrad pre verejné obstarávanie, Kanceláriu Súdnej rady, či Slovenskú akadémiu vied - všetky organizácie sú vymenované v zákone č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy .\n\nŠtátny záverečný účet za jednotlivé roky sa dá nájsť na stránke Ministerstva financií SR, následneho schvaľuje NRSR. Oprava z dňa 2. 7. 2025: Po upozornení čitateľa sme upravili hodnotenie výroku z nepravdivého na pravdivý. Pôvodne sme uviedli, že rozdiel v čerpaní bol 104 tisíc, resp. 220 tisíc, keďže sme prehliadli, že štátny rozpočet tieto položky uvádza v tisícoch eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štátneho záverečného účtu minul štát v roku 2024 na mzdy úradníkov a úradníčok 3 239 873 tisíc eur. Táto suma prevýšila plánovaný rozpočet o necelých 104 miliónov a oproti skutočným výdavkom v roku 2023 bola vyššia o 220 miliónov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štátny záverečný účet za jednotlivé roky sa dá nájsť na stránke Ministerstva financií SR, následneho schvaľuje NRSR.", "Pokiaľ ide o výdavky na mzdy celej verejnej správy, ktorá zahŕňa nielen úradníkov a úradníčky, ale aj učiteľov, zdravotníkov, či zamestnancov a zamestnankyne samospráv, v roku 2024 minul štát na ich kompenzácie 14 833 mil. eur, pričom rozpočtované boli na 14 013 mil. eur, išlo teda o prevýšenie o 820 mil. eur.", "V súvislosti so mzdami úradníkov vo verejnej sfére vychádzame z údajov Štátneho záverečného štátu, ktoré zahŕňajú zamestnancov a zamestnankyne organizácií ústrednej štátnej správy, ktorá zahŕňa napríklad kanceláriu NR SR, Úrad vlády SR, ministerstvá, Úrad pre verejné obstarávanie, Kanceláriu Súdnej rady, či Slovenskú akadémiu vied - všetky organizácie sú vymenované v zákone č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy .", "Štátny záverečný účet za jednotlivé roky sa dá nájsť na stránke Ministerstva financií SR, následneho schvaľuje NRSR. Oprava z dňa 2. 7. 2025: Po upozornení čitateľa sme upravili hodnotenie výroku z nepravdivého na pravdivý. Pôvodne sme uviedli, že rozdiel v čerpaní bol 104 tisíc, resp. 220 tisíc, keďže sme prehliadli, že štátny rozpočet tieto položky uvádza v tisícoch eur."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["minul", "2023", "stránke", "schvaľuje", "minul", "575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "stránke", "schvaľuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=565221", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=565196#_Toc196314137", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/klucove-dokumenty-uctovne-zavierky/statny-zaverecny-ucet-sr/#collapse-481711750699307782", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=822", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/vydavky/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/klucove-dokumenty-uctovne-zavierky/statny-zaverecny-ucet-sr/#collapse-481711750699307782", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=822"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:09.745722+00:00"}
{"id": "vr33822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33822", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Taliani sa zadlžujú, Španieli sa zadlžujú a rekordne Gréci.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu , ktorý zverejňuje štatistiky národného dlhu je tabuľka pre Taliansko, Španielsko a Grécko nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu , ktorý zverejňuje štatistiky národného dlhu je tabuľka pre Taliansko, Španielsko a Grécko nasledovná:"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "", "dlh", "zvýšila"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do;jsessionid=9ea7d07d30dab9e9a84a5fe34f83b1b1ec3cef77a735.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNaxuRe0?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdde410", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina230&language=en", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-statny-dlh-spanielska-vzrastol-v-2-kvartali-na-rekordnych-759-hdp/29324/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/132725/Taliansko-rata-s-rastom-statneho-dlhu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:03.076853+00:00"}
{"id": "vr25768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25768", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Len napríklad na porovnanie pripomeniem, že mladé rodiny prídavky na deti sa tiež zvýšili o krásnych 42 centov, daňový bonus na dieťa sa zvýšil o pekných 38 centov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že už od júla 2013 sa zvýšila mesačná suma daňového bonusu na dieťa o 38 centov a od začiatku roka 2014 bude prídavok na na dieťa vyšší o 42 centov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 15. júna 2013: ,,Suma rodičovského príspevku sa každoročne zvyšuje od začiatku roka podľa toho, o aké percento v júli predchádzajúceho roka vzrástlo životné minimum. Životné minimum na dospelú osobu sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť o 1,8 %, teda o 3,51 eura na 198,09 eura. O rovnaké percento ako životné minimum sa od začiatku budúceho roka zvýši aj prídavok na dieťa . Pôjde o nárast o 42 centov na 23,52 eura. Vzhľadom na zvýšenie životného minima sa nahor upraví aj daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane, či výška minimálneho predčasného dôchodku. Mesačná suma daňového bonusu na dieťa sa má zvýšiť už od začiatku budúceho mesiaca o 38 centov na 21,41 eura. \" Finance.sk , 25. júla 2013: \"Zo súčasných 23,10 eur by sa prídavok na jedno dieťa mal pohybovať na úrovni 23,52 eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že už od júla 2013 sa zvýšila mesačná suma daňového bonusu na dieťa o 38 centov a od začiatku roka 2014 bude prídavok na na dieťa vyšší o 42 centov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 15. júna 2013: ,,Suma rodičovského príspevku sa každoročne zvyšuje od začiatku roka podľa toho, o aké percento v júli predchádzajúceho roka vzrástlo životné minimum. Životné minimum na dospelú osobu sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť o 1,8 %, teda o 3,51 eura na 198,09 eura. O rovnaké percento ako životné minimum sa od začiatku budúceho roka zvýši aj prídavok na dieťa . Pôjde o nárast o 42 centov na 23,52 eura. Vzhľadom na zvýšenie životného minima sa nahor upraví aj daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane, či výška minimálneho predčasného dôchodku. Mesačná suma daňového bonusu na dieťa sa má zvýšiť už od začiatku budúceho mesiaca o 38 centov na 21,41 eura. \" Finance.sk , 25. júla 2013: \"Zo súčasných 23,10 eur by sa prídavok na jedno dieťa mal pohybovať na úrovni 23,52 eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Finance.sk"], "url": ["http://najmama.aktuality.sk/clanok/232993/rodicovsky-prispevok-sa-ide-zvysovat-a-o-kolko/", "http://www.finance.sk/spravy/finance/124921-od-1-jula-sa-zvysil-danovy-bonus-porastu-aj-pridavky-na-deti-a-rodicovsky-prispevok-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:43.401337+00:00"}
{"id": "vr18165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18165", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...sme na chvoste, čo sa týka rebríčku Európskej únie, čo sa týka dôvery v políciu sme prakticky na poslednom mieste v Európskej únii.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledného Eurobarometru z prvej polovice roku 2018, ktorý sa zaoberal aj dôverou v políciu v jednotlivých členských štátoch možno vidieť, že Slovenská republika sa nachádza na poslednom mieste rebríčka. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného Eurobarometru z prvej polovice roku 2018, ktorý sa zaoberal aj dôverou v políciu v jednotlivých členských štátoch možno vidieť, že Slovenská republika sa nachádza na poslednom mieste rebríčka. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/barChart/themeKy/18/groupKy/88/countries/EU/periodStart/112000/periodEnd/032018"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:50.358668+00:00"}
{"id": "vr31296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31296", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Smer nám odovzdal krajinu s deficitom 8,1% za rok 2010.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deficit SR v roku 2010 bol 7,7% .", "analysis_paragraphs": ["Deficit SR v roku 2010 bol 7,7% ."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["7,7%"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:48.778381+00:00"}
{"id": "vr34857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34857", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Sám Béla Bugár a mnohí iní predstavitelia vládnej koalície sú nespokojní s tým, že sa najprv nesadne za rokovací stôl a nehovorí o problémoch, ale že sa predstúpi pred novinárov.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME citoval Bugára : Podľa neho by mala najskôr padnúť definitívna dohoda a až potom by sa mali zmeny prezentovať na verejnosti. „Tým pádom nebude nikto musieť zisťovať, ako to myslel básnik.“ Táto vládna koalícia je podľa neho „z tých troch, kde som bol, snáď najkomplikovanejšia“ .", "analysis_paragraphs": ["Denník SME citoval Bugára : Podľa neho by mala najskôr padnúť definitívna dohoda a až potom by sa mali zmeny prezentovať na verejnosti. „Tým pádom nebude nikto musieť zisťovať, ako to myslel básnik.“ Táto vládna koalícia je podľa neho „z tých troch, kde som bol, snáď najkomplikovanejšia“ ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME citoval Bugára"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5551791/tato-koalicia-je-najkomplikovanejsia-tvrdi-bugar.html#ixzz123q66Yyr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:53.343713+00:00"}
{"id": "vr33059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33059", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Povedzte mi, koľko peňazí ste schválili v rozpočte na rok 2012 na aktívnu politiku zamestnanosti? ... Aktívna politika zamestnanosti bola podporená nulou. Ani jeden cent, ani jeden cent nebol daný do rozpočtu.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Zákone č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 je vo výdavkovej časti v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedená položka Národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu prácu a zvýšenie zamestnanosti. Na čerpanie finnačných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 2012 bola k tejto položke vyčlenená sume 2 282 335 eur.", "analysis_paragraphs": ["V Zákone č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 je vo výdavkovej časti v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedená položka Národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu prácu a zvýšenie zamestnanosti. Na čerpanie finnačných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 2012 bola k tejto položke vyčlenená sume 2 282 335 eur."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Zákone č. 511/2011 Z.z."], "url": ["http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:32.008458+00:00"}
{"id": "vr31560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31560", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Zoberme napríklad poštový a telekomunikačný úrad, ktoré mnohé v iných krajinách sú pod jednou strechou.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poštový a telekomunikačný úrad je skutočne združený v mnohých krajinách pod jednou strechou. Výrok je teda pravdivý. Dňa 1. apríla 2001, bol zákonom zriadený Rakúsky regulačný úrad pre vysielanie a telekomunikáciu (RTR). Podľa oficiálnej stránky RTR poskytuje prevádzkovú podporu Rakúskemu telekomunikačnému úradu (KommAustria), Kontrolnej komisii Telekomu (TKK) a Kontrolnej komisii pôšt (PCK). Je teda zrejmé, že v tomto prípade je poštový a telekomunikačný úrad \"pod jednou strechou\". Na stránke RTR sa rovnako uvádzajú aj ďalšie medzinárodné regulačné orgány, ktoré sú združené v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (agentúre OSN pre informačné a komunikačné technológie, pozn.) a zároveň v ktorých rovnako platí, že sú poštový a telekomunikačný úrad \"pod jednou strechou\". Platí to napr. aj pre krajiny: - Belgicko (Belgický inštitút pre poštu a telekomunikácie - IBPT) - Švédsko (Švédska poštová a telekomunikačná agentúra - PTS) - Českú republiku (Český telekomunikačný úrad - ČTK) - Fínsko (Fínský komunikačný regulačný úrad - FICORA) - Grécko (Národná telekomunikačná a poštová komisia - EETT) - Írsko (Komisia pre komunikačné riadenie - ComReg) - Holandsko (Nezávislý úrad pôšt a telekomunikácií - OPTA) Úplný zoznam krajín je možne prezrieť TU . Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poštový a telekomunikačný úrad je skutočne združený v mnohých krajinách pod jednou strechou. Výrok je teda pravdivý. Dňa 1. apríla 2001, bol zákonom zriadený Rakúsky regulačný úrad pre vysielanie a telekomunikáciu (RTR). Podľa oficiálnej stránky RTR poskytuje prevádzkovú podporu Rakúskemu telekomunikačnému úradu (KommAustria), Kontrolnej komisii Telekomu (TKK) a Kontrolnej komisii pôšt (PCK). Je teda zrejmé, že v tomto prípade je poštový a telekomunikačný úrad \"pod jednou strechou\". Na stránke RTR sa rovnako uvádzajú aj ďalšie medzinárodné regulačné orgány, ktoré sú združené v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (agentúre OSN pre informačné a komunikačné technológie, pozn.) a zároveň v ktorých rovnako platí, že sú poštový a telekomunikačný úrad \"pod jednou strechou\". Platí to napr. aj pre krajiny: - Belgicko (Belgický inštitút pre poštu a telekomunikácie - IBPT) - Švédsko (Švédska poštová a telekomunikačná agentúra - PTS) - Českú republiku (Český telekomunikačný úrad - ČTK) - Fínsko (Fínský komunikačný regulačný úrad - FICORA) - Grécko (Národná telekomunikačná a poštová komisia - EETT) - Írsko (Komisia pre komunikačné riadenie - ComReg) - Holandsko (Nezávislý úrad pôšt a telekomunikácií - OPTA) Úplný zoznam krajín je možne prezrieť TU . Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Rakúsky regulačný úrad pre vysielanie a telekomunikáciu", "TU"], "url": ["http://www.rtr.at/en/rtr/Ueberuns", "http://www.rtr.at/en/tk/InternationaleRegulierungsbehoerden"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:51.351717+00:00"}
{"id": "vr30104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30104", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...kumulatívne ak zoberiem tie postupné navyšovania a k tomu ešte dám 4%, ktoré prídu teraz, tak to zvýšenie platov bolo viacej ako 20% len pri učiteľoch.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K zvýšeniu platov učiteľov skutočne dochádzalo počas vlády Roberta Fica. Po porovnaní dostupných stupníc, ktoré určujú platy pedagógov skutočne je možné hovoriť o kumulatívnom navýšení platov až 20 %, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu nahlásilo zvýšenie platu učiteľov od 1. januára 2012: \" robilo tak v nadväznosti na účinnosť novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorú poslanci NR SR schválili 21. októbra 2011. Prináša zvýšenie platov pedagógov v priemere o 5,7 %, čo reálne znamená, v závislosti od platovej tarify a triedy, nárast približne o 9 až 60 eur mesačne. \" (zdroj: minedu.sk ) Od 1. januára 2013 nastalo ďalšie zvýšenie: \" v nadväznosti na účinnosť § 5 ods. 2 zákona č. 438/2012 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2013, podľa ktorého sa pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom s účinnosťou od 1. januára 2013 zvyšujú platové tarify o 5% v prílohe č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (...)\" (zdroj:Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2013, .rtf, s. 1) Nariadenie vlády (.pdf) z 13. decembra 2013 ustanovila zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, s platnosťou od 1. januára 2014. Toto nariadenie upravila aj platy pre pedagógov, ktoré sa mali zvyšovať oproti roku 2013 (podľa tabuľkových hodnôt). Platy pedagógov na rok 2015 určuje nariadenie vlády SR č. 393/2014 Z. z ., v ktorom \" sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v prílohe vydáva Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2015. \" (zdroj: Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2015, . pdf , s. 1 ) Po porovnaní zopár hodnôt z tabuliek z rôznych období (stupnice pre rok 2013, 2014 a 2015) je možné skonštatovať, že rok za rok sa zvyšovali platy o približne 5 % (cca. 20 EUR). Preto tento výrok premiéra hodnotíme ako pravdivý. Na druhej strane treba pripomenúť, že aj napriek týmto opatreniam sú platy učiteľov ďaleko za priemernými učiteľskými platmi v krajinách OECD a za platmi iných v yskoškolsky vzdelaných ľudí. Učitelia žiadali zlepšenie situácie už aj v roku 2012, kedy medzi inými chceli, aby ich priemerné platy dosiahli aspoň 55 % z platov iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V tabuľke sú zhrnuté zmeny vo výške výplat učiteľov v období 2013-2015 podľa stupníc dostupných na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Sú tu porovnané dve triedy a dva tarify, výplata pri nástupe bez praxe a maximálna možná výplata po 32 ročnej praxe. Ďalej sú vypočítané navýšenia výplat vyjadrené v percentách (navýšenie v roku 2014 oproti roku 2013 a navýšenie v roku 2015 oproti roku 2014), nakoniec je spočitané aj navýšenie v roku 2015 oproti roku 2013. Premiér spomenul ešte plánované navýšenie o 4 %, preto je v tabuľke spočítaná aj očakávaná výška mzdy po tejto úprave.", "analysis_paragraphs": ["K zvýšeniu platov učiteľov skutočne dochádzalo počas vlády Roberta Fica. Po porovnaní dostupných stupníc, ktoré určujú platy pedagógov skutočne je možné hovoriť o kumulatívnom navýšení platov až 20 %, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu nahlásilo zvýšenie platu učiteľov od 1. januára 2012: \" robilo tak v nadväznosti na účinnosť novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorú poslanci NR SR schválili 21. októbra 2011. Prináša zvýšenie platov pedagógov v priemere o 5,7 %, čo reálne znamená, v závislosti od platovej tarify a triedy, nárast približne o 9 až 60 eur mesačne. \" (zdroj: minedu.sk ) Od 1. januára 2013 nastalo ďalšie zvýšenie: \" v nadväznosti na účinnosť § 5 ods. 2 zákona č. 438/2012 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2013, podľa ktorého sa pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom s účinnosťou od 1. januára 2013 zvyšujú platové tarify o 5% v prílohe č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (...)\" (zdroj:Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2013, .rtf, s. 1) Nariadenie vlády (.pdf) z 13. decembra 2013 ustanovila zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, s platnosťou od 1. januára 2014. Toto nariadenie upravila aj platy pre pedagógov, ktoré sa mali zvyšovať oproti roku 2013 (podľa tabuľkových hodnôt). Platy pedagógov na rok 2015 určuje nariadenie vlády SR č. 393/2014 Z. z ., v ktorom \" sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v prílohe vydáva Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2015. \" (zdroj: Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2015, . pdf , s. 1 ) Po porovnaní zopár hodnôt z tabuliek z rôznych období (stupnice pre rok 2013, 2014 a 2015) je možné skonštatovať, že rok za rok sa zvyšovali platy o približne 5 % (cca. 20 EUR). Preto tento výrok premiéra hodnotíme ako pravdivý. Na druhej strane treba pripomenúť, že aj napriek týmto opatreniam sú platy učiteľov ďaleko za priemernými učiteľskými platmi v krajinách OECD a za platmi iných v yskoškolsky vzdelaných ľudí. Učitelia žiadali zlepšenie situácie už aj v roku 2012, kedy medzi inými chceli, aby ich priemerné platy dosiahli aspoň 55 % z platov iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V tabuľke sú zhrnuté zmeny vo výške výplat učiteľov v období 2013-2015 podľa stupníc dostupných na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Sú tu porovnané dve triedy a dva tarify, výplata pri nástupe bez praxe a maximálna možná výplata po 32 ročnej praxe. Ďalej sú vypočítané navýšenia výplat vyjadrené v percentách (navýšenie v roku 2014 oproti roku 2013 a navýšenie v roku 2015 oproti roku 2014), nakoniec je spočitané aj navýšenie v roku 2015 oproti roku 2013. Premiér spomenul ešte plánované navýšenie o 4 %, preto je v tabuľke spočítaná aj očakávaná výška mzdy po tejto úprave."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["minedu.sk", "ďalšie", "Nariadenie vlády", "393/2014 Z. z", "pdf", "5 %", "krajinách", "yskoškolsky"], "url": ["https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancov-ucinne-od-1-januara-2012/", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-a-zvysenie-platovych-tarif-ucinne-od-1januara-2013/", "http://www.stuba.sk/new/docs//stu/pracoviska/rektorat/odd_pravne_organizacne/441-2013_platy.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-393", "https://www.minedu.sk/data/att/7163.pdf", "https://www.minedu.sk/platy-ucitelov-sa-v-buducom-roku-zvysia-o-5-percent/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/aky-je-plat-bezneho-ucitela-na-slovensku-v-porovnani-s-europou.html", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/pravda-o-platoch-nasich-ucitelov-velky-prehlad-odhalil-ako-zle-su-na-tom-v-skutocnosti-691449"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:20.596644+00:00"}
{"id": "vr38009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38009", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "O jeden hlas sa to nepodarilo (zvoliť generálneho prokurátora minulý rok, pozn.) a viete, čo sa vtedy pani redaktorka stalo. Stalo sa to, že pani, pani premiérka, pani Radičová začala vydierať svojich poslancov, že odstúpi, pokiaľ nebude zvolený, zvolený koaličný kandidát.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako píšu portály HNonline.sk , Pravda.sk , aktuálne.sk , Dobroslavovi Trnkovi k znovuzvoleniu naozaj chýbal iba jeden hlas. Ako sme už napísali, Demagog.SK : Iveta Radicová nepovedala, že ak nebude zvolený spolocný (neskôr Madej uviedol, že to bol Radicovej kandidát) tak odstúpi. Povedala, že ak bude zvolený súcasný generálny prokurátor, tak odstúpi. Kým v prípade Madejovej interpretácie ide o navodenie dojmu, že Radicová pretlácala na tento post nejakého vlastného kandidáta (za úcelom politizovania prokuratúry), podla jej slov šlo o zvolenie hocikoho, len nie Trnku. Ako napísala SITA : \"Iveta Radicová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. 'Zmenu považujem za velmi podstatnú a je to pre mna natolko principiálne, že budem zvažovat svoje dalšie pôsobenie,' povedala premiérka. Na otázku, ci by zložila funkciu, odpovedala: 'Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.' Vzhladom na fakt, že Radicová nezložila svoju funkciu po tom, ako kandidát koalície nebol zvolený (a nebol ani opät zvolený Trnka), môžeme Madejovu interpretáciu považovat za zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Ako píšu portály HNonline.sk , Pravda.sk , aktuálne.sk , Dobroslavovi Trnkovi k znovuzvoleniu naozaj chýbal iba jeden hlas. Ako sme už napísali, Demagog.SK : Iveta Radicová nepovedala, že ak nebude zvolený spolocný (neskôr Madej uviedol, že to bol Radicovej kandidát) tak odstúpi. Povedala, že ak bude zvolený súcasný generálny prokurátor, tak odstúpi. Kým v prípade Madejovej interpretácie ide o navodenie dojmu, že Radicová pretlácala na tento post nejakého vlastného kandidáta (za úcelom politizovania prokuratúry), podla jej slov šlo o zvolenie hocikoho, len nie Trnku. Ako napísala SITA : \"Iveta Radicová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. 'Zmenu považujem za velmi podstatnú a je to pre mna natolko principiálne, že budem zvažovat svoje dalšie pôsobenie,' povedala premiérka. Na otázku, ci by zložila funkciu, odpovedala: 'Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.' Vzhladom na fakt, že Radicová nezložila svoju funkciu po tom, ako kandidát koalície nebol zvolený (a nebol ani opät zvolený Trnka), môžeme Madejovu interpretáciu považovat za zavádzanie."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["HNonline.sk", "Pravda.sk", "aktuálne.sk", "Demagog.SK", "SITA"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-48424670-radicovu-delil-od-konca-jediny-hlas", "http://spravy.pravda.sk/trnkovi-chybal-jediny-hlas-volili-ho-aj-styria-koalicni-poslanci-pxs-/sk_domace.asp?c=A101202_121443_sk_domace_p23", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221107", "http://www.demagog.sk/diskusie/5/robert-kalinak-vs-gabor-gal/?ph=3", "http://spravy.pravda.sk/radicova-pohrozila-pre-prokuratora-odchodom-fnp-/sk_domace.asp?c=A101102_160650_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:38.592222+00:00"}
{"id": "vr36957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36957", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nakoniec dokonca u nás ani pokuty neudeľuje ministerstvo, ale súdy odkazujú, alebo teda zákon odkazuje na súdy, ktoré môžu rozhodnúť, pokiaľ naše printové médiá neuverejnia opravu, právo na odpoveď atď.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačový zákon hovorí: \"Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 50 000 Sk do 150 000 Sk. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom podľa odseku 2.\"", "analysis_paragraphs": ["Tlačový zákon hovorí: \"Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 50 000 Sk do 150 000 Sk. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom podľa odseku 2.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Tlačový zákon"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/tlacovy-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:05.571907+00:00"}
{"id": "vr13980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13980", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý teda vymenúva a odvoláva riaditeľa vojenského spravodajstva.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár vo svojom výroku vychádza zo zákona o Vojenskom spravodajstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pán Bugár mal na mysli zákon 198/1994 Z.z., v ktorom sa uvádza: \"Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa Vojenského spravodajstva.\" (Ods. 1 § 3. zákona 198/1994 Z.z.) Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár vo svojom výroku vychádza zo zákona o Vojenskom spravodajstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pán Bugár mal na mysli zákon 198/1994 Z.z., v ktorom sa uvádza: \"Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa Vojenského spravodajstva.\" (Ods. 1 § 3. zákona 198/1994 Z.z.) Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-198"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:44.060958+00:00"}
{"id": "48634", "numeric_id": 48634, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48634", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Slovenské elektrárne pred desiatimi rokmi sme mali možnosť prevziať do nášho vlastníctva. Robert Fico to vtedy neurobil.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Talianska firma Enel plánovala v roku 2015 predať svoj väčšinový 66% podiel v Slovenských elektrárňach (SE). Slovenská vláda prejavila záujem o odkúpenie tohto podielu a vtedajší premiér Robert Fico povedal , že SE predstavujú dôležitý strategický podnik a želá si, aby štát získal väčšinový podiel. Dôležitou súčasťou snáh bolo ovládať SE nielen z percentuálneho hľadiska, ale aj reálneho riadenia firmy.\n\nPrekážku v kúpe akcií pre vládu na čele s Ficom predstavovala nedostavaná jadrová elektráreň Mochovce a kúpu akcií podmienil dostavbou tretieho a štvrtého bloku elektrárne.\n\nSpoločnosť Enel sa napokon rozhodla predať svoj 66% podiel spoločnosti Slovak Power Holding BV (SPH), pričom vlastnícku štruktúru SPH tvorí z 50 % česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, a.s. a ďalších 50 % stále vlastní taliansky Enel.\n\nRemišovej výrok hodnotíme ako pravdivý napriek tomu, že nesprávne uviedla časovú osu predaja Slovenských elektrární. Predaj sa neuskutočnil pred 10 rokmi, ale len pred siedmimi. Podstatu výroku však Remišová uviedla korektne, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Talianska firma Enel plánovala v roku 2015 predať svoj väčšinový 66% podiel v Slovenských elektrárňach (SE). Slovenská vláda prejavila záujem o odkúpenie tohto podielu a vtedajší premiér Robert Fico povedal , že SE predstavujú dôležitý strategický podnik a želá si, aby štát získal väčšinový podiel. Dôležitou súčasťou snáh bolo ovládať SE nielen z percentuálneho hľadiska, ale aj reálneho riadenia firmy.", "Prekážku v kúpe akcií pre vládu na čele s Ficom predstavovala nedostavaná jadrová elektráreň Mochovce a kúpu akcií podmienil dostavbou tretieho a štvrtého bloku elektrárne.", "Spoločnosť Enel sa napokon rozhodla predať svoj 66% podiel spoločnosti Slovak Power Holding BV (SPH), pričom vlastnícku štruktúru SPH tvorí z 50 % česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, a.s. a ďalších 50 % stále vlastní taliansky Enel.", "Remišovej výrok hodnotíme ako pravdivý napriek tomu, že nesprávne uviedla časovú osu predaja Slovenských elektrární. Predaj sa neuskutočnil pred 10 rokmi, ale len pred siedmimi. Podstatu výroku však Remišová uviedla korektne, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["plánovala", "povedal", "podmienil", "predať", "tvorí"], "url": ["https://euractiv.sk/section/energetika/news/enel-zacal-rokovat-o-odpredaji-podielu-v-elektrarnach-s-ceskym-eph-024119/", "https://dennikn.sk/114162/fico-chce-aby-stat-kupil-viac-akcii-slovenskych-elektrarni/", "https://dennikn.sk/114162/fico-chce-aby-stat-kupil-viac-akcii-slovenskych-elektrarni/", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/enel-podpisal-dohodu-s-eph-o-predaji-podielu-v-slovenskych-elektrarnach/", "https://www.seas.sk/o-nas/o-spolocnosti/akcionari/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:53.615949+00:00"}
{"id": "vr36869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36869", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Premiérka navštívila nedávno jednu automobilku, zahraničnú automobilku na Slovensku a prisľúbila týmto zahraničným vlastníkom zahraničné automobilky zmenu Zákonníka práce, aby mohli ľahšie prepúšťať slovenských pracovníkov.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predstavitelia troch najväčších automobiliek na Slovensku pri stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou označili za jeden z problémov, ktorý automobilky trápi, aj Zákonník práce. Radičová prisľúbila ďalšíu diskusiu o špecifických otázkach. Tvrdiť, že premiérka prislúbila konkrétnu zmenu Zákonníka práce umožnujúcu ľahšie prepúštanie. pracovníkov je zavádzajúce. Je veľký rozdieľ prisľúbiť ďaľšiu diskusiu a konkrétnu zmenu.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia troch najväčších automobiliek na Slovensku pri stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou označili za jeden z problémov, ktorý automobilky trápi, aj Zákonník práce. Radičová prisľúbila ďalšíu diskusiu o špecifických otázkach. Tvrdiť, že premiérka prislúbila konkrétnu zmenu Zákonníka práce umožnujúcu ľahšie prepúštanie. pracovníkov je zavádzajúce. Je veľký rozdieľ prisľúbiť ďaľšiu diskusiu a konkrétnu zmenu."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["stretnutí"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/automobilky-v-sr-trapia-zakonnik-pra/241347-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:31.334851+00:00"}
{"id": "vr17223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17223", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A práve to je to, že keď som nastupoval, tak bolo 18 rómskych špecialistov.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák nastupoval na rezort Ministerstva vnútra SR v roku 2006. Inštitút tzv. rómskeho špecialistu vznikol na základe Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami už v roku 2004. Podľa údajov z príručky tohto projektu ( .pdf , s. 15) je jasné, že v roku 2006 pracovalo na celom území Slovenska 18 rómskych špecialistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák nastupoval na rezort Ministerstva vnútra SR v roku 2006. Inštitút tzv. rómskeho špecialistu vznikol na základe Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami už v roku 2004. Podľa údajov z príručky tohto projektu ( .pdf , s. 15) je jasné, že v roku 2006 pracovalo na celom území Slovenska 18 rómskych špecialistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "SITA"], "url": ["https://www.minv.sk/?praca-s-komunitami&subor=25402", "https://www.minv.sk/?praca-s-komunitami&subor=25402", "https://domov.sme.sk/c/20681803/kalinak-sa-stretol-s-romskymi-specialistami-pripravuje-opatrenia-na-riesenie-kriminality.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:56.262128+00:00"}
{"id": "vr14887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14887", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "(...)  jednoducho tie štáty, ktoré pokračujú v podpore týchto trendov (prenášania kompetencií z členských štátov na EÚ, pozn.), strácajú podporu alebo tie politické strany.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V Európe nájdeme niekoľko príkladov, kde proeurópske strany strácajú v poslednej dobe preferencie, no keďže postoj k prenášaniu kompetencií na EÚ. Stratu týchto strán môžu však ovplyvňovať aj ďalšie faktory, ako ich ďalšie politiky či vnútorný život strán. Taktiež je však možné pozorovať rast v preferenciách tých strán, ktoré sa vyhraňujú ako antisystémové či protiintegračné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V prípade Poľska Občianska platforma, označovaná ako proeurópska strana, získala vo voľbách v roku 2011 necelých 40 percent hlasov, no vo voľbách v roku 2015 už len mierne nad 24 percent. V Holandsku v súčasnosti vládne proeurópska strana VVD , ktorá vyhrala voľby v roku 2012 . Táto strana zaznamenala v roku 2015 pokles preferencií, čo je pripisované najmä rozhodnutiu vlády podporiť tretí záchranný balík pre Grécko. Vo Fínsku mala proeurópska strana Národná koalícia v roku 2011 volebný výsledok 20,4 % (1.miesto) a v roku 2015 menej - 18,2 % (3.miesto). V Bulharsku proeurópska strana GERB získala v roku 2009 39,7 % a v roku 2014 získala menej- 32,6 %, čo ale stále stačilo na prvé miesto. Už niekoľko rokov možno pozorovať nárast v preferenciách strán, ktoré sa stavajú k EÚ skepticky či protiintegračne, a to nových aj tradičných. Príkladom je UKIP vo Veľkej Británii, Front National vo Francúzsku, Podemos v Španielsku, AfD (Alternative für Deutschland) v Nemecku alebo poľská Nová pravica. Tieto strany síce nevyhrávajú voľby, no rastú im preferencie a v prieskumoch verejnej mienky sú opýtanými často označované za pozitívnu zmenu v politike, aj keď ich títo ľudia priamo nevolia. Odborníci ako možné dôvody uvádzajú napríklad zhoršené ekonomické podmienky a zvýšenú nezamestnanosť, čo môže viesť k snahám o uzatváranie krajín pred zahraničnými pracovnými silami a o ochranu domáceho priemyslu a pracovných miest. Za negatívny faktor je považovaná aj aktuálna otázka utečencov a migrantov, ktorí sú niektorými občanmi EÚ vnímaní ako hrozba, a nesúhlasia s postojom EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Európe nájdeme niekoľko príkladov, kde proeurópske strany strácajú v poslednej dobe preferencie, no keďže postoj k prenášaniu kompetencií na EÚ. Stratu týchto strán môžu však ovplyvňovať aj ďalšie faktory, ako ich ďalšie politiky či vnútorný život strán. Taktiež je však možné pozorovať rast v preferenciách tých strán, ktoré sa vyhraňujú ako antisystémové či protiintegračné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V prípade Poľska Občianska platforma, označovaná ako proeurópska strana, získala vo voľbách v roku 2011 necelých 40 percent hlasov, no vo voľbách v roku 2015 už len mierne nad 24 percent. V Holandsku v súčasnosti vládne proeurópska strana VVD , ktorá vyhrala voľby v roku 2012 . Táto strana zaznamenala v roku 2015 pokles preferencií, čo je pripisované najmä rozhodnutiu vlády podporiť tretí záchranný balík pre Grécko. Vo Fínsku mala proeurópska strana Národná koalícia v roku 2011 volebný výsledok 20,4 % (1.miesto) a v roku 2015 menej - 18,2 % (3.miesto). V Bulharsku proeurópska strana GERB získala v roku 2009 39,7 % a v roku 2014 získala menej- 32,6 %, čo ale stále stačilo na prvé miesto. Už niekoľko rokov možno pozorovať nárast v preferenciách strán, ktoré sa stavajú k EÚ skepticky či protiintegračne, a to nových aj tradičných. Príkladom je UKIP vo Veľkej Británii, Front National vo Francúzsku, Podemos v Španielsku, AfD (Alternative für Deutschland) v Nemecku alebo poľská Nová pravica. Tieto strany síce nevyhrávajú voľby, no rastú im preferencie a v prieskumoch verejnej mienky sú opýtanými často označované za pozitívnu zmenu v politike, aj keď ich títo ľudia priamo nevolia. Odborníci ako možné dôvody uvádzajú napríklad zhoršené ekonomické podmienky a zvýšenú nezamestnanosť, čo môže viesť k snahám o uzatváranie krajín pred zahraničnými pracovnými silami a o ochranu domáceho priemyslu a pracovných miest. Za negatívny faktor je považovaná aj aktuálna otázka utečencov a migrantov, ktorí sú niektorými občanmi EÚ vnímaní ako hrozba, a nesúhlasia s postojom EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2015", "VVD", "2012", "2011", "2015", "2009", "2014", "Príkladom", "Odborníci", "uvádzajú", "považovaná"], "url": ["http://euractiv.sk/buducnost-eu/volby-v-polsku-vyhrala-vladnuca-strana-017957/", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1006327-v-polsku-zavladne-pravo-a-spravodlivost-superov-rozdrvilo/", "http://svet.sme.sk/c/7979215/holandskej-vladnej-strane-uskodila-podpora-grecka-klesaju-jej-preferencie.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/v-holandsku-vyhrali-proeuropske-strany.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/238239-pravi-fini-vystrasili-europu/", "http://www.stat.fi/til/evaa/2015/evaa_2015_2015-04-30_tie_001_en.html", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/8134851.stm", "http://www.novinite.com/articles/171501/Bulgarian+PM+Congratulates+GERB,+Coalition+Partners,+Opposition+on+Local+Election+Results", "http://www.pewglobal.org/2015/06/02/chapter-4-the-rise-of-nontraditional-eurosceptic-parties/", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-31426488", "http://www.economist.com/news/europe/21603034-impact-rise-anti-establishment-parties-europe-and-abroad-eurosceptic-union", "http://www.huffingtonpost.com/entry/europe-right-wing-refugees_us_562e9e64e4b06317990f1922"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:04.506759+00:00"}
{"id": "48951", "numeric_id": 48951, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48951", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "…zákaz nedeľného predaja je desaťpercentný výpadok na tržbách.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákaz nedeľného predaja by podľa analýzy NBS viedol k poklesu príjmov zamestnancov o 10 percent, nie však ku poklesu tržeb - tie by sa rozložili na ostatné dni. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa analytikov Národnej banky by zákaz nedeľného predaja tržby výraznejšie neohrozil. Tržby by pravdepodobne zostali približne rovnaké, ľudia by sa prispôsobili a nakupovali by v iné dni. Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády na otázku týkajúci sa vplyvu nedeľného predaja na tržby nie je jasná odpoveď. ( .pdf , str.3).\n\nO desať percent by klesol príjem predavačom, keďže by prišli o príplatky za prácu v nedeľu. Obchodom by klesli niektoré náklady spojené s chodom prevádzky.", "analysis_paragraphs": ["Zákaz nedeľného predaja by podľa analýzy NBS viedol k poklesu príjmov zamestnancov o 10 percent, nie však ku poklesu tržeb - tie by sa rozložili na ostatné dni. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa analytikov Národnej banky by zákaz nedeľného predaja tržby výraznejšie neohrozil. Tržby by pravdepodobne zostali približne rovnaké, ľudia by sa prispôsobili a nakupovali by v iné dni. Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády na otázku týkajúci sa vplyvu nedeľného predaja na tržby nie je jasná odpoveď. ( .pdf , str.3).", "O desať percent by klesol príjem predavačom, keďže by prišli o príplatky za prácu v nedeľu. Obchodom by klesli niektoré náklady spojené s chodom prevádzky."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["iné dni.", ".pdf", "klesol"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/ake-boli-ekonomicke-dopady-zakazu-nedelneho-predaja-analyzuje-narodna-banka-slovenska", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7917_v-siedmy-den-povinne-odpocivaj.pdf?csrt=8144837795982455498", "https://nbs.sk/aktuality/ake-by-boli-ekonomicke-dopady-zakazu-nedelneho-predaja/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:16.476146+00:00"}
{"id": "vr36484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36484", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Stále však teda to nie je nezamestnanosť aká bola za vlád Mikuláša Dzurindu, oni ju mal inak keď prišli tak 13%, potom to kulminovalo takmer 20%, pod 10% to kleslo za súčasnej vlády, prišla hospodárska kríza. Som rád, že sú také signály, že by už možno bol teraz ten strop a práve cez veľké verejné investície...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:21.755381+00:00"}
{"id": "vr14897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14897", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Skôr sa ukázalo, to je podľa mňa niečo, čo je také drobné historické víťazstvo strednej Európy, že sme mali od počiatku pravdu. Lebo od počiatku stredná Európa hovorila, zastavme migračnú vlnu, vlnu neregulovanej migrácie a to teraz hovorí každý. To teraz hovorí Nemecko, to hovorí Francúzsko, to zrazu hovoria všetci tí, ktorí nám vyčítali, akí sme xenofóbni, akí sme zlí na migrantov.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strednou Európou mal Blaha na mysli s najväcšou pravdepodobnostou štáty V4. Slovensko, Ceská republika, Polsko a Madarsko spolocne odmietli kvóty na prerozdelenie utecencov z Bruselu a vyhradili sa proti neregulovanej migrácii. ( EUObserver ). Na zaciatku krízy sa Nemecko aj Francúzsko stavali voci utecencom pozitívne, kancelárka Merkelová dokonca vyhlásila, že sú vítaní. Ku koncu roka 2015 však Nemecko zmenilo rétoriku a zacalo hladat opatrenia, ako zabránit nekontrolovanému prílevu migrantov pocas stretnutí s francúzskym prezidentom. V nemeckých periodikách sa objavilo niekolko clánkov oznacujúcich krajiny východnej Európy ako xenofóbne. ( TheAtlantic ). podobne zmenilo svoj postoj Francúzsko a pomerne radikálne aj Polsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strednou Európou mal Blaha na mysli s najväcšou pravdepodobnostou štáty V4. Slovensko, Ceská republika, Polsko a Madarsko spolocne odmietli kvóty na prerozdelenie utecencov z Bruselu a vyhradili sa proti neregulovanej migrácii. ( EUObserver ). Na zaciatku krízy sa Nemecko aj Francúzsko stavali voci utecencom pozitívne, kancelárka Merkelová dokonca vyhlásila, že sú vítaní. Ku koncu roka 2015 však Nemecko zmenilo rétoriku a zacalo hladat opatrenia, ako zabránit nekontrolovanému prílevu migrantov pocas stretnutí s francúzskym prezidentom. V nemeckých periodikách sa objavilo niekolko clánkov oznacujúcich krajiny východnej Európy ako xenofóbne. ( TheAtlantic ). podobne zmenilo svoj postoj Francúzsko a pomerne radikálne aj Polsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["EUObserver", "zmenilo", "TheAtlantic", "Teraz", "France24", "ABC", "zmene", "decembri 2015", "TheAtlantic"], "url": ["https://euobserver.com/migration/130115", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/12075214/Germany-eyes-law-change-to-stop-EU-migrants-claiming-benefits.html", "http://www.theatlantic.com/international/archive/2015/10/xenophobia-eastern-europe-refugees/410800/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsko-nemecko-migracia-hollande-mer/190784-clanok.html", "http://www.france24.com/en/20160304-hollande-says-france-germany-same-page-migration-crisis", "http://abcnews.go.com/International/french-president-francois-hollande-welcomes-refugees-paris-attack/story?id=35274658", "http://en.rfi.fr/france/20160213-france-not-favourable-germany-s-refugee-proposal-says-french-pm", "http://www.demagog.sk/diskusie/558/madaric-vs-prochazka", "http://www.theatlantic.com/international/archive/2015/10/xenophobia-eastern-europe-refugees/410800/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:55.619577+00:00"}
{"id": "vr17580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17580", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "Zvýšili sme plat sestre, ktorá je teda magisterka, má špecializáciu.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 6. decembra 2017 schválila NR SR vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rast miezd sa týka sestier s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa (ukončeným ziskom akademického titulu magister), s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných činností v špecializačnom odbore a praxou v tomto odbore najmenej 5 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 6. decembra 2017 schválila NR SR vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rast miezd sa týka sestier s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa (ukončeným ziskom akademického titulu magister), s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných činností v špecializačnom odbore a praxou v tomto odbore najmenej 5 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "zákon", "Rast miezd"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39556", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/-/SK/ZZ/2004/576/20180701.html", "https://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/sestram-zdvihnu-zakladne-platy-no-len-niektorym-komora-ziada-zvysenie-vsetkych"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:45.941394+00:00"}
{"id": "vr30617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30617", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Teraz od prvého decembra dostali (nemocnice pozn.) od Všeobecnej zdravotnej poisťovne dohodu o navýšení zdrojov o 7,5 %.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( SITA , 11. novembra 2011)", "analysis_paragraphs": ["( SITA , 11. novembra 2011)"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/113999/VsZP-zvysi-platby-malym-nemocniciam"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:20.202373+00:00"}
{"id": "49590", "numeric_id": 49590, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49590", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Označujete  (pozn.: Progresívne Slovensko) Petra Pellegriniho za proruského prezidenta.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Progresívne Slovensko neoznačuje Petra Pellegriniho ako o proruského prezidenta. Vyjadrenie v reklamnom spote strany v znení „Slovensko si zvolilo proruského prezidenta“ odkazuje na mediálnu prezentáciu Petra Pellegriniho po jeho zvolení za prezidenta naprieč svetovými médiami. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nStrana Progresívne Slovensko (PS) v reklamnom videu v rámci kampane do eurovolieb vyobrazuje prezentáciu sporných krokov slovenskej vlády, ktoré v poslednom čase rezonovali v spoločnosti. Reklamné video zachytáva rádiové vysielanie, ktoré napríklad hlási, že „Ficova vláda ohrozuje miliardy z eurofondov,“ „Fico je blízky Rusko, hovorí francúzsky prezident,“ „Česká vláda ruší rokovania so Slovenskom,“ „Europoslanci odsúdili zmeny trestného zákona,“ „Eurokomisia ostro kritizuje Ficovu vládu.“ Medzi týmito vyjadreniami v reklame PS zaznieva aj oznámenie z rádia hlásajúce „Slovensko si zvolilo proruského prezidenta. Bude krajina izolovaná?“.\n\nZmienka v rádiu o „proruskom prezidentovi“ vyobrazuje mediálnu prezentáciu výsledku volieb naprieč svetovými médiami, ktoré Petra Pellegriniho prezentovali ako proruského prezidenta.\n\nUčinil tak napríklad americký The New York Times , ktorý článok o víťazovi volieb uvádza v znení: „Proruský kandidát vyhral slovenské prezidentské voľby.“ Podobné znenie uvádza aj BBC , ktoré Pellegriniho označilo ako populistu s priateľským vzťahom k Rusku (Russian-friendly).\n\nEšte pred parlamentnými voľbami vnímal Michal Šimečka možné zostavenie vlády Robertom Ficom ako hrozbu z dôvodu zasadenia Slovenska do „ruskej sféry vplyvu”.\n\nPS sa voči novozvolenému prezidentovi vyjadrovalo kriticky, najmä v kontexte jeho prepojenia na stranu SMER, s ktorou po parlamentných voľbách zložila vládu. Stranu SMER svetové média taktiež označujú za proruskú stranu, podobne ako reagovali aj na víťazstvo Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách tohto roku.\n\nPre rusky-orientovanú politiku kritizuje PS napríklad predsedu koaličnej SNS Andreja Danka a poslanca SMERu a podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Na Facebooku sa o nich predseda PS vyjadril ako o „proruských politikoch”.\n\nV kontexte prezidentských volieb sa o Petrovi Pellegrinim Michal Šimečka vyjadril najmä ako o prezidentovi „bez názoru”, ktorý by „slúžil vláde a Robertovi Ficovi”.\n\nPredseda rovnako negatívne komentoval stretnutie Petra Pellegriniho s Viktorom Orbánom z roku 2020, o ktorom informovalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Počas tohto stretnutia mal Peter Pellegrini žiadať maďarského premiéra o sprostredkovanie návštevy v Moskve, ktoré sa nakoniec odohralo vo februári 2020.\n\nStrana PS navyše po parlamentných voľbách zvažovala spoluprácu so stranou Hlas, ktorej v tej dobe Peter Pellegrini predsedal.", "analysis_paragraphs": ["Strana Progresívne Slovensko neoznačuje Petra Pellegriniho ako o proruského prezidenta. Vyjadrenie v reklamnom spote strany v znení „Slovensko si zvolilo proruského prezidenta“ odkazuje na mediálnu prezentáciu Petra Pellegriniho po jeho zvolení za prezidenta naprieč svetovými médiami. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Strana Progresívne Slovensko (PS) v reklamnom videu v rámci kampane do eurovolieb vyobrazuje prezentáciu sporných krokov slovenskej vlády, ktoré v poslednom čase rezonovali v spoločnosti. Reklamné video zachytáva rádiové vysielanie, ktoré napríklad hlási, že „Ficova vláda ohrozuje miliardy z eurofondov,“ „Fico je blízky Rusko, hovorí francúzsky prezident,“ „Česká vláda ruší rokovania so Slovenskom,“ „Europoslanci odsúdili zmeny trestného zákona,“ „Eurokomisia ostro kritizuje Ficovu vládu.“ Medzi týmito vyjadreniami v reklame PS zaznieva aj oznámenie z rádia hlásajúce „Slovensko si zvolilo proruského prezidenta. Bude krajina izolovaná?“.", "Zmienka v rádiu o „proruskom prezidentovi“ vyobrazuje mediálnu prezentáciu výsledku volieb naprieč svetovými médiami, ktoré Petra Pellegriniho prezentovali ako proruského prezidenta.", "Učinil tak napríklad americký The New York Times , ktorý článok o víťazovi volieb uvádza v znení: „Proruský kandidát vyhral slovenské prezidentské voľby.“ Podobné znenie uvádza aj BBC , ktoré Pellegriniho označilo ako populistu s priateľským vzťahom k Rusku (Russian-friendly).", "Ešte pred parlamentnými voľbami vnímal Michal Šimečka možné zostavenie vlády Robertom Ficom ako hrozbu z dôvodu zasadenia Slovenska do „ruskej sféry vplyvu”.", "PS sa voči novozvolenému prezidentovi vyjadrovalo kriticky, najmä v kontexte jeho prepojenia na stranu SMER, s ktorou po parlamentných voľbách zložila vládu. Stranu SMER svetové média taktiež označujú za proruskú stranu, podobne ako reagovali aj na víťazstvo Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách tohto roku.", "Pre rusky-orientovanú politiku kritizuje PS napríklad predsedu koaličnej SNS Andreja Danka a poslanca SMERu a podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Na Facebooku sa o nich predseda PS vyjadril ako o „proruských politikoch”.", "V kontexte prezidentských volieb sa o Petrovi Pellegrinim Michal Šimečka vyjadril najmä ako o prezidentovi „bez názoru”, ktorý by „slúžil vláde a Robertovi Ficovi”.", "Predseda rovnako negatívne komentoval stretnutie Petra Pellegriniho s Viktorom Orbánom z roku 2020, o ktorom informovalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Počas tohto stretnutia mal Peter Pellegrini žiadať maďarského premiéra o sprostredkovanie návštevy v Moskve, ktoré sa nakoniec odohralo vo februári 2020.", "Strana PS navyše po parlamentných voľbách zvažovala spoluprácu so stranou Hlas, ktorej v tej dobe Peter Pellegrini predsedal."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["videu", "prezentovali", "The New York Times", "BBC", "vnímal", "prepojenia", "svetové média", "reagovali", "vyjadril", "vyjadril", "informovalo", "odohralo", "zvažovala"], "url": ["https://www.instagram.com/reel/C55RxN2riae/?utm_source=ig_web_copy_link&igsh=MzRlODBiNWFlZA==", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/888904-svetove-media-reaguju-na-vysledky-volieb-vyhral-prorusky-populista-nad-prozapadnym-kandidatom", "https://www.nytimes.com/2024/04/06/world/europe/slovakia-election-president.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-68754112", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-fico-prekrocil-meze-zene-ho-pomsta-varuje-lidr-slovenskych-liberalu-232634#:~:text=%E2%80%9ENejv%C4%9Bt%C5%A1%C3%AD%20hrozbou%20je%2C%20%C5%BEe%20vl%C3%A1du%20sestav%C3%AD%20Robert%20Fico%20s%C2%A0extremisty%20a%C2%A0%C5%BEe%20zat%C3%A1hne%20Slovensko%20n%C4%9Bkam%20do%20rusk%C3%A9%20sf%C3%A9ry%20vlivu%2C%E2%80%9C", "https://dennikn.sk/minuta/3850837/#:~:text=%E2%80%9EPellegrini%20hovoril%2C%20%C5%BEe%20nechce%20by%C5%A5%20nikoho%20podr%C5%BEta%C5%A1ka.%20Od%20volieb%20v%C5%A1ak%20ochotne%20podr%C5%BEal%20v%C5%A1etko%2C%20%C4%8Do%20od%20neho%20Robert%20Fico%20chcel.", "https://www.theguardian.com/world/2023/oct/02/who-is-robert-fico-the-pro-russian-leader-poised-to-head-slovakias-coalition-government", "https://dennikn.sk/3927173/vyhral-prorusky-populista-no-najviac-sa-tesil-fico-ktory-ma-zelenu-svet-reaguje-na-vysledky-volieb/", "https://www.facebook.com/miso.simecka/posts/o-%C4%8Do-ide-rusku-poh%C4%BEad-z-moskvypre-slovensko-neexistuje-v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ie-bezpe%C4%8Dnostn%C3%A9-rizik/302318057128465/", "https://hnonline.sk/slovensko/96139442-mame-moznost-zasadit-ficovi-uder-mysli-si-simecka-pellegrini-by-bol-podla-neho-prezidentom-bez-nazoru", "https://icjk.sk/314/Pellegrini-si-predvolebnu-navstevu-Moskvy-v-roku-00-vybavil-cez-Orbana-", "https://icjk.sk/314/Pellegrini-si-predvolebnu-navstevu-Moskvy-v-roku-00-vybavil-cez-Orbana-", "https://dennikn.sk/minuta/3583177/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:24.391169+00:00"}
{"id": "vr35604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35604", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hoci na druhej strane absolútna väčšina slovenskej verejnosti bola presvedčená o tom, že Smer bude súčasťou novej vládnej koalície.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadny výskum alebo iné informácie o tom, že by prakticky celé Slovensko verilo, že SMER bude súčasťou novej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadny výskum alebo iné informácie o tom, že by prakticky celé Slovensko verilo, že SMER bude súčasťou novej vlády."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:17.110375+00:00"}
{"id": "vr17889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17889", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...kým človek nie je právoplatne odsúdený na Slovensku, bez ohľadu na to, či je to poslanec alebo nie, tak ten človek je nevinný.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zásada prezumpcie neviny je zakotvená v Ústave SR, podľa ktorého: \" Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\" ( .pdf , s. 15) Táto zásada je zakotvená taktiež v článku 48 Charty základných práv Európskej únie ( .pdf , s. 15) a v § 2 článku štyri Trestného poriadku ako jedna zo základných zásad trestného konania. Prezumpcia neviny je zásadou platnou pre každého občana SR, teda aj pre poslanca Národnej rady SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zásada prezumpcie neviny je zakotvená v Ústave SR, podľa ktorého: \" Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\" ( .pdf , s. 15) Táto zásada je zakotvená taktiež v článku 48 Charty základných práv Európskej únie ( .pdf , s. 15) a v § 2 článku štyri Trestného poriadku ako jedna zo základných zásad trestného konania. Prezumpcia neviny je zásadou platnou pre každého občana SR, teda aj pre poslanca Národnej rady SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "štyri"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/charta-eu.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:40.385247+00:00"}
{"id": "vr38183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38183", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Moderátor: \"Ale vo vašom volebnom programe z roku 2005 ste sľúbili, že \"Pri dani z príjmov fyzických osôb\", teraz citujem priamo z vášho volebného programu, \"navrhujete zaviesť progresívne zdaňovanie, ktorého výsledkom bude zníženie daní pre ľudí s nízkymi a priemernými príjmami, prípadne pre strednú vrstvu. Realita bola taká, že ste ponechali 19 percentnú DPH.\" Naši partneri nesúhlasili so splnením tohto programu.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA sa Ján Slota už pred voľbami v roku 2006 vyjadroval, že je za zachovanie rovnej dane. Viliam Veteška za HZDS taktiež vyjadril podporu ponechania rovnej dane. Koncom volebného obdobia, v apríli 2010 sa vyjadrili poslanci za SNS (Ďuračka) a HZDS (Habánik), že taktisto naďalej odmietajú progresívnu daň z príjmov FO, prípadne jej zvyšovanie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA sa Ján Slota už pred voľbami v roku 2006 vyjadroval, že je za zachovanie rovnej dane. Viliam Veteška za HZDS taktiež vyjadril podporu ponechania rovnej dane. Koncom volebného obdobia, v apríli 2010 sa vyjadrili poslanci za SNS (Ďuračka) a HZDS (Habánik), že taktisto naďalej odmietajú progresívnu daň z príjmov FO, prípadne jej zvyšovanie."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "vyjadril podporu", "v", "apríli 2010"], "url": ["http://www.24hod.sk/slota-nechce-byt-prekazkou-ucasti-sns-vo-vlade-cl14167.html", "http://www.sme.sk/c/2786741/veteska-rovna-dan-zostane-pre-banky-aj-monopoly.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1204866", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1204866"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:55.011878+00:00"}
{"id": "vr16024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16024", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vláda je mimoriadne stabilná.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hodnotiace kritéria stability vlády sú ťažko definovateľné. Za prvý rok vlády sa však musela koalícia čeliť viacerým kauzám, odvolávaniam ministra vnútra a premiéra, no najmä odchodu strany Sieť z vlády. Objavili sa aj spory, pričom vyjadrenia jednotlivých politikov k jednotlivým kauzám boli skôr zdržanlivé. Keďže o mimoriadnej stabilite vlády v tomto prípade hovoriť nemôžeme, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvý kritický moment vládnej koalície nastal už v júni 2016, kedy na Koaličnej rade minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) predložil návrh na zvýšenie cien koncesionárskych poplatkov. S týmto návrhom tvrdohlavo nesúhlasila SNS na čele s Andrejom Dankom, ktorý viackrát uviedol, že RTVS míňa veľký objem prostriedkov na financovanie externých firiem. Na rovnakej Koaličnej rade prezentoval premiér Robert Fico stanovisko koalície voči zotrvaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka v jeho funkcií. Vzhľadom na to, že ministri videli jeho pozíciu ako neudržateľnú, očakávali jeho odstúpenie. Členovia koalície sa však k tejto kauze verejne vyjadrovali veľmi zdržanlivo a nechceli ju komentovať. Kaliňáka sa pre kauzu Bašternák pokúšala opozícia odvolať 7. júna, 30. júna a napokon 23. septembra, kedy sa hlasovalo aj za odvolanie premiéra. 5 mesiacov po podpise koaličnej zmluvy sa objavil ďalší náznak nestability vlády. V septembri 2016 sa podpísaním novej koaličnej zmluvy, tentokrát bez Siete, zmenila štvorkoalícia na trojkoalíciu. Dôvodom odchodu Siete z koalície bol odchod piatich poslancov, ktorí stranu opustili pre nesúhlas s jej dlhodobým fungovaním. Predsedovia zvyšných troch strán sa zhodli na tom, že to bolo najvhodnejšie riešenie pre udržanie stabilného fungovania vlády. V januári otriasla koalíciou kauza týkajúca sa cien energií. Hovorilo sa najmä o stagnujúcej komunikácií medzi premiérom Ficom a predsedom NR SR Dankom, pričom dôvodom mal byť bývalý riaditeľ Regulačného úradu: \"Problém medzi mnou a premiérom spôsobil Holjenčík. On je dôvod, prečo komunikácia v koalícii viazne.\" Andrej Danko podľa jeho slov totiž veľmi tlačil na to, aby Holjenčík svoju funkciu opustil, čo sa nakoniec podarilo. Avšak o jeho vzdaní sa funkcie sa Danko dozvedel až z médií, pretože, podľa jeho slov, z Ficom štyri dni nekomunikovali. Okrem toho označil za príčinu konfliktov aj poslanca Smeru-SD a mediálneho poradcu premiéra Erika Tomáša . Fico , naopak, osobné spory s Dankom odmietal: \"Skôr si myslím, že sú tam osobné spory o tom principiálnom postoji k niektorým záležitostiam, ktoré súvisia s činnosťou úradu Holjenčíka a jeho samotného.\" Spory odmieta aj Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že sa nejednalo o krízu, pretože ich spájal jednotný postoj a jednoznačný nesúhlas s cenovým výmerom ÚRSO. Rovnaký názor má aj poslanec SNS Anton Hrnka, ktorý si myslí, že kríza má iné črty: \"V každom prípade zákony v parlamente prechádzajú podľa toho, ako ich vláda predkladá. Parlament je funkčný, takže v tomto zmysle kríza nie je. Určitým spôsobom je spor, ktorý však pokladám za normálnu súčasť života, lebo bez sporu sa nijaké riešenie nemôže stiahnuť.\" Kauza cien energií napokon vyústila v odvolávanie premiéra Roberta Fica, ktoré sa uskutočnilo na mimoriadnej schôdzi 17. februára 2017. Poslancom sa však premiéra odvolať nepodarilo. Za odvolanie hlasovalo 60 poslancov, proti bolo 70 poslancov. Návrh opozícia odôvodnila následovne: \"Dosadil svojich ľudí do predstavenstiev a dozorných rád energetických spoločností, ktorí následne pripravili bezprecedentný podvod na ľuďoch. Tento podvod následne dlhodobo kryl, obhajoval a snažil sa všemožne ľuďom vnútiť predstavu, že faktúry o stovky percent vyššie oproti roku 2016 sú nižšie. Ignoroval výzvy opozície na nápravu a opozičných poslancov verejne za snahu pomôcť ľuďom ponižoval.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hodnotiace kritéria stability vlády sú ťažko definovateľné. Za prvý rok vlády sa však musela koalícia čeliť viacerým kauzám, odvolávaniam ministra vnútra a premiéra, no najmä odchodu strany Sieť z vlády. Objavili sa aj spory, pričom vyjadrenia jednotlivých politikov k jednotlivým kauzám boli skôr zdržanlivé. Keďže o mimoriadnej stabilite vlády v tomto prípade hovoriť nemôžeme, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvý kritický moment vládnej koalície nastal už v júni 2016, kedy na Koaličnej rade minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) predložil návrh na zvýšenie cien koncesionárskych poplatkov. S týmto návrhom tvrdohlavo nesúhlasila SNS na čele s Andrejom Dankom, ktorý viackrát uviedol, že RTVS míňa veľký objem prostriedkov na financovanie externých firiem. Na rovnakej Koaličnej rade prezentoval premiér Robert Fico stanovisko koalície voči zotrvaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka v jeho funkcií. Vzhľadom na to, že ministri videli jeho pozíciu ako neudržateľnú, očakávali jeho odstúpenie. Členovia koalície sa však k tejto kauze verejne vyjadrovali veľmi zdržanlivo a nechceli ju komentovať. Kaliňáka sa pre kauzu Bašternák pokúšala opozícia odvolať 7. júna, 30. júna a napokon 23. septembra, kedy sa hlasovalo aj za odvolanie premiéra. 5 mesiacov po podpise koaličnej zmluvy sa objavil ďalší náznak nestability vlády. V septembri 2016 sa podpísaním novej koaličnej zmluvy, tentokrát bez Siete, zmenila štvorkoalícia na trojkoalíciu. Dôvodom odchodu Siete z koalície bol odchod piatich poslancov, ktorí stranu opustili pre nesúhlas s jej dlhodobým fungovaním. Predsedovia zvyšných troch strán sa zhodli na tom, že to bolo najvhodnejšie riešenie pre udržanie stabilného fungovania vlády. V januári otriasla koalíciou kauza týkajúca sa cien energií. Hovorilo sa najmä o stagnujúcej komunikácií medzi premiérom Ficom a predsedom NR SR Dankom, pričom dôvodom mal byť bývalý riaditeľ Regulačného úradu: \"Problém medzi mnou a premiérom spôsobil Holjenčík. On je dôvod, prečo komunikácia v koalícii viazne.\" Andrej Danko podľa jeho slov totiž veľmi tlačil na to, aby Holjenčík svoju funkciu opustil, čo sa nakoniec podarilo. Avšak o jeho vzdaní sa funkcie sa Danko dozvedel až z médií, pretože, podľa jeho slov, z Ficom štyri dni nekomunikovali. Okrem toho označil za príčinu konfliktov aj poslanca Smeru-SD a mediálneho poradcu premiéra Erika Tomáša . Fico , naopak, osobné spory s Dankom odmietal: \"Skôr si myslím, že sú tam osobné spory o tom principiálnom postoji k niektorým záležitostiam, ktoré súvisia s činnosťou úradu Holjenčíka a jeho samotného.\" Spory odmieta aj Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že sa nejednalo o krízu, pretože ich spájal jednotný postoj a jednoznačný nesúhlas s cenovým výmerom ÚRSO. Rovnaký názor má aj poslanec SNS Anton Hrnka, ktorý si myslí, že kríza má iné črty: \"V každom prípade zákony v parlamente prechádzajú podľa toho, ako ich vláda predkladá. Parlament je funkčný, takže v tomto zmysle kríza nie je. Určitým spôsobom je spor, ktorý však pokladám za normálnu súčasť života, lebo bez sporu sa nijaké riešenie nemôže stiahnuť.\" Kauza cien energií napokon vyústila v odvolávanie premiéra Roberta Fica, ktoré sa uskutočnilo na mimoriadnej schôdzi 17. februára 2017. Poslancom sa však premiéra odvolať nepodarilo. Za odvolanie hlasovalo 60 poslancov, proti bolo 70 poslancov. Návrh opozícia odôvodnila následovne: \"Dosadil svojich ľudí do predstavenstiev a dozorných rád energetických spoločností, ktorí následne pripravili bezprecedentný podvod na ľuďoch. Tento podvod následne dlhodobo kryl, obhajoval a snažil sa všemožne ľuďom vnútiť predstavu, že faktúry o stovky percent vyššie oproti roku 2016 sú nižšie. Ignoroval výzvy opozície na nápravu a opozičných poslancov verejne za snahu pomôcť ľuďom ponižoval.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["SNS", "Koaličnej rade", "koalície", "odchodu", "Predsedovia", "dôvodom", "Erika Tomáša", "Fico", "odvolávanie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396039-na-poplatkoch-sa-koalicia-nedohodla/?sc=art-396135", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396135-caka-sa-na-odstupenie-kalinaka-i-riesenie-koncesii/", "http://hnonline.sk/slovensko/678504-ako-reaguje-na-kauzu-saslekas-kiska-bugar-a-spol", "https://www.cas.sk/clanok/438069/koalicia-kuje-pikle-stratu-piatich-poslancov-si-nemoze-dovolit-skoncia-odidenci-zo-siete-u-bugara/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403781-tri-vladne-strany-podpisali-novu-koalicnu-zmluvu/", "http://hnonline.sk/slovensko/904997-danko-priznal-u-brana-zavodskeho-problem-s-ficom-komunikacia-medzi-nami-viazne", "http://hnonline.sk/slovensko/904172-danko-nehovoril-styri-dni-s-ficom-hrnko-priznava-problemny-v-koalicii", "http://hnonline.sk/slovensko/905810-podpredseda-sns-pripustil-spory-a-napatie-v-koalicii-kalinak-vladnu-krizu-odmieta", "http://tv.hnonline.sk/politika/912229-poslanci-rozhodli-roberta-fica-z-postu-premiera-neodvolali"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:45.460789+00:00"}
{"id": "vr34667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34667", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…my sme jediná strana v Európe, ktorá ako vládna strana získala počas svetovej hospodárskej krízy po 4 rokoch vládnutia o 5 % viacej ako opozičná strana, ktorá vôbec nemala žiadne popísané papiere z hľadiska vládnutia.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že nájsť stranu, ktorá by spĺňala všetky podmienky, ktoré R. Fico vymenoval je ťažké. Muselo by ísť o stranu, ktorá vstupovala do vlády ako opozičná strana, v rokoch 2005-2006, aby sa voľby udiali najneskôr v rokoch 2009-2010. Vzorka sa týmto snižuje. Navyše R. Fico stanovuje dosiahnutý rozdiel na minimálne 5%. Veľa európskych krajín bude mať parlamentné voľby až v roku 2011 prípadne v roku 2012, čo môže vzorku zmeniť. Nám sa podarilo vyhľadať švédsku Stranu umiernených (Moderate Party), ktorá v roku 2006 vstúpila do vlády po dlhšej odmlke. Napriek kríze dosiahla v tohtoročných septembrových voľbách o 3,9% viac ako v roku 2006. Podobne na tom bola aj španielska vládna strana PSOE, ktorá mala v marci 2004 11.026.163 hlasov (42,59%) a v marci 2008 (v čase keď už v Španielsku prepukla finančná a realitná kríza) získala 11.288.698 (43,87%).", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že nájsť stranu, ktorá by spĺňala všetky podmienky, ktoré R. Fico vymenoval je ťažké. Muselo by ísť o stranu, ktorá vstupovala do vlády ako opozičná strana, v rokoch 2005-2006, aby sa voľby udiali najneskôr v rokoch 2009-2010. Vzorka sa týmto snižuje. Navyše R. Fico stanovuje dosiahnutý rozdiel na minimálne 5%. Veľa európskych krajín bude mať parlamentné voľby až v roku 2011 prípadne v roku 2012, čo môže vzorku zmeniť. Nám sa podarilo vyhľadať švédsku Stranu umiernených (Moderate Party), ktorá v roku 2006 vstúpila do vlády po dlhšej odmlke. Napriek kríze dosiahla v tohtoročných septembrových voľbách o 3,9% viac ako v roku 2006. Podobne na tom bola aj španielska vládna strana PSOE, ktorá mala v marci 2004 11.026.163 hlasov (42,59%) a v marci 2008 (v čase keď už v Španielsku prepukla finančná a realitná kríza) získala 11.288.698 (43,87%)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["septembrových voľbách", "marci 2004", "marci 2008"], "url": ["http://electionresources.org/se/riksdag.php?election=2010", "http://electionresources.org/es/congress.php?election=2004", "http://electionresources.org/es/congress.php?election=2008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:29.167903+00:00"}
{"id": "vr25628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25628", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "85 percent toho, čo sa na Slovensku vyprodukuje, sa exportuje do Európskej únie.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií na Štatistickom úrade SR sa dozvedáme, že celkový vývoz produkcie smeroval v spomínanom množstve do krajín Európskej únie..", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií na Štatistickom úrade SR sa dozvedáme, že celkový vývoz produkcie smeroval v spomínanom množstve do krajín Európskej únie.."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Štatistickom úrade SR", "investujeme.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=194", "http://www.investujeme.sk/slovensko-vyviezlo-auta-za-viac-ako-10-mld-eur-ide-o-sestinu-exportu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:14.589668+00:00"}
{"id": "vr16199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16199", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú krajiny v Ázii či v Afrike, kde by sme sa radi postavili so zaužívanou značkou z minulosti (Mad in Czechoslovakia, pozn.) a spoločne ponúkali produkciu našich firiem.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sľub Roberta Fica o obnovení značky \"Made in Czechoslovakia\" a spoločnej ceste a propagácii značky s českým premiérom nebol splnený z viacerých dôvodov. Prvým je, že do okamihu, kedy bol predpokladaný dátum splnenia došlo k výmene českého premiéra Rusnoka, za Sobotku. Druhým dôvodom je nesplniteľnosť sľubu po právnej stránke, čo potvrdil aj predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory . Sľub hodnotíme ako nesplnený. Uvedený výrok Roberta Fica sme zaznamenali 28. novembra 2013 po návrate z pracovnej návštevy Česka. V Prahe ponúkol českému premiérovi Jiřímu Rusnokovi, aby spolu tento projekt prezentovali v jednej z afrických a ázijských krajín už začiatkom budúceho roka. Podľa Fica je veľa takýchto krajín, kde významní predstavitelia hovoria česky alebo slovensky, lebo študovali na našich školách ešte do roku 1989. „ Toto chceme využiť,“ povedal. Premiér tiež oznámil, že na prelome februára a marca bude ďalšie spoločné rokovanie vlád Slovenska a Českej republiky. \" Povedal, že keď bude vo funkcii, veľmi rád by takúto cestu(pozn. do afrických a ázijských krajín) podstúpil ,\" uviedol na záver Fico. Premiér teda poznamenal, že druhá strana (Rusnok) podmienila splnenie sľubu začiatkom roku 2014 tým, že ostane vo funkcii premiéra. Novým premiérom sa však 17. januára 2014 stal Buhuslav Sobotka, po komplikovanom vývoji po predčasných parlamentných voľbách v ČR. Spoločné stretnutie vlád ČR a SR, ktoré avizoval premiér Fico, sa následne uskutočnilo 24. apríla 2014. Na tomto rokovaní podľa jeho oficiálneho programu a ani podľa správ médií nebola reč o značke \"Made in Czechoslovakia,\" ani o podobnom projekte. Za najdôležitejšie považujeme spomenúť správu portálu Webnoviny.sk z 18. decembra 2013, kde sa spomína: \" Opätovné zavedenie označenia výrobkov Made in Czechoslovakia je z hľadiska európskych colných predpisov a predpisov na ochranu spotrebiteľa nereálne . Tvrdí to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Ak európsky dovozca, resp. výrobca uvedie na svojom výrobku určenom na vnútorný trh EÚ 28 označenie krajiny pôvodu formou Made in a krajina pôvodu, musí byť tento údaj pravdivý podľa európskych pravidiel nepreferenčného pôvodu, inak ide o klamanie spotrebiteľa a porušenie zákona na ochranu spotrebiteľov,” uviedol predseda SOPK. Pre objektívnosť považujeme za dôležité spomenúť snahu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky (EXIMBANKA SR) a Českej exportnej banky, a.s., ktoré podpísali, 29. júla 2014, v Bratislave vzájomnú Dohodu o spolupráci. \" Spoločnou dohodou exportno-úverové agentúry SR a ČR rozvinú vzájomnú spoluprácu pri podpore vývozu do tretích krajín, v ktorých budú môcť nadviazať na tradíciu značky CzechoSlovakia . Podpis dohody medzi EXIMBANKOU SR a Českou exportní bankou je prvým krokom k ešte užšej odbornej spolupráci medzi týmito inštitúciami, ktoré majú nezastupiteľné miesto v systéme štátnej podpory exportu obidvoch krajín, \" uvádza sa na stránke Eximbanky. \" Cieľom dohody o spolupráci je okrem rozšírenia priestoru pre obe inštitúcie v oblasti spoločných exportných projektov a transakcií do tretích krajín aj rozšírenie možností pre spoluprácu formou získavania informácií o vhodných exportéroch a importéroch, prípadne pri identifikácii vhodných spoločných projektov alebo transakcií, \" doplnil v tlačovej správe riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov CEB Petr Križan. Nejedná sa však o obnovenie značky Made in Czechoslovakia de iure. Pre zaujímavosť dopĺňame aj stanovisko \" prezidenta SR Andreja Kisku z júla 2014, ktoré prezentoval počas návštevy Prahy, kedy obnovenie značky \" Made in Czechoslovakia \" odmietol. \" Tá značka už je minulosťou ,\" poznamenal s tým, že každá krajina si teraz musí v zahraničí budovať svoje meno. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sľub Roberta Fica o obnovení značky \"Made in Czechoslovakia\" a spoločnej ceste a propagácii značky s českým premiérom nebol splnený z viacerých dôvodov. Prvým je, že do okamihu, kedy bol predpokladaný dátum splnenia došlo k výmene českého premiéra Rusnoka, za Sobotku. Druhým dôvodom je nesplniteľnosť sľubu po právnej stránke, čo potvrdil aj predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory . Sľub hodnotíme ako nesplnený. Uvedený výrok Roberta Fica sme zaznamenali 28. novembra 2013 po návrate z pracovnej návštevy Česka. V Prahe ponúkol českému premiérovi Jiřímu Rusnokovi, aby spolu tento projekt prezentovali v jednej z afrických a ázijských krajín už začiatkom budúceho roka. Podľa Fica je veľa takýchto krajín, kde významní predstavitelia hovoria česky alebo slovensky, lebo študovali na našich školách ešte do roku 1989. „ Toto chceme využiť,“ povedal. Premiér tiež oznámil, že na prelome februára a marca bude ďalšie spoločné rokovanie vlád Slovenska a Českej republiky. \" Povedal, že keď bude vo funkcii, veľmi rád by takúto cestu(pozn. do afrických a ázijských krajín) podstúpil ,\" uviedol na záver Fico. Premiér teda poznamenal, že druhá strana (Rusnok) podmienila splnenie sľubu začiatkom roku 2014 tým, že ostane vo funkcii premiéra. Novým premiérom sa však 17. januára 2014 stal Buhuslav Sobotka, po komplikovanom vývoji po predčasných parlamentných voľbách v ČR. Spoločné stretnutie vlád ČR a SR, ktoré avizoval premiér Fico, sa následne uskutočnilo 24. apríla 2014. Na tomto rokovaní podľa jeho oficiálneho programu a ani podľa správ médií nebola reč o značke \"Made in Czechoslovakia,\" ani o podobnom projekte. Za najdôležitejšie považujeme spomenúť správu portálu Webnoviny.sk z 18. decembra 2013, kde sa spomína: \" Opätovné zavedenie označenia výrobkov Made in Czechoslovakia je z hľadiska európskych colných predpisov a predpisov na ochranu spotrebiteľa nereálne . Tvrdí to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Ak európsky dovozca, resp. výrobca uvedie na svojom výrobku určenom na vnútorný trh EÚ 28 označenie krajiny pôvodu formou Made in a krajina pôvodu, musí byť tento údaj pravdivý podľa európskych pravidiel nepreferenčného pôvodu, inak ide o klamanie spotrebiteľa a porušenie zákona na ochranu spotrebiteľov,” uviedol predseda SOPK. Pre objektívnosť považujeme za dôležité spomenúť snahu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky (EXIMBANKA SR) a Českej exportnej banky, a.s., ktoré podpísali, 29. júla 2014, v Bratislave vzájomnú Dohodu o spolupráci. \" Spoločnou dohodou exportno-úverové agentúry SR a ČR rozvinú vzájomnú spoluprácu pri podpore vývozu do tretích krajín, v ktorých budú môcť nadviazať na tradíciu značky CzechoSlovakia . Podpis dohody medzi EXIMBANKOU SR a Českou exportní bankou je prvým krokom k ešte užšej odbornej spolupráci medzi týmito inštitúciami, ktoré majú nezastupiteľné miesto v systéme štátnej podpory exportu obidvoch krajín, \" uvádza sa na stránke Eximbanky. \" Cieľom dohody o spolupráci je okrem rozšírenia priestoru pre obe inštitúcie v oblasti spoločných exportných projektov a transakcií do tretích krajín aj rozšírenie možností pre spoluprácu formou získavania informácií o vhodných exportéroch a importéroch, prípadne pri identifikácii vhodných spoločných projektov alebo transakcií, \" doplnil v tlačovej správe riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov CEB Petr Križan. Nejedná sa však o obnovenie značky Made in Czechoslovakia de iure. Pre zaujímavosť dopĺňame aj stanovisko \" prezidenta SR Andreja Kisku z júla 2014, ktoré prezentoval počas návštevy Prahy, kedy obnovenie značky \" Made in Czechoslovakia \" odmietol. \" Tá značka už je minulosťou ,\" poznamenal s tým, že každá krajina si teraz musí v zahraničí budovať svoje meno. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "Podľa", "stal", "programu", "správ", "správu", "Dohodu", "doplnil", "stanovisko"], "url": ["https://www.istp.sk/clanok/3819/Znacka-Made-in-Czechoslovakia-m-ze-firmam-pom-ct-na-tretich-trhoch", "https://www.aktuality.sk/clanok/241110/znacka-made-in-czechoslovakia-by-mohla-ozit-hovori-premier-robert-fico/", "http://zpravy.idnes.cz/zeman-jmenoval-sobotku-premierem-zeme-ma-ted-dva-fuq-/domaci.aspx?c=A140117_145222_domaci_kop", "http://www.vlada.gov.sk/spolocne-rokovanie-vlad-sr-a-cr-v-skalici/", "https://www.noviny.sk/slovensko/128549-v-skalici-sa-rokovalo-slovenska-a-ceska-vlada-sedeli-za-jednym-stolom", "https://www.webnoviny.sk/znacka-made-in-czechoslovakia-je-podla-predpisov-nerealna/", "https://www.eximbanka.sk/slovenska-verzia/kontakty-press/tlacove-spravy/znacka-made-in-czechoslovakia-oziva.html?page_id=68014", "https://www.etrend.sk/ekonomika/znacka-made-in-czechoslovakia-nezomiera-exportne-banky-ju-obnovia.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/znacka-made-in-czechoslovakia-nezomiera-exportne-banky-ju-obnovia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:32.613019+00:00"}
{"id": "vr35169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35169", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "V telefóne mi povedal, že sa chce so mnou zhovárať o generálnom prokurátorovi, no ale z kontextu vyplynulo, že ten rozhovor má byť širší a potom pár ľudí, ktorí za mnou prišlo a klebety, ktoré som počul veľmi, veľmi silno naznačovali ako nesmierne sa Smer uchádza o to, aby sa zblížil so Slovenskou demokratickou kresťanskou úniou demokratickou stranou.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:58.881644+00:00"}
{"id": "vr26787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26787", "speaker": "Boris Zala", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-zala", "statement": "V súčasnosti máme (EÚ, pozn.) desať strategických partnerov: USA, Kanada, Brazília, Rusko, Čína, India, Japonsko, Južná Kórea, Juhoafrická republika a Mexiko.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa pracovného dokumentu (.pdf, str. 11) Thomasa Renarda z European Strategic Partnership Observatory z októbra 2013, \" mala Európska Únia v roku 2013 strategické partnerstvá s desiatimi krajinami, menovite Brazília, Kanada, Čína, India, Japonsko, Mexiko, Ruská federácia, Južná Afrika, Južná Kórea a Spojené štáty americké. \" (vlastný preklad, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa pracovného dokumentu (.pdf, str. 11) Thomasa Renarda z European Strategic Partnership Observatory z októbra 2013, \" mala Európska Únia v roku 2013 strategické partnerstvá s desiatimi krajinami, menovite Brazília, Kanada, Čína, India, Japonsko, Mexiko, Ruská federácia, Južná Afrika, Južná Kórea a Spojené štáty americké. \" (vlastný preklad, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["pracovného dokumentu"], "url": ["http://strategicpartnerships.eu/wp-content/uploads/2013/10/WP-ESPO-3-OCTOBER.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:36.932189+00:00"}
{"id": "48821", "numeric_id": 48821, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48821", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "…keď váš odídený človek z ministra pôdohospodárstva, bývalý minister pôdohospodárstva povedal, že OĽaNO už dávno nie je protikorupčným hnutím, tak toto je vaše vysvedčenie.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po viacerých kauzách na ministerstve pôdohospodárstva sa hnutie OĽANO rozhodol opustiť Ján Mičovský, ktorý v ňom pôsobil od roku 2012. Pri príležitosti svojho odchodu napísal na facebook otvorený list , v ktorom popisuje dôvody svojho odchodu a adresuje ho lídrovi hnutia OĽANO Igorovi Matovičovi.\n\nV liste Mičovský kritizuje mnohé praktiky, ktoré sa udiali po jeho odchode na Ministerstve pôdohospodárstva. Bývalý minister v liste avizoval, že kroky jeho nástupcu na ministerstve „zneucťujú protikorupčný étos hnutia”. O niečo ďalej zašiel v rozhovore pre Denník E, kde uviedol, že „stratil nádej, že sa korupcií hnutie postaví čestne na všetkých frontoch“. Mičovský však nikdy nevyslovil slová, že „OĽANO už nie je protikorupčné hnutie”, napriek tomu, že kritizoval kroky jeho nástupcu na ministerstve v tejto oblasti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po viacerých kauzách na ministerstve pôdohospodárstva sa hnutie OĽANO rozhodol opustiť Ján Mičovský, ktorý v ňom pôsobil od roku 2012. Pri príležitosti svojho odchodu napísal na facebook otvorený list , v ktorom popisuje dôvody svojho odchodu a adresuje ho lídrovi hnutia OĽANO Igorovi Matovičovi.", "V liste Mičovský kritizuje mnohé praktiky, ktoré sa udiali po jeho odchode na Ministerstve pôdohospodárstva. Bývalý minister v liste avizoval, že kroky jeho nástupcu na ministerstve „zneucťujú protikorupčný étos hnutia”. O niečo ďalej zašiel v rozhovore pre Denník E, kde uviedol, že „stratil nádej, že sa korupcií hnutie postaví čestne na všetkých frontoch“. Mičovský však nikdy nevyslovil slová, že „OĽANO už nie je protikorupčné hnutie”, napriek tomu, že kritizoval kroky jeho nástupcu na ministerstve v tejto oblasti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["otvorený list", "rozhovore"], "url": ["https://www.facebook.com/micovsky/posts/2701797850119557", "https://e.dennikn.sk/2673863/jan-micovsky-odchadzam-z-klubu-toto-uz-nie-je-moje-olano/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:53.207049+00:00"}
{"id": "43575", "numeric_id": 43575, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43575", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nebolo PS a nebolo SPOLU. Ale bola Sieť a tam tiež ako veľké ovácie a tí mali v prieskumoch približne toľko, čo PS a SPOLU (pred parlamentnými voľbami v roku 2016, pozn.).", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Preferencie strany Sieť boli pred parlamentnými voľbami 2016 približne také, aké sú dnes preferencie koalície PS/SPOLU. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu agentúry FOCUS z augusta 2019 by koalícia PS/SPOLU získala v najbližších parlamentných voľbách 14,9 %. AOK strane v auguste namerala 15,5 %. Štyri mesiace pred parlamentnými voľbami 2016 nameral Focus strane Sieť 13,4 %, MVK zasa 14,9 %. Mesiac pred voľbami mala strana podľa Focusu preferencie 14 %, MVK jej namerala 14,5 % a Polis 10,4 %.", "analysis_paragraphs": ["Preferencie strany Sieť boli pred parlamentnými voľbami 2016 približne také, aké sú dnes preferencie koalície PS/SPOLU. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu agentúry FOCUS z augusta 2019 by koalícia PS/SPOLU získala v najbližších parlamentných voľbách 14,9 %. AOK strane v auguste namerala 15,5 %. Štyri mesiace pred parlamentnými voľbami 2016 nameral Focus strane Sieť 13,4 %, MVK zasa 14,9 %. Mesiac pred voľbami mala strana podľa Focusu preferencie 14 %, MVK jej namerala 14,5 % a Polis 10,4 %."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["FOCUS", "namerala", "nameral", "zasa", "podľa", "namerala", "Polis"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/277_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_august2019_II.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22205661/prieskum-ako-volby-by-vyhral-smer-pred-ps-spolu.html", "https://dennikn.sk/318396/focus-siet-opat-mierne-posilnila-parlamente-sedem-stran/", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=mvk&rok=2015#podrobne-vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=focus&rok=2016", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=mvk&rok=2016#podrobne-vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=polis&rok=2016#podrobne-vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:49.258098+00:00"}
{"id": "48490", "numeric_id": 48490, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48490", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Boli (dúhové vlajky, pozn.) vyvesené viackrát, aj na vysokých školách sa vyvesovali aj na slovenských veľvyslanectvách, aj napr. na sídle ombudsmanky.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dúhová vlajka, globálne ustanovená ako symbol reprezentujúci solidaritu so sexuálnymi menšinami LGBT, bývala posledných pár rokov pravidelne vyvesená na budove úradu ombudsmana počas trvania každoročného Bratislavského Dúhového PRIDE pochodu .\n\nDialo sa tak konkrétne cez funkčné obdobie ombudsmanky Márie Patakyovej (2017-2022). Vlajka bola počas trvania jej mandátu niekoľkokrát vyvesená z okna na budove sídla úradu verejného ochrancu práv na Grösslingovej 2461/35, 811 09 v Bratislave na znak podpory Dúhového pochodu PRIDE. Túto časť výroku je možné hodnotiť ako pravdivú.\n\nNa znak solidarity bola vlajka s dúhovým motívom taktiež vyvesená v roku 2019 na budove Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) priamo jej rektorkou Bohunkou Koklesovou.\n\nČo sa týka budov slovenských veľvyslanectiev, je známy prípad z roku 2016, kedy budova Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti vyvesila na znak verejnej podpory budapeštianskeho PRIDE pochodu vlajky s rovnakým motívom.\n\nV posledných dvoch vyššie uvedených prípadoch, vysokej školy a budovy slovenského veľvyslanectva, sa však podľa medializovaných informácií jednalo o prípad jednej inštitúcie v rámci svojho druhu ( inštitúcie vysokoškolského vzdelania, budovy slovenských diplomatických misií v zahraničí).\n\nNie je teda na mieste vytvárať dojem o viacerých prípadoch vyvesovania dúhových vlajok v rámci jednotlivých typov inštitúcií (použitý plurál pri ‘vysokých školách’ a ‘slovenských veľvyslanectvách’). Výrok teda hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Dúhová vlajka, globálne ustanovená ako symbol reprezentujúci solidaritu so sexuálnymi menšinami LGBT, bývala posledných pár rokov pravidelne vyvesená na budove úradu ombudsmana počas trvania každoročného Bratislavského Dúhového PRIDE pochodu .", "Dialo sa tak konkrétne cez funkčné obdobie ombudsmanky Márie Patakyovej (2017-2022). Vlajka bola počas trvania jej mandátu niekoľkokrát vyvesená z okna na budove sídla úradu verejného ochrancu práv na Grösslingovej 2461/35, 811 09 v Bratislave na znak podpory Dúhového pochodu PRIDE. Túto časť výroku je možné hodnotiť ako pravdivú.", "Na znak solidarity bola vlajka s dúhovým motívom taktiež vyvesená v roku 2019 na budove Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) priamo jej rektorkou Bohunkou Koklesovou.", "Čo sa týka budov slovenských veľvyslanectiev, je známy prípad z roku 2016, kedy budova Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti vyvesila na znak verejnej podpory budapeštianskeho PRIDE pochodu vlajky s rovnakým motívom.", "V posledných dvoch vyššie uvedených prípadoch, vysokej školy a budovy slovenského veľvyslanectva, sa však podľa medializovaných informácií jednalo o prípad jednej inštitúcie v rámci svojho druhu ( inštitúcie vysokoškolského vzdelania, budovy slovenských diplomatických misií v zahraničí).", "Nie je teda na mieste vytvárať dojem o viacerých prípadoch vyvesovania dúhových vlajok v rámci jednotlivých typov inštitúcií (použitý plurál pri ‘vysokých školách’ a ‘slovenských veľvyslanectvách’). Výrok teda hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["vyvesená", "pochodu", "budove", "vyvesená", "je známy"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/476779-patakyova-vyvesila-po-roku-opat-vlajku-lgbti-na-priek-sns/", "https://duhovypride.sk/index.php/o-nas/", "https://www.aktuality.sk/clanok/514169/ombudsmanka-vyvesi-duhovu-vlajku/", "https://dennikn.sk/2880683/gyimesi-duhovu-vlajku-z-vsvu-nezvesi/", "https://dennikn.sk/509855/slovenskom-velvyslanectve-budapesti-vyvesili-duhovu-zastavu/?ref=inm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:24.144297+00:00"}
{"id": "vr34929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34929", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja som chcem povedať, už po voľbách do Európskeho parlamentu vystúpila na predsedníctve a ja som otvorene pomenovala, čo bolo príčinou neúspechu, keď možno všetci ostatní sedeli a báli sa to nejakým spôsobom povedať, ja som povedala, že to boli kauzy. Veď už vtedy bol roztočený nástenkový tender, predaj emisií a podobne, len to bol môj, môj hlas a možno ešte niekoľkýc, ktorí sa pridali.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu zmienku o tom, že by Anna Belousovová takýto výstup mala.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu zmienku o tom, že by Anna Belousovová takýto výstup mala."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:33.933016+00:00"}
{"id": "vr37138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37138", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ústavný súd rozhodol, že toto konanie bolo protiústavné a naša vláda, alebo vláda Roberta Fica musela vyplatiť 2,1 miliardy.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o novelu zákona , ktorá zmenila kritéria uznávania invalidity. Novelu zákona predkladal Ludovít Kaník. \"Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podla § 263 ods. 2 úcinného do 18. júla 2006 (dalej len 'predchádzajúce ustanovenie' - ide o ustanovenie, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou SR), Sociálna poistovna preskúma trvanie invalidity alebo ciastocnej invalidity podla zákona úcinného do 31. decembra 2003...\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poistovna vyplatila sa nám zistit nepodarilo. V clánku portálu sme.sk sa ako predpokladaná ciastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Podla pravda.sk by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhat až na 2,6 miliardy korún.", "analysis_paragraphs": ["Ide o novelu zákona , ktorá zmenila kritéria uznávania invalidity. Novelu zákona predkladal Ludovít Kaník. \"Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podla § 263 ods. 2 úcinného do 18. júla 2006 (dalej len 'predchádzajúce ustanovenie' - ide o ustanovenie, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou SR), Sociálna poistovna preskúma trvanie invalidity alebo ciastocnej invalidity podla zákona úcinného do 31. decembra 2003...\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poistovna vyplatila sa nám zistit nepodarilo. V clánku portálu sme.sk sa ako predpokladaná ciastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Podla pravda.sk by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhat až na 2,6 miliardy korún."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["novelu zákona", "rozhodol,", "sme.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060729_165120_sk_pspravy_p01", "http://www.ana.sk/webd/Portal//sk/Default.aspx?CatID=39&etype=-1&aid=198", "http://www.sme.sk/c/2885375/stat-doplati-invalidnym-dochodcom-penzie-o-ktore-prisli.html#ixzz1CUuSXbsd", "http://peniaze.pravda.sk/stat-vrati-invalidom-vsetky-penzie-d6q-/sk_dochodky.asp?c=A060831_054010_sk_dochodky_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:19.190987+00:00"}
{"id": "vr14297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14297", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...pozrieť sa na prsty bankám. Ja som včera pozeral štatistiku, 600 miliónov eur len zisk na poplatkoch a na ďalších.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danko hovorí o 600 miliónoch, ktoré banky zarábajú na poplatkoch a na nešpecifikovaných ďalších poplatkoch. Podľa finančného webu Hospodárskych novín a informácií Národnej banky Slovenska (NBS), slovenské banky zvýšili v roku 2015 svoj čistý zisk o 13 %, a to na hodnotu 626,03 milióna eur. Keďže sa hodnota približuje údaju, ktorý povedal Danko, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Danko hovorí o 600 miliónoch, ktoré banky zarábajú na poplatkoch a na nešpecifikovaných ďalších poplatkoch. Podľa finančného webu Hospodárskych novín a informácií Národnej banky Slovenska (NBS), slovenské banky zvýšili v roku 2015 svoj čistý zisk o 13 %, a to na hodnotu 626,03 milióna eur. Keďže sa hodnota približuje údaju, ktorý povedal Danko, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["finančného webu", "klesol", "ČTK"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/slovenske-banky-mali-rekordne-zisky-len-z-poplatkov-a-provizii-zarobili-pol-miliardy-1053725", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/slovenske-banky-mali-rekordne-zisky-len-z-poplatkov-a-provizii-zarobili-pol-miliardy-1053725", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/381630-bankam-na-slovensku-sa-darilo-zarobili-626-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:31.038426+00:00"}
{"id": "49104", "numeric_id": 49104, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49104", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Však ja som aj pani prezidentke povedal. Pani prezidentka, ja vám navrhujem alternatívu, kde ja nebudem viesť túto vládu, kde budete mať ministrov, ktorí budú zodpovední za rezorty.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eduard Heger vystúpil začiatkom mája na tlačovej konferencii k aktuálnej politickej situácii. V príhovore požiadal prezidentku o odobratie poverenia viesť vládu, aj keď podľa prezidentkiných slov táto žiadosť nemala žiadny právny efekt.\n\nHeger v príhovore oznámil, že predstavil prezidentke dve alternatívy k vymenovanie úradníckej vlády. V prvej navrhol , aby prezidentka doplnila neobsadené ministerské stoličky svojimi nominantami. Druhou alternatívou bolo, že by Heger vládu neviedol a ministrami by ostali tí, ktorí sú zodpovední za rezorty, ktoré by boli najviac ohrozené touto výmenou.\n\nPrezidentka sa však vyjadrila , že po žiadostiach Vlčana a Káčera vedela, že je potrebné vymenovanie vlády odborníkov a potvrdila, že Hegerove návrhy jej názor nijako nezmenili. V pondelok 15. 5. Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu na čele s Ľudovítom Ódorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Heger vystúpil začiatkom mája na tlačovej konferencii k aktuálnej politickej situácii. V príhovore požiadal prezidentku o odobratie poverenia viesť vládu, aj keď podľa prezidentkiných slov táto žiadosť nemala žiadny právny efekt.", "Heger v príhovore oznámil, že predstavil prezidentke dve alternatívy k vymenovanie úradníckej vlády. V prvej navrhol , aby prezidentka doplnila neobsadené ministerské stoličky svojimi nominantami. Druhou alternatívou bolo, že by Heger vládu neviedol a ministrami by ostali tí, ktorí sú zodpovední za rezorty, ktoré by boli najviac ohrozené touto výmenou.", "Prezidentka sa však vyjadrila , že po žiadostiach Vlčana a Káčera vedela, že je potrebné vymenovanie vlády odborníkov a potvrdila, že Hegerove návrhy jej názor nijako nezmenili. V pondelok 15. 5. Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu na čele s Ľudovítom Ódorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["príhovore", "slov", "navrhol", "vyjadrila", "vymenovala"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=u7pZ5oqDuS4", "https://fb.watch/kPavCogkbe/", "https://www.vlada.gov.sk/e-heger-poziadal-prezidentku-o-zbavenie-poverenia-viest-vladu/?csrt=13439329896355107487", "https://www.youtube.com/watch?v=Xt2Hrmyw2KY", "https://sita.sk/prezidentka-caputova-vymenuje-clenov-uradnickej-vlady-video/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:36.588017+00:00"}
{"id": "42342", "numeric_id": 42342, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42342", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...situácia, keď preberal právomoci terajší prezident Andrej Kiska boli uprázdnené miesta na sudcov, ktorých mal menovať, bola iná, pretože im sa funkčné obdobie skončilo už v čase funkčného obdobia prezidenta Kisku. Naše funkčné obdobie, jedného z nás alebo iného kandidáta, by sa začalo 15. júna s tým, že tie miesta na ústavnom súde sa vyprázdnili teraz vo februári. ", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska začal svoje funkčné obdobie ako prezident 15. júna 2014, kým funkčné obdobie ústavným sudcom sa vtedy skončilo až v polovici júla. Nový prezident, ktorý bude zvolený v marci tohto roku, začne svoje funkčné obdobie až v polovici júna 2019. Funkčné obdobie sa sudcom v súčasnosti skončilo pred prezidentskými voľbami. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nBudúci prezident začne svoje funkčné obdobie po svojej inaugurácii, ktorá prebehne 15. júna 2019. Funkčné obdobie sa terajším deviatim z trinástich ústavných sudcov skončilo už 16. februára 2019 ( .pdf , s. 1). Po tom, ako 14.2. poslanci ani na druhý pokus nezvolili ani jedného kandidáta, sa bude musieť hlasovanie zopakovať.\n\nPrezident Andrej Kiska bol vymenovaný do funkcie 15. júna 2014. 4. júla 2014 sa skončilo funkčné obdobie trom ústavným sudcom ( .pdf , s. 3). 10. júla 2014 však vymenova l do funkcie iba jednu sudkyňu Janu Baricovú. \"Andrej Kiska v júni 2014 vymenoval zo šestice kandidátov na sudcov ÚS, ktorí boli zvolení v NR SR len Janu Baricovú. Podľa jeho slov: \"Ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu.\" Traja kandidáti boli zvolení do funkcie až 14. decembra 2017 ( .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska začal svoje funkčné obdobie ako prezident 15. júna 2014, kým funkčné obdobie ústavným sudcom sa vtedy skončilo až v polovici júla. Nový prezident, ktorý bude zvolený v marci tohto roku, začne svoje funkčné obdobie až v polovici júna 2019. Funkčné obdobie sa sudcom v súčasnosti skončilo pred prezidentskými voľbami. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Budúci prezident začne svoje funkčné obdobie po svojej inaugurácii, ktorá prebehne 15. júna 2019. Funkčné obdobie sa terajším deviatim z trinástich ústavných sudcov skončilo už 16. februára 2019 ( .pdf , s. 1). Po tom, ako 14.2. poslanci ani na druhý pokus nezvolili ani jedného kandidáta, sa bude musieť hlasovanie zopakovať.", "Prezident Andrej Kiska bol vymenovaný do funkcie 15. júna 2014. 4. júla 2014 sa skončilo funkčné obdobie trom ústavným sudcom ( .pdf , s. 3). 10. júla 2014 však vymenova l do funkcie iba jednu sudkyňu Janu Baricovú. \"Andrej Kiska v júni 2014 vymenoval zo šestice kandidátov na sudcov ÚS, ktorí boli zvolení v NR SR len Janu Baricovú. Podľa jeho slov: \"Ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu.\" Traja kandidáti boli zvolení do funkcie až 14. decembra 2017 ( .pdf )."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["obdobie", ".pdf", "nezvolili", "vymenovaný", ".pdf", "vymenova", ".pdf"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/o-post-prezidenta-chce-zabojovat-celkov/375820-clanok.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/1270848/TI_16_2019/dfd3c7b4-8671-4deb-bb4c-e9ae3e53f958", "https://www.webnoviny.sk/online-volba-ustavnych-sudcov-poslanci-budu-na-druhy-pokus-vyberat-kandidatov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-prezident-inauguracia/64890-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/1054954/Tl_+info_47_14_Benatska_+komisia_SR_upr.pdf/03e60f66-922e-4ab9-b052-a20d7394124d", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323476-kiska-vymenoval-janu-baricovu-za-ustavnu-sudkynu/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351111/TL_94_2017/0d95463e-314b-4d79-b556-ac2516b31a3e"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:05.703271+00:00"}
{"id": "49294", "numeric_id": 49294, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49294", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Poprvé, cena elektrickej energie pre domácnosti je je extrémne nízka. Je najnižšia v Európskej únii.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cena elektrickej energie nie je najnižšia v Európskej únii, lacnejšiu koncovú cenu elektriny má 5 krajín EÚ, silovú dve.\n\nNa rok 2023 bola stanovená cena elektriny na 61,21 eura za megawatthodinu. Pre slovenské domácnosti budú Slovenské elektrárne dodávať elektrinu v tejto cene do roku 2024.\n\nPodľa údajov Eurostatu mali slovenské domácnosti v druhej polovici roka 2022 šiestu najlacnejšiu elektrinu spomedzi krajín EÚ. Ak k čistej cene elektriny prirátame dane a ďalšie poplatky, slovenská elektrina je siedma najlacnejšia po Islande, Malte, Chorvátsku, Poľsku, Bulharsku a Maďarsku.\n\nPodľa indexu cien HEPI má Slovensko k júlu 2023 siedmu najlacnejšiu elektrinu v Európskej únii. Menej ako slovenské domácnosti platia za elektrinu domácnosti v Slovinsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku a na Malte.\n\nPortál Statista.com uvádza ako krajiny s nižšou cenou energie pre domácnosti, než má Slovensko, Poľsko, Chorvátsko, Maltu, Bulharsko a Maďarsko a napokon s najnižšou cenou v EÚ Holandsko.\n\nSaS pre portál Demagog.SK uviedla, že koncová cena elektriny je podľa strany na Slovensku šiesta najlacnejšia, silová elektrina tretia. „Na prvom mieste je Maďarsko, ktoré na rozdiel od nás v cene elektriny pre domácnosti nezohľadňuje oprávnené náklady a primeraný zisk, ale túto dotuje zo štátneho rozpočtu, napokon to je zrejmé už na prvý pohľad, keďže silovú elektrinu uvádzajú na úrovni 13,7 eur/MWh. Na druhom mieste je Bulharsko, ktoré však na rozdiel od našej dohody so Slovenskými elektrárňami, voči ktorej nemá námietky ani Európska komisia, toto dosiahlo zmenou rozhodnutia regulačného úradu, čo je v rozpore s právom EÚ a Bulharsko môže čeliť sankciám.”", "analysis_paragraphs": ["Cena elektrickej energie nie je najnižšia v Európskej únii, lacnejšiu koncovú cenu elektriny má 5 krajín EÚ, silovú dve.", "Na rok 2023 bola stanovená cena elektriny na 61,21 eura za megawatthodinu. Pre slovenské domácnosti budú Slovenské elektrárne dodávať elektrinu v tejto cene do roku 2024.", "Podľa údajov Eurostatu mali slovenské domácnosti v druhej polovici roka 2022 šiestu najlacnejšiu elektrinu spomedzi krajín EÚ. Ak k čistej cene elektriny prirátame dane a ďalšie poplatky, slovenská elektrina je siedma najlacnejšia po Islande, Malte, Chorvátsku, Poľsku, Bulharsku a Maďarsku.", "Podľa indexu cien HEPI má Slovensko k júlu 2023 siedmu najlacnejšiu elektrinu v Európskej únii. Menej ako slovenské domácnosti platia za elektrinu domácnosti v Slovinsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku a na Malte.", "Portál Statista.com uvádza ako krajiny s nižšou cenou energie pre domácnosti, než má Slovensko, Poľsko, Chorvátsko, Maltu, Bulharsko a Maďarsko a napokon s najnižšou cenou v EÚ Holandsko.", "SaS pre portál Demagog.SK uviedla, že koncová cena elektriny je podľa strany na Slovensku šiesta najlacnejšia, silová elektrina tretia. „Na prvom mieste je Maďarsko, ktoré na rozdiel od nás v cene elektriny pre domácnosti nezohľadňuje oprávnené náklady a primeraný zisk, ale túto dotuje zo štátneho rozpočtu, napokon to je zrejmé už na prvý pohľad, keďže silovú elektrinu uvádzajú na úrovni 13,7 eur/MWh. Na druhom mieste je Bulharsko, ktoré však na rozdiel od našej dohody so Slovenskými elektrárňami, voči ktorej nemá námietky ani Európska komisia, toto dosiahlo zmenou rozhodnutia regulačného úradu, čo je v rozpore s právom EÚ a Bulharsko môže čeliť sankciám.”"], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["stanovená", "údajov", "indexu", "Statista.com"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22842511/ceny-elektriny-pre-domacnosti-sa-nebudu-zvysovat-do-roku-2024.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/NRG_PC_204__custom_7180608/default/table?lang=en", "https://www.energypriceindex.com/price-data", "https://www.statista.com/statistics/1046505/household-electricity-prices-european-union-eu28-country/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:45.091765+00:00"}
{"id": "vr35501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35501", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Napríklad o priestupkovej imunite absolútne nepotrebujeme ústavný zákon. Stačí nadpolovičná väčšina v parlamente, aby to schválila.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o zákon č. 372/1990 Zb. § 9 o priestupkoch.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o zákon č. 372/1990 Zb. § 9 o priestupkoch."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 372/1990 Zb. § 9"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-priestupkoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:21.512362+00:00"}
{"id": "vr37359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37359", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Maďarská strana okamžite sa nechala počuť a jasne tá reakcia prišla z maďarskej strany, že nebudú rokovať o medzištátnej zmluve so Slovenskou republikou skôr ako Národná rada Slovenskej republiky prijme nejaké jednotné stanovisko, pokiaľ ide o novelu spomínaného zlého Ficovho zákona.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedlo 17. februára 2011 sme.sk , maďarský spolupredseda zmiešanej komisie - štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve.", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedlo 17. februára 2011 sme.sk , maďarský spolupredseda zmiešanej komisie - štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5771583/madarsko-sa-zmluvou-o-obcianstve-zatial-zaoberat-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:24.150926+00:00"}
{"id": "vr15952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15952", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Granát nevybuchol vám (Béla Bugár pozn.), ale susedovi vo dvore", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Útok granátom sa stal v noci zo 4. na 5. mája 1996 v Šamoríne pri dome vtedajšieho poslanca NR SR a predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Bélu Bugára. Neznámy páchateľ údajne netrafil služobné auto Bugára zaparkované pred plotom suseda. Skutok sa mal podľa dostupných informácií skutočne stať v blízkosti Bugárovho pozemku, či však k výbuchu došlo priamo na ňom, alebo na pozemku suseda sa nám nepodarilo overiť. Tvrdenie Vladimíra Mečiara preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Útok granátom sa stal v noci zo 4. na 5. mája 1996 v Šamoríne pri dome vtedajšieho poslanca NR SR a predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Bélu Bugára. Neznámy páchateľ údajne netrafil služobné auto Bugára zaparkované pred plotom suseda. Skutok sa mal podľa dostupných informácií skutočne stať v blízkosti Bugárovho pozemku, či však k výbuchu došlo priamo na ňom, alebo na pozemku suseda sa nám nepodarilo overiť. Tvrdenie Vladimíra Mečiara preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Útok", "SME", "rozhovore", "údajne", "neskôr", "rozhovore", "siedmeho dielu", "viaceré"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2109550/granatovy-utok-na-poslanca-b-bugara.html", "https://www.sme.sk/c/2109550/granatovy-utok-na-poslanca-b-bugara.html", "https://www.sme.sk/c/3407802/bela-bugar-duray-je-intrigan-a-klamar.html", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Co-este-o-Kalim-nevieme-Objavil-sa-aj-na-zaberoch-z-miesta-kde-utocila-mafia-270822", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sokujuce-bugarovi-hodili-do-dvora-granat.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1418801/ROZHOVOR-Bela-Bugar-o-strachu-v-politike--Spaval-som-s-odistenou-zbranou-pod-vankusom-", "https://www.youtube.com/watch?v=h8c0wBTCDSg", "http://www.teraz.sk/magazin/murin-papay-papa-joe-fontana-mafiani/194000-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:00.815809+00:00"}
{"id": "vr31568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31568", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nová vláda Roberta Fica sa ujala moci.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O slovanské nálezy z Bojnej v okrese Topoľčany má záujem aj Vatikán. Podľa predbežných plánov by naše národné poklady mali vystaviť v Rafaelovej sále Vatikánskych múzeí. Výstava by sa mala konať v roku 2013, teda pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Čítajte viac: http://topolcany.sme.sk/c/6345863/o-slovanske-nalezy-z-bojnej-sa-zaujima-vatikan.html#ixzz1sgMEyVU1", "analysis_paragraphs": ["O slovanské nálezy z Bojnej v okrese Topoľčany má záujem aj Vatikán. Podľa predbežných plánov by naše národné poklady mali vystaviť v Rafaelovej sále Vatikánskych múzeí. Výstava by sa mala konať v roku 2013, teda pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Čítajte viac: http://topolcany.sme.sk/c/6345863/o-slovanske-nalezy-z-bojnej-sa-zaujima-vatikan.html#ixzz1sgMEyVU1"], "analysis_date": "2012-04-21", "analysis_sources": {"text": ["Vatikánskych múzeí."], "url": ["http://topolcany.sme.sk/c/6345863/o-slovanske-nalezy-z-bojnej-sa-zaujima-vatikan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:28.669028+00:00"}
{"id": "vr35050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35050", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zrušili sme a zrušíme výdavky na predraženú výstavbu Národného futbalového štadióna. Vláda ju chcela stavať za dvojnásobnú cenu oproti tomu za akú cenu sa postavilo v Prahe podobný štadión.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "podľa informácií zverejnených na stránke úradu vlády mala stáť výstavba Bratislavského štadiónu 69,12 milióna eur. Podľa oficiálnej stránky Synot tip arény Eden, cena stavby nepresiahla 1 mld CZK a bola dostavaná v roku 2008. Pri kurze 23,89 (napr 30/6/2008 ) sa jedná o takmer 42 mld eur. Nejedná sa síce o dvojnásobnú cenu, Mikloš má však pravdu, že sa jedná o podstatne vyššiu cenu.", "analysis_paragraphs": ["podľa informácií zverejnených na stránke úradu vlády mala stáť výstavba Bratislavského štadiónu 69,12 milióna eur. Podľa oficiálnej stránky Synot tip arény Eden, cena stavby nepresiahla 1 mld CZK a bola dostavaná v roku 2008. Pri kurze 23,89 (napr 30/6/2008 ) sa jedná o takmer 42 mld eur. Nejedná sa síce o dvojnásobnú cenu, Mikloš má však pravdu, že sa jedná o podstatne vyššiu cenu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["na stránke úradu vlády", "stránky Synot tip arény", "30/6/2008"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/", "http://www.synottiparena.cz/faq#1", "http://www.exchange-rates.org/HistoricalRates/E/EUR/6-30-2008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:09.025061+00:00"}
{"id": "48301", "numeric_id": 48301, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48301", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "...akým spôsobom proruská propaganda sa snaží meniť naratív štátu a on tomu podľahol.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko ako predseda SNS nominoval do vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 - 2020 jednak ministra obrany a tiež riaditeľa SIS. Najmä SIS vo svojich výročných správach upozorňovala na rozsiahlu ruskú propagandu na území Slovenska. Preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.\n\nAndrej Danko bol predsedom Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2016-2020 v koalícii so stranou Smer-SD a Most-Híd. SNS v tejto vláde, vzhľadom ku koaličnej dohode, nominovala ministra obrany a rovnako tak riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Nakoľko sa riaditeľ Vojenského spravodajstva zodpovedá priamo ministrovi obrany, môžeme potvrdiť, že SNS ovládala aj vojenskú rozviedku a kontrarozviedku.\n\nVo výročných správach za roky 2016 a 2017 sa Ruská federácia spomína výhradne v zahraničnopolitickej oblasti, pričom sa uvádza, že sa snaží presadzovať svoje záujmy a upevňovať svoje veľmocenské pozície a budovať a posilňovať vplyv a zväzky so štátmi v postsovietskom priestore.\n\nOd roku 2018 sa Rusko začína objavovať vo výročných správach SIS v oblasti kontrašpionáže a hybridných hrozieb.\n\nSIS monitorovala aktivity cudzích spravodajských služieb, pričom „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o získavanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany.“\n\nVo výročnej správe SIS v oblasti kontrašpionáže a hybridných hrozieb z roku 2019 sa píše o ruských zdrojoch (oficiálne médiá, štátne inštitúcie), ktoré vytvárali kampane za účelom diskreditácie EÚ a NATO na Slovensku, primárne na internete. Tieto naratívy následne šírili proruské občianske organizácie, skupiny na sociálnych sieťach a tzv. alternatívne médiá.\n\nV správe sa tiež spomína ruská propaganda, ktorá využívala proruských sympatizantov na nekritické šírenie ich posolstiev.\n\nV podobnom duchu sa nesie aj výročná správa SIS z roku 2020 , pričom zdôrazňuje, že SR sa stala terčom kybernetických útokov, z ktorých sú podozrivé ruské spravodajské služby.\n\nSpráva explicitne uvádza: „Že sa takéto spravodajské aktivity diali museli vedieť minimálne čelní predstavitelia štátu, nakoľko v tomto období došlo aj k vyhosteniu spravodajcov Ruska s diplomatickým krytím, pričom o tejto skutočnosti mala SIS dôkazy.“\n\nVojenské spravodajstvo je v zmienkach o Ruskej federácií vo svojich výročných správach o niečo striedmejšie.\n\nNapriek tomu, v správe o činnosti za rok 2019 uvádza „v roku 2019 pretrvával záujem ruských spravodajských služieb o získavanie citlivých a utajovaných informácií vo vzťahu k obranyschopnosti SR a NATO.“\n\nVďaka uvedeným pasážam z výročných správ SIS môžeme hodnotiť výrok ministra Naďa o zaznamenanej činnosti ruskej propagandy na Slovensku, už v čase Andreja Danka na poste predsedu parlamentu, ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko ako predseda SNS nominoval do vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 - 2020 jednak ministra obrany a tiež riaditeľa SIS. Najmä SIS vo svojich výročných správach upozorňovala na rozsiahlu ruskú propagandu na území Slovenska. Preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "Andrej Danko bol predsedom Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2016-2020 v koalícii so stranou Smer-SD a Most-Híd. SNS v tejto vláde, vzhľadom ku koaličnej dohode, nominovala ministra obrany a rovnako tak riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Nakoľko sa riaditeľ Vojenského spravodajstva zodpovedá priamo ministrovi obrany, môžeme potvrdiť, že SNS ovládala aj vojenskú rozviedku a kontrarozviedku.", "Vo výročných správach za roky 2016 a 2017 sa Ruská federácia spomína výhradne v zahraničnopolitickej oblasti, pričom sa uvádza, že sa snaží presadzovať svoje záujmy a upevňovať svoje veľmocenské pozície a budovať a posilňovať vplyv a zväzky so štátmi v postsovietskom priestore.", "Od roku 2018 sa Rusko začína objavovať vo výročných správach SIS v oblasti kontrašpionáže a hybridných hrozieb.", "SIS monitorovala aktivity cudzích spravodajských služieb, pričom „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o získavanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany.“", "Vo výročnej správe SIS v oblasti kontrašpionáže a hybridných hrozieb z roku 2019 sa píše o ruských zdrojoch (oficiálne médiá, štátne inštitúcie), ktoré vytvárali kampane za účelom diskreditácie EÚ a NATO na Slovensku, primárne na internete. Tieto naratívy následne šírili proruské občianske organizácie, skupiny na sociálnych sieťach a tzv. alternatívne médiá.", "V správe sa tiež spomína ruská propaganda, ktorá využívala proruských sympatizantov na nekritické šírenie ich posolstiev.", "V podobnom duchu sa nesie aj výročná správa SIS z roku 2020 , pričom zdôrazňuje, že SR sa stala terčom kybernetických útokov, z ktorých sú podozrivé ruské spravodajské služby.", "Správa explicitne uvádza: „Že sa takéto spravodajské aktivity diali museli vedieť minimálne čelní predstavitelia štátu, nakoľko v tomto období došlo aj k vyhosteniu spravodajcov Ruska s diplomatickým krytím, pričom o tejto skutočnosti mala SIS dôkazy.“", "Vojenské spravodajstvo je v zmienkach o Ruskej federácií vo svojich výročných správach o niečo striedmejšie.", "Napriek tomu, v správe o činnosti za rok 2019 uvádza „v roku 2019 pretrvával záujem ruských spravodajských služieb o získavanie citlivých a utajovaných informácií vo vzťahu k obranyschopnosti SR a NATO.“", "Vďaka uvedeným pasážam z výročných správ SIS môžeme hodnotiť výrok ministra Naďa o zaznamenanej činnosti ruskej propagandy na Slovensku, už v čase Andreja Danka na poste predsedu parlamentu, ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "ministra", "riaditeľa", "2016", "2017", "monitorovala", "2019", "2020"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=predseda/informacie&PoslanecID=929&CisObdobia=7", "https://dennikn.sk/409341/ministri-novej-vlady-smer-sns-siet-most-hid-2016/", "https://www.webnoviny.sk/prezident-kiska-vymenoval-antona-safarika-za-riaditela-sis/", "https://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti-2016.html", "https://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti-2017.html#zahranicnopoliticka-oblast", "https://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti-2018.html#zahranicnopoliticka-oblast", "https://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti-2019.html", "https://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti-2020.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:16.513525+00:00"}
{"id": "49644", "numeric_id": 49644, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49644", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Počas covidu ste nabádali (pozn.: Šimečka) na povinné očkovanie.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Šimečka aj Progresívne Slovensko boli za povinné očkovanie proti covidu-19. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n20. novembra 2021 napísal Michal Šimečka na svoj Facebook status, v ktorom vyhlásil: „Nastal čas na povinné očkovanie. “ V tomto statuse píše, že je nutné zaviesť povinné očkovanie pre dospelých okrem výnimiek zo zdravotných dôvodov proti covidu-19. Rovnaký status bol zverejnený aj na facebookovej stránke Progresívneho Slovenska. V decembri 2021 Progresívne Slovensko zároveň spustilo online petíciu za povinné očkovanie proti covidu-19.\n\nRobert Fico vyhlásil , že Smer urobí všetko pre to, aby povinné očkovanie proti covidu neprešlo. V auguste 2021 strana Smer-SD podala na Ústavnom súde Slovenskej republiky návrh na preskúmanie ústavnosti novely zákona, ktorá umožňovala Úradu verejného zdravotníctva podmieňovať vstup do prevádzok predložením potvrdenia o očkovaní proti koronavírusu alebo negatívneho testu. Ústavný súd ich návrhu vyhovel a pozastavil účinnosť vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva.\n\nDiskutovať o zavedení povinného očkovania na Covid-19 sa začalo v novembri 2021. V Sobotných dialógoch v januári 2021 vtedajší premiér Eduard Heger povedal , že diskutuje s lekármi a právnikmi o zavedení povinneho očkovania Covidu-19. Heger navrhoval povinne očkovať vybrané vekové skupiny aj personál, ktorý prichádza do kontaktu so seniormi. Zároveň vtedy vyhlásil, že ak očkovaniu vybraných skupín budú brániť ústavné prekážky, riešením by malo byť povinné očkovanie celého obyvateľstva.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šimečka aj Progresívne Slovensko boli za povinné očkovanie proti covidu-19. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "20. novembra 2021 napísal Michal Šimečka na svoj Facebook status, v ktorom vyhlásil: „Nastal čas na povinné očkovanie. “ V tomto statuse píše, že je nutné zaviesť povinné očkovanie pre dospelých okrem výnimiek zo zdravotných dôvodov proti covidu-19. Rovnaký status bol zverejnený aj na facebookovej stránke Progresívneho Slovenska. V decembri 2021 Progresívne Slovensko zároveň spustilo online petíciu za povinné očkovanie proti covidu-19.", "Robert Fico vyhlásil , že Smer urobí všetko pre to, aby povinné očkovanie proti covidu neprešlo. V auguste 2021 strana Smer-SD podala na Ústavnom súde Slovenskej republiky návrh na preskúmanie ústavnosti novely zákona, ktorá umožňovala Úradu verejného zdravotníctva podmieňovať vstup do prevádzok predložením potvrdenia o očkovaní proti koronavírusu alebo negatívneho testu. Ústavný súd ich návrhu vyhovel a pozastavil účinnosť vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva.", "Diskutovať o zavedení povinného očkovania na Covid-19 sa začalo v novembri 2021. V Sobotných dialógoch v januári 2021 vtedajší premiér Eduard Heger povedal , že diskutuje s lekármi a právnikmi o zavedení povinneho očkovania Covidu-19. Heger navrhoval povinne očkovať vybrané vekové skupiny aj personál, ktorý prichádza do kontaktu so seniormi. Zároveň vtedy vyhlásil, že ak očkovaniu vybraných skupín budú brániť ústavné prekážky, riešením by malo byť povinné očkovanie celého obyvateľstva."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "bol", "spustilo", "vyhlásil", "podala", "vyhovel", "povedal", "navrhoval"], "url": ["https://www.facebook.com/miso.simecka/posts/427669435390031/", "https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/posts/nastal-%C4%8Das-na-povinn%C3%A9-o%C4%8Dkovanieaktu%C3%A1lna-pandemick%C3%A1-situ%C3%A1cia-n%C3%A1m-u%C5%BE-neumo%C5%BE%C5%88uje-%C4%8Da/435642451266567/", "https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/posts/podporte-pet%C3%ADciu-za-povinn%C3%A9-o%C4%8Dkovaniepovinn%C3%A9-o%C4%8Dkovanie-a-od%C5%A1kod%C5%88ovac%C3%AD-z%C3%A1kon-s%C3%BA-j/442778373886308/", "https://dennikn.sk/minuta/2618467/", "https://www.trend.sk/spravy/smer-sd-pre-novelu-covid-preukazoch-obracia-ustavny-sud-sr", "https://hnonline.sk/slovensko/5167608-smer-vita-rozhodnutie-ustavneho-sudu-ockovanie-musi-byt-dobrovolne", "https://domov.sme.sk/c/22787269/heger-idealnou-cestou-v-boji-s-pandemiou-by-bolo-povinne-ockovanie-vybranych-skupin.html?ref=av-center", "https://domov.sme.sk/c/22787269/heger-idealnou-cestou-v-boji-s-pandemiou-by-bolo-povinne-ockovanie-vybranych-skupin.html?ref=av-center"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:52.779230+00:00"}
{"id": "vr26161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26161", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "My nerušíme školy. My spájame školy.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Od školského roku 2002/2003 do školského roku 2012/2013 zaniklo 26 stredných škôl ako právnych subjektov. Tieto školy sa mohli zrušiť alebo spojiť s inou strednou školou do jednej. Demagog.SK nevie zistiť či išlo o zrušenie alebo o technické spojenie dvoch (alebo viacerých) škôl do jednej. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Kompetencie kraja, podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve: § 9 Samosprávny kraj (1) Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje a zrušuje podľa siete a.) stredné školy,b) učilištia,c) strediská praktického vyučovania. V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) sa skutočne nachádza 16 gymnázií a presne 51 stredných odborných škôl. Analýza stavu stredného školstva (.pdf, s. 21) vydaná NSK v roku 2013 uvádza: \"Celkovo sa od roku 2010 vyradilo zo sústavy vzdelávacích odborov cca 300 odborov a zaradilo sa cca 60 inovatívnych moderných odborov, ktoré zatiaľ v sústave vzdelávacích odborov chýbali.\" \" 3. Návrhy optimalizácie siete škôl na nasledujúce obdobie a) Riešiť situáciu škôl, ktoré trvalo nevedia získať žiakov na štúdium a pre malý počet žiakov majú finančné problémy. ? Zlúčením školy, ktorá má pretrvávajúce finančné problémy viac ako 2 po sebe nasledujúce školské roky s inou školou rovnakého typu v blízkom regióne, ktorá ponúka vo svojej sieti tie isté, alebo podobné študijné a učebné odbory. ? Presťahovaním školy, ktorá má finančné problémy pri zachovaní jej právnej subjektivity do priestorov tej školy, ktorá svoju kapacitu nevyužíva ani na 50 %.\" Táto analýza uvádza aj tabuľku vývoja počtu škôl v NSK, ktorá vychádza z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva: Ako možno vidieť počet stredných škôl ako právnych subjektov klesol od roku 2002 o 26. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od školského roku 2002/2003 do školského roku 2012/2013 zaniklo 26 stredných škôl ako právnych subjektov. Tieto školy sa mohli zrušiť alebo spojiť s inou strednou školou do jednej. Demagog.SK nevie zistiť či išlo o zrušenie alebo o technické spojenie dvoch (alebo viacerých) škôl do jednej. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Kompetencie kraja, podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve: § 9 Samosprávny kraj (1) Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje a zrušuje podľa siete a.) stredné školy,b) učilištia,c) strediská praktického vyučovania. V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) sa skutočne nachádza 16 gymnázií a presne 51 stredných odborných škôl. Analýza stavu stredného školstva (.pdf, s. 21) vydaná NSK v roku 2013 uvádza: \"Celkovo sa od roku 2010 vyradilo zo sústavy vzdelávacích odborov cca 300 odborov a zaradilo sa cca 60 inovatívnych moderných odborov, ktoré zatiaľ v sústave vzdelávacích odborov chýbali.\" \" 3. Návrhy optimalizácie siete škôl na nasledujúce obdobie a) Riešiť situáciu škôl, ktoré trvalo nevedia získať žiakov na štúdium a pre malý počet žiakov majú finančné problémy. ? Zlúčením školy, ktorá má pretrvávajúce finančné problémy viac ako 2 po sebe nasledujúce školské roky s inou školou rovnakého typu v blízkom regióne, ktorá ponúka vo svojej sieti tie isté, alebo podobné študijné a učebné odbory. ? Presťahovaním školy, ktorá má finančné problémy pri zachovaní jej právnej subjektivity do priestorov tej školy, ktorá svoju kapacitu nevyužíva ani na 50 %.\" Táto analýza uvádza aj tabuľku vývoja počtu škôl v NSK, ktorá vychádza z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva: Ako možno vidieť počet stredných škôl ako právnych subjektov klesol od roku 2002 o 26. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["č. 586/2003 Z.z.", "Analýza", "Ústavu"], "url": ["https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Z%C3%A1kon%20%C4%8D.%20596_2003%20Z.z.%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20spr%C3%A1ve%20a%20samospr%C3%A1ve.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/skolstvo/final_analyza_2013.pdf", "http://www.uips.sk/statistiky/statisticka-rocenka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:08.714183+00:00"}
{"id": "49796", "numeric_id": 49796, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49796", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Máte správy ombudsmana Dobrovodského, ktorý informoval ministra vnútra o tom, že dochádza k násiliu, policajnému násiliu na rôznych obetiach, väčšinou sú to sociálne znevýhodnené skupiny alebo ľudia, ktorí nie sú pripravení a ochotní sa ísť sťažovať a hlavne majú strach sa ísť sťažovať na políciu, kde dostali bitku. Takže ho upozorňoval na niektoré nedostatky, všetky tieto nedostatky, na ktoré ombudsman upozorňoval, minister vnútra zamietol.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejný ochranca práv upozornil na viacero prípadov policajného násilia, najmä voči znevýhodneným osobám, už vo svojej výročnej správe za rok 2023. Ešte v januári 2024 predstavil ministerstvu vnútra celkovo 12 opatrení zameraných na prevenciu a zamedzenie policajného násilia. Ministerstvo však tieto odporúčania odmietlo ako neopodstatnené. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n5. novembra 2024 sa v Košiciach udial incident, pri ktorom policajt brutálne zbil 48-ročného muža po tom, ako bol prichytený pri pokuse ukradnúť fľašu alkoholu. Muž zraneniam na druhý deň v nemocnici podľahol.\n\nIde už o minimálne tretí medializovaný prípad policajnej brutality v Košiciach za pomerne krátke obdobie. V roku 2020 mal po zadržaní a policajnom výsluchu skončiť iný muž v nemocnici s prasknutou lebkou. V lete 2024 sa zas mal odohrať prípad, kedy policajti zadržaného muža fyzicky a sexuálne napadli.\n\nVerejný ochrancovia práv dlhodobo upozorňujú na nevyhovujúce podmienky na policajných staniciach. Mária Patakyová, ktorá bola vo funkcii verejnej ochrankyne práv v rokoch 2017 – 2022, ešte počas svojho pôsobenia upozorňovala na neprimerané použitie sily pri realizácii služobných zákrokov príslušníkmi polície.\n\nPatakyová apelovala na používanie telových kamier na uniformách policajtov, ktoré môžu slúžiť ako na ochranu osôb pred neprimeraným použitím sily, tak aj na ochranu polície pred nedôvodnými obvineniami z neprimeraného použitia sily.\n\nNa zavedenie takýchto kamier odborníci vyzývajú minimálne od policajnej razie v Moldave nad Bodvou, ktorá sa odohrala ešte v roku 2013.\n\nVerejný ochranca práv Róbert Dobrovodský ešte v januári 2024 predstavil ministerstvu vnútra celkovo 12 opatrení, zameraných na prevenciu a zamedzenie policajného násilia. Vyplýva to z oficiálnej komunikácie medzi úradom Róberta Dobrovodského a ministerstva vnútra.\n\nMedzi opatreniami bolo aj odporúčanie vzdelávania policajtov, aby boli donucovacie prostriedky používané v súlade so základnými ľudskými právami. Príslušníci policajného zboru by mali rovnako podľa ombudsmana čo najdetailnejšie zaznamenávať priebehy zákrokov. Zároveň by ministertvo malo vytvoriť príručku dobrej praxe, ktorá by slúžila ako praktický návod na zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov.\n\nMinisterstvo vnútra, prostredníctvom štátnej tajomníčky Lucie Kurilovskej, všetky tieto návrhy odmietlo ako neopodstatnené. Ministerstvo sa v komentári pre denník SME postupu štátnej tajomníčky zastalo. Uviedlo, že problémom je nedodržiavanie postupov policajtmi, nie postupy ako také. Ďalším problémom má byť preťaženosť policajtov.\n\nVo svojej výročnej správe za rok 2023 informoval verejný ochranca práv o celkovo šiestich prípadoch problematického konania príslušníkov policajného zboru. V štyroch zo šiestich prípadov išlo o neprimerané násilie. Tri z týchto prípadov sa obeťami stali osoby v znevýhodnených pozíciach, konkrétne Rómovia.", "analysis_paragraphs": ["Verejný ochranca práv upozornil na viacero prípadov policajného násilia, najmä voči znevýhodneným osobám, už vo svojej výročnej správe za rok 2023. Ešte v januári 2024 predstavil ministerstvu vnútra celkovo 12 opatrení zameraných na prevenciu a zamedzenie policajného násilia. Ministerstvo však tieto odporúčania odmietlo ako neopodstatnené. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.", "5. novembra 2024 sa v Košiciach udial incident, pri ktorom policajt brutálne zbil 48-ročného muža po tom, ako bol prichytený pri pokuse ukradnúť fľašu alkoholu. Muž zraneniam na druhý deň v nemocnici podľahol.", "Ide už o minimálne tretí medializovaný prípad policajnej brutality v Košiciach za pomerne krátke obdobie. V roku 2020 mal po zadržaní a policajnom výsluchu skončiť iný muž v nemocnici s prasknutou lebkou. V lete 2024 sa zas mal odohrať prípad, kedy policajti zadržaného muža fyzicky a sexuálne napadli.", "Verejný ochrancovia práv dlhodobo upozorňujú na nevyhovujúce podmienky na policajných staniciach. Mária Patakyová, ktorá bola vo funkcii verejnej ochrankyne práv v rokoch 2017 – 2022, ešte počas svojho pôsobenia upozorňovala na neprimerané použitie sily pri realizácii služobných zákrokov príslušníkmi polície.", "Patakyová apelovala na používanie telových kamier na uniformách policajtov, ktoré môžu slúžiť ako na ochranu osôb pred neprimeraným použitím sily, tak aj na ochranu polície pred nedôvodnými obvineniami z neprimeraného použitia sily.", "Na zavedenie takýchto kamier odborníci vyzývajú minimálne od policajnej razie v Moldave nad Bodvou, ktorá sa odohrala ešte v roku 2013.", "Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský ešte v januári 2024 predstavil ministerstvu vnútra celkovo 12 opatrení, zameraných na prevenciu a zamedzenie policajného násilia. Vyplýva to z oficiálnej komunikácie medzi úradom Róberta Dobrovodského a ministerstva vnútra.", "Medzi opatreniami bolo aj odporúčanie vzdelávania policajtov, aby boli donucovacie prostriedky používané v súlade so základnými ľudskými právami. Príslušníci policajného zboru by mali rovnako podľa ombudsmana čo najdetailnejšie zaznamenávať priebehy zákrokov. Zároveň by ministertvo malo vytvoriť príručku dobrej praxe, ktorá by slúžila ako praktický návod na zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov.", "Ministerstvo vnútra, prostredníctvom štátnej tajomníčky Lucie Kurilovskej, všetky tieto návrhy odmietlo ako neopodstatnené. Ministerstvo sa v komentári pre denník SME postupu štátnej tajomníčky zastalo. Uviedlo, že problémom je nedodržiavanie postupov policajtmi, nie postupy ako také. Ďalším problémom má byť preťaženosť policajtov.", "Vo svojej výročnej správe za rok 2023 informoval verejný ochranca práv o celkovo šiestich prípadoch problematického konania príslušníkov policajného zboru. V štyroch zo šiestich prípadov išlo o neprimerané násilie. Tri z týchto prípadov sa obeťami stali osoby v znevýhodnených pozíciach, konkrétne Rómovia."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["zbil", "roku 2020", "lete 2024", "upozorňovala", "apelovala", "vyzývajú", "predstavil", "odporúčanie", "odmietlo", "informoval"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/23410622/poznali-obet-policajnej-bitky-kradol-ale-nezasluzil-si-zomriet-vravia.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22547320/brutalita-na-policajnej-stanici-policajta-obvinili-zo-zlocinu-a-precinu.html", "https://dennikn.sk/4275300/poslanci-v-pondelok-navstivili-kosicke-policajne-oddelenie-kde-malo-dojst-k-vysluchu-s-brutalnym-nasilim-otazok-pribudlo-hovori-marcinkova/#:~:text=Doteraz%20nebol%20nikto%20z%C2%A0policajtov%20obvinen%C3%BD%20ani%20postaven%C3%BD%20mimo%20slu%C5%BEby%2C%20vy%C5%A1etrovanie%20st%C3%A1le%20pokra%C4%8Duje.", "https://www.teraz.sk/slovensko/patakyova-pripomina-mikulcovi-policajn/557089-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/patakyova-pripomina-mikulcovi-policajn/557089-clanok.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22955577/uz-ziadna-razia-v-moldave-ci-zarabanie-na-pokutach-policajti-dostanu-na-uniformy-kamery.html", "https://domov.sme.sk/c/23411571/na-policajne-nasilie-upozornil-ombudsman-sutaja-estoka-uz-v-januari-vsetky-riesenia-odmietol.html", "https://domov.sme.sk/c/23411571/na-policajne-nasilie-upozornil-ombudsman-sutaja-estoka-uz-v-januari-vsetky-riesenia-odmietol.html", "https://domov.sme.sk/c/23411571/na-policajne-nasilie-upozornil-ombudsman-sutaja-estoka-uz-v-januari-vsetky-riesenia-odmietol.html", "https://vop.gov.sk/vyrocne-spravy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:27.722754+00:00"}
{"id": "vr25680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25680", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Slovensko nemalo nikdy ani vyrovnaný rozpočet.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v O5M12 (28. apríla 2013) a Na telo 28. apríla 2013 Podľa dokumentu NBS od roku 1993 do roku 2011 celková bilancia štátneho rozpočtu SR nikdy nedosiahla kladné hodnoty. Rozpočty na roky 2012 a 2013 taktiež počítali so schodkom 3,6 resp. 3 mld. eur. Rozpočet na rok 2014 počíta zo schodkom viac ako dve miliardy eur. Minister má teda pravdu, keď tvrdí, že Slovensko nikdy nehospodárilo s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v O5M12 (28. apríla 2013) a Na telo 28. apríla 2013 Podľa dokumentu NBS od roku 1993 do roku 2011 celková bilancia štátneho rozpočtu SR nikdy nedosiahla kladné hodnoty. Rozpočty na roky 2012 a 2013 taktiež počítali so schodkom 3,6 resp. 3 mld. eur. Rozpočet na rok 2014 počíta zo schodkom viac ako dve miliardy eur. Minister má teda pravdu, keď tvrdí, že Slovensko nikdy nehospodárilo s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "dokumentu", "2012", "2013", "2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/379/?ph=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/380/?politik=48", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-438", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:00.621210+00:00"}
{"id": "vr34620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34620", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čo mám povedať, že by som privítal nejakého protikandidáta? Ja som otvorený pre súťaž, súťaživosť. Aj sme mali, na podpredsedov kandidovalo 10 osôb na 6 miest.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidátov na post podpredsedu KDH bolo 10. Okrem 6 úspešných kandidátov, ktorých navrhla Rada KDH - Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký, sa o post uchádzali aj Mária Sobolová, Ján Dečo, Ferdinand Turinič a Ladislav Štefanec, ktorý vo voľbe neuspeli.", "analysis_paragraphs": ["Kandidátov na post podpredsedu KDH bolo 10. Okrem 6 úspešných kandidátov, ktorých navrhla Rada KDH - Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký, sa o post uchádzali aj Mária Sobolová, Ján Dečo, Ferdinand Turinič a Ladislav Štefanec, ktorý vo voľbe neuspeli."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Kandidátov"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:40.946162+00:00"}
{"id": "vr37702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37702", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A potom je tam ešte podstatná vec, a to je vnímanie sporiteľa a jeho finančnej gramotnosti a sklonu k riziku, ktoré podľa posledných prieskumov Focusu ešte niekedy z jesene jednoznačne hovoria o tom, že to je vo veľmi zlom stave.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Samotný prieskum agentúry Focus na stránkach dostupný nie je, ale informácie o výsledkoch výskumu priniesla napríklad agentúra SITA . O tom, že mnohí sporitelia nemajú skúsenosti s investovaním, nevedia presne do akého typu fondov z hladiska rizika investujú a nie sú rizikovému investovaniu naklonení, svedcia napríklad tieto závery prieskumu: \"Vyše polovica sporitelov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väcšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných financných nástrojov. Hoci si na svoj dôchodok sporia vo fondoch, ktoré majú od vzniku druhého piliera prívlastok najrizikovejšie, pre takmer dve tretiny sporitelov je riziko pri investovaní neželaným javom. Ochota akceptovat riziká pri investovaní dôchodkových úspor nie je podla prieskumu závislá od úrovne vedomostí o systéme starobného dôchodkového sporenia. 'Až polovica sporitelov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostnuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde.' Naopak, len tretina sporitelov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutocnosti (približne 60 %). Bezmála pätina sporitelov (18 %) v prieskume nevedelo uviest typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí. Podobný Kažimírov výrok sme už overovali tu .", "analysis_paragraphs": ["Samotný prieskum agentúry Focus na stránkach dostupný nie je, ale informácie o výsledkoch výskumu priniesla napríklad agentúra SITA . O tom, že mnohí sporitelia nemajú skúsenosti s investovaním, nevedia presne do akého typu fondov z hladiska rizika investujú a nie sú rizikovému investovaniu naklonení, svedcia napríklad tieto závery prieskumu: \"Vyše polovica sporitelov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väcšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných financných nástrojov. Hoci si na svoj dôchodok sporia vo fondoch, ktoré majú od vzniku druhého piliera prívlastok najrizikovejšie, pre takmer dve tretiny sporitelov je riziko pri investovaní neželaným javom. Ochota akceptovat riziká pri investovaní dôchodkových úspor nie je podla prieskumu závislá od úrovne vedomostí o systéme starobného dôchodkového sporenia. 'Až polovica sporitelov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostnuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde.' Naopak, len tretina sporitelov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutocnosti (približne 60 %). Bezmála pätina sporitelov (18 %) v prieskume nevedelo uviest typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí. Podobný Kažimírov výrok sme už overovali tu ."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["agentúry Focus", "SITA", "tu"], "url": ["http://www.focus-research.sk/?section=show&id=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/5720661/vacsina-sporitelov-v-rastovych-fondoch-nechce-riziko.html", "http://www.demagog.sk/hladat?q=prieskum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:51.551766+00:00"}
{"id": "vr31141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31141", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Lesné pozemky predstavujú základný stabilizačný prvok krajiny. Do dnešného dňa nebolo ukončené usporiadanie vlastníctva v zmysle reštitučných nárokov.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe o lesnom hospodárstve SR za rok 2010 (.rtf) sa uvádza: \" Usporiadanie vlastníctva lesov v zmysle reštitučných zákonov nebolo ukončené . Najvyšší podiel neodovzdaných lesov je v užívaní štátneho podniku LESY SR.\" SITA z dňa 8. decembra 2011: \" Lesy SR sú v súčasnosti povinné spravovať približne 200-tisíc hektárov neštátnych neodovzdaných lesných pozemkov , čo predstavuje približne 18 % z celkovej výmery lesov na Slovensku. Sú to buď pozemky, na ktoré si síce užívatelia uplatnili vrátenie užívacích práv, ale z rôznych objektívnych aj subjektívnych dôvodov im užívanie nebolo vrátené. Alebo ide o také pozemky, na ktoré si užívatelia neuplatnili vrátenie užívacích práv a súčasný správca nemôže bez nájomnej zmluvy obhospodarovať tieto pozemky.\"", "analysis_paragraphs": ["V správe o lesnom hospodárstve SR za rok 2010 (.rtf) sa uvádza: \" Usporiadanie vlastníctva lesov v zmysle reštitučných zákonov nebolo ukončené . Najvyšší podiel neodovzdaných lesov je v užívaní štátneho podniku LESY SR.\" SITA z dňa 8. decembra 2011: \" Lesy SR sú v súčasnosti povinné spravovať približne 200-tisíc hektárov neštátnych neodovzdaných lesných pozemkov , čo predstavuje približne 18 % z celkovej výmery lesov na Slovensku. Sú to buď pozemky, na ktoré si síce užívatelia uplatnili vrátenie užívacích práv, ale z rôznych objektívnych aj subjektívnych dôvodov im užívanie nebolo vrátené. Alebo ide o také pozemky, na ktoré si užívatelia neuplatnili vrátenie užívacích práv a súčasný správca nemôže bez nájomnej zmluvy obhospodarovať tieto pozemky.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["správe o lesnom hospodárstve SR za rok 2010", "SITA"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=ukoncenie%20usporiadania%20lesov&source=web&cd=9&ved=0CGAQFjAI&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D359692&ei=NgZOT82EOYL1sgbgr6CoDw&usg=AFQjCNEQA28O5M7OR351M8a7edKHoB1lwA&sig2=dYR9ou7sAEalZNaGBqme9Q", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/lesy-zatial-nemozu-tazit-na-nestatnych-pozemkoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:24.582070+00:00"}
{"id": "47048", "numeric_id": 47048, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47048", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Len kvôli tomuto (plošnému testovaniu - pozn.) sme sa dostali na tie najhoršie priečky na svete. Veď zoberte si, čo iné robí Slovenská republika v porovnaní s inými krajinami ako je testovanie? No jedine to testovanie. A práve preto sme najhorší na svete.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú dostupné žiadne, nieto spoľahlivé analýzy, ktoré by skúmali dôvody, pre ktoré Slovensko skončilo s najviac umrtiami na hlavu resp.počtom nakazených na svete. Šírenie vírusu a úmrtnosť však ovplyvňuje viacero faktorov: prísnosť opatrení, ich dodržiavanie a vymáhanie, dôvera v inštitúcie, miera testovania PCR testami, trasovanie kontaktov, podiel rôznych mutácií v krajine či mobilita obyvateľstva. Viaceré štúdie však naznačujú, že plošné testovania mali vplyv na pokles šírenia koronavírusu - tvrdenie tak skôr smeruje k nepravde. Keďže však nie je zrejmé, ktorý z faktorov ako (a či práve on kriticky) prispel k tomu, že Slovensko viedlo rebríčky úmrtnosti, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako neoveriteľné. Podľa Our World in Data malo Slovensko od 6. februára do 5. marca najvyšší sedemdňový priemer počtu úmrtí na Covid-19 na milión obyvateľov na svete. Najhorší sme boli aj v počte hospitalizovaných na milión obyvateľov, a to medzi 6. do 23. februárom. V oboch ukazovateľoch nás neskôr predbehlo Česko. Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol , že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania. Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia. Podľa štúdie , ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu. Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.” Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí. Ľuboš Blaha neposkytol portálu Demagóg.SK dôkaz pre svoje tvrdenie. Všeobecne uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú dostupné žiadne, nieto spoľahlivé analýzy, ktoré by skúmali dôvody, pre ktoré Slovensko skončilo s najviac umrtiami na hlavu resp.počtom nakazených na svete. Šírenie vírusu a úmrtnosť však ovplyvňuje viacero faktorov: prísnosť opatrení, ich dodržiavanie a vymáhanie, dôvera v inštitúcie, miera testovania PCR testami, trasovanie kontaktov, podiel rôznych mutácií v krajine či mobilita obyvateľstva. Viaceré štúdie však naznačujú, že plošné testovania mali vplyv na pokles šírenia koronavírusu - tvrdenie tak skôr smeruje k nepravde. Keďže však nie je zrejmé, ktorý z faktorov ako (a či práve on kriticky) prispel k tomu, že Slovensko viedlo rebríčky úmrtnosti, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako neoveriteľné. Podľa Our World in Data malo Slovensko od 6. februára do 5. marca najvyšší sedemdňový priemer počtu úmrtí na Covid-19 na milión obyvateľov na svete. Najhorší sme boli aj v počte hospitalizovaných na milión obyvateľov, a to medzi 6. do 23. februárom. V oboch ukazovateľoch nás neskôr predbehlo Česko. Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol , že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania. Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia. Podľa štúdie , ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu. Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.” Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí. Ľuboš Blaha neposkytol portálu Demagóg.SK dôkaz pre svoje tvrdenie. Všeobecne uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["počtu úmrtí", "počte hospitalizovaných", "uviedol", "štúdie", "vyjadrenia", "malo", "bolo", "hodnotili"], "url": ["https://ourworldindata.org/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=earliest..latest&country=GBR~SVK~USA~ISR~CZE~BRA~IND~RUS~TUR~FRA~DEU~COL&region=World&deathsMetric=true&interval=smoothed&hideControls=true&perCapita=true&smoothing=7&pickerMetric=location&pickerSort=asc", "https://ourworldindata.org/grapher/current-covid-hospitalizations-per-million?tab=chart&stackMode=absolute&time=2020-03-01..latest&country=AUT~CZE~FRA~HUN~ITA~POL~SVK~ESP~GBR~USA", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2021668_pravidelne-testovanie-antigenovymi-testami-moze-prispievat-k-zvysovaniu-nakazenych", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://www.worldometers.info/coronavirus/", "https://theconversation.com/coronavirus-why-is-portugal-being-hit-so-hard-154352", "https://demagog.sk/vyrok/46111/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:05.617558+00:00"}
{"id": "vr15350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15350", "speaker": "Natália Blahová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-blahova", "statement": "No, ja si myslím v prvom rade, že treba obrátiť oči na to, že kde je tá proklamovaná istota, ktorú táto vláda ponúkala. Ja si nepamätám v histórii Slovenska, že by sme boli účastní toho, že by bolo po pár mesiacoch treba rekonštruovať vládu.", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak zoberieme do úvahy vlády pred oficiálnym vznikom Slovenskej republiky 1.Januára1993, výrok poslankyne Blahovej by sme považovali za nepravdivý. Avšak ak mala poslankyňa na mysli vlády po roku 1993, jej výrok je pravdivý. Pred vznikom samostanej Slovenskej republiky došlo k rekonštrukcii vlád vo viacerých prípadoch skôr ako v roku 2016 v prípade ex-ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Romana Brecelyho, ktorý zastával svoj post od marca do augusta 2016. Vláda sa menej ako 5 mesiacov od jej vzniknutia rekonštruovala pred rokom 1993 v týchto prípadoch:", "analysis_paragraphs": ["Ak zoberieme do úvahy vlády pred oficiálnym vznikom Slovenskej republiky 1.Januára1993, výrok poslankyne Blahovej by sme považovali za nepravdivý. Avšak ak mala poslankyňa na mysli vlády po roku 1993, jej výrok je pravdivý. Pred vznikom samostanej Slovenskej republiky došlo k rekonštrukcii vlád vo viacerých prípadoch skôr ako v roku 2016 v prípade ex-ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Romana Brecelyho, ktorý zastával svoj post od marca do augusta 2016. Vláda sa menej ako 5 mesiacov od jej vzniknutia rekonštruovala pred rokom 1993 v týchto prípadoch:"], "analysis_date": "2016-09-08", "analysis_sources": {"text": ["vláda predsedu Jána Čarnogurského", "vláda predsedu Vladimíra Mečiara", "vláda predsedu Milana Čiča"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-23-4-1991-do-24-6-1992/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-27-6-1990-do-22-4-1991/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-12-12-1989-do-26-6-1990/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:42.025089+00:00"}
{"id": "vr28872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28872", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "napríklad ľudia, ktorí sú nezamestnaní, ale nie sú evidovaní, to znamená, nie sú poistencami štátu. Oni si musia zdravotné poistenie platiť, hej, ktoré je teraz vo výške 56,35.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnaná osoba, ktorá nie je vedená v evidencii úradu práce, tzn. dobrovoľne nezamestnaná osoba (samoplatiteľ) odvádza mesačný preddavok poistného príslušnej zdravotnej poisťovni. Ten je v prípade samoplatiteľa bez zdravotného postihnutia 56,35 €. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnaná osoba, ktorá nie je vedená v evidencii úradu práce, tzn. dobrovoľne nezamestnaná osoba (samoplatiteľ) odvádza mesačný preddavok poistného príslušnej zdravotnej poisťovni. Ten je v prípade samoplatiteľa bez zdravotného postihnutia 56,35 €. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["preddavok"], "url": ["https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/dobrovolne-nezamestnana-osoba-samoplatitel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:11.379649+00:00"}
{"id": "vr14320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14320", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A ten Odór povedal, že jedna tretina zdrojov, myslím, jedna štvrtina hovoril, aby som bol presný, sa rozkradne.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľudovít Odór hovoril o štvrtine zdrojov nasledovne: „Štvrtina peňazí v zdravotníctve ide hore komínom,“ povedal (približne 12.-13. minúta) v diskusii Denníka N o zdravotníctve.Z kontextu relácie však vyplýva, že Odór hovoril o neefektívne využitých zdrojoch celkovo, teda nielen o rozkradnutých prostriedkoch.V tej istej diskusii (v 43. minúte) povedal iný diskutujúci- lekár Peter Visolajský, že neoficiálne odhady hovoria o \"odlievaní\" približne polovice z tých 4 miliárd, ktoré idú na zdravotníctvo. Keďže Odór nehovoril len o rozkrádaní, ale o neefektívnom využívaní, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Odór hovoril o štvrtine zdrojov nasledovne: „Štvrtina peňazí v zdravotníctve ide hore komínom,“ povedal (približne 12.-13. minúta) v diskusii Denníka N o zdravotníctve.Z kontextu relácie však vyplýva, že Odór hovoril o neefektívne využitých zdrojoch celkovo, teda nielen o rozkradnutých prostriedkoch.V tej istej diskusii (v 43. minúte) povedal iný diskutujúci- lekár Peter Visolajský, že neoficiálne odhady hovoria o \"odlievaní\" približne polovice z tých 4 miliárd, ktoré idú na zdravotníctvo. Keďže Odór nehovoril len o rozkrádaní, ale o neefektívnom využívaní, výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "diskusii"], "url": ["https://dennikn.sk/tema/diskusia-o-zdravotnictve/", "https://dennikn.sk/tema/diskusia-o-zdravotnictve/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:26.087325+00:00"}
{"id": "vr26987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26987", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď ak je tu 10% párov, ktoré nemôžu mať deti...", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Brocka uvádza štatistiku neplodnosti \"tu\" teda na Slovensku. Podľa vyjadrenia hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu a vedúceho lekár Centra reprodukčnej medicíny UNB Martina Petrenka, na Slovensku nemôže počať dieťa bez pomoci medicíny 15 až 20 percent párov. V roku 2011 uvádzal vtedajší hlavný odborník na reprodukčnú medicínu Ministerstva zdravotníctva Jozef Války uviedol, že \" Ide približne o 15 percent partnerov, keď obaja majú normálny nález, ale nemôžu mať deti.\" Vzhľadom na to, že Brocka uvádza číslo o pät percentuálnych bodov nižšie, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Existujú viaceré štatistiky, ktoré udávajú priemernú neplodnosť v rôznych regiónoch: Sanatórium pre liečbu neplodnosti píše , že \" 2 až 10% párov nie je schopných počať dieťa prirodzeným spôsobom \". Odvolávajú sa na štatistiky WHO. Americký vládny portál Women´s Health uvádza , že 10% žien v Spojených štátoch vo veku 15-44 rokov má ťažkosti s otehotnením alebo donosením dieťaťa. Americká spoločnosť pre reproduktívnu medicínu tvrdí , že 12% populácie v reproduktívnom veku je postihnuté neplodnosťou. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza , že až štvrtina párov v rozvojových krajinách trpí neplodnosťou. Portál UpToDate tvrdí , že v Európe a Severnej Amerike sa každoročne vyskytne 15% párov, ktorým sa napriek úsiliu nepodarí počať. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Brocka uvádza štatistiku neplodnosti \"tu\" teda na Slovensku. Podľa vyjadrenia hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu a vedúceho lekár Centra reprodukčnej medicíny UNB Martina Petrenka, na Slovensku nemôže počať dieťa bez pomoci medicíny 15 až 20 percent párov. V roku 2011 uvádzal vtedajší hlavný odborník na reprodukčnú medicínu Ministerstva zdravotníctva Jozef Války uviedol, že \" Ide približne o 15 percent partnerov, keď obaja majú normálny nález, ale nemôžu mať deti.\" Vzhľadom na to, že Brocka uvádza číslo o pät percentuálnych bodov nižšie, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Existujú viaceré štatistiky, ktoré udávajú priemernú neplodnosť v rôznych regiónoch: Sanatórium pre liečbu neplodnosti píše , že \" 2 až 10% párov nie je schopných počať dieťa prirodzeným spôsobom \". Odvolávajú sa na štatistiky WHO. Americký vládny portál Women´s Health uvádza , že 10% žien v Spojených štátoch vo veku 15-44 rokov má ťažkosti s otehotnením alebo donosením dieťaťa. Americká spoločnosť pre reproduktívnu medicínu tvrdí , že 12% populácie v reproduktívnom veku je postihnuté neplodnosťou. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza , že až štvrtina párov v rozvojových krajinách trpí neplodnosťou. Portál UpToDate tvrdí , že v Európe a Severnej Amerike sa každoročne vyskytne 15% párov, ktorým sa napriek úsiliu nepodarí počať. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia", "uvádzal", "píše", "uvádza", "tvrdí", "uvádza", "tvrdí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6732612/na-slovensku-je-neplodna-takmer-patina-parov.html", "http://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/13152-problem-pocat-dieta-ma-coraz-viac-ludi/", "http://www.spln.eu/neplodnost_vyskyt.php", "http://www.womenshealth.gov/publications/our-publications/fact-sheet/infertility.html#b", "http://www.asrm.org/detail.aspx?id=2322", "http://www.who.int/reproductivehealth/topics/infertility/en/", "http://www.uptodate.com/contents/treatment-of-male-infertility-beyond-the-basics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:09.814761+00:00"}
{"id": "vr38338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38338", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "(Skartovanie prebehlo, pozn.) v súlade so schváleným volebným poriadkom, za ktorý si hlasoval aj ty (Fico, pozn.).", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa hlasovania na 5. schôdzi NR SR v septembri 2010 hlasoval Robert Fico za Návrh volebného poriadku o voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a o odvolávaní generálneho prokurátora Slovenskej repulibky. Píše sa v ňom aj: \" Zoznam poslancov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky, a hlasovacie lístky z voľby alebo odvolávania overovatelia odovzdajú v zapečatenej obálke určenému zamestnancovi kancelárie na skartovanie, ktoré sa vykoná po vyhlásení výsledkov tajného hlasovania.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa hlasovania na 5. schôdzi NR SR v septembri 2010 hlasoval Robert Fico za Návrh volebného poriadku o voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a o odvolávaní generálneho prokurátora Slovenskej repulibky. Píše sa v ňom aj: \" Zoznam poslancov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky, a hlasovacie lístky z voľby alebo odvolávania overovatelia odovzdajú v zapečatenej obálke určenému zamestnancovi kancelárie na skartovanie, ktoré sa vykoná po vyhlásení výsledkov tajného hlasovania.\""], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania", "Návrh volebného poriadku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27184", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=77"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:19.355221+00:00"}
{"id": "vr35982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35982", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad keď vtedajší minister financií Francúzska, dnešný prezident Nicolas Sarkozy, prišiel do ECOFIN, on bol členom toho istého Ekofinu, bol ministrom financií, s tým, aby sa koordinovali, aby boli jednotné sadzby dane zo zisku. Tak som pristúpil jednoznačne proti a jednoducho vznikla debata, v ktorej sa pridali ďalší na moju stranu a odmietlo sa to. Keď sa potom prišlo s harmonizáciou daňových základoch, tiež sme vystupovali zásadne proti.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, čo sa na spomínanom ECOFINe dialo. K zásadnosti postoja SDKÚ k daňovej harmonizácii jeden citát Ivana Mikloša z konca roka 2005: \"S harmonizáciou daňového základu by sme súhlasili len vtedy, pokiaľ by bol nový systém v podstate rovnaký ako máme teraz na Slovensku. To znamená bez žiadnych dodatočných výnimiek.\"", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, čo sa na spomínanom ECOFINe dialo. K zásadnosti postoja SDKÚ k daňovej harmonizácii jeden citát Ivana Mikloša z konca roka 2005: \"S harmonizáciou daňového základu by sme súhlasili len vtedy, pokiaľ by bol nový systém v podstate rovnaký ako máme teraz na Slovensku. To znamená bez žiadnych dodatočných výnimiek.\""], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["citát Ivana Mikloša"], "url": ["http://hnonline.sk/c3-22744725-k00000_detail-harmonizacia-dani-sa-nestretla-s-pochopenim"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:14.031254+00:00"}
{"id": "vr30025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30025", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ak sme túto zmluvu (s EÚ, pozn.) dodržali, tak je pre nás rozhodnutie Rady ministrov, Rady Európskej únie je záväzné.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutie Rady EÚ patrí z hľadiska jeho právnej povahy medzi právne záväzné akty EÚ, preto hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý. Na zasadnutí 22.9.2015 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci Rady EÚ schválila Rozhodnutie 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, ktoré v čl. 17 uvádza: \"Rada 22. septembra 2015 vzala na vedomie ochotu a pripravenosť členských štátov zapojiť sa do premiestnenia 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty, ktorými sa riadi politika Únie v oblasti azylu a migrácie. Rada sa preto rozhodla prijať toto rozhodnutie .\" Rozhodnutie 2015/1601 bolo prijaté na základe článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (Spolu so Zmluvou o EÚ známa ako Lisabonská zmluva), podľa ktorej \" Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom .\" Rozhodnutie (Decision) je jedným z niekoľkých druhov právnych aktov, ktoré Rada schvaľuje. Druhy právnych aktov vymenúva čl. 288 ZFEÚ . Podľa tohto článku, \" Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. \" Rozhodnutia v Rade ministrov prebiehajú väčšinou na základe kvalifikovanej väčšiny, kde je možné niektoré menšie krajiny prehlasovať. Záväznosť rozhodnutia pre členské štáty však možno napadnúť na Súdnom dvore (SD) EÚ. Robert Fico, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím Rady EÚ a zasadzoval sa o hlasovanie o tejto veci v Európskej rade, kde funguje princíp jednomyseľnosti, avizoval podanie žaloby. Zatiaľ však nie je jasné, o aký typ konania pred SD EÚ pôjde. Najpravdepodobnejšie je konanie podľa čl. 263 ZFEÚ (súlad legislatívnych aktov so zmluvami).", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutie Rady EÚ patrí z hľadiska jeho právnej povahy medzi právne záväzné akty EÚ, preto hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý. Na zasadnutí 22.9.2015 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci Rady EÚ schválila Rozhodnutie 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, ktoré v čl. 17 uvádza: \"Rada 22. septembra 2015 vzala na vedomie ochotu a pripravenosť členských štátov zapojiť sa do premiestnenia 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty, ktorými sa riadi politika Únie v oblasti azylu a migrácie. Rada sa preto rozhodla prijať toto rozhodnutie .\" Rozhodnutie 2015/1601 bolo prijaté na základe článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (Spolu so Zmluvou o EÚ známa ako Lisabonská zmluva), podľa ktorej \" Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom .\" Rozhodnutie (Decision) je jedným z niekoľkých druhov právnych aktov, ktoré Rada schvaľuje. Druhy právnych aktov vymenúva čl. 288 ZFEÚ . Podľa tohto článku, \" Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. \" Rozhodnutia v Rade ministrov prebiehajú väčšinou na základe kvalifikovanej väčšiny, kde je možné niektoré menšie krajiny prehlasovať. Záväznosť rozhodnutia pre členské štáty však možno napadnúť na Súdnom dvore (SD) EÚ. Robert Fico, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím Rady EÚ a zasadzoval sa o hlasovanie o tejto veci v Európskej rade, kde funguje princíp jednomyseľnosti, avizoval podanie žaloby. Zatiaľ však nie je jasné, o aký typ konania pred SD EÚ pôjde. Najpravdepodobnejšie je konanie podľa čl. 263 ZFEÚ (súlad legislatívnych aktov so zmluvami)."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí", "schválila", "Rozhodnutie", "Zmluvy", "ZFEÚ", "avizoval", "ZFEÚ"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/jha/2015/09/22/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=OJ:JOL_2015_248_R_0014", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32015D1601&from=EN", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/slovensko-podava-zalobu-voci-eu-rozhodnutie-rady-ministrov-vnutra-neakceptujeme/", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:09.122868+00:00"}
{"id": "vr30691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30691", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ten rozdiel je tak enormný, že nám konsoliduje verejné financie, dáva do poriadku štátny rozpočet a zároveň ľuďom prácu na 4 úsekoch, ktoré už spomínam viackrát, ten rozdiel je 700 miliónov eur len na stavebných nákladoch.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti viackrát ( Na telo , 6. novembra 2011). J. Fígel hovorí o štyroch úsekoch budovanej dialnice D1, ktoré boli pocas minulej vlády súcastou 1.balíka PPP projektov. náklady PPP v mil.eur predpoklad pred tendrom sumy (predpokladaných)* vítazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil.eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Svinia - Fricovce 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil eur 1.úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil. eur* 2.úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil eur 120 mil. eur spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME , 27.september. 1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysútažila firma Váhostav, úsek Svinia-Fricovce vysútažila firma Doprostav a.s. ako informuje MDVaRR. Ako daná správa dalej uvádza: Vítazné konzorcium firiem má postavit dialnicu v režime naprojektuj a postav za 114,6 milióna EUR. Je to o 153 miliónov eur menej ako mal úsek stát v tzv. prvom balíku PPP. Ide výlucne o sumu nákladov za stavebné práce, teda bez nákladov na údržbu a prevádzku dialnice. Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur. To, že ide skutocne o nižšie iba stavebné náklady sa nám podarilo overit na úseku Svinia-Fricovce. Na ostatných úsekoch je táto informácia neoverená, preto výrok J. Fígela hodnotíme ako neoveritelný. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti viackrát ( Na telo , 6. novembra 2011). J. Fígel hovorí o štyroch úsekoch budovanej dialnice D1, ktoré boli pocas minulej vlády súcastou 1.balíka PPP projektov. náklady PPP v mil.eur predpoklad pred tendrom sumy (predpokladaných)* vítazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil.eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Svinia - Fricovce 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil eur 1.úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil. eur* 2.úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil eur 120 mil. eur spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME , 27.september. 1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysútažila firma Váhostav, úsek Svinia-Fricovce vysútažila firma Doprostav a.s. ako informuje MDVaRR. Ako daná správa dalej uvádza: Vítazné konzorcium firiem má postavit dialnicu v režime naprojektuj a postav za 114,6 milióna EUR. Je to o 153 miliónov eur menej ako mal úsek stát v tzv. prvom balíku PPP. Ide výlucne o sumu nákladov za stavebné práce, teda bez nákladov na údržbu a prevádzku dialnice. Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur. To, že ide skutocne o nižšie iba stavebné náklady sa nám podarilo overit na úseku Svinia-Fricovce. Na ostatných úsekoch je táto informácia neoverená, preto výrok J. Fígela hodnotíme ako neoveritelný. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "SME", "Svinia-Fricovce"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/14/ivan-miklos/?oblast=11", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:01.129094+00:00"}
{"id": "47505", "numeric_id": 47505, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47505", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...komentátori (správy o stave republiky, pozn.) alebo nadpisy zneli aj tak že som ťala do živého, (takže rozumiem, že to mohlo byť prijaté na celej tej škále očakávaní)", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Niektorí komentátori Čaputovej vyčítali málo jasnosti a presnosti, najmä pri pomenovaní stavu vyšetrovania spoločensky citlivých káuz. Pri pandémii jej však aj kritici kvitovali správne pomenovanie situácie. Sedí, že hodnotenia resp. nadpisy boli AJ také, že prezidentka sa trafila do popisu reality (hoci boli aj inakšie). Tvrdenie Čaputovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla 28. septembra Správu o stave republiky. Komentátor Denníka N ju označil za „zmierlivú”, podľa neho si pri hodnotení pandémie „ zachoval(a) presnosť, aj keď sa posunul(a) v čase do obdobia, keď už s pandémiou bojovala vláda Eduarda Hegera.” Táto presnosť sa podľa Juraja Javorského strácala , keď išlo o presnosť pomenovania stavu republiky a vyšetrovania korupcie. Komentátor Denník N Martin Šimečka v rozhovore pre Rádio Expres vyzdvihol vyváženosť prejavu a vystihnutie reality na Slovensku. „ V jej prejave nebolo nič o väzobnom stíhaní vyšetrovateľov korupcie, o zvláštnych rozhodnutiach generálneho prokurátora či o jednodňovom stíhaní novinárov,” napísal komentátor N-ka. Martin M. Šimečka v rozhovore pre Rádio Expres vyzdvihol vyváženosť prejavu a vystihnutie reality na Slovensku. „Prezidentka podľa komentátorov nešetrila koalíciu ani opozíciu. Stav krajiny opísala ako jeden celok,” znela titulka debaty Rádia Expres. „ Prezidentka vo svojej druhej správe o Slovensku správne pomenovala väčšinu problémov a vytiahla príťažlivé ideály,” napísal Ľubomír Jaško pre portál aktuality.sk. „Hlava štátu zvolila veľmi výstižnú metaforu (zranená krajina, pozn.), ktorá jej pomohla v prejave ponúknuť vyčerpávajúci pohľad na problémy v spoločnosti,“ povedal komentátor Pravdy Marián Repa.", "analysis_paragraphs": ["Niektorí komentátori Čaputovej vyčítali málo jasnosti a presnosti, najmä pri pomenovaní stavu vyšetrovania spoločensky citlivých káuz. Pri pandémii jej však aj kritici kvitovali správne pomenovanie situácie. Sedí, že hodnotenia resp. nadpisy boli AJ také, že prezidentka sa trafila do popisu reality (hoci boli aj inakšie). Tvrdenie Čaputovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla 28. septembra Správu o stave republiky. Komentátor Denníka N ju označil za „zmierlivú”, podľa neho si pri hodnotení pandémie „ zachoval(a) presnosť, aj keď sa posunul(a) v čase do obdobia, keď už s pandémiou bojovala vláda Eduarda Hegera.” Táto presnosť sa podľa Juraja Javorského strácala , keď išlo o presnosť pomenovania stavu republiky a vyšetrovania korupcie. Komentátor Denník N Martin Šimečka v rozhovore pre Rádio Expres vyzdvihol vyváženosť prejavu a vystihnutie reality na Slovensku. „ V jej prejave nebolo nič o väzobnom stíhaní vyšetrovateľov korupcie, o zvláštnych rozhodnutiach generálneho prokurátora či o jednodňovom stíhaní novinárov,” napísal komentátor N-ka. Martin M. Šimečka v rozhovore pre Rádio Expres vyzdvihol vyváženosť prejavu a vystihnutie reality na Slovensku. „Prezidentka podľa komentátorov nešetrila koalíciu ani opozíciu. Stav krajiny opísala ako jeden celok,” znela titulka debaty Rádia Expres. „ Prezidentka vo svojej druhej správe o Slovensku správne pomenovala väčšinu problémov a vytiahla príťažlivé ideály,” napísal Ľubomír Jaško pre portál aktuality.sk. „Hlava štátu zvolila veľmi výstižnú metaforu (zranená krajina, pozn.), ktorá jej pomohla v prejave ponúknuť vyčerpávajúci pohľad na problémy v spoločnosti,“ povedal komentátor Pravdy Marián Repa."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["predniesla", "označil", "strácala", "vyzdvihol", "vyzdvihol", "napísal", "povedal"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/alea-iacta-est/", "https://dennikn.sk/2553398/newsfilter-pri-aktualnom-stave-republiky-si-prezidentka-zvolila-opatrnost/", "https://dennikn.sk/2553398/newsfilter-pri-aktualnom-stave-republiky-si-prezidentka-zvolila-opatrnost/", "https://www.expres.sk/258970/prezidentka-podla-komentatorov-nesetrila-koaliciu-ani-opoziciu-stav-krajiny-opisala-ako-jeden-celok/", "https://www.expres.sk/258970/prezidentka-podla-komentatorov-nesetrila-koaliciu-ani-opoziciu-stav-krajiny-opisala-ako-jeden-celok/", "https://www.aktuality.sk/clanok/4mcnzff/komentar-lubomira-jaska-prezidentka-chcela-viac-ako-len-zalovat/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/602139-caputova-neukazala-prstom-ani-na-matovica-ani-na-fica-nechcela-viac-jatrit-rany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:46.165391+00:00"}
{"id": "vr27533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27533", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokázali sme nezrušiť žiadne sociálne opatrenie.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil, že by 2. vláda Roberta Fica od nástupu v apríli 2012 zrušila nejaké sociálne opatrenie.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil, že by 2. vláda Roberta Fica od nástupu v apríli 2012 zrušila nejaké sociálne opatrenie."], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:58.150608+00:00"}
{"id": "vr26806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26806", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ani len neviete, koľko je všeobecná suma vianočného dôchodku. Vianočný dôchodok je viac ako 130 miliónov eur jeden jediný, čiže aký dvojnásobok?", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Suma na vyplácanie vianočných dôchodkov bola v roku 2013 na úrovni 65 miliónov eur. Rovnaká suma má byť na Vianočné dôchodky určená v roku 2014. V októbri 2013 bola schválená novela Tomanovej, ktorá zvýšila túto sumu o čiastku približne 10 miliónov eur. Suma uvádzaná na ministrom by teda stačila na vykrytie výdavkom na vianočné dôchodky za dva roky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Suma na vyplácanie vianočných dôchodkov bola v roku 2013 na úrovni 65 miliónov eur. Rovnaká suma má byť na Vianočné dôchodky určená v roku 2014. V októbri 2013 bola schválená novela Tomanovej, ktorá zvýšila túto sumu o čiastku približne 10 miliónov eur. Suma uvádzaná na ministrom by teda stačila na vykrytie výdavkom na vianočné dôchodky za dva roky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "rozpočtu", "sumou", "návrh", "správy"], "url": ["http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/archiv-rozpoctov/rozpocet-rok-2013.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/rozpocet-ministerstva-rok-2014.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=651", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:44.996228+00:00"}
{"id": "vr31469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31469", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "No a tie kompenzácie zvýšenej inflácie sme sa my snažili riešiť cez konkrétne cieľové skupiny, či to boli mladé rodiny, pretože najohrozenejšie skupiny sú deti, cez predĺženie materskej dovolenky, zvýšenie materskej dovolenky, ta celá podpora sa tak zvýšila do výše 660 eur,", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2010 odsúhlasili poslanci NR SR návrh zákona (pdf) poslankyne Natálie Blahovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Podľa TASR sa vďaka tomuto zákonu predĺžila materská dovolenka z pôvodných 28 týždňov na 34 týždňov. Taktiež sa zvýšila aj suma materskej, a to úpravou výpočtu. Predtým sa vypočítavala jej výška z 55 % denného vymeriavacieho základu a od januára 2011 ide o 60 % z tohto základu. Od januára 2012 to posunulo na 65% vymeriavacieho základu. Maximálna materská dávka (§55 ods.2) je určená ako 65% 1,5 násobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu (priemerná mzda v hospodárstve), teda ak preberieme priemernú mzdu za rok 2011 ( 786 eur) dávka by tak mohla dosiahnuť až 766 eur (1.5x786x 0.65). Celkovo je výrok pravdivý, keďže v oblasti materskej sa lehota a dávka navýšila. I. Radičová však sumu maximálnej materskej uvádzala zrejme z predchádzajúceho obdobia .", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2010 odsúhlasili poslanci NR SR návrh zákona (pdf) poslankyne Natálie Blahovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Podľa TASR sa vďaka tomuto zákonu predĺžila materská dovolenka z pôvodných 28 týždňov na 34 týždňov. Taktiež sa zvýšila aj suma materskej, a to úpravou výpočtu. Predtým sa vypočítavala jej výška z 55 % denného vymeriavacieho základu a od januára 2011 ide o 60 % z tohto základu. Od januára 2012 to posunulo na 65% vymeriavacieho základu. Maximálna materská dávka (§55 ods.2) je určená ako 65% 1,5 násobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu (priemerná mzda v hospodárstve), teda ak preberieme priemernú mzdu za rok 2011 ( 786 eur) dávka by tak mohla dosiahnuť až 766 eur (1.5x786x 0.65). Celkovo je výrok pravdivý, keďže v oblasti materskej sa lehota a dávka navýšila. I. Radičová však sumu maximálnej materskej uvádzala zrejme z predchádzajúceho obdobia ."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "TASR", "786 eur)", "predchádzajúceho obdobia"], "url": ["http://www.socpoist.sk/zakony-a-predpisy/698s", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/materska-dovolenka-sa-predlzi-o-sest-tyzdnov.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://www.topky.org/2012/01/dobrovolne-nemocenske-poistenie-od.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:09.095843+00:00"}
{"id": "vr36944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36944", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A čo sa týka toho volebného práva Slovákov žijúcich v zahraničí, je tu jeden zásadný rozdiel - to sú emigranti. To sú ľudia, ktorí majú slovenské občianstvo tým, že sa tu narodili, alebo tým, že sa prípadne priženili alebo vydali a toto je opačná situácia.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom občianstve (.pdf) hovorí: \"Štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, a) ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo b) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo c) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.\" Zákon o štátnom občianstve (.pdf) hovorí: \"Žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky, ak uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej po čas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom občianstve (.pdf) hovorí: \"Štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, a) ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo b) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo c) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.\" Zákon o štátnom občianstve (.pdf) hovorí: \"Žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky, ak uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej po čas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o štátnom občianstve", "Zákon o štátnom občianstve"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:07.360303+00:00"}
{"id": "vr31136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31136", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Podmieňovanie až 30 % priamych platieb úhorovaním 7 % poľnohospodárskej pôdy je nielen komplikácia, ale aj nesystémové opatrenie najmä z pohľadu alarmujúcej nízkej produkcie EÚ na svetovom trhu,", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z roku 2003 sa zaviedol nový systém priamej platby s názvom jednotná platba, pri ktorom sa finančná pomoc nespája s výrobou (oddelená platba). Hlavným cieľom jednotnej platby je zabezpečiť pre poľnohospodárov väčšiu stabilitu príjmov. Zahŕňa platbu jednotných súm za každý oprávnený hektár poľnohospodárskej pôdy až do výšky stropu určeného na vnútroštátnej úrovni. Poľnohospodári sa môžu rozhodnúť, čo budú vyrábať, a majú istotu, že budú dostávať pomoc v rovnakej výške, bez ohľadu na to, čo vyrábajú, a môžu sa tak prispôsobiť dopytu.", "analysis_paragraphs": ["Reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z roku 2003 sa zaviedol nový systém priamej platby s názvom jednotná platba, pri ktorom sa finančná pomoc nespája s výrobou (oddelená platba). Hlavným cieľom jednotnej platby je zabezpečiť pre poľnohospodárov väčšiu stabilitu príjmov. Zahŕňa platbu jednotných súm za každý oprávnený hektár poľnohospodárskej pôdy až do výšky stropu určeného na vnútroštátnej úrovni. Poľnohospodári sa môžu rozhodnúť, čo budú vyrábať, a majú istotu, že budú dostávať pomoc v rovnakej výške, bez ohľadu na to, čo vyrábajú, a môžu sa tak prispôsobiť dopytu."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Spoločnej poľnohospodárskej politiky", "ekologizácie"], "url": ["http://www.reginvest.sk/05-sprievodca/?page=zakladna-prirucka", "http://www.ieep.eu/assets/831/Greening_Pillar_1_IEEP_Thinkpiece_-_Final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:23.603837+00:00"}
{"id": "vr14400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14400", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A my sme upozorňovali vtedy parlament a vládnu stranu, keď sa prijímal ten zákon, že vzhľadom k tomu, že tam dali koeficient 0,83 až 0,96, tak niektorým sestričkám v tých veľkých nemocniciach, ktoré patria samozrejme pod ministerstvo, dokonca sa môžu znížiť platy.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Základné mzdy zdravotných pracovníkov sú upravené cez koeficienty. Počítajú sa ako násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo má zabezpečiť ich každoročnú valorizáciu. Sestry žiadali vyššie koeficienty, no reálne sa odsúhlasili v približnej úrovni, akú spomína Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Základné mzdy zdravotných pracovníkov sú upravené cez koeficienty. Počítajú sa ako násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo má zabezpečiť ich každoročnú valorizáciu. Sestry žiadali vyššie koeficienty, no reálne sa odsúhlasili v približnej úrovni, akú spomína Bugár."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["upravené", "Denníka N", "nesystémový", "SME", "SME", "obávali"], "url": ["http://www.sksapa.sk/new/monitoring-medii/cislak-uz-riesi-aj-platy-mimo-statnych-nemocnic-zdravotnici-si-pripadaju-neviditelni.html", "https://dennikn.sk/321235/prezident-nemal-zakon-vrateni-platov-zdravotnikov-padne-argumenty-tvrdi-ministerstvo/", "http://tv.nrsr.sk/videokanaly/klub/6/MOST-HÍD?page=7", "http://domov.sme.sk/c/20069821/platy-zdravotnikov-sa-od-noveho-roka-upravia.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7331449/sestry-a-porodne-asistentky-chcu-vyssie-zakladne-mzdy.html", "https://dennikn.sk/minuta/320775/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:02.201101+00:00"}
{"id": "49340", "numeric_id": 49340, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49340", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Sme v jednaniach s Američanmi a s Francúzmi, aby sme mali náhradu pre naše jadrové elektrárne.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské elektrárne, a.s., na základe diverzifikačnej stratégie, podpísali v auguste 2023 zmluvu o dodávke jadrového paliva s americkou spoločnosťou Westinghouse.\n\nPredseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček sa na margo dohody vyjadril, že zabezpečenie ďalšieho dodávateľa jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska.\n\nDlhodobo je však cieľom diverzifikačnej stratégie Slovenských elektrárni mať aspoň dvoch alternatívnych dodávateľov jadrového paliva. Preto Slovenské elektrárne rozvíjajú spoluprácu aj s francúzskou spoločnosťou Framatome, s ktorou v máji 2023 podpísali memorandum o porozumení, ktoré vytvára základ pre ďalší rozvoj vzťahov.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské elektrárne, a.s., na základe diverzifikačnej stratégie, podpísali v auguste 2023 zmluvu o dodávke jadrového paliva s americkou spoločnosťou Westinghouse.", "Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček sa na margo dohody vyjadril, že zabezpečenie ďalšieho dodávateľa jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska.", "Dlhodobo je však cieľom diverzifikačnej stratégie Slovenských elektrárni mať aspoň dvoch alternatívnych dodávateľov jadrového paliva. Preto Slovenské elektrárne rozvíjajú spoluprácu aj s francúzskou spoločnosťou Framatome, s ktorou v máji 2023 podpísali memorandum o porozumení, ktoré vytvára základ pre ďalší rozvoj vzťahov."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["podpísali", "podpísali"], "url": ["https://www.seas.sk/tlacove-spravy/dohoda-slovenske-elektrarne-westinghouse-jadrove-palivo/", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-framatome-memorandum/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:29.858689+00:00"}
{"id": "vr36744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36744", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Prvé stanovisko vyjadrila pani premiérka ešte v starom roku (ohľadom mediálneho zákona v Maďarsku, pozn.) v období vianoc.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nový mediálny zákon v Maďarskej republike prijal parlament 21. decembra 2010 a do platnosti oficiálne vstúpil 1.januára 2011. Vyjadrenie Ivety Radičovej sa nám nepodarilo dohľadať, avšak 7.januára, ako uvádza agentúra SITA , minister zahraničných vecí, Mikuláš Dzurinda v reakcii na obvinenie Roberta Fica odmietol, že vláda premiérky Ivety Radičovej zatvára oči pred dianím vo svete a v okolitých krajinách a citoval z predvianočného stanoviska premiérky, v ktorom hodnotí maďarský tlačový zákon. \"Maďarský mediálny zákon vzbudzuje otázniky o jeho súlade s demokratickými princípmi slobody tlače v Európskej únii,\" prečítal šéf diplomacie z premiérkinho stanoviska. Problém je, že toto údajné Radičovej vyhlásenie nie je možné nájsť. Neexistuje žiadna mediálna zmienka o jeho existencii (okrem uvedeného Baťovho výroku), rovnako nie je zverejnené na stránkach Úradu vlády. Premiérka tak mohla stanovisko vydať, podľa dostupných informácií však pravdepodobne iba Dzurindovi a Baťovi. Rozhodne sa nejednalo o verejné vyhlásenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Nový mediálny zákon v Maďarskej republike prijal parlament 21. decembra 2010 a do platnosti oficiálne vstúpil 1.januára 2011. Vyjadrenie Ivety Radičovej sa nám nepodarilo dohľadať, avšak 7.januára, ako uvádza agentúra SITA , minister zahraničných vecí, Mikuláš Dzurinda v reakcii na obvinenie Roberta Fica odmietol, že vláda premiérky Ivety Radičovej zatvára oči pred dianím vo svete a v okolitých krajinách a citoval z predvianočného stanoviska premiérky, v ktorom hodnotí maďarský tlačový zákon. \"Maďarský mediálny zákon vzbudzuje otázniky o jeho súlade s demokratickými princípmi slobody tlače v Európskej únii,\" prečítal šéf diplomacie z premiérkinho stanoviska. Problém je, že toto údajné Radičovej vyhlásenie nie je možné nájsť. Neexistuje žiadna mediálna zmienka o jeho existencii (okrem uvedeného Baťovho výroku), rovnako nie je zverejnené na stránkach Úradu vlády. Premiérka tak mohla stanovisko vydať, podľa dostupných informácií však pravdepodobne iba Dzurindovi a Baťovi. Rozhodne sa nejednalo o verejné vyhlásenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/fico-vyzyva-vladu-aby-odsudila-udalo/280328-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:03.605243+00:00"}
{"id": "vr16955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16955", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...tým druhým kolom (župných volieb, pozn.) sa míňal vlastne rovnaký počet peňazí, tam úspora nebola prakticky žiadna, to znamená, tým, že sme zrušili to druhé kolo, tak sme zaznamenali práveže významnú úsporu, lebo tie obidve kolá sú rovnako zhruba finančne náročné.", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dôvodom legislatívnej zmeny na jednokolvovú voľbu mala byť úspora peňazí.Toto stanovisko podporilo aj Ministerstvo vnútra a odporúčalo vláde návrh prerokovať a vysloviť s ním súhlas ( .doc ). Podľa výpočtov MV SR by štát jednokolovou voľbou v roku 2013 ušetril približne 3,4 miliónov eur. Oficiálne výpočty o tom, koľko stáli župné voľby v roku 2017 ešte nie sú dostupné.Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Úsporu vyrátala zodpovedná inštitúcia, Ministerstvo vnútra SR. V prekladacej správe sa píše: \" Zmenou zákona dôjde podľa ministerstva vnútra k úspore rozpočtových prostriedkov. (...) Úspora je premenlivá, pretože závisí od toho, v koľkých krajoch by sa konalo druhé kolo voľby. Vo voľbách v roku 2013 sa druhé kolo konalo v piatich samosprávnych krajoch. Ak by sa druhé kolo volieb v tomto čase nekonalo, ušetrilo by sa približne 2 400 tis. Eur. Ak by sa však druhé kolo malo konať vo všetkých krajoch, ušetrilo by sa jednokolovou voľbou približne 3 443 tis. Eur.\" ( .doc , s. 2) V tejto správe iniciatívu resp. návrh priamo podporilo ministerstvo a odporúčalo vysloviť s ním súhlas bez ďalších pripomienok. Súhlas s týmto návrhom vyslovilo aj Ministerstvo financií SR a bralo na vedomie, že návrh zákona môže mat pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy ( .pdf ). V roku 2013 na krajské voľby bolo vyčlenených takmer desať miliónov eur. Z rozpočtu ministerstva vnútra na ne vyčlenili 8 624 592 eur, Štatistický úrad SR počíta so sumou 1 345 372 eur. V roku 2017 MV SR plánoval vynaložiť na zabezpečenie prípravy a vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov 8 724 459 eur a Štatistický úrad Slovenskej republiky 1 474 750 eur. Toto by znamenalo zvýšenie nákladov približne o 200 000 eur. Informácie o tom, koľko stáli oproti plánovaným výdajom krajské voľby nie sú ešte dostupné. Podľa vyjadrenia ministerstva vnútra v rozpočte sa rátalo ešte s dvojkolovou voľbou, pričom bolo vyčlenených 8 724 459 eur. Koľko však bolo skutočne vynaložených finančných prostriedkov na tieto voľby nie je ešte dostupné: \"V súvislosti s vykonaním volieb do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa vykonali 4. novembra 2017 sa predpokladá úspora, avšak jej definitívna výška bude známa po vykonaní vyúčtovania o použití finančných prostriedkov obcami, samosprávnymi krajmi a ministerstvom vnútra koncom roka 2017. Stanovenie finančných prostriedkov na voľby je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré sa pri plánovaní rozpočtu na príslušný rok nedajú presne odhadnúť. Ide napr. o počty volebných okrskov, počty členov okrskových volebných komisií, ktoré sa ustanovujú 1-2 mesiace pred vykonaním volieb, ďalej od priemernej mzdy v národnom hospodárstve v jednotlivých štvrťrokoch, z ktorej sa stanovuje suma na vyplatenie odmien pre členov okrskových volebných komisií a zapisovateľov volebných komisií a ďalšie skutočnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dôvodom legislatívnej zmeny na jednokolvovú voľbu mala byť úspora peňazí.Toto stanovisko podporilo aj Ministerstvo vnútra a odporúčalo vláde návrh prerokovať a vysloviť s ním súhlas ( .doc ). Podľa výpočtov MV SR by štát jednokolovou voľbou v roku 2013 ušetril približne 3,4 miliónov eur. Oficiálne výpočty o tom, koľko stáli župné voľby v roku 2017 ešte nie sú dostupné.Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Úsporu vyrátala zodpovedná inštitúcia, Ministerstvo vnútra SR. V prekladacej správe sa píše: \" Zmenou zákona dôjde podľa ministerstva vnútra k úspore rozpočtových prostriedkov. (...) Úspora je premenlivá, pretože závisí od toho, v koľkých krajoch by sa konalo druhé kolo voľby. Vo voľbách v roku 2013 sa druhé kolo konalo v piatich samosprávnych krajoch. Ak by sa druhé kolo volieb v tomto čase nekonalo, ušetrilo by sa približne 2 400 tis. Eur. Ak by sa však druhé kolo malo konať vo všetkých krajoch, ušetrilo by sa jednokolovou voľbou približne 3 443 tis. Eur.\" ( .doc , s. 2) V tejto správe iniciatívu resp. návrh priamo podporilo ministerstvo a odporúčalo vysloviť s ním súhlas bez ďalších pripomienok. Súhlas s týmto návrhom vyslovilo aj Ministerstvo financií SR a bralo na vedomie, že návrh zákona môže mat pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy ( .pdf ). V roku 2013 na krajské voľby bolo vyčlenených takmer desať miliónov eur. Z rozpočtu ministerstva vnútra na ne vyčlenili 8 624 592 eur, Štatistický úrad SR počíta so sumou 1 345 372 eur. V roku 2017 MV SR plánoval vynaložiť na zabezpečenie prípravy a vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov 8 724 459 eur a Štatistický úrad Slovenskej republiky 1 474 750 eur. Toto by znamenalo zvýšenie nákladov približne o 200 000 eur. Informácie o tom, koľko stáli oproti plánovaným výdajom krajské voľby nie sú ešte dostupné. Podľa vyjadrenia ministerstva vnútra v rozpočte sa rátalo ešte s dvojkolovou voľbou, pričom bolo vyčlenených 8 724 459 eur. Koľko však bolo skutočne vynaložených finančných prostriedkov na tieto voľby nie je ešte dostupné: \"V súvislosti s vykonaním volieb do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa vykonali 4. novembra 2017 sa predpokladá úspora, avšak jej definitívna výška bude známa po vykonaní vyúčtovania o použití finančných prostriedkov obcami, samosprávnymi krajmi a ministerstvom vnútra koncom roka 2017. Stanovenie finančných prostriedkov na voľby je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré sa pri plánovaní rozpočtu na príslušný rok nedajú presne odhadnúť. Ide napr. o počty volebných okrskov, počty členov okrskových volebných komisií, ktoré sa ustanovujú 1-2 mesiace pred vykonaním volieb, ďalej od priemernej mzdy v národnom hospodárstve v jednotlivých štvrťrokoch, z ktorej sa stanovuje suma na vyplatenie odmien pre členov okrskových volebných komisií a zapisovateľov volebných komisií a ďalšie skutočnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-17", "analysis_sources": {"text": [".doc", ".doc", ".pdf", "bolo", "2017", "plánoval"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1745629&_processDetail_WAR_portletsel_file=Predkladacia+spr%C3%A1va.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1745629&_processDetail_WAR_portletsel_file=Predkladacia+spr%C3%A1va.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1745637&_processDetail_WAR_portletsel_file=tlac_305-stanovisko_fin.pdf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/viete-kolko-stoja-volby-novych-zupanov-najviac-penazi-ide-komisiam.html", "https://domov.sme.sk/c/20688829/len-875-hlasov-rozhodlo-v-kosiciach-ake-su-ine-zaujimave-cisla-volieb.html", "https://www.webnoviny.sk/stat-vypocital-kolko-budu-stat-jesenne-volby-zupanov-budeme-volit-piatykrat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:42.616166+00:00"}
{"id": "vr14323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14323", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "800 miliónov, aby sme boli v priemere, môžem vás opraviť. 800 miliónov eur ročne nám odchádza do kanála, keby sme sa dostali len na úroveň kradnutia dane z pridanej hodnoty na európskej (úrovni, aby sme dosahovali priemer EÚ, musel by sa zvýšiť výber DPH o 800 miliónov)...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je hodnotené ako jedna z najhorších krajín EÚ, čo sa týka miery daňových únikov. Daňový report Slovenskej republiky z novembra 2015 potvrdzuje Kažimírove slová. \"Zníženie medzery DPH na priemernú úroveň v EÚ by v roku 2014 znamenalo dodatočné príjmy do štátnej kasy vo výške 0,8 mld. eur (1,1% HDP)\" (. pdf , s.49). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo správy pre Európsku komisiu (máj 2015) vyplýva, že vo výbere daní Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierov daňových únikov. V roku 2013 bol únik daní pre Slovenskú republiku odhadovaný na 2, 513 mld. eur (34,9 %). V štúdii, ktorá porovnávala vtedy 26 krajín Európskej únie sa Slovensko umiestnilo medzi tromi najhoršími krajinami ( s.16 ). Priemerný únik daní v porovnávaných štátoch je 15,2 % (. pdf, s17), čo predstavuje približne 1,119 mld. eur. Ak by sme sa chceli v tomto období priblížiť na úroveň kradnutia dane z pridanej hodnoty na európsku úroveň, museli by sme zvýšiť výber DPH približne o 1,094 mld. eur. \" Podľa aktuálneho odhadu dosiahla daňová medzera na DPH v roku 2014 hodnotu 29,5% z potenciálnej DPH v SR. V nominálnom vyjadrení tento rozdiel zodpovedá 2,5 mld. eur, čo predstavuje 2,8% HDP \" ( MF SR ; . pdf , s.49).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je hodnotené ako jedna z najhorších krajín EÚ, čo sa týka miery daňových únikov. Daňový report Slovenskej republiky z novembra 2015 potvrdzuje Kažimírove slová. \"Zníženie medzery DPH na priemernú úroveň v EÚ by v roku 2014 znamenalo dodatočné príjmy do štátnej kasy vo výške 0,8 mld. eur (1,1% HDP)\" (. pdf , s.49). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo správy pre Európsku komisiu (máj 2015) vyplýva, že vo výbere daní Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierov daňových únikov. V roku 2013 bol únik daní pre Slovenskú republiku odhadovaný na 2, 513 mld. eur (34,9 %). V štúdii, ktorá porovnávala vtedy 26 krajín Európskej únie sa Slovensko umiestnilo medzi tromi najhoršími krajinami ( s.16 ). Priemerný únik daní v porovnávaných štátoch je 15,2 % (. pdf, s17), čo predstavuje približne 1,119 mld. eur. Ak by sme sa chceli v tomto období priblížiť na úroveň kradnutia dane z pridanej hodnoty na európsku úroveň, museli by sme zvýšiť výber DPH približne o 1,094 mld. eur. \" Podľa aktuálneho odhadu dosiahla daňová medzera na DPH v roku 2014 hodnotu 29,5% z potenciálnej DPH v SR. V nominálnom vyjadrení tento rozdiel zodpovedá 2,5 mld. eur, čo predstavuje 2,8% HDP \" ( MF SR ; . pdf , s.49)."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "správy", "s.16", "pdf,", "MF SR", "pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10490&documentId=13896", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2013.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2013.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2013.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10490&documentId=13896"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:47.956934+00:00"}
{"id": "vr33129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33129", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A druhá, ktorá ma teda zamrzela, keď ste povedali, že nie to, že sme sa podieľali na záchrane eura nás vynieslo tam, kde sme. No tak pán premiér, hovorili ste aj vy celý ten rok niečo iné, že ideme do toho preto, aby sme proste boli premianti.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico sa skutočne v minulosti vyjadroval tak, že podpora eurovalu, požičiek nezodpovedným štátom a pod. sú dôležitým gestom Slovenska voči EÚ, ktoré sa mu neskôr môže oplatiť - alebo (v prípade opačného rozhodnutia) naopak vypomstiť. Róbert Fico zdôrazňoval dôležitosť euroval napríkad kritikou predošlej vládnej koalície pri jeho schvalovaní slovami: „Ak nebudú hlasovať za euroval, budú hlasovať proti budúcnosti Slovenska.“ Podľa Fica sa pri hlasovaní o eurovale rozhodovalo, či ostaneme v silnej eurozóne, ktoré budú tvoriť \"zodpovedné\" štáty na čele so silnými ekonomikami Nemecka a Francúzska, alebo sa tam nedostaneme. Pri pôžičke Grécku zdôrazňoval: \"My máme európsky postoj a chceme si ho aj zachovať. Potrebujeme teraz konzultácie na európskej úrovni,\" Pri pôžičke Španielsku povedal, že \"euro je dobrý projekt a Slovensko sa musí spolupodieľať na ochranných mechanizmoch. Tak máme podľa neho šancu udržať sa v zóne perspektívnych štátov.\" Na summite lídrov EÚ zdôrazňoval dôležitosť integrácie: „Slovensko je malá krajina, ktorá je veľmi tvrdo naviazaná predovšetkým na trhy v EÚ. Z toho dôvodu by bola hlbšia integrácia pre Slovensko určite výhodná, skonštatoval premiér.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico sa skutočne v minulosti vyjadroval tak, že podpora eurovalu, požičiek nezodpovedným štátom a pod. sú dôležitým gestom Slovenska voči EÚ, ktoré sa mu neskôr môže oplatiť - alebo (v prípade opačného rozhodnutia) naopak vypomstiť. Róbert Fico zdôrazňoval dôležitosť euroval napríkad kritikou predošlej vládnej koalície pri jeho schvalovaní slovami: „Ak nebudú hlasovať za euroval, budú hlasovať proti budúcnosti Slovenska.“ Podľa Fica sa pri hlasovaní o eurovale rozhodovalo, či ostaneme v silnej eurozóne, ktoré budú tvoriť \"zodpovedné\" štáty na čele so silnými ekonomikami Nemecka a Francúzska, alebo sa tam nedostaneme. Pri pôžičke Grécku zdôrazňoval: \"My máme európsky postoj a chceme si ho aj zachovať. Potrebujeme teraz konzultácie na európskej úrovni,\" Pri pôžičke Španielsku povedal, že \"euro je dobrý projekt a Slovensko sa musí spolupodieľať na ochranných mechanizmoch. Tak máme podľa neho šancu udržať sa v zóne perspektívnych štátov.\" Na summite lídrov EÚ zdôrazňoval dôležitosť integrácie: „Slovensko je malá krajina, ktorá je veľmi tvrdo naviazaná predovšetkým na trhy v EÚ. Z toho dôvodu by bola hlbšia integrácia pre Slovensko určite výhodná, skonštatoval premiér.\""], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["euroval", "Grécku", "Španielsku", "integrácie:"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/191900/fico-slovensko-musi-podporit-euroval/", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45578020-fico-pozicka-grecku-je-dolezita-pre-stabilitu-eura", "http://ekonomika.sme.sk/c/6412636/za-spanielske-banky-sa-zarucime-miliardou-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248352-slovensko-bude-podla-fica-podporovat-hlbsiu-integraciu-unie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:24.010668+00:00"}
{"id": "48234", "numeric_id": 48234, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48234", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Medzinárodná dohoda, ktorá je vám nanútená pod silou a pod nátlakom, nie je platná.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viedenský dohovor o zmluvnom práve od roku 1969 ustanovuje v článku 52, že „každá zmluva, ktorej uzavretie sa dosiahlo hrozbou sily alebo použitím sily za porušenia zásad medzinárodného práva vtelených do Charty Organizácie Spojených národov, je nulitná.“\n\nDohovor ustanovuje aj donútenie zástupcu štátu v článku 51: „Súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, ktorý sa dosiahol donútením zástupcu štátu činmi alebo hrozbami, je bez akéhokoľvek právneho účinku.“\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viedenský dohovor o zmluvnom práve od roku 1969 ustanovuje v článku 52, že „každá zmluva, ktorej uzavretie sa dosiahlo hrozbou sily alebo použitím sily za porušenia zásad medzinárodného práva vtelených do Charty Organizácie Spojených národov, je nulitná.“", "Dohovor ustanovuje aj donútenie zástupcu štátu v článku 51: „Súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, ktorý sa dosiahol donútením zástupcu štátu činmi alebo hrozbami, je bez akéhokoľvek právneho účinku.“", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["ustanovuje"], "url": ["http://www.ucps.sk/clanok-0-795/VIEDENSKY_DOHOVOR_o_zmluvnom_prave_(Vieden__23_5_1969)_.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:29.193830+00:00"}
{"id": "vr37174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37174", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Povedali ste: \"Ak chcú súkromné poisťovne si to rozdať so štátom, som pripravený sa na takomto súboji zúčastniť.\" Potom, keď vás vyzval predseda Národnej rady, tak ste sa schovali za rohom radšej.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa vyjadril tak, ako uvádza Bugár. Citát napríklad z aktualne.sk : \"Vláda sa podla Fica arbitráží nebojí. 'Ak si to budú chciet súkromné poistovne rozdat so štátom, nech sa páci,' dodal premiér.\" \"Schovanie za rohom\" potvrdzuje aj správa agentúry TASR : \"Podpredseda parlamentu a súcasne šéf Smeru-SD Robert Fico nebude 26. januára zastupovat Národnú radu (NR) SR na Ústavnom súde SR. Neprijal totiž poverenie od predsedu parlamentu Richarda Sulíka, ktorého o odmietnutí informoval listom .\"", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa vyjadril tak, ako uvádza Bugár. Citát napríklad z aktualne.sk : \"Vláda sa podla Fica arbitráží nebojí. 'Ak si to budú chciet súkromné poistovne rozdat so štátom, nech sa páci,' dodal premiér.\" \"Schovanie za rohom\" potvrdzuje aj správa agentúry TASR : \"Podpredseda parlamentu a súcasne šéf Smeru-SD Robert Fico nebude 26. januára zastupovat Národnú radu (NR) SR na Ústavnom súde SR. Neprijal totiž poverenie od predsedu parlamentu Richarda Sulíka, ktorého o odmietnutí informoval listom .\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "TASR"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1144915", "http://hnonline.sk/2-49502050-k02000_d-82"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:11.174778+00:00"}
{"id": "vr28298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28298", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Od 1. júla až do konca kalendárneho roka sa totiž na Železnej studienke nebude ťažiť drevo. Môj návrh na zmenu rozpočtu, ktorý toto zastavenie ťažby umožnilo, podporilo až 38 z 39 prítomných mestských poslancov.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po dohode s riaditeľom Mestských lesov Vladimírom Kutkom Ivo Nesrovnal na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Bratislavy dňa 26. júna navrhol zmeny rozpočtu hlavného mesta na rok 2014, ktorými sa uvoľnili zdroje vo výške 160 tisíc eur na údržbu mestských lesov. Tie majú vynahradiť finančné straty Mestských lesov zo zastavenia ťažby do konca roka. Za Nesrovnalov návrh hlasovalo 38 z 39 prítomných poslancov (. pdf ). Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po dohode s riaditeľom Mestských lesov Vladimírom Kutkom Ivo Nesrovnal na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Bratislavy dňa 26. júna navrhol zmeny rozpočtu hlavného mesta na rok 2014, ktorými sa uvoľnili zdroje vo výške 160 tisíc eur na údržbu mestských lesov. Tie majú vynahradiť finančné straty Mestských lesov zo zastavenia ťažby do konca roka. Za Nesrovnalov návrh hlasovalo 38 z 39 prítomných poslancov (. pdf ). Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["dohode", "navrhol", "pdf"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7254772/na-zeleznej-studnicke-sa-do-konca-roka-nebude-tazit-drevo.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11043624&p1=11049955", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043446"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:39.477023+00:00"}
{"id": "vr18327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18327", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "...existujú normy na to, ako parkovacie miesto, pokiaľ ho chcete vynucovať, má vyzerať. Ak by sme dnes urobili to, že vyznačíme všetky miesta, kde autá reálne parkujú tak jednak to nebudeme môcť urobiť a dôjde k redukcii tých reálnych parkovacích miest niekde až o 20 percent.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projektovanie miestnych komunikácií upravuje norma STN 73 6110 z roku 2004. K tejto norme bola vydaná v roku 2006 oprava 1 (STN 73 6110/O1) a komentár k STN 73 6110. To, že osobné vozidlá kde môžu parkovať upravuje aj zákon o cestnej premávke, konkrétne §23. Mestský úrad v Trnave vypracoval štúdie o vyznačení legálnych parkovacích miest v lokalite na Saleziánskej ulici a na sídlisku Ľ. Podjavorinskej. V lokalite na Saleziánskej ulici pred bytovými domami č. 9,11,13,15,17,19 je v súčasnej dobe približní počet parkovacích miest 90. Po vyznačení legálnych parkovacích miest by bol ich počet podľa nápočtu z ortofotomapy 72. Úbytok parkovacích miest v tejto lokalite by bol 18, čo predstavuje 20 %. Výrok na základe týchto informácií hodnotíme ako pravdivý. Nápočet parkovacích miest na Saleziánskej ulici podľa ortofotomapy Návrh organizácie parkovania na Selaziánskej ulici Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projektovanie miestnych komunikácií upravuje norma STN 73 6110 z roku 2004. K tejto norme bola vydaná v roku 2006 oprava 1 (STN 73 6110/O1) a komentár k STN 73 6110. To, že osobné vozidlá kde môžu parkovať upravuje aj zákon o cestnej premávke, konkrétne §23. Mestský úrad v Trnave vypracoval štúdie o vyznačení legálnych parkovacích miest v lokalite na Saleziánskej ulici a na sídlisku Ľ. Podjavorinskej. V lokalite na Saleziánskej ulici pred bytovými domami č. 9,11,13,15,17,19 je v súčasnej dobe približní počet parkovacích miest 90. Po vyznačení legálnych parkovacích miest by bol ich počet podľa nápočtu z ortofotomapy 72. Úbytok parkovacích miest v tejto lokalite by bol 18, čo predstavuje 20 %. Výrok na základe týchto informácií hodnotíme ako pravdivý. Nápočet parkovacích miest na Saleziánskej ulici podľa ortofotomapy Návrh organizácie parkovania na Selaziánskej ulici Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["konkrétne"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/20150101.html?ucinnost=05.11.2018#paragraf-23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:09.901412+00:00"}
{"id": "vr31541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31541", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Priemerná mzda je v hrubom 780 euro.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda za január a február 2012 vo vybraných odvetviach nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda za január a február 2012 vo vybraných odvetviach nasledovná:"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "SITA"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=44084", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/118422/Priemerna-mesacna-mzda-bola-vlani-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:13.920398+00:00"}
{"id": "vr38882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38882", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvý krát v histórii po dlhých rokoch klesajú reálne mzdy na Slovensku.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Index reálnej mzdy poklesol podľa ŠÚ SR o 0,7% v prvom polroku 2011. R. Fico ale opätovne nemá pravdu, že je to prvý krát v histórií resp. \"po dlhých rokoch\". Ak si zoberieme rovnaké obdobie (1.polrok) roku 2009 tak nám vyjde, že aj tu klesli reálne mzdy. Presnejšie o 0,15% v porovnaní s predchádzajúcim rokom.", "analysis_paragraphs": ["Index reálnej mzdy poklesol podľa ŠÚ SR o 0,7% v prvom polroku 2011. R. Fico ale opätovne nemá pravdu, že je to prvý krát v histórií resp. \"po dlhých rokoch\". Ak si zoberieme rovnaké obdobie (1.polrok) roku 2009 tak nám vyjde, že aj tu klesli reálne mzdy. Presnejšie o 0,15% v porovnaní s predchádzajúcim rokom."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Index reálnej mzdy", "2009", ""], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16417", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16417"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:20.430594+00:00"}
{"id": "vr13764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13764", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...len v základnom odbornom vzdelávaní a príprave, je pravda, že tie kľúčové rokovania prebehli už za môjho ministrovania na prelome rokov, pretože politicky to nebolo celkom jednoduché, boli tam minimálne dva nezmieriteľné tábory, ktoré mali rôzne predstavy o tom, ako má vyzerať celá štruktúra riadenia duálneho vzdelávania.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prípravy duálneho vzdelávania v rámci stredných odborných škôl prebiehali už pred nástupom ministra Draxlera do funkcie. Draxler skutočne rokoval o príslušnom zákone so zamestnávateľmi na prelome rokov 2014-2015, kedy dohadovali nezrovnalosti týkajúce sa financovania zamestnávateľov zo strany štátu a pri dohodovaní podoby zákona sa potenciálne zapojené firmy/zamestnávatelia rozdeľovali do dvoch táborov s rozdielnym názorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenskí študenti mali prvú možnosť sa duálne vzdelávať v septembri 2013. Konkrétne išlo o školu v Košiciach, kde mohli bezplatne študovať v pilotnom projekte duálneho odborného vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií. Systém duálneho vzdelávania umožňuje študentom získať praxou vo firmách praktické vedomosti a firmy zapojené do duálneho vzdelávania si môžu vychovať a vyhliadnuť svojich budúcich pracovníkov. Žiak sa naučí teóriu v škole a prax vo firme, za ktoré bude dostávať odmenu. Zároveň firmy, ktoré budú takto zamestnávať študentov získajú daňové úľavy. Zákon však bol aj pod paľbou kritiky napríklad zo strany zamestnávateľov z Klubu 500, ktorý tvrdili, že štát chce podľa nich preniesť zodpovednosť za duálne vzdelávanie na plecia stavovských a profesijných organizácií, ktoré na to nie sú pripravené. Podľa návrhu by si 12 stavovských a profesijných organizácií malo medzi sebou podeliť zodpovednosť za odborné školstvo podľa jednotlivých odvetví a podľa študijných odborov. Taktiež by mali podľa týchto odborov školiť inštruktorov v podnikoch či certifikovať podniky, ktoré chcú vstúpiť do odborného vzdelávania. Minister podľa TASR oponoval, že väčšina zamestnávateľov, práve naopak, chce mať tieto právomoci. \" Pre mňa je podstatné to, že väčšina zamestnávateľov sa prikláňala od začiatku k tomu, aby mali oni, tie zamestnávateľské zväzy, túto právomoc certifikovať pracoviská, ktoré môžu poskytovať praktickú prípravu,\" priblížil Draxler. Ako dodal, na navrhované znenie zákona dostáva pozitívnu spätnú väzbu aj od zahraničných investorov. Dva tábory, ktoré minister spomína boli dve strany zamestnávateľov (republiková strana zamestnávateľov, ktorá chcela spolupracovať so stavovskými a profesijnými organizáciami a druhá strana zamestnávateľov, ktorá tvrdí, že finálnu zodpovednosť by mal mať štát). Minister rokoval s dvoma tábormi v januári 2015. 12. Marca bol zákon schválený v parlamente. Nezrovnalosti s klubom 500 sa vyriešili. Ak by rozhodnutie profesijných a stavovských organizácií bolo negatívne, teda zamietli by žiadosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, s konečnou platnosťou rozhodne o udelení licencie zamestnávateľovi ministerstvo školstva. Následne sa ešte dolaďovala forma financovania. Problém s financovaním a nízkou motiváciou zamestnávateľov sa ukázal ako citlivé miesto zákona. Na potrebu riešiť financovanie systému poukazujú aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR či Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Výsledok tohto zákona bolo 422 zapojených študentov za rok 2015. Ponuka zo strany zamestnávateľov bola však oveľa vyššia (1440 žiakov). Rezort školstva aj zamestnávatelia vysvetľujú nízke počty zapojených študentov krátkosťou času, ktorý mali firmy na naskočenie do nového systému, a najmä na nábor. Zákon trpí naďalej kritike z niektorých strán, ktoré poukazujú na jeho nefunkčnosť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prípravy duálneho vzdelávania v rámci stredných odborných škôl prebiehali už pred nástupom ministra Draxlera do funkcie. Draxler skutočne rokoval o príslušnom zákone so zamestnávateľmi na prelome rokov 2014-2015, kedy dohadovali nezrovnalosti týkajúce sa financovania zamestnávateľov zo strany štátu a pri dohodovaní podoby zákona sa potenciálne zapojené firmy/zamestnávatelia rozdeľovali do dvoch táborov s rozdielnym názorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenskí študenti mali prvú možnosť sa duálne vzdelávať v septembri 2013. Konkrétne išlo o školu v Košiciach, kde mohli bezplatne študovať v pilotnom projekte duálneho odborného vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií. Systém duálneho vzdelávania umožňuje študentom získať praxou vo firmách praktické vedomosti a firmy zapojené do duálneho vzdelávania si môžu vychovať a vyhliadnuť svojich budúcich pracovníkov. Žiak sa naučí teóriu v škole a prax vo firme, za ktoré bude dostávať odmenu. Zároveň firmy, ktoré budú takto zamestnávať študentov získajú daňové úľavy. Zákon však bol aj pod paľbou kritiky napríklad zo strany zamestnávateľov z Klubu 500, ktorý tvrdili, že štát chce podľa nich preniesť zodpovednosť za duálne vzdelávanie na plecia stavovských a profesijných organizácií, ktoré na to nie sú pripravené. Podľa návrhu by si 12 stavovských a profesijných organizácií malo medzi sebou podeliť zodpovednosť za odborné školstvo podľa jednotlivých odvetví a podľa študijných odborov. Taktiež by mali podľa týchto odborov školiť inštruktorov v podnikoch či certifikovať podniky, ktoré chcú vstúpiť do odborného vzdelávania. Minister podľa TASR oponoval, že väčšina zamestnávateľov, práve naopak, chce mať tieto právomoci. \" Pre mňa je podstatné to, že väčšina zamestnávateľov sa prikláňala od začiatku k tomu, aby mali oni, tie zamestnávateľské zväzy, túto právomoc certifikovať pracoviská, ktoré môžu poskytovať praktickú prípravu,\" priblížil Draxler. Ako dodal, na navrhované znenie zákona dostáva pozitívnu spätnú väzbu aj od zahraničných investorov. Dva tábory, ktoré minister spomína boli dve strany zamestnávateľov (republiková strana zamestnávateľov, ktorá chcela spolupracovať so stavovskými a profesijnými organizáciami a druhá strana zamestnávateľov, ktorá tvrdí, že finálnu zodpovednosť by mal mať štát). Minister rokoval s dvoma tábormi v januári 2015. 12. Marca bol zákon schválený v parlamente. Nezrovnalosti s klubom 500 sa vyriešili. Ak by rozhodnutie profesijných a stavovských organizácií bolo negatívne, teda zamietli by žiadosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, s konečnou platnosťou rozhodne o udelení licencie zamestnávateľovi ministerstvo školstva. Následne sa ešte dolaďovala forma financovania. Problém s financovaním a nízkou motiváciou zamestnávateľov sa ukázal ako citlivé miesto zákona. Na potrebu riešiť financovanie systému poukazujú aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR či Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Výsledok tohto zákona bolo 422 zapojených študentov za rok 2015. Ponuka zo strany zamestnávateľov bola však oveľa vyššia (1440 žiakov). Rezort školstva aj zamestnávatelia vysvetľujú nízke počty zapojených študentov krátkosťou času, ktorý mali firmy na naskočenie do nového systému, a najmä na nábor. Zákon trpí naďalej kritike z niektorých strán, ktoré poukazujú na jeho nefunkčnosť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["rokoval", "mali", "bol", "TASR", "boli", "bol", "sa ukázal", "Ponuka", "trpí"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/draxler-velke-reformy-v-skolstve-nechyst/112200-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/absolventi-stredne-odborneh-skoly-spolup/68350-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/draxler-zamestnavatelia-dualne-vzdelavan/117362-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/draxler-zamestnavatelia-dualne-vzdelavan/117362-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/zamestnavatelia-zmeny-dualne-vzdelavanie/121952-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/jusko-schvaleny-zakon-o-dualnom-vzd/124670-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/firmy-nespokojne-dualne-vzdelavanie/151856-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368919-firmy-budu-musiet-viac-lakat-deviatakov/", "http://www.iness.sk/stranka/11064-Dualne-vzdelavanie-nevyslo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:33.210104+00:00"}
{"id": "vr36640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36640", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A to, že sa nevenovali tomuto zadržanému občanovi a 4 dni počas celých vianočných sviatkov bol v tureckom väzení.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zdeněk Pekara strávil vo väzení štyri dni, to, či sa mu tam slovenské orgány venovali alebo nie on osobne nikde neuvádza. Na otázku ako sa k nemu správala turecká polícia uviedol , že ,, Správanie kriminálky bolo veľmi korektné. Asi od začiatku vedeli, že s tým nemáme nič spoločné. \" SME k snahe o prepustenie zadržaného napísalo : \" Kamionistu súd po predložení dokladov z Eurojustu dnes prepustil na slobodu.\"", "analysis_paragraphs": ["Zdeněk Pekara strávil vo väzení štyri dni, to, či sa mu tam slovenské orgány venovali alebo nie on osobne nikde neuvádza. Na otázku ako sa k nemu správala turecká polícia uviedol , že ,, Správanie kriminálky bolo veľmi korektné. Asi od začiatku vedeli, že s tým nemáme nič spoločné. \" SME k snahe o prepustenie zadržaného napísalo : \" Kamionistu súd po predložení dokladov z Eurojustu dnes prepustil na slobodu.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "napísalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html", "http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:32.672906+00:00"}
{"id": "49878", "numeric_id": 49878, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49878", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "My sme vyšli s našimi ústavnými prioritami, ktorých bolo osem v júli minulého roku, keď sme povedali, že malo by to byť ukotvené aj v Ústave Slovenskej republiky.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V polovici roka 2024 predstavili zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia osem priorít na zmenu ústavy, prvé tri sa týkajú kultúrno-etických otázok. Stalo sa tak niekoľko mesiacov pred tým, ako predstavil svoj návrh na zmenu ústavy premiér Robert Fico. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRobert Fico predstavil koncom januára návrh na zmenu ústavy. Premiér v nej chce zadefinovať existenciu len dvoch pohlaví či dosiahnuť, že zmena pohlavia by bola možná len zo „závažných dôvodov“.\n\nDeti by podľa návrhu mohli adoptovať len manželia, prípade pozostalí po rodičovi či opatrovateľovi dieťaťa. Návrh hovorí aj o tom, že štátne výchovno-vzdelávacie programy musia rešpektovať ústavu a že v kultúrno-etických a hodnotových otázkach nebudú mať prednosť právne záväzky EÚ či medzinárodné pakty.\n\nEšte v júli 2024 predstavila svoj návrh na zmenu ústavy aj strana KDH. Ten obsahoval osem priorít, z čoho sa prvé tri týkali kultúrno-etických otázok. Konkrétne KDH navrhuje posilnenie slobody svedomia pre jednotlivé povolania, posilnenie práva rodičov pri zabezpečovaní vzdelávania a výchovy detí v súlade s ich hodnotami a zákaz tzv. surogátneho materstva.\n\nOkrem toho KDH navrhuje doplnenie ústavnej poistky proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania, zmenu volebného systému, rozšírenie Generálne prokuratúry SR o špecializované oddelenia zamerané na boj proti terorizmu a korupcii, posilnenie postavenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či podporu podnikateľskému prostrediu.\n\nNávrh ústavného zákona má KDH v pláne predstaviť na marcovej schôdzi.", "analysis_paragraphs": ["V polovici roka 2024 predstavili zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia osem priorít na zmenu ústavy, prvé tri sa týkajú kultúrno-etických otázok. Stalo sa tak niekoľko mesiacov pred tým, ako predstavil svoj návrh na zmenu ústavy premiér Robert Fico. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.", "Robert Fico predstavil koncom januára návrh na zmenu ústavy. Premiér v nej chce zadefinovať existenciu len dvoch pohlaví či dosiahnuť, že zmena pohlavia by bola možná len zo „závažných dôvodov“.", "Deti by podľa návrhu mohli adoptovať len manželia, prípade pozostalí po rodičovi či opatrovateľovi dieťaťa. Návrh hovorí aj o tom, že štátne výchovno-vzdelávacie programy musia rešpektovať ústavu a že v kultúrno-etických a hodnotových otázkach nebudú mať prednosť právne záväzky EÚ či medzinárodné pakty.", "Ešte v júli 2024 predstavila svoj návrh na zmenu ústavy aj strana KDH. Ten obsahoval osem priorít, z čoho sa prvé tri týkali kultúrno-etických otázok. Konkrétne KDH navrhuje posilnenie slobody svedomia pre jednotlivé povolania, posilnenie práva rodičov pri zabezpečovaní vzdelávania a výchovy detí v súlade s ich hodnotami a zákaz tzv. surogátneho materstva.", "Okrem toho KDH navrhuje doplnenie ústavnej poistky proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania, zmenu volebného systému, rozšírenie Generálne prokuratúry SR o špecializované oddelenia zamerané na boj proti terorizmu a korupcii, posilnenie postavenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či podporu podnikateľskému prostrediu.", "Návrh ústavného zákona má KDH v pláne predstaviť na marcovej schôdzi."], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "návrhu", "predstavila", "navrhuje", "predstaviť"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/fico-predstavil-navrh-konceptu-zmeny-u/852286-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/fico-predstavil-navrh-konceptu-zmeny-u/852286-clanok.html", "https://kdh.sk/kdh-predstavilo-vlastne-priority-na-zmenu-ustavy/", "https://kdh.sk/kdh-predstavilo-vlastne-priority-na-zmenu-ustavy/", "https://dennikn.sk/minuta/4421730/?ref=share"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:06.362375+00:00"}
{"id": "vr15137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15137", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To znamená z pôvodného 160 tisícového balíka (povinné kvóty na prerozdelovanie utečencov, pozn.), ktorý sa mal rozdeliť, sa rozdelilo iba 1 500 (...) Podľa plánu komisie malo byť do polovičky mája rozdelených približne prvých 20 tisíc, takže je to výrazne pod ten počet. Je to menej, ako 1%..", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok bol v Demagog.sk overovaný 10. apríla 2016, keď ho vyslovil Ľuboš Blaha. K 24. máju 2016 bolo z Grécka a Talianska prerozdelených celkovo 1581 osôb. Takisto je pravda, že k polovici mája malo byť prerozdelených 20 tisíc ľudí. Kaliňák údajom 1 % pravdepodobne referuje k podielu zo 160-tisíc ľudí, z ktorých 1 % predstavuje 1 600. 1 581 tak skutočne predstavuje necelé jedno percento. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z dokumentu Európskej komisie ( .pdf ), ktorý zaznamenáva aktuálny stav prerozdeľovania vyplýva, že z Talianska bolo premiestnených 608 a z Grécka 973 osôb. Tretia správa o relokácii migrantov ( .pdf , str.2) Európskej komisie potvrdzuje, že k polovici mája malo byť podľa plánu prerozdelených 20 tisíc osôb.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok bol v Demagog.sk overovaný 10. apríla 2016, keď ho vyslovil Ľuboš Blaha. K 24. máju 2016 bolo z Grécka a Talianska prerozdelených celkovo 1581 osôb. Takisto je pravda, že k polovici mája malo byť prerozdelených 20 tisíc ľudí. Kaliňák údajom 1 % pravdepodobne referuje k podielu zo 160-tisíc ľudí, z ktorých 1 % predstavuje 1 600. 1 581 tak skutočne predstavuje necelé jedno percento. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z dokumentu Európskej komisie ( .pdf ), ktorý zaznamenáva aktuálny stav prerozdeľovania vyplýva, že z Talianska bolo premiestnených 608 a z Grécka 973 osôb. Tretia správa o relokácii migrantov ( .pdf , str.2) Európskej komisie potvrdzuje, že k polovici mája malo byť podľa plánu prerozdelených 20 tisíc osôb."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", ".pdf", ".pdf", "Európskej Agende o Migrácii", "160 000", "The Guardian", "správa z Európskej komisie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/581/blaha-vs-klus-vs-paska-o-azylovej-reforme", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/press-material/docs/state_of_play_-_relocation_en.pdf", "http://www.statewatch.org/news/2016/may/eu-com-third-report-relocation-com-360.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm", "http://www.theguardian.com/world/2016/mar/16/eu-cut-number-syrian-refugees-coming-europe", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160316/first_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:16.548499+00:00"}
{"id": "vr34703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34703", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ktorú krajinu nám pravicoví predstavitelia najčastejšie dávali za vzor? Írsko.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš rád využíval príklad ekonomického rastu Írska a Pobaltských krajín vo svojich prejavoch. Napríklad v jednom z 19.3.2007 povedal: Nie je náhoda, že Slovensko sa pričlenilo k najrýchlejšie rastúcim európskym ekonomikám a že týmito ekonomikami sú práve Írsko, pobaltské krajiny a dnes už aj Slovensko. Sú to totiž krajiny, ktoré uskutočňujú podobný model ekonomického rozvoja. Model založený na tých princípoch, ktoré sme presadzovali v reformnom procese najmä v rokoch 2002 – 2006. ... Spomenuli ste, vážený pán prezident, príklad Írska a dokonca ste povedali, že v porovnaní s nimi sme v predstihu, lebo oni začali s reformami až 10 rokov po vstupe do EÚ a my už pred vstupom. Áno, Írsko je vskutku inšpirujúci príklad. Keď v roku 1973 Írsko vstupovalo do EÚ, ekonomicky bolo na 50% úrovni vtedajšej únie, podobne ako Slovensko pri vstupe v roku 2004. Dnes je Írsko so 140% HDP oproti európskemu priemeru druhou ekonomicky najvyspelejšou krajinou EÚ po Luxemburgu.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš rád využíval príklad ekonomického rastu Írska a Pobaltských krajín vo svojich prejavoch. Napríklad v jednom z 19.3.2007 povedal: Nie je náhoda, že Slovensko sa pričlenilo k najrýchlejšie rastúcim európskym ekonomikám a že týmito ekonomikami sú práve Írsko, pobaltské krajiny a dnes už aj Slovensko. Sú to totiž krajiny, ktoré uskutočňujú podobný model ekonomického rozvoja. Model založený na tých princípoch, ktoré sme presadzovali v reformnom procese najmä v rokoch 2002 – 2006. ... Spomenuli ste, vážený pán prezident, príklad Írska a dokonca ste povedali, že v porovnaní s nimi sme v predstihu, lebo oni začali s reformami až 10 rokov po vstupe do EÚ a my už pred vstupom. Áno, Írsko je vskutku inšpirujúci príklad. Keď v roku 1973 Írsko vstupovalo do EÚ, ekonomicky bolo na 50% úrovni vtedajšej únie, podobne ako Slovensko pri vstupe v roku 2004. Dnes je Írsko so 140% HDP oproti európskemu priemeru druhou ekonomicky najvyspelejšou krajinou EÚ po Luxemburgu."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["19.3.2007"], "url": ["http://www.mesa10.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=83&category_id=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:45.628945+00:00"}
{"id": "vr31125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31125", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Za ktorej vlády sme prijímali najvýznamnejšie protikorupčné opatrenia, boli to moje dve vlády, a vláda pani Radičovej. Počas vlád SDKÚ-DS, počas mojej prvej vlády sme prijali národný program boja proti korupcii, a odvtedy sme prijali asi 30 tých najvýznamnejších zákonov, ktoré priestor pre korupciu zužujú.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá Dzurindova vláda (1998 - 2002 pozn.) si podľa Open Society Institute (Monitorovanie prístupového procesu do EÚ: korupcia a protikorupčná politika. pozn.) stanovila za jednu zo svojich hlavných priorít boj proti korupcii a 21. júna 2000 uznesením vlády SR schválila Národný program boja proti korupcii. Táto správa ďalej uvádza, že počas tejto vlády boli urobené veľmi dôležité kroky v boji proti korupcii, a to:\n\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám,\n\nNovela Zákona o rozpočtových pravidlách\n\nZákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti\n\nNovela Zákona o verejnom obstarávaní\n\nParlament schválil nové pravidlá financovania politických strán,\n\nSlovensko ratifikovalo Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii,\n\nSlovensko ratifikovalo Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,\n\nZákon štátnej službe,\n\nZákon o verejnej službe,\n\nNový Súdny kódex\n\nUstanovenie ombudsmana.", "analysis_paragraphs": ["Prvá Dzurindova vláda (1998 - 2002 pozn.) si podľa Open Society Institute (Monitorovanie prístupového procesu do EÚ: korupcia a protikorupčná politika. pozn.) stanovila za jednu zo svojich hlavných priorít boj proti korupcii a 21. júna 2000 uznesením vlády SR schválila Národný program boja proti korupcii. Táto správa ďalej uvádza, že počas tejto vlády boli urobené veľmi dôležité kroky v boji proti korupcii, a to:", "Zákon o slobodnom prístupe k informáciám,", "Novela Zákona o rozpočtových pravidlách", "Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti", "Novela Zákona o verejnom obstarávaní", "Parlament schválil nové pravidlá financovania politických strán,", "Slovensko ratifikovalo Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii,", "Slovensko ratifikovalo Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,", "Zákon štátnej službe,", "Zákon o verejnej službe,", "Nový Súdny kódex", "Ustanovenie ombudsmana."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "Podľa", "ďalšie", "správy"], "url": ["http://www.soros.org/resources/articles_publications/publications/euaccesscorruption_20020601/euaccesscorruptionslovaktrans_2002060.pdf", "http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2011/07/Pr%C3%ADloha-1.pdf", "http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2011/texty_2_2011/tis.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:25.782447+00:00"}
{"id": "vr36038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36038", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...pán predseda Národnej rady Paška predložil do Národnej rady novelu ústavy, ktorou chcel obmedziť aj trestnoprávnu imunitu...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či sa návrhu P. Pašku jednalo aj o trestno-právnu imunitu nedokážeme posúdiť.", "analysis_paragraphs": ["Či sa návrhu P. Pašku jednalo aj o trestno-právnu imunitu nedokážeme posúdiť."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:54.557984+00:00"}
{"id": "vr35215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35215", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No len veľmi zaujímavé je, že keď sme dohadovali tú prácu, ten vznik pracovnej skupiny, tak bol to on, ktorý, ktorý teda s týmto súhlasil (Dzurinda.pozn.).", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť nijakú zmienku, ktorá by potvrdzovala Sulíkovo tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť nijakú zmienku, ktorá by potvrdzovala Sulíkovo tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:05.615373+00:00"}
{"id": "vr36306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36306", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Môj výrok platí a bude platiť. Dokonca tento výrok vyslovil  aj predseda SaS, že ide o konflikt záujmov v etickej rovine.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnako ako premiérka Iveta Radičová, tak aj Richard Sulík uznal , že v čase podpisu poslednej zmluvy na 8 100 eur išlo o konflikt záujmov. \"Môj názor je, že pri tej poslednej zmluve konflikt bol, ale opakujem, že len čo sa o nej Martin Chren dozvedel, tak zariadil jej vypovedanie. Nedošlo teda k jej plneniu a ani k platbe.\" Predseda SaS priznal, že zmluva nemala byť podpísaná, no dodáva, že \"keď sa to Martin Chren dozvedel, tak ju vypovedal. To je čisté konanie, určite to nie je dôvod na odstúpenie.\"", "analysis_paragraphs": ["Rovnako ako premiérka Iveta Radičová, tak aj Richard Sulík uznal , že v čase podpisu poslednej zmluvy na 8 100 eur išlo o konflikt záujmov. \"Môj názor je, že pri tej poslednej zmluve konflikt bol, ale opakujem, že len čo sa o nej Martin Chren dozvedel, tak zariadil jej vypovedanie. Nedošlo teda k jej plneniu a ani k platbe.\" Predseda SaS priznal, že zmluva nemala byť podpísaná, no dodáva, že \"keď sa to Martin Chren dozvedel, tak ju vypovedal. To je čisté konanie, určite to nie je dôvod na odstúpenie.\""], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": ["uznal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5554344/sulik-zakazka-hayek-consulting-nie-je-dovod-na-odstupenie-chrena.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:54.808622+00:00"}
{"id": "vr17994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17994", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tri minúty po tom, ako som dostal v parlamente dôveru poslancov Národnej rady, som vo foyer Národnej rady povedal, mňa nezaujíma či na východe Slovenska je pani alebo nepani nejakým spôsobom členka, nečlenka niektorej zo strán alebo našej strany Smer-SD. Ak sa preukáže, že konala nepoctivo, pre mňa platí vždy padni komu padni, potrestať príslušné, tak ako treba, v rámci zákonov a zamedziť takémuto konaniu a musí to byť veľká výstraha pre všetkých tých ďalších (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho získala dôveru poslancov Národnej rady SR 26. marca 2018, keď za jej Programové vyhlásenie, a teda aj za dôveru kabinetu, hlasovalo 81 členov snemovne zo 144 prítomných. Hneď po hlasovaní mal Pellegrini vo foyer NR SR krátky brífing , počas ktorého vyhlásil, že \" ak sa raz do nejakej trestnej činnosti zapletie niekto zo štruktúr Smer-u, tak musí byť potrestaný rovnako, ako by to bol niekto, kto nepatrí do žiadnej strany \". V súvislosti s Ľubicou Roškovou, ktorá čelí podozreniam v kauze agrodotácií a pozemkov a v súčasnosti má pozastavené členstvo v strane SMER-SD, Pellegrini povedal: \" Ak sa preukáže, že niekto účelovo zneužil zákon, respektíve spáchal trestný čin, bude musieť byť podané trestné oznámenie na generálnu prokuratúru a budú musieť konať orgány činné v trestnom konaní (...) Mne je v tomto momente jedno, kto to bol. Či to bola naša bývalá kolegyňa, naša členka, nečlenka. \" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho získala dôveru poslancov Národnej rady SR 26. marca 2018, keď za jej Programové vyhlásenie, a teda aj za dôveru kabinetu, hlasovalo 81 členov snemovne zo 144 prítomných. Hneď po hlasovaní mal Pellegrini vo foyer NR SR krátky brífing , počas ktorého vyhlásil, že \" ak sa raz do nejakej trestnej činnosti zapletie niekto zo štruktúr Smer-u, tak musí byť potrestaný rovnako, ako by to bol niekto, kto nepatrí do žiadnej strany \". V súvislosti s Ľubicou Roškovou, ktorá čelí podozreniam v kauze agrodotácií a pozemkov a v súčasnosti má pozastavené členstvo v strane SMER-SD, Pellegrini povedal: \" Ak sa preukáže, že niekto účelovo zneužil zákon, respektíve spáchal trestný čin, bude musieť byť podané trestné oznámenie na generálnu prokuratúru a budú musieť konať orgány činné v trestnom konaní (...) Mne je v tomto momente jedno, kto to bol. Či to bola naša bývalá kolegyňa, naša členka, nečlenka. \" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["dôveru", "brífing"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/463666-pellegriniho-vladu-caka-hlasovanie-o-dovere/", "https://www.facebook.com/pellegrini.peter/videos/966534873513917/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:19.091322+00:00"}
{"id": "vr33547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33547", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Viete, prečo v Čechách vzrástla nezamestnanosť? Lebo od nového roku zmenili metodiku.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa novej, ako aj starej metodiky je miera nezamestnanosti v Českej republike historicky najvyššia. Je síce pravdou, že od začiatku roka 2012 sa používa nová metodika , ktorá stanovuje podiel nezamestnaných na obyvateľstve, no nie je pravdou, že kvôli tejto metodike mala opticky narásť nezamestnanosť. V skutočnosti nová metodika zreálnila údaj o nezamestnanosti a oproti starej metodike bola podľa novej metódy upravená (zreálnená) miera nezamestnanosti o 2 p. b. smerom nadol . Pavol Frešo nesprávne tvrdí, že nárast nezamestnanosti bol spôsobený zmenou metodiky. Podľa novej metódy, ktorá zohľadňuje podiel nezamestnaných na obyvateľstvo, bola miera nezamestnanosti v januári 2013 na úrovni 8%. Februárová miera nezamestnanosti podľa novej metodiky je ešte vyššia a dosahuje úroveň 8,1%. Táto úroveň predstavuje historicky najvyššiu hodnotu od zavedenia tejto novej metodiky. ČTK , 8. februára 2013: \" Změna metodologie výpočtu míry nezaměstnanosti celková čísla opticky snížila, nemůže však zastřít, že nová místa na trhu stále nevznikají,\" řekl ČTK manažer v oddělení Poradenství při řízení lidských zdrojů společnosti PwC ČR Libor Stodola. Správu o historicky najvyššej nezamestnanosti v Českej republike priniesli viaceré denníky, okrem iného aj portál Českej tlačovej kancelárie (ČTK) zaoberajúci sa financiami. Ako postupne pripomínajú všetky správy, týkajúce sa tohto historického čísla, ide o výsledok vychádzajúci ešte zo starej štatistickej metodiky, ktorí používali na vyčíslenie percenta nezamestnaných ľudí v Českej republike. Táto štatistika však umožňuje porovnávania miery nezamestnanosti v čase: \"Míra nezaměstnanosti přesáhla v lednu podle staré metodiky deset procent, čímž se dostala na nejvyšší hodnotu od rozdělení federace v roce 1993. ČTK na to dnes upozornili analytici.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa novej, ako aj starej metodiky je miera nezamestnanosti v Českej republike historicky najvyššia. Je síce pravdou, že od začiatku roka 2012 sa používa nová metodika , ktorá stanovuje podiel nezamestnaných na obyvateľstve, no nie je pravdou, že kvôli tejto metodike mala opticky narásť nezamestnanosť. V skutočnosti nová metodika zreálnila údaj o nezamestnanosti a oproti starej metodike bola podľa novej metódy upravená (zreálnená) miera nezamestnanosti o 2 p. b. smerom nadol . Pavol Frešo nesprávne tvrdí, že nárast nezamestnanosti bol spôsobený zmenou metodiky. Podľa novej metódy, ktorá zohľadňuje podiel nezamestnaných na obyvateľstvo, bola miera nezamestnanosti v januári 2013 na úrovni 8%. Februárová miera nezamestnanosti podľa novej metodiky je ešte vyššia a dosahuje úroveň 8,1%. Táto úroveň predstavuje historicky najvyššiu hodnotu od zavedenia tejto novej metodiky. ČTK , 8. februára 2013: \" Změna metodologie výpočtu míry nezaměstnanosti celková čísla opticky snížila, nemůže však zastřít, že nová místa na trhu stále nevznikají,\" řekl ČTK manažer v oddělení Poradenství při řízení lidských zdrojů společnosti PwC ČR Libor Stodola. Správu o historicky najvyššej nezamestnanosti v Českej republike priniesli viaceré denníky, okrem iného aj portál Českej tlačovej kancelárie (ČTK) zaoberajúci sa financiami. Ako postupne pripomínajú všetky správy, týkajúce sa tohto historického čísla, ide o výsledok vychádzajúci ešte zo starej štatistickej metodiky, ktorí používali na vyčíslenie percenta nezamestnaných ľudí v Českej republike. Táto štatistika však umožňuje porovnávania miery nezamestnanosti v čase: \"Míra nezaměstnanosti přesáhla v lednu podle staré metodiky deset procent, čímž se dostala na nejvyšší hodnotu od rozdělení federace v roce 1993. ČTK na to dnes upozornili analytici.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["nová metodika", "smerom nadol", "novej", "Februárová", "ČTK", "priniesli"], "url": ["http://www.financninoviny.cz/zpravy/mira-nezamestnanosti-je-podle-stare-metodiky-nejvys-v-historii-cr/899325&id_seznam=", "http://ekonomika.idnes.cz/nezamestnanost-v-cr-za-leden-2013-dmj-/ekonomika.aspx?c=A130208_091836_ekonomika_spi", "http://www.financninoviny.cz/zpravy/lednova-nezamestnanost-stoupla-na-osm-procent/899201", "http://www.financninoviny.cz/zpravy/mpsv-unorova-nezamestnanost-vzrostla-na-dalsi-rekord/910934", "http://www.financninoviny.cz/zpravy/mira-nezamestnanosti-je-podle-stare-metodiky-nejvys-v-historii-cr/899325", "http://www.financninoviny.cz/zpravy/mira-nezamestnanosti-je-podle-stare-metodiky-nejvys-v-historii-cr/899325&id_seznam="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:38.710086+00:00"}
{"id": "vr16355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16355", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Slovenská informačná služba ako inštitúcia pracuje na princípe prísneho utajenia, kde predseda rady obrany štátu nemôže predsedu informačnej služby sa pýtať na nič z operatívy. Môže sa pýtať len na otázky obsahu činnosti schválené radou obrany štátu.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská informačná služba síce pracuje na princípe utajenia, avšak Vladimír Mečiar ako predseda vlády mal prístup k všetkým jej informáciám, vrátane operatívy, na základe zákona o SIS. Predseda Bezpečnostnej rady SR (ktorým je predseda vlády) môže tiež podľa tohto zákona rozhodnúť, či informačná služba využije služby, ktoré jej poskytne konkrétna osoba v oblasti operatívy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zákona 46/1993 Z. z. z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe § 1 odseku 6 \" Pri plnení úloh je informačná služba oprávnená používať technické prostriedky a dopravné prostriedky a to spravidla utajeným spôsobom.\" \"Rada obrany štátu\" existovala \"na určovanie hlavných smerov prípravy a organizácie obrany Československej socialistickej republiky a robí s tým spojené opatrenia.\" Bývalý predseda vlády Mečiar myslel zrejme Bezpečnostnú radu SR, ktorá vznikla v roku 2002. \" Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (BR SR) v mieri sa ako poradný orgán vlády SR podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.\" Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. V paragrafe 3, odseku 3 zákona o SIS sa uvádza , že \" Rada obrany štátu ukladá prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti podľa § 2 tohto zákona.\" Podľa paragrafu 11 - Informačno- operatívne prostriedky odseku 6 : \" Ak je to nevyhnutné v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky môže na návrh riaditeľa písomne rozhodnúť, že informačná služba využije služby, ktoré jej poskytne konkrétna osoba uvedená v odseku 5 ako osoba konajúca v prospech informačnej služby.\" V tomto odseku sa teda výslovne píše, že predseda Bezpečnostnej rady štátu ma prístup k veciam operatívy SIS. Ďalším argumentom vyvracajúcim Mečiarov výrok je paragraf 4 odsek 2 zákona o SIS, kde sa uvádza: \"Riaditeľ je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada: a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c) predseda vlády Slovenskej republiky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská informačná služba síce pracuje na princípe utajenia, avšak Vladimír Mečiar ako predseda vlády mal prístup k všetkým jej informáciám, vrátane operatívy, na základe zákona o SIS. Predseda Bezpečnostnej rady SR (ktorým je predseda vlády) môže tiež podľa tohto zákona rozhodnúť, či informačná služba využije služby, ktoré jej poskytne konkrétna osoba v oblasti operatívy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zákona 46/1993 Z. z. z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe § 1 odseku 6 \" Pri plnení úloh je informačná služba oprávnená používať technické prostriedky a dopravné prostriedky a to spravidla utajeným spôsobom.\" \"Rada obrany štátu\" existovala \"na určovanie hlavných smerov prípravy a organizácie obrany Československej socialistickej republiky a robí s tým spojené opatrenia.\" Bývalý predseda vlády Mečiar myslel zrejme Bezpečnostnú radu SR, ktorá vznikla v roku 2002. \" Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (BR SR) v mieri sa ako poradný orgán vlády SR podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.\" Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. V paragrafe 3, odseku 3 zákona o SIS sa uvádza , že \" Rada obrany štátu ukladá prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti podľa § 2 tohto zákona.\" Podľa paragrafu 11 - Informačno- operatívne prostriedky odseku 6 : \" Ak je to nevyhnutné v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky môže na návrh riaditeľa písomne rozhodnúť, že informačná služba využije služby, ktoré jej poskytne konkrétna osoba uvedená v odseku 5 ako osoba konajúca v prospech informačnej služby.\" V tomto odseku sa teda výslovne píše, že predseda Bezpečnostnej rady štátu ma prístup k veciam operatívy SIS. Ďalším argumentom vyvracajúcim Mečiarov výrok je paragraf 4 odsek 2 zákona o SIS, kde sa uvádza: \"Riaditeľ je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada: a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c) predseda vlády Slovenskej republiky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["utajeným", "existovala", "radu", "predseda", "zákona", "paragrafu", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101#paragraf-1.odsek-6", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/31357/1/2", "http://www.vlada.gov.sk/bezpecnostna-rada-sr/", "http://www.vlada.gov.sk/496/zoznam-clenov/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101#paragraf-3.odsek-3", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101#paragraf-11.odsek-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101#paragraf-4.odsek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:25.167465+00:00"}
{"id": "vr29530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29530", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Realizovaná bola záchrana a obnova oblastí ohrozených zosuvom pôdy (Vrátna dolina, Prievidza, Banka pri Piešťanoch, Nižná Myšľa).", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na obnovu po zosuvoch pôdy bolo Ministerstvom životného prostredia vyčlenených celkovo 369 000 eur. Vláda na tieto účely vyčlenila celkovo 25 miliónov eur. V obci Banka začali s obnovou v roku 2014, v Prievidzi sa ukončujú sanačné práce, v Nižnej Myšli taktiež prebehla obnova . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na obnovu po zosuvoch pôdy bolo Ministerstvom životného prostredia vyčlenených celkovo 369 000 eur. Vláda na tieto účely vyčlenila celkovo 25 miliónov eur. V obci Banka začali s obnovou v roku 2014, v Prievidzi sa ukončujú sanačné práce, v Nižnej Myšli taktiež prebehla obnova . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenených", "Vláda", "obnovou", "ukončujú", "obnova"], "url": ["http://www.minzp.sk/informacie/tlacovy-servis/tlacove-spravy/na-stabilizaciu-zosuvov-pody-po-zrazkach-je-vyclenenych-takmer-370-000-eur.html", "http://archiv.vlada.gov.sk/krajina/data/att/24440_subor.pdf", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2014/tlacove-spravy-februar-2014/v-obci-banka-zacala-sanacia-zosunuteho-svahu.html", "http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/najvyznamnejsie-investicne-akcie-mesta-v-roku-2015/", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2012/tlacove-spravy-otktober-2012/nizna-mysla-sanacia-obci-po-zosuvoch-si-vyziada-dalsie-miliony-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:00.530145+00:00"}
{"id": "vr36297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36297", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ja som zachytila len zatiaľ v prvom čítaní isté námety na riešenie dani z piva. Pokiaľ viem, tak sa má premietnuť do zdraženia piva o 5 centov na takéto bežné, ten bežný obsah.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky MF SR sa zvýšenie spotrebnej dane z piva prejaví zvýšením spotrebiteľskej ceny minimálne o 6.9%, maximálne o 8.7%. Priemerná cena piva je 1 euro, čo by znamenalo rozmedzie 7-9 centov na pol liter.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky MF SR sa zvýšenie spotrebnej dane z piva prejaví zvýšením spotrebiteľskej ceny minimálne o 6.9%, maximálne o 8.7%. Priemerná cena piva je 1 euro, čo by znamenalo rozmedzie 7-9 centov na pol liter."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "Priemerná cena"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7719&documentId=5182", "http://www.kamnapivo.sk/etc/stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:57.858969+00:00"}
{"id": "vr17915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17915", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme už jednu takúto výzvu (na hlasovanie o zákone na obmedzenie interrupcií bez ohľadu na politickú príslušnosť, pozn.) predsedom strán a klubov dali. Žiaľ, nikto na to nezareagoval.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dňa 16. mája 2018 sa uskutočnila tlačová konferencia strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko na tému \"Výzva parlamentným stranám na podporu zákona na ochranu života nenarodených detí.\" Na konferencii uviedli, že poslali výzvu na stretnutie najvyšším predstaviteľom ostatných parlamentných strán so žiadosťou o vzájomné stretnutie a rokovanie o možnosti ich podpory pre návrh zákona o obmedzení interrupcií. To, či niektorá zo strán reagovala na spomínanú výzvu sa nám ale nepodarilo overiť. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Spomínaný návrh zákona obsahuje sprísnenie potratovej politiky. Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko chce presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu a ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu. Prehľad, ktorí poslanci NR SR zvažujú podporiť spomínaný návrh si môžete pozrieť v článku Denníka N. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 16. mája 2018 sa uskutočnila tlačová konferencia strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko na tému \"Výzva parlamentným stranám na podporu zákona na ochranu života nenarodených detí.\" Na konferencii uviedli, že poslali výzvu na stretnutie najvyšším predstaviteľom ostatných parlamentných strán so žiadosťou o vzájomné stretnutie a rokovanie o možnosti ich podpory pre návrh zákona o obmedzení interrupcií. To, či niektorá zo strán reagovala na spomínanú výzvu sa nám ale nepodarilo overiť. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Spomínaný návrh zákona obsahuje sprísnenie potratovej politiky. Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko chce presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu a ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu. Prehľad, ktorí poslanci NR SR zvažujú podporiť spomínaný návrh si môžete pozrieť v článku Denníka N. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["tlačová konferencia", "sprísnenie", "článku"], "url": ["http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/3052", "http://www.teraz.sk/slovensko/lsns-chceme-sprisnit-potratovu-politiku/321543-clanok.html", "https://dennikn.sk/1123532/kotlebov-navrh-stazit-pristup-k-interupciam-zvazuju-podporit-poslanci-opozicie-aj-koalicie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:35.294960+00:00"}
{"id": "vr32273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32273", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Myslím si, že pôvodná ponuka od Roberta Fica neznela tak, že všetci poslanci opozície musia hlasovať za toho kandidáta. Ale Robert Fico povedal, že nech opozícia predstaví svojho kandidáta.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pôvodnej ponuke navrhoval R. Fico opozícii post predsedu NKÚ, pod podmienkou, že predstavia spoločného solídneho kandidáta. Jedinou podmienkou bolo predstavenie kandidáta. To, že všetci poslanci opozície musia za kandidáta hlasovať nebola podmienka. I. Matovič hovorí pravdu. R. Fico po rokovaní strany SMER-SD 30. marca 2012 deklaroval , že post predsedu NKÚ bude patriť opozícií ak navrhne spoločného kandidáta: \"Môžem potvrdiť, že Najvyšší kontrolný úrad bude patriť opozícii. Musia pripraviť spoločného kandidáta , dúfame, že sa zase nebudú o tom baviť 34 dní, kým dôjdu k nejakému záveru, ale dajú solídneho kandidáta\" Po prvom neúspešnom pokuse zvoliť K. Krnáča za predsedu NKÚ premiér Fico vyzval 31.júla 2012 všetky opozičné strany, aby každá z nich navrhla kandidáta na post predsedu NKÚ. Opozícia však tento návrh odmietla a opäť predložila spoločného kandidáta Kamila Krnáča. SITA 31. júna 2012 uvádza, že Fico tento návrh zdôvodnil tým, že opozícia sa nevie dohodnúť na spoločnom kandidátovi: „Nech sa medzi opozičnými kandidátmi urobí v NR SR súťaž a potom ten, kto bude najlepší, bude zvolený za predsedu NKÚ. Ale bude to predstaviteľ z jednej opozičnej strany,“ povedal s tým, že Smer nemá záujem brzdiť voľbu predsedu NKÚ. „Toto miesto patrí opozícii, ale keďže opozícia nevie predložiť kandidáta a garantovať všetky hlasy za neho, toto bude asi najschodnejšia cesta, ako sa dostať k voľbe predsedu NKÚ,“ dodal. Tento návrh premiéra Fica môžete prečítať aj tu (TASR,SITA, 30. júla 2012). Pôvodná ponuka je však z 30. marca 2012 s tým, že post predsedu NKÚ patrí opozícii ak predstaví spoločného kandidáta. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V pôvodnej ponuke navrhoval R. Fico opozícii post predsedu NKÚ, pod podmienkou, že predstavia spoločného solídneho kandidáta. Jedinou podmienkou bolo predstavenie kandidáta. To, že všetci poslanci opozície musia za kandidáta hlasovať nebola podmienka. I. Matovič hovorí pravdu. R. Fico po rokovaní strany SMER-SD 30. marca 2012 deklaroval , že post predsedu NKÚ bude patriť opozícií ak navrhne spoločného kandidáta: \"Môžem potvrdiť, že Najvyšší kontrolný úrad bude patriť opozícii. Musia pripraviť spoločného kandidáta , dúfame, že sa zase nebudú o tom baviť 34 dní, kým dôjdu k nejakému záveru, ale dajú solídneho kandidáta\" Po prvom neúspešnom pokuse zvoliť K. Krnáča za predsedu NKÚ premiér Fico vyzval 31.júla 2012 všetky opozičné strany, aby každá z nich navrhla kandidáta na post predsedu NKÚ. Opozícia však tento návrh odmietla a opäť predložila spoločného kandidáta Kamila Krnáča. SITA 31. júna 2012 uvádza, že Fico tento návrh zdôvodnil tým, že opozícia sa nevie dohodnúť na spoločnom kandidátovi: „Nech sa medzi opozičnými kandidátmi urobí v NR SR súťaž a potom ten, kto bude najlepší, bude zvolený za predsedu NKÚ. Ale bude to predstaviteľ z jednej opozičnej strany,“ povedal s tým, že Smer nemá záujem brzdiť voľbu predsedu NKÚ. „Toto miesto patrí opozícii, ale keďže opozícia nevie predložiť kandidáta a garantovať všetky hlasy za neho, toto bude asi najschodnejšia cesta, ako sa dostať k voľbe predsedu NKÚ,“ dodal. Tento návrh premiéra Fica môžete prečítať aj tu (TASR,SITA, 30. júla 2012). Pôvodná ponuka je však z 30. marca 2012 s tým, že post predsedu NKÚ patrí opozícii ak predstaví spoločného kandidáta. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["deklaroval", "vyzval", "SITA", "tu"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3704/smer-sd-predstavil-novu-vladu", "http://www.rozhlas.sk/Z-domova-?l=1&c=0&i=42704&p=1", "http://www.rozhlas.sk/Z-domova-?l=1&c=0&i=42704&p=1", "http://www.sme.sk/c/6476426/fico-nech-si-kazda-opozicna-strana-navrhne-svojho-sefa-nku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:14.758117+00:00"}
{"id": "43562", "numeric_id": 43562, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43562", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...prišlo (na mimoriadny kongres strany SaS, pozn.) viac ako dve tretiny členov, to je tak asi obvyklý počet. Na riadnom kongrese, ktorý sme mali v júni, tiež prišlo okolo dvoch tretín. Tam ich bolo len niekoľko málo viac 150 niečo. Teraz bolo 145.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na mimoriadny kongres SaS prišlo 7. septembra 145 z 213 členov strany - čo sú viac ako dve tretiny. Na kongrese z 28. júna sa zúčastnilo 160 členov strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na mimoriadny kongres SaS prišlo 7. septembra 145 z 213 členov strany - čo sú viac ako dve tretiny. Na kongrese z 28. júna sa zúčastnilo 160 členov strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["prišlo", "160"], "url": ["https://dennikn.sk/1576979/sulika-opatovne-zvolili-za-predsedu-sas-kongres-strany-bol-bez-jeho-najvacsich-kritikov/?ref=list", "https://dennikn.sk/1513526/popularna-u-volicov-bez-vplyvu-v-strane-preco-je-nicholsonovana-jednou-nohou-mimo-sas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:47.219722+00:00"}
{"id": "vr38018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38018", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lebo ako hovoríme o regulácii, tak hovoríme o oprávnených nákladoch. A tá skúsenosť tu evidentne je. Či už z privatizácie teplární, alebo elektrární. Je tu evidentná snaha zahraničného investora po rýchlej návratnosti svojej investície a potom cez, cez rôzne príkazné zmluvy, cez outsourcing, cez obslužné, obslužné služby vyťahovať tieto peniaze vonku a produkovať nákladové faktúry (mechanizmus ako dochádza ku zdražovaniu cien po privatizácií pozn.).", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:35.067786+00:00"}
{"id": "vr38433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38433", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Treba ale aj to povedať, kedy prijala Maďarská republika tú Ústavu. Osemnásteho apríla.  Hneď na ďalšej schôdzi národnej rady na ďalšom rokovaní sme reagovali.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský parlament schválil novú ústavu 18. apríla 2011. Najbližšia schôdza parlamentu začala 17. mája 201, kde bolo prerokované zaradenie návrhu Zahraničného výboru na prijatie Vyhlásenia.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský parlament schválil novú ústavu 18. apríla 2011. Najbližšia schôdza parlamentu začala 17. mája 201, kde bolo prerokované zaradenie návrhu Zahraničného výboru na prijatie Vyhlásenia."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "Najbližšia", "prerokované", "Vyhlásenie", "konala"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/11/1269604/Madarsky-prezident-podpisal-novu-ustavu", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/zoznam", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=375", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28568", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110427TBB00382"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:56.373543+00:00"}
{"id": "49150", "numeric_id": 49150, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49150", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Máme D1 nedostavanú od čias Mečiara, za Mečiara to bolo, nie, keď sa sľubovala ako je dostavaná.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Diaľnice sa na našom území začali stavať v 70. rokoch 20. storočia. Ako jedna z prvých sa začala stavať diaľnica D1. Mala viesť smerom od Bratislavy na Senec, koncom desaťročia bola vybudovaná po Trnavu. Mečiarov minister dopravy Alexander Rezeš v roku 1995 tvrdil , že do roku 2005 by sa mala ukončiť výstavba slovenskej diaľničnej siete. Za éry Vladimíra Mečiara (1990-1998) sa nakoniec dokončilo približne 71 kilometrov ( 0:36 ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDiaľnica D1 má prepojiť západ s východom krajiny, t. j. Bratislavu s Košicami. V rokoch 1972-1990 za vlády komunistickej strany sa vybudovalo 138 kilometrov. ( 0:24 )\n\nV období vlády Mikuláša Dzurindu (1998-2006) sa dokončili viaceré rozostavané úseky z čias Vladimíra Mečiara a pribudlo niekoľko nových úsekov. Celkovo išlo o zhruba 87 kilometrov ( 1:03 )\n\nPočas troch vlád Roberta Fica sa postavilo približne 122 kilometrov diaľnice D1. ( 1:28 ) Za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa vybudovalo približne 19 kilometrov D1. ( 3:30 )\n\nD1 obsahuje úseky, na ktoré sa stále čaká, ide o úseky Hubová-Ivachnová (obchvat Ružomberka) a Lietavská Lúčka-Dubná skala (tunel Višňové). Týmto úsekom sa neustále odkladá koniec výstavby, ani jeden z nich nebude dokončený do avizovaného dátumu t. j. konca roka 2023. Dokončenie celej diaľnice D1 je v nedohľadne, pretože úsek Turany-Hubová je len v štádiu príprav a je označovaný taktiež za jeden z najkomplikovanejších. Ani po päťdesiatich rokoch, tak nie je diaľnica úplne dokončená.", "analysis_paragraphs": ["Diaľnice sa na našom území začali stavať v 70. rokoch 20. storočia. Ako jedna z prvých sa začala stavať diaľnica D1. Mala viesť smerom od Bratislavy na Senec, koncom desaťročia bola vybudovaná po Trnavu. Mečiarov minister dopravy Alexander Rezeš v roku 1995 tvrdil , že do roku 2005 by sa mala ukončiť výstavba slovenskej diaľničnej siete. Za éry Vladimíra Mečiara (1990-1998) sa nakoniec dokončilo približne 71 kilometrov ( 0:36 ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Diaľnica D1 má prepojiť západ s východom krajiny, t. j. Bratislavu s Košicami. V rokoch 1972-1990 za vlády komunistickej strany sa vybudovalo 138 kilometrov. ( 0:24 )", "V období vlády Mikuláša Dzurindu (1998-2006) sa dokončili viaceré rozostavané úseky z čias Vladimíra Mečiara a pribudlo niekoľko nových úsekov. Celkovo išlo o zhruba 87 kilometrov ( 1:03 )", "Počas troch vlád Roberta Fica sa postavilo približne 122 kilometrov diaľnice D1. ( 1:28 ) Za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa vybudovalo približne 19 kilometrov D1. ( 3:30 )", "D1 obsahuje úseky, na ktoré sa stále čaká, ide o úseky Hubová-Ivachnová (obchvat Ružomberka) a Lietavská Lúčka-Dubná skala (tunel Višňové). Týmto úsekom sa neustále odkladá koniec výstavby, ani jeden z nich nebude dokončený do avizovaného dátumu t. j. konca roka 2023. Dokončenie celej diaľnice D1 je v nedohľadne, pretože úsek Turany-Hubová je len v štádiu príprav a je označovaný taktiež za jeden z najkomplikovanejších. Ani po päťdesiatich rokoch, tak nie je diaľnica úplne dokončená."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Diaľnice", "tvrdil", "0:36", "0:24", "1:03", "1:28", "3:30", "Hubová-Ivachnová", "Lietavská Lúčka-Dubná skala", "Turany-Hubová"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/303424/foto-takto-stavali-slovensku-dialnicu/", "https://mypovazska.sme.sk/c/5399460/v-povazskej-oslavovali-most-dolezitejsi-ako-mesto.html", "https://www.youtube.com/watch?v=6aWe7bxIgSE&ab_channel=Aktuality.sk", "https://www.youtube.com/watch?v=6aWe7bxIgSE&ab_channel=Aktuality.sk", "https://www.youtube.com/watch?v=6aWe7bxIgSE&ab_channel=Aktuality.sk", "https://www.youtube.com/watch?v=6aWe7bxIgSE&ab_channel=Aktuality.sk", "https://www.youtube.com/watch?v=6aWe7bxIgSE&ab_channel=Aktuality.sk", "https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/641787-dialnicny-usek-hubova-ivachnova-dokoncia-najskor-v-2-polovici-roku-2024/", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/660272-zverejnili-datum-otvorenia-tunela-visnove-vodici-uz-nebudu-viac-trpiet-v-kolonach-pod-strecnom/", "https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/651022-usek-d1-turany-hubova-sa-v-roku-2023-stavat-nezacne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:21.031814+00:00"}
{"id": "46262", "numeric_id": 46262, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46262", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "sudcu nemožno stíhať len tak rozhodnutím vyšetrovateľa, ale môže to urobiť len prokurátor z úrovne Generálnej prokuratúry, takže to tak je a to nemeníme (...). Dokonca to zužujem aj pre tento trestný čin, že len špeciálny prokurátor bude môcť vzniesť obvinenie. Dnes môže len prokurátor na úrovni generálne prokuratúry rozhodnúť o tom, že nejaký sudca je stíhaný, že je vznesené obvinenie. Ja to nemením... Ten trestný čin ohýbania práva je zúžený, čo sa týka aj právomoci len na Špecializovaný trestný súd.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sudcu dnes môže obviniť len prokurátor Generálnej prokuratúry. Pri novo navrhovanom trestnom čine ohýbania práva má mať túto možnosť len špeciálny prokurátor. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Trestný poriadok hovorí , že „ ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry.” Mária Kolíková hovorí o zámere zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort. Návrh je súčasťou návrhu zákona o zaisťovaní majetku, ministerka ho predstavila v júni 2020. Vláda ho v auguste schválila . Dôvodová správa k zákonu predpokladá , že posudzovanie ohýbania práva bude spadať do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu - a tým pádom aj Špeciálnej prokuratúry. Tá patrí pod Generálnu prokuratúru.", "analysis_paragraphs": ["Sudcu dnes môže obviniť len prokurátor Generálnej prokuratúry. Pri novo navrhovanom trestnom čine ohýbania práva má mať túto možnosť len špeciálny prokurátor. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Trestný poriadok hovorí , že „ ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry.” Mária Kolíková hovorí o zámere zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort. Návrh je súčasťou návrhu zákona o zaisťovaní majetku, ministerka ho predstavila v júni 2020. Vláda ho v auguste schválila . Dôvodová správa k zákonu predpokladá , že posudzovanie ohýbania práva bude spadať do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu - a tým pádom aj Špeciálnej prokuratúry. Tá patrí pod Generálnu prokuratúru."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "uvádza", "zákona", "predstavila", "schválila", "predpokladá", "patrí"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-207a", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2899", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2020-234", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555583-nove-trestne-ciny-prikrmovanie-a-ohybanie-prava-podla-kolikovej-ini-to-uz-maju/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25182/1", "https://www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/be700f7f61841bf5c12585d100295b20/$FILE/Zaistenie%20majetku_dovodova%20sprava_vl%C3%A1da_26082020.pdf", "https://www.genpro.gov.sk/kontakty-a-uradne-hodiny/burad-specialnej-prokuraturyb-1cd5.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:14.094997+00:00"}
{"id": "vr30777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30777", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si pamätám jednu udalosť, keď bola tlačová konferencia ohľadne kauzy Daňového riaditeľstva, kedy bolo jasné, že išlo o stranícky klientelizmus a pýtali sa priamo na tlačovej konferencii pána Lipšica, že nech sa k tomu vyjadrí. On sa k tomu odmietol vyjadriť, lebo stále bol ešte súčasťou vlády a bál sa povedať čo koľko na svojich kolegov, aby neprišiel o funkciu.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R.Fico svojim vyjadrením spochybňuje dôveryhodnosť ministra Lipšica vo vyšetrovaní kauzy Gorila. Poukazuje na Lipšicov postoj v inej kauze, ktorá sa týkala prenájmu budovy Daňového riaditeľstva. Konkrétnu tlačovú konferenciu, ani vyjadrenia ministra Lipšica k tejto kauze, ktoré by potvrdzovali Ficove tvrdenia sa nám nepodarilo nájsť. Kauza Daňové riaditeľstvo sa začala, keď opozičný líder Robert Fico poukázal, že bývalé vedenie daňového riaditeľstva vybralo za budúce sídlo daňového úradu v Košiciach budovu patriacu spoločnosti Nitra Invest. Spoločnosť pritom vlastní okresný šéf SDKÚ-DS v Nitre Ondrej Ščurka. Kvôli podozreniu z klientelizmu sa vypísala súťaž nanovo. Súťaž vyhrala tá istá budova. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R.Fico svojim vyjadrením spochybňuje dôveryhodnosť ministra Lipšica vo vyšetrovaní kauzy Gorila. Poukazuje na Lipšicov postoj v inej kauze, ktorá sa týkala prenájmu budovy Daňového riaditeľstva. Konkrétnu tlačovú konferenciu, ani vyjadrenia ministra Lipšica k tejto kauze, ktoré by potvrdzovali Ficove tvrdenia sa nám nepodarilo nájsť. Kauza Daňové riaditeľstvo sa začala, keď opozičný líder Robert Fico poukázal, že bývalé vedenie daňového riaditeľstva vybralo za budúce sídlo daňového úradu v Košiciach budovu patriacu spoločnosti Nitra Invest. Spoločnosť pritom vlastní okresný šéf SDKÚ-DS v Nitre Ondrej Ščurka. Kvôli podozreniu z klientelizmu sa vypísala súťaž nanovo. Súťaž vyhrala tá istá budova. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Kauza"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1241745"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:47.995075+00:00"}
{"id": "vr33107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33107", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Sme druhá najúspešnejšia v tomto ohľade krajina (najlepšia vyrokovaná pozícia na roky 2014-2020, pozn.).", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Kaník správne uvádza, že v ohľade príjmu na obyvateľa vyrokovalo len Estónsko výhodnejšiu pozíciu. K pozícii Slovenska v rámci výsledkov negociácií finančného rámca EÚ na roky 2014-2020 sa 8. februára 2013 pre Hospodárske noviny vyjadril Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie:", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Kaník správne uvádza, že v ohľade príjmu na obyvateľa vyrokovalo len Estónsko výhodnejšiu pozíciu. K pozícii Slovenska v rámci výsledkov negociácií finančného rámca EÚ na roky 2014-2020 sa 8. februára 2013 pre Hospodárske noviny vyjadril Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie:"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "SITA"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-59283980-sefcovic-zablahozelal-slovensku-k-uspechu", "http://www.aktuality.sk/clanok/222785/rozpocet-eu-je-schvaleny-sme-druhi-najuspesnejsi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:20.862199+00:00"}
{"id": "vr14153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14153", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď azylovú politiku nastavovalo KDH alebo aj KDH s inými stranami. Boli sme vo vládach, mali sme spravidla rezort vnútra. Už či to bol dnes nebohý Ladislav Pitner alebo kolegovia Vladimír Palko, Daniel Lipšic.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 1993 bolo KDH štyrikrát vo vláde, ako minister vnútra dvakrát pôsobil Ladislav Pittner, prvýkrát počas krátkej vlády Jozefa Moravčíka, druhýkrát počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Po jeho prestupe do SDKÚ sa kresla ujal Ivan Šimko (tiež pôvodne a v tom čase v KDH). Počas druhej Dzurindovej vlády sa na poste ministra vnútra vystriedali Vladimír Palko z KDH (2002-2006) a Martin Pado (SDKÚ), potom, ako KDH vystúpilo z koalície. Počas krátkej Radičovej vlády zastával post ministra vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH). Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko KDH sa ako člen vlády a opakovaný držiteľ funkcie Ministra vnútra skutočne spolupodielalo na tvorbe azylovej politiky, ktorá pod toto ministerstvo spadá.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 1993 bolo KDH štyrikrát vo vláde, ako minister vnútra dvakrát pôsobil Ladislav Pittner, prvýkrát počas krátkej vlády Jozefa Moravčíka, druhýkrát počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Po jeho prestupe do SDKÚ sa kresla ujal Ivan Šimko (tiež pôvodne a v tom čase v KDH). Počas druhej Dzurindovej vlády sa na poste ministra vnútra vystriedali Vladimír Palko z KDH (2002-2006) a Martin Pado (SDKÚ), potom, ako KDH vystúpilo z koalície. Počas krátkej Radičovej vlády zastával post ministra vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH). Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko KDH sa ako člen vlády a opakovaný držiteľ funkcie Ministra vnútra skutočne spolupodielalo na tvorbe azylovej politiky, ktorá pod toto ministerstvo spadá."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["minister vnútra", "prvýkrát", "druhýkrát", "pôvodne", "Daniel Lipšic", "novelizovaný", "prijatý"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_vn%C3%BAtra_Slovenskej_republiky", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_15._marca_1994_do_13._decembra_1994", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_30._okt%C3%B3bra_1998_do_15._okt%C3%B3bra_2002", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Ivan_%C5%A0imko", "http://www.osobnosti.sk/osobnost/daniel-lipsic-35", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480/info", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404/info"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:05.298846+00:00"}
{"id": "vr30886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30886", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ten zásadný rozdiel je v tom, že pán Dzurinda nedisponoval žiadnymi informáciami, teraz hovorím o odvolaní šéfa NBÚ, informáciami, ktoré by boli z prostredia spravodajských služieb a nesmel by o nich hovoriť. Pán predseda vlády vtedy konal na základe informácií ktoré mal a mal potvrdené o tom, že vtedajší šéf NBÚ zneužíva svoje postavenie. Čiže to je jednoducho úplne iná situácia.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne relevantné informácie o tom, či a ako konkrétne Ján Mojžiš (bývalý šéf NBÚ) zneužíval svoje postavenie.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne relevantné informácie o tom, či a ako konkrétne Ján Mojžiš (bývalý šéf NBÚ) zneužíval svoje postavenie."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:23.243881+00:00"}
{"id": "vr26733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26733", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento návrh (návrh Žitňaskej o oddelení funkcie šéfa Súdnej rady a Najvyššieho súdu, pozn.) nie je dostatočný, pretože nerieši pani Žitňanská otázku, ako budeme dostatočne kreovať pozíciu predsedu súdnej rady. Ak sa oddelí predseda najvyššieho súdu od predsedu súdnej rady, tak nám vznikne iba súdna rada, ktorá nebude mať svoju hlavu, svojho šéfa.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by návrh ústavného zákona neriešil dodatočné kreovanie pozície predsedu Súdnej rady. Toho bude podľa návrhu ústavného zákona voliť Súdna rada nadpolovičnou väčšinou spomedzi seba. Keďže by sa týmto návrhom stala funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady nezlučiteľná, jeden člen (zvolený šéf Najvyššieho súdu) by sa dodatočne zvolil. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Fico spomína návrh ústavného zákona, ktorý do NR SR predložila L. Žitňanská. Nie je pravdou, že návrh nerieši ako bude kreovaná pozícia predsedu Súdnej rady. Podľa návrhu zákona bod č. 3: \"Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volia spomedzi seba a odvolávajú členovia Súdnej rady Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov.\" Zároveň zákon má podmienku nezlučiteľnosti funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. \"V čl. 141a ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“ Zároveň zákon hovorí, že dňom nadobudnutia účinnosť zákona (1. júla 2014) \" Predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaniká funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona; rovnako zaniká jeho funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky . ...Voľby chýbajúceho člena Súdnej rady Slovenskej republiky voleného sudcami sa uskutočnia do 75 dní odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona.“ Harabinovi ako predsedovi najvyššieho súdu končí mandát 22. júla 2013 . Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by návrh ústavného zákona neriešil dodatočné kreovanie pozície predsedu Súdnej rady. Toho bude podľa návrhu ústavného zákona voliť Súdna rada nadpolovičnou väčšinou spomedzi seba. Keďže by sa týmto návrhom stala funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady nezlučiteľná, jeden člen (zvolený šéf Najvyššieho súdu) by sa dodatočne zvolil. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Fico spomína návrh ústavného zákona, ktorý do NR SR predložila L. Žitňanská. Nie je pravdou, že návrh nerieši ako bude kreovaná pozícia predsedu Súdnej rady. Podľa návrhu zákona bod č. 3: \"Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volia spomedzi seba a odvolávajú členovia Súdnej rady Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov.\" Zároveň zákon má podmienku nezlučiteľnosti funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. \"V čl. 141a ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“ Zároveň zákon hovorí, že dňom nadobudnutia účinnosť zákona (1. júla 2014) \" Predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaniká funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona; rovnako zaniká jeho funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky . ...Voľby chýbajúceho člena Súdnej rady Slovenskej republiky voleného sudcami sa uskutočnia do 75 dní odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona.“ Harabinovi ako predsedovi najvyššieho súdu končí mandát 22. júla 2013 . Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "22. júla 2013"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=865", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-sudy-harabin-volba-nssr/72176-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:58.959834+00:00"}
{"id": "vr17997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17997", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko patrí medzi krajiny, spolu s Írskom, ktoré sú najrurálnejšie, to znamená najväčší počet našich obyvateľov, z pohľadu Európskej únie, žije v dedinkách a na vidieku.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel rurálneho obyvateľstva na Slovensku v roku 2016 bol 8. najvyšší spomedzi krajín Európskej únie - 41,5 % všetkých obyvateľov. Írsko má až 18. najvyšší podiel - 31,9 %. Aj keď obe krajiny dosiahli podiel vidieckeho obyvateľstva vyšší ako je priemer EÚ (28,2 %), nepatria medzi najrurálnejšie krajiny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podiel obyvateľstva žijúceho na vidieku v roku 2016 (najnovšie dostupné údaje) v jednotlivých európskych krajinách (a priemer pre celú EÚ) zobrazuje nasledujúca tabuľka: Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podiel rurálneho obyvateľstva na Slovensku v roku 2016 bol 8. najvyšší spomedzi krajín Európskej únie - 41,5 % všetkých obyvateľov. Írsko má až 18. najvyšší podiel - 31,9 %. Aj keď obe krajiny dosiahli podiel vidieckeho obyvateľstva vyšší ako je priemer EÚ (28,2 %), nepatria medzi najrurálnejšie krajiny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podiel obyvateľstva žijúceho na vidieku v roku 2016 (najnovšie dostupné údaje) v jednotlivých európskych krajinách (a priemer pre celú EÚ) zobrazuje nasledujúca tabuľka: Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:19.798155+00:00"}
{"id": "vr31078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31078", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...nemal najmenší problém priznať (Richard Sulík pozn.), že Mariána Kočnera pozná, že ich zoznámil v roku 2008 pán Počiatek, vtedajší minister financií a všetko priznáva, aj to, že sa s ním stretával.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR Richard Sulík priznal , že Kočnera pozná, ale nie je to jeho kamarát a už sa s ním nestretáva. Taktiež uviedol , že s Kočnerom ho zoznámil Ján Počiatek zo Smeru v roku 2006. Takto to tvrdí R. Sulík a táto časť výroku je pravdivá. Je potrebné dodať, že faktická časť výroku, že Sulík sa spoznal s Kočnerom cez Počiatka overiteľná nie je. Jednotlivý aktéri sa k tomu vyjadrujú nasledovne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR Richard Sulík priznal , že Kočnera pozná, ale nie je to jeho kamarát a už sa s ním nestretáva. Taktiež uviedol , že s Kočnerom ho zoznámil Ján Počiatek zo Smeru v roku 2006. Takto to tvrdí R. Sulík a táto časť výroku je pravdivá. Je potrebné dodať, že faktická časť výroku, že Sulík sa spoznal s Kočnerom cez Počiatka overiteľná nie je. Jednotlivý aktéri sa k tomu vyjadrujú nasledovne."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "uviedol", "tvrdí", "Ta3"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sulik-pre-videa-nekonci-urobi-tak-az-ked-neziska-najviac-kruzkov-p8n-/sk_domace.asp?c=A120227_141819_sk_domace_p29", "http://www.sme.sk/c/6235457/hotelier-kocner-ktoremu-pisal-sulik-vari-s-trnkom.html", "http://www.sme.sk/c/6235457/hotelier-kocner-ktoremu-pisal-sulik-vari-s-trnkom.html", "http://www.ta3.com/clanok/10422/tb-mariana-kocnera-o-kauze-sasanka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:40.833612+00:00"}
{"id": "48874", "numeric_id": 48874, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48874", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Súčasťou vojnového konfliktu je jedna z atómových superveľmocí sveta, ktorá povedala, že bude veľmi citlivo reagovať, ak dôjde k dodávkam zbraní takéhoto typu. To povedala nielen Slovensku, ale celej Európe, čiže veľmi obozretne sa k tomu stavia Poľsko, veľmi obozretne sa k tomu stavia Nemecko. Veľmi obozretne zatiaľ Francúzsko, Američania s Veľkou Britániou zatiaľ odmietli dodať stíhacie lietadlá.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotlivé krajiny Západu zaujali k dodávkam stíhačiek a ďalších zbraní rôzne postoje, avšak väčšina z nich postupuje opatrne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nK dodávke zbraní dlhšieho dosahu na Ukrajinu od štátov NATO, sa Kremeľ vyjadril s varovaním, že ak k dodávkam dôjde, konflikt bude naďalej eskalovať. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil , že ruské jednotky budú reagovať na prípadne dodanie zbraní vytláčaním ukrajinských síl ďalej od hraníc, aby došlo k vytvoreniu tzv. nárazníkovej zóny . Kremeľ taktiež varoval pred nejasnými rozdielmi medzi priamym a nepriamym zapojením západných krajín do vojny.\n\nO zaslanie bojových stíhacích lietadiel požiadal Zelensky lídrov EÚ počas jeho zahraničnej cesty. O dodávkach sa údajne rozprávaj aj so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom.\n\nPoľský prezident Andrzej Duda označil rozhodnutie poslať poslať poľské stíhačky na Ukrajinu, ako veľmi vážne. Poznamenal, že zaslanie podľa neho vyžaduje koordináciu spojencov.\n\nNemecko na čele s ministrom zahraničných vecí Borisom Pistoriusom podľa najaktuálnejších vyjadrení stále odmieta dodanie stíhačiek , argumentuje aj nedostatočným obranným fondom v hodnote 100 miliárd eur, ktorý nie je schopný pokryť súčasné potreby Nemecka na obranu.\n\nFrancúzsko a Spojené štáty túto možnosť zatiaľ nevylúčili, nie je však pravda, že by ju úplne zamietli. Uskutočnenie dodávok v nadchádzajúcich týždňoch, tak ako požaduje prezident Zelensky, je zatiaľ veľmi nepravdepodobné.\n\nVeľká Británia zatiaľ nevidí zmysel v urýchlenom posielaní stíhačiek na ukrajinu, argumentuje časom, ktorý je potrebný k vycvičeniu pilotov. Bude sa však snažiť Ukrajine poskytnúť iné druhy zbraní, vďaka ktorým by Ukrajina vedela ochraňovať svoj vzdušný priestor.\n\nKrajiny NATO sa stále spoliehajú na pomoc Ukrajine iba prostredníctvom pozemných zbraní a zásobujú ju potrebným delostrelectvom, obrnenými jednotkami a tiež systémami protivzdušnej obrany. K situácii sa v utorok 14. februára 2023 vyjadril aj Jens Stoltenberg, ktorý avizoval, že dodanie stíhačiek na Ukrajinu momentálne nie je najdôležitejšou otázkou členských krajín, ale v prvom rade je potrebné dodať všetko to, čo už bolo doposiaľ sľúbené.", "analysis_paragraphs": ["Jednotlivé krajiny Západu zaujali k dodávkam stíhačiek a ďalších zbraní rôzne postoje, avšak väčšina z nich postupuje opatrne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "K dodávke zbraní dlhšieho dosahu na Ukrajinu od štátov NATO, sa Kremeľ vyjadril s varovaním, že ak k dodávkam dôjde, konflikt bude naďalej eskalovať. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil , že ruské jednotky budú reagovať na prípadne dodanie zbraní vytláčaním ukrajinských síl ďalej od hraníc, aby došlo k vytvoreniu tzv. nárazníkovej zóny . Kremeľ taktiež varoval pred nejasnými rozdielmi medzi priamym a nepriamym zapojením západných krajín do vojny.", "O zaslanie bojových stíhacích lietadiel požiadal Zelensky lídrov EÚ počas jeho zahraničnej cesty. O dodávkach sa údajne rozprávaj aj so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom.", "Poľský prezident Andrzej Duda označil rozhodnutie poslať poslať poľské stíhačky na Ukrajinu, ako veľmi vážne. Poznamenal, že zaslanie podľa neho vyžaduje koordináciu spojencov.", "Nemecko na čele s ministrom zahraničných vecí Borisom Pistoriusom podľa najaktuálnejších vyjadrení stále odmieta dodanie stíhačiek , argumentuje aj nedostatočným obranným fondom v hodnote 100 miliárd eur, ktorý nie je schopný pokryť súčasné potreby Nemecka na obranu.", "Francúzsko a Spojené štáty túto možnosť zatiaľ nevylúčili, nie je však pravda, že by ju úplne zamietli. Uskutočnenie dodávok v nadchádzajúcich týždňoch, tak ako požaduje prezident Zelensky, je zatiaľ veľmi nepravdepodobné.", "Veľká Británia zatiaľ nevidí zmysel v urýchlenom posielaní stíhačiek na ukrajinu, argumentuje časom, ktorý je potrebný k vycvičeniu pilotov. Bude sa však snažiť Ukrajine poskytnúť iné druhy zbraní, vďaka ktorým by Ukrajina vedela ochraňovať svoj vzdušný priestor.", "Krajiny NATO sa stále spoliehajú na pomoc Ukrajine iba prostredníctvom pozemných zbraní a zásobujú ju potrebným delostrelectvom, obrnenými jednotkami a tiež systémami protivzdušnej obrany. K situácii sa v utorok 14. februára 2023 vyjadril aj Jens Stoltenberg, ktorý avizoval, že dodanie stíhačiek na Ukrajinu momentálne nie je najdôležitejšou otázkou členských krajín, ale v prvom rade je potrebné dodať všetko to, čo už bolo doposiaľ sľúbené."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Sergej Lavrov vyhlásil", "nárazníkovej zóny", "varoval", "požiadal", "rozprávaj", "označil", "odmieta dodanie stíhačiek", "Francúzsko", "Spojené štáty", "nevidí", "iba prostredníctvom pozemných zbraní", "utorok 14. februára 2023"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/h7oQH4w/lavrov-rusko-bude-reagovat-na-dodavky-zapadnych-zbrani-s-dlhsim-dosahom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/h7oQH4w/lavrov-rusko-bude-reagovat-na-dodavky-zapadnych-zbrani-s-dlhsim-dosahom/", "https://www.theguardian.com/world/live/2023/feb/02/russia-ukraine-war-live-kyiv-warns-of-russian-mobilisation-on-eastern-border-kramatorsk-apartment-block-attack-kills-three?filterKeyEvents=false&page=with:block-63db71978f08422c6ba09aee#block-63db71978f08422c6ba09aee", "https://www.bbc.com/news/world-europe-64577375", "https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-64577375", "https://www.theguardian.com/world/2023/jan/26/ukraine-says-us-and-german-tank-pledges-only-the-beginning-and-calls-for-fighter-jets", "https://www.politico.eu/article/polands-andrzej-duda-sending-fighter-jets-to-ukraine-a-very-serious-decision/", "https://www.reuters.com/world/europe/germanys-defence-fund-not-enough-sending-fighter-jets-ruled-out-defence-minister-2023-01-27/", "https://www.france24.com/en/live-news/20230210-macron-warns-impossible-to-send-ukraine-jets-in-coming-weeks", "https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/will-ukraine-get-western-fighter-jets-what-are-challenges-2023-02-09/", "https://www.bbc.com/news/uk-64578973", "https://time.com/6255350/why-nato-is-giving-ukraine-air-defense-systems-not-fighter-jets/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/stoltenbergstihacky-pre-ukrajinu-nie/694368-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:07.840371+00:00"}
{"id": "vr27545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27545", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "A to, že to nebolo len ad hoc rozhodnutie parlamentu (hovorí o rezolúcií PPE, ktorá mala byť alternatívou k Správe Estrela, pozn.), svedčí o tom novela zákona a potratového zákona v Španielsku z februárového zasadnutia Európskeho parlamentu, kde Európska komisia znovu potvrdila, že otázky zdravia, organizácie zdravotnej starostlivosti a vzdelávania sú podľa zmlúv EÚ v právomoci členských štátov.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že obidva uvádzané prípady sa dotýkajú podobnej problematiky a v obidvoch prípadoch je konštatované, že otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia patria do právomoci členských štátov. Anna Záborská v prvej vete hovorí o alternatívnej rezolúcii skupiny PPE, ktorou bola prakticky nahradená tzv. Správa Estrela, a ktorá konštatuje, že \"vypracúvanie a vykonávanie politických stratégií v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexuálnej výchovy na školách patrí do právomoci členských štátov.\" V druhej časti výroku mala A. Záborská na mysli plenárne zasadnutie EP zo 16. januára 2014 v Štrsburgu, kde došlo k rozprave, v rámci ktorej sa diskutovalo aj o otázke nediskriminácie v rámci sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. V rámci tejto rozpravy bol diskutovaná situácia v Španielsku ( novela zákona o potratoch ). V rozprave vystúpil okrem poslancov aj podpredseda Európskej komisie Siim Kallas, ktorý vyhlásil , že \" Európska komisia rešpektuje národné kompetencie členských štátov a súčasne aktívne podporuje úsilie vlád, aby zabezpečili, že zdravotné systémy sa budú vedieť efektívne vysporiadať zo zdravotnými potrebami a že sa bude pri každej príležitosti presadzovať rovnosť a spravodlivosť.\" Na záver rozpravy zhrňuje niekoľko poznámok týkajúcej sa danej témy a pôsobnosti Európskej komisie. \" Zmluvy stanovujú že definovanie zdravotných politík a organizácia zdravotného systému a starostlivosti je zodpovednosťou jednotlivých členských štátov - zodpovednosť, ktorú EÚ rešpektuje. ... v súlade so Zmluvou o EÚ a Zmluvou o fungovaní EÚ, EÚ nemá žiadne kompetencie v politike potratov na národnej úrovni , a preto nemôže zasiahnuť do politík členských štátov v tejto oblasti. ... Sexuálna výchova je tiež v kompetencii samotných členských štátov. EÚ môže uľahčiť výmenu osvedčených postupov a tak aj koná.\" (vlastný preklad, pozn.) Počas rozpravy sa k danej téme vyjadril slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik keď uviedol, že \"Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva totiž vrátane reprodukcie patrí podľa platných zmlúv o Európskej únii výlučne, vážení priatelia, do právomoci členských štátov.\" Europoslankyňa Edit Bauer vyjadrila tiež názor že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva spadajú pod kompetencie členských štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že obidva uvádzané prípady sa dotýkajú podobnej problematiky a v obidvoch prípadoch je konštatované, že otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia patria do právomoci členských štátov. Anna Záborská v prvej vete hovorí o alternatívnej rezolúcii skupiny PPE, ktorou bola prakticky nahradená tzv. Správa Estrela, a ktorá konštatuje, že \"vypracúvanie a vykonávanie politických stratégií v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexuálnej výchovy na školách patrí do právomoci členských štátov.\" V druhej časti výroku mala A. Záborská na mysli plenárne zasadnutie EP zo 16. januára 2014 v Štrsburgu, kde došlo k rozprave, v rámci ktorej sa diskutovalo aj o otázke nediskriminácie v rámci sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. V rámci tejto rozpravy bol diskutovaná situácia v Španielsku ( novela zákona o potratoch ). V rozprave vystúpil okrem poslancov aj podpredseda Európskej komisie Siim Kallas, ktorý vyhlásil , že \" Európska komisia rešpektuje národné kompetencie členských štátov a súčasne aktívne podporuje úsilie vlád, aby zabezpečili, že zdravotné systémy sa budú vedieť efektívne vysporiadať zo zdravotnými potrebami a že sa bude pri každej príležitosti presadzovať rovnosť a spravodlivosť.\" Na záver rozpravy zhrňuje niekoľko poznámok týkajúcej sa danej témy a pôsobnosti Európskej komisie. \" Zmluvy stanovujú že definovanie zdravotných politík a organizácia zdravotného systému a starostlivosti je zodpovednosťou jednotlivých členských štátov - zodpovednosť, ktorú EÚ rešpektuje. ... v súlade so Zmluvou o EÚ a Zmluvou o fungovaní EÚ, EÚ nemá žiadne kompetencie v politike potratov na národnej úrovni , a preto nemôže zasiahnuť do politík členských štátov v tejto oblasti. ... Sexuálna výchova je tiež v kompetencii samotných členských štátov. EÚ môže uľahčiť výmenu osvedčených postupov a tak aj koná.\" (vlastný preklad, pozn.) Počas rozpravy sa k danej téme vyjadril slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik keď uviedol, že \"Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva totiž vrátane reprodukcie patrí podľa platných zmlúv o Európskej únii výlučne, vážení priatelia, do právomoci členských štátov.\" Europoslankyňa Edit Bauer vyjadrila tiež názor že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva spadajú pod kompetencie členských štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["alternatívnej rezolúcii", "16. januára 2014", "nediskriminácie", "novela zákona o potratoch", "vyhlásil", "Miroslav Mikolášik", "Edit Bauer"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+AMD+A7-2013-0426+002-002+DOC+PDF+V0//SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20140116+ITEMS+DOC+XML+V0//SK&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2014/2514%28RSP%29", "http://www.teraz.sk/zahranicie/spanielsko-interrupcie-obmedzenia/68414-clanok.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20140116&secondRef=ITEM-006&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20140116&secondRef=ITEM-006&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20140116&secondRef=ITEM-006&language=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:14.386778+00:00"}
{"id": "42378", "numeric_id": 42378, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42378", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "... je pravdou, že Slovensko sa zaviazalo pri svojich prístupových rokovaniach, že bude investovať 2% HDP na armádu.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa na prístupových rokovaniach s NATO zaviazalo investovať 2% HDP pre potreby obrany, čo potvrdzujú aj oficiálne slovenské inštitúcie, napríklad Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR . Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrístupové rozhovory o vstupe SR do NATO sa uskutočnili 9. a 16. decembra 2002. “ Počas prvého kola rozhovorov musela SR potvrdiť svoju politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky vyplývajúce z pristúpenia k Severoatlantickej zmluve. Druhé kolo rozhovorov bolo zamerané na otázky zdrojov, bezpečnosti informácií a pristúpenia k súboru právnych noriem aliancie riešiacich technické a bezpečnostno-informačné záležitosti. SR bola požiadaná o potvrdenie záväzku vlády SR vyčleňovať pre potreby obrany prostriedky vo výške 2% HDP . Zároveň sa zaviazala prispievať do spoločných rozpočtov NATO,” píše sa v oficiálnom stanovisku ministerstva.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa na prístupových rokovaniach s NATO zaviazalo investovať 2% HDP pre potreby obrany, čo potvrdzujú aj oficiálne slovenské inštitúcie, napríklad Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Prístupové rozhovory o vstupe SR do NATO sa uskutočnili 9. a 16. decembra 2002. “ Počas prvého kola rozhovorov musela SR potvrdiť svoju politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky vyplývajúce z pristúpenia k Severoatlantickej zmluve. Druhé kolo rozhovorov bolo zamerané na otázky zdrojov, bezpečnosti informácií a pristúpenia k súboru právnych noriem aliancie riešiacich technické a bezpečnostno-informačné záležitosti. SR bola požiadaná o potvrdenie záväzku vlády SR vyčleňovať pre potreby obrany prostriedky vo výške 2% HDP . Zároveň sa zaviazala prispievať do spoločných rozpočtov NATO,” píše sa v oficiálnom stanovisku ministerstva."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR", "výške 2% HDP"], "url": ["https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato", "https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:01.770145+00:00"}
{"id": "vr37876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37876", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Stačí sa pozrieť napríklad na vyhodnotenie programu ešte nezávislými analytikmi pred voľbami. Každú stranu hodnotili. Napríklad náš program sociálny a dôchodkový vyhodnotili ako jeden z najlepších.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 sa uskutočnilo viacero analýz volebných programov. Avšak B. Bugárom spomínanú oblasť (sociálnu a dôchodkovú, pozn.) hodnotil iba INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. INESS hodnotil volebné programy, a to v týchto oblastiach: Rastúci deficit verejných financií, Podnikateľské prostredie, Rastúca nezamestnanosť, Neudržateľný I. pilier dôchodkového zabezpečenia, Zdravotníctvo. Práve v oblasti \"Neudržateľný I. pilier dôchodkového zabezpečenia\" skončil Most-Híd zo všetkých strán (ktoré INESS hodnotil, pozn.) najlepšie a dostal ako známku 2. V tomto hodnotení 2 znamenala: \"Strana identifikovala problém, riešenia sú však buď čiastočné, alebo ich uplatnenie znamená len krátkodobé zlepšenie situácie v danej oblasti.\" Inštitút zamestnanosti tiež uskutočnil svoju analýzu a to v týchto štyroch oblastiach, ktoré IZ dlhodobo hodnotí ako najvypuklejšie na trhu práce: \"- riešenie dlhodobej nezamestnanosti (nízkovzdelaní nezamestnaní, aktivácia a príprava pre reálny trh práce) - prepojenie vzdelávania a trhu práce (absolventi, vzdelávanie nezamestnaných..) - inštitucionálny rámec politiky trhu práce (systém vertikálneho a horizontálneho riadenia, štátna a neštátne služby zamestnanosti) - sociálny systém (rozdiel medzi sociálnymi dávkami a mzdami)\" Podľa hodnotenia IZ bol program Mostu štvrtý zo sedemnástich strán (medzi nimi je aj Paliho Kapurková), dá sa teda označiť ako ohodnotený za jeden z najlepších.", "analysis_paragraphs": ["Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 sa uskutočnilo viacero analýz volebných programov. Avšak B. Bugárom spomínanú oblasť (sociálnu a dôchodkovú, pozn.) hodnotil iba INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. INESS hodnotil volebné programy, a to v týchto oblastiach: Rastúci deficit verejných financií, Podnikateľské prostredie, Rastúca nezamestnanosť, Neudržateľný I. pilier dôchodkového zabezpečenia, Zdravotníctvo. Práve v oblasti \"Neudržateľný I. pilier dôchodkového zabezpečenia\" skončil Most-Híd zo všetkých strán (ktoré INESS hodnotil, pozn.) najlepšie a dostal ako známku 2. V tomto hodnotení 2 znamenala: \"Strana identifikovala problém, riešenia sú však buď čiastočné, alebo ich uplatnenie znamená len krátkodobé zlepšenie situácie v danej oblasti.\" Inštitút zamestnanosti tiež uskutočnil svoju analýzu a to v týchto štyroch oblastiach, ktoré IZ dlhodobo hodnotí ako najvypuklejšie na trhu práce: \"- riešenie dlhodobej nezamestnanosti (nízkovzdelaní nezamestnaní, aktivácia a príprava pre reálny trh práce) - prepojenie vzdelávania a trhu práce (absolventi, vzdelávanie nezamestnaných..) - inštitucionálny rámec politiky trhu práce (systém vertikálneho a horizontálneho riadenia, štátna a neštátne služby zamestnanosti) - sociálny systém (rozdiel medzi sociálnymi dávkami a mzdami)\" Podľa hodnotenia IZ bol program Mostu štvrtý zo sedemnástich strán (medzi nimi je aj Paliho Kapurková), dá sa teda označiť ako ohodnotený za jeden z najlepších."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["viacero analýz", "INESS", "Inštitút zamestnanosti"], "url": ["http://www.ineko.sk/ostatne/hodnotenie-volebnych-programov-politickych-stran-2010", "http://iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=2995", "http://www.iz.sk/sk/projekty/konferencia-maj-2010/hodnotenie-programy-politicke-strany"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:59.931707+00:00"}
{"id": "vr34480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34480", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My takto nechceme postupovať, ako napríklad keď riaditelia úradov práce 42 ich bolo vymenených zo dňa na deň a dnes sú tam s politickými nomináciami", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predchádzajúca vláda 10. Januára 2007 odvolala 42 riaditeľov úradov práce.", "analysis_paragraphs": ["Predchádzajúca vláda 10. Januára 2007 odvolala 42 riaditeľov úradov práce."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["10. Januára 2007 odvolala"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Rok-Sub-918?type=html&hasHtmlMode=False&prefixFile=kom_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:43.268624+00:00"}
{"id": "vr26633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26633", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... počas môjho obdobia funkčného bola historicky najvyššia účasť poslancov na hlasovaniach.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas piateho volebného obdobia, kedy bol predsedom NRSR aj Richard Sulík, bola priemerná účasť poslancov na hlasovaniach naozaj historicky najvyššia. Podľa článku na internetovej stránke Hospodárskych novín \"od volieb do NR SR v roku 2010 prebehlo 2265 hlasovaní a priemerná účasť poslancov bola 90 %.\" Podľa štatistiky hlasovaní, ktoré poskytuje stránka NRSR pre jednotlivé poslanecké kluby sa dá vypočítať, že v piatom volebnom období, v ktorom bol Richard Sulík predseda NRSR ( 2010-2012 ) bola priemerná účasť poslancov na hlasovaniach (hlasovali za/proti, zdržali sa, nehlasovali, prípadne ich hlasy boli neplatné) okolo 91,55 % . Podobne sa dá overiť priemerná účasť na hlasovaniach aj pre ostatné volebné obdobia: volebné obdobie II. (1998-2002) III. (2002-2006) IV. (2006-2010) V. (2010-2012) priemerná účasť poslancov na hlasovaniach 48,54% 88,89% 88,05 % 91,55 % Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas piateho volebného obdobia, kedy bol predsedom NRSR aj Richard Sulík, bola priemerná účasť poslancov na hlasovaniach naozaj historicky najvyššia. Podľa článku na internetovej stránke Hospodárskych novín \"od volieb do NR SR v roku 2010 prebehlo 2265 hlasovaní a priemerná účasť poslancov bola 90 %.\" Podľa štatistiky hlasovaní, ktoré poskytuje stránka NRSR pre jednotlivé poslanecké kluby sa dá vypočítať, že v piatom volebnom období, v ktorom bol Richard Sulík predseda NRSR ( 2010-2012 ) bola priemerná účasť poslancov na hlasovaniach (hlasovali za/proti, zdržali sa, nehlasovali, prípadne ich hlasy boli neplatné) okolo 91,55 % . Podobne sa dá overiť priemerná účasť na hlasovaniach aj pre ostatné volebné obdobia: volebné obdobie II. (1998-2002) III. (2002-2006) IV. (2006-2010) V. (2010-2012) priemerná účasť poslancov na hlasovaniach 48,54% 88,89% 88,05 % 91,55 % Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-24", "analysis_sources": {"text": ["článku", "stránka"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-54342930-najmenej-chodili-do-prace-poslanci-sns-a-smeru", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/kluby_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&KlubID=30"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:25.792375+00:00"}
{"id": "48773", "numeric_id": 48773, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48773", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Sám ste povedali 13 % benzínových čerpadiel, benzínových púmp v Maďarsku jednoducho nemá benzín.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarská spoločnosť MOL ohlásila výpadok dodávok pohonných hmôt do 194 čerpacích staníc, Maďarsko má pritom zhruba 2000 staníc. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nProblém zo zásobovaním má viacero dôvodov, jedným z nich je vysoký dopyt, ktorý nastal po zastropovaní cien benzínu a nafty s platnosťou do konca roka 2022. Ďalšími problémami sú výpadok ropovodu Barátság, ktorý zasiahla ruská strela a plánovaná odstávka rafinérie pri Dunaji, kedy aj po skončení odstávky pretrvávajú problémy.", "analysis_paragraphs": ["Maďarská spoločnosť MOL ohlásila výpadok dodávok pohonných hmôt do 194 čerpacích staníc, Maďarsko má pritom zhruba 2000 staníc. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Problém zo zásobovaním má viacero dôvodov, jedným z nich je vysoký dopyt, ktorý nastal po zastropovaní cien benzínu a nafty s platnosťou do konca roka 2022. Ďalšími problémami sú výpadok ropovodu Barátság, ktorý zasiahla ruská strela a plánovaná odstávka rafinérie pri Dunaji, kedy aj po skončení odstávky pretrvávajú problémy."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["ohlásila", "zastropovaní"], "url": ["https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-madarsko-je-na-suchu-mol-prestava-dodavat-benzin-a-naftu-na-250-pump-40415079?fbclid=IwAR3FhKYcSm3cOdyWuunNJo5HPH06M-3uj57cV2hbYZLAmlyDQTwQkhxKDLI", "https://www.aktuality.sk/clanok/Nr2iNZG/mol-ma-problemy-stovky-benziniek-v-madarsku-su-bez-dodavok-nafty-a-benzinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:01.754086+00:00"}
{"id": "vr31406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31406", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď už hovoríme o otázke konsolidácie verejného rozpočtu alebo hovoríme o otázkach čerpania eurofondov či celkového výkonu štátnej správy na Slovensku, kde bohužiaľ tie analýzy EK poukazujú na to, že naše štátna správa sa v tej efektívnosti a výkonnosti prepadla skutočne až takmer na samé dno a sme tam v susedstve Grécka a Talianska.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia realizovala analýzu čerpania eurofondov k 31. decembru 2011. Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 22. mieste s čerpaním eurofondov na úrovni 27,72%, pričom priemerná úroveň bola v rámci EÚ 33,4%.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia realizovala analýzu čerpania eurofondov k 31. decembru 2011. Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 22. mieste s čerpaním eurofondov na úrovni 27,72%, pričom priemerná úroveň bola v rámci EÚ 33,4%."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["analýzu čerpania eurofondov"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/newsroom/detail.cfm?id=165"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:07.680938+00:00"}
{"id": "vr17619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17619", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Severoatlantická aliancia funguje na princípe jednohlasnosti, to znamená každý štát môže zablokovať a akékoľvek rozhodnutie Severoatlantickej aliancie, (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Severoatlantická aliancia funguje na princípe konsenzu, to znamená, že každé rozhodnutie musí byť spoločnou dohodou a hlasovanie vôbec neprebieha ( .pdf ). Teda prakticky hociktorý štát môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie. Stalo sa neformálnou súčasťou tejto organizácie, že možné rozdiely v pohľade na jednotlivé rozhodnutie sú vydiskutované medzi členmi ešte pred oficiálnym stretnutím. Často sa návrhy nechajú kolovať pár dní medzi členmi a ak nikto nemá námietky, tak je uzavretá dohoda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Severoatlantická aliancia funguje na princípe konsenzu, to znamená, že každé rozhodnutie musí byť spoločnou dohodou a hlasovanie vôbec neprebieha ( .pdf ). Teda prakticky hociktorý štát môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie. Stalo sa neformálnou súčasťou tejto organizácie, že možné rozdiely v pohľade na jednotlivé rozhodnutie sú vydiskutované medzi členmi ešte pred oficiálnym stretnutím. Často sa návrhy nechajú kolovať pár dní medzi členmi a ak nikto nemá námietky, tak je uzavretá dohoda. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["princípe", ".pdf", "blokovalo", "Maďarsko"], "url": ["https://www.nato.int/cps/ic/natohq/topics_49178.htm", "https://scoalanato.files.wordpress.com/2010/03/nato-structure-and-decision-making.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/490710/turecko-blokuje-rakusko-nato-zasiahlo/", "https://svet.sme.sk/c/20692131/nato-je-znepokojene-snahou-madarska-blokovat-ukrajinu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:12.863011+00:00"}
{"id": "vr27946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27946", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale nevyužili ste príležitosť, bohužiaľ, a za zásadného prispenia štandardných opozičných strán, ktoré nesúhlasili s ničím, čo sme navrhovali. Minister áno, môžme kvitovať z jednej strany, že on povedal, že ak keď budú súhlasiť KDH, Most-Híd, SDKÚ. (hovorí o zmenách tzv. volebného kódexu, pozn.)", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Igor Matovič tvrdí, že opozičné strany \"nesúhlasili s ničím\" čo OĽaNO navrhovalo v otázke zmien tzv. volebného kódexu. Objektívne dokážeme posúdiť hlasovania v NR SR o pozmeňovacích návrhoch k prerokovávaným návrhom zákonov, tie sú napokon aj najdôležitejšie z pohľadu právnej záväznosti. Overiť naopak nedokážeme interné dohody medzi politickými straniami. Nie je pravda, že by opozičné strany odmietli každý návrh poslancov klubu OĽaNO. Síce sa zdržali pri pozmeňujúcich návrhoch Miroslava Kadúca, ale napr. Most-Híd podporil jeden z návrhov poslanca Jána Mičovského, a tiež celá opozícia podporila jeden z návrhov poslanca Igora Hraška a ďalší jeho návrh podporili SDKÚ a Most-Híd. Navyše celá opozícia podporila aj návrhy M. Kadúca na vrátenie zákona na dopracovanie, resp. odkladu hlasovania do stretnutia pracovnej skupiny.\n\nPri prvom z \"balíka volebného kódexu\", zákone o volebnej kampani , nenavrhli poslanci OĽaNO ani jeden pozmeňovací návrh.\n\nPri druhom, zákone o podmienkach výkonu volebného práva , prispeli v druhom čítaní traja poslanci za OĽaNO:\n\nM. Kaduc navrhol vrátiť zákon na dopracovanie, podporila ho celá prítomná opozícia. Podobne dopadol aj návrh počkať do stretnutia pracovnej skupiny.\n\nPozmeňovacie návrhy poslanca Kadúca v II. čítaní:\n\nPrvý - absolútna väčšina opozičných poslancov sa zdržala\n\nDruhý - absolútna väčšina opozičných poslancov sa zdržala\n\nTretí - absolútna väčšina poslancov za SDKÚ-DS/KDH/Most-Híd sa zdržalo a 14 nezaradených poslancov hlasovalo ZA\n\nŠtvrtý - absolútna väčšina poslancov za SDKÚ-DS/KDH/Most-Híd sa zdržalo a 9 nezaradených poslancov hlasovalo ZA\n\nPozmeňovacie návrhy poslanca Mičovského v II. čítaní:\n\nPrvý - absolútna väčšina poslancov za SDKÚ-DS/KDH/Most-Híd sa zdržalo a 8 nezaradených poslancov hlasovalo ZA\n\nDruhý - SDKÚ-DS a KDH sa zdržali, 13 zo 14 poslancov Most-Híd bolo ZA, rovnako ZA bolo aj 6 nezaradených poslancov\n\nPozmeňovacie návrhy poslanca Hraška v II. čítaní:\n\nPrvý - 13 zo 14 poslancov Most-Híd a a všetkých prítomných 7 poslancov SDKÚ-DS bolo ZA, rovnako ZA bolo aj 10 nezaradených poslancov\n\nDruhý - všetkých 59 prítomných opozičných poslancov hlasovalo ZA (teda aj predstavitelia opozičných klubov SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd, pozn.)", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič tvrdí, že opozičné strany \"nesúhlasili s ničím\" čo OĽaNO navrhovalo v otázke zmien tzv. volebného kódexu. Objektívne dokážeme posúdiť hlasovania v NR SR o pozmeňovacích návrhoch k prerokovávaným návrhom zákonov, tie sú napokon aj najdôležitejšie z pohľadu právnej záväznosti. Overiť naopak nedokážeme interné dohody medzi politickými straniami. Nie je pravda, že by opozičné strany odmietli každý návrh poslancov klubu OĽaNO. Síce sa zdržali pri pozmeňujúcich návrhoch Miroslava Kadúca, ale napr. Most-Híd podporil jeden z návrhov poslanca Jána Mičovského, a tiež celá opozícia podporila jeden z návrhov poslanca Igora Hraška a ďalší jeho návrh podporili SDKÚ a Most-Híd. Navyše celá opozícia podporila aj návrhy M. Kadúca na vrátenie zákona na dopracovanie, resp. odkladu hlasovania do stretnutia pracovnej skupiny.", "Pri prvom z \"balíka volebného kódexu\", zákone o volebnej kampani , nenavrhli poslanci OĽaNO ani jeden pozmeňovací návrh.", "Pri druhom, zákone o podmienkach výkonu volebného práva , prispeli v druhom čítaní traja poslanci za OĽaNO:", "M. Kaduc navrhol vrátiť zákon na dopracovanie, podporila ho celá prítomná opozícia. Podobne dopadol aj návrh počkať do stretnutia pracovnej skupiny.", "Pozmeňovacie návrhy poslanca Kadúca v II. čítaní:", "Prvý - absolútna väčšina opozičných poslancov sa zdržala", "Druhý - absolútna väčšina opozičných poslancov sa zdržala", "Tretí - absolútna väčšina poslancov za SDKÚ-DS/KDH/Most-Híd sa zdržalo a 14 nezaradených poslancov hlasovalo ZA", "Štvrtý - absolútna väčšina poslancov za SDKÚ-DS/KDH/Most-Híd sa zdržalo a 9 nezaradených poslancov hlasovalo ZA", "Pozmeňovacie návrhy poslanca Mičovského v II. čítaní:", "Prvý - absolútna väčšina poslancov za SDKÚ-DS/KDH/Most-Híd sa zdržalo a 8 nezaradených poslancov hlasovalo ZA", "Druhý - SDKÚ-DS a KDH sa zdržali, 13 zo 14 poslancov Most-Híd bolo ZA, rovnako ZA bolo aj 6 nezaradených poslancov", "Pozmeňovacie návrhy poslanca Hraška v II. čítaní:", "Prvý - 13 zo 14 poslancov Most-Híd a a všetkých prítomných 7 poslancov SDKÚ-DS bolo ZA, rovnako ZA bolo aj 10 nezaradených poslancov", "Druhý - všetkých 59 prítomných opozičných poslancov hlasovalo ZA (teda aj predstavitelia opozičných klubov SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd, pozn.)"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["zákone o volebnej kampani", "zákone o podmienkach výkonu volebného práva", "navrhol", "návrh", "Prvý", "Druhý", "Tretí", "Štvrtý", "Prvý", "Druhý", "Prvý", "Druhý"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33971", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33972", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33980", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33981", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33982", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33983", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33988", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33989", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33984", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33985"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:34.501953+00:00"}
{"id": "vr30261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30261", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Celá skupina, väčšina ľudí zamestnaných sa tlačí do výšky priemernej mzdy 760 eur. Vyše skoro 60 % zamestnaných ľudí má tuto výplatu.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR , priemerná (hrubá) mesačná mzda v hospodárstve SR predstavovala v prvom polroku 2011 763 eur. Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje opublikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), opublikovanej Štatistickým úradom SR v júni 2011. Podľa danej analýzy bolo v mzdovom pásme do 800 eur v roku 2010 64,2% zamestnancov (strana 2). Môžeme s relatívne vysokou presnosťou, tak ako to zrejme urobil aj Peter Kažimír, odhadnúť podiel ľudí s rovnakou alebo nižšou než priemernou mzdou na úrovni zhruba 60%. Peter Kažimír teda hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR , priemerná (hrubá) mesačná mzda v hospodárstve SR predstavovala v prvom polroku 2011 763 eur. Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje opublikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), opublikovanej Štatistickým úradom SR v júni 2011. Podľa danej analýzy bolo v mzdovom pásme do 800 eur v roku 2010 64,2% zamestnancov (strana 2). Môžeme s relatívne vysokou presnosťou, tak ako to zrejme urobil aj Peter Kažimír, odhadnúť podiel ľudí s rovnakou alebo nižšou než priemernou mzdou na úrovni zhruba 60%. Peter Kažimír teda hovorí pravdu."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR", "analýze štruktúry miezd za rok 2010"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/struktura_%20miezd_v_sr_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:43.948438+00:00"}
{"id": "vr28199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28199", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tam (na Ukrajine, pozn.) hrozí reálne bankrot.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré zahranicné zdroje hovoria o zložitej ekonomickej situácii Ukrajiny, ktorá je od konca roka 2013 závislá od financnej pomoci. Niektoré zdroje ju dokonca zaradujú medzi krajiny, ktorým reálne hrozí bankrot. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Hrozba bankrotu ukrajinskej vlády stála na samotnom zaciatku Ukrajinskej krízy. V decembri 2013, ešte za vlády Janukovyca, Ukrajina potrebovala aspon 10 miliárd dolárov na odvrátenie bankrotu. Rusko ponúklo financný stimul 15 miliárd dolárov na splatenie dlhov a zreštartovanie ekonomiky. Súcastou dohody o financnej pomoci medzi Putinom a Janukovycom bolo zníženie ceny zemného plynu pre Ukrajinu, výmenou za garanciu prístupu k vojenským prístavom na Kercskom polostrove pre ruské námorníctvo. Po zosadení Janukovyca v januári tohto roku Rusko zastavilo výkup ukrajinských dlhopisov. Ukrajina zostala Rusku dlžná 3 miliardy dolárov a obrátila sa na pomoc Medzinárodného Menového Fondu (MMF). V marci 2014 hovoril o možnosti bankrotu ukrajinský predseda vlády. V apríli MMF schválil financnú pomoc vo výške 17 miliárd dolárov. Neprestávajúce nepokoje uvalili krajinu do ešte väcších ekonomických problémov a Ukrajina momentálne (september 2014) potrebuje aspon 19 miliárd dolárov. Podla Financial Times je vysoko pravdepodobné, že MMF a jeho hlavné prispievatelské krajiny odsúhlasia navýšenie pôžicky pre Ukrajinu. V stávke je nielen ekonomická stabilita Ukrajiny, ale aj reputácia Medzinárodného menového fondu. Financial Times však upozornuje na možnost, že Ukrajina nebude schopná nadalej splnat požiadavky MMF a bude musiet celit vysokému zadlženiu sama. Podla posledných odhadov sa udalosti tohto roka podpíšu na ukrajinskej ekonomike poklesom HDP až o 6,5 %. Hodnota ukrajinskej hrivny voci doláru sústavne klesá a ratingová agentúra Moody's znížila Ukrajine credit rating z Caa2 na Caa3. Hoci presná výška vládneho dlhu na Ukrajine ešte nie je jasná, USA Today Ukrajinu už teraz zaradilo do zoznamu jedenástich krajín, ktorým najpravdepodobnejšie hrozí bankrot. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Viaceré zahranicné zdroje hovoria o zložitej ekonomickej situácii Ukrajiny, ktorá je od konca roka 2013 závislá od financnej pomoci. Niektoré zdroje ju dokonca zaradujú medzi krajiny, ktorým reálne hrozí bankrot. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Hrozba bankrotu ukrajinskej vlády stála na samotnom zaciatku Ukrajinskej krízy. V decembri 2013, ešte za vlády Janukovyca, Ukrajina potrebovala aspon 10 miliárd dolárov na odvrátenie bankrotu. Rusko ponúklo financný stimul 15 miliárd dolárov na splatenie dlhov a zreštartovanie ekonomiky. Súcastou dohody o financnej pomoci medzi Putinom a Janukovycom bolo zníženie ceny zemného plynu pre Ukrajinu, výmenou za garanciu prístupu k vojenským prístavom na Kercskom polostrove pre ruské námorníctvo. Po zosadení Janukovyca v januári tohto roku Rusko zastavilo výkup ukrajinských dlhopisov. Ukrajina zostala Rusku dlžná 3 miliardy dolárov a obrátila sa na pomoc Medzinárodného Menového Fondu (MMF). V marci 2014 hovoril o možnosti bankrotu ukrajinský predseda vlády. V apríli MMF schválil financnú pomoc vo výške 17 miliárd dolárov. Neprestávajúce nepokoje uvalili krajinu do ešte väcších ekonomických problémov a Ukrajina momentálne (september 2014) potrebuje aspon 19 miliárd dolárov. Podla Financial Times je vysoko pravdepodobné, že MMF a jeho hlavné prispievatelské krajiny odsúhlasia navýšenie pôžicky pre Ukrajinu. V stávke je nielen ekonomická stabilita Ukrajiny, ale aj reputácia Medzinárodného menového fondu. Financial Times však upozornuje na možnost, že Ukrajina nebude schopná nadalej splnat požiadavky MMF a bude musiet celit vysokému zadlženiu sama. Podla posledných odhadov sa udalosti tohto roka podpíšu na ukrajinskej ekonomike poklesom HDP až o 6,5 %. Hodnota ukrajinskej hrivny voci doláru sústavne klesá a ratingová agentúra Moody's znížila Ukrajine credit rating z Caa2 na Caa3. Hoci presná výška vládneho dlhu na Ukrajine ešte nie je jasná, USA Today Ukrajinu už teraz zaradilo do zoznamu jedenástich krajín, ktorým najpravdepodobnejšie hrozí bankrot. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["financný stimul", "hovoril", "ekonomických problémov", "Financial Times", "odhadov", "zoznamu"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-25427706", "http://en.ria.ru/world/20140327/188804895/Ukraine-on-Brink-of-Economic-Bankruptcy--Acting-PM.html", "http://www.businessinsider.com/afp-imf-warns-west-may-need-to-boost-17-bn-ukraine-rescue-2014-9", "http://www.ft.com/intl/cms/s/51a7c518-32b1-11e4-a5a2-00144feabdc0,Authorised=false.html?_i_location=http%3A%2F%2Fwww.ft.com%2Fcms%2Fs%2F0%2F51a7c518-32b1-11e4-a5a2-00144feabdc0.html%3Fsiteedition%3Dintl&siteedition=intl&_i_referer=#axzz3DSgbEPLe", "http://www.ft.com/intl/cms/s/2/63e0a202-26fb-11e4-a46a-00144feabdc0.html#axzz3DSgbEPLe", "http://www.usatoday.com/story/money/business/2014/07/31/countries-near-bankruptcy/13435097/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:37.426485+00:00"}
{"id": "47890", "numeric_id": 47890, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47890", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Viete, kde vyšli štúdie dobre? Napríklad v štátoch, kde sú časté črevné problémy, kde sú črevné parazity, tak tam tým ľuďom, keď mali aj črevné parazity, no tak im pomohol Ivermektín, predstavte si to, toto sa zistilo.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Cigániková reaguje na slová Erika Kaliňáka, ktorý hovorí o účinnosti Ivermektínu. Aj napriek tomu, že liek bol testovaný vo viacerých výskumoch, jeho pozitívne účinky pri liečbe COVID-19 neboli dostatočne dokázané a veľa zo štúdií, ktoré mali dobré výsledky, nebolo kvalitných či malo malú vzorku. Existujú však aj niektoré kvalitné štúdie, ktoré podporili tvrdenia o účinnosti Ivermektínu. Jedna z teórií , prečo je tomu tak, pracuje s vysvetlením, že Ivermektín síce zlepšil priebeh nákazy COVID-19, ale len v niektorých regiónoch. Tie spájal vysoký počet črevných parazitov u pacientov a práve tie Ivermektín lieči, čo spôsobuje, že priebeh ochorenia COVID-19 bude miernejší. Zatiaľ sa však jedná len o teóriu, ktorá nebola overená ďalšími štúdiami. Vypracovaná bola len na základe dodatočnej analýzy štúdií, ktoré boli vyhodnotené autorom ako kvalitné a ešte nebola žiadnym spôsobom otestovaná pomocou výskumu. Môže sa tak jednať len o jedno z možných vysvetlení, prečo niekde Ivermektín má pozitívne účinky a inde nie. Nejedná sa teda o zatiaľ overenú teóriu.", "analysis_paragraphs": ["Cigániková reaguje na slová Erika Kaliňáka, ktorý hovorí o účinnosti Ivermektínu. Aj napriek tomu, že liek bol testovaný vo viacerých výskumoch, jeho pozitívne účinky pri liečbe COVID-19 neboli dostatočne dokázané a veľa zo štúdií, ktoré mali dobré výsledky, nebolo kvalitných či malo malú vzorku. Existujú však aj niektoré kvalitné štúdie, ktoré podporili tvrdenia o účinnosti Ivermektínu. Jedna z teórií , prečo je tomu tak, pracuje s vysvetlením, že Ivermektín síce zlepšil priebeh nákazy COVID-19, ale len v niektorých regiónoch. Tie spájal vysoký počet črevných parazitov u pacientov a práve tie Ivermektín lieči, čo spôsobuje, že priebeh ochorenia COVID-19 bude miernejší. Zatiaľ sa však jedná len o teóriu, ktorá nebola overená ďalšími štúdiami. Vypracovaná bola len na základe dodatočnej analýzy štúdií, ktoré boli vyhodnotené autorom ako kvalitné a ešte nebola žiadnym spôsobom otestovaná pomocou výskumu. Môže sa tak jednať len o jedno z možných vysvetlení, prečo niekde Ivermektín má pozitívne účinky a inde nie. Nejedná sa teda o zatiaľ overenú teóriu."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["neboli", "nebolo", "Existujú", "teórií"], "url": ["https://www.cochranelibrary.com/cdsr/doi/10.1002/14651858.CD015017.pub2/full", "https://www.cochranelibrary.com/cdsr/doi/10.1002/14651858.CD015017.pub2/full", "https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/03000605211013550?url_ver=Z39.88-2003&rfr_id=ori%3Arid%3Acrossref.org&rfr_dat=cr_pub++0pubmed&", "https://astralcodexten.substack.com/p/ivermectin-much-more-than-you-wanted"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:23.928508+00:00"}
{"id": "vr30924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30924", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Boli to v podstate všetko informácie, ktoré krátko nato alebo už je v tom momente boli    verejne dostupné (informácie, ktoré R. Sulík tlmočil M. Kočnerovi tak ako je uvedené v spise Sasanka pozn.)", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto prípade ide o kauzu Sasanka, podstatou ktorej je SMS komunikácia R. Sulíka a M. Kočnera v čase od 8. septembra 2010 do 5. decembra 2010, teda v období podávania nominácií na generálneho prokurátora. Podnikateľ M. Kočner sa snažil získat od R. Sulíka informácie týkajúce sa jednotlivých kandidátov na post generálneho prokurátora. Zaujímala ho napr. koho nominovali jednotlivé strany. Richard Sulík prvýkrát poskytuje mená jednotlivých kandidátov na post generálneho prokurátora (Trnka, Mišíková,Hrivnák ) M. Kočnerovi 20. októbra 2010 . V ten istý deň boli tieto tieto mená týchto osôb ako navrhnutých kandidátov na post generálneho prokurátora zverejnené v médiach . Ďalšia skutočnosť o ktorej informuje R. Sulík M. Kočnera je výsledok voľby generálneho prokurátora ( 70 Trnka, 49 Misikova, 28 Hrivnak) . Informoval ho 3. novembra 2011 hneď po uskutočnení voľby. Tieto informácie boli však následne prístupné verejnosti a v ten istý deň o výsledku informovali aj médiá . Na základe týchto skutočností možno hodnotiť výrok R. Sulíka ako pravdivý, keďže poskytnuté informácie, ktoré boli predmetom jeho SMS komunikácie s M. Kočnerom boli následne verejne prístupné.", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade ide o kauzu Sasanka, podstatou ktorej je SMS komunikácia R. Sulíka a M. Kočnera v čase od 8. septembra 2010 do 5. decembra 2010, teda v období podávania nominácií na generálneho prokurátora. Podnikateľ M. Kočner sa snažil získat od R. Sulíka informácie týkajúce sa jednotlivých kandidátov na post generálneho prokurátora. Zaujímala ho napr. koho nominovali jednotlivé strany. Richard Sulík prvýkrát poskytuje mená jednotlivých kandidátov na post generálneho prokurátora (Trnka, Mišíková,Hrivnák ) M. Kočnerovi 20. októbra 2010 . V ten istý deň boli tieto tieto mená týchto osôb ako navrhnutých kandidátov na post generálneho prokurátora zverejnené v médiach . Ďalšia skutočnosť o ktorej informuje R. Sulík M. Kočnera je výsledok voľby generálneho prokurátora ( 70 Trnka, 49 Misikova, 28 Hrivnak) . Informoval ho 3. novembra 2011 hneď po uskutočnení voľby. Tieto informácie boli však následne prístupné verejnosti a v ten istý deň o výsledku informovali aj médiá . Na základe týchto skutočností možno hodnotiť výrok R. Sulíka ako pravdivý, keďže poskytnuté informácie, ktoré boli predmetom jeho SMS komunikácie s M. Kočnerom boli následne verejne prístupné."], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["20. októbra 2010", ".", "médiach", "70 Trnka, 49 Misikova, 28 Hrivnak)", "médiá"], "url": ["http://sksasanka.tumblr.com/", "http://sksasanka.tumblr.com/", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/trnku-by-mala-nahradit-misikova-sdk/239247-clanok.html", "http://sksasanka.tumblr.com/", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/rozhodnu-generalnom-prokuratorovi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:15.172720+00:00"}
{"id": "vr32800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32800", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Keď som nastúpil (na post ministra školstva, pozn.), bol priemerný plat učiteľa 12 500 korún, keď som končil bol 18 000. Niekto to spochybňuje, ale odborári nám vydali tabuľky porovnávania platov prepočítané na eurá a keď vezmem tie roky- 428 eur, a potom 604 eur v 2006.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Fronc bol ministrom školstva od roku 2002 do roku 2006. Podľa webovej stránky ministerstva školstva (.pdf) bol priemerný plat pedagogických pracovníkov v školstve v roku 2002 v prepočte naozaj 428 eur a Fronc uvádza správny údaj aj pokiaľ ide o rok 2006, kedy bol priemerný plat pedagogických pracovníkov 604 eur. Na základe toho považujeme výrok Martina Fronca za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Martin Fronc bol ministrom školstva od roku 2002 do roku 2006. Podľa webovej stránky ministerstva školstva (.pdf) bol priemerný plat pedagogických pracovníkov v školstve v roku 2002 v prepočte naozaj 428 eur a Fronc uvádza správny údaj aj pokiaľ ide o rok 2006, kedy bol priemerný plat pedagogických pracovníkov 604 eur. Na základe toho považujeme výrok Martina Fronca za pravdivý."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva školstva"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:26.957405+00:00"}
{"id": "49312", "numeric_id": 49312, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49312", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak hrubý dlh máme momentálne niekde okolo 57 %.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistického úradu dlh verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2022 dosiahol úroveň 63,38 miliardy eur, čo zodpovedalo 57,80 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje tohtoročnú hodnotu verejného dlhu na úrovni 56,7 % HDP. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistického úradu dlh verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2022 dosiahol úroveň 63,38 miliardy eur, čo zodpovedalo 57,80 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje tohtoročnú hodnotu verejného dlhu na úrovni 56,7 % HDP. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "odhaduje"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBYcm-ypwFcx1Ps4A8uHYExUJuPgApxf31FMzlkJjHpobpIO_Pe2327KxziPQ5L0eWpkHlViouKD-Hkh089NpsZHGC2JOAtvm1W7vzedAIb794C2Gr9FbxH_t1ZLywDLBuHt_lbHOIwLmUtM3yoolZkqD2jvDwhcZYaqEfVFKqarkxQWzeiu2rQtYk8qzuyqRGTxEA22AJZAgiKKByReTJMNj1GZnSEQb6O8yM-fAq9G_M72IEPDn_lzx3uWnQJwJaODR53g_XUJwQ4GWvHC_9GglF--Bdyq4IxDy8A7vv-ZrndgrM178EjhgOrIFApJyOAxwk-KBf0wzINinddnvQ4KIfZXvDmH4fkAl6MNUItbv7z6SnkaruqUibPEu__x3qpPGbzMH9IlQMhs0G6wvtPUZWHPCr0Pi500CmjQChllmlNJzYhgzAvI8KUcJOckiZp9F-N-pCZlHX7RQMN-r7X06pKL4keV4UG71GyqlXG3yJxXQQFI9c8R-e1-3u2Qs6OSXYll_Tu7g-K0XIg/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://www.rrz.sk/stanovisko-k-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2024-az-2026/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:38.982019+00:00"}
{"id": "vr38422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38422", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V zákone máte  pán Čaplovič, to viete, takže prosím vás nezavádzajte, dvadsať tri  krát,  že bude napísané, že popri  štátnom jazyku môže používať jazyk menšín, alebo najprv v jazyku štátnom až potom jazyku menšín.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "B. Bugár chcel pravdepodobne hovoriť o tom, koľkokrát je v novom znení zákona o používaní jazykov národnostných menšín uvedené, že používanie jazyka menšín je dobrovoľné a nie povinné. Takýchto miest, na ktorých by sa uvádzalo, že jazyk menšín sa môže (no nemusí) používať je v novelizovanom zákone deväť. K číslu 23 by sme sa nedopracovali ani ak by sme k tým deviatim pripočítali ďalšie miesta, na ktorých by novelizovaný zákon vyslovene neuklada povinnosť používať jazyk menšín, ale jeho povinné používanie by bolo niečím podmienené (napr. „na požiadanie“ alebo \"ak je to možné\" ).", "analysis_paragraphs": ["B. Bugár chcel pravdepodobne hovoriť o tom, koľkokrát je v novom znení zákona o používaní jazykov národnostných menšín uvedené, že používanie jazyka menšín je dobrovoľné a nie povinné. Takýchto miest, na ktorých by sa uvádzalo, že jazyk menšín sa môže (no nemusí) používať je v novelizovanom zákone deväť. K číslu 23 by sme sa nedopracovali ani ak by sme k tým deviatim pripočítali ďalšie miesta, na ktorých by novelizovaný zákon vyslovene neuklada povinnosť používať jazyk menšín, ale jeho povinné používanie by bolo niečím podmienené (napr. „na požiadanie“ alebo \"ak je to možné\" )."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona o používaní jazykov národnostných menšín"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3616"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:32.831565+00:00"}
{"id": "vr27703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27703", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Stačí si pozrieť výkazy gréckeho štatistického úradu, sú dostupné na webe, (...) daňové príjmy klesajú.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácii gréckeho štatistického úradu na ktorý sa odkazuje Richard Sulík daňové príjmy (.pdf, str.1) fluktuujú a nevykazujú jednoznačnú tendenciu (ak sledujeme iba rok 2013, môžeme dokonca pozorovať nárast príjmov z daní z príjmov a majetku alebo daní z výroby). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácii gréckeho štatistického úradu na ktorý sa odkazuje Richard Sulík daňové príjmy (.pdf, str.1) fluktuujú a nevykazujú jednoznačnú tendenciu (ak sledujeme iba rok 2013, môžeme dokonca pozorovať nárast príjmov z daní z príjmov a majetku alebo daní z výroby). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-30", "analysis_sources": {"text": ["príjmy"], "url": ["http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0701/PressReleases/A0701_SEL05_DT_QQ_04_2013_01_F_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:54.025991+00:00"}
{"id": "48366", "numeric_id": 48366, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48366", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sedemkrát sme zvolávali mimoriadnu schôdzu Národnej rady o zvyšovaní cien potravín a energií, sedemkrát sme boli odmietnutí, dokonca už na ostatnom sedení Národnej rady sme dali aj konkrétny návrh, čo by sme išli robiť.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD inicioval od augusta 2021 sedemkrát zvolanie mimoriadnej schôdze o zvyšovaní cien potravín a energii, ani jedna sa však neotvorila keďže poslanci neschválili jej program. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNaposledy Smer predkladal návrh na mimoriadnu schôdzu 18. marca 2022. Návrh sa týkal riešenia rastúcich cien potravín. Schôdza bola zvolaná na 23. marca a jej program nebol schválený .\n\nSmer sa pokúsil o zvolanie mimoriadnej schôdze aj 8. marca 2022. Týkať sa mala uznesenia NR SR k stanovisku Slovenska o ohrození energetických záujmov hospodárstva a občanov SR a o opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Túto schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár na 16. marca 2022, jej program poslanci neschválili . Mimoriadnu schôdzu, ktorej program poslanci opäť neschválili , zvolal aj na 3. februára 2022.\n\nV novembri 2021 navrhol Smer-SD mimoriadnu schôdzu o zdražovaní, ktorá sa uskutočnila 7. 12. 2021, opäť s neschváleným programom .\n\nFico inicioval mimoriadnu schôdzu aj na 28. septembra 2021 , poslanci však neschválili jej program a dohodli sa na zvolaní ďalších mimoriadnych schôdzí, jedna z nich sa opäť venovala téme posilnenia stability cien .\n\nPredchádzala jej mimoriadna schôdza, ktorú na návrh Smeru-SD zvolal Kollár na 30. augusta 2021 (nasledovaná ďalšou mimoriadnou schôdzou o odvolaní ministra vnútra), program opäť nebol schválený .\n\nĎalšie mimoriadne schôdze, ktoré Smer-SD inicioval, sa týkali odvolania ministra Mikulca, stavu zdravotníctva alebo obrannej dohody s USA.", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD inicioval od augusta 2021 sedemkrát zvolanie mimoriadnej schôdze o zvyšovaní cien potravín a energii, ani jedna sa však neotvorila keďže poslanci neschválili jej program. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Naposledy Smer predkladal návrh na mimoriadnu schôdzu 18. marca 2022. Návrh sa týkal riešenia rastúcich cien potravín. Schôdza bola zvolaná na 23. marca a jej program nebol schválený .", "Smer sa pokúsil o zvolanie mimoriadnej schôdze aj 8. marca 2022. Týkať sa mala uznesenia NR SR k stanovisku Slovenska o ohrození energetických záujmov hospodárstva a občanov SR a o opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Túto schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár na 16. marca 2022, jej program poslanci neschválili . Mimoriadnu schôdzu, ktorej program poslanci opäť neschválili , zvolal aj na 3. februára 2022.", "V novembri 2021 navrhol Smer-SD mimoriadnu schôdzu o zdražovaní, ktorá sa uskutočnila 7. 12. 2021, opäť s neschváleným programom .", "Fico inicioval mimoriadnu schôdzu aj na 28. septembra 2021 , poslanci však neschválili jej program a dohodli sa na zvolaní ďalších mimoriadnych schôdzí, jedna z nich sa opäť venovala téme posilnenia stability cien .", "Predchádzala jej mimoriadna schôdza, ktorú na návrh Smeru-SD zvolal Kollár na 30. augusta 2021 (nasledovaná ďalšou mimoriadnou schôdzou o odvolaní ministra vnútra), program opäť nebol schválený .", "Ďalšie mimoriadne schôdze, ktoré Smer-SD inicioval, sa týkali odvolania ministra Mikulca, stavu zdravotníctva alebo obrannej dohody s USA."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "nebol schválený", "pokúsil", "zvolal", "neschválili", "neschválili", "novembri 2021", "neschváleným programom", "28. septembra 2021", "neschválili", "dohodli", "posilnenia stability cien", "30. augusta 2021", "nebol schválený"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/smer-chce-pre-ceny-potravin-opat-zvolat-mimoriadnu-schodzu", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=458#current", "https://www.teraz.sk/ekonomika/smer-sd-iniciuje-mimoriadnu-schodzu-o-o/617602-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619653-mimoriadna-schodza-k-energiam-bude-v-stredu-16-marca/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=457#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=452#current", "http://www.netky.sk/clanok/robert-fico-opat-sa-pokusime-dostat-temu-zdrazovania-energii-na-rokovanie", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=449#current", "https://www.trend.sk/spravy/opozicny-smer-sd-neda-vlade-vydychnut-mimoriadna-schodza-cenam-energii-ma-byt-utorok", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=439#current", "https://www.trend.sk/spravy/diskusia-zvysovani-cien-energii-bude-dnes-pokracovat-troch-mimoriadnych-schodzach", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=440#current", "https://www.trend.sk/spravy/kollar-zvolal-dve-mimoriadne-schodze-iniciovane-smerom-sd-rokovat-budu-aj-mikulcovi", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=433#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:55.727046+00:00"}
{"id": "vr30891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30891", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V každom prípade ide tu hlavne o ekonomické veci, o tu radosť ľudí zo života a všade na západ od nás sa ľudia zo života viacej tešia, keď majú mesačne 2 až 3 tisíc euro, keď upratovačky majú 2 až 3 tisíc euro mesačne a naši ľudia žijú z ruky do úst za 300 euro.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko hovorí o krajinách \"všade na západ od nás\". Predpokladajme, že plat upratovačky sa vo všetkých západných krajinách blíži minimálnemu platu. Podľa Eurostatu najvyššiu minimálnu mzdu (pre rok 2011, pozn.) v krajinách \"na západ\" od Slovenska dosahujú v Luxembursku a to 1757 EUR, nasleduje Írsko 1461 EUR, Holandsko 1424 EUR, Belgicko 1 415 EUR. V Anglicku 1136, Španielsku 748 EUR. (V Nemecku minimálna mzda nie je stanovená, pozn.) Na Slovensku dosahovala v minulom roku minimálna mzda 317 Eur, pre úplnosť v ČR 320 EUR, Polsku 348 EUR, Maďarsku 280 EUR, Bulharsku 122 EUR. Hrubú predstavu o pláci v jednotlivých odvetviach v západných krajinách nám môže tiež dať mzdová kalkulačka z dielne Eurostatu, podľa ktorej napríklad 25 ročná žena, bez vzdelania, zamestnaná v turistickom priemysle pracujúca na plný úväzok a vykonávajúca nekvalifikovanú prácu zarobí 1870 EUR. Muž vo Francúzsku pracujúci v rovnakej pozícii zarobí 1900 EUR. Andrej Danko tak pre znásobenie dojmu svojho argumentu ponížil mzdu upratovačky na Slovensku a neúmerne zvýšil mzdy v západných krajinách. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko hovorí o krajinách \"všade na západ od nás\". Predpokladajme, že plat upratovačky sa vo všetkých západných krajinách blíži minimálnemu platu. Podľa Eurostatu najvyššiu minimálnu mzdu (pre rok 2011, pozn.) v krajinách \"na západ\" od Slovenska dosahujú v Luxembursku a to 1757 EUR, nasleduje Írsko 1461 EUR, Holandsko 1424 EUR, Belgicko 1 415 EUR. V Anglicku 1136, Španielsku 748 EUR. (V Nemecku minimálna mzda nie je stanovená, pozn.) Na Slovensku dosahovala v minulom roku minimálna mzda 317 Eur, pre úplnosť v ČR 320 EUR, Polsku 348 EUR, Maďarsku 280 EUR, Bulharsku 122 EUR. Hrubú predstavu o pláci v jednotlivých odvetviach v západných krajinách nám môže tiež dať mzdová kalkulačka z dielne Eurostatu, podľa ktorej napríklad 25 ročná žena, bez vzdelania, zamestnaná v turistickom priemysle pracujúca na plný úväzok a vykonávajúca nekvalifikovanú prácu zarobí 1870 EUR. Muž vo Francúzsku pracujúci v rovnakej pozícii zarobí 1900 EUR. Andrej Danko tak pre znásobenie dojmu svojho argumentu ponížil mzdu upratovačky na Slovensku a neúmerne zvýšil mzdy v západných krajinách. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "mzdová kalkulačka"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Salary_calculator"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:24.698072+00:00"}
{"id": "vr30190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30190", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) bude garantovať vymenovanie do funkcie prokurátora na časovo neobmedzené obdobie a ustanoví spôsoby a dôvody zániku funkcie prokurátora.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry z roku 2001 už v danom roku ustanovoval vymenovávanie prokurátorov na časovo neobmedzené obdobie. Vláda počas vládneho obdobia 2012-2016 nezmenila spôsoby menovania do funkcie prokurátora a spôsoby a dôvody zániku funkcie. Sľub hodnotíme ako nesplniteľný. Predpis č. 154/2001 Z. z.Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry - Druhá hlava, prvý diel: § 8 (1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry z roku 2001 už v danom roku ustanovoval vymenovávanie prokurátorov na časovo neobmedzené obdobie. Vláda počas vládneho obdobia 2012-2016 nezmenila spôsoby menovania do funkcie prokurátora a spôsoby a dôvody zániku funkcie. Sľub hodnotíme ako nesplniteľný. Predpis č. 154/2001 Z. z.Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry - Druhá hlava, prvý diel: § 8 (1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["2001", "Predpis", "udiali", "obmedzila", "Zmeny", "schválená", "rtf", "čas.sk"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154/znenie-20010428", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/zemetrasenie-prokurature-viacerym-sefom-zanikla-funkcia.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/zemetrasenie-prokurature-viacerym-sefom-zanikla-funkcia.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154/info", "http://www.cas.sk/clanok/328013/zmeny-v-novele-zakona-o-prokurature-generalny-prokurator-ma-dostat-silnejsie-pravomoci.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0ahUKEwj2naL-pdHJAhXHGCwKHS32B3MQFggnMAE&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D417999&usg=AFQjCNEJP9wbKW7oRa7APxzDn90POPdMqA&cad=rja", "http://www.cas.sk/clanok/328013/zmeny-v-novele-zakona-o-prokurature-generalny-prokurator-ma-dostat-silnejsie-pravomoci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:34.812118+00:00"}
{"id": "vr38607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38607", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Verejné financie boli v takom stave, že bol 8% schodok štátneho rozpočtu. (po nástupe do vlády, pozn.)", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z kontextu nie je zrejmé o ktorom roku P. Abrhan presne hovorí. Logicky do úvahy pripadajú dva roky. Do úvahy pri hodnotení berieme obidva. Podľa údajov z Eurostatu (pdf. ) bol deficit štátneho rozpočtu v rokoch 2009 a 2010 nasledovný: rok 2009 - mínus 8% HDP rok 2010 - mínus 7,9% HDP", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu nie je zrejmé o ktorom roku P. Abrhan presne hovorí. Logicky do úvahy pripadajú dva roky. Do úvahy pri hodnotení berieme obidva. Podľa údajov z Eurostatu (pdf. ) bol deficit štátneho rozpočtu v rokoch 2009 a 2010 nasledovný: rok 2009 - mínus 8% HDP rok 2010 - mínus 7,9% HDP"], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["z Eurostatu (pdf."], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:15.949988+00:00"}
{"id": "50157", "numeric_id": 50157, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50157", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "To ukazuje aj tá protidronová stena, kde sme vlastne na začiatku. My sme sa tam ani nehlásili a potom na poslednú chvíľu niekto spomenul, že aha, tak bolo by dobré tam byť, tak sme sa tam prihlásili a keď sme sa tam prihlásili, tak vlastne tí ministri rokovali bez nás, chvíľu nás nechali na čakačke.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Ľudovíta Ódora sa týka iniciatívy, v rámci ktorej niekoľko krajín Európskej únie a NATO diskutovali o vytvorení spoločného systému ochrany pred nepriateľskými dronmi. Z vyjadrenia hovorcu Európskej komisie naozaj vyplýva, že Slovensko spočiatku nebolo súčasťou tejto iniciatívy. Z oficiálnych informácií však nie je zrejmé, či to bolo pre náš nezáujem, alebo nás spojenci vynechali. Nie je tiež jasné, či istá časť rokovaní prebehla ešte bez našej prítomnosti, ako to hovorí Ľudovít Ódor. Jeho výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nDiskusiu o potrebe vybudovania „dronového múru“ na východnom krídle NATO začali európske štáty a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius v reakcii na narušenie vzdušného priestoru Poľska ruskými dronmi.\n\nNa videokonferencii zvolanej predstaviteľmi Európskej komisie za účasti ukrajinskej vlády sa v úvodnej fáze malo zúčastniť Dánsko a sedem východoeurópskych krajín. Slovensko spočiatku pozvané nebolo , a to napriek tomu, že má spoločnú hranicu s Ukrajinou. Informáciu potvrdil hovorca Komisie Thomas Regnier, ktorý taktiež uviedol, že z iniciatívy bolo pôvodne vynechané aj Maďarsko.\n\nSituácia sa však neskôr zmenila. Európska komisia potvrdila , že Slovensko sa stane súčasťou rokovaní o dronovej stene. Komisia pritom neuviedla, na čí podnet sa tak stalo – teda nie je jasné, či Slovensko samo požiadalo o zapojenie, alebo bolo prizvané z iniciatívy európskych partnerov.\n\nMinister obrany Robert Kaliňák uviedol, že o téme sa iba začína rokovať a Slovensko z rokovaní nikto nevylúčil . Online konferencia ministrov obrany sa, aj za účasti slovenského zástupcu, uskutočnila 26. septembra 2025.\n\nEurokomisár pre obranu Andrius Kubilius agentúre Reuters povedal , že niektoré krajiny EÚ diskutovali o myšlienke vytvorenia obrannej línie už pred vpádom dronov na poľské územie.\n\nEuroposlankyňa Lucia Yar z Progresívneho Slovenska, ktorá s eurokomisárom Kubiliusom komunikovala, v rozhovore pre Aktuality.sk uviedla , že informácie o neúčasti Slovenska sa objavili na poslednú chvíľu. „Veľmi diplomatická — no jasná — odpoveď znela, že sa mám pýtať v Bratislave, prečo tam Slovensko nie je,“ uviedla Yar.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľudovíta Ódora sa týka iniciatívy, v rámci ktorej niekoľko krajín Európskej únie a NATO diskutovali o vytvorení spoločného systému ochrany pred nepriateľskými dronmi. Z vyjadrenia hovorcu Európskej komisie naozaj vyplýva, že Slovensko spočiatku nebolo súčasťou tejto iniciatívy. Z oficiálnych informácií však nie je zrejmé, či to bolo pre náš nezáujem, alebo nás spojenci vynechali. Nie je tiež jasné, či istá časť rokovaní prebehla ešte bez našej prítomnosti, ako to hovorí Ľudovít Ódor. Jeho výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Diskusiu o potrebe vybudovania „dronového múru“ na východnom krídle NATO začali európske štáty a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius v reakcii na narušenie vzdušného priestoru Poľska ruskými dronmi.", "Na videokonferencii zvolanej predstaviteľmi Európskej komisie za účasti ukrajinskej vlády sa v úvodnej fáze malo zúčastniť Dánsko a sedem východoeurópskych krajín. Slovensko spočiatku pozvané nebolo , a to napriek tomu, že má spoločnú hranicu s Ukrajinou. Informáciu potvrdil hovorca Komisie Thomas Regnier, ktorý taktiež uviedol, že z iniciatívy bolo pôvodne vynechané aj Maďarsko.", "Situácia sa však neskôr zmenila. Európska komisia potvrdila , že Slovensko sa stane súčasťou rokovaní o dronovej stene. Komisia pritom neuviedla, na čí podnet sa tak stalo – teda nie je jasné, či Slovensko samo požiadalo o zapojenie, alebo bolo prizvané z iniciatívy európskych partnerov.", "Minister obrany Robert Kaliňák uviedol, že o téme sa iba začína rokovať a Slovensko z rokovaní nikto nevylúčil . Online konferencia ministrov obrany sa, aj za účasti slovenského zástupcu, uskutočnila 26. septembra 2025.", "Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius agentúre Reuters povedal , že niektoré krajiny EÚ diskutovali o myšlienke vytvorenia obrannej línie už pred vpádom dronov na poľské územie.", "Europoslankyňa Lucia Yar z Progresívneho Slovenska, ktorá s eurokomisárom Kubiliusom komunikovala, v rozhovore pre Aktuality.sk uviedla , že informácie o neúčasti Slovenska sa objavili na poslednú chvíľu. „Veľmi diplomatická — no jasná — odpoveď znela, že sa mám pýtať v Bratislave, prečo tam Slovensko nie je,“ uviedla Yar."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Diskusiu", "narušenie", "zvolanej", "nebolo", "potvrdila", "nevylúčil", "uskutočnila", "povedal", "uviedla"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/23547518/slovensko-ani-nepozvali-europa-chce-na-vychodnej-hranici-dronovy-mur.html?_gl=1%2Axfzb8g%2A_ga%2AMTc0MDgzODYxNy4xNzE2NTUwNDA2%2A_ga_G700V8QCTX%2AczE3NTk4NjAyODQkbzMkZzAkdDE3NTk4NjAyODQkajYwJGwwJGgw", "https://www.gov.pl/web/premier/premier-doszlo-do-naruszenia-polskiej-przestrzeni-powietrznej---procedury-zadzialaly", "https://svet.sme.sk/c/23548537/slovensko-bude-sucastou-rokovani-o-mure-proti-dronom.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/ek-potvrdila-ze-budeme-sucastou-rok/908576-clanok.html", "https://svet.sme.sk/c/23548537/slovensko-bude-sucastou-rokovani-o-mure-proti-dronom.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/ek-potvrdila-ze-budeme-sucastou-rok/908576-clanok.html", "https://www.reuters.com/world/eu-frontline-states-agree-need-drone-wall-eu-defence-chief-says-2025-09-26/", "https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/eu-defence-chief-convene-talks-drone-wall-protect-against-russia-2025-09-18/", "https://www.aktuality.sk/clanok/NMaARrc/ako-to-bolo-s-nezapojenim-sa-slovenska-do-dronovej-steny-pytajte-sa-bratislavy-odkazuje-nam-brusel-rozhovor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:52.187927+00:00"}
{"id": "vr36318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36318", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A mimochodom ten zásadný problém je, že Nemecko a Francúzsko do toho (poskytnutie pôžičky Grécku, pozn.) ide aj preto, že ide zachraňovať svoje banky.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov z týždenníku The Economist o distribúcií gréckych vládnych dlhopisov v zahraničných bankách vyplýva, že najväčšími držiteľmi sú francúzske (24,9%) a nemecké (14,3%) banky. Ostatné krajiny Eurozóny držia spoločne 18,8% všetkých gréckych vládnych dlhopisov. Pohľadávky týchto bánk mohli zohrávať určitú úlohu pri rozhodovaní o finančnej pomoci, avšak s oficiálnych miest takýto argument nezaznel. Tvrdenie môžeme považovať len za špekuláciu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z týždenníku The Economist o distribúcií gréckych vládnych dlhopisov v zahraničných bankách vyplýva, že najväčšími držiteľmi sú francúzske (24,9%) a nemecké (14,3%) banky. Ostatné krajiny Eurozóny držia spoločne 18,8% všetkých gréckych vládnych dlhopisov. Pohľadávky týchto bánk mohli zohrávať určitú úlohu pri rozhodovaní o finančnej pomoci, avšak s oficiálnych miest takýto argument nezaznel. Tvrdenie môžeme považovať len za špekuláciu."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["The Economist"], "url": ["http://www.economist.com/displaystory.cfm?story_id=15908288"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:52.014921+00:00"}
{"id": "48437", "numeric_id": 48437, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48437", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja by som mohol vypočítať tú dlhú materskú, ktorú máme najlepšiu v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko má až tretiu najdlhšiu materskú dovolenku v Európskej únii a neprepláca 100 alebo 90 % platu, ako to robia Írsko a Bulharsko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dát európskeho parlamentu ( .pdf ) má Slovensko tretiu najdlhšiu materskú dovolenku v Európskej únii. Dlhšiu materskú má Bulharsko, ktoré dáva možnosť čerpať materskú až 52 týždňov po narodení, a Írsko so 40 týždňami, oproti 26 týždňom materskej na Slovensku. Slovensko prepláca počas materskej dovolenky 75 % predošlého platu, zatiaľ čo väčšina krajín 100 % (Spomínané Bulharsko 90%).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má až tretiu najdlhšiu materskú dovolenku v Európskej únii a neprepláca 100 alebo 90 % platu, ako to robia Írsko a Bulharsko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dát európskeho parlamentu ( .pdf ) má Slovensko tretiu najdlhšiu materskú dovolenku v Európskej únii. Dlhšiu materskú má Bulharsko, ktoré dáva možnosť čerpať materskú až 52 týždňov po narodení, a Írsko so 40 týždňami, oproti 26 týždňom materskej na Slovensku. Slovensko prepláca počas materskej dovolenky 75 % predošlého platu, zatiaľ čo väčšina krajín 100 % (Spomínané Bulharsko 90%)."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2022/698892/EPRS_ATA(2022)698892_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:36.854676+00:00"}
{"id": "vr17970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17970", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "To je práve to, čo aj bolo stanovené v programovom vyhlásení vlády, že naša politika je na všetky svetové strany. Chceme mať dobré vzťahy aj s Rusmi, aj s Číňanmi, samozrejme, že aj s našimi západnými partnermi.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Obdobný výrok Ľuboša Blahu Demagog.SK overoval 15. apríla 2018. Nové programové vyhlásenie vlády bolo schválené 22. marca 2018. Jeho znenie však bolo prebraté z programového vyhlásenia tretej vlády Roberta Fica. Podľa vyhlásenia národno-štátnym záujmom Slovenska v oblasti zahraničnej politiky ostáva \" jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode \" ( .pdf , s. 4). Hlavným cieľom Slovenska bude \" zaistenie stability, bezpečnosti, prosperity a pozitívneho vnímania Slovenskej republiky vo svete. Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO \" ( .pdf , s. 4). Nadštandardné vzťahy chce Slovensko budovať s Českou republikou a takisto chce posilniť partnerstvo v rámci krajín V4 ( .pdf , s. 6). Slovensko má teda záujem rozvíjať dobré vzťahy s ostatnými krajinami, pričom zdôrazňuje svoje proeurópske a proatlantické smerovanie. Rusko a Čína sa v programovom vyhlásení explicitne nespomínajú. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Obdobný výrok Ľuboša Blahu Demagog.SK overoval 15. apríla 2018. Nové programové vyhlásenie vlády bolo schválené 22. marca 2018. Jeho znenie však bolo prebraté z programového vyhlásenia tretej vlády Roberta Fica. Podľa vyhlásenia národno-štátnym záujmom Slovenska v oblasti zahraničnej politiky ostáva \" jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode \" ( .pdf , s. 4). Hlavným cieľom Slovenska bude \" zaistenie stability, bezpečnosti, prosperity a pozitívneho vnímania Slovenskej republiky vo svete. Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO \" ( .pdf , s. 4). Nadštandardné vzťahy chce Slovensko budovať s Českou republikou a takisto chce posilniť partnerstvo v rámci krajín V4 ( .pdf , s. 6). Slovensko má teda záujem rozvíjať dobré vzťahy s ostatnými krajinami, pričom zdôrazňuje svoje proeurópske a proatlantické smerovanie. Rusko a Čína sa v programovom vyhlásení explicitne nespomínajú. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "znenie", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/706/slovensko-vo-svete", "https://dennikn.sk/1072655/pellegriniho-vlada-skopirovala-od-ficovej-aj-stare-sluby-o-uspesnom-predsednictve-ci-obnoveni-ic-vlakov/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:24.767535+00:00"}
{"id": "vr26721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26721", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...žalostná, len 24% dôveryhodnosť občanov Slovenskej republiky v súdnu moc.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu, ktorý si dala vypracovať VIA IURIS v apríli 2013, je dôveryhodnosť v justíciu na úrovni 24%. Podľa posledného meranie Eurobarometer (november 2013), je miera dôvery v súdnictvo 25%. Hrušovský sa trafil presne do jedného z meraní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer (.pdf, november 2013) na tému \"Spravodlivosť v Európskej únií\" je úroveň dôvery občanov SR v justíciu na úrovni 25% (odpoveď na otázku: \"Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust to justice system in Slovakia?\" - s. 14). Dôveru v súdnictvo malo Slovensko vôbec najhoršiu spolu s Českom (25%) a Slovinskom (24%). Hrušovský uvádza 24%, čo je podľa správy vnímanie efektivity SR pri aplikácií a vynucovaní práva (odpoveď na otázku: \"Do you agree or disagree that in Slovakia the law is applied and enforced effectively? - s. 28\"). Aj v tomto prípade bolo Slovensko úplne najhoršie spolu s Českom (23%) a Slovinskom (16%). Slovensko dosiahlo úroveň 24% aj v prípade vnímania rovnosti pred zákonom (odpoveď na otázku: \"Do you agree or disagree that in Slovakia the law is applied equally and without discrimination? - s. 29\"). Za Slovenskom sa umiestnili Portugalsko (24%), Bulharsko (23%), Česko (21%), Slovinsko (16%), Španielsko (15%). V apríli 2013 si dala VIA IURIS (s. 6) vypracovať prieskum dôvery justície. Z prieskumu agentúry Focus ukázal, že súdnictvo má dôveru len u 24 percent opýtaných. Aj sudcovská iniciatíva \"Za otvorenú justíciu\" (1. február 2014) uvádza , že dôveryhodnosť justície na Slovensku je na úrovni 24%. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu, ktorý si dala vypracovať VIA IURIS v apríli 2013, je dôveryhodnosť v justíciu na úrovni 24%. Podľa posledného meranie Eurobarometer (november 2013), je miera dôvery v súdnictvo 25%. Hrušovský sa trafil presne do jedného z meraní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer (.pdf, november 2013) na tému \"Spravodlivosť v Európskej únií\" je úroveň dôvery občanov SR v justíciu na úrovni 25% (odpoveď na otázku: \"Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust to justice system in Slovakia?\" - s. 14). Dôveru v súdnictvo malo Slovensko vôbec najhoršiu spolu s Českom (25%) a Slovinskom (24%). Hrušovský uvádza 24%, čo je podľa správy vnímanie efektivity SR pri aplikácií a vynucovaní práva (odpoveď na otázku: \"Do you agree or disagree that in Slovakia the law is applied and enforced effectively? - s. 28\"). Aj v tomto prípade bolo Slovensko úplne najhoršie spolu s Českom (23%) a Slovinskom (16%). Slovensko dosiahlo úroveň 24% aj v prípade vnímania rovnosti pred zákonom (odpoveď na otázku: \"Do you agree or disagree that in Slovakia the law is applied equally and without discrimination? - s. 29\"). Za Slovenskom sa umiestnili Portugalsko (24%), Bulharsko (23%), Česko (21%), Slovinsko (16%), Španielsko (15%). V apríli 2013 si dala VIA IURIS (s. 6) vypracovať prieskum dôvery justície. Z prieskumu agentúry Focus ukázal, že súdnictvo má dôveru len u 24 percent opýtaných. Aj sudcovská iniciatíva \"Za otvorenú justíciu\" (1. február 2014) uvádza , že dôveryhodnosť justície na Slovensku je na úrovni 24%. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "VIA IURIS", "uvádza"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_385_en.pdf", "http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/postoje-verejnosti-k-sudnictvu.pdf", "http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/odlisne-stanoviska-pri-hlasovani-clenov-sudnej-rady-sr/1432-stanovisko-zoj-k-pripravovanym-zmenam-v-sudnictve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:33.216043+00:00"}
{"id": "vr17730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17730", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "... rezort je v podstate najväčší zamestnávateľ na Slovensku, máme 51 tisíc zamestnancov (..) pokrývame oblasť policajného zboru (...) pokrývame hasičský záchranný systém (...) ministerstvo má horskú záchrannú službu, civilnú ochranu, má civilnú časť ministerstva, ktorá je vlastne či už dirigujeme alebo manažujeme štátnu správu a poskytovanie jednotlivých služieb štátu voči občanom alebo jednoducho aj spolupracujeme so zbytkom verejnej správy, čo je samospráva, kde vlastne v úzkej kooperácii so ZMOS-om...", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na počet zamestnancov a oblasti pôsobnosti ministerstva vnútra SR. V roku 2018 zamestnáva ministerstvo vnútra 51 823 zamestnancov, čo je najviac spomedzi všetkých ministerstiev. Denisa Saková správne vymenovala oblasti pôsobnosti ministerstva vnútra, tak ako to špecifikuje aj zákon č. 575/2001 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na počet zamestnancov a oblasti pôsobnosti ministerstva vnútra SR. V roku 2018 zamestnáva ministerstvo vnútra 51 823 zamestnancov, čo je najviac spomedzi všetkých ministerstiev. Denisa Saková správne vymenovala oblasti pôsobnosti ministerstva vnútra, tak ako to špecifikuje aj zákon č. 575/2001 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["zamestnancov", "štatistikách", "Zákona"], "url": ["http://cenastatu.sme.sk/km-sr-mnm/graph/table1/row012/2016/", "https://finstat.sk/analyzy/analyza-najvacsi-zamestnavatelia-2016", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/20180501"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:17.932199+00:00"}
{"id": "vr39142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39142", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Každý, kto trošku tomu rozumie vie, že sú to čísla na vode (odhadovaný rast, s ktorým počíta súčasný návrh rozpočtu pozn.) a vychádzajú z 2,2% rastu, čo je pravdepodobne nereálne.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií dostupných na sme.sk zo dňa 20. septembra 2011 , návrh rozpočtu na rok 2012 momentálne počíta s rastom ekonomiky na úrovni 3,4% (daný odhad už raz ministerstvo financií znižovalo o 1%). Začiatkom novembra rezort financií zverejní novú prognózu ekonomického rastu Slovenska na rok 2012 a, ako pripúšťa aj minister financií Ivan Mikloš, v novej prognóze bude rast pravdepodobne ešte nižší .", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií dostupných na sme.sk zo dňa 20. septembra 2011 , návrh rozpočtu na rok 2012 momentálne počíta s rastom ekonomiky na úrovni 3,4% (daný odhad už raz ministerstvo financií znižovalo o 1%). Začiatkom novembra rezort financií zverejní novú prognózu ekonomického rastu Slovenska na rok 2012 a, ako pripúšťa aj minister financií Ivan Mikloš, v novej prognóze bude rast pravdepodobne ešte nižší ."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk zo dňa 20. septembra 2011", "ako pripúšťa aj minister financií Ivan Mikloš, v novej prognóze bude rast pravdepodobne ešte nižší", "Medzinárodný menový fond", "Národná banka Slovenska", "Tatra banka", "očakáva"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6064095/rozpocet-na-buduci-rok-uz-rata-s-mensim-rastom.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6106835/miklos-pripustil-navysenie-buducorocneho-deficitu.html", "http://www.imf.org/external/country/SVK/index.htm", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/111458/NBS-zrevidovala-tohtorocny-odhad-rastu-HDP-na", "http://www.aktuality.sk/clanok/194809/analytik-ak-pojde-grecko-do-krachu-budeme-stagnovat/", "http://www.aktuality.sk/clanok/194809/analytik-ak-pojde-grecko-do-krachu-budeme-stagnovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:12.697392+00:00"}
{"id": "42966", "numeric_id": 42966, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42966", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "V prípade životného prostredia sme zasa začali riešiť radikálne veci, ktoré sa týkajú klimatických zmien, udržateľného rozvoja a obehovej ekonomiky a súvisiaceho triedenia a recyklácie plastov.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže EP v súčinnosti s ďalšími inštitúciami a orgánmi EÚ podnikol skutočne niekoľko krokov v súvislosti so spomínanou agendou životného prostredia. Aj na predposlednom plenárnom zasadnutí sa europoslanci venovali problematike životného prostredia. „ Schválili novú legislatívu o trhu s elektrinou, ktorá okliešťuje úlohu uhlia, ale zachováva regulované ceny. Odobrili politickú dohodu s členskými štátmi na prísnych emisných štandardoch osobných a ľahkých úžitkových áut. Zelenú dali aj novej smernici o obmedzení jednorazových plastov .“ Posunom je legislatíva prijatá Európskym parlamentom v marci 2019, ktorá zakazuje používanie jednorazových plastov. „ Nová právna úprava od roku 2021 zakazuje predaj jednorazových plastových príborov (vidličky, nože, lyžice, paličky), plastových tanierov, slamiek, plastových vatových tyčiniek, paličiek na balóny, produktov z oxo-degradovateľných plastov, ako aj jednorazových plastových nádob na potraviny (obaly na rýchle občerstvenie) a pohárov vyrobených z expandovaného polystyrénu. Smernicu budú musieť členské štáty zapracovať smernicu do svojej legislatívy .“ Podľa EK je „ nová smernica EÚ o plastoch na jedno použitie bude najambicióznejším právnym nástrojom na celosvetovej úrovni zameranej na morský odpad .“ EP prijal aj rezolúciu, v ktorej žiada zníženie emisii medzi rokmi 1990 až 2030 o 55% a do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Europoslankyňa Beňová však v otázke tejto rezolúcie nehlasovala. Zaujímavou iniciatívou je tiež vytvorenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by mal podporovať udržateľnosť investičných projektov v rozvojových krajinách. Rada potvrdila konečnú dohodu s EP o jeho vytvorení v júni 2017.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže EP v súčinnosti s ďalšími inštitúciami a orgánmi EÚ podnikol skutočne niekoľko krokov v súvislosti so spomínanou agendou životného prostredia. Aj na predposlednom plenárnom zasadnutí sa europoslanci venovali problematike životného prostredia. „ Schválili novú legislatívu o trhu s elektrinou, ktorá okliešťuje úlohu uhlia, ale zachováva regulované ceny. Odobrili politickú dohodu s členskými štátmi na prísnych emisných štandardoch osobných a ľahkých úžitkových áut. Zelenú dali aj novej smernici o obmedzení jednorazových plastov .“ Posunom je legislatíva prijatá Európskym parlamentom v marci 2019, ktorá zakazuje používanie jednorazových plastov. „ Nová právna úprava od roku 2021 zakazuje predaj jednorazových plastových príborov (vidličky, nože, lyžice, paličky), plastových tanierov, slamiek, plastových vatových tyčiniek, paličiek na balóny, produktov z oxo-degradovateľných plastov, ako aj jednorazových plastových nádob na potraviny (obaly na rýchle občerstvenie) a pohárov vyrobených z expandovaného polystyrénu. Smernicu budú musieť členské štáty zapracovať smernicu do svojej legislatívy .“ Podľa EK je „ nová smernica EÚ o plastoch na jedno použitie bude najambicióznejším právnym nástrojom na celosvetovej úrovni zameranej na morský odpad .“ EP prijal aj rezolúciu, v ktorej žiada zníženie emisii medzi rokmi 1990 až 2030 o 55% a do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Europoslankyňa Beňová však v otázke tejto rezolúcie nehlasovala. Zaujímavou iniciatívou je tiež vytvorenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by mal podporovať udržateľnosť investičných projektov v rozvojových krajinách. Rada potvrdila konečnú dohodu s EP o jeho vytvorení v júni 2017."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí", "legislatíva", "EK", "prijal", "vytvorenie"], "url": ["https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/special_report/konciaci-europarlament-branil-demokraciu-a-zivotne-prostredie/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/nova-europska-legislativa-o-plastoch-je-podla-slovenskych-vyrobcov-salamunska/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-6867_en.htm", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-chce-radikalnejsie-znizovanie-emisii-slovenski-europoslanci-su-rozdeleni/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/06/28/european-fund-sustainable-development/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:00.591726+00:00"}
{"id": "vr30635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30635", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, naozaj musíme konštatovať, že zdražovanie na Slovensku je najvyššie v celej Európskej únií.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácií , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené Kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácií tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácií , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené Kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácií tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácií", "priemernej ročnej inflácií"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:29.301651+00:00"}
{"id": "vr35167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35167", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Takže ešte raz sa vrátim k tomu. Štruktúra výdavkov rozpočtu nezmenená, tá istá. Dokonca tie výdavky v niektorých položkách vyššie. Tak, ako sme hovorili, očistené o niektoré položky, vyššie. Čiže vláda nešetrí tak, ako sľubovala, že bude šetriť...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "ako je uvedené v tabuľke vyššie, štruktúra výdavkov sa mení. Niektoré klesajú, iné rastú.", "analysis_paragraphs": ["ako je uvedené v tabuľke vyššie, štruktúra výdavkov sa mení. Niektoré klesajú, iné rastú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:58.369771+00:00"}
{"id": "42884", "numeric_id": 42884, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42884", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To sa nedá zmerať, to nikto nevie. (reakcia na to, že Truban podporou SaS v roku 2016 pomohol výsledku o 3%, pozn.)", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôvody, prečo voliči volia nejakú stranu, sú, ako povedal Sulík, nemerateľné a to hlavne vďaka veľkému množstvu voličov a komplexnosti faktorov vplývajúcich na ich rozhodnutie. Podpora jednotlivcov môže politickým stranám pomôcť, avšak nie je možné v percentách zmerať, nakoľko im táto podpora pomohla v konečnom volebnom výsledku. Samotné prieskumy verejnej mienky konajúce sa pred voľbami nedokážu s úplnou presnosťou predpovedať volebné výsledky, preto ani takéto odhady nemôžu byť presné a nedajú sa ani vierohodne odmerať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS získala v parlamentných voľbách v roku 2016 12,10 % hlasov a obsadila tak 21 mandátov v NR SR. Pár týždňov pred voľbami, 14. februára 2016, Michal Truban zverejnil blog , v ktorom opísal svoje volebné preferencie. Zo štyroch strán, ktoré pre neho spadali do úvahy (Most-Híd, Obyčajní ľudia, Sieť, SaS), sa Truban rozhodol voliť SaS, aj keď aj voči tejto strane mal výhrady. “ SaS je liberálna, ale tá solidarita sa niekde po ceste stratila. Pritom taký krásny názov strany. Aj keď sa snažím sám seba presvedčiť, že to myslia dobre, iba sa nevedia vyjadrovať. Ich videa nemôžem pozerať, lebo sa za nich cítim trápne. Obrovské mínus je to, že už je to len taký malý tím. Ale má dobrý ekonomický program, ktorí ak by sa naplnil, reálne by pomohol. Praktické (...) Musím však iba jednu a vyberám si SAS – čisto pragmaticky. Je na hranici, nech tam prelezie a prepadnuté hlasy neoslabia blok, ktorý sa môže postaviť voči terajšiemu mordoru. ”", "analysis_paragraphs": ["Dôvody, prečo voliči volia nejakú stranu, sú, ako povedal Sulík, nemerateľné a to hlavne vďaka veľkému množstvu voličov a komplexnosti faktorov vplývajúcich na ich rozhodnutie. Podpora jednotlivcov môže politickým stranám pomôcť, avšak nie je možné v percentách zmerať, nakoľko im táto podpora pomohla v konečnom volebnom výsledku. Samotné prieskumy verejnej mienky konajúce sa pred voľbami nedokážu s úplnou presnosťou predpovedať volebné výsledky, preto ani takéto odhady nemôžu byť presné a nedajú sa ani vierohodne odmerať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS získala v parlamentných voľbách v roku 2016 12,10 % hlasov a obsadila tak 21 mandátov v NR SR. Pár týždňov pred voľbami, 14. februára 2016, Michal Truban zverejnil blog , v ktorom opísal svoje volebné preferencie. Zo štyroch strán, ktoré pre neho spadali do úvahy (Most-Híd, Obyčajní ľudia, Sieť, SaS), sa Truban rozhodol voliť SaS, aj keď aj voči tejto strane mal výhrady. “ SaS je liberálna, ale tá solidarita sa niekde po ceste stratila. Pritom taký krásny názov strany. Aj keď sa snažím sám seba presvedčiť, že to myslia dobre, iba sa nevedia vyjadrovať. Ich videa nemôžem pozerať, lebo sa za nich cítim trápne. Obrovské mínus je to, že už je to len taký malý tím. Ale má dobrý ekonomický program, ktorí ak by sa naplnil, reálne by pomohol. Praktické (...) Musím však iba jednu a vyberám si SAS – čisto pragmaticky. Je na hranici, nech tam prelezie a prepadnuté hlasy neoslabia blok, ktorý sa môže postaviť voči terajšiemu mordoru. ”"], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["nedokážu", "parlamentných voľbách", "blog"], "url": ["https://ako.sk/o-agenture/inspiracie/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://www.truban.sk/koho-som-volil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:30.124602+00:00"}
{"id": "vr35931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35931", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podstatné je to, že vláda nepredložila do Národnej rady žiadny návrh na bilaterálnu pôžičku a Grécku sme nič nedali, lebo sme to podmienili veľmi jasne, chceme vidieť, že Grécko si plní domáce úlohy, ktoré má teda, že likviduje ten sociálny nadštandard.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K predloženiu stále nedošlo, ani nedošlo k (priamemu) poskytnutiu žiadnych prostriedkov.", "analysis_paragraphs": ["K predloženiu stále nedošlo, ani nedošlo k (priamemu) poskytnutiu žiadnych prostriedkov."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:28.912566+00:00"}
{"id": "48795", "numeric_id": 48795, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48795", "speaker": "Petr Fiala", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-fiala", "statement": "Tá celková pomoc, ktorá je v Českej republike, je 200 miliárd korún a ono je to súbor opatrení. My sme na jednej strane zaviedli úsporný tarif, zaviedli sme odpustenie poplatkov za obnoviteľné zdroje energie, ktoré neplatia ani ľudia ani firmy, a potom sme zastropovali ceny energií pre všetkých, tzn. pre domácnosti, pre verejný sektor. Najprv pre malé a stredné podniky, a potom až sme pre to vyjednali podmienky v Európe, tak sme zastropovali ceny aj pre veľké firmy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odhaduje sa , že celková pomoc v Českej republike nepresiahne 200 miliárd českých korún a bude bližšie ku 170 miliardám korún. Závisieť bude od konečnej ceny elektriny a iných energií, nateraz hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nZačiatkom januára česká vláda schválila mechanizmus pre dodávateľov, ktorý upresňuje akým spôsobom bude kompenzované zastropovanie cien energií. Celkové náklady ešte nie sú jasné, budú závisieť od spotreby odberateľov a od vývoja cien na trhu. Pri predpoklade, že priemerná ročná cena plynu nebude viac ako 120€/MWh a elektriny viac ako 350€/MWh, by náklady na kompenzácie mohli byť okolo 200 miliárd korún (približne 8,3 mld eur.).\n\nPremiér Fiala ďalej vymenúva konkrétne opatrenia českej vlády. Tá zaviedla úspornú tarifu ako aj odpustenie poplatkov za obnoviteľné zdroje energií . Zastropovanie cien energií v Česku bolo zavedené najprv v lete pre domácnosti a menšie firmy a koncom roka aj pre firmy s veľkým odbero m. Zastropovanie cien aj pre veľké firmy pritom Česká republika vyjednávala s orgánmi EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Odhaduje sa , že celková pomoc v Českej republike nepresiahne 200 miliárd českých korún a bude bližšie ku 170 miliardám korún. Závisieť bude od konečnej ceny elektriny a iných energií, nateraz hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Začiatkom januára česká vláda schválila mechanizmus pre dodávateľov, ktorý upresňuje akým spôsobom bude kompenzované zastropovanie cien energií. Celkové náklady ešte nie sú jasné, budú závisieť od spotreby odberateľov a od vývoja cien na trhu. Pri predpoklade, že priemerná ročná cena plynu nebude viac ako 120€/MWh a elektriny viac ako 350€/MWh, by náklady na kompenzácie mohli byť okolo 200 miliárd korún (približne 8,3 mld eur.).", "Premiér Fiala ďalej vymenúva konkrétne opatrenia českej vlády. Tá zaviedla úspornú tarifu ako aj odpustenie poplatkov za obnoviteľné zdroje energií . Zastropovanie cien energií v Česku bolo zavedené najprv v lete pre domácnosti a menšie firmy a koncom roka aj pre firmy s veľkým odbero m. Zastropovanie cien aj pre veľké firmy pritom Česká republika vyjednávala s orgánmi EÚ."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Odhaduje sa", "schválila", "úspornú tarifu", "odpustenie poplatkov za obnoviteľné zdroje energií", "pre domácnosti a menšie firmy", "firmy s veľkým odbero", "vyjednávala"], "url": ["https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/kompenzace-energie-dodavatele-elektrina-plyn-spot-mwh.A221229_135730_ekonomika_ven", "https://www.mpo.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/vlada-schvalila-kompenzacni-system-pro-dodavatele-za-zastropovane-ceny-energii--271825/", "https://www.aktuality.sk/clanok/yZTRNXg/ceska-vlada-schvalila-uspornu-tarifu-pomoct-ma-domacnostiam-s-platenim-energii/", "https://www.newstream.cz/money/stat-do-konce-roku-odpusti-placeni-poplatku-za-obnovitelne-zdroje-domacnosti-usetri-600-korun", "https://spravy.rtvs.sk/2022/10/ceska-vlada-stanovila-maximalne-ceny-plynu-a-elektriny/", "https://hn24.hnonline.sk/hn24/96056152-ceska-vlada-dnes-schvalila-zastropovanie-cien-elektriny-a-plynu-aj-pre-velke-firmy", "https://www.mpo.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/zastropovani-cen-energii-pro-velke-firmy-pomuze-udrzet-konkurenceschopnost-ceskeho-prumyslu-a-cele-ekonomiky--271503/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:56.703618+00:00"}
{"id": "vr35775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35775", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pred voľbami ste spustili stredopravé strany lov na ryby v plytkých vodách, v hlbokých vodách, v slaných vodách, sladkých vodách, chytali ste všetko od marihuany cez homosexuálne partnerstvá, stopercentnú materskú, až ste prišli k takému najkonzervatívnejšiemu pohľadu, a to je zmluva o výhrade svedomia.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebných programoch pravicových strán sa objavili návhry na dekriminalizáciu marihuany (SaS), na zavedenie homosexuálnych partnerstiev (SaS), na stopercentnú materskú (SDKU), ako aj zmluva o výhrade svedomia (KDH).", "analysis_paragraphs": ["Vo volebných programoch pravicových strán sa objavili návhry na dekriminalizáciu marihuany (SaS), na zavedenie homosexuálnych partnerstiev (SaS), na stopercentnú materskú (SDKU), ako aj zmluva o výhrade svedomia (KDH)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:07.030209+00:00"}
{"id": "vr15398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15398", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Sú len tri také relevantné v Európe (parlamenty, pozn.), ktoré nemajú tak obmedzenú časovú diskusiu (...) a budeme mať jednu z najväčších minutáží.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kancelária NR SR poslala Demagog.SK analýzu o časových limitoch na vystúpenie poslancov. Záver tejto analýzy sa zhoduje s tlačovou správou , ktoru vydala kancelária NR SR. Analýza NR SR uvádza, že sú tri krajiny (Cyprus, Estónsko a Litva), ktoré nemajú časový limit na vystúpenie v komorách parlamentu. Počet minút, ktoré môže poslanec využiť na vystúpenie v rozprave len v niktorých komorách parlamentov prekračujú 20-30 minút. Dôležtím faktom však je, že v analýze neboli zahrnuté Írsko, Malta, Španielsko a vo viacerých prípadoch analýza obsahuje len za jednu komoru parlamentu. Analýza tak neuvádza porovnanie všetkých komôr parlamentov EÚ 28. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPodľa štúdie \"estónsky a litovský parlament predstavujú špecifické prípady, nakoľko väčšina typov vystúpení v rozprave je limitovaná priamo v rokovacom poriadku, nie však všetky.\" V Cyperskej republike sa časový limit rečníka netýka návrhov zákonov.\n\nNajnovší návrh novely zákona (.doc) o rokovacom poriadku o časovom obmedzení znie nasledovne: \"Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút...\"\n\nTáto dĺžka rečníckeho času v rozprave pri prijímaní návrhov zákonov je skutočne podľa štúdie jedna z najväčších v EU.\n\nPre porovnanie, v Taliansku i Dánsku (pre ministrov v druhom čítaní) rečnícky prejav taktiež nesmie presiahnuť 30 minút. Napríklad v poľskom Sejme \"rozprava je časovo obmedzená v súlade s parlamentnými zvyklosťami a môže mať formu krátkej rozpravy (120 minút), predĺženej krátkej rozpravy (180 minút), stredne dlhej rozpravy (240 minút) a dlhej rozpravy (360 minút). V takomto prípade je rečnícky čas rozdelený medzi poslanecké kluby pomerne podľa ich veľkosti. Návrh na určenie dĺžky trvania rozpravy podáva Sejmu predsedníctvo Sejmu po konzultácii s Radou starších.\" V krajinách ako Česká republika a Bulharsko rokovací poriadok ustanovuje iba minimálny, nie maximálny časový limit na rečnícky prejav.\n\nRelevantnosť a správnosť štúdie však môžu byť spochybnené, keďže neobsahuje úplné informácie o všetkých krajinách a komorách parlamentov. Štúdia priznáva:\n\n\"Odpoveď neposkytlo Írsko, Maltská republika a Španielske kráľovstvo, pričom vo viacerých prípadoch bola predložená len odpoveď za dolnú komoru parlamentu, alebo nebola poskytnutá jazykovo prijateľná verzia odpovede, prípadne odpoveď nebola relevantná tzn. neodpovedala na položené otázky.\"", "analysis_paragraphs": ["Kancelária NR SR poslala Demagog.SK analýzu o časových limitoch na vystúpenie poslancov. Záver tejto analýzy sa zhoduje s tlačovou správou , ktoru vydala kancelária NR SR. Analýza NR SR uvádza, že sú tri krajiny (Cyprus, Estónsko a Litva), ktoré nemajú časový limit na vystúpenie v komorách parlamentu. Počet minút, ktoré môže poslanec využiť na vystúpenie v rozprave len v niktorých komorách parlamentov prekračujú 20-30 minút. Dôležtím faktom však je, že v analýze neboli zahrnuté Írsko, Malta, Španielsko a vo viacerých prípadoch analýza obsahuje len za jednu komoru parlamentu. Analýza tak neuvádza porovnanie všetkých komôr parlamentov EÚ 28. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa štúdie \"estónsky a litovský parlament predstavujú špecifické prípady, nakoľko väčšina typov vystúpení v rozprave je limitovaná priamo v rokovacom poriadku, nie však všetky.\" V Cyperskej republike sa časový limit rečníka netýka návrhov zákonov.", "Najnovší návrh novely zákona (.doc) o rokovacom poriadku o časovom obmedzení znie nasledovne: \"Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút...\"", "Táto dĺžka rečníckeho času v rozprave pri prijímaní návrhov zákonov je skutočne podľa štúdie jedna z najväčších v EU.", "Pre porovnanie, v Taliansku i Dánsku (pre ministrov v druhom čítaní) rečnícky prejav taktiež nesmie presiahnuť 30 minút. Napríklad v poľskom Sejme \"rozprava je časovo obmedzená v súlade s parlamentnými zvyklosťami a môže mať formu krátkej rozpravy (120 minút), predĺženej krátkej rozpravy (180 minút), stredne dlhej rozpravy (240 minút) a dlhej rozpravy (360 minút). V takomto prípade je rečnícky čas rozdelený medzi poslanecké kluby pomerne podľa ich veľkosti. Návrh na určenie dĺžky trvania rozpravy podáva Sejmu predsedníctvo Sejmu po konzultácii s Radou starších.\" V krajinách ako Česká republika a Bulharsko rokovací poriadok ustanovuje iba minimálny, nie maximálny časový limit na rečnícky prejav.", "Relevantnosť a správnosť štúdie však môžu byť spochybnené, keďže neobsahuje úplné informácie o všetkých krajinách a komorách parlamentov. Štúdia priznáva:", "\"Odpoveď neposkytlo Írsko, Maltská republika a Španielske kráľovstvo, pričom vo viacerých prípadoch bola predložená len odpoveď za dolnú komoru parlamentu, alebo nebola poskytnutá jazykovo prijateľná verzia odpovede, prípadne odpoveď nebola relevantná tzn. neodpovedala na položené otázky.\""], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["tlačovou správou", "Najnovší návrh novely zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54126", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428899"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:24.592787+00:00"}
{"id": "vr28441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28441", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a sa veľmi teším, že program, kedy ponúkame zamestnávateľom napríklad minimálnu mzdu po nejakú dobu pre mladého človeka, je natoľko úspešný, že títo ľudia využili výhodu, ale súčasne ponechali pracovné miesta pre týchto mladých ľudí. Dnes 80 percent mladých ľudí, ktorí sa zúčastnili na tomto projekte, si udržali svoje pracovné miesto.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok hovoril Richter v O5M12 28. septembra 2014. Ani vtedy sme nevedeli zistiť koľko percent mladých si udržalo prácu. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu analýzu, ktorá potvrdzuje, že 80 % mladých ľudí, ktorí našli prácu pomocou tohto projektu a zostali zamestnaní aj po uplynutí doby, po ktorú si ich podnik musel ponechať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok hovoril Richter v O5M12 28. septembra 2014. Ani vtedy sme nevedeli zistiť koľko percent mladých si udržalo prácu. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu analýzu, ktorá potvrdzuje, že 80 % mladých ľudí, ktorí našli prácu pomocou tohto projektu a zostali zamestnaní aj po uplynutí doby, po ktorú si ich podnik musel ponechať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["O5M12"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/96/jan-richter/?ph=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:50.947263+00:00"}
{"id": "vr16889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16889", "speaker": "Štefan Surmánek", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-surmanek", "statement": "...kraj patrí k najzadlženejším krajom na Slovensku.", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Košický samosprávny kraj (KSK) mal v roku 2013 mieru zadlženosti vo výške 25,49 % bežných príjmov kraja z predchádzajúceho roka. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2016 v Trenčianskom kraji (približne 40 % bežných príjmov predchádzajúceho roka), v rebríčku podľa zadlženosti nasledujú Trnavský (35 %) a Prešovský kraj (32 %). Košický samosprávny kraj je z hľadiska zadlženosti druhý najmenej zadlžený. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa analýzy INEKO , ktorá bola realizovaná za základe dát Ministerstva financií SR, si všetky župy oproti predchádzajúcemu roku polepšili. Miera zadlženosti sa v Košickom samosprávnom kraji drží pod 30 % od 2013. So súčasnou mierou zadlženosti 25,49 % je Košický kraj druhý najmenej zadlžený, najmenej zadlžený je Nitriansky kraj s 16,29 % zadlženosťou. Košická župa je ale posledná v rebríčku celkového finančného zdravia, s ukazovateľom 4,2. V rebríčku celkového finančného zdravia vedie NSK, ktorý má s ukazovateľom 5,02 ako jediný kraj dlhodobo výborné finančné zdravie.", "analysis_paragraphs": ["Košický samosprávny kraj (KSK) mal v roku 2013 mieru zadlženosti vo výške 25,49 % bežných príjmov kraja z predchádzajúceho roka. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2016 v Trenčianskom kraji (približne 40 % bežných príjmov predchádzajúceho roka), v rebríčku podľa zadlženosti nasledujú Trnavský (35 %) a Prešovský kraj (32 %). Košický samosprávny kraj je z hľadiska zadlženosti druhý najmenej zadlžený. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa analýzy INEKO , ktorá bola realizovaná za základe dát Ministerstva financií SR, si všetky župy oproti predchádzajúcemu roku polepšili. Miera zadlženosti sa v Košickom samosprávnom kraji drží pod 30 % od 2013. So súčasnou mierou zadlženosti 25,49 % je Košický kraj druhý najmenej zadlžený, najmenej zadlžený je Nitriansky kraj s 16,29 % zadlženosťou. Košická župa je ale posledná v rebríčku celkového finančného zdravia, s ukazovateľom 4,2. V rebríčku celkového finančného zdravia vedie NSK, ktorý má s ukazovateľom 5,02 ako jediný kraj dlhodobo výborné finančné zdravie."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": ["zadlženosti", "INEKO"], "url": ["https://ineko.blog.sme.sk/c/465851/vsetky-zupy-si-zlepsili-financne-zdravie-najviac-trencianska.html", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:38.925910+00:00"}
{"id": "vr37788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37788", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Nech sa pán Lipšic pozrie jak sa robil tender na ministerstve zdravotníctva ohľadom dodávok vakcín, ktoré sú na čiernom zozname napríklad Francúzskej republiky,...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Xavier Bertran , francúzsky minister zdravotníctva, 25 januára 2011 informoval, že 76 liekov sa dostalo pod osobité sledovanie nežiaducich účinkov, pričom medzi doposiaľ zverejnenými liekmi sa nachádza aj Prevenar 13 . Táto vakcína je pritom od júla 2010 na Slovensku súčasťou plošného očkovania proti pneumokokom.", "analysis_paragraphs": ["Xavier Bertran , francúzsky minister zdravotníctva, 25 januára 2011 informoval, že 76 liekov sa dostalo pod osobité sledovanie nežiaducich účinkov, pričom medzi doposiaľ zverejnenými liekmi sa nachádza aj Prevenar 13 . Táto vakcína je pritom od júla 2010 na Slovensku súčasťou plošného očkovania proti pneumokokom."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Xavier Bertran", "Prevenar 13", "od júla 2010"], "url": ["http://www.changenet.sk/index.stm?section=spr&x=520318%C2%AE=370901", "http://www.drugsnews.org/list-of-the-59-drugs-under-surveillance-for-side-effects/", "http://www.pneumokok.sk/Domov/O%C4%8Dkovanie/Hradenieo%C4%8Dkovaniazdravotn%C3%BDmipois%C5%A5ov%C5%88ami/tabid/1240/Default.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:55.523720+00:00"}
{"id": "44218", "numeric_id": 44218, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44218", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko sa hlási k tomuto záväzku (bezuhlíkovému hospodárstvu do r. 2050 - pozn.)", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2018 prijala Európska komisia klimatickú stratégiu „ Čistá planéta pre všetkých”. Jej cieľom je dosiahnutie konkurencieschopnej a klimaticky neutrálnej ekonomiky do roku 2050. V marci 2019 sa k tomuto závazku nezáväznou rezolúciou prihlásil aj Európsky parlament. Slovensko sa k tejto vízii pridalo na zasadnutí Rady EÚ v júli 2019. Štátom sa však nepodarilo dohodnúť na konkrétnom termíne - dohodu zablokovalo Poľsko, Česko a Maďarsko a Estónsko. Dohoda vyšla až na druhý pokus v decembri 2019. Krajiny EÚ sa - okrem Poľska - zhodli na deadline pre uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Aby Slovensko tento cieľ naplnilo, prijalo tzv. Integrovaný národný energetický plán na roky 2021-2030. Európski experti ho vyhodnotili ako 2. najhorší a v rozpore s Parížskou klimatickou dohodou. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2018 prijala Európska komisia klimatickú stratégiu „ Čistá planéta pre všetkých”. Jej cieľom je dosiahnutie konkurencieschopnej a klimaticky neutrálnej ekonomiky do roku 2050. V marci 2019 sa k tomuto závazku nezáväznou rezolúciou prihlásil aj Európsky parlament. Slovensko sa k tejto vízii pridalo na zasadnutí Rady EÚ v júli 2019. Štátom sa však nepodarilo dohodnúť na konkrétnom termíne - dohodu zablokovalo Poľsko, Česko a Maďarsko a Estónsko. Dohoda vyšla až na druhý pokus v decembri 2019. Krajiny EÚ sa - okrem Poľska - zhodli na deadline pre uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Aby Slovensko tento cieľ naplnilo, prijalo tzv. Integrovaný národný energetický plán na roky 2021-2030. Európski experti ho vyhodnotili ako 2. najhorší a v rozpore s Parížskou klimatickou dohodou. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["prijala", "dosiahnutie", "prihlásil", "pridalo", "zablokovalo", "zhodli", "plán", "vyhodnotili"], "url": ["https://energoklub.sk/sk/clanky/komisia-chce-klimaticky-neutralnu-europu-do-roku-2050/", "https://ec.europa.eu/clima/news/commission-calls-climate-neutral-europe-2050_en", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-chce-radikalnejsie-znizovanie-emisii-slovenski-europoslanci-su-rozdeleni/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22166696/solymos-unia-by-mala-prijat-spolocnu-poziciu-k-otazke-bezuhlikoveho-rastu.html", "https://euractiv.sk/section/klima/news/termin-pre-uhlikovu-neutralitu-skoncil-v-poznamke-pod-ciarou/", "https://euractiv.sk/section/klima/news/polsko-sa-k-cielu-uhlikovej-neutrality-do-roku-2050-nepripoji-ostatni-sa-dohodli/", "https://www.economy.gov.sk/energetika/navrh-integrovaneho-narodneho-energetickeho-a-klimatickeho-planu", "https://euractiv.sk/section/klima/opinion/navrh-slovenskeho-energetickeho-planu-nie-je-v-sulade-s-parizskou-dohodou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:57.015657+00:00"}
{"id": "vr38204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38204", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete o tom, že za prvé tri mesiace tohto roku (2011 pozn.) 15 000 živnostníkov odovzdalo živnosti?", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodaril overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodaril overiť."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:49.081384+00:00"}
{"id": "vr26992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26992", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "No a keďže tých detí sa rodí menej celkovo, demografická kríza je tu rovnako krízou.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov ŠÚ SR klesol počet narodených detí v roku 2012 oproti roku 2011. Samotný Štatistický úrad však upozorňuje že tento pokles má však na svedomí zmena metodiky zberu dát. Ak by ku zmene metodiky nedošlo, počet narodených detí by oproti roku 2011 narástol. J. Brocka zle interpretuje údaje ŠÚ SR. Od roku 2001 má pôrodnosť na Slovensku rastúci trend. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ŠÚ SR klesol počet narodených detí v roku 2012 oproti roku 2011. Samotný Štatistický úrad však upozorňuje že tento pokles má však na svedomí zmena metodiky zberu dát. Ak by ku zmene metodiky nedošlo, počet narodených detí by oproti roku 2011 narástol. J. Brocka zle interpretuje údaje ŠÚ SR. Od roku 2001 má pôrodnosť na Slovensku rastúci trend. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "graf pôrodnosti na Slovensku", "Pôrodnosť SR 2001 - 2012", "Create Infographics"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/vyvoj-2012.pdf", "http://infogr.am/porodnost-sr-2005---2012?src=web", "https://infogr.am/porodnost-sr-2005---2012", "https://infogr.am"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:05.307107+00:00"}
{"id": "vr35847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35847", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…a potom svetová hospodárska kríza. Svetová hospodárska kríza takéhoto rozsahu tu nebola od 30...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko nezasiahla obdobná ekonomická kríza", "analysis_paragraphs": ["Slovensko nezasiahla obdobná ekonomická kríza"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:50.288399+00:00"}
{"id": "49853", "numeric_id": 49853, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49853", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ruský plyn je druhá najväčšia komodita v Európe, ktorá sa naďalej kupuje a všetky krajiny ju kupujú, čiže my nedostaneme ruský plyn z východu, ale dostaneme ho zo západu.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel ruského plynu na európskom trhu s plynom klesol od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. V súčasnosti ruský plyn nekupujú všetky európske krajiny, keďže Litva, Estónsko, Lotyšsko, Poľsko a Veľká Británia ho prestali dovážať v potrubnej aj skvapalnenej forme, nie je preto pravdou, že ho dovážajú všetky krajiny. Slovenská republika má možnosť zo západu diverzifikovať svoje dodávky plynu napríklad plynom Nórska dovážaným cez Nemecko. Tvrdenie, že ruský plyn sa k nám dostane zo západu, je nepravdivé, keďže krajiny západnej Európy svoje zdroje plynu úspešne diverzifikovali.\n\nPodiel potrubného plynu, ktorý do EÚ prichádza z Ruska poklesol z úrovne 40 % v roku 2021 na 8,7 % v roku 2023. Spolu s ruským skvapalneným plynom (LNG) tvoril tento podiel cca 15 % celkového importovaného plynu do EÚ. Najväčším importérom plynu do EÚ bolo Nórsko, ktoré zabezpečilo až 30 % jeho celkového dovozu. Po ňom nasledovali Spojené štáty s 19 % a štvrté v rebríčku sú severoafrické krajiny s 14 %.\n\nEurópske krajiny nezávislé od ruského plynu\n\nRuský plyn v súčasnosti v Európe neimportujú napríklad tri pobaltské republiky, teda Litva, Lotyšsko a Estónsko. Litva zastavila dovoz ruského potrubného aj skvapalneného plynu v apríli 2022. Veľká Británia prijala poslednú dodávku ruského skvapalneného plynu v marci 2022 (. pdf , s. 27). Odvtedy Veľká Británia ruský plyn v akejkoľvek podobe neimportuje . Od roku 2023 nekupuje ruský plyn ani Poľsko, ktoré si dodávky zabezpečilo cez Baltické potrubie z Nórska (. pdf , s. 2). Fínsko plánuje definitívne zastaviť import ruského plynu v roku 2025.\n\nAlternatívne zdroje plynu pre Slovensko\n\nZ krajín EÚ je najviac naviazaným štátom na ruský plyn Rakúsko , ktoré na ňom bolo vo februári 2024 závislé z 98 %. Podľa dát z decembra 2024 bolo najväčším importérom ruského potrubného plynu Slovensko, nasledované Maďarskom.\n\nČo sa týka dovozu plynu na Slovensko, podľa SPP (Slovenský plynárenský priemysel) je Slovensko na zastavenie ruského plynu pripravené už niekoľko rokov a spoločnosť má uzavreté obchodné zmluvy aj s neruskými dodávateľmi. To môže byť Nemecko – ktoré zemný plyn dováža najmä z Nórska , Belgicka a Holandska – a jeho plynovody vedú cez Českú republiku alebo Rakúsko. Ďalší dodávatelia plynu na Slovensku, ZSE Energia alebo Východoslovenská energetika, takisto informovali, že skvapalnený plyn majú zaistený, a to zo Spojených štátov. Plyn by sa na Slovensko mal dostať cez nový slovensko-poľský plynovod z Litvy.\n\nJednou z možností diverzifikácie je trasa Turk Stream , ktorou dnes odoberá ruský plyn napríklad Maďarsko. Trasa vedie z Turecka, cez Bulharsko, Srbsko až do spomínaného Maďarska. Ďalšou alternatívou by mohol byť plyn z Azerbajdžanu. Nie je jasné, či má Azerbajdžan dostatok zásob, aby dokázal nahradiť ruské dodávky, preto tu platí to isté ako pri prvej možnosti, že plyn bude ruský, len bude niesť nálepku „azerbajdžanský.“ Znamenalo by to, že Rusko by z exportu plynu naďalej profitovalo.", "analysis_paragraphs": ["Podiel ruského plynu na európskom trhu s plynom klesol od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. V súčasnosti ruský plyn nekupujú všetky európske krajiny, keďže Litva, Estónsko, Lotyšsko, Poľsko a Veľká Británia ho prestali dovážať v potrubnej aj skvapalnenej forme, nie je preto pravdou, že ho dovážajú všetky krajiny. Slovenská republika má možnosť zo západu diverzifikovať svoje dodávky plynu napríklad plynom Nórska dovážaným cez Nemecko. Tvrdenie, že ruský plyn sa k nám dostane zo západu, je nepravdivé, keďže krajiny západnej Európy svoje zdroje plynu úspešne diverzifikovali.", "Podiel potrubného plynu, ktorý do EÚ prichádza z Ruska poklesol z úrovne 40 % v roku 2021 na 8,7 % v roku 2023. Spolu s ruským skvapalneným plynom (LNG) tvoril tento podiel cca 15 % celkového importovaného plynu do EÚ. Najväčším importérom plynu do EÚ bolo Nórsko, ktoré zabezpečilo až 30 % jeho celkového dovozu. Po ňom nasledovali Spojené štáty s 19 % a štvrté v rebríčku sú severoafrické krajiny s 14 %.", "Európske krajiny nezávislé od ruského plynu", "Ruský plyn v súčasnosti v Európe neimportujú napríklad tri pobaltské republiky, teda Litva, Lotyšsko a Estónsko. Litva zastavila dovoz ruského potrubného aj skvapalneného plynu v apríli 2022. Veľká Británia prijala poslednú dodávku ruského skvapalneného plynu v marci 2022 (. pdf , s. 27). Odvtedy Veľká Británia ruský plyn v akejkoľvek podobe neimportuje . Od roku 2023 nekupuje ruský plyn ani Poľsko, ktoré si dodávky zabezpečilo cez Baltické potrubie z Nórska (. pdf , s. 2). Fínsko plánuje definitívne zastaviť import ruského plynu v roku 2025.", "Alternatívne zdroje plynu pre Slovensko", "Z krajín EÚ je najviac naviazaným štátom na ruský plyn Rakúsko , ktoré na ňom bolo vo februári 2024 závislé z 98 %. Podľa dát z decembra 2024 bolo najväčším importérom ruského potrubného plynu Slovensko, nasledované Maďarskom.", "Čo sa týka dovozu plynu na Slovensko, podľa SPP (Slovenský plynárenský priemysel) je Slovensko na zastavenie ruského plynu pripravené už niekoľko rokov a spoločnosť má uzavreté obchodné zmluvy aj s neruskými dodávateľmi. To môže byť Nemecko – ktoré zemný plyn dováža najmä z Nórska , Belgicka a Holandska – a jeho plynovody vedú cez Českú republiku alebo Rakúsko. Ďalší dodávatelia plynu na Slovensku, ZSE Energia alebo Východoslovenská energetika, takisto informovali, že skvapalnený plyn majú zaistený, a to zo Spojených štátov. Plyn by sa na Slovensko mal dostať cez nový slovensko-poľský plynovod z Litvy.", "Jednou z možností diverzifikácie je trasa Turk Stream , ktorou dnes odoberá ruský plyn napríklad Maďarsko. Trasa vedie z Turecka, cez Bulharsko, Srbsko až do spomínaného Maďarska. Ďalšou alternatívou by mohol byť plyn z Azerbajdžanu. Nie je jasné, či má Azerbajdžan dostatok zásob, aby dokázal nahradiť ruské dodávky, preto tu platí to isté ako pri prvej možnosti, že plyn bude ruský, len bude niesť nálepku „azerbajdžanský.“ Znamenalo by to, že Rusko by z exportu plynu naďalej profitovalo."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Podiel", "neimportujú", "zastavila", "pdf", "neimportuje", "pdf", "plánuje", "zastaviť", "plynu", "Rakúsko", "závislé", "importérom", "SPP", "Nemecko", "Nórska", "dodávatelia", "Turk Stream", "Azerbajdžan"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/cs/infographics/eu-gas-supply/", "https://www.france24.com/en/business/20220405-baltic-states-end-russian-gas-imports-%E2%80%93-but-can-the-rest-of-europe-follow-suit", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/baltic-states-become-first-in-europe-to-stop-russian-gas-imports/?utm_source=chatgpt.com", "https://assets.publishing.service.gov.uk/media/677bbe318ef66f3f5ea396d7/Energy_Trends_December_2024.pdf", "https://www.gov.uk/government/news/blow-for-putin-as-uk-marks-one-year-free-from-russian-gas", "https://library.fes.de/pdf-files/bueros/budapest/20475.pdf", "https://www.reuters.com/business/energy/finlands-gasum-stop-russian-lng-import-line-with-sanctions-2024-06-25/", "https://www.icis.com/explore/resources/news/2024/06/11/11007490/finland-to-enforce-ban-on-russian-lng-by-next-spring-says-official/", "https://kyivindependent.com/finland-plans-to-ban-russian-lng-from-2025/", "https://euractiv.cz/section/energeticka-bezpecnost/news/gazprom-rusky-plyn-nadale-proudi-pres-ukrajinu-smerem-do-eu/", "https://www.politico.eu/article/russian-gas-deal-europe-ukraine-pipeline-energy-market-lng/", "https://energyandcleanair.org/december-2024-monthly-analysis-of-russian-fossil-fuel-exports-and-sanctions/", "https://euractiv.cz/section/energeticka-bezpecnost/news/gazprom-rusky-plyn-nadale-proudi-pres-ukrajinu-smerem-do-eu/", "https://www.reuters.com/business/energy/russia-halts-gas-exports-europe-via-ukraine-2025-01-01/", "https://www.statista.com/statistics/1331539/natural-gas-import-share-by-country-germany/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-ukrajina-2025-111306.aspx", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/735233-slovensko-uz-o-par-dni-pride-o-rusky-plyn-odkial-k-nam-bude-od-noveho-roka-tiect/", "https://www.politico.eu/article/russian-gas-deal-europe-ukraine-pipeline-energy-market-lng/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:11.071464+00:00"}
{"id": "vr33764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33764", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Poslanci fotili vlastné hlasovacie lístky, pán poslanec, poslanci si svojim spôsobom kontrolovali jedného a druhého seba. Ja ak vám môžem citovať, budem vám citovať vášho straníckeho predsedu Béla Bugára, akým spôsobom tajná voľba, čo je základom demokracie, má prebehnúť, tak citujem: \"my máme istotu v klube, máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť\", povedal Béla Bugár, \"musíme, skúsim zistiť, komu ušla ruka, od nás nie\", povedal Bugár s tým, že pre neho je dôležité kto a prečo nedodržal dohodu. Pán poslanec, toto je vyjadrenie z 2. decembra predminulého roku a ja si dovolím ešte jednu: \"predseda Most-Híd Béla Bugár nevie, koho je to vina. Naša určite nie, lebo my máme dvojitú kontrolu. Radšej nepoviem svoj názor, lebo by ste to museli vypípať\" povedal, na ďalší postup sa podľa neho treba pýtať vtedajších koaličných partnerov.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že si poslanci fotili vlastné hlasovacie lístky počas voľby Generálneho prokurátora. Informoval o tom okrem iného server Aktuality.sk . Výrok o fotení hlasovacích lístkov sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 17. februára 2013. Pri prvých dvoch neúspešných voľbách generálneho prokurátora koncom roku 2010 pristúpili vtedy koaličné strany ku kontrolným mechanizmom, ktoré mali dokázať, že hlasujú za dohodnutého kandidáta. Poslanci za SaS pripustili , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Predseda SaS Richard Sulík sa vyjadril : \"Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre agentúru SITA vyjadril, že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Poslanci SDKÚ si vzájomne kontrolovali hlasy, keď chodili hlasovať po dvoch. Za stranu Most-Híd sa vyjadril predseda Béla Bugár, ktorý 2. decembra 2010, pre agentúru SITA povedal: „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Predseda poslaneckého klubu Most-Híd, Lázsló Solymos tvrdil , že takisto majú potvrdené fotografiami, ako hlasovali ich poslanci. Agentúrne správy na portáloch Pluska.sk alebo TVnoviny.sk 2. decembra 2010 uvádzajú aj presne: \"Predseda Mosta-Híd Béla Bugár nevie, koho je to vina. \"Naša určite nie, lebo my máme dvojitú kontrolu. Radšej nepoviem svoj názor, lebo by ste to museli vypípať,\" povedal.\" Róbert Madej hovorí, že spomenuté citácie Bélu Bugára pochádzajú z 2. decembra \"predminulého roka\", t.j. 2011, hoci prvá voľba generálneho prokurátora sa odohrala už v roku 2010 a Bugárove výroky sú z 2. decembra 2010. Napriek tejto nepresnosti však hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že si poslanci fotili vlastné hlasovacie lístky počas voľby Generálneho prokurátora. Informoval o tom okrem iného server Aktuality.sk . Výrok o fotení hlasovacích lístkov sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 17. februára 2013. Pri prvých dvoch neúspešných voľbách generálneho prokurátora koncom roku 2010 pristúpili vtedy koaličné strany ku kontrolným mechanizmom, ktoré mali dokázať, že hlasujú za dohodnutého kandidáta. Poslanci za SaS pripustili , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Predseda SaS Richard Sulík sa vyjadril : \"Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre agentúru SITA vyjadril, že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Poslanci SDKÚ si vzájomne kontrolovali hlasy, keď chodili hlasovať po dvoch. Za stranu Most-Híd sa vyjadril predseda Béla Bugár, ktorý 2. decembra 2010, pre agentúru SITA povedal: „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Predseda poslaneckého klubu Most-Híd, Lázsló Solymos tvrdil , že takisto majú potvrdené fotografiami, ako hlasovali ich poslanci. Agentúrne správy na portáloch Pluska.sk alebo TVnoviny.sk 2. decembra 2010 uvádzajú aj presne: \"Predseda Mosta-Híd Béla Bugár nevie, koho je to vina. \"Naša určite nie, lebo my máme dvojitú kontrolu. Radšej nepoviem svoj názor, lebo by ste to museli vypípať,\" povedal.\" Róbert Madej hovorí, že spomenuté citácie Bélu Bugára pochádzajú z 2. decembra \"predminulého roka\", t.j. 2011, hoci prvá voľba generálneho prokurátora sa odohrala už v roku 2010 a Bugárove výroky sú z 2. decembra 2010. Napriek tejto nepresnosti však hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "O 5 minút 12", "neúspešných", "pripustili", "vyjadril", "SITA", "hlasovať", "SITA", "tvrdil", "Pluska.sk", "TVnoviny.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/175645/nr-sr-poslanci-za-sas-tentoraz-fotili-fotoaparatmi/", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa", "http://www.sme.sk/c/5664147/fotenie-hlasovacich-listkov-skonci-na-ustavnom-sude.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168611-sulik-si-listok-v-tajnej-volbe-odfoti-znovu/", "http://www.topky.sk/cl/10/846027/Hrusovsky-chce-odtajnenie-volby-generalneho-prokuratora", "http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html", "http://www.topky.sk/cl/10/846027/Hrusovsky-chce-odtajnenie-volby-generalneho-prokuratora", "http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/volba-gp-co-si-hlasovani-myslia-poslanci.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/poslanci-si-budu-znizovat-platy-a-volit-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:51.240551+00:00"}
{"id": "vr29555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29555", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Urobili sme prostredníctvom zamestnávateľov prieskum, či by boli bývali prijali do zamestnania, keby nebol býval projekt napríklad zamestnávania mladých ľudí. Nerobili sme to my, robili to zamestnávateľské organizácia, AZZZ, /nezrozumiteľné/. 87 % sa vyjadrilo, že nie.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.SK nenašiel výsledky výskumu AZZZ, ktorý spomína minister Richter. Podarilo sa nám však nájsť zmienky o výskume ÚPSVR SR, kde skúmali názory zamestnávateľov, podľa ktorých 75 % uviedlo, že by nevytvorili pracovné miesta podporené projektom zamestnávania mladých, alebo by s tým váhali. Následne sme oslovili AZZZ, podľa ktorých podobný výskum nevykonávali, ale odkázali nás na vyššie spomínaný prieskum ÚPSVR, ktorého sa zúčastnili ich členovia. Podľa týchto informácií sa tak minister Richter mýli v tom, kto vykonával výskum medzi zamestnávateľmi, aj v tom, aké percento zhodnotilo, že by pracovné miesta pre mladých bez podpory nevytvorilo. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako nepravdivý. V decembri 2014 výskum medzi zamestnávateľmi, ktorým bol poskytnutý príspevok v rámci projektu zamestnávania mladých vykonalo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa ÚPSVR Mariána Valentoviča: \" Skoro 75 % zamestnávateľov uviedlo, že by buď tieto miesta ( financované projektmi zamestnávania mladých, pozn .) nevytvorili, alebo by váhali a práve vďaka týmto projektom sa zamestnávatelia rozhodli vytvoriť dané pracovné miesto. \" Požiadali sme o vyjadrenie Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky: \" Domnievame sa, že ide o prieskum realizovaný aj medzi členmi AZZZ, ktorý realizovalo ÚPSVR SR. Cieľovou skupinou boli zamestnávatelia, ktorí sa od roku 2012 zapojili do projektu zamestnávania mladých do 29 rokov. My sme to však priamo nezastrešovali, vyjadrovali sa priamo firmy, ktoré vytvorili nove miesta, čo určite boli aj členovia nasej asociácie, ale napr. aj RUZ či iných zamestnávateľských združení. Kedže nemáme k dispozícii ich odpovede, žiaľ Vám v tomto smere nevieme byt nápomocní . \" Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nenašiel výsledky výskumu AZZZ, ktorý spomína minister Richter. Podarilo sa nám však nájsť zmienky o výskume ÚPSVR SR, kde skúmali názory zamestnávateľov, podľa ktorých 75 % uviedlo, že by nevytvorili pracovné miesta podporené projektom zamestnávania mladých, alebo by s tým váhali. Následne sme oslovili AZZZ, podľa ktorých podobný výskum nevykonávali, ale odkázali nás na vyššie spomínaný prieskum ÚPSVR, ktorého sa zúčastnili ich členovia. Podľa týchto informácií sa tak minister Richter mýli v tom, kto vykonával výskum medzi zamestnávateľmi, aj v tom, aké percento zhodnotilo, že by pracovné miesta pre mladých bez podpory nevytvorilo. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako nepravdivý. V decembri 2014 výskum medzi zamestnávateľmi, ktorým bol poskytnutý príspevok v rámci projektu zamestnávania mladých vykonalo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa ÚPSVR Mariána Valentoviča: \" Skoro 75 % zamestnávateľov uviedlo, že by buď tieto miesta ( financované projektmi zamestnávania mladých, pozn .) nevytvorili, alebo by váhali a práve vďaka týmto projektom sa zamestnávatelia rozhodli vytvoriť dané pracovné miesto. \" Požiadali sme o vyjadrenie Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky: \" Domnievame sa, že ide o prieskum realizovaný aj medzi členmi AZZZ, ktorý realizovalo ÚPSVR SR. Cieľovou skupinou boli zamestnávatelia, ktorí sa od roku 2012 zapojili do projektu zamestnávania mladých do 29 rokov. My sme to však priamo nezastrešovali, vyjadrovali sa priamo firmy, ktoré vytvorili nove miesta, čo určite boli aj členovia nasej asociácie, ale napr. aj RUZ či iných zamestnávateľských združení. Kedže nemáme k dispozícii ich odpovede, žiaľ Vám v tomto smere nevieme byt nápomocní . \" Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["vykonalo"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/267524/prieskum-zamestnavatelom-chybaju-skuseni-uchadzaci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:56.140776+00:00"}
{"id": "vr32961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32961", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Len maďarská národnostná menšina dostala zo štátneho rozpočtu od roku 1993 750 miliónov korún, hovorím o korunách ešte, dohromady, hovorím len o maďarskej národnostnej menšine.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že od tohto roku funguje na Slovensku aj úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny , ktorý zastáva László A. Nagy, nepodarilo sa nám zistiť údaje týkajuce sa finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre maďarskú menšinu. Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že od tohto roku funguje na Slovensku aj úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny , ktorý zastáva László A. Nagy, nepodarilo sa nám zistiť údaje týkajuce sa finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre maďarskú menšinu. Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["národnostné menšiny"], "url": ["http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:21.757451+00:00"}
{"id": "45360", "numeric_id": 45360, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45360", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(O exekučných amnestiách, pozn.) nejdeme amnestovať samotnú istinu, ale vždy len úroky a príslušenstvo.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča ohlásila plán odpustiť občanom dlhy voči štátu, konkrétnosti návrhu však z verejne dostupných zdrojov dohľadateľné nie sú. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Vláda v programovom vyhlásení sľubuje , že presadí „aby sa dlhy fyzických osôb voči verejnoprávnym inštitúciám vymáhané v exekúcii stali nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí ich určenú časť (exekučná amnestia).” Čo však bude tvoriť určenú časť, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť, aby mu štát odpustil zvyšok, zrejmé nie je. Richard Sulík dlhodobo hovorí , že odpustenie aj samotnej istiny považuje za morálny hazard. Hnutie Sme rodina pred voľbami hovorilo, že chce „vytvoriť podmienky na upustenie od vymáhania pohľadávok štátu voči občanom Slovenskej republiky, (...) pod podmienkou, že občan Slovenskej republiky uhradí svoj dlh správcovi pohľadávky.” „Zároveň stanovíme výšku pohľadávky občana Slovenskej republiky voči správcovi pohľadávky nepresahujúcu 10 000 eur bez príslušenstva,” tvrdilo hnutie. Ešte v januári 2020 poslanci Sme rodina predložili do parlamentu návrh na exekučnú amnestiu a argumentovali , prečo sa kolegovia z SaS mýlia, ak tvrdia, že návrh je morálnym hazardom. Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že tvrdenie je pravdivé, no nevie, ako by ho pre nás dokázal.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča ohlásila plán odpustiť občanom dlhy voči štátu, konkrétnosti návrhu však z verejne dostupných zdrojov dohľadateľné nie sú. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Vláda v programovom vyhlásení sľubuje , že presadí „aby sa dlhy fyzických osôb voči verejnoprávnym inštitúciám vymáhané v exekúcii stali nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí ich určenú časť (exekučná amnestia).” Čo však bude tvoriť určenú časť, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť, aby mu štát odpustil zvyšok, zrejmé nie je. Richard Sulík dlhodobo hovorí , že odpustenie aj samotnej istiny považuje za morálny hazard. Hnutie Sme rodina pred voľbami hovorilo, že chce „vytvoriť podmienky na upustenie od vymáhania pohľadávok štátu voči občanom Slovenskej republiky, (...) pod podmienkou, že občan Slovenskej republiky uhradí svoj dlh správcovi pohľadávky.” „Zároveň stanovíme výšku pohľadávky občana Slovenskej republiky voči správcovi pohľadávky nepresahujúcu 10 000 eur bez príslušenstva,” tvrdilo hnutie. Ešte v januári 2020 poslanci Sme rodina predložili do parlamentu návrh na exekučnú amnestiu a argumentovali , prečo sa kolegovia z SaS mýlia, ak tvrdia, že návrh je morálnym hazardom. Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že tvrdenie je pravdivé, no nevie, ako by ho pre nás dokázal."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["sľubuje", "hovorí", "predložili", "argumentovali"], "url": ["https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/548832-sulik-nechce-skrtat-dlhy-beznych-ludi/", "https://hnutie-smerodina.sk/milan-krajniak/exekucna-amnestia-pomoze-nam-vsetkym-nielen-tym-co-maju-dlhy/", "https://hnutie-smerodina.sk/milan-krajniak/exekucna-amnestia-pomoze-nam-vsetkym-nielen-tym-co-maju-dlhy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:28.423311+00:00"}
{"id": "vr35062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35062", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, to najvážnejšie čo chcem povedať, vy tvrdíte, vy tvrdíte, že my chceme znižovať platy učiteľom, policajtom. Keby ste pán Počiatek len noviny čítali, keby ste len noviny čítali, asi ani to nerobíte, tak by ste vedeli, že sme jasne povedali, že to zníženie 10% mzdových výdavkov sa učiteľov týkať vôbec nebude.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda avizovala 10% znižovanie platov štátnym zamestnancom, učitelia boli v tomto zozname vynechaný.", "analysis_paragraphs": ["Vláda avizovala 10% znižovanie platov štátnym zamestnancom, učitelia boli v tomto zozname vynechaný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["avizovala"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/34447--ministerstva-budu-musiet-usetrit-10-mzdovych-vydavkov-2-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:56.241593+00:00"}
{"id": "vr27426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27426", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za tento zákon (ústavný zákon o manželstve a zmených v súdnictve, pozn.) zahlasovalo v 1. čítaní 103 poslancov.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa registra poslaneckých návrhov, za návrh poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona,ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v 1.čítaní skutočne hlasovalo 103 poslancov , a teda návrh zákona prešiel do druhého čítania.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa registra poslaneckých návrhov, za návrh poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona,ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v 1.čítaní skutočne hlasovalo 103 poslancov , a teda návrh zákona prešiel do druhého čítania."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "103 poslancov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33659"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:25.263461+00:00"}
{"id": "44304", "numeric_id": 44304, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44304", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Prečítajte si tú Gorilu a moje meno tam určite nenájdete ani raz.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V spise Gorila sú spomenutí viacerí expolitici či ľudia blízki SMK, Gyula Bárdos však nie. Jeho tvrdenie preto považujeme za pravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, J irko Malchárek. V spise sa spomínajú mená ľudí spájaných s SMK, meno Gyula Bárdos v ňom však nie je. „Kauza Gorila sa údajne sčasti týka aj bývalej Strany maďarskej koalície. Avšak Strana maďarskej komunity nie s ňou totožná, očista strany sa vykonala v rokoch 2007 až 2010, uviedol v októbri 2019 hovorca Strany maďarskej komunity.“", "analysis_paragraphs": ["V spise Gorila sú spomenutí viacerí expolitici či ľudia blízki SMK, Gyula Bárdos však nie. Jeho tvrdenie preto považujeme za pravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, J irko Malchárek. V spise sa spomínajú mená ľudí spájaných s SMK, meno Gyula Bárdos v ňom však nie je. „Kauza Gorila sa údajne sčasti týka aj bývalej Strany maďarskej koalície. Avšak Strana maďarskej komunity nie s ňou totožná, očista strany sa vykonala v rokoch 2007 až 2010, uviedol v októbri 2019 hovorca Strany maďarskej komunity.“"], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "bolo", "rozhodol", "skonštatovali", "patrí", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1620256/10-postav-z-gorily-kto-v-nej-hra-klucovu-ulohu-a-co-dnes-robia/", "https://www.teraz.sk/slovensko/smk-ziadny-z-akterov-spominanych/424611-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:20.763973+00:00"}
{"id": "vr29795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29795", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože ak by boli povinné kvóty prijaté, tak by nám niekto jednoducho pridelil, bez toho, aby sme do toho mohli vstupovať, 800 alebo 1 000 ľudí, o ktorých by sme dohromady nič nevedeli.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Krajiny ako Grécko, Malta a Taliansko mali byt odbremené od približne 40 tisíc ludí pomocou fixne danej distribucnej schémy. Kvóty mali byt vypocítané na základe kritérií, akými sú populácia, ekonomická sila, pocet už prijatých utecencov alebo výška nezamestnanosti. Každá krajina mala následne vypocut jej pridelených migrantov a urcit ci sú utecenci(v ohrození života, zdravia) a v prípade, že nimi naozaj sú, im poskytnút pobyt. V závislosti na kvótach malo byt približne 15-18% pridelených Nemecku. Krajiny, ako napríklad Chorvátsko, Lotyšsko, ale aj Slovensko, mali prijat len niekolko stoviek utecencov. Pre Slovensko bola stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená 785 utecencov, konkrétne z Talianska 471 a z Grécka 314. Hovorilo sa aj o možných dalších 20 000 (alebo viac) utecencoch, ktorých by bolo možno potrebné prerozdelit neskôr, ciže by sa mohlo stat, že Slovensko by v prípade zavedenia kvót mohlo dostat aj viac ako 785 utecencov. Schéma Európskej únie pre ralokáciu utecencov hovorí konkrétne toto:\" The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees .\" v preklade približne: Prijímajúci štát bude zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl v súlade s platnými pravidlami. Naozaj by teda bolo zodpovednostou štátov posúdit žiadosti o azyl aj v prípade, e by došlo k zavedeniu povinných kvót. The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees.\n\nPre TASR uviedlo Ministerstvo vnútra SR vyjadrenie k povinným kvótam, kde hovorí o tom, že „ nepoznáme pozadie týchto osôb, ci už ide o ich vzdelanost, kultúrne návyky a tradície, bezpecnostnú stránku a podobne. Nevieme, ci sa dokážu u nás integrovat a nájst si prácu. Je množstvo otázok ako politického, tak aj technického charakteru, ktoré je potrebné vyjasnit \"\n\nPo nesúhlasoch viacerých clenských krajín so zavádzaním povinných kvót, ako to presadzovala Európska komisia, sa lídri EÚ napokon 26. júna, po prvom dni summitu v Bruseli, dohodli na potrebe prerozdelenia 40 tisíc žiadatelov o azyl vo všetkých krajinách EÚ. Detaily o spôsobe relokácií však majú byt spresnené neskôr.", "analysis_paragraphs": ["Krajiny ako Grécko, Malta a Taliansko mali byt odbremené od približne 40 tisíc ludí pomocou fixne danej distribucnej schémy. Kvóty mali byt vypocítané na základe kritérií, akými sú populácia, ekonomická sila, pocet už prijatých utecencov alebo výška nezamestnanosti. Každá krajina mala následne vypocut jej pridelených migrantov a urcit ci sú utecenci(v ohrození života, zdravia) a v prípade, že nimi naozaj sú, im poskytnút pobyt. V závislosti na kvótach malo byt približne 15-18% pridelených Nemecku. Krajiny, ako napríklad Chorvátsko, Lotyšsko, ale aj Slovensko, mali prijat len niekolko stoviek utecencov. Pre Slovensko bola stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená 785 utecencov, konkrétne z Talianska 471 a z Grécka 314. Hovorilo sa aj o možných dalších 20 000 (alebo viac) utecencoch, ktorých by bolo možno potrebné prerozdelit neskôr, ciže by sa mohlo stat, že Slovensko by v prípade zavedenia kvót mohlo dostat aj viac ako 785 utecencov. Schéma Európskej únie pre ralokáciu utecencov hovorí konkrétne toto:\" The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees .\" v preklade približne: Prijímajúci štát bude zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl v súlade s platnými pravidlami. Naozaj by teda bolo zodpovednostou štátov posúdit žiadosti o azyl aj v prípade, e by došlo k zavedeniu povinných kvót. The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees.", "Pre TASR uviedlo Ministerstvo vnútra SR vyjadrenie k povinným kvótam, kde hovorí o tom, že „ nepoznáme pozadie týchto osôb, ci už ide o ich vzdelanost, kultúrne návyky a tradície, bezpecnostnú stránku a podobne. Nevieme, ci sa dokážu u nás integrovat a nájst si prácu. Je množstvo otázok ako politického, tak aj technického charakteru, ktoré je potrebné vyjasnit \"", "Po nesúhlasoch viacerých clenských krajín so zavádzaním povinných kvót, ako to presadzovala Európska komisia, sa lídri EÚ napokon 26. júna, po prvom dni summitu v Bruseli, dohodli na potrebe prerozdelenia 40 tisíc žiadatelov o azyl vo všetkých krajinách EÚ. Detaily o spôsobe relokácií však majú byt spresnené neskôr."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["návrhom", "vypocut", "Slovensko", "Schéma", "TASR", "nesúhlasoch", "dohodli"], "url": ["http://www.ft.com/intl/cms/s/0/420b07a2-f72b-11e4-a9c0-00144feab7de.html#axzz3eTmW4iU8", "http://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2015/05/25/an-eu-quota-trading-system-for-refugees-would-offer-a-fair-method-for-alleviating-europes-migration-crisis/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1794951_slovensko-by-malo-prijat-viac-ako-750-utecencov.-pocet-vsak-nie-je-konecny", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_annex_en.pdf", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1794951_slovensko-by-malo-prijat-viac-ako-750-utecencov.-pocet-vsak-nie-je-konecny", "https://dennikn.sk/171022/kvoty-na-utecencov-padli-krajiny-europskej-unie-ich-maju-prijimat-dobrovolne/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-na-summite-presadili-dobrovo/142739-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:00.492831+00:00"}
{"id": "vr36155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36155", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Rovnako takto platí, povedzte mi, keď akože nominácia sponzorov SaS sa dostane do najvýznamnejších podnikov, to je tiež ako žltá škvrnka?", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák má na mysli Ľubora Benkoviča a Jozefa Boskoviča, ktorí boli nominovaný do dozornej rady Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a bratislavského letiska. Richard Sulík v tejto súvislosti uvádza, že sa nejedná o sponzorov strany, pretože podľa jeho názoru, je sponzorom ten „kto dáva strane peniaze, nie je jej členom a počíta s ich návratom v štátnych zákazkách.“ Domnievame sa, že Sulíkova definícia je selektívna a takto formulovaná by nepokrývala nikoho a bola by za hranicami zákonnosti. Dávať strane peniaze a očakávať ich návrat v podobe štátnych zákazok je označované za klientelizmus. „Mimoriadny členský príspevok a dar“ je legitímne označiť za sponzorstvo. Rovnako za pravdivú hodnotíme implikáciu, že sponzori strany SaS boli nominovaný stranou SaS do dozorných rád.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák má na mysli Ľubora Benkoviča a Jozefa Boskoviča, ktorí boli nominovaný do dozornej rady Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a bratislavského letiska. Richard Sulík v tejto súvislosti uvádza, že sa nejedná o sponzorov strany, pretože podľa jeho názoru, je sponzorom ten „kto dáva strane peniaze, nie je jej členom a počíta s ich návratom v štátnych zákazkách.“ Domnievame sa, že Sulíkova definícia je selektívna a takto formulovaná by nepokrývala nikoho a bola by za hranicami zákonnosti. Dávať strane peniaze a očakávať ich návrat v podobe štátnych zákazok je označované za klientelizmus. „Mimoriadny členský príspevok a dar“ je legitímne označiť za sponzorstvo. Rovnako za pravdivú hodnotíme implikáciu, že sponzori strany SaS boli nominovaný stranou SaS do dozorných rád."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["mysli"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-48297220-sulik-za-nominantmi-sas-stoji"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:37.508513+00:00"}
{"id": "49728", "numeric_id": 49728, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49728", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Dokonca aj Európska komisia nám hovorí, že takto sa nesmie a už by sa to nemalo robiť (pozn. plošná pomoc s cenami energií) práve preto, aby sme pomoc dávali adresnejšie, ľuďom, čo to potrebujú, a štátny rozpočet aby si to mohol dovoliť.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Truban v tomto výroku hovorí o takzvanej plošnej „energopomoci”, ktorú zaviedla vláda Eduarda Hegera po prudkom nárast cien plynu a elektriny počas pandémie Covidu-19 a neskôr v následku ruskej invázie na Ukrajinu. Táto pomoc bola schválená Európskou komisiou, ktorá v tomto období povolila členským štátom využívať mimoriadne nástroje na zníženie cien energií. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na jar 2024 avizovala, že ministerstvo plánuje ukončiť plošnú pomoc s cenami plynu, avšak chce pokračovať s plošnou pomocou s cenami elektriny. Ministerka spolu so šéfom Slovenských elektrární v máji 2024 uviedla, že plán doposiaľ nebol schválený Európskou komisiou. Hospodárske noviny 16. októbra 2024 informovali , že získali prístup k dokumentom, ktoré Európska komisia v súvislosti s energopomocou pre rok 2025 adresovala Slovenskej republike. Európska komisia má výhrady voči plošnej pomoci s cenami elektriny v roku 2025 a od Slovenska žiada vypracovanie plánu pre cielenú pomoc domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou.\n\nV roku 2022 uzatvorila vláda zmluvu so Slovenskými elektrárňami, a. s., v snahe pomôcť domácnostiam s výrazným nárastom cien energií. Slovenské elektrárne sa zaviazali, že budú dodávať elektrickú energiu za 61,2 eura za megawatthodinu a štát sa zaviazal, že nebude do odvetvia zavádzať špeciálne dane, regulácie a poplatky. Túto schému pomoci schválila Európska komisia v roku 2022. Slovenské elektrárne mali za túto cenu dodať 6,15 terawatthodiny (TWh) ročne. Spotreba slovenských domácností je pritom 5,6 TWh. Slovenské elektrárne mali za takúto cenu dodávať elektrickú energiu do roku 2024.\n\nVláda chcela túto plošnú pomoc s cenami elektrickej energie zachovať až do roku 2027. V máji 2024 ministerka hospodárstva Denisa Saková potvrdila, že aj túto schému bude musieť opätovne schváliť Európska komisia. Možné problémy so schválením tejto schémy avizoval šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček, keďže situácia je už výrazne odlišná od tej z roku 2022, keď EK túto schému pomoci schválila. „Spolu s ministerstvom … sa snažíme dostať od Bruselu požehnanie na schému, ktorou chceme zabezpečiť, aby to tie domácnosti dostali”.\n\nKvôli vysokým cenám bol v uplynulých dvoch rokoch štátom dotovaný aj plyn. Ministerka hospodárstva Denisa Saková v jari 2024 uviedla , že plošné dotácie plynu v roku 2025 skončia a ministerstvo pristúpi na model adresnejšej pomoci. Podľa informácií získaných Hospodárskymi novinami, Európskej komisii nie je jasné, prečo cielená pomoc pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou pre ceny elektriny začne až v roku 2026, keď pre plyn začne už v roku 2025. Podľa komisie je potrebné zamerať sa na cielenú pomoc namiesto plošnej pomoci.\n\nO tom, že má Európska komisia výhrady k tejto schéme, informovala v septembri 2024 na tlačovej konferencii strana SaS (od 6:20). Karol Galek z SaS vyhlásil, že „EK adresovala vláde SR, ministerstvu hospodárstva, závažné výhrady voči zmluve so Slovenskými elektrárňami na základe ktorej by mali mať domácnosti na budúci rok elektrinu za 62 eur”.", "analysis_paragraphs": ["Truban v tomto výroku hovorí o takzvanej plošnej „energopomoci”, ktorú zaviedla vláda Eduarda Hegera po prudkom nárast cien plynu a elektriny počas pandémie Covidu-19 a neskôr v následku ruskej invázie na Ukrajinu. Táto pomoc bola schválená Európskou komisiou, ktorá v tomto období povolila členským štátom využívať mimoriadne nástroje na zníženie cien energií. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na jar 2024 avizovala, že ministerstvo plánuje ukončiť plošnú pomoc s cenami plynu, avšak chce pokračovať s plošnou pomocou s cenami elektriny. Ministerka spolu so šéfom Slovenských elektrární v máji 2024 uviedla, že plán doposiaľ nebol schválený Európskou komisiou. Hospodárske noviny 16. októbra 2024 informovali , že získali prístup k dokumentom, ktoré Európska komisia v súvislosti s energopomocou pre rok 2025 adresovala Slovenskej republike. Európska komisia má výhrady voči plošnej pomoci s cenami elektriny v roku 2025 a od Slovenska žiada vypracovanie plánu pre cielenú pomoc domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou.", "V roku 2022 uzatvorila vláda zmluvu so Slovenskými elektrárňami, a. s., v snahe pomôcť domácnostiam s výrazným nárastom cien energií. Slovenské elektrárne sa zaviazali, že budú dodávať elektrickú energiu za 61,2 eura za megawatthodinu a štát sa zaviazal, že nebude do odvetvia zavádzať špeciálne dane, regulácie a poplatky. Túto schému pomoci schválila Európska komisia v roku 2022. Slovenské elektrárne mali za túto cenu dodať 6,15 terawatthodiny (TWh) ročne. Spotreba slovenských domácností je pritom 5,6 TWh. Slovenské elektrárne mali za takúto cenu dodávať elektrickú energiu do roku 2024.", "Vláda chcela túto plošnú pomoc s cenami elektrickej energie zachovať až do roku 2027. V máji 2024 ministerka hospodárstva Denisa Saková potvrdila, že aj túto schému bude musieť opätovne schváliť Európska komisia. Možné problémy so schválením tejto schémy avizoval šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček, keďže situácia je už výrazne odlišná od tej z roku 2022, keď EK túto schému pomoci schválila. „Spolu s ministerstvom … sa snažíme dostať od Bruselu požehnanie na schému, ktorou chceme zabezpečiť, aby to tie domácnosti dostali”.", "Kvôli vysokým cenám bol v uplynulých dvoch rokoch štátom dotovaný aj plyn. Ministerka hospodárstva Denisa Saková v jari 2024 uviedla , že plošné dotácie plynu v roku 2025 skončia a ministerstvo pristúpi na model adresnejšej pomoci. Podľa informácií získaných Hospodárskymi novinami, Európskej komisii nie je jasné, prečo cielená pomoc pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou pre ceny elektriny začne až v roku 2026, keď pre plyn začne už v roku 2025. Podľa komisie je potrebné zamerať sa na cielenú pomoc namiesto plošnej pomoci.", "O tom, že má Európska komisia výhrady k tejto schéme, informovala v septembri 2024 na tlačovej konferencii strana SaS (od 6:20). Karol Galek z SaS vyhlásil, že „EK adresovala vláde SR, ministerstvu hospodárstva, závažné výhrady voči zmluve so Slovenskými elektrárňami na základe ktorej by mali mať domácnosti na budúci rok elektrinu za 62 eur”."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "schválená", "povolila", "plánuje", "schválený", "informovali", "výhrady", "uzatvorila", "schválila", "zachovať", "schváliť", "uviedla", "informácií", "potrebné", "tlačovej konferencii strana SaS"], "url": ["https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/21709012-ceny-elektriny-sa-domacnostiam-tri-roky-nezvysia-usetria-miliardu-oznamil-matovic", "https://www.mhsr.sk/top/rezort-hospodarstva-dostal-potvrdenie-ek-k-memorandu-so-slovenskymi-elektrarnami-komisia-potvrdila-ze-nema-vyhrady-voci-aplikacii-memoranda-pre-slovenske-domacnosti", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_5204", "https://www.startitup.sk/za-plyn-si-slovaci-zaplatia-o-desiatky-percent-viac-analytici-vypocitali-ceny-po-skonceni-dotacii/", "https://sita.sk/venergetike/slovenske-elektrarne-chcu-dodavat-silovu-elektrinu-za-garantovanu-cenu-cakaju-na-pozehnanie-od-bruselu/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96174565-zistenie-hn-brusel-ziada-od-slovenska-zmenu-energopomoci-pyta-sa-na-adresnost-pri-plyne-teple-aj-elektrine", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96174565-zistenie-hn-brusel-ziada-od-slovenska-zmenu-energopomoci-pyta-sa-na-adresnost-pri-plyne-teple-aj-elektrine", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/21709012-ceny-elektriny-sa-domacnostiam-tri-roky-nezvysia-usetria-miliardu-oznamil-matovic", "https://www.mhsr.sk/top/rezort-hospodarstva-dostal-potvrdenie-ek-k-memorandu-so-slovenskymi-elektrarnami-komisia-potvrdila-ze-nema-vyhrady-voci-aplikacii-memoranda-pre-slovenske-domacnosti", "https://sita.sk/venergetike/slovenske-elektrarne-chcu-dodavat-silovu-elektrinu-za-garantovanu-cenu-cakaju-na-pozehnanie-od-bruselu/", "https://sita.sk/venergetike/slovenske-elektrarne-chcu-dodavat-silovu-elektrinu-za-garantovanu-cenu-cakaju-na-pozehnanie-od-bruselu/", "https://www.startitup.sk/za-plyn-si-slovaci-zaplatia-o-desiatky-percent-viac-analytici-vypocitali-ceny-po-skonceni-dotacii/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96174565-zistenie-hn-brusel-ziada-od-slovenska-zmenu-energopomoci-pyta-sa-na-adresnost-pri-plyne-teple-aj-elektrine", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96174565-zistenie-hn-brusel-ziada-od-slovenska-zmenu-energopomoci-pyta-sa-na-adresnost-pri-plyne-teple-aj-elektrine", "https://www.ta3.com/relacia/958615/tb-sas-o-cenach-energii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:42.911270+00:00"}
{"id": "vr34622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34622", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vláda pripravovala v legislatíve viacero opatrení, ktoré skôr pomáhajú aj rodinám, rodinám s deťmi z hľadiska celkového navyšovania podpory či z hľadiska finančného.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie o celkovom navýšení podpory je zavádzajúce. Je pravda, že v niektorých oblastiach sa finančná podpora zvýši (Matky, ktoré porodia dvojičky, trojičky či viac detí, dostanú vyšší rodičovský príspevok. Pri každom jednom dieťati si polepšia o 25 percent.) v iných prípadoch zníži. Okrem časti mamičiek, ktorých sa zvýšenie materskej dotkne pozitívne, je tu 1/4 mamičiek, ktorým sa príspevok zníži. Príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý mal byť 300 eur, bude nakoniec nižší. Zníži sa na 230 eur mesačne.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o celkovom navýšení podpory je zavádzajúce. Je pravda, že v niektorých oblastiach sa finančná podpora zvýši (Matky, ktoré porodia dvojičky, trojičky či viac detí, dostanú vyšší rodičovský príspevok. Pri každom jednom dieťati si polepšia o 25 percent.) v iných prípadoch zníži. Okrem časti mamičiek, ktorých sa zvýšenie materskej dotkne pozitívne, je tu 1/4 mamičiek, ktorým sa príspevok zníži. Príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý mal byť 300 eur, bude nakoniec nižší. Zníži sa na 230 eur mesačne."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:39.511297+00:00"}
{"id": "vr17906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17906", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Dnes je totiž len zo Sýrie 6 miliónov utečencov, z toho 2 milióny sú v Libanone, 4 milióny sú natlačené aj v Turecku a Sýria týchto ľudí chce prijať všetkých naspäť.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba hovorí o počte utečencov zo Sýrie, ktorí sa usadili v Turecku a Libanone. Podľa správy Európskej komisie z apríla 2018, sa v Turecku nachádza približne 3,9 milióna utečencov zo Sýrie, Iraku, Iránu, Afganistanu a Somálska. Podľa zdrojov OSN prevládajú v Turecku sýrski utečenci. Ich počet bol v máji 2018 približne 3,5 milióna. Libanon ako jeden zo susedských štátov Sýrie prijal 1,5 milióna utečencov zo Sýrie (vrátane palestínskych utečencov, ktorí žili v Sýrii). Je nutné však dodať, že nie všetky štatistiky sa zhodujú. Podľa štatistiky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) počet utečencov zo Sýrie v Turecku je k 7. júnu 2018 3 579 254 . V Libanonu je ich počet podľa UNHCR k 30. aprílu 2018 986 942 . Agentúra Reuters 4. júna 2018 oznámila, že Sýria chce prijať utečencov späť a chce, aby sa podieľali na prestavbe krajiny. Súvisí to najmä s tzv. \" Zákonom 10 \", ktorý by umožnil utečencom získať späť svoj majetok, ale len v prípade ak sa vrátia do 30 dní resp. do jedného roka, keďže táto lehota bola neskôr predĺžená. Podľa OSN 82 % utečencov zo susedných štátov Sýrie sa chce vrátiť naspäť, ak im bude zaručená bezpečnosť a služby. Od januára 2013 do 31. mája 2018 bolo zaregistrovaných 5 649 698 utečencov zo Sýrie. Nakoľko predsedom K-ĽSNS uvedené čísla sa nezhodujú ani so štatistkami EK ani UNHCR, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba hovorí o počte utečencov zo Sýrie, ktorí sa usadili v Turecku a Libanone. Podľa správy Európskej komisie z apríla 2018, sa v Turecku nachádza približne 3,9 milióna utečencov zo Sýrie, Iraku, Iránu, Afganistanu a Somálska. Podľa zdrojov OSN prevládajú v Turecku sýrski utečenci. Ich počet bol v máji 2018 približne 3,5 milióna. Libanon ako jeden zo susedských štátov Sýrie prijal 1,5 milióna utečencov zo Sýrie (vrátane palestínskych utečencov, ktorí žili v Sýrii). Je nutné však dodať, že nie všetky štatistiky sa zhodujú. Podľa štatistiky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) počet utečencov zo Sýrie v Turecku je k 7. júnu 2018 3 579 254 . V Libanonu je ich počet podľa UNHCR k 30. aprílu 2018 986 942 . Agentúra Reuters 4. júna 2018 oznámila, že Sýria chce prijať utečencov späť a chce, aby sa podieľali na prestavbe krajiny. Súvisí to najmä s tzv. \" Zákonom 10 \", ktorý by umožnil utečencom získať späť svoj majetok, ale len v prípade ak sa vrátia do 30 dní resp. do jedného roka, keďže táto lehota bola neskôr predĺžená. Podľa OSN 82 % utečencov zo susedných štátov Sýrie sa chce vrátiť naspäť, ak im bude zaručená bezpečnosť a služby. Od januára 2013 do 31. mája 2018 bolo zaregistrovaných 5 649 698 utečencov zo Sýrie. Nakoľko predsedom K-ĽSNS uvedené čísla sa nezhodujú ani so štatistkami EK ani UNHCR, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["správy", "OSN", "prijal", "3 579 254", "986 942", "Reuters", "OSN", "zaregistrovaných"], "url": ["http://ec.europa.eu/echo/files/aid/countries/factsheets/turkey_syrian_crisis_en.pdf", "http://data2.unhcr.org/en/situations/syria", "https://ec.europa.eu/echo/files/aid/countries/factsheets/lebanon_syrian_crisis_en.pdf", "http://data2.unhcr.org/en/situations/syria/location/113", "http://data2.unhcr.org/en/situations/syria/location/71", "https://www.reuters.com/article/us-mideast-crisis-syria-lebanon/syria-tells-lebanon-it-wants-refugees-to-return-idUSKCN1J01OO", "https://www.dailysabah.com/syrian-crisis/2017/09/08/un-majority-of-syrian-refugees-want-to-return-home", "http://data2.unhcr.org/en/situations/syria"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:38.749105+00:00"}
{"id": "vr27326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27326", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov 32%.  Zasa neurobili ste s tým vôbec nič.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov bola podľa štvrťročných údajov Eurostat na úrovni 32,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK nehodnotí či vláda s týmto nič neurobila.", "analysis_paragraphs": ["Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov bola podľa štvrťročných údajov Eurostat na úrovni 32,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK nehodnotí či vláda s týmto nič neurobila."], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:47.502511+00:00"}
{"id": "vr18130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18130", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o dopravu, tak 3,8 miliardy sme dali na rôzne modernizačné práce v posledných rokoch.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z výroku Roberta Fica nie je jasné, aké časové obdobie má na mysli. Vyše 3,8 miliardy eur predstavoval rozpočet operačného programu Doprava pre roky 2007-2013. Projekt bol však z veľkej časti (3,16 miliardy eur) financovaný európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohéznym fondom, zatiaľ čo národný verejný príspevok predstavoval približne 630 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Do konca roka 2015 bolo z peňazí Európskej únie vyčerpaných 3,098 miliard eur, čo tvorí 98,03 % zo záväzku 3,16 miliard. eur. Vláda chcela zvyšných 62,34 mil. eur dočerpať v januári 2016. Správy o tom, koľko peňazí z programu sa nakoniec vyčerpalo, neboli zverejnené. Denník SME uviedol, \" že nezrovnalosti a vratky v OPD pri zdrojoch EÚ koncom roka 2015 dosiahli 295,63 mil. eur (9,54 % z objemu čerpania) a pri spolufinancovaní 59,41 mil. eur (9,8 %) .\" Program bol definitívne ukončený 31. marca 2017 - po tomto dátume Európska komisia posudzovala finálnu dokumentáciu, zákonnosť a správnosť transakcií zahrnutých do konečného výkazu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z výroku Roberta Fica nie je jasné, aké časové obdobie má na mysli. Vyše 3,8 miliardy eur predstavoval rozpočet operačného programu Doprava pre roky 2007-2013. Projekt bol však z veľkej časti (3,16 miliardy eur) financovaný európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohéznym fondom, zatiaľ čo národný verejný príspevok predstavoval približne 630 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Do konca roka 2015 bolo z peňazí Európskej únie vyčerpaných 3,098 miliard eur, čo tvorí 98,03 % zo záväzku 3,16 miliard. eur. Vláda chcela zvyšných 62,34 mil. eur dočerpať v januári 2016. Správy o tom, koľko peňazí z programu sa nakoniec vyčerpalo, neboli zverejnené. Denník SME uviedol, \" že nezrovnalosti a vratky v OPD pri zdrojoch EÚ koncom roka 2015 dosiahli 295,63 mil. eur (9,54 % z objemu čerpania) a pri spolufinancovaní 59,41 mil. eur (9,8 %) .\" Program bol definitívne ukončený 31. marca 2017 - po tomto dátume Európska komisia posudzovala finálnu dokumentáciu, zákonnosť a správnosť transakcií zahrnutých do konečného výkazu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "konca"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/sk/atlas/programmes/2007-2013/slovakia/operational-programme-transport-6", "https://ekonomika.sme.sk/c/20075458/operacny-program-doprava-minul-skoro-vsetky-eurofondy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:35.765736+00:00"}
{"id": "vr31001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31001", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad čo sa týka schválenia eurovalu, tak áno, Smer si vypýtal daň predčasné voľby, pretože napríklad nemecká SPD, ktorá je tiež opozičnou stranou, tiež socialistickou stranou dopredu povedala, že bude hlasovať za euroval, aj keby pravica nemala kancelársku väčšinu.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 10. októbra 2011. Podľa článku v International Finance Review Centre je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná, avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. V konečnom dôsledku, kancelárka Merkelová by v prípade väčšinovej podpory eurovalu v koalíciu nemusela vyjednávať o jeho podpore s opozíciou. Euroval bol nakoniec schválený v parlamente s veľkou väčšinou, keď za hlasovali koaliční aj opoziční poslanci.Najväčšia opozičná strana pri tom už pred hlasovaním oznámila , že euroval podporí. Predseda SPD sa na margo rozšírenia eurovalu vyjadril nasledovne: „Je to prvý správny krok tejto vlády v kríze eura, a preto ho podporíme ,“ uviedol S. Gabriel v prejave, v ktorom inak nešetril kritikou na adresu európskej politiky kabinetu kancelárky Angely Merkelovej. SPD nekládlo rovnaké podmienky ako Smer.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 10. októbra 2011. Podľa článku v International Finance Review Centre je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná, avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. V konečnom dôsledku, kancelárka Merkelová by v prípade väčšinovej podpory eurovalu v koalíciu nemusela vyjednávať o jeho podpore s opozíciou. Euroval bol nakoniec schválený v parlamente s veľkou väčšinou, keď za hlasovali koaliční aj opoziční poslanci.Najväčšia opozičná strana pri tom už pred hlasovaním oznámila , že euroval podporí. Predseda SPD sa na margo rozšírenia eurovalu vyjadril nasledovne: „Je to prvý správny krok tejto vlády v kríze eura, a preto ho podporíme ,“ uviedol S. Gabriel v prejave, v ktorom inak nešetril kritikou na adresu európskej politiky kabinetu kancelárky Angely Merkelovej. SPD nekládlo rovnaké podmienky ako Smer."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "článku", "oznámila", "podporíme"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/191/jozef-kollar-radoslav-prochazka-marek-madaric/?ph=2", "http://www.ifcreview.com/viewarticle.aspx?articleId=2858&areaId=55", "http://spravy.pravda.sk/merkelova-v-boji-o-euroval-triumfovala-dvakrat-fl8-/sk_svet.asp?c=A110929_205741_sk_svet_p58", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/euroval-v-nemecku-poistuje-opozicia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:56.053791+00:00"}
{"id": "vr14945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14945", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "... SkyToll, ktorý vlastnia oligarchovia a je namočený v Panama papers?", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prepojenie Skytoll a Panama papers je vskutku zložité z dôvodu množstva materských firiem Skytoll. V spise sa spomína meno Zuzana Herichová, ktorá je uvedená ako konateľka alebo predsedkyňa predstavenstva firiem, spojených so Skytoll. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa obchodného registra Slovenskej Republiky je väčšinovým akcionárom spoločnosti Skytoll a.s. firma IBERTAX, a.s., sídliaca v Bratislave. Spoločnosť IBERTAX bola v spisoch Panama Papers spomenutá v spojitosti s menom Zuzana Herichová, ktorá zároveň pôsobila ako šéfka predstavenstva v tejto spoločnosti. Ako informuje SME.sk , na jednej bratislavskej adrese má uvedené sídlo hneď niekoľko firiem spätých s Ibertaxom, teda aj so Skytoll. Zuzana Herichová je predsedníčka predstavenstva firmy Reffina s rovnakou adresou ako Ibertax. Táto osoba je konateľka firmy SOL, ktorá načas vstúpila do firmy Rehlingen. Firma Rehlingen s pražskou centrálou je uvádzaná v OR SR ako väčšinový akcionár Ibertaxu. Zuzana Herichová je zároveň aj konateľkou firmy Brexton Invest, ktorá zakladala Rehlingen. Spojitosť medzi oligarchami, o ktorých Daniel Lipšic hovorí, a firmou Skytoll, je taká, že od roku 2015 vlastní 100% podnikateľ Peter Syrovátko, ktorému 10% podiel vo firme Ibertax odpredala J&T. Týždenník TREND informuje, že je neznáme od koho kúpil Syrovátko 90% firmy. O Syrovátkovi sa na stránkach Hospodářských novin píše, že \"je spolumajitelem skupiny S group holding, která mimo jiné vlastní liberecký Syner,\" a že získal väčšinový podiel v systéme elektronického mýta na Slovensku. TREND tiež píše, že \" k Ibertaxu mala mať blízko J&T, ale oficiálne sa k financovaniu systému mýta dostala až v roku 2009. Vlastnícka štruktúra nikdy nebola zverejnená, avšak na rokovania o zmenách v mýtnom systéme na ministerstvo dopravy chodili aj zástupcovia J&T.\"", "analysis_paragraphs": ["Prepojenie Skytoll a Panama papers je vskutku zložité z dôvodu množstva materských firiem Skytoll. V spise sa spomína meno Zuzana Herichová, ktorá je uvedená ako konateľka alebo predsedkyňa predstavenstva firiem, spojených so Skytoll. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa obchodného registra Slovenskej Republiky je väčšinovým akcionárom spoločnosti Skytoll a.s. firma IBERTAX, a.s., sídliaca v Bratislave. Spoločnosť IBERTAX bola v spisoch Panama Papers spomenutá v spojitosti s menom Zuzana Herichová, ktorá zároveň pôsobila ako šéfka predstavenstva v tejto spoločnosti. Ako informuje SME.sk , na jednej bratislavskej adrese má uvedené sídlo hneď niekoľko firiem spätých s Ibertaxom, teda aj so Skytoll. Zuzana Herichová je predsedníčka predstavenstva firmy Reffina s rovnakou adresou ako Ibertax. Táto osoba je konateľka firmy SOL, ktorá načas vstúpila do firmy Rehlingen. Firma Rehlingen s pražskou centrálou je uvádzaná v OR SR ako väčšinový akcionár Ibertaxu. Zuzana Herichová je zároveň aj konateľkou firmy Brexton Invest, ktorá zakladala Rehlingen. Spojitosť medzi oligarchami, o ktorých Daniel Lipšic hovorí, a firmou Skytoll, je taká, že od roku 2015 vlastní 100% podnikateľ Peter Syrovátko, ktorému 10% podiel vo firme Ibertax odpredala J&T. Týždenník TREND informuje, že je neznáme od koho kúpil Syrovátko 90% firmy. O Syrovátkovi sa na stránkach Hospodářských novin píše, že \"je spolumajitelem skupiny S group holding, která mimo jiné vlastní liberecký Syner,\" a že získal väčšinový podiel v systéme elektronického mýta na Slovensku. TREND tiež píše, že \" k Ibertaxu mala mať blízko J&T, ale oficiálne sa k financovaniu systému mýta dostala až v roku 2009. Vlastnícka štruktúra nikdy nebola zverejnená, avšak na rokovania o zmenách v mýtnom systéme na ministerstvo dopravy chodili aj zástupcovia J&T.\""], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["obchodného registra", "spomenutá", "", "SME.sk", "uvádzaná", "odpredala", "Hospodářských novin", "TREND"], "url": ["http://orsr.sk/vypis.asp?ID=141278&SID=2&P=0", "http://spectator.sme.sk/c/20131305/naka-checks-on-panama-papers-slovaks-allegedly-involved.html", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/kauza-panama-papers-dalej-sokuje-zname-slovenky-boli-bielymi-konmi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5417346/v-myte-sa-zjavila-dalsia-cudna-firma.html", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=88330&SID=2&P=0", "http://www.aktuality.sk/clanok/326356/slovenske-myto-uz-vlastni-cech-petr-syrovatko-j-t-uz-z-neho-vycuvalo/", "http://byznys.ihned.cz/c1-55707730-syrovatko-se-stal-vladcem-slovenskeho-myta-v-cesku-sefuje-libereckym-hokejistum", "http://www.etrend.sk/firmy/kto-kupil-slovenske-myto.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:57.228125+00:00"}
{"id": "vr15241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15241", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "V Holandsku už bolo referendum o dohode s Ukrajinou a vyhrali tí, ktorí to referendum nechceli.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Referendum v Holandsku bolo zorganizované na podnet euroskeptikov, ktorí dohodu s Ukrajinou odmietali. V referende prevládli hlasy ludí, ktorí dohodu odmietali, teda vyhrala strana, ktorá referendum chcela. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V Holandsku sa konalo referendum o prijatí Asociacnej dohody EÚ s Ukrajinou 6. apríla 2016. Referendum bolo zorganizované na podnet euroskeptikov . \" It was triggered by an internet petition begun by Eurosceptic activists that attracted more than 400,000 signatures. The result creates a headache for the Dutch government, as the Dutch parliament approved the EU association agreement with Ukraine last year. \" Minimálny prah úcasti na referende je stanovený na 30 %, referenda sa zúžastnilo 32,2 % obyvatelstva. Väcšina zúcastnených, 61,6 % hlasovalo proti prijatiu dohody, 38,1 % bolo za dohodu. Väcšina hlasujúcich v refererende sa postavilo proti prijatiu dohody, ciže zvítazilo presvedcenie tých, ktorí referendum chceli. Csáky naopak tvrdí, že zvítazili tí, ktorí referendum nechceli, co však nie je pravda.", "analysis_paragraphs": ["Referendum v Holandsku bolo zorganizované na podnet euroskeptikov, ktorí dohodu s Ukrajinou odmietali. V referende prevládli hlasy ludí, ktorí dohodu odmietali, teda vyhrala strana, ktorá referendum chcela. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V Holandsku sa konalo referendum o prijatí Asociacnej dohody EÚ s Ukrajinou 6. apríla 2016. Referendum bolo zorganizované na podnet euroskeptikov . \" It was triggered by an internet petition begun by Eurosceptic activists that attracted more than 400,000 signatures. The result creates a headache for the Dutch government, as the Dutch parliament approved the EU association agreement with Ukraine last year. \" Minimálny prah úcasti na referende je stanovený na 30 %, referenda sa zúžastnilo 32,2 % obyvatelstva. Väcšina zúcastnených, 61,6 % hlasovalo proti prijatiu dohody, 38,1 % bolo za dohodu. Väcšina hlasujúcich v refererende sa postavilo proti prijatiu dohody, ciže zvítazilo presvedcenie tých, ktorí referendum chceli. Csáky naopak tvrdí, že zvítazili tí, ktorí referendum nechceli, co však nie je pravda."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Asociacnej dohody", "euroskeptikov", "záväzný"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-35976086", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35976086", "http://www.reuters.com/article/us-netherlands-eu-idUSKCN0X40MD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:33.610814+00:00"}
{"id": "vr38737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38737", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Komisia (Európska komisia pozn.) ináč aj spochybňuje tu už výšku dlhu napríklad na rok 2012, tam už je odchýlka 1,5%.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia ( .pdf ) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska ( .pdf ) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia ( .pdf ) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska ( .pdf ) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/recommendations_2011/swp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:47.940638+00:00"}
{"id": "vr36616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36616", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Polícia k tým faktom, polícia niekedy v lete zistila, že drogový gang má záujem do Turecka vyviesť veľké množstvo anhydridu na výrobu heroínu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správa SITA z 30. decembra 2010: \"Slovenská polícia zachytila už na jeseň informáciu, že nadnárodná zločinecká skupina chce dostať cez naše územie ukradnutý drogový prekurzor do Turecka, odkiaľ sa mal späť vrátiť heroín.\" Prezident policajného zboru Spišiak hovoril konkrétne o septembri. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa SITA z 30. decembra 2010: \"Slovenská polícia zachytila už na jeseň informáciu, že nadnárodná zločinecká skupina chce dostať cez naše územie ukradnutý drogový prekurzor do Turecka, odkiaľ sa mal späť vrátiť heroín.\" Prezident policajného zboru Spišiak hovoril konkrétne o septembri. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "hovoril"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/krimi-v-sr/majitel-kamiona-zazaluje-slovensko-za/276117-clanok.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/168243_fiasko-policajnej-akcie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:37.244642+00:00"}
{"id": "vr35955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35955", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz opakujem, my sme zachránili Špecializovaný trestný súd. Zaviedli sme zákon o preukazovaní pôvodu majetku.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ficove prisvojovanie si zásluh za Špecializovaný trestný súd aj za zákon o preukazovaní pôvodu majetku môžeme označiť za zavádzajúce. Nebyť opozície, neexistoval by totiž ani jeden z týchto inštitútov.", "analysis_paragraphs": ["Ficove prisvojovanie si zásluh za Špecializovaný trestný súd aj za zákon o preukazovaní pôvodu majetku môžeme označiť za zavádzajúce. Nebyť opozície, neexistoval by totiž ani jeden z týchto inštitútov."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:18.862034+00:00"}
{"id": "vr29744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29744", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento projekt (Eastring, pozn.) ani nie je taký drahý, stoji niečo viacej ako 1 miliardu eur. My sa ho pokúšame do projektov ktoré budú financované aj z pohľadu Európskej komisie. Zatiaľ to nebolo odmietnuté.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kapitálové výdavky na prvú fázu Eastringu sú odhadované na 1140 - 1 520 miliónov, teda 1,1 až 1,5 miliárd v prvej fáze, čo predstavuje približne dvadsatinu ceny Southstreamu. Oficiálna stránka projektu ďalej uvádza, že \" projekt sa snaží získať status spoločného záujmu, (...) čím sa bude môcť uchádzať o financovanie z EÚ .\" Podľa dostupných informácií sa tento projekt skutočne v súčasnej dobe snaží získať spomínaný status spoločného záujmu (Project of common interest, CPI) s podporou vlád Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska, a o veci v dobe overovania výroku ešte nebolo rozhodnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kapitálové výdavky na prvú fázu Eastringu sú odhadované na 1140 - 1 520 miliónov, teda 1,1 až 1,5 miliárd v prvej fáze, čo predstavuje približne dvadsatinu ceny Southstreamu. Oficiálna stránka projektu ďalej uvádza, že \" projekt sa snaží získať status spoločného záujmu, (...) čím sa bude môcť uchádzať o financovanie z EÚ .\" Podľa dostupných informácií sa tento projekt skutočne v súčasnej dobe snaží získať spomínaný status spoločného záujmu (Project of common interest, CPI) s podporou vlád Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska, a o veci v dobe overovania výroku ešte nebolo rozhodnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["odhadované", "Oficiálna stránka", "dostupných", "získalo"], "url": ["http://www.eastring.eu/page.php?page=financial-sources", "http://www.eastring.eu/page.php?page=financial-sources", "http://www.bne.eu/content/story/slovakia-wins-support-eastring-gas-pipeline", "http://www.eustream.sk/en_transmission-system/en_pl-sk-interconnector/en_project-of-common-interest-pci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:04.600230+00:00"}
{"id": "vr17454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17454", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...bolo to (Pochod Postavme sa za slušné Slovensko, pozn.) najväčšie zhromaždenie od Nežnej revolúcie (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zhromaždenia s názvom \"Za slušné Slovensko\" 9. marca 2018 sa v Bratislave zúčastnilo približne 50 tisíc ľudí na základe odhadov viacerých médií. Po celom Slovensku sa zhromaždení pod tým istým názvom zúčastnilo vyše 100 tisíc ľudí. Hospodárske noviny spomínajú až viac ako 110-tisíc účastníkov na celom Slovensku a v zahraničí. TASR označilo zhromaždenie za najväčšiu demonštráciu v ére samostatnosti. To mnohonásobne predčilo predošlé politicky motivované demonštrácie, či už protesty Gorila , v prípade ktorého počet účastníkov SME odhadovalo na 1000. Protestov Bašternák sa počet účastníkov odhadovalo v tisíckach, počas leta 2016 už len v stovkách. Ak sa ale pozrieme na zhromaždenia ktoré neboli politicky motivované, najväčším z nich bol národný pochod za život. V roku 2015 v Bratislave ho podľa organizátorov zúčastnilo 70 až 85 tisíc ľudí a v roku 2013 sa toho istého podujatia zúčastnilo podľa odhadov tiež okolo 80 tisíc ľudí. Podľa odhadov sa počas Nežnej revolúcii zúčastnilo protestov v uliciach Bratislavy okolo 80 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zhromaždenia s názvom \"Za slušné Slovensko\" 9. marca 2018 sa v Bratislave zúčastnilo približne 50 tisíc ľudí na základe odhadov viacerých médií. Po celom Slovensku sa zhromaždení pod tým istým názvom zúčastnilo vyše 100 tisíc ľudí. Hospodárske noviny spomínajú až viac ako 110-tisíc účastníkov na celom Slovensku a v zahraničí. TASR označilo zhromaždenie za najväčšiu demonštráciu v ére samostatnosti. To mnohonásobne predčilo predošlé politicky motivované demonštrácie, či už protesty Gorila , v prípade ktorého počet účastníkov SME odhadovalo na 1000. Protestov Bašternák sa počet účastníkov odhadovalo v tisíckach, počas leta 2016 už len v stovkách. Ak sa ale pozrieme na zhromaždenia ktoré neboli politicky motivované, najväčším z nich bol národný pochod za život. V roku 2015 v Bratislave ho podľa organizátorov zúčastnilo 70 až 85 tisíc ľudí a v roku 2013 sa toho istého podujatia zúčastnilo podľa odhadov tiež okolo 80 tisíc ľudí. Podľa odhadov sa počas Nežnej revolúcii zúčastnilo protestov v uliciach Bratislavy okolo 80 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo", "zúčastnilo", "spomínajú", "označilo", "Gorila", "odhadovalo", "zúčastnilo", "zúčastnilo"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/461569-slovensko-caka-mozno-klucovy-den-politickej-krizy/", "https://www.aktuality.sk/clanok/571169/online-protesty-po-vrazde-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej/", "https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/tema/215-najvacsia-demostracia-od-padu-komunizmu-co-postavilo-slovakov-na-nohy", "http://www.teraz.sk/slovensko/za-slusne-slovensko-ako-prvi-pochodov/312882-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/6245083/kolko-ludi-vlastne-protestovalo-proti-gorile.html", "https://dennikn.sk/516520/protesty-pred-bonaparte-budu-pokracovat-az-do-septembra/", "https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/", "https://dennikn.sk/516520/protesty-pred-bonaparte-budu-pokracovat-az-do-septembra/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:12.980429+00:00"}
{"id": "vr38956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38956", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Pán Sulík pokiaľ mal výhrady, nenavštívil jedného predsedu parlamentu z členských krajín v Európe, v eurozóne. Nepresviedčal nikoho, nerobil žiadne aktivity, aby získal na svoju stranu aj našich partnerov v eurozóne (ohľadom neschválenia eurovalu pozn.).", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na oficiálnej web stránke SaS a ani v iných zdrojoch sme nenašli žiadne informácie o tom, že by predseda Sulík oficiálne alebo inak rokoval, či prezentoval svoje názory voči eurovalu. Na druhej strane, svoj postoj v zahraničí neustále prezentuje mediálnou cestou.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnej web stránke SaS a ani v iných zdrojoch sme nenašli žiadne informácie o tom, že by predseda Sulík oficiálne alebo inak rokoval, či prezentoval svoje názory voči eurovalu. Na druhej strane, svoj postoj v zahraničí neustále prezentuje mediálnou cestou."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["18.septembra", "Strana SaS:"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-v-eu/clanek.phtml?id=1242578", "http://www.strana-sas.sk/r.-sulik-v-nemeckej-talkshow-anne-will/403"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:54.303065+00:00"}
{"id": "vr36462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36462", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...Máme veľmi vysokú mieru nezamestnanosti, prehĺbili sa nám regionálne rozdiely, v krajine narastá riziko chudoby detí,...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR pokiaľ ide o deti (0-17), porovnanie rokov 2005 až 2008 (novšie dáta neexistujú).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR pokiaľ ide o deti (0-17), porovnanie rokov 2005 až 2008 (novšie dáta neexistujú)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20165"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:27.063509+00:00"}
{"id": "vr33695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33695", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pri všetkej úcte pán Hudacký a s pokorou vám vravím, že som nepočul opatrenia ani teraz od vás, ani samozrejme za ten posledný rok, ktoré by mohli dať na hromadu 2,7 miliardy eur na rok 2013.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výroky o tom, že opozícia nepredložila návrhy na šetrenie sme už niekoľkokrát overovali. Napríklad 3.2.2013 sme upozornili na fakt, že opozícia hneď niekoľko opatrení predložila. Ako informuje TASR , už len KDH predložilo vláde SR návrhy opatrení v piatich oblastiach (napríklad opatrenia na zefektívnenie výberu daní, optimalizácia v oblasti rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, obmedzenie sociálnych dávok pre bohatých, zefektívnenie nákupov tovarov a služieb ministerstvami a štátnou správou). Fakt, že tieto opatrenia by do štátneho rozpočtu priniesli 1,7 miliardy €.Ďalej SDKÚ predložila návrh konsolidačných opatrení v objeme 50 mil. €, strana SaS pripravila legislatívny návrh, zaoberajúci sa dávkami v hmotnej núdzi a zameraný proti ich zneužívaniu, i návrh na zníženie poštu poslancov NR SR. Ľudovít Kaník z SDKU zase navrhoval zdaniť všetky bezhotovostné transakciesadzbou 0,1 %. Výber z tejto dane by podľa Kaníka mohol dosiahnuť až 1,5 mld. eur. Spolu už len týchto pár opatrení očakáva priniesť do rozpočtu viac ako 2,7 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Výroky o tom, že opozícia nepredložila návrhy na šetrenie sme už niekoľkokrát overovali. Napríklad 3.2.2013 sme upozornili na fakt, že opozícia hneď niekoľko opatrení predložila. Ako informuje TASR , už len KDH predložilo vláde SR návrhy opatrení v piatich oblastiach (napríklad opatrenia na zefektívnenie výberu daní, optimalizácia v oblasti rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, obmedzenie sociálnych dávok pre bohatých, zefektívnenie nákupov tovarov a služieb ministerstvami a štátnou správou). Fakt, že tieto opatrenia by do štátneho rozpočtu priniesli 1,7 miliardy €.Ďalej SDKÚ predložila návrh konsolidačných opatrení v objeme 50 mil. €, strana SaS pripravila legislatívny návrh, zaoberajúci sa dávkami v hmotnej núdzi a zameraný proti ich zneužívaniu, i návrh na zníženie poštu poslancov NR SR. Ľudovít Kaník z SDKU zase navrhoval zdaniť všetky bezhotovostné transakciesadzbou 0,1 %. Výber z tejto dane by podľa Kaníka mohol dosiahnuť až 1,5 mld. eur. Spolu už len týchto pár opatrení očakáva priniesť do rozpočtu viac ako 2,7 miliardy eur."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["3.2.2013", "TASR", "SDKÚ", "SaS", "návrh", "navrhoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.teraz.sk/ekonomika/j-figel-opatreniami-ktore-navrhujem/11023-clanok.html?stock=GOOG", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-chce-zuzit-davky-v-hmotnej-nudz/10706-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174426-navrh-sas-nepresiel-pocet-poslancov-v-parlamente-sa-neznizi/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253237-opozicia-tvrdo-kritizovala-rozpocet-novotny-viac-ako-hodinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:07.862999+00:00"}
{"id": "vr32236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32236", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "V prípade sestier a došlo k navýšeniu platov už od 1. 4. priemerne je to u sestier v našich nemocniciach okolo 18 % a následne sme takisto na základe dohody a rozhodnutia rozhodcovského súdu ešte o 8 % museli navýšiť platy ostatných zdravotníckych pracovníkov.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Platy zdravotných sestier boli zvýšené na základe zákona č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý nadobudol účinnosť 1.apríla 2012. Tento zákon zvýšil minimálne platy sestier a pôrodných asistentiek na úroveň od 640 do 928 eur. Taktiež vďaka tomuto zákonu získali možnosť dostať príplatok za výkon špecializovaných pracovných činností vo výške 66 eur a za výkon certifikovaných činností vo výške 33 eur. Nepodarilo sa nám však zistiť či platy zdravotných sestier od 1.apríla 2012 narástli v štátnych nemocniciach o v priemere o 18%.", "analysis_paragraphs": ["Platy zdravotných sestier boli zvýšené na základe zákona č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý nadobudol účinnosť 1.apríla 2012. Tento zákon zvýšil minimálne platy sestier a pôrodných asistentiek na úroveň od 640 do 928 eur. Taktiež vďaka tomuto zákonu získali možnosť dostať príplatok za výkon špecializovaných pracovných činností vo výške 66 eur a za výkon certifikovaných činností vo výške 33 eur. Nepodarilo sa nám však zistiť či platy zdravotných sestier od 1.apríla 2012 narástli v štátnych nemocniciach o v priemere o 18%."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["62/2012", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3888", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/mzdy-zamestnancov-fakultnych-nemocnic/516103-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/mzdy-zamestnancov-fakultnych-nemocnic/516103-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:23.987925+00:00"}
{"id": "vr35496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35496", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "On (Matovič, pozn.) nikdy nemusel použiť tento svoj preukaz poslanca Národnej rady. Mohol použiť občiansky preukaz, zaplatiť a podobne.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O trestnom a disciplinárnom konaní sa pojednáva v Ústave a ďalej v Priestupkovom zákone (zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb.) : \"Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.\" Každopádne, ako to popísal poslanec Dostál , pokutu zaplatiť môžu, ak chcú.", "analysis_paragraphs": ["O trestnom a disciplinárnom konaní sa pojednáva v Ústave a ďalej v Priestupkovom zákone (zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb.) : \"Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.\" Každopádne, ako to popísal poslanec Dostál , pokutu zaplatiť môžu, ak chcú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Priestupkovom zákone (zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb.)", "popísal poslanec Dostál"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=10653&FileName=90-z372&Rocnik=1990&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://dostal.blog.sme.sk/c/234796/Ako-poslanec-Dostal-pokutu-dostal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:41.302981+00:00"}
{"id": "vr31095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31095", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ale je aj iná alternatíva možno. Že by Slovensko neschválilo tie peniaze a nič by sa nestalo, pretože teraz stačí už len 85 % kvázi hlasov, ktoré sú vyjadrené váhou jednotlivých krajín. Súhlas Slovenska už nie je potrebný.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Vyhlásenia hláv štátov Európskej Únie z 9. decembra 2011, ktoré komunikuje novú fiškálnu dohodu, ktorá sa stáva súčasťou tzv. trvalého eurovalu \"zmluva (o vzniku trvalého eurovalu - pozn.) nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju ratifikujú členské štáty, ktorých spoločný podiel na kapitálových záväzkoch predstavuje 90 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Vyhlásenia hláv štátov Európskej Únie z 9. decembra 2011, ktoré komunikuje novú fiškálnu dohodu, ktorá sa stáva súčasťou tzv. trvalého eurovalu \"zmluva (o vzniku trvalého eurovalu - pozn.) nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju ratifikujú členské štáty, ktorých spoločný podiel na kapitálových záväzkoch predstavuje 90 %."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenia", "Podiel"], "url": ["http://consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/126681.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53734980-pravica-sa-hada-pre-euroval"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:34.165303+00:00"}
{"id": "vr34750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34750", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A čo je veľmi tragické je, že opäť na posledný deň, kedy sa majú podávať prihlášky, alebo nominácie do parlamentu, je zvolaná koaličná rada. Táto vláda naozaj má jeden zásadný problém, že akákoľvek trochu závažnejšia vec dôležitá pre Slovensko, znamená jej zásadnú nedohodu. Takýmto spôsbom sa jednoducho štát viesť nedá. Lebo prídu ešte omnoho závažnejšie problémy.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "posledným dňom predkladania návrhov na generálneho prokurátora bol pondelok, kedy sa zišla koaličná rada. Že sa tak stane bolo známe už vo štvrtok , uvažovalo sa ešte aj o stretnutí v sobotu alebo nedeľu.", "analysis_paragraphs": ["posledným dňom predkladania návrhov na generálneho prokurátora bol pondelok, kedy sa zišla koaličná rada. Že sa tak stane bolo známe už vo štvrtok , uvažovalo sa ešte aj o stretnutí v sobotu alebo nedeľu."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["bolo známe už vo štvrtok"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/176490/koalicna-rada-o-prokuratorovi-az-v-pondelok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:07.682789+00:00"}
{"id": "vr15727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15727", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Práve v druhom kole vždy bola nižšia účasť (ako v prvom kole volieb do VÚC, pozn.).", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že nižšia volebná účasť v druhom kole volieb do VÚC je veľmi častým javom, avšak vrámci všetkých doterajších volieb do VÚC existujú štyri výnimky, kedy bola táto účasť vyššia ako v prvom kole. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že nižšia volebná účasť v druhom kole volieb do VÚC je veľmi častým javom, avšak vrámci všetkých doterajších volieb do VÚC existujú štyri výnimky, kedy bola táto účasť vyššia ako v prvom kole. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Jána Podmanického", "Nitrianskom", "", "Trnavskom", "", "po prvom kole"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/247/jan-podmanicky/?", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/trnavsky-kraj/#p2", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298848-volebne-miestnosti-zavreli-vysledky-regionalnych-volieb-sledujeme-online/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298848-volebne-miestnosti-zavreli-vysledky-regionalnych-volieb-sledujeme-online/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:26.122526+00:00"}
{"id": "vr16985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16985", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ak evidovaný nezamestnaný, ktorý získa dohodu, nepredloží tú dohodu deň predtým, ak ona ňu začne pracovať, napríklad preto, lebo sa spíše tá dohoda až ráno pri nástupe do zamestnania, ak ju nepredloží deň dopredu na úrade práce, tak je to dôvod, aby ho z úradu práce nemilosrdne na polroka vyradili...", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o službách zamestnanosti, platná od 1. mája 2017 sprísnila okrem iného aj zamestnávania tzv. \"dohodárov\" evidovaných na úrade práce. Podľa novely \" uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila \". V prípade , ak uchádzač evidovaný na úrade práce poruší túto podmienku, môže ho úrad práce sankčne vyradiť z evidencie na 6 mesiacov. Výrok Mihála hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o službách zamestnanosti, platná od 1. mája 2017 sprísnila okrem iného aj zamestnávania tzv. \"dohodárov\" evidovaných na úrade práce. Podľa novely \" uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila \". V prípade , ak uchádzač evidovaný na úrade práce poruší túto podmienku, môže ho úrad práce sankčne vyradiť z evidencie na 6 mesiacov. Výrok Mihála hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "sprísnila", "novely", "prípade", "odôvodnil", "ÚPSVaR", "vyradiť", "definuje"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20171001", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3297/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/zamestnavanie-na-dohodu-1-5-2017.xhtml", "http://www.upsvar.sk/obcan/zmena-v-evidencii-uoz-od-1.5.2017-novela-zakona-o-sluzbach-zamestnanosti/zarobkova-cinnost-uoz.html?page_id=701273", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3297/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/zamestnavanie-na-dohodu-1-5-2017.xhtml", "https://www.etrend.sk/financie/nezamestnani-pozor-od-maja-sa-sprisnuje-praca-na-dohodu-3.html", "http://www.upsvar.sk/obcan/zmena-v-evidencii-uoz-od-1.5.2017-novela-zakona-o-sluzbach-zamestnanosti/zarobkova-cinnost-uoz.html?page_id=701273", "https://www.istp.sk/clanok/12890/postup-pri-vyradeni-z-evidencie-uchadzacov-o-zamestnanie", "http://www.upsvar.sk/sl/oddelenie-sluzieb-pre-obcana-1/zoznam-sluzieb/vyradenie-z-evidencie-uchadzacov-o-zamestnanie.html?page_id=537895"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:43.489906+00:00"}
{"id": "vr35375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35375", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Figeľ: To, čo tu bolo, nebola sociálna politika. To boli záujmy niektorých zabaľované do obálky alebo krabičky pod názvom sociálna politika. Napríklad sociálne podniky, za ktoré teraz štát musí vracať Bruselu veľké peniaze.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako Sme citovalo Radičovú : \" Slovensko je povinné vrátiť všetky neoprávnené výdavky, ktoré boli zistené na základe misií ,\" konštatovala počas Hodiny otázok v parlamente premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).“ „ Druhým problémom boli pilotné sociálne podniky, pre ktoré musí SR do únie vrátiť 2,75 milióna eur. S podnikmi bola zazmluvnená suma 23 milióny eur, z toho 11,2 bolo vyplatených prostredníctvom zálohových platieb zo štátnej kasy. Z tohto objemu predložili podniky iba na 3,2 milióna eur účtovné doklady .“ Rovnakú správu priniesli i Hospodárske noviny .", "analysis_paragraphs": ["Ako Sme citovalo Radičovú : \" Slovensko je povinné vrátiť všetky neoprávnené výdavky, ktoré boli zistené na základe misií ,\" konštatovala počas Hodiny otázok v parlamente premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).“ „ Druhým problémom boli pilotné sociálne podniky, pre ktoré musí SR do únie vrátiť 2,75 milióna eur. S podnikmi bola zazmluvnená suma 23 milióny eur, z toho 11,2 bolo vyplatených prostredníctvom zálohových platieb zo štátnej kasy. Z tohto objemu predložili podniky iba na 3,2 milióna eur účtovné doklady .“ Rovnakú správu priniesli i Hospodárske noviny ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme citovalo Radičovú", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5593847/radicova-unii-musime-vratit-viac-ako-13-milionov-eur.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-47116500-za-chyby-ficovej-vlady-vratime-bruselu-13-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:48.969649+00:00"}
{"id": "vr15700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15700", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude vo väčšej miere využívať danosti regiónov, zvyšovať potravinovú bezpečnosť a podiel slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna Slovenská národná strana počas roka predložila zákon týkajúci sa potravinovej bezpečnosti - zákon o ochrane pôdy. Zákon o pôde sa bude prerokovávať v roku 2017, môžeme ale hodnotiť, že v oblasti potravinovej bezpečnosti vláda zaznamenala aktivitu.", "analysis_paragraphs": ["Vládna Slovenská národná strana počas roka predložila zákon týkajúci sa potravinovej bezpečnosti - zákon o ochrane pôdy. Zákon o pôde sa bude prerokovávať v roku 2017, môžeme ale hodnotiť, že v oblasti potravinovej bezpečnosti vláda zaznamenala aktivitu."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "schválil", "kritizované", "hlasovaní", "376/2016", "TA3", "Návrh na zákon", "špekulatívnym nákupom", "pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417775-potravinari-biju-na-poplach-slovenskych-potravin-v-obchodoch-ubudlo/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6056", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/412370-parlament-schvalil-novelu-zakona-o-potravinach/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38013", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/376/20170101", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2197", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6167", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sns-chceme-zabranit-spekulativnemu/233764-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/419155-ustavny-zakon-sprisnujuci-ochranu-pody-je-v-2-citani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:17.456718+00:00"}
{"id": "vr36955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36955", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nikdy náš zákon (tlačový, pozn.) nebol predmetom rokovania Európskej komisie.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR z dna 11. apríla 2008: \"'Európska komisia nebude nijako komentovat slovenský tlacový zákon, pretože táto otázka nespadá do jej kompetencií.' Uviedol to dnes jeden z hovorcov EK Martin Selmayr.\" Tvrdí, že táto otázka sa rieši na národnej úrovni a EK do toho nebude zasahovat.", "analysis_paragraphs": ["TASR z dna 11. apríla 2008: \"'Európska komisia nebude nijako komentovat slovenský tlacový zákon, pretože táto otázka nespadá do jej kompetencií.' Uviedol to dnes jeden z hovorcov EK Martin Selmayr.\" Tvrdí, že táto otázka sa rieši na národnej úrovni a EK do toho nebude zasahovat."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://strategie.hnonline.sk/sk/sedy/spravy/media/ek-odmieta-komentovat-slovensky-tlacovy-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:08.381589+00:00"}
{"id": "vr15803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15803", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak berieme do úvahy údaje za rok 2016, oproti stavu z roku 2015, tak počet dlhodobo nezamestnaných naozaj výrazne klesol. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny počet dlhodobo nezamestnaných v decembri roku 2015 bol 172 908. Najnovšie údaje na stránke Ústredia sú vedené k decembru 2016, kde sa uvádza že počet dlhodobo nezamestnaných v tomto mesiaci bol 137 322. Môžeme teda konštatovať, že za minulý rok klesol počet dlhodobo nezamestnaných o 35 586 osôb.", "analysis_paragraphs": ["Ak berieme do úvahy údaje za rok 2016, oproti stavu z roku 2015, tak počet dlhodobo nezamestnaných naozaj výrazne klesol. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny počet dlhodobo nezamestnaných v decembri roku 2015 bol 172 908. Najnovšie údaje na stránke Ústredia sú vedené k decembru 2016, kde sa uvádza že počet dlhodobo nezamestnaných v tomto mesiaci bol 137 322. Môžeme teda konštatovať, že za minulý rok klesol počet dlhodobo nezamestnaných o 35 586 osôb."], "analysis_date": "2017-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=41&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:10.134322+00:00"}
{"id": "vr15174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15174", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...v tých prioritách, ktoré máme, ktoré si Slovensko dalo, že chce presadzovať, (...) Máme tam prehlbovanie hospodárskej a menovej únie.(...)  My máme v prioritách (...) zriadenie európskej prokuratúry.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika bude v súlade so svojou tradične pro-európskou a pro-integračnou politikou presadzovať iniciatívy v oblasti prehlbovania HMÚ, vrátane užšej ekonomickej a fiškálnej koordinácie. Špeciálne sa Slovenská republika plánuje zamerať na dobudovanie fiškálnych kapacít na absorpciu asymetrických šokov,v podobe spoločnej schémy v nezamestnanosti, a symetrických šokov, v podobe anti-cyklického investičného nástroja na základe Európskeho fondu pre strategické investície, ktoré by mali prispieť k ekonomickej, sociálnej a politickej stabilite v eurozóne ako aj v EÚ. \"\n\nMedzi priority je zaradené aj vytvorenie pozície európskeho prokurátora (v časti Spravodlivosť): \"hodláme sa sústrediť na pokrok v oblasti procesných práv v trestnom konaní, ako aj v boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie, vrátane presadzovania návrhu na zriadenie Úradu európskeho prokurátora.\"", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika bude v súlade so svojou tradične pro-európskou a pro-integračnou politikou presadzovať iniciatívy v oblasti prehlbovania HMÚ, vrátane užšej ekonomickej a fiškálnej koordinácie. Špeciálne sa Slovenská republika plánuje zamerať na dobudovanie fiškálnych kapacít na absorpciu asymetrických šokov,v podobe spoločnej schémy v nezamestnanosti, a symetrických šokov, v podobe anti-cyklického investičného nástroja na základe Európskeho fondu pre strategické investície, ktoré by mali prispieť k ekonomickej, sociálnej a politickej stabilite v eurozóne ako aj v EÚ. \"", "Medzi priority je zaradené aj vytvorenie pozície európskeho prokurátora (v časti Spravodlivosť): \"hodláme sa sústrediť na pokrok v oblasti procesných práv v trestnom konaní, ako aj v boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie, vrátane presadzovania návrhu na zriadenie Úradu európskeho prokurátora.\""], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["februári 2016", "Program rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/384559-ministri-budu-rokovat-o-vychodiskach-predsednictva-sr-v-rade-eu/", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-188747?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:30.783448+00:00"}
{"id": "vr34931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34931", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Veď tam vkuse mu tam niekto chýbal. Jednoducho mne ľudia chýbať nebudú v parlamente.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľná zostáva druhá časť výroku v koľko percentách prípadov sa tak stalo, keďže nedokážeme overiť nakoľko boli absencie ďalších poslancov za P. Pašku odôvodnené a či naozaj „mu tam niekto vkuse chýbal“.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľná zostáva druhá časť výroku v koľko percentách prípadov sa tak stalo, keďže nedokážeme overiť nakoľko boli absencie ďalších poslancov za P. Pašku odôvodnené a či naozaj „mu tam niekto vkuse chýbal“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:34.577075+00:00"}
{"id": "42785", "numeric_id": 42785, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42785", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ustanovenie dôchodkového stropu je vlastne (...) téma, ktorú Smer priniesol do Národnej rady Slovenskej republiky.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany SMER-SD Robert Fico otvoril tému ustanovenia dôchodkového stropu na svojej tlačovej konferencii zo 4. mája 2018. Výhodnosť tohto kroku a jeho návrh v podobe ústavného zákona podľa Fica prerokovali poslanci jeho strany s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom financií či Sociálnou poisťovňou. Prvýkrát bývalý premiér možnosť zastropovania dôchodkového veku pripustil už v roku 2017. Už vtedy sa vyjadril , že sa jedná o legitímnu tému, o ktorej sa je ochotný baviť aj s opozíciou. Návrh na zastropovanie dôchodkového veku predložili do NR SR poslanci strany SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda Fico na zmienenej tlačovej konferencii hovoril o troch možných variantoch ustanovenia dôchodkového stropu. Prvý variant predstavoval maximálny vek odchodu do dôchodku 65 rokov pre mužov aj ženy. Druhý variant bol 64 rokov, čo však odmietli odborári. Tretí variant bol 65 rokov pre mužov a 63 rokov pre ženy. Na konečný vek mal vplývať napríklad počet detí vychovaných matkou. „ Pre mňa je dôležité zastropovať vek ,“ povedal Fico. Diskusia o vekovom strope odchodu do dôchodku však nebola novinkou ani v čase Ficovej tlačovej konferencie. Túto eventualitu predostrel hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je takisto v gescii strany SMER-SD, už v roku 2016. Hovorca ministerstva priznal, že v hre bola otázka tzv. preddôchodku. Na jar 2018 bola spísaná aj petícia občanov, ktorý žiadali zastropovanie dôchodku. Za občanov odovzdalo túto petíciu OZ KOVO.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany SMER-SD Robert Fico otvoril tému ustanovenia dôchodkového stropu na svojej tlačovej konferencii zo 4. mája 2018. Výhodnosť tohto kroku a jeho návrh v podobe ústavného zákona podľa Fica prerokovali poslanci jeho strany s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom financií či Sociálnou poisťovňou. Prvýkrát bývalý premiér možnosť zastropovania dôchodkového veku pripustil už v roku 2017. Už vtedy sa vyjadril , že sa jedná o legitímnu tému, o ktorej sa je ochotný baviť aj s opozíciou. Návrh na zastropovanie dôchodkového veku predložili do NR SR poslanci strany SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda Fico na zmienenej tlačovej konferencii hovoril o troch možných variantoch ustanovenia dôchodkového stropu. Prvý variant predstavoval maximálny vek odchodu do dôchodku 65 rokov pre mužov aj ženy. Druhý variant bol 64 rokov, čo však odmietli odborári. Tretí variant bol 65 rokov pre mužov a 63 rokov pre ženy. Na konečný vek mal vplývať napríklad počet detí vychovaných matkou. „ Pre mňa je dôležité zastropovať vek ,“ povedal Fico. Diskusia o vekovom strope odchodu do dôchodku však nebola novinkou ani v čase Ficovej tlačovej konferencie. Túto eventualitu predostrel hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je takisto v gescii strany SMER-SD, už v roku 2016. Hovorca ministerstva priznal, že v hre bola otázka tzv. preddôchodku. Na jar 2018 bola spísaná aj petícia občanov, ktorý žiadali zastropovanie dôchodku. Za občanov odovzdalo túto petíciu OZ KOVO."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "vyjadril", "predložili", "predostrel", "jar 2018"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1114278/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20672673/fico-naznacil-ze-sa-odchod-do-dochodku-nebude-posuvat-donekonecna.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6849", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/404328-dochodkovy-strop-bude-musiet-mat-aj-slovensko/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/462149-poslanci-vzali-na-vedomie-ze-ludia-chcu-strop-veku-odchodu-do-penzie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:39.739146+00:00"}
{"id": "vr33758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33758", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "[Podmienky na - pozn.] skrátené legislatívne konanie absolútne neboli dodržané, ani jedna podmienka nebola tam splnená na to, aby sme mohli skrátiť lehoty.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovací poriadok NR SR (str. 40., .pdf) ustanovuje určité podmienky pre využitie inštitútu skráteného legislatívneho konania. \"Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo k ohrozeniu bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody , národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.\"", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok NR SR (str. 40., .pdf) ustanovuje určité podmienky pre využitie inštitútu skráteného legislatívneho konania. \"Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo k ohrozeniu bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody , národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.\""], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=499"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:01.211079+00:00"}
{"id": "vr37142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37142", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...existuje zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorá zakazuje dvojité štátne občianstvo...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluva č. 37/1961 Z. z. platná od roku 1961 medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva (ktorá je aj súčasťou slovenského právneho poriadku), rieši otázku zamedzenia dvojitého občianstva. Na základe tohto dohovoru si občania s občianstvom SR a MR môžu dobrovoľne vybrať, ktoré občianstvo si ponechajú. V podstate táto zmluva teda znemožňuje dvojité občianstvo. \"Dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva Prezident Československej socialistickej republiky a Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky, majúc na zreteli, že sa vyskytuje určitý počet osôb, ktoré obe zmluvné strany podľa svojho zákonodarstva považujú za svojich občanov, vedení prianím, aby prípady dvojakého štátneho občianstva sa odstránili tým spôsobom, že si dotknuté osoby zvolia štátne občianstvo jednej z oboch zmluvných strán na základe dobrovoľnosti, rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor.\"", "analysis_paragraphs": ["Zmluva č. 37/1961 Z. z. platná od roku 1961 medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva (ktorá je aj súčasťou slovenského právneho poriadku), rieši otázku zamedzenia dvojitého občianstva. Na základe tohto dohovoru si občania s občianstvom SR a MR môžu dobrovoľne vybrať, ktoré občianstvo si ponechajú. V podstate táto zmluva teda znemožňuje dvojité občianstvo. \"Dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva Prezident Československej socialistickej republiky a Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky, majúc na zreteli, že sa vyskytuje určitý počet osôb, ktoré obe zmluvné strany podľa svojho zákonodarstva považujú za svojich občanov, vedení prianím, aby prípady dvojakého štátneho občianstva sa odstránili tým spôsobom, že si dotknuté osoby zvolia štátne občianstvo jednej z oboch zmluvných strán na základe dobrovoľnosti, rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Zmluva"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_BDFA0F8449A80739C125763500337369_SK&CSTATE=MADARSKO&TV=Y&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_VSETKYZMLUVY-DWMCEA-7XEM76=7&MENU=medzinarodne_zmluvy-vsetky_zmluvy&TG=BlankMaster&URL=/LDM/contractmzv.nsf/(vw_ByID)/ID_E3D73CB6A110705CC1256ED800508526"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:19.782483+00:00"}
{"id": "vr28047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28047", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme nedokázali zmobilizovať voličov pre rekordne nízkej účasti pri voľbách do európskeho parlamentu, kde nám chýbalo nejakých 2-tisíc hlasov, aby sme získali piaty mandát.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že Smeru-SD chýbalo približne 2 000 hlasov pre zisk ďalšieho mandátu. Chýbalo mu približne 3 500 hlasov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Metóda prerozdeľovania mandátov vo voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej: EP) sa v roku 2014 riadila § 34 Zákona č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu. Výsledky prepočtu podľa § 34 sú zverejnené na stránke Štatistického úradu SR. K problematike je dostupný aj blog Vladimíra Dančišina, ktorý sa osobitne zameriava na volebné paradoxy v týchto voľbách, hoci tie sa nami skúmaného problému priamo netýkajú. Podľa Roberta Fica by 2 000 hlasov odovzdaných pre stranu Smer-SD znamenalo zisk jedného mandátu navyše. Predpokladáme, že týchto 2 000 hlasov by pochádzalo od voličov, ktorí by sa k urnám dostavili nad rámec skutočného počtu zúčastnených voličov, a nie od voličov iných strán, ktorí by sa z neznámeho dôvodu rozhodli voliť Smer-SD. V tom prípade by sa celkový počet platných hlasov odovzdaných pre strany, ktoré by prekročili kvórum (tie by boli rovnaké, ako v skutočnosti), rovnalo skutočným 439 522 + 2 000 = 441 522. Tzv. republikové volebné číslo, rozhodujúce pre pridelenie mandátov, by sa rovnalo 441 522 : 14 = 31 537. Výsledky pre jednotlivé strany (so zohľadnením + 2 000 hlasov pre Smer-SD) by boli nasledovné:\n\nSMER-SD\n\n4,35\n\nNOVA-KDS-OKS\n\n1,21\n\nKDH\n\n2,35\n\nMOST-HÍD\n\n1,03\n\nOĽANO\n\n1,33\n\nSAS\n\n1,19\n\nSDKÚ-DS\n\n1,38\n\nSMK\n\n1,16", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že Smeru-SD chýbalo približne 2 000 hlasov pre zisk ďalšieho mandátu. Chýbalo mu približne 3 500 hlasov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Metóda prerozdeľovania mandátov vo voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej: EP) sa v roku 2014 riadila § 34 Zákona č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu. Výsledky prepočtu podľa § 34 sú zverejnené na stránke Štatistického úradu SR. K problematike je dostupný aj blog Vladimíra Dančišina, ktorý sa osobitne zameriava na volebné paradoxy v týchto voľbách, hoci tie sa nami skúmaného problému priamo netýkajú. Podľa Roberta Fica by 2 000 hlasov odovzdaných pre stranu Smer-SD znamenalo zisk jedného mandátu navyše. Predpokladáme, že týchto 2 000 hlasov by pochádzalo od voličov, ktorí by sa k urnám dostavili nad rámec skutočného počtu zúčastnených voličov, a nie od voličov iných strán, ktorí by sa z neznámeho dôvodu rozhodli voliť Smer-SD. V tom prípade by sa celkový počet platných hlasov odovzdaných pre strany, ktoré by prekročili kvórum (tie by boli rovnaké, ako v skutočnosti), rovnalo skutočným 439 522 + 2 000 = 441 522. Tzv. republikové volebné číslo, rozhodujúce pre pridelenie mandátov, by sa rovnalo 441 522 : 14 = 31 537. Výsledky pre jednotlivé strany (so zohľadnením + 2 000 hlasov pre Smer-SD) by boli nasledovné:", "SMER-SD", "4,35", "NOVA-KDS-OKS", "1,21", "KDH", "2,35", "MOST-HÍD", "1,03", "OĽANO", "1,33", "SAS", "1,19", "SDKÚ-DS", "1,38", "SMK", "1,16"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "zverejnené", "blog", "skutočným"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://ep2014.statistics.sk/EP-dv/Tabulka4_sk.html", "http://dancisin.blog.sme.sk/c/357444/ako-volici-smeru-pomohli-sdku.html", "http://ep2014.statistics.sk/EP-dv/Tabulka4_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:07.195254+00:00"}
{"id": "vr32562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32562", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vo Švédsku sú dane z dividend 30 %. U nás nula. Vo Švédsku je daň z príjmov pre fyzické osoby základná medzi 30 a 60 %. U nás je to 19 a 25. Vo Švédsku sú okrem daní z príjmov právnických osôb ešte takzvané regionálne dane, kde platíte regiónom. Švédsko má 50% mieru prerozdeľovania a my niečo cez 30 %.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír uvádza presné čísla v prípade Švédska aj Slovenska a jeho výrok je teda pravdivý.\n\nPodľa materiálu Ministerstva zahraničných vecí (. pdf ) je vo Švédsku u zahraničných akcionárov daň z príjmu z dividend vo výške 30 %, ale môže byť znížená. Okrem toho platia medzinárodné dohody o zamedzení dvojitého zdaňovania. Pokiaľ ide o daň z príjmov pre fyzické osoby, jej maximálna výška je 57,77%, pri čom municipálna daň je v priemere 31,56 %. Je tiež pravda, že vo Švédsku platíte aj regionálne dane.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír uvádza presné čísla v prípade Švédska aj Slovenska a jeho výrok je teda pravdivý.", "Podľa materiálu Ministerstva zahraničných vecí (. pdf ) je vo Švédsku u zahraničných akcionárov daň z príjmu z dividend vo výške 30 %, ale môže byť znížená. Okrem toho platia medzinárodné dohody o zamedzení dvojitého zdaňovania. Pokiaľ ide o daň z príjmov pre fyzické osoby, jej maximálna výška je 57,77%, pri čom municipálna daň je v priemere 31,56 %. Je tiež pravda, že vo Švédsku platíte aj regionálne dane."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Daň z príjmu vyzických osôb", "činila"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_7F383279C72DDCFBC125783B004B2448_SK/$File/120112_EIT_Svedsko.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21584", "http://www.iness.sk/stranka/7570-Prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu-eTrend.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:18.968742+00:00"}
{"id": "50068", "numeric_id": 50068, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50068", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Za prvý štvrťrok tohto roka sa odovzdalo, ja to tu mám presne, sa odovzdalo 3100, bytov najmenej za 9 rokov.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sa v prvom štvrťroku 2025 skolaudovalo 3100 bytov, čo je o takmer 1000 bytov menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. V porovnaní s priemerom predchádzajúcich desiatich prvých štvrťrokov ide o pokles o 25 % ( video , 00:00:18). Zároveň ide o najnižší počet dokončených bytov od roku 2017. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sa v prvom štvrťroku 2025 skolaudovalo 3100 bytov, čo je o takmer 1000 bytov menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. V porovnaní s priemerom predchádzajúcich desiatich prvých štvrťrokov ide o pokles o 25 % ( video , 00:00:18). Zároveň ide o najnižší počet dokončených bytov od roku 2017. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["video", "najnižší"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=xM7dkPK5N0Q", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/041001c4-1a61-40fe-a73b-7a21f2938e01/!ut/p/z1/tZLBcoIwEIafpQePmWwAAY_RqYBFp6ARyaUTLQhFASWD9e0bOr30oNhDc0kys_-_u98u5niDeSnafC9kXpXioP4xN98Cy7PHY0IBxr4O3uxluXAnU81hQxz9DrAX4TN4K_rqhDODgDHE_BH9xKGuYfkAtu8MwaMuC0eBrgPVv_U0CIKlv16Ds9am4OnEgQVjys380cONQ6FPv8Yc810pa5nhuNo2IkNNgfIyRaKQA1CP6nxUNNoyQU19Fu11AG2TyELdoDoEsjMQESZBBqQJEpa-RZbQSKqNdDsB0tnXu_wdxw9FR328-f1uoy5fD9A-D36X2crEsSrSulkksXDU5skFs7JDd8DLPzJwAc_61kbtpXaeT-Z75Sxk1g2swpuH7JU0_zidOFVzr0qZfEq8-Y_B10fG2NHWr6gI7csqzQ6tT-nT0xco4snu/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Bol%20to%20najni%C5%BE%C5%A1%C3%AD%20%C5%A1tvr%C5%A5ro%C4%8Dn%C3%BD%20po%C4%8Det%20dokon%C4%8Den%C3%BDch%20bytov%20od%20roku%202017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:12.470359+00:00"}
{"id": "vr36972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36972", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "A ja považujem, na Slovensku máme asi 150 tisíc držiteľov zbrojných preukazov. Absolútna väčšina z nich sú normálni, bežní, slušní ľudia, ktorí majú zbraň kvôli osobnej ochrane alebo kvôli poľovníctvu.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku je podľa Tasr.sk citujúcej Občianske združenie vlastníkov strelných zbraní Legis telum približne 150 000 držiteľov zbrojných preukazov, registrovaných zbraní je približne 250 000.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku je podľa Tasr.sk citujúcej Občianske združenie vlastníkov strelných zbraní Legis telum približne 150 000 držiteľov zbrojných preukazov, registrovaných zbraní je približne 250 000."], "analysis_date": "2011-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Tasr.sk"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100912TBB00272"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:03.838370+00:00"}
{"id": "vr14590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14590", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "1. septembra 1992 som tu hlasoval (Stará budova NR SR) ako jediný z prítomných (Bugár, Danko, Figeľ, Procházka, pozn.) za Ústavu SR…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico naozaj hlasoval za prijatie Ústavy Slovenskej republiky, pričom z prítomných politikov sediacich v relácii TA3, bol premiér jediným, ktorý sa vtedy zúčastnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Fico je zároveň jediným dodnes aktívnym politikom, ktorý hlasoval za oba dokumenty.. Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi, SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi. Podľa prezenčných listín, bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný. Podľa prezenčných listín, bol Robert Fico na schôdzi prítomný. Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádzal, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a Ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny . Denník Pravda v článku z 27. augusta 2012 uvádza: \" Ústava 1. septembra 1992 sa neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci .\" Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico naozaj hlasoval za prijatie Ústavy Slovenskej republiky, pričom z prítomných politikov sediacich v relácii TA3, bol premiér jediným, ktorý sa vtedy zúčastnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Fico je zároveň jediným dodnes aktívnym politikom, ktorý hlasoval za oba dokumenty.. Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi, SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi. Podľa prezenčných listín, bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný. Podľa prezenčných listín, bol Robert Fico na schôdzi prítomný. Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádzal, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a Ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny . Denník Pravda v článku z 27. augusta 2012 uvádza: \" Ústava 1. septembra 1992 sa neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci .\" Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "SME"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html", "http://domov.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/488773-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247808-kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu/#ixzz2GuLi1FyF", "http://domov.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:17.012050+00:00"}
{"id": "vr33278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33278", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Pri najnovšej novele zákona o potravinách Slovensko už prijalo nad rámec, že pokiaľ príde z inej krajiny na územie Slovenskej republiky potravina, tento dovozca je povinný minimálne 24 hodín dopredu nahlásiť tento dovoz na príslušnú regionálnu veterinárnu správu, čím umožní našim kontrolným orgánom, aby začali konať, aby preverili danú potravinu a aby sme mali identifikovaný každý dovoz.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o potravinách skutočne zavádza povinnosť dovozcu nahlásiť potravinu 24 hodín pred príchodom zásielky. Účelom má byť dosiahnutie ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu v Slovenskej republike.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o potravinách skutočne zavádza povinnosť dovozcu nahlásiť potravinu 24 hodín pred príchodom zásielky. Účelom má byť dosiahnutie ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu v Slovenskej republike."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Dôvodová", "schválená", "podpísal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4228", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=279", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31520", "http://ekonomika.sme.sk/c/6716535/prezident-podpisal-novelu-zakona-o-potravinach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:36.653999+00:00"}
{"id": "vr32512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32512", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak ma kritizujete a moju vládu, za spôsob ozdravovania verejných financií, mám legitímne právo vás žiadať o alternatívy. Doteraz ste nepovedali nič.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico naráža asi na svoju júnovú výzvu opzícii, aby predniesla alternatívne spôsoby ozdravovania verejných financií.\n\nAko uvádza TASR opozícia nepredstavila reálnu alternatívu k spôsobu ozdravovania verejných financií v budúcom roku. Hoci najkonštruktívnejšie sa k tejto výzve postavili SDKÚ- DS a Most-Híd ale táto alternatíva by priniesli spolu len 180 miliónov EUR.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico naráža asi na svoju júnovú výzvu opzícii, aby predniesla alternatívne spôsoby ozdravovania verejných financií.", "Ako uvádza TASR opozícia nepredstavila reálnu alternatívu k spôsobu ozdravovania verejných financií v budúcom roku. Hoci najkonštruktívnejšie sa k tejto výzve postavili SDKÚ- DS a Most-Híd ale táto alternatíva by priniesli spolu len 180 miliónov EUR."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/niektore-opozicne-navrhy-na-konsolidaciu-mozu-podla-fica-prejst-pxn-/sk_ekonomika.asp?c=A120614_145333_sk_ekonomika_p01", "http://www.ta3.com/clanok/1000427/fico-o-opozicnych-rieseniach-nemaju-nic-su-to-smiesne-sumy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:49.761908+00:00"}
{"id": "vr16982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16982", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Keď chce niekto v Bardejove začať podnikať, tak vlastne platí 208 eur mesačne, na budúci rok dokonca 215 eur mesačne na povinných odvodoch a to pre človeka, ktorý tam vie zarobiť 600 alebo 700 eur brutto, je obrovský úder pod pás.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál mal vo svojom výroku na mysli odvody, ktoré platia samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) z príjmov zo svojej živnosti. Minimálna suma, ktorú v roku 2017 mohla SZČO zaplatiť za sociálne a zdravotné poistenie, bola 208,16 eur, v roku 2018 sa táto suma zvýši na 215 eur. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý. Systém sociálneho poistenia v SR upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 2 tohto zákona sa za sociálne poistenie považuje \"nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva; dôchodkové poistenie,\" ktoré zahŕňa \"starobné poistenie a invalidné poistenie; \"úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu ... a choroby z povolania; garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu ... a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie; a poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\" Praktickej stránke výpočtu odvodov SZČO v roku 2017 a 2018 sa vo svojich článkoch venovali portály szcoportal.sk a spravodajský portál pravda.sk V článku , venujúcemu sa povinným odvodom za rok 2017, sa uvádza, že vyššie uvedené formy sociálneho poistenia tvoria 33,15 % z príjmu SZČO. Ďalších 14 % tvoria preddavky na zdravotné poistenie. Platenie sociálnych odvodov je limitované minimálnym vymeriavacím základom, ktorý v roku 2017 predstavoval 441,50 eur a sumou 6 181 eur, ktorá je maximálnym vymeriavacím základom. Preddavky na zdravotné poistenie v prípade SZČO takéto obmedzenia nemajú. Spolu má teda SZČO zaplatiť 47,15 % zo svojho príjmu na sociálne odvody a preddavky na zdravotné poistenie. Podľa tejto metodiky by SZČO, na ktorého sa vzťahuje minimálny vymeriavací základ, mal v roku 2017 platiť odvody a preddavky v súhrnnej výške 208,16 eur. Rovnako je pravdivé aj Mihálovo tvrdenie o 215 eurách, ktoré predstavujú minimálnu sumu, ktorú musí SZČO mesačne vynaložiť na povinné odvody v roku 2018. Na tento rok predstavujú minimálne mesačné odvody na sociálne poistenie pre SZČO sumu 151,16 eur a minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie sumu 63,84 eur. Je nutné dodať, že okrem existujú aj ďalšie osobitné kategórie (ktoré sme neposudzovali), ako študent-živnostník alebo absolvent-živnostník, v prípade ktorých platia iné pravidlá pre platenie odvodov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál mal vo svojom výroku na mysli odvody, ktoré platia samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) z príjmov zo svojej živnosti. Minimálna suma, ktorú v roku 2017 mohla SZČO zaplatiť za sociálne a zdravotné poistenie, bola 208,16 eur, v roku 2018 sa táto suma zvýši na 215 eur. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý. Systém sociálneho poistenia v SR upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 2 tohto zákona sa za sociálne poistenie považuje \"nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva; dôchodkové poistenie,\" ktoré zahŕňa \"starobné poistenie a invalidné poistenie; \"úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu ... a choroby z povolania; garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu ... a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie; a poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\" Praktickej stránke výpočtu odvodov SZČO v roku 2017 a 2018 sa vo svojich článkoch venovali portály szcoportal.sk a spravodajský portál pravda.sk V článku , venujúcemu sa povinným odvodom za rok 2017, sa uvádza, že vyššie uvedené formy sociálneho poistenia tvoria 33,15 % z príjmu SZČO. Ďalších 14 % tvoria preddavky na zdravotné poistenie. Platenie sociálnych odvodov je limitované minimálnym vymeriavacím základom, ktorý v roku 2017 predstavoval 441,50 eur a sumou 6 181 eur, ktorá je maximálnym vymeriavacím základom. Preddavky na zdravotné poistenie v prípade SZČO takéto obmedzenia nemajú. Spolu má teda SZČO zaplatiť 47,15 % zo svojho príjmu na sociálne odvody a preddavky na zdravotné poistenie. Podľa tejto metodiky by SZČO, na ktorého sa vzťahuje minimálny vymeriavací základ, mal v roku 2017 platiť odvody a preddavky v súhrnnej výške 208,16 eur. Rovnako je pravdivé aj Mihálovo tvrdenie o 215 eurách, ktoré predstavujú minimálnu sumu, ktorú musí SZČO mesačne vynaložiť na povinné odvody v roku 2018. Na tento rok predstavujú minimálne mesačné odvody na sociálne poistenie pre SZČO sumu 151,16 eur a minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie sumu 63,84 eur. Je nutné dodať, že okrem existujú aj ďalšie osobitné kategórie (ktoré sme neposudzovali), ako študent-živnostník alebo absolvent-živnostník, v prípade ktorých platia iné pravidlá pre platenie odvodov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "článku", "predstavujú", "sumu"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20171030", "http://www.szcoportal.sk/33/odvody-szco-na-socialne-a-zdravotne-poistenie-od-1-1-2017-uniqueiduchxzASYZNYzrwcnt58KRg9onNHrVFWA9mbKTrAPMMA/", "http://www.socpoist.sk/2134-menu/55432s", "https://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/422248-minimalne-odvody-pre-szco-od-januara-stupnu-o-6-8-eura-na-215-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:43.515030+00:00"}
{"id": "vr15114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15114", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dušana Kováčika a Dobroslava Trnku inštalovali do ich funkcií vlády, pri ktorých zohrával významnú úlohu pán Lipšic.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol v období druhého kabinetu Mikuláša Dzurindu, ktorý začal vládnuť v roku 2002. V rámci tohto úradu zastáva funkciu špeciálneho prokurátora Dušan Kováčik , ktorý kontrolu úrad od jeho vzniku (t.j. od roku 2002). V tom čase bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti v kabinete druhej Dzurindovej vlády (2002-2006). V tomto období sa dostal do funkcie aj Trnka. To, akú úlohu z hľadiska významnosti vtedy zohrával Lipšic, nehodnotíme. Podstatným v tomto prípade je či bol naozaj v danej dobe vo vláde. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dobroslav Trnka bol do roku 2004 hlavným vojenským prokurátorom a námestníkom generálneho prokurátora. Od roku 2004 do februára 2011 zastával post generálneho prokurátora. \"Veľmi pochybnú úlohu zohral D. Trnka v kauze bytovky Glance House . Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol v období druhého kabinetu Mikuláša Dzurindu, ktorý začal vládnuť v roku 2002. V rámci tohto úradu zastáva funkciu špeciálneho prokurátora Dušan Kováčik , ktorý kontrolu úrad od jeho vzniku (t.j. od roku 2002). V tom čase bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti v kabinete druhej Dzurindovej vlády (2002-2006). V tomto období sa dostal do funkcie aj Trnka. To, akú úlohu z hľadiska významnosti vtedy zohrával Lipšic, nehodnotíme. Podstatným v tomto prípade je či bol naozaj v danej dobe vo vláde. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dobroslav Trnka bol do roku 2004 hlavným vojenským prokurátorom a námestníkom generálneho prokurátora. Od roku 2004 do februára 2011 zastával post generálneho prokurátora. \"Veľmi pochybnú úlohu zohral D. Trnka v kauze bytovky Glance House . Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Dušan Kováčik", "ministrom spravodlivosti", "Trnka", "Glance House"], "url": ["http://zastavmekorupciu.sk/actors/dusan-kovacik", "http://www.vlada.gov.sk/daniel-lipsic/", "http://zastavmekorupciu.sk/actors/dobroslav-trnka", "http://www.sme.sk/tema/prevod-bytovky-glance-house/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:22.205624+00:00"}
{"id": "vr14258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14258", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "(...) tu ostali po prvej vláde Roberta Fica 8% deficity a HDP išlo o 2,3 % dole (...)", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas prvej vlády Roberta Fica dosiahol v roku 2009 deficit štátneho rozpočtu 8 % HDP a hrubý domáci produkt medziročne klesol o 2,3 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prvá vláda Roberta Fica trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010. Ako vyplýva z údajov , v roku 2009 sa HDP medziročne prepadlo o 2,3 % a deficit štátneho rozpočtu dosiahol 8 %.", "analysis_paragraphs": ["Počas prvej vlády Roberta Fica dosiahol v roku 2009 deficit štátneho rozpočtu 8 % HDP a hrubý domáci produkt medziročne klesol o 2,3 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prvá vláda Roberta Fica trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010. Ako vyplýva z údajov , v roku 2009 sa HDP medziročne prepadlo o 2,3 % a deficit štátneho rozpočtu dosiahol 8 %."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:37.246540+00:00"}
{"id": "vr31457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31457", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zvyšovali sme zdroje na infraštruktúru z 1,3 miliardy eur na 2 miliardy eur, čo je najvyššia historická hodnota.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválený rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja na r. 2012 ráta s bežnými a kapitálovými výdavkami vo výške 2 126 190 949 eur. Ako je možné vidieť v tabuľke, je to zároveň aj najvyššia suma, ktorá bola do tejto oblasti investovaná od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Hoci Iveta Radičová neuvádza presné čísla podľa štátneho rozpočtu, na pravdivosti výroku to nič nemení.", "analysis_paragraphs": ["Schválený rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja na r. 2012 ráta s bežnými a kapitálovými výdavkami vo výške 2 126 190 949 eur. Ako je možné vidieť v tabuľke, je to zároveň aj najvyššia suma, ktorá bola do tejto oblasti investovaná od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Hoci Iveta Radičová neuvádza presné čísla podľa štátneho rozpočtu, na pravdivosti výroku to nič nemení."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja na r. 2012"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=92110"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:56.822232+00:00"}
{"id": "vr35034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35034", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Máme tu ďalšie triky, ktoré boli v rozpočte urobené. Boli zvýšené rodičovské príspevky pred voľbami, minulou vládou.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica v decembri minulého roka schválila zákon o zvýšení rodičovských príspevkov.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica v decembri minulého roka schválila zákon o zvýšení rodičovských príspevkov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "zákon o zvýšení"], "url": ["http://www.upsvar-ke.sk/rodicovsky/RP.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5177723/rodicovsky-prispevok-sa-zvysi-iba-podla-zasluh.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:12.863252+00:00"}
{"id": "vr31490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31490", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Moderátorka: \"Ako bude teda fungovať koalícia a opozícia. Určite si všetci na to spomínate, že návrhy zákonov opozičných neprechádzali ak si spomeniete na nejaký príklad, tak mi ho prosím vás povedzte. Spomeniete si na nejaký návrh zákona, nie pozmeňujúci návrh ale opozičný návrh zákona, ktorý by prišiel?\" P. Hrušovský: \"Zákon poriadkovej imunity.\"", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za prijatie návrhu zákona o priestupkovej imunite, ktorý zrušil priestupkovú imunitu poslancom, sudcom ale aj ďalším verejným činiteľom, hlasovalo 147 prítomných poslancov. Zákon bol týmto 3.februára prijatý naprieč politickým spektrom.", "analysis_paragraphs": ["Za prijatie návrhu zákona o priestupkovej imunite, ktorý zrušil priestupkovú imunitu poslancom, sudcom ale aj ďalším verejným činiteľom, hlasovalo 147 prítomných poslancov. Zákon bol týmto 3.februára prijatý naprieč politickým spektrom."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "pozmeňovacím návrhom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29802", "http://www.ta3.com/clanok/8894/poslanci-schvalili-zakon-o-priestupkovej-imunite.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:11.440502+00:00"}
{"id": "vr16732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16732", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "... robiť výkup pozemkov pod bratislavským obchvatom za 400 miliónov a vykupujeme za cenu stavebných parciel...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o celkovej cene ani o spôsobe nákupu pozemkov pod bratislavským obchvatom Národná diaľničná spoločnosť nezverejnila. Výrok Eduarda Hegera je neoveriteľný.\n\nVýkup pozemkov pre stavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktoré majú tvoriť bratislavský obchvat, má na starosti Národná diaľničná spoločnosť. Na oficiálnych stránkach NDS sú postupne zverejňované jednotlivé kúpne zmluvy, ktoré NDS uzavrela s majiteľmi pozemkov pod plánovaným obchvatom. Zmluvy sú upravené tak, aby chránili týchto bývalých vlastníkov. Zo zmlúv boli podľa Transparency International zámerne vybielené mená aj parcelné čísla pozemkov, takže sa nedá zistiť aký pozemok bol od koho kúpený. Celková cena ani spôsob výkupu pozemkov nie sú oficiálne známe, keďže sa na NDS nevzťahuje povinnosť zverejniť detaily nákupu v centrálnom registri zmlúv. Takúto výnimku majú podľa Denníka N aj zmluvy Slovenskej informačnej služby a strategické zmluvy Ministerstva obrany. Túto skutočnosť by mohla zmeniť novela infozákona , ktorú pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR.\n\nTransparency International Slovensko odhaduje celkovú sumu zaplatenú za pozemky na 400 miliónov eur. Denník N v roku 2015 uviedol, že na výkup pozemkov pod bratislavských obchvatom pôjde približne 370 miliónov eur, neskoršie sa už písalo o vyššej 400 miliónovej sume. Denník Pravda odhadoval celkovú cenu výkupov na 327 253 700 eur. TIS spolu s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (Ineko) už v roku 2016 žiadali o sprístupnenie informácií o kúpe pozemkov. Národná diaľničná spoločnosť vzápätí odmietla zverejnenie týchto zmlúv, jej rozhodnutie podporilo aj ministerstvo dopravy. Na ďalší tlak zo strany TIS a médií odpovedala NDS rozhodnutím dobrovoľne zverejniť zmluvy, v ich dnešnej, vybielenej podobe s odvolaním na ochranu osobných informácií.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o celkovej cene ani o spôsobe nákupu pozemkov pod bratislavským obchvatom Národná diaľničná spoločnosť nezverejnila. Výrok Eduarda Hegera je neoveriteľný.", "Výkup pozemkov pre stavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktoré majú tvoriť bratislavský obchvat, má na starosti Národná diaľničná spoločnosť. Na oficiálnych stránkach NDS sú postupne zverejňované jednotlivé kúpne zmluvy, ktoré NDS uzavrela s majiteľmi pozemkov pod plánovaným obchvatom. Zmluvy sú upravené tak, aby chránili týchto bývalých vlastníkov. Zo zmlúv boli podľa Transparency International zámerne vybielené mená aj parcelné čísla pozemkov, takže sa nedá zistiť aký pozemok bol od koho kúpený. Celková cena ani spôsob výkupu pozemkov nie sú oficiálne známe, keďže sa na NDS nevzťahuje povinnosť zverejniť detaily nákupu v centrálnom registri zmlúv. Takúto výnimku majú podľa Denníka N aj zmluvy Slovenskej informačnej služby a strategické zmluvy Ministerstva obrany. Túto skutočnosť by mohla zmeniť novela infozákona , ktorú pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR.", "Transparency International Slovensko odhaduje celkovú sumu zaplatenú za pozemky na 400 miliónov eur. Denník N v roku 2015 uviedol, že na výkup pozemkov pod bratislavských obchvatom pôjde približne 370 miliónov eur, neskoršie sa už písalo o vyššej 400 miliónovej sume. Denník Pravda odhadoval celkovú cenu výkupov na 327 253 700 eur. TIS spolu s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (Ineko) už v roku 2016 žiadali o sprístupnenie informácií o kúpe pozemkov. Národná diaľničná spoločnosť vzápätí odmietla zverejnenie týchto zmlúv, jej rozhodnutie podporilo aj ministerstvo dopravy. Na ďalší tlak zo strany TIS a médií odpovedala NDS rozhodnutím dobrovoľne zverejniť zmluvy, v ich dnešnej, vybielenej podobe s odvolaním na ochranu osobných informácií."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "Transparency International", "Denníka N", "novela infozákona", "Transparency International", "Denník N", "vyššej", "Pravda", "žiadali", "odmietla", "rozhodnutím"], "url": ["https://www.ndsas.sk/spolocnost/zmluvna-dokumentacia/zmluvy-mpv?agreementmpv_list%5Bconstruction%5D=", "https://transparency.blog.sme.sk/c/445132/z-tapakova-zaraba-viac-ako-minister-no-nemate-pravo-to-vediet.html", "https://dennikn.sk/892723/vykupy-pozemkov-pod-dialnice-v-bratislave-presove-a-kosiciach-koalicia-utaji-aj-po-zitnanskej-novele/?ref=mpmbok", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2248", "https://transparency.blog.sme.sk/c/445132/z-tapakova-zaraba-viac-ako-minister-no-nemate-pravo-to-vediet.html", "https://dennikn.sk/55829/stat-chce-stedro-preplatit-podu-pod-dialnicou-laka-spekulantov/", "https://dennikn.sk/892723/vykupy-pozemkov-pod-dialnice-v-bratislave-presove-a-kosiciach-koalicia-utaji-aj-po-zitnanskej-novele/?ref=mpmbok", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398493-nds-zverejni-zmluvy-o-vykupe-pozemkov-pod-obchvatom/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398493-nds-zverejni-zmluvy-o-vykupe-pozemkov-pod-obchvatom/", "https://dennikn.sk/55829/stat-chce-stedro-preplatit-podu-pod-dialnicou-laka-spekulantov/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398493-nds-zverejni-zmluvy-o-vykupe-pozemkov-pod-obchvatom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:03.300055+00:00"}
{"id": "vr28450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28450", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes boli dve kategórie študentov. V jednom prípade sa to týkalo myslím, že to bolo rozdelené podľa veku. Tak tá vyššia kategória mohla ísť do sumy 159 eur, kedy nemali nejaké problémy s odvodmi. My sme sa rozhodli, že obidve tieto vekové kategórie dáme do jednej kategórie a bude platiť, že pokiaľ má takúto brigádu a neprevyšuje to 200 eur, tak jeho odvod z tohto všetkého bude predstavovať proste demagog alebo teraz, prepáčte, ak nepoviem presné číslo, ale jeho odvod by mal predstavovať 1,05 percenta.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stále aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení platí, že brigádnici boli delení do dvoch kategórii do 68 eur (do 18 rokov) a 159 do (do 26 rokov). Novela zákona o sociálnom poistení účinnosť od 1. januára 2015) stanovuje jednotnú sumu 200 eur. Taktiež platí výška odvodu na úrovni 1,05 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda SR 20. augusta 2014 schválila túto novelu o sociálnom poistení, tá bola prerokovaná a schválená v NR SR 15. októbra 2014. Sociálna poisťovňa uviedla 20. októbra 2014: \"Sociálna poisťovňa upozorňuje žiakov a študentov stredných a vysokých škôl, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov, že sa im od 1. januára 2015 zvýši hranica zárobku, do ktorej nebudú platiť odvody, a to na jednotnú sumu 200 eur . Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú minulý týždeň v stredu schválila Národná rada SR. Po novom tak nebudú existovať dve kategórie študentov , pri ktorých sú stanovené mzdové limity pre neplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Hraničná mesačná suma na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v roku 2014 vo výške 68 eur pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak vo výške 159 eur. Od 1. januára 2015 to bude suma 200 eur pre študentov stredných aj vysokých škôl, mladších aj starších ako 18 rokov veku .\" Tieto informácie uviedol aj Trend Staré znenie časti zákona o odvodoch študentov: Predpis č. 328/2013 Z. z . Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z určenej dohody o brigádnickej práci študentov na rok 2014 § 1 Na rok 2014 sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a zákona takto: a) 68 eur pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, b) 159 eur pre fyzickú osobu neuvedenú v písmene a) . § 2 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 31. októbra 2013.", "analysis_paragraphs": ["V stále aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení platí, že brigádnici boli delení do dvoch kategórii do 68 eur (do 18 rokov) a 159 do (do 26 rokov). Novela zákona o sociálnom poistení účinnosť od 1. januára 2015) stanovuje jednotnú sumu 200 eur. Taktiež platí výška odvodu na úrovni 1,05 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda SR 20. augusta 2014 schválila túto novelu o sociálnom poistení, tá bola prerokovaná a schválená v NR SR 15. októbra 2014. Sociálna poisťovňa uviedla 20. októbra 2014: \"Sociálna poisťovňa upozorňuje žiakov a študentov stredných a vysokých škôl, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov, že sa im od 1. januára 2015 zvýši hranica zárobku, do ktorej nebudú platiť odvody, a to na jednotnú sumu 200 eur . Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú minulý týždeň v stredu schválila Národná rada SR. Po novom tak nebudú existovať dve kategórie študentov , pri ktorých sú stanovené mzdové limity pre neplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Hraničná mesačná suma na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v roku 2014 vo výške 68 eur pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak vo výške 159 eur. Od 1. januára 2015 to bude suma 200 eur pre študentov stredných aj vysokých škôl, mladších aj starších ako 18 rokov veku .\" Tieto informácie uviedol aj Trend Staré znenie časti zákona o odvodoch študentov: Predpis č. 328/2013 Z. z . Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z určenej dohody o brigádnickej práci študentov na rok 2014 § 1 Na rok 2014 sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a zákona takto: a) 68 eur pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, b) 159 eur pre fyzickú osobu neuvedenú v písmene a) . § 2 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 31. októbra 2013."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválená", "uviedla", "Trend", "Predpis č. 328/2013 Z. z", "zamestnávateľ"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23793", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34641", "http://www.najpravo.sk/clanky/studenti-budu-moct-od-1-1-2015-bez-platenia-odvodov-zarobit-na-dohodu-viac.html", "http://financie.etrend.sk/osobne-financie/studenti-z-dohody-do-200-eur-odvody-uz-platit-nebudu.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-328", "http://www.brigada.sk/spravodajstvo/dane-a-odvody-brigadnika-v-roku-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:47.655806+00:00"}
{"id": "vr16988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16988", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...85 tisíc zamestnancov za 10 mesiacov tohto roku na našom trhu práce pribudlo.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje o zamestnanosti eviduje Sociálna poisťovňa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie komunikačný odbor ministerstva práce, aj poisťovňu. Ministerstvo odkazuje na údaje poisťovne, podľa ktorých poisťovňa evidovala 1 871 192 riadnych zamestnancov v januári 2017, v októbri 2017 bolo v evidencii poisťovne 1 953 465 riadnych zamestnancov. Rozdiel je tak 82 271, toľko nových zamestnancov pribudlo. Napriek nepresnosti hodnotíme výrok Richtera ako pravdivý. Pokiaľ sa pozrieme na dáta ohľadne nezamestnanosti, ktoré každý mesiac poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny , od januára 2017 do októbra 2017 sa zmenil počet uchádzačov o zamestnanie pri rovnakom počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva z 235 455 na 167 278, čo je rozdiel viac než 68 tisíc ľudí. Vyradenie z evidencie pritom automaticky neznamená, že dané osoby našli prácu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje o zamestnanosti eviduje Sociálna poisťovňa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie komunikačný odbor ministerstva práce, aj poisťovňu. Ministerstvo odkazuje na údaje poisťovne, podľa ktorých poisťovňa evidovala 1 871 192 riadnych zamestnancov v januári 2017, v októbri 2017 bolo v evidencii poisťovne 1 953 465 riadnych zamestnancov. Rozdiel je tak 82 271, toľko nových zamestnancov pribudlo. Napriek nepresnosti hodnotíme výrok Richtera ako pravdivý. Pokiaľ sa pozrieme na dáta ohľadne nezamestnanosti, ktoré každý mesiac poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny , od januára 2017 do októbra 2017 sa zmenil počet uchádzačov o zamestnanie pri rovnakom počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva z 235 455 na 167 278, čo je rozdiel viac než 68 tisíc ľudí. Vyradenie z evidencie pritom automaticky neznamená, že dané osoby našli prácu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:44.429889+00:00"}
{"id": "vr29747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29747", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak Európska rada ktorá pozostáva z premiérov a prezidentov ako najvýznamnejší orgán povie že pomoc migrantom alebo riešeníe otázky migrantov má byť na dobrovoľnej báze, nemôže prísť EK s návrhom na základe ktorého majú existovať povinné kvóty voči členským štátom. Toto principiálne odmietame.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska rada pozostávajúca z najvyšších predstaviteľov krajín EÚ na svojom mimoriadnom summite v apríli 2015 skutočne schválila stanovisko, v ktorom hovorí o dobrovoľnom princípe rozmiestnenia migrantov v EÚ. Európska komisia potom navrhla povinné kvóty v rozpore so stanoviskom ER. Výrok predsedu vlády preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska rada pozostávajúca z najvyšších predstaviteľov krajín EÚ na svojom mimoriadnom summite v apríli 2015 skutočne schválila stanovisko, v ktorom hovorí o dobrovoľnom princípe rozmiestnenia migrantov v EÚ. Európska komisia potom navrhla povinné kvóty v rozpore so stanoviskom ER. Výrok predsedu vlády preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["dobrovoľnom", "kvóty"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/04/23-special-euco-statement/", "http://aktualne.atlas.sk/prijmeme-na-slovensku-319-imigrantov-europska-komisia-stanovila-kvoty-pre-krajiny-eu/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:05.345151+00:00"}
{"id": "vr16896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16896", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "..kraj nemá priamu kompetenciu získavania investorov v zmysle investičných stimulov alebo iných nástrojov. Toto je úloha štátu, najmä prostredníctvom agentúry SARIO.", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Samosprávne kraje, vrátane Košického, skutočne nemajú v priamej kompetencii získavať investorov pomocou investičných stimulov a iných nástrojov. Túto úlohu v SR plní niekoľko inštitúcií, jednou z nich je aj vo výroku spomínané SARIO. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Samosprávne kraje, vrátane Košického, skutočne nemajú v priamej kompetencii získavať investorov pomocou investičných stimulov a iných nástrojov. Túto úlohu v SR plní niekoľko inštitúcií, jednou z nich je aj vo výroku spomínané SARIO. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "informácií"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/", "http://www.sario.sk/sk/o-nas/kto-sme"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:06.589192+00:00"}
{"id": "vr26129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26129", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "To, čo sme prijali v samosprávnom kraji (v súvislosti so vstupom strategického partnera do nemocníc, pozn.), už som zdôrazňoval, to nebol len konsenzus medzi nami a medzi vedením, ale bol to konsenzus medzi poslancami. Lebo 29 poslancov za to hlasovalo, nula bola proti, takže nikto nebol proti a siedmi sa zdržali ...", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vstup strategického partnera do nemocníc v Dunajskej Strede a v Galante bol skutočne odsúhlasený 29 poslancami Zastupiteľstva TTSK. Možno teda hovoriť o pomerne širokom konsenze. 2. októbra 2013 bolo na 25. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva TTSK prijaté Uznesenie č. 739/2013/25, na základe ktorého bol schválený: \"Zámer vstupu strategického partnera osobitne pre Nemocnicu s poliklinikou Dunajská Streda, a.s. a osobitne pre Nemocnicu s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s., v ktorých je TTSK majoritným akcionárom ...\" Z 38 prítomných hlasovalo za návrh 29 poslancov, proti nebol nikto, zdržali sa siedmi a nehlasovali dvaja poslanci. Podľa výsledkov volieb do VÚC 2009, bolo zloženie Zastupiteľstva TTSK v danom čase nasledovné: strana/koalícia Most-Híd Nová Demokracia SMK KDH, SDKÚ-DS HZD, ĽS-HZDS, SNS, SMER-SD Nezávislí kandidáti počet poslancov 1 1 11 11 10 6 Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vstup strategického partnera do nemocníc v Dunajskej Strede a v Galante bol skutočne odsúhlasený 29 poslancami Zastupiteľstva TTSK. Možno teda hovoriť o pomerne širokom konsenze. 2. októbra 2013 bolo na 25. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva TTSK prijaté Uznesenie č. 739/2013/25, na základe ktorého bol schválený: \"Zámer vstupu strategického partnera osobitne pre Nemocnicu s poliklinikou Dunajská Streda, a.s. a osobitne pre Nemocnicu s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s., v ktorých je TTSK majoritným akcionárom ...\" Z 38 prítomných hlasovalo za návrh 29 poslancov, proti nebol nikto, zdržali sa siedmi a nehlasovali dvaja poslanci. Podľa výsledkov volieb do VÚC 2009, bolo zloženie Zastupiteľstva TTSK v danom čase nasledovné: strana/koalícia Most-Híd Nová Demokracia SMK KDH, SDKÚ-DS HZD, ĽS-HZDS, SNS, SMER-SD Nezávislí kandidáti počet poslancov 1 1 11 11 10 6 Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["25. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva TTSK", "výsledkov"], "url": ["http://www.trnava-vuc.sk/sk/otvorena-samosprava/zastupitelstvo/zasadania", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:12.334558+00:00"}
{"id": "vr14568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14568", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My sme mali problémy, aby sme vôbec mohli ísť do volieb, a pán Marček nám umožnil cez svoju strany SOS dostať až sem.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Borisa Kollára vznikla premenovaním existujúcej mimoparlamentnej strany - Strana občanov Slovenska, ktorej lídrom bol Peter Marček. Tomuto premenovaniu ale predchádzalo premenovanie strany Náš kraj. Po kritike bývalých členov Boris Kollár toto hnutie prenechal bývalým štatutárom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR informovala, že hnutie podnikateľa Borisa Kollára ide do tohtoročných parlamentných volieb pod názvom Sme rodina – Boris Kollár. Avšak vzniku hnutia Sme rodina predchádzal vznik premenovaním zaregistrovanej strany Náš kraj. Kollár sa ale po kritike niektorých členov pôvodnej strany rozhodol o vrátenie strany. Podľa vyjadrenia niektorých členov pôvodnej strany sa zmena udiala netransparentne a v rozpore so stanovami strany Náš kraj. Bývalí členovia strany Náš kraj tvrdili, že dva ohlásené snemy novovytvorenej strany boli podľa nich fiktívne, nakoľko neexistovala prezenčné listiny zúčastnených. Takisto HN informujú, že sa členovia strany Náš kraj o zmene štatutára a názve dozvedeli len z médií. Preto sa predstavitelia hnutia rozhodli vrátiť pôvodným členom Nášho kraja stranu späť a urobiť zmeny. TASR napísala , že Kollárovi ponúkol spoluprácu pán Marček, ktorý bol predsedom strany SOS s jedným registrovaným členom. \"Keďže s tým obe strany súhlasili, bol zvolaný snem, na ktorom Kollára zvolili za predsedu strany a taktiež sa zmenil názov z SOS na Sme rodina - Boris Kollár. S ním pôjde hnutie do volieb. \" Kollár vtedy tvrdil, že po voľbách z tohto názvu jeho meno vypadne. Medzi body predvolebného programu patrí zavedenie 16-percentnej dane pre podnikateľov, 33-percentnej dane pre mobilných operátorov, banky či poisťovne a 50-percentnej pre monopoly. Zároveň chce hnutie zrušiť vyššie územné celky, pretože ich v súčasnosti považuje za zbytočný medzičlánok. Chce presadiť aj zákonnú ochranu pred prepustením zo zamestnania za verejné vyslovenie názoru či zákonnú ochranu pred narúšaním dobrého susedského spolunažívania zo strany neprispôsobivých občanov.", "analysis_paragraphs": ["Strana Borisa Kollára vznikla premenovaním existujúcej mimoparlamentnej strany - Strana občanov Slovenska, ktorej lídrom bol Peter Marček. Tomuto premenovaniu ale predchádzalo premenovanie strany Náš kraj. Po kritike bývalých členov Boris Kollár toto hnutie prenechal bývalým štatutárom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR informovala, že hnutie podnikateľa Borisa Kollára ide do tohtoročných parlamentných volieb pod názvom Sme rodina – Boris Kollár. Avšak vzniku hnutia Sme rodina predchádzal vznik premenovaním zaregistrovanej strany Náš kraj. Kollár sa ale po kritike niektorých členov pôvodnej strany rozhodol o vrátenie strany. Podľa vyjadrenia niektorých členov pôvodnej strany sa zmena udiala netransparentne a v rozpore so stanovami strany Náš kraj. Bývalí členovia strany Náš kraj tvrdili, že dva ohlásené snemy novovytvorenej strany boli podľa nich fiktívne, nakoľko neexistovala prezenčné listiny zúčastnených. Takisto HN informujú, že sa členovia strany Náš kraj o zmene štatutára a názve dozvedeli len z médií. Preto sa predstavitelia hnutia rozhodli vrátiť pôvodným členom Nášho kraja stranu späť a urobiť zmeny. TASR napísala , že Kollárovi ponúkol spoluprácu pán Marček, ktorý bol predsedom strany SOS s jedným registrovaným členom. \"Keďže s tým obe strany súhlasili, bol zvolaný snem, na ktorom Kollára zvolili za predsedu strany a taktiež sa zmenil názov z SOS na Sme rodina - Boris Kollár. S ním pôjde hnutie do volieb. \" Kollár vtedy tvrdil, že po voľbách z tohto názvu jeho meno vypadne. Medzi body predvolebného programu patrí zavedenie 16-percentnej dane pre podnikateľov, 33-percentnej dane pre mobilných operátorov, banky či poisťovne a 50-percentnej pre monopoly. Zároveň chce hnutie zrušiť vyššie územné celky, pretože ich v súčasnosti považuje za zbytočný medzičlánok. Chce presadiť aj zákonnú ochranu pred prepustením zo zamestnania za verejné vyslovenie názoru či zákonnú ochranu pred narúšaním dobrého susedského spolunažívania zo strany neprispôsobivých občanov."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["hnutie", "premenovaním", "vrátiť", "napísala", "body"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/zmeny-nazvu-sme-rodina-boris-kollar/168716-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/577110-boris-kollar-ma-prvy-problem-jeho-premenovanie-strany-skonci-na-sude", "http://www.teraz.sk/slovensko/zmeny-nazvu-sme-rodina-boris-kollar/168716-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/zmeny-nazvu-sme-rodina-boris-kollar/168716-clanok.html", "http://www.hnutiesmerodina.sk/volebny-program.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:21.933884+00:00"}
{"id": "vr26307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26307", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Nemusel by ich platiť kraj, ale kraj môže a v zmysle zákona takú kompetenciu má, pri združení niekoľkých obcí, ktorých spája spoločný problém, im na túto potrebu poskytnúť časť zo svojho rozpočtu. (hovorí o zriadení obecnej polície, pozn.)", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že sú citované znenia zákonov vágne, je možné o ne oprieť argumentáciu za účelom prerozdeľovania prostriedkov rozpočtu vyššieho územného celku v zmysle zákona tak, ako uvádza Marian Kotleba. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že sú citované znenia zákonov vágne, je možné o ne oprieť argumentáciu za účelom prerozdeľovania prostriedkov rozpočtu vyššieho územného celku v zmysle zákona tak, ako uvádza Marian Kotleba. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 302/2001 Z.z.", "Zákon č. 583/2004 Z. z."], "url": ["http://www.minv.sk/?zakon-c-302-2001-z-z-o-samosprave-vyssich-uzemnych-celkov", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rozpoctovych-pravidlach-uzemnej-samospravy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:31.617098+00:00"}
{"id": "vr16298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16298", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Pán Mičev, ktorý nevie viesť ani len Múzeum Slovenského národného povstania, pretože dvakrát po sebe skončilo to múzeum so stratou 1 milión eur a štát ho musel dofinancovávať", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stanislav Mičev je k andidátom na župana Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), je generálnym riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania. Túto funkciu zastáva od roku 2006. Milan Uhrík nešpecifikuje, na ktoré obdobie myslí, keď hovorí o hospodárení múzea so stratou vo výške milión eur. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 83) malo múzeum stratu 203 tisíc eur v roku 2016. Namiesto výročnej spávy na rok 2015 je dostupný dokument o plnení kontraktu (.pdf) , kde informácie o strate nie sú uvedené. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 65) na rok 2014 bolo hospodárenie múzea stratové, rok uzavreli s účtovnou stratou 1 530 206 eur. Ku dňu 31. decembra 2013 malo múzeum účtovnú stratu vo výške 21 674 eur ( .pdf , s. 56). Vzhľadom k chýbajúcim informáciam a nešpecifikovanému časovému obdobiu hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Múzeum patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, na každý rok tak má ministerstvo a múzeum uzavretý kontrakt s plánom aktivít a financovania (podrobný zoznam naplánovaných činností je vo výročnej správe). Celkové náklady na rok 2016 boli naplánované na 1 236 861 eur, pričom reálne náklady dosiahli 2 979 638 eur, pričom počas roka došlo k navýšeniu k príspevku zo štátneho rozpočtu na 2 831 238 eur. Pôvodný rozpočet bol počas roka desaťkrát upravený, väčsinou išlo o navýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Najviac výdavkov išlo na projekt digitalizácie múzea. (Zdroj: V ýročná správa na rok 2016 , .pdf) V roku 2014 bolo pôvodne plánovaných 1 076 455 eur z rozpočtu ministerstva, pomocou deviatich rozpočtových opatrení sa táto suma počas roka 2014 navýšila na 1 765 395 eur. Táto suma pritom zahŕňa aj prostriedky, ktoré mali byť použité na rôze projekty múzea. Podľa výročnej správy tak \" Múzeum SNP dosiahlo k 31. 12. 2014 účtovnú stratu vo výške 1 530 206 eur. Záporný hospodárky výsledok spôsobil hlavne časový nesúlad medzi zaúčtovaním dodávateľských faktúr a ich úhradou za realizované projekty. Múzeum SNP pri platbách za projekty financované z EU fondov používa spôsob predfinancovania, t.j. prijaté a zaúčtované faktúry, teda vzniknuté náklady uhrádza až po pridelení finančných zdrojov, čo spôsobuje z časového hľadiska niekoľkotýždňový až niekoľkomesačný sklz od zaúčtovania faktúr až po ich úhradu, čo spôsobuje a ovplyvňuje vznik záporného hospodárskeho výsledku. \" (Zdroj. Výročna správa 2014 , .pdf) Na rok 2013 bol naplánovaný rozpočet nvo výške 1 076 455 eur, do konca roka 2013 sa navýšil na 1 222 929 eur, strata bola vo výške 21 674 eur. Podľa výročných správ múzea dostupných na stránke MK SR bolo hospodárenie múzea v rokoch 2007-2012 nevyrovnané. V roku 2012 vznikol v hospodárení múzea účtovný zisk vo výške 2 599 146,79 eur. Múzeum hospodáril ziskovo aj v roku 2011, kedy bol účtovný zisk vo výške 56 742,00 eur. Podobne to bolo aj v roku 2010, kedy bol účtovný zisk vo výške 96 280,11eur. Múzeum SNP dosiahlo na konci roku 2009 účtovnú stratu vo výške 153 268,00 eur, na konci roku 2008 bolo hospodárenie opäť stratové, strata bola v hodnote 3 809 tis. Sk. Rok 2007 uzavrelo múzeum so stratou 10 535 tis. Sk", "analysis_paragraphs": ["Stanislav Mičev je k andidátom na župana Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), je generálnym riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania. Túto funkciu zastáva od roku 2006. Milan Uhrík nešpecifikuje, na ktoré obdobie myslí, keď hovorí o hospodárení múzea so stratou vo výške milión eur. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 83) malo múzeum stratu 203 tisíc eur v roku 2016. Namiesto výročnej spávy na rok 2015 je dostupný dokument o plnení kontraktu (.pdf) , kde informácie o strate nie sú uvedené. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 65) na rok 2014 bolo hospodárenie múzea stratové, rok uzavreli s účtovnou stratou 1 530 206 eur. Ku dňu 31. decembra 2013 malo múzeum účtovnú stratu vo výške 21 674 eur ( .pdf , s. 56). Vzhľadom k chýbajúcim informáciam a nešpecifikovanému časovému obdobiu hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Múzeum patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, na každý rok tak má ministerstvo a múzeum uzavretý kontrakt s plánom aktivít a financovania (podrobný zoznam naplánovaných činností je vo výročnej správe). Celkové náklady na rok 2016 boli naplánované na 1 236 861 eur, pričom reálne náklady dosiahli 2 979 638 eur, pričom počas roka došlo k navýšeniu k príspevku zo štátneho rozpočtu na 2 831 238 eur. Pôvodný rozpočet bol počas roka desaťkrát upravený, väčsinou išlo o navýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Najviac výdavkov išlo na projekt digitalizácie múzea. (Zdroj: V ýročná správa na rok 2016 , .pdf) V roku 2014 bolo pôvodne plánovaných 1 076 455 eur z rozpočtu ministerstva, pomocou deviatich rozpočtových opatrení sa táto suma počas roka 2014 navýšila na 1 765 395 eur. Táto suma pritom zahŕňa aj prostriedky, ktoré mali byť použité na rôze projekty múzea. Podľa výročnej správy tak \" Múzeum SNP dosiahlo k 31. 12. 2014 účtovnú stratu vo výške 1 530 206 eur. Záporný hospodárky výsledok spôsobil hlavne časový nesúlad medzi zaúčtovaním dodávateľských faktúr a ich úhradou za realizované projekty. Múzeum SNP pri platbách za projekty financované z EU fondov používa spôsob predfinancovania, t.j. prijaté a zaúčtované faktúry, teda vzniknuté náklady uhrádza až po pridelení finančných zdrojov, čo spôsobuje z časového hľadiska niekoľkotýždňový až niekoľkomesačný sklz od zaúčtovania faktúr až po ich úhradu, čo spôsobuje a ovplyvňuje vznik záporného hospodárskeho výsledku. \" (Zdroj. Výročna správa 2014 , .pdf) Na rok 2013 bol naplánovaný rozpočet nvo výške 1 076 455 eur, do konca roka 2013 sa navýšil na 1 222 929 eur, strata bola vo výške 21 674 eur. Podľa výročných správ múzea dostupných na stránke MK SR bolo hospodárenie múzea v rokoch 2007-2012 nevyrovnané. V roku 2012 vznikol v hospodárení múzea účtovný zisk vo výške 2 599 146,79 eur. Múzeum hospodáril ziskovo aj v roku 2011, kedy bol účtovný zisk vo výške 56 742,00 eur. Podobne to bolo aj v roku 2010, kedy bol účtovný zisk vo výške 96 280,11eur. Múzeum SNP dosiahlo na konci roku 2009 účtovnú stratu vo výške 153 268,00 eur, na konci roku 2008 bolo hospodárenie opäť stratové, strata bola v hodnote 3 809 tis. Sk. Rok 2007 uzavrelo múzeum so stratou 10 535 tis. Sk"], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["andidátom", "generálnym riaditeľom", "výročnej správy", "plnení kontraktu (.pdf)", "výročnej správy", ".pdf", "ýročná správa na rok 2016", "Výročna správa 2014", "MK SR"], "url": ["https://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-dalsi-obciansky-kandidat-zupana-stanislav-micev-za-novy-zivot-kraj/", "http://www.muzeumsnp.sk/informacie/", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/6594/MSNP_SPRAVA_2016_FINAL", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/6003/Kontrakt_2015_plnenie_MSNP", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/5438/VS_2014_MSNP", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/4730/VS_2013_MSNP", "http://www.muzeumsnp.sk/engine/wp-content/uploads/2014/09/Vyrocna_sprava_2016.pdf", "http://www.muzeumsnp.sk/engine/wp-content/uploads/2014/09/VS_2014_MSNP.pdf", "http://www.culture.gov.sk/organizacie-ministerstva/vyrocne-spravy/vyrocne-spravy-organizacii-v-zriadovatelskej-posobnosti-mk-sr-239.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:03.268387+00:00"}
{"id": "vr37209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37209", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Áno, ale je povolené aj používanie iných jazykov, ale nie na úrovniach, ktoré vytvárajú integritu.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po schválení novely zákona o štátnom jazyku sa bude môcť v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo terajšia právna úprava neumožňuje.Tlmočenie do štátneho jazyka má zabezpečiť obec. Používanie národných jazykov býva zväčša determinované percentuálnym zastúpením príslušných národnostných menšín. V našom prípade ide teda o 20 % hranicu. Národný jazyk je záväzný v tých obciach, kde príslušná národnostná menšina nedosahuje aspoň 20 %. Otázne je ako Paška chápe úrovne, ktoré vytvárajú integritu.", "analysis_paragraphs": ["Po schválení novely zákona o štátnom jazyku sa bude môcť v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo terajšia právna úprava neumožňuje.Tlmočenie do štátneho jazyka má zabezpečiť obec. Používanie národných jazykov býva zväčša determinované percentuálnym zastúpením príslušných národnostných menšín. V našom prípade ide teda o 20 % hranicu. Národný jazyk je záväzný v tých obciach, kde príslušná národnostná menšina nedosahuje aspoň 20 %. Otázne je ako Paška chápe úrovne, ktoré vytvárajú integritu."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona o štátnom jazyku"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/716623/jazykova-novela-je-schvalena-rozpravky-v-cestine-skoncili"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:38.582165+00:00"}
{"id": "46483", "numeric_id": 46483, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46483", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Mali na to málo času, ale ja sa pýtam, keď 28. 9., to je v septembri už spustili obstarávanie na testy, tzn., že už túto myšlienku vláda musela preberať v hlave minimálne týždeň, možno 2 týždne. A vtedy to máme 6 týždňov do dnešného spustenia tejto operácie a myslím si, že keď nás kritizovali, že za 3 týždne sme nespravili nejaký pandemický plán ešte s vtedajším premiérom Petrom Pellegrinim, tak tu sa spúšťala akcia, o ktorej sa vedelo minimálne 6 týždňov.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členovia vlády mali informáciu o zámere premiéra plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus najneskôr v druhej polovici septembra. 17. októbra premiér informoval, že v tom čase už tri týždne testovanie pripravovali. Bez ohľadu na to, kedy organizáciu (v teréne) schválila vláda, o samotnom zámere jej členovia vedeli cca šesť týždňov pred štartom a niektoré zložky štátu sa na ňu pripravovali už koncom septembra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Časová os Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” Materiál z rokovania vlády z 23. septembra hovorí o potrebe zabezpečenia 500-tisíc testov v rámci doplnenia zásob. 28. septembra Správa štátnych hmotných rezerv vyhlásila priame rokovacie konanie na dodanie skríningových testov z dôvodu mimoriadnej udalosti. V návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou podkladov, je uvedený požadovaný počet 500-tisíc.\n\nSpráve štátnych hmotných rezerv pre Demagóg.SK uviedla, že „ 9. októbra bola doručená požiadavka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zabezpečenie antigénových testov, formou listu.\" Úrad tak odpovedal na otázku, kedy dostal požiadavku na zabezpečenie 13 miliónov rýchlotestov (ktoré neskôr použil na plošné testovanie).", "analysis_paragraphs": ["Členovia vlády mali informáciu o zámere premiéra plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus najneskôr v druhej polovici septembra. 17. októbra premiér informoval, že v tom čase už tri týždne testovanie pripravovali. Bez ohľadu na to, kedy organizáciu (v teréne) schválila vláda, o samotnom zámere jej členovia vedeli cca šesť týždňov pred štartom a niektoré zložky štátu sa na ňu pripravovali už koncom septembra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Časová os Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” Materiál z rokovania vlády z 23. septembra hovorí o potrebe zabezpečenia 500-tisíc testov v rámci doplnenia zásob. 28. septembra Správa štátnych hmotných rezerv vyhlásila priame rokovacie konanie na dodanie skríningových testov z dôvodu mimoriadnej udalosti. V návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou podkladov, je uvedený požadovaný počet 500-tisíc.", "Správe štátnych hmotných rezerv pre Demagóg.SK uviedla, že „ 9. októbra bola doručená požiadavka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zabezpečenie antigénových testov, formou listu.\" Úrad tak odpovedal na otázku, kedy dostal požiadavku na zabezpečenie 13 miliónov rýchlotestov (ktoré neskôr použil na plošné testovanie)."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["DenníkaN", "uviedlo", "hovorí", "vyhlásila", "priniesli", "potvrdil", "povedal", "uzavrela", "uzavrela", "mala", "uzavrela", "vysvetľujú", "priniesli", "potvrdil", "povedal", "uviedol", "rokoval", "Nevedela", "schválila", "je", "dozvedel", "začala", "Muselo", "odsúhlasil", "prebehlo", "kritizoval"], "url": ["https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25276/1", "https://www.reserves.gov.sk/index.php/2020/09/28/zakazka-na-predmet-skriningove-testy-na-diagnostiku-ochorenia-covid-19/", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://crz.gov.sk/data/att/2448151.pdf", "https://crz.gov.sk/data/att/2448156.pdf", "https://crz.gov.sk/zmluva/5021873/", "https://crz.gov.sk/data/att/2448154.pdf", "https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/466805?page=1&limit=20&sort=datumZverejnenia&sort-dir=DESC&ext=0&cisloOznamenia=&text=&year=0&dzOd=&dzDo=&cvestnik=&doznamenia=-1&dzakazky=-1&dpostupu=-1&mdodania=&kcpv=&opb=&szfeu=&flimit=-1&nobstaravatel=&nzakazky=", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566002-matovic-chysta-tlacovku-s-cim-sa-chce-priznat/", "https://slovensko.hnonline.sk/2231324-chystame-najvacsiu-operaciu-v-historii-slovenska-oznamil-matovic-pretestuju-vsetkych-obyvatelov", "https://domov.sme.sk/c/22511960/matovic-v-bruseli-rokoval-s-kancelarkou-merkelovou-o-rozpocte-eu-a-pandemii.html", "https://domov.sme.sk/c/22512738/caputova-vopred-nevedela-o-plane-plosneho-testovania.html", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25396/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25396/1", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://www.ta3.com/clanok/1195464/celoplosne-testovanie-je-schvalene-nastala-vsak-jedna-zmena.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/heger-zatial-nevieme-kolko-stalo-pr/505372-clanok.html", "https://dennikn.sk/1977554/pandemicky-plan-statu-ukazuje-pat-faz-zvladnutia-pandemie-aj-to-ako-moze-vyzerat-kolaps/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:57.373073+00:00"}
{"id": "vr15776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15776", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zároveň dôrazne podporí zabezpečenie ochrany zraniteľných odberateľov vrátane riešenia energetickej chudoby.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Energetická chudoba je v poslednom čase nielen na Slovensku často skloňovaný fenomén. Napriek rastúcemu významu tejto problematiky, však reálnych činov veľa nebolo. Problematiku mala riešiť koncepcia boja proti energetickej chudobe, ktorý predstavilo ÚRSO v decembri minulého roka a v pripomienkovom konaní bol do 3. januára roku 2017. Koncepcia bola kritizovaná verejnosťou, opozíciou, ale aj niektorými ministerstvami, jej prijatie navyše zatienila kauza cien energií, v ktorej niektoré domácnosti na strednom a východnom Slovensku dostali neprimerane vysoký účet za elektrinu. Sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Energetická chudoba je v poslednom čase nielen na Slovensku často skloňovaný fenomén. Napriek rastúcemu významu tejto problematiky, však reálnych činov veľa nebolo. Problematiku mala riešiť koncepcia boja proti energetickej chudobe, ktorý predstavilo ÚRSO v decembri minulého roka a v pripomienkovom konaní bol do 3. januára roku 2017. Koncepcia bola kritizovaná verejnosťou, opozíciou, ale aj niektorými ministerstvami, jej prijatie navyše zatienila kauza cien energií, v ktorej niektoré domácnosti na strednom a východnom Slovensku dostali neprimerane vysoký účet za elektrinu. Sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", ".pdf", "Podľa", "dokument", "štúdiu", "prieskumu"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/?q=node/458&language=sk", "https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/Selecting%20Indicators%20to%20Measure%20Energy%20Poverty.pdf", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/kolko-energeticky-chudobnych-je-na-slovensku/20241/", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/Energeticka-chudoba-a-zranitelni-odberatelia-vEU_2016.pdf", "https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/INSIGHT_E_Energy%20Poverty%20-%20Main%20Report_FINAL.pdf", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/kolko-energeticky-chudobnych-je-na-slovensku/20241/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:06.153190+00:00"}
{"id": "vr37362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37362", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Rast (HDP pozn.), ktorý sa žiaľ začína spomaľovať.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak hovoríme o medziročných rastoch, môžeme v súčasnosti porovnať len rok 2009 a 2010, kedy došlo k poklesu rastu HDP. Na ďalšie roky sú dostupné prognózy, ktoré na rok 2011 odhadujú ďalšie spomaľovanie, avšak v rokoch 2012-13 má dôjsť k zvýšeniu tempa rastu HDP.\n\nPodľa makroekonomických prognóz , ktoré pre ministerstvo financií SR vypracováva Výbor pre makroekonomické prognózy , zložený z ôsmich nezávislých inštitúcií (ING Bank, Tatra banka, SLSP, INFOSTAT, VÚB, SAV, NBS, ČSOB), je vývoj reálneho rastu (HDP, pozn.) na Slovensku nasledovný:\n\nRok 2009: - 4,8 %\n\nRok 2010: 4,1 %\n\nPrognózy na ďalšie roky:\n\nRok 2011: 3,4 %\n\nRok 2012: 4,8 %\n\nRok 2013: 4,8 %", "analysis_paragraphs": ["Ak hovoríme o medziročných rastoch, môžeme v súčasnosti porovnať len rok 2009 a 2010, kedy došlo k poklesu rastu HDP. Na ďalšie roky sú dostupné prognózy, ktoré na rok 2011 odhadujú ďalšie spomaľovanie, avšak v rokoch 2012-13 má dôjsť k zvýšeniu tempa rastu HDP.", "Podľa makroekonomických prognóz , ktoré pre ministerstvo financií SR vypracováva Výbor pre makroekonomické prognózy , zložený z ôsmich nezávislých inštitúcií (ING Bank, Tatra banka, SLSP, INFOSTAT, VÚB, SAV, NBS, ČSOB), je vývoj reálneho rastu (HDP, pozn.) na Slovensku nasledovný:", "Rok 2009: - 4,8 %", "Rok 2010: 4,1 %", "Prognózy na ďalšie roky:", "Rok 2011: 3,4 %", "Rok 2012: 4,8 %", "Rok 2013: 4,8 %"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["makroekonomických prognóz"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:25.251509+00:00"}
{"id": "vr14969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14969", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Mnohé škandinávske krajiny, ktoré sú do veľkej miery euroskeptické, či už Dánsko alebo iné.", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V členských škandinávskych štátoch podľa najnovších EÚ dát z jari 2015 k zvýšenému euroskepticizmu nedošlo. Oproti roku 2014 sa vo Švédsku i Fínsku proeurópska (vnímanie EÚ ako úplne pozitívnej) nálada mierne zlepšila. V septembri 2015 bola podľa Eurobarometru (s. 9) úplne pozitívne v nímanie EÚ vo Finsku na úrovni 37 %, Švédsku 42 %, Dánsko 39 %. Ide o mieru pozitívneho naladania v EÚ, ktorú vykazuje aj Slovensko (38 %). Priemer úplne pozitívneho naladenia k EÚ je na úrovni 41 %. V severských krajinách, ktoré sú členmi EÚ, je teda nálada smerom k EÚ niekde na úrovni priemeru krajín EÚ. Podobne je to aj v prípade negatívneho vnímania EÚ. Negatívne vnímanie EÚ je v severských krajinách približne na úrovni okolo priemeru EÚ. Neplatí tak, že severské krajinu sú do \"veľkej miery\" euroskeptické. Tri zo škandinávskych štátov sú členmi EÚ (Švédsko - 1995, Dánsko - 1973, Nórsko, Fínsko - 1995, Island). Euroskepticizmus, tak ako takmer v každej krajine EÚ, je prítomný aj v severských krajinách. Vznikajú tam aj politické strany založené často len na protieurópskej tematike (napr. Brunclík, Havlík, Pinková, 2011, s. 194). V Nórsku sa konali v rokoch 1972 (účasť 79 %, „nie“ 53,5 %) a 1994 (účasť 88,6 %, „nie“ 52,2 %) referendá o vstupe do EÚ, obe boli zamietnuté. Podľa prieskumu Sentio bolo viac než 70 % dotazovaných v auguste 2014 proti vstupu do EÚ. Island podal žiadosť o členstvo v EÚ v roku 2009, avšak v marci 2015 sa islandská vláda vyjadrila tak, že „Island by nemal byť pokladaný za kandidátnu krajinu EÚ“ Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V členských škandinávskych štátoch podľa najnovších EÚ dát z jari 2015 k zvýšenému euroskepticizmu nedošlo. Oproti roku 2014 sa vo Švédsku i Fínsku proeurópska (vnímanie EÚ ako úplne pozitívnej) nálada mierne zlepšila. V septembri 2015 bola podľa Eurobarometru (s. 9) úplne pozitívne v nímanie EÚ vo Finsku na úrovni 37 %, Švédsku 42 %, Dánsko 39 %. Ide o mieru pozitívneho naladania v EÚ, ktorú vykazuje aj Slovensko (38 %). Priemer úplne pozitívneho naladenia k EÚ je na úrovni 41 %. V severských krajinách, ktoré sú členmi EÚ, je teda nálada smerom k EÚ niekde na úrovni priemeru krajín EÚ. Podobne je to aj v prípade negatívneho vnímania EÚ. Negatívne vnímanie EÚ je v severských krajinách približne na úrovni okolo priemeru EÚ. Neplatí tak, že severské krajinu sú do \"veľkej miery\" euroskeptické. Tri zo škandinávskych štátov sú členmi EÚ (Švédsko - 1995, Dánsko - 1973, Nórsko, Fínsko - 1995, Island). Euroskepticizmus, tak ako takmer v každej krajine EÚ, je prítomný aj v severských krajinách. Vznikajú tam aj politické strany založené často len na protieurópskej tematike (napr. Brunclík, Havlík, Pinková, 2011, s. 194). V Nórsku sa konali v rokoch 1972 (účasť 79 %, „nie“ 53,5 %) a 1994 (účasť 88,6 %, „nie“ 52,2 %) referendá o vstupe do EÚ, obe boli zamietnuté. Podľa prieskumu Sentio bolo viac než 70 % dotazovaných v auguste 2014 proti vstupu do EÚ. Island podal žiadosť o členstvo v EÚ v roku 2009, avšak v marci 2015 sa islandská vláda vyjadrila tak, že „Island by nemal byť pokladaný za kandidátnu krajinu EÚ“ Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["dát", "prieskumu", "vyjadrila"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb83/eb83_first_en.pdf", "http://www.dagbladet.no/2014/08/30/nyheter/meningsmalinger/politikk/eu/35038965/", "http://ec.europa.eu/enlargement/countries/detailed-country-information/iceland/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:51.824942+00:00"}
{"id": "vr36925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36925", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Jediný azda v tomto európskom demokratickom priestore, kto mlčí a ešte sa tým chváli, to je vláda SR, to je pán minister zahraničných vecí Dzurinda, pani premiérka Radičová.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Žiadne oficiálne vyhlásenie vlády, ministra zahranicných vecí Dzurindu ani premiérky Radicovej k madarskému mediálnemu zákonu sa nám nájst nepodarilo. Ako informuje agentúra SITA , 7. januára 2011 \"Dzurinda odmietol, že vláda premiérky Ivety Radicovej zatvára oci pred dianím vo svete a v okolitých krajinách a citoval z predvianocného stanoviska premiérky, v ktorom hodnotí madarský tlacový zákon. 'Madarský mediálny zákon vzbudzuje otázniky o jeho súlade s demokratickými princípmi slobody tlace v Európskej únii,' precítal šéf diplomacie z premiérkinho stanoviska.\" Pravda.sk ponúka aj vyjadrenie premiérkinho hovorcu R. Bata zo 7. januára 2011: \"Nemlcali sme. Ked predsednícka vlády dostala takú otázku, odpovedala. Už minulý týžden sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za štastný. Naozaj vzbudzuje velké otázniky, ci je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlace a hodnotami únie. Slobodu tlace pokladáme za velmi dôležitú, je to pilier demokracie. (...) Uznal však, že toto stanovisko Radicová prezentovala len pred médiami, nie oficiálne na medzinárodnej úrovni. \" Podla jedného z ostatných vyjadrení Dzurindu, kedy uviedol, že \"nový madarský mediálny zákon nie je demokratický pre likvidacné pokuty a tiež pre vytvorenie inštitúcii dozorujúcich médiá\" sa však dá hovorit skôr o tom, že aj slovenská diplomacia priostrila svoje vyjadrenia smerom k Madarsku, už nad rovinu toho, co uvádza Madaric. Stále ale platí, že sa tak nestalo oficiálnou cestou.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne oficiálne vyhlásenie vlády, ministra zahranicných vecí Dzurindu ani premiérky Radicovej k madarskému mediálnemu zákonu sa nám nájst nepodarilo. Ako informuje agentúra SITA , 7. januára 2011 \"Dzurinda odmietol, že vláda premiérky Ivety Radicovej zatvára oci pred dianím vo svete a v okolitých krajinách a citoval z predvianocného stanoviska premiérky, v ktorom hodnotí madarský tlacový zákon. 'Madarský mediálny zákon vzbudzuje otázniky o jeho súlade s demokratickými princípmi slobody tlace v Európskej únii,' precítal šéf diplomacie z premiérkinho stanoviska.\" Pravda.sk ponúka aj vyjadrenie premiérkinho hovorcu R. Bata zo 7. januára 2011: \"Nemlcali sme. Ked predsednícka vlády dostala takú otázku, odpovedala. Už minulý týžden sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za štastný. Naozaj vzbudzuje velké otázniky, ci je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlace a hodnotami únie. Slobodu tlace pokladáme za velmi dôležitú, je to pilier demokracie. (...) Uznal však, že toto stanovisko Radicová prezentovala len pred médiami, nie oficiálne na medzinárodnej úrovni. \" Podla jedného z ostatných vyjadrení Dzurindu, kedy uviedol, že \"nový madarský mediálny zákon nie je demokratický pre likvidacné pokuty a tiež pre vytvorenie inštitúcii dozorujúcich médiá\" sa však dá hovorit skôr o tom, že aj slovenská diplomacia priostrila svoje vyjadrenia smerom k Madarsku, už nad rovinu toho, co uvádza Madaric. Stále ale platí, že sa tak nestalo oficiálnou cestou."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Pravda.sk", "z ostatných vyjadrení"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/fico-vyzyva-vladu-aby-odsudila-udalo/280328-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/orbanov-medialny-zakon-slovensko-nekritizuje-fqk-/sk_domace.asp?c=A110106_201245_sk_domace_p58", "http://spravy.pravda.sk/dzurinda-vztahy-s-madarskom-nemozu-byt-len-o-obcianstve-p2q-/sk_domace.asp?c=A110116_155819_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:06.391931+00:00"}
{"id": "vr35287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35287", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán podpredseda vlády, no úsporný balíček musíme robiť preto, lebo, lebo v takom stave sme zdedili štát, v ktorom deficit minulý rok okolo 8%...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zdroje Eurostatu a v náväznosti na to všetky spravodajské servre uvádzajú deficit v roku 2009 6,77% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Zdroje Eurostatu a v náväznosti na to všetky spravodajské servre uvádzajú deficit v roku 2009 6,77% HDP."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "deficit"], "url": ["http://demagog.sk/ekonomicke-statistiky/#deficit_eurostat", "http://www.finance.sk/spravy/finance/32087-eurostat-rozpoctovy-deficit-i-vladny-dlh-eu-sa-v-roku-2009-vyrazne-zvysili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:10.059167+00:00"}
{"id": "vr16349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16349", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Bolo vyšetrované napriek tomu, že bola amnestia. Vyšetrovanie prebiehalo.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyšetrovanie skutkov, na ktoré bola vyhlásená amnestia prebiehalo podľa nami zistenej chronológie aj po vyhlásení amnestií Vladimírom Mečiarom, najmä na základe vypustení týchto amnestií rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča 2. marca 1998 prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Niekoľko hodín po ich nadobudnutí Vladimír Mečiar udelil nasledovné amnestie. Rozhodnutie číslo 55/1998 predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii udelené Vladimírom Mečiarom, konajúcom v zastúpení prezidenta SR znelo v článku 5 nasledovne : \"Článok V- Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997. Článok VI- Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny.\" Po upozorneniach právnych expertov vydal 7. júla 1998 rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou (namiesto \"zastavilo trestné stíhanie\" obsahovalo \"zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané\"). Po zmene vlády vykonával kompetencie prezidenta v zastúpení predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý vydal rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, ktoré znelo nasledovne: \"Článok V a článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., a článok I a článok II rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, uverejneného pod č. 214/1998 Z. z., sa vypúšťajú .\" Tu nastáva časové obdobie, kedy vyšetrovanie prebiehalo. Prebiehalo , pretože vo vtedy platnom právnom stave boli rozhodnutia o amnestii Vladimíra Mečiara zrušené rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výsledkom bolo, že: 9. apríla 1999 - Vyšetrovateľ doručil do parlamentu žiadosť o schválenie návrhu, aby bol I. Lexa vzatý do vyšetrovacej väzby, pretože je dôvodné podozrenie, že na slobode by mohol mariť vyšetrovanie svojej trestnej činnosti. 15. apríla 1999 - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa prišiel na výsluch o druhej hodine popoludní. Na základe návrhu prokurátora bol vzatý do vyšetrovacej väzby. 19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili jún 1999 – Ústavný súd konštatoval , že právom prezidenta je amnestie udeliť, avšak prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov. Rozhodnutie znelo nasledovne: \" Právom prezidenta Slovenskej republiky upraveným článkom 102 ods. 1 písm.i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\" 3. júla 2000 - Parlament vyhovel ďalším dvom žiadostiam vyšetrovateľa , aby mohol začať Lexovo trestné stíhanie v súvislosti so zamestnávaním evidenčne neexistujúcich ľudí v tajnej službe a za vypracovanie scenára a pokynov, ktoré mali viesť k odstráneniu bývalého prezidenta republiky Michala Kováča z funkcie. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovanie skutkov, na ktoré bola vyhlásená amnestia prebiehalo podľa nami zistenej chronológie aj po vyhlásení amnestií Vladimírom Mečiarom, najmä na základe vypustení týchto amnestií rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča 2. marca 1998 prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Niekoľko hodín po ich nadobudnutí Vladimír Mečiar udelil nasledovné amnestie. Rozhodnutie číslo 55/1998 predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii udelené Vladimírom Mečiarom, konajúcom v zastúpení prezidenta SR znelo v článku 5 nasledovne : \"Článok V- Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997. Článok VI- Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny.\" Po upozorneniach právnych expertov vydal 7. júla 1998 rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou (namiesto \"zastavilo trestné stíhanie\" obsahovalo \"zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané\"). Po zmene vlády vykonával kompetencie prezidenta v zastúpení predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý vydal rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, ktoré znelo nasledovne: \"Článok V a článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., a článok I a článok II rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, uverejneného pod č. 214/1998 Z. z., sa vypúšťajú .\" Tu nastáva časové obdobie, kedy vyšetrovanie prebiehalo. Prebiehalo , pretože vo vtedy platnom právnom stave boli rozhodnutia o amnestii Vladimíra Mečiara zrušené rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výsledkom bolo, že: 9. apríla 1999 - Vyšetrovateľ doručil do parlamentu žiadosť o schválenie návrhu, aby bol I. Lexa vzatý do vyšetrovacej väzby, pretože je dôvodné podozrenie, že na slobode by mohol mariť vyšetrovanie svojej trestnej činnosti. 15. apríla 1999 - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa prišiel na výsluch o druhej hodine popoludní. Na základe návrhu prokurátora bol vzatý do vyšetrovacej väzby. 19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili jún 1999 – Ústavný súd konštatoval , že právom prezidenta je amnestie udeliť, avšak prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov. Rozhodnutie znelo nasledovne: \" Právom prezidenta Slovenskej republiky upraveným článkom 102 ods. 1 písm.i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\" 3. júla 2000 - Parlament vyhovel ďalším dvom žiadostiam vyšetrovateľa , aby mohol začať Lexovo trestné stíhanie v súvislosti so zamestnávaním evidenčne neexistujúcich ľudí v tajnej službe a za vypracovanie scenára a pokynov, ktoré mali viesť k odstráneniu bývalého prezidenta republiky Michala Kováča z funkcie. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["hodín", "článku", "Článok", "214/1998", "rozhodnutie", "Výsledkom", "konštatoval", "vyhovel"], "url": ["https://aktualne.atlas.sk/meciarove-amnestie-strasia-aj-po-desiatich-rokoch/dnes/kauzy/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/55/19980303.html#predpis.clanok-5", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/55/19980303.html#predpis.clanok-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/214/19980707", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/375/19981208#predpis.clanok-1", "https://domov.sme.sk/c/604505/chronologia-priebehu-kauzy-ivana-lexu.html#axzz4jrY9zuer", "http://meciaroveamnestie.sk/", "https://domov.sme.sk/c/604505/chronologia-priebehu-kauzy-ivana-lexu.html#axzz4jrY9zuer"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:51.945806+00:00"}
{"id": "49217", "numeric_id": 49217, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49217", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Progresívne Slovensko navrhlo už aj minulý rok príspevok na úhradu nákladov na bývanie.", "statement_date": "2023-08-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Tomáš Valášek, ktorý 9. apríla 2021 vstúpil do strany Progresívne Slovensko, predložil do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v máji minulého roka návrh zákona týkajúci sa príspevku na bývanie. Podobný návrh sa snažil presadiť aj v januári tohto roku, ale ani jeden z návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Šimečkov výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nTomáš Valášek predložil 27. mája 2022 do Národnej rady návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Podľa návrhu (konkrétne §6) by úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácal príspevok v maximálnej výške 20 % príjmu vlastníkom a 30% príjmu nájomníkom, s cieľom pokryť „rozdiel medzi nákladmi na bývanie a príjmom vlastníka alebo nájomcu bytu.“\n\nPoslanci na hlasovaní 28. mája 2022 návrh neschválili. Za prerokovanie návrhu v druhom čítaní hlasovalo iba 24 zo 140 prítomných poslancov, prevažne členovia poslaneckého klubu Smer-SSD, a tak NR SR v rokovaní o návrhu nepokračovala.\n\nValášek sa pokúsil presadiť podobný návrh aj v januári tohto roku. Návrh opäť neprešiel do druhého čítania, keďže zaň hlasovalo iba osem zo 133 prítomných poslancov.\n\nPríspevok na bývanie je dokonca súčasťou programovej ponuky Progresívneho Slovenska a na svojich stránkach ho prezentujú ako jednu zo svojich priorít .\n\nMichal Šimečka sa podobným výrokom prezentoval v máji 2023 v diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo. Vtedy sme jeho výrok takisto hodnotili ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Tomáš Valášek, ktorý 9. apríla 2021 vstúpil do strany Progresívne Slovensko, predložil do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v máji minulého roka návrh zákona týkajúci sa príspevku na bývanie. Podobný návrh sa snažil presadiť aj v januári tohto roku, ale ani jeden z návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Šimečkov výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Tomáš Valášek predložil 27. mája 2022 do Národnej rady návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Podľa návrhu (konkrétne §6) by úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácal príspevok v maximálnej výške 20 % príjmu vlastníkom a 30% príjmu nájomníkom, s cieľom pokryť „rozdiel medzi nákladmi na bývanie a príjmom vlastníka alebo nájomcu bytu.“", "Poslanci na hlasovaní 28. mája 2022 návrh neschválili. Za prerokovanie návrhu v druhom čítaní hlasovalo iba 24 zo 140 prítomných poslancov, prevažne členovia poslaneckého klubu Smer-SSD, a tak NR SR v rokovaní o návrhu nepokračovala.", "Valášek sa pokúsil presadiť podobný návrh aj v januári tohto roku. Návrh opäť neprešiel do druhého čítania, keďže zaň hlasovalo iba osem zo 133 prítomných poslancov.", "Príspevok na bývanie je dokonca súčasťou programovej ponuky Progresívneho Slovenska a na svojich stránkach ho prezentujú ako jednu zo svojich priorít .", "Michal Šimečka sa podobným výrokom prezentoval v máji 2023 v diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo. Vtedy sme jeho výrok takisto hodnotili ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-05", "analysis_sources": {"text": ["vstúpil", "predložil", "návrhu", "na hlasovaní", "hlasovalo", "priorít", "hodnotili"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2344959/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1063", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=512729", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48270", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49574", "https://progresivne.sk/spokojne-rodiny/", "https://demagog.sk/vyrok/49042"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:06.632548+00:00"}
{"id": "vr38236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38236", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "V ten štvrtok, o ktorom dnes pán Čentéš vyhlasuje, že už vtedy bol rozhodnutý...", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore pre denník Pravda Čentéš uviedol, že rozhodnutie vzdať sa nominácie zvažoval dlhší čas. Tvrdí: \"Vo štvrtok som prijal rozhodnutie a včera (piatok 13. mája 2011- pozn.) som to formalizoval.\"", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre denník Pravda Čentéš uviedol, že rozhodnutie vzdať sa nominácie zvažoval dlhší čas. Tvrdí: \"Vo štvrtok som prijal rozhodnutie a včera (piatok 13. mája 2011- pozn.) som to formalizoval.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/centes-nikto-ma-neziadal-odstupit-drg-/sk_domace.asp?c=A110514_100449_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:40.645485+00:00"}
{"id": "vr15654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15654", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "...náš kandidát (kandidát Smeru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, pozn.) neuspel preto, lebo mal 49,5%", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidát za Smer-SD na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, Vladimír Maňka, získal v prvom kole volieb 60 960 hlasov, čo tvorí 49,47 % celkového počtu hlasov. Predseda vyšších úzmených celkov sa volí v druhom kole, ak nikto z kandidujúcich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kandidát za Smer-SD na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, Vladimír Maňka, získal v prvom kole volieb 60 960 hlasov, čo tvorí 49,47 % celkového počtu hlasov. Predseda vyšších úzmených celkov sa volí v druhom kole, ak nikto z kandidujúcich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["získal", "zákona", "získal"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/51660/1/2", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka7_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:39.406898+00:00"}
{"id": "vr14812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14812", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "(...) je predložený zákon (...) a to je zmena zákona o občianstve, aby dvojité občianstvo už automaticky nezanikalo, len teda aby slovenské občianstvo nezanikalo tým, že človek nadobudne občianstvo iného štátu. Vy sám ste predkladali tento zákon.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti je poslancami strany SaS predložený návrh zákona, ktorý by mal vrátiť legislatívny stav pred prijatie Zákona o štátnom občianstve z roku 2010. Podobný návrh zákona bol predložený v roku 2014 stranou Most-Híd, konkrétne Gáborom Gálom, avšak tento návrh nebol schválený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V parlamente sa od roku 2010 objavilo niekoľko návrhov , v snahe zmeniť legislatívnu úpravu Zákona o štátnom občianstve prijatého ako reakciu na maďarský zákon. 18. septembra 2014 podal Gábor Gál za skupinu poslancov strany Most-Híd návrh na Zmenu zákona o štátnom občianstve SR, podľa ktorého by slovenskí občania po nadobudnutí občianstva iného štátu už automaticky neprišli o to slovenské. Poslanci strany SMER-SD tento návrh zamietli a k zmene zákona nedošlo. V roku 2014 sa skupina 30 poslancov obrátila na Ústavný súd kvôli podozreniu, že Zákon o štátnom občianstve je protiústavný . Tento návrh bol z procesných dôvodov zamietnutý. Od februára 2015 platí nariadenie , ktoré umožňuje požiadať o vrátenie občianstva tým, ktorí ho už stratili, ale v novom štáte majú aj trvalý pobyt. Pôvodný zmysel zákona, aby maďarské občianstvo nezískavali slovenskí Maďari žijúci na južnom Slovensku, má teda týmto spôsobom zostať aj naďalej zachovaný. Zatiaľ poslednou snahou o zmenu súčasného stavu je návrh zákona poslancov SaS - Petra Osuského, Ondreja Dostála a Martina Poliačika. Na základe tejto zmeny zákona by občania SR, rovnako ako v návrhu strany Most-Híd spred dvoch rokov, nestratili slovenské občianstvo po prijatí občianstva iného štátu. Ide teda o obsahovo rovnaký návrh zákona ako bol návrh Mostu-Híd z roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je poslancami strany SaS predložený návrh zákona, ktorý by mal vrátiť legislatívny stav pred prijatie Zákona o štátnom občianstve z roku 2010. Podobný návrh zákona bol predložený v roku 2014 stranou Most-Híd, konkrétne Gáborom Gálom, avšak tento návrh nebol schválený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V parlamente sa od roku 2010 objavilo niekoľko návrhov , v snahe zmeniť legislatívnu úpravu Zákona o štátnom občianstve prijatého ako reakciu na maďarský zákon. 18. septembra 2014 podal Gábor Gál za skupinu poslancov strany Most-Híd návrh na Zmenu zákona o štátnom občianstve SR, podľa ktorého by slovenskí občania po nadobudnutí občianstva iného štátu už automaticky neprišli o to slovenské. Poslanci strany SMER-SD tento návrh zamietli a k zmene zákona nedošlo. V roku 2014 sa skupina 30 poslancov obrátila na Ústavný súd kvôli podozreniu, že Zákon o štátnom občianstve je protiústavný . Tento návrh bol z procesných dôvodov zamietnutý. Od februára 2015 platí nariadenie , ktoré umožňuje požiadať o vrátenie občianstva tým, ktorí ho už stratili, ale v novom štáte majú aj trvalý pobyt. Pôvodný zmysel zákona, aby maďarské občianstvo nezískavali slovenskí Maďari žijúci na južnom Slovensku, má teda týmto spôsobom zostať aj naďalej zachovaný. Zatiaľ poslednou snahou o zmenu súčasného stavu je návrh zákona poslancov SaS - Petra Osuského, Ondreja Dostála a Martina Poliačika. Na základe tejto zmeny zákona by občania SR, rovnako ako v návrhu strany Most-Híd spred dvoch rokov, nestratili slovenské občianstvo po prijatí občianstva iného štátu. Ide teda o obsahovo rovnaký návrh zákona ako bol návrh Mostu-Híd z roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "2014", "návrhov", "návrh", "zamietli", "protiústavný", "nariadenie", "snahou", "rovnaký"], "url": ["http://www.sita.sk/sk/blog/2016/04/dostal-bugara-vyzyva-k-podpore-novely-zakona-o-statnom-obcianstve/", "http://www.most-hid.sk/sk/poslanci-za-most-hid-dnes-podali-navrh-novely-ktorou-sa-ma-zmenit-zakon-o-statnom-obcianstve-sr", "http://domov.sme.sk/c/20129606/dostal-vyzval-bugara-k-podpore-novely-zakona-o-statnom-obcianstve.html", "http://www.most-hid.sk/sk/poslanci-za-most-hid-dnes-podali-navrh-novely-ktorou-sa-ma-zmenit-zakon-o-statnom-obcianstve-sr", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/897901-smer-odmietol-novelu-o-dvojakom-obcianstve-nezrusi-ho/", "http://www.teraz.sk/slovensko/us-sr-zamietnutie-dvojake-obcianstvo/98342-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=udelenie-obcianstva-sr-po-strate", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-chce-zmenit-zakon-o-obcianstve/189888-clanok.html", "http://www.sita.sk/sk/blog/2016/04/dostal-bugara-vyzyva-k-podpore-novely-zakona-o-statnom-obcianstve/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:14.562286+00:00"}
{"id": "vr38391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38391", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Však sme povedali na začiatku nášho vládnutia, že dodržíme status quo, čo sa týka menšinových vzťahov a my sme to aj dodržiavali ...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pravdou je, že Ficova vláda sľubovala udržanie statu quo v otázke maďarskej menšiny. Nám už ale neprináleží hodnotiť, či tento sľub dodržala alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že Ficova vláda sľubovala udržanie statu quo v otázke maďarskej menšiny. Nám už ale neprináleží hodnotiť, či tento sľub dodržala alebo nie."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["sľubovala"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5358020/mensiny-ako-nepriatel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:43.591894+00:00"}
{"id": "vr33271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33271", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Máme už skúsenosť zo Slovenska, nemusíme ani ísť do zahraničia, z roku 2004-2008, keď nezamestnanosť ako celok prudko klesla a viem, že keď už naozaj začala klesať okolo k 10%, začala sa znižovať aj táto dlhodobá nezamestnanosť. Vtedy dokonca tá veľmi dlhodobá, čo sú ľudia nad 2 roky, čo je naozaj najťažšia kategória, dokonca klesla z 210 000 asi na 120 000 v priebehu roka a pol.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Miroslav Beblavý má pravdu, keď tvrdí, že nezamestnanosť v období 2004 až 2008 prudko klesla. Čísla, ktorými si pomáha pri ilustrácii zlepšenia dlhodobej a \"veľmi dlhodobej\" nezamestnanosti, však už správne nie sú. Evidenciu uchádzačov o zamestnanie vedie len Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pri hodnotení výroku teda vychádzame zo štatistík ÚPSVaR. Podľa mesačných údajov klesala nezamestnanosť od miery 16,6 % v januári 2004 až po 7,36 % v auguste 2008, v absolútnych číslach z kvartálnych prehľadov je to zníženie z 452 997 nezamestnaných v 1. kvartál 2004 na 222 917 v 2. kvartáli 2008. Od 3. kvartálu 2008 začína miera nezamestnanosti opäť stúpať. Ako mieru \"veľmi dlhodobej\" nezamestnanosti sme hodnotili uchádzačov o prácu, ktorí sú v evidencii ÚPSVaR viac ako 24 mesiacov. Túto skupinu tvorilo v 1. kvartáli roku 2004 130 338 uchádzačov o prácu a ich počet sa do 4. kvartálu 2008 znížil na 78 670 . Miera nezamestnanosti tejto skupiny počas hodnoteného obdobia klesala postupne a bez výraznejších výkyvov. Čísla, ktoré Beblavý spomína, teda zníženie z 210 000 na 120 000, je pozorovateľné skôr v skupine, ktorá je na ÚPSVaR evidovaná dlhšie ako 3 mesiace a kratšie ako 24 mesiacov. Takýchto uchádzačov evidoval ÚPSVaR v 1. kvartáli 2004 241 286 , v 2. kvartáli 210 275 a v 2. kvartáli 2006 už len 125 957 . Dá sa teda skonštatovať, že prudký pokles s absolútnymi číslami, ktoré Beblavý uvádza, nastal za obdobie necelých 2 rokov práve v tejto kategórii. V roku 2006 sa miera nezamestnanosti podľa ÚPSVaR začala blížiť 10 %. Mierne odlišné čísla ponúka Štatistický úrad SR , nasledujúca tabuľka ukazuje počet dlhodobo nezamestnaných v časovom období odkedy celková nezamestnanosť klesla na približne 10%, t.j. rok 2006: Ani podĺa týchto údajov však poslanec Beblavý nemá pravdu, pokles o ktorom hovorí nastal za približne dva a pol, nie jeden a pol roka. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý má pravdu, keď tvrdí, že nezamestnanosť v období 2004 až 2008 prudko klesla. Čísla, ktorými si pomáha pri ilustrácii zlepšenia dlhodobej a \"veľmi dlhodobej\" nezamestnanosti, však už správne nie sú. Evidenciu uchádzačov o zamestnanie vedie len Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pri hodnotení výroku teda vychádzame zo štatistík ÚPSVaR. Podľa mesačných údajov klesala nezamestnanosť od miery 16,6 % v januári 2004 až po 7,36 % v auguste 2008, v absolútnych číslach z kvartálnych prehľadov je to zníženie z 452 997 nezamestnaných v 1. kvartál 2004 na 222 917 v 2. kvartáli 2008. Od 3. kvartálu 2008 začína miera nezamestnanosti opäť stúpať. Ako mieru \"veľmi dlhodobej\" nezamestnanosti sme hodnotili uchádzačov o prácu, ktorí sú v evidencii ÚPSVaR viac ako 24 mesiacov. Túto skupinu tvorilo v 1. kvartáli roku 2004 130 338 uchádzačov o prácu a ich počet sa do 4. kvartálu 2008 znížil na 78 670 . Miera nezamestnanosti tejto skupiny počas hodnoteného obdobia klesala postupne a bez výraznejších výkyvov. Čísla, ktoré Beblavý spomína, teda zníženie z 210 000 na 120 000, je pozorovateľné skôr v skupine, ktorá je na ÚPSVaR evidovaná dlhšie ako 3 mesiace a kratšie ako 24 mesiacov. Takýchto uchádzačov evidoval ÚPSVaR v 1. kvartáli 2004 241 286 , v 2. kvartáli 210 275 a v 2. kvartáli 2006 už len 125 957 . Dá sa teda skonštatovať, že prudký pokles s absolútnymi číslami, ktoré Beblavý uvádza, nastal za obdobie necelých 2 rokov práve v tejto kategórii. V roku 2006 sa miera nezamestnanosti podľa ÚPSVaR začala blížiť 10 %. Mierne odlišné čísla ponúka Štatistický úrad SR , nasledujúca tabuľka ukazuje počet dlhodobo nezamestnaných v časovom období odkedy celková nezamestnanosť klesla na približne 10%, t.j. rok 2006: Ani podĺa týchto údajov však poslanec Beblavý nemá pravdu, pokles o ktorom hovorí nastal za približne dva a pol, nie jeden a pol roka. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["mesačných", "kvartálnych prehľadov", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-stvrtrocne-statistiky.html?page_id=1253", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=967&m_sso=2&m_so=15&ic=41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:45.211365+00:00"}
{"id": "48474", "numeric_id": 48474, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48474", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Pri tom prorodinnom balíku tiež predložili (poslanci Hlasu, pozn.) pozmeňujúci návrh, ktorý sme tiež podporili.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozmeňujúci návrh k prorodinnému balíčku za stranu Hlas-SD, predložil poslanec Erik Tomáš. Návrh podporili aj poslanci, ktorí kandidovali za ĽSNS. Dostal podporu 43 zo 129 prítomných poslancov a nebol schválený. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pozmeňujúci návrh k prorodinnému balíčku za stranu Hlas-SD, predložil poslanec Erik Tomáš. Návrh podporili aj poslanci, ktorí kandidovali za ĽSNS. Dostal podporu 43 zo 129 prítomných poslancov a nebol schválený. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Pozmeňujúci návrh", "podporili"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=3447", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47998"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:44.231622+00:00"}
{"id": "vr39019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39019", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale sa neozval, že už sme to prerokovali a naše stanovisko je také.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V spravách STV (1 min. 20 sek.) dňa 23. septembra 2011 sa Peter Zajac vyjadril: \" Neviem si dosť dobre predstaviť, že by sme pri každom jednotlivom hlasovaním hlasovali napríklad proti, pretože potom sa stráca úplný zmysel toho súhlasu s celým eurovalom.\"", "analysis_paragraphs": ["V spravách STV (1 min. 20 sek.) dňa 23. septembra 2011 sa Peter Zajac vyjadril: \" Neviem si dosť dobre predstaviť, že by sme pri každom jednotlivom hlasovaním hlasovali napríklad proti, pretože potom sa stráca úplný zmysel toho súhlasu s celým eurovalom.\""], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["spravách STV"], "url": ["http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-09-23&id=46391"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:47.228286+00:00"}
{"id": "vr25500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25500", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Tam chýba (daň z právnických osôb, pozn.) 272 miliónov podľa čísiel, ktoré teraz pán minister poslal do parlamentu.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa septembrového komentára IFP (Tabuľka strana 7) je rozdiel medzi rozpočtovaným objemom finančných prostriedkov z dani z právnických osôb na rok 2013 a podľa IFP odhadovaným výberom dani z právnických osôb na rok 2013 na úrovni 272 mil. eur. Inými slovami, oproti rozpočtu 2013 sa odhaduje podľa IFP v roku 2013 vybrať o 272 mil. eur menej. Nejde presne o čísla, ktoré poslal minister do parlamentu, no z tejto prognózy sa bude pri príprave budúceho rozpočtu vychádzať. Zákon o rozpočte na rok 2014 ešte nie je doručený do NR SR. Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa septembrového komentára IFP (Tabuľka strana 7) je rozdiel medzi rozpočtovaným objemom finančných prostriedkov z dani z právnických osôb na rok 2013 a podľa IFP odhadovaným výberom dani z právnických osôb na rok 2013 na úrovni 272 mil. eur. Inými slovami, oproti rozpočtu 2013 sa odhaduje podľa IFP v roku 2013 vybrať o 272 mil. eur menej. Nejde presne o čísla, ktoré poslal minister do parlamentu, no z tejto prognózy sa bude pri príprave budúceho rozpočtu vychádzať. Zákon o rozpočte na rok 2014 ešte nie je doručený do NR SR. Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["komentára", "doručený"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=nrsr%2fmaterialy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:46.592271+00:00"}
{"id": "vr25440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25440", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zaujímavé je, že keď bola hodina otázok a opoziční poslanci mi (členom vlády, pozn.) postavili otázky, tak všetci opoziční poslanci odišli z parlamentu.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe výstupu v denníku Pravda, ktorý zaznamenal túto udalosť odchodu opozičných poslancov z rokovacej sály počas hodiny otázok, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe výstupu v denníku Pravda, ktorý zaznamenal túto udalosť odchodu opozičných poslancov z rokovacej sály počas hodiny otázok, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Archív", "archívu"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=109692&ViewType=content&", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze%2frozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:27.075145+00:00"}
{"id": "vr14713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14713", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za našej vlády, v roku 2004, pokiaľ si dobre pamätám, prišlo 10 500 migrantov a pätnásti dostali azyl. Na základe toho zákona, čo sme prijali my, vo vtedajšej vláde.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiadateľov o azyl v roku 2004 bolo podľa štatistík Ministerstva vnútra SR 11 395, nie 10 500, pričom termín “žiadatelia o azyl” je významovo užší ako termín “ migranti ” použitý Bugárom, čiže pri zohľadnení tohto rozdielu by počet migrantov bol ešte vyšší. Azylov bolo v roku 2004 naozaj udelených iba 15. Bugár pôsobil ako predseda koaličnej strany SMK-MKP v roku 2004 a v období vlády 2002-2006 bol naozaj prijatý zákon o azyle, na základe ktorého boli posudzované žiadosti o azyl. Výrok na základe nesprávneho uvedenia počtu žiadateľov o azyl v roku 2004 (rozdiel takmer 900 osôb) hodnotíme ako nepravdivý. Ak by sme Bugárovo tvrdenie testovali terminologicky presne, medzi migrantov by sme mali zahrnúť nielen žiadateľov o azyl, ale aj všetkých cudzincov, ktorí v roku 2004 žili na Slovensku. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu, zastúpenie v SR, ich bolo 22 108, čiže viac než dvojnásobok počtu, ktorý uvádza Bugár. Prijatie nového Zákona o azyle ( 480/2002 Z. z. ) bolo vyústením požiadavky harmonizácie azylovej politiky Slovenska s azylovou politikou EÚ. Zákon nadobudol účinnosť 1.1.2003, preto žiadosti o azyl v roku 2004 boli naozaj posudzované podľa tohto zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadateľov o azyl v roku 2004 bolo podľa štatistík Ministerstva vnútra SR 11 395, nie 10 500, pričom termín “žiadatelia o azyl” je významovo užší ako termín “ migranti ” použitý Bugárom, čiže pri zohľadnení tohto rozdielu by počet migrantov bol ešte vyšší. Azylov bolo v roku 2004 naozaj udelených iba 15. Bugár pôsobil ako predseda koaličnej strany SMK-MKP v roku 2004 a v období vlády 2002-2006 bol naozaj prijatý zákon o azyle, na základe ktorého boli posudzované žiadosti o azyl. Výrok na základe nesprávneho uvedenia počtu žiadateľov o azyl v roku 2004 (rozdiel takmer 900 osôb) hodnotíme ako nepravdivý. Ak by sme Bugárovo tvrdenie testovali terminologicky presne, medzi migrantov by sme mali zahrnúť nielen žiadateľov o azyl, ale aj všetkých cudzincov, ktorí v roku 2004 žili na Slovensku. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu, zastúpenie v SR, ich bolo 22 108, čiže viac než dvojnásobok počtu, ktorý uvádza Bugár. Prijatie nového Zákona o azyle ( 480/2002 Z. z. ) bolo vyústením požiadavky harmonizácie azylovej politiky Slovenska s azylovou politikou EÚ. Zákon nadobudol účinnosť 1.1.2003, preto žiadosti o azyl v roku 2004 boli naozaj posudzované podľa tohto zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "“žiadatelia o azyl”", "migranti", "Bugár", "predseda", "období", "bolo", "480/2002 Z. z.", "harmonizácie"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.unhcr.org/pages/49c3646c137.html", "http://www.roads-to-refuge.com.au/whois/whois_definitions.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=23&CisObdobia=3", "http://www.osobnosti.sk/osobnost/bela-bugar-81", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.iom.sk/en/about-migration/migration-in-slovakia", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovenska-azylova-politika-bude-musiet-byt-po-vstupe-do-unie-europska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:09.685170+00:00"}
{"id": "vr27149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27149", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...z politikov, ktorí hlasovali za deklaráciu zvrchovanosti slovenského národa a za Ústavu v roku 1992, sú už iba dvaja v aktívnej politike: a to je prezident Gašparovič a ja. Ja som mal tú česť hlasovať za Ústavu SR 1. septembra 1992.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico rád opakuje, že ako hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky a deklaráciu zvrchovanosti v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013) alebo nedávno v debate o stave súdnictva 2. februára 2014. Je pravdou, že R. Fico hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a je spolu spolu s Gašparovičom jediným aktívnym politikom čo za Ústavu a zvrchovanosť hlasoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico rád opakuje, že ako hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky a deklaráciu zvrchovanosti v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013) alebo nedávno v debate o stave súdnictva 2. februára 2014. Je pravdou, že R. Fico hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a je spolu spolu s Gašparovičom jediným aktívnym politikom čo za Ústavu a zvrchovanosť hlasoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "diskusii", "debate", "pdf", "pdf", "Aktuality.sk", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "zápisnice", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/345/novorocny-special-z-villy-tugendhat", "http://www.demagog.sk/diskusie/444/fico-a-hrusovsky-o-doveryhodnodnosti-justicie", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75382", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75413", "http://www.aktuality.sk/clanok/210489/vyrocie-deklaracia-zvrchovanosti-slovenska-1992-pavol-paska-robert-fico/", "http://www.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59038110-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70#ixzz2GuLi1FyF", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75378", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:53.739640+00:00"}
{"id": "vr38743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38743", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A tak isto, že je tu proste veľké, veľký pokles reálnych miezd, toto je dôvod, pre ktorý vyhovuje koalícii, aby sme sa bavili o generálnom prokurátorovi, o probléme.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk pokles reálnych miezd už overoval: Vývoj indexu reálnej mzdy: (Poznámka: podľa štvrťročného štatistického výkazníctva; indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100; index reálnej mzdy je vypočítaný ako podiel indexu nominálnej mzdy a indexu spotrebiteľských cien) 2007 : 104,3 2008 : 103,3 2009 : 101,4 2010 : 102,2 2011 (1. štvrťrok) : 99,6 Ku poklesu reálnej mzdy v prvom kvartáli skutočne došlo. 0,4% nepovažujeme za veľký pokles, prirovnanie však nehodnotíme a považujeme ho za hodnotový súd.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk pokles reálnych miezd už overoval: Vývoj indexu reálnej mzdy: (Poznámka: podľa štvrťročného štatistického výkazníctva; indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100; index reálnej mzdy je vypočítaný ako podiel indexu nominálnej mzdy a indexu spotrebiteľských cien) 2007 : 104,3 2008 : 103,3 2009 : 101,4 2010 : 102,2 2011 (1. štvrťrok) : 99,6 Ku poklesu reálnej mzdy v prvom kvartáli skutočne došlo. 0,4% nepovažujeme za veľký pokles, prirovnanie však nehodnotíme a považujeme ho za hodnotový súd."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011 (1. štvrťrok)"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/170/robert-fico-vs-pavol-abrhan", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12553", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12553", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17683", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:44.021903+00:00"}
{"id": "vr37176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37176", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme neboli tí, ktorí dali zdravotným poisťovniam zisk, to ste boli vy.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako zhŕňa HPI : \"Jedným z najväčších problémov slovenského systému zdravotníctva pred prijatím reformných zákonov v roku 2004 bola nevyváženosť motivácií. Jadro problému spočívalo v tom, že kým určitá časť sektora mala možnosť dosahovať zisk (farma sektor, distributéri, lekárne, súkromní lekári a nemocnice), tak druhá časť poskytovateľov túto možnosť nemala (štátne nemocnice). Navyše, a čo je ešte dôležitejšie, zisk nemohli vytvárať ani zdravotné poisťovne, pričom priamo zo zákona fungovali v mäkkých rozpočtových obmedzeniach .\"", "analysis_paragraphs": ["Ako zhŕňa HPI : \"Jedným z najväčších problémov slovenského systému zdravotníctva pred prijatím reformných zákonov v roku 2004 bola nevyváženosť motivácií. Jadro problému spočívalo v tom, že kým určitá časť sektora mala možnosť dosahovať zisk (farma sektor, distributéri, lekárne, súkromní lekári a nemocnice), tak druhá časť poskytovateľov túto možnosť nemala (štátne nemocnice). Navyše, a čo je ešte dôležitejšie, zisk nemohli vytvárať ani zdravotné poisťovne, pričom priamo zo zákona fungovali v mäkkých rozpočtových obmedzeniach .\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Ako zhŕňa HPI"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/3105/reforma-zdravotnictva-vyznamne-prispela-k-nbsp-stabilizacii-verejnych-financii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:11.825218+00:00"}
{"id": "vr36026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36026", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ja som predkladala sama osobne množstvo zákonov a pozmeňujúcich návrhov a niektoré prešli so zdržaním, teda neprešli a druhé boli takzvane adoptované alebo v neskoršom čase prijímané ako návrhy koalície.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:05.327840+00:00"}
{"id": "vr31963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31963", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy ste tak nekvalifikovaný. Pán predseda, rok 2006 je údaje svetovej banky a rok 2010 je údaje štatistického úradu Slovenska. Jablká, hruška, to je nekvalifikované (odpoveď na argument J. Figeľa o tom, že daňové úniky za minulej vlády 2006 až 2010 stúpli o 1 miliardu, pozn).", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico nehovorí pravdu. Analýza za roky 2006 aj 2010, pochádza z toho istého zdroja: analýzy IFP MFSR, ktorá je vládnym orgánom. Ako zdroje sú uvádzané domáce inštitúcie (Daňové riaditeľstvo SR, Štatistický úrad, IFP). V prípade zmienených hodnôt je to len IFP (tabuľka na s. 19). Výrok Roberta Fica, že údaje predstavujú miešanie hrušiek s jablkami teda nie je presný a Figeľove hodnoty vychádzajú z jednej metodiky, pravdivo interpretovanej. Výrok teda pokladáme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nehovorí pravdu. Analýza za roky 2006 aj 2010, pochádza z toho istého zdroja: analýzy IFP MFSR, ktorá je vládnym orgánom. Ako zdroje sú uvádzané domáce inštitúcie (Daňové riaditeľstvo SR, Štatistický úrad, IFP). V prípade zmienených hodnôt je to len IFP (tabuľka na s. 19). Výrok Roberta Fica, že údaje predstavujú miešanie hrušiek s jablkami teda nie je presný a Figeľove hodnoty vychádzajú z jednej metodiky, pravdivo interpretovanej. Výrok teda pokladáme za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:19.861713+00:00"}
{"id": "vr32201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32201", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja som sa s odborármi na rozdiel od predchádzajúceho ministra a predpredchádzajúceho stretol už 5 krát za 5 mesiacov.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D. Čaplovič hovorí pravdu čo sa týka počtu stretnutí počas posledných 5 mesiacov. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku má na svojom portáli uverejnený zoznam udalostí a oznamov odborového zväzu, v rámci ktorých je uvedených aj päť stretnutí odborárov s ministrom Čaplovičom. Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, D. Čaplovič, sa stretol a rokoval s odborovým zväzom 16. apríla 2012, 22. mája , 4. júna , 6. júna aj 21. augusta . Za päť mesiacov (od apríla do septembra) to teda bolo päťkrát. Predchodca D. Čaploviča, E. Jurzyca, sa s odborármi pravidelne stretával koncom roka 2011. Bolo to v období, kedy od odborári pripúšťali možnosť štrajku . Jurzyca sa s nimi stretol štyrikrát a to 31. augusta 2011, 20. septembra , 25. októbra a 10. novembra . Dňa 21. októbra 2011, NR SR prijala novelu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, v rámci ktorej došlo aj k zvýšeniu platov učiteľov. Pri ich predchodcovi, J. Mikolajovi, sa nám nepodarilo zistiť presný počet stretnutí s odborármi počas jeho pôsobenia vo funkcii.", "analysis_paragraphs": ["D. Čaplovič hovorí pravdu čo sa týka počtu stretnutí počas posledných 5 mesiacov. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku má na svojom portáli uverejnený zoznam udalostí a oznamov odborového zväzu, v rámci ktorých je uvedených aj päť stretnutí odborárov s ministrom Čaplovičom. Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, D. Čaplovič, sa stretol a rokoval s odborovým zväzom 16. apríla 2012, 22. mája , 4. júna , 6. júna aj 21. augusta . Za päť mesiacov (od apríla do septembra) to teda bolo päťkrát. Predchodca D. Čaploviča, E. Jurzyca, sa s odborármi pravidelne stretával koncom roka 2011. Bolo to v období, kedy od odborári pripúšťali možnosť štrajku . Jurzyca sa s nimi stretol štyrikrát a to 31. augusta 2011, 20. septembra , 25. októbra a 10. novembra . Dňa 21. októbra 2011, NR SR prijala novelu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, v rámci ktorej došlo aj k zvýšeniu platov učiteľov. Pri ich predchodcovi, J. Mikolajovi, sa nám nepodarilo zistiť presný počet stretnutí s odborármi počas jeho pôsobenia vo funkcii."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["portáli", "16. apríla", "22. mája", "4. júna", "6. júna", "21. augusta", "štrajku", "31. augusta", "20. septembra", "25. októbra", "10. novembra", "novelu"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Udalosti.alej", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Udalosti/Rokovanie-s-ministrom-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-SR.alej", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/Prve-stretnutie-skolskej-stvorpartity.alej", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Udalosti/Stretnutie-na-Ministerstve-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-SR.alej", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Udalosti/Stretnutie-ministra-skolstva-a-zastupcov-OZ-PSaV-na-Slovensku.alej", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Udalosti/Rokovanie-s-ministrom-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-SR-1.alej", "http://spravy.pravda.sk/ucitelia-strajk-nevyhlasili-cakaju-co-odborari-dohodnu-s-radicovou-1f9-/sk_domace.asp?c=A111006_125601_sk_domace_p12", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Udalosti/Mimoriadna-Rada-OZPSAV.alej", "http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=8940", "http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=9101", "http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=9203", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3799"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:29.222410+00:00"}
{"id": "49774", "numeric_id": 49774, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49774", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Proste on (atentátnik na premiéra, pozn.) bol opozičným aktivistom, zúčastňoval sa všetkých demonštrácií, dokonca na niektorých vystupoval, aktívne komunikoval s politickými stranami.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strelec, ktorý v máji 2024 spáchal atentát na premiéra Roberta Fica, sa v minulosti zúčastnil akcií a demonštrácií viacerých politických strán a hnutí. V roku 2016 sa zúčastnil akcie polovojenskej skupiny Slovenskí branci či zakladal vlastnú politickú stranu. Zúčastnil sa jednej demonštrácie, ktorú vo februári 2024 organizovali opozičné strany, nevystupoval však na nej. Malú demonštráciu v Dolnej Krupej neorganizovali politické strany a neboli na nej vystúpenia. Vystupoval jedine na zhromaždení v Leviciach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, toto zhromaždenie však bolo občianske a pietne, nie opozičné. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nJuraj Cintula v minulosti sympatizoval s rôznymi politickými stranami či zoskupeniami. V roku 2016 sa zúčastnil akcie polovojenskej proruskej organizácie Slovenskí branci a na ich facebookovej stránke sa objavil text atentátnika.\n\nEšte v roku 2015 napísal knihu s názvom Efata - O Cigánoch a Rómoch, v ktorej píše: „Toľko bezočivých cigánov v Európe, ako je dnes, ešte nikdy nebolo. Ale oni dobre vidia a vedia ako využívať sociálne systémy krajín. Štát problém nerieši, len sa na ňom pasie. Stotisíc slovenských cigánov stojí o priazeň bielych, ale nám to nepovedia. .. Buďme k nim prísni a spravodliví…“\n\nNeskôr zakladal vlastné politické hnutie Proti násiliu. Registrovať oficiálnu politickú stranu sa mu nepodarilo , na jej faceboookovej stránke bol aktívny až do roku 2022, čo dokazuje aj mailová adresa s menom atentátnika.\n\nCintula sa vo februári 2024 zúčastnil na protivládnom proteste proti novele Trestného zákona, kde bol zachytený na fotografii . Krátko pred atentátom sa zúčastnil aj malého protestu počas výjazdového rokovania vlády v Dolnej Krupej. Ten však neorganizovali opozičné strany, išlo iba o malú skupinku protestujúcich.\n\nV marci 2018, po zastrelení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, vystúpil pri dvoch príležitostiach na zhromaždení v Leviciach pred davom ľudí. Toto zhromaždenie organizovali občianski aktivisti, nie strany súčasnej opozície.\n\nNie sú dohľadateľné informácie, že by aktívne komunikoval s opozičnými stranami. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hneď po atentáte odsúdil streľbu na premiéra. Rovnako tak spravili opozičné strany SaS , KDH a Hnutie Slovensko .\n\nRobert Kaliňák vo výroku zavádza. Juraj Cintula sa v skutočnosti zúčastnil jedného protestu, ktorý organizovali opozičné strany a to vo februári 2024. Na tomto proteste aktívne nevystupoval ani sa neprihováral k ostatným protestujúcim. Ďalej sa zúčastnil aj malej demonštrácie počas rokovania vlády v Dolnej Krupej. Pred ľuďmi hovoril v Leviciach v marci 2018 na proteste po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, toto zhromaždenie však neorganizovali politické strany. V minulosti sympatizoval aj s polovojenskou proruskou organizáciou Slovenskí branci a snažil sa založil vlastnú politickú stranu.", "analysis_paragraphs": ["Strelec, ktorý v máji 2024 spáchal atentát na premiéra Roberta Fica, sa v minulosti zúčastnil akcií a demonštrácií viacerých politických strán a hnutí. V roku 2016 sa zúčastnil akcie polovojenskej skupiny Slovenskí branci či zakladal vlastnú politickú stranu. Zúčastnil sa jednej demonštrácie, ktorú vo februári 2024 organizovali opozičné strany, nevystupoval však na nej. Malú demonštráciu v Dolnej Krupej neorganizovali politické strany a neboli na nej vystúpenia. Vystupoval jedine na zhromaždení v Leviciach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, toto zhromaždenie však bolo občianske a pietne, nie opozičné. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Juraj Cintula v minulosti sympatizoval s rôznymi politickými stranami či zoskupeniami. V roku 2016 sa zúčastnil akcie polovojenskej proruskej organizácie Slovenskí branci a na ich facebookovej stránke sa objavil text atentátnika.", "Ešte v roku 2015 napísal knihu s názvom Efata - O Cigánoch a Rómoch, v ktorej píše: „Toľko bezočivých cigánov v Európe, ako je dnes, ešte nikdy nebolo. Ale oni dobre vidia a vedia ako využívať sociálne systémy krajín. Štát problém nerieši, len sa na ňom pasie. Stotisíc slovenských cigánov stojí o priazeň bielych, ale nám to nepovedia. .. Buďme k nim prísni a spravodliví…“", "Neskôr zakladal vlastné politické hnutie Proti násiliu. Registrovať oficiálnu politickú stranu sa mu nepodarilo , na jej faceboookovej stránke bol aktívny až do roku 2022, čo dokazuje aj mailová adresa s menom atentátnika.", "Cintula sa vo februári 2024 zúčastnil na protivládnom proteste proti novele Trestného zákona, kde bol zachytený na fotografii . Krátko pred atentátom sa zúčastnil aj malého protestu počas výjazdového rokovania vlády v Dolnej Krupej. Ten však neorganizovali opozičné strany, išlo iba o malú skupinku protestujúcich.", "V marci 2018, po zastrelení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, vystúpil pri dvoch príležitostiach na zhromaždení v Leviciach pred davom ľudí. Toto zhromaždenie organizovali občianski aktivisti, nie strany súčasnej opozície.", "Nie sú dohľadateľné informácie, že by aktívne komunikoval s opozičnými stranami. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hneď po atentáte odsúdil streľbu na premiéra. Rovnako tak spravili opozičné strany SaS , KDH a Hnutie Slovensko .", "Robert Kaliňák vo výroku zavádza. Juraj Cintula sa v skutočnosti zúčastnil jedného protestu, ktorý organizovali opozičné strany a to vo februári 2024. Na tomto proteste aktívne nevystupoval ani sa neprihováral k ostatným protestujúcim. Ďalej sa zúčastnil aj malej demonštrácie počas rokovania vlády v Dolnej Krupej. Pred ľuďmi hovoril v Leviciach v marci 2018 na proteste po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, toto zhromaždenie však neorganizovali politické strany. V minulosti sympatizoval aj s polovojenskou proruskou organizáciou Slovenskí branci a snažil sa založil vlastnú politickú stranu."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnil", "objavil", "napísal", "nepodarilo", "stránke", "adresa", "fotografii", "zúčastnil", "neorganizovali", "vystúpil", "zhromaždení", "zhromaždenie", "odsúdil", "SaS", "KDH", "Slovensko"], "url": ["https://archive.ph/ZztO3", "https://archive.ph/PJgxh", "https://www.databazeknih.cz/knihy/efata-318489", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710180-utocit-na-fica-mal-71-rocny-basnik-z-levic-ma-byt-drzitelom-zbrane/", "https://www.facebook.com/people/Hnutie-Proti-n%C3%A1siliu/100069320975007/", "https://www.facebook.com/people/Hnutie-Proti-n%C3%A1siliu/100069320975007/?sk=about", "https://www1.pluska.sk/gal/spravy/foto-atentatnik-premiera-fica-dlhsie-sledoval-zucastnil-minimalne-dvoch-protestov/28", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895210-atentatnik-uz-proti-ficovi-protestoval-prisiel-aj-na-rokovanie-vlady-do-dolnej-krupej?campaignsrc=tn_clipboard", "https://e.dennikn.sk/minuta/3957439", "https://ghostarchive.org/archive/SC8xD", "https://archive.ph/ObHcG", "https://mylevice.sme.sk/c/20777607/na-namesti-v-leviciach-po-rokoch-opat-strngali-kluce.html", "https://www.facebook.com/miso.simecka/videos/2729459453877963", "https://www.facebook.com/stranasas/posts/pfbid02uGUyab7oxThNf3H6WaWtbAycSFKLLf1n6bFvGL6cF1oEvXABpiCzQphjYykKhVMAl", "https://www.facebook.com/krestanskidemokrati/posts/pfbid036d29Kuous4CGXY2XNGKnACvPqtbqCXXNitJUJZgQk6Xbkmhgi9svewcXzt67vghDl", "https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/posts/pfbid0U2Qxc5gRWGbG8XqLPxGaRXbPgQxv5njBgsSgF7fD6KKxbCqzihf5NzmaXL2Drf1gl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:32.928488+00:00"}
{"id": "vr35193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35193", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale ja nikoho nenútim pán Paška. Vy mi podsúvate, že ja nútim mojich kolegov.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť nijakú zmienku o tom, že by predseda SaS nútil svojich poslancov fotografovať ich hlasovacie lístky.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť nijakú zmienku o tom, že by predseda SaS nútil svojich poslancov fotografovať ich hlasovacie lístky."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:54.462231+00:00"}
{"id": "vr30216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30216", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nech nikto z nich nespochybňuje štatistický údaj, že v roku 2011 kvôli nešťastnej konsolidácii, ktorú táto vláda urobila, priemerná rodina zaplatí o 500 až 600 eur viac ročne na bežné výdavky.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico týmto výrokom opakuje tvrdenie svojho exministra financií Počiatka, ktorý v decembri 2010 predpovedal nárast výdavkov rodin v roku 2011 o minimálne 400 eur ročne a ktorý čerpal zo správy Inštitutu finančnej politiky Ministerstva financií . Výdavky rodin v prvých mesiacoch roku skutočne vzrástli, podľa článku v Pravde z 13.mája 2011 to bolo najskôr o 20 eur a neskôr o ďalších 11 eur, pri čom tento rast môže ďalej pokračovať. Prognóza inštitútu sa tak doposiaľ v plnej miere napĺňa.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico týmto výrokom opakuje tvrdenie svojho exministra financií Počiatka, ktorý v decembri 2010 predpovedal nárast výdavkov rodin v roku 2011 o minimálne 400 eur ročne a ktorý čerpal zo správy Inštitutu finančnej politiky Ministerstva financií . Výdavky rodin v prvých mesiacoch roku skutočne vzrástli, podľa článku v Pravde z 13.mája 2011 to bolo najskôr o 20 eur a neskôr o ďalších 11 eur, pri čom tento rast môže ďalej pokračovať. Prognóza inštitútu sa tak doposiaľ v plnej miere napĺňa."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["tvrdenie", "správy Inštitutu finančnej politiky Ministerstva financií", "článku"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/178140/pociatek-vydavky-rodin-stupnu-o-400-eur-na-domacnost/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://spravy.pravda.sk/vydavky-rodin-sa-dvihli-uz-o-30-eur-dlf-/sk_ekonomika.asp?c=A110513_061742_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:16.035642+00:00"}
{"id": "vr32144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32144", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, viete koľko na Slovensku robí ľudí na dohody? 800 000 a 800 000 ľudi neplatilo dane a odvody.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minsiter sociálnych vecí Mihál zo strany SaS uvádza rovnaké číslo pracovníkov na dohody ako Robert Fico. Podľa starého systému pracovníci na dohody neplatili dane a odvody, pri čom práve krok zavedenia týchto platieb zo strany SMERUu kritizuje bývalý minister. Tieto údaje preto potvrdzujú tvrdenie Roberta Fico.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minsiter sociálnych vecí Mihál zo strany SaS uvádza rovnaké číslo pracovníkov na dohody ako Robert Fico. Podľa starého systému pracovníci na dohody neplatili dane a odvody, pri čom práve krok zavedenia týchto platieb zo strany SMERUu kritizuje bývalý minister. Tieto údaje preto potvrdzujú tvrdenie Roberta Fico."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/07/30/vlada-smeru-83-hlasov-novej-totality/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:43.632285+00:00"}
{"id": "vr17243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17243", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Z 1 600 osád je 1 400 nie problémových, to znamená, že 200 je problémových (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V januári 2017 Ministerstvo vnútra SR (ďalej MV SR) vytvorilo zoznam 200 problematických rómskych lokalít na Slovensku. MV SR doteraz nezverejnilo svoju metodiku, takže nie je možné overiť pravdivosť tohto výrok. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Téma problematických rómskych osád sa začala na sneme Smeru - SD v decembri 2016. Robert Kaliňák vtedy vyhlásil , že je ochotný použiť neštandardné opatrenia na boj s rómskou kriminalitou. Taktiež tvrdil, že na Slovensku je 1992 rómskych osád a malých komunít, čo sa nezhoduje ani s Atlasom rómskych komunít ani s týmto jeho výrokom. Vtedy tvrdil, že z nich asi polovica je problematická, čo si protirečí s údajom o 200 problematických lokalitách. Na začiatku roku 2017 Kaliňák predstavil zoznam 200 problémových lokalít, kde mali pribudnúť policajti. Za tento zoznam a návrh bol kritizovaný starostami jednotlivých obci a skritizoval ho aj rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz. Hlavným bodom kritiky bolo nezverejnenie metodiky ktorú použili na vytvorenie tohto zoznamu. Ale tiež im vadila slabá komunikácia MV SR so starostami dotknutých obcí. Amnesty International napísalo list ( .pdf ) premiérovi, v ktorom upozorňujú, že vytvorenie takéhoto zoznamu evokuje diskrimináciu polície voči Rómom. V apríli 2017 minister Kaliňák tvrdil , že po kritike vznikol nový zoznam, na základe presnejšej metodiky, ale odmietol zverejniť zoznam a aj metodiku. Odvtedy táto téma bola sporadicky vytiahnutá, ale vždy spochybnená odborníkmi, ktorí vyčítajú MV SR zatajovanie metodiky, ale aj kroky ktoré minister Kaliňák navrhuje na riešenie problematických lokalít. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V januári 2017 Ministerstvo vnútra SR (ďalej MV SR) vytvorilo zoznam 200 problematických rómskych lokalít na Slovensku. MV SR doteraz nezverejnilo svoju metodiku, takže nie je možné overiť pravdivosť tohto výrok. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Téma problematických rómskych osád sa začala na sneme Smeru - SD v decembri 2016. Robert Kaliňák vtedy vyhlásil , že je ochotný použiť neštandardné opatrenia na boj s rómskou kriminalitou. Taktiež tvrdil, že na Slovensku je 1992 rómskych osád a malých komunít, čo sa nezhoduje ani s Atlasom rómskych komunít ani s týmto jeho výrokom. Vtedy tvrdil, že z nich asi polovica je problematická, čo si protirečí s údajom o 200 problematických lokalitách. Na začiatku roku 2017 Kaliňák predstavil zoznam 200 problémových lokalít, kde mali pribudnúť policajti. Za tento zoznam a návrh bol kritizovaný starostami jednotlivých obci a skritizoval ho aj rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz. Hlavným bodom kritiky bolo nezverejnenie metodiky ktorú použili na vytvorenie tohto zoznamu. Ale tiež im vadila slabá komunikácia MV SR so starostami dotknutých obcí. Amnesty International napísalo list ( .pdf ) premiérovi, v ktorom upozorňujú, že vytvorenie takéhoto zoznamu evokuje diskrimináciu polície voči Rómom. V apríli 2017 minister Kaliňák tvrdil , že po kritike vznikol nový zoznam, na základe presnejšej metodiky, ale odmietol zverejniť zoznam a aj metodiku. Odvtedy táto téma bola sporadicky vytiahnutá, ale vždy spochybnená odborníkmi, ktorí vyčítajú MV SR zatajovanie metodiky, ale aj kroky ktoré minister Kaliňák navrhuje na riešenie problematických lokalít. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["vytvorilo", "vyhlásil", "predstavil", "skritizoval", ".pdf", "tvrdil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20429071/kalinak-ukazal-obce-v-ktorych-chce-bojovat-s-romskou-kriminalitou.html", "https://slovensko.hnonline.sk/874410-kalinak-chce-robit-poriadky-v-romskych-osadach-hovoril-o-nestandardnych-opatreniach", "https://domov.sme.sk/c/20436896/kalinak-trva-na-pomoci-problemovym-osadam-ktore-o-problemoch-nevedia.html?ref=w_neprehl", "https://domov.sme.sk/c/20436581/splnomocnenec-ravasz-o-kalinakovom-zozname-som-sa-len-docital.html", "http://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2017/01/Assessment-of-Slovakias-EU-presidency_ENG.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20505727/kalinak-vybral-ine-problemove-osady-vysledky-uz-taji.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:54.333706+00:00"}
{"id": "vr26763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26763", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď asi ťažko teraz v tejto atmosfére prídeme s reformou, ktorá vymení všetkých 1400 sudcov.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Ministerstva spravodlivosti, je na Slovensku 1493 sudcov z tohto počtu aktívne vykonáva činnosť 1360 sudcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Ministerstva spravodlivosti, je na Slovensku 1493 sudcov z tohto počtu aktívne vykonáva činnosť 1360 sudcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudcovia/SudcaZoznam.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:35.271538+00:00"}
{"id": "vr31349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31349", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Zároveň chcem povedať, že ak si štát aj má požičať na svoj podiel, pretože spolufinancuje, tak to robí na úrovni 4-5%. Dlhopisy SR. Ale bankám ste podpísali úrovni 9% a viac (v PPP Nitra-Zvolen pozn.)", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko predalo v januári 2012 dlhopisy v hodnote jednej miliardy eur za úrok 4,625 percent. Je preto pravdou, že slovenské dlhopisy sa pohybujú na úrovni 4 až 5 percent. Inými slovami Slovensko si môže skutočne požičať a tak spolufinancovať projekty cez dlhopisy, ktoré sa pohybujú na úrovni 4 až 5 percent. Financovanie projektu pozostávalo z vkladu akcionárov, GRANVIA vo výške 149 miliónov eur a úveru vo výške 984 miliónov eur na dobu 28 rokov bez zabezpečenia zo strany akcionárov, ktorý poskytlo 14 bánk vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Nepodarilo sa nám zistiť výšku úroku úveru poskytnutého na výstavbu R1 Pribina. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo zistiť výšku úveru z komerčných bánk, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko predalo v januári 2012 dlhopisy v hodnote jednej miliardy eur za úrok 4,625 percent. Je preto pravdou, že slovenské dlhopisy sa pohybujú na úrovni 4 až 5 percent. Inými slovami Slovensko si môže skutočne požičať a tak spolufinancovať projekty cez dlhopisy, ktoré sa pohybujú na úrovni 4 až 5 percent. Financovanie projektu pozostávalo z vkladu akcionárov, GRANVIA vo výške 149 miliónov eur a úveru vo výške 984 miliónov eur na dobu 28 rokov bez zabezpečenia zo strany akcionárov, ktorý poskytlo 14 bánk vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Nepodarilo sa nám zistiť výšku úroku úveru poskytnutého na výstavbu R1 Pribina. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo zistiť výšku úveru z komerčných bánk, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["dlhopisy", "Financovanie"], "url": ["http://mobile.bloomberg.com/news/2012-01-11/slovakia-to-sell-benchmark-bond-issue-in-euros-ardal-says-1-", "http://www.pr1bina.sk/sk/o-projekte/financovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:04.416222+00:00"}
{"id": "vr27699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27699", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Euro je druhá najdôležitejšia mena na svete. (...) vidíme ako euro silnie...", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Investopedia uvádza ako prvú najdôležitejšou obchodnú menu americký dolár a ako druhú uvádza euro. Samozrejme názory ekonómov sa líšia a mnohí môžu označovať ako najdôležitejšou menu čínsky yuan. Čo sa týka objemu obchodu, platí vyššie spomenuté, že euro je druhou najdôležitejšou menou na svete.", "analysis_paragraphs": ["Portál Investopedia uvádza ako prvú najdôležitejšou obchodnú menu americký dolár a ako druhú uvádza euro. Samozrejme názory ekonómov sa líšia a mnohí môžu označovať ako najdôležitejšou menu čínsky yuan. Čo sa týka objemu obchodu, platí vyššie spomenuté, že euro je druhou najdôležitejšou menou na svete."], "analysis_date": "2014-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Investopedia", "ekonómov", "Sulík", "TASR"], "url": ["http://www.investopedia.com/articles/forex/08/top-8-currencies-to-know.asp", "http://www.forbes.com/sites/tomessaye/2014/02/26/why-the-chinese-yuan-is-the-most-important-currency-right-now/", "http://sulik.sk/problem-so-silnym-eurom/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/silne-euro-tlaci-na-eurozonu-politika/81090-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:20.283895+00:00"}
{"id": "vr26795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26795", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...susedné štáty, Maďarsko, Česko alebo vzdialenejšie európske štáty predávali za dvojnásobok a vyššiu úroveň tieto emisie v tom istom čase.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že susedné štáty Maďarsko a Česko či Maďarsko predalo emisie za predalo tomu emisií za dvojnásobok a vyššiu cenu. Priemerné ceny v čase, keď slovensko predávalo emisie bola 10 eur za tonu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa verejne dostupných informácií, Slovenská republika predala v roku 2008 firme Interblue Group 15 miliónov ton emisných kvót, pričom cena za tonu bola 5,05 eura. Ako uvádza denník SME , podľa hovorkyne maďarského Ministerstva životného prostredia, predávalo Maďarsko emisie za 13,5 až 14,5 eura za tonu. V prípade Českej republiky sa jedná o sumu 9,86 eur za tonu. Maďarsko teda predalo tomu emisií za cenu 2,67 krát vyššiu ako Slovensko. Česká republika predala tonu emisií 1,95 krát viac ako Slovensko. Podobne Ukrajina mala predať kvóty o približne dvojnásobok ako Slovensko za približne 10 eur za tonu emisií. V prípade Poľska nedisponujeme presnou sumou z dôvodu záväzku mlčanlivosti. Informácie o Rakúsku nie sú známe. Podľa blogu Transparency International, však Rakúsko kupovalo emisie za cenu okolo 10 eur. Je preto predpoklad, že svoje by nepredalo lacnejšie. Aj napríklad Lotyšsko predávalo emisie za cenu okolo 10 eur za tonu. Analýza Unveiling Assigned Amount Unit (AAU) Trades: Current Market Impacts and Prospects for the Future (. pdf s. 3) uvádza: \"The previously mentioned Slovakian trade with Interblue for €5.05 per AAU was also well below the €15–20 price of an EUA in Q4 of 2008 when the trade occurred [11,15]. Another trader reported that a trade between Poland as the seller and Ireland and the World Bank as the buyers occurred at €10 per AAU in December 2008 [8].\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že susedné štáty Maďarsko a Česko či Maďarsko predalo emisie za predalo tomu emisií za dvojnásobok a vyššiu cenu. Priemerné ceny v čase, keď slovensko predávalo emisie bola 10 eur za tonu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa verejne dostupných informácií, Slovenská republika predala v roku 2008 firme Interblue Group 15 miliónov ton emisných kvót, pričom cena za tonu bola 5,05 eura. Ako uvádza denník SME , podľa hovorkyne maďarského Ministerstva životného prostredia, predávalo Maďarsko emisie za 13,5 až 14,5 eura za tonu. V prípade Českej republiky sa jedná o sumu 9,86 eur za tonu. Maďarsko teda predalo tomu emisií za cenu 2,67 krát vyššiu ako Slovensko. Česká republika predala tonu emisií 1,95 krát viac ako Slovensko. Podobne Ukrajina mala predať kvóty o približne dvojnásobok ako Slovensko za približne 10 eur za tonu emisií. V prípade Poľska nedisponujeme presnou sumou z dôvodu záväzku mlčanlivosti. Informácie o Rakúsku nie sú známe. Podľa blogu Transparency International, však Rakúsko kupovalo emisie za cenu okolo 10 eur. Je preto predpoklad, že svoje by nepredalo lacnejšie. Aj napríklad Lotyšsko predávalo emisie za cenu okolo 10 eur za tonu. Analýza Unveiling Assigned Amount Unit (AAU) Trades: Current Market Impacts and Prospects for the Future (. pdf s. 3) uvádza: \"The previously mentioned Slovakian trade with Interblue for €5.05 per AAU was also well below the €15–20 price of an EUA in Q4 of 2008 when the trade occurred [11,15]. Another trader reported that a trade between Poland as the seller and Ireland and the World Bank as the buyers occurred at €10 per AAU in December 2008 [8].\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["cena", "SME", "Českej", "dvojnásobok", "Poľska", "blogu", "pdf"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5298873/slovenske-emisie-svajciari-v-nich-vidia-pracku.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4859385/madarsky-zisk-z-emisii-je-oproti-nasmu-trojnasobny.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5298873/slovenske-emisie-svajciari-v-nich-vidia-pracku.html", "http://www.sme.sk/c/6961867/hovorilo-sa-o-skode-66-milionov-no-policia-vysetrovanie-emisii-stopla.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7055439/vysetrovanie-emisii-vladu-klamali-zmluvu-zatajili-no-vypovede-nestacili.html", "http://blog.transparency.org/2011/06/03/emissions-trading-and-bribery-investigations-in-slovakia/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CEEQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2073-4433%2F3%2F1%2F229%2Fpdf&ei=NWD_UoHaMKW04ATFlYD4DA&usg=AFQjCNHDlkNCJqFqGQWMOWR0ZN76bOBtnw&sig2=nVto0Gwzp3thFqi_BZ4S2Q"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:47.677950+00:00"}
{"id": "vr15251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15251", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... (liberálni demokrati a labouristi, pozn.) boli vždy skôr proeurópski, ale dnes naprieč všetkými týmito politickými stranami vidíme pomerne veľké rozkoly. Že je tu niekto presvedčený zástanca zotrvania Británie a naopak presvedčený zástanca, ktorý hovorí o tom, že Británia by mala vystúpiť. To sa deje rovnako u labouristov, to sa deje rovnako u konzervatívcov...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Labour Party je tradične proeurópskou stranou a jej oficiálnym postojom je podpora zotrvania Británie v EÚ, avšak niektorí jej poslanci sú skôr za vystúpenie z EÚ. Podobne konzervatíci boli tradične považovaní za proeurópskych , no v radoch ich poslancov je momentálne ešte väčší počet zástancov brexitu ako je to v prípade labouristov. Avšak v prípade Labouristov ide u Klusa o preháňanie, za vystúpenie je totiž len 10 poslancov, čo je pomerne malý počet ( oproti 218 za zotrvanie), preto sa nejedná o \"veľké rozkoly\". U Liberálnych demokratov taktiež nemožno hovoriť o rozkole, ako ukazuje obrázok nižšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Nasledujúci graf BBC z júna 2016 ukazuje počty poslancov z jednotlivých strán, ktorí sú proti či za vystúpenie z EÚ. Z neho je viditeľné, že Labour Party ani COnservative Party nie sú v postoji k referendu jednotné. Výskum Hooghe et al. - Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration? ( .pdf, s.984) ešte v roku 2002 došiel k záveru, že závislosť podpory integrácie na lineárnej osi (ľavica - pravica) je podstatná, avšak väčší vplyv na postoj voči integrácii má pozícia okraj - stred. Podľa štúdie majú strany na extrémoch, ako extrémna ľavica, tak pravica, väčšiu tendenciu k euroskepticizmu, narozdiel od politických strán konvergujúcich k stredu. Čo sa štiepenia Konzervatívnej strany týka, podľa Hooghe et al. je toto štiepenie zapríčinené bojom medzi nacionalistickou a neoliberálnou ideológiou. Nacionálne orientovaní konzervatívci odmietajú oslabenie národnej suverenity, avšak zástancovia neoliberalizmu sú ochotní predať časť suverenity ak to pomôže ekonomickej integrácii. (Hooghe et al., 982) Oficiálne podporujú zotrvanie v EÚ premiér Cameron aj Liberálni demokrati, Cameronova konzervatívna strana oficiálne deklarovala neutralitu ( BBC.com ). Článok v theGuardian hneď v úvode uvádza: ,, David Cameron faced the surreal situation of gaining more cheers from the Labour benches than his own Conservative colleagues on Monday as he extolled the virtues of staying in the EU .\" Teda podľa Guardianu je tradičné, že za Brexit by mala hlasovať Cameronova strana - Konzervatívna. Napriek tomu ale premiér, ktorý podporuje zotrvanie Británie v EÚ získava väčšiu podporu zo strany rivalitnej Liberálnej strany. Podľa denníka je profil tradičného zástancu opustenia EÚ: starší muž podporujúci konzervatívnu stranu. Avšak tento model sa v Británii začína rúcať s liberálmi podporujúcimi kontrolu hraníc a konzervatívcami obávajúcimi sa ekonomických dôsledkov odchodu z EÚ. Dôvodom pre podporu zotrvania v EÚ je pritom aj osobná sympatia voči premiérovi Cameronovi. V závere teda Liberálna strana podporuje zotrvanie Británie v EÚ, tak ako to predpokladá teória. Konzervatívna strana tradične odmieta integráciu v EÚ, avšak premiér Cameron podporuje zotrvanie Británie v EÚ a podporuje ho časť poslancov jeho strany. Pritom sám Cameron zdôraznil , že voľba v referende presahuje stranícku politiku: ,, This is bigger than party politics. Its effects will last longer than our lifetimes. So we are saying with one voice: make sure Britain is stronger, safer and better off – and vote to remain in a reformed European Union .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Labour Party je tradične proeurópskou stranou a jej oficiálnym postojom je podpora zotrvania Británie v EÚ, avšak niektorí jej poslanci sú skôr za vystúpenie z EÚ. Podobne konzervatíci boli tradične považovaní za proeurópskych , no v radoch ich poslancov je momentálne ešte väčší počet zástancov brexitu ako je to v prípade labouristov. Avšak v prípade Labouristov ide u Klusa o preháňanie, za vystúpenie je totiž len 10 poslancov, čo je pomerne malý počet ( oproti 218 za zotrvanie), preto sa nejedná o \"veľké rozkoly\". U Liberálnych demokratov taktiež nemožno hovoriť o rozkole, ako ukazuje obrázok nižšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Nasledujúci graf BBC z júna 2016 ukazuje počty poslancov z jednotlivých strán, ktorí sú proti či za vystúpenie z EÚ. Z neho je viditeľné, že Labour Party ani COnservative Party nie sú v postoji k referendu jednotné. Výskum Hooghe et al. - Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration? ( .pdf, s.984) ešte v roku 2002 došiel k záveru, že závislosť podpory integrácie na lineárnej osi (ľavica - pravica) je podstatná, avšak väčší vplyv na postoj voči integrácii má pozícia okraj - stred. Podľa štúdie majú strany na extrémoch, ako extrémna ľavica, tak pravica, väčšiu tendenciu k euroskepticizmu, narozdiel od politických strán konvergujúcich k stredu. Čo sa štiepenia Konzervatívnej strany týka, podľa Hooghe et al. je toto štiepenie zapríčinené bojom medzi nacionalistickou a neoliberálnou ideológiou. Nacionálne orientovaní konzervatívci odmietajú oslabenie národnej suverenity, avšak zástancovia neoliberalizmu sú ochotní predať časť suverenity ak to pomôže ekonomickej integrácii. (Hooghe et al., 982) Oficiálne podporujú zotrvanie v EÚ premiér Cameron aj Liberálni demokrati, Cameronova konzervatívna strana oficiálne deklarovala neutralitu ( BBC.com ). Článok v theGuardian hneď v úvode uvádza: ,, David Cameron faced the surreal situation of gaining more cheers from the Labour benches than his own Conservative colleagues on Monday as he extolled the virtues of staying in the EU .\" Teda podľa Guardianu je tradičné, že za Brexit by mala hlasovať Cameronova strana - Konzervatívna. Napriek tomu ale premiér, ktorý podporuje zotrvanie Británie v EÚ získava väčšiu podporu zo strany rivalitnej Liberálnej strany. Podľa denníka je profil tradičného zástancu opustenia EÚ: starší muž podporujúci konzervatívnu stranu. Avšak tento model sa v Británii začína rúcať s liberálmi podporujúcimi kontrolu hraníc a konzervatívcami obávajúcimi sa ekonomických dôsledkov odchodu z EÚ. Dôvodom pre podporu zotrvania v EÚ je pritom aj osobná sympatia voči premiérovi Cameronovi. V závere teda Liberálna strana podporuje zotrvanie Británie v EÚ, tak ako to predpokladá teória. Konzervatívna strana tradične odmieta integráciu v EÚ, avšak premiér Cameron podporuje zotrvanie Británie v EÚ a podporuje ho časť poslancov jeho strany. Pritom sám Cameron zdôraznil , že voľba v referende presahuje stranícku politiku: ,, This is bigger than party politics. Its effects will last longer than our lifetimes. So we are saying with one voice: make sure Britain is stronger, safer and better off – and vote to remain in a reformed European Union .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["proeurópskou", "za vystúpenie", "proeurópskych", "BBC", ".pdf,", "BBC.com", "theGuardian", "Cameron zdôraznil"], "url": ["http://www.theguardian.com/politics/2016/mar/05/labour-eu-unions-brexit-referendum", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-35616946", "https://euobserver.com/eu-elections/123051", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-35616946", "http://s3.amazonaws.com/academia.edu.documents/30293379/cpshooghemarkswilson.pdf?AWSAccessKeyId=AKIAJ56TQJRTWSMTNPEA&Expires=1465896568&Signature=UTJKCg5FOU%2F96b97dc7GGTgIQwQ%3D&response-content-disposition=inline%3B%20filename%3DDoes_Left_Right_Structure_Party_Position.pdf", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-32810887", "http://www.teraz.sk/ekonomika/osborne-britania-brexit-eu/201423-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/david-cameron-says-eu-referendum-is-bigger-than-party-politics-as-parties-unite-to-stop-brexit-a7029211.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:54.436613+00:00"}
{"id": "42064", "numeric_id": 42064, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42064", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...som uviedla hneď na začiatku a som v tom úplne konzistentná, že v prípade, ak by hrozilo, že do prezidentského paláca, respektíve ešte do druhého kola prezidentských volieb by sa dostali predstavitelia, ktorí reprezentujú iné hodnoty ako napríklad pán Mikloško, pán Mistrík a ja, tak by som určite zvážila vzdanie sa v prospech perspektívnejšieho, silnejšieho kandidáta. V tomto duchu sme sa dohodli s pánom Mistríkom o vzájomnom postupe, takejto dohode, ako som naznačila. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhlásenia Zuzany Čaputovej po ohlásení svojej kandidatúry na post prezidentky naznačujú, že nie je proti prípadnému vzdaniu sa kandidatúry. V januári 2019 došlo tiež k dohode medzi Mistríkom a Čaputovou o vzdaní sa kandidatúry v prospech toho z dvojice, kto bude mať lepšie preferencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po ohlásení svojej kandidatúry , v rozhovore s Braňom Závodským 10. decembra 2018 pri otázke na túto tému Čaputová uviedla: „...moja odpoveď je stále rovnaká, myslím si že každý kandidát, ktorý to myslí s touto krajinou dobre, by mal zvážiť svoje zotrvanie v tejto kandidatúre v prípade, keď sa už budú blížiť voľby, či náhodou jeho pozícia neoslabuje niekoho, kto je perspektívnejší(…) Každému z nás musí byť dôležitejšie to, aby v prezidentskom paláci bol dobrý a slušný kandidát a nie naše osobné ambície.” Následne uviedla, že zvážiť rozhodnutie týkajúce sa vzdania kandidatúry bude relevantné až keď budú vonku skutočné prieskumy. Neskôr sa Čaputová a Mistrík skutočne dohodli , že na základe predvolebných preferencií sa jeden z nich vzdá v prospech silnejšieho kandidáta. Urobili tak na spoločnom obede spolu s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfkou poslaneckého klubu OĽaNO Veronikou Remišovou. Toto rozhodnutie by mali uskutočniť ešte pred prvým kolom prezidentským volieb (16. marca 2019).", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenia Zuzany Čaputovej po ohlásení svojej kandidatúry na post prezidentky naznačujú, že nie je proti prípadnému vzdaniu sa kandidatúry. V januári 2019 došlo tiež k dohode medzi Mistríkom a Čaputovou o vzdaní sa kandidatúry v prospech toho z dvojice, kto bude mať lepšie preferencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po ohlásení svojej kandidatúry , v rozhovore s Braňom Závodským 10. decembra 2018 pri otázke na túto tému Čaputová uviedla: „...moja odpoveď je stále rovnaká, myslím si že každý kandidát, ktorý to myslí s touto krajinou dobre, by mal zvážiť svoje zotrvanie v tejto kandidatúre v prípade, keď sa už budú blížiť voľby, či náhodou jeho pozícia neoslabuje niekoho, kto je perspektívnejší(…) Každému z nás musí byť dôležitejšie to, aby v prezidentskom paláci bol dobrý a slušný kandidát a nie naše osobné ambície.” Následne uviedla, že zvážiť rozhodnutie týkajúce sa vzdania kandidatúry bude relevantné až keď budú vonku skutočné prieskumy. Neskôr sa Čaputová a Mistrík skutočne dohodli , že na základe predvolebných preferencií sa jeden z nich vzdá v prospech silnejšieho kandidáta. Urobili tak na spoločnom obede spolu s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfkou poslaneckého klubu OĽaNO Veronikou Remišovou. Toto rozhodnutie by mali uskutočniť ešte pred prvým kolom prezidentským volieb (16. marca 2019)."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["kandidatúry", "10. decembra 2018", "dohodli", "uskutočniť"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20836946/caputova-ohlasila-kandidaturu-prezidentske-volby.html", "https://www.youtube.com/watch?v=gRq8mwc1AVA", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/499398-caputova-a-mistrik-sa-dohodli-ze-sa-vzdaju-v-prospech-toho-silnejsieho/", "https://dennikn.sk/1357688/caputova-a-mistrik-sa-dohodli-na-podpore-este-pred-prvym-kolom/?fbclid=IwAR20pwGj7q0j-tVjFfd04bZGSV2-dl9tdNaxNwMGoZmQq_mOEmR3pCkjU8M"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:31.309079+00:00"}
{"id": "vr16705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16705", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "14 miliárd na príjmoch, 16 miliárd na výdavkov, hovoríme o štátnom rozpočte...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "4. októbra 2017 zverejnilo Ministerstvo financií (MF) Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 ako aj Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Vo vlastnom materiáli návrhu rozpočtu sa uvádza, že celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2018 predstavujú 13,98 miliardy eur, zatiaľ čo celkové výdavky na rovnaký rok 15,96 miliardy ( .pdf , s. 1). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["4. októbra 2017 zverejnilo Ministerstvo financií (MF) Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 ako aj Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Vo vlastnom materiáli návrhu rozpočtu sa uvádza, že celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2018 predstavujú 13,98 miliardy eur, zatiaľ čo celkové výdavky na rovnaký rok 15,96 miliardy ( .pdf , s. 1). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "podľa ministra", "prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11522&documentId=15842", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11522&documentId=15842", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=946"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:47.545078+00:00"}
{"id": "49195", "numeric_id": 49195, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49195", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Viete, pán predseda (Šimečka, pozn.), vy máte ako strana štyri roky asi. Šesť a už máte štvrtého predsedu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Progresívne Slovensko vzniklo v roku 2016 ako združenie, ktoré sa neskôr pretransformovalo na politickú stranu. Zakladajúci snem sa konal 20. januára 2018 v Žiline.\n\nOd svojho vzniku strana vystriedala viacerých predsedov. Najnovšie, od mája 2022, zastáva túto funkciu Michal Šimečka, ktorý nahradil Irenu Biháriovú . V rokoch 2018 - 2019 bol predsedom zakladateľ Ivan Štefunko , ktorého pred parlamentnými voľbami zasa nahradil Michal Truban . Michal Šimečka tak naozaj je štvrtým predsedom od vzniku hnutia Progresívne Slovensko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Progresívne Slovensko vzniklo v roku 2016 ako združenie, ktoré sa neskôr pretransformovalo na politickú stranu. Zakladajúci snem sa konal 20. januára 2018 v Žiline.", "Od svojho vzniku strana vystriedala viacerých predsedov. Najnovšie, od mája 2022, zastáva túto funkciu Michal Šimečka, ktorý nahradil Irenu Biháriovú . V rokoch 2018 - 2019 bol predsedom zakladateľ Ivan Štefunko , ktorého pred parlamentnými voľbami zasa nahradil Michal Truban . Michal Šimečka tak naozaj je štvrtým predsedom od vzniku hnutia Progresívne Slovensko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["vzniklo", "konal", "zastáva", "Biháriovú", "Štefunko", "Truban"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/77005-progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko", "https://www.ta3.com/clanok/235648/novym-predsedom-progresivneho-slovenska-je-michal-simecka-vo-funkcii-nahradi-bihariovu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/", "https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html", "https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:11.147971+00:00"}
{"id": "vr33851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33851", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Sú opatrenia, ktoré sme pripravili ešte my a ktoré sme schvaľovali ešte my ako naša vláda. Ja uvediem konkrétne tie, ktoré sa týkajú ministerstva hospodárstva. Ide väčšinou teda o návrhy ako sú mikropôžičkový program, ide väčšinou o návrhy ako inovačné vouchre, inovačný fond, inovačné klastre, ktoré boli súčasťou inovačnej stratégie, ktorú som ešte pripravoval ja.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inovačná politika SR na roky 2011 - 2013 , predložená J. Miškovom bola schválená vládou I. Radičovej 11. mája 2011. Táto Inovačná politika hovorí o inovačných vouchroch, klastroch, ako aj fondoch: Opatrenie č 12: Inovačné vouchery \"Opatrenie je jednoduchým podporným finančným nástrojom zabezpečenia priameho prepojenia podnikateľov (najmä MSP) s univerzitami, vysokými školami a výskumno-vývojovými pracoviskami. Konkrétne sa jedná o „nepeňažné šeky“ poskytované priamo podnikateľskému subjektu na nákup určitého podielu služieb od oprávnenej výskumno-vývojovej organizácie, na základe „Schémy podpory de minimiss - Inovačné vouchery. Opatrenie nadväzuje na opatrenie z Inovačnej politiky na roky 2008 – 2010\" Úloha č. 1: Zabezpečiť financovanie inovačných aktivít podnikateľských subjektov z fondu JEREMIE \"Cieľom iniciatívy JEREMIE a návratnej finančnej pomoci formou inovatívnych finančných nástrojov je podpora malých a stredných podnikateľov (MSP). Prostredníctvom bankových záruk, nepriamych úverov ako aj rizikového kapitálu sa odhaduje finančná podpora cca. od 400 – 600 subjektov. Tieto subjekty by mali byť prevažne mladé inovatívne firmy s rastovým potenciálom, ktoré majú problémy s financovaním svojich expanzných a inovatívnych aktivít.\" Priorita č. 1. Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií Opatrenie č. 1: Podpora inovatívnych priemyselných klastrových organizácií \"V rámci opatrenia sa budú podporovať vybrané klastrové aktivity, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti firemných členov inovatívnych klastrových organizácií. Opatrenie bude zamerané na reálne fungujúce etablované klastrové organizácie, ktoré v predchádzajúcom období vykonávali aktivity v prospech svojich členov. Vytvorenie podporného rozvojového nástroja umožní rozvoj klastrov, ale prispeje najmä k zvyšovaniu inovačnej kapacity firemných členov klastrových organizácií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Inovačná politika SR na roky 2011 - 2013 , predložená J. Miškovom bola schválená vládou I. Radičovej 11. mája 2011. Táto Inovačná politika hovorí o inovačných vouchroch, klastroch, ako aj fondoch: Opatrenie č 12: Inovačné vouchery \"Opatrenie je jednoduchým podporným finančným nástrojom zabezpečenia priameho prepojenia podnikateľov (najmä MSP) s univerzitami, vysokými školami a výskumno-vývojovými pracoviskami. Konkrétne sa jedná o „nepeňažné šeky“ poskytované priamo podnikateľskému subjektu na nákup určitého podielu služieb od oprávnenej výskumno-vývojovej organizácie, na základe „Schémy podpory de minimiss - Inovačné vouchery. Opatrenie nadväzuje na opatrenie z Inovačnej politiky na roky 2008 – 2010\" Úloha č. 1: Zabezpečiť financovanie inovačných aktivít podnikateľských subjektov z fondu JEREMIE \"Cieľom iniciatívy JEREMIE a návratnej finančnej pomoci formou inovatívnych finančných nástrojov je podpora malých a stredných podnikateľov (MSP). Prostredníctvom bankových záruk, nepriamych úverov ako aj rizikového kapitálu sa odhaduje finančná podpora cca. od 400 – 600 subjektov. Tieto subjekty by mali byť prevažne mladé inovatívne firmy s rastovým potenciálom, ktoré majú problémy s financovaním svojich expanzných a inovatívnych aktivít.\" Priorita č. 1. Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií Opatrenie č. 1: Podpora inovatívnych priemyselných klastrových organizácií \"V rámci opatrenia sa budú podporovať vybrané klastrové aktivity, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti firemných členov inovatívnych klastrových organizácií. Opatrenie bude zamerané na reálne fungujúce etablované klastrové organizácie, ktoré v predchádzajúcom období vykonávali aktivity v prospech svojich členov. Vytvorenie podporného rozvojového nástroja umožní rozvoj klastrov, ale prispeje najmä k zvyšovaniu inovačnej kapacity firemných členov klastrových organizácií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Inovačná politika SR na roky 2011 - 2013"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-131926?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:31.813148+00:00"}
{"id": "vr28846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28846", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Vy tam hovoríte (novela zákona o verejnom obstarávaní, o schránkových firmách, pozn.), že ktorej priamym vlastníkom sú právnické osoby.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe novely zákona o verejnom obstarávaní,ktorý prináša sprísnenie podmienok by sa od budúceho roka malo zamedziť účasti schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Premiér uviedol, že podľa tohto zákona: „Nejaká schránková firma v krajine, kde sa nevieme dostať k informáciám, kto je skutočný vlastník, ak by sa takáto firma prihlásila do verejného obstarávania, bude zo zákona z neho priamo vylúčená“.", "analysis_paragraphs": ["Na základe novely zákona o verejnom obstarávaní,ktorý prináša sprísnenie podmienok by sa od budúceho roka malo zamedziť účasti schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Premiér uviedol, že podľa tohto zákona: „Nejaká schránková firma v krajine, kde sa nevieme dostať k informáciám, kto je skutočný vlastník, ak by sa takáto firma prihlásila do verejného obstarávania, bude zo zákona z neho priamo vylúčená“."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["návrhu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5267"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:06.857274+00:00"}
{"id": "45682", "numeric_id": 45682, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45682", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My v kultúrno-etických otázkach máme zelenú voľnú kartu, čiže naši poslanci v tomto nie sú viazaní ničím, môžu sa rozhodnúť a hlasovať aj tak, aj tak (...) a keď dobre si nás všímate, tak väčšinou je to vždy tak pol na pol je to v týchto otázkach rozdelení v strane, takže nemáme s tým, toto nie sú pre nás tie zásadné témy.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V strane Sme rodina platí pravidlo , že v kultúrno-etických otázkach majú jej poslanci voľnú ruku - t.j. nemusia ako klub hlasovať jednotne ale každý podľa svojho svedomia. Príklad: 25. septembra 2019 rozhodovali poslanci parlamentu o štyroch návrhoch na sprísnenie potratov (žiaden nakoniec neprešiel). Za návrh Richarda Vašečku (klub OĽaNO) hlasovali piati poslanci Sme rodina, dvaja boli proti a dvaja sa zdržali. Rovnakú bilanciu mal klub aj v prípade hlasovania o návrhu Kotlebovcov. Keď zmenu navrhovali - vtedy opoziční - poslanci Sme rodina, podporilo ju sem členov ich klubu, dvaja boli proti. Podobne klub hlasoval aj štvrtom - opozičnom - návrhu . Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V strane Sme rodina platí pravidlo , že v kultúrno-etických otázkach majú jej poslanci voľnú ruku - t.j. nemusia ako klub hlasovať jednotne ale každý podľa svojho svedomia. Príklad: 25. septembra 2019 rozhodovali poslanci parlamentu o štyroch návrhoch na sprísnenie potratov (žiaden nakoniec neprešiel). Za návrh Richarda Vašečku (klub OĽaNO) hlasovali piati poslanci Sme rodina, dvaja boli proti a dvaja sa zdržali. Rovnakú bilanciu mal klub aj v prípade hlasovania o návrhu Kotlebovcov. Keď zmenu navrhovali - vtedy opoziční - poslanci Sme rodina, podporilo ju sem členov ich klubu, dvaja boli proti. Podobne klub hlasoval aj štvrtom - opozičnom - návrhu . Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["pravidlo", "návrh", "hlasovali", "hlasovania", "návrhu", "navrhovali", "podporilo", "hlasoval", "návrhu"], "url": ["https://dennikn.sk/1907171/spocitali-sme-hlasy-za-sprisnenie-interrupcii-v-parlamente-stupenci-zakazu-zatial-nemaju-vacsinu/?ref=list", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1580", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42995", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42996", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1625", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1633", "https://mail.google.com/mail/u/1/#inbox", "https://mail.google.com/mail/u/1/#inbox", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1652"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:59.642170+00:00"}
{"id": "vr16359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16359", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Hnutia OĽaNO-NOVA funguje veľmi jasne podľa zákona s auditmi každoročnými. Všetko to spravovanie peňazí je v poriadku. Nerozhodujú o ňom len štyria členovia hnutia, ale aj ďalší poslanci.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hospodárenie strany je verejne dostupné na stránke Ministerstva vnútra v podobe výročných správ , podľa ktorých je spravovanie peňazí v poriadku, v súlade so zákonom. Tieto výročné správy sa však nevenujú organizačnej štruktúre strany a tomu, kto sa reálne podieľa na rozhodnutiach týkajúcich sa peňažných prostriedkov. Igor Matovič tvrdí, že na rozhodovaní sa podieľajú ostatní členovia poslaneckého klubu, toto tvrdenie však nie je možné podložiť stanovami strany. Tie hovoria, že na snem hnutia sú prizvaní sympatizanti, avšak neurčujú či a akým spôsobom by sa mali zúčastňovať rozhodovania. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Nízky počet členov dlhodobo kritizuje Andrej Danko. Podľa neho by Generálna prokurátora SR mala preskúmať stanovy strán SaS a OĽANO, ktoré sa neotvárajú novým členom: \"Je v súlade s ľudskými právami, že sa nikto z občanov nemohol za posledné roky stať členom OĽaNO? Keďže štát dáva Igorovi Matovičovi financie, ktokoľvek má právo požiadať o členstvo. Matovič môže povedať, že neprijme toho a toho, ale nie pravidelne. Preto je dôvod, aby generálna prokuratúra preskúmala stanovy týchto strán, ako SaS a OĽaNO-NOVA, ktoré si betónujú členstvo.\" Hovorí tiež, že o štátnom príspevku rozhodujú iba štyria ľudia, ktorý sú členmi strany. V stanovách strany (ktoré sme získali prostredníctvom infožiadosti) sú rozlišované termíny člen a sympatizant strany. Člen strany môže na rozdiel od sympatizanta \"voliť a byť volený alebo alebo menovaný do funkcií v hnutí \". Najvyšším orgánom je snem, ktorý predstavuje všetkých zúčastených členov hnutia a zároveň sú na snem prizvaní sympatizanti. Snem volí a odvoláva predsedu hnutia, schvaľuje program a volí a odvoláva členov iných orgánov. Snemu sa zodpovedá predseda, ktorý zvoláva a vedie zasadnutia, zastupuje hnutie a rozhoduje o záležitostiach, ktoré nie sú v kompetenciách iného orgánu. V stanovách nie je určený spôsob akým ( a či vôbec) sa ostatní poslanci zúčastňujú rozhodovania v hnutí. Daný počet členov je obhajovaný tým, že strana Obyčajní ľudia od začiatku nebola zamýšľaná ako štandardná politická strana, ale hnutie. Toto hnutie vzniklo za účelom umožniť kandidovať nezávislým kandidátom, nakoľko podľa zákona kandidátnu listinu môže podať len politická strana. Igor Matovič tvrdí , že na rozhodnutiach (vrátané tých týkajúcich sa financií) sa podieľajú členovia poslaneckého klubu: \"Našu činnosť kontroluje ministerstvo financií a to nezistilo žiadne pochybenia s nakladaním s financiami. Akékoľvek moje rozhodnutie sa riadi odporúčaním, ktoré prijme 14 členov nášho poslaneckého klubu \". Podľa publikácie Univerzity Komenského ( .pdf , str. 62), ktorá sa venovala organizácií jednotlivých politických strán, stanovy strany OĽANO (ktoré získali na základe infožiadosti) naznačujú minimálnu úroveň organizácie: \" Ako môžeme vidieť zo schémy, hnutie OĽaNO má minimálnu organizáciu. De facto existuje iba jediný člen, ktorý má iné právomoci ako ostatní - predseda hnutia. Stanovy mu však dávajú veľmi veľké právomoci, pretože do jeho pôsobnosti patrí rozhodovanie vo všetkých otázkach, ktoré nie sú v kompetencií iných orgánov. Keďže jediný iný orgán v hnutí je snem, ktorý len volí/odvoláva predsedu a schvaľuje program, všetky zvyšné otázky sú v 63 rukách jediného človeka. Ďalším príkladom veľkých právomocí predsedu je prijímanie a vylučovanie členov. Keďže neexistuje orgán, v ktorého kompetencií by to podľa stanov bolo, aj táto dôležitá otázka je na rozhodnutí jediného človeka - predsedu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hospodárenie strany je verejne dostupné na stránke Ministerstva vnútra v podobe výročných správ , podľa ktorých je spravovanie peňazí v poriadku, v súlade so zákonom. Tieto výročné správy sa však nevenujú organizačnej štruktúre strany a tomu, kto sa reálne podieľa na rozhodnutiach týkajúcich sa peňažných prostriedkov. Igor Matovič tvrdí, že na rozhodovaní sa podieľajú ostatní členovia poslaneckého klubu, toto tvrdenie však nie je možné podložiť stanovami strany. Tie hovoria, že na snem hnutia sú prizvaní sympatizanti, avšak neurčujú či a akým spôsobom by sa mali zúčastňovať rozhodovania. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Nízky počet členov dlhodobo kritizuje Andrej Danko. Podľa neho by Generálna prokurátora SR mala preskúmať stanovy strán SaS a OĽANO, ktoré sa neotvárajú novým členom: \"Je v súlade s ľudskými právami, že sa nikto z občanov nemohol za posledné roky stať členom OĽaNO? Keďže štát dáva Igorovi Matovičovi financie, ktokoľvek má právo požiadať o členstvo. Matovič môže povedať, že neprijme toho a toho, ale nie pravidelne. Preto je dôvod, aby generálna prokuratúra preskúmala stanovy týchto strán, ako SaS a OĽaNO-NOVA, ktoré si betónujú členstvo.\" Hovorí tiež, že o štátnom príspevku rozhodujú iba štyria ľudia, ktorý sú členmi strany. V stanovách strany (ktoré sme získali prostredníctvom infožiadosti) sú rozlišované termíny člen a sympatizant strany. Člen strany môže na rozdiel od sympatizanta \"voliť a byť volený alebo alebo menovaný do funkcií v hnutí \". Najvyšším orgánom je snem, ktorý predstavuje všetkých zúčastených členov hnutia a zároveň sú na snem prizvaní sympatizanti. Snem volí a odvoláva predsedu hnutia, schvaľuje program a volí a odvoláva členov iných orgánov. Snemu sa zodpovedá predseda, ktorý zvoláva a vedie zasadnutia, zastupuje hnutie a rozhoduje o záležitostiach, ktoré nie sú v kompetenciách iného orgánu. V stanovách nie je určený spôsob akým ( a či vôbec) sa ostatní poslanci zúčastňujú rozhodovania v hnutí. Daný počet členov je obhajovaný tým, že strana Obyčajní ľudia od začiatku nebola zamýšľaná ako štandardná politická strana, ale hnutie. Toto hnutie vzniklo za účelom umožniť kandidovať nezávislým kandidátom, nakoľko podľa zákona kandidátnu listinu môže podať len politická strana. Igor Matovič tvrdí , že na rozhodnutiach (vrátané tých týkajúcich sa financií) sa podieľajú členovia poslaneckého klubu: \"Našu činnosť kontroluje ministerstvo financií a to nezistilo žiadne pochybenia s nakladaním s financiami. Akékoľvek moje rozhodnutie sa riadi odporúčaním, ktoré prijme 14 členov nášho poslaneckého klubu \". Podľa publikácie Univerzity Komenského ( .pdf , str. 62), ktorá sa venovala organizácií jednotlivých politických strán, stanovy strany OĽANO (ktoré získali na základe infožiadosti) naznačujú minimálnu úroveň organizácie: \" Ako môžeme vidieť zo schémy, hnutie OĽaNO má minimálnu organizáciu. De facto existuje iba jediný člen, ktorý má iné právomoci ako ostatní - predseda hnutia. Stanovy mu však dávajú veľmi veľké právomoci, pretože do jeho pôsobnosti patrí rozhodovanie vo všetkých otázkach, ktoré nie sú v kompetencií iných orgánov. Keďže jediný iný orgán v hnutí je snem, ktorý len volí/odvoláva predsedu a schvaľuje program, všetky zvyšné otázky sú v 63 rukách jediného človeka. Ďalším príkladom veľkých právomocí predsedu je prijímanie a vylučovanie členov. Keďže neexistuje orgán, v ktorého kompetencií by to podľa stanov bolo, aj táto dôležitá otázka je na rozhodnutí jediného človeka - predsedu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["výročných správ", "podieľajú", "preskúmať", "rozhodujú", "tvrdí", ".pdf"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2015/VS_42287511_I_2015_20160728.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/horsky-politolog-matovic-olano/74896-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20188662/danko-generalna-prokuratura-by-mala-preskumat-stanovy-sas-a-olano.html#axzz4kTvburC5", "http://www.teraz.sk/slovensko/horsky-politolog-matovic-olano/74896-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/horsky-politolog-matovic-olano/74896-clanok.html", "https://www.researchgate.net/profile/Barbara_Lasticova/publication/266516060_Vyskumne_sondy_do_organizacie_politickych_stran_v_SR_a_CR_zbornik_studentskych_prac/links/5433d0a40cf294006f71c536/Vyskumne-sondy-do-organizacie-politickych-stran-v-SR-a-CR-zbornik-studentskych-prac.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:25.387023+00:00"}
{"id": "vr26153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26153", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Keď niekto povie, že cesta má byť opravovaná každý kilometer každý rok, tak to je demagógia jednoducho.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Belica reaguje na slová Tomáša Galbavého, ktorý vypočítava, že pri súčasnom tempe opravy ciest budú všetky cesty v kraji opravené za viac ako 95 rokov (viď výrok v tejto diskusii). Bez toho, aby sme hodnotili logiku tvrdenia Tomáša Galbavého je evidentné, že jeho argument pracuje s predpokladom, že počas týchto 95 rokov bude každý kilometer ciest opravený raz , a nie ako tvrdí Milan Belica, že to bude každý rok. Jeho výrok evidentne dezinterpretuje slová Tomáša Galbavého a hodnotíme ho ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica reaguje na slová Tomáša Galbavého, ktorý vypočítava, že pri súčasnom tempe opravy ciest budú všetky cesty v kraji opravené za viac ako 95 rokov (viď výrok v tejto diskusii). Bez toho, aby sme hodnotili logiku tvrdenia Tomáša Galbavého je evidentné, že jeho argument pracuje s predpokladom, že počas týchto 95 rokov bude každý kilometer ciest opravený raz , a nie ako tvrdí Milan Belica, že to bude každý rok. Jeho výrok evidentne dezinterpretuje slová Tomáša Galbavého a hodnotíme ho ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:22.860620+00:00"}
{"id": "vr29850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29850", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "The structure of our economy is quite balanced. We have 26 or 27 % of GDP coming from manufacturing and industry (...), agriculture is strong, tourism is over 10 %.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Industry in Hungary took in 2013 according to Eurostat 26 % of GDP. Also according to Eurostat Hungarian agriculture takes 4,8 % of its GDP. This is more than in the most European countries, therefore it is correct to say that Hungarian agriculture is (relatively speaking) strong.\n\nAccording to World Travel and Tourism Council data , tourism constitute at the moment 11 % of Hungarian GDP", "analysis_paragraphs": ["Industry in Hungary took in 2013 according to Eurostat 26 % of GDP. Also according to Eurostat Hungarian agriculture takes 4,8 % of its GDP. This is more than in the most European countries, therefore it is correct to say that Hungarian agriculture is (relatively speaking) strong.", "According to World Travel and Tourism Council data , tourism constitute at the moment 11 % of Hungarian GDP"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "data"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-209469_QID_3E56D418_UID_-3F171EB0&layout=TIME%2CC%2CX%2C0%3BGEO%2CL%2CY%2C0%3BUNIT%2CL%2CZ%2C0%3BNACE_R2%2CL%2CZ%2C1%3BINDIC_NA%2CL%2CZ%2C2%3BINDICATORS%2CC%2CZ%2C3%3B&zSelection=DS-209469UNIT%2CPC_TOT%3BDS-209469INDIC_NA%2CB1G%3BDS-209469INDICATORS%2COBS_FLAG%3BDS-209469NACE_R2%2CB-E%3B&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName3=INDIC-NA_1_2_-1_2&rankName4=NACE-R2_1_2_-1_2&rankName5=TIME_1_0_0_0&rankName6=GEO_1_2_0_1&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp&cStp&rDCh&cDCh&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Gross_value_added_at_basic_prices,_2003_and_2013_(%25_share_of_total_gross_value_added)_YB14.png", "http://knoema.com/atlas/Hungary/topics/Tourism/Travel-and-Tourism-Total-Contribution-to-GDP/Total-Contribution-to-GDP-percent-share"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:47.697218+00:00"}
{"id": "vr37126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37126", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...koaličná rada mala nádhernú vetu, keď vyšli všetci si takto podávali ruky a povedali dôvera je obnovená, máme 79 hlasov a máme spoločného kandidáta pána Čentéša.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličná rada, na ktorej boli podľa slov I. Radičovej potvrdené predchádzajúce stanoviská o spoločnom kandidátovi Čentéšovi a jeho spoločnej podpore, bola 14. decembra. Iveta Radičová zdôraznila, že pokračuje \"dôvera v základnom smerovaní koalície, v záväzku napĺňať programové vyhlásenie vlády.\"", "analysis_paragraphs": ["Koaličná rada, na ktorej boli podľa slov I. Radičovej potvrdené predchádzajúce stanoviská o spoločnom kandidátovi Čentéšovi a jeho spoločnej podpore, bola 14. decembra. Iveta Radičová zdôraznila, že pokračuje \"dôvera v základnom smerovaní koalície, v záväzku napĺňať programové vyhlásenie vlády.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["podľa slov I. Radičovej"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/178290/koalicia-volba-generalneho-prokuratora-pred-vianocami-nebude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:21.560755+00:00"}
{"id": "48211", "numeric_id": 48211, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48211", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V rámci covidu po tom, keď bol covid automat v čiernych okresoch mohli mať obyčajné rúška vonku pri vzdialenosti menšej ako 2 metre a teraz dokonca už musí byť respirátor, pričom ten počet tých hospitalizovaných významne klesá.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže poslanec Blanár neuvádza všetky informácie na vyhodnotenie tejto zmeny pravidiel, aj keď ju pomenúva správne. Podľa covid automatu do 25. novembra bolo v čiernych okresoch prikázané nosiť v exteriéri rúško, ak ste boli k niekomu bližšie ako 2 metre, zatiaľčo súčasné pravidlá prikazujú respirátor. Blanár však opomína, že v novembri bola na Slovensku dominantná delta, kým teraz sa šíri nákazlivejší omikron. Pravidlo respirátora v exteriéri pri vzdialenosti menšej ako 2 metre berie do úvahy nastupujúcu vlnu omikronu, ktorá už v čase relácie bola viditeľná z čísel nových pozitívnych prípadov a stúpať už začali aj počty hospitalizovaných.\n\nDo 25. novembra 2021 sa okresy riadili Covid automatom. Pre čierne okresy (3. stupeň ohrozenia) skutočne platila povinnosť nosiť respirátor v interiéri a rúško v exteriéri pri vzdialenosti do 2m pre všetky skupiny - očkovaní, prekonaní, neočkovaní ( .pdf , s. 5). Konkrétne 25. novembra bolo v nemocniciach hospitalizovaných 3 188 pacientov, na vrchole vlny ich bolo 6. decembra 3 503.\n\n30. januára 2022, v deň vysielania relácie, bolo na Slovensku evidovaných v nemocniciach 1 535 pacientov. Je preto pravdou, že oproti novembru 2021 počet hospitalizovaných v januári 2022 klesol takmer o polovicu. Od minima 1 492 pacientov 21. januára však postupne pomaly stúpajú .\n\nEnormný výskyt vysoko šíriaceho sa variantu omikron, si vyžiadal nové opatrenia, ktoré zahŕňajú aj prekrývanie si horných dýchacích ciest nielen v interiéri, ale aj exteriéri ( .pdf , s. 2.). 30. januára už bolo potvrdených 7796 nových prípadov covid-19 a viditeľný strmo stúpajúci trend.\n\nRýchlosť šírenia variantu omikron je vyššia ako pri variante delta, ktorý na Slovensku prevažoval v novembri 2021. Túto vlastnosť nového typu vírusu poslanec Blanár neuvádza, preto hodnotíme jeho výrok ako zavádzajúci.\n\nVyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Vysvetľujete moju jednu vetu prostredníctvom 1598 znakov, čo je takmer celá normostrana A4. V živej diskusii s oponentom a moderátorom nie je možné a ani som nemal priestor komplexne vyargumentovať každé svoje tvrdenie. Aj vy predsa uvádzate, že túto zmenu pravidiel J. Blanár „pomenúva správne“.”", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže poslanec Blanár neuvádza všetky informácie na vyhodnotenie tejto zmeny pravidiel, aj keď ju pomenúva správne. Podľa covid automatu do 25. novembra bolo v čiernych okresoch prikázané nosiť v exteriéri rúško, ak ste boli k niekomu bližšie ako 2 metre, zatiaľčo súčasné pravidlá prikazujú respirátor. Blanár však opomína, že v novembri bola na Slovensku dominantná delta, kým teraz sa šíri nákazlivejší omikron. Pravidlo respirátora v exteriéri pri vzdialenosti menšej ako 2 metre berie do úvahy nastupujúcu vlnu omikronu, ktorá už v čase relácie bola viditeľná z čísel nových pozitívnych prípadov a stúpať už začali aj počty hospitalizovaných.", "Do 25. novembra 2021 sa okresy riadili Covid automatom. Pre čierne okresy (3. stupeň ohrozenia) skutočne platila povinnosť nosiť respirátor v interiéri a rúško v exteriéri pri vzdialenosti do 2m pre všetky skupiny - očkovaní, prekonaní, neočkovaní ( .pdf , s. 5). Konkrétne 25. novembra bolo v nemocniciach hospitalizovaných 3 188 pacientov, na vrchole vlny ich bolo 6. decembra 3 503.", "30. januára 2022, v deň vysielania relácie, bolo na Slovensku evidovaných v nemocniciach 1 535 pacientov. Je preto pravdou, že oproti novembru 2021 počet hospitalizovaných v januári 2022 klesol takmer o polovicu. Od minima 1 492 pacientov 21. januára však postupne pomaly stúpajú .", "Enormný výskyt vysoko šíriaceho sa variantu omikron, si vyžiadal nové opatrenia, ktoré zahŕňajú aj prekrývanie si horných dýchacích ciest nielen v interiéri, ale aj exteriéri ( .pdf , s. 2.). 30. januára už bolo potvrdených 7796 nových prípadov covid-19 a viditeľný strmo stúpajúci trend.", "Rýchlosť šírenia variantu omikron je vyššia ako pri variante delta, ktorý na Slovensku prevažoval v novembri 2021. Túto vlastnosť nového typu vírusu poslanec Blanár neuvádza, preto hodnotíme jeho výrok ako zavádzajúci.", "Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Vysvetľujete moju jednu vetu prostredníctvom 1598 znakov, čo je takmer celá normostrana A4. V živej diskusii s oponentom a moderátorom nie je možné a ani som nemal priestor komplexne vyargumentovať každé svoje tvrdenie. Aj vy predsa uvádzate, že túto zmenu pravidiel J. Blanár „pomenúva správne“.”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["riadili", ".pdf", "vrchole", "stúpajú", ".pdf", "vyššia"], "url": ["https://korona.gov.sk/covid-automat-na-slovensku/", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/11/covid_automat_signalizacny_system_4v3.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22357333/koronavirus-a-slovensko-grafy.html", "https://domov.sme.sk/c/22357333/koronavirus-a-slovensko-grafy.html", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/vestnik_vlady_sr_rok_2022/vyhlaska_3.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/0z8msxd/koronavirus-stojime-pred-vlnou-omikronu-co-doposial-vieme-o-tomto-variante/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:41.527740+00:00"}
{"id": "vr30671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30671", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Tvrdí vo svojom blogu (Jozef Šátek, pozn.), a má pravdu v tomto, že prvý raz začalo razantné vyšetrovanie prípadu Gorila na jeseň 2010. V novembri.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý riaditeľ Úradu boju proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu spomína tri prípady, kedy sa deje opísané v spise Gorila začali riešiť. Prvé dva prípady pri tom podľa neho stroskotali na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý riaditeľ Úradu boju proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu spomína tri prípady, kedy sa deje opísané v spise Gorila začali riešiť. Prvé dva prípady pri tom podľa neho stroskotali na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://satek.blog.sme.sk/c/285970/Gorila-ako-King-Kong-II.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:07.326899+00:00"}
{"id": "vr29483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29483", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pokles cien energií: zníženie ceny plynu (v priemere o 1,14 %) aj elektrickej energie (v priemere o 5,03 %) pre domácnosti od začiatku roka 2015. Predpoklad ďalšieho výraznejšieho poklesu cien energií – pri cene plynu až o 7 % – v blízkom období.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokles cien plynu a elektriky potvrdil v marci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zároveň pokles ceny plynu až o 7 % pre rok 2015 vypočítali analytici NBS. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pokles cien plynu a elektriky potvrdil v marci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zároveň pokles ceny plynu až o 7 % pre rok 2015 vypočítali analytici NBS. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "energetine.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/936631-ceny-elektriny-a-plynu-mozu-klesnut-fico-nechce-zasahy-unie/", "http://venergetike.sk/spotrebitel/clanok/2194-pokles-cien-plynu-pre-domacnosti-sa-zatial-nechysta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:43.680686+00:00"}
{"id": "vr36854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36854", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To sa mám spýtať podobne na vášho brata na R1? Ktorý profituje z veľmi vysokých investícií na ceste a bude samozrejme naďalej.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel ešte koncom mája 2010 s informáciou, že firma brata R. Fica sa podieľa na výstavbe rýchlostnej cesty R1. Majiteľmi firmy HF STEEL, s.r.o. sú Ladislav Fico a Štefan Herman. Firma pracuje na západnej časti PPP projekt s košickou firmou Ocekon. \"Ide o zmluvných partnerov jednej z našich dodávateľských firiem pre jeden konkrétny objekt na stavbe Nitra, západ - Selenec,\" povedala vedúca komunikácie Granvia Construction Lenka Kubejová. \"Granvia Construction, hlavný zhotoviteľ stavebných prác stavby R1 nemá zmluvu ani s HF Steel ani s firmou Ocekon. Peniaze vraj idú ešte cez jedného dodávateľa, avšak jeho meno a ani sumu, ktorú HF Steel zarobi, Kubejová neprezradila. \"Finančné a obchodné podmienky sú plne v kompetencii našich subdodávateľov a ich zmluvných partnerov,\" povedala Kubejová.\" R. Fico ešte v marci cez tlačový odbor Úradu vlády vyhlásil, že \"ani HF Steel, ani HFK Group neparticipujú na žiadnych dodávkach spojených s PPP projektmi.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel ešte koncom mája 2010 s informáciou, že firma brata R. Fica sa podieľa na výstavbe rýchlostnej cesty R1. Majiteľmi firmy HF STEEL, s.r.o. sú Ladislav Fico a Štefan Herman. Firma pracuje na západnej časti PPP projekt s košickou firmou Ocekon. \"Ide o zmluvných partnerov jednej z našich dodávateľských firiem pre jeden konkrétny objekt na stavbe Nitra, západ - Selenec,\" povedala vedúca komunikácie Granvia Construction Lenka Kubejová. \"Granvia Construction, hlavný zhotoviteľ stavebných prác stavby R1 nemá zmluvu ani s HF Steel ani s firmou Ocekon. Peniaze vraj idú ešte cez jedného dodávateľa, avšak jeho meno a ani sumu, ktorú HF Steel zarobi, Kubejová neprezradila. \"Finančné a obchodné podmienky sú plne v kompetencii našich subdodávateľov a ich zmluvných partnerov,\" povedala Kubejová.\" R. Fico ešte v marci cez tlačový odbor Úradu vlády vyhlásil, že \"ani HF Steel, ani HFK Group neparticipujú na žiadnych dodávkach spojených s PPP projektmi.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Majiteľmi firmy", "pracuje"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5397636/ficov-brat-zaraba-na-rychlostnej-ceste.html", "http://orsk.sk/vypis.asp?ID=9572&SID=9&P=0", "http://www.sme.sk/c/5397636/ficov-brat-zaraba-na-rychlostnej-ceste.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:02.368411+00:00"}
{"id": "vr15462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15462", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sa matka rozvedie s manželom, kým súd neurčí výživné, dostáva 27 eur mesačne na to dieťa, akože minimálne výživné. Dali sme návrh, aby sa to zvýšilo na 60 eur, na dvojnásobok.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálna výška výživného je na Slovensku 27,13 eur. V auguste tohto roku predložili poslankyne strany OĽaNO novelu, ktorá by pozmenila zákon o rodine a zvýšila by výšku minimálneho výživného. Toto zvýšenie by však nebolo dvojnásobné (z 27,13 by sa minimálne výživné zvýšilo na 45,21 eur). Výška výživného počas súdneho rozvodového konania musí byť najmenej vo výške minimálneho výživného, ale súdy môžu nariadiť aj vyššie výživné. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zákona o rodine je každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Životné minimum okrem výšky výživného ovplyvňuje aj iné veličiny v daňovej a sociálnej oblasti. Ide napríklad o výšku daňového bonusu, výšku základu dane alebo aj výšku minimálneho dôchodku. Všeobecne je \" životné minimum spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. \" Sumy životného minima ostávajú od 1. júla 2014 nezmenené: ? 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu ? 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ? 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa Z toho vyplýva, že minimálne výživné na nezaopatrené dieťa je v súčasnosti 27,13 eur mesačne, teda 30 % z životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri rozvodovom konaní súdy vydávajú predbežné, neodkladné opatrenia hlavne vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, alebo vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Výšku výživného do rozhodnutia vo veci súdy často určia ako minimálne výživné, pričom horná hranica nie je zákonom daná. V dôvodovej správe autorky píšu nasledovné: \" ...častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných (predtým predbežných) opatreniach je, najmä z dôvodu bezodkladného riešenia veci, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť \". Novelu zákona o rodine , ktorá upravuje výšku minimálneho výživného podali v auguste 2016 poslankyne OĽaNO: Erika Jurinová, Soňa Gaborčáková, Silvia Shahzad a Anna Verešová. V novele navrhovali zmenu paragrafu 62 , vďaka ktorej by sa výška minimálneho výživného zmenila z 30 % životného minima na 50 %. Výška výživného by bola pri súčasnom životnom minime 45,21 eur.O návrhu zákona poslanci hlasovali 20. septembra 2016, návrh podporili všetci prítomní poslanci strany OĽaNO, vrátane Igora Matoviča. Návrh poslankýň podporilo dokopy 58 poslancov, šiesti hlasovali proti, až 71 poslancov sa zdržalo hlasovania vďaka čomu návrh neprešiel.", "analysis_paragraphs": ["Minimálna výška výživného je na Slovensku 27,13 eur. V auguste tohto roku predložili poslankyne strany OĽaNO novelu, ktorá by pozmenila zákon o rodine a zvýšila by výšku minimálneho výživného. Toto zvýšenie by však nebolo dvojnásobné (z 27,13 by sa minimálne výživné zvýšilo na 45,21 eur). Výška výživného počas súdneho rozvodového konania musí byť najmenej vo výške minimálneho výživného, ale súdy môžu nariadiť aj vyššie výživné. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zákona o rodine je každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Životné minimum okrem výšky výživného ovplyvňuje aj iné veličiny v daňovej a sociálnej oblasti. Ide napríklad o výšku daňového bonusu, výšku základu dane alebo aj výšku minimálneho dôchodku. Všeobecne je \" životné minimum spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. \" Sumy životného minima ostávajú od 1. júla 2014 nezmenené: ? 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu ? 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ? 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa Z toho vyplýva, že minimálne výživné na nezaopatrené dieťa je v súčasnosti 27,13 eur mesačne, teda 30 % z životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri rozvodovom konaní súdy vydávajú predbežné, neodkladné opatrenia hlavne vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, alebo vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Výšku výživného do rozhodnutia vo veci súdy často určia ako minimálne výživné, pričom horná hranica nie je zákonom daná. V dôvodovej správe autorky píšu nasledovné: \" ...častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných (predtým predbežných) opatreniach je, najmä z dôvodu bezodkladného riešenia veci, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť \". Novelu zákona o rodine , ktorá upravuje výšku minimálneho výživného podali v auguste 2016 poslankyne OĽaNO: Erika Jurinová, Soňa Gaborčáková, Silvia Shahzad a Anna Verešová. V novele navrhovali zmenu paragrafu 62 , vďaka ktorej by sa výška minimálneho výživného zmenila z 30 % životného minima na 50 %. Výška výživného by bola pri súčasnom životnom minime 45,21 eur.O návrhu zákona poslanci hlasovali 20. septembra 2016, návrh podporili všetci prítomní poslanci strany OĽaNO, vrátane Igora Matoviča. Návrh poslankýň podporilo dokopy 58 poslancov, šiesti hlasovali proti, až 71 poslancov sa zdržalo hlasovania vďaka čomu návrh neprešiel."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Minimálna výška", "zákona o rodine", "Životné minimum", "Sumy životného minima", "Novelu zákona o rodine", "62", "58", "šiesti"], "url": ["http://www.etrend.sk/financie/maximalnu-vysku-vyzivneho-na-dieta-zakon-nepozna.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6015", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37600", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37600"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:16.229799+00:00"}
{"id": "48701", "numeric_id": 48701, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48701", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "18 miliárd, keď sme končili my, výdavková stránka, 27 teraz, 35 na budúci rok.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richter správne uvádza, že v roku 2020, keď vo vláde končili, boli výdavky okolo 18 miliárd eur. V roku 2022 by to malo byť 29 miliárd (.pdf, str.1), podľa návrhu štátneho rozpočtu z 14. októbra 2022 by sa v roku 2023 malo minúť zo štátneho rozpočtu cca. 35 miliárd (pdf., str.7) Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richter správne uvádza, že v roku 2020, keď vo vláde končili, boli výdavky okolo 18 miliárd eur. V roku 2022 by to malo byť 29 miliárd (.pdf, str.1), podľa návrhu štátneho rozpočtu z 14. októbra 2022 by sa v roku 2023 malo minúť zo štátneho rozpočtu cca. 35 miliárd (pdf., str.7) Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["boli", "malo", "minúť"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/disk/zz/file/2019/2019c000z0468p003.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/88/Konsolidovane-znenie.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/21/Hlavna-kniha.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:25.647308+00:00"}
{"id": "44977", "numeric_id": 44977, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44977", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Určite prichádzajú ťažšie ekonomické časy … vo všeobecnosti prichádza ťažšie obdobie, ale neprichádza ťažšie obdobie iba pre Slovensko, ale pre celú Európu a celý svet.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná banka Slovenska odhadla , že v roku 2020 sa slovenská ekonomika prepadne o 1,4 až 9,4 percenta. Ohrozených je 75 až 130 tisíc ľudí pracovných miest. Európska komisia ráta s prepadom ekonomiky o 2 až 2,5 percenta. Rast svetového HDP by podľa OECD mohol kvôli pandémii v tomto roku klesnúť o 0,5 až 1,5 percenta. Podľa OSN je celosvetovo ohrozených 5,3 až 24,7 miliónov pracovných miest. Tvrdenie Richarda Rašiho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Národná banka Slovenska odhadla , že v roku 2020 sa slovenská ekonomika prepadne o 1,4 až 9,4 percenta. Ohrozených je 75 až 130 tisíc ľudí pracovných miest. Európska komisia ráta s prepadom ekonomiky o 2 až 2,5 percenta. Rast svetového HDP by podľa OECD mohol kvôli pandémii v tomto roku klesnúť o 0,5 až 1,5 percenta. Podľa OSN je celosvetovo ohrozených 5,3 až 24,7 miliónov pracovných miest. Tvrdenie Richarda Rašiho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["odhadla", "Ohrozených", "prepadom", "klesnúť", "je"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1Q-2020.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1Q-2020.pdf", "https://e.dennikn.sk/1805456/komu-zvoni-korona-globalnej-ekonomike-i-nasej/", "https://e.dennikn.sk/1795966/tyzden-v-europskej-ekonomike-koronavirus-uz-dopada-na-europu/", "https://www.courthousenews.com/virus-related-unemployment-could-top-2008-meltdown-un-says/?fbclid=IwAR0qPpiBe50_UOq9dD8Yiikc-eT5ZktzOd6R9wYv13xqzDDqWqLtauPl84E"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:56.128714+00:00"}
{"id": "vr32031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32031", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pravidlá paktu stability rastu boli porušené 97-krát a nikomu, žiadnej krajine sa nikdy nič nestalo.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presný počet porušenia pravidiel sa nám nepodarilo nájsť, avšak pravdou je, že k ich porušovaniu dochádza pravidelne. Prípad potrestania krajiny za porušenie Paktu nám nie je známy. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Presný počet porušenia pravidiel sa nám nepodarilo nájsť, avšak pravdou je, že k ich porušovaniu dochádza pravidelne. Prípad potrestania krajiny za porušenie Paktu nám nie je známy. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "SITA"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/pakt-stability-a-rastu", "http://spravy.pravda.sk/eurozona-schvalila-pomoc-grecku-unia-sprisni-rozpoctove-pravidla-10x-/sk_ekonomika.asp?c=A100508_054623_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:01.274224+00:00"}
{"id": "vr34148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34148", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Slovensko má najvyššiu daň nielen z krajín V4, pre podnikateľov, pre podnikateľské subjekty.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Bugár správne uvádza, že dane z príjmu právnických osôb sú najvyššie v rámci V4. Okrem toho ďalších 9 krajín EU27 má dane z príjmu právnických osôb nižšie ako má Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 v krajinách EU27: Krajina DzP PO v roku 2012 podľa Eurostat DzP PO v roku 2012 podľa portál KPMG (základné sadzby DzP PO) Česko 19% 19% Maďarsko 20,6 % 19% Poľsko 19% 19% Slovensko 19% 23% Rakúsko 25% 25% Belgicko 34% 34% Bulharsko 10% 10% Dánsko 25% 25% Nemecko 29,8% 29,5% Estónsko 21% 21% Írsko 12,5% 12,5% Grécko 30% 26% Španielsko 30% 30% Francúzsko 36,1% 33,3% Cyprus 10% 10% Litva 15% 15% Lotyšsko 15% 15% Luxembursko 28,8% 28,8% Malta 35% 35% Holandsko 25% 25% Taliansko 31,4% 31,4% Rumunsko 16% 16% Slovinsko 20% 17% Fínsko 24,5% 24,5% Švédsko 26,3% 22% UK 24% 23 Portugalsko 31,5% 25% Z tabuľky je zrejmé, že okrem krajín V4 (Česko, Poľska a Maďarska) majú nižšie dane z príjmu právnických osôb ďalších 9 krajín EU27. Spojené kráľovstvo má túto daň na rovnakej úrovni ako Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["B. Bugár správne uvádza, že dane z príjmu právnických osôb sú najvyššie v rámci V4. Okrem toho ďalších 9 krajín EU27 má dane z príjmu právnických osôb nižšie ako má Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 v krajinách EU27: Krajina DzP PO v roku 2012 podľa Eurostat DzP PO v roku 2012 podľa portál KPMG (základné sadzby DzP PO) Česko 19% 19% Maďarsko 20,6 % 19% Poľsko 19% 19% Slovensko 19% 23% Rakúsko 25% 25% Belgicko 34% 34% Bulharsko 10% 10% Dánsko 25% 25% Nemecko 29,8% 29,5% Estónsko 21% 21% Írsko 12,5% 12,5% Grécko 30% 26% Španielsko 30% 30% Francúzsko 36,1% 33,3% Cyprus 10% 10% Litva 15% 15% Lotyšsko 15% 15% Luxembursko 28,8% 28,8% Malta 35% 35% Holandsko 25% 25% Taliansko 31,4% 31,4% Rumunsko 16% 16% Slovinsko 20% 17% Fínsko 24,5% 24,5% Švédsko 26,3% 22% UK 24% 23 Portugalsko 31,5% 25% Z tabuľky je zrejmé, že okrem krajín V4 (Česko, Poľska a Maďarska) majú nižšie dane z príjmu právnických osôb ďalších 9 krajín EU27. Spojené kráľovstvo má túto daň na rovnakej úrovni ako Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v EÚ", "KPMG"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:22.459974+00:00"}
{"id": "vr35576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35576", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však o tom sme rokovali viackrát, dokonca aj na koaličnej rade, to znamená, že preto tri strany sa k tomu pripojili a ešte sa hľadá aj ďalšie riešenie, aby aj štvrtá strana koaličná, KDH sa mohlo pripojiť počas hlasovania.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do NRSR predložili návrh na novelu zákona o štátnom občianstve poslanci troch koaličných strán: Gábor Gál (Most-Híd), Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a Szilárd Somogyi (Sas) .", "analysis_paragraphs": ["Do NRSR predložili návrh na novelu zákona o štátnom občianstve poslanci troch koaličných strán: Gábor Gál (Most-Híd), Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a Szilárd Somogyi (Sas) ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Gábor Gál (Most-Híd), Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a Szilárd Somogyi (Sas)"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3477"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:20.298211+00:00"}
{"id": "49598", "numeric_id": 49598, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49598", "speaker": "Veronika Cifrová Ostrihoňová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-cifrova-ostrihonova", "statement": "Takisto nikto nemal v programe zrušenie európskej, zrušenie špeciálnej prokuratúry a je zrušená. Smer nemal v programe zrušenie špeciálnej prokuratúry.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadna zo súčasných koaličných strán, teda Smer-SD , Hlas-SD ani SNS , nemala vo svojom programe do parlamentných volieb 2023 uvedený zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru. Hoci sa kritika voči Úradu špeciálnej prokuratúry počas predvolebnej kampane objavovala, tak výzva k jeho zrušeniu nebola priamo súčasťou volebných programov jednotlivých koaličných strán, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPredseda strany Smer Robert Fico sa polrok pred voľbami vo februári 2023 vyjadril , že ak bude strana Smer vo vláde, nemá v pláne Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť. Zároveň ale dodal, že na jeho čele musí skončiť Daniel Lipšic a niektorí sudcovia, pričom ako príklad uviedol Juraja Klimenta.\n\nV septembri 2023 zverejnil Rozhlas a televízia Slovenska predvolebnú anketu , v ktorej sa kandidujúce strany vyjadrili ku otázke zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Strana Smer-SSD ako odpoveď na otázku: „Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry?” uviedla: „Tieto inštitúcie by mali byť podľa nás čo najskôr zrušené zákonom, a ich agenda presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry, kde dnes existujú efektívne nástroje kontroly.” Rovnakú požiadavku strana Smer-SD neuvádzala vo svojom programe .\n\nZa stranu Hlas-SD sa v ankete na rovnakú otázku vyjadril súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nasledovne: „Dozrel čas na odbornú diskusiu o fungovaní celého systému trestného práva na Slovensku, vrátane jeho inštitúcií. Je na odborníkoch, aby dospeli k záveru, či špeciálny súd i špeciálna prokuratúra plnia svoje pôvodné ciele v boji s organizovaným zločinom.”\n\nPo voľbách Robert Fico pokračoval v apeloch na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a taktiež uviedol , že úrad sa už nedá opraviť . Daniel Lipšic v reakcii na tieto vyjadrenie sľúbil , že z funkcie špeciálneho prokurátora odstúpi, ak vláda Slovenskej republiky zachová samotný úrad. Špeciálna prokuratúra bola zrušená v marci 2023 v rámci novely Trestného zákona, ktorá prešla v skrátenom legislatívnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Žiadna zo súčasných koaličných strán, teda Smer-SD , Hlas-SD ani SNS , nemala vo svojom programe do parlamentných volieb 2023 uvedený zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru. Hoci sa kritika voči Úradu špeciálnej prokuratúry počas predvolebnej kampane objavovala, tak výzva k jeho zrušeniu nebola priamo súčasťou volebných programov jednotlivých koaličných strán, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Predseda strany Smer Robert Fico sa polrok pred voľbami vo februári 2023 vyjadril , že ak bude strana Smer vo vláde, nemá v pláne Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť. Zároveň ale dodal, že na jeho čele musí skončiť Daniel Lipšic a niektorí sudcovia, pričom ako príklad uviedol Juraja Klimenta.", "V septembri 2023 zverejnil Rozhlas a televízia Slovenska predvolebnú anketu , v ktorej sa kandidujúce strany vyjadrili ku otázke zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Strana Smer-SSD ako odpoveď na otázku: „Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry?” uviedla: „Tieto inštitúcie by mali byť podľa nás čo najskôr zrušené zákonom, a ich agenda presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry, kde dnes existujú efektívne nástroje kontroly.” Rovnakú požiadavku strana Smer-SD neuvádzala vo svojom programe .", "Za stranu Hlas-SD sa v ankete na rovnakú otázku vyjadril súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nasledovne: „Dozrel čas na odbornú diskusiu o fungovaní celého systému trestného práva na Slovensku, vrátane jeho inštitúcií. Je na odborníkoch, aby dospeli k záveru, či špeciálny súd i špeciálna prokuratúra plnia svoje pôvodné ciele v boji s organizovaným zločinom.”", "Po voľbách Robert Fico pokračoval v apeloch na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a taktiež uviedol , že úrad sa už nedá opraviť . Daniel Lipšic v reakcii na tieto vyjadrenie sľúbil , že z funkcie špeciálneho prokurátora odstúpi, ak vláda Slovenskej republiky zachová samotný úrad. Špeciálna prokuratúra bola zrušená v marci 2023 v rámci novely Trestného zákona, ktorá prešla v skrátenom legislatívnom konaní."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Smer-SD", "Hlas-SD", "SNS", "vyjadril", "skončiť", "anketu", "programe", "vyjadril", "uviedol", "opraviť", "sľúbil", "zrušená", "skrátenom"], "url": ["https://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/volby-2023", "https://www.silnystat.sk/#section--silny-stat", "https://www.sns.sk/dokumenty/volbynrsr/", "https://sita.sk/fico-by-rad-dal-na-kandidatku-smeru-aj-gaspara-a-specialnu-prokuraturu-nechce-zrusit-ak-odide-lipsic/", "https://sita.sk/fico-by-rad-dal-na-kandidatku-smeru-aj-gaspara-a-specialnu-prokuraturu-nechce-zrusit-ak-odide-lipsic/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/jadrova-bomba-chory-prvok-alebo-nastroj-na-ochranu-obcanov-strany-prezradili-ake-maju-po-volbach-plany-s-paragrafom-363-ci-specialnou-prokuraturou-anketa/", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/volby-2023", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/jadrova-bomba-chory-prvok-alebo-nastroj-na-ochranu-obcanov-strany-prezradili-ake-maju-po-volbach-plany-s-paragrafom-363-ci-specialnou-prokuraturou-anketa/", "https://www.teraz.sk/slovensko/premier-urad-specialnej-prokuratur/759449-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/872902-fico-vyhlasil-ze-sa-na-ich-plane-nic-nemeni-pri-ruseni-specialnej-prokuratury-burlive-reakcie-ocakavali", "https://www.startitup.sk/daniel-lipsic-sa-vzda-svojej-funkcie-ak-vlada-ponecha-urad-specialnej-prokuratury/", "https://www.aktuality.sk/clanok/66TlgwA/urad-specialnej-prokuratury-od-stredy-zanika-jeho-zrusenie-bolo-sucastou-novely-trestneho-zakona/", "https://www.aktuality.sk/clanok/Dq5ESnI/specialnu-prokuraturu-zrusia-v-expresnom-rezime-koalicia-obmedzila-cas-na-debatu-graf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:20.977299+00:00"}
{"id": "43827", "numeric_id": 43827, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43827", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "No veď pred rokom 89 bolo 99% povinne členov Komunistickej strany a čo s tým toto má spoločné?", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štefan Harabin pravdepodobne myslí, že pred rokom 1989 bolo členmi komunistickej strany 99 percent ľudí z justičného prostredia. Podobné tvrdenie povedal v rozhovore s denníkom SME v roku 2003, keď vysvetľoval, prečo do strany vstúpil on sám. „ U trestných sudcov v tom čase sa to považovalo za štandardnú samozrejmosť. Keby som tak neučinil, potom by moja promptná kariéra rovnako ako začala, tak by aj skončila,“ uviedol neskôr DenníkuN. Štatistiky z publikácie Masarykovej univerzity hovoria, že v Česku bolo k 1. januáru 1989 v komunistickej strane 56 percent všetkých sudcov; 99 percent ich nebolo ani v Sovietskom zväze. Tiež, z týchto čísel vyplýva, že členstvo v strane nebolo pre „ pracovníkov justície” povinné. Viacerí odborníci zo SAV pre Demagóg.SK uviedli, že podľa nich nie je pravdou, že 99 percent ľudí v justícii bolo povinne členmi Komunistickej strany. Štefan Harabin dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol. Jeho tvrdenie preto v celkovej sume informácií považujeme za nepravdivé. Článok Zdeněka Kühna v publikácii Masarykovej univerzity „Komunistické právo v Československu” uvádza (str. 846), že „značná část soudců byla navíc politicky organizována v komunistické straně: na sklonku 80. let to bylo 48 % všech polských soudců a dokonce 56 % všech českých soudců (k 1.1.1989 - pozn).” V sovietskom zväze bolo v strane až 90 % všetkých sudcov. Podľa bývalého ministra spravodlivosti a disidenta Jána Čarnogurského nebolo členstvo v strane podmienkou pre výkon funkcie sudcu a mnohí sudcovia v nej neboli. Tvrdí , však, že stranícka knižka pomáhala v kariérnom postupe a bola nutná, ak chcel byť sudca funkcionár. Vedúci Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu SAV Miroslav Londák portálu Demagóg.SK uviedol, že podľa jeho názoru číslo 99 % pravdivé nie je. Nesúhlasí ani s tvrdením, že členstvo v Komunistickej strane bolo pre ľudí z justície povinné. „ V justícii v danej dobe v Československu bežne pôsobili advokáti, sudcovia a pod., ktorí boli nestraníkmi.” „ Druhou vecou je ovládanie justície komunistickou mocou – a to sa dialo napr. tou formou, že predpokladom prechodu do vyššej funkcie bolo členstvo v KSS či KSČ. Napríklad predsedom Okresného súdu sa len ťažko mohol stať nečlen komunistickej strany,”, tvrdí Londák. Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva SAV si rovnako myslí, že „ nie je pravdou, že pred rokom 1989 bolo v justícii až 99% pracovníkov členmi KSS” a „ že tam museli byť povinne”. Takéto tvrdenie by podľa nej mal autor podložiť. Ak by Harabin myslel 99 percent všetkých občanov, tvrdenie by bolo tiež nepravdivé. V roku 1989 mala Komunistická strana Československa vyše 1,5 milióna členov, KSS mala 400-tisíc členov. V Československu v tom čase žilo asi 15 miliónov obyvateľov, straníkmi teda bol „ len” zlomok z nich.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin pravdepodobne myslí, že pred rokom 1989 bolo členmi komunistickej strany 99 percent ľudí z justičného prostredia. Podobné tvrdenie povedal v rozhovore s denníkom SME v roku 2003, keď vysvetľoval, prečo do strany vstúpil on sám. „ U trestných sudcov v tom čase sa to považovalo za štandardnú samozrejmosť. Keby som tak neučinil, potom by moja promptná kariéra rovnako ako začala, tak by aj skončila,“ uviedol neskôr DenníkuN. Štatistiky z publikácie Masarykovej univerzity hovoria, že v Česku bolo k 1. januáru 1989 v komunistickej strane 56 percent všetkých sudcov; 99 percent ich nebolo ani v Sovietskom zväze. Tiež, z týchto čísel vyplýva, že členstvo v strane nebolo pre „ pracovníkov justície” povinné. Viacerí odborníci zo SAV pre Demagóg.SK uviedli, že podľa nich nie je pravdou, že 99 percent ľudí v justícii bolo povinne členmi Komunistickej strany. Štefan Harabin dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol. Jeho tvrdenie preto v celkovej sume informácií považujeme za nepravdivé. Článok Zdeněka Kühna v publikácii Masarykovej univerzity „Komunistické právo v Československu” uvádza (str. 846), že „značná část soudců byla navíc politicky organizována v komunistické straně: na sklonku 80. let to bylo 48 % všech polských soudců a dokonce 56 % všech českých soudců (k 1.1.1989 - pozn).” V sovietskom zväze bolo v strane až 90 % všetkých sudcov. Podľa bývalého ministra spravodlivosti a disidenta Jána Čarnogurského nebolo členstvo v strane podmienkou pre výkon funkcie sudcu a mnohí sudcovia v nej neboli. Tvrdí , však, že stranícka knižka pomáhala v kariérnom postupe a bola nutná, ak chcel byť sudca funkcionár. Vedúci Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu SAV Miroslav Londák portálu Demagóg.SK uviedol, že podľa jeho názoru číslo 99 % pravdivé nie je. Nesúhlasí ani s tvrdením, že členstvo v Komunistickej strane bolo pre ľudí z justície povinné. „ V justícii v danej dobe v Československu bežne pôsobili advokáti, sudcovia a pod., ktorí boli nestraníkmi.” „ Druhou vecou je ovládanie justície komunistickou mocou – a to sa dialo napr. tou formou, že predpokladom prechodu do vyššej funkcie bolo členstvo v KSS či KSČ. Napríklad predsedom Okresného súdu sa len ťažko mohol stať nečlen komunistickej strany,”, tvrdí Londák. Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva SAV si rovnako myslí, že „ nie je pravdou, že pred rokom 1989 bolo v justícii až 99% pracovníkov členmi KSS” a „ že tam museli byť povinne”. Takéto tvrdenie by podľa nej mal autor podložiť. Ak by Harabin myslel 99 percent všetkých občanov, tvrdenie by bolo tiež nepravdivé. V roku 1989 mala Komunistická strana Československa vyše 1,5 milióna členov, KSS mala 400-tisíc členov. V Československu v tom čase žilo asi 15 miliónov obyvateľov, straníkmi teda bol „ len” zlomok z nich."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "uviedol", "uvádza", "bolo", "nebolo", "Tvrdí", "mala"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/870061/harabin-som-viac-nez-narodniar.html", "https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/", "http://www.komunistickepravo.cz/kapitoly/27_822-847_komunistickepravo-cz_Kuhn_Socialisticka-justice.pdf", "http://www.komunistickepravo.cz/kapitoly/27_822-847_komunistickepravo-cz_Kuhn_Socialisticka-justice.pdf", "https://domov.sme.sk/c/5758498/sudcov-komunistov-neodhalia.html", "https://domov.sme.sk/c/5758498/sudcov-komunistov-neodhalia.html", "https://domov.sme.sk/c/5080730/na-vrchol-sa-mohli-dostat-len-komunisti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:24.809322+00:00"}
{"id": "vr38736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38736", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A tu sa jasne píše ( v dokumente Program stability pozn.), že tu namiesto znižovania dlhu vidíme, že keď na konci roku 2010 bol dlh 27 miliárd eur, tak v roku 2014 bude 39, 6 miliardy eur, čiže nárast o 47%.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad komentár na finweb.sk z 20. júna 2011: \"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur .\" 12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.", "analysis_paragraphs": ["Napríklad komentár na finweb.sk z 20. júna 2011: \"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur .\" 12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["finweb.sk"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c3-52128050-kP0000_d-europsky-titanic-pridava-paru-span-class-koment-komentar-span"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:47.544707+00:00"}
{"id": "49158", "numeric_id": 49158, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49158", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "V podstate odtiaľ (pozn. seminár o hybridných hrozbách v Bruseli) zaznelo, že Smer je jeden z najväčších partnerov ruskej vládnej propagandy pri rozširovaní dezinformácií na Slovensku.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zo stretnutia štátnych úradov a mimovládnych organizácií s expertmi Európskej únie a NATO na tému hybridných hrozieb existuje zápisnica, ktorú zverejnila strana Smer-SSD a jej dôveryhodnosť je otázna, Policajný zbor a ďalší člen stretnutia niektoré výroky spochybnili. V zápisnici sa však nehovorí o Smere-SSD ako jednom z najväčších partneroch ruskej propagandy, len všeobecne o tom, že politická opozícia je hybridnou hrozbou a Valášek posúva to, ako sa dá toto tvrdenie interpretovať. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZástupcovia viacerých štátnych inštitúcií aj mimovládnych organizácií sa v apríli zúčastnili pracovnej cesty v Bruseli na pozvanie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tam sa stretli s predstaviteľmi Európskej únie aj NATO a diskutovali o hybridných hrozbách.\n\nPodľa dokumentu , ktorý zverejnila strana Smer-SSD však nikto zo zúčastnených neoznačil Smer-SSD za partnera ruskej vládnej propagandy. Jeden z účastníkov stretnutia údajne označil celé spektrum súčasnej opozície za hybridnú hrozbu pre Slovensko.\n\nPravosť zverejeneného dokumentu je otázna. Predstavitelia Policajného zboru (PZ) sa ohradili voči pasážam, ktoré mal povedať zástupca PZ. Podobne sa vyjadril aj predstaviteľ firmy Gerulata, Michal Trnka, ktorý sa na stretnutní tiež zúčastnil a niektoré časti dokumentu označil za nepravdivé.\n\nTento výrok tak hodnotíme ako zavádzajúci, pretože v jedinom zverejnenom dokumente zo stretnutia nie je strana priamo Smer-SSD označená za partnera ruskej vládnej propagandy.\n\nVyjadrenie Tomáša Valáška pre Demagog.sk z 22. 6. 2023: \"Dobrý deň,\n\nVami citovaná veta o celej opozícii nie je jediná, ktorá sa k problematike vyjadruje.\n\nV zázname zo stretnutia dvaja ďalší ľudia pri dvoch rôznych príležitostiach, pán Sawiris a pani Klingová označili ,,politikov“, či „politických lídrov“ za hlavných pôvodcov hybridných hrozieb.\n\nZ povahy diskusie na Slovensku je zrejmé, že je to odkaz hlavne na strany Republika a Smer-SD. Nie, nespomínali Smer po mene a presne preto som naschvál použil výraz „v podstate“ (...,,V podstate odtiaľ zaznelo,...“). Použil som úplne bežnú formuláciu, ktorá odkazuje na implicitnú zmienku.\n\nZ kontextu je súdnym ľuďom myslím jasné, že účastníci podujatia implicitným odkazom na politikov šíriacich ruskú propagandu nemysleli Demokratov alebo SaS.\n\nPovažujem preto mnou použitú formuláciu za absolútne správnu.\"", "analysis_paragraphs": ["Zo stretnutia štátnych úradov a mimovládnych organizácií s expertmi Európskej únie a NATO na tému hybridných hrozieb existuje zápisnica, ktorú zverejnila strana Smer-SSD a jej dôveryhodnosť je otázna, Policajný zbor a ďalší člen stretnutia niektoré výroky spochybnili. V zápisnici sa však nehovorí o Smere-SSD ako jednom z najväčších partneroch ruskej propagandy, len všeobecne o tom, že politická opozícia je hybridnou hrozbou a Valášek posúva to, ako sa dá toto tvrdenie interpretovať. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Zástupcovia viacerých štátnych inštitúcií aj mimovládnych organizácií sa v apríli zúčastnili pracovnej cesty v Bruseli na pozvanie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tam sa stretli s predstaviteľmi Európskej únie aj NATO a diskutovali o hybridných hrozbách.", "Podľa dokumentu , ktorý zverejnila strana Smer-SSD však nikto zo zúčastnených neoznačil Smer-SSD za partnera ruskej vládnej propagandy. Jeden z účastníkov stretnutia údajne označil celé spektrum súčasnej opozície za hybridnú hrozbu pre Slovensko.", "Pravosť zverejeneného dokumentu je otázna. Predstavitelia Policajného zboru (PZ) sa ohradili voči pasážam, ktoré mal povedať zástupca PZ. Podobne sa vyjadril aj predstaviteľ firmy Gerulata, Michal Trnka, ktorý sa na stretnutní tiež zúčastnil a niektoré časti dokumentu označil za nepravdivé.", "Tento výrok tak hodnotíme ako zavádzajúci, pretože v jedinom zverejnenom dokumente zo stretnutia nie je strana priamo Smer-SSD označená za partnera ruskej vládnej propagandy.", "Vyjadrenie Tomáša Valáška pre Demagog.sk z 22. 6. 2023: \"Dobrý deň,", "Vami citovaná veta o celej opozícii nie je jediná, ktorá sa k problematike vyjadruje.", "V zázname zo stretnutia dvaja ďalší ľudia pri dvoch rôznych príležitostiach, pán Sawiris a pani Klingová označili ,,politikov“, či „politických lídrov“ za hlavných pôvodcov hybridných hrozieb.", "Z povahy diskusie na Slovensku je zrejmé, že je to odkaz hlavne na strany Republika a Smer-SD. Nie, nespomínali Smer po mene a presne preto som naschvál použil výraz „v podstate“ (...,,V podstate odtiaľ zaznelo,...“). Použil som úplne bežnú formuláciu, ktorá odkazuje na implicitnú zmienku.", "Z kontextu je súdnym ľuďom myslím jasné, že účastníci podujatia implicitným odkazom na politikov šíriacich ruskú propagandu nemysleli Demokratov alebo SaS.", "Považujem preto mnou použitú formuláciu za absolútne správnu.\""], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnili", "dokumentu", "ohradili", "vyjadril"], "url": ["https://dennikn.sk/3403092/fico-hovoril-o-organizovanom-zlocine-v-bruseli-v-skutocnosti-tam-na-seminari-kritizovali-matovica-hegera-aj-remisovu/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=563477899306050&set=pcb.563479092639264", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/669571-na-fica-reaguje-nad-aj-prezidium-je-to-klamstvo-a-strasenie-ludi-policia-upozornila-na-dva-hoaxy/", "https://www.aktuality.sk/clanok/SzDqqow/smer-zverejnil-dokumenty-ktore-nazvali-slovenskym-watergate-robert-fico-vsak-prekrucal-a-zavadzal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:24.045047+00:00"}
{"id": "vr27388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27388", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Podľa Svetového ekonomického fóra boli sme 37 v rebríčku konkurencieschopnosti a teraz sme na 78 mieste.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok povedal Andrej Kiska počas kampane viac krát, pričom spočiatku uvádzal nepresné údaje, keď napríklad hovoril, že Slovensko sa prepadlo z 32. pozície. Už v minulosti sa však opravil a tektokrát opäť uvádza už správne údaje ohľadom pozície Slovenska v meraní konkurencieschopnosti, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti z roku 2013 je z krajín EÚ za Slovenskom skutočne už iba Grécko.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok povedal Andrej Kiska počas kampane viac krát, pričom spočiatku uvádzal nepresné údaje, keď napríklad hovoril, že Slovensko sa prepadlo z 32. pozície. Už v minulosti sa však opravil a tektokrát opäť uvádza už správne údaje ohľadom pozície Slovenska v meraní konkurencieschopnosti, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti z roku 2013 je z krajín EÚ za Slovenskom skutočne už iba Grécko."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["37. miesta", "78. miesto"], "url": ["http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:06.140434+00:00"}
{"id": "vr13991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13991", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": ".. traja útočníci v Paríži boli ľudia, ktorí využili balkánsku migračnú trasou a nelegálnou migráciou do Európy.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Teroristické útoky v Paríži sa odohrali v noci z 13. na 14. novembra 2015 a prišlo pri nich o život 129 osôb . Z 11 útočníkov sa hovorí o dvoch , ktorí mohli prísť do Európy balkánskou migračnou trasou. Informácie však neboli potvrdené políciou , preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Teroristické útoky v Paríži sa odohrali v noci z 13. na 14. novembra 2015 a prišlo pri nich o život 129 osôb . Z 11 útočníkov sa hovorí o dvoch , ktorí mohli prísť do Európy balkánskou migračnou trasou. Informácie však neboli potvrdené políciou , preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["osôb", "dvoch", "Stade de France", "srbská polícia", "Reuters"], "url": ["http://www.lefigaro.fr/flash-actu/2015/11/20/97001-20151120FILWWW00198-attentats-de-paris-le-bilan-s-alourdit-a-130-morts.php", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34832512", "http://www.nytimes.com/interactive/2015/11/15/world/europe/manhunt-for-paris-attackers.html?_r=1", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/17/serbian-police-arrest-man-with-syrian-passport-matching-paris-attackers", "http://www.trust.org/item/20151120185527-achlw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:41.344555+00:00"}
{"id": "vr28444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28444", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podiel mzdových nákladov je v Európskej únii mimoriadne nízky na celkových nákladoch, ktoré má zamestnávateľ pri vlastnej produkcii, pri vlastnej výrobe.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Náklady na hodinu práce zamestnanca s súkromnom sektore je takmer 9 eur. Slovensko je v rámci EÚ na 21. pozícii. Avšak k hrubej mzde musí zamestnávateľ platiť 38 eur takýchto dodatočných nákladov, či je výrazne nad priemerom EÚ (31 eur). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Celkové náklady na prácu sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ, hoci stúpajú rýchlejšie ako v EÚ 15. Slovensko je na 21. mieste v EÚ. Na Slovensku stála v roku 2013 súkromných zamestnávateľov hodina práce ich zamestnanca v priemere 8,8 eura, čo je približne o tri percentá viac ako rok predtým. V priemysle to bolo podľa údajov Eurostatu deväť eur. Podľa SME (19. mája 2014), K hrubej mzde 100 eur je potrebné prirátať až 38 eur dodatočných nákladov. Ide o viac ako je priemer EÚ (31. eur). \"K sto eurám hrubej mzdy platí zamestnávateľ na Slovensku ďalších 38 eur takýchto dodatočných nákladov navyše, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je 31 eur.\" Uvádzame celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca v priemysle a súkromnom sektore celkovo ( Eurostat ): Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Náklady na hodinu práce zamestnanca s súkromnom sektore je takmer 9 eur. Slovensko je v rámci EÚ na 21. pozícii. Avšak k hrubej mzde musí zamestnávateľ platiť 38 eur takýchto dodatočných nákladov, či je výrazne nad priemerom EÚ (31 eur). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Celkové náklady na prácu sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ, hoci stúpajú rýchlejšie ako v EÚ 15. Slovensko je na 21. mieste v EÚ. Na Slovensku stála v roku 2013 súkromných zamestnávateľov hodina práce ich zamestnanca v priemere 8,8 eura, čo je približne o tri percentá viac ako rok predtým. V priemysle to bolo podľa údajov Eurostatu deväť eur. Podľa SME (19. mája 2014), K hrubej mzde 100 eur je potrebné prirátať až 38 eur dodatočných nákladov. Ide o viac ako je priemer EÚ (31. eur). \"K sto eurám hrubej mzdy platí zamestnávateľ na Slovensku ďalších 38 eur takýchto dodatočných nákladov navyše, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je 31 eur.\" Uvádzame celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca v priemysle a súkromnom sektore celkovo ( Eurostat ): Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Eurostat"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7208203/sved-stoji-patkrat-viac-ako-slovak-pozrite-si-naklady-na-pracu-v-unii.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lc_lci_lev&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:14.706770+00:00"}
{"id": "46127", "numeric_id": 46127, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46127", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "a ja musím aj k tej voľbe generálneho prokurátora a k tomu zákonu povedať pár vecí… že sa tam rozširuje tá možnosť k tomu, že navrhnúť kandidáta, rozširuje sa možnosť kto môže za generálneho prokurátora kandidovať", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koalícia OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS zmenila zákon a rozšírila okruh ľudí, ktorí môžu kandidovať na generálneho prokurátora. Po novom budú môcť kandidovať aj neprokurátori - budú však musieť mať o.i. vek 40 rokov a 15. rokov právnickej praxe. Zväčšil sa aj okruh subjektov, ktoré mohli kandidátov navrhovať. Doposiaľ „generálneho prokurátora vymenúval a odvolával prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.” Po novom kandidátov môže navrhnúť urobiť poslanec parlamentu, minister spravodlivosti, ombudsman, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov či vedecká inštitúcia pôsobiaca v oblasti práva. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Koalícia OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS zmenila zákon a rozšírila okruh ľudí, ktorí môžu kandidovať na generálneho prokurátora. Po novom budú môcť kandidovať aj neprokurátori - budú však musieť mať o.i. vek 40 rokov a 15. rokov právnickej praxe. Zväčšil sa aj okruh subjektov, ktoré mohli kandidátov navrhovať. Doposiaľ „generálneho prokurátora vymenúval a odvolával prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.” Po novom kandidátov môže navrhnúť urobiť poslanec parlamentu, minister spravodlivosti, ombudsman, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov či vedecká inštitúcia pôsobiaca v oblasti práva. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["novom", "Doposiaľ"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20200908.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20090717.html#paragraf-7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:24.754613+00:00"}
{"id": "vr27105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27105", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko dostane zo všetkých fondov EÚ viac ako 20 miliárd EUR, pričom ako transfery do rozpočtov zaplatí plus mínus 6 miliárd. Čiže v čistom bude Slovensko čerpať 14 miliárd EUR v rokoch 2014 – 2020.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica považujeme za neoveriteľný, pretože čistý príjem necelých 14 miliárd, resp. 13,5 miliardy eur, by Slovensko získalo len za predpokladu, že bude schopné čerpať 100% dostupných prostriedkov. Vzhľadom na to, že za minulé obdobie 2007-2013 bolo využitých len 51% prostriedkov, nie je možné presne predpovedať, akú časť dostupných fondov bude Slovensko čerpať v nasledujúcich rokoch. Podobný výrok zaznel v relácii O 5 minút dvanásť z 24. novembra 2013 od Richarda Sulíka, ktorý sa vyjadroval na tému schopnosti a úspešnosti čerpania eurofondov zo strany Slovenska. Vyjadrenie R. Fica pre agentúru TASR potvrdzuje, že Slovnesko z titulu povinností voči EU prispeje do jej rozpočtu čiastkou 6,78 miliardy eur, zatiaľ čo je oprávnené čerpať fondy do výšky 20,29 mld. eur. Čistý príjem smieme stanoviť na 13,5 mld. eur v prípade schopnosti čerpať 100% z dostupných prostriedkov, čo sa v minulom období nepodarilo. Správa agentúry SITA informuje, že ku koncu decembra 2013 Slovensko vyčerpalo len polovicu čiastky dostupnej v období 2007-2013: \" Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie (EÚ) v súčasnom programovom období 2007 až 2013 ku koncu minulého roka 5,937 miliardy eur, čo predstavuje 51,04 % z celkovej alokovanej sumy 11,632 miliardy eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica považujeme za neoveriteľný, pretože čistý príjem necelých 14 miliárd, resp. 13,5 miliardy eur, by Slovensko získalo len za predpokladu, že bude schopné čerpať 100% dostupných prostriedkov. Vzhľadom na to, že za minulé obdobie 2007-2013 bolo využitých len 51% prostriedkov, nie je možné presne predpovedať, akú časť dostupných fondov bude Slovensko čerpať v nasledujúcich rokoch. Podobný výrok zaznel v relácii O 5 minút dvanásť z 24. novembra 2013 od Richarda Sulíka, ktorý sa vyjadroval na tému schopnosti a úspešnosti čerpania eurofondov zo strany Slovenska. Vyjadrenie R. Fica pre agentúru TASR potvrdzuje, že Slovnesko z titulu povinností voči EU prispeje do jej rozpočtu čiastkou 6,78 miliardy eur, zatiaľ čo je oprávnené čerpať fondy do výšky 20,29 mld. eur. Čistý príjem smieme stanoviť na 13,5 mld. eur v prípade schopnosti čerpať 100% z dostupných prostriedkov, čo sa v minulom období nepodarilo. Správa agentúry SITA informuje, že ku koncu decembra 2013 Slovensko vyčerpalo len polovicu čiastky dostupnej v období 2007-2013: \" Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie (EÚ) v súčasnom programovom období 2007 až 2013 ku koncu minulého roka 5,937 miliardy eur, čo predstavuje 51,04 % z celkovej alokovanej sumy 11,632 miliardy eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút dvanásť", "Vyjadrenie", "Správa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/424/vysledky-druheho-kola-zupnych-volieb-a-eurofondy", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-eu-rozpocet-financie-r-fico-zhodnoten/65217-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sr-do-konca-minuleho-roka-vycerpala-po/779126-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:07.331260+00:00"}
{"id": "vr31484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31484", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja sa vrátim do histórie roku 2006, keď som po prvýkrát kandidoval a bol zvolený (za predsedu NR SR pozn.), tak som dostal dokonca viac hlasov ako boli hlasy vtedajšej koalície. Myslím, že to bolo 98, alebo 99 hlasov.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška bol prvýkrát zvolený za predsedu NR SR 4. júla 2006 98 hlasmi zo 148 prítomných. Koalícia SMER-HZDS-SNS vo volebnom období 2006-2010 disponovala 85 mandátmi. Za P. Pašku tak muselo zahlasovať prinajmenšom 13 opozičných poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška bol prvýkrát zvolený za predsedu NR SR 4. júla 2006 98 hlasmi zo 148 prítomných. Koalícia SMER-HZDS-SNS vo volebnom období 2006-2010 disponovala 85 mandátmi. Za P. Pašku tak muselo zahlasovať prinajmenšom 13 opozičných poslancov."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["predsedu NR SR", "2006-2010"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2793146/novym-predsedom-parlamentu-je-pavol-paska.html", "http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab4.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:06.920500+00:00"}
{"id": "vr18275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18275", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "V zmluve (so spoločnosťou EEI, pozn.) je napríklad spomínané, že pri nedostatočnej údržbe, či už zimnej alebo letnej vieme dať pokuty a pri viacnásobnom porušení sa dá zmluva zrušiť. Toto sa nestalo ani raz, aby mesto dalo pokutu za takéto neodborné udržiavanie, či už v zime alebo v lete.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka Zmluvy o nájme vymedzených úsekov miestnych komunikácií (parkovacích miest) na dočasné parkovanie motorových vozidiel a prevádzke parkovacích miest, podpísanej 30. decembra 2015.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka Zmluvy o nájme vymedzených úsekov miestnych komunikácií (parkovacích miest) na dočasné parkovanie motorových vozidiel a prevádzke parkovacích miest, podpísanej 30. decembra 2015."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy"], "url": ["https://egov.banskabystrica.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CAVz%2bsSBu%2bzdix42vOkj%2b9ZAHHPHa95NSFeQQH2y%2b1HN0UEFamLq7OiYYRWvxti8RKJbcRcT9j8HlLV61y8UKHgjAdzE7ufzaA%3d%3d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:24.841597+00:00"}
{"id": "vr14498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14498", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My tuna máme 600 tisíc ľudí priamo ohrozených chudobou.", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Podľa EU SILC (. pdf ,s.45) žije na Slovensku 12,6% ľudí pod hranicou chudoby (682 731 ľudí). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Podľa EU SILC (. pdf ,s.45) žije na Slovensku 12,6% ľudí pod hranicou chudoby (682 731 ľudí). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["EU SILC", "pdf", "Pravde", "Eurostat", "Slovensko"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/!ut/p/b1/hZDJkqJAFEW_pT_AIpkElimpyEwyCbkxGBUUUJHx69vq6G11v9V9EXdxz6EIFVGkTcbqkryrrk3u3z_ZnrGgirsdDQEQeARULUBY8SQacIA6UZGfLQLqNLjfI_e1VTLBlDeMZchhw1wbMVPCzsO99uKkuXst7KAnIF6Xe8raj-E6eX1pmQ4PBvRe4s1y0_yMs0c1j9pzJZTPp2GqVaLLWJIQ7hrI3dne1tuYblfHBjQRaaURwtyj4frM-BHrAIfwVkg7vHWhdpuy4ipjRF7lKklQr2AV7H99oOIPFPjhIPgfs0aRy71LP3pCLe5m1MELgqjketiRKF0Pm4tS3TQvgXa8aWetlbe8LcjTnPN8EMRknx81wtI4HFLrpHVLZN8yrawVM8fTzoqGzEFzA3mGLgLFFvqCp_EAqzGbHC7iDNo-rtsiPXC_Pu7Jn6myAo-cYAAgGgoPVHgMXAmzLIDs38I_UONPQfgRVmcon4oAd_bq5aGut9WtwTT7_glYaGcBP3S8QAisoAGmRSyzthwahapXe5OP1NWszdWzDCcP3WAH5dOLHIZveVXafE1Z8wW-aEYUthxDc6LEsJ9MhX72lFCnToc9uhJG4eJNE4K7n53ywGXLLlIDlDL6cHhLGTcQWrSj9fLm912L4c5bWppYaTJfw-nEFxjm5mrf5NbL7cLRZesSTZdyPB_cdoKjVvWulJQwEcceLOv77bClkjvimRuD1_VkTRp58GFtZF29leDzek-YZ63k_caAd5CHJUamooCFso5dU1CPZjT40XOasRF_A5Ms6q0!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/!ut/p/b1/hZDJkqJAFEW_pT_AIpkElimpyEwyCbkxGBUUUJHx69vq6G11v9V9EXdxz6EIFVGkTcbqkryrrk3u3z_ZnrGgirsdDQEQeARULUBY8SQacIA6UZGfLQLqNLjfI_e1VTLBlDeMZchhw1wbMVPCzsO99uKkuXst7KAnIF6Xe8raj-E6eX1pmQ4PBvRe4s1y0_yMs0c1j9pzJZTPp2GqVaLLWJIQ7hrI3dne1tuYblfHBjQRaaURwtyj4frM-BHrAIfwVkg7vHWhdpuy4ipjRF7lKklQr2AV7H99oOIPFPjhIPgfs0aRy71LP3pCLe5m1MELgqjketiRKF0Pm4tS3TQvgXa8aWetlbe8LcjTnPN8EMRknx81wtI4HFLrpHVLZN8yrawVM8fTzoqGzEFzA3mGLgLFFvqCp_EAqzGbHC7iDNo-rtsiPXC_Pu7Jn6myAo-cYAAgGgoPVHgMXAmzLIDs38I_UONPQfgRVmcon4oAd_bq5aGut9WtwTT7_glYaGcBP3S8QAisoAGmRSyzthwahapXe5OP1NWszdWzDCcP3WAH5dOLHIZveVXafE1Z8wW-aEYUthxDc6LEsJ9MhX72lFCnToc9uhJG4eJNE4K7n53ywGXLLlIDlDL6cHhLGTcQWrSj9fLm912L4c5bWppYaTJfw-nEFxjm5mrf5NbL7cLRZesSTZdyPB_cdoKjVvWulJQwEcceLOv77bClkjvimRuD1_VkTRp58GFtZF29leDzek-YZ63k_caAd5CHJUamooCFso5dU1CPZjT40XOasRF_A5Ms6q0!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/355862-riziko-chudoby-vlani-hrozilo-660-tisicom-ludi/", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:At-risk-of-poverty_rate_and_at-risk-of-poverty_threshold_(for_a_single_person),_2013_and_2014.png", "http://www.euractiv.com/section/social-europe-jobs/news/eurostat-one-out-of-four-eu-citizens-at-risk-of-poverty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:41.141737+00:00"}
{"id": "vr38862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38862", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Veľmi dobre vieme, že ste to vyrokovali v Estónskom za chrbtom, že nebyť Estónska, tak žiadny a dokonca tento distribučný kľúč bol estónsky, aspoň v odborných kruhoch, nie na Slovensku,", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Do tzv. eurovalu Slovensko prispeje nižším vkladom, ako sa pôvodne plánovalo. Aj keď je konečné rozhodnutie výsledkom dohody všetkých ministrov financií EÚ, ako píše SITA , „návrh zmeniť podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali ďalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové členské štáty.“ Ako sme.sk cituje Mikloša: „Zavážila naša argumentácia, otvorili sme to pred mesiacom my a zdôraznili sme, že je to pre nás zásadová vec.“ Aj keď výsledný návrh predostrelo Estónsko a o presadenie sa zasadili aj iné „malé krajiny ako Slovensko , Slovinsko...“ , iniciátorom nového vzorca prispievania do eurovalu bol Ivan Mikloš. Informácie o tom, koho vnímajú odborné kruhy mimo Slovenska ako iniciátora zmien v distribučnom kľúči nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Do tzv. eurovalu Slovensko prispeje nižším vkladom, ako sa pôvodne plánovalo. Aj keď je konečné rozhodnutie výsledkom dohody všetkých ministrov financií EÚ, ako píše SITA , „návrh zmeniť podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali ďalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové členské štáty.“ Ako sme.sk cituje Mikloša: „Zavážila naša argumentácia, otvorili sme to pred mesiacom my a zdôraznili sme, že je to pre nás zásadová vec.“ Aj keď výsledný návrh predostrelo Estónsko a o presadenie sa zasadili aj iné „malé krajiny ako Slovensko , Slovinsko...“ , iniciátorom nového vzorca prispievania do eurovalu bol Ivan Mikloš. Informácie o tom, koho vnímajú odborné kruhy mimo Slovenska ako iniciátora zmien v distribučnom kľúči nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "sme.sk"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/03/22/podiel-slovenska-na-novom-eurovale-sa-znizi-o-takmer-17/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5816911/miklos-do-noveho-eurovalu-dame-menej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:16.859460+00:00"}
{"id": "vr28571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28571", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Ročne budujeme stovky parkovacích miest...", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Záverečného účtu mesta Trnavy pre rok 2013 ( pdf , s. 36) bolo od roku 2007 novovybudovaných, či vyznačených v priemere 155 parkovacích miest ročne. V období 2007-2013 je síce možné hovoriť o výstavbe stoviek parkovacích miest, hovoriť o stovkách parkovacích miest ročne, je už ale značne prehnané. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Záverečného účtu mesta Trnavy pre rok 2013 ( pdf , s. 36) bolo od roku 2007 novovybudovaných, či vyznačených v priemere 155 parkovacích miest ročne. V období 2007-2013 je síce možné hovoriť o výstavbe stoviek parkovacích miest, hovoriť o stovkách parkovacích miest ročne, je už ale značne prehnané. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/zaverecny_ucet_hodnotiaca_sprava_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:12.572463+00:00"}
{"id": "vr13994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13994", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol tu so mnou v relácii alebo to bolo v TA3, pán Figeľ a ten to povedal, že jednoducho že je potrebné realizovať toto rozhodnutie o kvótach.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Pán premiér Robert Fico sa stretol v relácii O 5 minút 12 s pánom Figeľom 6. septembra 2015 ( O 5 minút 12 ). V tejto diskusii sa venovali téme utečencov a tiež sa dostali ku kvótam. Figeľ si v tejto debate zastával solidaritu, ktorá by podľa jeho slov mala byť dobrovoľná a občianska. Teda nie od niekoho určená, nariadená z nejakého systému a realizovaná štátnym aparátom. Preto jedine ak povieme nie kvótam, tak hovoríme áno účinnej solidarite s tými, ktorí sú prenasledovaní a to je podľa neho správne. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Pán premiér Robert Fico sa stretol v relácii O 5 minút 12 s pánom Figeľom 6. septembra 2015 ( O 5 minút 12 ). V tejto diskusii sa venovali téme utečencov a tiež sa dostali ku kvótam. Figeľ si v tejto debate zastával solidaritu, ktorá by podľa jeho slov mala byť dobrovoľná a občianska. Teda nie od niekoho určená, nariadená z nejakého systému a realizovaná štátnym aparátom. Preto jedine ak povieme nie kvótam, tak hovoríme áno účinnej solidarite s tými, ktorí sú prenasledovaní a to je podľa neho správne. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12"], "url": ["http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7707/74298"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:11.811495+00:00"}
{"id": "vr38089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38089", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "A rovnako tak (SNS prijala, pozn.), napríklad by som spomenul, pán kolega, veľmi dôležité uznesenie o nemennosti takzvaných Benešových alebo ak chcete denacifikačných dekrétov", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR z dňa 21. septembra 2007 uvádza: \" Parlament dnes schválil uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku z dielne poslancov SNS. Zo 141 prítomných zákonodarcov hlasovalo 140. Návrh podporilo 120 poslancov, 20 poslancov SMK hlasovalo proti, nehlasoval Pavol Minárik z KDH.\"", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR z dňa 21. septembra 2007 uvádza: \" Parlament dnes schválil uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku z dielne poslancov SNS. Zo 141 prítomných zákonodarcov hlasovalo 140. Návrh podporilo 120 poslancov, 20 poslancov SMK hlasovalo proti, nehlasoval Pavol Minárik z KDH.\""], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-22073840-parlament-schvalil-nedotknutelnost-benesovych-dekretov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:15.314140+00:00"}
{"id": "vr38445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38445", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja použijem jeden príklad, keď pán Navracsics, podpredseda vlády v jednom z médií na Slovensku ešte pred prijatím maďarskej ústavy na otázku, že pán podpredseda, nebolo by lepšie, keby sa viedol dialóg a keby aj vaša ústava nemala exteritoriálne účinky a nevyvolávala práve takúto hrozbu narušenia územnej celistvosti Slovenska, začal: \"Úbohí Slováci.\"", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Formuláciu \"úbohí Slováci\" použil T. Navracsics v rozhovore pre český denník Hospodářské noviny . Otázka však znela nasledovne: HN: Prý bude první věta ústavy bude \"Bůh žehnej Maďarovi\"... To je první věta maďarské státní hymny, \"Bůh žehnej Maďarovi\". Je to 180 let starý verš a nikdo, dokonce ani komunisté, to nezměnil. HN: Někteří politici, hlavně na Slovensku, by to mohli nazvat vyvoláváním ducha Velkého Maďarska. Jaká by byla vaše odpověď na jejich obavy? Ubozí Slováci. Není nic výjimečného, že první verš z hymny a první věta ústavy jsou to samé. Navracsics použil takúto formulku, otázka však bola formulovaná trochu inak. V rámci tolerancie však uznávame, že \"duch Veľkého Maďarska\" sa dá chápať aj ako exteritoriálny účinok ústavy.", "analysis_paragraphs": ["Formuláciu \"úbohí Slováci\" použil T. Navracsics v rozhovore pre český denník Hospodářské noviny . Otázka však znela nasledovne: HN: Prý bude první věta ústavy bude \"Bůh žehnej Maďarovi\"... To je první věta maďarské státní hymny, \"Bůh žehnej Maďarovi\". Je to 180 let starý verš a nikdo, dokonce ani komunisté, to nezměnil. HN: Někteří politici, hlavně na Slovensku, by to mohli nazvat vyvoláváním ducha Velkého Maďarska. Jaká by byla vaše odpověď na jejich obavy? Ubozí Slováci. Není nic výjimečného, že první verš z hymny a první věta ústavy jsou to samé. Navracsics použil takúto formulku, otázka však bola formulovaná trochu inak. V rámci tolerancie však uznávame, že \"duch Veľkého Maďarska\" sa dá chápať aj ako exteritoriálny účinok ústavy."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Hospodářské noviny"], "url": ["http://hn.ihned.cz/c1-51535680-tibor-navracsics-buh-zehnej-madarovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:53.808339+00:00"}
{"id": "vr37753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37753", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My sme vtedy zvolili stratégiu, pretože ich biznis plán, ktorý priniesli hovoril o tom, že by sa z tejto situácie vedeli dostať, tak sme im poskytli len návratnú finančnú výpomoc. Tú mimochodom už súčasná vláda preklasifikovala, alebo inými slovami notifikovala ju spätne za rok 2009 nie ako pôžičku, ale ako transfer a prilepila to k nášmu deficitu, o čom sa samozrejme deficit navýšil a dnes veľmi radi vykrikujú, že aký bol ten deficit veľký.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výročnej správy (.pdf) z roku 2009 prijala spoločnosť ZSSK Cargo štátnu finančnú výpomoc vo výške 165,97 milióna EUR na riešenie finančných problémov. O návratnej finančnej výpomoci sa rozhodlo uznesením vlády č. 173 zo 4. marca 2009. Podľa dokumentu \"Výsledok hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 95\" (.pdf) došlo k preklasifikovaniu návratnej finančnej výpomoci pre Cargo na kapitálový transfer, čo má negatívny vplyv na schodok verejnej správy (strana 2). Ako dovod preklasifikovania sa uvádza to, že spoločnosť použila prostriedky na pokrytie prevádzkových strát a v roku 2010 očakáva stratu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročnej správy (.pdf) z roku 2009 prijala spoločnosť ZSSK Cargo štátnu finančnú výpomoc vo výške 165,97 milióna EUR na riešenie finančných problémov. O návratnej finančnej výpomoci sa rozhodlo uznesením vlády č. 173 zo 4. marca 2009. Podľa dokumentu \"Výsledok hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 95\" (.pdf) došlo k preklasifikovaniu návratnej finančnej výpomoci pre Cargo na kapitálový transfer, čo má negatívny vplyv na schodok verejnej správy (strana 2). Ako dovod preklasifikovania sa uvádza to, že spoločnosť použila prostriedky na pokrytie prevádzkových strát a v roku 2010 očakáva stratu."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "rozhodlo", "dokumentu"], "url": ["http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2009.pdf", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/182&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymaterial_doc.pdf?instEID=-1&attEID=28938&docEID=140374&matEID=3311&langEID=1&tStamp=20101105122723250"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:42.398743+00:00"}
{"id": "43588", "numeric_id": 43588, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43588", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A všeobecne je to (Robert Fico, pozn.) človek, ktorý teda 2014 nechcel byť v politike, ktorý 2010 chcel dokončiť diaľnicu do Košíc...", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v apríli 2009 povedal , že „môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“ Odvtedy kandidoval za prezidenta a viedol stranu Smer do parlamentných volieb v roku 2016. V júli 2007 na spoločnej tlačovej konferencii s vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym Robert Fico uviedol : „Toto je záväzok, ktorý sme prijali ako celá vládna koalícia v roku 2006. Sme toho názoru vo vláde Slovenskej republiky, že je potrebné sprísniť tieto podmienky, ktoré sme schválili v roku 2006 a urobiť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa nám podarilo v roku 2010 spojiť Bratislavu a Košice jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií. “ Tento termín bol viackrát presunutý, momentálny predpoklad hovorí o dokončení diaľnice D1 v roku 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v apríli 2009 povedal , že „môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“ Odvtedy kandidoval za prezidenta a viedol stranu Smer do parlamentných volieb v roku 2016. V júli 2007 na spoločnej tlačovej konferencii s vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym Robert Fico uviedol : „Toto je záväzok, ktorý sme prijali ako celá vládna koalícia v roku 2006. Sme toho názoru vo vláde Slovenskej republiky, že je potrebné sprísniť tieto podmienky, ktoré sme schválili v roku 2006 a urobiť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa nám podarilo v roku 2010 spojiť Bratislavu a Košice jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií. “ Tento termín bol viackrát presunutý, momentálny predpoklad hovorí o dokončení diaľnice D1 v roku 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "kandidoval", "viedol", "uviedol", "hovorí"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/4382133/fico-o-pat-rokov-tu-uz-nebudem.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/242301/definitivne-robert-fico-mieri-na-hrad-dnes-oficialne-oznamil-kandidaturu-za-prezidenta/", "https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/377568-volby-2016-kandidatka-strany-smer-sd/", "https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/8900/prepis-spolocnej-tlacovej-konferencie-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-a-ministra-dopravy-post-a-telekomunikacii-lubomira-vazneho-o-prioritach-rozvoja-cestnej-infrastruktury-uskutocnenej-12-jula-200715b2.html?key=ZGFnaV5kbWNq&vote=3", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1753686-dalsi-termin-dokoncenia-dialnice-do-kosic-realne-to-vidim-o-sedem-rokov-tvrdi-sef-dialniciarov-pre-investicie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:44.545606+00:00"}
{"id": "vr26195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26195", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Realita je taká, že máme (BSK, pozn.) obmedzené čerpanie z hľadiska škôl, škôlok, sociálnych domovov.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že BSK má obmedzené čerpanie z hlavného OP - Regionálny operačný program, kde je vyčlenený balík 800 mil. eur na infraštruktúru škôl a sociálnych zariadení. BSK môže čerpať na infraštruktúru (okrem iného na na obnovu škôl a sociálnych služieb) balík 45 mil. eur. Je zrejmé, že BSK má k dispozícii menší balík ako ostatné kraje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. BSK ako kraj s HDP nad priemerom Európskej únie má skutočne v čerpaní eurofondov určité limity. OP Regionálny operačný program obsahuje Prioritná os 1 - Infraštruktúra vzdelávania a Prioritná os 2 - Infraštruktúra soc. služieb, sociálnoprávnej ochr. a soc.kurately, teda prostriedky na opravu škôl a sociálnych domovov. Na túto prioritu je vyčlenených takmer 800 mil. eur. Dokument (.zip ROP verzia 4, s. 23) Regionálny operačný program uvádza, charakteristiku oprávneného územia - teda kto môže z OP čerpať: \"Na základe článku 3, odsek 2 a článku 5, odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o ERDF, ESF a KF a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1260/1999, je oprávneným územím pre cieľ Konvergencia územie regiónov NUTS 2, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa, meraný pomocou parity kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov 2000-2002, je menej ako 75 % priemerného hrubého domáceho produktu v EÚ 25 za rovnaké referenčné obdobie. V podmienkach Slovenska ide o územie troch NUTS 2 regiónov (západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko). ... Územie Bratislavského samosprávneho kraja je na základe používanej metodiky Spoločenstva oprávneným územím pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, a teda nie je oprávneným územím pre ROP .\" Operačný program BSK (s. 76) v priorite Infraštruktúra uvádza možnosť čerpania vyčlenených prostriedkov aj na obnovu škôl. Na túto prioritu je vyčlenených 45 miliónov eur. \"príprava a realizácia integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí vo vybraných oblastiach mesta Bratislava v zmysle článku 8 nariadenia o ERDF, t.j. obnova fyzického životného prostredia, obnova bývania, zachovanie a obnova prírodného dedičstvaa podpora cyklistických trás, obnova škôl a školských zariadení, ihrísk, obnova sociálnych zariadení a komunitných centier s prihliadnutím na zmeny demografickej štruktúry.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že BSK má obmedzené čerpanie z hlavného OP - Regionálny operačný program, kde je vyčlenený balík 800 mil. eur na infraštruktúru škôl a sociálnych zariadení. BSK môže čerpať na infraštruktúru (okrem iného na na obnovu škôl a sociálnych služieb) balík 45 mil. eur. Je zrejmé, že BSK má k dispozícii menší balík ako ostatné kraje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. BSK ako kraj s HDP nad priemerom Európskej únie má skutočne v čerpaní eurofondov určité limity. OP Regionálny operačný program obsahuje Prioritná os 1 - Infraštruktúra vzdelávania a Prioritná os 2 - Infraštruktúra soc. služieb, sociálnoprávnej ochr. a soc.kurately, teda prostriedky na opravu škôl a sociálnych domovov. Na túto prioritu je vyčlenených takmer 800 mil. eur. Dokument (.zip ROP verzia 4, s. 23) Regionálny operačný program uvádza, charakteristiku oprávneného územia - teda kto môže z OP čerpať: \"Na základe článku 3, odsek 2 a článku 5, odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o ERDF, ESF a KF a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1260/1999, je oprávneným územím pre cieľ Konvergencia územie regiónov NUTS 2, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa, meraný pomocou parity kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov 2000-2002, je menej ako 75 % priemerného hrubého domáceho produktu v EÚ 25 za rovnaké referenčné obdobie. V podmienkach Slovenska ide o územie troch NUTS 2 regiónov (západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko). ... Územie Bratislavského samosprávneho kraja je na základe používanej metodiky Spoločenstva oprávneným územím pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, a teda nie je oprávneným územím pre ROP .\" Operačný program BSK (s. 76) v priorite Infraštruktúra uvádza možnosť čerpania vyčlenených prostriedkov aj na obnovu škôl. Na túto prioritu je vyčlenených 45 miliónov eur. \"príprava a realizácia integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí vo vybraných oblastiach mesta Bratislava v zmysle článku 8 nariadenia o ERDF, t.j. obnova fyzického životného prostredia, obnova bývania, zachovanie a obnova prírodného dedičstvaa podpora cyklistických trás, obnova škôl a školských zariadení, ihrísk, obnova sociálnych zariadení a komunitných centier s prihliadnutím na zmeny demografickej štruktúry.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["HDP", "Dokument", "BSK"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6742190/bratislavsky-kraj-je-siedmym-najbohatsim-regionom-v-unii-predbehol-prahu.html", "http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1353412186.upl&ANAME=Regionalny%20operacny%20program%20vezia%204%20schvalena%2011.10.2012.zip&attachment=1", "http://www.opbk.sk/operacny-program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:00.182929+00:00"}
{"id": "49253", "numeric_id": 49253, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49253", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Kto zmaril referendum? Kto zabránil tomu, aby sa referendum konalo? Pani prezidentka.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Referendum o predčasných voľbách sa v pôvodnej navrhovanej podobe neuskutočnilo kvôli tomu, že prvá otázka nebola v súlade s Ústavou, čo potvrdil Ústavný súd, nezmarila ho prezidentka, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nOpoziční politici na čele so stranou Smer-SD priniesli v auguste 2022 prezidentke Zuzane Čaputovej 406-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda . Prezidentka sa následne obrátila na Ústavný súd, aby potvrdil, že referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR. Súd rozhodol , že jedna z položených otázok v súlade s Ústavou nie je, a preto sa referendum uskutočnilo 21.1. 2023 iba s jednou otázkou.\n\nPrezidentka postupovala v súlade so svojimi kompetenciami, podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd. Referendum sa konalo s jednou otázkou, pretože druhá podľa Ústavného súdu nebola v súlade s Ústavou SR. Referendum sa v pôvodnom rozsahu nekonalo kvôli tomu, že prvá otázka nebola v súlade s Ústavou, čo potvrdil Ústavný súd, nezmarila ho prezidentka.\n\nPredmetom navrhovaného referenda boli tieto dve otázky:\n\n1. Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?\n\n2. Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky?\n\nAko uvádza Ústava SR - prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak vyhlásenie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava však tiež dáva prezidentovi právomoc obrátiť sa na Ústavný súd s otázkou, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Viacerí ústavní právnici označili prvú otázku za spornú ešte pred rozhodnutím súdu. Ústavný súd napokon rozhodol, že prvá otázka nie je v súlade s Ústavou.\n\nRobert Fico vyhlásil v auguste 2022, že prezidentka „zmarila“ referendum využitím svojej právomoci obrátiť sa na Ústavný súd. Vyjadrenia o „zmarení“ referenda predseda strany Smer uvádzal v médiách až do doby jeho konania.", "analysis_paragraphs": ["Referendum o predčasných voľbách sa v pôvodnej navrhovanej podobe neuskutočnilo kvôli tomu, že prvá otázka nebola v súlade s Ústavou, čo potvrdil Ústavný súd, nezmarila ho prezidentka, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Opoziční politici na čele so stranou Smer-SD priniesli v auguste 2022 prezidentke Zuzane Čaputovej 406-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda . Prezidentka sa následne obrátila na Ústavný súd, aby potvrdil, že referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR. Súd rozhodol , že jedna z položených otázok v súlade s Ústavou nie je, a preto sa referendum uskutočnilo 21.1. 2023 iba s jednou otázkou.", "Prezidentka postupovala v súlade so svojimi kompetenciami, podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd. Referendum sa konalo s jednou otázkou, pretože druhá podľa Ústavného súdu nebola v súlade s Ústavou SR. Referendum sa v pôvodnom rozsahu nekonalo kvôli tomu, že prvá otázka nebola v súlade s Ústavou, čo potvrdil Ústavný súd, nezmarila ho prezidentka.", "Predmetom navrhovaného referenda boli tieto dve otázky:", "1. Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?", "2. Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky?", "Ako uvádza Ústava SR - prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak vyhlásenie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava však tiež dáva prezidentovi právomoc obrátiť sa na Ústavný súd s otázkou, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Viacerí ústavní právnici označili prvú otázku za spornú ešte pred rozhodnutím súdu. Ústavný súd napokon rozhodol, že prvá otázka nie je v súlade s Ústavou.", "Robert Fico vyhlásil v auguste 2022, že prezidentka „zmarila“ referendum využitím svojej právomoci obrátiť sa na Ústavný súd. Vyjadrenia o „zmarení“ referenda predseda strany Smer uvádzal v médiách až do doby jeho konania."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["referenda", "rozhodol", "uskutočnilo", "Vincenta Bujňáka", "navrhovaného referenda", "Ústava SR", "spornú", "vyhlásil", "uvádzal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23007168/ficove-referendum-prezidentka-vypise-aj-tak-ju-obvinuju-zo-zmarenia-otazky-a-odpovede.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/0YCGnD9/ustavny-sud-referendova-otazka-ci-ma-vlada-podat-demisiu-nie-je-v-sulade-s-ustavou/", "https://volby.sme.sk/referendum/2023/vysledky", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-referendova-otazka-o-demisii/656741-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/184771-smer-predstavil-otazky-referenda-o-predcasnych-volbach?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.aktuality.sk/clanok/eiycl0T/ustavny-sud-rozhoduje-o-ustavnosti-referendovej-otazky-o-demisii-vlady/", "https://www.aktuality.sk/clanok/DmCBxgm/fico-chce-od-prezidentky-referendum-v-oktobri-jej-obratenie-sa-na-ustavny-sud-povazuje-za-atak/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/652929-fico-opat-hovori-o-zmareni-referenda-podla-prezidentky-stacilo-spravne-napisat-otazku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:55.267120+00:00"}
{"id": "48272", "numeric_id": 48272, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48272", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Asi 8 % je to draženie.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR bola miera inflácie za január 2022 na úrovni 8,4 %.\n\nVýrok ministra Sulíka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR bola miera inflácie za január 2022 na úrovni 8,4 %.", "Výrok ministra Sulíka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["inflácie"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tZLNcpswFIWfpQuWoAsCJLqTPQ3gOp5iG9to0xEYDLX5CajQ9OkLnWyaSai7qDbSjM537rm6QhydEK9EX1yELOpK3NAK8SIutSEpNdAIJYAJoaZhOraF8aiOWBVjekG8TbO0TVstrzuJTsMwaJe6vtxSLanLt3Tf2xs65VI23UcFFPgTUGBCjPZx-TgijZC5WlRZjU7CwEZKMqJaNLNUMx5PwtGxiq0zduKzLXDsTGjx7emJM8STupLpjzFQHXciV7vr5KOKq1RgMmzLsc--StWuaUX_rEDfpfI67nfViVDEydeA-HSx0BnAYo3BX33ebbzlg-HqBO0QH9MnxRlFdxke-yIdUFhNuW5TG9x-1z600PG3AN5ZDBAfr1kQBLv14QDuwXgAH-subMJwdLNf-KXLPJOsAejatcBnXrh1AoyB4fv4mYB8Pt4rnm62n8Dfsy_udmXqYFr31Z8R8Pl4h2k8SSUbmaPof3yQf5z-pJ9paG-_COYm9rc39wA15ZFKK37GP_eZV4bTKim2t97APvwCg-n3nQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:25.163986+00:00"}
{"id": "vr30295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30295", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme odovzdali do užívania 140 kilometrov diaľnic. Viete veľmi dobre, že máme ako medzi sebou veľké zvady o to, aké tempo diaľnic pokračuje ďalej.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako Demagog.SK už v minulosti uviedol, podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo približne 116 km. Ak by sme zarátali aj úsek odovzdaný 28. októbra 2011 R1 \"Pr1bina\" (45,9 km) potom by sme by sme sa už blížili k číslu, ktoré povedal poslanec Kažimír. P. Kažimír však hovorí o odovzdaných úsekoch do užívania počas vlády R. Fica preto hodnotíme jeho výrok ako nepravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako Demagog.SK už v minulosti uviedol, podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo približne 116 km. Ak by sme zarátali aj úsek odovzdaný 28. októbra 2011 R1 \"Pr1bina\" (45,9 km) potom by sme by sme sa už blížili k číslu, ktoré povedal poslanec Kažimír. P. Kažimír však hovorí o odovzdaných úsekoch do užívania počas vlády R. Fica preto hodnotíme jeho výrok ako nepravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["ndsas.sk"], "url": ["http://www.ndsas.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:35.961741+00:00"}
{"id": "48936", "numeric_id": 48936, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48936", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "363-ku zaviedol do nášho právneho poriadku pán Lipšic.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Paragraf 363 bol zavedený do slovenského právneho poriadku v roku 2004 novelou z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý. Je však nutné dodať, že do súčasnej podoby sa tento paragraf dostal až počas jednofarebnej vlády Smeru, ktorý novelou značne rozšíril možnosti jeho uplatnenia.\n\nParagraf 363 Trestného zákona umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta, ak ním bol porušený zákon. Do povedomia verejnosti sa dostal vďaka použitiu vo viacerých exponovaných kauzách.\n\nGenerálny prokurátor cez tento mimoriadny opravný prostriedok zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane Vladimíra Pčolinského , Jaroslava Haščáka , Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, Petra Kažimíra či Martina Borgulu .\n\nDo slovenského Trestného poriadku bol tento paragraf zavedený novelou z roku 2004. Tú predkladal vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Rezort spravodlivosti v dôvodovej správe vysvetľoval, že tento paragraf má slúžiť na nápravu nezákonnosti v trestných stíhaniach. Novela bola schválená hlasmi 90 poslancov.\n\nZákon vo vtedy schválenej podobe stanovoval Generálnemu prokurátorovi presné hranice, kedy môže toto ustanovenie využiť.\n\nV roku 2015 nastala v paragrafe zásadná zmena . Jednofarebná vláda Smeru odstránila z tohto ustanoveniu pasáž, ktorá hovorila o tom, že generálny prokurátor môže tento paragraf uplatniť iba pre podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Táto novela tak značne rozšírili možnosti využitia tohto paragrafu, do rozmerov v akých sa používa dodnes.", "analysis_paragraphs": ["Paragraf 363 bol zavedený do slovenského právneho poriadku v roku 2004 novelou z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý. Je však nutné dodať, že do súčasnej podoby sa tento paragraf dostal až počas jednofarebnej vlády Smeru, ktorý novelou značne rozšíril možnosti jeho uplatnenia.", "Paragraf 363 Trestného zákona umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta, ak ním bol porušený zákon. Do povedomia verejnosti sa dostal vďaka použitiu vo viacerých exponovaných kauzách.", "Generálny prokurátor cez tento mimoriadny opravný prostriedok zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane Vladimíra Pčolinského , Jaroslava Haščáka , Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, Petra Kažimíra či Martina Borgulu .", "Do slovenského Trestného poriadku bol tento paragraf zavedený novelou z roku 2004. Tú predkladal vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Rezort spravodlivosti v dôvodovej správe vysvetľoval, že tento paragraf má slúžiť na nápravu nezákonnosti v trestných stíhaniach. Novela bola schválená hlasmi 90 poslancov.", "Zákon vo vtedy schválenej podobe stanovoval Generálnemu prokurátorovi presné hranice, kedy môže toto ustanovenie využiť.", "V roku 2015 nastala v paragrafe zásadná zmena . Jednofarebná vláda Smeru odstránila z tohto ustanoveniu pasáž, ktorá hovorila o tom, že generálny prokurátor môže tento paragraf uplatniť iba pre podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Táto novela tak značne rozšírili možnosti využitia tohto paragrafu, do rozmerov v akých sa používa dodnes."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Paragraf 363", "Pčolinského", "Haščáka", "Fica", "Kažimíra", "Borgulu", "zavedený", "novelou", "v dôvodovej správe", "stanovoval", "zmena", "odstránila"], "url": ["https://www.lewik.org/term/19633/363-363-trestny-poriadok/", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pgj7mxs/jaroslav-hascak-uz-viac-nie-je-obvineny-zauradoval-generalny-prokurator-maros-zilinka/", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2883284", "https://sita.sk/zilinka-opat-vytiahol-paragraf-363-a-zrusil-obvinenie-poslanca-borgulu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/htqy5pl/ako-vznikla-trisesttrojka-vymysleli-ho-za-dzurindu-rozsirili-za-fica/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=1387", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=188458&fbclid=IwAR0IHB3PMYcpJT_EdaR0TSKEs0pUeZ0d2z1TbojO-9z5k7Brt2fhMyW9zIY", "https://www.aktuality.sk/clanok/htqy5pl/ako-vznikla-trisesttrojka-vymysleli-ho-za-dzurindu-rozsirili-za-fica/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5665", "https://www.aktuality.sk/clanok/htqy5pl/ako-vznikla-trisesttrojka-vymysleli-ho-za-dzurindu-rozsirili-za-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:17.858974+00:00"}
{"id": "vr31636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31636", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Robert Fico vtedy ešte ako designovaný premiér oslovil sociálnych partnerov, prizval ich k spoločnému stolu s možnosťou vyjadriť sa, pripomienkovať ten základný materiál, ktorý dnes už nabudol podobu programového vyhlásenia vlády. Na základe toho sa jednotliví ministri stretávali so sociálnymi partnermi, v mojom prípade vychádzajúc z tej širokej škály sociálnych partnerov som zabsolvoval 12 bilaterálnych rokovaní, osobne to bolo veľmi dobre prijaté zo strany sociálnych partnerov, že už vlastne pri tvorbe programového vyhlásenia vlády mali sa možnosť vyjadriť.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predstavitelia súčasnej vlády sa síce skutočne stretávajú so sociálnymi partnermi, nepodarilo sa nám však potvrdiť, že minister Richter absolvoval 12 bilaterálnych stretnutí. Rovnako sa nám nepodarilo jednoznačne potvrdiť, že sociálni partneri prijali snahu súčasnej vlády pozitívne. Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil , že: bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhláseni a.\" Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír, minister vnútra SR Robert Kaliňák a minister práce. Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Čo sa týka jeho iniciatívy ohľadom stretnutí so sociálnymi partnermi, ešte pred jeho zvolením za ministra sa Richter vyjadroval k potrebe rokovania so sociálnymi partnermi ( TASR ). V súčasnosti je jeho cieľom novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom sociálnych partnerov do konca roku 2012. Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval , že: \" Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu \". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora. Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že: „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve, Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Takisto, čo sa týka zamestnávateľov, aj tí predložili rozsiahle požiadavky. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka sa vyjadril, že je potrebná zmena podnikateľského prostredia. Avšak predstavitelia cirkvi ponúkli vláde len neurčité požiadavky. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik sa vyjadril: \"Pre nás je dôležitá úcta voči životu, ochrana nedele, aby sme si uvedomili, že najväčším bohatstvom štátu sú jeho obyvatelia a z toho vyplývajú aj záväzky štátu voči občanom,\" a takisto, že im ide o dialóg v sociálnej oblasti.Veľa požiadaviek predložili aj Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska. Vláda svoje programové vyhlásenie vlády predstaví parlamentu 2. mája 2012. ( SITA, TASR ). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predstavitelia súčasnej vlády sa síce skutočne stretávajú so sociálnymi partnermi, nepodarilo sa nám však potvrdiť, že minister Richter absolvoval 12 bilaterálnych stretnutí. Rovnako sa nám nepodarilo jednoznačne potvrdiť, že sociálni partneri prijali snahu súčasnej vlády pozitívne. Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil , že: bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhláseni a.\" Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír, minister vnútra SR Robert Kaliňák a minister práce. Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Čo sa týka jeho iniciatívy ohľadom stretnutí so sociálnymi partnermi, ešte pred jeho zvolením za ministra sa Richter vyjadroval k potrebe rokovania so sociálnymi partnermi ( TASR ). V súčasnosti je jeho cieľom novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom sociálnych partnerov do konca roku 2012. Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval , že: \" Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu \". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora. Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že: „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve, Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Takisto, čo sa týka zamestnávateľov, aj tí predložili rozsiahle požiadavky. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka sa vyjadril, že je potrebná zmena podnikateľského prostredia. Avšak predstavitelia cirkvi ponúkli vláde len neurčité požiadavky. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik sa vyjadril: \"Pre nás je dôležitá úcta voči životu, ochrana nedele, aby sme si uvedomili, že najväčším bohatstvom štátu sú jeho obyvatelia a z toho vyplývajú aj záväzky štátu voči občanom,\" a takisto, že im ide o dialóg v sociálnej oblasti.Veľa požiadaviek predložili aj Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska. Vláda svoje programové vyhlásenie vlády predstaví parlamentu 2. mája 2012. ( SITA, TASR ). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "konalo", "TASR", "novelizovať Zákonník práce", "konštatoval", "„Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve,", "predložili", "SITA, TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6317658/do-vladneho-programu-prehovori-aj-cirkev-ci-akademici.html", "http://www.vlada.gov.sk/premier-robert-fico-povazuje-zmos-za-jedneho-z-najdolezitejsich-socialnych-partnerov/", "http:/http://www.teraz.sk/slovensko/j-richter-osvedcene-zmeny-v-zakonn/3054-clanok.html/", "http://www.socialnydialog.sk/sk/aktuality.html?article=1216", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120417TBA00972", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-nie-je-tajomstvom-ze-kvalita-vysokoskolskeho-vzdelavania-isla-na-slovensku-prudko-dole/", "http://spravy.pravda.sk/smer-uz-vie-co-partneri-chcu-dostane-to-aj-do-programu-pdi-/sk_domace.asp?c=A120415_144359_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/opozicia-mame-malo-casu-na-programove-vyhlasenie-vlady-pgz-/sk_domace.asp?c=A120424_162339_sk_domace_p60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:35.680403+00:00"}
{"id": "vr17033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17033", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...ministrom bol pán Plavčan, dlhoročný riaditeľ, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl (...) to bol človek, ktorý bol 10 alebo 15 rokov bol zodpovedný, ako najvyšší úradník na ministerstve za vysoké školy (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Exminister Peter Plavčan pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR od roku 1991. Prešiel viacerými funkciami, vrátane funkcie generálneho riaditeľa Sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu v rokoch 2014 až 2016, predtým pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl. Dostupné zdroje neuvádzajú, ako dlho túto pozíciu zastával. Tieto pozície ho oprávnili k riadeniu smerovania slovenskej vysokoškolskej politiky. Taktiež sa zaoberal koordinovaním a usmerňovaním vysokých škôl. Na formovaní európskej vysokoškolskej politiky spolupracoval s rôznymi medzinárodnými inštitúciami už od roku 1993, informovala TASR. Profesný životopis Plavčana potvrdzuje, že pôsobil v riadiacich funkciach na ministerstve školsta, na základe verejne dostupných informácií nie je možné zistiť, ako dlho Plavčan zastával funkciu riaditeľa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj Petra Plavčana. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Exminister Peter Plavčan pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR od roku 1991. Prešiel viacerými funkciami, vrátane funkcie generálneho riaditeľa Sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu v rokoch 2014 až 2016, predtým pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl. Dostupné zdroje neuvádzajú, ako dlho túto pozíciu zastával. Tieto pozície ho oprávnili k riadeniu smerovania slovenskej vysokoškolskej politiky. Taktiež sa zaoberal koordinovaním a usmerňovaním vysokých škôl. Na formovaní európskej vysokoškolskej politiky spolupracoval s rôznymi medzinárodnými inštitúciami už od roku 1993, informovala TASR. Profesný životopis Plavčana potvrdzuje, že pôsobil v riadiacich funkciach na ministerstve školsta, na základe verejne dostupných informácií nie je možné zistiť, ako dlho Plavčan zastával funkciu riaditeľa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj Petra Plavčana. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["pracoval", "generálneho riaditeľa", "zaoberal"], "url": ["http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/profil-ministra-skolstva-plavcana/188456-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=1", "http://science.dennikn.sk/kto-je-kto-v-slovenskej-vede/osobnosti/vedna-politika/2408-peter-plavcan", "http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/profil-ministra-skolstva-plavcana/188456-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:31.918356+00:00"}
{"id": "vr29369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29369", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Obrovskú tradíciu ešte od polovice 19. storočia Samuel Jurkovič, to nebol žiadny komunista, v Sobotišti založil prvé úverové družstvo v Európe. Presne pred 170 rokmi, myslím.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na zhromaždení 9. februára 1845 v Sobotišti boli schválené stanovy ľudového peňažného spolku , ktorého predsedom sa stal Samuel Jurkovič . Podľa portálu osobnosti.sk to bolo až druhé svojpomocné úverové družstvo v Európe, tri mesiace po družstve v Anglickom Rochdale (1844). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na zhromaždení 9. februára 1845 v Sobotišti boli schválené stanovy ľudového peňažného spolku , ktorého predsedom sa stal Samuel Jurkovič . Podľa portálu osobnosti.sk to bolo až druhé svojpomocné úverové družstvo v Európe, tri mesiace po družstve v Anglickom Rochdale (1844). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["spolku", "Jurkovič", "Rochdale"], "url": ["http://sobotiste.info/index.php?p=osoby", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58906", "https://en.wikipedia.org/wiki/Rochdale_Society_of_Equitable_Pioneers"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:42.461508+00:00"}
{"id": "49251", "numeric_id": 49251, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49251", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Máme tu obdobie, keď sa tu naozaj pustošilo, rabovalo alebo môžme povedať dobre, zjednodušene kradlo. Ja viem, že sa to ťažko počúva. Na to sú dôkazy. Máme okolo 60 prípadov, kde prebieha trestné konanie, máme zhruba jednu tretinu z týchto prípadov, kde sú už aj odsúdení ľudia.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Polícia dnes vyšetruje niekoľko veľkých korupčných káuz, do ktorých sú zapletení aj vplyvní ľudia s prostredia vlád Smeru-SD. Podľa verejne dostupných informácii bolo prevažne za korupčné trestné činy obvinených viac ako 100 funkcionárov, nominantov a spriaznených osôb z čias vlád Smeru. Viacerí z nich sa ku skutkom aj priznali a viac ako 40 z nich je momentálne aj odsúdených. Výrok, v zmysle povedaného, hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nPortál Aktuality.sk ešte v októbri 2021 publikoval zoznam nominantov, funkcionárov a spriaznených podnikateľov z čias vlády Smeru, ktorých za posledné obdobie polícia zadržala a obvinila. Zoznam tvorí viac ako 100 mien, z káuz ako Búrka, Víchrica, Božie mlyny, Očistec, Judáš, Mýtnik, Dobytkár a mnohých ďalších. Od vydania článku sa mnohé kauzy posunuli.\n\nPodobne v septembri 2021 publikoval Denník N zoznam 26 obvinených z obdobia vlád Smeru, ktorí sa priznali ku korupčnému správaniu. Medzi spolupracujúcimi obvinenými sú nominanti, ktorí zastávali vysoké funkcie vo verejnej správe, ako Ľudovít Makó, Boris Beňa, Bernard Slobodník či František Imrecze.\n\nV auguste 2023 zverejnil Denník N zoznam viac ako 40 odsúdených, prevažne z korupčných trestných činov, z éry smeru. Na zozname sa nachádza napríklad bývalý špeciálny prokurátor, vedenie finančnej správy, policajní funkcionári, sudkyňa či vysokopostavení štátni úradníci.", "analysis_paragraphs": ["Polícia dnes vyšetruje niekoľko veľkých korupčných káuz, do ktorých sú zapletení aj vplyvní ľudia s prostredia vlád Smeru-SD. Podľa verejne dostupných informácii bolo prevažne za korupčné trestné činy obvinených viac ako 100 funkcionárov, nominantov a spriaznených osôb z čias vlád Smeru. Viacerí z nich sa ku skutkom aj priznali a viac ako 40 z nich je momentálne aj odsúdených. Výrok, v zmysle povedaného, hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Portál Aktuality.sk ešte v októbri 2021 publikoval zoznam nominantov, funkcionárov a spriaznených podnikateľov z čias vlády Smeru, ktorých za posledné obdobie polícia zadržala a obvinila. Zoznam tvorí viac ako 100 mien, z káuz ako Búrka, Víchrica, Božie mlyny, Očistec, Judáš, Mýtnik, Dobytkár a mnohých ďalších. Od vydania článku sa mnohé kauzy posunuli.", "Podobne v septembri 2021 publikoval Denník N zoznam 26 obvinených z obdobia vlád Smeru, ktorí sa priznali ku korupčnému správaniu. Medzi spolupracujúcimi obvinenými sú nominanti, ktorí zastávali vysoké funkcie vo verejnej správe, ako Ľudovít Makó, Boris Beňa, Bernard Slobodník či František Imrecze.", "V auguste 2023 zverejnil Denník N zoznam viac ako 40 odsúdených, prevažne z korupčných trestných činov, z éry smeru. Na zozname sa nachádza napríklad bývalý špeciálny prokurátor, vedenie finančnej správy, policajní funkcionári, sudkyňa či vysokopostavení štátni úradníci."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zoznam", "zoznam", "zoznam"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/lgrpxr3/desiatky-obvinenych-mnozstvo-kajucnikov-kto-je-kto-vo-velkych-kauzach-infografika/", "https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/", "https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:54.785724+00:00"}
{"id": "vr27353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27353", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je krajina, kde klesá nezamestnanosť.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa mesačných údajov nezamestnanosť medziročne poklesla. Avšak podľa štvrťročných údajov nezamestnanosť oproti 2. štvrťroku 2013 narástla v 3. a 4. štvrťroku 2013 a od nástupu vlády R. Fica v 2. štvrťroku 2012 nezamestnanosť nie je nižšia. Kým v 2. štvrťroku 2012 bola nezamestnanosť 13,6%, v 4. štvrťroku 2013 bola nezamestnanosť 14,2%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu sa nedá tvrdiť, že nezamestnanosť klesá. V roku 2013 dokonca mierne narástla. V 2. štvrťroku 2012, v čase nástupu vlády R. Fica bola nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. Podľa Eurostat bola nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2012 na úrovni 13,7% a v poslednom štvrťroku 2013 bola na úrovni 14,1%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje). Nezamestnanosť podľa štvrťročných údajov v posledných štvrťrokoch mierne rastie. Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne klesá - sledujeme mierny pokles nezamestnanosti od júla 2013. Podľa údajov Eurostatu dosiahla nezamestnanosť vrchol v júni 2013, odvtedy kontinuálne klesá (zo 14,4% na 13,6%). Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa mesačných údajov nezamestnanosť medziročne poklesla. Avšak podľa štvrťročných údajov nezamestnanosť oproti 2. štvrťroku 2013 narástla v 3. a 4. štvrťroku 2013 a od nástupu vlády R. Fica v 2. štvrťroku 2012 nezamestnanosť nie je nižšia. Kým v 2. štvrťroku 2012 bola nezamestnanosť 13,6%, v 4. štvrťroku 2013 bola nezamestnanosť 14,2%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu sa nedá tvrdiť, že nezamestnanosť klesá. V roku 2013 dokonca mierne narástla. V 2. štvrťroku 2012, v čase nástupu vlády R. Fica bola nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. Podľa Eurostat bola nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2012 na úrovni 13,7% a v poslednom štvrťroku 2013 bola na úrovni 14,1%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje). Nezamestnanosť podľa štvrťročných údajov v posledných štvrťrokoch mierne rastie. Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne klesá - sledujeme mierny pokles nezamestnanosti od júla 2013. Podľa údajov Eurostatu dosiahla nezamestnanosť vrchol v júni 2013, odvtedy kontinuálne klesá (zo 14,4% na 13,6%). Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Eurostat", "Eurostat", "Eurostatu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_urgan&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm020&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:04.124469+00:00"}
{"id": "48553", "numeric_id": 48553, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48553", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Aj odvolanie akéhokoľvek šéfa výboru, aj vymenovanie nového, je vecou tajnej voľby v parlamente.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viskupičové slová potvrdzuje Ústava SR, Zákon o rokovacom poriadku NRSR aj Volebný poriadok NRSR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nČl. 92, ods. 1 Ústavy SR hovorí , že predsedovia výborov NRSR volia poslanci tajným hlasovaním.\n\nRovnako aj Volebný poriadok NRSR v čl. 12, ods. 2, písm. c) pripúšťa pri voľbe predsedov výborov NRSR jedine tajné hlasovanie.\n\nZákon o rokovacom poriadku zase hovorí , že rovnaký postup (teda tajné hlasovanie) sa použije aj pri ich odvolávaní.", "analysis_paragraphs": ["Viskupičové slová potvrdzuje Ústava SR, Zákon o rokovacom poriadku NRSR aj Volebný poriadok NRSR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Čl. 92, ods. 1 Ústavy SR hovorí , že predsedovia výborov NRSR volia poslanci tajným hlasovaním.", "Rovnako aj Volebný poriadok NRSR v čl. 12, ods. 2, písm. c) pripúšťa pri voľbe predsedov výborov NRSR jedine tajné hlasovanie.", "Zákon o rokovacom poriadku zase hovorí , že rovnaký postup (teda tajné hlasovanie) sa použije aj pri ich odvolávaní."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "pripúšťa", "hovorí"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101.html#ustavnyclanok-92.odsek-1", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_volebny-poriadok-2020.docx", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/#paragraf-16"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:48.342697+00:00"}
{"id": "vr37404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37404", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pokiaľ ja viem, že tie peniaze ešte neboli ani vyplatené a Fond národného majetku dokonca, čo mám informácie z ministerstva financií bude konať a urobí sa všetko preto, aj bude sa hľadať opory v paragrafoch v obchodnom zákonníku, čo je poškodzovanie vlastne obchodných záujmov spoločnosti Košickej teplárne, aby tie peniaze ani vyplatené neboli.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Richard Sulík sa 4. februára 2011 pre korzár.sk vyjadril, že dá preskúmať kroky, či existuje možnosť, aby 90- tisícové odstupné vyplatené nebolo. Sulík sa tiež 7. februára pre Slovenský rozhlas vyjadril, že po dohode so šéfkou FNM, jediného akcionára teplárni, bude vyplatenie odmeny Zichovi pozastavené. \"Štedré odstupné tak podľa Richarda Sulíka zatiaľ vyplatili len nominantovi SDKÚ-DS Jánovi Podhorskému, ktorý viedol tepláreň štyri mesiace.\" Iný nezávislý zdroj ako Richard Sulík sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa 4. februára 2011 pre korzár.sk vyjadril, že dá preskúmať kroky, či existuje možnosť, aby 90- tisícové odstupné vyplatené nebolo. Sulík sa tiež 7. februára pre Slovenský rozhlas vyjadril, že po dohode so šéfkou FNM, jediného akcionára teplárni, bude vyplatenie odmeny Zichovi pozastavené. \"Štedré odstupné tak podľa Richarda Sulíka zatiaľ vyplatili len nominantovi SDKÚ-DS Jánovi Podhorskému, ktorý viedol tepláreň štyri mesiace.\" Iný nezávislý zdroj ako Richard Sulík sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["korzár.sk", "Slovenský rozhlas"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5751441/sulik-o-odstupnom-vedel-tyzden-vratit-ho-ziadal-az-vcera.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Odstupne-v-statnych-podnikoch?l=1&i=1678&p=7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:33.904908+00:00"}
{"id": "vr33530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33530", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Povedalo vám už toľko podnikateľských subjektov, aj zahraničných vás na to upozornilo, že nemôže rozširovať svoje kapacity kvôli vášmu Zákonníku práce,", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že z verejne prístupných prieskumov hodnotia zahranicní, ako aj domáci podnikatelia hospodársku politiku vlády ako negatívnu, znižujúcu atraktivitu lokality. Avšak SOPK identifikovala najväcšiu prekážku podnikania znižujúci sa zahranicný odbyt. Slovensko-nemecká obchodná komora každý štvrtý podnik by chcel napriek negatívne nálade zvýšit investície a pocet zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že z verejne prístupných prieskumov hodnotia zahranicní, ako aj domáci podnikatelia hospodársku politiku vlády ako negatívnu, znižujúcu atraktivitu lokality. Avšak SOPK identifikovala najväcšiu prekážku podnikania znižujúci sa zahranicný odbyt. Slovensko-nemecká obchodná komora každý štvrtý podnik by chcel napriek negatívne nálade zvýšit investície a pocet zamestnancov."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["prieskume", "komora", "prieskum"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDMQFjAA&url=http%3A%2F%2Fweb.sopk.sk%2Ffile.php%3Fid%3D2_1359382194_m2013-magvasi-prieskum&ei=ieJjUfewFMeu7AbGq4DADA&usg=AFQjCNFFBj-eV-H3hGC2UdiFkc8caoqigw&sig2=YIlVc8DETGsDozkg7AjVJQ&bvm=bv.44990110,d.ZGU", "http://www.dsihk.sk/sk/tlacove-informacie/?no_cache=1", "http://www.dsihk.sk/fileadmin/ahk_slowakei/Dokumente/Presse/Tlacova_sprava_Prieskum_o_konjunkture_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:45.992202+00:00"}
{"id": "48930", "numeric_id": 48930, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48930", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ostatne prestávame dôverovať Európskej únii, čo je rekordne nízke číslo podpory, ktoré Slovensko má…", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zisťovania Eurobarometra v zime 2022/2023 Európskej únii dôverovalo len 37 % Slovákov ( .pdf , s. 37), čo je najnižšie číslo od nášho vstupu do EÚ s výnimkou jari 2014 (vtedy dôvera v EÚ dosiahla len 35 percent).\n\nPodľa dát Európskeho štatistického úradu klesá dôvera Slovákov aj voči všetkým inštitúciám Európskej únie, opäť s výnimkou poklesu okolo roku 2015.\n\nDôvera v Európsky parlament dosiahla v roku 2022 43 %,\n\nDôvera v Európsky parlament dosiahla v roku 2022 42 %. Obidve tieto inštitúcie mali nižšiu dôveru len zhodne 41 percent Slovákov v roku 2015. Dôvera v Európsku centrálnu banku dosiahla v roku 2022 len 41 %, čo je historicky najnižšia dôvera SR voči tejto inštitúcii. Od roku 2010 dôvera v tieto inštitúcie poklesla.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zisťovania Eurobarometra v zime 2022/2023 Európskej únii dôverovalo len 37 % Slovákov ( .pdf , s. 37), čo je najnižšie číslo od nášho vstupu do EÚ s výnimkou jari 2014 (vtedy dôvera v EÚ dosiahla len 35 percent).", "Podľa dát Európskeho štatistického úradu klesá dôvera Slovákov aj voči všetkým inštitúciám Európskej únie, opäť s výnimkou poklesu okolo roku 2015.", "Dôvera v Európsky parlament dosiahla v roku 2022 43 %,", "Dôvera v Európsky parlament dosiahla v roku 2022 42 %. Obidve tieto inštitúcie mali nižšiu dôveru len zhodne 41 percent Slovákov v roku 2015. Dôvera v Európsku centrálnu banku dosiahla v roku 2022 len 41 %, čo je historicky najnižšia dôvera SR voči tejto inštitúcii. Od roku 2010 dôvera v tieto inštitúcie poklesla.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra", ".pdf", "dosiahla", "dosiahla", "dosiahla"], "url": ["https://europa.eu/eurobarometer/screen/home", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=86115", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/SDG_16_60/bookmark/line?lang=en&bookmarkId=c4794e1e-1585-4dd8-ad52-07870ca78adc", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/SDG_16_60/bookmark/line?lang=en&bookmarkId=b2e22d69-7a1c-48fa-8ef8-b5ed8a963677", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/488553e7-8cb6-4ea6-8d66-8e947f7b72c2?lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:22.153991+00:00"}
{"id": "vr32517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32517", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nuž pán predseda (Figeľ, pozn.), ale vy ste sprivatizovali všetky banky.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH sa ako člen vládnej koalície v rokoch 1998 - 2006 zúťastnil prakticky všetkých privatizačných krokov v spojení so slovenským bankovým sektorom. Výrok preto považujeme za pravdivý. Uvádzame tabuľku s postupom privatizácie slovenských bánk spracovanú podľa týchto zdrojov: publikácia 10 rokov privatizácie na Slovensku , portál Webnoviny.sk a článok Bankový sektor v Slovenskej republike (.pdf).\n\nsprivatizované dovtedajšie štátne peňažné\n\nústavy: Komerčná banka, Všeobecná úverová banka,\n\nČeská sporiteľňa, Živnostenská banka a Investičná\n\nNovým majiteľom VÚB, a. s., Bratislava sa po schválení", "analysis_paragraphs": ["KDH sa ako člen vládnej koalície v rokoch 1998 - 2006 zúťastnil prakticky všetkých privatizačných krokov v spojení so slovenským bankovým sektorom. Výrok preto považujeme za pravdivý. Uvádzame tabuľku s postupom privatizácie slovenských bánk spracovanú podľa týchto zdrojov: publikácia 10 rokov privatizácie na Slovensku , portál Webnoviny.sk a článok Bankový sektor v Slovenskej republike (.pdf).", "sprivatizované dovtedajšie štátne peňažné", "ústavy: Komerčná banka, Všeobecná úverová banka,", "Česká sporiteľňa, Živnostenská banka a Investičná", "Novým majiteľom VÚB, a. s., Bratislava sa po schválení"], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["10 rokov privatizácie na Slovensku", "Webnoviny.sk", "Bankový sektor v Slovenskej republike", "Openiazoch.sk", "Postovabanka.sk", "istrokapitol.eu"], "url": ["http://sk.scribd.com/doc/45752456/10-rokov-privatizacie", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/chronologia-politikov-ktori-zostavova/478493-clanok.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/BIATEC/tkac3.pdf", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/10583/Zmluva-medzi-FNM-a-Meinl-Bank-o-prevzati-Banky-Slovakia-je-uz-podpisana", "http://www.postovabanka.sk/sk/o-nas/historia", "http://www.istrokapital.eu/skupina-istrokapital/nasa-historia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:26.510768+00:00"}
{"id": "vr15502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15502", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...bolo publikované tento týždeň, že v priebehu posledného roka sa napríklad zvýšila dôveryhodnosť súdov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý robilo Via Iuris v spolupráci so Súdnou radou. A nepochybne - na tom sa zhodli zatiaľ všetci - je tento výsledok medzi septembrom 2015 a septembrom 2016 spôsobený určite aj tým, že sa zlepšila komunikácia súdnej rady, zlepšila sa komunikácia najvyššieho súdu (...). Narástla miera dôvery o 11 %.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera dôvery k súdom naozaj vzrástla podľa správy z prieskumu Via Iuris o 11 %, aj keď aj naďalej súdom nedôveruje viac ako 60 % respondentov. Aj advokátka Zuzana Čaputová a prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková pokladajú za jeden z faktorov vplývajúcich na zvýšenie dôveryhodnodnosti práve komunikáciu, preto hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý.\n\nAgentúra TNS Slovakia ( .pdf ) vypracovala pre Súdnu radu a neziskovú organizáciu Via Iuris prieskum, ktorý je zameraný na zisťovanie príčin nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva. Prieskumu ( .pdf ) sa zúčastnilo 1 014 respondentov. Vzorka bola vybraná kvótnym výberom podľa socio-demografických ukazovateľov (pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraj). Išlo o jeden z najrozsiahlejších výskumov v oblasti justície za posledné roky. Agentúra vypracovala podobný prieskum aj v roku 2013 aj 2015. V porovnaní s minulým rokom klesol počet ľudí, ktorí súdom nedôverujú o 14 % a ich dôveryhodnosť sa skutočne zvýšila o 11 %. Podľa predsedníčky Súdnej rady SR Jany Bajánkovej ide o prvý priskum verejnej mienky, ktorý dokazuje, že nedôvera k slovenským súdom klesá.\n\nAj napriek jedenásť percentnému nárastu, dôveru v slovenské súdnictvo prejavilo len 32,9 % respondentov. Až 60,4 % občanov súdom nedôveruje . ( .pdf )\n\nPrieskum sa komplexne zaoberal aj samotnými príčinami, ktoré v ľuďoch vyvolávajú nedôveru k justícii, no neuvádza, že by zmena súvisela so zlepšením komunikácie Súdnej rady. Agentúra TNS Slovakia uvádza, že až 85 % pripisuje nedôveryhodnosť súdu vysokej miere korupcie. Podľa respondentov prispieva k nedôvere aj dĺžka súdnych konaní, nespravodlivosť rozsudkov alebo samotná osoba sudcu. 39,3 % respondentov uvádza, že svoj názor na súdnictvo si vytvorili na základe jeho obrazu prezentovanom v slovenských médiách, zatiaľ čo len 14,6 % má so slovenským súdnictvom vlastnú skúsenosť.\n\nAko ukážku uvádzame kompletné a oficiálne výsledky prieskumu (.pdf) agentúry TNS Slovakia k otázkam “Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete slovenským súdom a súdnictvu?” a “Čo prispieva k nedôveryhodnosti súdnictva?”", "analysis_paragraphs": ["Miera dôvery k súdom naozaj vzrástla podľa správy z prieskumu Via Iuris o 11 %, aj keď aj naďalej súdom nedôveruje viac ako 60 % respondentov. Aj advokátka Zuzana Čaputová a prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková pokladajú za jeden z faktorov vplývajúcich na zvýšenie dôveryhodnodnosti práve komunikáciu, preto hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý.", "Agentúra TNS Slovakia ( .pdf ) vypracovala pre Súdnu radu a neziskovú organizáciu Via Iuris prieskum, ktorý je zameraný na zisťovanie príčin nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva. Prieskumu ( .pdf ) sa zúčastnilo 1 014 respondentov. Vzorka bola vybraná kvótnym výberom podľa socio-demografických ukazovateľov (pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraj). Išlo o jeden z najrozsiahlejších výskumov v oblasti justície za posledné roky. Agentúra vypracovala podobný prieskum aj v roku 2013 aj 2015. V porovnaní s minulým rokom klesol počet ľudí, ktorí súdom nedôverujú o 14 % a ich dôveryhodnosť sa skutočne zvýšila o 11 %. Podľa predsedníčky Súdnej rady SR Jany Bajánkovej ide o prvý priskum verejnej mienky, ktorý dokazuje, že nedôvera k slovenským súdom klesá.", "Aj napriek jedenásť percentnému nárastu, dôveru v slovenské súdnictvo prejavilo len 32,9 % respondentov. Až 60,4 % občanov súdom nedôveruje . ( .pdf )", "Prieskum sa komplexne zaoberal aj samotnými príčinami, ktoré v ľuďoch vyvolávajú nedôveru k justícii, no neuvádza, že by zmena súvisela so zlepšením komunikácie Súdnej rady. Agentúra TNS Slovakia uvádza, že až 85 % pripisuje nedôveryhodnosť súdu vysokej miere korupcie. Podľa respondentov prispieva k nedôvere aj dĺžka súdnych konaní, nespravodlivosť rozsudkov alebo samotná osoba sudcu. 39,3 % respondentov uvádza, že svoj názor na súdnictvo si vytvorili na základe jeho obrazu prezentovanom v slovenských médiách, zatiaľ čo len 14,6 % má so slovenským súdnictvom vlastnú skúsenosť.", "Ako ukážku uvádzame kompletné a oficiálne výsledky prieskumu (.pdf) agentúry TNS Slovakia k otázkam “Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete slovenským súdom a súdnictvu?” a “Čo prispieva k nedôveryhodnosti súdnictva?”"], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["pokladajú", "TNS Slovakia", ".pdf", "Prieskumu", ".pdf", "", "Jany Bajánkovej", "60,4 % občanov súdom nedôveruje", ".pdf", "oficiálne výsledky prieskumu", "(.pdf)", "Pravda", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408807-ludia-veria-sudom-viac/", "http://www.tns-global.sk/sites/default/files/files/ts1625_sudna_rada-vi.pdf", "http://www.tns-global.sk/sites/default/files/files/ts1625_sudna_rada-vi.pdf", "http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/10/Spr%C3%A1va-z-prieskumu-d%C3%B4vera-verejnosti-vo%C4%8Di-s%C3%BAdom-2016.pdf", "http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/10/Spr%C3%A1va-z-prieskumu-d%C3%B4vera-verejnosti-vo%C4%8Di-s%C3%BAdom-2016.pdf", "http://v", "http://www.viaiuris.sk/dovera-obcanov-k-sudom-vzrastla/", "http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/10/Spr%C3%A1va-z-prieskumu-d%C3%B4vera-verejnosti-vo%C4%8Di-s%C3%BAdom-2016.pdf", "http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/10/Spr%C3%A1va-z-prieskumu-d%C3%B4vera-verejnosti-vo%C4%8Di-s%C3%BAdom-2016.pdf", "http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/10/Spr%C3%A1va-z-prieskumu-d%C3%B4vera-verejnosti-vo%C4%8Di-s%C3%BAdom-2016.pdf", "http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/10/Spr%C3%A1va-z-prieskumu-d%C3%B4vera-verejnosti-vo%C4%8Di-s%C3%BAdom-2016.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408807-ludia-veria-sudom-viac/", "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-miera-doveryhodnosti-v-sloven/223591-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:04.397367+00:00"}
{"id": "vr16213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16213", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Prirodzená nezamestnanosť je neprirodzene veľká. Dnes sa blížime k historickému rekordu, niekde pod 8 %, tak v iných krajinách sú to alarmujúce úrovne nezamestnanosti.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko podľa Eurostatu prekonalo najnižšiu zaznamenanú mieru nezamestnanosti, ktorá bola k februáru 2017 8.6%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prirodzená nezamestnanosť je miera nezamestnanosti , pri ktorej sú mzdové tlaky v rovnováhe, takže miera inflácie sa ani nezvyšuje ani neznižuje a dlhodobá Phillipsova krivka ( .pdf ) je vertikálna. Inak povedané, je to miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Podľa Eurostatu bola nezamestnanosť v SR v štvrtom kvartály roku 2016 249 tisíc ľudí. Voľných pracovných miest bolo približne 20 tisíc. Tézu, že prirodzená miera nezamestnanosti je veľká a má tendenciu rásť potvrdzuje aj článok týždenníka Trend z roku 2015 . Článok uvádza, že podľa Európskej komisie je táto miera na Slovensku bola v roku 2015 na úrovni 11,8 percent pracovnej sily. Podľa rezortu financií dosahovala prirodzená nezamestnanosť dokonca až 12,9 percenta. Najnižšia nezamestnanosť, ktorú nameral SR Eurostat za kalendárny rok bola 9.6% v roku 2008. V rámci štvrťročného merania zaznamenal Eurostat najnižšiu hodnotu v rámci merania SR v štvrtom kvartály roku 2008 na úrovni 8.9%. Najaktuálnejší ohľadom nezamestnanosti krajín EÚ je údaj vedený k marcu 2017, vrámci ktorého si Slovensko vedie slušne, s nezamestnanosťou na úrovni 8.4%. V rámci regiónu by sme tento údaj mohli porovnať s ČR- 3.4% a Poľskom- 5.3%. V širšom kontexte by sme mohli poukázať na nezamestnanosť Talianska za február 2017 na hranici 11.5%, Francúzska 10% a extrémnymi prípadmi- Španielsko 18% a Grécko 23,5%. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou v SR a vybraných krajinách EÚ v širšom kontexte je znázornené na nasledujúcom grafe. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko podľa Eurostatu prekonalo najnižšiu zaznamenanú mieru nezamestnanosti, ktorá bola k februáru 2017 8.6%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prirodzená nezamestnanosť je miera nezamestnanosti , pri ktorej sú mzdové tlaky v rovnováhe, takže miera inflácie sa ani nezvyšuje ani neznižuje a dlhodobá Phillipsova krivka ( .pdf ) je vertikálna. Inak povedané, je to miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Podľa Eurostatu bola nezamestnanosť v SR v štvrtom kvartály roku 2016 249 tisíc ľudí. Voľných pracovných miest bolo približne 20 tisíc. Tézu, že prirodzená miera nezamestnanosti je veľká a má tendenciu rásť potvrdzuje aj článok týždenníka Trend z roku 2015 . Článok uvádza, že podľa Európskej komisie je táto miera na Slovensku bola v roku 2015 na úrovni 11,8 percent pracovnej sily. Podľa rezortu financií dosahovala prirodzená nezamestnanosť dokonca až 12,9 percenta. Najnižšia nezamestnanosť, ktorú nameral SR Eurostat za kalendárny rok bola 9.6% v roku 2008. V rámci štvrťročného merania zaznamenal Eurostat najnižšiu hodnotu v rámci merania SR v štvrtom kvartály roku 2008 na úrovni 8.9%. Najaktuálnejší ohľadom nezamestnanosti krajín EÚ je údaj vedený k marcu 2017, vrámci ktorého si Slovensko vedie slušne, s nezamestnanosťou na úrovni 8.4%. V rámci regiónu by sme tento údaj mohli porovnať s ČR- 3.4% a Poľskom- 5.3%. V širšom kontexte by sme mohli poukázať na nezamestnanosť Talianska za február 2017 na hranici 11.5%, Francúzska 10% a extrémnymi prípadmi- Španielsko 18% a Grécko 23,5%. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou v SR a vybraných krajinách EÚ v širšom kontexte je znázornené na nasledujúcom grafe. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosti", ".pdf", "Eurostatu", "2015", "Eurostat", "Eurostat", "vedený"], "url": ["http://banky.sk/prirodzena-miera-nezamestnanosti-natural-rate-of-unemployment/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi7k4P3ptjTAhVjJsAKHRL3DjcQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.ekonomgvarza.webnode.sk%2F200000108-e4efae5e99%2FPhillips_krivka.pdf&usg=AFQjCNGoQbGrBmApD4PyvUkyZ5pf5iqhKA", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/labour-market/job-vacancies/database", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nezamestnanost-na-slovensku-rychlo-klesa-situacia-moze-zrychlit-rast-miezd.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Unemployment_rates,_seasonally_adjusted,_March_2017_(%25)_F2.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:09.256605+00:00"}
{"id": "vr33728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33728", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja rodinnú politiku dávame miliardu eur ročne. Sú to asi 4 dohromady, detské prídavky, daňový bonus, pri narodení dieťaťa, je naozaj tých dávok niekoľko. Dohromady jedna miliarda eur", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože celková čiastka vynaložená na rodinnú politiku v roku 2012 sa približuje jednej miliarde eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojom internetovom portáli uvádza , že pre rodiny s deťmi sú určené tieto príspevky:", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože celková čiastka vynaložená na rodinnú politiku v roku 2012 sa približuje jednej miliarde eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojom internetovom portáli uvádza , že pre rodiny s deťmi sú určené tieto príspevky:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "vynaložil"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/podpora-rodinam-s-detmi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6784204/na-rodinne-davky-dal-stat-vlani-takmer-950-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:00.816076+00:00"}
{"id": "vr15434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15434", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tam som bol (v minulom volebnom období, pozn.) tuším druhý v poradí s počtom predložených návrhov zákonov a prvý bol Miro Kadúc od nás (z OĽaNO, pozn.).", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovom sídle NR SR je zverejnená legislatívna iniciatíva jednotlivých poslancov za jednotlivé volebné obdobia. Je skutočne pravdou, že Miroslav Kadúc mal najviac predložených návrhov zákonov, a to 108. Igor Matovič bol druhý so 105 predloženými návrhmi. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na webovom sídle NR SR je zverejnená legislatívna iniciatíva jednotlivých poslancov za jednotlivé volebné obdobia. Je skutočne pravdou, že Miroslav Kadúc mal najviac predložených návrhov zákonov, a to 108. Igor Matovič bol druhý so 105 predloženými návrhmi. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Miroslav Kadúc", "Igor Matovič", "najaktívnejšou", "\"skóre\"", "TASR", "Hlina", "Martin Fecko", "Jozef Viskupič", "opustil"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=864&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=808&Ciastka=&CisloZz=", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/510404-v-parlamente-je-najaktivnejsia-jurinova-prevysuje-kolegov", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=795&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.teraz.sk/slovensko/navrhy-zakonov-nrsr-opozicia/92227-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=859&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=783&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=773&Ciastka=&CisloZz=", "http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/311585/Tlacove-vyhlasenie-vystupenie-z-klubu-OLaNO.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:32.570125+00:00"}
{"id": "vr14530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14530", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dôvera...vyviezla bez akéhokoľvek zdanenia na Cyprus 450 miliónov eur z nášho zdravotníctva...", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zdravotná poisťovňa Dôvera vytvorila pri zlúčení s poisťovňou Apollo v roku 2009 účtovnými operáciami vankúš vo výške 413 mil. eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Túto sumu si majitelia Dôvery (finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited) môžu vyplatiť bez zdanenia, dovoľuje im to zákon. Minimálne polovička tejto sumy putovala na Cyprus firme Prefto. Vyplatenie tohto zisku financovala Dôvera 123 miliónmi z poistného a 267 miliónmi z bankového úveru. Na Cyprus teda smerovalo len niečo vyše 200 miliónov, čo sa značne odlišuje od Matovičovho údaju o 450 miliónoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2009 pri zlúčení s konkurenčnou poisťovňou Apollo použila účtovnú operáciu, pri ktorej pred predajom bol znalecký posudok o 470 miliónov nižší ako bola znalcom ocenená hodnota poisťovne po predaji z dôvodu ohodnotenia poistného kmeňa . Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala 413 miliónov a v účtovníctve ich začala viesť ako záväzok voči akcionárom. Z týchto 413 miliónov majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon. Tieto peniaze si finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited, ktorí sú majiteľmi pojisťovne Dôvera, postupne vyplácajú, keďže v roku 2014 bol záväzok voči akcionárom už len 35 miliónov eur. Takmer 200 miliónov tak odišlo na Cyprus firme Prefto. Na vyplatenie týchto peňazí išlo v rokoch 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky 123 miliónov z poistného, teda povinných odvodov a 267 miliónov išlo z čerpania bankového úveru a zadĺženia poisťovne. Z denníka N : „Urobili to tak, že pred spojením bol znalecký posudok o 470 miliónov eur nižší ako suma, ktorou spojenú poisťovňu ocenil znalec po spojení. Nešlo o to, že by spojená poisťovňa mala o toľko viac hotovosti či majetku, hodnota narástla na papieri. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala niečo vyše 400 miliónov a v účtovníctve to začali viesť ako záväzok voči akcionárom. Z tejto sumy majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon.\"", "analysis_paragraphs": ["Zdravotná poisťovňa Dôvera vytvorila pri zlúčení s poisťovňou Apollo v roku 2009 účtovnými operáciami vankúš vo výške 413 mil. eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Túto sumu si majitelia Dôvery (finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited) môžu vyplatiť bez zdanenia, dovoľuje im to zákon. Minimálne polovička tejto sumy putovala na Cyprus firme Prefto. Vyplatenie tohto zisku financovala Dôvera 123 miliónmi z poistného a 267 miliónmi z bankového úveru. Na Cyprus teda smerovalo len niečo vyše 200 miliónov, čo sa značne odlišuje od Matovičovho údaju o 450 miliónoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2009 pri zlúčení s konkurenčnou poisťovňou Apollo použila účtovnú operáciu, pri ktorej pred predajom bol znalecký posudok o 470 miliónov nižší ako bola znalcom ocenená hodnota poisťovne po predaji z dôvodu ohodnotenia poistného kmeňa . Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala 413 miliónov a v účtovníctve ich začala viesť ako záväzok voči akcionárom. Z týchto 413 miliónov majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon. Tieto peniaze si finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited, ktorí sú majiteľmi pojisťovne Dôvera, postupne vyplácajú, keďže v roku 2014 bol záväzok voči akcionárom už len 35 miliónov eur. Takmer 200 miliónov tak odišlo na Cyprus firme Prefto. Na vyplatenie týchto peňazí išlo v rokoch 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky 123 miliónov z poistného, teda povinných odvodov a 267 miliónov išlo z čerpania bankového úveru a zadĺženia poisťovne. Z denníka N : „Urobili to tak, že pred spojením bol znalecký posudok o 470 miliónov eur nižší ako suma, ktorou spojenú poisťovňu ocenil znalec po spojení. Nešlo o to, že by spojená poisťovňa mala o toľko viac hotovosti či majetku, hodnota narástla na papieri. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala niečo vyše 400 miliónov a v účtovníctve to začali viesť ako záväzok voči akcionárom. Z tejto sumy majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon.\""], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zlúčení", "kmeňa", "zobrala", "vyplatenie", "denníka N"], "url": ["https://dennikn.sk/142792/cyperska-firma-dostala-aspon-200-milionov-a-odchadza-z-dovery-zlomove-okamihy-dovery/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7503703/najviac-za-pat-rokov-zarobila-dovera-patriaca-pente-a-cyperskej-firme.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/penta-sa-dostala-k-peniazom-z-poistovne/518983-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7503703/najviac-za-pat-rokov-zarobila-dovera-patriaca-pente-a-cyperskej-firme.html", "https://dennikn.sk/142792/cyperska-firma-dostala-aspon-200-milionov-a-odchadza-z-dovery-zlomove-okamihy-dovery/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:33.493151+00:00"}
{"id": "vr36215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36215", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Viete, v roku 2007, keď som prišla so zastavením súbehu predčasného dôchodku a príjmu tak sa spustil taký hon na čarodejnice a palcovými titulkami v novinách bolo, že Tomanová berie ľuďom dôchodky, nie.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel vtedy s článkom: Pracujúci môžu prísť o penzie . Nový čas, známejší svojimi expresívnymi titulkami, Tomanovej iniciatívu nazval: Tomanová odkázala dôchodcom: Práca alebo dôchodok .", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel vtedy s článkom: Pracujúci môžu prísť o penzie . Nový čas, známejší svojimi expresívnymi titulkami, Tomanovej iniciatívu nazval: Tomanová odkázala dôchodcom: Práca alebo dôchodok ."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Pracujúci môžu prísť o penzie", "Tomanová odkázala dôchodcom: Práca alebo dôchodok"], "url": ["http://dennik.sme.sk/c/3383699/pracujuci-mozu-prist-o-penzie.html", "http://www.topky.sk/cl/10/164281/Tomanova-odkazala-dochodcom-Praca-alebo-dochodok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:18.884495+00:00"}
{"id": "vr30147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30147", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Už zaznievajú hlasy o permanentnom mechanizme, čo môže byť 50 000 (utečencov, ktorí by v prípade schválenia tohto systému mohli byť pridelení Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nedá overiť, keďže pernamentný mechanizmus nie je schválený a pravdepodobne bude ešte súčasťou ostrých politických debát. Rovnako ako sa ťažko dá predpovedať výsledná dohoda, tak je ťažko predpovedať ekonomickú kondíciu krajiny, ktorá je taktiež dôležitý faktor pri prerozdelení utečencov. Avšak s ohľadom na populáciu, čo je kľúčový faktor by musela prísť nevídaná miera migrantov, aby jej bol pridelených 50 tisíc migrantov iba pre 5 miliónové Slovensko.\n\nNaposledy sa téma objavila na summite EÚ 15. 10. Jedným z výstupov stretnutia malo byť návrh týkajúci sa zmeny migrantskej politiky, čo však narazilo na rozličné názorové tábory v zemiach EÚ.\n\nSlovensku v septembri dokumente o prerozdelení migrantov bolo pridelených 190 osôb z Talianska a 612 z Grécka, čiže celkovo 802 ľudí. Iba jedným z bodov dokumentu bolo prerozdelenie istej časti utečencov. Celkový počet imigrantov, ktorí mali byť prerozdelený z obidvoch krajín bolo 66 tisíc z dôvodu férového zdielania zodpovednosti počas zvýšeného toku migrantov v členských štátoch Európskej únie tvoriacich nárazníkovú zónu toku migrantov. Predstavitelia Slovenskej republiky deklarovali, že danú postup napadnú žalobou. Celkový počet migrantov sa vzťahoval k ľuďom, u ktorých boli jasné znaky potreby medzinárodnej ochrany. Proporčnosť počtu migrantov sa vzťahovala k: počtu obyvateľov populácií, počtu migrantov, HDP, nezamestnanosti a počtu udelených azylov za posledných 5 rokov. Mechanizmy Európskej únie mali takisto poskytnúť dotáciu vzťahujúcu sa k počtu prijatých migrantov.\n\nV prvej polovici septembra Európska komisia skutočne opäť avízovala kvótne prerozdelenie migrantov (tentokrát 120 tisíc) podľa analogického kľúča ako v máji a ďalšiu reformu Dublinského dohovoru. Slovenská republike bolo podľa kvótnych meraní bol priradených 1 502 migrantov. Návrh klauzuly permanentného mechanizmu prerozdeľovania zodpovednosti sa objavil aj tentokrát. Ide o zmenu fungovania Dublinského systému, ktorý prestal byť naplňovaný niektorými zemiami Európskej únie počas tohoročného nárastu počtu žiadateľov o azyl.\n\nEurópska komisia sa vyslovila za vytvorenie stabilného solidárneho mechanizmu prerozdeľovania utečencov pre všetky členské štáty únie. Situácia potreby využitia takéhoto prerozdeľovacieho mechanizmu by sa odvíjala podľa viac ako 6 mesiacov pretrvávajúceho výnimočného stavu, kedy by radikálne v krajine narástol počet žiadateľov o azyl z tretích krajín. Faktory určujúce počet pridelených utečencov by boli podobné ako u návrhov krízového prerozdelenia. V prípade, že sa krajina nebude môcť podielať na solidárnom riešení situácie (napr. v prípade prírodnej katastrofy) je možné finančne prispieť na riešenie situácie.\n\nKrízové prerozdelenie utečencov nastane podľa návrhu až v prípade, že Európska komisia uzná vhodnosť využitia daného mechanizmu a bude sa postupovať podľa vzorcu, ktorý do veľkej miery váži HDP, nezamestnanosť a populáciu krajiny.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nedá overiť, keďže pernamentný mechanizmus nie je schválený a pravdepodobne bude ešte súčasťou ostrých politických debát. Rovnako ako sa ťažko dá predpovedať výsledná dohoda, tak je ťažko predpovedať ekonomickú kondíciu krajiny, ktorá je taktiež dôležitý faktor pri prerozdelení utečencov. Avšak s ohľadom na populáciu, čo je kľúčový faktor by musela prísť nevídaná miera migrantov, aby jej bol pridelených 50 tisíc migrantov iba pre 5 miliónové Slovensko.", "Naposledy sa téma objavila na summite EÚ 15. 10. Jedným z výstupov stretnutia malo byť návrh týkajúci sa zmeny migrantskej politiky, čo však narazilo na rozličné názorové tábory v zemiach EÚ.", "Slovensku v septembri dokumente o prerozdelení migrantov bolo pridelených 190 osôb z Talianska a 612 z Grécka, čiže celkovo 802 ľudí. Iba jedným z bodov dokumentu bolo prerozdelenie istej časti utečencov. Celkový počet imigrantov, ktorí mali byť prerozdelený z obidvoch krajín bolo 66 tisíc z dôvodu férového zdielania zodpovednosti počas zvýšeného toku migrantov v členských štátoch Európskej únie tvoriacich nárazníkovú zónu toku migrantov. Predstavitelia Slovenskej republiky deklarovali, že danú postup napadnú žalobou. Celkový počet migrantov sa vzťahoval k ľuďom, u ktorých boli jasné znaky potreby medzinárodnej ochrany. Proporčnosť počtu migrantov sa vzťahovala k: počtu obyvateľov populácií, počtu migrantov, HDP, nezamestnanosti a počtu udelených azylov za posledných 5 rokov. Mechanizmy Európskej únie mali takisto poskytnúť dotáciu vzťahujúcu sa k počtu prijatých migrantov.", "V prvej polovici septembra Európska komisia skutočne opäť avízovala kvótne prerozdelenie migrantov (tentokrát 120 tisíc) podľa analogického kľúča ako v máji a ďalšiu reformu Dublinského dohovoru. Slovenská republike bolo podľa kvótnych meraní bol priradených 1 502 migrantov. Návrh klauzuly permanentného mechanizmu prerozdeľovania zodpovednosti sa objavil aj tentokrát. Ide o zmenu fungovania Dublinského systému, ktorý prestal byť naplňovaný niektorými zemiami Európskej únie počas tohoročného nárastu počtu žiadateľov o azyl.", "Európska komisia sa vyslovila za vytvorenie stabilného solidárneho mechanizmu prerozdeľovania utečencov pre všetky členské štáty únie. Situácia potreby využitia takéhoto prerozdeľovacieho mechanizmu by sa odvíjala podľa viac ako 6 mesiacov pretrvávajúceho výnimočného stavu, kedy by radikálne v krajine narástol počet žiadateľov o azyl z tretích krajín. Faktory určujúce počet pridelených utečencov by boli podobné ako u návrhov krízového prerozdelenia. V prípade, že sa krajina nebude môcť podielať na solidárnom riešení situácie (napr. v prípade prírodnej katastrofy) je možné finančne prispieť na riešenie situácie.", "Krízové prerozdelenie utečencov nastane podľa návrhu až v prípade, že Európska komisia uzná vhodnosť využitia daného mechanizmu a bude sa postupovať podľa vzorcu, ktorý do veľkej miery váži HDP, nezamestnanosť a populáciu krajiny."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["summite", "dokumente", "Proporčnosť počtu", "kvótne prerozdelenie migrantov", "návrhu"], "url": ["https://euobserver.com/justice/130723", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368454-slovensko-by-malo-prijat-802-migrantov-ekonomickych-nemusi/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:52.731967+00:00"}
{"id": "vr35686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35686", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Že máme na stole problém chýbajúcich 200 miliónov eur v zdravotníctve.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Že v zdravotníctve chýbalo ku koncu minulého roku 194 miliónov eur ministerstvo zdravotníctva konštatovalo minulý týždeň. Na konci roku 2008 to malo byť 273 miliónov eur , situácia sa teda mierne zlepšila.", "analysis_paragraphs": ["Že v zdravotníctve chýbalo ku koncu minulého roku 194 miliónov eur ministerstvo zdravotníctva konštatovalo minulý týždeň. Na konci roku 2008 to malo byť 273 miliónov eur , situácia sa teda mierne zlepšila."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["v zdravotníctve chýbalo ku koncu minulého roku 194 miliónov eur", "konci roku 2008 to malo byť 273 miliónov eur"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/171520/vlada-celkovy-dlh-v-zdravotnictve-dosiahol-takmer-200-milionov-eur/", "http://spravy.pravda.sk/slubovana-priorita-zdravotnictvo-zostala-v-uzadi-fw2-/sk_domace.asp?c=A100412_110953_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:20.214096+00:00"}
{"id": "vr35196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35196", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...Slovenské vedenie konfederácie odborových zväzov otvorene podporovalo vládu Roberta Fica, teda nesie politickú spoluzodpovednosť za všetko čo sa tu posledné 4 roky dialo. A otvorene odbory vo voľbách podporovali politickú stranu Smer. Aj preto tieto akcie považujem za výsostne politické...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odbory pod vedením Ivana Saktora podporili SMER-SD už pred voľbami v roku 2006. Niekoľko mesiacov potom zvolili Saktora ako nominanta Smeru za primátora Banskej Bystrice . SMER získal podporu odborov aj pri posledných voľbách. Pri posledných prezidentských voľbách rovnako podporili aj prezidentského kandidáta SMERu Ivana Gašparoviča.", "analysis_paragraphs": ["Odbory pod vedením Ivana Saktora podporili SMER-SD už pred voľbami v roku 2006. Niekoľko mesiacov potom zvolili Saktora ako nominanta Smeru za primátora Banskej Bystrice . SMER získal podporu odborov aj pri posledných voľbách. Pri posledných prezidentských voľbách rovnako podporili aj prezidentského kandidáta SMERu Ivana Gašparoviča."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podporili", "Banskej Bystrice"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5214665/odborari-opat-odporucaju-volit-smer.html#ixzz11Pzz46pf", "http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=5558212&ids=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:04.585778+00:00"}
{"id": "vr31107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31107", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Vláda padla preto, lebo sme potrebovali ratifikovať ako posledný členský štát a ja som vyhovel SaS, ja som vybavil, že sme boli poslední, lebo neverili kolegovia z SaS, že budú ratifikovať Nemci, že budú ratifikovať Rakušania, že budú ratifikovať Fíni, Holanďania a ďalší.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "TASR z dňa 22. augusta 2011: \"Slovenská republika pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmenami v dočasnom a vytvorení trvalého eurovalu ako posledná krajina eurozóny. Po rokovaní lídrov koaličných strán to oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).\"", "analysis_paragraphs": ["TASR z dňa 22. augusta 2011: \"Slovenská republika pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmenami v dočasnom a vytvorení trvalého eurovalu ako posledná krajina eurozóny. Po rokovaní lídrov koaličných strán to oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "posledná", "SME", "upozorňoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-slovensko-pristupi-k-ratifikacii-eurovalu-ako-posledne-pyc-/sk_domace.asp?c=A110822_154424_sk_domace_p29", "http://finweb.hnonline.sk/c1-53170630-malta-schvalila-navysenie-eurovalu-ostalo-uz-len-slovensko", "http://www.sme.sk/c/6025814/euroval-koalicia-odsunula.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/179/richard-sulik-vs-marek-madaric"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:32.120471+00:00"}
{"id": "vr31971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31971", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Slovensko malo v rokoch 2009 - 2010 veľmi chorý rast. Zadlžilo sa tak, že už len Grécko a Taliansko boli porovnateľné v tom tempe zadlžovania.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V krajinách, kde je ťažká ekonomická situácia naozaj pozorujeme vysokú zadĺženosť . Vyplýva to z údajov zverejnených na Eurostatom. V Grécku evidovali ku koncu roku 2011 zadĺženosť 165,3 percenta voči HDP, v Taliansku 120,1 percenta a v Írsku 108,2 percenta. Slovensko je so svojou 43,3-percentnou zadĺženosťou pod európskym priemerom. Ján Figeľ nehovorí pravdu. Takisto sa mýli v tempe zadlžovania. Z tabuľky vyplýva, že naše tempo zadlžovania a aj úroveň zadĺženosti sú skôr porovnateľné so Slovinskom. Grécko a Taliansko boli už v roku 2007 nad 100% zadĺženosťou voči HDP. 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Slovensko 30.5 29.6 27.9 35.6 41.1 43.3 Slovinsko 26.4 23.1 21.9 35.3 38.8 47.6 Taliansko 106.1 103.1 105.7 116.0 118.6 120.1 Grécko 106.1 107.4 107.4 129.4 145.0 165.3 Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V krajinách, kde je ťažká ekonomická situácia naozaj pozorujeme vysokú zadĺženosť . Vyplýva to z údajov zverejnených na Eurostatom. V Grécku evidovali ku koncu roku 2011 zadĺženosť 165,3 percenta voči HDP, v Taliansku 120,1 percenta a v Írsku 108,2 percenta. Slovensko je so svojou 43,3-percentnou zadĺženosťou pod európskym priemerom. Ján Figeľ nehovorí pravdu. Takisto sa mýli v tempe zadlžovania. Z tabuľky vyplýva, že naše tempo zadlžovania a aj úroveň zadĺženosti sú skôr porovnateľné so Slovinskom. Grécko a Taliansko boli už v roku 2007 nad 100% zadĺženosťou voči HDP. 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Slovensko 30.5 29.6 27.9 35.6 41.1 43.3 Slovinsko 26.4 23.1 21.9 35.3 38.8 47.6 Taliansko 106.1 103.1 105.7 116.0 118.6 120.1 Grécko 106.1 107.4 107.4 129.4 145.0 165.3 Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["zadĺženosť"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/government_finance_statistics/data/main_tables"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:12.444950+00:00"}
{"id": "vr25556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25556", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Celková zadĺženosť podľa zo záverečných účtov od roku 2007 prudko vzrástla. Od zhruba ani nie 20 miliónov na vyše 90 miliónov.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa záverečného účtu Banskobystrického kraja z roku 2007 (. pdf, s. 56) nám po prepočítaní na eurá vychádza dlh takmer 22 mil. EUR. Toto číslo sme získali ako súčet zostatku nesplatených úverov a istiny, v kapitole Prehľad o stave a vývoja dlhu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa záverečného účtu Banskobystrického kraja z roku 2007 (. pdf, s. 56) nám po prepočítaní na eurá vychádza dlh takmer 22 mil. EUR. Toto číslo sme získali ako súčet zostatku nesplatených úverov a istiny, v kapitole Prehľad o stave a vývoja dlhu."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf,", "správy (.pdf, 124)", "INEKO"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/zaverecny-ucet-bbsk/18-5-material.pdf", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/zaverecny-ucet-bbsk/zaverecny-ucet-bbsk-za-rok-2012.pdf", "http://www.obce.ineko.sk/metodika/#vstupne_financne_ukazovatele"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:30.993470+00:00"}
{"id": "vr37199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37199", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pretože teraz hovoril som o kontexte. Do poslednej chvíle a bol som pri tom ako predseda NR SR, sme komunikovali na bilaterálnej úrovni s našimi maďarskými partnermi aj v Maďarskom národnom zhromaždení, aby neprijímali zákon, ktorý evidentne vyvoláva množstvo otáznikov a že ako odveta bude použité prijaté zákony, napríklad.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Budapeštiansky parlament prijal novelu zákona o občianstve 26. mája 2010. Bývalý predseda vlády Robert Fico sa 14. mája 2010 vyjadril , že Slovensko prijme protiopatrenia, ak maďarský parlament rozhodne o zavedení dvojitého občianstva.\n\nPredseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) 25. mája 2010 po hlasovaní parlamentu zaslal diplomatickou cestou svojmu maďarskému partnerovi Pálovi Schmittovi schválené uznesenie NR SR, ktoré vyjadruje hlboké znepokojenie nad iniciatívou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktorej cieľom je novelizáciou zákona o štátnom občianstve umožniť udeľovanie dvojakého občianstva aj občanom SR. Tak ako spomína pán Paška, snaha komunikovať s maďarskými partnermi na poslednú chvíľu naozaj bola prítomná.", "analysis_paragraphs": ["Budapeštiansky parlament prijal novelu zákona o občianstve 26. mája 2010. Bývalý predseda vlády Robert Fico sa 14. mája 2010 vyjadril , že Slovensko prijme protiopatrenia, ak maďarský parlament rozhodne o zavedení dvojitého občianstva.", "Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) 25. mája 2010 po hlasovaní parlamentu zaslal diplomatickou cestou svojmu maďarskému partnerovi Pálovi Schmittovi schválené uznesenie NR SR, ktoré vyjadruje hlboké znepokojenie nad iniciatívou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktorej cieľom je novelizáciou zákona o štátnom občianstve umožniť udeľovanie dvojakého občianstva aj občanom SR. Tak ako spomína pán Paška, snaha komunikovať s maďarskými partnermi na poslednú chvíľu naozaj bola prítomná."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "vyjadril", "zaslal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5392725/orban-presadil-zakon-o-dvojakom-obcianstve.html", "http://www.cas.sk/clanok/164454/fico-slovensko-prijme-opatrenia-proti-madarskemu-dvojitemu-obcianstvu.html", "http://hnonline.sk/c1-43802560-paska-poslal-schvalene-uznesenie-diplomatickou-cestou-do-budapesti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:05.966133+00:00"}
{"id": "vr28012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28012", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale pravda je aj tá, že minulý rok na diaľniciach za minulý rok bolo 5 smrteľných nehôd spomedzi 230-tich na celom Slovensku.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák hovorí o počte smrteľných nehôd, no má na mysli počet usmrtených osôb na cestách. Štatistika o počte nehôd s následkom smrti sa nevedie, len štatistika o počte usmrtení. V roku 2013 bol počet usmrtených na úrovni 223, teda o sedem menej ako uvádza Kaliňák. Z tohoto počtu bolo skutočne päť osôb usmrtených na diaľniciach. Zaokrúhlením celkového počtu usmrtených na číslo 230, si Kaliňák zásadne nevylepšuje argumentačnú pozíciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov (. pdf ) MV SR bol počet smrteľných dopravných nehôd za rok 2013 presne 223 . Rovnaký dokument (s. 5) taktiež potvrdzuje slová R. Kaliňáka, keďže na diaľnici v spomínanom období došlo k 5 smrteľným nehodám. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák hovorí o počte smrteľných nehôd, no má na mysli počet usmrtených osôb na cestách. Štatistika o počte nehôd s následkom smrti sa nevedie, len štatistika o počte usmrtení. V roku 2013 bol počet usmrtených na úrovni 223, teda o sedem menej ako uvádza Kaliňák. Z tohoto počtu bolo skutočne päť osôb usmrtených na diaľniciach. Zaokrúhlením celkového počtu usmrtených na číslo 230, si Kaliňák zásadne nevylepšuje argumentačnú pozíciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov (. pdf ) MV SR bol počet smrteľných dopravných nehôd za rok 2013 presne 223 . Rovnaký dokument (s. 5) taktiež potvrdzuje slová R. Kaliňáka, keďže na diaľnici v spomínanom období došlo k 5 smrteľným nehodám. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/2013/Definit%20statistika%20DN%20za%202013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:16.422428+00:00"}
{"id": "48370", "numeric_id": 48370, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48370", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Medzinárodné právo hovorí aj Charta OSN o tom, že napadnutý štát môže požiadať o zbraňové systémy, o zbrane a pomoc, humanitárnu, aj o takúto formu pomoci môžu požiadať ostatné krajiny, a ktorému tieto krajiny, keď mu pomôžu, nevníma sa to ako vstupovanie do toho konfliktu.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 51 Charty organizácie spojených národov hovorí , že „ ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.”\n\nNa základe tohto článku požiadala Ukrajina Slovensko o poskytnutie obranného protivzdušného systému S-300 na výkon sebaobrany proti agresii zo strany Ruskej federácie. Poskytnutie takéhoto systému v zmysle tohto článku nie je vnímané ako porušenie neutrality krajiny, ktorá ho poskytuje.", "analysis_paragraphs": ["Článok 51 Charty organizácie spojených národov hovorí , že „ ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.”", "Na základe tohto článku požiadala Ukrajina Slovensko o poskytnutie obranného protivzdušného systému S-300 na výkon sebaobrany proti agresii zo strany Ruskej federácie. Poskytnutie takéhoto systému v zmysle tohto článku nie je vnímané ako porušenie neutrality krajiny, ktorá ho poskytuje."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "požiadala", "vnímané"], "url": ["https://knowww.eu/nodes/5a952fad853a540001d33a67", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/159418-slovensky-system-s-300-je-na-ukrajine", "https://lieber.westpoint.edu/ukraine-neutrality-co-belligerency-use-of-force/#:~:text=First%2C%20the%20mere%20provision%20of%20arms%20and%20other,there%20are%20no%20hostilities%20between%20the%20States%20concerned."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:57.111643+00:00"}
{"id": "vr25660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25660", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Vládna spotreba za roky 2013, 2014 a 2015 bude vyššia, vy máte vyššie čisté výdavky štátneho rozpočtu očistené o transfery do Európskej únie, očistené o kofinancovanie eurofondov, očistené o transfery do Sociálnej poisťovne. Ak si zoberieme čistú spotrebu vlády, to znamená to, čo vláda skutočne spotrebuváva, ani v jednom z troch rokov 2013, 2014, 2015 nemá nižšie výdavky štátneho rozpočtu ako mala vláda Ivety Radičovej v jednom jedinom ucelenom roku 2011.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Radičovej skutočne mala nižšiu spotrebu vlády v roku 2011 než plánuje rozpočet na roky 2013-2015. Celkové výdavky v roku 2011 boli nižšie než v rokoch 2013-2015 ako ukazuje nasledujúca tabuľka:", "analysis_paragraphs": ["Vláda Radičovej skutočne mala nižšiu spotrebu vlády v roku 2011 než plánuje rozpočet na roky 2013-2015. Celkové výdavky v roku 2011 boli nižšie než v rokoch 2013-2015 ako ukazuje nasledujúca tabuľka:"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "Rozpočet", "Rozpočet", "Rozpočet"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:46.541208+00:00"}
{"id": "vr33639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33639", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale je tam ďalších 25 obstarávateľov, ktorí úplne bez problémov stačí, že budú obstarávať cez tieto 4 firmy, ktoré sa zúčastnili súťaže. Vlastne 4 firmy prišli, podali si prihlášku a 4 firmy boli vlastne akože teda vylosované.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Úradu pre verejné obstarávanie bolo 9. apríla zverejnené oznámenie o výsledku verejného obstarávania na Informovanosť a publicitu, ktorého obstarávateľ je Regionálna Obstarávacia Agentúra s.r.o.. Ide o celkovú sumu 130 miliónov euro. Celkový počet obstarávateľov je 25. Medzi inými napríklad štyri mestá, dve univerzity, päť ministerstiev. Do súťaže sa zapojili 4 firmy, s ktorými boli uzatvorené štvorročné rámcové zmluvy. Ide o firmy: Promea Communication, spol. s.r.o, Adventure, spol. s.r.o., Globe Production, s.r.o., a Comm, s.r.o.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Úradu pre verejné obstarávanie bolo 9. apríla zverejnené oznámenie o výsledku verejného obstarávania na Informovanosť a publicitu, ktorého obstarávateľ je Regionálna Obstarávacia Agentúra s.r.o.. Ide o celkovú sumu 130 miliónov euro. Celkový počet obstarávateľov je 25. Medzi inými napríklad štyri mestá, dve univerzity, päť ministerstiev. Do súťaže sa zapojili 4 firmy, s ktorými boli uzatvorené štvorročné rámcové zmluvy. Ide o firmy: Promea Communication, spol. s.r.o, Adventure, spol. s.r.o., Globe Production, s.r.o., a Comm, s.r.o."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["oznámenie", "povedal"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59712890-kalinakove-megatendre-vybavuju-horne-plachtince"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:19.571861+00:00"}
{"id": "vr36579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36579", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...podľa Svetového ekonomického fóra, môžem to tu ukázať... sa v tomto ukazovateli (korupcia, pozn.) Slovensko v najnovšom rebríčku ocitlo na 127. mieste zo 133 hodnotených krajín.", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 29.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 29.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:07.507484+00:00"}
{"id": "vr29517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29517", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Elektronizácia justície: realizované sú projekty za 70 mil. eur – napr. povinné nahrávanie pojednávaní v trestnej aj civilnej oblasti, výberových konaní na miesta sudcov; schválená v NR SR je legislatíva projektu elektronického monitoringu osôb – tzv. elektronické náramky.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Elektronizácia justície je realizovaná v rámci projektov eJustice . Projekty sú financované zo zdrojov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS). Všetky spomínané zmeny- povinné povinné nahrávanie súdnych pojednávaní a výberových konaní na miesta sudcov, ako aj používanie elektronických náramkov boli uskutočnené. Podľa informácií Ministerstva spravodlivosti získal tento rezort z eurofondov na projekt eJustice až 80 mil. eur. Preto výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Nahrávanie výberových konaní na miesta sudcov sa začalo používať už od začiatku tohto roku. Z projektu Rozvoj elektronických služieb súdnictva, sa v septembri 2014 do legislatívy dostalo aj povinné povinné nahrávanie súdnych pojednávaní. Dňa siedmeho januára 2015 vláda schválila návrh ministerstva spravodlivosti na elektronické náramky pre domácich väzňov. Pilotný projekt bude spustený 1. júla. Na začiatku roka 2016 sa očakáva postupné zavedenie elektronických náramkov do praxe. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Elektronizácia justície je realizovaná v rámci projektov eJustice . Projekty sú financované zo zdrojov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS). Všetky spomínané zmeny- povinné povinné nahrávanie súdnych pojednávaní a výberových konaní na miesta sudcov, ako aj používanie elektronických náramkov boli uskutočnené. Podľa informácií Ministerstva spravodlivosti získal tento rezort z eurofondov na projekt eJustice až 80 mil. eur. Preto výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Nahrávanie výberových konaní na miesta sudcov sa začalo používať už od začiatku tohto roku. Z projektu Rozvoj elektronických služieb súdnictva, sa v septembri 2014 do legislatívy dostalo aj povinné povinné nahrávanie súdnych pojednávaní. Dňa siedmeho januára 2015 vláda schválila návrh ministerstva spravodlivosti na elektronické náramky pre domácich väzňov. Pilotný projekt bude spustený 1. júla. Na začiatku roka 2016 sa očakáva postupné zavedenie elektronických náramkov do praxe. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["eJustice", "informácií", "získal", "výberových", "nahrávanie", "schválila"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1873", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1944", "http://agentury.sme.sk/c/7740446/ms-sr-rozpocet-justicie-sa-zvysi-o-45-milionov-eur.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/907901-vyberove-konania-na-sudcov-budu-podla-novych-pravidiel/", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-nahravanie-sud-konanie-novela/98375-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343794-v-domacom-vazeni-sa-budu-pouzivat-elektronicke-naramky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:02.528733+00:00"}
{"id": "vr32522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32522", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Na Slovensku sa tomu nikto dlho nevenoval. Čiže to Slovensko sa nebránilo voči nekvalitnému dovozu (potravín, pozn.)...", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ľuboría Jahnátka hodnotíme ako pravdivý, pretože aj keď existovali podmienky kvality dovážaných potravín, tie často krát boli porušované nedostatočnou kontrolou. Zákon o potravinách ( § 7) hovorí o potrebe splnených požiadavok na kvalitu potravín ustavené zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi, ktoré sú zamerané na dovoz potravín. Tieto predpisy zahŕňajú najmä nariadenia Európskeho parlametnu a Rady. Dovozcovia však kvôli nedostatočnej kontrole často krát porušovali tieto požiadavky a Slovensko sa tak príliš nebránilo voči nekvalitnému dovozu. Napriek tomu, že sa vykonávali náhodné kontroly, neboli dostatočné, pretože Štátna veterinárna a potravinová správa nemala možnosť kontrolovať dovozcov priamo pri preprave potravín. Neúspešní boli aj v rámci predajní, pretože tie zrejme spolupracovali s dovozcami a počas kontrol neboli dovezené žiadne nové potraviny. Jahnátek pre Hospodárske noviny uviedol, že ani spôsob posielania nekvalitných potravín do kafilérie v Žiline nebol dostačujúci: \"Zatiaľ nám legislatíva umožňuje poslať takýto tovar len do príslušnej kafilérie v Žiline. Nemáme však istotu, že takýto tovar tam aj dôjde. V prípade likvidácie musia poplatky kafilérii zaplatiť naše veterinárne orgány a následne si ich môžu vymáhať od prepravcu. Musíme urobiť legislatívu tak, že tovar by znehodnotili kontrolné orgány už na mieste kontroly – napríklad poliatím technickou farbou, čiže zabrániť, aby sa chybný tovar mohol vrátiť naspäť do obehu,\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľuboría Jahnátka hodnotíme ako pravdivý, pretože aj keď existovali podmienky kvality dovážaných potravín, tie často krát boli porušované nedostatočnou kontrolou. Zákon o potravinách ( § 7) hovorí o potrebe splnených požiadavok na kvalitu potravín ustavené zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi, ktoré sú zamerané na dovoz potravín. Tieto predpisy zahŕňajú najmä nariadenia Európskeho parlametnu a Rady. Dovozcovia však kvôli nedostatočnej kontrole často krát porušovali tieto požiadavky a Slovensko sa tak príliš nebránilo voči nekvalitnému dovozu. Napriek tomu, že sa vykonávali náhodné kontroly, neboli dostatočné, pretože Štátna veterinárna a potravinová správa nemala možnosť kontrolovať dovozcov priamo pri preprave potravín. Neúspešní boli aj v rámci predajní, pretože tie zrejme spolupracovali s dovozcami a počas kontrol neboli dovezené žiadne nové potraviny. Jahnátek pre Hospodárske noviny uviedol, že ani spôsob posielania nekvalitných potravín do kafilérie v Žiline nebol dostačujúci: \"Zatiaľ nám legislatíva umožňuje poslať takýto tovar len do príslušnej kafilérie v Žiline. Nemáme však istotu, že takýto tovar tam aj dôjde. V prípade likvidácie musia poplatky kafilérii zaplatiť naše veterinárne orgány a následne si ich môžu vymáhať od prepravcu. Musíme urobiť legislatívu tak, že tovar by znehodnotili kontrolné orgány už na mieste kontroly – napríklad poliatím technickou farbou, čiže zabrániť, aby sa chybný tovar mohol vrátiť naspäť do obehu,\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o potravinách", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.svssr.sk/legislativa/zakon_152.asp", "http://m.hnonline.sk/c3-56625320-kw0000_d-najhorsie-dopadli-potraviny-z-polska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:06.895971+00:00"}
{"id": "vr28205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28205", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď stimuly sa dávajú preto, aby ja neviem, do Dusla Šale išli nejaké investície a to sú veľké stimuly 50 miliónov a viac.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo hospodárstva schválilo investičný stimul vo výške 58,6 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Figeľ uvádza 50 a viac miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva schválilo koncom júna 2014 investičný stimul 58.6 miliónov eur pre 310 miliónovú investíciu spoločnosti Duslo Šaľa do výroby amoniaku. O stimule nemusela rokovať vláda, keďže koncom júna 2014 bol prijatý zákon , ktorý umožňuje aby o stimuloch na investície nad 200 miliónov eur rozhodovalo už len Ministerstvo hospodárstva a nie vláda. Stimul je vo forme daňovej úľavy na 10 rokov. Duslo Šala dostane stimul len v prípade ak ho schváliť Európska komisia, tá však ešte nerozhodla. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo hospodárstva schválilo investičný stimul vo výške 58,6 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Figeľ uvádza 50 a viac miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva schválilo koncom júna 2014 investičný stimul 58.6 miliónov eur pre 310 miliónovú investíciu spoločnosti Duslo Šaľa do výroby amoniaku. O stimule nemusela rokovať vláda, keďže koncom júna 2014 bol prijatý zákon , ktorý umožňuje aby o stimuloch na investície nad 200 miliónov eur rozhodovalo už len Ministerstvo hospodárstva a nie vláda. Stimul je vo forme daňovej úľavy na 10 rokov. Duslo Šala dostane stimul len v prípade ak ho schváliť Európska komisia, tá však ešte nerozhodla. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["stimul", "zákon", "umožňuje", "Stimul", "schváliť"], "url": ["http://www.cfo.sk/articles/prehlad-investicii-a-akvizicii-na-slovensku-7-2014#.VBbVwPl_tJg", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4414", "http://ekonomika.sme.sk/c/7303084/smer-zmenil-zakon-aby-vlada-nemohla-hovorit-do-pomoci-pre-babisa.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/duslo-sala-pavlis-babis-premier/91072-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/846881-pavlisovu-danovu-ulavu-pre-babisa-preveri-europska-komisia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:46.399876+00:00"}
{"id": "49520", "numeric_id": 49520, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49520", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nemecko má ten hospodársky rast dokonca dramaticky nižší od nás, hoci je ťahúňom Európy a slovenská ekonomika je zavesená sčasti aj na Nemecku.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecká ekonomika v roku 2023 dosiahla hospodársky pokles 0,3 %. Hospodársky rast Slovenska bol v roku 2023 na úrovni 1,1 %. Do Nemecka smeruje približne pätina nášho vývozu, Nemecko je tak naším navýznamnejším obchodným partnerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2023 dosiahol nominálny objem HDP výšku takmer 122,2 mld. EUR pričom v stálych cenách vzrástol o 1,1 %. Ťahúňmi ekonomiky boli najmä vyššie investície a kladné saldo obchodnej bilancie. Naopak, brzdou rýchlejšieho tempa rastu sa stal klesajúci domáci a zahraničný dopyt.\n\nEurópska komisia v predbežnej zimnej hospodárskej prognóze vyslovila predpoklad , že sa vývoj ekonomiky otočí smerom nahor. Tento rok by mal rast dosiahnuť 2,3 % a v roku 2025 približne 2,6 %.\n\nNemecká ekonomika v roku 2023 čelila hospodárskemu poklesu 0,3 %. Podľa Spolkového štatistického úradu sú hlavnými dôvodmi vysoké ceny, rastúce úrokové sadzby a slabší zahraničný aj domáci dopyt. Podľa viacerých odborníkov majú negatívny vplyv aj externé faktory , ako napríklad čínska ekonomika, ktorá je okrem exportného trhu silným konkurentom vo viacerých odvetviach, vrátane automobilového priemyslu. Európska komisia odhaduje , že v roku 2024 by sa mal reálny HDP zvýšiť o 0,3 % a v roku 2025 o 1,2 %.\n\nNemecko je najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a ekonomickí analytici upozorňujú, že problémy jeho ekonomiky sa prejavia aj v slovenskej. V roku 2021 mierilo do Nemecka 20,5 % exportu .", "analysis_paragraphs": ["Nemecká ekonomika v roku 2023 dosiahla hospodársky pokles 0,3 %. Hospodársky rast Slovenska bol v roku 2023 na úrovni 1,1 %. Do Nemecka smeruje približne pätina nášho vývozu, Nemecko je tak naším navýznamnejším obchodným partnerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2023 dosiahol nominálny objem HDP výšku takmer 122,2 mld. EUR pričom v stálych cenách vzrástol o 1,1 %. Ťahúňmi ekonomiky boli najmä vyššie investície a kladné saldo obchodnej bilancie. Naopak, brzdou rýchlejšieho tempa rastu sa stal klesajúci domáci a zahraničný dopyt.", "Európska komisia v predbežnej zimnej hospodárskej prognóze vyslovila predpoklad , že sa vývoj ekonomiky otočí smerom nahor. Tento rok by mal rast dosiahnuť 2,3 % a v roku 2025 približne 2,6 %.", "Nemecká ekonomika v roku 2023 čelila hospodárskemu poklesu 0,3 %. Podľa Spolkového štatistického úradu sú hlavnými dôvodmi vysoké ceny, rastúce úrokové sadzby a slabší zahraničný aj domáci dopyt. Podľa viacerých odborníkov majú negatívny vplyv aj externé faktory , ako napríklad čínska ekonomika, ktorá je okrem exportného trhu silným konkurentom vo viacerých odvetviach, vrátane automobilového priemyslu. Európska komisia odhaduje , že v roku 2024 by sa mal reálny HDP zvýšiť o 0,3 % a v roku 2025 o 1,2 %.", "Nemecko je najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a ekonomickí analytici upozorňujú, že problémy jeho ekonomiky sa prejavia aj v slovenskej. V roku 2021 mierilo do Nemecka 20,5 % exportu ."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "vyslovila predpoklad", "Spolkového štatistického úradu", "externé faktory", "odhaduje", "najvýznamnejším", "exportu"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/43ec8867-1421-4ce3-bce8-aeaf07c111e4/!ut/p/z1/tVLNcoIwGHwWDxxDPgia2Bs6rT_FzljHKrl0Ao1CFYKQQu3TNzi9dKZae2guSSa7m91sMMdrzHNRp1uhU5WLvdmHvPc8pxM2GDg-wCAgMJneLx7Gwzt3tOziJ8wxj3Nd6ASHKqpEgqodSvMNEjttgVmoMjNqdS5RVZSiPlpQV1LvzOwRGTPWo8jxXAd5sSQoiiVDQooN0NhxHOm18kWcvuDwKvTqN7_cHMOZ4YPh8xNkOPLHHg0AWDDqwsQfLx_7c0LAJ1-ACxqh8UDPenAoXtWpbPAyb19mjxd_jDgGPD1ZuJDS1Ja-Hg7cN92oXMt3jdf_UY65xy1nw9nWJBA6aaUVXl9FNRnSKLObOLPBpowCoZR5rtfvdQlphf08IswIl3IjS1nab6X5jonWRXVjgQVN09hbpbZ7accqs-AnSqIqE_w7EhdZxsgR7TazW-Lx6Eg-ArnyO51Pm6qUJg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/dobre-spravy-pre-slovensku-ekonomiku-prognozy-urcuju-vacsi-rast-hdp/", "https://www.destatis.de/EN/Press/2024/01/PE24_019_811.html", "https://www.trend.sk/spravy/problemy-nemeckej-ekonomiky-skor-neskor-prejavia-aj-slovensku-konstatuju-analytici", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/germany/economic-forecast-germany_en", "https://www.trend.sk/spravy/problemy-nemeckej-ekonomiky-skor-neskor-prejavia-aj-slovensku-konstatuju-analytici", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/697839-nemecko-ma-tazkosti-vyse-hlavy-traktory-blokujuce-ulice-berlina-mozu-nakoniec-byt-aj-nas-problem/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:44.761622+00:00"}
{"id": "vr14144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14144", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dokonca máme taký odhad, že približne 6 miliárd eur je potrebných na to, aby sa dokončila R7, R2, R4.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránke NDS sa takáto informácia neuvádza. Informácia k rýchlostným cestám obsahujúca cenový odhad sa týka rýchlostnej cesty R7 s kombináciou časti diaľnice D4, vyčíslených na 1,325 miliardy eur s 30-ročnou prevádzkou na úrovni 4,53 miliárd eur, teda spolu 5,855 miliárd. Tieto informácie pochádzajú od TASR, konkrétnejšie sa môžeme dočítať v Hospodárskych novinách alebo na Aktualitách . Odkiaľ použil Bugár cenový odhad pre dokončenie R7, R2 a R4 sa nám nepodarilo vypátrať.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke NDS sa takáto informácia neuvádza. Informácia k rýchlostným cestám obsahujúca cenový odhad sa týka rýchlostnej cesty R7 s kombináciou časti diaľnice D4, vyčíslených na 1,325 miliardy eur s 30-ročnou prevádzkou na úrovni 4,53 miliárd eur, teda spolu 5,855 miliárd. Tieto informácie pochádzajú od TASR, konkrétnejšie sa môžeme dočítať v Hospodárskych novinách alebo na Aktualitách . Odkiaľ použil Bugár cenový odhad pre dokončenie R7, R2 a R4 sa nám nepodarilo vypátrať."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "Hospodárskych novinách", "Aktualitách"], "url": ["http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty-r/44380s", "http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise-150/cena-za-obchvat-999132", "http://www.aktuality.sk/clanok/309683/rezort-dopravy-otvoril-cenove-ponuky-na-obchvat-bratislavy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:08.837826+00:00"}
{"id": "vr27644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27644", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Podľa mojich informácií rozpočtované výdavky (pre samosprávy, pozn.) stúpajú medzi rokom 2013 a 2014 o 170 miliónov eur.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výdavky obcí spolu (v tis. €)\n\n2011\n\n3 743 262\n\n2012\n\n3 603 288\n\n2013\n\n3 641 253\n\n2014\n\n3 564 009", "analysis_paragraphs": ["Výdavky obcí spolu (v tis. €)", "2011", "3 743 262", "2012", "3 603 288", "2013", "3 641 253", "2014", "3 564 009"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["rozpocet.sk", "2011", "2012", "2013", "2014", "2011", "2012", "2013", "2014"], "url": ["http://rozpocet.sk/app/homepage", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2011/210/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2012/210/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2013/210/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2014/210/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2011/3/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2012/3/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2013/3/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2014/3/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:34.905834+00:00"}
{"id": "vr25787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25787", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Doteraz boli 4 alebo 5 (neúspešných, pozn.) pokusov o vyzónovanie Tatier.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Žiga hodnotíme ako pravdivý. Od roku 2004 bolo predložených päť návrhov na zonáciu Tatranského národného parku (TANAP), z ktorých štyri skončili neúspešne, piaty stále pokračuje s výhradami Štátnych lesov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Žiga hodnotíme ako pravdivý. Od roku 2004 bolo predložených päť návrhov na zonáciu Tatranského národného parku (TANAP), z ktorých štyri skončili neúspešne, piaty stále pokračuje s výhradami Štátnych lesov."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["nahradila", "informácií", "dokumentu", "TASR", "SITA", "Pravda"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Pieniny", "http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/ochrana-prirody-krajiny/priprava-zonacie-tatranskeho-narodneho-parku/", "http://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/zonacia/prehlad-pripravy-zonacie-tanapu-2004-2010-23-jun2011.pdf", "http://poprad.korzar.sme.sk/c/6232960/navrh-zonacie-tanap-u-je-pripraveny.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1297934/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257866-zonacia-narodnych-parkov-ma-byt-do-roku-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:36.091755+00:00"}
{"id": "vr32016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32016", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Len včera som čítal článok od istého gréckeho novinára, ktorý vysvetľoval to, ako on platí polovicu svojich príjmov v daniach a odvodoch, ale zároveň si musí šetriť na súkromné školy a súkromné nemocnice, lebo tie štátne sú nanič a zároveň písal o tom, že celé to je spôsobené tým, že druhá polovica národa ani neplatí, na rozdiel od neho.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zdroj ani autora článku nedokážeme overiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj ani autora článku nedokážeme overiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:08.874781+00:00"}
{"id": "vr14195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14195", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Samostatný zákon, ktorý každý rok je valorizovaný. To znamená, sú tam koeficienty.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o platoch pracovníkov v zdravotníctve určuje platy na základe koeficientov v súvislosti s priemerným platom v národnom hospodárstve. Ten sa každoročne zvyšuje a tak dochádza k následnému navyšovaniu platov aj medzi zdravotníckym personálom. Táto valorizácia však ako taká v zákone zakotvená nie je a neprebieha nezávislo od ostatných oblastí národného hospodárstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najnovšia novela daného zákona \" stanovuje minimálnu výšku ich (zdravotných sestier, pozn.) základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. Právna norma garantuje zdravotníkom platy v štátnych aj súkromných nemocniciach. Na vyššie mzdy pôjde do nemocníc 55 miliónov eur. \" Koeficient súčasnej podoby zákona ( .pdf , s. 5) sa v prípade zdravotných sestier pohybuje v rozmedzí od najmenej 0,81 po najmenej 0,96 násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Daná výška koeficientu sa vzťahuje na to, či sa sestra venuje odbornej pracovnej činnosti, cetifikovanej pracovnej činnosti, alebo špecializovanej pracovnej činnosti. Na základe výročných údajov Štatistického úradu SR (minimálne retrospektívne) vidíme, že priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve má tendenciu z roka na rok narastať. V prípade, že ude tento trend pokračovať aj naďalej, nárast priemerného platu v národnom hospodárstve zabezpečí každoročnú valorizáciu platov zdravotníckych pracovníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o platoch pracovníkov v zdravotníctve určuje platy na základe koeficientov v súvislosti s priemerným platom v národnom hospodárstve. Ten sa každoročne zvyšuje a tak dochádza k následnému navyšovaniu platov aj medzi zdravotníckym personálom. Táto valorizácia však ako taká v zákone zakotvená nie je a neprebieha nezávislo od ostatných oblastí národného hospodárstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najnovšia novela daného zákona \" stanovuje minimálnu výšku ich (zdravotných sestier, pozn.) základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. Právna norma garantuje zdravotníkom platy v štátnych aj súkromných nemocniciach. Na vyššie mzdy pôjde do nemocníc 55 miliónov eur. \" Koeficient súčasnej podoby zákona ( .pdf , s. 5) sa v prípade zdravotných sestier pohybuje v rozmedzí od najmenej 0,81 po najmenej 0,96 násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Daná výška koeficientu sa vzťahuje na to, či sa sestra venuje odbornej pracovnej činnosti, cetifikovanej pracovnej činnosti, alebo špecializovanej pracovnej činnosti. Na základe výročných údajov Štatistického úradu SR (minimálne retrospektívne) vidíme, že priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve má tendenciu z roka na rok narastať. V prípade, že ude tento trend pokračovať aj naďalej, nárast priemerného platu v národnom hospodárstve zabezpečí každoročnú valorizáciu platov zdravotníckych pracovníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["novela", ".pdf", "mzda"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20069821/platy-zdravotnikov-sa-od-noveho-roka-upravia.html#ixzz3xhLXHziy", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=423098", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/cost/indicators/!ut/p/b1/jZPLkqowFEW_xQ-wOQQEHEblDUEgIDCxQFoERGjxgXz99b4Gd9B6zyxVa1fOXpUwCRMxySm9lUV6KdtTevx5ToStK-rSYsFigIXFgW6YPtGWCuIDxGyYSIthWPH6XcHJlu4-o7DWMOwo8XDOFg5XSTE2L7qLjFt19rJPcWZY9JiK8UBP6HqkTVjsIbekVn6YZbKxbu25bEfZacKkGak1y0BpXVMrkUpAvY2J7MAyMfnYG4PziA_J8VTY020LbTutLsR0qNdaF45sY3LubGnsrB4Ry48s3dxtrl3-Vehy6uT2dHk49nMl3VJl1nO3up88y8bPsvDNYPjXhbQIEegi8VjTdVXswJ_8d7J8eOfyd36pYo0XLQDJUmegYy3w5i7HAeb-L_9iwVd57d3-Grx_C8kv5FWDX8ArxS8v8f8Cir9GeM6ry5XnKKDTJZJ8S0CgCm8AYJn4CYjfauJZhjIR8Fu_enT6WI9eNboDHfXRzogNY4BIFUUkqIESQuy6BJBZh8gS2EHn0GAw6GW9zkMvWGCcKdzAMgaTlFnzcd81H_AxQ4jnWVFEgsCyCAQmtHZovmqf_0fPDimS-XjaJKectXMF0926bxXvLChcW_JkYw1XyE9XGlabmVZH98I4CpsuSvIvGcxBvd17b3Vy9pG8dv1HElz64OBmHp1P-7i7lst5fk_LqzE1HzbaB9qg7TNS6tWY1vEuo26ghslikDiHnEuxMAY1t7UbaqTiMdIpT7lrrfT57GvN0nCB2HROgwlDtLb5ZPy-ZrrmZj7HEjzZk1iJK_Bk8gPMUY_g/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDhCVjIwSTdOUjFLUVFHQU8w/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:54.246508+00:00"}
{"id": "vr31372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31372", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Po prvé áno, myslím si, že je veľmi dôležité, že kauzu Gorila dozoruje Špeciálna prokuratúra. Ukazuje sa, že to bolo veľmi prezieravé v roku 2003, kedy Špeciálna prokuratúra vznikla. Som presvedčený o tom, že keby nevznikla, dnes je prípad už zastavený. O čom svedčia aj tie listy, ktoré písal bývalý generálny prokurátor Trnka. Treba to zastaviť atď.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z výroku sa zameriavame len na poslednú časť, či v listoch, ktoré písal D. Trnka nalieha na zastavenie spisu. Prvú časť, kde D. Lipšic vyslovuje svoj názor a presvedčenie, uvádzame pre kontext. List v celom znení zverejnial GP SR 16. februára 2012. D. Trnka v liste píše: „Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,“ ... \". ..bez toho, aby som vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak vás len upriamujem, aby ste si naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania. “", "analysis_paragraphs": ["Z výroku sa zameriavame len na poslednú časť, či v listoch, ktoré písal D. Trnka nalieha na zastavenie spisu. Prvú časť, kde D. Lipšic vyslovuje svoj názor a presvedčenie, uvádzame pre kontext. List v celom znení zverejnial GP SR 16. februára 2012. D. Trnka v liste píše: „Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,“ ... \". ..bez toho, aby som vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak vás len upriamujem, aby ste si naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania. “"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["GP SR"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/namestnik-generalneho-prokuratora-vojenska-obvodna-prokuratura-16-2-2012-2fef.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:31.378155+00:00"}
{"id": "vr31428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31428", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "V každom prípade my v SDKÚ-DS sme sa okamžite začali zaoberať touto situáciou a tak viete, že budeme mať v máji náš kongres, pripravujeme zmenu vedenia.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kongres SDKÚ-DS sa uskutoční 19. mája 2012. Súčasný predseda strany Mikuláš Dzurinda sa nebude uchádzať o doterajšie miesto a podporí súčasnú podpredsedníčku strany Luciu Žitňanskú.", "analysis_paragraphs": ["Kongres SDKÚ-DS sa uskutoční 19. mája 2012. Súčasný predseda strany Mikuláš Dzurinda sa nebude uchádzať o doterajšie miesto a podporí súčasnú podpredsedníčku strany Luciu Žitňanskú."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Kongres"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/dzurinda-odchadza-do-stranickeho-dochodku-kandidovat-na-lidra-uz-nebude/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:21.507845+00:00"}
{"id": "vr14084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14084", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "„Vieme, že máme populáciu pod hranicou záchovnosti národa a tak isto sú na tom všetky tie západné krajiny, ktoré prijali tieto inštitúcie a inštitúty a vieme, že to je veľmi vážny problém, ktorý sa nám prejaví za 30 rokov tým, že sa o nás nebude mať kto postarať.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii V politike 25. januára 2015. K téme sme napísali aj komentár do Denníka N . Je síce pravda, že Slovensko a aj západoeurópske krajiny majú populáciu pod hranicou záchovnosti (ktorá je stanovená na 2,1 dieťaťa na ženu), ale nakoľko väčšina krajín, ktoré majú legalizované homosexuálne manželstvá v západnej Európe, má vyšší priemer detí na ženu ako na Slovensku, kauzalita medzi týmto typom manželstva a znížením pôrodnosti podľa verejne dostupných dát neplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov CIA za rok 2014, kedy Európsky priemer je 1,6 narodeného dieťaťa na ženu, je Slovensko v tejto štatistike podpriemerné - len 1,39 dieťaťa/žena. Údaje v tabuľke ukazujú pre porovnanie všetky štáty EÚ a teda i tie, v ktorých sú legalizované homosexuálne manželstvá - môžeme si všimnúť, že väčšina z nich je nielen nad hodnotou Slovenska, ale aj nad hodnotou priemeru EÚ. Pri pohľade na pôrodnosť v krajinách EÚ, najmä v prípade štátov, ktoré majú uzákonenú určitú formu inštitútu pre osoby rovnakého pohlavia, je možné vidieť skôr rastúci trend pôrodnosti, odkedy boli tieto inštitúcie uzákonené. V Rakúsku, Holandsku, Švédsku, Nemecku, Fínsku a Írsku pôrodnosť kolíše, respektíve jemne rastie, v Belgicku, Veľkej Británii, Českej republike a Slovinsku je možné pozorovať stabilný rast, v Portugalsku ako jedinej krajine sa pôrodnosť znižuje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii V politike 25. januára 2015. K téme sme napísali aj komentár do Denníka N . Je síce pravda, že Slovensko a aj západoeurópske krajiny majú populáciu pod hranicou záchovnosti (ktorá je stanovená na 2,1 dieťaťa na ženu), ale nakoľko väčšina krajín, ktoré majú legalizované homosexuálne manželstvá v západnej Európe, má vyšší priemer detí na ženu ako na Slovensku, kauzalita medzi týmto typom manželstva a znížením pôrodnosti podľa verejne dostupných dát neplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov CIA za rok 2014, kedy Európsky priemer je 1,6 narodeného dieťaťa na ženu, je Slovensko v tejto štatistike podpriemerné - len 1,39 dieťaťa/žena. Údaje v tabuľke ukazujú pre porovnanie všetky štáty EÚ a teda i tie, v ktorých sú legalizované homosexuálne manželstvá - môžeme si všimnúť, že väčšina z nich je nielen nad hodnotou Slovenska, ale aj nad hodnotou priemeru EÚ. Pri pohľade na pôrodnosť v krajinách EÚ, najmä v prípade štátov, ktoré majú uzákonenú určitú formu inštitútu pre osoby rovnakého pohlavia, je možné vidieť skôr rastúci trend pôrodnosti, odkedy boli tieto inštitúcie uzákonené. V Rakúsku, Holandsku, Švédsku, Nemecku, Fínsku a Írsku pôrodnosť kolíše, respektíve jemne rastie, v Belgicku, Veľkej Británii, Českej republike a Slovinsku je možné pozorovať stabilný rast, v Portugalsku ako jedinej krajine sa pôrodnosť znižuje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Denníka N", "údajov CIA", "pôrodnosť"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/515/referendum-sloboda-slova-a-radikalizacia-spolocnosti", "https://dennikn.sk/36450/demagog-zastancovia-referenda-v-diskusiach-chybovali-castejsie/", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2127.html#ee", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdde220"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:08.925485+00:00"}
{"id": "vr31762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31762", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale najmä sme zrušili krajské úrady, čo sa vám nikdy nepodarilo.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. Vláda zrušila krajské úrady od 1. januára 2007. Demagog.sk už v minulosti hodnotil výrok Roberta Fica o rušení špecializovaných krajských úradov ako pravdivý .", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. Vláda zrušila krajské úrady od 1. januára 2007. Demagog.sk už v minulosti hodnotil výrok Roberta Fica o rušení špecializovaných krajských úradov ako pravdivý ."], "analysis_date": "2012-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zrušila", "pravdivý"], "url": ["http://www.24hod.sk/Od-januara-zaniknu-krajske-urady,-malo-by-sa-tym-usetrit-cl16548.html", "http://demagog.sk/old/2010/06/iveta-radicova-vs-robert-fico-o5m12-30-5-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:25.968172+00:00"}
{"id": "vr29663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29663", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Fínsko má proste deficit nad 3 %, dokonca 4 %. Zadlženosť, ktorá rastie, ktorá vyrástla nad 60 %.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vazil Hudák hovoril o vládnom deficite Fínskej republiky, ktorý mal v roku 2014 výšku 3,2 % HDP. Celková zadĺženosť Fínska v roku 2014 predstavovala 59,3% HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Deficit Fínska, hodnota ktorého je podľa Eurostatu aj podľa Štatistického úradu Fínska v súčasnej dobe nad tromi percentami, je vôbec najvyšším deficitom za posledné roky vo Fínsku. Krajina mala po dlhé roky nižšie výdavky ako príjmy, no deficit od roku 2008 stúpa.", "analysis_paragraphs": ["Vazil Hudák hovoril o vládnom deficite Fínskej republiky, ktorý mal v roku 2014 výšku 3,2 % HDP. Celková zadĺženosť Fínska v roku 2014 predstavovala 59,3% HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Deficit Fínska, hodnota ktorého je podľa Eurostatu aj podľa Štatistického úradu Fínska v súčasnej dobe nad tromi percentami, je vôbec najvyšším deficitom za posledné roky vo Fínsku. Krajina mala po dlhé roky nižšie výdavky ako príjmy, no deficit od roku 2008 stúpa."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Štatistického úradu Fínska", "59,3 %", "zdroja"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina200", "http://www.stat.fi/til/jali/2014/jali_2014_2015-03-31_tie_001_en.html", "http://www.tradingeconomics.com/finland/government-debt-to-gdp", "http://www.nationaldebtclocks.org/debtclock/finland"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:28.501014+00:00"}
{"id": "vr31455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31455", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Kým v roku 2010 sa boli zdroje napríklad na zdravotníctvo v istej výške, tak sme naplánovali ich zvýšenie o 123 miliónov eur.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom rozpočte (pdf.) pre rok 2010 uvádza veľkosť výdavkov na zdravotníctvo vo výške 1 439 532 045 eur. V roku 2011 bolo na zdravotníctvo vyčlenených 1 401 899 384 eur. Medziročne teda došlo k poklesu o 37 632 661 eur. Za rok 2010 a 2011 máme k dispozícii aj celkové verejné výdavky na zdravotníctvo. Uvádza ich dokument (pdf)Národný program reforiem. V roku 2010 sa verejné výdavky vyšplhali na 3,738 mld. eur. V roku 2011 na 3,819 mld. eur čo je navýšenie o 81 mil. eur (s.18). I. Radičová neuvádza, ktorý údaj porovnáva, ale ani v jednom prípade by nehovorila pravdu. Podobná suma v zdravotníctve zaznela aj v relácii O 5 minút 12 avšak v súvislosti s rokom 2011/2012.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom rozpočte (pdf.) pre rok 2010 uvádza veľkosť výdavkov na zdravotníctvo vo výške 1 439 532 045 eur. V roku 2011 bolo na zdravotníctvo vyčlenených 1 401 899 384 eur. Medziročne teda došlo k poklesu o 37 632 661 eur. Za rok 2010 a 2011 máme k dispozícii aj celkové verejné výdavky na zdravotníctvo. Uvádza ich dokument (pdf)Národný program reforiem. V roku 2010 sa verejné výdavky vyšplhali na 3,738 mld. eur. V roku 2011 na 3,819 mld. eur čo je navýšenie o 81 mil. eur (s.18). I. Radičová neuvádza, ktorý údaj porovnáva, ale ani v jednom prípade by nehovorila pravdu. Podobná suma v zdravotníctve zaznela aj v relácii O 5 minút 12 avšak v súvislosti s rokom 2011/2012."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o štátnom rozpočte", "zdravotníctvo", "dokument"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209328&FileName=zz2009-00497-0209328&Rocnik=2009", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210000&FileName=zz2010-00498-0210000&Rocnik=2010", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/nrp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:16.689883+00:00"}
{"id": "vr38365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38365", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nie, nemyslím si, že sme od toho upustili, ja keď vediem schôdzu, tak mám tam celkom dobrý dojem a prehľad koľko poslancov, z ktorej, z ktorého klubu sa nachádza v sále a myslím si, že naďalej poslanci za SaS sú najviac prítomní", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa serveru dotankoch.sk má strana SaS najvyššiu účasť na hlasovaniach v parlamente. Vysoká účasť na hlasovaniach však ešte nemusí nutne znamenať vysokú účasť na rokovaniach počas prejednávania zákonov. Túto informáciu by bolo možné získať porovnaním účasti (podľa prezenčnej listiny) každého poslanca na jednotlivých schôdzach, na takúto analýzu však nemáme dostatočné personálne a časové kapacity.", "analysis_paragraphs": ["Podľa serveru dotankoch.sk má strana SaS najvyššiu účasť na hlasovaniach v parlamente. Vysoká účasť na hlasovaniach však ešte nemusí nutne znamenať vysokú účasť na rokovaniach počas prejednávania zákonov. Túto informáciu by bolo možné získať porovnaním účasti (podľa prezenčnej listiny) každého poslanca na jednotlivých schôdzach, na takúto analýzu však nemáme dostatočné personálne a časové kapacity."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["dotankoch.sk"], "url": ["http://dotankoch.sk/strany/sas/obdobie/5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:09.618747+00:00"}
{"id": "vr37495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37495", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Do bioplynových staníc produkujeme toľko hmoty, čo by stačilo tá plocha by stačila na produkciu 100 tisíc ton obilia.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícií máme len časť Zelenej správy (2010) , ktorá na s. 56 hovorí o produkcii biomasy a obnoviteľných zdrojov energie: \"Celkové množstvo biomasy bolo vyčíslené na takmer 25 mil. ton... Stimulovanie producentov a spracovateľov biomasy pokračovalo aj v roku 2009, a to formou platby na pestovanie energetických plodín a tiež financiami z operačných programov určených na podporu využívania OZE. Podľa údajov PPA v roku 2009 bolo zaevidovaných 268 pestovateľov energetických plodín so zaregistrovanou výmerou 46 667 ha p. p. určenou na pestovanie energetických plodín. Došlo k rozšíreniu druhovej skladby energetických plodín, ale najväčší objem výmery aj naďalej patril repke olejnej a kukurici na zrno.\"", "analysis_paragraphs": ["K dispozícií máme len časť Zelenej správy (2010) , ktorá na s. 56 hovorí o produkcii biomasy a obnoviteľných zdrojov energie: \"Celkové množstvo biomasy bolo vyčíslené na takmer 25 mil. ton... Stimulovanie producentov a spracovateľov biomasy pokračovalo aj v roku 2009, a to formou platby na pestovanie energetických plodín a tiež financiami z operačných programov určených na podporu využívania OZE. Podľa údajov PPA v roku 2009 bolo zaevidovaných 268 pestovateľov energetických plodín so zaregistrovanou výmerou 46 667 ha p. p. určenou na pestovanie energetických plodín. Došlo k rozšíreniu druhovej skladby energetických plodín, ale najväčší objem výmery aj naďalej patril repke olejnej a kukurici na zrno.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Zelenej správy (2010)"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:48.075180+00:00"}
{"id": "vr16279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16279", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýšenie verejnej kontroly justície od výberu cez hodnotenie až po disciplinárne konanie sudcov, posilnenie občianskeho prvku v Súdnej rade.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sľub vládnej koalície môžeme na základe prijatých opatrení o zmene disciplinárneho konania sudcov, hodnotenia sudcov a výberového konania sudcov, s účinnosťou od 1. júla 2017 hodnotiť ako splnený. Tento bod programového vyhlásenia ( pdf .) tretej vlády Roberta Fica sľubuje najmä \" zvýšiť verejnú kontrolu justície zavedením takých opatrení, aby výber predsedov súdov, sudcov a justičných zamestnancov bol transparentný od jeho začiatku až po konečné rozhodnutie o personálnom výbere, pričom posilní objektívne prvky v procese výberu a zavedie opatrenia, aby sa pri výbere predsedov súdov a sudcov zúčastňovali osoby mimo justičného prostredia.\" Tiež sľubuje \" vytváranie priestoru pre verejnú kontrolu výkonu súdnictva .\" Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol doručený NRSR na prerokovanie 3. marca 2017. Zákon bol schválený 10. mája 2017, pričom väčšina zmien nadobudne účinnosť 1. júla 2017. Ako sa uvádza v dôvodovej správe tohto zákona: \" Cieľom návrhu zákona je riešiť tri základné okruhy problematiky – výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V oblasti výberových konaní sa navrhuje zavedenie hromadného výberového konania pri obsadzovaní voľných miest sudcov na okresných súdoch, a to pri rešpektovaní doterajšej úrovne otvorenosti výberových konaní, ich transparentnosti a verejnej kontroly. V oblasti hodnotenia sudcov sa navrhuje zriadenie hodnotiacich komisií, ktoré budú vykonávať hodnotenie sudcov a súčasne sa navrhuje zverejňovanie hodnotení sudcov. V oblasti disciplinárnej zodpovednosti sa vykonávajú zmeny majúce za cieľ zefektívnenie disciplinárneho konania, najmä jednoznačné určenie orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, pričom sa súčasne vykonáva úprava niektorých inštitútov disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní, u ktorých si to vyžiadala aplikačná prax. \" Podľa Ministerstva spravodlivosti SR sa zmena bude týkať najmä troch vecí: \"Výberové konania Uchádzači o funkciu sudcu absolvujú po novom hromadné výberové konanie . Tie budú v jeden deň vo všetkých ôsmich krajoch súčasne. Z takéhoto výberového konania vznikne zoznam kandidátov na funkciu sudcu, ktorí po potrebných previerkach a prípravnom vzdelávaní budú pripravení nastúpiť na uvoľnené miesta sudcov. Hromadné výberové konanie bude minimálne raz ročne. Vďaka tejto zmene môžu byť voľné sudcovské miesta obsadzované flexibilnejšie a samotný proces obsadzovania, ktorý dnes trvá v niekedy aj rok, by sa mal výrazne skrátiť.Otvorenosť, transparentnosť či verejná kontrola výberových konaní zostávajú aj po tejto zmene nedotknuté. Databáza kandidátov, ktorá vznikne na základe výberového konania, bude zverejňovaná na webe ministerstva spravodlivosti. Hodnotenie sudcov Hodnotiť sudcov budú po novom profesionálne hodnotiace komisie zložené zo sudcov alebo emeritných sudcov. Komisie vzniknú v rámci každého kraja, pričom komisia z jedného kraja bude vždy hodnotiť sudcov z iného kraja. Končí sa tak stav, kedy kolega hodnotil kolegu v rámci toho istého súdu. Hodnotenia sudcov budú zverejňované, pričom dvojnásobné negatívne hodnotenie sudcu bude aj naďalej závažným disciplinárnym previnením a tretie po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie je dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Disciplinárne konania V oblasti disciplinárnych konaní sme sa zamerali predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby existovali aj nástroje voči prieťahom v disciplinárnych konaniach. Inštitúciou, ktorá bude vykonávať dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, bude Súdna rada . Tá bude mať zároveň kompetencie aj nástroje na to, aby v prípade prieťahov mohla konať \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sľub vládnej koalície môžeme na základe prijatých opatrení o zmene disciplinárneho konania sudcov, hodnotenia sudcov a výberového konania sudcov, s účinnosťou od 1. júla 2017 hodnotiť ako splnený. Tento bod programového vyhlásenia ( pdf .) tretej vlády Roberta Fica sľubuje najmä \" zvýšiť verejnú kontrolu justície zavedením takých opatrení, aby výber predsedov súdov, sudcov a justičných zamestnancov bol transparentný od jeho začiatku až po konečné rozhodnutie o personálnom výbere, pričom posilní objektívne prvky v procese výberu a zavedie opatrenia, aby sa pri výbere predsedov súdov a sudcov zúčastňovali osoby mimo justičného prostredia.\" Tiež sľubuje \" vytváranie priestoru pre verejnú kontrolu výkonu súdnictva .\" Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol doručený NRSR na prerokovanie 3. marca 2017. Zákon bol schválený 10. mája 2017, pričom väčšina zmien nadobudne účinnosť 1. júla 2017. Ako sa uvádza v dôvodovej správe tohto zákona: \" Cieľom návrhu zákona je riešiť tri základné okruhy problematiky – výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V oblasti výberových konaní sa navrhuje zavedenie hromadného výberového konania pri obsadzovaní voľných miest sudcov na okresných súdoch, a to pri rešpektovaní doterajšej úrovne otvorenosti výberových konaní, ich transparentnosti a verejnej kontroly. V oblasti hodnotenia sudcov sa navrhuje zriadenie hodnotiacich komisií, ktoré budú vykonávať hodnotenie sudcov a súčasne sa navrhuje zverejňovanie hodnotení sudcov. V oblasti disciplinárnej zodpovednosti sa vykonávajú zmeny majúce za cieľ zefektívnenie disciplinárneho konania, najmä jednoznačné určenie orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, pričom sa súčasne vykonáva úprava niektorých inštitútov disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní, u ktorých si to vyžiadala aplikačná prax. \" Podľa Ministerstva spravodlivosti SR sa zmena bude týkať najmä troch vecí: \"Výberové konania Uchádzači o funkciu sudcu absolvujú po novom hromadné výberové konanie . Tie budú v jeden deň vo všetkých ôsmich krajoch súčasne. Z takéhoto výberového konania vznikne zoznam kandidátov na funkciu sudcu, ktorí po potrebných previerkach a prípravnom vzdelávaní budú pripravení nastúpiť na uvoľnené miesta sudcov. Hromadné výberové konanie bude minimálne raz ročne. Vďaka tejto zmene môžu byť voľné sudcovské miesta obsadzované flexibilnejšie a samotný proces obsadzovania, ktorý dnes trvá v niekedy aj rok, by sa mal výrazne skrátiť.Otvorenosť, transparentnosť či verejná kontrola výberových konaní zostávajú aj po tejto zmene nedotknuté. Databáza kandidátov, ktorá vznikne na základe výberového konania, bude zverejňovaná na webe ministerstva spravodlivosti. Hodnotenie sudcov Hodnotiť sudcov budú po novom profesionálne hodnotiace komisie zložené zo sudcov alebo emeritných sudcov. Komisie vzniknú v rámci každého kraja, pričom komisia z jedného kraja bude vždy hodnotiť sudcov z iného kraja. Končí sa tak stav, kedy kolega hodnotil kolegu v rámci toho istého súdu. Hodnotenia sudcov budú zverejňované, pričom dvojnásobné negatívne hodnotenie sudcu bude aj naďalej závažným disciplinárnym previnením a tretie po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie je dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Disciplinárne konania V oblasti disciplinárnych konaní sme sa zamerali predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby existovali aj nástroje voči prieťahom v disciplinárnych konaniach. Inštitúciou, ktorá bude vykonávať dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, bude Súdna rada . Tá bude mať zároveň kompetencie aj nástroje na to, aby v prípade prieťahov mohla konať \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-14", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "schválený", "Ministerstva"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6275", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2201"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:27.214809+00:00"}
{"id": "vr29810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29810", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Európska únia napríklad na FRONTEX alebo ako sa volá ten systém záchranných hraníc, minulý rok, dá sa povedať, skoro polovicu peňazí zobrala. Teraz už tento rok vzhľadom na tieto problémy plus 60 miliónov eur pridala.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rozpočet agentúry FRONTEX bol skutočne tento rok navýšený, no nie o 60 miliónov eur, ale zatiaľ iba o 26,8 milióna eur. Minulý rok oproti roku 2013 nedošlo k skráteniu ropočtu o polovicu, naopak, v konečnom dôsledku došlo k medziročnému navýšeniu o necelé 4 milióny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Organizácia FRONTEX slúži na ochranu vonkajších hraníc Európskej Únie. Rozpočet tejto agentúry bol v roku 2014 (.pdf) 97 miliónov Eur. Na rok 2015 (.pdf) bolo vyčlenených 114 miliónov Eur. Oproti roku 2013 sa rozpočet FRONTEX-u mal pôvodne znížiť o 4,8 milióna eur (.pdf, s.5), no nakoniec bol zväčšený (dodatočne) a oproti roku 2013 teda v konečnom dôsledku posilnil o necelé 4 milióny ( .pdf , s.1). V roku 2015 došlo k regulérnemu navýšeniu o 17 miliónov eur (medziročne). Navyše bolo, v náväznosti na súčasné udalosti spojené s masovou migráciou do Európy, pridaných ešte 26,8 milióna eur ( .pdf , s.4) ako prostriedky na operácie na záchranu migrantov prepravujúcich sa cez more- Poseidon a Triton. Na ďalší rok je plánovaných ďalších 45 miliónov eur na tieto operácie. Rozpočet FRONTEX-u teda nebol navýšený až o 60 miliónov, ale Európska únia navýšila rozpočet aj iným programom v súvislosti s migráciou, napríklad 57 miliónov pre Azylový migračný a integračný fond, či 5 miliónov pre Fond vnútornej bezpečnosti.Na samotný FRONTEX však došlo k navýšeniu prostriedkov zatiaľ iba do výšky 26,8 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet agentúry FRONTEX bol skutočne tento rok navýšený, no nie o 60 miliónov eur, ale zatiaľ iba o 26,8 milióna eur. Minulý rok oproti roku 2013 nedošlo k skráteniu ropočtu o polovicu, naopak, v konečnom dôsledku došlo k medziročnému navýšeniu o necelé 4 milióny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Organizácia FRONTEX slúži na ochranu vonkajších hraníc Európskej Únie. Rozpočet tejto agentúry bol v roku 2014 (.pdf) 97 miliónov Eur. Na rok 2015 (.pdf) bolo vyčlenených 114 miliónov Eur. Oproti roku 2013 sa rozpočet FRONTEX-u mal pôvodne znížiť o 4,8 milióna eur (.pdf, s.5), no nakoniec bol zväčšený (dodatočne) a oproti roku 2013 teda v konečnom dôsledku posilnil o necelé 4 milióny ( .pdf , s.1). V roku 2015 došlo k regulérnemu navýšeniu o 17 miliónov eur (medziročne). Navyše bolo, v náväznosti na súčasné udalosti spojené s masovou migráciou do Európy, pridaných ešte 26,8 milióna eur ( .pdf , s.4) ako prostriedky na operácie na záchranu migrantov prepravujúcich sa cez more- Poseidon a Triton. Na ďalší rok je plánovaných ďalších 45 miliónov eur na tieto operácie. Rozpočet FRONTEX-u teda nebol navýšený až o 60 miliónov, ale Európska únia navýšila rozpočet aj iným programom v súvislosti s migráciou, napríklad 57 miliónov pre Azylový migračný a integračný fond, či 5 miliónov pre Fond vnútornej bezpečnosti.Na samotný FRONTEX však došlo k navýšeniu prostriedkov zatiaľ iba do výšky 26,8 milióna eur."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["FRONTEX", "2014", "2015", "4,8 milióna", ".pdf", ".pdf", "45 miliónov eur", "dôležité"], "url": ["http://frontex.europa.eu/about-frontex/origin/", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Budget/Budget_2014_N2.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Budget/Budget_2015.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Work_programme/2014/PoW_2014_EN.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Work_programme/2014/PoW_2014_EN.pdf", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/2015/DAB/dab5_2015_en.pdf", "http://frontex.europa.eu/news/frontex-expands-its-joint-operation-triton-udpbHP", "http://www.statewatch.org/news/2015/feb/eu-frontex-budget%202015.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:56.879462+00:00"}
{"id": "vr27054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27054", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Nezamestnanost je 400 tisíc.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad práce sociálnych vecí a rodín eviduje k januáru 2014 celkovo 402 124 nezamestnaných. Podľa výberového zisťovania pracovných síl, bol v 3. štvrťroku 2013 (posledný údaj) počet nezamestnaných približne 382 tisíc osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Úrad práce sociálnych vecí a rodín eviduje k januáru 2014 celkovo 402 124 nezamestnaných. Podľa výberového zisťovania pracovných síl, bol v 3. štvrťroku 2013 (posledný údaj) počet nezamestnaných približne 382 tisíc osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Úrad práce sociálnych vecí a rodín", "zisťovania"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:48.917350+00:00"}
{"id": "48151", "numeric_id": 48151, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48151", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Teda s tými zbraňami, čl. 4 ods. 2 citujem: „Ozbrojené sily Spojených štátov vopred informujú a schvaľujú so Slovenskou republikou typy, množstva a harmonogram dodávok materiálu.” Tak ako to môžu doviezť tajne? Veď si keď vopred, podľa čl. 4 ods. 2, to je citát, všetky tieto veci dopredu so Slovenskou republikou odsúhlasujú?", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Korčok sa vo svojej argumentácií odvoláva na článok 4, odsek 2 tejto dohody, ktorého celé znenie je nasledovné: „Ozbrojené sily USA vopred informujú slovenského výkonného zástupcu o typoch, množstvách a harmonogramoch dodávok tohto rozmiestneného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky uskutočňujú.“ ( docx. , s. 9)\n\nZ citovaného odseku vyplýva, že podľa tejto dohody nie je možné doviezť zbrane či iné vojenské zariadenia a materiály bez toho, aby o tom bola Slovenská republika prostredníctvom jej výkonných zástupcov (ministerstvo obrany) vopred informovaná. Preto hodnotíme výrok ministra Korčoka ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister Korčok sa vo svojej argumentácií odvoláva na článok 4, odsek 2 tejto dohody, ktorého celé znenie je nasledovné: „Ozbrojené sily USA vopred informujú slovenského výkonného zástupcu o typoch, množstvách a harmonogramoch dodávok tohto rozmiestneného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky uskutočňujú.“ ( docx. , s. 9)", "Z citovaného odseku vyplýva, že podľa tejto dohody nie je možné doviezť zbrane či iné vojenské zariadenia a materiály bez toho, aby o tom bola Slovenská republika prostredníctvom jej výkonných zástupcov (ministerstvo obrany) vopred informovaná. Preto hodnotíme výrok ministra Korčoka ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["docx."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:57.633515+00:00"}
{"id": "45032", "numeric_id": 45032, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45032", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Doposiaľ sme sa snažili splniť všetky požiadavky tak, ako boli požadované a zariadenia štátne sú momentálne kapacitne takmer plné (zariadenia určené na povinnú karanténu pre ľudí po návrate zo zahraničia, pozn.). Samozrejme už mnohí tí ľudia, ktorí tam boli umiestnení aj odišli. Boli už prepustení do domácej karantény a momentálne rokujeme aj s vyššími územnými celkami a samosprávou o možnosti sprístupnenia ďalších voľných kapacít, ako sú internáty a ďalšie zariadenia.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku pandémie vyhradilo Slovensko pre tzv. repatriovaných občanov najprv tri zariadenia , v ktorých museli po návrate absolvovať povinnú karanténu – v Gabčíkove, Liptovskom Jáne a Donovaloch. V štát pripravil 200 lôžok, v Liptovskom Jáne 154 lôžok a 46 prísteliek. Na Donovaloch mohli ubytovať 56 osôb. Neskôr úrady pridali ďalšie ubytovacie kapacity - v Bardejove, Trenčianskych Tepliciach či Bratislave. Viacero ľudí, ktorí strávili karanténu v jednom zo štátnych zariadení, napísalo o tejto skúsenosti vo facebookovej skupine „Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra.” Ministerstvo vnútra bolo v druhej polovici marca v kontakte s viacerými samosprávami, aby mohlo zabezpečiť viac ubytovacích kapacít. Rokovania či komunikáciu pre Demagóg.SK potvrdil Bratislavský, Žilinský, Prešovský, Trnavský, Banskobystrický aj Košický samosprávny kraj. Štátu ponúkli dodatočné ubytovacie kapacity. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku pandémie vyhradilo Slovensko pre tzv. repatriovaných občanov najprv tri zariadenia , v ktorých museli po návrate absolvovať povinnú karanténu – v Gabčíkove, Liptovskom Jáne a Donovaloch. V štát pripravil 200 lôžok, v Liptovskom Jáne 154 lôžok a 46 prísteliek. Na Donovaloch mohli ubytovať 56 osôb. Neskôr úrady pridali ďalšie ubytovacie kapacity - v Bardejove, Trenčianskych Tepliciach či Bratislave. Viacero ľudí, ktorí strávili karanténu v jednom zo štátnych zariadení, napísalo o tejto skúsenosti vo facebookovej skupine „Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra.” Ministerstvo vnútra bolo v druhej polovici marca v kontakte s viacerými samosprávami, aby mohlo zabezpečiť viac ubytovacích kapacít. Rokovania či komunikáciu pre Demagóg.SK potvrdil Bratislavský, Žilinský, Prešovský, Trnavský, Banskobystrický aj Košický samosprávny kraj. Štátu ponúkli dodatočné ubytovacie kapacity. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["zariadenia", "pripravil", "ďalšie", "skupine"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vlada-pripravuje-navraty-slovakov-z-cudziny-domov-nemocniciam-vyhlasila-nudzovy-stav", "https://myliptov.sme.sk/c/22367182/na-karantenu-slovakov-zo-zahranicia-vyuzivaju-zatial-dve-zariadenia-na-liptove.html", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/546581-tatrancov-zaskocili-priselci/", "https://www.facebook.com/groups/536123320650682/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:51.910762+00:00"}
{"id": "vr15794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15794", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...na energiách. Pozrite sa na Slovensku, máme pre stredné podniky, aké máme sieťové ceny. 54 eur. V Česku je to iba 35 eur, v Nemecku,..kde je priemerná mzda obrovsky vysoká, cez 3000 eur, v Nemecku čudujte sa, 23 eur a v Maďarsku len 24 a 23 eur.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Borisa Kollára je z viacerých dôvodov nejasný a ťažko uchopiteľný. Porovnávať ceny elektriny v rôznych krajinách je kvôli rôznym systémom a rôznym metodikám vysoko neobjektívne a zavádzajúce. Napr. na Slovensku za do sieťových poplatkov ráta aj podpora obnoviteľných zdrojov energie zatiaľ čo v Nemecku sa podpora vyberá priamo z daní. Taktiež u nás neexistuje jednotná cena a rôzni dodávatelia ponúkajú rôzne balíky s rôznou cenou, podobne je tomu aj v ostatných krajinách. Kollár nešpecifikuje ako sa k sume dostal a dokonca ani to čo za ňu dostaneme. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nAko je uvedené vyššie, je veľmi nejasné ako sa Boris Kollár dostal k sume 54 eur a aj to čo myslí pod \"strednými podnikmi\". Žiadny dodávateľ na Slovensku totiž takúto klasifikáciu nepoužíva. Podniky sa, ako odberatelia rozdeľujú na maloodberateľov do 30 MWh ročne a veľkoodberateľov nad 30 MWh ročne. Pojem \"stredné podniky\" síce používa aj Eurostat a na Slovensku je cena skutočne najvyššia, no konkrétne čísla nekorešpondujú s Kollárovými. V roku 2016 bola cena v Nemecku za 1 kWh podľa Eurostatu 0,078 €, na Slovensku 0,1047 € za kWh. V prepočte na MWh to vychádza na 78 € v Nemecku a 104 € na Slovensku.\n\n54 eur je suma, ktorú platí maloodberateľ Stredoslovenskej energetike za jeden z ôsmich produktov, ktoré ponúka a aj to len vo vysokej tarife. V nízkej sa táto cena znižuje na 35 eur. Ceny v Západoslovenskej a východoslovenskej energetike sa ešte ďalej líšia a každá z týchto spoločností ponúka iné produkty. Cena sa líši taktiež podľa toho či ide o elektrinu jednotarifnú alebo o dvojtarifnú.\n\nAko už ale bolo povedané. Nie je možné objektívne porovnávať ceny v rôznych krajinách. Myslí si to aj šéfredaktor portálu venergetike.sk Martin Dargaj:\n\n\"Porovnávať ceny elektriny medzi krajinami nemožno už len z jedného jednoduchého dôvodu. Každý štát sa totiž inak vysporiadal s podporou OZE (obnoviteľné zdroje energie pozn.) a KVETu (kombinovaná výroba elektriny a tepla pozn.). Napríklad u nás je táto podpora súčasťou sieťových poplatkov, ktoré sú zahrnuté do koncovej ceny za elektrinu. Čiže na Slovensku tú podporu odberatelia platia priamo v cenách. V takom Nemecku sa však zelená energia podporuje z vyzbieraných daní, čiže ju spotrebitelia zaplatia nepriamo zo štátneho rozpočtu. A keďže táto podpora nie je zahrnutá v sieťových poplatkov, potom to môže vyzerať, že Nemci dajú na sieťové poplatky menej ako Slováci.\"\n\nDôležité je taktiež zmieniť, že v Nemecku platia dane na podporu zelenej energie len domácnosti a malé podniky, veľké podniky sú od tejto dane oslobodené. Cena energií ide pre to pre nich ešte nižšie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Borisa Kollára je z viacerých dôvodov nejasný a ťažko uchopiteľný. Porovnávať ceny elektriny v rôznych krajinách je kvôli rôznym systémom a rôznym metodikám vysoko neobjektívne a zavádzajúce. Napr. na Slovensku za do sieťových poplatkov ráta aj podpora obnoviteľných zdrojov energie zatiaľ čo v Nemecku sa podpora vyberá priamo z daní. Taktiež u nás neexistuje jednotná cena a rôzni dodávatelia ponúkajú rôzne balíky s rôznou cenou, podobne je tomu aj v ostatných krajinách. Kollár nešpecifikuje ako sa k sume dostal a dokonca ani to čo za ňu dostaneme. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ako je uvedené vyššie, je veľmi nejasné ako sa Boris Kollár dostal k sume 54 eur a aj to čo myslí pod \"strednými podnikmi\". Žiadny dodávateľ na Slovensku totiž takúto klasifikáciu nepoužíva. Podniky sa, ako odberatelia rozdeľujú na maloodberateľov do 30 MWh ročne a veľkoodberateľov nad 30 MWh ročne. Pojem \"stredné podniky\" síce používa aj Eurostat a na Slovensku je cena skutočne najvyššia, no konkrétne čísla nekorešpondujú s Kollárovými. V roku 2016 bola cena v Nemecku za 1 kWh podľa Eurostatu 0,078 €, na Slovensku 0,1047 € za kWh. V prepočte na MWh to vychádza na 78 € v Nemecku a 104 € na Slovensku.", "54 eur je suma, ktorú platí maloodberateľ Stredoslovenskej energetike za jeden z ôsmich produktov, ktoré ponúka a aj to len vo vysokej tarife. V nízkej sa táto cena znižuje na 35 eur. Ceny v Západoslovenskej a východoslovenskej energetike sa ešte ďalej líšia a každá z týchto spoločností ponúka iné produkty. Cena sa líši taktiež podľa toho či ide o elektrinu jednotarifnú alebo o dvojtarifnú.", "Ako už ale bolo povedané. Nie je možné objektívne porovnávať ceny v rôznych krajinách. Myslí si to aj šéfredaktor portálu venergetike.sk Martin Dargaj:", "\"Porovnávať ceny elektriny medzi krajinami nemožno už len z jedného jednoduchého dôvodu. Každý štát sa totiž inak vysporiadal s podporou OZE (obnoviteľné zdroje energie pozn.) a KVETu (kombinovaná výroba elektriny a tepla pozn.). Napríklad u nás je táto podpora súčasťou sieťových poplatkov, ktoré sú zahrnuté do koncovej ceny za elektrinu. Čiže na Slovensku tú podporu odberatelia platia priamo v cenách. V takom Nemecku sa však zelená energia podporuje z vyzbieraných daní, čiže ju spotrebitelia zaplatia nepriamo zo štátneho rozpočtu. A keďže táto podpora nie je zahrnutá v sieťových poplatkov, potom to môže vyzerať, že Nemci dajú na sieťové poplatky menej ako Slováci.\"", "Dôležité je taktiež zmieniť, že v Nemecku platia dane na podporu zelenej energie len domácnosti a malé podniky, veľké podniky sú od tejto dane oslobodené. Cena energií ide pre to pre nich ešte nižšie."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["neexistuje", "rozdeľujú", "Eurostat", "Stredoslovenskej", "venergetike.sk", "Nemecku"], "url": ["https://www.vyhodnaenergia.sk/blog/134/info/mapa-stranky-archivy-ceny-elektriny-plynu", "http://www.elektrickaenergia.sk/cena-elektriny-cennik-tarify.php", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=ten00117&language=en", "https://www.vyhodnaenergia.sk/pdf/2017/dodavatel/Cena-2017-SSE-Stredoslovenska-energetika-elektrina-firmy-MalyPodnik-cennik-od-01012017.pdf", "http://venergetike.sk/", "http://www.spiegel.de/international/germany/medium-sized-german-companies-criticize-energy-tax-breaks-for-industry-a-863430.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:18.604171+00:00"}
{"id": "vr37802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37802", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...a skutočne správou dňa je tá skutočnosť, že minulý týždeň politickí lídri koalície našli dohodu, že ideme do reformy odvodov, a to je dobrou správou pre Slovensko, to nespochybniteľné. Tak isto je politická dohoda na tom, že ideme realizovať hrubú mzdu, koncept hrubej mzdy, je dohoda na tom, že ideme zjednocovať vymeriavacie základy...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše SME z 24. marca 2011 : \"Koalicné politické strany dosiahli zhodu na zásadnej zmene odvodového systému, a to po stredajšom (23.3.) rokovaní ich zástupcov. Potvrdila to dnes dopoludnia v Bratislave premiérka Iveta Radicová (SDKÚ-DS). 'Dohodli sme sa na zásadnej zmene odvodového systému, ktorá výrazne zjednoduší celý systém, výrazne zníži administratívnu zátaž, odstráni deformácie v sociálnom systéme, zvýši spravodlivost a zabezpecí dlhodobú udržatelnost systému,' vysvetlila predsednícka vlády. Nástroje , ktorými chce tento ciel vláda dosiahnut, sú superhrubá mzda, zjednotenie vymeriavacích základov ci jednotné rocné zúctovania. Taktiež by malo dôjst k jednotnému výberu daní, ciel a odvodov .\"", "analysis_paragraphs": ["Ako píše SME z 24. marca 2011 : \"Koalicné politické strany dosiahli zhodu na zásadnej zmene odvodového systému, a to po stredajšom (23.3.) rokovaní ich zástupcov. Potvrdila to dnes dopoludnia v Bratislave premiérka Iveta Radicová (SDKÚ-DS). 'Dohodli sme sa na zásadnej zmene odvodového systému, ktorá výrazne zjednoduší celý systém, výrazne zníži administratívnu zátaž, odstráni deformácie v sociálnom systéme, zvýši spravodlivost a zabezpecí dlhodobú udržatelnost systému,' vysvetlila predsednícka vlády. Nástroje , ktorými chce tento ciel vláda dosiahnut, sú superhrubá mzda, zjednotenie vymeriavacích základov ci jednotné rocné zúctovania. Taktiež by malo dôjst k jednotnému výberu daní, ciel a odvodov .\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["píše SME z 24. marca 2011"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5821775/koalicia-sa-dohodla-na-odvodoch-dohodarov-este-riesia.html#ixzz1HnLy38Ho"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:26.849328+00:00"}
{"id": "43758", "numeric_id": 43758, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43758", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "My sme už niekoľko týždňov dozadu, zas sme stiahli tieto spisy (týkajúce sa Kočnerových zmeniek, pozn. ).", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po zverejnení údajnej komunikácie niekdajšej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom DenníkomN v lete 2019 si Ministerstvo spravodlivosti vyžiadalo spisy týkajúce sa zmeniek Televízie Markíza a nechalo ich preveriť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po zverejnení údajnej komunikácie niekdajšej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom DenníkomN v lete 2019 si Ministerstvo spravodlivosti vyžiadalo spisy týkajúce sa zmeniek Televízie Markíza a nechalo ich preveriť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["DenníkomN", "lete", "vyžiadalo"], "url": ["https://dennikn.sk/1602885/kocner-v-threeme-s-jankovskou-sesttisic-sprav-korupcie-zneuzitia-pravomoci-a-nenavisti/?ref=list", "https://dennikn.sk/1555404/kocner-v-threeme-monika-je-moja-opicka-z-jankovskej-chcel-urobit-ministerku/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22227829/gal-ak-je-pravda-ze-prepisy-su-zo-spisu-jankovsku-by-mali-obvinit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:35.139106+00:00"}
{"id": "vr29757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29757", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "30. júna nebude schopné Grécko zaplatiť predovšetkým tú časť dlhu voči MMF a rovnako nebude mať prístup k viac ako 7 miliardam eur, čo začne významne komplikovať situáciu na finančných trhoch.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak Grécko nezaplatí medzinárodnému menovému fondu 1,5 miliardy Eur (http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-06-18/lagarde-affirms-greece-s-june-30-deadline-to-make-imf-payments) do 30. Júna, nebude mať prístup k pôžičke v hodnote 7 miliárd Eur (http://www.theaustralian.com.au/news/world/greece-debt-crisis-eurozone-threat-over-7-billion-bailout-loan/story-fnb64oi6-1227320135806). Medzinárodné fnančné trhy už pocítili zatvorenie gréckych bánk, keď viaceré (http://www.bbc.com/news/business-33307810) z nich hlásia vysoké poklesy cien akcií. Dopad gréckej krízy je naozaj celostvetový. Napríklad burza v Austrálii (http://www.news.com.au/finance/markets/billion-wiped-from-stock-market/story-e6frfm30-1227419902406) hovorí o strate 35 miliárd dolárov, ktoré stiahli investori v obave z gréckeho opustenie eurozóny. Výrok Roberta Fica je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ak Grécko nezaplatí medzinárodnému menovému fondu 1,5 miliardy Eur (http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-06-18/lagarde-affirms-greece-s-june-30-deadline-to-make-imf-payments) do 30. Júna, nebude mať prístup k pôžičke v hodnote 7 miliárd Eur (http://www.theaustralian.com.au/news/world/greece-debt-crisis-eurozone-threat-over-7-billion-bailout-loan/story-fnb64oi6-1227320135806). Medzinárodné fnančné trhy už pocítili zatvorenie gréckych bánk, keď viaceré (http://www.bbc.com/news/business-33307810) z nich hlásia vysoké poklesy cien akcií. Dopad gréckej krízy je naozaj celostvetový. Napríklad burza v Austrálii (http://www.news.com.au/finance/markets/billion-wiped-from-stock-market/story-e6frfm30-1227419902406) hovorí o strate 35 miliárd dolárov, ktoré stiahli investori v obave z gréckeho opustenie eurozóny. Výrok Roberta Fica je teda pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["1,5 miliardy Eur", "7 miliárd Eur", "viaceré", "Austrálii"], "url": ["http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-06-18/lagarde-affirms-greece-s-june-30-deadline-to-make-imf-payments", "http://www.theaustralian.com.au/news/world/greece-debt-crisis-eurozone-threat-over-7-billion-bailout-loan/story-fnb64oi6-1227320135806", "http://www.bbc.com/news/business-33307810", "http://www.news.com.au/finance/markets/billion-wiped-from-stock-market/story-e6frfm30-1227419902406"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:49.684000+00:00"}
{"id": "vr27766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27766", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pozrite si teraz štruktúru európskych fondov na roky 2014-2020. A táto štruktúra hovorí veľmi jasne. Je to najmä program Výskum, veda a inovácie, do ktorého ide najväčší objem finančných prostriedkov z toho celkového balíka takmer 15 miliárd.bbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbb", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fico hovorí o eurofondoch všeobecne, teda o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde spolu, čo pre Slovensko na roky 2014-2020 robí viac ako 15 mld. eur. V tomto prípade však ide na infraštruktúru takmer dvojnásobný objem z čiastky takmer 15 mld. eur. Tvrdenie R. Fica by bolo pravdivé iba v prípade, keby sme brali do úvahy poskytnuté financie len zo štrukturálnych fondov t.j. Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V tom prípade by však nesedel balík v objeme približne 15 mld. eur, ale išlo by o podstatne nižšiu sumu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Na základe dokumentu Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020 (.pdf, s. 106) vieme určiť presnú štruktúru a prerozdelenie alokácií Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Ide o najaktuálnejšie prerozdelenie prostriedkov na roky 2014-2020. Štrukturálne fondy EÚ sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ, ktorá je zameraná na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi v úrovni rozvoja a členskými krajinami EÚ, s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť. Naopak kohézny fond poskytuje podporu priamo pre samostatne definované projekty a nie pre programy ako v prípade štrukturálnych fondov. Kohézny fond sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj. V súčasnosti podlieha prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach rovnakým pravidlám programovania, správy a monitorovania ako EFRR a ESF. Horizont 2020 je s 80 miliardami eur najsilnejším programom na podporu vedy a vývoja v histórii únie a jeden z najlepšie dotovaných verejných programov v celosvetovom meradle. Oproti končiacemu 7 Rámcovému programu došlo k navýšeniu dostupných prostriedkov o 30 %. - See more at: http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/clanok/erasmus-a-horizont-2020-vitazi-europskeho-rozpoctu-021806#sthash.NC6EinAo.dpuf Horizont 2020 je s 80 miliardami eur najsilnejším programom na podporu vedy a vývoja v histórii únie a jeden z najlepšie dotovaných verejných programov v celosvetovom meradle. Oproti končiacemu 7 Rámcovému programu došlo k navýšeniu dostupných prostriedkov o 30 %. - See more at: http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/clanok/erasmus-a-horizont-2020-vitazi-europskeho-rozpoctu-021806#sthash.NC6EinAo.dpuf Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o eurofondoch všeobecne, teda o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde spolu, čo pre Slovensko na roky 2014-2020 robí viac ako 15 mld. eur. V tomto prípade však ide na infraštruktúru takmer dvojnásobný objem z čiastky takmer 15 mld. eur. Tvrdenie R. Fica by bolo pravdivé iba v prípade, keby sme brali do úvahy poskytnuté financie len zo štrukturálnych fondov t.j. Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V tom prípade by však nesedel balík v objeme približne 15 mld. eur, ale išlo by o podstatne nižšiu sumu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Na základe dokumentu Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020 (.pdf, s. 106) vieme určiť presnú štruktúru a prerozdelenie alokácií Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Ide o najaktuálnejšie prerozdelenie prostriedkov na roky 2014-2020. Štrukturálne fondy EÚ sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ, ktorá je zameraná na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi v úrovni rozvoja a členskými krajinami EÚ, s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť. Naopak kohézny fond poskytuje podporu priamo pre samostatne definované projekty a nie pre programy ako v prípade štrukturálnych fondov. Kohézny fond sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj. V súčasnosti podlieha prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach rovnakým pravidlám programovania, správy a monitorovania ako EFRR a ESF. Horizont 2020 je s 80 miliardami eur najsilnejším programom na podporu vedy a vývoja v histórii únie a jeden z najlepšie dotovaných verejných programov v celosvetovom meradle. Oproti končiacemu 7 Rámcovému programu došlo k navýšeniu dostupných prostriedkov o 30 %. - See more at: http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/clanok/erasmus-a-horizont-2020-vitazi-europskeho-rozpoctu-021806#sthash.NC6EinAo.dpuf Horizont 2020 je s 80 miliardami eur najsilnejším programom na podporu vedy a vývoja v histórii únie a jeden z najlepšie dotovaných verejných programov v celosvetovom meradle. Oproti končiacemu 7 Rámcovému programu došlo k navýšeniu dostupných prostriedkov o 30 %. - See more at: http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/clanok/erasmus-a-horizont-2020-vitazi-europskeho-rozpoctu-021806#sthash.NC6EinAo.dpuf Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020", "Štrukturálne fondy", "kohézny fond"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/4662_1-_navrh_pd_sr_2014-2020_11-7-2013.pdf", "http://www.sacr.sk/strukturalne-fondy/strukturalne-fondy-eu-a-sacr/strukturalne-fondy-eu/", "http://ec.europa.eu/regional_policy/thefunds/cohesion/index_sk.cfm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:33.023879+00:00"}
{"id": "vr28425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28425", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zrazu tu je zákon, ktorý presadil splnomocnenec vlády pre rómske komunity, sám Róm, ktorý presadil, že keď raz je niekto dlhodobo sociálne odkázaný, tak je správne, aby obec ho požiadala, aby tých 8 hodín týždenne pre tú obec odpracoval. Toto presadil Peter Pollák, prešlo to cez vládu, prešlo to cez ministerstvo, prešlo to cez parlament a myslím si, že veľká zásluha Petra Polláka. Tak isto kontajnerové škôlky, kontajnerové školy, postavených už niekoľko v tých problematických obciach, kde hrozila trojsmenná prevádzka školy.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič hovorí o novele zákona o hmotnej núdzi , ktorý bol schválený v októbri 2013, bol to návrh zákona z dielne Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny a ako je uvedené na oficiálnej stránke splnomocnenca Polláka, vo výraznej miere podieľal na jeho tvorbe.", "analysis_paragraphs": ["Matovič hovorí o novele zákona o hmotnej núdzi , ktorý bol schválený v októbri 2013, bol to návrh zákona z dielne Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny a ako je uvedené na oficiálnej stránke splnomocnenca Polláka, vo výraznej miere podieľal na jeho tvorbe."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["novele zákona o hmotnej núdzi", "stránke", "novele", "Odpočet splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka", "SME", "TASR", "24hod.sk"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4755", "http://peterpollak.sk/poslanec/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=393586", "http://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/dokumenty/romska_reforma/hodnotenie_PPOLLAK.pdf", "http://romovia.sme.sk/c/6912292/na-vychode-otvaraju-kontajnerove-skoly-problemy-ostavaju.html", "http://skolskyservis.teraz.sk/materske-skoly/hrabusice-prva-modulova-ms/10908-clanok.html", "http://poprad.dnes24.sk/v-kezmarskom-okrese-pribudli-dalsie-kontajnerove-skoly-ide-o-najlacnejsie-riesenie-175538"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:55.725889+00:00"}
{"id": "47066", "numeric_id": 47066, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47066", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Čo sa týka AstraZenecy, ani jeden prípad doteraz nebol dokázaný alebo teda súvislosť úmrtia nebola dokázaná.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré krajiny prerušili v marci očkovanie Astra Zenecou, pretože po očkovaní sa u niektorých - no veľmi malého množstva - pacientov výskytli krvné zrazeniny, pľúcne embólie a trombocytopénie. Podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) však nič nenaznačovalo, že tieto prípady s vakcínou súviseli s vakcínou. - výskyt prípadov nebol medzi zaočkovanými vyšší ako v bežnej populácii. Podobne Svetová zdravotnícka organiácia uviedla , že medzi oćkovaním a zrazeninami nevidí kauzálny vzťah. Firma Astra Zeneca po preskúmaní záznamov o desiatich miliónoch zaočkovaných povedala , že výskyt zdravotných komplikácii bol výrazne nižší ako by sa dal očakávať v bežnej populácii. Tvrdenie Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré krajiny prerušili v marci očkovanie Astra Zenecou, pretože po očkovaní sa u niektorých - no veľmi malého množstva - pacientov výskytli krvné zrazeniny, pľúcne embólie a trombocytopénie. Podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) však nič nenaznačovalo, že tieto prípady s vakcínou súviseli s vakcínou. - výskyt prípadov nebol medzi zaočkovanými vyšší ako v bežnej populácii. Podobne Svetová zdravotnícka organiácia uviedla , že medzi oćkovaním a zrazeninami nevidí kauzálny vzťah. Firma Astra Zeneca po preskúmaní záznamov o desiatich miliónoch zaočkovaných povedala , že výskyt zdravotných komplikácii bol výrazne nižší ako by sa dal očakávať v bežnej populácii. Tvrdenie Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["prerušili", "súviseli", "uviedla", "povedala"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-56357760", "https://www.bbc.com/news/world-europe-56357760", "https://www.bbc.com/news/world-56370636", "https://www.bbc.com/news/world-56370636"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:06.254699+00:00"}
{"id": "48908", "numeric_id": 48908, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48908", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Putin sa netají tým, že chce obnoviť ruské impérium v jeho pôvodných hraniciach optimálne aj s tou sférou vplyvu, ktorej sme my boli súčasťou.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Putin často odkazuje na časy, kedy bolo Rusko svetovým impériom. V júni 2022 Putin sám seba prirovnal k ruskému cárovi Petrovi Veľkému. Podľa Putina je údelom súčasného ruského vedenia navracať územia a upevňovať moc, tak ako to robil ruský cár. Podobné prirovnanie použil Putin aj neskôr v decembri 2022. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPeter Veľký bol ruským cárom v 17. storočí, ktorý územne zväčšil a mocensky posilnil vtedajšie Rusko, ktoré sa najmä vďaka nemu stalo svetovým impériom.\n\nPutin sa taktiež netají nostalgiou za Sovietskym zväzom. V minulosti označil kolaps ZSSR za najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia. Neskôr sa vyjadril, že pokiaľ by mohol, najradšej by zabránil by rozpadu Sovietskeho zväzu.\n\nNiektoré svoje imperiálne vyhlásenia Putin dokonca pretavil do činov. Tesne pred vojnou ruský prezident vo svojom príhovore k občanom vyhlásil , že Ukrajina je neodňateľnou súčasťou ruskej histórie, kultúry a duchovného priestoru. Krátko na to začal s vojenskou inváziou, ktorá trvá dodnes.\n\nTieto skutočnosti posilnili presvedčenie niektorých západných komentátorov a kritikov, že Putin dáva verejne najavo svoje imperiálne ambície. Odborníci ako Stephen Kotkin či Kari Roberts sa zhodujú, že Rusko by rado obnovilo sféru vplyvu v bývalom post-sovietskom priestore. Samotný Putin však obvinenia z imperiálnych ambícií Ruskej federácie odmietol.", "analysis_paragraphs": ["Putin často odkazuje na časy, kedy bolo Rusko svetovým impériom. V júni 2022 Putin sám seba prirovnal k ruskému cárovi Petrovi Veľkému. Podľa Putina je údelom súčasného ruského vedenia navracať územia a upevňovať moc, tak ako to robil ruský cár. Podobné prirovnanie použil Putin aj neskôr v decembri 2022. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Peter Veľký bol ruským cárom v 17. storočí, ktorý územne zväčšil a mocensky posilnil vtedajšie Rusko, ktoré sa najmä vďaka nemu stalo svetovým impériom.", "Putin sa taktiež netají nostalgiou za Sovietskym zväzom. V minulosti označil kolaps ZSSR za najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia. Neskôr sa vyjadril, že pokiaľ by mohol, najradšej by zabránil by rozpadu Sovietskeho zväzu.", "Niektoré svoje imperiálne vyhlásenia Putin dokonca pretavil do činov. Tesne pred vojnou ruský prezident vo svojom príhovore k občanom vyhlásil , že Ukrajina je neodňateľnou súčasťou ruskej histórie, kultúry a duchovného priestoru. Krátko na to začal s vojenskou inváziou, ktorá trvá dodnes.", "Tieto skutočnosti posilnili presvedčenie niektorých západných komentátorov a kritikov, že Putin dáva verejne najavo svoje imperiálne ambície. Odborníci ako Stephen Kotkin či Kari Roberts sa zhodujú, že Rusko by rado obnovilo sféru vplyvu v bývalom post-sovietskom priestore. Samotný Putin však obvinenia z imperiálnych ambícií Ruskej federácie odmietol."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["prirovnal", "použil", "Peter Veľký", "označil", "vyhlásil", "začal", "posilnili", "Kotkin", "Roberts", "odmietol."], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=N2sfJjl7_Zk", "http://www.en.kremlin.ru/events/president/news/70046", "https://historickarevue.sme.sk/c/22528865/peter-velky-despoticky-vizionar-na-ruskom-trone.html", "https://sita.sk/rozpad-sovietskeho-zvazu-je-podla-putina-najvacsou-geopolitickou-katastrofou-storocia/", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/67828", "https://zahranicni.hn.cz/c1-67036040-mensi-jednotky-mimo-zakladny-a-cviciste-satelitni-snimky-ukazuji-na-vetsi-bojovou-pripravenost-ruske-armady", "https://www.washingtonpost.com/world/2022/06/13/putin-imperial-russia-empire-ukraine/", "https://cdainstitute.ca/stephen-kotkin-russias-perpetual-geopolitics-syndrome/", "https://www.jstor.org/stable/26414074", "https://www.interfax.ru/russia/823726"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:26.754876+00:00"}
{"id": "vr29394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29394", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vyhodnotenie piatich rokov projektu Demagog.SK 2010-2014", "statement_date": "2015-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období 2010-2014 Demagog.SK overil celkovo 9632 výrokov vo viac ako 500 televíznych diskusiách, špeciáloch a iných výstupoch politikov. Celkové štatistiky za päť rokov ukazujú, že politici v priemere hovoria nepravdu či zavádzajú vo viac ako pätine prípadov (22 %). Porovnanie jednotlivých rokov 2010-2014 ukazuje, že pomer nepravdivych a zavadzajucich vyrokov osciloval vždy okolo urovne priblizne 23 %. Výnimkou je len rok 2014, ked len 18,7 % vsetkych vyrokov sme hodnotili ako nepravdive alebo zavadzajuce. Rok 2014 bol vsak specificky tym, ze sa konali tri volby - prezidentske, komunalne a volby do Europskeho parlamentu. Kandidati na prezidenta a do europskho parlamentu pri tom vykazovali nadpriemerne vysoku fakticku presnost. Spomedzi 15 politikov s najvyssim poctom overenych vyrokov od spustenia projektu do 31. decembra 2014 sa na prvej priecke umiestnil Richard Sulik (SaS), ked 85,5 % overitelnych vyrokov bolo hodnotenych ako pravdivych. Overiteľné výroky sú tie, ktoré sme na základe verejne dostupných údajov a štatistík vedeli overiť. Tesne za Sulíkom s odstupom menej nez jedneho percentualneho bodu nasleduje Radoslav Prochazka (Siet) s pomerom pravdivych vyrokov 84,7 %. Podla statistík Demagog.SK sa pocas rokov 2010-2014 umiestnil najhorsie, spomedzi 15 politikov s najvyssim poctom overenych vyrokov, byvaly predseda NR SR Pavol Paska (SMER-SD), ktory pouzival nepravdive alebo zavadzajuce fakty v 37,2 % svojich overitelnych vyrokoch. Pri celkovom sucte vyrokov stran (2010-2014) vysla celkovo najlepsie strana SaS, ktorej predstavitelia hovorili az v 83,9 % pripadov overitelnych vyrokov cistu pravdu. SaS tak nechali za sebou druhu najlepsiu stranu v tomto ohlade MOST-HID (78 %) a tretiu SDKU-DS (77,9 %). Na opacnej strane sa umiestnila SNS, ktorej predstavitelia hovorili pravdu v 60,8 % overitelnych vyrokov. Druha najhorisa strana bola SMER-SD s 69,5 % pravdivych vyrokov. Podrobnejšie štatistiky a vyhodnotnie za päť rokov fungovania projektu Demagog.SK nájdete v podrobnej analýze na ISSUU . Dátum zverejnenia analýzy: 29.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V období 2010-2014 Demagog.SK overil celkovo 9632 výrokov vo viac ako 500 televíznych diskusiách, špeciáloch a iných výstupoch politikov. Celkové štatistiky za päť rokov ukazujú, že politici v priemere hovoria nepravdu či zavádzajú vo viac ako pätine prípadov (22 %). Porovnanie jednotlivých rokov 2010-2014 ukazuje, že pomer nepravdivych a zavadzajucich vyrokov osciloval vždy okolo urovne priblizne 23 %. Výnimkou je len rok 2014, ked len 18,7 % vsetkych vyrokov sme hodnotili ako nepravdive alebo zavadzajuce. Rok 2014 bol vsak specificky tym, ze sa konali tri volby - prezidentske, komunalne a volby do Europskeho parlamentu. Kandidati na prezidenta a do europskho parlamentu pri tom vykazovali nadpriemerne vysoku fakticku presnost. Spomedzi 15 politikov s najvyssim poctom overenych vyrokov od spustenia projektu do 31. decembra 2014 sa na prvej priecke umiestnil Richard Sulik (SaS), ked 85,5 % overitelnych vyrokov bolo hodnotenych ako pravdivych. Overiteľné výroky sú tie, ktoré sme na základe verejne dostupných údajov a štatistík vedeli overiť. Tesne za Sulíkom s odstupom menej nez jedneho percentualneho bodu nasleduje Radoslav Prochazka (Siet) s pomerom pravdivych vyrokov 84,7 %. Podla statistík Demagog.SK sa pocas rokov 2010-2014 umiestnil najhorsie, spomedzi 15 politikov s najvyssim poctom overenych vyrokov, byvaly predseda NR SR Pavol Paska (SMER-SD), ktory pouzival nepravdive alebo zavadzajuce fakty v 37,2 % svojich overitelnych vyrokoch. Pri celkovom sucte vyrokov stran (2010-2014) vysla celkovo najlepsie strana SaS, ktorej predstavitelia hovorili az v 83,9 % pripadov overitelnych vyrokov cistu pravdu. SaS tak nechali za sebou druhu najlepsiu stranu v tomto ohlade MOST-HID (78 %) a tretiu SDKU-DS (77,9 %). Na opacnej strane sa umiestnila SNS, ktorej predstavitelia hovorili pravdu v 60,8 % overitelnych vyrokov. Druha najhorisa strana bola SMER-SD s 69,5 % pravdivych vyrokov. Podrobnejšie štatistiky a vyhodnotnie za päť rokov fungovania projektu Demagog.SK nájdete v podrobnej analýze na ISSUU . Dátum zverejnenia analýzy: 29.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-29", "analysis_sources": {"text": ["ISSUU"], "url": ["http://issuu.com/matusloboda/docs/bro____ra_2015_final"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:37.550176+00:00"}
{"id": "vr30986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30986", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Nie je efektívne, aby takmer 1 200 obcí s menej ako 500 obyvateľmi malo zo zákona voči občanom široké povinnosti, ktoré reálne nedokážu vykonávať.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie (počet obcí s menej ako 500 obyvateľmi, ktoré majú zo zákona širšie povinnosti) potrebné na overenie uvedeného výroku.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie (počet obcí s menej ako 500 obyvateľmi, ktoré majú zo zákona širšie povinnosti) potrebné na overenie uvedeného výroku."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:46.266641+00:00"}
{"id": "vr31896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31896", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "(Otázka: Mala by sa vláda zaoberať niektorými konsolidačnými opatreniami navrhnutými opozičnými stranmi?). Odpoveď: Ja som nezaregistroval nejaký konkrétny návrh, ja som zaregistroval len kritiku a vyslovene prázdne slová predovšetkým z takých strán, ako je SaS a podobne.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák nehovorí pravdu. Na výzvu premiéra totiž v rozpore s tým, čo hovorí zareagovali niektoré opozičné strany aj konkrétnymi reformnými opatreniami. Dňa 1.júna 2012 premiér Róbert Fico vyzval listom opozičné strany aby predložili návrhy konsolidačných opatrení: „Ak to bude mať hlavu, pätu, predložím to na rokovanie Rady solidarity a rozvoja. Toto je korektný súboj. Všetci uznávame, že treba ozdravovať, všetci uznávame, že treba konsolidovať, ale nie je možné na naše návrhy zo strany opozície hovoriť iba nie, nie a hrať sa na urazených. Nech ukážu, že majú iné, lepšie návrhy. Samozrejme, okrem zvýšenia DPH nemajú nič.“ hovorí Fico. “Rešpektujeme právo opozície kritizovať prístup vlády k ozdravovaniu verejných financií. Opozičné parlamentné strany nesú primeranú mieru zodpovednosti za nutnosť konsolidovať verejné financie a preto, očakávame, že kritika vládneho prístupu sa neobmedzí iba na odmietanie všetkých vládnych návrhov, a že jej súčasťou bude aj alternatívny návrh postupu,“ uviedol premiér podľa agentúr SITA a TASR v liste. SDKÚ-DS tak prednesie bývalý návrh Ľudovíta Kaníka na obmedzenie prídavkov na deti a predloží ho na ďalšie rokovanie parlamentu. Podľa správy SITA SDKÚ-DS v rámci konsolidačného balíka predložilo do parlamentu aj dve novely zákonov, ktoré by mali usporiť 50 miliónov eur: \"Máme celú vrstvu, ktorá si urobila živobytie zo sociálnych dávok. Musíme to napraviť, rodičovský príspevok patrí ľuďom, ktorí prejavili aspoň náznak ochoty pracovať,\" povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Predseda KDH Ján Figeľ hovorí, že pri napĺňaní rozpočtu by mal pomôcť balík opatrení proti daňovým únikom: „Objem odhadovaných daňových únikov sám o sebe prekračuje konsolidačnú potrebu nášho štátu. Ak by sa daril čo len z polovice, málo by už chýbalo k tomu, čo Slovensko potrebuje dosiahnuť v horizonte r. 2013.“ (Vláda musí do konca roka ušetriť 300 mil. eur a v roku 2013 1,3 mld. eur.) Ešte v máji 2012 prišla strana SAS s návrhom o znížení počtu poslancov v parlamente: \"Sme presvedčení, že poslanci NR SR by sa mali výraznejšie podieľať na konsolidácii verejných financií nielen prijímaním takých opatrení, ktoré sa týkajú iných segmentov verejnej správy alebo obyvateľov Slovenska, ale mali by sami prispieť šetrením nákladov na činnosť parlamentu,\" argumentovali v dôvodovej správe. Tento návrh v parlamente neprešiel. Dňa 4. júna 2012 vyšla spava, že SAS má v pláne zúžiť poberanie aj výšku dávok v hmotnej núdzi. Pre vládu tak pripravila novelu zákona o hmotnej núdzi - zmeny, ktoré sa jej nepodarilo presadiť ešte v koalícii pre nesúhlas s expremiérkou Ivetou Radičovou: \"Filozofia má byť v tom, že dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi,\" vysvetlila poslankyňa za stranu Lucia Nicholsonová. Dodala, že štát má garantovať absolútne minimum, teda \"jedno teplé jedlo denne\", avšak má zároveň podporovať aktívnych jedincov. Je evidentné, že pred aj po vyhlásení Roberta Fica o ponuke podpory opozičných návrhov sa objavilo minimálne niekoľko konkrétnych krokov a nie len kritika, tak ako to hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto považujeme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák nehovorí pravdu. Na výzvu premiéra totiž v rozpore s tým, čo hovorí zareagovali niektoré opozičné strany aj konkrétnymi reformnými opatreniami. Dňa 1.júna 2012 premiér Róbert Fico vyzval listom opozičné strany aby predložili návrhy konsolidačných opatrení: „Ak to bude mať hlavu, pätu, predložím to na rokovanie Rady solidarity a rozvoja. Toto je korektný súboj. Všetci uznávame, že treba ozdravovať, všetci uznávame, že treba konsolidovať, ale nie je možné na naše návrhy zo strany opozície hovoriť iba nie, nie a hrať sa na urazených. Nech ukážu, že majú iné, lepšie návrhy. Samozrejme, okrem zvýšenia DPH nemajú nič.“ hovorí Fico. “Rešpektujeme právo opozície kritizovať prístup vlády k ozdravovaniu verejných financií. Opozičné parlamentné strany nesú primeranú mieru zodpovednosti za nutnosť konsolidovať verejné financie a preto, očakávame, že kritika vládneho prístupu sa neobmedzí iba na odmietanie všetkých vládnych návrhov, a že jej súčasťou bude aj alternatívny návrh postupu,“ uviedol premiér podľa agentúr SITA a TASR v liste. SDKÚ-DS tak prednesie bývalý návrh Ľudovíta Kaníka na obmedzenie prídavkov na deti a predloží ho na ďalšie rokovanie parlamentu. Podľa správy SITA SDKÚ-DS v rámci konsolidačného balíka predložilo do parlamentu aj dve novely zákonov, ktoré by mali usporiť 50 miliónov eur: \"Máme celú vrstvu, ktorá si urobila živobytie zo sociálnych dávok. Musíme to napraviť, rodičovský príspevok patrí ľuďom, ktorí prejavili aspoň náznak ochoty pracovať,\" povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Predseda KDH Ján Figeľ hovorí, že pri napĺňaní rozpočtu by mal pomôcť balík opatrení proti daňovým únikom: „Objem odhadovaných daňových únikov sám o sebe prekračuje konsolidačnú potrebu nášho štátu. Ak by sa daril čo len z polovice, málo by už chýbalo k tomu, čo Slovensko potrebuje dosiahnuť v horizonte r. 2013.“ (Vláda musí do konca roka ušetriť 300 mil. eur a v roku 2013 1,3 mld. eur.) Ešte v máji 2012 prišla strana SAS s návrhom o znížení počtu poslancov v parlamente: \"Sme presvedčení, že poslanci NR SR by sa mali výraznejšie podieľať na konsolidácii verejných financií nielen prijímaním takých opatrení, ktoré sa týkajú iných segmentov verejnej správy alebo obyvateľov Slovenska, ale mali by sami prispieť šetrením nákladov na činnosť parlamentu,\" argumentovali v dôvodovej správe. Tento návrh v parlamente neprešiel. Dňa 4. júna 2012 vyšla spava, že SAS má v pláne zúžiť poberanie aj výšku dávok v hmotnej núdzi. Pre vládu tak pripravila novelu zákona o hmotnej núdzi - zmeny, ktoré sa jej nepodarilo presadiť ešte v koalícii pre nesúhlas s expremiérkou Ivetou Radičovou: \"Filozofia má byť v tom, že dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi,\" vysvetlila poslankyňa za stranu Lucia Nicholsonová. Dodala, že štát má garantovať absolútne minimum, teda \"jedno teplé jedlo denne\", avšak má zároveň podporovať aktívnych jedincov. Je evidentné, že pred aj po vyhlásení Roberta Fica o ponuke podpory opozičných návrhov sa objavilo minimálne niekoľko konkrétnych krokov a nie len kritika, tak ako to hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto považujeme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Róbert Fico", "uviedol premiér podľa agentúr SITA a TASR v liste.", "SDKÚ-DS", "SITA", "SAS", "SAS"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html", "http://spravy.pravda.sk/navrh-sas-nepresiel-pocet-poslancov-v-parlamente-sa-neznizi-plv-/sk_domace.asp?c=A120516_120435_sk_domace_p12", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-chce-zuzit-davky-v-hmotnej-nudz/10706-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:31.867302+00:00"}
{"id": "vr37683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37683", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Súbeh odstupného a odchodného je dnes okrem Slovenska možný len v 10 členských štátoch Európskej únie, 16 členských štátoch súbeh výpovednej doby a odstupného nepoznajú.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod súbehom odstupného a výpovednej doby sa rozumie, že pokiaľ zamestnanec dostane od zamestnávateľa výpoveď, má jednak nárok na odstupné a zároveň ho nemôže zamestnávateľ prepustiť zo dňa na deň, ale až po uplynutí určenej doby, ktorá začína plynúť po tom, čo bola zamestnancovi dodaná výpoveď. Nie vo všetkých krajinách je uplatňovanie obidvoch týchto inštitútov v jednom čase pravidlom, tak ako argumentuje J. Mihál. Bližšie sa k tejto otázke vyjadruje materiál, ktorý je zverejnený na stránkach Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny. Ten hovorí: \"Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie pre povolanie. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť určité peňažné plnenie zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby - rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce Dánsko - pre robotnícke povolania nie je odstupné nárokovateľné. Pre kvalifikované povolania: do 12 odpracovaných rokov 1-mesačné odstupné, do 15 rokov 2-mesačné odstupné, do 18 rokov 3-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný. Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný. Holandsko - ak je prepustenie opodstatnené, nie je žiadne odstupné (vtedy sa uplatňuje výpovedná doba). Inak spravidla pre zamestnancov do 40 rokov za každý odpracovaný rok jednomesačné odstupné, pre zamestnancov medzi 40 až 50 rokmi veku za každý odpracovaný rok 1,5-mesačné odstupné, pre zamestnancov nad 50 rokov za každý odpracovaný rok 2-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný. Slovensko - do 5 odpracovaných rokov 2-mesačné odstupné, nad 5 odpracovaných rokov 3-mesačné odstupné. Odstupné sa poskytuje v súbehu s výpovednou dobou (zamestnanec má nárok na uplatnenie výpovednej doby i na výplatu odstupného).\" Tento materiál hodnotíme ako relevantný a výrok J. Mihála ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pod súbehom odstupného a výpovednej doby sa rozumie, že pokiaľ zamestnanec dostane od zamestnávateľa výpoveď, má jednak nárok na odstupné a zároveň ho nemôže zamestnávateľ prepustiť zo dňa na deň, ale až po uplynutí určenej doby, ktorá začína plynúť po tom, čo bola zamestnancovi dodaná výpoveď. Nie vo všetkých krajinách je uplatňovanie obidvoch týchto inštitútov v jednom čase pravidlom, tak ako argumentuje J. Mihál. Bližšie sa k tejto otázke vyjadruje materiál, ktorý je zverejnený na stránkach Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny. Ten hovorí: \"Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie pre povolanie. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť určité peňažné plnenie zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby - rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce Dánsko - pre robotnícke povolania nie je odstupné nárokovateľné. Pre kvalifikované povolania: do 12 odpracovaných rokov 1-mesačné odstupné, do 15 rokov 2-mesačné odstupné, do 18 rokov 3-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný. Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný. Holandsko - ak je prepustenie opodstatnené, nie je žiadne odstupné (vtedy sa uplatňuje výpovedná doba). Inak spravidla pre zamestnancov do 40 rokov za každý odpracovaný rok jednomesačné odstupné, pre zamestnancov medzi 40 až 50 rokmi veku za každý odpracovaný rok 1,5-mesačné odstupné, pre zamestnancov nad 50 rokov za každý odpracovaný rok 2-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný. Slovensko - do 5 odpracovaných rokov 2-mesačné odstupné, nad 5 odpracovaných rokov 3-mesačné odstupné. Odstupné sa poskytuje v súbehu s výpovednou dobou (zamestnanec má nárok na uplatnenie výpovednej doby i na výplatu odstupného).\" Tento materiál hodnotíme ako relevantný a výrok J. Mihála ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["materiál,"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=574&lg=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:57.068572+00:00"}
{"id": "48571", "numeric_id": 48571, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48571", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Som len považoval za dôležité povedať tu prapríčinu toho celého problému, ktorý tu je, ja si nepamätám, že vy ste robili televízne relácie v roku 2004 alebo 2005, keď zabíjali fašisti na Donbase malé deti.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Príčinou vojny na Ukrajine nie sú fašisti zabíjajúci deti na Donbase, naopak: civilné obete tohto konfliktu sú následkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Rusko v roku 2014 začalo anexiou Krymu a priamou vojenskou podporou separatistických republík na Donbase.\n\nRobert Fico má pravdepodobne na mysli roky 2014 a 2015 (nie 2004 a 2005), kedy začala vojna na Donbase a prebiehali najväčšie boje. V období po protestoch na Majdane sa Ukrajina polarizovala a silneli ultranacionalistické skupiny ako Pravý sektor a Sloboda. V prvých mesiacoch bojov formovali vojenské jednotky nezávislé od alebo voľne začlenené do štruktúr ukrajinskej armády. Samotný pluk Azov v roku 2015 vyhlasoval , že majú 10 - 20 percent ultrapravicových členov. Neskôr ich ale ukrajinská armáda reorganizovala tak, aby členovia s neonacistickými názormi boli v ešte výraznejšej menšine, pluk Azov má dnes okolo tisíc členov. Pluk Aidar v roku 2015 rozpustili a vybraných členov združili v 24. batalione Ukrajinskej armády. Podľa agentúry Uinan v roku 2016 ukrajinská tajná služba SBU zatkla veliteľa pluku Azov za kolaboráciu s Ruskom.\n\nVyskytli sa prípady, kedy dobrovoľné vojenské jednotky zložené z dobrovoľníkov aj z ultrapravicových zoskupení páchali vojnové zločiny. Amnesty International informuje o desiatkach prípadov únosov, mučenia, nezákonných zadržiavaní a zrejme aj popráv. K porušovaniu ľudských práv dochádzalo na obidvoch stranách konfliktu, aj v separatistických republikách Donecku a Luhansku (DĽR a LĽR), ako aj v neskorších rokoch (napríklad správy Human Rights Watch ). Rozsah týchto zločinov je menší než systematické útoky Ruska na civilné ciele v súčasnej vojne proti Ukrajine po februári 2022.\n\nOSN oficiálne potvrdila 3106 civilných obetí na území Donbasu od 14. apríla 2014 do 31. decembra 2021, z toho 152 detí.\n\nPre porovnanie, od 24. februára 2022 do 19. septembra 2022 potvrdila OSN na Ukrajine celkovo 5916 civilných obetí, z toho 379 detí. Toto číslo zahŕňa len potvrdené úmrtia v regiónoch, kde môže OSN pôsobiť, a nezahŕňa nepotvrdené obete v oblastiach Mariupolu, Izjumu a Severodonecku. Počet obetí v Mariupole odhadli zástupcovia OSN na tisíce , primátor mesta Mariupol hovoril v máji 2022 až o 22 tisíc obetiach. Rozboru celkového počtu obetí vrátane strát ozbrojených síl sa ešte v júni 2022 venovala napríklad BBC .\n\nVojna na Ukrajine začala v roku 2014 anexiou Krymu . 27. februára 2014 poloostrov obsadili neoznačené vojská, ku ktorým sa Rusko oficiálne prihlásilo o rok neskôr. 16. marca 2014 prebehlo na Kryme referendum, ktoré žiadne medzinárodné organizácie neuznali ako nezávislé, a 18. marca 2014 Ruská federácia Krym anektovala. V marci 2014 vyhlásili separatisti samostatnú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, ktoré sa Ukrajina rozhodla potlačiť silou. Rusko dodávalo separatistom zbrane a veliteľ Doneckej ľudovej republiky republiky (DĽR), Igor Strelkov, má úzke väzby na ruskú rozviedku GRU.\n\nVo parlamentných voľbách v roku 2019 sa ukrajinské ultrapravicové strany ako Pravý sektor, Národný korpus (založený bývalým lídrom pluku Azov, ktorý odišiel po jeho začlenení do ukrajinskej armády) a Sloboda a ďalšie spojili, získali však len 2,3 percenta hlasov a nedostali sa do parlamentu. Už v roku 2017 odborníci na extrémizmus konštatovali, že postavenie radikálnej pravice na Ukrajine je slabé , aj v porovnaní s Európou.\n\nAj Rusko má problém s neonacistami a bielymi supremacistami v armáde, vrátane veliteľov, ktorí majú osobne blízko k Putinovi. Najčastejšie sa hovorí o žoldnierskej skupine Wagnerovci , ktorej členovia majú tetovania s nacistiskou tématikou.\n\nNapriek tomu sú obvinenia z fašizmu a nacizmu na Ukrajine kľúčovým motívom ruskej propagandy, ktorým opakovane odôvodňuje inváziu suverénnej susednej krajiny. Ruská propaganda šírila aj dezinformácie o zabíjaní detí na Donbase, ktoré sa nepotvrdili.", "analysis_paragraphs": ["Príčinou vojny na Ukrajine nie sú fašisti zabíjajúci deti na Donbase, naopak: civilné obete tohto konfliktu sú následkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Rusko v roku 2014 začalo anexiou Krymu a priamou vojenskou podporou separatistických republík na Donbase.", "Robert Fico má pravdepodobne na mysli roky 2014 a 2015 (nie 2004 a 2005), kedy začala vojna na Donbase a prebiehali najväčšie boje. V období po protestoch na Majdane sa Ukrajina polarizovala a silneli ultranacionalistické skupiny ako Pravý sektor a Sloboda. V prvých mesiacoch bojov formovali vojenské jednotky nezávislé od alebo voľne začlenené do štruktúr ukrajinskej armády. Samotný pluk Azov v roku 2015 vyhlasoval , že majú 10 - 20 percent ultrapravicových členov. Neskôr ich ale ukrajinská armáda reorganizovala tak, aby členovia s neonacistickými názormi boli v ešte výraznejšej menšine, pluk Azov má dnes okolo tisíc členov. Pluk Aidar v roku 2015 rozpustili a vybraných členov združili v 24. batalione Ukrajinskej armády. Podľa agentúry Uinan v roku 2016 ukrajinská tajná služba SBU zatkla veliteľa pluku Azov za kolaboráciu s Ruskom.", "Vyskytli sa prípady, kedy dobrovoľné vojenské jednotky zložené z dobrovoľníkov aj z ultrapravicových zoskupení páchali vojnové zločiny. Amnesty International informuje o desiatkach prípadov únosov, mučenia, nezákonných zadržiavaní a zrejme aj popráv. K porušovaniu ľudských práv dochádzalo na obidvoch stranách konfliktu, aj v separatistických republikách Donecku a Luhansku (DĽR a LĽR), ako aj v neskorších rokoch (napríklad správy Human Rights Watch ). Rozsah týchto zločinov je menší než systematické útoky Ruska na civilné ciele v súčasnej vojne proti Ukrajine po februári 2022.", "OSN oficiálne potvrdila 3106 civilných obetí na území Donbasu od 14. apríla 2014 do 31. decembra 2021, z toho 152 detí.", "Pre porovnanie, od 24. februára 2022 do 19. septembra 2022 potvrdila OSN na Ukrajine celkovo 5916 civilných obetí, z toho 379 detí. Toto číslo zahŕňa len potvrdené úmrtia v regiónoch, kde môže OSN pôsobiť, a nezahŕňa nepotvrdené obete v oblastiach Mariupolu, Izjumu a Severodonecku. Počet obetí v Mariupole odhadli zástupcovia OSN na tisíce , primátor mesta Mariupol hovoril v máji 2022 až o 22 tisíc obetiach. Rozboru celkového počtu obetí vrátane strát ozbrojených síl sa ešte v júni 2022 venovala napríklad BBC .", "Vojna na Ukrajine začala v roku 2014 anexiou Krymu . 27. februára 2014 poloostrov obsadili neoznačené vojská, ku ktorým sa Rusko oficiálne prihlásilo o rok neskôr. 16. marca 2014 prebehlo na Kryme referendum, ktoré žiadne medzinárodné organizácie neuznali ako nezávislé, a 18. marca 2014 Ruská federácia Krym anektovala. V marci 2014 vyhlásili separatisti samostatnú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, ktoré sa Ukrajina rozhodla potlačiť silou. Rusko dodávalo separatistom zbrane a veliteľ Doneckej ľudovej republiky republiky (DĽR), Igor Strelkov, má úzke väzby na ruskú rozviedku GRU.", "Vo parlamentných voľbách v roku 2019 sa ukrajinské ultrapravicové strany ako Pravý sektor, Národný korpus (založený bývalým lídrom pluku Azov, ktorý odišiel po jeho začlenení do ukrajinskej armády) a Sloboda a ďalšie spojili, získali však len 2,3 percenta hlasov a nedostali sa do parlamentu. Už v roku 2017 odborníci na extrémizmus konštatovali, že postavenie radikálnej pravice na Ukrajine je slabé , aj v porovnaní s Európou.", "Aj Rusko má problém s neonacistami a bielymi supremacistami v armáde, vrátane veliteľov, ktorí majú osobne blízko k Putinovi. Najčastejšie sa hovorí o žoldnierskej skupine Wagnerovci , ktorej členovia majú tetovania s nacistiskou tématikou.", "Napriek tomu sú obvinenia z fašizmu a nacizmu na Ukrajine kľúčovým motívom ruskej propagandy, ktorým opakovane odôvodňuje inváziu suverénnej susednej krajiny. Ruská propaganda šírila aj dezinformácie o zabíjaní detí na Donbase, ktoré sa nepotvrdili."], "analysis_date": "2022-09-21", "analysis_sources": {"text": ["vojenské jednotky", "vyhlasoval", "reorganizovala", "rozpustili", "veliteľa pluku Azov", "ultrapravicových zoskupení", "Amnesty International", "porušovaniu ľudských práv", "správy", "Human Rights Watch", "potvrdila", "potvrdila", "tisíce", "hovoril", "BBC", "anexiou Krymu", "rozhodla", "zbrane", "úzke väzby", "nedostali", "slabé", "problém s neonacistami", "Wagnerovci", "odôvodňuje", "dezinformácie"], "url": ["https://www.washingtonpost.com/opinions/the-rise-of-warlords-threatens-ukraines-recovery/2014/12/30/a23b2d36-8f7b-11e4-a412-4b735edc7175_story.html", "https://edition.cnn.com/2022/03/29/europe/ukraine-azov-movement-far-right-intl-cmd/index.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/valka-na-ukrajine-rusko-pluk-azov-krajni-pravice-vojenska-jednotka_2204270615_aur", "https://korrespondent.net/ukraine/3485811-aidar-pereformyrovaly-v-otdelnyi-armeiskyi-batalon", "https://echo24.cz/a/if4kh/ukrajinci-zatykali-velitel-praporu-azov-byl-udajne-rusky-agent", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/valka-na-ukrajine-rusko-pluk-azov-krajni-pravice-vojenska-jednotka_2204270615_aur", "https://www.amnesty.org/en/documents/eur50/040/2014/en/", "https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf", "https://www.hrw.org/report/2016/02/11/studying-under-fire/attacks-schools-military-use-schools-during-armed-conflict", "https://www.hrw.org/news/2016/07/21/ukraine-torture-disappearances-east", "https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf", "https://www.ohchr.org/en/news/2022/09/ukraine-civilian-casualty-update-19-september-2022", "https://www.ohchr.org/en/statements-and-speeches/2022/05/ukraine-update-human-rights-council-special-session", "https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3491682-mariupol-death-toll-stands-at-22000-mayors-adviser.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-61987945", "https://www.bbc.com/news/world-europe-31796226", "https://www.bbc.com/news/world-europe-27035196", "https://www.rferl.org/a/ukraine-separatists-weapons-tracing/31545978.html", "https://www.bellingcat.com/news/2022/07/18/donbas-doubles-the-search-for-girkin-and-plotnitskys-cover-identities/", "https://www.pravda.com.ua/rus/articles/2019/07/21/7221526/", "https://hlidacipes.org/radikalni-pravice-banderovci-ukrajine-ultranacionaliste-jsou-tu-dosud-slabsi-nez-ti-evrope-rika-politolog/", "https://theconversation.com/putins-fascists-the-russian-states-long-history-of-cultivating-homegrown-neo-nazis-178535", "https://time.com/6180611/white-power-mercenaries-fighting-the-lost-cause/", "https://svet.sme.sk/c/22860838/ukrajina-vojna-rusko-batalion-azov-pluk.html", "https://www.stopfake.org/en/lies-crucifixion-on-channel-one/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:01.592698+00:00"}
{"id": "vr29546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29546", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "A ten rozmer je tu úplne jasný. Pán Mihál keď preberal ministerstvo, bolo zamestnaných milión 702 tisíc a tak ďalej. Odovzdal, mal milión 694, to znamená pokles 7,5 tisíca zamestnancov. Za našej vlády za tie tri roky je tu nárast o 86 876. To sú nové pracovné miesta.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov Štatistického úradu SR sa minister Richter vo výroku dopustil niekoľkých chýb. V prvom rade nesprávne uviedol počet pracujúcich osôb, ktorý sa dlhodobo pohybuje okolo 2,3 milióna. Taktiež nesprávne tvrdil, že ku koncu pôsobenia bývalého ministra Mihála bol počet pracujúcich nižší, než pri jeho vstupe do funkcie. V skutočnosti sa počet pracujúcich zvýšil o približne 12-tisíc. Napokon Richter uviedol, že počas Ficovej vlády stúpol počet zamestnaných o vyše 86-tisíc. Podľa posledných dostupných údajov sa však jedná o nárast o približne 66-tisíc zamestnaných, nakoľko je však tento údaj starý vyše štyroch mesiacov, nemožno ho považovať za aktuálny. Výrok ako celok však vzhľadom na ostatné pochybenia hodnotíme ako nepravdivý. V tabuľke nižšie môžme vidieť počet aj percentuálny podiel zamestnaných v dobe nástupu J. Mihála a J. Richtera ako aj posledný dostupný stav. Vzhľadom na to, že tieto údaje sú dostupné len pre kvartály daných rokov, uvádzame vždy kvartál najbližší zmene ministra. Počty zamestnaných sú uvedené v tisícoch osôb. Podiel zamestnaných je uvedený voči celkovej populácii SR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov Štatistického úradu SR sa minister Richter vo výroku dopustil niekoľkých chýb. V prvom rade nesprávne uviedol počet pracujúcich osôb, ktorý sa dlhodobo pohybuje okolo 2,3 milióna. Taktiež nesprávne tvrdil, že ku koncu pôsobenia bývalého ministra Mihála bol počet pracujúcich nižší, než pri jeho vstupe do funkcie. V skutočnosti sa počet pracujúcich zvýšil o približne 12-tisíc. Napokon Richter uviedol, že počas Ficovej vlády stúpol počet zamestnaných o vyše 86-tisíc. Podľa posledných dostupných údajov sa však jedná o nárast o približne 66-tisíc zamestnaných, nakoľko je však tento údaj starý vyše štyroch mesiacov, nemožno ho považovať za aktuálny. Výrok ako celok však vzhľadom na ostatné pochybenia hodnotíme ako nepravdivý. V tabuľke nižšie môžme vidieť počet aj percentuálny podiel zamestnaných v dobe nástupu J. Mihála a J. Richtera ako aj posledný dostupný stav. Vzhľadom na to, že tieto údaje sú dostupné len pre kvartály daných rokov, uvádzame vždy kvartál najbližší zmene ministra. Počty zamestnaných sú uvedené v tisícoch osôb. Podiel zamestnaných je uvedený voči celkovej populácii SR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:47.829272+00:00"}
{"id": "49856", "numeric_id": 49856, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49856", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som povedal, že práve aj správanie typu neúcty k prezidentovi a neúcta k hierarchii a štátu je dôvod na zamyslenie. V živote som nespojil túto udalosť (útok študenta na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pozn.), to spojil Denník N.", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko sa k útoku v Spišskej Starej Vsi vyjadril na tlačovej konferencii , ktorú zvolal pri príležitosti návratu z Moskvy.\n\nV rámci úvodu tlačovej konferencie uviedol: „Ako sa môže stať, že mladý chlapec zaútočí na spolužiakov a pedagóga? A možno aj to súvisí s nepodaním ruky študenta. Samozrejme nechcem spájať jablká s hruškami, ale v spoločnosti by sme sa asi mali k nejakej hierarchii a úcte vrátiť, pretože všetci sme zodpovední za výchovu a sme aj vzormi pre mladých ľudí“ (v čase od 0:12 ).\n\nDenník N následne v krátkej správe napísal: „Andrej Danko vyhlásil, že útok v Spišskej Starej Vsi možno súvisí s nepodaním ruky študenta, ale nechce spájať „hrušky s jablkami“. Podobnú formuláciu následne redakcia použila aj v dvoch článkoch .\n\nAndrej Danko tak sám naznačil údajnú súvislosť medzi útokom a gestom študenta voči prezidentovi, redakcia Denníka N len korektne parafrázovala jeho výrok vyslovený na tlačovej konferencii.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko sa k útoku v Spišskej Starej Vsi vyjadril na tlačovej konferencii , ktorú zvolal pri príležitosti návratu z Moskvy.", "V rámci úvodu tlačovej konferencie uviedol: „Ako sa môže stať, že mladý chlapec zaútočí na spolužiakov a pedagóga? A možno aj to súvisí s nepodaním ruky študenta. Samozrejme nechcem spájať jablká s hruškami, ale v spoločnosti by sme sa asi mali k nejakej hierarchii a úcte vrátiť, pretože všetci sme zodpovední za výchovu a sme aj vzormi pre mladých ľudí“ (v čase od 0:12 ).", "Denník N následne v krátkej správe napísal: „Andrej Danko vyhlásil, že útok v Spišskej Starej Vsi možno súvisí s nepodaním ruky študenta, ale nechce spájať „hrušky s jablkami“. Podobnú formuláciu následne redakcia použila aj v dvoch článkoch .", "Andrej Danko tak sám naznačil údajnú súvislosť medzi útokom a gestom študenta voči prezidentovi, redakcia Denníka N len korektne parafrázovala jeho výrok vyslovený na tlačovej konferencii."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "0:12", "dvoch", "článkoch", "parafrázovala"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=4bGIzJDEMNo", "https://youtu.be/4bGIzJDEMNo?t=12", "https://dennikn.sk/4409969/gymnazium-na-grosslingovej-strazila-policia-danko-vyhlasil-ze-vrazdy-v-spisskej-mozno-suvisia-s-gestom-studenta/", "https://dennikn.sk/4410369/po-utoku-ziaka-na-gymnaziu-v-spisskej-starej-vsi-su-dvaja-mrtvi-a-jeden-ziak-je-v-kritickom-stave-utocnika-chytili/", "https://dennikn.sk/minuta/4410439/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:11.692892+00:00"}
{"id": "vr29162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29162", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Listina práva a slobôd 23/91, ktorá je súčasťou ústavy, hovorí o menšine len národnostnej a etnickej. Nie je nikde hovorené, ani v Charte OSN, že homosexualita je základné ľudské právo. Nie je nikde povedané, že homosexualita je menšina.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že ani v jednom zo zmienených dokumentov nie je homosexualita uvedená ako základné ľudské právo alebo menšina. Výrok je možné hodnotiť ako pravdivý.\n\nV Listine základných práv a slobôd , č. 23/91 Z. z. sa explicitne o sexualite nehovorí, „z ákladné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia“ . Ani Charta OSN ( .pdf ) neobsahuje článok o práve na sexuálnu orientáciu, aj keď uvádza, že „každý je oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“ .\n\nV širšom kontexte je potrebné uviesť, že na ochranu sexuálnej orientácie a rodovej identity reagoval Európsky parlament svojím uznesením zo septembra 2011, v ktorom kladie dôraz na zamedzenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Reakciou na uznesenie je dokument Rady EÚ o ochrane práv LGBTI osôb z júna 2013.\n\nProblematikou LGBTI na Slovensku sa zaoberá špeciálny výbor , zriadený pri Ministerstve spravodlivosti SR. Ako sa uvádza v Materiáli na rokovanie Výboru pre práva LGBTI osôb, .(pdf na stiahnutie), Európska únia (EÚ), Rada Európy (RE) a Organizácia Spojených národov (OSN) rozvíjajú a posilňujú štandardy v oblasti nediskriminácie a rovnosti pre LGBTI ľudí: „V júni 2011 Rada pre ľudské práva prijala prvú rezolúciu OSN o sexuálnej orientácii a rodovej identite ( A/HRC/RES/17/19 ) , v ktorej vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad násilím a diskrimináciou jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity. Jej prijatie vydláždilo cestu prvej oficiálnej správe OSN o problematike, ktorú vypracoval Úrad Vysokého komisára pre ľudské práva ( A/HRC/19/41 ). Zistenia v správe boli základom pre panelovú diskusiu Rady OSN pre ľudské práva, ktorá sa konala v marci 2012. Následne OSN vytvorila a spustila globálnu vzdelávaciu kampaň Free & Equal za rovnosť lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí.“ Zdrojovaný dokument Ministerstva spravodlivosti SR sa zaoberá monitorovaním aktuálneho stavu a stanovením priorít a úloh do budúcnosti v oblasti vzdelávania a poskytovania bezpečného prostredia pre mladých LGBTI ľudí. Súčasťou materiálu je i európsky prieskum agentúry FRA ohľadom rovnosti, resp. diskriminácie LGBTI osôb.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že ani v jednom zo zmienených dokumentov nie je homosexualita uvedená ako základné ľudské právo alebo menšina. Výrok je možné hodnotiť ako pravdivý.", "V Listine základných práv a slobôd , č. 23/91 Z. z. sa explicitne o sexualite nehovorí, „z ákladné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia“ . Ani Charta OSN ( .pdf ) neobsahuje článok o práve na sexuálnu orientáciu, aj keď uvádza, že „každý je oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“ .", "V širšom kontexte je potrebné uviesť, že na ochranu sexuálnej orientácie a rodovej identity reagoval Európsky parlament svojím uznesením zo septembra 2011, v ktorom kladie dôraz na zamedzenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Reakciou na uznesenie je dokument Rady EÚ o ochrane práv LGBTI osôb z júna 2013.", "Problematikou LGBTI na Slovensku sa zaoberá špeciálny výbor , zriadený pri Ministerstve spravodlivosti SR. Ako sa uvádza v Materiáli na rokovanie Výboru pre práva LGBTI osôb, .(pdf na stiahnutie), Európska únia (EÚ), Rada Európy (RE) a Organizácia Spojených národov (OSN) rozvíjajú a posilňujú štandardy v oblasti nediskriminácie a rovnosti pre LGBTI ľudí: „V júni 2011 Rada pre ľudské práva prijala prvú rezolúciu OSN o sexuálnej orientácii a rodovej identite ( A/HRC/RES/17/19 ) , v ktorej vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad násilím a diskrimináciou jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity. Jej prijatie vydláždilo cestu prvej oficiálnej správe OSN o problematike, ktorú vypracoval Úrad Vysokého komisára pre ľudské práva ( A/HRC/19/41 ). Zistenia v správe boli základom pre panelovú diskusiu Rady OSN pre ľudské práva, ktorá sa konala v marci 2012. Následne OSN vytvorila a spustila globálnu vzdelávaciu kampaň Free & Equal za rovnosť lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí.“ Zdrojovaný dokument Ministerstva spravodlivosti SR sa zaoberá monitorovaním aktuálneho stavu a stanovením priorít a úloh do budúcnosti v oblasti vzdelávania a poskytovania bezpečného prostredia pre mladých LGBTI ľudí. Súčasťou materiálu je i európsky prieskum agentúry FRA ohľadom rovnosti, resp. diskriminácie LGBTI osôb."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["Listine základných práv a slobôd", ".pdf", "uznesením", "dokument", "výbor", ".(pdf", "A/HRC/RES/17/19", "A/HRC/19/41", "Free & Equal"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-23", "http://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2012/01/UDHRvSVK.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2011-0427+0+DOC+XML+V0//SK", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/137584.pdf", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI%20osob/Uvod.aspx", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Informacie/Vysledky-vyhladavania.aspx?k=východiskový materiál práva lgbti&s=All Sites", "http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/G11/141/94/PDF/G1114194.pdf?OpenElement", "http://www.ohchr.org/Documents/Issues/Discrimination/A.HRC.19.41_English.pdf", "https://www.unfe.org/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:21.514748+00:00"}
{"id": "vr34901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34901", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...Poslanci, moji poslanci na klube sa pýtali prokurátora špeciálnej prokuratúry, pán Hrivnák, môže súčasný generálny prokurátor alebo vôbec generálny prokurátor ovplyvniť túto tému? Odpoveď prokurátora Špeciálnej prokuratúry mala jedno slovo, ale pre mňa pomerne jasné: nemôže. Pani redaktorka, generálny prokurátor na to nemá žiaden vplyv.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "debata poslaneckého klubu SDKÚ bola neverejná a nemáme záznam, ktorý by takúto odpoveď pána Hrivnáka potvrdzoval.", "analysis_paragraphs": ["debata poslaneckého klubu SDKÚ bola neverejná a nemáme záznam, ktorý by takúto odpoveď pána Hrivnáka potvrdzoval."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:43.609308+00:00"}
{"id": "49070", "numeric_id": 49070, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49070", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Na tejto vojne, pretože na tom prerába len Európska únia a občania Slovenskej republiky, znižovanie životnej úrovne.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vojna na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko, je humanitárnou katastrofo a má citeľný dosah aj na európsku ekonomiku. Aj kvôli vojne vzrástli ceny energií, potravín, ale aj ďalších položiek. Vysoká miera inflácie znižuje kúpnu silu domácností a spôsobuje krízu životných nákladov.\n\nV dôsledku vojny došlo taktiež k spomaleniu globálnej ekonomiky. Oproti roku 2022 je jej rast podľa Medzinárodného menového fondu na úrovni 2,9 percenta, avšak stále je to 0,5 percentuálneho bodu menej.\n\nVojna výrazne prispela k zvyšovaniu inflačných tlakov v eurozóne. Inflácie stúpala postupne z 0,3 percenta v roku 2020 na 2,6 percenta v roku 2021 a následne na 8,4 percenta v roku 2022, pričom zvyšovanie cien energií a potravín predstavovali v tomto roku viac ako dve tretiny tejto rekordne vysokej inflácie.\n\nInflácia potravín bola zároveň najväčším problémom obyvateľov v januári 2023, keďže ceny obchodoch vzrástli v porovnaní s minulým rokom o 14,1 percenta. V súčasnosti je podľa štatistík Eurostatu za apríl 2023 očakávaná inflácia niekde na úrovni 7 percent .\n\nVysoká inflácia, z ktorej veľkú časť tvoria energie a potraviny, má aj naďalej výrazný negatívny vplyv na všetky oblasti nášho hospodárstva a na každodenný život ľudí. Týka sa to najmä domácností s nízkymi príjmami, v ktorých potraviny a energia tvoria značnú časť spotreby.\n\nĽudia musia čoraz častejšie vyhľadávať práve akciový tovar a kvôli vysokým cenám si niektoré komodity nemôžu momentálne dovoliť vôbec. Tieto problémy určite sú znakom znižovania životnej úrovne a ako sme v predošlých bodoch zhrnuli, sú priamym dôsledkom vojny na Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vojna na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko, je humanitárnou katastrofo a má citeľný dosah aj na európsku ekonomiku. Aj kvôli vojne vzrástli ceny energií, potravín, ale aj ďalších položiek. Vysoká miera inflácie znižuje kúpnu silu domácností a spôsobuje krízu životných nákladov.", "V dôsledku vojny došlo taktiež k spomaleniu globálnej ekonomiky. Oproti roku 2022 je jej rast podľa Medzinárodného menového fondu na úrovni 2,9 percenta, avšak stále je to 0,5 percentuálneho bodu menej.", "Vojna výrazne prispela k zvyšovaniu inflačných tlakov v eurozóne. Inflácie stúpala postupne z 0,3 percenta v roku 2020 na 2,6 percenta v roku 2021 a následne na 8,4 percenta v roku 2022, pričom zvyšovanie cien energií a potravín predstavovali v tomto roku viac ako dve tretiny tejto rekordne vysokej inflácie.", "Inflácia potravín bola zároveň najväčším problémom obyvateľov v januári 2023, keďže ceny obchodoch vzrástli v porovnaní s minulým rokom o 14,1 percenta. V súčasnosti je podľa štatistík Eurostatu za apríl 2023 očakávaná inflácia niekde na úrovni 7 percent .", "Vysoká inflácia, z ktorej veľkú časť tvoria energie a potraviny, má aj naďalej výrazný negatívny vplyv na všetky oblasti nášho hospodárstva a na každodenný život ľudí. Týka sa to najmä domácností s nízkymi príjmami, v ktorých potraviny a energia tvoria značnú časť spotreby.", "Ľudia musia čoraz častejšie vyhľadávať práve akciový tovar a kvôli vysokým cenám si niektoré komodity nemôžu momentálne dovoliť vôbec. Tieto problémy určite sú znakom znižovania životnej úrovne a ako sme v predošlých bodoch zhrnuli, sú priamym dôsledkom vojny na Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["krízu", "fondu", "stúpala", "14,1", "7 percent", "značnú", "životnej úrovne"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/8IUopbt/vojna-na-ukrajine-vojna-tvrdo-zasiahla-ekonomiky-a-ludi-na-celom-svete/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8IUopbt/vojna-na-ukrajine-vojna-tvrdo-zasiahla-ekonomiky-a-ludi-na-celom-svete/", "https://www.ecb.europa.eu/press/blog/date/2023/html/ecb.blog20230224~3b75362af3.en.html", "https://www.ecb.europa.eu/press/blog/date/2023/html/ecb.blog20230224~3b75362af3.en.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Euro_area_annual_inflation_and_its_main_components,_2023,_April_2022_and_November_2022-April_2023_(estimated).png", "https://www.weforum.org/agenda/2023/03/ukraine-crisis-food-energy-poverty/", "https://www.trend.sk/trend-archiv/inflacia-poskodi-zivotnu-uroven-slovakov-roky-pritom-teraz-su-nej-frustrovani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:43.843825+00:00"}
{"id": "vr26783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26783", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Čo je zaujímavé, neexistuje vzťah medzi úrovňou daňového zaťaženia v krajine a úrovňou daňového úniku. Najnovšie štúdie vyvrátili názor, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým vyšší daňový únik a väčšie vyhýbanie sa plateniu daní.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či existuje vzťah medzi úrovňou daňového zaťaženia v krajine a úrovňou daňového úniku. Overujeme však to, či sa skutočne objavila odborná štúdia, ktorá by potvrdzovala slová Vladimíra Maňku. Z tohto pohľadu hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože k takémuto záveru prišiel britský ekonóm Richard Murphy.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či existuje vzťah medzi úrovňou daňového zaťaženia v krajine a úrovňou daňového úniku. Overujeme však to, či sa skutočne objavila odborná štúdia, ktorá by potvrdzovala slová Vladimíra Maňku. Z tohto pohľadu hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože k takémuto záveru prišiel britský ekonóm Richard Murphy."], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "skrátenej verzii", "Lafferova krivka"], "url": ["http://europeansforfinancialreform.org/en/system/files/3842_en_richard_murphy_eu_tax_gap_en_120229.pdf", "http://www.taxresearch.org.uk/Blog/2012/02/29/the-eu-tax-gap-new-evidence-shows-there-is-e1-trillion-of-lost-revenue-to-target-to-save-our-futures-from-despair/", "http://www.ineko.sk/reformy2003/menu_dane_fakty_lafferova_krivka.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:50.073202+00:00"}
{"id": "vr30260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30260", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Najväčšia skupina v pásmach priemernej mzdy pre ženy je, až 9 % žien je v rozmedzí 350 až 400 eur mesačne. Všetci, muži, ženy, je to len 7 %.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslednej analýzy štruktúry miezd za rok 2010 (strana 55, .pdf) opublikovanej Štatistickým úradom SR v júni 2011, podiel žien v danom mzdovom pásme 350,01 až 400 eur mesačne predstavuje 8,71%. Je to zároveň najväčšia skupina žien spomedzi všetkých mzdových pásiem. Podiel obidvoch pohlaví v danom pásme predstavuje 6,71%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej analýzy štruktúry miezd za rok 2010 (strana 55, .pdf) opublikovanej Štatistickým úradom SR v júni 2011, podiel žien v danom mzdovom pásme 350,01 až 400 eur mesačne predstavuje 8,71%. Je to zároveň najväčšia skupina žien spomedzi všetkých mzdových pásiem. Podiel obidvoch pohlaví v danom pásme predstavuje 6,71%."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["analýzy štruktúry miezd za rok 2010 (strana 55, .pdf)"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/struktura_%20miezd_v_sr_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:43.734141+00:00"}
{"id": "vr36807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36807", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... a znížili sme poplatky (v druhom pilieri, pozn.)", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME (alebo veľmi podobne TASR ): \"Pred niekoľkými týždňami však vláda do druhého piliera zaviedla garancie a znížila poplatky pre DSS. Jednoducho povedané, ľudia by mali od júla na súkromnom dôchodkovom účte aspoň toľko, koľko tam od júla po odrátaní poplatkov pošlú. Poplatok si totiž stiahne Sociálna poisťovňa a aj dôchodková spoločnosť, aj keď od júla o niečo nižší. Namiesto doterajších 0,065 percent z majetku vo fonde, resp. z majetku každého sporiteľa na účte, si DSS bude môcť zobrať len 0,025 percenta z majetku na účte sporiteľa. Z toho poplatku si financuje svoje vlastné náklady.\" Správa je z dňa 1. júna 2009.", "analysis_paragraphs": ["SME (alebo veľmi podobne TASR ): \"Pred niekoľkými týždňami však vláda do druhého piliera zaviedla garancie a znížila poplatky pre DSS. Jednoducho povedané, ľudia by mali od júla na súkromnom dôchodkovom účte aspoň toľko, koľko tam od júla po odrátaní poplatkov pošlú. Poplatok si totiž stiahne Sociálna poisťovňa a aj dôchodková spoločnosť, aj keď od júla o niečo nižší. Namiesto doterajších 0,065 percent z majetku vo fonde, resp. z majetku každého sporiteľa na účte, si DSS bude môcť zobrať len 0,025 percenta z majetku na účte sporiteľa. Z toho poplatku si financuje svoje vlastné náklady.\" Správa je z dňa 1. júna 2009."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SME", "podobne TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4868417/od-jula-bude-v-druhom-pilieri-viac-zaruk.html", "http://dnes.atlas.sk/ekonomika/545755/dss-vyrazne-klesnu-poplatky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:47.712484+00:00"}
{"id": "49944", "numeric_id": 49944, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49944", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Pamätám si ešte ako novinár napríklad na prípad Filipa Rybaniča, ktorý bol so stranou SaS veľmi blízko spojený na to, ako mu prelustrovali kompletne všetky účty.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Migaľ upozorňuje na prípad bývalého poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča, ktorý bol v roku 2016 obvinený z porušenia bankového tajomstva pre neoprávnené nahliadnutie do účtu Roberta Kaliňáka. Migaľ tvrdí, že Kaliňákovi „prelustrovali kompletne všetky účty,” avšak v skutočnosti išlo o jeden účet, ktorý mal minister založený v Tatra banke, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nFilip Rybanič od roku 2013 pracoval v Tatra banke ako servisný poradca. Zhruba po roku prešiel na pozíciu obchodného poradcu a staral sa o klientov s ročným obratom nad 100-tisíc eur. V tomto období sa zoznámil s Jozefom Rajtárom, ktorý sa v roku 2016 stal poslancom Národnej rady za stranu SaS, kde Rybanič začal pôsobiť ako jeho poslanecký asistent.\n\nRybanič uviedol, že v tomto období ho Rajtár informoval o možnom prepojení medzi podnikateľom Ladislavom Bašternákom a vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom v kauze vratiek DPH. Na základe informácií od Rajtára si Rybanič podľa vlastných slov v práci pozrel účty Jána Počiatka, Roberta Kaliňáka, Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka, vďaka čomu mal nájsť prevody z účtu spoločnosti B.A. Haus, ktorej konateľom bol v minulosti Ladislav Bašternák, na účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka.\n\nBašternák začal byť v roku 2016 podozrivý z neoprávneného uplatňovania vratiek DPH. V roku 2018 ho okresný súd Bratislava II. odsúdil za daňový podvod skrz neoprávnené nadobudnutie dvojmiliónovej vratky DPH od štátu, ku ktorej sa priznal . Daňový podvod sa týkal bytového domu Five Star Residence, ktorý v Bratislave postavil Marián Kočner. Bašternákova firma si v tomto komplexe kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur, na základe čoho si od štátu vypýtala vratku DPH v hodnote 2 milióny eur. Trhová cena bytov sa pritom mala pohybovať na úrovni 1,5 milióna eur. Bašternák tvrdil, že 12 miliónov zaplatil v hotovosti. Polícia vedená Robertom Kaliňákom sa prípadom nezaoberala . Kaliňák neskôr priznal , že si v roku 2013 kúpil v Bašternákovej firme B.A. Haus 16-percentný podiel, no obchod považoval za legitímny. Poslanec SaS Jozef Rajtár v roku 2016 podal trestné oznámenie pre možné daňové podvody súvisiace s bytovým komplexom Bonaparte , v ktorom tiež vystupoval podnikateľ Bašternák.\n\nRybaniča po uverejnení informácií z účtov v Tatra banke v práci zadržala Národná kriminálna agentúra. Po zadržaní ho polícia mala vypočúvať od 22:00 do 01:45. Senát tento postup označil za neakceptovateľný. Okrem toho s ním mali jednať ako s obvineným už v čase, kedy v kauze ešte figuroval ako svedok. Napokon bol obvinený z ohrozenia bankového tajomstva, pričom opozícia kritizovala rýchlosť konania polície v porovnaní s inými prípadmi.\n\nV roku 2018 vyslovil Okresný súd Bratislava V prvý verdikt, v ktorom Rybaničovi uložil trest odňatia slobody na tri roky a podmienečným odkladom na päť rokov. Rybanič sa odvolal a pred Bratislavským krajským súdom (KS BA) v júni 2019 získal miernejší trest skrátením odkladu na jeden rok.\n\nV januári 2020 bol tento rozsudok zrušený Najvyšším súdom SR (NS SR). Hoci bol následný rozsudok KS BA identický s tým predošlým, Rybanič uspel v podaní odvolania, kedže bola od prvotného verdiktu v roku 2018 pozmenená skutková veta.\n\nNS SR tento rozsudok v marci 2022 opäť zrušil a vrátil na prerokovanie. Bratislavský okresný súd V napokon Rybaniča v novembri toho istého roku oslobodil spod obžaloby, samosudkyňa Iveta Willantová však upozornila, že k oslobodeniu došlo , „lebo bol nesprávne vymedzený skutok prokurátorom v obžalobe.“ Išlo teda o procesné pochybenie, ktorú už nebolo možné napraviť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v januári 2023.\n\nVyjadrenie poslaneckého asistenta Samuela Migaľa z 21. 3. 2025 pre Demagog.sk:\n\n„Poslanec Migaľ predpokladal, že minister Kaliňák v danom čase disponoval iba jedným účtom. Zároveň považujeme za preukázané, že zverejnením finančných operácií ministra Kaliňáka boli odhalené finančné operácie nad rámec zákonom stanoveného rozsahu.”", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Migaľ upozorňuje na prípad bývalého poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča, ktorý bol v roku 2016 obvinený z porušenia bankového tajomstva pre neoprávnené nahliadnutie do účtu Roberta Kaliňáka. Migaľ tvrdí, že Kaliňákovi „prelustrovali kompletne všetky účty,” avšak v skutočnosti išlo o jeden účet, ktorý mal minister založený v Tatra banke, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Filip Rybanič od roku 2013 pracoval v Tatra banke ako servisný poradca. Zhruba po roku prešiel na pozíciu obchodného poradcu a staral sa o klientov s ročným obratom nad 100-tisíc eur. V tomto období sa zoznámil s Jozefom Rajtárom, ktorý sa v roku 2016 stal poslancom Národnej rady za stranu SaS, kde Rybanič začal pôsobiť ako jeho poslanecký asistent.", "Rybanič uviedol, že v tomto období ho Rajtár informoval o možnom prepojení medzi podnikateľom Ladislavom Bašternákom a vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom v kauze vratiek DPH. Na základe informácií od Rajtára si Rybanič podľa vlastných slov v práci pozrel účty Jána Počiatka, Roberta Kaliňáka, Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka, vďaka čomu mal nájsť prevody z účtu spoločnosti B.A. Haus, ktorej konateľom bol v minulosti Ladislav Bašternák, na účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka.", "Bašternák začal byť v roku 2016 podozrivý z neoprávneného uplatňovania vratiek DPH. V roku 2018 ho okresný súd Bratislava II. odsúdil za daňový podvod skrz neoprávnené nadobudnutie dvojmiliónovej vratky DPH od štátu, ku ktorej sa priznal . Daňový podvod sa týkal bytového domu Five Star Residence, ktorý v Bratislave postavil Marián Kočner. Bašternákova firma si v tomto komplexe kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur, na základe čoho si od štátu vypýtala vratku DPH v hodnote 2 milióny eur. Trhová cena bytov sa pritom mala pohybovať na úrovni 1,5 milióna eur. Bašternák tvrdil, že 12 miliónov zaplatil v hotovosti. Polícia vedená Robertom Kaliňákom sa prípadom nezaoberala . Kaliňák neskôr priznal , že si v roku 2013 kúpil v Bašternákovej firme B.A. Haus 16-percentný podiel, no obchod považoval za legitímny. Poslanec SaS Jozef Rajtár v roku 2016 podal trestné oznámenie pre možné daňové podvody súvisiace s bytovým komplexom Bonaparte , v ktorom tiež vystupoval podnikateľ Bašternák.", "Rybaniča po uverejnení informácií z účtov v Tatra banke v práci zadržala Národná kriminálna agentúra. Po zadržaní ho polícia mala vypočúvať od 22:00 do 01:45. Senát tento postup označil za neakceptovateľný. Okrem toho s ním mali jednať ako s obvineným už v čase, kedy v kauze ešte figuroval ako svedok. Napokon bol obvinený z ohrozenia bankového tajomstva, pričom opozícia kritizovala rýchlosť konania polície v porovnaní s inými prípadmi.", "V roku 2018 vyslovil Okresný súd Bratislava V prvý verdikt, v ktorom Rybaničovi uložil trest odňatia slobody na tri roky a podmienečným odkladom na päť rokov. Rybanič sa odvolal a pred Bratislavským krajským súdom (KS BA) v júni 2019 získal miernejší trest skrátením odkladu na jeden rok.", "V januári 2020 bol tento rozsudok zrušený Najvyšším súdom SR (NS SR). Hoci bol následný rozsudok KS BA identický s tým predošlým, Rybanič uspel v podaní odvolania, kedže bola od prvotného verdiktu v roku 2018 pozmenená skutková veta.", "NS SR tento rozsudok v marci 2022 opäť zrušil a vrátil na prerokovanie. Bratislavský okresný súd V napokon Rybaniča v novembri toho istého roku oslobodil spod obžaloby, samosudkyňa Iveta Willantová však upozornila, že k oslobodeniu došlo , „lebo bol nesprávne vymedzený skutok prokurátorom v obžalobe.“ Išlo teda o procesné pochybenie, ktorú už nebolo možné napraviť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v januári 2023.", "Vyjadrenie poslaneckého asistenta Samuela Migaľa z 21. 3. 2025 pre Demagog.sk:", "„Poslanec Migaľ predpokladal, že minister Kaliňák v danom čase disponoval iba jedným účtom. Zároveň považujeme za preukázané, že zverejnením finančných operácií ministra Kaliňáka boli odhalené finančné operácie nad rámec zákonom stanoveného rozsahu.”"], "analysis_date": "2025-03-21", "analysis_sources": {"text": ["pracoval", "prešiel", "začal", "informoval", "pozrel", "prevody", "začal", "odsúdil", "priznal", "týkal", "kúpila", "vypýtala", "pohybovať", "zaplatil", "nezaoberala", "priznal", "kúpil", "SaS", "podal", "Bonaparte", "vystupoval", "zadržala", "vypočúvať", "označil", "jednať", "obvinený", "kritizovala", "uložil", "získal", "zrušený", "identický", "oslobodil", "došlo", "nadobudlo"], "url": ["https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://dennikn.sk/484188/rajtarovho-asistenta-sas-zatkli-mal-pozriet-ucty-kalinaka-pociatka-prevody-ukazuju-basternaka/#:~:text=Denn%C3%ADk%20N%20z%C3%A1rove%C5%88,podnikate%C4%BE%20Ladislav%20Ba%C5%A1tern%C3%A1k.", "https://dennikn.sk/1285857/basternak-prisiel-na-sud-a-hned-sa-priznal-som-vinny/", "https://dennikn.sk/1285857/basternak-prisiel-na-sud-a-hned-sa-priznal-som-vinny/", "https://www.trend.sk/spravy/som-vinny-priznal-basternak-pripade-vratky-dph-dostal-5-rokov-nepodmienecne", "https://dennikn.sk/1285857/basternak-prisiel-na-sud-a-hned-sa-priznal-som-vinny/", "https://domov.sme.sk/t/2408/kauza-kalinak-a-basternak", "https://domov.sme.sk/t/2408/kauza-kalinak-a-basternak", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=V%C2%A0Tatra%20banke%20za%C4%8D%C3%ADnal%20v%C2%A0roku%202013%20ako%20servisn%C3%BD%20poradca%20a%C2%A0u%C5%BE%20pribli%C5%BEne%20o%C2%A0rok%20sa%20stal%20obchodn%C3%BDm%C2%A0poradcom", "https://www.trend.sk/spravy/podnikatel-blizky-smeru-spekuloval-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela", "https://www.noviny.sk/slovensko/162786-kaliinak-prehovoril-moj-obchodny-vztah-s-basternakom-bol-legitimny", "https://www.noviny.sk/slovensko/162786-kaliinak-prehovoril-moj-obchodny-vztah-s-basternakom-bol-legitimny", "https://domov.sme.sk/c/20520329/sas-ziada-preskumat-postup-prokuratury-pri-preukazovani-majetku-basternaka.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20489833/rok-basternaka-ako-kauza-zmenila-slovensko.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html", "https://dennikn.sk/484188/rajtarovho-asistenta-sas-zatkli-mal-pozriet-ucty-kalinaka-pociatka-prevody-ukazuju-basternaka/#:~:text=N%C3%A1rodn%C3%A1%20krimin%C3%A1lna%20agent%C3%BAra,a%C2%A0J%C3%A1na%20Po%C4%8Diatka.", "https://www.aktuality.sk/clanok/703702/rybanic-je-vinny-rozhodol-sud-zrusil-povodny-rozsudok-a-zmenil-trest/#:~:text=.%20Raz%20poobede%20ako%20svedka%2C%20potom%20v%20noci%20od%2022.%20hodiny%20do%2001%3A45%20hod..", "https://www.aktuality.sk/clanok/703702/rybanic-je-vinny-rozhodol-sud-zrusil-povodny-rozsudok-a-zmenil-trest/#:~:text=Sen%C3%A1t%20v%C5%A1ak%20tvrdo%20kritizoval%20postup%20pol%C3%ADcie%20pri%20v%C3%BDsluchu%20Filipa%20Rybani%C4%8Da.%20Prv%C3%BD%20v%C3%BDsluch%2C%20kedy%20si%20ho%20pol%C3%ADcia%20predvolala%20ako%20svedka%2C%20ozna%C4%8Dil%20za%20%E2%80%9Eneakceptovate%C4%BEn%C3%BD%E2%80%9C.", "https://sita.sk/rybanica-v-kauze-nazerania-do-uctu-kalinaka-oslobodili-skutok-nie-je-trestnym-cinom/#:~:text=Pod%C4%BEa%20od%C3%B4vodnenia%20verdiktu%20v%20odvolacom%20konan%C3%AD%20toti%C5%BE%20policajti%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20mal%20v%20pr%C3%ADpade%20e%C5%A1te%20poz%C3%ADciu%20svedka%2C%20jednali%20s%20Filipom%20Rybani%C4%8Dom%20ako%20s%20obvinen%C3%BDm.", "https://e.dennikn.sk/484517/rybanic-vo-vypovedi-basternakove-vratky-ma-sokovali-pozrel-kalinaka-pociatka-kocnera/#:~:text=Trestn%C3%A9%20ozn%C3%A1menie%20na%20svojho%20zamestnanca%20u%C5%BE%20podala%20Tatra%20banka%C2%A0a%20pol%C3%ADcia%20Rybani%C4%8Da%20obvinila%20z%C2%A0ohrozenia%20bankov%C3%A9ho%20tajomstva", "https://sita.sk/rybanica-v-kauze-nazerania-do-uctu-kalinaka-oslobodili-skutok-nie-je-trestnym-cinom/#:~:text=Po%20jeho%20obvinen%C3%AD%20v%20roku%202016%20vtedaj%C5%A1ia%20opoz%C3%ADcia%20kritizovala%2C%20%C5%BEe%20v%20tomto%20pr%C3%ADpade%20pol%C3%ADcia%20konala%20ve%C4%BEmi%20r%C3%BDchlo%2C%20na%20rozdiel%20od%20in%C3%BDch%20pr%C3%ADpadov%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20s%C3%BA%20podozriv%C3%AD%20predstavitelia%20vl%C3%A1dnej%20moci.", "https://sita.sk/rybanica-v-kauze-nazerania-do-uctu-kalinaka-oslobodili-skutok-nie-je-trestnym-cinom/#:~:text=Okresn%C3%BD%20s%C3%BAd%20Bratislava%20V%20Rybani%C4%8Da%20v%20tomto%20pr%C3%ADpade%20v%20roku%202018%20uznal%20za%20vinn%C3%A9ho%20a%20ulo%C5%BEil%20mu%20trest%20tri%20roky%20v%C3%A4zenia%20s%20podmiene%C4%8Dn%C3%BDm%20odkladom%20na%20p%C3%A4%C5%A5%20rokov", "https://sita.sk/rybanica-v-kauze-nazerania-do-uctu-kalinaka-oslobodili-skutok-nie-je-trestnym-cinom/#:~:text=Krajsk%C3%BD%20s%C3%BAd%20to%20v%20r%C3%A1mci%20verdiktu%20z%20j%C3%BAna%202019%20pova%C5%BEoval%20za%20prive%C4%BEmi%20pr%C3%ADsne%2C%20preto%20dobu%20odkladu%20skr%C3%A1til%20na%20jeden%20rok.", "https://sita.sk/rybanica-v-kauze-nazerania-do-uctu-kalinaka-oslobodili-skutok-nie-je-trestnym-cinom/#:~:text=P%C3%B4vodn%C3%BD%20verdikt%20KS%20BA%20z%20roku%202019%20zru%C5%A1il%20po%20dovolan%C3%AD%20ob%C5%BEalovan%C3%A9ho%20v%20janu%C3%A1ri%202020%20Najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20s%C3%BAd%20SR%20(NS%20SR).", "https://sita.sk/rybanica-v-kauze-nazerania-do-uctu-kalinaka-oslobodili-skutok-nie-je-trestnym-cinom/#:~:text=Verdikt%20krajsk%C3%A9ho%20s%C3%BAdu%20z%20roku%202020%20bol%20identick%C3%BD%20s%20t%C3%BDm%2C%20ktor%C3%BD%20bol%20v%20pr%C3%ADpade%20Rybani%C4%8Da%20vyrieknut%C3%BD%20v%20roku%202019.%20D%C3%B4vod%2C%20pre%20ktor%C3%BD%20ods%C3%BAden%C3%BD%20uspel%20s%20dovolan%C3%ADm%20na%20NS%20SR%20bol%20ten%2C%20%C5%BEe%20krajsk%C3%BD%20s%C3%BAd%20oproti%20odsudzuj%C3%BAcemu%20verdiktu%20Okresn%C3%A9ho%20s%C3%BAdu%20Bratislava%20V%20z%20roku%202018%20pozmenil%20skutkov%C3%BA%20vetu.", "https://domov.sme.sk/c/23082100/bratislavsky-okresny-sud-oslobodil-filipa-rybanica-spod-obzaloby.html#:~:text=oslobodil%20Okresn%C3%BD%20s%C3%BAd%20Bratislava%20V%20spod%20ob%C5%BEaloby", "https://domov.sme.sk/c/23082100/bratislavsky-okresny-sud-oslobodil-filipa-rybanica-spod-obzaloby.html#:~:text=%22K%20oslobodeniu%20ob%C5%BEalovan%C3%A9mu%20pri%C5%A1lo%20nie%20preto%2C%20%C4%8Do%20mal%20spravi%C5%A5.%20Ale%20preto%2C%20lebo%20bol%20nespr%C3%A1vne%20vymedzen%C3%BD%20skutok%20prokur%C3%A1torom%20v%20ob%C5%BEalobe%2C%22%20pribl%C3%AD%C5%BEila%20samosudky%C5%88a.%20Oslobodenie%20bolo%20preto%20zalo%C5%BEen%C3%A9%20na%20procesn%C3%BDch%20d%C3%B4vodoch.%20%22Ide%20o%20chybu%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20v%20tomto%20%C5%A1t%C3%A1diu%20konania%20ned%C3%A1%20napravi%C5%A5%2C%22%20dodala.", "https://dennikn.sk/minuta/3190548/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:10.302028+00:00"}
{"id": "vr31206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31206", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak v prípade toho, keď si pozvala na Pentu svojho rodinného domu pani Radičová, to nikto nevylučoval.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že I. Radičová sa stretla vo svojom rodinnom dome s s viacerými ľuďmi z Penty. I. Radičová potvrdila viaceré stretnutia o oboma predstaviteľmi Penty, J. Špirkom v roku 2007 ako aj stretnutia s J. Haščákom v roku 2009. Schôdzky potvrdila aj spoločnosť Penta.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že I. Radičová sa stretla vo svojom rodinnom dome s s viacerými ľuďmi z Penty. I. Radičová potvrdila viaceré stretnutia o oboma predstaviteľmi Penty, J. Špirkom v roku 2007 ako aj stretnutia s J. Haščákom v roku 2009. Schôdzky potvrdila aj spoločnosť Penta."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["stretla", "potvrdila", "potvrdila", "pozvala"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/premierka-radicova-poprela-ze-sa-st/456906-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6247983/fico-radicova-zrejme-chcela-od-hascaka-peniaze-na-kampan.html", "http://spravy.pravda.sk/navstevoval-hascak-radicovu-penta-to-potvrdila-f5t-/sk_domace.asp?c=A120201_184838_sk_domace_p58", "http://spravy.pravda.sk/dzurinda-sa-stretol-s-hascakom-z-penty-u-radicovej-vraj-ho-pozvala-100-/sk_domace.asp?c=A120205_160448_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:07.424030+00:00"}
{"id": "vr35933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35933", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A všetkých 27 členských štátov Európske únie, pán redaktor, ešte raz, všetkých 27 členských štátov Európskej únie a všetkých 16 krajín eurozóny súhlasilo s postupom, ktorý bol schválený na základe ktorého bol vytvorený tento záchranný balík vo výške 720 miliard eur.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Stabilizačný mechanizmus\" bol schválený všetkými krajinami (napríklad za Slovensko to bol (.pdf) štátny tajomník Kažimír).", "analysis_paragraphs": ["\"Stabilizačný mechanizmus\" bol schválený všetkými krajinami (napríklad za Slovensko to bol (.pdf) štátny tajomník Kažimír)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["bol"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/114324.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:18.814267+00:00"}
{"id": "vr26833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26833", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Dlhodobo presadzujeme model takzvanej nezávislej inšpekcie bezpečnostných zborov.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Fedor skutočne v minulosti niekoľko krát navrhoval vytvorenej podobnej nezávislej inšpekcie bezpečnostných zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Martin Fedor skutočne v minulosti niekoľko krát navrhoval vytvorenej podobnej nezávislej inšpekcie bezpečnostných zdrojov."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "ginn.pro", "blogu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/273777-policajti-taja-kde-pracuju-vyhybaju-sa-tak-trestom/", "http://www.ginn.pro/news/uniky-odposluchov-sa-bagatelizuju", "http://moje.hnonline.sk/node/14126"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:39.114410+00:00"}
{"id": "vr14841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14841", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Napríklad v ústavnoprávnom výbore (...)tam je 7:6 (pomer koaličných a opozičných poslancov, pozn.)...", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. V súčasnosti má Ústavnoprávny výbor 13 členov, z toho 7 vládnych a 6 opozičných.\n\nČlenmi Ústavnoprávneho výboru z vládnych strán momentálne sú: Róbert Madej (SMER-SD); Jozef Ježík (SMER-SD); Martin Nemky (SMER-SD); Jana Laššáková (SMER-SD); Nachtmannová Oľga (SMER-SD); Tibor Bernaťák (SNS); Peter Kresák (MOST-HÍD).\n\nZa opozíciu sú vo výbore: Alojz Baránik (SaS); Katarína Macháčková (nezaradená); Ondrej Dostál (SaS); Daniel Lipšic (OĽaNO); Jozef Lukáč (OĽaNO); Rastislav Schlosár (ĽSNS).\n\nKatarína Macháčková pôvodne kandidovala za stranu Sieť, no po odchode zo strany kvôli vstupu do koalície so stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD zo strany odišla. Preto sa počíta medzi opozičných poslancov vo výbore.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. V súčasnosti má Ústavnoprávny výbor 13 členov, z toho 7 vládnych a 6 opozičných.", "Členmi Ústavnoprávneho výboru z vládnych strán momentálne sú: Róbert Madej (SMER-SD); Jozef Ježík (SMER-SD); Martin Nemky (SMER-SD); Jana Laššáková (SMER-SD); Nachtmannová Oľga (SMER-SD); Tibor Bernaťák (SNS); Peter Kresák (MOST-HÍD).", "Za opozíciu sú vo výbore: Alojz Baránik (SaS); Katarína Macháčková (nezaradená); Ondrej Dostál (SaS); Daniel Lipšic (OĽaNO); Jozef Lukáč (OĽaNO); Rastislav Schlosár (ĽSNS).", "Katarína Macháčková pôvodne kandidovala za stranu Sieť, no po odchode zo strany kvôli vstupu do koalície so stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD zo strany odišla. Preto sa počíta medzi opozičných poslancov vo výbore."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Ústavnoprávny výbor"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=136"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:15.703972+00:00"}
{"id": "vr16935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16935", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zoberte si aj Banskú Bystricu, zo 49 máte 22 nezávislých (poslancov, pozn.). Ale o veľa horšie je to v Bratislave, v Bratislave máte z 50 dvadsať päť nezávislých (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa do krajského zastupiteľstva skutočne prekrúžkovalo 22 nezávislých kandidátov, z celkového počtu 49 poslancov. Správne čísla uvádza Bugár aj v pokračovaní svojho výroku, a to že z 50 poslancov v Bratislavskom samosprávnom kraji je 25 nezávislých kandidátov. Na základe oficiálnych výsledkov volieb spracovaných Štatistickým úradom SR hodnotíme výrok ako pravdivý. Vyšší počet nezávislých kandidátov, ktorí sa dostali do zastupiteľstva krajov, bol badateľný už v minulých voľbách. V roku 2013 sa v Banskobystrickom samosprávnom kraji prekrúžkovalo celkovo 13 nezávislých poslancov z celkového počtu 49. V tohtoročných voľbách dostalo dôveru až 22 nezávislých kandidátov. V Bratislavskom kraji je nárast nezávislých ešte zreteľnejší. V roku 2013 bolo nezávislých poslancov len 6, čo predstavovalo celkovo 13,63 %. Tento rok sa však situácia radikálne zmenila, a z pôvodných 13,63 % nastal nárast na súčasných 50 %, takže 25 z 50 poslancov v krajskom zastupiteľstve Bratislavského kraja je skutočne nezávislých. Demagog.SK nebude hodnotiť, či je vhodné a správne označovať prítomnosť nezávislých poslancov v krajských zastupiteľstvách za nežiaduce (\"horšie\").", "analysis_paragraphs": ["V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa do krajského zastupiteľstva skutočne prekrúžkovalo 22 nezávislých kandidátov, z celkového počtu 49 poslancov. Správne čísla uvádza Bugár aj v pokračovaní svojho výroku, a to že z 50 poslancov v Bratislavskom samosprávnom kraji je 25 nezávislých kandidátov. Na základe oficiálnych výsledkov volieb spracovaných Štatistickým úradom SR hodnotíme výrok ako pravdivý. Vyšší počet nezávislých kandidátov, ktorí sa dostali do zastupiteľstva krajov, bol badateľný už v minulých voľbách. V roku 2013 sa v Banskobystrickom samosprávnom kraji prekrúžkovalo celkovo 13 nezávislých poslancov z celkového počtu 49. V tohtoročných voľbách dostalo dôveru až 22 nezávislých kandidátov. V Bratislavskom kraji je nárast nezávislých ešte zreteľnejší. V roku 2013 bolo nezávislých poslancov len 6, čo predstavovalo celkovo 13,63 %. Tento rok sa však situácia radikálne zmenila, a z pôvodných 13,63 % nastal nárast na súčasných 50 %, takže 25 z 50 poslancov v krajskom zastupiteľstve Bratislavského kraja je skutočne nezávislých. Demagog.SK nebude hodnotiť, či je vhodné a správne označovať prítomnosť nezávislých poslancov v krajských zastupiteľstvách za nežiaduce (\"horšie\")."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["22", "25", "výsledkov"], "url": ["http://www.volbysr.sk/sk/data03.html", "http://www.volbysr.sk/sk/data03.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/hY9LD4IwEIR_Cweu7BJAqrdqDI8QI0Qj9mLAIKAIpK3w923Um6-57c43mx1gkAJrs6EuM1l3bdaoec8mh9gNyHxuUiSrZInBhq69JLRNtB3Y_QOYsvGLKKo8eyALj_q2GyGSyHMwoP42mcaWhdR6AT9uhMDKpsuf79I2t0gJjBenghfcuHG1rqTsZzrqOI6jIaRqJ2R9FIa46PgpVHVCQvoGQ39N8ew0Q0Q17Q4ejO71/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:54.380407+00:00"}
{"id": "vr35255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35255", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Toto je v prvom rade pozícia Kresťanskodemokratického hnutia, keď pristúpilo a súhlasilo s novelou zákona bez ohľadu na to, aké je  stanovisko Benátskej konferencie, ktorá povedala, že aj táto novela, ktorá tu je, tak nie je dostatočná na to, aby vystihovala charakter a štandard, ktorý sa dnes používa v rámci EÚ.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Toto správa Benátskej komisie nekonštatuje. V záverečnej časti konštatuje, že: \"Ochrana a propagácia štátneho jazyka je legitímnou záležitosťou, ktorá je spoločná viacerým európskym krajinám“ (ods. 132). \"Ochrana a propagácia štátneho jazyka musí byť vyvážená tak, aby ochraňovala jazykové práva osôb, ktoré prináležia k národnostným menšínám“ (ods. 134). V odstavci 135 potom správa konštatuje, že SR svojím zákonom: \"nasleduje legitímne ciele spomenuté vyššie“ (ods. 132-134). Benátska komisia potom vymenúva nedostatky, ktoré by mali byť napravené avšak nikde vyslovene nehovorí, že je to neštandardné alebo nedostatočné v kontexte EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Toto správa Benátskej komisie nekonštatuje. V záverečnej časti konštatuje, že: \"Ochrana a propagácia štátneho jazyka je legitímnou záležitosťou, ktorá je spoločná viacerým európskym krajinám“ (ods. 132). \"Ochrana a propagácia štátneho jazyka musí byť vyvážená tak, aby ochraňovala jazykové práva osôb, ktoré prináležia k národnostným menšínám“ (ods. 134). V odstavci 135 potom správa konštatuje, že SR svojím zákonom: \"nasleduje legitímne ciele spomenuté vyššie“ (ods. 132-134). Benátska komisia potom vymenúva nedostatky, ktoré by mali byť napravené avšak nikde vyslovene nehovorí, že je to neštandardné alebo nedostatočné v kontexte EÚ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:39.198176+00:00"}
{"id": "vr15315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15315", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...ako napríklad, že všetky peniaze, ktoré Briti dávajú do Európskej únie, sa ušetria a pôjdu do zdravotníctva, to je absolútna hlúposť a lož...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sľuby odporcov európskej integrácie proti prisťahovalcom, voľnému pohybu osôb a nákladom na britské členstvo v EÚ odporcovia zapreli alebo vyvrátili , konkrétne sa jednalo o prehnane optimistické predpovede ohľadom zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sľuby odporcov európskej integrácie proti prisťahovalcom, voľnému pohybu osôb a nákladom na britské členstvo v EÚ odporcovia zapreli alebo vyvrátili , konkrétne sa jednalo o prehnane optimistické predpovede ohľadom zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["zapreli alebo vyvrátili", "Tábor odporcov EÚ", "Mirror", "The Guardian"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/497353/", "http://hnonline.sk/svet/686277-opustenie-unie-je-len-jednou-z-moznosti-stupenci-brexitu-ustupuju-od-svojich-argumentov", "http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/eu-referendum-leave-remain-arguments-8174540", "https://www.theguardian.com/environment/2016/jun/28/british-fishermen-warned-brexit-will-not-mean-greater-catches"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:36.231189+00:00"}
{"id": "vr29696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29696", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Momentálne je stav taký aký je, že si to (Pro-Hokej, pozn.) riadi vlastne 10 akcionárov, každý klub má jedného akcionára, majú jedného riaditeľa, predstavenstvo a riadi si športovo-technicky a čiastočne marketingovo túto súťaž, pretože majú aj spoločných marketingových partnerov,...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Akcionármi Pro-Hokeja naozaj sú extraligové kluby . Počet akcií je 10 , takže každý klub vlastní jednu. Marketingoví partneri Pro-Hokej a.s. sú partnermi pre celú Tipsport Extraligu a teda aj pre všetky hokejové kluby v nej. Na čele Pro-Hokeja stojí predseda predstavenstva Juraj Koval (zastupuje Banskú Bystricu) a existuje aj post výkonného riaditeľa, ktorý je momentálne obsadený Vladimírom Paštinským, ktorý však končí 31. augusta. Výrok Igora Nemečka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Akcionármi Pro-Hokeja naozaj sú extraligové kluby . Počet akcií je 10 , takže každý klub vlastní jednu. Marketingoví partneri Pro-Hokej a.s. sú partnermi pre celú Tipsport Extraligu a teda aj pre všetky hokejové kluby v nej. Na čele Pro-Hokeja stojí predseda predstavenstva Juraj Koval (zastupuje Banskú Bystricu) a existuje aj post výkonného riaditeľa, ktorý je momentálne obsadený Vladimírom Paštinským, ktorý však končí 31. augusta. Výrok Igora Nemečka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["extraligové kluby", "10", "partneri", "Juraj Koval", "sú", "volia", "Slovan Bratislava", "zotrvanie"], "url": ["http://sport.sme.sk/c/7852367/koval-je-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=27869&SID=2&P=1", "http://www.tipsportextraliga.sk/uvod/partneri.html", "http://sport.sme.sk/c/7852367/koval-je-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom.html", "http://", "http://www.hokejportal.net/?q=clanok/bakos-zostal-predsedom-predstavenstva-pro-hokej/54615", "http://sport.sme.sk/c/7852367/koval-je-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom.html", "http://hn.hnonline.sk/sport-121/slovan-zohnal-peniaze-a-bude-hrat-v-khl-805852"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:56.218510+00:00"}
{"id": "vr28075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28075", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Z tohto jedného konkrétneho opatrenia zatiaľ máme v programových cieľoch garancie prahovej hodnoty, dôstojnej prahovej hodnoty dôchodku, som rád, že Smer ako vládna strana sa týmto nechal inšpirovať a napriek oponentúre, ktorú voči tejto téze a myšlienke v parlamente vyslovil, pretože my už sme do parlamentu s takýmto návrhom prišli, práve kvôli nesúhlasu vládnej strany tento návrh neprešiel.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strana Sieť má v stanovách, ktoré nám poslal tím Siete, ako jeden z 10 hlavných cieľov aj garanciu minimálneho dôchodku. Taktiež je pravdou, že člen Siete (Beblavý) predložil návrh zákona s úmyslom zakotviť minimálny dôchodok, a tiež že tento nebol schválený (aj hlasovaním poslancov Smeru). Strana Smer-SD po sneme v sobotu 28. júna 2014 navrhuje taktiež garantovať minimálnu výšku dôchodku. Vzhľadom na to, že Smer-SD prichádza s takýmto návrhom až po Sieti, politická skratka \"Smer sa nechal inšpirovať\" je prijateľná, hoci vládny návrh bude v technike nebude totožný s návrhom Beblavého. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Koncom apríla 2014 predložil Miroslav Beblavý, člen politickej strany Sieť, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sa uvádza: \" Cieľom návrhu zákona je zavedenie inštitútu minimálneho dôchodkového príjmu (ďalej len „minimálny dôchodok“) prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento cieľ sa opiera najmä o čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá okrem iného aj na princípe sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, ako aj čl. 39 Ústavy SR, kde je zastrešené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a právo na pomoc v hmotnej núdzi.\" Navrhovaná mesačná výška dôchodku v návrhu je 300 eur pre jednotlivca, 500 eur pre dvojicu v prípade obdobia dôchodkového poistenia aspoň 40 rokov. Prvé čítanie o návrhu zákona sa konalo 12. júna 2014. V rozprave vystúpili prevažne opozičné/í poslankyne a poslanci, za vládnu stranu prispela faktickou poznámkou iba Viera Tomanová , podľa ktorej išlo o \"nesystémové riešenie\" , pretože zmeny by mali byť podľa nej obsiahnuté \"v zákone o sociálnom poistení, malo by zohľadňovať teda dĺžku sociálneho poistenia, ktorá je nakoniec upravená v tomto systéme, ale ak má kratšiu dobu a podobne.\" Miroslav Beblavý v reakcii poukázal na skutočnosť, podľa ktorej: \"Na to čo je v zákone o sociálnom poistení sa skladajú ľudia, teda v jednom prípade, ktorí platia tie odvody respektíve ak z toho vzniká prerozdelením dôchodcu skladajú sa na to ostatní dôchodcovia. To znamená, z tohto pohľadu akékoľvek redistribučné kroky vo dôchodkovom vzorci sú redistribúcia medzi jednotlivými skupinami dôchodcov. A ak je niečo v zákone o hmotnej núdzi ak je takýto minimálny dôchodkový príjem ako my navrhujeme, skladajú sa na to všetci daňovníci, všetkými daňovými príjmami. Skladajú sa na to aj fyzické osoby, aj právnické osoby, ktoré platia daň z príjmu aj každý iný dokonca aj cudzinec, ktorý na Slovensku niečo nakúpi a zaplatí DPH sa na to skladá.\" Ako vidíme už z tejto rozpravy, predstavy vládnej strany a strany Sieť sa líšia v prístupe k danému problému. V hlasovaní o posunutí návrhu do druhého čítania sa drvivá väčšina poslankýň a poslancov Smeru-SD zdržala, iba Tomanová bola proti. Opoziční zákonodarcovia hlasovali buď za alebo neboli prítomní (Richard Vašečka a Ivan Mikloš sa zdržali). Návrh tak neprešiel a v rokovaní o ňom sa nepokračovalo. Na pracovnom sneme Smeru-SD 28. júna 2014 bol predstavený balíček chystaných opatrení, medzi ktorými je aj minimálny dôchodok, plánovaný od júla 2015. \" Minimálny dôchodok sa zavedie pre tých, ktorí pracovali a platili sociálne odvody . Má byť okolo 300 eur. Dotkne sa aj súčasných dôchodcov. Či bude podmienkou na jeho získanie to, aby občan odpracoval 40 rokov, alebo bude stačiť len 15 rokov, čo je dnes jedna z podmienok na získanie penzie zo Sociálnej poisťovne, nie je zatiaľ jasné.\" Z uvedeného je zrejmé, že návrhy minimálneho dôchodku Siete (resp. oficiálne Miroslava Beblavého) a Smeru-SD sú rovnaké názvom, no viac či menej postavené na odlišných základoch a môžu znamenať odlišné dôsledky pre rôzne skupiny obyvateľstva, vrátane rôznych skupín dôchodcov. Demagog.SK však nemá konkrétne znenie návrhu SMER-SD, len krátky popis zo snemu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana Sieť má v stanovách, ktoré nám poslal tím Siete, ako jeden z 10 hlavných cieľov aj garanciu minimálneho dôchodku. Taktiež je pravdou, že člen Siete (Beblavý) predložil návrh zákona s úmyslom zakotviť minimálny dôchodok, a tiež že tento nebol schválený (aj hlasovaním poslancov Smeru). Strana Smer-SD po sneme v sobotu 28. júna 2014 navrhuje taktiež garantovať minimálnu výšku dôchodku. Vzhľadom na to, že Smer-SD prichádza s takýmto návrhom až po Sieti, politická skratka \"Smer sa nechal inšpirovať\" je prijateľná, hoci vládny návrh bude v technike nebude totožný s návrhom Beblavého. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Koncom apríla 2014 predložil Miroslav Beblavý, člen politickej strany Sieť, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sa uvádza: \" Cieľom návrhu zákona je zavedenie inštitútu minimálneho dôchodkového príjmu (ďalej len „minimálny dôchodok“) prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento cieľ sa opiera najmä o čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá okrem iného aj na princípe sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, ako aj čl. 39 Ústavy SR, kde je zastrešené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a právo na pomoc v hmotnej núdzi.\" Navrhovaná mesačná výška dôchodku v návrhu je 300 eur pre jednotlivca, 500 eur pre dvojicu v prípade obdobia dôchodkového poistenia aspoň 40 rokov. Prvé čítanie o návrhu zákona sa konalo 12. júna 2014. V rozprave vystúpili prevažne opozičné/í poslankyne a poslanci, za vládnu stranu prispela faktickou poznámkou iba Viera Tomanová , podľa ktorej išlo o \"nesystémové riešenie\" , pretože zmeny by mali byť podľa nej obsiahnuté \"v zákone o sociálnom poistení, malo by zohľadňovať teda dĺžku sociálneho poistenia, ktorá je nakoniec upravená v tomto systéme, ale ak má kratšiu dobu a podobne.\" Miroslav Beblavý v reakcii poukázal na skutočnosť, podľa ktorej: \"Na to čo je v zákone o sociálnom poistení sa skladajú ľudia, teda v jednom prípade, ktorí platia tie odvody respektíve ak z toho vzniká prerozdelením dôchodcu skladajú sa na to ostatní dôchodcovia. To znamená, z tohto pohľadu akékoľvek redistribučné kroky vo dôchodkovom vzorci sú redistribúcia medzi jednotlivými skupinami dôchodcov. A ak je niečo v zákone o hmotnej núdzi ak je takýto minimálny dôchodkový príjem ako my navrhujeme, skladajú sa na to všetci daňovníci, všetkými daňovými príjmami. Skladajú sa na to aj fyzické osoby, aj právnické osoby, ktoré platia daň z príjmu aj každý iný dokonca aj cudzinec, ktorý na Slovensku niečo nakúpi a zaplatí DPH sa na to skladá.\" Ako vidíme už z tejto rozpravy, predstavy vládnej strany a strany Sieť sa líšia v prístupe k danému problému. V hlasovaní o posunutí návrhu do druhého čítania sa drvivá väčšina poslankýň a poslancov Smeru-SD zdržala, iba Tomanová bola proti. Opoziční zákonodarcovia hlasovali buď za alebo neboli prítomní (Richard Vašečka a Ivan Mikloš sa zdržali). Návrh tak neprešiel a v rokovaní o ňom sa nepokračovalo. Na pracovnom sneme Smeru-SD 28. júna 2014 bol predstavený balíček chystaných opatrení, medzi ktorými je aj minimálny dôchodok, plánovaný od júla 2015. \" Minimálny dôchodok sa zavedie pre tých, ktorí pracovali a platili sociálne odvody . Má byť okolo 300 eur. Dotkne sa aj súčasných dôchodcov. Či bude podmienkou na jeho získanie to, aby občan odpracoval 40 rokov, alebo bude stačiť len 15 rokov, čo je dnes jedna z podmienok na získanie penzie zo Sociálnej poisťovne, nie je zatiaľ jasné.\" Z uvedeného je zrejmé, že návrhy minimálneho dôchodku Siete (resp. oficiálne Miroslava Beblavého) a Smeru-SD sú rovnaké názvom, no viac či menej postavené na odlišných základoch a môžu znamenať odlišné dôsledky pre rôzne skupiny obyvateľstva, vrátane rôznych skupín dôchodcov. Demagog.SK však nemá konkrétne znenie návrhu SMER-SD, len krátky popis zo snemu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "správe", "Tomanová", "reakcii", "hlasovaní", "sneme"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/816666-poslanec-beblavy-navrhuje-300-eurovy-minimalny-dochodok/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4952", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=123663&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=123667&ViewType=content&", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34111", "http://ekonomika.sme.sk/c/7258105/vyssie-minimalne-mzdy-zadarmo-vlaky-pre-studentov-pozrite-si-co-fico-slubuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:03.099453+00:00"}
{"id": "vr35679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35679", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A ďalej sme krajina, ktorá má najnižšie rizikové prirážky. To znamená sme krajina, ktorá má obrovskú dôveru na finančných trhoch.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Expremiér mal zjeme na mysli úrokové sadzby za dlhodobé vládne dlhopisy. Podľa údajov Európskej centrálnej banky má Slovensko úrokovú sadzbu 3,93%. Až 11 krajín EU nižšie sadzby ako Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Expremiér mal zjeme na mysli úrokové sadzby za dlhodobé vládne dlhopisy. Podľa údajov Európskej centrálnej banky má Slovensko úrokovú sadzbu 3,93%. Až 11 krajín EU nižšie sadzby ako Slovensko."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Európskej centrálnej banky"], "url": ["http://www.ecb.int/stats/money/long/html/index.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:23.845402+00:00"}
{"id": "vr33831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33831", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Viet čo ma celkom prekvapilo zo záverov G7? Že sa zhodli, že budú udržiavať výmenné kurzy národných mien práve kvôli tomu, že euro už nie je globálny problém, ale globálny problém sú národné meny. A záver G7, najvyspelejších štátov je a je to problém Japonska a jenu, devalvácie, že jednoducho sa dohodli, že budú udržiavať flat, a budú udržiavať stabilné výmenné kurzy národných mien voči euru.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že stretnutia G7 sú dnes už viac menej neformálnou záležitosťou, ani z tohto nevzišlo žiadne oficiálne komuniké. Z vyjadrení účastníkov ale vyplýva, že kríza eurozóny už nie je hlavným globálnym problémom a s výmennými kurzmi by sa nemalo cielene manipulovať, čo potvrdzujú vyjadrenia politikov ( video ). Hlavné závery zo stretnutia možno zhrnúť do dvoch bodov : boj proti daňovým únikom do daňových rajov a snaha zabrániť prepuknutiu menovej krízy. Banky.sk , 13. mája 2013: \"Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však na stretnutí argumentoval, že eurozóna už nie je hlavným rizikom pre svetovú ekonomiku.\" \"Predstavitelia G7 potvrdili, že nástroje domácej rozpočtovej a menovej politiky sa majú zameriavať na riešenie problémov domácej politiky, a nie na manipulácie výmenných kurzov. \" Nebudeme sa snažiť o dosiahnutie konkrétnych úrovní výmenných kurzov, \" povedal Osborne po stretnutí v Aylesbury. \"Japonský minister financií Taro Aso uviedol, že predstavitelia G7 nevyjadrili výhrady proti uvoľnenej monetárnej politike jeho krajiny. Podľa Schäubleho však kroky Japonska boli predmetom \"intenzívnej diskusie\" a situáciu bude potrebné pozorne monitorovať.\" Pravda , 11. mája 2013: \"Pred schôdzkou G7 Spojené štáty Japonsku odkázali, aby sa v oblasti výmenných kurzov držalo základných medzinárodných pravidiel a nepokúšalo sa manipulovať s kurzom svojej meny.\" Zahraničné noviny The Miami Herald taktiež uvádzajú, že podľa predstaviteľov G7 by sa Japonsko nemalo snažiť znižovať svoju menu kvôli konkurencieschopnosti svojho exportu.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že stretnutia G7 sú dnes už viac menej neformálnou záležitosťou, ani z tohto nevzišlo žiadne oficiálne komuniké. Z vyjadrení účastníkov ale vyplýva, že kríza eurozóny už nie je hlavným globálnym problémom a s výmennými kurzmi by sa nemalo cielene manipulovať, čo potvrdzujú vyjadrenia politikov ( video ). Hlavné závery zo stretnutia možno zhrnúť do dvoch bodov : boj proti daňovým únikom do daňových rajov a snaha zabrániť prepuknutiu menovej krízy. Banky.sk , 13. mája 2013: \"Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však na stretnutí argumentoval, že eurozóna už nie je hlavným rizikom pre svetovú ekonomiku.\" \"Predstavitelia G7 potvrdili, že nástroje domácej rozpočtovej a menovej politiky sa majú zameriavať na riešenie problémov domácej politiky, a nie na manipulácie výmenných kurzov. \" Nebudeme sa snažiť o dosiahnutie konkrétnych úrovní výmenných kurzov, \" povedal Osborne po stretnutí v Aylesbury. \"Japonský minister financií Taro Aso uviedol, že predstavitelia G7 nevyjadrili výhrady proti uvoľnenej monetárnej politike jeho krajiny. Podľa Schäubleho však kroky Japonska boli predmetom \"intenzívnej diskusie\" a situáciu bude potrebné pozorne monitorovať.\" Pravda , 11. mája 2013: \"Pred schôdzkou G7 Spojené štáty Japonsku odkázali, aby sa v oblasti výmenných kurzov držalo základných medzinárodných pravidiel a nepokúšalo sa manipulovať s kurzom svojej meny.\" Zahraničné noviny The Miami Herald taktiež uvádzajú, že podľa predstaviteľov G7 by sa Japonsko nemalo snažiť znižovať svoju menu kvôli konkurencieschopnosti svojho exportu."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["účastníkov", "video", "bodov", "Banky.sk", "Pravda", "noviny"], "url": ["http://www.euronews.com/2013/05/10/g7-summit-looks-to-bolster-recovery/", "http://www.ta3.com/clanok/1019575/skupina-g7-rokovala-o-globalnej-ekonomike.html", "http://www.ta3.com/clanok/1019670/schauble-kriza-v-eurozone-uz-nepredstavuje-hrozbu-pre-globalnu-ekonomiku.html", "http://banky.sk/40588-sk/g7-chce-urychlit-bankove-reformy.php", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/280279-skupina-g7-slubila-dokoncit-reformy-bankoveho-sektora/", "http://www.miamiherald.com/2013/05/11/3392453/g-7-commits-to-shoring-up-global.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:17.116438+00:00"}
{"id": "vr33397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33397", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď som bol ministrom spravodlivosti, znížila sa kriminalita, násilná na polovicu.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čase pôsobenia D. Lipšica ako ministra spravodlivosti (2002-2006) poklesla násilná kriminalita o približne jednu tretinu a nie o polovicu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Daniel Lipšic pôsobil ako minister spravodlivosti od októbra 2002 - do februára 2006. SITA , 29. mája 2007: \"Podľa neho štatistika zločinnosti zaznamenala výrazný pokles. Ako informoval agentúru SITA, v roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných 15 020 násilných trestných činov . \" V roku 2006 došlo k poklesu na 10 896 ,\" uviedol Lipšic s tým, že sa tak znížila násilná kriminalita o 27 % . \" V hodnotení práce policajného zboru za rok 2011 (.ppt) je uvedený aj graf, ktorý uvádza štatistiku násilných trestných činností: Pôsobenie D. Lipšica ako ministra spravodlivosti Počet násilných trestných činov činov 2002 15 020 2006 10 858 Z grafu vyplýva, že v čase pôsobenia D. Lipšica ako ministra spravodlivosti (2002-2006) poklesla násilná kriminalita o približne jednu tretinu a nie o polovicu. O polovici klesla násilná kriminalita v porovnaním s rokom 2002 až v roku 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V čase pôsobenia D. Lipšica ako ministra spravodlivosti (2002-2006) poklesla násilná kriminalita o približne jednu tretinu a nie o polovicu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Daniel Lipšic pôsobil ako minister spravodlivosti od októbra 2002 - do februára 2006. SITA , 29. mája 2007: \"Podľa neho štatistika zločinnosti zaznamenala výrazný pokles. Ako informoval agentúru SITA, v roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných 15 020 násilných trestných činov . \" V roku 2006 došlo k poklesu na 10 896 ,\" uviedol Lipšic s tým, že sa tak znížila násilná kriminalita o 27 % . \" V hodnotení práce policajného zboru za rok 2011 (.ppt) je uvedený aj graf, ktorý uvádza štatistiku násilných trestných činností: Pôsobenie D. Lipšica ako ministra spravodlivosti Počet násilných trestných činov činov 2002 15 020 2006 10 858 Z grafu vyplýva, že v čase pôsobenia D. Lipšica ako ministra spravodlivosti (2002-2006) poklesla násilná kriminalita o približne jednu tretinu a nie o polovicu. O polovici klesla násilná kriminalita v porovnaním s rokom 2002 až v roku 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Lipšic", "SITA", "hodnotení práce policajného zboru za rok 2011"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/1883/daniel-lipsic/", "http://www.sme.sk/c/3320506/lipsic-zlocinnost-klesa-aj-vdaka-prisnym-trestom.html", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cts=1330721348638&ved=0CCYQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fpolicia%26subor%3D140711&ei=NjJRT6urIMbptQaIrpHYCw&usg=AFQjCNEaFOMs7n7VYp8gyqzxRWZrNbkOug&sig2=C6R0L03omiQ3kH5w6IwUlA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:14.703003+00:00"}
{"id": "vr28160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28160", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...na tento výpadok (výpadok dodávok plynu, pozn.) sme na niekoľko mesiacov perfektne pripravení.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V máji 2014 minister hospodárstva T. Malatinský uviedol , že \"Je značný posun od roku 2009, keď sme boli krízou podobne postihnutí. Odvtedy sa situácia zlepšila v tom, že máme dobudovanú vyššiu kapacitu zásobníkov, ako sme mali v tom čase.\" Malatinský zdôraznil, že Slovensko malo v tom čase zásoby do septembra, o znamená viac než tri mesiace. Rovnako ZSE vydalo vyhlásenie (nedatované) podľa ktorého máme zásoby po uplynulej teplej zimy 2013-2014 na niekoľko mesiacov, teda do jesene. Nakoľko nemáme najnovšie informácie o tom, v akom stave sú momentálne zásobníky plynu na Slovenku, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Správy (.doc) o zabezpečení dodávok energií a o riešení prípadných núdzových stavov s určením príslušnej zodpovednosti za ich riešenie sú v zmysle ustanovení platného zákona o energetike plynárenské spoločnosti povinné zabezpečiť dodávku plynu – t.j. štandard bezpečnosti dodávok plynu – pre určené kategórie odberateľov aj pre prípad úplného prerušenia dodávky z územia tretích štátov v období od 1. novembra do 31. marca. Štandard bezpečnosti dodávok plynu je stanovený tak, aby riešil dodávky plynu aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia dodávok plynu minimálne počas 30 dní v rozsahu priemerného denného objemu predpokladanej dodávky plynu príslušného mesiaca na základe celkového súčtu zmlúv o dodávke plynu pre koncových odberateľov plynu alebo zmlúv o nákupe plynu od výrobcu plynu alebo od dodávateľa plynu z územia Európskej únie alebo z územia tretích štátov. To znamená, že dodávatelia musia garantovať dodávku, resp. mať zásoby plynu aj pre prípady úplného zastavenia dodávok plynu až na dobu 30 dní. Zákon ustanovuje podrobnosti o tom, ako si môžu spoločnosti túto povinnosť splniť - skladovaním plynu v zásobníkoch alebo zmluvne zabezpečenými dodávkami plynu vyrobeného na vymedzenom území, prípadne využitím možnosti dodávky plynu prostredníctvom cezhraničných prepojení so susednými krajinami (najviac však do výšky 50% z potrebného objemu), čo zohľadňuje aj technické a kapacitné možnosti zásobníkov na území SR. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V máji 2014 minister hospodárstva T. Malatinský uviedol , že \"Je značný posun od roku 2009, keď sme boli krízou podobne postihnutí. Odvtedy sa situácia zlepšila v tom, že máme dobudovanú vyššiu kapacitu zásobníkov, ako sme mali v tom čase.\" Malatinský zdôraznil, že Slovensko malo v tom čase zásoby do septembra, o znamená viac než tri mesiace. Rovnako ZSE vydalo vyhlásenie (nedatované) podľa ktorého máme zásoby po uplynulej teplej zimy 2013-2014 na niekoľko mesiacov, teda do jesene. Nakoľko nemáme najnovšie informácie o tom, v akom stave sú momentálne zásobníky plynu na Slovenku, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Správy (.doc) o zabezpečení dodávok energií a o riešení prípadných núdzových stavov s určením príslušnej zodpovednosti za ich riešenie sú v zmysle ustanovení platného zákona o energetike plynárenské spoločnosti povinné zabezpečiť dodávku plynu – t.j. štandard bezpečnosti dodávok plynu – pre určené kategórie odberateľov aj pre prípad úplného prerušenia dodávky z územia tretích štátov v období od 1. novembra do 31. marca. Štandard bezpečnosti dodávok plynu je stanovený tak, aby riešil dodávky plynu aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia dodávok plynu minimálne počas 30 dní v rozsahu priemerného denného objemu predpokladanej dodávky plynu príslušného mesiaca na základe celkového súčtu zmlúv o dodávke plynu pre koncových odberateľov plynu alebo zmlúv o nákupe plynu od výrobcu plynu alebo od dodávateľa plynu z územia Európskej únie alebo z územia tretích štátov. To znamená, že dodávatelia musia garantovať dodávku, resp. mať zásoby plynu aj pre prípady úplného zastavenia dodávok plynu až na dobu 30 dní. Zákon ustanovuje podrobnosti o tom, ako si môžu spoločnosti túto povinnosť splniť - skladovaním plynu v zásobníkoch alebo zmluvne zabezpečenými dodávkami plynu vyrobeného na vymedzenom území, prípadne využitím možnosti dodávky plynu prostredníctvom cezhraničných prepojení so susednými krajinami (najviac však do výšky 50% z potrebného objemu), čo zohľadňuje aj technické a kapacitné možnosti zásobníkov na území SR. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "Správy"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-ma-zasoby-plynu-do-septembra/84822-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-158888"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:42.568973+00:00"}
{"id": "vr26206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26206", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Dali sme milión eur na výtlky do Bratislavy.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dotačná komisia 18. apríla 2013 schválila prevod jedného milióna eur na opravu ciest. Následne o tomto prevode hlasovalo zastupiteľstvo župy 19. apríla 2013. Uznesením prijatého 19. apríla 2013 (č. 24/2013 ) presunul BSK na opravu výtlkov 1 milión eur. Tieto peniaze presunuli z programu 3.3 Majetok – správa a údržba na program 6. Komunikácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dotačná komisia 18. apríla 2013 schválila prevod jedného milióna eur na opravu ciest. Následne o tomto prevode hlasovalo zastupiteľstvo župy 19. apríla 2013. Uznesením prijatého 19. apríla 2013 (č. 24/2013 ) presunul BSK na opravu výtlkov 1 milión eur. Tieto peniaze presunuli z programu 3.3 Majetok – správa a údržba na program 6. Komunikácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "24/2013"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/6772280/dotacna-komisia-bsk-schvalila-mestu-milion-eur-na-opravu-vytlkov.html", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10048834"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:57.412385+00:00"}
{"id": "vr26349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26349", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Úspešnosti vo výbere dane z pridanej hodnoty, ktorá nám v tomto roku priniesla štvrť miliardy eur. To sa vám môže zdať, ako že malé číslo a štvrť miliardy eur v týchto podmienkach je napríklad jedno percento dane z pridanej hodnoty.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír správne uvádza, že podľa posledných dvoch prognóz IFP, sa oproti júnu 2013 zvýšil výber DPH o takmer štvrť miliardy eur. Táto suma sa približne rovná sume jednopercentnej sadzby DPH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kažimír v diskusii hovorí: \"A to všetko chvála Bohu skončilo v júni a od septembra môžem prichádzať na verejnosť, pred verejnosť s dobrými správami, ktoré sa naozaj týkajú domácej spotreby, ale kľúčovo v lepšej úspešnosti vo výbere dane z pridanej hodnoty.\" Preto uvažujeme o prognózach od júna 2013. Septembrová prognóza IFP uvádzala vyšší výber daní oproti júnu 2013 o 132 miliónov eur. Decembrová prognóza IFP hovorí o vyššom výbere daní oproti septembru o 154 miliónov eur. Oproti júnu 2013 ide o zlepšenie o celkovo 286 miliónov eur na výbere všetkých daní. Ak by sme sa pozreli len na vývoj výberu DPH, tak je pravdou, že výber dane z DPH je oproti júnu 2013 vyšší presne o 232 mil. eur. Čo je približne štvrť miliardy eur. Uvádzame tabuľu vývoja DPH (v decembrovej prognóze na strane 5, v septembrovej na strane 7): sumy v mil. eur jún 2013 september 2013 november 2013 Daň z pridanej hodnoty 4 283 4 383 4 515 Na dani DPH sa plánuje v roku 2013 vybrať suma 4,421 mld. eur (decembrová prognóza strana 5). Jednoduchým prepočtom približne 1% sadzba DPH sa rovná sume 221 mil. eur. Ak by sme počítali 1% sadzbu DPH zo súčasnej prognózy výberu v roku 2013 (november) išlo by o sumu 226 mil. eur. Čo možno zaokrúhliť na štvrť miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír správne uvádza, že podľa posledných dvoch prognóz IFP, sa oproti júnu 2013 zvýšil výber DPH o takmer štvrť miliardy eur. Táto suma sa približne rovná sume jednopercentnej sadzby DPH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kažimír v diskusii hovorí: \"A to všetko chvála Bohu skončilo v júni a od septembra môžem prichádzať na verejnosť, pred verejnosť s dobrými správami, ktoré sa naozaj týkajú domácej spotreby, ale kľúčovo v lepšej úspešnosti vo výbere dane z pridanej hodnoty.\" Preto uvažujeme o prognózach od júna 2013. Septembrová prognóza IFP uvádzala vyšší výber daní oproti júnu 2013 o 132 miliónov eur. Decembrová prognóza IFP hovorí o vyššom výbere daní oproti septembru o 154 miliónov eur. Oproti júnu 2013 ide o zlepšenie o celkovo 286 miliónov eur na výbere všetkých daní. Ak by sme sa pozreli len na vývoj výberu DPH, tak je pravdou, že výber dane z DPH je oproti júnu 2013 vyšší presne o 232 mil. eur. Čo je približne štvrť miliardy eur. Uvádzame tabuľu vývoja DPH (v decembrovej prognóze na strane 5, v septembrovej na strane 7): sumy v mil. eur jún 2013 september 2013 november 2013 Daň z pridanej hodnoty 4 283 4 383 4 515 Na dani DPH sa plánuje v roku 2013 vybrať suma 4,421 mld. eur (decembrová prognóza strana 5). Jednoduchým prepočtom približne 1% sadzba DPH sa rovná sume 221 mil. eur. Ak by sme počítali 1% sadzbu DPH zo súčasnej prognózy výberu v roku 2013 (november) išlo by o sumu 226 mil. eur. Čo možno zaokrúhliť na štvrť miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["prognóza", "prognóza"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9376"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:21.366417+00:00"}
{"id": "vr28277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28277", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Išlo o vytváranie Súdnej rady (voľba Čima, pozn.) s tým, že týmto ľuďom malo končiť funkčné obdobie v Súdnej rade. Čiže to je trošičku iná situácia (ako pri voľbe Slovinského, pozn.).", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľba Dušana Čima prebiehala vo februári 2012, členom vtedajšej Súdnej rady nominovaných NR SR mal uplynúť mandát 23. mája 2012. Je teda pravda, že im\" malo končiť funkčné obdobie\". Zvolený Čimo nastúpil ako člen Súdnej rady od 23. mája 2013. Dvoch ďalších členov Súdnej rady zvolila NR SR až po voľbách a nástupe druhej vlády R. Fica. Na svoj mandát nastúpili až 28. júna 2014, keď boli zvolení (.pdf) NR SR. Súdna rada teda mesiac nemala zvolených dvoch členov. Dušan Čimo bol odvolaný 9. septembra 2014, hoci jeho funkčné obdobie malo uplynúť až 23. mája 2017. Namiesto neho bol 11. septembra zvolený Ján Slovinský . Išlo teda o dve odlišné situácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Voľba Dušana Čima prebiehala vo februári 2012, členom vtedajšej Súdnej rady nominovaných NR SR mal uplynúť mandát 23. mája 2012. Je teda pravda, že im\" malo končiť funkčné obdobie\". Zvolený Čimo nastúpil ako člen Súdnej rady od 23. mája 2013. Dvoch ďalších členov Súdnej rady zvolila NR SR až po voľbách a nástupe druhej vlády R. Fica. Na svoj mandát nastúpili až 28. júna 2014, keď boli zvolení (.pdf) NR SR. Súdna rada teda mesiac nemala zvolených dvoch členov. Dušan Čimo bol odvolaný 9. septembra 2014, hoci jeho funkčné obdobie malo uplynúť až 23. mája 2017. Namiesto neho bol 11. septembra zvolený Ján Slovinský . Išlo teda o dve odlišné situácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Čima", "Súdnej rady", "nastúpil", "zvolení", "Slovinský"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6244319/do-sudnej-rady-zvolili-dusana-cima-smer-protestuje.html", "http://www.sudnarada.gov.sk/ii-volebne-obdobie/", "http://www.sudnarada.gov.sk/iii-volebne-obdobie/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCkQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D403663&ei=PZ4iVKT-DcPhywPJp4HIAw&usg=AFQjCNGH2c_ZhOtmIFRQWx6h2HpX1qOwzw&sig2=yaDkAt9Z5AB6lhkI5-uPfw", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-sudna-rada-jan-slovinsky/97667-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:24.301889+00:00"}
{"id": "vr14446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14446", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "4. februára to povedal Európsky parlament a po roku môjho úsilia, ku ktorému sa hlásim objektívne, tam potvrdil aj podporu pre myšlienku osobitného predstaviteľa Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete. Je to politické víťazstvo, že parlament sa postavil za moju iniciatívu.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S iniciatívou na vytvorenie postu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete prišiel Ján Figeľ už v roku 2015. Bolo to v rámci Európskej ľudovej strany, kde získal podľa TASR podporu Angely Merkelovej. Podľa informácií z 27.1.2016, túto iniciatívu podporil aj predseda EK Jean Claude Juncker (TASR).", "analysis_paragraphs": ["S iniciatívou na vytvorenie postu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete prišiel Ján Figeľ už v roku 2015. Bolo to v rámci Európskej ľudovej strany, kde získal podľa TASR podporu Angely Merkelovej. Podľa informácií z 27.1.2016, túto iniciatívu podporil aj predseda EK Jean Claude Juncker (TASR)."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Jean Claude Juncker", "Európsky parlament", "Európskej ľudovej strany 19. marca 2015", "TASR"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20080991/juncker-podporil-figelov-navrh-postu-predstavitela-pre-nabozensku-slobodu.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P8-TA-2016-0051", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Figel-chce-v-EU-osobitneho-predstavitela-pre-slobodu-nabozenstva-a-viery-Preco-261860", "http://www.teraz.sk/slovensko/juncker-podporil-figelov-navrh-postu-p/178727-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:51.153829+00:00"}
{"id": "45132", "numeric_id": 45132, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45132", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tá pravda, ktorú dnes autorita a to je Inštitút zdravotníckej politiky, nám namaľovala v tých krivkách, tak znamená, že ak budeme mať iba prijaté tieto opatrenia, ktoré máme, tak sa tu budeme trápiť strašne dlho. V tomto móde, ako sme momentálne, zostaneme, postupne tá chorobnosť bude narastať niekde do polovičky júla, vtedy budeme mať 1000 ľudí na pľúcnych ventiláciách.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947 . Všetky modelované scenáre IZP predpovedali výskyt ochorenia v krajine ešte v roku 2021. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947 . Všetky modelované scenáre IZP predpovedali výskyt ochorenia v krajine ešte v roku 2021. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "očakávali", "bolo", "947", "predpovedali"], "url": ["https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:44.404113+00:00"}
{"id": "vr14396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14396", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) rast reálnych miezd, on už je teraz vo výrobnej sfére (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu vo výrobnom priemysle skutočne na základe indexu podobne ako v iných odvetviach v minulom roku stúpali reálne mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Index reálnej mzdy vo výrobnom priemysle sa pre celý rok 2015 zvýšila oproti roku 2014 na hodnotu 103,3. Klesajúcu tendenciu mal len v mesiaci máj, kedy boli oproti rovnakému mesiacu v predchádzajúcom roku reálne mzdy nižšie. Podobne reálne mzdy vo výrobnom priemysle rástli aj v predchádzajúcich rokoch. V roku 2014 dosahoval index hodnotu 105,4 a v roku 2013 to bolo 102,2. V tabuľke nižšie vidieť vývoj pre výrobný priemysel v roku 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu vo výrobnom priemysle skutočne na základe indexu podobne ako v iných odvetviach v minulom roku stúpali reálne mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Index reálnej mzdy vo výrobnom priemysle sa pre celý rok 2015 zvýšila oproti roku 2014 na hodnotu 103,3. Klesajúcu tendenciu mal len v mesiaci máj, kedy boli oproti rovnakému mesiacu v predchádzajúcom roku reálne mzdy nižšie. Podobne reálne mzdy vo výrobnom priemysle rástli aj v predchádzajúcich rokoch. V roku 2014 dosahoval index hodnotu 105,4 a v roku 2013 to bolo 102,2. V tabuľke nižšie vidieť vývoj pre výrobný priemysel v roku 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["reálnej mzdy"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i2030C6B202004B5CA8C3BAC139BA78A6%22)&ui.name=Indexy%20reálnej%20mesačnej%20mzdy%20vo%20vybraných%20odvetviach%20podľa%20mesiacov%20%5bpr0203ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:06.611263+00:00"}
{"id": "49803", "numeric_id": 49803, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49803", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Je to 20 000 ľudí, ktorí pracujú v tomto policajnom zbore, je to najväčší zamestnávateľ na Slovensku.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Policajný zbor disponuje celkom 22 601 pracovnými pozíciami. V súčasnosti je počet policajných príslušníkov približne 19-tisíc. Ministerstvo vnútra je najväčším zamestnávateľom na Slovensku, pričom policajný zbor dokáže zamestnať najviac pracovníkov na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa FinStatu, najviac pracovníkov na Slovensku zamestnáva ministerstvo vnútra, s celkovým počtom zamestnancov viac ako 30 000.\n\nV policajnom zbore (PZ) by malo slúžiť 22 601 policajtov. Z celkového počtu tabuľkových miest je neobsadených 3 532.\n\nV súčasnosti v PZ slúži približne 19 tisíc zamestnancov. Najviac členov PZ chýba na západnom Slovensku, konkrétne v Trnave (19,48 %), Trenčíne (17,97%) a v Bratislave (17,95%). V poradí ďalšími najväčším zamestnávateľmi na Slovensku sú podľa údajov FinStatu Železnice Slovenskej republiky, Slovenská pošta, Volkswagen Slovakia a ministerstvo obrany, pričom všetky spoločnosti zamestnávajú do 20 tisíc zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Policajný zbor disponuje celkom 22 601 pracovnými pozíciami. V súčasnosti je počet policajných príslušníkov približne 19-tisíc. Ministerstvo vnútra je najväčším zamestnávateľom na Slovensku, pričom policajný zbor dokáže zamestnať najviac pracovníkov na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa FinStatu, najviac pracovníkov na Slovensku zamestnáva ministerstvo vnútra, s celkovým počtom zamestnancov viac ako 30 000.", "V policajnom zbore (PZ) by malo slúžiť 22 601 policajtov. Z celkového počtu tabuľkových miest je neobsadených 3 532.", "V súčasnosti v PZ slúži približne 19 tisíc zamestnancov. Najviac členov PZ chýba na západnom Slovensku, konkrétne v Trnave (19,48 %), Trenčíne (17,97%) a v Bratislave (17,95%). V poradí ďalšími najväčším zamestnávateľmi na Slovensku sú podľa údajov FinStatu Železnice Slovenskej republiky, Slovenská pošta, Volkswagen Slovakia a ministerstvo obrany, pričom všetky spoločnosti zamestnávajú do 20 tisíc zamestnancov."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["zamestnáva", "slúžiť", "súčasnosti", "FinStatu"], "url": ["https://finstat.sk/databaza-firiem-organizacii?sort=empl-desc", "https://domov.sme.sk/c/23396193/za-devat-mesiacov-odislo-do-civilu-1-165-policajtov.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/727238-stat-surne-potrebuje-policajtov-uchadzacov-vylucuju-pre-okuliare-ci-alergie-podla-ministerstva-vnutra-treba-to-zmenit/", "https://finstat.sk/databaza-firiem-organizacii?Sort=empl-desc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:24.150774+00:00"}
{"id": "vr32858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32858", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ťažký rok 2012 spojený s prepadom príjmov v tomto roku vo výške okolo 700 miliónov eur, čo je 1% HDP.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "* Hodnota výroku zmenená z Nepravda na Pravda 10. január 2013 Inštitút finančnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012 ) prepad daňových a odvodových príjmov ŠR vo výške cca. 663 mil., čo predstavuje cca 1 % HDP, preto výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["* Hodnota výroku zmenená z Nepravda na Pravda 10. január 2013 Inštitút finančnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012 ) prepad daňových a odvodových príjmov ŠR vo výške cca. 663 mil., čo predstavuje cca 1 % HDP, preto výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza december 2012", "69 miliárd"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/internet-pdf-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:16.933544+00:00"}
{"id": "vr17354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17354", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...tak tie veci, ktoré sa týkajú iných oblastí ako ochrany žien pred násilím a ktoré tam sú zapracované, tak tie proste naozaj aj SR ratifikovať nemôže. Pán premiér povedal, sú v rozpore s Ústavou SR.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška má vo svojom výroku na mysli pasáže Istanbulského dohovoru, ktoré nie sú priamo orientované na ochranu žien pred násilím, ale na tie, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine. Premiér Robert Fico naozaj vyhlásil, že nie je možné prijať niečo na medzinárodnej úrovni, čo je v rozpore s Ústavou SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška má vo svojom výroku na mysli pasáže Istanbulského dohovoru, ktoré nie sú priamo orientované na ochranu žien pred násilím, ale na tie, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine. Premiér Robert Fico naozaj vyhlásil, že nie je možné prijať niečo na medzinárodnej úrovni, čo je v rozpore s Ústavou SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": ["pasáže", "Dohovor", "TASR", "uviedol", "Denník N"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/459663-slovensko-neratifikuje-istanbulsky-dohovor/", "http://moznostvolby.sk/wp-content/uploads/2014/08/SVK.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/459663-slovensko-neratifikuje-istanbulsky-dohovor/", "https://dennikn.sk/1038001/fico-ratifikaciu-dohovoru-o-nasili-na-zenach-odmieta-sns-ziada-aby-ho-slovensko-uplne-odmietlo/", "https://dennikn.sk/1038001/fico-ratifikaciu-dohovoru-o-nasili-na-zenach-odmieta-sns-ziada-aby-ho-slovensko-uplne-odmietlo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:44.000049+00:00"}
{"id": "49450", "numeric_id": 49450, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49450", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Čo sa týka sprenevery eurofondov. Európska prokuratúra napísala list, aby sme predišli veciam, kedy by došlo k tunelovaniu eurofondov. Chcem vám povedať, že tam tresty, čo sa týka tunelovania eurofondov a jednotlivé sadzby sa neponižovali.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Novela Trestného zákona ovplyvňuje tresty za tunelovanie eurofondov, keďže znižuje spodnú hranicu trestu pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov EÚ na 2 roky pri škode do 650-tisíc eur a na 3 roky pri škode nad 650-tisíc eur, zatiaľčo v súčasnosti je pri oboch kategóriách minimálny trest 7 rokov. Ďalej novela mení definíciu pojmu „škoda”. V praxi to znamená, že za rovnaké množstvo peňazí, o ktoré pacháteľ obral Európsku úniu skrz tunelovanie eurofondov, dostane nižší trest oproti tomu, ktorý by dostal podľa pôvodného znenia Trestného zákona, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVláda v decembri podala návrh zákona o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenách v trestnom zákone v skrátenom legislatívnom konaní. Kvôli týmto krokom vlády Európska prokuratúra (EPPO) adresovala list Európskej komisii. Po analýze navrhovaných zmien Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov by sa podľa EPPO znížilo odhaľovanie možných podvodov dotýkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narušila by sa spolupráca medzi EPPO a Špeciálnou prokuratúrou, EPPO by stratila\n\nšpecializovaných vyšetrovateľov NAKA bez adekvátnej náhrady, a väčšina prípadov, ktorými sa zaoberá EPPO, by sa presunula zo Špeciálneho trestného súdu na nižšie súdy, ktoré nemajú dostatočnú expertízu v danej oblasti. Podľa EPPO by preto Slovensko nemohlo efektívne chrániť finančné záujmy Európskej Únie. Európska komisia by mohla na základe toho rozhodnúť napríklad o obmedzení eurofondov pre Slovensko.\n\nPodľa legislatívy pred novelou zákona by bol páchateľ pri poškodzovaní finančných záujmov EÚ pri škode v rozsahu nad 700-tisíc, podľa § 261 ods. 6 potrestaný odňatím slobody v rozmedzí od sedem do dvanásť rokov. Podľa novely ministra spravodlivosti Borisa Suska sa toto rozpätie malo zmeniť na tri až desať rokov ( .pdf , s.23). Podobne sa mali v novele ministra Suska znižovať tresty aj pri škodách od 133-tisíc eur vyššie. Sadzby mierne navýšil pozmeňovací návrh Tibora Gašpara, ktorý pri výške škody od 133-tisíc do 250-tisíc eur určuje trest v rozmedzí 2 až 6 rokov. Stále však ide o zníženie trestu oproti situácii pred novelou zákona.\n\nPodľa aktuálneho znenia podľa § 125 ods.1 sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, teda 2 660 eur, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy, teda 26 600 eur, škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy, čo je 133 000 eur. Pre porovnanie, podľa znenia Trestného zákona po poslednom pozmeňovacom návrhu sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur.\n\nPozmeňujúci návrh poslanca Tibora Gašpara, kde to zvyšujú na štyri roky ( .pdf , s.8). Zároveň tento pozmeňovací návrh upravuje aj výšku škôd a to tak, že sa „číslo „35 000“ nahrádza číslom „20 000“, číslo „350 000“ sa nahrádza číslom „250 000“ a číslo „700 000“ sa nahrádza číslom „650 000“,( .pdf , s.4), ale aj tak to predstavuje rozdiel oproti aktuálnemu stavu.", "analysis_paragraphs": ["Novela Trestného zákona ovplyvňuje tresty za tunelovanie eurofondov, keďže znižuje spodnú hranicu trestu pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov EÚ na 2 roky pri škode do 650-tisíc eur a na 3 roky pri škode nad 650-tisíc eur, zatiaľčo v súčasnosti je pri oboch kategóriách minimálny trest 7 rokov. Ďalej novela mení definíciu pojmu „škoda”. V praxi to znamená, že za rovnaké množstvo peňazí, o ktoré pacháteľ obral Európsku úniu skrz tunelovanie eurofondov, dostane nižší trest oproti tomu, ktorý by dostal podľa pôvodného znenia Trestného zákona, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vláda v decembri podala návrh zákona o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenách v trestnom zákone v skrátenom legislatívnom konaní. Kvôli týmto krokom vlády Európska prokuratúra (EPPO) adresovala list Európskej komisii. Po analýze navrhovaných zmien Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov by sa podľa EPPO znížilo odhaľovanie možných podvodov dotýkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narušila by sa spolupráca medzi EPPO a Špeciálnou prokuratúrou, EPPO by stratila", "špecializovaných vyšetrovateľov NAKA bez adekvátnej náhrady, a väčšina prípadov, ktorými sa zaoberá EPPO, by sa presunula zo Špeciálneho trestného súdu na nižšie súdy, ktoré nemajú dostatočnú expertízu v danej oblasti. Podľa EPPO by preto Slovensko nemohlo efektívne chrániť finančné záujmy Európskej Únie. Európska komisia by mohla na základe toho rozhodnúť napríklad o obmedzení eurofondov pre Slovensko.", "Podľa legislatívy pred novelou zákona by bol páchateľ pri poškodzovaní finančných záujmov EÚ pri škode v rozsahu nad 700-tisíc, podľa § 261 ods. 6 potrestaný odňatím slobody v rozmedzí od sedem do dvanásť rokov. Podľa novely ministra spravodlivosti Borisa Suska sa toto rozpätie malo zmeniť na tri až desať rokov ( .pdf , s.23). Podobne sa mali v novele ministra Suska znižovať tresty aj pri škodách od 133-tisíc eur vyššie. Sadzby mierne navýšil pozmeňovací návrh Tibora Gašpara, ktorý pri výške škody od 133-tisíc do 250-tisíc eur určuje trest v rozmedzí 2 až 6 rokov. Stále však ide o zníženie trestu oproti situácii pred novelou zákona.", "Podľa aktuálneho znenia podľa § 125 ods.1 sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, teda 2 660 eur, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy, teda 26 600 eur, škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy, čo je 133 000 eur. Pre porovnanie, podľa znenia Trestného zákona po poslednom pozmeňovacom návrhu sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur.", "Pozmeňujúci návrh poslanca Tibora Gašpara, kde to zvyšujú na štyri roky ( .pdf , s.8). Zároveň tento pozmeňovací návrh upravuje aj výšku škôd a to tak, že sa „číslo „35 000“ nahrádza číslom „20 000“, číslo „350 000“ sa nahrádza číslom „250 000“ a číslo „700 000“ sa nahrádza číslom „650 000“,( .pdf , s.4), ale aj tak to predstavuje rozdiel oproti aktuálnemu stavu."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["podala", "adresovala", "analýze", "nemohlo", "mohla", "§ 261 ods. 6", ".pdf", "znižovať", "§ 125 ods.1", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/12/vlada-chce-zrusit-urad-specialnej-prokuratury-navrh-schvalila-s-pripomienkami/", "https://www.aktuality.sk/clanok/A4CzdMP/hrozi-ze-slovensku-zastavia-eurofondy-tvrdi-ps-odvolava-sa-na-list-europskej-prokuratury/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/europska-prokuratura-varuje-pred-zmenami-navrhnutymi-slovenskou-vladou/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/europska-prokuratura-varuje-pred-zmenami-navrhnutymi-slovenskou-vladou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/A4CzdMP/hrozi-ze-slovensku-zastavia-eurofondy-tvrdi-ps-odvolava-sa-na-list-europskej-prokuratury/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://viaiuris.sk/aktuality/novela-trestneho-zakona-a-jej-dopady/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=300045", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=300045"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:41.871914+00:00"}
{"id": "vr26324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26324", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Evropský parlament schválil tento týden balíček šesti nařízení, podle kterých se budou řídit pravidla čerpání evropských fondů od roku 2014.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Evropský parlament skutečně schválil balíček nařízení týkající se fondů EU, proto hodnotíme výrok Oldřicha Vlasáka jako pravdivý. Šest nových nařízení , která upravují čerpání evropských fondů v období 2014-2020 schválil Evropský parlament ve středu 20. listopadu. Nařízení se týkají Evropských strukturálních a investičních fondů, hlavního nástroje investiční politiky EU.", "analysis_paragraphs": ["Evropský parlament skutečně schválil balíček nařízení týkající se fondů EU, proto hodnotíme výrok Oldřicha Vlasáka jako pravdivý. Šest nových nařízení , která upravují čerpání evropských fondů v období 2014-2020 schválil Evropský parlament ve středu 20. listopadu. Nařízení se týkají Evropských strukturálních a investičních fondů, hlavního nástroje investiční politiky EU."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Šest nových nařízení"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/cs/news-room/content/20131118IPR25534/html/EP-schv%C3%A1lil-novou-politiku-soudr%C5%BEnosti-325-miliard-EUR-do-evropsk%C3%BDch-region%C5%AF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:14.214005+00:00"}
{"id": "45887", "numeric_id": 45887, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45887", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Pri zavádzaní nového zákona o štátnej službe sa veľmi veľa v rámci okresných úradov odpolitizovalo a skutočne zostal jediný prednosta, ktorý je menovaný vládou a … všetky ostatné posty ako sú vedúci odborov, či stavebného odboru, živnostenského odboru a ostatných odborov boli na základe výberových konaní tam ustanovení ľudia. Takže nové výberové konanie na túto pozíciu sa dá robiť vtedy, ak pokiaľ človek odíde, že dá výpoveď alebo, alebo nesplnil niečo v rámci pracovnej náplne alebo odchádza do dôchodku. Takže jediné, čo sa dá vymeniť, je skutočne prednosta na základe nominácie vlády.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2017 platí nový zákon o štátnej službe. Podľa starej verzie patrili vedúci odborov na okresných úradoch medzi tzv. štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Tých do funkcie menoval prednosta okresného úradu. Po novom sú vedúci odborov „len” štátnymi zamestnancami. Podľa § 39 zákona služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto cez výberové konanie. To sa však nevzťahuje na prednostov, ktorých menuje vláda na návrh ministra vnútra. Zákon umožňuje zánik štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Dôvodov na výpoveď je viacero, patria tam aj spomínané neuspokojivé pracovné výsledky. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme preto ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2017 platí nový zákon o štátnej službe. Podľa starej verzie patrili vedúci odborov na okresných úradoch medzi tzv. štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Tých do funkcie menoval prednosta okresného úradu. Po novom sú vedúci odborov „len” štátnymi zamestnancami. Podľa § 39 zákona služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto cez výberové konanie. To sa však nevzťahuje na prednostov, ktorých menuje vláda na návrh ministra vnútra. Zákon umožňuje zánik štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Dôvodov na výpoveď je viacero, patria tam aj spomínané neuspokojivé pracovné výsledky. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme preto ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "verzie", "menoval", "novom", "§ 39", "nevzťahuje", "menuje", "zánik", "Dôvodov"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101#paragraf-6.odsek-3.pismeno-b", "https://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/novy-zakon-o-statnej-sluzbe---najdolezitejsie-zmeny-2.htm/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/20170601.html#paragraf-39.odsek-1.pismeno-a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/20170601.html#paragraf-7.odsek-11", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/20170601#paragraf-2.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-71.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-75"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:43.914655+00:00"}
{"id": "vr26611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26611", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán poslanec, v roku 2011 za Radičovej vlády bol rast ekonomiky 3,6%. A nezamestnanosť bola vyššia ako je za rok 2013, keď je rast len 0,6%.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Richter síce správne uvádza hodnoty rastu slovenskej ekonomiky za roky 2011 a 2013, nemá však pravdu, keď tvrdí, že v roku 2011 bola nezamestnanosť v SR vyššia než v roku 2013. Kým od augusta do novembra 2011 sa podľa štatistického úradu nezamestnanosť pohybovala medzi 13,1 a 14 percentami. V roku 2013 sa nezamestnanosť pohybovala od 14 do 14,5 percenta. Minister Richter teda nesprávne dáva do súvisu rast ekonomiky a vývoj nezamestnanosti na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter síce správne uvádza hodnoty rastu slovenskej ekonomiky za roky 2011 a 2013, nemá však pravdu, keď tvrdí, že v roku 2011 bola nezamestnanosť v SR vyššia než v roku 2013. Kým od augusta do novembra 2011 sa podľa štatistického úradu nezamestnanosť pohybovala medzi 13,1 a 14 percentami. V roku 2013 sa nezamestnanosť pohybovala od 14 do 14,5 percenta. Minister Richter teda nesprávne dáva do súvisu rast ekonomiky a vývoj nezamestnanosti na Slovensku."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["hodnoty rastu", "štatistického úradu", "nezamestnanosť"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsdec100#aV", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:27.272750+00:00"}
{"id": "vr30539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30539", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, pán minister, ak hovoríte o nebotyčných zásluhách vašeho typu politiky, tak sa opýtame na to, prečo aj dnes má Slovensko zamestnanosť na úrovni necelých 60%. A viete veľmi dobre, že v Rakúsku je to vyše 70% a v ČR 65%. Málo ľudí u nás pracuje a to je proste problém.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celková zamestnanosť na Slovensku bola v roku 2010 58,8%. V Česku to bolo presne 65% a v Rakúsku 71,7%. Tzn. údaje, ktoré uvádza P. Kažimír sú správne. Dané údaje sú dostupné na stránke Eurostatu .", "analysis_paragraphs": ["Celková zamestnanosť na Slovensku bola v roku 2010 58,8%. V Česku to bolo presne 65% a v Rakúsku 71,7%. Tzn. údaje, ktoré uvádza P. Kažimír sú správne. Dané údaje sú dostupné na stránke Eurostatu ."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem010&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:37.163417+00:00"}
{"id": "43018", "numeric_id": 43018, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43018", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Mala som takmer 2000 aktivít, čo je porovnateľné s niektorými inými poslancami, ktorých ste menovali (Jana Žitňanská, Pál Csáky, Ivan Štefanec, pozn.).", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Analytický portál MEPRanking.eu zaznamenal ku dňu 19. máj 2019 celkovo 2507 aktivít europoslankyne Beňovej (interview sa uskutočnilo 6. mája 2019, dáta k tomuto dátumu už nie sú dohľadateľné, pozn.). Jej spomínaní kolegovia z Európskeho dosiahli nasledovný počet aktivít: Jana Žitňanská - 2213, Pál Csáky - 1574 a Ivan Štefanec - 2918. MEPRanking.eu však rozlišuje aj medzi rôznymi typmi poslaneckých aktivít a ich pomery sa pri jednotlivých poslancoch výrazne líšia. Monika Beňová vykazuje spomedzi uvedenými najväčšiu aktivitu pri kladení otázok a pri ústnych prejavoch, naopak predložila najmenej pozmeňovacích návrhov. Keďže takýto jednoduchý súčet aktivít nereflektuje rôznorodú prácu europoslancov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Pre porovnanie uvádzame jednotlivé aktivity štyroch spomínaných europoslancov: Zdroj: mepranking.eu", "analysis_paragraphs": ["Analytický portál MEPRanking.eu zaznamenal ku dňu 19. máj 2019 celkovo 2507 aktivít europoslankyne Beňovej (interview sa uskutočnilo 6. mája 2019, dáta k tomuto dátumu už nie sú dohľadateľné, pozn.). Jej spomínaní kolegovia z Európskeho dosiahli nasledovný počet aktivít: Jana Žitňanská - 2213, Pál Csáky - 1574 a Ivan Štefanec - 2918. MEPRanking.eu však rozlišuje aj medzi rôznymi typmi poslaneckých aktivít a ich pomery sa pri jednotlivých poslancoch výrazne líšia. Monika Beňová vykazuje spomedzi uvedenými najväčšiu aktivitu pri kladení otázok a pri ústnych prejavoch, naopak predložila najmenej pozmeňovacích návrhov. Keďže takýto jednoduchý súčet aktivít nereflektuje rôznorodú prácu europoslancov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Pre porovnanie uvádzame jednotlivé aktivity štyroch spomínaných europoslancov: Zdroj: mepranking.eu"], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Beňovej", "Žitňanská", "Csáky", "Štefanec", "mepranking.eu"], "url": ["http://www.mepranking.eu/8/mep.php?id=23868", "http://www.mepranking.eu/8/mep.php?id=124901#mep", "http://www.mepranking.eu/8/mep.php?id=124930#mep", "http://www.mepranking.eu/8/mep.php?id=124929#mep", "http://www.mepranking.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:16.049470+00:00"}
{"id": "43861", "numeric_id": 43861, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43861", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Pani Jankovskú dostali do justičných pozícií štátneho tajomníka pán Kaliňák. A čo ja s tým mám, veď ja som bol predseda Najvyššieho súdu a pána Fica som upozorňoval na pani Jankovskú. Čo ja s tým mám?", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Kaliňák je bývalým spolužiakom Moniky Jankovskej. Keď Smer v roku 2012 skladal vládu, Kaliňák uviedol , že Jankovská ako štátna tajomníčka „je (to) jedna z alternatív, ale nie je to môj návrh. Ale keby to tak bolo, tešil by som sa, lebo má šancu vniesť do rezortu pokoj.“ Kaliňák teda tvrdí opak ako Harabin. V čase skladania vlády v roku 2012 bol Harabin skutočne predsedom Najvyššieho súdu. Či však Roberta Fica „upozorňoval” na Moniku Jankovskú, nie je možné z verejne dostupných zdrojov zistiť. Rovnako nie je možné rozsúdiť, kto z dvojice Kaliňák - Harabin hovorí pravdu. Demagóg.SK požiadal Roberta Fica o vyjadenie k Harabinovmu výroku - nereagoval však. Žiaden dôkaz preň neposkytol ani Štefan Harabin. Považujeme ho preto za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák je bývalým spolužiakom Moniky Jankovskej. Keď Smer v roku 2012 skladal vládu, Kaliňák uviedol , že Jankovská ako štátna tajomníčka „je (to) jedna z alternatív, ale nie je to môj návrh. Ale keby to tak bolo, tešil by som sa, lebo má šancu vniesť do rezortu pokoj.“ Kaliňák teda tvrdí opak ako Harabin. V čase skladania vlády v roku 2012 bol Harabin skutočne predsedom Najvyššieho súdu. Či však Roberta Fica „upozorňoval” na Moniku Jankovskú, nie je možné z verejne dostupných zdrojov zistiť. Rovnako nie je možné rozsúdiť, kto z dvojice Kaliňák - Harabin hovorí pravdu. Demagóg.SK požiadal Roberta Fica o vyjadenie k Harabinovmu výroku - nereagoval však. Žiaden dôkaz preň neposkytol ani Štefan Harabin. Považujeme ho preto za neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["spolužiakom", "uviedol"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22228168/pomohli-jej-harabin-aj-smer-dnes-sa-k-nej-nehlasia-kto-stoji-za-jankovskou.html", "https://domov.sme.sk/c/6321304/kalinak-ci-bol-fico-v-byte-penty-ma-ani-nezaujima.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:24.164631+00:00"}
{"id": "vr32906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32906", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Údaje, které máme, ukazují, že například na dani z přidané hodnoty se ve skutečnosti vybralo v loňském roce více než v roce předloňském.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na DPH se v roce 2012 vybralo o 2,8 miliardy víc, než v roce 2011, a to celkově 278 miliard korun. Výrok hodnotíme tedy jako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na DPH se v roce 2012 vybralo o 2,8 miliardy víc, než v roce 2011, a to celkově 278 miliard korun. Výrok hodnotíme tedy jako pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["vybralo"], "url": ["http://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi-cesko/c1-59057420-kalouskovo-zvyseni-dph-se-loni-nakonec-vyplatilo-stat-ziskal-o-temer-tri-miliardy-vic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:04.695414+00:00"}
{"id": "vr31381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31381", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pod Marekom Maďaričom (sa opätovne) rozvinul filmársky priemysel na Slovensku, keď to takto nazvem trošku silným slovom, že sa točilo naozaj veľa filmov, dostali príležitosť noví mladí slovenskí herci.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu Kinema.sk bolo v rokoch 2006 - 2010 natočených približne 45 slovenských a koprodukčných filmov, čo je takmer o polovicu viac ako v rokoch 2002 - 2006. Medzi najznámejšie filmy z obdobia vládnutia Róberta Fica patrí najmä Báthory a Bratislavafilm. V natočených filmoch dostali priestor mladí herci ako Michal Nemtuda, Eva Kerekes, Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Marek Geišberg a ďalší. Za ministrovania Mareka Maďariča v r. 2009 taktiež vznikol audiovizuálny fond ako verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Z uvedeného vyplýva, že počas mandátu Mareka Maďariča na ministerstve kultúry skutočne došlo k nárastu tvorby slovenských filmov. Kaliňákov výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Kinema.sk bolo v rokoch 2006 - 2010 natočených približne 45 slovenských a koprodukčných filmov, čo je takmer o polovicu viac ako v rokoch 2002 - 2006. Medzi najznámejšie filmy z obdobia vládnutia Róberta Fica patrí najmä Báthory a Bratislavafilm. V natočených filmoch dostali priestor mladí herci ako Michal Nemtuda, Eva Kerekes, Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Marek Geišberg a ďalší. Za ministrovania Mareka Maďariča v r. 2009 taktiež vznikol audiovizuálny fond ako verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Z uvedeného vyplýva, že počas mandátu Mareka Maďariča na ministerstve kultúry skutočne došlo k nárastu tvorby slovenských filmov. Kaliňákov výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Kinema.sk", "audiovizuálny fond"], "url": ["http://www.kinema.sk/vypis.aspx?filt=2&zal=6&page=0&&hodnotenie=&filter=&rok=&nazov=", "http://www.culture.gov.sk/media-audiovizia/podpora-audiovizualnej-tvorby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:33.229748+00:00"}
{"id": "vr25825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25825", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Prešovský kraj je najchudobnejší.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: \" Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska . Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ .\" Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: \" Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom . Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer. \" V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. Zdroj: Databáza ŠÚ Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: \" Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska . Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ .\" Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: \" Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom . Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer. \" V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. Zdroj: Databáza ŠÚ Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["stránok", "Štatistického úradu", "podiel", "Databáza ŠÚ"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/ekonomika/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1346", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195083-bratislavsky-kraj-zostane-lidrom-ostatne-bojuju-plece-pri-pleci/", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/statfile.asp?lang=12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:28.394832+00:00"}
{"id": "vr16164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16164", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Vo Volkswagene si založili nezávislé odbory pod vedením pána Smolinského...", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom minulého roka v závodoch Volkswagen skutočne došlo k založeniu nových nezávislých odborov, pričom predsedom tejto organizácie sa stal Zoroslav Smolinský. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Koncom minulého roka v závodoch Volkswagen skutočne došlo k založeniu nových nezávislých odborov, pričom predsedom tejto organizácie sa stal Zoroslav Smolinský. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["skutočnosť", "správy", "stránka", "stránka", "tvrdí", "činnosť"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20416484/predsedom-modernych-odborov-volkswagen-je-smolinsky.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20416484/predsedom-modernych-odborov-volkswagen-je-smolinsky.html", "http://www.odbory-volkswagen.sk/", "https://www.facebook.com/odboryvolkswagen/", "http://www.ozkovo.sk/krajsky-sud-v-bratislave-dal-za-pravdu-oz-kovo", "https://dennikn.sk/minuta/740558/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:29.544880+00:00"}
{"id": "vr29567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29567", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Posilnené bolo postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch: zmena Zákonníka práce, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, posilnenie postavenia zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o:", "analysis_paragraphs": ["Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o:"], "analysis_date": "2015-05-06", "analysis_sources": {"text": ["upravuje", "bude môcť byť", "upravuje"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/kolektivne-pracovnopravne-vztahy/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna-3.html", "http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1093/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/kolektivne-dohody-vyssieho-stupna.xhtml", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1445197/Zakonnik-prace-od-1--januara--Najvacsie-zmeny-nastanu-pri-agenturnom-zamestnavani--aktualizovane-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:39.494932+00:00"}
{"id": "vr17353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17353", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...dnes sa už obsah dokumentu ako takého (Istanbulského dohovoru, pozn.) nedá meniť (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu ( Istanbulský dohovor ), ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilie, je dokumentom Rady Európy pochádzajúci z roku 2011. Spomedzi 47 členov medzivládnej organizácie Rada Európy, ktorej členom je aj Slovensko a niekoľko krajín mimo Európskej únie, ho doteraz podpísalo 45 krajín okrem Azerbajdžanu a Ruska. Slovensko dohovor podpísalo 11. mája 2011 v Istanbule za vlády Ivety Radičovej, dodnes ho však neratifikovalo. Podľa článku 72 Dohovoru zmena dohovoru je možná. Je nutná k tomu súhlas každej zmluvnej strany ( .pdf , s. 26). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu ( Istanbulský dohovor ), ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilie, je dokumentom Rady Európy pochádzajúci z roku 2011. Spomedzi 47 členov medzivládnej organizácie Rada Európy, ktorej členom je aj Slovensko a niekoľko krajín mimo Európskej únie, ho doteraz podpísalo 45 krajín okrem Azerbajdžanu a Ruska. Slovensko dohovor podpísalo 11. mája 2011 v Istanbule za vlády Ivety Radičovej, dodnes ho však neratifikovalo. Podľa článku 72 Dohovoru zmena dohovoru je možná. Je nutná k tomu súhlas každej zmluvnej strany ( .pdf , s. 26). Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Istanbulský dohovor", "podpísalo", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/956850/istanbulsky-dohovor-myty-a-fakty-reakcia-na-kampan-zastavme-zlo-z-istanbulu-ktorej-organizatori-siria-nespravne-skreslene-a-zavadzajuce-informacii-o-istanbulskom-dohovore/", "https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?p_auth=sQp2UkdO", "https://rm.coe.int/1680462541", "https://rm.coe.int/1680462541"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:32.582630+00:00"}
{"id": "vr33485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33485", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Na juhokórejskom území sa nenachádzajú jadrové zbrane, žiadne. Oni Američania ich dali preč.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informáciu o tom, že Američania nemajú žiadne nukleárne zbrane v Južnej Kórei vyhlásili v roku 2005 rovnako USA ako Južná Kórea. V roku 2010 sa objavili správy , že po vyše 20-ročnej absencii taktických nukleárnych zbraní v Južnej Kórei by ich mohli USA opäť rozmiestniť v reakcií na severokórejské aktivity. Zatiaľ sa tak však nestalo.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o tom, že Američania nemajú žiadne nukleárne zbrane v Južnej Kórei vyhlásili v roku 2005 rovnako USA ako Južná Kórea. V roku 2010 sa objavili správy , že po vyše 20-ročnej absencii taktických nukleárnych zbraní v Južnej Kórei by ich mohli USA opäť rozmiestniť v reakcií na severokórejské aktivity. Zatiaľ sa tak však nestalo."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["nemajú", "správy"], "url": ["http://www.nukestrat.com/korea/indexkorea.htm", "http://www.guardian.co.uk/world/2010/nov/22/south-korea-us-tactical-weapons-nuclear"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:52.425473+00:00"}
{"id": "vr38138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38138", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A tak sa stáva aj to, že keď sa vám pritrafí klientelizmus, vy ste schopní povedať, ako v prípade ministra Uhliarika alebo teraz posledného škandálu SDKÚ, že to je šetrenie peňazí.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade prenájmu budovy pre daňové riaditeľstvo v Košiciach od Ondreja Ščurku spriezneného s Ivanom Miklošom argumentovala premiérka tým, že podľa jej informácií nebola dostupná lacnejšia budova ( TA3 ). Ivan Mikloš k tejto veci uviedol : \"Nevidím žiadny relevantný dôvod na to, aby z funkcie odstupoval. Preverenie všetkých faktov ma presvedčilo, že generálny riaditeľ Mikulčík konal vo verejnom záujme a v súlade so zákonom,\" uviedol vo vyhlásení Mikloš. Verejným záujmom malo byť práve šetrenie prostriedkov. Viac overovaných informácií môžte nájsť na našej stránke tu a tu . V kauze ministra Uhliarika, kedy ministerstvo zdravotníctva udelilo výnimku na distribúciu lacnejšej očkovacej látky od farmaceutickej firmy Pfizer bez súhlasu kategorizačnej komisie, bol podľa agentúry SITA uvádzaný finančný argument: \"Ministerstvo zdravotníctva podľa ministra Ivana Uhliarika ušetrilo udelením výnimky pre spoločnosť Pfizer zdravotným poisťovniam ročne takmer jeden milión eur.\" Fakty v tejto kauze sme overovali začiatkom roka 2011 tu , tu a tu .", "analysis_paragraphs": ["V prípade prenájmu budovy pre daňové riaditeľstvo v Košiciach od Ondreja Ščurku spriezneného s Ivanom Miklošom argumentovala premiérka tým, že podľa jej informácií nebola dostupná lacnejšia budova ( TA3 ). Ivan Mikloš k tejto veci uviedol : \"Nevidím žiadny relevantný dôvod na to, aby z funkcie odstupoval. Preverenie všetkých faktov ma presvedčilo, že generálny riaditeľ Mikulčík konal vo verejnom záujme a v súlade so zákonom,\" uviedol vo vyhlásení Mikloš. Verejným záujmom malo byť práve šetrenie prostriedkov. Viac overovaných informácií môžte nájsť na našej stránke tu a tu . V kauze ministra Uhliarika, kedy ministerstvo zdravotníctva udelilo výnimku na distribúciu lacnejšej očkovacej látky od farmaceutickej firmy Pfizer bez súhlasu kategorizačnej komisie, bol podľa agentúry SITA uvádzaný finančný argument: \"Ministerstvo zdravotníctva podľa ministra Ivana Uhliarika ušetrilo udelením výnimky pre spoločnosť Pfizer zdravotným poisťovniam ročne takmer jeden milión eur.\" Fakty v tejto kauze sme overovali začiatkom roka 2011 tu , tu a tu ."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "k tejto veci uviedol", "tu", "tu", "SITA", "tu", "tu", "tu"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/174684_premierka-chce-novu-sutaz-na-budovu-danoveho-riaditelstva", "http://www.sme.sk/c/5857264/miklos-odporuje-radicovej-vyzval-mikulcika-aby-zotrval-vo-funkcii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/144/ivan-stefanec-vs-marek-madaric", "http://www.demagog.sk/diskusie/143/pavol-abrhan-vs-robert-kalinak", "http://ekonomika.sme.sk/c/5721547/vynimkou-pre-pfizer-sa-usetril-milion-eur-tvrdi-uhliarik.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/94/radoslav-prochazka-vs-robert-kalinak", "http://www.demagog.sk/diskusie/93/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.demagog.sk/diskusie/99/radoslav-prochazka-vs-robert-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:06.383968+00:00"}
{"id": "vr28309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28309", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Strižinec: \"Čiže 70 miliónov a 7 000 ľudí vo finále?\" Richter: \"Nie, to je 12 000. Toto je prvá etapa, ktorú sme vyhodnotili.\"", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Damgog.SK nezistil informácie, okrem vyjadrenia ministra práce, ktoré by dokazovali zamestnanie 12-tisíc mladých z realokácie 70 miliónov eur z európskych zdrojov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný", "analysis_paragraphs": ["Damgog.SK nezistil informácie, okrem vyjadrenia ministra práce, ktoré by dokazovali zamestnanie 12-tisíc mladých z realokácie 70 miliónov eur z európskych zdrojov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "cieľovou", "novembri", "SITA", "informoval", "Eurostat"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/ek-povolila-presun-70-milionov-eur-na-p/22991-clanok.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/126809/Na-zamestnanie-mladych-ludi-pojde-mil-eur", "http://ekonomika.sme.sk/c/6588278/richter-da-za-jedno-pracovne-miesto-zhruba-5000-eur.html#ixzz2Ay9IaS5a", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/", "http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minister-informoval-premiera-politike-zamestnanosti.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:19.643285+00:00"}
{"id": "vr18271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18271", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "Za posledných 8 rokov, čo som poslancom, sa podarilo mnoho (...). Vybudovali sme mnohé športoviská, opravili sme škôlky, školy, opravili sme súvislé úseky ciest a chodníkov, vybudovali sme športové areály.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak ako v podobnom výroku spomínal samotný primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, je pravdou, že sa v Banskej Bystrici v posledných rokoch opravili škôlky, cesty, či chodníky. Mesto bolo v roku 2017 Európskym mestom športu, vďaka čomu dostalo napríklad od vlády tri milióny eur na športoviská . Čo sa týka ciest a chodnikov, mesto o ich opravách komunikuje najmä v posledných rokoch - v roku 2017 zosumarizovalo , že za posledné dva roky, teda od roku 2015, preinvestovalo do obnovy miestnych komunikácií viac ako dva milióny eur a plánuje ďalší milión. Koncom roku 2017 oznámilo opravu najzanedbanejších ciest a chodníkov, O rýchlom tempe opráv informovali médiá na jeseň 2018.", "analysis_paragraphs": ["Tak ako v podobnom výroku spomínal samotný primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, je pravdou, že sa v Banskej Bystrici v posledných rokoch opravili škôlky, cesty, či chodníky. Mesto bolo v roku 2017 Európskym mestom športu, vďaka čomu dostalo napríklad od vlády tri milióny eur na športoviská . Čo sa týka ciest a chodnikov, mesto o ich opravách komunikuje najmä v posledných rokoch - v roku 2017 zosumarizovalo , že za posledné dva roky, teda od roku 2015, preinvestovalo do obnovy miestnych komunikácií viac ako dva milióny eur a plánuje ďalší milión. Koncom roku 2017 oznámilo opravu najzanedbanejších ciest a chodníkov, O rýchlom tempe opráv informovali médiá na jeseň 2018."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["športoviská", "zosumarizovalo", "oznámilo", "médiá", "médií", "Radvanská", "Karpatská"], "url": ["https://sport.aktuality.sk/c/326672/vlada-uvolnila-tri-miliony-pre-sportoviska-v-banskej-bystrici-a-osrbli/", "http://www.banskabystrica.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=122076", "http://www.banskabystrica.sk/mestska-policia-banska-bystrica.phtml?program=51&module_action__0__id_ci=141364", "https://mybystrica.sme.sk/c/20926916/oprava-ciest-a-chodnikov-pokracuje-rychlym-tempom.html", "https://bbonline.sk/mesto-obnovi-dalsie-materske-skoly/", "https://mybystrica.sme.sk/c/20826523/prace-na-stavbe-novej-skolky-v-radvani-sa-rozbehli-naplno.html", "https://bbonline.sk/aj-skolky-na-strazovskej-a-karpatskej-caka-obnova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:23.952401+00:00"}
{"id": "vr25881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25881", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Zvýšili sme medziročne objem cestovného ruchu v našom kraji, tržby o 4 milióny eur a celkovo o 20% sme zvýšili objem cestovného ruchu.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vladimír Maňka neuvádza správne nárast tržieb cestovného ruchu v BBSK.", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka neuvádza správne nárast tržieb cestovného ruchu v BBSK."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["tržby", "navštívilo"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/cr/organizovany-cr/or.rev/organizovany-cr-sr-2012.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66048"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:13.977563+00:00"}
{"id": "vr28460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28460", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak potom s kým chcú (EÚ, pozn.) viesť ten politický dialóg, keď šéfa napríklad ruskej dumy Naryškina nechcú pustiť na územie EÚ.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Naryškin, predseda Dumy, bol zaradený na zoznam osôb, ktoré majú zákaz cestovať do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Naryškin, predseda Dumy, bol zaradený na zoznam osôb, ktoré majú zákaz cestovať do EÚ."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["zoznam", "politikov", "Naryškin", "RT.com"], "url": ["http://en.ria.ru/russia/20140321/188642751/EU-Adds-12-Russian-Crimean-Officials-To-Sanctions-List.html", "http://www.nytimes.com/2014/09/30/opinion/sylvie-kauffmann-to-russia-with-love.html?_r=0", "http://en.ria.ru/russia/20141020/194338968/Naryshkin-Personal-Sanctions-of-EU-US-Reduce-Possibility-of.html", "http://rt.com/politics/official-word/184048-naryshkin-sanctions-eu-us/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:57.252326+00:00"}
{"id": "vr29191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29191", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "To znamená, že v krajinách ako je Amerika, prípad Parkerovcov, čítal som to rozhodnutie súdu, mali možnosť v zásade jedine to, že deti môžu učiť doma. Preto, lebo v školách sa bude učiť, v materskej škôlke o tom, ako si princ zobral princa, o tom, ako je to v zásade všetko rovnocenné a tak ďalej, v čase, keď si budú svoju vlastnú sexuálnu identitu.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súvislosti s prípadom rodiny Parkerovcov vydal súd rozhodnutie, v ktorom uviedol niekolko predbežných opatrení a možností ako môžu títo rodicia postupovat v tomto prípade. V tomto rozhodnutí sa nespomína ako jediná možnost ucit deti doma, ale niekolko dalších možností. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Manželia Parkerovci opisujú svoju skúsenost s presadzovaním rozmanitosti v amerických školách, vrátane homosexuálnych rodín. Ich dvaja synovia totiž navštevovali materskú školu Lexington Public School , kedy jedného dna ich otec po príchode do škôlky obdržal knihu s názvom Who's in family? V knihe sa nachádzali obrázky dietata s dvoma matkami, ci otcami. V roku 2006 cítal ucitel detom knihu o princovi, ktorý si vezme iného princa. Detom boli tiež ponúknuté tzv. balícky rozmanitosti a deti mali dovolené – v snahe zapojit rodicov do diskusie – vziat si ich domov. Knihy boli predtým k dispozícii na vyjadrenie skupine rodicov, ktorí s nimi nemali problémy. Federálny súd, ktorý preskúmal tento prípad potvrdil, že kniha nebola súcastou riadnych osnov a že neexistuje žiadne formálne stanovisko materskej školy vztahujúce sa k problematike manželstiev rovnakého pohlavia. V knihe boli zobrazené príklady rôznych rodín, popri tradicnej aj s rodicmi rovnakého pohlavia. V tom case však v štáte boli legálne zväzky osôb rovnakého pohlavia a škola nepropagovala nieco, co by odporovalo právnemu stavu alebo štandardu spolocnosti. Parkerovci nad rámec uvolnenia dietata zo sexuálnej výchovy žiadali, aby ich syn bol uvolnený aj z akejkolvek diskusie alebo zmienky o rovnako-pohlavných vztahoch, a to aj v prípade, ak by deti diskutovali medzi sebou. They requested : \"to be notified when there are plans to discuss present homosexuality, transgenderism, or gay relationshipslmarriage in our son's presence. When \"spontaneous\" adult discussion arises with the intent to affirm, validate, celebrate, and/or normalize homosexuality, transgenderism, or gay relationshipslmarriage - we request that our child be removed from this discussion. We request to also be notified in advance of any other planned human sexual education and human sexuality issues such as abortion, birth-control, pre-marital sex, or surveys. We also request to view any materials within the school pertaining to the aforementioned topics within the reach of our child.\" Kedže to podla školy nebolo možné zabezpecit, co uviedla vo svojom oficiálnom vyhlásení , žiadali Parkerovci pre dieta individuálny plán vzdelávania, co škola odmietla s odôvodnením, že osnovy sú postavené tak, aby nediskriminovali ludí na základe rasy, farby pleti, ci sexuálnej orientácie a aby podporovali toleranciu a úctu k jednotlivcom. Podla tejto normy personál nemá povinnost oznámit rodicom diskusiu, alebo materiály, ktoré uznávajú existenciu rozdielov v sexuálnej orientácii. Vedenie školy informovalo pána Parkera, že môže adresovat svoju požiadavku škole oficiálne a priamo školskému ombudsmanovi. Parker však odmietol opustit školu kým nebudú splnené ich požiadavky.Vedenie školy sa teda po case rozhodlo zavolat políciu. Polícia v záujme vyriešenia situácie, ked bolo nutné školskú budovu zavriet, o 18.24 predviedla pána Parkera na policajnú stanicu. Parker nebol zatknutý kvôli tomu, že odmietal sexuálnu výchovu pre svoje dieta. Takúto možnost má v USA zarucenú. Pán Parker bol zatknutý a predvedený kvôli tomu, že odmietal opustit areál školy a neuposlúchol nariadenie polície. V rozhodnutí súdu bolo navrhnutých niekolko predbežných opatrení. Napríklad opatrenie, že do siedmej triedy bude rodicom oznámená akákolvek diskusia týkajúca sa sexuality, pricom na zapojenie sa do tejto diskusie potrebuje dieta písomný súhlas. Dalej to bola príležitost ospravedlnit deti rodicmi od tejto diskusie, takisto sa rodicia mohli zúcastnit ako tichý pozorovatel akejkolvek diskusie týkajúcej sa sexuality. Posledným opatrením bola možnost, aby sa grafický materiál zobrazujúci homosexuálny fyzický kontakt predkladal študentom až siedmej triedy . Celkové znenie týchto opatrení je možné nájst v anglickom jazyku tu . Dátum zverejnenia analýzy: 09.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s prípadom rodiny Parkerovcov vydal súd rozhodnutie, v ktorom uviedol niekolko predbežných opatrení a možností ako môžu títo rodicia postupovat v tomto prípade. V tomto rozhodnutí sa nespomína ako jediná možnost ucit deti doma, ale niekolko dalších možností. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Manželia Parkerovci opisujú svoju skúsenost s presadzovaním rozmanitosti v amerických školách, vrátane homosexuálnych rodín. Ich dvaja synovia totiž navštevovali materskú školu Lexington Public School , kedy jedného dna ich otec po príchode do škôlky obdržal knihu s názvom Who's in family? V knihe sa nachádzali obrázky dietata s dvoma matkami, ci otcami. V roku 2006 cítal ucitel detom knihu o princovi, ktorý si vezme iného princa. Detom boli tiež ponúknuté tzv. balícky rozmanitosti a deti mali dovolené – v snahe zapojit rodicov do diskusie – vziat si ich domov. Knihy boli predtým k dispozícii na vyjadrenie skupine rodicov, ktorí s nimi nemali problémy. Federálny súd, ktorý preskúmal tento prípad potvrdil, že kniha nebola súcastou riadnych osnov a že neexistuje žiadne formálne stanovisko materskej školy vztahujúce sa k problematike manželstiev rovnakého pohlavia. V knihe boli zobrazené príklady rôznych rodín, popri tradicnej aj s rodicmi rovnakého pohlavia. V tom case však v štáte boli legálne zväzky osôb rovnakého pohlavia a škola nepropagovala nieco, co by odporovalo právnemu stavu alebo štandardu spolocnosti. Parkerovci nad rámec uvolnenia dietata zo sexuálnej výchovy žiadali, aby ich syn bol uvolnený aj z akejkolvek diskusie alebo zmienky o rovnako-pohlavných vztahoch, a to aj v prípade, ak by deti diskutovali medzi sebou. They requested : \"to be notified when there are plans to discuss present homosexuality, transgenderism, or gay relationshipslmarriage in our son's presence. When \"spontaneous\" adult discussion arises with the intent to affirm, validate, celebrate, and/or normalize homosexuality, transgenderism, or gay relationshipslmarriage - we request that our child be removed from this discussion. We request to also be notified in advance of any other planned human sexual education and human sexuality issues such as abortion, birth-control, pre-marital sex, or surveys. We also request to view any materials within the school pertaining to the aforementioned topics within the reach of our child.\" Kedže to podla školy nebolo možné zabezpecit, co uviedla vo svojom oficiálnom vyhlásení , žiadali Parkerovci pre dieta individuálny plán vzdelávania, co škola odmietla s odôvodnením, že osnovy sú postavené tak, aby nediskriminovali ludí na základe rasy, farby pleti, ci sexuálnej orientácie a aby podporovali toleranciu a úctu k jednotlivcom. Podla tejto normy personál nemá povinnost oznámit rodicom diskusiu, alebo materiály, ktoré uznávajú existenciu rozdielov v sexuálnej orientácii. Vedenie školy informovalo pána Parkera, že môže adresovat svoju požiadavku škole oficiálne a priamo školskému ombudsmanovi. Parker však odmietol opustit školu kým nebudú splnené ich požiadavky.Vedenie školy sa teda po case rozhodlo zavolat políciu. Polícia v záujme vyriešenia situácie, ked bolo nutné školskú budovu zavriet, o 18.24 predviedla pána Parkera na policajnú stanicu. Parker nebol zatknutý kvôli tomu, že odmietal sexuálnu výchovu pre svoje dieta. Takúto možnost má v USA zarucenú. Pán Parker bol zatknutý a predvedený kvôli tomu, že odmietal opustit areál školy a neuposlúchol nariadenie polície. V rozhodnutí súdu bolo navrhnutých niekolko predbežných opatrení. Napríklad opatrenie, že do siedmej triedy bude rodicom oznámená akákolvek diskusia týkajúca sa sexuality, pricom na zapojenie sa do tejto diskusie potrebuje dieta písomný súhlas. Dalej to bola príležitost ospravedlnit deti rodicmi od tejto diskusie, takisto sa rodicia mohli zúcastnit ako tichý pozorovatel akejkolvek diskusie týkajúcej sa sexuality. Posledným opatrením bola možnost, aby sa grafický materiál zobrazujúci homosexuálny fyzický kontakt predkladal študentom až siedmej triedy . Celkové znenie týchto opatrení je možné nájst v anglickom jazyku tu . Dátum zverejnenia analýzy: 09.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["They requested", "oficiálnom vyhlásení", "tu"], "url": ["http://www.massresistance.org/docs/parker_lawsuit/filing_2006/complaint.html", "http://www.massresistance.org/docs/parker_lawsuit/filing_2006/complaint.html", "http://www.massresistance.org/docs/parker_lawsuit/filing_2006/complaint.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:46.203618+00:00"}
{"id": "vr29036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29036", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja len pripomeniem, že v roku 2010 ja som nebol na kandidátke SDKÚ-DS...", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Pavol Frešo nefiguroval na kandidátnej listine pre voľby do NR SR 2010. V predčasných voľbách do NR SR v roku 2012 už Frešo kandidoval na 9. pozícii na kandidátnej listine SDKÚ-DS.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Pavol Frešo nefiguroval na kandidátnej listine pre voľby do NR SR 2010. V predčasných voľbách do NR SR v roku 2012 už Frešo kandidoval na 9. pozícii na kandidátnej listine SDKÚ-DS."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["listine", "kandidoval"], "url": ["http://www.volby-archiv.estranky.sk/clanky/parlamentne-volby-2010/nrsr-10-sdku.ds.html", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/KL22.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:23.573057+00:00"}
{"id": "vr34016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34016", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Vieme dobre, za akých okolností voľby, ktorú bývalá premiérka nazvala fraškou, pani Radičová, ich kolegyňa.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Madej už podobný výrok zopakoval trikrát. ( O5M12 , 13. januára 2013, O5M12 , 17. február 2013, O5M12 , 5 mája 2013). Madej aj tentokrát správne parafrázuje výrok I. Radičovej. Róbert Madej, správne parafrázuje slová I. Radičovej ohľadom voľbe generálneho prokurátora. Iveta Radičova v Sobotných dialógoch 5. februára 2011 povedala (prepis newtonmedia.sk): \"Ja som sa vyjadrila k celej téme voľby, ktorú nemôžem hodnotiť inak, ako nedôstojnú, a použijem aj ten výraz v mnohých momentoch to bola fraška a hlavný problém je kdesi za touto voľbou.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Róbert Madej už podobný výrok zopakoval trikrát. ( O5M12 , 13. januára 2013, O5M12 , 17. február 2013, O5M12 , 5 mája 2013). Madej aj tentokrát správne parafrázuje výrok I. Radičovej. Róbert Madej, správne parafrázuje slová I. Radičovej ohľadom voľbe generálneho prokurátora. Iveta Radičova v Sobotných dialógoch 5. februára 2011 povedala (prepis newtonmedia.sk): \"Ja som sa vyjadrila k celej téme voľby, ktorú nemôžem hodnotiť inak, ako nedôstojnú, a použijem aj ten výraz v mnohých momentoch to bola fraška a hlavný problém je kdesi za touto voľbou.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "O5M12", "povedala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/?politik=21", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/diskusie/382/zmeny-v-zakone-o-organizacii-ustavneho-sudu", "http://www.aktuality.sk/clanok/181683/sulikov-napad-odvolat-fica-nema-podporu-radicovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:55.872163+00:00"}
{"id": "vr29734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29734", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napriek tomu, že sme s krízy ako tak vonku, ten prepad investícii je skoro 17 % v porovnaní s rokom 2007-2008 a máme krajiny v EÚ kde ten prepad je podstatne väčší ako tých 17-18 %.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov UNCTAD, Saria a Eurostatu prijaté investície na Slovensku podľa posledného dostupného údaju (2013 alebo 2014) predstavuje pokles o 70-90 % v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Je možné, že Robert Fico mal na mysli, že zahraničné investície na Slovensku dosahujú 17 % hodnoty tých z rokov 2007 - 2008. Výsledkom je však to, že reálny pokles investícii na Slovensku významne podceňuje. Navyše, pokles investícií na Slovensku je pomerne radikálny aj v porovnaní s inými štátmi EÚ, aj keď existujú niektoré štáty, ktoré zaznamenali ešte výraznejší pokles, napríklad v rámci V4 má Slovensko percentuálne najvyšší pokles. Výrok hodnotíme celkovo ako zavádzajúci. Podľa UCTAD World Report 2015 Slovensko zaznamenalo v rokoch 2013 a 2014 podstatne nižší prílev zahraničných investícií ako v predchádzajúcich rokoch. V porovnaní s predkrízovými rokmi sa jednalo v roku 2014 o prepad o približne 89 % čo sa týka prílevu zahraničných investícii. Ak by sme do úvahy zobrali číslo z roku 2011, v tom prípade by bol prepad oproti predkrízovým rokom približne 20 %. V prípade kategórie tzv. greenfield investment, teda nových investícií, je prepad v roku 2014 oproti predkrízovým rokom o 86 % . 2005-2007 (average) 2011 2012 2013 2014 Slovakia inward FDI (flow) 4 310 3 491 2 982 591 479 Slovakia inward FDI (stock) N/A 51 980 55 124 58 105 53 216 Slovakia greenfield investments 7 716 N/A 1 419 1 761 1 033 Podobne agentúra SARIO uvádza, že na Slovensku v roku 2014 (pdf. s. 9) boli plánované investície v hodnote 170 miliónov Eur. Podľa tej istej agentúry sa objem zahraničných investícii v roku 2007 pohyboval na úrovni 800 miliónov Eur, resp. 900 miliónov Eur v roku 2008 (.xls). Zahraničné investície na Slovensku za rok 2014 podľa SARIO teda predstavovali asi 20 % zahraničných investícii z rokov 2007 - 2008, pokles oproti predkrízovým rokom teda predstavuje približne 80 %. Dáta Eurostatu ( Trading Economics ) potvrdzujú dáta UNCTAD a Sario. Podľa posledných údajov boli prijaté investície na Slovensku v roku 2013 na úrovni 0,45 miliardy EUR. V rokoch pred krízou boli investície na úrovni 3,73 miliardy EUR (v roku 2006) až 1,95 miliardy EUR (v roku 2005). Aj v prípade, ak by sme za predkrízovú úroveň považovali 1,95 milardy by prepad na 0,45 miliardy predstavoval pokles o viac než 76 % . Čo sa týka porovnania s inými krajinami, v rámci V4 má podľa UNCTAD Slovensko ďaleko najvyšší pokles investícií v súčasnosti v porovnaní s predkrízovou hodnotou. Je však pravdou, že niektoré krajiny EÚ mali ešte vyšší pokles prijatých zahraničných investícií - napr. Nemecko, Belgicko, alebo Litva. Iné krajiny EÚ však majú už dnes vyšší príliv zahraničných investícii ako pred krízou, napr. Fínsko, Írsko, alebo Portugalsko. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov UNCTAD, Saria a Eurostatu prijaté investície na Slovensku podľa posledného dostupného údaju (2013 alebo 2014) predstavuje pokles o 70-90 % v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Je možné, že Robert Fico mal na mysli, že zahraničné investície na Slovensku dosahujú 17 % hodnoty tých z rokov 2007 - 2008. Výsledkom je však to, že reálny pokles investícii na Slovensku významne podceňuje. Navyše, pokles investícií na Slovensku je pomerne radikálny aj v porovnaní s inými štátmi EÚ, aj keď existujú niektoré štáty, ktoré zaznamenali ešte výraznejší pokles, napríklad v rámci V4 má Slovensko percentuálne najvyšší pokles. Výrok hodnotíme celkovo ako zavádzajúci. Podľa UCTAD World Report 2015 Slovensko zaznamenalo v rokoch 2013 a 2014 podstatne nižší prílev zahraničných investícií ako v predchádzajúcich rokoch. V porovnaní s predkrízovými rokmi sa jednalo v roku 2014 o prepad o približne 89 % čo sa týka prílevu zahraničných investícii. Ak by sme do úvahy zobrali číslo z roku 2011, v tom prípade by bol prepad oproti predkrízovým rokom približne 20 %. V prípade kategórie tzv. greenfield investment, teda nových investícií, je prepad v roku 2014 oproti predkrízovým rokom o 86 % . 2005-2007 (average) 2011 2012 2013 2014 Slovakia inward FDI (flow) 4 310 3 491 2 982 591 479 Slovakia inward FDI (stock) N/A 51 980 55 124 58 105 53 216 Slovakia greenfield investments 7 716 N/A 1 419 1 761 1 033 Podobne agentúra SARIO uvádza, že na Slovensku v roku 2014 (pdf. s. 9) boli plánované investície v hodnote 170 miliónov Eur. Podľa tej istej agentúry sa objem zahraničných investícii v roku 2007 pohyboval na úrovni 800 miliónov Eur, resp. 900 miliónov Eur v roku 2008 (.xls). Zahraničné investície na Slovensku za rok 2014 podľa SARIO teda predstavovali asi 20 % zahraničných investícii z rokov 2007 - 2008, pokles oproti predkrízovým rokom teda predstavuje približne 80 %. Dáta Eurostatu ( Trading Economics ) potvrdzujú dáta UNCTAD a Sario. Podľa posledných údajov boli prijaté investície na Slovensku v roku 2013 na úrovni 0,45 miliardy EUR. V rokoch pred krízou boli investície na úrovni 3,73 miliardy EUR (v roku 2006) až 1,95 miliardy EUR (v roku 2005). Aj v prípade, ak by sme za predkrízovú úroveň považovali 1,95 milardy by prepad na 0,45 miliardy predstavoval pokles o viac než 76 % . Čo sa týka porovnania s inými krajinami, v rámci V4 má podľa UNCTAD Slovensko ďaleko najvyšší pokles investícií v súčasnosti v porovnaní s predkrízovou hodnotou. Je však pravdou, že niektoré krajiny EÚ mali ešte vyšší pokles prijatých zahraničných investícií - napr. Nemecko, Belgicko, alebo Litva. Iné krajiny EÚ však majú už dnes vyšší príliv zahraničných investícii ako pred krízou, napr. Fínsko, Írsko, alebo Portugalsko. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["UCTAD World Report 2015", "SARIO", "2014", "2007", "2008", "Trading Economics", "UNCTAD"], "url": ["http://unctad.org/sections/dite_dir/docs/wir2015/wir15_fs_sk_en.pdf", "http://www.sario.sk/", "http://www.sario.sk/sites/default/files/content/files/sario-vyrocna-sprava-2014.pdf", "http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/pzipribehy/prilev_pzi_2002_2008_nbs/2/prilev_2007.xls", "http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/pzipribehy/prilev_pzi_2002_2008_nbs/2/prilev_2008.xls", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/foreign-direct-investment", "http://unctad.org/en/Pages/DIAE/World%20Investment%20Report/Country-Fact-Sheets.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:07.449222+00:00"}
{"id": "42347", "numeric_id": 42347, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42347", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...celková stratégia tak ako je dohodnutá v programovom vyhlásení vlády aj v memorande z roku 2017, ktoré podpísali 3 ústavní činitelia vrátane pána Danka, je jasne deklarovaná prozápadná, proeurópska orientácia. ", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Zuzany Čaputovej o jasnej deklarácii prozápadnej či proeurópskej orientácii SR hodnotíme v prípade oboch dokumentov ako pravdivý.\n\nČo sa týka Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 (ktoré prijala aj druhá koaličná vláda z marca 2018), to celkom zreteľne opisuje podobu budúcej zahraničnopolitickej orientácie SR v časti Zahraničná a európska politika, kde „ za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO “ ( .pdf , s. 4). Európska únia je ďalej definovaná ako „ primárne prostredie, s ktorým sa spájajú kľúčové záujmy SR “ ( .pdf , s. 5). Vláda sa rovnako zaväzuje „ podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR “ ( .pdf , s. 4). V prípade memoranda z roku 2017 , konkrétne Vyhlásenia prezidenta SR, predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO, podpísaného všetkými troma ústavnými činiteľmi SR 23. októbra 2017, hovoríme najmä o troch bodoch, ktoré vystihujú povahu vyhlásenia už na jeho začiatku. A to konkrétne: „ Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii: - predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny; - je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu; - je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a podporuje jej rozvoj. “ K prozápadnej a proeurópskej orientácii Slovenska sa traja najvyšší ústavní činitelia zaväzujú aj v závere vyhlásenia: „ Na základe vyššie uvedeného traja, najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spoločne - dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska... “\n\nV prípade memoranda z roku 2017 , konkrétne Vyhlásenia prezidenta SR, predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO, podpísaného všetkými troma ústavnými činiteľmi SR 23. októbra 2017, hovoríme najmä o troch bodoch, ktoré vystihujú povahu vyhlásenia už na jeho začiatku. A to konkrétne: „ Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii: - predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny; - je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu; - je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a podporuje jej rozvoj. “\n\nK prozápadnej a proeurópskej orientácii Slovenska sa traja najvyšší ústavní činitelia zaväzujú aj v závere vyhlásenia: „ Na základe vyššie uvedeného traja, najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spoločne - dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska... “", "analysis_paragraphs": ["Výrok Zuzany Čaputovej o jasnej deklarácii prozápadnej či proeurópskej orientácii SR hodnotíme v prípade oboch dokumentov ako pravdivý.", "Čo sa týka Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 (ktoré prijala aj druhá koaličná vláda z marca 2018), to celkom zreteľne opisuje podobu budúcej zahraničnopolitickej orientácie SR v časti Zahraničná a európska politika, kde „ za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO “ ( .pdf , s. 4). Európska únia je ďalej definovaná ako „ primárne prostredie, s ktorým sa spájajú kľúčové záujmy SR “ ( .pdf , s. 5). Vláda sa rovnako zaväzuje „ podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR “ ( .pdf , s. 4). V prípade memoranda z roku 2017 , konkrétne Vyhlásenia prezidenta SR, predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO, podpísaného všetkými troma ústavnými činiteľmi SR 23. októbra 2017, hovoríme najmä o troch bodoch, ktoré vystihujú povahu vyhlásenia už na jeho začiatku. A to konkrétne: „ Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii: - predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny; - je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu; - je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a podporuje jej rozvoj. “ K prozápadnej a proeurópskej orientácii Slovenska sa traja najvyšší ústavní činitelia zaväzujú aj v závere vyhlásenia: „ Na základe vyššie uvedeného traja, najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spoločne - dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska... “", "V prípade memoranda z roku 2017 , konkrétne Vyhlásenia prezidenta SR, predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO, podpísaného všetkými troma ústavnými činiteľmi SR 23. októbra 2017, hovoríme najmä o troch bodoch, ktoré vystihujú povahu vyhlásenia už na jeho začiatku. A to konkrétne: „ Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii: - predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny; - je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu; - je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a podporuje jej rozvoj. “", "K prozápadnej a proeurópskej orientácii Slovenska sa traja najvyšší ústavní činitelia zaväzujú aj v závere vyhlásenia: „ Na základe vyššie uvedeného traja, najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spoločne - dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska... “"], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "memoranda z roku 2017"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-predsedu-narodnej-rady-a-predsedu-vlady-k-eu-a-nato/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:05.123599+00:00"}
{"id": "vr36413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36413", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Dekriminalizácia rovná sa legalizácia.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sulík a strana SaS skutočne podľa programu (viď 97. bod) hovorí o dekriminalizácií. Pri legalizácii držby marihuany by nemohol byť na držiteľa (určitého alebo akéhokoľvek množstva) uplatnený žiadny trest. Ako vidíme v prvom bode programu nedochádza k odstráneniu trestu, ale iba k jeho zmierneniu. Rovnako držba drogy nad 5g je stále kvalifikovaná ako trestný čin. Takéto opatrenie rozhodne nemôže byť vnímané ako legalizácia.", "analysis_paragraphs": ["Sulík a strana SaS skutočne podľa programu (viď 97. bod) hovorí o dekriminalizácií. Pri legalizácii držby marihuany by nemohol byť na držiteľa (určitého alebo akéhokoľvek množstva) uplatnený žiadny trest. Ako vidíme v prvom bode programu nedochádza k odstráneniu trestu, ale iba k jeho zmierneniu. Rovnako držba drogy nad 5g je stále kvalifikovaná ako trestný čin. Takéto opatrenie rozhodne nemôže byť vnímané ako legalizácia."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["programu"], "url": ["http://www.120napadov.sk/osobne-slobody/18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:55.421636+00:00"}
{"id": "vr37589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37589", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ja tu mám zasa údaj, keď chcela ešte táto vláda v roku 2005, už vtedy bol na stole tento problém privatizácie teplární a zaujímavé je, že pred piatimi rokmi bola účtovná hodnota približne 180 miliónov. Áno? A teraz po piatich rokoch zhodnotení je zrazu zas účtovná hodnota ešte nižšia. 160-200 miliónov hovoria. A to len za 50% balík. Takže vidíme, že tu dochádza vlastne jednak k posunom účtovnej hodnoty.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Analýzy ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií (.doc), ktorá bola 2.februára 2011 predložená na rokovanie vlády ministrom financií a predsedníčkou výkonného výboru Fondu národného majetku, je odhadovaná trhová cena teplární 160-200 miliónov eur (str. 10). Jedná sa o trhovú hodnotu všetkých teplární v celku, nie len o 50% balík.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Analýzy ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií (.doc), ktorá bola 2.februára 2011 predložená na rokovanie vlády ministrom financií a predsedníčkou výkonného výboru Fondu národného majetku, je odhadovaná trhová cena teplární 160-200 miliónov eur (str. 10). Jedná sa o trhovú hodnotu všetkých teplární v celku, nie len o 50% balík."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Analýzy"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19150"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:23.086363+00:00"}
{"id": "vr18374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18374", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...nie som (ako prezident PZ SR, pozn.) orgán činný v trestnom konaní (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Policajného zboru nie je orgánom činným v trestnom konaní, tým sú podľa zákona iba prokurátor a policajt. Samotná funkcia prezidenta Policajného zboru nie je v žiadnom zákone priamo definovaná, rovnako ani jeho kompetencie. Zákon o Policajnom zbore však stanovuje, že prezident Policajného zboru je priamo zodpovedný ministrovi vnútra, ktorý ho aj vymenúva a odvoláva. Tým pádom je tento post politickou nomináciou, čo by eventuálne mohlo ovplyvniť objektivitu trestného konania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPriebeh vyšetrovania približuje zákon č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok). Podľa § 10 ods. 8 sú orgánmi činnými v trestnom konaní prokurátor a policajt. Policajtom sa pritom rozumie: vyšetrovateľ Policajného zboru; vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní; poverený príslušník Policajného zboru; poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl; poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní; veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi; ( v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania) aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody.\n\n§ 6 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore približuje riadenie Policajného zboru. Ods. 2 určuje, že „služby Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak.“ Následne ods. 3 vymedzuje, že „prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. Prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva minister.“ Rovnako podľa § 33 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície „ prezidenta Policajného zboru, viceprezidenta Policajného zboru a najvyššieho nadriadeného, ktorý riadi inšpekčnú službu Policajného zboru, vymenúva do funkcie minister vnútra Slovenskej republiky.“\n\nPripravovaná novela zákona o Policajnom zbore obsahuje kľúčové zmeny vo vymenúvaní do funkcie prezidenta Policajného zboru. Po novom „ Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.“ Komisia pre výberové konanie by mala mať sedem členov – dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Policajného zboru nie je orgánom činným v trestnom konaní, tým sú podľa zákona iba prokurátor a policajt. Samotná funkcia prezidenta Policajného zboru nie je v žiadnom zákone priamo definovaná, rovnako ani jeho kompetencie. Zákon o Policajnom zbore však stanovuje, že prezident Policajného zboru je priamo zodpovedný ministrovi vnútra, ktorý ho aj vymenúva a odvoláva. Tým pádom je tento post politickou nomináciou, čo by eventuálne mohlo ovplyvniť objektivitu trestného konania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Priebeh vyšetrovania približuje zákon č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok). Podľa § 10 ods. 8 sú orgánmi činnými v trestnom konaní prokurátor a policajt. Policajtom sa pritom rozumie: vyšetrovateľ Policajného zboru; vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní; poverený príslušník Policajného zboru; poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl; poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní; veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi; ( v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania) aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody.", "§ 6 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore približuje riadenie Policajného zboru. Ods. 2 určuje, že „služby Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak.“ Následne ods. 3 vymedzuje, že „prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. Prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva minister.“ Rovnako podľa § 33 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície „ prezidenta Policajného zboru, viceprezidenta Policajného zboru a najvyššieho nadriadeného, ktorý riadi inšpekčnú službu Policajného zboru, vymenúva do funkcie minister vnútra Slovenskej republiky.“", "Pripravovaná novela zákona o Policajnom zbore obsahuje kľúčové zmeny vo vymenúvaní do funkcie prezidenta Policajného zboru. Po novom „ Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.“ Komisia pre výberové konanie by mala mať sedem členov – dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["§ 10", "§ 6", "§ 4 ods. 1", "§ 4 ods. 1 a 2", "§ 33", "novela"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901.html#paragraf-10", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20180525#paragraf-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20180525#paragraf-4.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20180525#paragraf-4.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/20180401.html#paragraf-33", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/220"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:00.436616+00:00"}
{"id": "49901", "numeric_id": 49901, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49901", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Tam Laššáka vystrašíte, že bude mať zatopený dom. Trvalo to 3 dni, potom sa zistil, že ste zle, pozriete mapy, ani to tam nie je v tej lokalite.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nehnuteľnosť Jána Lašáka sa nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov. Aj v takom prípade však môže štát pristúpiť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Upresnenie, že nehnuteľnosť je v ochrannom pásme a nie v záplavovej oblasti, sa navyše verejnosť dozvedela neskôr, než informáciu o samotnej vodnej nádrži. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa vyhlásenia štátneho podniku Vodohospodárska výstavba z 10. februára sa dom Jána Lašáka „nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov“.\n\nAž po štúdii uskutočniteľnosti by podľa právnika Matúša Mažáryho malo byť z projektovej dokumentácie definitívne zrejmé, ktoré stavby sa budú nachádzať v záplavovom území a ktoré v ochrannom pásme.\n\nPodľa právnika by v prípade nehnuteľností v ochrannom pásme štát nepristúpil k vyvlastneniu, ale k obmedzeniu vlastníckeho práva. Pri obmedzení vlastníckeho práva musí, podľa právnika, štát s vlastníkmi komunikovať a za obmedzenie vlastníckeho práva musí dostať vlastník primeranú náhradu.\n\nV príspevku na sociálnej sieti zo 6. februára Ján Lašák tvrdil, že sa zo správ dozvedel o plánovaní výstavby prečerpávacej elektrárne pri vodnej nádrži Málinec, pričom v oblasti, kde sa má postaviť horná nádrž, vlastní pozemok a nehnuteľnosť.\n\nNávrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu predložilo ministerstvo životného prostredia do skráteného pripomienkového konania 4. februára.", "analysis_paragraphs": ["Nehnuteľnosť Jána Lašáka sa nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov. Aj v takom prípade však môže štát pristúpiť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Upresnenie, že nehnuteľnosť je v ochrannom pásme a nie v záplavovej oblasti, sa navyše verejnosť dozvedela neskôr, než informáciu o samotnej vodnej nádrži. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa vyhlásenia štátneho podniku Vodohospodárska výstavba z 10. februára sa dom Jána Lašáka „nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov“.", "Až po štúdii uskutočniteľnosti by podľa právnika Matúša Mažáryho malo byť z projektovej dokumentácie definitívne zrejmé, ktoré stavby sa budú nachádzať v záplavovom území a ktoré v ochrannom pásme.", "Podľa právnika by v prípade nehnuteľností v ochrannom pásme štát nepristúpil k vyvlastneniu, ale k obmedzeniu vlastníckeho práva. Pri obmedzení vlastníckeho práva musí, podľa právnika, štát s vlastníkmi komunikovať a za obmedzenie vlastníckeho práva musí dostať vlastník primeranú náhradu.", "V príspevku na sociálnej sieti zo 6. februára Ján Lašák tvrdil, že sa zo správ dozvedel o plánovaní výstavby prečerpávacej elektrárne pri vodnej nádrži Málinec, pričom v oblasti, kde sa má postaviť horná nádrž, vlastní pozemok a nehnuteľnosť.", "Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu predložilo ministerstvo životného prostredia do skráteného pripomienkového konania 4. februára."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia", "nachádzať", "nepristúpil", "príspevku", "predložilo"], "url": ["https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2025021000000323", "https://www.startitup.sk/co-vieme-o-kauze-malinec-vysvetlujeme-ci-mozu-byt-ludia-vyvlastneni-aj-ci-ich-stat-musi-odskodnit/", "https://www.startitup.sk/co-vieme-o-kauze-malinec-vysvetlujeme-ci-mozu-byt-ludia-vyvlastneni-aj-ci-ich-stat-musi-odskodnit/", "https://www.instagram.com/p/DFvuj-WgSuV/?img_index=1", "https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:01.661640+00:00"}
{"id": "48307", "numeric_id": 48307, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48307", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Štát a teraz to nie je vaša vina, to je proste vina ministerstva vnútra, ktoré má pripravené všetky kapacity na to, aby to zvládalo, sa na to úplne vykašlal. Tesne pred začiatkom krízy prepustilo šéfa hraničnej cudzineckej polície na východnom Slovensku, ktorý je za to všetko zodpovedný. Najskúsenejšieho vlastne ochranára našich hraníc za posledných 20 rokov, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o to, že Slovensko vstúpilo do Schengenu a vypustilo vlastne absolútne tú organizáciu.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Exminister vnútra Kaliňák pravdepodobne hovorí o Úrade hraničnej a cudzineckej polície alebo o riaditeľstve hraničnej polície v Sobranciach, ktoré má na starosti zabezpečenie slovensko-ukrajinskej hranice. Informáciu o súčasnom šéfovi či o prepustení bývalého sa nám nepodarilo nájsť, výrok preto označujeme ako neoveriteľný.\n\nKaliňák mohol narážať na šéfa Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ. Na tejto pozícii pôsobí od februára 2021 Robert Gucký, jeho predchodcu Ladislava Csémiho vláda odvolala v roku 2020. Do tohto roku bol aj hlavný hraničný splnomocnenec SR. V minulosti Csémi kúpil dom od údajného mafiána, Robert Kaliňák sa podľa Plus 7 dní zúčastnil aj jeho svadby. Csémi sa po odvolaní z funkcie stal policajným pridelencom SR v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.\n\nBývalého šéfa Miroslava Uchnára hraničnej polície v Sobranciach zadržali v roku 2010. Z funkcie bol vtedy odvolaný ešte pred zadržaním. Uchnár bol jeden z najvyššie postavených ľudí, ktorí mali na starosti slovensko-ukrajinskú hranicu, taktiež pracoval na príprave hranice na vstup do Schengenu. Môže sa teda jednať o človeka, ktorého v svojom výroku spomína Kaliňák.\n\nUchnár bol za branie úplatku obžalovaný taktiež v roku 2014. V roku 2021 bol odsúdený Najvyšším súdom za korupciu na trojročný podmienečný trest odňatia slobody so štvorročnou skúšobnou dobou.", "analysis_paragraphs": ["Exminister vnútra Kaliňák pravdepodobne hovorí o Úrade hraničnej a cudzineckej polície alebo o riaditeľstve hraničnej polície v Sobranciach, ktoré má na starosti zabezpečenie slovensko-ukrajinskej hranice. Informáciu o súčasnom šéfovi či o prepustení bývalého sa nám nepodarilo nájsť, výrok preto označujeme ako neoveriteľný.", "Kaliňák mohol narážať na šéfa Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ. Na tejto pozícii pôsobí od februára 2021 Robert Gucký, jeho predchodcu Ladislava Csémiho vláda odvolala v roku 2020. Do tohto roku bol aj hlavný hraničný splnomocnenec SR. V minulosti Csémi kúpil dom od údajného mafiána, Robert Kaliňák sa podľa Plus 7 dní zúčastnil aj jeho svadby. Csémi sa po odvolaní z funkcie stal policajným pridelencom SR v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.", "Bývalého šéfa Miroslava Uchnára hraničnej polície v Sobranciach zadržali v roku 2010. Z funkcie bol vtedy odvolaný ešte pred zadržaním. Uchnár bol jeden z najvyššie postavených ľudí, ktorí mali na starosti slovensko-ukrajinskú hranicu, taktiež pracoval na príprave hranice na vstup do Schengenu. Môže sa teda jednať o človeka, ktorého v svojom výroku spomína Kaliňák.", "Uchnár bol za branie úplatku obžalovaný taktiež v roku 2014. V roku 2021 bol odsúdený Najvyšším súdom za korupciu na trojročný podmienečný trest odňatia slobody so štvorročnou skúšobnou dobou."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["pôsobí", "odvolala", "Plus 7 dní", "zadržali", "odsúdený"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/hlavnym-hranicnym-splnomocnencom-bude/530352-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22389288/zo-sefa-cudzineckej-policie-sa-stal-pridelenec-v-britanii.html", "https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/policajt-mafian-vyhodnej-ponuke-papayovca-funkcionar-nedokazal-odolat", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/5244162/riaditela-hranicnej-policie-sobrance-zadrzali-pre-uplatky.html", "https://domov.sme.sk/c/22663400/exsef-cudzineckej-policie-dostal-za-uplatok-podmienecny-trest.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:12.651552+00:00"}
{"id": "42271", "numeric_id": 42271, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42271", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "... pán Bugár hlasoval a nebol za Slovenskú republiku a nebol za zvrchovanosť.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Béla (vtedy Vojtech) Bugár bol počas hlasovania týkajúceho sa Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky prítomný , avšak hlasovania sa zdržal. Aj keď je pravdou, že Béla Bugár sa v hlasovaní nevyslovil za zvrchovanosť, viacerí poslanci (vtedajší poslanci KDH a niektorí poslanci MKDH, pozn.) explicitne hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti.\n\nPravdou je, že poslanec vtedajšieho MKDH Bugár bol prítomný pri danom hlasovaní, ktorého sa ale zdržal. Je tak zrejmé aj zo súčasného hlasovacieho poriadku v čl. 5 bod 4, písmeno C v ktorom sa uvádza, že „tlačidlo 3 (zdržal sa) je použité na vyjadrenie zdržania sa hlasovania o predmete hlasovania“. Môže sa teda zdať, že ide iba o hru s pojmami, avšak v skutočnosti síce poslanec Bugár bol na hlasovaní prítomný, avšak hlasovania sa zdržal.\n\nV zozname politikov, ktorí o Deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky hlasovali, figuruje Bugár pod krstným menom Vojtech. Rovnaké meno je uvedené aj na vysvedčení , ktoré Bugár zverejnil na svojej osobnej stránke na jednej zo sociálnych sieti. Pod týmto menom bol Bugár vedený aj ako poslanec federálneho zhromaždenia České a Slovenské Federativní republiky.\n\nAk by sme ako „hlasovanie za zvrchovanosť“ označili to z 1. septembra 1992 (uznesenie k vládnemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky), tak by sme výrok označili taktiež ako zavádzanie, keďže poslanec Bugár síce vystúpil v rozprave aj so svojimi návrhmi, avšak pri hlasovaní je už uvedený ako neprítomný. Bugár v tomto prípade opäť síce za zvrchovanosť nebol, avšak ani nehlasoval.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Béla (vtedy Vojtech) Bugár bol počas hlasovania týkajúceho sa Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky prítomný , avšak hlasovania sa zdržal. Aj keď je pravdou, že Béla Bugár sa v hlasovaní nevyslovil za zvrchovanosť, viacerí poslanci (vtedajší poslanci KDH a niektorí poslanci MKDH, pozn.) explicitne hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti.", "Pravdou je, že poslanec vtedajšieho MKDH Bugár bol prítomný pri danom hlasovaní, ktorého sa ale zdržal. Je tak zrejmé aj zo súčasného hlasovacieho poriadku v čl. 5 bod 4, písmeno C v ktorom sa uvádza, že „tlačidlo 3 (zdržal sa) je použité na vyjadrenie zdržania sa hlasovania o predmete hlasovania“. Môže sa teda zdať, že ide iba o hru s pojmami, avšak v skutočnosti síce poslanec Bugár bol na hlasovaní prítomný, avšak hlasovania sa zdržal.", "V zozname politikov, ktorí o Deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky hlasovali, figuruje Bugár pod krstným menom Vojtech. Rovnaké meno je uvedené aj na vysvedčení , ktoré Bugár zverejnil na svojej osobnej stránke na jednej zo sociálnych sieti. Pod týmto menom bol Bugár vedený aj ako poslanec federálneho zhromaždenia České a Slovenské Federativní republiky.", "Ak by sme ako „hlasovanie za zvrchovanosť“ označili to z 1. septembra 1992 (uznesenie k vládnemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky), tak by sme výrok označili taktiež ako zavádzanie, keďže poslanec Bugár síce vystúpil v rozprave aj so svojimi návrhmi, avšak pri hlasovaní je už uvedený ako neprítomný. Bugár v tomto prípade opäť síce za zvrchovanosť nebol, avšak ani nehlasoval."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["prítomný", "poriadku", "vysvedčení", "poslanec", "1. septembra 1992"], "url": ["http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/sr-menny-prehlad-hlasovania-poslancov/146258-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_pravidla-hlasovania.pdf", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/bela-bugar-pochvalil-vysvedcenim-skoly-pozrite-ako-ucil", "http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=797&org=257", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=12491&fileName=zazn.pdf&ext=pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:11.353186+00:00"}
{"id": "vr18036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18036", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "U nás fungovala len prvá polovica, že ho (policajného prezidenta, pozn.) menuje minister vnútra, ale žiadna politická zodpovednosť, ani vyvodzovanie politickej zodpovednosti na Slovensku nefungovalo.", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore hovorí o tom, že \" prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra (ministra vnútra, pozn.)\". V § 6 je uvedené, že \" prezident Policajného zboru je zodpovedný ministrovi (ministrovi vnútra, pozn.)\", avšak o politickej zodpovednosti ministra sa zákon nezmieni. V roku 2018 vláda predstavila novelu zákona o Policajnom zbore v ktorej by sa mal zmeniť aj spôsob voľby prezidenta Policajného zboru SR. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019. Táto novela zákona nenačrtla žiadne vyvodzovanie politickej zodpovednosti a podľa niektorých mimovládnych organizácií a iniciatív ani neprináša odpolitizovanie polície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore hovorí o tom, že \" prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra (ministra vnútra, pozn.)\". V § 6 je uvedené, že \" prezident Policajného zboru je zodpovedný ministrovi (ministrovi vnútra, pozn.)\", avšak o politickej zodpovednosti ministra sa zákon nezmieni. V roku 2018 vláda predstavila novelu zákona o Policajnom zbore v ktorej by sa mal zmeniť aj spôsob voľby prezidenta Policajného zboru SR. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019. Táto novela zákona nenačrtla žiadne vyvodzovanie politickej zodpovednosti a podľa niektorých mimovládnych organizácií a iniciatív ani neprináša odpolitizovanie polície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "§ 6", "predstavila", "novelu", "neprináša", "SITA"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/19930901.html#paragraf-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/19930901.html#paragraf-6", "https://domov.sme.sk/c/20894435/zmeny-vo-vybere-policajneho-prezidenta-uz-predlozili-na-rokovanie-vlady.html", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/220", "https://www.aktuality.sk/clanok/585592/novela-zakona-o-policajnom-zbore-neprinasa-odpolitizovanie-policie/", "https://domov.sme.sk/c/20894435/zmeny-vo-vybere-policajneho-prezidenta-uz-predlozili-na-rokovanie-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:29.452058+00:00"}
{"id": "vr17457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17457", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Momentálne Kotlebova strana im (Vláde SR, pozn.) vyjadrila podporu, povedali, že podporia, majú podmienku, aby odišla pani Žitňanská, (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Uhrík, podpredseda ĽS NS sa nepriamo vyjadril, že sú ochotní dať Ficovej vláde druhú šancu v podobe schválenia nimi predkladaného zákona na kontrolu zahraničných mimovládnych organizácií. Marian Kotleba spomínal aj otázku odvolania Žitňanskej a Lajčáka, avšak nie priamo v spojitosti s podporou vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovej konferencií ĽS Naše Slovensko dňa 7. marca 2018 sa podpredseda ĽS Naše Slovensko Milan Uhrík vyjadril , že: \"ĽS Naše Slovensko naďalej odmieta vytĺkanie politického kapitálu z vraždy týchto dvoch mladých ľudí. Nikdy nepodporíme umelé vyvolávanie spoločenského napätia a občianskej nespokojnosti, ktorých výsledkom môžu byť nepokoje pripomínajúce Majdan na Ukrajine.\" Na adresu ministerky Žitňanskej a ministra Lajčáka sa Milan Uhrík vyjadril , že: \"sú najväčšími nasledovníkmi Sorošových plánov.\" Na konferencií ďalej vystúpil aj predseda ĽS Naše Slovensko, Marián Kotleba, ktorý tvrdil , že je na mieste sa opýtať či Robert Fico odvolá nie len ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj ministersku Žitňanskú a ministra Lajčáka. Marián Kotleba vidí dôvod na odvolanie ministerky Žitňanskej v jej návrhu protiextrémistického zákon, ktorý podľa jeho slov : \"nebývalým spôsom znižuje slobodu slova, celkovo slobodu vyjadrovania na Slovensku.\" V súvislosti s podporou vlády SR sa Milan Uhrík vyjadril , že: \"Keďže politikov treba hodnotiť podľa skutkov a nie podľa rečí a sľubov, tak dávame Robertovi Ficovi príležitosť ukázať, ako to so svojím odbojom proti Sorošovi myslí. Preto opätovne predkladáme do NR SR náš návrh zákona na kontrolu zahraničných mimovládnych organizácií a zahraničných agentov.\" Aj napriek tomu, že Milan Uhrík priamo nevyslovil podporu vlády SR, z jeho prísľubu druhej šance pre Roberta Fica je zrejmé, že ĽS Naše Slovensko nepodporí odvolanie vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Uhrík, podpredseda ĽS NS sa nepriamo vyjadril, že sú ochotní dať Ficovej vláde druhú šancu v podobe schválenia nimi predkladaného zákona na kontrolu zahraničných mimovládnych organizácií. Marian Kotleba spomínal aj otázku odvolania Žitňanskej a Lajčáka, avšak nie priamo v spojitosti s podporou vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovej konferencií ĽS Naše Slovensko dňa 7. marca 2018 sa podpredseda ĽS Naše Slovensko Milan Uhrík vyjadril , že: \"ĽS Naše Slovensko naďalej odmieta vytĺkanie politického kapitálu z vraždy týchto dvoch mladých ľudí. Nikdy nepodporíme umelé vyvolávanie spoločenského napätia a občianskej nespokojnosti, ktorých výsledkom môžu byť nepokoje pripomínajúce Majdan na Ukrajine.\" Na adresu ministerky Žitňanskej a ministra Lajčáka sa Milan Uhrík vyjadril , že: \"sú najväčšími nasledovníkmi Sorošových plánov.\" Na konferencií ďalej vystúpil aj predseda ĽS Naše Slovensko, Marián Kotleba, ktorý tvrdil , že je na mieste sa opýtať či Robert Fico odvolá nie len ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj ministersku Žitňanskú a ministra Lajčáka. Marián Kotleba vidí dôvod na odvolanie ministerky Žitňanskej v jej návrhu protiextrémistického zákon, ktorý podľa jeho slov : \"nebývalým spôsom znižuje slobodu slova, celkovo slobodu vyjadrovania na Slovensku.\" V súvislosti s podporou vlády SR sa Milan Uhrík vyjadril , že: \"Keďže politikov treba hodnotiť podľa skutkov a nie podľa rečí a sľubov, tak dávame Robertovi Ficovi príležitosť ukázať, ako to so svojím odbojom proti Sorošovi myslí. Preto opätovne predkladáme do NR SR náš návrh zákona na kontrolu zahraničných mimovládnych organizácií a zahraničných agentov.\" Aj napriek tomu, že Milan Uhrík priamo nevyslovil podporu vlády SR, z jeho prísľubu druhej šance pre Roberta Fica je zrejmé, že ĽS Naše Slovensko nepodporí odvolanie vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadril", "tvrdil", "slov", "vyjadril"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/vyhlasenia/vyhlasenie-ls-nase-slovensko-k-ficovi-a-sorosovi/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/vyhlasenia/vyhlasenie-ls-nase-slovensko-k-ficovi-a-sorosovi/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/vyhlasenia/vyhlasenie-ls-nase-slovensko-k-ficovi-a-sorosovi/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/vyhlasenia/vyhlasenie-ls-nase-slovensko-k-ficovi-a-sorosovi/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/vyhlasenia/vyhlasenie-ls-nase-slovensko-k-ficovi-a-sorosovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:13.720031+00:00"}
{"id": "vr15539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15539", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... teraz prezidentská kancelária dokonca dáva návrh na disciplinárne konanie samotných sudcov..", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska požiadal o disciplinárne konanie pre troch ústavných sudcov. Podľa Andreja Kisku senát sudcu Ľalíka mu nedal možnosť sa vyjadriť, kedy súd rozhodoval o sťažnostiach kandidátov na ústavných sudcov. Sťažnosti sú podané na prezidenta z dôvodu nevymenovania kandidátov do funkcie. Senát takto vynechal jeden krok porcesu,. kedy mal umožniť prezidentovi vyjadriť sa ku konaniu (tak ako v minulosti túto možnosť dostal Ivan Gašparovič ). Prezident požaduje, aby sudcovia zo tohto senátu v spore o vymenovanie sudcov už ďalej nerozhodovali. Výrok Andreja Danka je preto pravdivý. Senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová prijal zopakovanú sťažnosť neúspešných kandidátov na post ústavných sudcov. Pred prijatím pritom mali dať možnosť vyjadriť sa prezidentovi k veci. Senát pritom prijal aj sťažnosť kandidáta Jána Bernáta, ktorý už však svoju sťažnosť v roku 2015 stiahol . Stalo sa tak potom, ako III. senát ústavného súdu rozhodol o sťažnosti trojice neúspešných kandidátov na ústavných sudcov a o sťažnosti dvojice Bernát a Volkai mal rozhodovať iný senát. Prezident preto pochybuje o tom, či s Bernátovou novou sťažnosťou mal senát vôbec zaoberať. Prezident ešte v 2015 namietal proti rozhodnutiu III. senátu, lebo ústne a písomné znenia rozhodnutia sa líšili, senát na to reagoval takto: \"Pokiaľ ide o výhrady k zneniu odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu v danej veci, podľa vyjadrenia členov III. senátu ústavného súdu písomné vyhotovenie nálezu doručené prezidentovi Slovenskej republiky a ostatným účastníkom konania, ktorého znenie je vždy rozhodujúce, nie je v zásadnom rozpore s ústnym vyhlásením nálezu.\" Teraz ústavný súd obišiel Andreja Kisku a ten sa dožaduje disciplinárneho konania vo veci zaujatosti senátu v tomto prípade, informuje o tom tlačová správa ústavného súdu: \" ...bol 2. novembra 2016 ústavnému súdu doručený podnet prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči členom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, Marianne Mochnáčovej a Petrovi Brňákovi. Ústavnému súdu bola zároveň v ten istý deň (2. novembra 2016) ako príloha k podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania doručená námietka predpojatosti podaná prezidentom Slovenskej republiky voči členom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, Marianne Mochnáčovej a Petrovi Brňákovi\" . Kiska odmietol minulý rok vymenovať sudcov z piatich kandidátov, z toho dvaja v priebehu sťažnosť stiahli, ale súd naďalej tvrdil, že Kiska musí vybrať z tých piatich, zároveň odmietli Kiskovu žiadosť o výklad ústavy či musí, alebo nemusí niekoho z kandidátov vybrať. Boli vybraní dvaja noví kandidáti, Mamojka (ex-poslanec Smeru) a poslankyňa Smeru Laššáková. Oboch Kiska odmietol vymenovať. V septembri sudcovia, ktorých Kiska odmietol vymenovať podali sťažnosť na ústavný súd, pridala sa aj Laššáková, ich sťažnosti spojili do jedného konania, ako uvádza Denník N v chronológii sporu. Spor prezident - ústavný súd začal v roku 2013, keď vtedajší prezident Ivan Gašparovič nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Ten vtedy podal sťažnosť na ústavný súd. Predtým ako sa rozhodlo, či sa bude súd vecou zaoberať, mal sťažnosť k dispozícii Gašparovič. Mohol sa k veci vyjadriť a reagovať na možnú zaujatosť sudcov. Tak vznikol spor, ktorý ukončil až Andrej Kiska vo funkcii prezidenta. Kiska stiahol námietky zaujatosti sudcov a ústavný súd rozhodol , že Čentéšove práva boli porušené. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska požiadal o disciplinárne konanie pre troch ústavných sudcov. Podľa Andreja Kisku senát sudcu Ľalíka mu nedal možnosť sa vyjadriť, kedy súd rozhodoval o sťažnostiach kandidátov na ústavných sudcov. Sťažnosti sú podané na prezidenta z dôvodu nevymenovania kandidátov do funkcie. Senát takto vynechal jeden krok porcesu,. kedy mal umožniť prezidentovi vyjadriť sa ku konaniu (tak ako v minulosti túto možnosť dostal Ivan Gašparovič ). Prezident požaduje, aby sudcovia zo tohto senátu v spore o vymenovanie sudcov už ďalej nerozhodovali. Výrok Andreja Danka je preto pravdivý. Senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová prijal zopakovanú sťažnosť neúspešných kandidátov na post ústavných sudcov. Pred prijatím pritom mali dať možnosť vyjadriť sa prezidentovi k veci. Senát pritom prijal aj sťažnosť kandidáta Jána Bernáta, ktorý už však svoju sťažnosť v roku 2015 stiahol . Stalo sa tak potom, ako III. senát ústavného súdu rozhodol o sťažnosti trojice neúspešných kandidátov na ústavných sudcov a o sťažnosti dvojice Bernát a Volkai mal rozhodovať iný senát. Prezident preto pochybuje o tom, či s Bernátovou novou sťažnosťou mal senát vôbec zaoberať. Prezident ešte v 2015 namietal proti rozhodnutiu III. senátu, lebo ústne a písomné znenia rozhodnutia sa líšili, senát na to reagoval takto: \"Pokiaľ ide o výhrady k zneniu odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu v danej veci, podľa vyjadrenia členov III. senátu ústavného súdu písomné vyhotovenie nálezu doručené prezidentovi Slovenskej republiky a ostatným účastníkom konania, ktorého znenie je vždy rozhodujúce, nie je v zásadnom rozpore s ústnym vyhlásením nálezu.\" Teraz ústavný súd obišiel Andreja Kisku a ten sa dožaduje disciplinárneho konania vo veci zaujatosti senátu v tomto prípade, informuje o tom tlačová správa ústavného súdu: \" ...bol 2. novembra 2016 ústavnému súdu doručený podnet prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči členom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, Marianne Mochnáčovej a Petrovi Brňákovi. Ústavnému súdu bola zároveň v ten istý deň (2. novembra 2016) ako príloha k podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania doručená námietka predpojatosti podaná prezidentom Slovenskej republiky voči členom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, Marianne Mochnáčovej a Petrovi Brňákovi\" . Kiska odmietol minulý rok vymenovať sudcov z piatich kandidátov, z toho dvaja v priebehu sťažnosť stiahli, ale súd naďalej tvrdil, že Kiska musí vybrať z tých piatich, zároveň odmietli Kiskovu žiadosť o výklad ústavy či musí, alebo nemusí niekoho z kandidátov vybrať. Boli vybraní dvaja noví kandidáti, Mamojka (ex-poslanec Smeru) a poslankyňa Smeru Laššáková. Oboch Kiska odmietol vymenovať. V septembri sudcovia, ktorých Kiska odmietol vymenovať podali sťažnosť na ústavný súd, pridala sa aj Laššáková, ich sťažnosti spojili do jedného konania, ako uvádza Denník N v chronológii sporu. Spor prezident - ústavný súd začal v roku 2013, keď vtedajší prezident Ivan Gašparovič nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Ten vtedy podal sťažnosť na ústavný súd. Predtým ako sa rozhodlo, či sa bude súd vecou zaoberať, mal sťažnosť k dispozícii Gašparovič. Mohol sa k veci vyjadriť a reagovať na možnú zaujatosť sudcov. Tak vznikol spor, ktorý ukončil až Andrej Kiska vo funkcii prezidenta. Kiska stiahol námietky zaujatosti sudcov a ústavný súd rozhodol , že Čentéšove práva boli porušené. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["disciplinárne konanie", "Ivan Gašparovič", "neúspešných kandidátov", "stiahol", "rozhodol", "reagoval", "tlačová správa", "Denník N", "nevymenoval", "k dispozícii", "stiahol", "rozhodol"], "url": ["https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sud-rozhodol-gasparovic-mal-vymenovat-centesa.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/353640/prezident-kiska-odmieta-vymenovat-lassakovu-a-mamojku-za-ustavnych-sudcov/", "https://dennikn.sk/281899/ustavny-sud-kiskovi-budte-spravodlivy-vymenujte-ustavnych-sudcov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nevymenovanim-kandidatov-na-sudcov-us/125401-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/356396-kiska-pisomne-odovodnenie-ustavneho-sudu-sa-lisi-od-verejneho/", "https://www.ustavnysud.sk/c/document_library/get_file?uuid=8175976b-601a-4272-b7b2-fe9c2c8942dd&groupId=10182", "https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiBoPfEkqrQAhVRF8AKHUzdAgQQFgglMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.etrend.sk%2Fekonomika%2Fgasparovic-centesa-nevymenuje-je-nedoveryhodny.html&usg=AFQjCNGAW1PcjhHaD35eDW9DWMJj9UuUow&sig2=CyNCbtTXdKllAn4ZHHiXwQ", "https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-stiahol-namietky-gasparovica-v-kauze-centes.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sud-rozhodol-gasparovic-mal-vymenovat-centesa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:56.948889+00:00"}
{"id": "vr31233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31233", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Socialistké smerovanie, ktoré tu bolo štyri roky, Róbert Fico realizoval. Výsledkom bol obrovský deficit gréckeho typu osem percent.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ponúkame prehľad vývoja deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, Grécka a priemeru všetkých 27 členských štátov Európskej únie počas rokov vlády Róberta Fica, tj. r. 2006-2010, podľa údajov Eurostatu.", "analysis_paragraphs": ["Ponúkame prehľad vývoja deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, Grécka a priemeru všetkých 27 členských štátov Európskej únie počas rokov vlády Róberta Fica, tj. r. 2006-2010, podľa údajov Eurostatu."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb080"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:02.835206+00:00"}
{"id": "vr36461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36461", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A je veľkou chybou, je veľkou chybou zásah súčasnej vlády, ktorá prospechové štipendiá pre všetky nízkopríjmové rodiny na základných školách zmenila na automatickú dávku len za to, že tie deti budú chodiť do školy a výsledok je ten, že tie deti do školy nechodia,...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda zmenila od školského roku 2008/2009 princíp na základe ktorého sa prospechové štipendiá prideľujú, nejaké agregované dáta ohľadom toho aký dopad to malo nie sú k dispozícii (linkovaný článok hovorí práve o opaku). Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda zmenila od školského roku 2008/2009 princíp na základe ktorého sa prospechové štipendiá prideľujú, nejaké agregované dáta ohľadom toho aký dopad to malo nie sú k dispozícii (linkovaný článok hovorí práve o opaku). Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:26.831573+00:00"}
{"id": "vr28537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28537", "speaker": "Martin Barčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-barcik", "statement": "Mám v rukách znalecký posudok (za pozemok \"Lúky\", pozn.), kde je cena za meter štvorcový 42 eur oproti tomu čo sa zverejnilo.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupného znaleckého posudku z 10. októbra 2014 je skutočne pravdou, že cena vyhodnotená znalcom Mariánom Mrázikom za ten istý pozemok ako schválilo zastupiteľstvo Žiliny 22. septembra 2014, je na úrovni 42,01 eur za m2. Na základe tohto posudku výrok hodnotíme ako pravdivý. Dodávame, že Demagog.SK nehodnotí reálnosť ceny za m2 na posudku. Kúpa pozemku na Solinkách bola schválená 22. septembra 2014. Išlo spolu o pozemok s rozlohou takmer 45 tisíc m2 a cenou 2,5 milióna eur. Išlo teda o sumu okolo 56,5 eur za m2. Hlasovanie (č. hlasovanie 35, bod 11) prebehlo 22. septembra 2014. Prijaté uznesenie k tomuto bodu je nasledovné: \"Uznesenie č. 117/2014 k Nakladaniu s majetkom (odpredaj, kúpa, prenájom, zámena, zriadenie vecného bremena) – k bodu 11 Mestské zastupiteľstvo v Žiline I. schvaľuje 1. kúpu pozemkov parc. č. KN-C 4940/5, t.tr.p. o výmere 17 799 m2 a parc.č.KN-C 4940/10, t.tr.p. o výmere 26 998 m2 v k. ú. Žilina, zapísaných na LV č. 2100 pre DUXX Group, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 10 Žilina, IČO: 36 438 227 za cenu 56,50 €/m2, čo predstavuje pri celkovej výmere 44 797 m2 celkovú výšku 2 531 030,50 € , ktorá bude splácaná v zmysle splátkového kalendára do 31.12.2019\" 6. novembra 2014 zverejnil Martin Kapitulík blog (poslanec VÚC za koalíciu KDH, SDKÚ, SaS a Most), na ktorom uvádza znalecný posudok na ten istý pozemok na Solinkách - parcely KN-C 4940/5 a KN-C 4940/10. Ide zároveň o rovnakú výmeru 44 797 m2 (s. 5). Cena za m2 je stanovená za 42,01 eur za m2. Posudok mal vypracovať Marián Mrázik , ktorý s realitami podniká od roku 2006. Ide o posudok zo dňa 31. októbra 2014. Demagog.Sk nehodnotí reálnosť tohto odhadu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupného znaleckého posudku z 10. októbra 2014 je skutočne pravdou, že cena vyhodnotená znalcom Mariánom Mrázikom za ten istý pozemok ako schválilo zastupiteľstvo Žiliny 22. septembra 2014, je na úrovni 42,01 eur za m2. Na základe tohto posudku výrok hodnotíme ako pravdivý. Dodávame, že Demagog.SK nehodnotí reálnosť ceny za m2 na posudku. Kúpa pozemku na Solinkách bola schválená 22. septembra 2014. Išlo spolu o pozemok s rozlohou takmer 45 tisíc m2 a cenou 2,5 milióna eur. Išlo teda o sumu okolo 56,5 eur za m2. Hlasovanie (č. hlasovanie 35, bod 11) prebehlo 22. septembra 2014. Prijaté uznesenie k tomuto bodu je nasledovné: \"Uznesenie č. 117/2014 k Nakladaniu s majetkom (odpredaj, kúpa, prenájom, zámena, zriadenie vecného bremena) – k bodu 11 Mestské zastupiteľstvo v Žiline I. schvaľuje 1. kúpu pozemkov parc. č. KN-C 4940/5, t.tr.p. o výmere 17 799 m2 a parc.č.KN-C 4940/10, t.tr.p. o výmere 26 998 m2 v k. ú. Žilina, zapísaných na LV č. 2100 pre DUXX Group, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 10 Žilina, IČO: 36 438 227 za cenu 56,50 €/m2, čo predstavuje pri celkovej výmere 44 797 m2 celkovú výšku 2 531 030,50 € , ktorá bude splácaná v zmysle splátkového kalendára do 31.12.2019\" 6. novembra 2014 zverejnil Martin Kapitulík blog (poslanec VÚC za koalíciu KDH, SDKÚ, SaS a Most), na ktorom uvádza znalecný posudok na ten istý pozemok na Solinkách - parcely KN-C 4940/5 a KN-C 4940/10. Ide zároveň o rovnakú výmeru 44 797 m2 (s. 5). Cena za m2 je stanovená za 42,01 eur za m2. Posudok mal vypracovať Marián Mrázik , ktorý s realitami podniká od roku 2006. Ide o posudok zo dňa 31. októbra 2014. Demagog.Sk nehodnotí reálnosť tohto odhadu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Mrázikom", "schválená", "Hlasovanie", "blog", "koalíciu", "Mrázik"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=79076&SID=5&P=1", "http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/choma-zavadzal-pri-kupe-pozemku-na-solinkach-mesto-pozemok-nikdy-nevlastnilo", "http://www.zilina.sk/dokumenty/Hlasovanie_20140925122230.pdf", "http://kapitulik.blog.sme.sk/c/368407/pod-tlakom-sa-choma-priznal-ku-klamstvu-pri-biznise-za-25-miliona-eur.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/238283/video-hranoly-v-ziline-kapitulik-tvrdi-ze-on-ich-tam-nedal/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=79076&SID=5&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:28.962275+00:00"}
{"id": "vr34482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34482", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Tá prvá výmena bola tých, ktorých sa dotýkali tie štátom platené dovolenky pri mori. O tom médiá dosť informovali, to boli tí prví 4 páni riaditelia a ďalej postupujeme naozaj na základe výsledkov v týchto inštitúciach.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vládneho dokumentu vláda odvolala zatiaľ 5 riaditeľov úradov práce, aká bola motivácia pre tento krok ale vláda neoznámila.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vládneho dokumentu vláda odvolala zatiaľ 5 riaditeľov úradov práce, aká bola motivácia pre tento krok ale vláda neoznámila."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-124833?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:43.613939+00:00"}
{"id": "vr31038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31038", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A ten rast, z ktorého vychádzal schválený štátny rozpočet, vyšiel z týchto expertných odhadov a ten rast bol 1,7 %. A teraz je ten odhad 1,1, lebo teraz je teraz, je to aktuálnejšia prognóza.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:45.219135+00:00"}
{"id": "vr35725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35725", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Predovšetkým i vy, opakujem, máte v programe konsolidáciu verejných financií.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer mal vo volebnom programe 2010 konsolidáciu verejných financií.", "analysis_paragraphs": ["Smer mal vo volebnom programe 2010 konsolidáciu verejných financií."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe 2010"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/103/1622/smer-socialna-demokracia-predstavil-svoj-program-pre-volebne-obdobie-2010-2014.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:28.165910+00:00"}
{"id": "vr25899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25899", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď sa pozrieme na marce v každom roku, tak pozrite ako sa vyvíjala nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji. Za všetky roky výrazne stúpa.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník hovorí o \"výraznom\" medziročnom náraste nezamestnanosti v BBSK. Svoje tvrdenie ohraničuje na údaje z marcov v období kedy bol predsedom BBSK Vladimír Maňka, porovnávame teda mesiace marec 2010 až 2013. Nie je však pravda, že nezamestnanosť v danom období \"výrazne\" stúpala. Nárast o 0,79 p.b. v priebehu troch rokov nepovažujeme za výrazný. Navyše sa domnievame, že graf, ktorý použil Ľudovít Kaník počas debaty, neilustruje dáta korektným spôsobom.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník hovorí o \"výraznom\" medziročnom náraste nezamestnanosti v BBSK. Svoje tvrdenie ohraničuje na údaje z marcov v období kedy bol predsedom BBSK Vladimír Maňka, porovnávame teda mesiace marec 2010 až 2013. Nie je však pravda, že nezamestnanosť v danom období \"výrazne\" stúpala. Nárast o 0,79 p.b. v priebehu troch rokov nepovažujeme za výrazný. Navyše sa domnievame, že graf, ktorý použil Ľudovít Kaník počas debaty, neilustruje dáta korektným spôsobom."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:51.361525+00:00"}
{"id": "vr25985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25985", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Na župe máme krízový fond, z ktorého nešlo ani euro na kompenzácie majetku. Nedávno nám zatopilo sociálne zariadenie Dafne pri Komárne. Koľko peňazí išlo pán predseda (Belica, pozn.) na kompenzáciu týchto strát z rezervného fondu VÚC?", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dokumentu (príloha č. 3) je viditeľný nárast vo výdajoch zariadenia Dafne. Z celkovej sumy výdajov 233 tisíc euro v roku 2012 táto suma vzrástla až na sumu 491 tisíc pre rok 2013 a v roku 2014 dosiahne 492 tisíc eur. Nevieme však overiť, či tento nárast bol spôsobený tým, že toto zariadenie čerpalo peniaze z rezervy, respektíve z prebytku.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dokumentu (príloha č. 3) je viditeľný nárast vo výdajoch zariadenia Dafne. Z celkovej sumy výdajov 233 tisíc euro v roku 2012 táto suma vzrástla až na sumu 491 tisíc pre rok 2013 a v roku 2014 dosiahne 492 tisíc eur. Nevieme však overiť, či tento nárast bol spôsobený tým, že toto zariadenie čerpalo peniaze z rezervy, respektíve z prebytku."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/11_prilohy_k_programu_c-11-socialne_sluzby_zss2014-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:49.321672+00:00"}
{"id": "48667", "numeric_id": 48667, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48667", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Oni hovoria (SaS, pozn.) joj, čo to OĽaNO alebo ten Matovič, teda ak to dovolí otvoriť takú schôdzu v skutočnosti, to bolo o tom, že ak by štyria poslanci SaS, ktorí chýbali, boli prítomní, tak tá schôdza (74. schôdza Národnej rady, pozn.) nebola otvorená, lebo ten bod by nebol otvorený všetci a toto je otázka solidarity…. Hovorím, nemôžem, ja by som nemal tú hanbu a človek podľa musí mať vyoperovanú hanbu, aby prišiel s tým, vaši poslanci tam dvaja chýbali, keď viem, že naši chýbali štyria, však, čo sa nepatrí, to jednoducho nie je správne, to v škôlke sa už nerobí.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z poslaneckého klubu OĽaNO chýbalo až šesť poslancov, ktorých prítomnosť a hlasovanie spolu s klubom OĽaNO a SaS proti mimoriadnej schôdzi by jej otvoreniu zabránilo, rovnako ako štyria chýbajúci poslanci SaS.\n\nLíder opozičnej strany Smer-SD Robert Fico inicioval mimoriadnu schôdzu NR SR na 6. 10. 2022, počas ktorej chcel presadiť uznesenie k vyvodeniu zodpovednosti voči orgánom činným v trestnom konaní. Zvolanie schôdze argumentoval tvrdeniami, že údajne dochádza “k deštrukcii právneho štátu”.\n\nOtvorenie mimoriadnej schôdze nepodporila strana SaS, hnutie OĽaNO, nezaradení poslanci zo strany Za ľudí a ani nezaradení poslanci Tomáš Valášek a Miroslav Kollár. Naopak Sme rodina a nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho a Tomáša Tarabu otvorenie mimoriadnej schôdze podporili .\n\nNa schôdzi neboli prítomní štyria poslanci klubu SaS. Medzi nimi sa nachádzali Richard Sulík, Vladimíra Marcinková, Marek Hattas a Martin Klus. Ostatní poslanci SaS hlasovali proti návrhu. Celkovo bolo počas schôdze prítomných 128 poslancov , z čoho za návrh ich hlasovalo 65. K prijatiu návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov , čo znamená, že ak by vyššie spomínaní štyria poslanci boli prítomní na zasadnutí schôdzi a hlasovali proti, rovnako ako zbytok klubu SaS, návrh by neprešiel.\n\nJe teda pravdou, že strane SaS chýbali na hlasovaní štyria poslanci, ktorý pokiaľ by sa na hlasovaní zúčastnili, tak by predmetná schôdza otvorená nebola. Pravdou však už nie je, časť výroku, kde Igor Matovič hovorí, že OĽANO chýbali len dvaja poslanci, pretože v skutočnosti sa na hlasovaní nezúčastnili až šiesti poslanci OĽaNO: Monika Kozelová, Anna Mierna, Eva Horváthová, Erik Ňarjaš, Kristián Čekovský a Ján Kerekéti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z poslaneckého klubu OĽaNO chýbalo až šesť poslancov, ktorých prítomnosť a hlasovanie spolu s klubom OĽaNO a SaS proti mimoriadnej schôdzi by jej otvoreniu zabránilo, rovnako ako štyria chýbajúci poslanci SaS.", "Líder opozičnej strany Smer-SD Robert Fico inicioval mimoriadnu schôdzu NR SR na 6. 10. 2022, počas ktorej chcel presadiť uznesenie k vyvodeniu zodpovednosti voči orgánom činným v trestnom konaní. Zvolanie schôdze argumentoval tvrdeniami, že údajne dochádza “k deštrukcii právneho štátu”.", "Otvorenie mimoriadnej schôdze nepodporila strana SaS, hnutie OĽaNO, nezaradení poslanci zo strany Za ľudí a ani nezaradení poslanci Tomáš Valášek a Miroslav Kollár. Naopak Sme rodina a nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho a Tomáša Tarabu otvorenie mimoriadnej schôdze podporili .", "Na schôdzi neboli prítomní štyria poslanci klubu SaS. Medzi nimi sa nachádzali Richard Sulík, Vladimíra Marcinková, Marek Hattas a Martin Klus. Ostatní poslanci SaS hlasovali proti návrhu. Celkovo bolo počas schôdze prítomných 128 poslancov , z čoho za návrh ich hlasovalo 65. K prijatiu návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov , čo znamená, že ak by vyššie spomínaní štyria poslanci boli prítomní na zasadnutí schôdzi a hlasovali proti, rovnako ako zbytok klubu SaS, návrh by neprešiel.", "Je teda pravdou, že strane SaS chýbali na hlasovaní štyria poslanci, ktorý pokiaľ by sa na hlasovaní zúčastnili, tak by predmetná schôdza otvorená nebola. Pravdou však už nie je, časť výroku, kde Igor Matovič hovorí, že OĽANO chýbali len dvaja poslanci, pretože v skutočnosti sa na hlasovaní nezúčastnili až šiesti poslanci OĽaNO: Monika Kozelová, Anna Mierna, Eva Horváthová, Erik Ňarjaš, Kristián Čekovský a Ján Kerekéti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["inicioval", "podporili", "prítomných 128 poslancov", "prítomných poslancov", "nezúčastnili"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56165", "https://domov.sme.sk/c/23026833/poslanci-schvalili-program-mimoriadnej-schodze-k-postupom-organom-cinnym-v-trestnom-konani.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48634", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_prakticky-sprievodca.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48634"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:32.897622+00:00"}
{"id": "vr34285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34285", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nemám problém so súťažou. Považujem ju za korektnú súčasť serióznej politiky. Ja sám som súťažou v roku 2000. Vtedy ešte na úvod s Jánom Čarnogurským a následne na sneme potom po, po zmene v tom procese pred snemom s Pavlom Hrušovským, ale zároveň sme vytvorili tím hneď po sneme a spolupracovali.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií z webu strany sa J. Figeľ v roku 2000 uchádzal o kreslo predsedu strany proti P. Hrušovskému. Po neúspešnej kandidatúre sa stal podpredsedom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií z webu strany sa J. Figeľ v roku 2000 uchádzal o kreslo predsedu strany proti P. Hrušovskému. Po neúspešnej kandidatúre sa stal podpredsedom."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["webu strany"], "url": ["http://staryweb.kdh.sk/article.php?historia::2000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:04.759408+00:00"}
{"id": "vr32074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32074", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Stačí sa pozrieť do Maďarskej republiky, že tento proces proste teraz už zvažujú, že naopak, znížia tie vysoké dane pre banky, lebo to malo aj negatívny vplyv priamo na obyvateľstvo.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa článku na portáli openiazoch.sk začne Maďarsko od roku 2013 znižovať bankovú daň.Uviedol to štátny tajomník ministerstva financií András Kármán v rozhovore pre denník Népszabadság. \"Uvažujeme o tom, že banková daň sa stane dlhodobou súčasťou maďarského daňového systému,\" vyhlásil Kármán a dodal, že kabinet plánuje znížiť tento poplatok zhruba na polovicu od roku 2013, ale nezruší ju, keďže podobnú daň zaviedli alebo plánujú zaviesť aj iné krajiny Európy.\" O znížení bankovej dane informovala aj agentúra Reuters . Zníženie vzniklo podľa agentúry ako dôsledok dohody so samotnými bankami, aby bolo možné predčasné splácanie hypotéky v cudzích menách. Nie je teda jasné, či sa Maďarsko rozhodlo znížiť bankovú daň na základe toho, že spomínaná daň mala negatívny vplyv na obyvateľstvo. Výrok Ivana Švejnu teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku na portáli openiazoch.sk začne Maďarsko od roku 2013 znižovať bankovú daň.Uviedol to štátny tajomník ministerstva financií András Kármán v rozhovore pre denník Népszabadság. \"Uvažujeme o tom, že banková daň sa stane dlhodobou súčasťou maďarského daňového systému,\" vyhlásil Kármán a dodal, že kabinet plánuje znížiť tento poplatok zhruba na polovicu od roku 2013, ale nezruší ju, keďže podobnú daň zaviedli alebo plánujú zaviesť aj iné krajiny Európy.\" O znížení bankovej dane informovala aj agentúra Reuters . Zníženie vzniklo podľa agentúry ako dôsledok dohody so samotnými bankami, aby bolo možné predčasné splácanie hypotéky v cudzích menách. Nie je teda jasné, či sa Maďarsko rozhodlo znížiť bankovú daň na základe toho, že spomínaná daň mala negatívny vplyv na obyvateľstvo. Výrok Ivana Švejnu teda hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["openiazoch.sk", "Reuters"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/105481/Madarsko-zacne-od-roku-znizovat-bankovu-dan-ale-nezrusi-ju", "http://uk.reuters.com/article/2011/12/15/hungary-banktax-idUKB3E7J502O20111215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:54.901247+00:00"}
{"id": "vr27263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27263", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Vytvoril som tisíce pracovných miest.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali aj v minulosti V politike 15. decembra 2013 alebo v diskusii SME a Trendu 3. marca 2014 . Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Na rovnakej stránke hovorí o tom, že jeho spoločnosti poskytli služby viac ako miliónu ľudí. Tieto informácie však nevieme neutrálne overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali aj v minulosti V politike 15. decembra 2013 alebo v diskusii SME a Trendu 3. marca 2014 . Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Na rovnakej stránke hovorí o tom, že jeho spoločnosti poskytli služby viac ako miliónu ľudí. Tieto informácie však nevieme neutrálne overiť."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["V politike 15. decembra 2013", "diskusii SME a Trendu 3. marca 2014", "webovej"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431/chcu-byt-novou-hlavou-statu", "http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://andrejkiska.sk/index.php/moj-pribeh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:59.929883+00:00"}
{"id": "48425", "numeric_id": 48425, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48425", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Veď to je to, čo je práve teraz predmetom vyšetrovania z nedávnej minulosti, že sú tu podozrenia o tom a niektoré už aj právoplatne uzatvorené na základe priznaní myslím do 30 osôb sa priznalo, že zneužívalo moc … bola zneužívaná moc, dokonca aj policajnými orgánmi, sú tam sudcovia, prokurátori medzi tými podozrivými, prípadne už odsúdenými.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V korupčných kauzách sa už 26 ľudí priznalo a spolupracujú s políciou, medzi nimi sú príslušníci polície a sudcovia. Bývalý špeciálny prokurátor je neprávoplátne odsúdený za prijatie úplatku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZneužívanie právomocí verejného činiteľa sa podľa Trestného zákona definuje ako: Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý z dôvodu, že obvinené osoby nekonali v súlade s týmto zákonom.\n\nKu korupčnému správaniu sa skutočne priznalo 26 vplyvných ľudí, ktorí zastávali rôzne profesie ako policajti, príslušníci SIS, sudcovia, advokáti a pod. Jedným z nich bol aj Ľudovít Makó, bývalý šéf kriminálneho úradu finančnej správy ktorý sa priznal k systémovej korupcií a tomu, že v jeho funkcií bolo veľmi jednoduché brať úplatky. Makó ďalej vystupoval ako svedok vo viacerých kauzách, ktorá odštartovala sériu výpovedí spolupracujúcich obvinených.\n\nS políciou spolupracuje aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze, ale aj Lenka Wittenbergerová, ktorá tento úrad prevzala potom, čo Imrecze odstúpil po kauze colných podvodov, ktorú vyšetroval európsky protimonopolný úrad OLAF. Čiastočne sa priznala aj Monika Jankovská, ktorú Smer-SD nominoval na pozíciu štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a uchádzala sa o kreslo na Ústavnom súde. Adrianu Šklíbovú, ktorá sa priznala opakovanému prijímaniu úplatkov v tisíckach eur, nominovala za riaditeľku Slovenského pozemkového fondu SNS. Ku svojej účasti na korupčných schémach sa priznali aj policajti či úradníci, ktorí neboli na vedúcich pozíciách.\n\nNa základe dohode o vine a treste je odsúdený na 5 rokov odňatia slobody a prepadnutie majetku Norbert Paksi, ktorý pôsobil ako zástupca šéfa špeciálneho útvaru na policajnom prezídiu. Je vinný zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijatia úplatku a pracovania pre zločineckú skupinu.\n\nZa prijatie úplatku na Krajskom súde v Žiline je po priznaní odsúdená bývalá sudkyňa Mária Urbanová a bývalý sudca Pavol Polko. V korupčnej kauze Búrka sa priznali bývalá sudkyňa Miriam Repáková a bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorí pôsobili na Okresnom súdu Bratislava I.\n\nOdsúdený je aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, zatiaľ neprávoplatne.", "analysis_paragraphs": ["V korupčných kauzách sa už 26 ľudí priznalo a spolupracujú s políciou, medzi nimi sú príslušníci polície a sudcovia. Bývalý špeciálny prokurátor je neprávoplátne odsúdený za prijatie úplatku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zneužívanie právomocí verejného činiteľa sa podľa Trestného zákona definuje ako: Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý z dôvodu, že obvinené osoby nekonali v súlade s týmto zákonom.", "Ku korupčnému správaniu sa skutočne priznalo 26 vplyvných ľudí, ktorí zastávali rôzne profesie ako policajti, príslušníci SIS, sudcovia, advokáti a pod. Jedným z nich bol aj Ľudovít Makó, bývalý šéf kriminálneho úradu finančnej správy ktorý sa priznal k systémovej korupcií a tomu, že v jeho funkcií bolo veľmi jednoduché brať úplatky. Makó ďalej vystupoval ako svedok vo viacerých kauzách, ktorá odštartovala sériu výpovedí spolupracujúcich obvinených.", "S políciou spolupracuje aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze, ale aj Lenka Wittenbergerová, ktorá tento úrad prevzala potom, čo Imrecze odstúpil po kauze colných podvodov, ktorú vyšetroval európsky protimonopolný úrad OLAF. Čiastočne sa priznala aj Monika Jankovská, ktorú Smer-SD nominoval na pozíciu štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a uchádzala sa o kreslo na Ústavnom súde. Adrianu Šklíbovú, ktorá sa priznala opakovanému prijímaniu úplatkov v tisíckach eur, nominovala za riaditeľku Slovenského pozemkového fondu SNS. Ku svojej účasti na korupčných schémach sa priznali aj policajti či úradníci, ktorí neboli na vedúcich pozíciách.", "Na základe dohode o vine a treste je odsúdený na 5 rokov odňatia slobody a prepadnutie majetku Norbert Paksi, ktorý pôsobil ako zástupca šéfa špeciálneho útvaru na policajnom prezídiu. Je vinný zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijatia úplatku a pracovania pre zločineckú skupinu.", "Za prijatie úplatku na Krajskom súde v Žiline je po priznaní odsúdená bývalá sudkyňa Mária Urbanová a bývalý sudca Pavol Polko. V korupčnej kauze Búrka sa priznali bývalá sudkyňa Miriam Repáková a bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorí pôsobili na Okresnom súdu Bratislava I.", "Odsúdený je aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, zatiaľ neprávoplatne."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Trestného zákona", "korupčnému správaniu", "priznala", "odsúdený", "Odsúdený"], "url": ["https://www.lewik.org/term/1323/zneuzivanie-pravomoci-verejneho-cinitela-trestny-zakon/", "https://www.aktuality.sk/clanok/lgrpxr3/desiatky-obvinenych-mnozstvo-kajucnikov-kto-je-kto-vo-velkych-kauzach-infografika/", "https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/132091-byvaly-vysoky-policajny-funkcionar-paksi-si-odsedi-paet-rokov-jeho-majetok-ziska-stat", "https://dennikn.sk/2542718/dusan-kovacik-je-vinny-od-mafie-podla-sudu-zobral-uplatok-50-tisic-vo-vazeni-ma-sediet-14-rokov/?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:38.644666+00:00"}
{"id": "43231", "numeric_id": 43231, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43231", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...čo vyplýva z reflexie verejnosti cez prieskumy verejnej mienky, to že ľudia vnímajú, že máme problémy s korupciou (...)", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskumy verejnej mienky, ktoré sa konali či už na národnej alebo svetovej úrovni, podporujú tvrdenie, že občania SR vnímajú korupciu ako závažný problém. Svedčí o tom aj hodnotenie Transparency International, kde sa Slovensko v rebríčku vnímania korupcie umiestnilo na 57. mieste, čo je jeho najhoršie hodnotenie od roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V prieskume organizácie LEAF takmer 75% opýtaných Slovákov, žijúcich v zahraničí, označilo korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo, za najväčší problém Slovenska. ( Denník N , 2018) Denník N taktiež uvádza: “V prieskume Eurobarometer povedalo 48 percent opýtaných Slovákov, že sa miera korupcie u nás za posledné tri roky (2014-2017) zvýšila. Tretina opýtaných Slovákov povedala, že sa podľa nich miera korupcie za posledné tri roky nezmenila, a len deväť percent respondentov povedalo, že sa podľa nich znížila .” ( Denník N , 2017)", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy verejnej mienky, ktoré sa konali či už na národnej alebo svetovej úrovni, podporujú tvrdenie, že občania SR vnímajú korupciu ako závažný problém. Svedčí o tom aj hodnotenie Transparency International, kde sa Slovensko v rebríčku vnímania korupcie umiestnilo na 57. mieste, čo je jeho najhoršie hodnotenie od roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V prieskume organizácie LEAF takmer 75% opýtaných Slovákov, žijúcich v zahraničí, označilo korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo, za najväčší problém Slovenska. ( Denník N , 2018) Denník N taktiež uvádza: “V prieskume Eurobarometer povedalo 48 percent opýtaných Slovákov, že sa miera korupcie u nás za posledné tri roky (2014-2017) zvýšila. Tretina opýtaných Slovákov povedala, že sa podľa nich miera korupcie za posledné tri roky nezmenila, a len deväť percent respondentov povedalo, že sa podľa nich znížila .” ( Denník N , 2017)"], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["národnej", "svetovej", "rebríčku vnímania korupcie", "Denník N", "Denník N", "Denník N"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20963501/prieskum-focus-coraz-menej-slovakov-je-ochotnych-hlasit-korupciu.html", "https://www.transparency.org/cpi2018", "https://www.transparency.org/cpi2018", "https://dennikn.sk/1335380/prieskum-patina-slovakov-v-zahranici-sa-nechce-vratit-trapi-ich-korupcia-a-radikalizacia/", "https://dennikn.sk/969637/premier-fico-sa-chvalil-ze-bojuje-s-korupciou-slovaci-v-prieskume-povedali-ze-sa-korupcia-zhorsuje/", "https://dennikn.sk/969637/premier-fico-sa-chvalil-ze-bojuje-s-korupciou-slovaci-v-prieskume-povedali-ze-sa-korupcia-zhorsuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:04.440584+00:00"}
{"id": "vr33284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33284", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Keď sme sa dostali do vlády, to znamená polovica roka 2010, zamestnanie malo alebo podnikalo 2 milióny, 312 tisíc osôb. Keď sme z vlády odchádzali, zamestnanie malo alebo podnikalo 2 milióny 325 tisíc osôb. Čiže bol tam mierny nárast.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri štatistikách o počte zamestnaných sa Jozef Mihál odvoláva na Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR). ŠÚ SR uverejňuje údaje o počte zamestnaných osôb v tzv. Výberových zisťovaniach pracovných síl za jednotlivé roky, kde sú informácie spracované do kvartálov - štvrťrokov. Ako sa uvádza v metodike ŠÚ SR \" Zverejňuje sa priemerný počet pracujúcich osôb za štvrťrok ... Údaje sú priemerom za štvrťrok. \" Údaj 2 312 500 pracujúcich osôb sa viaže k druhému kvartálu roku 2010 , čo by malo odrážať stav zamestnanosti tesne pred nástupom Radičovej vlády. Údaj 2 325 000 osôb sa vzťahuje k prvému kvartálu 2012 - teda priemer mesiacov január, február a marec, čiže by mal odrážať stav v akom zamestnanosť bola pri odchode vlády. Nakoľko tieto štvrťročné údaje sú zhodné s tvrdením Jozefa Mihála, výrok hodnotíme ako pravdivý. (Mesačné údaje ŠÚ nezverejňuje.) Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri štatistikách o počte zamestnaných sa Jozef Mihál odvoláva na Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR). ŠÚ SR uverejňuje údaje o počte zamestnaných osôb v tzv. Výberových zisťovaniach pracovných síl za jednotlivé roky, kde sú informácie spracované do kvartálov - štvrťrokov. Ako sa uvádza v metodike ŠÚ SR \" Zverejňuje sa priemerný počet pracujúcich osôb za štvrťrok ... Údaje sú priemerom za štvrťrok. \" Údaj 2 312 500 pracujúcich osôb sa viaže k druhému kvartálu roku 2010 , čo by malo odrážať stav zamestnanosti tesne pred nástupom Radičovej vlády. Údaj 2 325 000 osôb sa vzťahuje k prvému kvartálu 2012 - teda priemer mesiacov január, február a marec, čiže by mal odrážať stav v akom zamestnanosť bola pri odchode vlády. Nakoľko tieto štvrťročné údaje sú zhodné s tvrdením Jozefa Mihála, výrok hodnotíme ako pravdivý. (Mesačné údaje ŠÚ nezverejňuje.) Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["uverejňuje", "uvádza", "2010", "vzťahuje"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5456", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1643", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48055"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:42.327055+00:00"}
{"id": "vr27961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27961", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ukrajine sme všetci chceli pomôcť, aj sme jej pomohli a Slovensko myslím si, že veľmi jednoznačne reverzným tokom plynu, ktoré Slovensko bude stáť viac ako 20 miliónov.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Technické náklady na reverzný tok boli skutočne vyčíslené na 20 miliónov eur. Jedná sa však o investíciu do technického zabezpečenia, ktorá by sa mala vrátiť v podobe predaja plynu na Ukrajinu. Napriek tomu hodnotíme výrok ako pravdivý. Premiér Robert Fico 11. apríla 2014 podporil zavedenie reverzného toku na Ukrajinu, zároveň však dodal že je potrebné chrániť záujmy Slovenska. \"Slovenská republika je naozaj pripravená reverzný tok organizovať, ale prirodzene, chránime si aj svoje záujmy a predovšetkým preverujeme, či by určité technické formy pokiaľ ide o reverzný tok plynu na Ukrajinu neznamenali porušenie základného kontraktu s Gazpromom s prípadnými sankciami.\" Rovnaký zdroj cituje Ľudovíta Kaníka : \"Technická príprava reverzného toku stojí 20 miliónov eur a tiež to vyžaduje istý čas. Každý deň je preto drahý,\" Zároveň Európska únia očakávala, že dôjde k podpísaniu memorandum o porozumení o spätnom chode plynu medzi Ukrajinou a Slovenskom po skončení Veľkonočných sviatkov, čo uviedla aj hovorkyňa eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera. Po prvých neúspešných rokovaniach došlo k podpísaniu memoranda o porozumení medzi spoločnosťou Eustream a ukrajinským Ukrtransgazom došlo v pondelok 28. apríla. Za nadviazanie tejto spolupráce medzi oboma štátmi sa predseda Európskej Rady Van Rompuy poďakovaľ pri návšteve Slovenska. Predseda predstavenstva Eustream však po podpise uviedol, že \"ešte nemajú výpočty, lebo ešte stále sa hľadá finálne technické riešenie. Tiež závisí od toho, akú kapacitu si Ukrajinci objednajú. To bude jasné až na konci júna.\" Zároveň na otázku či náklady na spätný tok vo výške 20 miliónov eur budú takpovediac vyhodené do vzduchu, pretože Ukrajina spätný tok nevyužije neodpovedal jednoznačne. \"To je komerčné riziko. Nie sme veštci, aby sme vedeli, ako to bude na sto percent. Ale veríme tomu, že keď tento plynovod sprevádzkujeme, tak bude existovať komerčný záujem. Nehovoríme, že o plnú kapacitu a nehovoríme, že hneď. Ale veríme, že v strednodobom a dlhodobom horizonte využívaný bude.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Technické náklady na reverzný tok boli skutočne vyčíslené na 20 miliónov eur. Jedná sa však o investíciu do technického zabezpečenia, ktorá by sa mala vrátiť v podobe predaja plynu na Ukrajinu. Napriek tomu hodnotíme výrok ako pravdivý. Premiér Robert Fico 11. apríla 2014 podporil zavedenie reverzného toku na Ukrajinu, zároveň však dodal že je potrebné chrániť záujmy Slovenska. \"Slovenská republika je naozaj pripravená reverzný tok organizovať, ale prirodzene, chránime si aj svoje záujmy a predovšetkým preverujeme, či by určité technické formy pokiaľ ide o reverzný tok plynu na Ukrajinu neznamenali porušenie základného kontraktu s Gazpromom s prípadnými sankciami.\" Rovnaký zdroj cituje Ľudovíta Kaníka : \"Technická príprava reverzného toku stojí 20 miliónov eur a tiež to vyžaduje istý čas. Každý deň je preto drahý,\" Zároveň Európska únia očakávala, že dôjde k podpísaniu memorandum o porozumení o spätnom chode plynu medzi Ukrajinou a Slovenskom po skončení Veľkonočných sviatkov, čo uviedla aj hovorkyňa eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera. Po prvých neúspešných rokovaniach došlo k podpísaniu memoranda o porozumení medzi spoločnosťou Eustream a ukrajinským Ukrtransgazom došlo v pondelok 28. apríla. Za nadviazanie tejto spolupráce medzi oboma štátmi sa predseda Európskej Rady Van Rompuy poďakovaľ pri návšteve Slovenska. Predseda predstavenstva Eustream však po podpise uviedol, že \"ešte nemajú výpočty, lebo ešte stále sa hľadá finálne technické riešenie. Tiež závisí od toho, akú kapacitu si Ukrajinci objednajú. To bude jasné až na konci júna.\" Zároveň na otázku či náklady na spätný tok vo výške 20 miliónov eur budú takpovediac vyhodené do vzduchu, pretože Ukrajina spätný tok nevyužije neodpovedal jednoznačne. \"To je komerčné riziko. Nie sme veštci, aby sme vedeli, ako to bude na sto percent. Ale veríme tomu, že keď tento plynovod sprevádzkujeme, tak bude existovať komerčný záujem. Nehovoríme, že o plnú kapacitu a nehovoríme, že hneď. Ale veríme, že v strednodobom a dlhodobom horizonte využívaný bude.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["11. apríla 2014", "Európska únia", "podpísaniu", "memoranda", "Eustream", "Predseda predstavenstva", "20 miliónov eur"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/811636-fico-sa-podla-kanika-sprava-ako-saboter-alebo-rusky-agent/", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/812026-brusel-ocakava-podpis-dohody-medzi-sr-a-ukrajinou-do-tyzdna/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/817016-rompuy-je-na-slovensku-dakoval-ficovi-za-plyn/", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/reverzny-tok-ukrajina-a-slovensko-sa-zatial-nedohodli-022303", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/eustream-podpisal-memorandum-s-ukrtransgazom-za-ucasti-najvyssich-predstaviteov-slovenska-a-europskej-unie", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/316105-investicia-do-spatneho-toku-je-rizikova/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/316105-investicia-do-spatneho-toku-je-rizikova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:23.790562+00:00"}
{"id": "vr27129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27129", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nevnímame zvýšený počet žiadostí o víza, alebo politický azyl, na hraniciach je úplne normálny režim (ukrajinských hraniciach, pozn.)", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K 31. januáru 2014 (najnovšie údaje) eviduje Ministerstvo vnútra 22 žiadosti o azyl, pričom žiadna žiadosť nie je od občana Ukrajiny. Priemerný počet žiadosti za jeden mesiac v roku 2013 bolo 36 . Týmu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť dostatočne aktuálne informácie (vzhľadom na vývoj v posledných mesiacoch) o žiadostiach o azyl a víz, aby sme dokázali zhodnotiť aktuálny stav. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. rok počet žiadosti o víza počet žiadosti o azyl 2010 49 877 (z Ukrajiny 22 820) 309 (z Ukrajiny 10) 2011 73 482 (z Ukrajiny 40 882) 491 (z Ukrajiny 8) 2012 76 937 (z Ukrajiny 44 093) 730 (z Ukrajiny 7) 2013 132 466 (z Ukrajiny 88 095) 441 (z Ukrajiny 14) Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K 31. januáru 2014 (najnovšie údaje) eviduje Ministerstvo vnútra 22 žiadosti o azyl, pričom žiadna žiadosť nie je od občana Ukrajiny. Priemerný počet žiadosti za jeden mesiac v roku 2013 bolo 36 . Týmu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť dostatočne aktuálne informácie (vzhľadom na vývoj v posledných mesiacoch) o žiadostiach o azyl a víz, aby sme dokázali zhodnotiť aktuálny stav. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. rok počet žiadosti o víza počet žiadosti o azyl 2010 49 877 (z Ukrajiny 22 820) 309 (z Ukrajiny 10) 2011 73 482 (z Ukrajiny 40 882) 491 (z Ukrajiny 8) 2012 76 937 (z Ukrajiny 44 093) 730 (z Ukrajiny 7) 2013 132 466 (z Ukrajiny 88 095) 441 (z Ukrajiny 14) Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["K 31. januáru 2014", "Ministerstvo vnútra", "2013", "2010", "2011", "2012", "2013"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=191185", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=188087", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/uhcp/rocenky/rok_2010/2010-rocenka-UHCP-SK.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2011/2011-rocenka-UHCP-SK.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2012/2012-rocenka-UHCP-SK.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2013/2013-rocenka-UHCP-SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:52.952073+00:00"}
{"id": "vr28769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28769", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme napríklad Banskej Bystrici za primátorovania predchádzajúceho primátora dali 500 000 na zimný štadión", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na konci roka 2013 bola na účet mesta prijatá dotácia vlády SR na zimný štadión vo výške 1 milión eur. Uvádza sa to v záverečnom účte (pdf, s. 15) mesta Banská Bystrica za rok 2013. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na konci roka 2013 bola na účet mesta prijatá dotácia vlády SR na zimný štadión vo výške 1 milión eur. Uvádza sa to v záverečnom účte (pdf, s. 15) mesta Banská Bystrica za rok 2013. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["dotácia", "záverečnom účte", "Dotácia", "predsedu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/776641-fico-by-mal-nechat-peniaze-pre-premiera-na-pokoji-tvrdi-sas/", "http://materialy.banskabystrica.sk/mestska_rada/2014/2014_06_10/03%20-%20V%C3%BDsledky%20hospod%C3%A1renia%20a%20ZUM%20BB/%C3%9Avodn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20do%20%20MSR.pdf", "http://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/304780-fico-poslal-banskej-bystrici-milion-na-zimny-stadion/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/778441-robert-fico-pokracuje-v-rozdavani-milionov-na-zimne-stadiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:32.847055+00:00"}
{"id": "vr16222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16222", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V lete 2010 ja som bol predsedom Národnej rady a Robert Fico, akože v opozícii, išiel odvolávať mňa a my sme vtedy mali referendum.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2010 sa konala , ktorej jediným programom bolo odvolávanie Richarda Sulíka. V tom čase bol Sulík predsedom Národnej rady. Návrh na odvolanie podali poslanci strany SMER-SD, dôvodom odvolania boli jeho postoje k ústavným aktom, medzi ktoré patrí aj referendum ako najvyššia forma priamej demokracie. V tom období sa konalo referendum iniciované Richardom Sulíkom. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2010 sa konala , ktorej jediným programom bolo odvolávanie Richarda Sulíka. V tom čase bol Sulík predsedom Národnej rady. Návrh na odvolanie podali poslanci strany SMER-SD, dôvodom odvolania boli jeho postoje k ústavným aktom, medzi ktoré patrí aj referendum ako najvyššia forma priamej demokracie. V tom období sa konalo referendum iniciované Richardom Sulíkom. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["odvolávanie", "predsedom", "dôvodom", "Fic", "o", "argument", "Odvolanie", "referendum"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/smer-sd-odvolavanie-sulika-nechce-natahovat/", "http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/189.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/171880/budu-odvolavat-richarda-sulika/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167640-sulik-zostava-vo-funkcii-mal-dojem-ze-smer-odvolava-svaetopluka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167640-sulik-zostava-vo-funkcii-mal-dojem-ze-smer-odvolava-svaetopluka/", "https://domov.sme.sk/c/5901218/smer-chce-odvolavat-sulika.html#ixzz4fxxtgSTk", "https://aktualne.atlas.sk/online-poslanci-smeru-kricali-na-sulika-hlupak/slovensko/politika/", "http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=431"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:16.790987+00:00"}
{"id": "vr32693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32693", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Smer sa v počas svojej prvej vlády priznal k tomu, že miesto predsedu najvyššieho súdu bolo obsadené konkrétnou osobou na základe politickej dohody", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 sa Mojmír Mamojka , dekan na Fakulte práva Janka Jesenského v Sládkovičove a od roku 2006 aj poslanec NR SR za Smer sa v rozhovore pre denník SME (26. apríla 2010) na otazky týkajúce sa Harabína nasledovne: \"Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu? „Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď, pochopiteľne, formálno-právne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort.\"\n\nČiže aj Najvyšší súd sa obsadzuje politicky?\n\n„Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS.\"", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 sa Mojmír Mamojka , dekan na Fakulte práva Janka Jesenského v Sládkovičove a od roku 2006 aj poslanec NR SR za Smer sa v rozhovore pre denník SME (26. apríla 2010) na otazky týkajúce sa Harabína nasledovne: \"Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu? „Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď, pochopiteľne, formálno-právne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort.\"", "Čiže aj Najvyšší súd sa obsadzuje politicky?", "„Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS.\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Mojmír Mamojka", "SME"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1427", "http://volby.sme.sk/c/5344922/mamojka-volba-sefa-sudov-politicka-dohoda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:52.315706+00:00"}
{"id": "42062", "numeric_id": 42062, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42062", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Slovensko, nie sme žiadnym nováčikom v EÚ, sme tam 15 rokov, môže dokonca zohrávať v istom zmysle aj aktívnejšiu rolu aj z pozície prezidenta. Prezident môže byť moderátorom procesu na hľadanie riešení, či už problémov EÚ, napríklad spomínaná migrácia alebo problémy v eurozóne. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento rok naozaj uplynie 15 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie, konkrétne sa tak stalo 1. mája 2004. Čaputová mala takisto pravdu v tom, že prezident môže na zahraničnej scéne aktívnejšie tlmočiť postoje Slovenska a zúčastňovať sa jednaní ohľadne medzinárodných zmlúv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoci prezidenta v oblasti zahraničnej politiky sú definované v čl. 102 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky nasledovne: Prezident", "analysis_paragraphs": ["Tento rok naozaj uplynie 15 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie, konkrétne sa tak stalo 1. mája 2004. Čaputová mala takisto pravdu v tom, že prezident môže na zahraničnej scéne aktívnejšie tlmočiť postoje Slovenska a zúčastňovať sa jednaní ohľadne medzinárodných zmlúv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoci prezidenta v oblasti zahraničnej politiky sú definované v čl. 102 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky nasledovne: Prezident"], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["vstupu", "čl. 102", "oprávnený", ".pdf"], "url": ["https://www.unia.sk/vstup-slovenska-do-europskej-unie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-102.odsek-1", "https://www.teraz.sk/publicistika/csefalvayova-este-stale-moze-is/364467-clanok.html", "http://www.amo.cz/wp-content/uploads/2018/01/AMO_role-prezidenta-v-zahranicni-politice-po-zavedeni-prime-volby.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:31.027697+00:00"}
{"id": "vr16909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16909", "speaker": "Ján Lunter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-lunter", "statement": "..Spišský Hrhov je pre mňa takým príkladom, Spišský Hrhov je obec, ktorá mala niekedy 100%, skoro 100% nezamestnanosť rómskej komunity, má 1 450 obyvateľov, ale keď som sa spýtal pána Ledeckého, ako dosiahol to, že ta komunita dneska má len 10% nezamestnanosť..", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter správne uvádza, že došlo k výraznému zníženiu nezamestnanosti, nie je pritom potvrdené, aká je nezamestnanosť v rómskej komunite v súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Hlavným zdrojom zamestnanosti v obci je obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik \"zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie.\" ( .pdf , s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku. I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. Je očividné že tento výrok, je u Jána Luntera často používaný, vzhľadom na to že takmer identický výrok sme už v rámci predvolebných diskusií overovali.", "analysis_paragraphs": ["Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter správne uvádza, že došlo k výraznému zníženiu nezamestnanosti, nie je pritom potvrdené, aká je nezamestnanosť v rómskej komunite v súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Hlavným zdrojom zamestnanosti v obci je obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik \"zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie.\" ( .pdf , s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku. I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. Je očividné že tento výrok, je u Jána Luntera často používaný, vzhľadom na to že takmer identický výrok sme už v rámci predvolebných diskusií overovali."], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej webstránky", ".pdf", "všetkých", "rómskej", "výrok"], "url": ["http://www.spisskyhrhov.info/obec-spissky-hrhov/zakladne-informacie/", "https://www.minzp.sk/files/oblasti/charakteristika-vitaznej-obce-spissky-hrhov.pdf", "https://www.minzp.sk/sluzby/osveta-neformalna-environmentalna-vychova/aktualne-informacie/spissky-hrhov-ziskal-mimoriadne-ocenenie-sutazi-europska-cena-obnovy-dediny-2016.html", "http://www.podtatranske-noviny.sk/2016/07/europska-komisia-ocenila-spissky-hrhov-mimoriadnou-cenou/", "http://www.demagog.sk/diskusie/678/volby-2017-bbsk-v-rtvs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:04.610518+00:00"}
{"id": "vr27698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27698", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ja veľmi úzko spolupracujem aj s komisárkou, ktorá má na starosti vedu a výskum, je tam obrovský rozpočet 80 mld eur, z ktorého bohužiaľ Slovensko nedokáže príliš veľa čerpať.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpora výskumu, vývoja a inovácií v rokoch 2014 až 2020 je realizovaná pomocou programu Európskej komisie s názvom Horizon 2020 . Navrhnutý rozpočet pre všetky členské krajiny EÚ a asociované krajiny je 80 miliárd eur, ako uvádza Šefčovič. Taktiež je pravdou, že čerpanie Slovenska z rozpočtu 2007-2013 ja na úrovni okolo 50%, čo sedí so Šefčovičovým vyjadrením.", "analysis_paragraphs": ["Podpora výskumu, vývoja a inovácií v rokoch 2014 až 2020 je realizovaná pomocou programu Európskej komisie s názvom Horizon 2020 . Navrhnutý rozpočet pre všetky členské krajiny EÚ a asociované krajiny je 80 miliárd eur, ako uvádza Šefčovič. Taktiež je pravdou, že čerpanie Slovenska z rozpočtu 2007-2013 ja na úrovni okolo 50%, čo sedí so Šefčovičovým vyjadrením."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Horizon 2020", "správa", "čerpanie", "Vassiliou"], "url": ["http://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/what-horizon-2020", "http://www.minedu.sk/data/att/6139.pdf", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/vassiliou/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:19.985784+00:00"}
{"id": "vr39106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39106", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ja pripomínam, že keď KDH sa rozhodlo skrátiť volebné obdobie v roku 2006 a odísť z vlády, teda zrušilo koaličnú dohodu, tak ministri KDH aj predseda parlamentu vtedy za KDH dobrovoľne odstúpili.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O dobrovoľnom odchode ministrov KDH a predsedu parlamentu ako aj ich dôvodoch informuje oficiálne stanovisko strany KDH. 7.2.2006 / Vyhlásenia a stanoviská: Odchod KDH z vládnej koalície KDH nebude súčasťou vlády, ktorú vedie vierolomný človek. KDH nebude takú vládu podporovať. Preto dnes ministri za KDH Vladimír Palko, Martin Fronc a Daniel Lipšic o 12:30 podajú prezidentovi republiky demisiu a KDH odíde do opozície. Spolu s nimi odídu zo svojich pozícií aj ostatní nominanti KDH. Ja ( P.Hrušovský, pozn.) , ako predseda Národnej rady, sa z uvedených dôvodov dnes vzdám tejto funkcie. KDH je od tejto chvíle opozičnou stranou. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O dobrovoľnom odchode ministrov KDH a predsedu parlamentu ako aj ich dôvodoch informuje oficiálne stanovisko strany KDH. 7.2.2006 / Vyhlásenia a stanoviská: Odchod KDH z vládnej koalície KDH nebude súčasťou vlády, ktorú vedie vierolomný človek. KDH nebude takú vládu podporovať. Preto dnes ministri za KDH Vladimír Palko, Martin Fronc a Daniel Lipšic o 12:30 podajú prezidentovi republiky demisiu a KDH odíde do opozície. Spolu s nimi odídu zo svojich pozícií aj ostatní nominanti KDH. Ja ( P.Hrušovský, pozn.) , ako predseda Národnej rady, sa z uvedených dôvodov dnes vzdám tejto funkcie. KDH je od tejto chvíle opozičnou stranou. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["7.2.2006"], "url": ["http://staryweb.kdh.sk/article.php?112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:20.035859+00:00"}
{"id": "vr28161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28161", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ukrajina má svoje vlastné zdroje plynu a Ukrajina má nejaké vlastné zásoby a podľa slov premiéra Jaceňuka Ukrajina potrebuje ročne okolo 25 miliárd metrov kubických plynu z iných zdrojov, aby bola zabezpečená energetická bezpečnosť Ukrajiny. Sú tri reverzné body, sú teda tri body, kde sa dá dodávať plyn opačne. Dá sa dodávať opačne na území Maďarska, na území Poľska a na území Slovenska. A dohromady už dnes vieme dodať 18 až 19 miliárd metrov kubických.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ukrajina podla vyjadrenia ukrajinského predsedu vlády Jacenuka má nejaké zásoby a potrebuje do konca roka 25 mld. m3 plynu. V roku 2013 bola spotreba plynu Ukrajiny na úrovni 50 až 55 mld. m3 plynu. Slovenský reverzný tok na zabezpecit podla slov Jacenuka okolo 20 % rocnej spotreby plynu, teda približne 10 mld. m3 plynu. Kapacitu 10 mld. m3 potvrdzuje aj Eustream. Kapacita reverzného toku Polska je 1,5 mld. m3 plynu a Madarsko má kapacitu do 5 mld. m3 plynu. Spolu teda vie Madarsko, Polsko a Slovensko dodat Ukrajine do 17 mld. plynu. Potvrdzujú to aj slová samotného Fica len pár dní pred otvorení reverzu. Fico sa netriafa do intervalu, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 4. apríla 2014: \" Poland has a reverse capacity of 1.5 bcm to Ukraine, while Hungary is able to send 3.5 bcm . Romania has the potential for 1.8 bcm, but there has been no firm agreement on its use.\" Agentúra ITAR-TASS , 2. júla 2014: \" Poland’s Gaz-System, a natural gas transmission system operator, has a chance to say not over than 1.5 billion cubic metres per year will be supplied to Ukraine. ... The maximum amount of reverse gas flows from Hungary reaches five billion cubic metres . ... In 2013, Ukraine consumed about 50 billion cubic metres of gas .\" Niektoré zdroje hovoria o rocnej spotrebe Ukrajiny až 55 mld. m3 plynu. RT , 14. august 2014: \"Deliveries from Slovakia could satisfy up to 20 percent of Ukraine’s natural gas demand, which in 2013 was 55 billion cubic meters.\" Reuters , 2. septembra 2014: \" Ukrainian Prime Minister Arseniy Yatsenyuk said the opening of the pipeline that could potentially meet up to 20 percent of Ukraine's demand showed his country was united with the EU, which is also worried about a Russian supply cut this winter.\" Reuters , 27. august 2014: \" Yatseniuk said Ukraine needed to buy some 25 billion cubic meters of natural gas to meet its annual needs. Russia cut off its exports to Ukraine in July in a dispute over pricing. ... Ukraine will receive 10 billion cubic meters from its western neighbor Slovakia and 5 billion from Hungary and Poland , he said. Its current gas reserves total 16 billion cubic meters, the prime minister added .\" Eustream na svojej stránke uvádza: \"Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovat na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu rocne (27 mil. m3 denne). 27. augusta približne pät dní pred otvorení reverzu na Ukrajinu Fico hovoril o spolocnej kapacite 16-17 mld. m3 plynu: \"Reverse gas flows from Slovakia, Hungary and Poland to Ukraine could reach up to around 16-17 bcm/y, around a third of Ukraine's annual demand, Fico was quoted as saying by Reuters. \" NASDAQ , 10. septembra 2014: \"Another of Ukraine's neighboring members of the European Union, Slovakia has since early September pumped gas to Ukraine, with Hungary also pitching in. Late this spring Slovak Prime Minister Robert Fico estimated that maximum gas flows from Slovakia, Hungary and Poland could eventually total up to 17 billion cubic meters next year, about a third of Ukraine's total annual demand of some 50 billion cubic meters.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina podla vyjadrenia ukrajinského predsedu vlády Jacenuka má nejaké zásoby a potrebuje do konca roka 25 mld. m3 plynu. V roku 2013 bola spotreba plynu Ukrajiny na úrovni 50 až 55 mld. m3 plynu. Slovenský reverzný tok na zabezpecit podla slov Jacenuka okolo 20 % rocnej spotreby plynu, teda približne 10 mld. m3 plynu. Kapacitu 10 mld. m3 potvrdzuje aj Eustream. Kapacita reverzného toku Polska je 1,5 mld. m3 plynu a Madarsko má kapacitu do 5 mld. m3 plynu. Spolu teda vie Madarsko, Polsko a Slovensko dodat Ukrajine do 17 mld. plynu. Potvrdzujú to aj slová samotného Fica len pár dní pred otvorení reverzu. Fico sa netriafa do intervalu, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 4. apríla 2014: \" Poland has a reverse capacity of 1.5 bcm to Ukraine, while Hungary is able to send 3.5 bcm . Romania has the potential for 1.8 bcm, but there has been no firm agreement on its use.\" Agentúra ITAR-TASS , 2. júla 2014: \" Poland’s Gaz-System, a natural gas transmission system operator, has a chance to say not over than 1.5 billion cubic metres per year will be supplied to Ukraine. ... The maximum amount of reverse gas flows from Hungary reaches five billion cubic metres . ... In 2013, Ukraine consumed about 50 billion cubic metres of gas .\" Niektoré zdroje hovoria o rocnej spotrebe Ukrajiny až 55 mld. m3 plynu. RT , 14. august 2014: \"Deliveries from Slovakia could satisfy up to 20 percent of Ukraine’s natural gas demand, which in 2013 was 55 billion cubic meters.\" Reuters , 2. septembra 2014: \" Ukrainian Prime Minister Arseniy Yatsenyuk said the opening of the pipeline that could potentially meet up to 20 percent of Ukraine's demand showed his country was united with the EU, which is also worried about a Russian supply cut this winter.\" Reuters , 27. august 2014: \" Yatseniuk said Ukraine needed to buy some 25 billion cubic meters of natural gas to meet its annual needs. Russia cut off its exports to Ukraine in July in a dispute over pricing. ... Ukraine will receive 10 billion cubic meters from its western neighbor Slovakia and 5 billion from Hungary and Poland , he said. Its current gas reserves total 16 billion cubic meters, the prime minister added .\" Eustream na svojej stránke uvádza: \"Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovat na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu rocne (27 mil. m3 denne). 27. augusta približne pät dní pred otvorení reverzu na Ukrajinu Fico hovoril o spolocnej kapacite 16-17 mld. m3 plynu: \"Reverse gas flows from Slovakia, Hungary and Poland to Ukraine could reach up to around 16-17 bcm/y, around a third of Ukraine's annual demand, Fico was quoted as saying by Reuters. \" NASDAQ , 10. septembra 2014: \"Another of Ukraine's neighboring members of the European Union, Slovakia has since early September pumped gas to Ukraine, with Hungary also pitching in. Late this spring Slovak Prime Minister Robert Fico estimated that maximum gas flows from Slovakia, Hungary and Poland could eventually total up to 17 billion cubic meters next year, about a third of Ukraine's total annual demand of some 50 billion cubic meters.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "ITAR-TASS", "RT", "Reuters", "Reuters", "Eustream", "16-17 mld.", "NASDAQ"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/04/04/ukraine-crisis-gas-idUSL5N0MW2GI20140404", "http://en.itar-tass.com/economy/738717", "http://rt.com/business/180392-ukraine-slovakia-reverse-gas-flow/", "http://www.themoscowtimes.com/business/article/slovakian-gas-pipeline-offers-new-reverse-supply-route-for-ukraine/506316.html", "http://www.themoscowtimes.com/news/article/ukraine-prime-minister-calls-russia-terrorist-state-/506369.html", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky", "http://www.euractiv.com/sections/energy/slovakia-takes-step-reverse-gas-ukraine-301806", "http://www.nasdaq.com/article/poland-says-russia-reducing-gas-supplies-20140910-00703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:42.839044+00:00"}
{"id": "vr31013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31013", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Určité veci, ktoré ste urobili, my ich nebudeme meniť. Oni boli ale súčasťou nejakých balíkov zákonov, ktoré politizovali napríklad justíciu, o čom sa vyjadrilo aj európski sudcovia aj pán Paluda, kritik Harabina vás kritizoval za to, že pri výberoch sudcov tam videl nejaké vplyvy v prospech vašich nominantov.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 10. október 2011) Peter Paluda patrí k dlhodobým kritikom riadenia súdnictva. Je výrazným oponentom predsedu Najvyššieho súdu Š.Harabina. Sudcu P.Paludu rovnako citujú aj Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011, kde sa o.i. na adresu výberových konaní na posty predsedov súdov uvádza: \"Z dvadsiatich výberových konaní na predsedov krajských a okresných sudcov je 18 ukončených. V dvanástich sa pred komisiu postavil jediný uchádzač. Najčastejšie bývalý predseda súdu, ktorý post získal počas prvého pôsobenia Žitňanskej na ministerstve a prišiel oň za jej nástupcu Štefana Harabina. Takýto kandidátov uspelo až osem. Komisie boli uznášaniaschopné iba preto, že do Bratislavy chodili zástupcovia jednotlivých súdov. Nedávnou novelou sudcovských zákonov si Žitňanská zabezpečila, že do päťčlenných komisií môže nominovať väčšinu – troch členov. Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. „Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť.“ Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. „Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany,“ hovorí Paluda.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 10. október 2011) Peter Paluda patrí k dlhodobým kritikom riadenia súdnictva. Je výrazným oponentom predsedu Najvyššieho súdu Š.Harabina. Sudcu P.Paludu rovnako citujú aj Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011, kde sa o.i. na adresu výberových konaní na posty predsedov súdov uvádza: \"Z dvadsiatich výberových konaní na predsedov krajských a okresných sudcov je 18 ukončených. V dvanástich sa pred komisiu postavil jediný uchádzač. Najčastejšie bývalý predseda súdu, ktorý post získal počas prvého pôsobenia Žitňanskej na ministerstve a prišiel oň za jej nástupcu Štefana Harabina. Takýto kandidátov uspelo až osem. Komisie boli uznášaniaschopné iba preto, že do Bratislavy chodili zástupcovia jednotlivých súdov. Nedávnou novelou sudcovských zákonov si Žitňanská zabezpečila, že do päťčlenných komisií môže nominovať väčšinu – troch členov. Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. „Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť.“ Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. „Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany,“ hovorí Paluda.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/191/jozef-kollar-radoslav-prochazka-marek-madaric", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53090790-sudcovia-sa-do-zitnanskej-vyberovych-konani-nehrnuli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:53.541360+00:00"}
{"id": "vr28077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28077", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Napokon veľmi prominentní slovenskí ekonómovia, časť z nich dnes pôsobí v rozpočtovej rade, časť na Inštitúte finančnej politiky, už dávnejšie podporujú myšlienku zrušenia zdravotných odvodov a financovania zdravotnej starostlivosti spôsobom, aký navrhujeme my.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O myšlienke zrušenia zdravotných odvodov uvažovala už vláda I. Radičovej, pričom zástanci tejto myšlienky zrušenia zdravotných odvodov a ich nahradenie jednou daňou, boli dnes už členovia Rozpočtovej rady Ódor a Horváth a aktuálny šéf IPF M. Filko. Procházka podobne v manifeste Alfa a veľmi stručne aj v stanovách Siete hovorí o zrušení zdravotných odvodov, pričom by zdravotnú starostlivosť by platil z daní a vytvoril by priestor na prípadne pripoistenie ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Myšlienka zrušenia zdravotných odvodov sa zvažovala už počas vlády I. Radičovej. Vteda sa uvažovalo o jednom sociálnom odvode na úrovni 25 % z celkovej ceny práce, ktorý by nahradil zdravotné odvody. Vtedajší poradca premiérky I. Radičovej Ľ. Ódor, dnes člen Rozpočtovej rady takúto myšlienku presadzoval . Rovnako aj ďalší z poradcov premiérky M. Filko presadzoval myšlienku zrušenia zdravotných odvodov. Dnes je Filko šéfom IFP . Podstatným argumentom bolo, že zdravotné odvody sú len akousi druhou daňou z príjmu fyzických osôb, preto by sa mali spojiť do jednej spoločnej dane. Zdravotné odvody sa pritom týkajú len ľudí s istým typom, či výškou príjmu - dotýkajú sa spodnej a strednej vrstvy obyvateľstva. Ľudovít Ódor a Michal Horváth, členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, navrhujú jednotný odvod 25 % z celkovej ceny práce, ktorý zahŕňa zrušenie zdravotných odvodov, rovnú daň 23 % a DPH na úrovni 22 %. Tieto konsolidačné opatrenia by mali nie len výrazne posilniť rozpočet, ale i zjednotiť a zjednodušiť daňovú povinnosť pre obyvateľov. Avšak opatrenia by mali negatívny dopad na dôchodcov. Stanovy politickej strany Sieť uvádzajú nasledovný cieľ: \"Zásadné zníženie odvodového bremena a nákladov na tvorbu pracovných miest, vrátane zrušenia zdravotných odvodov.\" Radoslav Procházka navrhuje v manifeste Alfa: \" Zdravotné odvody, napríklad, sa dnes vyberajú ako odvody, ale pritom sú typickou zdravotnou daňou. Tento fakt okrem iného znamená aj to, že veľkú časť peňazí, kto-ré by sa dali použiť priamo na zdravotnú starostlivosť, vynakladáme na obsluhusystému, ktorému chýba racionálne opodstatnenie. Makroekonomické analýzy naznačujú, že financovanie základného štandardu zdravotnej starostlivosti z daní,v kombinácii s možnosťou osobného rozhodnutia pre doplnkové poistenie nad-štandardnej starostlivosti, by mohlo významne znížiť náklady zamestnávania ľudí, usporiť verejné financie a umožniť ľuďom slobodnejšie rozhodovanie o tom, na čo vynaložia vlastné zdroje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O myšlienke zrušenia zdravotných odvodov uvažovala už vláda I. Radičovej, pričom zástanci tejto myšlienky zrušenia zdravotných odvodov a ich nahradenie jednou daňou, boli dnes už členovia Rozpočtovej rady Ódor a Horváth a aktuálny šéf IPF M. Filko. Procházka podobne v manifeste Alfa a veľmi stručne aj v stanovách Siete hovorí o zrušení zdravotných odvodov, pričom by zdravotnú starostlivosť by platil z daní a vytvoril by priestor na prípadne pripoistenie ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Myšlienka zrušenia zdravotných odvodov sa zvažovala už počas vlády I. Radičovej. Vteda sa uvažovalo o jednom sociálnom odvode na úrovni 25 % z celkovej ceny práce, ktorý by nahradil zdravotné odvody. Vtedajší poradca premiérky I. Radičovej Ľ. Ódor, dnes člen Rozpočtovej rady takúto myšlienku presadzoval . Rovnako aj ďalší z poradcov premiérky M. Filko presadzoval myšlienku zrušenia zdravotných odvodov. Dnes je Filko šéfom IFP . Podstatným argumentom bolo, že zdravotné odvody sú len akousi druhou daňou z príjmu fyzických osôb, preto by sa mali spojiť do jednej spoločnej dane. Zdravotné odvody sa pritom týkajú len ľudí s istým typom, či výškou príjmu - dotýkajú sa spodnej a strednej vrstvy obyvateľstva. Ľudovít Ódor a Michal Horváth, členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, navrhujú jednotný odvod 25 % z celkovej ceny práce, ktorý zahŕňa zrušenie zdravotných odvodov, rovnú daň 23 % a DPH na úrovni 22 %. Tieto konsolidačné opatrenia by mali nie len výrazne posilniť rozpočet, ale i zjednotiť a zjednodušiť daňovú povinnosť pre obyvateľov. Avšak opatrenia by mali negatívny dopad na dôchodcov. Stanovy politickej strany Sieť uvádzajú nasledovný cieľ: \"Zásadné zníženie odvodového bremena a nákladov na tvorbu pracovných miest, vrátane zrušenia zdravotných odvodov.\" Radoslav Procházka navrhuje v manifeste Alfa: \" Zdravotné odvody, napríklad, sa dnes vyberajú ako odvody, ale pritom sú typickou zdravotnou daňou. Tento fakt okrem iného znamená aj to, že veľkú časť peňazí, kto-ré by sa dali použiť priamo na zdravotnú starostlivosť, vynakladáme na obsluhusystému, ktorému chýba racionálne opodstatnenie. Makroekonomické analýzy naznačujú, že financovanie základného štandardu zdravotnej starostlivosti z daní,v kombinácii s možnosťou osobného rozhodnutia pre doplnkové poistenie nad-štandardnej starostlivosti, by mohlo významne znížiť náklady zamestnávania ľudí, usporiť verejné financie a umožniť ľuďom slobodnejšie rozhodovanie o tom, na čo vynaložia vlastné zdroje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["zvažovala", "presadzoval", "IFP", "Rady", "jednotný odvod", "manifeste"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5496489/vlada-zvazuje-ze-zrusi-zdravotne-odvody.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/zrusit-zdravotne-odvody-je-spravodlive-471966", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=104", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/109/kto-sme", "https://d2d67a12-a-62cb3a1a-s-sites.googlegroups.com/site/radynacelnikom/sekera_blank.pdf?attachauth=ANoY7cp6L_vGz-p9BY8R7i6ltzjn04RgK-_GtF9sHxMKJv5DGnVDw-VxLUZDoZiqMwyNYG4bK_cJH_QyoXGwuWjAMATyEkm1i2NaFmCmXAwvKMtQPCdGdsQhrYk6hEw0RN5RUAaJH3md95WXWvbyvIXJDN-eH0eF-sRmmj5qSRCxJmajKl8e4Q9fsqZmKnuynKqPR5cDAQGqSHzVwWSduIa3ADdWpfe8Ow%3D%3D&attredirects=1", "http://www.scribd.com/doc/110616617/ALFA-WEB"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:40.923719+00:00"}
{"id": "45712", "numeric_id": 45712, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45712", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Aj Európska komisia si ide požičať.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia si na základe Zmluvy o Európskej únii môže požičiavať na medzinárodných finančných trhoch. V reakcii na pandémiu komisia ohlásila balík ekonomickej pomoci členským krajinám vo výške 750 miliárd eur. Plánuje si naň požičať, ručiť chcem sedemročným rozpočtom, do ktorého krajiny prispievajú. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia si na základe Zmluvy o Európskej únii môže požičiavať na medzinárodných finančných trhoch. V reakcii na pandémiu komisia ohlásila balík ekonomickej pomoci členským krajinám vo výške 750 miliárd eur. Plánuje si naň požičať, ručiť chcem sedemročným rozpočtom, do ktorého krajiny prispievajú. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["môže", "ohlásila"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-and-fiscal-policy-coordination/eu-financial-assistance/eu-borrower_en", "https://e.dennikn.sk/minuta/1909067?ref=mpm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:44.193835+00:00"}
{"id": "vr36171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36171", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Možnosť používať menšinový jazyk na rokovaní zastupiteľstiev tu bolo aj doteraz, len bola v zákone používaní jazyku menšín. Toto, čo sa stalo touto novelou je iba, že sa tam pripojil odkaz na zákon o používaní jazyku menších, to je všetko.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa okrem iného píše: \"§ 2 (1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. § 3 (1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.\"", "analysis_paragraphs": ["V zákone z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa okrem iného píše: \"§ 2 (1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. § 3 (1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["č. 184/1999 Z. z."], "url": ["http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:38.083624+00:00"}
{"id": "vr16553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16553", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...stojím na čele politickej strany Smer-sociálna demokracia od roku 1999 a som 10. rok premiér.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD datuje svoj vznik v októbri 1999 . V decembri rovnakého roku bol na ustanovujúcom sneme zvolený za prvého predsedu Robert Fico. Pozíciu lídra si drží od roku 1999 až po súčasnosť. Robert Fico bol premiérom trikrát . Prvýkrát v rokoch 2006-2010 v koalícii s ĽS-HZDS a SNS (štyri roky premiérom), druhýkrát v jednofarebnej vláde v rokoch 2012-2016 (osem rokov premiérom), a tretíkrát v od roku 2016 (desiaty rok premiérom) v koalícií s SNS, Most-Híd a pôvodne aj stranou Sieť. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD datuje svoj vznik v októbri 1999 . V decembri rovnakého roku bol na ustanovujúcom sneme zvolený za prvého predsedu Robert Fico. Pozíciu lídra si drží od roku 1999 až po súčasnosť. Robert Fico bol premiérom trikrát . Prvýkrát v rokoch 2006-2010 v koalícii s ĽS-HZDS a SNS (štyri roky premiérom), druhýkrát v jednofarebnej vláde v rokoch 2012-2016 (osem rokov premiérom), a tretíkrát v od roku 2016 (desiaty rok premiérom) v koalícií s SNS, Most-Híd a pôvodne aj stranou Sieť. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["októbri 1999", "prvého predsedu", "trikrát", "Prvýkrát", "druhýkrát", "tretíkrát"], "url": ["http://strana-smer.sk/stanovy", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr/", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vláda_Slovenskej_republiky_od_4._júla_2006_do_8._júla_2010", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vláda_Slovenskej_republiky_od_4._apríla_2012_do_23._marca_2016", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vláda_Slovenskej_republiky_od_23._marca_2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:16.530582+00:00"}
{"id": "vr31819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31819", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pozrite sa, my sme urobili dve zásadné zmeny za rok a pol. Prvou bola integrácia obchodných oddelení, obchodných zástupcov do nášho rezortu. Z ministerstva hospodárstva sme prevzali niekoľko desiatok pracovníkov. Po druhé sme prevzali z úradu vlády koordináciu zahraničnej politiky, tiež významný počet pracovníkov. To vysvetľuje, prečo v globále ten počet pracovníkov narástol (na Ministerstve zah. vecí pozn.).", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Obidve zmeny sa na MZV udiali, nevieme ale overiť či práve tieto zmeny môžu za navýšenie počtu pracovníkov. Demagog. sk už v minulosti overoval výrok Mikuláša Dzurindu o zlučovaní obchodných oddelení na Ministerstve zahraničných vecí SR (MZV). Podľa TASR bola na Ministerstve zahraničných vecí najvýraznejšou systémovou zmenou integrácia ekonomických radcov z Ministerstva hospodárstva, zrušenie 15 obchodných zastúpení v štátoch Európskej únie a otvorenie 12 v nových krajinách. Prvú časť výroku teda považujeme za pravdivú. Podľa informácii MZV ministerstvo prešla pôsobnosť Úradu vlády v oblasti koordináce realizácie politík EÚ na ministerstvo zahraničných vecí: \"Z členstva v Európskej únii (EÚ) vyplýva pre Slovensko okrem práv a povinností aj nevyhnutnosť rešpektovať existujúci mechanizmus rozhodovacích procesov vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ. Pôsobenie Slovenska v štruktúrach EÚ je podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí EÚ medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale aj vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Túto formu spolupráce zabezpečuje v rámci Sekcie európskych záležitostí Odbor sektorálnych analýz, ktorý vznikol 1.novembra 2010 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novely zákona č.403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. § 40p prešla pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.\" Aj druhú časť výroku teda považujeme za pravdivú. Presný počet pracovníkov, pridelených na MZV, nie je možné zistiť..", "analysis_paragraphs": ["Obidve zmeny sa na MZV udiali, nevieme ale overiť či práve tieto zmeny môžu za navýšenie počtu pracovníkov. Demagog. sk už v minulosti overoval výrok Mikuláša Dzurindu o zlučovaní obchodných oddelení na Ministerstve zahraničných vecí SR (MZV). Podľa TASR bola na Ministerstve zahraničných vecí najvýraznejšou systémovou zmenou integrácia ekonomických radcov z Ministerstva hospodárstva, zrušenie 15 obchodných zastúpení v štátoch Európskej únie a otvorenie 12 v nových krajinách. Prvú časť výroku teda považujeme za pravdivú. Podľa informácii MZV ministerstvo prešla pôsobnosť Úradu vlády v oblasti koordináce realizácie politík EÚ na ministerstvo zahraničných vecí: \"Z členstva v Európskej únii (EÚ) vyplýva pre Slovensko okrem práv a povinností aj nevyhnutnosť rešpektovať existujúci mechanizmus rozhodovacích procesov vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ. Pôsobenie Slovenska v štruktúrach EÚ je podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí EÚ medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale aj vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Túto formu spolupráce zabezpečuje v rámci Sekcie európskych záležitostí Odbor sektorálnych analýz, ktorý vznikol 1.novembra 2010 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novely zákona č.403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. § 40p prešla pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.\" Aj druhú časť výroku teda považujeme za pravdivú. Presný počet pracovníkov, pridelených na MZV, nie je možné zistiť.."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "TASR", "informácii"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/262/okruhly-stol-predsedov-parlamentnych-stran/?politik=18", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120218TBA01986", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/europske_zalezitosti-sekcia_europskych_zalezitosti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:28.875111+00:00"}
{"id": "vr29230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29230", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mňa napríklad zaujalo, že Maďarsko úplne sa rozhodlo vypnúť plyn, pokiaľ ide o smer západ-východ, teda spojenie Maďarska a Ukrajiny.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarská republika pôvodne prerušila reverzný tok smerom na Ukrajinu v septembri roku 2014 . Vláda Maďarska označila ako dôvod výrazné nárasty objemu importovaného plynu v opačnom smere. V januári tohto roku bol tok plynu medzi Maďarskom a Ukrajinou obnovený . Z Maďarska by malo denne prúdiť 2,7 metrov kubických plynu, pričom denné maximum je 16,8 kubických metrov. Podľa najnovších správ však maďarský predseda vlády Orbán vyhlásil, že Maďarsko ďalej nebude Ukrajine predávať zemný plyn a reverzný tok bude opäť zastavený. Dôvodom by podľa médií mala byť dohoda s ruskou vládou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maďarská republika pôvodne prerušila reverzný tok smerom na Ukrajinu v septembri roku 2014 . Vláda Maďarska označila ako dôvod výrazné nárasty objemu importovaného plynu v opačnom smere. V januári tohto roku bol tok plynu medzi Maďarskom a Ukrajinou obnovený . Z Maďarska by malo denne prúdiť 2,7 metrov kubických plynu, pričom denné maximum je 16,8 kubických metrov. Podľa najnovších správ však maďarský predseda vlády Orbán vyhlásil, že Maďarsko ďalej nebude Ukrajine predávať zemný plyn a reverzný tok bude opäť zastavený. Dôvodom by podľa médií mala byť dohoda s ruskou vládou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["2014", "Vláda Maďarska", "plynu", "obnovený", "Podľa", "najnovších", "správ"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/331242-brusel-kritizuje-madarsko-sa-zastavenie-reverzu-plynu/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/871291-madarsko-odrezalo-ukrajinu-od-plynu-krajina-stopla-dodavky/", "http://www.firstpost.com/world/hungary-restarts-gas-supplies-ukraine-2041011.html", "http://www.kyivpost.com/content/ukraine/ukraine-resumes-gas-imports-from-hungary-377062.html", "http://blogs.wsj.com/brussels/2015/02/18/hungarys-viktor-orban-looks-for-fight-over-eu-energy-union/", "http://www.euractiv.com/sections/eu-priorities-2020/orban-says-eus-energy-union-threat-hungary-312290", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-02-17/hungary-s-orban-seals-russia-gas-deal-as-putin-nexus-pays-off"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:10.568633+00:00"}
{"id": "vr39092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39092", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tam bolo viacero kompromisov, resp. návrhov na stole a jeden z tých návrhov znel, že v poriadku, my budeme súhlasiť s dočasným eurovalom, aj preto, aby sme neblokovali všetkých 16 ostatných krajín, a naši partneri spolu s nami odmietnu ten trvalý euroval. Tzn., spoločne budeme súhlasiť s dočasným a spoločne odmietneme trvalý euroval. Toto bolo zamietnuté. Potom sme navrhli že v poriadku, tak zelená karta pri dočasnom eurovale, tzn., každý nech hlasuje, ako uzná za vhodné a zelená karta pri trvalom eurovale. Potom bol na stole ešte tretí návrh, to bol text, ktorý pripravila premiérka, o ktorom nás informovala, že ho má predjednaný s pánmi Junckerom a Rompuyom a tak isto s nemeckou kancelárkou Merkelovou. To sa ale nakoniec ukázalo ako nepriechodná možnosť. Čiže my sme mali snahu nájsť dohodu, bohužiaľ, naše kompromisy boli odmietané.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Intenzívne rokovania vládnej koalície o eurovale počas viac ako jedného mesiaca so sebou priniesli aj pomerne veľké množstvo návrhov kompromisov, ktoré mali smerovať ku konečnému prijatiu v hlasovaní.", "analysis_paragraphs": ["Intenzívne rokovania vládnej koalície o eurovale počas viac ako jedného mesiaca so sebou priniesli aj pomerne veľké množstvo návrhov kompromisov, ktoré mali smerovať ku konečnému prijatiu v hlasovaní."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Noviny.sk", "23.septembra", "Aktuality.sk", "", "10.októbra"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/radicova-odmietla-navrh-sas-na-riesenie-eurovalu.html", "http://www.ondrejmatej.sk/novinka/242", "http://www.aktuality.sk/clanok/194890/radicova-odmietla-navrh-sas-na-riesenie-eurovalu/", "http://spravy.pravda.sk/sas-vraj-odmietla-najnovsi-navrh-radicovej-f2h-/sk_domace.asp?c=A111010_132338_sk_domace_p58", "http://spravy.pravda.sk/sas-vraj-odmietla-najnovsi-navrh-radicovej-f2h-/sk_domace.asp?c=A111010_132338_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:01.634013+00:00"}
{"id": "vr14198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14198", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Tie posledné tri roky boli navyšovanie (platov učiteľov, pozn.) 5%, 5%, 4%...", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Navýšenie platov o 5 % bolo zavedené v roku 2014 a 2015 a pre rok 2016 je stanovené na 4 %, aj keď reálne zvýšenie platov pedagogických zamestnancov v roku 2014 je odhadované na mierne vyššiu hodnotu. V roku 2015 došlo k ďalšiemu zvýšeniu o 1 % v polovici roku, celkové navýšenie tak bolo vyššie ako 5 %. Vzhľadom na to, že stupnice platových taríf sa k 1. januáru daných rokov menili o uvedené hodnoty, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Navýšenie platov o 5 % bolo zavedené v roku 2014 a 2015 a pre rok 2016 je stanovené na 4 %, aj keď reálne zvýšenie platov pedagogických zamestnancov v roku 2014 je odhadované na mierne vyššiu hodnotu. V roku 2015 došlo k ďalšiemu zvýšeniu o 1 % v polovici roku, celkové navýšenie tak bolo vyššie ako 5 %. Vzhľadom na to, že stupnice platových taríf sa k 1. januáru daných rokov menili o uvedené hodnoty, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["nasledovne", "správy", "ÚIPŠ"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/files/prehlad%20zvysovania%20platov.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/9207.pdf", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:55.116475+00:00"}
{"id": "vr17584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17584", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...my od roku 2017 ministerstvo zdravotníctva disponuje kapitalovými výdavkami alebo peniazmi 70 miliónov eur je to ročne, ktoré my môžme použiť vo forme kapitálových výdavkov na naše nemocnice.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Podľa Prílohy č. 3 ku Zákonu o štátnom rozpočte na rok 2017 ( .pdf ) sú kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva SR vo výške 70 736 312 eur a podľa Prílohy č. 3 ku Zákonu o štátnom rozpočte na rok 2018 ( .pdf ) sú 70 000 000 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Podľa Prílohy č. 3 ku Zákonu o štátnom rozpočte na rok 2017 ( .pdf ) sú kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva SR vo výške 70 736 312 eur a podľa Prílohy č. 3 ku Zákonu o štátnom rozpočte na rok 2018 ( .pdf ) sú 70 000 000 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Kapitálovými", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3922", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2016/357/20170101_4653293-2.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2017/333/20180101_4765007-2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:46.918445+00:00"}
{"id": "vr26024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26024", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Podľa Strategického plánu rozvoja verejnej dopravy, Bratislava zaradila do zásobníka projektov, to je na to ďalšie programovacie obdobie (2014-2020, pozn.), projekty za zhruba 1,4 mld.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Strategického plánu rozvoja verejnej osobnej dopravy SR do roku 2020 (.pdf) sme po sčítaní investičných nákladov, na projekty zaradené do zásobníka projektov (na území Bratislavy, resp. BSK, pozn.) dospeli k sume 1,3 mld eur. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Strategického plánu rozvoja verejnej osobnej dopravy SR do roku 2020 (.pdf) sme po sčítaní investičných nákladov, na projekty zaradené do zásobníka projektov (na území Bratislavy, resp. BSK, pozn.) dospeli k sume 1,3 mld eur. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Strategického plánu rozvoja verejnej osobnej dopravy SR do roku 2020"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fdopinfra%2Fprogram%2FDokumenty%2FSPRVOD2020.pdf&ei=Wh2TUpujMoiO4ATV1YCADg&usg=AFQjCNHCVxK4O8U-OdMTOzwe8HgbxbohZw&sig2=tQWpjf2jfnL-adJpdhABpg&bvm=bv.56988011,d.bGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:58.148025+00:00"}
{"id": "vr16357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16357", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...sme prijali viac peňazí na školstvo, či už na platy učiteľov, ale aj na isté technické a materiálové vybavenie.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová vláda schválila v rozpočte na rok 2017 väčší finančný balík pre ministerstvo školstva ako tomu bolo v minulom roku. Financie mali byť prerozdelené na zlepšenie regionálneho a vysokého školstva, ako aj na zvyšovanie platov učiteľov a na celkové zlepšenie všetkých oblastí školstva. Zvýšenie rozpočtu však súvisí aj so zvýšením daní a odvodov alebo aj životného minima, tým pádom zvýšenie rozpočtu neznamená nutne aj viac finančných prostriedkov pre školy resp. učiteľov. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda schválila v rozpočte na rok 2017 väčší finančný balík pre ministerstvo školstva ako tomu bolo v minulom roku. Financie mali byť prerozdelené na zlepšenie regionálneho a vysokého školstva, ako aj na zvyšovanie platov učiteľov a na celkové zlepšenie všetkých oblastí školstva. Zvýšenie rozpočtu však súvisí aj so zvýšením daní a odvodov alebo aj životného minima, tým pádom zvýšenie rozpočtu neznamená nutne aj viac finančných prostriedkov pre školy resp. učiteľov. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["Rezortu školstva", "zvyšovaní", "dva", "projektov", "rozpočet", "zavádzaním"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/takto-budu-hospodarit-ministerstva-s/221133-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/394461/od-septembra-2017-sa-zvysia-platy-ucitelov-o-sest-percent/", "https://www.minedu.sk/programove-obdobie-2014-%E2%80%93-2020/", "https://www.minedu.sk/ministerstvo-skolstvo-podpori-z-eurofondov-projekty-na-zvysenie-inkluzivnosti-vzdelavania/", "https://www.minedu.sk/data/att/11111.pdf", "https://dennikn.sk/blog/pravda-o-rozpocte-pre-skolstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:47.609159+00:00"}
{"id": "48727", "numeric_id": 48727, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48727", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Ministerstvo zdravotníctva už rok a pol dozadu pripravilo dokument spolu s Inštitútom finančnej politiky, kde vlastne dávali porovnávania medzinárodne, kde vyšlo, ktorým povolaniam, koľko treba, koľko treba dať financií.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jana Bittó Cigániková hovorí o dokumente z dielne Inštitútu finančnej politiky a Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý analyzuje možné zvýšenie platov zdravotníckym pracovníkom vrátane porovnania so zahraničím.\n\nTúto analýzu vypracoval Odbor ošetrovateľstva a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve a Inštitút zdravotných analýz na Ministerstve zdravotníctva SR v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze, ktorý je súčasťou Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR. Výstupom podkladu je nasledujúci prepočet zvýšenia platov:", "analysis_paragraphs": ["Jana Bittó Cigániková hovorí o dokumente z dielne Inštitútu finančnej politiky a Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý analyzuje možné zvýšenie platov zdravotníckym pracovníkom vrátane porovnania so zahraničím.", "Túto analýzu vypracoval Odbor ošetrovateľstva a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve a Inštitút zdravotných analýz na Ministerstve zdravotníctva SR v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze, ktorý je súčasťou Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR. Výstupom podkladu je nasledujúci prepočet zvýšenia platov:"], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["dokumente"], "url": ["https://www.flipgorilla.com/p/27651685740448386/show#/27651685740448386/0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:15.941805+00:00"}
{"id": "vr28166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28166", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My kontrolujeme a bolo už aj niekoľko bezpečnostných rád zvolaných kvôli situácii na východnej hranici. V tomto prípade minister Kaliňák tam mal poslanecký prieskum, mal tam poslancov z Národnej rady, ktorí boli pripravení kontrolovať zabezpečenie východnej hranice z pohľadu Schengenu.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Bezpečnostná rada zasadala k situácii na Ukrajine už niekoľkokrát. Taktiež je pravdou, že v rámci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť si členovia výboru prezreli zabezpečenie hranice s Ukrajinou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bezpečnostná rada SR zasadala v priebehu ukrajinskej krízy niekoľko krát. Tlačové oddelenie Úradu vlády, TASR alebo SITA o tom informovali vo februári , v marci, v apríli , v máji a v júni . Úroveň ochrany slovensko-ukrajinskej hranice bola jedným z bodov výjazdového rokovania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť na východe Slovenska. Poslanci NR SR si prezreli cestný priechod vo Vyšnom Nemeckom, pričom cieľom bolo oboznámiť členov výboru s úrovňou ochrany schengenskej hranice. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Bezpečnostná rada zasadala k situácii na Ukrajine už niekoľkokrát. Taktiež je pravdou, že v rámci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť si členovia výboru prezreli zabezpečenie hranice s Ukrajinou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bezpečnostná rada SR zasadala v priebehu ukrajinskej krízy niekoľko krát. Tlačové oddelenie Úradu vlády, TASR alebo SITA o tom informovali vo februári , v marci, v apríli , v máji a v júni . Úroveň ochrany slovensko-ukrajinskej hranice bola jedným z bodov výjazdového rokovania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť na východe Slovenska. Poslanci NR SR si prezreli cestný priechod vo Vyšnom Nemeckom, pričom cieľom bolo oboznámiť členov výboru s úrovňou ochrany schengenskej hranice. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["februári", "marci,", "apríli", "máji", "júni", "rokovania"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/ukrajina-bezpecnostna-rada-lajcak/74472-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/796901-bezpecnostna-rada-sr-je-pre-ukrajinu-v-pohotovosti/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/bezpecnostna-rada-rokuje-ukrajine-slovensko-pripravuje-zasah.html", "http://www.vlada.gov.sk/bezpecnostna-rada-sr-na-vsetky-scenare-obmedzenia-dodavok-plynu-sme-pripraveni/", "http://www.vlada.gov.sk/zaznam-zo-65-mimoriadneho-zasadnutia-bezpecnostnej-rady-sr-z-23-maja-2014/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/862996-poslanci-preklepli-hranice-s-ukrajinou-overovali-bezpecnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:43.806750+00:00"}
{"id": "49345", "numeric_id": 49345, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49345", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pán predseda, vy sa nemusíte hanbiť za to, že váš nominant, by ako prvé išiel do Moskvy.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rudolf Huliak, ktorý kandidoval za stranu SNS a je nominantom strany na ministra životného prostredia, sa minulý rok vyjadril , že ak by viedol našu krajinu, jeho prvá cesta by smerovala do Moskvy. Podľa vlastných slov by tam išiel odprosiť za našu vojenskú pomoc Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n„Sadnúť do lietadla, ísť doslovne a do písmena odprosiť za týchto bláznov, čo rozpútali celý tento konflikt, že sme sa toho zúčastnili tým spôsobom, že sme vyviezli celú svoju vojenskú techniku un bloc tam, že sme tam vyviezli milióny ton pohonných látok a všetkého,“ vyhlásil Huliak pred rokom.", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Huliak, ktorý kandidoval za stranu SNS a je nominantom strany na ministra životného prostredia, sa minulý rok vyjadril , že ak by viedol našu krajinu, jeho prvá cesta by smerovala do Moskvy. Podľa vlastných slov by tam išiel odprosiť za našu vojenskú pomoc Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "„Sadnúť do lietadla, ísť doslovne a do písmena odprosiť za týchto bláznov, čo rozpútali celý tento konflikt, že sme sa toho zúčastnili tým spôsobom, že sme vyviezli celú svoju vojenskú techniku un bloc tam, že sme tam vyviezli milióny ton pohonných látok a všetkého,“ vyhlásil Huliak pred rokom."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyhlásil"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/905819/kontroverzny-huliak-je-adeptom-na-celo-envirorezortu-tvrdi-ze-prva-zahranicna-cesta-by-viedla-do-moskvy", "https://dennikn.sk/minuta/3623938/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:31.507687+00:00"}
{"id": "vr26998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26998", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Mali sme ratifikovať dohovo o ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním, takzvaný lanzorocký dohovor a dohovor o odstránení násilia na ženách a domáceho násilia a boj proti nemu, takzvaný istanbulský dohovor. Práve vďaka odporu zo strany niektorých predstaviteľov aj KDH, aj OĽaNO boli pozastavené, bol pozastavený proces ratifikácie týchto dohovor na Slovensku.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Lanzarotský dohovor z roku 2007 je dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním: “ requires criminalisation of all kinds of sexual offences against children . It sets out that states in Europe and beyond shall adopt specific legislation and take measures to prevent sexual violence, to protect child victims and to prosecute perpetrators. \"", "analysis_paragraphs": ["Lanzarotský dohovor z roku 2007 je dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním: “ requires criminalisation of all kinds of sexual offences against children . It sets out that states in Europe and beyond shall adopt specific legislation and take measures to prevent sexual violence, to protect child victims and to prosecute perpetrators. \""], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Lanzarotský dohovor", "Istanbulský dohovor", "žiadosti", "list", "105 inštitúcií"], "url": ["http://conventions.coe.int/Treaty/EN/treaties/html/201.htm", "http://www.forumzivota.sk/2013/12/18/minister-spravodlivosti-poziadal-o-odklad-ratifikacie-istanbulskeho-dohovoru/", "http://fvo.sk/wp/?p=365", "http://www.forumzivota.sk/2013/12/10/105-organizacii-podporilo-poziadavku-na-zastavenie-ratifikacie-istanbulskeho-dohovoru/", "http://fvo.sk/wp/wp-content/uploads/2013/12/IstanbulPodpora105.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:28.047068+00:00"}
{"id": "50153", "numeric_id": 50153, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50153", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Ja pozitívne hodnotím, že napríklad náš premiér, narozdiel od pána Orbána, podporuje Ukrajinu v Európskej únii.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico vstup Ukrajiny do EÚ podľa vlastných slov podporuje . Svoj pozitívny postoj k ukrajinskému členstvu v EÚ potvrdil aj na nedávnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 5. septembra 2025 v Užhorode. Pre porovnanie, premiér Maďarska Viktor Orbán vyjadril nesúhlas so vstupom Ukrajiny do Európskej únie. Podľa Orbána by ukrajinské členstvo v EÚ predstavovalo bezpečnostnú hrozbu pre členské štáty. Členstvo Ukrajiny v EÚ vníma aj ako finančné riziko.\n\nFico odmieta Ukrajine pomôcť so zbrojením, čo uviedol na začiatku svojho štvrtého mandátu predsedu vlády. Rovnako trvá na tom, aby bola vojenská podpora pre Ukrajinu od členských štátov EÚ iba dobrovoľná. Ukrajine ponúka humanitárnu pomoc. Voči členstvu Ukrajiny v NATO sa premiér v minulosti vyjadril negatívne.\n\nSpolu s predstaviteľmi ukrajinskej vlády a prezidentom slovenský premiér vedie rokovania. V januári 2024 sa Fico stretol s jeho ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom na bilaterálnom medzivládnom rokovaní v Užhorode. Počas stretnutia Fico potvrdil podporu Ukrajiny pri vstupe do EÚ.\n\nĎalšie bilaterálne rokovania medzi premiérmi a ministrami oboch krajín prebehli v apríli 2024 v Michalovciach a v októbri 2024 v Užhorode. V septembri 2025 sa v Užhorode premiér Fico stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hlavnou témou stretnutia bola energetika, Fico tu opäť potvrdil podporu vstupu Ukrajiny do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico vstup Ukrajiny do EÚ podľa vlastných slov podporuje . Svoj pozitívny postoj k ukrajinskému členstvu v EÚ potvrdil aj na nedávnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 5. septembra 2025 v Užhorode. Pre porovnanie, premiér Maďarska Viktor Orbán vyjadril nesúhlas so vstupom Ukrajiny do Európskej únie. Podľa Orbána by ukrajinské členstvo v EÚ predstavovalo bezpečnostnú hrozbu pre členské štáty. Členstvo Ukrajiny v EÚ vníma aj ako finančné riziko.", "Fico odmieta Ukrajine pomôcť so zbrojením, čo uviedol na začiatku svojho štvrtého mandátu predsedu vlády. Rovnako trvá na tom, aby bola vojenská podpora pre Ukrajinu od členských štátov EÚ iba dobrovoľná. Ukrajine ponúka humanitárnu pomoc. Voči členstvu Ukrajiny v NATO sa premiér v minulosti vyjadril negatívne.", "Spolu s predstaviteľmi ukrajinskej vlády a prezidentom slovenský premiér vedie rokovania. V januári 2024 sa Fico stretol s jeho ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom na bilaterálnom medzivládnom rokovaní v Užhorode. Počas stretnutia Fico potvrdil podporu Ukrajiny pri vstupe do EÚ.", "Ďalšie bilaterálne rokovania medzi premiérmi a ministrami oboch krajín prebehli v apríli 2024 v Michalovciach a v októbri 2024 v Užhorode. V septembri 2025 sa v Užhorode premiér Fico stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hlavnou témou stretnutia bola energetika, Fico tu opäť potvrdil podporu vstupu Ukrajiny do EÚ."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["podporuje", "potvrdil", "vyjadril", "predstavovalo", "vníma", "odmieta", "uviedol", "trvá", "ponúka", "vyjadril", "vedie", "stretol", "potvrdil", "prebehli", "v októbri 2024", "stretol", "bola"], "url": ["https://spravy.stvr.sk/2023/12/premier-fico-potvrdil-ze-slovensko-podpori-zacatie-rozhovorov-o-vstupe-ukrajiny-do-eu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/jpjxwMQ/robert-fico-podporil-clenstvo-ukrajiny-v-eu-so-zelenskym-rokoval-aj-o-plyne-stretnu-sa-na-slovensku/", "https://kormany.hu/hirek/ukrajna-unios-tagsagaval-tonkremenne-az-europai-es-a-magyar-gazdasag", "https://kyivindependent.com/we-dont-want-to-share-their-fate-orban-says-ukraine-membership-would-drag-eu-into-war-with-russia/", "https://www.ta3.com/clanok/1012721/orban-ukrajina-v-eu-znamena-bankrot-europa-podla-neho-nezvladne-ekonomicku-zataz-kyjeva", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/premier-nesuhlasi-s-vojenskou-ani-financnou-podporou-ukrajiny/", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/r.fico-fku-ek-informoval-e-nov-vlda-sr-nebude-vojensky-podporova-ukrajinu-176/?csrt=6683805668179954746", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/premier-sr-trvala-na-dobrovolnosti-poskytovania-vojenskej-pomoci-ukrajine/", "https://spravy.stvr.sk/2023/12/premier-fico-potvrdil-ukrajinskemu-predsedovi-vlady-smyhalovi-zaujem-slovenska-poskytovat-ukrajine-humanitarnu-pomoc/", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/kto-dal-prezidentke-sr-z-%C4%8Daputovej-mand%C3%A1t-aby-t%C3%BAto-pozv%C3%A1nku-do-tretej-svetovej-v/113117188491792/", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/premier-vlada-ma-zaujem-pokracovat-v-medzivladnych-konzultaciach-s-ukrajinou/", "https://www.teraz.sk/slovensko/smyhal-ukrajina-a-sr-budu-rozvijat/769671-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/smyhal-ukrajina-a-sr-budu-rozvijat/769671-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/OD8E4a9/prisne-strazene-michalovce-v-meste-rokuje-slovenska-a-ukrajinska-vlada/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96172964-fica-v-uzhorode-vitali-sireny-a-varovanie-pred-ruskym-migom-ziadne-sladke-reci-vravi-o-stretnuti-so-smyhalom", "https://hnonline.sk/slovensko/96233508-fico-zelenskyj-uzhorod-stretnutie", "https://hnonline.sk/slovensko/96233508-fico-zelenskyj-uzhorod-stretnutie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:51.127877+00:00"}
{"id": "vr16879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16879", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "...nemocnice, ktoré sú súčasťou PSK, či už v Starej Ľubovni, podľa INEKA prvá trikrát po sebe, nemocnica vo Svidníku je 4. v poradí...problém odborných lekárov (...) to je situácia najmä pre ministerstvo zdravotníctva...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Chudík uviedol správne umiestnenie nemocníc v Starej Ľubovni a Svidníku v hodnotení INEKO. Zdôrazňujeme však, že nemocnica vo Svidníku sa nenachádza v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK. Chudík taktiež správne zhodnotil problém s odbornými lekármi a kompetenciu Ministerstva zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa aktuálnej štatistiky , ktorú prinieslo INEKO, je nemocnica v Starej Ľubovni na prvom mieste v rebríčku najlepších všeobecných nemocníc, pričom nemocnica vo Svidníku je na štvrtom mieste. Takisto je pravdou, že nemocnica v Starej Ľubovni sa umiestnila na prvom mieste tretíkrát po sebe, keď dokázala obhájiť prvenstvá z rokov 2015 a 2016 . Je potrebné ale dodať, že kým nemocnica v Starej Ľubovni je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, nemocnica vo Svidníku patrí akciovej spoločnosti Svet zdravia. Problém nedostatku odborných, či všeobecných lekárov je problém celého Slovenska. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth pre portál spravy.pravda.sk potvrdil, že \"V tomto období v ambulantnom sektore chýbajú lekári v každej odbornosti od pediatrov cez všeobecných lekárov až po geriatrov.\" Ministerstvo zdravotníctva problém z nedostatkom lekárov riešilo spustením Rezidentského programu v roku 2013, ktorý má prilákať mladých lekárov do regiónov. Tento program sa však zameriava na všeobecných lekárov. Opatrenia, ktoré by pomohli rastu počtu odborných lekárom, ministerstvo zatiaľ neuskutočnilo Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Chudík uviedol správne umiestnenie nemocníc v Starej Ľubovni a Svidníku v hodnotení INEKO. Zdôrazňujeme však, že nemocnica vo Svidníku sa nenachádza v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK. Chudík taktiež správne zhodnotil problém s odbornými lekármi a kompetenciu Ministerstva zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa aktuálnej štatistiky , ktorú prinieslo INEKO, je nemocnica v Starej Ľubovni na prvom mieste v rebríčku najlepších všeobecných nemocníc, pričom nemocnica vo Svidníku je na štvrtom mieste. Takisto je pravdou, že nemocnica v Starej Ľubovni sa umiestnila na prvom mieste tretíkrát po sebe, keď dokázala obhájiť prvenstvá z rokov 2015 a 2016 . Je potrebné ale dodať, že kým nemocnica v Starej Ľubovni je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, nemocnica vo Svidníku patrí akciovej spoločnosti Svet zdravia. Problém nedostatku odborných, či všeobecných lekárov je problém celého Slovenska. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth pre portál spravy.pravda.sk potvrdil, že \"V tomto období v ambulantnom sektore chýbajú lekári v každej odbornosti od pediatrov cez všeobecných lekárov až po geriatrov.\" Ministerstvo zdravotníctva problém z nedostatkom lekárov riešilo spustením Rezidentského programu v roku 2013, ktorý má prilákať mladých lekárov do regiónov. Tento program sa však zameriava na všeobecných lekárov. Opatrenia, ktoré by pomohli rastu počtu odborných lekárom, ministerstvo zatiaľ neuskutočnilo Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["nenachádza", "štatistiky", "2015", "2016", "spravy.pravda.sk", "Rezidentského programu"], "url": ["http://sk.svetzdravia.com/o-nas", "http://www.ineko.sk/clanky/ocenenie-nemocnica-roka-2017-ziskali-nemocnice-v-ruzomberku-a-starej-lubovni", "http://www.ineko.sk/clanky/ocenenie-nemocnica-roka-2015-ziskali-nemocnice-v-ruzomberku-a-starej-kubovni", "http://www.ineko.sk/clanky/ocenenie-nemocnica-roka-2016-ziskali-nemocnice-v-nitre-a-starej-lubovni", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/417823-kto-nas-bude-liecit-o-desat-rokov/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?zamer-ministerstva-viac-vseobecnych-lekarov-do-regionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:07.853571+00:00"}
{"id": "48643", "numeric_id": 48643, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48643", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Keď sa porovnáme s ostatnými krajinami, Slovenská republika má jednu z najlacnejších cien elektriny aj plynu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová vychádza z dát Household Energy Price Index (HEPI, Index cien energií v domácnostiach), podľa ktorých je Bratislava v dolnej tretine cien elektriny medzi krajinami EÚ, cena plynu je tretia najnižšia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPublikácia Household Energy Price Index zbiera pravidelne dáta o cenách energií v hlavných mestách európskych štátov. K 1. septembru 2022 boli ceny v Bratislave 19,03 €/mWh, čo je 8. najlacnejšia cena v rámci EU. Priemer EÚ bol 34,61 €/mWh. Na šiestej pozícii je aj v prípade, že sa cena elektriny porovná s kúpnou silou obyvateľstva. Pri cene plynu 5,28 €/mWh je Bratislava na treťom mieste po Budapešti a Záhrebe. Po zohľadnení kúpnej sily obyvateľstva je na druhej priečke po Budapešti.\n\nIné zdroje neuvádzajú také jednoznačné porovnanie a umiestnenie Slovenska na lacnejších priečkach.\n\nEurópska komisia vo svojej Správe o európskych trhoch s elektrinou za prvý štvrťrok 2022 uvádza, že priemerná cena veľkoobchodnej elektriny v krajinách EÚ a ďalších krajín v európskom priestore bola 201,4 €/MWh (. pdf , s. 13). Cena na Slovensku bola nad priemerom, a to 215,1 €/MWh. V krajinách západnej a južnej Európy boli ceny približne rovnaké alebo vyššie. Z vyšehradskej štvorky bola vyššia cena len v Maďarsku. Naopak lacnejšia bola napríklad v Nemecku, Poľsku, v pobaltských krajinách či v Škandinávii. Z viac než tridsiatky krajín v porovnaní bolo Slovensko približne v strede.\n\nHodnoty aktuálnych cien sleduje napríklad Fraunhoferov inštitút pre solárne energetické systémy. Ich portál Energy-charts uvádza prehľad cien na spotovom trhu za október. Hoci sa ceny v niekoľkých krajinách držia omnoho nižšie, ako napríklad 120 € za MWh v Poľsku, Slovensko sa s 230 € za MWh obsadilo miesto približne v polovici rebríčka v rámci európskych krajín. Presnú pozíciu sa nám nepodarilo stanoviť, keďže údaje z niektorých krajín ešte nie sú k dispozícii.\n\nEurópska komisia uverejňuje aj štvrťročné správy, ktoré hodnotia situáciu na trhoch s plynom. Podľa správy za posledný kvartál minulého roka stál u nás plyn v priemere 67,96 € za MWh (. pdf , s. 37). Za prvý štvrťrok roka 2022 už bola priemerná cena 93,75 € za MWh (. pdf , s. 36). V oboch prípadoch sa Slovensko držalo v lacnejšej polovici.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová vychádza z dát Household Energy Price Index (HEPI, Index cien energií v domácnostiach), podľa ktorých je Bratislava v dolnej tretine cien elektriny medzi krajinami EÚ, cena plynu je tretia najnižšia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Publikácia Household Energy Price Index zbiera pravidelne dáta o cenách energií v hlavných mestách európskych štátov. K 1. septembru 2022 boli ceny v Bratislave 19,03 €/mWh, čo je 8. najlacnejšia cena v rámci EU. Priemer EÚ bol 34,61 €/mWh. Na šiestej pozícii je aj v prípade, že sa cena elektriny porovná s kúpnou silou obyvateľstva. Pri cene plynu 5,28 €/mWh je Bratislava na treťom mieste po Budapešti a Záhrebe. Po zohľadnení kúpnej sily obyvateľstva je na druhej priečke po Budapešti.", "Iné zdroje neuvádzajú také jednoznačné porovnanie a umiestnenie Slovenska na lacnejších priečkach.", "Európska komisia vo svojej Správe o európskych trhoch s elektrinou za prvý štvrťrok 2022 uvádza, že priemerná cena veľkoobchodnej elektriny v krajinách EÚ a ďalších krajín v európskom priestore bola 201,4 €/MWh (. pdf , s. 13). Cena na Slovensku bola nad priemerom, a to 215,1 €/MWh. V krajinách západnej a južnej Európy boli ceny približne rovnaké alebo vyššie. Z vyšehradskej štvorky bola vyššia cena len v Maďarsku. Naopak lacnejšia bola napríklad v Nemecku, Poľsku, v pobaltských krajinách či v Škandinávii. Z viac než tridsiatky krajín v porovnaní bolo Slovensko približne v strede.", "Hodnoty aktuálnych cien sleduje napríklad Fraunhoferov inštitút pre solárne energetické systémy. Ich portál Energy-charts uvádza prehľad cien na spotovom trhu za október. Hoci sa ceny v niekoľkých krajinách držia omnoho nižšie, ako napríklad 120 € za MWh v Poľsku, Slovensko sa s 230 € za MWh obsadilo miesto približne v polovici rebríčka v rámci európskych krajín. Presnú pozíciu sa nám nepodarilo stanoviť, keďže údaje z niektorých krajín ešte nie sú k dispozícii.", "Európska komisia uverejňuje aj štvrťročné správy, ktoré hodnotia situáciu na trhoch s plynom. Podľa správy za posledný kvartál minulého roka stál u nás plyn v priemere 67,96 € za MWh (. pdf , s. 37). Za prvý štvrťrok roka 2022 už bola priemerná cena 93,75 € za MWh (. pdf , s. 36). V oboch prípadoch sa Slovensko držalo v lacnejšej polovici."], "analysis_date": "2022-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Household Energy Price Index", "pdf", "cien na spotovom trhu", "pdf", "pdf"], "url": ["https://publuu.com/flip-book/6678/139641/page/4", "https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/energy_climate_change_environment/quarterly_report_on_european_electricity_markets_q1_2022.pdf", "https://www.energy-charts.info/charts/price_average/chart.htm?l=de&c=EU&chartColumnSorting=default", "https://energy.ec.europa.eu/system/files/2022-04/Quarterly%20report%20on%20European%20gas%20markets_Q4%202021.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/energy_climate_change_environment/quarterly_report_on_european_gas_markets_q1_2022.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:53.933688+00:00"}
{"id": "vr35997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35997", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Za vlády Roberta Fica máme podľa svetového ekonomického fóra zo 133 hodnotených krajín 127. najvyššiu mieru korupcie a klientelizmu vládnych činiteľov.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistika Svetového ekonomického fóra je jednou z Miklošových obľúbených, použil ju už aj v diskusii s Mečiarom alebo Počiatkom . Napísali sme k tomu: Mikloš si z hodnotenia SR vybral ten najhorší údaj z celkového hodnotenia Slovenska (pdf). 127 miesto nám správa Svetového ekonomického fóra pripisuje v kategórii „Favoritism in decisions of government officials“, čo je súčasť Inštitucionálneho piliera hodnotenia, ku ktorému sa v správe píše: \"The role of institutions goes beyond the legal framework. Government attitudes toward markets and freedoms, and the efficiency of its operations, are also very important: excessive bureaucracy and red tape, overregulation, corruption, dishonesty in dealing with public contracts, lack of transparency and trustworthiness, and the political dependence of the judicial system impose significant economic costs to businesses and slow the process of economic development.\" Mikloš teda uvádza správny údaj.", "analysis_paragraphs": ["Štatistika Svetového ekonomického fóra je jednou z Miklošových obľúbených, použil ju už aj v diskusii s Mečiarom alebo Počiatkom . Napísali sme k tomu: Mikloš si z hodnotenia SR vybral ten najhorší údaj z celkového hodnotenia Slovenska (pdf). 127 miesto nám správa Svetového ekonomického fóra pripisuje v kategórii „Favoritism in decisions of government officials“, čo je súčasť Inštitucionálneho piliera hodnotenia, ku ktorému sa v správe píše: \"The role of institutions goes beyond the legal framework. Government attitudes toward markets and freedoms, and the efficiency of its operations, are also very important: excessive bureaucracy and red tape, overregulation, corruption, dishonesty in dealing with public contracts, lack of transparency and trustworthiness, and the political dependence of the judicial system impose significant economic costs to businesses and slow the process of economic development.\" Mikloš teda uvádza správny údaj."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Mečiarom", "Počiatkom", "celkového hodnotenia Slovenska"], "url": ["https://demagog.sk/2010/04/miklos-a-meciar-v-na-telo-11-4-2010/", "https://demagog.sk/2010/04/pociatek-a-miklos-v-politike-v-politike-28-3-2010/", "http://www.weforum.org/pdf/GCR09/GCR20092010fullreport.pdf#page=292"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:21.930398+00:00"}
{"id": "vr17886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17886", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme boli na plánovanej oficiálnej návšteve Sýrie a Libanonu, kde sme sa stretli na najvyššej úrovni s predstaviteľmi týchto dvoch štátov.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "6. júna 2018 pokračovalo súdne pojednávanie s poslancom Národnej rady SR za K-ĽSNS, Stanislavom Mizíkom. Na pojednávanie neprišiel predseda strany, Marian Kotleba, ktorý sa ospravedlnil s tým, že je v zahraničí. Následne v relácii V politike svoju neúčasť vysvetlil s tým, že v tom čase bol na \"plánovanej oficiálnej návšteve Sýrie a Libanonu\". Na stránkach Národnej rady SR nie sú uvedené žiadne oficiálne zahraničné cesty medzi poslancami strany K-ĽSNS, taktiež sme nenašli žiadnu zmienku o tejto ceste na oficiálnej webovej stránke strany ani v domácich alebo zahraničných médiách. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vo februári 2018 sa Ján Mora, podpredseda K-ĽSNS a poslanec NR SR, zúčastnil návštevy libanonskej vlády. Okrem Jána Moru tvorili delegáciu aj Andrej Medvecký, predseda krajského Žilinského klubu a Udo Voigt, nemecký europoslanec. Cieľom návštevy bolo podľa K-ĽSNS: \" získanie cenných zahraničných kontaktov, ale aj zistenie reálnych informácií o pomeroch na Blízkom východe.\" Delegácia sa stretla s libanonským ministrom obrany Yacoub Riad Sarrafom, vrchným veliteľom libanonských ozbrojených síl Josephom Aonom, miestnymi zástupcami juholibanonskej obce Qana a vysokopostavenými zástupcami UNIFIL v južnom Libanone. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["6. júna 2018 pokračovalo súdne pojednávanie s poslancom Národnej rady SR za K-ĽSNS, Stanislavom Mizíkom. Na pojednávanie neprišiel predseda strany, Marian Kotleba, ktorý sa ospravedlnil s tým, že je v zahraničí. Následne v relácii V politike svoju neúčasť vysvetlil s tým, že v tom čase bol na \"plánovanej oficiálnej návšteve Sýrie a Libanonu\". Na stránkach Národnej rady SR nie sú uvedené žiadne oficiálne zahraničné cesty medzi poslancami strany K-ĽSNS, taktiež sme nenašli žiadnu zmienku o tejto ceste na oficiálnej webovej stránke strany ani v domácich alebo zahraničných médiách. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vo februári 2018 sa Ján Mora, podpredseda K-ĽSNS a poslanec NR SR, zúčastnil návštevy libanonskej vlády. Okrem Jána Moru tvorili delegáciu aj Andrej Medvecký, predseda krajského Žilinského klubu a Udo Voigt, nemecký europoslanec. Cieľom návštevy bolo podľa K-ĽSNS: \" získanie cenných zahraničných kontaktov, ale aj zistenie reálnych informácií o pomeroch na Blízkom východe.\" Delegácia sa stretla s libanonským ministrom obrany Yacoub Riad Sarrafom, vrchným veliteľom libanonských ozbrojených síl Josephom Aonom, miestnymi zástupcami juholibanonskej obce Qana a vysokopostavenými zástupcami UNIFIL v južnom Libanone. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["ospravedlnil", "poslancami", "návštevy", "delegáciu", "Cieľom"], "url": ["https://www.noviny.sk/krimi/342234-kotleba-na-pojednavanie-s-poslancom-lsns-mizikom-neprisiel-obzalovaneho-caka-dalsie-pojednavanie", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zpc&PoslanecID=980&CisObdobia=7", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/reportaze-z-akcii/delegacia-ls-nase-slovensko-na-oficialnej-navsteve-libanonskej-vlady/", "https://activitesnation.wordpress.com/2018/02/28/une-delegation-de-lapf-sest-rendue-au-liban/", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/reportaze-z-akcii/delegacia-ls-nase-slovensko-na-oficialnej-navsteve-libanonskej-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:31.741974+00:00"}
{"id": "vr14753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14753", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...nedávno sme znižovali odvody a stálo to štátny rozpočet 160 miliónov eur.", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Premiér mal na mysli novelu zákonu o zdravotnom poistení, ktorá bola schválená 28. novembra 2014, a ktorá znižovala zdravotné odvody pre vybrané skupiny. Doložka vplyvov predpokladala zaťaženie štátneho rozpočtu vo výške 151 979 012 eur. Jednalo sa o prvotný odhad, a skutočný vplyv na štátny rozpočet zatiaľ nie je známy, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Vláda SR dala 13. novembra 2014 do skráteného legislatívneho konania návrh novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. O novele rokovala NRSR od 25.novembra.2014 a dňa 28.novembra 2014 bola novela schválená . Novela je účinná od 1.1.2015, a znižuje odvody pre ľudí s príjmom do 565 eur. Doložka vplyvov tejto novely zákona predpokladala vplyv na štátny rozpočet v odhadovanej výške 151 979 012 eur. Pri prezentovaní sociálnych balíčkov strana Smer viackrát uviedla, že znižovanie odvodov stálo 160 miliónov eur, nenašli sme však oficiálny materiál, ktorý by toto číslo potvrdzoval. Robert Fico sa vyjadril k znižovaniu odvodov, ktoré boli súčasťou prvého sociálneho balíka ešte v auguste 2015 nasledovne: \" Nestretol som sa s tým, že by sme niektoré opatrenie zanedbali alebo nesplnili na sto percent. Som veľmi rád, že sa nám podarilo znížiť zdravotné odvody, stojí nás to 160 miliónov eur, dotklo sa to 600-tisíc ľudí s príjmom do 565 eur .\" ( HN Online ) Článok denníka Pravda z 15. marca taktiež uvádza, že \" štát ročne dáva 160 miliónov eur ročne na znižovanie odvodov ľudí s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom \" nie je tu však citovaný zdroj tejto informácie, podobne aj článok Trendu z decembra 2015 hovorí o rovnakej sume, zdrojom je opäť len vyhlásenie Roberta Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 14.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér mal na mysli novelu zákonu o zdravotnom poistení, ktorá bola schválená 28. novembra 2014, a ktorá znižovala zdravotné odvody pre vybrané skupiny. Doložka vplyvov predpokladala zaťaženie štátneho rozpočtu vo výške 151 979 012 eur. Jednalo sa o prvotný odhad, a skutočný vplyv na štátny rozpočet zatiaľ nie je známy, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Vláda SR dala 13. novembra 2014 do skráteného legislatívneho konania návrh novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. O novele rokovala NRSR od 25.novembra.2014 a dňa 28.novembra 2014 bola novela schválená . Novela je účinná od 1.1.2015, a znižuje odvody pre ľudí s príjmom do 565 eur. Doložka vplyvov tejto novely zákona predpokladala vplyv na štátny rozpočet v odhadovanej výške 151 979 012 eur. Pri prezentovaní sociálnych balíčkov strana Smer viackrát uviedla, že znižovanie odvodov stálo 160 miliónov eur, nenašli sme však oficiálny materiál, ktorý by toto číslo potvrdzoval. Robert Fico sa vyjadril k znižovaniu odvodov, ktoré boli súčasťou prvého sociálneho balíka ešte v auguste 2015 nasledovne: \" Nestretol som sa s tým, že by sme niektoré opatrenie zanedbali alebo nesplnili na sto percent. Som veľmi rád, že sa nám podarilo znížiť zdravotné odvody, stojí nás to 160 miliónov eur, dotklo sa to 600-tisíc ľudí s príjmom do 565 eur .\" ( HN Online ) Článok denníka Pravda z 15. marca taktiež uvádza, že \" štát ročne dáva 160 miliónov eur ročne na znižovanie odvodov ľudí s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom \" nie je tu však citovaný zdroj tejto informácie, podobne aj článok Trendu z decembra 2015 hovorí o rovnakej sume, zdrojom je opäť len vyhlásenie Roberta Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 14.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "HN Online", "Článok", "článok"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1319", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/508356-fico-spustil-druhy-balik-opatreni-pozrite-si-15-bodov-ktore-slubil-slovakom-velky-prehlad", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386764-koalicia-so-smerom-nizsie-dane-aj-odvody/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/fico-predstavil-socialny-balik-za-miliardu-slubuje-autobusy-zadarmo-ci-lacne-internaty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:35.630761+00:00"}
{"id": "vr25696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25696", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Čo je alarmujúce, že za posledných 4, 5 rokov počet spoločností a stále hovoríme o s.r.o., nám rastie, ale percento firiem, ktoré majú nulovú daňovú povinnosť je skoro stále rovnaké a je alarmujúce, je to vyše 60%, je to vyše 60%.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nedokázal nájsť materiály týkajúce sa počtu firiem s nulovou daňovou povinnosťou a preto výrok klasifikuje ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nedokázal nájsť materiály týkajúce sa počtu firiem s nulovou daňovou povinnosťou a preto výrok klasifikuje ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:58.915300+00:00"}
{"id": "vr29915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29915", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A všetci kritizujú Maďarsko, vrátane vás a nikto nekritizuje Grécko.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maďarsko bolo skutočne kritizované či už za stavbu ostnatého plotu na svojej južnej hranici so Srbskom alebo za Orbánove vyjadrenia o tom, že súčasná kríza je problémom Nemecka a nie EÚ ako takej. Nie je však pravdou, že by za svoje postupy nebolo v posledných mesiacoch kritizované aj Grécko. Daný výrok označujeme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maďarsko bolo skutočne kritizované či už za stavbu ostnatého plotu na svojej južnej hranici so Srbskom alebo za Orbánove vyjadrenia o tom, že súčasná kríza je problémom Nemecka a nie EÚ ako takej. Nie je však pravdou, že by za svoje postupy nebolo v posledných mesiacoch kritizované aj Grécko. Daný výrok označujeme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení", "vyjadrila", "podmienky", "kritizovaná", "vláda", "kritiky", "kritiky"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/364956-grecko-kritizuje-eu-migracna-kriza-sa-neda-vyriesit-plotmi/", "http://www.wsj.com/articles/greece-seeks-eu-funds-to-help-with-migrant-influx-1441297424", "http://www.aljazeera.com/news/2015/08/migrants-facing-shameful-conditions-greece-unhcr-150807172512802.html", "http://www.ekathimerini.com/201248/article/ekathimerini/news/greek-authorities-send-troops-police-to-lesvos-after-migrant-clashes", "http://www.businessinsider.com/afp-new-migrant-tragedy-off-greece-as-athens-dismisses-criticism-2015-9", "http://www.abc.net.au/news/2015-09-13/austria-likens-hungary-asylum-seeker-policy-to-nazi-era/6771418", "http://www.nytimes.com/2015/06/19/world/europe/hungarys-plan-to-build-fence-to-deter-migrants-is-criticized.html?_r=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:34.198915+00:00"}
{"id": "vr29341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29341", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...po vzore Maďarska, pretože tam si robili poriadok so zahraničnými investormi, tam zaviedli obchodným reťazcom daň z obratu, tam zaviedli telekomunikačnú daň...", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Maďarsku boli skutočne zavedené daň z obratu aj telekomunikačná daň, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Tieto dve dane boli zavedené v snahe znížiť dlh štátu.", "analysis_paragraphs": ["V Maďarsku boli skutočne zavedené daň z obratu aj telekomunikačná daň, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Tieto dve dane boli zavedené v snahe znížiť dlh štátu."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["článok", "SME", "ČTK"], "url": ["http://www.euractiv.sk/danova-politika/clanok/madarska-osobitna-dan-je-mozno-v-rozpore-s-pravidlami-eu-o-dph-021490", "http://ekonomika.sme.sk/c/6879061/brusel-stiahne-zalobu-na-madarsko-a-spanielsko-za-dan-na-telekomunikacie.html", "http://www.zive.sk/clanok/53131/eu-zvlastna-telekomunikacna-dan-v-madarsku-je-nezakonna"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:44.105435+00:00"}
{"id": "50135", "numeric_id": 50135, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50135", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Nikdy som nemal žiadnu dotáciu od štátu.", "statement_date": "2025-09-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných údajov o zmluvách so štátnymi inštitúciami a o projektoch financovaných z verejných zdrojov sme nenašli dôkazy o tom, že by firmy, v ktorých je Ladislav Kamenický spoločníkom, alebo on sám ako živnostník, čerpali verejné financie. Tieto databázy však nie sú úplné a preto nie je možné s istotou vylúčiť, že minister financií nečerpal dotácie v rámci jeho živnosti alebo cez jeho firmy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nKamenického firmy\n\nV obchodnom registri sme s ministrom financii stotožnili päť firiem na základe zistení nadácie Zastavme Korupciu.\n\nV centrálnom registri projektov sme nenašli údaje o tom, že by niektorá z firiem, kde je Kamenický spoločníkom, čerpala verejné prostriedky ( Arkturus , EUFINEX , GALLERY SLOVAKIA , IXION , PoistnaKalkulacka.sk ).\n\nRovnako sme nenašli informácie o tom, že by niektorá z jeho firiem uzatvorila zmluvu so štátom ( Arkturus , EUFINEX , GALLERY SLOVAKIA , IXION , PoistnaKalkulacka.sk ).\n\nŽivnosť Ladislava Kamenického\n\nNa základe spoločnej uvedenej adresy sídla sme identifikovali aj živnosť ministra financií. V registri projektov sme nenašli zmluvu s jeho identifikačným číslom, rovnako sme nenašli údaje o dohode medzi ním a verejnými inštitúciami v centrálnom registri zmlúv.\n\nEU Projekty\n\nNezistili sme dôkazy o tom, že by firmy, v ktorých je minister financií spoločníkom, žiadali o eurofondy ( Arkturus , EUFINEX , GALLERY SLOVAKIA , IXION , PoistnaKalkulacka.sk )\n\nJednu z firiem Kamenický vlastní spolu s Petrom Náhlikom, bývalým poslancom za stranu Smer-SD, v parlamentných voľbách 2023 sa stal poslancom za stranu Hlas-SD. Vo všetkých firmách je v súčasnosti (október 2025) konateľkou Kim Kamenická, podľa portálu Aktuality dcéra ministra financií.\n\nIné dotácie - jednotlivé ministerstvá\n\nMetódou Boolean vyhľadávania sme prehľadali weby štátnych inštitúcií, či nie je finančná podpora zverejnená na stránkach niektorého z ministerstiev. Výsledky neukázali nič, je ale potrebné zdôrazniť, že táto metóda nie je 100 % spoľahlivá.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných údajov o zmluvách so štátnymi inštitúciami a o projektoch financovaných z verejných zdrojov sme nenašli dôkazy o tom, že by firmy, v ktorých je Ladislav Kamenický spoločníkom, alebo on sám ako živnostník, čerpali verejné financie. Tieto databázy však nie sú úplné a preto nie je možné s istotou vylúčiť, že minister financií nečerpal dotácie v rámci jeho živnosti alebo cez jeho firmy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Kamenického firmy", "V obchodnom registri sme s ministrom financii stotožnili päť firiem na základe zistení nadácie Zastavme Korupciu.", "V centrálnom registri projektov sme nenašli údaje o tom, že by niektorá z firiem, kde je Kamenický spoločníkom, čerpala verejné prostriedky ( Arkturus , EUFINEX , GALLERY SLOVAKIA , IXION , PoistnaKalkulacka.sk ).", "Rovnako sme nenašli informácie o tom, že by niektorá z jeho firiem uzatvorila zmluvu so štátom ( Arkturus , EUFINEX , GALLERY SLOVAKIA , IXION , PoistnaKalkulacka.sk ).", "Živnosť Ladislava Kamenického", "Na základe spoločnej uvedenej adresy sídla sme identifikovali aj živnosť ministra financií. V registri projektov sme nenašli zmluvu s jeho identifikačným číslom, rovnako sme nenašli údaje o dohode medzi ním a verejnými inštitúciami v centrálnom registri zmlúv.", "EU Projekty", "Nezistili sme dôkazy o tom, že by firmy, v ktorých je minister financií spoločníkom, žiadali o eurofondy ( Arkturus , EUFINEX , GALLERY SLOVAKIA , IXION , PoistnaKalkulacka.sk )", "Jednu z firiem Kamenický vlastní spolu s Petrom Náhlikom, bývalým poslancom za stranu Smer-SD, v parlamentných voľbách 2023 sa stal poslancom za stranu Hlas-SD. Vo všetkých firmách je v súčasnosti (október 2025) konateľkou Kim Kamenická, podľa portálu Aktuality dcéra ministra financií.", "Iné dotácie - jednotlivé ministerstvá", "Metódou Boolean vyhľadávania sme prehľadali weby štátnych inštitúcií, či nie je finančná podpora zverejnená na stránkach niektorého z ministerstiev. Výsledky neukázali nič, je ale potrebné zdôrazniť, že táto metóda nie je 100 % spoľahlivá."], "analysis_date": "2025-10-01", "analysis_sources": {"text": ["stotožnili", "zistení", "Arkturus", "EUFINEX", "GALLERY SLOVAKIA", "IXION", "PoistnaKalkulacka.sk", "Arkturus", "EUFINEX", "GALLERY SLOVAKIA", "IXION", "PoistnaKalkulacka.sk", "živnosť", "nenašli", "nenašli", "Arkturus", "EUFINEX", "GALLERY SLOVAKIA", "IXION", "PoistnaKalkulacka.sk", "vlastní", "dcéra"], "url": ["https://web.archive.org/web/20251005204138/https://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Kamenick%FD&MENO=Ladislav&SID=0&T=f0&R=on", "https://dennikn.sk/blog/1439140/buduci-minister-financii-vlastni-firmy-v-poradenstve-aj-poisteni-no-zamestnavanie-mu-nevonia/", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrp.gov.sk+36733571%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=dNjjaK_LOqOM9u8PjNKwmQI&ved=0ahUKEwiv1fqs6o-QAxUjhv0HHQwpLCMQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrp.gov.sk+36733571%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3JwLmdvdi5zayAzNjczMzU3MQpIshxQkARYyRlwAngAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrz.gov.sk+35898534%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=IFTkaJyzHMWH9u8P4fH0kA4&ved=0ahUKEwicw7Gl4JCQAxXFg_0HHeE4HeIQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrz.gov.sk+35898534%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3J6Lmdvdi5zayAzNTg5ODUzNApI719QtwRY7F1wBHgAkAEAmAFfoAFfqgEBMbgBA8gBAPgBAfgBApgCAKACAJgDAIgGAZIHAKAHLbIHALgHAMIHAMgHAA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrz.gov.sk+47579137%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=o1XkaKeWD4eF9u8PgJKNyAk&ved=0ahUKEwjn8-jd4ZCQAxWHgv0HHQBJA5kQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrz.gov.sk+47579137%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3J6Lmdvdi5zayA0NzU3OTEzNwpI_xxQpgNY4RpwAngAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrp.gov.sk+50036424%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=FtnjaIbbE5H-7_UPhODOiAI&ved=0ahUKEwiGvvP56o-QAxUR_7sIHQSwEyEQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrp.gov.sk+50036424%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3JwLmdvdi5zayA1MDAzNjQyNApIoyBQ1gJYlx5wAngAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrp.gov.sk+45636150%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=PNnjaNfLNYCD9u8P2M7wgAc&ved=0ahUKEwjX2aSM64-QAxWAgf0HHVgnHHAQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrp.gov.sk+45636150%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3JwLmdvdi5zayA0NTYzNjE1MApI_BhQ0AJYhxdwAngAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrz.gov.sk+36733571%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=q1PkaIPmB4Ph7_UPtfelgAY&ved=0ahUKEwjD57ft35CQAxWD8LsIHbV7CWAQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrz.gov.sk+36733571%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3J6Lmdvdi5zayAzNjczMzU3MQpIy4MHUNzuBliJ_wZwA3gAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrp.gov.sk+35898534%0D%0A&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=uNjjaI-2NtWI9u8PstDk-QE&ved=0ahUKEwiP8qzN6o-QAxVVhP0HHTIoOR8Q4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrp.gov.sk+35898534%0D%0A&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGXNpdGU6Y3JwLmdvdi5zayAzNTg5ODUzNApIzxlQ5wJY2hdwAngAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrp.gov.sk+47579137&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=StjjaMyOId6C9u8P7oaSqAI&ved=0ahUKEwjM292Y6o-QAxVegf0HHW6DBCUQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrp.gov.sk+47579137&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGHNpdGU6Y3JwLmdvdi5zayA0NzU3OTEzN0ifc1AAWABwB3gAkAEAmAEAoAEAqgEAuAEDyAEAmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoAcAsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrz.gov.sk+50036424&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=4lXkaJqMIvfk7_UP9OTx6Aw&ved=0ahUKEwiahYH84ZCQAxV38rsIHXRyHM0Q4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrz.gov.sk+50036424&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGHNpdGU6Y3J6Lmdvdi5zayA1MDAzNjQyNEjqG1DAB1i6EHABeACQAQCYAVmgAcACqgEBNLgBA8gBAPgBAZgCAKACAJgDAIgGAZIHAKAHtAGyBwC4BwDCBwDIBwA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrz.gov.sk+45636150&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=EFbkaJjyBs-O9u8PmNq9iA4&ved=0ahUKEwiYut2R4pCQAxVPh_0HHRhtD-EQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrz.gov.sk+45636150&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGHNpdGU6Y3J6Lmdvdi5zayA0NTYzNjE1MEiQQFCaBliaO3ABeACQAQCYAV-gAccDqgEBNrgBA8gBAPgBAZgCAKACAJgDAIgGAZIHAKAHjgKyBwC4BwDCBwDIBwA&sclient=gws-wiz-serp", "https://web.archive.org/web/20251006234125/https://www.zrsr.sk/Detail/WikBGPTV48cyu9scZRadpn1dwujrY7B9N6Of9VVj6No", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrp.gov.sk+41538943&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=Y9njaK3iK4zn7_UPx9SyoAU&ved=0ahUKEwjtn-ee64-QAxWM87sIHUeqDFQQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrp.gov.sk+41538943&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGHNpdGU6Y3JwLmdvdi5zayA0MTUzODk0M0ilsi1QrqYtWK6mLXAEeACQAQCYAVWgAVWqAQExuAEDyAEA-AEC-AEBmAIAoAIAmAMAiAYBkgcAoActsgcAuAcAwgcAyAcA&sclient=gws-wiz-serp", "https://www.google.com/search?q=site%3Acrz.gov.sk+41538943&sca_esv=bbe3debe957613b7&ei=EVPkaJXGGquI9u8PtpSH4Q0&ved=0ahUKEwjVkpOk35CQAxUrhP0HHTbKIdwQ4dUDCBA&uact=5&oq=site%3Acrz.gov.sk+41538943&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiGHNpdGU6Y3J6Lmdvdi5zayA0MTUzODk0M0ixL1CLDVizE3ACeACQAQCYAUmgAZYCqgEBNLgBA8gBAPgBAZgCAKACAJgDAIgGAZIHAKAHtAGyBwC4BwDCBwDIBwA&sclient=gws-wiz-serp", "https://kamidueurofondy.sk/subjekty/?title__icontains=&company_no=36733571&sort=&order=DESC&filter=Filtrova%C5%A5", "https://kamidueurofondy.sk/subjekty/?title__icontains=&company_no=35898534&sort=&order=DESC&filter=Filtrova%C5%A5", "https://kamidueurofondy.sk/subjekty/?title__icontains=&company_no=47579137&sort=&order=DESC&filter=Filtrova%C5%A5", "https://kamidueurofondy.sk/subjekty/?title__icontains=&company_no=50036424&sort=&order=DESC&filter=Filtrova%C5%A5", "http://poistnakalkulacka.sk", "https://web.archive.org/web/20251005204240/https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=338401&SID=2&P=1", "https://www.aktuality.sk/clanok/689990/ladislav-kamenicky-minister-financii/#:~:text=Vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20spolo%C4%8Dnostiach%20p%C3%B4sob%C3%AD%20aj%20jeho%20dc%C3%A9ra%20Kim%20Kamenick%C3%A1.%20Spolu%20napr%C3%ADklad%20prev%C3%A1dzkovali%20gal%C3%A9riu%20v%20hlavnom%20meste."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:57.744832+00:00"}
{"id": "48406", "numeric_id": 48406, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48406", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Minule asi 2 týždne dozadu, to bolo, mala vystúpenie a hovorila o tom, že zníženie DPH neznižuje príjmy štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister financií Igor Matovič v tomto výroku nehovorí pravdu. Prezidentka Čaputová nepovedala žiaden výrok, ktorý by sa blížil k tomu, čo hovorí Matovič. Vyzývala k adresnejším opatreniam vlády na pomoc chudobným rodinám, pričom spomenula, že znižovanie DPH môže zapríčiniť súvisiace zvýšenie inflácie. O vplyve zníženia DPH na príjmy štátneho rozpočtu sa však nezmienila. Preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nZuzana Čaputová dlhodobo vyzýva vládu na prijatie opatrení, ktoré by zabránili zhoršeniu úrovne života najviac zraniteľných skupín obyvateľstva. Prezidentka podporuje zavedenie opakovanej adresnej dávky – príspevku na bývanie.\n\n19. apríla 2022 prezidentka povedala , že opakovaná adresná dávka je dobrý nástroj, „ktorá by [...] súčasne nespustila inflačnú špirálu ako neadresné opatrenia typu znižovanie DPH alebo plošné vyplácanie jednorazových príspevkov.“\n\nPrijatie zníženej DPH naopak podporila pre oblasť gastrosektoru. Súvisí to aj s dôsledkami pandémie, pričom podľa prezidentky je najmä tatranský región konkurenčne znevýhodnený oproti zahraničným destináciám, a to kvôli vysokej DPH na gastro.\n\n„Je evidentné, že žiadne vecné, ekonomické výhrady voči návrhu, zníženiu DPH v tejto oblasti, neexistujú.“\n\nČaputová však v žiadnom verejne dostupnom vyjadrení nespomínala, že zníženie DPH neznižuje príjmy štátneho rozpočtu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Igor Matovič v tomto výroku nehovorí pravdu. Prezidentka Čaputová nepovedala žiaden výrok, ktorý by sa blížil k tomu, čo hovorí Matovič. Vyzývala k adresnejším opatreniam vlády na pomoc chudobným rodinám, pričom spomenula, že znižovanie DPH môže zapríčiniť súvisiace zvýšenie inflácie. O vplyve zníženia DPH na príjmy štátneho rozpočtu sa však nezmienila. Preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Zuzana Čaputová dlhodobo vyzýva vládu na prijatie opatrení, ktoré by zabránili zhoršeniu úrovne života najviac zraniteľných skupín obyvateľstva. Prezidentka podporuje zavedenie opakovanej adresnej dávky – príspevku na bývanie.", "19. apríla 2022 prezidentka povedala , že opakovaná adresná dávka je dobrý nástroj, „ktorá by [...] súčasne nespustila inflačnú špirálu ako neadresné opatrenia typu znižovanie DPH alebo plošné vyplácanie jednorazových príspevkov.“", "Prijatie zníženej DPH naopak podporila pre oblasť gastrosektoru. Súvisí to aj s dôsledkami pandémie, pričom podľa prezidentky je najmä tatranský región konkurenčne znevýhodnený oproti zahraničným destináciám, a to kvôli vysokej DPH na gastro.", "„Je evidentné, že žiadne vecné, ekonomické výhrady voči návrhu, zníženiu DPH v tejto oblasti, neexistujú.“", "Čaputová však v žiadnom verejne dostupnom vyjadrení nespomínala, že zníženie DPH neznižuje príjmy štátneho rozpočtu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "podporila"], "url": ["https://www.facebook.com/zcaputova/posts/pfbid0ZNv93K74zaSgGhhru2cwd2sbFodJ8fbEJKiJxFHyiRydvZevfchjBjBVKci4Cxdml?__cft__%5b0%5d=AZX-HH6cIn_Tl_I6Bd2LstFaqY2lvTf6wQ6xqQWf_iitoiGx3L9bINw52nY2yYccDi_8t8IPhl7EjxmOnuMRMqGzif9L-4gtMvpdfc3vwvIzi8KQIjMCcNNFC27Sx3gyR0w&__tn__=%2CO%2CP-R", "https://www.teraz.sk/ekonomika/prezidentka-neexistuju-vecne-ani-ekon/622101-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:44.318753+00:00"}
{"id": "47573", "numeric_id": 47573, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47573", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Vidíme niektoré okresy, napr. posledný zelený okres Dunajská Streda", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V piatok 24. septembra 2021 boli ešte v zelenej farbe 4 okresy ,a to Medzilaborce, Poltár, Pezinok a Dunajská streda . Podľa vyhodnotenia Covid automatu z 20. septembra sa Dunajská streda stala jediným zeleným okresom 27. septembra. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V piatok 24. septembra 2021 boli ešte v zelenej farbe 4 okresy ,a to Medzilaborce, Poltár, Pezinok a Dunajská streda . Podľa vyhodnotenia Covid automatu z 20. septembra sa Dunajská streda stala jediným zeleným okresom 27. septembra. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["okresy", "Dunajská streda", "jediným"], "url": ["https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/TK_Covid_automat_a_epid_situacia_210916.pdf", "https://korona.gov.sk/#aktualny-sk", "https://korona.gov.sk/#aktualny-sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:40.693560+00:00"}
{"id": "vr31527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31527", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "To, čo hovorila strana Smer-SD pred voľbami, to isté platí aj teraz pri nástupe strany do vlády a záväzok naozaj konsolidovať verejné financie a dosiahnuť v roku 2013 deficit štátneho rozpočtu na úrovni 3 % naďalej trvá.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy agentúry SITA z 25. februára 2012, Peter Kažimír zo Smeru hovoril o potrebe znížiť deficit na 3% do konca roku 2013, pričom tomuto kroku dával prioritu pred znižovaním DPH. V programovom zameraní strany Smer- SD (.doc) na volebné obdobie 2012- 2016 je uverejnené: \"Vláda bude pokračovať v konsolidácii verejných financií pri znižovaní podielu deficitu verejných financií na HDP a udržaní priemerného podielu verejného dlhu na HDP. Bude ekonomicky a najmä cenovo efektívnejšie a transparentnejšie zabezpečovať investície a nákup tovarov a služieb z verejných zdrojov. Bude pokračovať v realizácii opatrení súvisiacich so znížením rozpočtových kapitol a bude zvyšovať sociálno-ekonomický prínos výdavkov z verejných zdrojov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy agentúry SITA z 25. februára 2012, Peter Kažimír zo Smeru hovoril o potrebe znížiť deficit na 3% do konca roku 2013, pričom tomuto kroku dával prioritu pred znižovaním DPH. V programovom zameraní strany Smer- SD (.doc) na volebné obdobie 2012- 2016 je uverejnené: \"Vláda bude pokračovať v konsolidácii verejných financií pri znižovaní podielu deficitu verejných financií na HDP a udržaní priemerného podielu verejného dlhu na HDP. Bude ekonomicky a najmä cenovo efektívnejšie a transparentnejšie zabezpečovať investície a nákup tovarov a služieb z verejných zdrojov. Bude pokračovať v realizácii opatrení súvisiacich so znížením rozpočtových kapitol a bude zvyšovať sociálno-ekonomický prínos výdavkov z verejných zdrojov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "programovom zameraní strany Smer- SD"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-nepodpori-znizenie-dph-kym-nebude-deficit-3-tvrdi-kazimir-p6v-/sk_ekonomika.asp?c=A120225_150541_sk_ekonomika_p29", "http://www.strana-smer.sk/3239/nas-program"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:00.275062+00:00"}
{"id": "vr33025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33025", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Zase treba povedať, že my máme v tejto chvíli zákon v Národnej rade, ktorým umožníme spustiť takzvané inovačné vouchery a inovačné klastre. Tento zákon o dotáciách je takisto v Národnej rade...", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programe 14. schôdze NR SR, ktorá sa začína 29. januára 2013, je uvedený vládny Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V samotnom zákone o dotáciách sa pojem voucher, alebo informačné klastre nenachádza. Charakteristiku voucherov a klastrov však napĺňa § 8. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V programe 14. schôdze NR SR, ktorá sa začína 29. januára 2013, je uvedený vládny Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V samotnom zákone o dotáciách sa pojem voucher, alebo informačné klastre nenachádza. Charakteristiku voucherov a klastrov však napĺňa § 8. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["14. schôdze", "poskytovaní dotácií", "Inovačná politika na roky 2011 - 2013 v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR", "Euractiv.sk", "pojmy", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=282#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=329", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&ved=0CEgQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Finovacna-politika-sr-na-roky-2011-az-2013%2F127598s&ei=S_kGUdHJEc3TsgbS3IGYDg&usg=AFQjCNFPjLmCntxxeagt4rR6LQPOBNKsAg&sig2=ZabWQBxQ7dS319CC7TZjPA&bvm=bv.41524429,d.Yms", "http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia/clanok/inovacie-vo-firmach-maju-nastartovat-vouchre-alebo-klastre-020598", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-podpora-podnikania-a-rast-zamestnanosti-prostrednictvom-vyuzivania-strukturalnych-fondov-/10s139896c", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=329"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:35.695479+00:00"}
{"id": "vr35763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35763", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej je tam napríklad odštátnenie teplární, ak to teda správne vidím a správne čítam. Odštátnenie teplární znamená privatizácia teplární.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tézy hovoria o „odštátnení teplárenstva“.", "analysis_paragraphs": ["Tézy hovoria o „odštátnení teplárenstva“."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:09.211614+00:00"}
{"id": "vr37273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37273", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Koaliční partneri navrhovali 21 %, tak sme našli kompromis po prvé 20 % a po druhé len dokedy nebude deficit nižší ako, len do kedy bude deficit vyšší ako 30 %, čiže je to dobrý kompromis.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy portálu pravda.sk s návrhom na zvýšenie DPH na 21 % prišlo KDH.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy portálu pravda.sk s návrhom na zvýšenie DPH na 21 % prišlo KDH."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-prichadza-s-navrhom-zvysit-dph-na-21-percent-flj-/sk_ekonomika.asp?c=A101011_071456_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:45.908883+00:00"}
{"id": "vr14877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14877", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "(...) súčasná situácia je taká, že my máme právo rozhodovať o utečencoch. Každá krajina má právo sa rozhodnúť, koho príjme, koho nepríjme. To je súčasný legislatívny stav.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že azylová politika je výlučne v kompetencii Ministerstva vnútra SR , hoci diskusia o prerozdelovaní utečencov známa ako debata o \"kvótach\" je posledné mesiace hlavou témou v rámci možných riešení utečeneckej krízy. Ministerstvo vnútra však naďalej stanovuje azylovú politiku a jej zámer . To sa týka aj ľudí, ktorí by mali byť Slovensku pridelení v rámci mechanizmu prerozdeľovania utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že azylová politika je výlučne v kompetencii Ministerstva vnútra SR , hoci diskusia o prerozdelovaní utečencov známa ako debata o \"kvótach\" je posledné mesiace hlavou témou v rámci možných riešení utečeneckej krízy. Ministerstvo vnútra však naďalej stanovuje azylovú politiku a jej zámer . To sa týka aj ľudí, ktorí by mali byť Slovensku pridelení v rámci mechanizmu prerozdeľovania utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra SR", "zámer", "prijatý", "azylové konanie", "reforme"], "url": ["http://www.minv.sk/", "http://www.minv.sk/?zamer-migracnej-politiky-slovenskej-republiky", "http://ec.europa.eu/echo/refugee-crisis_en", "http://www.ta3.com/clanok/1080430/o-azyl-vlani-na-slovensku-poziadalo-270-ludi-sme-na-chvoste-unie.html", "http://euractiv.sk/buducnost-eu/reforma-dublinskeho-systemu-otvara-kvoty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:08.103727+00:00"}
{"id": "vr15061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15061", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "... pán minister Borec pripravil nové procesné kódexy, ktoré začnú platiť od 1.7. (...) v rámci nich (nových procesných pravidiel, pozn.) tiež máme špecializácie na pracovnoprávne spory a na niektoré iné špeciálne typy sporov...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý vládny kabinet prijal 21. mája 2015, najväčšiu právnu reformu od roku 1963 s účinnosťou od 1. júla 2016. Postaral sa o to najmä exminister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý od toho očakával najmä efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie súdne konanie. Zmeny nahradia socialistický Občiansky súdny poriadok z roku 1963 a získali podporu takmer celého politického spektra. Návrh zákona obsahuje v časti o sporoch s ochranou slabšej strany v treťom diele spomínané pracovnoprávne spory, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý vládny kabinet prijal 21. mája 2015, najväčšiu právnu reformu od roku 1963 s účinnosťou od 1. júla 2016. Postaral sa o to najmä exminister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý od toho očakával najmä efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie súdne konanie. Zmeny nahradia socialistický Občiansky súdny poriadok z roku 1963 a získali podporu takmer celého politického spektra. Návrh zákona obsahuje v časti o sporoch s ochranou slabšej strany v treťom diele spomínané pracovnoprávne spory, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["právnu reformu", "očakával", "podporu", "Návrh zákona", "TASR", "Civilnom sporovom poriadku", "Civilný mimosporový poriadok", "Správny súdny poriadok"], "url": ["http://www.epravo.sk/top/clanky/rekodifikacia-procesneho-prava-na-slovensku-3209.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1959", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1959", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1333", "http://domov.sme.sk/c/8071265/parlament-bude-pre-nove-civilno-procesne-kodexy-novelizovat-desiatky-zakonov.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-160", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-161", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:32.547438+00:00"}
{"id": "vr15286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15286", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prípad kauzy Váhostav, celé predstavenstvo je obvinené...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správy z marca 2016 o obvinených v kauze Váhostav hovorili o troch obvinených členoch manažmentu Váhostavu. Posledné správy z 21. júna 2016 uvádzajú , že v prípade ostáva len jeden obvinený, ktorého identita však nebola doposiaľ konkretizovaná. Juraj Široký, ktorý je aj členom predstavenstva, doteraz medzi obvinenými nebol . Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Webstránka spoločnosti Váhostav uvádza , že jej predstavenstvo má päť členov. Sú nimi Mgr. Juraj Široký, MBA predseda predstavenstva ; Ing. Juraj Široký podpredseda predstavenstva; Ing. Ivan Kimlička člen predstavenstva ; Ing. Marián Repák člen predstavenstva a Ing. Eva Chudícová členka predstavenstva. Výpis z Obchodného registra uvádza nasledovné informácie o obsadení predstavenstva: Ing. Karol Lesák - člen predstavenstva, Ing. Ivan Kimlička - člen predstavenstva, RNDr. Ján Kato - predseda, Ing. Juraj Široký - podpredseda, JUDr. Vladimír Balaník - člen predstavenstva, Mgr. Juraj Široký , MBA - člen predstavenstva. Národná kriminálna agentúra koncom marca 2015 začala trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa v súvislosti s reštrukturalizáciou Váhostavu. V marci 2016 sa objavili informácie o prvej žalobe v rámci kauzy Váhostav. Obvinené boli tri osoby z manažmentu, no ďalej už profil daných osôb nebol špecifikovaný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správy z marca 2016 o obvinených v kauze Váhostav hovorili o troch obvinených členoch manažmentu Váhostavu. Posledné správy z 21. júna 2016 uvádzajú , že v prípade ostáva len jeden obvinený, ktorého identita však nebola doposiaľ konkretizovaná. Juraj Široký, ktorý je aj členom predstavenstva, doteraz medzi obvinenými nebol . Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Webstránka spoločnosti Váhostav uvádza , že jej predstavenstvo má päť členov. Sú nimi Mgr. Juraj Široký, MBA predseda predstavenstva ; Ing. Juraj Široký podpredseda predstavenstva; Ing. Ivan Kimlička člen predstavenstva ; Ing. Marián Repák člen predstavenstva a Ing. Eva Chudícová členka predstavenstva. Výpis z Obchodného registra uvádza nasledovné informácie o obsadení predstavenstva: Ing. Karol Lesák - člen predstavenstva, Ing. Ivan Kimlička - člen predstavenstva, RNDr. Ján Kato - predseda, Ing. Juraj Široký - podpredseda, JUDr. Vladimír Balaník - člen predstavenstva, Mgr. Juraj Široký , MBA - člen predstavenstva. Národná kriminálna agentúra koncom marca 2015 začala trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa v súvislosti s reštrukturalizáciou Váhostavu. V marci 2016 sa objavili informácie o prvej žalobe v rámci kauzy Váhostav. Obvinené boli tri osoby z manažmentu, no ďalej už profil daných osôb nebol špecifikovaný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["uvádzajú", "nebol", "uvádza", "Obchodného registra", "stíhanie"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/20196485/v-kauze-vahostav-nastal-zvrat-z-troch-obvinenych-ostal-len-jeden.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/590248-siroky-nemoze-byt-stihany-lebo-by-zacal-rozpravat-tvrdi-lipsic", "http://www.vahostav-sk.sk/o-nas/vhs-sk/predstavenstvo/", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=8574&SID=5&P=0", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1822656_obvinili-troch-clenov-manazmentu-spolocnosti-vahostav"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:45.901112+00:00"}
{"id": "vr35919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35919", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Takéto citlivé veci, ako je dvojaké občianstvo medzi štátmi, ktoré majú niektoré témy veľmi citlivé, veď sa asi nebudeme klamať, že to tak je, sa riešia bilaterálnymi zmluvami.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2001 to malo byť 52 štátov, ktoré mali v nejakej forme uznávať dvojité občianstvo. Nie je celkom v našich kapacitách overiť, koľko z nich tak robila na základe bilaterálnych zmlúv, a nie automaticky na základe zákonov udeľujúcej krajiny; rovnako ako nevieme, ktoré krajiny by spadali pod Ficovu predstavu štátov, ktoré majú citlivé témy.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2001 to malo byť 52 štátov, ktoré mali v nejakej forme uznávať dvojité občianstvo. Nie je celkom v našich kapacitách overiť, koľko z nich tak robila na základe bilaterálnych zmlúv, a nie automaticky na základe zákonov udeľujúcej krajiny; rovnako ako nevieme, ktoré krajiny by spadali pod Ficovu predstavu štátov, ktoré majú citlivé témy."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["52"], "url": ["http://www.nowpublic.com/politics/between-two-worlds-question-dual-citizenship"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:31.190937+00:00"}
{"id": "vr36268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36268", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Áno, ja si presne spomínam k prvému prvý 2009 sme zvyšovali rodinné prídavky.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalá vláda zvýšila k 1. januáru 2009 rodinné prídavky o 100 korún, a to z 540 na 640 korún na dieťa.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá vláda zvýšila k 1. januáru 2009 rodinné prídavky o 100 korún, a to z 540 na 640 korún na dieťa."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zvýšila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A081222_064130_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:42.888347+00:00"}
{"id": "vr26515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26515", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Veď máte tlačovú konferenciu niekde myslím v marci, kde som to, vedľa mňa stáli predstavitelia KDH, kde som ich kritizoval za Nitru, kde som ich kritizoval za to, že v Nitre nepodporia pravicovú koalíciu.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavel Frešo sa v skutočnosti staval kriticky voči rozhodnutiu KDH. Nepodarilo sa nám nájsť tlačovú besedu, na ktorej by sa kriticky vyjadril priamo k predstaviteľom KDH, podľa správy z 22.3.2013 v Hospodárskych novinách však aj predstavitelia KDH potvrdili, že Pavol Frešo zaujal veľmi kritické stanovisko a povedal im, že \"buď všetko, alebo nič\", v zmysle, že Ľudová platforma by mala spolupracovať vo všetkých krajoch, alebo v žiadnom. Na tlačovej besede Ľudovej platformy 7.5.2013 oznámili strany spoločný postup v prípade Prešovského kraja, predsedovia strán sa však odmietali vysloviť k iným krajom vrátane Pavla Freša. Na tlačovej besede pri príležitosti podpisu koaličnej dohody v Bratislavskom kraji 10.6.2013 sa predsedovia strán Ľudovej platformy vyjadrovali aj k otázke, prečo nespolupracujú v iných krajoch. Jediný, kto na túto priamu otázku odpovedal bol predseda KDH Ján Figeľ, ktorý vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím krajskej štruktúry KDH v Nitre. V reči Pavla Freša sme nezaznamenali nič, čo by sa dalo nazvať kritikou, v ktorej by zároveň spomenul Nitru. Pavol Frešo KDH kritizoval za to, že išla so Smerom v koalícii v Banskej Bystrici. Stalo sa tak 15.6.2013 na rokovaní Ústredne rady SDKÚ-DS. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavel Frešo sa v skutočnosti staval kriticky voči rozhodnutiu KDH. Nepodarilo sa nám nájsť tlačovú besedu, na ktorej by sa kriticky vyjadril priamo k predstaviteľom KDH, podľa správy z 22.3.2013 v Hospodárskych novinách však aj predstavitelia KDH potvrdili, že Pavol Frešo zaujal veľmi kritické stanovisko a povedal im, že \"buď všetko, alebo nič\", v zmysle, že Ľudová platforma by mala spolupracovať vo všetkých krajoch, alebo v žiadnom. Na tlačovej besede Ľudovej platformy 7.5.2013 oznámili strany spoločný postup v prípade Prešovského kraja, predsedovia strán sa však odmietali vysloviť k iným krajom vrátane Pavla Freša. Na tlačovej besede pri príležitosti podpisu koaličnej dohody v Bratislavskom kraji 10.6.2013 sa predsedovia strán Ľudovej platformy vyjadrovali aj k otázke, prečo nespolupracujú v iných krajoch. Jediný, kto na túto priamu otázku odpovedal bol predseda KDH Ján Figeľ, ktorý vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím krajskej štruktúry KDH v Nitre. V reči Pavla Freša sme nezaznamenali nič, čo by sa dalo nazvať kritikou, v ktorej by zároveň spomenul Nitru. Pavol Frešo KDH kritizoval za to, že išla so Smerom v koalícii v Banskej Bystrici. Stalo sa tak 15.6.2013 na rokovaní Ústredne rady SDKÚ-DS. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novinách", "besede", "besede", "kritizoval"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/opozicny-spolok-celi-rozkladu-kdh-vyjednava-so-smerom-544892", "http://www.ta3.com/clanok/1019327/tb-stran-ludovej-platformy-tema-spolocny-kandidat-na-zupana-psk.html", "http://www.ta3.com/clanok/1021344/tb-po-podpise-koalicnej-dohody-medzi-sdku-ds-kdh-most-hid-sas-smk-oks-a-sz-v-bratislave.html", "http://bystrica.sme.sk/c/6837373/koalicie-kdh-so-smerom-su-podla-fresa-velkym-sklamanim.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:46.110369+00:00"}
{"id": "vr15124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15124", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Kauza CT-čko, kauza o verejnom obstarávaní, tam obvinení tvrdili, aj Pavol Paška, že “nič sa nestalo, oni (Medical Group, pozn.) naozaj ponúkli najlacnejšiu cenu.”", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dvaja z obvinených, bývalá riaditeľka nemocnice v Piešťanoch, aj člen dozornej rady Michal Straka, sa vyjadrili ku kauze CT v zmysle, že obstarávanie prebiehalo v poriadku, nevideli v ňom žiadne problémy. Nepodarili sa nám nájsť zdroje k tomu, že Pavol Paška by bol takéto niečo otvorene povedal. Od začiatku medializovania kauzy sa Pavol Paška dištancoval od všetkých obvinení a spájaním jeho osoby s Medical Group. Vzhľadom na to, že od Pašku sme nenašli také hodnotenie verejnej súťaže, ako to tvrdí Daniel Lipšic, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V kauze piešťanského CT-čka padli prvé obvinenia len v septembri 2015, polícia vtedy obvinila osem ľudí z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. O obvinených informoval denník SME : \" (NAKA, pozn.) v tejto kauze obvinil osem osôb. Okrem Domčekovej aj troch členov výberovej komisie na CT. Boli nimi primárka Drahomíra Mičova a námestníci riaditeľky Anton Pobjecký a Jozef Gajdarík. Medzi obvinenými sú aj niekdajší členovia správnej rady nominovaní za ministerstvo. Boli nimi šéfka rady Drahoslava Kupcová a členovia Michal Straka alias raper Ego, Lukáš Kmeťo a Marek Brezničan .\". Deviate obvinenie padlo až v marci 2016. Obvinenia napokon boli zrušené v apríli 2016, ale vo veci sa koná i naďalej. Bývalá riaditeľka nemocnie, Mária Domčeková bola po obvinení odvolaná správnou radou nemocnie, vo funkcii ju vymenil Štefan Koňa. Podľa vyjadrenia bývalej riaditeľky ešte z doby, kedy sa prípad medializoval: \" Nie som si vedomá, že by som niečo porušila. Keď to vzíde z vyšetrovania, budem musieť znášať dôsledky. (...) CT zariadenie vysúťažené vo verejnom obstarávaní v tomto roku je vyššej triedy, s tomu zodpovedajúcimi technickými a funkčnými parametrami \". Riaditeľka takto bránila výsledok novej súťaže na CT, ktorá bola vypísaná v roku 2014 a ktorú vyhrala firma Medical Group, pritom v zrušenom tendri z roku 2012 bol vybratý CT prístroj, ktorý mal stáť o 600 tisíc eur menej. Ku kauze CT ešte v novembri 2014 sa vyjadril aj člen dozornej rady Michal Straka . Jeho video poslanci pustili aj na schôdzi parlamentu, ktorá bola zvolaná ku kauze a na ktorej chceli poslanci odvolať Roberta Fica, aj predsedu parlamentu, Pavla Pašku. Straka vo svojom videu hovorí, že v piešťanskej nemocnici je všetko v poriadku, je fungujúce CT-čko, fungujúce vedenie. Vyjadrenie ďalších obvinených v kauze CT sme nenašli. Kvôli kauze odstúpila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, ktorá bola členkou aj dozornej rady piešťanskej nemocnice. Svojej funkcie, aj poslaneckého mandátu sa vzdal aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška , ktorý v minulosti bol členom predtsavenstva firmy Medical Group. Paška sa od kauzy dištancoval a obhajoval sa tým, že so spomínanou firmou od roku 2002 nemal nič spoločné. Spájanie jeho osoby s kauzou považoval len za politický útok opozície, na predstaviteľov opozície podal aj trestné oznámenie (na Daniela Lipšice, Igora Matoviča a Richarda Sulíka), ktorého vyšetrovanie ešte stále pokračuje . \"B ývalý šéf parlamentu vtedy vysvetľoval, že sa podaním oznámenia bráni tvrdeniam o tom, že organizoval a ovplyvňoval nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici, že je majiteľom dodávateľskej firmy Medical Group a že z tohto obchodu získal neoprávnený prospech milión eur a zakryl sa pritom schránkovou firmou sídliacou v Belize či dokonca firmou Penta. \" Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Pavla Pašku, kde by bránil priebeh súťaže v piešťanskej nemocnici, Paška sa bránil voči tomu, aby jeho osobu spájali s víťaznou firmou. K súťaži sa nevyjadroval ani v prejave na mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktrorá bola zvolaná práve kvôli kauze v novemrni 2014. Verejné obstarávanie bránil Viliam Čislák, nastupujúci minister zdravotníctva po Zuzany Zvolenskej, ktorý označil kauzu CT za pseudokauzu \" Po piatich týždňoch však firma, ktorá CT predávala, zverejnila finančné podmienky, za ktorých sa to riešilo. Firma si dávala 6-percentnú maržu na obdobie štyroch rokov a 9 percent bol ďalší rozdiel vo financovaní (...) Podľa mňa to je pseudokauza. Tam sa nenašiel rozdiel 50 percent, ktoré by lietali vo vzduchu. \" O verejnom obstarávaní mali podobný názor aj predstavitelia firmy Medical Group \" My sme pristupovali ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu a jej výsledkom bola platná elektronická aukcia s výslednou sumou a jej podpísaná zmluva.(...)Všetky fakty svedčia o tom, že verejné obstarávanie prebehlo podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zvíťazili sme na základe elektronickej aukcie .\"", "analysis_paragraphs": ["Dvaja z obvinených, bývalá riaditeľka nemocnice v Piešťanoch, aj člen dozornej rady Michal Straka, sa vyjadrili ku kauze CT v zmysle, že obstarávanie prebiehalo v poriadku, nevideli v ňom žiadne problémy. Nepodarili sa nám nájsť zdroje k tomu, že Pavol Paška by bol takéto niečo otvorene povedal. Od začiatku medializovania kauzy sa Pavol Paška dištancoval od všetkých obvinení a spájaním jeho osoby s Medical Group. Vzhľadom na to, že od Pašku sme nenašli také hodnotenie verejnej súťaže, ako to tvrdí Daniel Lipšic, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V kauze piešťanského CT-čka padli prvé obvinenia len v septembri 2015, polícia vtedy obvinila osem ľudí z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. O obvinených informoval denník SME : \" (NAKA, pozn.) v tejto kauze obvinil osem osôb. Okrem Domčekovej aj troch členov výberovej komisie na CT. Boli nimi primárka Drahomíra Mičova a námestníci riaditeľky Anton Pobjecký a Jozef Gajdarík. Medzi obvinenými sú aj niekdajší členovia správnej rady nominovaní za ministerstvo. Boli nimi šéfka rady Drahoslava Kupcová a členovia Michal Straka alias raper Ego, Lukáš Kmeťo a Marek Brezničan .\". Deviate obvinenie padlo až v marci 2016. Obvinenia napokon boli zrušené v apríli 2016, ale vo veci sa koná i naďalej. Bývalá riaditeľka nemocnie, Mária Domčeková bola po obvinení odvolaná správnou radou nemocnie, vo funkcii ju vymenil Štefan Koňa. Podľa vyjadrenia bývalej riaditeľky ešte z doby, kedy sa prípad medializoval: \" Nie som si vedomá, že by som niečo porušila. Keď to vzíde z vyšetrovania, budem musieť znášať dôsledky. (...) CT zariadenie vysúťažené vo verejnom obstarávaní v tomto roku je vyššej triedy, s tomu zodpovedajúcimi technickými a funkčnými parametrami \". Riaditeľka takto bránila výsledok novej súťaže na CT, ktorá bola vypísaná v roku 2014 a ktorú vyhrala firma Medical Group, pritom v zrušenom tendri z roku 2012 bol vybratý CT prístroj, ktorý mal stáť o 600 tisíc eur menej. Ku kauze CT ešte v novembri 2014 sa vyjadril aj člen dozornej rady Michal Straka . Jeho video poslanci pustili aj na schôdzi parlamentu, ktorá bola zvolaná ku kauze a na ktorej chceli poslanci odvolať Roberta Fica, aj predsedu parlamentu, Pavla Pašku. Straka vo svojom videu hovorí, že v piešťanskej nemocnici je všetko v poriadku, je fungujúce CT-čko, fungujúce vedenie. Vyjadrenie ďalších obvinených v kauze CT sme nenašli. Kvôli kauze odstúpila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, ktorá bola členkou aj dozornej rady piešťanskej nemocnice. Svojej funkcie, aj poslaneckého mandátu sa vzdal aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška , ktorý v minulosti bol členom predtsavenstva firmy Medical Group. Paška sa od kauzy dištancoval a obhajoval sa tým, že so spomínanou firmou od roku 2002 nemal nič spoločné. Spájanie jeho osoby s kauzou považoval len za politický útok opozície, na predstaviteľov opozície podal aj trestné oznámenie (na Daniela Lipšice, Igora Matoviča a Richarda Sulíka), ktorého vyšetrovanie ešte stále pokračuje . \"B ývalý šéf parlamentu vtedy vysvetľoval, že sa podaním oznámenia bráni tvrdeniam o tom, že organizoval a ovplyvňoval nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici, že je majiteľom dodávateľskej firmy Medical Group a že z tohto obchodu získal neoprávnený prospech milión eur a zakryl sa pritom schránkovou firmou sídliacou v Belize či dokonca firmou Penta. \" Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Pavla Pašku, kde by bránil priebeh súťaže v piešťanskej nemocnici, Paška sa bránil voči tomu, aby jeho osobu spájali s víťaznou firmou. K súťaži sa nevyjadroval ani v prejave na mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktrorá bola zvolaná práve kvôli kauze v novemrni 2014. Verejné obstarávanie bránil Viliam Čislák, nastupujúci minister zdravotníctva po Zuzany Zvolenskej, ktorý označil kauzu CT za pseudokauzu \" Po piatich týždňoch však firma, ktorá CT predávala, zverejnila finančné podmienky, za ktorých sa to riešilo. Firma si dávala 6-percentnú maržu na obdobie štyroch rokov a 9 percent bol ďalší rozdiel vo financovaní (...) Podľa mňa to je pseudokauza. Tam sa nenašiel rozdiel 50 percent, ktoré by lietali vo vzduchu. \" O verejnom obstarávaní mali podobný názor aj predstavitelia firmy Medical Group \" My sme pristupovali ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu a jej výsledkom bola platná elektronická aukcia s výslednou sumou a jej podpísaná zmluva.(...)Všetky fakty svedčia o tom, že verejné obstarávanie prebehlo podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zvíťazili sme na základe elektronickej aukcie .\""], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["obvinenia", "SME", "Deviate obvinenie", "zrušené", "Mária Domčeková", "vyjadrenia", "Michal Straka", "odstúpila", "Pavol Paška", "trestné oznámenie", "pokračuje", "prejave", "pseudokauzu", "Medical Group"], "url": ["https://dennikn.sk/242409/v-kauze-ct-je-osem-obvinenych-raper-ego-aj-riaditelka-domcekova/", "http://domov.sme.sk/c/8011795/obvinenu-riaditelku-piestanskej-nemocnice-domcekovu-odvolali-pre-kauzu-ct.html", "https://dennikn.sk/386623/deviatou-obvinenou-kauze-ct-zena-ktora-pripravovala-tender/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389989-obvinenia-v-kauze-ct-prokuratura-zrusila-stihanie-vsak-pokracuje/", "http://domov.sme.sk/c/8011795/obvinenu-riaditelku-piestanskej-nemocnice-domcekovu-odvolali-pre-kauzu-ct.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335585-opozicie-si-posvieti-na-medical-group-chce-vidiet-vsetky-jej-vitazne-tendre/", "http://www.teraz.sk/slovensko/raper-ego-ct-pristroj-video/105396-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/340410-november-2014-odisli-paska-a-zvolenska-vo-volbach-bodoval-smer-a-nezavisli-prezident-vyhlasil-referendum/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/paska-odstupi-ako-predseda-parlamentu.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/336151-paska-podal-trestne-oznamenie-na-sulika-matovica-a-lipsica/", "http://www.aktuality.sk/clanok/324778/policia-v-pripade-trestneho-oznamenia-p-pasku-plnime-pokyny-prokuratora/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=42&PoslanecID=286&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Rozprava", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/347933-cislak-predrazene-ct-je-pseudokauza-zvolenska-podavala-demisiu-zbytocne/?sc=art-367792", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/543492-chystame-zaloby-na-politikov-odkazuje-firma-z-kauzy-ct."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:19.052323+00:00"}
{"id": "vr33691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33691", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Aj medziročne, ale aj teraz vlastne v tomto roku za posledné mesiace odovzdalo 12 000 živnostníkov svoje živnosti.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda píše o 15-tisícovom úbytku živností: \" Kým na jeseň minulého roka podnikalo v krajine vyše 360-tisíc živnostníkov, v marci tohto roka ich bolo podľa údajov Štatistického úradu o 15-tisíc menej.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda píše o 15-tisícovom úbytku živností: \" Kým na jeseň minulého roka podnikalo v krajine vyše 360-tisíc živnostníkov, v marci tohto roka ich bolo podľa údajov Štatistického úradu o 15-tisíc menej.\""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Spravodajská televízia TA3", "SME"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/279005-za-ubytok-zivnosti-vraj-vyssie-dane-nemozu/", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/tv-ta3-rozhovor-prezidenta-s8Ez-C8i9EmE1rika-o-FAbytku-9EivnostnEDkov-na-slovensku-reakcia-na-diskusnE9-fF3rum170.php", "http://ekonomika.sme.sk/c/6759897/zivnostnikov-zacalo-ubudat-richter-to-vita.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:58.784949+00:00"}
{"id": "vr29280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29280", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Máte pravdu, taký typ zmluvy, aký má podpísaný Slovensko so Svätou stolicou, taký typ nemá žiaden štát na svete. Sú rôzne iné typy zmlúv, ale konkrétne takúto zmluvu žiaden iný štát nemá.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vatikánska zmluva nepredstavuje zmluvu cirkvi a štátu, ale je ekvivalentom zmluvy medzi dvomi štátmi . V tomto sa od právnych aktov iných krajín a cirkvi odlišuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vatikánska zmluva nepredstavuje zmluvu cirkvi a štátu, ale je ekvivalentom zmluvy medzi dvomi štátmi . V tomto sa od právnych aktov iných krajín a cirkvi odlišuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["štátmi", "precedens", "Politické vedy"], "url": ["http://www.politickevedy.fpvmv.umb.sk/userfiles/file/2_2006/jamnicka.pdf", "http://www.euractiv.sk/rovnost-sanci/clanok/slovensko-kritizovane-za-zmluvu-s-vatikanom", "http://www.politickevedy.fpvmv.umb.sk/userfiles/file/2_2006/jamnicka.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:47.285731+00:00"}
{"id": "49094", "numeric_id": 49094, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49094", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "V Bulharsku mali za 2 roky 5× voľby tuším, teraz budú šiestykrát voľby.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Bulharsku sa od roku 2021 konajú už piate parlamentné voľby, len po jedných voli zvolené strany schopné zložiť vládu, po niekoľkých mesiacoch však padla. Voľby sa konali v apríli, júli a novembri roku 2021, v októbri 2022 a v apríli 2023, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPo skončení volebného obdobia vlády Boyka Borisova sa konali parlamentné voľby 4. apríla 2021. Ak podľa bulharskej legislatívy žiadna strana nie je schopná zostaviť koalíciu a získať dôveru parlamentu do troch mesiacov, voľby sa opakujú - tak sa stalo 11. júla 2021. Keďže ani tieto voľby neviedli ku zostaveniu vlády, opakovali sa 14. novembra 2021.V V týchto voľbách vyhrala strana Pokračujme v zmene, ktorá koalíciu úspešne zložila a získala dôveru parlamentu.\n\nŠtvorkoalícia však v júni 2022 padla a 2. októbra 2022 sa konali už v poradí štvrté voľby. Vyhral v nich predchádzajúci premiér Borisov, vládu však nezložil.\n\nPiate voľby sa uskutočnili 2. apríla 2023. Pravdepodobne ani teraz neboli dostačujúce na to, aby bola zostavená funkčná vláda a predpokladá sa, že Bulharsko absolvuje šieste voľby niekedy v lete.\n\nPolitická kríza v Bulharsku sa začala v roku 2020, kedy sa v tejto krajine začali veľké protesty proti korupcií v krajine. Protesty spustili vlnu volieb, ktoré sú však do veľkej miery neúspešné. Novozvolené strany často nedokážu vytvoriť vládu a teda nevedia priniesť politické zmeny, o ktoré ich občania žiadajú.", "analysis_paragraphs": ["V Bulharsku sa od roku 2021 konajú už piate parlamentné voľby, len po jedných voli zvolené strany schopné zložiť vládu, po niekoľkých mesiacoch však padla. Voľby sa konali v apríli, júli a novembri roku 2021, v októbri 2022 a v apríli 2023, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Po skončení volebného obdobia vlády Boyka Borisova sa konali parlamentné voľby 4. apríla 2021. Ak podľa bulharskej legislatívy žiadna strana nie je schopná zostaviť koalíciu a získať dôveru parlamentu do troch mesiacov, voľby sa opakujú - tak sa stalo 11. júla 2021. Keďže ani tieto voľby neviedli ku zostaveniu vlády, opakovali sa 14. novembra 2021.V V týchto voľbách vyhrala strana Pokračujme v zmene, ktorá koalíciu úspešne zložila a získala dôveru parlamentu.", "Štvorkoalícia však v júni 2022 padla a 2. októbra 2022 sa konali už v poradí štvrté voľby. Vyhral v nich predchádzajúci premiér Borisov, vládu však nezložil.", "Piate voľby sa uskutočnili 2. apríla 2023. Pravdepodobne ani teraz neboli dostačujúce na to, aby bola zostavená funkčná vláda a predpokladá sa, že Bulharsko absolvuje šieste voľby niekedy v lete.", "Politická kríza v Bulharsku sa začala v roku 2020, kedy sa v tejto krajine začali veľké protesty proti korupcií v krajine. Protesty spustili vlnu volieb, ktoré sú však do veľkej miery neúspešné. Novozvolené strany často nedokážu vytvoriť vládu a teda nevedia priniesť politické zmeny, o ktoré ich občania žiadajú."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["konali", "stalo", "opakovali", "zložila", "konali", "uskutočnili", "v lete.", "žiadajú."], "url": ["https://www.dnevnik.bg/politika/2021/01/14/4163573_prezidentut_nasrochi_izborite_na_4_april/", "https://www.reuters.com/world/europe/bulgaria-faces-fresh-elections-socialists-refuse-form-government-2021-09-02/", "https://sofiaglobe.com/2021/09/11/bulgarias-president-parliamentary-and-presidential-elections-will-be-2-in-1-on-november-14/", "https://www.politico.eu/article/bulgaria-parliament-kiril-petkov-prime-minister/", "https://balkaninsight.com/2022/10/18/bulgarian-ex-pm-borissov-fails-to-create-new-ruling-coalition/", "https://www.aljazeera.com/news/2023/4/2/bulgarians-vote-in-fifth-parliamentary-elections-in-two-years", "https://balkaninsight.com/2023/05/04/bulgaria-edges-closer-to-sixth-general-election-in-two-years/", "https://neweasterneurope.eu/2022/12/09/after-yet-another-election-where-are-you-heading-bulgaria/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:39.153817+00:00"}
{"id": "vr27044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27044", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "… Reagan pri takejto diskusii s mladším kandidátom raz povedal: “Nechajme vek, nechcem zneužívať vašu neskúsenosť”.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Reagan v politickej debate v roku 1984 povedal výrok : “ I am not going to exploit, for political purposes, my opponent's youth and inexperience.” ( Nebudem pre politické úcely zneužívat mladost a neskúsenost svojho súpera.). Túto vetu povedal Reagan v diskusii s Walterom F. Mondale v októbri 1984. V tom cas mal Mondale 56 rokov, Reagan 73.", "analysis_paragraphs": ["R. Reagan v politickej debate v roku 1984 povedal výrok : “ I am not going to exploit, for political purposes, my opponent's youth and inexperience.” ( Nebudem pre politické úcely zneužívat mladost a neskúsenost svojho súpera.). Túto vetu povedal Reagan v diskusii s Walterom F. Mondale v októbri 1984. V tom cas mal Mondale 56 rokov, Reagan 73."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "Mondale"], "url": ["http://www.reaganfoundation.org/reagan-quotes-detail.aspx?tx=2238", "http://en.wikipedia.org/wiki/Walter_Mondale"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:48.494626+00:00"}
{"id": "vr17537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17537", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...štatistiky Eurostatu, že sme úplne na posledných priečkach v dôvere polícii, napríklad...", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o úrovni dôvery Slovákov voči polícií. Podobný výrok overoval Demagog.SK aj v marci 2018, kedy o nedôvere voči polícií hovorila Veronika Remišová. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer z novembra 2017, dôveruje polícií len 43 % Slovákov. S týmto výsledkom sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste v prieskume. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o úrovni dôvery Slovákov voči polícií. Podobný výrok overoval Demagog.SK aj v marci 2018, kedy o nedôvere voči polícií hovorila Veronika Remišová. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer z novembra 2017, dôveruje polícií len 43 % Slovákov. S týmto výsledkom sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste v prieskume. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "Eurobarometer", "výrok", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "posledných", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/246/veronika-remisova/?page=2", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://www.demagog.sk/diskusie/701/nicholsonova-a-kalinak-o-vrazde-novinara", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/63487", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/63518", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/71844", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/68710", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/71844", "file:///C:/Users/koval/Downloads/eb83_publ_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:09.260249+00:00"}
{"id": "vr38122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38122", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "To sme hovorili už aj pred pár mesiacmi (že Smer zahlasuje za zrušenie priestupkovej imunity, ak sa obmedzia privilégiá aj pre členov vlády a pod., pozn.) a vtedy na to koalícia nereagovala. Toto nie je žiadna nová vec. Už vtedy sme to dali ako určitú podmienku, najmä keď takto hlasne a dnes to pán minister zopakoval, že podstatná je rovnosť pred zákonom.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovke strany Smer , ktorá sa uskutočnila 6. októbra 2010 tiež odznelo, že strana je pripravená podporiť zrušenie priestupkovej imunity pod podmienkou, že sa tento zákon bude vzťahovať aj na ostatných ústavných činiteľov. Členovia vlády, premiér, prezident, predseda parlamentu, šéfovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry, NKÚ, NBÚ by tak v budúcnosti nemohli používať majáky a presúvať sa po komunikáciách rýchlejšie ako bežní ľudia. Majáky by po novom zostali iba polícii, hasičom a zdravotníkom. S týmito požiadavkami Smeru nesúhlasil predseda strany Most-Híd B. Bugár. Uviedol tak 10. októbra 2010 v relácii televízie TA3 V politike. Predsedovi strany Most-Híd sa zrušenie práva prednostnej jazdy nepozdáva. V praxi by podľa jeho slov mohlo dôjsť k problémom. Podľa neho nie je normálne, ak by sa ústavný činiteľ nemohol dostať na dohodnuté stretnutie, pretože sa na ceste stali nepredvídateľné udalosti. \"Pri priestupkovej imunite 90 hlasov nepotrebujeme a tak nás nikto v šachu nemôže držať,\" skonštatoval svoj pohľad na situáciu Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovke strany Smer , ktorá sa uskutočnila 6. októbra 2010 tiež odznelo, že strana je pripravená podporiť zrušenie priestupkovej imunity pod podmienkou, že sa tento zákon bude vzťahovať aj na ostatných ústavných činiteľov. Členovia vlády, premiér, prezident, predseda parlamentu, šéfovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry, NKÚ, NBÚ by tak v budúcnosti nemohli používať majáky a presúvať sa po komunikáciách rýchlejšie ako bežní ľudia. Majáky by po novom zostali iba polícii, hasičom a zdravotníkom. S týmito požiadavkami Smeru nesúhlasil predseda strany Most-Híd B. Bugár. Uviedol tak 10. októbra 2010 v relácii televízie TA3 V politike. Predsedovi strany Most-Híd sa zrušenie práva prednostnej jazdy nepozdáva. V praxi by podľa jeho slov mohlo dôjsť k problémom. Podľa neho nie je normálne, ak by sa ústavný činiteľ nemohol dostať na dohodnuté stretnutie, pretože sa na ceste stali nepredvídateľné udalosti. \"Pri priestupkovej imunite 90 hlasov nepotrebujeme a tak nás nikto v šachu nemôže držať,\" skonštatoval svoj pohľad na situáciu Bugár."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["tlačovke strany Smer", "nesúhlasil"], "url": ["http://www.smertv.sk/c/22/1/1/smer-sd-podpori-zrusenie-priestupkovej-imunity-poslancov,-ak-o-svoje-vyhody-pridu-aj-ministri.htm", "http://www.sme.sk/c/5587648/bugar-nesuhlasi-s-poziadavkami-smeru-ohladne-imunity.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:07.778152+00:00"}
{"id": "vr30856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30856", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica: Druhý najvyšší rast ekonomiky v EÚ za rok 2010 Vláda I. Radičovej: Najvyššia nezamestnanosť za 6 rokov", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla údajov Eurostatu bol rast ekonomiky Slovenska v roku 2010 4,2%. Vyšší rast v tomto roku zaznamenalo ešte Švédsko s 6,1% rastom.", "analysis_paragraphs": ["Podla údajov Eurostatu bol rast ekonomiky Slovenska v roku 2010 4,2%. Vyšší rast v tomto roku zaznamenalo ešte Švédsko s 6,1% rastom."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "od januára 2005", "tu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://ekonomika.sme.sk/c/6105617/miera-nezamestnanosti-je-najvyssia-od-januara-2005.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/230"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:31.749107+00:00"}
{"id": "vr27334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27334", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím si, že Vám netreba vysvetľovať kto je Ron Hubbard. Ron Hubbard v Spojených štátoch založil v 60-tych rokoch práve sektu scientológov.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ron Hubbard je zakladateľ scientologickej cirkvi, ta bola však založená už v roku 1954. Uvádzajú to viaceré zdroje: TU , TU a TU . Nebola teda založená v 60-tych rokoch ako tvrdí Robert Fico, ale už v 50-tych rokoch.", "analysis_paragraphs": ["Ron Hubbard je zakladateľ scientologickej cirkvi, ta bola však založená už v roku 1954. Uvádzajú to viaceré zdroje: TU , TU a TU . Nebola teda založená v 60-tych rokoch ako tvrdí Robert Fico, ale už v 50-tych rokoch."], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["TU", "TU", "TU"], "url": ["http://www.xenu.net/archive/infopack/8.htm", "http://www.scientology.cz/uznani_scientologie.pdf", "http://en.wikipedia.org/wiki/L._Ron_Hubbard"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:05.062472+00:00"}
{"id": "vr16086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16086", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(Slovensko je, pozn.) Mimoriadne závislá na kohéznych a štrukturálnych fondoch, keďže sme dokonca prvou krajinou z hľadiska ich čerpania na obyvateľa. Vyše 500 eur na jedného obyvateľa.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiadne dostupné štatistiky neukazujú čerpanie EU fondov z hľadiska čerpania na obyvateľa. Jednoducho by sme však mohli vydeliť získané údaje počtom obyvateľov Slovenska. V takom prípade použijeme stav čerpania k 31. decembru 2014 za obdobie 2007-2013, keďže je posledný najaktuálnejší. Čerpanie na obyvateľa by tak predstavovalo zhruba 1 300 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štrukturálne fondy \"sú spolu s kohéznymi fondmi finančnými nástrojmi regionálnej politiky Európskej únie. Ich cieľom je znižovať rozdiely medzi regiónmi členských štátov.\" Vznikli v roku 1957 podpisom Rímskej zmluvy. Rozlišujeme dva takéto fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý je v súčasnosti najvýznamnejší - od 1975 podporuje výstavbu infraštruktúr a vytváranie investícii spojených s tvorbou pracovných miest. Európsky sociálny fond ( ESF) sa sústreďuje na integráciu nezamestnaných a slabších častí populácie do aktívneho procesu formou rekvalifikácii a priamou účasťou na financovaní ich projektov. \"Pre obdobie 2007-2013 získali štrukturálne fondy 348 miliárd €, čo predstavuje 35 % celkového rozpočtu EÚ. Štrukturálne fondy sú druhou najväčšou položkou rozpočtu.\" Kohézny fond \"sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj.\" V súčasnosti podlieha tento fond rovnakým pravidlám ako EFRR a ESF. Tento fond prideľuje celkovo 63,4 miliárd eur pre aktivity v kategóriách transeurópske dopravné siete a životné prostredie. V praxi je tento fond určený na stabilizáciu ekonomík členských štátov a zároveň na zníženie ekonomických a sociálnych rozdielov medzi nimi. Je určený hlavne pre menej prosperujúce krajiny. Richard Sulík na svojom webe uvádza: \"Slovensko mohlo zo štrukturálnych fondov pre roky 2004 až 2006 čerpať 1,05 mld. eur. Pre roky 2007 až 2013 dosiahla najčastejšie uvádzaná čiastka na čerpanie pre Slovensko viac ako 11 miliárd. Avšak Slovensko nestihlo minúť ani polovicu.\" Štrukturálne fondy pre Slovensko na roky 2014 až 2020 sa vyšplhali na sumu 15 miliárd eur, pričom server spravy.pravda.sk uverejnil, že štrukturálne fondy a kohézny fond predstavujú 13, 7 miliardy eur. Na stránke montoringfondov.eu je dostupný stav čerpania eurofondov (štrukturálnych a kohézneho) za programovacie obdobie 2007 až 2013. Zdroje z EÚ k dispozícii na vyčerpanie predstavovali 11 482 758 666 eur pričom k 13.12.2014 bolo vyčerpaných 7 261 870 202 eur - v percentách je to 65,47%. Táto suma už bola znížená o nezrovnalosti. Konečný termín na vyčerpanie záväzku bol predĺžený do 31. decembra 2015. Ministerstvo financií SR uvádza dokument s informáciami o čerpaní EÚ fondov, príloha č.1 . Z celkového záväzku 13 989,53 mil. eur na čerpanie prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov III. pre programové obdobie 2014-2020 sú k 28.02.2017 schválené prostriedky vo výške 612,60 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 4,38%. V dokumente (.pdf, str. 2) sa ďalej uvádza \" K 31.12.2015 sa skončilo oprávnené obdobie pre realizáciu výdavkov programového obdobia 2007 - 2013 a v r. 2016 a 2017 pokračoval proces spracovávania týchto výdavkov. Finálna úroveň čerpania bude známa po uzatvorení programového obdobia 2007 - 2013 na základe záverečnej dokumentácie, ktorá bude predložená v marci 2017 Európskej komisii, ktorá k nej ešte môže vyjadriť pripomienky \" Táto dokumentácia dnes ešte nie je známa, každopádne z celkového záväzku v rámci všetkých 14 operačných programov programového obdobia 2007 - 2013 Slovenská republika vyčerpala k 28.02.2017 prostriedky vo výške 11 271,12 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 97,02%. Poskytnuté dáta z európskej komisie na stránke cohesiondata.ec.europa.eu predstavujú jednotlivo všetkých, ešte 28, členských krajín a ich rozpočet udelený z EÚ. Databáza ukazuje údaje k plánovanému financovaniu na programové obdobie 2014 - 2020 a z hľadiska celkového čerpania EU fondov je na prvom mieste Taliansko so sumou cca 17 608 mil. eur. Slovensko sa v rámci zaradenia medzi ostatnými krajinami nachádza v poradí na 12. mieste s celkovou sumou 2 461 mil. eur. Ani túto časť výroku nemôžeme označiť za pravdivú. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadne dostupné štatistiky neukazujú čerpanie EU fondov z hľadiska čerpania na obyvateľa. Jednoducho by sme však mohli vydeliť získané údaje počtom obyvateľov Slovenska. V takom prípade použijeme stav čerpania k 31. decembru 2014 za obdobie 2007-2013, keďže je posledný najaktuálnejší. Čerpanie na obyvateľa by tak predstavovalo zhruba 1 300 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štrukturálne fondy \"sú spolu s kohéznymi fondmi finančnými nástrojmi regionálnej politiky Európskej únie. Ich cieľom je znižovať rozdiely medzi regiónmi členských štátov.\" Vznikli v roku 1957 podpisom Rímskej zmluvy. Rozlišujeme dva takéto fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý je v súčasnosti najvýznamnejší - od 1975 podporuje výstavbu infraštruktúr a vytváranie investícii spojených s tvorbou pracovných miest. Európsky sociálny fond ( ESF) sa sústreďuje na integráciu nezamestnaných a slabších častí populácie do aktívneho procesu formou rekvalifikácii a priamou účasťou na financovaní ich projektov. \"Pre obdobie 2007-2013 získali štrukturálne fondy 348 miliárd €, čo predstavuje 35 % celkového rozpočtu EÚ. Štrukturálne fondy sú druhou najväčšou položkou rozpočtu.\" Kohézny fond \"sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj.\" V súčasnosti podlieha tento fond rovnakým pravidlám ako EFRR a ESF. Tento fond prideľuje celkovo 63,4 miliárd eur pre aktivity v kategóriách transeurópske dopravné siete a životné prostredie. V praxi je tento fond určený na stabilizáciu ekonomík členských štátov a zároveň na zníženie ekonomických a sociálnych rozdielov medzi nimi. Je určený hlavne pre menej prosperujúce krajiny. Richard Sulík na svojom webe uvádza: \"Slovensko mohlo zo štrukturálnych fondov pre roky 2004 až 2006 čerpať 1,05 mld. eur. Pre roky 2007 až 2013 dosiahla najčastejšie uvádzaná čiastka na čerpanie pre Slovensko viac ako 11 miliárd. Avšak Slovensko nestihlo minúť ani polovicu.\" Štrukturálne fondy pre Slovensko na roky 2014 až 2020 sa vyšplhali na sumu 15 miliárd eur, pričom server spravy.pravda.sk uverejnil, že štrukturálne fondy a kohézny fond predstavujú 13, 7 miliardy eur. Na stránke montoringfondov.eu je dostupný stav čerpania eurofondov (štrukturálnych a kohézneho) za programovacie obdobie 2007 až 2013. Zdroje z EÚ k dispozícii na vyčerpanie predstavovali 11 482 758 666 eur pričom k 13.12.2014 bolo vyčerpaných 7 261 870 202 eur - v percentách je to 65,47%. Táto suma už bola znížená o nezrovnalosti. Konečný termín na vyčerpanie záväzku bol predĺžený do 31. decembra 2015. Ministerstvo financií SR uvádza dokument s informáciami o čerpaní EÚ fondov, príloha č.1 . Z celkového záväzku 13 989,53 mil. eur na čerpanie prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov III. pre programové obdobie 2014-2020 sú k 28.02.2017 schválené prostriedky vo výške 612,60 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 4,38%. V dokumente (.pdf, str. 2) sa ďalej uvádza \" K 31.12.2015 sa skončilo oprávnené obdobie pre realizáciu výdavkov programového obdobia 2007 - 2013 a v r. 2016 a 2017 pokračoval proces spracovávania týchto výdavkov. Finálna úroveň čerpania bude známa po uzatvorení programového obdobia 2007 - 2013 na základe záverečnej dokumentácie, ktorá bude predložená v marci 2017 Európskej komisii, ktorá k nej ešte môže vyjadriť pripomienky \" Táto dokumentácia dnes ešte nie je známa, každopádne z celkového záväzku v rámci všetkých 14 operačných programov programového obdobia 2007 - 2013 Slovenská republika vyčerpala k 28.02.2017 prostriedky vo výške 11 271,12 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 97,02%. Poskytnuté dáta z európskej komisie na stránke cohesiondata.ec.europa.eu predstavujú jednotlivo všetkých, ešte 28, členských krajín a ich rozpočet udelený z EÚ. Databáza ukazuje údaje k plánovanému financovaniu na programové obdobie 2014 - 2020 a z hľadiska celkového čerpania EU fondov je na prvom mieste Taliansko so sumou cca 17 608 mil. eur. Slovensko sa v rámci zaradenia medzi ostatnými krajinami nachádza v poradí na 12. mieste s celkovou sumou 2 461 mil. eur. Ani túto časť výroku nemôžeme označiť za pravdivú. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Štrukturálne fondy", "Kohézny fond", "webe", "spravy.pravda.sk", "montoringfondov.eu", "príloha č.1", "cohesiondata.ec.europa.eu"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/strukturalne_fondy", "http://ec.europa.eu/regional_policy/index.cfm/sk/funding/cohesion-fund/", "http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/slovensko-eu/strukturalne-fondy-pre-slovensko/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321490-eurokomisia-schvalila-slovensku-partnersku-dohodu-na-roky-2014-2020/", "http://www.monitoringfondov.eu/section.php?cerpanie", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1062", "https://cohesiondata.ec.europa.eu/dataset/ESF-budget-breakdown-per-country/hvf5-3qw8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:47.542605+00:00"}
{"id": "48565", "numeric_id": 48565, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48565", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Je tam jediná alebo ako tohto roku, je tam jediná položka a to je TSS-ka, ktorú má na starosti zrovna ministerstvo financií.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe zákona o regulácií v sieťových odvetviach , ktorý upravuje postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), konkrétne rozsah cenovej regulácie a jej spôsob vykonávania, hodnotíme tento výrok Mariána Viskupiča ako nepravdivý.\n\nSlovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá spadá pod ministerstvo financií, a teda pod rezort Igora Matoviča, nesie určitý podiel na určovaní výšky tarifných poplatkov, ako to sama tvrdí vo svojej tlačovej správe . Je nutné podotknúť, že koncová cena elektriny sa skladá z niekoľkých komponentov. S výnimkou trhovej ceny elektriny, ktorá je stanovená trhom (a tvorí cca jednu tretinu výslednej ceny), sú zvyšné dve tretiny regulované . Pod tieto dve tretiny spadajú najmä systémové poplatky a následné distribučné služby. Práve tieto koncové poplatky reguluje ÚRSO, s cieľom chrániť konečného spotrebiteľa pred volatilitou cien. TSS v roku 2020 tvorila len veľmi malú časť koncovej ceny elektriny, a síce 4 % .\n\nNapríklad, ÚRSO vo svojom Rozhodnutí č. 0104/2022/E z konca decembra 2021 stanovil cenu TSS na 6,2976 €/MWh pre rok 2022. SEPS je teda len akýmsi medzičlánkom v procese stanovenia výšky TSS. Konečné a záväzné rozhodnutie je však plne v kompetencií ÚRSO.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona o regulácií v sieťových odvetviach , ktorý upravuje postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), konkrétne rozsah cenovej regulácie a jej spôsob vykonávania, hodnotíme tento výrok Mariána Viskupiča ako nepravdivý.", "Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá spadá pod ministerstvo financií, a teda pod rezort Igora Matoviča, nesie určitý podiel na určovaní výšky tarifných poplatkov, ako to sama tvrdí vo svojej tlačovej správe . Je nutné podotknúť, že koncová cena elektriny sa skladá z niekoľkých komponentov. S výnimkou trhovej ceny elektriny, ktorá je stanovená trhom (a tvorí cca jednu tretinu výslednej ceny), sú zvyšné dve tretiny regulované . Pod tieto dve tretiny spadajú najmä systémové poplatky a následné distribučné služby. Práve tieto koncové poplatky reguluje ÚRSO, s cieľom chrániť konečného spotrebiteľa pred volatilitou cien. TSS v roku 2020 tvorila len veľmi malú časť koncovej ceny elektriny, a síce 4 % .", "Napríklad, ÚRSO vo svojom Rozhodnutí č. 0104/2022/E z konca decembra 2021 stanovil cenu TSS na 6,2976 €/MWh pre rok 2022. SEPS je teda len akýmsi medzičlánkom v procese stanovenia výšky TSS. Konečné a záväzné rozhodnutie je však plne v kompetencií ÚRSO."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona o regulácií v sieťových odvetviach", "tlačovej správe", "regulované", "a síce 4 %", "Rozhodnutí č. 0104/2022/E"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20220730", "https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/reakcia-seps-na-medializovane-vyjadrenia-r-sulika/", "https://www.seas.sk/o-nas/energetika-na-slovensku/ceny-elektriny/", "https://www.sse.sk/domacnosti/elektrina/potrebujete-poradit/z-coho-sa-sklada-cena-elektriny?page_id=7838", "https://www.sse.sk/buxus/docs/dokumenty/velkoodberatelia/2022/0104_2022_E_TPS_TSS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:59.654460+00:00"}
{"id": "vr15064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15064", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Spomenieme si na facku pani Belousovovej niekedy v roku 2010 alebo 11. Spomeňme si na tú nešťastnú bitku s trošku podguráženými poslancami vládnej strany pri odvolávaní jedného z ministrov.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poliačik opisuje udalosti, kedy politická kultúra v parlamente bola na horšej úrovni ako dnes. Poslankyňa Anna Belousovová zo strany SNS skutočne dala facku Igorovi Matovičovi, vtedy ešte poslancovi za stranu SaS v roku 2010. Zároveň Poliačik spomína na bitku, ktorá sa udiala v roku 2013, kedy Jozefa Viskupiča, predsedu OĽaNO, napadli piati poslanci vládnej strany SMER, ktorí vraj boli podgurážení alkoholom. Spomínaná potýčka sa udiala počas odvolávania premiéra Roberta Fica kvôli kauze SPP. Prítomnosť alkoholu u poslancov nebola testovaná, túto časť preto nehodnotíme. Výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek miernej nepresnosti v tom, že sa odvolával premiér, nie minister.", "analysis_paragraphs": ["Poliačik opisuje udalosti, kedy politická kultúra v parlamente bola na horšej úrovni ako dnes. Poslankyňa Anna Belousovová zo strany SNS skutočne dala facku Igorovi Matovičovi, vtedy ešte poslancovi za stranu SaS v roku 2010. Zároveň Poliačik spomína na bitku, ktorá sa udiala v roku 2013, kedy Jozefa Viskupiča, predsedu OĽaNO, napadli piati poslanci vládnej strany SMER, ktorí vraj boli podgurážení alkoholom. Spomínaná potýčka sa udiala počas odvolávania premiéra Roberta Fica kvôli kauze SPP. Prítomnosť alkoholu u poslancov nebola testovaná, túto časť preto nehodnotíme. Výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek miernej nepresnosti v tom, že sa odvolával premiér, nie minister."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Hospodárske noviny", "TASR", "slov", "aktuality"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/5500751/belousovova-dala-v-parlamente-facku-matovicovi.html", "http://dennik.hnonline.sk/galeria/402-hviezdne-momenty-igora-matovica/27f4fce5aad9922014218c51f31b5757?back_url=//dennik.hnonline.sk/slovensko/588041-ked-su-vsetci-v-pozore-pozrite-si-10-trikov-igora-matovica", "http://www.teraz.sk/slovensko/zaznam-bitka-nrsr-matovic-smer/59073-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-politika-bitka-poslanci-smer-olano/58517-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/236546/v-parlamente-to-vrelo-poslanci-sa-opat-pobili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:33.513361+00:00"}
{"id": "vr28743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28743", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Novy územny plán bol prijatý v roku 2007.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bol schválený 31. 5. 2007 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/200\"", "analysis_paragraphs": ["\" Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bol schválený 31. 5. 2007 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/200\""], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Územný"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=80478&p1=67484"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:38.002836+00:00"}
{"id": "vr31584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31584", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Skúsme tie politické veci odhodiť momentálne skôr nabok a veľmi reálne sa pozrieť na túto otázku v kontexte 1 mld. €, ktorú musí štát zo štátneho rozpočtu pravidelne doplácať preto, aby dôchodky mohli byť vyplácané.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát od roku 2010 poskytuje Sociálnej poisťovni transfer na pokrytie schodku spôsobeného druhým pilierom. V roku 2010 išlo zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne 1,49 mld. eur a v roku 2011 to bolo 1,5 mld. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko odchýlka, ktorej sa Ján Richter dopúšťa, jeho pozíciu nevylepšuje. Podľa štúdie (pdf.) INEKO Dôchodkový systém - vývoj po 1.1. 2011 (strana 5, pozn.) je vplyv druhého piliera na schodok dôchodkového fondu každý rok zhruba 1,2% HDP. Sociálna poisťovňa kryje deficit fondu starobného poistenia predovšetkým z prebytkov z ostatných fondov a každoročne dostáva transfery zo štátnych finančných aktív určené na krytie prechodných nákladov spôsobených druhým pilierom (išlo najmä o príjmy z privatizácie štátneho majetku, pozn.). Tieto zdroje sa však minuli začiatkom roku 2010 a odvtedy vláda financuje celý schodok Sociálnej poisťovne priamo zo štátneho rozpočtu. V roku 2010 predstavoval tento transfer zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne 1,49 mld. eur a v roku 2011 dosahoval tento transfer 1,5 mld. eur, z čoho 0,86 mld. eur pripadlo na výpadok príjmov v prospech druhého piliera. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štát od roku 2010 poskytuje Sociálnej poisťovni transfer na pokrytie schodku spôsobeného druhým pilierom. V roku 2010 išlo zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne 1,49 mld. eur a v roku 2011 to bolo 1,5 mld. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko odchýlka, ktorej sa Ján Richter dopúšťa, jeho pozíciu nevylepšuje. Podľa štúdie (pdf.) INEKO Dôchodkový systém - vývoj po 1.1. 2011 (strana 5, pozn.) je vplyv druhého piliera na schodok dôchodkového fondu každý rok zhruba 1,2% HDP. Sociálna poisťovňa kryje deficit fondu starobného poistenia predovšetkým z prebytkov z ostatných fondov a každoročne dostáva transfery zo štátnych finančných aktív určené na krytie prechodných nákladov spôsobených druhým pilierom (išlo najmä o príjmy z privatizácie štátneho majetku, pozn.). Tieto zdroje sa však minuli začiatkom roku 2010 a odvtedy vláda financuje celý schodok Sociálnej poisťovne priamo zo štátneho rozpočtu. V roku 2010 predstavoval tento transfer zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne 1,49 mld. eur a v roku 2011 dosahoval tento transfer 1,5 mld. eur, z čoho 0,86 mld. eur pripadlo na výpadok príjmov v prospech druhého piliera. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["štúdie"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=%C5%A1tat%20doplaca%201%20mld.%20eur%20d%C3%B4chodky&source=web&cd=15&ved=0CDoQFjAEOAo&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F655%2FDochodkovy%2Bsystem%2B-%2Bvyvoj%2Bpo%2B1.1.2011.pdf&ei=k7qVT-K4M4GP-wbi4eCbBA&usg=AFQjCNFSm2jc7QC4MSA2U6pPpC9ItGxu1g"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:45.309964+00:00"}
{"id": "vr37225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37225", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Tu nie je žiadne tajomstvo, že teraz na Slovensku by sme asi ťažko hľadali nejaký rozsudok, ktorý by sa týkal nejakej väčšej korupčnej aféry, to je ten problém.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadnu veľkú korupčnú aféru, ktorá by sa dostala pre súd a \"úspešne\" prešla všetkými odvolaniami, sme nenašli. \"Najbližšie\" k tomu mal asi Pavol Bielik, exstarosta Rače za KDH, ktorého oslobodzujúci rozsudok Špeciálneho súdu v septembri 2009 potvrdil Najvyšší súd . Odsúdiť sa podarilo napríklad bývalého funkcionára slovenského futbalového zväzu Vladimíra Wänkeho. Ako zhŕňa TASR : \"Vladimíra Wänke teda odsúdili za prijatie úplatkov vo forme debničky jabĺk, dvoch kartónov vína a 15-tisíc Sk (498 eur). Súd zároveň dospel k záveru, že použitie policajného agenta bolo v tomto prípade v súlade so zákonom.\"", "analysis_paragraphs": ["Žiadnu veľkú korupčnú aféru, ktorá by sa dostala pre súd a \"úspešne\" prešla všetkými odvolaniami, sme nenašli. \"Najbližšie\" k tomu mal asi Pavol Bielik, exstarosta Rače za KDH, ktorého oslobodzujúci rozsudok Špeciálneho súdu v septembri 2009 potvrdil Najvyšší súd . Odsúdiť sa podarilo napríklad bývalého funkcionára slovenského futbalového zväzu Vladimíra Wänkeho. Ako zhŕňa TASR : \"Vladimíra Wänke teda odsúdili za prijatie úplatkov vo forme debničky jabĺk, dvoch kartónov vína a 15-tisíc Sk (498 eur). Súd zároveň dospel k záveru, že použitie policajného agenta bolo v tomto prípade v súlade so zákonom.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["v septembri 2009 potvrdil Najvyšší súd", "zhŕňa TASR"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1217001", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/o-wankeho-odvolaniach-rozhoduje-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:23.748721+00:00"}
{"id": "vr31598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31598", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Vidíme čo sa deje naokolo, vidíme ako dopadlo Grécko, Portugalsko, že tam museli prísť až k radikálnemu znižovaniu výšky dôchodkov.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V Portugalsku a Grécku momentálne skutočne dochádza k poklesu výšky dôchodkov. Posúdiť, či sa jedná o radikálne znižovanie však nevieme. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPodľa portálu etrend.sk , jeden z posledných prijatých rozpočtových balíkov Grécka zahŕňa aj znižovanie dôchodkov. Tie sú v krajine v pomere k čistej mzde najštedrejšie v OECD. Toto je však plán vývoja do roku 2014. Podľa portálu openiazoch.sk (SITA) vláda v Aténach schválila, že dôchodky vyššie ako 1 200 eur zníži mesačne o 20 % , čo sa dá hodnotiť ako pomerne radikálne znižovanie dôchodkov, avšak takéto zníženie sa netýka plošne všetkých dôchodkov. Rovnako Portugalsko dodržiava požiadavky EÚ a Medzinárodného menového fondu na poskytnutie záchranného balíčka 78mld. eur. Portugalský minister financií Vitor Gaspar prijal opatrenia, súčasťou ktorých je aj znižovanie dôchodkov. Presnú výšku zníženia sa nám však nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["V Portugalsku a Grécku momentálne skutočne dochádza k poklesu výšky dôchodkov. Posúdiť, či sa jedná o radikálne znižovanie však nevieme. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa portálu etrend.sk , jeden z posledných prijatých rozpočtových balíkov Grécka zahŕňa aj znižovanie dôchodkov. Tie sú v krajine v pomere k čistej mzde najštedrejšie v OECD. Toto je však plán vývoja do roku 2014. Podľa portálu openiazoch.sk (SITA) vláda v Aténach schválila, že dôchodky vyššie ako 1 200 eur zníži mesačne o 20 % , čo sa dá hodnotiť ako pomerne radikálne znižovanie dôchodkov, avšak takéto zníženie sa netýka plošne všetkých dôchodkov. Rovnako Portugalsko dodržiava požiadavky EÚ a Medzinárodného menového fondu na poskytnutie záchranného balíčka 78mld. eur. Portugalský minister financií Vitor Gaspar prijal opatrenia, súčasťou ktorých je aj znižovanie dôchodkov. Presnú výšku zníženia sa nám však nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", "openiazoch.sk", "Rovnako"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2012/cislo-8/grecko-znova-zachranene-na-cas.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/111205/Grecko-schvalilo-dalsie-usporne-opatrenia", "http://www.nytimes.com/2012/02/15/business/global/portugals-debt-efforts-may-be-a-warning-for-greece.html?_r=2&emc=eta1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:57.937849+00:00"}
{"id": "vr15884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15884", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Každá stojí (internátna škola pozn.) 400 tisíc eur, 300 tisíc eur škola, 100 tisíc internát.", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Slovensku je pre financovanie škôl zavedené normatívne financovanie a preto sa prostriedky, vynakladané pre jednotlivé školy líšia napr. podľa počtu žiakov, personálnej a ekonomickej náročnosti, výchovno-vzdelávacieho procesu a pod. Každá internátna škola má rôzny počet žiakov, rôznu veľkosť či rôzny počet učiteľov a preto aj ich výdavky, resp. normatívne príspevky sú rôzne. Keďže náklady na školy nemožno zovšeobecňovať, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na Slovensku funguje normatívne financovanie škôl podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa zákona č. 597/2003 Z.z . o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z . Školy sú financované z rozpočtových kapitol Ministerstva školstva a Ministerstva Vnútra. Z kapitoly Ministerstva školstva sú financované školy v pôsobnosti VÚC, z kapitoly Ministerstva vnútra zase školy v pôsobnosti obce, cirkevného zriaďovateľa a okresného úradu v sídle kraja a materské školy. Ministerstvo školstva na svojich stránkach zverejnilo normatívy na rok 2017 pre školy všetkých zriaďovateľov, ako aj pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja ( .pdf ). Ministerstvo k financovaniu škôl uvádza: \"Materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, VÚC, cirkevných a súkromných zriaďovateľov sú financované z vlastných príjmov samosprávy, ktorých podstatnú časť predstavuje podiel na dani z príjmov fyzických osôb (ďalej len DPFO), ktorý dostanú obce a VÚC prostredníctvom daňových úradov podľa kritérií uvedených v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Pri odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov sa v roku 2017 postupuje rovnako ako v prípade prenesených kompetencií, teda podľa zákona č. 553/2003 Z.z. a NV č. 366/2016 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2017. \" Pre lepšiu predstavu uvádzame rozpočty niektorých internátnych škôl. Podľa údajov o schválenom rozpočte na rok 2016/2017 zo stránok Ministerstva školstva, normatívny príspevok na Spojenú internátnu školu na Červeňovej ulici 42 v Nitre predstavuje dokopy za odborné učilište, špeciálnu základnú školu, školský klub a centrum voľného času 687 452 eur. Za internát je to 147 304 eur. Obe sumy sú teda vyššie ako tvrdí Milan Krajniak. Na druhú stranu, nájdu sa aj internátne školy s menším normatívnym príspevkom ako tým, ktoré uvádza Milan Krajniak. Jednou z nich je napr. Spojená internátna škola na Tovarníckej 16 v Topoľčanoch, ktorá poberá za odborné učilište, špeciálnu základnú školu a školský klub spolu 332 385 eur, za internát potom 72 393 eur. Systém normatívneho financovania by mal po schválení novely zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení prejsť zmenami . Návrh tejto novely je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zohľadniť by sa najnovšie mala napr. dĺžka praxe pedagogických a odborných zamestnancov a rozšíriť by sa mal príspevok na dopravné náklady, čím chce vláda podporiť vzdelávanie v materinskom jazyku. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku je pre financovanie škôl zavedené normatívne financovanie a preto sa prostriedky, vynakladané pre jednotlivé školy líšia napr. podľa počtu žiakov, personálnej a ekonomickej náročnosti, výchovno-vzdelávacieho procesu a pod. Každá internátna škola má rôzny počet žiakov, rôznu veľkosť či rôzny počet učiteľov a preto aj ich výdavky, resp. normatívne príspevky sú rôzne. Keďže náklady na školy nemožno zovšeobecňovať, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na Slovensku funguje normatívne financovanie škôl podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa zákona č. 597/2003 Z.z . o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z . Školy sú financované z rozpočtových kapitol Ministerstva školstva a Ministerstva Vnútra. Z kapitoly Ministerstva školstva sú financované školy v pôsobnosti VÚC, z kapitoly Ministerstva vnútra zase školy v pôsobnosti obce, cirkevného zriaďovateľa a okresného úradu v sídle kraja a materské školy. Ministerstvo školstva na svojich stránkach zverejnilo normatívy na rok 2017 pre školy všetkých zriaďovateľov, ako aj pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja ( .pdf ). Ministerstvo k financovaniu škôl uvádza: \"Materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, VÚC, cirkevných a súkromných zriaďovateľov sú financované z vlastných príjmov samosprávy, ktorých podstatnú časť predstavuje podiel na dani z príjmov fyzických osôb (ďalej len DPFO), ktorý dostanú obce a VÚC prostredníctvom daňových úradov podľa kritérií uvedených v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Pri odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov sa v roku 2017 postupuje rovnako ako v prípade prenesených kompetencií, teda podľa zákona č. 553/2003 Z.z. a NV č. 366/2016 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2017. \" Pre lepšiu predstavu uvádzame rozpočty niektorých internátnych škôl. Podľa údajov o schválenom rozpočte na rok 2016/2017 zo stránok Ministerstva školstva, normatívny príspevok na Spojenú internátnu školu na Červeňovej ulici 42 v Nitre predstavuje dokopy za odborné učilište, špeciálnu základnú školu, školský klub a centrum voľného času 687 452 eur. Za internát je to 147 304 eur. Obe sumy sú teda vyššie ako tvrdí Milan Krajniak. Na druhú stranu, nájdu sa aj internátne školy s menším normatívnym príspevkom ako tým, ktoré uvádza Milan Krajniak. Jednou z nich je napr. Spojená internátna škola na Tovarníckej 16 v Topoľčanoch, ktorá poberá za odborné učilište, špeciálnu základnú školu a školský klub spolu 332 385 eur, za internát potom 72 393 eur. Systém normatívneho financovania by mal po schválení novely zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení prejsť zmenami . Návrh tejto novely je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zohľadniť by sa najnovšie mala napr. dĺžka praxe pedagogických a odborných zamestnancov a rozšíriť by sa mal príspevok na dopravné náklady, čím chce vláda podporiť vzdelávanie v materinskom jazyku. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["normatívne", "zákona č. 597/2003 Z.z", "nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z", "financované", ".pdf", "Ministerstvo", "stránok", "novely zákona", "o financovaní základných a stredných škôl", "zmenami"], "url": ["https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597", "http://www.epi.sk/zz/2008-630", "https://www.minedu.sk/financovanie/", "https://www.minedu.sk/data/att/10988.pdf", "https://www.minedu.sk/normativy-a-normativne-prispevky-na-rok-2017/", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "http://www.direktor.sk/sk/aktuality/navrh-zakona-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-c-597-2003-z-z-predbezna-informacia.a-4002.html", "http://www.direktor.sk/sk/aktuality/navrh-zakona-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-c-597-2003-z-z-predbezna-informacia.a-4002.html", "https://domov.sme.sk/c/20371061/ministerstvo-skolstva-chce-upravit-normativne-financovanie-pre-skoly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:10.498419+00:00"}
{"id": "vr34932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34932", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "V Čadci sa udialo to, že členovia, nie ja, teda okresnej organizácie dali svojho nominanta na funkciu primátora. Dali súčasného primátora pána Vražela. Ja som ľudí neovplyvňovala, čiže bola zhoda, 100% zhoda pri všetkých rozhodnutiach zo všetkých členov okresnej konferencie.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako potvrdzujú stránky samotného primátora Čadce Jozefa Vražela, nominovala ho okresná konferencia ako i miestna organizácia SNS.", "analysis_paragraphs": ["Ako potvrdzujú stránky samotného primátora Čadce Jozefa Vražela, nominovala ho okresná konferencia ako i miestna organizácia SNS."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stránky"], "url": ["http://www.vrazel.sk/cl/12/sns-v-cadci-podporuje-za-primatora-jozefa-vrazela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:34.838697+00:00"}
{"id": "45862", "numeric_id": 45862, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45862", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Treba si uvedomiť, ak budeme diskutovať o nejakom kamerovom systéme alebo niečom podobnom, je to od 6000 do 9000 subjektov a tam treba naozaj spoluprácu, či už s ministerstvom vnútra a následne aj s ministerstvom financií, aby sme si povedali, aké kroky.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku máme 6246 (štátnych, súkromných a cirkevných) gymnázií, konzervatórií, materských, základných, stredných, stredných odborných a špeciálnych škôl ( .xls , str. 1). So školami pri zdravotníckych zariadeniach, vysokými, základnými umeleckými a jazykovými školami ich je spolu 6740. Rozpätie Branislava Gröhlinga o počte zariadení, pri ktorom by štát zvažoval inštalovanie kamier, preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku máme 6246 (štátnych, súkromných a cirkevných) gymnázií, konzervatórií, materských, základných, stredných, stredných odborných a špeciálnych škôl ( .xls , str. 1). So školami pri zdravotníckych zariadeniach, vysokými, základnými umeleckými a jazykovými školami ich je spolu 6740. Rozpätie Branislava Gröhlinga o počte zariadení, pri ktorom by štát zvažoval inštalovanie kamier, preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": [".xls"], "url": ["https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/ROCENKA/SUH/suh_1.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:46.545623+00:00"}
{"id": "vr17840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17840", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "... za posledné obdobie zaznamenali aj úspechy, že lepšie sa vyberá DPH ...", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zlepšenie efektívnosti výberu pri DPH potvrdil Inštitút finančnej politiky (IFP) na zasadnutí Výboru pre daňové prognózy vo februári 2018: \" Pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu pri DPH a na vybraných daniach predbieha vývoj makroekonomickej základne príjmy s vplyvom na efektívnu daňovú sadzbu (EDS) \" ( .pdf , s. 1). Podobne sa vyjadril aj prezident finančnej správy František Imrecze. „Máme najefektívnejší výber DPH od roku 2005. Efektívna daňová sadzba bola v poslednom kvartáli 2017 na úrovni 15,8%. Naposledy bola takáto efektivita výberu DPH v treťom kvartáli 2005. Úspešný výber daní a ciel a efektívny boj proti daňovým podvodom priniesol v uplynulých rokoch do štátnej pokladnice viac o približne 3,7 mld. eur,“ informoval Imrecze v máji 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Inštitút finančnej politiky vydal 14. februára 2018 správu , v ktorej reviduje prognózu daňových a odvodových príjmov na roky 2017 až 2021. V rokoch 2018-2018 zvyšuje IFP odhad daňových a odvodových príjmov o 150 až 297 mil. eur. \" Vyšší odhad vychádza z aktuálneho výberu daní a odvodov ako aj novej makroekonomickej prognózy. Za vyšším výberom stojí najmä pozitívna situácia na trhu práce a rastúca spotreba domácností. Aktualizácia legislatívy už uvažuje s postupným oslobodením 13. a 14. platu od daní a odvodov a má celkovo negatívny vplyv na príjmy. Pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu pri DPH a na vybraných daniach predbieha vývoj makroekonomickej základne príjmy s vplyvom na efektívnu daňovú sadzbu (EDS) \" ( .pdf , s. 1). \" Úspešnosť výberu DPH naďalej rastie, keď efektívna sadzba DPH vzrástla v treťom štvrťroku 2017 z 15,01 % na 15,16 %. Výnos dane v roku 2017 revidujeme nahor v súlade so silnejším rastom spotreby domácností, ktorá bude prispievať k vyššiemu výberu aj v ďalších rokoch. Jednorazovo sa v roku 2017 na príjmoch pozitívne prejaví aj kontrolná činnosť Finančnej správy. Prognóza na roky 2018 až 2021 predpokladá udržanie úspešnosti výberu dane na úrovni odhadu roku 2017, ktorý zodpovedá posledným dvom známym kvartálom ,\" zdôvodňuje IFP úspešnosť výberu DPH ( .pdf , s. 3). Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zlepšenie efektívnosti výberu pri DPH potvrdil Inštitút finančnej politiky (IFP) na zasadnutí Výboru pre daňové prognózy vo februári 2018: \" Pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu pri DPH a na vybraných daniach predbieha vývoj makroekonomickej základne príjmy s vplyvom na efektívnu daňovú sadzbu (EDS) \" ( .pdf , s. 1). Podobne sa vyjadril aj prezident finančnej správy František Imrecze. „Máme najefektívnejší výber DPH od roku 2005. Efektívna daňová sadzba bola v poslednom kvartáli 2017 na úrovni 15,8%. Naposledy bola takáto efektivita výberu DPH v treťom kvartáli 2005. Úspešný výber daní a ciel a efektívny boj proti daňovým podvodom priniesol v uplynulých rokoch do štátnej pokladnice viac o približne 3,7 mld. eur,“ informoval Imrecze v máji 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Inštitút finančnej politiky vydal 14. februára 2018 správu , v ktorej reviduje prognózu daňových a odvodových príjmov na roky 2017 až 2021. V rokoch 2018-2018 zvyšuje IFP odhad daňových a odvodových príjmov o 150 až 297 mil. eur. \" Vyšší odhad vychádza z aktuálneho výberu daní a odvodov ako aj novej makroekonomickej prognózy. Za vyšším výberom stojí najmä pozitívna situácia na trhu práce a rastúca spotreba domácností. Aktualizácia legislatívy už uvažuje s postupným oslobodením 13. a 14. platu od daní a odvodov a má celkovo negatívny vplyv na príjmy. Pokračuje zlepšenie efektívnosti výberu pri DPH a na vybraných daniach predbieha vývoj makroekonomickej základne príjmy s vplyvom na efektívnu daňovú sadzbu (EDS) \" ( .pdf , s. 1). \" Úspešnosť výberu DPH naďalej rastie, keď efektívna sadzba DPH vzrástla v treťom štvrťroku 2017 z 15,01 % na 15,16 %. Výnos dane v roku 2017 revidujeme nahor v súlade so silnejším rastom spotreby domácností, ktorá bude prispievať k vyššiemu výberu aj v ďalších rokoch. Jednorazovo sa v roku 2017 na príjmoch pozitívne prejaví aj kontrolná činnosť Finančnej správy. Prognóza na roky 2018 až 2021 predpokladá udržanie úspešnosti výberu dane na úrovni odhadu roku 2017, ktorý zodpovedá posledným dvom známym kvartálom ,\" zdôvodňuje IFP úspešnosť výberu DPH ( .pdf , s. 3). Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Imrecze", "správu", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11687&documentId=16244", "https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_gruzinsko", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11687", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11687&documentId=16244", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11687&documentId=16244"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:44.758165+00:00"}
{"id": "vr30797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30797", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zopakujem ešte raz. Ak má Slovensko najvyššie zdražovanie v celej EÚ.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácii", "priemernej ročnej inflácii"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:45.790994+00:00"}
{"id": "vr18350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18350", "speaker": "Matúš Vallo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-vallo", "statement": "...my sme pred mesiacom predložili s Jozefom Miháľom (návrh, pozn.) zákon, ktorý hovorí o daňovej rezidencii. Jeho cieľom bolo zjednodušiť to, aby ľudia mohli práve sa stať Bratislavčanom a platiť dane tu.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona upravujúci rozdeľovanie výnosu dane z príjmov územnej samospráve, teda o tzv. daňovej rezidencii, z dielne Matúša Valla, predložili v parlamente poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál pred vyše mesiacom, dňa 28. septembra 2018. Dva dni predtým Vallo predstavil návrh spolu s Mihálom na tlačovej konferencii. Cieľom návrhu bolo zavedenie možnosti odvádzať dane aj mimo miesta trvalého pobytu, teda konkrétne umožniť ľuďom žijúcim v Bratislave platiť dane v tomto meste. NR SR v hlasovaní o postupe do druhého čítania návrh nakoniec nepodporila. Výrok Matúša Valla hodnotíme ako pravdivý. Návrh na novelizáciu zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky podali dňa 28. septembra 2018 poslanci NR SR Miroslav Beblavý a Jozef Mihál (obaja nezaradení). Podľa návrhu by mal tento zákon upravovať \" práva a povinnosti občanov pri vyhlásení o mieste pobytu pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov územnej samospráve\" (§ 1b). Konkrétne by mal mať občan SR právo \"vyhlásiť, že pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov považuje za miesto svojho pobytu obec, ktorá z dôvodu úzkych osobných a hospodárskych vzťahov predstavuje stredisko jeho životných záujmov\" (§ 2, ods. 3), teda nie výlučne obec svojho trvalého pobytu ( .doc , s. 1). Daňová rezidencia vzniká automaticky \"v mieste trvalého pobytu daňového rezidenta, ak ten vyhlásením neurčí inak\" (§ 8a, ods. 1). Občania by teda mali po novom právo na zmenu miesta svojej daňovej rezidencie. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je jeho cieľom \" umožniť spravodlivejšie financovanie územných samospráv vo vzťahu k rozpočtovému určeniu výnosu dane z príjmov. Nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa je zavedenie inštitútu daňovej rezidencie občanov podľa toho, ktoré miesto považujú oni sami za stredisko svojich životných záujmov\" ( .doc , s. 1). Predkladatelia zákona ďalej navrhujú, že daňová rezidencia nebude môcť byť uplatnená automaticky, ale bude závisieť na súhlase danej samosprávy. Návrh bol 26. septembra 2018, dva dni pred predložením v parlamente, predstavený Jozefom Mihálom a Matúšom Vallom na spoločnej tlačovej konferencii. Mihál označil Valla za strojcu myšlienky zmeny zákona, zdôraznil spravodlivejšiu povahu rozdelenia podielových daní samosprávam a špecifikoval, že mesto Bratislava by v prípade schválenia návrhu získalo ročne do rozpočtu približne o 39 miliónov eur viac. S potenciálnou nespokojnosťou miest a obcí, ktoré by po schválení novely o časť svojich príjmov v prospech Bratislavy prišli, Vallo počítal, avšak povedal, že občania by mali platiť dane tam, kde žijú. Priestor pre rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) videl v druhom čítaní o novele zákona. Okrem toho zdôraznil aj jednoduchosť navrhovaného spravodlivejšieho platenia daní - postačilo by jedno prehlásenie na tlačive veľkosti A4. NR SR však po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní dňa 23. októbra 2018 rozhodla, že v návrh zákona nebude posunutý do druhého čítania. Zo 140 prítomných sa 64 poslancov hlasovania zdržalo, 47 návrh podporilo, 28 hlasovalo proti a 1 poslanec nehlasoval. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona upravujúci rozdeľovanie výnosu dane z príjmov územnej samospráve, teda o tzv. daňovej rezidencii, z dielne Matúša Valla, predložili v parlamente poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál pred vyše mesiacom, dňa 28. septembra 2018. Dva dni predtým Vallo predstavil návrh spolu s Mihálom na tlačovej konferencii. Cieľom návrhu bolo zavedenie možnosti odvádzať dane aj mimo miesta trvalého pobytu, teda konkrétne umožniť ľuďom žijúcim v Bratislave platiť dane v tomto meste. NR SR v hlasovaní o postupe do druhého čítania návrh nakoniec nepodporila. Výrok Matúša Valla hodnotíme ako pravdivý. Návrh na novelizáciu zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky podali dňa 28. septembra 2018 poslanci NR SR Miroslav Beblavý a Jozef Mihál (obaja nezaradení). Podľa návrhu by mal tento zákon upravovať \" práva a povinnosti občanov pri vyhlásení o mieste pobytu pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov územnej samospráve\" (§ 1b). Konkrétne by mal mať občan SR právo \"vyhlásiť, že pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov považuje za miesto svojho pobytu obec, ktorá z dôvodu úzkych osobných a hospodárskych vzťahov predstavuje stredisko jeho životných záujmov\" (§ 2, ods. 3), teda nie výlučne obec svojho trvalého pobytu ( .doc , s. 1). Daňová rezidencia vzniká automaticky \"v mieste trvalého pobytu daňového rezidenta, ak ten vyhlásením neurčí inak\" (§ 8a, ods. 1). Občania by teda mali po novom právo na zmenu miesta svojej daňovej rezidencie. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je jeho cieľom \" umožniť spravodlivejšie financovanie územných samospráv vo vzťahu k rozpočtovému určeniu výnosu dane z príjmov. Nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa je zavedenie inštitútu daňovej rezidencie občanov podľa toho, ktoré miesto považujú oni sami za stredisko svojich životných záujmov\" ( .doc , s. 1). Predkladatelia zákona ďalej navrhujú, že daňová rezidencia nebude môcť byť uplatnená automaticky, ale bude závisieť na súhlase danej samosprávy. Návrh bol 26. septembra 2018, dva dni pred predložením v parlamente, predstavený Jozefom Mihálom a Matúšom Vallom na spoločnej tlačovej konferencii. Mihál označil Valla za strojcu myšlienky zmeny zákona, zdôraznil spravodlivejšiu povahu rozdelenia podielových daní samosprávam a špecifikoval, že mesto Bratislava by v prípade schválenia návrhu získalo ročne do rozpočtu približne o 39 miliónov eur viac. S potenciálnou nespokojnosťou miest a obcí, ktoré by po schválení novely o časť svojich príjmov v prospech Bratislavy prišli, Vallo počítal, avšak povedal, že občania by mali platiť dane tam, kde žijú. Priestor pre rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) videl v druhom čítaní o novele zákona. Okrem toho zdôraznil aj jednoduchosť navrhovaného spravodlivejšieho platenia daní - postačilo by jedno prehlásenie na tlačive veľkosti A4. NR SR však po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní dňa 23. októbra 2018 rozhodla, že v návrh zákona nebude posunutý do druhého čítania. Zo 140 prítomných sa 64 poslancov hlasovania zdržalo, 47 návrh podporilo, 28 hlasovalo proti a 1 poslanec nehlasoval. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "tlačovej", "hlasovaní", "Návrh", ".doc", ".doc", "tlačovej", "Vallo", "prerokovaní"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=7014&WorkitemID=50062", "https://www.teraz.sk/ekonomika/jmihal-novela-zakona-o-hlaseni-pob/350987-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40879", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=7014&WorkitemID=50062", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=457963", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=457964", "https://www.teraz.sk/ekonomika/jmihal-novela-zakona-o-hlaseni-pob/350987-clanok.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/komunalne-volby-2018/spravy/51467-kandidat-na-primatora-m-vallo-vyzyva-na-podporu-danovej-rezidencie", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40879"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:04.791096+00:00"}
{"id": "43982", "numeric_id": 43982, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43982", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "V polícii jednoducho boli ľudia, ktorí schovali do šuflíka informácie, ktoré keby Národný bezpečnostný úrad v prípade pani Jankovskej mal, tak by si ju zavolali na takzvaný bezpečnostný pohovor.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu o neposkytnutí dôležitých informácií NBÚ políciou potvrdil okrem Gábora Grendela ešte jeden poslanec príslušného parlamentného výboru. Iný takúto informáciu nemá. Rokovania tohto výboru sú neverejné. Pre Demagóg.SK túto informáciu potvrdil aj Národný bezpečnostný úrad. Polícia, naopak, akékoľvek nedostatky odmietla, Ministerstvo vnútra mlčí. Keďže v prípade existujú protichodné informácie (s vedomím, že pôvodcom jednej z nich je polícia, na ktorej je tieň podozrenia), ktorých pravdivosť či nepravdivosť nie je možné z verejných zdrojov dostatočne overiť, hodnotíme tvrdenie Gábora Grendela ako neoveriteľné. Vtedajší predseda parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu Ľubomír Galko na tlačovej konferencii 16. októbra 2016 uviedol , že polícia neposunula NBÚ dôležité informácie o Monike Jankovskej. „Na Moniku Jankovskú bolo podaných viac ako desať trestných oznámení. Policajný zbor teda v minulých rokoch NBÚ neinformoval o týchto závažných informáciách, na základe ktorých jej možno nemala byť bezpečnostná previerka udelená.” Informácie mali podľa Galka siahať do roku 2012. Podľa agentúry SITA ich poslala NAKA bezpečnostnému úradu (až) potom, čo vyšla najavo Jankovskej komunikácia cez Threemu - teda v roku 2019. Polícia v prvej reakcii odkázala , že sa musí oboznámiť so závermi parlamentného výboru. V pondelok 2. Decembra 2019 pre Demagóg.SK uviedla, že „ vykonanou kontrolou postupu polície neboli zistené žiadne nedostatky, ani porušenie zákona. ” Ministerstvo vnútra neodpovedalo na otázku, či preverovalo postup konkrétnych policajtov a s akým výsledkom. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3 decembra 2019 uviedol, že „ touto informáciou disponuje(m) ako člen Osobitného kontrolného výboru NRSR na kontrolu činnosti NBÚ.” Rokovania výboru na kontrolu NBÚ sú neverejné. Asistent poslanca Ľubomíra Galka uviedol, že „táto informácia je pravdivá na sto percent, podrobnosti sú, žiaľ, utajovanou skutočnosťou. Demagóg.SK sa pýtal aj iných - koaličných aj opozičných - členov dotknutého výboru, či disponujú informáciami ako poslanci Grendel a Galko. Peter Antal (Most-Híd) uviedol, že nedisponuje informáciami, ktoré majú Grendel a Galko a nevie sa preto vyjadriť k tomu, či polícia pochybila. Grendel tvrdí, že Antal na dotknutom zasadnutí výboru nebol. Iní oslovení členovia výboru na email neodpovedali. Národný bezpečnostný úrad pre portál Demagóg.SK potvrdil, že je pravdou, že v minulosti nedostal od polície dôležité informácie týkajúce sa Moniky Jankovskej, ktoré mohli mať vplyv na hodnotenie jej bezpečnostnej previerky. NBÚ tiež potvrdil, že tieto informácie dostal od polície až po tom, čo vyšla najavo komunikácia Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o neposkytnutí dôležitých informácií NBÚ políciou potvrdil okrem Gábora Grendela ešte jeden poslanec príslušného parlamentného výboru. Iný takúto informáciu nemá. Rokovania tohto výboru sú neverejné. Pre Demagóg.SK túto informáciu potvrdil aj Národný bezpečnostný úrad. Polícia, naopak, akékoľvek nedostatky odmietla, Ministerstvo vnútra mlčí. Keďže v prípade existujú protichodné informácie (s vedomím, že pôvodcom jednej z nich je polícia, na ktorej je tieň podozrenia), ktorých pravdivosť či nepravdivosť nie je možné z verejných zdrojov dostatočne overiť, hodnotíme tvrdenie Gábora Grendela ako neoveriteľné. Vtedajší predseda parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu Ľubomír Galko na tlačovej konferencii 16. októbra 2016 uviedol , že polícia neposunula NBÚ dôležité informácie o Monike Jankovskej. „Na Moniku Jankovskú bolo podaných viac ako desať trestných oznámení. Policajný zbor teda v minulých rokoch NBÚ neinformoval o týchto závažných informáciách, na základe ktorých jej možno nemala byť bezpečnostná previerka udelená.” Informácie mali podľa Galka siahať do roku 2012. Podľa agentúry SITA ich poslala NAKA bezpečnostnému úradu (až) potom, čo vyšla najavo Jankovskej komunikácia cez Threemu - teda v roku 2019. Polícia v prvej reakcii odkázala , že sa musí oboznámiť so závermi parlamentného výboru. V pondelok 2. Decembra 2019 pre Demagóg.SK uviedla, že „ vykonanou kontrolou postupu polície neboli zistené žiadne nedostatky, ani porušenie zákona. ” Ministerstvo vnútra neodpovedalo na otázku, či preverovalo postup konkrétnych policajtov a s akým výsledkom. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3 decembra 2019 uviedol, že „ touto informáciou disponuje(m) ako člen Osobitného kontrolného výboru NRSR na kontrolu činnosti NBÚ.” Rokovania výboru na kontrolu NBÚ sú neverejné. Asistent poslanca Ľubomíra Galka uviedol, že „táto informácia je pravdivá na sto percent, podrobnosti sú, žiaľ, utajovanou skutočnosťou. Demagóg.SK sa pýtal aj iných - koaličných aj opozičných - členov dotknutého výboru, či disponujú informáciami ako poslanci Grendel a Galko. Peter Antal (Most-Híd) uviedol, že nedisponuje informáciami, ktoré majú Grendel a Galko a nevie sa preto vyjadriť k tomu, či polícia pochybila. Grendel tvrdí, že Antal na dotknutom zasadnutí výboru nebol. Iní oslovení členovia výboru na email neodpovedali. Národný bezpečnostný úrad pre portál Demagóg.SK potvrdil, že je pravdou, že v minulosti nedostal od polície dôležité informácie týkajúce sa Moniky Jankovskej, ktoré mohli mať vplyv na hodnotenie jej bezpečnostnej previerky. NBÚ tiež potvrdil, že tieto informácie dostal od polície až po tom, čo vyšla najavo komunikácia Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "Podľa", "komunikácia", "odkázala", "sú"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22237945/jankovska-uz-nedisponuje-bezpecnostnou-previerkou-tvrdi-predseda-vyboru-galko.html", "https://domov.sme.sk/c/22237945/jankovska-uz-nedisponuje-bezpecnostnou-previerkou-tvrdi-predseda-vyboru-galko.html", "https://www.tyzden.sk/politika/60502/jankovska-sa-minuly-rok-s-kocnerom-stretla-hrozi-jej-dalsia-disciplinarka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/733359/sis-poskytla-bezpecnostnemu-uradu-hodnotenie-previerok-moniky-jankovskej/", "https://www.epi.sk/zz/2004-215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:11.439170+00:00"}
{"id": "vr15169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15169", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predovšetkým to samotné referendum (BREXIT, pozn.) je pred našim predsedníctvom, je pravda, že niekoľko dní...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák spomína referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ktoré sa má konať 23. júna 2016. Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie sa začína 1. júla 2016, teda 7 dní po referende. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák spomína referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ktoré sa má konať 23. júna 2016. Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie sa začína 1. júla 2016, teda 7 dní po referende. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "stránkach"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/referendum-o-zotrvani-velkej-britanie/182749-clanok.html", "https://www.mzv.sk/europske_zalezitosti/predsednictvo_v_rade_eu-slovenske_predsednictvo_v_rade_eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:10.533379+00:00"}
{"id": "vr31606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31606", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Všeobecná zdravotná poisťovňa tri krát zvýšila platby nemocniciam. V decembri, februári a v apríli. Tohoto roka.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže VšZP v decembri 2011, vo februári a apríli 2012 zvýšila platby nemocniciam. Ako v tlačovej správe uvádza hovorkyňa VšZP Gašparíková, \" VšZP od decembra 2011 tretíkrát po vzájomnej dohode zvýšila platby všeobecným i fakultným nemocniciam, aby im pomohla vyrovnať sa najmä s dopadmi zvyšovania platov lekárov i zdravotných sestier. \" Podľa HN , VšZP zvýšila zmluvy nemocniciam k 1. decembru 2011 a k 1. februáru 2012. K zvýšeniu platieb pre nemocnice došlo aj k 1. aprílu 2012. Ako koncom marca 2012 uviedla Gašparíková pre Slovenský rozhlas \"VšZP sa dohodla s Asociáciou nemocníc Slovenska na ďalšom zvýšení platieb za ukončené hospitalizácie k 1. 4. 2012. Pre nemocnice to predstavuje mesačné zvýšenie o 1,7 mil. eur. Veríme, že aj toto zvýšenie prispeje k riešeniu dopadov zákona o minimálnych mzdových požiadavkách.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže VšZP v decembri 2011, vo februári a apríli 2012 zvýšila platby nemocniciam. Ako v tlačovej správe uvádza hovorkyňa VšZP Gašparíková, \" VšZP od decembra 2011 tretíkrát po vzájomnej dohode zvýšila platby všeobecným i fakultným nemocniciam, aby im pomohla vyrovnať sa najmä s dopadmi zvyšovania platov lekárov i zdravotných sestier. \" Podľa HN , VšZP zvýšila zmluvy nemocniciam k 1. decembru 2011 a k 1. februáru 2012. K zvýšeniu platieb pre nemocnice došlo aj k 1. aprílu 2012. Ako koncom marca 2012 uviedla Gašparíková pre Slovenský rozhlas \"VšZP sa dohodla s Asociáciou nemocníc Slovenska na ďalšom zvýšení platieb za ukončené hospitalizácie k 1. 4. 2012. Pre nemocnice to predstavuje mesačné zvýšenie o 1,7 mil. eur. Veríme, že aj toto zvýšenie prispeje k riešeniu dopadov zákona o minimálnych mzdových požiadavkách.\""], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe", "HN", "rozhlas"], "url": ["http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=1347", "http://m.hnonline.sk/c3-55180060-kw0000_d-nemocnice-sa-poistovnou-union-stale-nedohodli", "http://www.rozhlas.sk/Niektore-nemocnice-prijali-ponuku-Vseobecnej-zdravotnej-poistovne-a-Union-u-?l=1&c=0&i=33776&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:17.418690+00:00"}
{"id": "vr31248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31248", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Na 4 úsekoch, kde bola výstavba urobená už rozbehnutá po súťaži teraz od júna, respektíve jesene minulého roku, pri Prešove, pri Levoči, pri Martine, celkom...Takmer 700 miliónov je rozdiel na 4 len na stavebných nákladoch.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011, V politike 19. február 2012, V politike 26. február 2012)", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011, V politike 19. február 2012, V politike 26. február 2012)"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "V politike", "V politike", "SME", "vysúťažila", "postaví", "postaví", "zrušený"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/diskusie/197/pavol-hrusovsky-vs-pavol-paska", "http://www.demagog.sk/diskusie/205/peter-kazimir-vs-ivan-miklos", "http://www.demagog.sk/diskusie/205/peter-kazimir-vs-ivan-miklos", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.automoto.sk/clanok/185174/podpisali-zmluvu-o-stavbe-prveho-useku-dialnice-pri-levoci", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/d1-dubna-skala-turany-postavi-vahosta/421472-clanok.html", "http://www.abc-byvanie.sk/stavebnictvo/inzinierske_stavby/usek_d1_fricovce_-_svinia_postavi_zdruzenie_doprastav_-_strabag/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:59.882435+00:00"}
{"id": "vr17165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17165", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica Demagog.sk overoval v októbri 2015. V relácií V Politike s Norbertom Dolinským 11. októbra 2015 diskutoval spoločne s Jánom Figeľom o migrantoch i DPH na potravinách. Premiérovo tvrdenie: „Pravica nikdy DPH neznižovala. Nikdy. Vždy, keď boli pri moci, tak zdvíhali DPH. Najprv ju zdvihli myslím na 15%, potom ju zdvihli na 19% a potom ju zdvihli na 20%. “ sme vyhodnotili ako zavádzajúce. Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli \" lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie \" (. pdf ., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %. Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003 Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto: \"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na 19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi.\" (. pdf , s.9) K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu: \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty ) Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval. Tretia Ficova vláda predstavila ďalší zo sociálnych balíčkov, ktorý obsahoval i zníženie dane vybraných potravín z 20% na 10%. DPH sa znížila v prípade chladeného a čerstvého bravčového, hovädzieho, hydinového mäsa, mäsa z oviec, kôz a sladkovodných rýb. Nižšia sadzba sa dotkla aj mlieka, masla a chleba.Štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Gabriel Csicscai tvrdí, že merať dosah zníženej DPH nie je podľa neho možné. Pravdou však ostáva, že na Slovensku sú ceny potravín najvyššie spomedzi štátov V4. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica Demagog.sk overoval v októbri 2015. V relácií V Politike s Norbertom Dolinským 11. októbra 2015 diskutoval spoločne s Jánom Figeľom o migrantoch i DPH na potravinách. Premiérovo tvrdenie: „Pravica nikdy DPH neznižovala. Nikdy. Vždy, keď boli pri moci, tak zdvíhali DPH. Najprv ju zdvihli myslím na 15%, potom ju zdvihli na 19% a potom ju zdvihli na 20%. “ sme vyhodnotili ako zavádzajúce. Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli \" lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie \" (. pdf ., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %. Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003 Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto: \"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na 19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi.\" (. pdf , s.9) K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu: \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty ) Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval. Tretia Ficova vláda predstavila ďalší zo sociálnych balíčkov, ktorý obsahoval i zníženie dane vybraných potravín z 20% na 10%. DPH sa znížila v prípade chladeného a čerstvého bravčového, hovädzieho, hydinového mäsa, mäsa z oviec, kôz a sladkovodných rýb. Nižšia sadzba sa dotkla aj mlieka, masla a chleba.Štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Gabriel Csicscai tvrdí, že merať dosah zníženej DPH nie je podľa neho možné. Pravdou však ostáva, že na Slovensku sú ceny potravín najvyššie spomedzi štátov V4. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-12", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "pdf", "255/2003", "pdf", "Predpis", "znížiť", "nevyhlásilo", "doporučenie", "predstavila", "merať", "potravín"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/56010/1/2", "http://www.upms.sk/media/Slovensko_Prbeh_reforiem.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6209060", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1", "https://ekonomika.sme.sk/c/7179155/kazimir-nechce-znizit-dph-dlh-prekonal-hranicu-55-percent.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/321104-neznizujte-dph-z-20-na-19-radi-slovakom-mmf/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/378701-dph-na-zakladne-potraviny-sa-znizila/", "https://hnonline.sk/expert/905354-ficovu-10-percentnu-dan-na-potraviny-ludia-v-cenach-necitia", "https://ekonomika.sme.sk/c/20713271/ceny-potravin-su-na-slovensku-najvyssie-spomedzi-v4.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:25.815005+00:00"}
{"id": "vr38178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38178", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...my sme to mali tiež ako jednu z priorít vylepšiť práve výber daní, najmä dane z pridanej hodnoty a taktiež snažiť sa eliminovať možné podvody alebo obchádzanie platenia týchto daní. Na čo sme mali pripravený aj projekt a taktiež viete, že ináč teraz je to aj diskutovaná téma, práve ten nový daňový informačný systém mal byť dostatočne robustný na to, aby ošetroval aj tieto veci.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda R. Fica pripravovala reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov v rámci projektu UNITAS . V rámci tohto projektu bol plánovaný aj vznik nového daňového informačného systému (Viď. napr. dôvodová správa (.rtf) nového procesného zákona pre oblasť správy daní: \"Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú správu. Ďalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčasťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda R. Fica pripravovala reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov v rámci projektu UNITAS . V rámci tohto projektu bol plánovaný aj vznik nového daňového informačného systému (Viď. napr. dôvodová správa (.rtf) nového procesného zákona pre oblasť správy daní: \"Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú správu. Ďalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčasťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["UNITAS", "dôvodová správa"], "url": ["http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=333483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:53.383079+00:00"}
{"id": "50010", "numeric_id": 50010, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50010", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Dôchodcovia je skupina, ktorá je aj podľa NBS najviac ohrozená z hľadiska možného prepadu do pásma chudoby.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska bola pre domácnosti s jedným dôchodcom v roku 2023 miera ohrozenia chudobou na úrovni 36,8 %. Pre domácnosti s dvoma dospelými a troma a viac závislými deťmi bola miera ohrozenia chudobou na úrovni 37,1 %. Skupinou najviac ohrozenou chudobou boli domácnosti s jednou dospelou osobou a závislým dieťaťom, u ktorých bolo riziko prepadu do chudoby na úrovni 46,4 %. Ľudia na dôchodku na Slovensku nie sú chudobou najohrozenejšia skupina ani v porovnaní skupín z hľadiska ekonomickej participácie, keďže najohrozenejšou skupinou sú v tomto porovnaní nezamestnaní. Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že dôchodcovia nie sú najviac ohrozená skupina z hľadiska možného prepadu do chudoby, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa publikácie Národnej banky Slovenska s názvom Štrukturálne výzvy 2024 mali domácnosti s jedným dôchodcom za rok 2023 na Slovensku mieru rizika chudoby 36,8 %. Domácnosti s jedným závislým dieťaťom boli na Slovensku najviac ohrozené chudobou a to na úrovni 46,4 % (. pdf , s. 87).\n\nPodľa správy Národnej banky prijaté opatrenia vrátane valorizácie penzií, 13. dôchodkov či rodičovských dôchodkov neznížili riziko chudoby v skupine dôchodcov. Podľa banky totiž plošné zvyšovanie dôchodkov nemusí dostatočne chrániť najzraniteľnejších obyvateľov, preto je podľa banky dôležité sociálnu politiku nastaviť cielenejšie ( .pdf , s. 26).\n\nZdroj: Národná banka Slovenska - Štrukturálne výzvy 2024\n\nZ hľadiska skupín obyvateľstva rozdelených podľa ekonomickej participácie boli na Slovensku najviac ohrození chudobou nezamestnaní. Zatiaľ čo zamestnaní obyvatelia mali mieru rizika prepadu do chudoby 10,9 %, tak nezamestnaní 23,1 %. Dôchodcovia mali v tomto porovnaní mieru ohrozenia chudobou na úrovni 14,2 % (. pdf , s. 86).\n\nZdroj: Národná banka Slovenska - Štrukturálne výzvy 2024\n\nNárodná banka Slovenska nezverejnila údaje ohrozenia chudobou v závislosti od veku, no podľa prieskumu EU SILC (EU Statistics on income and living conditions) z roku 2023 sú chudobou najohrozenejšie deti. Vo vekovej kategórii od 0 do 17 rokov je chudobou ohrozených až 22,6 % ľudí. Skupina ľudí starších ako 65 rokov má podľa publikácie EU SILC oproti ostatným vekovým kategóriám najnižšiu mieru rizika chudoby, pohybujúcu sa na úrovni 9,6 % (. pdf , s. 15).\n\nZdroj: EU SILC 2023\n\nPodľa Štatistického úradu SR čelilo na Slovensku v roku 2024 chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu viac než 980-tisíc osôb. Medzi chudobou najohrozenejšie skupiny patrili neúplné domácnosti a domácnosti s vyšším počtom detí.\n\nDetailné dáta z roku 2024 budú poskytnuté prieskumom EU SILC 2024 v priebehu roka 2025.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska bola pre domácnosti s jedným dôchodcom v roku 2023 miera ohrozenia chudobou na úrovni 36,8 %. Pre domácnosti s dvoma dospelými a troma a viac závislými deťmi bola miera ohrozenia chudobou na úrovni 37,1 %. Skupinou najviac ohrozenou chudobou boli domácnosti s jednou dospelou osobou a závislým dieťaťom, u ktorých bolo riziko prepadu do chudoby na úrovni 46,4 %. Ľudia na dôchodku na Slovensku nie sú chudobou najohrozenejšia skupina ani v porovnaní skupín z hľadiska ekonomickej participácie, keďže najohrozenejšou skupinou sú v tomto porovnaní nezamestnaní. Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že dôchodcovia nie sú najviac ohrozená skupina z hľadiska možného prepadu do chudoby, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa publikácie Národnej banky Slovenska s názvom Štrukturálne výzvy 2024 mali domácnosti s jedným dôchodcom za rok 2023 na Slovensku mieru rizika chudoby 36,8 %. Domácnosti s jedným závislým dieťaťom boli na Slovensku najviac ohrozené chudobou a to na úrovni 46,4 % (. pdf , s. 87).", "Podľa správy Národnej banky prijaté opatrenia vrátane valorizácie penzií, 13. dôchodkov či rodičovských dôchodkov neznížili riziko chudoby v skupine dôchodcov. Podľa banky totiž plošné zvyšovanie dôchodkov nemusí dostatočne chrániť najzraniteľnejších obyvateľov, preto je podľa banky dôležité sociálnu politiku nastaviť cielenejšie ( .pdf , s. 26).", "Zdroj: Národná banka Slovenska - Štrukturálne výzvy 2024", "Z hľadiska skupín obyvateľstva rozdelených podľa ekonomickej participácie boli na Slovensku najviac ohrození chudobou nezamestnaní. Zatiaľ čo zamestnaní obyvatelia mali mieru rizika prepadu do chudoby 10,9 %, tak nezamestnaní 23,1 %. Dôchodcovia mali v tomto porovnaní mieru ohrozenia chudobou na úrovni 14,2 % (. pdf , s. 86).", "Zdroj: Národná banka Slovenska - Štrukturálne výzvy 2024", "Národná banka Slovenska nezverejnila údaje ohrozenia chudobou v závislosti od veku, no podľa prieskumu EU SILC (EU Statistics on income and living conditions) z roku 2023 sú chudobou najohrozenejšie deti. Vo vekovej kategórii od 0 do 17 rokov je chudobou ohrozených až 22,6 % ľudí. Skupina ľudí starších ako 65 rokov má podľa publikácie EU SILC oproti ostatným vekovým kategóriám najnižšiu mieru rizika chudoby, pohybujúcu sa na úrovni 9,6 % (. pdf , s. 15).", "Zdroj: EU SILC 2023", "Podľa Štatistického úradu SR čelilo na Slovensku v roku 2024 chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu viac než 980-tisíc osôb. Medzi chudobou najohrozenejšie skupiny patrili neúplné domácnosti a domácnosti s vyšším počtom detí.", "Detailné dáta z roku 2024 budú poskytnuté prieskumom EU SILC 2024 v priebehu roka 2025."], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf", ".pdf", "Národná banka Slovenska - Štrukturálne výzvy 2024", "pdf", "Národná banka Slovenska - Štrukturálne výzvy 2024", "prieskumu", "pdf", "EU SILC 2023", "980-tisíc"], "url": ["https://nbs.sk/newsletter/strukturalne-vyzvy-2024/", "https://nbs.sk/newsletter/strukturalne-vyzvy-2024/", "https://nbs.sk/publikacie/strukturalne-vyzvy/", "https://nbs.sk/newsletter/strukturalne-vyzvy-2024/", "https://nbs.sk/publikacie/strukturalne-vyzvy/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/1b9668e5-6a36-4050-9a8c-5a4f8d0d4451/!ut/p/z1/tVPLcqMwEPyWHDgKDRYPeW-yKwEcx7XYwQ8uKRljIDaIgBbi_foVm1xSlZjsYXWRVNU90z1q4QhvcVTyNk-5zEXJz-q-i-ynwPHpZGIwgMmcgD-7Xy286d3IDS28-Qigi-Ut-I_sp7ucmQaYFo6u89c4wlFcykpmeCf2Dc9Qc0J5eUT8JDVQB1EXSk1bJqipat5eNGibRJ7UbuzHtk0TC9mc2MgEC9CY0xhZ3DzSAxxM0zL68lWcH_DuW-jNkN_eDnyxGLzzpy7zTGcOQOeuBT7zwuU4IAQYGRrHG_9Kg0F-9BdyTcGQhzcAC4JgNV-vwV2P7sAnhguLMFQt7QHAo413yoXzpUzDwZs2Tzoclv3bnvHqHx_JAzwbGoQK7qh-mD6kqjKXWZ8ogbffKq-o-fPLS8RUMEUpk1eJt_8jmcpDvi_0Li500B3qAHEcao7MsW0R0qtg5Z5QZaBOjkmd1PqvWn3ITMqq-aGBBl3X6akQ6TnRY1Fo8BklE41S_xGJqyIsKLnkOTotvd-TBXI3VNILOac3N38AYFdasA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:30.632579+00:00"}
{"id": "vr14585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14585", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) my sme zaviedli nový zákon o duálnom vzdelávaní, kde prvýkrát prepájame školy so súkromnými firmami.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zavedení duálneho vzdelávania píše napríklad TASR : \" Duálne vzdelávanie má zabezpečiť plynulý prechod študentov stredných odborných škôl na trh práce bez potreby ďalšieho preškoľovania. Do školskej praxe sa dostalo od 1. septembra. Teoretická časť výučby prebieha v školách, praktická u zamestnávateľa. \" Duálne vzdelávanie bolo zavedené zákonom č. 61/2015 . Vláda Roberta Fica bola prvou vládou, ktorá takýto systém na Slovensku zaviedla. Na mikroúrovni podobné projekty fungovali aj predtým, napríklad projekt Young stars , no na celoštátnej úrovni bol tento systém zavedený prvýkrát. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O zavedení duálneho vzdelávania píše napríklad TASR : \" Duálne vzdelávanie má zabezpečiť plynulý prechod študentov stredných odborných škôl na trh práce bez potreby ďalšieho preškoľovania. Do školskej praxe sa dostalo od 1. septembra. Teoretická časť výučby prebieha v školách, praktická u zamestnávateľa. \" Duálne vzdelávanie bolo zavedené zákonom č. 61/2015 . Vláda Roberta Fica bola prvou vládou, ktorá takýto systém na Slovensku zaviedla. Na mikroúrovni podobné projekty fungovali aj predtým, napríklad projekt Young stars , no na celoštátnej úrovni bol tento systém zavedený prvýkrát. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "61/2015", "Young stars"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/system-dualneho-vzdelavania-skolstvo/158749-clanok.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/100326/1467853/Dualne-vzdelavanie-na-Slovensku-nie-je-ziadnou-novinkou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:15.367392+00:00"}
{"id": "vr37734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37734", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Nechajte ma, prosím vás, dohovoriť. Toto je štandardný argument pána Mikloša, že tá daň je alebo tá sadzba je niekoľko násobne väčšia ako je napríklad vo Švédsku, ale zabudne vždy dodať to, že veľmi dôležité je, z akého základu sa táto daň vypočítava, čo je vlastne báza pre výpočet a keď je to teda tak, že vy hovoríte, že tvrdíte, že 37,5-krát, čo mimochodom nie je správne číslo, pretože ten návrh, ktorý sme do parlamentu dali má iné číslo, tak keby sme to dali z tohto vášho výpočtu, že by bolo ideálne teda zaviesť bankovú daň adekvátnu sadzbe, ktorá je vo Švédsku, čiže o 37,5-krát nižšiu, tak ten výnos, len chcem upozorniť, že ten výnos z takejto dane by bol 5 miliónov eur.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokázali sme zistiť, aký rozdielny základ pre výpočet má pán Počiatek na mysli. Vo Švédsku je banková daň od 1.január 2011 na úrovni 0,036%, čo je 37,5 krát viac ako daň navrhovaná na začiatku Smerom-SD (1,35%). V súčasnosti však Smer-SD výšku tejto dane poopravil pravdepodobne na 0,7 percenta, v tomto prípade by už naozaj išlo o skoro 20-krát vyššie číslo a nie 37,5-krát vyššie ako spomína Ján Počiatek.", "analysis_paragraphs": ["Nedokázali sme zistiť, aký rozdielny základ pre výpočet má pán Počiatek na mysli. Vo Švédsku je banková daň od 1.január 2011 na úrovni 0,036%, čo je 37,5 krát viac ako daň navrhovaná na začiatku Smerom-SD (1,35%). V súčasnosti však Smer-SD výšku tejto dane poopravil pravdepodobne na 0,7 percenta, v tomto prípade by už naozaj išlo o skoro 20-krát vyššie číslo a nie 37,5-krát vyššie ako spomína Ján Počiatek."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:52.314019+00:00"}
{"id": "46968", "numeric_id": 46968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46968", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Londýnsky medzinárodný inštitút pre strategické štúdie, ktorí hovoria, že ak by chcela byť Európa samostatná, ak by teda mala byť tá strategická nezávislosť alebo autonómia, ktorá je Francúzsko realitou, tak by sme museli minúť niekoľko stovák miliárd a čakať asi 20 rokov, kým by sme si nakúpili tie zbrane, techniku a hlavne ten výcvik, ktorý treba na to, aby sme nahradili Spojené štáty.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Získanie vojenských spôsobilostí, ktoré by v konkrétnych teoretických scenároch mohli nahradiť úlohu USA v NATO, by stálo stámiliardy dolárov a trvalo desiatky rokov. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé. Britský think tank International Institute for Strategic Studies vydal v apríli 2019 štúdiu „Defending Europe: scenario-based capability requirements for NATO’s European members”. Zaoberala sa obrannými možnosťami Európy za predpokladu, že by USA vystúpili z NATO a neangažovali by sa vojensky. Autori skúmali dva scenáre mimoriadnych udalostí: ochranu globálnych námorných ciest a obranu európskeho územia NATO voči útoku iného štátu. V prvom scenári USA opustia NATO a prestanú poskytovať ochranu námorných ciest. A to nielen z vlastného záujmu, ale aj ako medzinárodný verejný statok. Udržanie bezpečnosti európskych vôd, ochrana globálnej námornej infraštruktúry a zaistenie voľného toku námorného obchodu by tak ostala na európskych členoch NATO. Odhad výdavkov na získanie takýchto dodatočných schopností a techniky je na úrovni 94 až 110 miliárd dolárov. V druhom scenári by po odchode USA z NATO eskalovalo napätie medzi Ruskom, Poľskom a Litvou do vojenského konfliktu. Rusko by okupovalo Litvu a časť Poľska. Európski členovia NATO by aktivovali článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane a plánovali dve operácie. Jednu na odstrašenie ďalšej agresie zo strany Ruska, druhú na obnovenie kontroly poľskej a litovskej vlády nad vlastným územím. Náklady na realizáciu tohto scenára sa pohybujú od 288 po 357 miliárd dolárov. Realizácia týchto scenárov môže podľa IISS trvať až 20 rokov, výraznejší pokrok by mohol nastať po 10 a 15 rokoch príprav.", "analysis_paragraphs": ["Získanie vojenských spôsobilostí, ktoré by v konkrétnych teoretických scenároch mohli nahradiť úlohu USA v NATO, by stálo stámiliardy dolárov a trvalo desiatky rokov. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé. Britský think tank International Institute for Strategic Studies vydal v apríli 2019 štúdiu „Defending Europe: scenario-based capability requirements for NATO’s European members”. Zaoberala sa obrannými možnosťami Európy za predpokladu, že by USA vystúpili z NATO a neangažovali by sa vojensky. Autori skúmali dva scenáre mimoriadnych udalostí: ochranu globálnych námorných ciest a obranu európskeho územia NATO voči útoku iného štátu. V prvom scenári USA opustia NATO a prestanú poskytovať ochranu námorných ciest. A to nielen z vlastného záujmu, ale aj ako medzinárodný verejný statok. Udržanie bezpečnosti európskych vôd, ochrana globálnej námornej infraštruktúry a zaistenie voľného toku námorného obchodu by tak ostala na európskych členoch NATO. Odhad výdavkov na získanie takýchto dodatočných schopností a techniky je na úrovni 94 až 110 miliárd dolárov. V druhom scenári by po odchode USA z NATO eskalovalo napätie medzi Ruskom, Poľskom a Litvou do vojenského konfliktu. Rusko by okupovalo Litvu a časť Poľska. Európski členovia NATO by aktivovali článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane a plánovali dve operácie. Jednu na odstrašenie ďalšej agresie zo strany Ruska, druhú na obnovenie kontroly poľskej a litovskej vlády nad vlastným územím. Náklady na realizáciu tohto scenára sa pohybujú od 288 po 357 miliárd dolárov. Realizácia týchto scenárov môže podľa IISS trvať až 20 rokov, výraznejší pokrok by mohol nastať po 10 a 15 rokoch príprav."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["think tank", "štúdiu"], "url": ["https://www.iiss.org/", "https://www.iiss.org/blogs/research-paper/2019/05/defending-europe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:28.399929+00:00"}
{"id": "vr36792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36792", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nechceme dovoliť to, aby naozaj zlý, neeurópsky zákon, ktorý schváli Budapešť vyvolával na Slovensku nežiadúce účinky a my našimi zákonmi ešte budeme tieto účinky prehlbovať. Toto nechceme a o tom je zákon, ktorý, ktorého význam ste veľmi presne ocitovali alebo parafrázovali, keď si pozriete, ja ho mám so sebou. Ten zákon (nový slovenský, pozn.) je veľmi štíhli na základe medzinárodných štandardov, medzinárodných kritérií, medzinárodných zvyklostí odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky zákona, ktorý bol prijatý v rozpore s takzvanými \"genuine link\", to znamená prirodzenou väzbou medzi občanom, ktorý občianstvo žiada a štátom, ktorý občianstvo udeľuje.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Genuine link\" je kritérium uplatňované na zaklade rozsudku ICJ (International Court of Justice) vo veci Nottebohm , kde sa spomína, že z medzinárodne-právneho hľadiska je občianstvo uznávané v prípade, že existuje nejaká reálna väzba medzi štátom a jedincom. Spravidla sa jedná o dlhodobejší pobyt na území, špeciálnu väzbu k danému štátu atď. V danom prípade ICJ udelilo Lichtenštajnsko Nottebohmovi občianstvo, i keď celý svoj život žil v strednej Amerike a nemal okrem brata žiadne väzby na Lichtenštajnsko. To znamená, že na základe tohoto kritéria, ktoré uviedol Dzurinda, má hocijaký štát právo udeliť občianstvo komu chce. Je to čisto domáca záležitosť. Medzinárodne právo sa uplatňuje iba vtedy, ak sa jedná o uznanie účinkov takto udeleného občianstva vo vzťahu k inému štátu - napr. štát A má právo na seba \"prevziať\" porušenie práv jednotlivca v štáte B a žalovať štát B pred ICJ na základe tzv. diplomatic protection, ktorá je viazaná na občianstvo. V prípade, keď neexistuje genuine link, štát B nebude akceptovať väzbu občianstva, a tým pádom nemôže byť štátom A žalovaný pred ICJ za takýto akt. Nový vládny zákon, ako uvádza Dzurinda, má v podstate upravovať domáce zákony v súlade s \"genuine link\" tzn. odmietať exteritoriálne účinky maďarského zákona v prípadných súdnych sporoch.", "analysis_paragraphs": ["\"Genuine link\" je kritérium uplatňované na zaklade rozsudku ICJ (International Court of Justice) vo veci Nottebohm , kde sa spomína, že z medzinárodne-právneho hľadiska je občianstvo uznávané v prípade, že existuje nejaká reálna väzba medzi štátom a jedincom. Spravidla sa jedná o dlhodobejší pobyt na území, špeciálnu väzbu k danému štátu atď. V danom prípade ICJ udelilo Lichtenštajnsko Nottebohmovi občianstvo, i keď celý svoj život žil v strednej Amerike a nemal okrem brata žiadne väzby na Lichtenštajnsko. To znamená, že na základe tohoto kritéria, ktoré uviedol Dzurinda, má hocijaký štát právo udeliť občianstvo komu chce. Je to čisto domáca záležitosť. Medzinárodne právo sa uplatňuje iba vtedy, ak sa jedná o uznanie účinkov takto udeleného občianstva vo vzťahu k inému štátu - napr. štát A má právo na seba \"prevziať\" porušenie práv jednotlivca v štáte B a žalovať štát B pred ICJ na základe tzv. diplomatic protection, ktorá je viazaná na občianstvo. V prípade, keď neexistuje genuine link, štát B nebude akceptovať väzbu občianstva, a tým pádom nemôže byť štátom A žalovaný pred ICJ za takýto akt. Nový vládny zákon, ako uvádza Dzurinda, má v podstate upravovať domáce zákony v súlade s \"genuine link\" tzn. odmietať exteritoriálne účinky maďarského zákona v prípadných súdnych sporoch."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Nottebohm"], "url": ["http://www.uniset.ca/naty/maternity/nottebohm.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:58.420096+00:00"}
{"id": "vr29461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29461", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýšenie minimálnej mzdy prispelo – spolu s rastom ekonomiky a rastom produktivity práce – k celkovému rastu miezd. Priemerná hodinová cena práce (mimo agrosektoru a verejnej správy) vzrástla v SR podľa Eurostatu za rok 2014 o 5,2 %, čo bol tretí najrýchlejší rast ceny práce v rámci eurozóny.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minimálna mzda sa na Slovensku za posledné roky stále zvyšuje . Naposledy sa tak stalo v januári 2015, kedy sa rástla na súčasných 380 eur. Rastom ekonomiky Robert Fico myslí rast HDP, ktoré tiež vzrástlo zo 73,59 miliárd eur na 75, 21 miliárd eur. Produktivita práce na Slovensku mala taktiež rastúcu tendenciu . V roku 2013 to bolo 13,2 eur za hodinu, kýmv roku 2012 len 12, 8. Hodinová cena práce vzrástla o 5, 2 % (. pdf , s. 2). a skutočne to bol tretí najvyšší rast v rámci eurozóny. Tento výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minimálna mzda sa na Slovensku za posledné roky stále zvyšuje . Naposledy sa tak stalo v januári 2015, kedy sa rástla na súčasných 380 eur. Rastom ekonomiky Robert Fico myslí rast HDP, ktoré tiež vzrástlo zo 73,59 miliárd eur na 75, 21 miliárd eur. Produktivita práce na Slovensku mala taktiež rastúcu tendenciu . V roku 2013 to bolo 13,2 eur za hodinu, kýmv roku 2012 len 12, 8. Hodinová cena práce vzrástla o 5, 2 % (. pdf , s. 2). a skutočne to bol tretí najvyšší rast v rámci eurozóny. Tento výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zvyšuje", "380", "vzrástlo", "tendenciu", "2013", "2012", "vzrástla", "pdf"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://ekonomika.sme.sk/c/7439629/minimalna-mzda-od-januara-stupne-na-380-eur.html", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-dosiahlo-novy-rekord-v-produktivite-610165", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdec310&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdec310&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6761066/3-30032015-AP-EN.pdf/7462a05e-7118-480e-a3f5-34e690c11545", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6761066/3-30032015-AP-EN.pdf/7462a05e-7118-480e-a3f5-34e690c11545"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:21.252479+00:00"}
{"id": "42234", "numeric_id": 42234, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42234", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som prevzal rezort, teda Najvyšší súd, (...) po pánovi Majchrákovi a po pánovi Karabinovi, ktorí menili senáty do budúcna rozvrhom práce tak, ako ja som to urobil ...", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Karabín a Juraj Majchrák boli predchodcami Štefana Harabina na poste predsedu Najvyššieho súdu, pričom na zmenu obsadenia senátov rovnako ako Harabin používali Rozvrh práce Najvyššieho súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtefan Harabin ukončil svoje pôsobenie na poste predsedu Najvyššieho súdu vo februári 2003, kedy ho dočasne nahradil vo funkcii podpredseda NS SR Juraj Majchrák. Ten konal ako zastupujúci predseda do októbra 2003, kedy bol za staronového predsedu zvolený Milan Karabín. Po Karabínovi predsednícku stoličku v roku 2009 opäť získal Harabin.\n\nPodľa definície uvedenej na stránke Najvyššieho súdu sa „Rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu Najvyššieho súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Rozvrh práce sú spolu so stanoviskom Sudcovskej rady verejne prístupné. Predseda Najvyššieho súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi Najvyššieho súdu.“\n\nVerejný prístup k jednotlivým Rozvrhom práce Najvyššieho súdu je síce možný iba od roku 2010, no je nepochybné, že sa tento spôsob používal na zmenu senátov aj v minulosti. Potvrdzuje nám to napríklad uznesenie Ústavného súdu z 18. júna 2003, kde sa uvádza: „Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím vydaným podpredsedom najvyššieho súdu 18. februára 2003 tým, že zmenil zloženie senátu najvyššieho súdu určeného podľa rozvrhu práce platného na rok 2002 na konanie a rozhodovanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v právnej veci vedenej na najvyššom súde od 20. decembra 2002 pod sp. zn. M Obdo V 8/2002, a to po začatí konania.“\n\nRovnakým problémom, týkajúcich sa zmien v Rozvrhu práce čelil ako predseda NS SR aj Štefan Harabin. Nález Ústavného súdu z dňa 17. júna 2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 2013 a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnej zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu.", "analysis_paragraphs": ["Milan Karabín a Juraj Majchrák boli predchodcami Štefana Harabina na poste predsedu Najvyššieho súdu, pričom na zmenu obsadenia senátov rovnako ako Harabin používali Rozvrh práce Najvyššieho súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Štefan Harabin ukončil svoje pôsobenie na poste predsedu Najvyššieho súdu vo februári 2003, kedy ho dočasne nahradil vo funkcii podpredseda NS SR Juraj Majchrák. Ten konal ako zastupujúci predseda do októbra 2003, kedy bol za staronového predsedu zvolený Milan Karabín. Po Karabínovi predsednícku stoličku v roku 2009 opäť získal Harabin.", "Podľa definície uvedenej na stránke Najvyššieho súdu sa „Rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu Najvyššieho súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Rozvrh práce sú spolu so stanoviskom Sudcovskej rady verejne prístupné. Predseda Najvyššieho súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi Najvyššieho súdu.“", "Verejný prístup k jednotlivým Rozvrhom práce Najvyššieho súdu je síce možný iba od roku 2010, no je nepochybné, že sa tento spôsob používal na zmenu senátov aj v minulosti. Potvrdzuje nám to napríklad uznesenie Ústavného súdu z 18. júna 2003, kde sa uvádza: „Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím vydaným podpredsedom najvyššieho súdu 18. februára 2003 tým, že zmenil zloženie senátu najvyššieho súdu určeného podľa rozvrhu práce platného na rok 2002 na konanie a rozhodovanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v právnej veci vedenej na najvyššom súde od 20. decembra 2002 pod sp. zn. M Obdo V 8/2002, a to po začatí konania.“", "Rovnakým problémom, týkajúcich sa zmien v Rozvrhu práce čelil ako predseda NS SR aj Štefan Harabin. Nález Ústavného súdu z dňa 17. júna 2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 2013 a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnej zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["ukončil", "získal", "stránke", "uznesenie", "Nález"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Okt%C3%B3ber/staronovy-predseda-najvyssieho-sudu-sr.html", "https://www.sme.sk/os/153668/stefan-harabin", "https://www.nsud.sk/rozvrh-prace/", "http://merit.slv.cz/I.US126/03", "http://merit.slv.cz/II.US893/2014,forced2032299"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:17.865304+00:00"}
{"id": "vr36374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36374", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Začali ste to pokusom práve predstaviteľa SaS dostať z rozhlasovej rady 3 členov. Boli dokonca takí farizejskí, že to čo vytýkali trom členom už nevytýkali nominantovi KDH a keďže tento pokus sa asi na vašom politickom byré zdal nejaký pomalý, tak ste prišli s týmto zámerom okamžite zlúčiť.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarič popisuje situáciu, ktorá nastala na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií 15. septembra . Podpredseda výboru poslanec Krnáč zo SaS navrhol po tom, ako sa výbor nevedel dohodnúť, či došlo v prípade kandidatúry členov rozhlasovej rady do parlamentu na kandidátkach HZDS a SNS, aby s výkladom zákona pomohol ústavnoprávny výbor, s čím neuspel. Za nominanta KDH je uvádzaná bývalá členka rozhlasovej rady Mária Hlucháňová, ktorá kandidovala tento rok za KDH . Hlucháňovou sa výbor nezaoberal.", "analysis_paragraphs": ["Maďarič popisuje situáciu, ktorá nastala na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií 15. septembra . Podpredseda výboru poslanec Krnáč zo SaS navrhol po tom, ako sa výbor nevedel dohodnúť, či došlo v prípade kandidatúry členov rozhlasovej rady do parlamentu na kandidátkach HZDS a SNS, aby s výkladom zákona pomohol ústavnoprávny výbor, s čím neuspel. Za nominanta KDH je uvádzaná bývalá členka rozhlasovej rady Mária Hlucháňová, ktorá kandidovala tento rok za KDH . Hlucháňovou sa výbor nezaoberal."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["15. septembra", "kandidovala tento rok za KDH"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/osud-troch-clenov-rozhlasovej-rady-je-o/219381-clanok.html", "http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=1203956"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:29.228631+00:00"}
{"id": "vr36427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36427", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Nie sú žiadne iné výhrady voči tomu. Žiadne peniaze sme vracať nemuseli. Čiže znovu opravujem tie nezmysly, ktoré sa šíria.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "EK mala pôvodne preplatiť časť nákladov za verejné obstarávanie na Ministerstve výstavby a reg. rozvoja. Po pochybeniach však tieto náklady podľa slov jej predstaviteľa nepreplatí v plnej miere. A. Belousovová má pravdu, že sme peniaze vracať nemuseli, tie budú totiž vyplatené až v ďalšom programovom období. Bližšie k pravde však je, že kvôli pochybeniam v obstarávaní nebudeme mať nárok na vyššiu sumu. Článok a vyjadrenie predstaviteľa EK viď tu .", "analysis_paragraphs": ["EK mala pôvodne preplatiť časť nákladov za verejné obstarávanie na Ministerstve výstavby a reg. rozvoja. Po pochybeniach však tieto náklady podľa slov jej predstaviteľa nepreplatí v plnej miere. A. Belousovová má pravdu, že sme peniaze vracať nemuseli, tie budú totiž vyplatené až v ďalšom programovom období. Bližšie k pravde však je, že kvôli pochybeniam v obstarávaní nebudeme mať nárok na vyššiu sumu. Článok a vyjadrenie predstaviteľa EK viď tu ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/za-nastenkovy-tender-nedostaneme-ani-cent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:48.207049+00:00"}
{"id": "45592", "numeric_id": 45592, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45592", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My sme predtým, keď bola kríza 2008-2009 použili § 52, ktorý bol aj istým spôsobom obdoba, že štát prispieval na udržanie pracovného miesta u zamestnávateľa. Samozrejme tá možnosť je otvorená. Tu treba povedať, že sú európske krajiny, ktoré vážne hovoria o 6 hodinovom dennom pracovnom čase za tých istých finančných podmienok, ako bolo predtým za 8.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2009 parlament schválil zákon , ktorý umožnil prispievať firmám na podporu udržania zamestnanosti počas finančnej krízy. Krajine vtedy vládla koalícia Smer, HZDS a SNS. Štát príspevky vyplácal podnikateľom, ktorí si zamestnancov ponechali aj napriek tomu, že pre nich nemali dosť práce. Išlo však o doplnenie §50 nie §52. Príspevok je možné vyplácať aj dnes. Niektoré európske vlády - napríklad Fínska - hovoria o možnosti zaviesť šesťhodinový pracovný deň, počas ktorého by však zamestnanci dostali rovnakú mzdu ako pri osemhodinovom. Švédsko to v roku 2015 vyskúšalo na opatrovateľkách v domove dôchodcov. Aj napriek vyššej výkonnosti zamestnancov však náklady prevýšili výnosy a vláda experiment zrušila. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2009 parlament schválil zákon , ktorý umožnil prispievať firmám na podporu udržania zamestnanosti počas finančnej krízy. Krajine vtedy vládla koalícia Smer, HZDS a SNS. Štát príspevky vyplácal podnikateľom, ktorí si zamestnancov ponechali aj napriek tomu, že pre nich nemali dosť práce. Išlo však o doplnenie §50 nie §52. Príspevok je možné vyplácať aj dnes. Niektoré európske vlády - napríklad Fínska - hovoria o možnosti zaviesť šesťhodinový pracovný deň, počas ktorého by však zamestnanci dostali rovnakú mzdu ako pri osemhodinovom. Švédsko to v roku 2015 vyskúšalo na opatrovateľkách v domove dôchodcov. Aj napriek vyššej výkonnosti zamestnancov však náklady prevýšili výnosy a vláda experiment zrušila. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "zákon", "je", "Fínska", "vyskúšalo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=940", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=327449", "https://docs.google.com/document/d/1UhwBVNIKJxDahgfggDnTFurfi0ToCpWLgYom6Z3zgD8/edit", "https://docs.google.com/document/d/1UhwBVNIKJxDahgfggDnTFurfi0ToCpWLgYom6Z3zgD8/edit", "https://ekonomika.sme.sk/c/20424854/svedi-sa-tesili-predcasne-len-6-hodin-pracovat-nebudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:41.682392+00:00"}
{"id": "vr16961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16961", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V ruskej štátnej dume nemôže vystúpiť hocikto. Za obdobie desiatich rokov som bol piaty politik...", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe infomácií, ktoré Demagog.SK vyžiadal od Odboru komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR bol Andrej Danko skutočne piatym politikom od roku 2008, kto vystúpil s prejavom v ruskej Štátnej dume. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n15. novembra 2017 vystúpil Andrej Danko, doposiaľ ako jediný Slovák na pôde Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie. Ako Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR informoval agentúru SITA , za posledných 25 rokov iba osem politických osobností z EÚ „malo tú česť vystúpiť s prejavom pred poslancami Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie“ . Možnosť vystúpiť pred poslancami bolo ponúknuté Dankovi predsedom Štátnej dumy FZ RF, Viačeslavom Viktorovičom Volodinom na bilaterálnom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v Moskve.\n\nDemagog.SK požiadal komunikačný odbor NR SR o vyjadrenie k Dankovmu tvrdeniu. Z odpovedi vyplýva, že od roku 2008 (posledné desaťročie) bol Danko skutočne piatym politikom, kto mohol vystúpiť s prejavom. V júni roku 2017 vystúpila s prejavom predsedníčka Dolnej komory Parlamentu Indie, Surita Mahajan . Vo volebnom období 2012-2016 mal taktiež vystúpiť predseda bieloruského parlamentu, Vladimir Andreychenko . Vo volebnom období mali vystúpiť s prejavmi Eduard Kokoity , vtedajší prezident jednostranne vyhlásenej republiky Južné Osetsko. Podobne mal možnosť v tomto období vystúpiť aj prezident druhej jednostranne vyhlásenej Abcházskej republiky, Sergej Bagapš.", "analysis_paragraphs": ["Na základe infomácií, ktoré Demagog.SK vyžiadal od Odboru komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR bol Andrej Danko skutočne piatym politikom od roku 2008, kto vystúpil s prejavom v ruskej Štátnej dume. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "15. novembra 2017 vystúpil Andrej Danko, doposiaľ ako jediný Slovák na pôde Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie. Ako Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR informoval agentúru SITA , za posledných 25 rokov iba osem politických osobností z EÚ „malo tú česť vystúpiť s prejavom pred poslancami Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie“ . Možnosť vystúpiť pred poslancami bolo ponúknuté Dankovi predsedom Štátnej dumy FZ RF, Viačeslavom Viktorovičom Volodinom na bilaterálnom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v Moskve.", "Demagog.SK požiadal komunikačný odbor NR SR o vyjadrenie k Dankovmu tvrdeniu. Z odpovedi vyplýva, že od roku 2008 (posledné desaťročie) bol Danko skutočne piatym politikom, kto mohol vystúpiť s prejavom. V júni roku 2017 vystúpila s prejavom predsedníčka Dolnej komory Parlamentu Indie, Surita Mahajan . Vo volebnom období 2012-2016 mal taktiež vystúpiť predseda bieloruského parlamentu, Vladimir Andreychenko . Vo volebnom období mali vystúpiť s prejavmi Eduard Kokoity , vtedajší prezident jednostranne vyhlásenej republiky Južné Osetsko. Podobne mal možnosť v tomto období vystúpiť aj prezident druhej jednostranne vyhlásenej Abcházskej republiky, Sergej Bagapš."], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "2017", "Surita Mahajan", "Vladimir Andreychenko", "Eduard Kokoity"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20696529/andrej-danko-ako-prvy-slovak-vystupi-v-ruskej-statnej-dume.html", "http://www.mea.gov.in/Speeches-Statements.htm?dtl/28611/Speech+by+Lok+Sabha+Speaker+in+the+State+Duma+Parliament+of+Russia+July+12+2017", "https://www.ndtv.com/india-news/lok-sabha-speaker-sumitra-mahajan-leads-parliamentary-delegation-to-russia-1723043", "http://iacis.ru/eng/parliaments/parlamenty_uchastniki/respublika_belarus/", "http://www.ntv.ru/video/138861/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:48.626525+00:00"}
{"id": "vr27870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27870", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Vo všetkých nových členskych krajinách je významne nižšia účasť vo voľbách ako v tých starých.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nové členské štáty majú vo všeobecnosti nižšiu volebnú účasť ako staré členské štáty. Avšak aj medzi starými aj medzi novými členskými štátmi sú príklady krajín, pre ktoré to neplatí. Nakoľko Anna Záborská hovorí o \"všetkých\" krajinách, jej výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nové členské štáty majú vo všeobecnosti nižšiu volebnú účasť ako staré členské štáty. Avšak aj medzi starými aj medzi novými členskými štátmi sú príklady krajín, pre ktoré to neplatí. Nakoľko Anna Záborská hovorí o \"všetkých\" krajinách, jej výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["posledných voľbách"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/000cdcd9d4/Turnout-(1979-2009).html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:30.799989+00:00"}
{"id": "49517", "numeric_id": 49517, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49517", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Máme tu 900-tisíc ľudí, ktorí si nemôžu denne kúpiť jedno teplé zdravé jedlo.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu si v roku 2022 na Slovensku nemohlo dovoliť jesť mäso alebo jeho vegetariánsky ekvivalent aspoň každý druhý deň približne 857-tisíc obyvateľov a v roku 2023 to bolo približne 966-tisíc obyvateľov. Aj keď Pellegrini interpretuje tento údaj ako neschopnosť dovoliť si „jedno teplé zdravé jedlo“ denne, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nPodľa údajov Eurostatu si na Slovensku za rok 2022 nemohlo dovoliť jesť mäso, kura, rybu alebo vegetariánsku náhradu aspoň každý druhý deň 15,8 % populácie, čo predstavuje približne 857-tisíc obyvateľov. Za rok 2023 bol tento podiel na úrovni 17,8 %, čo predstavovalo približne 966-tisíc obyvateľov.\n\nPellegrini tieto údaje prezentoval podobným spôsobom ešte v júli 2023 na tlačovej konferencii strany Hlas-SD (v čase od 16:20).\n\nTento ukazovateľ je jednou z 13 deprivačných položiek, ktoré určujú takzvanú závažnú materiálovú a sociálnu depriváciu. Podľa analýzy EU SILC ju v roku 2022 pociťovalo približne 300-tisíc osôb. Závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu podľa metodiky pociťujú osoby, ktoré si nemôžu dovoliť aspoň sedem položiek zo zoznamu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu si v roku 2022 na Slovensku nemohlo dovoliť jesť mäso alebo jeho vegetariánsky ekvivalent aspoň každý druhý deň približne 857-tisíc obyvateľov a v roku 2023 to bolo približne 966-tisíc obyvateľov. Aj keď Pellegrini interpretuje tento údaj ako neschopnosť dovoliť si „jedno teplé zdravé jedlo“ denne, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Podľa údajov Eurostatu si na Slovensku za rok 2022 nemohlo dovoliť jesť mäso, kura, rybu alebo vegetariánsku náhradu aspoň každý druhý deň 15,8 % populácie, čo predstavuje približne 857-tisíc obyvateľov. Za rok 2023 bol tento podiel na úrovni 17,8 %, čo predstavovalo približne 966-tisíc obyvateľov.", "Pellegrini tieto údaje prezentoval podobným spôsobom ešte v júli 2023 na tlačovej konferencii strany Hlas-SD (v čase od 16:20).", "Tento ukazovateľ je jednou z 13 deprivačných položiek, ktoré určujú takzvanú závažnú materiálovú a sociálnu depriváciu. Podľa analýzy EU SILC ju v roku 2022 pociťovalo približne 300-tisíc osôb. Závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu podľa metodiky pociťujú osoby, ktoré si nemôžu dovoliť aspoň sedem položiek zo zoznamu."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "predstavuje", "približne", "tlačovej konferencii", "analýzy"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ILC_MDES03__custom_10652305/default/table?lang=en", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tZJBU4MwEIV_DceQLQEC3mhHSys6Uzu1JRcnYAqxECgg6L83dLw4Y6sezGkzefvm27zFDO8wU7yXGe9kpXih7zFzn1Z04U2nkwBgGhFYLG_X9-HsxppvHPyIGWap6uoux3GVtDxH7QFJtUf80Bmgi6optVuvBGrrhvfvBvAmzWVvADi2TxyLIoeAhewECEqo6yJOQFjgg-UBjPZ1Kp9x_Cv19idepp_hzAnGfnaSzOZBaNMIwIvmDiyCcPPgrwiBgHwKLnjEmoGeZZhQvO2lGPBGjT9T4PUfRwwBL08IF6bUscmX45EFOptKdeKtw7v_CEeDyKQ0h7Q0waQeBUKpZ1u27zqEjBSBSoiXYdaIvWhEY742eqfyrqvbKwMMGIbBzKoqK4SZVqUB37XkVavpvypxXZYeeUeH_d01sVniFH0UfAAvMDnq/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/rZJPc9owEMU_Sw4chVbyP-loaAFTSAiOAfvSkSwRHLBNsMeEfvrKKZ3ptIPTztQXW-PfanffezjBG5wUosmeRZ2VhTiYc5y4Xx-9gA0GxAcYzCwIpl_C-8lwRMeRg9fvwGq2uALhnEOwCu2nB-ZRiwBOOn4v3A_qDZD82p_dLz9D8OQvxsupTcD-2b8DSLrnX-EEJ2lRH-sdjktZiR3SBcqKLRL7ugfmozzlRo2m0Kg6nkRz6UFT6Xpv3sCkJkpayFNbC9mCCiQEE0hC6kriplpx2V5_TDOFY5CuRWjKkJSMIls5tqGFhRgnqSNdpSWRv6_z57ztOnDj8QFPcZLJvH9O8z70PY9xx3aAe55nm-atm_Q0H86fzUyi3rVrlniz5US5IDgSKddmMEGQ5ClBlCimldbMcbZtafby-pr4Rq2yqPVbjTc_5Kr2PahqI1FVZ_sLOpaH8lurDkW5rkuV7QWqlKp68Fd91q1gHySqC3AW9AqMwgX1uT0eflo-jEwmhpSFM5cCkCswHPsT25sZG2djBwJ_Ei35o2WBb12BDp1DXeDYeOXd9Ip4eN1k-oyjok3QAYf_GIXJu5vdabjtyv8N8TGPoihn1gUl8mJBFrzY8bQ5X87-3d13RDR1lA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://joj24.noviny.sk/tlacove-besedy/816031-tlacova-beseda-strany-hlas-o-chudobe", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/60de1dbe-b422-4dd1-aa6f-1d51cd26b360/!ut/p/z1/rVPJcqMwEP2WHDiCWhIGnJuyYTx2arCDF12mEMhGsVkCion_PnLVHDJVSexUTR9UWl6_91otIY5WiFfpQW1Treoq3Zv1mnt_Yj8Kbm4wA_AHdxCNk7s4nA8xuICW_wKCx9k9RE_sdzgbuwYwQNwcsziO55PFAsIFeYCI4hAekwTgyfub_w2AX6J_G7KR608Agkk4gIiNktkwphQYvUwfvggG5_IXiCOeVbrRBVrXoksLu9vZzauwwAx7tUszJS04dFLvjh93PMglzoW0hUuI7eY5ttPU29g4H-AsJ56gHpy4m0zlaH0RenmuWfz7UpcnvTO3eY5jbTz4X3r4RdDyoGSPkqpuS_O-5j8scQRojLgSpdNnpQMOJoHvuQS7wZBQMz89WNJOb6dbQ5vqwlbVpkari7hNqnp-eeHMNLSutHzTaPXfO2pEWCVoYPy1ciNb2TqvrflnhdZNd22BBX3fO0JVWyerS-vThKLujLWPONSUiYkyoEd7t5neU5eLI90fJoxdXb0DgXuTdA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:43.876708+00:00"}
{"id": "vr34749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34749", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Je evidentné, že sme dosiahli nadpriemerné výsledky v Banskobystrickom kraji, v Košickom kraji...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokiaľ ide o počet zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí Most-Híd dosiahol číslo 219 , čo v prepočte vychádza priemerne 27,4 starostov/primátorov pre jednotlivé kraje . V banskobystrickom kraji Most-Híd získal 60 . V košickom kraji Most-Híd dosiahol 52. Výsledky Mostu v banskobystrickom a košickom kraji sú nadpriemerné.", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ ide o počet zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí Most-Híd dosiahol číslo 219 , čo v prepočte vychádza priemerne 27,4 starostov/primátorov pre jednotlivé kraje . V banskobystrickom kraji Most-Híd získal 60 . V košickom kraji Most-Híd dosiahol 52. Výsledky Mostu v banskobystrickom a košickom kraji sú nadpriemerné."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["počet zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí", "219"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:07.308813+00:00"}
{"id": "vr15373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15373", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v priemere je plat učiteľa naozaj okolo 1 100 eur, veď to je o 200 eur nad priemer v národnom hospodárstve.", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výsledok štatistického zisťovania (.pdf) Ministerstva školstva vedy a výskumu eviduje mesačnú mzdu pedagogického zamestnanca (s výnimkou materských škôl, základných umeleckých škôl a jazykových škôl) za prvý polrok 2016 vo výške 1032,3 eur. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vykazuje výšku za 1. polrok 2016 884 eur. Z týchto faktov vyplýva, že priemerný plat učiteľa nie je o 200 eur vyšší ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Fico nadhodnocuje aj výšku priemerného platu učiteľov, preto považujeme jeho výrok za nepravdivý. Výška mzdy všetkých pedagogických, odborných i nepedagogických zamestnancov za 1. polrok 2016 je 924,3 eur (opäť bez pracovníkov materských škôl, jazykových škôl a základných umeleckých škôl), pričom v roku 2015 v tom istom období bola ich mzda nižšia o 40 eur, teda dostali 884 eur. Pedagogickí zamestnanci zarábali o 44 eur menej v prvom polroku 2015, ich výplata bola na úrovni 988 eur (zdroj: .pdf , s.6). Priemerná mesačná mzda v hospodárstve bola v 1. polroku 2015 na úrovni 858 eur, v 1.polroku 2016 zase na úrovni 884 eur. Rozdiel priemernej mzdy pedagogických zamestnancov a priemernej mzdy v hospodárstve je podľa týchto údajov v 1. polroku 2016 na úrovni 148 eur. V 1. polroku 2015 bol tento rozdiel nižší, pedagogickí pracovníci obdržali o 130 eur vyššiu výplatu ako bola priemerná mzda v hospodárstve. 19. septembra bola prezentovaná makroekonomická prognóza Slovenska, podľa prognózy priemerná nominálna mzda v národnom hospodárstve by mala dosiahnuť 908 eur.", "analysis_paragraphs": ["Výsledok štatistického zisťovania (.pdf) Ministerstva školstva vedy a výskumu eviduje mesačnú mzdu pedagogického zamestnanca (s výnimkou materských škôl, základných umeleckých škôl a jazykových škôl) za prvý polrok 2016 vo výške 1032,3 eur. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vykazuje výšku za 1. polrok 2016 884 eur. Z týchto faktov vyplýva, že priemerný plat učiteľa nie je o 200 eur vyšší ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Fico nadhodnocuje aj výšku priemerného platu učiteľov, preto považujeme jeho výrok za nepravdivý. Výška mzdy všetkých pedagogických, odborných i nepedagogických zamestnancov za 1. polrok 2016 je 924,3 eur (opäť bez pracovníkov materských škôl, jazykových škôl a základných umeleckých škôl), pričom v roku 2015 v tom istom období bola ich mzda nižšia o 40 eur, teda dostali 884 eur. Pedagogickí zamestnanci zarábali o 44 eur menej v prvom polroku 2015, ich výplata bola na úrovni 988 eur (zdroj: .pdf , s.6). Priemerná mesačná mzda v hospodárstve bola v 1. polroku 2015 na úrovni 858 eur, v 1.polroku 2016 zase na úrovni 884 eur. Rozdiel priemernej mzdy pedagogických zamestnancov a priemernej mzdy v hospodárstve je podľa týchto údajov v 1. polroku 2016 na úrovni 148 eur. V 1. polroku 2015 bol tento rozdiel nižší, pedagogickí pracovníci obdržali o 130 eur vyššiu výplatu ako bola priemerná mzda v hospodárstve. 19. septembra bola prezentovaná makroekonomická prognóza Slovenska, podľa prognózy priemerná nominálna mzda v národnom hospodárstve by mala dosiahnuť 908 eur."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["štatistického zisťovania", "mesačná mzda", ".pdf", "prezentovaná", "Centrum vedecko-technických informácií SR", "hodnoteniach platov", "októbra 2016"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/10302.pdf", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Average%20monthly%20wages%20in%20economy%20of%20the%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en", "https://www.minedu.sk/data/att/10302.pdf", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/828125-fico-sa-pochvalil-rastom-ekonomiky-slovensku-sa-dari-a-vy-ste-sa-chytali-za-brucha", "http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/casove-rady.html?page_id=9724", "http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/rady/radtab21.xls", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/20262114/bezni-ucitelia-zarobia-po-novom-vyse-1-100-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:39.703505+00:00"}
{"id": "vr17119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17119", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Most-Híd navrhol dohody pre dôchodcov. Rátame s 13-tym a 14-tym platom z dielne Slovenskej národnej strany. Budú tam všetky náklady, ktoré sú spojené so zvýšením príplatkov za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu (v rozpočtu na nasledujúci rok, pozn.).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaliční partneri (SMER-SD, SNS, Most-Híd) predstavili 28. septembra 2017 sociálny balíček , ktorý zarátali aj do plánovaného rozpočtu na rok 2018, aj keď cena týchto opatrení presne vyčíslená nie je a ministerstvo financií ich plánuje vykryť z pomerne veľkej rezervy rozpočtu . Balíček vznikol po dohode všetkých troch koaličných strán, pričom každá strana doň doplnila svoje vlastné požiadavky. Most-Híd presadil odvodovú výhodu pre dôchodcov pracujúcich na dohode, SNS predstavila vyplácanie 13. a 14. platu a SMER-SD sa zasadil za zvýšenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dôchodcovia poberajúci starobný, invalidný, predčasný alebo výsluhový dôchodok, ktorí pracujú na dohodu a nezarábajú viac ako 200 eur, budú môcť využiť oslobodenie od sociálnych odvodov. Týmto opatrením sa zvýši ich čistý príjem. Ak mesačný príjem z dohôd prekročí 200 eur, poistné sa bude platiť len z rozdielu medzi príjmom a sumou 200 eur. Odvodová úľava sa najviac dotkne predčasných dôchodcov, ktorí podľa súčasnej legislatívy nemôžu pracovať a poberať predčasný dôchodok zároveň. Novela zákona vstúpi do platnosti 1. júla 2018. 13. a 14. plat, ktorý presadila strana SNS, bude fungovať na princípe dobrovoľnosti. Či tieto bonusy zamestnanec dostane, bude závisieť od zamestnávateľa. Do výšky 500 eur budú oba platy oslobodené od daní a odvodov, pričom rozsah odvodovej úľavy sa pri každom plate bude odlišovať. Na 13. plat vznikne nárok po odpracovaní dvoch rokov u jedného zamestnávateľa. Vyplácaný by mal byť vždy v júni. 14. plat sa bude týkať zamestnancov, ktorí nepretržite odpracovali u jedného zamestnávateľa minimálne 4 roky a vyplácaný bude v decembri. Ak si zamestnávateľ bude chcieť uplatniť odvodové úľavy pri 14. plate, bude musieť zamestnancom vyplatiť aj 13. plat, inak úľavu nedostane. Návrh na 13. a 14. plat chce SNS predložiť na januárovej schôdzi parlamentu, keďže ich zavedenie si vyžaduje novelizáciu viacerých zákonov. Príplatky za prácu v noci a cez sviatok chce vláda zvýšiť od mája 2018. Výška príplatku za nočnú prácu má vzrásť zo súčasných 20 % na 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Za prácu cez sviatok stúpne príplatok zo súčasných 50 % na 100 % priemernej mzdy zamestnanca. Takisto by sa mal zaviesť príplatok za prácu cez víkend, ktorý doteraz nebol obsiahnutý v Zákonníku práce. Jeho výška ma dosiahnuť 100 % sumy minimálnej hodinovej mzdy. V hlasovaní z dňa 12. decembra 2017 bol návrh novely zákona posunutý do druhého čítania.", "analysis_paragraphs": ["Koaliční partneri (SMER-SD, SNS, Most-Híd) predstavili 28. septembra 2017 sociálny balíček , ktorý zarátali aj do plánovaného rozpočtu na rok 2018, aj keď cena týchto opatrení presne vyčíslená nie je a ministerstvo financií ich plánuje vykryť z pomerne veľkej rezervy rozpočtu . Balíček vznikol po dohode všetkých troch koaličných strán, pričom každá strana doň doplnila svoje vlastné požiadavky. Most-Híd presadil odvodovú výhodu pre dôchodcov pracujúcich na dohode, SNS predstavila vyplácanie 13. a 14. platu a SMER-SD sa zasadil za zvýšenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dôchodcovia poberajúci starobný, invalidný, predčasný alebo výsluhový dôchodok, ktorí pracujú na dohodu a nezarábajú viac ako 200 eur, budú môcť využiť oslobodenie od sociálnych odvodov. Týmto opatrením sa zvýši ich čistý príjem. Ak mesačný príjem z dohôd prekročí 200 eur, poistné sa bude platiť len z rozdielu medzi príjmom a sumou 200 eur. Odvodová úľava sa najviac dotkne predčasných dôchodcov, ktorí podľa súčasnej legislatívy nemôžu pracovať a poberať predčasný dôchodok zároveň. Novela zákona vstúpi do platnosti 1. júla 2018. 13. a 14. plat, ktorý presadila strana SNS, bude fungovať na princípe dobrovoľnosti. Či tieto bonusy zamestnanec dostane, bude závisieť od zamestnávateľa. Do výšky 500 eur budú oba platy oslobodené od daní a odvodov, pričom rozsah odvodovej úľavy sa pri každom plate bude odlišovať. Na 13. plat vznikne nárok po odpracovaní dvoch rokov u jedného zamestnávateľa. Vyplácaný by mal byť vždy v júni. 14. plat sa bude týkať zamestnancov, ktorí nepretržite odpracovali u jedného zamestnávateľa minimálne 4 roky a vyplácaný bude v decembri. Ak si zamestnávateľ bude chcieť uplatniť odvodové úľavy pri 14. plate, bude musieť zamestnancom vyplatiť aj 13. plat, inak úľavu nedostane. Návrh na 13. a 14. plat chce SNS predložiť na januárovej schôdzi parlamentu, keďže ich zavedenie si vyžaduje novelizáciu viacerých zákonov. Príplatky za prácu v noci a cez sviatok chce vláda zvýšiť od mája 2018. Výška príplatku za nočnú prácu má vzrásť zo súčasných 20 % na 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Za prácu cez sviatok stúpne príplatok zo súčasných 50 % na 100 % priemernej mzdy zamestnanca. Takisto by sa mal zaviesť príplatok za prácu cez víkend, ktorý doteraz nebol obsiahnutý v Zákonníku práce. Jeho výška ma dosiahnuť 100 % sumy minimálnej hodinovej mzdy. V hlasovaní z dňa 12. decembra 2017 bol návrh novely zákona posunutý do druhého čítania."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["sociálny balíček", "rezervy rozpočtu", "oslobodenie", "Novela", "Návrh", "mája", "hlasovaní"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20659852/koalicia-predstavila-novy-socialny-balicek-chce-13-plat-a-priplatky-za-pracu-v-noci.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20717236/kazimir-je-presvedceny-ze-parlament-rozpocet-bez-problemov-schvali.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20658167/most-hid-pretlaca-dalsie-odvodove-ulavy-tentoraz-pre-seniorov.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-pracujuci-dochodcovia-nebudu-musiet-platit-odvody-do-200-eur-az-od-1-jula-2018/48411s65151c", "https://ekonomika.sme.sk/c/20703099/danko-povedal-ako-bude-fungovat-13-a-14-plat.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/447872-priplatky-za-pracu-v-noci-a-cez-sviatok-maju-byt-vyssie-od-maja/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:18.894081+00:00"}
{"id": "vr15937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15937", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "ak vám prečítam z toho spisu. \"Vedúceho prvého oddelenia 46. odboru SIS, ktorý sa podieľal, teda informoval a podieľal sa osobne motorovým vozidlom Mazda 626\", ŠPZ nebudem, \"na blokovaní štátnej cesty, aby iní sa tam nedostali, potom osobným motorovým vozidlom teda Seat Toledo červenej farby spredu zablokovali, zboku so Seatom Ibiza", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár cituje zo spisu obžaloby na Ivana Lexu a ďalších účastníkov zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Obžaloba bola napísaná prokurátorom Michalom Serbinom dňa 27. novembra 2000. Výrok teda označujeme ako pravdivý.\n\n\"...Dňa 31. 8. 1995 v meste Svätý Jur pomocou vysielačky a mobilného telefónu vydával pokyny podriadeným príslušníkom SIS a informoval o priebehu sledovania riaditeľa 46. odboru SIS obv. JUDr. Gejzu Valjenta, CSc. , a potom, ako bol o 10.47 hod. za použitia hrozby strelnou zbraňou zadržaný Michal Kováč, podieľal sa osobne motorovým vozidlom Mazda 626 ŠPZ BLE 58-92 na blokovaní štátnej cesty II/502 pred prichádzajúcimi vozidlami.\"\n\n\"... osobným motorovým vozidlom Seat Toledo červenej farby spredu a Seat Ibiza zelenej farby z boku zablokovali osobné motorové vozidlo s Michalom Kováčom.\"", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár cituje zo spisu obžaloby na Ivana Lexu a ďalších účastníkov zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Obžaloba bola napísaná prokurátorom Michalom Serbinom dňa 27. novembra 2000. Výrok teda označujeme ako pravdivý.", "\"...Dňa 31. 8. 1995 v meste Svätý Jur pomocou vysielačky a mobilného telefónu vydával pokyny podriadeným príslušníkom SIS a informoval o priebehu sledovania riaditeľa 46. odboru SIS obv. JUDr. Gejzu Valjenta, CSc. , a potom, ako bol o 10.47 hod. za použitia hrozby strelnou zbraňou zadržaný Michal Kováč, podieľal sa osobne motorovým vozidlom Mazda 626 ŠPZ BLE 58-92 na blokovaní štátnej cesty II/502 pred prichádzajúcimi vozidlami.\"", "\"... osobným motorovým vozidlom Seat Toledo červenej farby spredu a Seat Ibiza zelenej farby z boku zablokovali osobné motorové vozidlo s Michalom Kováčom.\""], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["spisu", "Trestného poriadku"], "url": ["https://dennikn.sk/221810/cela-obzaloba-ivana-lexu-dalsich-dvanastich-ucastnikov-zavlecenia/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-301"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:01.122807+00:00"}
{"id": "49170", "numeric_id": 49170, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49170", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vyčerpali sme 95 % všetkých eurofondov a patrili sme k top najlepšie čerpajúcich krajinám v Európe, pretože práve tie posledné 3 roky posledné 4 roky, vtedy to kulminuje, lebo my sme, pozrite si, koľko sme mali percent zazmluvnených projektov, nie čerpaných, keď som odchádzal z vlády, tam bolo 90 % všetkých projektov.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec Pellegrini kombinuje čerpanie v dvoch rôznych obdobiach. V prvom z nich (2007 - 2013) vyčerpaná čiastka dosiahla 95 % objemu alokovaných fondov, avšak na popredné priečky to nestačilo, Slovensko sa zaradilo na 5. miesto od konca spomedzi 28 členských štátov. V druhom období (2014 - 2020) do výmeny vlády v marci 2020 malo Slovensko vyčerpaných 32 %, avšak zazmluvnených vyše 70 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV prvej časti výroku poslanec Pellegrini hovorí o podiele vyčerpaných eurofondov z množstva alokovaného pre Slovensko v programovom období 2007-2013, ktoré bolo možné čerpať do konca 2016. Slovenská republika bola schopná vyčerpať okolo 95 % eurofondov, respektíve až 97 %. Toto nás však nekvalifikovalo medzi „top najlepšie“ čerpajúce krajiny, boli sme piati od konca z vtedajších 28 členov Únie.\n\nKeď došlo k zmene vlády v marci roku 2020, Slovensko už z programového obdobia 2014-2020 malo vyčerpaných necelých 5 miliárd eur z celkovej alokácie 16,7 miliárd eur. V percentuálnom vyjadrení sa jednalo o 32,03 %. Z obdobia je možné čerpať do roku 2023.\n\nAko však spomína poslanec Pellegrini, vtedajší premiér, zazmluvnený bol väčší objem financií. Napriek tomu nedosahoval 90 %, ale len 70,69 % alebo 10,85 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Pellegrini kombinuje čerpanie v dvoch rôznych obdobiach. V prvom z nich (2007 - 2013) vyčerpaná čiastka dosiahla 95 % objemu alokovaných fondov, avšak na popredné priečky to nestačilo, Slovensko sa zaradilo na 5. miesto od konca spomedzi 28 členských štátov. V druhom období (2014 - 2020) do výmeny vlády v marci 2020 malo Slovensko vyčerpaných 32 %, avšak zazmluvnených vyše 70 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V prvej časti výroku poslanec Pellegrini hovorí o podiele vyčerpaných eurofondov z množstva alokovaného pre Slovensko v programovom období 2007-2013, ktoré bolo možné čerpať do konca 2016. Slovenská republika bola schopná vyčerpať okolo 95 % eurofondov, respektíve až 97 %. Toto nás však nekvalifikovalo medzi „top najlepšie“ čerpajúce krajiny, boli sme piati od konca z vtedajších 28 členov Únie.", "Keď došlo k zmene vlády v marci roku 2020, Slovensko už z programového obdobia 2014-2020 malo vyčerpaných necelých 5 miliárd eur z celkovej alokácie 16,7 miliárd eur. V percentuálnom vyjadrení sa jednalo o 32,03 %. Z obdobia je možné čerpať do roku 2023.", "Ako však spomína poslanec Pellegrini, vtedajší premiér, zazmluvnený bol väčší objem financií. Napriek tomu nedosahoval 90 %, ale len 70,69 % alebo 10,85 miliárd eur."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["vyčerpať", "97", "", "boli", "", "nedosahoval"], "url": ["https://cohesiondata.ec.europa.eu/2007-2013-Finances/SF-2007-2013-Funds-Absorption-Rate/kk86-ceun/data", "https://www.partnerskadohoda.gov.sk/eurofondy-cerpanie-penazi-eu-v-obdobi-2007-2013-dosiahlo-9753-/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/remisovej-krizovy-plan-cerpania-eurofondov-nevysiel/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/remisovej-krizovy-plan-cerpania-eurofondov-nevysiel/", "https://sita.sk/slovensko-nevyuzilo-z-europskych-penazi-ani-polovicu-do-konca-roka-2023-ostava-devat-miliard-eur/", "https://sita.sk/slovensko-nevyuzilo-z-europskych-penazi-ani-polovicu-do-konca-roka-2023-ostava-devat-miliard-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:15.483990+00:00"}
{"id": "vr29729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29729", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To, že je situácia (ohľadom Grécka, pozn.) vážna potvrdzuje aj fakt, že v pondelok bol zvolaný mimoriadny summit eurozóny.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pondelok bol skutočne zvolaný mimoriadny summit ktorého cieľom je prejednať otázky spojené s gréckym dlhom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V pondelok bol skutočne zvolaný mimoriadny summit ktorého cieľom je prejednať otázky spojené s gréckym dlhom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["zvolaný", "uskutočnilo", "stanoviska"], "url": ["http://www.theguardian.com/business/live/2015/jun/22/greek-crisis-eurozone-summit-leaders-eurogroup-ecb-live", "http://www.aljazeera.com/news/2015/06/eu-leaders-gather-emergency-summit-greek-debt-150622050357299.html", "http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/euro-summit/22/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:57.784295+00:00"}
{"id": "48056", "numeric_id": 48056, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48056", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Približne jedny voľby aj referendum stojí okolo 10-12.000.000 EUR.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov z minulých rokov voľby síce stoja okolo 10 - 12 miliónov eur, referendum však iba 6 miliónov eur, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa vyjadrenia Kancelárie ministra vnútra SR pre TASR stáli voľby v roku 2020 12,6 milióna eur. Z celkovej sumy 12.626.775 eur ide na voľby z rozpočtu ministerstva vnútra 10.647.075 eur, z rozpočtu Štatistického úradu (ŠÚ) SR je to suma 1.979.700 eur, uvádza denník SME . Komunálne voľby v roku 2014 stáli 9,89 milióna eur a prezidentské necelých 10,8 milióna eur. Referendum stojí menej: Ministerstvo vnútra a Štatistický úrad vyhradili na referendum o rodine, ktoré sa konalo 7. februára 2015, 6 332 268 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z minulých rokov voľby síce stoja okolo 10 - 12 miliónov eur, referendum však iba 6 miliónov eur, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa vyjadrenia Kancelárie ministra vnútra SR pre TASR stáli voľby v roku 2020 12,6 milióna eur. Z celkovej sumy 12.626.775 eur ide na voľby z rozpočtu ministerstva vnútra 10.647.075 eur, z rozpočtu Štatistického úradu (ŠÚ) SR je to suma 1.979.700 eur, uvádza denník SME . Komunálne voľby v roku 2014 stáli 9,89 milióna eur a prezidentské necelých 10,8 milióna eur. Referendum stojí menej: Ministerstvo vnútra a Štatistický úrad vyhradili na referendum o rodine, ktoré sa konalo 7. februára 2015, 6 332 268 eur."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia", "denník SME", "stáli", "Ministerstvo vnútra"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22321597/kolko-budu-stat-parlamentne-volby-2020.html", "https://domov.sme.sk/c/22321597/kolko-budu-stat-parlamentne-volby-2020.html", "https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1839510-kolko-budu-komunalne-volby-stat", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vlada-schvalila-navrh-organizacno-technickeho-zabezpecenia-februaroveho-referenda"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:12.330594+00:00"}
{"id": "48206", "numeric_id": 48206, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48206", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Viete, koľko ľudí dodnes to (odmenu za očkovanie pre 60+, pozn.) využilo? Zo 4. januára to bolo 10 000, čiže máte tam viac ako 200 000 000 k dispozícii, ktoré môžete použiť.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie vzhľadom na počet seniorov (60+), ktorí využili odmenu za očkovanie. Blanár uvádza neaktuálny čiastkový údaj o senioroch uplatňujúcich očkovacie poukážky, ktorý označuje za reprezentatívny vo vzťahu k efektivite motivačnej politiky. Tieto poukážky k danému dátumu však v danom období nevyužili všetci dôchodcovia, ktorí o to mohli mať záujem.\n\nPodľa Tlačového odboru Slovenskej pošty malo byť 29. decembra 2021 prvých roznesených 20 000 poukážok v hodnote 300 eur pre seniorov, ktorí sa nechali zaočkovať treťou dávkou vakcíny. ( video ) K 4. januáru bolo vyplatených 9665 poukážok, ako v reakcii pre Demagog.SK Juraj Blanár doplnil, v čase nahrávania relácie však už bol dostupný aktuálnejší a vyšší údaj.\n\n18. januára vyplatila Slovenská pošta 100 000 poukazov zo 120 000 doručených, informovala hovorkyňa Slovenskej pošty.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť ( RRZ ) odhaduje celkovú výšku finančnej motivácie pre seniorov vo výške 142 až 336 miliónov eur v závislosti od počtu zaočkovaných seniorov a dávok, ktoré absolvujú. Výška odmeny sa pre jednotlivcov pohybuje vo výške 200 až 300 eur. ( pdf )", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie vzhľadom na počet seniorov (60+), ktorí využili odmenu za očkovanie. Blanár uvádza neaktuálny čiastkový údaj o senioroch uplatňujúcich očkovacie poukážky, ktorý označuje za reprezentatívny vo vzťahu k efektivite motivačnej politiky. Tieto poukážky k danému dátumu však v danom období nevyužili všetci dôchodcovia, ktorí o to mohli mať záujem.", "Podľa Tlačového odboru Slovenskej pošty malo byť 29. decembra 2021 prvých roznesených 20 000 poukážok v hodnote 300 eur pre seniorov, ktorí sa nechali zaočkovať treťou dávkou vakcíny. ( video ) K 4. januáru bolo vyplatených 9665 poukážok, ako v reakcii pre Demagog.SK Juraj Blanár doplnil, v čase nahrávania relácie však už bol dostupný aktuálnejší a vyšší údaj.", "18. januára vyplatila Slovenská pošta 100 000 poukazov zo 120 000 doručených, informovala hovorkyňa Slovenskej pošty.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ( RRZ ) odhaduje celkovú výšku finančnej motivácie pre seniorov vo výške 142 až 336 miliónov eur v závislosti od počtu zaočkovaných seniorov a dávok, ktoré absolvujú. Výška odmeny sa pre jednotlivcov pohybuje vo výške 200 až 300 eur. ( pdf )"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["video", "vyplatených", "vyplatila", "RRZ", "odhaduje", "pdf"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/652207-prvych-20-000-seniorov-dostane-slubenu-odmenu-posta-im-doruci-300-eurovu-poukazku-za-ockovanie", "https://www.trend.sk/spravy/slovenska-posta-vyplatila-9665-financnych-prispevkov-pre-seniorov-ockovanie", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/slovenska-posta-vyplatila-uz-takmer-100-000-poukazov-za-ockovanie/", "https://www.rrz.sk/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/rrz-k-neockovanym-bude-smerovat-len/598510-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/44/pozmenujuci_a_doplnujuci_navrh.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:39.883949+00:00"}
{"id": "vr30163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30163", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "Áno. No povedzme si rovno, že rozvojová pomoc našej krajiny ide do troch krajín.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rozvojová pomoc Slovenskej republiky podľa Ministerstva zahraničných vecí smeruje v prvom rade do troch programových krajín (Moldavsko, Keňa a Afganistan). Avšak, medzi projektové krajiny, ktorým sa tiež poskytuje istý druh rozvojovej pomoci, patrí ďalších šesť krajín (Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina , Gruzínsko, Kosovo a Ukrajina). Ide o krajiny, ktorým je rozvojová pomoc poskytovaná napríklad vo forme programu budovania kapacít, či štipendijných a transformačných programov. Južný Sudán je označený za krajinu s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami. Podľa výročných správ agentúry Slovakaid, ktorá prerozdeľuje rozvojovú pomoc, necelé dve tretiny peňazí určených na tieto účely putovali len do týchto troch programových krajín. Nezanedbateľný podiel bol tak venovaný aj ďalším krajinám. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Rozvojová pomoc Slovenskej republiky podľa Ministerstva zahraničných vecí smeruje v prvom rade do troch programových krajín (Moldavsko, Keňa a Afganistan). Avšak, medzi projektové krajiny, ktorým sa tiež poskytuje istý druh rozvojovej pomoci, patrí ďalších šesť krajín (Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina , Gruzínsko, Kosovo a Ukrajina). Ide o krajiny, ktorým je rozvojová pomoc poskytovaná napríklad vo forme programu budovania kapacít, či štipendijných a transformačných programov. Južný Sudán je označený za krajinu s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami. Podľa výročných správ agentúry Slovakaid, ktorá prerozdeľuje rozvojovú pomoc, necelé dve tretiny peňazí určených na tieto účely putovali len do týchto troch programových krajín. Nezanedbateľný podiel bol tak venovaný aj ďalším krajinám. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva", "Bosna a Hercegovina", "výročných správ", "strednodobej stratégie", "Srbsko", "Nepál", "Súčasná", "2015", "2014"], "url": ["https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-slovenska_rozvojova_pomoc", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=3&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_7D66A0DC3137FE77C1257DF6005003A5", "http://www.slovakaid.sk/sk/dokumenty-publikacie/vyrocne-spravy", "http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_ED145C5550B3C46AC1257C6300524794_SK/$File/Strednodoba%20strategia%20ODA%20SR%202014-2018_SK_11_02_2014.pdf", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=1&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_23A251808FD2EBB4C1257EBA00625498", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=2&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_D3974D575795E850C1257E5300762693", "http://www.teraz.sk/slovensko/miklosko-chudobne-krajiny-malo/156747-clanok.html", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2015/", "http://www.slovakaid.sk/sk/dokumenty-publikacie/vyrocne-spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:39.312607+00:00"}
{"id": "vr29314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29314", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Európska centrálna banka má síce zakázané vykupovať dlhopisy členských štátov, ale na to sme si už zvykli...", "statement_date": "2015-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V štatúte Európskej centrálnej banky sa nič o dlhopisoch nepíše. Európska centrálna banka (ďalej ECB), jedna z inštitúcií Európskej únie, má ako hlavnú úlohu udržiavanie monetárnej politiky eurozóny (tj. členských štátov používajúcich menu euro). Adoptovaním eura sa členské štáty eurozóny zbavili monetárnej suverenity. Ak napriek tomu, že ECB spolupracuje s národnými bankami všetkých členských štátov Európskej únie, schopnosť ovplyvňovať monetárnu politiku má iba s národnými bankami členských štátov eurozóny.\n\n„ Medzi hlavné úlohy patrí dohliadať nad stabilitou spoločnej meny: eura. Taktiež je zodpovedná za neustále dohliadanie úverových inštitúcií eurozóny. Týmto prispieva k bezpečnosti európskeho bankového systému. “ (europa.eu)\n\nTento bod, v istej forme výkladu, môže zahŕňať aj výkup štátnych dlhopisov členských štátov (resp. národných bánk). Z tohto hľadiska vyplýva, že výkupy Európskej centrálnej banky v lete 2011, konkrétne v prípade Španielska a Talianska (telegraph.co.uk), možno považovať ako za kroky, na ktoré mala ECB plný mandát.\n\nV auguste 2012 získala Európska centrálna banka (v súvislosti s EFSF) výrazné posilnenie právomocí v technickej sfére eurosystému na sekundárnych trhoch štátnych dlhopisoch.\n\nAvšak v Zmluve o fungovaní Európskej únie (The Treaty on the Functioning of the European Union) z 26. 10. 2012, platnej od 1. decembra 2009, konkrétne v článku 123, ods. 1 je zakotvené:\n\n„Prečerpávanie alebo iné typy úverov s Európskou centrálnou bankou alebo centrálnymi bankami členských štátov (odteraz uvádzaných ako „národných centrálnych bánk“) v prospech inštitúcií Únie, subjektov, úradov, agentúr, centrálnych vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných autorít, iných subjektov pod vládou obecného zákona alebo obecných záväzkov členských štátov je zakázaná, tak ako aj výkup priamo od Európskej centrálnej banky alebo národných centrálnych bánk dlhových položiek.“ (The Treaty on the Functioning of the European Union, 2012, pozn. prekl.) Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súlade s vyššie uvedenou zmluvou sú nákupy dlhopisov členských štátov eurozóny Európskou centrálnou bankou zakázané. Touto dosť zložitou a aktuálnou témou sa zaoberá aj Európsky súdny dvor, ktorý rieši , ktoré úkony sú na základe medzivládnych zmlúv a ktorý na základe európskych, či už v primárneho alebo sekundárneho práva. V ďalšej revízii zmlúv by mal byť nákup štátnych dlhopisov centrálnych bánk členských štátov povolený, aby celú záležitosť sprehľadnil a ustálil. Európska centrálna banka si však vyhradzuje dominantné postavenie v rámci monetárnej politiky, do čoho zapadá aj nákup štátnych dlhopisov členských štátov.\n\nOfficial Journal of the European Union. 2012. „CONSOLIDATED VERSION OF THE TREATY ON THE FUNCTIONING OF THE EUROPEAN UNION. Europa.eu, 26. 10. 2012 (online, PDF). Dostupné z: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN", "analysis_paragraphs": ["V štatúte Európskej centrálnej banky sa nič o dlhopisoch nepíše. Európska centrálna banka (ďalej ECB), jedna z inštitúcií Európskej únie, má ako hlavnú úlohu udržiavanie monetárnej politiky eurozóny (tj. členských štátov používajúcich menu euro). Adoptovaním eura sa členské štáty eurozóny zbavili monetárnej suverenity. Ak napriek tomu, že ECB spolupracuje s národnými bankami všetkých členských štátov Európskej únie, schopnosť ovplyvňovať monetárnu politiku má iba s národnými bankami členských štátov eurozóny.", "„ Medzi hlavné úlohy patrí dohliadať nad stabilitou spoločnej meny: eura. Taktiež je zodpovedná za neustále dohliadanie úverových inštitúcií eurozóny. Týmto prispieva k bezpečnosti európskeho bankového systému. “ (europa.eu)", "Tento bod, v istej forme výkladu, môže zahŕňať aj výkup štátnych dlhopisov členských štátov (resp. národných bánk). Z tohto hľadiska vyplýva, že výkupy Európskej centrálnej banky v lete 2011, konkrétne v prípade Španielska a Talianska (telegraph.co.uk), možno považovať ako za kroky, na ktoré mala ECB plný mandát.", "V auguste 2012 získala Európska centrálna banka (v súvislosti s EFSF) výrazné posilnenie právomocí v technickej sfére eurosystému na sekundárnych trhoch štátnych dlhopisoch.", "Avšak v Zmluve o fungovaní Európskej únie (The Treaty on the Functioning of the European Union) z 26. 10. 2012, platnej od 1. decembra 2009, konkrétne v článku 123, ods. 1 je zakotvené:", "„Prečerpávanie alebo iné typy úverov s Európskou centrálnou bankou alebo centrálnymi bankami členských štátov (odteraz uvádzaných ako „národných centrálnych bánk“) v prospech inštitúcií Únie, subjektov, úradov, agentúr, centrálnych vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných autorít, iných subjektov pod vládou obecného zákona alebo obecných záväzkov členských štátov je zakázaná, tak ako aj výkup priamo od Európskej centrálnej banky alebo národných centrálnych bánk dlhových položiek.“ (The Treaty on the Functioning of the European Union, 2012, pozn. prekl.) Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súlade s vyššie uvedenou zmluvou sú nákupy dlhopisov členských štátov eurozóny Európskou centrálnou bankou zakázané. Touto dosť zložitou a aktuálnou témou sa zaoberá aj Európsky súdny dvor, ktorý rieši , ktoré úkony sú na základe medzivládnych zmlúv a ktorý na základe európskych, či už v primárneho alebo sekundárneho práva. V ďalšej revízii zmlúv by mal byť nákup štátnych dlhopisov centrálnych bánk členských štátov povolený, aby celú záležitosť sprehľadnil a ustálil. Európska centrálna banka si však vyhradzuje dominantné postavenie v rámci monetárnej politiky, do čoho zapadá aj nákup štátnych dlhopisov členských štátov.", "Official Journal of the European Union. 2012. „CONSOLIDATED VERSION OF THE TREATY ON THE FUNCTIONING OF THE EUROPEAN UNION. Europa.eu, 26. 10. 2012 (online, PDF). Dostupné z: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN"], "analysis_date": "2015-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Európska centrálna banka", "výkupy", "posilnenie", "Zmluve o fungovaní Európskej únie", "rieši", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/ecb/index_en.htm", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN", "http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120906_1.en.html", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/escb/html/mission_eurosys.en.html"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/ecb/index_en.htm", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/8687768/European-Central-Bank-to-actively-buy-bonds-to-fight-eurozone-debt-crisis.html", "http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120906_1.en.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN", "http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=150354&doclang=CS", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/ecb/index_en.htm", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN", "https://demagog.sk/vyrok/Použité zdroje: „European Central Bank“ europa.eu, (online). Dostupné z: <http:/europa.eu/about-eu/institutions-bodies/ecb/index_en.htm>  Official Journal of the European Union. 2012. „CONSOLIDATED VERSION OF THE TREATY ON THE FUNCTIONING OF THE EUROPEAN UNION. Europa.eu, 26. 10. 2012 (online, PDF). Dostupné z: <http:/eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN>  „Technical features of Outright Monetary Transactions“ ecb.europa.eu, (online). Dostupné z:<http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120906_1.en.html>;  „The mission of the European Central Bank“ europa.eu, (online). Dostupné z: <https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/escb/html/mission_eurosys.en.html>", "https://demagog.sk/vyrok/Použité zdroje: „European Central Bank“ europa.eu, (online). Dostupné z: <http:/europa.eu/about-eu/institutions-bodies/ecb/index_en.htm>  Official Journal of the European Union. 2012. „CONSOLIDATED VERSION OF THE TREATY ON THE FUNCTIONING OF THE EUROPEAN UNION. Europa.eu, 26. 10. 2012 (online, PDF). Dostupné z: <http:/eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN>  „Technical features of Outright Monetary Transactions“ ecb.europa.eu, (online). Dostupné z:<http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120906_1.en.html>;  „The mission of the European Central Bank“ europa.eu, (online). Dostupné z: <https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/escb/html/mission_eurosys.en.html>"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:47.379913+00:00"}
{"id": "vr29690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29690", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Faktom je, že z hľadiska vynakladaného percenta výdavkov na svoju obranu – zdôrazňujem na svoju vlastnú obranu – Slovenská republika je dnes na chvoste členských štátov Aliancie.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výdavky Slovenska na obranu krajiny sa v súčasnosti pohybujú približne na úrovni jedného percenta HDP, šesť štátov NATO má však nižší rozpočet na obranu vzhľadom k výške HDP a štyri ďalšie štáty majú podobné percento rozpočtu na obranu ako Slovensko, preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že by Slovensko bolo na chvoste členských štátov Aliancie v oblasti výdavkov na obranu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výdavky Slovenska na obranu krajiny sa v súčasnosti pohybujú približne na úrovni jedného percenta HDP, šesť štátov NATO má však nižší rozpočet na obranu vzhľadom k výške HDP a štyri ďalšie štáty majú podobné percento rozpočtu na obranu ako Slovensko, preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že by Slovensko bolo na chvoste členských štátov Aliancie v oblasti výdavkov na obranu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["zaviazali", "Kiska", "1,03% HDP", "stálu armádu", "0,1%", "2015"], "url": ["http://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_112964.htm", "http://www.noviny.sk/c/ekonomika/kiska-zvysi-rozpocet-glvac-ho-nema-kde-minut", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/897816-obrana-potrebuje-podla-glvaca-vyssi-rozpocet-no-uskromni-sa/", "http://militarybudget.org/iceland/", "http://militarybudget.org/iceland/", "http://www.businessinsider.com/only-us-and-estonia-meeting-nato-budget-goal-2015-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:18.907346+00:00"}
{"id": "vr17568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17568", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Agenda európskej legislatívy, čo sa týka poberania dotácií, nielen na priame platby, ale aj na projektové-neprojektové podpory, je obrovská. Má možno 20-25 tisíc strán.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok poukazuje na počet strán legislatívy EÚ vzťahujúcej sa na poberanie dotácií na priame platby, projektové a neprojektové podpory. Po našom sčítaní strán všetkých dokumentov legislatívy EÚ vzťahujúcej sa na tieto podpory sme dosiahli číslo 4 722 strán. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Všetky dokumenty vzťahujúce sa na legislatívu EÚ a priame, projektové a neprojektové podpory sú zverejnené na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry ( PPA ). V sekcií Legislatíva EÚ pre priame podpory prezentuje PPA 24 dokumentov s celkovým počtom strán 704. Sekcia Pre projektové podpory je rozdelená na dve časti, Pre PRV a Pre OP RH . Sekcia Pre PRV je ďalej rozdelená na dokumenty v časovom rámci 2014 - 2020 (33 dokumentov s celkovým počtom strán 1 523) a 2007 - 2013 (49 dokumentov s celkovým počtom strán 751). Aj časť Pre OP RH je rozdelená na dokumenty v časovom rámci 2014 - 2020 (23 dokumentov s celkovým počtom strán 1 177) a 2007 - 2013 (8 dokumentov s celkovým počtom strán 375). Sekcia Štátna podpora taktiež zahŕňa legislatívu EÚ, konkrétne (5 dokumentov s celkovým počtom strán 192). Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na počet strán legislatívy EÚ vzťahujúcej sa na poberanie dotácií na priame platby, projektové a neprojektové podpory. Po našom sčítaní strán všetkých dokumentov legislatívy EÚ vzťahujúcej sa na tieto podpory sme dosiahli číslo 4 722 strán. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Všetky dokumenty vzťahujúce sa na legislatívu EÚ a priame, projektové a neprojektové podpory sú zverejnené na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry ( PPA ). V sekcií Legislatíva EÚ pre priame podpory prezentuje PPA 24 dokumentov s celkovým počtom strán 704. Sekcia Pre projektové podpory je rozdelená na dve časti, Pre PRV a Pre OP RH . Sekcia Pre PRV je ďalej rozdelená na dokumenty v časovom rámci 2014 - 2020 (33 dokumentov s celkovým počtom strán 1 523) a 2007 - 2013 (49 dokumentov s celkovým počtom strán 751). Aj časť Pre OP RH je rozdelená na dokumenty v časovom rámci 2014 - 2020 (23 dokumentov s celkovým počtom strán 1 177) a 2007 - 2013 (8 dokumentov s celkovým počtom strán 375). Sekcia Štátna podpora taktiež zahŕňa legislatívu EÚ, konkrétne (5 dokumentov s celkovým počtom strán 192). Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["PPA", "priame", "projektové", "Štátna"], "url": ["http://www.apa.sk/", "http://www.apa.sk/legislativa-eu", "http://www.apa.sk/pre-projektove-podpory", "http://www.apa.sk/index.php?navID=604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:28.939338+00:00"}
{"id": "vr33110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33110", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V rokoch 2010 a 2011 v oblasti informatizácie (na Ministerstve financií SR, pozn.) sa nepodpísal jeden projekt. Nič sa Ivanovi Miklošovi v tejto oblasti nepodarilo nové podpísať. Premenoval projekty, nakoniec sa pustil na projekty, ktoré boli pripravené ešte za prvej Ficovej vlády.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že I. Mikloš v roku 2010 a 2011 nepodpísal žiadne nové projekty, ale len spustil tie, ktoré boli pripravené za vlády R. Fica. Výrok P. Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV Prioritnej osi 2 boli chválené viaceré projekty, ktoré ešte spustila vláda R. Fica:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že I. Mikloš v roku 2010 a 2011 nepodpísal žiadne nové projekty, ale len spustil tie, ktoré boli pripravené za vlády R. Fica. Výrok P. Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý.", "V Prioritnej osi 2 boli chválené viaceré projekty, ktoré ešte spustila vláda R. Fica:"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "8. júla 2010 – 4. apríla 2012", "Prioritná os 1", "Prioritnej osi 2"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5869967/miklos-zrusil-projekty-informatizacie-za-176-milionov-eur.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Iveta_Radi%C4%8Dov%C3%A1", "http://www.informatizacia.sk/projekty-po1/14220s", "http://www.opis.culture.gov.sk/obsah/legislativa/prijimatelia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:28.927106+00:00"}
{"id": "48602", "numeric_id": 48602, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48602", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "Ja vám možno teraz odhalím trošku malé obchodné tajomstvo. Aktuálne je ruský potrubný plyn k nám dodávaný drahší ako je nákup trhu na spotových trhoch alebo na LNG. Jednoducho to je a mnohokrát to bolo v minulosti. To je obrovský mýtus o lacnom ruskom plyne, ktorý jednoducho nie veľmi sedí, jemne diplomaticky povedané. ", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ceny plynu z rôznych zdrojov sú na sebe často závislé a navzájom sa ovplyvňujú. Vzhľadom na konkrétne okolnosti môže byť komodita z jedného zdroja dodávaná dočasne lacnejšie. Tak to býva aj v prípade ruského plynu a LNG. Presnú cenu dodaného plynu na Slovensko však nie je možné porovnať pretože detaily kontraktov na dodávky plynu nie sú z verejných zdrojov dostupné. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNa skutočnosť, že ceny potrubného ruského plynu nie sú vždy najlacnejšou alternatívou poukazuje aj projekt Dáta bez pátosu vo svojej analýze. Konštatujú, že spotové ceny skvapalneného zemného plynu (LNG) sú na trhu často nižšie v porovnaní s ruským potrubným plynom a bolo tomu tak aj po väčšinu predchádzajúceho roku.\n\nTo sa potvrdilo aj v prípade Bulharska, ktoré v apríli tohto roku odstavil ruský Gazprom od dodávok plynu v reakcii na to, že Sofia odmietala za plyn platiť v rubľoch. Následne Bulharsko uzavrelo dohodu s USA o dodávkach LNG, a to za nižšiu cenu, ako za plyn dodávaný z Ruska.", "analysis_paragraphs": ["Ceny plynu z rôznych zdrojov sú na sebe často závislé a navzájom sa ovplyvňujú. Vzhľadom na konkrétne okolnosti môže byť komodita z jedného zdroja dodávaná dočasne lacnejšie. Tak to býva aj v prípade ruského plynu a LNG. Presnú cenu dodaného plynu na Slovensko však nie je možné porovnať pretože detaily kontraktov na dodávky plynu nie sú z verejných zdrojov dostupné. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Na skutočnosť, že ceny potrubného ruského plynu nie sú vždy najlacnejšou alternatívou poukazuje aj projekt Dáta bez pátosu vo svojej analýze. Konštatujú, že spotové ceny skvapalneného zemného plynu (LNG) sú na trhu často nižšie v porovnaní s ruským potrubným plynom a bolo tomu tak aj po väčšinu predchádzajúceho roku.", "To sa potvrdilo aj v prípade Bulharska, ktoré v apríli tohto roku odstavil ruský Gazprom od dodávok plynu v reakcii na to, že Sofia odmietala za plyn platiť v rubľoch. Následne Bulharsko uzavrelo dohodu s USA o dodávkach LNG, a to za nižšiu cenu, ako za plyn dodávaný z Ruska."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Dáta bez pátosu", "nižšie", "odstavil", "uzavrelo"], "url": ["https://databezpatosu.sk/", "https://www.facebook.com/databezpatosu/posts/pfbid0UWh4uN4xEbiheUQU38KrmEE7vkSbzDufT5sCCtNcPiajvrQoLfVy1cEvZB1n5bRgl", "https://www.aktuality.sk/clanok/mPH4gJ9/rusi-zastavuju-dodavky-plynu-do-bulharska/", "https://www.sme.sk/minuta/22907920/bulharsko-ziska-lng-z-usa-lacnejsie-ako-plyn-z-ruska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:53.626160+00:00"}
{"id": "vr26041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26041", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No a pokiaľ ide o Smer- Sociálnu demokraciu, mali sme v roku 2009 iba 5 županov...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že v roku 2009 vyhralo voľby len päť nominantov a zároveň členov strany SMER-SD. V roku 2009 bolo zvolených päť županov ( 1. kolo a 2. kolo ), nominantov a členov strany SMER-SD: - Juraj Blanár (člen strany SMER-SD, Žilinský kraj), - Zdenko Trebuľa (člen strany SMER-SD, Košický kraj), - Pavol Sedláček (člen strany SMER-SD, Trenčiansky kraj), - Vladimír Maňka (člen strany SMER-SD, Banskobystrický kraj), - Peter Chudík (člen strany SMER-SD, Prešovský kraj), - Tibor Mikuš (nezávislý - NEKA, nie je členom strany SMER-SD, Trnavský kraj) bol zvolený tiež, no nekandidoval ako nominant SMER-SD, ale ako nezávislý s podporou SMER-SD, ND, SNS, SZ, - Milan Belica (nie je členom strany SMER-SD, Nitriansky kraj) kandidoval s podporou SMER-SD, KDH a SDKÚ-DS, - Pavol Frešo (člen strany SDKÚ-DS, Bratislavský kraj) Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že v roku 2009 vyhralo voľby len päť nominantov a zároveň členov strany SMER-SD. V roku 2009 bolo zvolených päť županov ( 1. kolo a 2. kolo ), nominantov a členov strany SMER-SD: - Juraj Blanár (člen strany SMER-SD, Žilinský kraj), - Zdenko Trebuľa (člen strany SMER-SD, Košický kraj), - Pavol Sedláček (člen strany SMER-SD, Trenčiansky kraj), - Vladimír Maňka (člen strany SMER-SD, Banskobystrický kraj), - Peter Chudík (člen strany SMER-SD, Prešovský kraj), - Tibor Mikuš (nezávislý - NEKA, nie je členom strany SMER-SD, Trnavský kraj) bol zvolený tiež, no nekandidoval ako nominant SMER-SD, ale ako nezávislý s podporou SMER-SD, ND, SNS, SZ, - Milan Belica (nie je členom strany SMER-SD, Nitriansky kraj) kandidoval s podporou SMER-SD, KDH a SDKÚ-DS, - Pavol Frešo (člen strany SDKÚ-DS, Bratislavský kraj) Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["1. kolo", "2. kolo"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab7.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:35.472838+00:00"}
{"id": "vr33093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33093", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Marta Jančkárová: teraz sa ÚVO tým môže zaoberať, po novom by sa tým nemusel vlastne zaoberať, lebo nový zákon by nedal ten priestor. Robert KALIŇÁK: Áno, toto presne patrí do kategórie tých typov príspevkov opozičných poslancov, ktorí bohužiaľ si nenaštudovali presne túto novelu a v tomto prípade ide presne o to. Úrad naďalej má právo, aby ju označil, a toto je presne to, čo povedal pán poslanec Procházka, že je to neprimeraná podmienka. Akonáhle úrad zistí pri šetrení, že týchto 5 dverí je neprimeraná podmienka, súťaž zruší alebo urobí iné opatrenie, ktoré mu zo zákona vyplýva. A to naďalej ostáva.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Do novely zákona o verejnom obstarávaní , sa pridáva §139 sa pridáva odsek 7., ktorý hovorí, že zákonnosť preskúmava úrad len vtedy, ak je celkom zjavne mimo zákona. V praxi to znamená, že prípade, že formálne sú splnené lehoty a formálne náležitosti, to znamená verejné obstarávanie je v medziach zákona, ÚVO nemá právo zisťovať primeranosť alebo neprimeranosť podmienok. ÚVO má síce naďalej právo súťaž zrušiť ak pri šetrení zistí napr. neprimeranosť podmienok. Podľa novely však môže ÚVO konať len ak sú postupy \"zjavne mimo zákona\". Inými slovami, zisťovanie o neprimeranosti podmienok môže vykonať úrad len ak je postup tendra \"zjavne mimo zákona\". Ide o obmedzenie pôsobnosti úradu, pretože v súčasne platnom zákone nie je takéto obmedzenia a úrad môže konať, aj keď tender nie je \"zjavne mimo zákona\". R. Kaliňák nehovorí pravdu pretože reaguje na otázku moderátorky, že po novom by sa ÚVO nemusel zaoberať tendrom, ak by nebol zjavne mimo zákona. § 139 \" (7) Úrad v konaní o námietkach preskúmava len zákonnosť postupu kontrolovaného a úvahy, ktorými sa kontrolovaný pri postupe podľa tohto zákona riadil, preskúmava úrad len vtedy, ak sú celkom zjavne mimo medzí , ktoré ustanovuje tento zákon. Úrad je viazaný obsahom podanej námietky; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. V doterajšej úprave zákona o verejnom obstarávaní podmienka a obmedzenie \"úrad preskúmava len vtedy, ak sú postupy zjavne mimo medzi zákona\" nebola zahrnutá. Inými slovami ÚVO môže zasiahnuť do tendra, len ak je tender zjavne mimo zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Do novely zákona o verejnom obstarávaní , sa pridáva §139 sa pridáva odsek 7., ktorý hovorí, že zákonnosť preskúmava úrad len vtedy, ak je celkom zjavne mimo zákona. V praxi to znamená, že prípade, že formálne sú splnené lehoty a formálne náležitosti, to znamená verejné obstarávanie je v medziach zákona, ÚVO nemá právo zisťovať primeranosť alebo neprimeranosť podmienok. ÚVO má síce naďalej právo súťaž zrušiť ak pri šetrení zistí napr. neprimeranosť podmienok. Podľa novely však môže ÚVO konať len ak sú postupy \"zjavne mimo zákona\". Inými slovami, zisťovanie o neprimeranosti podmienok môže vykonať úrad len ak je postup tendra \"zjavne mimo zákona\". Ide o obmedzenie pôsobnosti úradu, pretože v súčasne platnom zákone nie je takéto obmedzenia a úrad môže konať, aj keď tender nie je \"zjavne mimo zákona\". R. Kaliňák nehovorí pravdu pretože reaguje na otázku moderátorky, že po novom by sa ÚVO nemusel zaoberať tendrom, ak by nebol zjavne mimo zákona. § 139 \" (7) Úrad v konaní o námietkach preskúmava len zákonnosť postupu kontrolovaného a úvahy, ktorými sa kontrolovaný pri postupe podľa tohto zákona riadil, preskúmava úrad len vtedy, ak sú celkom zjavne mimo medzí , ktoré ustanovuje tento zákon. Úrad je viazaný obsahom podanej námietky; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. V doterajšej úprave zákona o verejnom obstarávaní podmienka a obmedzenie \"úrad preskúmava len vtedy, ak sú postupy zjavne mimo medzi zákona\" nebola zahrnutá. Inými slovami ÚVO môže zasiahnuť do tendra, len ak je tender zjavne mimo zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona o verejnom obstarávaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:11.530781+00:00"}
{"id": "43556", "numeric_id": 43556, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43556", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "… dnes sú sterilizácie pre všetkých občanov Slovenska dobrovoľné, len si to musíte zaplatiť. A my sme navrhli, nech to je naďalej dobrovoľné, ale v prípade rómskych osád, nech to zaplatí zdravotná poisťovňa (...) Samozrejme máme to v programe, my sme to neškrtli z programu.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sterilizácie sú dobrovoľné a spoplatnené. Strana však svoje parlamentné návrhy na úhradu sterilizácii zo zdravotného poistenia neviazala na príslušnosť k špecifickej sociálnej skupine, národnosti či etniku - ale na osoby v istom veku a s istým počtom detí. Rovnaké riešenie ponúka vo volebnom programe pre rok 2020. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti možno sterilizácie vykonať „ len na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu ” - a teda len dobrovoľne. Za tento výkon pacient štandardne platí sám. Poslankyňa SAS Lucia Ďuriš Nicholsonová navrhla trikrát zmenu zákona - v rokoch 2012 , 2013 a 2016 (spolu s Natáliou Blahovou). Žiadala, aby zdravotné poistenie preplácali sterilizáciu „ osobe, ktorá má minimálne štyri deti alebo osobe staršej ako 35 rokov, ktorá má minimálne tri deti ”. Bez rozdielu pohlavia, národnosti či etnika. Takmer totožnú formuláciu obsahuje aj program strany pre voľby v roku 2020. Vo volebných programoch v rokoch 2012 ( pdf. str. 87) aj 2016 ( pdf. str. 37) strana sľubovala, že umožní „ prístup ľudí zo SVS (sociálne vylúčených spoločenstiev, pozn.) k službám reprodukčného zdravia, napríklad k dobrovoľným sterilizáciám za prísne stanovených podmienok” .", "analysis_paragraphs": ["Sterilizácie sú dobrovoľné a spoplatnené. Strana však svoje parlamentné návrhy na úhradu sterilizácii zo zdravotného poistenia neviazala na príslušnosť k špecifickej sociálnej skupine, národnosti či etniku - ale na osoby v istom veku a s istým počtom detí. Rovnaké riešenie ponúka vo volebnom programe pre rok 2020. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti možno sterilizácie vykonať „ len na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu ” - a teda len dobrovoľne. Za tento výkon pacient štandardne platí sám. Poslankyňa SAS Lucia Ďuriš Nicholsonová navrhla trikrát zmenu zákona - v rokoch 2012 , 2013 a 2016 (spolu s Natáliou Blahovou). Žiadala, aby zdravotné poistenie preplácali sterilizáciu „ osobe, ktorá má minimálne štyri deti alebo osobe staršej ako 35 rokov, ktorá má minimálne tri deti ”. Bez rozdielu pohlavia, národnosti či etnika. Takmer totožnú formuláciu obsahuje aj program strany pre voľby v roku 2020. Vo volebných programoch v rokoch 2012 ( pdf. str. 87) aj 2016 ( pdf. str. 37) strana sľubovala, že umožní „ prístup ľudí zo SVS (sociálne vylúčených spoločenstiev, pozn.) k službám reprodukčného zdravia, napríklad k dobrovoľným sterilizáciám za prísne stanovených podmienok” ."], "analysis_date": "2019-09-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "štandardne", "platí", "2012", "2013", "2016", "obsahuje", "pdf.", "pdf."], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-576", "https://www.nemocnicakomarno.sk/pracoviska/ambulancie/gynekologicke/gynekologia/k-stiahnutiu/ziadoststerilizacia.pdf", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/sas-chce-bezplatne-sterilizacie-urcite-skupiny-ludi/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4154", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4714", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5914", "https://www.sas.sk/detail/4061/riesenie-romskych-osad-svs/subory", "https://www.sas.sk/admin/core/Main.php?file-file_id=29&method=downloadFile&download=1&_=1568062735272", "https://www.sas.sk/admin/core/Main.php?file-file_id=28&method=downloadFile&download=1&_=1568062765640"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:45.221943+00:00"}
{"id": "50048", "numeric_id": 50048, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50048", "speaker": "Kamil Šaško", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/kamil-sasko", "statement": "Pánovi splnomocnencovi Kotlárovi, podľa čísel, ak sa nemýlim, prejavuje určitú dôveru zhruba štvrtina populácie.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu AKO pre televíziu JOJ 24 dôveruje medializovaným vyjadreniam vládneho splnomocnenca pre riešenie pandémie covid-19 Petra Kotlára 22,1 % respondentov. Ide zaokrúhlene o jednu štvrtinu opýtaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAgentúra AKO uskutočnila v dňoch 10. až 17. apríla 2025 prieskum pre televíziu JOJ 24, ktorý zisťoval, ako verejnosť vníma tvrdenia Petra Kotlára, vládneho splnomocnenca pre manažovanie pandémie covid-19. Prieskum sa zameriaval na jeho medializované vyjadrenia, podľa ktorých všetky testované šarže vakcín proti ochoreniu covid-19 obsahovali genetickú informáciu schopnú meniť ľudskú DNA. Kotlár tento mechanizmus prirovnal ku genetickej úprave kukurice.\n\nRespondentom bola položená otázka , či veria alebo neveria zisteniam splnomocnenca Kotlára. Výsledky ukázali, že 22,1 % respondentov týmto tvrdeniam dôveruje. Z toho 9,9 % uviedlo, že im „určite verí“ a 12,2 % odpovedalo, že im „skôr verí“. Naopak, nedôveru vyjadrilo 66,1 % opýtaných, z toho 49,7 % „určite neverí“ a 16,4 % „skôr neverí“. Odpovedať nevedelo 10,5 % respondentov a 1,3 % nechcelo na otázku reagovať.\n\nZdroj: Prieskum agentúry AKO pre TV JOJ .\n\nDáta ukázali aj rozdiely v rámci sociodemografických skupín. Tvrdeniam Petra Kotlára častejšie dôverujú respondenti vo veku nad 50 rokov, osoby s najnižším dosiahnutým vzdelaním a obyvatelia Bratislavského, Nitrianskeho, Banskobystrického a Košického kraja. Nadpriemernú dôveru vyjadrili aj voliči politických strán Republika, SNS a Smer-SD.\n\nNaopak, nedôvera voči Kotlárovým tvrdeniam bola výraznejšia u mužov, mladších respondentov vo veku 18 až 33 rokov a obyvateľov Bratislavského, Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja. Viac skeptickí boli aj voliči strán Progresívne Slovensko, Demokrati, SaS, KDH, hnutia Slovensko a v menšej miere aj Hlas-SD a Maďarskej aliancie.\n\nPodľa výsledkov prieskumu necelá jedna štvrtina populácie na Slovensku vyjadrila dôveru voči tvrdeniam vládneho splnomocnenca, zatiaľ čo dve tretiny opýtaných tieto tvrdenia odmietli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu AKO pre televíziu JOJ 24 dôveruje medializovaným vyjadreniam vládneho splnomocnenca pre riešenie pandémie covid-19 Petra Kotlára 22,1 % respondentov. Ide zaokrúhlene o jednu štvrtinu opýtaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Agentúra AKO uskutočnila v dňoch 10. až 17. apríla 2025 prieskum pre televíziu JOJ 24, ktorý zisťoval, ako verejnosť vníma tvrdenia Petra Kotlára, vládneho splnomocnenca pre manažovanie pandémie covid-19. Prieskum sa zameriaval na jeho medializované vyjadrenia, podľa ktorých všetky testované šarže vakcín proti ochoreniu covid-19 obsahovali genetickú informáciu schopnú meniť ľudskú DNA. Kotlár tento mechanizmus prirovnal ku genetickej úprave kukurice.", "Respondentom bola položená otázka , či veria alebo neveria zisteniam splnomocnenca Kotlára. Výsledky ukázali, že 22,1 % respondentov týmto tvrdeniam dôveruje. Z toho 9,9 % uviedlo, že im „určite verí“ a 12,2 % odpovedalo, že im „skôr verí“. Naopak, nedôveru vyjadrilo 66,1 % opýtaných, z toho 49,7 % „určite neverí“ a 16,4 % „skôr neverí“. Odpovedať nevedelo 10,5 % respondentov a 1,3 % nechcelo na otázku reagovať.", "Zdroj: Prieskum agentúry AKO pre TV JOJ .", "Dáta ukázali aj rozdiely v rámci sociodemografických skupín. Tvrdeniam Petra Kotlára častejšie dôverujú respondenti vo veku nad 50 rokov, osoby s najnižším dosiahnutým vzdelaním a obyvatelia Bratislavského, Nitrianskeho, Banskobystrického a Košického kraja. Nadpriemernú dôveru vyjadrili aj voliči politických strán Republika, SNS a Smer-SD.", "Naopak, nedôvera voči Kotlárovým tvrdeniam bola výraznejšia u mužov, mladších respondentov vo veku 18 až 33 rokov a obyvateľov Bratislavského, Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja. Viac skeptickí boli aj voliči strán Progresívne Slovensko, Demokrati, SaS, KDH, hnutia Slovensko a v menšej miere aj Hlas-SD a Maďarskej aliancie.", "Podľa výsledkov prieskumu necelá jedna štvrtina populácie na Slovensku vyjadrila dôveru voči tvrdeniam vládneho splnomocnenca, zatiaľ čo dve tretiny opýtaných tieto tvrdenia odmietli."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "otázka", "TV JOJ", "dôverujú", "nedôvera"], "url": ["https://joj24.noviny.sk/prieskumy/1051909-exkluzivny-prieskum-ako-pre-joj-24-aka-je-dovera-v-zistenia-petra-kotlara", "https://joj24.noviny.sk/prieskumy/1051909-exkluzivny-prieskum-ako-pre-joj-24-aka-je-dovera-v-zistenia-petra-kotlara", "https://joj24.noviny.sk/prieskumy/1051909-exkluzivny-prieskum-ako-pre-joj-24-aka-je-dovera-v-zistenia-petra-kotlara", "https://joj24.noviny.sk/prieskumy/1051909-exkluzivny-prieskum-ako-pre-joj-24-aka-je-dovera-v-zistenia-petra-kotlara#:~:text=Zisteniam%20P.%20Kotl%C3%A1ra%20veria%20nadpriemerne%3A%2050%20a%20viac%20ro%C4%8Dn%C3%AD%3B%20s%20najni%C5%BE%C5%A1%C3%ADm%20dosiahnut%C3%BDm%20vzdelan%C3%ADm%3B%C2%A0z%20Bratislavsk%C3%A9ho%2C%20Nitrianskeho%2C%20Banskobystrick%C3%A9ho%20a%20Ko%C5%A1ick%C3%A9ho%20kraja%20a%20v%C3%BDrazne%20nadpriemerne%20voli%C4%8Di%C2%A0hnutia%20REPUBLIKA%2C%20SNS%20a%20SMER%2DSD.", "https://joj24.noviny.sk/prieskumy/1051909-exkluzivny-prieskum-ako-pre-joj-24-aka-je-dovera-v-zistenia-petra-kotlara#:~:text=%E2%80%A2%20Zisteniam%20P.%20Kotl%C3%A1ra%20neveria%20nadpriemerne%3A%20mu%C5%BEi%3B%2018%20%E2%80%93%2033%20ro%C4%8Dn%C3%AD%3B%20z%20Bratislavsk%C3%A9ho%2C%20Tren%C4%8Dianskeho%2C%C2%A0%C5%BDilinsk%C3%A9ho%20a%20Pre%C5%A1ovsk%C3%A9ho%20kraja%20a%20v%C3%BDrazne%20nadpriemerne%20voli%C4%8Di%20Demokratov%2C%20PS%2C%20SaS%2C%20KDH%2C%20hnutia%C2%A0SLOVENSKO%20a%20mierne%20nadpriemerne%20i%20voli%C4%8Di%20HLAS%2DSD%20a%20Ma%C4%8Farskej%20aliancie."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:18.128309+00:00"}
{"id": "vr36333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36333", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vláda Mikuláša Dzurindu nechala Slovensko v čase dobrých časov, ako ste povedal, s deficitom 4,2 %. Na tú dobu, kedy bol hospodársky rast. Obrovský deficit. Pričom vďaka tomu sme boli vyradení z prístupového procesu do eura, pretože potrebujete 3 % v rámci maastrichtských kritérií.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O maastrichtských kritériách hovorí napríklad dokument (.pdf) EK.", "analysis_paragraphs": ["O maastrichtských kritériách hovorí napríklad dokument (.pdf) EK."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["dokument"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication6706_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:26.848582+00:00"}
{"id": "vr29992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29992", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) Spracuje Akčný plán boja proti daňovým podvodom s podrobným harmonogramom zavádzania jednotlivých opatrení a stimulácie účasti verejnosti na tomto procese.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sľub hodnotíme ako splnený keďže vláda Slovenskej republiky naozaj začala plniť Akčný plán boja proti daňovým podvodom a skutočne dodržuje aj nastavený harmonogram, ktorý rozdeľuje plán na tri etapy. Taktiež je možná účasť verejnosti. Vláda SR na svojom zasadnutí z 31. mája 2012 uznesením schválila návrh Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Z materiálu ministerstva financií SR vyplýva, že tzv. Akčný plán boja proti daňovým podvodom bol rozdelený na tri etapy . Harmonogram prijímania opatrení Akčného plánu definoval účinnosť jednotlivých opatrení nasledovne: - Prvá etapa s účinnosťou od 1. októbra 2012 - Druhá etapa s účinnosťou od najneskôr od 1. októbra 2013 - Tretia etapa s účinnosťou najneskôr od 1. októbra 2014. Premiér Slovenskej republiky Róbert Fico odpovedal v Národnej rade 12. decembra 2012 na hodine otázok na otázku poslanca Petra Náhlika týkajúcu sa opatreniam voči spoločnostiam hrubo obchádzajúcich daňovú povinnosť. Premiér sa v odpovedi vyjadril aj k Akčnému plánu a potvrdil účinnosť prvej etapy v stanovenom termíne: Fico v odpovedi povedal: \" Realizácia jednotlivých opatrení v rámci Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 - 2016 je rozdelená do troch etáp. Prvá etapa sa začala rozbiehať ešte k 1. októbru tohto roka.\" Ako píše týždenník TREND , \" V októbri 2013 sa začala druhá etapa vládneho Akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Opatrenia pripravilo ministerstvo financií, vláda ich schválila pred rokom v máji. \" Autorka článku Zuzana Kollárová ďalej uvádza: \" Plán navrhnutý na tri roky obsahuje 50 konkrétnych opatrení. Polovica z týchto opatrení už bola prijatá v priebehu rokov 2012 a 2013. Zvyšné by mala vláda stihnúť do konca roka 2016. \" Vláda SR tak dodržala príslušný termín, ktorý stanovil prijatie druhej etapy opatrení z Akčného plánu do konca októbra 2013. Aj poslednú tretiu etapu Akčného plánu sa podarilo vládnym predstaviteľom realizovať v plánovanom termíne. Vyplýva to zo správy tlačového odboru Ministerstva financií z 29. júna 2015, ktorá uvádza nasledovné: \" Posledná etapa akčného plánu boja proti daňovým podvodom sa skončila v októbri minulého roka. Bolo prijatých takmer 50 opatrení, ktoré priniesli stá milióny eur do štátneho rozpočtu, množstvo obvinených páchateľov a odhalili daňové podvody. \" Môžme tak konštatovať, že vláde sa podarilo naplniť predvolebný sľub a príslušné rezorty skutočne zostavili akčný plán boja proti daňovým podvodom a taktiež dodržali predpísaný harmonogram deliaci plán na tri etapy, ktorých súčasťou boli opatrenia prijaté v určených termínoch. Čo sa týka konkrétnej participácie verejnosti, tá sa spomína jedine v dokumente s názvom Návrh aktualizácie akčného plánu boja proti daňovým podvodom na 2012 - 2016 , kde sa píše: \" V priebehu rokov 2012 až 2015 bolo prijatých viacero ďalších opatrení a nástrojov, ktorých cieľom je zníženie daňových únikov a ktoré neboli súčasťou APBP. Za všetky možno spomenúť napríklad NBL, štátnu tlačiareň kontrolných známok (ďalej len „KZ“) a virtuálne registračné pokladnice (ďalej len „VRP“), ktorých spoločným znakom je to, že do aktívneho boja proti daňovým únikom je umožnené zapojiť sa aj širokej verejnosti. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sľub hodnotíme ako splnený keďže vláda Slovenskej republiky naozaj začala plniť Akčný plán boja proti daňovým podvodom a skutočne dodržuje aj nastavený harmonogram, ktorý rozdeľuje plán na tri etapy. Taktiež je možná účasť verejnosti. Vláda SR na svojom zasadnutí z 31. mája 2012 uznesením schválila návrh Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Z materiálu ministerstva financií SR vyplýva, že tzv. Akčný plán boja proti daňovým podvodom bol rozdelený na tri etapy . Harmonogram prijímania opatrení Akčného plánu definoval účinnosť jednotlivých opatrení nasledovne: - Prvá etapa s účinnosťou od 1. októbra 2012 - Druhá etapa s účinnosťou od najneskôr od 1. októbra 2013 - Tretia etapa s účinnosťou najneskôr od 1. októbra 2014. Premiér Slovenskej republiky Róbert Fico odpovedal v Národnej rade 12. decembra 2012 na hodine otázok na otázku poslanca Petra Náhlika týkajúcu sa opatreniam voči spoločnostiam hrubo obchádzajúcich daňovú povinnosť. Premiér sa v odpovedi vyjadril aj k Akčnému plánu a potvrdil účinnosť prvej etapy v stanovenom termíne: Fico v odpovedi povedal: \" Realizácia jednotlivých opatrení v rámci Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 - 2016 je rozdelená do troch etáp. Prvá etapa sa začala rozbiehať ešte k 1. októbru tohto roka.\" Ako píše týždenník TREND , \" V októbri 2013 sa začala druhá etapa vládneho Akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Opatrenia pripravilo ministerstvo financií, vláda ich schválila pred rokom v máji. \" Autorka článku Zuzana Kollárová ďalej uvádza: \" Plán navrhnutý na tri roky obsahuje 50 konkrétnych opatrení. Polovica z týchto opatrení už bola prijatá v priebehu rokov 2012 a 2013. Zvyšné by mala vláda stihnúť do konca roka 2016. \" Vláda SR tak dodržala príslušný termín, ktorý stanovil prijatie druhej etapy opatrení z Akčného plánu do konca októbra 2013. Aj poslednú tretiu etapu Akčného plánu sa podarilo vládnym predstaviteľom realizovať v plánovanom termíne. Vyplýva to zo správy tlačového odboru Ministerstva financií z 29. júna 2015, ktorá uvádza nasledovné: \" Posledná etapa akčného plánu boja proti daňovým podvodom sa skončila v októbri minulého roka. Bolo prijatých takmer 50 opatrení, ktoré priniesli stá milióny eur do štátneho rozpočtu, množstvo obvinených páchateľov a odhalili daňové podvody. \" Môžme tak konštatovať, že vláde sa podarilo naplniť predvolebný sľub a príslušné rezorty skutočne zostavili akčný plán boja proti daňovým podvodom a taktiež dodržali predpísaný harmonogram deliaci plán na tri etapy, ktorých súčasťou boli opatrenia prijaté v určených termínoch. Čo sa týka konkrétnej participácie verejnosti, tá sa spomína jedine v dokumente s názvom Návrh aktualizácie akčného plánu boja proti daňovým podvodom na 2012 - 2016 , kde sa píše: \" V priebehu rokov 2012 až 2015 bolo prijatých viacero ďalších opatrení a nástrojov, ktorých cieľom je zníženie daňových únikov a ktoré neboli súčasťou APBP. Za všetky možno spomenúť napríklad NBL, štátnu tlačiareň kontrolných známok (ďalej len „KZ“) a virtuálne registračné pokladnice (ďalej len „VRP“), ktorých spoločným znakom je to, že do aktívneho boja proti daňovým únikom je umožnené zapojiť sa aj širokej verejnosti. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-23", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "tri etapy", "potvrdil", "TREND", "správy", "Návrh aktualizácie akčného plánu boja proti daňovým podvodom na 2012 - 2016"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12554?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144566?prefixFile=m_", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_detail&MasterID=13270", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-chce-zatocit-s-podvodnikmi-na-dph.html", "http://www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/FA46B0B9FFC638CCC1257E74003FE2AF", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CCoQFjACahUKEwjfpY-U-9DIAhUClCwKHXzoDrc&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-188989&usg=AFQjCNGrY-GHOvjieSLThwfXWLdjJkUjXQ&sig2=XrETGAXrGJnKGp2PBglecA&bvm=bv.105454873,d.bGg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:17.960535+00:00"}
{"id": "vr16174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16174", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Také zákony, ako je novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá platí od mája tohto roku, čiže zhruba desať dní to tu máme, tak to je čiste prístup sociálneho inžinierstva, k znižovaniu nezamestnanosti umelým spôsobom. Pretože vy ľuďom, ktorí sú v týchto ťažkých regiónoch...zakazujete vlastne fakticky pod hrozbou vyradenia z evidencie aj ten skromný zárobok či na dohodu alebo na kratšie úväzky...", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona o službách zamestnanosti bola schválená 22.3.2017, účinná začína byť dňom 1.5.2017. Úprava zákona hovorí, že nezamestnaný evidovaný v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny môže pracovať na dohodu ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne 40 dní kalendárneho roku a mesačná odmena za vykonanú prácu nebude vyššia ako 148,57 eur, čo má predstavovať sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Týmto spôsobom ministerstvo skutočne výrazne sťažilo prácu na dohodu, avšak nezakazuje ju úplne ako to naznačuje Jozef Mihál. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o službách zamestnanosti bola schválená 22.3.2017, účinná začína byť dňom 1.5.2017. Úprava zákona hovorí, že nezamestnaný evidovaný v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny môže pracovať na dohodu ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne 40 dní kalendárneho roku a mesačná odmena za vykonanú prácu nebude vyššia ako 148,57 eur, čo má predstavovať sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Týmto spôsobom ministerstvo skutočne výrazne sťažilo prácu na dohodu, avšak nezakazuje ju úplne ako to naznačuje Jozef Mihál. Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "zákona", "zákona", "UPSVaR"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/81/20170501", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20170101", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hsr-socialni-partneri-vitaju-zmeny-v/233213-clanok.html", "http://www.upsvar.sk/sl/oddelenie-sluzieb-pre-obcana-1/zoznam-sluzieb/vyradenie-z-evidencie-uchadzacov-o-zamestnanie.html?page_id=537895"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:24.930126+00:00"}
{"id": "vr34949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34949", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...pričom ostatní koaliční poslanci ani len nepovažovali za potrebné prísť a podporiť svojho predsedu áno.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je neoveriteľné, z ktorej politickej strany boli hlasy, keďže hlasovanie bolo tajné.", "analysis_paragraphs": ["Je neoveriteľné, z ktorej politickej strany boli hlasy, keďže hlasovanie bolo tajné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:28.330486+00:00"}
{"id": "vr34817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34817", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...urobil som jediný akt, že som sa pána Kresánka opýtal alebo ho poprosil, ak sa niečo na magistráte umelo brzdí, nech sa umelo nebrzdí.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V medializovaných nahrávkach sa nespomína nič o tom, že by mal Dzurinda poprosiť Kresánka, že ak sa niečo na magistráte umelo brzdí, nech sa umelo nebrzdí. Nevieme ani, či tak Dzurinda spravil po telefonátoch.", "analysis_paragraphs": ["V medializovaných nahrávkach sa nespomína nič o tom, že by mal Dzurinda poprosiť Kresánka, že ak sa niečo na magistráte umelo brzdí, nech sa umelo nebrzdí. Nevieme ani, či tak Dzurinda spravil po telefonátoch."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:05.281887+00:00"}
{"id": "vr29936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29936", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Základné ľudské a európske hodnoty velia poskytnúť pomoc utečencom.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento veľmi častý argument nepracuje s faktickým základom a dá sa považovať za morálny apel. Otázka toho, čo predstavujú základné ľudské a európske hodnoty, rovnako tak akým spôsobom ich napĺňať predstavuje jednu zo základných otázok, na ktorých sa líšia jednotlivé politické ideológie. Kedže sa však tento argument objavuje veľmi často, uvádzame ho tu a hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Tento veľmi častý argument nepracuje s faktickým základom a dá sa považovať za morálny apel. Otázka toho, čo predstavujú základné ľudské a európske hodnoty, rovnako tak akým spôsobom ich napĺňať predstavuje jednu zo základných otázok, na ktorých sa líšia jednotlivé politické ideológie. Kedže sa však tento argument objavuje veľmi často, uvádzame ho tu a hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:32.344958+00:00"}
{"id": "42970", "numeric_id": 42970, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42970", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "…práve sociálna politika je vo výhradnej kompetencii členských štátov.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže väčšia časť sociálnej politiky patrí do výhradnej kompetencie štátov. EÚ má “...v sociálnej oblasti len limitované kompetencie . Všetko čo sa týka zamestnanosti a sociálnej politiky, majú v rukách členské štáty. O platoch, minimálnej mzde, kolektívnom vyjednávaní, dôchodcovských systémoch, dôchodkovom veku a podpore v nezamestnanosti rozhodujú samotné krajiny a nie EÚ. No ako sa EÚ čoraz viac integrovala, postupne nadobúdal na dôležitosti aj jej sociálny rozmer .“ V EÚ dnes takto existuje legislatíva a rôzne iné nástroje na koordináciu a monitorovanie národných programov. Členské štáty sú pritom pravidelne vyzývané k zdieľaniu overených postupov v tejto oblasti. Dôležité je pripomenúť, že časť právomocí je možne vnímať na pomedzi spoločných právomocí (iba tie, ktoré sú uvedené v Zmluve o fungovaní EÚ -článok 4) a právomocí prijať opatrenia na zabezpečenie koordinácie členských štátov EÚ. Príkladom takéhoto vymedzenia časti kompetencií v tejto oblasti môže byť problematika sociálneho zabezpečenia, kedy „ právne predpisy EÚ sa týkajú vyplácania maródky, materskej a otcovskej dovolenky, rodinných prídavkov a podpory v nezamestnanosti. Systémy sociálneho zabezpečenia však stále zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských krajín. Záleží teda na každom štáte, akú sociálnu ochranu garantuje, za akých podmienok a aké dávky vypláca.“", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže väčšia časť sociálnej politiky patrí do výhradnej kompetencie štátov. EÚ má “...v sociálnej oblasti len limitované kompetencie . Všetko čo sa týka zamestnanosti a sociálnej politiky, majú v rukách členské štáty. O platoch, minimálnej mzde, kolektívnom vyjednávaní, dôchodcovských systémoch, dôchodkovom veku a podpore v nezamestnanosti rozhodujú samotné krajiny a nie EÚ. No ako sa EÚ čoraz viac integrovala, postupne nadobúdal na dôležitosti aj jej sociálny rozmer .“ V EÚ dnes takto existuje legislatíva a rôzne iné nástroje na koordináciu a monitorovanie národných programov. Členské štáty sú pritom pravidelne vyzývané k zdieľaniu overených postupov v tejto oblasti. Dôležité je pripomenúť, že časť právomocí je možne vnímať na pomedzi spoločných právomocí (iba tie, ktoré sú uvedené v Zmluve o fungovaní EÚ -článok 4) a právomocí prijať opatrenia na zabezpečenie koordinácie členských štátov EÚ. Príkladom takéhoto vymedzenia časti kompetencií v tejto oblasti môže byť problematika sociálneho zabezpečenia, kedy „ právne predpisy EÚ sa týkajú vyplácania maródky, materskej a otcovskej dovolenky, rodinných prídavkov a podpory v nezamestnanosti. Systémy sociálneho zabezpečenia však stále zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských krajín. Záleží teda na každom štáte, akú sociálnu ochranu garantuje, za akých podmienok a aké dávky vypláca.“"], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["väčšia časť", "sociálnej oblasti len limitované kompetencie", "pomedzi", "v Zmluve o fungovaní EÚ", "Príkladom"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/848548-socialna-politika-eu", "https://europa.eu/european-union/topics/employment-social-affairs_sk", "http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/competences/faq?lg=sk", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2016:202:FULL&from=SK", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20181116STO19213/koordinacia-socialneho-zabezpecenia-v-eu-viac-flexibility-a-jasne-pravidla"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:21.397577+00:00"}
{"id": "vr32552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32552", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Vo fonde starobného poistenia je ročne strata 1,8 miliardy.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príjmy fondu starobného poistenia v roku 2009 boli 3,24313 mld (výdavky 5,03517 mld), v roku 2010 boli príjmy 3,62309 mld (výdavky 5,24494) a v minulom roku príjmy 3,65028 (výdavky 5,39108 mld eúr). To znamená, že v každom roku sa jednalo o stratu vo výške približne 1,8 mld eúr.", "analysis_paragraphs": ["Príjmy fondu starobného poistenia v roku 2009 boli 3,24313 mld (výdavky 5,03517 mld), v roku 2010 boli príjmy 3,62309 mld (výdavky 5,24494) a v minulom roku príjmy 3,65028 (výdavky 5,39108 mld eúr). To znamená, že v každom roku sa jednalo o stratu vo výške približne 1,8 mld eúr."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["fondu starobného poistenia"], "url": ["http://www.socpoist.sk/pouzitie-financnych-prostriedkov-dochodkoveho-poistenia--zakladny-fond-starobneho-poistenia-a-zakladny-fond-invalidneho-poistenia-spolu-/1587s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:01.525337+00:00"}
{"id": "vr27458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27458", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...ja tu mam graf... životná úroveň, ľudia vyhodnocujú životnú úroveň od nástupu vlády R. Fica pre 41% ľudí sa zhoršila.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska hovorí o prieskume IVO , ktorý sledoval postoje ľudí od nástupu 2. Ficovej vlády vo viacerých oblastiach. Jednou z nich bola aj životná úroveň, kde až 41% respondentov odpovedalo, že cíti od nástupu 2. Ficovej vlády zhoršenie v tejto oblasti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska hovorí o prieskume IVO , ktorý sledoval postoje ľudí od nástupu 2. Ficovej vlády vo viacerých oblastiach. Jednou z nich bola aj životná úroveň, kde až 41% respondentov odpovedalo, že cíti od nástupu 2. Ficovej vlády zhoršenie v tejto oblasti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["IVO"], "url": ["http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/IVO_BAROMETER_4-2013_prezentacia_verejna_mienka.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:16.360787+00:00"}
{"id": "vr38585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38585", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...my sme nakoniec svoje účty zložili a dodržali sme sľuby a mali sme, mali sme 35%. Mali sme 100-krát viac hlasov ako ste mali vy, napríklad, vážený pán minister.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Politická strana Smer vyhrala parlamentné voľby 2010 s 34,79%-ným podielom platných hlasov (880 111 platných hlasov voličov), zatiaľ čo strana SaS získala 12,14% (307 287 platných hlasov voličov).", "analysis_paragraphs": ["Politická strana Smer vyhrala parlamentné voľby 2010 s 34,79%-ným podielom platných hlasov (880 111 platných hlasov voličov), zatiaľ čo strana SaS získala 12,14% (307 287 platných hlasov voličov)."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:21.433142+00:00"}
{"id": "vr28435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28435", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "O Marošovi Šefčovičovi sa povedalo, že jeho híring v oblasti dopravy bol pravdepodobne najlepší.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šefčovičovo vystúpenie na híringu v oblasti dopravy bolo viacerými zdrojmi hodnotené ako veľmi úspešné a pozitívne hodnotené. Jeho výkon na híringu bol označený aj ako pôsobivý. Slovenský eurokomisár bol taktiež hodnotený ako jeden z najlepších kandidátov. Na základe týchto skutočností je výrok možné hodnotiť ako pravdivý. Pre úplnosť dodávame, že Šefčovičov híring v oblasti energetiky sa odohral 20. októbra vo večerných hodinách.", "analysis_paragraphs": ["Šefčovičovo vystúpenie na híringu v oblasti dopravy bolo viacerými zdrojmi hodnotené ako veľmi úspešné a pozitívne hodnotené. Jeho výkon na híringu bol označený aj ako pôsobivý. Slovenský eurokomisár bol taktiež hodnotený ako jeden z najlepších kandidátov. Na základe týchto skutočností je výrok možné hodnotiť ako pravdivý. Pre úplnosť dodávame, že Šefčovičov híring v oblasti energetiky sa odohral 20. októbra vo večerných hodinách."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["označený", "najlepších", "EuropeanVoice", "hodnotil", "hodnotenie", "dostal"], "url": ["http://www.neurope.eu/article/low-profile-impressive-maro%C5%A1-%C5%A1ef%C4%8Dovi%C4%8D-hearing", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sefcovic-bol-na-najlepsie-pripraveny-mal-by-byt-podpredsedom-eurokomisie-632954", "http://www.europeanvoice.com/article/transport-meps-want-to-keep-sefcovic/", "http://www.telicka.eu/novinka/en/245/my-assessment-of-the-sefcovic-hearing/", "http://www.greens-efa.eu/transport-commissioner-sefcovic-12868.html", "http://www.greens-efa.eu/experienced-politician-12840.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:56.012861+00:00"}
{"id": "vr34621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34621", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...aj v iných stranách, ktoré mali nedávno snemy, tiež neboli protikandidáti...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ-DS ani Smer nemali viac kandidátov na predsedu strany.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS ani Smer nemali viac kandidátov na predsedu strany."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SDKÚ-DS ani Smer"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5647928/kdh-rovnako-ako-sdku-a-smer-ma-len-jedneho-kandidata-na-predsedu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:41.281745+00:00"}
{"id": "vr27133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27133", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "NATO je najsilnejšia štruktúra sveta. NATO sa už nepriamo zapojili, dva krát zasadali v Bruseli. Poľský ministerský predseda požiadal o stretnutie NATO, pretože sa Poľsko cíti byt ohrozené.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z hľadiska štruktúry je NATO najsilnejším vojenským zoskupením sveta, tento vojenský pakt podpísalo 28 krajín sveta (väčšina európskych krajín, Turecko a Spojené štáty americké). Na svete neexistuje žiadne iné zoskupenie alebo samostatná krajina, ktorá by mala väčšiu vojenskú silu ako NATO ( rebríček krajín podľa počtu členov armády). Krajina združené v NATO predstavujú až 70% svetových výdavkov na obranu.", "analysis_paragraphs": ["Z hľadiska štruktúry je NATO najsilnejším vojenským zoskupením sveta, tento vojenský pakt podpísalo 28 krajín sveta (väčšina európskych krajín, Turecko a Spojené štáty americké). Na svete neexistuje žiadne iné zoskupenie alebo samostatná krajina, ktorá by mala väčšiu vojenskú silu ako NATO ( rebríček krajín podľa počtu členov armády). Krajina združené v NATO predstavujú až 70% svetových výdavkov na obranu."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["NATO", "rebríček", "NATO", "26. februára", "spoločné vyhlásenie", "uskutočnilo", "požiadalo"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Organiz%C3%A1cia_Severoatlantickej_zmluvy", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_number_of_military_and_paramilitary_personnel", "http://en.wikipedia.org/wiki/NATO", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/events_107285.htm?selectedLocale=en", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/news_107429.htm", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/news_107742.htm?selectedLocale=en", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/news_107711.htm?selectedLocale=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:32.510770+00:00"}
{"id": "vr15978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15978", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zavedie povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí a krajov, ako sú zápisnice z rokovaní zastupiteľstva a komisií, vrátane hlasovania poslancov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Povinnosť zverejňovať úradné dokumenty obcí a krajov je ukotvená v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, no aj napriek tomu si mnohé samosprávne celky túto povinnosť neplnili dostatočne. Dlhodobý zámer posledných vlád je preto zaviesť opatrenia, ktoré by zaručili transparentnosť aj na lokálnej úrovni. Vláda skutočne začala pracovať na plnení tohto sľubu a niekoľko čiastkových úloh vytýčených v akčných plánoch už bolo realizovaných. Väčšina z vytýčených úloh však má byť uskutočnená až v priebehu rokov 2017 a 2018. Vzhľadom k tomu, že na vládnom sľube sa v súčasnosti pracuje a niektoré z cieľov už boli naplnené, hodnotíme tento sľub ako čiastočne splnený.\n\nPovinnosť zverejňovať úradné dokumenty obcí a krajov, zápisnice z rokovaní a informácie o hlasovaní poslancov definuje Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). V článku 1 § 5 ods. 2 definuje povinnosť zverejňovať nasledovné dokumenty pre NR SR:\n\na) termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania, b) zápisnice z verejných schôdzí, c) texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, d) texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní, e) údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej výborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, f) výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.\n\npričom v ods.8 definuje, že tieto ustanovenia sa ďalej \" primerane použijú na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.“\n\nV praxi však často dochádzalo k tomu, že mestá a obce si túto informačnú povinnosť neplnili dostatočne a niektoré informácie nezverejňovali vôbec. Na nedostatky transparentnosti verejnej správy upozornilo aj Transparency International v roku 2015 a politickým stranám navrhovali ( .pdf ): “zaviesť povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí a krajov ako sú hlasovania poslancov, zápisnice z komisií aj rokovaní zastupiteľstva”. Podľa Transparency International je súčasná situácia nasledujúca: \"Zverejňovanie informácií na miestnej úrovni je výrazne nižšie ako na centrálnej. Údaje o hlasovaní či o rokovaniach sú úplne základné materiály pre schopnosť reálnej občianskej kontroly\" Transparency International vtedajší problém charakterizovali vo svojom článku .\n\nAktivity vlády v tejto oblasti započali už v roku 2012, kedy bol zverejnený prvý akčný plán iniciatívy pre otvorené vládnutie. Išlo teda o iniciatívu Radičovej vlády. V júni roku 2016 vláda vydala Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2016 – 2019. Jedným z cieľov akčného plánu je presadiť princípy otvoreného vládnutia aj na lokálnej a regionálnej úrovni. Druhou úlohou v tomto dokumente je „vytvoriť návrh zákona o sprístupňovaní a používaní otvorených dát verejnej správy a predložiť ho na rokovanie vlády SR.“ Termín na vytvorenie návrhu zákona je v akčnom pláne stanovený na 31.december 2017.\n\nMedzi ďalšie úlohy, ktoré si vláda v dokumente stanovila, patrí aj realizovanie školení v oblasti zverejňovania otvorených dát pre zamestnancov verejnej správy, ktoré majú byť vykonávané priebežne. Na stránke Inštitútu pre verejnú správu sa v ponuke vzdelávacích aktivít na január až jún 2017 nachádza aj seminár pre zamestnancov verejnej správy zameraný na zákon o slobodnom prístupe k informáciám ( .pdf , s.3).\n\nAkčný plán obsahuje aj úlohu „Navrhnúť štandardizovaný spôsob publikovania datasetov pre organizácie štátnej správy a územnej samosprávy. \" Termínom pre vytvorenie návrhu bol 28. február 2017. Hodnotiaca správa akčného plánu z roku 2016 na stránke Ministerstva vnútra SR ešte nie je k dispozícii.\n\n1.marca 2017 vláda schválila najnovší Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v SR na roky 2017-2019. Tento plán nadväzuje na predchádzajúce dva akčné plány a definuje 68 záväzkov pre subjekty štátnej správy. Uznesenie vlády SR k tomuto návrhu ukladá podpredsedovi vlády pre investície a informatizáciu Petrovi Pellegrinimu:\n\n„v spolupráci s vedúcim Úradu vlády SR a splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v rámci novelizácie Výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov prijať zásady pre štandardizovaný spôsob a obsah zverejňovaných datasetov pre orgány štátnej správy a územnej samosprávy do 31. decembra 2017“ Uznesenie vlády SR k tomuto návrhu odporúča: „podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizácu v spolupráci so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska vytvoriť a zverejniť návrh vzorového publikačného minima pre orgány územnej samosprávy\" Termín na zverejnenie návrhu vláda stanovila na 30.jún 2017 Vzhľadom k tomu, že väčšina cieľov stanovených akčným plánom z roku 2016 a najnovšie aj akčným plánom z roku 2017 má stanovené termíny realizácie v priebehu roka 2017 a 2018, nie je možné v súčasnosti považovať vládny sľub za splnený. Možno však konštatovať, že v súčasnosti prebiehajú kroky vedúce k jeho splneniu a je teda v štádiu riešenia.", "analysis_paragraphs": ["Povinnosť zverejňovať úradné dokumenty obcí a krajov je ukotvená v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, no aj napriek tomu si mnohé samosprávne celky túto povinnosť neplnili dostatočne. Dlhodobý zámer posledných vlád je preto zaviesť opatrenia, ktoré by zaručili transparentnosť aj na lokálnej úrovni. Vláda skutočne začala pracovať na plnení tohto sľubu a niekoľko čiastkových úloh vytýčených v akčných plánoch už bolo realizovaných. Väčšina z vytýčených úloh však má byť uskutočnená až v priebehu rokov 2017 a 2018. Vzhľadom k tomu, že na vládnom sľube sa v súčasnosti pracuje a niektoré z cieľov už boli naplnené, hodnotíme tento sľub ako čiastočne splnený.", "Povinnosť zverejňovať úradné dokumenty obcí a krajov, zápisnice z rokovaní a informácie o hlasovaní poslancov definuje Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). V článku 1 § 5 ods. 2 definuje povinnosť zverejňovať nasledovné dokumenty pre NR SR:", "a) termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania, b) zápisnice z verejných schôdzí, c) texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, d) texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní, e) údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej výborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, f) výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.", "pričom v ods.8 definuje, že tieto ustanovenia sa ďalej \" primerane použijú na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.“", "V praxi však často dochádzalo k tomu, že mestá a obce si túto informačnú povinnosť neplnili dostatočne a niektoré informácie nezverejňovali vôbec. Na nedostatky transparentnosti verejnej správy upozornilo aj Transparency International v roku 2015 a politickým stranám navrhovali ( .pdf ): “zaviesť povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí a krajov ako sú hlasovania poslancov, zápisnice z komisií aj rokovaní zastupiteľstva”. Podľa Transparency International je súčasná situácia nasledujúca: \"Zverejňovanie informácií na miestnej úrovni je výrazne nižšie ako na centrálnej. Údaje o hlasovaní či o rokovaniach sú úplne základné materiály pre schopnosť reálnej občianskej kontroly\" Transparency International vtedajší problém charakterizovali vo svojom článku .", "Aktivity vlády v tejto oblasti započali už v roku 2012, kedy bol zverejnený prvý akčný plán iniciatívy pre otvorené vládnutie. Išlo teda o iniciatívu Radičovej vlády. V júni roku 2016 vláda vydala Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2016 – 2019. Jedným z cieľov akčného plánu je presadiť princípy otvoreného vládnutia aj na lokálnej a regionálnej úrovni. Druhou úlohou v tomto dokumente je „vytvoriť návrh zákona o sprístupňovaní a používaní otvorených dát verejnej správy a predložiť ho na rokovanie vlády SR.“ Termín na vytvorenie návrhu zákona je v akčnom pláne stanovený na 31.december 2017.", "Medzi ďalšie úlohy, ktoré si vláda v dokumente stanovila, patrí aj realizovanie školení v oblasti zverejňovania otvorených dát pre zamestnancov verejnej správy, ktoré majú byť vykonávané priebežne. Na stránke Inštitútu pre verejnú správu sa v ponuke vzdelávacích aktivít na január až jún 2017 nachádza aj seminár pre zamestnancov verejnej správy zameraný na zákon o slobodnom prístupe k informáciám ( .pdf , s.3).", "Akčný plán obsahuje aj úlohu „Navrhnúť štandardizovaný spôsob publikovania datasetov pre organizácie štátnej správy a územnej samosprávy. \" Termínom pre vytvorenie návrhu bol 28. február 2017. Hodnotiaca správa akčného plánu z roku 2016 na stránke Ministerstva vnútra SR ešte nie je k dispozícii.", "1.marca 2017 vláda schválila najnovší Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v SR na roky 2017-2019. Tento plán nadväzuje na predchádzajúce dva akčné plány a definuje 68 záväzkov pre subjekty štátnej správy. Uznesenie vlády SR k tomuto návrhu ukladá podpredsedovi vlády pre investície a informatizáciu Petrovi Pellegrinimu:", "„v spolupráci s vedúcim Úradu vlády SR a splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v rámci novelizácie Výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov prijať zásady pre štandardizovaný spôsob a obsah zverejňovaných datasetov pre orgány štátnej správy a územnej samosprávy do 31. decembra 2017“ Uznesenie vlády SR k tomuto návrhu odporúča: „podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizácu v spolupráci so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska vytvoriť a zverejniť návrh vzorového publikačného minima pre orgány územnej samosprávy\" Termín na zverejnenie návrhu vláda stanovila na 30.jún 2017 Vzhľadom k tomu, že väčšina cieľov stanovených akčným plánom z roku 2016 a najnovšie aj akčným plánom z roku 2017 má stanovené termíny realizácie v priebehu roka 2017 a 2018, nie je možné v súčasnosti považovať vládny sľub za splnený. Možno však konštatovať, že v súčasnosti prebiehajú kroky vedúce k jeho splneniu a je teda v štádiu riešenia."], "analysis_date": "2017-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 211/2000 Z. z.", ".pdf", "článku", "prvý", "Akčný plán", "stránke", ".pdf", "stránke", "Akčný plán"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701.html", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2016/02/Pr%C3%ADloha-V%C3%BDzva-TIS-INEKO-AFP.pdf", "http://transparency.sk/sk/vlada-sluby-o-lepsom-infozakone-nesplnila/", "http://www.minv.sk/?ros_ogp_ap", "http://www.minv.sk/?ros_ogp_ap", "http://www.ivs.sk/vzdelavanie.html", "http://www.ivs.sk/vzdelavanie/Ponuka_1-6_17c.pdf", "http://www.minv.sk/?ros_ogp_vyhodnotenia", "http://www.minv.sk/?ros_ogp_ap"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:12.880062+00:00"}
{"id": "vr30006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30006", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nemecký spolkový vicekancelár povedal, že hádam aj milión utečencov by boli schopní prijať, ...", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Frešo má na mysli spolkového vicekancelára a ministra vnútra Sigmara Gabriela. Ten sa vyjadril , že \" je mnoho indícií, ktoré naznačujú, že Nemecko tento rok neprijme 800 000 utečencov, ale milión \", čo môže byť výrok, ku ktorému Frešo referuje. Viacero štúdií a článkov poukazuje na možný priaznivý vplyv utečencov na nemeckú ekonomiku, a v tomto zmysle sa vyjadril aj Gabriel. Vzhľadom na to, že Gabriel pripustil, že Nemecko možno príjme milión utečencov v tomto roku, a jeho vyjadrenia o možných priaznivých ekonomických vplyvoch však hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Frešo má na mysli spolkového vicekancelára a ministra vnútra Sigmara Gabriela. Ten sa vyjadril , že \" je mnoho indícií, ktoré naznačujú, že Nemecko tento rok neprijme 800 000 utečencov, ale milión \", čo môže byť výrok, ku ktorému Frešo referuje. Viacero štúdií a článkov poukazuje na možný priaznivý vplyv utečencov na nemeckú ekonomiku, a v tomto zmysle sa vyjadril aj Gabriel. Vzhľadom na to, že Gabriel pripustil, že Nemecko možno príjme milión utečencov v tomto roku, a jeho vyjadrenia o možných priaznivých ekonomických vplyvoch však hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "článkov", "poukazuje", "vyjadril", "povedal"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/germanys-economy-will-grow-faster-because-of-the-million-refugees-it-is-helping-study-finds-10505647.html", "http://www.spiegel.de/international/germany/refugees-are-an-opportunity-for-the-german-economy-a-1050102.html", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/germanys-economy-will-grow-faster-because-of-the-million-refugees-it-is-helping-study-finds-10505647.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367245-nemecky-vicekancelar-prerozdelenie-160-000-utecencov-je-kvapka-v-mori/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367245-nemecky-vicekancelar-prerozdelenie-160-000-utecencov-je-kvapka-v-mori/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:16.072732+00:00"}
{"id": "vr26011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26011", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Od vtedy (15. februára 2013) tri krát zasadala dotačná komisia, trikrát ste tam neboli. Nakoniec tie peniaze boli uvolnene až koncom septembra, trikrát sme o tom hlasovali.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zasadanie dotačnej komisie nie sú dostupné, preto nie je možné overiť ani počet zasadaní, kedy komisia zasadala, ani fakt, či Frešo trikrát na zasadaní chýbal. Taktiež sme nezistili kedy bol jeden milión eur uvoľnený. Podľa stránky mesta Bratislava však opravy ciest prebiehali už od marca do polovice septembra 2013. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nDotačná komisia 18. apríla 2013 schválila prevod jedného milióna eur na opravu ciest. Následne o tomto prevode hlasovalo zastupiteľstvo župy 19. apríla 2013. Uznesením prijatého 19. apríla 2013 (č. 24/2013 ) presunul BSK na opravu výtlkov 1 milión eur. Tieto peniaze presunuli z programu 3.3 Majetok – správa a údržba na program 6. Komunikácie. Schválený presun peňazí ešte neznamená automaticky uvoľnené peniaze, pretože kraj musel schváliť, na ktoré úseky dotácia pôjde. Tieto prieťahy trvali aj niekoľko mesiacov od schválenia dotácie. Dôvodom bolo, že takýto presun musí byť vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Ešte v polovici mája peniaze neboli uvoľnené.", "analysis_paragraphs": ["Zasadanie dotačnej komisie nie sú dostupné, preto nie je možné overiť ani počet zasadaní, kedy komisia zasadala, ani fakt, či Frešo trikrát na zasadaní chýbal. Taktiež sme nezistili kedy bol jeden milión eur uvoľnený. Podľa stránky mesta Bratislava však opravy ciest prebiehali už od marca do polovice septembra 2013. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Dotačná komisia 18. apríla 2013 schválila prevod jedného milióna eur na opravu ciest. Následne o tomto prevode hlasovalo zastupiteľstvo župy 19. apríla 2013. Uznesením prijatého 19. apríla 2013 (č. 24/2013 ) presunul BSK na opravu výtlkov 1 milión eur. Tieto peniaze presunuli z programu 3.3 Majetok – správa a údržba na program 6. Komunikácie. Schválený presun peňazí ešte neznamená automaticky uvoľnené peniaze, pretože kraj musel schváliť, na ktoré úseky dotácia pôjde. Tieto prieťahy trvali aj niekoľko mesiacov od schválenia dotácie. Dôvodom bolo, že takýto presun musí byť vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Ešte v polovici mája peniaze neboli uvoľnené."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "schválila", "24/2013", "neznamená", "presun"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11036156&p1=11049950", "http://bratislava.sme.sk/c/6772280/dotacna-komisia-bsk-schvalila-mestu-milion-eur-na-opravu-vytlkov.html", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10048834", "http://aktualne.atlas.sk/bratislavsky-kraj-uvolnil-milion-eur-na-opravu-bratislavskych-ciest/dnes/regiony/", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/mesto-urci-ktore-cesty-opravi-za-milionovu-dotaciu-od-kraja.html?page_id=318669"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:44.318528+00:00"}
{"id": "47869", "numeric_id": 47869, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47869", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Máme premiéra, ktorý sa rok, teda pardon, polrok nedokázal stretnúť s predsedom Lekárskeho odborového združenia, s pánom Visolajským, napriek tomu, že ho otvorene o to žiadal, otvorenými listami a inými pozvánkami a kde ho chcel informovať o tejto kritickej situácii v zdravotníctve, a namiesto toho nám pán Heger v takom tandeme s pani prezidentkou Čaputovou a pánom ministrom Lengvarským, rozprávali o tom, ako sme úžasne pripravenú.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v októbri potvrdil , že od augusta 2021 žiadal stretnutie s premiérom Hegerom, ktorý si na stretnutie čas nenašiel . Predmetom stretnutia mala byť najmä zlá personálna situácia v zdravotníctve. Heger počas tlačovej konferencie ešte v auguste hovoril , že nemocnice sú pripravené na reprofilizáciu lôžok, čím by mali byť pripravené zvládnuť tretiu vlnu pandémie. Prezidentka Zuzana Čaputová povedala , že Slovensko je na tretiu vlnu pandémie pripravené lepšie, ako bolo pripravené na tú druhú. Stále však apeluje na nízku zaočkovanosť. Ministerstvo zdravotníctva SR na čele s ministrom Lengvarským v septembri vyhlásili , že nemocnice budú na tretiu vlnu vďaka reprofilizácii lôžok pripravené. Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v októbri potvrdil , že od augusta 2021 žiadal stretnutie s premiérom Hegerom, ktorý si na stretnutie čas nenašiel . Predmetom stretnutia mala byť najmä zlá personálna situácia v zdravotníctve. Heger počas tlačovej konferencie ešte v auguste hovoril , že nemocnice sú pripravené na reprofilizáciu lôžok, čím by mali byť pripravené zvládnuť tretiu vlnu pandémie. Prezidentka Zuzana Čaputová povedala , že Slovensko je na tretiu vlnu pandémie pripravené lepšie, ako bolo pripravené na tú druhú. Stále však apeluje na nízku zaočkovanosť. Ministerstvo zdravotníctva SR na čele s ministrom Lengvarským v septembri vyhlásili , že nemocnice budú na tretiu vlnu vďaka reprofilizácii lôžok pripravené. Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "nenašiel", "hovoril", "povedala", "vyhlásili"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/603083-lekar-visolajsky-v-ide-o-pravdu-politici-musia-vidiet-kolaps-nemocnic-na-vlastne-oci-aby-sa-rozhybali/", "https://dennikn.sk/minuta/2567328/", "https://www.facebook.com/watch/?v=4363495560404866", "https://dennikn.sk/minuta/2559950/", "https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/posts/157578499879130"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:27.160477+00:00"}
{"id": "vr13936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13936", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...ja som myslel práve na tieto sestry, ktoré sú v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktoré nie sú v štátnych, ktoré nie sú pod štátom a práve tieto, tieto sestry a títo všetci zdravotnícki pracovníci budú mať platy navýšené niekde o 200, niekde o 300 eur.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národná rada SR schválila 25. novembra 2015 novelu zákona č.578/2004 Z. z., ktorá by podľa ministra Čisláka mala zabezpečiť nárast miezd v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. O náraste miezd v rozmedzí 200 až 300 eur však v rámci dostupných zdrojov informuje len sám minister Čislák. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Zdravotnícke zariadenia , ktoré začali vznikať po prijatí zákona č. 277/1994 Z. z. v rámci všeobecného postupu procesu privatizácie a na ich založení a vzniku sa nezúčastnil štát v právnom postavení zakladateľa, sú charakterizované vo všeobecnosti ako neštátne zdravotnícke zariadenia . Okrem výnimiek, ktorých založenie a vznik upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách , sú neštátne zdravotnícke zariadenia podnikateľské subjekty, ktorých vznik, resp. založenie upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. \" Parlament 25. novembra 2015 schválil úpravu platov zdravotníkov novelou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Mzdy by mali od januára rásť najmä v neštátnych nemocniciach. Právna norma upravuje mzdy viac ako 20 zdravotníckym profesiám v nemocniciach, akými sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár (s výnimkou lekárov). \" Nové odmeňovanie by malo finančne pomôcť najmä zdravotníkom v súkromných nemocniciach. Minister Čislák uvádza , že mzda u niektorých z nich by sa mala zvýšiť o 200 až 300 eur. Zástupcovia zdravotníkov však nie sú s novelou zákona spokojní kvôli tomu, že opomína ich kolegov v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb. Ďalšími požiadavkami bolo zvýšenie koeficientov pre výpočet základnej zložky mzdy, zohľadňovanie odpracovaných rokov a započítanie materskej či práceneschopnosti do času odbornej praxe. Sestry už na protest začali s podávaním výpovedí. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Národná rada SR schválila 25. novembra 2015 novelu zákona č.578/2004 Z. z., ktorá by podľa ministra Čisláka mala zabezpečiť nárast miezd v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. O náraste miezd v rozmedzí 200 až 300 eur však v rámci dostupných zdrojov informuje len sám minister Čislák. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Zdravotnícke zariadenia , ktoré začali vznikať po prijatí zákona č. 277/1994 Z. z. v rámci všeobecného postupu procesu privatizácie a na ich založení a vzniku sa nezúčastnil štát v právnom postavení zakladateľa, sú charakterizované vo všeobecnosti ako neštátne zdravotnícke zariadenia . Okrem výnimiek, ktorých založenie a vznik upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách , sú neštátne zdravotnícke zariadenia podnikateľské subjekty, ktorých vznik, resp. založenie upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. \" Parlament 25. novembra 2015 schválil úpravu platov zdravotníkov novelou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Mzdy by mali od januára rásť najmä v neštátnych nemocniciach. Právna norma upravuje mzdy viac ako 20 zdravotníckym profesiám v nemocniciach, akými sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár (s výnimkou lekárov). \" Nové odmeňovanie by malo finančne pomôcť najmä zdravotníkom v súkromných nemocniciach. Minister Čislák uvádza , že mzda u niektorých z nich by sa mala zvýšiť o 200 až 300 eur. Zástupcovia zdravotníkov však nie sú s novelou zákona spokojní kvôli tomu, že opomína ich kolegov v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb. Ďalšími požiadavkami bolo zvýšenie koeficientov pre výpočet základnej zložky mzdy, zohľadňovanie odpracovaných rokov a započítanie materskej či práceneschopnosti do času odbornej praxe. Sestry už na protest začali s podávaním výpovedí. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["nárast", "zariadenia", "Parlament", "zákona", "malo", "uvádza", "opomína"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?vyssie-platy-zdravotnikov-vo-vsetkych-ustavnych-zariadeniach", "http://www.health.gov.sk/Clanok?nestatne-zdravotnicke-zariadenia-stanovisko-k-vybranym-problemom", "http://www.teraz.sk/slovensko/nova-uprava-platov-zdravotnikov/168164-clanok.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-578", "http://www.aktuality.sk/clanok/304243/cislak-uz-riesi-aj-platy-mimo-statnych-nemocnic-zdravotnici-si-pripadaju-neviditelni/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?vyssie-platy-zdravotnikov-vo-vsetkych-ustavnych-zariadeniach", "http://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-zvysenie-platov-zdravotnikov/167881-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:53.351664+00:00"}
{"id": "48303", "numeric_id": 48303, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48303", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Nech prestanú (Rusi, pozn.) likvidovať nemocnice, už ich zničili myslím cez 200. Školy, atď.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa nezávislých údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Rusko zasiahlo 18 ukrajinských nemocníc. Ukrajinské ministerstvo obrany uvádza , že zasiahnutých bolo 34 nemocníc a 200 škôl. Hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková v stanovisku potvrdila, že Jaroslav Naď vzťahoval číslo 200 na školy, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nezávislých údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Rusko zasiahlo 18 ukrajinských nemocníc. Ukrajinské ministerstvo obrany uvádza , že zasiahnutých bolo 34 nemocníc a 200 škôl. Hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková v stanovisku potvrdila, že Jaroslav Naď vzťahoval číslo 200 na školy, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["zasiahlo", "uvádza"], "url": ["https://news.sky.com/story/ukraine-war-why-russia-is-bombing-hospitals-in-ukraine-and-how-putin-has-done-it-before-12562152?fbclid=IwAR170449og-KZGnXfxQDnRuTjNqFZ__aKcKSBHMULZORFSoK-QHGbF6NVus", "https://www.postoj.sk/100942/pri-ruskych-naletoch-v-sumy-zahynulo-10-ludi-vratane-deti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:33.205766+00:00"}
{"id": "vr29978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29978", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Je potrebné zabezpečiť možnosť bezpečnostného presunu do Európy (napr. pomocou humanitárnych víz), alebo umožniť utečencom žiadať o azyl mimo územia Európy.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh humanitárnych víz obhajuje predovšetkým Riaditeľ centra utečeneckých štúdií na University of Oxford, Alexander Betts. Takéto víza by utečencom umožnili legálne pricestovať do krajiny, v ktorej požiadajú o azyl. Ich myšlienka sa zakladá na tzv. Nansenovom pase , ktorý pomohol ľuďom utekajúcim pred hladomorom alebo inými hrozbami v období krátko po skončení 1. svetovej vojny. Návrh má podporu aj Európskeho parlamentu. Možnosť umožniť žiadanie o azyl mimo územia Európy sa skloňuje už dlhší čas , na rozdiel od humanitárnych pasov však podnecuje k opatrnosti. Ako uvádza štúdia vypracovaná pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu (str. 71), \"návrhy na vytvorenie prijímacích centier a prehodnotenie žiadostí o azyl mimo územia EÚ vzbudzujú podstatné otázky právnej, praktickej a politickej uskutočniteľnosti, ktoré ostávajú nezodpovedané. Takéto nápady, ak budú formálne predložené, by si vyžadovali dôsledné zváženie vo svetle predchádzajúcej kritickej analýzy, aby zaistili plný súlad s právnymi a ostatnými záväzkami EÚ.\" V súlade s prístupom v uvedenej štúdii ani viaceré podrobné mediálne analýzy túto možnosť ako riešenie situácie nespomínajú .", "analysis_paragraphs": ["Návrh humanitárnych víz obhajuje predovšetkým Riaditeľ centra utečeneckých štúdií na University of Oxford, Alexander Betts. Takéto víza by utečencom umožnili legálne pricestovať do krajiny, v ktorej požiadajú o azyl. Ich myšlienka sa zakladá na tzv. Nansenovom pase , ktorý pomohol ľuďom utekajúcim pred hladomorom alebo inými hrozbami v období krátko po skončení 1. svetovej vojny. Návrh má podporu aj Európskeho parlamentu. Možnosť umožniť žiadanie o azyl mimo územia Európy sa skloňuje už dlhší čas , na rozdiel od humanitárnych pasov však podnecuje k opatrnosti. Ako uvádza štúdia vypracovaná pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu (str. 71), \"návrhy na vytvorenie prijímacích centier a prehodnotenie žiadostí o azyl mimo územia EÚ vzbudzujú podstatné otázky právnej, praktickej a politickej uskutočniteľnosti, ktoré ostávajú nezodpovedané. Takéto nápady, ak budú formálne predložené, by si vyžadovali dôsledné zváženie vo svetle predchádzajúcej kritickej analýzy, aby zaistili plný súlad s právnymi a ostatnými záväzkami EÚ.\" V súlade s prístupom v uvedenej štúdii ani viaceré podrobné mediálne analýzy túto možnosť ako riešenie situácie nespomínajú ."], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["obhajuje", "umožnili", "Nansenovom pase", "má podporu", "dlhší čas", "štúdia", "analýzy", "nespomínajú"], "url": ["http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/367264-nestaci-len-mechanizmus/", "http://www.theguardian.com/commentisfree/2015/sep/20/migrants-refugees-asylum-seekers-21st-century-trend", "http://www.unhcr.org/4aae50086.html", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20150904IPR91613/html/Ute%C4%8Denci-Zmena-dublinsk%C3%A9ho-nariadenia-humanit%C3%A1rne-v%C3%ADza-a-glob%C3%A1lna-strat%C3%A9gia", "http://www.theguardian.com/world/2015/mar/05/european-commission-third-country-immigrant-processing-centres", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/519234/IPOL_STU%282015%29519234_EN.pdf", "http://www.ft.com/cms/s/0/6ea2ae3a-5632-11e5-a28b-50226830d644.html#axzz3maT0JeGf", "http://www.spiegel.de/international/europe/refugee-crisis-in-europe-exposes-asylum-policy-shortcomings-a-1051481.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:51.493359+00:00"}
{"id": "48692", "numeric_id": 48692, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48692", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Najviac prekvapil pán minister Matovič, ktorý napísal, citujem, zrazu je normál spraviť vládneho politika, hromozvod, frustrácii každého, kto sa cíti viac, no pár dní po vražde, ako už spomenul doplnil, že on je hetero… dokonca aj pri vražde dvoch ľudí písal o tom, ako jeho nenávidia médiá. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deň po vražde na Zámockej ulici v Bratislave Igor Matovič napísal na Facebooku status , ktorého časť citoval Viskupič. Niesol titulok Móda nenávidieť. Po vyjadrení sústrasti premostil do slov v ktorých z burcovania nenávisti obvinil mimo iných aj médiá: „Dosiahli sme dokonalosť. Stav, kedy burcujúca dennodenná nenávisť v médiách, v opozícii, na tribúbach, na ulici či v práci sa stala normou. Kto nevie nenávidieť, nie je in.”\n\nV ďalšej časti statusu píše slová, ktoré vo svojom výroku cituje aj Marián Viskupič: Zrazu je normál spraviť z vládneho politika hromozvod frustrácií každého, kto sa cíti viac. Kto prehral voľby. Kto ich nevyhral. Kto sa bojí basy. Kto by Covid riešil lepšie. Kto by bol lepším ministrom. Kto by všetky krízy zvládol ľavou zadnou.\n\nO 4 dni po vražde Matovič napísal na Facebooku status , ktorý začínal slovami “som hetero” a pokračoval priznaním, že “je muž a cíti sa ako muž”. Status zakončil hastagom: #NehanbiteSaZaSeba", "analysis_paragraphs": ["Deň po vražde na Zámockej ulici v Bratislave Igor Matovič napísal na Facebooku status , ktorého časť citoval Viskupič. Niesol titulok Móda nenávidieť. Po vyjadrení sústrasti premostil do slov v ktorých z burcovania nenávisti obvinil mimo iných aj médiá: „Dosiahli sme dokonalosť. Stav, kedy burcujúca dennodenná nenávisť v médiách, v opozícii, na tribúbach, na ulici či v práci sa stala normou. Kto nevie nenávidieť, nie je in.”", "V ďalšej časti statusu píše slová, ktoré vo svojom výroku cituje aj Marián Viskupič: Zrazu je normál spraviť z vládneho politika hromozvod frustrácií každého, kto sa cíti viac. Kto prehral voľby. Kto ich nevyhral. Kto sa bojí basy. Kto by Covid riešil lepšie. Kto by bol lepším ministrom. Kto by všetky krízy zvládol ľavou zadnou.", "O 4 dni po vražde Matovič napísal na Facebooku status , ktorý začínal slovami “som hetero” a pokračoval priznaním, že “je muž a cíti sa ako muž”. Status zakončil hastagom: #NehanbiteSaZaSeba"], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["vražde", "status", "status"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/strelba-v-centre-bratislavy-ma-dve-obe/667058-clanok.html", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0hR1n7GuDopoxEPFr5TnWJg7KHDkvYhGUbn5yQAVEwCGq3vBS2hiKnMnZQMtUwEhZl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid02qoDWtL5hUYTBpT7U4RAen6eqswgqm5i7hcF3ssymmMzUPiZBpgwe8NQdRF6E8tocl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:28.773534+00:00"}
{"id": "vr17531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17531", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nedovoľme, aby sa ubližovalo nevinným ľuďom ako sa ublížilo otcovi pani ministerky Matečnej.", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná v utorok 6.3. na tlačovom brífingu oznámila , že podáva trestné oznámenie na podpredsedníčku parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Dôvodom má byť uvádzanie klamlivých a diskreditujúcich vyjadrení v spojitosti s Talianmi pôsobiacimi na východe Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná v utorok 6.3. na tlačovom brífingu oznámila , že podáva trestné oznámenie na podpredsedníčku parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Dôvodom má byť uvádzanie klamlivých a diskreditujúcich vyjadrení v spojitosti s Talianmi pôsobiacimi na východe Slovenska."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["oznámila"], "url": ["http://http://www.teraz.sk/slovensko/g-matecna-podava-trestne-oznamenie/312211-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:37.321622+00:00"}
{"id": "vr33275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33275", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Dneska je do problému konského mäsa zapojených, do piatku bolo 20, bohužiaľ musím po piatku povedať 21 štátov, lebo už je v tom aj Slovensko...", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľ. Jahnátek nesprávne uvádza deň kedy sa Slovensko pripojilo ku krajinám, v ktorých sa objavilo konské mäso. Slovensko sa nepripojilo k týmto krajinám v piatok 1. marca 2013, ale už 22. februára 2013. 22. februára bol zhodou okolností tiež piatok, no k 26. februáru 2013 bolo konským mäsom zasiahnutých podľa TASR len okolo 18 krajín. Z toho je evidentné, že Ľ. Jahnátek myslí piatok 1. marca 2013. Počet krajín, ktoré sú do problému konského mäsa zapojených nehodnotíme, keďže situácia sa rýchlo mení a nie je dostupný zoznam krajín, v ktorých sa tento problém vyskytol. Úrad verejného zdravotníctva SR upozornil dňa 22. februára na prítomnosť konského mäsa v lasagniach dovezených z Luxemburska. 26. februára 2013 správa (ANG) z Českej republiky upozornila na prítomnosť konského mäsa vo výrobkoch, ktoré boli distribuované aj na Slovensko. Podľa dostupných informácií malo ísť o predsmažené h amburgery určené pre gastronomické prevádzky (stánky rýchleho občerstvenia, bufety), z ktorých 60-90% malo byť práve z konského mäsa. Minister Ľ. Jahnátek spomína zistenie z piatka 1. marca 2013, kedy Štátny veterinárny a potravinový ústav o zle označených zásielkách informoval o zásielke označeného ako hovädzina, ktoré v skutočnosti obsahovalo konské mäso. Celkový objem dovezeného mäsa 16,4 ton. Z tlačovej správy TASR (26. februára 2013) vyplýva , že počet krajín, v ktorých odhalili konské mäso v hovädzích výrobkoch sa pohybuje okolo 18. K 19. februáru 2013 bolo v kauze 15 krajín . Na domácich aj zahraničných serveroch sa nám nepodarilo dopátrať presný počet krajín, avšak číslo sa blíži dvadsiatim. Vďaka garancií voľného pohybu tovarov v EÚ číslo infikovaných krajín nemusí byť konečné a môže sa kedykoľvek meniť. Taktiež ani správa EK z 26. februára neuvádza zoznam krajín, ktoré majú problém so zle označenými zásielkami konského mäsa. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Jahnátek nesprávne uvádza deň kedy sa Slovensko pripojilo ku krajinám, v ktorých sa objavilo konské mäso. Slovensko sa nepripojilo k týmto krajinám v piatok 1. marca 2013, ale už 22. februára 2013. 22. februára bol zhodou okolností tiež piatok, no k 26. februáru 2013 bolo konským mäsom zasiahnutých podľa TASR len okolo 18 krajín. Z toho je evidentné, že Ľ. Jahnátek myslí piatok 1. marca 2013. Počet krajín, ktoré sú do problému konského mäsa zapojených nehodnotíme, keďže situácia sa rýchlo mení a nie je dostupný zoznam krajín, v ktorých sa tento problém vyskytol. Úrad verejného zdravotníctva SR upozornil dňa 22. februára na prítomnosť konského mäsa v lasagniach dovezených z Luxemburska. 26. februára 2013 správa (ANG) z Českej republiky upozornila na prítomnosť konského mäsa vo výrobkoch, ktoré boli distribuované aj na Slovensko. Podľa dostupných informácií malo ísť o predsmažené h amburgery určené pre gastronomické prevádzky (stánky rýchleho občerstvenia, bufety), z ktorých 60-90% malo byť práve z konského mäsa. Minister Ľ. Jahnátek spomína zistenie z piatka 1. marca 2013, kedy Štátny veterinárny a potravinový ústav o zle označených zásielkách informoval o zásielke označeného ako hovädzina, ktoré v skutočnosti obsahovalo konské mäso. Celkový objem dovezeného mäsa 16,4 ton. Z tlačovej správy TASR (26. februára 2013) vyplýva , že počet krajín, v ktorých odhalili konské mäso v hovädzích výrobkoch sa pohybuje okolo 18. K 19. februáru 2013 bolo v kauze 15 krajín . Na domácich aj zahraničných serveroch sa nám nepodarilo dopátrať presný počet krajín, avšak číslo sa blíži dvadsiatim. Vďaka garancií voľného pohybu tovarov v EÚ číslo infikovaných krajín nemusí byť konečné a môže sa kedykoľvek meniť. Taktiež ani správa EK z 26. februára neuvádza zoznam krajín, ktoré majú problém so zle označenými zásielkami konského mäsa. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["upozornil", "správa", "h", "amburgery", "informoval", "vyplýva", "15 krajín", "správa"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1815:doplujuca-informacia-lasagne-bolognese-nowaco-pritomnos-konskeho-maesa-neuvedene-v-zloeni-vyrobku&catid=95:informacie-pre-spotrebiteov", "https://webgate.ec.europa.eu/rasff-window/portal/index.cfm?event=notificationDetail&NOTIF_REFERENCE=2013.0252", "http://www.svssr.sk/potraviny/spotr_info_hamburger.asp", "http://www.svssr.sk/potraviny/spotr_info_hamburger.asp", "http://www.svssr.sk/potraviny/spotr_info_konske_maso.asp", "http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F13%2F02%2Ftbax2qc095042.dat.1%40Fondy&QueryText=", "http://www.globalpost.com/dispatch/news/afp/130219/horsemeat-beef-scandal-the-main-countries-affected", "http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/13/st06/st06644.en13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:19.261425+00:00"}
{"id": "vr15472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15472", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V Bruseli presne tí poslanci sa pobili, ktorí spôsobili Brexit.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Danko hovorí o konflikte , ktorý sa odohral 6. októbra medzi členmi strany UKIP, Týmito poslancami sú Steve Woolf a Mike Hookem. Obaja spomínaní členovia Európskeho parlamentu za stranu UKIP, Woolfe aj Hookem boli stúpencami a podporovateľmi Brexitu. Nedá sa pritom povedať, že Brexit spôsobili nietorí, alebo presne títo politici, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ráno 6. októbra sa dostal Woolfe do konfliktu s ďalším členom strany UKIP a zároveň členom európskeho parlamentu. Táto konfrontácia sa odohrala po napätom stretnutí, ktoré bolo určené na \"vyjasnenie nedorozumení\" s kolegami. Strana UKIP nekomentovala príčinu konfliktu. Woolfe však údajne nahneval členov strany potom, čo povedal, že je nadšený novou premiérkou Theresou Mayovou a zvažoval odchod do Konzervatívnej strany. Povedal, že sa rozhodol zostať v UKIP pretože to je jediná strana, ktorá \"garantuje, že Brexit bude uskutočnený.\" Steven Woolfe skolaboval potom, čo vyšiel z komory počas hlasovania. Po sérii CT snímkov sa krvné zrazeniny v mozgu nepotvrdili. Nemocninu Woolfe opustil 9. októbra. UKIP bol 6. októbra v zmätku potom čo na post líderky strany rezignovala už po 18 dňoch členka európskeho parlamentu Diane Jamesová, ktorá nahradila po referende Nigela Faragea, ktorý rezignoval 4. júla . Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Danko hovorí o konflikte , ktorý sa odohral 6. októbra medzi členmi strany UKIP, Týmito poslancami sú Steve Woolf a Mike Hookem. Obaja spomínaní členovia Európskeho parlamentu za stranu UKIP, Woolfe aj Hookem boli stúpencami a podporovateľmi Brexitu. Nedá sa pritom povedať, že Brexit spôsobili nietorí, alebo presne títo politici, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ráno 6. októbra sa dostal Woolfe do konfliktu s ďalším členom strany UKIP a zároveň členom európskeho parlamentu. Táto konfrontácia sa odohrala po napätom stretnutí, ktoré bolo určené na \"vyjasnenie nedorozumení\" s kolegami. Strana UKIP nekomentovala príčinu konfliktu. Woolfe však údajne nahneval členov strany potom, čo povedal, že je nadšený novou premiérkou Theresou Mayovou a zvažoval odchod do Konzervatívnej strany. Povedal, že sa rozhodol zostať v UKIP pretože to je jediná strana, ktorá \"garantuje, že Brexit bude uskutočnený.\" Steven Woolfe skolaboval potom, čo vyšiel z komory počas hlasovania. Po sérii CT snímkov sa krvné zrazeniny v mozgu nepotvrdili. Nemocninu Woolfe opustil 9. októbra. UKIP bol 6. októbra v zmätku potom čo na post líderky strany rezignovala už po 18 dňoch členka európskeho parlamentu Diane Jamesová, ktorá nahradila po referende Nigela Faragea, ktorý rezignoval 4. júla . Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["konflikte", "Woolfe", "Hookem", "Ráno", "Strana", "opustil", "4. júla"], "url": ["https://www.theguardian.com/politics/2016/oct/06/ukip-leadership-favourite-steven-woolfe-collapses-in-european-parliament", "https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2016/10/06/altercation-amid-pro-brexit-party-meeting-leaves-rising-star-floored/", "http://mike-hookem.org/news.php?id=52", "https://www.theguardian.com/politics/2016/oct/06/ukip-leadership-favourite-steven-woolfe-collapses-in-european-parliament", "https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2016/10/06/altercation-amid-pro-brexit-party-meeting-leaves-rising-star-floored/", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-37601031", "https://www.theguardian.com/politics/2016/jul/04/nigel-farage-resigns-as-ukip-leader"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:12.567318+00:00"}
{"id": "vr26374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26374", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minulý rok to bolo vyše 150 miliónov eur (ušetrené zdroje z reformy ESO, pozn.).", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kažimír hovorí o úsporách v minulom roku. Reforma ESO sa spustila v apríli 2012. Demagog.SK nemá k dispozícii žiadny zdroj, analýzu, ktorá by úspory vierohodne dokladovala. Vzhľadom na to, že Ministerstvo vnútra neuverejňuje analýzy ESO, Demagog.SK hodnotí výrok ako neoveriteľný. Program ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa, bol schválený v apríli roku 2012. Dodnes však Ministerstvo vnútra SR neuverejnilo presné analýzy, ktoré by potvrdzovali slová ministra Kažimíra. Prvá etapa programu prebiehala už počas roka 2012, išlo o (. pdf , s. 13) \"Zrušenie orgánov špecializovaných miestnej štátnej správy na úrovni krajov,ich integrácia do obvodných úradov v sídlach krajov, resp. do špecializovaných obvodných úradov v sídlach krajov. \" Program však predpokladal úspory hlavne v rokoch 2013-2016 (. pdf , s. 43) \"V tejto oblasti sa odhaduje úspora v rokoch 2013 - 2016 vo verejnej správe na 513 mil. eur, z toho v roku 2013 v hodnote 130 mil. eur, a najvýraznejšia v roku 2014 v hodnote 173 mil. eur. Za obdobie rokov 2013 a 2014 sa zníži počet úradov špecializovanej štátnej správy a inšpekcií o 483, z toho 244 rozpočtových organizácií štátu.\" Návrh rozpočtu na roky 2014-2016 nehovorí o úsporách v roku 2012 a uvádza: \"Úspory, ktoré sú identifikované v súvislosti s reformou ESO, boli Ministerstvom financií SR zahrnuté do rozpočtu formou plošného viazania výdavkov vo vybraných organizáciách štátnej správy, na rok 2013 v celkovej výške 129,5 mil. eur (z toho na osobných výdavkoch 32 mil. eur a 97,5 mil. eur na výdavkoch na tovaroch a službách).\" Do dnešného dňa Ministerstvo vnútra uverejnilo jedinú jedinú tlačovú správu , ktorá bilancuje doterajšie prínosy reformy a predkladá plán úspor. Ani tam však o reálnom šetrení z roku 2012 nie je zmienka. \"Z hľadiska dosiahnutých úspor reformou ESO tento rok dôjde k ušetreniu 130 miliónov EUR (z toho 32 mil. na osobných výdavkoch a 97,5 miliónov EUR na tovaroch a službách), čo je kumulovaná (každoročná) úspora. Na rok 2014 očakáva rezort vnútra úspory v hodnote ďalších 159 mil. EUR (105 mil. EUR ako štrukturálne zmeny a 54 mil. EUR z odpredaja majetku), čo bude pretavené do návrhu rozpočtu na budúci rok.\" Na problém s nedostupnosťou analýz upozornil aj denník SME . Ten sa ani po tom, ako využil zákonné právo o slobodnom prístupe k informáciám, k bližším podrobnostiam nedostal. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír hovorí o úsporách v minulom roku. Reforma ESO sa spustila v apríli 2012. Demagog.SK nemá k dispozícii žiadny zdroj, analýzu, ktorá by úspory vierohodne dokladovala. Vzhľadom na to, že Ministerstvo vnútra neuverejňuje analýzy ESO, Demagog.SK hodnotí výrok ako neoveriteľný. Program ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa, bol schválený v apríli roku 2012. Dodnes však Ministerstvo vnútra SR neuverejnilo presné analýzy, ktoré by potvrdzovali slová ministra Kažimíra. Prvá etapa programu prebiehala už počas roka 2012, išlo o (. pdf , s. 13) \"Zrušenie orgánov špecializovaných miestnej štátnej správy na úrovni krajov,ich integrácia do obvodných úradov v sídlach krajov, resp. do špecializovaných obvodných úradov v sídlach krajov. \" Program však predpokladal úspory hlavne v rokoch 2013-2016 (. pdf , s. 43) \"V tejto oblasti sa odhaduje úspora v rokoch 2013 - 2016 vo verejnej správe na 513 mil. eur, z toho v roku 2013 v hodnote 130 mil. eur, a najvýraznejšia v roku 2014 v hodnote 173 mil. eur. Za obdobie rokov 2013 a 2014 sa zníži počet úradov špecializovanej štátnej správy a inšpekcií o 483, z toho 244 rozpočtových organizácií štátu.\" Návrh rozpočtu na roky 2014-2016 nehovorí o úsporách v roku 2012 a uvádza: \"Úspory, ktoré sú identifikované v súvislosti s reformou ESO, boli Ministerstvom financií SR zahrnuté do rozpočtu formou plošného viazania výdavkov vo vybraných organizáciách štátnej správy, na rok 2013 v celkovej výške 129,5 mil. eur (z toho na osobných výdavkoch 32 mil. eur a 97,5 mil. eur na výdavkoch na tovaroch a službách).\" Do dnešného dňa Ministerstvo vnútra uverejnilo jedinú jedinú tlačovú správu , ktorá bilancuje doterajšie prínosy reformy a predkladá plán úspor. Ani tam však o reálnom šetrení z roku 2012 nie je zmienka. \"Z hľadiska dosiahnutých úspor reformou ESO tento rok dôjde k ušetreniu 130 miliónov EUR (z toho 32 mil. na osobných výdavkoch a 97,5 miliónov EUR na tovaroch a službách), čo je kumulovaná (každoročná) úspora. Na rok 2014 očakáva rezort vnútra úspory v hodnote ďalších 159 mil. EUR (105 mil. EUR ako štrukturálne zmeny a 54 mil. EUR z odpredaja majetku), čo bude pretavené do návrhu rozpočtu na budúci rok.\" Na problém s nedostupnosťou analýz upozornil aj denník SME . Ten sa ani po tom, ako využil zákonné právo o slobodnom prístupe k informáciám, k bližším podrobnostiam nedostal. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "Návrh", "správu", "SME"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/nrpactplan2013_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/nrp2013_slovakia_sk.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=640", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie&sprava=reforma-eso-bilancia-a-plany-do-roku-2016", "http://ekonomika.sme.sk/c/6982514/kalinak-taji-analyzu-uspor-eso-nevieme-ju-najst-odkazal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:16.646456+00:00"}
{"id": "vr14754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14754", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dnes je rozpočet slovenskej vlády vnímaný ako jeden z najlepších v Európskej únii...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Fico vyslovil už v predvolebnej debate z 2. marca. Správa Európskej komisie hovorí, že Slovensko patrí medzi 5 krajín, ktorých rozpočet je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu (napr. deficit pod 3%). Ďalšími krajinami z tejto pätice sú Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Fico vyslovil už v predvolebnej debate z 2. marca. Správa Európskej komisie hovorí, že Slovensko patrí medzi 5 krajín, ktorých rozpočet je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu (napr. deficit pod 3%). Ďalšími krajinami z tejto pätice sú Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["debate", "Správa", "Komentár"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/577/posledna-predvolebna-debata-rtvs-olano-most-hid-sns-siet-smer-sd", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6067_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-6068_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:35.993283+00:00"}
{"id": "45234", "numeric_id": 45234, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45234", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ja konečne vítam, že Európska komisia sa rozhýbala, že predsedníčka Európskej komisie začala byť aktívnejšia, pretože začiatok nebol celkom dobrý, pretože práve kritizovala opatrenie, ktoré národné štáty ako Slovenská republika, urobili a ukázali sa, že boli dobré. To bolo uzavretie hraníc...", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéfka Európskej komisie kritizovala na začiatku pandémie jednostranné zatváranie hraníc viacerých európskych krajín. Zatiaľ nie je možné spoľahlivo povedať, či a v akej miere prispelo to-ktoré opatrenie k potlačeniu koronavírusu. Jedna zo štúdii publikovaná v Science naznačuje, že cestovné obmedzenia síce spomalili šírenie, no ako účinnejšie opatrenia sa javia byť skorá detekcia, umývanie si rúk či dobrovoľná izolácia. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. Ursula von der Layen kritizovala 13. marca jednostranné cestovné obmedzenia, ktoré zaviedli o.i. Slovensko, Česko či Dánsko , keď zavreli svoje hranice. Šéfka Európskej komisie upozornila na to, že zatváranie hraníc nepovažuje za najefektívnejší prostriedok v boji proti koronavírusu ani Svetová zdravotnícka organizácia. „ Majú silný spoločenský a hospodársky dopad, narušujú životy ľudí a cezhraničný obchod,” uviedla . Ako alternatívu navrhla kontroly zdravotného stavu na hraniciach. O týždeň neskôr von der Layen varovala , že kľúčový zdravotnícky materiál môže ostať stáť na uzavretých hraniciach a nedostane sa včas tým, ktorí ho potrebujú. Komisia preto navrhla vytvorenie tzv. zelených línii. Postupne zaviedli dočasný režim zatvorených hraníc pre cudzincov viaceré krajiny EÚ - medzi nimi Španielsko , Bulharsko , Maďarsko . Nemecko, Rakúsko zaviedli dočasné hraničné kontroly. Dnes nevieme spoľahlivo povedať, či a v akej miere bolo účinné to-ktoré z prijatých opatrení proti šíreniu koronavírusu. Štúdia publikovaná 24. apríla v magazíne Science, ktorá skúmala účinok cestovných obmedzení na šírenie sa vírusu v Číne, zistila, že karanténa prvotného epicentra pandémie, mesta Wuhan, spomalila šírenie v Číne o 3 až 5 dní. Medzinárodné cestovné obmedzenia podľa štúdie pomohli spomaliť šírenie sa vo svete do polovice februára. Výsledky však naznačujú, že účinnejším nástrojom než cestovné obmedzenia sa javí byť skorá detekcia, umývanie si rúk či dobrovoľná izolácia. Pochybnosti o účinnosti cestovných opatrení mali viacerí EÚ-experti aj hlavný švédsky epidemiológ.", "analysis_paragraphs": ["Šéfka Európskej komisie kritizovala na začiatku pandémie jednostranné zatváranie hraníc viacerých európskych krajín. Zatiaľ nie je možné spoľahlivo povedať, či a v akej miere prispelo to-ktoré opatrenie k potlačeniu koronavírusu. Jedna zo štúdii publikovaná v Science naznačuje, že cestovné obmedzenia síce spomalili šírenie, no ako účinnejšie opatrenia sa javia byť skorá detekcia, umývanie si rúk či dobrovoľná izolácia. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. Ursula von der Layen kritizovala 13. marca jednostranné cestovné obmedzenia, ktoré zaviedli o.i. Slovensko, Česko či Dánsko , keď zavreli svoje hranice. Šéfka Európskej komisie upozornila na to, že zatváranie hraníc nepovažuje za najefektívnejší prostriedok v boji proti koronavírusu ani Svetová zdravotnícka organizácia. „ Majú silný spoločenský a hospodársky dopad, narušujú životy ľudí a cezhraničný obchod,” uviedla . Ako alternatívu navrhla kontroly zdravotného stavu na hraniciach. O týždeň neskôr von der Layen varovala , že kľúčový zdravotnícky materiál môže ostať stáť na uzavretých hraniciach a nedostane sa včas tým, ktorí ho potrebujú. Komisia preto navrhla vytvorenie tzv. zelených línii. Postupne zaviedli dočasný režim zatvorených hraníc pre cudzincov viaceré krajiny EÚ - medzi nimi Španielsko , Bulharsko , Maďarsko . Nemecko, Rakúsko zaviedli dočasné hraničné kontroly. Dnes nevieme spoľahlivo povedať, či a v akej miere bolo účinné to-ktoré z prijatých opatrení proti šíreniu koronavírusu. Štúdia publikovaná 24. apríla v magazíne Science, ktorá skúmala účinok cestovných obmedzení na šírenie sa vírusu v Číne, zistila, že karanténa prvotného epicentra pandémie, mesta Wuhan, spomalila šírenie v Číne o 3 až 5 dní. Medzinárodné cestovné obmedzenia podľa štúdie pomohli spomaliť šírenie sa vo svete do polovice februára. Výsledky však naznačujú, že účinnejším nástrojom než cestovné obmedzenia sa javí byť skorá detekcia, umývanie si rúk či dobrovoľná izolácia. Pochybnosti o účinnosti cestovných opatrení mali viacerí EÚ-experti aj hlavný švédsky epidemiológ."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["kritizovala", "Dánsko", "upozornila", "uviedla", "varovala", "navrhla", "zaviedli", "Španielsko", "Bulharsko", "Maďarsko", "zaviedli", "spomalila", "pomohli", "mali", "hlavný"], "url": ["https://www.stern.de/news/von-der-leyen-kritisiert-einseitige-reisebeschraenkungen-wegen-corona-9180996.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-51905129", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/evropske-komise-ursula-von-der-leyenova-uzavirka-hranice-kontroly-zdravotni-stav_2003131354_tef", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/evropske-komise-ursula-von-der-leyenova-uzavirka-hranice-kontroly-zdravotni-stav_2003131354_tef", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/coronavirus-eu-border-control-schengen-von-der-leyen-freedom-movement-a9428066.html", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/coronavirus-eu-border-control-schengen-von-der-leyen-freedom-movement-a9428066.html", "https://ec.europa.eu/transport/coronavirus-response_en?modes=All&category=3791", "https://ec.europa.eu/transport/coronavirus-response_en?modes=All&category=3791", "https://ec.europa.eu/transport/coronavirus-response_en?modes=All&category=3791", "https://ec.europa.eu/transport/coronavirus-response_en?modes=All&category=3791", "https://ec.europa.eu/transport/coronavirus-response_en?modes=All&category=3791", "https://science.sciencemag.org/content/368/6489/395", "https://science.sciencemag.org/content/368/6489/395", "https://euobserver.com/coronavirus/147576", "https://www.nature.com/articles/d41586-020-01098-x"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:34.275205+00:00"}
{"id": "vr36216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36216", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Bugár došiel za mnou do kancelárie Národnej rady v Národnej rade a sa mi ospravedlnil za toto, pretože to bolo všetko úplne inak. Nakoniec to vyplynulo aj z vystúpenia hovorkyne predsedu parlamentu. Celá diskusia bola o nadstraníckom kandidátovi a o tom, že aj námestníci, ktorých tento nadstranícky kandidát vyberie za námestníkov generálnej prokuratúry budú nadstranícki.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadne správy o takomto rozhovore Bugára s Ficom sa neobjavili v médiách.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne správy o takomto rozhovore Bugára s Ficom sa neobjavili v médiách."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:19.157391+00:00"}
{"id": "45278", "numeric_id": 45278, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45278", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...Slovenské národné divadlo a tam vlastne hrozil štrajk v septembri … zobrala som do úvahy nie tých výkonných umelcov, ktorí každý deň stoja možno na tých javiskách a majú aj iné možnosti, ale zobrala som do úvahy viac ako 700 zamestnancov Slovenského národného divadla, ktorí skutočne pracujú v tých technických profesiách … tí ľudia tam pracovali za 500-600 EUR...", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenskému národnému divadlu hrozil na jeseň 2018 štrajk. Technickí pracovníci zarábali v priemere 640 eur. Nepracovalo ich tam však rádovo 700, ale asi 450. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Začiatkom augusta 2018 Laššáková odvolala šéfa Slovenského národného divadla Mariána Chudovského. Dôvodom mala byť zlá finančná situácia a hroziaci štrajk zamestnancov. Pracovníci nedostali výkonnostné odmeny za jún. Nová sezóna sa mala začať v septembri. „ Odmeny teda nebudú vyplatené nikomu. Toto rozhodnutie je reakciou na obmedzený rozpočet na rok 2018, pričom divadelná sezóna 2017/18 bola, paradoxne, jedna z najsilnejších,\" vysvetľoval vtedy Chudovský. Podľa predsedu Únie umelecko-technických zložiek SND Patrika Pačesa bola výška pohyblivých a nevyplatených odmien pri technických zamestnancoch - maskéroch, zvukároch - od 30 do 150 eur. Podľa Správy o činnosti za rok 2018 pracovalo v divadle 893 zamestnancov, z toho 453 - a nie 700 ako tvrdila Ľubica Laššáková - boli tzv. technickí zamestnanci. Zvyšok tvoria umelci a administratíva. Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola v roku 2018 priemerná výška základnej mzdy technikov divadla 640 eur. S príplatkami tvoril priemer 945 eur. Priemerný základný plat hudobníkov v divadle bol v roku 2018 953 eur. S príplatkami bol priemer 1123 eur. Vedenie divadla prevzal po Chudovskom Vladimír Antala, ktorý sa v stal v januári 2019 jeho riadnym riaditeľom. Antala sa neskôr funkcie vzdal, divadlo dnes dočasne vedie šéf činohry Peter Kováč.", "analysis_paragraphs": ["Slovenskému národnému divadlu hrozil na jeseň 2018 štrajk. Technickí pracovníci zarábali v priemere 640 eur. Nepracovalo ich tam však rádovo 700, ale asi 450. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Začiatkom augusta 2018 Laššáková odvolala šéfa Slovenského národného divadla Mariána Chudovského. Dôvodom mala byť zlá finančná situácia a hroziaci štrajk zamestnancov. Pracovníci nedostali výkonnostné odmeny za jún. Nová sezóna sa mala začať v septembri. „ Odmeny teda nebudú vyplatené nikomu. Toto rozhodnutie je reakciou na obmedzený rozpočet na rok 2018, pričom divadelná sezóna 2017/18 bola, paradoxne, jedna z najsilnejších,\" vysvetľoval vtedy Chudovský. Podľa predsedu Únie umelecko-technických zložiek SND Patrika Pačesa bola výška pohyblivých a nevyplatených odmien pri technických zamestnancoch - maskéroch, zvukároch - od 30 do 150 eur. Podľa Správy o činnosti za rok 2018 pracovalo v divadle 893 zamestnancov, z toho 453 - a nie 700 ako tvrdila Ľubica Laššáková - boli tzv. technickí zamestnanci. Zvyšok tvoria umelci a administratíva. Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola v roku 2018 priemerná výška základnej mzdy technikov divadla 640 eur. S príplatkami tvoril priemer 945 eur. Priemerný základný plat hudobníkov v divadle bol v roku 2018 953 eur. S príplatkami bol priemer 1123 eur. Vedenie divadla prevzal po Chudovskom Vladimír Antala, ktorý sa v stal v januári 2019 jeho riadnym riaditeľom. Antala sa neskôr funkcie vzdal, divadlo dnes dočasne vedie šéf činohry Peter Kováč."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["mala", "nedostali", "mala", "vysvetľoval", "bola", "Správy", "stal", "vedie"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480390-lassakova-pri-snd-zatial-vyckava/", "https://style.hnonline.sk/kultura/1786646-je-to-irelevantne-v-slovenskom-narodnom-divadle-ziaden-strajk-nehrozi-tvrdi-jeho-riaditel", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480390-lassakova-pri-snd-zatial-vyckava/", "https://style.hnonline.sk/kultura/1786646-je-to-irelevantne-v-slovenskom-narodnom-divadle-ziaden-strajk-nehrozi-tvrdi-jeho-riaditel", "https://www.trend.sk/spravy/strajk-snd-alebo-prevadzkovy-kolaps", "https://www.snd.sk/sites/default/files/pdf/Dokumenty/snd_sprava_2018_final.pdf", "https://snd.sk/vladimir-antala-sa-stal-generalnym-riaditelom-snd", "https://www.snd.sk/snd-docasne-povedie-peter-kovac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:32.947650+00:00"}
{"id": "vr14039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14039", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Jedna vec je pekne hovoriť o potrebe vnútroštátnej dohody a jedna vec je, že keď treba zahlasovať za ústavné zmeny, tak poviete, že nehlasujete (Sieť, pozn.), lebo to je príliš veľký zásah do súkromia osôb.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarič nadväzuje na jednu z hlavných tém diskusie, ktorou boli možnosti a ochota spolupráce a jednotného stanoviska vlády a opozície, napríklad aj v otázkach spojených s utečencami a migrantmi alebo štátnou bezpečnosťou. Procházka sa hlasovania o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, nezúčastnil (keďže nie je poslanec NR SR) a svojimi postojmi a postojmi ostatných členov strany #Sieť dal jasne najavo svoj nesúhlas so zmenami, ktoré by malo schválenie proti teroristického balíčka priniesť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Maďarič referoval o hlasovaní o Zmene Ústavy SR, ktorá je súčasťou tzv. \" protiteroristického balíčka vlády \". Samotná zmena sa týka predĺženia lehoty zadržania osôb podozrivých z terorizmu z pôvodných 48 na 96 hodín. K hlasovaniu došlo 8.12.2015, pričom návrh bol odsúhlasený 95 poslancami NR SR. K zmene ústavy sa priklonili poslanci vládneho Smeru-SD, takisto ako aj opozičný Most-Híd, \"za\" hlasovali i nezávislí Miroslav Kadúc a Štefan Kuffa. Zvyšok opozície sa k návrhu buď nevyjadril (21) alebo hlasoval proti (25). Negatívny postoj strany #Sieť k vládnemu proti teroristickému balíčku tlmočil jej líder, Radoslav Procházka, odvolávajúc sa na výrazné porušovanie slobody občanov SR . Na margo toho poznamenal : \"Občania SR nie sú zodpovední za migračnú krízu a ich sloboda, súkromie a pohodlie nesmú byť obeťou predvolebnej paniky.\" 9. decembra sa po novele Ústavy podarilo v NR SR schváliť i zvyšok protiteroristických opatrení, pričom s návrhom súhlasilo 78 poslancov Smeru-SD, proti stála celá opozícia. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maďarič nadväzuje na jednu z hlavných tém diskusie, ktorou boli možnosti a ochota spolupráce a jednotného stanoviska vlády a opozície, napríklad aj v otázkach spojených s utečencami a migrantmi alebo štátnou bezpečnosťou. Procházka sa hlasovania o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, nezúčastnil (keďže nie je poslanec NR SR) a svojimi postojmi a postojmi ostatných členov strany #Sieť dal jasne najavo svoj nesúhlas so zmenami, ktoré by malo schválenie proti teroristického balíčka priniesť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Maďarič referoval o hlasovaní o Zmene Ústavy SR, ktorá je súčasťou tzv. \" protiteroristického balíčka vlády \". Samotná zmena sa týka predĺženia lehoty zadržania osôb podozrivých z terorizmu z pôvodných 48 na 96 hodín. K hlasovaniu došlo 8.12.2015, pričom návrh bol odsúhlasený 95 poslancami NR SR. K zmene ústavy sa priklonili poslanci vládneho Smeru-SD, takisto ako aj opozičný Most-Híd, \"za\" hlasovali i nezávislí Miroslav Kadúc a Štefan Kuffa. Zvyšok opozície sa k návrhu buď nevyjadril (21) alebo hlasoval proti (25). Negatívny postoj strany #Sieť k vládnemu proti teroristickému balíčku tlmočil jej líder, Radoslav Procházka, odvolávajúc sa na výrazné porušovanie slobody občanov SR . Na margo toho poznamenal : \"Občania SR nie sú zodpovední za migračnú krízu a ich sloboda, súkromie a pohodlie nesmú byť obeťou predvolebnej paniky.\" 9. decembra sa po novele Ústavy podarilo v NR SR schváliť i zvyšok protiteroristických opatrení, pričom s návrhom súhlasilo 78 poslancov Smeru-SD, proti stála celá opozícia. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["", "návrhu", "ostatných členov", "protiteroristického balíčka vlády", "zmena", "poznamenal", "9. decembra"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=2015-12-08&DatumDo=2015-12-08%2023:59:59&FullText=False&ShowCriteria=False", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=2015-12-08&DatumDo=2015-12-08%2023:59:59&FullText=False&ShowCriteria=False", "https://dennikn.sk/315550/most-pomohol-smeru-zmenit-ustavu-vycita-opozicii-ze-sa-don-za-pustili/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vacsie-pravomoci-policie-aj-sis-vlada-schvalila-protiteroristicky-balik.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/376332-poslanci-odhlasovali-ustavnu-zmenu-predlzili-lehota-na-zadrzanie-podozriveho-z-terorizmu/", "https://www.postoj.sk/8988/siet-nebude-smeru-robit-komparz-pri-budovani-policajneho-statu-tvrdi-prochazka", "http://domov.sme.sk/c/8099258/protiteroristicky-balicek-schvalil-smer-sam-aj-s-chybami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:29.682246+00:00"}
{"id": "vr18337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18337", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...opravili sme Starý most, opravili sme Nový most, máme nové autobusy, električky, trolejbusy (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dopravný podnik mesta Bratislava počas funkčného obdobia Iva Nesrovnala zaobstaral 18 nových elektrobusov . Nakupovali sa aj autobusy či električky, avšak tieto nákupy sa stali predmetom kritiky, či už z hľadiska ich počtu alebo nekoncepčnosti modernizácie. V prípade opravy Starého mosta, táto oprava bola zrealizovaná s časovým sklzom , ktorá začala už za bývalého vedenia mesta. Navyše stavebné komplikácie zapríčinili vznik rizika , že mesto príde o časť, konkrétne európskych financií pokiaľ most nedokončí včas. Na moste sa pracovalo aj po jeho oficiálnom dokončení , mesto argumentoval iba opravou chýb, za čo bolo podrobené kritike. Do užívania bol most sprístupnený až o niekoľko mesiacov neskôr. Nový most prešiel výmenou asfaltu, avšak jeho stav je predmetom kritiky a mesto začiatkom roka vyhlásilo súťaž o diagnostiku jeho stavu. Nakoľko tieto opravy de facto prebehli výrok hodnotíme ako pravdivý. Ich kvalitu nemôžme posúdiť.", "analysis_paragraphs": ["Dopravný podnik mesta Bratislava počas funkčného obdobia Iva Nesrovnala zaobstaral 18 nových elektrobusov . Nakupovali sa aj autobusy či električky, avšak tieto nákupy sa stali predmetom kritiky, či už z hľadiska ich počtu alebo nekoncepčnosti modernizácie. V prípade opravy Starého mosta, táto oprava bola zrealizovaná s časovým sklzom , ktorá začala už za bývalého vedenia mesta. Navyše stavebné komplikácie zapríčinili vznik rizika , že mesto príde o časť, konkrétne európskych financií pokiaľ most nedokončí včas. Na moste sa pracovalo aj po jeho oficiálnom dokončení , mesto argumentoval iba opravou chýb, za čo bolo podrobené kritike. Do užívania bol most sprístupnený až o niekoľko mesiacov neskôr. Nový most prešiel výmenou asfaltu, avšak jeho stav je predmetom kritiky a mesto začiatkom roka vyhlásilo súťaž o diagnostiku jeho stavu. Nakoľko tieto opravy de facto prebehli výrok hodnotíme ako pravdivý. Ich kvalitu nemôžme posúdiť."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["elektrobusov", "počtu", "nekoncepčnosti", "sklzom", "rizika", "dokončení", "sprístupnený", "kritiky", "vyhlásilo"], "url": ["http://citybus.cz/2017/11/07/dopravny-podnik-bratislava-obnova-vozoveho-parku/", "https://dennikn.sk/blog/1263149/ivo-nesrovnal-si-v-odpocte-prace-privlastnuje-cudzie-zasluhy/", "https://www.teraz.sk/regiony/mhd-sa-podla-i-nesrovnala-zasadne-zle/358332-clanok.html", "https://bratislava.dnes24.sk/elektricka-do-petrzalky-nesplnene-sluby-zmeny-v-doprave-aj-velke-ocakavania-229639", "https://bratislava.sme.sk/c/8121711/novy-stary-most-maju-zacat-od-stredy-kolaudovat.html", "https://reality.etrend.sk/realitny-biznis/na-vynoveny-stary-most-sa-ludia-dostanu-najskor-o-dva-mesiace.html", "https://bratislava.dnes24.sk/moment-na-ktory-bratislavcania-cakali-roky-otvaraju-novy-stary-most-co-vsetko-tomu-predchadzalo-238353", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/441420-trasuci-sa-most-snp-potrebuje-rozsiahlu-rekonstrukciu/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/bratislava-da-podrobne-preverit-most-snp-potrebuje-opravy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:46.645793+00:00"}
{"id": "44430", "numeric_id": 44430, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44430", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Bol som tento minulý týždeň taktiež v Rankovciach, kde bol zaujímavý projekt, kde si Rómovia mohli rok šetriť na svoj materiál na svoj dom, potom si ho postavili, mali nejaký dozor k tomu a pod.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Truban navštívil obec Rankovce spoločne s Martinom Poliačikom a Martinom Dubécim. Obec Rankovce eviduje 926 obyvateľov, z čoho 720 je Rómov. Pilotný projekt svojpomocnej výstavby domov začal v roku 2013. Každoročne si niekoľko rómskych rodín z osady vlastnou prácou a s podporou obce, terénno-sociálnych pracovníkov a komunitného centra postaví vlastné bývanie. Doposiaľ bolo v obci vystavaných 27 domov, pričom sa plánujú ďalšie. Obec aktívnym rodinám pomáha s úverom. „ Rodina získa úver na stavbu približne 9-tisíc eur a obec im pomôže v banke ručiť. Samozrejme, rodina musí mať nejaké úspory. Pracovníci v teréne ich neustále upozorňujú na to, aby si peniaze odkladali. Obec je osobitným príjemcom, cez ktorého sa spláca aj úver a zvyšné peniaze idú rodine, ” opisuje Korzár. Okrem toho obec spolupracuje s pracovnými agentúrami a pomáha Rómom hľadať zamestnanie v stavebníc tve. Prvotný projekt Z chatrče do domu získal v roku 2014 Zlatú cenu pre občiansku spoločnosť, ktorú udeľuje Európsky hospodársky a sociálny výbor v Bruseli. Tvrdenie Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Michal Truban navštívil obec Rankovce spoločne s Martinom Poliačikom a Martinom Dubécim. Obec Rankovce eviduje 926 obyvateľov, z čoho 720 je Rómov. Pilotný projekt svojpomocnej výstavby domov začal v roku 2013. Každoročne si niekoľko rómskych rodín z osady vlastnou prácou a s podporou obce, terénno-sociálnych pracovníkov a komunitného centra postaví vlastné bývanie. Doposiaľ bolo v obci vystavaných 27 domov, pričom sa plánujú ďalšie. Obec aktívnym rodinám pomáha s úverom. „ Rodina získa úver na stavbu približne 9-tisíc eur a obec im pomôže v banke ručiť. Samozrejme, rodina musí mať nejaké úspory. Pracovníci v teréne ich neustále upozorňujú na to, aby si peniaze odkladali. Obec je osobitným príjemcom, cez ktorého sa spláca aj úver a zvyšné peniaze idú rodine, ” opisuje Korzár. Okrem toho obec spolupracuje s pracovnými agentúrami a pomáha Rómom hľadať zamestnanie v stavebníc tve. Prvotný projekt Z chatrče do domu získal v roku 2014 Zlatú cenu pre občiansku spoločnosť, ktorú udeľuje Európsky hospodársky a sociálny výbor v Bruseli. Tvrdenie Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "svojpomocnej výstavby domov začal", "podporou", "opisuje", "získal"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/?v=1106597329681699", "https://www.teraz.sk/regiony/rankovce-v-obci-posobil-ako-farar-jon/374689-clanok.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22111310/v-rankovciach-si-chcu-romovia-stavat-dalsie-domy-pomoct-by-mohol-aj-stat.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22111310/v-rankovciach-si-chcu-romovia-stavat-dalsie-domy-pomoct-by-mohol-aj-stat.html", "https://etp.sk/etp-slovensko-ocenia-v-bruseli-za-pracu-s-romami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:39.743460+00:00"}
{"id": "vr17434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17434", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ľudia (z SaS, pozn.) (...), ktorí jednoducho odpočúvali novinárov (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kauza odpočúvania novinárov siaha ešte späť do roku 2011, kedy mali byť na pokyn bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka zo strany SaS odpočúvaní štyria novinári. Odpočúvanými mali byť redaktori denníku Pravda a bývalý riaditeľ televízie TA3 Michal Gučík. Galko bol z postu ministra obrany odvolaný v novembri 2011, nikdy však nebol obvinený . Vyšetrenie ešte v roku 2015 preukázalo, že Galko do odpočúvania nezasahoval a nevydal rozkazy ani pokyny dôstojníkom Vojenského obranného spravodajstva. Prokuratúra obžalovala len piatich bývalých príslušníkov Vojenského obranného spravodajstva, medzi nimi ale Galko nefiguruje. Zverejnený text obžaloby však spomína, že odpočúvanie bolo zameraní na monitorovanie názorov a vyjadrení záujmovej osoby smerujúcej k politickej obrane SaS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže konečný verdikt v prípade ešte nie je známy.", "analysis_paragraphs": ["Kauza odpočúvania novinárov siaha ešte späť do roku 2011, kedy mali byť na pokyn bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka zo strany SaS odpočúvaní štyria novinári. Odpočúvanými mali byť redaktori denníku Pravda a bývalý riaditeľ televízie TA3 Michal Gučík. Galko bol z postu ministra obrany odvolaný v novembri 2011, nikdy však nebol obvinený . Vyšetrenie ešte v roku 2015 preukázalo, že Galko do odpočúvania nezasahoval a nevydal rozkazy ani pokyny dôstojníkom Vojenského obranného spravodajstva. Prokuratúra obžalovala len piatich bývalých príslušníkov Vojenského obranného spravodajstva, medzi nimi ale Galko nefiguruje. Zverejnený text obžaloby však spomína, že odpočúvanie bolo zameraní na monitorovanie názorov a vyjadrení záujmovej osoby smerujúcej k politickej obrane SaS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže konečný verdikt v prípade ešte nie je známy."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Odpočúvanými", "obvinený", "nezasahoval", "Zverejnený text"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173500-na-odpocuvanie-daval-tajnym-pokyn-minister/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564014/galko-je-pripraveny-celit-obvineniam-zo-zneuzivania-vojenskeho-spravodajstva/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:14.302969+00:00"}
{"id": "vr29988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29988", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda prijme systémové a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť jednotné vedenie a riadenie práce dvojstranných medzivládnych komisií z úrovne povereného podpredsedu vlády.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medzivládnym komisiám pre cezhraničnú spoluprácu napríklad podľa stránky Ministerstva vnútra všetkým za slovenskú stranu predsedá tajomník ministerstva Jozef Buček , majú tak zjednotené vedenie, avšak len na úrovni ministerstva a len v konkrétnej oblasti. Kroky pre zefektívnenie chodu komisií boli taktiež podľa dostupných údajov podniknuté na úrovni jednotlivých rezortov, ako možno vidieť napríklad z dokumentu Ministerstva hospodárstva (.pdf). Informácie o zefektívnení komisií ako takých sme nenašli. Vyskytli sa prípady, kedy zasadnutie určitej medzivládnej komisie viedol podpredseda vlády, no nestalo sa to pravidlom, nemožno teda hovoriť o jednotnom vedení a riadení. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.", "analysis_paragraphs": ["Medzivládnym komisiám pre cezhraničnú spoluprácu napríklad podľa stránky Ministerstva vnútra všetkým za slovenskú stranu predsedá tajomník ministerstva Jozef Buček , majú tak zjednotené vedenie, avšak len na úrovni ministerstva a len v konkrétnej oblasti. Kroky pre zefektívnenie chodu komisií boli taktiež podľa dostupných údajov podniknuté na úrovni jednotlivých rezortov, ako možno vidieť napríklad z dokumentu Ministerstva hospodárstva (.pdf). Informácie o zefektívnení komisií ako takých sme nenašli. Vyskytli sa prípady, kedy zasadnutie určitej medzivládnej komisie viedol podpredseda vlády, no nestalo sa to pravidlom, nemožno teda hovoriť o jednotnom vedení a riadení. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený."], "analysis_date": "2015-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Medzivládnym komisiám", "Jozef Buček", "dokumentu", "dvanástich", "vedenie", "činnosti", "Vážny", "stránke", "Lajčák", "tajomník"], "url": ["http://www.minv.sk/?medzivladne-komisie-pre-cezhranicnu-spolupracu", "http://www.minv.sk/?statny-tajomnik-Jozef-Bucek", "https://www.mzv.sk/documents/10182/12360/131219_Zasadnutie_Rady_131113_navrh_zefektivnenie_zasadnutia_komisie+.pdf/7314bdd4-3c4e-4dca-a651-9a6b5fcb2421", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-164973", "http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/medzinarodna-spolupraca/bilateralna-spolupraca/medzivladne-a-zmiesane-komisie-101.html", "http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/medzinarodna-spolupraca/bilateralna-spolupraca/medzivladne-a-zmiesane-komisie-101.html", "http://www.vlada.gov.sk/podpredseda-vlady-sr-pre-investicie-l-vazny-na-zasadnuti-medzivladnej-komisie-pre-hospodarsku-a-vedecko-technicku-spolupracu-medzi-slovenskou-republikou-a-ruskou-federaciou/", "http://www.vlada.gov.sk/podpredseda-vlady-sr-lubomir-vazny/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/160241/MVK+Rusko-SR+-+protokol.pdf", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160496/MH-SR-Zasadnutie-medzivladnej-komisie."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:08.654315+00:00"}
{"id": "vr36688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36688", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Keď si spomeniete pán prezident pred siedmimi rokmi, keď sa volil generálny prokurátor tiež sa to v prvom kole nepodarilo. Tiež boli rôzne problémy a nebola dohoda na spoločnom kandidátovi. SDKÚ-DS nevolilo pána Trnku. Malo iného kandidáta v tom období.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za generálneho prokurátora bol v roku 2003 bol zvolený Dobroslav Trnka ( navrhovateľom bol Ivan Šimko-vtom čase ešte poslanec SDKÚ-DS, v čase voľby GP už vystupoval ako nezávislý poslanec, vystúil z SDKÚ-DS) 84 hlasmi až na druhý pokus. Vystriedal tak Milana Hanzela. Neúspešným kandidátom bol Ján Bernát, ktorého navrhol Tibor Cabaj (HZDS). Na návrh Jírka Malchárka (ANO) kandidoval aj Vojtech Ernest, ktorý bol neskôr stiahnutý. Okolo voľby GP boli problémy , čo ho dôkazom bolo rozdelene koalície v zmysle vyjadrucúcej podpory kandidátovi na GP. KDH, SMK, ANO a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka podporovali Dobroslava Trnku. SKDÚ-DS podporovalo Jána Bernáta. To, či SDKÚ-DS ne/volilo pána Trnku nemôžeme so 100% istotou potvrdiť alebo vyvrátiť. Keďže voľba generálneho prokurátora bola tajná. Podľa denník SME v roku 2003 Trnkovi vyjadrili podporu KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka. Teda aj vtedajšia opozícia.", "analysis_paragraphs": ["Za generálneho prokurátora bol v roku 2003 bol zvolený Dobroslav Trnka ( navrhovateľom bol Ivan Šimko-vtom čase ešte poslanec SDKÚ-DS, v čase voľby GP už vystupoval ako nezávislý poslanec, vystúil z SDKÚ-DS) 84 hlasmi až na druhý pokus. Vystriedal tak Milana Hanzela. Neúspešným kandidátom bol Ján Bernát, ktorého navrhol Tibor Cabaj (HZDS). Na návrh Jírka Malchárka (ANO) kandidoval aj Vojtech Ernest, ktorý bol neskôr stiahnutý. Okolo voľby GP boli problémy , čo ho dôkazom bolo rozdelene koalície v zmysle vyjadrucúcej podpory kandidátovi na GP. KDH, SMK, ANO a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka podporovali Dobroslava Trnku. SKDÚ-DS podporovalo Jána Bernáta. To, či SDKÚ-DS ne/volilo pána Trnku nemôžeme so 100% istotou potvrdiť alebo vyvrátiť. Keďže voľba generálneho prokurátora bola tajná. Podľa denník SME v roku 2003 Trnkovi vyjadrili podporu KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka. Teda aj vtedajšia opozícia."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["navrhovateľom", "v čase voľby", "84 hlasmi", "druhý pokus.", "boli problémy", "denník SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=471", "http://www.sme.sk/c/3916844/sdku-ds-profil-politickej-strany.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14181", "http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/020schuz/s020057.htm", "http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:17.962817+00:00"}
{"id": "50061", "numeric_id": 50061, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50061", "speaker": "Zuzana Mesterová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-mesterova", "statement": "Faktom ale ostáva, že najdlhšie vládnucou stranou na Slovensku za posledných 30 rokov je Smer.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V histórii samostatnej Slovenskej republiky vládla strana Smer-SD viac ako 13 rokov, čo je v porovnaní s inými stranami najdlhšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZa „vládnucu stranu” sa v tomto kontexte považuje politická strana, ktorá bola najsilnejšou stranou vládnej koalície a jej člen zastával post predsedu vlády, najvýznamnejšiu funkciu exekutívnej zložky štátnej moci.\n\nOd vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 bola strana Smer-SD takouto vládnucou stranou v rokoch 2006 – 2010, 2012 – 2016, 2016 – 2020 a v súčasnosti od októbra 2023.\n\nPočas uvedených období post premiéra zastával predseda strany Robert Fico. Výnimkou bolo obdobie po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V marci 2018 Fico podal demisiu celej svojej vlády a zostavením novej bol poverený Peter Pellegrini, takisto zo strany Smer-SD. Pellegrini vládu doviedol až k parlamentným voľbám v roku 2020.\n\nDohromady tak strana Smer-SD strávila od roku 1993 vo vládnej pozícii viac ako 13 rokov, čo je spomedzi ostatných strán najdlhšie; HZDS cca 5 rokov, SDK/SDKÚ/SDKÚ-DS cca 10 rokov, OĽaNO cca 3 roky.", "analysis_paragraphs": ["V histórii samostatnej Slovenskej republiky vládla strana Smer-SD viac ako 13 rokov, čo je v porovnaní s inými stranami najdlhšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Za „vládnucu stranu” sa v tomto kontexte považuje politická strana, ktorá bola najsilnejšou stranou vládnej koalície a jej člen zastával post predsedu vlády, najvýznamnejšiu funkciu exekutívnej zložky štátnej moci.", "Od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 bola strana Smer-SD takouto vládnucou stranou v rokoch 2006 – 2010, 2012 – 2016, 2016 – 2020 a v súčasnosti od októbra 2023.", "Počas uvedených období post premiéra zastával predseda strany Robert Fico. Výnimkou bolo obdobie po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V marci 2018 Fico podal demisiu celej svojej vlády a zostavením novej bol poverený Peter Pellegrini, takisto zo strany Smer-SD. Pellegrini vládu doviedol až k parlamentným voľbám v roku 2020.", "Dohromady tak strana Smer-SD strávila od roku 1993 vo vládnej pozícii viac ako 13 rokov, čo je spomedzi ostatných strán najdlhšie; HZDS cca 5 rokov, SDK/SDKÚ/SDKÚ-DS cca 10 rokov, OĽaNO cca 3 roky."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["vládnucou", "demisiu", "vládnej"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/?highlight=hist%C3%B3ria%20vl%C3%A1d", "https://dennikn.sk/1063689/fico-nekonci/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/?highlight=hist%C3%B3ria%20vl%C3%A1d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:16.091372+00:00"}
{"id": "vr15983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15983", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...3.-4. marca 1998, bol som v parlamente (...). Od toho okamihu sme tvrdili (kto?, pozn.), že bude veľmi ťažké nájsť ústavnú cestu, ako zrušiť tie amnestie (Mečiarove amnestie, pozn.)", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vtedy zastupujúci prezident Vladimír Mečiar síce rozhodnutie o amnestii vyhlásil 3. marca 1998, schôdza parlamentu sa však konala 5. februára a ďalšia až 5. marca . Ústavnoprávny výbor , ktorého bol Robert Fico členom, sa tieto dni tiež nekonal. Na druhej strane je pravda, že Fico dlhodobo hovorí o ťažkej ústavnej ceste ako zrušiť amnestie, no k najväčšej hanbe ich v dostupných zdrojoch z tohto obdobia neprirovnával. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vtedy zastupujúci prezident Vladimír Mečiar síce rozhodnutie o amnestii vyhlásil 3. marca 1998, schôdza parlamentu sa však konala 5. februára a ďalšia až 5. marca . Ústavnoprávny výbor , ktorého bol Robert Fico členom, sa tieto dni tiež nekonal. Na druhej strane je pravda, že Fico dlhodobo hovorí o ťažkej ústavnej ceste ako zrušiť amnestie, no k najväčšej hanbe ich v dostupných zdrojoch z tohto obdobia neprirovnával. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "5. februára", "5. marca", "výbor", "SME", "Ešte", "obrat", "riešení", "SME"], "url": ["http://www.epi.sk/zz/1998-55", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=65915", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=65918", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=167271", "https://www.sme.sk/c/2158255/premier-a-zastupujuci-prezident-v-meciar-opatovne-amnestoval-unoscov-m-kovaca-ml.html#ixzz4c0HwS2Un", "https://domov.sme.sk/c/20474866/fico-uz-mal-k-meciarovym-amnestiam-vsetky-postoje.html#ixzz4c2tQsiVz", "http://www.ta3.com/clanok/1101635/koalicia-nasla-kompromis-ktory-umozni-zrusit-meciarove-amnestie.html", "http://www.ta3.com/clanok/1101754/koalicia-prezradila-sposob-ktorym-chce-zrusit-meciarove-amnestie.html", "https://domov.sme.sk/c/20474866/fico-uz-mal-k-meciarovym-amnestiam-vsetky-postoje.html#ixzz4c2tQsiVz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:49.220156+00:00"}
{"id": "vr36798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36798", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale tesne pred voľbami politická strana Smer a vláda tedajšia presadila zníženie príspevku na financovanie politických strán kvôli krytiu povodňových škôd. A to bolo vtedy kriku. Terajšie koaličné strany s tým nesúhlasili.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na zníženie príspevku upozorňoval Daniel Lipšic. Správa TASR uvádza: \" Zníženie príspevku môže byť podľa Lipšica veľkou motiváciou pre politické subjekty, aby si chýbajúce peniaze nahradili z iných, často nelegálnych zdrojov. \"Treba s tým narábať veľmi opatrne. Je to oveľa väčšie riziko a štát na tom prerobí oveľa viac peňazí,\" poznamenal po dnešnom skončení rokovania vlády, pričom poukázal na rôzne zmanipulované tendre či súťaže. Podobný názor prezentoval aj Ivan Mikloš (SDKÚ- DS).\"", "analysis_paragraphs": ["Na zníženie príspevku upozorňoval Daniel Lipšic. Správa TASR uvádza: \" Zníženie príspevku môže byť podľa Lipšica veľkou motiváciou pre politické subjekty, aby si chýbajúce peniaze nahradili z iných, často nelegálnych zdrojov. \"Treba s tým narábať veľmi opatrne. Je to oveľa väčšie riziko a štát na tom prerobí oveľa viac peňazí,\" poznamenal po dnešnom skončení rokovania vlády, pričom poukázal na rôzne zmanipulované tendre či súťaže. Podobný názor prezentoval aj Ivan Mikloš (SDKÚ- DS).\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110112TBB00467", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vlada-schvalila-povodnovy-balicek/156573-clanok.html", "http://ovolbach.topky.sk/c/1884/bugar-je-to-posledny-predvolebny-tah-roberta-fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:50.882869+00:00"}
{"id": "vr28058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28058", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my síce štatisticky hovoríme, že je niekde mzda okolo 800 eur priemerná, ale dobre vieme, že ľudia zarábajú na Slovensku najčastejší plat okolo 500-550 eur. To sú také najčastejšie platy, ktoré sa tu vyskytujú.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Priemerná mesačná mzda zamestnanca sa pohybuje od roku 2012 okolo úrovne 800 eur, konkrétne 805 eur v roku 2012 a 824 eur v roku 2013 . Podľa dostupných údajov je však najčastejšim platom 600-650 eur a nie 500-550 eur, ako uvádza Robert Fico. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zaujímavé je, že ešte v marci 2014 Fico tvrdil , že \"najbežnejší plat na Slovensku je 550 až 600 eur.“ Jeho výrok sme už vtedy označili za nepravdivý. Dnes, teda tri mesiace neskôr, znížil tento údaj ešte o ďalších 50 eur. Štatistický úrad vydáva pravidelne dokument Štruktúra miezd na Slovensku. Prístupná je aktuálna štruktúra miezd na Slovensku za rok 2013 (. pdf .) z júna 2014 (s. 98). Viac ľudí zarába plat v rozmedzí 600-650 eur (6,35%) , 650 - 700 eur (6,49%) a dokonca aj 700 - 750 eur (5,89%). Plat v rozmedzí od 500 do 550 eur zarába 5,88% pracujúcich.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mesačná mzda zamestnanca sa pohybuje od roku 2012 okolo úrovne 800 eur, konkrétne 805 eur v roku 2012 a 824 eur v roku 2013 . Podľa dostupných údajov je však najčastejšim platom 600-650 eur a nie 500-550 eur, ako uvádza Robert Fico. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zaujímavé je, že ešte v marci 2014 Fico tvrdil , že \"najbežnejší plat na Slovensku je 550 až 600 eur.“ Jeho výrok sme už vtedy označili za nepravdivý. Dnes, teda tri mesiace neskôr, znížil tento údaj ešte o ďalších 50 eur. Štatistický úrad vydáva pravidelne dokument Štruktúra miezd na Slovensku. Prístupná je aktuálna štruktúra miezd na Slovensku za rok 2013 (. pdf .) z júna 2014 (s. 98). Viac ľudí zarába plat v rozmedzí 600-650 eur (6,35%) , 650 - 700 eur (6,49%) a dokonca aj 700 - 750 eur (5,89%). Plat v rozmedzí od 500 do 550 eur zarába 5,88% pracujúcich."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["v roku 2012", "v roku 2013", "Fico tvrdil", "pdf", "2012", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=82796", "http://www.demagog.sk/statistiky/?=1&oblast=2&strana=2&page=3", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0CDwQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.susr.sk%2FPortalTraffic%2FfileServlet%3FDokument%3D21a3f533-cb6b-4856-9973-169e0546db6d&ei=LHGxU4m1KIeS0AWpqoGgDw&usg=AFQjCNGKYhScyBUz9Xf3KUt3Hps5OESLLA&sig2=qnMGyjxmwFnqCaG5MTfFdg", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fportal.statistics.sk%2Ffiles%2FSekcie%2Fsek_600%2FSocialne_statistiky%2FTrh_prace%2FStruktura_miezd_v_SR_2012.pdf&ei=LHGxU4m1KIeS0AWpqoGgDw&usg=AFQjCNHljiwswmhf-LaIF_IkDnyrkl8VSw&sig2=3LGBpqiVnm3e84PIRk1SMQ", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdFV3MmJ0RGtzNlIwWXhHaWFlVWdrVkE&usp=drive_web#gid=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:04.441158+00:00"}
{"id": "vr31262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31262", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Alebo zobrali sme dôchodcom vianočné dôchodky? Nezobrali sme, len sa zmenil trošku systém.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Bugár má pravdu. Vianočné príspevky sa dôchodcom vyplácali aj v minulom roku, ale na základe iného systému. Dokument (RTF) Sociálnej poisťovne vysvetľuje, že suma a teda aj výpočet vianočného príspevku sa oproti minulým rokom mení a stáva sa tak adresnejším. Nárok na výplatu príspevku má ten dôchodca, ktorý má nárok na výplatu svojho dôchodku za mesiac december, má bydlisko na území SR a suma jeho dôchodku v decembri nepresahuje 60% priemernej mesačnej mzdy SR, tj. 461,40 eur . Rovnaké pravidlá platili aj pred zmenou. Novinkou je výpočet výšky príspevku. Oproti roku 2010, kedy sa k dôchodkom zaradeným do ôsmich pásiem poskytoval vianočný príspevok v ôsmich sumách, sa vianočný príspevok v roku 2011 poskytne v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku. Zákonom č. 242/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon o vianočnom príspevku, sa odstránili „pásmové rozpätia“ v snahe predísť situáciám, v ktorých dôchodok z dôvodu malého prekročenia pásmového rozpätia prechádzal do iného pásma, v ktorom sa vianočný príspevok poskytol v nižšej sume. To, aké sumy vianočného príspevku sa k dôchodkom vyplácali v roku 2010, uvádza nasledujúca tabuľka:\n\nSuma dôchodku\n\nSuma vianočného príspevku v roku 2010\n\ndo 186,20 EUR\n\n66,39 EUR\n\n186,30 EUR – 223,40 EUR\n\n62,69 EUR\n\n223,50 EUR – 260,60 EUR\n\n58,95 EUR\n\n260,70 EUR – 297,80 EUR\n\n55,23 EUR\n\n297,90 EUR – 335,10 EUR\n\n51,50 EUR\n\n335,20 EUR – 372,30 EUR\n\n47,78 EUR\n\n372,40 EUR – 409,50 EUR\n\n44,06 EUR\n\n409,60 EUR – 446,70 EUR\n\n40,34 EUR", "analysis_paragraphs": ["B. Bugár má pravdu. Vianočné príspevky sa dôchodcom vyplácali aj v minulom roku, ale na základe iného systému. Dokument (RTF) Sociálnej poisťovne vysvetľuje, že suma a teda aj výpočet vianočného príspevku sa oproti minulým rokom mení a stáva sa tak adresnejším. Nárok na výplatu príspevku má ten dôchodca, ktorý má nárok na výplatu svojho dôchodku za mesiac december, má bydlisko na území SR a suma jeho dôchodku v decembri nepresahuje 60% priemernej mesačnej mzdy SR, tj. 461,40 eur . Rovnaké pravidlá platili aj pred zmenou. Novinkou je výpočet výšky príspevku. Oproti roku 2010, kedy sa k dôchodkom zaradeným do ôsmich pásiem poskytoval vianočný príspevok v ôsmich sumách, sa vianočný príspevok v roku 2011 poskytne v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku. Zákonom č. 242/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon o vianočnom príspevku, sa odstránili „pásmové rozpätia“ v snahe predísť situáciám, v ktorých dôchodok z dôvodu malého prekročenia pásmového rozpätia prechádzal do iného pásma, v ktorom sa vianočný príspevok poskytol v nižšej sume. To, aké sumy vianočného príspevku sa k dôchodkom vyplácali v roku 2010, uvádza nasledujúca tabuľka:", "Suma dôchodku", "Suma vianočného príspevku v roku 2010", "do 186,20 EUR", "66,39 EUR", "186,30 EUR – 223,40 EUR", "62,69 EUR", "223,50 EUR – 260,60 EUR", "58,95 EUR", "260,70 EUR – 297,80 EUR", "55,23 EUR", "297,90 EUR – 335,10 EUR", "51,50 EUR", "335,20 EUR – 372,30 EUR", "47,78 EUR", "372,40 EUR – 409,50 EUR", "44,06 EUR", "409,60 EUR – 446,70 EUR", "40,34 EUR"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Dokument"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/www.socpoist.sk/ext_dok-vianocny-prispevok-2011/48902c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:57.624356+00:00"}
{"id": "vr30152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30152", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "Dokonca pamätám si, ako Dzurindovi ešte dodnes vytýka pán premiér, hej, že nehlasoval za Európsku úniu (pri prijímaní Lisabonskej zmluvy, pozn.)...", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Mikuláš Dzurinda, rovnako ako ostatní poslanci SDKÚ nebol za prijatie Lisabonskej zmluvy a počas hlasovania opustil sálu a hlasovania sa tak zdržal. Tento postoj bol vysvetľovaný zachovaním demokratických princípov na Slovensku. Nepodarilo sa nám nájsť zmienky z posledných rokov, kde by premiér Fico kritizoval Dzurindu za toto konanie. Nakoľko však nemožno vylúčiť, že by Fico takéto vyjadrenia mal mimo mediálneho priestoru výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Za uznanie Lisabonskej zmluvy hlasovali poslanci Smeru, SNS, HZDS a SMK. Neprítomní boli poslanci SDKÚ a KDH. Proti hlasovali piati poslanci bez poslaneckých klubov. Hospodárske noviny uvádzajú, že Mikuláš Dzurinda bol proti prijatiu Lisabonskej zmluvy a tým prišiel aj o post Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Mikuláš Dzurinda, rovnako ako ostatní poslanci SDKÚ nebol za prijatie Lisabonskej zmluvy a počas hlasovania opustil sálu a hlasovania sa tak zdržal. Tento postoj bol vysvetľovaný zachovaním demokratických princípov na Slovensku. Nepodarilo sa nám nájsť zmienky z posledných rokov, kde by premiér Fico kritizoval Dzurindu za toto konanie. Nakoľko však nemožno vylúčiť, že by Fico takéto vyjadrenia mal mimo mediálneho priestoru výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Za uznanie Lisabonskej zmluvy hlasovali poslanci Smeru, SNS, HZDS a SMK. Neprítomní boli poslanci SDKÚ a KDH. Proti hlasovali piati poslanci bez poslaneckých klubov. Hospodárske noviny uvádzajú, že Mikuláš Dzurinda bol proti prijatiu Lisabonskej zmluvy a tým prišiel aj o post Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["hlasovali", "Hospodárske noviny", "komentoval", "Opozícia", "SITA", "kritizoval"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734", "http://hn.hnonline.sk/boj-o-europu-sa-zmenil-na-frasku-270534", "http://www.cas.sk/clanok/10270/parlament-opat-odlozil-hlasovanie-o-lisabonskej-zmluve.html", "http://www.cas.sk/clanok/10270/parlament-opat-odlozil-hlasovanie-o-lisabonskej-zmluve.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156580-opozicia-sa-vyhraza-bojkotom-hlasovania/", "http://www.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:52.989409+00:00"}
{"id": "vr16176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16176", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Národná sústava povolaní, kde sme zadefinovali čo by malo jednotlivé remeslo obsahovať a je tu národná sústava kvalifikácií, ktorá by mala zabezpečiť, aby ten stupeň toho vzdelania jednoducho dosiahol.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovej stránke Národnej sústavy povolania (ďalej \"NSP\") je pri každom povolaní resp. remesle zadefinované, aké zručnosti alebo kvalifikácia je potrebná k výkonu danej práce. Národná sústava kvalifikácií (ďalej \" NSK \") je verejný register, ktorý obsahuje opisy kvalifikácií, ktoré sú uznávané na Slovensku. Jej zámerom je vytvoriť jednotný a transparentný systém uznávania kvalifikácií. Je za to, že všetky kompetencie, ktoré potrebujeme na získanie kvalifikácie pre danú prácu, môžeme získať rôznymi spôsobmi vzdelávania sa. Richterov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na webovej stránke Národnej sústavy povolania (ďalej \"NSP\") je pri každom povolaní resp. remesle zadefinované, aké zručnosti alebo kvalifikácia je potrebná k výkonu danej práce. Národná sústava kvalifikácií (ďalej \" NSK \") je verejný register, ktorý obsahuje opisy kvalifikácií, ktoré sú uznávané na Slovensku. Jej zámerom je vytvoriť jednotný a transparentný systém uznávania kvalifikácií. Je za to, že všetky kompetencie, ktoré potrebujeme na získanie kvalifikácie pre danú prácu, môžeme získať rôznymi spôsobmi vzdelávania sa. Richterov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "NSK", "zákonom", "Register zamestnaní", "pdf", "Národný projekt", "NSK", "pdf"], "url": ["http://www.sustavapovolani.sk", "http://www.kvalifikacie.sk/co-je-nsk", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20150301.html", "http://www.sustavapovolani.sk/register_zamestnani", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/informacie-media/aktuality/mpsvar_nsp_brozura.pdf", "http://www.sustavapovolani.sk/o_portali", "http://www.kvalifikacie.sk/zakladne-informacie", "http://www.kvalifikacie.sk/sites/nsk/files/images/Dokumenty/metodika_na_tvorbu_nsk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:25.513530+00:00"}
{"id": "vr16842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16842", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Naša stredná škola, ktorá mohla byť zazmluvnená s Jaguárom sme pustili našu zriaďovateľskú pôsobnosť nemeckej súkromnej firme.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Polytechnická stredná škola v Nitre má od septembra 2017 nového zriaďovateľa. Kompetencie prešli z Nitrianskeho samosprávneho kraja na spoločnosť Deutsch-Slowakische Akademien (DSA). Študenti tamojšej školy sa budú v rámci praktickej časti v tréningovom centre učiť ovládať také prístroje a zariadenia, s akými sa stretnú po skončení štúdia v konkrétnej práci v automobilke. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pôvodný plán DSA bol vybudovať vlastnú školu, no napokon sa rozhodli pre dlhodobý prenájom, ktorý odsúhlasili nitrianski poslanci. Budova školy aj so zariadením a ďalším majetkom zostane aj po zmene zriaďovateľa vo vlastníctve kraja, DSA by mala do areálu školy investovať 15 miliónov eur. Štúdium na škole zostane aj naďalej bezplatné. Nosným študijným odborom bude mechatronik, a dôraz sa bude klásť aj na jazykové zdatnosti.", "analysis_paragraphs": ["Polytechnická stredná škola v Nitre má od septembra 2017 nového zriaďovateľa. Kompetencie prešli z Nitrianskeho samosprávneho kraja na spoločnosť Deutsch-Slowakische Akademien (DSA). Študenti tamojšej školy sa budú v rámci praktickej časti v tréningovom centre učiť ovládať také prístroje a zariadenia, s akými sa stretnú po skončení štúdia v konkrétnej práci v automobilke. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pôvodný plán DSA bol vybudovať vlastnú školu, no napokon sa rozhodli pre dlhodobý prenájom, ktorý odsúhlasili nitrianski poslanci. Budova školy aj so zariadením a ďalším majetkom zostane aj po zmene zriaďovateľa vo vlastníctve kraja, DSA by mala do areálu školy investovať 15 miliónov eur. Štúdium na škole zostane aj naďalej bezplatné. Nosným študijným odborom bude mechatronik, a dôraz sa bude klásť aj na jazykové zdatnosti."], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Kompetencie", "Pôvodný", "spravuje"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20651632/sukromna-skola-dsa-zacala-pripravovat-mechatronikov-pre-automobilku-jaguar.html", "http://nitra.dnes24.sk/na-nitrianskej-skole-zacali-s-pripravou-studentov-na-pracu-v-automobilke-jaguar-279731", "https://www.webnoviny.sk/zo-strednej-skoly-vznikne-vycvikove-stredisko-pre-jaguar-land-rover-kraj-schvalil-prenajom-budovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:36.590607+00:00"}
{"id": "vr38763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38763", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Z tohto systému (Euroval pozn.) sa pomáha napríklad dnes v Írsku, ktoré požiadalo o pomoc...", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Írsko v priebehu novembra požiadalo o finančnú pomoc z Eurovalu, schválená bola v decembri . Výška pomoci je určená na 22,5 miliardy eur. O podmienkach vlády sa Iveta Radičová vyjadrila hneď po podaní Írskej žiadosti, avšak samotné podmienky sme nikde nenašli zverejnené.", "analysis_paragraphs": ["Írsko v priebehu novembra požiadalo o finančnú pomoc z Eurovalu, schválená bola v decembri . Výška pomoci je určená na 22,5 miliardy eur. O podmienkach vlády sa Iveta Radičová vyjadrila hneď po podaní Írskej žiadosti, avšak samotné podmienky sme nikde nenašli zverejnené."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["požiadalo o finančnú pomoc", "decembri", "vyjadrila hneď"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5650628/irsku-pomoze-zarukami-aj-slovensko.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/irsko-dostane-pozicku-vo-vyske-22/269852-clanok.html", "http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/713053/radicovej-vlada-urci-podmienky-pomoci-irsku-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:43.887894+00:00"}
{"id": "vr25800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25800", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "40% obchodných spoločností na Slovensku neplatí v podstate žiadnu daň.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk sa už minulý týždeň (v relácii V politike z 13. októbra 2013) snažil overiť výrok Petra Kažimíra o tom, že každý rok je vyše 60 % firiem na Slovensku v permanentnej strate s nulovou daňovou povinnosťou. Podobne ako minulý týždeň, ani tento krát sa nám nepodarilo zistiť podiel firiem, ktoré neplatia žiadnu daň.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk sa už minulý týždeň (v relácii V politike z 13. októbra 2013) snažil overiť výrok Petra Kažimíra o tom, že každý rok je vyše 60 % firiem na Slovensku v permanentnej strate s nulovou daňovou povinnosťou. Podobne ako minulý týždeň, ani tento krát sa nám nepodarilo zistiť podiel firiem, ktoré neplatia žiadnu daň."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["V politike"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/407/rozpoctove-plusy-a-minusy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:33.622557+00:00"}
{"id": "vr17592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17592", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...napríklad tá organizácia, ktorá sa v súčasnosti volá Slovenská komora učiteľov, to nie je takáto profesijná komora, ktorá by bola apolitická, nezávislá a je zriadená zákonom a zo správy na minulý rok má na členskom vybraté 135 eur.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská komora učiteľov je občianskym združením zaregistrovaným Ministerstvom vnútra SR, teda nie je profesijnou komorou. Tie sú zriadené každí samostatným zákonom, v ktorom je deklarovaná ich nezávislosť, čo je možné označiť aj za apolitickosť. V súčasnej dobe neexistuje jednotná profesijná, stavovská organizácia učiteľov. V rámci účtovnej uzávierky Slovenskej komory učiteľov za rok 2017 sa uvádza, že členské príspevky boli vo výške 135 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská komora učiteľov je občianskym združením zaregistrovaným Ministerstvom vnútra SR, teda nie je profesijnou komorou. Tie sú zriadené každí samostatným zákonom, v ktorom je deklarovaná ich nezávislosť, čo je možné označiť aj za apolitickosť. V súčasnej dobe neexistuje jednotná profesijná, stavovská organizácia učiteľov. V rámci účtovnej uzávierky Slovenskej komory učiteľov za rok 2017 sa uvádza, že členské príspevky boli vo výške 135 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["občianskym", "zaregistrovaným", "samostatným", "účtovnej uzávierky"], "url": ["http://sku.sk/stanovy/", "http://www.ives.sk/registre/detailoz.do?action=aktualny&formular=nazov&id=198571", "https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-pravnych-predpisov?text=komora", "http://sku.sk/download/uctovna-uzavierka-sku-za-rok-2017/?wpdmdl=14703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:43.688375+00:00"}
{"id": "49757", "numeric_id": 49757, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49757", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Keď sa prišlo do vlády, tak ten dlh v rámci roku 2019 bol na úrovni 48 percent. 2020 sa navýšil, lebo boli schválené 13 dôchodky, takže je to niekde na úrovni 50 percent. Keď sa končila Matovičova vláda, tak to bolo 57 percent, čo je ten nárast niekde o 7 percent.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič preberal vládu s hrubým dlhom na úrovni približne 48,4 - 52 % HDP. Vládu v apríli 2021 odovzdal s hrubým dlhom približne na úrovni 59 % HDP. Ďalej pôsobil vo vláde Eduarda Hegera na poste ministra financií až do decembra 2022, kedy úroveň dlhu dosahovala 57,7 % HDP. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nHrubý dlh verejnej správy v roku 2019 podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahoval úroveň 48 % HDP.\n\nPred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 29. februára 2020 vtedajšia vládna koalícia schválila zákon o 13. dôchodku, na základe ktorého mali penzisti dostať dôchodok vo výške priemerných dôchodkov. Vplyv schválených 13. dôchodkov na deficit štátneho rozpočtu bol 442 miliónov eur ( .pdf , s. 15), teda asi 0,4 % HDP ( .pdf , s. 19).\n\nIgor Matovič nastúpil do funkcie premiéra 21. marca 2020. Hrubý dlh na začiatku vlády Igora Matoviča bol podľa RRZ približne na úrovni 52 % HDP.\n\nVládu Igora Matoviča prezidentka Zuzana Čaputová odvolala 1. apríla 2021. V tom čase podľa RRZ dosahoval hrubý dlh verejnej správy hodnotu približne 59 % HDP. Igor Matovič náslende pôsobil ako minister financií vo vláde Eduarda Hegera až do decembra 2022.\n\nNa konci roku 2022, kedy vyslovili poslanci nedôveru vláde Eduarda Hegera, dosahoval hrubý dlh podľa RRZ úroveň 57,7 % HDP. Po takmer piatich mesiacoch menšinovej vlády v demisii, 15. mája 2023 prezidentka vymenovala úradnícku vládu, na čele ktorej stál bývalý viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. V tom čase dosahoval podľa RZZ hrubý dlh úroveň približne 57 % HDP.\n\nNárast dlhu bol podľa ministerstva financií spôsobený vplyvom pandémie covid-19, ktorá na nárast dlhu pôsobila „poklesom ekonomiky, jej vplyvom na výpadok daňovo-odvodových príjmov a predovšetkým prijatými výdavkovými opatreniami na boj s koronavírusom. Výrazným nepriamym vplyvom pandémie na rast hrubého dlhu bolo predzásobenie sa hotovosťou verejnej správy“ ( .pdf , str. 2).", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič preberal vládu s hrubým dlhom na úrovni približne 48,4 - 52 % HDP. Vládu v apríli 2021 odovzdal s hrubým dlhom približne na úrovni 59 % HDP. Ďalej pôsobil vo vláde Eduarda Hegera na poste ministra financií až do decembra 2022, kedy úroveň dlhu dosahovala 57,7 % HDP. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Hrubý dlh verejnej správy v roku 2019 podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahoval úroveň 48 % HDP.", "Pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 29. februára 2020 vtedajšia vládna koalícia schválila zákon o 13. dôchodku, na základe ktorého mali penzisti dostať dôchodok vo výške priemerných dôchodkov. Vplyv schválených 13. dôchodkov na deficit štátneho rozpočtu bol 442 miliónov eur ( .pdf , s. 15), teda asi 0,4 % HDP ( .pdf , s. 19).", "Igor Matovič nastúpil do funkcie premiéra 21. marca 2020. Hrubý dlh na začiatku vlády Igora Matoviča bol podľa RRZ približne na úrovni 52 % HDP.", "Vládu Igora Matoviča prezidentka Zuzana Čaputová odvolala 1. apríla 2021. V tom čase podľa RRZ dosahoval hrubý dlh verejnej správy hodnotu približne 59 % HDP. Igor Matovič náslende pôsobil ako minister financií vo vláde Eduarda Hegera až do decembra 2022.", "Na konci roku 2022, kedy vyslovili poslanci nedôveru vláde Eduarda Hegera, dosahoval hrubý dlh podľa RRZ úroveň 57,7 % HDP. Po takmer piatich mesiacoch menšinovej vlády v demisii, 15. mája 2023 prezidentka vymenovala úradnícku vládu, na čele ktorej stál bývalý viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. V tom čase dosahoval podľa RZZ hrubý dlh úroveň približne 57 % HDP.", "Nárast dlhu bol podľa ministerstva financií spôsobený vplyvom pandémie covid-19, ktorá na nárast dlhu pôsobila „poklesom ekonomiky, jej vplyvom na výpadok daňovo-odvodových príjmov a predovšetkým prijatými výdavkovými opatreniami na boj s koronavírusom. Výrazným nepriamym vplyvom pandémie na rast hrubého dlhu bolo predzásobenie sa hotovosťou verejnej správy“ ( .pdf , str. 2)."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["dosahoval", "schválila", ".pdf", ".pdf", "nastúpil", "približne", "odvolala", "dosahoval", "minister financií", "decembra", "nedôveru", "úroveň", "vymenovala", "úroveň", ".pdf"], "url": ["https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2100208-mimoriadna-schodza-poslanci-schvalili-13-dochodky", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/12/ProgramstabilitySlovenskanaroky2020-2023_final.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/12/ProgramstabilitySlovenskanaroky2020-2023_final.pdf", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-vladu-igora-matovica/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-vladu-edurada-hegera/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/#R43", "https://dennikn.sk/2331136/igor-matovic-ako-premier-konci-ustupuje-od-vsetkych-poziadaviek-a-chce-byt-ministrom-financii/", "https://dennikn.sk/2331136/igor-matovic-ako-premier-konci-ustupuje-od-vsetkych-poziadaviek-a-chce-byt-ministrom-financii/", "https://dennikn.sk/3149633/hegerova-vlada-padla-matovic-v-poslednej-chvili-vytrhol-svoju-demisiu-z-ruk-pracovnika-palaca-co-bude-nasledovat/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/#R43", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-novu-vladu-odbornikov/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/#R43", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/74/List-dlh-2021_FINAL.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:39.555672+00:00"}
{"id": "vr36604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36604", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nemecko zavádza daň z energií, znižujú podporu v nezamestnanosti.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V snahe redukovať podporu štátu, minister financií (Nemecka) plánuje znižovať zľavy dane na elektriku a energie. Informoval o tom Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vzhľadom k článku, minister financií poslal ostatným zainteresovaným ministrom návrh zákona doplňujúci zákon o dani za elektriku a zákona o dani za energie.", "analysis_paragraphs": ["V snahe redukovať podporu štátu, minister financií (Nemecka) plánuje znižovať zľavy dane na elektriku a energie. Informoval o tom Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vzhľadom k článku, minister financií poslal ostatným zainteresovaným ministrom návrh zákona doplňujúci zákon o dani za elektriku a zákona o dani za energie."], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["plánuje", "poslal", "zákona"], "url": ["http://www.gesetze-im-internet.de/stromstg/index.html", "http://www.germanenergyblog.de/?p=3507", "http://bundesrecht.juris.de/energiestg/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:39.558192+00:00"}
{"id": "vr36896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36896", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja som to hovorila aj pred voľbami, ale na vnútrostraníckej pôde. (o korupcii v ramci SNS, pozn.)", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadne zmienky vnútrostraníckej kritiky z pred volieb sa nám v médiách nepodarilo objaviť. Terajšia kritika Slotovho vedenia začala v septembri 2010.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne zmienky vnútrostraníckej kritiky z pred volieb sa nám v médiách nepodarilo objaviť. Terajšia kritika Slotovho vedenia začala v septembri 2010."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["začala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/belousovova-chce-koniec-kauzam-rafaja-jej-tlacovka-sokovala-pq6-/sk_domace.asp?c=A100924_112321_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:22.224893+00:00"}
{"id": "vr14398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14398", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...my sme v zdravotníctve okrem toho, že to potrebuje zástoj premiéra, hovorili o tom, že naozaj tá 800 miliónov eurová vata, tie peniaze, ktoré sa tam stratia ročne v tom systéme, tak ich fakt potrebujeme a myslím si, že výluka schránkových firiem pomôže v prvej fáze najmä zdravotníctvu, ale je tam samozrejme orientácia na praktický úžitok pre pacienta. Preto skrátenie čakacích lehôt.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SIEŤ počas januára prichádzala s kritikou súčasného fungovania zdravotníctva a uviedla aj víziu, ako situáciu zlepšiť. Medzi návrhmi bolo aj vylúčenie schránkových firiem alebo krátenie čakacích lehôt. Politici zo SIETe už viackrát používali argument o sume 800 miliónov eur, ktorá sa rozkráda v zdravotníctve ročne (avšak neoverujeme, či to bola skutočne táto suma, ani nehodnotíme, či by vylúčenie schránkových firiem pomohlo v prvej fáze najmä zdravotníctvu). Výrok Radoslava Procházku, odkazujúci na program strany a predchádzajúce vyjadrenia, tak hodnotíme ako pravdivý. Strana SIEŤ, hlavne jej podpredseda Miroslav Beblavý (napr.v rozhovore pre cas.sk ) a predseda Radoslav Procházka (napr. pri odpovedi na čitateľskú otázku pre sme.sk ) často argumentujú s údajom, že v zdravotníctve sa strácajú ročne peniaze v hodnote približne 800 miliónov eur. Odvolávajú sa na štúdie a medzinárodné analýzy, ale ktoré sú to presne, nepodarilo sa nám zistiť. Tlačová konferencia strany SIEŤ 14. januára 2016 bola venovaná zdravotníctvu. Práve na tomto brífingu odznela kritika súčasného stavu, zároveň s návrhmi na zlepšenie. Procházka rozprával o tom, že zdravotníctvo musí byť dôležitou témou pre vládu: \" Problémy zdravotníctva bude musieť riešiť veľká trojka – predseda vlády, minister financií a ministerka zdravotníctva \". O očiste zdravotníctva od finančných skupín hovoril Miroslav Beblavý: \" Dnešný stav nezapríčinili len zle napísané zákony, ale aj konkrétne skupiny, ktoré už viac ako desať rokov na striedačku ovládajú slovenské zdravotníctvo. Kým budú tento rezort viesť ľudia, ktorí sú blízki či už skupine paškovcov alebo skupine Penta, dopredu sa nepohneme. Preto sme v súlade s plánom #SIETE dať priestor novej generácii verejnej služby našli ľudí, ktorí sú kvalifikovaní, kompetentní a zároveň nemajú žiadne väzby na niektorú z týchto skupín \". Tímlíderka SIETe na zdravotníctvo, Lucia Copáková sa vyjadrila ku skráteniu čakacích lehôt: \" SIEŤ bude skracovať čakacie lehoty na všetky zdravotné výkony – či už v čakárni u lekára, na špeciálne vyšetrenie alebo na zákroky. Chceme výrazne znížiť aj čakanie na zákroky, ktoré znesú odklad \". Procházka svoj názor na pôsobenie schránkových firiem v zdravotníctve vyjadril aj v odpovedi na jednu čitateľskú otázku pre sme.sk : \" V zdravotníctve sa ročne „stratí“ 800 miliónov eur, hovoria štúdie. Ak odtiaľto povyhadzujeme schránkové firmy, bude sa lepšie dýchať všetkým, aj zdravotníkom, aj pacientom. \" Výrok Procházku hodnotíme ako pravdivý, lebo predstavitelia SIETe skutočne už v minulosti rozprávali o opatreniach, ktoré by chceli presadiť v zdravotníctve. Ako jednu z najväčších problémov zároveň vnímajú to, že obrovské sumy sa stratia každoročne v systéme. Pri tomto údaje sa odvolávajú na medzinárodné analýzy.", "analysis_paragraphs": ["Strana SIEŤ počas januára prichádzala s kritikou súčasného fungovania zdravotníctva a uviedla aj víziu, ako situáciu zlepšiť. Medzi návrhmi bolo aj vylúčenie schránkových firiem alebo krátenie čakacích lehôt. Politici zo SIETe už viackrát používali argument o sume 800 miliónov eur, ktorá sa rozkráda v zdravotníctve ročne (avšak neoverujeme, či to bola skutočne táto suma, ani nehodnotíme, či by vylúčenie schránkových firiem pomohlo v prvej fáze najmä zdravotníctvu). Výrok Radoslava Procházku, odkazujúci na program strany a predchádzajúce vyjadrenia, tak hodnotíme ako pravdivý. Strana SIEŤ, hlavne jej podpredseda Miroslav Beblavý (napr.v rozhovore pre cas.sk ) a predseda Radoslav Procházka (napr. pri odpovedi na čitateľskú otázku pre sme.sk ) často argumentujú s údajom, že v zdravotníctve sa strácajú ročne peniaze v hodnote približne 800 miliónov eur. Odvolávajú sa na štúdie a medzinárodné analýzy, ale ktoré sú to presne, nepodarilo sa nám zistiť. Tlačová konferencia strany SIEŤ 14. januára 2016 bola venovaná zdravotníctvu. Práve na tomto brífingu odznela kritika súčasného stavu, zároveň s návrhmi na zlepšenie. Procházka rozprával o tom, že zdravotníctvo musí byť dôležitou témou pre vládu: \" Problémy zdravotníctva bude musieť riešiť veľká trojka – predseda vlády, minister financií a ministerka zdravotníctva \". O očiste zdravotníctva od finančných skupín hovoril Miroslav Beblavý: \" Dnešný stav nezapríčinili len zle napísané zákony, ale aj konkrétne skupiny, ktoré už viac ako desať rokov na striedačku ovládajú slovenské zdravotníctvo. Kým budú tento rezort viesť ľudia, ktorí sú blízki či už skupine paškovcov alebo skupine Penta, dopredu sa nepohneme. Preto sme v súlade s plánom #SIETE dať priestor novej generácii verejnej služby našli ľudí, ktorí sú kvalifikovaní, kompetentní a zároveň nemajú žiadne väzby na niektorú z týchto skupín \". Tímlíderka SIETe na zdravotníctvo, Lucia Copáková sa vyjadrila ku skráteniu čakacích lehôt: \" SIEŤ bude skracovať čakacie lehoty na všetky zdravotné výkony – či už v čakárni u lekára, na špeciálne vyšetrenie alebo na zákroky. Chceme výrazne znížiť aj čakanie na zákroky, ktoré znesú odklad \". Procházka svoj názor na pôsobenie schránkových firiem v zdravotníctve vyjadril aj v odpovedi na jednu čitateľskú otázku pre sme.sk : \" V zdravotníctve sa ročne „stratí“ 800 miliónov eur, hovoria štúdie. Ak odtiaľto povyhadzujeme schránkové firmy, bude sa lepšie dýchať všetkým, aj zdravotníkom, aj pacientom. \" Výrok Procházku hodnotíme ako pravdivý, lebo predstavitelia SIETe skutočne už v minulosti rozprávali o opatreniach, ktoré by chceli presadiť v zdravotníctve. Ako jednu z najväčších problémov zároveň vnímajú to, že obrovské sumy sa stratia každoročne v systéme. Pri tomto údaje sa odvolávajú na medzinárodné analýzy."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["cas.sk", "sme.sk", "Tlačová konferencia", "sme.sk"], "url": ["http://zivot.cas.sk/clanok/31041/miroslav-beblavy-v-zdravotnictve-sa-rocne-premrha-a-rozkradne-800-milionov-eur", "http://domov.sme.sk/c/20092359/radoslav-prochazka-bude-online-poslite-mu-otazku.html", "http://siet.sk/zdravotnictvo-sa-musi-stat-premierskou-temou/", "http://domov.sme.sk/c/20092359/radoslav-prochazka-bude-online-poslite-mu-otazku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:51.910618+00:00"}
{"id": "vr37244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37244", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Igora Matovič tvrdí, že bolo dohodnuté, že on môže hlasovať na návrh Smeru, ktorý teda išiel ako ďalší v poradí a ja tvrdím, že toto dohodnuté nebolo a moje tvrdenie viem doložiť aj citátom práve Igora Matoviča, ktorý je nasledovný: \"Dali sme návrh, ktorý bol prijatý, koalícia bude rešpektovať slobodnú vôľu každého poslanca a nechá na jeho svedomí ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom občianstve, my budeme hlasovať tak, že podporíme náš pozmeňujúci návrh\". To bola dohoda, to sa stalo, uviedol Matovič na dnešnom brífingu. Zároveň sľúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu, to sa tiež stalo, nepodporí ani opozičnú novelu a vytvorí sa tak priestor na ďalšie rokovania.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "I. Matovič 10. februára 2011 na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom občianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovať slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom čítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovič. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu .\n\nMatovič uviedol \" nepodporíme novelu, ktorá je v prvom čítaní z dielne strany Smer\" čo je možné technicky interpretovať ako skupinové hlasovanie, ktoré spôsobí nepodporenie novely SMER-u, zároveň umožňujúce jednotlivcovi hlasovať za. (Vzhľadom na to, že koalícia mala 78 hlasov, Procházkov postoj bol známy, teoreticky by bola podmienka splnená aj v prípade, keby traja poslanci zahlasovali za návrh SMER-u a iba jeden ho nepodporil)", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič 10. februára 2011 na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom občianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovať slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom čítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovič. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu .", "Matovič uviedol \" nepodporíme novelu, ktorá je v prvom čítaní z dielne strany Smer\" čo je možné technicky interpretovať ako skupinové hlasovanie, ktoré spôsobí nepodporenie novely SMER-u, zároveň umožňujúce jednotlivcovi hlasovať za. (Vzhľadom na to, že koalícia mala 78 hlasov, Procházkov postoj bol známy, teoreticky by bola podmienka splnená aj v prípade, keby traja poslanci zahlasovali za návrh SMER-u a iba jeden ho nepodporil)"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/170879_tb-i-matovica-ku-zakonu-o-statnom-obcianstve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:55.388873+00:00"}
{"id": "48889", "numeric_id": 48889, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48889", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Takisto ako Robert Fico, keď utajil, že sem doniesol 10 teroristov, tak to nehovoril v médiách, tak, z Guantanáma, no tak to je presne o tom.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Väzni, ktorí boli prevezení z americkej väznice Guantánamo na Kube na Slovensko vo viacerých vlnách, nikdy neboli odsúdení za terorizmus a nemôžeme o nich preto hovoriť ako o teroristoch.\n\nPrví dvaja väzni prišli na Slovensko v roku 2010 , ďalší traja v 2013 a poslední traja v 2014 , spolu ich bolo 8, nie 10, ako tvrdí Naď.\n\nAni jeden z väzňov nebol odsúdený za terorizmus, či dokonca voči nim nebolo ani vznesené obvinenie. Vtedajší minister zahraničných vecí sa pri prijatí prvých dvoch väzňov vyjadril , že u nich nie je dôvod na začatie trestného stíhania pre čin terorizmu.\n\nPodobne sa pri príchode posledných troch väzňov vyjadril hovorca Ministerstva vnútra: „Tak ako v prípade prvých transportov, aj teraz ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé ani obvinené z trestného činu terorizmu a nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.\"\n\nMinisterstvo obrany sa pre Demagóg.sk 6. 3. 2023 vyjadrilo nasledovne:\n\n„Minister rešpektuje Vaše vyhodnotenie výroku a tiež rozumie, že je spôsobené nedostatkom relevantných informácií a zdrojov. Minister Naď trvá na tom, že výrok je pravdivý, iba že by existovalo iné označenie pre osoby, ktoré umierajú za Islamský štát, ako teroristi. Pretože časť z Vami označovaných „neteroristov” po odchode zo Slovenska zomrela v zahraničí v boji za Islamský štát. Ale opakujeme, minister rešpektuje Vaše vyhodnotenie.\"", "analysis_paragraphs": ["Väzni, ktorí boli prevezení z americkej väznice Guantánamo na Kube na Slovensko vo viacerých vlnách, nikdy neboli odsúdení za terorizmus a nemôžeme o nich preto hovoriť ako o teroristoch.", "Prví dvaja väzni prišli na Slovensko v roku 2010 , ďalší traja v 2013 a poslední traja v 2014 , spolu ich bolo 8, nie 10, ako tvrdí Naď.", "Ani jeden z väzňov nebol odsúdený za terorizmus, či dokonca voči nim nebolo ani vznesené obvinenie. Vtedajší minister zahraničných vecí sa pri prijatí prvých dvoch väzňov vyjadril , že u nich nie je dôvod na začatie trestného stíhania pre čin terorizmu.", "Podobne sa pri príchode posledných troch väzňov vyjadril hovorca Ministerstva vnútra: „Tak ako v prípade prvých transportov, aj teraz ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé ani obvinené z trestného činu terorizmu a nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.\"", "Ministerstvo obrany sa pre Demagóg.sk 6. 3. 2023 vyjadrilo nasledovne:", "„Minister rešpektuje Vaše vyhodnotenie výroku a tiež rozumie, že je spôsobené nedostatkom relevantných informácií a zdrojov. Minister Naď trvá na tom, že výrok je pravdivý, iba že by existovalo iné označenie pre osoby, ktoré umierajú za Islamský štát, ako teroristi. Pretože časť z Vami označovaných „neteroristov” po odchode zo Slovenska zomrela v zahraničí v boji za Islamský štát. Ale opakujeme, minister rešpektuje Vaše vyhodnotenie.\""], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2013", "2014", "vyjadril", "vyjadril"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164928-vaeznom-z-guantanama-dalo-slovensko-druhu-sancu/", "https://www.reuters.com/article/us-slovakia-guantanamo-idUSBRE9BU09920131231", "https://spectator.sme.sk/c/20052792/slovakia-takes-two-more-guantanamo-detainees.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164928-vaeznom-z-guantanama-dalo-slovensko-druhu-sancu/", "https://spectator.sme.sk/c/20052792/slovakia-takes-two-more-guantanamo-detainees.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:32.551958+00:00"}
{"id": "vr37487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37487", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky, ktorý vedie minister Mikloš momentálne vládny balík sa podieľal nákladmi 12 eur na výdavkoch 4-člennej rodiny.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je 18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že \" Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je 18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že \" Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:51.473141+00:00"}
{"id": "43580", "numeric_id": 43580, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43580", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pred deviatimi rokmi som tam k nemu lozil, čo som x-krát oľutoval a za čo som sa aj x-krát ospravedlnil.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával od augusta do decembra 2010 - teda pred deviatimi rokmi. Priznal sa k tomu v roku 2012 po tom, čo na verejnosť unikol videozáznam z ich raňajok. Sulík to opakovane označil za (nováčikovskú) „chybu” a povedal , že komunikácia s Kočnerom ho „mrzí.” Straníckym kolegom Jozefovi Kollárovi a Ľudovítovi Jurčíkovi sa ospravedlnil za to, že si ich u Kočnera nechal preveriť. Keďže Sulík stretnutia viackrát oľutoval a najmenej dvakrát sa v súvislosti s nimi ospravedlnil, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával od augusta do decembra 2010 - teda pred deviatimi rokmi. Priznal sa k tomu v roku 2012 po tom, čo na verejnosť unikol videozáznam z ich raňajok. Sulík to opakovane označil za (nováčikovskú) „chybu” a povedal , že komunikácia s Kočnerom ho „mrzí.” Straníckym kolegom Jozefovi Kollárovi a Ľudovítovi Jurčíkovi sa ospravedlnil za to, že si ich u Kočnera nechal preveriť. Keďže Sulík stretnutia viackrát oľutoval a najmenej dvakrát sa v súvislosti s nimi ospravedlnil, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["stretával", "Priznal", "unikol", "opakovane", "označil", "povedal", "ospravedlnil"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/466400-sulik-sa-radil-s-kocnerom-o-jeho-ludoch", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU", "https://www.sas.sk/detail/1291/reakcia-na-videa-m-kocnera/obsah", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://www.tyzden.sk/nazory/20716/richard-sulik-komunikacia-s-kocnerom-ma-velmi-mrzi/", "https://domov.sme.sk/c/6279853/kocner-bol-pre-sefa-sas-sulika-spojkou-s-trnkom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:08.167294+00:00"}
{"id": "vr26668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26668", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...Moldavy napríklad, s ktorou sme podpísali, teda Európska únia podpísala, parafovala dohodu.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "František Šebej má na mysli Asociačnú dohodu o voľnom obchode, ktorú Európska Únia ponúka ako prvý krok k neskoršej integrácii tým štátom, ktoré ešte nie sú formálne pripravené vstúpiť do spoločných štruktúr. Moldavsko a Gruzínsko túto dohodu parafovali na konci minulého roku. Nejde priamo o definitívny podpis (ten sa má uskutočniť až budúci rok). Parafovanie je vnímané ako záväzok podpísať zmluvu v budúcnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ČTK, 29. novembra 2013: Představitelé Gruzie a Moldavska dnes na summitu ve Vilniusu parafovali asociační dohodu s Evropskou unií. ...Původně měl být hlavním vrcholem setkání ukrajinský podpis dohody o přidružení, Kyjev ale před pár dny jednání přerušil. Asociační dohoda je základem postupné integrace do nynější osmadvacítky, přináší zemím významné výhody, nicméně nezaručuje jejich budoucí plné členství. Parafování je předstupněm podpisu dohody, ke kterému by mělo v případě Gruzie a Moldavska dojít příští rok. SITA, 29. novembra 2013: \"Gruzínsko a Moldavsko v piatok na summite Východného partnerstva súhlasili s podpisom asociačnej dohody s Európskou úniou. Urobili tak napriek tomu, že Ukrajina sa k nim nepridala. Janukovyč ešte v utorok vyhlásil, že jeho krajina opätovne zváži uzavretie politickej a obchodnej dohody s EÚ v období, keď na to bude mať vhodnejšie podmienky.\"", "analysis_paragraphs": ["František Šebej má na mysli Asociačnú dohodu o voľnom obchode, ktorú Európska Únia ponúka ako prvý krok k neskoršej integrácii tým štátom, ktoré ešte nie sú formálne pripravené vstúpiť do spoločných štruktúr. Moldavsko a Gruzínsko túto dohodu parafovali na konci minulého roku. Nejde priamo o definitívny podpis (ten sa má uskutočniť až budúci rok). Parafovanie je vnímané ako záväzok podpísať zmluvu v budúcnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ČTK, 29. novembra 2013: Představitelé Gruzie a Moldavska dnes na summitu ve Vilniusu parafovali asociační dohodu s Evropskou unií. ...Původně měl být hlavním vrcholem setkání ukrajinský podpis dohody o přidružení, Kyjev ale před pár dny jednání přerušil. Asociační dohoda je základem postupné integrace do nynější osmadvacítky, přináší zemím významné výhody, nicméně nezaručuje jejich budoucí plné členství. Parafování je předstupněm podpisu dohody, ke kterému by mělo v případě Gruzie a Moldavska dojít příští rok. SITA, 29. novembra 2013: \"Gruzínsko a Moldavsko v piatok na summite Východného partnerstva súhlasili s podpisom asociačnej dohody s Európskou úniou. Urobili tak napriek tomu, že Ukrajina sa k nim nepridala. Janukovyč ešte v utorok vyhlásil, že jeho krajina opätovne zváži uzavretie politickej a obchodnej dohody s EÚ v období, keď na to bude mať vhodnejšie podmienky.\""], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Moldavsko", "ČTK, 29. novembra 2013:", "SITA, 29. novembra 2013:"], "url": ["http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/moldova/", "http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/gruzie-a-moldavsko-na-summitu-parafovaly-asociacni-dohodu-s-eu/1013924", "http://aktualne.atlas.sk/gruzinsko-a-moldavsko-podpisu-asociacnu-dohodu-s-eu-aj-napriek-odmietavemu-postoju-ukrajiny/zahranicie/europa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:13.188849+00:00"}
{"id": "vr28589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28589", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Nebolo to prvýkrát, čo Trnava toto spravila (mala pozemok za jedno euro, pozn.). Takisto sme hlasovali pod tenisové centrum, takisto pri výstavbe futbalového štadióna, takisto pri výstavbe squashového štadióna. Voľakedy to bolo trošku v inom režime, že sme výpožičku na 30 rokov.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Žitňanský hlasoval v prípade futbalového štadiónu City aréna, TC Empire tenisového centra a Squashového strediska za tieto projekty. V prípade futbalového štadiónu išlo predaj pozemkov za 1 euro. V prípade tenisového centra a squashovej haly išlo o dlhodobú výpožičku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Futbalový štadión Antona Malatinského Výstavba nového futbalového štadiónu Antona Malatinského v súčasnej dobe prebieha na mieste starého štadióna. Podľa záverečného účtu z roku 2013 (pdf s. 25) boli niektoré budovy a pozemky City Areny predané za 1 euro. Pravda a 24hod.sk v roku 2008 informovali, že tieto pozemky budú zapožičané investorovi za symbolickú korunu na obdobie 60 rokov. Ján Žitňanský hlasoval za uzatvorenie nájomnej a kúpnej zmluvy ( xls , 11. zasadnutie (rok 2012), bod programu 1.1). Pred zahájením rekonštrukcie využíval FC Spartak Trnava futbalový štadión za cenu vo výške 10 % nákladov spojených s údržbou a vedením štadióna ( zip , 16. zasadanie ( 2013 ), 6. časť, dokument 9.1 s 24). TC Empire Trnava V roku 2013 (pdf. s 25) pri príležitosti rozširovania areálu tenisového centra na Hajdóczyho ulici došlo k výmene pozemkov medzi mestom Trnava a spoločnosťou Tennis Invest, ako aj k odkúpeniu pozemkov mesta za sumu 27 360 EUR. Ján Žitňanský hlasoval za túto výmenu ( xls ,14. zasadnutie ( 2013 ), bod programu 5.17). V dokumente (č. 5.17) zo zastupiteľstva sa píše, že pozemky boli zapožičané (s vecným bremenom) Empire do roku 2037. Squashové ihriská a športové centrum Pohoda Squashové ihriská sa v komplexe športového centra Pohoda má v dlhodobej výpožičke BDN spol. s.r.o., ktorá hradí všetky náklady spojené s prevádzkou. V roku 2012 sa športové centrum rozširovalo o bedmintonové ihriská, mesto vtedy poskytlo výpožičku ďalších pozemkov. Ján Žitňanský hlasoval za ( xls , 11. zasadnutie, bod programu 6.8). V dokumente (č. 6.8) zo zastupiteľstva sa uvádza pôvodná výpožička pozemkov do squashovým ihriskom do roku 2033. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Žitňanský hlasoval v prípade futbalového štadiónu City aréna, TC Empire tenisového centra a Squashového strediska za tieto projekty. V prípade futbalového štadiónu išlo predaj pozemkov za 1 euro. V prípade tenisového centra a squashovej haly išlo o dlhodobú výpožičku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Futbalový štadión Antona Malatinského Výstavba nového futbalového štadiónu Antona Malatinského v súčasnej dobe prebieha na mieste starého štadióna. Podľa záverečného účtu z roku 2013 (pdf s. 25) boli niektoré budovy a pozemky City Areny predané za 1 euro. Pravda a 24hod.sk v roku 2008 informovali, že tieto pozemky budú zapožičané investorovi za symbolickú korunu na obdobie 60 rokov. Ján Žitňanský hlasoval za uzatvorenie nájomnej a kúpnej zmluvy ( xls , 11. zasadnutie (rok 2012), bod programu 1.1). Pred zahájením rekonštrukcie využíval FC Spartak Trnava futbalový štadión za cenu vo výške 10 % nákladov spojených s údržbou a vedením štadióna ( zip , 16. zasadanie ( 2013 ), 6. časť, dokument 9.1 s 24). TC Empire Trnava V roku 2013 (pdf. s 25) pri príležitosti rozširovania areálu tenisového centra na Hajdóczyho ulici došlo k výmene pozemkov medzi mestom Trnava a spoločnosťou Tennis Invest, ako aj k odkúpeniu pozemkov mesta za sumu 27 360 EUR. Ján Žitňanský hlasoval za túto výmenu ( xls ,14. zasadnutie ( 2013 ), bod programu 5.17). V dokumente (č. 5.17) zo zastupiteľstva sa píše, že pozemky boli zapožičané (s vecným bremenom) Empire do roku 2037. Squashové ihriská a športové centrum Pohoda Squashové ihriská sa v komplexe športového centra Pohoda má v dlhodobej výpožičke BDN spol. s.r.o., ktorá hradí všetky náklady spojené s prevádzkou. V roku 2012 sa športové centrum rozširovalo o bedmintonové ihriská, mesto vtedy poskytlo výpožičku ďalších pozemkov. Ján Žitňanský hlasoval za ( xls , 11. zasadnutie, bod programu 6.8). V dokumente (č. 6.8) zo zastupiteľstva sa uvádza pôvodná výpožička pozemkov do squashovým ihriskom do roku 2033. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["2013", "Pravda", "24hod.sk", "hlasoval", "xls", "zip", "2013", "2013", "xls", "2013", "xls", "dokumente"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/zaverecny_ucet_hodnotiaca_sprava_2013.pdf", "http://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/110358-trnava-dala-zelenu-na-prestavbu-svojho-stadiona/", "http://www.24hod.sk/diskusia-55831-Poslanci-v-Trnave-dali-suhlas-na-prestavbu-stadiona.html", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Z%C3%A1pisnica%20MZ%206_11_2012.pdf", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/zapisnice-hlasovania-uznesenia-mz", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/dokumenty-mz", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Z%C3%A1pisnica%20zo%2016%20MZ.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/zaverecny_ucet_hodnotiaca_sprava_2013.pdf", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/zapisnice-hlasovania-uznesenia-mz", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Z%C3%A1pisnica%20MZ.pdf", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/zapisnice-hlasovania-uznesenia-mz", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Z%C3%A1pisnica%20MZ%206_11_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:14.763184+00:00"}
{"id": "vr34128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34128", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je iba zopár krajín v EÚ, ktoré budú mať tento rok pozitívny hospodársky rast a ja môžem s potešením konštatovať, že medzi týmito krajinami bude aj Slovensko.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože v skutočnosti až 16 krajín okrem Slovenska má na rok 2013 odhadovaný pozitívny hospodársky rast. Posledné údaje z prvého kvartálu 2013 hovoria, že až 11 krajín okrem Slovenska má pozitívny hospodársky rast. Takéto množstvo krajín nemožno považovať za zopár krajín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Robert Fico už dvakrát podobne fakticky nesprávne hovoril, že len zopár krajín bude mať v roku 2013 pozitívny hospodársky rast ( Na telo , 7. apríla 2013; Na telo , 9. júna 2013). Na základe údajov Eurostatu o očakávanom raste HDP pre rok 2013 sme zistili, že okrem Slovenska pozitívny hospodársky rast sa predpovedá v ďalších 16 členských štátov EÚ napr. v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku alebo Švédsku. Podľa poslednej prognózy (1. kvartál 2013) Eurostatu z 5. júna 2013 je až 11 krajín okrem Slovenska s pozitívnym hospodárskym rastom. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože v skutočnosti až 16 krajín okrem Slovenska má na rok 2013 odhadovaný pozitívny hospodársky rast. Posledné údaje z prvého kvartálu 2013 hovoria, že až 11 krajín okrem Slovenska má pozitívny hospodársky rast. Takéto množstvo krajín nemožno považovať za zopár krajín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Robert Fico už dvakrát podobne fakticky nesprávne hovoril, že len zopár krajín bude mať v roku 2013 pozitívny hospodársky rast ( Na telo , 7. apríla 2013; Na telo , 9. júna 2013). Na základe údajov Eurostatu o očakávanom raste HDP pre rok 2013 sme zistili, že okrem Slovenska pozitívny hospodársky rast sa predpovedá v ďalších 16 členských štátov EÚ napr. v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku alebo Švédsku. Podľa poslednej prognózy (1. kvartál 2013) Eurostatu z 5. júna 2013 je až 11 krajín okrem Slovenska s pozitívnym hospodárskym rastom. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Na telo", "Eurostatu", "prognózy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/372/?politik=21&ph=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tec00115&language=en&toolbox=sort", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-05062013-BP/EN/2-05062013-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:23.476519+00:00"}
{"id": "vr33619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33619", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Zlatica PUŠKÁROVÁ: Pani Beňová, okamžite, ako ste ohlásili kandidatúru, sa objavili kritické hlasy kvôli kauze Danube Aréna. Figuruje tam teda aj vaša spoločnosť... Monika FLAŠÍKOVÁ BEŇOVÁ: Župa si ... zriadila svoju vlastnú akciovú spoločnosť. ...ja som bola podpredsedníčka bratislavského samosprávneho kraja, ktorú zvolilo zastupiteľstvo a ako podpredsedníčka spolu s ďalším podpredsedom, ktorý tam reprezentoval iný poslanecký klub som bola v tejto akciovej spoločnosti, ktorá bola majetkom župy. To nebola moja súkromná spoločnosť. A mne je strašne ľúto, že sa to tak prezentuje.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danube arena a.s, momentálne v likvidácii bola dcérskou spoločnosťou 1.župná a.s, ktorej 100% akcionárom je Bratislavský samosprávny kraj. Monika Beňová bola ako podpredsedníčka tohto kraja členkou predstavenstva v oboch spomenutých spoločnostiach. Podľa výpisu z obchodného registra SR nedisponovala žiadnym vlastníckym podielom v spomenutých spoločnostiach. Okrem župy bola jediným ďalším akcionárom v Danube arena a.s britská poradenská spoločnosť Parnhams Ltd, ktorá disponovala jednou kontrolnou akciou. Výrok je pravdivý, Monika Flašíková nikdy nevlastnila spoločnosť Danube arena a.s. Podľa dokumentu vydaného Bratislavským samosprávnym krajom sa ale jej meno objavuje na viacerých nejasných zmluvách, vrátane zmluvy so spoločnosťou Parnhams Ltd.", "analysis_paragraphs": ["Danube arena a.s, momentálne v likvidácii bola dcérskou spoločnosťou 1.župná a.s, ktorej 100% akcionárom je Bratislavský samosprávny kraj. Monika Beňová bola ako podpredsedníčka tohto kraja členkou predstavenstva v oboch spomenutých spoločnostiach. Podľa výpisu z obchodného registra SR nedisponovala žiadnym vlastníckym podielom v spomenutých spoločnostiach. Okrem župy bola jediným ďalším akcionárom v Danube arena a.s britská poradenská spoločnosť Parnhams Ltd, ktorá disponovala jednou kontrolnou akciou. Výrok je pravdivý, Monika Flašíková nikdy nevlastnila spoločnosť Danube arena a.s. Podľa dokumentu vydaného Bratislavským samosprávnym krajom sa ale jej meno objavuje na viacerých nejasných zmluvách, vrátane zmluvy so spoločnosťou Parnhams Ltd."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["výpisu", "dokumentu"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=142155&SID=2&P=1", "http://i.sme.sk/cdata/3/53/5352243/ZBSK_Informacia_o_Multifunkcnej_hale.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:21.514185+00:00"}
{"id": "vr34909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34909", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sú dve alternatívy (ohľadom znižovania platov ústavných činiteľov,pozn.). Jednu už poznáte, to je, dá sa povedať, na ten deficit napojený systém a druhá alternatíva bola pripravená na pôde Národnej rady, predseda Národnej rady rokoval s predsedami poslaneckých klubov hlavne koalície, je určitý návrh, uvidíme, ktorý má väčšiu šancu prejsť. Ešte konečné rozhodnutie nepadlo.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sám Béla Bugár sa vyjadril, že druhá alternatíva je ešte len v štádiu návrhu, konkrétne informácie o týchto rokovaniach a ich výstupoch sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Sám Béla Bugár sa vyjadril, že druhá alternatíva je ešte len v štádiu návrhu, konkrétne informácie o týchto rokovaniach a ich výstupoch sme nenašli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:39.787637+00:00"}
{"id": "vr17563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17563", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Tento výskumný ústav (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, pozn.) jeho povinnosťou pri správe tohto registra je aktualizovať register na základe nových ortofotosnímok. Tieto ortofotosnímky a snímanie celej našej republiky sa robí v trojročných cykloch a keďže sa snímkovalo v roku 2012, aj v roku 2016 a našli sa tam plochy, ktoré tam nemali čo robiť, za ktoré je priamo zodpovedný práve tento výskumný ústav,", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) je zodpovedný za správu digitálneho registra poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS, na základe ktorého sa poskytujú agrodotácie. LPIS sa aktualizuje v rámci cyklickej aktualizácie každé tri roky na základe aktuálnych ortofotomáp ( .pdf , s. 9). Podľa Výročnej správy VÚPOP z roku 2013, sa v roku 2013 uskutočnila \" cyklická aktualizácia na digitálnych ortofotomapách nalietaných v roku 2011 \" ( .pdf , s. 32). Ako uvádza Výročná správa Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra za rok 2016, prebehla v roku 2016 cyklická aktualizácia na digitálnych ortofotomapách nasnímaných v roku 2015 ( .pdf , s. 21). To, že \" VÚPOP zlyhal pri aktualizácií plôch nad ortofotomapami a verifikoval v systéme LPIS aj plochy, ktoré tam nemali byť \", sa zistilo až v marci 2018 po prevalení kauzy s agrodotáciami. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku Denníka N poberala firma Agro Porúbka bývalej okresnej šéfky strany SMER-SD dotácie určené na ornú pôdu a trávnaté plochy aj na pozemky, ktoré pod tieto kategórie nespadajú - napríklad asfaltové parkovisko alebo ovocný sad. Po tomto zistení nariadila Matečná kontrolu spomínaných pozemkov, pri ktorej sa zistilo, že VÚPOP pozemky chybne identifikovala ako ornú pôdu. Následne boli odvolaní riadiaci zamestnanci VÚPOP zodpovední za správu systému LPIS. Odvolaní zamestnanci sa proti obvineniam bránia.Odvolaný riaditeľ VÚPOP Miroslav Kromka tvrdí, že za výber kontrolných zón je zodpovedná Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Pre denník Pravda Kromka ďalej uvádza, že \" medializované parkovisko v Lekárovciach sa podľa neho v kontrolovanej lokalite spolu s ďalšími plochami spoločnosti Agro Porúbka nachádzalo. No na kontrolu cez diaľkový prieskum zeme vybraté nebolo \". Viacerí pracovníci VÚPOP takisto upozornili PPA ešte vo februári 2018 na pravdepodobné zneužívanie dotácií na čo PPA zareagovalo negatívne. Ďalším problémom je, ako uvádza Pravda , že pracovníci VÚPOP pri trojročných kontrolných cykloch nemusia zachytiť zmeny na monitorovanom území.", "analysis_paragraphs": ["Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) je zodpovedný za správu digitálneho registra poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS, na základe ktorého sa poskytujú agrodotácie. LPIS sa aktualizuje v rámci cyklickej aktualizácie každé tri roky na základe aktuálnych ortofotomáp ( .pdf , s. 9). Podľa Výročnej správy VÚPOP z roku 2013, sa v roku 2013 uskutočnila \" cyklická aktualizácia na digitálnych ortofotomapách nalietaných v roku 2011 \" ( .pdf , s. 32). Ako uvádza Výročná správa Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra za rok 2016, prebehla v roku 2016 cyklická aktualizácia na digitálnych ortofotomapách nasnímaných v roku 2015 ( .pdf , s. 21). To, že \" VÚPOP zlyhal pri aktualizácií plôch nad ortofotomapami a verifikoval v systéme LPIS aj plochy, ktoré tam nemali byť \", sa zistilo až v marci 2018 po prevalení kauzy s agrodotáciami. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku Denníka N poberala firma Agro Porúbka bývalej okresnej šéfky strany SMER-SD dotácie určené na ornú pôdu a trávnaté plochy aj na pozemky, ktoré pod tieto kategórie nespadajú - napríklad asfaltové parkovisko alebo ovocný sad. Po tomto zistení nariadila Matečná kontrolu spomínaných pozemkov, pri ktorej sa zistilo, že VÚPOP pozemky chybne identifikovala ako ornú pôdu. Následne boli odvolaní riadiaci zamestnanci VÚPOP zodpovední za správu systému LPIS. Odvolaní zamestnanci sa proti obvineniam bránia.Odvolaný riaditeľ VÚPOP Miroslav Kromka tvrdí, že za výber kontrolných zón je zodpovedná Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Pre denník Pravda Kromka ďalej uvádza, že \" medializované parkovisko v Lekárovciach sa podľa neho v kontrolovanej lokalite spolu s ďalšími plochami spoločnosti Agro Porúbka nachádzalo. No na kontrolu cez diaľkový prieskum zeme vybraté nebolo \". Viacerí pracovníci VÚPOP takisto upozornili PPA ešte vo februári 2018 na pravdepodobné zneužívanie dotácií na čo PPA zareagovalo negatívne. Ďalším problémom je, ako uvádza Pravda , že pracovníci VÚPOP pri trojročných kontrolných cykloch nemusia zachytiť zmeny na monitorovanom území."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "VÚPOP", "kauzy", "Denníka N", "odvolaní", "Kromka", "Pravda"], "url": ["http://www.vupop.sk/dokumenty/prv/podny_portal_uvod.pdf", "http://www.vupop.sk/dokumenty/vyrocna_sprava_2013.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjrjfKbgrLaAhUBL1AKHayzDBYQFghiMAY&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3ForID%3D545&usg=AOvVaw1EsL_kr6dOlqd-ymhz_rKI", "http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=12712", "https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/", "https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/matecna-mame-podozrenie-na-subvencny-podvod-s-agrodotaciami-na-vychode.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/465234-padli-za-cachre-s-dotaciami-spravne-hlavy/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/464110-vyskumnici-sa-v-kauze-agrodotacii-brania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:48.122131+00:00"}
{"id": "49045", "numeric_id": 49045, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49045", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ak niečo znížiť, tak priame dane, lebo tie sú v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi vysoké.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Šimečka hovorí o celkovom daňovo-odvodovom zaťažení práce. V tejto kategórii sa Slovensko nachádza nad priemerom EÚ, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV analýze OECD tzv. daňových klinov, ako sa používa na porovnávanie daňovo-odvodového zaťaženia miezd, sa v roku 2022 Slovensko nachádza na 10. mieste. Celkové daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje až 41,6 % HDP.\n\nV porovnaní Eurostatu daňových klinov u zamestnancov s nízkymi príjmami sa Slovensko nachádza na 8. priečke spomedzi krajín EÚ.\n\nAnalytik INESS Radovan Ďurana pre Demagog.sk uviedol, že podiel odvodov na celkovom daňovom zaťažení Slovenska za rok 2021 je na úrovni 43 %, čo je druhé najvyššie v EÚ. “Financovanie verejných výdavkov je tak na Slovensku nadpriemerne závislé na priamych daniach.”", "analysis_paragraphs": ["Michal Šimečka hovorí o celkovom daňovo-odvodovom zaťažení práce. V tejto kategórii sa Slovensko nachádza nad priemerom EÚ, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V analýze OECD tzv. daňových klinov, ako sa používa na porovnávanie daňovo-odvodového zaťaženia miezd, sa v roku 2022 Slovensko nachádza na 10. mieste. Celkové daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje až 41,6 % HDP.", "V porovnaní Eurostatu daňových klinov u zamestnancov s nízkymi príjmami sa Slovensko nachádza na 8. priečke spomedzi krajín EÚ.", "Analytik INESS Radovan Ďurana pre Demagog.sk uviedol, že podiel odvodov na celkovom daňovom zaťažení Slovenska za rok 2021 je na úrovni 43 %, čo je druhé najvyššie v EÚ. “Financovanie verejných výdavkov je tak na Slovensku nadpriemerne závislé na priamych daniach.”"], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["analýze OECD", "porovnaní"], "url": ["https://www.oecd-ilibrary.org/sites/8c99fa4d-en/1/3/1/1/index.html?itemId=/content/publication/8c99fa4d-en&_csp_=f4d3c57328afb7f1cbd530cb119213be&itemIGO=oecd&itemContentType=book#figure-d1e2695-e4b771a7ee", "https://www.oecd-ilibrary.org/sites/8c99fa4d-en/1/3/1/1/index.html?itemId=/content/publication/8c99fa4d-en&_csp_=f4d3c57328afb7f1cbd530cb119213be&itemIGO=oecd&itemContentType=book#figure-d1e2695-e4b771a7ee"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:17.567040+00:00"}
{"id": "vr15763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15763", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Bude (vláda, pozn.) pokračovať v budovaní diaľničného prepojenia s Poľskom.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stavba diaľničného prepojenia D3, ktoré by v budúcnosti malo spojiť Žilinu s Poľskom pokračuje aj počas tohto volebného obdobia. Do tejto chvíle boli odovzdané do prevádzky štyri úseky, posledný ešte v roku 2008. Vo výstavbe sú v súčasnosti štyri úseky a v procese prípravy zostávajú tri. Sľub vlády, tak môžeme považovať za čiastočne splnení, nakoľko na určitých úsekoch sa pokračuje vo výstavbe diaľnice ešte z doby predošlej vlády, niekde sa začať stavalo a na určitých úsekoch je výstavba zatiaľ iba naplánovaná. Vláda SR je aktuálne siedmou vládou v poradí, ktorej cieľom je pokračovať v budovaní diaľničného spojenia s Poľskom. Kysucká diaľnica alebo Diaľnica D3 , ktorá by mala po dokončení spojiť Žilinu s hraničným priechodom Skalité smerom do Poľska je totiž vo výstavbe už od roku 1996, teda presne 21 rokov. Diaľnica, ktorej celková dĺžka by mala predstavovať 60,8 kilometra, by sa mala po dokončení stať súčasťou európskej cesty 75, ktorá v budúcnosti spojí sever Nórska s gréckym juhom. Od roku 1996, keď sa začali stavebné práce sú dnes v prevádzke štyri úseky s celkovou dĺžkou 13,7 kilometra. Z toho 8,5 kilometra na úseku Hričovské Podhradie – Žilina a takmer šesť kilometrov na úseku obchvat mesta Čadca. Počas pôsobenia súčasnej vlády sa od nového roka začalo so stavbou na úseku Čadca, Bukov - Svrčinovec. Tento úsek by mal o štyri roky vyriešiť, a zároveň odľahčiť komplikovanú dopravnú situáciu v meste Čadca a blízkom okolí. Od roku 2013 sa počas pôsobenia minulej vlády začalo pracovať na úseku Svrčinovec – Skalité, ten mal byť podľa Národnej diaľničnej spoločnosti odovzdaný do používania už v roku 2016, úsek je však ešte vo výstavbe, nakoľko Národná diaľničná spoločnosť (NDS) registruje nárok zhotoviteľa na predĺženie výstavby. Podobný scenár je i na úseku Žilina Strážov – Brodno, kde je naplánované ukončenie výstavby na tento rok. Vo výstavbe je dnes dovedna z celkovej dĺžky diaľnice 26,2 kilometra. Na druhej strane termín začatia úseku Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto závisí od verejného obstarávania a zabezpečenia zdrojov financovania, hoci plánovaná výstavba sa mala začať už počas minulého roka je dnes celá situácia v procese stavebného konania. Dnes je iba známe, že celý úsek prešiel vizuálnymi zmenami, t.j. diaľnica sa na danom úseku mení z tunelového variantu na povrchový, ktoré by mali výstavbu posunúť minimálne o dva roky. Podobná situácia je i na úseku Kysucké Nové Mesto - Oščadnica . Na celkovom úseku diaľnice D3, tak ostáva v pláne dobudovať 20,6 kilometra. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) odhaduje v súčasnosti dokončenie celej diaľnice najskôr na rok 2023. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stavba diaľničného prepojenia D3, ktoré by v budúcnosti malo spojiť Žilinu s Poľskom pokračuje aj počas tohto volebného obdobia. Do tejto chvíle boli odovzdané do prevádzky štyri úseky, posledný ešte v roku 2008. Vo výstavbe sú v súčasnosti štyri úseky a v procese prípravy zostávajú tri. Sľub vlády, tak môžeme považovať za čiastočne splnení, nakoľko na určitých úsekoch sa pokračuje vo výstavbe diaľnice ešte z doby predošlej vlády, niekde sa začať stavalo a na určitých úsekoch je výstavba zatiaľ iba naplánovaná. Vláda SR je aktuálne siedmou vládou v poradí, ktorej cieľom je pokračovať v budovaní diaľničného spojenia s Poľskom. Kysucká diaľnica alebo Diaľnica D3 , ktorá by mala po dokončení spojiť Žilinu s hraničným priechodom Skalité smerom do Poľska je totiž vo výstavbe už od roku 1996, teda presne 21 rokov. Diaľnica, ktorej celková dĺžka by mala predstavovať 60,8 kilometra, by sa mala po dokončení stať súčasťou európskej cesty 75, ktorá v budúcnosti spojí sever Nórska s gréckym juhom. Od roku 1996, keď sa začali stavebné práce sú dnes v prevádzke štyri úseky s celkovou dĺžkou 13,7 kilometra. Z toho 8,5 kilometra na úseku Hričovské Podhradie – Žilina a takmer šesť kilometrov na úseku obchvat mesta Čadca. Počas pôsobenia súčasnej vlády sa od nového roka začalo so stavbou na úseku Čadca, Bukov - Svrčinovec. Tento úsek by mal o štyri roky vyriešiť, a zároveň odľahčiť komplikovanú dopravnú situáciu v meste Čadca a blízkom okolí. Od roku 2013 sa počas pôsobenia minulej vlády začalo pracovať na úseku Svrčinovec – Skalité, ten mal byť podľa Národnej diaľničnej spoločnosti odovzdaný do používania už v roku 2016, úsek je však ešte vo výstavbe, nakoľko Národná diaľničná spoločnosť (NDS) registruje nárok zhotoviteľa na predĺženie výstavby. Podobný scenár je i na úseku Žilina Strážov – Brodno, kde je naplánované ukončenie výstavby na tento rok. Vo výstavbe je dnes dovedna z celkovej dĺžky diaľnice 26,2 kilometra. Na druhej strane termín začatia úseku Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto závisí od verejného obstarávania a zabezpečenia zdrojov financovania, hoci plánovaná výstavba sa mala začať už počas minulého roka je dnes celá situácia v procese stavebného konania. Dnes je iba známe, že celý úsek prešiel vizuálnymi zmenami, t.j. diaľnica sa na danom úseku mení z tunelového variantu na povrchový, ktoré by mali výstavbu posunúť minimálne o dva roky. Podobná situácia je i na úseku Kysucké Nové Mesto - Oščadnica . Na celkovom úseku diaľnice D3, tak ostáva v pláne dobudovať 20,6 kilometra. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) odhaduje v súčasnosti dokončenie celej diaľnice najskôr na rok 2023. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["D3", "Bukov", "Svrčinovec", "Strážov", "Brodno", "Oščadnica"], "url": ["http://www.ndsas.sk/dialnica-d3/44384s", "http://www.ndsas.sk/useky-cadca--bukov---svrcinovec/44223s2299c", "http://www.ndsas.sk/useky-svrcinovec---skalite--pravy-pas/44223s272c", "http://www.ndsas.sk/useky-zilina--strazov---zilina--brodno/44223s461c", "http://www.ndsas.sk/useky-zilina--brodno---kysucke-nove-mesto/44364s266c", "http://www.ndsas.sk/useky-kysucke-nove-mesto---oscadnica/44364s2300c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:08.863440+00:00"}
{"id": "vr36634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36634", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "To čo prijala Slovenská republika v dnešnej podobe sme sa snažili zaťažiť maximálne kapitálový majetok a menej prácu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Od 1.1. 2011 sa zavádzajú odvody z príjmov z dividend do zdravotnej poisťovni, čo sa dá chápať ako zdanenie kapitálového majetku Tiež sa zavádza započítavania ďalších príjmov (odstupné, odchodné atď.) do celkového vymeriavacieho základu odvodu do zdravotnej poisťovne, čo sa naopak dá chápať ako zdanenie práce. Pri zohľadnení ďalších nástrojov (zavedenie dane z prenájmu, zvýšenie vymeriavacieho základu pre samoplatiteľov, odvody zo závislej činnosti) je veľmi ťažké posúdiť nakoľko je skutočne maximálne zaťažovaný kapitálový majetok a práca menej.", "analysis_paragraphs": ["Od 1.1. 2011 sa zavádzajú odvody z príjmov z dividend do zdravotnej poisťovni, čo sa dá chápať ako zdanenie kapitálového majetku Tiež sa zavádza započítavania ďalších príjmov (odstupné, odchodné atď.) do celkového vymeriavacieho základu odvodu do zdravotnej poisťovne, čo sa naopak dá chápať ako zdanenie práce. Pri zohľadnení ďalších nástrojov (zavedenie dane z prenájmu, zvýšenie vymeriavacieho základu pre samoplatiteľov, odvody zo závislej činnosti) je veľmi ťažké posúdiť nakoľko je skutočne maximálne zaťažovaný kapitálový majetok a práca menej."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["odvody z príjmov z dividend", "započítavania ďalších príjmov"], "url": ["http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/zdravotne-odvody-sa-rozsiria-aj-na-dividendy-ci-prenajom.html", "http://www.dovera.sk/sk/poistne/zakladne-informacie/novinky-od-1.januara-2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:02.613876+00:00"}
{"id": "vr33419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33419", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "KDH navrhlo paragraf do zákona o prokuratúre, ktorý neumožňuje obnovu alebo teda dva mandáty po sebe generálnemu prokurátorovi.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelu zákona predložila ako vládny návrh zákona I. Radičová, no je pravdou, že návrh neumožnenia generálnemu prokurátorovi obnovu, resp. dva mandáty, malo iniciovať na koaličnej rade KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V návrhu novely zákona o prokuratúre, ktorý prešiel tretím čítaním (2. júna 2011), no bol vrátený prezidentom SR na opätovné prerokovanie. \"5. V § 7 ods. 2 posledná veta znie: „Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora\".\" Návrh bol označený ako vládny návrh z dielne ministerstva spravodlivosti. Prekladateľom tohto návrhu zákona bola predsedníčka vlády I. Radičová (viď. obal návrhu). Toto opatrenie však dlhodobo avizovali práve poslanci KDH . Už v decembri 2010 to navrhol na koaličnej rade samotný J. Figeľ. Pravda, 20. decembra 2010: \"Nový generálny prokurátor by už nemal mať možnosť kandidovať aj na ďalšie funkčné obdobie. Prihovárajú sa za to viacerí politici koalície, ale predovšetkým KDH . Argumentom za obmedzený mandát je slobodnejší výkon funkcie. „Do budúcnosti by tým eliminovali akékoľvek pokušenia, že by niekto mohol byť ďalej vo funkcii, keby mal kamarátov či podporu a aby to nedajbože zohľadňoval pri rozhodovaní o kauzách,“ hovorí predseda KDH Ján Figeľ, ktorý už nápad predniesol aj na Koaličnej rade .\" V rovnakom duchu sa o 9 dní neskôr vyjadril predseda KDH aj pre TASR 29. decembra 2012: \" Ak by bolo zo zákona možné zvoliť generálneho prokurátora len na jedno sedemročné funkčné obdobie , odpadli by podľa neho problémy podobné tým z jesene 2010, keď koalícii pravidelne chýbalo v tajnej voľbe niekoľko hlasov. \"Tieto pokušenia by sa eliminovali. Jednoducho by bol jeden mandát a dosť ,\" povedal Figeľ. Každý generálny prokurátor by si na konci volebného obdobia \"dokončil svoju robotu\" a uvoľnil priestor iným kandidátom. \" Sedem rokov prekrýva predsa v tomto prípade už tretiu vládu ,\" pripomenul Figeľ, podľa ktorého je v prípade takejto významnej funkcie štrnásť rokov už príliš veľa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novelu zákona predložila ako vládny návrh zákona I. Radičová, no je pravdou, že návrh neumožnenia generálnemu prokurátorovi obnovu, resp. dva mandáty, malo iniciovať na koaličnej rade KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V návrhu novely zákona o prokuratúre, ktorý prešiel tretím čítaním (2. júna 2011), no bol vrátený prezidentom SR na opätovné prerokovanie. \"5. V § 7 ods. 2 posledná veta znie: „Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora\".\" Návrh bol označený ako vládny návrh z dielne ministerstva spravodlivosti. Prekladateľom tohto návrhu zákona bola predsedníčka vlády I. Radičová (viď. obal návrhu). Toto opatrenie však dlhodobo avizovali práve poslanci KDH . Už v decembri 2010 to navrhol na koaličnej rade samotný J. Figeľ. Pravda, 20. decembra 2010: \"Nový generálny prokurátor by už nemal mať možnosť kandidovať aj na ďalšie funkčné obdobie. Prihovárajú sa za to viacerí politici koalície, ale predovšetkým KDH . Argumentom za obmedzený mandát je slobodnejší výkon funkcie. „Do budúcnosti by tým eliminovali akékoľvek pokušenia, že by niekto mohol byť ďalej vo funkcii, keby mal kamarátov či podporu a aby to nedajbože zohľadňoval pri rozhodovaní o kauzách,“ hovorí predseda KDH Ján Figeľ, ktorý už nápad predniesol aj na Koaličnej rade .\" V rovnakom duchu sa o 9 dní neskôr vyjadril predseda KDH aj pre TASR 29. decembra 2012: \" Ak by bolo zo zákona možné zvoliť generálneho prokurátora len na jedno sedemročné funkčné obdobie , odpadli by podľa neho problémy podobné tým z jesene 2010, keď koalícii pravidelne chýbalo v tajnej voľbe niekoľko hlasov. \"Tieto pokušenia by sa eliminovali. Jednoducho by bol jeden mandát a dosť ,\" povedal Figeľ. Každý generálny prokurátor by si na konci volebného obdobia \"dokončil svoju robotu\" a uvoľnil priestor iným kandidátom. \" Sedem rokov prekrýva predsa v tomto prípade už tretiu vládu ,\" pripomenul Figeľ, podľa ktorého je v prípade takejto významnej funkcie štrnásť rokov už príliš veľa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["návrhu novely zákona", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=279", "http://udalosti.noviny.sk/politika/29-12-2010/j-figel-novy-generalny-prokurator-by-mal-nastupit-uz-do-novych-podmienok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:08.755608+00:00"}
{"id": "vr16340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16340", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ak Ústavný súd rozhodne v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, jeho rozhodnutie nie je právne platné. Treba ho najprv dať do súladu s týmto a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré tu mám hovorí o nezlučiteľnosti takéhoto postupu a nezrušiteľnosti.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na tento argument bývalého predsedu vlády Mečiara reaguje samotný Ústavný súd SR tým, že poukazuje na skutočnosť, že zrušenie amnestií v súčasnom právnom stave nie je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami ESĽP o amnestii. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu. Pozostáva zo sudcov, ktorých počet sa rovná počtu členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Úlohou ESĽP je zabezpečiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky upravené v dohovore. Robí tak preskúmavaním sťažností jednotlivcov, prípadne štátov, pre porušenie práv zaručených dohovorom. Ak ESĽP usúdi, že štát porušil jedno alebo viac týchto práv a záruk, vynesie rozsudok vyslovujúci porušenie. Rozsudky sú pre dotknuté štáty záväzné. Následne ESĽP odovzdá spis Výboru ministrov Rady Európy, ktorý rokuje s dotknutým štátom a ministerstvom zodpovedným za výkon rozsudku, o tom, ako bude rozsudok vykonaný a ako možno predchádzať podobnému porušeniu dohovoru v budúcnosti.Sťažnosť na ESĽP môže podať jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb V prípade medzištátnych sporov aj členský štát dohovoru. ESĽP je teda súdnym orgánom s regionálnou pôsobnosťou a rozhoduje predovšetkým o individuálnych sťažnostiach týkajúcich sa na porušenie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) alebo jeho protokolmi. Európsky súd pre ľudské práva judikoval (24. septembra 2008), že Slovensko porušilo Lexove právo na slobodu pohybu, keď ho držalo od 15. apríla do 19. júla 1999 pre kauzu únosu Michala Kováča mladšieho vo väzbe. Súd sa nezaoberal Lexovou vinou alebo nevinou a hlavný odkaz jeho rozsudku bol, že už raz udelené amnestie nie je možné podľa nášho právneho poriadku zrušiť. \"Európsky súd odkázal na článok 2 odsek 2 ústavy, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. Európsky súd tiež uviedol, že v ústave nie sú ustanovenia povoľujúce zrušenie amnestie.\" Povedala vtedy denníku SME Marica Pirošíková, ktorá Slovensko pred Európskym súdom zastupovala. Odvtedy sa však Ústava SR novelizovala ústavným zákonom 71/2017 z 30. marca 2017, ktorým NRSR dostala kompetenciu rozhodnutia prezidenta o amnestii rušiť a ÚS SR získal právomoc posúdiť súlad takéhoto zrušenia s Ústavou SR. Za najdôležitejšiu informáciu v kontexte Mečiarovho výroku považujeme rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR zo dňa 31. mája 2017 vo veci tzv. \"Mečiarových amnestií,\" kde súd uvádza: \"Ústavný súd reflektuje doterajší postoj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k otázke prípadného zrušenia amnestie alebo milosti, ale zároveň konštatuje, že zo žiadneho rozhodnutia ESĽP nevyplýva nemožnosť právneho prieskumu rozhodnutia o amnestii alebo milosti a zvlášť nie takého rozhodnutia o ich zrušení, ktoré bolo vydané na základe ústavou ustanovenej právomoci a zákonom ustanoveným spôsobom.\" \" Novelizácia Ústavy Slovenskej republiky vykonaná ústavným zákonom č. 71/2017 Z. z. a na jej základe prijaté uznesenie národnej rady č. 570 z 5. apríla 2017 vytvorili novú právnu situáciu, v rámci ktorej sú už prekonané právne názory vyslovené v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 30/99 z 28. júna 1999 a sp. zn. I. ÚS 48/97 z 20. decembra 1999, z ktorých vychádzal ESĽP pri rozhodovaní vo veci Lexa proti Slovenskej republike.\" Pre úplnosť dodávame, že bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa sa chce po zrušení Mečiarových amnestií obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a namietať na ňom nezákonnosť svojho trestného stíhania. Vo všeobecnosti platí, že podať sťažnosť sa na Európsky súd pre ľudské práva dá, až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Podobne sa pre Denník N vyjadril aj ústavný právnik Mazák: „Deň po definitívnom zrušení Mečiarových amnestií uvažovať o sťažnosti na ESĽP je, mierne povedané, trochu predčasné. Je však čudné, ak už teraz sa tvrdí, že stíhané osoby by mohli na tomto súde uspieť\". Iný názor má advokát Ivana Lexu, Hlbočan,ktorý tvrdí : „To znamená, že ak tá vec bola skončená, o čom ESĽP vo svojom rozhodnutí hovorí, môžete sa obrátiť naň okamžite.“ Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na tento argument bývalého predsedu vlády Mečiara reaguje samotný Ústavný súd SR tým, že poukazuje na skutočnosť, že zrušenie amnestií v súčasnom právnom stave nie je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami ESĽP o amnestii. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu. Pozostáva zo sudcov, ktorých počet sa rovná počtu členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Úlohou ESĽP je zabezpečiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky upravené v dohovore. Robí tak preskúmavaním sťažností jednotlivcov, prípadne štátov, pre porušenie práv zaručených dohovorom. Ak ESĽP usúdi, že štát porušil jedno alebo viac týchto práv a záruk, vynesie rozsudok vyslovujúci porušenie. Rozsudky sú pre dotknuté štáty záväzné. Následne ESĽP odovzdá spis Výboru ministrov Rady Európy, ktorý rokuje s dotknutým štátom a ministerstvom zodpovedným za výkon rozsudku, o tom, ako bude rozsudok vykonaný a ako možno predchádzať podobnému porušeniu dohovoru v budúcnosti.Sťažnosť na ESĽP môže podať jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb V prípade medzištátnych sporov aj členský štát dohovoru. ESĽP je teda súdnym orgánom s regionálnou pôsobnosťou a rozhoduje predovšetkým o individuálnych sťažnostiach týkajúcich sa na porušenie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) alebo jeho protokolmi. Európsky súd pre ľudské práva judikoval (24. septembra 2008), že Slovensko porušilo Lexove právo na slobodu pohybu, keď ho držalo od 15. apríla do 19. júla 1999 pre kauzu únosu Michala Kováča mladšieho vo väzbe. Súd sa nezaoberal Lexovou vinou alebo nevinou a hlavný odkaz jeho rozsudku bol, že už raz udelené amnestie nie je možné podľa nášho právneho poriadku zrušiť. \"Európsky súd odkázal na článok 2 odsek 2 ústavy, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. Európsky súd tiež uviedol, že v ústave nie sú ustanovenia povoľujúce zrušenie amnestie.\" Povedala vtedy denníku SME Marica Pirošíková, ktorá Slovensko pred Európskym súdom zastupovala. Odvtedy sa však Ústava SR novelizovala ústavným zákonom 71/2017 z 30. marca 2017, ktorým NRSR dostala kompetenciu rozhodnutia prezidenta o amnestii rušiť a ÚS SR získal právomoc posúdiť súlad takéhoto zrušenia s Ústavou SR. Za najdôležitejšiu informáciu v kontexte Mečiarovho výroku považujeme rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR zo dňa 31. mája 2017 vo veci tzv. \"Mečiarových amnestií,\" kde súd uvádza: \"Ústavný súd reflektuje doterajší postoj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k otázke prípadného zrušenia amnestie alebo milosti, ale zároveň konštatuje, že zo žiadneho rozhodnutia ESĽP nevyplýva nemožnosť právneho prieskumu rozhodnutia o amnestii alebo milosti a zvlášť nie takého rozhodnutia o ich zrušení, ktoré bolo vydané na základe ústavou ustanovenej právomoci a zákonom ustanoveným spôsobom.\" \" Novelizácia Ústavy Slovenskej republiky vykonaná ústavným zákonom č. 71/2017 Z. z. a na jej základe prijaté uznesenie národnej rady č. 570 z 5. apríla 2017 vytvorili novú právnu situáciu, v rámci ktorej sú už prekonané právne názory vyslovené v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 30/99 z 28. júna 1999 a sp. zn. I. ÚS 48/97 z 20. decembra 1999, z ktorých vychádzal ESĽP pri rozhodovaní vo veci Lexa proti Slovenskej republike.\" Pre úplnosť dodávame, že bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa sa chce po zrušení Mečiarových amnestií obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a namietať na ňom nezákonnosť svojho trestného stíhania. Vo všeobecnosti platí, že podať sťažnosť sa na Európsky súd pre ľudské práva dá, až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Podobne sa pre Denník N vyjadril aj ústavný právnik Mazák: „Deň po definitívnom zrušení Mečiarových amnestií uvažovať o sťažnosti na ESĽP je, mierne povedané, trochu predčasné. Je však čudné, ak už teraz sa tvrdí, že stíhané osoby by mohli na tomto súde uspieť\". Iný názor má advokát Ivana Lexu, Hlbočan,ktorý tvrdí : „To znamená, že ak tá vec bola skončená, o čom ESĽP vo svojom rozhodnutí hovorí, môžete sa obrátiť naň okamžite.“ Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["súd", "orgánom", "SME", "ústavným", "dňa", "sťažnosť", "vyjadril", "tvrdí"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/analyticke-prehlady/europsky-sud-pre-ludske-prava", "http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/judikaturaAVykonRozsudkkov", "https://korzar.sme.sk/c/4415564/ivan-lexa-vyhral-sud-so-slovenskom.html#axzz4jp1kgIjK", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/71/20170404.html#ustavnyclanok-1.bod-4", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351106/TL_47__2017_/c4cec8c0-e08f-4f29-99e3-1759b4040d70", "https://dennikn.sk/782890/lexa-chce-ist-na-europsky-sud-velke-sance-zrejme-nema/", "https://dennikn.sk/782890/lexa-chce-ist-na-europsky-sud-velke-sance-zrejme-nema/", "https://m.pravda.sk/trendove-temy/cigarety/#!a=431320"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:55.722314+00:00"}
{"id": "vr35822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35822", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...aby som využila zdroje medzinárodné, ktoré azda budú rešpektované, medzinárodná odborová organizácia ILO, ktorá sa zamerala na analýzu našej mzdovej situácie, konštatuje, že zaznamenávame pokles rastu nominálnych miezd a v roku 2009 ten medziročný rast bol najnižší od pádu komunizmu v roku 1989.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presnú správu ILO, ktorá by konštatovala najnižší medziročný rast nominálnej mzdy od roku 1989 sme nenašli. Pravda je, že podľa prepočtov zo štatistiky ILO nominálna mzda zaznamenala najnižší nárast od roku 1991. Medziročný nárast (2008,2009) bol 4, 28%. V predchádzajúcich rokoch to pre ilustráciu bolo 8,1% (2007,2008); 7,4% (2006,2007); 8,6% (2005,2006). Nikdy predtým neklesla pod 6%. Upozorňujeme však, že hovoriť o nominálnej mzde môže byť zavádzajúce, keďže tá nikdy neodráža infláciu alebo kúpnu silu.", "analysis_paragraphs": ["Presnú správu ILO, ktorá by konštatovala najnižší medziročný rast nominálnej mzdy od roku 1989 sme nenašli. Pravda je, že podľa prepočtov zo štatistiky ILO nominálna mzda zaznamenala najnižší nárast od roku 1991. Medziročný nárast (2008,2009) bol 4, 28%. V predchádzajúcich rokoch to pre ilustráciu bolo 8,1% (2007,2008); 7,4% (2006,2007); 8,6% (2005,2006). Nikdy predtým neklesla pod 6%. Upozorňujeme však, že hovoriť o nominálnej mzde môže byť zavádzajúce, keďže tá nikdy neodráža infláciu alebo kúpnu silu."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["ILO"], "url": ["http://laborsta.ilo.org/STP/guest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:11.919194+00:00"}
{"id": "vr28585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28585", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "My sme napríklad aj do rozpočtu na budúci rok zaradili vybudovanie pruhu pre autobusy na ulici Hospodárskej, o čom sa bude rozhodovať budúci týždeň.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu rozpočtu mesta Trnavy na rok 2015 ( pdf , str. 21) sa zmieňuje aj vytvorenie preferenčného jazdného pásu pre autobusy mestskej dopravy na Hospodárskej ulici. Návrh rozpočtu sa bude schvaľovať budúci týždeň 11. novembra. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu rozpočtu mesta Trnavy na rok 2015 ( pdf , str. 21) sa zmieňuje aj vytvorenie preferenčného jazdného pásu pre autobusy mestskej dopravy na Hospodárskej ulici. Návrh rozpočtu sa bude schvaľovať budúci týždeň 11. novembra. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "schvaľovať"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpo%C4%8Det_2015_2017_textov%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf", "http://www.trnava-live.sk/2014/11/03/trnava-by-mala-v-roku-2015-hospodarit-s-nizsim-ale-vyrovnanym-rozpoctom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:04.282654+00:00"}
{"id": "vr15391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15391", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...14 000 eur ktoré ste vy (Richard Sulík, ponz.) vynaložili na knižnicu (v Národnej rade, pozn.)...", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulík skutočne dal postaviť knižnicu v budove Národnej rady SR, išlo o sklom oddelenú časť chodby. Podľa mediálnych informácií výstavba novej knižnice stála viac ako 20 000 eur. Oficiálna Parlamentná knižnica bola založená ešte v roku 1991. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa oficiálnych stránkach Parlamentnej knižnice Národnej rady SR (ďalej len NR SR) sa píše: „ Parlamentná knižnica bola zriadená rozhodnutím predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 1511/1991 v r. 1991. “ Richard Sulík počas svojho predsedovania chcel zasiahnuť do fungovania aj tejto knižnice, chcel zrušiť povinné výtlačky periodických publikácií. Novú knižnicu dal Sulík postaviť v roku 2011. Na portáli pravda .sk sa o knižnici píše takto: „ Poslanci, ktorí už jednu knižnicu v budove parlamentu majú, si ju väčšinou ani nevšimli a nad tým, koľko stála, len krútia hlavou. Približne desaťmetrová hliníková konštrukcia vyplnená sklom a po obvode lemovaná drevenými policami totiž stála 22 400 eur. “", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík skutočne dal postaviť knižnicu v budove Národnej rady SR, išlo o sklom oddelenú časť chodby. Podľa mediálnych informácií výstavba novej knižnice stála viac ako 20 000 eur. Oficiálna Parlamentná knižnica bola založená ešte v roku 1991. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako nepravdivý.", "Na oficiálnych stránkach Parlamentnej knižnice Národnej rady SR (ďalej len NR SR) sa píše: „ Parlamentná knižnica bola zriadená rozhodnutím predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 1511/1991 v r. 1991. “ Richard Sulík počas svojho predsedovania chcel zasiahnuť do fungovania aj tejto knižnice, chcel zrušiť povinné výtlačky periodických publikácií. Novú knižnicu dal Sulík postaviť v roku 2011. Na portáli pravda .sk sa o knižnici píše takto: „ Poslanci, ktorí už jednu knižnicu v budove parlamentu majú, si ju väčšinou ani nevšimli a nad tým, koľko stála, len krútia hlavou. Približne desaťmetrová hliníková konštrukcia vyplnená sklom a po obvode lemovaná drevenými policami totiž stála 22 400 eur. “"], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "výtlačky", "pravda"], "url": ["http://kniznica.nrsr.sk/index.php/uvod", "http://domov.sme.sk/c/5752445/sulik-chce-parlamentnu-kniznicu-bez-povinnych-vytlackov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172857-sulik-minul-na-dalsiu-kniznicu-22-tisic-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:40.410143+00:00"}
{"id": "43463", "numeric_id": 43463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43463", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pán Sulík, vtedajší predseda parlamentu, ktorého sme videli všetci na videu, ktorý chodil k Sulíkovi na raňajky a dohadoval voľbu generálneho prokurátora...", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z kontextu, v ktorom výrok odznel, vyplýva, že premiér mal zrejme na mysli Mariana Kočnera. Richard Sulík u neho raňajkoval v roku 2010. Dokazuje to video zverejnené v roku 2012 v rámci kauzy Sasanka. Sulík priznal , že medzi augustom a decembrom 2010 sa s Kočnerom stretol viackrát - neuviedol však, či pri raňajkách. V tom čase bol predsedom parlamentu. Zverejnený videozáznam zachytáva časť rozhovoru z jedného rána. Sulík na ňom Kočnerovi rozpráva aj zákulisné informácie z voľby generálneho prokurátora. Na základe informácii z videa sa však nedá povedať, že by voľbu „dohadovali”. „Dohadovanie voľby” by mohol naznačovať zverejnený prepis SMS-správ zo 4.11.2010. Sulík ich pravosť nepoprel . Na otázku Kočnera, či „ideme na to? (myslím fotenie lístkov)”, mal Sulík odpísať „hej”. To by mohlo znamenať, že sa o spôsobe voľby „dohadovali”. Iné vysvetlenie je, že Kočner o plánovanom fotení lístkom „len” vedel. Z dostupných informácií je možné s istotou povedať, že Sulík sa s Kočnerom o voľbe generálneho prokurátora rozprával. Tvrdenie, že s ním „dohadoval voľbu” tento fakt posúva a navodzuje iný dojem. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu, v ktorom výrok odznel, vyplýva, že premiér mal zrejme na mysli Mariana Kočnera. Richard Sulík u neho raňajkoval v roku 2010. Dokazuje to video zverejnené v roku 2012 v rámci kauzy Sasanka. Sulík priznal , že medzi augustom a decembrom 2010 sa s Kočnerom stretol viackrát - neuviedol však, či pri raňajkách. V tom čase bol predsedom parlamentu. Zverejnený videozáznam zachytáva časť rozhovoru z jedného rána. Sulík na ňom Kočnerovi rozpráva aj zákulisné informácie z voľby generálneho prokurátora. Na základe informácii z videa sa však nedá povedať, že by voľbu „dohadovali”. „Dohadovanie voľby” by mohol naznačovať zverejnený prepis SMS-správ zo 4.11.2010. Sulík ich pravosť nepoprel . Na otázku Kočnera, či „ideme na to? (myslím fotenie lístkov)”, mal Sulík odpísať „hej”. To by mohlo znamenať, že sa o spôsobe voľby „dohadovali”. Iné vysvetlenie je, že Kočner o plánovanom fotení lístkom „len” vedel. Z dostupných informácií je možné s istotou povedať, že Sulík sa s Kočnerom o voľbe generálneho prokurátora rozprával. Tvrdenie, že s ním „dohadoval voľbu” tento fakt posúva a navodzuje iný dojem. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["video", "priznal", "viackrát", "videozáznam", "zverejnený", "nepoprel"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU&t=3s", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://slovensko.hnonline.sk/466400-sulik-sa-radil-s-kocnerom-o-jeho-ludoch", "https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU&t=3s", "https://domov.sme.sk/c/6242762/sulik-bol-u-kocnera-doma-slubeny-mail-nedal.html", "https://sulik.sk/sasanka-kocner-a-ja/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:57.168072+00:00"}
{"id": "vr26346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26346", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ja som si to skontroloval aj v Českej republike, tam je 54 % subjektov, ktoré nevykazujú daňovú povinnosť, ale pozor, ešte nehovoríme len o tých, že to doplatia tí, ktorí nevykazujú žiadne dane, ale aj tí, ktorí vykazujú, ale nevykazujú do tej výšky, čo sú daňové licencie.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobne ako v prípade výrokov P. Kažimíra o nulovej daňovej povinnosti firiem, ani v prípade podielu subjektov, ktoré vykazujú nulovú daňovú povinnosť v Českej republike Demagog.SK nemá dostupné údaje, na základe ktorých by mohol výrok overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobne ako v prípade výrokov P. Kažimíra o nulovej daňovej povinnosti firiem, ani v prípade podielu subjektov, ktoré vykazujú nulovú daňovú povinnosť v Českej republike Demagog.SK nemá dostupné údaje, na základe ktorých by mohol výrok overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:15.317962+00:00"}
{"id": "vr35610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35610", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...rokuje teraz (Ján Figeľ, pozn.) o diaľnici medzi Žilinou a Dubnou Skalou, kde bude stáť kilometer 80 miliónov eur.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cena za kilometer v úseku Žilina – Dubná Skala, ako uvádzame vyššie, je 65 miliónov eur, nie 80 miliónov. Zároveň sa jedná o projekt schválený bývalou vládou , preto nie je úplne jasné, prečo Robert Fico túto cenu kritizuje. Kritizuje tým sám seba.", "analysis_paragraphs": ["Cena za kilometer v úseku Žilina – Dubná Skala, ako uvádzame vyššie, je 65 miliónov eur, nie 80 miliónov. Zároveň sa jedná o projekt schválený bývalou vládou , preto nie je úplne jasné, prečo Robert Fico túto cenu kritizuje. Kritizuje tým sám seba."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["bývalou vládou"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-1388?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:18.270348+00:00"}
{"id": "vr27892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27892", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Podarilo sa vytvoriť Slovenský investičný holding, bude tam 26 miliónov eur z fondu JEREMIE, Ivan Štefunko to bude riadiť.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovenský investičný holding bol vytvorený . Potvrdzuje to dokument vlády SR z 18. decembra 2013. Tento dokument však nehovorí o presných sumách, ktoré pôjdu do Slovenského investičného holdingu a ani o tom kto bude riaditeľom. Dokument hovorí len o implementácii programu JEREMIE v rokoch 2007-2013, ktorý bol financovaný vo výške 100 mil eur. Iné informácie sme sa nedozvedeli ani prostredníctvom obchodného registra. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. \"Slovenský investičný holding vychádza z plnenia úlohy B.22 a B.35 uznesenia vlády SR č. 227 z 15. mája 2013 k materiálu „Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu“. Bude to účelovo založená spoločnosť, ktorá bude zriaďovať alebo investovať do jednotlivých fondov (vrátane ďalších osobitných fondov) alebo podfondov kombinujúcich prostriedky z EŠIF a súkromný kapitál. SIH bude disponovať prostriedkami zo štyroch možných zdrojov: · prostriedky vložené do základného imania; · prostriedky EŠIF prostredníctvom alokácií z príslušných operačných programov ; · prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu[10]; · prostriedky súkromných investorov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovenský investičný holding bol vytvorený . Potvrdzuje to dokument vlády SR z 18. decembra 2013. Tento dokument však nehovorí o presných sumách, ktoré pôjdu do Slovenského investičného holdingu a ani o tom kto bude riaditeľom. Dokument hovorí len o implementácii programu JEREMIE v rokoch 2007-2013, ktorý bol financovaný vo výške 100 mil eur. Iné informácie sme sa nedozvedeli ani prostredníctvom obchodného registra. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. \"Slovenský investičný holding vychádza z plnenia úlohy B.22 a B.35 uznesenia vlády SR č. 227 z 15. mája 2013 k materiálu „Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu“. Bude to účelovo založená spoločnosť, ktorá bude zriaďovať alebo investovať do jednotlivých fondov (vrátane ďalších osobitných fondov) alebo podfondov kombinujúcich prostriedky z EŠIF a súkromný kapitál. SIH bude disponovať prostriedkami zo štyroch možných zdrojov: · prostriedky vložené do základného imania; · prostriedky EŠIF prostredníctvom alokácií z príslušných operačných programov ; · prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu[10]; · prostriedky súkromných investorov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["vytvorený", "dokument"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensky-investicny-holding-kazimir/68190-clanok.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-161248?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:36.668294+00:00"}
{"id": "vr16797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16797", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "...TTSK Správa údržby a ciest vyplatila v tomto roku až 13 miliónov eur súkromnej spoločnosti na letnú a zimnú údržbu (...).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa a údržba ciest TTSK v roku 2017 zaplatila viac než 13 miliónonov € firme EKOM PLUS s.r.o. Vyplýva to z údajov uvedených na stránke Trnavského samosprávneho kraja venovanej zverejňovaniu zmlúv, objednávok a faktúr. S firmou mala takisto Správa a údržba ciest uzavretú zmluvu na poskytovanie služieb pri letnej a zimnej údržbe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správa a údržba ciest TTSK uzavrela 31.10. 2016 zmluvu so spoločnosťou EKOM PLUS s.r.o. s názvom \"Rámcová dohoda na poskyntutie služieb pri zimnej a letnej údržbe\" hodnote celkovo 11 996 505,36 €. V roku 2017 Správa a údržba ciest TTSK zaplatila spoločnosti EKOM PLUS s.r.o. faktúry v celkovej sume 13 174 900 €. To potvrdil aj Rigó vo svojej tabuľke, ktorú zverejnil na portáli Topky.sk v online diskusii . Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa a údržba ciest TTSK v roku 2017 zaplatila viac než 13 miliónonov € firme EKOM PLUS s.r.o. Vyplýva to z údajov uvedených na stránke Trnavského samosprávneho kraja venovanej zverejňovaniu zmlúv, objednávok a faktúr. S firmou mala takisto Správa a údržba ciest uzavretú zmluvu na poskytovanie služieb pri letnej a zimnej údržbe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správa a údržba ciest TTSK uzavrela 31.10. 2016 zmluvu so spoločnosťou EKOM PLUS s.r.o. s názvom \"Rámcová dohoda na poskyntutie služieb pri zimnej a letnej údržbe\" hodnote celkovo 11 996 505,36 €. V roku 2017 Správa a údržba ciest TTSK zaplatila spoločnosti EKOM PLUS s.r.o. faktúry v celkovej sume 13 174 900 €. To potvrdil aj Rigó vo svojej tabuľke, ktorú zverejnil na portáli Topky.sk v online diskusii . Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "zmluvu", "faktúry", "online diskusii"], "url": ["http://crz.trnava-vuc.sk/sprava-a-udrzba-ciest-ttsk/zmluvy/", "http://crz.trnava-vuc.sk/sprava-a-udrzba-ciest-ttsk/zmluvy/zmluva-c-40/2016/suctt/", "https://goo.gl/SvY28g", "http://www.topky.sk/cl/1001009/1663487/Kandidat-na-trnavskeho-zupana-Konrad-Rigo-je-ONLINE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:34.373508+00:00"}
{"id": "vr35276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35276", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme mali jasný plán konsolidovať verejné financie do roku 2012 tak, aby ten deficit bol na úrovni okolo 3%...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aspoň podla prognózy štátneho rozpočtu do roku 2012 bol plán vlády Roberta Fica konsolidovať rozpočet na 3 % deficit .", "analysis_paragraphs": ["Aspoň podla prognózy štátneho rozpočtu do roku 2012 bol plán vlády Roberta Fica konsolidovať rozpočet na 3 % deficit ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["3"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7385"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:09.256245+00:00"}
{"id": "vr16714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16714", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "...12 krajín v Európskej únii (...) minulý rok malo vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Európskej komisie malo za rok 2016 presne 12 členských štátov EÚ prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet. Výrok Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Európskej komisie malo za rok 2016 presne 12 členských štátov EÚ prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet. Výrok Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:44.041701+00:00"}
{"id": "vr34029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34029", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Pokiaľ ide o voľby, žiaden zákon, ako potvrdili, ani ústava samozrejme nebráni voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Takýto právny názor majú mnohí ústavní právnici od pána Drgonca cez pána Kresaka a mnohí ďalší.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie ( O5M12 . 9.jún 2013; Na telo , 9. júna 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie ( O5M12 . 9.jún 2013; Na telo , 9. júna 2013)."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/390/povodne-a-aktualne-politicke-temy", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:15.719103+00:00"}
{"id": "47571", "numeric_id": 47571, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47571", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "My sme súčinní iba so Štátnymi hmotnými rezervami na dohode o vyskladňovaní tých testov a za rozvoz je zodpovedné ministerstvo vnútra, ale tých škôl je niekoľko tisíc, takže tam to nie je tak úplne jednoduché,", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za distribúciu samotestov pre žiakov bolo zodpovedné Ministerstvo vnútra a okresné úrady. Slovensko však nemá „niekoľko tisíc” základných a stredných škôl (ktoré mali dostať testy). Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako nepravdivé. Správa štátnych hmotných rezerv vyhradila na testovanie žiakov základných a stredných škôl spolu 6,5 milióna antigénových testov na domáce použitie. Podľa organizačného materiálu „ Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s okresným úradom v sídle kraja určí miesto, na ktoré budú dopravené a uskladnené antigénové samotesty.” Ministerstvo zdravotníctva vydalo sprievodcu pre samotestovanie, inštruktážne video a zverejnilo manuál pre použitie od výrobcu. Na základe harmonogramu o organizácií distribúcie mali byť školám do 30. augusta 2021 vydané cez okresné úrady 2 milióny kusov samotestov. Mnohé školy napriek tomu nemali v daný dátum k dispozícii žiadne testy. Kvôli vysokému záujmu rodičov upravený harmonogram počítal aj s druhým kolom distribúcie testov, a to od 2. septembra. K februáru 2021 bolo na Slovensku otvorených 1165 základných a 315 stredných škôl.", "analysis_paragraphs": ["Za distribúciu samotestov pre žiakov bolo zodpovedné Ministerstvo vnútra a okresné úrady. Slovensko však nemá „niekoľko tisíc” základných a stredných škôl (ktoré mali dostať testy). Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako nepravdivé. Správa štátnych hmotných rezerv vyhradila na testovanie žiakov základných a stredných škôl spolu 6,5 milióna antigénových testov na domáce použitie. Podľa organizačného materiálu „ Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s okresným úradom v sídle kraja určí miesto, na ktoré budú dopravené a uskladnené antigénové samotesty.” Ministerstvo zdravotníctva vydalo sprievodcu pre samotestovanie, inštruktážne video a zverejnilo manuál pre použitie od výrobcu. Na základe harmonogramu o organizácií distribúcie mali byť školám do 30. augusta 2021 vydané cez okresné úrady 2 milióny kusov samotestov. Mnohé školy napriek tomu nemali v daný dátum k dispozícii žiadne testy. Kvôli vysokému záujmu rodičov upravený harmonogram počítal aj s druhým kolom distribúcie testov, a to od 2. septembra. K februáru 2021 bolo na Slovensku otvorených 1165 základných a 315 stredných škôl."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["vyhradila", "sprievodcu", "video", "zverejnilo", "harmonogramu", "nemali", "upravený", "bolo"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/20918.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/20837.pdf", "https://www.youtube.com/watch?v=bihiBgpM9pc&feature=youtu.be", "https://www.minedu.sk/data/att/20918.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/20918.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22731682/samotesty-viacere-skoly-este-nedostali-dvojtyzdnovu-karantenu-pre-ziakov-zrejme-zmenia.html", "https://www.minedu.sk/data/att/20918.pdf", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/na-slovensku-klesol-pocet-otvorenych-skol-do-lavic-si-vsak-sadlo-o-takmer-17-tisic-ziakov-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:40.340905+00:00"}
{"id": "vr33526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33526", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A už sme jeden projekt urobili, ktorý je veľmi úspešný. Minister práce, 13-15 000 nových pracovných miest pre mladých ľudí.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakáva vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakáva vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "eurofondov", "príspevky", "spustil"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6464620/richter-podporenych-bude-15-tisic-pracovnych-miest.html", "http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk/tema-dna/Vlada-chce-vytvorit-takmer-15-tisic-novych-pracovnych-miest?l=2&i=43052&p=2", "http://www.cas.sk/clanok/236412/dobra-sprava-stat-podpori-13-tisic-pracovnych-miest-pre-mladych.html", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/mladi-dostanu-sancu-pracu-startuju-nove-projekty-zamestnanosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:44.724785+00:00"}
{"id": "vr18022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18022", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok odznel v relácii Sobotné dialógy , moderovanej Branislavom Dobšinským, 14. októbra 2017 (od 00:20:15) na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko. Podobný výrok Roberta Fica už Demagog.SK overoval a odznel 11. októbra 2015 v relácii V politike . Konkrétna časť výroku \" DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica \" je pravdivá len z časti, pretože je faktom, že pravicové vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej zvyšovali DPH na základné potraviny ale toto neplatí pre DPH na tovary a služby. Je pravdou, že počas vlády Roberta Fica (2012-2016) sa novelizoval zákon týkajúci sa zníženej sadzby DPH (10 %) a pod túto sadzbu boli zavedené vybrané druhy potravín. Výrok Roberta Fica je len z časti pravdivý. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok odznel v relácii Sobotné dialógy , moderovanej Branislavom Dobšinským, 14. októbra 2017 (od 00:20:15) na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko. Podobný výrok Roberta Fica už Demagog.SK overoval a odznel 11. októbra 2015 v relácii V politike . Konkrétna časť výroku \" DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica \" je pravdivá len z časti, pretože je faktom, že pravicové vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej zvyšovali DPH na základné potraviny ale toto neplatí pre DPH na tovary a služby. Je pravdou, že počas vlády Roberta Fica (2012-2016) sa novelizoval zákon týkajúci sa zníženej sadzby DPH (10 %) a pod túto sadzbu boli zavedené vybrané druhy potravín. Výrok Roberta Fica je len z časti pravdivý. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-08-31", "analysis_sources": {"text": ["Sobotné dialógy", "výrok", "V politike", "637/2002", "255/2003", "schválená", "490/2010", "opatrenie", "znížiť", "nevrátila", "222/2004", "tovary", "tlačoviny", "268/2015", "druhy"], "url": ["https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/769179", "http://www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3", "https://www.ta3.com/clanok/1070748/potraviny-s-nizsou-dph-stupajuci-pocet-migrantov.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/637/20030101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/255/", "https://www.aktuality.sk/clanok/172866/radicova-zvysenie-dph-na-20-povazuje-za-mensie-zlo/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/", "https://www.aktuality.sk/clanok/172866/radicova-zvysenie-dph-na-20-povazuje-za-mensie-zlo/", "https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/546896-smer-zmenil-radicovej-pravidlo-pozrite-si-najvacsie-zmeny-v-klucovej-dani", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/47656/MF-navrhuje-zn-iacute-zen-uacute-sadzbu-DPH-na-lieky-a-niektor-eacute-zdravotn-iacute-cke-tovary", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/281626-v-roku-2008-budu-knihy-zdanovane-nizsou-sadzbou-dph", "https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/84891/1/2", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_usmernenia/Nepriame_dane/2015/2015.12.31_znizena_sadzba_DPH.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:33.103158+00:00"}
{"id": "50104", "numeric_id": 50104, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50104", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ja považujem za úplný škandál, že prvýkrát v histórii slovenská vláda neodsúhlasila mandát prezidentovi na summit. Toto sa tu ešte nestalo. Je to 21 rokov, čo sme v Aliancii a je to prvýkrát. Myslím si, že niečo také neviem ani ako bude vnímané, pretože prezident vlastne môže ísť deklarovať čokoľvek na summit do Haagu, ale nemá od toho mandát vlády.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini odcestoval na samit NATO v Haagu so zásadnou pozíciou, avšak bez písomného mandátu od vlády. Minulý rok prezident pred cestou na samit vo Washingtone disponoval stanoviskom, ktoré vláda prerokovala a vzala na vedomie. Rovnako sa postupovalo aj za predchádzajúcich vlád. Nie je však pravdou, že ide o prvý prípad od vstupu Slovenska do NATO, keď prezident necestoval na samit s mandátom od vlády. Tradíciu schválenia pozície pred summitom NATO zaviedol až v roku 2014 prezident Andrej Kiska. Písomný mandát od vlády sa nám nepodarilo dohľadať ani pred samitmi v rokoch 2017 a 2019. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPeter Pellegrini po samite Bukureštskej deviatky vo Vilniuse deklaroval , že Slovensko podporí navýšenie obranných výdavkov až na hranicu 5 % HDP. Z toho 3,5 % HDP by mali smerovať priamo na výdavky spojené s obranou. Zvyšných 1,5 % by mohli byť takzvané výdavky duálneho využitia, teda výdavky civilnej infraštruktúry, ktoré by potenciálne mohla využívať aj armáda. S týmto stanoviskom išiel Pellegrini aj na samit NATO, ktorý sa konal v holandskom Haagu.\n\nKancelária prezidenta uviedla , že prezident bude svoju pozíciu koordinovať s premiérom, ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí.\n\nK návrhu zaujali koaličné strany rozličný postoj. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok sa, rovnako ako Pellegrini, vyjadril, že je ochotný rokovať o navýšení výdavkov v časovom horizonte 10 rokov. Robert Fico na prísľub o 5 % reagoval slovami: „Je to pološialenstvo, čo sa deje.“ Zároveň uznal, že je nutné postupne dvíhať výdavky na obranu, no apeloval na ich pomalé navyšovanie. Predseda SNS Andrej Danko naopak tento návrh odmietol.\n\nO tomto záväzku sa malo definitívne rozhodnúť na pravidelnom samite NATO. Je zvykom, že tieto rokovania chodí prezident s prerokovaným mandátom od vlády, v tomto prípade sa tak však nestalo. Pellegrini tak na samit odišiel bez schváleného stanoviska vlády, čo vyvolalo kritiku zo strany opozície , ktorá tento krok označila za oslabenie pozície Slovenska, a aj koaličnej SNS .\n\nPodľa Petra Bátora, bývalého veľvyslanca Slovenska, ktorý momentálne pôsobí ako odborník Progresívneho Slovenska pre bezpečnosť, prezident nejde na samit NATO s jasne definovanými prioritami, ktoré by vláda formálne odobrila, prvýkrát od roku 2014. Postup odobriť priority vlády pred samitom podľa Bátora započal prezident Andrej Kiska.\n\nNa minuloročný samit vo Washingtone išiel Pellegrini so stanoviskom , ktoré vláda vzala na vedomie. Podobné stanovisko prerokovala vláda aj pred samitmi v roku 2023 , 2022 , 2021 , 2018 a 2016 .\n\nPre roky 2019, 2017 či 2014 sa nám vo vládnych materiáloch takýto alebo podobný dokument schválený ešte pred samitom nepodarilo dohľadať.\n\nPrezident zastupuje Slovensko v NATO, premiér v EÚ\n\nÚstavný právnik a bývalý poradca prezidentky Čaputovej Marián Giba v minulosti vysvetľoval , že na právne a politické zastupovanie štátu na najvyššej úrovni smerom k zahraničiu prezident nepotrebuje žiadne osobitné splnomocnenie. „Berúc do úvahy, že prezident je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl a Severoatlantická aliancia je medzinárodná organizácia kolektívnej obrany, by bolo skôr namieste sa pýtať, kto iný ako prezident by mal na samite Slovensko zastupovať,“ poznamenal Giba.\n\nTo, že hlava štátu zastupuje Slovensko v zahraničí, vyplýva priamo z ústavy . Prezident je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl ( čl. 102 odsek 1).\n\nPodľa ústavy môže prezident kompetenciu zastupovať Slovensko preniesť na vládu alebo na jej jednotlivých členov. Aktuálne sa postupuje podľa rozhodnutia prezidenta Šustera z roku 2001.\n\nNa Slovensku sa ustálil zvyk , že na samitoch NATO nás reprezentuje prezident a na samitoch EÚ premiér.\n\nPrezident pre Aktuality.sk uviedol , že z titulu svojej funkcie nevstupoval a nevstupuje do vyjednávania o konkrétnej formulácii záverečného uznesenia účastníkov samitu NATO v Haagu. Slovenským vyjednávačom je veľvyslanec SR pri NATO Marek Varga, ktorý svoj postup priamo koordinuje s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom obrany SR.\n\nPrezident mal podľa vlastných slov podporu veľvyslanca pri NATO aj ministra obrany Roberta Kaliňáka. „Bol som uistený pánom veľvyslancom aj ministrom obrany nebrániť akémukoľvek konsenzu, aj keby mal skončiť na týchto číslach,“ povedal . Minister zahraničných vecí a minister obrany boli aj priamo členmi jeho delegácie.\n\nFico v minulosti spochybňoval mandát prezidentky, aj keď mala stanovisko vlády\n\nV roku 2023 Robert Fico, ešte ako opozičný politik, spochybňoval mandát prezidentky Zuzany Čaputovej na zastupovanie Slovenska na samite NATO vo Vilniuse. Vtedy tvrdil, že sa prezidentka s nikým neradila a obišla politické strany aj inštitúcie. Zuzana Čaputová pritom, na rozdiel od súčasnej situácie, mala stanovisko vlády, ktoré hovorilo o prioritách a pozíciách Slovenskej republiky.\n\n„Delegáciu Slovenskej republiky bude viesť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Súčasťou delegácie budú minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Wlachovský, minister obrany Slovenskej republiky Martin Sklenár a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri NATO Peter Bátor,“ písalo sa v dokumente, ktorý vláda vzala na vedomie ( .pdf , s. 1). Materiál taktiež obsahoval zoznam priorít a pozícií Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini odcestoval na samit NATO v Haagu so zásadnou pozíciou, avšak bez písomného mandátu od vlády. Minulý rok prezident pred cestou na samit vo Washingtone disponoval stanoviskom, ktoré vláda prerokovala a vzala na vedomie. Rovnako sa postupovalo aj za predchádzajúcich vlád. Nie je však pravdou, že ide o prvý prípad od vstupu Slovenska do NATO, keď prezident necestoval na samit s mandátom od vlády. Tradíciu schválenia pozície pred summitom NATO zaviedol až v roku 2014 prezident Andrej Kiska. Písomný mandát od vlády sa nám nepodarilo dohľadať ani pred samitmi v rokoch 2017 a 2019. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Peter Pellegrini po samite Bukureštskej deviatky vo Vilniuse deklaroval , že Slovensko podporí navýšenie obranných výdavkov až na hranicu 5 % HDP. Z toho 3,5 % HDP by mali smerovať priamo na výdavky spojené s obranou. Zvyšných 1,5 % by mohli byť takzvané výdavky duálneho využitia, teda výdavky civilnej infraštruktúry, ktoré by potenciálne mohla využívať aj armáda. S týmto stanoviskom išiel Pellegrini aj na samit NATO, ktorý sa konal v holandskom Haagu.", "Kancelária prezidenta uviedla , že prezident bude svoju pozíciu koordinovať s premiérom, ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí.", "K návrhu zaujali koaličné strany rozličný postoj. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok sa, rovnako ako Pellegrini, vyjadril, že je ochotný rokovať o navýšení výdavkov v časovom horizonte 10 rokov. Robert Fico na prísľub o 5 % reagoval slovami: „Je to pološialenstvo, čo sa deje.“ Zároveň uznal, že je nutné postupne dvíhať výdavky na obranu, no apeloval na ich pomalé navyšovanie. Predseda SNS Andrej Danko naopak tento návrh odmietol.", "O tomto záväzku sa malo definitívne rozhodnúť na pravidelnom samite NATO. Je zvykom, že tieto rokovania chodí prezident s prerokovaným mandátom od vlády, v tomto prípade sa tak však nestalo. Pellegrini tak na samit odišiel bez schváleného stanoviska vlády, čo vyvolalo kritiku zo strany opozície , ktorá tento krok označila za oslabenie pozície Slovenska, a aj koaličnej SNS .", "Podľa Petra Bátora, bývalého veľvyslanca Slovenska, ktorý momentálne pôsobí ako odborník Progresívneho Slovenska pre bezpečnosť, prezident nejde na samit NATO s jasne definovanými prioritami, ktoré by vláda formálne odobrila, prvýkrát od roku 2014. Postup odobriť priority vlády pred samitom podľa Bátora započal prezident Andrej Kiska.", "Na minuloročný samit vo Washingtone išiel Pellegrini so stanoviskom , ktoré vláda vzala na vedomie. Podobné stanovisko prerokovala vláda aj pred samitmi v roku 2023 , 2022 , 2021 , 2018 a 2016 .", "Pre roky 2019, 2017 či 2014 sa nám vo vládnych materiáloch takýto alebo podobný dokument schválený ešte pred samitom nepodarilo dohľadať.", "Prezident zastupuje Slovensko v NATO, premiér v EÚ", "Ústavný právnik a bývalý poradca prezidentky Čaputovej Marián Giba v minulosti vysvetľoval , že na právne a politické zastupovanie štátu na najvyššej úrovni smerom k zahraničiu prezident nepotrebuje žiadne osobitné splnomocnenie. „Berúc do úvahy, že prezident je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl a Severoatlantická aliancia je medzinárodná organizácia kolektívnej obrany, by bolo skôr namieste sa pýtať, kto iný ako prezident by mal na samite Slovensko zastupovať,“ poznamenal Giba.", "To, že hlava štátu zastupuje Slovensko v zahraničí, vyplýva priamo z ústavy . Prezident je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl ( čl. 102 odsek 1).", "Podľa ústavy môže prezident kompetenciu zastupovať Slovensko preniesť na vládu alebo na jej jednotlivých členov. Aktuálne sa postupuje podľa rozhodnutia prezidenta Šustera z roku 2001.", "Na Slovensku sa ustálil zvyk , že na samitoch NATO nás reprezentuje prezident a na samitoch EÚ premiér.", "Prezident pre Aktuality.sk uviedol , že z titulu svojej funkcie nevstupoval a nevstupuje do vyjednávania o konkrétnej formulácii záverečného uznesenia účastníkov samitu NATO v Haagu. Slovenským vyjednávačom je veľvyslanec SR pri NATO Marek Varga, ktorý svoj postup priamo koordinuje s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom obrany SR.", "Prezident mal podľa vlastných slov podporu veľvyslanca pri NATO aj ministra obrany Roberta Kaliňáka. „Bol som uistený pánom veľvyslancom aj ministrom obrany nebrániť akémukoľvek konsenzu, aj keby mal skončiť na týchto číslach,“ povedal . Minister zahraničných vecí a minister obrany boli aj priamo členmi jeho delegácie.", "Fico v minulosti spochybňoval mandát prezidentky, aj keď mala stanovisko vlády", "V roku 2023 Robert Fico, ešte ako opozičný politik, spochybňoval mandát prezidentky Zuzany Čaputovej na zastupovanie Slovenska na samite NATO vo Vilniuse. Vtedy tvrdil, že sa prezidentka s nikým neradila a obišla politické strany aj inštitúcie. Zuzana Čaputová pritom, na rozdiel od súčasnej situácie, mala stanovisko vlády, ktoré hovorilo o prioritách a pozíciách Slovenskej republiky.", "„Delegáciu Slovenskej republiky bude viesť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Súčasťou delegácie budú minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Wlachovský, minister obrany Slovenskej republiky Martin Sklenár a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri NATO Peter Bátor,“ písalo sa v dokumente, ktorý vláda vzala na vedomie ( .pdf , s. 1). Materiál taktiež obsahoval zoznam priorít a pozícií Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["deklaroval", "podporí", "išiel", "uviedla", "zaujali", "rozhodnúť", "opozície", "koaličnej SNS", "nejde", "stanoviskom", "2023", "2022", "2021", "2018", "2016", "vysvetľoval", "zastupuje", "ústavy", "čl. 102", "môže", "rozhodnutia", "zvyk", "uviedol", "povedal", "boli", "spochybňoval", "stanovisko", ".pdf"], "url": ["https://sita.sk/prezident-pellegrini-vydavky-na-obranu-nesmu-ohrozovat-socialne-postavenie-ludi-video/", "https://sita.sk/prezident-pellegrini-vydavky-na-obranu-nesmu-ohrozovat-socialne-postavenie-ludi-video/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/757006-pellegrini-na-summite-nato-s-podmienkami-podpori-zvysenie-vydavkov-na-obranu-fico-cestuje-do-neutralneho-rakuska/", "https://dennikn.sk/minuta/4705514/#:~:text=ZDIE%C4%BDA%C5%A4-,Peter%20Pellegrini%20bude%20koordinova%C5%A5%20svoju%20poz%C3%ADciu%20na%20samite%20NATO%20s%C2%A0premi%C3%A9rom%2C%20ministrom%20obrany%20a%C2%A0ministrom%20zahrani%C4%8Dn%C3%BDch%20vec%C3%AD%2C%20reagovala%20kancel%C3%A1ria%20prezidenta%20na%20kritiku%20SNS.,-Andrej%20Danko%20tvrd%C3%AD", "https://www.aktuality.sk/clanok/X7BsnyC/pat-percent-hdp-na-obranu-vlada-ma-s-pellegriniho-viziou-problemy-ps-sa-obava-prezidentovho-postupu/", "https://hnonline.sk/svet/96219558-v-haagu-sa-zacne-samit-nato-hlavnou-temou-budu-vydavky-na-obranu-a-ukrajina", "https://www.facebook.com/watch/?v=898833372427242", "https://www.noviny.sk/politika/1075366-ak-pellegrini-podpori-vyssie-vydavky-na-obranu-robi-to-bez-mandatu-vyhlasil-sef-sns", "https://www.aktuality.sk/clanok/1E8kiFr/robert-fico-doma-dehonestuje-nato-ked-je-hrdina-nech-to-povie-spojencom-do-oci-nazor-petra-batora/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29696/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28499/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27377/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26102/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23017/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/21044/1", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674226-fico-spochybnuje-mandat-prezidentky-na-summit-nato-caputova-hovori-o-beznom-procese/", "https://domov.sme.sk/c/23192585/prezidenti-chodia-na-summity-nato-od-vstupu-slovenska-v-com-fico-nehovori-pravdu.html#2", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20010701.html#ustavnyclanok-102.odsek-1", "https://www.postoj.sk/149522/prezident-nema-pravo-vyslat-vojakov-na-ukrajinu-ani-chodit-na-rokovania-vlady", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/250/", "https://www.postoj.sk/149522/prezident-nema-pravo-vyslat-vojakov-na-ukrajinu-ani-chodit-na-rokovania-vlady", "https://www.aktuality.sk/clanok/DKKkL5u/robert-fico-pred-samitom-nato-odmietol-zvysovanie-vydavkov-radsej-na-facebooku-navrhol-riesenie-ktore-je-uz-davno-na-stole/", "https://dennikn.sk/4673184/pellegriniho-slub-o-naraste-obrannych-vydavkov-na-35-percenta-hdp-beru-v-koalicii-s-rezervou-sns-je-ostro-proti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/757006-pellegrini-na-summite-nato-s-podmienkami-podpori-zvysenie-vydavkov-na-obranu-fico-cestuje-do-neutralneho-rakuska/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674226-fico-spochybnuje-mandat-prezidentky-na-summit-nato-caputova-hovori-o-beznom-procese/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28499/1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=73E515AE19AF445EB0394EA1E03FD97E-999B4AC0A6567E188C27CEE24F005816"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:05.895861+00:00"}
{"id": "vr33481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33481", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Napríklad tá línia, tá zelená línia na tej 38 rovnobežke, tá zamínovaná, tá je napríklad dôvodom, prečo Američania neboli ochotní podpísať tú medzinárodnú zmluvu o zákaze pozemných mín protipechotných. Oni chceli výnimku pre tú 38 rovnobežku.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohovor (.pdf) o zákaze používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, ktorý je v platnosti od marca 1999 , USA do dnešného dňa nepodpísali .", "analysis_paragraphs": ["Dohovor (.pdf) o zákaze používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, ktorý je v platnosti od marca 1999 , USA do dnešného dňa nepodpísali ."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Dohovor", "1999", "nepodpísali", "nepoužívajú", "prispievajú", "polostrove", "výnimku", "prehodnotenie"], "url": ["http://www.unog.ch/80256EDD006B8954/(httpAssets)/8DF9CC31A4CA8B32C12571C7002E3F3E/$file/APLC+English.pdf", "http://www.unog.ch/80256EE600585943/(httpPages)/CA826818C8330D2BC1257180004B1B2E?OpenDocument", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_parties_to_the_Ottawa_Treaty", "http://www.nytimes.com/2010/05/08/world/americas/08mine.html?_r=0", "http://www.america.gov/st/washfile-english/2006/September/20060922153943adynned0.8831903.html", "http://latimesblogs.latimes.com/world_now/2012/04/mine-treaty-us-ottawa-convention.html", "http://www.wcl.american.edu/hrbrief/17/1holbrook.pdf", "http://www.nytimes.com/2010/05/08/world/americas/08mine.html?_r=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:56.993499+00:00"}
{"id": "vr32709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32709", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Aj v Írsku zaznamenali v takom tom prvotnom šoku (po zakázaní fajčenia v reštauráciách, pozn.), pretože je to krajina, ktorá holduje takémuto spoločenskému životu, určitý malý pokles, a v súčasnosti je výrazný trend navyšovania tržieb kaviarní, pretože začali ľudia chodiť na večere aj s deťmi, začali chodiť rodiny.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ekonomický dopad zákazu fajčenia v Írsku nie je vôbec tak jednoznačne kvantifikovateľný ako to prezentuje ministerka Zvolenská. Existujú štúdie, ktoré tvrdia, že negatívny dopad existuje, druhé zase, že nie. Nedá sa pri tom jednoznačne povedať, ktoré informácie sú \"neutrálne\", keď napríklad existujú oborné články v akademických časopisoch, ktoré tvrdia opak, v závislosti na zvolenej metodike výskumu, podobne ako rozdielne štátne agentúry. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko ministerka prezentuje tvrdenie, ktoré nie je jednoznačne pravdivé.\n\nPodľa anglickej Wikipedia väčšina akademických a štátnych prieskumov ukázala, že neexistuje žiadny negatívny, alebo mierny pozitívny ekonomický efekt zákazu fajčenia v reštauračných zariadeniach. Na druhej strane existuje mnoho výskumov z prostredia týchto zariadení, ktoré naopak tvrdia, že takýto zákaz v skutočnosti mal negatívny dopad.\n\nČo sa týka Írska, ktoré zaviedlo ako prvé tento zákaz v roku 2004, článok cituje štátnu agentúru Office for Tobacco Control, podľa ktorej neexistoval žiadny negatívny efekt na tržby reštauračných zariadení. Napriek tomu správa uvádza, že mnohé regionálne zariadenia boli po zákaze uzatvorené. Podobný názor na ekonomické vplyvy má aj WHO .\n\nPodľa Írskeho štatistického úradu však tržby v prípade Írska po zavedenení zákazu klesli o 6,3 % . Článok v odbornom časopise Health Economics z roku 2012 vypočítal ekonomické straty v tržbách na 4,6 %. Negatívne ekomoické vplyvy na tržby vidia aj v publikácii organizácii pre podporu fajčiarov Forest, podľa ktorých mnohé bary dúfajú v obmedzenie zákazu. Zákaz fajčenia vinia aj autori článku v novinách Irish Times, ktorý sa zaoberá komplexnejšími dôvodmi, prečo mnohým barom klesajú tržby.", "analysis_paragraphs": ["Ekonomický dopad zákazu fajčenia v Írsku nie je vôbec tak jednoznačne kvantifikovateľný ako to prezentuje ministerka Zvolenská. Existujú štúdie, ktoré tvrdia, že negatívny dopad existuje, druhé zase, že nie. Nedá sa pri tom jednoznačne povedať, ktoré informácie sú \"neutrálne\", keď napríklad existujú oborné články v akademických časopisoch, ktoré tvrdia opak, v závislosti na zvolenej metodike výskumu, podobne ako rozdielne štátne agentúry. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko ministerka prezentuje tvrdenie, ktoré nie je jednoznačne pravdivé.", "Podľa anglickej Wikipedia väčšina akademických a štátnych prieskumov ukázala, že neexistuje žiadny negatívny, alebo mierny pozitívny ekonomický efekt zákazu fajčenia v reštauračných zariadeniach. Na druhej strane existuje mnoho výskumov z prostredia týchto zariadení, ktoré naopak tvrdia, že takýto zákaz v skutočnosti mal negatívny dopad.", "Čo sa týka Írska, ktoré zaviedlo ako prvé tento zákaz v roku 2004, článok cituje štátnu agentúru Office for Tobacco Control, podľa ktorej neexistoval žiadny negatívny efekt na tržby reštauračných zariadení. Napriek tomu správa uvádza, že mnohé regionálne zariadenia boli po zákaze uzatvorené. Podobný názor na ekonomické vplyvy má aj WHO .", "Podľa Írskeho štatistického úradu však tržby v prípade Írska po zavedenení zákazu klesli o 6,3 % . Článok v odbornom časopise Health Economics z roku 2012 vypočítal ekonomické straty v tržbách na 4,6 %. Negatívne ekomoické vplyvy na tržby vidia aj v publikácii organizácii pre podporu fajčiarov Forest, podľa ktorých mnohé bary dúfajú v obmedzenie zákazu. Zákaz fajčenia vinia aj autori článku v novinách Irish Times, ktorý sa zaoberá komplexnejšími dôvodmi, prečo mnohým barom klesajú tržby."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Wikipedia", "WHO", "Írskeho štatistického úradu", "klesli o 6,3 %", "Health Economics", "publikácii", "článku"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Smoking_ban#Effects_upon_businesses", "http://www.who.int/bulletin/volumes/84/12/06-021206/en/index.html", "http://www.taipeitimes.com/News/feat/archives/2004/11/23/2003212287/1", "http://www.taipeitimes.com/News/feat/archives/2004/11/23/2003212287", "http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/hec.1728/abstract", "http://www.belfasttelegraph.co.uk/news/local-national/republic-of-ireland/pubs-plea-to-ease-smoking-ban-in-republic-of-ireland-14953094.html", "http://www.irishtimes.com/newspaper/weekend/2012/0218/1224311962363.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:09.094418+00:00"}
{"id": "vr28749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28749", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Prišlo viac turistov ako v minulosti, priemerný turista však ostane 1,5 dňa.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ivo Nesrovnal uvádza údaj, ktorý sa vzťahuje len na zahraničných turistov, avšak priemerná dĺžka pobytu všetkých turistov je vyššia. Keďže Nesrovnal nekonkretizoval, o ktorej skupine turistov hovorí, jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa správy o vývoji cestovného ruchu (.pdf, zdroj: štatistický úrad SR) skutočne stúpa počet ako zahraničných, tak aj domácich turistov prichádzajúcich do hlavného mesta. Priemerná dĺžka pobytu domácich turistov je však 2,81 noci a zahraničných 1,66 noci. Celkový počet návštevníkov za rok 2013 je stanovený na 947 730 a počet prenocovaní na 1 919 823, priemerná dĺžka pobytu návštevníkov celkovo je tak 2,03 noci, čo je viac než uvádza Ivo Nesrovnal. Výrok celkovo preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivo Nesrovnal uvádza údaj, ktorý sa vzťahuje len na zahraničných turistov, avšak priemerná dĺžka pobytu všetkých turistov je vyššia. Keďže Nesrovnal nekonkretizoval, o ktorej skupine turistov hovorí, jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa správy o vývoji cestovného ruchu (.pdf, zdroj: štatistický úrad SR) skutočne stúpa počet ako zahraničných, tak aj domácich turistov prichádzajúcich do hlavného mesta. Priemerná dĺžka pobytu domácich turistov je však 2,81 noci a zahraničných 1,66 noci. Celkový počet návštevníkov za rok 2013 je stanovený na 947 730 a počet prenocovaní na 1 919 823, priemerná dĺžka pobytu návštevníkov celkovo je tak 2,03 noci, čo je viac než uvádza Ivo Nesrovnal. Výrok celkovo preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11041719"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:39.520314+00:00"}
{"id": "vr36174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36174", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Počnúc tým podvodom na voličoch, kedy vlastne naozaj všetko vypadlo z programov ...alebo 100 % materskej. Nič sa neobjavilo v programovom vyhlásení vlády a pokračovalo to tým, že každodenne niečo navrhli a každodenne niečo menili.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ sa vo svojom volebnom programe vyjadrila, že chce zvýšiť materský príspevok na 100% výšky čistého platu. Vláda sa už nezaviazala zvýšiť na 100% materskú, ale daňový bonus na dieťa podľa programového vyhlásenia vlády: Vláda \"rozšíri nárok na získanie štátnej bonifikácie hypoték pre mladých. Zvýši daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov v závislosti od možností verejných financií a reformy odvodov.\"", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ sa vo svojom volebnom programe vyjadrila, že chce zvýšiť materský príspevok na 100% výšky čistého platu. Vláda sa už nezaviazala zvýšiť na 100% materskú, ale daňový bonus na dieťa podľa programového vyhlásenia vlády: Vláda \"rozšíri nárok na získanie štátnej bonifikácie hypoték pre mladých. Zvýši daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov v závislosti od možností verejných financií a reformy odvodov.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["programe", "vyhlásenia"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/626/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:59.881631+00:00"}
{"id": "vr38700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38700", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Nárast počas dvoch rokov krízy verejných výdavkov na Slovensku bol vyše 16 %. Druhá krajina, ktorá mala najvyšší nárast bola najbohatšia, bolo Luxembursko, bolo 10 %, ale väčšina krajín sa pohybovala okolo 2,3 % a mnohé krajiny dokonca šetrili tak, že znížili verejné výdavky.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čísla sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Čísla sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:27.587758+00:00"}
{"id": "vr32339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32339", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...budúci rok rátame jeden z najvyšších hospodárskych rastov a rátame aj zníženie nezamestnanosti...", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Fico nehovorí pravdu v prípade znižovania nezamestnanosti, hoci je pravda, že rast HDP bude v EÚ resp. eurozóne jeden z najvyšších. Kombinuje tak pravdivé a nepravdivé tvrdenie, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Najnovšia makroekonomická prognóza IFP MF SR zo septembra 2012 neráta so znížením nezamestnanosti. Tá by mala v budúcom roku zostať na úrovni 13,9% (metodika výberového zisťovania). Podľa odhadov Eurostatu na rok 2013 je očakávaný rast HDP Európskej únie 1,3%, v eurozóne len 1,0%. Očakávaný rast HDP pre Slovensko je 2,9%, čo je skutočne jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii, s výnimkou Rumunska (2,9%), Litvy (3,5%), Lotyšska (3,6%) a Estónska (3,8%).", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nehovorí pravdu v prípade znižovania nezamestnanosti, hoci je pravda, že rast HDP bude v EÚ resp. eurozóne jeden z najvyšších. Kombinuje tak pravdivé a nepravdivé tvrdenie, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Najnovšia makroekonomická prognóza IFP MF SR zo septembra 2012 neráta so znížením nezamestnanosti. Tá by mala v budúcom roku zostať na úrovni 13,9% (metodika výberového zisťovania). Podľa odhadov Eurostatu na rok 2013 je očakávaný rast HDP Európskej únie 1,3%, v eurozóne len 1,0%. Očakávaný rast HDP pre Slovensko je 2,9%, čo je skutočne jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii, s výnimkou Rumunska (2,9%), Litvy (3,5%), Lotyšska (3,6%) a Estónska (3,8%)."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["makroekonomická prognóza", "Eurostatu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8298&documentId=8254", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:51.716753+00:00"}
{"id": "vr26848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26848", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "...tak zníženie týchto trestných činov spôsobených extrémistami sa naozaj znížilo a zvýšilo sa naopak percento objasnenosti.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rok\n\nNápad extrémizmu a TC s rasovým motívom\n\nObjasnené\n\nObjasnené v %\n\n2007\n\n155\n\n88\n\n56,8\n\n2008\n\n213\n\n132\n\n62\n\n2009\n\n132\n\n68\n\n51,62\n\n2010\n\n114\n\n81\n\n92,34\n\n2011\n\n242\n\n108\n\n44,63", "analysis_paragraphs": ["Rok", "Nápad extrémizmu a TC s rasovým motívom", "Objasnené", "Objasnené v %", "2007", "155", "88", "56,8", "2008", "213", "132", "62", "2009", "132", "68", "51,62", "2010", "114", "81", "92,34", "2011", "242", "108", "44,63"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "materiál"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/priloha_1.pdf?instEID=191&attEID=58451&docEID=324888&matEID=6537&langEID=1&tStamp=20130828200306490", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149606?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:32.492346+00:00"}
{"id": "42660", "numeric_id": 42660, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42660", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Slovenská advokátska komora jasne povedala, že ak by takúto skutočnosť uviedla, tak by (...) jej bola jasne oznámila, že buď si zruší živnosť...", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V stanovisku Slovenskej advokátskej komory sa uvádza nasledovné: “ Od Mgr. Čaputovej takouto žiadosťou nedisponujeme, v dobe jej koncipientúry však ešte komisia zriadená nebola. Je však pravdou, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou .” Komora teda uviedla, ako by rozhodla pri dnes platnej právnej úprave, avšak netvrdí, že by to tak bolo v danom čase, kedy Čaputová vykonávala koncipietskú prax, tak ako to vyplýva zo Šefčovičovho výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V stanovisku Slovenskej advokátskej komory sa uvádza nasledovné: “ Od Mgr. Čaputovej takouto žiadosťou nedisponujeme, v dobe jej koncipientúry však ešte komisia zriadená nebola. Je však pravdou, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou .” Komora teda uviedla, ako by rozhodla pri dnes platnej právnej úprave, avšak netvrdí, že by to tak bolo v danom čase, kedy Čaputová vykonávala koncipietskú prax, tak ako to vyplýva zo Šefčovičovho výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku"], "url": ["https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:42.948038+00:00"}
{"id": "vr36068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36068", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napriek tomu, že ste štyri roky vládli. Na ozdravenie bánk a záchranu bánk ste nemuseli vynaložiť ani jedno jediné euro. Teraz ste navrhli v parlamente také zavedenie bankovej dane, ktorá je 30-násobne vyššia, ako napríklad vo Švédsku, čiže išli by ste maďarskou cestou.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer navrhol zdaniť banky 1,35% sadzbou . Vo Švédsku banky do špeciálneho fondu odvádzajú 0,036%.", "analysis_paragraphs": ["Smer navrhol zdaniť banky 1,35% sadzbou . Vo Švédsku banky do špeciálneho fondu odvádzajú 0,036%."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Smer navrhol zdaniť banky 1,35% sadzbou"], "url": ["http://demagog.sk/Downloads/%28http:/www.aktuality.sk/clanok/174969/nazor-zdanit-banky-je-lakave-susto/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:46.045102+00:00"}
{"id": "vr30570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30570", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tam (vo Vyhlásení hláv štátov z posledného summitu EÚ, pozn.) sa v článku 7 doslova hovorí: \"z dlhodobého hľadiska budeme pokračovať v práci na spôsoboch ďalšieho prehlbovania fiškálnej únie\" a už v marci na budúci rok 2012 budú súčasťou správy tieto nové ďalšie, povedal by som, prehlbovania alebo ďalšie kroky v integrácii, pokiaľ ide o fiškálnu úniu.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Citovaný článok spomínaného dokumentu znie takto:", "analysis_paragraphs": ["Citovaný článok spomínaného dokumentu znie takto:"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:32.166786+00:00"}
{"id": "vr17458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17458", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...tento prokurátor (Vasiľ Špirko, pozn.) povedal, že v momente, keď začal vyšetrovať veľmi závažné podozrenia z korupcie, ktoré viedli k pánu Kaliňákovi a k pánu Počiatkovi, že oni si o miliónoch eur jednoducho, polícia naňho vykonštruovala obvinenie a pán Špirko povedal, že má informácie o tom, že to išlo na pokyn policajného prezidenta.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrení prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Vasiľa Špirka, malo v roku 2010 Ministerstvo vnútra realizovať zákazku na dodávku sieťových komponentov a sieťových technológií. Do tejto zákazky bolo zapojených viac osôb, z ktorých jednej úlohou bolo, podľa slov oznamovateľa, vytvárať účtovné pozadie transakcií, ktoré sa podarilo vytvoriť z týchto zákaziek a ktoré predovšetkým boli určené pre osoby označené ako Jano a Robo. Špirko dodal, \" že predmetom tejto legalizačnej schémy bol objem peňazí, ktoré on sám (oznamovateľ, pozn.) vyslovil v hodnote 200 mega, čo vysvetlil, že sa malo jednať hodnote zodpovedajúcej dvesto miliónov euro.\" Špeciálny prokurátor vo svojom vystúpení pre média ďalej uvádzal, že ako dôsledok jeho vyšetrovania v tejto veci bolo odňatie veci prokurátorovi a následné nezákonné vznesenie dvoch obvinení voči jeho osobe. Na základe rozhodnutia Policajného prezidenta bol prípad protiprávnej činnosti, z ktorej bol prokurátor obvinený, vykázaná do pôsobnosti Národnej kriminálnej agentúry. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrení prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Vasiľa Špirka, malo v roku 2010 Ministerstvo vnútra realizovať zákazku na dodávku sieťových komponentov a sieťových technológií. Do tejto zákazky bolo zapojených viac osôb, z ktorých jednej úlohou bolo, podľa slov oznamovateľa, vytvárať účtovné pozadie transakcií, ktoré sa podarilo vytvoriť z týchto zákaziek a ktoré predovšetkým boli určené pre osoby označené ako Jano a Robo. Špirko dodal, \" že predmetom tejto legalizačnej schémy bol objem peňazí, ktoré on sám (oznamovateľ, pozn.) vyslovil v hodnote 200 mega, čo vysvetlil, že sa malo jednať hodnote zodpovedajúcej dvesto miliónov euro.\" Špeciálny prokurátor vo svojom vystúpení pre média ďalej uvádzal, že ako dôsledok jeho vyšetrovania v tejto veci bolo odňatie veci prokurátorovi a následné nezákonné vznesenie dvoch obvinení voči jeho osobe. Na základe rozhodnutia Policajného prezidenta bol prípad protiprávnej činnosti, z ktorej bol prokurátor obvinený, vykázaná do pôsobnosti Národnej kriminálnej agentúry. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení", "realizácie"], "url": ["https://dennikn.sk/1055395/prokurator-vasil-spirko-kalinakovi-pociatkovi-penazenke-a-coproch-pred-domom-prepis-vystupenia/", "https://dennikn.sk/1055395/prokurator-vasil-spirko-kalinakovi-pociatkovi-penazenke-a-coproch-pred-domom-prepis-vystupenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:04.797494+00:00"}
{"id": "vr16644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16644", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Francúzsko požaduje (...) vytvorenie ministra financií pre eurozónu.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzska hlava štátu Emmanuel Macron sa opakovane zasadzoval za vytvorenie ministra financií pre eurozónu. Okrem neho sa debatou zavedenia tohto postu zaoberajú aj iní predstavitelia štátov EÚ či samotná Európska komisia (EK) na čele s Jeanom-Claudom Junckerom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZmienku o vytvorení ministra financií či rozpočtu pre eurozónu je možné nájsť už v predvolebnom programe Emmanuela Macrona pre prezidentské voľby 2017 ( .pdf , s. 21). Po zvolení do úradu sa na stretnutí s gréckym prezidentom Prokopiosom Pavlopouosom vyjadril , že hlbšia integrácia medzi štátmi eurozónmi, zahŕňajúca vytvorenie \"rozpočtu eurozóny a stáleho ministra financií, ktorý by zaň zodpovedal\" , by pomohla predísť potenciálnym existenčným krízam v EÚ. Otázka ministra financií sa riešila tiež 13. júla 2017 pri stretnutí francúzskeho prezidenta s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Tá pripustila vytvorenie postu ministra financií, ktorý by mohol mať na starosti tiež oblasť hospodárstva . Jeho rola by mala byť podľa kancelárky, na rozdiel od Macrona, zameraná skôr na poskytnutie \"väčšej koherencie\" ekonomických opatrení v rámci štátov eurozóny, no otázku jeho pôsobnosti nechala otvorenú pre ďalšie diskusie.\n\nZ ostatných predstaviteľov Európskej rady (ER) sa za prehĺbenie ekonomickej a monetárnej únie zasadzuje napríklad španielsky premiér Mariano Rajoy, podľa ktorého \"európsky minister financií a európsky rozpočet umožnia bližšie spojenie životných štandardov a blahobytu všetkých európskych krajín\" . Na druhú stranu sa o vytvorení novej pozície vyjadruje opatrne premiér Grécka - Alexis Tsipras či Talianska - Paolo Gentiloni, ktorý zdôraznil , že \"pozícia ministra financií by hlavne mala slúžiť na vytvorenie nových príležitostí pre eurozónu a nielen kvôli vytvoreniu nového miesta v štruktúrach EÚ\" .\n\nV rámci Európskej komisie bol post ministra financií pre eurozónu naposledy spomenutý v prejave o stave Únie, ktorý 13. septembra 2017 predniesol pred Európskym parlamentom (EP) jej predseda Jean-Claude Juncker. V rámci okruhu ekonomických tém šéf eurokomisie vyzval na posilnenie jednotného trhu EÚ a zároveň vyzval na vytvorenie pozície \"európskeho ministra hospodárstva a financií\". Táto funkcia, vytvorená v rámci Európskej komisie a pod kontrolou Európskeho parlamentu, by mohla korešpondovať s funkciou predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.\n\nSnahy o hlbšiu integráciu a lepšie fungovanie eurozóny s možnosťou vytvorenia ministerstva financií siahajú až do roku 2015, kde vtedajší piati \"prezidenti\" európskych inštitúcií - predseda EK J.-C. Juncker, predseda ER Donald Tusk, predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, prezident ECB Mario Draghi a predseda EP Martin Schulz - prijali správu s názvom \"Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe\" .", "analysis_paragraphs": ["Francúzska hlava štátu Emmanuel Macron sa opakovane zasadzoval za vytvorenie ministra financií pre eurozónu. Okrem neho sa debatou zavedenia tohto postu zaoberajú aj iní predstavitelia štátov EÚ či samotná Európska komisia (EK) na čele s Jeanom-Claudom Junckerom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Zmienku o vytvorení ministra financií či rozpočtu pre eurozónu je možné nájsť už v predvolebnom programe Emmanuela Macrona pre prezidentské voľby 2017 ( .pdf , s. 21). Po zvolení do úradu sa na stretnutí s gréckym prezidentom Prokopiosom Pavlopouosom vyjadril , že hlbšia integrácia medzi štátmi eurozónmi, zahŕňajúca vytvorenie \"rozpočtu eurozóny a stáleho ministra financií, ktorý by zaň zodpovedal\" , by pomohla predísť potenciálnym existenčným krízam v EÚ. Otázka ministra financií sa riešila tiež 13. júla 2017 pri stretnutí francúzskeho prezidenta s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Tá pripustila vytvorenie postu ministra financií, ktorý by mohol mať na starosti tiež oblasť hospodárstva . Jeho rola by mala byť podľa kancelárky, na rozdiel od Macrona, zameraná skôr na poskytnutie \"väčšej koherencie\" ekonomických opatrení v rámci štátov eurozóny, no otázku jeho pôsobnosti nechala otvorenú pre ďalšie diskusie.", "Z ostatných predstaviteľov Európskej rady (ER) sa za prehĺbenie ekonomickej a monetárnej únie zasadzuje napríklad španielsky premiér Mariano Rajoy, podľa ktorého \"európsky minister financií a európsky rozpočet umožnia bližšie spojenie životných štandardov a blahobytu všetkých európskych krajín\" . Na druhú stranu sa o vytvorení novej pozície vyjadruje opatrne premiér Grécka - Alexis Tsipras či Talianska - Paolo Gentiloni, ktorý zdôraznil , že \"pozícia ministra financií by hlavne mala slúžiť na vytvorenie nových príležitostí pre eurozónu a nielen kvôli vytvoreniu nového miesta v štruktúrach EÚ\" .", "V rámci Európskej komisie bol post ministra financií pre eurozónu naposledy spomenutý v prejave o stave Únie, ktorý 13. septembra 2017 predniesol pred Európskym parlamentom (EP) jej predseda Jean-Claude Juncker. V rámci okruhu ekonomických tém šéf eurokomisie vyzval na posilnenie jednotného trhu EÚ a zároveň vyzval na vytvorenie pozície \"európskeho ministra hospodárstva a financií\". Táto funkcia, vytvorená v rámci Európskej komisie a pod kontrolou Európskeho parlamentu, by mohla korešpondovať s funkciou predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.", "Snahy o hlbšiu integráciu a lepšie fungovanie eurozóny s možnosťou vytvorenia ministerstva financií siahajú až do roku 2015, kde vtedajší piati \"prezidenti\" európskych inštitúcií - predseda EK J.-C. Juncker, predseda ER Donald Tusk, predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, prezident ECB Mario Draghi a predseda EP Martin Schulz - prijali správu s názvom \"Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe\" ."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vyjadril", "stretnutí", "hospodárstva", "rola", "španielsky premiér", "zdôraznil", "vyzval", "\"Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe\""], "url": ["https://storage.googleapis.com/en-marche-fr/COMMUNICATION/Programme-Emmanuel-Macron.pdf", "http://www.politico.eu/article/emmanuel-macron-urges-maximum-ambition-on-eurozone-budget-finance-minister/", "http://www.politico.eu/article/angela-merkel-and-emmanuel-macron-rekindle-german-french-romance/", "http://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1017884-macron-chce-spolocneho-ministra-financii-eurozony-merkelova-to-nevylucuje", "http://www.independent.co.uk/news/world/politics/merkel-macron-eurozone-eu-budget-finance-minister-economy-a7918521.html", "http://www.express.co.uk/news/politics/838915/European-Union-Spain-eurozone-budget-EU-finance-minister", "https://thepeninsulaqatar.com/article/14/09/2017/Italy,-Greece-guarded-on-Juncker-s-finance-minister-plan", "http://www.teraz.sk/zahranicie/juncker-v-sprave-o-stave-unie-zdorazn/280242-clanok.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5240_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:56.975911+00:00"}
{"id": "vr16552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16552", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vládna kríza je vtedy, keď prestane fungovať parlament a vláda a nie je väčšina na prijímanie rozhodnutí, ale toto jednoducho nebolo, pretože vláda pravidelne zasadala a zasadá.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna kríza nie je v slovenskej legislatíve definovaným pojmom, najbližšie k nej je situácia, kedy vláda nie je schopná prijať uznesenie a Národná Rada Slovenskej Republiky jej môže vysloviť nedôveru. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý, k takémuto stavu vo vláde nedošlo a v letných mesiacoch pravidelne zasadala.\n\nÚstava Slovenskej Republiky nespomína pojem vládnej krízy. Podľa šiestej hlavy, druhého oddielu Čl. 114 je vláda zodpovedná Národnej Rade Slovenskej Republiky, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Podľa šiestej hlavy, druhého oddielu Čl.118 by tak mohla urobiť v prípade, že vláda nie je schopná prijať uznesenie, to znamená že nadpolovičný počet členov vlády nesúhlasí s jeho prijatím. Takáto situácia je najbližšie k tzv. vládnej kríze, k nej však v letných mesiacoch nedošlo.", "analysis_paragraphs": ["Vládna kríza nie je v slovenskej legislatíve definovaným pojmom, najbližšie k nej je situácia, kedy vláda nie je schopná prijať uznesenie a Národná Rada Slovenskej Republiky jej môže vysloviť nedôveru. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý, k takémuto stavu vo vláde nedošlo a v letných mesiacoch pravidelne zasadala.", "Ústava Slovenskej Republiky nespomína pojem vládnej krízy. Podľa šiestej hlavy, druhého oddielu Čl. 114 je vláda zodpovedná Národnej Rade Slovenskej Republiky, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Podľa šiestej hlavy, druhého oddielu Čl.118 by tak mohla urobiť v prípade, že vláda nie je schopná prijať uznesenie, to znamená že nadpolovičný počet členov vlády nesúhlasí s jeho prijatím. Takáto situácia je najbližšie k tzv. vládnej kríze, k nej však v letných mesiacoch nedošlo."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["Ústava Slovenskej Republiky", "štyri krát", "sedem krát"], "url": ["http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/6486.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:07.426638+00:00"}
{"id": "vr25797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25797", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Do 20 zamestnancov je 82% všetkých firiem na Slovensku ...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011 (str. 52, .pdf) tvorili mikropodniky, teda podniky, ktoré zamestnávajú maximálne deväť osôb, spolu s podnikmi s nezisteným počtom zamestnancov až 88 % podnikov na Slovensku, teda už tento podiel prevyšuje číslo uvádzané Jánom Richterom o šesť percentuálnych bodov. K nemu je potrebné prirátať i firmy, ktoré zamestnávajú 10-19 zamestnancov, čo je však problematické, keďže tieto spadajú do štatistickej kategórie malých podnikov, zahŕňajúcej podniky s počtom zamestnancov 10 až 49. Celkovo firmy tejto veľkosti tvorili podľa spomínanej Správy 9 % všetkých podnikov na Slovensku. Podobné výroky sme už overovali v reláciách O5M12 zo 7. októbra 2012 a V politike z 12. novembra 2012. V oboch prípadoch bol ich autorom Ľudovít Kaník .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011 (str. 52, .pdf) tvorili mikropodniky, teda podniky, ktoré zamestnávajú maximálne deväť osôb, spolu s podnikmi s nezisteným počtom zamestnancov až 88 % podnikov na Slovensku, teda už tento podiel prevyšuje číslo uvádzané Jánom Richterom o šesť percentuálnych bodov. K nemu je potrebné prirátať i firmy, ktoré zamestnávajú 10-19 zamestnancov, čo je však problematické, keďže tieto spadajú do štatistickej kategórie malých podnikov, zahŕňajúcej podniky s počtom zamestnancov 10 až 49. Celkovo firmy tejto veľkosti tvorili podľa spomínanej Správy 9 % všetkých podnikov na Slovensku. Podobné výroky sme už overovali v reláciách O5M12 zo 7. októbra 2012 a V politike z 12. novembra 2012. V oboch prípadoch bol ich autorom Ľudovít Kaník ."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Správy o stave malého a stredného podnikania", "O5M12", "V politike", "Ľudovít Kaník"], "url": ["http://www.nadsme.sk/sk/content/stav-maleho-a-stredneho-podnikania", "http://www.demagog.sk/diskusie/319/zivotna-uroven-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/diskusie/331/smerovanie-sdku-a-nezamestnanost-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/politici/97/ludovit-kanik/?ph=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:45.962156+00:00"}
{"id": "vr36611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36611", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sadikiho sme zatkli. (Lipšic: Utiekol vám do Kosova.)", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako uvádza portál aktualne.centrum.sk \"údajný šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki, ktorý ušiel zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá v jeho dome v Novej lesnej zatknúť. Počas domovej prehliadky jeho manželka povedala, že sa už dlhšiu dobu na Slovensku nezdržiava.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza portál aktualne.centrum.sk \"údajný šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki, ktorý ušiel zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá v jeho dome v Novej lesnej zatknúť. Počas domovej prehliadky jeho manželka povedala, že sa už dlhšiu dobu na Slovensku nezdržiava.\""], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:41.679111+00:00"}
{"id": "vr27692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27692", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pre Nemecko, ktoré má najvyšší export na svete, nejakých vyše 6 % HDP.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Sulík mal zrejme na mysli čistý export a nie iba export, ako povedal. Hodnoty exportu ako podielu HDP sa pohybujú v desiatkach %, nie 6 %, ako spomína on. Napriek tomu, ak porovnávame čistý export (Nemecko druhé na svete) a rovnako ak porovnávame krajiny sveta podľa celkového exportu (Nemecko tretie na svete) jeho výrok hodnotíme v oboch prípadoch ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík mal zrejme na mysli čistý export a nie iba export, ako povedal. Hodnoty exportu ako podielu HDP sa pohybujú v desiatkach %, nie 6 %, ako spomína on. Napriek tomu, ak porovnávame čistý export (Nemecko druhé na svete) a rovnako ak porovnávame krajiny sveta podľa celkového exportu (Nemecko tretie na svete) jeho výrok hodnotíme v oboch prípadoch ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "údajov", "správy", "správu"], "url": ["http://data.worldbank.org/", "http://data.worldbank.org/", "http://www.theguardian.com/business/2010/jan/10/china-tops-germany-exports", "http://www.nytimes.com/2010/01/11/business/global/11chinatrade.html?_r=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:23.831198+00:00"}
{"id": "vr38205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38205", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Faktom zostáva, že keď si aj pozriete a to sám minister financií častokrát vykrikoval, koľkokrát je tá sadzba (bankovej dane navrhovanej smerom, pozn.) vyššia. Keď si pozriete, čo je napísané, koľko očakáva v rozpočte tých 40 miliónov, tak to samozrejme nie je 35 násobok tá naša sadzba, je to možno 4 násobok alebo, alebo rádovo jednociferný násobok tej sadzby...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sadzba bankovej dane vo Švédsku je 0,036%. Švédsko očakáva , že 15 rokov po zavedení tejto dane dosiahne záchranný fond, do ktorého tieto peniaze putujú, výšku 2,5% HDP. Posledný návrh Smeru-SD bol 0,73%, čo je 20 násobok švédskej sadzby. Toto opatrenie by do štátneho rozpočtu prinieslo cca 94 miliónov eur za rok. Ak by platil prvý návrh Smeru (1,35%) z novembra 2010, jednalo by sa o 37,5 násobok švédskej sadzby. Do rozpočtu SR by to prinieslo cca 186 miliónov eur za 1 rok. Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40). Počiatek má pravdu, že Mikloš navrhol \"rádovo jednociferný násobok\" švédskej sadzby bankovej dane.", "analysis_paragraphs": ["Sadzba bankovej dane vo Švédsku je 0,036%. Švédsko očakáva , že 15 rokov po zavedení tejto dane dosiahne záchranný fond, do ktorého tieto peniaze putujú, výšku 2,5% HDP. Posledný návrh Smeru-SD bol 0,73%, čo je 20 násobok švédskej sadzby. Toto opatrenie by do štátneho rozpočtu prinieslo cca 94 miliónov eur za rok. Ak by platil prvý návrh Smeru (1,35%) z novembra 2010, jednalo by sa o 37,5 násobok švédskej sadzby. Do rozpočtu SR by to prinieslo cca 186 miliónov eur za 1 rok. Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40). Počiatek má pravdu, že Mikloš navrhol \"rádovo jednociferný násobok\" švédskej sadzby bankovej dane."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Sadzba bankovej dane vo Švédsku", "očakáva", "návrh Smeru-SD", "prvý návrh Smeru", "Programe stability SR na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php", "http://www.nytimes.com/2010/01/22/business/global/22levy.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=272", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=148", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:49.375865+00:00"}
{"id": "vr16902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16902", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...máme najnižšiu priemernú mzdu (v Prešovskom samosprávnom kraji, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2016 je priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v Prešovskom samosprávnom kraji vo vyške 830 eur . Je to najnižšia nominálna mesačná mzda zo všetkých krajov. Na predposlednej priečke sa so sumou 897 eur nachádza Banskobystrický kraj. Priemerná nominálna mesačná mzda v Slovenskej republike v roku 2016 bola na úrovni 1 034 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2016 je priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v Prešovskom samosprávnom kraji vo vyške 830 eur . Je to najnižšia nominálna mesačná mzda zo všetkých krajov. Na predposlednej priečke sa so sumou 897 eur nachádza Banskobystrický kraj. Priemerná nominálna mesačná mzda v Slovenskej republike v roku 2016 bola na úrovni 1 034 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "830 eur"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i0C078847E0B94492AFA71AF841AC5CBB%22)&ui.name=Mzdy%20zamestnancov%20pod%C4%BEa%20SK%20NACE%20Rev.%202%20%5bnp3110rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk#", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i0C078847E0B94492AFA71AF841AC5CBB%22)&ui.name=Mzdy%20zamestnancov%20pod%C4%BEa%20SK%20NACE%20Rev.%202%20%5bnp3110rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:02.339179+00:00"}
{"id": "vr29214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29214", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "My presne za posledný rok, Všeobecná zdravotná poisťovňa, tým, že motivuje naozaj a dáva viacej peňazí tým, ktorí operujú, samozrejme bavíme sa o chirurgických oddeleniach a klinikách, tak dostávajú viacej peňazí, sú pozitívne motivovaní a práve sa to prejavilo v čakacích dobách, kedy vlastne oproti minulému roku sa to o 50% počet ľudí znížilo.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy TASR zvýšila VšZP platby nemocniciam za vykonanie operácie už v apríli 2013. Podľa poslednej oficiálnej tlačovej správy VšZP zo septembra 2014 sa počet čakateľov od mája 2013 (kedy odštartoval projekt \"Kto operuje, dostane viac\") do augusta 2014 znížil o 42%. Nakoľko nie sú verejne dostupné údaje o súčasnom stave, ktorý sa od augusta mohol značne zmeniť, hodnotíme výrok ako ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR zvýšila VšZP platby nemocniciam za vykonanie operácie už v apríli 2013. Podľa poslednej oficiálnej tlačovej správy VšZP zo septembra 2014 sa počet čakateľov od mája 2013 (kedy odštartoval projekt \"Kto operuje, dostane viac\") do augusta 2014 znížil o 42%. Nakoľko nie sú verejne dostupné údaje o súčasnom stave, ktorý sa od augusta mohol značne zmeniť, hodnotíme výrok ako ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["správy TASR", "tlačovej správy VšZP"], "url": ["http://www.teraz.sk/zdravie/vszp-financie-operacie-system/38913-clanok.html", "http://www.vszp.sk/o-nas/informacie-media/tlacove-spravy/24-09-2014-vszp-ma-historicky-najnizsi-pocet-cakajucich-planovane-operacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:30.817913+00:00"}
{"id": "vr17862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17862", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...SNS, ktorá je, ktorá má 5 tisíc členov (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálna stránka Slovenskej národnej strany neuvádza údaj o počte jeho členov. Podľa poslednej výročnej správy Slovenskej národnej strany za rok 2016, ktorá je zverejnená na stránke Ministerstva vnútra SR, strana evidovala k 31.12.2016 7 189 členov ( .pdf , s. 7). Momentálne čakáme ešte na oficiálne vyjadrenie samotnej SNS o súčasnom počte ich členov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálna stránka Slovenskej národnej strany neuvádza údaj o počte jeho členov. Podľa poslednej výročnej správy Slovenskej národnej strany za rok 2016, ktorá je zverejnená na stránke Ministerstva vnútra SR, strana evidovala k 31.12.2016 7 189 členov ( .pdf , s. 7). Momentálne čakáme ešte na oficiálne vyjadrenie samotnej SNS o súčasnom počte ich členov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "zverejnená", ".pdf"], "url": ["https://www.sns.sk/o-nas/profil/", "https://www.minv.sk/?vyrocnespravyps2016", "https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_00677639_I_2016_20170725.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:44.100186+00:00"}
{"id": "vr14902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14902", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Funguje systém, ktorý fungoval doteraz, to znamená Dublin. To znamená, títo ľudia keď požiadajú o azyl v Grécku, tak v tej chvíli musia v tom Grécku aj ostať a nemôžu potom pobehovať po celej Európe a bývať tam, kde chcú, iba ilegálne.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dublinský systém tvorí základ azylovej politiky EÚ. Podľa tohto systému prináleží posudzovať žiadosť o azyl tej členskej krajine EÚ, do ktorej migranti vstúpili ako prví. Podľa Dublinského systému je žiadateľ o azyl povinný registrovať sa a budú mu odobrané odtlačky prstov. Žiadatelia o azyl sa môžu voľne pohybovať po území hostiteľského členského štátu alebo v rámci územia, ktoré mu tento členský štát vyčlení. To znamená, že žiadatelia o azyl sú povinní zotrvať v krajine prvej registrácie a nemôžu prekročiť hranice prijímacieho štátu podľa Dublinského dohovoru. Dohovor však hovorí aj to, že krajina môže rozhodnúť o prijímaní žiadostí aj od osôb ktoré nevstúpili do EÚ cez jej územie, a za určitých podmienok nemôže vyhostiť žiadateľa o azyl z iného členského štátu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Cieľom dublinského systému má byť eliminovať jav známy ako \"asylum shopping\", kedy je žiadosť cudzinca posudzovaná súčasne, alebo postupne niekoľkými členskými štátmi, do ktorých sa cudzinec účelovo premiestňuje. Systém sa tiež snaží predísť situácii označovanej ako \"refugee in orbit\", kedy sa naopak žiadny štát nepokladá za príslušný k meritórnemu posúdeniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, pretože aplikuje princíp tretej bezpečnej krajiny na členské štáty Európskej únie, v ktorých žiadateľ o medzinárodnú ochranu býval pred príchodom do štátu, ktorá momentálne žiadosť hodnotí. Pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu Dublinský systém vo všeobecnosti znamená, že má právo na meritórne posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu iba v jednom členskom štáte EÚ (tzv. one-chance-only-princip\"). Podľa Dublinského systému je žiadateľ o azyl povinný registrovať sa a budú mu odobrané odtlačky prstov. Žiadatelia o azyl nemôžu voľne cestovať do iného štátu podľa dublinského dohovoru. Podľa aktuálnej verzie dohovoru z roku 2013 však boli posilnené práva žiadateľov o azyl a v určitých prípadoch nemôžu byť vyhostení mimo EÚ či do štátu kde žiadajú o azyl ani ak opustia jeho územie. Pôvod tieto zmeny majú práve v zlých podmienkach, ktorým žiadatelia o azyl čelili už v minulosti v Grécku. V januári 2011 Súd pre ľudské práva rozhodol, že Belgicko porušilo ľudské práva žiadateľov o azyl ktorých vyhostilo späť do Grécka, keď si bolo vedomé nedostačujúcich podmienok ktoré tam týchto ľudí čakali, čo následne viedlo k dočasnému zastaveniu deportácií z ostatných krajín. V ďalšom rozhodnutí z decembra 2011 Súd rozhodol, že štáty nemôžu vyhostiť osoby, ktoré čelia nehumánnym alebo degradujúcim podmienkam v štáte kde pôvodne požiadali o azyl. Taktiež treba spomenúť, že krajina môže v určitých prípadoch pozdržať dohovor. Napríklad počas zvýšenej frekvencie príchodu žiadateľov o azyl v minulom roku Nemecko pozdržalo dohovor pre občanov Sýrie. Predseda Európskej komisie sa minulý rok vyjadril , že \" takzvaný dublinský systém, podľa ktorého teraz Európska únia určuje, ktorá krajina má riešiť žiadosti o azyl, už nefunguje a treba ho zmeniť. Oznámil, že komisia predloží návrhy zmien najneskôr na jar 2016 .\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dublinský systém tvorí základ azylovej politiky EÚ. Podľa tohto systému prináleží posudzovať žiadosť o azyl tej členskej krajine EÚ, do ktorej migranti vstúpili ako prví. Podľa Dublinského systému je žiadateľ o azyl povinný registrovať sa a budú mu odobrané odtlačky prstov. Žiadatelia o azyl sa môžu voľne pohybovať po území hostiteľského členského štátu alebo v rámci územia, ktoré mu tento členský štát vyčlení. To znamená, že žiadatelia o azyl sú povinní zotrvať v krajine prvej registrácie a nemôžu prekročiť hranice prijímacieho štátu podľa Dublinského dohovoru. Dohovor však hovorí aj to, že krajina môže rozhodnúť o prijímaní žiadostí aj od osôb ktoré nevstúpili do EÚ cez jej územie, a za určitých podmienok nemôže vyhostiť žiadateľa o azyl z iného členského štátu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Cieľom dublinského systému má byť eliminovať jav známy ako \"asylum shopping\", kedy je žiadosť cudzinca posudzovaná súčasne, alebo postupne niekoľkými členskými štátmi, do ktorých sa cudzinec účelovo premiestňuje. Systém sa tiež snaží predísť situácii označovanej ako \"refugee in orbit\", kedy sa naopak žiadny štát nepokladá za príslušný k meritórnemu posúdeniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, pretože aplikuje princíp tretej bezpečnej krajiny na členské štáty Európskej únie, v ktorých žiadateľ o medzinárodnú ochranu býval pred príchodom do štátu, ktorá momentálne žiadosť hodnotí. Pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu Dublinský systém vo všeobecnosti znamená, že má právo na meritórne posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu iba v jednom členskom štáte EÚ (tzv. one-chance-only-princip\"). Podľa Dublinského systému je žiadateľ o azyl povinný registrovať sa a budú mu odobrané odtlačky prstov. Žiadatelia o azyl nemôžu voľne cestovať do iného štátu podľa dublinského dohovoru. Podľa aktuálnej verzie dohovoru z roku 2013 však boli posilnené práva žiadateľov o azyl a v určitých prípadoch nemôžu byť vyhostení mimo EÚ či do štátu kde žiadajú o azyl ani ak opustia jeho územie. Pôvod tieto zmeny majú práve v zlých podmienkach, ktorým žiadatelia o azyl čelili už v minulosti v Grécku. V januári 2011 Súd pre ľudské práva rozhodol, že Belgicko porušilo ľudské práva žiadateľov o azyl ktorých vyhostilo späť do Grécka, keď si bolo vedomé nedostačujúcich podmienok ktoré tam týchto ľudí čakali, čo následne viedlo k dočasnému zastaveniu deportácií z ostatných krajín. V ďalšom rozhodnutí z decembra 2011 Súd rozhodol, že štáty nemôžu vyhostiť osoby, ktoré čelia nehumánnym alebo degradujúcim podmienkam v štáte kde pôvodne požiadali o azyl. Taktiež treba spomenúť, že krajina môže v určitých prípadoch pozdržať dohovor. Napríklad počas zvýšenej frekvencie príchodu žiadateľov o azyl v minulom roku Nemecko pozdržalo dohovor pre občanov Sýrie. Predseda Európskej komisie sa minulý rok vyjadril , že \" takzvaný dublinský systém, podľa ktorého teraz Európska únia určuje, ktorá krajina má riešiť žiadosti o azyl, už nefunguje a treba ho zmeniť. Oznámil, že komisia predloží návrhy zmien najneskôr na jar 2016 .\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Dublinský systém", "Cieľom", "Dublinského systému", "povinný", "nemôžu", "roku 2013", "januári 2011", "následne", "decembra 2011", "pozdržať", "Nemecko", "vyjadril"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/asylum/examination-of-applicants/index_en.htm", "http://www.schengen.euroiuris.sk/index.php?link=azilova_politika", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:180:0031:0059:EN:PDF", "http://www.nytimes.com/2015/09/17/world/europe/europe-refugees-migrants-rules.html", "http://www.citizensinformation.ie/en/moving_country/moving_abroad/freedom_of_movement_within_the_eu/free_movement_of_people_within_the_schengen_area.html", "http://www.ecre.org/topics/areas-of-work/protection-in-europe/10-dublin-regulation.html", "http://www.refworld.org/cgi-bin/texis/vtx/rwmain?docid=4d39bc7f2", "http://www.w2eu.info/dublin2.en/articles/deportationstop-greece.en.html", "http://curia.europa.eu/juris/celex.jsf?celex=62010CJ0411&lang1=en&type=NOT&ancre=", "http://www.ecre.org/topics/areas-of-work/protection-in-europe/10-dublin-regulation.html", "http://www.asylumineurope.org/news/24-08-2015/germany-halt-dublin-procedures-syrians", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/372128-eurokomisia-navrhuje-do-jari-2016-zmeny-azylovej-politiky-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:58.842816+00:00"}
{"id": "vr36558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36558", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...že to vyšetrujú švajčiarske orgány, nech to vyšetrujú. To je práve pointa. My sami sme iniciovali to vyšetrovanie. Preto to vyšetrujú. My sami sme to iniciovali, pretože bolo príliš veľa podozrení...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom, na základe koho podnetu začali švajčiarske úrady svoje vyšetrovanie, nemáme jednoznačné informácie. V liste švajčiarskeho Úradu pre ohlasovanie prania špinavých peňazí sa má písať , že \"obchodné aktivity medzi firmami zaznamenala jedna zo švajčiarskych bánk.\"", "analysis_paragraphs": ["O tom, na základe koho podnetu začali švajčiarske úrady svoje vyšetrovanie, nemáme jednoznačné informácie. V liste švajčiarskeho Úradu pre ohlasovanie prania špinavých peňazí sa má písať , že \"obchodné aktivity medzi firmami zaznamenala jedna zo švajčiarskych bánk.\""], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["sa má písať"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5297204/stopy-emisii-vedu-na-slovensko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:10.567843+00:00"}
{"id": "vr25820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25820", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Dôvodom predaja (v roku 2006, pozn.) nemocníc bolo, že sú v strate.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dôvodom transformácie nemocnice v Humennom a Svidníku bola strata. Cieľom bolo stabilizovať zdravotníctvo. V tomto prípade však nešlo o predaj ale skôr o prenájom majetku, s tým, že PSK previedol nepeňažný majetok do akciovej spoločnosti, kde ma menšinový podiel. Ľ. Vasilišin správne uvádza príčinu transformácie, no už nie celkom správne hovorí o predaji namiesto nájmu. Výrok vzhľadom na túto nepresnosť hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Dôvodom transformácie nemocnice v Humennom a Svidníku bola strata. Cieľom bolo stabilizovať zdravotníctvo. V tomto prípade však nešlo o predaj ale skôr o prenájom majetku, s tým, že PSK previedol nepeňažný majetok do akciovej spoločnosti, kde ma menšinový podiel. Ľ. Vasilišin správne uvádza príčinu transformácie, no už nie celkom správne hovorí o predaji namiesto nájmu. Výrok vzhľadom na túto nepresnosť hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Uznesenie", "prezentovaná", "strate", "transformovala", "transformovala"], "url": ["http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/410", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/82/presovske-nemocnice-sa-budu-prenajimat.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.po-kraj.sk%2Ffiles%2Fzasadnutia%2F2008%2F24-zasadnutie-01.07.2008%2Fplnenie-zavazkov-a-pohladavok-po-transformacii-nemocnic-v-zriadovatelskej-posobnosti-psk-a-prezentac%2Fprezentacia-dosiahnutych-vysledkov.pdf&ei=_zFwUvCFLISv4QTlxYDABw&usg=AFQjCNEEja0j5M4GgA7sPZPfIWOmZwTZCg&sig2=LraYm73ZxOE2m264qea51w&bvm=bv.55123115,d.bGE", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&cad=rja&ved=0CJEBEBYwCQ&url=http%3A%2F%2Fwww.po-kraj.sk%2Ffiles%2Fzasadnutia%2F2008%2F24-zasadnutie-01.07.2008%2Fplnenie-zavazkov-a-pohladavok-po-transformacii-nemocnic-v-zriadovatelskej-posobnosti-psk-a-prezentac%2Fprezentacia-dosiahnutych-vysledkov.pdf&ei=aDRwUsLQG6fe4QTS8IEQ&usg=AFQjCNEEja0j5M4GgA7sPZPfIWOmZwTZCg&sig2=77FNbYl8AXWyvv6w8Oruew&bvm=bv.55123115,d.bGE", "http://www.po-kraj.sk/zasadnutia/2005/30-zasadnutie-04.10.2005/transformacia-nsp-vranov-nad-toplou/uznesenie-c-410-2005/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:27.377972+00:00"}
{"id": "vr31393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31393", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V čase, kedy zákon, ktorý bol rozhodujúcim faktorom pri znižovaní nehodovosti, ktorý sa prijímal v roku 2009 v januári, tak tam bolo 27 zásadných zmien zo strany opozície, ktoré boli akceptované a teda dá sa povedať, že ten zákon, ja som to vždy hovoril, keď sme ten zákon predstavovali, o pravidlách cestnej premávky, že je dielom spoločným, aj opozície, aj koalície. Mnohí poslanci tam svoje zmeny mali, bolo ich 27.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák hovorí o zmenách v pravidlách cestnej premávke, ktoré boli platné od 1.2.2009. Tieto zmeny vošli do platnosti na základe zákona zákona č. 8/2008 o cestnej premávke (pdf.). Tento zákon však bol prijatý už 3.12.2008, teda nie v januári 2009, ako uvádza Robert Kaliňák. Pri hlasovaní bolo dohromady navrhnutých deväť pozmeňovacích návrhov. Z toho šesť z dielne opozície. Z pozičných návrhov bol prijatý iba jeden jediný, a to návrh M.Pada (SDKÚ-SD). Výrok R.Kaliňáka je nepravdivý. Vládny návrh zákona bol pozmenený len jedným opozičným návrhom. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák hovorí o zmenách v pravidlách cestnej premávke, ktoré boli platné od 1.2.2009. Tieto zmeny vošli do platnosti na základe zákona zákona č. 8/2008 o cestnej premávke (pdf.). Tento zákon však bol prijatý už 3.12.2008, teda nie v januári 2009, ako uvádza Robert Kaliňák. Pri hlasovaní bolo dohromady navrhnutých deväť pozmeňovacích návrhov. Z toho šesť z dielne opozície. Z pozičných návrhov bol prijatý iba jeden jediný, a to návrh M.Pada (SDKÚ-SD). Výrok R.Kaliňáka je nepravdivý. Vládny návrh zákona bol pozmenený len jedným opozičným návrhom. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["zmenách", "zákona", "hlasovaní", "prijatý"], "url": ["http://www.minv.sk/?25&sprava=od-1-februara-2009-sa-zmenili-pravidla-cestnej-premavky", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208782&FileName=zz2009-00008-0208782&Rocnik=2009", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fvyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CisSchodze=29&ShowCisloSchodze=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24211"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:06.635293+00:00"}
{"id": "vr32658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32658", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ja vám poviem, čo sa stalo. Stalo sa to, že pán Figeľ zastavil v jeden moment výstavbu diaľníc a začal úplne nový systém. Novú éru. Táto súťaž bola jedna z prvých a bola prvá, kde urobili vo veľkom zhone aj absolútne preukazateľné, koľko trvala príprava tejto súťaže koľko bolo zmätočných otázok a odpovedí v tom, veľmi zmätočná súťaž rozdelili ju ešte navyše pôvodne jeden úsek na dva úseky, ale to nejde do týchto detailov.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Figeľ skutočne pripravil projekt nanovo. Dovtedy sa uvažovalo o výstavbe tohto úseku diaľnice formou PPP projektov.\n\n\"Zákazku na úsek diaľnice D1 Jánovce - Jablonov, ktorého súčasťou je aj zrútený most, získal Váhostav v tendri za bývalej vlády. Pôvodne mali práce na deväťkilometrovom úseku stavanom formou PPP stáť 136 miliónov eur. Keďže víťazné konzorcium v pôvodnom tendri nepresvedčilo banky, aby na túto časť PPP požičali, nový minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vyhlásil novú súťaž. Štátna expertíza očakávala, že vzhľadom na prebytok stavebných kapacít na trhu cena mohla klesnúť až na 94,6 milióna eur. Konzorcium firiem Váhostav a Bögl a Krýsl napokon ponúklo ešte menej – ani nie 60 miliónov eur. Cena tak klesla oproti pôvodnej z PPP o viac ako polovicu.\" ( ekonomika.sme.sk, 2. november 2012 )\n\nVerejné obstarávanie na tento úsek prebiehalo 7 mesiacov. Zmluvný začiatok výstavby bol stanovený na 06/2011 a koniec na 12/2013, čiže 30 mesiacov. Celkovo sa jedná o 9 km úsek.\n\nNárodná diaľničná spoločnosť uvádza všetky údaje týkajúce sa výstavby diaľníc.\n\nTo, že bol úsek pripravovaný oproti ostatným veľmi rýchlo, sa nedá povedať. Čas výstavby podobného úseku trvalo v minulosti 24 mesiacov a verejné obstarávanie približne 4 mesiace. Nedá sa teda povedať, že by pri tomto úseku nastalo nejaké zrýchlenie.\n\nPreto hodnotíme výrok Jána Počiatka za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ skutočne pripravil projekt nanovo. Dovtedy sa uvažovalo o výstavbe tohto úseku diaľnice formou PPP projektov.", "\"Zákazku na úsek diaľnice D1 Jánovce - Jablonov, ktorého súčasťou je aj zrútený most, získal Váhostav v tendri za bývalej vlády. Pôvodne mali práce na deväťkilometrovom úseku stavanom formou PPP stáť 136 miliónov eur. Keďže víťazné konzorcium v pôvodnom tendri nepresvedčilo banky, aby na túto časť PPP požičali, nový minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vyhlásil novú súťaž. Štátna expertíza očakávala, že vzhľadom na prebytok stavebných kapacít na trhu cena mohla klesnúť až na 94,6 milióna eur. Konzorcium firiem Váhostav a Bögl a Krýsl napokon ponúklo ešte menej – ani nie 60 miliónov eur. Cena tak klesla oproti pôvodnej z PPP o viac ako polovicu.\" ( ekonomika.sme.sk, 2. november 2012 )", "Verejné obstarávanie na tento úsek prebiehalo 7 mesiacov. Zmluvný začiatok výstavby bol stanovený na 06/2011 a koniec na 12/2013, čiže 30 mesiacov. Celkovo sa jedná o 9 km úsek.", "Národná diaľničná spoločnosť uvádza všetky údaje týkajúce sa výstavby diaľníc.", "To, že bol úsek pripravovaný oproti ostatným veľmi rýchlo, sa nedá povedať. Čas výstavby podobného úseku trvalo v minulosti 24 mesiacov a verejné obstarávanie približne 4 mesiace. Nedá sa teda povedať, že by pri tomto úseku nastalo nejaké zrýchlenie.", "Preto hodnotíme výrok Jána Počiatka za zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["ekonomika.sme.sk, 2. november 2012", "Národná diaľničná spoločnosť"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6590582/vahostav-ziskal-kontrakt-na-usek-kde-sa-zrutil-most-za-figela.html", "http://ndsas.sk/vo-vystavbe-gps/44223s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:59.445006+00:00"}
{"id": "47643", "numeric_id": 47643, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47643", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Čo je problém súdnictva, jednak je to nedôvera, ale prečo, pretože rozhodnutia sú pomalé a sú nekvalitné a ešte k tomu zle vysvetlené", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je podľa tohtoročného Eurobarometra na predposlednom mieste krajín EÚ v dôvere občanov v nezávislosť justície. 88 percent občanov považuje súdy za skorumpované a necelých 30 percent za nezávislé. Dĺžka súdnych konaní po právoplatné rozhodnutie je pomalá predovšetkým v obchodných a civilných veciach. Podľa európskeho porovnania patria slovenské súdy v rýchlosti rozhodovania do prvej polovice najefektívnejších. Podľa prieskumu ministerstva spravodlivosti z leta 2021 si 72 percent občanov myslí , že súdne rozhodnutia sú nekvalitné a nedostatočne vysvetlené. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je podľa tohtoročného Eurobarometra na predposlednom mieste krajín EÚ v dôvere občanov v nezávislosť justície. 88 percent občanov považuje súdy za skorumpované a necelých 30 percent za nezávislé. Dĺžka súdnych konaní po právoplatné rozhodnutie je pomalá predovšetkým v obchodných a civilných veciach. Podľa európskeho porovnania patria slovenské súdy v rýchlosti rozhodovania do prvej polovice najefektívnejších. Podľa prieskumu ministerstva spravodlivosti z leta 2021 si 72 percent občanov myslí , že súdne rozhodnutia sú nekvalitné a nedostatočne vysvetlené. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["je", "považuje", "je", "myslí"], "url": ["https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2272", "https://transparency.sk/sk/temy/sudy/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/18/Hlavnakniha.pdf", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3504"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:36.344026+00:00"}
{"id": "vr29617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29617", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...tak dá sa zovšeobecniť, áno, myslím si, že je to primerané a legitímne povedať, že títo ľudia sem došli najmä za sociálnymi dávkami.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože existuje mnoho štúdií (niekoľko uvádzame ako príklad), ktoré vyvracajú imigráciu ako primárne motivovanú víziou štedrého sociálneho systému a s tým spojené poberanie sociálnych dávok.\n\nProblematika prisťahovalectva je jedným z kľučových problémov už od rozširovania EÚ v roku 2004. Údaje EUROBAROMETRA 2010 ( .pdf , s.51) ukazujú vysoký podiel ľudí skeptických o prínose imigrantov v rámci sociálnych sysémov.\n\nVýsledky štúdie z roku 2011 nemeckého Inštitútu pre výskum práce (IZA) so sídlom v Bonne, na ktorej spolupracovali aj Slováci zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) vyvracajú tvrdenia o tom, že nastavenie sociálneho systému krajín hrá kľučovú rolu pre migrantov o ich príchode do danej krajiny. Štúdia nevyvracia možnosť toho, že prisťahovalci určitého pôvodu môžu byť motivovaní k emigrácii práve štedrými podporami v nezamestnanosti ( .pdf , s.12), avšak tento faktor nepovažuje vo väčšine prípadov za rozhodujúci pri ich rozhodovaní sa o cieľovej krajine. Cieľové krajiny si podľa autorov vyberajú najmä na základe priaznivosti ekonomických podmienok (miera nezamestnanosti, plat, výška HDP atď.). Skúmanou vzorkou bolo 19 krajín Európy, v ktorých analyzovali vzťah podpory a nezamestnanosti v rokoch 1993-2008. Nebol nájdený žiadny dôkaz o tom, že by imigranti poberali sociálne dávky vo vyššej miere v porovnaní s domácim obyvateľstvom. (. pdf , s.8). Ďalším zo zistení po zohľadnení faktorov ako vek, vzdelanie a miera zamestnatnosti, bola približne rovnaká miera poberania podpory v nezamestnanosti medzi domácimi a imigrantmi. Podľa tvrdenia M. Kahanca, riaditeľa pre výskum CELSI, nie je kľučovým problémom zneužívanie sociálneho systemu imigrantmi, ale „ schopnosť európskych krajín prilákať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zabezpečiť im plnohodnotný prístup na trh práce, ako aj k sociálnemu systému “.\n\nGulietti a Wahba vo svojej štúdii (2012) skúmajú hypotézu magnetu blahobytu (Welfare magnet hypothesis), pričom konštatujú, že obavy o zneužívaní sociálnych systémov migrantami sú nepodložené, respektíve prinajmenšom zveličené ( .pdf , s. 15). Ďalej konštatujú, že sociálne systémy sú len jednou z hlavných motivácii prisťahovalectva (výška platov, podmienky pracovného trhu, daňové systémy atď.). Hypotézy potvrdzuje Giuliettiho štúdia (2014), v ktorej opäť hovorí o nepotvrdení sa relevancie hypotézy Welfare magnet. V prípadoch, keď je sociálny systém využívaný viac imigrantmi v porovnaní s domácim obyvateľstvom, väčšinou pripisuje tento fakt rozdielom v sociálnych a demografických charakteristikách medzi týmito skupinami. Ďalej zdôrazňuje vyššie riziko chudoby imigrantov, ktoré často nie je adekvátne kompenzované sociálnymi dávkami. ( .pdf , s.1)", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože existuje mnoho štúdií (niekoľko uvádzame ako príklad), ktoré vyvracajú imigráciu ako primárne motivovanú víziou štedrého sociálneho systému a s tým spojené poberanie sociálnych dávok.", "Problematika prisťahovalectva je jedným z kľučových problémov už od rozširovania EÚ v roku 2004. Údaje EUROBAROMETRA 2010 ( .pdf , s.51) ukazujú vysoký podiel ľudí skeptických o prínose imigrantov v rámci sociálnych sysémov.", "Výsledky štúdie z roku 2011 nemeckého Inštitútu pre výskum práce (IZA) so sídlom v Bonne, na ktorej spolupracovali aj Slováci zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) vyvracajú tvrdenia o tom, že nastavenie sociálneho systému krajín hrá kľučovú rolu pre migrantov o ich príchode do danej krajiny. Štúdia nevyvracia možnosť toho, že prisťahovalci určitého pôvodu môžu byť motivovaní k emigrácii práve štedrými podporami v nezamestnanosti ( .pdf , s.12), avšak tento faktor nepovažuje vo väčšine prípadov za rozhodujúci pri ich rozhodovaní sa o cieľovej krajine. Cieľové krajiny si podľa autorov vyberajú najmä na základe priaznivosti ekonomických podmienok (miera nezamestnanosti, plat, výška HDP atď.). Skúmanou vzorkou bolo 19 krajín Európy, v ktorých analyzovali vzťah podpory a nezamestnanosti v rokoch 1993-2008. Nebol nájdený žiadny dôkaz o tom, že by imigranti poberali sociálne dávky vo vyššej miere v porovnaní s domácim obyvateľstvom. (. pdf , s.8). Ďalším zo zistení po zohľadnení faktorov ako vek, vzdelanie a miera zamestnatnosti, bola približne rovnaká miera poberania podpory v nezamestnanosti medzi domácimi a imigrantmi. Podľa tvrdenia M. Kahanca, riaditeľa pre výskum CELSI, nie je kľučovým problémom zneužívanie sociálneho systemu imigrantmi, ale „ schopnosť európskych krajín prilákať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zabezpečiť im plnohodnotný prístup na trh práce, ako aj k sociálnemu systému “.", "Gulietti a Wahba vo svojej štúdii (2012) skúmajú hypotézu magnetu blahobytu (Welfare magnet hypothesis), pričom konštatujú, že obavy o zneužívaní sociálnych systémov migrantami sú nepodložené, respektíve prinajmenšom zveličené ( .pdf , s. 15). Ďalej konštatujú, že sociálne systémy sú len jednou z hlavných motivácii prisťahovalectva (výška platov, podmienky pracovného trhu, daňové systémy atď.). Hypotézy potvrdzuje Giuliettiho štúdia (2014), v ktorej opäť hovorí o nepotvrdení sa relevancie hypotézy Welfare magnet. V prípadoch, keď je sociálny systém využívaný viac imigrantmi v porovnaní s domácim obyvateľstvom, väčšinou pripisuje tento fakt rozdielom v sociálnych a demografických charakteristikách medzi týmito skupinami. Ďalej zdôrazňuje vyššie riziko chudoby imigrantov, ktoré často nie je adekvátne kompenzované sociálnymi dávkami. ( .pdf , s.1)"], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "nemeckého Inštitútu pre výskum práce", "Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce", ".pdf", "pdf", "tvrdenia", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb71/eb713_future_europe.pdf", "http://www.iza.org/en/webcontent/index_html", "http://www.celsi.sk/sk/", "http://ftp.iza.org/dp6075.pdf", "http://ftp.iza.org/dp6075.pdf", "http://www.mojplat.sk/hlavna-stranka/platy-na-slovensku/novinky/novinky-clanky/socialne-davky-nie-su-lakadlom-pre-imigrantov", "http://ftp.iza.org/dp6450.pdf", "http://newsroom.iza.org/de/wp-content/uploads/2014/06/welfare-magnet-hypothesis-and-welfare-take-up.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:35.057483+00:00"}
{"id": "vr15506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15506", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...napríklad elektronické trhovisko, ktoré za rok a pol svojho fungovania urobilo 50 tisíc obstarávaní v hodnote viac ako pol miliardy eur a ušetrilo, ku včerajšiemu dňu, 169, takmer 170 miliónov eur.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje dostupné na webovom sídle Elektronického kontraktačného systému (\" EKS \") uvádzajú, že počet verejných obstarávaní urobených prostredníctvom elektronického trhoviska je 50 506. Ušetrilo sa tak 169 386 413,94 eur. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. 1. júla 2014 bolo spustené elektronické trhovisko, a to na základe zákona č. 343/ 2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Avšak až od 1. marca 2015 majú všetci verejní obstarávatelia povinnosť cezeň obstarávať. Elektronické trhovisko je jeden z nástrojov boja proti korupcii a je prvou súčasťou EKS. Ministerstvo vnútra riadi EKS, pričom prevádzku zabezpečuje konzorcium Anasoft, Slovak Telekom a TASR. Elektronické trhovisko pochvaľoval aj premiér Robert Fico: \"Je to veľmi účinný nástroj pre všetky štátne inštitúcie, samosprávy a obce, ktoré budú cez trhovisko nakupovať bežné tovary a služby. Každý, kto bude mať záujem o takýto obchod, zadá adresu www.eks.sk , zadá, čo si želá kúpiť, pritom nikto nevie, kto nakupuje a kto dal ponuku. Vyhrá najlepšia cena.\" ( TASR ) Na nákup tovarov a služieb prostredníctvom elektronického trhoviska je stanovený minimálny limit tisíc eur a maximálny 207 tisíc resp.134 tisíc – pre štátne inštitúcie. Pri stavebných prácach môže byť maximálna cena dokonca až 5 186 000 eur. Minister vnútra po roku (1. marec 2016) povinného využívania tohto systému prejavil spokojnosť: \" Odhadovali sme, že elektronické trhovisko malo za osem rokov priniesť úsporu 100 miliónov eur. Už za prvý rok prekročilo všetky plány a očakávania, k dnešnému dňu sme dosiahli úsporu 54 miliónov eur.\" Ďalej tiež uvádza, že sa priemerne cez EKS uzatvorí 110 obchodov, pričom stúpa aj počet súťažiacich – 5,13 na súťaž. Číselné údaje, ktoré vo svojom výroku uvádza Robert Kaliňák sa zhodujú s verejne dostupnými údajmi EKS: Uvádzame aj hodnotenie Transparency International (za prvý polrok pôsobenia EKS), v ktorom je za negatívum považovaná najmä nedostatočná konkurenciu dodávateľov, ale aj nízky počet registrovaných objednávateľov: \"Celkový počet zaregistrovaných objednávateľov – teda ministerstiev, miest a obcí, štátnych firiem, škôl či nemocníc - je 4464, čo je zhruba tretina všetkých subjektov verejnej správy. Takých, ktorí vykonali aspoň jeden (aj neúspešný) obchod je ale len 1663. Teda deväť z desiatich verejných subjektov sa ešte na trhovisku, ktoré je určené na nákup bežných tovarov, služieb a stavebných prác od tisíc do zhruba 200 tisíc eur, nesnažili uskutočniť žiadnu zákazku. Je možné, že odkedy v marci vznikla povinnosť obstarávať cez trhovisko nič nepotrebovali. Do úvahy ale pripadá aj možnosť, že sa trhovisko snažia obchádzať. \" Aktuálny počet objednávateľov stúpol na 5 393. Zaregistrovaných dodávateľov je 13 862. Transparency International (TI) sa venovala hodnoteniu tendrov vo verejnom obstarávaní za rok 2015, pričom k elektronickému trhovisku okrem iného uvádza. \"Z vládnych reformných nástrojov si najlepšie vedie elektronické trhovisko, ktoré sa v roku 2015 rozbehlo v plnej prevádzke. Prinieslo ostrejšiu súťaž, dvojnásobne vyššie úspory oproti klasickým tendrom a tendre na ňom trvajú len týždeň. Celkovo má však trhovisko len obmedzený vplyv na úspory v obstarávaní – cez systém šli len tri percentá celkového objemu tendrov. Len každá štvrtá obec na Slovensku ho doteraz využila.\" ( .pdf , s. 1) V uvedenom hodnotení tiež udáva, koľko peňazí elektronické trhovisko stojí: \"Ročná prevádzka podlimitného trhoviska vychádza podľa zverejnených faktúr na 2,8 milióna, zriadenie stálo 4,4 milióna, celková cena za 8 rokov teda už pri súčasnej „premávke“ vychádza na 27 miliónov eur, o niečo viac ako 20 miliónov, ktoré odhadoval minister Kaliňák.\" ( .pdf , s. 6) Kritikom elektronického trhoviska je Miroslav Beblavý, ktorému sa nepozdáva, že trhovisko je jedno a je v rukách štátu: \"...navrhol vznik troch súkromných elektronických trhovísk, ktoré by medzi sebou súťažili, namiesto predraženého štátneho alebo monopolného súkromného elektronického trhoviska.\" ( SITA ) Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje dostupné na webovom sídle Elektronického kontraktačného systému (\" EKS \") uvádzajú, že počet verejných obstarávaní urobených prostredníctvom elektronického trhoviska je 50 506. Ušetrilo sa tak 169 386 413,94 eur. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. 1. júla 2014 bolo spustené elektronické trhovisko, a to na základe zákona č. 343/ 2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Avšak až od 1. marca 2015 majú všetci verejní obstarávatelia povinnosť cezeň obstarávať. Elektronické trhovisko je jeden z nástrojov boja proti korupcii a je prvou súčasťou EKS. Ministerstvo vnútra riadi EKS, pričom prevádzku zabezpečuje konzorcium Anasoft, Slovak Telekom a TASR. Elektronické trhovisko pochvaľoval aj premiér Robert Fico: \"Je to veľmi účinný nástroj pre všetky štátne inštitúcie, samosprávy a obce, ktoré budú cez trhovisko nakupovať bežné tovary a služby. Každý, kto bude mať záujem o takýto obchod, zadá adresu www.eks.sk , zadá, čo si želá kúpiť, pritom nikto nevie, kto nakupuje a kto dal ponuku. Vyhrá najlepšia cena.\" ( TASR ) Na nákup tovarov a služieb prostredníctvom elektronického trhoviska je stanovený minimálny limit tisíc eur a maximálny 207 tisíc resp.134 tisíc – pre štátne inštitúcie. Pri stavebných prácach môže byť maximálna cena dokonca až 5 186 000 eur. Minister vnútra po roku (1. marec 2016) povinného využívania tohto systému prejavil spokojnosť: \" Odhadovali sme, že elektronické trhovisko malo za osem rokov priniesť úsporu 100 miliónov eur. Už za prvý rok prekročilo všetky plány a očakávania, k dnešnému dňu sme dosiahli úsporu 54 miliónov eur.\" Ďalej tiež uvádza, že sa priemerne cez EKS uzatvorí 110 obchodov, pričom stúpa aj počet súťažiacich – 5,13 na súťaž. Číselné údaje, ktoré vo svojom výroku uvádza Robert Kaliňák sa zhodujú s verejne dostupnými údajmi EKS: Uvádzame aj hodnotenie Transparency International (za prvý polrok pôsobenia EKS), v ktorom je za negatívum považovaná najmä nedostatočná konkurenciu dodávateľov, ale aj nízky počet registrovaných objednávateľov: \"Celkový počet zaregistrovaných objednávateľov – teda ministerstiev, miest a obcí, štátnych firiem, škôl či nemocníc - je 4464, čo je zhruba tretina všetkých subjektov verejnej správy. Takých, ktorí vykonali aspoň jeden (aj neúspešný) obchod je ale len 1663. Teda deväť z desiatich verejných subjektov sa ešte na trhovisku, ktoré je určené na nákup bežných tovarov, služieb a stavebných prác od tisíc do zhruba 200 tisíc eur, nesnažili uskutočniť žiadnu zákazku. Je možné, že odkedy v marci vznikla povinnosť obstarávať cez trhovisko nič nepotrebovali. Do úvahy ale pripadá aj možnosť, že sa trhovisko snažia obchádzať. \" Aktuálny počet objednávateľov stúpol na 5 393. Zaregistrovaných dodávateľov je 13 862. Transparency International (TI) sa venovala hodnoteniu tendrov vo verejnom obstarávaní za rok 2015, pričom k elektronickému trhovisku okrem iného uvádza. \"Z vládnych reformných nástrojov si najlepšie vedie elektronické trhovisko, ktoré sa v roku 2015 rozbehlo v plnej prevádzke. Prinieslo ostrejšiu súťaž, dvojnásobne vyššie úspory oproti klasickým tendrom a tendre na ňom trvajú len týždeň. Celkovo má však trhovisko len obmedzený vplyv na úspory v obstarávaní – cez systém šli len tri percentá celkového objemu tendrov. Len každá štvrtá obec na Slovensku ho doteraz využila.\" ( .pdf , s. 1) V uvedenom hodnotení tiež udáva, koľko peňazí elektronické trhovisko stojí: \"Ročná prevádzka podlimitného trhoviska vychádza podľa zverejnených faktúr na 2,8 milióna, zriadenie stálo 4,4 milióna, celková cena za 8 rokov teda už pri súčasnej „premávke“ vychádza na 27 miliónov eur, o niečo viac ako 20 miliónov, ktoré odhadoval minister Kaliňák.\" ( .pdf , s. 6) Kritikom elektronického trhoviska je Miroslav Beblavý, ktorému sa nepozdáva, že trhovisko je jedno a je v rukách štátu: \"...navrhol vznik troch súkromných elektronických trhovísk, ktoré by medzi sebou súťažili, namiesto predraženého štátneho alebo monopolného súkromného elektronického trhoviska.\" ( SITA ) Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["EKS", "zákona", "1. marca 2015", "www.eks.sk", "TASR", "limit", "Minister vnútra", "hodnotenie", "Aktuálny počet", "dodávateľov", ".pdf", ".pdf", "SITA"], "url": ["https://portal.eks.sk/Reporty/Uspory", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20160418", "http://www.skolskyportal.sk/legislativa/od-1-marca-uz-len-cez-elektronicke-trhovisko", "https://www.eks.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/elektronicky-kontraktacny-system-bud/116020-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/verejne-obstaravanie-tasr/90060-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=elektronicke-trhovisko-je-uspesny-projekt-ktory-prekonal-vsetky-pociatocne-ocakavania", "http://transparency.blog.sme.sk/c/385965/pol-roka-elektronickeho-trhoviska-chyba-viac-konkurencie.html", "https://portal.eks.sk/SpravaObjednavatelov/VerejnyProfilObjednavatela/Prehlad", "https://portal.eks.sk/SpravaDodavatelov/VerejnyProfilDodavatela/Prehlad", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2016/01/SlovenskeTendre2015.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2016/01/SlovenskeTendre2015.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/809576-elektronicke-trhovisko-bude-pod-kontrolou-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:05.027231+00:00"}
{"id": "vr30265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30265", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme 28 % podiel daňových únikov", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na oficiálnej stránke Európskej komisie sa nachádza štúdia zo septembra 2009 vypracovaná agentúrou Reckon, ktorá analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT Gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ - teda legálne aj nelegálne daňové úniky. Metodológia je podrobnejšie rozpísaná na strane 5 predmetnej štúdie. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnej stránke Európskej komisie sa nachádza štúdia zo septembra 2009 vypracovaná agentúrou Reckon, ktorá analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT Gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ - teda legálne aj nelegálne daňové úniky. Metodológia je podrobnejšie rozpísaná na strane 5 predmetnej štúdie. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["štúdia"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:44.648777+00:00"}
{"id": "vr32925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32925", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Státní rozpočet České republiky pro letošní rok je o 10 miliard korun, o 10 korun miliard nižší, než byl státní rozpočet na loňský rok.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok označujeme na základě srovnání skutečných návrhů objemů výdajů státního rozpočtu pro roky 2012 (před a po vázání výdajů) a 2013 jako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok označujeme na základě srovnání skutečných návrhů objemů výdajů státního rozpočtu pro roky 2012 (před a po vázání výdajů) a 2013 jako pravdivý"], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2012", "2013", "2012", "2012", "2013"], "url": ["http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zakon_504-2012_SR-2013_priloha-1.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zak_455-2011_priloha-1.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zakon_504-2012_SR-2013_priloha-1.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/zakon_o_sr_69046.html?year=2012", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/tiskove_zpravy_75659.html", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zakon_504-2012_SR-2013_priloha-1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:58.656620+00:00"}
{"id": "vr14576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14576", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Peter Pollák presadil zásadnú vec, ktorá Slovensko trápila, a to bolo to, že sa dávali sociálne dávky bez práce. Peter Pollák povedal, že budete si musieť dávky odpracovať.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na podnet Petra Polláka, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, boli v roku 2013 do platnosti uvedené tri piliére tzv. rómskej reformy. Jedným z týchto pilierov je aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého majú poberatelia na sociálnu dávku nárok iba v tom prípade, ak v danom mesiaci odpracovali 32 hodín verejnoprospešných prác. Výrok je pravdivý. Peter Pollák pre TASR uviedol, že \" v zákone o hmotnej núdzi sa zakomponovali tri najprísnejšie piliere rómskej reformy, ktoré sú ale nevyhnutné, ak sa majú napraviť krivdy medzi tými, ktorí chcú pracovať a tými, ktorí len čakajú na sociálne dávky, medzi tými, ktorí vedia, že musia do systému čímsi prispieť a tými, ktorí chcú systém len zneužívať. Názor niektorých ľudskoprávnych organizácií, ktorí zákon i tzv. rómsku reformu podrobujú neustále ostrej kritike síce vníma, no nepovažuje ju za relevantnú. \" Daný zákon hovorí, že túto \" základnú dávku v hmotnej núdzi budú (...) dostávať len tie sociálne odkázané osoby, ktoré odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín mesačne, za predpokladu, že im táto možnosť bude ponúknutá. Ak dlhodobo nezamestnaný nepreukáže iniciatívu a nezúčastní sa týchto prác, stráca nárok na dávku v hmotnej núdzi. \" V tomto výroku pritom nehodnotíme, či príslušný zákon predstavuje riešenie \"zásadnej veci, ktorá Slovensko trápila.\" Viacero expertov naznačuje, že nepredstavuje optimálne riešenie, a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu je na hrane ústavnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na podnet Petra Polláka, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, boli v roku 2013 do platnosti uvedené tri piliére tzv. rómskej reformy. Jedným z týchto pilierov je aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého majú poberatelia na sociálnu dávku nárok iba v tom prípade, ak v danom mesiaci odpracovali 32 hodín verejnoprospešných prác. Výrok je pravdivý. Peter Pollák pre TASR uviedol, že \" v zákone o hmotnej núdzi sa zakomponovali tri najprísnejšie piliere rómskej reformy, ktoré sú ale nevyhnutné, ak sa majú napraviť krivdy medzi tými, ktorí chcú pracovať a tými, ktorí len čakajú na sociálne dávky, medzi tými, ktorí vedia, že musia do systému čímsi prispieť a tými, ktorí chcú systém len zneužívať. Názor niektorých ľudskoprávnych organizácií, ktorí zákon i tzv. rómsku reformu podrobujú neustále ostrej kritike síce vníma, no nepovažuje ju za relevantnú. \" Daný zákon hovorí, že túto \" základnú dávku v hmotnej núdzi budú (...) dostávať len tie sociálne odkázané osoby, ktoré odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín mesačne, za predpokladu, že im táto možnosť bude ponúknutá. Ak dlhodobo nezamestnaný nepreukáže iniciatívu a nezúčastní sa týchto prác, stráca nárok na dávku v hmotnej núdzi. \" V tomto výroku pritom nehodnotíme, či príslušný zákon predstavuje riešenie \"zásadnej veci, ktorá Slovensko trápila.\" Viacero expertov naznačuje, že nepredstavuje optimálne riešenie, a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu je na hrane ústavnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "zákon", "expertov", "rozhodnutiu"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/p-pollak-mensiny-zakon-hmotna-nudza/68589-clanok.html", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=urad-splnomocnenca-spusta-informacnu-kampan-o-zakone-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi", "http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/12/32013-sk.pdf", "http://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/361784-ustavny-sud-davka-v-hmotnej-nudzi-podmienena-pracou-neodporuje-ustave/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:18.555483+00:00"}
{"id": "48656", "numeric_id": 48656, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48656", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "My zákony máme. Dokonca, dokonca nejakým spôsobom zločin z nenávisti k LGBTI komunite je prísnejšie trestaný od istej doby.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenský Trestný zákon pozná tzv. inštitút osobitného motívu . Ak je spáchaný trestný čin z osobitného motívu, Trestný zákon počíta s uložením prísnejšieho trestu . V roku 2013 sa k jednotlivým skutkovým podstatám, ktoré predpokladajú osobitný motív pridal aj o trestný čin spáchaný z nenávisti pre sexuálnu orientáciu , výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠéf Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko po útoku na Zámockej ulici informoval, že NAKA vyšetruje útok ako obzvlásť závažný zločin úkladnej vraždy z osobitného motívu . Vraždu na Zámockej ulici neskôr vyšetrovatelia prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku . Zmena kvalifikácie má vplyv aj na súvisiace trestné činy. V prípade schvaľovania teroristického útoku ide o jeden z ďalších teroristických trestných činov, a za schvaľovanie hrozí 3 až 10 rokov za mrežami.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský Trestný zákon pozná tzv. inštitút osobitného motívu . Ak je spáchaný trestný čin z osobitného motívu, Trestný zákon počíta s uložením prísnejšieho trestu . V roku 2013 sa k jednotlivým skutkovým podstatám, ktoré predpokladajú osobitný motív pridal aj o trestný čin spáchaný z nenávisti pre sexuálnu orientáciu , výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Šéf Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko po útoku na Zámockej ulici informoval, že NAKA vyšetruje útok ako obzvlásť závažný zločin úkladnej vraždy z osobitného motívu . Vraždu na Zámockej ulici neskôr vyšetrovatelia prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku . Zmena kvalifikácie má vplyv aj na súvisiace trestné činy. V prípade schvaľovania teroristického útoku ide o jeden z ďalších teroristických trestných činov, a za schvaľovanie hrozí 3 až 10 rokov za mrežami."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["osobitného motívu", "prísnejšieho trestu", "z nenávisti pre sexuálnu orientáciu", "obzvlásť závažný zločin úkladnej vraždy z osobitného motívu", "teroristického útoku"], "url": ["https://www.lewik.org/term/1160/osobitny-motiv-trestny-zakon/", "https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/aktuality/?eid=1715", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281795-homofobia-uz-bude-pre-stat-neprijatelna-ako-rasizmus/", "https://www.aktuality.sk/clanok/mwewB5A/vrazda-na-zamockej-zaistili-sme-zbran-podozrivy-pachatel-nechal-list-na-rozlucku-hovori-sef-naka/", "https://dennikn.sk/3056372/vrazdu-na-zamockej-mozu-uznat-ako-terorizmus-za-schvalovanie-by-hrozilo-dlhe-vazenie/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:35.268481+00:00"}
{"id": "42916", "numeric_id": 42916, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42916", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tam (vo vízii PS, pozn.) je jasne napísané, že tieto dane (z darovania, dedičstva, z cukru, environmentálne dane, a pod.) budú zvyšovať.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Progresívne Slovensko má vo svojej vízii spomenuté zvyšovanie spomínaných daní. Vyššie dane vo vybraných sférach by podľa vízie PS mali kompenzovať výdavky potrebné na zníženie daňovej a odvodovej záťaže práce ( .pdf , s. 85). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo vízii Progresívneho Slovenska sa bližšie udáva: „ Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácií. Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach. Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor. \" ( pdf ., vízia PS 2018)", "analysis_paragraphs": ["Progresívne Slovensko má vo svojej vízii spomenuté zvyšovanie spomínaných daní. Vyššie dane vo vybraných sférach by podľa vízie PS mali kompenzovať výdavky potrebné na zníženie daňovej a odvodovej záťaže práce ( .pdf , s. 85). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo vízii Progresívneho Slovenska sa bližšie udáva: „ Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácií. Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach. Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor. \" ( pdf ., vízia PS 2018)"], "analysis_date": "2019-05-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pdf"], "url": ["https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:27.805747+00:00"}
{"id": "vr34231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34231", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď moja vláda bola principiálne proti privatizácii. Sprivatizovali sme my niečo v rokoch 2006 - 2010?", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Róbert Fico už pred voľbami v roku 2006 deklaroval, že za jeho vlády nedôjde k privatizácií strategických podnikov : \"SMER – sociálna demokracia zásadne odmieta doprivatizáciu strategických podnikov.\"", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico už pred voľbami v roku 2006 deklaroval, že za jeho vlády nedôjde k privatizácií strategických podnikov : \"SMER – sociálna demokracia zásadne odmieta doprivatizáciu strategických podnikov.\""], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["privatizácií strategických podnikov", "programovom vyhlásení vlády", "Cargu", "Bratislavkom letisku", "ministerstve obrany", "Ponukové konanie č.2/2009; ÚŠZV-692-21/2009"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/volebny_program_2006.pdf", "http://static.cream.sk/zbierka.sk/webroots/www/content/mediagallery/zbierka_document/file/example/file/2.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/2823448/premier-robert-fico-vylucil-privatizaciu-carga.html", "http://hnonline.sk/2-19109140-k00000_detail-44", "http://www.mod.gov.sk/ukoncene-ponuky/?page=11", "http://www.mod.gov.sk/data/files/1473.pdf?PHPSESSID=d96bbbecd91bfb6559aff8427e6ddf02"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:50.243799+00:00"}
{"id": "vr14437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14437", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Teraz som to čítal, že napríklad Doprastav s ďalšou firmou TSS, sa mi zdá neviem čo, dostali zákazku od železníc 370 miliónov eur. No prepáčte, Doprastav, ktorý bol v reštrukturalizácii, nevyplatil povedzme nejakých tých svojich dodávateľov?", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Doprastav svojich malých dodávateľov nevyplatil. V súčasnosti sa Doprastav spolu s firmou TSS Grade uchádzajú o zákazku od ŽSR v hodnote približne 370 miliónov eur, avšak súťaž o túto zákazku ešte nie je ukončená, teda neplatí, že Doprastav zákazku dostal, ako tvrdí Bugár. Zatiaľ je len známe, že Doprastav podal najnižšiu ponuku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štátne Železnice Slovenskej republiky v novembri 2015 predložili ponuky na modernizáciu železničnej trate medzi Púchovom a Považskou Teplou. Do zákazky, ktorej hodnota je 367,9 milióna eur, sa podľa informácií denníka SME prihlásili aj firmy, ktoré si práve prešli ozdravovacím procesom. Medzi nimi je aj Doprastav (firma sa nachádzala v reštrukturalizácii od apríla 2014), TSS Grade(tá reštrukturalizáciou prešla ešte v roku 2013) a Váhostav. Minister dopravy Ján Počiatek hovoril o otvorení troch úsekov diaľnic do konca roka 2015, pri ktorých spustil súťaže ešte jeho predchodca. Počas jeho éry stavbári tlačili ceny slovenských diaľnic na hranu. Napríklad Doprastav so Strabagom stlačili cenu svojho úseku neďaleko Prešova o viac ako polovicu. Tieto kroky mali za následok nielen nevyplatenie malých dodávateľov, ale aj odpis miliónových dlhov zo strany Doprastavu a Váhostavu, píše SME .\n\nČlánok denníka SME z 11. februára 2016 hovorí nasledovné: „ Začiatkom minulého roka stavebná spoločnosť Doprastav definitívne odpísala svoje miliónové dlhy. Teraz, viac ako rok po reštrukturalizácii, smeruje podnik k prvej veľkej verejnej stavebnej zákazke. Na dosah má modernizáciu železničného úseku na Považí. Podľa informácií denníka SME Doprastav, ktorý je lídrom konzorcia spolu s firmou TSS Grade a spoločnosťou Metrostav, dal najnižšiu ponuku. V súťaži ponúkol cenu približne 365 miliónov eur. „V stredu bolo otváranie obálok s kritériom cena. Konzorcium, ktorého sme členom, podalo najnižšiu ponuku,“ povedal SME generálny riaditeľ TSS Grade Dušan Chovanec(...) Ak by Doprastav s TSS Grade a Metrostavom uspeli, TSS Grade by sa tak spolupodieľala na tretej veľkej železničnej stavbe. Keď dochádza k otváraniu obálok s cenovými ponukami, znamená to, že súťaž sa pomaly blíži ku koncu. Štátny správca tratí a niektorých železničných staníc - Železnice Slovenskej republiky - teraz bude cenu vyhodnocovať . Obálky sa otvárali sedem mesiacov po tom, čo železnice súťaž na modernizáciu tohto úseku vypísali. Hodnotu zákazky vtedy odhadli na 368 miliónov eur, teda ponuka Doprastavu je iba o niečo nižšie než tieto odhady. K otváraniu s obálok s cenami dochádza tesne pred marcovými parlamentnými voľbami. Kedy železnice plánujú tento tender uzavrieť, nekomentovali. „Až do skončenia výberového konania sa nebudeme vôbec vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková. Zabrzdiť celý proces môžu prípadné námietky stavbárov. ŽSR zo súťaže vylúčili Strabag s Váhostavom. „Váhostav podal ponuku spolu so Strabagom. S otázkami týkajúcimi sa tejto zákazky je nutné obrátiť sa na lídra združenia, teda na Strabag,“ konštatoval hovora Váhostavu Tomáš Halán. Samotný Strabag sa súťaž až do jej skončenia rozhodol nekomentovať. Do tendra sa však podľa informácii denníka SME zapojili aj ďalšie firmy. Medzi nimi boli napríklad Porr, Eurovia, OHL ŽS. V novembri ŽSR nepotvrdili, či tieto spoločnosti do súťaže išli. Pavliková vtedy len skonštatovala, že do súťaže sa prihlásilo celkovo päť konzorcií. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Doprastav svojich malých dodávateľov nevyplatil. V súčasnosti sa Doprastav spolu s firmou TSS Grade uchádzajú o zákazku od ŽSR v hodnote približne 370 miliónov eur, avšak súťaž o túto zákazku ešte nie je ukončená, teda neplatí, že Doprastav zákazku dostal, ako tvrdí Bugár. Zatiaľ je len známe, že Doprastav podal najnižšiu ponuku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štátne Železnice Slovenskej republiky v novembri 2015 predložili ponuky na modernizáciu železničnej trate medzi Púchovom a Považskou Teplou. Do zákazky, ktorej hodnota je 367,9 milióna eur, sa podľa informácií denníka SME prihlásili aj firmy, ktoré si práve prešli ozdravovacím procesom. Medzi nimi je aj Doprastav (firma sa nachádzala v reštrukturalizácii od apríla 2014), TSS Grade(tá reštrukturalizáciou prešla ešte v roku 2013) a Váhostav. Minister dopravy Ján Počiatek hovoril o otvorení troch úsekov diaľnic do konca roka 2015, pri ktorých spustil súťaže ešte jeho predchodca. Počas jeho éry stavbári tlačili ceny slovenských diaľnic na hranu. Napríklad Doprastav so Strabagom stlačili cenu svojho úseku neďaleko Prešova o viac ako polovicu. Tieto kroky mali za následok nielen nevyplatenie malých dodávateľov, ale aj odpis miliónových dlhov zo strany Doprastavu a Váhostavu, píše SME .", "Článok denníka SME z 11. februára 2016 hovorí nasledovné: „ Začiatkom minulého roka stavebná spoločnosť Doprastav definitívne odpísala svoje miliónové dlhy. Teraz, viac ako rok po reštrukturalizácii, smeruje podnik k prvej veľkej verejnej stavebnej zákazke. Na dosah má modernizáciu železničného úseku na Považí. Podľa informácií denníka SME Doprastav, ktorý je lídrom konzorcia spolu s firmou TSS Grade a spoločnosťou Metrostav, dal najnižšiu ponuku. V súťaži ponúkol cenu približne 365 miliónov eur. „V stredu bolo otváranie obálok s kritériom cena. Konzorcium, ktorého sme členom, podalo najnižšiu ponuku,“ povedal SME generálny riaditeľ TSS Grade Dušan Chovanec(...) Ak by Doprastav s TSS Grade a Metrostavom uspeli, TSS Grade by sa tak spolupodieľala na tretej veľkej železničnej stavbe. Keď dochádza k otváraniu obálok s cenovými ponukami, znamená to, že súťaž sa pomaly blíži ku koncu. Štátny správca tratí a niektorých železničných staníc - Železnice Slovenskej republiky - teraz bude cenu vyhodnocovať . Obálky sa otvárali sedem mesiacov po tom, čo železnice súťaž na modernizáciu tohto úseku vypísali. Hodnotu zákazky vtedy odhadli na 368 miliónov eur, teda ponuka Doprastavu je iba o niečo nižšie než tieto odhady. K otváraniu s obálok s cenami dochádza tesne pred marcovými parlamentnými voľbami. Kedy železnice plánujú tento tender uzavrieť, nekomentovali. „Až do skončenia výberového konania sa nebudeme vôbec vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková. Zabrzdiť celý proces môžu prípadné námietky stavbárov. ŽSR zo súťaže vylúčili Strabag s Váhostavom. „Váhostav podal ponuku spolu so Strabagom. S otázkami týkajúcimi sa tejto zákazky je nutné obrátiť sa na lídra združenia, teda na Strabag,“ konštatoval hovora Váhostavu Tomáš Halán. Samotný Strabag sa súťaž až do jej skončenia rozhodol nekomentovať. Do tendra sa však podľa informácii denníka SME zapojili aj ďalšie firmy. Medzi nimi boli napríklad Porr, Eurovia, OHL ŽS. V novembri ŽSR nepotvrdili, či tieto spoločnosti do súťaže išli. Pavliková vtedy len skonštatovala, že do súťaže sa prihlásilo celkovo päť konzorcií. \""], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/8059555/firmy-skrtli-dlhy-chcu-modernizovat-zeleznice.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/8035775/pociatka-caka-predvolebna-strihacia-jesen-otvori-figelove-lacne-dialnice.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20092611/doprastav-ma-na-dosah-najvacsiu-zeleznicnu-zakazku-v-historii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:54.271395+00:00"}
{"id": "vr37382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37382", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "To znamená, že ak hovorím dnes na medziročnej báze pri medziročnom porovnaní o inflácii niekde na úrovni troch percent tak jeden percentuálny bod je tu vďaka prijatému úsporného balíčku. To znamená 1/3 sa na tom podieľa úsporný balíček Ivety Radičovej. Nie 65% alebo 70% ako to tvrdil Smer na svojej tlačovej konferencií.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognóza (pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje infláciu CPI na rok 2011 na 3,7%, harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Prognózy MF z júna ešte hovorili o úrovni 3,0% na rok 2011. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá infláciu v roku 2011 na úrovni 3,5%. O tom aký ma vplyv ozdravný balíček na rast cien sa píše práve v septembrovom materiály. Na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii). Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára. Vplyv balíčka na inflácií je potom menší ako jedna tretina. Na stránke strany Smer-SD nájdeme vyjadrenie aj záznam tlačovej besedy z 9. januára 2011. \" SMER-SD očakáva, že rast inflácie bude rekordný v roku 2011, najmä kvôli zdražovaciemu balíčku, ktorý zbytočne vláda prijala. \" Záznam si môžete pozrieť tu . Na ďalšej tlačovej konferencii 14. februára sa Robert Fico vyjadril , že \" podstatná časť zdražovania ide na vrub nezmyselného pravicového balíčka, ktorý pripravila a schválila vláda Ivety Radičovej.\" Hoci R. Fico nikde nekvantifikuje \"podstatnú časť\" , dávame za pravdu J. Kollárovi, že R. Fico v tomto prípade nehovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prognóza (pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje infláciu CPI na rok 2011 na 3,7%, harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Prognózy MF z júna ešte hovorili o úrovni 3,0% na rok 2011. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá infláciu v roku 2011 na úrovni 3,5%. O tom aký ma vplyv ozdravný balíček na rast cien sa píše práve v septembrovom materiály. Na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii). Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára. Vplyv balíčka na inflácií je potom menší ako jedna tretina. Na stránke strany Smer-SD nájdeme vyjadrenie aj záznam tlačovej besedy z 9. januára 2011. \" SMER-SD očakáva, že rast inflácie bude rekordný v roku 2011, najmä kvôli zdražovaciemu balíčku, ktorý zbytočne vláda prijala. \" Záznam si môžete pozrieť tu . Na ďalšej tlačovej konferencii 14. februára sa Robert Fico vyjadril , že \" podstatná časť zdražovania ide na vrub nezmyselného pravicového balíčka, ktorý pripravila a schválila vláda Ivety Radičovej.\" Hoci R. Fico nikde nekvantifikuje \"podstatnú časť\" , dávame za pravdu J. Kollárovi, že R. Fico v tomto prípade nehovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza", "makroekonomická prognóza", "", "tu", "vyjadril"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://www.smertv.sk/c/66/1/1/zbytocne-zdrazovanie-z-dielne-vlady-ivety-radicovej-sa-zacalo..htm", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-50201880-fico-za-zdrazovanie-moze-nezmyselny-radicovej-balicek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:19.527822+00:00"}
{"id": "vr34099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34099", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Eurofondy nám sanujú medzi 70 a 80 % investičných potrieb Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Na telo z 10. februára 2013 i ďalších ( O5M12 , 3. februára 2013 a V politike , 3. februára 2013) Skutočnosť, že eurofondy sanujú investičné potreby SR vo výške 70 a 80 %, uvádzajú viaceré médiá: Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. O troch štvrtinách až 80 % hovorí štúdia Slovenskej ekonomickej spoločnosti - Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (Aktivity - Pravidelné diskusie ku kľúčovým problémom - Eurofondy nevyužívame dostatočne na hospodársky rast). Projektový tím Demagog.sk nedokázal nájsť relevantnú informáciu o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov,preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Na telo z 10. februára 2013 i ďalších ( O5M12 , 3. februára 2013 a V politike , 3. februára 2013) Skutočnosť, že eurofondy sanujú investičné potreby SR vo výške 70 a 80 %, uvádzajú viaceré médiá: Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. O troch štvrtinách až 80 % hovorí štúdia Slovenskej ekonomickej spoločnosti - Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (Aktivity - Pravidelné diskusie ku kľúčovým problémom - Eurofondy nevyužívame dostatočne na hospodársky rast). Projektový tím Demagog.sk nedokázal nájsť relevantnú informáciu o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov,preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "V politike", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument", "štúdia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/354/?ph=4", "http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc", "http://nezes.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:33.170440+00:00"}
{"id": "45310", "numeric_id": 45310, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45310", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "Áno, je pravda, 1,5 milióna, 1,6 milióna, o ktorých pani ministerka hovorila, sme sa snažili dostať do opery. Ja veľmi konkrétne poviem prečo, pretože hudobníci, ktorí hrali v symfonickom orchestri, ktorí hrali v Slovenskej filharmónii atď. mali rádovo niekoľko sto EUR vyššie platy boli to takí istí muzikanti ako tí naši v tej opere a jednoducho dospeli sme k situácii, že zamestnanci opery v zbore odchádzali do filharmónie, odchádzali do RTVS atď.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Argumentácia Ľubice Laššákovej nesedí. Slovenské národné divadlo dalo síce v roku 2019 na mzdy a poistné o vyše 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo a asi 1,3 milióna z toho hradil štát. Hudobníkom SND medziročne (2018/2019) stúpli priemerné mesačné platy. No tie stúpli aj hudobníkom filharmónie a rozdiel medzi ich priemernými platmi a platmi hudobníkov SND sa aj po deklarovanom naliatí väčšieho množstva peňazí do opery (SND) zvýšil. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako celok ako nepravdivé. V decembri 2019 Ministerstvo kultúry oznámilo, že našlo peniaze na zvýšenie platov technických zamestnancov Slovenského národného divadla aj na odmeny pre umelcov. Ministerka Ľubica Laššáková tiež iniciovala valorizovanie platov o 10 percent pre tie časti zamestnancov, ktoré boli dovtedy z plošného valorizovania platov vyňaté. Zo Správy o činnosti vyplýva , že SND minulo v roku 2019 na mzdy a poistné z vlastných tržieb o vyše 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo. Porovnanie miezd SND a SF 2018 Podľa informácií, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola priemerná základná mzda hudobníkov SND v roku 2018 953 eur, s príplatkami to bolo 1123 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov v orchestri Slovenskej filharmónie bola k 31.12.2018 1215,1 eur, s príplatkami 1537 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov Slovenského filharmonického zboru bola k 31.12.2018 1002,4 eur, s príplatkami 1245,6 eur. Hudobníci SND teda v roku 2018 v priemere bez príplatkov zarábali o 262 eur menej (s príplatkami o 414 eur menej) ako hudobníci orchestra filharmónie. V porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru zarábali v priemere o asi 50 eur menej (s príplatkami o 122 eur menej). „ Podotýkame, že v rámci mzdy majú výkonní umelci v Slovenskej filharmónii zabudované príplatky za postúpenie autorských práv za zvukovo-obrazové záznamy, ktoré SF streamuje na internete ,” doplnil pre Demagóg.SK riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Lapšanský. K odchodom umelcov uviedol, že „ v rokoch 2017 až 2019 Slovenská filharmónia prijala 19 výkonných umelcov do orchestra Slovenská filharmónia, Slovenského filharmonického zboru a Slovenského komorného orchestra; z toho bolo 5 zo SND – 2 orchester SF (2017 a 2019), 2 zbor SFZ (2019) a 1 SKO (2017).” Porovnanie miezd SND a SF 2019 Podľa informácií, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola priemerná základná mzda hudobníkov SND v roku 2019 1049 eur, s príplatkami to bolo 1221 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov v orchestri Slovenskej filharmónie bola k 31.12.2019 1355,3 eur, s príplatkami 1681,5 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov Slovenského filharmonického zboru bola k 31.12.2019 1077 eur, s príplatkami 1318 eur. Hudobníci SND teda v roku 2019 v priemere bez príplatkov zarábali o 306 eur menej (s príplatkami o 460 eur menej) ako hudobníci orchestra filharmónie. V porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru zarábali v priemere o asi 28 eur menej (s príplatkami o 97 eur menej). Hudobníkom orchestra teda išiel medziročne 2018/2019 plat hore - no rozdiel v porovnaní s hudobníkmi orchestra filharmónie sa zvýšil, kym rozdiel v porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru sa znížil.", "analysis_paragraphs": ["Argumentácia Ľubice Laššákovej nesedí. Slovenské národné divadlo dalo síce v roku 2019 na mzdy a poistné o vyše 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo a asi 1,3 milióna z toho hradil štát. Hudobníkom SND medziročne (2018/2019) stúpli priemerné mesačné platy. No tie stúpli aj hudobníkom filharmónie a rozdiel medzi ich priemernými platmi a platmi hudobníkov SND sa aj po deklarovanom naliatí väčšieho množstva peňazí do opery (SND) zvýšil. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako celok ako nepravdivé. V decembri 2019 Ministerstvo kultúry oznámilo, že našlo peniaze na zvýšenie platov technických zamestnancov Slovenského národného divadla aj na odmeny pre umelcov. Ministerka Ľubica Laššáková tiež iniciovala valorizovanie platov o 10 percent pre tie časti zamestnancov, ktoré boli dovtedy z plošného valorizovania platov vyňaté. Zo Správy o činnosti vyplýva , že SND minulo v roku 2019 na mzdy a poistné z vlastných tržieb o vyše 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo. Porovnanie miezd SND a SF 2018 Podľa informácií, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola priemerná základná mzda hudobníkov SND v roku 2018 953 eur, s príplatkami to bolo 1123 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov v orchestri Slovenskej filharmónie bola k 31.12.2018 1215,1 eur, s príplatkami 1537 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov Slovenského filharmonického zboru bola k 31.12.2018 1002,4 eur, s príplatkami 1245,6 eur. Hudobníci SND teda v roku 2018 v priemere bez príplatkov zarábali o 262 eur menej (s príplatkami o 414 eur menej) ako hudobníci orchestra filharmónie. V porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru zarábali v priemere o asi 50 eur menej (s príplatkami o 122 eur menej). „ Podotýkame, že v rámci mzdy majú výkonní umelci v Slovenskej filharmónii zabudované príplatky za postúpenie autorských práv za zvukovo-obrazové záznamy, ktoré SF streamuje na internete ,” doplnil pre Demagóg.SK riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Lapšanský. K odchodom umelcov uviedol, že „ v rokoch 2017 až 2019 Slovenská filharmónia prijala 19 výkonných umelcov do orchestra Slovenská filharmónia, Slovenského filharmonického zboru a Slovenského komorného orchestra; z toho bolo 5 zo SND – 2 orchester SF (2017 a 2019), 2 zbor SFZ (2019) a 1 SKO (2017).” Porovnanie miezd SND a SF 2019 Podľa informácií, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola priemerná základná mzda hudobníkov SND v roku 2019 1049 eur, s príplatkami to bolo 1221 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov v orchestri Slovenskej filharmónie bola k 31.12.2019 1355,3 eur, s príplatkami 1681,5 eur. Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov Slovenského filharmonického zboru bola k 31.12.2019 1077 eur, s príplatkami 1318 eur. Hudobníci SND teda v roku 2019 v priemere bez príplatkov zarábali o 306 eur menej (s príplatkami o 460 eur menej) ako hudobníci orchestra filharmónie. V porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru zarábali v priemere o asi 28 eur menej (s príplatkami o 97 eur menej). Hudobníkom orchestra teda išiel medziročne 2018/2019 plat hore - no rozdiel v porovnaní s hudobníkmi orchestra filharmónie sa zvýšil, kym rozdiel v porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru sa znížil."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["našlo", "vyplýva"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22001414/stat-vyclenil-peniaze-na-platy-aj-odmeny-v-snd.html", "https://snd.sk/sites/default/files/Dokumenty_na_stiahnutie/Spravy_o_cinnosti_a_hospodareni_SND/sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_snd_za_rok_2019.pdf?_ga=2.226694813.183577851.1588029872-694720447.1588029872"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:36.803968+00:00"}
{"id": "vr26889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26889", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Robíte rozpočet na roky 2014 až 2016 a si tam pekne naplánujete na rok 2015, myslím, ma opravte, ak sa mýlim, nejakú sumičku okolo 1 miliardy korún a tú sumičku nazvete, eur, že to bude z transféru štátnych aktív.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlastný dokument schváleného rozpočtu na roky 2014 až 2016 sa v kapitole 5.1 uvádza (s. 153): \"5.1.9. V roku 2015 sa plánuje realizovať predaj aktív štátu v objeme 1 mld. eur. Pôjde o finančnú operáciu, ktorá nemá vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95.\" Výrok J. Kollára hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vlastný dokument schváleného rozpočtu na roky 2014 až 2016 sa v kapitole 5.1 uvádza (s. 153): \"5.1.9. V roku 2015 sa plánuje realizovať predaj aktív štátu v objeme 1 mld. eur. Pôjde o finančnú operáciu, ktorá nemá vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95.\" Výrok J. Kollára hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9521"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:28.882521+00:00"}
{"id": "vr33092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33092", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Veď teraz sa obstarávajú autobusy, kde 20% má kritérium, že musia mať 5 dverí. Zhodou okolností, široko ďaleko je len jeden výrobca, ktorý dodáva autobusy s piatimi dverami.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet dverí a hmotnosť sú technickými podmienkami, no trolejbus s piatimi dverami získa len 14 bodov zo 100 a nie 20 ako uvádza R. Procházka. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec Procházka hovorí o tendri Dopravného podniku Bratislava na nákup nových trolejbusov, v ktorom je jedným z kritérií počet dverí (preferovaný počet dverí trolejbusu je 5). Táto podmienka údajne výrazne napomáha jednému z účastníkov, konkrétne výrobcovi SOR, nakoľko päťdverové trolejbusy väčšina iných dielní nevyrába. Vo veci sa už jeden zahraničný uchádzač obrátil na ÚVO, ktorý vec začal prešetrovať . Kritéria na hodnotenie ponúk sú nasledovné ( Verejné obstarávanie ): 1. 1.Celková cena trolejbusov spolu v € bez DPH - 40 2. 2. Cena údržby 1 trolejbusu za 1 rok t.j. 70 000 km z obdobia údržby poskytovanej uchádzačom 8 rokov, t.j. z 560 000 km spolu bez DPH - 20 3. 3. Úroveň technického riešenia - 40 Podľa informácií denníka SME (11. januára 2013) je dlhý trolejbus s päť a viac dverami napríklad dostane 14 bodov zo 100 bodov, a ten čo má dverí menej, dostane nulu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet dverí a hmotnosť sú technickými podmienkami, no trolejbus s piatimi dverami získa len 14 bodov zo 100 a nie 20 ako uvádza R. Procházka. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec Procházka hovorí o tendri Dopravného podniku Bratislava na nákup nových trolejbusov, v ktorom je jedným z kritérií počet dverí (preferovaný počet dverí trolejbusu je 5). Táto podmienka údajne výrazne napomáha jednému z účastníkov, konkrétne výrobcovi SOR, nakoľko päťdverové trolejbusy väčšina iných dielní nevyrába. Vo veci sa už jeden zahraničný uchádzač obrátil na ÚVO, ktorý vec začal prešetrovať . Kritéria na hodnotenie ponúk sú nasledovné ( Verejné obstarávanie ): 1. 1.Celková cena trolejbusov spolu v € bez DPH - 40 2. 2. Cena údržby 1 trolejbusu za 1 rok t.j. 70 000 km z obdobia údržby poskytovanej uchádzačom 8 rokov, t.j. z 560 000 km spolu bez DPH - 20 3. 3. Úroveň technického riešenia - 40 Podľa informácií denníka SME (11. januára 2013) je dlhý trolejbus s päť a viac dverami napríklad dostane 14 bodov zo 100 bodov, a ten čo má dverí menej, dostane nulu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["tendri", "výrobcovi", "obrátil", "prešetrovať", "Verejné obstarávanie", "SME"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/186490;jsessionid=D8E07E72CD7D95847FFAC88862637605", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/bratislavske-trolejbusy-maju-mat-pat-dveri-vyraba-ich-iba-firma-blizka-j-t.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trolejbusy-pre-bratislavu-spochybnili-t/609918-clanok.html?from=section_article", "http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/spravy/Tender-na-nakup-trolejbusov-preskumava-UVO?l=2&i=55780&p=10", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/186490;jsessionid=D8E07E72CD7D95847FFAC88862637605", "http://bratislava.sme.sk/c/6662786/bratislava-zvyhodnila-v-tendri-na-trolejbusy-firmu-blizku-jt.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:23.601688+00:00"}
{"id": "vr37089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37089", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Dobroslav Trnka bol navrhnutý pánom poslancom Mamojkom a my sme mu dávali hlasy.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvom kole voľby generálneho prokurátora skutočne podľa SME navrhol D. Trnku na post generálneho prokurátora poslanec M. Mamojka. Súčasne bol navrhnutý členom SDKÚ-DS S.Janišom. SME tiež na základe slov poslankyne Smer-SD J. Laššákovej píše: \"Poslanci Smeru-SD mali pri hlasovaní voľnú ruku, ale všetci hlasovali za Trnku. Laššáková predpokladá, že rovnako budú postupovať aj vo štvrtok v druhom kole.\"", "analysis_paragraphs": ["V prvom kole voľby generálneho prokurátora skutočne podľa SME navrhol D. Trnku na post generálneho prokurátora poslanec M. Mamojka. Súčasne bol navrhnutý členom SDKÚ-DS S.Janišom. SME tiež na základe slov poslankyne Smer-SD J. Laššákovej píše: \"Poslanci Smeru-SD mali pri hlasovaní voľnú ruku, ale všetci hlasovali za Trnku. Laššáková predpokladá, že rovnako budú postupovať aj vo štvrtok v druhom kole.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:34.162464+00:00"}
{"id": "vr28183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28183", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "V roku 2011 zriadená Komisia mesta pre cyklistickú dopravu a v roku 2013 Komisia mesta Bratislava pre verejnú dopravu. Obe komisie sú poradnými orgánmi primátora a majú pravidelné rokovania. Ich členmi sú okrem primátora a odborných pracovníkov magistrátu pre danú oblasť dopravy, poslancov a zástupcov mestských častí aj zástupcovia rôznych občianskych združení či iniciatív, aktívnych v podpore cyklistickej alebo verejnej dopravy.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií uverejnených na stránke mesta Bratislava hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií uverejnených na stránke mesta Bratislava hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Komisia mesta pre cyklistickú dopravu", "Komisia mesta Bratislava pre verejnú dopravu", "štatúte", "štatúte", "rokovaní", "", "rokovania"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700000&id_u=11010978&p1=15346", "http://www.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700000&id_u=11011322&p1=11056384", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11037201", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11037199", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006900&p1=11056384", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006900&p1=11056384", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006454&p1=15346"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:30.437601+00:00"}
{"id": "vr37241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37241", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My tým, že sme prijali zákon sme vlastne účinky maďarského zákona zastavili. Ukazuje sa to, že vlastne len jeden prípad bol taký, ktorý si požiadal o občianstvo a zároveň ho stratil.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku denníka Pravda z 25. januára 2011 prišlo o slovenské občianstvo zatiaľ 25 ľudí, z toho jedna osoba kvôli tomu, že prijala maďarské občianstvo. Aktualizovaná správa SITA ( 14.február ) hovorí o 32 občanoch, ktorí stratili občianstvo a rovnako zatiaľ len v prípade jedného občana sa jednalo o stratu občianstva v prospech Maďarskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku denníka Pravda z 25. januára 2011 prišlo o slovenské občianstvo zatiaľ 25 ľudí, z toho jedna osoba kvôli tomu, že prijala maďarské občianstvo. Aktualizovaná správa SITA ( 14.február ) hovorí o 32 občanoch, ktorí stratili občianstvo a rovnako zatiaľ len v prípade jedného občana sa jednalo o stratu občianstva v prospech Maďarskej republiky."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["článku", "14.február"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/o-slovenske-obcianstvo-zatial-prislo-25-ludi-fzn-/sk_domace.asp?c=A110125_130920_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5766454/o-slovenske-obcianstvo-prislo-32-ludi-najviac-prijalo-nemecke.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:54.519034+00:00"}
{"id": "vr15264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15264", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Nigel Farage, ale aj niektorí ďalší argumentujú tým, že Británia dnes platí príliš veľa do Európskej únie. Je pravda, že Británia je čistý platca...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, že je Velká Británia cistým platcom do rozpoctu Únie, Demagog.SK už rozoberal viackrát - naposledy v debate V politike z 5. júna 2016 . Nigel Farage sa zas pomerne expresívne vyjadril, že Británia platí príliš vela do EÚ. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["To, že je Velká Británia cistým platcom do rozpoctu Únie, Demagog.SK už rozoberal viackrát - naposledy v debate V politike z 5. júna 2016 . Nigel Farage sa zas pomerne expresívne vyjadril, že Británia platí príliš vela do EÚ. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["5. júna 2016", "píše", "vyjadril", "vyjednali", "vyjadril", "kritizuje", "stránkach", ".xls", "vyjednat", "zlavu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/590", "http://www.telegraph.co.uk/news/2016/06/04/britain-asked-for-more-cash-as-migrant-crisis-strains-eu-budget/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/11184760/David-Cameron-demands-emergency-talks-over-EU-budget-demand.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/11218203/George-Osborne-we-haved-EU-bill-with-new-rebate.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3154628/Britain-punished-outpacing-Europe-contributions-Brussels-leap-3-1billion-five-years.html", "http://www.express.co.uk/news/politics/630434/Britain-Brussels-EU-eurozone-1Billion", "http://ec.europa.eu/budget/figures/2007-2013/index_en.cfm", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/2014/Internet%20tables%202000-2014.xls", "https://de.wikipedia.org/wiki/Britenrabatt", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2016/577973/EPRS_BRI%282016%29577973_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:51.997463+00:00"}
{"id": "vr34946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34946", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ak ale niekto naozaj príde len a len s predstavou osobného osočovania a nechce sa mi opakovať aj niektoré slová pána predsedu Národnej rady, ktorý mimochodom dnes už dourážal nielen svojich kolegov, ale aj našich európskych partnerov...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme na čo P. Paška poukazuje keď obviňuje R. Sulíka z urážania kolegov aj európskych partnerov.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme na čo P. Paška poukazuje keď obviňuje R. Sulíka z urážania kolegov aj európskych partnerov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:33.035571+00:00"}
{"id": "vr33724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33724", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Obmedziť maximálnu dávku nezamestnaným na úroveň priemernej mzdy. No dobre, ale to sme navrhovali a bolo povedané, že nie.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento návrh bol súčasťou prvého listu (s 1 .pdf) strany Most-Híd odoslaného 6. júna 2012 premiérovi Ficovi.", "analysis_paragraphs": ["Tento návrh bol súčasťou prvého listu (s 1 .pdf) strany Most-Híd odoslaného 6. júna 2012 premiérovi Ficovi."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["listu", "brífingu", "vyjadril iba všeobecne", "prílohe druhého listu", "celý druhý list", "Pravda"], "url": ["https://docs.google.com/file/d/0B-9x8wjsQHJUSllBVEk4cmh6aDQ/edit", "http://www.vlada.gov.sk/brifing-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-a-ministra-financii-sr-petra-kazimira-o-navrhoch-opozicie-na-konsolidaciu-verejnych-financii/", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-rokovanie-s-opoziciou-bolo-konstruktivne-a-vecne/", "https://docs.google.com/file/d/0B-9x8wjsQHJUaXlhWTlaT2YyVE0/edit?usp=sharing", "https://docs.google.com/file/d/0B-9x8wjsQHJUSllBVEk4cmh6aDQ/edit", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255303-podpora-v-nezamestnanosti-uz-nejde-nad-priemernu-mzdu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:00.296684+00:00"}
{"id": "vr32106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32106", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "KDH a náš poslanecký klub podporuje iniciatívu a snahu za zrovnoprávnenie všetkých občanov pred zákonom vrátane zrušenia trestnoprávnej imunity ešte jednej kategórie, a to sú sudcovia SR.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "KDH podľa nám dostupných informácií otvorene nevystupovalo za zrušenie trestnoprávnej imunity pre sudcov počas rušenia trestnoprávnej imunity pre poslancov, ale až po jej zrušení. Zmienka u zrušení imunity ústavných činiteľov (aj sudcov) za nachádzala od roku 2002 vo volebnom programe len v roku 2006 a 2012. Počas vlády I. Radičovej dokonca raz samotní poslanci KDH hlasovali proti návrhu zrušeniu trestnoprávnej imunity pre ústavných činiteľov.", "analysis_paragraphs": ["KDH podľa nám dostupných informácií otvorene nevystupovalo za zrušenie trestnoprávnej imunity pre sudcov počas rušenia trestnoprávnej imunity pre poslancov, ale až po jej zrušení. Zmienka u zrušení imunity ústavných činiteľov (aj sudcov) za nachádzala od roku 2002 vo volebnom programe len v roku 2006 a 2012. Počas vlády I. Radičovej dokonca raz samotní poslanci KDH hlasovali proti návrhu zrušeniu trestnoprávnej imunity pre ústavných činiteľov."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "ústavný zákon", "legislatívneho procesu", "NR SR", "2002", "2006", "2010", "2012", "TASR", "vládny návrh zákona", "hlasovalo", "hlasovalo"], "url": ["http://www.kdh.sk/spravy/z-domova/poslanci-pridu-o-imunitu-sudcom-ostane", "http://www.ta3.com/clanok/1003153/kdh-sa-chce-po-zruseni-imunity-zamerat-na-mandaty-a-sudcov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=64", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=64", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30380", "http://www.scribd.com/doc/51976937/Volebny-program-strany-KDH-z-roku-2002", "http://volby2006.kdh.sk/program.php", "http://www.scribd.com/doc/82851033/Kdh-Volebny-program-2010", "http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/volebny_program.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/202529/hrusovsky-zrusenie-imunity-bude-nasou-prioritou/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=27", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:06.636606+00:00"}
{"id": "vr34209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34209", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My máme teraz dlhodobý kontrakt s Ruskou federáciou, do roku 2027 a do roku 2028.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády správne uvádza, že dlhodobý kontrakt s štátny Gaspomom, vlastneným Ruskou federáciou je do roku 2028. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády správne uvádza, že dlhodobý kontrakt s štátny Gaspomom, vlastneným Ruskou federáciou je do roku 2028. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["štátny", "dokumentu", "Energia.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rusky-gazprom-bude-celit-dalsej-arb/710032-clanok.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159000?prefixFile=m_", "http://www.energia.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-teplo/gazprom-znizil-ceny-plynu-aj-pre-spp-o-desatinu/6063/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:25.440002+00:00"}
{"id": "vr27910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27910", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Zrekonštruovalo (v čase členstva v EÚ, pozn.) sa vyše 1 000 skôl. Stovky kilomertov diaľníc sa postavilo.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií Európskej komisie na Slovensku sa za 10 rokov členstva SR v EÚ zrekonštruovalo vyše 1020 škôl a postavilo sa vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, pričom ďalších 112 km je vo výstavbe. Maroš Šefčovič evidentne preháňa keď tvrdí, že sa jedná o \"stovky\" kilometrov diaľníc. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Európskej komisie na Slovensku sa za 10 rokov členstva SR v EÚ zrekonštruovalo vyše 1020 škôl a postavilo sa vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, pričom ďalších 112 km je vo výstavbe. Maroš Šefčovič evidentne preháňa keď tvrdí, že sa jedná o \"stovky\" kilometrov diaľníc. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/prinos-eu-pre-sr-%E2%80%93-10-rokov-v-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:34.403300+00:00"}
{"id": "vr35437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35437", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja som s ňou hovoril a ona jasne dala stanovisko, že peniaze vráti a to je najpodstatnejšie, že uznala chybu, ktorá sa stala.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zmluvy oboch predstaviteliek bývalého vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú už vypovedané, stalo sa tak na podnet exministerky po medializácii informácií. Viera Tomanová ale chybu neuznala: \"Reagujem tak na absolútne neopodstatnené a nezmyselné útoky súčasného vedenia rezortu voči mojej osobe. Keďže minister práce Jozef Mihál (SaS) nezareagoval na moju včerajšiu (7.9.) verejnú výzvu a ministerstvo od zmluvy neodstúpilo, urobila som tak dnes sama\" . \"Príjem za odvedenú odbornú prácu pri realizácii jedného z nosných národných projektov, ktoré okrem iného gestoruje rezort práce, venujem inštitúcii poskytujúcej sociálne služby odkázaným občanom, respektíve výchove mladých ľudí,\" dodala tiež.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvy oboch predstaviteliek bývalého vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú už vypovedané, stalo sa tak na podnet exministerky po medializácii informácií. Viera Tomanová ale chybu neuznala: \"Reagujem tak na absolútne neopodstatnené a nezmyselné útoky súčasného vedenia rezortu voči mojej osobe. Keďže minister práce Jozef Mihál (SaS) nezareagoval na moju včerajšiu (7.9.) verejnú výzvu a ministerstvo od zmluvy neodstúpilo, urobila som tak dnes sama\" . \"Príjem za odvedenú odbornú prácu pri realizácii jedného z nosných národných projektov, ktoré okrem iného gestoruje rezort práce, venujem inštitúcii poskytujúcej sociálne služby odkázaným občanom, respektíve výchove mladých ľudí,\" dodala tiež."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5543639/tomanova-s-krsikovou-budu-musiet-peniaze-zrejme-vratit.html#ixzz10lVKl9PV"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:53.446985+00:00"}
{"id": "48995", "numeric_id": 48995, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48995", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Hovorím, že, že jedného dňa budeme musieť kúpiť aj zbraňové systémy pre tie Black Hawky, lebo prvé boli nakúpené len autobusy. Potom, teraz sa nakúpili ešte niektoré, ktoré už sú plne vyzbrojené.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko od amerických ozbrojených síl nakúpilo viacúčelové vrtuľníky typu Black Hawk. Tie bývajú často nazývané aj autobusy, pretože slúžia primárne na transport osôb či záchranárske akcie a nedisponujú výzbrojou. Ministerstvo obrany preto v roku 2021 rozhodlo, že príde k obstaraniu ďalších dvoch vrtuľníkov, ktoré už sú vybavené pre špeciálne operácie.\n\nV roku 2016 bol ministerstvom obrany schválený nákup deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk z USA. Bývalý minister obrany Martin Glváč ich v tom čase objednal bez akejkoľvek výzbroje a z toho dôvodu sú vrtuľníky vhodné len na prepravu osôb či materiálu alebo na rôzne záchranné akcie. Na ministerstve ich preto prezývajú aj „autobusy“. V roku 2021 ministerstvo obrany na čele s ministrom Naďom rozhodlo , že príde k obstaraniu ďalších dvoch rovnakých UH-60M vrtuľníkov, ktoré však už majú byť plne vybavené na špeciálne operácie a budú disponovať systémami vlastnej ochrany. Súčasťou kontraktu sú aj systémy a náhradné diely vhodné aj pre tie vrtuľníky, ktoré Slovensko už vlastní.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko od amerických ozbrojených síl nakúpilo viacúčelové vrtuľníky typu Black Hawk. Tie bývajú často nazývané aj autobusy, pretože slúžia primárne na transport osôb či záchranárske akcie a nedisponujú výzbrojou. Ministerstvo obrany preto v roku 2021 rozhodlo, že príde k obstaraniu ďalších dvoch vrtuľníkov, ktoré už sú vybavené pre špeciálne operácie.", "V roku 2016 bol ministerstvom obrany schválený nákup deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk z USA. Bývalý minister obrany Martin Glváč ich v tom čase objednal bez akejkoľvek výzbroje a z toho dôvodu sú vrtuľníky vhodné len na prepravu osôb či materiálu alebo na rôzne záchranné akcie. Na ministerstve ich preto prezývajú aj „autobusy“. V roku 2021 ministerstvo obrany na čele s ministrom Naďom rozhodlo , že príde k obstaraniu ďalších dvoch rovnakých UH-60M vrtuľníkov, ktoré však už majú byť plne vybavené na špeciálne operácie a budú disponovať systémami vlastnej ochrany. Súčasťou kontraktu sú aj systémy a náhradné diely vhodné aj pre tie vrtuľníky, ktoré Slovensko už vlastní."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "vhodné", "rozhodlo", "kontraktu"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/nakup-vrtulnikov-black-hawk-je-najvacsim-modernizacnym-projektom-v-historii-ozbrojenych-sil-sr/", "https://dennikn.sk/3294655/oplati-sa-slovensku-vymenit-migy-za-americke-bojove-vrtulniky-otazky-a-odpovede/?ref=list", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/589995-ministerstvo-obrany-nakupi-vrtulniky-za-vyse-111-milionov-dolarov/", "https://dennikn.sk/minuta/2593860/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:14.815564+00:00"}
{"id": "vr36416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36416", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Nikto ich teraz za pár gramov jednej dávky (marihuany, pozn.) nezatvára do basy.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prvá časť výroku je neoveriteľná. Nepoznáme koreláciu medzi množstvom zadržaného množstva a výškou trestu. Faktom je, že podľa najnovšej dostupnej štatistiky (2007) sa prechovávanie drog pre vlastnú spotrebu skončilo v 48 prípadoch nepodmienečným trestom. Podrobná štatistika (2007) je dostupná tu .", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku je neoveriteľná. Nepoznáme koreláciu medzi množstvom zadržaného množstva a výškou trestu. Faktom je, že podľa najnovšej dostupnej štatistiky (2007) sa prechovávanie drog pre vlastnú spotrebu skončilo v 48 prípadoch nepodmienečným trestom. Podrobná štatistika (2007) je dostupná tu ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.infodrogy.sk/narodnasprava/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=dostupne_vysledky_2008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:50.484841+00:00"}
{"id": "47567", "numeric_id": 47567, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47567", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Tá zaočkovanosť zdravotníckeho personálu je niekde nad úrovňou 70 % a u tých najrizikovejších skupín, tzn. tých, ktorí sú priamo v kontakte s covidovými pacientami, tzn. infekčné oddelenia, pľúcne a jednotky intenzívnej starostlivosti, tak tam je lekárov viac ako 90 %, (u sestier okolo 80).", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 10.augustu hovoril rezort zdravotníctva o 76-percentnej zaočkovanosti zdravotníckeho personálu v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Ministerstvo neskôr zverejnilo infografiku, v ktorej uvádza, že zaočkovaných je viac ako 80% lekárov a viac ako 90% lekárov pracujúcich na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) alebo anestéziologisko-resuscitačných oddeleniach (ARO). Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["K 10.augustu hovoril rezort zdravotníctva o 76-percentnej zaočkovanosti zdravotníckeho personálu v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Ministerstvo neskôr zverejnilo infografiku, v ktorej uvádza, že zaočkovaných je viac ako 80% lekárov a viac ako 90% lekárov pracujúcich na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) alebo anestéziologisko-resuscitačných oddeleniach (ARO). Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "zverejnilo"], "url": ["https://dennikn.sk/2499140/lengvarsky-chce-na-vlade-hovorit-o-povinnom-ockovani-kritickej-infrastruktury-stat-nevie-ako-su-na-tom-zdravotnici-ci-policajti/", "https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/posts/164922919144688"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:14.162157+00:00"}
{"id": "vr28559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28559", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Ja sama pracujem v zariadení pre seniorov.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrea Turčanová je momentálne riaditeľkou Domova sociálnych služieb a domova dôchodcov sv. Dominika v Petrovanoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrea Turčanová je momentálne riaditeľkou Domova sociálnych služieb a domova dôchodcov sv. Dominika v Petrovanoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Turčanová", "Domova", "zoznam"], "url": ["http://turcanova.sk/kto-som/", "http://dominikanky.sk/domov-socialnych-sluzieb-a-domov-dochodcov-sv-dominika-v-petrovanoch/", "file:///C:/Users/Matej/Downloads/2014-06-30_register_zariadenie-seniorov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:23.645349+00:00"}
{"id": "vr18175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18175", "speaker": "Jaroslav Polaček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-polacek", "statement": "Mesto Košice nie je hlavným organizátorom majstrovstiev sveta v hokeji, je len suborganizátorom.", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavným organizátorom majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa budú v roku 2019 konať v Bratislave a v Košiciach, je Medzinárodná hokejová federácia . O usporiadanie sa stará Organizačný výbor v tomto prípade v spolupráci s mestom Košice a Košickým samosprávnym krajom. Mesto Košice je teda skutočne len suborganizátorom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hlavným organizátorom majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa budú v roku 2019 konať v Bratislave a v Košiciach, je Medzinárodná hokejová federácia . O usporiadanie sa stará Organizačný výbor v tomto prípade v spolupráci s mestom Košice a Košickým samosprávnym krajom. Mesto Košice je teda skutočne len suborganizátorom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Medzinárodná hokejová federácia", "usporiadanie"], "url": ["https://www.iihf.com/en/tournaments", "https://www.dnes24.sk/riaditelom-organizacneho-vyboru-buducorocnych-ms-v-hokeji-na-slovensku-bude-nemecek-300197"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:47.264242+00:00"}
{"id": "vr36814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36814", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "S tým, že rastový fond je najviac sporiteľov, tam by sa mali zvýšiť poplatky a mala by sa tam vlastne zrušiť garancia.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov, ktoré sa nám podarilo nájsť je v rastovom fonde najviac peňazí. NBS vo svojej Správe o finančnej stabilite za prvý polrok 2010 (.pdf) uvádza: Distribúcia spravovaného majetku medzi konzervatívne, vyvážené a rastové fondy si zachovala dlhodobý pomer 4,5% – 29% – 66%. V rastovom fonde bolo podľa nasledujúcej tabuľky z ministerstva práce ku koncu roka 2009 suverénne najviac.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov, ktoré sa nám podarilo nájsť je v rastovom fonde najviac peňazí. NBS vo svojej Správe o finančnej stabilite za prvý polrok 2010 (.pdf) uvádza: Distribúcia spravovaného majetku medzi konzervatívne, vyvážené a rastové fondy si zachovala dlhodobý pomer 4,5% – 29% – 66%. V rastovom fonde bolo podľa nasledujúcej tabuľky z ministerstva práce ku koncu roka 2009 suverénne najviac."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Správe o finančnej stabilite za prvý polrok 2010", "z ministerstva práce"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/PUBLIK/SFS/SFS2010-1.pdf", "http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17866"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:43.888058+00:00"}
{"id": "vr27015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27015", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "testovaci vyrok kvoli technickym problemom - skopiruj tento text a umiestni nan akykolvek odkaz/link.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "testovaci vyrok kvoli technickym problemom - skopiruj tento text a umiestni nan akykolvek odkaz/link.", "analysis_paragraphs": ["testovaci vyrok kvoli technickym problemom - skopiruj tento text a umiestni nan akykolvek odkaz/link."], "analysis_date": "2014-02-25", "analysis_sources": {"text": ["odkaz/link."], "url": ["http://www.demagog.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:09.530166+00:00"}
{"id": "vr38346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38346", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja som sa vyjadril, pretože Národná rada k tomuto problému prijala novelu zákona k rokovaciemu poriadku, kde sa snažili zmeniť tajnú voľbu na voľbu verejnú. Ja som tento zákon okamžite vrátil, pretože som to nevidel racionálne.", "statement_date": "2011-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident vrátil novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR na opätovné prerokovanie. Dôvody, prečo sa takto rozhodol, si môžete prečítať tu (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["Prezident vrátil novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR na opätovné prerokovanie. Dôvody, prečo sa takto rozhodol, si môžete prečítať tu (.pdf)."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["vrátil", "tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3649", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/download.aspx?DocID=354580"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:15.663775+00:00"}
{"id": "vr15583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15583", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mladá žena (Zuzana Hlávková, pozn.), ktorá pôsobila na ministerstve zahraničných vecí povedala, že jej šéfka (Mašurová, pozn.) jej povedala toto, toto a toto. Tá šéfka do 4 hodín, ako to vyšlo v novinách, povedala, že to je absolútne klamstvo. Nikto neuverejnil už vyjadrenie jej šéfky, že to, čo povedala mladá žena, je absolútne klamstvo.", "statement_date": "2016-11-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mladá žena, ktorú označuje premiér Robert Fico je bývalá zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí, Zuzana Hlávková. Pred týždňom informovala na tlačovej konferencii Transparency International Slovensko, že rezort sprostredkoval predražené zákazky súvisiace s prezentáciou loga slovenského predsedníctva. Viaceré médiá informovali o tom, že Slavomíra Mašurová (nadriadená Hlávkovej, riaditeľka predsedníckeho odboru pre komunikáciu) nesúhlasila s vyjadrením Zuzany Hlávkovej, že by jej posunula videonahrávku, ako má vyzerať videoprogram, s tým, že je to od agentúry s ktorou pravidelne spolupracuje SMER. Preto hodnotíme výrok Roberta Fica ako nepravdu. To, či sa k tomu vyjadrila do 4 hodín po uverejnení prípadu však hodnotiť nevieme. Nie je pravdou, že by médiá zamlčali spochybňujúcu reakciu Mašurovej, o čom svedčia aj nižšie uvedené príklady:\n\nDenník SME : \"O podozrivých kšeftoch vedela podľa Hlávkovej aj šéfka komunikačného odboru Slavomíra Mašurová, ktorá s nimi tiež nesúhlasila. V stanovisku z utorka však Mašurová povedala, že s Hlávkovou nesúhlasí.\"\n\nKomentované správy Radoslava Cholevu na Denníku N : \"Na Hlávkovej obvinenia reaguje aj samotný rezort v mene Hlávkovej nadriadenej, riaditeľky predsedníckeho odboru pre komunikáciu Slavomíry Mašurovej. Tá Hlávkovej údajne posunula videonahrávku, ako má vyzerať program počas jedného z predsedníckych podujatí, s tým, „že by to mala robiť nejaká smerácka agentúra“. Tlačový odbor rezortu diplomacie v mene uvedenej pracovníčky túto interpretáciu „jednoznačne odmieta, riaditeľka odboru S. Mašurová sa od takýchto tvrdení dištancuje a nikdy nič také nepovedala“. Ministerstvo tiež dodalo, že takisto jednoznačne odmieta obvinenia na adresu svojich zamestnancov, predstaviteľov a spolupracovníkov z úst bývalej zamestnankyne, ktoré sú „nepravdivé, opierajú sa len o subjektívne dojmy a čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu“.\"\n\nPravda : \"V stanovisku tlačový odbor rezortu diplomacie v mene uvedenej pracovníčky túto interpretáciu „jednoznačne odmieta, riaditeľka odboru S. Mašurová sa od takýchto tvrdení dištancuje a nikdy nič také nepovedala“.\"", "analysis_paragraphs": ["Mladá žena, ktorú označuje premiér Robert Fico je bývalá zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí, Zuzana Hlávková. Pred týždňom informovala na tlačovej konferencii Transparency International Slovensko, že rezort sprostredkoval predražené zákazky súvisiace s prezentáciou loga slovenského predsedníctva. Viaceré médiá informovali o tom, že Slavomíra Mašurová (nadriadená Hlávkovej, riaditeľka predsedníckeho odboru pre komunikáciu) nesúhlasila s vyjadrením Zuzany Hlávkovej, že by jej posunula videonahrávku, ako má vyzerať videoprogram, s tým, že je to od agentúry s ktorou pravidelne spolupracuje SMER. Preto hodnotíme výrok Roberta Fica ako nepravdu. To, či sa k tomu vyjadrila do 4 hodín po uverejnení prípadu však hodnotiť nevieme. Nie je pravdou, že by médiá zamlčali spochybňujúcu reakciu Mašurovej, o čom svedčia aj nižšie uvedené príklady:", "Denník SME : \"O podozrivých kšeftoch vedela podľa Hlávkovej aj šéfka komunikačného odboru Slavomíra Mašurová, ktorá s nimi tiež nesúhlasila. V stanovisku z utorka však Mašurová povedala, že s Hlávkovou nesúhlasí.\"", "Komentované správy Radoslava Cholevu na Denníku N : \"Na Hlávkovej obvinenia reaguje aj samotný rezort v mene Hlávkovej nadriadenej, riaditeľky predsedníckeho odboru pre komunikáciu Slavomíry Mašurovej. Tá Hlávkovej údajne posunula videonahrávku, ako má vyzerať program počas jedného z predsedníckych podujatí, s tým, „že by to mala robiť nejaká smerácka agentúra“. Tlačový odbor rezortu diplomacie v mene uvedenej pracovníčky túto interpretáciu „jednoznačne odmieta, riaditeľka odboru S. Mašurová sa od takýchto tvrdení dištancuje a nikdy nič také nepovedala“. Ministerstvo tiež dodalo, že takisto jednoznačne odmieta obvinenia na adresu svojich zamestnancov, predstaviteľov a spolupracovníkov z úst bývalej zamestnankyne, ktoré sú „nepravdivé, opierajú sa len o subjektívne dojmy a čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu“.\"", "Pravda : \"V stanovisku tlačový odbor rezortu diplomacie v mene uvedenej pracovníčky túto interpretáciu „jednoznačne odmieta, riaditeľka odboru S. Mašurová sa od takýchto tvrdení dištancuje a nikdy nič také nepovedala“.\""], "analysis_date": "2016-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "Denník SME", "Denníku N", "Pravda"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/864173-lajcak-prehovoril-o-obvineniach-hlavkovej-som-rozhorceny-z-toho-co-sa-doma-deje", "http://domov.sme.sk/c/20391637/lajcak-vidi-cieleny-utok-podozrenia-z-machinacii-nevyvratil.html", "https://dennikn.sk/614551/newsfilter-dna-kalinak-ma-na-krku-dalsi-skandal-tentokrat-bez-basternaka/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411667-lajcak-nevynasajte-usudky-prv-ako-sa-oboznamite-s-faktami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:24.412195+00:00"}
{"id": "vr25615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25615", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Za mňa sme dali 800 000 SK (pokutu, pozn.).", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že za úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva bola udelená pokuta vo výške 850 tisíc korún. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 6. apríla 2006: \"Niektoré rozhodnutia o pokutách z roku 2005, ktoré vyplynuli z potravinových kontrol inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v obchodných prevádzkach, už nadobudli právoplatnosť, informoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. V Bratislave sa rozhodnutia týkajú hypermarketov Tesco, Carrefour a obchodných jednotiek Billa a Kaufland. Pokutu 300 000 Sk dostal hypermarket Tesco Zlaté piesky za nezabezpečenú identifikáciu vysledovateľnosti hovädzieho mäsa a nedostatočnú hygienu. Ten istý hypermarket dostal aj pokutu 150 000 Sk za neoddelené skladovanie potravín, ktorým uplynula lehota spotreby. Za nezabezpečenú identifikáciu vysledovateľnosti hovädzieho mäsa dostal pokutu 555 000 Sk hypermarket Carrefour v Polus City Center, 650 000 Sk predajňa Billa v Podunajských Biskupiciach na Kazanskej ceste za senzorickú zmenu slaniny, sťažnosť na prebaľovanie syrov a úmyselné predlžovanie dátumu spotreby u syrov. Hypermarket Carrefour na Panónskej ceste v Petržalke dostal pokutu 850 000 Sk za predlžovanie trvanlivosti predávaného hovädzieho mäsa a marinovanie mäsových výrobkov a Kaufland na Romanovej ulici v Petržalke 200 000 Sk za opakovaný výskyt trusu hlodavcov a nesplnenie opatrenia vydaného regionálnou veterinárnou správou. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva bola udelená pokuta vo výške 850 tisíc korún. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 6. apríla 2006: \"Niektoré rozhodnutia o pokutách z roku 2005, ktoré vyplynuli z potravinových kontrol inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v obchodných prevádzkach, už nadobudli právoplatnosť, informoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. V Bratislave sa rozhodnutia týkajú hypermarketov Tesco, Carrefour a obchodných jednotiek Billa a Kaufland. Pokutu 300 000 Sk dostal hypermarket Tesco Zlaté piesky za nezabezpečenú identifikáciu vysledovateľnosti hovädzieho mäsa a nedostatočnú hygienu. Ten istý hypermarket dostal aj pokutu 150 000 Sk za neoddelené skladovanie potravín, ktorým uplynula lehota spotreby. Za nezabezpečenú identifikáciu vysledovateľnosti hovädzieho mäsa dostal pokutu 555 000 Sk hypermarket Carrefour v Polus City Center, 650 000 Sk predajňa Billa v Podunajských Biskupiciach na Kazanskej ceste za senzorickú zmenu slaniny, sťažnosť na prebaľovanie syrov a úmyselné predlžovanie dátumu spotreby u syrov. Hypermarket Carrefour na Panónskej ceste v Petržalke dostal pokutu 850 000 Sk za predlžovanie trvanlivosti predávaného hovädzieho mäsa a marinovanie mäsových výrobkov a Kaufland na Romanovej ulici v Petržalke 200 000 Sk za opakovaný výskyt trusu hlodavcov a nesplnenie opatrenia vydaného regionálnou veterinárnou správou. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-08", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/181743-retazce-musia-platit-mastne-pokuty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:17.533963+00:00"}
{"id": "vr16785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16785", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "... v BSK chýba 4500 miest v škôlkach, aj keď škôlky sú v právomoci obcí a mestských častí, župa vlastní pozemky a objekty, ktoré môže poskytnúť...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulom roku chýbalo v Bratislavskom kraji celkovo 4 677 miest v materských školách. Ako uvádza Juraj Droba, správa škôlok je v právomoci obcí a mestských častí, no zároveň vyššie územné celky disponujú vlastnými pozemkami, s ktorými môžu nakladať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V minulom roku chýbalo v Bratislavskom kraji celkovo 4 677 miest v materských školách. Ako uvádza Juraj Droba, správa škôlok je v právomoci obcí a mestských častí, no zároveň vyššie územné celky disponujú vlastnými pozemkami, s ktorými môžu nakladať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": [".xls", "596/2003 Z. z.", "302/2001 Z. z.", "446/2001 Z. z.", "pôsobnosti BSK"], "url": ["http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/ROCENKA/MS/ms_1.xls", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-16.odsek-1.pismeno-k", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20170331", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/446/20170201", "http://www.region-bsk.sk/zupa-v-kocke.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:29.329037+00:00"}
{"id": "vr37460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37460", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Veď viete, že už dnes existuje systém štátnej finančnej pomoci, ktorý práve motivuje ľudí aby sa aktivizovali, aby sa zúčastňovali napr. na rekvalifikáciách, aby sa zúčastňovali na aktivačných prácach a potom majú nárok, aby získali príslušné sociálne dávky. My sme zaviedli systém, pri ktorej je podpora v hmotnej núdzi práve naviazaná na to, aby podporovala aktivitu. Aby tí ľudia cítili, že keď sa aktivujú, keď sa snažia nájsť si prácu, keď sa snažia rekvalifikovať, aby dostali od štátu viacej. Ten systém dnes existuje a funguje.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Samotná dávka v hmotnej núdzi aktivitou podmienená nie je. K príspevkom v hmotnej núdzi je však možné získať príspevky, napríklad aktivačný príspevok. Podľa informácií Dávkového informačného systému ministerstva práce: \" Aktivačný príspevok motivuje občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne spolupodieľal na riešení sociálnej situácie seba a osôb s ním spoločne posudzovaných čo znamená, aby si aktívne hľadal uplatnenie na trhu práce, zvyšoval si kvalifikáciu a zručnosti, vykonával menšie obecné služby uskutočňované na základe dohody s úradom alebo obcou.\" Pravdivá je teda len tá časť Ondrušovho výroku, kde tvrdí: \"My sme zaviedli systém, pri ktorej je podpora v hmotnej núdzi práve naviazaná na to, aby podporovala aktivitu. Aby tí ľudia cítili, že keď sa aktivujú, keď sa snažia nájsť si prácu, keď sa snažia rekvalifikovať, aby dostali od štátu viacej. Ten systém dnes existuje a funguje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Samotná dávka v hmotnej núdzi aktivitou podmienená nie je. K príspevkom v hmotnej núdzi je však možné získať príspevky, napríklad aktivačný príspevok. Podľa informácií Dávkového informačného systému ministerstva práce: \" Aktivačný príspevok motivuje občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne spolupodieľal na riešení sociálnej situácie seba a osôb s ním spoločne posudzovaných čo znamená, aby si aktívne hľadal uplatnenie na trhu práce, zvyšoval si kvalifikáciu a zručnosti, vykonával menšie obecné služby uskutočňované na základe dohody s úradom alebo obcou.\" Pravdivá je teda len tá časť Ondrušovho výroku, kde tvrdí: \"My sme zaviedli systém, pri ktorej je podpora v hmotnej núdzi práve naviazaná na to, aby podporovala aktivitu. Aby tí ľudia cítili, že keď sa aktivujú, keď sa snažia nájsť si prácu, keď sa snažia rekvalifikovať, aby dostali od štátu viacej. Ten systém dnes existuje a funguje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["dávka v hmotnej núdzi", "Dávkového informačného systému"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/DIS/dis/index.php?SMC=1&id=160", "http://www.employment.gov.sk/DIS/dis/index.php?SMC=1&id=164"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:54.936722+00:00"}
{"id": "vr26432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26432", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Som predseda Csemadoku, to je kultúrny a spoločenský zväz Maďarov na Slovensku ...", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webovej stránky Csemadoku je predsedom ZSUZSANNA BITTERAOVÁ . Rovnaké meno je uvedené aj v maďarskej verzii, s dovetkou že sa jedná o vedenie do roku 2013. Meno Gyulu Bárdosa nie je vo vedení uvedené. Jedná sa však v oboch prípadoch o správy z roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webovej stránky Csemadoku je predsedom ZSUZSANNA BITTERAOVÁ . Rovnaké meno je uvedené aj v maďarskej verzii, s dovetkou že sa jedná o vedenie do roku 2013. Meno Gyulu Bárdosa nie je vo vedení uvedené. Jedná sa však v oboch prípadoch o správy z roku 2010."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "ZSUZSANNA BITTERAOVÁ", "Správa", "tu", "tu"], "url": ["http://www.csemadvm.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=66&Itemid=69", "http://www.csemadvm.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=66&Itemid=69", "http://www.csemadvm.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=259:szent-istvan&catid=36:rolunk-irtak&Itemid=62", "http://csemadok.sk/orszagos-tanacs/orszagos-tisztsegviselok/", "http://ujszo.com/online/kozelet/2012/10/20/bardos-a-csemadok-uj-programjarol"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:06.615683+00:00"}
{"id": "vr37333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37333", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A do vlády, k vašej ochrane spotrebiteľa. Do vlády idete s materiálom na návrh zrušenie uznesenia, ktorý sa volá zvýšenie úrovne finančného vzdelávania a všeobecnej finančnej osvety a navrhujete úlohu zrušiť z dôvodu neaktuálnosti.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje \"A.55. - v úlohe B.2 uznesenia vlády SR c. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií – v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpecovat plnenie úloh z akcných plánov, uvedených v prílohe Implementacnej správy 2009 – v opatrení 'Zvýšenie úrovne financného vzdelávania a všeobecnej financnej osvety' úlohu 2 – Predložit na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpecenia systému ochrany spotrebitela na financnom trhu“ a úlohu 3 – 'Vytvorenie akadémie financného vzdelávania.'\" Odôvodnenie K uzn. vlády c. 734, úlohe B.2 - rok 2009 : \"Pripájame sa k odôvodneniu Ministerstva financií SR, ktoré navrhuje úlohu zrušit z dôvodu neaktuálnosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Na základe uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje \"A.55. - v úlohe B.2 uznesenia vlády SR c. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií – v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpecovat plnenie úloh z akcných plánov, uvedených v prílohe Implementacnej správy 2009 – v opatrení 'Zvýšenie úrovne financného vzdelávania a všeobecnej financnej osvety' úlohu 2 – Predložit na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpecenia systému ochrany spotrebitela na financnom trhu“ a úlohu 3 – 'Vytvorenie akadémie financného vzdelávania.'\" Odôvodnenie K uzn. vlády c. 734, úlohe B.2 - rok 2009 : \"Pripájame sa k odôvodneniu Ministerstva financií SR, ktoré navrhuje úlohu zrušit z dôvodu neaktuálnosti.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje", "Odôvodnenie"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11486?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-128522?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:28.886135+00:00"}
{"id": "vr37149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37149", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...vy neustále hovoríte o tom, že pán Orbán mával nejakým neviem mávatkom, že voľte Radičovú, to bola taká istá akcia ako vaše, keď ste sem zavolali do vašej kampane napríklad aj českého premiéra a tak ďalej a nikto vám nevytýka, že on máva nejakým mávatkom...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok je neoveriteľný z niekoľkých dôvodov: jednak českého premiéra mohol Smer zavolať na svoju podporu do kampane naposledy v roku 2006, kedy bol predsedom vlády šéf ČSSD Paroubek (hľadať podporu u úradníckej vlády v roku 2010 by asi nemalo príliš zmysel).\n\nO tom, že by sa niečo také stalo, sme informácie nenašli. O tom, že Paroubek (ako predseda strany, ale už nie vlády) mal podporiť Smer aj v minuloročnej kampani sa písalo na začiatku apríla , o tom, že by k naplneniu niečoho takého skutočne došlo, sme rovnako informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je neoveriteľný z niekoľkých dôvodov: jednak českého premiéra mohol Smer zavolať na svoju podporu do kampane naposledy v roku 2006, kedy bol predsedom vlády šéf ČSSD Paroubek (hľadať podporu u úradníckej vlády v roku 2010 by asi nemalo príliš zmysel).", "O tom, že by sa niečo také stalo, sme informácie nenašli. O tom, že Paroubek (ako predseda strany, ale už nie vlády) mal podporiť Smer aj v minuloročnej kampani sa písalo na začiatku apríla , o tom, že by k naplneniu niečoho takého skutočne došlo, sme rovnako informácie nenašli."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["na začiatku apríla"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-podpori-pred-volbami-paroubek-duf-/sk_domace.asp?c=A100402_105418_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:16.242480+00:00"}
{"id": "49182", "numeric_id": 49182, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49182", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Robert Fico, keď vládol, tak nemal problém chodiť do Washingtonu. Teraz som ho stretol na oslavách dňa nezávislosti, bol sláviť túto oslavu so všetkými veľvyslancami, bola tam politická reprezentácia celého Slovenska. Robert Fico nakupoval F-16, nakupoval od Američanov tie Black Hawky, a keď bolo treba ísť po boku Američanov bojovať do Afganistanu, tak vyslal vojská.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa zúčastnil na pracovnej ceste do Washingtonu v novembri 2013. Slovenská delegácia sa stretla s vtedajším prezidentom Barackom Obamom. O návšteve vtedy Fico povedal, že „potvrdila všetky naše očakávania. Sme strategickí partneri a máme záujem na vzájomne výhodných vzťahoch s USA”.\n\nVo štvrtok 8.júna 2023 sa na americkej ambasáde konali oslavy dňa nezávislosti, na ktorých sa Robert Fico zúčastnil spolu s ďalšími politikmi.\n\nV roku 2016 Ministerstvo obrany SR nakúpilo prostredníctvom amerického vládneho programu FMS deväť nových viacúčelových vrtuľníkov Black Hawk.Vtedajší rezort označil tento krok za najväčší modernizačný projekt v histórii Ozbrojených síl SR. Taktiež bol počas vlády Smeru podpísaný kontrakt na nákup stíhačiek F-16 americkej výroby.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa zúčastnil na pracovnej ceste do Washingtonu v novembri 2013. Slovenská delegácia sa stretla s vtedajším prezidentom Barackom Obamom. O návšteve vtedy Fico povedal, že „potvrdila všetky naše očakávania. Sme strategickí partneri a máme záujem na vzájomne výhodných vzťahoch s USA”.", "Vo štvrtok 8.júna 2023 sa na americkej ambasáde konali oslavy dňa nezávislosti, na ktorých sa Robert Fico zúčastnil spolu s ďalšími politikmi.", "V roku 2016 Ministerstvo obrany SR nakúpilo prostredníctvom amerického vládneho programu FMS deväť nových viacúčelových vrtuľníkov Black Hawk.Vtedajší rezort označil tento krok za najväčší modernizačný projekt v histórii Ozbrojených síl SR. Taktiež bol počas vlády Smeru podpísaný kontrakt na nákup stíhačiek F-16 americkej výroby."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Washingtonu", "zúčastnil", "nakúpilo", "kontrakt"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/robert-fico-vo-washingtone-navsteva-usa-splnila-vsetky-nase-ocakavania/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ylNYOKV/americania-ukazali-ako-si-sef-smeru-robil-selfie-s-ich-velvyslancom-dva-dni-predtym-nanho-utocil/", "https://www.mod.gov.sk/nakup-vrtulnikov-black-hawk-je-najvacsim-modernizacnym-projektom-v-historii-ozbrojenych-sil-sr/", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko-podpisalo-kontrakty-na-nakup-stihaciek-f-16/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:13.201034+00:00"}
{"id": "vr17530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17530", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ale ja som v kompetencii predsedu Národnej rady napríklad, nemám právo skúmať, ani sa pýtať ani pána Kollára, ani svojich poslancoch, vo svojom klube, aby mi predložili životopisy a vysvetlili situácie, prepáčte, takú kompetenciu nemám.", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko tvrdí, že ako predseda NR SR, či ako člen poslaneckého klubu SNS, nemá v kompetencií kontrolu poslancov ohľadom ich činností v inom pracovnom či obdobnom pracovnom vzťahu, prípadne nemá právo žiadať informácie od poslancov o tom, akú podnikateľskú činnosť vykonávajú popri výkone funkcie poslanca. Na základe čl. 89 Ústavy SR predseda NR takúto kompetenciu naozaj nemá. Naopak touto kompetenciou disponuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, a to na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko tvrdí, že ako predseda NR SR, či ako člen poslaneckého klubu SNS, nemá v kompetencií kontrolu poslancov ohľadom ich činností v inom pracovnom či obdobnom pracovnom vzťahu, prípadne nemá právo žiadať informácie od poslancov o tom, akú podnikateľskú činnosť vykonávajú popri výkone funkcie poslanca. Na základe čl. 89 Ústavy SR predseda NR takúto kompetenciu naozaj nemá. Naopak touto kompetenciou disponuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, a to na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "zákona", "členom", "ústavného zákona", "výboru", "Národný bezpečnostný úrad"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20141201.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=150", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=135", "http://www.nbusr.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/fyzicke-osoby/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:58.072791+00:00"}
{"id": "vr17300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17300", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...kým v roku 2009 osemročné gymnáziá mali o 20 % lepšiu, vyššiu úroveň, v roku 2012 už len 5 % a v roku 2015 už 0,9 %, to znamená, z toho všetkého vyplýva, že to, čo sme si povedali kedysi, že tí nadanejší tam môžu ísť, vyzerá to tak, vzhľadom k tomu, že na hlavu žiaka dávame, samozrejme, tu dotáciu...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) po každom testovaní PISA vydáva publikáciu s názvom \"Národné správy so štatistikami merania\". Podpredseda NR SR uviedol štatistické výsledky porovnania matematickej gramotnosti na rôznych typoch škôl z vyššie spomenutej publikácie, ktorá vznikla na základe testovania z roku 2015. Ako to uvádza aj publikácia \" V cykle v roku 2012 bol medzi 8-ročnými a 4-ročnými gymnáziami rozdiel v percentuálnom zastúpení na top úrovni viac ako 5 p. b. a v roku 2009 dokonca viac ako 20 p. b. žiakov v prospech 8-ročných gymnázií. V cykle v roku 2015 je však rozdiel medzi nimi už zanedbateľný a predstavuje 0,9 p. b.” ( .pdf , s. 37). Rozdiely medzi štvorročnými a osemročnými gymnáziami nemožno zovšeobecniť len na základe výsledkov testovania matematickej gramotnosti, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V prípade, ak sa pozrieme aj na čitateľskú a prírodovednú gramotnosť tak priemerne majú osemročné gymnázia len o 1,7 percentuálneho bodu vyššie zastúpenie študentov top skupine, na úrovni 5 - 6. V cykle v roku 2012 ( .pdf ) išlo o 1,2 percentuálneho bodu a v roku 2009 bol priemerný rozdiel na úrovni 13,8 percentuálneho bodu ( .pdf ). Výrok pripomína jeden zo záverov v rámci prezentácie výsledkov matematickej gramotnosti ( .pdf , s. 37): „V predchádzajúcich cykloch 8-ročné gymnáziá výrazne dominovali nad 4-ročnými v podiele žiakov na najvyšších úrovniach. V cykle v roku 2012 bol medzi 8-ročnými a 4-ročnými gymnáziami rozdiel v percentuálnom zastúpení na top úrovni viac ako 5 p. b. a v roku 2009 dokonca viac ako 20 p. b. žiakov v prospech 8-ročných gymnázií. V cykle v roku 2015 je však rozdiel medzi nimi už zanedbateľný a predstavuje 0,9 p. b.” Druhá časť výroku spomína dotáciu na hlavu, ktoré dostávajú osemročné gymnázia. Každá škola dostáva od štátu normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok, tzv. normatív. Výšku tohto príspevku určuje zákon 597/2003 Z. z. , výška závisí od počtu žiakov, od typu školy a nákladov na chod školy. Teda školy dostávajú dotáciu aj na hlavu žiaka. Normatívy na rok 2018 určujú tú istú úroveň normatívu pre prvé štyri ročníky osemročného gymnázia ako pre základné školy a rovnakú podporu pre štvorročné gymnázia ako aj posledné štyri ročníky osemročného gymnázia. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) po každom testovaní PISA vydáva publikáciu s názvom \"Národné správy so štatistikami merania\". Podpredseda NR SR uviedol štatistické výsledky porovnania matematickej gramotnosti na rôznych typoch škôl z vyššie spomenutej publikácie, ktorá vznikla na základe testovania z roku 2015. Ako to uvádza aj publikácia \" V cykle v roku 2012 bol medzi 8-ročnými a 4-ročnými gymnáziami rozdiel v percentuálnom zastúpení na top úrovni viac ako 5 p. b. a v roku 2009 dokonca viac ako 20 p. b. žiakov v prospech 8-ročných gymnázií. V cykle v roku 2015 je však rozdiel medzi nimi už zanedbateľný a predstavuje 0,9 p. b.” ( .pdf , s. 37). Rozdiely medzi štvorročnými a osemročnými gymnáziami nemožno zovšeobecniť len na základe výsledkov testovania matematickej gramotnosti, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V prípade, ak sa pozrieme aj na čitateľskú a prírodovednú gramotnosť tak priemerne majú osemročné gymnázia len o 1,7 percentuálneho bodu vyššie zastúpenie študentov top skupine, na úrovni 5 - 6. V cykle v roku 2012 ( .pdf ) išlo o 1,2 percentuálneho bodu a v roku 2009 bol priemerný rozdiel na úrovni 13,8 percentuálneho bodu ( .pdf ). Výrok pripomína jeden zo záverov v rámci prezentácie výsledkov matematickej gramotnosti ( .pdf , s. 37): „V predchádzajúcich cykloch 8-ročné gymnáziá výrazne dominovali nad 4-ročnými v podiele žiakov na najvyšších úrovniach. V cykle v roku 2012 bol medzi 8-ročnými a 4-ročnými gymnáziami rozdiel v percentuálnom zastúpení na top úrovni viac ako 5 p. b. a v roku 2009 dokonca viac ako 20 p. b. žiakov v prospech 8-ročných gymnázií. V cykle v roku 2015 je však rozdiel medzi nimi už zanedbateľný a predstavuje 0,9 p. b.” Druhá časť výroku spomína dotáciu na hlavu, ktoré dostávajú osemročné gymnázia. Každá škola dostáva od štátu normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok, tzv. normatív. Výšku tohto príspevku určuje zákon 597/2003 Z. z. , výška závisí od počtu žiakov, od typu školy a nákladov na chod školy. Teda školy dostávajú dotáciu aj na hlavu žiaka. Normatívy na rok 2018 určujú tú istú úroveň normatívu pre prvé štyri ročníky osemročného gymnázia ako pre základné školy a rovnakú podporu pre štvorročné gymnázia ako aj posledné štyri ročníky osemročného gymnázia. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "597/2003 Z. z.", "Normatívy"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2012.pdf", "http://", "http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/597/#paragraf-4", "http://www.minedu.sk/data/att/12740.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:42.687809+00:00"}
{"id": "vr37930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37930", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ten návrh prináša okrem, čo ste spomenuli, ďalších finančných nákladov pre samosprávy, ale aj pre mnohých podnikateľov. Prináša minimálne tichú diskrimináciu Slovákov. Pretože v tých ustanoveniach sa hovorí, že napr. sociálne zariadenia, zdravotné zariadenia, aj orgány verejnej správy majú komunikovať s príslušníkmi menšiny v menšinovom jazyku aj prostredníctvom zamestnancov.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu zákona, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 7 sa doplna odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: (3) V obci podla § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používat okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny. ( 4) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má v obci podla § 2 ods. 1 právo obracat sa v jazyku menšiny na príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpecnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasicského a záchranného zboru a obecnej polície (dalej len 'bezpecnostné a záchranné zbory'). Organizacné zložky bezpecnostných a záchranných zborov v obci podla § 2 ods. 1 vytvárajú podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä tým, aby medzi ich príslušníkmi boli v dostatocnom pocte zastúpené osoby, ktoré ovládajú jazyk menšiny.\" 27. § 5 sa doplna odsekom 3, ktorý znie: 3 ) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb v obci podla § 2 ods. 1 právo používat jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb podla predchádzajúcej vety je povinné vytvárat podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb v prípade potreby zabezpecí tlmocenie.\"", "analysis_paragraphs": ["V návrhu zákona, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 7 sa doplna odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: (3) V obci podla § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používat okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny. ( 4) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má v obci podla § 2 ods. 1 právo obracat sa v jazyku menšiny na príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpecnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasicského a záchranného zboru a obecnej polície (dalej len 'bezpecnostné a záchranné zbory'). Organizacné zložky bezpecnostných a záchranných zborov v obci podla § 2 ods. 1 vytvárajú podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä tým, aby medzi ich príslušníkmi boli v dostatocnom pocte zastúpené osoby, ktoré ovládajú jazyk menšiny.\" 27. § 5 sa doplna odsekom 3, ktorý znie: 3 ) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb v obci podla § 2 ods. 1 právo používat jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb podla predchádzajúcej vety je povinné vytvárat podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb v prípade potreby zabezpecí tlmocenie.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z."], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:02.866000+00:00"}
{"id": "vr16940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16940", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...teraz napríklad najbližšie sa dalo do ministerstva, teda na ministerstvo dopravy 150 miliónov eur, z toho minimálne sto ide len na prípravu diaľnic a stavanie diaľnic.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár mal vo svojom výroku pravdepodobne na mysli prostriedky, ktoré majú byť v roku 2018 vynaložené na financovanie operačných programov Doprava a Integrovaná infraštruktúra. Táto čiastka skutočne predstavuje takmer 150 miliónov eur a z nej sa na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest má použiť necelých 100 miliónov eur. Napriek nie celkom jasnému vyjadreniu hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár mal vo svojom výroku pravdepodobne na mysli prostriedky, ktoré majú byť v roku 2018 vynaložené na financovanie operačných programov Doprava a Integrovaná infraštruktúra. Táto čiastka skutočne predstavuje takmer 150 miliónov eur a z nej sa na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest má použiť necelých 100 miliónov eur. Napriek nie celkom jasnému vyjadreniu hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "článok"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/447902-nove-dialnice-sa-maju-pohnut-na-buduci-rok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:56.027289+00:00"}
{"id": "vr37219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37219", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ale s výnimkou parlamentu a poslancov, ja som vrátil ako viete tejto vláde viac deväť zákonov.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič vrátil počas vlády Ivety Radičovej 9 zákonov. Na stránke Národnej rady Slovenskej republiky sú tieto zákony uvedené. Na stránke prezidenta SR je v období od 14. decembra 2010 do 11. augusta 2010 uvedených taktiež presne deväť vrátených zákonov prezidentom SR.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič vrátil počas vlády Ivety Radičovej 9 zákonov. Na stránke Národnej rady Slovenskej republiky sú tieto zákony uvedené. Na stránke prezidenta SR je v období od 14. decembra 2010 do 11. augusta 2010 uvedených taktiež presne deväť vrátených zákonov prezidentom SR."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["vrátil", "stránke", "stránke"], "url": ["http://www.expres.sk/spravodajstvo/sprava/14405/prezident-ivan-gasparovic-vratil-vlade-radicovej-9-zakonov.html", "http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad/vratene", "http://www.prezident.sk/?zakony-vratene-prezidentom-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:59.834872+00:00"}
{"id": "vr14299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14299", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) sme štát s najväčším počtom politických strán, 150 politických strán (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy TASR z 11. apríla 2015 je na Slovensku zaregistrovaných 156 politických strán. Z nich 86 je v likvidácii. Register s kompletným zoznamom možno nájsť na stránkach Ministerstva vnútra SR. V počte registrovaných politických strán na Slovensku sa teda Andrej Danko (SNS) nemýli, no Slovensko nie je štátom s najväčším počtom registrovaných politických strán. Príkladom krajiny, ktorá má niekoľkonásobne väčší počet politických strán, je India. Podľa správy PTI (Press Trust of India) z 9. augusta 2015 je v Indii registrovaných 1866 politických strán. Príkladom z Európy môže byť Taliansko , kde sa vo voľbách v roku 2013 uchádzalo o priazeň voličov až 169 strán. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR z 11. apríla 2015 je na Slovensku zaregistrovaných 156 politických strán. Z nich 86 je v likvidácii. Register s kompletným zoznamom možno nájsť na stránkach Ministerstva vnútra SR. V počte registrovaných politických strán na Slovensku sa teda Andrej Danko (SNS) nemýli, no Slovensko nie je štátom s najväčším počtom registrovaných politických strán. Príkladom krajiny, ktorá má niekoľkonásobne väčší počet politických strán, je India. Podľa správy PTI (Press Trust of India) z 9. augusta 2015 je v Indii registrovaných 1866 politických strán. Príkladom z Európy môže byť Taliansko , kde sa vo voľbách v roku 2013 uchádzalo o priazeň voličov až 169 strán. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Register", "PTI", "Taliansko"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-mame-156-politickych-str/129488-clanok.html", "http://www.ives.sk/registre/startps.do", "http://timesofindia.indiatimes.com/india/India-has-1866-registered-political-parties-EC/articleshow/48410135.cms", "http://blogs.ft.com/the-world/2013/01/italys-2013-election-why-so-many-parties/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:31.549522+00:00"}
{"id": "45503", "numeric_id": 45503, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45503", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Chcem vám predstaviť štúdiu centra pre verejnú politiku, ktorá porovnávala 7 krajín európskych, 4 západoeurópske a 3 východoeurópske, vrátane Slovenska a táto štúdia konštatovala, že Slovensko, čo sa týka ekonomiky pomáha najpomalšie, dáva najmenej peňazí a využíva najmenej nástrojov na pomoc týmto ľuďom.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia Centra pre verejnú politiku, ktorá v apríli porovnala ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom na Slovensku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku, zistila, že slovenská pomoc je o.i. najmenej štedrá, najužšia a aj najpomalšia. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia Centra pre verejnú politiku, ktorá v apríli porovnala ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom na Slovensku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku, zistila, že slovenská pomoc je o.i. najmenej štedrá, najužšia a aj najpomalšia. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1875868/slovensko-v-pomoci-podnikom-zaostava-za-nemeckom-rakuskom-ci-ceskom-rozdiel-je-najma-v-rychlosti-a-pri-pozickach/?ref=list&_ga=2.46491172.2042554858.1589195406-61939902.1586977976"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:13.779386+00:00"}
{"id": "49110", "numeric_id": 49110, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49110", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o voľbu alebo nomináciu pána Ódora za viceguvernéra, bolo to v čase, keď sme mali koaličnú vládu a toto bol návrh z dielne Mostu-Híd.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2016-2020 vládol Smer-SD v koalícií so stranou Most-Híd a SNS. Vo februári 2018 parlament schválil návrh na vymenovanie ekonóma Ľudovíta Ódora do pozície viceguvernéra NBS. Návrh predložilo ministerstvo financií pod vedením strany Smer-SD a jej nominanta Petra Kažimíra.\n\nInformácie o nominácií Ódora do funkcie viceguvernéra stranou Most-Híd potvrdil aj vtedajší líder strany Béla Bugár.\n\nPrezidentka sa rozhodla nominovať viceguvernéra Ódora do čela prvej úradníckej vlády, ktorú vymenovala 15. mája 2023.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2016-2020 vládol Smer-SD v koalícií so stranou Most-Híd a SNS. Vo februári 2018 parlament schválil návrh na vymenovanie ekonóma Ľudovíta Ódora do pozície viceguvernéra NBS. Návrh predložilo ministerstvo financií pod vedením strany Smer-SD a jej nominanta Petra Kažimíra.", "Informácie o nominácií Ódora do funkcie viceguvernéra stranou Most-Híd potvrdil aj vtedajší líder strany Béla Bugár.", "Prezidentka sa rozhodla nominovať viceguvernéra Ódora do čela prvej úradníckej vlády, ktorú vymenovala 15. mája 2023."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["vládol", "schválil", "predložilo", "vedením", "Informácie", "potvrdil", "nominovať", "vymenovala"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20116941/minuta-po-minute-rokovania-o-novej-vlade-pokracuju.html", "https://www.teraz.sk/najnovsie/novym-viceguvernerom-nbs-bude-ludovit/307256-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/1022390/?ref=mpm", "https://www.mfsr.sk/sk/ministerstvo/historia/ministerstvo-financii/", "https://index.sme.sk/c/23166089/ludovit-odor-ii-pilier-rovna-dan-premier-profil-kritik.html", "https://napunk.dennikn.sk/hu/3363042/meglepetes-nagy-aldozat-bator-tett-szlovakiai-magyar-szemelyisegek-odor-lajos-kormanyfoi-posztjarol-anket/?_ga=2.53135020.546996864.1684153422-1175023808.1676962718", "https://www.ta3.com/clanok/265546/uradnicka-vlada-je-uz-zostavena-premierom-bude-odor-potvrdila-prezidentka", "https://www.aktuality.sk/clanok/sQLQlTo/uradnicka-vlada-prezidentka-zuzana-caputova-vymenovala-novu-vladu-ludovita-odora/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:32.037871+00:00"}
{"id": "vr33694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33694", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "551, pokiaľ mám správne číslo, subjektov zo Slovenska odišlo do daňových rajov.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Hospodárskych Novín odišlo presne 551 firiem v roku 2012 do zahraničia. K tomuto číslu dospela spoločnosť Bisnode , ktorá robí evidenciu firiem v daňových rajoch:", "analysis_paragraphs": ["Podľa Hospodárskych Novín odišlo presne 551 firiem v roku 2012 do zahraničia. K tomuto číslu dospela spoločnosť Bisnode , ktorá robí evidenciu firiem v daňových rajoch:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych Novín", "Bisnode"], "url": ["http://hnonline.sk/c4-10042830-59300380-k00000_detail-stat-stratil-rekordny-pocet-firiem", "http://www.bisnode.sk/index.php/tlacove-spravy/38-danove-raje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:05.336158+00:00"}
{"id": "vr36595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36595", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "V určitých veciach sa podarilo dohodnúť s vládnymi stranami napríklad, čo sa týkalo zemepisných názvov v učebniciach.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak ako Berényi uvádza, že v otázke novely školského zákona sa s vládnym SMERom dohodli . Novela bola prijatá hlasmi SMERu, SDKÚ, SMK, KDH a nezávislých poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Tak ako Berényi uvádza, že v otázke novely školského zákona sa s vládnym SMERom dohodli . Novela bola prijatá hlasmi SMERu, SDKÚ, SMK, KDH a nezávislých poslancov."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "prijatá"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-vybera-do-ucebnic-historicke-madarske-nazvy-fbp-/sk_domace.asp?c=A081203_072744_sk_domace_p12", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24230"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:06.576271+00:00"}
{"id": "48683", "numeric_id": 48683, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48683", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "V PVV (programovom vyhlásení vlády, pozn.) bol, bolo povedané, že treba vytvoriť teda nejaké takéto zákony (zákony o partnerskom spolužití, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viskupič reaguje na otázku, ktorá sa týka avizovaného návrhu, ktorý by malo vypracovať ministerstvo spravodlivosti. Návrh by mal upravovať práva nezosobášených partnerov, nie je však jasné, čoho presne by sa mal týkať. V programovom vyhlásení vlády na obdobie 2021-2024 sa táto téma spomína len v majetkovej oblasti, kde sa píše, že “Vláda SR zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.” (str. 17) Keďže Viskupič nešpecifikuje, že zákon by mal vytvárať celý inštitút partnerského spolužitia, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viskupič reaguje na otázku, ktorá sa týka avizovaného návrhu, ktorý by malo vypracovať ministerstvo spravodlivosti. Návrh by mal upravovať práva nezosobášených partnerov, nie je však jasné, čoho presne by sa mal týkať. V programovom vyhlásení vlády na obdobie 2021-2024 sa táto téma spomína len v majetkovej oblasti, kde sa píše, že “Vláda SR zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.” (str. 17) Keďže Viskupič nešpecifikuje, že zákon by mal vytvárať celý inštitút partnerského spolužitia, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["avizovaného", "programovom vyhlásení"], "url": ["https://dennikn.sk/3063311/partnerske-spoluzitie-od-sas-sa-nedostalo-v-parlamente-ani-len-do-druheho-citania-koalicia-chce-nachystat-vlastny-navrh/?ref=mwat", "https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/pvvsr_2020-2024.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:56.168626+00:00"}
{"id": "vr16099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16099", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...dnes máme viac Európanov na území Británie, ako Britov na území EÚ.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kancelária národnej štatistiky (En. Office for National Statistics) vyšla začiatkom tohto roku von s číslami, ktoré poukazujú na väčší počet Európanov žijúcich v UK - 3,2 milióna ľudí, než je počet Britov na území Európskej únie - 900 000. Výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kancelária národnej štatistiky (En. Office for National Statistics) vyšla začiatkom tohto roku von s číslami, ktoré poukazujú na väčší počet Európanov žijúcich v UK - 3,2 milióna ľudí, než je počet Britov na území Európskej únie - 900 000. Výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["Kancelária", "Britov", "The Guardian"], "url": ["https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/bulletins/ukpopulationbycountryofbirthandnationality/august2016", "https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/articles/whatinformationisthereonbritishmigrantslivingineurope/jan2017", "https://www.theguardian.com/politics/2017/jan/27/fewer-britons-in-rest-of-europe-than-previously-thought-ons-research"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:43.562927+00:00"}
{"id": "49923", "numeric_id": 49923, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49923", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ešte raz by ste nechali zabiť generála Lučanského?", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vyšetrovanie krajskej prokuratúry v Prešove vylúčilo v prípade smrti Milana Lučanského cudzie zavinenie. Milan Lučanský zomrel na následky zranení, ktoré si spôsobil sám pri pokuse o samovraždu. Výrok Roberta Kaliňáka, z ktorého vyplýva, že niekto nechal Lučanského zabiť a obviňuje z toho opozíciu, preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nKrajská prokuratúra v Prešove prípad definitívne uzavrela v novembri 2022. Vyšetrovanie potvrdilo, že Milan Lučanský bol v čase incidentu v cele sám. Závery vyšetrovania preukázali , že 29. decembra 2020 o 16:30 pri podávaní večere bol nažive a sledoval televíziu. Keď si večeru do 16:39 neprevzal, príslušníci ZVJS otvorili celu a našli ho ležať na posteli s bundou uviazanou okolo krku, s rukami za hlavou. Napriek okamžite proskytnutej prvej pomoci Milan Lučanský na následky zranení zomrel o deň neskôr v nemocnici v Prešove.\n\nCudzie zavinenie v prípade smrti Milana Lučanského nezistila ani nezávislá komisia, ktorú zriadila vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Komisia mala 17 členov a jej členmi boli zástupcovia koalície, opozície, Ministerstva spravodlivosti SR či zástupca úradu verejného ochrancu práv ( pdf. , str. 2). Komisia v súvislosti so svojím vyšetrovaním vydala 23-stranovú záverečnú správu , v ktorej prezentuje svoje zistenia.\n\nVyšetrovanie krajskej prokuratúry v Prešove v novembri 2023 potvrdila aj generálna prokuratúra. Aktívne a zákonné vyšetrovanie potvrdil aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.\n\n„Generálna prokuratúra SR na základe podania splnomocnenca poškodených JUDr. Miroslava Radačovského preskúmala trestnú vec týkajúcu sa gen. Mgr. M. L. a skonštatovala zákonnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania, pokiaľ ide o zranenie oka zo dňa 09. 12. 2020 a samovraždu zo dňa 29. 12. 2020 nezistiac cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení,“ uviedol v apríli 2024 hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák.\n\nProkurátor ešte v marci 2023 nariadil doplnenie dôkazov, pričom vyšetrovanie sa sústredilo už len na to, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) primerane reagovali na zdravotný stav Milana Lučanského a či mohli samovražde zabrániť.\n\nAj po doplnení dôkazov vyšetrovateľ opätovne zastavil stíhanie v septembri 2023. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec rodiny Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Splnomocnenec podal sťažnosť tiež na Ústavný súd a následne opäť podal žiadosť o prešetrenie zákonnosti rozhodnutia na generálnu prokuratúru.\n\nAni podľa záverov z júla 2024 dozorcovia nepochybili. So záverom sa stotožnil tiež dozorujúci prokurátor aj prokurátor generálnej prokuratúry. „Prokurátor Generálnej prokuratúry SR predmetnú žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora preskúmal, pričom neboli zistené pochybenia v rozhodnutí príslušnej krajskej prokuratúry ani vyšetrovateľa ÚIS,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová a uviedla, že prípad úmrtia Lučanského je tak definitívne uzavretý.\n\nÚrad inšpekčnej služby (ÚIS) na základe trestného oznámenia splnomocnenca poškodených Radačovského začal v novembri 2024 nové trestné konanie vo veci úmrtia Lučanského pre „podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“ aj napriek tomu, že vyšetrovateľ ÚIS už v minulosti trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zastavil .\n\nMilan Lučanský pôsobil ako policajný prezident po odvolaní Tibora Gašpara od roku 2018. Po nástupe novej vlády na svojom poste v auguste 2020 skončil a odišiel do civilu. Milan Lučanský bol obvinený v kauze Judáš z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Polícia ho zadržala 3.12.2020, keď sa vrátil z dovolenky v Chorvátsku a 6. decembra ho Špecializovaný trestný súd v Pezinku poslal do kolúznej väzby z dôvodu možného marenia vyšetrovania.", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovanie krajskej prokuratúry v Prešove vylúčilo v prípade smrti Milana Lučanského cudzie zavinenie. Milan Lučanský zomrel na následky zranení, ktoré si spôsobil sám pri pokuse o samovraždu. Výrok Roberta Kaliňáka, z ktorého vyplýva, že niekto nechal Lučanského zabiť a obviňuje z toho opozíciu, preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Krajská prokuratúra v Prešove prípad definitívne uzavrela v novembri 2022. Vyšetrovanie potvrdilo, že Milan Lučanský bol v čase incidentu v cele sám. Závery vyšetrovania preukázali , že 29. decembra 2020 o 16:30 pri podávaní večere bol nažive a sledoval televíziu. Keď si večeru do 16:39 neprevzal, príslušníci ZVJS otvorili celu a našli ho ležať na posteli s bundou uviazanou okolo krku, s rukami za hlavou. Napriek okamžite proskytnutej prvej pomoci Milan Lučanský na následky zranení zomrel o deň neskôr v nemocnici v Prešove.", "Cudzie zavinenie v prípade smrti Milana Lučanského nezistila ani nezávislá komisia, ktorú zriadila vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Komisia mala 17 členov a jej členmi boli zástupcovia koalície, opozície, Ministerstva spravodlivosti SR či zástupca úradu verejného ochrancu práv ( pdf. , str. 2). Komisia v súvislosti so svojím vyšetrovaním vydala 23-stranovú záverečnú správu , v ktorej prezentuje svoje zistenia.", "Vyšetrovanie krajskej prokuratúry v Prešove v novembri 2023 potvrdila aj generálna prokuratúra. Aktívne a zákonné vyšetrovanie potvrdil aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.", "„Generálna prokuratúra SR na základe podania splnomocnenca poškodených JUDr. Miroslava Radačovského preskúmala trestnú vec týkajúcu sa gen. Mgr. M. L. a skonštatovala zákonnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania, pokiaľ ide o zranenie oka zo dňa 09. 12. 2020 a samovraždu zo dňa 29. 12. 2020 nezistiac cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení,“ uviedol v apríli 2024 hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák.", "Prokurátor ešte v marci 2023 nariadil doplnenie dôkazov, pričom vyšetrovanie sa sústredilo už len na to, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) primerane reagovali na zdravotný stav Milana Lučanského a či mohli samovražde zabrániť.", "Aj po doplnení dôkazov vyšetrovateľ opätovne zastavil stíhanie v septembri 2023. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec rodiny Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Splnomocnenec podal sťažnosť tiež na Ústavný súd a následne opäť podal žiadosť o prešetrenie zákonnosti rozhodnutia na generálnu prokuratúru.", "Ani podľa záverov z júla 2024 dozorcovia nepochybili. So záverom sa stotožnil tiež dozorujúci prokurátor aj prokurátor generálnej prokuratúry. „Prokurátor Generálnej prokuratúry SR predmetnú žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora preskúmal, pričom neboli zistené pochybenia v rozhodnutí príslušnej krajskej prokuratúry ani vyšetrovateľa ÚIS,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová a uviedla, že prípad úmrtia Lučanského je tak definitívne uzavretý.", "Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) na základe trestného oznámenia splnomocnenca poškodených Radačovského začal v novembri 2024 nové trestné konanie vo veci úmrtia Lučanského pre „podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“ aj napriek tomu, že vyšetrovateľ ÚIS už v minulosti trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zastavil .", "Milan Lučanský pôsobil ako policajný prezident po odvolaní Tibora Gašpara od roku 2018. Po nástupe novej vlády na svojom poste v auguste 2020 skončil a odišiel do civilu. Milan Lučanský bol obvinený v kauze Judáš z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Polícia ho zadržala 3.12.2020, keď sa vrátil z dovolenky v Chorvátsku a 6. decembra ho Špecializovaný trestný súd v Pezinku poslal do kolúznej väzby z dôvodu možného marenia vyšetrovania."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["uzavrela", "preukázali", "nezistila", "pdf.", "správu", "potvrdila", "potvrdil", "zúčastnil", "uviedol", "doplnenie", "opätovne", "zamietol", "sťažnosť", "podal", "záverov", "začal", "zastavil", "skončil", "obvinený", "poslal"], "url": ["https://dennikn.sk/3123434/definitivny-zaver-vysetrovania-smrti-milana-lucanskeho-byvaly-policajny-prezident-spachal-samovrazdu/", "https://dennikn.sk/3123434/definitivny-zaver-vysetrovania-smrti-milana-lucanskeho-byvaly-policajny-prezident-spachal-samovrazdu/", "https://sita.sk/komisia-vysetrujuca-lucanskeho-umrtie-nespochybnila-informaciu-ze-pricinou-smrti-bola-samovrazda/", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2021/05/2021_04_16_Zaverecna-sprava_fin.pdf", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2021/05/2021_04_16_Zaverecna-sprava_fin.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/ujjzNwI/vysetrovanie-priciny-smrti-milana-lucanskeho-sa-skoncilo-cudzie-zavinenie-nezistili-otvorena-je-ina-cast-pripadu/", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-je-plynule-a-aktivne-zilinka-nema-ziadne-pochybnosti/", "https://sita.sk/vysetrovatel-vykona-rekonstrukciu-udalosti-v-suvislosti-s-lucanskeho-umrtim-zucastni-sa-ho-aj-zilinka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/2dfM0td/smrt-milana-lucanskeho-dozorcovia-podla-inspekcie-nepochybili-spis-preskuma-generalna-prokuratura/", "https://domov.sme.sk/c/23240727/vysetrovanie-lucanskeho-smrti-opat-otvorili-nebudu-vsak-riesit-pricinu-smrti.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/ujjzNwI/vysetrovanie-priciny-smrti-milana-lucanskeho-sa-skoncilo-cudzie-zavinenie-nezistili-otvorena-je-ina-cast-pripadu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/2dfM0td/smrt-milana-lucanskeho-dozorcovia-podla-inspekcie-nepochybili-spis-preskuma-generalna-prokuratura/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ujjzNwI/vysetrovanie-priciny-smrti-milana-lucanskeho-sa-skoncilo-cudzie-zavinenie-nezistili-otvorena-je-ina-cast-pripadu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/2dfM0td/smrt-milana-lucanskeho-dozorcovia-podla-inspekcie-nepochybili-spis-preskuma-generalna-prokuratura/", "https://www.aktuality.sk/clanok/AMIYL4S/smrt-milana-lucanskeho-generalna-prokuratura-dala-za-pripadom-definitivnu-bodku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/SG7XWMd/policajna-inspekcia-opat-riesi-smrt-milana-lucanskeho/", "https://domov.sme.sk/c/23416654/urad-inspekcnej-sluzby-prijal-trestne-oznamenie-v-pripade-smrti-lucanskeho-zaobera-sa-nim.html", "https://domov.sme.sk/c/22478301/policajny-sef-lucansky-konci-vo-funkcii-aj-v-zbore.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/845954/akcia-judas-milan-lucansky-sa-postavi-pred-sud-rozhoduju-o-navrhu-na-jeho-vazbu/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/124982-milan-lucansky-a-aj-dalsi-styria-obvineni-v-kauze-judas-budu-stihani-vo-vaezbe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:56.704820+00:00"}
{"id": "vr14710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14710", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Najväčším problémom Ministerstva školstva je, že za posledné roky vystriedalo 18 ministrov, len za tejto vlády troch.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od decembra 1989 do súčasnej doby mala Slovenská republika 17 ministrov školstva, a to vrátane súčasného ministra Draxlera . Je pravdou, že Draxler je už tretí minister súčasnej vlády. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od decembra 1989 do súčasnej doby mala Slovenská republika 17 ministrov školstva, a to vrátane súčasného ministra Draxlera . Je pravdou, že Draxler je už tretí minister súčasnej vlády. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Draxlera", "ponúka", "Dušan Čaplovič", "štrajkom učiteľov", "finančnými prostriedkami", "tendre", "demisiu", "Peter Pellegrini", "kauzou predraženého nákupu CT", "Juraj Draxler", "systému duálneho vzdelávania", "výučbe cudzích jazykov", "rezortného informačného systému (RIS)"], "url": ["https://www.minedu.sk/vedenie-ministerstva-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr/", "http://kampanadost.sk/alarmujuce-fakty/ministri-skolstva-na-slovensku/", "http://www.vlada.gov.sk/dusan-caplovic/", "http://www.sme.sk/c/6780188/velky-protest-sme-tu-mali-a-nic-sa-nezmenilo-tvrdia-nove-skolske-odbory.html", "http://www.sme.sk/c/6780188/velky-protest-sme-tu-mali-a-nic-sa-nezmenilo-tvrdia-nove-skolske-odbory.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sporne-tendre-u-caplovica-preveri-kontrola-582060", "http://www.sme.sk/c/7264594/minister-skolstva-caplovic-konci-po-dohode-s-ficom-nahradi-ho-pellegrini.html?ref=trz", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337295-fico-ma-na-predsednictve-strany-povedat-kto-bude-sefom-parlamentu/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/8046339/smer-vymenil-pasku-za-dvojicu-rasi-a-ziga.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337295-fico-ma-na-predsednictve-strany-povedat-kto-bude-sefom-parlamentu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348875-minister-draxler-zakon-o-dualnom-vzdelavani-je-len-prvym-krokom/", "https://www.minedu.sk/minister-juraj-draxler-predstavil-nove-svp-pre-zakladne-skoly/", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?1379"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:00.976521+00:00"}
{"id": "vr16364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16364", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...tak nám rastie ekonomika, lebo máme dobrú kondíciu, že sa posilňuje kúpna sila obyvateľstva a obyvateľstvo dáva tie príjmy, ktoré dostáva zase do obchodu a do rastu ekonomiky Slovenska.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kúpna sila, resp. spotreba domácností je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rast HDP - hrubého domáceho produktu, ktorý sa využíva na vyjadrenie veľkosti ekonomiky. Kúpna sila Slovenska postupne rastie , napriek tomu, že patrí k chudobnejšej polovici krajín EÚ. Podobne rastie aj ekonomika, teda rastie HDP a podľa prognózy Národnej banky Slovenska by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kúpna sila, resp. spotreba domácností je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rast HDP - hrubého domáceho produktu, ktorý sa využíva na vyjadrenie veľkosti ekonomiky. Kúpna sila Slovenska postupne rastie , napriek tomu, že patrí k chudobnejšej polovici krajín EÚ. Podobne rastie aj ekonomika, teda rastie HDP a podľa prognózy Národnej banky Slovenska by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["ovplyvňujú", "rastie", "chudobnejšej", "rastie", "rásť", "zaradiť", "komisia", "ťahať", "polovicu", "8 294 eur"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/winter-2017-economic-forecast_en#economic-forecast-by-country", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/373319-slovaci-maju-vacsiu-kupnu-silu-ako-cesi/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/863254-mozeme-si-dovolit-viac-ako-cesi-za-bohatou", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/429596-slovenska-ekonomika-si-udrzala-vysoky-rast/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Rozhovory/2017/Vystupenie_Guverner_Makuch_Prognoza_vyvoja_ekonomiky_SR_v_roku_2017_z_pohladu_NBS.pdf", "https://www.intelligenteconomist.com/economic-growth-factors/", "https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/winter-2017-economic-forecast_en#economic-forecast-by-country", "https://www.istp.sk/clanok/8164/Slovensky-rast-potiahne-domaca-spotreba-nezamestnanost-klesne", "http://www.gfk.com/sk/insights/news/kupna-sila-slovakov-dosahuje-viac-ako-polovicu-europskeho-priemeru/", "http://www.arcgis.com/home/item.html?id=31f07621285e44e1b25fa56af7a0823a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:49.587126+00:00"}
{"id": "vr32877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32877", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na stole je návrh textu ústavného zákona, o ktorom môžme rokovať. My chceme, boli by sme veľmi radi, keby sa penzijný systém, ale nielen druhý pilier, prvý, druhý a dokonca aj tretí pilier, prvky z tretieho pilieru betónovali ústavným zákonom.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presné informácie textu ústavného zákona sú momentálne nepotvrdené, nakoľko sa o ňom zatiaľ len diskutuje . Vládny aj opozičný predstavitelia potvrdili, že o tomto texte rokovali. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Presné informácie textu ústavného zákona sú momentálne nepotvrdené, nakoľko sa o ňom zatiaľ len diskutuje . Vládny aj opozičný predstavitelia potvrdili, že o tomto texte rokovali. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["diskutuje", "TASR", "rokovať"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kazimir-diskutujeme-stabilizacii-dochodkoveho-systemu.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kazimir-diskutujeme-stabilizacii-dochodkoveho-systemu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/211907/richter-chce-rokovat-s-opoziciou-o-ustavnom-zakone-o-dochodkovom-systeme/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:08.765158+00:00"}
{"id": "vr39058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39058", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nepočul som nemeckého politika, ktorý by povedal, že Nemecko by mohlo byť v takej pozícii, že všetkým dovolí ostatným požičiavať, len zachráni nejaký nemecký cent. Z úst pani premiérky a pána Sulíka a SaS zaznieva už niekoľko dní, že je možné, že zo Slovenska nepôjde ani cent a zároveň my dovolíme ostatným zachrániť Európu.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa SaS 8.10.2011: Euroval v súčasnej podobe predstavuje pre Slovensko riziko obrovských ekonomických škôd, a preto je pre SaS neprijateľný a v tejto podobe ho poslanci za SaS nepodporia. Ako zodpovedná politická strana sme vo štvrtok (6. 10. 2011) ponúkli také riešenie, o ktorom sme presvedčení, že vďaka nemu daňoví poplatníci nebudú musieť posielať svoje peniaze do takých krajín, ktoré hospodária nezodpovedne a ktoré nedodržiavajú pravidlá. Koniec-koncov tento postoj prezentovala aj premiérka Iveta Radičová po rokovaní koaličnej rady v Častej – Papierničke (12. 9. 2011). SITA 28.9.2011 : Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár po rokovaní s premiérkou za zatvorenými dverami potvrdil, že to vyzerá na dohodu. \"Chceme riešenie, ktoré bude spĺňať dve podmienky, tou prvou je, že nebudeme blokovať ostatné krajiny, aby vytvorili euroval. Druhou podmienkou je, aby toto riešenie nevytiahlo zo slovenských daňovníkov jeden jediný cent,\" vyjadril sa Kollár. Radičovej návrh podľa neho tieto podmienky spĺňa. 12.septembra po rokovaní koalície v Častej Papierničke Radičová uviedla: „ V otázke podpory eurovalu medzi nami nedošlo k dohode. Dohodli sme sa na štátnom rozpočte, reformných zákonoch, ale nie na eurovale. Máme zhodu, že pri eurovale budeme postupovať tak, aby občania neprišli ani o cent.\"", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa SaS 8.10.2011: Euroval v súčasnej podobe predstavuje pre Slovensko riziko obrovských ekonomických škôd, a preto je pre SaS neprijateľný a v tejto podobe ho poslanci za SaS nepodporia. Ako zodpovedná politická strana sme vo štvrtok (6. 10. 2011) ponúkli také riešenie, o ktorom sme presvedčení, že vďaka nemu daňoví poplatníci nebudú musieť posielať svoje peniaze do takých krajín, ktoré hospodária nezodpovedne a ktoré nedodržiavajú pravidlá. Koniec-koncov tento postoj prezentovala aj premiérka Iveta Radičová po rokovaní koaličnej rady v Častej – Papierničke (12. 9. 2011). SITA 28.9.2011 : Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár po rokovaní s premiérkou za zatvorenými dverami potvrdil, že to vyzerá na dohodu. \"Chceme riešenie, ktoré bude spĺňať dve podmienky, tou prvou je, že nebudeme blokovať ostatné krajiny, aby vytvorili euroval. Druhou podmienkou je, aby toto riešenie nevytiahlo zo slovenských daňovníkov jeden jediný cent,\" vyjadril sa Kollár. Radičovej návrh podľa neho tieto podmienky spĺňa. 12.septembra po rokovaní koalície v Častej Papierničke Radičová uviedla: „ V otázke podpory eurovalu medzi nami nedošlo k dohode. Dohodli sme sa na štátnom rozpočte, reformných zákonoch, ale nie na eurovale. Máme zhodu, že pri eurovale budeme postupovať tak, aby občania neprišli ani o cent.\""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa SaS 8.10.2011:", "Euroval", "SITA 28.9.2011", "12.septembra"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/euroval-rokujeme-do-poslednej-chvile/425", "http://www.strana-sas.sk/euroval-rokujeme-do-poslednej-chvile/425", "http://spravy.pravda.sk/radicova-ponukla-navrh-na-riesenie-eurovalu-pre-sas-je-prijatelny-1c2-/sk_domace.asp?c=A110928_153128_sk_domace_p23", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/koalicia-rokuje-v-castej-novinari-c/402363-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:14.751843+00:00"}
{"id": "vr30551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30551", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V roku 2008 bola po prvé úplne, úp=lne iná situácia. Mali sme rekordný ekonomický rast. V roku 2007 sme mali 10,4% rast. Napriek tomu vláda nevedela urobiť vyrovnaný rozpočet. Aj vtedy sme mali deficitný.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych údajov štúdie Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (str. 8) bol HDP Slovenskej republiky v roku 2007 10,4 % ako uvádza I. Mikloš. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2007 bol 1,9% z HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych údajov štúdie Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (str. 8) bol HDP Slovenskej republiky v roku 2007 10,4 % ako uvádza I. Mikloš. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2007 bol 1,9% z HDP."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["10,4 %", "1,9%", ""], "url": ["http://www.ekonom.sav.sk/uploads/projects/Okali03.pdf", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:33.089579+00:00"}
{"id": "vr33546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33546", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ten návrh (že má minister práce má predložiť do parlamentu návrhy, ako bojovať s nezamestnanosťou, pozn.),bol môj.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadosť NR SR o podanie správy bola prednesená na schôdzi NR SR 29. januára 2013. Uznesenie bolo prijaté na návrh poslanca SMER-SD Jána Podmanického. Ako však uvádza TASR , o uznesenia sa snažili aj poslanci predseda SDKÚ Pavol Frešo a šéf KDH Ján Figeľ, avšak chceli, aby správa prišla do pléna skôr, než navrhoval Podmanický. Pôvodnými iniciátormi uznesenia boli predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo spolu s Jánom Figeľom, výrok preto hodnotíme ako pravdivý, Minister Ján Richter mal na jej základe vypracovať správu \" o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie .\" Podľa nej mala byť správa predložená do 31. marca 2013. Takáto správa sa na žiadnej zo schôdzi po 31. január 2013 dosiaľ neobjavila . Táto správa (tlač č. 453) bola doručená do NR SR 28. marca 2013, teda v rámci stanoveného termínu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadosť NR SR o podanie správy bola prednesená na schôdzi NR SR 29. januára 2013. Uznesenie bolo prijaté na návrh poslanca SMER-SD Jána Podmanického. Ako však uvádza TASR , o uznesenia sa snažili aj poslanci predseda SDKÚ Pavol Frešo a šéf KDH Ján Figeľ, avšak chceli, aby správa prišla do pléna skôr, než navrhoval Podmanický. Pôvodnými iniciátormi uznesenia boli predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo spolu s Jánom Figeľom, výrok preto hodnotíme ako pravdivý, Minister Ján Richter mal na jej základe vypracovať správu \" o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie .\" Podľa nej mala byť správa predložená do 31. marca 2013. Takáto správa sa na žiadnej zo schôdzi po 31. január 2013 dosiaľ neobjavila . Táto správa (tlač č. 453) bola doručená do NR SR 28. marca 2013, teda v rámci stanoveného termínu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Žiadosť NR SR", "TASR", "schôdzi", "správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=7852", "http://ekonomika.sme.sk/c/6683849/richter-ma-do-konca-marca-predlozit-spravu-o-trhu-prace.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/zoznam", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=453"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:51.614342+00:00"}
{"id": "vr13830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13830", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...že príde 50 štábov na letisko, kde budú všetci predstavitelia, Martin Schulz, bol tam myslím si, že aj šéf našej, našej rady, luxemburský minister vnútra a bol tam grécky predseda vlády a slávnostne odprevadili do veľkého lietadla 30 ľudí, oproti tomu, že milión prišlo do Európy, tak to je naozaj karikatúra.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňákom udaný počet utečencov, ktorí počas roku prišli do Európy, približne zodpovedá počtu milión.4. novembra 2015 vykonalo Grécko relokáciu prvých migrantov do Luxemburgu, ktorej sa zúčastnili medzi inými aj predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, grécky premiér A. Tsipras či luxemburský minister zahraničných vecí (nie minister vnútra, ako povedal Kaliňák) J. Asselborn. Kaliňák taktiež správne uviedol počet relokovaných migrantov. Informáciu o počte štábov a účasti niektorého zo slovenských predstaviteľov sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dostupných informácií IOM prišlo v roku 2015 (k 10. novembru 2015) do Európy cez morskú trasu približne 798,792 migrantov. Východnou stredomorskou a balkánskou trasou v období január - september 2015 prešlo do Európy podľa agentúry Frontex približne 359 171 migrantov. 4. novembra 2015 vykonalo Grécko relokáciu prvých migrantov do Luxemburgu. Išlo o šesť rodín zo Sýrie (21) a Iraku (9 ľudí), ktorí sa stali prvými z dvojročnej schémy financovanej EÚ (780 miliónov euro), slúžiacej na odbremenenie členských krajín najviac zaťažených utečeneckou krízou. Zúčastnili sa taktiež predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, grécky premiér A. Tsipras či luxemburský minister zahraničných vecí J. Asselborn. Tsipras varoval , že v tomto prípade išlo naozaj len o \"kvapku v mori\".", "analysis_paragraphs": ["Kaliňákom udaný počet utečencov, ktorí počas roku prišli do Európy, približne zodpovedá počtu milión.4. novembra 2015 vykonalo Grécko relokáciu prvých migrantov do Luxemburgu, ktorej sa zúčastnili medzi inými aj predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, grécky premiér A. Tsipras či luxemburský minister zahraničných vecí (nie minister vnútra, ako povedal Kaliňák) J. Asselborn. Kaliňák taktiež správne uviedol počet relokovaných migrantov. Informáciu o počte štábov a účasti niektorého zo slovenských predstaviteľov sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dostupných informácií IOM prišlo v roku 2015 (k 10. novembru 2015) do Európy cez morskú trasu približne 798,792 migrantov. Východnou stredomorskou a balkánskou trasou v období január - september 2015 prešlo do Európy podľa agentúry Frontex približne 359 171 migrantov. 4. novembra 2015 vykonalo Grécko relokáciu prvých migrantov do Luxemburgu. Išlo o šesť rodín zo Sýrie (21) a Iraku (9 ľudí), ktorí sa stali prvými z dvojročnej schémy financovanej EÚ (780 miliónov euro), slúžiacej na odbremenenie členských krajín najviac zaťažených utečeneckou krízou. Zúčastnili sa taktiež predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, grécky premiér A. Tsipras či luxemburský minister zahraničných vecí J. Asselborn. Tsipras varoval , že v tomto prípade išlo naozaj len o \"kvapku v mori\"."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["vykonalo", "prišlo", "Frontex", "vykonalo", "varoval"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/greece/11974019/Refugee-crisis-Greece-carries-out-first-relocation-of-migrants-to-Luxembourg.html", "http://missingmigrants.iom.int/en/mediterranean-update-10-november-2015", "http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/migratory-routes-map/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/greece/11974019/Refugee-crisis-Greece-carries-out-first-relocation-of-migrants-to-Luxembourg.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3303938/Thirty-just-159-970-migrants-leave-Greece-EU-relocation-plan-Tsipras-warning-just-drop-ocean.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:17.181595+00:00"}
{"id": "vr36344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36344", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Rokujeme ďalej. Teraz sa rokuje veľmi intenzívne o úseku, ktorý je najťažší z ťažkých. Pod Žilinou. Hričovské podhradie, Dubná skala, kde je najdlhší tunel. A chceme, aby to bolo primerané aj európskym cenám, samozrejme kvalite aj časovým záujmom", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovania o týchto úsekoch prebiehajú. Informuje o tom agentúra SITA .", "analysis_paragraphs": ["Rokovania o týchto úsekoch prebiehajú. Informuje o tom agentúra SITA ."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Informuje o tom agentúra SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/rokovania-o-tretom-baliku-ppp-su-podla-figela-nadejne-p0d-/sk_ekonomika.asp?c=A101018_152338_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:27.708855+00:00"}
{"id": "vr33898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33898", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Len to, čo spáchali teraz Smer s Martinom Poliačikom alebo s poslancami SaS a myslím si, že Andrej Hrnčiar z Mostu-Híd, čo zahlasovali vlastne za to, že všetkým dílerom drog, ktorí budú mať vlastne aj viac ako 10 dávok pri sebe, že vlastne zrušili trest, minimálny trest. Teraz mali 4 roky natvrdo do väzenia a teraz de facto môžu mať nulu, lebo to nieže iba zo 4 na 3 roky, ale zo 4 na 3 a pri 3 rokoch môže byť podmienka alebo skúšobná doba. Čiže vlastne zo 4 môžu mať 0.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Novela (.doc) trestného zákona znížila trestnú sadzbu za držanie drog z pôvodných 4 až 10 rokov odňatia slobody na 3 až 10 rokov:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Novela (.doc) trestného zákona znížila trestnú sadzbu za držanie drog z pôvodných 4 až 10 rokov odňatia slobody na 3 až 10 rokov:"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Novela"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383899"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:22.021208+00:00"}
{"id": "vr38837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38837", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Taliansko má 2500 ton zlata v cene viac ako 100 miliárd eur. Nech ich pekne predá na splatenie svojich dlhov.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých údajov malo Taliansko v majetku takmer 2 500 ton zlata, viď napr tu , tu , alebo tu . Názory na riešenie Talianského dlhového problému odpredajom zlata sú rôzne. Napríklad analýza uverejnená agentúrou Reuters vyjadruje názor, že predaj zásob zlata nepredstavuje možné riešenie talianskeho dlhového problému. Jeden z dôvodov, prečo je túto možnosť analýza vylučuje je ten, že zlaté rezervy spravuje centrálna banka a nie vláda. Dôležitý je aj príklad snahy Talianska v roku 2009 zdaniť nezrealizované zisky zo zlatých rezerv, proti ktorému vystúpila Európska centrálna banka ( .pdf ), nakoľko by podľa nej došlo k porušeniu zákazu používať rezervy centrálnej banky na financovanie verejného sektora a nezávislosti talianskej centrálnej banky. V článku je tiež údaj o tom, že Taliansko má 2 450 ton zlata v hodnote 95 miliárd eur. (údaj z 1.9.2011, pozn.) Podľa iných údajov však cena zlata v čase kedy Richard Sulík povedal svoj výrok na cene 42,955 eur/kg, čo pri prepočte následne znamená, že cena talianskej zlatej zlatej rezervy by skutočne bola vyššia ako 100 miliárd eur. Skutočnosť či je odpredaj zlata riešením dlhovej krízy nehodnotíme. (výrok bol opravený 8.2.201š z nepravdivého na pravdivý). Dátum zverejnenia analýzy: 05.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých údajov malo Taliansko v majetku takmer 2 500 ton zlata, viď napr tu , tu , alebo tu . Názory na riešenie Talianského dlhového problému odpredajom zlata sú rôzne. Napríklad analýza uverejnená agentúrou Reuters vyjadruje názor, že predaj zásob zlata nepredstavuje možné riešenie talianskeho dlhového problému. Jeden z dôvodov, prečo je túto možnosť analýza vylučuje je ten, že zlaté rezervy spravuje centrálna banka a nie vláda. Dôležitý je aj príklad snahy Talianska v roku 2009 zdaniť nezrealizované zisky zo zlatých rezerv, proti ktorému vystúpila Európska centrálna banka ( .pdf ), nakoľko by podľa nej došlo k porušeniu zákazu používať rezervy centrálnej banky na financovanie verejného sektora a nezávislosti talianskej centrálnej banky. V článku je tiež údaj o tom, že Taliansko má 2 450 ton zlata v hodnote 95 miliárd eur. (údaj z 1.9.2011, pozn.) Podľa iných údajov však cena zlata v čase kedy Richard Sulík povedal svoj výrok na cene 42,955 eur/kg, čo pri prepočte následne znamená, že cena talianskej zlatej zlatej rezervy by skutočne bola vyššia ako 100 miliárd eur. Skutočnosť či je odpredaj zlata riešením dlhovej krízy nehodnotíme. (výrok bol opravený 8.2.201š z nepravdivého na pravdivý). Dátum zverejnenia analýzy: 05.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu", "analýza", ".pdf", "iných"], "url": ["http://www.businessinsider.com/countries-with-largest-gold-reserves-2012-11?op=1", "http://www.telegraph.co.uk/finance/personalfinance/investing/gold/8881119/Italys-gold-worth-only-a-tenth-of-bailout-it-needs.html", "http://www.wealthdaily.com/articles/who-owns-worlds-gold/2491", "http://www.reuters.com/article/2011/09/02/uk-gold-europe-idUSTRE7811BN20110902", "http://www.bancaditalia.it/eurosistema/comest/pubBCE/varie/Nuovo_parere_24072009/en_con_2009_63.pdf", "http://www.bullion-rates.com/gold/EUR/2011-9-history.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:22.322987+00:00"}
{"id": "vr31290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31290", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "15 obchodných zastúpení som zrušil, 12 nových som vytvoril.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR bola na Ministerstve zahraničných vecí najvýraznejšou systémovou zmenou integrácia ekonomických radcov z Ministerstva hospodárstva, zrušenie 15 obchodných zastúpení v štátoch Európskej únie a otvorenie 12 v nových krajinách. \"Ekonomizácia diplomatickej služby je javom, ktorý priniesla doba a je prítomný vo všetkých krajinách. Tieto zmeny boli potrebné. Bude ich treba citlivo vyhodnocovať a keď bude treba, aj korigovať,\" podotkol pre TASR Dzurinda.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR bola na Ministerstve zahraničných vecí najvýraznejšou systémovou zmenou integrácia ekonomických radcov z Ministerstva hospodárstva, zrušenie 15 obchodných zastúpení v štátoch Európskej únie a otvorenie 12 v nových krajinách. \"Ekonomizácia diplomatickej služby je javom, ktorý priniesla doba a je prítomný vo všetkých krajinách. Tieto zmeny boli potrebné. Bude ich treba citlivo vyhodnocovať a keď bude treba, aj korigovať,\" podotkol pre TASR Dzurinda."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120218TBA01986"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:48.202562+00:00"}
{"id": "vr31945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31945", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Tých 30.000 rodín, ktorí dnes platia preddavky a pritom nemusia zarábať, dnes za nulový úrok vás úverujú...Takže je to preddavok. Znamená, že bezúročné úverovanie štátu a my hovoríme 30.000 rodín, 30.000 živnostníkom uľavme z toho, aby nemuseli bezúročne úverovať daň.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Preddavky na daň platí v zásade každý daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eur. Neplatí si ich sám napr. zamestnanec, ktorému preddavky zráža zamestnávateľ.", "analysis_paragraphs": ["Preddavky na daň platí v zásade každý daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eur. Neplatí si ich sám napr. zamestnanec, ktorému preddavky zráža zamestnávateľ."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["pripravila"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/15620/sdku-chce-zvysit-limit-na-danove-preddavky-pre-zivnostnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:21.500904+00:00"}
{"id": "vr29482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29482", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Schválenie novej Energetickej politiky SR a posilnenie ochrany spotrebiteľa na trhu s energiami.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2014 bol vládou schválený návrh novej energetickej politiky. Tento dokument \" definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom do roku 2050 \" (EP SR). K posilneniu práv spotrebiteľa by mal prispieť tretí liberalizačný balík. Ochrana by mala prichádzať od regulátora cien najmä v oblasti poplatkov. V návrhu (. doc ) možno nájsť aj snahu o posilnenie ochrany spotrebiteľa na trhu s energiami.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2014 bol vládou schválený návrh novej energetickej politiky. Tento dokument \" definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom do roku 2050 \" (EP SR). K posilneniu práv spotrebiteľa by mal prispieť tretí liberalizačný balík. Ochrana by mala prichádzať od regulátora cien najmä v oblasti poplatkov. V návrhu (. doc ) možno nájsť aj snahu o posilnenie ochrany spotrebiteľa na trhu s energiami."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "práv", "doc"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-168597?prefixFile=m_", "http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/357", "http://www.oenergetike.sk/wp-content/uploads/2014/11/Energetick%C3%A1-politika-11.2014.docx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:15.614373+00:00"}
{"id": "48793", "numeric_id": 48793, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48793", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Keď si zoberieme aj tú vyspelosť ekonomiky, silne industriálna krajina a podobne, tak sme zaostávali za európskym priemerom výrazne viac, boli sme okolo 50 %, vy (pozn. Česká republika) ste boli myslím, že už výrazne vyššie okolo 70.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Heger v tomto výroku odkazuje na rozdielne štartovacie čiary ktoré malo Slovensko a Česko po nežnej revolúcií a po rozdelení Československa.\n\nOdvoláva sa na analýzu ministerstva vnútra vychádzajúcu z dát Eurostatu, Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Podľa týchto dát začínalo Slovenské HDP na osobu na 50% priemeru EÚ v roku 1995 a dostalo sa na 70% až okolo roku 2007 (. pdf , s. 10). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Komentár NBS k 30 rokom samostatnosti Slovenska porovnáva HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily s priemerom krajín dnešnej EÚ 27 (. pdf , s. 4). V roku 1995 tento ukazovateľ výkonnosti slovenského hospodárstva nedosahoval ani polovicu priemeru, kým české hospodárstvo dosahovalo výkon podobe takmer 78 % priemeru EÚ 27. Priemerný Slovák si v roku 1995 mohol kúpiť o polovicu menej tovarov a služieb ako priemerný občan dnešnej EÚ 27, priemerný Čech iba o pätinu menej.", "analysis_paragraphs": ["Heger v tomto výroku odkazuje na rozdielne štartovacie čiary ktoré malo Slovensko a Česko po nežnej revolúcií a po rozdelení Československa.", "Odvoláva sa na analýzu ministerstva vnútra vychádzajúcu z dát Eurostatu, Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Podľa týchto dát začínalo Slovenské HDP na osobu na 50% priemeru EÚ v roku 1995 a dostalo sa na 70% až okolo roku 2007 (. pdf , s. 10). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Komentár NBS k 30 rokom samostatnosti Slovenska porovnáva HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily s priemerom krajín dnešnej EÚ 27 (. pdf , s. 4). V roku 1995 tento ukazovateľ výkonnosti slovenského hospodárstva nedosahoval ani polovicu priemeru, kým české hospodárstvo dosahovalo výkon podobe takmer 78 % priemeru EÚ 27. Priemerný Slovák si v roku 1995 mohol kúpiť o polovicu menej tovarov a služieb ako priemerný občan dnešnej EÚ 27, priemerný Čech iba o pätinu menej."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/25/Reformny-kompas.pdf", "https://nbs.sk/wp-content/uploads/2022/12/30-rokov-NBS_komentar.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:03.010176+00:00"}
{"id": "vr29628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29628", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My máme obrovské problémy ešte z minulosti a teraz sa nechcem venovať detailom, ako je cyklotrón. Jednoducho v rámci deblokácie ruského dlhu dlhé roky spätne, nakúpená technológia, ktorá sa doteraz nevyužila.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci splatenia ruského dlhu z čias Sovietskeho zväzu voči Slovensku sa Ruská federácia zaviazala k vybudovaniu cyklotrónového urýchľovača, no k jeho dokončeniu doteraz nedošlo. V súčasnosti sa rieši podoba finalizácie tohto projektu, čím by si Rusko slnilo svoje záväzky voči Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rámci splatenia ruského dlhu z čias Sovietskeho zväzu voči Slovensku sa Ruská federácia zaviazala k vybudovaniu cyklotrónového urýchľovača, no k jeho dokončeniu doteraz nedošlo. V súčasnosti sa rieši podoba finalizácie tohto projektu, čím by si Rusko slnilo svoje záväzky voči Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "SME", "TASR"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/nas-urychlovac-je-blizko-ruskym-milionom-595319", "http://www.sme.sk/c/7846719/slovensky-plan-v-moskve-nenadchol-peniaze-za-cyklotron-nie-su-iste.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/rusko-splatilo-slovensku-dlh-17-miliard/49646-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:36.103530+00:00"}
{"id": "vr37092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37092", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Potom sa ukázalo, že sú dovnútra dohádaní ako, prepáčte pán podpredseda, poviem to ako psi, pokiaľ ide o generálneho prokurátora a prišli potom s návrhom, aby sa dostali z tejto šlamastiky, pretože niektorí poslanci mali iný názor ako žiadala pani Radičová, tak prišli s nedemokratickým návrhom, že poďme zmeniť tajnú voľbu na verejnú voľbu, čiže idú zmeniť.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď nie je možné hodnotiť pravdivosť intenzity výrokov R. Fica o rozhádanosti koalície a nedemokratickosti opatrenia, základné tvrdenie obsiahnuté vo výroku, že koalícia potrebuje kontrolovať ako volia jej poslanci, je pravdivé. Toto rozhodnutie padlo po neúspešnej voľbe GP, kedy poslanci vládnej koalície hlasovali za D. Trnku.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď nie je možné hodnotiť pravdivosť intenzity výrokov R. Fica o rozhádanosti koalície a nedemokratickosti opatrenia, základné tvrdenie obsiahnuté vo výroku, že koalícia potrebuje kontrolovať ako volia jej poslanci, je pravdivé. Toto rozhodnutie padlo po neúspešnej voľbe GP, kedy poslanci vládnej koalície hlasovali za D. Trnku."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "padlo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html", "http://www.24hod.sk/druhe-kolo-volby-generalneho-prokuratora-bude-v-utorok-cl142104.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:16.287861+00:00"}
{"id": "49951", "numeric_id": 49951, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49951", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Hneď na to začne (pozn. Hamran) kritizovať pána poslanca Krúpu, že by to vedel robiť lepšie.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nedávno oznámila, že jej tím posilní bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Ten sa krátko na to v diskusnej relácii kriticky vyjadril voči viacerým členom strany vrátane Richarda Sulíka, či Jany Bittó Cigánikovej. Juraja Krúpu, ktorý v strane pôsobí na pozícii experta na obranu a bezpečnosť, tiež nepriamo spomenul, nepovedal však že by jeho prácu vedel robiť lepšie, ako to tvrdí Samuel Migaľ. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa tlačovej konferencii 10. marca 2025 oznámila strana SaS spoluprácu s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom ( 3:10 ). Hamran sa pritom v posledným eurovoľbách uchádzal o mandát na kandidátke Demokratov.\n\nV relácii Braňo Závodský Naživo o dva dni neskôr sa Hamran kriticky vyjadril voči viacerým členom strany. Uviedol, že v minulosti so stranou nespolupracoval, pretože nesúhlasil s krokmi bývalého predsedu, Richard Sulíka, vyhlásil, že ak by sa Sulík do strany vrátil, okamžite by spoluprácu ukončil ( 12:30 ).\n\nNa margo poslankyne Cigánikovej konštatoval, že mu je „bytostne nesympatická“ jej potýčka s Romanou Tabakovou. Kritizoval aj to, že poslankyni vyšiel v bulvárnom týždenníku Plus 7 dní „PR články“ v čase keď sa údajne Hamrana časopis snažil diskreditovať ( 24:10 ).\n\nPri otázke ohľadom rozdelenia úloh s Jurajom Krúpom, ktorý sa v strane venuje podobnej oblasti ako Hamran vyhlásil, že nad tým nerozmýšľal. Nevylúčil však, že by mohol byť vyzývateľom ministra Šutaja Eštoka na post ministra vnútra ( 20:40 ). Hamran však nepovedal, že by túto prácu vedel robiť lepšie, ako Krúpa. Podobné vyjadrenie nezaznelo ani v rozhovore pre portál 360tka či portál Napunk .\n\nVyjadrenie poslaneckého asistenta Samuela Migaľa pre Demagog.sk z 21. 3. 2025:\n\n„Na otázku, či bude minister vnútra v kontexte, či chce nahradiť pána poslanca Krúpu uviedol pán Hamran: „Samozrejme, že o tom sa debatovalo, že keď Štefan Hamran strávil 25 plus rokov v oblasti vnútornej bezpečnosti a orgánov presadzujúcich právo a zastával, povedzme, že pomerne vysoké funkcie, vrátane policajného prezidenta, tak je to legitímne sa baviť o tom, že Štefan Hamran by mohol byť vyzývateľom Matúša Šutaja Eštoka o to kreslo v blízkej budúcnosti. On ma odtiaľ vyprevadil, možno ja ho teraz vyprevadím tiež.“ Uvedené (vyjadrenie pre je možné interpretovať, že chce nahradiť poslanca Krúpu ako tímlídra v oblasti vnútornej bezpečnosti. Zdôrazňujeme, že ambícia politika niekoho nahradiť vo funkcii je legitímna, ale vtedajší poslanec Migaľ mal plné právo upozorniť na vnímanie vyjadrení pána Hamrana. Priznávame, že úmysel nahradiť poslanca Krúpu z dôvodu, že by vedel robiť veci lepšie, je len aplikovaním všeobecne akceptovanej paradigmy, že niekto chce byt napríklad minister vnútra na úkor svojho kolegu preto, lebo to vie, a nie preto, že by to bývalý policajný prezident skutočne vedel robiť lepšie.”", "analysis_paragraphs": ["Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nedávno oznámila, že jej tím posilní bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Ten sa krátko na to v diskusnej relácii kriticky vyjadril voči viacerým členom strany vrátane Richarda Sulíka, či Jany Bittó Cigánikovej. Juraja Krúpu, ktorý v strane pôsobí na pozícii experta na obranu a bezpečnosť, tiež nepriamo spomenul, nepovedal však že by jeho prácu vedel robiť lepšie, ako to tvrdí Samuel Migaľ. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Na tlačovej konferencii 10. marca 2025 oznámila strana SaS spoluprácu s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom ( 3:10 ). Hamran sa pritom v posledným eurovoľbách uchádzal o mandát na kandidátke Demokratov.", "V relácii Braňo Závodský Naživo o dva dni neskôr sa Hamran kriticky vyjadril voči viacerým členom strany. Uviedol, že v minulosti so stranou nespolupracoval, pretože nesúhlasil s krokmi bývalého predsedu, Richard Sulíka, vyhlásil, že ak by sa Sulík do strany vrátil, okamžite by spoluprácu ukončil ( 12:30 ).", "Na margo poslankyne Cigánikovej konštatoval, že mu je „bytostne nesympatická“ jej potýčka s Romanou Tabakovou. Kritizoval aj to, že poslankyni vyšiel v bulvárnom týždenníku Plus 7 dní „PR články“ v čase keď sa údajne Hamrana časopis snažil diskreditovať ( 24:10 ).", "Pri otázke ohľadom rozdelenia úloh s Jurajom Krúpom, ktorý sa v strane venuje podobnej oblasti ako Hamran vyhlásil, že nad tým nerozmýšľal. Nevylúčil však, že by mohol byť vyzývateľom ministra Šutaja Eštoka na post ministra vnútra ( 20:40 ). Hamran však nepovedal, že by túto prácu vedel robiť lepšie, ako Krúpa. Podobné vyjadrenie nezaznelo ani v rozhovore pre portál 360tka či portál Napunk .", "Vyjadrenie poslaneckého asistenta Samuela Migaľa pre Demagog.sk z 21. 3. 2025:", "„Na otázku, či bude minister vnútra v kontexte, či chce nahradiť pána poslanca Krúpu uviedol pán Hamran: „Samozrejme, že o tom sa debatovalo, že keď Štefan Hamran strávil 25 plus rokov v oblasti vnútornej bezpečnosti a orgánov presadzujúcich právo a zastával, povedzme, že pomerne vysoké funkcie, vrátane policajného prezidenta, tak je to legitímne sa baviť o tom, že Štefan Hamran by mohol byť vyzývateľom Matúša Šutaja Eštoka o to kreslo v blízkej budúcnosti. On ma odtiaľ vyprevadil, možno ja ho teraz vyprevadím tiež.“ Uvedené (vyjadrenie pre je možné interpretovať, že chce nahradiť poslanca Krúpu ako tímlídra v oblasti vnútornej bezpečnosti. Zdôrazňujeme, že ambícia politika niekoho nahradiť vo funkcii je legitímna, ale vtedajší poslanec Migaľ mal plné právo upozorniť na vnímanie vyjadrení pána Hamrana. Priznávame, že úmysel nahradiť poslanca Krúpu z dôvodu, že by vedel robiť veci lepšie, je len aplikovaním všeobecne akceptovanej paradigmy, že niekto chce byt napríklad minister vnútra na úkor svojho kolegu preto, lebo to vie, a nie preto, že by to bývalý policajný prezident skutočne vedel robiť lepšie.”"], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": ["3:10", "uchádzal", "12:30", "potýčka", "24:10", "20:40", "360tka", "Napunk"], "url": ["https://archive.is/GZsOR", "https://www.aktuality.sk/clanok/x3qiwRC/eurovolby-2024-stefan-hamran-kandiduje-za-demokratov/#:~:text=Pod%C4%BEa%20inform%C3%A1ci%20port%C3%A1lu%20Aktuality.sk%20kandiduje%20za%20mimoparlamentn%C3%BA%20stranu%20Demokrati%20do%20eurovolieb%20b%C3%BDval%C3%BD%20policajn%C3%BD%20prezident%20%C5%A0tefan%20Hamran.", "https://www.youtube.com/watch?v=MZNNVbEQFtE", "https://dennikn.sk/minuta/3025168/", "https://www.tyzden.sk/video/119660/stefan-hamran-u-zavodskeho-ak-by-sa-sulik-v-akejkolvek-podobe-do-sas-vratil-v-ten-den-v-strane-koncim/", "https://www.tyzden.sk/video/119660/stefan-hamran-u-zavodskeho-ak-by-sa-sulik-v-akejkolvek-podobe-do-sas-vratil-v-ten-den-v-strane-koncim/", "https://360tka.sk/videos/sw4tmSogHOrTNdPf9BXA", "https://dennikn.sk/4523372/stefan-hamran-v-sas-ma-oslovilo-ze-so-sulikom-odisiel-aj-jeho-styl-politiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:48.219621+00:00"}
{"id": "vr17711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17711", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jediný jasne uznaný daňový podvodník, ktorý sedí v parlamente, je Igor Matovič.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V tomto výroku Robert Fico tvrdí, že Igor Matovič je uznaný daňový podvodník. Členovia strany SMER-SD často útočia na Igora Matoviča za údajne daňové podvody, ktorých sa vraj dopustil vo svojej minulej podnikateľskej kariére. Daňové úrady skúmali Matovičovo podnikanie už v roku 2011, kedy prišli k zisteniu, že Matovič daňový podvod nespáchal . K vyšetrovaniu sa v roku 2016 vrátila polícia, ktorá skúmala, či sa Matovič nedopustil trestného činu zatajovania účtovníctva. Národná kriminálna agentúra trestné stíhanie uzavrela, pretože skutok bol premlčaný . Keďže rozsudok o tom, či Matovič spáchal daňový podvod alebo nie, nepadol, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nSmer-SD zaútočil na Igora Matoviča kvôli údajnému kráteniu daní až trikrát (v rokoch 2010, 2016 a 2017).\n\nPrvýkrát obvinenie voči Matovičovi vyslovila Renáta Zmajkovičová, ktorá hovorila o podnikateľovi , ktorý krátko pred ohlásenou daňovou kontrolou predal svoju firmu inému človeku. Keď daňová kontrola žiadala vydanie daňových dokladov od nového majiteľa, ten tvrdil, že ich dal do zberu. Príbeh mal odkazovať na Matoviča, ktorý v roku 2008 previedol svoju firmu regionPRESS na inú osobu, pričom sa mal dopustiť krátenia daní. Toho sa mal Matovič dopustiť pri predaji firmy, kedy do daňového priznania nezahrnul príjem z predaja. Štátu tak mala vzniknúť škoda viac ako 600-tisíc eur. Daňové kontroly po prešetrení prípadu dospeli v roku 2011 k záveru, že Matovič na daniach zaplatil toľko, koľko mal.\n\nO 6 rokov neskôr, t.j. v roku 2016, krátko pred parlamentnými voľbami premiér Robert Fico zvolal tlačovú besedu, na ktorej sa vrátil k údajným daňovým podvodom Igora Matoviča. Podľa Fica Matovič svoju firmu predal bielemu koňovi deň pred daňovou kontrolou za 122 miliónov slovenských korún a zničil účtovníctvo firmy za roky 1998-2008. Neskôr mal od zmluvy odstúpiť. Matovič toto obvinenie poprel.\n\nFico na tlačovej besede citoval z daňového spisu, čím sa vyskytlo podozrenie zo zneužitia daňového tajomstva. Kto informácie zo spisu vyniesol a či Fico porušil daňové tajomstvo v súčasnosti vyšetruje polícia .\n\nAj keď vyšetrovatelia potvrdili, že Matovič zaplatil toľko daní, koľko mal, v roku 2016 opäť začali skúmať jeho aktivity týkajúce sa daní. Trestné stíhanie vedené pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie bolo vo februári 2017 zastavené, pretože skutok bol už premlčaný . Denník Plus sedem dní v apríli 2017 priniesol správu , že podľa uznesenia k prípadu sa Matovič mal dopustiť trestného činu pri kúpe tlačiarenského stroja, ktorý nezaradil do nadobudnutého majetku, a tak sa vyhol zaplateniu dane vo výške viac ako 71-tisíc eur. Matovič podľa uznesenia tvrdil, že stroj kúpil za účelom predaja, avšak pri opätovnej kontrole našla daňová kontrola stroj stále v prevádzke.\n\nV súvislosti s prípadom Matovič vyhlásil, že nechce, aby ho chránila premlčaná doba a žiadal vznesenie obvinenia. \" Len súd dokazuje, kto spáchal trestný čin a kto nespáchal. Vzneste mi obvinenie, ja sa chcem brániť niekde na súde ,\" povedal Matovič.\n\nNeskôr v apríli 2017 poslanci NR za SMER-SD Dušan Jarjabek a Richar Raši na tlačovej konferencii vyhlásili, že Matovič spáchal v minulosti daňový podvod a mal by sa vzdať poslaneckého mandátu. Na tlačovke sa vrátili ku kauze okolo tlačiarenského prístroja, ale prišli aj s novým obvinením, ktoré v ten istý deň zverejnil Plus jeden deň. Vyšetrovateľ NAKA poskytol denníku správu z uznesenia o zastavení trestného stíhania, v ktorej sa píše, že Matovič použil svoju matku na krátenie dane. V roku 2004 si Matovič vyúčtoval výdavky za používanie vozidla v hodnote takmer 63-tisíc eur. Keďže nepredložil žiadne podklady o nákupe pohonných hmôt, daňový úrad mu tieto výdavky neuznal. Matovič chýbajúce podklady zdôvodnil tým, že auto šoférovala jeho matka. Prípad bol podobne ako kúpa tlačiarenského stroja premlčaný.\n\nRaši takisto napadol vysoký počet najazdených kilometrov na spomínanom aute: \" Kým my sme mali štedrovečernú večeru, Veľkú noc, Matovič jazdil, jazdil a jazdil. Jediný, kto by to dokázal, by bol Forrest Gump. Je to exemplárny prípad, ako sa dá okradnúť štát. Čerešničkou na torte je, že v roku 2004 najazdil 220.000 kilometrov, ale v roku 2008 mal tachometer tohto auta iba 128.000 kilometrov. A v roku 2014, keď bolo auto predávané, malo najazdených len niečo vyše 200.000 kilometrov. Buď spáchal trestný čin daňového podvodu alebo stočil kilometre. \"\n\nIgor Matovič sa odmietol vzdať poslaneckého mandátu a obvinil SMER-SD za účelové prenasledovanie. Na Richarda Rašiho sa rozhodol podať trestné oznámenie pre krivé obvinenie.\n\nV novembri 2017 Matovič informoval médiá o začatí policajného vyšetrovania proti jeho osobe pre podozrenie z krátenia daní, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 2008 pri predaji jeho firmy. Za vyšetrovaním Matovič videl snahy Roberta Fica o diskreditáciu opozície pred voľbami do VÚC.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku Robert Fico tvrdí, že Igor Matovič je uznaný daňový podvodník. Členovia strany SMER-SD často útočia na Igora Matoviča za údajne daňové podvody, ktorých sa vraj dopustil vo svojej minulej podnikateľskej kariére. Daňové úrady skúmali Matovičovo podnikanie už v roku 2011, kedy prišli k zisteniu, že Matovič daňový podvod nespáchal . K vyšetrovaniu sa v roku 2016 vrátila polícia, ktorá skúmala, či sa Matovič nedopustil trestného činu zatajovania účtovníctva. Národná kriminálna agentúra trestné stíhanie uzavrela, pretože skutok bol premlčaný . Keďže rozsudok o tom, či Matovič spáchal daňový podvod alebo nie, nepadol, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Smer-SD zaútočil na Igora Matoviča kvôli údajnému kráteniu daní až trikrát (v rokoch 2010, 2016 a 2017).", "Prvýkrát obvinenie voči Matovičovi vyslovila Renáta Zmajkovičová, ktorá hovorila o podnikateľovi , ktorý krátko pred ohlásenou daňovou kontrolou predal svoju firmu inému človeku. Keď daňová kontrola žiadala vydanie daňových dokladov od nového majiteľa, ten tvrdil, že ich dal do zberu. Príbeh mal odkazovať na Matoviča, ktorý v roku 2008 previedol svoju firmu regionPRESS na inú osobu, pričom sa mal dopustiť krátenia daní. Toho sa mal Matovič dopustiť pri predaji firmy, kedy do daňového priznania nezahrnul príjem z predaja. Štátu tak mala vzniknúť škoda viac ako 600-tisíc eur. Daňové kontroly po prešetrení prípadu dospeli v roku 2011 k záveru, že Matovič na daniach zaplatil toľko, koľko mal.", "O 6 rokov neskôr, t.j. v roku 2016, krátko pred parlamentnými voľbami premiér Robert Fico zvolal tlačovú besedu, na ktorej sa vrátil k údajným daňovým podvodom Igora Matoviča. Podľa Fica Matovič svoju firmu predal bielemu koňovi deň pred daňovou kontrolou za 122 miliónov slovenských korún a zničil účtovníctvo firmy za roky 1998-2008. Neskôr mal od zmluvy odstúpiť. Matovič toto obvinenie poprel.", "Fico na tlačovej besede citoval z daňového spisu, čím sa vyskytlo podozrenie zo zneužitia daňového tajomstva. Kto informácie zo spisu vyniesol a či Fico porušil daňové tajomstvo v súčasnosti vyšetruje polícia .", "Aj keď vyšetrovatelia potvrdili, že Matovič zaplatil toľko daní, koľko mal, v roku 2016 opäť začali skúmať jeho aktivity týkajúce sa daní. Trestné stíhanie vedené pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie bolo vo februári 2017 zastavené, pretože skutok bol už premlčaný . Denník Plus sedem dní v apríli 2017 priniesol správu , že podľa uznesenia k prípadu sa Matovič mal dopustiť trestného činu pri kúpe tlačiarenského stroja, ktorý nezaradil do nadobudnutého majetku, a tak sa vyhol zaplateniu dane vo výške viac ako 71-tisíc eur. Matovič podľa uznesenia tvrdil, že stroj kúpil za účelom predaja, avšak pri opätovnej kontrole našla daňová kontrola stroj stále v prevádzke.", "V súvislosti s prípadom Matovič vyhlásil, že nechce, aby ho chránila premlčaná doba a žiadal vznesenie obvinenia. \" Len súd dokazuje, kto spáchal trestný čin a kto nespáchal. Vzneste mi obvinenie, ja sa chcem brániť niekde na súde ,\" povedal Matovič.", "Neskôr v apríli 2017 poslanci NR za SMER-SD Dušan Jarjabek a Richar Raši na tlačovej konferencii vyhlásili, že Matovič spáchal v minulosti daňový podvod a mal by sa vzdať poslaneckého mandátu. Na tlačovke sa vrátili ku kauze okolo tlačiarenského prístroja, ale prišli aj s novým obvinením, ktoré v ten istý deň zverejnil Plus jeden deň. Vyšetrovateľ NAKA poskytol denníku správu z uznesenia o zastavení trestného stíhania, v ktorej sa píše, že Matovič použil svoju matku na krátenie dane. V roku 2004 si Matovič vyúčtoval výdavky za používanie vozidla v hodnote takmer 63-tisíc eur. Keďže nepredložil žiadne podklady o nákupe pohonných hmôt, daňový úrad mu tieto výdavky neuznal. Matovič chýbajúce podklady zdôvodnil tým, že auto šoférovala jeho matka. Prípad bol podobne ako kúpa tlačiarenského stroja premlčaný.", "Raši takisto napadol vysoký počet najazdených kilometrov na spomínanom aute: \" Kým my sme mali štedrovečernú večeru, Veľkú noc, Matovič jazdil, jazdil a jazdil. Jediný, kto by to dokázal, by bol Forrest Gump. Je to exemplárny prípad, ako sa dá okradnúť štát. Čerešničkou na torte je, že v roku 2004 najazdil 220.000 kilometrov, ale v roku 2008 mal tachometer tohto auta iba 128.000 kilometrov. A v roku 2014, keď bolo auto predávané, malo najazdených len niečo vyše 200.000 kilometrov. Buď spáchal trestný čin daňového podvodu alebo stočil kilometre. \"", "Igor Matovič sa odmietol vzdať poslaneckého mandátu a obvinil SMER-SD za účelové prenasledovanie. Na Richarda Rašiho sa rozhodol podať trestné oznámenie pre krivé obvinenie.", "V novembri 2017 Matovič informoval médiá o začatí policajného vyšetrovania proti jeho osobe pre podozrenie z krátenia daní, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 2008 pri predaji jeho firmy. Za vyšetrovaním Matovič videl snahy Roberta Fica o diskreditáciu opozície pred voľbami do VÚC."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["nespáchal", "premlčaný", "kráteniu", "podnikateľovi", "krátenia", "škoda", "prešetrení", "tlačovú", "polícia", "premlčaný", "správu", "vznesenie", "vzdať", "denníku", "vzdať", "vyšetrovania"], "url": ["https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://www.aktuality.sk/clanok/462846/trestne-stihanie-vo-veci-matovicovho-uctovnictva-zastavili/", "https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://www.youtube.com/watch?v=3MFG_vMtG8I", "https://domov.sme.sk/c/20692857/regionpress-matovic-kratenie-dane-naka-lipsic-smer.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447657-ziadny-danovy-urad-nepredlozil-doklad-ze-by-som-kratil-dane-tvrdi-matovic/", "https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://dennikn.sk/363332/fico-matovic-danovy-podvodnik-vyuziva-biele-kone/", "https://www.aktuality.sk/clanok/530336/policia-musi-dalej-vysetrovat-ci-fico-vyzradil-danove-tajomstvo-matovica/", "https://www.aktuality.sk/clanok/462846/trestne-stihanie-vo-veci-matovicovho-uctovnictva-zastavili/", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Kauza-Matovicovho-uctovnictva-ma-svoju-dohru-Vysetrovatel-pozna-vinnika", "https://domov.sme.sk/c/20507322/stihanie-v-pripade-matovicovho-uctovnictva-zastavili-skutok-je-premlcany.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-i-matovic-spachal-danovy-p/255422-clanok.html", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Neuveritelne-na-co-sa-Matovic-zmohol.-Z-matky-si-urobil-bieleho-kona", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-mandatu-sa-nevzda/255499-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447657-ziadny-danovy-urad-nepredlozil-doklad-ze-by-som-kratil-dane-tvrdi-matovic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:19.266990+00:00"}
{"id": "vr32033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32033", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "85% nášho priemyslu putuje alebo produktov putuje do Nemecka.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali aj minulý týždeň z relácie o 5 minút 12 : Na stránke Štatistického úradu SR je možné nájsť tabuľku celkového dovoz a celkového vývozu podľa kontinentov a ekonomických zoskupení krajín v roku 2012 za mesiace január až marec. (Zdroj ŠUSR )", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali aj minulý týždeň z relácie o 5 minút 12 : Na stránke Štatistického úradu SR je možné nájsť tabuľku celkového dovoz a celkového vývozu podľa kontinentov a ekonomických zoskupení krajín v roku 2012 za mesiace január až marec. (Zdroj ŠUSR )"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["5 minút 12", "ŠUSR", "CIA Factbook"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/296/situacia-v-eurozone-robert-fico", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=45969", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:01.966482+00:00"}
{"id": "vr26022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26022", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Sme jediná župa, ktorá platí úplne podľa zákona aj do súkromných zariadení (sociálnych služieb, pozn.), keď niekto si umiestni svojich rodičov alebo teda klientov do súkromných zariadení, a to dokonca aj mimo Bratislavského kraja, lebo taký je zákon. My ho jediní dodržiavame. Aj mimo Bratislavského kraja.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pavol Frešo správne interpretuje zákonom stanovené kompetencie samosprávneho kraja. Nepodarilo sa nám však zistiť, či je BSK jediným krajom, ktorý prispieva aj zariadeniam sociálnych služieb, ktoré sú mimo svojho kraja. V kompetencii samosprávneho kraja je financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a možnosť zabezpečenia sociálnej starostlivosti aj mimo územia kraja pre osoby s trvalým pobytom v kraji. Podľa zákona č. 448/2008 z. Z. o sociálnych službách § 71 (7) Ak vyšší územný celok zabezpečí fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 a 37 až 39 v obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila obec alebo iný vyšší územný celok, vyšší územný celok uhrádza obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5 znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo správne interpretuje zákonom stanovené kompetencie samosprávneho kraja. Nepodarilo sa nám však zistiť, či je BSK jediným krajom, ktorý prispieva aj zariadeniam sociálnych služieb, ktoré sú mimo svojho kraja. V kompetencii samosprávneho kraja je financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a možnosť zabezpečenia sociálnej starostlivosti aj mimo územia kraja pre osoby s trvalým pobytom v kraji. Podľa zákona č. 448/2008 z. Z. o sociálnych službách § 71 (7) Ak vyšší územný celok zabezpečí fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 a 37 až 39 v obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila obec alebo iný vyšší územný celok, vyšší územný celok uhrádza obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5 znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["448/2008"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-socialnych-sluzbach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:41.816497+00:00"}
{"id": "vr37355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37355", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tá pracovná skupina (vytvorená, aby predložila návrh zákona o štátnom občianstve pozn.), ktorej koniec koncov ak sa nemýlim je členom aj priamo pán Matovič, že príde predsa len s riešením, ktoré bude znamenať určitý posun.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tasr.sk dňa 21. februára 2011 uviedla: \" Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) pozvala poslanca a lídra OĽ Igora Matoviča do pracovnej skupiny, ktorá rieši široko diskutovaný zákon o štátnom občianstve. \"", "analysis_paragraphs": ["Tasr.sk dňa 21. februára 2011 uviedla: \" Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) pozvala poslanca a lídra OĽ Igora Matoviča do pracovnej skupiny, ktorá rieši široko diskutovaný zákon o štátnom občianstve. \""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Tasr.sk"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110221TBB00220"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:23.197369+00:00"}
{"id": "vr26782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26782", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Ministri zdravotníctva krajín EÚ sa zhodli, že zdravotné varovania majú pokrývať 65 % plochy krabičky. Podľa informácií z Ministerstva financií z mojej krajiny, akákoľvek veľkosť nad 65 % by technicky znemožnila umiestniť na krabičky kontrolnú známku.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vladimír Maňka uvádza v obidvoch prípadoch správne informácie týkajúce sa zdravotných varovaní, ktoré majú pokrývať 65% plochy krabičky.", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka uvádza v obidvoch prípadoch správne informácie týkajúce sa zdravotných varovaní, ktoré majú pokrývať 65% plochy krabičky."], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["euractiv.sk", "schválil", "TASR"], "url": ["http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/zoznam_liniek/regulacia-tabakovych-vyrobkov-hladanie-noveho-smeru-000283", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2013-0398&language=SK&ring=A7-2013-0276", "http://www.teraz.sk/ekonomika/viacere-organy-sr-nesuhlasia-so-spri/22673-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:49.807854+00:00"}
{"id": "vr30738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30738", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Faktom však zostáva, že za riaditeľovania pána riaditeľa Pittnera boli predsa správy, ktoré chodili do parlamentu, čítali sme ich obaja aj s pánom poslancom určite. Kde sa pravidelne hovorilo či o tunelovaní tunela Branisko, kde sa hovorilo o problematických veciach s privatizáciou.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo získaných informácií je jasné, že Pittner informoval o korupčných problémoch počas privatizácie ako aj o tunelovaní Braniska už v roku 2003. www.diaľnice.info (pôvodná správa www.mymirror.sk ) Polícia obvinila 10 ľudí z tunelovania, počas ktorého došlo pri výstavbe cestného tunela Branisko. Nejde však o novú kauzu. Správy o tunelovaní obsahuje informácia, ktorú predložil v roku 2003 do parlamentu vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner. Od roku 2004 sa prípadom zaoberá polícia. Pre úplnosť treba pripomenúť, že v tých rokoch bola pri moci SDKÚ a ministrom dopravy bol jej nominant Pavol Prokopovič. SME , 19.jún 2004: SIS zverejnila niekoľko vážnych obvinení z tunelovania štátnych podnikov (napríklad železníc, energetiky) a z korupcie pri ich privatizácii. Okrem iného tvrdí, že niektoré podniky SAD boli sprivatizované pod cenu navzájom prepojeným firmám, z ktorých dve vlastní podsvetie. Riaditeľ SIS Ladislav Pittner upozornil aj na tunelovanie pri výstavbe diaľničného tunela Branisko. SME , 20.máj 2005: Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ladislav Pittner hovoril včera pred poslancami o korupcii a tunelovaní štátneho majetku za rok 2004. Istá časť správy bola neverejná, ale aj z jej verejnej časti vyplýva, že napríklad verejné súťaže a stavby diaľnic či železníc sú korupčným prostredím. Predseda brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák zo Smeru povedal, že \"aj počas tejto vlády sa zjavne preukázalo tunelovanie majetku a v mnohých prípadoch išlo o škody veľkého rozsahu\". Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zo získaných informácií je jasné, že Pittner informoval o korupčných problémoch počas privatizácie ako aj o tunelovaní Braniska už v roku 2003. www.diaľnice.info (pôvodná správa www.mymirror.sk ) Polícia obvinila 10 ľudí z tunelovania, počas ktorého došlo pri výstavbe cestného tunela Branisko. Nejde však o novú kauzu. Správy o tunelovaní obsahuje informácia, ktorú predložil v roku 2003 do parlamentu vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner. Od roku 2004 sa prípadom zaoberá polícia. Pre úplnosť treba pripomenúť, že v tých rokoch bola pri moci SDKÚ a ministrom dopravy bol jej nominant Pavol Prokopovič. SME , 19.jún 2004: SIS zverejnila niekoľko vážnych obvinení z tunelovania štátnych podnikov (napríklad železníc, energetiky) a z korupcie pri ich privatizácii. Okrem iného tvrdí, že niektoré podniky SAD boli sprivatizované pod cenu navzájom prepojeným firmám, z ktorých dve vlastní podsvetie. Riaditeľ SIS Ladislav Pittner upozornil aj na tunelovanie pri výstavbe diaľničného tunela Branisko. SME , 20.máj 2005: Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ladislav Pittner hovoril včera pred poslancami o korupcii a tunelovaní štátneho majetku za rok 2004. Istá časť správy bola neverejná, ale aj z jej verejnej časti vyplýva, že napríklad verejné súťaže a stavby diaľnic či železníc sú korupčným prostredím. Predseda brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák zo Smeru povedal, že \"aj počas tejto vlády sa zjavne preukázalo tunelovanie majetku a v mnohých prípadoch išlo o škody veľkého rozsahu\". Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["www.diaľnice.info", "www.mymirror.sk", "SME", "SME"], "url": ["http://www.dialnice.info/viewtopic.php?f=15&t=88&start=475", "http://www.mymirror.sk/komentare/tunel1080420.htm", "http://www.sme.sk/c/1647509/sprava-sis-zverejnila-vazne-obvinenia-o-tunelovani.html", "http://www.sme.sk/c/2225472/sprava-sis-hovori-o-tunelovani-statneho-majetku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:50.168555+00:00"}
{"id": "vr34026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34026", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete si predstaviť, že by kandidát na generálneho prokurátora skartoval a tvrdí, že omylom, dôležitú výpoveď poslanca Národnej rady? ... potom to vymazal aj z počítača, potom ešte obvinil sekretárky a potom sekretárky sa museli brániť a potom sám priznal, že to urobil aj on.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už niekoľkokrát overovali ( O 5 minút 12, 19. februára 2012 ; O 5 minút 12, 20. január 2013 ). Priebeh spomínanej udalosti bol nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už niekoľkokrát overovali ( O 5 minút 12, 19. februára 2012 ; O 5 minút 12, 20. január 2013 ). Priebeh spomínanej udalosti bol nasledovný:"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12, 19. februára 2012", "O 5 minút 12, 20. január 2013", "Hospodárske noviny", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/252/marek-madaric-vs-lucia-zitnanska", "http://www.demagog.sk/diskusie/348", "http://hnonline.sk/c1-52452950-generalna-prokuratura-centes-o-skartovani-klamal", "http://www.sme.sk/c/5999998/prokuratura-matovica-dal-vymazat-centes.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:52.304033+00:00"}
{"id": "49277", "numeric_id": 49277, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49277", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Rovnako ako tak navrhoval (Igor Matovič, pozn.) zníženie platov poslancov, ale iba z opozičnej pozície, nikdy nie z vládnej, z ústavnej väčšiny.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič, ešte počas jeho pôsobenia v opozícii, prichádzal pravidelne s návrhom na zmrazenie alebo zníženie platov poslancov. Po nástupe jeho vlády už s takouto iniciatívou neprišiel, ani ako premiér, ani ako minister financií. Jeho poslanecký klub taktiež nepodporil ani opozičné návrhy na zníženie platov. S návrhom na zníženie platov prišiel Matovič opäť až po rozpade vládnej koalície a vymenovaní úradnickej vlády. Výrok Milana Uhríka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlat poslanca Národnej rady sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. K tomuti základnému platu poslanci dostávajú aj tzv. paušálne náhrady a funkčné príspevky. Za aktuálny 2023 sa tak poslanecké platy pohybujú v rozmedzí od 6260 eur po 7148.91 eur.\n\nPriemerná mzda, na ktorú je poslanecký plat naviazaný, dlhodobo rastie , napriek ekonomickým krízam. Pravidelne sa tak objavujú iniciatívy na zmrazenie platov poslancov.\n\nOd roku 2011 si poslanci každoročne platy zmrazovali. Zlom nastal koncom roka 2018, keď neprešiel žiaden z návrhov na zmrazenie platov. Poslancom tak nárazovo stúpol plat o 1500 eur.\n\nZmrazenie alebo zníženie platov navrhovalo aj hnutie OĽANO v rokoch 2014 , 2015 či 2017 , keď sa nachádzalo v opozícii. V roku 2019 , po tom čo neprešiel návrh na zmrazenie platov poslancov, prišiel Matovič dokonca s vlastným návrhom na výpočet.\n\nV čase, keď mal Igor Matovič k dispozícii parlamentnú väčšinu, s iniciatívou zníženia alebo zmrazenia platov už neprišiel a jeho poslanecký klub, ani nepodporil iniciatívy opozičných poslancov. V marci 2020 žiadal poslanec za ĽSNS Marian Kotleba na schôdzi parlamentu prijať uznesenie, aby vláda v skrátenom legislatívnom konaní pripravila návrh novely zákona, ktorým by sa znížil plat poslancov a niektorých ústavných činiteľov najmenej o 33 % po dobu trvania mimoriadnych opatrení Za návrh vtedy hlasovali iba poslanci ĽSNS. Poslanec Šeliga vtedy uviedol, že tento návrh nebol podaný v súlade s rokovacím poriadkom.\n\nV októbri 2021 prišiel s iniciatívou zmrazenie platov ústavných činiteľov nezaradený poslanec Milan Mazurek za stranu Republika. Poslanci vládnej koalície však odmietli bod zaradiť do programu riadnej schôdze parlamentu.\n\nPo nástupe úradníckej vlády a rozpade parlamentnej koalície prišiel predseda hnutia OĽaNO opäť s iniciatívou zníženia poslaneckých platov. Igor Matovič predstavil v januári tohto roka nápad na zníženie platov poslancov. Na schôdzi návrh neprešiel do druhého čítania. Za bolo iba 33 zo 118 prítomných poslancov. Podľa návrhu Igora Matoviča sa mal plat poslancov znížiť až trojnásobne. Dostávali by však finančné príspevky od strany, za ktorú kandidovali. Financie by prideľovala strana podľa činnosti poslanca v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič, ešte počas jeho pôsobenia v opozícii, prichádzal pravidelne s návrhom na zmrazenie alebo zníženie platov poslancov. Po nástupe jeho vlády už s takouto iniciatívou neprišiel, ani ako premiér, ani ako minister financií. Jeho poslanecký klub taktiež nepodporil ani opozičné návrhy na zníženie platov. S návrhom na zníženie platov prišiel Matovič opäť až po rozpade vládnej koalície a vymenovaní úradnickej vlády. Výrok Milana Uhríka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Plat poslanca Národnej rady sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. K tomuti základnému platu poslanci dostávajú aj tzv. paušálne náhrady a funkčné príspevky. Za aktuálny 2023 sa tak poslanecké platy pohybujú v rozmedzí od 6260 eur po 7148.91 eur.", "Priemerná mzda, na ktorú je poslanecký plat naviazaný, dlhodobo rastie , napriek ekonomickým krízam. Pravidelne sa tak objavujú iniciatívy na zmrazenie platov poslancov.", "Od roku 2011 si poslanci každoročne platy zmrazovali. Zlom nastal koncom roka 2018, keď neprešiel žiaden z návrhov na zmrazenie platov. Poslancom tak nárazovo stúpol plat o 1500 eur.", "Zmrazenie alebo zníženie platov navrhovalo aj hnutie OĽANO v rokoch 2014 , 2015 či 2017 , keď sa nachádzalo v opozícii. V roku 2019 , po tom čo neprešiel návrh na zmrazenie platov poslancov, prišiel Matovič dokonca s vlastným návrhom na výpočet.", "V čase, keď mal Igor Matovič k dispozícii parlamentnú väčšinu, s iniciatívou zníženia alebo zmrazenia platov už neprišiel a jeho poslanecký klub, ani nepodporil iniciatívy opozičných poslancov. V marci 2020 žiadal poslanec za ĽSNS Marian Kotleba na schôdzi parlamentu prijať uznesenie, aby vláda v skrátenom legislatívnom konaní pripravila návrh novely zákona, ktorým by sa znížil plat poslancov a niektorých ústavných činiteľov najmenej o 33 % po dobu trvania mimoriadnych opatrení Za návrh vtedy hlasovali iba poslanci ĽSNS. Poslanec Šeliga vtedy uviedol, že tento návrh nebol podaný v súlade s rokovacím poriadkom.", "V októbri 2021 prišiel s iniciatívou zmrazenie platov ústavných činiteľov nezaradený poslanec Milan Mazurek za stranu Republika. Poslanci vládnej koalície však odmietli bod zaradiť do programu riadnej schôdze parlamentu.", "Po nástupe úradníckej vlády a rozpade parlamentnej koalície prišiel predseda hnutia OĽaNO opäť s iniciatívou zníženia poslaneckých platov. Igor Matovič predstavil v januári tohto roka nápad na zníženie platov poslancov. Na schôdzi návrh neprešiel do druhého čítania. Za bolo iba 33 zo 118 prítomných poslancov. Podľa návrhu Igora Matoviča sa mal plat poslancov znížiť až trojnásobne. Dostávali by však finančné príspevky od strany, za ktorú kandidovali. Financie by prideľovala strana podľa činnosti poslanca v parlamente."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["patrí", "rastie", "2011", "neprešiel", "2014", "2015", "2017", "2019", "prišiel", "žiadal", "prišiel", "predstavil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php", "https://sita.sk/poslanci-si-schvalili-zmrazenie-platov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/494838-na-zmrazenie-poslaneckych-platov-nebola-vola/", "https://sita.sk/matovicovo-olano-navrhuje-zmrazit-platy-ustavnych-cinitelov/", "https://sita.sk/obycajni-ludia-opat-presadzuju-jeden-plat-pre-politikov/", "https://sita.sk/ziadny-poslanec-smeru-sd-sns-alebo-hid-si-podla-hnutia-olano-nezasluzi-zvysenie-platu/", "https://sita.sk/ziadny-poslanec-smeru-sd-sns-alebo-hid-si-podla-hnutia-olano-nezasluzi-zvysenie-platu/", "https://sita.sk/ludia-celia-zdrazovaniu-a-prijmy-poslancov-vzrastli-matovic-navrhuje-zmenu/", "https://sita.sk/znizia-si-poslanci-platy-pocas-mimoriadnej-situacie-koalicia-je-otvorena-diskusii/", "https://sita.sk/poslanci-si-platy-nezmrazia-gyimesi-oznacil-navrh-za-populisticky-a-hlupy/", "https://www.aktuality.sk/clanok/nsmSNhv/matovicov-napad-nepresiel-parlament-znizenie-poslaneckych-platov-nepodporil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:51.512898+00:00"}
{"id": "vr37054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37054", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Slovensko je minimálne 10 rokov terčom maďarskej zahraničnej politiky a jej záujmov,bolo dokonca v Maďarsku v roku 2004 referendum o tom ako udeliť alebo či udeliť zahraničným Maďarom občianstvo a s prekvapujúcim výsledkom Maďari povedal, že nie. Na to sa uskutočnila Medzinárodná konferencia v Budapešti v roku 2005, kde tie výsledky zhodnotil dokonca so špecifickým postom, ktorý v iných štátoch nie je splnomocnenec vlády pre štátne občianstvo s tým, že z štyroch kľúčových odpovedí a bola tá konferencia za zatvorenými dverami za účasti teda aj zahraničných odborníkov, odpovede boli nie.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokázali sme zistiť, ktorú konferenciu mal Rafael Rafaj na mysli.", "analysis_paragraphs": ["Nedokázali sme zistiť, ktorú konferenciu mal Rafael Rafaj na mysli."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:41.785075+00:00"}
{"id": "vr25995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25995", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Čo sa týka majetku (nemocníc, pozn.) tam aj investujeme. Napríklad už sme opravili, alebo modernizovali teda v Komárne konkrétne, Levice operačné sály a teraz idú Topoľčany. Kupujú sa drahé prístroje, CTC tej najvyššej kategórie.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že NSK investuje aj do modernizácii v nemocniciach. Ako uvádza TASR , v Komárne investoval NSK do rekonštrukcii operačných sál 452.000 eur. Podľa návrhu (.pdf, s.1) rozpočtu na rok 2013 bolo vyčlenených na rekonštrukciu operačných sál v Topoľčanoch 472.000 eur. Čo sa týka investícii prostredníctvom eurofondov, agentúra SITA informovala o tom, že \"spolu 46,5 milióna eur z eurofondov išlo do siedmich zdravotníckych zariadení v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK). Tri z nich sú v Nitre, dve v Nových Zámkoch a po jednom v Leviciach a v Šahách.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že NSK investuje aj do modernizácii v nemocniciach. Ako uvádza TASR , v Komárne investoval NSK do rekonštrukcii operačných sál 452.000 eur. Podľa návrhu (.pdf, s.1) rozpočtu na rok 2013 bolo vyčlenených na rekonštrukciu operačných sál v Topoľčanoch 472.000 eur. Čo sa týka investícii prostredníctvom eurofondov, agentúra SITA informovala o tom, že \"spolu 46,5 milióna eur z eurofondov išlo do siedmich zdravotníckych zariadení v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK). Tri z nich sú v Nitre, dve v Nových Zámkoch a po jednom v Leviciach a v Šahách.\""], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "návrhu", "SITA"], "url": ["http://novezamky.sme.sk/c/6230270/rekonstruovane-operacne-saly-budu-sluzit-celemu-regionu.html", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2013-2015/navrh_rozpoctu_kv_na_rok_2013_v_cleneni_na_investicne_akcie.pdf", "http://www.adcc.sk/aktuality/211/do-zdravotnickych-zariadeni-v-nsk-islo-465-mil-z-eu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:45.958413+00:00"}
{"id": "48787", "numeric_id": 48787, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48787", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Keď vypukla vojna, jediné, čo sme mali, sme mali takýto štítok, na ktorom bolo napísané NATO, to bola naša jediná ochrana, pretože sme tu nemali žiadne zbrane. Na stíhačky sme čakali, naša ťažká ťažká technika je v takom stave, že potrebuje byť modernizovaná, preto toľko investujeme do nákupu novej techniky, ale nielen my, všetky krajiny pochopili a okamžite zdvíhajú percento HDP do obrany a bezpečnosti.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vďaka vojne na Ukrajine Slovensko začalo modernizáciu vo vojenskej a obrannej oblasti. Náčelník generálneho štábu OS SR Generál Zemko uviedol , že v modernizácii a jej súčasnom tempe je potrebné pokračovať, vrátane investícií do obrany. Táto modernizácia zahŕňa napríklad kontrakty na nákup nových bojových vozidiel, či obnovu kasární. Aj ostatné krajiny Európskej Únie zvyšujú výdaje na obranu práve z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine.\n\nV decembri 2018 objednalo Slovensko 14 stíhačiek F16, ktoré mali doraziť v roku 2023, nakoniec sa ich dodanie oneskorí na prvý polrok 2024.\n\nV návrhu rozpočtu SR na rok 2023 sa počíta s výdavkami na obranu vo výške 2,01% HDP (2,5 miliardy eur), čo je v súlade s našim záväzkom voči NATO.", "analysis_paragraphs": ["Vďaka vojne na Ukrajine Slovensko začalo modernizáciu vo vojenskej a obrannej oblasti. Náčelník generálneho štábu OS SR Generál Zemko uviedol , že v modernizácii a jej súčasnom tempe je potrebné pokračovať, vrátane investícií do obrany. Táto modernizácia zahŕňa napríklad kontrakty na nákup nových bojových vozidiel, či obnovu kasární. Aj ostatné krajiny Európskej Únie zvyšujú výdaje na obranu práve z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine.", "V decembri 2018 objednalo Slovensko 14 stíhačiek F16, ktoré mali doraziť v roku 2023, nakoniec sa ich dodanie oneskorí na prvý polrok 2024.", "V návrhu rozpočtu SR na rok 2023 sa počíta s výdavkami na obranu vo výške 2,01% HDP (2,5 miliardy eur), čo je v súlade s našim záväzkom voči NATO."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "vojny na Ukrajine.", "objednalo", "oneskorí", "návrhu rozpočtu", "záväzkom"], "url": ["https://www.mosr.sk/52371-sk/nacelnik-generalneho-stabu-os-sr-uplynuly-rok-bol-prelomovy-z-hladiska-potrebnej-modernizacie/", "https://eda.europa.eu/news-and-events/news/2022/12/08/european-defence-spending-surpasses-200-billion-for-first-time-driven-by-record-defence-investments-in-2021", "https://www.webnoviny.sk/pellegriniho-vlada-odobrila-nakup-stihaciek-f-16-budu-stat-16-miliardy-eur/", "https://www.teraz.sk/slovensko/dodanie-stihaciek-f-16-sa-oneskori-p/618068-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/rozpocet-pomoci-ludom.pdf", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_67655.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:00.122399+00:00"}
{"id": "vr31682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31682", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Toto je pre mňa zásadná otázka. V Európe okrem Holandska a sčasti Belgicka takýto model neexistuje (že štát financuje súkromné školstvo pozn.). A znovu opakujem, rodičia platia dane a štát zabezpečuje každému dieťaťu právo vzdelávať sa vo verejných VŠ. Ak chce niekto dieťa dať do súkromnej školy, je to jeho slobodné rozhodnutie, ale štúdium si musí zaplatiť. Tak je to všade v EÚ.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa analýzy z roku 2004 je síce pravda, že v Holandsku a vo flámskom spoločenstve v Belgicku sú súkromné školy subvencované a tento typ vzdelávania má v daných oblastiach prevahu nad verejným vzdelávaním, súkromné školstvo je však štátom financované aj v iných krajinách Európskej únie. Analýza autoriek Vincúrovej a Homolovej Súkromné vzdelávanie v štátoch Európskej únie (.pdf) z roku 2004 (pozn. vzhľadom na to, že analýza je z februára 2004, popisuje len tie krajiny, ktoré boli v danej dobe členmi EÚ) rozdeľuje vzťah medzi súkromným vzdelávaním a verejným financovaním do troch skupín. Prvú skupinu tvoria štáty, ktoré na činnosť súkromných škôl nedostávajú žiadne verejné prostriedky. Patrí sem Grécko a v Spojené kráľovstvo. Druhú skupinu tvoria Francúzsko, Portugalsko a Taliansko. V týchto krajinách dostávajú súkromné školy štátne dotácie na základe uzatvorených zmlúv, ktorých plnenie nariaďujú verejné orgány. Vo väčšine vtedajších štátov EÚ sú súkromné školy čiastočne alebo celkom financované štátom a vzdelávanie je poskytované za viac-menej rovnakých podmienok ako verejné vzdelávanie. Do tejto skupiny patrí Belgicko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Rakúsko či Švédsko. Ako sa v analýze ďalej uvádza „ Verejné vzdelávanie má prevahu vo všetkých štátoch s výnimkou Holandska a flámskeho spoločenstva v Belgicku. Tam viac žiakov chodí do subvencovaných súkromných škôl .“ Čiže z posledne uvedeného vyplýva, že D. Čaplovič by hovoril pravdu ak by hovoril čisto o podiele súkromného vzdelávania na celkovom. O tomto však D. Čaplovič nehovorí. Hovorí, že štúdium si musí okrem Holandska a Belgicka všade zaplatiť. Toto nie je pravda, pretože je súkromné vzdelávanie financované štátom aj v ďalších krajinách ergo študent nemusí platiť vôbec alebo len čiastočne za celkové náklady na štúdium.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa analýzy z roku 2004 je síce pravda, že v Holandsku a vo flámskom spoločenstve v Belgicku sú súkromné školy subvencované a tento typ vzdelávania má v daných oblastiach prevahu nad verejným vzdelávaním, súkromné školstvo je však štátom financované aj v iných krajinách Európskej únie. Analýza autoriek Vincúrovej a Homolovej Súkromné vzdelávanie v štátoch Európskej únie (.pdf) z roku 2004 (pozn. vzhľadom na to, že analýza je z februára 2004, popisuje len tie krajiny, ktoré boli v danej dobe členmi EÚ) rozdeľuje vzťah medzi súkromným vzdelávaním a verejným financovaním do troch skupín. Prvú skupinu tvoria štáty, ktoré na činnosť súkromných škôl nedostávajú žiadne verejné prostriedky. Patrí sem Grécko a v Spojené kráľovstvo. Druhú skupinu tvoria Francúzsko, Portugalsko a Taliansko. V týchto krajinách dostávajú súkromné školy štátne dotácie na základe uzatvorených zmlúv, ktorých plnenie nariaďujú verejné orgány. Vo väčšine vtedajších štátov EÚ sú súkromné školy čiastočne alebo celkom financované štátom a vzdelávanie je poskytované za viac-menej rovnakých podmienok ako verejné vzdelávanie. Do tejto skupiny patrí Belgicko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Rakúsko či Švédsko. Ako sa v analýze ďalej uvádza „ Verejné vzdelávanie má prevahu vo všetkých štátoch s výnimkou Holandska a flámskeho spoločenstva v Belgicku. Tam viac žiakov chodí do subvencovaných súkromných škôl .“ Čiže z posledne uvedeného vyplýva, že D. Čaplovič by hovoril pravdu ak by hovoril čisto o podiele súkromného vzdelávania na celkovom. O tomto však D. Čaplovič nehovorí. Hovorí, že štúdium si musí okrem Holandska a Belgicka všade zaplatiť. Toto nie je pravda, pretože je súkromné vzdelávanie financované štátom aj v ďalších krajinách ergo študent nemusí platiť vôbec alebo len čiastočne za celkové náklady na štúdium."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Analýza"], "url": ["http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Pavelka2/pdf_doc/homolova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:23.963970+00:00"}
{"id": "vr34176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34176", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Interpelácia hovorí jasne, že sa má venovať programovému vyhláseniu vlády a uplatňovaniu zákonov. Ani jedna z interpelácií, ktorú pán Hlina predkladal alebo teda kritizoval, sa netýkala uplatňovania zákonov alebo programového vyhlásenia vlády.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálne v dvoch zo štyroch interpelácií, ktoré A. Hlina minulý týždeň predniesol v NR SR sa podľa našej analýzy vzťahujú na výkon zákonov a sú teda v súlade s pravidlami interpelácie. Vzhľadom na to, že minister vnútra Kaliňák hovorí, že ani jedna interpelácia A. Hlinu sa nespĺňala podmienky interpelácie, teda sa netýkala uplatňovania a vykonávania zákonov a plnenia programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rokovací poriadok NR SR definuje interpeláciu nasledovne: \"§ 129 (1) Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.\" Uvádzame aj stručný prepis vystúpenia A. Hlinu v NR SR z minulého týždňa. Prvá interpalácia, ktorú predniesol A. Hlina bola určená ministrovi dopravy J. Počiatkovi. Týkala sa autobusov, ktoré sú podľa A. Hlinu v zlom stave a súťaže, ktorú vyhral rovnaký výrobca kvôli výhode päťdverových trolejbusov. \" Tieto autobusy nakúpil Dopravný podnik mesta Bratislavy a sú v prevádzke. Sú v prevádzke, upozorňujem, že tieto autobusy sú v prevádzke, napriek tomu, že tieto chyby vykazujú, napriek tomu, že vedenie Dopravného podniku o tom vie, napriek tomu, že vedenie mesta o tom vie a tá interpelácia v časti bude položená, že či vie o tom aj ministerstvo dopravy a čo prípadne v tejto veci konalo, respektíve nekonalo, lebo ja si myslím a dokonca aj jeden iný občan si to myslí tiež a podal už aj trestné oznámenie, že dochádza k možnému pochybeniu, spáchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia .\" \" A interpelácia sa týka toho, že je čerstvým dôkazom toho, že niekto vyhrá všetko, všetko na čo si zamanie, je aj súťaž, ktorá prebehla na trolejbusy. Toto boli autobusy a teraz mesto kúpilo, ide kúpiť trolejbusy. A by ste neverili, kto vyhral. No, zas vyhrali tí, z konzorciu s niekým iným, lebo ešte nevedia robiť elektromotory. Takže vyhrali zase tí a vyhrali, ešte to treba podotknúť, vyhrali preto, lebo mali obrovský advantage, obrovskú výhodu oproti iným. V tých kĺbakoch osemnásť metrových mali päť dverí, čo sa javí pre podmienky súťaže ako enormná výhoda, enormná pre zvýšenie premávky a neviem čo.\" Následne A. Hlina interpeloval ministerku zdravotníctva Z. Zvolenskú. Zákon o Národnom zdravotníckom informačnom systéme je podľa neho v rozpore s Ústavou, keďže kopíruje chorobopisy bez oznámenia pacientom. \" Prosím vás pekne, ak niekto chce skenovať chorobopisy, myslím, že je zahodno tým ľuďom, občanom ich o tom informovať aspoň, lebo ústava, by ste neverili, ústava tiež pojednáva o jednej skutočnosti, že práva, osobné údaje sú chránené . Má to s tým súvis. Prosím vás pekne, moja interpelácia je nasledovná: viete, týmto chudákom ľudí, ktorí v tejto krajine naozaj sú Papuánci pomaly a tak sa k nim pristupuje, povedať, ako to robia v iných slušných európskych krajinách?\" V tretej časti svojho vystúpenia interpeloval ministra hospodárstva Malatinského v súvislosti s informáciou, ktorá sa objavila v médiách a hovorí o obchode, ktorý zabezpečí lacnejší plyn pre domácnosti. \" Takže moja interpelácia je v tom, pán minister, čo vlastne ste kúpili? A to, čo ste kúpili, ako môže ovplyvňovať ceny plynu pre domácnosti.\" Interpelácia na ministra Kaliňáka sa týkala záznamu, na ktorom bol policajnou kamerou zachytený Ján Slota: \"Pán minister, chcel som teda len poprosiť, aby ste mi odpovedali na to, že prečo sa ten záznam nezverejnil a v prípade teda, že tvrdíte, že je potrebný súhlas niekoho kto ho vyhotovil v pracovnom čase, s pracovnou kamerou, ktorú platili ľudia tejto krajiny , tak myslím, že neni Felínim, takže znova pokračujem a poprosím o korektnú odpoveď, že prečo tento záznam nemôže byť zverejnený, kde iné sú ďaleko veľkým úspechom prezentované.\" Minimálne v prípadoch interpelácie ministerky zdravotnícka Z. Zvolenskej a ministra dopravy Počiatka je možné hovoriť o interpelácií, ktorá sa týka uplatňovanie zákonov alebo programového vyhlásenia vlády SR. V prvej interpelácii A. Hlina poukazuje na zlý stav autobusov, ktorých prevádzkou je podľa neho páchaný trestný čin všeobecného ohrozenia. Ním prednesená interpelácia sa teda vzťahuje na vykonávanie a uplatňovanie zákonov. V druhej interpelácii hovorí o prípade, v ktorom podľa neho došlo k rozporu s Ústavou. Táto interpelácia na ministerku Zvolenskú sa teda vzťahuje na uplatňovanie zákonov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minimálne v dvoch zo štyroch interpelácií, ktoré A. Hlina minulý týždeň predniesol v NR SR sa podľa našej analýzy vzťahujú na výkon zákonov a sú teda v súlade s pravidlami interpelácie. Vzhľadom na to, že minister vnútra Kaliňák hovorí, že ani jedna interpelácia A. Hlinu sa nespĺňala podmienky interpelácie, teda sa netýkala uplatňovania a vykonávania zákonov a plnenia programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rokovací poriadok NR SR definuje interpeláciu nasledovne: \"§ 129 (1) Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.\" Uvádzame aj stručný prepis vystúpenia A. Hlinu v NR SR z minulého týždňa. Prvá interpalácia, ktorú predniesol A. Hlina bola určená ministrovi dopravy J. Počiatkovi. Týkala sa autobusov, ktoré sú podľa A. Hlinu v zlom stave a súťaže, ktorú vyhral rovnaký výrobca kvôli výhode päťdverových trolejbusov. \" Tieto autobusy nakúpil Dopravný podnik mesta Bratislavy a sú v prevádzke. Sú v prevádzke, upozorňujem, že tieto autobusy sú v prevádzke, napriek tomu, že tieto chyby vykazujú, napriek tomu, že vedenie Dopravného podniku o tom vie, napriek tomu, že vedenie mesta o tom vie a tá interpelácia v časti bude položená, že či vie o tom aj ministerstvo dopravy a čo prípadne v tejto veci konalo, respektíve nekonalo, lebo ja si myslím a dokonca aj jeden iný občan si to myslí tiež a podal už aj trestné oznámenie, že dochádza k možnému pochybeniu, spáchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia .\" \" A interpelácia sa týka toho, že je čerstvým dôkazom toho, že niekto vyhrá všetko, všetko na čo si zamanie, je aj súťaž, ktorá prebehla na trolejbusy. Toto boli autobusy a teraz mesto kúpilo, ide kúpiť trolejbusy. A by ste neverili, kto vyhral. No, zas vyhrali tí, z konzorciu s niekým iným, lebo ešte nevedia robiť elektromotory. Takže vyhrali zase tí a vyhrali, ešte to treba podotknúť, vyhrali preto, lebo mali obrovský advantage, obrovskú výhodu oproti iným. V tých kĺbakoch osemnásť metrových mali päť dverí, čo sa javí pre podmienky súťaže ako enormná výhoda, enormná pre zvýšenie premávky a neviem čo.\" Následne A. Hlina interpeloval ministerku zdravotníctva Z. Zvolenskú. Zákon o Národnom zdravotníckom informačnom systéme je podľa neho v rozpore s Ústavou, keďže kopíruje chorobopisy bez oznámenia pacientom. \" Prosím vás pekne, ak niekto chce skenovať chorobopisy, myslím, že je zahodno tým ľuďom, občanom ich o tom informovať aspoň, lebo ústava, by ste neverili, ústava tiež pojednáva o jednej skutočnosti, že práva, osobné údaje sú chránené . Má to s tým súvis. Prosím vás pekne, moja interpelácia je nasledovná: viete, týmto chudákom ľudí, ktorí v tejto krajine naozaj sú Papuánci pomaly a tak sa k nim pristupuje, povedať, ako to robia v iných slušných európskych krajinách?\" V tretej časti svojho vystúpenia interpeloval ministra hospodárstva Malatinského v súvislosti s informáciou, ktorá sa objavila v médiách a hovorí o obchode, ktorý zabezpečí lacnejší plyn pre domácnosti. \" Takže moja interpelácia je v tom, pán minister, čo vlastne ste kúpili? A to, čo ste kúpili, ako môže ovplyvňovať ceny plynu pre domácnosti.\" Interpelácia na ministra Kaliňáka sa týkala záznamu, na ktorom bol policajnou kamerou zachytený Ján Slota: \"Pán minister, chcel som teda len poprosiť, aby ste mi odpovedali na to, že prečo sa ten záznam nezverejnil a v prípade teda, že tvrdíte, že je potrebný súhlas niekoho kto ho vyhotovil v pracovnom čase, s pracovnou kamerou, ktorú platili ľudia tejto krajiny , tak myslím, že neni Felínim, takže znova pokračujem a poprosím o korektnú odpoveď, že prečo tento záznam nemôže byť zverejnený, kde iné sú ďaleko veľkým úspechom prezentované.\" Minimálne v prípadoch interpelácie ministerky zdravotnícka Z. Zvolenskej a ministra dopravy Počiatka je možné hovoriť o interpelácií, ktorá sa týka uplatňovanie zákonov alebo programového vyhlásenia vlády SR. V prvej interpelácii A. Hlina poukazuje na zlý stav autobusov, ktorých prevádzkou je podľa neho páchaný trestný čin všeobecného ohrozenia. Ním prednesená interpelácia sa teda vzťahuje na vykonávanie a uplatňovanie zákonov. V druhej interpelácii hovorí o prípade, v ktorom podľa neho došlo k rozporu s Ústavou. Táto interpelácia na ministerku Zvolenskú sa teda vzťahuje na uplatňovanie zákonov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["poriadok", "Prvá", "Následne", "V tretej časti", "Interpelácia"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107587&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107587&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107587&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107590&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:12.190260+00:00"}
{"id": "vr39021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39021", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Dnes sa ukazuje, že konkrétne Grécko klamalo nielen medzinárodné spoločenstvo v priebehu priam desiatok rokov, ale napríklad aj opäť bolo pochybenie, keď vykázalo 12,7 % deficit, hoci reálne má 13,8.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rafael Rafaj hovorí o problémoch výpočtu gréckeho deficitu v roku 2009. Deficit v tomto roku bol niekoľko krát menený. Prvé odhady, ktoré boli vydané ešte pred voľbami v roku 2009 hovorili o deficite na úrovni 3% HDP a tesne pred voľbami 6% HDP. Toto číslo bolo po voľbách zvýšené na úroveň 12,7% HDP a v nasledujúcom kroku bol odhadovaný deficit skutočne zvýšený na úroveň 13,8% HDP o ktorom hovorí Rafaj. Ani to však nebolo všetko a eurostat nakoniec deficit Grécko v roku 2009 upravil na úroveň vyše 15%.", "analysis_paragraphs": ["Rafael Rafaj hovorí o problémoch výpočtu gréckeho deficitu v roku 2009. Deficit v tomto roku bol niekoľko krát menený. Prvé odhady, ktoré boli vydané ešte pred voľbami v roku 2009 hovorili o deficite na úrovni 3% HDP a tesne pred voľbami 6% HDP. Toto číslo bolo po voľbách zvýšené na úroveň 12,7% HDP a v nasledujúcom kroku bol odhadovaný deficit skutočne zvýšený na úroveň 13,8% HDP o ktorom hovorí Rafaj. Ani to však nebolo všetko a eurostat nakoniec deficit Grécko v roku 2009 upravil na úroveň vyše 15%."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["hovorili", "eurostat", "upravil", "očakávali"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2010/10/27/greece-finmin-idUSLDE69Q0PA20101027", "http://www.athensnews.gr/issue/13411/31721", "http://online.wsj.com/article/SB10001424052748703848204575608363189614380.html", "http://www.reuters.com/article/2010/10/27/greece-finmin-idUSLDE69Q0PA20101027"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:41.305516+00:00"}
{"id": "48870", "numeric_id": 48870, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48870", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vy na tlačových konferenciách, aj aj s ministrom Naďom drzo obviňujete každého, kto má len trochu pochybnosť o tom, ako to máme spraviť, ak to máme spraviť, že je nepriateľ štátu alebo nedajbože nepriateľ Ukrajiny.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Heger v minulosti kritizoval Fica aj Pellegriniho za ich postoje k pomoci Ukrajine, či už pri stíhačkách alebo protiraketovom systéme S-300. Generalizáciu, že obviňujú každého, kto s nimi nesúhlasí v prevedení pomoci, za nepriateľa štátu, však hodnotíme ako zavádzanie.\n\nNa tlačovej konferencii z 10. februára 2022 Heger s Naďom oznámili svoj zámer poslať slovenské uzemnené stíhačky MiG-29 na Ukrajinu v boji proti ruskému agresorovi. Eduard Heger na nej označil Roberta Fica za cynika či klamára, práve kvôli jeho negatívnemu postoju o darovaní stíhačiek a vôbec zbraní Ukrajine.\n\nPo návšteve Buče v apríli 2022 a darovaní S-300 premiér Heger kritizoval (3:15) Pellegriniho a Fica a pozýval ich na Ukrajinu:\n\n„Nadbiehajú Rusku, správajú sa ako ruskí agenti, už len môžeme čakať, že sa dozvieme, že sú vlastne platení z ruských peňazí.“\n\nFico a Pellegrini pritom nie sú jediní, kto sa vyjadruje ku posunu stíhačiek kriticky: napríklad aj ústavný právnik Vincent Bujňák sa vyjadril , že darovanie stíhačiek je zásadnou otázkou zahraničnej politiky, na ktorú odvolaná vláda nemá kompetencie ani v prípade súhlasu prezidentky.", "analysis_paragraphs": ["Heger v minulosti kritizoval Fica aj Pellegriniho za ich postoje k pomoci Ukrajine, či už pri stíhačkách alebo protiraketovom systéme S-300. Generalizáciu, že obviňujú každého, kto s nimi nesúhlasí v prevedení pomoci, za nepriateľa štátu, však hodnotíme ako zavádzanie.", "Na tlačovej konferencii z 10. februára 2022 Heger s Naďom oznámili svoj zámer poslať slovenské uzemnené stíhačky MiG-29 na Ukrajinu v boji proti ruskému agresorovi. Eduard Heger na nej označil Roberta Fica za cynika či klamára, práve kvôli jeho negatívnemu postoju o darovaní stíhačiek a vôbec zbraní Ukrajine.", "Po návšteve Buče v apríli 2022 a darovaní S-300 premiér Heger kritizoval (3:15) Pellegriniho a Fica a pozýval ich na Ukrajinu:", "„Nadbiehajú Rusku, správajú sa ako ruskí agenti, už len môžeme čakať, že sa dozvieme, že sú vlastne platení z ruských peňazí.“", "Fico a Pellegrini pritom nie sú jediní, kto sa vyjadruje ku posunu stíhačiek kriticky: napríklad aj ústavný právnik Vincent Bujňák sa vyjadril , že darovanie stíhačiek je zásadnou otázkou zahraničnej politiky, na ktorú odvolaná vláda nemá kompetencie ani v prípade súhlasu prezidentky."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["konferencii", "oznámili", "označil", "kritizoval (3:15)", "vyjadril"], "url": ["https://sita.sk/heger-stihackam-pre-ukrajinu-chybaju-nahradne-diely-a-nevieme-ich-pouzivat-fico-sa-k-zabijaniu-nevinnych-otaca-chrbtom/", "https://sita.sk/heger-stihackam-pre-ukrajinu-chybaju-nahradne-diely-a-nevieme-ich-pouzivat-fico-sa-k-zabijaniu-nevinnych-otaca-chrbtom/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/637200-heger-fico-je-pri-reciach-o-ukrajine-bud-uplny-cynik-alebo-klamar-obavam-sa-ze-oboje", "https://youtu.be/VbTV93dYmmE?t=195", "https://spravy.rtvs.sk/2023/02/darovanie-nevyuzitych-stihaciek-ukrajine-nemusi-byt-take-jednoduche/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:38.363871+00:00"}
{"id": "vr25566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25566", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Táto cyklotrasa je zároveň určená aj pre kolieskové korčule, teda s hladkým asfaltovým povrchom.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Manka správne hovorí, že cyklotrasa je urcená aj pre kolieskové korcule.", "analysis_paragraphs": ["Manka správne hovorí, že cyklotrasa je urcená aj pre kolieskové korcule."], "analysis_date": "2013-10-04", "analysis_sources": {"text": ["kolieskové"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/208864-bansku-bystricu-a-zvolen-ma-prepojit-nova-cyklotrasa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:49.450063+00:00"}
{"id": "45226", "numeric_id": 45226, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45226", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "A dostanem sa do takej absurdnej situácie, že áno medzi krajinami, ktoré ľudia vnímajú, že nám pomáhajú, je napr. Ruská federácia. Faktom, že z Ruskej federácie žiadna žiadna pomoc neprišla.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marcový prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal , že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom. Podľa hovorcu Ministerstva zahraničných vecí Juraja Tomagu však rezort začiatkom apríla žiadnu pomoc od ruskej vlády neevidoval . „ V skutočnosti nám Rusko nepomohlo nijako, zatiaľ čo Európska únia nám môže pomôcť niekoľkými miliardami eur, ktoré budú kľúčové na záchranu ekonomiky,“ potvrdil 18. apríla štátny tajomník rezortu Martin Klus. Demagóg.SK sa snažil túto informáciu overiť ešte raz na ministerstve, email však zostal bez odpovede. Tvrdenie Ivana Korčoka napriek tomu hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Marcový prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal , že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom. Podľa hovorcu Ministerstva zahraničných vecí Juraja Tomagu však rezort začiatkom apríla žiadnu pomoc od ruskej vlády neevidoval . „ V skutočnosti nám Rusko nepomohlo nijako, zatiaľ čo Európska únia nám môže pomôcť niekoľkými miliardami eur, ktoré budú kľúčové na záchranu ekonomiky,“ potvrdil 18. apríla štátny tajomník rezortu Martin Klus. Demagóg.SK sa snažil túto informáciu overiť ešte raz na ministerstve, email však zostal bez odpovede. Tvrdenie Ivana Korčoka napriek tomu hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["ukázal", "neevidoval", "potvrdil"], "url": ["https://dennikn.sk/1830536/fakty-vs-dojmy-ako-slovensku-realne-pomahaju-rusko-cina-a-europska-unia/?ref=in", "https://dennikn.sk/1830536/fakty-vs-dojmy-ako-slovensku-realne-pomahaju-rusko-cina-a-europska-unia/?ref=in", "https://dennikn.sk/1858621/vlada-chce-reagovat-na-propagandu-mozeme-vyuzit-memecka-i-youtuberov-hovori-klus/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:36.629775+00:00"}
{"id": "48383", "numeric_id": 48383, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48383", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "To je systém, ktorý je starý takmer 40 rokov a o 2 roky ide do šrotu o 2 roky. (pozn. S-300)", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika dodala Ukrajine svoj raketový systém protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300. Stalo sa tak 8. apríla.\n\nMinister Naď sa k tomu vyjadril na svojom Facebooku: „Na žiadosť Ukrajiny a po zabezpečení ďalšieho špičkového systému Patriot, ktorý príde na Slovensko v priebehu budúceho týždňa, sme dosluhujúci systém S-300 dopravili bezpečne na Ukrajinu.“\n\nNaď na sociálnej sieti tiež spomenul, že systém S-300, ktorý Slovensko vlastnilo bol vyrobený v roku 1987 a má teda 36 rokov. Tvrdenie o 40 ročnom systéme preto hodnotíme ako ešte pravdivé.\n\nOzbrojené sily SR uviedli , že systém S-300 nemal pravidelné dlhodobé opravy od roku 1991. Technická údržba systému bola náročná, no na Ukrajinu bol systém odoslaný v 100% stave.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika dodala Ukrajine svoj raketový systém protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300. Stalo sa tak 8. apríla.", "Minister Naď sa k tomu vyjadril na svojom Facebooku: „Na žiadosť Ukrajiny a po zabezpečení ďalšieho špičkového systému Patriot, ktorý príde na Slovensko v priebehu budúceho týždňa, sme dosluhujúci systém S-300 dopravili bezpečne na Ukrajinu.“", "Naď na sociálnej sieti tiež spomenul, že systém S-300, ktorý Slovensko vlastnilo bol vyrobený v roku 1987 a má teda 36 rokov. Tvrdenie o 40 ročnom systéme preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "Ozbrojené sily SR uviedli , že systém S-300 nemal pravidelné dlhodobé opravy od roku 1991. Technická údržba systému bola náročná, no na Ukrajinu bol systém odoslaný v 100% stave."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "uviedli"], "url": ["https://fb.watch/cmKyCBSgdE/", "https://www.ta3.com/clanok/233457/system-s-300-verzus-patriot-ake-su-medzi-nimi-rozdiely-je-ten-drahsi-skutocne-lepsi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:38.265663+00:00"}
{"id": "vr36287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36287", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oni hovoria o nejakých 400 miliónoch eur. Viete čo je 400 miliónov eur? To je mucha pre psa. To je nič. To je 12 miliárd korún. To máte na 12 kilometrovú diaľnicu v ťažkom teréne.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. EUR v pahorkatinách, 12-26 mil. EUR v hornatom teréne, 23-70 mil. EUR pri stavbe tunelov a 24-79 mil EUR pri budovaní mostov. Robert Fico uvádza príklad, kedy km diaľnice stojí 33 miliónov eur. Príklad je v porovnaní s inými vybratými európskymi diaľničnými úsekmi v ťažkom teréne predražený. Aby bol primeraný musel by sa týkať stavby tunelov, prípadne mostov. Zo sumy 400 miliónov eur je vo vybratých európskych krajinách možné v ťažkom teréne postaviť 15 - 33 km diaľnic. Priklad je tiež zavádzajúci v súvislosti v akej je spomenutý. R. Fico ho rozoberá v kontexte výstavby všetkých diaľnic na Slovensku. Vláda a J. Figeľ zmienuje túto sumu v súvislosti s výstavbou diaľničného tunelu Višnové. Celkovo má podľa Figeľa ísť v najbližšom období na výstavbu diaľnic, ako uviedol v relácii, 2,2 mld eur.", "analysis_paragraphs": ["Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. EUR v pahorkatinách, 12-26 mil. EUR v hornatom teréne, 23-70 mil. EUR pri stavbe tunelov a 24-79 mil EUR pri budovaní mostov. Robert Fico uvádza príklad, kedy km diaľnice stojí 33 miliónov eur. Príklad je v porovnaní s inými vybratými európskymi diaľničnými úsekmi v ťažkom teréne predražený. Aby bol primeraný musel by sa týkať stavby tunelov, prípadne mostov. Zo sumy 400 miliónov eur je vo vybratých európskych krajinách možné v ťažkom teréne postaviť 15 - 33 km diaľnic. Priklad je tiež zavádzajúci v súvislosti v akej je spomenutý. R. Fico ho rozoberá v kontexte výstavby všetkých diaľnic na Slovensku. Vláda a J. Figeľ zmienuje túto sumu v súvislosti s výstavbou diaľničného tunelu Višnové. Celkovo má podľa Figeľa ísť v najbližšom období na výstavbu diaľnic, ako uviedol v relácii, 2,2 mld eur."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:00.457302+00:00"}
{"id": "vr13900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13900", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A výsledok hotovostného hospodárenia je v tomto roku najlepší od roku 2008.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledky hotovostného hospodárenia štátu v pomere k HDP sú naozaj v roku 2015 najlepšie od roku 2008. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výsledok hotovostného hospodárenia štátu je rozdielom medzi skutočnými prijímami a výdavkami štátu. Pokiaľ sú príjmy väčšie ako výdavky, hovoríme o prebytku a naopak pokiaľ sú vyššie výdavky ako príjmy, hovoríme o schodku. Potrebné údaje o hotovostnom hospodárení Slovenska prináša portál rozpocet.sk . Z údajov tohto portálu vychádza nasledujúca tabuľka. Pre rok 2008 sme použili údaj zo stránky Ministerstva financií , podobne aj pre rok 2015, kedy sú k dispozícii údaje k 20.11.2015, čo je aj dátum nahrávania relácie. Porovnanie na základe absolútnej sumy však nemusí byť úplne relevantné. Presnejšie by bolo používať porovnanie výsledkov hospodárenia štátu v percetuálnom pomere k hrubému domácemu produktu (teda vzhľadom na produkciu krajiny). Ďalšia tabuľka ukazuje výsledky hotovostného hospodárenia štátu v pomere k HDP. Pre roky 2008 - 2014 sú údaje čerpané z portálu Štatistického úradu, údaj o plánovanom deficite štátneho rozpočtu pre rok 2015 je z portálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.", "analysis_paragraphs": ["Výsledky hotovostného hospodárenia štátu v pomere k HDP sú naozaj v roku 2015 najlepšie od roku 2008. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výsledok hotovostného hospodárenia štátu je rozdielom medzi skutočnými prijímami a výdavkami štátu. Pokiaľ sú príjmy väčšie ako výdavky, hovoríme o prebytku a naopak pokiaľ sú vyššie výdavky ako príjmy, hovoríme o schodku. Potrebné údaje o hotovostnom hospodárení Slovenska prináša portál rozpocet.sk . Z údajov tohto portálu vychádza nasledujúca tabuľka. Pre rok 2008 sme použili údaj zo stránky Ministerstva financií , podobne aj pre rok 2015, kedy sú k dispozícii údaje k 20.11.2015, čo je aj dátum nahrávania relácie. Porovnanie na základe absolútnej sumy však nemusí byť úplne relevantné. Presnejšie by bolo používať porovnanie výsledkov hospodárenia štátu v percetuálnom pomere k hrubému domácemu produktu (teda vzhľadom na produkciu krajiny). Ďalšia tabuľka ukazuje výsledky hotovostného hospodárenia štátu v pomere k HDP. Pre roky 2008 - 2014 sú údaje čerpané z portálu Štatistického úradu, údaj o plánovanom deficite štátneho rozpočtu pre rok 2015 je z portálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["rozpocet.sk", "Ministerstva financií", "2008", "2014", "Rady"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2015/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=4145&id=16", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teina200", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/82a4da17-6f65-4e53-a4bc-d64b4515ca26/!ut/p/b1/hZLJdqJAFEC_JR9gKGZYFqOFjMUgsvGARJRBTEQZvr5JOr3ozml8uzp17xvOe0RCxERySR_nIu3O7SWtP98Jt_d4JEgSCQGQTBogY-Pba1mj9JCdgd0MgP8EBH_7go1VgALo6thgSMD88ReAT1_zXQqKjC4r2NHmb5kSfJOjACC_fVmHa4Y3ARBMnQUIrkMsejQNIP1PfZYHANl-CEDkA9_hvv2FAks-AD_6_wEs9a8_qz8Dn35kur_T63xAzunn_JHg0aoNiC0Rl7tBUlqrUKF07Gl9SqEuiqea21JSZMvGIIf1PhatWFT8pO8nx0H5wRfJPnx8jN7pgdo42Iz09hhprqloxj09reqGhuK6ZcQmLHOos4NWTJnGKgNM0UR3pSPd29y92_IGvG07Jz2eMB5W7zdx2NOilESUYe9evmdbaP7JbW2J5AtZ2u4XsHR-zw4oWdyw_gyYN2yv2-aN8G8VsZtR_r8TkTwREDFg9n45XtFUTbjkvd4vseEHHiCnyLQmN7LDirTzxLbVekNWYLBANVpBCIKQAVbnunmEQwnKkVnkAmEQyTlrXvtD8wpeeYEHNM8LDMWIHEvTRFQeWFNtUa-qMSaPXn-1dViX7sUs5CQPUbuxzpfqmrl8FcW9c15RwX2s3laSEzAQ5jlphlknn6wD4yTNpddK-UQWGIwC7ru2aI4f2yzb3zLtBpHr2KgQ4I5bKUKFS-ZOo1uujj3HJNYjAMe7FqnHOsixGHt1_c7diuuObtP3aI5UNz9CgSWbbrroPecpWmWUTTsIYjkmPrrmtc5UayF3EdsF3cMc32J-42RN_0Jcm_ArHiaHVSwo8QRffgGhC54a/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.rozpoctovarada.sk/images/rozpocet_pre_ludi/format_1250/01b_1250.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:01.138903+00:00"}
{"id": "vr14571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14571", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som sa obrátil na voličov štyroch maličkých strán - Skok, TIP, Šanca a SDKÚ, ktoré sa potácajú na jednom percente, klesajú tie percentá vytrvalo.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý nakoľko strany SDKÚ, TIP, Skok a Šanca majú veľmi nízke preferencie, ktoré sú pod hranicou jedného percenta. Na portáli teraz.sk je možné pozrieť volebné prieskumy rôznych agentúr. Taktiež je pravda, že sa Richard Sulík obrátil na voličov týchto strán, a verejne ich požiadal, aby svoje hlasy dali strane SaS. Portál teraz.sk informuje o výsledkoch volebného prieskumu, ktorý sa uskutočnil vo februári tohto roku. Prieskum ukázal, že ak by sa voľby konali v polovici februára, so ziskom 35 % by v nich zvíťazila strana SMER. Politické strany SDKÚ, Šanca a Tip by nezískali ani 1 % hlasov. Strana Skok by získala 2,3 % hlasov. V decembri 2015 mala ešte strana SDKÚ podľa agentúry Median SK 3,3 % hlasov. Vo februári 2016 sa dostala pod hranicu 1 % hlasov. Strany SDKÚ, Šanca, Tip a Skok majú veľmi nízke voličské preferencie. DennikN zverejnil decembrový prieskum agentúry Focus, v ktorom jasným víťazom je strana SMER, strana SDKÚ by získala 2,5 %. Richard Sulík sa obrátil na voličov politických strán Skok, TIP, Šanca a SDKÚ a verejne ich požiadal, aby svoje hlasy dali strane SaS. Voličom týchto strán prostredníctvom sociálnej siete napísal: \" Podľa posledného prieskumu získa každá s vami preferovaných strán menej než polovicu toho, čo potrebuje na vstup do parlamentu, avšak spolu je to 6,5 percenta. Preto zvážte, prosím, či nedáte hlas SaS, ktorá je za slobodu, za reformy, a pri ktorej máte istotu, že nepôjde s Ficom.\" (zdroj: DennikN )", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý nakoľko strany SDKÚ, TIP, Skok a Šanca majú veľmi nízke preferencie, ktoré sú pod hranicou jedného percenta. Na portáli teraz.sk je možné pozrieť volebné prieskumy rôznych agentúr. Taktiež je pravda, že sa Richard Sulík obrátil na voličov týchto strán, a verejne ich požiadal, aby svoje hlasy dali strane SaS. Portál teraz.sk informuje o výsledkoch volebného prieskumu, ktorý sa uskutočnil vo februári tohto roku. Prieskum ukázal, že ak by sa voľby konali v polovici februára, so ziskom 35 % by v nich zvíťazila strana SMER. Politické strany SDKÚ, Šanca a Tip by nezískali ani 1 % hlasov. Strana Skok by získala 2,3 % hlasov. V decembri 2015 mala ešte strana SDKÚ podľa agentúry Median SK 3,3 % hlasov. Vo februári 2016 sa dostala pod hranicu 1 % hlasov. Strany SDKÚ, Šanca, Tip a Skok majú veľmi nízke voličské preferencie. DennikN zverejnil decembrový prieskum agentúry Focus, v ktorom jasným víťazom je strana SMER, strana SDKÚ by získala 2,5 %. Richard Sulík sa obrátil na voličov politických strán Skok, TIP, Šanca a SDKÚ a verejne ich požiadal, aby svoje hlasy dali strane SaS. Voličom týchto strán prostredníctvom sociálnej siete napísal: \" Podľa posledného prieskumu získa každá s vami preferovaných strán menej než polovicu toho, čo potrebuje na vstup do parlamentu, avšak spolu je to 6,5 percenta. Preto zvážte, prosím, či nedáte hlas SaS, ktorá je za slobodu, za reformy, a pri ktorej máte istotu, že nepôjde s Ficom.\" (zdroj: DennikN )"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["teraz.sk", "teraz.sk", "V decembri 2015", "DennikN", "DennikN"], "url": ["http://preferencie.teraz.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/volby-smer-sd-sns-siet-prieskum/182601-clanok.html", "http://preferencie.teraz.sk/", "https://dennikn.sk/?s=volebn%C3%A9+prieskumy", "https://dennikn.sk/352449/sulik-skocil-hlasoch-malych-stran-tie-sa-pred-volbami-vzdavat-nemienia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:22.999724+00:00"}
{"id": "vr16670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16670", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Pokiaľ by si trvalý pobyt do BSK prihlásilo 50 000 nových ľudí, župa by mala o 5 miliónov viac prostriedkov.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podielové dane sú hlavným príjmom miest a obcí, ktorým štát necháva z vybratej dane určitý podiel na základe vopred stanoveného kľúča. Na veľkosť balíka peniazí má vplyv nielen celkový počet obyvateľov kraja, ale napríklad aj rozloha, dlžka siete ciest druhej a tretej triedy, alebo počet ľudí starších ako 65 rokov. Tím Demagog.SK vyhodnotil situáciu načrtnutú Ftáčnikom a došiel k záveru, že z podielových fondov by kraj získal približne o milión eur väčší balík financií. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy (platný od 1. januára 2016), definuje prerozdelenie podielovej dane v pomere 70% pre obce a 30% pre VÚC. Ministerstvo financií uverejňuje každoročne Východiskové štatistické údaje a podiel VÚC na výnose DPFO. Pre rok 2017 bolo pre Bratislavský kraj pridelených 83 611 828 eur, pričom počet obyvateľov k 1. januáru 2016 bol 633 288 ( .pdf ). Výpočet podielu VÚC definuje Nariadenie vlády v §2 nasledovne: 1)Výnos dane podľa § 3 zákona sa rozdelí vyšším územným celkom takto: a) 15 % podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, b) 15 % podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku vo veku pätnásť až osemnásť rokov s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, c) 32 % podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území vyššieho územného celku k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, d) 9 % podľa obrátenej hustoty obyvateľstva vyššieho územného celku s trvalým pobytom na území vyššieho územného celku k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, e) 20 % podľa dĺžky ciest II. triedy a III. triedy vo vlastníctve vyššieho územného celku k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, f) 9 % podľa rozlohy vyššieho územného celku.\" Pre každý rok sú určené koeficienty, ktorým sa má vypočítaný výsledok ešte prenásobiť. Pre rok 2017 a pre Bratislavský kraj je to 1,3012. Celkový výnos daní, ktorý sa v roku 2017 rozdelil medzi krajmi, bol na úrovni 756 166 000 eur. Prepočítali sme podiel BSK podľa vzorca definovaného v zákone pre hypotetickú situáciu, čo by bolo, keby mal kraj o 50 000 obyvateľov viac. Predpokladali sme pritom, že títo ľudia sú občanmi Slovenska (nemení sa celkový počet občanov, ale zanedbali sme vplyv \"prehlásenia sa\" z iných krajov do BSK a tým aj vplyv na zmenu hustôt ostatných krajov). Ďalším predpokladom je, že ide o ekonomicky aktívnych ľudí, teda neovplyvňujú skupiny 15-18, a skupinu 65+ (opäť ide o zjednodušenie, zanedbali sme možnosť, že by sa s ekonomicky aktívnymi ľuďmi prisťahovali aj ich rodiny, napr. deti vo veku 15-18 rokov). Zmenou 50 000 ľudí by tak bol ovplyvnený celkový počet obyvateľov kraja (bod a) a hustota (bod d): z 309 by sa zmenil na približne 333. Po zavedení týchto zjednodušujúcich predpokladov sme došli k záveru, že z podielových daní by kraji prináležalo približne 84,6 miliónov eur. Oproti skutočnému stavu, kedy kraj dostal 83,6 milióna tak ide o rozdiel vo výške okolo jedného milióna eur. Z dôvodu zanedbania niekoľkých skutočností je tento výsledok skôr orientačný, avšak Ftáčnikom uvedených plus 5 miliónov je zjavne nadhodnotený odhad. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podielové dane sú hlavným príjmom miest a obcí, ktorým štát necháva z vybratej dane určitý podiel na základe vopred stanoveného kľúča. Na veľkosť balíka peniazí má vplyv nielen celkový počet obyvateľov kraja, ale napríklad aj rozloha, dlžka siete ciest druhej a tretej triedy, alebo počet ľudí starších ako 65 rokov. Tím Demagog.SK vyhodnotil situáciu načrtnutú Ftáčnikom a došiel k záveru, že z podielových fondov by kraj získal približne o milión eur väčší balík financií. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy (platný od 1. januára 2016), definuje prerozdelenie podielovej dane v pomere 70% pre obce a 30% pre VÚC. Ministerstvo financií uverejňuje každoročne Východiskové štatistické údaje a podiel VÚC na výnose DPFO. Pre rok 2017 bolo pre Bratislavský kraj pridelených 83 611 828 eur, pričom počet obyvateľov k 1. januáru 2016 bol 633 288 ( .pdf ). Výpočet podielu VÚC definuje Nariadenie vlády v §2 nasledovne: 1)Výnos dane podľa § 3 zákona sa rozdelí vyšším územným celkom takto: a) 15 % podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, b) 15 % podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku vo veku pätnásť až osemnásť rokov s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, c) 32 % podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území vyššieho územného celku k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, d) 9 % podľa obrátenej hustoty obyvateľstva vyššieho územného celku s trvalým pobytom na území vyššieho územného celku k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, e) 20 % podľa dĺžky ciest II. triedy a III. triedy vo vlastníctve vyššieho územného celku k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, f) 9 % podľa rozlohy vyššieho územného celku.\" Pre každý rok sú určené koeficienty, ktorým sa má vypočítaný výsledok ešte prenásobiť. Pre rok 2017 a pre Bratislavský kraj je to 1,3012. Celkový výnos daní, ktorý sa v roku 2017 rozdelil medzi krajmi, bol na úrovni 756 166 000 eur. Prepočítali sme podiel BSK podľa vzorca definovaného v zákone pre hypotetickú situáciu, čo by bolo, keby mal kraj o 50 000 obyvateľov viac. Predpokladali sme pritom, že títo ľudia sú občanmi Slovenska (nemení sa celkový počet občanov, ale zanedbali sme vplyv \"prehlásenia sa\" z iných krajov do BSK a tým aj vplyv na zmenu hustôt ostatných krajov). Ďalším predpokladom je, že ide o ekonomicky aktívnych ľudí, teda neovplyvňujú skupiny 15-18, a skupinu 65+ (opäť ide o zjednodušenie, zanedbali sme možnosť, že by sa s ekonomicky aktívnymi ľuďmi prisťahovali aj ich rodiny, napr. deti vo veku 15-18 rokov). Zmenou 50 000 ľudí by tak bol ovplyvnený celkový počet obyvateľov kraja (bod a) a hustota (bod d): z 309 by sa zmenil na približne 333. Po zavedení týchto zjednodušujúcich predpokladov sme došli k záveru, že z podielových daní by kraji prináležalo približne 84,6 miliónov eur. Oproti skutočnému stavu, kedy kraj dostal 83,6 milióna tak ide o rozdiel vo výške okolo jedného milióna eur. Z dôvodu zanedbania niekoľkých skutočností je tento výsledok skôr orientačný, avšak Ftáčnikom uvedených plus 5 miliónov je zjavne nadhodnotený odhad. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Ministerstvo financií", ".pdf", "Nariadenie vlády"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/564/20160101", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=11272", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11272&documentId=15188", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/668/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:28.405512+00:00"}
{"id": "vr34863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34863", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja môžem povedať, že bolo asi desať alebo jedenásťkrát za posledné štyri roky, keď expremiér, expremiér vyvodil zodpovednosť aj voči najvyšším exekutívnym činiteľom aj z hľadiska svojich kolegov, to znamená ministrov aj z hľadiska štátnych tajomníkov", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odvolaných bolo ešte viac. Fico odvolal sedem ministrov podľa prehľadu ČTK , a tiež v posledných minútach vládnutia viacerých štátnych tajomníkov podľa denníka Pravda a serveru aktuality.sk .", "analysis_paragraphs": ["Odvolaných bolo ešte viac. Fico odvolal sedem ministrov podľa prehľadu ČTK , a tiež v posledných minútach vládnutia viacerých štátnych tajomníkov podľa denníka Pravda a serveru aktuality.sk ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "denníka Pravda", "serveru aktuality.sk"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prehlad-zmien-ministrov-ficovej-vlady.html", "http://spravy.pravda.sk/dosluhujuca-vlada-odvolala-viacerych-statnych-tajomnikov-pnh-/sk_domace.asp?c=A100623_132042_sk_domace_p23", "http://www.aktuality.sk/clanok/167503/vlada-odvola-statnych-tajomnikov-asi-vymenuje-noveho-sefa-uvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:51.529238+00:00"}
{"id": "vr29719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29719", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "...Ministerstvo vnútra nám pripravilo projekt alebo teda spolupracujeme pri projekte ženského hokeja, kde sme reštartovali vlastne ženský hokej a dostávame sa postupne ďalej hore tak, ako sme boli v minulosti, keď sme boli so ženami dokonca aj na olympijských hrách vo Vancouveri.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre ženský ľadový hokej skutočne existuje projekt zastrešený Ministerstvom vnútra, ktorého cieľom je zlepšiť úroveň ženskej reprezentácie. Tento projekt bol zahájený v júni 2014. Na ZOH vo Vancouveri ženy obsadili ôsmu priečku, čo je podľa SITA najlepšie olympijské umiestnenie ženskej reprezentácie od fungovania samostatného Slovenska. Po ZOH sa na jednu sezónu slovenský tím posunul do elitnej skupiny. V nasledujúcich rokoch hral striedavo v A a B skupine I. divízie. Na posledných MS hrali naše hráčky v B skupine, tento rok sa po víťazstve v Číne posunuli späť do A skupiny. Po ZOH 2010 došlo k prepadu umiestnenia ženskej reprezentácie, a pohybuje sa medzi A a B skupinou. Napriek poslednému víťazstvu nedochádza k jednoznačnému vylepšovaniu jej umiestnenia. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. V tabuľke nižšie ponúkame prehľad pozícií dosiahnutých ženskou hokejovou reprezentáciou v rokoch 2007 - 2015 podľa hodnotenia IIHF. Môžme vidieť, že najlepšie výsledky naša reprezentácia dosahovala v období ZOH vo Vancouveri v roku 2010. Niekoľko rokov sa držala okolo 8. priečky, od roku 2014 sa však jej pozícia zhoršuje. Rok Pozícia Zmena 2007 18 +1 2008 17 +1 2009 15 +2 2010 10 +5 2011 8 +2 2012 7 +1 2013 8 -1 2014 12 -2 2015 13 -1 Zdroj: iihf.com Dátum zverejnenia analýzy: 21.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre ženský ľadový hokej skutočne existuje projekt zastrešený Ministerstvom vnútra, ktorého cieľom je zlepšiť úroveň ženskej reprezentácie. Tento projekt bol zahájený v júni 2014. Na ZOH vo Vancouveri ženy obsadili ôsmu priečku, čo je podľa SITA najlepšie olympijské umiestnenie ženskej reprezentácie od fungovania samostatného Slovenska. Po ZOH sa na jednu sezónu slovenský tím posunul do elitnej skupiny. V nasledujúcich rokoch hral striedavo v A a B skupine I. divízie. Na posledných MS hrali naše hráčky v B skupine, tento rok sa po víťazstve v Číne posunuli späť do A skupiny. Po ZOH 2010 došlo k prepadu umiestnenia ženskej reprezentácie, a pohybuje sa medzi A a B skupinou. Napriek poslednému víťazstvu nedochádza k jednoznačnému vylepšovaniu jej umiestnenia. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. V tabuľke nižšie ponúkame prehľad pozícií dosiahnutých ženskou hokejovou reprezentáciou v rokoch 2007 - 2015 podľa hodnotenia IIHF. Môžme vidieť, že najlepšie výsledky naša reprezentácia dosahovala v období ZOH vo Vancouveri v roku 2010. Niekoľko rokov sa držala okolo 8. priečky, od roku 2014 sa však jej pozícia zhoršuje. Rok Pozícia Zmena 2007 18 +1 2008 17 +1 2009 15 +2 2010 10 +5 2011 8 +2 2012 7 +1 2013 8 -1 2014 12 -2 2015 13 -1 Zdroj: iihf.com Dátum zverejnenia analýzy: 21.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["projekt", "SITA", "posunul", "posunuli", "iihf.com"], "url": ["http://www.teraz.sk/sport/hokej-slovensko-zeny-reprezentacia/88579-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/historia-hier/najlepsie-slovenske-umiestnenia-na-zoh/71111-clanok.html", "http://www.zenskyhokej.sk/index.php?v=150&cl=113", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/peking-postup", "http://www.iihf.com/home-of-hockey/championships/world-ranking/womens-world-ranking/2015-ranking/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:57.207941+00:00"}
{"id": "vr28682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28682", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Denne prichádza do nášho mesta viac ako 150 tisíc áut.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil iný relevantný a oficiálny zdroj o počte ľudí cestujúcich za prácou automobilmi do Bratislavy. Analytik J&T hovorí o počte 100-150 tisíc dochádzajúcich za prácou, bez špecifikácie, akým dopravným prostriedkom prichádzajú. Kňažko vo výroku vyššie uvádza číslo 90 tisíc. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Demagog.SK však nezistil žiadne iné relevantné odhady o počte ľudí prichádzajúcich za prácou do Bratislavy v automobiloch. Týždenník Trend (15. apríla 2014) na základe vyjadrení J&T uvádza, že za prácou do Bratislavy dochádza 100-150 tisíc ľudí, formu dopravy týchto ľudí sa nám však už nepodarilo zistiť. Informáciu o počte prichádzajúcich za prácou v automobiloch sme nezistili ani zo záverečné účtu mesta Bratislava, ani z rozpočtu mesta, výročnej správy Dopravného podniku mesta Bratislava, výročnej správy Regionálnej cesty Bratislavy, ani zo Správy o hospodárskom vývoji v krajoch SR za 1. polrok 2014 a ani z dokumentov (bod 14,15) prerokovaných v januári 2014 o parkovacej politike mesta Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil iný relevantný a oficiálny zdroj o počte ľudí cestujúcich za prácou automobilmi do Bratislavy. Analytik J&T hovorí o počte 100-150 tisíc dochádzajúcich za prácou, bez špecifikácie, akým dopravným prostriedkom prichádzajú. Kňažko vo výroku vyššie uvádza číslo 90 tisíc. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Demagog.SK však nezistil žiadne iné relevantné odhady o počte ľudí prichádzajúcich za prácou do Bratislavy v automobiloch. Týždenník Trend (15. apríla 2014) na základe vyjadrení J&T uvádza, že za prácou do Bratislavy dochádza 100-150 tisíc ľudí, formu dopravy týchto ľudí sa nám však už nepodarilo zistiť. Informáciu o počte prichádzajúcich za prácou v automobiloch sme nezistili ani zo záverečné účtu mesta Bratislava, ani z rozpočtu mesta, výročnej správy Dopravného podniku mesta Bratislava, výročnej správy Regionálnej cesty Bratislavy, ani zo Správy o hospodárskom vývoji v krajoch SR za 1. polrok 2014 a ani z dokumentov (bod 14,15) prerokovaných v januári 2014 o parkovacej politike mesta Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "účtu", "rozpočtu", "správy", "správy", "Správy", "dokumentov", "januári"], "url": ["http://reality.etrend.sk/byvanie/bratislavski-developeri-hraju-o-150-tisic-dochadzajucich.html", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709", "http://www.dpb.sk/_media/file/Vyrocna_sprava_2013_komplet_04_2014.pdf", "http://www.zanit.sk/rcba.sk/data/vyrocna_sprava2013.pdf", "http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/ecc6f3c6-c7b5-4eba-b1ec-5f6eed45613c/Sprava_o_hospodarskom_vyvoji_v_krajoch_SR_za_1_polrok_2014.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=ecc6f3c6-c7b5-4eba-b1ec-5f6eed45613c", "http://www.bratislava.sk/pozvanka-na-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-dna-30-01-2014/d-11040261/p1=11050082", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11040338"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:56.615153+00:00"}
{"id": "vr15479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15479", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Mzdy sestier medziročne významne rastú, keď sa pozrieme aký podiel na priemernej mzde bol v roku 2012, kedy dosahovali sme zhruba 70 %, v tomto roku sa približujeme zhruba k 95 % mzdy bez príslužiek.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je síce pravdou, že medziročne skutočne došlo k významnému nárastu platov sestier, nedisponujeme však najnovšími údajmi o platoch sestier (chýba údaj o druhom kvartále tohto roka). Ministerstvo zdravotníctva nás odkázalo na prognózu Národného centra zdravotníckych informácií pre rok 2016. Spomínanú prognózu sa nám nepodarilo dohľadať, preto výrok považujeme za neoveriteľný. V NR SR bol 25. novembra 2015 prijatý zákon , ktorý upravuje platy zdravotníckych pracovníkov. Na základe tohto zákona by malo dôjsť k zmene minimálnej výšky základnej mzdy približne 18 000 zamestnancov štátnych nemocníc, čo bude predstavovať čiastku približne 10 miliónov. Demagog.sk overoval diskusiu týkajúcu sa rozpočtu zdravotníctva, pričom sa výroky dotýkali i platov sestier. Z dostupných údajov zo Štatistického úradu SR a Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (v aprílových Bulletinoch sa nachádzajú štatistiky za predchádzajúci rok, pozn.) nám vyšiel podiel platov sestier na priemernej mzde v roku 2012 – 72 %. V tomto roku disponujeme údajmi z prvého kvartálu (Bulletin, pdf. s. 17 – 23) , čo vychádza 84 % podiel platov sestier na priemernej mzde v hospodárstve. V druhom kvartáli sa zvýšila priemerná mzda v hospodárstve na 901 eur, avšak potrebné údaje o platoch sestier sme nezískali. Na nasledujúcom grafe možno vidieť, že dochádza k výraznému nárastu miezd sestier: Dostupné štatistiky venujúce sa tejto problematike často vychádzajú z priemernej mzdy sestier, kde sú už započítané rôzne príplatky. Tejto problematike sa venuje napríklad aj OECD ( pdf. s. 97), ktoré pre rok 2013 uvádza 90 % podiel priemernej mzdy sestier na priemernej mzde v hospodárstve SR. Ministerstvo zdravotníctva na našu žiadosť o stanovisko k tomuto výroku odpovedal takto: \" Národné centrum zdravotníckych informácií prognózuje priemernú mzdu v roku 2016 na úrovni 791 Eur, čo predstavuje viac ako 91 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve (867 Eur). \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že medziročne skutočne došlo k významnému nárastu platov sestier, nedisponujeme však najnovšími údajmi o platoch sestier (chýba údaj o druhom kvartále tohto roka). Ministerstvo zdravotníctva nás odkázalo na prognózu Národného centra zdravotníckych informácií pre rok 2016. Spomínanú prognózu sa nám nepodarilo dohľadať, preto výrok považujeme za neoveriteľný. V NR SR bol 25. novembra 2015 prijatý zákon , ktorý upravuje platy zdravotníckych pracovníkov. Na základe tohto zákona by malo dôjsť k zmene minimálnej výšky základnej mzdy približne 18 000 zamestnancov štátnych nemocníc, čo bude predstavovať čiastku približne 10 miliónov. Demagog.sk overoval diskusiu týkajúcu sa rozpočtu zdravotníctva, pričom sa výroky dotýkali i platov sestier. Z dostupných údajov zo Štatistického úradu SR a Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (v aprílových Bulletinoch sa nachádzajú štatistiky za predchádzajúci rok, pozn.) nám vyšiel podiel platov sestier na priemernej mzde v roku 2012 – 72 %. V tomto roku disponujeme údajmi z prvého kvartálu (Bulletin, pdf. s. 17 – 23) , čo vychádza 84 % podiel platov sestier na priemernej mzde v hospodárstve. V druhom kvartáli sa zvýšila priemerná mzda v hospodárstve na 901 eur, avšak potrebné údaje o platoch sestier sme nezískali. Na nasledujúcom grafe možno vidieť, že dochádza k výraznému nárastu miezd sestier: Dostupné štatistiky venujúce sa tejto problematike často vychádzajú z priemernej mzdy sestier, kde sú už započítané rôzne príplatky. Tejto problematike sa venuje napríklad aj OECD ( pdf. s. 97), ktoré pre rok 2013 uvádza 90 % podiel priemernej mzdy sestier na priemernej mzde v hospodárstve SR. Ministerstvo zdravotníctva na našu žiadosť o stanovisko k tomuto výroku odpovedal takto: \" Národné centrum zdravotníckych informácií prognózuje priemernú mzdu v roku 2016 na úrovni 791 Eur, čo predstavuje viac ako 91 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve (867 Eur). \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Národného centra zdravotníckych informácií", "zákon", "Demagog.sk", "Štatistického úradu SR", "Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb", "pdf.", "pdf."], "url": ["http://www.nczisk.sk/Pages/default.aspx", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5727", "http://www.demagog.sk/diskusie/557/cislak-vs-novotny-o-rozpocte-ministerstva-zdravotnictva/?ph=1", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1411&m_sso=2&m_so=15&ic=40", "http://www.sozzass.sk/index.php/archiv_ib/02castIB", "http://www.sozzass.sk/userfiles/04_bulletin/2016/14no/2016-06_no14_IB_sozzass.pdf", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en#page104"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:30.066431+00:00"}
{"id": "vr33801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33801", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Počet nepedagogických zamestnancov v školstve 50 000, ale v iných rezortoch podobné povolania, myslím teraz zdravotníci, úradníci a ďalší, je ich okolo 200 000.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagog.sk v diskusií Štrajk učiteľov a situácia v školstve overoval .", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagog.sk v diskusií Štrajk učiteľov a situácia v školstve overoval ."], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "štatistík", "Štátny rozpočet"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/108/pavel-ondek", "http://www.ozpsav.sk/files/documents/ekonomika/rok_2012.xls", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:44.026517+00:00"}
{"id": "vr27174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27174", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Pán prezident hovoril, že by sme nemali robiť sólo akcie. S tým by som nie cekom súhlasil. Solo akciu sme zaznamenali aj v pripade Kosova...", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kňažko naráža na spoločné vystúpenie prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu 3. marca 2014 o situácii na Ukrajine, kde Gašparovič povedal: \" Slovensko si nemôže dovoliť sólo výstup y, počkajme, ako dopadnú rokovania v Európe \". O sólo akcii v prípade Kosova hovorí pravdepodobne preto, že sme jedna z mála krajín EÚ, ktorá neuznáva nezávislosť Kosova. Republika Kosovo vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008, odvtedy ju uznalo 107 štátov, Slovensko však medzi nimi nie je . Nezávislé Kosovo neuznali z členských krajín EÚ ani Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kňažko naráža na spoločné vystúpenie prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu 3. marca 2014 o situácii na Ukrajine, kde Gašparovič povedal: \" Slovensko si nemôže dovoliť sólo výstup y, počkajme, ako dopadnú rokovania v Európe \". O sólo akcii v prípade Kosova hovorí pravdepodobne preto, že sme jedna z mála krajín EÚ, ktorá neuznáva nezávislosť Kosova. Republika Kosovo vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008, odvtedy ju uznalo 107 štátov, Slovensko však medzi nimi nie je . Nezávislé Kosovo neuznali z členských krajín EÚ ani Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["spoločné vystúpenie", "uznalo", "nie je"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/29338/gasparovic-o-ukrajine-slovensko-si-nemoze-dovolit-solo-vystup.html", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.ta3.com/clanok/1019883/slovensko-a-spanielsko-nezmenia-nazor-na-kosovo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:21.577541+00:00"}
{"id": "vr33216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33216", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Za mňa to bolo 85% toho normatívu išlo prakticky na mzdy, čiže na energie a všetko ostatné nezostávalo ani len 15%.", "statement_date": "2013-01-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Martin Fronc bol ministrom školstva od októbra 2002 do februára 2006. V novembri 2003 bol prijatý zákon č. 597/2003 (.pdf), ktorý upravil financovanie škôl. Zaviedol sa tzv. normatívny princíp, čo znamená, že školy dostávali financie z rozpočtu na základe počtu jej žiakov. Minister Fronc vo svojom výroku hovoril o tzv. normatíve, ktorý zákon 597/2003 definuje nasledovne: \" Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu\". Preto ak minister Fronc hovorí, že 85% normatívu bolo použitých na mzdy, neznamená to, že 85% z celého rozpočtu išlo na mzdy, pretože existujú aj tzv. nenormatívne výdavky, napr. odchodné, doprava žiakov, asistenti učiteľov a pod. zameriať sa preto treba iba na normatívne výdavky škôl. Podľa Súhrnej správy o hospodárení za rok 2004 predstavovali osobné náklady v skutočnosti 80,53% celkového normatívu. V roku 2005 to podľa Súhrnej správy o hospodárení za rok 2005 (.pdf) bolo 80,48% normatívu. V roku 2006 to bolo zasa 81,49%, ako uvádza Súhrna správa o hospodárení za rok 2006 . Z hore uvedených faktov teda vyplýva, že tvrdenie ministra Fronca nie je pravdivé. Ide síce len o zopár percent, ale minister by sa mal vyjadrovať exaktne, hlavne, čo sa týka verejných financií, kde každé percento predstavuje nezanedbateľný obnos peňazí.", "analysis_paragraphs": ["Martin Fronc bol ministrom školstva od októbra 2002 do februára 2006. V novembri 2003 bol prijatý zákon č. 597/2003 (.pdf), ktorý upravil financovanie škôl. Zaviedol sa tzv. normatívny princíp, čo znamená, že školy dostávali financie z rozpočtu na základe počtu jej žiakov. Minister Fronc vo svojom výroku hovoril o tzv. normatíve, ktorý zákon 597/2003 definuje nasledovne: \" Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu\". Preto ak minister Fronc hovorí, že 85% normatívu bolo použitých na mzdy, neznamená to, že 85% z celého rozpočtu išlo na mzdy, pretože existujú aj tzv. nenormatívne výdavky, napr. odchodné, doprava žiakov, asistenti učiteľov a pod. zameriať sa preto treba iba na normatívne výdavky škôl. Podľa Súhrnej správy o hospodárení za rok 2004 predstavovali osobné náklady v skutočnosti 80,53% celkového normatívu. V roku 2005 to podľa Súhrnej správy o hospodárení za rok 2005 (.pdf) bolo 80,48% normatívu. V roku 2006 to bolo zasa 81,49%, ako uvádza Súhrna správa o hospodárení za rok 2006 . Z hore uvedených faktov teda vyplýva, že tvrdenie ministra Fronca nie je pravdivé. Ide síce len o zopár percent, ale minister by sa mal vyjadrovať exaktne, hlavne, čo sa týka verejných financií, kde každé percento predstavuje nezanedbateľný obnos peňazí."], "analysis_date": "2013-02-20", "analysis_sources": {"text": ["597/2003", "Súhrnej správy o hospodárení za rok 2004", "Súhrnej správy o hospodárení za rok 2005", "Súhrna správa o hospodárení za rok 2006", ""], "url": ["https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Z%C3%A1kon%20%C4%8D.%20597_2003%20Z.z.%20o%20financovan%C3%AD%20z%C3%A1kladn%C3%BDch%20%C5%A1k%C3%B4l,%20stredn%C3%BDch%20%C5%A1k%C3%B4l%20a%20%C5%A1kolsk%C3%BDch%20zariaden%C3%AD.pdf", "http://www.minedu.sk/sprava-o-hospodareni/", "http://www.minedu.sk/data/att/1011.pdf", "http://www.minedu.sk/sprava-o-hospodareni/", "http://www.minedu.sk/sprava-o-hospodareni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:22.799544+00:00"}
{"id": "vr16519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16519", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Legendárne Kúpalisko ČH je po rekonštrukcii a modernizácii jedným z klenotov nášho mesta. Začíname stavať najmodernejší štadión na východnom Slovensku – Košickú futbalovú arénu. Pripravujeme výstavbu moderného Národného tenisového centra.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predmetný výrok Richarda Rašiho sme zaznamenali 10. augusta 2017. Košické kúpalisko Červená hviezda je národnou kultúrnou pamiatkou a po jedenásťmesačnej rekonštrukcii bolo v júli 2016 opäť sprístupnené pre verejnosť. Práce na Košickej futbalovej aréne v súčasnosti prebiehajú podľa plánu. Tento štadión je možné považovať za najmodernejší na východnom Slovensku z toho hľadiska, že po dokončení bude zaradený do 4. kategórie štadiónov UEFA, ktorá je najvyššia. Pre porovnanie, legendárny prešovský Štadión Tatran bude po plánovanej rekonštrukcii zaradený do 3. kategórie. Na výstavbu Národného tenisového centra uvoľnila vláda SR v apríli 2017 finančné prostriedky vo výške 9 miliónov eur, čím projekt dostál od štátu zelenú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predmetný výrok Richarda Rašiho sme zaznamenali 10. augusta 2017. Košické kúpalisko Červená hviezda je národnou kultúrnou pamiatkou a po jedenásťmesačnej rekonštrukcii bolo v júli 2016 opäť sprístupnené pre verejnosť. Práce na Košickej futbalovej aréne v súčasnosti prebiehajú podľa plánu. Tento štadión je možné považovať za najmodernejší na východnom Slovensku z toho hľadiska, že po dokončení bude zaradený do 4. kategórie štadiónov UEFA, ktorá je najvyššia. Pre porovnanie, legendárny prešovský Štadión Tatran bude po plánovanej rekonštrukcii zaradený do 3. kategórie. Na výstavbu Národného tenisového centra uvoľnila vláda SR v apríli 2017 finančné prostriedky vo výške 9 miliónov eur, čím projekt dostál od štátu zelenú. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-08-17", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "prešovský Štadión Tatran", "uvoľnila", ".pdf", "Zmluva", "spolufinancovaná", ".pdf", "Košičanov", "cena", "práce", "slov", "kritikov", "zánik klubu", "uviedol"], "url": ["https://glob.zoznam.sk/neodmyslitelna-sucast-rasiho-zivota-toto-je-priorita-kosickeho-primatora/", "https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/420075-presovsky-stadion-uz-pozna-svoju-novu-podobu-bude-mat-12-tisic-miest/", "https://www.stz.sk/tenis-doma/ntc-kosice-ma-zelenu", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/document/481804/profil/6915/Predmet/149358/guid/3b6217ee-8479-4819-a19a-dd648a63a672/id/584025", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/585871-kosice-ozivia-legendarne-kupalisko-mesto-tvrdi-ze-usetri-milion-eur", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/149358", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/document/698560/profil/6915/Predmet/149358/guid/att_c70df95ca578e6b6b0ba4578c9a75e3e/id/929165", "http://www.kosice.sk/kfa.php", "https://tender.sme.sk/tender/detail/424326/Kosicka-futbalova-arena-priprava-uzemia", "http://kosicednes.sk/udalosti/zacali-prace-na-novej-kosickej-futbalovej-arene/", "https://www.teraz.sk/sport/kosice-nova-futbalova-arena-bude-ma/277768-clanok.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20634159/kam-kraca-vrcholovy-sport-v-kosiciach-meste-sportu-2016.html", "https://sport.aktuality.sk/c/287738/vss-sposobili-dalsi-skandal-nenastupia-ani-do-2-ligy/", "https://www.stz.sk/tenis-doma/ntc-kosice-ma-zelenu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:19.583114+00:00"}
{"id": "49095", "numeric_id": 49095, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49095", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Prieskumy verejnej mienky tu dlhodobo hovoria o tom, že táto vláda nemá žiadnu podporu.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Eduarda Hegera mala v čase výroku – teda k začiatku mája 2023 – medzi ľuďmi dôveru okolo 12-14 percent, jednotliví ministri od 13 do 30 percent. Tvrdenie, že vláda nemá „žiadnu\" podporu, je teda preháňaním a nie je pravdivé.\n\nDočasne poverená vláda Eduarda Hegera zložená na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2020, fungovala od 1. apríla 2021, resp. od 16. decembra 2022, keď bola po vyslovení nedôvery dočasne poverená vykonávaním svojej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu, do 15. mája 2023.\n\nMarcový prieskum agentúry Focus ukázal , že členovia vlády povereného premiéra Eduarda Hegera mali v tom čase dôveru od 13 do 30 percent.\n\nPodľa najnovšieho Eurobarometra zo zimy 2022/2023 je dôvera vo vládu 14 percent, čo je historické minimum .\n\nDôveru vo vládu meria aj panel Ako sa máte, Slovensko , v novembri 2022 vláde nameral dôveru na úrovni 12 percent. V apríli 2020 pritom vláda mala dôveru až 47 percent.\n\nNajnovší prieskum preferencií politických strán agentúry Focus z apríla 2023 uskutočnený na vzorke 1013 respondentov ukázal, koľko percent hlasov by získali strany vládnej koalície v prípade, že by sa voľby do Národnej rady SR konali v apríli.\n\nZo štyroch strán , ktoré tvorili dočasne poverenú vládu, by sa do parlamentu nedostala iba strana Za ľudí s 1 percentom hlasov. Naopak najväčšiu podporu spomedzi vládnych strán by získalo hnutie Sme rodina (6,1 percenta), ďalej OĽANO (5,6 percenta) a nakoniec SaS s 5,2 percentami.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Eduarda Hegera mala v čase výroku – teda k začiatku mája 2023 – medzi ľuďmi dôveru okolo 12-14 percent, jednotliví ministri od 13 do 30 percent. Tvrdenie, že vláda nemá „žiadnu\" podporu, je teda preháňaním a nie je pravdivé.", "Dočasne poverená vláda Eduarda Hegera zložená na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2020, fungovala od 1. apríla 2021, resp. od 16. decembra 2022, keď bola po vyslovení nedôvery dočasne poverená vykonávaním svojej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu, do 15. mája 2023.", "Marcový prieskum agentúry Focus ukázal , že členovia vlády povereného premiéra Eduarda Hegera mali v tom čase dôveru od 13 do 30 percent.", "Podľa najnovšieho Eurobarometra zo zimy 2022/2023 je dôvera vo vládu 14 percent, čo je historické minimum .", "Dôveru vo vládu meria aj panel Ako sa máte, Slovensko , v novembri 2022 vláde nameral dôveru na úrovni 12 percent. V apríli 2020 pritom vláda mala dôveru až 47 percent.", "Najnovší prieskum preferencií politických strán agentúry Focus z apríla 2023 uskutočnený na vzorke 1013 respondentov ukázal, koľko percent hlasov by získali strany vládnej koalície v prípade, že by sa voľby do Národnej rady SR konali v apríli.", "Zo štyroch strán , ktoré tvorili dočasne poverenú vládu, by sa do parlamentu nedostala iba strana Za ľudí s 1 percentom hlasov. Naopak najväčšiu podporu spomedzi vládnych strán by získalo hnutie Sme rodina (6,1 percenta), ďalej OĽANO (5,6 percenta) a nakoniec SaS s 5,2 percentami."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["ukázal", "NA TELO DOVERa", "Infogram", "Eurobarometra", "historické minimum", "Ako sa máte, Slovensko", "prieskum", "strán"], "url": ["http://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/696600-prieskum-focusu-rebricku-nedoveryhodnosti-kraluje-remisova-prepadli-sa-vsetci-clenovia-vlady", "https://infogram.com/dbc5f002-8ddc-4985-ba1c-13eb32592c32", "https://infogram.com", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2872", "https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/", "https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/", "https://www.focus-research.sk/archiv/volebne-preferencie-politickych-stran-april-2023/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/665703-prieskum-smer-a-hlas-plece-pri-pleci-olano-a-saska-tesne-nad-priepastou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:39.434598+00:00"}
{"id": "vr27391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27391", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som viackrát na túto otázku odpovedal, že v prípade, ak nevyhrám, tak tu žiadna úvaha o tom, že by som zakladal politickú stranu alebo by som do nejakej jestvujúcej vstúpil, nie je.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S ohľadom na tvrdenia Andreja Kisku z minulosti hodnotíme výrok ako pravdivý s tým, že podobné otázky budú podľa jeho slov relevantné po voľbách a zatiaľ o založení strany neuvažuje.\n\nV Demagog.sk sme sa s týmto tvrdením A. Kisku už stretli, konkrétne 6. marca 2014 . Je pravdou, že A. Kiska sa už v období predchádzajúcom volebnej kampani profiloval ako nestranícky a občiansky kandidát. A. Kiska udal za príklad jeho reakciu na ponuku zo strany SaS od R. Sulíka a ďalších dvoch strán v období roku 2010, kedy mu bolo ponúknuté významné členstvo v ich štruktúrach. A. Kiska na základe svojho presvedčenia tieto ponuky odmietol. Ohľadom prípadnej podpory z politických strán sa vyjadril, že ho ,,teší”, ale priamo ju nevyhľadával, ani nebude.( Sme.sk , kiska.blog.sme.sk ).\n\nV predchádzajúcom období sa na otázku, či uvažuje o založení vlastnej strany, vyjadril napríklad v rádiu Expres: “Dnes sa sústreďujem na voľby, na to, aby som postúpil do druhého kola a v druhom kole aby som vyhral, takže túto otázku teraz neriešim”.\n\nĎalej pre SME online zo dňa 4. 2. 2014 na nasledovný dotaz uviedol:\n\nDobrý deň, bude po Vašej prehre v prezidentských voľbách nasledovať založenie politickej strany?\n\nDnes uvažujem o tom, ako presvedčiť občanov, že voľba pre nezávislého a nestraníckeho prezidenta je najlepšou voľbou pre Slovensko a všetko svoje úsilie zameriavam na svoju kampaň. A preto diskusie o tom, čo bude po voľbách neotváram.\n\nAtlas.sk z 5. 3. 2014\n\n,,Dnes sa zmeriavam na postup do druhého kola a v ňom na porážku kandidáta vládnej strany. Čo bude v prípade, ak by to nevyšlo, to neviem, ale určite budem pomáhať ľuďom,” poznamenal občiansky prezidentský kandidát s tým, že o založení novej politickej strany zatiaľ nediskutuje.", "analysis_paragraphs": ["S ohľadom na tvrdenia Andreja Kisku z minulosti hodnotíme výrok ako pravdivý s tým, že podobné otázky budú podľa jeho slov relevantné po voľbách a zatiaľ o založení strany neuvažuje.", "V Demagog.sk sme sa s týmto tvrdením A. Kisku už stretli, konkrétne 6. marca 2014 . Je pravdou, že A. Kiska sa už v období predchádzajúcom volebnej kampani profiloval ako nestranícky a občiansky kandidát. A. Kiska udal za príklad jeho reakciu na ponuku zo strany SaS od R. Sulíka a ďalších dvoch strán v období roku 2010, kedy mu bolo ponúknuté významné členstvo v ich štruktúrach. A. Kiska na základe svojho presvedčenia tieto ponuky odmietol. Ohľadom prípadnej podpory z politických strán sa vyjadril, že ho ,,teší”, ale priamo ju nevyhľadával, ani nebude.( Sme.sk , kiska.blog.sme.sk ).", "V predchádzajúcom období sa na otázku, či uvažuje o založení vlastnej strany, vyjadril napríklad v rádiu Expres: “Dnes sa sústreďujem na voľby, na to, aby som postúpil do druhého kola a v druhom kole aby som vyhral, takže túto otázku teraz neriešim”.", "Ďalej pre SME online zo dňa 4. 2. 2014 na nasledovný dotaz uviedol:", "Dobrý deň, bude po Vašej prehre v prezidentských voľbách nasledovať založenie politickej strany?", "Dnes uvažujem o tom, ako presvedčiť občanov, že voľba pre nezávislého a nestraníckeho prezidenta je najlepšou voľbou pre Slovensko a všetko svoje úsilie zameriavam na svoju kampaň. A preto diskusie o tom, čo bude po voľbách neotváram.", "Atlas.sk z 5. 3. 2014", ",,Dnes sa zmeriavam na postup do druhého kola a v ňom na porážku kandidáta vládnej strany. Čo bude v prípade, ak by to nevyšlo, to neviem, ale určite budem pomáhať ľuďom,” poznamenal občiansky prezidentský kandidát s tým, že o založení novej politickej strany zatiaľ nediskutuje."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["6. marca 2014", "Sme.sk", "kiska.blog.sme.sk", "vyjadril", "SME online", "Atlas.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/457/radio-expres-prezidentski-kandidati", "http://www.sme.sk/c/6439955/kiska-na-prezidentov-sme-zatial-stastie-nemali.html", "http://kiska.blog.sme.sk/c/322110/Chcem-porazit-Fica.html", "http://www.netky.sk/clanok/kiska-teraz-neuvazuje-o-zalozeni-ziadnej-politickej-strany", "http://www.sme.sk/c/7089660/pytali-ste-sa-online-desat-top-problemov-podla-kisku.html", "http://aktualne.atlas.sk/vzkriesia-slovensku-pravicu-prezidentski-kandidati-po-volbach-mozu-prist-nove-strany/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:32.030976+00:00"}
{"id": "49950", "numeric_id": 49950, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49950", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Strana Hlas nám pred voľbami sľubovala lacnejšie potraviny, historicky ich máme najdrahšie. Sľubovali, že tu bude funkčná verejná správa a nám tu nefunguje už niekoľko mesiacov kataster a taktiež hovorili o tom, že nás zbavia byrokracie a vidíme tie dlhé rady pred klientskymi centrami, čo sa deje v súvislosti s transakčnou daňou, za ktorú aj pán Migaľ hlasoval.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nižšie ceny potravín boli jednou z programových priorít strany Hlas-SD pred parlamentnými voľbami v roku 2023 ( .pdf , str. 3). Po nástupe vlády, ktorej členom bola aj strana Hlas-SD, pokračoval rast cien potravín, v októbri 2024 dosiahla medziročná potravinová inflácia 5,1 %. Funkčná verejná správa bola jednou z rezortných priorít ( .pdf , str. 21) strany Hlas-SD pred parlamentnými voľbami 2023. Samuel Migaľ hlasoval za zavedenie transakčnej dane, ktorá spôsobila zahltenie klientskych centier. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana Hlas propagovala zníženie cien potravín na svojich predvolebných bilbordoch aj vo svojich programových prioritách ( .pdf , str. 3). V októbri 2024, teda rok od zloženia vlády s účasťou strany Hlas-SD, boli ceny potravín medziročne vyššie o 5,1 %. Rast cien potravín pokračoval aj v roku 2025. Vo februári 2025 sa ceny potravín medzimesačne zvýšili o 0,2 %, pričom zdraželo 5 z 9 sledovaných položiek. Najviac zdraželi chlieb a obilniny o 1 %, ovocie o 1,9 %, a tiež zelenina a oleje s tukmi zhodne o 1,7 %. Lacnejšie bolo mäso o 1,2 % a cukor a cukrovinky o 0,6 %. V súvislosti s funkčnou verejnou správou sa strana Hlas-SD v rezortnom programe ( .pdf , str. 21) zaviazala „reštartovať procesy vedúce k dlhodobému systémovému zlepšeniu fungovania verejnej správy”, tak, aby „priniesol čo najviac benefitov ľuďom vo forme kvality, dostupnosti, rýchlosti, prehľadnosti a komfortu pri vybavovaní ich potrieb a životných situácií” ( .pdf , str. 21).\n\nK výpadku katastra nehnuteľností došlo v januári 2025, keď bol znefunkčnený zahraničným kybernetickým útokom. Nefunkčnosť katastrálnych systémov viedla k dočasnému zatvoreniu katastrálnych odborov po celom Slovensku. Došlo tak aj k obmedzeniu v prístupe k dôležitým informáciám o vlastníctve a hraniciach pozemkov. K obnoveniu služieb pre banky a notárov prišlo až v marci 2025.\n\nV súvislosti so zavedením transakčnej dane si musia živnostníci do konca marca 2025 založiť v bankách podnikateľský účet. Niektoré banky na jeho založenie vyžadujú výpis z neverejnej časti živnostenského registra. To spôsobilo rady pred klientskymi centrami. Ministerstvo vnútra reagovalo , že výpis požadujú len niektoré banky a je možné si ho vybaviť aj elektronicky cez portál Slovensko.sk.\n\nZa zavedenie transakčnej dane Samuel Migaľ hlasoval ako jeden zo 79 poslancov vládnej koalície. Transakčná daň začne platiť od 1. apríla 2025. Jej sadzba je 0,4 percenta pre bezhotovostné platby, maximálne však 40 eur za jednu transakciu. Podľa zákona musí transakčnú daň platiť podnikateľ, ktorý používa platobné služby banky na Slovensku alebo v zahraničí. Ďalšími troma podmienkami je, že má miesto podnikania na Slovensku, má platobný účet na Slovensku alebo vykonáva činnosť na Slovensku. Stačí pritom splnenie jednej z týchto troch podmienok.", "analysis_paragraphs": ["Nižšie ceny potravín boli jednou z programových priorít strany Hlas-SD pred parlamentnými voľbami v roku 2023 ( .pdf , str. 3). Po nástupe vlády, ktorej členom bola aj strana Hlas-SD, pokračoval rast cien potravín, v októbri 2024 dosiahla medziročná potravinová inflácia 5,1 %. Funkčná verejná správa bola jednou z rezortných priorít ( .pdf , str. 21) strany Hlas-SD pred parlamentnými voľbami 2023. Samuel Migaľ hlasoval za zavedenie transakčnej dane, ktorá spôsobila zahltenie klientskych centier. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Strana Hlas propagovala zníženie cien potravín na svojich predvolebných bilbordoch aj vo svojich programových prioritách ( .pdf , str. 3). V októbri 2024, teda rok od zloženia vlády s účasťou strany Hlas-SD, boli ceny potravín medziročne vyššie o 5,1 %. Rast cien potravín pokračoval aj v roku 2025. Vo februári 2025 sa ceny potravín medzimesačne zvýšili o 0,2 %, pričom zdraželo 5 z 9 sledovaných položiek. Najviac zdraželi chlieb a obilniny o 1 %, ovocie o 1,9 %, a tiež zelenina a oleje s tukmi zhodne o 1,7 %. Lacnejšie bolo mäso o 1,2 % a cukor a cukrovinky o 0,6 %. V súvislosti s funkčnou verejnou správou sa strana Hlas-SD v rezortnom programe ( .pdf , str. 21) zaviazala „reštartovať procesy vedúce k dlhodobému systémovému zlepšeniu fungovania verejnej správy”, tak, aby „priniesol čo najviac benefitov ľuďom vo forme kvality, dostupnosti, rýchlosti, prehľadnosti a komfortu pri vybavovaní ich potrieb a životných situácií” ( .pdf , str. 21).", "K výpadku katastra nehnuteľností došlo v januári 2025, keď bol znefunkčnený zahraničným kybernetickým útokom. Nefunkčnosť katastrálnych systémov viedla k dočasnému zatvoreniu katastrálnych odborov po celom Slovensku. Došlo tak aj k obmedzeniu v prístupe k dôležitým informáciám o vlastníctve a hraniciach pozemkov. K obnoveniu služieb pre banky a notárov prišlo až v marci 2025.", "V súvislosti so zavedením transakčnej dane si musia živnostníci do konca marca 2025 založiť v bankách podnikateľský účet. Niektoré banky na jeho založenie vyžadujú výpis z neverejnej časti živnostenského registra. To spôsobilo rady pred klientskymi centrami. Ministerstvo vnútra reagovalo , že výpis požadujú len niektoré banky a je možné si ho vybaviť aj elektronicky cez portál Slovensko.sk.", "Za zavedenie transakčnej dane Samuel Migaľ hlasoval ako jeden zo 79 poslancov vládnej koalície. Transakčná daň začne platiť od 1. apríla 2025. Jej sadzba je 0,4 percenta pre bezhotovostné platby, maximálne však 40 eur za jednu transakciu. Podľa zákona musí transakčnú daň platiť podnikateľ, ktorý používa platobné služby banky na Slovensku alebo v zahraničí. Ďalšími troma podmienkami je, že má miesto podnikania na Slovensku, má platobný účet na Slovensku alebo vykonáva činnosť na Slovensku. Stačí pritom splnenie jednej z týchto troch podmienok."], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "propagovala", ".pdf", "boli", "", "zvýšili", "zdraželi", "bolo", ".pdf", ".pdf", "došlo", "viedla", "obmedzeniu", "obnoveniu", "vyžadujú", "spôsobilo", "reagovalo", "hlasoval", "platiť", "platiť"], "url": ["https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Programove_priority_HLAS.pdf", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/WZWes0C/peter-pellegrini-sluboval-lacnejsie-potraviny-premiera-trapil-drahy-benzin-povolebna-realita-je-tercom-vtipov/", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Programove_priority_HLAS.pdf", "https://nbs.sk/komentare/potraviny-zdrazeli-a-inflacia-poskocila-nahor/", "https://nbs.sk/komentare/potraviny-zdrazeli-a-inflacia-poskocila-nahor/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzirocna-inflacia-vo-februari-2025/863523-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BsEkonomika", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzirocna-inflacia-vo-februari-2025/863523-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BsEkonomika", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzirocna-inflacia-vo-februari-2025/863523-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BsEkonomika", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf", "https://zive.aktuality.sk/clanok/tVlVvm8/hackeri-mali-znefunkcnit-e-sluzby-katastra-ministerstvo-hovorilo-nieco-ine/", "https://www.ta3.com/clanok/974607/katastralne-odbory-po-celom-slovensku-zostanu-v-utorok-zatvorene-statny-system-sa-mal-stat-tercom-utoku", "https://www.zmos.sk/oznamy/zmos--kyberneticky-utok-na-kataster-narusil-fungovanie-miest-a-obci.html", "https://index.sme.sk/c/23464593/kataster-spustil-sluzby-pre-banky-a-notarov.html", "https://www.ta3.com/clanok/984653/transakcna-dan-tlaci-zivnostnikov-do-dlhych-radov-ministerstvo-radi-ako-sa-im-vyhnut", "https://e.dennikn.sk/4521531/transakcna-dan-sposobuje-hodinove-cakania-ministerstvo-vnutra-chce-riesit-kriticku-situaciu-najma-v-bratislave/", "https://www.ta3.com/clanok/984653/transakcna-dan-tlaci-zivnostnikov-do-dlhych-radov-ministerstvo-radi-ako-sa-im-vyhnut", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55352", "https://spravy.stvr.sk/2025/03/transakcna-dan-na-podnikatelsky-ucet-zostavaju-posledne-dni/", "https://e.dennikn.sk/4526769/15-dni-do-transakcnej-dane-platit-ju-bude-aj-ten-kto-ma-bankovy-ucet-alebo-zivnost-v-zahranici/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:47.844864+00:00"}
{"id": "vr36057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36057", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Keďže sme neboli schopní znížiť výrazne deficit, v minulom roku takmer 8%, v tomto takmer 8%, musíme ho znížiť, pretože by sme boli nedôveryhod, považovaní za nedôveryhodných, trhy by nám buď nechceli požičať, alebo požičali za oveľa vyššiu cenu, vyššie úroky a dostali by sme sa do začarovaného kruhu.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 deficit dosiahol 7,93% HDP, v tomto roku to má byť 7,81%.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 deficit dosiahol 7,93% HDP, v tomto roku to má byť 7,81%."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["deficit dosiahol"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5605903/deficit-vlani-stupol-na-79-percenta-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:48.426290+00:00"}
{"id": "vr15191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15191", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...keď si pozriete jeho profesný životopis (šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pozn.), pôsobil v inom poisťovníctve... Pozrime sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ..., ktorý robil za našej vlády námestníka v nemocnici v Bratislave.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo výroku hodnotíme výhradne profesijnú dráhu spomínaných ľudí. Je pravdou, že Miroslav Kočan, súčasný šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne pôsobil v poisťovníctve. Tomáš Haško, kto je na čele Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pôsobil ako zástupca riaditeľa Univerzitnej nemocnie Bratislava pre Nemocnicu Ružinov. Novým šéfom VšZP sa stal 17. mája 2016 Miroslav Kočan, bývalý vice-prezident Allianz-Slovenská poisťovňa, čo potvrdzuje aj jeho životopis voľne dostupný na internete. Do funkcie ho vymenoval súčasný minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Kočanovmu vymenovaniu predchádzalo 10. mája 2016 vypočutie pred parlamentným výborom pre zdravotníctvo, po ktorom minister Drucker prisľúbil, že ho do funkcie vymenuje čo najskôr. V minulosti nebol spájaný so žiadnymi kauzami. 29. apríla 2016 schválila vláda SR Tomáša Haška za riaditeľa Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bývalý riaditeľ jednej z Univerzitných nemocníc v Bratislave Haško čelí kritike odborárov zato, že nemocnica kontroverzne prenajala parkovisko nemocnice. Šéf odborov Peter Visolajský vysvetľuje kritiku Haška nasledovne: \" Pán Haško bol zástupcom riaditeľa Univerzitnej nemocnie Bratislava pre Nemocnicu Ružinov v čase, keď sme v roku 2014 odhalili nevýhodný prenájom nemocničných parkovísk pre súkromnú firmu,“ napísal šéf odborov Peter Visolajský. Z prenájmu parkovísk mohla mať nemocnica podľa Visolajského pre potreby pacientov navyše od 37-tisíc do 73-tisíc eur mesačne, namiesto toho zazmluvnila súkromnú firmu za mesačnú sumu 7 937 eur. „Je otázne, či môžu takíto ľudia priniesť reálnu zmenu vo fungovaní ÚDZS ,“ Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo výroku hodnotíme výhradne profesijnú dráhu spomínaných ľudí. Je pravdou, že Miroslav Kočan, súčasný šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne pôsobil v poisťovníctve. Tomáš Haško, kto je na čele Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pôsobil ako zástupca riaditeľa Univerzitnej nemocnie Bratislava pre Nemocnicu Ružinov. Novým šéfom VšZP sa stal 17. mája 2016 Miroslav Kočan, bývalý vice-prezident Allianz-Slovenská poisťovňa, čo potvrdzuje aj jeho životopis voľne dostupný na internete. Do funkcie ho vymenoval súčasný minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Kočanovmu vymenovaniu predchádzalo 10. mája 2016 vypočutie pred parlamentným výborom pre zdravotníctvo, po ktorom minister Drucker prisľúbil, že ho do funkcie vymenuje čo najskôr. V minulosti nebol spájaný so žiadnymi kauzami. 29. apríla 2016 schválila vláda SR Tomáša Haška za riaditeľa Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bývalý riaditeľ jednej z Univerzitných nemocníc v Bratislave Haško čelí kritike odborárov zato, že nemocnica kontroverzne prenajala parkovisko nemocnice. Šéf odborov Peter Visolajský vysvetľuje kritiku Haška nasledovne: \" Pán Haško bol zástupcom riaditeľa Univerzitnej nemocnie Bratislava pre Nemocnicu Ružinov v čase, keď sme v roku 2014 odhalili nevýhodný prenájom nemocničných parkovísk pre súkromnú firmu,“ napísal šéf odborov Peter Visolajský. Z prenájmu parkovísk mohla mať nemocnica podľa Visolajského pre potreby pacientov navyše od 37-tisíc do 73-tisíc eur mesačne, namiesto toho zazmluvnila súkromnú firmu za mesačnú sumu 7 937 eur. „Je otázne, či môžu takíto ľudia priniesť reálnu zmenu vo fungovaní ÚDZS ,“ Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["stal", "životopis", "vypočutie", "schválila", "vysvetľuje"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/393349-vszp-ma-nove-vedenie-aj-stanovy/", "https://www.linkedin.com/in/miroslavkocan?authType=name&authToken=IJGv", "http://www.teraz.sk/zdravie/statna-vszp-kocan-vyzva-kandidat/196129-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/447614/", "https://dennikn.sk/minuta/445660/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:31.417478+00:00"}
{"id": "vr27309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27309", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Cítil som sa byť kandidátom až do okamihu, kedy SDKÚ-DS nepodporilo, alebo podporilo kandidatúru Milana Kňažka..", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci je pravdou, že štyria poslanci SDKÚ-DS podporili svojimi podpismi prezidentské kandidatúry Milana Kňažka a Gyulu Bárdosa, nie je pravdou, že by SDKÚ ako strana nepodporila Pavla Hrušovského. Milan Kňažko kandidoval ako občiansky kandidát, a Gyula Bárdos ako kandidát SMK. Pavol Hrušovský sa v decembri 2013 vyjadril, že podpisy SDKÚ na podporu iných kandidátov \"nie sú podstatné\", keďže strana ako celok podporila jeho. Preto výrok Pavla Hrušovského považujeme za zavádzajúci. SDKÚ-DS v prezidentských voľbách v roku 2014 vyjadrilo podporu Pavlovi Hrušovskému 18.12.2013, kedy o tom informovalo Prezídium SDKÚ-DS. Kandidatúru Milana Kňažka podporili podpisom 4 poslanci NRSR za SDKÚ-DS 22.12.2013, konkrétne sa jednalo o Ľudovíta Kaníka, Jozefa Mikuša, Ivana Štefanca a Viliama Novotného. Okrem podpory pre Milana Kňažka sa traja poslanci SDKÚ-DS okrem Ľudovíta Kaníka, rozhodli podpisom v prezidentských voľbách podporiť aj Gyulu Bárdosa. Podľa vyjadrenia poslanca SDKÚ-DS Ivana Štefanca, podpora strany SDKÚ-DS aj napriek podpore podpismi Milana Kňažka ostáva pri Pavlovi Hrušovskému: ,, Kňažko a Bárdos sú občianski kandidáti a zaslúžia si možnosť kandidovať, aby vo voľbách mohli rozhodnúť občania.\" Slová hovorcu Pavla Hrušovského Martina Krajčoviča v reakcií vyvracajú pochybnosti o nepodporení zo strany SDKÚ-DS: ,, nie sú podstatné podpisy na umožnenie kandidatúry, ale to, že SDKÚ už ako tretia parlamentná strana podporila Pavla Hrušovského ako spoločného prezidentského kandidáta.\" Výrok Pavla Hrušovského o nepodpore jeho kandidatúry, resp. o podpore Milana Kňažka stranou SDKÚ-DS preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci je pravdou, že štyria poslanci SDKÚ-DS podporili svojimi podpismi prezidentské kandidatúry Milana Kňažka a Gyulu Bárdosa, nie je pravdou, že by SDKÚ ako strana nepodporila Pavla Hrušovského. Milan Kňažko kandidoval ako občiansky kandidát, a Gyula Bárdos ako kandidát SMK. Pavol Hrušovský sa v decembri 2013 vyjadril, že podpisy SDKÚ na podporu iných kandidátov \"nie sú podstatné\", keďže strana ako celok podporila jeho. Preto výrok Pavla Hrušovského považujeme za zavádzajúci. SDKÚ-DS v prezidentských voľbách v roku 2014 vyjadrilo podporu Pavlovi Hrušovskému 18.12.2013, kedy o tom informovalo Prezídium SDKÚ-DS. Kandidatúru Milana Kňažka podporili podpisom 4 poslanci NRSR za SDKÚ-DS 22.12.2013, konkrétne sa jednalo o Ľudovíta Kaníka, Jozefa Mikuša, Ivana Štefanca a Viliama Novotného. Okrem podpory pre Milana Kňažka sa traja poslanci SDKÚ-DS okrem Ľudovíta Kaníka, rozhodli podpisom v prezidentských voľbách podporiť aj Gyulu Bárdosa. Podľa vyjadrenia poslanca SDKÚ-DS Ivana Štefanca, podpora strany SDKÚ-DS aj napriek podpore podpismi Milana Kňažka ostáva pri Pavlovi Hrušovskému: ,, Kňažko a Bárdos sú občianski kandidáti a zaslúžia si možnosť kandidovať, aby vo voľbách mohli rozhodnúť občania.\" Slová hovorcu Pavla Hrušovského Martina Krajčoviča v reakcií vyvracajú pochybnosti o nepodporení zo strany SDKÚ-DS: ,, nie sú podstatné podpisy na umožnenie kandidatúry, ale to, že SDKÚ už ako tretia parlamentná strana podporila Pavla Hrušovského ako spoločného prezidentského kandidáta.\" Výrok Pavla Hrušovského o nepodpore jeho kandidatúry, resp. o podpore Milana Kňažka stranou SDKÚ-DS preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["informovalo", "podporili"], "url": ["http://m.teraz.sk/slovensko/sdku-ds-v-prezidentskych-volbach-hrusovs/68193-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/podpisy-sdku-za-knazka-a-bardosa-hru/771486-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:48.400228+00:00"}
{"id": "vr29721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29721", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Práve osemnástka dva roky fungovala v prvej lige ale naše základné poslanie je okrem toho, že hrajú hokej a že ich pripravujeme na majstrovstvá sveta je aj škola, cudzie jazyky a príprava na život mimo hokeja..a preto vyberáme napríklad také miesta, kde majú títo hráči možnosť  individuálnym plánom chodiť do škôl a preto bola na začiatku v prvom roku bola Trnava, kde mali možnosť a v druhom roku bol Mikuláš a v budúcom roku bude zase Liptovský Mikuláš..majú raz do týždňa cudzí jazyk.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výber hráčov do 18 rokov nazývaní aj SR 18 alebo osemnástka sa v školskom roku 2014/2015 rovnako ako v predchádzajúcom roku vzdelávali a trénovali v Liptovskom Mikuláši. Výučba prebiehala za asistencie Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou tohto gymnázia je aj jazyková škola . Rok predtým príprava prebiehala v Trnave. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu týkajúcu sa budúcoročných plánov. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výber hráčov do 18 rokov nazývaní aj SR 18 alebo osemnástka sa v školskom roku 2014/2015 rovnako ako v predchádzajúcom roku vzdelávali a trénovali v Liptovskom Mikuláši. Výučba prebiehala za asistencie Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou tohto gymnázia je aj jazyková škola . Rok predtým príprava prebiehala v Trnave. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu týkajúcu sa budúcoročných plánov. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["2014/2015", "jazyková škola", "prebiehala"], "url": ["http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/v-liptovskom-mikulasi-odstartoval-druhy-rocnik-projektu-sr-18", "http://www.liponet.sk/sjs/index.php", "http://www.trnavskyhlas.sk/c/11158-hokejova-osemnastka-sa-zisla-vo-svojom-novom-domove-v-trnave.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:09.918590+00:00"}
{"id": "vr32904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32904", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvýšili sme daň (daň z príjmu právnických osôb, pozn.) z 19 na 23 %, a v prípade osôb, ktoré zarábajú plus-mínus 100 tisíc korún mesačne, sme zvýšili daň z príjmu právnických, fyzických osôb na 25 %.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.sk overoval už viackrát ( Na telo , 30. septembra 2012, O 5 minút 12 , 21. októbra 2012). Národná rada Slovenskej republiky schválila 4. decembra 2012 novelu Zákona o dani z príjmov , ktorým ruší rovnú daň (19 %) a zavádza sadzbu 23 % pre právnické osoby. Pre fyzcké osoby ostáva sadzba 19 %, ktorá zvyšuje sa na 25 % v prípade príjmu nad 3300 eur. 3 300 eur je podľa prepočtu s konverzným kurzom 30,126 presne 99 415,8 slovenských korún, teda približne 100 tisíc korún. Zákon o dani z príjmov: „§ 15 Sadzba dane Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (3300 eur, pozn.) , 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (3300 eur, pozn.), b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %.“. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.sk overoval už viackrát ( Na telo , 30. septembra 2012, O 5 minút 12 , 21. októbra 2012). Národná rada Slovenskej republiky schválila 4. decembra 2012 novelu Zákona o dani z príjmov , ktorým ruší rovnú daň (19 %) a zavádza sadzbu 23 % pre právnické osoby. Pre fyzcké osoby ostáva sadzba 19 %, ktorá zvyšuje sa na 25 % v prípade príjmu nad 3300 eur. 3 300 eur je podľa prepočtu s konverzným kurzom 30,126 presne 99 415,8 slovenských korún, teda približne 100 tisíc korún. Zákon o dani z príjmov: „§ 15 Sadzba dane Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (3300 eur, pozn.) , 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (3300 eur, pozn.), b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %.“. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O 5 minút 12", "schválila", "Zákona o dani z príjmov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/?ph=1&politik=21", "http://www.demagog.sk/diskusie/323/robert-fico-vs-jan-figel/?ph=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=239", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=374479"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:04.105048+00:00"}
{"id": "vr27806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27806", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "To čo o tomto návrhu (TTIP, pozn.) vieme, vytvorilo takú mieru tlaku verejnosti, že samotný predseda komisie Barosso pozastavil a bude čakať na nasledujúci parlament na schválenie alebo neschválenie alebo nejaký návrh v rámci budúceho parlamentu.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala toto tvrdenie Jozefa Viskupiča, čo súvisí aj s tým, že proces vyjednávania TTIP nie je verejnosti príliš známy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko nemáme informácie o súčasnom stave vyjednávana. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala toto tvrdenie Jozefa Viskupiča, čo súvisí aj s tým, že proces vyjednávania TTIP nie je verejnosti príliš známy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko nemáme informácie o súčasnom stave vyjednávana. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:27.694309+00:00"}
{"id": "vr17735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17735", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...posledný prieskum, ktorý robil Najvyšší kontrolný úrad a tam je 92% spokojnosť občanov s touto reformou (ESO, pozn.), s týmito klientskými centrami, s tými službami, ktoré sa tam poskytujú.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prieskum NKÚ (2017) sa týkal len klientskych centier, nie celkovo reformy verejnej správy ESO. NKÚ síce skutočne konštatuje, že 92% respondentov-zákazníkov klientskych centier vyjadrilo spokojnosť s ich službami. Respondenti nevyjadrovali spokojnosť či nespokojnosť s reformou ESO. NKÚ však tiež uvádzalo niekoľko závažných problémov súvisiacich s reformou ESO. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu ( NKÚ ) za rok 2017 sa uvádza, že NKÚ považuje zriadenie klientských centier za jedno z podstatných a prínosných opatrení v rámci Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). V klientských centrách by mal občan pod jednou strechou vybaviť prevažnú väčšinu záležitostí, ktoré sa týkajú miestnej štátnej správy a iných subjektov verejnej správy. \"NKÚ uskutočnil prieskum na vzorke 5 tisíc respondentov, klientov centier, a takmer 92% vyjadrilo spokojnosť s ich službami.\" ( .pdf , s. 29). Správa NKÚ ( .pdf , s. 54) ďalej uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Prieskum NKÚ (2017) sa týkal len klientskych centier, nie celkovo reformy verejnej správy ESO. NKÚ síce skutočne konštatuje, že 92% respondentov-zákazníkov klientskych centier vyjadrilo spokojnosť s ich službami. Respondenti nevyjadrovali spokojnosť či nespokojnosť s reformou ESO. NKÚ však tiež uvádzalo niekoľko závažných problémov súvisiacich s reformou ESO. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu ( NKÚ ) za rok 2017 sa uvádza, že NKÚ považuje zriadenie klientských centier za jedno z podstatných a prínosných opatrení v rámci Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). V klientských centrách by mal občan pod jednou strechou vybaviť prevažnú väčšinu záležitostí, ktoré sa týkajú miestnej štátnej správy a iných subjektov verejnej správy. \"NKÚ uskutočnil prieskum na vzorke 5 tisíc respondentov, klientov centier, a takmer 92% vyjadrilo spokojnosť s ich službami.\" ( .pdf , s. 29). Správa NKÚ ( .pdf , s. 54) ďalej uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Správe", "NKÚ", "Programu ESO", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/documents/10157/166625/Spr%C3%A1va+o+v%C3%BDsledkoch+kontrolnej+%C4%8Dinnosti+NK%C3%9A+SR+za+rok+2017/231e9dfe-2189-46fd-8ee3-6a2ed10b80b5?version=1.0", "https://www.nku.gov.sk/o-urade", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/166625/Spr%C3%A1va+o+v%C3%BDsledkoch+kontrolnej+%C4%8Dinnosti+NK%C3%9A+SR+za+rok+2017/231e9dfe-2189-46fd-8ee3-6a2ed10b80b5?version=1.0", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/166625/Spr%C3%A1va+o+v%C3%BDsledkoch+kontrolnej+%C4%8Dinnosti+NK%C3%9A+SR+za+rok+2017/231e9dfe-2189-46fd-8ee3-6a2ed10b80b5?version=1.0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:13.540828+00:00"}
{"id": "42956", "numeric_id": 42956, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42956", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "EÚ považujeme za dobrý projekt, ale je nevyhnutné ju reformovať. Vyjadrenia v tomto duchu má dnes už aj Marine Le Penová. Je pravda, že chcela vystúpenie z EÚ, no tento postoj už dávno prehodnotila.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Národný front francúzskej političky Marine Le Pen skutočne v otázke opustenia EÚ zmenila názor. Samotná Le Pen tvrdí, že k postupnej zmene postoja z favorizovania vystúpenia z EÚ k zotrvaniu a reformovaniu dochádzalo približne počas uplynulých dvoch rokov. Zmenilo sa podľa nej to, že už v rámci EÚ nie sú izolovaní a nachádzajú spojencov.", "analysis_paragraphs": ["Strana Národný front francúzskej političky Marine Le Pen skutočne v otázke opustenia EÚ zmenila názor. Samotná Le Pen tvrdí, že k postupnej zmene postoja z favorizovania vystúpenia z EÚ k zotrvaniu a reformovaniu dochádzalo približne počas uplynulých dvoch rokov. Zmenilo sa podľa nej to, že už v rámci EÚ nie sú izolovaní a nachádzajú spojencov."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zmenila"], "url": ["https://www.euractiv.com/section/eu-elections-2019/news/le-pens-rassemblement-national-makes-its-ties-to-the-eu-and-the-euro-official/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:24.923255+00:00"}
{"id": "vr29145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29145", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "...miera plodnosti v našej krajine je jedna z najnižších v Európe, je dokonca nižšia ako v Nemecku, ani nehovoriac o USA a ďalších štátoch.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kremský má pravdu o tom, že miera plodnosti je na Slovensku nižšia ako v Nemecku alebo USA a taktiež je i jednou z najnižších v Európe. Podľa CIA Factbook a Svetovej banky je hodnota tohto ukazovateľa na Slovensku 1,39, resp. 1,3, v Nemecku to je 1,43, resp. 1,4, v USA 2,01, resp. 1,9. Priemerná miera plodnosti v EÚ je 1,6, čo znamená, že Slovensko sa zaraďuje ku krajinám s najnižšou hodnotou v tomto smere v Európe. Údaje CIA Factbook hovoria o pôrodnosti na Slovensku v roku 2014 na úrovni 1,39 dieťaťa na jednu ženu, v prípade Nemecka je to 1,43, v prípade USA 2,01, priemer EÚ bol 1,6. Z európskych krajín na tom horšie ako Slovensko bola Andorra, Bosna a Hercegovina, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Ukrajina Podľa indikátorov Svetovej banky bola miera plodnosti, čiže priemerný počet narodených detí na jednu ženu, na Slovensku v roku 2012 1,3. Nemecko má indikátor miery plodnosti 1,4 a USA 1,9. V rámci EÚ je priemer 1,6. Čo sa týka Slovenska, tak horšie na tom, podľa štatistík Svetovej banky, v Európe nie je žiadna krajina, rovnakú úroveň ale dosahujú Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Grécko, Poľsko, Portugalsko, San Marino, Srbsko a Španielsko. Zdroj: World Bank", "analysis_paragraphs": ["Peter Kremský má pravdu o tom, že miera plodnosti je na Slovensku nižšia ako v Nemecku alebo USA a taktiež je i jednou z najnižších v Európe. Podľa CIA Factbook a Svetovej banky je hodnota tohto ukazovateľa na Slovensku 1,39, resp. 1,3, v Nemecku to je 1,43, resp. 1,4, v USA 2,01, resp. 1,9. Priemerná miera plodnosti v EÚ je 1,6, čo znamená, že Slovensko sa zaraďuje ku krajinám s najnižšou hodnotou v tomto smere v Európe. Údaje CIA Factbook hovoria o pôrodnosti na Slovensku v roku 2014 na úrovni 1,39 dieťaťa na jednu ženu, v prípade Nemecka je to 1,43, v prípade USA 2,01, priemer EÚ bol 1,6. Z európskych krajín na tom horšie ako Slovensko bola Andorra, Bosna a Hercegovina, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Ukrajina Podľa indikátorov Svetovej banky bola miera plodnosti, čiže priemerný počet narodených detí na jednu ženu, na Slovensku v roku 2012 1,3. Nemecko má indikátor miery plodnosti 1,4 a USA 1,9. V rámci EÚ je priemer 1,6. Čo sa týka Slovenska, tak horšie na tom, podľa štatistík Svetovej banky, v Európe nie je žiadna krajina, rovnakú úroveň ale dosahujú Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Grécko, Poľsko, Portugalsko, San Marino, Srbsko a Španielsko. Zdroj: World Bank"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["CIA Factbook", "Slovensku", "štatistík", "World Bank"], "url": ["https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2127.html#ee", "http://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.TFRT.IN", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2127.html#ee", "http://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.TFRT.IN/countries/1W-SK-DE-US-EU?display=graph"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:27.895151+00:00"}
{"id": "vr36956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36956", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Áno, náš zákon kritizoval komisár, maďarský komisár OBSE pre médiá, pán Haraszti, ale je to neporovnateľné ani z hľadiska rozsahu...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Teraz už bývalý madarský (aj ked je otázne, ci práve národnost je v prípade komisára OBSE to podstatné, co by nás na nom malo zaujímat) komisár OBSE pre média, Haraszti naozaj kritizoval tlacový zákon. \"Haraszti žiada z novely zákona vypustit kompetencie ministra kultúry rozhodovat o obsahu správ. 'Urcite nechcete, aby 20 rokov po zmene režimu minister kultúry rozhodoval, co je podla obsahu dobré alebo zlé,' vyhlásil predstavitel OBSE.\" Správa je z dna 8. februára 2008. Podla agentúry SITA a TASR : \"V navrhovanom zákone tiež podla Harasztiho dochádza k oslabeniu dôvodov na odmietnutie práva na opravu alebo odpoved. To môže spôsobit lavínu toho, že vydavatelia by museli publikovat velké množstvo opráv a odpovedí.\" Uvedené dna 8. februára 2008. Portál pravda.sk uvádza: \"Haraszti kritizoval predovšetkým paragraf 6 tlacového zákona, ktorý pod hrozbou vysokej financnej pokuty novinárom zakazuje propagovat vojnu, násilie alebo užívanie omamných a psychotropných látok. 'Ak by paragraf 6 v zákone zostal, minister kultúry by mohol svojvolne zasahovat aj do obycajnej mediálnej diskusie na takéto témy,' upozornil na možné dôsledky Haraszti.\" Správa je z dna 9. februára 2008. Porovnanie hodnotenia OBSE slovenského zákona (.pdf) (resp. návrhov jeho noviel) a madarského (.pdf) dáva za pravdu Madaricovi, pri tom madarskom ide o rozsiahlejšiu kritiku, co je v podstate logické už aj len pre to, co sám exminister v relácii uviedol - madarský zákon sa totiž týkal všetkých médií (a udelovania licencií na vysielanie, atd.), nie len tlacových.", "analysis_paragraphs": ["Teraz už bývalý madarský (aj ked je otázne, ci práve národnost je v prípade komisára OBSE to podstatné, co by nás na nom malo zaujímat) komisár OBSE pre média, Haraszti naozaj kritizoval tlacový zákon. \"Haraszti žiada z novely zákona vypustit kompetencie ministra kultúry rozhodovat o obsahu správ. 'Urcite nechcete, aby 20 rokov po zmene režimu minister kultúry rozhodoval, co je podla obsahu dobré alebo zlé,' vyhlásil predstavitel OBSE.\" Správa je z dna 8. februára 2008. Podla agentúry SITA a TASR : \"V navrhovanom zákone tiež podla Harasztiho dochádza k oslabeniu dôvodov na odmietnutie práva na opravu alebo odpoved. To môže spôsobit lavínu toho, že vydavatelia by museli publikovat velké množstvo opráv a odpovedí.\" Uvedené dna 8. februára 2008. Portál pravda.sk uvádza: \"Haraszti kritizoval predovšetkým paragraf 6 tlacového zákona, ktorý pod hrozbou vysokej financnej pokuty novinárom zakazuje propagovat vojnu, násilie alebo užívanie omamných a psychotropných látok. 'Ak by paragraf 6 v zákone zostal, minister kultúry by mohol svojvolne zasahovat aj do obycajnej mediálnej diskusie na takéto témy,' upozornil na možné dôsledky Haraszti.\" Správa je z dna 9. februára 2008. Porovnanie hodnotenia OBSE slovenského zákona (.pdf) (resp. návrhov jeho noviel) a madarského (.pdf) dáva za pravdu Madaricovi, pri tom madarskom ide o rozsiahlejšiu kritiku, co je v podstate logické už aj len pre to, co sám exminister v relácii uviedol - madarský zákon sa totiž týkal všetkých médií (a udelovania licencií na vysielanie, atd.), nie len tlacových."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["bývalý", "vypustit", "SITA", "TASR", "pravda.sk", "slovenského zákona", "madarského"], "url": ["http://www.24hod.sk/haraszti-konci-v-urade-obse-pre-slobodu-medii-cl108063.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/argumenty-ministra-kultury-harasztiho-nepresvedcili.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/argumenty-ministra-kultury-harasztiho-nepresvedcili.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/argumenty-ministra-kultury-harasztiho-nepresvedcili.html", "http://spravy.pravda.sk/madaric-obse-o-tlacovom-zakone-nepresvedcil-fzj-/sk_domace.asp?c=A080209_095807_sk_domace_p23", "http://www.osce.org/fom/30754", "http://www.osce.org/fom/71218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:05.303119+00:00"}
{"id": "48544", "numeric_id": 48544, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48544", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V podaní na ÚS tvrdí aj také skvosty, že som sa verejne priznal, že som chcel „zamedziť diskusii a umlčať kritikov a oponentov” rodinného balíčka. Strašné. Klamať z prezidentského paláca rovno ÚS, to chce iný pocit bohorovnosti.", "statement_date": "2022-07-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa 14. júla 2022 obrátila na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť tzv. prorodinného balíčka Igora Matoviča. Jedným z dôvodov bolo využitie zrýchleného legislatívneho konania, ktoré podľa prezidentky nebolo opodstatnené. V podaní na Ústavný súd uviedla, že Igor Matovič diskusiu o zákone obišiel zámerne. Matovič však vo svojich vyjadreniach v máji 2022 naozaj priznal, že skrátený legislatívny proces využil ako nástroj na obmedzenie diskusie, jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V znení návrhu, ktorý prezidentka poslala na Ústavný súd, je ako jeden z argumentov uvedené: „...dôvodom skráteného legislatívneho konania v tomto prípade bolo zabrániť legitímnej politickej a odbornej diskusií o navrhovaniej právnej úprave…a umlčať oponentov a kritikov navrhovanej právnej úpravy…” ( .pdf , 11).\n\nIgor Matovič vo svojom statuse na Facebooku z 25. mája 2022 uviedol:\n\n„Áno, bolo to rýchle, bez zbytočných diskusií … tak trochu bágrom. Pardón. Prečo? Inak by sa to nikdy nepodarilo. Nepriatelia rodín by viacmesačnú vojnu s podporou zaujatých médií vyhrali. Niekoľko týždňový krátky proces šancu vyhrať nemali … a tak vyhrali rodiny.”\n\nMinister financií odpovedal na otázky v rozhovore pre Postoj z 27. mája nasledovne:\n\n„Vy vlastne priznávate, že výnimočný nástroj skráteného legislatívneho konania ste použili ako súčasť politickej taktiky.”\n\nIM: To nebolo kvôli politickej taktike, ale kvôli tomu, aby sme pomoc doručili rodinám.\n\nAle ste si vedomý toho, že ste kvôli tomuto cieľu znásilnili legislatívny proces?\n\nIM: Áno, lebo si myslím, že je dôležité v takejto kritickej situácii rodinám pomôcť.” Ďalej v rozhovore doplnil aj:\n\n„Ale ja úprimne priznávam: áno, využili sme na to skrátený legislatívny proces, ktorý sme využiť mohli. Je to v súlade s kostolným poriadkom. Áno, išli sme na to s bagrom, ale keby sme to neurobili s bagrom, tak rodiny by pomoc nedostali. A bojovníci proti rodinám by ten boj proti rodinám nakoniec vyhrali.”\n\nPočas diskusie pri prijímaní prorodinného balíčka sa Igor Matovič opakovane priznával, že skrátený legislatívny proces využil ako politický nástroj, aby neumožnil kritikom zákona získať väčšinu v parlamente. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa 14. júla 2022 obrátila na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť tzv. prorodinného balíčka Igora Matoviča. Jedným z dôvodov bolo využitie zrýchleného legislatívneho konania, ktoré podľa prezidentky nebolo opodstatnené. V podaní na Ústavný súd uviedla, že Igor Matovič diskusiu o zákone obišiel zámerne. Matovič však vo svojich vyjadreniach v máji 2022 naozaj priznal, že skrátený legislatívny proces využil ako nástroj na obmedzenie diskusie, jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V znení návrhu, ktorý prezidentka poslala na Ústavný súd, je ako jeden z argumentov uvedené: „...dôvodom skráteného legislatívneho konania v tomto prípade bolo zabrániť legitímnej politickej a odbornej diskusií o navrhovaniej právnej úprave…a umlčať oponentov a kritikov navrhovanej právnej úpravy…” ( .pdf , 11).", "Igor Matovič vo svojom statuse na Facebooku z 25. mája 2022 uviedol:", "„Áno, bolo to rýchle, bez zbytočných diskusií … tak trochu bágrom. Pardón. Prečo? Inak by sa to nikdy nepodarilo. Nepriatelia rodín by viacmesačnú vojnu s podporou zaujatých médií vyhrali. Niekoľko týždňový krátky proces šancu vyhrať nemali … a tak vyhrali rodiny.”", "Minister financií odpovedal na otázky v rozhovore pre Postoj z 27. mája nasledovne:", "„Vy vlastne priznávate, že výnimočný nástroj skráteného legislatívneho konania ste použili ako súčasť politickej taktiky.”", "IM: To nebolo kvôli politickej taktike, ale kvôli tomu, aby sme pomoc doručili rodinám.", "Ale ste si vedomý toho, že ste kvôli tomuto cieľu znásilnili legislatívny proces?", "IM: Áno, lebo si myslím, že je dôležité v takejto kritickej situácii rodinám pomôcť.” Ďalej v rozhovore doplnil aj:", "„Ale ja úprimne priznávam: áno, využili sme na to skrátený legislatívny proces, ktorý sme využiť mohli. Je to v súlade s kostolným poriadkom. Áno, išli sme na to s bagrom, ale keby sme to neurobili s bagrom, tak rodiny by pomoc nedostali. A bojovníci proti rodinám by ten boj proti rodinám nakoniec vyhrali.”", "Počas diskusie pri prijímaní prorodinného balíčka sa Igor Matovič opakovane priznával, že skrátený legislatívny proces využil ako politický nástroj, aby neumožnil kritikom zákona získať väčšinu v parlamente. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-07-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "25. mája", "rozhovore pre Postoj"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/54181.pdf", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid028TftB2jMo2WwKo5zSeuh4FFATPLHf3yfRtXdNprQy12k6EEThK69Fe35iaJP6Fjcl", "https://www.postoj.sk/106889/proti-progresivnemu-valcu-sme-to-museli-urobit-bagrom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:48.047457+00:00"}
{"id": "vr32334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32334", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "V minulom roku poslanci Smeru navrhovali zvýšenie poistencov štátu na 5%.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 23. septembra 2012). I. Uhliarik sa nepoučil a opäť udáva nepravdivú výšku platby za poistenca štátu, ktorú navrhoval SMER-SD v opozícii. Poslanci SMER-SD a konkrétne R. Raši navrhoval vyššie odvody za poistenca štátu ako momentálne. R. Raši však v decembri 2010 nenavrhoval 5 % ako tvrdí I. Uhliarik ale iba 4,78 % čo v podmienkach odvodov kde sa jedná práve o tieto stotiny percent znamená sumu, ktorú nie je možné zaokrúhľovať. I. Uhliarik si tým neoprávnene vylepšuje svoju argumentačnú pozíciu a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec za stranu SMER Richard Raši v čase, keď bol v opozícii v roku 2010 a 2011 navrhoval v decembri 2010, aby štát platil za poistencov rovnakú sumu v roku 2011 ako v roku 2010, čiže 4,78%. Vláda Ivety Radičovej presadila zníženie na 4,32%. R. Raši bol proti tomu, predložil pozmeňujúci návrh a tvrdil, že takéto zníženie obmedzí rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 23. septembra 2012). I. Uhliarik sa nepoučil a opäť udáva nepravdivú výšku platby za poistenca štátu, ktorú navrhoval SMER-SD v opozícii. Poslanci SMER-SD a konkrétne R. Raši navrhoval vyššie odvody za poistenca štátu ako momentálne. R. Raši však v decembri 2010 nenavrhoval 5 % ako tvrdí I. Uhliarik ale iba 4,78 % čo v podmienkach odvodov kde sa jedná práve o tieto stotiny percent znamená sumu, ktorú nie je možné zaokrúhľovať. I. Uhliarik si tým neoprávnene vylepšuje svoju argumentačnú pozíciu a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec za stranu SMER Richard Raši v čase, keď bol v opozícii v roku 2010 a 2011 navrhoval v decembri 2010, aby štát platil za poistencov rovnakú sumu v roku 2011 ako v roku 2010, čiže 4,78%. Vláda Ivety Radičovej presadila zníženie na 4,32%. R. Raši bol proti tomu, predložil pozmeňujúci návrh a tvrdil, že takéto zníženie obmedzí rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "navrhoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/315/najde-vlada-prostriedky-na-zvysenie-platov-v-zdravotnictve", "http://www.24hod.sk/rasi-nechce-menit-platby-za-poistencov-statu-cl141931.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:04.640389+00:00"}
{"id": "vr36766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36766", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď sme boli v druhej Dzurindovej vláde sa mi zdá, sme volili ústavných sudcov a rôzne iné tajné voľby sme mali a ja viem, že prepáčte mal som penu okolo úst, že na čom sme sa dohodli to neprešlo.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že B. Bugár sa pri poslednej voľbe ústavných sudcov (1.12.2006) sťažoval médiám na nedodržanie dohody, ktorá mala zaručovať každej strane podporu jedného jej kandidáta. Sme píše : \"Nakoniec zvolili len jedného, aj to súčasného sudcu ÚS. Nedodržia nič,\" zdôraznil Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že B. Bugár sa pri poslednej voľbe ústavných sudcov (1.12.2006) sťažoval médiám na nedodržanie dohody, ktorá mala zaručovať každej strane podporu jedného jej kandidáta. Sme píše : \"Nakoniec zvolili len jedného, aj to súčasného sudcu ÚS. Nedodržia nič,\" zdôraznil Bugár."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["píše"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3029450/opozicia-sa-dohodla-koho-podpori-ako-kandidata-na-sudcu-us-sr.html#ixzz1BO1z3uzb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:58.529883+00:00"}
{"id": "vr17967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17967", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Tie sankcie boli zavedené, pretože Ruská federácia anektovala územie iného štátu. Hovoríme o Kryme.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárske sankcie zamerané na obchod s Ruskom v konkrétnych hospodárskych odvetviach boli Európskou úniou zavedené v júli a septembri 2014 ako jedno z reštriktívnych opatrení EÚ. Hlavný dôvody uvalenia týchto sankcií bola protiprávna anexia Krymu a úmyselná destabilizácia Ukrajiny. Hospodárske sankcie sa vždy predlžujú o 6 mesiacov . Posledne predlženie bolo 21. decembra 2017 a sankcie sa predĺžili o 6 mesiacov, t.j. do 31 júla 2018. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi hospodárske sankcie patrí napríklad: - obmedzenie prístupu na primárne a sekundárne kapitálové trhy EÚ pre päť veľkých ruských finančných inštitúcií s väčšinovým štátnym podielom a pre ich pobočky mimo EÚ, v ktorých majú väčšinový podiel, ako aj pre tri veľké ruské energetické a tri spoločnosti pôsobiace v oblasti zbrojárskeho priemyslu - zákaz vývozu a dovozu v oblasti obchodu so zbraňami - zákaz vývozu položiek s dvojakým použitím na vojenské účely alebo pre vojenských koncových užívateľov v Rusku - obmedzenie prístupu Ruska k určitým citlivým technológiám a službám, ktoré sa môžu použiť na ťažbu a prieskum ropy Voči Rusku EÚ zaviedla aj tzv. reštriktívne opatrenia, ktoré sa predĺžili naposledy v júni 2018, trvať budú do 23. júna 2019. Tieto opatrenia zahŕňajú: - zákaz dovozu tovaru z Krymu a Sevastopolu - obmedzenia týkajúce sa obchodu a investícií spojených s určitými hospodárskymi odvetviami a s projektmi v oblasti infraštruktúry - zákaz poskytovať služby v oblasti cestovného ruchu na Kryme alebo v Sevastopole - zákaz vývozu určitého tovaru a technológií Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske sankcie zamerané na obchod s Ruskom v konkrétnych hospodárskych odvetviach boli Európskou úniou zavedené v júli a septembri 2014 ako jedno z reštriktívnych opatrení EÚ. Hlavný dôvody uvalenia týchto sankcií bola protiprávna anexia Krymu a úmyselná destabilizácia Ukrajiny. Hospodárske sankcie sa vždy predlžujú o 6 mesiacov . Posledne predlženie bolo 21. decembra 2017 a sankcie sa predĺžili o 6 mesiacov, t.j. do 31 júla 2018. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi hospodárske sankcie patrí napríklad: - obmedzenie prístupu na primárne a sekundárne kapitálové trhy EÚ pre päť veľkých ruských finančných inštitúcií s väčšinovým štátnym podielom a pre ich pobočky mimo EÚ, v ktorých majú väčšinový podiel, ako aj pre tri veľké ruské energetické a tri spoločnosti pôsobiace v oblasti zbrojárskeho priemyslu - zákaz vývozu a dovozu v oblasti obchodu so zbraňami - zákaz vývozu položiek s dvojakým použitím na vojenské účely alebo pre vojenských koncových užívateľov v Rusku - obmedzenie prístupu Ruska k určitým citlivým technológiám a službám, ktoré sa môžu použiť na ťažbu a prieskum ropy Voči Rusku EÚ zaviedla aj tzv. reštriktívne opatrenia, ktoré sa predĺžili naposledy v júni 2018, trvať budú do 23. júna 2019. Tieto opatrenia zahŕňajú: - zákaz dovozu tovaru z Krymu a Sevastopolu - obmedzenia týkajúce sa obchodu a investícií spojených s určitými hospodárskymi odvetviami a s projektmi v oblasti infraštruktúry - zákaz poskytovať služby v oblasti cestovného ruchu na Kryme alebo v Sevastopole - zákaz vývozu určitého tovaru a technológií Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["sankcie", "sankcie", "reštriktívne", "predĺžili"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/history-ukraine-crisis/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/12/21/russia-eu-prolongs-economic-sanctions-by-six-months/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/eu-predlzila-svoje-sankcie-voci-rusku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:23.940067+00:00"}
{"id": "vr36982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36982", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ani to SAS nie je také čisté čo sa týka Bratislavy, pán Krajcer. Pretože si pamätáme a nikto to nepripomína vehementne z vašej strany, že pán Sulík, keď bol predseda predstavenstva bratislavského podniku Olo, tak sám sebe predal pozemok, ktorý o nejakého pol roka tá spoločnosť predala so ziskom desiatok miliónov. Tam bolo veľmi silné podozrenie. A ja, keby som ako minister sám sebe predal pozemok ministerstva kultúry, asi by to nebolo celkom v poriadku.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Sulík bol v období od mája 2004 do marca 2006 riaditeľom bratislavského podniku Odvoz a likvidácia odpadu, a.s (OLO). V tomto období táto firma odpredala niekoľko pozemkov. Ako informuje sme.sk \" v roku 2005 totiž firma OLO, ktorá je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou mesta Bratislava, predala 1,7 hektára pozemkov firme FaxCopy za 44,5 milióna korún, čo je 2618 korún za štvorcový meter... FaxCopy totiž predala časť pozemkov vo Vajnoroch dvom iným firmám, ktoré ich neskôr predali ďalšej spoločnosti za 86,6 milióna korún. \" Zisk niekoľkých desiatok miliónov sa tam teda nájsť dá.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík bol v období od mája 2004 do marca 2006 riaditeľom bratislavského podniku Odvoz a likvidácia odpadu, a.s (OLO). V tomto období táto firma odpredala niekoľko pozemkov. Ako informuje sme.sk \" v roku 2005 totiž firma OLO, ktorá je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou mesta Bratislava, predala 1,7 hektára pozemkov firme FaxCopy za 44,5 milióna korún, čo je 2618 korún za štvorcový meter... FaxCopy totiž predala časť pozemkov vo Vajnoroch dvom iným firmám, ktoré ich neskôr predali ďalšej spoločnosti za 86,6 milióna korún. \" Zisk niekoľkých desiatok miliónov sa tam teda nájsť dá."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["období", "sme.sk", "stránke"], "url": ["http://web.sulik.sk/index.php?section=20", "http://www.sme.sk/c/5395406/fico-vracia-uder-slepymi.html", "http://www.sulik.sk/index.php?section=1&id=154"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:01.174897+00:00"}
{"id": "vr35325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35325", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ešte raz. Náš deficit, ktorý sme oznámili v júni, ktorý bol prehodnotený, pretože bol slabý výber daní, bol 7%. A 7,8% zvyšujete deficit vy.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že odchádzajúci minister financií Ján Počiatek odhadoval deficit pre rok 2010 na 6,98 % a súčastná vláda, ale aj misia MMF ho odhaduje až vo výške 7,8% (v druhom prípade 8% (.pdf)) Ako sme už uviedli 19.9.2010 : „ Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda deficit navyšuje zámerne. Výšku deficitu ovplyvňuje úspešnosť výberu daní, alebo správnosť odhadu výdavkov pri tvorbe rozpočtu. Súčastná vláda nevytvárala rozpočet pre rok 2010 a neprijala žiadne opatrenie, ktoré by navýšilo výdavky štátu. Naopak, pozastavila niektoré čerpania štátneho rozpočtu. Príkladom je zrušenie projektu 1. balíčku PPP .“", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že odchádzajúci minister financií Ján Počiatek odhadoval deficit pre rok 2010 na 6,98 % a súčastná vláda, ale aj misia MMF ho odhaduje až vo výške 7,8% (v druhom prípade 8% (.pdf)) Ako sme už uviedli 19.9.2010 : „ Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda deficit navyšuje zámerne. Výšku deficitu ovplyvňuje úspešnosť výberu daní, alebo správnosť odhadu výdavkov pri tvorbe rozpočtu. Súčastná vláda nevytvárala rozpočet pre rok 2010 a neprijala žiadne opatrenie, ktoré by navýšilo výdavky štátu. Naopak, pozastavila niektoré čerpania štátneho rozpočtu. Príkladom je zrušenie projektu 1. balíčku PPP .“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Počiatek", "7,8%", "8%", "19.9.2010"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5435783/pociatek-potvrdil-ze-deficit-bude-vyrazne-vyssi-ako-planoval.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/rezort-financii-ocakava-deficit-vo-v/210636-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/MMF_misia%28sprava_jul_2010%29.pdf", "http://demagog.sk/2010/09/robert-fico-v-politike-19-9-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:20.722113+00:00"}
{"id": "vr26044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26044", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pred 4 rokmi (voľby do VÚC v roku 2009) sme mali 3 mesiace po založení strany...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa viacerých zdrojov , strana Most-Híd vznikla 9. júna 2009. Prípravy logicky prebiehali už skôr. Stanovy Most-Híd boli na Ministerstvu vnútra SR zaregistrované 3. júla 2009.\n\nPredseda NR SR svojím rozhodnutím č. 272/2009 Z. Z. zo dňa 2. júla 2009 vyhlásil voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a voľby predsedov samosprávnych krajov na sobotu 14. novembra 2009. Ak za oficiálny vznik politickej strany považujeme zaregistrovanie stanov strany, tak do dňa prvého kola volieb vo VÚC 9. novembra 2013 uplynuli štyri mesiace a päť dní. Bugár sa mýli o takmer päť týždňov, čo je vzhľadom na uvádzaný časový údaj príliš veľká odchýlka. Ak by sme považovali za vznik strany prvú tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásili vytvorenie strany, tak by časová odchýlka bola ešte väčšia. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zdrojov , strana Most-Híd vznikla 9. júna 2009. Prípravy logicky prebiehali už skôr. Stanovy Most-Híd boli na Ministerstvu vnútra SR zaregistrované 3. júla 2009.", "Predseda NR SR svojím rozhodnutím č. 272/2009 Z. Z. zo dňa 2. júla 2009 vyhlásil voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a voľby predsedov samosprávnych krajov na sobotu 14. novembra 2009. Ak za oficiálny vznik politickej strany považujeme zaregistrovanie stanov strany, tak do dňa prvého kola volieb vo VÚC 9. novembra 2013 uplynuli štyri mesiace a päť dní. Bugár sa mýli o takmer päť týždňov, čo je vzhľadom na uvádzaný časový údaj príliš veľká odchýlka. Ak by sme považovali za vznik strany prvú tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásili vytvorenie strany, tak by časová odchýlka bola ešte väčšia. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["zdrojov", "Stanovy", "rozhodnutím č. 272/2009 Z. Z."], "url": ["http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/57465-nova-strana-most-hid-ma-spojit-slovaky-s-madary/", "http://www.most-hid.sk/sites/default/files/stanovy.2012.pdf", "http://www.handlova.sk/download_file_f.php?id=72109"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:36.457084+00:00"}
{"id": "vr15957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15957", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "... v období mojej vlády pán Černák bol zatknutý..", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Mikuláš Černák sa dostal prvýkrát do väzenia v roku 1997, a teda v čase, keď bol Vladimír Mečiar už tretíkrát premiérom.Pri tomto výroku je dôležitý aj širší kontext, keďže Mečiar v relácii pokračuje, že sa Mikuláš Černák prihlásil sám po tom, čo bolo po ňom vyhlásené celoštátne pátranie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Mikuláš Černák sa dostal prvýkrát do väzenia v roku 1997, a teda v čase, keď bol Vladimír Mečiar už tretíkrát premiérom.Pri tomto výroku je dôležitý aj širší kontext, keďže Mečiar v relácii pokračuje, že sa Mikuláš Černák prihlásil sám po tom, čo bolo po ňom vyhlásené celoštátne pátranie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Vladimír Mečiar", "Na políciu", "v rozhovoroch", "Za mrežami", "doživotie", "sme.sk", "Kováčovho syna do cudziny Mikuláš Černák spomenul aj vo svojej knihe"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "https://www.youtube.com/watch?v=tTgY21GFQBg", "https://www.cas.sk/clanok/323528/byvaly-boss-mafie-mikulas-cernak-exkluzivne-pre-novy-cas-moj-zivot-v-base/", "https://domov.sme.sk/c/3728142/chronologia-pripadu-cernak.html", "https://aktualne.atlas.sk/mikulas-cernak-dostal-za-sest-vrazd-dozivotny-trest/dnes/kauzy/", "https://domov.sme.sk/c/20374387/cernak-je-vrah-a-nie-celebrita-hneva-sa-prokurator-sufliarsky.html", "http://style.hnonline.sk/vikend/881139-pohnuty-osud-roberta-remiasa-muz-ktory-musel-zomriet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:55.380373+00:00"}
{"id": "vr18446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18446", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pretože prvýkrát asi v histórii Slovenska došlo (po odstúpení Roberta Fica z funkcie premiéra, pozn.) k oddeleniu funkcie predsedu vlády a predsedu (vládnucej, pozn.) politickej strany (...).", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že po odstúpení Roberta Fica z funkcie premiéra došlo k oddeleniu funkcii predsedu vlády a predsedu vládnej strany, avšak prvou premiérkou, ktorá nebola predsedníčkou politickej strany, bola Iveta Radičová vo volebnom období 2010-2012. Na základe tohto faktu hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že po odstúpení Roberta Fica z funkcie premiéra došlo k oddeleniu funkcii predsedu vlády a predsedu vládnej strany, avšak prvou premiérkou, ktorá nebola predsedníčkou politickej strany, bola Iveta Radičová vo volebnom období 2010-2012. Na základe tohto faktu hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedníčka"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:50.622273+00:00"}
{"id": "vr30871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30871", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "A druhá vec je, v roku 2009, keď som bol v opozícii som verejne povedal, že máme morálny dlh. Že kupovanie alebo podozrenia z kupovania poslancov boli tak vážne, že vláda v roku 2005 nemala pokračovať.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: \"Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi.\" Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo. V sekcii \"Otázky a odpovede\" novín Pravda sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto: \"Nemám o tom dôkaz a nenašli ho ani orgány činné v trestnom konaní. Ale to neznamená, že tým pádom to bolo v poriadku. V politike je dôvera založená na niečom inom ako sú dôkazy.\" Aj napriek tomu, že sa primárne Lipšic svojím vyjadrením snažil podporiť Ivetu Radičovú za prezidentku, vo vtedajšej opozícii vyvolal veľkú vlnu nesúhlasu. Jeho vyjadrenia, ktorých cieľ bol hlavne obnova dôvery u voličov, boli zneužité aj Róbertom Ficom. Na svoju obhajobu sa vyjadril takto: \"Klamstvom je, že som priznal kupovanie poslancov. Pravdou je, že som priznal morálny dlh, ktorý má opozícia voči svojim voličom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: \"Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi.\" Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo. V sekcii \"Otázky a odpovede\" novín Pravda sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto: \"Nemám o tom dôkaz a nenašli ho ani orgány činné v trestnom konaní. Ale to neznamená, že tým pádom to bolo v poriadku. V politike je dôvera založená na niečom inom ako sú dôkazy.\" Aj napriek tomu, že sa primárne Lipšic svojím vyjadrením snažil podporiť Ivetu Radičovú za prezidentku, vo vtedajšej opozícii vyvolal veľkú vlnu nesúhlasu. Jeho vyjadrenia, ktorých cieľ bol hlavne obnova dôvery u voličov, boli zneužité aj Róbertom Ficom. Na svoju obhajobu sa vyjadril takto: \"Klamstvom je, že som priznal kupovanie poslancov. Pravdou je, že som priznal morálny dlh, ktorý má opozícia voči svojim voličom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["morálnom", "kupovania", "obhajobu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html", "http://spravy.pravda.sk/odpovede.asp?t=LIPSIC3", "http://iblok.palkovic.eu/?page=9_SK&article=5526_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:30.367776+00:00"}
{"id": "vr26931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26931", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Predovšetkým 40-percentnú podporu (SMER-SD, pozn.) má len od tých, ktorí by sa na voľbách zúčastnili, v skutočnosti ide o podporu cez 25 percent.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prepočtu volebného výsledku strany SMER-SD k počtu občanov s volebným právom a taktiež aj podľa prepočtu posledného januárového prieskumu Focus je pravdou, že k počtu voličov resp. respondentov podporuje SMER-SD (odovzdaním hlasu) približne 25% z nich. Výrok M. Kňažka ako pravdivý. Zároveň, v prípade posledných volieb do Národnej rady SR bolo evidovaných v zozname voličov 4 392 451 ľudí. Strana SMER-SD získala 1 134 280 hlasov, čo predstavuje 25,8% hlasov všetkých oprávnených voličov. V prípade posledného prieskumu Agentúry Focus je skutočná podpora medzi voličmi 25%. Počet opýtaných bol totiž 1051, z tých by 18,1% voliť nešlo a 15,4 odpovedalo \"neviem\", resp. \"nechcem odpovedať\". Svoje preferencie teda bolo schopných vyjadriť 66,5 percenta opýtaných, tj. 698 ľudí. Podporu strane SMER-SR deklarovalo 38,1% z nich, čo je 266 ľudí. Toto číslo predstavuje 25 percentnú časť celkového dotazovaného vzorku. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa prepočtu volebného výsledku strany SMER-SD k počtu občanov s volebným právom a taktiež aj podľa prepočtu posledného januárového prieskumu Focus je pravdou, že k počtu voličov resp. respondentov podporuje SMER-SD (odovzdaním hlasu) približne 25% z nich. Výrok M. Kňažka ako pravdivý. Zároveň, v prípade posledných volieb do Národnej rady SR bolo evidovaných v zozname voličov 4 392 451 ľudí. Strana SMER-SD získala 1 134 280 hlasov, čo predstavuje 25,8% hlasov všetkých oprávnených voličov. V prípade posledného prieskumu Agentúry Focus je skutočná podpora medzi voličmi 25%. Počet opýtaných bol totiž 1051, z tých by 18,1% voliť nešlo a 15,4 odpovedalo \"neviem\", resp. \"nechcem odpovedať\". Svoje preferencie teda bolo schopných vyjadriť 66,5 percenta opýtaných, tj. 698 ľudí. Podporu strane SMER-SR deklarovalo 38,1% z nich, čo je 266 ľudí. Toto číslo predstavuje 25 percentnú časť celkového dotazovaného vzorku. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["evidovaných", "Strana", "prieskumu"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://www.focus-research.sk/files/168_Preferencie%20politickych%20stran_jan-feb_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:23.155432+00:00"}
{"id": "49638", "numeric_id": 49638, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49638", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak niekto niekedy obmedzil opozíciu v protestoch, tak to bolo vtedy, keď predchádzajúca vláda zatkla Roberta Fica 5 minút pred začiatkom protestu. Nebol zatknutý za ten protest. Oni si vymysleli zatknutie a aby mu nedovolili na ten protest ísť, tak ho zobrali. Autoprotest nebol porušením pan pandemických predpisov.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Smer-SD v decembri 2021 organizovala protivládny autoprotest. Na mieste sa zhromaždilo asi 50 ľudí, ktorí však neboli v autách. Zhromaždovanie viac ako šesť ľudí v tom čase protipandemické opatrenia zakazovali a platil aj zákaz vychádzania. Polícia preto krátko pred začiatkom protestu predviedla Roberta Fica na policajnú stanicu, nebol však zatknutý ani zadržaný. Fico bol obvinený z trestného činu podnecovania, obvinenie však neskôr zrušil dozorujúci prokurátor. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nStrana Smer-SD v decembri 2021 oznámila , že bude organizovať protivládny protest. Ten sa konal 16. decembra 2021 v podvečerných hodinách formou autosprievodu a jeho účelom bolo vyjadrenie nesúhlasu s politikou vlády a prezidentky Čaputovej.\n\nNa protest na petržalskom brehu Dunaja sa zhromaždilo asi 50 ľudí, ktorí neboli v autách. Predstavitelia Smeru avizovali novinárom, že na začiatku bude tlačové vyhlásenie.\n\nKrátko pred začiatkom protestu krátko po 18:00 polícia predviedla Roberta Fica na policajnú stanicu. Dôvodom bolo porušenie protipandemických opatrení, ktoré vstúpili do platnosti 25. novembra 2021. Súčasťou opatrení bol zákaz vychádzania a organizovania hromadných podujatí nad šesť ľudí.\n\nPolícia Fica obvinila z trestného činu podnecovania a krátko po 20-tej hodine toho istého dňa bol prepustený. Neskôr, v januári 2022 dozorujúci prokurátor obvinenie zrušil .\n\nFico nebol zatknutý alebo zadržaný, ale ako uviedla polícia vo svojom vyhlásení, na políciu bol iba predvedený.\n\nPredvedenie predstavuje opatrenie, ktorým sa zabezpečuje prítomnosť obvineného alebo svedka na procesnom úkone.\n\nK zadržaniu polícia pristupuje pri podozrení zo spáchania trestného činu alebo pri prichytení páchania trestného činu. Zatknutie je prostriedok na zaistenie účasti obvineného na trestnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD v decembri 2021 organizovala protivládny autoprotest. Na mieste sa zhromaždilo asi 50 ľudí, ktorí však neboli v autách. Zhromaždovanie viac ako šesť ľudí v tom čase protipandemické opatrenia zakazovali a platil aj zákaz vychádzania. Polícia preto krátko pred začiatkom protestu predviedla Roberta Fica na policajnú stanicu, nebol však zatknutý ani zadržaný. Fico bol obvinený z trestného činu podnecovania, obvinenie však neskôr zrušil dozorujúci prokurátor. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Strana Smer-SD v decembri 2021 oznámila , že bude organizovať protivládny protest. Ten sa konal 16. decembra 2021 v podvečerných hodinách formou autosprievodu a jeho účelom bolo vyjadrenie nesúhlasu s politikou vlády a prezidentky Čaputovej.", "Na protest na petržalskom brehu Dunaja sa zhromaždilo asi 50 ľudí, ktorí neboli v autách. Predstavitelia Smeru avizovali novinárom, že na začiatku bude tlačové vyhlásenie.", "Krátko pred začiatkom protestu krátko po 18:00 polícia predviedla Roberta Fica na policajnú stanicu. Dôvodom bolo porušenie protipandemických opatrení, ktoré vstúpili do platnosti 25. novembra 2021. Súčasťou opatrení bol zákaz vychádzania a organizovania hromadných podujatí nad šesť ľudí.", "Polícia Fica obvinila z trestného činu podnecovania a krátko po 20-tej hodine toho istého dňa bol prepustený. Neskôr, v januári 2022 dozorujúci prokurátor obvinenie zrušil .", "Fico nebol zatknutý alebo zadržaný, ale ako uviedla polícia vo svojom vyhlásení, na políciu bol iba predvedený.", "Predvedenie predstavuje opatrenie, ktorým sa zabezpečuje prítomnosť obvineného alebo svedka na procesnom úkone.", "K zadržaniu polícia pristupuje pri podozrení zo spáchania trestného činu alebo pri prichytení páchania trestného činu. Zatknutie je prostriedok na zaistenie účasti obvineného na trestnom konaní."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "organizovať", "zhromaždilo", "predviedla", "vstúpili", "zákaz", "obvinila", "zrušil", "uviedla", "Predvedenie", "zadržaniu", "pristupuje", "Zatknutie"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=M4ZRcDygz1I", "https://domov.sme.sk/c/22803715/smer-zvolal-protivladny-protest-v-podobe-autosprievodu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/y0dryvm/robert-fico-skoncil-v-rukach-policie-tvrdi-ze-ho-obvinili-z-podnecovania/", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/5093873043976210/?type=3&ref=embed_post", "https://domov.sme.sk/c/22789489/zakaz-vychadzania-slovensko-koronavirus-lockdown.html", "https://domov.sme.sk/c/22805633/robert-fico-zadrzanie-policia-protest.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/142285-roberta-fica-prepustili-z-policajnej-stanice-je-obvineny-z-podnecovania", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/ficovi-udajne-zrusili-obvinenie-suvisiace-s-decembrovym-protestnym-zhromazdenim/", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/5093873043976210/?type=3&ref=embed_post", "https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-2-koncepty-99", "https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-2-koncepty-101", "https://domov.sme.sk/c/22805633/robert-fico-zadrzanie-policia-protest.html", "https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-2-koncepty-102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:09.407020+00:00"}
{"id": "vr14308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14308", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) máme vysokú daň z príjmu. Pozrite sa na okolité štáty (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z okolitých štátov má Slovensko nižšiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb ako Rakúsko. Sadzby dane z príjmu fyzických osôb sú rôzne v závislosti na výške príjmu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko má základnú sadzbu dane z príjmu fyzických osôb 19%, ktorá sa po prekročení 176,8-násobku sumy životného minima (nad 35 022,3 eur za rok) zvyšuje na 25%. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 22%. Poľsko má progresívnu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb - 18% pri príjme do 85 528 PLN (19 421 eur) a 32% nad 85 528 PLN. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 19%. Česká republika má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb 15% pri príjme do 1 277 328 Kč (47 257 eur) v roku 2015 a solidárne zvýšenie o 7% nad túto čiastku. Sadzba dane z príjmov právnických osôb je 19%. Rakúsko má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb odstupňovanú od 0% do 50%. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 25%. Maďarsko má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb 16% a sadzbu dane z príjmu právnických osôb 19%. Ukrajina má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb pre príjmy do 12 180 UAH mesačne (5167 eur ročne) 15%, zvyšok príjmov nad túto čiastku je zdanený sadzbou 20%. Skutočná výška daňového zaťaženia sa môže líšiť podľa národných úprav odpočtov, zliav a odvodov.", "analysis_paragraphs": ["Z okolitých štátov má Slovensko nižšiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb ako Rakúsko. Sadzby dane z príjmu fyzických osôb sú rôzne v závislosti na výške príjmu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko má základnú sadzbu dane z príjmu fyzických osôb 19%, ktorá sa po prekročení 176,8-násobku sumy životného minima (nad 35 022,3 eur za rok) zvyšuje na 25%. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 22%. Poľsko má progresívnu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb - 18% pri príjme do 85 528 PLN (19 421 eur) a 32% nad 85 528 PLN. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 19%. Česká republika má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb 15% pri príjme do 1 277 328 Kč (47 257 eur) v roku 2015 a solidárne zvýšenie o 7% nad túto čiastku. Sadzba dane z príjmov právnických osôb je 19%. Rakúsko má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb odstupňovanú od 0% do 50%. Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 25%. Maďarsko má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb 16% a sadzbu dane z príjmu právnických osôb 19%. Ukrajina má sadzbu dane z príjmu fyzických osôb pre príjmy do 12 180 UAH mesačne (5167 eur ročne) 15%, zvyšok príjmov nad túto čiastku je zdanený sadzbou 20%. Skutočná výška daňového zaťaženia sa môže líšiť podľa národných úprav odpočtov, zliav a odvodov."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["dane", "dane", "dane", "dane", "dane", "príjme", "dane", "dane", "dane"], "url": ["https://podpora.financnasprava.sk/103952-Sadzba-dane-z-pr%C3%ADjmov-fyzickej-osoby", "https://podpora.financnasprava.sk/920902-Sadzba-dane", "http://europa.eu/youreurope/citizens/work/taxes/income-taxes-abroad/poland/index_en.htm", "https://home.kpmg.com/xx/en/home/services/tax/tax-tools-and-resources/tax-rates-online/corporate-tax-rates-table.html", "http://www.jakpodnikat.cz/dan-z-prijmu-sazba-dane.php", "http://www.finance.cz/dane-a-mzda/mzda/vypocet-mzdy-a-zalohy-na-dan/prekroceni-maximalniho-vymerovaciho-zakladu/", "http://europa.eu/youreurope/citizens/work/taxes/income-taxes-abroad/austria/index_en.htm", "http://europa.eu/youreurope/citizens/work/taxes/income-taxes-abroad/hungary/index_en.htm", "http://taxsummaries.pwc.com/uk/taxsummaries/wwts.nsf/ID/Ukraine-Individual-Taxes-on-personal-income"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:28.638462+00:00"}
{"id": "vr14433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14433", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(...) dôchodcovia budú dostávať, málo sa pridá, to je tá valorizácia, no 1,90. Za vlády Ivety Radičovej 11,20.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk z úst Ivana Švejnu v O5M12 7.februára 2016. Uvedené hodnoty sedia, ale zvýšenie o 11,2 eura mesačne v roku 2013 bolo zavedené 2. vládou R.Fica a podľa tejto novely sa zvyšuje aj dôchodok od 1. januára 2016 o 1,9 eura. Vláda Ivety Radičovej v roku 2012 valorizovala dôchodky o 3,3 %, čo viedlo k ešte vyššiemu zvýšeniu, než uvádza Bugár o približne 12 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZa vlády Ivety Radičovej v roku 2012 boli dôchodky valorizované o 3,3 % na základe výšky dôchodku. Ako vidieť v tabuľke nižšie, priemerný starobný dôchodok sa v januári 2012 zvýšil o 12,1 eur. Pri aplikovaní valorizácie na priemerný dôchodok z decembra 2011 sa jedná o rozdiel 11,95 eur.\n\nNovelou zákona platnou od 1. januára 2013 zmenila 2. vláda Roberta Fica percentnú valorizáciu na valorizáciu pevnou sadzbou, ktorá bola 11,2 eura v roku 2013. Od 1. januára 2016 sa starobné dôchodky zvyšujú o 1,9 eura.\n\nSociálna poisťovňa prostredníctvom svojho informačného portálu informovala , že valorizácia v roku 2013 sa zmení na pevnú sadzbu v čiastke 11,2 eura mesačne. Podľa starej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2012 sa jednotlivé dôchodkové dávky každoročne zvyšovali o rovnaké percento. Podľa právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2013, v období rokov 2013 až 2017 sa budú dôchodkové dávky zvyšovať o pevnú sumu.\n\nSociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informovala, že dôchodky sa od 1.januára 2016 zvyšovali o pevnú sumu, a to:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk z úst Ivana Švejnu v O5M12 7.februára 2016. Uvedené hodnoty sedia, ale zvýšenie o 11,2 eura mesačne v roku 2013 bolo zavedené 2. vládou R.Fica a podľa tejto novely sa zvyšuje aj dôchodok od 1. januára 2016 o 1,9 eura. Vláda Ivety Radičovej v roku 2012 valorizovala dôchodky o 3,3 %, čo viedlo k ešte vyššiemu zvýšeniu, než uvádza Bugár o približne 12 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Za vlády Ivety Radičovej v roku 2012 boli dôchodky valorizované o 3,3 % na základe výšky dôchodku. Ako vidieť v tabuľke nižšie, priemerný starobný dôchodok sa v januári 2012 zvýšil o 12,1 eur. Pri aplikovaní valorizácie na priemerný dôchodok z decembra 2011 sa jedná o rozdiel 11,95 eur.", "Novelou zákona platnou od 1. januára 2013 zmenila 2. vláda Roberta Fica percentnú valorizáciu na valorizáciu pevnou sadzbou, ktorá bola 11,2 eura v roku 2013. Od 1. januára 2016 sa starobné dôchodky zvyšujú o 1,9 eura.", "Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojho informačného portálu informovala , že valorizácia v roku 2013 sa zmení na pevnú sadzbu v čiastke 11,2 eura mesačne. Podľa starej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2012 sa jednotlivé dôchodkové dávky každoročne zvyšovali o rovnaké percento. Podľa právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2013, v období rokov 2013 až 2017 sa budú dôchodkové dávky zvyšovať o pevnú sumu.", "Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informovala, že dôchodky sa od 1.januára 2016 zvyšovali o pevnú sumu, a to:"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "valorizované", "Novelou", "informovala", "webovej stránke"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/567/kazimir-vs-kollar-vs-svejna-o-slovenskej-ekonomike", "http://www.socpoist.sk/ext_dok-informacia-o-zvyseni-dochodkovych-davok-2012/49094c", "http://www.etrend.sk/financie/co-ne-dava-vlada-dochodcom.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-zvysovanie-dochodkov-o-pevnu-sumu/48411s54309c", "http://www.socpoist.sk/aktuality-ako-sa-zvysia-dochodky-v-roku-2016--o-zvysenie-netreba-ziadat/48411s60723c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:53.700995+00:00"}
{"id": "vr35149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35149", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...viacero otázok sa nachádza tak či tak v programovom vyhlásení vlády, napríklad zrušenie koncesionárskych poplatkov.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presnejšie 4 otázky ( zrušenie koncesií, úprava tlačového zákona, voľby cez internet, zúženie imunity poslancov) z referenda sú súčasťou vládneho programu, resp. programových téz (pdf).", "analysis_paragraphs": ["Presnejšie 4 otázky ( zrušenie koncesií, úprava tlačového zákona, voľby cez internet, zúženie imunity poslancov) z referenda sú súčasťou vládneho programu, resp. programových téz (pdf)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programových"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/fileadmin/user_upload/etrend/dokumenty/programove-tezy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:00.266615+00:00"}
{"id": "42544", "numeric_id": 42544, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42544", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...v roku 1989, podľa materiálov (...) som bol prijatý do KSČ ...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Maroš Šefčovič viackrát spomenul, že ako študent na moskovskej univerzite pre diplomatov – MGIMO – musel požiadať o členstvo v KSČ. Podľa článku Denníka N bol Šefčovič členom KSČ, pričom sa autor odvoláva na český Národní archiv. Online informácie z tohto archívu však neobsahujú podobné údaje, požiadali sme preto o informáciu prostredníctvom emailu, pričom do uzávierky sme odpoveď nedostali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič viackrát spomenul, že ako študent na moskovskej univerzite pre diplomatov – MGIMO – musel požiadať o členstvo v KSČ. Podľa článku Denníka N bol Šefčovič členom KSČ, pričom sa autor odvoláva na český Národní archiv. Online informácie z tohto archívu však neobsahujú podobné údaje, požiadali sme preto o informáciu prostredníctvom emailu, pričom do uzávierky sme odpoveď nedostali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["https://dennikn.sk/1354113/kandidat-smeru-sefcovic-schopny-oblubeny-a-zovialny-europan-s-moskovskou-skolou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:24.754445+00:00"}
{"id": "vr38380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38380", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Táto vyhrážka nezaznela v takomto zmysle, že by odchádzali (Most, pozn.) z vlády a z vládnej koalície.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda 20. mája 2011 píše, že Most-Híd o odchode z vlády v prípade neúspechu (neprijatia zákona o používaní jazykov menšín, pozn.) zatiaľ nehovorí. \"Nie sme zatiaľ v pozícií, aby sme o tom uvažovali. Budeme rokovať, máme čas do utorka,\" uviedla poslankyňa Mostu Edita Pfundtner.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda 20. mája 2011 píše, že Most-Híd o odchode z vlády v prípade neúspechu (neprijatia zákona o používaní jazykov menšín, pozn.) zatiaľ nehovorí. \"Nie sme zatiaľ v pozícií, aby sme o tom uvažovali. Budeme rokovať, máme čas do utorka,\" uviedla poslankyňa Mostu Edita Pfundtner."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Denník Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zakon-o-jazykoch-mensin-asi-neprejde-dvi-/sk_domace.asp?c=A110520_124203_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:08.019247+00:00"}
{"id": "vr36589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36589", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Áno, my máme vypracovanú na ministerstve školstva celú koncepciu, ktorá hovorí o tom, že akým spôsobom sa má vlastenectvo vyučovať. Je to tu vypracované jasne na pätnástich a dvadsiatich stranách. Definujú sa predmety, obsah vzdelávania samozrejme, že takéto niečo musí byť na profesionálnej úrovni...", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný dokument sa nám nepodarilo dohladať.", "analysis_paragraphs": ["Podobný dokument sa nám nepodarilo dohladať."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:04.458981+00:00"}
{"id": "vr38290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38290", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Veď Ústavný súd povedal jednoznačne, že to (ostatná tajná voľba generálneho prokurátora, pozn.) bol protiústavný krok.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd SR vo svojom tlačovom komuniké (.pdf) uvádza: \"Národná rada Slovenskej republiky porušila základné právo JUDr. Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... (...) Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržateľným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh...\"", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR vo svojom tlačovom komuniké (.pdf) uvádza: \"Národná rada Slovenskej republiky porušila základné právo JUDr. Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... (...) Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržateľným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh...\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["tlačovom komuniké"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:29.350310+00:00"}
{"id": "vr17818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17818", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...za ostatných desať rokov na Slovensku sa predĺžil vek u mužov, teraz si to presne nepamätám, o dva roky a u žien o tri roky, nepamätám si presne, ale výrazne...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna v tomto výroku hovorí o vývoji priemernej dĺžky života za posledných desať rokov. Pri analýze sme vychádzali z údajov Eurostatu z rokov 2006 a 2016. Podľa Eurostatu bola v roku 2006 stredná dĺžka života žien na Slovensku 78,4 rokov a v roku 2016 80,7 rokov. To znamená, že stredná dĺžka života žien na Slovensku sa predĺžila o 2,3 roky. Muži sa v roku 2006 dožívali na Slovensku 70,4 a v roku 2016 73,8 rokov. Dĺžka života mužov sa teda predĺžila o 3,4 rokov. Ivan Švejna hovorí vo výroku o predĺžení dĺžky života pri ženách o 3 rokoch a pri mužoch o 2 rokoch, zatiaľ čo v skutočnosti to je pri mužoch 3,4 rokov a pri ženách 2,3 rokov. Hoci Ivan Švejna nehovorí presné čísla, približuje sa k ním. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna v tomto výroku hovorí o vývoji priemernej dĺžky života za posledných desať rokov. Pri analýze sme vychádzali z údajov Eurostatu z rokov 2006 a 2016. Podľa Eurostatu bola v roku 2006 stredná dĺžka života žien na Slovensku 78,4 rokov a v roku 2016 80,7 rokov. To znamená, že stredná dĺžka života žien na Slovensku sa predĺžila o 2,3 roky. Muži sa v roku 2006 dožívali na Slovensku 70,4 a v roku 2016 73,8 rokov. Dĺžka života mužov sa teda predĺžila o 3,4 rokov. Ivan Švejna hovorí vo výroku o predĺžení dĺžky života pri ženách o 3 rokoch a pri mužoch o 2 rokoch, zatiaľ čo v skutočnosti to je pri mužoch 3,4 rokov a pri ženách 2,3 rokov. Hoci Ivan Švejna nehovorí presné čísla, približuje sa k ním. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Muži", "OECD", "Celosvetový priemer", "ženy", "Slovenskí muži"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tps00150", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00150&language=en", "https://data.oecd.org/healthstat/life-expectancy-at-birth.htm", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.IN?view=chart", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.FE.IN?end=2016&locations=SK&name_desc=true&start=2006&view=chart", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.MA.IN?end=2016&locations=SK&name_desc=true&start=2005&view=chart"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:36.471823+00:00"}
{"id": "vr26465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26465", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda Bugár, kedy mala opozícia dvoch podpredsedov Národnej rady? Nikdy. Dnes má opozícia dvoch podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky, má ich.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade výroku Roberta Fica ho hodnotíme za pravdivé. Momentálne má Národná rada Slovenskej republiky štyroch podpredsedov z toho dvoch opozičných Eriku Jurinová (OĽANO) a Jána Figeľa (KDH).\n\nVolebné obdobie / Rok\n\nPodpredsedovia\n\nPočet cezkovo / opozičný\n\nZ toho opozičný podprednesovia\n\nII. volebné obdobie - 29. október 1998/2002\n\nPavol Hrušovský (SDK), Igor Presperín (SOP), Béla Bugár (SMK), Marián Andel (SNS)\n\n4/1\n\nMarián Andel (SNS)\n\nvolebné obdobie 2012 - súčastnosť\n\nJana Laššáková (SMER), Renáta Zmajkovičová (SMER), Ján Figeľ (KDH), Erika Jurínová (OĽANO)\n\n4/2\n\nJánFigeľ (KDH), Erika Jurínová (OĽANO)", "analysis_paragraphs": ["V prípade výroku Roberta Fica ho hodnotíme za pravdivé. Momentálne má Národná rada Slovenskej republiky štyroch podpredsedov z toho dvoch opozičných Eriku Jurinová (OĽANO) a Jána Figeľa (KDH).", "Volebné obdobie / Rok", "Podpredsedovia", "Počet cezkovo / opozičný", "Z toho opozičný podprednesovia", "II. volebné obdobie - 29. október 1998/2002", "Pavol Hrušovský (SDK), Igor Presperín (SOP), Béla Bugár (SMK), Marián Andel (SNS)", "4/1", "Marián Andel (SNS)", "volebné obdobie 2012 - súčastnosť", "Jana Laššáková (SMER), Renáta Zmajkovičová (SMER), Ján Figeľ (KDH), Erika Jurínová (OĽANO)", "4/2", "JánFigeľ (KDH), Erika Jurínová (OĽANO)"], "analysis_date": "2014-01-08", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedov", "Podpredsedovia"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=podpredsedovia", "http://www.history.sav.sk/zatkuliak/zatkuliak-prehlad.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:28.363891+00:00"}
{"id": "vr27223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27223", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nikto z predsedov strán Ľudovej platformy svoj názor nezmenil, dokonca pribudla k tomu aj Strana zelených, potešila ma podpora Merkelovej, rakúskeho vicekancelára, podpora podpredsedu vlády Českej republiky, cyperského prezidenta…", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne pevný postoj strán Most-Híd a KDH, ako členov Ľudovej platformy, k podpore kandidatúry Hrušovského svojimi slovami pre TASR potvrdil šéf poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos (pre Most-Híd) a i podpredseda KDH Pavol Abrham.\n\nPosledné informácie o podpore zo strany SDKÚ pochádzajú z 11. marca. Predseda strany Pavol Freša opäť priznáva, že si voliči strany zvolia zo štyroch kandidátov. Strana zároveň rozbehla motivačnú kampaň po celom Slovensku s mottom “ Nedajme všetko jednej strane. Ide o veľa.” V súvislosti s týmto mottom sa objavili špekulácie, že sa jedá o podporu Milana Kňažka, ktorého motto znie “Znovu ide o veľa”. Žiadne oficiálne vyjadrenie zo strany predsedu SDKÚ však nenaznačuje, že by vyjadril podporu inému kandidátovi.\n\nĎalej v súvislosti s pribudnutím podpory pre Hrušovského zo Strany zelených citujeme výrok tajomníka strany Jóna: ,,Pripájame sa k trom pravicovým stranám KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS, zjednotených v Ľudovej platforme, v tejto podpore. Strana zelených je…” ( TASR ).\n\nNa margo zahraničnej podpory Hrušovského čerpáme informácie z článku HN uverejneného 26. 2. 2014. Ten potvrdzuje informáciu, že súčasná kancelárka SRN listom vyjadrila svoju podporu a výzvu voliť Hrušovského - ten obdržala TASR osobne od šéfa volebného štábu Hrušovského. V obdobnej ceste svoju podporu vyjadril cyperský prezident Anastadiases, J. Daul vo funkcii šéfa EPP, vicekancelár Rakúska M. Spindelegger. O podpore podpredsedu vlády ČR Bělobrádka hovoril samotný Hrušovský v rozhovore s Pravdou a informoval o tom denník SME .", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne pevný postoj strán Most-Híd a KDH, ako členov Ľudovej platformy, k podpore kandidatúry Hrušovského svojimi slovami pre TASR potvrdil šéf poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos (pre Most-Híd) a i podpredseda KDH Pavol Abrham.", "Posledné informácie o podpore zo strany SDKÚ pochádzajú z 11. marca. Predseda strany Pavol Freša opäť priznáva, že si voliči strany zvolia zo štyroch kandidátov. Strana zároveň rozbehla motivačnú kampaň po celom Slovensku s mottom “ Nedajme všetko jednej strane. Ide o veľa.” V súvislosti s týmto mottom sa objavili špekulácie, že sa jedá o podporu Milana Kňažka, ktorého motto znie “Znovu ide o veľa”. Žiadne oficiálne vyjadrenie zo strany predsedu SDKÚ však nenaznačuje, že by vyjadril podporu inému kandidátovi.", "Ďalej v súvislosti s pribudnutím podpory pre Hrušovského zo Strany zelených citujeme výrok tajomníka strany Jóna: ,,Pripájame sa k trom pravicovým stranám KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS, zjednotených v Ľudovej platforme, v tejto podpore. Strana zelených je…” ( TASR ).", "Na margo zahraničnej podpory Hrušovského čerpáme informácie z článku HN uverejneného 26. 2. 2014. Ten potvrdzuje informáciu, že súčasná kancelárka SRN listom vyjadrila svoju podporu a výzvu voliť Hrušovského - ten obdržala TASR osobne od šéfa volebného štábu Hrušovského. V obdobnej ceste svoju podporu vyjadril cyperský prezident Anastadiases, J. Daul vo funkcii šéfa EPP, vicekancelár Rakúska M. Spindelegger. O podpore podpredsedu vlády ČR Bělobrádka hovoril samotný Hrušovský v rozhovore s Pravdou a informoval o tom denník SME ."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "pochádzajú", "TASR", "HN", "Pravdou", "SME"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/podporuje-sdku-este-hrusovskeho-podla-fresa-si-volici-strany-vyberu-ineho-kandidata.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/podporuje-sdku-este-hrusovskeho-podla-fresa-si-volici-strany-vyberu-ineho-kandidata.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/strana-zelenych-volby-hrusovsky/76386-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/vyzyvam-vas-volit-hrusovskeho-prekvapila-v-liste-merkelova-606947", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/311187-hrusovsky-prezidentom-nemoze-byt-neskuseny-politik/", "http://www.sme.sk/c/7116113/merkelova-podporila-kandidaturu-hrusovskeho.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:11.150115+00:00"}
{"id": "49949", "numeric_id": 49949, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49949", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Veď sa to aj ukázalo teraz pri hodnotení demokracií, kde sme sa prepadli o vyše 20 rebríčkov.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rebríčku hodnotenia kvality liberálnej demokracie s názvom Varieties of Demcracy od inštitútu V-dem sa Slovensko za rok 2023 umiestnilo na priečke číslo 28 (. pdf , s. 62). Za rok 2024 sa Slovensko umiestnilo na priečke číslo 48 (. pdf , s. 62), teda v hodnotení krajina zaznamenala prepad o 20 priečok.\n\nRôzne organizácie vytvárajú indexy a správy, ktoré poskytujú prehľad o stave demokracie v jednotlivých štátoch. Pri hodnotení kvality demokracie si každý výskumný inštitút či organizácia stanovuje vlastný zoznam ukazateľov, na ktoré sa zameriava. Samotné meranie kvality demokracie zahŕňa hodnotenie ukazateľov, akými sú napríklad slobodné a spravodlivé voľby, dodržiavanie ľudských práv, fungovanie právneho štátu, sloboda médií a úroveň korupcie.\n\nHodnotenie kvality liberálnej demokracie, ktoré zahŕňa najvyšší počet ukazateľov, je rebríček Varieties of Democracy od výskumného inštitútu V-dem. V rámci indexu liberálnej demokracie experti hodnotia viac než 60 rôznych ukazateľov (. pdf , s. 416-417). Pre každú krajinu experti priradia skóre pre každý ukazateľ, pričom dokopy inštitút pracuje s viac než 4-tisíc odborníkmi pre zaručenie validity hodnotenia.\n\nZa rok 2023 bolo Slovensko v hodnotení kvality liberálnej demokracie v rámci rebríčka V-dem na priečke číslo 28 (. pdf , s. 62). Za rok 2024 sa Slovensko v rovnakom rebríčku umiestnilo na priečke číslo 48 (. pdf , s. 62), teda zaznamenalo prepad o 20 priečok. Inštitút V-dem preto v roku 2025 Slovensko zaradil na zoznam siedmych potenciálne autokratizujúcich sa krajín. Na tomto zozname sa spolu so Slovenskom nachádza Slovinsko, Cyprus, Rusko, Madagaskar, Namíbia a Togo (. pdf , s. 44). Podľa V-dem sa Slovensko v roku 2025 nachádza na prahu autokratizácie (. pdf , s. 45).\n\nIndex vnímania korupcie ( CPI ), vytváraný organizáciou Transparency International, hodnotí úroveň korupcie vo verejnom sektore v rôznych krajinách skrz jej subjektívne vnímanie zainteresovaných. Slovensko sa v roku 2023 nachádzalo na 47. priečke. V roku 2024 sa krajina nachádzala v rebríčku na 59. priečke. Slovensko teda zaznamenalo pokles o 12 priečok, čo naznačuje medziročné zvýšenie vnímania korupcie.\n\nEconomist Intelligence Unit ( EIU ), publikuje index, ktorý hodnotí stav demokracie v krajinách na základe piatich kategórií: volebný proces, pluralizmus, fungovanie vlády, politická participácia, politická kultúra a občianske slobody. Slovensku sa v tomto indexe zmenilo hodnotenie zo 44 na 42.\n\nPodľa správy organizácie Freedom House - Nations in Transit 2024 , bolo Slovensko hodnotené ako konsolidovaná demokracia s celkovým skóre 70 zo 100. Toto skóre zostalo stabilné v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V správe od rovnakej organizácie s názvom Freedom in the World Slovensko získalo skóre 89 zo 100, čo ho radí medzi slobodné krajiny. V predchádzajúcom roku bolo skóre 90, čo predstavuje pokles o 1 bod škály.", "analysis_paragraphs": ["V rebríčku hodnotenia kvality liberálnej demokracie s názvom Varieties of Demcracy od inštitútu V-dem sa Slovensko za rok 2023 umiestnilo na priečke číslo 28 (. pdf , s. 62). Za rok 2024 sa Slovensko umiestnilo na priečke číslo 48 (. pdf , s. 62), teda v hodnotení krajina zaznamenala prepad o 20 priečok.", "Rôzne organizácie vytvárajú indexy a správy, ktoré poskytujú prehľad o stave demokracie v jednotlivých štátoch. Pri hodnotení kvality demokracie si každý výskumný inštitút či organizácia stanovuje vlastný zoznam ukazateľov, na ktoré sa zameriava. Samotné meranie kvality demokracie zahŕňa hodnotenie ukazateľov, akými sú napríklad slobodné a spravodlivé voľby, dodržiavanie ľudských práv, fungovanie právneho štátu, sloboda médií a úroveň korupcie.", "Hodnotenie kvality liberálnej demokracie, ktoré zahŕňa najvyšší počet ukazateľov, je rebríček Varieties of Democracy od výskumného inštitútu V-dem. V rámci indexu liberálnej demokracie experti hodnotia viac než 60 rôznych ukazateľov (. pdf , s. 416-417). Pre každú krajinu experti priradia skóre pre každý ukazateľ, pričom dokopy inštitút pracuje s viac než 4-tisíc odborníkmi pre zaručenie validity hodnotenia.", "Za rok 2023 bolo Slovensko v hodnotení kvality liberálnej demokracie v rámci rebríčka V-dem na priečke číslo 28 (. pdf , s. 62). Za rok 2024 sa Slovensko v rovnakom rebríčku umiestnilo na priečke číslo 48 (. pdf , s. 62), teda zaznamenalo prepad o 20 priečok. Inštitút V-dem preto v roku 2025 Slovensko zaradil na zoznam siedmych potenciálne autokratizujúcich sa krajín. Na tomto zozname sa spolu so Slovenskom nachádza Slovinsko, Cyprus, Rusko, Madagaskar, Namíbia a Togo (. pdf , s. 44). Podľa V-dem sa Slovensko v roku 2025 nachádza na prahu autokratizácie (. pdf , s. 45).", "Index vnímania korupcie ( CPI ), vytváraný organizáciou Transparency International, hodnotí úroveň korupcie vo verejnom sektore v rôznych krajinách skrz jej subjektívne vnímanie zainteresovaných. Slovensko sa v roku 2023 nachádzalo na 47. priečke. V roku 2024 sa krajina nachádzala v rebríčku na 59. priečke. Slovensko teda zaznamenalo pokles o 12 priečok, čo naznačuje medziročné zvýšenie vnímania korupcie.", "Economist Intelligence Unit ( EIU ), publikuje index, ktorý hodnotí stav demokracie v krajinách na základe piatich kategórií: volebný proces, pluralizmus, fungovanie vlády, politická participácia, politická kultúra a občianske slobody. Slovensku sa v tomto indexe zmenilo hodnotenie zo 44 na 42.", "Podľa správy organizácie Freedom House - Nations in Transit 2024 , bolo Slovensko hodnotené ako konsolidovaná demokracia s celkovým skóre 70 zo 100. Toto skóre zostalo stabilné v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V správe od rovnakej organizácie s názvom Freedom in the World Slovensko získalo skóre 89 zo 100, čo ho radí medzi slobodné krajiny. V predchádzajúcom roku bolo skóre 90, čo predstavuje pokles o 1 bod škály."], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "priradia", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "CPI", "EIU", "Nations in Transit 2024", "Freedom in the World"], "url": ["https://www.v-dem.net/documents/43/v-dem_dr2024_lowres.pdf", "https://www.v-dem.net/documents/60/V-dem-dr__2025_lowres.pdf", "https://v-dem.net/documents/38/V-Dem_Codebook_v14.pdf", "https://v-dem.net/about/v-dem-project/methodology/", "https://www.v-dem.net/documents/43/v-dem_dr2024_lowres.pdf", "https://www.v-dem.net/documents/60/V-dem-dr__2025_lowres.pdf", "https://www.v-dem.net/documents/60/V-dem-dr__2025_lowres.pdf", "https://www.v-dem.net/documents/60/V-dem-dr__2025_lowres.pdf", "https://www.transparency.org/en/cpi/2024/index/svk", "https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2024/", "https://freedomhouse.org/country/slovakia/nations-transit/2024", "https://freedomhouse.org/country/slovakia/freedom-world/2025"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:47.550180+00:00"}
{"id": "vr25920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25920", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Aj kostolíky v Tvrdošíne a Leštinách sú v zozname UNESCO. V zozname UNESCO je zapísané aj nehmotné dedičstvo terchovská muzika a čičmiansky vzor.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že spomínané kultúrne dedičstvá sú zapísané v zozname UNESCO. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo kultúry SR na svojich stránkach uvádza celkovo 5 kultúrnych a 2 prírodné lokality, ktoré sú v zozname UNESCO. Medzi 5 kultúrnych, patria aj drevené kostoly v Slovenskej časti Karpatského oblúka. Výbor UNESCO o zaradení tejto lokality do zoznamu rozhodol 7. júla 2008 na zasadnutí v kanadskom Quebecu. \"Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne , evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.\" Na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO len nedávno pribudli nové prvky. Ako informuje TASR , 24. októbra 2013 sa v dvorane Ministerstva kultúry SR uskutočnilo slávnostné vyhlásenie ich zapísania do zoznamu. \"K radvanskému jarmoku, aušusníckym službám špaňodolinských baníkov, ručnému zvoneniu na zvony, fujare a terchovskej muzike pribudli čičmianske ornamenty , Banskoštiavnický Salamander, tradičné bábkarstvo, gajdy a gajdošská kultúra. \" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že spomínané kultúrne dedičstvá sú zapísané v zozname UNESCO. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo kultúry SR na svojich stránkach uvádza celkovo 5 kultúrnych a 2 prírodné lokality, ktoré sú v zozname UNESCO. Medzi 5 kultúrnych, patria aj drevené kostoly v Slovenskej časti Karpatského oblúka. Výbor UNESCO o zaradení tejto lokality do zoznamu rozhodol 7. júla 2008 na zasadnutí v kanadskom Quebecu. \"Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne , evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.\" Na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO len nedávno pribudli nové prvky. Ako informuje TASR , 24. októbra 2013 sa v dvorane Ministerstva kultúry SR uskutočnilo slávnostné vyhlásenie ich zapísania do zoznamu. \"K radvanskému jarmoku, aušusníckym službám špaňodolinských baníkov, ručnému zvoneniu na zvony, fujare a terchovskej muzike pribudli čičmianske ornamenty , Banskoštiavnický Salamander, tradičné bábkarstvo, gajdy a gajdošská kultúra. \" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo kultúry SR", "TASR"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/medzinarodna-spolupraca/multilateralna-spolupraca/unesco-103.html", "http://www.teraz.sk/kultura/nehmotne-kulturne-dedicstvo-zoznam/62326-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:06.727585+00:00"}
{"id": "vr14878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14878", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Akonáhle sa nejaký problém vynorí, či to bolo Grécko alebo to bolo s Islandom, vždy z toho rezultoval vytvorenie nového úradu v Bruseli(...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jaroslav Paška v diskusii nešpecifikoval, na aké problémy myslí presne, keď hovorí o gréckych a islandských problémoch. V prípade Islandu je najpravdepodobnejšie, že myslel na bankrot v roku 2008. Nepodarilo sa nám ale nájsť žiadnu inštitúciu alebo úrad, ktorý by bol vytvorený ako reakcia na daný problém krajiny. Môžeme sa domnievať, že u Grécka ide o problém migrantov. S týmto problémom pracuje Európsky podporný úrad pre azyl ( EASO ), ktorý funguje od roku 2011 a skutočne má pomôcť Grécku pri riešení utečeneckej krízy. Dôvodov vzniku tohto úradu ale bolo viacero, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Islandu samotnému pri prekonávaní krízy nepomáhala žiadna inštitúcia či mechanizmus EU a ani sa nám nepodarilo nájsť zmienky o tom, že by práve kríza na Islande inšpirovala k vzniku niektorej z inštitúcií, úradov či mechanizmov EÚ. V prípade Grécka došlo k vytvoreniu EASO, ktorý začal pracovať v roku 2011,rozhodnutie o vytvorení takého úradu prijala Európska komisia už v roku 2009. V apríli 2011 bol odsúhlasený prvý operačný plán úradu na podporu rekonštrukcie gréckeho azylového systému. Úrad bol založený s cieľom zlepšiť spoluprácu v otázkach azylu a pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov, poskytovať pomoc ľuďom v núdzi.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška v diskusii nešpecifikoval, na aké problémy myslí presne, keď hovorí o gréckych a islandských problémoch. V prípade Islandu je najpravdepodobnejšie, že myslel na bankrot v roku 2008. Nepodarilo sa nám ale nájsť žiadnu inštitúciu alebo úrad, ktorý by bol vytvorený ako reakcia na daný problém krajiny. Môžeme sa domnievať, že u Grécka ide o problém migrantov. S týmto problémom pracuje Európsky podporný úrad pre azyl ( EASO ), ktorý funguje od roku 2011 a skutočne má pomôcť Grécku pri riešení utečeneckej krízy. Dôvodov vzniku tohto úradu ale bolo viacero, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Islandu samotnému pri prekonávaní krízy nepomáhala žiadna inštitúcia či mechanizmus EU a ani sa nám nepodarilo nájsť zmienky o tom, že by práve kríza na Islande inšpirovala k vzniku niektorej z inštitúcií, úradov či mechanizmov EÚ. V prípade Grécka došlo k vytvoreniu EASO, ktorý začal pracovať v roku 2011,rozhodnutie o vytvorení takého úradu prijala Európska komisia už v roku 2009. V apríli 2011 bol odsúhlasený prvý operačný plán úradu na podporu rekonštrukcie gréckeho azylového systému. Úrad bol založený s cieľom zlepšiť spoluprácu v otázkach azylu a pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov, poskytovať pomoc ľuďom v núdzi."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["bankrot", "EASO", "Frans Timmemans"], "url": ["http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/dlha-a-pomala-cesta-islandu-do-europskej-unie/", "https://easo.europa.eu/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/389060-europska-komisia-predstavila-upravu-azyloveho-systemu-eu/http://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:08.385483+00:00"}
{"id": "vr30646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30646", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V roku 2006 dovoz poľnohospodárskych produktov bol približne v objeme 500, 550 miliónov eur. V roku 2010 za vás sa zvýšil na dvojnásobok.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť údaj o dovoze poľnohospodárskych produktov ako o samostatnej kategórii. Ak však budeme vychádzať z údajov ŠÚ SR a za poľnohospodárske produkty budeme považovať 2 subkategórie - živočíšne výrobky a rastlinné výrobky, v tom prípade v roku 2006 bol objem dovezených poľnohospodárskych výrobkov (súčet 2 subkategórií) 104 558,5 tis. EUR. V roku 2010 bol objem dovezených poľnohospodárskych výrobkov 1 527 046,8 tis. EUR (súčet 2 subkategórií) . Keďže nejde o dvojnásobok objemu z roku 2006, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Béla Bugár nepoužíva správne čísla, ani správne pomery. Z tabuľky však možno vidieť že objem dovážaných poľnohospodárskych výrobkov od roku 2006 stúpa.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť údaj o dovoze poľnohospodárskych produktov ako o samostatnej kategórii. Ak však budeme vychádzať z údajov ŠÚ SR a za poľnohospodárske produkty budeme považovať 2 subkategórie - živočíšne výrobky a rastlinné výrobky, v tom prípade v roku 2006 bol objem dovezených poľnohospodárskych výrobkov (súčet 2 subkategórií) 104 558,5 tis. EUR. V roku 2010 bol objem dovezených poľnohospodárskych výrobkov 1 527 046,8 tis. EUR (súčet 2 subkategórií) . Keďže nejde o dvojnásobok objemu z roku 2006, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Béla Bugár nepoužíva správne čísla, ani správne pomery. Z tabuľky však možno vidieť že objem dovážaných poľnohospodárskych výrobkov od roku 2006 stúpa."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["tabuľky"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:30.141429+00:00"}
{"id": "vr26110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26110", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Cesty 2. a 3. triedy keď prišli v roku 2004...", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálna stránka KSK uvádza: \" KSK je od 1.1.2004 vlastníkom ciest II. a III. triedy na svojom území okrem prejazdných úsekov cez mesto Košice a cez colné priestor y.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oficiálna stránka KSK uvádza: \" KSK je od 1.1.2004 vlastníkom ciest II. a III. triedy na svojom území okrem prejazdných úsekov cez mesto Košice a cez colné priestor y.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["stránka"], "url": ["http://web.vucke.sk/sk/kompetencie/doprava/doprava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:18.565166+00:00"}
{"id": "vr30093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30093", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko tiež pomohlo Ukrajine v kritickej chvíli a v jej doslova existenčnom probléme – spustením reverzného toku plynu.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky sme v posledných mesiacoch overovali opakovane . Slovensko zahájilo reverzný tok do Ukrajiny začiatkom septembra minulého roka. Ďalšie krajiny, ktoré poskytli tento typ pomoci aj keď v menšej miere boli Maďarsko , a prostredníctvom poľského plynovodu aj Nemecko . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky sme v posledných mesiacoch overovali opakovane . Slovensko zahájilo reverzný tok do Ukrajiny začiatkom septembra minulého roka. Ďalšie krajiny, ktoré poskytli tento typ pomoci aj keď v menšej miere boli Maďarsko , a prostredníctvom poľského plynovodu aj Nemecko . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "opakovane", "zahájilo", "Maďarsko", "Nemecko", "energia.sk", "aktívny", "Dôvodom"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://www.demagog.sk/diskusie/535/predseda-vlady-o-navsteve-ruska", "http://ekonomika.sme.sk/c/7362135/slovensko-spustilo-reverzny-tok-plynu-ukrajincom.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/341984-madarsko-obnovilo-dodavky-plynu-na-ukrajinu/", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/reverzny-tok-ukrajina-a-slovensko-sa-zatial-nedohodli-022303", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/polsko-a-ukrajinu-ma-spojit-novy-plynovod/15418/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensky-reverzny-tok-plynu-je-pre-ukrajinu-velmi-dolezity-uvadza-sefcovic/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/360212-gazprom-zastavil-ukrajine-dodavky-plynu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:13.925340+00:00"}
{"id": "vr34155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34155", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Samozrejme ja viem, že ak klesne deficit pod 3 %, v tom momente platí zákon, ktorý sme prijali my, že v tom momente DPH z 20 % sa musí vrátiť na 19 %.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát ( O5M12 , 5. mája 2012; O5M12 , 13. februára 2011, V politike 3. februára 2013) Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20 % dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP. \"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát ( O5M12 , 5. mája 2012; O5M12 , 13. februára 2011, V politike 3. februára 2013) Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20 % dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP. \"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "V politike", "zákona o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/284", "http://www.demagog.sk/diskusie/110/richard-sulik/?ph=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest/?ph=1", "http://www.zervan.sk/doc/zz2010-00490-0209992.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:18.185403+00:00"}
{"id": "49014", "numeric_id": 49014, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49014", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Viete veľmi dobre, že ja som bol obvinený zo sabotáže a rôznych bludov (na základe podhodeného dôkazu) do môjho vozidla a 8 rokov som sa súdil a dnes mám súdne rozhodnutie o tom, že som nevinný.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Roman Mikulec bol v roku 2013 obvinený z ohrozovania utajovanej skutočnosti. V roku 2018 ho spod obžaloby najprv oslobodil prvostupňový okresný súd, ktorý konštatoval, že skutok sa nestal. Následne ho v roku 2019 definitívne oslobodil krajský súd, ktorý potvrdil jeho nevinu.\n\nV roku 2013 bola pri vykonaní obhliadky v Mikulcovom vozidle zaistená pamäťová karta, na ktorej mal podľa obžaloby neoprávnene držať dokumenty označené ako dôverné a vyhradené. Podľa súdu sa však s touto kartou zaobchádzalo nesprávnym spôsobom a preto nebolo možné identifikovať ľudí, ktorí s ňou zaobchádzali. Rozsudok okresného súdu vyhlásil obžalovaného za nevinného a spôsob obdržania karty nazval amatérskym. Taktiež zhodnotil, že obsah dokumentov na karte nemal potenciál zasiahnuť do chránených záujmov republiky.\n\nMikulec pracoval v rokoch 2010 až 2012, za vlády Ivety Radičovej, ako šéf vojenskej rozviedky a spolu s jeho zástupcom Vladimírom Suchodolinským vypracovali správu o podozreniach z tunelovania financií vojenskej spravodajskej služby počas vlády Smeru. Mikulec vyjadril presvedčenie, že žaloba zo strany štátu bola pomsta za vyšetrovanie tunelovania financií s kolegom Suchodolinským.", "analysis_paragraphs": ["Roman Mikulec bol v roku 2013 obvinený z ohrozovania utajovanej skutočnosti. V roku 2018 ho spod obžaloby najprv oslobodil prvostupňový okresný súd, ktorý konštatoval, že skutok sa nestal. Následne ho v roku 2019 definitívne oslobodil krajský súd, ktorý potvrdil jeho nevinu.", "V roku 2013 bola pri vykonaní obhliadky v Mikulcovom vozidle zaistená pamäťová karta, na ktorej mal podľa obžaloby neoprávnene držať dokumenty označené ako dôverné a vyhradené. Podľa súdu sa však s touto kartou zaobchádzalo nesprávnym spôsobom a preto nebolo možné identifikovať ľudí, ktorí s ňou zaobchádzali. Rozsudok okresného súdu vyhlásil obžalovaného za nevinného a spôsob obdržania karty nazval amatérskym. Taktiež zhodnotil, že obsah dokumentov na karte nemal potenciál zasiahnuť do chránených záujmov republiky.", "Mikulec pracoval v rokoch 2010 až 2012, za vlády Ivety Radičovej, ako šéf vojenskej rozviedky a spolu s jeho zástupcom Vladimírom Suchodolinským vypracovali správu o podozreniach z tunelovania financií vojenskej spravodajskej služby počas vlády Smeru. Mikulec vyjadril presvedčenie, že žaloba zo strany štátu bola pomsta za vyšetrovanie tunelovania financií s kolegom Suchodolinským."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["oslobodil", "potvrdil", "zaistená", "vyhlásil", "vypracovali", "vyjadril"], "url": ["https://www.noviny.sk/471188-sudy-potvrdili-nevinu-exsefa-vojenskych-tajnych-mikulca", "https://dennikn.sk/1589590/byvaleho-sefa-rozviedky-mikulca-sud-oslobodil-stal-sa-zrejme-obetou-komplotu/?ref=inc", "https://domov.sme.sk/c/22361936/roman-mikulec-ako-po-nom-isla-kalinakova-policia.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/474615-byvaly-sef-vojenskych-tajnych-si-vypocul-rozsudok-mikulca-oslobodili-spod-obzaloby/", "https://domov.sme.sk/c/22361936/roman-mikulec-ako-po-nom-isla-kalinakova-policia.html", "https://dennikn.sk/1591380/byvaly-sef-vojenskej-rozviedky-pod-dohladom-kovacika-sa-mi-pokusili-znicit-zivot/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:00.953393+00:00"}
{"id": "vr14632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14632", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja učím 20 rokov.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Procházka ako vysokoškolský pedagóg pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave od roku 1996. Od roku 2000 vyučuje Trnavskej univerzite, kde v súčasnosti pôsobí ako mimoriadny profesor teórie a dejín štátu. Prednášal v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka ako vysokoškolský pedagóg pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave od roku 1996. Od roku 2000 vyučuje Trnavskej univerzite, kde v súčasnosti pôsobí ako mimoriadny profesor teórie a dejín štátu. Prednášal v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["R. Procházka", "pôsobil"], "url": ["http://siet.sk/predsednictvo/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Radoslav_Proch%C3%A1zka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:04.791169+00:00"}
{"id": "vr35210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35210", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ten návrh to nerieši (šetrenie v STV, pozn.).", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Krajcerov návrh zákona o Rozhlase o televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje aj doložku vplyv na rozpočet (pdf.), v ktorej sa píše:\n\nÚspora sa dosiahne:\n\n1. zrušením súčasných dozorných orgánov t.j. dvoch rád a dozorných komisií a ustanovením jednej deväťčlennej rady novej verejnoprávnej inštitúcie vo výške 201 657,- Eur\n\n2. zrušením vysielania prostredníctvom krátkych vĺn v organizačnej zložke Slovenský rozhlas vo výške\n\n1 112 284,- Eur\n\n3. znížením nákladov súvisiacich s racionalizáciou na činností v oblasti personálneho zabezpečenia vo výške 339 784,-\n\nEur Návrh zákona predpokladá v roku 2011 úsporu v oblasti verejných financií minimálne vo výške 1 653 725,- Eur .", "analysis_paragraphs": ["Krajcerov návrh zákona o Rozhlase o televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje aj doložku vplyv na rozpočet (pdf.), v ktorej sa píše:", "Úspora sa dosiahne:", "1. zrušením súčasných dozorných orgánov t.j. dvoch rád a dozorných komisií a ustanovením jednej deväťčlennej rady novej verejnoprávnej inštitúcie vo výške 201 657,- Eur", "2. zrušením vysielania prostredníctvom krátkych vĺn v organizačnej zložke Slovenský rozhlas vo výške", "1 112 284,- Eur", "3. znížením nákladov súvisiacich s racionalizáciou na činností v oblasti personálneho zabezpečenia vo výške 339 784,-", "Eur Návrh zákona predpokladá v roku 2011 úsporu v oblasti verejných financií minimálne vo výške 1 653 725,- Eur ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vplyv na rozpočet"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/uploads/05/88/05883e50d4f41c8f243219dbf568659f/vplyv-na-rozpocet.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:48.233444+00:00"}
{"id": "vr15941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15941", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ išlo o vývoj ďalej, došlo k druhej amnestii pána prezidenta, to boli tie trestné stíhania na území Slovenska, kde amnestoval svojho syna a istého pána Kočnera z týchto trestných činov...", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident Michal Kováč nevydal amnestie, ale milosti. Prvú milosť udelil v roku 1996, kedy omilostil údajných aktérov kauzy Technopol Martina-Syča Milého a Mariána Kočnera. Druhú udelil v roku 1997 svojmu synovi. Mečiar uvádza nesprávny pojem amnestie (tento niekedy mylne používajú aj médiá ) a nepresne hovorí o spoločnej milosti pre Kováča a Kočnera, preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Michal Kováč nevydal amnestie, ale milosti. Prvú milosť udelil v roku 1996, kedy omilostil údajných aktérov kauzy Technopol Martina-Syča Milého a Mariána Kočnera. Druhú udelil v roku 1997 svojmu synovi. Mečiar uvádza nesprávny pojem amnestie (tento niekedy mylne používajú aj médiá ) a nepresne hovorí o spoločnej milosti pre Kováča a Kočnera, preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["médiá", "Denník N", "trestné stíhanie", "SME", "Cieľom milosti", "SME", "dva prípady", "utajované", "Denník N"], "url": ["https://www.sme.sk/c/3970719/kontroverzny-kocner-je-opat-v-dalsej-kauze.html", "https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/", "https://www.aktuality.sk/clanok/422039/spolitizovana-kauza-ktora-predchadzala-unosu-syna-prezidenta/", "https://www.sme.sk/c/2129697/michal-kovac-ml-a-pripad-technopol.html", "https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/", "https://dennikn.sk/640561/budaj-navrhne-zrusit-aj-milost-prezidenta-kovaca-svojmu-synovi/", "https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:57.019291+00:00"}
{"id": "vr36041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36041", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Táto vláda povedala od začiatku, a na základe toho ju voliči volili alebo túto koalíciu, že sa bude správať zodpovedne, to znamená, že nebude plytvať verejnými prostriedkami a dala si záväzok, že ušetrí 50 miliárd korún.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu rozpočtu verejnej správy ( .pdf, str 2 ) na roky 2011 až 2013 sa uvádza: „K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8% HDP v roku 2010 na 4,9 % v roku 2011 prispel takmer pol percentom rast ekonomiky. Inak povedané, keby vláda nerobila podstatné zmeny v rozpočtovej politike, len by „prirodzene“ nechala rásť príjmy aj výdavky, deficit by dosiahol približne 7,4% HDP. Ozdravné opatrenia zabezpečili zníženie deficitu o ďalších 2,5% HDP, teda o 1,75 mld.eur“ , čo je približne 50 miliárd korún.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu rozpočtu verejnej správy ( .pdf, str 2 ) na roky 2011 až 2013 sa uvádza: „K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8% HDP v roku 2010 na 4,9 % v roku 2011 prispel takmer pol percentom rast ekonomiky. Inak povedané, keby vláda nerobila podstatné zmeny v rozpočtovej politike, len by „prirodzene“ nechala rásť príjmy aj výdavky, deficit by dosiahol približne 7,4% HDP. Ozdravné opatrenia zabezpečili zníženie deficitu o ďalších 2,5% HDP, teda o 1,75 mld.eur“ , čo je približne 50 miliárd korún."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf, str 2"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%25C3%25A1vrh%20rozpo%25C4%258Dtu%20-%20nov%25C3%25A9%20znenie%202/vlastny_mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:55.409909+00:00"}
{"id": "vr15929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15929", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V roku 1994, koncom roka, potom bol vydaný medzinárodný zatykač naňho (na Michala Kováča ml. pozn.)", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzinárodný zatykač na Michala Kováča mladšieho bol skutočne vydaný v novembri 1994 na základe výpovede Petra Krylova v kauze Technopol . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na údajnú účasť Michala Kováča ml. upozornil v októbri 1994 Peter Krylov, ktorý si v tom čase odpykával trest vo väzení v Mníchove. Následne v novembri 1994 poskytol Krylov rozhovor pre STV, v ktorom popísal, ako za ním do jeho firmy v Mníchove prišli Marián Kočner, Michal Kováč ml. a Martin Syč-Milý a pri návštevi predstavili podľa jeho slov: \"už viac-menej hotový plán tzv. obchodu s Technopolom.\" Ten mal spočívať v tom, že Technopolu bol ponúknutý obchod s textíliami: \" Firma Introcomerce mu poslala vzorky, na základe ktorých sa na príslušnej obchodnej divízii rozhodli realizovať obchod vo výške 2,3 milióna USD. Napriek tomu, že Technopol otvoril v banke účet na vyplatenie týchto peňazí za ponúkaný tovar akreditív bez poistného certifikátu, zodpovedný pracovník z Technopolu vydal Československej obchodnej banke (ktorá na tento nedostatok upozorňovala) príkaz na zaplatenie. Pointa podvodnej operácie spočíva v tom, že po uhradení požadovanej sumy Technopol nedostal tovar, za ktorý zaplatil. Spomínanú ponuku Technopolu navrhla firma Introcomerce. Neskôr vysvitlo, že je falošná.\" Na základe tejto výpovede vydala mníchovská prokuratúra medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. ako na podozrivého s úmyslom vypočúvania. Tento zatykač obsahoval chybu, nakoľko tvrdil, že Michal Kováč ml. nadväzoval v Technopole potrebné kontakty. Syn bývalého slovenského prezidenta však v Technopole nikdy nepracoval a ani s ním nespolupracoval. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný zatykač na Michala Kováča mladšieho bol skutočne vydaný v novembri 1994 na základe výpovede Petra Krylova v kauze Technopol . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na údajnú účasť Michala Kováča ml. upozornil v októbri 1994 Peter Krylov, ktorý si v tom čase odpykával trest vo väzení v Mníchove. Následne v novembri 1994 poskytol Krylov rozhovor pre STV, v ktorom popísal, ako za ním do jeho firmy v Mníchove prišli Marián Kočner, Michal Kováč ml. a Martin Syč-Milý a pri návštevi predstavili podľa jeho slov: \"už viac-menej hotový plán tzv. obchodu s Technopolom.\" Ten mal spočívať v tom, že Technopolu bol ponúknutý obchod s textíliami: \" Firma Introcomerce mu poslala vzorky, na základe ktorých sa na príslušnej obchodnej divízii rozhodli realizovať obchod vo výške 2,3 milióna USD. Napriek tomu, že Technopol otvoril v banke účet na vyplatenie týchto peňazí za ponúkaný tovar akreditív bez poistného certifikátu, zodpovedný pracovník z Technopolu vydal Československej obchodnej banke (ktorá na tento nedostatok upozorňovala) príkaz na zaplatenie. Pointa podvodnej operácie spočíva v tom, že po uhradení požadovanej sumy Technopol nedostal tovar, za ktorý zaplatil. Spomínanú ponuku Technopolu navrhla firma Introcomerce. Neskôr vysvitlo, že je falošná.\" Na základe tejto výpovede vydala mníchovská prokuratúra medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. ako na podozrivého s úmyslom vypočúvania. Tento zatykač obsahoval chybu, nakoľko tvrdil, že Michal Kováč ml. nadväzoval v Technopole potrebné kontakty. Syn bývalého slovenského prezidenta však v Technopole nikdy nepracoval a ani s ním nespolupracoval. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Technopol", "odpykával", "ponúknutý", "vydala"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2106330/vladna-koalicia-navrhovala-prezidentovi-riesenie-kauzy-technopol-prostrednictvom-j-luptaka-a-j-slotu-kauza-technopol-nielen-ocam.html", "https://www.sme.sk/c/2135524/peter-krylov-v-stv-nehovoril-pravdu.html", "https://www.sme.sk/c/2106330/vladna-koalicia-navrhovala-prezidentovi-riesenie-kauzy-technopol-prostrednictvom-j-luptaka-a-j-slotu-kauza-technopol-nielen-ocam.html", "https://www.sme.sk/c/2045066/svetelny-displej-alebo-navrat-ku-kauze-michal-kovac-ml-technopol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:59.752248+00:00"}
{"id": "47156", "numeric_id": 47156, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47156", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je možné, že sa nám zvýšila nezamestnanosť na 8 %? Musím sa spýtať, pretože som si minule vypočul, že všetko funguje, pán redaktor, iba staviam také otázky, že aktuálny údaj hovorí, že 16 000 prevádzok v gastre to vzdalo, sa zatvorilo, a 35 000 ľudí v tejto prevádzke došlo o zamestnanie.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola miera evidovanej nezamestnanosti v januári 2021 7,81 percenta a vo februári 7,90 percenta. Robert Fico sa odvolával na správu Viliama Pavlovského a Iniciatívy „ 10 pre gastro”. Tá tvrdí , že kvôli nedostatočnej podpore štátu a pandémii muselo zavrieť hovorí 16 tisíc prevádzok a bez práce ostalo 35-tisíc zamestnancov zo sektoru HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne). Tvrdenie predsedu Smeru hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola miera evidovanej nezamestnanosti v januári 2021 7,81 percenta a vo februári 7,90 percenta. Robert Fico sa odvolával na správu Viliama Pavlovského a Iniciatívy „ 10 pre gastro”. Tá tvrdí , že kvôli nedostatočnej podpore štátu a pandémii muselo zavrieť hovorí 16 tisíc prevádzok a bez práce ostalo 35-tisíc zamestnancov zo sektoru HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne). Tvrdenie predsedu Smeru hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["bola", "tvrdí", "hovorí"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2020.html?page_id=1060197", "https://10pregastro.sk/uploads/files/TS-10preGastro-Genocida-v-gastre-pokracuje-statnym-terorom.pdf", "https://10pregastro.sk/uploads/files/TS-10preGastro-Genocida-v-gastre-pokracuje-statnym-terorom.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:14.477178+00:00"}
{"id": "vr26341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26341", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme zároveň so schválením daňovej licencii znížili sadzbu na daň z príjmu právnických osôb z 23 na 22 %, čiže pre rok 2014 to už bude nižšia sadzba.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o dani z príjmov, ktorá bola schválená 3. decembra 2013, okrem zavedenia daňovej licencie znižuje aj sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 23% na 22%. Toto opatrenie je účinné od 1. januára 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o dani z príjmov, ktorá bola schválená 3. decembra 2013, okrem zavedenia daňovej licencie znižuje aj sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 23% na 22%. Toto opatrenie je účinné od 1. januára 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "Schválené", "§ 15"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33296", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=613", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595#f6136170"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:24.444143+00:00"}
{"id": "vr17276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17276", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Ten dokument (Učiace sa Slovensko, pozn.) má 493 opatrení a odporúčaní (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dokument \" Učiace sa Slovensko\", ktorý spomína ministerka Martina Lubyová tvorí osem kapitol venujúcich sa rôznym opatreniam a odporúčaniam. Tento materiál ( .pdf ) obsahuje, podľa nášho výpočtu, ktorý vychádzal z číslovania opatrení celkovo 394 opatrení, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Takmer 260 stranový dokument má predstavovať východisko pre pripravovanú reformu slovenského vzdelávacieho systému od materských škôl až po celoživotné vzdelávanie. Autorský kolektív doň zapracoval aj mnohé z približne 4 000 pripomienok a podnetov, ktoré vzišli zo širokej verejnej diskusie otvorenej na jar tohto roku. Materiál tvorí celkovo osem kapitol respektíve cieľov, ktoré sa venujú analýze súčasnej situácie a návrhom na zmeny v oblastiach Kvalita a dostupnosť výchovy a vzdelávania, Profesia učiteľa, Odborné vzdelávanie a príprava, Riadenie a financovanie regionálneho školstva, Kvalita, otvorenosť a dostupnosť vysokoškolského vzdelávania, Veda, výskum a tvorivé činnosti na vysokých školách, Tretia spoločenská misia vysokých škôl a Riadenie a financovanie vysokého školstva. Tieto ciele sú rozdelené na niekoľko čiastkových opatrení či odporúčaní, ktorých je presne 394 ( .pdf ). V článku Vedeckého kaleidoskópu sa uvádza počet 458. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dokument \" Učiace sa Slovensko\", ktorý spomína ministerka Martina Lubyová tvorí osem kapitol venujúcich sa rôznym opatreniam a odporúčaniam. Tento materiál ( .pdf ) obsahuje, podľa nášho výpočtu, ktorý vychádzal z číslovania opatrení celkovo 394 opatrení, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Takmer 260 stranový dokument má predstavovať východisko pre pripravovanú reformu slovenského vzdelávacieho systému od materských škôl až po celoživotné vzdelávanie. Autorský kolektív doň zapracoval aj mnohé z približne 4 000 pripomienok a podnetov, ktoré vzišli zo širokej verejnej diskusie otvorenej na jar tohto roku. Materiál tvorí celkovo osem kapitol respektíve cieľov, ktoré sa venujú analýze súčasnej situácie a návrhom na zmeny v oblastiach Kvalita a dostupnosť výchovy a vzdelávania, Profesia učiteľa, Odborné vzdelávanie a príprava, Riadenie a financovanie regionálneho školstva, Kvalita, otvorenosť a dostupnosť vysokoškolského vzdelávania, Veda, výskum a tvorivé činnosti na vysokých školách, Tretia spoločenská misia vysokých škôl a Riadenie a financovanie vysokého školstva. Tieto ciele sú rozdelené na niekoľko čiastkových opatrení či odporúčaní, ktorých je presne 394 ( .pdf ). V článku Vedeckého kaleidoskópu sa uvádza počet 458. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "východisko", ".pdf", "článku"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/files/7532_uciace-sa-slovensko2017.pdf", "https://www.minedu.sk/rezort-skolstva-uz-ma-finalnu-verziu-dokumentu-uciace-sa-slovensko/", "https://www.minedu.sk/data/files/7532_uciace-sa-slovensko2017.pdf", "http://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/2017/3-2017/ministerstvo-skolstva-zverejnilo-navrh-na-skolsku-reformu-uciace-sa-slovensko.html?page_id=7337"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:48.762880+00:00"}
{"id": "vr36428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36428", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Hovorme o tom, že napríklad za čias šafárenia SDKÚ sa museli reálne vrátiť okolo 300 miliónov SK do Bruselu. A musia sa jednoducho vrátiť, pretože boli dovrzané tendre.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré by potvrdzovali slová Anny Belousovovej. Je pravdou, že aj za čias Dzurindových vlád existovali sporné zmluvy, ktoré EK nepreplatí v plnej miere. O niektorých hovorí článok tu. Potvrdenú informáciu o akú výšku sumy a v prípade ktorých zmlúv a tendrov však nemáme a nedokázal ju identifikovať ani predstaviteľ EK Nicholas Martyn .", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré by potvrdzovali slová Anny Belousovovej. Je pravdou, že aj za čias Dzurindových vlád existovali sporné zmluvy, ktoré EK nepreplatí v plnej miere. O niektorých hovorí článok tu. Potvrdenú informáciu o akú výšku sumy a v prípade ktorých zmlúv a tendrov však nemáme a nedokázal ju identifikovať ani predstaviteľ EK Nicholas Martyn ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Nicholas Martyn"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/za-nastenkovy-tender-nedostaneme-ani-cent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:48.384516+00:00"}
{"id": "vr35297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35297", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Za najväčší krok doterajších sto dní vlády Ivety Radičovej považujem odmietnutie pôžičky Grécku. To je vec, ktorá už pomaličky zapadla prachom a zaniklo aj to, že to bola predvolebná agenda Slobody a Solidarity práve a tým, že sme túto pôžičku odmietli...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Naozaj pred voľbami strana SaS odmietala „pôžičku“ Grécku a takisto vyzvala NRSR a vládu SR, aby ju neposkytli.", "analysis_paragraphs": ["Naozaj pred voľbami strana SaS odmietala „pôžičku“ Grécku a takisto vyzvala NRSR a vládu SR, aby ju neposkytli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyzvala"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/socialny-stat-=-grecko-=-bankrot/137"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:10.627132+00:00"}
{"id": "vr27989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27989", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ale jedno som vždycky sa snažil dostať do povedomia, aby prišlo a aby sa dalo realizovať, to je aby prezident mal legislatívnu moc, aby mohol sám predkladať do Národnej rady zákony.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Gašparovič hovoril o tom, že by prezident mal mať možnosť predkladať návrhy zákonov napríklad v auguste 2012. Tento svoj názor pripomenul prezident aj vo februári 2014.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovič hovoril o tom, že by prezident mal mať možnosť predkladať návrhy zákonov napríklad v auguste 2012. Tento svoj názor pripomenul prezident aj vo februári 2014."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "pripomenul"], "url": ["http://kusi.webnoviny.sk/slovensko/clanok/537223-ivan-gasparovic-chce-aby-prezident-mohol-predkladat-zakony/", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-pravomoci-fico-hrusovsky/72476-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:36.487799+00:00"}
{"id": "vr38977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38977", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tak po prvé. Jedna z tých ponúk našich koaličných partnerov, konkrétne od Ivana Mikloša bola, dobre, SAS nech súhlasí s rozšírením eurovalu a za to koalícia ako celok nebude súhlasiť s druhou pôžičkou Grécku. Tým pádom Grécko by skrachovalo tak či tak. Čiže ten samotný náš nesúhlas nespôsobí krach Grécku.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ-DS ponúklo riešenie situácie pri eurovale. Má ním byť dohoda koalície, že schváli euroval ako systém, ale o konkrétnom uvoľnení peňazí pre konkrétny štát by koalícia rozhodovala znova s tým, že každá strana by mala právo veta, informovala TASR . Znamená to, že teraz by parlament prijal zvýšenie eurovalu, ale o každej ďalšej pôžičke ktorejkoľvek krajine by znovu museli súhlasiť všetky strany vládnej koalície. Poradca premiérky Ondrej Matej zároveň upresnil, že ak by sa Grécko uchádzalo teraz o peniaze z eurovalu, Slovensko by povedalo nie. Tento návrh SaS odmietlo s odôvodnením, že by sa daný problém len posunul, pretože ak by prišlo na hlasovanie o konkrétnej pôžičke a ostatné koaličné strany by boli za pôžičku, znovu by mohli vydierať SaS so spojením hlasovania o danej pôžičke s hlasovaním o dôvere vlády.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS ponúklo riešenie situácie pri eurovale. Má ním byť dohoda koalície, že schváli euroval ako systém, ale o konkrétnom uvoľnení peňazí pre konkrétny štát by koalícia rozhodovala znova s tým, že každá strana by mala právo veta, informovala TASR . Znamená to, že teraz by parlament prijal zvýšenie eurovalu, ale o každej ďalšej pôžičke ktorejkoľvek krajine by znovu museli súhlasiť všetky strany vládnej koalície. Poradca premiérky Ondrej Matej zároveň upresnil, že ak by sa Grécko uchádzalo teraz o peniaze z eurovalu, Slovensko by povedalo nie. Tento návrh SaS odmietlo s odôvodnením, že by sa daný problém len posunul, pretože ak by prišlo na hlasovanie o konkrétnej pôžičke a ostatné koaličné strany by boli za pôžičku, znovu by mohli vydierať SaS so spojením hlasovania o danej pôžičke s hlasovaním o dôvere vlády."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/sdku-ds-navrhuje-kompromis-pri-eurovale/406701-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:53.769491+00:00"}
{"id": "vr36546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36546", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To presadilo Írsko (princíp čo krajina, to komisár v Európskej komisii, pozn.), pretože bolo dostatočne hrdé, ale aj politicky aktívne, aby do toho vstúpilo aktívne.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Princíp komisára pre každú krajinu prestane platiť v roku 2014. Podľa pôvodného návrhu, mal tento princíp prestať platiť hneď po ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Íri si vynútili odklad.", "analysis_paragraphs": ["Princíp komisára pre každú krajinu prestane platiť v roku 2014. Podľa pôvodného návrhu, mal tento princíp prestať platiť hneď po ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Íri si vynútili odklad."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["prestane platiť"], "url": ["http://eulaw.typepad.com/eulawblog/2007/11/reform-treaty-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:47.769417+00:00"}
{"id": "vr27830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27830", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My schválime (v EP, pozn.) za jeden týždeň viac legislatívy ako Národná rada za dva za tri roky.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Stručný prehľad (doc) legislatívnej činnosti NR SR v VI. volebnom období, pripravený k 14.2.2014, čo predstavovalo 32 zasadnutí, uvádza legislatívnu činnosť NR SR. Počas tohto obdobia bolo schválených celkom 227 zákonov. Jednotlivo za rok 2012 to bolo 83, za rok 2013 to bolo 137 a za 4 zasadnutia v roku 2014 to bolo 7 prijatých zákonov. Na webovej stránke europa.eu sa objavila správa (pdf) s odpoveďami na najčastejšie kladené otázky týkajúce sa Európskeho parlamentu. Táto správa priniesla časť s názvom Parlament v číslach (str.8). V tejto časti bolo rozoberané obdobie rokov 2009-2012. ,,Od júla 2009 do januára 2012 Parlament pozmenil, doplnil a odhlasoval 238 legislatívnych textov\". ,,Parlament je pri rozhodovaní o rozpočte a výdavkoch EÚ a tiež pri schvaľovaní účtov EÚ (tzv. „udelenie absolutória“) rovnocenným partnerom členských štátov. V období od júla 2009 do januára 2012 Parlament prijal 98 takýchto rozhodnutí.\" ,,Okrem legislatívnych rozhodnutí a rozhodnutí týkajúcich sa rozpočtu Parlament schválil 258 iniciatívnych správ a 281 uznesení\". ,,V období od júla 2009 do januára 2012 poslanci na plenárnych zasadnutiach schválili celkovo 380 legislatívnych dokumentov.\" ,,Parlamentné výbory a politické skupiny poslancov EP predložili na plenárnych zasadnutiach 13.398 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých bolo 6.633 pozmeňovacích návrhov schválených\". Aj v prípade, pokiaľ by sme všetky tieto čísla sčítali a považovali za \"legislatívu\" (čo by pravdepodobne predstavovalo širšiu definíciu ako tá využitá pre NR SR), v sumáre sa nebude jednať o číslo, ktoré by sedelo s tým Vladimíra Maňku. V sumáre sa jedná o číslo 7630 prijatých legislatívnych dokumentov za obdobie júl 2009-január 2013, čo predstavuje 31 mesiacov. Naopak za obdobie rokov apríl 2012-január2014, čo predstavuje 22 mesiacov, bolo na SR schválených 227 legislatívnych rozhodnutí.", "analysis_paragraphs": ["Stručný prehľad (doc) legislatívnej činnosti NR SR v VI. volebnom období, pripravený k 14.2.2014, čo predstavovalo 32 zasadnutí, uvádza legislatívnu činnosť NR SR. Počas tohto obdobia bolo schválených celkom 227 zákonov. Jednotlivo za rok 2012 to bolo 83, za rok 2013 to bolo 137 a za 4 zasadnutia v roku 2014 to bolo 7 prijatých zákonov. Na webovej stránke europa.eu sa objavila správa (pdf) s odpoveďami na najčastejšie kladené otázky týkajúce sa Európskeho parlamentu. Táto správa priniesla časť s názvom Parlament v číslach (str.8). V tejto časti bolo rozoberané obdobie rokov 2009-2012. ,,Od júla 2009 do januára 2012 Parlament pozmenil, doplnil a odhlasoval 238 legislatívnych textov\". ,,Parlament je pri rozhodovaní o rozpočte a výdavkoch EÚ a tiež pri schvaľovaní účtov EÚ (tzv. „udelenie absolutória“) rovnocenným partnerom členských štátov. V období od júla 2009 do januára 2012 Parlament prijal 98 takýchto rozhodnutí.\" ,,Okrem legislatívnych rozhodnutí a rozhodnutí týkajúcich sa rozpočtu Parlament schválil 258 iniciatívnych správ a 281 uznesení\". ,,V období od júla 2009 do januára 2012 poslanci na plenárnych zasadnutiach schválili celkovo 380 legislatívnych dokumentov.\" ,,Parlamentné výbory a politické skupiny poslancov EP predložili na plenárnych zasadnutiach 13.398 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých bolo 6.633 pozmeňovacích návrhov schválených\". Aj v prípade, pokiaľ by sme všetky tieto čísla sčítali a považovali za \"legislatívu\" (čo by pravdepodobne predstavovalo širšiu definíciu ako tá využitá pre NR SR), v sumáre sa nebude jednať o číslo, ktoré by sedelo s tým Vladimíra Maňku. V sumáre sa jedná o číslo 7630 prijatých legislatívnych dokumentov za obdobie júl 2009-január 2013, čo predstavuje 31 mesiacov. Naopak za obdobie rokov apríl 2012-január2014, čo predstavuje 22 mesiacov, bolo na SR schválených 227 legislatívnych rozhodnutí."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["prehľad", "správa"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CDYQFjAB&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2Fstrucny_prehlad_o_legislativnej_cinnosti_NR_SR_k_20140214.rtf&ei=DdBzU-_VBYG2yAP364CYDw&usg=AFQjCNE-Hs8mDcNn3pi3TWij3aHIMnvOHw&sig2=V66lUaHtfz3TV5_8s0lujw&bvm=bv.66699033,d.bGQ", "http://www.europarl.europa.eu/resources/library/media/20130905RES18717/20130905RES18717.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:54.916150+00:00"}
{"id": "vr16759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16759", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Sme (BSK, pozn.) štatisticky najbohatším regiónom z hľadiska Slovenska aj EÚ, sme tretí v poradí.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia vyplýva, že pre rok 2016 je Bratislavský samosprávny kraj (BSK) 3. najbohatším regiónom podľa ukazovateľa Hrubého domáceho produkutu (HDP). Je teda očividné, že cez optiku tvorby HDP BSK predbehol aj ostatné slovenské regióny, a je teda najbohaším regiónom na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia vyplýva, že pre rok 2016 je Bratislavský samosprávny kraj (BSK) 3. najbohatším regiónom podľa ukazovateľa Hrubého domáceho produkutu (HDP). Je teda očividné, že cez optiku tvorby HDP BSK predbehol aj ostatné slovenské regióny, a je teda najbohaším regiónom na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["parity kúpnej sily.", ".pdf", "centralizáciou", ".pdf", "Trendu", "UniCredit Bank"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/919558-bratislava-je-treti-najbohatsi-region-unie", "http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/work/rci2016_scorecards.pdf", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/919558-bratislava-je-treti-najbohatsi-region-unie", "http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/265_wp68frank1.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/o-kolko-by-bolo-slovensko-chudobnejsie-bez-bratislavy.html", "https://euractiv.sk/analyzy/regionalny-rozvoj/slovensko-co-region-to-iny-svet-023143/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:35.205631+00:00"}
{"id": "vr15381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15381", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sa nemýlim, tak dnes som najdlhšie slúžiaci slovenský premiér...", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robertovi Ficovi v súčasnosti plynie celkovo tretie funkčné obdobie na poste premiéra, je tak najdlhšie slúžiaci premiér v ére samostatného Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robertovi Ficovi v súčasnosti plynie celkovo tretie funkčné obdobie na poste premiéra, je tak najdlhšie slúžiaci premiér v ére samostatného Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["30. októbra 1998 do 15. októbra 2002", "16. októbra 2002 do 4. júla 2006", "1. januára 1993 do 15. marca 1994", "13. decembra 1994 do 30. októbra 1998", "9. júla 2010 do 4. apríla 2012", "16. marca 1994 do 13. decembra 1994"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-24-6-1992-do-15-3-1994/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-15-3-1994-do-13-12-1994/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:38.249442+00:00"}
{"id": "vr36139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36139", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "…čo spomínal pán minister, exminister Kaliňák v relácii, že pán prezident má mať previerku na dôverné. To je nepravda, to je absolútna lož, pretože na základe môjho rozkazu aj prezident policajného zboru musí mať previerku na prísne tajné, čiže pán minister, exminister Kaliňák znovu proste sa dopúšťa neprávd, klamstiev.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa vlastných slov J. Spišiaka , si o previerku doteraz nepožiadal, kvôli nedostatku času a aby vedel presne zdokumentovať svoje majetkové pomery. Navyše denník Pravda priniesol informáciu , ktorá hovorí, že od nového roka práve naopak, nebude policajný prezident potrebovať bezpečnostnú previerku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vlastných slov J. Spišiaka , si o previerku doteraz nepožiadal, kvôli nedostatku času a aby vedel presne zdokumentovať svoje majetkové pomery. Navyše denník Pravda priniesol informáciu , ktorá hovorí, že od nového roka práve naopak, nebude policajný prezident potrebovať bezpečnostnú previerku."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["J. Spišiaka", "denník Pravda priniesol informáciu"], "url": ["http://http://tv.sme.sk/v/18490/policajny-prezident-nema-bezpecnostnu-previerku.html", "http://http://spravy.pravda.sk/lipsic-chce-najvyssiu-previerku-pre-menej-ludi-na-ministerstve-psh-/sk_domace.asp?c=A101103_081142_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:29.294218+00:00"}
{"id": "vr36516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36516", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ďalej v tomto období štyroch rokov napriek tomu, že sme venovali veľkú pomoc poľnohospodárstva nielen rezortu, celému vidieku, sme sa dostali do situácie, keď v dôsledku tlaku Európy klesli ceny niektorých produktov a tržby išli o 10 miliárd nižšie ako obvykle.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tržby šli dole o približne deväť miliárd korún, poľnohospodári hovoria o 280 až 300 miliónoch eur, dôvodom je však „ slabšie speňažovanie agrokomodít “.", "analysis_paragraphs": ["Tržby šli dole o približne deväť miliárd korún, poľnohospodári hovoria o 280 až 300 miliónoch eur, dôvodom je však „ slabšie speňažovanie agrokomodít “."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["poľnohospodári"], "url": ["http://new.polnoinfo.sk/clanok/1450/z-ekonomiky/zivocisna-vyroba/vlanajsi-vypadok-trzieb-agrosektora-dosiahne-280-az-300-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:13.675018+00:00"}
{"id": "vr17926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17926", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Tak preboha kde bol on (Andrej Kiska, pozn.), keď sa stala tá vražda prvý týždeň? Bol na lyžovačke v Rakúsku.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.SK overoval u Roberta Fica 29. apríla 2018. Novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018. Ich telá polícia našla 25. februára. Prezident Andrej Kiska bol v tom čase na týždňovej lyžovačke v rakúskom meste Innsbruck. Aj keď sa v čase zverejnenia prípadu vraždy Kiska na Slovensku nenachádzal, \" úprimnú sústrasť príbuzným, priateľom, známym a kolegom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej \" vyjadril na svojom facebookovom profile 26. februára 2018. Na Slovensko sa Kiska podľa denníka vrátil 2. marca 2018. Ešte v ten istý deň sa zúčastnil spomienkového pochodu pre Kuciaka a Kušnírovú v Bratislave. O dva dni neskôr, 4. marca 2018, podal Kiska v súvislosti s vraždou vyhlásenie , v ktorom vyjadril, že riešenie aktuálnej politickej krízy na Slovensku vidí buď zásadnou rekonštrukciou vlády alebo predčasnými parlamentnými voľbami. Vzhľadom na trvanie pobytu prezidenta Kisku na dovolenke v Rakúsku hodnotíme výrok ako pravdivý. Kiska svoju neskorú reakciu na vraždu vysvetlil v rozhovore pre aktuality.sk tým, že situáciu sledoval a čakal na kroky, ktoré urobí vláda: \"Bol som asi štyri hodiny od Bratislavy v Rakúsku s rodinou a deťmi na dlho plánovanej lyžovačke. Hneď od začiatku som mal hodinové telefonáty, riešil som, čo sa deje a ako reaguje vláda. Čakal som, ako sa situácia vyvinie. Neustále však narastalo moje sklamanie z reakcie vládnej moci. Vtedy som povedal rodine: balíme a ideme domov. Do toho času som skutočne očakával, že urobia kroky, ktoré však nenastali.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.SK overoval u Roberta Fica 29. apríla 2018. Novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018. Ich telá polícia našla 25. februára. Prezident Andrej Kiska bol v tom čase na týždňovej lyžovačke v rakúskom meste Innsbruck. Aj keď sa v čase zverejnenia prípadu vraždy Kiska na Slovensku nenachádzal, \" úprimnú sústrasť príbuzným, priateľom, známym a kolegom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej \" vyjadril na svojom facebookovom profile 26. februára 2018. Na Slovensko sa Kiska podľa denníka vrátil 2. marca 2018. Ešte v ten istý deň sa zúčastnil spomienkového pochodu pre Kuciaka a Kušnírovú v Bratislave. O dva dni neskôr, 4. marca 2018, podal Kiska v súvislosti s vraždou vyhlásenie , v ktorom vyjadril, že riešenie aktuálnej politickej krízy na Slovensku vidí buď zásadnou rekonštrukciou vlády alebo predčasnými parlamentnými voľbami. Vzhľadom na trvanie pobytu prezidenta Kisku na dovolenke v Rakúsku hodnotíme výrok ako pravdivý. Kiska svoju neskorú reakciu na vraždu vysvetlil v rozhovore pre aktuality.sk tým, že situáciu sledoval a čakal na kroky, ktoré urobí vláda: \"Bol som asi štyri hodiny od Bratislavy v Rakúsku s rodinou a deťmi na dlho plánovanej lyžovačke. Hneď od začiatku som mal hodinové telefonáty, riešil som, čo sa deje a ako reaguje vláda. Čakal som, ako sa situácia vyvinie. Neustále však narastalo moje sklamanie z reakcie vládnej moci. Vtedy som povedal rodine: balíme a ideme domov. Do toho času som skutočne očakával, že urobia kroky, ktoré však nenastali.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Fica", "lyžovačke", "spomienkového", "vyhlásenie", "rozhovore"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?page=2", "https://slovensko.hnonline.sk/1703820-pochodu-za-kuciaka-sa-zucastni-aj-kiska-tento-tyzden-mal-lyzovat-v-innsbrucku", "https://dennikn.sk/1046598/na-spomienkovy-pochod-za-zavrazdeneho-novinara-a-jeho-snubenicu-pojdu-tisice-ludi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/569608/vyhlasenie-prezidenta-kisku-k-politickej-situacii-po-vrazde-jana-kuciaka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/590370/kiska-nechcel-zakladat-stranu-iba-hlupak-nemeni-nazory-tvrdi-dnes-rozhovor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:31.954838+00:00"}
{"id": "vr25882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25882", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "A medziročne medzi rokmi 2012 a 2011 sme vybudovali až 1800 lôžok (v cestovnom ruchu, pozn.) v našom kraji.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vladimír Maňka hovorí pravdu, pretože počet lôžok v cestovnom ruchu sa v BBSK zvýšil približne o 1800. Podľa Štatistického úradu SR bolo v ubytovacích zariadeniach v rámci BBSK v roku 2011 k dispozícií 7 040 izieb s 18 523 lôžkami. V roku 2012 to bolo 7 725 izieb s 20 326 lôžkami. Celkovo teda nárast o 1803 lôžok. (Overenie a odôvodnenie výroku bolo zmenené 7. novembra 2013 na základe reakcie Vladimíra Maňku, ktorý nás upozornil na nesprávne pochopené tvrdenie. Nevyjadroval sa totiž k lôžkam v zdravotníctve, ale v cestovnom ruchu. Pravdivostná hodnota výroku bola preto zmenená z nepravda na pravda). Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka hovorí pravdu, pretože počet lôžok v cestovnom ruchu sa v BBSK zvýšil približne o 1800. Podľa Štatistického úradu SR bolo v ubytovacích zariadeniach v rámci BBSK v roku 2011 k dispozícií 7 040 izieb s 18 523 lôžkami. V roku 2012 to bolo 7 725 izieb s 20 326 lôžkami. Celkovo teda nárast o 1803 lôžok. (Overenie a odôvodnenie výroku bolo zmenené 7. novembra 2013 na základe reakcie Vladimíra Maňku, ktorý nás upozornil na nesprávne pochopené tvrdenie. Nevyjadroval sa totiž k lôžkam v zdravotníctve, ale v cestovnom ruchu. Pravdivostná hodnota výroku bola preto zmenená z nepravda na pravda). Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2012"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=46968", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66048"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:14.292550+00:00"}
{"id": "vr35331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35331", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ešte za minulý rok ohľadne deficitu ste zavádzali (Ficova vláda, pozn.). Za minulý rok. 7,8%.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deficit za minulý rok je podľa Eurostatu 6,8%.", "analysis_paragraphs": ["Deficit za minulý rok je podľa Eurostatu 6,8%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://demagog.sk/ekonomicke-statistiky/#deficit_eurostat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:16.579254+00:00"}
{"id": "vr32728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32728", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "On (exminister I. Mikloš, pozn.) v podstate realokoval z kapitoly školstva vyše 40 miliónov eur do miezd, to znamená, zastavil účinnosť zákona o vakcinácii učiteľov, zastavil im účinnosť zákona o rekondičných pobytoch, premiestnili tie peniaze do miezd.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako zavádzanie, keďže vláda I. Radičovej zastavila iba ustanovenie o rekondičných pobytoch. Vakcináciu učiteľov nezastavila, ale len obmedzila. Jednotlivé ukazovatele kapitoly Ministerstva školstva mám kvôli nedostatočnej detailnosti neumožňujú analyzovať realokáciu prostriedkov. Podľa analytika INESS však išlo o celkovo 19 miliónov eur a nie 40 mil. eur, ako tvrdí P. Kažimír.\n\nPôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (. pdf ) zaručoval (§ 53) pedagógom úhradu preukázaných nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti. Tieto rekondičné či liečebné pobyty pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov boli zrušené resp. vypustené z príslušného § 53 počas vlády Ivety Radičovej Zákonom č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.\n\nV oblasti vakcinácie učiteľov a odborných zamestnancov pôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (.pdf) zaručoval:\n\nNovela Zákona o pedagogických zamestnancoch , ktorú prijala vláda I. Radičovej nepriznáva vakcíny všetkým pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom, ale iba tým, ktorí pracujú v škole či v školskom zariadení, ktoré navštevuje najmenej 50 % detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia\n\n§ 53\n\n\"Zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi školy alebo školského zariadenia, ktorú navštevuje najmenej 50 % detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu navštevujúcich detí alebo žiakov k 15. septembru začínajúceho školského roka,\"\n\nPodľa Radovana Ďuranu, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz prinesie obmedzenie vakcinácie a rekondičných pobytov v školstve 19,1 mil. eur .\n\nAkluálne.sk , (10. augusta, 2011)\n\n\"Odborári zdôrazňujú, že ide skôr o kozmetickú úpravu ako o skutočné navýšenie miezd. \"Nie je to zvýšenie taríf, ide len o preklasifikovanie,\" zhodnotil pre Aktuálne.sk Jozef Lužák, podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Peniaze na platy totiž vezmú z rekondičných pobytov, na ktoré by mali učitelia právo podľa zákona, ktorý prijala ešte bývala garnitúra, od nového roka. Takisto sa zoseká aj v preplácaní očkovania.\"\n\nRovnako televízia TA3 uvádza, že zvýšenie platov učiteľov pôjde na úkor rekondičných pobytov pre učiteľov. Porovnaním rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SR za roky 2011 a 2012 je medzi mzdami zamestnancov rozdiel vo výške cca. 3,8 mil.\n\nJednotlivé ukazovatele kapitoly Ministerstva školstva za roky 2011 a 2012 mám kvôli nedostatočnej detailnosti neumožňujú analyzovať realokáciu prostriedkov na vakcináciu a zrušenie rekondičných a liečebných pobytov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako zavádzanie, keďže vláda I. Radičovej zastavila iba ustanovenie o rekondičných pobytoch. Vakcináciu učiteľov nezastavila, ale len obmedzila. Jednotlivé ukazovatele kapitoly Ministerstva školstva mám kvôli nedostatočnej detailnosti neumožňujú analyzovať realokáciu prostriedkov. Podľa analytika INESS však išlo o celkovo 19 miliónov eur a nie 40 mil. eur, ako tvrdí P. Kažimír.", "Pôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (. pdf ) zaručoval (§ 53) pedagógom úhradu preukázaných nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti. Tieto rekondičné či liečebné pobyty pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov boli zrušené resp. vypustené z príslušného § 53 počas vlády Ivety Radičovej Zákonom č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.", "V oblasti vakcinácie učiteľov a odborných zamestnancov pôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (.pdf) zaručoval:", "Novela Zákona o pedagogických zamestnancoch , ktorú prijala vláda I. Radičovej nepriznáva vakcíny všetkým pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom, ale iba tým, ktorí pracujú v škole či v školskom zariadení, ktoré navštevuje najmenej 50 % detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia", "§ 53", "\"Zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi školy alebo školského zariadenia, ktorú navštevuje najmenej 50 % detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu navštevujúcich detí alebo žiakov k 15. septembru začínajúceho školského roka,\"", "Podľa Radovana Ďuranu, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz prinesie obmedzenie vakcinácie a rekondičných pobytov v školstve 19,1 mil. eur .", "Akluálne.sk , (10. augusta, 2011)", "\"Odborári zdôrazňujú, že ide skôr o kozmetickú úpravu ako o skutočné navýšenie miezd. \"Nie je to zvýšenie taríf, ide len o preklasifikovanie,\" zhodnotil pre Aktuálne.sk Jozef Lužák, podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Peniaze na platy totiž vezmú z rekondičných pobytov, na ktoré by mali učitelia právo podľa zákona, ktorý prijala ešte bývala garnitúra, od nového roka. Takisto sa zoseká aj v preplácaní očkovania.\"", "Rovnako televízia TA3 uvádza, že zvýšenie platov učiteľov pôjde na úkor rekondičných pobytov pre učiteľov. Porovnaním rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SR za roky 2011 a 2012 je medzi mzdami zamestnancov rozdiel vo výške cca. 3,8 mil.", "Jednotlivé ukazovatele kapitoly Ministerstva školstva za roky 2011 a 2012 mám kvôli nedostatočnej detailnosti neumožňujú analyzovať realokáciu prostriedkov na vakcináciu a zrušenie rekondičných a liečebných pobytov."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Zákonom", "Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch", "Novela Zákona o pedagogických zamestnancoch", "19,1 mil. eur", "Akluálne.sk", "TA3", "rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SR", "2011", "2012"], "url": ["http://www.gmkbb.sk/zakony/317_2009.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-390", "http://www.gmkbb.sk/zakony/317_2009.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-317", "http://www.iness.sk/stranka/6409-Rozpocet-na-rok-2012-Takto-chce-Miklos-naplnit-statnu-kasu-Novy-Cas.html", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-porast-pridu-ale-o-vyhody/slovensko/spolocnost/", "http://www.ta3.com/clanok/2473/ucitelov-zvysenie-platov-prilis-nenadchlo.html", "http://www.minedu.sk/rozpocet-ministerstva-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr/", "http://www.minedu.sk/rozpocet-kapitoly-msvvas-sr-na-rok-2011/", "http://www.minedu.sk/data/att/35.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:43.657363+00:00"}
{"id": "vr35069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35069", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme prepadli len za posledný rok o trinásť miest.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ako je už uvedené vyššie, prepadli sme o 13 miest.", "analysis_paragraphs": ["ako je už uvedené vyššie, prepadli sme o 13 miest."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:07.167690+00:00"}
{"id": "vr33186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33186", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja sa stotožňujem s rozhodnutím prezidenta, ktoré v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu vo veci výkladu Ústavy uviedlo, že prezident Slovenskej republiky môže mať aj subjektívne dôvody, pre ktoré doktora Čentéša nevymenuje.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že prezident pri vymenúvaní generálneho prokurátora neposudzuje len zákonné dôvody, ale aj závažné dôvody vzťahujúce sa na osobu kandidáta. Róbert Madej sa označením prezidentových právomocí nevymenovať GP kvôli subjektívnym dôvodom, dopúšťa zavádzania, pretože význam slova subjektívny je nielen týkajúci sa subjektu, ale aj zaujatý, nevecný, jednostranný postoj. Dôvody nevymenovania však nemôžu byť nevecné, či svojvoľné, ale naopak riadne zdôvodnené. Používať v tomto prípade prívlastok subjektívne dôvody, je zavádzajúce. Ani samotné rozhodnutie ÚS nepoužíva spojenie \"subjektívne dôvody\". Róbert Madej vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 24. októbra 2012, ktoré sa zaoberalo právomocami prezidenta SR, v otázke vymenovania generálneho prokurátora. Okrem nesplnenia predpokladov kandidáta, prezident môže nevymenovať kandidáta z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. \"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" V bode 46 výkladu predmetných ustanovení sa uvádza: \"Rozsah jeho uváženia (prezidenta SR, pozn.) síce presahuje posúdenie toho, či kandidát , ktorého prezidentovi navrhla národná rada, spĺňa zákonom stanovené podmienky , akékoľvek ďalšie dôvody, pre ktoré by sa prezident rozhodol nevymenovať ho, však musia obstáť práve s ohľadom na jeho povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. ...Tieto skutočnosti pritom nemusia spočívať iba v určitom autoritatívnym spôsobom konštatovanom porušení právnej povinnosti , v žiadnom prípade však nesmú byť prejavom svojvôle...\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že prezident pri vymenúvaní generálneho prokurátora neposudzuje len zákonné dôvody, ale aj závažné dôvody vzťahujúce sa na osobu kandidáta. Róbert Madej sa označením prezidentových právomocí nevymenovať GP kvôli subjektívnym dôvodom, dopúšťa zavádzania, pretože význam slova subjektívny je nielen týkajúci sa subjektu, ale aj zaujatý, nevecný, jednostranný postoj. Dôvody nevymenovania však nemôžu byť nevecné, či svojvoľné, ale naopak riadne zdôvodnené. Používať v tomto prípade prívlastok subjektívne dôvody, je zavádzajúce. Ani samotné rozhodnutie ÚS nepoužíva spojenie \"subjektívne dôvody\". Róbert Madej vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 24. októbra 2012, ktoré sa zaoberalo právomocami prezidenta SR, v otázke vymenovania generálneho prokurátora. Okrem nesplnenia predpokladov kandidáta, prezident môže nevymenovať kandidáta z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. \"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" V bode 46 výkladu predmetných ustanovení sa uvádza: \"Rozsah jeho uváženia (prezidenta SR, pozn.) síce presahuje posúdenie toho, či kandidát , ktorého prezidentovi navrhla národná rada, spĺňa zákonom stanovené podmienky , akékoľvek ďalšie dôvody, pre ktoré by sa prezident rozhodol nevymenovať ho, však musia obstáť práve s ohľadom na jeho povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. ...Tieto skutočnosti pritom nemusia spočívať iba v určitom autoritatívnym spôsobom konštatovanom porušení právnej povinnosti , v žiadnom prípade však nesmú byť prejavom svojvôle...\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["subjektívny", "rozhodnutia Ústavného súdu"], "url": ["http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=subjekt%C3%ADvne", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:21.607851+00:00"}
{"id": "vr14132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14132", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Na Slovensku máme 30 pacientov na jednu zdravotnú sestru. Na jedného utečenca máme 165 policajtov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Igora Matoviča obsahuje dve porovnania, preto sa pozrieme na prvú aj na druhú vetu zvlášť. Z výroku nevyplýva, odkiaľ informácie čerpal alebo na čo odkazuje. Národné centrum zdravotníckych informácií vydalo správu o stave zdravotníctva so štatistikami, pričom údaje z tohto dokumentu potvrdzujú Matovičove tvrdenia. Druhá časť jeho výroku je problematickejšia, lebo nie je jasné, ako treba interpretovať pojem \"utečenci\" v tomto kontexte. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako zavádzajúci napriek tomu, že údaje z prvej časti sú správne. Druhá časť jeho tvrdenia je príliš všeobecná a nemožno z nej presne určiť, koho myslel a koľkých ľudí myslel, keď hovoril o utečenecoch. Nenašli sme žiadne správy alebo zdroje, ktoré by potvrdzovali druhú časť tohoto tvrdenia. V prvých dňoch nového roka sa objavila správa v médiách ( dennikN , TASR ), ktorá sa týkala zistení Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prezentovaných v dokumente Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013 (.pdf). Táto správa predkladá najnovšie štatistiky z oblasti zdravotníctva, medzi inými v nej nájdeme aj počet zdravotníckych pracovníkov a počet zdravotných sestier ( .pdf , s. 12 ). V roku 2013 bol počet zdravotných sestier 31 128, počet pôrodných asistentiek 1 775. Správa ďalej obsahuje aj štatistiky ohľadom obsadenosti lôžok v nemocniciach a počet hospitalizovaných pacientov v daných rokoch. Počet hospitalizovaných v roku 2013 klesol oproti roku 2012, vtedy bolo toto číslo 1 007 182. V roku 2013 počet hospitalizovaných nedosiahol milión, celkovo došlo k 986 497 hospitalizácií. Z týchto údajov vyplýva, že na jednu zdravotnú sestru padne približne 32 pacientov (ak počítame aj s pôrodnými asistentkami, tak približne 30 pacientov). Nevieme isto, odkiaľ Igor Matovič čerpal informácie, ale pravdivosť prvej vety jeho výroku potvrdila táto správa NCZI. V poslednej dobe v spoločnosti rezonuje plánované zvýšenie počtu príslušníkov policajného zboru. Vláda SR 3. novembra schválila Návrh na zvýšenie počtu miest príslušníkov Policajného zboru a miest zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vlastný materiál tohoto návrhu uvádza, že na rok 2016 bol schválený počet policajtov 23 047. Na rokovaní vlády dňa 16. decembra bol schválený ďalší návrh na zvýšenie počtu policajtov, a to v období od 2016 do 2018 o 2500 osôb. Od 1. januára 2016 to znamená navýšenie počtu policajtov o 800. Toto posledné opatrenie bolo predkladané ako protiteroristické opatrenie, navýšenie počtu policajtov malo byť aj reakciou na tragické udalosti z Paríža. Rozhodnutie vlády bolo značne kritizované (dennikN.blog , Ľubomír Galko pre Expres) v tom ohľade, že takto sa vytvára zo Slovenska policajný štát. Z výroku Igora Matoviča vôbec nie je jasné, koho si predstavuje pod pojmom \"utečenci\", o koľkých ľuďoch vôbec takto hovorí. Existuje niekoľko možných interpretácií. Môže týmto myslieť počet migrantov, ktorých dostalo Slovensko pri povinnom prerozdelení (.pdf) utečencov v septembri- ide o celkovo 802 osôb. Takisto je možné, že uvažuje len utečencov, ktorí prichádzali do utečneckého tábora do Gabčíkova (14. októbra tam bolo 429 ľudí podľa Ministerstva vnútra ) a kresťanské rodiny, celkovo 149 ľudí, ktorí prišli na Slovensko v decembri. Ďalšia možnosť je, že Igor Matovič myslel len ľudí, ktorí v tomto roku požiadali o azyl (169), alebo dostali azyl (8) - údaje od Ministerstva vnútra . Ak teda berieme počet policajtov už aj s navýšením na rok 2016, tzn. 23 847, potom pri počte, ktoré bolo pridelené kvótami Slovensku na jedného utečenca vychádza približne 30 policajtov. Radovo podobné číslo k uvedenému vychádza, ak uvažujeme kresťanov, ktorí v decembri prišli na Slovensko, potom vyjde na jedného utečenca približne 160 policajtov, prípadne, ak uvažujeme žiadateľov o azyl. V tomto prípade vyjde na jedného utečenca približne 141 policajtov. Označujeme výrok Igora Matoviča za zavádzanie napriek tomu, že údaje z prvej časti sú správne. Druhá časť jeho tvrdenia je príliš všeobecná a nemožno z nej presne určiť, koho myslel a koľkých ľudí myslel, keď hovoril o utečenecoch. Aj po preskúmaní rôznych interpretácií jeho tvrdenia nie je jasné, ako to myslel. Nenašli sme žiadne správy alebo zdroje, ktoré by potvrdzovali druhú časť tohoto tvrdenia.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Igora Matoviča obsahuje dve porovnania, preto sa pozrieme na prvú aj na druhú vetu zvlášť. Z výroku nevyplýva, odkiaľ informácie čerpal alebo na čo odkazuje. Národné centrum zdravotníckych informácií vydalo správu o stave zdravotníctva so štatistikami, pričom údaje z tohto dokumentu potvrdzujú Matovičove tvrdenia. Druhá časť jeho výroku je problematickejšia, lebo nie je jasné, ako treba interpretovať pojem \"utečenci\" v tomto kontexte. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako zavádzajúci napriek tomu, že údaje z prvej časti sú správne. Druhá časť jeho tvrdenia je príliš všeobecná a nemožno z nej presne určiť, koho myslel a koľkých ľudí myslel, keď hovoril o utečenecoch. Nenašli sme žiadne správy alebo zdroje, ktoré by potvrdzovali druhú časť tohoto tvrdenia. V prvých dňoch nového roka sa objavila správa v médiách ( dennikN , TASR ), ktorá sa týkala zistení Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prezentovaných v dokumente Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013 (.pdf). Táto správa predkladá najnovšie štatistiky z oblasti zdravotníctva, medzi inými v nej nájdeme aj počet zdravotníckych pracovníkov a počet zdravotných sestier ( .pdf , s. 12 ). V roku 2013 bol počet zdravotných sestier 31 128, počet pôrodných asistentiek 1 775. Správa ďalej obsahuje aj štatistiky ohľadom obsadenosti lôžok v nemocniciach a počet hospitalizovaných pacientov v daných rokoch. Počet hospitalizovaných v roku 2013 klesol oproti roku 2012, vtedy bolo toto číslo 1 007 182. V roku 2013 počet hospitalizovaných nedosiahol milión, celkovo došlo k 986 497 hospitalizácií. Z týchto údajov vyplýva, že na jednu zdravotnú sestru padne približne 32 pacientov (ak počítame aj s pôrodnými asistentkami, tak približne 30 pacientov). Nevieme isto, odkiaľ Igor Matovič čerpal informácie, ale pravdivosť prvej vety jeho výroku potvrdila táto správa NCZI. V poslednej dobe v spoločnosti rezonuje plánované zvýšenie počtu príslušníkov policajného zboru. Vláda SR 3. novembra schválila Návrh na zvýšenie počtu miest príslušníkov Policajného zboru a miest zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vlastný materiál tohoto návrhu uvádza, že na rok 2016 bol schválený počet policajtov 23 047. Na rokovaní vlády dňa 16. decembra bol schválený ďalší návrh na zvýšenie počtu policajtov, a to v období od 2016 do 2018 o 2500 osôb. Od 1. januára 2016 to znamená navýšenie počtu policajtov o 800. Toto posledné opatrenie bolo predkladané ako protiteroristické opatrenie, navýšenie počtu policajtov malo byť aj reakciou na tragické udalosti z Paríža. Rozhodnutie vlády bolo značne kritizované (dennikN.blog , Ľubomír Galko pre Expres) v tom ohľade, že takto sa vytvára zo Slovenska policajný štát. Z výroku Igora Matoviča vôbec nie je jasné, koho si predstavuje pod pojmom \"utečenci\", o koľkých ľuďoch vôbec takto hovorí. Existuje niekoľko možných interpretácií. Môže týmto myslieť počet migrantov, ktorých dostalo Slovensko pri povinnom prerozdelení (.pdf) utečencov v septembri- ide o celkovo 802 osôb. Takisto je možné, že uvažuje len utečencov, ktorí prichádzali do utečneckého tábora do Gabčíkova (14. októbra tam bolo 429 ľudí podľa Ministerstva vnútra ) a kresťanské rodiny, celkovo 149 ľudí, ktorí prišli na Slovensko v decembri. Ďalšia možnosť je, že Igor Matovič myslel len ľudí, ktorí v tomto roku požiadali o azyl (169), alebo dostali azyl (8) - údaje od Ministerstva vnútra . Ak teda berieme počet policajtov už aj s navýšením na rok 2016, tzn. 23 847, potom pri počte, ktoré bolo pridelené kvótami Slovensku na jedného utečenca vychádza približne 30 policajtov. Radovo podobné číslo k uvedenému vychádza, ak uvažujeme kresťanov, ktorí v decembri prišli na Slovensko, potom vyjde na jedného utečenca približne 160 policajtov, prípadne, ak uvažujeme žiadateľov o azyl. V tomto prípade vyjde na jedného utečenca približne 141 policajtov. Označujeme výrok Igora Matoviča za zavádzanie napriek tomu, že údaje z prvej časti sú správne. Druhá časť jeho tvrdenia je príliš všeobecná a nemožno z nej presne určiť, koho myslel a koľkých ľudí myslel, keď hovoril o utečenecoch. Aj po preskúmaní rôznych interpretácií jeho tvrdenia nie je jasné, ako to myslel. Nenašli sme žiadne správy alebo zdroje, ktoré by potvrdzovali druhú časť tohoto tvrdenia."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["dennikN", "TASR", "Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013", ".pdf", "Návrh", "Vlastný materiál", "rokovaní vlády", "(dennikN.blog", "Ľubomír Galko", "povinnom prerozdelení", "Ministerstva vnútra", "prišli na Slovensko", "Ministerstva vnútra", ""], "url": ["https://dennikn.sk/10869/ubudlo-ambulancii-lekarni-posteli-sestier-pribudli-len-lekari/", "http://www.teraz.sk/zdravie/stupol-pocet-zdravotnickych-zariaden/174328-clanok.html", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25103", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-193268?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25245", "https://dennikn.sk/blog/policajti-namiesto-vedcov/", "https://www.youtube.com/watch?v=DpyxWkNa0KI", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=starame-sa-o-ziadatelov-o-azyl-z-rakuska", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=na-slovensko-prislo-149-asyrskych-krestanov", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25103"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:05.192030+00:00"}
{"id": "45608", "numeric_id": 45608, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45608", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "V Rakúsku je napr. najvyšší nárast nezamestnanosti od druhej svetovej vojny.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2020 dosiahla nezamestnanosť v Rakúsku 12,8 percenta, čo je oproti minulému roku nárast o 5,5 percentuálneho bodu. Počet nezamestnaných osôb stúpol v marci o viac ako 65 percent. To je najväčší nárast od Druhej svetovej vojny. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2020 dosiahla nezamestnanosť v Rakúsku 12,8 percenta, čo je oproti minulému roku nárast o 5,5 percentuálneho bodu. Počet nezamestnaných osôb stúpol v marci o viac ako 65 percent. To je najväčší nárast od Druhej svetovej vojny. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["dosiahla", "je"], "url": ["https://tradingeconomics.com/austria/unemployment-rate", "https://www.reuters.com/article/austria-economy-unemployment/austrian-joblessness-hits-record-despite-government-bid-to-avoid-layoffs-idUSL8N2BP5LP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:06.253811+00:00"}
{"id": "vr14513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14513", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...roky navrhujeme (KDH, pozn.) takzvané žlté školské autobusy.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana KDH prvýkrát navrhla zavedenie žltých školských autobusov v roku 2008. V roku 2008 poslanec NRSR Martin Fronc (KDH) predložil návrh zákona o zavedení žltých školských autobusov. Tento návrh bol však zamietnutý. Vo februári 2009 opätovne neprešiel návrh Martina Fronca o zavedení žltých školských autobusov. Žlté školské autobusy by slúžili na prepravu detí do školy a domov ako aj na prepravu v rámci školských aktivít mimo vyučovania. Špeciálne žlté autobusy by tiež predstavovali bezpečnosť detí a taktiež by deti v školskom autobuse neboli vystavené nevhodnému správaniu či vulgárnym slovným prejavom ako je tomu tak v prostriedkoch verejnej dopravy. V septembri 2009 parlament tretíkrát neschválil návrh zákona o zavedení žltých školských autobusov. S návrhom zákona nesúhlasil ani bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS), ktorý najväčší problém videl najmä v otázke financovania školských autobusov. Zavedením žltých školských autobusov počas 5-ročného obdobia by zo štátneho rozpočtu odišlo 35 mil. eur a z rozpočtov územných samospráv by išlo o sumu 17,5 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana KDH prvýkrát navrhla zavedenie žltých školských autobusov v roku 2008. V roku 2008 poslanec NRSR Martin Fronc (KDH) predložil návrh zákona o zavedení žltých školských autobusov. Tento návrh bol však zamietnutý. Vo februári 2009 opätovne neprešiel návrh Martina Fronca o zavedení žltých školských autobusov. Žlté školské autobusy by slúžili na prepravu detí do školy a domov ako aj na prepravu v rámci školských aktivít mimo vyučovania. Špeciálne žlté autobusy by tiež predstavovali bezpečnosť detí a taktiež by deti v školskom autobuse neboli vystavené nevhodnému správaniu či vulgárnym slovným prejavom ako je tomu tak v prostriedkoch verejnej dopravy. V septembri 2009 parlament tretíkrát neschválil návrh zákona o zavedení žltých školských autobusov. S návrhom zákona nesúhlasil ani bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS), ktorý najväčší problém videl najmä v otázke financovania školských autobusov. Zavedením žltých školských autobusov počas 5-ročného obdobia by zo štátneho rozpočtu odišlo 35 mil. eur a z rozpočtov územných samospráv by išlo o sumu 17,5 mil. eur."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2008", "Vo februári 2009", "Žlté školské autobusy", "V septembri 2009", "Ján Mikolaj"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158166-zlte-skolske-autobusy-jazdit-nebudu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160578-skolske-autobusy-nebudu/", "http://www.cas.sk/clanok/128443/poslanci-kdh-predlozili-navrh-zakona-o-skolskych-autobusoch", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/zlte-skolske-autobusy-parlamente-neschvalili.html", "http://domov.sme.sk/c/5009961/skolske-autobusy-ktore-navrhuje-fronc-minister-skolstva-nechce.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:57.964235+00:00"}
{"id": "vr33844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33844", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Vznikol materiál, ktorý sa skladá z viac ako 100 jednotlivých projektov. Pri tvorbe tohto dokumentu boli (podnikatelia, pozn.) veľmi konštruktívni a s nimi sme vlastne vytvorili tento dokument, ktorý predtým spolupracovali na ňom všetky rezorty, čiže je to taký prierezový materiál.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Balíček opatrení pod názvom Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu , ktoré majú pomôcť konsolidovať verejné financie a naštartovať slovenskú ekonomiku k novému rastu, obsahuje vyše 100 opatrení. Je však potrebné upozorniť, že len 97 opatrení je finančne krytých. Ostatné opatrenia sú v tzv. \"zásobníku\" a nie sú finančne kryté a predstavujú v rokoch 2013 a 2014 dodatočné požiadavky na zdroje štátneho rozpočtu. Pri tvorbe tohto balíčka boli cez pripomienkové konanie zapojené všetky rezorty. Do pripomienkového konania bola zapojené aj podnikateľské subjekty aj odborový zväzy. Do tvorby tohto balíčka boli prizvaní viacerí aktéri od odborov, zástupcov SAV a cirkvi, živnostníkov a podnikateľov.", "analysis_paragraphs": ["Balíček opatrení pod názvom Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu , ktoré majú pomôcť konsolidovať verejné financie a naštartovať slovenskú ekonomiku k novému rastu, obsahuje vyše 100 opatrení. Je však potrebné upozorniť, že len 97 opatrení je finančne krytých. Ostatné opatrenia sú v tzv. \"zásobníku\" a nie sú finančne kryté a predstavujú v rokoch 2013 a 2014 dodatočné požiadavky na zdroje štátneho rozpočtu. Pri tvorbe tohto balíčka boli cez pripomienkové konanie zapojené všetky rezorty. Do pripomienkového konania bola zapojené aj podnikateľské subjekty aj odborový zväzy. Do tvorby tohto balíčka boli prizvaní viacerí aktéri od odborov, zástupcov SAV a cirkvi, živnostníkov a podnikateľov."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["pripomienkové konanie", "Materiál", "prizvaní", "Článok"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155371?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155370?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22419", "http://www.aktuality.sk/clanok/228839/podpora-prorastovych-opatreni-zo-strany-podnikatelov-nie-je-jednoznacna/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:36.342214+00:00"}
{"id": "vr28627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28627", "speaker": "Ján Kovarčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-kovarcik", "statement": "Tam ma vyrušuje jedna kapitola v príjmoch (rozpočtu mesta, pozn.), kde vysoko prekračujeme príjem pokút.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet (.pdf, s. 2) mesta Nitra na rok 2014 predpokladal v príjmoch na pokutách okolo 307 tisíc eur. V roku 2013 bolo na pokutách vybraných 270 tis eur. Podľa plnenia rozpočtu (.pdf, s. 20) v príjme pokút je do 30. júna 2014 naplnený na 48, 6%, čo znamená, že do konca roka je oproti roku 2013 príjem pokút značne prekročený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vysoké prekračovanie pokút je zdôvodnené tým, že sa 17. októbra 2013 na zasadnutí (.pdf) schválilo zavedenie parkovného v meste Nitra.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet (.pdf, s. 2) mesta Nitra na rok 2014 predpokladal v príjmoch na pokutách okolo 307 tisíc eur. V roku 2013 bolo na pokutách vybraných 270 tis eur. Podľa plnenia rozpočtu (.pdf, s. 20) v príjme pokút je do 30. júna 2014 naplnený na 48, 6%, čo znamená, že do konca roka je oproti roku 2013 príjem pokút značne prekročený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vysoké prekračovanie pokút je zdôvodnené tým, že sa 17. októbra 2013 na zasadnutí (.pdf) schválilo zavedenie parkovného v meste Nitra."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet", "plnenia rozpočtu", "zasadnutí"], "url": ["http://www.nitra.sk/e107_files/files/Zapisnica_zo_41._zasadnutia_%28riadneho%29_Mestskeho_zastupitelstva_v_Nitre,_konaneho_dna_15._maja_2014.pdf?t=1404564515", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/mat._c._1534-2014-0__-_Vyhodnotenie_plnenia_rozpoctu_Mesta_Nitry_za_I._polrok_2014.pdf?t=1409809949", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/mat.%20%C4%8D.%201124-2013%20-%20N%C3%A1vrh%20pravidiel%20do%C4%8Dasn%C3%A9ho%20parkovania%20a%20cenov%C3%BD%20predpis%20sadzieb%20parkovn%C3%A9ho%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20mesta%20Nitry.pdf?t=1381766333"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:07.124404+00:00"}
{"id": "vr17793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17793", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ale je potrebné možno zdôrazniť, že od roku 2012 dôveryhodnosť polície stúpa.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dôveryhodnosť polície na Slovensku zisťovala dlhodobo vo svojich prieskumov organizácia OECD a takisto Eurobarometer. Svoje prieskumy OECD zverejňuje v dvojročných intervaloch. V roku 2012 podľa OECD lokálnej polícii dôverovalo 61 % občanov ( .pdf , s. 4). V prieskume z roku 2014 dáta o dôvere v políciu chýbajú. Najnovšie prieskumy publikované v roku 2017 ukazujú, že dôveru v lokálnu políciu v roku 2016 malo 72 % respondentov ( .pdf , s. 4). Prieskum Eurobarometer dôveru slovenských občanov v políciu v rokoch 2012 a 2013 neskúmal. V roku 2014 dôverovalo polícii 40,79 % občanov, v roku 2015 dôvera stúpla 43,05 % a v máji 2016 na 46,79 %. Avšak v prieskume z novembra 2016 dôvera klesla na 45,78 %. V priebehu roka 2017 sa dôvera ešte viac znížila na 43,01 % a mierne stúpla v novembri 2017 na 43,10 %. Výsledky OECD teda ukazujú, že dôvera v políciu od roku 2012 stúpla. Podľa Eurobarometra ale došlo v novembri 2016 a v roku 2017 k poklesu dôvery a hoci sa v novembri 2017 dôvera opäť mierne zvýšila, nedosiahla hodnotu z predchádzajúcich meraní. Saková neuvádza, na ktorý prieskum sa vo svojom vyjadrení vzťahuje. Avšak keďže neuviedla výkyv dôvery v políciu zachytený Eurobarometrom, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 25.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dôveryhodnosť polície na Slovensku zisťovala dlhodobo vo svojich prieskumov organizácia OECD a takisto Eurobarometer. Svoje prieskumy OECD zverejňuje v dvojročných intervaloch. V roku 2012 podľa OECD lokálnej polícii dôverovalo 61 % občanov ( .pdf , s. 4). V prieskume z roku 2014 dáta o dôvere v políciu chýbajú. Najnovšie prieskumy publikované v roku 2017 ukazujú, že dôveru v lokálnu políciu v roku 2016 malo 72 % respondentov ( .pdf , s. 4). Prieskum Eurobarometer dôveru slovenských občanov v políciu v rokoch 2012 a 2013 neskúmal. V roku 2014 dôverovalo polícii 40,79 % občanov, v roku 2015 dôvera stúpla 43,05 % a v máji 2016 na 46,79 %. Avšak v prieskume z novembra 2016 dôvera klesla na 45,78 %. V priebehu roka 2017 sa dôvera ešte viac znížila na 43,01 % a mierne stúpla v novembri 2017 na 43,10 %. Výsledky OECD teda ukazujú, že dôvera v políciu od roku 2012 stúpla. Podľa Eurobarometra ale došlo v novembri 2016 a v roku 2017 k poklesu dôvery a hoci sa v novembri 2017 dôvera opäť mierne zvýšila, nedosiahla hodnotu z predchádzajúcich meraní. Saková neuvádza, na ktorý prieskum sa vo svojom vyjadrení vzťahuje. Avšak keďže neuviedla výkyv dôvery v políciu zachytený Eurobarometrom, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 25.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "Eurobarometer"], "url": ["http://www.oecd.org/gov/GAAG2013_CFS_SVK.pdf", "http://www.oecd.org/gov/gov-at-a-glance-2017-slovak-republic.pdf", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:00.715721+00:00"}
{"id": "vr26376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26376", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "No ale Poľsko, treba povedať, urobilo v roku 1999 a 2000 obrovskú reformu v oblasti školstva a urobilo, to čo nám odporúčajú dlhé roky experti z OECD ... že náš problém, a to sa týkalo aj Čiech ... je selekcia tak najlepších, aj najslabších žiakov z našich škôl. V Poľsku prešli na plnoorganizované školstvo od siedmeho roku dieťaťa do šestnásteho roku dieťaťa na prvom a druhom stupni základných škôl.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prípade tohto výroku nás zaujíma predovšetkým to, či \"experti z OECD odporúčali Slovensku selekciu najlepších a najslabších žiakov\", resp. či Slovensku odporúčali zaviesť podobný model ako funguje v Poľsku. Z dostupných zdrojov sa nám však nepodarilo získať informácie, ktoré by to potvrdzovali alebo naopak vyvracali. Uvádzame aspoň základné informácie o reforme školstva v Poľsku. Poľsko v roku 1999 naozaj prešlo reformou, ktorá určila povinnú školskú dochádzku prvého ročníka základných škôl od šiesteho prípadne siedmeho roka. V šiestej triede, vo veku 13 rokov sú žiaci povinní podstúpiť skúšku, ktorá určí, na akom type základnej školy budú ďalej pokračovať (ZDROJ: Wikipedia ). Denník Pravda ďalej informuje, že \"komplexnú školskú reformu spustili v roku 1999, keď sa ich štruktúra škôl ešte podobala našej. Po osemročnej základnej škole si vtedy žiaci vyberali medzi štvorročným gymnáziom alebo troma až piatimi rokmi odborného štúdia. Cieľmi reformy bolo, aby sa zvýšilo vzdelanie obyvateľstva, zabezpečil sa k nemu rovný prístup, zvýšila sa jeho kvalita a zároveň, aby sa efektívnejšie využívali zdroje. Základnú školu Poliaci skrátili z osem na šesť rokov, pričom vytvorili nový typ školy – akúsi „juniorskú strednú“, čo je vlastne gymnázium pre 13 až 16-ročných. Až po jeho absolvovaní študujú žiaci ďalej na vyššej strednej alebo odbornej škole.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade tohto výroku nás zaujíma predovšetkým to, či \"experti z OECD odporúčali Slovensku selekciu najlepších a najslabších žiakov\", resp. či Slovensku odporúčali zaviesť podobný model ako funguje v Poľsku. Z dostupných zdrojov sa nám však nepodarilo získať informácie, ktoré by to potvrdzovali alebo naopak vyvracali. Uvádzame aspoň základné informácie o reforme školstva v Poľsku. Poľsko v roku 1999 naozaj prešlo reformou, ktorá určila povinnú školskú dochádzku prvého ročníka základných škôl od šiesteho prípadne siedmeho roka. V šiestej triede, vo veku 13 rokov sú žiaci povinní podstúpiť skúšku, ktorá určí, na akom type základnej školy budú ďalej pokračovať (ZDROJ: Wikipedia ). Denník Pravda ďalej informuje, že \"komplexnú školskú reformu spustili v roku 1999, keď sa ich štruktúra škôl ešte podobala našej. Po osemročnej základnej škole si vtedy žiaci vyberali medzi štvorročným gymnáziom alebo troma až piatimi rokmi odborného štúdia. Cieľmi reformy bolo, aby sa zvýšilo vzdelanie obyvateľstva, zabezpečil sa k nemu rovný prístup, zvýšila sa jeho kvalita a zároveň, aby sa efektívnejšie využívali zdroje. Základnú školu Poliaci skrátili z osem na šesť rokov, pričom vytvorili nový typ školy – akúsi „juniorskú strednú“, čo je vlastne gymnázium pre 13 až 16-ročných. Až po jeho absolvovaní študujú žiaci ďalej na vyššej strednej alebo odbornej škole.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Wikipedia", "Pravda"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Education_in_Poland", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247111-v-skolstve-moze-byt-vzorom-aj-polsko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:17.234916+00:00"}
{"id": "vr38275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38275", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja v rezorte dopravy v jednom z veľkých ekonomických priestorov už realizujem tie opatrenia, na ktorých sme sa dohodli vo vláde, na sprísnení a spresnení pravidieľ pre odmeňovanie členov predstavenstiev a dozorných rád. Ono je termínované až k prvému júnu, ale v našom rezorte už platí. Bývalý šéf NDS (Alan Sitár pozn.) nedostane žiadne odstupné.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda sa 2.marca 2011 uzniesla na pravidlách výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré majú byť implementované do 30. júna 2011. Z 21. februára sme našli aktualitu na stránke ministerstva dopravy o tom, že Figeľ už odstupné upravil, no v správe sa nespomína presný termín začiatku platnosti tohto rozhodnutia.", "analysis_paragraphs": ["Vláda sa 2.marca 2011 uzniesla na pravidlách výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré majú byť implementované do 30. júna 2011. Z 21. februára sme našli aktualitu na stránke ministerstva dopravy o tom, že Figeľ už odstupné upravil, no v správe sa nespomína presný termín začiatku platnosti tohto rozhodnutia."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["2.marca 2011", "ministerstva dopravy"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11548?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=92708&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=22&date[dm]=05&date[dr]=2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:38.880910+00:00"}
{"id": "45372", "numeric_id": 45372, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45372", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Skončili sme s deficitom 1,3 % 1,3 miliardy. Ak by sme skončili s nulou tak, ako bol plán, hoci ekonomika nám začala klesať o polovicu už v priebehu roka, tak by Slovensko nemalo dlh 48 %, ale malo by asi dlh 46,7 % to by bol jediný rozdiel.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit štátneho rozpočtu Slovenska dosiahol v roku 2019 1,3 % HDP, čo je 1,22 miliardy eur. Dlh verejných financií bol v roku 2019 na úrovni 48 % HDP. Ak by Slovensko hospodárilo s nulovým deficitom, jeho dlh by sa zmenšil o novopribudnutých 1,22 miliardy eur. Bývalá vláda pôvodne počítala s vyrovnaným rozpočtom pre rok 2019. Vtedy však ekonómovia predpovedali krajine rast vo výške 4,5 % HDP. Neskôr sa rast spomalil, odhady hovorili o výške 2,3 % HDP Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Deficit štátneho rozpočtu Slovenska dosiahol v roku 2019 1,3 % HDP, čo je 1,22 miliardy eur. Dlh verejných financií bol v roku 2019 na úrovni 48 % HDP. Ak by Slovensko hospodárilo s nulovým deficitom, jeho dlh by sa zmenšil o novopribudnutých 1,22 miliardy eur. Bývalá vláda pôvodne počítala s vyrovnaným rozpočtom pre rok 2019. Vtedy však ekonómovia predpovedali krajine rast vo výške 4,5 % HDP. Neskôr sa rast spomalil, odhady hovorili o výške 2,3 % HDP Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "bol", "počítala", "hovorili"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVJNU4MwFPwtHjiG9yCBBG_U0bZanVGnanNxIKQUWwJCBPvvTR0vzvgxHszlJfN2922yAQkPIE02VGVmq8ZkO3deyfjxms_FZBKkiJMFxfn5xe3V7OQsnC4juAMJUhnb2g2smrzPNkQbUpk1ybbWQ7dputqpDUaTvu2yYe_h0Gu7dVUkLOG6CEhY8IiwOMpJgiIiRaY0yylVccAO8q2qClhRLbhgWjg0hoQpFRNBM3Q8pXPkRcBVCPe_-ZWujd-sFB1fvkNOpumM8QWiWEwjnKez5U1yTSmm9APwg8bKeeDfegg43A-VHmFpDi-zg9s_XnGGcA6yymt_VLWPPhccKXe8kCVxROkhs-rp-VmmLpjGWP1q4eE_knFzUpNTUYLs9Fp3uvNfOvdlNta2_bGHHo7j6JdNU-60r5raw68om6Z3_j4joa1rQfdku748pUzme7orj94A7mvPqw!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVJNU4MwFPwtHjiG9yCBBG_U0bZanVGnanNxIKQUWwJCBPvvTR0vzvgxHszlJfN2922yAQkPIE02VGVmq8ZkO3deyfjxms_FZBKkiJMFxfn5xe3V7OQsnC4juAMJUhnb2g2smrzPNkQbUpk1ybbWQ7dputqpDUaTvu2yYe_h0Gu7dVUkLOG6CEhY8IiwOMpJgiIiRaY0yylVccAO8q2qClhRLbhgWjg0hoQpFRNBM3Q8pXPkRcBVCPe_-ZWujd-sFB1fvkNOpumM8QWiWEwjnKez5U1yTSmm9APwg8bKeeDfegg43A-VHmFpDi-zg9s_XnGGcA6yymt_VLWPPhccKXe8kCVxROkhs-rp-VmmLpjGWP1q4eE_knFzUpNTUYLs9Fp3uvNfOvdlNta2_bGHHo7j6JdNU-60r5raw68om6Z3_j4joa1rQfdku748pUzme7orj94A7mvPqw!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://demagog.sk/vyrok/44190/", "https://www.slsp.sk/sk/aktuality/2020/2/18/tyzdenny-prehlad-zaver-roka-priniesol-zrychlenie-rastu-ekonomiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:24.747575+00:00"}
{"id": "44524", "numeric_id": 44524, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44524", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak spoločne s nimi (s Kresťanskou úniou, pozn.) sme sa dohodli, že náš postoj bude, KDH hovorí, že keď taký návrh príde do parlamentu, tak celý klub budú hlasovať proti alebo nepodporia návrh zákona o registrovaných partnerstvách. My hovoríme, že ani nedovolíme, aby sa o takom návrhu hlasovalo. Čiže my hovoríme, že nevstúpime do koalície, to sme povedali.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda KDH Alojz Hlina sa na tlačovej konferencii v auguste 2019 vyjadril, že otázka registrovaných partnerstiev môže zo strany ich potenciálnych koaličných partnerov prísť až po komunálnych voľbách 2022, kedy by si KDH vzalo 30 dní na rozmyslenie, pričom spomenul aj možný odchod z prípadnej koalície. Uviedol však, že KDH nebude hlasovať za registrované partnerstvá. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič sa vyjadril, napríklad vo svojom blogu , že jeho hnutie nevstúpi do koalície, ktorá by chcela akýmkoľvek spôsobom zaviesť registrované partnerstvá. Tento postoj zaujal aj na tlačovej konferencii v polovici septembra 2019. V októbri 2019, OĽANO prijalo na kandidátku stranu Kresťanská únia. Registrované partnerstvá v programovom vyhlásení vlády odmietla aj predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Predseda KDH Alojz Hlina sa na tlačovej konferencii v auguste 2019 vyjadril, že otázka registrovaných partnerstiev môže zo strany ich potenciálnych koaličných partnerov prísť až po komunálnych voľbách 2022, kedy by si KDH vzalo 30 dní na rozmyslenie, pričom spomenul aj možný odchod z prípadnej koalície. Uviedol však, že KDH nebude hlasovať za registrované partnerstvá. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič sa vyjadril, napríklad vo svojom blogu , že jeho hnutie nevstúpi do koalície, ktorá by chcela akýmkoľvek spôsobom zaviesť registrované partnerstvá. Tento postoj zaujal aj na tlačovej konferencii v polovici septembra 2019. V októbri 2019, OĽANO prijalo na kandidátku stranu Kresťanská únia. Registrované partnerstvá v programovom vyhlásení vlády odmietla aj predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "blogu", "septembra", "prijalo", "odmietla"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22186113/kdh-registrovane-partnerstva-nepodpori.html", "https://blog.postoj.sk/47563/ako-predseda-kdh-natiahol-cerveny-koberec-registrovanym-partnerstvam", "https://www.teraz.sk/slovensko/olano-nepojde-do-vlady-ktora-by-mal/418599-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/1626465/", "https://dennikn.sk/1724025/bihariova-by-chcela-vo-vladnom-programe-aj-registrovane-partnerstva-zaborska-a-seliga-nie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:30.051184+00:00"}
{"id": "vr37200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37200", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Z 25, musím to takto povedať, potrestaných ľudí, 25 potrestaných ľudí, je len jeden s dvojakým teda maďarským štátnym občianstvom.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše denník Pravda : \"Za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. O slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať dvojaké občianstve na etnickom princípe. Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, maďarské získala iba jedna žena. \"", "analysis_paragraphs": ["Ako píše denník Pravda : \"Za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. O slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať dvojaké občianstve na etnickom princípe. Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, maďarské získala iba jedna žena. \""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["denník Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/o-slovenske-obcianstvo-zatial-prislo-25-ludi-fzn-/sk_domace.asp?c=A110125_130920_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:06.248749+00:00"}
{"id": "vr33993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33993", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj Slovensko žiada (Európsku komisiu - pozn.) o výnimku. O veľmi vážnu. Slovensko žiada o výnimku, aby sme mohli čerpať európske fondy o rok dlhšie.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí pravdu, že Slovensko žiada o výnimku v oblasti eurofondov. Európska komisia totiž v utorok 21. mája 2013 navrhla , aby sa Slovensku predĺžila lehota na čerpanie eurofondov z dvoch na tri roky.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí pravdu, že Slovensko žiada o výnimku v oblasti eurofondov. Európska komisia totiž v utorok 21. mája 2013 navrhla , aby sa Slovensku predĺžila lehota na čerpanie eurofondov z dvoch na tri roky."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["navrhla", "rozhodnutie", "SME"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/eurokomisia-navrhuje-rok-navyse-eurofondy-nevycerpanych-je-takmer-300-milionov-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/281708-na-eurofondy-dostaneme-asi-viac-casu/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6809463/fico-na-vycerpanie-eurofondov-nam-brusel-da-rok-navyse.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:01.455487+00:00"}
{"id": "vr17207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17207", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...minulý rok sme mali historicky najnižší deficit 0,83%. Nikdy v histórii Slovenska takýto nízky deficit nebol.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2017 bol podľa prvých odhadov Ministerstva financií deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 1,63 % HDP. Plánovaný deficit bol na úrovni 1,29 % HDP. Údaj ktorý prezentuje Robert Fico je plánovaný deficit na rok 2018, ktorý by sa mal podľa prognóz pohybovať okolo 0,83 % HDP. Nakoľko premiér sa pravdepodobne pomýlil a deficit v minulom roku bol ozaj historicky najnižší, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2017 bol podľa prvých odhadov Ministerstva financií deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 1,63 % HDP. Plánovaný deficit bol na úrovni 1,29 % HDP. Údaj ktorý prezentuje Robert Fico je plánovaný deficit na rok 2018, ktorý by sa mal podľa prognóz pohybovať okolo 0,83 % HDP. Nakoľko premiér sa pravdepodobne pomýlil a deficit v minulom roku bol ozaj historicky najnižší, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva financií deficit"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1668708-schodok-rozpoctu-bol-minuly-rok-nizsi-ako-sa-predpokladalo-oproti-roku-2016-vsak-vzrastol"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:53.689910+00:00"}
{"id": "vr17743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17743", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...realitný trh, je v konjunktúre a predávajú sa nehnuteľnosti drahšie ako keď ste si ich kúpili v roku 2015.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky Národnej banky Slovenska priemerné ceny nehnuteľností na bývanie v € za m2 od roku 2015 vzrástli. Kým v roku 2015 sa priemerná cena za m2 pohybovala na úrovni 1 227 €, tak v prvom kvartáli roku 2018 je to 1 396 €. Presný vývoj cien nebytových priestorov od roku 2015 sa nám nepodarilo vyhľadať. Avšak podľa prieskumu realitno-poradenskej spoločnosti CBRE z roku 2017 rastú ceny nájomného za nebytové priestory v celej Európe vrátane Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"FNqZJ\"]={},window.datawrapper[\"FNqZJ\"].embedDeltas={\"100\":488,\"200\":390,\"300\":346,\"400\":346,\"500\":319,\"700\":319,\"800\":319,\"900\":319,\"1000\":319},window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-FNqZJ\"),window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"FNqZJ\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"FNqZJ\"==b)window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky Národnej banky Slovenska priemerné ceny nehnuteľností na bývanie v € za m2 od roku 2015 vzrástli. Kým v roku 2015 sa priemerná cena za m2 pohybovala na úrovni 1 227 €, tak v prvom kvartáli roku 2018 je to 1 396 €. Presný vývoj cien nebytových priestorov od roku 2015 sa nám nepodarilo vyhľadať. Avšak podľa prieskumu realitno-poradenskej spoločnosti CBRE z roku 2017 rastú ceny nájomného za nebytové priestory v celej Európe vrátane Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"FNqZJ\"]={},window.datawrapper[\"FNqZJ\"].embedDeltas={\"100\":488,\"200\":390,\"300\":346,\"400\":346,\"500\":319,\"700\":319,\"800\":319,\"900\":319,\"1000\":319},window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-FNqZJ\"),window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"FNqZJ\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"FNqZJ\"==b)window.datawrapper[\"FNqZJ\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej", "rastú"], "url": ["https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/ceny-nehnutelnosti-na-byvanie/vyvoj-cien-nehnutelnosti-na-byvanie-v-sr", "http://www.teraz.sk/ekonomika/reality-ceny-najomneho-za-obchodne-p/271789-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:09.647524+00:00"}
{"id": "vr14946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14946", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "... kedy sa začali hýbať ľady, kedy sa začali stíhať aj veľké ryby, keď zoberieme Česko, Rumunsko? Keď vymenili špičky na prokuratúre.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká a rumunská prokuratúra sú v súčasnosti známe tým, že nemajú problém s trestným stíhaním vysoko postavených činiteľov alebo osôb na nich naviazaných, pričom k zmene došlo po vymenení vedenia. Zmena vedenia nemusela byť jediným dôvodom začatia stíhania vysoko postavených činiteľov, no skutočne k začatiu stíhaní došlo po zmene vedenia prokuratúr, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Česká a rumunská prokuratúra sú v súčasnosti známe tým, že nemajú problém s trestným stíhaním vysoko postavených činiteľov alebo osôb na nich naviazaných, pričom k zmene došlo po vymenení vedenia. Zmena vedenia nemusela byť jediným dôvodom začatia stíhania vysoko postavených činiteľov, no skutočne k začatiu stíhaní došlo po zmene vedenia prokuratúr, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["opakovane", "hodnotený", "Sme", "nastúpila", "presadila", "nedochádzalo", "Davida Ratha", "zákon", "nástupe", "niekoľkých", "prípadov", "Zriadené", "Victor Ponta"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/organized-crime-and-human-trafficking/corruption/anti-corruption-report/index_en.htm", "http://www.tol.org/client/article/25220-corruption-nightmare-ungovernable-countries.html", "http://domov.sme.sk/c/20087258/borec-sa-hanbi-za-mnohe-kauzy-sucasnej-vlady.html", "http://zivotopisyonline.cz/lenka-bradacova-dozorujici-statni-zastupkyne-v-pripadu-rath-zivotopis/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1023683-za-dva-roky-vymenila-bradacova-ctvrtinu-statnich-zastupcu", "http://zpravy.idnes.cz/rozhovor-s-vrchni-statni-zastupkyni-lenkou-bradacovou-pjk-/domaci.aspx?c=A141222_112118_domaci_jav", "http://www.viaiuris.sk/aktualne/554-kauza-rath-ako-je-to-so-st.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/328053/ceska-vlada-schvalila-novy-zakon-o-prokurature/", "http://www.politico.eu/article/romania-corruption-crackdown-pays-off-pruna-ciolos-ponta-transparency/", "http://www.economist.com/news/europe/21644209-romanias-anti-corruption-agency-makes-welcome-waves-cleaning-up", "http://www.aljazeera.com/programmes/peopleandpower/2015/10/romania-war-corruption-151021134500708.html", "http://www.euractiv.com/section/central-europe/opinion/why-the-west-wants-romania-to-be-less-corrupt/", "http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rumunsky-premier-byl-obzalovan-ze-17-pripadu-prani-spinavych/r~e319d8fe5d2311e5974b0025900fea04/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:57.598257+00:00"}
{"id": "vr16697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16697", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...sekundárna analýza, ktorú robí NÚCEM (na základe výsledkov testovania PISA, pozn.), kde proste to je naozaj vidno, že z ktorých škôl, z ktorých lokalít, z ktorých sociálnych skupín majú nižšie výsledky (...).", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) robí analýzu výsledkov podľa typu škôl, lokalít či sociálneho prostredia v rámci celoslovenského testovania žiakov 5. a 9. ročníka ZŠ (Testovanie 5 a Testovanie 9). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) robí analýzu výsledkov podľa typu škôl, lokalít či sociálneho prostredia v rámci celoslovenského testovania žiakov 5. a 9. ročníka ZŠ (Testovanie 5 a Testovanie 9). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "za rok 2016", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents/46/testovanie_5_2016/Správa_T5-2016_final.pdf", "http://www.nucem.sk/documents/46/testovanie_5_2016/tlacova_sprava/TS_T5_2016_FINAL.pdf", "http://www.nucem.sk/documents/46/testovanie_5_2016/Správa_T5-2016_final.pdf", "http://www.nucem.sk/documents/26/testovanie_9_2017/Sprava_T9-2017_09_final.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:45.626872+00:00"}
{"id": "vr35268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35268", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak som bol vlastne, tak bokom som k nej sedel a vlastne štyria sme tam sa rozprávali, teda s pani premiérkou.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:32.194727+00:00"}
{"id": "vr38785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38785", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Prijala som ich (zdravotné sestry, pozn.). Mali 8 alebo 12 požiadaviek, z ktorých väčšinna je splnená. Väčšinna je splnená.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk z 2. júna 2011: \"Zo siedmich požiadaviek petičného výboru Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, odmietla Iveta Radičová len ich skorší odchod do dôchodku.\"", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk z 2. júna 2011: \"Zo siedmich požiadaviek petičného výboru Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, odmietla Iveta Radičová len ich skorší odchod do dôchodku.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/20849/premierka-prijala-zdravotne-sestry-slubila-pomoc.html#ixzz1QVEZHIGz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:23.365982+00:00"}
{"id": "vr30133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30133", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My tiež chránime schengenskú hranicu na úseku 98 kilometrov medzi Ukrajinou a Slovenskom.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už v minulosti overovali. Dĺžka hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou je podľa Ministerstva vnútra 97,8 km. Nakoľko Ukrajina ako jediný zo susedných štátov Slovenska nie je v Shengenskom priestore , jedná sa aj o jeho hranicu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už v minulosti overovali. Dĺžka hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou je podľa Ministerstva vnútra 97,8 km. Nakoľko Ukrajina ako jediný zo susedných štátov Slovenska nie je v Shengenskom priestore , jedná sa aj o jeho hranicu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["minulosti", "Ministerstva", "Shengenskom priestore"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/539/globsec-2015-dynamic-visegrad", "http://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:48.965077+00:00"}
{"id": "vr38116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38116", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "K 30. júnu mám rozpracovanú fundamentálnu reformu môjho rezortu (zahraničných vecí pozn.). O niekoľko týždňov začnem veľké zmeny v našich obchodných zastúpeniach.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadne správy, dokumenty ani podklady k Dzurindom avizovanej reforme na ministerstve zahraničných vecí nie sú dostupné.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne správy, dokumenty ani podklady k Dzurindom avizovanej reforme na ministerstve zahraničných vecí nie sú dostupné."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:11.525081+00:00"}
{"id": "vr15716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15716", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Prioritou vlády v plynárskom sektore bude efektívne využívanie existujúcich prepravných kapacít, vytvorenie severojužného koridoru a predovšetkým projekt plynovodu Eastring.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Projekt plynovodu Eastring a vytvorenia severojužného koridoru sú projektmi, ktoré by mali zabezpečiť nezávislosť Slovenska čo sa týka dodávok plynu a energetickú bezpečnosť krajiny. Aj keď projekt severojužného koridora za prvý rok vlády stagnoval, v súvislosti s projektom plynovodu Eastring vláda podpísala slovensko-bulharské memorandum , ktoré by malo podporovať výstavbu spoločného plynovodu. Sľub vlády preto hodnotíme, ako čiastočne splnený.\n\nV prípade tzv. severojužného koridoru sa jedná o projekt , ktorý by umožnil tranzit plynu od Poľska až po Chorvátsko. Jednotlivé časti koridoru sú už v prevádzke, ako napríklad poľský splyňovací terminál v prístave Svinoustie, alebo prepojenie slovenskej a maďarskej siete plynovodov pri maďarskej obci Szada. Toto prepojenie má zmenšiť závislosť aj Slovenska od ruského plynu. Plynovodné sústavy sa majú od Poľska až po Chorvátsko postupne poprepájať, a tak bude môcť plyn prúdiť cez Slovensko zo severu na juh, aj opačne.\n\nZdroj: Energetický inštitút\n\nNajväčšou prekážkou tohto prepojenia sú chýbajúce plynovodné potrubia, ktoré by dostatočne prepájali slovenskú a poľskú plynovodnú sústavu. Dokopy ide o vyše 160 kilometrov potrubí, z toho väčšina na našom území, 58 kilometrov by malo byť na poľskej strane.\n\nVýstavba potrubí na našom území má stáť asi 100 miliónov eur s tým, že stavba sa bude týkať 75 obcí (dotknuté sú okresy Humenné, Snina, Michalovce, Medzilaborce, Sobrance). Na základe dokumentu na Informačnom portáli rezortu MŽP SR stavebné práce by sa mali začať v roku 2018 a samotný plynovod by mal byť funkčný od roku 2020. V roku 2014 Robert Fico pri prepojení slovenskej a maďarskej siete plynovodu vyhlásil , že „severojužné prepojenie sa stáva veľkou realitou “.\n\nProjektu Eastring sa Demagog.SK už v overeniach venoval viackrát . Cieľom projektu Eastring je zvýšiť energetickú bezpečnosť krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Predpokladanú trasu Eastring môžme vidieť na nasledujúcej mapke.\n\nZdroj: www.eastring.eu\n\nPodľa informácií uvedených na oficiálnej stránke projektu, na Eastring by sa mal napojiť turecký plynovod v Bulharsku. Alternatívne možnosti sú, že turecká sieť by sa napojila na hranici Rumunska a Bulharska. Projekt Eastring má byť alternatívou za zrušený projekt South Stream. Zrealizovalo by sa tak severo-južné prepojenie plynovodov, ktoré dlhodobo podporuje aj Európska komisia. Dôkazom toho je aj fakt, že plynovod Eastring pribudol medzi strategické projekty EÚ. S návrhom na stavbu plynovodu Eastring prišla spoločnosť Eustream. Tá už na Slovensku prepravuje plyn od roku 1972 ( vtedy ešte pod názvom Tranzitní plynovod Praha, nástupcom tejto spoločnosti bol Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý bol v roku 2008 premenovaný na Eustream) a rozhodujúci akcionársky podiel v nej vlastní štát.\n\nV súvislosti s týmto projektom treba pripomenúť dôležitý míľnik , ku ktorému sa spoločnosť Eustream dopracovala. V novembri 2016 spoločnosti Bulgartransgaz a Eustream podpísali memorandum o porozumení, ktoré hovorí o realizácii projektu balkánskeho plynárenského obchodného uzla v koordinácii s projektom Eastring. Memorandum nadväzuje na júnové slovensko-bulharské memorandum o porozumení o samotnom projekte Eastring, ktoré podpísali bulharský prepravca plynu a slovenský prevádzkovateľ plynovodovej siete. Podobné memorandum podpísali aj ministri hospodárstva v júli 2016, týmto aktom tak podľa ministra Petra Žigu vyjadrili politickú podporu projektu. Projekt Eastring už získal status spoločného záujmu pre EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Projekt plynovodu Eastring a vytvorenia severojužného koridoru sú projektmi, ktoré by mali zabezpečiť nezávislosť Slovenska čo sa týka dodávok plynu a energetickú bezpečnosť krajiny. Aj keď projekt severojužného koridora za prvý rok vlády stagnoval, v súvislosti s projektom plynovodu Eastring vláda podpísala slovensko-bulharské memorandum , ktoré by malo podporovať výstavbu spoločného plynovodu. Sľub vlády preto hodnotíme, ako čiastočne splnený.", "V prípade tzv. severojužného koridoru sa jedná o projekt , ktorý by umožnil tranzit plynu od Poľska až po Chorvátsko. Jednotlivé časti koridoru sú už v prevádzke, ako napríklad poľský splyňovací terminál v prístave Svinoustie, alebo prepojenie slovenskej a maďarskej siete plynovodov pri maďarskej obci Szada. Toto prepojenie má zmenšiť závislosť aj Slovenska od ruského plynu. Plynovodné sústavy sa majú od Poľska až po Chorvátsko postupne poprepájať, a tak bude môcť plyn prúdiť cez Slovensko zo severu na juh, aj opačne.", "Zdroj: Energetický inštitút", "Najväčšou prekážkou tohto prepojenia sú chýbajúce plynovodné potrubia, ktoré by dostatočne prepájali slovenskú a poľskú plynovodnú sústavu. Dokopy ide o vyše 160 kilometrov potrubí, z toho väčšina na našom území, 58 kilometrov by malo byť na poľskej strane.", "Výstavba potrubí na našom území má stáť asi 100 miliónov eur s tým, že stavba sa bude týkať 75 obcí (dotknuté sú okresy Humenné, Snina, Michalovce, Medzilaborce, Sobrance). Na základe dokumentu na Informačnom portáli rezortu MŽP SR stavebné práce by sa mali začať v roku 2018 a samotný plynovod by mal byť funkčný od roku 2020. V roku 2014 Robert Fico pri prepojení slovenskej a maďarskej siete plynovodu vyhlásil , že „severojužné prepojenie sa stáva veľkou realitou “.", "Projektu Eastring sa Demagog.SK už v overeniach venoval viackrát . Cieľom projektu Eastring je zvýšiť energetickú bezpečnosť krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Predpokladanú trasu Eastring môžme vidieť na nasledujúcej mapke.", "Zdroj: www.eastring.eu", "Podľa informácií uvedených na oficiálnej stránke projektu, na Eastring by sa mal napojiť turecký plynovod v Bulharsku. Alternatívne možnosti sú, že turecká sieť by sa napojila na hranici Rumunska a Bulharska. Projekt Eastring má byť alternatívou za zrušený projekt South Stream. Zrealizovalo by sa tak severo-južné prepojenie plynovodov, ktoré dlhodobo podporuje aj Európska komisia. Dôkazom toho je aj fakt, že plynovod Eastring pribudol medzi strategické projekty EÚ. S návrhom na stavbu plynovodu Eastring prišla spoločnosť Eustream. Tá už na Slovensku prepravuje plyn od roku 1972 ( vtedy ešte pod názvom Tranzitní plynovod Praha, nástupcom tejto spoločnosti bol Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý bol v roku 2008 premenovaný na Eustream) a rozhodujúci akcionársky podiel v nej vlastní štát.", "V súvislosti s týmto projektom treba pripomenúť dôležitý míľnik , ku ktorému sa spoločnosť Eustream dopracovala. V novembri 2016 spoločnosti Bulgartransgaz a Eustream podpísali memorandum o porozumení, ktoré hovorí o realizácii projektu balkánskeho plynárenského obchodného uzla v koordinácii s projektom Eastring. Memorandum nadväzuje na júnové slovensko-bulharské memorandum o porozumení o samotnom projekte Eastring, ktoré podpísali bulharský prepravca plynu a slovenský prevádzkovateľ plynovodovej siete. Podobné memorandum podpísali aj ministri hospodárstva v júli 2016, týmto aktom tak podľa ministra Petra Žigu vyjadrili politickú podporu projektu. Projekt Eastring už získal status spoločného záujmu pre EÚ."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["slovensko-bulharské memorandum", "projekt", "prepojenie", "dokumentu", "vyhlásil", "viackrát", "stránke", "podporuje", "vtedy", "míľnik", "memorandum", "slovensko-bulharské memorandum"], "url": ["http://www.eu2016.sk/en/press-releases/peter-ziga-signed-memorandum-on-eastring-pipeline-with-his-bulgarian-partner", "https://dennikn.sk/282535/k-poliakom-o-chvilu-priplava-plyn-my-si-ho-od-nich-vezmeme-o-par-rokov/", "http://www.vlada.gov.sk/prepojenim-slovenskych-a-madarskych-plynovodov-sa-podstatne-zvysi-energeticka-bezpecnost-nasich-krajin/", "http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/prepojovaci-plynovod-polsko-slovensko", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-orban-madarsko-plynovod/79171-clanok.html", "http://www.demagog.sk/hladat?q=eastring", "http://www.eastring.eu/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/plynovod-eastring-pribudol-medzi-strategicke-projekty-eu/18312/", "http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_historia", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/171802/Slovensky-projekt-plynovodu-Eastring-napreduje", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398993-eastring-podporuju-slovaci-aj-bulhari-podpisali-memorandum/", "http://www.eu2016.sk/en/press-releases/peter-ziga-signed-memorandum-on-eastring-pipeline-with-his-bulgarian-partner"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:07.980239+00:00"}
{"id": "vr26985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26985", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...hovorím o signáloch z kresťanského prostredia, je v evanjelickom prostredí pán Ondrej Prostredník, evanjelický teológ a šéfredaktor mesačníka Cirkevné listy, ktorý hovorí: \"Pokladám za pokrytecké, keď v krajine s výrazným vplyvom kresťanstva odrazu vinu za krízu rodiny hádžu kresťania na nejakých imaginárnych liberálov a na hŕstku homosexuálov a pomáhajú si pritom spriadaním sprisahaneckých teórií. Tento hriech sme ne Slovensku už raz spáchali, keď klerikálny vojnová štát s obľubou hádzal vinu za chudobu Slovákov na Židov a podieľal sa na ich deportácii.\"", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ondrej Prostredník sa takto vyjadril v komentári denníka SME (piano, komentár sa dá prečítať aj tu ): \"Pokladám za pokrytecké, keď v krajine s výrazným vplyvom kresťanstva odrazu vinu za krízu rodiny hádžu kresťania na nejakých imaginárnych liberálov alebo na hŕstku homosexuálov a pomáhajú si pri tom spriadaním sprisahaneckých teórií. Tento hriech sme na Slovensku už raz spáchali, keď klerikálny vojnový štát s obľubou hádzal vinu za chudobu Slovákov na Židov a ochotne sa podieľal na ich deportácii.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ondrej Prostredník sa takto vyjadril v komentári denníka SME (piano, komentár sa dá prečítať aj tu ): \"Pokladám za pokrytecké, keď v krajine s výrazným vplyvom kresťanstva odrazu vinu za krízu rodiny hádžu kresťania na nejakých imaginárnych liberálov alebo na hŕstku homosexuálov a pomáhajú si pri tom spriadaním sprisahaneckých teórií. Tento hriech sme na Slovensku už raz spáchali, keď klerikálny vojnový štát s obľubou hádzal vinu za chudobu Slovákov na Židov a ochotne sa podieľal na ich deportácii.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Prostredník", "komentári", "tu"], "url": ["http://www.evanjelik.sk/node/653", "http://komentare.sme.sk/c/7069596/kam-smeruje-pokus-o-ustavnu-definiciu-manzelstva.html", "https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=10202496566748846&id=288680881434"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:09.209463+00:00"}
{"id": "48968", "numeric_id": 48968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48968", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak isto, ako som mal odvahu, keď išlo o povinné kvóty pre migrantov a rozhodol som, že zavetujem toto rozhodnutie.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mechanizmus prerozdeľovania utečencov v krajinách Európskej únie prešiel kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 ani Slovensko ho teda nezavetovali, následne však nerešpektovali toto nariadenie EÚ. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nV roku 2015 Fico vystupoval proti povinným kvótam pri prerozdeľovaní utečencov. Tvrdil, že by ich odmietal, aj keby sme boli jediný štát, ktorý by bol proti. Hlasovanie o prerozdeľovaní sa konalo v septembri 2015. Proti bolo Slovensko, Česko, Rumunsko a Maďarsko. Návrh bol však nakoniec schválený, keďže sa hlasovalo kvalifikovanou väčšinou .\n\nFico tvrdil, že rozhodnutie prijať utečencov rešpektovať nebude. Podľa plánov malo Slovensko prijať 802 utečencov z Grécka a Talianska, napokon ich prijalo 16. Ani ostatné krajiny V4 utečencov v súlade s touto dohodou EÚ nepríjimali . Nie je teda presné, že Fico mal možnosť kvóty vetovať.\n\nSlovensko s Maďarskom prerozdeľovanie napadlo na Európskom súdnom dvore, ten však žalobu zamietol .", "analysis_paragraphs": ["Mechanizmus prerozdeľovania utečencov v krajinách Európskej únie prešiel kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 ani Slovensko ho teda nezavetovali, následne však nerešpektovali toto nariadenie EÚ. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "V roku 2015 Fico vystupoval proti povinným kvótam pri prerozdeľovaní utečencov. Tvrdil, že by ich odmietal, aj keby sme boli jediný štát, ktorý by bol proti. Hlasovanie o prerozdeľovaní sa konalo v septembri 2015. Proti bolo Slovensko, Česko, Rumunsko a Maďarsko. Návrh bol však nakoniec schválený, keďže sa hlasovalo kvalifikovanou väčšinou .", "Fico tvrdil, že rozhodnutie prijať utečencov rešpektovať nebude. Podľa plánov malo Slovensko prijať 802 utečencov z Grécka a Talianska, napokon ich prijalo 16. Ani ostatné krajiny V4 utečencov v súlade s touto dohodou EÚ nepríjimali . Nie je teda presné, že Fico mal možnosť kvóty vetovať.", "Slovensko s Maďarskom prerozdeľovanie napadlo na Európskom súdnom dvore, ten však žalobu zamietol ."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["vystupoval", "konalo", "hlasovalo", "kvalifikovanou väčšinou", "malo", "prijalo", "nepríjimali", "napadlo", "zamietol"], "url": ["https://sita.sk/fico-slovensko-zavedenie-povinnych-kvot-nikdy-nepodpori/", "https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/eu-prijala-kvoty.A150922_173102_zahranicni_kha", "https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7329508/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D1601&from=EN", "https://dennikn.sk/872545/kvoty-2/", "https://euobserver.com/migration/139534", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=D058326871C6E86D6080C414CB048551?text=&docid=194081&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1640455", "https://dennikn.sk/872545/kvoty-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:10.181007+00:00"}
{"id": "vr14241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14241", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Môžeme sa pozrieť, pán redaktor, na tie platy. Za ostatné 4 roky tam bolo navýšenie o 22 %. Nielenže sme navyšovali platy na rozdiel od rady, od vlády Ivety Radičovej, kde dvakrát v kolektívnom vyjednávaní vyjednali nulu, ale naozaj podstatné.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Navýšenie platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva predstavovalo za posledné štyri roky približne 24,09%, čo sa približuje údaju, ktorý uvádza Draxler. Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov v tomto roku došlo aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Navýšenie platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva predstavovalo za posledné štyri roky približne 24,09%, čo sa približuje údaju, ktorý uvádza Draxler. Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov v tomto roku došlo aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Kolektívne vyjednávanie", "Ministerstva školstva", "Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry"], "url": ["http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#01082011", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancov-ucinne-od-1-januara-2012/", "http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#18062012b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:43.583289+00:00"}
{"id": "vr28323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28323", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Od začiatku tohto roku, od januára, ubudlo 1 000 živnostníkov. Ale čo je dôležité a tu je sčasti odpoveď, že jednoducho viacerí živnostníci prešli na obchodné spoločnosti v podobe s.r.o., lebo 6 000 sa navýšil celkový počet zamestnávateľov pritom, že ubudlo o tisíc živnostníkov.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kým číslo a údaj ohľadom nových spoločností s r.o., ktoré uvádza minister Ján Richter by mohol sedieť, úbytok počtu živnostníkov od januára 2014 je oveľa vyšší ako uvádza Richter. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Počet živnostníkov len za prvý kvartál roku 2014 klesol o cca 6.5-tísíc. Na základe údajov Štatistického úradu SR (.pdf, s. 11) bol počet živnostníkov v januári na úrovni 350-tisíc, no v júli 2014 už len na úrovni 335-tisíc Na začiatku augusta uviedol týždenník TREND 4 716 novovzniknutých spoločností s ručením obmedzeným. Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliaša približne tretina bývalých živnostníkov založila eseročku. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kým číslo a údaj ohľadom nových spoločností s r.o., ktoré uvádza minister Ján Richter by mohol sedieť, úbytok počtu živnostníkov od januára 2014 je oveľa vyšší ako uvádza Richter. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Počet živnostníkov len za prvý kvartál roku 2014 klesol o cca 6.5-tísíc. Na základe údajov Štatistického úradu SR (.pdf, s. 11) bol počet živnostníkov v januári na úrovni 350-tisíc, no v júli 2014 už len na úrovni 335-tisíc Na začiatku augusta uviedol týždenník TREND 4 716 novovzniknutých spoločností s ručením obmedzeným. Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliaša približne tretina bývalých živnostníkov založila eseročku. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Počet", "údajov", "TREND", "INEKO"], "url": ["http://www.konzervativizmus.sk/article.php?5667", "http://www.susr.sk/wps/portal/e0e516fb-065f-47c3-b28f-d71195869e0a/!ut/p/b1/hZLZcrIwFICfpQ9gOexwyaIshrAlKLlx3KqoKFV-FJ7-x469aDu15yqZfN_kbBzjphw7zptiM6-L03F-uN-ZMotVTzNN3gBQZRs8n9qxk-o8SNADeQ_AL2HAV1_DyRA8YkRO4ku9Lz_8J8DdN-I4TlGWgZMJI_BE3gFMKYCsPnzLMVxJRQAacmTwDJcmeiyKYIhP_eTTf_LB3c9Q9EjPDXjwRijKoiHh7eGn_wT44od9Vf2zZYBJYnHIw3f_J_Ctf7YJnorUWPNMMTQFbsJNQZqlOziH43Z_aldWlNnTK2mrsMMG1g85b1lb3F6OAdl3IRlRfmzVIVqW_xKT-ZhueEwSlOoeH9gYQ0dvpFtMCBm3KcY4IEuo7ZQPEA4w3VFTrpZ7v1iXlT8_-uXaHOQHpixOyW18wPqyaG9Do_mn7Zr45eXnbL8n_8duTTj2gTyb7gfwbP3-aiD7a8OeA0ThsHsq11x62XN5j6q_VjQWOPKYVlt53b5LdnDlU5vyeFgj2NFrACLBZBThmuHg7Ht9CTfcpYARvV7uLCbRKkuoaZjEOAsrzudYsShfr8vyFV55QVMVSeAlTRfE_sxlu1xF9sm7jobprLo0aaGd0XFSY-w6turIyMoTt5yxsbTWR1krs24StyUJi9F4MGl9iQXGZpv4sPSEzDEvF4n4irmas5Jawfac5R118iJizumtzLeUjKVU0uo3XmIRllvFrai4mi-bORvMqAaKlYSOtt-SpBq0dZq0EK01-x1JLfIBPLs4Cu6mWqzruqrf9Vy6li5BcGAre6vQrNwfjiuSQypbXRPU2sWtPL2x71tWlfQjGqQkw0Szp53x8h8cscui/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/na-skladoch-mozu-byt-tisice-volnych-eserociek-novych-vzniklo-najmenej-za-desatrocie.html", "http://www.iness.sk/stranka/9703-Zivnostnikov-je-najmenej-za-sedem-rokov-zalozili-si-eserocky-Sme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:15.015400+00:00"}
{"id": "vr32472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32472", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na Ministerstve práce už prebiehajú prípravy na takom materiály, ktorý má zmenšiť ten počet tých dávok.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla agentúry SITA z 11. októbra 2012 ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny pripravuje zrušenie niektorých nástrojov politiky trhu práce.\n\n\" Úrady práce by už nemali ďalej poskytovať:\n\nRovnako sú plánované zmeny pri samotnom poskytovaní ďalej fungujúcich dávok, ako napríklad príspevok na podnikanie a taktiež je plánované zrušenie vekovej hranice pre absolventskú prax.", "analysis_paragraphs": ["Podla agentúry SITA z 11. októbra 2012 ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny pripravuje zrušenie niektorých nástrojov politiky trhu práce.", "\" Úrady práce by už nemali ďalej poskytovať:", "Rovnako sú plánované zmeny pri samotnom poskytovaní ďalej fungujúcich dávok, ako napríklad príspevok na podnikanie a taktiež je plánované zrušenie vekovej hranice pre absolventskú prax."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6565058/niektore-davky-chce-richter-zrusit-ine-nebudu-automaticke.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:38.403511+00:00"}
{"id": "vr37488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37488", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A samotný celkový, priemernej 4-člennej rodiny, celkový nárast vďaka tejto inflácii bol 18 eur.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza denník Hospodárske noviny výdavky štvorčlennej rodiny boli v decembri 2010 1018,5 eura a výdavky v januári 2011 boli 1036,7 eura. Nárast predstavoval 18,2 eura.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza denník Hospodárske noviny výdavky štvorčlennej rodiny boli v decembri 2010 1018,5 eura a výdavky v januári 2011 boli 1036,7 eura. Nárast predstavoval 18,2 eura."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:38.325503+00:00"}
{"id": "vr30602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30602", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ale keby som zhrnula, mali sme záväzok vo verejných financiách znižovať deficit z 8%, sme znižovali pod 5%. To je druhé najvyššie zníženie vrámci krajín eurozóny.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zatiaľ nájsť žiadne oficiálne odhady celkových deficit v krajinách eurozóny na rok 2011. Podľa Eurostatu však výška deficitu Slovenskej Republiky v roku 2010 dosiahla 7,7%, tohto roku očakávame úroveň okolo 5%.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zatiaľ nájsť žiadne oficiálne odhady celkových deficit v krajinách eurozóny na rok 2011. Podľa Eurostatu však výška deficitu Slovenskej Republiky v roku 2010 dosiahla 7,7%, tohto roku očakávame úroveň okolo 5%."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "očakáva", "očakáva", "očakáva", "očakáva", "očakáva", "očakávaná", "očakáva"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2", "http://uk.reuters.com/article/2011/12/03/uk-ireland-economy-idUKTRE7B207E20111203", "http://www.realclearpolitics.com/news/ap/politics/2011/Dec/19/spain_s_next_pm_announces_deficit_cutting_goal.html", "https://mninews.deutsche-boerse.com/content/bbk-sees-germanys-deficit-falling-1-gdp-2011", "https://mninews.deutsche-boerse.com/content/frances-fin-min2011-deficit-goal-be-met-even-if-downturn", "http://www.portugal-india.com/en/content/portugal-track-meet-2011-deficit-target", "http://www.portugal-india.com/en/content/portugal-track-meet-2011-deficit-target", "http://www.businessweek.com/news/2011-10-19/austria-sees-2012-deficit-narrowing-to-3-2-fekter-says.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:27.974951+00:00"}
{"id": "vr28742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28742", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Bratislava ako župa zaujímavý nápad, ale pán poslanec (Nesrovnal, pozn.) keď bol vicežupan, tak to nenavrhol.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivo Nesrovnal bol v rokoch 2009 až 2013 skutočne podpredsedom BSK. V ankete SME s otázkou, či by mala byť Bratislava samostatnou župou, odpovedal Nesroval kladne. V minulosti navrhovali Bratislavu ako samostatný kraj Ďurkovský v roku 2006 a Miškov (ešte ako SaS). Obaja tak spravili z pozície poslanca NR SR, keďže prirodzene by muselo dôjsť k zmene zákona o hlavnom meste a zákona o vyšších územných celkoch. Demagog.SK nezistil žiadnu legislatívnu alebo inú formálnu aktivitu Nesrovnala počas rokov 2009 - 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivo Nesrovnal bol v rokoch 2009 až 2013 skutočne podpredsedom BSK. V ankete SME s otázkou, či by mala byť Bratislava samostatnou župou, odpovedal Nesroval kladne. V minulosti navrhovali Bratislavu ako samostatný kraj Ďurkovský v roku 2006 a Miškov (ešte ako SaS). Obaja tak spravili z pozície poslanca NR SR, keďže prirodzene by muselo dôjsť k zmene zákona o hlavnom meste a zákona o vyšších územných celkoch. Demagog.SK nezistil žiadnu legislatívnu alebo inú formálnu aktivitu Nesrovnala počas rokov 2009 - 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Nesrovnal", "podpredsedom", "odpovedal", "Ďurkovský", "Miškov"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/volby/zoznam-poslancov-zastupitelstva-bsk-2103-2017.html?page_id=322298", "http://www.region-bsk.sk/clanok/cestovny-ruch-na-otvoreni-noveho-riecneho-pristavu-vienna-city-bol-aj-podpredseda-bsk-ivo-nesrovnal.aspx", "http://bratislava.sme.sk/c/7487337/mala-by-byt-bratislava-samostatnym-krajom-anketa-s-kandidatmi.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/bratislava-ako-samostatny-kraj.html", "http://www.tvba.sk/zupnych-13/sas-chce-vytvorit-z-bratislavy-samostatny-kraj/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:11.852208+00:00"}
{"id": "vr33479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33479", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Američania tam stratili asi 35 000 ľudí. Číňania asi 250 000 ľudí a Kórejci 1 000 000 v tej vojne.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "František Šebej uvádza správne číslo len v prípade amerických strát. V prípade Južnej Kórei by číslo o miliónovej strate sedelo len v prípade ak by sme medzi straty započítali aj všetkých zranených. Spoločné straty Severnej a Južnej Kórei sa pohybujú na úrovni pol milióna. Taktiež ani údaj o strate Číny, ktorý spomína F. Šebej ,nesedí s oficiálnymi údajmi o čínskych stratách. Podľa oficiálnej správy Americkej obrany (U.S. Department of Defense), ktorá korigovala čísla strát v Kórejskej vojne, Američania stratili 33 686 vojakov. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 170 tisíc. Južná Kórea stratila 175 tisíc vojakov, podľa iných údajov približne 230 tisíc. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 1 milión. Čínske oficiálne zdroje hovoria o približne 150 tisíc zahynutých čínskych vojakov počas vojny. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 390 tisíc. Severokórejská ľudová armáda stratila 290 tisíc vojakov. Povojnové čínske a severokórejské údaje hovoria o až miliónových stratách na strane spojeneckých vojsk (USA - 390 tisíc, Južná Kórea - 660 tisíc). Povojnové údaje USA a Južnej Kórei hovorili o strate 141 tisíc Američanov a 960 tisíc vojakov Južnej Kórei. Neskôr boli čísla o stratách reevidované smerom nadol. Celkový počet životov, ktoré si vyžiadala vojna v Kórei v rokoch 1950-53 je na úrovni 1,2 milióna ľudí (s. 154) Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["František Šebej uvádza správne číslo len v prípade amerických strát. V prípade Južnej Kórei by číslo o miliónovej strate sedelo len v prípade ak by sme medzi straty započítali aj všetkých zranených. Spoločné straty Severnej a Južnej Kórei sa pohybujú na úrovni pol milióna. Taktiež ani údaj o strate Číny, ktorý spomína F. Šebej ,nesedí s oficiálnymi údajmi o čínskych stratách. Podľa oficiálnej správy Americkej obrany (U.S. Department of Defense), ktorá korigovala čísla strát v Kórejskej vojne, Američania stratili 33 686 vojakov. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 170 tisíc. Južná Kórea stratila 175 tisíc vojakov, podľa iných údajov približne 230 tisíc. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 1 milión. Čínske oficiálne zdroje hovoria o približne 150 tisíc zahynutých čínskych vojakov počas vojny. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 390 tisíc. Severokórejská ľudová armáda stratila 290 tisíc vojakov. Povojnové čínske a severokórejské údaje hovoria o až miliónových stratách na strane spojeneckých vojsk (USA - 390 tisíc, Južná Kórea - 660 tisíc). Povojnové údaje USA a Južnej Kórei hovorili o strate 141 tisíc Američanov a 960 tisíc vojakov Južnej Kórei. Neskôr boli čísla o stratách reevidované smerom nadol. Celkový počet životov, ktoré si vyžiadala vojna v Kórei v rokoch 1950-53 je na úrovni 1,2 milióna ľudí (s. 154) Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["správy", "započítaní", "stratila", "údajov", "Čínske", "započítaní", "stratila", "vyžiadala"], "url": ["http://www.defense.gov/news/newsarticle.aspx?id=45275", "http://www.zzwave.com/cmfweb/history/krwarcost.html", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/778094.stm", "http://www.zzwave.com/cmfweb/history/krwarcost.html", "http://www.nyconsulate.prchina.org/eng/xw/t31430.htm", "http://www.zzwave.com/cmfweb/history/krwarcost.html", "http://www.nyconsulate.prchina.org/eng/xw/t31430.htm", "http://www.eui.eu/Documents/DepartmentsCentres/SPS/Seminars/SeminarsF09/PVSEMF08/LacinaGleditschMonitoringTrendsInGlobalCombatEJP2005.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:56.373087+00:00"}
{"id": "46100", "numeric_id": 46100, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46100", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...ktorý (Igor Matovič - pozn.) mimochodom robil kšefty aj s Jozefom Majským", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič pred dvomi rokmi priznal , že okolo rokov 2000/2001 kupoval pozemky od firmy Jozefa Majského, ktorá sprivatizovala Trnavské automobilové závody. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič pred dvomi rokmi priznal , že okolo rokov 2000/2001 kupoval pozemky od firmy Jozefa Majského, ktorá sprivatizovala Trnavské automobilové závody. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["priznal"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/467865-matovic-kupil-pozemky-od-majskeho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:26.555172+00:00"}
{"id": "43165", "numeric_id": 43165, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43165", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "...povedať si, že my (Smer-SD v eurovoľbách, pozn.) nemáme program, pretože ľudia ich aj tak nečítajú (...) od strany, ktorá desať rokov riadi krajinu.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jana Kiššová vo výroku reagovala na vyjadrenie Ľubomíra Petráka, ktorý obhajoval absentujúci, resp. veľmi strohý program strany Smer-SD do eurovolieb. Smer-SD je súčasťou vlády na Slovensku dokopy viac ako 10 rokov. Prvýkrát sa stal Robert Fico premiérom v roku 2006, kedy úspešne zložil koalíciu, s ktorou dovládol do roku 2010. Vtedy ho na premiérskom kresle vystriedala Iveta Radičová a Smer-SD skončil v opozícii. Po predčasných voľbách v roku 2012 získal Smer-SD v parlamente väčšinu a vytvoril svoju druhú vládu na čele s Robertom Ficom, ktorá vládla až do roku 2016. Po voľbách v roku 2016 Smer-SD opäť zložil vládu, ktorá vládne po zmene na premiérskej stoličke a viacerých ministerských postoch dodnes. Taktiež je pravdou, že strana Smer-SD dlhodobo žiaden politický program nepredstavila. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jana Kiššová vo výroku reagovala na vyjadrenie Ľubomíra Petráka, ktorý obhajoval absentujúci, resp. veľmi strohý program strany Smer-SD do eurovolieb. Smer-SD je súčasťou vlády na Slovensku dokopy viac ako 10 rokov. Prvýkrát sa stal Robert Fico premiérom v roku 2006, kedy úspešne zložil koalíciu, s ktorou dovládol do roku 2010. Vtedy ho na premiérskom kresle vystriedala Iveta Radičová a Smer-SD skončil v opozícii. Po predčasných voľbách v roku 2012 získal Smer-SD v parlamente väčšinu a vytvoril svoju druhú vládu na čele s Robertom Ficom, ktorá vládla až do roku 2016. Po voľbách v roku 2016 Smer-SD opäť zložil vládu, ktorá vládne po zmene na premiérskej stoličke a viacerých ministerských postoch dodnes. Taktiež je pravdou, že strana Smer-SD dlhodobo žiaden politický program nepredstavila. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["program", "Prvýkrát", "Vtedy", "druhú"], "url": ["https://strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/sebavedome-slovensko-v-europe", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:07.333256+00:00"}
{"id": "vr17272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17272", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...je to historický stav (zmena kompetencii súvislosti s rozpisovaním osemročných gymnázií, pozn.), áno, vyplývalo to z reformy ESO, (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reforma ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa je jednou z reforiem verejnej správy avizovanej v programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2016. Ide o rozsiahlu reformu štátnej správy, ktorej cieľom je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Reforma ESO sa skladá z viacerých etáp a jej opatrenia budú postupne implementované až do roku 2020. Súčasťou reformy ESO bolo aj zrušenie krajských školských úradov k 1. januáru 2013 ( .pdf , s. 21). Kompetencie týchto krajských školských úradov (ktoré boli v pôsobnosti ministerstva školstva) prešli na existujúce obvodné úrady v sídle kraja v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR ( zákon č. 345/2012 Z. z.). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre denník Pravda sa ministerka Lubyová vyjadrila, že ministerstvo školstva nemá kompetencie zasahovať do počtu pridelených tried pre osemročné gymnáziá, keďže: „Tie majú školské odbory okresných úradov, ktoré sú zaradené pod Ministerstvom vnútra SR.“ Podľa ministerky by sa rezort školstva mohol zapojiť do tohto procesu až ako odvolací orgán v rámci správneho konania druhého stupňa. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Reforma ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa je jednou z reforiem verejnej správy avizovanej v programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2016. Ide o rozsiahlu reformu štátnej správy, ktorej cieľom je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Reforma ESO sa skladá z viacerých etáp a jej opatrenia budú postupne implementované až do roku 2020. Súčasťou reformy ESO bolo aj zrušenie krajských školských úradov k 1. januáru 2013 ( .pdf , s. 21). Kompetencie týchto krajských školských úradov (ktoré boli v pôsobnosti ministerstva školstva) prešli na existujúce obvodné úrady v sídle kraja v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR ( zákon č. 345/2012 Z. z.). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre denník Pravda sa ministerka Lubyová vyjadrila, že ministerstvo školstva nemá kompetencie zasahovať do počtu pridelených tried pre osemročné gymnáziá, keďže: „Tie majú školské odbory okresných úradov, ktoré sú zaradené pod Ministerstvom vnútra SR.“ Podľa ministerky by sa rezort školstva mohol zapojiť do tohto procesu až ako odvolací orgán v rámci správneho konania druhého stupňa. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["ESO", "programovom", ".pdf", "Kompetencie", "zákon", "Pravda"], "url": ["https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://www.vlada.gov.sk/uloha-statu-a-verejneho-sektora/", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava&subor=175313", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/345/20131001", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/455263-proti-znizeniu-poctu-prvych-tried-osemrocnych-gymnazii-vznikla-peticia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:47.350356+00:00"}
{"id": "vr37358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37358", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Maďarská strana sa jasne vyjadrila, že nebude rokovať a pokračovať v rokovaní a vôbec už prijímať (dvojstrannú dohodu o štátnom občianstve pozn.).", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako informuje denník sme.sk zo 17. februára 2011: \" Maďarský spolupredseda zmiešanej komisie - štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom , čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve . Maďarský predstaviteľ po zasadnutí podľa tlačovej agentúry MTI zdôraznil, že kým slovenský parlament nevytvorí názor v súvislosti so slovenským zákonom o občianstve, nemá v žiadnej forme význam zaoberať sa dvojstrannou zmluvou .\"", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje denník sme.sk zo 17. februára 2011: \" Maďarský spolupredseda zmiešanej komisie - štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom , čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve . Maďarský predstaviteľ po zasadnutí podľa tlačovej agentúry MTI zdôraznil, že kým slovenský parlament nevytvorí názor v súvislosti so slovenským zákonom o občianstve, nemá v žiadnej forme význam zaoberať sa dvojstrannou zmluvou .\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5771583/madarsko-sa-zmluvou-o-obcianstve-zatial-zaoberat-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:23.805886+00:00"}
{"id": "vr37674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37674", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Írsko je krajina s najliberálnejším pracovným právom v Európskej únii.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme s akým porovnaním operuje B. Ondruš, či vychádza z nejakej oficiálne zverejnenej štatistiky, ktorá hodnotí pracovné práva v jednotlivých krajinách EÚ, alebo je to len jeho súkromný odhad. Nám sa nepodarilo nájsť žiadne nezávislé hodnotenie, ktoré by sa stotožňovalo s hodnotením B. Ondruša.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme s akým porovnaním operuje B. Ondruš, či vychádza z nejakej oficiálne zverejnenej štatistiky, ktorá hodnotí pracovné práva v jednotlivých krajinách EÚ, alebo je to len jeho súkromný odhad. Nám sa nepodarilo nájsť žiadne nezávislé hodnotenie, ktoré by sa stotožňovalo s hodnotením B. Ondruša."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:00.534777+00:00"}
{"id": "vr31913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31913", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Štátny tajomník ministerstva financií pán Hudák vlastne pricestuje do Bruselu už v utorok, aby tieto nové opatrenia (v regulovaných sektoroch energetiky, pozn.) predstavil a aby o týchto otázkach komunikoval.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je nám dostupný program štátneho tajomníka MF SR Vazila Hudáka, ani sa nám nepodarilo nájsť správu o tom, že by tento deň išiel do Bruselu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nie je nám dostupný program štátneho tajomníka MF SR Vazila Hudáka, ani sa nám nepodarilo nájsť správu o tom, že by tento deň išiel do Bruselu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:14.830305+00:00"}
{"id": "vr34092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34092", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme to čerpanie eurofondov vždy spájali s dôležitými reformnými a modernizačnými opatreniami vo vláde, vláda sa tomu venovala každý mesiac.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokážeme skontrolovať, či skutočne bývalá vláda jednala o eurofondoch každý mesiac, a či ich vždy spájala s dôležitými reformnými a modernizačnými opatreniami. Výrok preto označujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme skontrolovať, či skutočne bývalá vláda jednala o eurofondoch každý mesiac, a či ich vždy spájala s dôležitými reformnými a modernizačnými opatreniami. Výrok preto označujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:19.571470+00:00"}
{"id": "48977", "numeric_id": 48977, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48977", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Únos Vietnamca, Robert Kaliňák, dvorný to priateľ Roberta Fica povedal, že tento skutok sa nestal a dnes nemecké súdy, nemecké súdy, nie slovenské súdy, nemecké súdy povedia, že tento skutok sa stal a dokonca Slovensko malo na tom podiel.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vietnamský podnikateľ Trinh Xuan Thanh, ktorý v Nemecku žiadal o politický azyl, bol podľa záverov nemeckého vyšetrovania v roku 2017 unesený z Berlína do Bratislavy a následne mal cestovať slovenským vládnym špeciálom do Moskvy, teda mimo schengenský priestor. Vo Vietname bol podnikateľ odsúdený na dva doživotné tresty za údajné zlé hospodárenie a spreneveru.\n\nNemecké súdy v prípade doteraz odsúdili dvoch obžalovaných, ktorí s únosom pomáhali. Podľa záverov ich vyšetrovania bol Vietnamec Thanh unesený pomocou slovenského vládneho špeciálu , ktorý vietnamskej delegácii zapožičalo ministerstvo vnútra. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák obvinenie z pomoci vietnamským bezpečnostným zložkám na únose odmietol a uviedol, že „to sa proste nestalo“.", "analysis_paragraphs": ["Vietnamský podnikateľ Trinh Xuan Thanh, ktorý v Nemecku žiadal o politický azyl, bol podľa záverov nemeckého vyšetrovania v roku 2017 unesený z Berlína do Bratislavy a následne mal cestovať slovenským vládnym špeciálom do Moskvy, teda mimo schengenský priestor. Vo Vietname bol podnikateľ odsúdený na dva doživotné tresty za údajné zlé hospodárenie a spreneveru.", "Nemecké súdy v prípade doteraz odsúdili dvoch obžalovaných, ktorí s únosom pomáhali. Podľa záverov ich vyšetrovania bol Vietnamec Thanh unesený pomocou slovenského vládneho špeciálu , ktorý vietnamskej delegácii zapožičalo ministerstvo vnútra. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák obvinenie z pomoci vietnamským bezpečnostným zložkám na únose odmietol a uviedol, že „to sa proste nestalo“."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["unesený", "odsúdili", "špeciálu", "odmietol"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/655366-nemecky-sud-odsudil-dalsieho-obvineneho-z-kauzy-uneseny-vietnamec/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xojEHxR/unos-vietnamca-nemci-odsudili-druheho-obzalovaneho-na-pat-rokov-vazenia/", "https://dennikn.sk/1247745/dvaja-policajti-dosvedcili-unos-vietnamca-ktory-kalinak-nevidel/", "https://www.aktuality.sk/clanok/611914/to-sa-proste-nestalo-reaguje-kalinak-na-kauzu-unosu-vietnamca/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:06.732175+00:00"}
{"id": "47223", "numeric_id": 47223, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47223", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Keď ja som bol minister, som mal okolo, výdavky štátneho rozpočtu, okolo 18 miliárd. Za vašej vlády, vy ste si výdavky zdvihli na 26 miliárd.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ladislav Kamenický pôsobil ako minister financií počas vlády Petra Pellegriniho v období od 7. mája 2019 do 20. marca 2020. V roku 2019 boli výdavky štátu narozpočtované na 17,53 miliardy eur, pre rok 2020 to bolo približne 18,56 miliardy eur. Vláda Igora Matoviča zvýšila pre rok 2021 plánované výdavky štátu na rok 2021 na 23,86 miliárd eur. Stúpli najmä kvôli ekonomickým dôsledkom pandémie. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme pre priveľkú odchýlku od skutočného údaju ako už nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ladislav Kamenický pôsobil ako minister financií počas vlády Petra Pellegriniho v období od 7. mája 2019 do 20. marca 2020. V roku 2019 boli výdavky štátu narozpočtované na 17,53 miliardy eur, pre rok 2020 to bolo približne 18,56 miliardy eur. Vláda Igora Matoviča zvýšila pre rok 2021 plánované výdavky štátu na rok 2021 na 23,86 miliárd eur. Stúpli najmä kvôli ekonomickým dôsledkom pandémie. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme pre priveľkú odchýlku od skutočného údaju ako už nepravdivé."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "boli", "bolo", "zvýšila"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22095285/ladislav-kamenicky-kto-je-novy-minister-financii.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/370/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/468/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/425/vyhlasene_znenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:08.385731+00:00"}
{"id": "vr27276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27276", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Niektoré z tých strán (ktoré Kňažko zakladal, pozn.) fúzovali, to znamená spájali sa…", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko podľa dostupných informácií ( Aktuálne a Osobnosti ) bol spoluzakladateľom DÚ, ktorá sa v závere svojej pôsobnosti zlúčila s SDKÚ v roku 2000 a v ktorej zastával pozíciu podpredsedu. Vo voľbách v roku 1998 bol zvolený na kandidátke SDK, ktorá sa pretransformovala na SDKÚ. V tomto období pôsobil ako minister kultúry SR. Kňažko pôsobil aj v Demokratickej únii Slovenska , ktorá vznikla odštiepením z HZDS a v roku 1995 sa zlúčila s Národno-Demokratickou stranou a vznikla DÚ. Zistili sme minimálne dve strany, v ktorých pôsobil M. Kňažko a tieto strany sa zlúčili s inými stranami. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko podľa dostupných informácií ( Aktuálne a Osobnosti ) bol spoluzakladateľom DÚ, ktorá sa v závere svojej pôsobnosti zlúčila s SDKÚ v roku 2000 a v ktorej zastával pozíciu podpredsedu. Vo voľbách v roku 1998 bol zvolený na kandidátke SDK, ktorá sa pretransformovala na SDKÚ. V tomto období pôsobil ako minister kultúry SR. Kňažko pôsobil aj v Demokratickej únii Slovenska , ktorá vznikla odštiepením z HZDS a v roku 1995 sa zlúčila s Národno-Demokratickou stranou a vznikla DÚ. Zistili sme minimálne dve strany, v ktorých pôsobil M. Kňažko a tieto strany sa zlúčili s inými stranami. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálne", "Osobnosti", "SDKÚ", "1998", "zvolený", "Demokratickej únii Slovenska", "Národno-Demokratickou stranou"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zivotopis-milan-knazko/slovensko/politika/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=254", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_a_kres%C5%A5ansk%C3%A1_%C3%BAnia_%E2%80%93_Demokratick%C3%A1_strana", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1998", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=177&CisObdobia=1", "http://sk.wikipedia.org/wiki/DE%C3%9AS", "http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodno-demokratick%C3%A1_strana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:55.938040+00:00"}
{"id": "vr34942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34942", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja som sa rozprávala. Osem. (minimálny počet poslancov na utvorenie poslaneckého klubu, pozn.).", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanecký klub musí mať minimálne osem poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Poslanecký klub musí mať minimálne osem poslancov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:31.948858+00:00"}
{"id": "vr15478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15478", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Máme 10 fakúlt kde sa študuje ošetrovateľstvo, (...) len 40 % študentov ošetrovateľstva dosiahne prvý stupeň vysokoškolského štúdia.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na Slovensku sa naozaj nachádza 10 fakúlt , kde sa dá študovať ošetrovateľstvo, a to konkrétne v Bratislave, Martine, Košiciach, Trnave, Ružomberku, Nitre, Prešove a Trenčíne (detašované pracovisko v Nových Zámkoch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave sme nepočítali zvlášť). Čo sa týka percenta absolventov prvého stupňa štúdia, väčšina fakúlt neuvádza podrobné informácie o jednotlivých odboroch, údaje o prijatých študentoch a absolventoch uvádzajú súhrnne pre všetky odbory. K dispozícii máme Zdravotnícku ročenku SR (.pdf), ktorá uvádza celkové počty študentov a absolventov tohto odboru, avšak poskytnuté údaje nie sú jednoznačné. Z údajov, ktoré sme na požiadanie získali od Ministersva zdravotníctva SR, taktiež jednoznačne nevyplýva, že len 40 % študentov ošetrovateľstva dosiahne prvý stupeň vysokoškolského štúdia. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sa naozaj nachádza 10 fakúlt , kde sa dá študovať ošetrovateľstvo, a to konkrétne v Bratislave, Martine, Košiciach, Trnave, Ružomberku, Nitre, Prešove a Trenčíne (detašované pracovisko v Nových Zámkoch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave sme nepočítali zvlášť). Čo sa týka percenta absolventov prvého stupňa štúdia, väčšina fakúlt neuvádza podrobné informácie o jednotlivých odboroch, údaje o prijatých študentoch a absolventoch uvádzajú súhrnne pre všetky odbory. K dispozícii máme Zdravotnícku ročenku SR (.pdf), ktorá uvádza celkové počty študentov a absolventov tohto odboru, avšak poskytnuté údaje nie sú jednoznačné. Z údajov, ktoré sme na požiadanie získali od Ministersva zdravotníctva SR, taktiež jednoznačne nevyplýva, že len 40 % študentov ošetrovateľstva dosiahne prvý stupeň vysokoškolského štúdia. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["fakúlt", "Zdravotnícku ročenku SR", "výročnej správe", "výročnej správe"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?sestra", "http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2014/pracovnici_zdravotnicke_skolstvo.pdf", "https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Dekanat/Sekretariat/Vyrocne_spravy_o_cinnosti/4._VS_o_cinnosti_2015.pdf", "http://www.szu.sk/userfiles/file/Rektorat/Vyrocna_sprava/Vyrocna_sprava_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:29.804941+00:00"}
{"id": "vr15842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15842", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dôležité je, že sa prijal špeciálny zákon, že sa vláda zaoberá týmito regiónmi (najmenej rozvinutými okresmi, pozn.) úplne iným spôsobom a detailnejšie, ako bolo doteraz", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Špeciálny zákon č. 336/2015 Z. z., ktorý sa zaoberá najmenej rozvinutými okresmi, bol prijatý 11.11.2015 pod názvom „Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov“ . Zákon upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom, pričom tento termín aj definuje. V prípade, že daný okres spadá do kategórie \"najmenej rozvinutý okres\", získava po novom nárok na špeciálnu štátnu pomoc. Výrok podpredsedu vlády SR hodnotíme, ako pravdivý.\n\nVyššie uvedený zákon sa stal účinným začiatkom tohto roka. Zámerom tohto zákona je úprava podmienok, systému a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom. Plnenie zákonom stanovených úloh má na starosti Úrad vlády SR spoločne s ministerstvami, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a okresným úradom daného okresu.\n\nZáväzným dokumentom zameraným na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu je tzv. Akčný plán , ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní rady. Tento dokument obsahuje napr. návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku. Akčný plán je pre každý okres špecifický , keďže každý má svoje vlastné problémy a špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania. Vláda sa tak týmito okresmi môže zaoberať detailnejšie než predtým.\n\nZákon zriaďuje aj odborný poradný orgán vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky pre najmenej rozvinuté okresy tzv. Radu , „ ktorú tvoria zástupcovia úradu vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce z najmenej rozvinutého okresu .“ Finančný príspevok (tzv. regionálny príspevok) je poskytovaný z rozpočtovej kapitoly úradu vlády v súlade s akčným plánom.\n\nS týmto zákonom sa zaviedol termín \"najmenej rozvinutý okres\" a taktiež nariadil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny vytvorenie ich zoznamu na základe zákonom daných faktorov. Podľa definície je „najmenej rozvinutým okresom“ taký, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti presahuje 1,9-násobok celoslovenskej úrovne. Tento stav zároveň musí platiť aspoň deväť z predchádzajúcich 12 za sebou idúcich štvrťrokov.\n\nRegionálnu politiku predtým riešil primárne len Zákon o podpore regionálneho rozvoja ( Zákon č. 539/2008 Z.z ), ktorý schválila ešte I. Ficova vláda. Zákon stanovuje podmienky a ciele podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a dalších subjektov územnej spolupráce. V rozhovore pre TA3 Robert Fico porovnáva situáciu pred novým zákonom a po ňom: \" Došlo k zmene, pokiaľ ide o prístup k najmenej rozvinutým okresom. Predtým to bola skôr intuitívna ad hoc práca, vybrali sme si okres, išli sme tam a ponúkli sme nejaké malé projekty. Teraz je to na báze zákona, ktorý stanovuje, ktorý okres spadá do tejto kategórie a čo je potrebné urobiť. Musíte schváliť akčný plán, ktorý vzniká zdola, nie zhora, automaticky sa schvaľuje tzv. regionálny príspevok a potom sa nastavuje nejaký plán na tvorbu pracovných miest a objem zdrojov, ktoré budú použité.\"\n\nVláda Ivety Radičovej spájala regionálny rozvoj primárne s rozvojom infraštruktúry . Známe je taktiež zavedenie povinného zverejňovania zmlúv na internete, medzi čo sa ráta aj projektová dokumentácia schválených projektov v regiónoch. Hlbšie sa, však problému regiónov venovať nestihla.", "analysis_paragraphs": ["Špeciálny zákon č. 336/2015 Z. z., ktorý sa zaoberá najmenej rozvinutými okresmi, bol prijatý 11.11.2015 pod názvom „Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov“ . Zákon upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom, pričom tento termín aj definuje. V prípade, že daný okres spadá do kategórie \"najmenej rozvinutý okres\", získava po novom nárok na špeciálnu štátnu pomoc. Výrok podpredsedu vlády SR hodnotíme, ako pravdivý.", "Vyššie uvedený zákon sa stal účinným začiatkom tohto roka. Zámerom tohto zákona je úprava podmienok, systému a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom. Plnenie zákonom stanovených úloh má na starosti Úrad vlády SR spoločne s ministerstvami, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a okresným úradom daného okresu.", "Záväzným dokumentom zameraným na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu je tzv. Akčný plán , ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní rady. Tento dokument obsahuje napr. návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku. Akčný plán je pre každý okres špecifický , keďže každý má svoje vlastné problémy a špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania. Vláda sa tak týmito okresmi môže zaoberať detailnejšie než predtým.", "Zákon zriaďuje aj odborný poradný orgán vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky pre najmenej rozvinuté okresy tzv. Radu , „ ktorú tvoria zástupcovia úradu vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce z najmenej rozvinutého okresu .“ Finančný príspevok (tzv. regionálny príspevok) je poskytovaný z rozpočtovej kapitoly úradu vlády v súlade s akčným plánom.", "S týmto zákonom sa zaviedol termín \"najmenej rozvinutý okres\" a taktiež nariadil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny vytvorenie ich zoznamu na základe zákonom daných faktorov. Podľa definície je „najmenej rozvinutým okresom“ taký, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti presahuje 1,9-násobok celoslovenskej úrovne. Tento stav zároveň musí platiť aspoň deväť z predchádzajúcich 12 za sebou idúcich štvrťrokov.", "Regionálnu politiku predtým riešil primárne len Zákon o podpore regionálneho rozvoja ( Zákon č. 539/2008 Z.z ), ktorý schválila ešte I. Ficova vláda. Zákon stanovuje podmienky a ciele podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a dalších subjektov územnej spolupráce. V rozhovore pre TA3 Robert Fico porovnáva situáciu pred novým zákonom a po ňom: \" Došlo k zmene, pokiaľ ide o prístup k najmenej rozvinutým okresom. Predtým to bola skôr intuitívna ad hoc práca, vybrali sme si okres, išli sme tam a ponúkli sme nejaké malé projekty. Teraz je to na báze zákona, ktorý stanovuje, ktorý okres spadá do tejto kategórie a čo je potrebné urobiť. Musíte schváliť akčný plán, ktorý vzniká zdola, nie zhora, automaticky sa schvaľuje tzv. regionálny príspevok a potom sa nastavuje nejaký plán na tvorbu pracovných miest a objem zdrojov, ktoré budú použité.\"", "Vláda Ivety Radičovej spájala regionálny rozvoj primárne s rozvojom infraštruktúry . Známe je taktiež zavedenie povinného zverejňovania zmlúv na internete, medzi čo sa ráta aj projektová dokumentácia schválených projektov v regiónoch. Hlbšie sa, však problému regiónov venovať nestihla."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Špeciálny zákon", "Akčný plán", "špecifický", "definície", "Zákon č. 539/2008 Z.z", "Vláda"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101.html", "http://www.nro.vlada.gov.sk/18329-sk/akcny-plan/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/pomoc-najmenej-rozvinutym-okresom/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368743-chudobne-okresy-pod-ciarou-su-zakonom-sklamane/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-539", "http://www.vlada.gov.sk/2-3-doprava-regionalny-rozvoj-a-cestovny-ruch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:16.561946+00:00"}
{"id": "vr34880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34880", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Trestne právna imunita je inštitút, ktorý pôsobí počas výkonu mandátu. To znamená, ak naozaj ktokoľvek, kto dnes je poslancom alebo poslankyňou Národnej rady, je obvinený z trestného činu, nemá sa ako zbaviť zodpovednosti, akurát môže dôjsť k časovému odlíšeniu alebo bude šetrený po uplynutí mandátu.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku 78., ods. 3 Ústavy SR : „Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.“ V trestnom poriadku (301/2005 Z.z.) sa uvádza: § 9 ods. 4: „V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora za podmienok uvedených v § 215 ods. 8.“ § 215 ods. 8: „V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. b), sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora, a to vydaním uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že takýto postup je odôvodnený.“", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku 78., ods. 3 Ústavy SR : „Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.“ V trestnom poriadku (301/2005 Z.z.) sa uvádza: § 9 ods. 4: „V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora za podmienok uvedených v § 215 ods. 8.“ § 215 ods. 8: „V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. b), sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora, a to vydaním uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že takýto postup je odôvodnený.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "V trestnom poriadku (301/2005 Z.z.)"], "url": ["http://zbierka.sk/Dokumenty/Download/36/Default.aspx", "http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18750&FileName=05-z301&Rocnik=2005"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:48.743680+00:00"}
{"id": "vr14983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14983", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...jeden taký citát z roku 2005, kedy ešte ako predstaviteľ Slovenskej pospolitosti národnej strany povedal(Kotleba, pozn.), že slovenská pospolitosť národná strana je nositeľom ducha a otca národa Andreja Hlinku, prvého slovenského prezidenta doktora Jozefa Tisa a všetkých ďalších velikánov slovenského národa.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2005 v jednom rozhovore Kotleba, ako predstaviteľ Slovenskej pospolitosti, citoval stanovy Slovenskej pospolitosti, ktorý je v znení, ktorý uvádza Klus. Výrok hodnotíme ako pravidvý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2005 v jednom rozhovore Kotleba, ako predstaviteľ Slovenskej pospolitosti, citoval stanovy Slovenskej pospolitosti, ktorý je v znení, ktorý uvádza Klus. Výrok hodnotíme ako pravidvý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "rozhovore"], "url": ["http://www.sp-s.wz.cz/clanky/rozhovorsvodcom.htm", "https://dennikn.sk/404134/zidovska-otazka-nas-zaujimat-nemusi-co-vsetko-uz-kotleba-povedal-snp-zidoch-slovenskom-state/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:48.489409+00:00"}
{"id": "vr31371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31371", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som dlhodobo komunikoval kauzu Gorila v tej podobe, že nie som presvedčený, že je dobré, aby politici a akýmikoľvek vyhláseniami alebo ďalšími zásahmi ovplyvňovali samotné vyšetrovanie.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Môžeme konštatovať, že R. Kaliňák hovorí pravdu keďže verejne prehlásil, že nechce, aby politici zasahovali akýmkoľvek spôsobom do vyšetrovania kauzy. Napríklad vo februári sa R.Kaliňák vyjadril vo Volebnom štúdiu aktuality.sk (v poradí tretie video na stránke, dvanásta minúta), ku kauze Gorila nasledovne: \" Pre mňa je garanciou, že nad spisom dozerá špeciálny prokurátor...ten bude dozorovať spis a zabráni ľubovoľnému politikovi, aby do toho spisu mohlo vstupovať.... Teraz je priestor, nech polícia robí 3D mapu, ako to bolo pod dozorom špeciálneho prokurátora a my politici sa od toho dostaňme preč.\"", "analysis_paragraphs": ["Môžeme konštatovať, že R. Kaliňák hovorí pravdu keďže verejne prehlásil, že nechce, aby politici zasahovali akýmkoľvek spôsobom do vyšetrovania kauzy. Napríklad vo februári sa R.Kaliňák vyjadril vo Volebnom štúdiu aktuality.sk (v poradí tretie video na stránke, dvanásta minúta), ku kauze Gorila nasledovne: \" Pre mňa je garanciou, že nad spisom dozerá špeciálny prokurátor...ten bude dozorovať spis a zabráni ľubovoľnému politikovi, aby do toho spisu mohlo vstupovať.... Teraz je priestor, nech polícia robí 3D mapu, ako to bolo pod dozorom špeciálneho prokurátora a my politici sa od toho dostaňme preč.\""], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/201675/video-nahradi-kalinak-fica-volebne-studio-aktuality-sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:31.034080+00:00"}
{"id": "vr35490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35490", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "My sme pôvodne referendum a rozhodovali a hovorili sme, že odporučíme občanom, aby sa referenda zúčastnili a hlasovali podľa vlastného svedomia a vedomia. Ale akým spôsobom sa toto referendum aj na pôde parlamentu aj konkrétnymi krokmi predsedu SaS, predsedu parlamentu pána Richarda Sulíka spolitizovalo a čo urobil, povedzme, že ako zneužil tieto listy, kde v týchto listoch.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Stanovisko strany Smer, či vyjadrenie niektorého z jej predstaviteľov, v ktorom by odporučili zúčastniť sa sme nenašli. Naopak, Robert Fico na tlačovej besede 6.9. povedal : \"... nemôže Smer - sociálna demokracia odporučiť svojim voličom a sympatizantom aby sa tohto referenda zúčastnili.\" Ešte predtým, 25.8. strana Smer vydala stanovisko, kde tvrdí : \"Keďže ide o politickú agendu jednej z vládnych strán, SMER – sociálna demokracia nevidí žiadny dôvod na to, aby referendum propagoval v rámci svojej vlastnej politickej činnosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko strany Smer, či vyjadrenie niektorého z jej predstaviteľov, v ktorom by odporučili zúčastniť sa sme nenašli. Naopak, Robert Fico na tlačovej besede 6.9. povedal : \"... nemôže Smer - sociálna demokracia odporučiť svojim voličom a sympatizantom aby sa tohto referenda zúčastnili.\" Ešte predtým, 25.8. strana Smer vydala stanovisko, kde tvrdí : \"Keďže ide o politickú agendu jednej z vládnych strán, SMER – sociálna demokracia nevidí žiadny dôvod na to, aby referendum propagoval v rámci svojej vlastnej politickej činnosti.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Robert Fico na tlačovej besede 6.9. povedal", "stanovisko, kde tvrdí"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/161295_smer-sd-nemoze-odporucit-volicom-aby-sa-zucastnili-na-referende", "http://www.strana-smer.sk/303/1798/strana-smer-socialna-demokracia-chce-odvolat-richarda-sulika-z-postu-predsedu-nr-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:20.468704+00:00"}
{"id": "vr16687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16687", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "...nástupný plat (učiteľa, pozn.) v súčasnosti 690 euro, čo je okolo 540 eur v čistom.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začínajúci učiteľ základnej, strednej, jazykovej a špeciálnej školy je zaradený do platovej trarify 1, triedy 9. Po navýšení platov v regionálnom školstve v septembri 2017 má začínajúci učiteľ nárok na 690 eur, čo približne predstavuje 544 eur čistého mesačného platu. Výrok Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Začínajúci učiteľ základnej, strednej, jazykovej a špeciálnej školy je zaradený do platovej trarify 1, triedy 9. Po navýšení platov v regionálnom školstve v septembri 2017 má začínajúci učiteľ nárok na 690 eur, čo približne predstavuje 544 eur čistého mesačného platu. Výrok Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["zaraďuje", ".pdf", "platových taríf"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjOlL7S49HWAhWiQpoKHVV9B0sQFggmMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F2921.pdf&usg=AOvVaw27NSudlCwR0r0jodeSh3n0", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjOlL7S49HWAhWiQpoKHVV9B0sQFggmMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F2921.pdf&usg=AOvVaw27NSudlCwR0r0jodeSh3n0", "https://www.minedu.sk/data/att/12033.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:48.420385+00:00"}
{"id": "vr16041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16041", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Veď sme uvrhli 900 tisíc, je najnovšie číslo, 900 tisíc ľudí je na hranici chudoby, je ohrozených chudobou, máme tu 3,5 milióna exekúcií,", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat za rok 2015 bol podieľ ľudí žijúcich na Slovensku na hranici chudoby 18,4 %. Počet obyvateľov Slovenska je podľa Štatistického úradu 5 427 917. Počet ľudí žijpcich na hranici chudoby je teda približne 998 736, preto výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat za rok 2015 bol podieľ ľudí žijúcich na Slovensku na hranici chudoby 18,4 %. Počet obyvateľov Slovenska je podľa Štatistického úradu 5 427 917. Počet ľudí žijpcich na hranici chudoby je teda približne 998 736, preto výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Štatistického úradu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/People_at_risk_of_poverty_or_social_exclusion", "http://www.vlada.gov.sk/slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:04.694056+00:00"}
{"id": "vr33745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33745", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V marci tohto roku sa dostala inflácia pod 2%. Historicky od novembra, alebo od decembra, od jesene 2010 najnižšia inflácia.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistického úradu Slovenskej republiky klesla čistá inflácia, t.j. bez zmien nepriamych daní z 2 % v januári 2013, na 1,7 % v marci toho istého roku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistického úradu Slovenskej republiky klesla čistá inflácia, t.j. bez zmien nepriamych daní z 2 % v januári 2013, na 1,7 % v marci toho istého roku."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["štatistického úradu", "graf", "bola", "dosiahla"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60775", "http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/hicp-inflation-slovakia-2013.aspx", "http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/hicp-inflation-slovakia.aspx", "http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/hicp-inflation-slovakia-2010.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:16.172606+00:00"}
{"id": "vr35092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35092", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(J. Slota:Ste za dekriminalizíciu, jak? Čo vlastne chcete dekriminalizovať potom? Ja to nepochopím?)  Mladí študent, ktorý má jeden alebo dve marihuanové cigarety so sebou, aby on neskončil v base.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení strany Sas bol návrh prekvalifikovať držbu marihuany v množstve nepresahujúcom 5 gramov sušiny z trestného činu na priestupok, ktorého následkom už nie je záznam v registri trestov, no zároveň v návrhu stojí, že predaj alebo pokus o predaj, výrobu alebo iné konanie, ktorého účelom je ekonomický prospech, alebo podanie mládeži sa bude i naďalej považovať za trestný čin.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení strany Sas bol návrh prekvalifikovať držbu marihuany v množstve nepresahujúcom 5 gramov sušiny z trestného činu na priestupok, ktorého následkom už nie je záznam v registri trestov, no zároveň v návrhu stojí, že predaj alebo pokus o predaj, výrobu alebo iné konanie, ktorého účelom je ekonomický prospech, alebo podanie mládeži sa bude i naďalej považovať za trestný čin."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.120napadov.sk/osobne-slobody/18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:05.287583+00:00"}
{"id": "46728", "numeric_id": 46728, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46728", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V priemere teda zaočkovanosti, čiže v rýchlosti očkovania, sme na tom lepšie ako Grécko, Estónsko, Nemecko ako priemerná krajina EÚ, lepšie ako Fínsko, Švédsko, Češi, Cyprus, Belgicko, Francúzsko, Rakúsko, Luxembursko atď. ešte ďalšie 4 krajiny, čiže ideme nadpriemerne rýchlo v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie alebo sme v tom lepšom priemere.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky portálu Our World in Data malo Slovensko k dátumu vysielania relácie - t.j. k 6. februáru 2021 - vyššiu mieru zaočkovanosti populácie ako krajiny, ktoré premiér spomínal (s výnimkou Estónska) Priemer zaočkovanosti Európskej únie ako celku bol 3,8 vakcíny na 100 obyvateľov, Slovensko malo 3,97. Podobné čísla vyplývali v tom čase zo štatistiky Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme preto ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky portálu Our World in Data malo Slovensko k dátumu vysielania relácie - t.j. k 6. februáru 2021 - vyššiu mieru zaočkovanosti populácie ako krajiny, ktoré premiér spomínal (s výnimkou Estónska) Priemer zaočkovanosti Európskej únie ako celku bol 3,8 vakcíny na 100 obyvateľov, Slovensko malo 3,97. Podobné čísla vyplývali v tom čase zo štatistiky Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme preto ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["portálu", "štatistiky"], "url": ["https://ourworldindata.org/covid-vaccinations", "https://qap.ecdc.europa.eu/public/extensions/COVID-19/COVID-19.html#vaccine-tracker-tab"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:44.248974+00:00"}
{"id": "vr27709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27709", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Aj Ukrajina po páde komunizmu začínala na veľmi podobnej úrovni HDP ako Poľsko a dnes je ten pomer 1:3.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Svetovej banky je pravdou, že HDP Poľska a Ukrajiny bolo po páde režimu bolo na približne podobnej úrovni. Posledné údaje za rok 2012 ukazujú, že HDP Poľska je približne trikrát vyššia. Podľa dostupných údajov za rok 2013, je pomer stále približne 1:3 a teda, 177,8 ku 516,3 mld. amerických dolárov. Aj článok SME hovorí o zlej situácii Ukrajiny a minimálnom ekonomický raste.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Svetovej banky je pravdou, že HDP Poľska a Ukrajiny bolo po páde režimu bolo na približne podobnej úrovni. Posledné údaje za rok 2012 ukazujú, že HDP Poľska je približne trikrát vyššia. Podľa dostupných údajov za rok 2013, je pomer stále približne 1:3 a teda, 177,8 ku 516,3 mld. amerických dolárov. Aj článok SME hovorí o zlej situácii Ukrajiny a minimálnom ekonomický raste."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "článok"], "url": ["http://countryeconomy.com/countries/compare/ukraine/poland", "http://komentare.sme.sk/c/7129412/stratene-roky-ukrajiny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:22.613653+00:00"}
{"id": "vr15711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15711", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zároveň sa sústredí (vláda, pozn. )na vytváranie podpory podnikateľského a exportného prostredia, aj s vytváraním inovačných centier na slovenských veľvyslanectvách.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda schválila Stratégiu vonkajších ekonomických vzťahov (VEV) Slovenskej republiky na obdobie 2014-2020 uznesením č. 107 z 12. marca 2014. Predmetom posledného rokovania Rady vlády na podporu exportu a investícii bolo dňa 15. decembra 2016 schválenie druhej monitorovacej správy o plnení cieľov Stratégie VEV, pričom členovia Rady vzali na vedomie materiál \" Zameranie ekonomickej diplomacie do roku 2020 \", ktorý koncepčne nadväzuje na Stratégiu VEV. Môžeme teda povedať, že vláda urobila kroky k podpore podnikateľského a exportného prostredia, no vytváranie inovačných centier na slovenských veľvyslanectvách sa zatiaľ realizovať nezačalo.\n\n\"Cieľom stratégie VEV je zabezpečenie stabilného postavenia SR v medzinárodných ekonomických vzťahoch podporujúceho hospodársky a sociálny rozvoj krajiny, rast životnej úrovne obyvateľstva a presadzovanie ekonomických záujmov v zahraničí, vrátane garantovania plnenia požiadaviek ekonomickej bezpečnosti.\" (Vlastný materiál, str. 10)\n\nĎalej sa tieto ciele rozdeľujú do štyroch kategórii. 1. Obchodno-politické ciele sa zameriavajú na rast exportu. 2. Pro-investičné ciele majú za úlohu okrem iného zvyšovať prílev investícií predovšetkým do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. 3. Ciele v oblasti inovačnej spolupráce so zahraničím majú za úlohu \" zvýšiť zapojenia slovenských podnikateľských a výskumných subjektov do projektov medzinárodnej výskumnej spolupráce \". 4. Ciele v oblasti jednotnej prezentácie SR sa zameriavajú na, okrem iného, \" zvýšenie miery zapojenia slovenských (...) subjektov do projektov medzinárodnej výskumnej spolupráce \"\n\nPríloha 3 správy o stave výsledkoch ekonomickej diplomacie za rok 2016 vydaná v januári 2017 uvádza spoluprácu v oblasti inovácií medzi oprávnenými subjektmi v SR a Izraeli ( word , str.1). MH SR dňa 4. augusta 2016 predstavilo Výzvu na predkladanie žiadosti o dotáciu na riešenie spoločenských projektov priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja na podporu spolupráce medzi tými krajinami. Jedná sa o spoluprácu MH SR s MZVaEZ SR a Zastupiteľského Úradu (ZÚ) v Izraeli, pričom \" Cieľom podpory je zintenzívniť spoluprácu slovenských a izraelských podnikov pri riešení spoločných projektov v oblasti priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja \" ( word , str. 5).\n\nMinisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v roku 2016 vydávalo Týždenné aktuality pre podporu podnikania v zahraničí, kde poskytoval informácie o svetovom trhu. Za rok 2017 táto publikácia zatiaľ nevyšla. Informácie o podnikaní a možnosti exportu poskytuje ministerstvo na portáli export.slovensko.sk , kde sa nachádzajú informácie o možnostiach financovania, rôznych podujatiach, aktualitách či službách exportérom.\n\nMinisterstvo hospodárstva v projekcii vývoja zahraničného obchodu SR do roku 2020, ktorý je založený na použití ekonometrických metód s využitím údajov UNCTAD, OECD, Svetovej banky a WTO spracoval päť scenárov odhadovaného objemu zahraničného obchodu SR. Stredný scenár eviduje percentá za predpokladu, že nenastane globálny boom alebo globálna kríza. Pri strednom scenári bude vývoz SR tvoriť 124 miliárd eur, čo zodpovedá \" priemernému ročnému rastu o 8,8%. Aktívne saldo zahraničného obchodu stúpne z 3,6 mld. v roku 2012 na 23 miliárd eur v roku 2020. Pri predpokladanom HDP vo výške 90 miliárd eur vzrastie otvorenosť slovenskej ekonomiky na 250%. \"", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila Stratégiu vonkajších ekonomických vzťahov (VEV) Slovenskej republiky na obdobie 2014-2020 uznesením č. 107 z 12. marca 2014. Predmetom posledného rokovania Rady vlády na podporu exportu a investícii bolo dňa 15. decembra 2016 schválenie druhej monitorovacej správy o plnení cieľov Stratégie VEV, pričom členovia Rady vzali na vedomie materiál \" Zameranie ekonomickej diplomacie do roku 2020 \", ktorý koncepčne nadväzuje na Stratégiu VEV. Môžeme teda povedať, že vláda urobila kroky k podpore podnikateľského a exportného prostredia, no vytváranie inovačných centier na slovenských veľvyslanectvách sa zatiaľ realizovať nezačalo.", "\"Cieľom stratégie VEV je zabezpečenie stabilného postavenia SR v medzinárodných ekonomických vzťahoch podporujúceho hospodársky a sociálny rozvoj krajiny, rast životnej úrovne obyvateľstva a presadzovanie ekonomických záujmov v zahraničí, vrátane garantovania plnenia požiadaviek ekonomickej bezpečnosti.\" (Vlastný materiál, str. 10)", "Ďalej sa tieto ciele rozdeľujú do štyroch kategórii. 1. Obchodno-politické ciele sa zameriavajú na rast exportu. 2. Pro-investičné ciele majú za úlohu okrem iného zvyšovať prílev investícií predovšetkým do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. 3. Ciele v oblasti inovačnej spolupráce so zahraničím majú za úlohu \" zvýšiť zapojenia slovenských podnikateľských a výskumných subjektov do projektov medzinárodnej výskumnej spolupráce \". 4. Ciele v oblasti jednotnej prezentácie SR sa zameriavajú na, okrem iného, \" zvýšenie miery zapojenia slovenských (...) subjektov do projektov medzinárodnej výskumnej spolupráce \"", "Príloha 3 správy o stave výsledkoch ekonomickej diplomacie za rok 2016 vydaná v januári 2017 uvádza spoluprácu v oblasti inovácií medzi oprávnenými subjektmi v SR a Izraeli ( word , str.1). MH SR dňa 4. augusta 2016 predstavilo Výzvu na predkladanie žiadosti o dotáciu na riešenie spoločenských projektov priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja na podporu spolupráce medzi tými krajinami. Jedná sa o spoluprácu MH SR s MZVaEZ SR a Zastupiteľského Úradu (ZÚ) v Izraeli, pričom \" Cieľom podpory je zintenzívniť spoluprácu slovenských a izraelských podnikov pri riešení spoločných projektov v oblasti priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja \" ( word , str. 5).", "Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v roku 2016 vydávalo Týždenné aktuality pre podporu podnikania v zahraničí, kde poskytoval informácie o svetovom trhu. Za rok 2017 táto publikácia zatiaľ nevyšla. Informácie o podnikaní a možnosti exportu poskytuje ministerstvo na portáli export.slovensko.sk , kde sa nachádzajú informácie o možnostiach financovania, rôznych podujatiach, aktualitách či službách exportérom.", "Ministerstvo hospodárstva v projekcii vývoja zahraničného obchodu SR do roku 2020, ktorý je založený na použití ekonometrických metód s využitím údajov UNCTAD, OECD, Svetovej banky a WTO spracoval päť scenárov odhadovaného objemu zahraničného obchodu SR. Stredný scenár eviduje percentá za predpokladu, že nenastane globálny boom alebo globálna kríza. Pri strednom scenári bude vývoz SR tvoriť 124 miliárd eur, čo zodpovedá \" priemernému ročnému rastu o 8,8%. Aktívne saldo zahraničného obchodu stúpne z 3,6 mld. v roku 2012 na 23 miliárd eur v roku 2020. Pri predpokladanom HDP vo výške 90 miliárd eur vzrastie otvorenosť slovenskej ekonomiky na 250%. \""], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["uznesením", "rokovania", "word", "word", "vydávalo", "export.slovensko.sk"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14006?prefixFile=u_", "https://www.mzv.sk/podnikajme_v_zahranici/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/rada-vlady-na-podporu-exportu-a-investicii-rokovala-o-zamerani-ekonomickej-diplomacie-do-roku-2020?p_p_auth=yl7Mn3lw&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fpodnikajme_v_zahranici%2Frada_vlady_sr_na_podporu_exportu_a_investicii", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1750271&_processDetail_WAR_portletsel_file=1-Spr%C3%A1va-o-stave-a-v%C3%BDsledkoch-ED-2016.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile.", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1756754&_processDetail_WAR_portletsel_file=Priloha-3-Institucionalna-spolupraca.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile.", "https://www.mzv.sk/podnikajme_v_zahranici/tyzdenne_aktuality_zo_zahranicia", "http://export.slovensko.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:14.021216+00:00"}
{"id": "vr26276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26276", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Otázka je a tá otázka je regulérne na mieste, keď hovoríme o 180 000 ľuďoch, pretože to je číslo, ktoré odznelo v rozprave.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v novembri 2013 na Slovensku presne 185 529 poberateľov dávok v hmotnej núdzi. O zákone o hmotnej núdzi bola rozprava 24. októbra 2013. Demagog.SK nezistil, že by rečníci hovorili o čísle 180 tisíc poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Každopádne číslo, ktoré uvádza Žitňanská, je rovnaké ako uvádza Ústredie práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v novembri 2013 na Slovensku presne 185 529 poberateľov dávok v hmotnej núdzi. O zákone o hmotnej núdzi bola rozprava 24. októbra 2013. Demagog.SK nezistil, že by rečníci hovorili o čísle 180 tisíc poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Každopádne číslo, ktoré uvádza Žitňanská, je rovnaké ako uvádza Ústredie práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2013/2013-socialne-davky.html?page_id=312615"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:41.622959+00:00"}
{"id": "vr34881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34881", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale ak je u vyšetrovateľa naozaj presvedčený o tom, že sú naplnené všetky predpoklady, nejakej skutkovej podstaty, príde a požiada Národnú radu o to o súhlas s trestným stíhaním. Čiže sme opäť pri B, nikto sa nevie žiadnym spôsobom pred svojou trestne právnou zodpovednosťou skryť.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opäť citujeme Ústavu SR . Čl. 78 ods. 3: „Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.“", "analysis_paragraphs": ["Opäť citujeme Ústavu SR . Čl. 78 ods. 3: „Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavu SR"], "url": ["http://zbierka.sk/Dokumenty/Download/36/Default.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:49.065497+00:00"}
{"id": "vr38123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38123", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Náš nominant zrušil pre štát veľmi nevýhodnú zmluvu. Ušetril 100 miliónov korún.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že na prenájme budovy v Košiciach ušetrilo Danové riaditelstvo (DR) SR 3,5 milióna eur, a to oproti cene, ktorú dohodlo prechádzajúce vedenie úradu. \"Rozhodli sme sa vybrat co najefektívnejšie a co najlacnejšie riešenie. Rozhodli sme sa podpísat zmluvu, na ktorej oproti inej zmluve, ktorá bola stole, sme ušetrili vyše 3,5 milióna eur na pät rokov. Takúto zmluvu by som podpísal aj priamo s bratom predsedu Smeru,' konštatoval generálny riaditel DR Miroslav Mikulcík.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že na prenájme budovy v Košiciach ušetrilo Danové riaditelstvo (DR) SR 3,5 milióna eur, a to oproti cene, ktorú dohodlo prechádzajúce vedenie úradu. \"Rozhodli sme sa vybrat co najefektívnejšie a co najlacnejšie riešenie. Rozhodli sme sa podpísat zmluvu, na ktorej oproti inej zmluve, ktorá bola stole, sme ušetrili vyše 3,5 milióna eur na pät rokov. Takúto zmluvu by som podpísal aj priamo s bratom predsedu Smeru,' konštatoval generálny riaditel DR Miroslav Mikulcík.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51530130-na-prenajme-sme-usetrili-miliony-odkazal-ficovi-mikulcik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:07.996776+00:00"}
{"id": "42242", "numeric_id": 42242, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42242", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Istanbulský dohovor nebol Národnou radou prijatý...", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor, bol Slovenskou republikou podpísaný 11. mája 2011 za vlády Ivety Radičovej. Národná rada SR ho však doteraz neratifikovala , nebol na ratifikáciu predložený, aj keď bola vyjadrená vôľa k implementácii niektorých jeho ustanovení a niektoré sa v praxi dodržujú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor, bol Slovenskou republikou podpísaný 11. mája 2011 za vlády Ivety Radičovej. Národná rada SR ho však doteraz neratifikovala , nebol na ratifikáciu predložený, aj keď bola vyjadrená vôľa k implementácii niektorých jeho ustanovení a niektoré sa v praxi dodržujú. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["podpísaný", "neratifikovala"], "url": ["https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?p_auth=sQp2UkdO", "https://www.vlada.gov.sk/robert-fico-kym-budu-rozpory-medzi-istanbulskym-dohovorom-a-ustavou-sr-vlada-nebude-suhlasit-s-jeho-ratifikaciou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:13.053072+00:00"}
{"id": "vr27477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27477", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "pani poslankyňa samozrejme spomína oslabovanie pozície prezidenta, naopak, kritizovala ešte pred prezidentskými voľbami posilňovanie pozície prezidenta, tak tu tiež vidím určitý rozpor a jasnú politiku.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že vo februári 2014 Lucia Žitňanská pri kritike navrhovaných zmien v súdnictve uviedla rozšírenie prezidentských právomocí ako možné riziko, ktoré by jej zabránilo v podpore tohto návrhu zákona. Treba však podotknúť, že sa vyjadrovala k pôvodnému, vládnemu návrhu zákona, ktorý mal iné znenie práve v súvislosti s právomocami prezidenta, než ten, ktorý bol prerokovaný a schválený v parlamente spolu s návrhom o ústavnej ochrane manželstva. Navyše ešte pred druhým kolom volieb Žitňanská kritizovala poslanecký návrh za oslabovanie právomocí. Nedá sa preto hovoriť o rozpore a výrok Tomáša Boreca hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo februári 2014 Lucia Žitňanská pri kritike navrhovaných zmien v súdnictve uviedla rozšírenie prezidentských právomocí ako možné riziko, ktoré by jej zabránilo v podpore tohto návrhu zákona. Treba však podotknúť, že sa vyjadrovala k pôvodnému, vládnemu návrhu zákona, ktorý mal iné znenie práve v súvislosti s právomocami prezidenta, než ten, ktorý bol prerokovaný a schválený v parlamente spolu s návrhom o ústavnej ochrane manželstva. Navyše ešte pred druhým kolom volieb Žitňanská kritizovala poslanecký návrh za oslabovanie právomocí. Nedá sa preto hovoriť o rozpore a výrok Tomáša Boreca hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["kritike", "vládny návrh", "poslanecký", "kritizovala"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/793436-zitnanska-si-nevie-predstavit-podporu-zmien-v-sudnictve/", "http://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Forms/DispForm.aspx?ID=334", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.hlavnespravy.sk/zitnanska-manzelstvo-podla-kdh-moze-vytvorit-priestor-pre-diskriminaciu/235766"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:10.637650+00:00"}
{"id": "vr28641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28641", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Podmienka (pre budovanie Južného obchvatu, pozn.) bola aby sme vybudovali kruhový objazd na Bratislavskej, ten sa momentálne buduje.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlastný materiál k rokovaniu vlády, ani uznesenie vlády k projektu k Južného obchvatu Trnavy explicitne neuvádza podmienku začatia výstavby/realizácie projektu obchvatu výstavbou okružnej križovatky. Na druhej strane ide o prirodzenú podmienku Južného obchvatu, keďže tento obchvat počíta s napojením na túto okružnú križovatku, preto bol projekt križovatky ešte v roku 2012 upravovaný. Križovatka sa začala stavať v októbri 2014 a má sa skončiť do 15. decembra 2014. Nezistili sme informácie o odložení odovzdania stavby. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výstavba novej okružnej križovatky ulíc Bratislavskej a Strojárenskej v Trnave sa začala 6. októbra 2014 a má trvať do 15. decembra 2014. Projekt si vyžiadal investíciu vo výške takmer 730 – tisíc eur s DPH. Rozpočet pôvodne počítal s nákladmi až do 900-tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vlastný materiál k rokovaniu vlády, ani uznesenie vlády k projektu k Južného obchvatu Trnavy explicitne neuvádza podmienku začatia výstavby/realizácie projektu obchvatu výstavbou okružnej križovatky. Na druhej strane ide o prirodzenú podmienku Južného obchvatu, keďže tento obchvat počíta s napojením na túto okružnú križovatku, preto bol projekt križovatky ešte v roku 2012 upravovaný. Križovatka sa začala stavať v októbri 2014 a má sa skončiť do 15. decembra 2014. Nezistili sme informácie o odložení odovzdania stavby. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výstavba novej okružnej križovatky ulíc Bratislavskej a Strojárenskej v Trnave sa začala 6. októbra 2014 a má trvať do 15. decembra 2014. Projekt si vyžiadal investíciu vo výške takmer 730 – tisíc eur s DPH. Rozpočet pôvodne počítal s nákladmi až do 900-tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["materiál", "uznesenie", "napojením", "Výstavba", "začala", "Rozpočet"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-162751?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-13979?prefixFile=u_", "http://www.trnava-live.sk/2012/03/06/pre-juzny-obchvat-sa-menia-aj-podmienky-v-projekte-kruhovky-na-bratislavskej/", "http://trnava.sme.sk/c/7426192/zacala-sa-vystavba-okruznej-krizovatky-ulic-bratislavskej-a-strojarenskej.html", "http://www.trnava.sk/sk/uradny-oznam/okruzna-krizovatka-bratislavska-strojarenska-v-trnave-1-etapa-2", "http://www.trnava-live.sk/2014/10/06/okruzna-krizovatka-bratislavska-strojarenska-ma-byt-dokoncena-pred-vianocami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:03.330763+00:00"}
{"id": "vr15162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15162", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... ak by sa náhodou pán premiér po predsedníctve rozhodol odísť, tak by to znamenalo z hľadiska nášho ústavného systému pád vlády...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V právnom systéme Slovenskej republiky je ústavou naviazaná osoba premiéra na vládu Slovenskej republiky podľa článku 116 odseku č. 6 : \" Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V právnom systéme Slovenskej republiky je ústavou naviazaná osoba premiéra na vládu Slovenskej republiky podľa článku 116 odseku č. 6 : \" Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["naviazaná"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:09.481886+00:00"}
{"id": "vr35129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35129", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Viete, keby tu išlo o autora, tak potom by určite pán Sulík inicioval aj odstránenie tej sochy, ktorá je na schodoch Národnej rady, ktorej autorom je tiež pán Kulich.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Autorstvo sochy patrí p. Kulichovi.", "analysis_paragraphs": ["Autorstvo sochy patrí p. Kulichovi."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Autorstvo"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Kulich_(soch%C3%A1r)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:56.843464+00:00"}
{"id": "vr33611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33611", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pred dvoma týždňami sme zatkli prednostu obvodného úradu životného prostredia z prijímania úplatku.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25. marca 2013 vyšli správy o tom, že polícia zatkla prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede Alexandra Rácza. Zatkli ho pri preberaní úplatku 2000 eur. Policajný prezident Tibor Gašpar sa vyjadril , že: \"peniaze mali zabezpečiť do budúcna bezproblémové vybavovanie žiadostí v úrade, ktoré súvisia s narábaním s odpadmi\" .", "analysis_paragraphs": ["25. marca 2013 vyšli správy o tom, že polícia zatkla prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede Alexandra Rácza. Zatkli ho pri preberaní úplatku 2000 eur. Policajný prezident Tibor Gašpar sa vyjadril , že: \"peniaze mali zabezpečiť do budúcna bezproblémové vybavovanie žiadostí v úrade, ktoré súvisia s narábaním s odpadmi\" ."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://trnava.sme.sk/c/6746385/prednostu-vinia-ze-pytal-dvojtisicovy-uplatok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:24.884678+00:00"}
{"id": "vr38265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38265", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď už sme sa ničoho nevedeli dočkať, tak sme prišli s návrhom poďme na mimoriadnej schôdzi ešte pred prijatím maďarskej ústavy diskutovať o týchto veciach a nájdime konsenzus. Boli sme odmietnutí, že ešte máme čas.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mimoriadna schôdza iniciovaná SMERom o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch sa mala konať 6. apríla 2011, no koaliční poslanci nezahlasovali za jej program, a preto nemohla pokračovať. Po jednaní Koaličnej rady 4. apríla 2011 vydal B. Bugár prehlásenie o spoločnom stanovisku, na ktorom koalícia dohodla v otázke hlasovania o programe mimoriadnej schôdze: \"predstavitelia vládnej koalície na koaličnej rade sa jednoznačne vyslovili za názor, že vzhľadom k tomu, že súčasná vláda koná vždy adekvátne (v otázke slovensko-maďarských vzťahov, pozn.) a nevyvoláva zbytočnú hystériu, nevidia dôvod aby v Národnej rade takáto schôdza bola z našej strany podporená. To znamená, že nebudeme hlasovať za program mimoriadnej schôdze.\" Dôvodom odmietnutia teda nebol \"dostatok času\" na riešenie prípadných problémov, ale to, že sa vláda domnieva, že jedná, keď je potreba. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mimoriadna schôdza iniciovaná SMERom o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch sa mala konať 6. apríla 2011, no koaliční poslanci nezahlasovali za jej program, a preto nemohla pokračovať. Po jednaní Koaličnej rady 4. apríla 2011 vydal B. Bugár prehlásenie o spoločnom stanovisku, na ktorom koalícia dohodla v otázke hlasovania o programe mimoriadnej schôdze: \"predstavitelia vládnej koalície na koaličnej rade sa jednoznačne vyslovili za názor, že vzhľadom k tomu, že súčasná vláda koná vždy adekvátne (v otázke slovensko-maďarských vzťahov, pozn.) a nevyvoláva zbytočnú hystériu, nevidia dôvod aby v Národnej rade takáto schôdza bola z našej strany podporená. To znamená, že nebudeme hlasovať za program mimoriadnej schôdze.\" Dôvodom odmietnutia teda nebol \"dostatok času\" na riešenie prípadných problémov, ale to, že sa vláda domnieva, že jedná, keď je potreba. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Mimoriadna schôdza", "Koaličnej rady"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/mimoriadna-schodza-nebude-smer-rozdal-madarske-vlajocky-pk0-/sk_domace.asp?c=A110406_163036_sk_domace_p29", "http://video.sita.sk/videoservis/koalicia-nepodpori-program-mimoriadnej-schodze-nr-sr-ktora-je-zvolana-na-podnet-smeru-sd/15663-play.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:38.566250+00:00"}
{"id": "vr34642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34642", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Jedná sa o rozpočte, ale tie kľúčové zákony, ktoré budú mať dopad na občanov tie sa už proste prijali a ten váš malý vynález skazy, ktorý ste si skonštruovali proste dopadne na chrbáty ľudí, lebo im nakladáte a vy, vy pomenúvate samozrejme jednotlivosti ako nárasty cien v jednotlivých oblastiach, ale to dopadne v celku na tých ľudí či ...zvyšovanie cien plynu, uhlia...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ohľadom uhlia: ten istý zákon ako v prípade tepla. V dôvodovej správe sa píše:", "analysis_paragraphs": ["Ohľadom uhlia: ten istý zákon ako v prípade tepla. V dôvodovej správe sa píše:"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["zákon"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3432"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:33.819527+00:00"}
{"id": "vr27913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27913", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Manifest liberálnej frakcie neobsahuje žiadne zmienky týkajúce sa európskeho usporiadania EÚ.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Manifest Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) pre voľby do EP 2014 skutočne neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o potrebe federalizácie Európy, tvorbe superštátu a pod. Väčšiu integráciu spomína len okrajovo: V globalizovanom svete žiadny členský štát EÚ sám nevyrieši hrozby a výzvy, ktorým dnes čelíme. Občania EÚ očakávajú od EÚ a jej členských štátov, že budú spoločne vystupovať, spoločne konať a že zohrajú účinnú úlohu v svetových záležitostiach. Svet je čoraz zložitejší a neistejší. Európa sa bude musieť viac spoľahnúť na svoje vlastné vojenské a bezpečnostné zdroje. Je potrebné lepšie zhromažďovať a zdieľať tieto kapacity, aby sa mohli oveľa lepšie využívať. Umožnilo by to rýchlejšiu reakciu na medzinárodné krízy, ako sa úspešne preukázalo v boji proti pirátstvu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Manifest Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) pre voľby do EP 2014 skutočne neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o potrebe federalizácie Európy, tvorbe superštátu a pod. Väčšiu integráciu spomína len okrajovo: V globalizovanom svete žiadny členský štát EÚ sám nevyrieši hrozby a výzvy, ktorým dnes čelíme. Občania EÚ očakávajú od EÚ a jej členských štátov, že budú spoločne vystupovať, spoločne konať a že zohrajú účinnú úlohu v svetových záležitostiach. Svet je čoraz zložitejší a neistejší. Európa sa bude musieť viac spoľahnúť na svoje vlastné vojenské a bezpečnostné zdroje. Je potrebné lepšie zhromažďovať a zdieľať tieto kapacity, aby sa mohli oveľa lepšie využívať. Umožnilo by to rýchlejšiu reakciu na medzinárodné krízy, ako sa úspešne preukázalo v boji proti pirátstvu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Manifest"], "url": ["http://www.aldeparty.eu/sites/eldr/files/events/10301/alde_manifesto_slovak.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:35.378394+00:00"}
{"id": "vr14670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14670", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...vaši bývalí ministri Miškov a Krajcer hovoria, že klamete (Sulík, pozn.). Hovorili, že ste si to mesiac predtým, pád vlády Ivety Radičovej pripravili.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajcer a Miškov skutočne na tlačovej besede vyhlásili, že pád vlády Ivety Radičovej bol spomínaný už mesiac predtým, ako k nemu skutočne došlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovej besede SKOK!-u, na ktorej boli prítomní Juraj Miškov a Daniel Krajcer, vyhlásil líder strany, že za pád Radičovej vlády môžu všetci jej členovia, takže aj oni. \"Nedokázali sme zastaviť Sulíka, to je naša zodpovednosť. Každý, kto chce ďalej pôsobiť v politike, by sa mal k tomu postaviť chlapsky a ospravedlniť sa. Čo je chlapské na tom hádzať vinu na Radičovú? Vyzývame Richarda Sulíka, aby prestal s týmito útokmi, aby si priznal svoj diel zodpovednosti a aby sa ospravedlnil,\" apeloval Miškov. Taktiež povedal, že pád vlády Ivety Radičovej bol známy už mesiac predtým po neúspešných koaličných rokovaniach. SITA píše nasledovné: „ Richard Sulík hádže takmer celú vinu za pád vlády na Ivetu Radičovú, čo nie je pravda. Vieme to, lebo sme boli pri tom,“ povedal poslanec Daniel Krajcer, podľa ktorého predchádzajúca vláda nepadla 11. októbra v parlamente, ale už mesiac predtým na neúspešných koaličných rokovaniach. Krajcer je presvedčený, že vládu nepoložila Radičová, ale „politikárčenie, škriepky a veľké zaslepené egá“, čo podľa neho dominuje slovenskej politickej scéne dodnes. Líder SKOKu Juraj Miškov tvrdí, že pád Radičovej vlády spôsobili všetci vtedajší politickí lídri, pričom každý z nich by si mal priznať mieru zodpovednosti. „Naša zodpovednosť spočíva v tom, že sme nezastavili Richarda Sulíka,“ konštatoval a Sulíka vyzval, aby prestal hádzať vinu na iných, postavil sa pred ľudí a ospravedlnil sa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Krajcer a Miškov skutočne na tlačovej besede vyhlásili, že pád vlády Ivety Radičovej bol spomínaný už mesiac predtým, ako k nemu skutočne došlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovej besede SKOK!-u, na ktorej boli prítomní Juraj Miškov a Daniel Krajcer, vyhlásil líder strany, že za pád Radičovej vlády môžu všetci jej členovia, takže aj oni. \"Nedokázali sme zastaviť Sulíka, to je naša zodpovednosť. Každý, kto chce ďalej pôsobiť v politike, by sa mal k tomu postaviť chlapsky a ospravedlniť sa. Čo je chlapské na tom hádzať vinu na Radičovú? Vyzývame Richarda Sulíka, aby prestal s týmito útokmi, aby si priznal svoj diel zodpovednosti a aby sa ospravedlnil,\" apeloval Miškov. Taktiež povedal, že pád vlády Ivety Radičovej bol známy už mesiac predtým po neúspešných koaličných rokovaniach. SITA píše nasledovné: „ Richard Sulík hádže takmer celú vinu za pád vlády na Ivetu Radičovú, čo nie je pravda. Vieme to, lebo sme boli pri tom,“ povedal poslanec Daniel Krajcer, podľa ktorého predchádzajúca vláda nepadla 11. októbra v parlamente, ale už mesiac predtým na neúspešných koaličných rokovaniach. Krajcer je presvedčený, že vládu nepoložila Radičová, ale „politikárčenie, škriepky a veľké zaslepené egá“, čo podľa neho dominuje slovenskej politickej scéne dodnes. Líder SKOKu Juraj Miškov tvrdí, že pád Radičovej vlády spôsobili všetci vtedajší politickí lídri, pričom každý z nich by si mal priznať mieru zodpovednosti. „Naša zodpovednosť spočíva v tom, že sme nezastavili Richarda Sulíka,“ konštatoval a Sulíka vyzval, aby prestal hádzať vinu na iných, postavil sa pred ľudí a ospravedlnil sa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["apeloval", "SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1077602/miskova-mrzi-ze-nezabranil-sulikovi-polozit-vladu-ten-reaguje-mackom-uskom.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382335-skok-sulik-by-si-mal-priznat-zodpovednost-za-pad-radicovej-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:07.191719+00:00"}
{"id": "vr27591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27591", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zažili sme si svoje už v súvislosti napríklad s Gréckom. Alebo s inými mechanizmami, kde išlo o záchranu eura. (...) lebo euro je naša mena, a kroky, ktoré sa urobili, ktoré boli veľmi nepopulárne, na ktorých dokonca padla vláda Ivety Radičovej.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF - European Financial Stability facily), nazývaný aj euroval 1 alebo dočasný euroval mal slúžiť ako finančná pomoc zadĺženým krajinám eurozóny. Finančné prostriedky z tohto záchranného mechanizmu čerpalo aj Grécko. Hlasovanie o eurovale, spojené s vyjadrením dôvery vláde spôsobilo pád vlády I. Radičovej v roku 2011.", "analysis_paragraphs": ["Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF - European Financial Stability facily), nazývaný aj euroval 1 alebo dočasný euroval mal slúžiť ako finančná pomoc zadĺženým krajinám eurozóny. Finančné prostriedky z tohto záchranného mechanizmu čerpalo aj Grécko. Hlasovanie o eurovale, spojené s vyjadrením dôvery vláde spôsobilo pád vlády I. Radičovej v roku 2011."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["Európsky finančný stabilizačný nástroj", "Hlasovanie"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/about/index.htm", "http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:59.593361+00:00"}
{"id": "vr38838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38838", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pán Robert Fico prijal pozvanie premiérky. Bolo to rokovanie krátke, pretože po položení vecnej otázky, koľkými hlasmi disponuje pani premiérka, keďže sa sama dala do pozície zháňania tých hlasov, tak z toho rokovania odišiel.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutie R. Fica s premiérkou I. Radičovou ohľadom otázok spojených s eurovalom 1 a 2 sa uskutočnilo 16. augusta 2011. Rokovanie však bolo veľmi krátke. Podľa vyjadrenia R. Baťa , hovorcu pani premiérky, pán Fico zopakoval svoje politické stanovisko,že podporu eurovalu vysloví v prípade, ak bude mať koalícia väčšinu na presadenie zmien. I. Radičová ho vecne informovala o tom, čo všetko treba urobiť, aby sa závery summitov EU a Eurozóny nejakým spôsobom premietli aj do praxe. Podľa vyjadrení R. Fica mu premiérka nevedela povedať s koľkými hlasmi v NR SR môže v otázke podpory eurovalu rátať. Ako uvádza denník Pravda, \"po stretnutí s predsedníčkou vlády (R. Fico, pozn.) vyhlásil, že rokovať s ňou nemá význam, lebo nevie nič garantovať.", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie R. Fica s premiérkou I. Radičovou ohľadom otázok spojených s eurovalom 1 a 2 sa uskutočnilo 16. augusta 2011. Rokovanie však bolo veľmi krátke. Podľa vyjadrenia R. Baťa , hovorcu pani premiérky, pán Fico zopakoval svoje politické stanovisko,že podporu eurovalu vysloví v prípade, ak bude mať koalícia väčšinu na presadenie zmien. I. Radičová ho vecne informovala o tom, čo všetko treba urobiť, aby sa závery summitov EU a Eurozóny nejakým spôsobom premietli aj do praxe. Podľa vyjadrení R. Fica mu premiérka nevedela povedať s koľkými hlasmi v NR SR môže v otázke podpory eurovalu rátať. Ako uvádza denník Pravda, \"po stretnutí s predsedníčkou vlády (R. Fico, pozn.) vyhlásil, že rokovať s ňou nemá význam, lebo nevie nič garantovať."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Stretnutie", "vyjadrenia R. Baťa", "vyjadrení R. Fica"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6018316/fico-vola-pravicu-k-sebe.html", "http://wwww.premierkasr.sk/brifing-hovorcu-r-bata-po-stretnuti-predsednicky-vlady-s-r-ficom/", "http://spravy.pravda.sk/fico-zratal-radicovej-hlasy-dpe-/sk_domace.asp?c=A110816_165043_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:22.562576+00:00"}
{"id": "vr30046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30046", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Pravdou je to, že vždy bola povedzme vyššia a to len konštatujeme obidvaja, že bola kedysi vyššia sadzba (DPH, pozn.), 23 % a 10 na potraviny. A potom sa to zvyšovalo na potraviny na 14 % a s tým, že ale, samozrejme, to sa kompenzovalo znížením tej hornej sadzby z 23 na 20. A potom keď prišla veľká daňová reforma, tak bolo, vtedy bolo 14 % na 20 a sa to zjednotilo na 19.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Švejna vo výroku referuje k zmenám vo výške DPH. Uvedené hodnoty korešpondujú s vývinom DPH od roku 1999, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa novely z roku 1997 bola znížená sadzba DPH vo výške 6 % zavedená na vybrané potraviny, lieky, energie a zdravotnícke pomôcky. V roku 1999 sa 6 % znížená sadzba zvýšila na 10 %. Bežná sadzba bola v období od roku 1995 na úrovni 23 %. K zmene na 14 a 20 % došlo v novele z roku 2002 s platnosťou od 1. januára 2003.", "analysis_paragraphs": ["Švejna vo výroku referuje k zmenám vo výške DPH. Uvedené hodnoty korešpondujú s vývinom DPH od roku 1999, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa novely z roku 1997 bola znížená sadzba DPH vo výške 6 % zavedená na vybrané potraviny, lieky, energie a zdravotnícke pomôcky. V roku 1999 sa 6 % znížená sadzba zvýšila na 10 %. Bežná sadzba bola v období od roku 1995 na úrovni 23 %. K zmene na 14 a 20 % došlo v novele z roku 2002 s platnosťou od 1. januára 2003."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["novely", "zvýšila", "novele", "daňová reforma", "predchádzajúcej", "zaviedla", "zvýšila"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-371", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-153", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3996", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:03.951738+00:00"}
{"id": "47621", "numeric_id": 47621, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47621", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Častokrát, čo sme dostávali aj informácie, že zoberte si, že ten policajt je rodinný príslušník možno práve toho majiteľa alebo prevádzkara tej reštaurácie a teraz, keď to tak zjednodušene poviem, tak cez týždeň ho má prísť skontrolovať, má mu napariť pokutu a cez víkend jej zavolali na oslavu jeho neterky a pod.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Polícia vykonáva v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva kontroly dodržiavania epidemiologických opatrení. Od začiatku roka policajti skontrolovali desaťtisíce ľudí. Pokuty udelili viacerým prevádzkam, napríklad za nenosenie rúška personálom. Ministerstvo vnútra neodpovedalo portálu Demagóg.SK na otázku, či sa policajti v praxi stretávajú s prípadmi, aké opísal Eduard Heger. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Polícia vykonáva v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva kontroly dodržiavania epidemiologických opatrení. Od začiatku roka policajti skontrolovali desaťtisíce ľudí. Pokuty udelili viacerým prevádzkam, napríklad za nenosenie rúška personálom. Ministerstvo vnútra neodpovedalo portálu Demagóg.SK na otázku, či sa policajti v praxi stretávajú s prípadmi, aké opísal Eduard Heger. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["vykonáva", "desaťtisíce", "udelili"], "url": ["https://www.teraz.sk/trenciansky-kraj/policia-kontrolovala-dodrziavanie-opat/581945-clanok.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=aktualne-vysledky-policajnych-kontrol-dodrziavania-protiepidemiologickych-opatreni", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021093000000389"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:38.835073+00:00"}
{"id": "vr28021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28021", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...moratórium bolo zavedené hneď po revolúcii v duchu tých najväčších demokratických pravidiel a najväčšej slobody, ktorá bola na prelome 90 rokov, teda 89-90, kedy sa vlastne tvoril zákon o voľbách a podľa toho pravidla vlastne už išli prvé slobodné voľby v roku 90 na jar a toto vlastne bolo toho súčasťou.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Moratórium bolo skutočne zavedené v troch zákonoch z roku 1990 o voľbách do samosprávy obcí, Federálneho zhromaždenia a SNR. V posledných dvoch zákonoch (o voľbe do Federálneho zhromaždenia a voľbách do SNR) úprava nadobudla účinnosť od 1. marca 1990 - teda na jar. Voľby do Federálneho zhromaždenia sa uskutočnili spolu s voľbami do SNR v júni 1990, teda tri mesiace po účinnosti zákonov. Voľby do samosprávy obcí sa konali koncom roka 1990. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že moratórium bolo už v zákonoch z roku 1990, ktoré nadobudli účinnosť na jar 1990, a podľa ktorých sa v zápätí konali prvé slobodné voľby. Zákon o voľbách do Federálneho zhromaždenia z roku 1990: \"VOLEBNÁ KAMPAŇ § 27 (7) V čase 48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná agitácia pre politické strany a je zakázané zverejňovanie údajov, ktoré by mohli poškodiť politickú stranu alebo kandidáta, a to slovom, písmom, zvukom a obrazom vo verejných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do siedmeho dňa predo dňom volieb.\" Zákon o voľbách do NRS z roku 1990, nadobudol účinnosť 16. marca 1990, teda na jar roku 1990: \"§ 23 Volebná agitácia (5) Volebná agitácia sa musí skončiť dva dni predo dňom konania volieb. \" Citujeme z pôvodného znenia Zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí z augusta 1990, účinné od konca augusta 1990: § 30 Volebná agitácia (1) Časom volebnej agitácie sa rozumie obdobie začínajúce 30 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb . ... (4) Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je neprípustná volebná agitácia pre kandidujúce politické strany a pre nazávislých kandidátov slovom, písmom, zvukom i obrazom v štátnych a miestnych oznamovacích prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Moratórium bolo skutočne zavedené v troch zákonoch z roku 1990 o voľbách do samosprávy obcí, Federálneho zhromaždenia a SNR. V posledných dvoch zákonoch (o voľbe do Federálneho zhromaždenia a voľbách do SNR) úprava nadobudla účinnosť od 1. marca 1990 - teda na jar. Voľby do Federálneho zhromaždenia sa uskutočnili spolu s voľbami do SNR v júni 1990, teda tri mesiace po účinnosti zákonov. Voľby do samosprávy obcí sa konali koncom roka 1990. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že moratórium bolo už v zákonoch z roku 1990, ktoré nadobudli účinnosť na jar 1990, a podľa ktorých sa v zápätí konali prvé slobodné voľby. Zákon o voľbách do Federálneho zhromaždenia z roku 1990: \"VOLEBNÁ KAMPAŇ § 27 (7) V čase 48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná agitácia pre politické strany a je zakázané zverejňovanie údajov, ktoré by mohli poškodiť politickú stranu alebo kandidáta, a to slovom, písmom, zvukom a obrazom vo verejných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do siedmeho dňa predo dňom volieb.\" Zákon o voľbách do NRS z roku 1990, nadobudol účinnosť 16. marca 1990, teda na jar roku 1990: \"§ 23 Volebná agitácia (5) Volebná agitácia sa musí skončiť dva dni predo dňom konania volieb. \" Citujeme z pôvodného znenia Zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí z augusta 1990, účinné od konca augusta 1990: § 30 Volebná agitácia (1) Časom volebnej agitácie sa rozumie obdobie začínajúce 30 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb . ... (4) Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je neprípustná volebná agitácia pre kandidujúce politické strany a pre nazávislých kandidátov slovom, písmom, zvukom i obrazom v štátnych a miestnych oznamovacích prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "NRS", "Zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-47/znenie-19900301", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-80/znenie-19900316", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-346/znenie-19900828"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:12.344759+00:00"}
{"id": "vr15537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15537", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... prezident Slovenskej republiky je povinný menovať ústavných sudcov z ľudí, ktorí sú mu daní, že nemôže ich odôvodňovať... prezident Slovenskej republiky je povinný menovať ústavných sudcov zo zvolených kandidátov.", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, či má prezident Kiska takúto povinnosť, nie je momentálne jednoznačné, prezident v tomto prípade požiadal o definitívne rozhodnutie, preto musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný. Ústava Slovenskej republiky uvádza v článku 102 nasledovné: ,, Prezident s, vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora, \" Ďalej článok 134 Ústavy uvádza: ,, (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Povinnosť prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu bola rozoberaná v súvislosti s kauzou Kiska vs. Ústavný súd, kedy prezident Kiska sudcov odmietol vymenovať, tí následne podali sťažnosť na Ústavnom súde, ktorý rozhodol v ich prospech (teda, že by podľa Ústavy mali byť vymenovaní) a následne prezident Kiska požiadal plénum o definitívne rozhodnutie, keďže prvotné rozhodnutie podľa neho nebolo jednoznačné. O kauze informoval aj DenníkN . Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["To, či má prezident Kiska takúto povinnosť, nie je momentálne jednoznačné, prezident v tomto prípade požiadal o definitívne rozhodnutie, preto musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný. Ústava Slovenskej republiky uvádza v článku 102 nasledovné: ,, Prezident s, vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora, \" Ďalej článok 134 Ústavy uvádza: ,, (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Povinnosť prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu bola rozoberaná v súvislosti s kauzou Kiska vs. Ústavný súd, kedy prezident Kiska sudcov odmietol vymenovať, tí následne podali sťažnosť na Ústavnom súde, ktorý rozhodol v ich prospech (teda, že by podľa Ústavy mali byť vymenovaní) a následne prezident Kiska požiadal plénum o definitívne rozhodnutie, keďže prvotné rozhodnutie podľa neho nebolo jednoznačné. O kauze informoval aj DenníkN . Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "DenníkN"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://dennikn.sk/281899/ustavny-sud-kiskovi-budte-spravodlivy-vymenujte-ustavnych-sudcov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:56.358039+00:00"}
{"id": "vr35327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35327", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej tu bol jasný pokles nezamestnanosti. (pred voľbami pozn.)", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR nezamestnanosť od februára do mája 2010 naozaj klesala avšak v júni opäť mierne stúpla. V porovnaní štatistík OECD/EUROSTAT, ÚPSVaR a ŠÚSR však dostávame rôzne čísla. Napr. OECD/EUROSTAD ukazuje na zvyšovanie nezamestnanosti, kým ÚPSVaR stagnáciu nezamestnanosti v posledných mesiacoch. Tento trend nie je možné nazývať „jasným poklesom nezamestnanosti.“", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR nezamestnanosť od februára do mája 2010 naozaj klesala avšak v júni opäť mierne stúpla. V porovnaní štatistík OECD/EUROSTAT, ÚPSVaR a ŠÚSR však dostávame rôzne čísla. Napr. OECD/EUROSTAD ukazuje na zvyšovanie nezamestnanosti, kým ÚPSVaR stagnáciu nezamestnanosti v posledných mesiacoch. Tento trend nie je možné nazývať „jasným poklesom nezamestnanosti.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "porovnaní"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20900", "http://demagog.sk/statistiky-nezamestnanosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:12.347627+00:00"}
{"id": "49458", "numeric_id": 49458, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49458", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Tu je mimochodom stav 7:4 pre Ministerstvo vnútra, pretože vyšetrovateľom za pravdu dali iba v prípade pána Sabotu, Magulu, Dunčka, Mašinu, Kišša, ale v prípade pána Magulu, Čurillu, Ďurka, Svitoka, Sedláka, Koteka, dali za pravdu ministerstvu vnútra.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie postavil mimo službu policajných vyšetrovateľov, ktorí mali od Úradu na ochranu oznamovateľov udelený status chráneného oznamovateľa. Minister ich postavil mimo službu bez toho, aby o tom daný úrad informoval. Policajti sa tak obrátili na súd. Keďže v prípade Jána Čurillu a Róberta Magulu rozhodol aj prvostupňový aj druhostupoňový súd v prospech ministerstva, tak je výsledný počet rozsudkov, ktoré postup ministra Eštoka neodporovali sedem, pričom súd rozhodol proti postupu ministra v štyroch prípadoch.\n\nV prípade bývalých vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegu Róberta Magulu, mestský súd Bratislava IV v novembri 2023 rozhodol v prospech ministerstva vnútra a to napriek ich statusu chránených oznamovateľov. Sudkyňa Husová uviedla, že podľa nech tento status nie je nadradený statusu príslušníkov Policajného zboru a prípad odporúčila riešiť buď podaním takzvaného rozkladu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra alebo správnou žalobou. Právny zástupca vyšetrovateľov, Peter Kubina, sa voči rozhodnutiu odvolal a o prípade rozhodoval začiatkom roka 2024 krajský súd, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Kubina avizoval , že proti rozhodnutiu krajského súdu podajú dovolanie na Najvyšší súd. (4:0)\n\nRichard Sedlák , bývalý šéf odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie mal rovnako status chráneného oznamovateľa. K 1. decembru 2023 bola ale zrušená jeho pracovná pozícia, dôsledkom čoho bol degradovaný na nižšiu funkciu. Súd nerozhodol v jeho prospech. (5:0)\n\nRovnako obstál aj Pavol Ďurka, bývalý funkcionár policajnej inšpekcie. Mestský súd Bratislava IV nevyhovel jeho žiadosti o okamžitom opatrení a teda ostáva mimo služby. (6:0)\n\nPodobná vec sa stala aj v prípade Juraja Svítka , bývalého zástupcu šéfa inšpekcie, ktorý bol rovnako ako Richard Sedlák degradovaný na nižšiu pracovnú pozíciu a premiestnený do Bánoviec nad Bebravou. (7:0)\n\nRozhodnutia sa otočili proti rozhodnutiu ministra vnútra v prípadoch Milana Sabotu, Branislava Dunčka, Branka Kišša a Štefana Mašina.\n\nPrvým zúčastneným, ktorému súd vyhovel, bol Branko Kišš , ktorého pracovné miesto bolo zrušené deň po vymenovaní vlády. Kišš pôsobil ako 1. viceprezident, no bol presunutý na pracovisko Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície. Súd pri rozsudku argumentuje tým, že minister nepožiadal o súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Kišš teda môže podľa rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV. zostať prvým viceprezidentom Policajného zboru. (7:1)\n\nDruhé rozhodnutie padlo v prípade Štefana Mašina . V tejto situácii súd rozhodol, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok urobil chybu, keď odstavil Štefana Mašina zo služby bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov a teda sa vyšetrovateľ mohol vrátiť späť do práce. (7:2)\n\nPosledné rozhodnutia v prospech vyšetrovateľov padli v prípadoch Milan Sabotu a Branislav Dunčka . V týchto prípadoch súd urobil záver, že má právo rozhodnúť v prípade antidiskriminačného sporu a teda vydať urgentné opatrenia. Preskúmal, či minister vnútra konal v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov a najmä, či získal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. (7:4)\n\nVoči Ladislavovi Kotekovi bolo začaté stíhanie vo veci neoprávneného používania služobného auta. Kotek mal byť v skorých ranných hodinách zastavený policajným operatívny pracovník z policajnej inšpekcie pri ceste do práce v obci Jabloňové na Záhorí. Na použitie služobného auta mu mal byť udelený súhlas od nadriadeného. V súčasnosti sa prípad vyvíja.", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie postavil mimo službu policajných vyšetrovateľov, ktorí mali od Úradu na ochranu oznamovateľov udelený status chráneného oznamovateľa. Minister ich postavil mimo službu bez toho, aby o tom daný úrad informoval. Policajti sa tak obrátili na súd. Keďže v prípade Jána Čurillu a Róberta Magulu rozhodol aj prvostupňový aj druhostupoňový súd v prospech ministerstva, tak je výsledný počet rozsudkov, ktoré postup ministra Eštoka neodporovali sedem, pričom súd rozhodol proti postupu ministra v štyroch prípadoch.", "V prípade bývalých vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegu Róberta Magulu, mestský súd Bratislava IV v novembri 2023 rozhodol v prospech ministerstva vnútra a to napriek ich statusu chránených oznamovateľov. Sudkyňa Husová uviedla, že podľa nech tento status nie je nadradený statusu príslušníkov Policajného zboru a prípad odporúčila riešiť buď podaním takzvaného rozkladu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra alebo správnou žalobou. Právny zástupca vyšetrovateľov, Peter Kubina, sa voči rozhodnutiu odvolal a o prípade rozhodoval začiatkom roka 2024 krajský súd, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Kubina avizoval , že proti rozhodnutiu krajského súdu podajú dovolanie na Najvyšší súd. (4:0)", "Richard Sedlák , bývalý šéf odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie mal rovnako status chráneného oznamovateľa. K 1. decembru 2023 bola ale zrušená jeho pracovná pozícia, dôsledkom čoho bol degradovaný na nižšiu funkciu. Súd nerozhodol v jeho prospech. (5:0)", "Rovnako obstál aj Pavol Ďurka, bývalý funkcionár policajnej inšpekcie. Mestský súd Bratislava IV nevyhovel jeho žiadosti o okamžitom opatrení a teda ostáva mimo služby. (6:0)", "Podobná vec sa stala aj v prípade Juraja Svítka , bývalého zástupcu šéfa inšpekcie, ktorý bol rovnako ako Richard Sedlák degradovaný na nižšiu pracovnú pozíciu a premiestnený do Bánoviec nad Bebravou. (7:0)", "Rozhodnutia sa otočili proti rozhodnutiu ministra vnútra v prípadoch Milana Sabotu, Branislava Dunčka, Branka Kišša a Štefana Mašina.", "Prvým zúčastneným, ktorému súd vyhovel, bol Branko Kišš , ktorého pracovné miesto bolo zrušené deň po vymenovaní vlády. Kišš pôsobil ako 1. viceprezident, no bol presunutý na pracovisko Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície. Súd pri rozsudku argumentuje tým, že minister nepožiadal o súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Kišš teda môže podľa rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV. zostať prvým viceprezidentom Policajného zboru. (7:1)", "Druhé rozhodnutie padlo v prípade Štefana Mašina . V tejto situácii súd rozhodol, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok urobil chybu, keď odstavil Štefana Mašina zo služby bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov a teda sa vyšetrovateľ mohol vrátiť späť do práce. (7:2)", "Posledné rozhodnutia v prospech vyšetrovateľov padli v prípadoch Milan Sabotu a Branislav Dunčka . V týchto prípadoch súd urobil záver, že má právo rozhodnúť v prípade antidiskriminačného sporu a teda vydať urgentné opatrenia. Preskúmal, či minister vnútra konal v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov a najmä, či získal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. (7:4)", "Voči Ladislavovi Kotekovi bolo začaté stíhanie vo veci neoprávneného používania služobného auta. Kotek mal byť v skorých ranných hodinách zastavený policajným operatívny pracovník z policajnej inšpekcie pri ceste do práce v obci Jabloňové na Záhorí. Na použitie služobného auta mu mal byť udelený súhlas od nadriadeného. V súčasnosti sa prípad vyvíja."], "analysis_date": "2024-03-04", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "potvrdil", "avizoval", "Richard Sedlák", "Pavol Ďurka,", "Juraja Svítka", "Branko Kišš", "Štefana Mašina", "Milan Sabotu a Branislav Dunčka", "neoprávneného", "zastavený"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23248051/curilla-sud-otazky-a-odvolanie.html", "https://www.ta3.com/clanok/923493/krajsky-sud-dal-za-pravdu-sutajovi-estokovi-dvaja-curillovci-sa-nemozu-vratit-do-prace-kubina-poda-odvolanie", "https://www.facebook.com/peter.kubina/posts/pfbid09DMPsBLkdFC11WRraAgxKVYUpSjdTNDQo1U5GaoC87wQeqMVuA8LdTUwUEGi23kyl", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sud-rozhodol-dalsom-policajtovi-nepomohla-mu-ani-ochrana-oznamovatela", "https://dennikn.sk/minuta/3703346/", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sutaj-estok-vyrovnal-skore-sudkyna-zahanbila-advokata-kubinu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687911-sud-rozhodol-ze-sutaj-estok-pri-odstaveni-policajneho-viceprezidenta-porusil-zakon/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688615-sutaj-estok-pochybil-prvy-z-curillovcov-sa-moze-vratit-do-prace-rozhodol-sud/", "https://domov.sme.sk/c/23250775/tretie-rozhodnutie-proti-sutajovi-estokovi-policajt-sabota-sa-moze-vratit-do-prace.html", "https://dennikn.sk/3664217/bol-pri-zasahu-v-zurianovom-byte-fico-sa-mu-vyhrazal-po-nastupe-zuriana-podnikli-voci-policajtovi-cudnu-akciu/", "https://hnonline.sk/slovensko/96113940-funkcionara-policajnej-inspekcie-ktoremu-sa-fico-vyhrazal-zablokovali-na-ceste-a-zhabali-mu-auto"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:01.516228+00:00"}
{"id": "vr17469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17469", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...pán Galko, ktorý odpočúva ľudí a ktorý sa im hrabe v súkromí (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagog.SK v minulosti overoval u bývalého ministra vnútra, Roberta Kaliňáka. Kauza odpočúvania novinárov siaha ešte späť do roku 2011, kedy mali byť na pokyn bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka zo strany SaS odpočúvaní štyria novinári. Vyšetrenie ešte v roku 2015 preukázalo, že Galko do odpočúvania nezasahoval a nevydal rozkazy ani pokyny dôstojníkom Vojenského obranného spravodajstva. Prokuratúra obžalovala len piatich bývalých príslušníkov Vojenského obranného spravodajstva, medzi nimi ale Galko nefiguruje. Konečný verdikt v tejto kauze ešte nie je známy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagog.SK v minulosti overoval u bývalého ministra vnútra, Roberta Kaliňáka. Kauza odpočúvania novinárov siaha ešte späť do roku 2011, kedy mali byť na pokyn bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka zo strany SaS odpočúvaní štyria novinári. Vyšetrenie ešte v roku 2015 preukázalo, že Galko do odpočúvania nezasahoval a nevydal rozkazy ani pokyny dôstojníkom Vojenského obranného spravodajstva. Prokuratúra obžalovala len piatich bývalých príslušníkov Vojenského obranného spravodajstva, medzi nimi ale Galko nefiguruje. Konečný verdikt v tejto kauze ešte nie je známy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Podobný", "nezasahoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=odpo%C4%8D%C3%BAvali+novin%C3%A1rov+", "https://www.aktuality.sk/clanok/564014/galko-je-pripraveny-celit-obvineniam-zo-zneuzivania-vojenskeho-spravodajstva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:10.879765+00:00"}
{"id": "50122", "numeric_id": 50122, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50122", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "My sme mali 1,2-percentný deficit, pani redaktorka. Dneska sa dozvedám, že vraj my sme zanechali zlé verejné financie. Nie je to pravda. My sme zanechali jednu miliardu, ktorá stúpla na 8,5 miliardy.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tretia vláda Roberta Fica (2016 – 2020) zanechala deficit štátneho rozpočtu vo výške 1,3 % HDP. Keď ho zanechávala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, pohyboval sa na úrovni 5,2 % HDP, teda 6,4 mld. eur, nie 8,5 mld. eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNa základe údajov Štatistického úradu SR bol deficit verejných financií v roku 2019 1,3 % HDP ( .pdf , s. 1), čo predstavovalo 1,2 mld. eur. V roku 2023 , teda rok, v ktorom dovládla úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, Štatistický úrad SR evidoval deficit 5,2 % HDP, čo zodpovedalo 6,4 mld. eur.\n\nNárast deficitu medzi rokmi 2020 až 2023 sa dá vysvetliť ako externými príčinami (vypuknutie pandémie covidu-19 v roku 2020, bezpečnostná a energetická kríza spustená plnohodnotnou ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022), tak aj internými (prijatie vládnych opatrení v oblasti sociálnej a rodinnej politiky, tiež v roku 2022).\n\nZa prvý rok vládnutia vlády Roberta Fica, rok 2024 , deficit dosiahol 5,3 % HDP, teda 6,9 mld. eur.\n\nPodobný výrok Ladislava Kamenického o štátnom deficite sme už overovali v minulosti.", "analysis_paragraphs": ["Tretia vláda Roberta Fica (2016 – 2020) zanechala deficit štátneho rozpočtu vo výške 1,3 % HDP. Keď ho zanechávala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, pohyboval sa na úrovni 5,2 % HDP, teda 6,4 mld. eur, nie 8,5 mld. eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Na základe údajov Štatistického úradu SR bol deficit verejných financií v roku 2019 1,3 % HDP ( .pdf , s. 1), čo predstavovalo 1,2 mld. eur. V roku 2023 , teda rok, v ktorom dovládla úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, Štatistický úrad SR evidoval deficit 5,2 % HDP, čo zodpovedalo 6,4 mld. eur.", "Nárast deficitu medzi rokmi 2020 až 2023 sa dá vysvetliť ako externými príčinami (vypuknutie pandémie covidu-19 v roku 2020, bezpečnostná a energetická kríza spustená plnohodnotnou ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022), tak aj internými (prijatie vládnych opatrení v oblasti sociálnej a rodinnej politiky, tiež v roku 2022).", "Za prvý rok vládnutia vlády Roberta Fica, rok 2024 , deficit dosiahol 5,3 % HDP, teda 6,9 mld. eur.", "Podobný výrok Ladislava Kamenického o štátnom deficite sme už overovali v minulosti."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "2023", "vysvetliť", "2024", "výrok"], "url": ["https://share.google/pm6ZYX6XizPKZVNEh", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/08f3b8fa-9fc3-41a6-af17-878dd2ad738d/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM80oKCd4Cg3wIjqII5OKkbUortCltbMVfb-p4ccbPg7m8ZGZ3Zzf7sMAbLHJZpztpUp3Lg31vRe_hhk7ZYOBxgMGcwHR2eXs1GV50xqsuXn8EsKvlCKZ3_Hq8nPke-F0svuffY4FFmJvCJHirg0omqNqjNI-R3BsH7EWXmXVT5wpVRSnrkwN1pczeTmAxCVgsUT8OCfI92UMy9ihilEVRR0aUsKiVL8I0wttfodc_5W3jwBeHg-WLN8hwzCc-nVuL83EXpnyyWvZvCAFO3gHfaGytB_qlB4_idZ2qBq_y9mcO-PaPESeAZz-1YmvvlIvhYmeVpUnaPjTe_EreUtPH41FwW6vOjXo2ePMfvdoMaZC5TZi54FJGgVDK_I7f73UJaV3wPCDMBihVrEpVuk-lXefEmKI6d8CBpmncnda7g3JDnTnwGSXRlXX_EYmLbJUxckL7eDEivghO5GWu1vzsFYG5lEI!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/?fbclid=IwY2xjawGW7ZNleHRuA2FlbQIxMAABHb_GV0QciJ0bxLgWngBXtcxJv5LIy8qMHzoG0ABH9i-lrTWRn28-BGk3bA_aem_GDung91a1cQ3-o2IIBAhKw", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/08f3b8fa-9fc3-41a6-af17-878dd2ad738d/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM80oKCd4Cg3wIjqII5OKkbUortCltbMVfb-p4ccbPg7m8ZGZ3Zzf7sMAbLHJZpztpUp3Lg31vRe_hhk7ZYOBxgMGcwHR2eXs1GV50xqsuXn8EsKvlCKZ3_Hq8nPke-F0svuffY4FFmJvCJHirg0omqNqjNI-R3BsH7EWXmXVT5wpVRSnrkwN1pczeTmAxCVgsUT8OCfI92UMy9ihilEVRR0aUsKiVL8I0wttfodc_5W3jwBeHg-WLN8hwzCc-nVuL83EXpnyyWvZvCAFO3gHfaGytB_qlB4_idZ2qBq_y9mcO-PaPESeAZz-1YmvvlIvhYmeVpUnaPjTe_EreUtPH41FwW6vOjXo2ePMfvdoMaZC5TZi54FJGgVDK_I7f73UJaV3wPCDMBihVrEpVuk-lXefEmKI6d8CBpmncnda7g3JDnTnwGSXRlXX_EYmLbJUxckL7eDEivghO5GWu1vzsFYG5lEI!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://demagog.sk/vyrok/50021"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:59.778711+00:00"}
{"id": "vr13833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13833", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pretože to vyplýva aj zo Ženevských konvencií. Vojnoví utečenci nemajú dostávať azyl.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 ( 1951 Geneva Refugee Convention ) spolu s Protokolom z roku 1967, ktorý rozšíril jej pôsobnosť, neustanovujú vojnových utečencov ako neoprávnených pre dostanie azylu. Dohovor (. pdf, s.2) je zakotvený v článku 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá priznáva právo osobám hľadajúcim azylovú ochranu pred prenasledovaním vo svojich krajinách. Kaliňák ďalej zdôrazňuje, že \"azyl sa udeľuje ľuďom, ktorí sú individuálne prenasledovaní.\" Generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun v septembri 2015 vyhlásil , že väčšina utečencov prichádzajúcich v rámci terajšej krízy do Európy uteká pred násilím a hrozbou perzekúcie, čo im dáva oprávnenie pre žiadanie o azyl. Existujú klauzuly , ktoré môžu vylúčiť určité kategórie osôb zo štatútu utečencov a tým im odobrať právo na medzinárodnú ochranu. Patria sem napríklad zločiny proti mieru, ľudskosti, vojnové zločiny, individuálna zodpovednosť za zločiny spadajúce pod článok 1F, vážne nepolitické zločiny, akty v rozpore s princípmi OSN a iné. Pri týchto klauzulách však neplatí Kaliňákove tvrdenie o tom, že by ľudia utekajúci pred vojnou nemali dostávať azyl. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVývoj významných právnych nástrojov, dohovorov a smerníc na ochranu utečencov začal už začiatkom 20. storočia v Lige národov, predchodkyni Organizácie spojených národov. Vyvrcholil 28. júla 1951, keď špeciálna komisia OSN schválila Dohovor o právnom postavení utečencov. Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 je významným právnym nástrojom súčasnej medzinárodnej ochrany utečencov. Dohovor definuje pojem utečenec, formu právnej ochrany, inú pomoc a sociálne práva utečencov, ktoré by im mali poskytnúť štáty, ktoré sú signatármi Dohovoru. Základné pravidlo Dohovoru ustanovuje, že utečenec nemá byť vrátený do krajiny, v ktorej mu hrozí prenasledovanie. Dohovor tiež definuje povinnosti utečencov voči prijímajúcemu štátu a objasňuje, že niektorým kategóriám osôb ako napríklad vojnovým zločincom, nemôže byť udelený štatút utečenca. Protokol z roku 1967 rozšíril jeho pôsobnosť a odstránil zemepisné a časové obmedzenia. Dohovor sa tým zmenil na skutočne univerzálny nástroj, pretože problém vysídlených ľudí sa rozšírili do celého sveta.", "analysis_paragraphs": ["Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 ( 1951 Geneva Refugee Convention ) spolu s Protokolom z roku 1967, ktorý rozšíril jej pôsobnosť, neustanovujú vojnových utečencov ako neoprávnených pre dostanie azylu. Dohovor (. pdf, s.2) je zakotvený v článku 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá priznáva právo osobám hľadajúcim azylovú ochranu pred prenasledovaním vo svojich krajinách. Kaliňák ďalej zdôrazňuje, že \"azyl sa udeľuje ľuďom, ktorí sú individuálne prenasledovaní.\" Generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun v septembri 2015 vyhlásil , že väčšina utečencov prichádzajúcich v rámci terajšej krízy do Európy uteká pred násilím a hrozbou perzekúcie, čo im dáva oprávnenie pre žiadanie o azyl. Existujú klauzuly , ktoré môžu vylúčiť určité kategórie osôb zo štatútu utečencov a tým im odobrať právo na medzinárodnú ochranu. Patria sem napríklad zločiny proti mieru, ľudskosti, vojnové zločiny, individuálna zodpovednosť za zločiny spadajúce pod článok 1F, vážne nepolitické zločiny, akty v rozpore s princípmi OSN a iné. Pri týchto klauzulách však neplatí Kaliňákove tvrdenie o tom, že by ľudia utekajúci pred vojnou nemali dostávať azyl. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vývoj významných právnych nástrojov, dohovorov a smerníc na ochranu utečencov začal už začiatkom 20. storočia v Lige národov, predchodkyni Organizácie spojených národov. Vyvrcholil 28. júla 1951, keď špeciálna komisia OSN schválila Dohovor o právnom postavení utečencov. Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 je významným právnym nástrojom súčasnej medzinárodnej ochrany utečencov. Dohovor definuje pojem utečenec, formu právnej ochrany, inú pomoc a sociálne práva utečencov, ktoré by im mali poskytnúť štáty, ktoré sú signatármi Dohovoru. Základné pravidlo Dohovoru ustanovuje, že utečenec nemá byť vrátený do krajiny, v ktorej mu hrozí prenasledovanie. Dohovor tiež definuje povinnosti utečencov voči prijímajúcemu štátu a objasňuje, že niektorým kategóriám osôb ako napríklad vojnovým zločincom, nemôže byť udelený štatút utečenca. Protokol z roku 1967 rozšíril jeho pôsobnosť a odstránil zemepisné a časové obmedzenia. Dohovor sa tým zmenil na skutočne univerzálny nástroj, pretože problém vysídlených ľudí sa rozšírili do celého sveta."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["1951 Geneva Refugee Convention", "pdf,", "vyhlásil", "klauzuly", "Vyvrcholil"], "url": ["http://www.unhcr.org/pages/49da0e466.html", "http://www.unhcr.org/protect/PROTECTION/3b66c2aa10.pdf", "http://www.reuters.com/article/2015/09/08/us-europe-migrants-un-idUSKCN0R825D20150908", "http://www.unhcr.org/3ae68cf68.html", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/zdroje/dohovory/dohovor-o-pravnom-postaveni-utecencov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:54.193436+00:00"}
{"id": "vr37402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37402", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Práve preto sme sa snažili rozbehnúť veľké verejné investície, ale tu, v súčasnej vláde, je napríklad na čele parlamentu človek, ktorý povie v rozhovore pre Trend, že štát nemá čo priamo riešiť nezamestnanosť.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík v rozhovore pre eTrend.sk okrem iného povedal: \"Takže zníženie ceny práce podľa vás nepomôže vytvoriť nové pracovné miesta? Určite by to nejakých ľudí späť na trh práce dostalo, ale to nie je adekvátny dôvod, aby sme zvýšili DPH a daň z príjmu. Odvodový bonus prinesie prácu viacerým ľuďom? Nie je to primárny účel odvodového bonusu. Štát by nemal robiť úkony priamo zamerané na zníženie nezamestnanosti. Lebo potom je vlastne prepúšťanie úradníkov protichodné opatrenie a mal by robiť opak. Kupovať fabriky, ktoré idú do krachu, strkať tam peniaze a zamestnávať čoraz viac ľudí. Nie, štát nemá čo priamo riešiť nezamestnanosť.\"", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík v rozhovore pre eTrend.sk okrem iného povedal: \"Takže zníženie ceny práce podľa vás nepomôže vytvoriť nové pracovné miesta? Určite by to nejakých ľudí späť na trh práce dostalo, ale to nie je adekvátny dôvod, aby sme zvýšili DPH a daň z príjmu. Odvodový bonus prinesie prácu viacerým ľuďom? Nie je to primárny účel odvodového bonusu. Štát by nemal robiť úkony priamo zamerané na zníženie nezamestnanosti. Lebo potom je vlastne prepúšťanie úradníkov protichodné opatrenie a mal by robiť opak. Kupovať fabriky, ktoré idú do krachu, strkať tam peniaze a zamestnávať čoraz viac ľudí. Nie, štát nemá čo priamo riešiť nezamestnanosť.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["eTrend.sk"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/r-sulik-stat-nema-riesit-nezamestnanost.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:14.227072+00:00"}
{"id": "48844", "numeric_id": 48844, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48844", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Smer tesne pred voľbami zmenil, zmenil pravidlá, pokiaľ išlo o župné voľby a namiesto úspechu mal z toho neúspech.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred župnými voľbami na jeseň 2017 poslanci strany Smer-SD predložili a vtedajšia koalícia schválila zmenu volebného zákona, čím zrušila dvojkolovú voľbu županov samosprávnych krajov na jednokolovú. Argumentovali šetrením finančných prostriedkov a slabou účasťou občanov v druhom kole. Výsledok volieb možno hodnotiť ako neúspech kandidátov Smeru-SD, pretože získali dve kreslá predsedov VÚC oproti šiestim z roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n4. novembra 2017 sa konali voľby predsedov a zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Skupina poslancov strany Smer-SD v tom istom roku predložila a koalícia schválila zmenu volebného zákona . Vtedajší prezident Andrej Kiska vetoval prvý pokus o zmenu zákona, poslanci koalície však jeho veto prelomili .\n\nPredmetná novela zákona upravovala voľbu predsedov samosprávnych krajov a zmenila dovtedajšiu prax, kedy v župných voľbách zvíťazil kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak žiadny z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, konalo sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb však postúpili len dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najviac platných hlasov.\n\nPodľa nových pravidiel je za predsedu samosprávneho kraja zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov. Na zvolenie tak stačí získať viac hlasov ako druhý kandidát v poradí, čo môže byť hlboko pod 50 %. To sa podarilo bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi, ktorý bol prvýkrát zvolený práve na základe tejto novely zákona vo voľbách v novembri 2017 so ziskom iba 20,42 % platných hlasov.\n\nHlavnými argumentmi pre zmenu dvojkolového systému voľby županov na jednokolový bola podľa poslancov Smeru nízka volebná účasť v druhom kole a šetrenie finančných prostriedkov na druhé kolo.\n\nVolieb do VÚC v roku 2017 sa zúčastnilo 29,95 % občanov. Faktom však je, že problémom župných volieb bola nízka účasť v oboch kolách, nielen v tom druhom. Volieb v roku 2013 (posledné pred zmenou) sa zúčastnilo 20,11 % resp. 17,29 % občanov v druhom kole. Najnižšiu účasť mali voľby v roku 2005 a to 18,02 %, respektíve 11,07 %.\n\nZmena nepreukázala ani výraznú úsporu nákladov na konanie volieb. Rozpočty na župné voľby v roku 2013 (pred zmenou) a v roku 2017 (po zmene) boli však takmer zhodné vo výške okolo 10 miliónov eur.\n\nSamotný Budaj kritizoval zmenu zákona v marci 2017. Návrh považoval za spôsob ako vtedajšia koalícia vedená stranou Smer-SD môže zrušiť druhé kolo aj pri prezidentských voľbách. Igor Matovič vtedy komentoval zrušenie druhého kola volieb podobne ako Budaj v nedeľnej relácii: „Je to voda na mlyn pre aktuálnych županov, ten má najlepšie meno, stačí, že si nasadí troch fiktívnych kandidátov, kde sa tie hlasy rozbijú, a pri jednokolovej voľbe automaticky vyhrá.“\n\nVoľby sa pre stranu Smer-SD naozaj skončili neúspechom . Z ôsmich samosprávnych krajov obsadili kandidáti s podporou Smeru iba dve miesta, pričom v predchádzajúcom období kontrolovali až šesť krajov.\n\nCelý výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pred župnými voľbami na jeseň 2017 poslanci strany Smer-SD predložili a vtedajšia koalícia schválila zmenu volebného zákona, čím zrušila dvojkolovú voľbu županov samosprávnych krajov na jednokolovú. Argumentovali šetrením finančných prostriedkov a slabou účasťou občanov v druhom kole. Výsledok volieb možno hodnotiť ako neúspech kandidátov Smeru-SD, pretože získali dve kreslá predsedov VÚC oproti šiestim z roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "4. novembra 2017 sa konali voľby predsedov a zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Skupina poslancov strany Smer-SD v tom istom roku predložila a koalícia schválila zmenu volebného zákona . Vtedajší prezident Andrej Kiska vetoval prvý pokus o zmenu zákona, poslanci koalície však jeho veto prelomili .", "Predmetná novela zákona upravovala voľbu predsedov samosprávnych krajov a zmenila dovtedajšiu prax, kedy v župných voľbách zvíťazil kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak žiadny z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, konalo sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb však postúpili len dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najviac platných hlasov.", "Podľa nových pravidiel je za predsedu samosprávneho kraja zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov. Na zvolenie tak stačí získať viac hlasov ako druhý kandidát v poradí, čo môže byť hlboko pod 50 %. To sa podarilo bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi, ktorý bol prvýkrát zvolený práve na základe tejto novely zákona vo voľbách v novembri 2017 so ziskom iba 20,42 % platných hlasov.", "Hlavnými argumentmi pre zmenu dvojkolového systému voľby županov na jednokolový bola podľa poslancov Smeru nízka volebná účasť v druhom kole a šetrenie finančných prostriedkov na druhé kolo.", "Volieb do VÚC v roku 2017 sa zúčastnilo 29,95 % občanov. Faktom však je, že problémom župných volieb bola nízka účasť v oboch kolách, nielen v tom druhom. Volieb v roku 2013 (posledné pred zmenou) sa zúčastnilo 20,11 % resp. 17,29 % občanov v druhom kole. Najnižšiu účasť mali voľby v roku 2005 a to 18,02 %, respektíve 11,07 %.", "Zmena nepreukázala ani výraznú úsporu nákladov na konanie volieb. Rozpočty na župné voľby v roku 2013 (pred zmenou) a v roku 2017 (po zmene) boli však takmer zhodné vo výške okolo 10 miliónov eur.", "Samotný Budaj kritizoval zmenu zákona v marci 2017. Návrh považoval za spôsob ako vtedajšia koalícia vedená stranou Smer-SD môže zrušiť druhé kolo aj pri prezidentských voľbách. Igor Matovič vtedy komentoval zrušenie druhého kola volieb podobne ako Budaj v nedeľnej relácii: „Je to voda na mlyn pre aktuálnych županov, ten má najlepšie meno, stačí, že si nasadí troch fiktívnych kandidátov, kde sa tie hlasy rozbijú, a pri jednokolovej voľbe automaticky vyhrá.“", "Voľby sa pre stranu Smer-SD naozaj skončili neúspechom . Z ôsmich samosprávnych krajov obsadili kandidáti s podporou Smeru iba dve miesta, pričom v predchádzajúcom období kontrolovali až šesť krajov.", "Celý výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["konali", "schválila", "zákona", "prelomili", "nadpolovičnú", "", "zvolený", "argumentmi", "zúčastnilo", "zúčastnilo", "voľby", "2013", "2017", "kritizoval", "komentoval", "neúspechom", "obsadili"], "url": ["https://www.minv.sk/?volby-vuc", "https://www.webnoviny.sk/zupanov-budeme-po-novom-volit-v-jedinom-kole/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/69/", "https://domov.sme.sk/c/20491813/kiska-jednokolove-zupne-volby-opat-nepodpise-so-zmenou-zakona-nesuhlasi.html", "https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/2017/04/12/nove-pravidla-volieb-predsedov-samospravnych-krajov/", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/bratislavsky-kraj", "https://www.webnoviny.sk/zupanov-budeme-po-novom-volit-v-jedinom-kole/", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2005/vysledky", "https://domov.sme.sk/c/6884053/zupne-volby-budu-stat-takmer-desat-milionov-eur.html", "https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/438224-pripravy-na-zupne-volby-uz-odstartovali/", "https://www.webnoviny.sk/zupanov-budeme-po-novom-volit-v-jedinom-kole/", "https://dennikn.sk/673916/na-kotlebu-vytiahli-jedno-kolo-moze-mu-to-pomoct-sns-chce-ist-aj-tak-sama/", "https://www.webnoviny.sk/online-zupne-volby-do-vuc-2017/", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:06.299946+00:00"}
{"id": "vr32483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32483", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Preto sme navrhovali aj konkrétne zákony, napríklad mimochodom ten, aby deti boli odmeňované podľa toho, či chodia do školy, aký majú prospech, nielen za účasť v škole. Zamietli to vaši  (Poslanci SMER-SD, pozn.) poslanci.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako zavádzajúci, pretože SKDÚ-SD predložila len návrh zákona, ktorý ruší závislosť dávky na dieťa v závislosti od povinnej školskej dochádzky. Je, pravdou, že poslanci SMER-SD hlasovaním znemožnili prijatie tejto novely. SDKÚ do dnešného dňa nepredložila návrh zákona, ktorý by príspevok na dieťa príspevok viazal na dobrý prospech a slušné správanie v škole.\n\nV dôvodovej správe (.rtf) novely zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi sa uvádza : \"Ruší sa dávka naviazaná na plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťom.\"\n\nNovela zákona Čl. 2 bod 1.: „Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17, 20 eura mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.20b“ sa vypúšťa .\n\nJe pravdou, že dávky resp. príspevok na dieťa sa mal predkladanou novelou by sa neviazali na povinnú školskú dochádzku, no návrh zákona nikde neuvádza, že by sa táto dávka viazala na prospech či slušné správanie.\n\nPodľa tlačovej správy SDKÚ-DS z 11. septembra 2012, strana plánuje prísť s ďalšími návrhmi, aby bol príspevok viazaný na dobrý prospech a slušné správanie v škole.\n\nStrana SMER-SD hlasovala o návrhu zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi nasledovne:\n\nHlasovania sa zdržalo: 73 poslancov SMER-SD\n\nProti hlasovali: 3 poslanci SMER-SD\n\nNávrh novely zákona neprešiel.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako zavádzajúci, pretože SKDÚ-SD predložila len návrh zákona, ktorý ruší závislosť dávky na dieťa v závislosti od povinnej školskej dochádzky. Je, pravdou, že poslanci SMER-SD hlasovaním znemožnili prijatie tejto novely. SDKÚ do dnešného dňa nepredložila návrh zákona, ktorý by príspevok na dieťa príspevok viazal na dobrý prospech a slušné správanie v škole.", "V dôvodovej správe (.rtf) novely zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi sa uvádza : \"Ruší sa dávka naviazaná na plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťom.\"", "Novela zákona Čl. 2 bod 1.: „Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17, 20 eura mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.20b“ sa vypúšťa .", "Je pravdou, že dávky resp. príspevok na dieťa sa mal predkladanou novelou by sa neviazali na povinnú školskú dochádzku, no návrh zákona nikde neuvádza, že by sa táto dávka viazala na prospech či slušné správanie.", "Podľa tlačovej správy SDKÚ-DS z 11. septembra 2012, strana plánuje prísť s ďalšími návrhmi, aby bol príspevok viazaný na dobrý prospech a slušné správanie v škole.", "Strana SMER-SD hlasovala o návrhu zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi nasledovne:", "Hlasovania sa zdržalo: 73 poslancov SMER-SD", "Proti hlasovali: 3 poslanci SMER-SD", "Návrh novely zákona neprešiel."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["dôvodovej správe (.rtf)", "Novela", "SDKÚ-DS", "návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=368209", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=149", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/887", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=149"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:48.418733+00:00"}
{"id": "49236", "numeric_id": 49236, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49236", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som tiež čítal nejaké threemy nejakej novinárky z Plusky, ktorá tvrdila, že vy aj vaši kolegovia neviete, či vy osobne veľmi radi by boli, keby boli v minulosti získali nejaké fotografie na mňa alebo niečo.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej získali viacerí reportéri prístup ku Kočnerovej komunikácii v aplikácii Threema. Jedným z odhalení vyplývajúcich z tejto komunikácie bola informácia, že mal Marián Kočner záujem vlastniť kompromitujúci materiál na Petra Pellegriniho. Podľa správ Petra Tótha tieto fotografie získali vtedajší predstavitelia SIS, ktorí boli údajne v kontakte aj s Borisom Kollárom, Milanom Krajniakom a bratmi Pčolinskými. V ďalších správach písala bývalá novinárka Martina Ruttkayová Kočnerovi, že jej bratia Pčolinskí fotografie ukazovali a chceli ju použiť na komunikáciu s Petrom Pellegrinim. Aj keď nie je možné overiť pravdivosť tvrdení jednotlivých aktérov, takáto v Threeme existuje. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZ vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol ako objednávateľ obžalovaný Marián Kočner. Koncom roka 2019 získali niektorí reportéri prístup ku kompletnému vyšetrovaciemu spisu, celkovo 53 terabajtov materiálu. Materiály, ktoré sa zvyknú označovať aj ako Kočnerova knižnica, mimo iného obsahovali aj Kočnerovú komunikáciu z aplikácie Threema, ktorú sa vyšetrovateľom podarilo dešifrovať.\n\nJedným z odhalení Kočnerovej knižnice bolo, že sa Marián Kočner snažil zohnať fotografie, ktoré mali kompromitovať Petra Pellegriniho. Z komunikácie v aplikácií Threema vyplýva, že Ich zdrojom mali byť bratia Pčolinskí.\n\nPodľa správ z Threema išlo o zábery intímneho charakteru, na ktorých mal byť Peter Pellegrini. Kočner podľa správ z aplikácie Threema mal o tieto fotky veľký záujem a písal si o nich s oligarchom Norbertom Bödörom, bývalou novinárkou Martinou Ruttkayovou či bývalým siskárom Petrom Tóthom.\n\nBývalá novinárka Martina Ruttkayová, o ktorej sa neskôr zistilo, že s Kočnerom spolupracovala, podľa správ Kočnerovi potvrdila , že fotky naozaj videla a ich pôvodom majú byť bratia Pčolonskí. „Boli za mnou. Pcolinsky. Chceli mna pouzit ako kanal ktory to povie Pellemu,“ písala Ruttkayová v správach s Kočnerom.\n\nPeter Pčolinský na otázku, či Ruttkayovej ukazoval akékoľvek fotografie bývalého premiéra pripustil , že spolu debatovali. Zdrojom fotografií však, podľa jeho slov, mali byť Pellegriniho vtedajší kolegovia zo strany Smer.\n\nPeter Tóth Kočnerovi potvrdil , že zdrojom fotiek sú bratia Peter Pčolinský a Vladimír Pčolinský, ktorí sú úzko prepojený na hnutie Sme rodina. Peter Pčolinský bol zvolený ako poslanec za Sme rodina a Vladimír Pčolinský bol nominantom strany na šéfa SIS. „Robili to ako fusku. Dnes su na poziciach riaditelov odborov a su vraj v styku s Pcolami a vlekarmi a kriziakmi a potetovancami,“ napísal Tóth cez šifrovanú aplikáciu Kočnerovi. „Pčoli“ mala byť prezývka bratov Pčolinských, „Križiak“ pre Milana Krajniaka, „Vlekár“ bolo označenie pre Borisa Kollára a „Potetovanci„“ bolo označenie pre bratov Petra a Pavla Koščovcov.\n\nBratia Pčolinskí popierajú , že by sa podieľali na vytváraní či šírení ilegálneho kompromitujúceho materiálu. Poslanec Peter Pčolinský priznáva, že takéto fotografie mal v roku 2018 k dispozícii. Avšak on aj jeho brat hovoria, že to bol podvrh a Peter Pellegrini na nich v skutočnosti nebol.", "analysis_paragraphs": ["Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej získali viacerí reportéri prístup ku Kočnerovej komunikácii v aplikácii Threema. Jedným z odhalení vyplývajúcich z tejto komunikácie bola informácia, že mal Marián Kočner záujem vlastniť kompromitujúci materiál na Petra Pellegriniho. Podľa správ Petra Tótha tieto fotografie získali vtedajší predstavitelia SIS, ktorí boli údajne v kontakte aj s Borisom Kollárom, Milanom Krajniakom a bratmi Pčolinskými. V ďalších správach písala bývalá novinárka Martina Ruttkayová Kočnerovi, že jej bratia Pčolinskí fotografie ukazovali a chceli ju použiť na komunikáciu s Petrom Pellegrinim. Aj keď nie je možné overiť pravdivosť tvrdení jednotlivých aktérov, takáto v Threeme existuje. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.", "Z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol ako objednávateľ obžalovaný Marián Kočner. Koncom roka 2019 získali niektorí reportéri prístup ku kompletnému vyšetrovaciemu spisu, celkovo 53 terabajtov materiálu. Materiály, ktoré sa zvyknú označovať aj ako Kočnerova knižnica, mimo iného obsahovali aj Kočnerovú komunikáciu z aplikácie Threema, ktorú sa vyšetrovateľom podarilo dešifrovať.", "Jedným z odhalení Kočnerovej knižnice bolo, že sa Marián Kočner snažil zohnať fotografie, ktoré mali kompromitovať Petra Pellegriniho. Z komunikácie v aplikácií Threema vyplýva, že Ich zdrojom mali byť bratia Pčolinskí.", "Podľa správ z Threema išlo o zábery intímneho charakteru, na ktorých mal byť Peter Pellegrini. Kočner podľa správ z aplikácie Threema mal o tieto fotky veľký záujem a písal si o nich s oligarchom Norbertom Bödörom, bývalou novinárkou Martinou Ruttkayovou či bývalým siskárom Petrom Tóthom.", "Bývalá novinárka Martina Ruttkayová, o ktorej sa neskôr zistilo, že s Kočnerom spolupracovala, podľa správ Kočnerovi potvrdila , že fotky naozaj videla a ich pôvodom majú byť bratia Pčolonskí. „Boli za mnou. Pcolinsky. Chceli mna pouzit ako kanal ktory to povie Pellemu,“ písala Ruttkayová v správach s Kočnerom.", "Peter Pčolinský na otázku, či Ruttkayovej ukazoval akékoľvek fotografie bývalého premiéra pripustil , že spolu debatovali. Zdrojom fotografií však, podľa jeho slov, mali byť Pellegriniho vtedajší kolegovia zo strany Smer.", "Peter Tóth Kočnerovi potvrdil , že zdrojom fotiek sú bratia Peter Pčolinský a Vladimír Pčolinský, ktorí sú úzko prepojený na hnutie Sme rodina. Peter Pčolinský bol zvolený ako poslanec za Sme rodina a Vladimír Pčolinský bol nominantom strany na šéfa SIS. „Robili to ako fusku. Dnes su na poziciach riaditelov odborov a su vraj v styku s Pcolami a vlekarmi a kriziakmi a potetovancami,“ napísal Tóth cez šifrovanú aplikáciu Kočnerovi. „Pčoli“ mala byť prezývka bratov Pčolinských, „Križiak“ pre Milana Krajniaka, „Vlekár“ bolo označenie pre Borisa Kollára a „Potetovanci„“ bolo označenie pre bratov Petra a Pavla Koščovcov.", "Bratia Pčolinskí popierajú , že by sa podieľali na vytváraní či šírení ilegálneho kompromitujúceho materiálu. Poslanec Peter Pčolinský priznáva, že takéto fotografie mal v roku 2018 k dispozícii. Avšak on aj jeho brat hovoria, že to bol podvrh a Peter Pellegrini na nich v skutočnosti nebol."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["obžalovaný", "získali", "aplikácií Threema", "išlo", "potvrdila", "pripustil", "potvrdil", "napísal", "popierajú"], "url": ["https://www.noviny.sk/krimi/422266-mariana-kocnera-obvinili-z-objednavky-vrazdy-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej", "https://www.icjk.sk/78/Ako-zjest-slona-alebo-ako-vznikala-Kocnerova-kniznica", "https://www.icjk.sk/46/Nova-Threema-Kocner-sa-zaujimal-o-kompromitujuce-fotografie-Petra-Pellegriniho", "https://www.aktuality.sk/clanok/788630/kocnerova-kniznica-mafian-zhanal-kompromaterialy-na-pellegriniho/", "https://www.aktuality.sk/clanok/788630/kocnerova-kniznica-mafian-zhanal-kompromaterialy-na-pellegriniho/", "https://www.aktuality.sk/clanok/788630/kocnerova-kniznica-mafian-zhanal-kompromaterialy-na-pellegriniho/", "https://www.aktuality.sk/clanok/788630/kocnerova-kniznica-mafian-zhanal-kompromaterialy-na-pellegriniho/", "https://www.aktuality.sk/clanok/788630/kocnerova-kniznica-mafian-zhanal-kompromaterialy-na-pellegriniho/", "https://www.icjk.sk/46/Nova-Threema-Kocner-sa-zaujimal-o-kompromitujuce-fotografie-Petra-Pellegriniho"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:01.386556+00:00"}
{"id": "vr14526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14526", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...) my sme presadzovali vždy a presadzovať to budeme, zrušenie príspevku na financovanie politických strán (...) presadzovali sme to preto, aby politické strany nemohli robiť predvolebné kampane (...)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič navrhoval zrušiť príspevok na financovanie politických strán v roku 2013, avšak odvtedy sa v médiách, ani v predvolebnom programe OľaNO 2016 neobjavila zmienka o takomto návrhu.Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Denník Pravda 21.01.2013 informoval , že Igor Matovič navrhuje zrušiť financovanie politických strán a politických hnutí zo štátneho rozpočtu v novele zákona o politických stranách a politických hnutiach predseda Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO). Parlamentným politickým stranám návrh zakazuje viesť predvolebnú kampaň s výnimkou bezplatných diskusných relácií v médiách. „ Politické strany, ktorej členovia sú poslancami, nebudú vynakladať zbytočné finančné prostriedky na kampaň, preto nebudú potrebovať ani príspevky zo štátneho rozpočtu ,“ argumentuje Matovič. Predvolebnú kampaň by podľa lídra obyčajných ľudí mohli robiť iba mimoparlamentné politické subjekty. O tomto vyhlásení informoval aj Denník SME . \" Matovič tento krok zdôrazňuje potrebou zrovnoprávnenia šancí, keďže parlamentné strany sú vo výraznej mediálnej výhode z titulu svojho postavenia, a okrem toho disponujú aj peniazmi od štátu .\"", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič navrhoval zrušiť príspevok na financovanie politických strán v roku 2013, avšak odvtedy sa v médiách, ani v predvolebnom programe OľaNO 2016 neobjavila zmienka o takomto návrhu.Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Denník Pravda 21.01.2013 informoval , že Igor Matovič navrhuje zrušiť financovanie politických strán a politických hnutí zo štátneho rozpočtu v novele zákona o politických stranách a politických hnutiach predseda Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO). Parlamentným politickým stranám návrh zakazuje viesť predvolebnú kampaň s výnimkou bezplatných diskusných relácií v médiách. „ Politické strany, ktorej členovia sú poslancami, nebudú vynakladať zbytočné finančné prostriedky na kampaň, preto nebudú potrebovať ani príspevky zo štátneho rozpočtu ,“ argumentuje Matovič. Predvolebnú kampaň by podľa lídra obyčajných ľudí mohli robiť iba mimoparlamentné politické subjekty. O tomto vyhlásení informoval aj Denník SME . \" Matovič tento krok zdôrazňuje potrebou zrovnoprávnenia šancí, keďže parlamentné strany sú vo výraznej mediálnej výhode z titulu svojho postavenia, a okrem toho disponujú aj peniazmi od štátu .\""], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "Denník SME", "predvolebnom programe", "Zmluve"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/256554-matovic-navrhuje-zrusit-statne-peniaze-pre-politicke-strany/", "http://domov.sme.sk/c/6675199/matovic-navrhuje-zrusit-statne-peniaze-pre-politicke-strany.html", "http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2016/02/program-olano.pdf", "http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/Obycajne-noviny_2015_47.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:32.235718+00:00"}
{"id": "vr30634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30634", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale keď sa pozriete na dá sa povedať celú Európu, Európsku úniu, tak vidíte, že ceny všade stúpajú.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade medziročného rastu cien (porovnávané najnovšie novembrové 2011/2012 čísla), je pravdou, že všetky krajiny EÚ majú infláciu.", "analysis_paragraphs": ["V prípade medziročného rastu cien (porovnávané najnovšie novembrové 2011/2012 čísla), je pravdou, že všetky krajiny EÚ majú infláciu."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["medziročnú infláciu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:19.032649+00:00"}
{"id": "48792", "numeric_id": 48792, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48792", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Takto pred rokom vlastne začiatkom roka sme schváli v parlamente vysokoškolskú reformu a investujeme cez 100 000 000 do infraštruktúry, budovania infraštruktúry vlastne univerzít.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlament schválil reformu vysokých škôl 22. marca 2022, čo sa ešte dá považovať za začiatok roka 2022. Je naviazaná na Plán obnovy, kde jeden z komponentov tvorí práve zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl ( .pdf ). Celkové náklady na túto časť sú odhadované na 213,3 milióny eur (s. 2). Medzi konkrétnymi výzvami (.pdf) ministerstva školstva v rámci Plánu obnovy je aj Podpora pri strategickom rozvoji infraštruktúry vysokých škôl vo výške 145 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Parlament schválil reformu vysokých škôl 22. marca 2022, čo sa ešte dá považovať za začiatok roka 2022. Je naviazaná na Plán obnovy, kde jeden z komponentov tvorí práve zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl ( .pdf ). Celkové náklady na túto časť sú odhadované na 213,3 milióny eur (s. 2). Medzi konkrétnymi výzvami (.pdf) ministerstva školstva v rámci Plánu obnovy je aj Podpora pri strategickom rozvoji infraštruktúry vysokých škôl vo výške 145 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["schválil", ".pdf", "výzvami"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/03/poslanci-schvalili-novelu-vysokoskolskeho-zakona/", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1047/komponent_08_vysoke-skoly_1.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/25112.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:01.800023+00:00"}
{"id": "vr31939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31939", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tu treba povedať jedno číslo. 800 miliónov eur bolo vyplatených za rok 2011 prostredníctvom dohôd.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť žiadne štatistiky ani správy, ktoré by uvádzali sumu, ktorá bola vyplatená za prácu na dohodu.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť žiadne štatistiky ani správy, ktoré by uvádzali sumu, ktorá bola vyplatená za prácu na dohodu."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:33.986681+00:00"}
{"id": "vr16614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16614", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...sme popísali 34 nemocníc po Slovensku, ktoré hovoríme, že musia mať urgentný príjem vybavený a my sme ochotní zaňho uhrádzať paušálnu odmenu.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zdravotníctva Tomáš Drucker hovorí o novom systéme urgentného príjmu, ktorý by mala priniesť novela zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V rámci tohto systému by mal vzniknúť v 34 nemocniciach urgentný príjem, ktorý bude po splnení podmienok paušálne financovaný štátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky momentálne pripravuje novelu zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. K zmenám dôjde aj v systéme urgentného príjmu slovenských nemocníc. Cieľom ministerstva bolo zlepšiť a zefektívniť fungovanie pohotovostí.\n\nMinisterstvo v návrhu rozdeľuje systém urgentného príjmu na dva typy. Prvým z nich je Urgentný príjem typu 1, o ktorom hovorí vo výroku aj minister Drucker. Vznikne v 34 nemocniciach po celom Slovensku a pre pacientov bude dostupný 24 hodín denne. Takéto urgentné príjmy majú byť financované štátom prostredníctvom paušálneho systému, mesačne maximálne 26 700 €. Toto finančné ohodnotenie získajú nemocnice na urgentný príjem po splnení podmienok týkajúcich sa materiálno-technického vybavenia a personálneho zabezpečenia.Pre úplnosť dodávame, že sa navrhuje vytvorenie aj urgentného príjmu typu 2, ktorý má byť tvorený špecializovanejšími pracoviskami, šiestimi nemocnicami pre dospelých a štyrmi pre deti. Tieto nemocnice majú nárok na maximálne 99 300 € mesačne.\n\nZmeny majú platiť od 1. januára 2018. Dosiaľ však návrh zákona prešiel len prvým čítaním, pričom do 10. októbra 2017 majú výbory stanovený čas na prerokovanie návrhu.", "analysis_paragraphs": ["Minister zdravotníctva Tomáš Drucker hovorí o novom systéme urgentného príjmu, ktorý by mala priniesť novela zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V rámci tohto systému by mal vzniknúť v 34 nemocniciach urgentný príjem, ktorý bude po splnení podmienok paušálne financovaný štátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky momentálne pripravuje novelu zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. K zmenám dôjde aj v systéme urgentného príjmu slovenských nemocníc. Cieľom ministerstva bolo zlepšiť a zefektívniť fungovanie pohotovostí.", "Ministerstvo v návrhu rozdeľuje systém urgentného príjmu na dva typy. Prvým z nich je Urgentný príjem typu 1, o ktorom hovorí vo výroku aj minister Drucker. Vznikne v 34 nemocniciach po celom Slovensku a pre pacientov bude dostupný 24 hodín denne. Takéto urgentné príjmy majú byť financované štátom prostredníctvom paušálneho systému, mesačne maximálne 26 700 €. Toto finančné ohodnotenie získajú nemocnice na urgentný príjem po splnení podmienok týkajúcich sa materiálno-technického vybavenia a personálneho zabezpečenia.Pre úplnosť dodávame, že sa navrhuje vytvorenie aj urgentného príjmu typu 2, ktorý má byť tvorený špecializovanejšími pracoviskami, šiestimi nemocnicami pre dospelých a štyrmi pre deti. Tieto nemocnice majú nárok na maximálne 99 300 € mesačne.", "Zmeny majú platiť od 1. januára 2018. Dosiaľ však návrh zákona prešiel len prvým čítaním, pričom do 10. októbra 2017 majú výbory stanovený čas na prerokovanie návrhu."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["novela zákona", "novelu zákona", "urgentného príjmu", "rozdeľuje", "Vznikne", "financované", "získajú", "tvorený", "prešiel"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/275", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/275", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ministerstvo-zdravotnictva-prinasa-zmeny-v-oblasti-pohotovosti-a-poplatkov", "https://www.etrend.sk/ekonomika/ako-budu-vyzerat-nove-urgentne-prijmy.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/ako-budu-vyzerat-nove-urgentne-prijmy.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/ako-budu-vyzerat-nove-urgentne-prijmy.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/ako-budu-vyzerat-nove-urgentne-prijmy.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/ako-budu-vyzerat-nove-urgentne-prijmy.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=630"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:06.016215+00:00"}
{"id": "vr29723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29723", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Práve teraz po 25. (jún, pozn.), keď bude nové vedenie hokejového zväzu, je takisto nové vedenie Fakulty telesnej výchovy...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po 25. júne bude nové vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja. Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave má nového dekana od februára tohto roku, možno ho tak považovať za nové vedenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kongres SZĽH, na ktorom sa bude voliť prezident, sa odohrá 25. 6. Svoju kandidatúru oznámili Igor Nemeček a Richard Lintner .", "analysis_paragraphs": ["Po 25. júne bude nové vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja. Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave má nového dekana od februára tohto roku, možno ho tak považovať za nové vedenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kongres SZĽH, na ktorom sa bude voliť prezident, sa odohrá 25. 6. Svoju kandidatúru oznámili Igor Nemeček a Richard Lintner ."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["Igor Nemeček", "Richard Lintner", "voľba dekana"], "url": ["http://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/350827-nemecek-ohlasil-kandidaturu-na-prezidenta-szlh-kto-sa-mu-postavi/", "http://www.teraz.sk/sport/hokej-richard-lintner-kandiduje-na-prez/135858-clanok.html", "https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/aktuality-1/article/docent-vanderka-kandidatom-na-dekana-fakulty-telesnej-vychovy-a-sportu-uk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:10.531533+00:00"}
{"id": "vr26823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26823", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Takýto návrh zákona (o ochrane ohlasovateľov korupcie, pozn.), ktorý spomína pán minister, nebol v legislatívnom pláne vlády 2013 a nie je ani v legislatívnom pláne vlády na rok 2014.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky sa nachádza Plán legislatívnych úloh na rok 2013 a 2014 . Ani v jednom z týchto plánov sa nenachádza zmienka o zákone, ktorý by obsahoval to ako zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie, ktorý predkladal Ján Figeľ v auguste 2013 a rokovalo sa o ňom v septembri 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky sa nachádza Plán legislatívnych úloh na rok 2013 a 2014 . Ani v jednom z týchto plánov sa nenachádza zmienka o zákone, ktorý by obsahoval to ako zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie, ktorý predkladal Ján Figeľ v auguste 2013 a rokovalo sa o ňom v septembri 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2014", "predkladal"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/3086_plu2013.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/4324_plu_2014.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=415"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:37.719272+00:00"}
{"id": "vr36551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36551", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...predseda vlády (Robert Fico, pozn.) tvrdil, že ho (ministra Chrbeta, pozn.) vyhodil nie preto, že chcel zmluvu zrušiť, ale preto, že s tým prišiel na vládu...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME to zhŕňa: Predseda vlády Chrbetovi vytkol, že chcel kabinetu navrhnúť zrušenie kritizovanej zmluvy s americkou spoločnosťou Interblue Group o predaji kvót napriek tomu, že bol presvedčený o výhodnosti a transparentnosti kontraktu. Minister sa tak chcel podľa premiéra vyhnúť zodpovednosti za predaj povoleniek na vypúšťanie škodlivín do ovzdušia, ktoré potrebujú napríklad priemyselné podniky.", "analysis_paragraphs": ["SME to zhŕňa: Predseda vlády Chrbetovi vytkol, že chcel kabinetu navrhnúť zrušenie kritizovanej zmluvy s americkou spoločnosťou Interblue Group o predaji kvót napriek tomu, že bol presvedčený o výhodnosti a transparentnosti kontraktu. Minister sa tak chcel podľa premiéra vyhnúť zodpovednosti za predaj povoleniek na vypúšťanie škodlivín do ovzdušia, ktoré potrebujú napríklad priemyselné podniky."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:10.276575+00:00"}
{"id": "vr38706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38706", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ja sa samozrejme nesmierne teším, že práce pribúda, ale je to spôsobené najmä tým, že sa opäť oživil zahraničný dopyt po výrobkoch, ktoré sa u nás produkujú, to je nespochybniteľné ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dokumente Program stability ( .pdf ) sa píše nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["V dokumente Program stability ( .pdf ) sa píše nasledovné:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "UniCredit Bank", "Národná banka", "Slovenskej sporiteľne"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf", "http://www.investujeme.sk/clanky/tahunom-rastu-ekonomiky-v-1q11-bol-export-realne-mzdy-klesaju/", "http://www.tyzden.sk/ekonomicky-servis/ekonomika-nbs-navysila-prognozu-tohtorocneho-rastu-hdp-na-3-6-6.html", "http://slsp.sk/downloads/SK_Kratka_sprava/2011/20110608_SN_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:57.233435+00:00"}
{"id": "vr16949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16949", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "..vláda jednoznačne dosahuje ako historicky najlepšia nezamestnanosť...", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Doposiaľ najnižšia nezamestnanosť (9,6 %) bola evidovaná v roku 2006. V druhom štvrťroku 2017 je podľa Štatistického úradu SR nezamestnanosť na úrovni 8,7 %. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý. Graf zachytáva mieru evidovanej nezamestnanosti v SR od roku 1994 do roku 2016. Podľa ŠÚ SR bola miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2017 na úrovni 8,7 %, v druhom štvrťroku nezamestnanosť dosiahla 8,1 %. Medziročne, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016, došlo k zníženiu nezamestnanosti o 1,7, resp. 1,5 percentuálnych bodov. Nezamestnanosť na Slovensku bola na svojom minime v roku 2006 (9,6 %). V roku 2016 bola nezamestnanosť len o desatinu vyššia ako toto minimum a podľa najnovších (štvrťročných) údajov Slovensko v roku 2017 zaznamenalo nové historické minimum nezamestnanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Doposiaľ najnižšia nezamestnanosť (9,6 %) bola evidovaná v roku 2006. V druhom štvrťroku 2017 je podľa Štatistického úradu SR nezamestnanosť na úrovni 8,7 %. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý. Graf zachytáva mieru evidovanej nezamestnanosti v SR od roku 1994 do roku 2016. Podľa ŠÚ SR bola miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2017 na úrovni 8,7 %, v druhom štvrťroku nezamestnanosť dosiahla 8,1 %. Medziročne, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016, došlo k zníženiu nezamestnanosti o 1,7, resp. 1,5 percentuálnych bodov. Nezamestnanosť na Slovensku bola na svojom minime v roku 2006 (9,6 %). V roku 2016 bola nezamestnanosť len o desatinu vyššia ako toto minimum a podľa najnovších (štvrťročných) údajov Slovensko v roku 2017 zaznamenalo nové historické minimum nezamestnanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pr2015qs/Miera%20nezamestnanosti%20pod%C4%BEa%20vekov%C3%BDch%20skup%C3%ADn%20a%20pohlavia%20-%20%C5%A1tvr%C5%A5ro%C4%8Dn%C3%A9%20%C3%BAdaje%20%5Bpr2015qs%5D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:52.621845+00:00"}
{"id": "vr38545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38545", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ja si to pamätám, keď bola povodeň v obci Čirč pred niekoľkými rokmi, tá zničujúca aj s obeťami na životoch, tak v podstate sme museli urýchlene vystavať betónový most, betónový múr obrovský, ktorý mal zachrániť domy, ktoré boli na kopci ohrozené vlastne pádom...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Obec Čirč bola zasiahnutá povodňou v júli 2008 a vyžiadala si dva ľudské životy. Okrem hasičských jednotiek SR zo štyroch okresov pomáhali pri odstraňovaní následkov aj hasiči z Poľska, keďže obec sa nachádza na severovýchode Slovenska (medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom). V Bardejovskom okrese ostalo vtedy niekoľko obcí odrezaných od sveta kvôli zničeným cestným komunikáciám, ako aj niekoľkým mostom (podrobnejšie informácie nájdete tu a tu ). Prvý pontónový most bol provizórne umiestnený armádou v obci Kružlov, kde bola časť obce nedostupná ( Sme.sk ). Podľa niektorých miestnych obyvateľov technika bola nasadená neskoro a v nedostatočnom množstve ( Sme.sk ). O ne/existencii betónového múru sme informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Obec Čirč bola zasiahnutá povodňou v júli 2008 a vyžiadala si dva ľudské životy. Okrem hasičských jednotiek SR zo štyroch okresov pomáhali pri odstraňovaní následkov aj hasiči z Poľska, keďže obec sa nachádza na severovýchode Slovenska (medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom). V Bardejovskom okrese ostalo vtedy niekoľko obcí odrezaných od sveta kvôli zničeným cestným komunikáciám, ako aj niekoľkým mostom (podrobnejšie informácie nájdete tu a tu ). Prvý pontónový most bol provizórne umiestnený armádou v obci Kružlov, kde bola časť obce nedostupná ( Sme.sk ). Podľa niektorých miestnych obyvateľov technika bola nasadená neskoro a v nedostatočnom množstve ( Sme.sk ). O ne/existencii betónového múru sme informácie nenašli."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "Sme.sk", "Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3987890/povodne-si-vyziadali-dva-zivoty.html", "http://spravy.pravda.sk/po-povodniach-dala-vlada-iba-tolko-kolko-musela-flj-/sk_domace.asp?c=A091028_232126_sk_domace_p29", "http://www.sme.sk/c/3993627/vychod-sa-spamatava-z-nasledkov-nicivych-zaplav.html", "http://www.sme.sk/c/3990724/voda-stupala-chybali-stroje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:32.902414+00:00"}
{"id": "48127", "numeric_id": 48127, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48127", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Vyše 2,12 miliardy EUR sme za rok a pol rozdelili ľuďom na viac ako 5 miliónov výplat. Chceme ochrániť prácu a príjem pre čo najviac ľudí, a preto zvyšujeme overené schémy najvyššej pomoci ľuďom z rezortu práce v histórii Slovenska. Zaplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne za november 2021 si môžu zamestnávatelia a živnostníci s poklesom tržieb o aspoň 40 percent odložiť až do 30. septembra 2024. Od novembra navyše aktivujeme Prvú pomoc+ okrem opatrenia 3B. Oproti pôvodnej schéme tak navyšujeme príspevky až o približne 50%.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 23. novembru 2021 vyplatilo ministerstvo práce v rámci projektu Prvá pomoc viac ako 2,2 miliardy eur vo viac ako 5,3 miliónoch výplat pre zamestnancov a SZČO.\n\nOdklad splatnosti poistného za november sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac. Splatnosť možno predĺžiť až do 30. septembra 2024.\n\nNa základe projektu Prvá pomoc+ okrem bodu 3B sa bude od novembra výpočet finančnej podpory pre zamestnancov odvíjať od celkovej ceny práce namiesto hrubej mzdy, čo by malo zvýšiť sumu výplat pre zamestnancov. V prípade SZČO ide o navýšenie príspevku z pôvodných 180 – 540 eur na 270 – 810 eur, teda o 50%.", "analysis_paragraphs": ["K 23. novembru 2021 vyplatilo ministerstvo práce v rámci projektu Prvá pomoc viac ako 2,2 miliardy eur vo viac ako 5,3 miliónoch výplat pre zamestnancov a SZČO.", "Odklad splatnosti poistného za november sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac. Splatnosť možno predĺžiť až do 30. septembra 2024.", "Na základe projektu Prvá pomoc+ okrem bodu 3B sa bude od novembra výpočet finančnej podpory pre zamestnancov odvíjať od celkovej ceny práce namiesto hrubej mzdy, čo by malo zvýšiť sumu výplat pre zamestnancov. V prípade SZČO ide o navýšenie príspevku z pôvodných 180 – 540 eur na 270 – 810 eur, teda o 50%."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["vyplatilo", "Odklad", "Prvá pomoc+", "finančnej", "zvýšiť"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rezort-prace-bude-za-november-december-vyplacat-zvysenu-prvu-pomoc-bez-opatrenia-3b.html", "https://www.socpoist.sk/kto-a-ako-si-moze-odlozit-zaplatenie-odvodov-za-november-2021-qid/68646s", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26654/1", "https://www.webnoviny.sk/vlada-schvalila-zvysenie-financnej-pomoci-pre-firmy-a-szco-tiez-odklepla-posun-splatnosti-socialnych-odvodov-za-november/", "https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=639"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:01.801808+00:00"}
{"id": "vr14090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14090", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "„Výsledkom je, že Bratislava má dvakrát menej financií, ako Brno napríklad na hlavu a Brno je obyčajné krajské mesto.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii V politike 29. marca 2015. Rovnaký výrok zopakoval Nesrovnal aj v lete 2015 a preto sme mu v komentári pripomenuli, že naďalej nehovoril pravdu. Brno patrí v rámci Jihomoravského kraja medzi obce s rozšírenou pôsobnosťou, zároveň pôsobí ako hlavné krajské mesto. Brno malo za posledných päť rokov v porovnaní s Bratislavou vždy vyšší mestský rozpočet celkovo aj na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobné množstvo financií. V rokoch 2014 a 2015 bol rozpočet Brna vyšší len približne o 10 až 20 %. V predchádzajúcich rokoch bol rozdiel o niečo vyšší, no za posledných päť rokov sa približne o dvojnásobok jednalo len v roku 2012, kedy bol rozpočet na hlavu v Bratislave 535,57 eur a v Brne to bolo o 634,43 eur viac. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v posledných troch rokoch neplatí, že by Brno malo dvojnásobné množstvo financií na hlavu ako Bratislava. Podľa údajov získaných zo stránok miest Bratislava a Brno je možné pozorovať, že mestský rozpočet mesta Brno bol v období rokov 2011-2015 vždy vyšší ako rozpočet mesta Bratislavy. Tento rozdiel je najviac markantný v rokoch 2011-2013. V období rokov 2014 a 2015 sa rozdiel medzi rozpočtami oboch miest približuje, hoci mesto Brno má kontinuálne viac alokovaných zdrojov ako Bratislava. Rozpočty miest Brno a Bratislava v období rokov 2011-2015 Brno Bratislava Rok tis. Kč Eur Eur 2015 10 675 568 384 913 214 362 459 788 2014 10 139 541 369 961 945 368 747 128 2013 9 668 664 383 403 283 246 785 188 2012 11 061 078 441 560 000 223 541 234 2011 10 784 349 430 323 970 282 067 341 *Prepočet meny podľa ECB vždy k 1. januáru daného roku ** Zdroje sú prevažne vo formáte .pfd, pre rozpočet Bratislavy na rok 2015 je použitý aktuálny návrh rozpočtu, nakoľko Bratislava momentálne funguje v rozpočtovom provizóriu. Nesrovnal však vo výroku porovnáva množstvo financií na jedného obyvateľa. Podľa posledných dostupných údajov (.xls) má k 1. januáru 2015 mesto Brno 377 305 obyvateľov. Bratislava má obyvateľov viac, podľa posledných údajov Štatistického úradu to v roku 2013 bolo 417 389 obyvateľov. Brno má tak viac financií aj v prepočte na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobok financií, ako uvádza Nesrovnal. V tabuľke nižšie môžme vidieť približné financie miest na jedného obyvateľa v eurách za posledných päť rokov. Najvýraznejší rozdiel vo financovaní je možné pozorovať v roku 2012, kedy financie na hlavu v Brne dosahovali v prepočte 1 170 eur a v Bratislave 535,57 eur, čo je rozdiel 634,43 eur, čiže sa jedná o vyše dvojnásobok. V posledných dvoch rokoch je však rozpočet na hlavu v oboch mestách podobný, jedná sa len o rozdiely v rozmedzí 10,72 až 18,49 %. Rozpočet na hlavu miest Brno a Bratislava 2011 až 2015 Brno Bratislava 2015 1 020 868,40 2014 979,82 883,46 2013 1 016 591,26 2012 1 170 535,57 2011 1 140 675,79 Zdroje: Rozpočty miest 2011-2015; Ministerstvo vnútra ČR, Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii V politike 29. marca 2015. Rovnaký výrok zopakoval Nesrovnal aj v lete 2015 a preto sme mu v komentári pripomenuli, že naďalej nehovoril pravdu. Brno patrí v rámci Jihomoravského kraja medzi obce s rozšírenou pôsobnosťou, zároveň pôsobí ako hlavné krajské mesto. Brno malo za posledných päť rokov v porovnaní s Bratislavou vždy vyšší mestský rozpočet celkovo aj na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobné množstvo financií. V rokoch 2014 a 2015 bol rozpočet Brna vyšší len približne o 10 až 20 %. V predchádzajúcich rokoch bol rozdiel o niečo vyšší, no za posledných päť rokov sa približne o dvojnásobok jednalo len v roku 2012, kedy bol rozpočet na hlavu v Bratislave 535,57 eur a v Brne to bolo o 634,43 eur viac. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v posledných troch rokoch neplatí, že by Brno malo dvojnásobné množstvo financií na hlavu ako Bratislava. Podľa údajov získaných zo stránok miest Bratislava a Brno je možné pozorovať, že mestský rozpočet mesta Brno bol v období rokov 2011-2015 vždy vyšší ako rozpočet mesta Bratislavy. Tento rozdiel je najviac markantný v rokoch 2011-2013. V období rokov 2014 a 2015 sa rozdiel medzi rozpočtami oboch miest približuje, hoci mesto Brno má kontinuálne viac alokovaných zdrojov ako Bratislava. Rozpočty miest Brno a Bratislava v období rokov 2011-2015 Brno Bratislava Rok tis. Kč Eur Eur 2015 10 675 568 384 913 214 362 459 788 2014 10 139 541 369 961 945 368 747 128 2013 9 668 664 383 403 283 246 785 188 2012 11 061 078 441 560 000 223 541 234 2011 10 784 349 430 323 970 282 067 341 *Prepočet meny podľa ECB vždy k 1. januáru daného roku ** Zdroje sú prevažne vo formáte .pfd, pre rozpočet Bratislavy na rok 2015 je použitý aktuálny návrh rozpočtu, nakoľko Bratislava momentálne funguje v rozpočtovom provizóriu. Nesrovnal však vo výroku porovnáva množstvo financií na jedného obyvateľa. Podľa posledných dostupných údajov (.xls) má k 1. januáru 2015 mesto Brno 377 305 obyvateľov. Bratislava má obyvateľov viac, podľa posledných údajov Štatistického úradu to v roku 2013 bolo 417 389 obyvateľov. Brno má tak viac financií aj v prepočte na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobok financií, ako uvádza Nesrovnal. V tabuľke nižšie môžme vidieť približné financie miest na jedného obyvateľa v eurách za posledných päť rokov. Najvýraznejší rozdiel vo financovaní je možné pozorovať v roku 2012, kedy financie na hlavu v Brne dosahovali v prepočte 1 170 eur a v Bratislave 535,57 eur, čo je rozdiel 634,43 eur, čiže sa jedná o vyše dvojnásobok. V posledných dvoch rokoch je však rozpočet na hlavu v oboch mestách podobný, jedná sa len o rozdiely v rozmedzí 10,72 až 18,49 %. Rozpočet na hlavu miest Brno a Bratislava 2011 až 2015 Brno Bratislava 2015 1 020 868,40 2014 979,82 883,46 2013 1 016 591,26 2012 1 170 535,57 2011 1 140 675,79 Zdroje: Rozpočty miest 2011-2015; Ministerstvo vnútra ČR, Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "komentári", "Brno", "obce", "10 675 568", "362 459 788", "10 139 541", "368 747 128", "9 668 664", "246 785 188", "11 061 078", "223 541 234", "10 784 349", "282 067 341", "ECB", "údajov", "údajov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/529/100-dni-iva-nesrovnala", "http://www.demagog.sk/nesrovnal-opakuje-nepravdu-o-rozpocte", "http://www.krajskeurady.cz/krajske-urady", "http://www.statnisprava.cz/rstsp/ciselniky.nsf/i/CZ064", "https://www.brno.cz/fileadmin/user_upload/sprava_mesta/magistrat_mesta_brna/ORF/SR2015/Bilance.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11046938", "https://www.brno.cz/fileadmin/user_upload/sprava_mesta/magistrat_mesta_brna/ORF/SR2014/Bilance.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11039627", "https://www.brno.cz/sprava-mesta/dokumenty-mesta/rozpocet/rozpocet-mesta-brna/schvaleny-rozpocet-mesta-brna-bez-mestskych-casti-na-rok-2013/", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11036987", "https://www.brno.cz/sprava-mesta/dokumenty-mesta/rozpocet/rozpocet-mesta-brna/schvaleny-rozpocet-mesta-brna-bez-mestskych-casti-na-rok-2012/", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11035874", "https://www.brno.cz/sprava-mesta/dokumenty-mesta/rozpocet/rozpocet-mesta-brna/schvaleny-rozpocet-mesta-brna-bez-mestskych-casti-na-rok-2011/", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11027512", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/denny-kurzovy-listok-ecb", "http://www.mvcr.cz/clanek/statistiky-pocty-obyvatel-v-obcich.aspx", "http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:19.890891+00:00"}
{"id": "vr33903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33903", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Navrhovali sme stiahnuť, úplne vypustiť tento bod, lebo to bola široká novela trestného zákona. To neišlo iba o drogy. Išlo tam o viacero vecí. O kriminalizáciu zdravotníkov, o neviem také povýšenie homosexuálov nad všetkých ostatných ľudí. Tak isto takýto paragraf tam je. Ale navrhli sme veci, nič neprešlo.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela (.pdf) trestného zákona okrem iného prináša možnosť udelenia peňažných aj väzobných trestov pre tých zdravotníkov, ktorí počas krízového stavu neprídu do svojho zamestnania. V podobnom duchu informovali o novele viaceré slovenské médiá . Ako by sa mohol zákon obrátiť proti zdravotníkom, hovoria odborári na Slovensku ale aj v zahraničí.", "analysis_paragraphs": ["Novela (.pdf) trestného zákona okrem iného prináša možnosť udelenia peňažných aj väzobných trestov pre tých zdravotníkov, ktorí počas krízového stavu neprídu do svojho zamestnania. V podobnom duchu informovali o novele viaceré slovenské médiá . Ako by sa mohol zákon obrátiť proti zdravotníkom, hovoria odborári na Slovensku ale aj v zahraničí."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "médiá", "hovoria", "MS SR", "Horváthovej", "prvý", "druhý", "pozmeňovacom návrhu", "hlasovaní"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/300-2005-z-z.p-8708.pdf", "http://www.teraz.sk/zdravie/zzvolenska-vnovotny-lekari-strajk-novela/47276-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zdravie/nr-sr-trestny-zakon-zdravotnici-protest/46117-clanok.html", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1715", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383496", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383550", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383709", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383696", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=401&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:23.237324+00:00"}
{"id": "vr27964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27964", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Hovorím, veď sme boli, dá sa povedať, prví, ktorí sme jednoznačne Ukrajine poskytli pomoc s tým reverzným tokom plynu.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Reverzný tok plynu Ukrajine poskytovali Maďarsko a Poľsko skôr, než Slovensko. Výroky o reverznom toku plynu sme overovali už v apríli 2014. Práve koncom tohto mesiaca bolo podpísané memorandum o zavedení reverzného toku zo Slovenska na Ukrajinu. Ako to však už uvádzalo (pravdivé) tvrdenie ministra zahraničných vecí M. Lajčáka z overenej aprílovej diskusie, prípojka na reverzný tok už dlhší čas existuje medzi Ukrajinou a Poľskom, ako aj Ukrajinou a Maďarskom a reverzný tok z týchto krajín fungoval už pred podpisom memoranda so Slovenskom, aj keď sa nevyužíval v plnej kapacite. Ako vysvetlenie možno zopakovať argumentáciu z odôvodnenia overeného výroku ministra zahraničných vecí: Ako uvádza portál euractiv.sk v článku z novembra 2013, \"Ukrajina chce zvýšiť dodávky plynu prostredníctvom reverzného toku zo súčasných 2 miliárd metrov kubických (bcm) ročne až na 15 bcm. Na základe dohody o dodávkach plynu s nemeckou RWE už dováža lacnejší plyn cez územie Maďarska a Poľska.\" Bližšie informácie o týchto spojeniach uvádza eastbook.eu: \"At the moment reverse deliveries from Europe enter Ukraine at two points: Drozdovichy, on the Polish border, and Berehove, on the frontier with Hungary. In fact, for January-July 2013 Ukraine imported 0.92 billion cubic meters (bcm) via reverse flows, although this remains a small fraction of the country’s total gas imports (which were 12.07 bcm over the same period.).\" Ďalší článok portálu euractiv uvádza celkové množstvo importovaného plynu reverzným tokom za rok 2013 v hodnote 2 miliardy metrov kubických (bcm). Podľa Visegradinsight.eu , \" in 2013, (…) Ukraine imported 25.8 billion m3 from Russia and 2.1 billion from the European Union (890 million m3 from Germany, 614 million from Hungary, 534 million from Austria and 93 million from Poland.\"", "analysis_paragraphs": ["Reverzný tok plynu Ukrajine poskytovali Maďarsko a Poľsko skôr, než Slovensko. Výroky o reverznom toku plynu sme overovali už v apríli 2014. Práve koncom tohto mesiaca bolo podpísané memorandum o zavedení reverzného toku zo Slovenska na Ukrajinu. Ako to však už uvádzalo (pravdivé) tvrdenie ministra zahraničných vecí M. Lajčáka z overenej aprílovej diskusie, prípojka na reverzný tok už dlhší čas existuje medzi Ukrajinou a Poľskom, ako aj Ukrajinou a Maďarskom a reverzný tok z týchto krajín fungoval už pred podpisom memoranda so Slovenskom, aj keď sa nevyužíval v plnej kapacite. Ako vysvetlenie možno zopakovať argumentáciu z odôvodnenia overeného výroku ministra zahraničných vecí: Ako uvádza portál euractiv.sk v článku z novembra 2013, \"Ukrajina chce zvýšiť dodávky plynu prostredníctvom reverzného toku zo súčasných 2 miliárd metrov kubických (bcm) ročne až na 15 bcm. Na základe dohody o dodávkach plynu s nemeckou RWE už dováža lacnejší plyn cez územie Maďarska a Poľska.\" Bližšie informácie o týchto spojeniach uvádza eastbook.eu: \"At the moment reverse deliveries from Europe enter Ukraine at two points: Drozdovichy, on the Polish border, and Berehove, on the frontier with Hungary. In fact, for January-July 2013 Ukraine imported 0.92 billion cubic meters (bcm) via reverse flows, although this remains a small fraction of the country’s total gas imports (which were 12.07 bcm over the same period.).\" Ďalší článok portálu euractiv uvádza celkové množstvo importovaného plynu reverzným tokom za rok 2013 v hodnote 2 miliardy metrov kubických (bcm). Podľa Visegradinsight.eu , \" in 2013, (…) Ukraine imported 25.8 billion m3 from Russia and 2.1 billion from the European Union (890 million m3 from Germany, 614 million from Hungary, 534 million from Austria and 93 million from Poland.\""], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "podpísané", "euractiv.sk", "uvádza", "uvádza", "Visegradinsight.eu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/471/hrozi-nam-plynova-kriza", "http://ekonomika.sme.sk/c/7185073/plyn-posleme-na-ukrajinu-skor.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/slovensko-coskoro-spusti-reverzny-tok-plynu-ukrajinu-021767", "http://eastbook.eu/en/2013/09/material-en/news-en/breaking-the-natural-law%E2%80%9D-of-gas-deliveries-the-mechanism-of-the-reverse-flows-in-ukraine-and-europe/", "http://www.euractiv.com/europes-east/ukraine-longer-wants-reverse-gas-news-532708", "http://visegradinsight.eu/reverse-flow-gas-from-slovakia-to-ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:24.848205+00:00"}
{"id": "vr28027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28027", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V niektorých krajinách dokonca existuje obmedzenie, ktoré je odborne, napríklad prokuratúra, tiež je to volená funkcia, síce nie priamo, ale je to volená funkcia, môžete ísť iba vtedy, keby ste mali právnické vzdelanie.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák hovorí pravdepodobne o voľbe generálneho prokurátora, nie o rádových prokurátoroch. Má pravdu, keď spomína, že aj v zahraničí je jednou z podmienok úradu právnické vzdelanie alebo prax. Aj v prípadoch, kde sme našli podmienky iba pri rádových prokurátoroch sa dá očakávať, že rovnaké kritéria musí spĺňať aj generálny prokurátor. Náš právny poriadok upravuje podmienky pre prokurátorov cez Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry: § 6 (2) Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý b) má vysokoškolské právnické vzdelanie, Podmienky pre voľbu generálneho prokurátora ustanovuje Zákon o prokuratúre : § 7 (3) Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov a aspoň päť rokov vykonával justičnú prax, ak s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie V zahraničí sa generálny prokurátor volí buď nepriamo (cez parlament) alebo priamo (voľbou občanov). Robert Kaliňák hovorí o nepriamych voľbách, tie sú napríklad vo Francúzsku Väčšina sudcov a štátnych zástupcov sa prijíma na základe výberového konania. Na to, aby sa uchádzači mohli zúčastniť na prvom výberovom konaní vypísanom pre študentov, musia byť držiteľmi diplomu potvrdzujúceho absolvovanie aspoň štvorročného štúdia po maturite (magisterské štúdium). Uchádzači, ktorí uspeli vo výberovom konaní, sú vymenovaní za súdnych čakateľov a v tom prípade získavajú možnosť študovať na Národnej škole pre sudcov a prokurátorov (École nationale de la Magistrature – ENM) v Rakúsku : Kvalifikácia a vymenovanie prokurátora Vzdelávanie prokurátora zodpovedá vzdelávaniu sudcu z povolania. Za prokurátora môže byť vymenovaná len osoba, ktorá spĺňa požiadavky na vymenovanie za sudcu. Na obsadenie voľných systematizovaných miest prokurátorov, ako aj na obsadenie systematizovaných miest sudcov sa vyhlasuje verejné výberové konanie. Vymenovanie prokurátorov je v právomoci spolkového prezidenta, ktorý však toto právo – rovnako ako v prípade sudcov – vo väčšine systematizovaných miest prokurátorov delegoval na spolkového ministra spravodlivosti. v Maďarsku Parlament volí prezidenta republiky, predsedu vlády, členov ústavného súdu, ombudsmanov, predsedu a podpredsedov Národného kontrolného úradu, predsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a niektorých ďalších funkcionárov vo Švédsku : Základnou požiadavkou na vykonávanie zamestnania prokurátora je titul magistra práva (LL M) a následne dva roky služby vo funkcii súdneho úradníka na nižšom súde. Prokurátori sú najprv prijímaní ako prokurátori – praktikanti na deväť mesiacov, počas ktorých má prokurátor inštruktora, ktorý ho usmerňuje v práci. Pred vymenovaním za okresného prokurátora musí prokurátor absolvovať popri svojej práci dvojročný kurz. v Poľsku : Generálny prokurátor má najvyššie postavenie v systéme prokuratúry a vymenováva ho poľský prezident spomedzi množstva uchádzačov odporúčaných Národnou súdnou radou a Národnou radou prokurátorov. Prokurátor je povinný konať v súlade so zákonom, riadiť sa princípom nestrannosti a rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi. Napriek hierarchickej organizácii prokuratúry je prokurátor pri výkone svojich úradných povinností nezávislý. Prokurátor nemôže byť politicky zaujatý ani zamestnaný v inom zamestnaní a je povinný neustále zvyšovať svoju kvalifikáciu. Priama voľba GP je napríklad vo Švajčiarsku , Demagog.sk však nenašiel žiadne informácie o formálnych kritériách, nutných na kandidatúru. V nedeľu 13. apríla 2014 sa v Ženeve konala voľba generálneho prokurátora, ktorého v Republike a kantóne Ženeva volí priamo ľud na obdobie 6 rokov. Generálny prokurátor riadi \"Ministere public\", čo je niečo ako ministerstvo prokuratúry. Zároveň je predsedom riadiacej komisie, ktorá organizuje a riadi súdnu moc a je tiež členom Najvyššej rady magistratúry, ktorá dozerá na činnosť sudcov, či už titulárnych (kariérnych), sudcov prísediadich či sudcov zastupujúcich, aby fungovanie súdnej moci bolo zaistené v súlade s princípmi dôstojnosti, dôslednosti, pracovitosti, obozretnosti a ľudskosti.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák hovorí pravdepodobne o voľbe generálneho prokurátora, nie o rádových prokurátoroch. Má pravdu, keď spomína, že aj v zahraničí je jednou z podmienok úradu právnické vzdelanie alebo prax. Aj v prípadoch, kde sme našli podmienky iba pri rádových prokurátoroch sa dá očakávať, že rovnaké kritéria musí spĺňať aj generálny prokurátor. Náš právny poriadok upravuje podmienky pre prokurátorov cez Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry: § 6 (2) Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý b) má vysokoškolské právnické vzdelanie, Podmienky pre voľbu generálneho prokurátora ustanovuje Zákon o prokuratúre : § 7 (3) Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov a aspoň päť rokov vykonával justičnú prax, ak s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie V zahraničí sa generálny prokurátor volí buď nepriamo (cez parlament) alebo priamo (voľbou občanov). Robert Kaliňák hovorí o nepriamych voľbách, tie sú napríklad vo Francúzsku Väčšina sudcov a štátnych zástupcov sa prijíma na základe výberového konania. Na to, aby sa uchádzači mohli zúčastniť na prvom výberovom konaní vypísanom pre študentov, musia byť držiteľmi diplomu potvrdzujúceho absolvovanie aspoň štvorročného štúdia po maturite (magisterské štúdium). Uchádzači, ktorí uspeli vo výberovom konaní, sú vymenovaní za súdnych čakateľov a v tom prípade získavajú možnosť študovať na Národnej škole pre sudcov a prokurátorov (École nationale de la Magistrature – ENM) v Rakúsku : Kvalifikácia a vymenovanie prokurátora Vzdelávanie prokurátora zodpovedá vzdelávaniu sudcu z povolania. Za prokurátora môže byť vymenovaná len osoba, ktorá spĺňa požiadavky na vymenovanie za sudcu. Na obsadenie voľných systematizovaných miest prokurátorov, ako aj na obsadenie systematizovaných miest sudcov sa vyhlasuje verejné výberové konanie. Vymenovanie prokurátorov je v právomoci spolkového prezidenta, ktorý však toto právo – rovnako ako v prípade sudcov – vo väčšine systematizovaných miest prokurátorov delegoval na spolkového ministra spravodlivosti. v Maďarsku Parlament volí prezidenta republiky, predsedu vlády, členov ústavného súdu, ombudsmanov, predsedu a podpredsedov Národného kontrolného úradu, predsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a niektorých ďalších funkcionárov vo Švédsku : Základnou požiadavkou na vykonávanie zamestnania prokurátora je titul magistra práva (LL M) a následne dva roky služby vo funkcii súdneho úradníka na nižšom súde. Prokurátori sú najprv prijímaní ako prokurátori – praktikanti na deväť mesiacov, počas ktorých má prokurátor inštruktora, ktorý ho usmerňuje v práci. Pred vymenovaním za okresného prokurátora musí prokurátor absolvovať popri svojej práci dvojročný kurz. v Poľsku : Generálny prokurátor má najvyššie postavenie v systéme prokuratúry a vymenováva ho poľský prezident spomedzi množstva uchádzačov odporúčaných Národnou súdnou radou a Národnou radou prokurátorov. Prokurátor je povinný konať v súlade so zákonom, riadiť sa princípom nestrannosti a rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi. Napriek hierarchickej organizácii prokuratúry je prokurátor pri výkone svojich úradných povinností nezávislý. Prokurátor nemôže byť politicky zaujatý ani zamestnaný v inom zamestnaní a je povinný neustále zvyšovať svoju kvalifikáciu. Priama voľba GP je napríklad vo Švajčiarsku , Demagog.sk však nenašiel žiadne informácie o formálnych kritériách, nutných na kandidatúru. V nedeľu 13. apríla 2014 sa v Ženeve konala voľba generálneho prokurátora, ktorého v Republike a kantóne Ženeva volí priamo ľud na obdobie 6 rokov. Generálny prokurátor riadi \"Ministere public\", čo je niečo ako ministerstvo prokuratúry. Zároveň je predsedom riadiacej komisie, ktorá organizuje a riadi súdnu moc a je tiež členom Najvyššej rady magistratúry, ktorá dozerá na činnosť sudcov, či už titulárnych (kariérnych), sudcov prísediadich či sudcov zastupujúcich, aby fungovanie súdnej moci bolo zaistené v súlade s princípmi dôstojnosti, dôslednosti, pracovitosti, obozretnosti a ľudskosti."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry:", "Zákon o prokuratúre", "vo Francúzsku", "v Rakúsku", "v Maďarsku", "vo Švédsku", "v Poľsku", "vo Švajčiarsku"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/", "https://e-justice.europa.eu/content_legal_professions-29-fr-sk.do?member=1", "https://e-justice.europa.eu/content_legal_professions-29-at-sk.do", "http://www.e-polis.cz/komparace/507-politicky-system-madarskej-republiky-sucasny-stav-a-mozne-zmeny-po-vitazstve-fideszu.html", "https://e-justice.europa.eu/content_legal_professions-29-se-sk.do?member=1", "https://e-justice.europa.eu/content_legal_professions-29-pl-sk.do?member=1", "http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/generalny-prokurator-zvoleny-ludom-v-priamom-hlasovani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:40.198453+00:00"}
{"id": "vr27333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27333", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento istý pán Pavlík vydáva časopis, ktorý sa nazýva „Úspešní manažéri“, a ktorý sa primárne venuje ľuďom prepojeným na sektu scientológov. Rozhovor pre tento časopis poskytol aj pán Kiska, nielen to, je na titulnej strane tohto časopisu a priamo rozhovor kladením otázok s pánom Kiskom viedol opäť pán Pavlík, konateľ tejto Školy manažmentu Rona Hubbarda.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR figuruje Ing.Ladislav Pavlík ako jediný spoločník a teda majiteľ a jeden z konateľov Školy manažmentu L. Rona Hubbarda Slovakia, s.r.o. (HCA Slovakia, s.r.o.) a rovnako aj ako jeden zo spoločníkov aj v ALERT s.r.o .,ktorý vydáva časopis Úspešní manažéri . Preň Kiska skutočne poskytol rozhovor v čísle 1/2013 s tým,že bol na obálke tohto časopisu ( Andrej Kiska: Ako som vybudoval miliardovú firmu ).O tom,či rozhovor viedol pán Pavlík,sa možno dozvedieť len jeho kúpou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR figuruje Ing.Ladislav Pavlík ako jediný spoločník a teda majiteľ a jeden z konateľov Školy manažmentu L. Rona Hubbarda Slovakia, s.r.o. (HCA Slovakia, s.r.o.) a rovnako aj ako jeden zo spoločníkov aj v ALERT s.r.o .,ktorý vydáva časopis Úspešní manažéri . Preň Kiska skutočne poskytol rozhovor v čísle 1/2013 s tým,že bol na obálke tohto časopisu ( Andrej Kiska: Ako som vybudoval miliardovú firmu ).O tom,či rozhovor viedol pán Pavlík,sa možno dozvedieť len jeho kúpou."], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["majiteľ a jeden z konateľov", "jeden zo spoločníkov", "Úspešní manažéri", "čísle 1/2013"], "url": ["http://orsr.sk/vypis.asp?ID=14719&SID=4&P=0", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=220963&SID=4&P=0", "http://www.uspesnimanazeri.sk/category/aktualne-cislo-uspesni-manazeri/", "http://www.uspesnimanazeri.sk/aktualne-cislo-uspesni-manazeri/uspesni-manazeri-012013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:04.755050+00:00"}
{"id": "vr30440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30440", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "14.10. po páde vlády a potom čo prezident povedal, že táto vláda bude odvolaná, sa rozhodol vtedajší minister obrany, že sa zhodia všetky odposluchy, ktoré sú politicky neakceptovateĺné, tak v jeden deň napr. v tejto kauze 4 telefóny boli zhodené.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kaliňákovo tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné, aj keď podľa indície z denníka denníka Pravda (20. novembra 2011), ktorý ako prvý priniesol informácie v kauze týkajúcej sa odpočúvania svojich vlastných novinárov vyplýva, že by mohlo byť pravdivé. V spomínanej správe sa okrem iného uvádza: \"Posledné odpočúvanie bolo zastavené tesne po vyslovení nedôvery vláde v polovici októbra.\"", "analysis_paragraphs": ["Kaliňákovo tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné, aj keď podľa indície z denníka denníka Pravda (20. novembra 2011), ktorý ako prvý priniesol informácie v kauze týkajúcej sa odpočúvania svojich vlastných novinárov vyplýva, že by mohlo byť pravdivé. V spomínanej správe sa okrem iného uvádza: \"Posledné odpočúvanie bolo zastavené tesne po vyslovení nedôvery vláde v polovici októbra.\""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["denníka Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/dennik-pravda-odpocuvali-galkovi-ludia-dyy-/sk_domace.asp?c=A111120_203720_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:20.157464+00:00"}
{"id": "50069", "numeric_id": 50069, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50069", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "95 % ľudí z tých, ktorí už, ktorí už poberajú dôchodok z prvého a druhého piliera, má o 50 eur mesačne v priemere nižší dôchodok, ako keby boli len v prvom pilieri.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dôchodok z prvého a druhého piliera poberá približne 58-tisíc dôchodcov. Erik Tomáš sa v súvislosti s údajom o nižších dôchodkoch z prvého a druhého piliera v minulosti odvolal na analýzu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá uvádza, že 95 % z nich mohlo dostávať o 50 eur viac, keby v minulosti ostali výlučne v prvom pilieri. Na vyžiadanie nám ministerstvo poskytlo aktualizovanú verziu tabuľky, ktorú zverejnil štátny tajomník Branislav Ondruš v marci 2024, ktoré potvrdzujú výrok ministra Tomáša. Odborníci upozorňujú, že tieto dáta sú skreslené politickými zásahmi do pravidel druhého piliera, aj rozhodnutím ľudí vybrať si nasporenú sumu jednorazovo. Nevieme vyhodnotiť, nakoľko tieto faktory ministerstvo zohľadnilo vo svojej analýze, pretože nám ju neposkytli v celom znení. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV blogovom príspevku z marca 2024 Ondruš uvádza, že 29-tisíc ľuďom sa účasť v druhom pilieri neoplatila, pretože prišli o viac ako 52 eur mesačne. Druhý pilier bol podľa štátneho tajomníka výhodný pre 1663 ľudí, ktorí si účasťou v druhom penzijnom pilieri prilepšili o 9 eur. Podľa Ondruša je II. pilier výhodný iba pre ľudí s platom na úrovni 4 500 eur a viac. Podľa investičného analytika a odborného asistenta na Ekonomickej univerzite v Bratislave Pavla Škriniara nejde o špecifikum II. piliera, aj v prípade Sociálnej poisťovne platí, že lepšie zarábajúci sporitelia budú mať vyšší dôchodok. Vyšší dôchodok z II. piliera je ovplyvnený zvolenou investičnou stratégiou a spôsobom vyplatenia.\n\nPavel Škriniar tiež zdôraznil , že cieľom druhého piliera nie je zabezpečiť vysoké dôchodky, ale znížiť zaťaženie Sociálnej poisťovne do budúcna kvôli klesajúcej demografii. Nízke dôchodky z II. piliera sú podľa Škriniara sčasti spôsobené aj tým, že ľudia uprednostnili vyplatenie dôchodkových úspor pred kúpou doživotného dôchodku.\n\nČlen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster uviedol, že úspory v druhom pilieri sú skutočne nižšie, než mohli byť. Je však dôležité poukázať aj na dôvody. Šuster tvrdí , že je to výsledok “opakovaných zásahov do investičných stratégií” jednotlivých vlád. Podľa jeho výpočtov by sme bez opakovaných zásahov mohli mať približne o šesť miliárd viac.\n\nPodľa Pavla Škriniara je potrebné pri hodnotení výsledkov II. piliera zohľadňovať 53 zásahov do jeho fungovania a viacero krokov, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvnili dôchodkové úspory. Ako príklad uvádza zákonom nariadený presun sporiteľov do garantovaných fondov, o ktorom rozhodla vláda na čele s Robertom Ficom v roku 2013.\n\nV decembri 2023 súčasná vláda s ministrom práce Erikom Tomášom znížila sumu mesačných platieb do druhého dôchodkového piliera. Pôvodne bolo odvádzanie do I. a II. piliera nastavené v pomere 50:50. Táto zmena bola súčasťou balíka konsolidačných opatrení ministerstva financií.\n\nMinister práce na nižšie dôchodky účastníkov druhého piliera poukazuje v súvislosti s možnosťou otvoriť druhý pilier, z ktorého sa nedá vystúpiť kedykoľvek. Druhý pilier otvárala vždy vláda Roberta Fica, stalo sa tak doposiaľ štyrikrát, naposledy v roku 2015.\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nám v reakcii na hodnotenie výroku ako neoveriteľný neposkytlo nové dáta, ktoré by potvrdzovali výrok Erika Tomáša. Poskytli nám dáta, ktoré porovnávajú dôchodky z II. piliera s krátením v I. pilieri, tieto údaje sú dostupné v blogovom príspevku od štátneho tajomníka Braňa Ondruša. Porovnania výšky zároveň musia zohľadňovať viacero aspektov, ako napríklad zmeny v investičných stratégiách nariadené štátom v minulosti. Dostupná tabuľka však takéto alternatívne scenáre neobsahuje.\n\nTabuľka: Porovnanie súm dôchodkov z II. piliera so sumou krátenia v I. pilieri\n\nPočet\n\nPriemerný rozdiel\n\nDôchodok z II. piliera nižší ako suma krátenia\n\n55 485 (95 %)\n\n- 47,1 eur\n\nDôchodok z II. piliera vyšší ako suma krátenia\n\n3 027 (5 %)\n\n14,2 eur\n\nDôchodok z II. piliera rovnaký ako suma krátenia\n\n15 (< 0,1 %)\n\n0 eur\n\nSpolu\n\n58 528\n\n- 43,9 eur\n\nZdroj: sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR:\n\nOrganizácia Oranžová obálka vyčíslila, ako štát poškodil ľudí sporiacich v druhom pilieri berúc v úvahu rôzne scenáre. Z ich odhadov vyplýva, že dôchodok človeka s priemernou mzdou by v prípade uplatňovania predvolenej investičnej stratégie počas celej doby sporenia a bez zlých zásahov štátu bol vyšší o 120 eur.", "analysis_paragraphs": ["Dôchodok z prvého a druhého piliera poberá približne 58-tisíc dôchodcov. Erik Tomáš sa v súvislosti s údajom o nižších dôchodkoch z prvého a druhého piliera v minulosti odvolal na analýzu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá uvádza, že 95 % z nich mohlo dostávať o 50 eur viac, keby v minulosti ostali výlučne v prvom pilieri. Na vyžiadanie nám ministerstvo poskytlo aktualizovanú verziu tabuľky, ktorú zverejnil štátny tajomník Branislav Ondruš v marci 2024, ktoré potvrdzujú výrok ministra Tomáša. Odborníci upozorňujú, že tieto dáta sú skreslené politickými zásahmi do pravidel druhého piliera, aj rozhodnutím ľudí vybrať si nasporenú sumu jednorazovo. Nevieme vyhodnotiť, nakoľko tieto faktory ministerstvo zohľadnilo vo svojej analýze, pretože nám ju neposkytli v celom znení. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V blogovom príspevku z marca 2024 Ondruš uvádza, že 29-tisíc ľuďom sa účasť v druhom pilieri neoplatila, pretože prišli o viac ako 52 eur mesačne. Druhý pilier bol podľa štátneho tajomníka výhodný pre 1663 ľudí, ktorí si účasťou v druhom penzijnom pilieri prilepšili o 9 eur. Podľa Ondruša je II. pilier výhodný iba pre ľudí s platom na úrovni 4 500 eur a viac. Podľa investičného analytika a odborného asistenta na Ekonomickej univerzite v Bratislave Pavla Škriniara nejde o špecifikum II. piliera, aj v prípade Sociálnej poisťovne platí, že lepšie zarábajúci sporitelia budú mať vyšší dôchodok. Vyšší dôchodok z II. piliera je ovplyvnený zvolenou investičnou stratégiou a spôsobom vyplatenia.", "Pavel Škriniar tiež zdôraznil , že cieľom druhého piliera nie je zabezpečiť vysoké dôchodky, ale znížiť zaťaženie Sociálnej poisťovne do budúcna kvôli klesajúcej demografii. Nízke dôchodky z II. piliera sú podľa Škriniara sčasti spôsobené aj tým, že ľudia uprednostnili vyplatenie dôchodkových úspor pred kúpou doživotného dôchodku.", "Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster uviedol, že úspory v druhom pilieri sú skutočne nižšie, než mohli byť. Je však dôležité poukázať aj na dôvody. Šuster tvrdí , že je to výsledok “opakovaných zásahov do investičných stratégií” jednotlivých vlád. Podľa jeho výpočtov by sme bez opakovaných zásahov mohli mať približne o šesť miliárd viac.", "Podľa Pavla Škriniara je potrebné pri hodnotení výsledkov II. piliera zohľadňovať 53 zásahov do jeho fungovania a viacero krokov, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvnili dôchodkové úspory. Ako príklad uvádza zákonom nariadený presun sporiteľov do garantovaných fondov, o ktorom rozhodla vláda na čele s Robertom Ficom v roku 2013.", "V decembri 2023 súčasná vláda s ministrom práce Erikom Tomášom znížila sumu mesačných platieb do druhého dôchodkového piliera. Pôvodne bolo odvádzanie do I. a II. piliera nastavené v pomere 50:50. Táto zmena bola súčasťou balíka konsolidačných opatrení ministerstva financií.", "Minister práce na nižšie dôchodky účastníkov druhého piliera poukazuje v súvislosti s možnosťou otvoriť druhý pilier, z ktorého sa nedá vystúpiť kedykoľvek. Druhý pilier otvárala vždy vláda Roberta Fica, stalo sa tak doposiaľ štyrikrát, naposledy v roku 2015.", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nám v reakcii na hodnotenie výroku ako neoveriteľný neposkytlo nové dáta, ktoré by potvrdzovali výrok Erika Tomáša. Poskytli nám dáta, ktoré porovnávajú dôchodky z II. piliera s krátením v I. pilieri, tieto údaje sú dostupné v blogovom príspevku od štátneho tajomníka Braňa Ondruša. Porovnania výšky zároveň musia zohľadňovať viacero aspektov, ako napríklad zmeny v investičných stratégiách nariadené štátom v minulosti. Dostupná tabuľka však takéto alternatívne scenáre neobsahuje.", "Tabuľka: Porovnanie súm dôchodkov z II. piliera so sumou krátenia v I. pilieri", "Počet", "Priemerný rozdiel", "Dôchodok z II. piliera nižší ako suma krátenia", "55 485 (95 %)", "- 47,1 eur", "Dôchodok z II. piliera vyšší ako suma krátenia", "3 027 (5 %)", "14,2 eur", "Dôchodok z II. piliera rovnaký ako suma krátenia", "15 (< 0,1 %)", "0 eur", "Spolu", "58 528", "- 43,9 eur", "Zdroj: sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR:", "Organizácia Oranžová obálka vyčíslila, ako štát poškodil ľudí sporiacich v druhom pilieri berúc v úvahu rôzne scenáre. Z ich odhadov vyplýva, že dôchodok človeka s priemernou mzdou by v prípade uplatňovania predvolenej investičnej stratégie počas celej doby sporenia a bez zlých zásahov štátu bol vyšší o 120 eur."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["odvolal", "príspevku", "Podľa", "zdôraznil", "tvrdí", "Podľa", "rozhodla", "znížila", "súčasťou", "otvárala", "príspevku", "poškodil"], "url": ["https://www.trend.sk/ekonomika/druhy-pilier-pravdepodobne-opat-otvori-problem-nizkych-dochodkov-tym-nevyriesi", "https://blog.sme.sk/branoondrus/politika/druhy-pilier-je-neatraktivny-a-rizikovy-pre-vacsinu-ludi#:~:text=Vy%C5%A1e%2029%20tis%C3%ADcom,viac%20pod%20tabu%C4%BEkou.", "https://www.aktuality.sk/clanok/NYc4Fyl/je-ii-pilier-skutocne-nevyhodny-politici-demografiu-neoklamu-slubuju-co-maju-plnit-ini-vypocty/#:~:text=Navy%C5%A1e%20aj%20pri,v%C3%BDplaty%20d%C3%B4chodku%2C%E2%80%9C%20opisuje.", "https://www.aktuality.sk/clanok/NYc4Fyl/je-ii-pilier-skutocne-nevyhodny-politici-demografiu-neoklamu-slubuju-co-maju-plnit-ini-vypocty/#:~:text=%C5%A0kriniar%20pr%C3%ADzvukuje%2C%20%C5%BEe%20pointa%20II.%20piliera%20spo%C4%8D%C3%ADva%20v%20zn%C3%AD%C5%BEen%C3%AD%20za%C5%A5a%C5%BEenia%20Soci%C3%A1lnej%20pois%C5%A5ovne%20v%20bud%C3%BAcnosti%20v%20d%C3%B4sledku%20spom%C3%ADnanej%20demografie%20a%20nie%20vo%20vysok%C3%BDch%20d%C3%B4chodkoch.", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/702819-druhy-pilier-skodi-penziam-dochodcov-obral-o-tisice-eur-zrusi-ho-vlada/#:~:text=Jedn%C3%BDm%20z%C2%A0nich,nieko%C4%BEko%20mili%C3%A1rd%C2%A0eur.%E2%80%9C", "https://www.aktuality.sk/clanok/NYc4Fyl/je-ii-pilier-skutocne-nevyhodny-politici-demografiu-neoklamu-slubuju-co-maju-plnit-ini-vypocty/#:~:text=Investi%C4%8Dn%C3%BD%20analytik%20Swiss,d%C3%B4chodkov%C3%BDch%20%C3%BAspor%20obyvate%C4%BEstva.", "https://www.trend.sk/financie/administrativny-presun-sporitelov-medzi-fondmi-je-riziko-nespravnom-case-hrozia-velke-straty#:~:text=Neodborn%C3%A9%20zmeny%20syst%C3%A9mu,do%20bezpe%C4%8Dn%C3%BDch%20dlhopisov.", "https://www.aktuality.sk/clanok/NYc4Fyl/je-ii-pilier-skutocne-nevyhodny-politici-demografiu-neoklamu-slubuju-co-maju-plnit-ini-vypocty/#:~:text=Pripome%C5%88me%2C%20%C5%BEe%20p%C3%B4vodne%20boli%20starobn%C3%A9%20odvody%20nastaven%C3%A9%20tak%2C%20%C5%BEe%20sa%20mali%20deli%C5%A5%20v%20pomere%2050%20%3A%2050%2C%20no%20teraz%20ide%20do%20Soci%C3%A1lnej%20pois%C5%A5ovne%20viac%20ako%20trojn%C3%A1sobok.", "https://www.aktuality.sk/clanok/YlmrX8X/vlada-ide-zobrat-buducim-dochodcom-ich-uspory-o-kolko-si-pohorsia-ludia-ktori-si-odkladaju-peniaze-v-druhom-pilieri/", "https://www.ta3.com/clanok/995855/druhy-dochodkovy-pilier-mozno-opat-otvoria-zvazuje-to-minister-prace-tomas-a-podporuje-ho-aj-premier#:~:text=Druh%C3%BD%20pilier%20otv%C3%A1rali%20v%C5%BEdy%20vl%C3%A1dy%20Roberta%20Fica.%20Stalo%20sa%20tak%20u%C5%BE%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%2C%20naposledy%20pred%20desiatimi%20rokmi.%20Dokopy%20z%20neho%20vyst%C3%BApilo%20vy%C5%A1e%20400%2Dtis%C3%ADc%20sporite%C4%BEov.", "https://blog.sme.sk/branoondrus/politika/druhy-pilier-je-neatraktivny-a-rizikovy-pre-vacsinu-ludi", "https://www.aktuality.sk/clanok/NYc4Fyl/je-ii-pilier-skutocne-nevyhodny-politici-demografiu-neoklamu-slubuju-co-maju-plnit-ini-vypocty/#:~:text=V%20Oran%C5%BEovej%20ob%C3%A1lke%20vyr%C3%A1tali%2C%20ako%20%C5%A1t%C3%A1t%20po%C5%A1kodil%20sporite%C4%BEov%20v%20druhom%20pilieri.%20Uv%C3%A1dzame%20pr%C3%ADklad%2045%2Dro%C4%8Dn%C3%A9ho%20%C4%8Dloveka%3A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:12.825558+00:00"}
{"id": "vr25823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25823", "speaker": "Jozef  Mihalčin", "speaker_party": "SĽS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihalcin", "statement": "Vyšetrenie mimo poradia respektíve sa objednáva. Poplatky v zdravotníckych zariadenia u súkromných lekárov schvaľuje VÚC.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v prípade ak nechce občan čakať na vyšetrenie môže sa občan za poplatok objednať u lekára. Výšku tohoto poplatku majú v kompetencii VÚC. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v prípade ak nechce občan čakať na vyšetrenie môže sa občan za poplatok objednať u lekára. Výšku tohoto poplatku majú v kompetencii VÚC. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-27", "analysis_sources": {"text": ["Portál", "tu"], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=13619", "http://ekonomika.sme.sk/c/6634679/lekari-vyberaju-vyse-sto-roznych-poplatkov-niektore-su-nezmyselne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:28.240395+00:00"}
{"id": "vr14541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14541", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má najvyšši rast v EÚ. Klesá nám, klesá nám deficit, klesá nám verejný dlh, klesá nezamestnanosť, blížime sa k 10%.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnako ako nezamestnanosť, aj verejný dlh Slovenska od roku 2013 naozaj klesá. V porovnaní s predchádzajúcou vládou taktiež klesol deficit verejných financií. Za posledný kvartál roku 2015 malo Slovensko najvyšší rast v EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od roku 2013 klesá verejný dlh Slovenska. Z úrovne 54.6 % v roku 2013 klesol na súčasných 52.6 % HDP. Najnovšie dáta (.pdf, s.2) Eurostatu zo 16. februára 2016 potvrdzujú, že v poslednom kvartáli 2015, v porovnaní z posledným kvartálom roku 2014, Slovensko zaznamenalo najvyššiu mieru rastu v rámci EÚ na úrovni 4 %. Aj keď niektoré nezávislé inštitúcie poukazujú na pochybné výpočty ministerstva Práce, nezamestnanosť naozaj pomaly klesá k 10 %. Podľa predbežných (.zip) údajov ÚPSVaR bola v januári 2016 evidovaná nezamestnanosť na úrovni 10,39 %. Deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcou vládou taktiež klesol. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rovnako ako nezamestnanosť, aj verejný dlh Slovenska od roku 2013 naozaj klesá. V porovnaní s predchádzajúcou vládou taktiež klesol deficit verejných financií. Za posledný kvartál roku 2015 malo Slovensko najvyšší rast v EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od roku 2013 klesá verejný dlh Slovenska. Z úrovne 54.6 % v roku 2013 klesol na súčasných 52.6 % HDP. Najnovšie dáta (.pdf, s.2) Eurostatu zo 16. februára 2016 potvrdzujú, že v poslednom kvartáli 2015, v porovnaní z posledným kvartálom roku 2014, Slovensko zaznamenalo najvyššiu mieru rastu v rámci EÚ na úrovni 4 %. Aj keď niektoré nezávislé inštitúcie poukazujú na pochybné výpočty ministerstva Práce, nezamestnanosť naozaj pomaly klesá k 10 %. Podľa predbežných (.zip) údajov ÚPSVaR bola v januári 2016 evidovaná nezamestnanosť na úrovni 10,39 %. Deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcou vládou taktiež klesol. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["dlh", "dáta", "poukazujú", "klesá", "predbežných"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7156138/2-12022016-BP-EN.pdf/bba8f85f-cab6-4482-a3a4-29bc087cec42", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/384212-miera-nezamestnanosti-v-januari-klesla-na-10-39/", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:31.250148+00:00"}
{"id": "42944", "numeric_id": 42944, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42944", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Keď začal stavať plot Orbán, čelil obrovskej kritike. Ale keď po čase taký istý plot začali stavať Rakúšania, zrazu to bolo v poriadku...", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.SK overoval už v koncom roka 2015, kedy rakúska ministerka vnútra oznámila výstavbu plota na hraniciach so Slovinskom. V žiadnom prípade však nešlo o “taký istý plot”, ako tvrdí Pčolinský. Ploty sa líšili v dĺžke, konštrukcii i samotnom účele. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Rakúska ministerka vnútra intenzívne kritizovala rozhodnutie Maďarska postaviť plot pozdĺž ich hraníc so Srbskom niekoľko mesiacov pred ohlásením stavby plota v Rakúsku. Nehumánnosť maďarského plota kritizoval aj rakúska ministerka obrany. Ku kritike Maďarska sa pridali ostatné štáty Európskej únie. Rakúsko v otázke výstavby plota výraznejšie výhrady nezaznamenalo. Výstavba plota na maďarskej hranici so Srbskom bola vládou odsúhlasená v júni 2015. Plot je dlhý 175 km, vysoký 3 až 4 metre a prvá línia je tvorená z ostnatého žiletkového drôtu, ktorý mal potlačiť všetky imigračné snahy. Práve za nehumánny spôsob Maďarsko čelilo kritike zo strany členských štátov Európskej únie ako aj ľudskoprávnych organizácií. Podľa slov rakúskych úradov mal, narozdiel od maďarského plota, rakúsky plot regulovať tok prichádzajúcich migrantov, ale nie znemožniť ich vstupu do krajiny. „Ide o usporiadaný vstup, nie o uzavretie.\" Po dohode so Slovinskom mal byť plot dlhý necelé 4 kilometre. Ak by neboli opatrenia slovinskej strany účinné, postavil by sa 25 kilometrový plot. Ministerka obrany uviedla, že maďarský plot s ostnatým žiletkovým drôtom nie je podľa nej riešenie. „Nesmieme strácať zo zreteľa humánnosť,“ povedala.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.SK overoval už v koncom roka 2015, kedy rakúska ministerka vnútra oznámila výstavbu plota na hraniciach so Slovinskom. V žiadnom prípade však nešlo o “taký istý plot”, ako tvrdí Pčolinský. Ploty sa líšili v dĺžke, konštrukcii i samotnom účele. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Rakúska ministerka vnútra intenzívne kritizovala rozhodnutie Maďarska postaviť plot pozdĺž ich hraníc so Srbskom niekoľko mesiacov pred ohlásením stavby plota v Rakúsku. Nehumánnosť maďarského plota kritizoval aj rakúska ministerka obrany. Ku kritike Maďarska sa pridali ostatné štáty Európskej únie. Rakúsko v otázke výstavby plota výraznejšie výhrady nezaznamenalo. Výstavba plota na maďarskej hranici so Srbskom bola vládou odsúhlasená v júni 2015. Plot je dlhý 175 km, vysoký 3 až 4 metre a prvá línia je tvorená z ostnatého žiletkového drôtu, ktorý mal potlačiť všetky imigračné snahy. Práve za nehumánny spôsob Maďarsko čelilo kritike zo strany členských štátov Európskej únie ako aj ľudskoprávnych organizácií. Podľa slov rakúskych úradov mal, narozdiel od maďarského plota, rakúsky plot regulovať tok prichádzajúcich migrantov, ale nie znemožniť ich vstupu do krajiny. „Ide o usporiadaný vstup, nie o uzavretie.\" Po dohode so Slovinskom mal byť plot dlhý necelé 4 kilometre. Ak by neboli opatrenia slovinskej strany účinné, postavil by sa 25 kilometrový plot. Ministerka obrany uviedla, že maďarský plot s ostnatým žiletkovým drôtom nie je podľa nej riešenie. „Nesmieme strácať zo zreteľa humánnosť,“ povedala."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "kritizovala", "kritizoval", "žiletkového", "kritike", "rakúskych úradov", "dohode", "povedala."], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/vr13822/", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/521619-kto-odmieta-migrantov-mal-by-prist-podla-rakuska-o-dotacie-fico-nepodlahneme", "http://www.teraz.sk/zahranicie/sijjarto-k-zabranam-rakusko-nas-k/163347-clanok.html", "https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1560622-zakaz-ilegalniho-vstupu-madarsky-plot-budou-lemovat-i-ziletkove-pasy", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/421773-madarsko-postavi-druhy-rad-hranicneho-plota-do-konca-aprila/", "https://svet.sme.sk/c/8096824/rakuska-armada-zacala-s-vystavbou-plota-na-hraniciach-so-slovinskom.html", "https://svet.sme.sk/c/8071137/rakusko-dlhy-plot-na-hranici-so-slovinskom-zatial-nepostavi.html", "http://www.thelocal.at/20151028/austria-to-build-slovenia-border-fence-to-control-migrant-flow"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:59.922684+00:00"}
{"id": "vr39013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39013", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Teraz sme prijali zákon o liekoch, kde sa predpokladá ročná úspora 100 mil. Sk. Tých 100 mil. Sk, vás všetkých ubezpečujem, aj lekárov, že pôjde naspäť do systému zdravotníctva.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Hrušovský sa zrejme pomýlil a myslel tú istú čiastku v eurách, ak nie, jeho výrok je nepravdivý.\n\nVyjadrenia ministra zdravotníctva, poslancov, expertov z oblasti zdravotníctva, resp. ekonomiky, týkajúce sa predpokladanej úspory financií pacientov, ako aj štátu v dôsledku prijatia nového zákona o liekoch sa líšia. Minister zdravotníctva Uhliarik sa k prijatiu nového zákona o liekoch a predpokladanej úspore vyjadril: „My sme tieto zákony robili v prospech pacientov a 100 miliónov eur , ktoré v systéme zostanú, bude smerovať do nemocníc prostredníctvom zdravotných poisťovní.“ Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR k danej problematike ako uviedla TASR je nasledovné: „Tak ako zákon o rozsahu tak aj zákon o liekoch Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo preto, aby pacienti za lieky platili menej. Zákon o rozsahu prinesie úspory celkovo vo výške 200 miliónov eur a zákon o liekoch až vo výške 150 miliónov eur ročne .“ V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona o liekoch a a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa uvádza, že novozavedené opatrenia :\n\na) umožnia pacientom šetriť ich peniaze - generická preskripcia a substitúcia je opatrenie, ktorého prvoradým cieľom je znížiť doplatky pacientov. Podľa odhadov MZ pacienti ročne zaplatia za lieky zbytočne o asi 48 miliónov eur ročne viac, ako by mohli, b) šetria peniaze štátu – predpokladáme, že tak ako v iných štátoch, ktoré zaviedli generickú preskripciu, aj u nás je možné očakávať úspory v dôsledku znižovania cien liekov, aby mali čo najnižší doplatok – a to až do výšky 10% z celkových výdavkov na lieky,\n\na iné.... Analýzu predpokladanej úspory financií poskytuje aj exporadca ministra zdravotníctva Martin Filko na svojom blogu, ktorú si môžete prečítať TU . Úspory nového zákona o liekoch odhaduje na cca 100 mil. eur.\n\nKeďže všetky čísla predstavujú len kvalifikovaný odhad, suma 100 mil., ktorú si P. Hrušovský vybral je jednou z možných. Výrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["P. Hrušovský sa zrejme pomýlil a myslel tú istú čiastku v eurách, ak nie, jeho výrok je nepravdivý.", "Vyjadrenia ministra zdravotníctva, poslancov, expertov z oblasti zdravotníctva, resp. ekonomiky, týkajúce sa predpokladanej úspory financií pacientov, ako aj štátu v dôsledku prijatia nového zákona o liekoch sa líšia. Minister zdravotníctva Uhliarik sa k prijatiu nového zákona o liekoch a predpokladanej úspore vyjadril: „My sme tieto zákony robili v prospech pacientov a 100 miliónov eur , ktoré v systéme zostanú, bude smerovať do nemocníc prostredníctvom zdravotných poisťovní.“ Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR k danej problematike ako uviedla TASR je nasledovné: „Tak ako zákon o rozsahu tak aj zákon o liekoch Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo preto, aby pacienti za lieky platili menej. Zákon o rozsahu prinesie úspory celkovo vo výške 200 miliónov eur a zákon o liekoch až vo výške 150 miliónov eur ročne .“ V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona o liekoch a a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa uvádza, že novozavedené opatrenia :", "a) umožnia pacientom šetriť ich peniaze - generická preskripcia a substitúcia je opatrenie, ktorého prvoradým cieľom je znížiť doplatky pacientov. Podľa odhadov MZ pacienti ročne zaplatia za lieky zbytočne o asi 48 miliónov eur ročne viac, ako by mohli, b) šetria peniaze štátu – predpokladáme, že tak ako v iných štátoch, ktoré zaviedli generickú preskripciu, aj u nás je možné očakávať úspory v dôsledku znižovania cien liekov, aby mali čo najnižší doplatok – a to až do výšky 10% z celkových výdavkov na lieky,", "a iné.... Analýzu predpokladanej úspory financií poskytuje aj exporadca ministra zdravotníctva Martin Filko na svojom blogu, ktorú si môžete prečítať TU . Úspory nového zákona o liekoch odhaduje na cca 100 mil. eur.", "Keďže všetky čísla predstavujú len kvalifikovaný odhad, suma 100 mil., ktorú si P. Hrušovský vybral je jednou z možných. Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Uhliarik", "TASR", "dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona o liekoch a a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "TU"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=schvalenie-reformy-liekovej-politiky-je-dobrou-spravou-pre-slovenskych-pacientov-1", "http://www.lekari.sk/index.php?str=denne_spravy&sprava=2985", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3740", "http://blog.etrend.sk/martin-filko/2011/09/28/hra-s-liekovymi-cislami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:44.958675+00:00"}
{"id": "vr34954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34954", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...lebo ja som nespravil všetko pre referendum a že oni si tento nástroj priamej demokracie ctia a dva dni na to odporúča (R. Fico, pozn.) svojim voličom sa referenda nezúčastniť.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico sa takto skutočne vyjadril .", "analysis_paragraphs": ["R. Fico sa takto skutočne vyjadril ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5536857/fico-smer-ucast-na-referende-neodporuca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:29.494233+00:00"}
{"id": "vr27246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27246", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Opakovane budem tvrdiť, že na Ukrajine dochádza k porušovaniu medzinárodného práva.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovoril o porušení medzinárodného práva aj v diskusii v HN clube 4. marca 2014 aj diskusii na TA3 9. marca 2014, kedy sme jeho výrok hodnotili ako pravdivý. Rovnako ho hodnotíme aj tento krát, keďže sme zistili minimálne dva prípady, kedy Fico v súvislosti so situáciou na Kryme hovoril o porušení medzinárodného práva.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovoril o porušení medzinárodného práva aj v diskusii v HN clube 4. marca 2014 aj diskusii na TA3 9. marca 2014, kedy sme jeho výrok hodnotili ako pravdivý. Rovnako ho hodnotíme aj tento krát, keďže sme zistili minimálne dva prípady, kedy Fico v súvislosti so situáciou na Kryme hovoril o porušení medzinárodného práva."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "diskusii", "Agentúra TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.teraz.sk/slovensko/na-ukrajine-doslo-k-poruseniu-medzina/75900-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:05.871574+00:00"}
{"id": "48192", "numeric_id": 48192, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48192", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "23 krajín súhlasilo s bombardovaním Juhoslávie a vieme, ako to dopadlo. 23 krajín súhlasilo aj s tým, aby sa urobil útok v rozpore s medzinárodným právom proti Iraku a my sme stiahli z Iraku ešte vojakov", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Juraja Blanára musíme chápať v širšom kontexte debaty o obrannej dohode medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Niektoré body, ktoré spomína sú síce pravdivé, ale práve z kontextuálneho hľadiska celý výrok hodnotíme ako zavádzajúci, a to z viacerých dôvodov uvedených nižšie. Bombardovanie Juhoslávie bolo zásahom NATO, ktoré však vtedy malo len 19 členov, útok na Irak zásahom NATO nebol.\n\nBombardovanie Juhoslávie\n\nBombardovaniu Juhoslávie predchádzal vojenský konflikt v rokoch 1998 a 1999, keď sa Kosovská oslobodenecká armáda rozhodla vojenskou cestou získať samostatnosť Kosova. Po tom ako Juhoslovanská zväzová republika odmietla mierový plán pre Kosovo sa 24. marca 1999 začala operácia Spojenecká sila (Allied Force), v rámci ktorej Severoatlantická aliancia bombardovala ciele na juhoslovanskom území.\n\nNATO začalo s bombardovaním s cieľom ukončiť tvrdý zásah srbských ozbrojených zložiek proti albánskej väčšine v Kosove. Bombardovanie viedlo k ukončeniu konfliktu a vyhláseniu samostatnosti Kosova v roku 2008. Následkom bombardovania zahynulo 1200 až 4000 obetí a bola poškodená a zničená rozsiahla infraštruktúra, prevažne na území dnešného Srbska.\n\nRozhodnutie o bombardovaní padlo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Príkaz na začatie vojenskej akcie vydal vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana 23. marca 1999. Rozhodnutia v NATO musia mať podobu konsenzu , a teda s každým rozhodnutím musia súhlasiť všetci členovia. V čase bombardovania malo NATO 19 členov .\n\nTáto časť výroku je z faktického hľadiska nepravdivá, pretože s bombardovaním súhlasilo 19 krajín NATO. Z kontextu však vyplýva, že poslanec Blanár používa číslo 23 iba ilustračne, v súvislosti s obrannou dohodu s USA, ktorú má podpísaných 23 krajín NATO, preto výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nÚtok USA a spojencov na Irak\n\n19. marca 2003 zaútočila koalícia krajín vedená USA na Irak. Cieľom bolo zvrhnúť Saddáma Husajna, ktorého režim podozrievali, že vlastní zbrane hromadného ničenia (ZHN).\n\nDo vojny v Iraku nasadilo vojenské jednotky v priebehu niekoľkých rokov viacero štátov vrátane Slovenska. Ku koalícií vedenej USA sa prihlásilo dokopy 49 štátov. Zapojenie týchto štátov do vojny sa líšilo v mnohých oblastiach, od politickej podpory až po priame nasadenia vojenských jednotiek.\n\nVo výroku poslanca Blanára tak opäť vidíme nepravdu, ktorú však v kontexte celého tvrdenia označujeme za zavádzanie.\n\nOhľadom legitimity invázie neexistuje jasný konsenzus. Tvrdenia, na ktorých USA podložili útok na Irak sa nakoniec nepotvrdili . Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan na margo invázie povedal : „Naznačil som, že to nebolo v súlade s chartou OSN. Z nášho pohľadu a pohľadu Charty OSN to (vojna) bolo nezákonné.“\n\nVerejné vyšetrovanie vedené Johnom Chilcotom dospelo k záveru, že právny základu invázie do Iraku bol neuspokojivý. Avšak, z pohľadu medzinárodného práva, o nezákonnosti vojny má mandát rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN podľa článku 39 Charty OSN (.pdf, s. 25). Zatiaľ ju však v súvislosti s Vojnou v Iraku o to nepožiadala žiadna členská krajina OSN.\n\nV Iraku pôsobili od leta 2003 aj slovenskí vojaci, celkovo sa v službe vystriedalo viac ako 700 vojakov. O ich stiahnutí rozhodla vláda 18. októbra 2006. Táto časť výroku je tak ako jediná pravdivá. Napriek tomu, celý výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZdôrazňujeme, že v prípade vojny v Iraku sa nejednalo o útok NATO, ale koalície štátov vedenej Spojenými štátmi americkými.\n\nVyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „3300 znakov ste použili na interpretáciu mojich dvoch viet, pričom pripúšťate, že sú pravdivé. Nepovažujem to za zavádzanie, ale za interpretáciu historických udalostí.”", "analysis_paragraphs": ["Výrok Juraja Blanára musíme chápať v širšom kontexte debaty o obrannej dohode medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Niektoré body, ktoré spomína sú síce pravdivé, ale práve z kontextuálneho hľadiska celý výrok hodnotíme ako zavádzajúci, a to z viacerých dôvodov uvedených nižšie. Bombardovanie Juhoslávie bolo zásahom NATO, ktoré však vtedy malo len 19 členov, útok na Irak zásahom NATO nebol.", "Bombardovanie Juhoslávie", "Bombardovaniu Juhoslávie predchádzal vojenský konflikt v rokoch 1998 a 1999, keď sa Kosovská oslobodenecká armáda rozhodla vojenskou cestou získať samostatnosť Kosova. Po tom ako Juhoslovanská zväzová republika odmietla mierový plán pre Kosovo sa 24. marca 1999 začala operácia Spojenecká sila (Allied Force), v rámci ktorej Severoatlantická aliancia bombardovala ciele na juhoslovanskom území.", "NATO začalo s bombardovaním s cieľom ukončiť tvrdý zásah srbských ozbrojených zložiek proti albánskej väčšine v Kosove. Bombardovanie viedlo k ukončeniu konfliktu a vyhláseniu samostatnosti Kosova v roku 2008. Následkom bombardovania zahynulo 1200 až 4000 obetí a bola poškodená a zničená rozsiahla infraštruktúra, prevažne na území dnešného Srbska.", "Rozhodnutie o bombardovaní padlo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Príkaz na začatie vojenskej akcie vydal vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana 23. marca 1999. Rozhodnutia v NATO musia mať podobu konsenzu , a teda s každým rozhodnutím musia súhlasiť všetci členovia. V čase bombardovania malo NATO 19 členov .", "Táto časť výroku je z faktického hľadiska nepravdivá, pretože s bombardovaním súhlasilo 19 krajín NATO. Z kontextu však vyplýva, že poslanec Blanár používa číslo 23 iba ilustračne, v súvislosti s obrannou dohodu s USA, ktorú má podpísaných 23 krajín NATO, preto výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "Útok USA a spojencov na Irak", "19. marca 2003 zaútočila koalícia krajín vedená USA na Irak. Cieľom bolo zvrhnúť Saddáma Husajna, ktorého režim podozrievali, že vlastní zbrane hromadného ničenia (ZHN).", "Do vojny v Iraku nasadilo vojenské jednotky v priebehu niekoľkých rokov viacero štátov vrátane Slovenska. Ku koalícií vedenej USA sa prihlásilo dokopy 49 štátov. Zapojenie týchto štátov do vojny sa líšilo v mnohých oblastiach, od politickej podpory až po priame nasadenia vojenských jednotiek.", "Vo výroku poslanca Blanára tak opäť vidíme nepravdu, ktorú však v kontexte celého tvrdenia označujeme za zavádzanie.", "Ohľadom legitimity invázie neexistuje jasný konsenzus. Tvrdenia, na ktorých USA podložili útok na Irak sa nakoniec nepotvrdili . Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan na margo invázie povedal : „Naznačil som, že to nebolo v súlade s chartou OSN. Z nášho pohľadu a pohľadu Charty OSN to (vojna) bolo nezákonné.“", "Verejné vyšetrovanie vedené Johnom Chilcotom dospelo k záveru, že právny základu invázie do Iraku bol neuspokojivý. Avšak, z pohľadu medzinárodného práva, o nezákonnosti vojny má mandát rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN podľa článku 39 Charty OSN (.pdf, s. 25). Zatiaľ ju však v súvislosti s Vojnou v Iraku o to nepožiadala žiadna členská krajina OSN.", "V Iraku pôsobili od leta 2003 aj slovenskí vojaci, celkovo sa v službe vystriedalo viac ako 700 vojakov. O ich stiahnutí rozhodla vláda 18. októbra 2006. Táto časť výroku je tak ako jediná pravdivá. Napriek tomu, celý výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Zdôrazňujeme, že v prípade vojny v Iraku sa nejednalo o útok NATO, ale koalície štátov vedenej Spojenými štátmi americkými.", "Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „3300 znakov ste použili na interpretáciu mojich dvoch viet, pričom pripúšťate, že sú pravdivé. Nepovažujem to za zavádzanie, ale za interpretáciu historických udalostí.”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["konflikt", "začala", "zahynulo", "Rozhodnutie", "konsenzu", "členov", "zaútočila", "prihlásilo", "nepotvrdili", "povedal", "vyšetrovanie", "článku", "stiahnutí"], "url": ["https://www.aktuality.sk/tema/vojna-v-kosove/", "https://www.ta3.com/clanok/146824/pred-20-rokmi-bombardovali-milosevicovu-juhoslaviu-trvalo-to-78-dni", "https://dennikn.sk/1420335/bude-to-rychle-krute-a-prudke-pred-20-rokmi-sa-zacali-nalety-nato-na-juhoslaviu/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-dvadsiatimi-rokmi-sa-zacali-nalet/385518-clanok.html", "https://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_49178.htm#:~:text=Consensus%20decision%2Dmaking%20means%20that,to%20disagree%20on%20an%20issue.&text=The%20principle%20of%20consensus%20decision%2Dmaking%20applies%20throughout%20NATO.", "https://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_52044.htm", "https://dennikn.sk/blog/1070725/vojna-ktora-slobodu-nepriniesla/", "https://georgewbush-whitehouse.archives.gov/news/releases/2003/03/20030327-10.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/225170/spioni-oklamali-svet-a-zacal-utok-na-irak-a-saddama-husajna/", "https://www.nytimes.com/2004/09/16/international/annan-says-iraq-war-was-illegal.html", "https://www.theguardian.com/uk-news/2016/jul/06/iraq-inquiry-key-points-from-the-chilcot-report", "https://www.osn.cz/wp-content/uploads/Charta-OSN-2019.pdf", "https://domov.sme.sk/c/3165043/slovenski-vojaci-su-z-iraku-doma.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:47.293144+00:00"}
{"id": "vr32188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32188", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak presne v tomto rozpočte na tento rok je rozpočtovaná úprava platov učiteľov plus 5%. To znamená, že v rozpočte peniaze na úpravu platov učiteľov sú. O tom niet pochýb.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorá nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ako sa uvádza v dôvodovej správe novely zákona (str. 12), došlo k navýšeniu platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa o 2 % v platových triedach 9, 10 a 11. Ako správa ďalej uvádza, \" V platovej triede 9 sa pôvodná suma zvyšuje zo 499,00 € na 508,50 €, teda o 9,50 €. V platovej triede 10 z 544,50 € na 555,00 €, teda o 10,05 € a v platovej triede 11 z pôvodných 581,00 € na 622,00 €, čo je navýšenie o 41,00 € .\" Súčasťou novely (str. 11) je aj zavedenie príplatku pre začínajúceho pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vo výške 6 %. Taktiež (str. 11), došlo k úprave rozdielu medzi 10 – 11 a 11 – 12 platovou triedou tak, aby rozdiel bol 12%. Do 1. januára 2012 bol medzi platovou triedou 10 - 11 rozdiel 6,7 % v 1. pracovnej triede a 7,1 v 2. pracovnej triede. Medzi platovou triedou 11 - 12 to bolo 10,0 % v 1. pracovnej triede a 9,9 v 2. pracovnej triede. Ako v októbri 2011 uviedla TASR , \" Podľa prepočtov ministerstva školstva by mali platy učiteľov od januára (2012, pozn.) stúpnuť o 5,7 percenta, čo je nominálne o 9 až 60 eur. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorá nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ako sa uvádza v dôvodovej správe novely zákona (str. 12), došlo k navýšeniu platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa o 2 % v platových triedach 9, 10 a 11. Ako správa ďalej uvádza, \" V platovej triede 9 sa pôvodná suma zvyšuje zo 499,00 € na 508,50 €, teda o 9,50 €. V platovej triede 10 z 544,50 € na 555,00 €, teda o 10,05 € a v platovej triede 11 z pôvodných 581,00 € na 622,00 €, čo je navýšenie o 41,00 € .\" Súčasťou novely (str. 11) je aj zavedenie príplatku pre začínajúceho pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vo výške 6 %. Taktiež (str. 11), došlo k úprave rozdielu medzi 10 – 11 a 11 – 12 platovou triedou tak, aby rozdiel bol 12%. Do 1. januára 2012 bol medzi platovou triedou 10 - 11 rozdiel 6,7 % v 1. pracovnej triede a 7,1 v 2. pracovnej triede. Medzi platovou triedou 11 - 12 to bolo 10,0 % v 1. pracovnej triede a 9,9 v 2. pracovnej triede. Ako v októbri 2011 uviedla TASR , \" Podľa prepočtov ministerstva školstva by mali platy učiteľov od januára (2012, pozn.) stúpnuť o 5,7 percenta, čo je nominálne o 9 až 60 eur. \""], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["dôvodovej správe", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3799", "http://www.sme.sk/c/6107201/vacsina-ucitelov-si-od-noveho-roka-prilepsi-k-platu-o-dve-percenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:31.687320+00:00"}
{"id": "vr27075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27075", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja poznám tie pomery na Radách EÚ veľmi dobre aj preto, že som sa ako zástupca Slovenska pred Európskym súdnym dvorom, jednej z formácii Rady dva roky zúčastnoval.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka pôsobil ako zástupca Slovenska pred Súdnym dvorom EÚ v období rokov 2004 - 2006. V rokoch 2005 – 2007 taktiež pôsobil ako spolupredseda jednej zo skupiny vytvorených na Národnom konvente SR o Európskej únii. Keďže išlo skutočne o obdobie 2 rokov a čiastočne aj o obdobie Procházkovho zastupovania Slovenska, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRadu EÚ tvorí viacero formácií . Jednou z nich je aj Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci. Demagog.SK nezistil, či sa R. Procházka zapájal v nejakej z týchto formácií. Procházka bol spolupredsedníkom Pracovnej skupiny pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí na Národnom konvente SR o Európskej únii. Tieto pracovné skupiny napomáhajú pri formovaní stanovísk SR k témam týkajúcich sa politík a inštitúcií EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka pôsobil ako zástupca Slovenska pred Súdnym dvorom EÚ v období rokov 2004 - 2006. V rokoch 2005 – 2007 taktiež pôsobil ako spolupredseda jednej zo skupiny vytvorených na Národnom konvente SR o Európskej únii. Keďže išlo skutočne o obdobie 2 rokov a čiastočne aj o obdobie Procházkovho zastupovania Slovenska, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Radu EÚ tvorí viacero formácií . Jednou z nich je aj Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci. Demagog.SK nezistil, či sa R. Procházka zapájal v nejakej z týchto formácií. Procházka bol spolupredsedníkom Pracovnej skupiny pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí na Národnom konvente SR o Európskej únii. Tieto pracovné skupiny napomáhajú pri formovaní stanovísk SR k témam týkajúcich sa politík a inštitúcií EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zástupca", "formácií", "skupiny"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Radoslav_Proch%C3%A1zka", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/europske_zalezitosti-sektoralne_formacie_rady_eu", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/zoznam_liniek/narodny-konvent"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:50.204077+00:00"}
{"id": "vr30112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30112", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A riešili sme ešte aj iné veci, ako je zateplovanie rodinných domov...Rozširujeme kapacity predškolských zariadení.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príspevky na zatepľovanie rodinných domov a rozširovanie kapacít predškolských zariadení sú skutočne súčasťou druhého sociálneho balíčka Ficovej vlády a sú zahrnuté aj do návrhu štátneho rozpočtu na roky 2016-2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Do návrhu rozpočtu na rok 2016-2018 sú zahrnuté finančné opatrenia medzi ktorými sú napríklad príspevky na zatepľovanie rodinných domov. Má ísť o objem 30 miliónov eur. Podľa slov premiéra by mal príspevok (z rozpočtu) byť vládou navýšený v prípade záujmu ľudí a to do takej sumy, aby bolo vyhovené všetkým záujemcom o príspevok, ktorí spĺňajú stanovené podmienky, o ktorých podrobnejšie informuje napríklad TASR .", "analysis_paragraphs": ["Príspevky na zatepľovanie rodinných domov a rozširovanie kapacít predškolských zariadení sú skutočne súčasťou druhého sociálneho balíčka Ficovej vlády a sú zahrnuté aj do návrhu štátneho rozpočtu na roky 2016-2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Do návrhu rozpočtu na rok 2016-2018 sú zahrnuté finančné opatrenia medzi ktorými sú napríklad príspevky na zatepľovanie rodinných domov. Má ísť o objem 30 miliónov eur. Podľa slov premiéra by mal príspevok (z rozpočtu) byť vládou navýšený v prípade záujmu ľudí a to do takej sumy, aby bolo vyhovené všetkým záujemcom o príspevok, ktorí spĺňajú stanovené podmienky, o ktorých podrobnejšie informuje napríklad TASR ."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["balíčka", "návrhu", "30 miliónov", "TASR", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7947078/fico-predstavil-druhy-socialny-balicek-je-v-nom-tychto-15-opatreni.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-statny-prispevok-na-zateplenie/157803-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-statny-prispevok-na-zateplenie/157803-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:50.314319+00:00"}
{"id": "49116", "numeric_id": 49116, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49116", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Napr. zníženie DPH a dosť sme analyzovali, ešte keď som bol banke, to zníženie DPH od januára tohto roka a v zásade ceny nielenže sa neznížili, ale rástli…", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Ódor ako viceguvernér Národnej banky Slovenska spoluprezentoval analýzu znižovania dane z pridanej hodnoty (DPH) na konkrétne odvetvia. V analýze sa venovali tomu, do akej miery vplýva na cenový vývoj zníženie DPH v gastro sektore a športe.\n\nVýsledok analýzy ukázal, že zníženie DPH na vybrané tovary a služby neznamená nižšiu cenu pre konečného spotrebiteľa (. pdf , s.13). Zníženie DPH z 20 % na 10 % neznížilo ceny dotknutých služieb, ich ceny naopak vzrástli.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Ódor ako viceguvernér Národnej banky Slovenska spoluprezentoval analýzu znižovania dane z pridanej hodnoty (DPH) na konkrétne odvetvia. V analýze sa venovali tomu, do akej miery vplýva na cenový vývoj zníženie DPH v gastro sektore a športe.", "Výsledok analýzy ukázal, že zníženie DPH na vybrané tovary a služby neznamená nižšiu cenu pre konečného spotrebiteľa (. pdf , s.13). Zníženie DPH z 20 % na 10 % neznížilo ceny dotknutých služieb, ich ceny naopak vzrástli."], "analysis_date": "2023-06-02", "analysis_sources": {"text": ["analýzu", "pdf"], "url": ["https://nbs.sk/dokument/c2d01308-ee59-4632-b8a5-e252b60a4324/stiahnut?force=false", "https://nbs.sk/dokument/c2d01308-ee59-4632-b8a5-e252b60a4324/stiahnut?force=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:34.166812+00:00"}
{"id": "vr33837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33837", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Vy dobre viete, že na pôdu parlamentu pravidelne prichádza správa aj o Gorile.", "statement_date": "2013-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa o stave vyšetrovania kauzy bola v NR SR naposledy 7. februára 2013. Predložená bola na základe žiadosti NR SR z 12. septembra 2012. V uznesení NR SR sa tiež píše, že minister vnútra musí ďalšiu správu predložiť do 30. júna. Pavol Frešo teda hovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa o stave vyšetrovania kauzy bola v NR SR naposledy 7. februára 2013. Predložená bola na základe žiadosti NR SR z 12. septembra 2012. V uznesení NR SR sa tiež píše, že minister vnútra musí ďalšiu správu predložiť do 30. júna. Pavol Frešo teda hovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Správa o stave vyšetrovania", "žiadosti", "uznesení"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=348", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=182", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=348"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:05.696967+00:00"}
{"id": "vr37215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37215", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Veľká koalícia nie je nič nové v európskej politike, ani vo svetovej politike, veď Rakúsko bolo mnohé roky v takejto pozícii.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká koalícia je také usporiadanie vo viacstraníckom parlamentnom systéme, keď sa dve najväčšie politické strany zjednotia, aby vytvorili spoločnú vládu. V Rakúsku bola takáto situácia častá, keď dve najväčšie strany Sociálne demokratická strana Rakúska (nemecky Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ) a Rakúska ľudová strana (nemecky: Österreichische Volkspartei, ÖVP) vytvorili Veľkú koalíciu v rokoch 1945–1966, 1986–2000 a od roku 2006 až do predčasných parlamentných volieb 2008.", "analysis_paragraphs": ["Veľká koalícia je také usporiadanie vo viacstraníckom parlamentnom systéme, keď sa dve najväčšie politické strany zjednotia, aby vytvorili spoločnú vládu. V Rakúsku bola takáto situácia častá, keď dve najväčšie strany Sociálne demokratická strana Rakúska (nemecky Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ) a Rakúska ľudová strana (nemecky: Österreichische Volkspartei, ÖVP) vytvorili Veľkú koalíciu v rokoch 1945–1966, 1986–2000 a od roku 2006 až do predčasných parlamentných volieb 2008."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Veľká koalícia"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Grand_coalition"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:23.226777+00:00"}
{"id": "vr36243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36243", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale napríklad teraz končí rok 2010, kedy mali byť už tie diaľnice, o ktorých hovoríte a to spojenie Bratislava - Košice. My ideme realizovať vaše sľuby.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tieto slová potvrdzuje správa TASR zo stránky sme.sk z 12. 7. 2007, kde R. Fico ohlasuje dokončenie diaľnice bez tunela medzi Bratislavou a Košicami.", "analysis_paragraphs": ["Tieto slová potvrdzuje správa TASR zo stránky sme.sk z 12. 7. 2007, kde R. Fico ohlasuje dokončenie diaľnice bez tunela medzi Bratislavou a Košicami."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:10.385514+00:00"}
{"id": "vr27004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27004", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A toto je platforma (napr. bilaterálna zmluva s inou krajinou, pozn.), ktorá patrí prezidentovi, pretože podľa Ústavy, okrem iného, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident podľa Ústavy dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident podľa Ústavy dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:02.625725+00:00"}
{"id": "vr30107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30107", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola podpísaná dohoda o veľkej zákazke pre spoločnosť SES Tlmače. Je to spolufinancovanie bánk VÚB a Eximbanky. Ide o dodávku obrovského kotla pre energetiku v objeme 100 miliónov eur.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas návštevy premiéra R. Fica na Kube uzavreli Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače (SES) so spoločnosťou Energoimport kontrakt v hodnote takmer 100 miliónov eur, na základe ktorého sa budú podieľať na modernizácii bloku č. 6 tepelnej elektrárne Mariel na Kube. Projekt bude spolufinancovaný dodávateľským úverom od VÚB banky s exportným poistením úveru od Eximbanky SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SES Tlmače pôsobia na trhu kubánskej energetiky takmer 40 rokov. Od roku 1997 vykonáva spoločnosť činnosť na Kube prostredníctvom svojho vlastného zastúpenia v Havane. Budú sa podieľať na modernizácii bloku č. 6 tepelnej elektrárne Mariel na Kube. Dohodu o realizácii kontraktu v hodnote takmer 100 miliónov eur uzavreli so spoločnosťou Energoimport počas návštevy premiéra Fica na Kube. Financovanie projektu sa predpokladá formou dodávateľského úveru od VÚB banky s exportným poistením úveru od Eximbanky SR. Kubánska strana zároveň prezentovala ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvára priestor na účasť ďalších slovenských firiem na energetických projektoch v tejto krajine. Kubánski hostitelia predstavili slovenskej delegácii aj osobitnú ekonomickú zónu Mariel s výhodnými podmienkami pre zahraničných investorov.", "analysis_paragraphs": ["Počas návštevy premiéra R. Fica na Kube uzavreli Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače (SES) so spoločnosťou Energoimport kontrakt v hodnote takmer 100 miliónov eur, na základe ktorého sa budú podieľať na modernizácii bloku č. 6 tepelnej elektrárne Mariel na Kube. Projekt bude spolufinancovaný dodávateľským úverom od VÚB banky s exportným poistením úveru od Eximbanky SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SES Tlmače pôsobia na trhu kubánskej energetiky takmer 40 rokov. Od roku 1997 vykonáva spoločnosť činnosť na Kube prostredníctvom svojho vlastného zastúpenia v Havane. Budú sa podieľať na modernizácii bloku č. 6 tepelnej elektrárne Mariel na Kube. Dohodu o realizácii kontraktu v hodnote takmer 100 miliónov eur uzavreli so spoločnosťou Energoimport počas návštevy premiéra Fica na Kube. Financovanie projektu sa predpokladá formou dodávateľského úveru od VÚB banky s exportným poistením úveru od Eximbanky SR. Kubánska strana zároveň prezentovala ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvára priestor na účasť ďalších slovenských firiem na energetických projektoch v tejto krajine. Kubánski hostitelia predstavili slovenskej delegácii aj osobitnú ekonomickú zónu Mariel s výhodnými podmienkami pre zahraničných investorov."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["pôsobia", "podieľať", "uzavreli", "návštevy", "predstavili"], "url": ["http://www.priemyseldnes.sk/spolocnosti/ses-tlmace-ziskali-novy-kontrakt-na-kube-za-75-miliona-eur-101228", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ses-tlmace-ziskali-kontrakt-na-kube-v/159871-clanok.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160695/SES-Tlmace-ziskali-kontrakt-na-Kube-v-hodnote-milionov-eur", "http://www.tvnoviny.sk/ekonato/1807396_fico-vyrovnava-dlhy-na-kube-podpisal-dohodu-v-hodnote-desiatok-milionov", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_460B0CCF6C1DEDFDC1257ED9002F4F1C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:54.920504+00:00"}
{"id": "vr38244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38244", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Ide o povahu štátu a o povahu štátu išlo aj v rokoch 2006 až 2010 a voliči sa rozhodli, lebo neboli spokojní s tým, akú povahu ten štát začal nadobúdať. Ten štát naozaj išiel zlým smerom, išiel cestou zadlžovania.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nominálny dlh SR za roky 2006 - 2010 v mil. eur. 2006 - 16 799,2 (definitívne údaje) 2007 - 18 198,2 (polodefinitívne údaje) 2008 - 18 623,6 (polodefinitívne údaje) 2009 - 22 330,4 (polodefinitívne údaje) 2010 - 27 765 (plán pre rok 2010 zostavilo Ministerstvo financií SR) Dlh SR v % ku HDP: 2006: 30,4 2007: 29,4 2008: 27,6 2009: 35,7 Je síce pravda, že vláda R.Fica nastúpila nominálne ako aj percentuálne s nižším dlhom ako odchádzala z vlády, avšak percentuálne prvé dva roky dlh klesal. Je preto zavádzajúce hovoriť, že \"štát šiel zlým smerom\" . Ak chcú politici kritizovať, mali by byť vo svojich argumentoch špecifickí a korektní.", "analysis_paragraphs": ["Nominálny dlh SR za roky 2006 - 2010 v mil. eur. 2006 - 16 799,2 (definitívne údaje) 2007 - 18 198,2 (polodefinitívne údaje) 2008 - 18 623,6 (polodefinitívne údaje) 2009 - 22 330,4 (polodefinitívne údaje) 2010 - 27 765 (plán pre rok 2010 zostavilo Ministerstvo financií SR) Dlh SR v % ku HDP: 2006: 30,4 2007: 29,4 2008: 27,6 2009: 35,7 Je síce pravda, že vláda R.Fica nastúpila nominálne ako aj percentuálne s nižším dlhom ako odchádzala z vlády, avšak percentuálne prvé dva roky dlh klesal. Je preto zavádzajúce hovoriť, že \"štát šiel zlým smerom\" . Ak chcú politici kritizovať, mali by byť vo svojich argumentoch špecifickí a korektní."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["2006 - 2010"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28395"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:36.875448+00:00"}
{"id": "vr14099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14099", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hovoria (politici z opozície, pozn.), že nie je taký problém, aby sme na Slovensko prijali niekoľko tisíc ľudí.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V oboch fázach prerozdeľovania utečencov malo Slovensko prijať 1458 ľudí. Nikto však nehovoril o tom, aby sme prijali tisíce ľudí, len niektoré politické strany vyzývali k väčšej solidarite s členskými štátmi EÚ a odmietli žalobu, ktorú slovenská vláda podala na EÚ ako následok povinného kvótneho systému. Žiadna politická strana sa nevyjadrila tak, že by považovala povinný kvótny systém ako konštruktívne riešenie. Problém tohto výroku spočíva najmä v tom, že Fico nekonkretizoval, ktorých politikov má na mysli - preto sa môžeme iba domnievať, koho myslel. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Robert Fico pravdepodobne hovorí predovšetkým o Bélovi Bugárovi a Jánovi Figeľovi v súvislosti s tým, že Most-Híd vyzýval k väčšej solidarite v rámci prerozdeľovania migrantov a Figeľ odsúdil žaloby podané Slovenskom na EÚ kvôli povinnému prerozdeľovaciemu mechanizmu utečencov. MOST-HÍD, aj napriek tomu, že kvóty nepovažuje za racionálne riešenie migračnej krízy, vo svojom spoločnom stanovisku vyzval v júni 2015 k solidarite s Gréckom a Talianskom \"Ak očakávame, aby boli južní členovia EU solidárni s problémami, ktoré sú dôležité pre nás, tak aj my musíme byť solidárni s nimi, pokiaľ nie je na stole iný náš príspevok k vyriešeniu situácie s imigrantmi, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku a Grécku“ Ján Figeľ v januári 2016 kritizoval Fica za žalobu, ktorú slovenská vláda podala na EÚ v rámci odmietnutia kvótneho systému 2. decembra 2015 : \"Odmietame povinné kvóty, ale aj žalobu, ktorú podala vláda na EÚ. Ak sa budeme súdiť, nebude slovenský politický dialóg s úniou konštruktívny. A pozícia štátu sa tým môže zbytočne oslabovať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V oboch fázach prerozdeľovania utečencov malo Slovensko prijať 1458 ľudí. Nikto však nehovoril o tom, aby sme prijali tisíce ľudí, len niektoré politické strany vyzývali k väčšej solidarite s členskými štátmi EÚ a odmietli žalobu, ktorú slovenská vláda podala na EÚ ako následok povinného kvótneho systému. Žiadna politická strana sa nevyjadrila tak, že by považovala povinný kvótny systém ako konštruktívne riešenie. Problém tohto výroku spočíva najmä v tom, že Fico nekonkretizoval, ktorých politikov má na mysli - preto sa môžeme iba domnievať, koho myslel. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Robert Fico pravdepodobne hovorí predovšetkým o Bélovi Bugárovi a Jánovi Figeľovi v súvislosti s tým, že Most-Híd vyzýval k väčšej solidarite v rámci prerozdeľovania migrantov a Figeľ odsúdil žaloby podané Slovenskom na EÚ kvôli povinnému prerozdeľovaciemu mechanizmu utečencov. MOST-HÍD, aj napriek tomu, že kvóty nepovažuje za racionálne riešenie migračnej krízy, vo svojom spoločnom stanovisku vyzval v júni 2015 k solidarite s Gréckom a Talianskom \"Ak očakávame, aby boli južní členovia EU solidárni s problémami, ktoré sú dôležité pre nás, tak aj my musíme byť solidárni s nimi, pokiaľ nie je na stole iný náš príspevok k vyriešeniu situácie s imigrantmi, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku a Grécku“ Ján Figeľ v januári 2016 kritizoval Fica za žalobu, ktorú slovenská vláda podala na EÚ v rámci odmietnutia kvótneho systému 2. decembra 2015 : \"Odmietame povinné kvóty, ale aj žalobu, ktorú podala vláda na EÚ. Ak sa budeme súdiť, nebude slovenský politický dialóg s úniou konštruktívny. A pozícia štátu sa tým môže zbytočne oslabovať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["1458", "hovorí", "stanovisku", "kritizoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368486-brusel-odkazuje-slovensku-kvoty-su-zavazne-pre-vsetkych/", "http://www.lidovky.cz/fico-zadnou-muslimskou-komunitu-na-slovensku-nechci-byla-by-to-hrozba-1z1-/zpravy-svet.aspx?c=A160111_193429_ln_zahranici_ele", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-europske-problemy-su-aj-problemami-slovenska", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/figel-pustil-do-fica-vieme-co-mu-vycita.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:16.526543+00:00"}
{"id": "vr38521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38521", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...a som na niektorých tých koaličných radách sedel, sedel som na koaličnej rade, kde sme predstavili životopis nášho kandidáta aj s jeho menom a dohodli sme sa, že týždeň nebudeme o tomto kandidátovi rozprávať. Nebudeme ho zverejňovať. Prešlo 10 minút, 4 koaliční partneri, 4 ľudia vyšli z tej miestnosti von a behom 5 minút novinári mali meno aj so životopisom.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nevieme overiť aká dohoda je medzi koaličnými partnermi ohľadom nezverejňovania nominácií, avšak aj R. Sulík potvrdil, že meno nominanta na post riaditeľa NBÚ sa snažili utajiť. Napriek tomu sa meno dostalo do médií už 2. júna .", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť aká dohoda je medzi koaličnými partnermi ohľadom nezverejňovania nominácií, avšak aj R. Sulík potvrdil, že meno nominanta na post riaditeľa NBÚ sa snažili utajiť. Napriek tomu sa meno dostalo do médií už 2. júna ."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["R. Sulík", "2. júna"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/koalicni-predsedovia-i-radicova-suh/360703-clanok.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1234527"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:37.070610+00:00"}
{"id": "vr37781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37781", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pretože zase niekto klame, preto neboli také dividendy (z teplární, pozn.) vysoké, pretože sa dávali obrovské prostriedky do modernizácie, do modernizácie.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Priemerné ročné dividendy za predchádzajúce roky predstavovali 4,2 milióna eur. Výročné správy - Tepláreň Košice, a. s . 2009 (.pdf) - zisk 693 560 eur 2008 (.pdf) - zisk 1 894 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 123 647 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 202 240 000 korún Výročné správy – Bratislavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 2 678 000 eur 2008 (.pdf) - zisk 519 800 000 2007 (.pdf) - zisk 107 900 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 78 200 000 korún Čo sa týka modernizácie vo výročnej správe (.pdf) z roku 2009 na strane 11 predseda predstavenstva Vladimír Raček uvádza, že finančné prostriedky boli investované najmä do obnovy výrobných a nevýrobných zariadení, do nákupu primárnych a sekundárnych rozvodov, odovzdávacích staníc tepla ako aj do ich rekonštrukcie a modernizácie za účelom zvýšenia kapacity, životnosti a predovšetkým spoľahlivosti dodávok tepla. Výročné správy - Žilinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - 2008 (.pdf) - 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy - Martinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 754 820 eur 2008 (.pdf) - zisk 70 943 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 80 799 000 korún 2006 (.pdf) – zisk 20 154 000 korún Výročné správy - Trnavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 623 114 eur 2008 (.pdf) - zisk 52 109 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 19 726 000 korún 2006 (.pdf) - zisk V príhovore predsedu predstavenstva Petra Hurtíka vo výročnej správy (.pdf) z roku 2009 na strane č. 3 sa okrem iného spomína: \"K zabezpečeniu kvality budúcich dodávok tepla prispeje aj dokončená modernizácia OST TAT, a.s.\" Výročné správy - Zvolenská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 265 066 eur 2008 (.pdf) - zisk 848 545 korún 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Vo výročnej správe (.pdf) z roku 2009 sa na strane 6 mimo iného píše: \"V rokoch 2006-2008 bola na zdroji TpB v rámci realizácie projektu Ekologizácie zdroja vykonaná komplexná rekonštrukcia tepelného zdroja, ktorej hlavným cieľom bolo, aby zdroj plnil všetky emisné limity určené legislatívou. Zdroj má po rekonštrukcii nižší inštalovaný výkon 173 MW a doplnené spaľovacie zariadenie na spaľovanie drevnej štiepky, zdroj bol zároveň zmodernizovaný.\" Pokiaľ ide o modernizácia, vo výročných správach teplární sme našli iba vyššie uvedené nekonkrétne vyjadrenia. Napokon sa aj v teplárni v Martine v príhovore predsedu (strana 7) spomína neustále investovanie finančných prostriedkov z dôvodu prísnych emisných limitov. Otázne je do akej miery sa môže investovanie do modernizácie teplárni odraziť na dividendách pre štát - o koľko tie v realite pre investície klesli (a o koľko by v budúcnosti ak by sa nepredávali naopak pre modernizáciu stúpli).", "analysis_paragraphs": ["Priemerné ročné dividendy za predchádzajúce roky predstavovali 4,2 milióna eur. Výročné správy - Tepláreň Košice, a. s . 2009 (.pdf) - zisk 693 560 eur 2008 (.pdf) - zisk 1 894 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 123 647 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 202 240 000 korún Výročné správy – Bratislavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 2 678 000 eur 2008 (.pdf) - zisk 519 800 000 2007 (.pdf) - zisk 107 900 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 78 200 000 korún Čo sa týka modernizácie vo výročnej správe (.pdf) z roku 2009 na strane 11 predseda predstavenstva Vladimír Raček uvádza, že finančné prostriedky boli investované najmä do obnovy výrobných a nevýrobných zariadení, do nákupu primárnych a sekundárnych rozvodov, odovzdávacích staníc tepla ako aj do ich rekonštrukcie a modernizácie za účelom zvýšenia kapacity, životnosti a predovšetkým spoľahlivosti dodávok tepla. Výročné správy - Žilinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - 2008 (.pdf) - 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy - Martinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 754 820 eur 2008 (.pdf) - zisk 70 943 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 80 799 000 korún 2006 (.pdf) – zisk 20 154 000 korún Výročné správy - Trnavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 623 114 eur 2008 (.pdf) - zisk 52 109 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 19 726 000 korún 2006 (.pdf) - zisk V príhovore predsedu predstavenstva Petra Hurtíka vo výročnej správy (.pdf) z roku 2009 na strane č. 3 sa okrem iného spomína: \"K zabezpečeniu kvality budúcich dodávok tepla prispeje aj dokončená modernizácia OST TAT, a.s.\" Výročné správy - Zvolenská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 265 066 eur 2008 (.pdf) - zisk 848 545 korún 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Vo výročnej správe (.pdf) z roku 2009 sa na strane 6 mimo iného píše: \"V rokoch 2006-2008 bola na zdroji TpB v rámci realizácie projektu Ekologizácie zdroja vykonaná komplexná rekonštrukcia tepelného zdroja, ktorej hlavným cieľom bolo, aby zdroj plnil všetky emisné limity určené legislatívou. Zdroj má po rekonštrukcii nižší inštalovaný výkon 173 MW a doplnené spaľovacie zariadenie na spaľovanie drevnej štiepky, zdroj bol zároveň zmodernizovaný.\" Pokiaľ ide o modernizácia, vo výročných správach teplární sme našli iba vyššie uvedené nekonkrétne vyjadrenia. Napokon sa aj v teplárni v Martine v príhovore predsedu (strana 7) spomína neustále investovanie finančných prostriedkov z dôvodu prísnych emisných limitov. Otázne je do akej miery sa môže investovanie do modernizácie teplárni odraziť na dividendách pre štát - o koľko tie v realite pre investície klesli (a o koľko by v budúcnosti ak by sa nepredávali naopak pre modernizáciu stúpli)."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Priemerné ročné dividendy", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "výročnej správe (.pdf) z roku 2009", "2009", "2008", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "vo výročnej správy (.pdf) z roku 2009", "2009", "2008", "Vo výročnej správe (.pdf) z roku 2009", "príhovore predsedu"], "url": ["http://www.energoforum.sk/sk/r/943/r-fico-rozhodnutie-privatizovat-teplarne-je-najvacsi-volebny-podvod-od-r-1989", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=16d0cd0a-43c1-419d-8a60-d916474293b3&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4eb27ff4-a26b-4538-978d-6873e5116cc5&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=65feea96-0dc1-482e-b720-a5f70ff713ec&groupId=10136", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2009.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2008.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2007.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2006.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2009.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2009.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2008.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2009.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2008.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2007.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2006.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2009_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2008_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2007_web_1217247434.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/sprava_2006_vnutro_web_1189747472.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2009_web.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2009.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2008.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2009.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:32.500720+00:00"}
{"id": "vr14582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14582", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Cez VÚC sa dostali do súkromných rúk prevádzky nemocníc.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Potom, čo prešli kompetencie zriaďovať regionálne nemocnice na VÚC, mnohé (podotýkame, že nie všetky) sa dostali do súkromných rúk. Slovenská lekárnická komora na svojej stránke uverejnila dokument , v ktorom je jasne vidieť, ktoré nemocnice už sú v súkromných rukách, a predtým boli spravované VÚC. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Potom, čo prešli kompetencie zriaďovať regionálne nemocnice na VÚC, mnohé (podotýkame, že nie všetky) sa dostali do súkromných rúk. Slovenská lekárnická komora na svojej stránke uverejnila dokument , v ktorom je jasne vidieť, ktoré nemocnice už sú v súkromných rukách, a predtým boli spravované VÚC. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zriaďovať regionálne nemocnice", "dokument", "VÚC", "nevedia finančne", "nezisková organizácia", "nemocnica v Revúcej"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416", "https://www.slek.sk/ganet/slek/slek_portal.nsf/wdoc/102e1e8bda224fbbc1257c70006e3d02/$FILE/SLeK%2021.1.2014-27.1.2014.doc", "http://ekonomika.sme.sk/c/6992714/polovica-zup-uz-nemocnice-predala-v-nitre-zarabaju.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6992714/polovica-zup-uz-nemocnice-predala-v-nitre-zarabaju.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6992714/polovica-zup-uz-nemocnice-predala-v-nitre-zarabaju.html", "http://www.nsprevuca.sk/NsP/ZLNsP.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:20.423932+00:00"}
{"id": "vr30569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30569", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Všetky krajiny okrem Veľkej Británie, dokonca aj tie, ktoré nie sú v eurozóne, zdá sa, že sa pripoja k tejto fiškálnej únii.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na summite v Bruseli všetkých 26 krajín EU s výnimkou Veľkej Británie hlasovalo za nemecko-francúzsky návrh.", "analysis_paragraphs": ["Na summite v Bruseli všetkých 26 krajín EU s výnimkou Veľkej Británie hlasovalo za nemecko-francúzsky návrh."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "prezidenta", "nejasné"], "url": ["http://www.aljazeera.com/news/europe/2011/12/20111212104240988767.html", "http://www.consilium.europa.eu//uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126657.pdf", "http://zpravy.idnes.cz/poslanci-se-preli-kvuli-pujcce-eurozone-na-palube-titaniku-dosel-kaviar-1a3-/domaci.aspx?c=A111213_220940_domaci_brd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:31.960553+00:00"}
{"id": "vr33523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33523", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale vy ste vo vláde prijali uznesenie. Čiže 10% a pán Blanár, váš poslanec pomocou vašich poslancov, teda poslancov Smeru to zmenil tak, že z toho 5% zriaďovateľ môže použiť na iné účely.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Bugára hodnotíme ako pravdivý, pretože vláda Roberta Fica naozaj prijala v roku 2008 vládne nariadenie, podľa ktorého mohol zriaďovateľ prerozdeľovať 10% z platového normatívu určeného pre školy v jeho pôsobnosti. Neskôr v decembri 2012 sa táto možnosť zrušila a zriaďovateľ musel škole odovzdať 100% mzdového normatívu. Ako však správne uvádza Bugár, podľa pozmeňovacieho návrhu poslanca Blanára z marca 2013, škola musí dostať najmenej 95% mzdového normatívu, čo znamená, že zriaďovateľ, môže presúvať 5%.\n\n10. decembra 2008 prijala vláda Roberta Fica vládne nariadenie č. 630/2008 , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy. § 5 ods. 1 tohto zákona hovorí, že \" Pre časť normatívneho príspevku zodpovedajúcu osobným nákladom pre školu podľa § 4 ods. 9 zákona sa určuje percentuálny podiel pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na 90 % \". V praxi to znamená, že zriaďovateľ sa môže rozhodnúť, že 10% peňazí zo mzdového balíčka, ktorý podľa normatívu prislúcha danej škole, presunie do rozpočtu inej školy.\n\nTento stav sa však neskôr zmenil vládnym nariadením 443/2012 , prijatým 6. decembra 2012 , podľa ktorého sa číslo 90 v predchádzajúcom zákone mení na 100. To znamená, že škola musí dostať celý balíček peňazí na mzdy, ktorý jej podľa normatívu prislúcha.\n\nSITA/Pravda , 19. marca 2013:\n\n\" Od januára platí nariadenie, podľa ktorého každá škola dostane celých sto percent peňazí na platy. Vláda zmenu vlani odobrila ako ústupok štrajkujúcim učiteľom, ktorým to malo zabezpečiť vyššie platy, pretože peniaze na mzdy už nemohli ísť na prevádzku. \"\n\n19. marca 2013 , však bola schválená novela zákona o uznávaní odborných kvalifikácií, pri ktorej bol schválený aj pozmeňujúci návrh poslanca Blanára, ktorý znovu mení hodnoty percentuálnych podielov, ktoré je zriaďovateľ školy povinný prideliť škole. Doterajších 100% sa tak od mája 2013 zmení na 95%,t.z. že zriaďovateľ bude opäť môcť presúvať časť peňazí určeného na mzdové náklady, tentokrát 5% .\n\naktuality.sk , 19. marca 2013:\n\n\" Blanárovi sa dnes podarilo v parlamente presadiť, aby zriaďovatelia škôl mohli od 1. mája presúvať päť percent z peňazí na mzdy učiteľov medzi jednotlivými školami v ich pôsobnosti. Vo výnimočných prípadoch môže riaditeľ školy požiadať aj o použitie piatich percent zo svojho mzdového balíka na prevádzku. Musí mu to ale odobriť zriaďovateľ. Každá škola tak musí dostať minimálne 95 percent prostriedkov určených na mzdy. \"\n\nTA3 , 19. marca 2013:\n\n\" Blanár, ktorý je zároveň šéfom Žilinského samosprávneho kraja, hovorí, že návrh zažehná prepúšťanie učiteľov. Podľa nariadenia vlády, ktoré platí od nového roka, totiž zriaďovatelia nemôžu prerozdeľovať 10 percent mzdového normatívu medzi školami, a tým mali niektoré školy nadbytok, iné nedostatok. Peniaze na platy navyše už nemôžu ísť na prevádzku. Vláda toto opatrenie učiteľom počas štrajku ponúkla ako ústupok, ktorý im mal priniesť vyššie platy. \"\n\nSME , 19. marca 2013:\n\n\" Žilinský župan a poslanec Smeru Juraj Blanár v utorok v parlamente cez novelu o uznávaní odborných kvalifikácií presadil, aby samosprávy opäť mohli zasiahnuť do delenia štátnych peňazí určených na učiteľské platy. Minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru im právomoc vzal od januára. Základné a stredné školy to kritizovali a okamžite začali hlásiť, že vyššie platy nemajú z čoho vykryť .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Bugára hodnotíme ako pravdivý, pretože vláda Roberta Fica naozaj prijala v roku 2008 vládne nariadenie, podľa ktorého mohol zriaďovateľ prerozdeľovať 10% z platového normatívu určeného pre školy v jeho pôsobnosti. Neskôr v decembri 2012 sa táto možnosť zrušila a zriaďovateľ musel škole odovzdať 100% mzdového normatívu. Ako však správne uvádza Bugár, podľa pozmeňovacieho návrhu poslanca Blanára z marca 2013, škola musí dostať najmenej 95% mzdového normatívu, čo znamená, že zriaďovateľ, môže presúvať 5%.", "10. decembra 2008 prijala vláda Roberta Fica vládne nariadenie č. 630/2008 , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy. § 5 ods. 1 tohto zákona hovorí, že \" Pre časť normatívneho príspevku zodpovedajúcu osobným nákladom pre školu podľa § 4 ods. 9 zákona sa určuje percentuálny podiel pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na 90 % \". V praxi to znamená, že zriaďovateľ sa môže rozhodnúť, že 10% peňazí zo mzdového balíčka, ktorý podľa normatívu prislúcha danej škole, presunie do rozpočtu inej školy.", "Tento stav sa však neskôr zmenil vládnym nariadením 443/2012 , prijatým 6. decembra 2012 , podľa ktorého sa číslo 90 v predchádzajúcom zákone mení na 100. To znamená, že škola musí dostať celý balíček peňazí na mzdy, ktorý jej podľa normatívu prislúcha.", "SITA/Pravda , 19. marca 2013:", "\" Od januára platí nariadenie, podľa ktorého každá škola dostane celých sto percent peňazí na platy. Vláda zmenu vlani odobrila ako ústupok štrajkujúcim učiteľom, ktorým to malo zabezpečiť vyššie platy, pretože peniaze na mzdy už nemohli ísť na prevádzku. \"", "19. marca 2013 , však bola schválená novela zákona o uznávaní odborných kvalifikácií, pri ktorej bol schválený aj pozmeňujúci návrh poslanca Blanára, ktorý znovu mení hodnoty percentuálnych podielov, ktoré je zriaďovateľ školy povinný prideliť škole. Doterajších 100% sa tak od mája 2013 zmení na 95%,t.z. že zriaďovateľ bude opäť môcť presúvať časť peňazí určeného na mzdové náklady, tentokrát 5% .", "aktuality.sk , 19. marca 2013:", "\" Blanárovi sa dnes podarilo v parlamente presadiť, aby zriaďovatelia škôl mohli od 1. mája presúvať päť percent z peňazí na mzdy učiteľov medzi jednotlivými školami v ich pôsobnosti. Vo výnimočných prípadoch môže riaditeľ školy požiadať aj o použitie piatich percent zo svojho mzdového balíka na prevádzku. Musí mu to ale odobriť zriaďovateľ. Každá škola tak musí dostať minimálne 95 percent prostriedkov určených na mzdy. \"", "TA3 , 19. marca 2013:", "\" Blanár, ktorý je zároveň šéfom Žilinského samosprávneho kraja, hovorí, že návrh zažehná prepúšťanie učiteľov. Podľa nariadenia vlády, ktoré platí od nového roka, totiž zriaďovatelia nemôžu prerozdeľovať 10 percent mzdového normatívu medzi školami, a tým mali niektoré školy nadbytok, iné nedostatok. Peniaze na platy navyše už nemôžu ísť na prevádzku. Vláda toto opatrenie učiteľom počas štrajku ponúkla ako ústupok, ktorý im mal priniesť vyššie platy. \"", "SME , 19. marca 2013:", "\" Žilinský župan a poslanec Smeru Juraj Blanár v utorok v parlamente cez novelu o uznávaní odborných kvalifikácií presadil, aby samosprávy opäť mohli zasiahnuť do delenia štátnych peňazí určených na učiteľské platy. Minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru im právomoc vzal od januára. Základné a stredné školy to kritizovali a okamžite začali hlásiť, že vyššie platy nemajú z čoho vykryť .\""], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["630/2008", "443/2012", "SITA/Pravda", "novela", "aktuality.sk", "TA3", "SME"], "url": ["http://www.ksubb.sk/files/u19/Nariadenie_vlady_SR_630_2008.pdf", "http://www.ksupo.sk/attachments/article/788/2012c106z443.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/274698-zriadovatelia-skol-mozu-presuvat-peniaze-na-platy-medzi-skolami/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4298", "http://www.aktuality.sk/clanok/225199/problemy-s-platmi-ucitelov-hrozia-10-percentam-zakladnych-skol/", "http://www.ta3.com/clanok/1016591/peniaze-na-mzdy-mozu-skoly-presunut-na-prevadzku.html", "http://www.sme.sk/c/6739328/smer-opravil-caplovica-aby-skoly-mali-na-platy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:50.441929+00:00"}
{"id": "vr36464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36464", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Mladé rodiny majú problémy so štartom životným, nehovoriac o strednej vrstve, ktorú i nedávno postihlo opäť zvyšovanie odvodov.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku portálu hnonline.sk sa zvyšovali odvody k začiatku roka pre zmenu vymeriavacieho základu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku portálu hnonline.sk sa zvyšovali odvody k začiatku roka pre zmenu vymeriavacieho základu."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-39586680-zivnostnici-zaplatia-na-odvodoch-viac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:27.798715+00:00"}
{"id": "vr32889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32889", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minister obrany SR Glváč dostal jasné politické pokyny, že má dynamizovať tieto dva procesy (spolupráce s ČR na spoločnej vzdušnej a radarovej obrane, pozn.).", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády R. Fico sa viackrát pozitívne vyjadril k projektu spolupráce pri zabezpečovaní vzdušného priestoru medzi ČR a Slovenskom. R. Fico taktiež podporil ministra ministra obrany v tomto procese. Napriek tomu, že sa vždy hovorí o vzdušnej obrane ako takej, a pojem \"radarová obrana\" sme pri týchto správach nezaregistrovali, považujeme výrok za pravdivý, nakoľko sa jedná v princípe o prepojené procesy. Agentúra SITA informovala 29.10.2012: \"Robert Fico je pripravený politicky vplývať na ministra obrany, aby sa hľadali podstatne hlbšie formy spolupráce ako len výmena dôstojníkov, informácií, či memorandá medzi obrannými priemyslami. „ Ak aj budú existovať prekážky, bude mať minister obrany – prinajmenšom na Slovensku – politicky krytý chrbát , že môže prijímať rozhodnutia napriek možno odporu profesionálnej časti armády voči niektorým rozhodnutiam,“ povedal Fico.\" Podobne sa vyjadril predseda vlády aj na tlačovej konferencii pri príležitosti návštevného dňa na ministerstve obrany, kedy ministerstvo obrany informovalo, že: \"Predseda vlády na dnešnom stretnutí povzbudil ministra Glváča aj k spolupráci s Českou republikou. „ Hovorili sme predovšetkým o spoločnej ochrane vzdušného priestoru. Tento projekt je mimoriadne zaujímavý,“ uviedol premiér Robert Fico.\" Trend k spolupráci s ČR pri téme ochrany vzdušného priestoru podľa tajomníka ministra obrany M. Koterca rezonuje vo vzťahoch s ČR a záujem o ňu je na oboch stranách.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády R. Fico sa viackrát pozitívne vyjadril k projektu spolupráce pri zabezpečovaní vzdušného priestoru medzi ČR a Slovenskom. R. Fico taktiež podporil ministra ministra obrany v tomto procese. Napriek tomu, že sa vždy hovorí o vzdušnej obrane ako takej, a pojem \"radarová obrana\" sme pri týchto správach nezaregistrovali, považujeme výrok za pravdivý, nakoľko sa jedná v princípe o prepojené procesy. Agentúra SITA informovala 29.10.2012: \"Robert Fico je pripravený politicky vplývať na ministra obrany, aby sa hľadali podstatne hlbšie formy spolupráce ako len výmena dôstojníkov, informácií, či memorandá medzi obrannými priemyslami. „ Ak aj budú existovať prekážky, bude mať minister obrany – prinajmenšom na Slovensku – politicky krytý chrbát , že môže prijímať rozhodnutia napriek možno odporu profesionálnej časti armády voči niektorým rozhodnutiam,“ povedal Fico.\" Podobne sa vyjadril predseda vlády aj na tlačovej konferencii pri príležitosti návštevného dňa na ministerstve obrany, kedy ministerstvo obrany informovalo, že: \"Predseda vlády na dnešnom stretnutí povzbudil ministra Glváča aj k spolupráci s Českou republikou. „ Hovorili sme predovšetkým o spoločnej ochrane vzdušného priestoru. Tento projekt je mimoriadne zaujímavý,“ uviedol premiér Robert Fico.\" Trend k spolupráci s ČR pri téme ochrany vzdušného priestoru podľa tajomníka ministra obrany M. Koterca rezonuje vo vzťahoch s ČR a záujem o ňu je na oboch stranách."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "vyjadril", "rezonuje"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1329343/", "http://www.mosr.sk/premier-ocenujem-ze-minister-glvac-nevytvara-tlak-na-vladu-ale-ponuka-projekty-a-riesenia/", "http://www.teraz.sk/slovensko/m-koterec-spolocna-ochrana-vzdusne/25308-clanok.html?combinedGlobalTab_webmagazin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:06.073139+00:00"}
{"id": "48528", "numeric_id": 48528, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48528", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "SaS-ka 2× zavetovala na vláde nové dane pre bohatých, pre výrobcov alkoholu a prevádzkovateľov hazardu", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií Igor Matovič predložil návrh na zvyšovanie daní na rokovaniach vlády, ktoré sa konali 8. a 15. júna 2022. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) návrh oba razy vetovala . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMatovič predložil na rokovaniach vlády návrh na 10 % zvýšenie platov v školstve spoločne s návrhom na zvýšenie daní za hazard, lieh, ruskú ropu či vyššie dane pre bohaté firmy, ktoré podliehajú regulovanému odvodu. Minister hospodárstva a predseda strany SaS Richard Sulík uviedol , že o zvýšení daní je ochotný diskutovať len pod podmienkou, že zároveň budú znížené iné dane.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Igor Matovič predložil návrh na zvyšovanie daní na rokovaniach vlády, ktoré sa konali 8. a 15. júna 2022. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) návrh oba razy vetovala . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Matovič predložil na rokovaniach vlády návrh na 10 % zvýšenie platov v školstve spoločne s návrhom na zvýšenie daní za hazard, lieh, ruskú ropu či vyššie dane pre bohaté firmy, ktoré podliehajú regulovanému odvodu. Minister hospodárstva a predseda strany SaS Richard Sulík uviedol , že o zvýšení daní je ochotný diskutovať len pod podmienkou, že zároveň budú znížené iné dane."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["vetovala", "predložil", "uviedol"], "url": ["https://www.sme.sk/minuta/22938757/strana-sas-na-vlade-opaet-zavetovala-zvysovanie-platov-ucitelov", "https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-predlozi-navrh-na-vyssie-p/638740-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-e-heger-veto-sas-je-v-rozpore/639316-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:12.185096+00:00"}
{"id": "47629", "numeric_id": 47629, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47629", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Vyplácame z nej (pomoci pre podnikateľov, pozn.) nemalé peniaze aj na túto tretiu vlnu, myslím, že cez 700 000 000 celkovo máme na covid v rozpočte na budúci rok.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "14. októbra 2021 vláda schválila štátny rozpočet pre rok 2022. V sekcií rezervy materiál uvádza, že na covidovú rezervu pripadá 717 440 826 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["14. októbra 2021 vláda schválila štátny rozpočet pre rok 2022. V sekcií rezervy materiál uvádza, že na covidovú rezervu pripadá 717 440 826 mil. eur."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["rezervy"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/30/priloha_6_zak.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:15.104037+00:00"}
{"id": "49372", "numeric_id": 49372, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49372", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "18 000 subjektov má nárok na 2 %.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Notárska komora v poslednom roku evidovala vyše 18 000 subjektov, ktoré splnili podmienky na prijatie 2 % z daní. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDarovanie 2 % alebo asignácia dane predstavuje mechanizmus priamej podpory mimovládnych organizácií a neziskového sektora. Fyzické a právnické osoby, ktoré zaplatili daň, môžu nasmerovať 2% alebo 3% dane v prospech neziskového sektora.\n\nAby mala právnická osoba nárok na prijímanie 2 % zo zaplatenej dane musí splniť požiadavky dané zákonom. Jedna z podmienok znie, že sa organizácia musí zaregistrovať do centrálneho registra prijímateľov u notára.\n\nZoznam prijímateľov 2 % zo zaplatenej dane každoročne vyhotovuje Notárska komora Slovenskej republiky, ktorá za rok 2022 schválila presne 18 364 subjektov ( .xlsx ).\n\nPodľa zákona môžu byť prijímateľmi 2 % občianske združenie alebo jeho organizačná jednotka, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž alebo subjekty výskumu a vývoja.\n\nV prípade ak daňovník vykonával pre organizáciu dobrovoľnícku činnosť dlhšie ako 40 hodín môže darovať až 3 % zo zaplatenej dane. Právnické osoby môžu asignovať daň vo výške 2% alebo 1%, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 8 eur.", "analysis_paragraphs": ["Notárska komora v poslednom roku evidovala vyše 18 000 subjektov, ktoré splnili podmienky na prijatie 2 % z daní. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Darovanie 2 % alebo asignácia dane predstavuje mechanizmus priamej podpory mimovládnych organizácií a neziskového sektora. Fyzické a právnické osoby, ktoré zaplatili daň, môžu nasmerovať 2% alebo 3% dane v prospech neziskového sektora.", "Aby mala právnická osoba nárok na prijímanie 2 % zo zaplatenej dane musí splniť požiadavky dané zákonom. Jedna z podmienok znie, že sa organizácia musí zaregistrovať do centrálneho registra prijímateľov u notára.", "Zoznam prijímateľov 2 % zo zaplatenej dane každoročne vyhotovuje Notárska komora Slovenskej republiky, ktorá za rok 2022 schválila presne 18 364 subjektov ( .xlsx ).", "Podľa zákona môžu byť prijímateľmi 2 % občianske združenie alebo jeho organizačná jednotka, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž alebo subjekty výskumu a vývoja.", "V prípade ak daňovník vykonával pre organizáciu dobrovoľnícku činnosť dlhšie ako 40 hodín môže darovať až 3 % zo zaplatenej dane. Právnické osoby môžu asignovať daň vo výške 2% alebo 1%, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 8 eur."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["predstavuje", "požiadavky", "vyhotovuje", ".xlsx", "zákona", "3 %", "môžu"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-statistiky/asignacia-dane/", "https://podpora.financnasprava.sk/615236-Podmienky-pre-prijatie-podielu-zaplatenej-dane-u-prij%C3%ADmate%C4%BEa", "https://www.notar.sk/prijimatelia/", "https://docs.google.com/spreadsheets/d/1LOzZ77SeG8fOIo__vf_WAvMxUI1h_T-b/view#gid=343253008", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-50", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-50", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-statistiky/asignacia-dane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:21.957272+00:00"}
{"id": "vr18397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18397", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "No a práve v tomto globálnom rámci sa hneď 86-krát spomína to, že sa zaväzujeme a ak aj nemáme právne záväzný tento rámec, tak ho máme minimálne morálne záväzný, politicky záväzný ...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Globálny pakt OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch hneď v preambule upozorňuje na to, že ide o \"právne nezáväzný rámec spolupráce\" . Cielom tohto je dokumentu je upevnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti migrácie. Tento dokument nehovorí nič o morálnej alebo politickej záväznosti.", "analysis_paragraphs": ["Globálny pakt OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch hneď v preambule upozorňuje na to, že ide o \"právne nezáväzný rámec spolupráce\" . Cielom tohto je dokumentu je upevnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti migrácie. Tento dokument nehovorí nič o morálnej alebo politickej záväznosti."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf,", "rozhovore"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://dennikn.sk/1300587/zavali-nas-utecencami-vsetko-o-globalnom-pakte-o-migracii-s-porozumenim/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:49.238579+00:00"}
{"id": "vr25602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25602", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Veď slovenské potraviny, slovenské potravinárstvo, slovenské poľnohospodárstvo bolo sebestačné. My sme dokonca vyvážali potraviny von a mali sme toľko potravín, že sme mohli zásobovať aj okolité štáty.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK hodnotí výrok ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii vierohodné štatistiky, ktoré by potvrdzovali potravinovú sebestačnosť zo začiatku transformácie. Štatistiky, ktoré má Demagog.SK k dispozícií sú len od roku 2000. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Milana Semančíka, ' sebestačnosť Slovenska v potravinách ešte na začiatku transformácie agropotravinárskeho komplexu prevyšovala 80-percentnú hranicu a v komoditách mierneho pásma bola 100-percentná, ba aj väčšia, pretože časť z nich sa vyvážala. Zhoršenie tohto ukazovateľa o približne 30 percentuálnych bodov v ostatných dvadsiatich rokoch predstavuje veľmi nebezpečný trend. V súčasnosti sa podľa rôznych metodík sebestačnosť Slovenska v potravinách pohybuje zhruba v intervale 45 - 50 percent.' Podobne sa vyjadril Semančík aj v decembri 2012 : \"Treba poznamenať, že v roku 1990 bolo Slovensko vo výrobe základných agropotravinárskych produktov sebestačné\" Údaje Eurostat sú dostupné len od roku 2000. Ako možno vidieť v niektoré komodity sa od roku 2000 vyvíjajú lepšie (napr. cukor), niektoré horšie horšie (napr. zemiaky) a iné stagnujú (napr. olejovité semená). Podľa indexu potravinovej sebestačnosti Food security index je Slovensko na 37 mieste zo 107 hodnotených krajín. Historický prehľad vývoja tohoto indexu chýba. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK hodnotí výrok ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii vierohodné štatistiky, ktoré by potvrdzovali potravinovú sebestačnosť zo začiatku transformácie. Štatistiky, ktoré má Demagog.SK k dispozícií sú len od roku 2000. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Milana Semančíka, ' sebestačnosť Slovenska v potravinách ešte na začiatku transformácie agropotravinárskeho komplexu prevyšovala 80-percentnú hranicu a v komoditách mierneho pásma bola 100-percentná, ba aj väčšia, pretože časť z nich sa vyvážala. Zhoršenie tohto ukazovateľa o približne 30 percentuálnych bodov v ostatných dvadsiatich rokoch predstavuje veľmi nebezpečný trend. V súčasnosti sa podľa rôznych metodík sebestačnosť Slovenska v potravinách pohybuje zhruba v intervale 45 - 50 percent.' Podobne sa vyjadril Semančík aj v decembri 2012 : \"Treba poznamenať, že v roku 1990 bolo Slovensko vo výrobe základných agropotravinárskych produktov sebestačné\" Údaje Eurostat sú dostupné len od roku 2000. Ako možno vidieť v niektoré komodity sa od roku 2000 vyvíjajú lepšie (napr. cukor), niektoré horšie horšie (napr. zemiaky) a iné stagnujú (napr. olejovité semená). Podľa indexu potravinovej sebestačnosti Food security index je Slovensko na 37 mieste zo 107 hodnotených krajín. Historický prehľad vývoja tohoto indexu chýba. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["komory", "vyjadril", "Eurostat", "Slovensko"], "url": ["http://www.sppk.sk/?pl=90&article=2436", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sebestacnost-slovenska-vo-vyrobe-potr/588776-clanok.html?from=suggested_articles", "http://datamarket.com/data/set/1ape/degree-of-self-sufficiency#!ds=1ape!y6o=1.e.8.9.b.o.c.i.3.a:y6p=f&display=line", "http://foodsecurityindex.eiu.com/Country/Details#Slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:19.696308+00:00"}
{"id": "vr32624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32624", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Pamätám sa ako v 2008 roku štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď jej začalo tiecť do topánok, riešila situáciu. Zvýšila zmluvy štátnym nemocniciam o 20, 30% a znížila zmluvy ostatným nemocniciam, regionálnym a súkromným.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Agentúrne správy hovoria o navýšení platieb pre veľké štátne nemocnice. Demagog.sk však nezistil nezávislú informáciu, či došlo k plošnému zníženiu zmlúv regionálnym a súkromným nemocniciam tak ako uvádza V. Novotný. SITA, ČTK ( 23.1.2008): \"Ako uviedol poslanec SDKÚ-DS Viliam Novotný, najväčšia poisťovňa ponúkla fakultnej nemocnici v Bratislave nárast cien o 40 %, Košiciam a Martinu o 30 % a Banskej Bystrici v rozpätí 20 až 30 %. Neštátne nemocnice dostali v mnohých prípadoch podľa Novotného návrhy na zmluvy, kde im VšZP navrhuje výrazný pokles objednaných výkonov, a to od 20 do 50 % . Všeobecná zdravotná poisťovňa kategoricky odmieta vyjadrenia podpredsedu SDKÚ-DS Viliama Novotného. \"Takéto tvrdenia považuje VšZP za nástroj politického boja a nie za seriózne a argumentačne podložené hodnotenie postupu VšZP,\" uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa VšZP Petra Balážová.\" SME (18.1.2008): \"Vtedajší generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Anton Kováčik rokovania s fakultnými nemocnicami označil za korektné. Všeobecná štyrom z nich – v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a v Koši­ciach – navýšila platby o viac ako 25 percent. \" HPI (22. január 2008): \"Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa dohodla so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) na zmluvách na rok 2008. Ako informovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová, predstavitelia ANS akceptovali ponuku VšZP, že od 1. januára 2008 zvýši o 10 % ceny za ukončené hospitalizácie na chirurgických, ortopedických, traumatologických oddeleniach a oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny. Od 1. marca 2008 zvýši v priemere o 7 % zmluvné objemy za ukončené hospitalizácie. Dohodnuté zvýšenie platí pre lôžkové zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v sieti VšZP. Ide o 70 zariadení, ktorým VšZP navrhuje platnosť zmlúv do 31. marca 2009.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Agentúrne správy hovoria o navýšení platieb pre veľké štátne nemocnice. Demagog.sk však nezistil nezávislú informáciu, či došlo k plošnému zníženiu zmlúv regionálnym a súkromným nemocniciam tak ako uvádza V. Novotný. SITA, ČTK ( 23.1.2008): \"Ako uviedol poslanec SDKÚ-DS Viliam Novotný, najväčšia poisťovňa ponúkla fakultnej nemocnici v Bratislave nárast cien o 40 %, Košiciam a Martinu o 30 % a Banskej Bystrici v rozpätí 20 až 30 %. Neštátne nemocnice dostali v mnohých prípadoch podľa Novotného návrhy na zmluvy, kde im VšZP navrhuje výrazný pokles objednaných výkonov, a to od 20 do 50 % . Všeobecná zdravotná poisťovňa kategoricky odmieta vyjadrenia podpredsedu SDKÚ-DS Viliama Novotného. \"Takéto tvrdenia považuje VšZP za nástroj politického boja a nie za seriózne a argumentačne podložené hodnotenie postupu VšZP,\" uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa VšZP Petra Balážová.\" SME (18.1.2008): \"Vtedajší generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Anton Kováčik rokovania s fakultnými nemocnicami označil za korektné. Všeobecná štyrom z nich – v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a v Koši­ciach – navýšila platby o viac ako 25 percent. \" HPI (22. január 2008): \"Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa dohodla so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) na zmluvách na rok 2008. Ako informovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová, predstavitelia ANS akceptovali ponuku VšZP, že od 1. januára 2008 zvýši o 10 % ceny za ukončené hospitalizácie na chirurgických, ortopedických, traumatologických oddeleniach a oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny. Od 1. marca 2008 zvýši v priemere o 7 % zmluvné objemy za ukončené hospitalizácie. Dohodnuté zvýšenie platí pre lôžkové zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v sieti VšZP. Ide o 70 zariadení, ktorým VšZP navrhuje platnosť zmlúv do 31. marca 2009.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["SITA, ČTK", "SME", "HPI"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3692923/sdku-statna-poistovna-terorizuje.html", "http://www.sme.sk/c/3684248/tlak-vseobecnej-ma-pokracovat.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/1450/vszp-sa-dohodla-s-asociaciou-nemocnic-slovenska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:04.645113+00:00"}
{"id": "49337", "numeric_id": 49337, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49337", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Nemáte ani normálny poslanecký klub zložený z vašich členov, tak naozaj mi tu nerozprávajte, že kto je stabilný a kto je nestabilný. Vy ste zlepencom už aj v tej vašej koalícii a v tom vašom klube.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomedzi zvolených poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) bol jediným jej členom predseda strany Andrej Danko. Ostatných deväť zvolených poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS, sú nezávislí kandidáti alebo členovia iných politických strán. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Danko však využil možnosť nominovať viacerých nestranníkov do exekutívnych funkcií, čím sa v parlamente uvoľnilo miesto pre členov SNS. Do poslaneckého klubu tak prišli traja ďalší členovia strany, a je možné, že v budúcnosti ich pribudne ešte viac.\n\nSpomedzi zvolených poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) bol jediným jej členom predseda strany Andrej Danko. Ostatných deväť zvolených poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS, sú nezávislí kandidáti alebo členovia iných politických strán. Veľká časť z nich kandidovala v minulých voľbách za iné strany.\n\nTomáš Taraba, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke SNS s druhým najvyšším počtom prednostných hlasov, kandidoval spolu s ďalšími zvolenými poslancami klubu SNS, Filipom Kuffom a Štefanom Kuffom, ako členovia strany Život – Národná strana. V predchádzajúcich voľbách sa títo traja poslanci do parlamentu dostali na kandidátnej listine Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko a z ich klubu len necelé tri mesiace po voľbách vystúpili .\n\nPavel Ľupták , Rudolf Huliak a Ivan Šefčík sú všetci členmi strany NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI .\n\nRovnako členmi SNS nie sú ani Martina Šimkovičová a Peter Kotlár. Martina Šimkovičová v predchádzajúcich voľbách kandidovala za stranu Hlas ľudu a v predminulom volebnom období pôsobila v poslaneckom klube Sme rodina , z ktorého bola neskôr vylúčená . Pred voľbami Šimkovičová vyhlásila , že sa rozhodla za SNS kandidovať pretože mala otvorenú kandidátku, na ktorej môžete byť ako nezávislý poslanec.\n\nRoman Michelko tiež nie je členom SNS a v posledných parlamentných voľbách kandidoval za stranu Vlasť.\n\nNázorové rozdiely v poslaneckom klube SNS\n\nOkrem odlišného straníckeho pôvodu môže byt pre klub SNS problematické aj názorové rozdiely. Program Národnej koalície , z ktorej pochádzajú traja zvolený poslanci za SNS, okrem iného obsahoval aj vystúpenie zo štruktúr EÚ. Huliak navyše v dávnejšom vyjadrení uviedol , že jeho prvá zahraničná cesta by smerovala do Ruska „odprosiť do Moskvy za pomoc Ukrajine“.\n\nČlenstvo Slovenska v NATO zas spochybnil zvolený poslanec Pavel Ľupták (v čase od 2:18 ). Slovensko by v NATO nemalo zotrvať ani podľa názoru Ivana Ševčíka.\n\nTieto tvrdenia nesúhlasia s podpísaným Memorandom o spolupráci , ktoré hovorí o zotrvaní Slovenska v Európskej únii a NATO a zachovaní zahranično-politickej orientácie Slovenska.\n\nAndrej Danko pri prijatí v prezidentskom paláci taktiež informoval prezidentku, že SNS je zachovanie zahranično-politickej orientácie Slovenska a za zachovanie členstva Slovenska v EÚ a NATO.\n\nSNS posiela nestranníkov do exekutívy\n\nAndrej Danko využil možnosť nominovať viacerých nestranníkov do exekutívnych funkcií, čím sa uvoľnilo miesto v parlamente pre členov SNS. Do funkcií vo vláde odišli Martina Šimkovičová, Tomáš Taraba ako aj otec a syn Kuffovci. Na ich miesta nastúpili poslanecký náhradníci. Zo štyroch nových poslancov sú až traja členmi SNS.\n\nMinisterku kultúry Martinu Šimkovičovú nahradil Adam Lučanský, syn zosnulého bývalého šéfa polície Milana Lučanského. Lučanský sa v októbri 2021 stal členom strany Slovenský Patriot. Miesto Tomáša Tarabu bude v parlamente sedieť podpredseda SNS Milan Garaj. Miesto Filipa Kuffu mal nastúpiť europoslanec Miroslav Radačovský, ten sa však rozhodol neuplatniť si mandát, náhradníkom tak má byť Karol Farkašovský, dlhoročný člen SNS. Štefana Kuffu má vystriedať v poslaneckých laviciach Dagmar Kramplová, ktorá pôsobí ako podpredsedníč­ka SNS.\n\nV poslaneckom klube SNS môže navyše prísť ešte k ďalším posunom. Strana ešte podľa koaličnej zmluvy nemá obsadené štyri posty štátnych tajomníkov a od januára bude mať k dispozícii ďalšie tri posty – ministra športu a cestovného ruchu, ktorý bude mať takisto dvoch tajomníkov.", "analysis_paragraphs": ["Spomedzi zvolených poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) bol jediným jej členom predseda strany Andrej Danko. Ostatných deväť zvolených poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS, sú nezávislí kandidáti alebo členovia iných politických strán. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Danko však využil možnosť nominovať viacerých nestranníkov do exekutívnych funkcií, čím sa v parlamente uvoľnilo miesto pre členov SNS. Do poslaneckého klubu tak prišli traja ďalší členovia strany, a je možné, že v budúcnosti ich pribudne ešte viac.", "Spomedzi zvolených poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) bol jediným jej členom predseda strany Andrej Danko. Ostatných deväť zvolených poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS, sú nezávislí kandidáti alebo členovia iných politických strán. Veľká časť z nich kandidovala v minulých voľbách za iné strany.", "Tomáš Taraba, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke SNS s druhým najvyšším počtom prednostných hlasov, kandidoval spolu s ďalšími zvolenými poslancami klubu SNS, Filipom Kuffom a Štefanom Kuffom, ako členovia strany Život – Národná strana. V predchádzajúcich voľbách sa títo traja poslanci do parlamentu dostali na kandidátnej listine Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko a z ich klubu len necelé tri mesiace po voľbách vystúpili .", "Pavel Ľupták , Rudolf Huliak a Ivan Šefčík sú všetci členmi strany NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI .", "Rovnako členmi SNS nie sú ani Martina Šimkovičová a Peter Kotlár. Martina Šimkovičová v predchádzajúcich voľbách kandidovala za stranu Hlas ľudu a v predminulom volebnom období pôsobila v poslaneckom klube Sme rodina , z ktorého bola neskôr vylúčená . Pred voľbami Šimkovičová vyhlásila , že sa rozhodla za SNS kandidovať pretože mala otvorenú kandidátku, na ktorej môžete byť ako nezávislý poslanec.", "Roman Michelko tiež nie je členom SNS a v posledných parlamentných voľbách kandidoval za stranu Vlasť.", "Názorové rozdiely v poslaneckom klube SNS", "Okrem odlišného straníckeho pôvodu môže byt pre klub SNS problematické aj názorové rozdiely. Program Národnej koalície , z ktorej pochádzajú traja zvolený poslanci za SNS, okrem iného obsahoval aj vystúpenie zo štruktúr EÚ. Huliak navyše v dávnejšom vyjadrení uviedol , že jeho prvá zahraničná cesta by smerovala do Ruska „odprosiť do Moskvy za pomoc Ukrajine“.", "Členstvo Slovenska v NATO zas spochybnil zvolený poslanec Pavel Ľupták (v čase od 2:18 ). Slovensko by v NATO nemalo zotrvať ani podľa názoru Ivana Ševčíka.", "Tieto tvrdenia nesúhlasia s podpísaným Memorandom o spolupráci , ktoré hovorí o zotrvaní Slovenska v Európskej únii a NATO a zachovaní zahranično-politickej orientácie Slovenska.", "Andrej Danko pri prijatí v prezidentskom paláci taktiež informoval prezidentku, že SNS je zachovanie zahranično-politickej orientácie Slovenska a za zachovanie členstva Slovenska v EÚ a NATO.", "SNS posiela nestranníkov do exekutívy", "Andrej Danko využil možnosť nominovať viacerých nestranníkov do exekutívnych funkcií, čím sa uvoľnilo miesto v parlamente pre členov SNS. Do funkcií vo vláde odišli Martina Šimkovičová, Tomáš Taraba ako aj otec a syn Kuffovci. Na ich miesta nastúpili poslanecký náhradníci. Zo štyroch nových poslancov sú až traja členmi SNS.", "Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú nahradil Adam Lučanský, syn zosnulého bývalého šéfa polície Milana Lučanského. Lučanský sa v októbri 2021 stal členom strany Slovenský Patriot. Miesto Tomáša Tarabu bude v parlamente sedieť podpredseda SNS Milan Garaj. Miesto Filipa Kuffu mal nastúpiť europoslanec Miroslav Radačovský, ten sa však rozhodol neuplatniť si mandát, náhradníkom tak má byť Karol Farkašovský, dlhoročný člen SNS. Štefana Kuffu má vystriedať v poslaneckých laviciach Dagmar Kramplová, ktorá pôsobí ako podpredsedníč­ka SNS.", "V poslaneckom klube SNS môže navyše prísť ešte k ďalším posunom. Strana ešte podľa koaličnej zmluvy nemá obsadené štyri posty štátnych tajomníkov a od januára bude mať k dispozícii ďalšie tri posty – ministra športu a cestovného ruchu, ktorý bude mať takisto dvoch tajomníkov."], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["zvolených poslancov", "kandidovala", "členovia", "vystúpili", "Pavel Ľupták", "Rudolf Huliak", "Ivan Šefčík", "NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI", "nie sú", "Hlas ľudu", "Sme rodina", "vylúčená", "vyhlásila", "kandidoval", "Program Národnej koalície", "uviedol", "2:18", "názoru", "Memorandom o spolupráci", "informoval", "odišli", "nastúpiť", "člen", "pôsobí", "nemá obsadené"], "url": ["https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/mandaty_poslanci.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/zo-sns-bude-v-parlamente-iba-andrej-danko-politicka-kultura-prerazi-nove-dno-mysli-si-politolog-stefancik/", "https://sita.sk/taraba-a-danko-nasli-zhodu-strana-zivot-ns-ako-prva-dostane-miesta-na-kandidatke-sns-video/", "https://domov.sme.sk/c/22413120/taraba-a-kuffovci-opustaju-poslanecky-klub-lsns.html", "https://www.youtube.com/watch?v=uuF5U7VDxYY", "https://narodnakoalicia.sk/o-nas_2022/", "https://narodnakoalicia.sk/o-nas_2022/", "https://ives.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208014", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/860881-danko-nad-nimi-nema-kontrolu-hovori-odbornik-posobenie-sns-v-parlamente-moze-byt-velmi-vratke?campaignsrc=tn_clipboard", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/zo-sns-bude-v-parlamente-iba-andrej-danko-politicka-kultura-prerazi-nove-dno-mysli-si-politolog-stefancik/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia=7", "https://hnutie-smerodina.sk/aktuality/kollar-sklamala-ho-trojica-politikov-ktorych-vyhodil/", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/andrej-danko-sokuje-kandidatke-sns-pojde-volieb-aj-znama-moderatorka-2", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/zo-sns-bude-v-parlamente-iba-andrej-danko-politicka-kultura-prerazi-nove-dno-mysli-si-politolog-stefancik/", "https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://dennikn.sk/minuta/3623938/", "https://www.youtube.com/watch?v=xS2veR9qlj4", "https://dennikn.sk/3602160/kto-su-poslanci-sns-lekar-ktory-chce-riesit-chemtrails-byvala-hviezda-markizy-aj-policajny-general-co-nechce-byt-v-nato/", "https://www.youtube.com/watch?v=7DcvlG2VjZk", "https://sita.sk/danko-ak-by-pellegrini-definitivne-prestal-rokovat-so-simeckom-rokovania-by-nam-isli-lepsie-foto/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686695-upratovanie-v-klube-sns-danko-moze-vymenit-stabilitu-za-reputacne-riziko-v-klube-je-stale-v-mensine/", "https://hnonline.sk/slovensko/96113713-aki-nahradnici-vystriedaju-poslancov-ktori-nastupili-do-inych-uradov-a-funkcii-v-exekutive", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686695-upratovanie-v-klube-sns-danko-moze-vymenit-stabilitu-za-reputacne-riziko-v-klube-je-stale-v-mensine/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686695-upratovanie-v-klube-sns-danko-moze-vymenit-stabilitu-za-reputacne-riziko-v-klube-je-stale-v-mensine/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686695-upratovanie-v-klube-sns-danko-moze-vymenit-stabilitu-za-reputacne-riziko-v-klube-je-stale-v-mensine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:34.861695+00:00"}
{"id": "vr38226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38226", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Chcete zažiť hanbu, ako Slovensko zažilo, že jednoducho dneska poslanec (Lexa, pozn.), ktorý, ktorého dokonca, bol zbavený imunity, dokonca parlament odhlasoval jeho danie do väzby, je dneska nevinný a oslobodený všetkými súdmi?", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualne.sk : \"3. februára 2000 - Rozhodnutím zákonodarného zboru bol poslanec Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Ivan Lexa zbavený imunity, a tak sa musel podrobiť vyšetrovaniu pri obvineniach zo spáchania šiestich trestných činov. 15. júla 2000 - Mandátový a imunitný výbor NR SR sa zaoberal žiadosťou o vydanie súhlasu na uvalenie väzby na poslanca Hnutia za demokratické Slovensko Ivana Lexu. Parlament rokoval o žiadosti 24. augusta 2000 takmer šesť hodín, súhlas napokon vydal. \" Lexa bol súdený za niekoľko trestných činov. V roku 2006, ako píše sme.sk , bol \"definitívne oslobodený aj v poslednej kauze (vražda Roberta Remiáša, pozn.) , ak nerátame amnestovaný únos.\"", "analysis_paragraphs": ["Aktualne.sk : \"3. februára 2000 - Rozhodnutím zákonodarného zboru bol poslanec Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Ivan Lexa zbavený imunity, a tak sa musel podrobiť vyšetrovaniu pri obvineniach zo spáchania šiestich trestných činov. 15. júla 2000 - Mandátový a imunitný výbor NR SR sa zaoberal žiadosťou o vydanie súhlasu na uvalenie väzby na poslanca Hnutia za demokratické Slovensko Ivana Lexu. Parlament rokoval o žiadosti 24. augusta 2000 takmer šesť hodín, súhlas napokon vydal. \" Lexa bol súdený za niekoľko trestných činov. V roku 2006, ako píše sme.sk , bol \"definitívne oslobodený aj v poslednej kauze (vražda Roberta Remiáša, pozn.) , ak nerátame amnestovaný únos.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk", "sme.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1194087", "http://www.sme.sk/c/2909541/koniec-jednej-ery-lexa-je-nevinny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:43.695093+00:00"}
{"id": "48938", "numeric_id": 48938, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48938", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "O tejto 363-ke všetci, aj napr. advokátska komora hovorí, že je správny ten inštitút. Sudcovia samotní o tom hovoria.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie Borisa Kollára, že “všetci” obhajujú správnosť paragrafu 363 Trestného zákona, je zavádzajúce. Naráža na kritiku viacerých sudcov, prokurátorov, prezidentky aj Európskej komisie. Aj napriek podpore tohto inštitútu niektorými členmi advokátskej komory a združenia sudcov, množstvo ďalších dôležitých aktérov tento opravný prostriedok kritizuje.\n\nSlovenská advokátska komora v rozsiahlej analýze argumentovala za ponechanie § 363 tvrdením, že “sa javí efektívnym procesným nástrojom” ( pdf , str. 4). Opakovane vyjadrila obavy z potenciálneho zrušenia tohto inštitútu. Zároveň však pripustili, že v prípade jeho zrušenia by sa dal nahradiť iným zákonom s podobným efektom.\n\nZdruženie sudcov sa v roku 2021 vyjadrilo k snahám politikov, zrušiť alebo zmeniť § 363. Upozornili na to, že na zrušenie tohto paragrafu je potrebná odborná diskusia, na ktorú aj ponúkli svojich členov.\n\nMedzi sudcov, ktorí tento paragraf považujú za opodstatnený, patrí aj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.\n\nSpôsob používania a výklad tohto paragrafu naopak kritizoval Najvyšší súd. Senát sudcu Klimenta konštatoval , že Maroš Žilinka pri používaní tohto paragrafu vyhodnocuje dôkazy, čo je pozícia, ktorá v Slovenskej republike patrí výhradne súdu.\n\nK problematickosti tohto paragrafu sa vyjadrila aj Súdna rada , ktorá chcela preskúmať jeho používanie generálnym prokurátorom. Predseda Súdnej rady Ján Mazák paragraf 363 verejne kritizoval , čo poukazuje na priamu nezhodu v názoroch hlavných predstaviteľov Súdnej rady a generálnej prokuratúry.\n\nKritiku tohto paragrafu prezentovala aj Európska komisia a rovnako kriticky ho vníma aj prezidentka, ktorá sa rozhodla overiť jeho ústavnosť cez podanie na ústavný súd . O jeho nadužívaní hovoril aj úrad špeciálnej prokuratúry a konkrétni prokurátori .\n\nDá sa teda povedať, že medzi advokátmi či sudcami je viacero takých, ktorí považujú § 363 za správny a opodstatnený. Zároveň však mnohí sudcovia, prokurátori a iní verejní činitelia vyjadrili potrebu diskutovať o jeho zmene alebo zrušení. Tvrdiť teda, že význam § 363 obhajujú “všetci”, je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Borisa Kollára, že “všetci” obhajujú správnosť paragrafu 363 Trestného zákona, je zavádzajúce. Naráža na kritiku viacerých sudcov, prokurátorov, prezidentky aj Európskej komisie. Aj napriek podpore tohto inštitútu niektorými členmi advokátskej komory a združenia sudcov, množstvo ďalších dôležitých aktérov tento opravný prostriedok kritizuje.", "Slovenská advokátska komora v rozsiahlej analýze argumentovala za ponechanie § 363 tvrdením, že “sa javí efektívnym procesným nástrojom” ( pdf , str. 4). Opakovane vyjadrila obavy z potenciálneho zrušenia tohto inštitútu. Zároveň však pripustili, že v prípade jeho zrušenia by sa dal nahradiť iným zákonom s podobným efektom.", "Združenie sudcov sa v roku 2021 vyjadrilo k snahám politikov, zrušiť alebo zmeniť § 363. Upozornili na to, že na zrušenie tohto paragrafu je potrebná odborná diskusia, na ktorú aj ponúkli svojich členov.", "Medzi sudcov, ktorí tento paragraf považujú za opodstatnený, patrí aj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.", "Spôsob používania a výklad tohto paragrafu naopak kritizoval Najvyšší súd. Senát sudcu Klimenta konštatoval , že Maroš Žilinka pri používaní tohto paragrafu vyhodnocuje dôkazy, čo je pozícia, ktorá v Slovenskej republike patrí výhradne súdu.", "K problematickosti tohto paragrafu sa vyjadrila aj Súdna rada , ktorá chcela preskúmať jeho používanie generálnym prokurátorom. Predseda Súdnej rady Ján Mazák paragraf 363 verejne kritizoval , čo poukazuje na priamu nezhodu v názoroch hlavných predstaviteľov Súdnej rady a generálnej prokuratúry.", "Kritiku tohto paragrafu prezentovala aj Európska komisia a rovnako kriticky ho vníma aj prezidentka, ktorá sa rozhodla overiť jeho ústavnosť cez podanie na ústavný súd . O jeho nadužívaní hovoril aj úrad špeciálnej prokuratúry a konkrétni prokurátori .", "Dá sa teda povedať, že medzi advokátmi či sudcami je viacero takých, ktorí považujú § 363 za správny a opodstatnený. Zároveň však mnohí sudcovia, prokurátori a iní verejní činitelia vyjadrili potrebu diskutovať o jeho zmene alebo zrušení. Tvrdiť teda, že význam § 363 obhajujú “všetci”, je zavádzajúce."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "sa dal", "vyjadrilo", "považujú", "konštatoval", "Súdna rada", "kritizoval", "nezhodu", "prezentovala", "podanie na ústavný súd", "hovoril aj úrad", "konkrétni prokurátori"], "url": ["https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/947183/_event", "https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/1609502/_event", "https://sudnamoc.sk/vyhlasenie-prezidia-zss/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/599727-sudca-samko-paragraf-363-sa-meni-narychlo-a-nekoncepcne/", "https://dennikn.sk/2630770/najvyssi-sud-zilinkovi-nechajte-hodnotenie-dokazov-na-sud-takto-sa-paragraf-363-nesmie-pouzivat/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/601614-sudna-rada-pri-spornom-paragrafe-363-nerozhodla/", "https://video.sme.sk/c/22785172/sef-sudnej-rady-mazak-to-ako-si-zilinka-vyklada-paragraf-363-moze-byt-protiustavne.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/529c15x/maros-zilinka-a-jan-mazak-sa-nezhoduju-vo-vyuzivani-paragrafu-363/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=SWD:2022:525:FIN&from=EN", "https://www.sme.sk/minuta/23116456/prezidentka-caputova-posle-buduci-tyzden-paragraf-363-na-ustavny-sud", "https://www.teraz.sk/spravy/prokuratori-usp-kritizuju-sposob-ap/689730-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/3158204/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:18.419257+00:00"}
{"id": "vr15573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15573", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Médiám prestávajú ľudia dôverovať.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskum verejnej mienky v EÚ Eurobarometer každoročne zisťuje aj vývoj miery dôvery v rôzne inštitúcie, medzi inými aj dôveryhodnosť médií. K radikálnemu zníženiu dôvery v poslednom desaťročí nedochádzalo. Rádiá majú štandardne najvyššiu dôveru, v roku 2014 im dôverovalo 58 % respondentov. Dôveryhodnosť televízii mala klesajúcu tendenciu, avšak v roku 2014 získali opať lepšie hodnotenie. Dôveryhodnosť internetu sa zisťovalo len od 2006, pričom v prieskumu z roku 2014 už namiesto internetu sa sleduje dôveryhodnosť sociálnych médií (blogy, diskusie, videá, atď.). Pri tlači sa neriešia zvlášť printové a eletronické verzie. Na základe údajov zo zistení Eurobarometer hodnotíme výrok ako nepravdivý. V roku 2016 vzniklo aj špeciálne vydanie zisťovania Eurobarometer (. pdf ), zamerané na médiá. Dáta sa zbierali od 24. septembra do 3. októbra v 28 členských štátoch EÚ, prieskumu sa zúčastnilo celkom 27 768 respondentov z rôznych sociálnych a demografických skupín. Väčšina respondentov (53 %) povedalo, že si myslí, že médiá sprostredkujú dôveryhodné informácie, 44 % to myslí opačne. Na Slovesnku pritom až 60 % respondentov označilo médiá ako dôveryhodné zdroje, oproti 39 %.Rádiá sú považované za najspoľahlivejšie zdroje (66 %), televízie a tlač boli označené 55 % respondentov za spoľahlivé. Zo zistení vyplýva aj to, že 45 % respondentov si myslí, že médiá sú rovnako nezávislé a slobodné ako boli pred piatimi rokmi (na Slovensku je to 53 %). 18 % povedalo, že médiá majú dokonca viac slobody, 28 % že médiá sú menej slobodné ako pred 5 rokmi. (zdroj: Special Eurobarometer 452 , (.pdf))", "analysis_paragraphs": ["Prieskum verejnej mienky v EÚ Eurobarometer každoročne zisťuje aj vývoj miery dôvery v rôzne inštitúcie, medzi inými aj dôveryhodnosť médií. K radikálnemu zníženiu dôvery v poslednom desaťročí nedochádzalo. Rádiá majú štandardne najvyššiu dôveru, v roku 2014 im dôverovalo 58 % respondentov. Dôveryhodnosť televízii mala klesajúcu tendenciu, avšak v roku 2014 získali opať lepšie hodnotenie. Dôveryhodnosť internetu sa zisťovalo len od 2006, pričom v prieskumu z roku 2014 už namiesto internetu sa sleduje dôveryhodnosť sociálnych médií (blogy, diskusie, videá, atď.). Pri tlači sa neriešia zvlášť printové a eletronické verzie. Na základe údajov zo zistení Eurobarometer hodnotíme výrok ako nepravdivý. V roku 2016 vzniklo aj špeciálne vydanie zisťovania Eurobarometer (. pdf ), zamerané na médiá. Dáta sa zbierali od 24. septembra do 3. októbra v 28 členských štátoch EÚ, prieskumu sa zúčastnilo celkom 27 768 respondentov z rôznych sociálnych a demografických skupín. Väčšina respondentov (53 %) povedalo, že si myslí, že médiá sprostredkujú dôveryhodné informácie, 44 % to myslí opačne. Na Slovesnku pritom až 60 % respondentov označilo médiá ako dôveryhodné zdroje, oproti 39 %.Rádiá sú považované za najspoľahlivejšie zdroje (66 %), televízie a tlač boli označené 55 % respondentov za spoľahlivé. Zo zistení vyplýva aj to, že 45 % respondentov si myslí, že médiá sú rovnako nezávislé a slobodné ako boli pred piatimi rokmi (na Slovensku je to 53 %). 18 % povedalo, že médiá majú dokonca viac slobody, 28 % že médiá sú menej slobodné ako pred 5 rokmi. (zdroj: Special Eurobarometer 452 , (.pdf))"], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "pdf", "Special Eurobarometer 452"], "url": ["http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/yearFrom/1974/yearTo/2016/surveyKy/2119", "http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/75676", "http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/75676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:28.569911+00:00"}
{"id": "vr35898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35898", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme podali, náš minister za KDH podnet na trestné stíhanie pri kauze údajného kupovania poslancov v roku 2005.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O podaní trestného oznámenia sa nám informácie nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["O podaní trestného oznámenia sa nám informácie nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:36.836318+00:00"}
{"id": "vr36702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36702", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja, ja nebudem hovoriť o tom, že ma to nemrzí a ideme robiť konkrétne veci. Alkohol za volantom, aby bol trestný čin. Ten návrh som už dával, mohli ste ho podporiť. Nepodporili ste ho.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za Lipšicov návrh nikto zo Smeru-SD nehlasoval. Podrobné výsledky hlasovania si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Za Lipšicov návrh nikto zo Smeru-SD nehlasoval. Podrobné výsledky hlasovania si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22659"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:16.294873+00:00"}
{"id": "vr31680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31680", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď dôjde k zásahu do druhého piliera, viete, o koľko ten človek mesačne príde? Viete, koľko ten človek bude mesačne posielať vláde na jej financovanie? 10 euro. Človek s minimálnou mzdou.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade, že sa zníži príspevok do druhého piliera z 9% na 6% tak pre človeka pracujúceho za minimálnu mzdu tento rozdiel znamená sumu približne 10 eur. Ľ. Kaník hovorí pravdu. Od 1.januára 2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády č. 343/2011 Z.z. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 327,20 eur mesačne. Z výpočtu je zrejmé, že znížený príspevok do druhého piliera o 3% by pre človeka s minimálnou mzdou na úrovni 327,20 eur znamenal sumu 9,816 eur. Ľ. Kaník uvádza číslo o 18,4 centa vyššie, no po zaokrúhlení na celé eurá dostaneme spomínanú sumu 10 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade, že sa zníži príspevok do druhého piliera z 9% na 6% tak pre človeka pracujúceho za minimálnu mzdu tento rozdiel znamená sumu približne 10 eur. Ľ. Kaník hovorí pravdu. Od 1.januára 2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády č. 343/2011 Z.z. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 327,20 eur mesačne. Z výpočtu je zrejmé, že znížený príspevok do druhého piliera o 3% by pre človeka s minimálnou mzdou na úrovni 327,20 eur znamenal sumu 9,816 eur. Ľ. Kaník uvádza číslo o 18,4 centa vyššie, no po zaokrúhlení na celé eurá dostaneme spomínanú sumu 10 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["343/2011 Z.z."], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:23.424652+00:00"}
{"id": "vr36581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36581", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Hlavne o ľudí vám išlo vtedy, keď ste prijali ako predvolebný sľub (prvá vláda Mikuláša Dzurindu, pozn.), keď už sa bavíme o tých sľuboch 22 sociálnych zákonov, ktoré zrušili po voľbách, a zobrali ste právoplatné, čo neskôr uznal súd, invalidom a ostatným...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Téma sociálnych zákonov je v Smere pomerne populárna. Čaplovič hovoril o sedemnástich alebo pätnástich, Robert Kaliňák tiež o dvadsiatich dvoch . Budeme sa teda opakovať: Na tretej schôdzi parlamentu po voľbách 2002 sa začínalo s rokovaním o zmene dvadsiatich dvoch zákonov. Bez znalosti všetkých navrhovaných zmien konkrétnych paragrafov nemôžeme presné číslo tých sociálnych určiť.", "analysis_paragraphs": ["Téma sociálnych zákonov je v Smere pomerne populárna. Čaplovič hovoril o sedemnástich alebo pätnástich, Robert Kaliňák tiež o dvadsiatich dvoch . Budeme sa teda opakovať: Na tretej schôdzi parlamentu po voľbách 2002 sa začínalo s rokovaním o zmene dvadsiatich dvoch zákonov. Bez znalosti všetkých navrhovaných zmien konkrétnych paragrafov nemôžeme presné číslo tých sociálnych určiť."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "o dvadsiatich dvoch"], "url": ["https://demagog.sk/2010/03/caplovic-csaky-v-politike-21-3-2010/", "https://demagog.sk/2010/03/radicova-vs-kalinak-v-o-5-minut-12-28-2-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:08.048750+00:00"}
{"id": "vr25907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25907", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Ešte dokonca aj ten Continental, ktorým sa tak rád pán Maňka chváli, keď bol primátorom, že ho sem dotiahol, prišiel za druhej Dzurindovej vlády, keď ja som bol minister. A dostal na to, aby prišiel do Zvolena 400 miliónov, neviem teraz presne koľko, vyše 400 miliónov slovenských korún ako investičný stimul.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma Continental naozaj prišla do Zvolena v čase keď bol Ľudovít Kaník ministrom a dostala vo forme investičných stimulov vyše 400 miliónov slovenských korún. Firma Continental prišla na Slovensko podnikať v roku 2005. Peter Smataník píše vo svojej bakalárskej práci (.pdf, str. 41), že k podpisu zmluvy došlo 27. apríla 2004. Výrobu spustila od roku 2006. Ľudovít Kaník bol ministrom od októbra 2002 do októbra 2005. Denník Pravda: \"Continental Automotive Systems otvoril závod vo Zvolene v roku 2006. Do závodu plánoval investovať viac ako 60 mil. eur. Vláda Mikuláša Dzurindu vtedy schválila investičné stimuly vo výške zhruba 14 mil. eur . Na Slovensku pôsobia aj ďalšie závody skupiny Continental, a to v Dolných Vesteniciach, Prievidzi a Púchove.\" (14 miliónov eur je v prepočte 421 764 000 SK, pozn.). Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Firma Continental naozaj prišla do Zvolena v čase keď bol Ľudovít Kaník ministrom a dostala vo forme investičných stimulov vyše 400 miliónov slovenských korún. Firma Continental prišla na Slovensko podnikať v roku 2005. Peter Smataník píše vo svojej bakalárskej práci (.pdf, str. 41), že k podpisu zmluvy došlo 27. apríla 2004. Výrobu spustila od roku 2006. Ľudovít Kaník bol ministrom od októbra 2002 do októbra 2005. Denník Pravda: \"Continental Automotive Systems otvoril závod vo Zvolene v roku 2006. Do závodu plánoval investovať viac ako 60 mil. eur. Vláda Mikuláša Dzurindu vtedy schválila investičné stimuly vo výške zhruba 14 mil. eur . Na Slovensku pôsobia aj ďalšie závody skupiny Continental, a to v Dolných Vesteniciach, Prievidzi a Púchove.\" (14 miliónov eur je v prepočte 421 764 000 SK, pozn.). Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["bakalárskej práci", "Ľudovít Kaník"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.vse.cz%2Fvskp%2Fshow_file.php%3Fsoubor_id%3D20419&ei=W_1zUunyOefP4QT-tIDYDA&usg=AFQjCNHujCO7E8-IGevR9RY7W-gf4KnHYg&sig2=CSMwFLZ6jVUIbIxJfH3Dkg&bvm=bv.55819444,d.bGE&cad=rja", "http://www.vlada.gov.sk/ludovit-kanik/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:09.189398+00:00"}
{"id": "vr16642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16642", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pán Kažimír bol v Bruseli, mal prednášku a tam rozprával veci, o ktorých sme ho nikdy nepočuli hovoriť u nás doma. Napríklad zdieľanie spoločného dlhu. Spoločné európske dlhopisy. To znamená, že krajiny by ručili, vzájomne ručili za svoje dlhy.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister financií Peter Kažimír vo svojom prejave na výročnom stretnutí bruselského Bruegel inštitútu hovoril najmä o potrebe spoločnej fiškálnej únie štátov EÚ. Minister sa už v minulosti vyjadroval k niektorým týmto otázkam aj v slovenskom mediálnom priestore. O spoločných európskych dlhopisoch síce nejako obšírne na Slovensku nehovoril, no i vo svojej reči v Bruseli ich označil ako nepriechodné opatrenie a vyzval na vytvorenie alternatívnych riešení. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Minister financií Peter Kažimír vystúpil 7. septembra 2017 na každoročnom stretnutí bruselského ekonomického think-tanku Bruegel , Bruegel’s Annual Dinner 2017. Členmi tejto nezávislej skupiny sú vlády členov Európskej únie, medzinárodné korporácie a inštitúcie, skupina sa zameriava najmä na ekonomickú politiku. Vo svojom prejave spomína európske dlhopisy ako najjednoduchšie ekonomické riešenie pre menšie krajiny eurozóny, avšak najťažšie z politického hľadiska. Podľa ministra potrebujeme preto nájsť iné alternatívy. \"It’s different for larger countries. But most countries in the eurozone aren’t actually that large. So if we go down this road, we need some kind of carrot. That is, some kind of a safe asset, through which fiscally responsible governments could finance themselves. The Eurobond – yes, the taboo word! – so, the Eurobond would be the simplest solution in terms of economics, but I don’t need to tell you that it is by far the most difficult in terms of politics. So we need to look for alternatives.\" Hlavnou témou prejavu Petra Kažimíra je potreba fiškálnej únie, reformovanie eurozóny a integrovaná Európa. O prejave informuje v agentúrnej správe i TASR či finweb.hnonline.sk . Minister financií teda naznačil, že európske dlhopisy nie sú politicky najlepšou alternatívou a postavil sa za myšlienku spoločnej fiškálnej únie. Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov ekonóm Anton Marcinčin sa na svojom blogu zo septembra 2017 venuje problematike fiškálnej únie. \"Koordinujeme fiškálne politiky. S ostatnými štátmi zdieľame naše fiškálne plány, odkryli sme zdroje financovania verejných výdavkov, obmedzili sme svoju suverenitu vydávať verejný dlh a celkovým výsledkom je, že máme najlacnejšie financovanie dlhu. Výrazne pokročila spolupráca v oblasti daní, zvlášť v boji proti daňovým únikom, diskutujeme o koordinácii daňových systémov. Spoločné dane by boli jednoduchšie a výhodné najmä pre malé štáty a výrazne by zjednodušili podnikanie pre malé podniky. ... Budúcnosť je nevyhnutne aj v koordinácii hospodárskej politiky.\" Fiškálna politika je \"súbor pravidiel a opatrení, ktorými vláda ovplyvňuje makroekonomické podmienky a teda vývoj ekonomiky štátu.\" \" Jadro fiškálnej politiky tvorí ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s cieľom meniť kúpyschopný dopyt (anticyklická hospodárska politika) a tým výšku a zmenu HDP (čiže produkciu a príjmy v ekonomike), ceny a zamestnanosť.\" \" Fiškálna zmluva (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii) je medzivládnou zmluvou o sprísnení rozpočtovej disciplíny v EÚ. Zavádza pravidlá o vyrovnanom rozpočte, o povinnosti podávať predbežné správy o plánovanej emisii dlhopisov, pravidlo o neakmulácii dlhov mimo účtu verejnej správy, limituje výšku štrukturálneho deficitu i verejného dlhu.\" Výrok Veroniky Remišovej napovedá, že názory, ktoré Peter Kažimír vo svojom bruselskom prejave vyjadril, neodzneli v takejto forme aj v slovenskom mediálnom priestore. Aj v minulosti sa však Peter Kažimír vyjadroval za väčšiu integráciu Európy. Napríklad vo februári 2013 uverejnil portál openiazoch.zoznam.sk správu SITA, v ktorej minister vyjadruje názor, že \"... hlbšou integráciou by sa vyriešilo veľa zostávajúcich otázok a problémov súvisiacich s krízou v eurozóne. Bez integrácie hrozí jej zánik. \" Ďalej nasleduje i citácia ministra o fiškálnej únii: \"Európska komisia nás vyzýva k fiškálnej konsolidácii, ktorá je priateľská k rastu. Každá konsolidácia je však k rastu nepriateľská. Môžeme sa akurát snažiť minimalizovať škody.\" Tieto tvrdenia zazneli na Tatra Summite v Bratislave. 28. júla 2017 priniesol portál ofinanciách.sk správu SITA, ktorá informuje o záveroch diskusie Petra Kažimíra a francúzskeho ministra financií Bruna Le Maire, ktorí skonštatovali, že: \"Eurozóna by sa mala v ekonomickej a fiškálnej oblasti ďalej integrovať.\" Môžeme preto tvrdiť, že Peter Kažimír sa fiškálnej politike a integrácii európskych štátov venoval i v minulosti. Nepodarilo sa nám však dohľadať výroky, ktoré by napríklad naznačovali potrebu alternatívy k európskym dlhopisom (eurobondy).Nevieme jednoznačne potvrdiť, že by sa minister venoval všetkým témam, ktoré načrtol vo svojom prejave, aj v slovenskom mediálnom priestore. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Peter Kažimír vo svojom prejave na výročnom stretnutí bruselského Bruegel inštitútu hovoril najmä o potrebe spoločnej fiškálnej únie štátov EÚ. Minister sa už v minulosti vyjadroval k niektorým týmto otázkam aj v slovenskom mediálnom priestore. O spoločných európskych dlhopisoch síce nejako obšírne na Slovensku nehovoril, no i vo svojej reči v Bruseli ich označil ako nepriechodné opatrenie a vyzval na vytvorenie alternatívnych riešení. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Minister financií Peter Kažimír vystúpil 7. septembra 2017 na každoročnom stretnutí bruselského ekonomického think-tanku Bruegel , Bruegel’s Annual Dinner 2017. Členmi tejto nezávislej skupiny sú vlády členov Európskej únie, medzinárodné korporácie a inštitúcie, skupina sa zameriava najmä na ekonomickú politiku. Vo svojom prejave spomína európske dlhopisy ako najjednoduchšie ekonomické riešenie pre menšie krajiny eurozóny, avšak najťažšie z politického hľadiska. Podľa ministra potrebujeme preto nájsť iné alternatívy. \"It’s different for larger countries. But most countries in the eurozone aren’t actually that large. So if we go down this road, we need some kind of carrot. That is, some kind of a safe asset, through which fiscally responsible governments could finance themselves. The Eurobond – yes, the taboo word! – so, the Eurobond would be the simplest solution in terms of economics, but I don’t need to tell you that it is by far the most difficult in terms of politics. So we need to look for alternatives.\" Hlavnou témou prejavu Petra Kažimíra je potreba fiškálnej únie, reformovanie eurozóny a integrovaná Európa. O prejave informuje v agentúrnej správe i TASR či finweb.hnonline.sk . Minister financií teda naznačil, že európske dlhopisy nie sú politicky najlepšou alternatívou a postavil sa za myšlienku spoločnej fiškálnej únie. Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov ekonóm Anton Marcinčin sa na svojom blogu zo septembra 2017 venuje problematike fiškálnej únie. \"Koordinujeme fiškálne politiky. S ostatnými štátmi zdieľame naše fiškálne plány, odkryli sme zdroje financovania verejných výdavkov, obmedzili sme svoju suverenitu vydávať verejný dlh a celkovým výsledkom je, že máme najlacnejšie financovanie dlhu. Výrazne pokročila spolupráca v oblasti daní, zvlášť v boji proti daňovým únikom, diskutujeme o koordinácii daňových systémov. Spoločné dane by boli jednoduchšie a výhodné najmä pre malé štáty a výrazne by zjednodušili podnikanie pre malé podniky. ... Budúcnosť je nevyhnutne aj v koordinácii hospodárskej politiky.\" Fiškálna politika je \"súbor pravidiel a opatrení, ktorými vláda ovplyvňuje makroekonomické podmienky a teda vývoj ekonomiky štátu.\" \" Jadro fiškálnej politiky tvorí ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s cieľom meniť kúpyschopný dopyt (anticyklická hospodárska politika) a tým výšku a zmenu HDP (čiže produkciu a príjmy v ekonomike), ceny a zamestnanosť.\" \" Fiškálna zmluva (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii) je medzivládnou zmluvou o sprísnení rozpočtovej disciplíny v EÚ. Zavádza pravidlá o vyrovnanom rozpočte, o povinnosti podávať predbežné správy o plánovanej emisii dlhopisov, pravidlo o neakmulácii dlhov mimo účtu verejnej správy, limituje výšku štrukturálneho deficitu i verejného dlhu.\" Výrok Veroniky Remišovej napovedá, že názory, ktoré Peter Kažimír vo svojom bruselskom prejave vyjadril, neodzneli v takejto forme aj v slovenskom mediálnom priestore. Aj v minulosti sa však Peter Kažimír vyjadroval za väčšiu integráciu Európy. Napríklad vo februári 2013 uverejnil portál openiazoch.zoznam.sk správu SITA, v ktorej minister vyjadruje názor, že \"... hlbšou integráciou by sa vyriešilo veľa zostávajúcich otázok a problémov súvisiacich s krízou v eurozóne. Bez integrácie hrozí jej zánik. \" Ďalej nasleduje i citácia ministra o fiškálnej únii: \"Európska komisia nás vyzýva k fiškálnej konsolidácii, ktorá je priateľská k rastu. Každá konsolidácia je však k rastu nepriateľská. Môžeme sa akurát snažiť minimalizovať škody.\" Tieto tvrdenia zazneli na Tatra Summite v Bratislave. 28. júla 2017 priniesol portál ofinanciách.sk správu SITA, ktorá informuje o záveroch diskusie Petra Kažimíra a francúzskeho ministra financií Bruna Le Maire, ktorí skonštatovali, že: \"Eurozóna by sa mala v ekonomickej a fiškálnej oblasti ďalej integrovať.\" Môžeme preto tvrdiť, že Peter Kažimír sa fiškálnej politike a integrácii európskych štátov venoval i v minulosti. Nepodarilo sa nám však dohľadať výroky, ktoré by napríklad naznačovali potrebu alternatívy k európskym dlhopisom (eurobondy).Nevieme jednoznačne potvrdiť, že by sa minister venoval všetkým témam, ktoré načrtol vo svojom prejave, aj v slovenskom mediálnom priestore. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["vystúpil", "Bruegel", "skupiny", "prejave", "správe", "finweb.hnonline.sk", "blogu", "Fiškálna politika", "Jadro fiškálnej politiky", "Fiškálna zmluva", "správu", "správu"], "url": ["http://bruegel.org/2017/09/speech-by-peter-kazimir-at-bruegel-annual-dinner-2017/", "http://bruegel.org/events/bruegels-annual-dinner/", "http://bruegel.org/about/", "http://bruegel.org/2017/09/speech-by-peter-kazimir-at-bruegel-annual-dinner-2017/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/p-kazimir-som-presvedceny-o-potrebe/279412-clanok.html", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1023244-kazimir-chce-silnejsiu-eurozonu-veri-fiskalnej-unii", "http://komentare.hnonline.sk/komentare/1029628-fiskalna-a-hospodarska-unia", "https://managementmania.com/sk/fiskalna-politika", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Fi%C5%A1k%C3%A1lna_politika", "http://www.europskaunia.sk/fiskalna-zmluva", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/130517/Riesenim-pre-eurozonu-je-hlbsia-integracia-vravi-Kazimir", "https://vofinanciach.sk/eurozona-by-sa-dalej-integrovat-zhodol-sa-kazimir-francuzskym-ministrom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:56.415284+00:00"}
{"id": "vr26277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26277", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ľudia mnohí si zvykli na to, že upravili svoj životný štandard na to, že majú proste manžela, majú niekoľko detí a celú tú sumu, ktorá často krát predstavuje 500, 600, 700 eur pre 8, 10-člennú rodinu.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dávky v hmotnej núdzi pre 10-člennú rodinu sa môžu vyšplhať až na hodnotu 472 €. V prípade 8-člennej rodiny je to približne 432 €. Vyššiu hodnotu dosiahnu jedine v prípade, že sú obidvaja rodičia zapojení v aktivačných prácach, až na 598,14 € . Hranica 700 eur , ktorú uvádza Kaliňák, teda suma dávok a aktivačného príspevku nie je možné zo sociálnych transferov pre rodičov s 6-8 deťmi dosiahnuť (8-10 členná rodina). Ak by Kaliňák uvádzal, že \"často krát predstavuje 500, 600.\", výrok by sme hodnotili ako pravdivý. Vzhľadom na to, že Kaliňák uvádza, že sociálne transfery mnohokrát predstavujú až 700 eur, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Je dôležité dodať, že rodín s viac ako 4 deťmi poberajúcich dávky v hmotnej núdzi (nie nutne všetky dodatočné príspevky) v roku 2013 bolo na celom Slovensku 5 349 , čo sú necelé tri percentá poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Ďalej treba dodať, že 500 - 700 €, o ktorých hovorí Robert Kaliňák, pre 10-člennú rodinu nedosahujú ani len úroveň životného minima, ktoré je 1 059,64 €. Základnou \"sociálnou\" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 € mesačne pre jednu osobu, 138,19 € mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a niekoľkých príspevkov, na ktoré však nevzniká automatický nárok a každá z nich má svoje vlastné podmienky priznávania. Dvojica s viac ako 5 deťmi na dávkach v hmotnej podľa zákona platného do 31. 12. 2013 môže dostať: dávka v hmotnej núdzi pre dvojicu s viac ako 4 deťmi 212,30 € aktivačný príspevok na bývanie pre viac spoločne posudzovaných osôb 89,20 € príspevok na dieťa (8 x 17,20 €) 137,6 € príspevok na dieťa do jedného roka 13,50 € príspevok na zdravotnú starostlivosť (10 x 2 €) 20 € spolu 472 € Ďalších 63,07 € , ktoré môžu poberatelia dávky v hmotnej núdzi dostať, predstavuje tzv. aktivačný príspevok, ktorý sa podľa ÚPSVaR poskytuje \" sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC\". Poberateľa DvHN, ktorý je už zapojený do aktivačných prác a poberá tento príspevok, však nemotivuje nová úprava zákona pracovať, naopak mu komplikuje situáciu, kedže musí odpracovať najprv 32 hodín mesačne kvôli základnej dávke a následne viac hodín kvôli aktivačnému príspevku. Priemerný počet poberateľov DvHNy podľa štruktúry v roku 2013: jednotlivec bez detí 116058 62.68% jednotlivec s 1-4 deľmi 20299 10.96% jednotlivec s viac ako 4 deťmi 406 0.22% dvojica bez detí 13589 7.34% dvojica s 1-4 deľmi 29450 15.91% dvojica s viac ako 4 deťmi 5349 2.89% spolu 185 510 Podľa dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, sú teda necelé 3 % poberateľov dávok v hmotnej núdzi rodiny s viac ako 4 deťmi. Úroveň životného minima pre 10-člennú rodinu sa počíta nasledovne: 198,09 € mesačne pre jednu osobu, 138,19 € mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 € mesačne pre každé nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, teda spolu 1059,64 €. Ak teda dvaja pracujúci rodičia ôsmich detí budú zarábať spolu v čistom menej ako 1059,64 €, budú mať nárok na dávky v hmotnej núdzi. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dávky v hmotnej núdzi pre 10-člennú rodinu sa môžu vyšplhať až na hodnotu 472 €. V prípade 8-člennej rodiny je to približne 432 €. Vyššiu hodnotu dosiahnu jedine v prípade, že sú obidvaja rodičia zapojení v aktivačných prácach, až na 598,14 € . Hranica 700 eur , ktorú uvádza Kaliňák, teda suma dávok a aktivačného príspevku nie je možné zo sociálnych transferov pre rodičov s 6-8 deťmi dosiahnuť (8-10 členná rodina). Ak by Kaliňák uvádzal, že \"často krát predstavuje 500, 600.\", výrok by sme hodnotili ako pravdivý. Vzhľadom na to, že Kaliňák uvádza, že sociálne transfery mnohokrát predstavujú až 700 eur, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Je dôležité dodať, že rodín s viac ako 4 deťmi poberajúcich dávky v hmotnej núdzi (nie nutne všetky dodatočné príspevky) v roku 2013 bolo na celom Slovensku 5 349 , čo sú necelé tri percentá poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Ďalej treba dodať, že 500 - 700 €, o ktorých hovorí Robert Kaliňák, pre 10-člennú rodinu nedosahujú ani len úroveň životného minima, ktoré je 1 059,64 €. Základnou \"sociálnou\" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 € mesačne pre jednu osobu, 138,19 € mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a niekoľkých príspevkov, na ktoré však nevzniká automatický nárok a každá z nich má svoje vlastné podmienky priznávania. Dvojica s viac ako 5 deťmi na dávkach v hmotnej podľa zákona platného do 31. 12. 2013 môže dostať: dávka v hmotnej núdzi pre dvojicu s viac ako 4 deťmi 212,30 € aktivačný príspevok na bývanie pre viac spoločne posudzovaných osôb 89,20 € príspevok na dieťa (8 x 17,20 €) 137,6 € príspevok na dieťa do jedného roka 13,50 € príspevok na zdravotnú starostlivosť (10 x 2 €) 20 € spolu 472 € Ďalších 63,07 € , ktoré môžu poberatelia dávky v hmotnej núdzi dostať, predstavuje tzv. aktivačný príspevok, ktorý sa podľa ÚPSVaR poskytuje \" sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC\". Poberateľa DvHN, ktorý je už zapojený do aktivačných prác a poberá tento príspevok, však nemotivuje nová úprava zákona pracovať, naopak mu komplikuje situáciu, kedže musí odpracovať najprv 32 hodín mesačne kvôli základnej dávke a následne viac hodín kvôli aktivačnému príspevku. Priemerný počet poberateľov DvHNy podľa štruktúry v roku 2013: jednotlivec bez detí 116058 62.68% jednotlivec s 1-4 deľmi 20299 10.96% jednotlivec s viac ako 4 deťmi 406 0.22% dvojica bez detí 13589 7.34% dvojica s 1-4 deľmi 29450 15.91% dvojica s viac ako 4 deťmi 5349 2.89% spolu 185 510 Podľa dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, sú teda necelé 3 % poberateľov dávok v hmotnej núdzi rodiny s viac ako 4 deťmi. Úroveň životného minima pre 10-člennú rodinu sa počíta nasledovne: 198,09 € mesačne pre jednu osobu, 138,19 € mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 € mesačne pre každé nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, teda spolu 1059,64 €. Ak teda dvaja pracujúci rodičia ôsmich detí budú zarábať spolu v čistom menej ako 1059,64 €, budú mať nárok na dávky v hmotnej núdzi. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["dávka v hmotnej núdzi", "životné minimum", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226", "http://www.employment.gov.sk/zivotne-minimum-od-172013.html", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:11.814061+00:00"}
{"id": "vr30990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30990", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Od roku 2011 sme zmenili financovanie tak, aby vysoké školy so špičkovými vedeckými výsledkami dostali viac peňazí a zároveň boli práve motivované získavať študentov na úkor slabších škôl.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že jednou zo zmien na zvyšovanie kvality vysokých škôl bola aj zmena financovania. Ako uvádza napríklad Slovenský rozhlas , zásadnou zmenou je zvýšenie váhy publikácií v medzinárodne uznávaných karentovaných časopisoch, čo bola jedna zo zásadných požiadaviek Rady vysokých škôl. Toto opatrenie v praxi znamená, že kvalitné slovenské vysoké školy by mali od štátu dostávať viac peňazí ako tie slabšie. Viacero odborníkov sa zhodlo , že cieľom tejto zmeny financovania je vybudovať excelentné univerzity, ktoré by mohli zabrániť „úniku“ najlepších stredoškolských mozgov do zahraničia. Len na doplnenie: Pripravovaný návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý by riešil problematiku vysokých škôl komplexnejšie, napokon nebol dotiahnutý do konca pre pád vlády I. Radičovej. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že jednou zo zmien na zvyšovanie kvality vysokých škôl bola aj zmena financovania. Ako uvádza napríklad Slovenský rozhlas , zásadnou zmenou je zvýšenie váhy publikácií v medzinárodne uznávaných karentovaných časopisoch, čo bola jedna zo zásadných požiadaviek Rady vysokých škôl. Toto opatrenie v praxi znamená, že kvalitné slovenské vysoké školy by mali od štátu dostávať viac peňazí ako tie slabšie. Viacero odborníkov sa zhodlo , že cieľom tejto zmeny financovania je vybudovať excelentné univerzity, ktoré by mohli zabrániť „úniku“ najlepších stredoškolských mozgov do zahraničia. Len na doplnenie: Pripravovaný návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý by riešil problematiku vysokých škôl komplexnejšie, napokon nebol dotiahnutý do konca pre pád vlády I. Radičovej. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["napríklad Slovenský rozhlas", "zhodlo", "novely"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Zmena-financovania-vysokych-skol?l=1&c=0&i=1456&p=1", "http://www.tasr.sk/199.axd?k=20120213TBA02425", "http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=7990"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:59.290650+00:00"}
{"id": "vr26659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26659", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Nakoniec keď sa tvorila ústava, nikto nerátal s tým, že ju budeme niekoľkokrát musieť novelizovať kvôli Európskej únii. Kde sme museli časť niektorých článkov EÚ, slovenskej ústavy prispôsobiť rozhodnutiam EÚ.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská ústava (resp. niektoré ustanovenia) sa menila viackrát, pričom niekoľkokrát sa tieto zmeny týkali aj aproximácie (zosúlaďovania) slovenského právneho poriadku s právnym rámcom EÚ. Prvá zmena súvisiaca s EÚ (celkovo tretia, prvá zmena ústavy pojednávala o prenose kompetencií prezidenta v prípade ak by bol jeho úrad neobsadený, druhá zaviedla priamu voľbu prezidenta na päťročné obdobie) bola prijatá v roku 2001 zákonom č. 90/2001 Z. z. Jednalo sa o komplexnú zmenu ústavy, najmä v záujme vytvorenia právneho rámca pre úspešný vstup do NATO a EÚ. Zmeny sa týkali rozšírenia právomocí Národného kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, táto zmena tiež upravila postavenie Národnej banky Slovenska, umožnila zriadiť inštitút ombudsmana či vytvorenie druhého stupňa samosprávneho členenia - VÚC. Ďalšou zmenou, ktorá sa týkala aproximácie našej legislatívy s legislatívou EU bol zákon č. 323/2004 Z. z. (.pdf). Novela zaviedla zásadu inkompatibility - nemožnosť vykonávať naraz mandát poslanca NR SR aj poslanca Európskeho parlamentu; taktiež stanovila ÚS SR ako kontrolný orgán volieb do EP. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská ústava (resp. niektoré ustanovenia) sa menila viackrát, pričom niekoľkokrát sa tieto zmeny týkali aj aproximácie (zosúlaďovania) slovenského právneho poriadku s právnym rámcom EÚ. Prvá zmena súvisiaca s EÚ (celkovo tretia, prvá zmena ústavy pojednávala o prenose kompetencií prezidenta v prípade ak by bol jeho úrad neobsadený, druhá zaviedla priamu voľbu prezidenta na päťročné obdobie) bola prijatá v roku 2001 zákonom č. 90/2001 Z. z. Jednalo sa o komplexnú zmenu ústavy, najmä v záujme vytvorenia právneho rámca pre úspešný vstup do NATO a EÚ. Zmeny sa týkali rozšírenia právomocí Národného kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, táto zmena tiež upravila postavenie Národnej banky Slovenska, umožnila zriadiť inštitút ombudsmana či vytvorenie druhého stupňa samosprávneho členenia - VÚC. Ďalšou zmenou, ktorá sa týkala aproximácie našej legislatívy s legislatívou EU bol zákon č. 323/2004 Z. z. (.pdf). Novela zaviedla zásadu inkompatibility - nemožnosť vykonávať naraz mandát poslanca NR SR aj poslanca Európskeho parlamentu; taktiež stanovila ÚS SR ako kontrolný orgán volieb do EP. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["zákonom", "zákon"], "url": ["http://www.klasici.sk/old/publikovanie/zakony/ustava_sr.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/323-2004-z-z.p-7923.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:16.902810+00:00"}
{"id": "vr30100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30100", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžem konštatovať, že nám výrazne klesá nezamestnanosť. Predsa sme preberali po Radičovej vláde nezamestnanosť na úrovni skoro 14,5% a my sa blížime k 11% a dosahujeme cieľ, ktorý sme dali, že chceme mať nezamestnanosť na úrovni priemeru eurozóny.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti je miera nezamestnanosti na Slovensku podľa Eurostatu 11,2%, priemer eurozóny je 10,9%, čiže sa Slovensko blíži k tomuto priemeru. Miera nezamestnanosti v prvom kvartáli 2012, v čase nástupu vlády Roberta Fica, bola 14,1 percenta, čo sa blíži premiérovmu tvrdeniu skoro 14,5%. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je miera nezamestnanosti na Slovensku podľa Eurostatu 11,2%, priemer eurozóny je 10,9%, čiže sa Slovensko blíži k tomuto priemeru. Miera nezamestnanosti v prvom kvartáli 2012, v čase nástupu vlády Roberta Fica, bola 14,1 percenta, čo sa blíži premiérovmu tvrdeniu skoro 14,5%. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Štatistický úrad", "Ústredia", "Ústredie"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-055968_QID_7B0470D9_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;SEX,L,Z,0;AGE,L,Z,1;CITIZEN,L,Z,2;UNIT,L,Z,3;INDICATORS,C,Z,4;&zSelection=DS-055968INDICATORS,OBS_FLAG;DS-055968SEX,T;DS-055968CITIZEN,TOTAL;DS-055968AGE,Y15-74;DS-055968UNIT,PC;&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=AGE_1_2_-1_2&rankName3=CITIZEN_1_2_-1_2&rankName4=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName5=SEX_1_2_-1_2&rankName6=TIME_1_0_0_0&rankName7=GEO_1_2_0_1&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=48056.html", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:53.866498+00:00"}
{"id": "vr26430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26430", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "... SMK, ktorá momentálne nie je v parlamente SR, to znamená, v Národnej rade, ale má poslancov v Európskom parlamente, má silné zastúpenie v regionálnych parlamentoch a samozrejme na komunálnej úrovni.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMK nie je momentálne parlamentnou politickou stranou, keďže v posledných voľbách do NRSR v roku 2012 nezískala žiadny mandát. SMK má však dvoch poslancov v Európskom parlamente. Edit Bauer a Alajos Mészáros získali mandát vo voľbách do EP v roku 2009. Počet zvolených poslancov, ktorý kandidovali za SMK do zastupiteľstiev samosprávnych krajov, je spolu 34. K nim treba pripočítať troch členov SMK, ktorí kandidovali v koalícií strán, ktorá získala v BSK 34 mandátov. SMK má teda spoločne s koaličnými partnermi väčšinu v BSK, v TTSK má 11 poslancov, teda len o jedného poslanca menej ako má najsilnejší SMER-SD. Podobne na \"druhom mieste\" je SMK v NSK, kde majú 14 poslancov, pričom najviac má koalícia SMER-SD s KDH, ktorá získala 32 mandátov. Okrem týchto krajov má SMK zastúpenie aj v BBSK (5/49 poslancov) a v KSK (4/57 poslancov). Počet obcí, miest, mestských častí, kde sa volili starostovia a primátori, bolo v čase komunálnych volieb 2010 celkovo 2924. Počet poslancov, ktorý sa mal zvoliť bol 21 032. Starostov a primátorov za SMK bolo v komunálnych voľbách 2010 zvolených 129 (166 aj s koaličnými partnermi). Poslancov za SMK zvolených do obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev je podľa výsledkov volieb 1194 (1332 aj s koaličnými partnermi). Celkový podiel starostov a primátorov za SMK (aj s koaličnými partnermi) v rámci Slovenska je cca 5% a celkový podiel poslancov za SMK (aj s koaličnými partnermi) je cca 6%. Treba vziať do úvahy, že zástupcovia SMK spravidla nekandidujú v severných regiónoch Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana SMK nie je momentálne parlamentnou politickou stranou, keďže v posledných voľbách do NRSR v roku 2012 nezískala žiadny mandát. SMK má však dvoch poslancov v Európskom parlamente. Edit Bauer a Alajos Mészáros získali mandát vo voľbách do EP v roku 2009. Počet zvolených poslancov, ktorý kandidovali za SMK do zastupiteľstiev samosprávnych krajov, je spolu 34. K nim treba pripočítať troch členov SMK, ktorí kandidovali v koalícií strán, ktorá získala v BSK 34 mandátov. SMK má teda spoločne s koaličnými partnermi väčšinu v BSK, v TTSK má 11 poslancov, teda len o jedného poslanca menej ako má najsilnejší SMER-SD. Podobne na \"druhom mieste\" je SMK v NSK, kde majú 14 poslancov, pričom najviac má koalícia SMER-SD s KDH, ktorá získala 32 mandátov. Okrem týchto krajov má SMK zastúpenie aj v BBSK (5/49 poslancov) a v KSK (4/57 poslancov). Počet obcí, miest, mestských častí, kde sa volili starostovia a primátori, bolo v čase komunálnych volieb 2010 celkovo 2924. Počet poslancov, ktorý sa mal zvoliť bol 21 032. Starostov a primátorov za SMK bolo v komunálnych voľbách 2010 zvolených 129 (166 aj s koaličnými partnermi). Poslancov za SMK zvolených do obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev je podľa výsledkov volieb 1194 (1332 aj s koaličnými partnermi). Celkový podiel starostov a primátorov za SMK (aj s koaličnými partnermi) v rámci Slovenska je cca 5% a celkový podiel poslancov za SMK (aj s koaličnými partnermi) je cca 6%. Treba vziať do úvahy, že zástupcovia SMK spravidla nekandidujú v severných regiónoch Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["nezískala", "získali", "Počet", "bolo", "v komunálnych voľbách 2010", "výsledkov volieb"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab4.jsp?lang=sk", "http://euroinfo.gov.sk/vysledky-volieb-do-europskeho-parlamentu-v-sr/", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab1.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab5.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:06.135440+00:00"}
{"id": "vr35801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35801", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rakúšania majú eminentný záujem, pani Radičová, nerobte rozhodnutia, ktoré budú škodiť tejto republike, pretože ak nepôjde širokorozchodná cez Slovensko, tak sa dnes neuveriteľne o širokorozchodnú bijú predovšetkým Maďari a skončí v Rakúsku a všetky výhody z tohto obrovského projektu, ktorý zabezpečuje toky tovarov z východu na západ a zo západu na východ bude mať niekto iný.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sergej Sluckov z tlačového odboru Ruských železníc Hospodárskym novinám vymenoval potenciálnych záujemcov o stavbu trate - Česi, Maďari, Nemci, Švajčiari, Taliani, Slovinci, Srbi a Chorváti.", "analysis_paragraphs": ["Sergej Sluckov z tlačového odboru Ruských železníc Hospodárskym novinám vymenoval potenciálnych záujemcov o stavbu trate - Česi, Maďari, Nemci, Švajčiari, Taliani, Slovinci, Srbi a Chorváti."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskym novinám"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-42264000-rusov-bude-u-nas-zaujimat-sirokorozchodna-trat-za-pat-miliard-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:58.035710+00:00"}
{"id": "vr25978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25978", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Som bol veľmi potešený keď včera táto významná a celosvetovo uznávaná firma toto zverejnila (ukazuje ocenenie Mastercard Slovenské centrá rozvoju pre Nitriansky kraj ako regiónu s najväčším pokrokom v rozvoji, pozn.).", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa citovaného výskumu spoločnosti MasterCard bol NSK skutočne vyhodnotený ako najdynamickejšie sa rozvíjajúci región Slovenska. Za pravdivé sa dá považovať aj označenie tejto spoločnosti za významnú a celosvetovo uznávanú.", "analysis_paragraphs": ["Podľa citovaného výskumu spoločnosti MasterCard bol NSK skutočne vyhodnotený ako najdynamickejšie sa rozvíjajúci región Slovenska. Za pravdivé sa dá považovať aj označenie tejto spoločnosti za významnú a celosvetovo uznávanú."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["výskumu", "spoločnosti"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/131748-studia-mastercard-bratislavsky-kraj-je-najrozvinutejsi-ale-najvacsi-pokrok-v-rozvoji-dosiahol-nitriansky-kraj/?MailcenDivLogin=1", "http://www.centrarozvoja.sk/Organizator-a-partneri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:53.154732+00:00"}
{"id": "vr28383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28383", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...dokonca som bol prvým členom predsedníctva mladej EPP zo strednej a východnej Európy a mal som vtedy 20 rokov.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Radoslav Procházka začiatkom 90. rokov študoval na Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1995 keď končil štúdium, mal 23 rokov. Mládež EPP neuvádza zoznam svojich členov a ani nevedie zoznam členov predsedníctva od jej vzniku, Keďže nevieme overiť, či Procházka bol skutočne medzi prvými členmi mládeži EPP, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka začiatkom 90. rokov študoval na Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1995 keď končil štúdium, mal 23 rokov. Mládež EPP neuvádza zoznam svojich členov a ani nevedie zoznam členov predsedníctva od jej vzniku, Keďže nevieme overiť, či Procházka bol skutočne medzi prvými členmi mládeži EPP, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Radoslav Procházka", "EPP"], "url": ["http://www.rado2014.sk/zivotopis.pdf", "http://youthepp.eu/about"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:04.333830+00:00"}
{"id": "vr36912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36912", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Váš predseda strany (KDH, pozn.) verejne povie, že byt vráti na charitu a dodnes sa tak nestalo a naposledy dvakrát vynadal novinárom.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka prvej časti výroku, predseda KDH Ján Figeľ sa vyjadril , že venuje byt získaný od mestskej časti Staré mesto na dobročinné účely. Do dnešného dňa sa tak zatiaľ nestalo. Nevieme čo posudzuje R. Kaliňák ako vynadanie. V jednom prípade sa na otázky ohľadom bytu novinárky z Nového Času spýtal J. Figeľ protiotázkou či si má ľahnúť pod vlak. Nijakým spôsobom však novinárke nenadával. O iných prípadoch nadávania sme nenašli žiadne zmienky.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka prvej časti výroku, predseda KDH Ján Figeľ sa vyjadril , že venuje byt získaný od mestskej časti Staré mesto na dobročinné účely. Do dnešného dňa sa tak zatiaľ nestalo. Nevieme čo posudzuje R. Kaliňák ako vynadanie. V jednom prípade sa na otázky ohľadom bytu novinárky z Nového Času spýtal J. Figeľ protiotázkou či si má ľahnúť pod vlak. Nijakým spôsobom však novinárke nenadával. O iných prípadoch nadávania sme nenašli žiadne zmienky."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Nového Času"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5581449/figel-da-svoj-byt-na-charitu.html", "http://www.cas.sk/clanok/189892/figelova-podrazdena-reakcia-na-kauzu-s-bytmi-mam-si-lahnut-pod-vlak.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:21.066056+00:00"}
{"id": "vr26948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26948", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Prezident nenavrhuje zákony...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu. Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu ,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu. Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu ,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:15.859886+00:00"}
{"id": "vr18326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18326", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Práve ten úvodný koncept alebo draft parkovacej politiky už by mohol byť na (...) mestskom zastupiteľstve prejednaný, avšak tu kolega Mráz bol práve proti tomu, aby sme vôbec začali diskusiu v pléne.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Trnava vypracovalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa mal zaviesť pilotný projekt rezidentského parkovania. Mestská rada však tento návrh nepostúpila na rokovanie mestského zastupiteľstva, pretože jej člen Rastislav Mráz upozornil na nedostatočnú komunikáciu tejto problematiky: \"Neprebehla politická komunikácia na úrovni zastupiteľstva o celkovom riešení parkovania a neprebehla ani informačná kampaň s ľuďmi, ktorých sa to bytostne dotýka.\" Ďalej tiež podotkol, že sa nestačí, že bol návrh riadne zverejnený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh sa týka okolia ulice Ľudmily Podjavorinskej a jeho cieľom je obmedziť parkovanie ľudí, ktorí chodia pracovať či nakupovať do neďalekého nákupného centra, na úkor obyvateľov sídliska. Tým by podľa návrhu boli ponúknuté rezidentské parkovacie karty za zvýhodnené ceny. Ak by sa táto politika osvedčila, neskôr by mala byť rozšírená aj na ďalšie sídliská. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Trnava vypracovalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa mal zaviesť pilotný projekt rezidentského parkovania. Mestská rada však tento návrh nepostúpila na rokovanie mestského zastupiteľstva, pretože jej člen Rastislav Mráz upozornil na nedostatočnú komunikáciu tejto problematiky: \"Neprebehla politická komunikácia na úrovni zastupiteľstva o celkovom riešení parkovania a neprebehla ani informačná kampaň s ľuďmi, ktorých sa to bytostne dotýka.\" Ďalej tiež podotkol, že sa nestačí, že bol návrh riadne zverejnený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh sa týka okolia ulice Ľudmily Podjavorinskej a jeho cieľom je obmedziť parkovanie ľudí, ktorí chodia pracovať či nakupovať do neďalekého nákupného centra, na úkor obyvateľov sídliska. Tým by podľa návrhu boli ponúknuté rezidentské parkovacie karty za zvýhodnené ceny. Ak by sa táto politika osvedčila, neskôr by mala byť rozšírená aj na ďalšie sídliská. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["upozornil"], "url": ["http://www.trnavskyhlas.sk/c/23715/projekt-rezidentskeho-parkovania-na-podjavorinskej-odlozili.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:46.030077+00:00"}
{"id": "vr29751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29751", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes stojíme pred otázkou, čo sa stane v utorok tridsiateho. Tridsiateho vyprší pomocný plán Grécku.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko musí zaplatiť svoj dlh ( 1,5 miliardy Eur ) Medzinárodnému menovému fondu do 30. júna , ak chce použiť peniaze zo záchranného balíka, ktorého hodnota je momentálne 7 miliárd eur. Grécke banky si krízu uvedomujú a zastali od pondelka (29. 6.) zatvorené . Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý,", "analysis_paragraphs": ["Grécko musí zaplatiť svoj dlh ( 1,5 miliardy Eur ) Medzinárodnému menovému fondu do 30. júna , ak chce použiť peniaze zo záchranného balíka, ktorého hodnota je momentálne 7 miliárd eur. Grécke banky si krízu uvedomujú a zastali od pondelka (29. 6.) zatvorené . Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý,"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["1,5 miliardy Eur", "30. júna", "zatvorené", "pozdržaná", "referendum", "60 Eur", "nevzťahuje", "SME", "neuhradí"], "url": ["http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-06-18/lagarde-affirms-greece-s-june-30-deadline-to-make-imf-payments", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-06-25/what-if-there-s-no-deal-on-rescuing-greece-by-june-30-deadline-", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885190/grecko-sa-snazi-zvratit-bankrot-zavrelo-banky.html", "http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/15568886/7-billion-european-greek-rescue-loan-to-be-held-back", "http://www.economist.com/blogs/freeexchange/2015/06/greek-referendum", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885416/vybery-z-bankomatov-greci-obmedzia-na-60-eur.html", "http://www.washingtonpost.com/world/europe/greece-reportedly-decides-to-close-banks-monday/2015/06/28/071f4ef4-1dab-11e5-a135-935065bc30d0_story.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885731/minuta-po-minute-nenechame-padnut-grecky-lud-vyhlasil-juncker.html", "https://dennikn.sk/tema/grecko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:06.384180+00:00"}
{"id": "vr30632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30632", "speaker": "Peter Bobula", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-bobula", "statement": "Rád sa rozprávam s ľuďmi, ktorí ma obklopujú, či už na stretnutiach, v šatni, alebo na nejakej akcii.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "A co teda Symphonic?\n\nAj pri symfonickom orchestri zafungovali vonkajšie okolnosti. Asi pred troma rokmi sme v štúdiu dokoncovali album Empatia a zrazu prišli nejakí ludia, že v pražskom Obecnom dome majú volný termín pre symfonický orchester. Hovorím im - Symfonák? Isteže, aj dva, len už chodte, lebo som sa práve zaoberal albumom Empatia. Po case idem po Prahe , zrelaxovaný, album dokoncený, a vidím plagát – Meky Žbirka, koncert v Obecnom dome. Volám manželke Katke a hovorím, co to je? Vraj som to slúbil. Coskoro som sa ocitol na skúške v štátnej opere, už boli hotové aranžmány, takže to, co sme si vtedy medzi dverami poslubovali, naozaj zobrali seriózne. Takže ak ste sa pýtali, ci to bol môj sen, odpoviem, že to bol zámer, pretože niektoré moje skladby po orchestri doslova volajú. Napríklad Balada, Atlantída ci Jesenná láska. Ale že by som si to ja od stola pri kávicke vymyslel, na to teda nemám povahu. Nemám povahu ani zorganizovat turné.\n\nJe to zatažujúce?\n\nJe to strašne vela organizacných vecí. Najmä takých, ktoré nevidno, ale treba ich urobit. Až potom môžete vystúpit na nejakých Pasienkoch, a dokonca ani vtedy nemáte pokoj. Napríklad minule - všetko už bolo pripravené, hala plná, orchester naucený, ja som prišiel, postavil som sa a zistil, že v hladisku sa hádajú ludia, lebo si nemajú kam sadnút. Z pódia som to musel riešit – prosím vás, prineste stolicky. Turné nie je len o tom, že prídete a budete hrat. Turné je o cestovaní, v každom meste je iný usporiadatel, neviete, cím vás zaskocí, môže byt problém s elektrinou alebo s otvorením sály...\n\nPodme však na zaciatok vašej speváckej kariéry. Vraj váš hudobný vývoj ovplyvnili bratia a mama...\n\nKeby som nemal bratov a nehralo sa u nás tak casto, ktovie, ako by to dopadlo. Ale ja som vždy rád spieval. Ked tu v Bratislave ešte nestálo tolko nových budov, ked tu bol hotel Hron a Schöne Náci dirigoval dopravu, tak som tu chodil, malický, a spieval som si. Mám pocit, že som spieval ešte skôr, ako som zacal hovorit. Na ulici ma upozornovali, nespievaj, však sa na nás pozerajú. A mama mi neskôr hovorila, že podla môjho spevu vždy vedela, co bolo v škole. Ked z chodby nic nepocula, nieco nebolo v poriadku.\n\nA co ste si spievali?\n\nVšelico. Tam za vodou v rákosí, skupinu Matadors, neskôr Olympic, všetko, co dávali v rádiu. Vtedy som si nemyslel, že raz budem spevákom, len som to mal rád. To mi niekedy interpreti, ktorých dnes stretávam v šatni, ani neveria. Bol som hotový, ked som sa stretol s Ivetou Simonovou, Milanom Chladilom ci Waldemarom Matuškom. A dodnes, ked vidím Jirího Suchého, musí si urcite mysliet, že sa mi nieco stalo, lebo by som mu najradšej stále len dakoval. Toto malo, samozrejme, svoj vrchol pri stretnutí s Paulom McCartneym v Prahe v roku 2004. Skutocne som bol vtedy poriadne roztrasený, ked sa ma v šatni spýtal, co si myslím o jeho skladbe Follow me, ktorú mi zahral.\n\n<iframe src=\"http://volby.sme.sk/serv/preferencie/?w=500&h=400&p=380&s=1|\" width=\"500\" height=\"400\" marginheight=\"0\" marginwidth=\"0\" scrolling=\"no\" frameborder=\"0\" ></iframe>", "analysis_paragraphs": ["A co teda Symphonic?", "Aj pri symfonickom orchestri zafungovali vonkajšie okolnosti. Asi pred troma rokmi sme v štúdiu dokoncovali album Empatia a zrazu prišli nejakí ludia, že v pražskom Obecnom dome majú volný termín pre symfonický orchester. Hovorím im - Symfonák? Isteže, aj dva, len už chodte, lebo som sa práve zaoberal albumom Empatia. Po case idem po Prahe , zrelaxovaný, album dokoncený, a vidím plagát – Meky Žbirka, koncert v Obecnom dome. Volám manželke Katke a hovorím, co to je? Vraj som to slúbil. Coskoro som sa ocitol na skúške v štátnej opere, už boli hotové aranžmány, takže to, co sme si vtedy medzi dverami poslubovali, naozaj zobrali seriózne. Takže ak ste sa pýtali, ci to bol môj sen, odpoviem, že to bol zámer, pretože niektoré moje skladby po orchestri doslova volajú. Napríklad Balada, Atlantída ci Jesenná láska. Ale že by som si to ja od stola pri kávicke vymyslel, na to teda nemám povahu. Nemám povahu ani zorganizovat turné.", "Je to zatažujúce?", "Je to strašne vela organizacných vecí. Najmä takých, ktoré nevidno, ale treba ich urobit. Až potom môžete vystúpit na nejakých Pasienkoch, a dokonca ani vtedy nemáte pokoj. Napríklad minule - všetko už bolo pripravené, hala plná, orchester naucený, ja som prišiel, postavil som sa a zistil, že v hladisku sa hádajú ludia, lebo si nemajú kam sadnút. Z pódia som to musel riešit – prosím vás, prineste stolicky. Turné nie je len o tom, že prídete a budete hrat. Turné je o cestovaní, v každom meste je iný usporiadatel, neviete, cím vás zaskocí, môže byt problém s elektrinou alebo s otvorením sály...", "Podme však na zaciatok vašej speváckej kariéry. Vraj váš hudobný vývoj ovplyvnili bratia a mama...", "Keby som nemal bratov a nehralo sa u nás tak casto, ktovie, ako by to dopadlo. Ale ja som vždy rád spieval. Ked tu v Bratislave ešte nestálo tolko nových budov, ked tu bol hotel Hron a Schöne Náci dirigoval dopravu, tak som tu chodil, malický, a spieval som si. Mám pocit, že som spieval ešte skôr, ako som zacal hovorit. Na ulici ma upozornovali, nespievaj, však sa na nás pozerajú. A mama mi neskôr hovorila, že podla môjho spevu vždy vedela, co bolo v škole. Ked z chodby nic nepocula, nieco nebolo v poriadku.", "A co ste si spievali?", "Všelico. Tam za vodou v rákosí, skupinu Matadors, neskôr Olympic, všetko, co dávali v rádiu. Vtedy som si nemyslel, že raz budem spevákom, len som to mal rád. To mi niekedy interpreti, ktorých dnes stretávam v šatni, ani neveria. Bol som hotový, ked som sa stretol s Ivetou Simonovou, Milanom Chladilom ci Waldemarom Matuškom. A dodnes, ked vidím Jirího Suchého, musí si urcite mysliet, že sa mi nieco stalo, lebo by som mu najradšej stále len dakoval. Toto malo, samozrejme, svoj vrchol pri stretnutí s Paulom McCartneym v Prahe v roku 2004. Skutocne som bol vtedy poriadne roztrasený, ked sa ma v šatni spýtal, co si myslím o jeho skladbe Follow me, ktorú mi zahral.", "<iframe src=\"http://volby.sme.sk/serv/preferencie/?w=500&h=400&p=380&s=1|\" width=\"500\" height=\"400\" marginheight=\"0\" marginwidth=\"0\" scrolling=\"no\" frameborder=\"0\" ></iframe>"], "analysis_date": "2012-01-08", "analysis_sources": {"text": ["Prahe"], "url": ["http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=9455185&ids=7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:05.181001+00:00"}
{"id": "vr28527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28527", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Rada školy dala navrhla a zriaďovateľ odvolal riaditeľku školy (na základnej škole v Trhovom, pozn.). Zriaďovateľ mohol a nemusel odvolať riaditeľku.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "(7) Zriaďovateľ odvolá riaditeľa: a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu,9) c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov,10) alebo d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].\n\n(8) Zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj a) na návrh rady školy [§ 24 ods. 5 písm. c)], b) ak neabsolvuje funkčné vzdelávanie alebo funkčné inovačné vzdelávanie v lehote podľa osobitného predpisu,11) c) na návrh ministra školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak budú zistené závažné nedostatky [§ 14 ods. 6 písm. j) a l)]; riaditeľa strednej zdravotníckej školy na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["(7) Zriaďovateľ odvolá riaditeľa: a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu,9) c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov,10) alebo d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].", "(8) Zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj a) na návrh rady školy [§ 24 ods. 5 písm. c)], b) ak neabsolvuje funkčné vzdelávanie alebo funkčné inovačné vzdelávanie v lehote podľa osobitného predpisu,11) c) na návrh ministra školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak budú zistené závažné nedostatky [§ 14 ods. 6 písm. j) a l)]; riaditeľa strednej zdravotníckej školy na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["musí"], "url": ["http://www.isamosprava.sk/clanok-0-301/_Obec_Skoly_Odvolanie_riaditela_skoly_obcou_ako_zriadovatelom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:32.080831+00:00"}
{"id": "44874", "numeric_id": 44874, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44874", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A potraviny nebudú zatvorené, preto zatiaľ sa neukazuje, a ani v žiadnej inej krajine nesignalizovali nejakú komplikáciu s nedostatkom tovaru (inú než krátkodobú spôsobenú hromadnými nákupmi, pozn.).", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase tvrdenia Petra Pellegriniho - t.j. k 15. marcu 2020 - nehlásili európske krajiny vážne problémy so zásobovaním potravinami. Jeho tvrdenia preto hodnotíme ako pravdivé. Ústredný krízový štáb prijal a Úrad verejného zdravotníctva 12. marca 2020 zaviedol viacero opatrení, ktorými chcú zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19. Potraviny ponechali otvorené. Ministerka poľnohospodárstva Gabriela Matečná dnes uviedla , že na Slovensku je dostatok potravín a nie je dôvod na paniku. Produkcia potravín nie je podľa českého Ministerstva poľnohospodárstva ohrozená ani v Česku. Krajina má navyše krízový plán a zásoby. Dostatok potravín hlásilo aj Taliansko.", "analysis_paragraphs": ["V čase tvrdenia Petra Pellegriniho - t.j. k 15. marcu 2020 - nehlásili európske krajiny vážne problémy so zásobovaním potravinami. Jeho tvrdenia preto hodnotíme ako pravdivé. Ústredný krízový štáb prijal a Úrad verejného zdravotníctva 12. marca 2020 zaviedol viacero opatrení, ktorými chcú zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19. Potraviny ponechali otvorené. Ministerka poľnohospodárstva Gabriela Matečná dnes uviedla , že na Slovensku je dostatok potravín a nie je dôvod na paniku. Produkcia potravín nie je podľa českého Ministerstva poľnohospodárstva ohrozená ani v Česku. Krajina má navyše krízový plán a zásoby. Dostatok potravín hlásilo aj Taliansko."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "uviedla", "má", "hlásilo"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4087:covid-19-ustredny-krizovy-tab-zavadza-alie-opatrenia-zatvoria-sa-koly-inletiska-karantena-plati-pre-vetkych-ktori-sa-vratia-zo-zahraniia&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/545680-potravin-na-slovensku-je-dostatok-nevidim-dovod-na-paniku-odkazuje-matecna/", "http://www.foodnet.cz/polozka/?jmeno=Produkce+potravin+nen%C3%AD+ohro%C5%BEena%2C+firmy+maj%C3%AD+zpracovan%C3%A9+krizov%C3%A9+pl%C3%A1ny+a+z%C3%A1soby+na+plynulou+v%C3%BDrobu&id=39286", "https://www.ilmessaggero.it/italia/coronavirus_italia_news_cibo_italiano_sicuro_alimenti_certificati_virus_free_teresa_bellanova-5111676.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:04.187878+00:00"}
{"id": "48334", "numeric_id": 48334, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48334", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Nechali ste slovenské hospodárstvo v najhoršom možnom stave, lebo celé visí na energiách a 100 % napr. plynu berieme Ruska. Vy ste z nás urobili nevoľníkov Ruska.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je jednou z najzávislejších krajín na importoch ropy a plynu z Ruska, predchádzajúce vlády diverzifikovali len na prípad núdze, akou bola kríza v roku 2009.\n\nV reakcií na plynovú krízu v roku 2009 vláda na čele s Ficom prijala niekoľko opatrení. Zaviedli povinné zásoby na pokrytie bežnej spotreby plynu na minimálne 30 dní, zmenili manažment zásobníkov plynu, iniciovali projekty na vytvorenie reverzných tokov s cieľom diverzifikovať dovoz plynu. V roku 2009 bol vytvorený reverzný tok s Českou republikou, v roku 2010 s Rakúskom, v roku 2015 s Maďarskom a v roku 2018 bolo schválené vybudovanie prepojenie s Poľskom (. pdf , str. 7). Reverzné toky slúžia na prípad krízovej situácie, resp. stavu núdze (.pdf, str . 7). Neriešia zdroj plynu, ktorý stále pochádza z Ruska. V súčasnosti má Slovensko strategické zásoby ropy na štyri mesiace.\n\nV roku 2008 podpísal SPP s Gazpromom zmluvu na dodávku plynu na 20 rokov.\n\nViacero zdrojov ( Euractiv , Sme ) uvádza, že Slovensko z Ruska importuje dve tretiny ropy. Denník N uvádza, že “prakticky všetka ropa na Slovensku” je dovážaná z Ruska.\n\nV prípade zemného plynu niekoľko zdrojov ( Euractiv , Denník N , IEA pdf ., str. 44) uvádza, že Slovensko dováža takmer 90 % (medzi 85 % - 87 %) z Ruskej federácie. Denník SME, odvolávajúc sa na dáta Eurostatu, hovorí o celkovej 94-percentnom podiele Ruska na importoch ropy a plynu, čo z nás robí najzávislejšou krajinou v Európe.\n\nSlovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský, pre TASR vysvetlil : „Fyzicky je u nás dokonca 100 percent prepraveného plynu z Ruska, a to či už z Českej republiky Nordstream alebo z Ukrajiny, pričom plyn z ostatných zdrojov je dodávaný na báze zápočtov a swapov.”\n\nOdborníci poukazujú na závislosť Slovenska od energií z Ruska, vrátane výrobných domácností, podnikov, či zdravotníctva. Na porovnanie, EÚ importuje z Ruska približne jednu štvrtinu ropy a 40 - 45 % plynu. Poľsko v roku 2020 začalo výstavbu plynovodu do Nórska, vďaka ktorému dosiahne nižšiu závislosť od Gazpromu.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je jednou z najzávislejších krajín na importoch ropy a plynu z Ruska, predchádzajúce vlády diverzifikovali len na prípad núdze, akou bola kríza v roku 2009.", "V reakcií na plynovú krízu v roku 2009 vláda na čele s Ficom prijala niekoľko opatrení. Zaviedli povinné zásoby na pokrytie bežnej spotreby plynu na minimálne 30 dní, zmenili manažment zásobníkov plynu, iniciovali projekty na vytvorenie reverzných tokov s cieľom diverzifikovať dovoz plynu. V roku 2009 bol vytvorený reverzný tok s Českou republikou, v roku 2010 s Rakúskom, v roku 2015 s Maďarskom a v roku 2018 bolo schválené vybudovanie prepojenie s Poľskom (. pdf , str. 7). Reverzné toky slúžia na prípad krízovej situácie, resp. stavu núdze (.pdf, str . 7). Neriešia zdroj plynu, ktorý stále pochádza z Ruska. V súčasnosti má Slovensko strategické zásoby ropy na štyri mesiace.", "V roku 2008 podpísal SPP s Gazpromom zmluvu na dodávku plynu na 20 rokov.", "Viacero zdrojov ( Euractiv , Sme ) uvádza, že Slovensko z Ruska importuje dve tretiny ropy. Denník N uvádza, že “prakticky všetka ropa na Slovensku” je dovážaná z Ruska.", "V prípade zemného plynu niekoľko zdrojov ( Euractiv , Denník N , IEA pdf ., str. 44) uvádza, že Slovensko dováža takmer 90 % (medzi 85 % - 87 %) z Ruskej federácie. Denník SME, odvolávajúc sa na dáta Eurostatu, hovorí o celkovej 94-percentnom podiele Ruska na importoch ropy a plynu, čo z nás robí najzávislejšou krajinou v Európe.", "Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský, pre TASR vysvetlil : „Fyzicky je u nás dokonca 100 percent prepraveného plynu z Ruska, a to či už z Českej republiky Nordstream alebo z Ukrajiny, pričom plyn z ostatných zdrojov je dodávaný na báze zápočtov a swapov.”", "Odborníci poukazujú na závislosť Slovenska od energií z Ruska, vrátane výrobných domácností, podnikov, či zdravotníctva. Na porovnanie, EÚ importuje z Ruska približne jednu štvrtinu ropy a 40 - 45 % plynu. Poľsko v roku 2020 začalo výstavbu plynovodu do Nórska, vďaka ktorému dosiahne nižšiu závislosť od Gazpromu."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["prijala", "pdf", "str", "má", "podpísal", "Euractiv", "Sme", "Denník N", "Euractiv", "Denník N", "pdf", "hovorí", "vysvetlil", "poukazujú", "importuje", "výstavbu plynovodu"], "url": ["https://euractiv.sk/section/energetika/news/plynova-kriza-moze-sa-zopakovat-013985/", "https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/2020.01.24-pap_2017-1938_v7_cln_0.pdf?fbclid=IwAR19sf2Cb70scZL1E9afTloerWEAbfuHLuPDE9Yj1Qn6y_8GoKSTtWTy-as", "https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/2020.01.24-pap_2017-1938_v7_cln_0.pdf?fbclid=IwAR19sf2Cb70scZL1E9afTloerWEAbfuHLuPDE9Yj1Qn6y_8GoKSTtWTy-as", "https://e.dennikn.sk/2761848/krok-za-krokom-co-sa-udeje-na-slovensku-ak-by-unia-uvalila-embargo-na-rusku-ropu-a-plyn/?cst=c3f1eb2b05cb0c3ffced2609dac16a7c8fece9dc&fbclid=IwAR2ivO81penv_ETkITlbsiGSpror_OBZunBn_QL3LpM2W2-0I9F_l-BV8zk#:~:text=Ministerstvo%20hospod%C3%A1rstva%20po%20vypuknut%C3%AD%20vojny%20najsk%C3%B4r%20upokojovalo%2C%20%C5%BEe%20aj%20keby%20sa%20Slovensku%20minuli%20strategick%C3%A9%20z%C3%A1soby%20ropy%20(moment%C3%A1lne%20s%C3%BA%20na%20%C5%A1tyri%20mesiace)%2C", "https://index.sme.sk/c/4186731/spp-podpisal-s-gazpromom-novu-20-rocnu-zmluvu.html", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/slovakia-yet-to-plan-solution-to-lower-dependency-on-russian-energy/", "https://index.sme.sk/c/22847633/slovensko-rusko-biznis-obchod-dovoz-vyvoz-ropa-plyn-firmy.html", "https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/?ref=inc&cst=1c2f040e932930ac35b8fddb6b76e4fd1edc9c74", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/slovakia-yet-to-plan-solution-to-lower-dependency-on-russian-energy/", "https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/?ref=inc&cst=1c2f040e932930ac35b8fddb6b76e4fd1edc9c74", "https://iea.blob.core.windows.net/assets/7721817f-2d56-499a-866d-157873e3318b/2018SlovakRepublic.pdf", "https://index.sme.sk/c/22847633/slovensko-rusko-biznis-obchod-dovoz-vyvoz-ropa-plyn-firmy.html", "https://www.teraz.sk/utok-na-ukrajinu/spnz-momentalne-nema-europa-a-sr-zi/619687-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/energia-sr-je-uplne-zavisla-ruskeho-plynu-ropy-zmena-nie-je-jednoducha", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/slovensko-potrebuje-podla-caputovej-znizit-zavislost-od-ruskeho-plynu-musime-najst-novych-dodavatelov/#:~:text=Celkovo%2045%20%25%20spotreby%20v%20E%C3%9A%20tvor%C3%AD%20plyn%20z%20Ruska.", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/zacali-stavat-plynovod-z-polska-do-norska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:35.359400+00:00"}
{"id": "49219", "numeric_id": 49219, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49219", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Dnes nezamestnanosť komparatívne nie je až taký veľký problém, nie je najväčší problém slovenskej ekonomiky, lebo je 5-6 % a ona už o moc nižšia nebude. Dnes je problém slovenskej ekonomiky stagnujúca produktivita a nedostatok ľudí.", "statement_date": "2023-08-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera nezamestnanosti na Slovensku dlhodobo klesala a v súčasnosti sa drží okolo hranice 6 %. Klesá však aj produktivita práce a slovenský priemysel zápasí s nedostatkom pracovných síl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV prvom štvrťroku 2023 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 6,2% a počet dlhodobo nezamestnaných osôb sa znížil oproti prvému kvartálu 2021 o 20,5 tisíc osôb. Pokles bol zaznamenaný vo všetkých vekových kategóriách, najmä však pri 25 až 34 ročných. Znižovanie nezamestnanosti pokračuje od roku 2020 vo všetkých samosprávnych krajoch. K priaznivému trendu vývoja na trhu práce prispeli aj štátne projekty aktivačných prác a praxe pre mladých ľudí.\n\nNa druhej strane však bol zaznamenaný aj 2,5% pokles produktivity práce. Produktivita práce predstavuje objem produkcie na jednu odpracovanú hodinu. Tento ukazovateľ vyjadruje, ako efektívne vedia zamestnávatelia využiť pracovnú silu a jeho pokles tak predstavuje riziko zhoršenia medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenských výrobcov.\n\nSlovenský priemysel tiež hlási nedostatok zamestnancov, a to najmä v povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Rezort práce chce situáciu vyriešiť pracovníkmi z tretích krajín, a to najmä z Balkánu, Kaukazu, Strednej Ázie a Ukrajiny. Ministerstvo preto predložilo do pripomienkového konania návrh, podľa ktorého by od začiatku budúceho roka mohli dostať národné víza vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín.", "analysis_paragraphs": ["Miera nezamestnanosti na Slovensku dlhodobo klesala a v súčasnosti sa drží okolo hranice 6 %. Klesá však aj produktivita práce a slovenský priemysel zápasí s nedostatkom pracovných síl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V prvom štvrťroku 2023 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 6,2% a počet dlhodobo nezamestnaných osôb sa znížil oproti prvému kvartálu 2021 o 20,5 tisíc osôb. Pokles bol zaznamenaný vo všetkých vekových kategóriách, najmä však pri 25 až 34 ročných. Znižovanie nezamestnanosti pokračuje od roku 2020 vo všetkých samosprávnych krajoch. K priaznivému trendu vývoja na trhu práce prispeli aj štátne projekty aktivačných prác a praxe pre mladých ľudí.", "Na druhej strane však bol zaznamenaný aj 2,5% pokles produktivity práce. Produktivita práce predstavuje objem produkcie na jednu odpracovanú hodinu. Tento ukazovateľ vyjadruje, ako efektívne vedia zamestnávatelia využiť pracovnú silu a jeho pokles tak predstavuje riziko zhoršenia medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenských výrobcov.", "Slovenský priemysel tiež hlási nedostatok zamestnancov, a to najmä v povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Rezort práce chce situáciu vyriešiť pracovníkmi z tretích krajín, a to najmä z Balkánu, Kaukazu, Strednej Ázie a Ukrajiny. Ministerstvo preto predložilo do pripomienkového konania návrh, podľa ktorého by od začiatku budúceho roka mohli dostať národné víza vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín."], "analysis_date": "2023-09-05", "analysis_sources": {"text": ["dosiahla", "bol zaznamenaný", "pokračuje", "prispeli", "bol zaznamenaný", "hlási"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ce6f110a-5ca8-41ec-8eef-e7f9979da32d/!ut/p/z1/tVJLc4IwGPwtPXAM-SBgoDd0WtFiZ6xj1Vw6EcOjyENIofbXNzi9dKZae2guyTfZ3dnNBjO8xqzgbRpzmZYF36t5wwYvczpxhkPDAxgGBCbTh8WjP7o3x0sbP2OGWVjISiZ4U24bnqAmQ2kRIZ5JDdShrHOl1hYCNVXN26MGbSNkpvZQDCLDAI7skDvIMkSIHCEiJGjkutTdcWLuevkqTHd4cxV69Ztfpq7hzPJA8dkJMhp7vkUDACcY2zDx_OWTOycEPPIFuKCxUR7oWQ8Gxas2FR1eFv3L7PHijxF9wNOThQspVW1mPRvNYqXMZdL3UeL1VfKKmr4eDsxTtZaFFO8Sr_-jV5Uh3eZ6F-Y66NShQCh1LNNyBzYhvQuv2BJHBahFJGpR62-1-o6JlFVzq4EGXdfpcVnGe6E3mQY_MZKyUea_AXGV5w45oiya3RGLbY_kIxAr7-bmE-LJ-XM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/06/pocet-dlhodobo-nezamestnanych-sa-vyrazne-znizil-najvyraznejsie-v-skupine-ludi-so-zakladnym-vzdelanim/", "https://www.employment.gov.sk/files/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/2023_04_19_nezamestnanost_marec.pdf", "https://www.finreport.sk/ekonomika/nezamestnanost-na-slovensku-je-najnizsia-za-posledneho-poldruha-roka/", "https://e.dennikn.sk/3314299/graf-dna-pokles-produktivity-prace-zuzuje-priestor-na-dalsie-zvysovanie-platov/", "https://sita.sk/vpriemysle/priemysel-zapasi-s-nedostatkom-pracovnej-sily-pomoct-nam-maju-pracovnici-z-tadzikistanu-ci-uzbekistanu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:27.894861+00:00"}
{"id": "vr31134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31134", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnosti EÚ predstavila návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce obdobie. Zachováva nerovnosť medzi členskými štátmi v priamych platbách a ich vyrovnanie odsúva až na rok 2028, čo vážne ohrozuje postavenie slovenských poľnohospodárov na spoločnom európskom trhu. Jeho prijatie by de facto znamenalo zníženie súčasnej úrovne dotácií z 800 mil. eur na cca 400 mil. eur ročne.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V súčasnosti prebieha legislatívny proces prijímania novej verzie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), platnej po roku 2013. Podľa návrhu nového zákona sa skutočne zdá, že rok 2028 sa spomína ako rok, v ktorom sa definitívne vyrovnajú priame platby medzi starými a novými členskými krajinami. Naopak, podľa rovnakého materiálu sa rozdiely v priamych platbách medzi jednotlivými členskými krajinami budú adresovať postupným zmenšovaním týchto rozdielov, pri čom Slovensko je uvedené ako jedna z krajín, ktorá by mala potencionálne získať.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti prebieha legislatívny proces prijímania novej verzie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), platnej po roku 2013. Podľa návrhu nového zákona sa skutočne zdá, že rok 2028 sa spomína ako rok, v ktorom sa definitívne vyrovnajú priame platby medzi starými a novými členskými krajinami. Naopak, podľa rovnakého materiálu sa rozdiely v priamych platbách medzi jednotlivými členskými krajinami budú adresovať postupným zmenšovaním týchto rozdielov, pri čom Slovensko je uvedené ako jedna z krajín, ktorá by mala potencionálne získať."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "ECIPE"], "url": ["http://www.europolitics.info/europolitics/cap-reform-commission-shows-its-hand-art312525-46.html", "http://www.ecipe.org/media/publication_pdfs/public-money-for-public-goods-winners-and-losers-from-cap-reform.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:54.004429+00:00"}
{"id": "vr27270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27270", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja som bol prvý, keď sa zverejnili informácie o kauze Gorila, kto osobne žiadal: vyšetrime, potrestajme, ale ak sú tam nepravdivé informácie, ospravedlňme sa všetkým, čo sú tam uvedení...", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údajný spis gorila bol zverejnený na internete 21.12.2011. Pavol Hrušovský v online debate z 20. februára 2014 reagoval na otázku týkajúcu sa spisu Gorila tak, že už od prvého okamihu ako bol spis zverejnený, trval na jeho dôsednom prešetrení. Podľa agentúry SITA z 20. januára 2012 Pavol Hrušovský nemá záujem o prerokovanie spisu na parlamentnej schôdzi, čo odôvodňuje slovami “Čím menej budeme politicky o tejto veci rokovať, tým väčšiu slobodu a nezávislosť budú pociťovať všetci tí, ktorí sú zo zákona určení, aby vec objasnili, nezávisle vyšetrili.”\n\nNevieme potvrdiť ani vyvrátiť, či skutočne Hrušovský hneď po zverejnení spisu zastával stanovisko, o ktorom hovorí. Zároveň sme nenašli žiadne jeho vyjadrenie, v ktorom by hovoril o ospravedlnení sa tým, ktorí sú tam spomenutí, v prípade, že sa nejedná o pravdivé informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Údajný spis gorila bol zverejnený na internete 21.12.2011. Pavol Hrušovský v online debate z 20. februára 2014 reagoval na otázku týkajúcu sa spisu Gorila tak, že už od prvého okamihu ako bol spis zverejnený, trval na jeho dôsednom prešetrení. Podľa agentúry SITA z 20. januára 2012 Pavol Hrušovský nemá záujem o prerokovanie spisu na parlamentnej schôdzi, čo odôvodňuje slovami “Čím menej budeme politicky o tejto veci rokovať, tým väčšiu slobodu a nezávislosť budú pociťovať všetci tí, ktorí sú zo zákona určení, aby vec objasnili, nezávisle vyšetrili.”", "Nevieme potvrdiť ani vyvrátiť, či skutočne Hrušovský hneď po zverejnení spisu zastával stanovisko, o ktorom hovorí. Zároveň sme nenašli žiadne jeho vyjadrenie, v ktorom by hovoril o ospravedlnení sa tým, ktorí sú tam spomenutí, v prípade, že sa nejedná o pravdivé informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["gorila", "zverejnený", "online debate", "SITA"], "url": ["http://skgorila.tumblr.com/", "http://www.cas.sk/clanok/239181/prve-vyrocie-gorily-vysetrovanie-sa-posunulo-o-nove-stihania.html", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/612-online-s-prezidentskym-kandidatom-pavlom-hrusovskym/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/452147-pavol-hrusovsky-nechce-v-parlamente-gorilu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:59.831519+00:00"}
{"id": "vr36755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36755", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "S Ivetou Radičovou sme boli protestovať v Komárne proti vstupu maďarských gárd na Slovensko", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "HNonline : Aj na slovenskej strane Dunaja sa medzitým zhromaždilo asi 50 ľudí s transparentmi. Nejde však o maďarských extrémistov, ale o akciu narýchlo zorganizovanú poslancami slovenského parlamentu. Okrem predstaviteľov SMK (Béla Bugár) a SDKÚ-DS (Iveta Radičová) nechýba ani primátor Komárna Tibor Bastrnák (SMK) a viacerí zástupcovia samospráv zo Žitného ostrova.", "analysis_paragraphs": ["HNonline : Aj na slovenskej strane Dunaja sa medzitým zhromaždilo asi 50 ľudí s transparentmi. Nejde však o maďarských extrémistov, ale o akciu narýchlo zorganizovanú poslancami slovenského parlamentu. Okrem predstaviteľov SMK (Béla Bugár) a SDKÚ-DS (Iveta Radičová) nechýba ani primátor Komárna Tibor Bastrnák (SMK) a viacerí zástupcovia samospráv zo Žitného ostrova."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["HNonline"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-30140250-radikali-zmenili-slovensko-na-slotakiu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:01.314050+00:00"}
{"id": "48141", "numeric_id": 48141, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48141", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "V Zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) sme zaviedli špeciálne režimy, dali sme riaditeľom kompetencie, zabezpečili ochranné prostriedky. Výsledok? V tretej vlne máme aktuálne o 81% MENEJ ľudí s COVIDOM a o 71% MENEJ zariadení, kde sa vyskytuje.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Milan Krajniak porovnáva údaje z vrcholu druhej vlny s klesajúcej fázy tretej vlny, čím prikrášľuje výsledky svojho rezortu, výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Krajniak porovnáva údaje z decembra 2021 a januára 2022. Pozitívne testovaných ľudí zo zariadení sociálnych služieb (ZSS), teda klientov aj zamestancov, bolo na vrchole druhej vlny podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiný necelých 4800. Do tohto obdobia podľa grafu spadá aj údaj 4780, ktoré Krajniak používa pri argumentácii. Na vrchole tretej vlny však bolo v ZSS pozitívnych až približne 1200 ľudí, šlo by tak o pokles približne o 75 percent. Ku poklesu na 900 prípadov denne došlo až v decembri, počas klesajúcej fázy tretej vlny.\n\nGraf poskytnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny:\n\nPodobne Krajniak postupuje pri porovnaní zariadení, kde sa vyskytol covid. Údaj o 289 zariadeniach je pravdepodobne najvyššie číslo z druhej vlny. 80 zariadení je najaktuálnejší údaj z decembra 2021. V predchádzajúcich dňoch bolo týchto zariadení vyše sto. Pokles by tak bol stále výrazný, nie však až na úrovni 71 percent.\n\nGraf poskytnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny:\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v lete pripravilo dva metodické dokumenty pre zariadenia ZSS: metodiku krízového riadenia (pdf), ktorá mala slúžiť ako návod pre zariadenia sociálnych služieb a verziu Covid automatu , kde uvádza presné opatrenia podľa režimu zaočkovanosti a farby semafora.\n\nZámer nakúpiť ochranné prostriedky a dezinfekciu pre poskytovateľov sociálnych služieb oznámilo ministerstvo ešte v marci tohto roka, kedy vyhlásilo verejné obstarávanie, v odhadovanej hodnote 15 miliónov eur. Ministerstvo, na svojich webových stránkach taktiež informuje , o zásobení zariadení sociálnych služieb ochrannými pomôckami a uvádza , že samotná materiálna pomoc už prekročila 16 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Milan Krajniak porovnáva údaje z vrcholu druhej vlny s klesajúcej fázy tretej vlny, čím prikrášľuje výsledky svojho rezortu, výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Krajniak porovnáva údaje z decembra 2021 a januára 2022. Pozitívne testovaných ľudí zo zariadení sociálnych služieb (ZSS), teda klientov aj zamestancov, bolo na vrchole druhej vlny podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiný necelých 4800. Do tohto obdobia podľa grafu spadá aj údaj 4780, ktoré Krajniak používa pri argumentácii. Na vrchole tretej vlny však bolo v ZSS pozitívnych až približne 1200 ľudí, šlo by tak o pokles približne o 75 percent. Ku poklesu na 900 prípadov denne došlo až v decembri, počas klesajúcej fázy tretej vlny.", "Graf poskytnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny:", "Podobne Krajniak postupuje pri porovnaní zariadení, kde sa vyskytol covid. Údaj o 289 zariadeniach je pravdepodobne najvyššie číslo z druhej vlny. 80 zariadení je najaktuálnejší údaj z decembra 2021. V predchádzajúcich dňoch bolo týchto zariadení vyše sto. Pokles by tak bol stále výrazný, nie však až na úrovni 71 percent.", "Graf poskytnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny:", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v lete pripravilo dva metodické dokumenty pre zariadenia ZSS: metodiku krízového riadenia (pdf), ktorá mala slúžiť ako návod pre zariadenia sociálnych služieb a verziu Covid automatu , kde uvádza presné opatrenia podľa režimu zaočkovanosti a farby semafora.", "Zámer nakúpiť ochranné prostriedky a dezinfekciu pre poskytovateľov sociálnych služieb oznámilo ministerstvo ešte v marci tohto roka, kedy vyhlásilo verejné obstarávanie, v odhadovanej hodnote 15 miliónov eur. Ministerstvo, na svojich webových stránkach taktiež informuje , o zásobení zariadení sociálnych služieb ochrannými pomôckami a uvádza , že samotná materiálna pomoc už prekročila 16 miliónov eur."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["metodiku krízového riadenia", "Covid automatu", "oznámilo", "informuje", "uvádza"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/files/sk/uvodna-stranka/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/socialne-sluzby/metodika-krizoveho-riadenia/metodika-krizoveho-riadenia-pandemickej-situacie-socialnych-sluzbach_ob-2021-08-16-1-gali.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/zmeny-covid-automate-dotykaju-aj-zariadeni-socialnych-sluzieb.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/877241/rezort-prace-chce-nakupit-ochranne-prostriedky-a-dezinfekciu-za-15-milionov-eur/", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/do-zariadeni-socialnych-sluzieb-smeruje-dalsia-materialna-pomoc-opat-preplatime-vitaminy.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/opatovne-zasobujeme-zariadenia-socialnych-sluzieb-dalsimi-ochrannymi-pomockami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:00.295770+00:00"}
{"id": "vr15938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15938", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ išlo o počty vyšetrovateľov tohoto spisu(o únose Michala kováča ml., pozn.), boli dvaja. Pán Vačok predtým, ako mal poverenie byť vyšetrovaným, sa vzdal a odišiel do inej služby, tak nerobil vyšetrovanie.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vyšetrovatelia zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny boli dovedna traja – Šimunič, Vačok a napokon Číž. Je síce pravdou, že Vačok v roku 1996 odišiel z policajnej služby, avšak až potom čo mu bol prípad odobratý, vraj zo snahy dosiahnuť objektívnosť a nestrannosť vyšetrovania.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vyšetrovania sa na začiatku ujal vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič. Ten bol však už 7.septembra 1995 z prípadu odvolaný po tom, čo sa verejne vyjadril, že má závažné podozrenie na účasti členov SIS na prípade. Prípad po ňom prevzal Peter Vačok. ktorý v rozhovore pre Denník N uvádza \"Keď som prípad prevzal, tak z dôkazov, ktoré už stihol zabezpečiť môj predchodca Jaro Šimunič, vyplývalo, že sa napĺňa jedna zo stanovených verzií, že trestný čin zavlečenia bol spáchaný kvôli prezidentovi Slovenskej republiky Kováčovi staršiemu na jeho diskreditáciu, a že na ňom participovali aj príslušníci SIS a bola použitá technika služby.\" Vačok však na margo odobratia prípadu Šimuničovi v rozhovore uvádza. \"Jaro Šimunič bol jeden z vedúcich a riadil oddelenie, musel sa venovať svojim ľuďom a prípadom. Ja ako zástupca som nemal striktne určenú agendu a Šátek mi dal voľnú ruku, že sa budem venovať len tomuto prípadu. Myslím, že ho motivovalo aj to, že sme sa dozvedeli, že aj Rakúšania vedú svoje vyšetrovanie, a nechceli sme zostať v hanbe a robiť to ako bežný prípad, kde sa sporadicky urobí nejaký procesný úkon. Situácia vyžadovala, aby vyšetrovanie bolo rýchle a razantné.\" Vyšetrovanie teda pokračovalo po vedením Vačoka. Ten viedol trestné stíhanie voči príslušníkovi SIS Jiřímu N., ktorý nedokázal zdôvodniť svoju prítomnosť pri dome M. Kováča ml. Uznesenie o vznesení obvinenia však prokurátor zrušil a I. Lexa, riaditeľ SIS, podal na Vačoka trestné oznámenie. Následne Vačok obvinil aj Oskara F. a Igor M. zo spolupáchateľstva, pričom Oskar F. priznal, že vo veci je zapletená SIS. Prokurátor R. Vlachovský napriek tomu uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. Prípad bol odňatý aj Vačokovi, vraj z dôvodu objektivity a nestrannosti vyšetrovania. Napokon bol pridelený banskobystrickému policajtovi Jozefovi Čížovi, spolu s ním na prípade pracoval J. Chmela. Títo v máji 1996 prípad uzavreli pre nedostatok dôkazov na obvinenie konkrétneho páchateľa. V rozhovore pre Denník N Vačok tiež objasňuje , prečo odišiel v roku 1996 zo služieb polície a stal sa advokátom: \"Keď zistili, že ma nedokážu kriminalizovať, rozhodli sa, že ma budú trestať disciplinárne. Prvá snaha bola, keď denník Nový čas zverejnil fotografiu z vnútra dvora objektu ministerstva vnútra na Račianskej. Odovzdávali sme vtedy SIS zaistené autá. Toto odovzdávanie sme aj filmovali. Podozrievali ma, že som to umožnil odfotografovať redaktorovi Vladimírovi Donnerovi. Ten však z objektu odišiel o 11.20 a vozidlá sa odovzdávali až popoludní. Minister Hudek aj tak žiadal od môjho nadriadeného, plukovníka Gerbela potrestanie. V parlamente to avizoval aj premiér. Pán Gerbel ma potrestať odmietol, tak ho do týždňa odvolali z funkcie. Keď som videl, že kvôli mne trestajú nevinných ľudí, rozhodol som sa odísť sám\". Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovatelia zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny boli dovedna traja – Šimunič, Vačok a napokon Číž. Je síce pravdou, že Vačok v roku 1996 odišiel z policajnej služby, avšak až potom čo mu bol prípad odobratý, vraj zo snahy dosiahnuť objektívnosť a nestrannosť vyšetrovania.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vyšetrovania sa na začiatku ujal vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič. Ten bol však už 7.septembra 1995 z prípadu odvolaný po tom, čo sa verejne vyjadril, že má závažné podozrenie na účasti členov SIS na prípade. Prípad po ňom prevzal Peter Vačok. ktorý v rozhovore pre Denník N uvádza \"Keď som prípad prevzal, tak z dôkazov, ktoré už stihol zabezpečiť môj predchodca Jaro Šimunič, vyplývalo, že sa napĺňa jedna zo stanovených verzií, že trestný čin zavlečenia bol spáchaný kvôli prezidentovi Slovenskej republiky Kováčovi staršiemu na jeho diskreditáciu, a že na ňom participovali aj príslušníci SIS a bola použitá technika služby.\" Vačok však na margo odobratia prípadu Šimuničovi v rozhovore uvádza. \"Jaro Šimunič bol jeden z vedúcich a riadil oddelenie, musel sa venovať svojim ľuďom a prípadom. Ja ako zástupca som nemal striktne určenú agendu a Šátek mi dal voľnú ruku, že sa budem venovať len tomuto prípadu. Myslím, že ho motivovalo aj to, že sme sa dozvedeli, že aj Rakúšania vedú svoje vyšetrovanie, a nechceli sme zostať v hanbe a robiť to ako bežný prípad, kde sa sporadicky urobí nejaký procesný úkon. Situácia vyžadovala, aby vyšetrovanie bolo rýchle a razantné.\" Vyšetrovanie teda pokračovalo po vedením Vačoka. Ten viedol trestné stíhanie voči príslušníkovi SIS Jiřímu N., ktorý nedokázal zdôvodniť svoju prítomnosť pri dome M. Kováča ml. Uznesenie o vznesení obvinenia však prokurátor zrušil a I. Lexa, riaditeľ SIS, podal na Vačoka trestné oznámenie. Následne Vačok obvinil aj Oskara F. a Igor M. zo spolupáchateľstva, pričom Oskar F. priznal, že vo veci je zapletená SIS. Prokurátor R. Vlachovský napriek tomu uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. Prípad bol odňatý aj Vačokovi, vraj z dôvodu objektivity a nestrannosti vyšetrovania. Napokon bol pridelený banskobystrickému policajtovi Jozefovi Čížovi, spolu s ním na prípade pracoval J. Chmela. Títo v máji 1996 prípad uzavreli pre nedostatok dôkazov na obvinenie konkrétneho páchateľa. V rozhovore pre Denník N Vačok tiež objasňuje , prečo odišiel v roku 1996 zo služieb polície a stal sa advokátom: \"Keď zistili, že ma nedokážu kriminalizovať, rozhodli sa, že ma budú trestať disciplinárne. Prvá snaha bola, keď denník Nový čas zverejnil fotografiu z vnútra dvora objektu ministerstva vnútra na Račianskej. Odovzdávali sme vtedy SIS zaistené autá. Toto odovzdávanie sme aj filmovali. Podozrievali ma, že som to umožnil odfotografovať redaktorovi Vladimírovi Donnerovi. Ten však z objektu odišiel o 11.20 a vozidlá sa odovzdávali až popoludní. Minister Hudek aj tak žiadal od môjho nadriadeného, plukovníka Gerbela potrestanie. V parlamente to avizoval aj premiér. Pán Gerbel ma potrestať odmietol, tak ho do týždňa odvolali z funkcie. Keď som videl, že kvôli mne trestajú nevinných ľudí, rozhodol som sa odísť sám\". Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Vyšetrovania", "prevzal", "Vyšetrovanie", "Prípad", "objasňuje"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7984485/kricali-ze-ide-o-policajnu-akciu-a-aby-vystupil-z-auta-svedectvo-o-unose-kovaca-ml.html", "https://dennikn.sk/210601/vacok-keby-sis-zrusim-zavlecenie-zo-seba-nikdy-nezmyje/", "https://www.sme.sk/c/2110390/kauza-zavlecenia-michala-kovaca-ml-do-cudziny-sprava-obcianskej-nezavislej-komisie-ktoru-viedol-ladislav-pittner-a-novinari-boli.html", "https://dennikn.sk/blog/co-maju-kalinakove-ksefty-spolocne-s-odvlecenim-michala-kovaca-ml/", "https://dennikn.sk/210601/vacok-keby-sis-zrusim-zavlecenie-zo-seba-nikdy-nezmyje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:01.301741+00:00"}
{"id": "vr16767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16767", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Pán Ftáčnik, na vašu kampaň podľa transparentného účtu dáva najviac peniaze človek, ktorý zároveň z Vášho účtu peniaze aj vyberá, pretože Vám robí kampaň cez svoju firmu.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na transparentný účet Milana Ftáčnika vložil od ohlásenia kandidatúry po 16. október 2017 najviac peňazí práve Milan Ftáčnik a rovnakou sumou prispel aj Radovan Grohoľ. Ten je síce spolumajiteľom agentúry, ktorá je najväčším poberateľom výdavkov z tohto účtu a ktorá robí Milanovi Ftáčnikovi kampaň. Výrok však hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Na transparentný účet Milana Ftáčnika vložil od ohlásenia kandidatúry po 16. október 2017 najviac peňazí práve Milan Ftáčnik a rovnakou sumou prispel aj Radovan Grohoľ. Ten je síce spolumajiteľom agentúry, ktorá je najväčším poberateľom výdavkov z tohto účtu a ktorá robí Milanovi Ftáčnikovi kampaň. Výrok však hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["transparentnom účte", "Obchodného registra", "slov Milana Ftáčnika", "poznámke"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/groups-days/5058109458", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=9373&SID=2&P=0", "https://www.teraz.sk/regiony/ftacnik-obvinenia-pouzivani-penazi/280325-clanok.html", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers-days/5058109458/1502928000000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:32.747139+00:00"}
{"id": "49744", "numeric_id": 49744, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49744", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "My sme prijali napríklad aj opatrenia, veď viete o tom, že sme prijali, že 150 nových budúcich lekárov sa prijme na naše fakulty naviac.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister školstva Tomáš Drucker a ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v januári 2024 oznámili , že štyri lekárske fakulty na Slovensku prijimú od akademického roka 2024/2025 o 150 študentov medicíny viac. Navýšenie počtu medikov vyjednali ministerstvá so zástupcami vysokých škôl.\n\nNovinku o počte prijímaných študentov oznamoval aj vtedajší predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini ( 13:30 ). Pellegrini na tlačovej konferencii uviedol, že čiara úspešnosti sa na má na prijímacích pohovoroch posunúť tak, aby bolo na jednotlivé lekárske fakulty prijatých dokopy o 150 študentov viac v porovnaní s predošlým akademickým rokom.\n\nLekárska fakulta Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave mala prijať o 45 študentov medicíny viac, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine o 30 uchádzačov navyše. Na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika malo nastúpiť o 45 nových medikov viac a na Slovenskú zdravotnícku univerzitu o ďalších 30 študentov.\n\nAko uviedol prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., dekan LF UK v Bratislave, táto fakulta nakoniec prijala až o 60 nových slovenských študentov oproti akademickému roku 2023/2024.\n\nNa Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine bolo v roku 2024/2025 na odbor všeobecné lekárstvo prijatých 231 uchádzačov ( .pdf ), v roku 2023 ich bolo 188 ( .pdf ).\n\nNavýšenie počtu študentov medicíny je súčasť záväzku Vlády SR, ktorý zakomponovala aj do Programového vyhlásenia vlády.", "analysis_paragraphs": ["Minister školstva Tomáš Drucker a ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v januári 2024 oznámili , že štyri lekárske fakulty na Slovensku prijimú od akademického roka 2024/2025 o 150 študentov medicíny viac. Navýšenie počtu medikov vyjednali ministerstvá so zástupcami vysokých škôl.", "Novinku o počte prijímaných študentov oznamoval aj vtedajší predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini ( 13:30 ). Pellegrini na tlačovej konferencii uviedol, že čiara úspešnosti sa na má na prijímacích pohovoroch posunúť tak, aby bolo na jednotlivé lekárske fakulty prijatých dokopy o 150 študentov viac v porovnaní s predošlým akademickým rokom.", "Lekárska fakulta Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave mala prijať o 45 študentov medicíny viac, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine o 30 uchádzačov navyše. Na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika malo nastúpiť o 45 nových medikov viac a na Slovenskú zdravotnícku univerzitu o ďalších 30 študentov.", "Ako uviedol prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., dekan LF UK v Bratislave, táto fakulta nakoniec prijala až o 60 nových slovenských študentov oproti akademickému roku 2023/2024.", "Na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine bolo v roku 2024/2025 na odbor všeobecné lekárstvo prijatých 231 uchádzačov ( .pdf ), v roku 2023 ich bolo 188 ( .pdf ).", "Navýšenie počtu študentov medicíny je súčasť záväzku Vlády SR, ktorý zakomponovala aj do Programového vyhlásenia vlády."], "analysis_date": "2024-10-30", "analysis_sources": {"text": ["oznámili", "13:30", "viac", "prijať", "uviedol", ".pdf", ".pdf", "zakomponovala"], "url": ["https://www.minedu.sk/uz-v-najblizsom-akademickom-roku-sa-zvysi-pocet-medikov-o-150-rezort-skolstva-zdravotnictva-a-slovenske-univerzity-zacali-spolocne-riesit-nedostatok-lekarov/", "https://www.youtube.com/watch?v=-6KSmDQpE14&ab_channel=HNtelev%C3%ADzia", "https://www.fmed.uniba.sk/studium/vysledky-prijimacieho-konania-na-akademicky-rok-20242025/", "https://health.gov.sk/Clanok?lekarske-fakulty-navysenie-studentov", "https://www.fmed.uniba.sk/media/tlacove-spravy-astanoviska-lf-uk/", "https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Dekanat/studijne-oddelenie/prijimacky/2024/Vysledky_PK_VL_2024_2025.pdf", "https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Dekanat/studijne-oddelenie/prijimacky/2023/PK_vysledky_Vl_vyveska_2023.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:41.514581+00:00"}
{"id": "vr30860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30860", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica: Stabilné ceny energií Vláda I. Radičovej: Výrazný rast cien energií", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vývoj cien (eur/kWh) elektrickej energie pre domácnosti (2007-2011): 2007 S1 2007S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 DA 0,1884 0,1902 0,2147 0,1974 0,1962 0,1887 0,1997 0,1903 DB 0,1365 0,1350 0,1501 0,1465 0,1431 0,1440 0,1547 0,1545 DC 0,1158 0,1148 0,1283 0,1294 0,1311 0,1277 0,1376 0,1372 DD 0,0927 0,0963 0,1095 0,1247 0,1309 0,1142 0,1225 0,1222 DE 0,0714 0,0760 0,0881 0,1022 0,1106 0,0968 0,1041 0,1070 Vývoj cien (eur/kWh) elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (2007-2011): 2007 S1 2007 S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 IA 0,1455 0,1654 0,1791 0,2161 0,2173 0,1913 0,1966 0,1955 IB 0,1260 0,1368 0,1514 0,1669 0,1666 0,1438 0,1461 0,1460 IC 0,1053 0,1151 0,1283 0,1416 0,1396 0,1161 0,1185 0,1233 ID 0,0957 0,1040 0,1164 0,1263 0,1256 0,1045 0,1073 0,1113 IE 0,0852 0,0930 0,0986 0,1097 0,1087 0,0966 0,0959 0,1024 IF 0,0738 0,0847 0,0937 0,0945 0,1004 0,0926 0,0940 0,0900 IG 0,0786 0,0876 0,0950 0,0954 0,0896 0,0900 0,0740 0,0904 Vývoj cien (eur/GJ) plynu pre domácnosti (2007-2011): 2007 S1 2007 S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 D1 19,0650 20,8576 22,8942 23,3480 23,1910 22,6740 22,5280 22,9400 D2 9,7257 9,5997 10,8599 10,7810 11,1030 10,1770 10,4120 10,7800 D3 9,5952 8,9778 10,1501 10,7920 11,1340 10,0760 10,3180 11,9800 Vývoj cien (eur/GJ) plynu pre priemyselné spoločnosti (2007-2011): 2007 S1 2007 S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 I1 9,7338 10,1109 13,8669 14,0990 11,1310 10,8440 12,2940 12,3600 I2 8,1948 9,0702 13,1475 12,0980 10,0850 9,3670 11,0810 10,3800 I3 7,9848 8,9164 12,9417 11,1200 8,7260 8,7390 9,8480 9,2200 I4 7,4011 8,2639 11,8978 9,9400 7,9400 7,8760 8,0320 8,0700 I5 7,0840 7,9580 11,1775 9,7840 7,0450 7,1550 7,7020 7,1500 I6 Podľa Eurostatu majú ceny energií v podstate stabilne rastúci charakter, nedá sa povedať, že by medzi rokom 2007 a 2010 nedošlo (s výnimkami medzi jednotlivými obdobiami) k ich nárastu. Rovnako sa nedá povedať, že by rast cien energií bol zásadne \"výrazný\" za posledný rok. (Porovnanie so staršími ročníkmi nie je pre zmenu metodiky možné) Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vývoj cien (eur/kWh) elektrickej energie pre domácnosti (2007-2011): 2007 S1 2007S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 DA 0,1884 0,1902 0,2147 0,1974 0,1962 0,1887 0,1997 0,1903 DB 0,1365 0,1350 0,1501 0,1465 0,1431 0,1440 0,1547 0,1545 DC 0,1158 0,1148 0,1283 0,1294 0,1311 0,1277 0,1376 0,1372 DD 0,0927 0,0963 0,1095 0,1247 0,1309 0,1142 0,1225 0,1222 DE 0,0714 0,0760 0,0881 0,1022 0,1106 0,0968 0,1041 0,1070 Vývoj cien (eur/kWh) elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (2007-2011): 2007 S1 2007 S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 IA 0,1455 0,1654 0,1791 0,2161 0,2173 0,1913 0,1966 0,1955 IB 0,1260 0,1368 0,1514 0,1669 0,1666 0,1438 0,1461 0,1460 IC 0,1053 0,1151 0,1283 0,1416 0,1396 0,1161 0,1185 0,1233 ID 0,0957 0,1040 0,1164 0,1263 0,1256 0,1045 0,1073 0,1113 IE 0,0852 0,0930 0,0986 0,1097 0,1087 0,0966 0,0959 0,1024 IF 0,0738 0,0847 0,0937 0,0945 0,1004 0,0926 0,0940 0,0900 IG 0,0786 0,0876 0,0950 0,0954 0,0896 0,0900 0,0740 0,0904 Vývoj cien (eur/GJ) plynu pre domácnosti (2007-2011): 2007 S1 2007 S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 D1 19,0650 20,8576 22,8942 23,3480 23,1910 22,6740 22,5280 22,9400 D2 9,7257 9,5997 10,8599 10,7810 11,1030 10,1770 10,4120 10,7800 D3 9,5952 8,9778 10,1501 10,7920 11,1340 10,0760 10,3180 11,9800 Vývoj cien (eur/GJ) plynu pre priemyselné spoločnosti (2007-2011): 2007 S1 2007 S2 2008 S1 2008 S2 2009 S1 2009 S2 2010 S1 2010 S2 2011 S1 I1 9,7338 10,1109 13,8669 14,0990 11,1310 10,8440 12,2940 12,3600 I2 8,1948 9,0702 13,1475 12,0980 10,0850 9,3670 11,0810 10,3800 I3 7,9848 8,9164 12,9417 11,1200 8,7260 8,7390 9,8480 9,2200 I4 7,4011 8,2639 11,8978 9,9400 7,9400 7,8760 8,0320 8,0700 I5 7,0840 7,9580 11,1775 9,7840 7,0450 7,1550 7,7020 7,1500 I6 Podľa Eurostatu majú ceny energií v podstate stabilne rastúci charakter, nedá sa povedať, že by medzi rokom 2007 a 2010 nedošlo (s výnimkami medzi jednotlivými obdobiami) k ich nárastu. Rovnako sa nedá povedať, že by rast cien energií bol zásadne \"výrazný\" za posledný rok. (Porovnanie so staršími ročníkmi nie je pre zmenu metodiky možné) Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["cien", "cien", "cien", "cien"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_204&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_205&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_203&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:32.818085+00:00"}
{"id": "vr38499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38499", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No, my sme urobili významný krok dopredu v roku 2006, keď vládna koalícia bola postavená iba z troch politických subjektov a vy ste určite sledovali, život politický na Slovensku v týchto rokoch, nebyli to žiadne turbulencie, nič, ta vláda fungovala.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "chcela som tu dať nejaký výčet nefungovania, ale nezhody mali hlavne keď išlo o nejaké kauzy a neviem, nezdá sa mi vhodné tým overovať, či funguje alebo nefunguje vláda. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["chcela som tu dať nejaký výčet nefungovania, ale nezhody mali hlavne keď išlo o nejaké kauzy a neviem, nezdá sa mi vhodné tým overovať, či funguje alebo nefunguje vláda. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:29.867782+00:00"}
{"id": "48412", "numeric_id": 48412, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48412", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Podľa európskeho štatistického úradu dlhé roky na Slovensku najviac vystavené chudobe sú práve rodiny s deťmi.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých štatistík patria rodiny s deťmi k skupine, ktorá je najviac ohrozená chudobou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrieskum EU SILC (Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach) pravidelne uverejňuje aj percento obyvateľstva ohrozené chudobou. Slovensko v tejto oblasti v porovnaní s krajinami EÚ dosiahlo v roku 2020 jednu z najnižších mier ohrozenia chudobou, hneď po Česku.\n\nDlhodobo medzi kategórie ohrozené chudobou patria jednotlivci žijúci s deťmi a rodiny s deťmi, ako aj nezamestnaní a seniori. Ukazuje tak prieskum EU SILC za rok 2018 : “Aj rok 2018 potvrdil dlhodobé trendy, že chudoba na Slovensku najviac ohrozuje nezamestnaných (51,0 % osôb), neúplné rodiny, teda osamelých rodičov s jedným či viacerými závislými deťmi (36,7 % osôb) a viacdetné úplné rodiny (s 3 a viac závislými deťmi 36,7 % osôb).” Podobné výsledky ukázalo aj zisťovanie v roku 2019 :\n\n“Najviac ohrozené príjmovou chudobou boli viacdetné domácnosti, neúplné domácnosti a deti mladšie ako 18 rokov.”\n\nPodobne tomu bolo aj v roku 2015 (.pdf, s. 3). Najnovšie zisťovanie za rok 2022, výsledky ktorého vyšli až 5. mája, teda po relácií, trend potvrdzujú , aj keď v ňom nastali mierne zmeny.", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých štatistík patria rodiny s deťmi k skupine, ktorá je najviac ohrozená chudobou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Prieskum EU SILC (Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach) pravidelne uverejňuje aj percento obyvateľstva ohrozené chudobou. Slovensko v tejto oblasti v porovnaní s krajinami EÚ dosiahlo v roku 2020 jednu z najnižších mier ohrozenia chudobou, hneď po Česku.", "Dlhodobo medzi kategórie ohrozené chudobou patria jednotlivci žijúci s deťmi a rodiny s deťmi, ako aj nezamestnaní a seniori. Ukazuje tak prieskum EU SILC za rok 2018 : “Aj rok 2018 potvrdil dlhodobé trendy, že chudoba na Slovensku najviac ohrozuje nezamestnaných (51,0 % osôb), neúplné rodiny, teda osamelých rodičov s jedným či viacerými závislými deťmi (36,7 % osôb) a viacdetné úplné rodiny (s 3 a viac závislými deťmi 36,7 % osôb).” Podobné výsledky ukázalo aj zisťovanie v roku 2019 :", "“Najviac ohrozené príjmovou chudobou boli viacdetné domácnosti, neúplné domácnosti a deti mladšie ako 18 rokov.”", "Podobne tomu bolo aj v roku 2015 (.pdf, s. 3). Najnovšie zisťovanie za rok 2022, výsledky ktorého vyšli až 5. mája, teda po relácií, trend potvrdzujú , aj keď v ňom nastali mierne zmeny."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["najnižších mier", "2018", "v roku 2019", "v roku 2015", "potvrdzujú"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_poverty_and_social_exclusion", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/ca5e13ed-cb85-4a45-bb1b-95e1233bfe7a/!ut/p/z1/tVJNU8IwEP0tHHpssyEtDd4C41AUDuAgNBcnKYFGaANtoPLvDY4HdUTxYA752Lx9-7IviKMF4qU46rWw2pRi684p7zxN4iHt9TADGN_3YUiGyaTHpjjEbfSIOOJZaXc2R6mRtcj9euPrcuWLjfXATfqo7cmtB7F1Gw-OtbKbj4FMRAoTtfQzSSM_FGHkS4ml33XhNiFypWJxrrLL9BKlV6Hnv8nm7houDAYun79B-gOWhPEIgI4GEQxZMpt2J4QAI--AHzhSpyG-qCHBaH7UqkGz0lSF6_TDH5-YALpDXMsiaLIigABT2qEhdHAUhTHuQufsXbsa98drxytsfjbFoMWX9qPFVdUcl37e7zlzZpvSqheLFv_otivHSkmok16plapUFRwq9xtza3f1jQceNE0TrI1Zb1WQmcKD71JyUzuZn5FoVxSUnPzNanxLQp5SG8lTw1qtVye0D9c!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/595806-pocet-ludi-ohrozenych-prijmovou-chudobou-vlani-klesol/", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/65bd6824-8595-49be-9346-bec44cc9785c/Zistovanie_o_prijmoch_a_zivotnych_podmienkach_domacnosti_EU_SILC_2015.pdf?MOD=AJPERES&attachment=true&CACHE=NONE&CONTENTCACHE=NONE", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/pod-hranicou-chudoby-zije-viac-ako-stvrtina-dochodcov-zivoreniu-su-najcastejsie-vystavene-rodiny-s-detmi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:46.083795+00:00"}
{"id": "vr17346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17346", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak dnes povieme priemerný zárobok v národnom hospodárstve, tak sa bavíme o sume 1000 eur (...).", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe posledných dostupných informácií a štatistiky ŠÚ SR priemerná mesačná mzda na Slovensku v treťom štvrťroku za 2017 dosiahla 935 eur. Podľa poslednej prognózy analytického útvaru ministerstva financií, Inštitútu finančnej politiky (IFP) však priemerná nominálna mzda by v roku 2018 mala presiahnuť 1000 eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Na základe posledných dostupných informácií a štatistiky ŠÚ SR priemerná mesačná mzda na Slovensku v treťom štvrťroku za 2017 dosiahla 935 eur. Podľa poslednej prognózy analytického útvaru ministerstva financií, Inštitútu finančnej politiky (IFP) však priemerná nominálna mzda by v roku 2018 mala presiahnuť 1000 eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "mzda", ".pdf", "ŠÚ SR", "ŠÚ SR"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5Bpr0204qs%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://ekonomika.sme.sk/c/20711331/priemerna-nominalna-mesacna-mzda-zamestnanca-dosiahla-935-eur.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11679&documentId=16211", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5Bpr0204qs%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5Bpr0204qs%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:00.038868+00:00"}
{"id": "vr29037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29037", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...tým 3-4-tisíc členom SDKÚ-DS...", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil presný počet členov strany SDKÚ-DS za rok 2014, výok preto hodnotíme ako neoveiteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil presný počet členov strany SDKÚ-DS za rok 2014, výok preto hodnotíme ako neoveiteľný."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2012", "správy"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/2046/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20SDK%C3%9A-DS%202013.PDF", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1799/Vyrocna-sprava-SDKU-DS-2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/pages/25/dokumenty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:46.053192+00:00"}
{"id": "vr28253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28253", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "A to presne vláda spraví, ak schváli súčasný návrh rozpočtu výdavkov na predsedníctvo SR v EÚ, do ktorého si magistrát z plánovaných výdavkov rok 2015 na úrovni 15,6 mil. eur nepýtal ani jedno euro.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Väčšinou podujatí v rámci slovenského predsedníctva v EÚ sa bude konať v Bratislave. Podľa doložky vplyvov 17. septembra schváleného rozpočtu na predsedníctvo EÚ, sú výdavky v roku 2015 na úrovni 15,6 milióna eur. Bratislava ako prijímateľ zdrojov z tohto balíka nefiguruje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Väčšinou podujatí v rámci slovenského predsedníctva v EÚ sa bude konať v Bratislave. Podľa doložky vplyvov 17. septembra schváleného rozpočtu na predsedníctvo EÚ, sú výdavky v roku 2015 na úrovni 15,6 milióna eur. Bratislava ako prijímateľ zdrojov z tohto balíka nefiguruje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["doložky"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-167309"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:25.096295+00:00"}
{"id": "vr30799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30799", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pomohli sme im pri štátnom rozpočte. To som ešte nevidel v histórii politiky, aby opozičná strana vytvárala podmienky na schválenie štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek skutočnosti, že väčšina poslancov strany Smer-SD zahlasovala proti návrhu zákona o štátnom rozpočte, vďaka absencii jej 17 poslancom pri záverečnom hlasovaní sa kvórum (najnižší počet hlasov nevyhnutný na schválenie zákona) znížilo zo 76 hlasov na 67 hlasov a preto návrh zákona prešiel. Za zákon o štátnom rozpočte zahlasovalo 75 poslancov. Hlasovanie o zákone o štátnom rozpočte zo 7. decembra 2011 si môžete pozrieť TU.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek skutočnosti, že väčšina poslancov strany Smer-SD zahlasovala proti návrhu zákona o štátnom rozpočte, vďaka absencii jej 17 poslancom pri záverečnom hlasovaní sa kvórum (najnižší počet hlasov nevyhnutný na schválenie zákona) znížilo zo 76 hlasov na 67 hlasov a preto návrh zákona prešiel. Za zákon o štátnom rozpočte zahlasovalo 75 poslancov. Hlasovanie o zákone o štátnom rozpočte zo 7. decembra 2011 si môžete pozrieť TU."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["TU."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:53.213589+00:00"}
{"id": "vr33158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33158", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "pán predseda, za vlády Ivety Radičovej, tvrdili ste nám na konci roku 2011, že deficit skončil na úrovni 4,1%. Takýmto deficitom ste končili rok 2011. Aký je ten deficit? Povedzte nám. Je 5,3 teraz. 5,3. Čiže vy ste vôbec nekonsolidovali v tempe ako ste hovorili, už to potvrdil aj Eurostat, už to potvrdil aj štatistický úrad. V roku 2011 ste nás ošalili o 1,2%, pokiaľ ide o deficit.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica nie je pravdivý, keďže uvádza nesprávny údaj o výške deficitu za rok 2011, hovorí o deficite o 0,4 percentuálneho bodu vyššom ako bol skutočný deficit. Takisto neuvádza pravdivú informáciu o vyjadrení vtedajšieho ministerstva financií. Slovenská republika zasiela Eurostatu pravidelne dva krát ročne (k 1.aprílu a spresnené údaje k 1.októbru) správu o deficite za predchádzajúci rok. Správa o deficite a dlhu za roky 2008-2012, dostupná zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorú predložila Slovenská republika Európskej komisii v marci 2012 vykazuje deficit 4,82%. Rovnaký údaj za rok 2011 uvádza aj program stability a rozvoja (pdf.) na roky 2012-2015. V tomto programe sú tiež porovnávané pôvodne plánované výsledky deficitu z programu stability na roky 2011-2014, kde sa počítalo s deficitom 4,9 %. V skutočnosti bol teda deficit za rok 2011 (podľa údajov k 1.aprílu) o 0,1% nižší, ako bolo pôvodne na tento rok plánované. Podľa druhej notifikácie Štatistického úradu ( z októbra 2012) bol deficit na úrovni 4,94%. Ani v jednej z predložených správ za rok 2011, nie je údaj o deficite vo výške 5,3%, ktorý uvádza Fico. Vyjadrenia členov SDKÚ k deficitu štátneho rozpočtu z konca roka 2011 sme nenašli. Tieto údaje však bývajú známe až v marci následujúceho roka, takže koncom vtedajšieho roka 2011 nemohli byť potvrdené ešte žiadne konečné výsledky. Vyjadrenia ministerstva financií z januára 2012, hovoria o predpokladanom deficite za rok 2011 vo výše 4,6%. Podľa SME sa ministerstvo financií vyjadrilo, že pokiaľ by neboli v deficite zohľadnené jednorázové vplyvy ( \"vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení za roky 2008-2010, čo malo na deficit negatívny vplyv vo výške 0,8% HDP\" ), znížil by sa deficit na 4,15%. Fico pravdepodobne použil tento údaj, neuviedol však kompletné vyjadrenie ministerstva financií, ktoré netvrdí, že deficit bol vo výške 4,1%. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica nie je pravdivý, keďže uvádza nesprávny údaj o výške deficitu za rok 2011, hovorí o deficite o 0,4 percentuálneho bodu vyššom ako bol skutočný deficit. Takisto neuvádza pravdivú informáciu o vyjadrení vtedajšieho ministerstva financií. Slovenská republika zasiela Eurostatu pravidelne dva krát ročne (k 1.aprílu a spresnené údaje k 1.októbru) správu o deficite za predchádzajúci rok. Správa o deficite a dlhu za roky 2008-2012, dostupná zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorú predložila Slovenská republika Európskej komisii v marci 2012 vykazuje deficit 4,82%. Rovnaký údaj za rok 2011 uvádza aj program stability a rozvoja (pdf.) na roky 2012-2015. V tomto programe sú tiež porovnávané pôvodne plánované výsledky deficitu z programu stability na roky 2011-2014, kde sa počítalo s deficitom 4,9 %. V skutočnosti bol teda deficit za rok 2011 (podľa údajov k 1.aprílu) o 0,1% nižší, ako bolo pôvodne na tento rok plánované. Podľa druhej notifikácie Štatistického úradu ( z októbra 2012) bol deficit na úrovni 4,94%. Ani v jednej z predložených správ za rok 2011, nie je údaj o deficite vo výške 5,3%, ktorý uvádza Fico. Vyjadrenia členov SDKÚ k deficitu štátneho rozpočtu z konca roka 2011 sme nenašli. Tieto údaje však bývajú známe až v marci následujúceho roka, takže koncom vtedajšieho roka 2011 nemohli byť potvrdené ešte žiadne konečné výsledky. Vyjadrenia ministerstva financií z januára 2012, hovoria o predpokladanom deficite za rok 2011 vo výše 4,6%. Podľa SME sa ministerstvo financií vyjadrilo, že pokiaľ by neboli v deficite zohľadnené jednorázové vplyvy ( \"vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení za roky 2008-2010, čo malo na deficit negatívny vplyv vo výške 0,8% HDP\" ), znížil by sa deficit na 4,15%. Fico pravdepodobne použil tento údaj, neuviedol však kompletné vyjadrenie ministerstva financií, ktoré netvrdí, že deficit bol vo výške 4,1%. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "program stability a rozvoja", "Vyjadrenia", "SME"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=46848", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2012_slovakia_sk.pdf", "http://eaq.sk/clanok/2012-01-26-minulorocny-deficit-klesol-na-46-hdp", "http://ekonomika.sme.sk/c/6324028/slovensky-deficit-dosiahol-vlani-48-potvrdit-to-este-musi-eurostat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:10.407800+00:00"}
{"id": "48688", "numeric_id": 48688, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48688", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To je tzv. klasická salámová metóda, to sa stalo v Rakúsku, urobím nejaké kroky a potom bum bum bum dá imi po krížoch Ústavný súd a na konci museli mať aj manželstvá homosexuálov, museli mať aj adopcie homosexuálov a touto cesto jednoducho Slovensko nevydáme.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie, že zavedenie aj minimálnej právnej úpravy partnerského súžitia párov rovnakého pohlavia na Slovensku povedie aj k legalizácii ich manželstiev a adopcií, pretože sa to tak stalo aj v Rakúsku, je zavádzajúce. V Rakúsku rozhodol Ústavný súd na základe ústavného článku zakazujúceho diskrimináciu, ktorý v našej ústave chýba. V slovenskej ústave je manželstvo jednoznačne definované ako zväzok muža a ženy. Igor Matovič totižto vôbec neberie do úvahy rozdiely vo vnútroštátnej legislatíve medzi Slovenskom a Rakúskom. Navyše návrh strany SaS mal len veľmi málo spoločné s právnou úpravou registrovaných partnerstiev prijatou v Rakúsku.\n\nTakmer dekádu dlhý proces zavedenia manželstiev pre páry rovnakého pohlavia v Rakúsku začal zavedením právneho inštitútu registrovaných partnerstiev riadnym legislatívnym procesom v roku 2010. Popri ňom v Rakúsku existoval v občianskom zákonníku zakotvený inštitút manželstva definovaný ako zväzok medzi mužom a ženou. Keďže rakúska ústava obsahuje proti-diskriminačný článok, tak rakúsky ústavný súd po rokoch súdnych konaní rozhodol, že mať dve právne totožné inštitúcie v občianskom zákonníku a nedať jednej skupine obyvateľstva možnosť participovať na jednej z nich je diskriminačné. Takéto rozhodnutie bolo možné vďaka tomu, že zákon o tom, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, sa nenachádzal v ústave, ale bol jej podriadený.\n\nSituácia na Slovensku je diametrálne odlišná, keďže v našej ústave sa priamo nachádza článok, ktorý definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou”. Ak by sme prijali zákon o registrovaných partnerstvách, bol by podriadený ústave. Ústavný súd by teda na Slovensku nemohol postupovať rovnako ako ústavný súd v Rakúsku.\n\nTakisto je dôležité pripomenúť, že Igor Matovič rozpráva o registrovaných partnerstvách v kontexte debaty o návrhu zákona o partnerskom spolužití z dielne SaS. Tento návrh zákona nemá nič spoločné s vytvorením právneho inštitútu registrovaných partnerstiev , ktorý bol zavedený v Rakúsku. Návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý predstavila strana SaS koncom augusta, nevytvára právny inštitút partnerstva, ktoré by bolo registrované štátom, ale prichádza len s možnosťou upraviť niektoré životné situácie, ako sú majetkovo-právne vzťahy so svojím partnerom alebo partnerkou u notára.\n\nIgor Matovič ďalej spomína, že zavedenie registrovaných partnerstiev by mohlo viesť ku povoleniu adopcií detí pármi rovnakého pohlavia a argumentuje príkladom Rakúska. Toto právo bolo ale taktiež udelené rakúskym ústavným súdom na základe vnútroštátneho práva, ktoré je iné ako na Slovensku a len ťažko sa dajú obe situácie porovnávať.\n\nZačiatkom roka 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol , že zakazovať homosexuálnemu partnerovi adopciu dieťaťa z predošlého zväzku ich partnera alebo partnerky, ale dovoľovať to heterosexuálnym párom, je diskriminačné. V nadväznosti na toto rozhodnutie rakúsky ústavný súd o pár mesiacov zrovnoprávnil LGBTIQ+ komunitu s heterosexuálmi a povolil im adopcie biologických detí z predošlých zväzkov ich partnerov a partneriek.\n\nĎalším prelomovým krokom na ceste k rovnoprávnosti bolo odstránenie zákazu adoptovať si deti napríklad z detských domovov, ktoré vstúpilo v platnosť v roku 2015. Opäť išlo o rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu, ktorý tento zákaz vyhodnotil ako diskriminačný na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach. Je nutné podotknúť, že žiadne z rozhodnutí rakúskeho ústavného súdu nebolo prijaté v dôsledku zavedenia registrovaných partnerstiev, ale v dôsledku dedikácie rakúskych ústavných sudcov dodržiavať proti-diskriminačné články ústavy a smerovať k vyššej rovnosti v rakúskej spoločnosti. Igor Matovič teda spojil dve na sebe nezávislé fenomény a prisúdil im kauzálny vzťah, aj keď tam žiaden nie je.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie, že zavedenie aj minimálnej právnej úpravy partnerského súžitia párov rovnakého pohlavia na Slovensku povedie aj k legalizácii ich manželstiev a adopcií, pretože sa to tak stalo aj v Rakúsku, je zavádzajúce. V Rakúsku rozhodol Ústavný súd na základe ústavného článku zakazujúceho diskrimináciu, ktorý v našej ústave chýba. V slovenskej ústave je manželstvo jednoznačne definované ako zväzok muža a ženy. Igor Matovič totižto vôbec neberie do úvahy rozdiely vo vnútroštátnej legislatíve medzi Slovenskom a Rakúskom. Navyše návrh strany SaS mal len veľmi málo spoločné s právnou úpravou registrovaných partnerstiev prijatou v Rakúsku.", "Takmer dekádu dlhý proces zavedenia manželstiev pre páry rovnakého pohlavia v Rakúsku začal zavedením právneho inštitútu registrovaných partnerstiev riadnym legislatívnym procesom v roku 2010. Popri ňom v Rakúsku existoval v občianskom zákonníku zakotvený inštitút manželstva definovaný ako zväzok medzi mužom a ženou. Keďže rakúska ústava obsahuje proti-diskriminačný článok, tak rakúsky ústavný súd po rokoch súdnych konaní rozhodol, že mať dve právne totožné inštitúcie v občianskom zákonníku a nedať jednej skupine obyvateľstva možnosť participovať na jednej z nich je diskriminačné. Takéto rozhodnutie bolo možné vďaka tomu, že zákon o tom, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, sa nenachádzal v ústave, ale bol jej podriadený.", "Situácia na Slovensku je diametrálne odlišná, keďže v našej ústave sa priamo nachádza článok, ktorý definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou”. Ak by sme prijali zákon o registrovaných partnerstvách, bol by podriadený ústave. Ústavný súd by teda na Slovensku nemohol postupovať rovnako ako ústavný súd v Rakúsku.", "Takisto je dôležité pripomenúť, že Igor Matovič rozpráva o registrovaných partnerstvách v kontexte debaty o návrhu zákona o partnerskom spolužití z dielne SaS. Tento návrh zákona nemá nič spoločné s vytvorením právneho inštitútu registrovaných partnerstiev , ktorý bol zavedený v Rakúsku. Návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý predstavila strana SaS koncom augusta, nevytvára právny inštitút partnerstva, ktoré by bolo registrované štátom, ale prichádza len s možnosťou upraviť niektoré životné situácie, ako sú majetkovo-právne vzťahy so svojím partnerom alebo partnerkou u notára.", "Igor Matovič ďalej spomína, že zavedenie registrovaných partnerstiev by mohlo viesť ku povoleniu adopcií detí pármi rovnakého pohlavia a argumentuje príkladom Rakúska. Toto právo bolo ale taktiež udelené rakúskym ústavným súdom na základe vnútroštátneho práva, ktoré je iné ako na Slovensku a len ťažko sa dajú obe situácie porovnávať.", "Začiatkom roka 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol , že zakazovať homosexuálnemu partnerovi adopciu dieťaťa z predošlého zväzku ich partnera alebo partnerky, ale dovoľovať to heterosexuálnym párom, je diskriminačné. V nadväznosti na toto rozhodnutie rakúsky ústavný súd o pár mesiacov zrovnoprávnil LGBTIQ+ komunitu s heterosexuálmi a povolil im adopcie biologických detí z predošlých zväzkov ich partnerov a partneriek.", "Ďalším prelomovým krokom na ceste k rovnoprávnosti bolo odstránenie zákazu adoptovať si deti napríklad z detských domovov, ktoré vstúpilo v platnosť v roku 2015. Opäť išlo o rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu, ktorý tento zákaz vyhodnotil ako diskriminačný na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach. Je nutné podotknúť, že žiadne z rozhodnutí rakúskeho ústavného súdu nebolo prijaté v dôsledku zavedenia registrovaných partnerstiev, ale v dôsledku dedikácie rakúskych ústavných sudcov dodržiavať proti-diskriminačné články ústavy a smerovať k vyššej rovnosti v rakúskej spoločnosti. Igor Matovič teda spojil dve na sebe nezávislé fenomény a prisúdil im kauzálny vzťah, aj keď tam žiaden nie je."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["začal", "existoval", "participovať", "nachádza", "návrhu", "registrovaných partnerstiev", "rozhodol", "povolil", "vstúpilo", "vyhodnotil"], "url": ["https://dennikn.sk/963196/ustavny-sud-v-rakusku-uznal-ze-homosexuali-maju-pravo-uzavriet-manzelstvo/", "https://www.hrw.org/news/2017/12/06/austria-court-allows-marriage-equality", "https://www.loc.gov/item/global-legal-monitor/2017-12-12/austria-same-sex-couples-allowed-to-get-married-starting-january-2019/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515275", "https://www.oesterreich.gv.at/en/themen/familie_und_partnerschaft/eingetragene_partnerschaft/Seite.1890200.html", "https://www.fidh.org/en/region/europe-central-asia/austria/european-court-of-human-rights-ban-on-same-sex-second-parent-adoption", "https://www.fidh.org/en/region/europe-central-asia/austria/austria-becomes-the-13th-european-country-to-allow-same-sex-second-parent-13749", "https://www.thelocal.at/20150114/austria-lifts-ban-on-same-sex-adoption/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/342330-ustavny-sud-v-rakusku-priznal-homosexualom-pravo-na-adopciu-deti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:27.531031+00:00"}
{"id": "44970", "numeric_id": 44970, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44970", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Naša ekonomika pred koronavírusom dopadmi bola v rámci Európy naštartovaná dobre a aj hospodársky rast, aj keď bol nižší, bol stále hospodárskym rastom nad 2 percentá.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v januári 2020 uviedla , že hospodársky rast za rok 2019 by mohol dosiahnuť 2,3 percenta HDP. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska však ekonomika Slovenska v roku 2019 spomaľovala, a to kvôli „ slabému globálnemu obchodu pod vplyvom protekcionistických opatrení a zvýšenej neistoty”. Medziročný rast HDP sa podľa NBS znížil v 3. štvrťroku 2019 na 1,3 percenta. Tvrdenie Richard Rašiho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v januári 2020 uviedla , že hospodársky rast za rok 2019 by mohol dosiahnuť 2,3 percenta HDP. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska však ekonomika Slovenska v roku 2019 spomaľovala, a to kvôli „ slabému globálnemu obchodu pod vplyvom protekcionistických opatrení a zvýšenej neistoty”. Medziročný rast HDP sa podľa NBS znížil v 3. štvrťroku 2019 na 1,3 percenta. Tvrdenie Richard Rašiho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "analýzy"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2077231-slovenska-ekonomika-pribrzduje-navrat-k-silnemu-rastu-je-v-nedohladne", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2019/protected/P4Q-2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:55.039685+00:00"}
{"id": "vr35657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35657", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Keď hovorkyňa Smeru si chodila pre peniaze, keď hovorkyňa Smeru Kližanová- Rýsová si chodila pre peniaze na ministerstvo financií za prácu, ktorú vôbec neodvádzala a nesúvisela so štátom, ale súvisela so straníckou prácou, so straníckou prácou, tak toto je vyciciavanie štátu, ktoré sa samozrejme prejaví potom, keď sa to deje všade na každom jednom kroku, tak sa to musí prejaviť nedostatkom.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom, či bývalá hovorkyňa Smeru poberala (resp. nepoberala) nejaké peniaze od ministerstva financií sme žiadne informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["O tom, či bývalá hovorkyňa Smeru poberala (resp. nepoberala) nejaké peniaze od ministerstva financií sme žiadne informácie nenašli."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:28.704857+00:00"}
{"id": "vr13907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13907", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": ".. sú teraz v parlamente, konkrétne zriadenie poslaneckej kontrolnej skupiny na kontrolu napríklad odpočúvaní...poslanci, ale aj verejnosť bude môcť dozerať na tieto prvky boja proti terorizmu...", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "18. november 2015 - \"...členovia mali hovoriť o tom, či Slovensko potrebuje novú antiteroristickú legislatívu.\"", "analysis_paragraphs": ["18. november 2015 - \"...členovia mali hovoriť o tom, či Slovensko potrebuje novú antiteroristickú legislatívu.\""], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Fico-patra-ci-potrebujeme-zakon-proti-terorizmu-Opat-zvolal-Bezpecnostnu-radu-256388"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:54.557952+00:00"}
{"id": "vr37047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37047", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Slovensko je minimálne 10 rokov terčom maďarskej zahraničnej politiky a jej záujmov, bolo dokonca v Maďarsku v roku 2004 referendum o tom ako udeliť alebo či udeliť zahraničným Maďarom občianstvo a s prekvapujúcim výsledkom Maďari povedal, že nie.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Referendum bolo vyhlásené na 5. decembra 2004. Pre jeho platnosť by muselo prísť k urnám vyše 50% voličov, alebo vyše 25% by muselo odpovedať rovnakým spôsobom. Voliť však prišlo iba zhruba 37,5% voličov. Masové udeľovanie maďarského občianstva krajanom podporilo necelých 19 percent oprávnených voličov. Výsledok sa dá interpretovať rôzne. Za súhlasné stanovisko to môžeme označiť v prípade ak sa opierame o to, že sa z tých, ktorí voliť prišli, vyslovil väčší počet za udelenie maďarského občianstva krajanom. Za nesúhlasné stanovisko ako uvádza Rafael Rafaj to môžeme označiť vtedy, ak berieme za hlavné kritérium neúspešnosť referenda, pretože nebola splnená ani jedna z dvoch podmienok úspešnosti referenda, a preto bolo udelenie občianstva zahraničným Maďarom odmietnuté. Viac sa dočítate v komentári tu . Keďže referendum nebolo platné, nie je podľa nášho názoru možné vyvodzovať úsudok o názore maďarských občanov.", "analysis_paragraphs": ["Referendum bolo vyhlásené na 5. decembra 2004. Pre jeho platnosť by muselo prísť k urnám vyše 50% voličov, alebo vyše 25% by muselo odpovedať rovnakým spôsobom. Voliť však prišlo iba zhruba 37,5% voličov. Masové udeľovanie maďarského občianstva krajanom podporilo necelých 19 percent oprávnených voličov. Výsledok sa dá interpretovať rôzne. Za súhlasné stanovisko to môžeme označiť v prípade ak sa opierame o to, že sa z tých, ktorí voliť prišli, vyslovil väčší počet za udelenie maďarského občianstva krajanom. Za nesúhlasné stanovisko ako uvádza Rafael Rafaj to môžeme označiť vtedy, ak berieme za hlavné kritérium neúspešnosť referenda, pretože nebola splnená ani jedna z dvoch podmienok úspešnosti referenda, a preto bolo udelenie občianstva zahraničným Maďarom odmietnuté. Viac sa dočítate v komentári tu . Keďže referendum nebolo platné, nie je podľa nášho názoru možné vyvodzovať úsudok o názore maďarských občanov."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásené", "platnosť", "prišlo", "podporilo", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1804616/madarsko-referendum-o-dvojakom-obcianstve.html", "http://www.obroda.sk/clanok/19698/MaU%8FarskOL-referendum-ostalo-otvorenOL/", "http://www.rozhlas.cz/komentare/portal/_zprava/145256", "http://www.sme.sk/c/1860539/neuspesne-referendum-v-madarsku-vraj-bolo-uspesne.html", "http://www.sme.sk/c/1860539/neuspesne-referendum-v-madarsku-vraj-bolo-uspesne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:45.785139+00:00"}
{"id": "vr29350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29350", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Viete, treba si uvedomiť, že žijeme v trhovej ekonomike, ktorá automaticky plodí nerovnosť, automaticky plodí oligarchizáciu.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak berieme do úvahy ekonomický ukazovateľ ako je nerovnosť v oblasti príjmov, napriek tomu, že je možné zaznamenať nárast aj v krajinách s rozvinutými trhovými ekonomikami, z dát OECD je evidentné, že efekt tejto nerovnosti je zanedbateľný v krajinách s vysoko rozvinutými ekonomikami ( .pdf , 2014, s. 2). Napríklad Švédsko má jeden z najnižších koeficientov nerovnosti medzi trhovými ekonomikami. Navyše, nie je dokázaný kauzálny vzťah medzi systémom trhovej ekonomiky a nerovnosti a tak výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ak porovnáme mieru oligarchizácie v moderných trhových ekonomikách a tých, ktoré sa k trhovej približujú alebo tento druh ekonomiky nemajú, je možné zaznamenať klesavý trend v indexe oligarchie s rozvinutosťou skúmanej krajiny a jej ekonomiky. Výrok Ľuboša Blaha považujeme za zavádzajúci, nakoľko nie je možné dokázať priamy vzťah medzi trhovou ekonomikou a zvyšujúcou sa nerovnosťou. Naopak, dáta OECD poukazujú na opačný trend. Navyše, nie je možné spojiť rast nerovnosti s nárastom miery oligarchizácie. Podľa indexu oligarchizácie je možné povedať, že krajiny s najväčším podielom oligarchie nie sú úspešnými trhovými ekonomikami. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak berieme do úvahy ekonomický ukazovateľ ako je nerovnosť v oblasti príjmov, napriek tomu, že je možné zaznamenať nárast aj v krajinách s rozvinutými trhovými ekonomikami, z dát OECD je evidentné, že efekt tejto nerovnosti je zanedbateľný v krajinách s vysoko rozvinutými ekonomikami ( .pdf , 2014, s. 2). Napríklad Švédsko má jeden z najnižších koeficientov nerovnosti medzi trhovými ekonomikami. Navyše, nie je dokázaný kauzálny vzťah medzi systémom trhovej ekonomiky a nerovnosti a tak výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ak porovnáme mieru oligarchizácie v moderných trhových ekonomikách a tých, ktoré sa k trhovej približujú alebo tento druh ekonomiky nemajú, je možné zaznamenať klesavý trend v indexe oligarchie s rozvinutosťou skúmanej krajiny a jej ekonomiky. Výrok Ľuboša Blaha považujeme za zavádzajúci, nakoľko nie je možné dokázať priamy vzťah medzi trhovou ekonomikou a zvyšujúcou sa nerovnosťou. Naopak, dáta OECD poukazujú na opačný trend. Navyše, nie je možné spojiť rast nerovnosti s nárastom miery oligarchizácie. Podľa indexu oligarchizácie je možné povedať, že krajiny s najväčším podielom oligarchie nie sú úspešnými trhovými ekonomikami. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Švédsko", "oligarchizácie"], "url": ["http://www.oecd.org/els/soc/Focus-Inequality-and-Growth-2014.pdf", "http://inequalitywatch.eu/spip.php?article58", "http://www.factblink.com/2014/07/12/the-oligarchy-index/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:48.039406+00:00"}
{"id": "vr28279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28279", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Mali sme iné prípady, keď sa rozhodovalo o niektorých disciplinárnych návrhoch, myslím, práve voči Štefanovi Harabinovi, tak tiež boli tie návrhy zamietnuté z procesných dôvodov...", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v minimálne troch konaniach Ústavný súd zamietol návrh z procesných dôvodov, teda za alebo proti nehlasovalo aspoň sedem sudcov Ústavného súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ide o procesné dôvody (viď. výrok vyššie). 30. októbra 2013 zamietlo plénum Ústavného súdu tri samostatné disciplinárne konania, pričom v jednom z nich Harabinovi hrozilo, že mu ÚS uloží najvyšší disciplinárny trest – odvolanie z funkcie sudcu. Z hlasovania boli vylúčení sudcovia Kohut a Orosz. Uznesením pléna ÚS a \"podľa zákona musí rozhodnúť nadpolovičná väčšina sudcov. O návrhu na disciplinárne konanie rozhodovalo len sedem sudcov, pretože piati boli vylúčení z konania a jeden sudca je dlhodobo práceneschopný. Išlo o tri prípady disciplinárnych návrhov voči Štefanovi Harabinovi, keď pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov a tak návrh bol podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý. Všetky hlasovania boli 30. októbra 2013. Návrh z 25. novembra 2010 - Uznesenie PL. ÚS 93/2011-145 . Hlasovanie: šesť sudcov bolo za oslobodenie a štyria boli za uznanie viny. Chýbal jeden hlas za oslobodenie resp. tri hlasy za uznanie viny. Návrh z 3. augusta 2011 - Uznesenie PL. ÚS 6/2012-137 z rovnakého dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých sudcov bol návrh exministerky Žitňanskej zamietnutý. Hlasovanie: štyria sudcovia boli za oslobodenie a traja boli za uznanie viny. Chýbali tri hlasy za oslobodenie resp. štyri hlasy za uznanie viny. Návrh z 28. novembra 2011 - Uznesenie PL. ÚS 116/2011-220 , bolo opäť zamietnuté pretože \"V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní siedmi sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, ináč sa návrh zamietne. Pretože pri hlasovaní o návrhoch sudcu spravodajcu nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov, návrh bol podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý.\" Hlasovanie: päť sudcov bolo za oslobodenie a dvaja boli za uznanie viny. Chýbali dva hlasy za oslobodenie resp. päť hlasov za uznanie viny. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v minimálne troch konaniach Ústavný súd zamietol návrh z procesných dôvodov, teda za alebo proti nehlasovalo aspoň sedem sudcov Ústavného súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ide o procesné dôvody (viď. výrok vyššie). 30. októbra 2013 zamietlo plénum Ústavného súdu tri samostatné disciplinárne konania, pričom v jednom z nich Harabinovi hrozilo, že mu ÚS uloží najvyšší disciplinárny trest – odvolanie z funkcie sudcu. Z hlasovania boli vylúčení sudcovia Kohut a Orosz. Uznesením pléna ÚS a \"podľa zákona musí rozhodnúť nadpolovičná väčšina sudcov. O návrhu na disciplinárne konanie rozhodovalo len sedem sudcov, pretože piati boli vylúčení z konania a jeden sudca je dlhodobo práceneschopný. Išlo o tri prípady disciplinárnych návrhov voči Štefanovi Harabinovi, keď pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov a tak návrh bol podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý. Všetky hlasovania boli 30. októbra 2013. Návrh z 25. novembra 2010 - Uznesenie PL. ÚS 93/2011-145 . Hlasovanie: šesť sudcov bolo za oslobodenie a štyria boli za uznanie viny. Chýbal jeden hlas za oslobodenie resp. tri hlasy za uznanie viny. Návrh z 3. augusta 2011 - Uznesenie PL. ÚS 6/2012-137 z rovnakého dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých sudcov bol návrh exministerky Žitňanskej zamietnutý. Hlasovanie: štyria sudcovia boli za oslobodenie a traja boli za uznanie viny. Chýbali tri hlasy za oslobodenie resp. štyri hlasy za uznanie viny. Návrh z 28. novembra 2011 - Uznesenie PL. ÚS 116/2011-220 , bolo opäť zamietnuté pretože \"V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní siedmi sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, ináč sa návrh zamietne. Pretože pri hlasovaní o návrhoch sudcu spravodajcu nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov, návrh bol podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý.\" Hlasovanie: päť sudcov bolo za oslobodenie a dvaja boli za uznanie viny. Chýbali dva hlasy za oslobodenie resp. päť hlasov za uznanie viny. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["zamietlo", "hlasovania", "PL. ÚS 93/2011-145", "PL. ÚS 6/2012-137", "PL. ÚS 116/2011-220"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/ustavny-sud-nevyhovel-harabinovi-mo/750521-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/ustavny-sud-nevyhovel-harabinovi-mo/750521-clanok.html", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=516181", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=514977", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=514262"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:24.924923+00:00"}
{"id": "vr34868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34868", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zoberte si minulý týždeň alebo tento týždeň, minimálne trikrát sa zaoberali médiá, a to nielen vaše, ale napríklad aj písané médiá s takzvanou kauzou Hayekovcov. Ja som už mal asi pred 2 týždňami väčší rozhovor s pánom podpredsedom strany Švejnom, ktorý hovoril, že jeho už to nebaví, on nechce byť ten, cez ktorého budú útočiť na jeho vlastné decko, však on bol nápomocný vtedy, keď si založili tu nadáciu, takže jeho už to nebaví a rozmýšľa, že poprípade by odstúpil...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za posledné dva týždne sa média viackrát zaoberali kauzou Hayekovcov. V období 27.septembra až 3. októbra prišiel denník SME s šiestimi reportážmi ( 1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 ), ktoré sa priamo týkali „Hayekovcov“. Denník Pravda v tomto istom období prišiel s tromi článkami ( 1 , 2 , 3 ), ktoré sa zaoberali touto témou. Minulý týždeň (ide o obdobie dni od 4. októbra do 8. októbra, kedy sa štátny tajomník ministerstva dopravy Ivan Švejna rozhodol odstúpiť ) sa v tlači články ohľadom Hayekovcov už takmer vôbec nevyskytovali. Až po Švejnovom odstúpení sa začali média touto kauzov opätovne zaoberať.", "analysis_paragraphs": ["Za posledné dva týždne sa média viackrát zaoberali kauzou Hayekovcov. V období 27.septembra až 3. októbra prišiel denník SME s šiestimi reportážmi ( 1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 ), ktoré sa priamo týkali „Hayekovcov“. Denník Pravda v tomto istom období prišiel s tromi článkami ( 1 , 2 , 3 ), ktoré sa zaoberali touto témou. Minulý týždeň (ide o obdobie dni od 4. októbra do 8. októbra, kedy sa štátny tajomník ministerstva dopravy Ivan Švejna rozhodol odstúpiť ) sa v tlači články ohľadom Hayekovcov už takmer vôbec nevyskytovali. Až po Švejnovom odstúpení sa začali média touto kauzov opätovne zaoberať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["1", "2", "3", "4", "5", "6", "1", "2", "3", "rozhodol odstúpiť"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5566659/stat-platil-hayekovcom-za-web-ktory-mal.html", "http://www.sme.sk/c/5568848/hayekovci-mohli-ist-na-nku-skor-mysli-si-matovic.html", "http://www.sme.sk/c/5569786/svejnu-odchod-nominanta-sdku-neinspiroval.html", "http://www.sme.sk/c/5568523/ziacik-ide-prikladom-pre-koaliciu.html", "http://www.sme.sk/c/5573232/hayekovci-vraj-vyhrali-medzinarodny-tender-vo-vestniku-nie-je.html", "http://www.sme.sk/c/5575101/kontrola-hayekovcov-zavisi-od-sulika.html", "http://nazory.pravda.sk/rodi-sa-sulikova-skupinka-093-/sk-nkom.asp?c=A100927_094104_sk-nkom_p29", "http://spravy.pravda.sk/hayekovci-matovic-kvituje-konanie-radicovej-nad-sas-kruti-nosom-p8y-/sk_domace.asp?c=A100928_143706_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/od-sulikovcov-sa-odvracaju-volici-dr3-/sk_domace.asp?c=A100928_100257_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5584604/svejna-odstupil-pre-kauzu-hayekovcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:50.912195+00:00"}
{"id": "vr32676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32676", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "13,9 máte napísané, aj v týchto materiáloch (Pavol Frešo hovorí o najnovšom odhade nezamestnanosti na Slovensku pre roky 2012 a 2013 podľa Európskej Komisie, pozn.).", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V najnovšom dokumente Európskej komisie European Economic Forecast Automn 2012 (. pdf , str. 104), o ktorom sa politici bavili, sa hovorí o nezamestnanosti na úrovni 13,5 % na Slovensku na roky 2012 a 2013. Pavol Frešo najskôr opakovane tvrdil, že materiály prognózujú nezamestnanosť na úroveň 14 %. Následne potom čo Robert Fico (nepravdivo) spomenul údaj 13 %, Pavol Frešo upravil svoj údaj o jednu desatinu na 13,9 %. Nakoľko sa debata viedla o desatinách percenta a Pavol Frešo sa exaktne odvoláva na určitý dokument a opravuje premiérové čísla, jeho údaj nemôžeme akceptovať a považujeme ho za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V najnovšom dokumente Európskej komisie European Economic Forecast Automn 2012 (. pdf , str. 104), o ktorom sa politici bavili, sa hovorí o nezamestnanosti na úrovni 13,5 % na Slovensku na roky 2012 a 2013. Pavol Frešo najskôr opakovane tvrdil, že materiály prognózujú nezamestnanosť na úroveň 14 %. Následne potom čo Robert Fico (nepravdivo) spomenul údaj 13 %, Pavol Frešo upravil svoj údaj o jednu desatinu na 13,9 %. Nakoľko sa debata viedla o desatinách percenta a Pavol Frešo sa exaktne odvoláva na určitý dokument a opravuje premiérové čísla, jeho údaj nemôžeme akceptovať a považujeme ho za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-11-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-7_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:07.549114+00:00"}
{"id": "vr32385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32385", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Viete, kto zamestnáva 80% ľudí na Slovensku? Malí a drobní podnikatelia a živnostníci.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov z agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré boli uverejnené v Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011 (.pdf, s.57,165), malé a stredné podniky v roku 2011 tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6% podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR. Do tohto údaju sú zahrnuté aj SZČO.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré boli uverejnené v Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011 (.pdf, s.57,165), malé a stredné podniky v roku 2011 tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6% podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR. Do tohto údaju sú zahrnuté aj SZČO."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011"], "url": ["http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:53.341811+00:00"}
{"id": "vr36094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36094", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...alebo že či sa bude stavať širokorozchodná /nezrozumiteľné/ nebude sa starať širokorozchodná...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (2010) sa ohľadom širokorozchodnej trate uvádza nasledovné: „Vláda SR vykoná analýzu výsledkov štúdie realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate. Vláda SR nepodporuje tento projekt.“", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (2010) sa ohľadom širokorozchodnej trate uvádza nasledovné: „Vláda SR vykoná analýzu výsledkov štúdie realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate. Vláda SR nepodporuje tento projekt.“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["V programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:34.890548+00:00"}
{"id": "vr35142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35142", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Druhá vec i druhý dôvod, ktorý povedala, že znak na štíte rovnoramenný dvojkríž, tak nech sa pani Zavacká pozrie na erb mesta Nitra, na erb mesta Topoľčany, na erb mesta Skalice, nájde tam všade rovnoramenný dvojkríž.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že všetky vymenované mestá majú mestské znaky s dvojramenným krížom. Nitriansky mestský znak má najbližšie k vyobrazeniu kríža na soche Svätopluka, avšak to nijak neodporuje tvrdeniu, že vyobrazenie môže byť ahistorické, keďže mestské znaky vznikali v odlišnom historickom období v akom pôsobil Svätopluk.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že všetky vymenované mestá majú mestské znaky s dvojramenným krížom. Nitriansky mestský znak má najbližšie k vyobrazeniu kríža na soche Svätopluka, avšak to nijak neodporuje tvrdeniu, že vyobrazenie môže byť ahistorické, keďže mestské znaky vznikali v odlišnom historickom období v akom pôsobil Svätopluk."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:53.831706+00:00"}
{"id": "vr16739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16739", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "... každé jedno eur investované do vedy a výskumu má podľa Európskej únii priniesť (...) 16 eur...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tím Demagog.SK nenašiel zdroj tvrdenia Borisa Kollára. Dostupné informácie, ktoré hovoria o vytvorení fondu pre investície práve s cieľom, aby sa investované peniaze multiplikovali v pomere 1:15, poukazujú na iný kontext, než v akom túto skutočnosť prezentoval Kollár. Napriek tomu si nemôžeme byť istý, či Kollár dezinterpretoval tieto informácie, alebo či mal k dispozícii údaje, ktoré tím nevedel dohľadať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V novembri 2014 informoval šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker spolu s podpredsedom Komisie Jyrkim Katainena o investičnom pláne pre Úniu. Základom nápadu bolo, aby sa každé euro z verejných zdrojov použilo na vytvorenie dodatočnej súkromnej investície bez vytvárania nového dlhu. Čiže čím viac by sa investovalo, tým by bola väčšia prosperita a tým viac pracovných miest by mohlo vzniknúť. Investičný plán mal zrealizovať novovznikajúci úrad Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Katainena na tlačovej konferencii povedal nasledovné: \" We need fresh investments in Europe and for this we need to mobilise extra private finance. The new European Fund for Strategic Investments will act as a multiplier. Every public euro mobilised in the Fund will generate about € 15 of investment that would not have happened otherwise. \" Investície majú hlavne smerovať do oblasti energetiky, infraštruktúry, výskumu a vývoja, vzdelávania a dopravy. EFSI vznikol ako spoločný projekt Komisie a Európskej investičnej banky (EIB), s kapitálom 15 miliardy eur z európskych peňazí a 5 miliard eur z vlastných zdrojov banky. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tím Demagog.SK nenašiel zdroj tvrdenia Borisa Kollára. Dostupné informácie, ktoré hovoria o vytvorení fondu pre investície práve s cieľom, aby sa investované peniaze multiplikovali v pomere 1:15, poukazujú na iný kontext, než v akom túto skutočnosť prezentoval Kollár. Napriek tomu si nemôžeme byť istý, či Kollár dezinterpretoval tieto informácie, alebo či mal k dispozícii údaje, ktoré tím nevedel dohľadať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V novembri 2014 informoval šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker spolu s podpredsedom Komisie Jyrkim Katainena o investičnom pláne pre Úniu. Základom nápadu bolo, aby sa každé euro z verejných zdrojov použilo na vytvorenie dodatočnej súkromnej investície bez vytvárania nového dlhu. Čiže čím viac by sa investovalo, tým by bola väčšia prosperita a tým viac pracovných miest by mohlo vzniknúť. Investičný plán mal zrealizovať novovznikajúci úrad Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Katainena na tlačovej konferencii povedal nasledovné: \" We need fresh investments in Europe and for this we need to mobilise extra private finance. The new European Fund for Strategic Investments will act as a multiplier. Every public euro mobilised in the Fund will generate about € 15 of investment that would not have happened otherwise. \" Investície majú hlavne smerovať do oblasti energetiky, infraštruktúry, výskumu a vývoja, vzdelávania a dopravy. EFSI vznikol ako spoločný projekt Komisie a Európskej investičnej banky (EIB), s kapitálom 15 miliardy eur z európskych peňazí a 5 miliard eur z vlastných zdrojov banky. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["novembri 2014", "tlačovej konferencii", "EFSI"], "url": ["https://euractiv.sk/clanky/hospodarske-riadenie-eu/investicny-plan-komisie-kazde-euro-z-verejnych-zdrojov-prinesie-patnast-eur-celkovych-investicii-023142/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-2128_en.htm", "http://www.eib.org/efsi/what-is-efsi/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:38.335990+00:00"}
{"id": "vr30344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30344", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Budúci rok má byť nárast disponibilných zdrojov plánovaný okolo 2,5%, ako do zdravotníctva dávame tento rok.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nárast disponibilných zdrojov v zdravotníctve by mal byť v nasledujúcom roku 1,93%. Jedná sa o nárast 27 047 680 euro.", "analysis_paragraphs": ["Nárast disponibilných zdrojov v zdravotníctve by mal byť v nasledujúcom roku 1,93%. Jedná sa o nárast 27 047 680 euro."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["návrhu štátneho rozpočtu", "roku 2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6449", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210000&FileName=zz2010-00498-0210000&Rocnik=2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:25.515432+00:00"}
{"id": "44685", "numeric_id": 44685, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44685", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "..oni si dajú za 10 tisíce spraviť billboardy Poďme do nich, mladá sila.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koalícia PS/Spolu predstavila kampaňové vizuály so sloganmi „Poďme do nich!“ a „Mladá sila“ 31. januára. Koľko za tento konkrétny typ billboardov strana PS/Spolu zaplatila nie je z jej transparentného účtu zrejmé. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Koalícia PS/Spolu predstavila kampaňové vizuály so sloganmi „Poďme do nich!“ a „Mladá sila“ 31. januára. Koľko za tento konkrétny typ billboardov strana PS/Spolu zaplatila nie je z jej transparentného účtu zrejmé. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "účtu"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1738643/", "https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK5309000000005162950925"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:20.738988+00:00"}
{"id": "vr35873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35873", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja si myslím, že to nie je téma o tom. Ako jediný, kto a komu pomohli samozrejme sú extrémisti, pretože ich zviditeľnili opäť a veľmi nešťastne načasované. Veľmi v nesprávnu dobu organizované. Ale v každom prípade, ak si chceli urobiť svoje zabezpečenie, mohli si objednať SBS tak, ako to mnohí robia. Mohli mať väčší organizačný štáb a usporiadateľov.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Áno, síce mohli, ale v prvom rade ich mala ochrániť polícia. Tá sa má podľa zákona o zhromažďovacom práve o bezpečnosť zhromaždenia postarať: „(3) Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.“ ... „(6) Ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Môže tak urobiť tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.“", "analysis_paragraphs": ["Áno, síce mohli, ale v prvom rade ich mala ochrániť polícia. Tá sa má podľa zákona o zhromažďovacom práve o bezpečnosť zhromaždenia postarať: „(3) Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.“ ... „(6) Ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Môže tak urobiť tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.“"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["podľa"], "url": ["http://www.viaiuris.sk/vybrane-pravne-predpisy/zakon-o-zhromazdeniach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:15.270861+00:00"}
{"id": "48439", "numeric_id": 48439, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48439", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Vy ste zabudli povedať, že prídavky na dieťa ste boli schopní počas vlád zvýšiť o 3 EUR, my sme ich zvýšili už na 7. Rodičovský príspevok sme rovnako zvyšovali.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prídavok na dieťa po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020 bol 24,95 eur, v roku 2021 bol 25,50 eur, v roku 2022 bol 25,88 eur. Za dva posledné roky sa prídavok zvýšil o 0,93 eur. 24. maja 2022 Národná rada schválila návrh zákona z dielne ministerstva financií, takým spôsobom sa od 1. júla 2022 prídavok zvýši na 30 eur, o 5,05 eur v porovnaní s rokom 2020. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\n18. mája 2022 vláda schválila návrh ministerstva financií, podľa ktorého by sa mal prídavok na dieťa od 1. júla 2022 zvýšiť na sumu 30 eur mesačne a od 1. januára 2023 na sumu 50 eur mesačne. 24. mája návrh schválil aj parlament.\n\nPočas vlády Petra Pellegriniho prídavky na dieťa boli zvýšený o 1,27 eur: z 23,68 eur v roku 2018 na 24,95 eur v roku 2020. Celkovo, vrátane vlád Roberta Fica, od roku 2012 do roku 2020 prídavok na dieťa bol zvýšený o 2,41 eur : z 22,54 eur v roku 2012 na 24,95 eur v roku 2020.\n\nRodičovský príspevok v roku 2020 bol 270 eur, v roku 2021 bol 275,90 eur a v roku 2022 až 280 eur. Za dva roky sa zvýšil o 10 eur. Vyjadrenie Petra Bublu z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR:\n\n\"Posun v informáciách spôsobilo zaokrúhlenie, zjednodušenie a omyl, nie úmyselné klamstvo. Sumu, o ktorú sa zvyšovali prídavky na deti počas uplynulých vlád ministerka zaokrúhlila na 3 eurá. Sumu, o ktorú zvýši prídavky táto vláda, neuviedla presne, nie je to 7, ale približne 5 eur. Nebolo jej cieľom zavádzať, išlo o chybný údaj v rýchlom toku reči. Mrzí nás tento nesprávny údaj. Prídavky na deti nie sú jej ministerská téma, preto s týmito dátami neprichádza denne do styku. To neznamená, že ich má uvádzať nesprávne, len tým vysvetľujeme, ako mohlo dôjsť k omylu.\"", "analysis_paragraphs": ["Prídavok na dieťa po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020 bol 24,95 eur, v roku 2021 bol 25,50 eur, v roku 2022 bol 25,88 eur. Za dva posledné roky sa prídavok zvýšil o 0,93 eur. 24. maja 2022 Národná rada schválila návrh zákona z dielne ministerstva financií, takým spôsobom sa od 1. júla 2022 prídavok zvýši na 30 eur, o 5,05 eur v porovnaní s rokom 2020. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "18. mája 2022 vláda schválila návrh ministerstva financií, podľa ktorého by sa mal prídavok na dieťa od 1. júla 2022 zvýšiť na sumu 30 eur mesačne a od 1. januára 2023 na sumu 50 eur mesačne. 24. mája návrh schválil aj parlament.", "Počas vlády Petra Pellegriniho prídavky na dieťa boli zvýšený o 1,27 eur: z 23,68 eur v roku 2018 na 24,95 eur v roku 2020. Celkovo, vrátane vlád Roberta Fica, od roku 2012 do roku 2020 prídavok na dieťa bol zvýšený o 2,41 eur : z 22,54 eur v roku 2012 na 24,95 eur v roku 2020.", "Rodičovský príspevok v roku 2020 bol 270 eur, v roku 2021 bol 275,90 eur a v roku 2022 až 280 eur. Za dva roky sa zvýšil o 10 eur. Vyjadrenie Petra Bublu z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR:", "\"Posun v informáciách spôsobilo zaokrúhlenie, zjednodušenie a omyl, nie úmyselné klamstvo. Sumu, o ktorú sa zvyšovali prídavky na deti počas uplynulých vlád ministerka zaokrúhlila na 3 eurá. Sumu, o ktorú zvýši prídavky táto vláda, neuviedla presne, nie je to 7, ale približne 5 eur. Nebolo jej cieľom zavádzať, išlo o chybný údaj v rýchlom toku reči. Mrzí nás tento nesprávny údaj. Prídavky na deti nie sú jej ministerská téma, preto s týmito dátami neprichádza denne do styku. To neznamená, že ich má uvádzať nesprávne, len tým vysvetľujeme, ako mohlo dôjsť k omylu.\""], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["", "2020", "", "2021", "", "2022", "schválila návrh zákona", "schválila", "schválil", "", "2020", "", "2021", "", "2022"], "url": ["https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-v-roku-2019-a-2020#:~:text=24%2C34%20%E2%82%AC-,24%2C95%20%E2%82%AC,-mesa%C4%8Dne", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-v-roku-2019-a-2020#:~:text=24%2C34%20%E2%82%AC-,24%2C95%20%E2%82%AC,-mesa%C4%8Dne", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-2021#:~:text=Pr%C3%ADdavok%20na%20die%C5%A5a-,25%2C50%20%E2%82%AC,-mesa%C4%8Dne", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-2021#:~:text=Pr%C3%ADdavok%20na%20die%C5%A5a-,25%2C50%20%E2%82%AC,-mesa%C4%8Dne", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/pridavok-dieta/vyska-pridavku.html#:~:text=V%C3%BD%C5%A1ka%20pr%C3%ADdavku%20na%20die%C5%A5a%20v%20roku%202022%20je%2025%2C88%20%E2%82%AC", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/pridavok-dieta/vyska-pridavku.html#:~:text=V%C3%BD%C5%A1ka%20pr%C3%ADdavku%20na%20die%C5%A5a%20v%20roku%202022%20je%2025%2C88%20%E2%82%AC", "https://www.teraz.sk/ekonomika/fles-parlament-schvalil-protiinflacn/635848-clanok.htmlon&MasterID=8724", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/175584-vlada-schvalila-podporu-detom-tie-dostanu-kazdy-mesiac-50-eur-na-volnocasove-aktivity", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/parlament-rokuje-o-matovicovej-pomoci-rodinnam-poslanci-rozhodnu-o-volnocasovych-poukazoch-ci-navyseni-danoveho-bonusu-nazivo/", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-v-roku-2019-a-2020#:~:text=220%2C70%20%E2%82%AC-,270%20%E2%82%AC,-/%20370%20%E2%82%AC", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-v-roku-2019-a-2020#:~:text=220%2C70%20%E2%82%AC-,270%20%E2%82%AC,-/%20370%20%E2%82%AC", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/rodicovsky-prispevok-2021#:~:text=v%C3%BD%C5%A1ka%20rodi%C4%8Dovsk%C3%A9ho%20pr%C3%ADspevku%3A-,275%2C90%20%E2%82%AC,-mesa%C4%8Dne%2C%20alebo", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/rodicovsky-prispevok-2021#:~:text=v%C3%BD%C5%A1ka%20rodi%C4%8Dovsk%C3%A9ho%20pr%C3%ADspevku%3A-,275%2C90%20%E2%82%AC,-mesa%C4%8Dne%2C%20alebo", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/rodicovsky-prispevok/vyska-prispevku.html#:~:text=V%C3%BD%C5%A1ka%20rodi%C4%8Dovsk%C3%A9ho%20pr%C3%ADspevku%20v%20roku%202022%20je%3A%0Aa)%20280%2C00%20eur%20mesa%C4%8Dne%2C", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/rodicovsky-prispevok/vyska-prispevku.html#:~:text=V%C3%BD%C5%A1ka%20rodi%C4%8Dovsk%C3%A9ho%20pr%C3%ADspevku%20v%20roku%202022%20je%3A%0Aa)%20280%2C00%20eur%20mesa%C4%8Dne%2C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:37.229037+00:00"}
{"id": "vr31735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31735", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Progresivita je úplne normálna, celá Európa, ak si zoberieme krajiny ako Nemecko, Francúzsko, má 30, 40% dane.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí pravdu, že progresivita zdanenia je vo svete bežnou vecou. Čo sa týka daní vo Francúzsku a Nemecku, tie sa pohybujú o niečo viac a to aj smerom dolu od spomínaných 30 - 40 %, tieto hodnoty však môžeme považovať za približne priemerné. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Pod progresivitou zdanenia rozumieme zdanenie odlišných príjmových skupín odlišnými daňovými sadzbami, pri čom vyššie zárobkové skupiny platia väčšie percento svojich príjmov ako nižšie zárobkové skupiny. Profesor Perry uvádza tabuľku zdanenia skupiny horných 10 % populácie v štátoch OECD. Z tabuľky vyplýva, že väčšina štátov má daňový systém nastavení takým spôsobom, že vrchné príjmové skupiny platia na daniach viac, ako je ich podiel na bohatstve krajiny, čo poukazuje na progresivitu zdanenia. Výnimkou sú napríklad Poľsko, Švajčiarsko, Island a Nórsko. Rozdielne daňové sadzby pre rôze štáty uvádza aj portál worldwide-tax.com . Prvú časť výroku teda môžeme považovať za pravdivú, nakoľko je progresivita zdanenia skutočne bežnou vecou. Úroveň dane z príjmu je vo Francúzsku rozdelená do piatich kategórií, podľa výšky príjmu. Skupina, ktorá v roku 2012 zarába menej ako 5 963 eur platí 0 % daní. Následne sú daňové odstupňované na 5,5 %, 14 % a 30 %. Skupina, ktorá ročne zarobí viac ako 70 830 eur zaplatí 41 % z toho na dani. Portál worldwide-tax.com uvádza daň z príjmu vo Francúzsku v rozmedzí 5,5 % - 41 %. Daň z príjmu právnických osôb je podľa portálu 33,33 %. Podobne nemecký systém zdanenia je progresívny , keď sa na obyvateľstvo aplikuje rozdielna daňová sadzba v závislosti na výške ich príjmu. Tieto sadzby sa pohybujú v rozmedzí 14-45 %. Daň z príjmu právnických osôb sa v Nemecku pohybuje v rozmedzí 30 - 33 %. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí pravdu, že progresivita zdanenia je vo svete bežnou vecou. Čo sa týka daní vo Francúzsku a Nemecku, tie sa pohybujú o niečo viac a to aj smerom dolu od spomínaných 30 - 40 %, tieto hodnoty však môžeme považovať za približne priemerné. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Pod progresivitou zdanenia rozumieme zdanenie odlišných príjmových skupín odlišnými daňovými sadzbami, pri čom vyššie zárobkové skupiny platia väčšie percento svojich príjmov ako nižšie zárobkové skupiny. Profesor Perry uvádza tabuľku zdanenia skupiny horných 10 % populácie v štátoch OECD. Z tabuľky vyplýva, že väčšina štátov má daňový systém nastavení takým spôsobom, že vrchné príjmové skupiny platia na daniach viac, ako je ich podiel na bohatstve krajiny, čo poukazuje na progresivitu zdanenia. Výnimkou sú napríklad Poľsko, Švajčiarsko, Island a Nórsko. Rozdielne daňové sadzby pre rôze štáty uvádza aj portál worldwide-tax.com . Prvú časť výroku teda môžeme považovať za pravdivú, nakoľko je progresivita zdanenia skutočne bežnou vecou. Úroveň dane z príjmu je vo Francúzsku rozdelená do piatich kategórií, podľa výšky príjmu. Skupina, ktorá v roku 2012 zarába menej ako 5 963 eur platí 0 % daní. Následne sú daňové odstupňované na 5,5 %, 14 % a 30 %. Skupina, ktorá ročne zarobí viac ako 70 830 eur zaplatí 41 % z toho na dani. Portál worldwide-tax.com uvádza daň z príjmu vo Francúzsku v rozmedzí 5,5 % - 41 %. Daň z príjmu právnických osôb je podľa portálu 33,33 %. Podobne nemecký systém zdanenia je progresívny , keď sa na obyvateľstvo aplikuje rozdielna daňová sadzba v závislosti na výške ich príjmu. Tieto sadzby sa pohybujú v rozmedzí 14-45 %. Daň z príjmu právnických osôb sa v Nemecku pohybuje v rozmedzí 30 - 33 %. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["progresivitou", "uvádza", "worldwide-tax.com", "Francúzsku", "worldwide-tax.com", "progresívny", "pohybuje"], "url": ["http://www.investopedia.com/terms/p/progressivetax.asp#axzz1uGVYlLB0", "http://mjperry.blogspot.com/2011/03/us-has-most-progressive-tax-system-for.html", "http://www.worldwide-tax.com/", "http://www.french-property.com/guides/france/finance-taxation/taxation/calculation-tax-liability/rates/", "http://www.worldwide-tax.com/", "http://www.worldwide-tax.com/germany/germany_tax.asp", "http://www.worldwide-tax.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:09.585673+00:00"}
{"id": "48563", "numeric_id": 48563, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48563", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Keby aj hneď stúpla (TSS) troj, štvornásobne, tak ten dosah na tú cenu energií nie je taký výrazný napr. aj práve preto, že zasa distribúcia a prenos tam klesne, čiže ten vzorec je samozrejme zložitý, ale výsledok je podobná cena.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak by TSS (tarifa za systémové služby) vzrástla štvornásobne, koncová cena elektriny v roku 2023 by podľa prepočtov Ministerstva hospodárstva stúpla o 17%.\n\nMarián Viskupič hovorí o návrhu Richarda Sulíka, podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala zostať na približne rovnakej úrovni ako v roku 2022 (189,89 eur/MWh).\n\nNávrh vychádza z Memoranda , ktoré vo februári uzavrelo Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií so Slovenskými elektrárňami. Tie sa v ňom zaviazali vyčleniť 6,15 terawatthodín za zníženú cenu 61,2 eur/MWh.\n\nMinisterstvo hospodárstva neskôr prišlo s prepočtom , podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala byť 178,47 eur/MWh + TSS. TSS je jedna zo siedmich zložiek ceny elektriny, predstavuje približne 5% z koncovej ceny. Podľa Sulíkovho ministerstva výšku TSS musí dohodnúť Ministerstvo financií ako jediný akcionár SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ktorej sa tento poplatok týka.\n\nV súčasnosti je výška TSS 6,3 eur/MWh. Ak by vzrástla štvornásobne (25,2 eur/MWh), koncová cena v Sulíkovom prepočte by vzrástla z 178,47 na 208,72 eur/MWh vrátane DPH, čiže o 17%.", "analysis_paragraphs": ["Ak by TSS (tarifa za systémové služby) vzrástla štvornásobne, koncová cena elektriny v roku 2023 by podľa prepočtov Ministerstva hospodárstva stúpla o 17%.", "Marián Viskupič hovorí o návrhu Richarda Sulíka, podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala zostať na približne rovnakej úrovni ako v roku 2022 (189,89 eur/MWh).", "Návrh vychádza z Memoranda , ktoré vo februári uzavrelo Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií so Slovenskými elektrárňami. Tie sa v ňom zaviazali vyčleniť 6,15 terawatthodín za zníženú cenu 61,2 eur/MWh.", "Ministerstvo hospodárstva neskôr prišlo s prepočtom , podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala byť 178,47 eur/MWh + TSS. TSS je jedna zo siedmich zložiek ceny elektriny, predstavuje približne 5% z koncovej ceny. Podľa Sulíkovho ministerstva výšku TSS musí dohodnúť Ministerstvo financií ako jediný akcionár SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ktorej sa tento poplatok týka.", "V súčasnosti je výška TSS 6,3 eur/MWh. Ak by vzrástla štvornásobne (25,2 eur/MWh), koncová cena v Sulíkovom prepočte by vzrástla z 178,47 na 208,72 eur/MWh vrátane DPH, čiže o 17%."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Memoranda", "zaviazali", "prepočtom", "zložiek", "akcionár", "je"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/memorandum-elektrarne-vlada-cena-elektriny/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-elektriny-sa-sklada-z-osmich-poloziek-urso-ukazal-najnovsie-cisla-107163.aspx", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34130&SID=2&P=0", "https://www.urso.gov.sk/urso-vyrazne-znizil-tps-a-zredukoval-naklady-na-distribuciu-a-prenos-elektriny-cim-v-maximalnej-miere-vyuzil-svoje-regulacne-nastroje-aby-zmiernil-narast-celkovej-ceny-elektriny-pre-slovenske-domacnosti-a-podnikatelov-v-roku-2022/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:48.990906+00:00"}
{"id": "49126", "numeric_id": 49126, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49126", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nemecký súd povedal, že vláda nemala žiadny podiel na tomto únose (Vietnamca).", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemecký súd skonštatoval, že únos vietnamského občana sa nemohol udiať bez súčinnosti slovenskej strany a nášho vládneho špeciálu, nevie však určiť, či sa išlo o vedomé alebo nevedomé konanie. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme preto ako nepravdivý.\n\nNemecký súd už v prvom rozsudku z roku 2018 nepochyboval o tom, že vietnamský občan Trinh Xuan Thanh bol unesený cez slovenské územie. Slovenská vláda to aj po vynesení rozsudku odmietala . Minister vnútra v čase únosu, Robert Kaliňák, sa na konci roku 2018, teda už po prvom rozsudku nemeckého súdu o celej záležitosti vyjadril ako o „vymyslenej kauze únosu.“\n\nV tomto prvom rozsudku sa tiež pojednáva o tom, že Slovensko poskytlo Poliakom nepravdivú informáciu ohľadom účelu letu vládneho špeciálu zo Slovenska do Moskvy. Pôvodne bol účel zadefinovaný ako „preprava vietnamského ministra verejnej bezpečnosti“, takýto účel cesty však Poľsko odmietlo. Neskôr ho ministerstvo vnútra zmenilo na „pracovnú cestu Roberta Kaliňáka“, hoci sa Kaliňák na palube nenachádzal.\n\nPodľa nemeckej advokátky uneseného Thanha Kaliňák nehovoril pravdu o tom, že meno uneseného sa tesne po únose nenachádzalo v informačnom systéme Schengenu.\n\nV 2023 nemecký súd vydal nový rozsudok, v ktorom opätovane konštatuje, že únos sa udial a z účasti na ňom odsúdil druhého podozrivého.\n\nZ rozsudku tiež vyplýva, že slovenské orgány a občania, konkrétne ministerstvo vnútra a vtedajší minister Kaliňák, sa na únose podieľali, či už vedome alebo nevedome. Súd presvedčilo viacero dôkazov. Minister vnútra s predstaviteľmi Vietnamu, ktorí nariadili únos, rokoval neštandardne krátko vo vládnom hoteli Bôrik, vláda poskytla Vietnamcom vládny špeciál a zavádzala Poľsko s účelom cesty, na stretnutí boli prítomní členovia vietnamskej tajnej služby. Súd vzal do úvahy tiež fakt, že bilaterálne stretnutie medzi slovenským ministrom vnútra a jeho vietnamským náprotivkom bolo zvolané mimoriadne narýchlo a vláda ho formálne schválila až následne.\n\nRozsudok obsahuje dôležitú pasáž, a síce „súd nezistil, že by členovia slovenskej vlády boli oboznámení s pozadím stretnutia.“\n\nZ rozsudku sa teda nedá určiť, do akej miery mala slovenská vláda podiel na únose a či účasť na únose bola vedomá alebo nevedomá. Vyplýva však z neho, že Slovensko a jeho predstavitelia sa na únose podieľali. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký súd skonštatoval, že únos vietnamského občana sa nemohol udiať bez súčinnosti slovenskej strany a nášho vládneho špeciálu, nevie však určiť, či sa išlo o vedomé alebo nevedomé konanie. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme preto ako nepravdivý.", "Nemecký súd už v prvom rozsudku z roku 2018 nepochyboval o tom, že vietnamský občan Trinh Xuan Thanh bol unesený cez slovenské územie. Slovenská vláda to aj po vynesení rozsudku odmietala . Minister vnútra v čase únosu, Robert Kaliňák, sa na konci roku 2018, teda už po prvom rozsudku nemeckého súdu o celej záležitosti vyjadril ako o „vymyslenej kauze únosu.“", "V tomto prvom rozsudku sa tiež pojednáva o tom, že Slovensko poskytlo Poliakom nepravdivú informáciu ohľadom účelu letu vládneho špeciálu zo Slovenska do Moskvy. Pôvodne bol účel zadefinovaný ako „preprava vietnamského ministra verejnej bezpečnosti“, takýto účel cesty však Poľsko odmietlo. Neskôr ho ministerstvo vnútra zmenilo na „pracovnú cestu Roberta Kaliňáka“, hoci sa Kaliňák na palube nenachádzal.", "Podľa nemeckej advokátky uneseného Thanha Kaliňák nehovoril pravdu o tom, že meno uneseného sa tesne po únose nenachádzalo v informačnom systéme Schengenu.", "V 2023 nemecký súd vydal nový rozsudok, v ktorom opätovane konštatuje, že únos sa udial a z účasti na ňom odsúdil druhého podozrivého.", "Z rozsudku tiež vyplýva, že slovenské orgány a občania, konkrétne ministerstvo vnútra a vtedajší minister Kaliňák, sa na únose podieľali, či už vedome alebo nevedome. Súd presvedčilo viacero dôkazov. Minister vnútra s predstaviteľmi Vietnamu, ktorí nariadili únos, rokoval neštandardne krátko vo vládnom hoteli Bôrik, vláda poskytla Vietnamcom vládny špeciál a zavádzala Poľsko s účelom cesty, na stretnutí boli prítomní členovia vietnamskej tajnej služby. Súd vzal do úvahy tiež fakt, že bilaterálne stretnutie medzi slovenským ministrom vnútra a jeho vietnamským náprotivkom bolo zvolané mimoriadne narýchlo a vláda ho formálne schválila až následne.", "Rozsudok obsahuje dôležitú pasáž, a síce „súd nezistil, že by členovia slovenskej vlády boli oboznámení s pozadím stretnutia.“", "Z rozsudku sa teda nedá určiť, do akej miery mala slovenská vláda podiel na únose a či účasť na únose bola vedomá alebo nevedomá. Vyplýva však z neho, že Slovensko a jeho predstavitelia sa na únose podieľali. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["nepochyboval", "odmietala", "vyjadril", "pojednáva", "nehovoril", "vydal", "obsahuje"], "url": ["https://dennikn.sk/1396001/rozsudok-nemeckeho-sudu-vietnamca-uniesli-slovenskym-vladnym-specialom/?ref=list", "https://dennikn.sk/1396001/rozsudok-nemeckeho-sudu-vietnamca-uniesli-slovenskym-vladnym-specialom/?ref=list", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/494270-kauza-uneseneho-vietnamca-bola-podla-kalinaka-vymyslena-bude-zalovat-kisku/", "https://dennikn.sk/1396001/rozsudok-nemeckeho-sudu-vietnamca-uniesli-slovenskym-vladnym-specialom/?ref=list", "https://dennikn.sk/3118691/advokatka-uneseneho-vietnamca-moj-klient-bol-vo-vasom-lietadle-popierat-to-je-neudrzatelne/?ref=inc", "https://dennikn.sk/3353851/prelozili-sme-nemecky-rozsudok-o-unose-vietnamca-bez-ministrov-vnutra-by-to-neslo/?ref=inc", "https://dennikn.sk/3353851/prelozili-sme-nemecky-rozsudok-o-unose-vietnamca-bez-ministrov-vnutra-by-to-neslo/?ref=inc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:31.215181+00:00"}
{"id": "vr33652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33652", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania bolo v kritériách váha jednotlivých kritérií 40, 30, 30. A zrazu v oznámení o výsledku verejného obstarávania sa kritériá, váha jednotlivých kritérií zmenila 40, 40, 20.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič správne uvádza, že oproti oznámeniu o vyhlásení VO z 13. septembra 2012 a oznámení o výsledku VO došlo k zmene váhy kritérií. V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania z 13. septembra 2012 na zákazku Informovanosť a publicita sú podmienky stanovené takto:", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič správne uvádza, že oproti oznámeniu o vyhlásení VO z 13. septembra 2012 a oznámení o výsledku VO došlo k zmene váhy kritérií. V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania z 13. septembra 2012 na zákazku Informovanosť a publicita sú podmienky stanovené takto:"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania", "Oznámení o výsledku verejného obstarávania"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:17.720087+00:00"}
{"id": "vr36842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36842", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo sú charakteristické črty vládnutia po 6 mesiacoch tejto vlády? Rozhodli ste sa ísť cestou zvyšovania DPH, spotrebných daní a ďalších vecí, čiže idete úplne opačnou cestou.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácie DR SR k novele zákona o DPH (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2011 bola dočasne zvýšená DPH z 19% na 20%. Ministerstvo financií tiež pripravilo zmeny zákonov s cieľom zvýšiť spotrebné dane z piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja či z uhlia a zemného plynu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácie DR SR k novele zákona o DPH (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2011 bola dočasne zvýšená DPH z 19% na 20%. Ministerstvo financií tiež pripravilo zmeny zákonov s cieľom zvýšiť spotrebné dane z piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja či z uhlia a zemného plynu."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["informácie DR SR k novele zákona o DPH", "Ministerstvo financií"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/novela_info_1_1_2011.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/mf-pripravilo-zvysenie-spotrebnych-da/220881-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:40.377584+00:00"}
{"id": "vr15282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15282", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To znamená, klamstvo a lož, to je pracovná metóda, aj o tom hovoril pán prezident...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska vystúpil pred Národnou radou 16. júna so svojou Správou o stave republiky . Slová ako lož či klamstvo priamo Kiska v tomto prejave nespomína ani nič podobné, čo by súviselo priamo s klamstvami v politike. Prezident hovoril o nebezpečenstvu, ktoré predstavujú konšipračné teórie a lživé kampane. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci. Kaliňák svojim výrokom v relácii narážal na údajné Matovičove nepravdivé či zavádzajúce tvrdenia a dal ich do súvislosti s predchádzajúcimi výrokmi svojich diskusných partnerov o výzvach a konštatovaniach, ktoré zazneli v prezidentovom prejave : \"Jednak som nerobil žiadny prieskum pre pána Matoviča, a vyhlásenia pána Matoviča sú nepresné a zavádzajúce. To znamená, klamstvo a lož, to je pracovná metóda, aj o tom hovoril pán prezident, že nemôže byť používaná v politickom živote, a to je práve ten problém, že urobí sa kauza, vyrozprávajú sa hyperbolizované všetky problémy, a potom, keď prídu na stôl dôkazy, tak vyzerajú inak, ako rozprávali. \" Aj keby sa dalo nájsť súvislosť medzi prezidentovými slovami a medzi Kaliňákovou interpretáciou, kontext výrokov je odlišný. Kiska v Správe o stave republiky spomínal lživé kampane na internete, ktoré podporujú konšpiračné teórie: \" Zatiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšetkým my sami tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórii, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. \"", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska vystúpil pred Národnou radou 16. júna so svojou Správou o stave republiky . Slová ako lož či klamstvo priamo Kiska v tomto prejave nespomína ani nič podobné, čo by súviselo priamo s klamstvami v politike. Prezident hovoril o nebezpečenstvu, ktoré predstavujú konšipračné teórie a lživé kampane. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci. Kaliňák svojim výrokom v relácii narážal na údajné Matovičove nepravdivé či zavádzajúce tvrdenia a dal ich do súvislosti s predchádzajúcimi výrokmi svojich diskusných partnerov o výzvach a konštatovaniach, ktoré zazneli v prezidentovom prejave : \"Jednak som nerobil žiadny prieskum pre pána Matoviča, a vyhlásenia pána Matoviča sú nepresné a zavádzajúce. To znamená, klamstvo a lož, to je pracovná metóda, aj o tom hovoril pán prezident, že nemôže byť používaná v politickom živote, a to je práve ten problém, že urobí sa kauza, vyrozprávajú sa hyperbolizované všetky problémy, a potom, keď prídu na stôl dôkazy, tak vyzerajú inak, ako rozprávali. \" Aj keby sa dalo nájsť súvislosť medzi prezidentovými slovami a medzi Kaliňákovou interpretáciou, kontext výrokov je odlišný. Kiska v Správe o stave republiky spomínal lživé kampane na internete, ktoré podporujú konšpiračné teórie: \" Zatiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšetkým my sami tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórii, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. \""], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Správou o stave republiky", "Správe o stave republiky"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-vystupil-v-parlamente-so-spravou-o-stave-republiky/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-vystupil-v-parlamente-so-spravou-o-stave-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:44.429684+00:00"}
{"id": "vr29197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29197", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Povedzme si otvorene, že dnes priemerný lekár, ktorý má všeobecnú ambulanciu, mesačne dostáva od všeobecnej ambulancie okolo troch tisíc eur...", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa analýzy INEKO je priemerná hrubá mzda všeobecného lekára 1024€.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy INEKO je priemerná hrubá mzda všeobecného lekára 1024€."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["analýzy INEKO"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/kolko-zarabaju-lekari"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:49.917748+00:00"}
{"id": "vr37783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37783", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...skoro zo 70% tento tepelný zdroj (tepláreň Žilina, pozn.) je používaný na dodávke tepla pre obyvateľov Žiliny.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aký podiel dodávok tepla z teplárne Žilina je používaný na dodávky pre obyvateľov Žiliny sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Aký podiel dodávok tepla z teplárne Žilina je používaný na dodávky pre obyvateľov Žiliny sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:33.053101+00:00"}
{"id": "vr38815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38815", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "V slovenskom ústavnom poriadku nie je ani jedna zmienka o tom, že rešpektujeme kolektívne práva. V slovenskej ústave je nadradené individuálne právo, na ktorom je založený aj náš ústavný poriadok a rešpektovanie občianskych a ľudských práv nad kolektívne práva.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný právnik B. Balog, ktorého v reportáži oslovila televízia TA3 (1:45) hovorí, že práva, ktoré Ústava SR priznáva menšinám sú chápané ako práva individuálne, nie kolektívne. Ďalšie analýzy nášho právneho poriadku a Ústavy SR a kolektívnych práv v nich sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný právnik B. Balog, ktorého v reportáži oslovila televízia TA3 (1:45) hovorí, že práva, ktoré Ústava SR priznáva menšinám sú chápané ako práva individuálne, nie kolektívne. Ďalšie analýzy nášho právneho poriadku a Ústavy SR a kolektívnych práv v nich sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/175519_smer-chce-novelizovat-nasu-ustavu-pre-novu-madarsku-ustavu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:28.123317+00:00"}
{"id": "vr25851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25851", "speaker": "Jozef Holečko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-holecko", "statement": "V Európskej investičnej banke je už vyčlenených 8 miliárd eur pre podporu regionálnych investičných schém pre pomoc podnikateľom, a v ďalších 3 rokoch 6 miliárd.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie o takejto investičnej schéme, pretože Jozef Holečko neuvádza žiadne bližšie informácie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie o takejto investičnej schéme, pretože Jozef Holečko neuvádza žiadne bližšie informácie."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:23.824890+00:00"}
{"id": "vr29771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29771", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o Slovensko, my sme žiadne hotovostné peniaze Grécku nedávali. Náš záväzok ku Grécku je vo vzťahu ku garanciám vo výške asi viac ako 1 miliardy eur.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko dostalo pôžičku od Medzinárodného menového fondu a iných organizácii. Slovensko ručí za 1,5 miliardy Eur, ktoré Gréci od týchto organizácií získali v podobe pôžičky a sami neboli schopní za tieto pôžičky ručiť v prípade, že by prestali splácať, ako to hrozí v súčasnosti . Slovensko teda naozaj Grécku neposkytlo priamu pôžičku, len sa podieľa na ručení za čast gréckej pôžičky. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Grécko dostalo pôžičku od Medzinárodného menového fondu a iných organizácii. Slovensko ručí za 1,5 miliardy Eur, ktoré Gréci od týchto organizácií získali v podobe pôžičky a sami neboli schopní za tieto pôžičky ručiť v prípade, že by prestali splácať, ako to hrozí v súčasnosti . Slovensko teda naozaj Grécku neposkytlo priamu pôžičku, len sa podieľa na ručení za čast gréckej pôžičky. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["1,5 miliardy", "v súčasnosti"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7885247/na-bankrote-grecka-mozeme-stratit-aj-24-miliardy-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/359943-grecko-na-kraji-priepasti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:03.293581+00:00"}
{"id": "vr33296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33296", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Prístupová zmluva Slovenskej republiky, ratifikovaná vo všetkých 27 krajinách Európskej únie, dáva možnosť v mimoriadnych situáciách prijať opatrenia na obdobie 6 mesiacov na zákaz distribúcie, predaja istých druhov výrobkov v rámci Európskej únie, v rámci jednotného trhu.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Možnosť obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru sú definované z Zmluve o fungovaní EÚ, pričom nie je určená dĺžka možného obmedzenia. V samotnej prístupovej zmluve , ktorá bola ratifikovaná v 27 členských krajinách sa nenachádza možnosť obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru na špecifické obdobie. Táto možnosť je definovaná až v Zmluve o fungovaní EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Možnosť obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru sú definované z Zmluve o fungovaní EÚ, pričom nie je určená dĺžka možného obmedzenia. V samotnej prístupovej zmluve , ktorá bola ratifikovaná v 27 členských krajinách sa nenachádza možnosť obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru na špecifické obdobie. Táto možnosť je definovaná až v Zmluve o fungovaní EÚ."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zmluve", "Euroinfo.gov.sk", "Zmluvy"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:12003T/TXT:SK:HTML", "http://www.euroinfo.gov.sk/vyuzivanie-vyhod-jednotneho-europskeho-trhu-pre-podnikanie/", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2008:115:0047:0199:sk:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:39.560990+00:00"}
{"id": "vr37131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37131", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Do tej správy nemôžte dať, že no dobre, ale my chceme vedieť aj o veciach, ktoré, ktoré neboli vyšetrené, ktoré boli zmenené a tak ďalej. Dobre viete, že správu berie Národná rada na vedomie, keď ju neberie na vedomie aj vtedy je správou, dovidenia.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "takmer kompletný prepis:\n\nJa na vašu otázku odpoviem. Pán Trnka robil dobre svoju prácu, robil ju veľmi dobre a pýtam sa ako to je možné pán redaktor, že na jeseň minulého roku bola v parlamente správa o generálnej prokuratúre a prakticky všetci predstavitelia vládnej koalície zahlasovali za túto správu , čím vlastne povedali, že pán Trnka dobre vykonával svoju prácu. Čo sa stalo medzi októbrom, novembrom 2010 a januárom 2011, že sú také obrovské rozdiely? Trnka dobre robil svoju prácu a keby bol znovu zvolený na generálneho prokurátora, tak je to určite dobrý generálny prokurátora.\n\nBéla BUGÁR, podpredseda NR SR /Most-Híd/", "analysis_paragraphs": ["takmer kompletný prepis:", "Ja na vašu otázku odpoviem. Pán Trnka robil dobre svoju prácu, robil ju veľmi dobre a pýtam sa ako to je možné pán redaktor, že na jeseň minulého roku bola v parlamente správa o generálnej prokuratúre a prakticky všetci predstavitelia vládnej koalície zahlasovali za túto správu , čím vlastne povedali, že pán Trnka dobre vykonával svoju prácu. Čo sa stalo medzi októbrom, novembrom 2010 a januárom 2011, že sú také obrovské rozdiely? Trnka dobre robil svoju prácu a keby bol znovu zvolený na generálneho prokurátora, tak je to určite dobrý generálny prokurátora.", "Béla BUGÁR, podpredseda NR SR /Most-Híd/"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:56.348916+00:00"}
{"id": "vr15811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15811", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pokračovať budú prípravné práce aj na ďalších úsekoch rýchlostnej cesty R7, a to aj s dôrazom na možnosť napojenia rýchlostnej komunikácie na nový most cez Dunaj v Komárne.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rýchlostná cesta R7 je plánovaná rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení spojí na dĺžke 218,91 km Bratislavu, kde sa odpojí od D1 a D4, Dunajskú Stredu, Nové Zámky, Veľký Krtíš a Lučenec, kde sa v križovatke Lučenec spojí s R2. Pri Semerovciach sa navyše plánuje križovatka s R3. Po R7 bude na úseku od Bratislavy po Dunajskú Stredu vedená európska cesta 575.", "analysis_paragraphs": ["Rýchlostná cesta R7 je plánovaná rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení spojí na dĺžke 218,91 km Bratislavu, kde sa odpojí od D1 a D4, Dunajskú Stredu, Nové Zámky, Veľký Krtíš a Lučenec, kde sa v križovatke Lučenec spojí s R2. Pri Semerovciach sa navyše plánuje križovatka s R3. Po R7 bude na úseku od Bratislavy po Dunajskú Stredu vedená európska cesta 575."], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["R7", "mostu", "Matej"], "url": ["http://www.ndsas.sk/rychlostna-cesta-r7/44390s", "http://www.teraz.sk/slovensko/doprava-v-komarne-sa-zacala-vystavba/224883-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/330116/velke-plany-ci-utopia-vlada-chce-stavat-a-opravovat-mnozstvo-ciest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:00.394572+00:00"}
{"id": "vr25806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25806", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Tento región sa bohužiaľ hrdí najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, najnižšou priemernou mzdou a hospodárskej ekonomickej výkonnosti.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že PSK má podľa údajov za 2. štvrťrok 2013 najvyššiu nezamestnanosť spomedzi všetkých samosprávnych krajov. Je tiež pravdou, že podiel PSK je na HDP Slovenska najnižší. PSK má taktiež najnižšiu priemernú mzdu spomedzi všetkých krajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa 2. štvrťroka 2013 však nezamestnanosť v PSK bola najvyššia. ŠÚ SR (4. septembra 2013): \"Na celkovom počte nezamestnaných v SR sa v najväčšej miere podieľali Prešovský (18,8 %) a Banskobystrický kraj (18,2 %). Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti (Banskobystrický 20,3 % a Prešovský spolu s Košickým zhodne 18,2 %). Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila vo väčšine krajov, najviac v Banskobystrickom kraji (o 2,2 p. b.).\" Ak by sme zobrali ročnú evidovanú mieru nezamestnanosti, tak Banskobystrický kraj by mal v roku 2012 o takmer 0,2 p.b. vyššiu nezamestnanosť. Podľa údajov zo septembra 2013 však PSK má najvyššiu nezamestnanosť. Zdroj: Databáza ŠÚ Prehľad miery evidovanej nezamestnanosti (tabuľka 2) v jednotlivých krajoch zo septembra 2013, ktorý eviduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ukazuje, že najvyššia miera nezamestnanosti je práve v Prešovskom kraji, a to na úrovni 19,81%, druhú najvyššiu nezamestnanosť mal Banskobystrický kraj 18,39% a najnižšia nezamestnanosť bola v septembri 2013 v Bratislavskom kraji 6,46%. Podľa údajov ŠÚ SR za rok 2012, mal Košický kraj vyššiu nezamestnanosť ako Prešovský kraj. Vývoj nezamestnanosti nasledovný: Kraj SR/nezamestnanosť v % 2009 2010 2011 2012 Bratislavský 4,7% 6,1% 5,7% 5,6% Trnavský 9,1% 10,6% 12,0% 11,4% Trenčiansky 7,3% 10,2% 8,7% 9,0% Nitriansky 13,0% 15,4% 12,5% 13,3% Žilinský 10,6% 14,5% 14,3% 14,3% Banskobystrický 18,8% 18,6% 17,5% 18,0% Prešovský 16,2% 18,6% 17,8% 18,3% Košický 15,5% 18,3% 19,6% 19,7% Zdroj: ŠÚ SR Prešovský kraj je podľa ŠÚSR tiež krajom s najnižšou priemernou mzdou. ŠÚSR , 4. septembra 2013: \"Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 036 Eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 627 Eur v Prešovskom kraji do 768 Eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2012 pri najvyššom relatívnom prírastku v Košickom kraji o 5,3 %.\" Zdroj: Databáza ŠÚ Stránka PSK uvádza, že podiel PSK na celkovom HDP Slovenska ja približne deväť percent, čo je najnižší podiel zo všetkých krajov. V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že PSK má podľa údajov za 2. štvrťrok 2013 najvyššiu nezamestnanosť spomedzi všetkých samosprávnych krajov. Je tiež pravdou, že podiel PSK je na HDP Slovenska najnižší. PSK má taktiež najnižšiu priemernú mzdu spomedzi všetkých krajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa 2. štvrťroka 2013 však nezamestnanosť v PSK bola najvyššia. ŠÚ SR (4. septembra 2013): \"Na celkovom počte nezamestnaných v SR sa v najväčšej miere podieľali Prešovský (18,8 %) a Banskobystrický kraj (18,2 %). Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti (Banskobystrický 20,3 % a Prešovský spolu s Košickým zhodne 18,2 %). Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila vo väčšine krajov, najviac v Banskobystrickom kraji (o 2,2 p. b.).\" Ak by sme zobrali ročnú evidovanú mieru nezamestnanosti, tak Banskobystrický kraj by mal v roku 2012 o takmer 0,2 p.b. vyššiu nezamestnanosť. Podľa údajov zo septembra 2013 však PSK má najvyššiu nezamestnanosť. Zdroj: Databáza ŠÚ Prehľad miery evidovanej nezamestnanosti (tabuľka 2) v jednotlivých krajoch zo septembra 2013, ktorý eviduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ukazuje, že najvyššia miera nezamestnanosti je práve v Prešovskom kraji, a to na úrovni 19,81%, druhú najvyššiu nezamestnanosť mal Banskobystrický kraj 18,39% a najnižšia nezamestnanosť bola v septembri 2013 v Bratislavskom kraji 6,46%. Podľa údajov ŠÚ SR za rok 2012, mal Košický kraj vyššiu nezamestnanosť ako Prešovský kraj. Vývoj nezamestnanosti nasledovný: Kraj SR/nezamestnanosť v % 2009 2010 2011 2012 Bratislavský 4,7% 6,1% 5,7% 5,6% Trnavský 9,1% 10,6% 12,0% 11,4% Trenčiansky 7,3% 10,2% 8,7% 9,0% Nitriansky 13,0% 15,4% 12,5% 13,3% Žilinský 10,6% 14,5% 14,3% 14,3% Banskobystrický 18,8% 18,6% 17,5% 18,0% Prešovský 16,2% 18,6% 17,8% 18,3% Košický 15,5% 18,3% 19,6% 19,7% Zdroj: ŠÚ SR Prešovský kraj je podľa ŠÚSR tiež krajom s najnižšou priemernou mzdou. ŠÚSR , 4. septembra 2013: \"Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 036 Eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 627 Eur v Prešovskom kraji do 768 Eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2012 pri najvyššom relatívnom prírastku v Košickom kraji o 5,3 %.\" Zdroj: Databáza ŠÚ Stránka PSK uvádza, že podiel PSK na celkovom HDP Slovenska ja približne deväť percent, čo je najnižší podiel zo všetkých krajov. V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["2. štvrťroka 2013", "Databáza ŠÚ", "Prehľad", "ŠÚ SR", "ŠÚSR", "Databáza ŠÚ", "Stránka", "podiel"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72311", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/statfile.asp?lang=12", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72294", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/statfile.asp?lang=12", "http://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/ekonomika/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195083-bratislavsky-kraj-zostane-lidrom-ostatne-bojuju-plece-pri-pleci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:35.274203+00:00"}
{"id": "vr32441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32441", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však si všimnite, ako sme začali pred pol rokom. Dokonca navzájom sme si nepodporovali rôzne návrhy zákonov. Teraz funguje minimálne systém, že minimálne tieto 4 strany majú aj spoločné tlačovky.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravda, že na začiatku vlády R. Fica si opozičné strany navzájom nepodporovali návrhy zákonov a zároveň, v súčasnosti funguje systém, že opozičné strany majú spoločné tlačové besedy. Podľa komparácie hlasovania o niektorých návrhoch zákonov pravicových strán (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS) na začiatku vládnutia Roberta Fica sme zistili, že poslanci pravicových strán si vzájomne nepodporovali návrhy zákonov, ktoré predkladali. Jedným z príkladov je návrh poslancov R. Sulíka, J. Miškova, Ľ. Galka a D. Krajcera z dňa 16.5.2012, kde aj poslanci za KDH či MOST-HÍD boli proti. Ďalším príkladom je návrh zákona poslancom J. Drobu a M. Poliačika z 28. júna 2012. Vtedy hlasovali proti 37 poslancov opozície. 22.septembra 2012 priniesla TASR správu , kde sa hovorí, že MOST ponúka KDH a SDKÚ Memorandum pre zodpovednú pravicovú politiku. \" Strany Most-Híd, KDH a SDKÚ-DS musia navrátiť dôveru pravici. Pomôcť tomu môže ich spoločný postup vo viacerých témach... Je pravda, že opozícia má problémy, ale že nevie, čo a ako ďalej, to nie je pravda. To chceme naznačiť touto spoluprácou, najskôr v trojke, a potom pri určitých témach to možno budeme vedieť rozšíriť so SaS a možno aj s ďalšími..\". Spoločná tlačová beseda 4 opozičných strán (KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD,SaS) sa konala 14. septembra 2012 a týkala sa témy zákonníka práce. Opozičný poslanci sa zhodli na tom, že návrh zákonníka práce sa im nepáči a podľa nich bude mať vplyv na rast nezamestnanosti. Tlačová beseda , na ktorej sa zúčastnil okrem spomínaných aj Igor Matovič z OĽaNO, sa konala 2.augusta 2012 a bola o zrýchlenom legislatívnom konaní o novele dôchodkového systému. V rovnakom zložení sa konala aj tlačová beseda o eurovale z 30. júla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravda, že na začiatku vlády R. Fica si opozičné strany navzájom nepodporovali návrhy zákonov a zároveň, v súčasnosti funguje systém, že opozičné strany majú spoločné tlačové besedy. Podľa komparácie hlasovania o niektorých návrhoch zákonov pravicových strán (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS) na začiatku vládnutia Roberta Fica sme zistili, že poslanci pravicových strán si vzájomne nepodporovali návrhy zákonov, ktoré predkladali. Jedným z príkladov je návrh poslancov R. Sulíka, J. Miškova, Ľ. Galka a D. Krajcera z dňa 16.5.2012, kde aj poslanci za KDH či MOST-HÍD boli proti. Ďalším príkladom je návrh zákona poslancom J. Drobu a M. Poliačika z 28. júna 2012. Vtedy hlasovali proti 37 poslancov opozície. 22.septembra 2012 priniesla TASR správu , kde sa hovorí, že MOST ponúka KDH a SDKÚ Memorandum pre zodpovednú pravicovú politiku. \" Strany Most-Híd, KDH a SDKÚ-DS musia navrátiť dôveru pravici. Pomôcť tomu môže ich spoločný postup vo viacerých témach... Je pravda, že opozícia má problémy, ale že nevie, čo a ako ďalej, to nie je pravda. To chceme naznačiť touto spoluprácou, najskôr v trojke, a potom pri určitých témach to možno budeme vedieť rozšíriť so SaS a možno aj s ďalšími..\". Spoločná tlačová beseda 4 opozičných strán (KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD,SaS) sa konala 14. septembra 2012 a týkala sa témy zákonníka práce. Opozičný poslanci sa zhodli na tom, že návrh zákonníka práce sa im nepáči a podľa nich bude mať vplyv na rast nezamestnanosti. Tlačová beseda , na ktorej sa zúčastnil okrem spomínaných aj Igor Matovič z OĽaNO, sa konala 2.augusta 2012 a bola o zrýchlenom legislatívnom konaní o novele dôchodkového systému. V rovnakom zložení sa konala aj tlačová beseda o eurovale z 30. júla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "návrh", "správu", "tlačová beseda", "Tlačová beseda", "tlačová beseda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30095", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30255", "http://www.teraz.sk/slovensko/most-ponuka-kdh-a-sdku-memorandum-pre/23018-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1005872/tb-opozicie-o-zakonniku-prace.html", "http://www.ta3.com/clanok/1003558/tb-opozicie-po-hlasovani-o-zrychlenom-legislativnom-konani.html", "http://www.ta3.com/clanok/1003373/tb-opozicie-po-okruhlom-stole-o-eurozone.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:42.412393+00:00"}
{"id": "vr32936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32936", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ústava hovorí o tom, že Slovenská republika je parlamentnou demokraciou a hlava štátu a takisto ako vláda sú pod článkom výkonná moc.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z Ústavy Slovenskej republiky priamo vyplýva, že politickým zriadením SR je parlamentná demokracia.\n\nDemokratický základ štátu je zdôraznený už v prvom oddieli prvého článku prvej hlavy ústavy, kde sa píše: \"Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\"\n\nČl. 2. odsek 1 Ústavy SR ďalej hovorí: \"Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.\" Keďže Národná rada Slovenskej republiky pozostávajúca z volených zástupcov občanov je v\n\nÚstave SR čl. 72 označená za \"jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky\" , Slovenská republika je podľa Ústavy SR parlamentnou demokraciou.\n\nŠiesta hlava Ústavy SR - \"Výkonná moc\" obsahuje články upravujúce pôsobenie prezidenta ako hlavy štátu (čl. 101 - 107) a vlády (čl. 108 - 123 ) .", "analysis_paragraphs": ["Z Ústavy Slovenskej republiky priamo vyplýva, že politickým zriadením SR je parlamentná demokracia.", "Demokratický základ štátu je zdôraznený už v prvom oddieli prvého článku prvej hlavy ústavy, kde sa píše: \"Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\"", "Čl. 2. odsek 1 Ústavy SR ďalej hovorí: \"Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.\" Keďže Národná rada Slovenskej republiky pozostávajúca z volených zástupcov občanov je v", "Ústave SR čl. 72 označená za \"jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky\" , Slovenská republika je podľa Ústavy SR parlamentnou demokraciou.", "Šiesta hlava Ústavy SR - \"Výkonná moc\" obsahuje články upravujúce pôsobenie prezidenta ako hlavy štátu (čl. 101 - 107) a vlády (čl. 108 - 123 ) ."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:20.641959+00:00"}
{"id": "vr27829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27829", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Lisabonská zmluva umožňuje národnému parlamentu vyjadriť sa k EÚ legislatíve. Slovenský parlament to využil len raz.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci je pravda, že Lisabonská zmluva garantuje národným parlamentom možnosť vyjadriť sa k legislatíve Európskej únie (EÚ), NR SR túto možnosť využila štyrikrát, nie raz. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k Lisabonskej zmluve. V článku 6 Protokolu 2 sa skutočne zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje podpredseda Smeru-SD: \"Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.\" I keď všeobecná interpretácia tejto právomoci národných parlamentov a teda aj NR SR v podaní V. Maňku je správna, inak je tomu pri uvedení počtu prípadov, kedy slovenský parlament túto možnosť využil. Podľa databázy odôvodnených stanovísk (reasoned opinion) totiž išlo o štyri prípady a nie iba jeden.V tabuľke , ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament sa uvádza počet troch \"reasoned opinion\" slovenského parlamentu. Ani v jednom prípade číslo nezodpovedá tomu, ktoré hovorí Vladimír Maňka.", "analysis_paragraphs": ["Hoci je pravda, že Lisabonská zmluva garantuje národným parlamentom možnosť vyjadriť sa k legislatíve Európskej únie (EÚ), NR SR túto možnosť využila štyrikrát, nie raz. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k Lisabonskej zmluve. V článku 6 Protokolu 2 sa skutočne zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje podpredseda Smeru-SD: \"Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.\" I keď všeobecná interpretácia tejto právomoci národných parlamentov a teda aj NR SR v podaní V. Maňku je správna, inak je tomu pri uvedení počtu prípadov, kedy slovenský parlament túto možnosť využil. Podľa databázy odôvodnených stanovísk (reasoned opinion) totiž išlo o štyri prípady a nie iba jeden.V tabuľke , ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament sa uvádza počet troch \"reasoned opinion\" slovenského parlamentu. Ani v jednom prípade číslo nezodpovedá tomu, ktoré hovorí Vladimír Maňka."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["podpísaná", "ratifikovala", "Protokoly", "databázy", "tabuľke"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/basic-information/decision-making/treaties/index_sk.htm", "http://www.euroinfo.gov.sk/slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2007.306.01.0001.01.SLK#C_2007306SK.01014701", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/search.do#_e=dHlwZT1BTEwmZmFjZXRlZD10cnVlJnN0YXJ0PTAmcm93cz0xMCZ0ZXh0PSZzbGFuZz0mZG9jdW1lbnRDb2RlPSZkb2N1bWVudFllYXI9MCZkb2N1bWVudE51bWJlcj0mX2RlYWRMaW5lUHJlc2VudD1mYWxzZSZmcm9tRGF0ZT0mdG9EYXRlPSZzY3J1dGlueUNoYW1iZXI9SU5JVF8xMDgmc2NydXRpbnlTdGF0dXM9Jl9yZWFzb25lZE9waW5pb249ZmFsc2UmcmVhc29uZWRPcGluaW9uPXRydWUmX2VjUmVwbGllcz1mYWxzZSZfaW1wb3J0YW50SW5mbz1mYWxzZSZfYWRvcHRlZExlZ2lzbGF0aW9uPWZhbHNl&_rnd=29730864428", "http://www.publications.parliament.uk/pa/ld201314/ldselect/ldeucom/151/15116.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:54.677853+00:00"}
{"id": "vr18303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18303", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Celý spor a prvá žaloba (o jamu, pozn.) prišla ešte v čase, keď ja som nebol primátor, to znamená v roku 2010.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozsudok okresného súdu Trenčín v kauze mesto Trenčín proti Tatra Real Trade Bratislava z júna 2012 uvádza , že žalobca, teda firma TRT, vyzval žalovaného, v tomto prípade mesto Trenčín, v predžalobnej výzve zo dňa 23.12.2009, ktorá bola doručená dňa 30.12.2009 na splnenie platobných povinností.", "analysis_paragraphs": ["Rozsudok okresného súdu Trenčín v kauze mesto Trenčín proti Tatra Real Trade Bratislava z júna 2012 uvádza , že žalobca, teda firma TRT, vyzval žalovaného, v tomto prípade mesto Trenčín, v predžalobnej výzve zo dňa 23.12.2009, ktorá bola doručená dňa 30.12.2009 na splnenie platobných povinností."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "zvolený"], "url": ["https://otvorenesudy.sk/decrees/1371611?l=sk&q=mesto+Trenčin+proti+Tatra+Real+Trade", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2006/slov/obvod/results/tab14.jsp@sr=1.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:44.442678+00:00"}
{"id": "vr25781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25781", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Teraz sme do zákona dali aj ďalšie možnosti, teda súkromný vlastník keď nebude chcieť finančnú ujmu, môže si tento pozemok s vládou zameniť. Ta výmena pozemkov bude tak sa robiť, že bude len v rámci jedného okresu.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o ochrane prírody, ktorá by mala byť účinná od 1.1.2014 bola schválená vládou, informovalo Ministerstvo životného prostredia.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o ochrane prírody, ktorá by mala byť účinná od 1.1.2014 bola schválená vládou, informovalo Ministerstvo životného prostredia."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo", "Novela"], "url": ["http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-september-2013/vlada-schvalila-novelu-zakona-ochrane-prirody-krajiny.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=726"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:40.212123+00:00"}
{"id": "vr17553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17553", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...vláda získala dôveru v parlamente. Vláda získala 82 hlasov poslancov (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôveru novej vláde premiéra Petra Pellegriniho vyslovilo 26. marca 2018 zo 144 prítomných 81 poslancov Národnej rady SR. Za programové vyhlásenie vlády hlasoval celý poslanecký klub strán SMER-SD (49 poslancov), SNS (15) a MOST-HÍD (14). Okrem troch koaličných strán podporili novú vládu aj traja nezaradení poslanci - Alena Baštíková, Rastislav Holúbek a Martina Šimkovičová. Proti programovému vyhláseniu vlády hlasovalo 61 poslancov. Dvaja poslanci sa hlasovania zdržali. Napriek odchýlky výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dôveru novej vláde premiéra Petra Pellegriniho vyslovilo 26. marca 2018 zo 144 prítomných 81 poslancov Národnej rady SR. Za programové vyhlásenie vlády hlasoval celý poslanecký klub strán SMER-SD (49 poslancov), SNS (15) a MOST-HÍD (14). Okrem troch koaličných strán podporili novú vládu aj traja nezaradení poslanci - Alena Baštíková, Rastislav Holúbek a Martina Šimkovičová. Proti programovému vyhláseniu vlády hlasovalo 61 poslancov. Dvaja poslanci sa hlasovania zdržali. Napriek odchýlky výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vyslovilo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40047"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:50.726603+00:00"}
{"id": "vr28729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28729", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Mesto čiastočne zaplatilo dlhy za našich predchodcov - za Zimný štadion, za starú radnicu - dokopy 55 miliónov eur sme fyzicky zaplatili.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Záverečný účet mesta Bratislavy za rok 2011 (. pdf , str. 43) uvádza, že samospráva Bratislavy evidovala nesplatený úver z roku 2008 vo výške 56 612 000 Eur. Podľa posledného záverečného účtu (. pdf , str. 117) vedenie radnice Milana Ftáčnika ale v priebehu rokov 2011 a 2012 splatilo iba 10 mil. Eur z tohto úveru.", "analysis_paragraphs": ["Záverečný účet mesta Bratislavy za rok 2011 (. pdf , str. 43) uvádza, že samospráva Bratislavy evidovala nesplatený úver z roku 2008 vo výške 56 612 000 Eur. Podľa posledného záverečného účtu (. pdf , str. 117) vedenie radnice Milana Ftáčnika ale v priebehu rokov 2011 a 2012 splatilo iba 10 mil. Eur z tohto úveru."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "správy", "oznámilo"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11033012", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://bratislava.sme.sk/c/7364724/dlh-mesta-pred-koncom-volebneho-obdobia-je-170-milionov.html", "http://bratislava.sme.sk/c/7406088/mesto-si-vzalo-uver-refinancuje-stare-dlhy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:45.807642+00:00"}
{"id": "vr26052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26052", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "A tu by som chcel opraviť tú vašu štatistiku, ktorá nie je celkom správna, pretože nezávislých máme najviac zo všetkých krajov ich je celkom 16, nie 6.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár reagoval na infografiku RTVS. Podľa oficiálnych výsledkov volieb do samosprávnych krajov bolo v Žilinskom samosprávnom kraji zvolených až 16 nezávislých kandidátov na poslancov (NEKA). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár reagoval na infografiku RTVS. Podľa oficiálnych výsledkov volieb do samosprávnych krajov bolo v Žilinskom samosprávnom kraji zvolených až 16 nezávislých kandidátov na poslancov (NEKA). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov"], "url": ["http://www.volbysr.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:32.425531+00:00"}
{"id": "vr30992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30992", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Obnovili sme financovanie základného výskumu cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja, ktorý predchádzajúca vláda prakticky zničila.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V súčasnom Programovom vyhlásení vlády tento cieľ je. Vláda priamo prisľúbila, že transformuje Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) na nezávislú verejnoprávnu organizáciu a podporí jej význam pri financovaní výskumu a vývoja na Slovensku. Ako tvrdí predseda SAV Jaromír Pastorek, o tejto transformácii hovoríme už rok, pretože vládla nespokojnosť so súčasným stavom a s tým ako APVV funguje. Tá je podľa zákona rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočtovú kapitolu Ministerstva školstva a nemožno do nej prispieť z iných zdrojov. Dôvodom je zákon a skutočnosť, že APVV je priamo napojená na rozpočtovú kapitolu Ministerstva školstva. V prípade prijatia akýchkoľvek finančných zdrojov mimo tohto ministerstva, napríklad zo zahraničia, z privátneho sektora, z programov fiancovaných z Bruselu a podobne nastáva problém, ktorý v súčasnosti nemá legislatívne riešenie. Nakoniec, celkový rozpočet APVV na tento rok je 970 miliónov korún, a to je veľmi málo.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnom Programovom vyhlásení vlády tento cieľ je. Vláda priamo prisľúbila, že transformuje Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) na nezávislú verejnoprávnu organizáciu a podporí jej význam pri financovaní výskumu a vývoja na Slovensku. Ako tvrdí predseda SAV Jaromír Pastorek, o tejto transformácii hovoríme už rok, pretože vládla nespokojnosť so súčasným stavom a s tým ako APVV funguje. Tá je podľa zákona rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočtovú kapitolu Ministerstva školstva a nemožno do nej prispieť z iných zdrojov. Dôvodom je zákon a skutočnosť, že APVV je priamo napojená na rozpočtovú kapitolu Ministerstva školstva. V prípade prijatia akýchkoľvek finančných zdrojov mimo tohto ministerstva, napríklad zo zahraničia, z privátneho sektora, z programov fiancovaných z Bruselu a podobne nastáva problém, ktorý v súčasnosti nemá legislatívne riešenie. Nakoniec, celkový rozpočet APVV na tento rok je 970 miliónov korún, a to je veľmi málo."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["transformácii"], "url": ["http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/interview/do-vedy-na-slovensku-treba-investovat-015713"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:47.978583+00:00"}
{"id": "vr34032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34032", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď predsa prezident dokonca odmietol hovoriť o tomto kandidátovi ešte predtým, ako bude zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý - pred ďalším kolom volieb generálneho prokurátora chcel premiér návrh kandidáta prerokovať aj s prezidentom, ten sa však k osobe kandidáta odmietol vyjadrovať predtým, než bude zvolený v NR SR. Informuje o tom napr. denník SME :", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý - pred ďalším kolom volieb generálneho prokurátora chcel premiér návrh kandidáta prerokovať aj s prezidentom, ten sa však k osobe kandidáta odmietol vyjadrovať predtým, než bude zvolený v NR SR. Informuje o tom napr. denník SME :"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6827979/premier-u-prezidenta-nenasiel-pochopenie-prokuratora-mu-neodobri.html#ixzz2WYjCtES0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:48.402498+00:00"}
{"id": "42706", "numeric_id": 42706, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42706", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...Harabin je bývalý minister predsedu strany SMER (...).", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabin zastával funkciu podpredsedu vlády SR a ministra spravodlivosti od 4. júla 2006 do 23. júna 2009 vo vláde, ktorú vtedy viedol vtedajší premiér Robert Fico. Avšak je dôležite podotknúť, že Štefan Harabin túto pozíciu zastával ako nominant strany ĽS-HZDS. Následne sa zaradil k ministrom, ktorí zo svojej pozície odišli dobrovoľne. Harabina totiž Súdna rada SR zvolila za predsedu Najvyššieho súdu, pričom jeho rezort bol dočasne vedený práve premiérom Ficom do momentu, keď ho nahradila Viera Petríková. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin zastával funkciu podpredsedu vlády SR a ministra spravodlivosti od 4. júla 2006 do 23. júna 2009 vo vláde, ktorú vtedy viedol vtedajší premiér Robert Fico. Avšak je dôležite podotknúť, že Štefan Harabin túto pozíciu zastával ako nominant strany ĽS-HZDS. Následne sa zaradil k ministrom, ktorí zo svojej pozície odišli dobrovoľne. Harabina totiž Súdna rada SR zvolila za predsedu Najvyššieho súdu, pričom jeho rezort bol dočasne vedený práve premiérom Ficom do momentu, keď ho nahradila Viera Petríková. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zastával", "odišli"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/", "https://hnonline.sk/galeria/7885-vsetci-ministri-ktori-skoncili-pocas-ficovych-vlad/764ef340e13ff16def6b220302789958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:56.104683+00:00"}
{"id": "vr37962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37962", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Keď si zoberiete za posledné dva mesiace sa v týchto návrhoch, čo sa týka zmien v odvodoch zmenilo takmer všetko. Jediné, čo zostalo zatiaľ nedotknuté, je to, čo povedal pán minister a označil to za svoju prioritu, a to super hrubá mzda. K tomu dúfam, že sa ešte vrátime.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zdroj Plus Jede Deň z dňa 7. augusta 2010 uvádza: \" Na výplatných páskach budeme mať superhrubú mzdu. Plánuje to minister práce Jozef Mihál a jeho projekt odobrila vo vládnom programe aj stredopravá koalícia.\" TASR z dňa 9. januára 2011 píše: \"V prvom polroku 2011 sa podľa slov ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) pripravuje zavedenie tzv. superhrubej mzdy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť pravdepodobne od polovice tohto roka.\" Návrh superhrubej mzdy sa nemenil. Nepodarilo sa nám zistiť, či superhrubá mzda je naozaj jediný prvok, ktorý zostal bez zmeny.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj Plus Jede Deň z dňa 7. augusta 2010 uvádza: \" Na výplatných páskach budeme mať superhrubú mzdu. Plánuje to minister práce Jozef Mihál a jeho projekt odobrila vo vládnom programe aj stredopravá koalícia.\" TASR z dňa 9. januára 2011 píše: \"V prvom polroku 2011 sa podľa slov ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) pripravuje zavedenie tzv. superhrubej mzdy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť pravdepodobne od polovice tohto roka.\" Návrh superhrubej mzdy sa nemenil. Nepodarilo sa nám zistiť, či superhrubá mzda je naozaj jediný prvok, ktorý zostal bez zmeny."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Plus Jede Deň", "TASR"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/spolocensky-servis/takto-nam-zmeni-vyplatna-paska.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1223744"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:04.135174+00:00"}
{"id": "vr32369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32369", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale v tomto rozpočte na tento rok ste nám naplánovali navýšenie výdavkov oproti skutočnosti minulého roku o vyše 13%. Rozpočet 2012 oproti skutočnosti 2011 je o vyše 13% vyšší.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe našich prepočtov ako aj správy MF SR je pravda, že výdavky v rozpočte na rok 2012 sú o vyše 13% vyššie ako tomu bolo v roku 2011.", "analysis_paragraphs": ["Na základe našich prepočtov ako aj správy MF SR je pravda, že výdavky v rozpočte na rok 2012 sú o vyše 13% vyššie ako tomu bolo v roku 2011."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["MF SR", "511/2011 Z.z.", "Ministerstvo financií"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8322&documentId=8444", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/511-2011-z-z.p-34476.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=567"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:59.142943+00:00"}
{"id": "vr26561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26561", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Za ďalšie, ak sa pozitívne prejavia pri odpracovaní tých 32 hodín, sme pripravení im ponúknuť tú aktivačnú dávku vo výške 63 eur. To znamená, už to nebude za 62,60, ale za 125 eur.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poberatelia dávky v hmotnej núdzi musia odpracovať minimálne 32 hodín mesačne, aby mali nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorá je 61,60 euro . Aktivačná dávka vo výške 63,08 euro im však bude poskytnutá až za odpracovanie ďalších, minimálne 32 hodín mesačne. Ak chce teda jednotlivec dostávať od štátu aj dávku v hmotnej núdzi a aj aktivačnú dávku( 125 euro ), musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne a nie 32 ako to vyplýva z výroku ministra Richtera. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi č. 417/2013 Z.z. uvádza v tretej časti, paragraf 10, odsek 1, že dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca je 61,60 euro mesačne. Táto dávka je podľa odseku 3 zároveň určená len tomu, kto mesačne odpracuje minimálne 32 hodín vykonaním menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácii. Paragraf 12, odsek dva uvádza, že aktivačný príspevok je 63,07 euro mesačne. V nasledujúcom odseku tri zákon špecifikuje, kto má nárok na aktivačný príspevok. Na základe novely zákona má nárok plnoletá osoba, ktorá \" vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne ...\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poberatelia dávky v hmotnej núdzi musia odpracovať minimálne 32 hodín mesačne, aby mali nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorá je 61,60 euro . Aktivačná dávka vo výške 63,08 euro im však bude poskytnutá až za odpracovanie ďalších, minimálne 32 hodín mesačne. Ak chce teda jednotlivec dostávať od štátu aj dávku v hmotnej núdzi a aj aktivačnú dávku( 125 euro ), musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne a nie 32 ako to vyplýva z výroku ministra Richtera. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi č. 417/2013 Z.z. uvádza v tretej časti, paragraf 10, odsek 1, že dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca je 61,60 euro mesačne. Táto dávka je podľa odseku 3 zároveň určená len tomu, kto mesačne odpracuje minimálne 32 hodín vykonaním menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácii. Paragraf 12, odsek dva uvádza, že aktivačný príspevok je 63,07 euro mesačne. V nasledujúcom odseku tri zákon špecifikuje, kto má nárok na aktivačný príspevok. Na základe novely zákona má nárok plnoletá osoba, ktorá \" vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne ...\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Novela zákona", "vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:37.660299+00:00"}
{"id": "vr27385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27385", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja dobre viem, že na Slovensku nie je ani jedno percento ľudí, ktorí zarábajú viac ako 3000 eur.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013) neuvádza platové pásmo nad 3000 eur. Tento výrok vieme overiť len na základe údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme si získali na infožiadosť. Tabuľka uvádza vymeriavacie základy zamestnancov. Pre zamestnancov je vymeriavací základ ich hrubá mzda. Podľa týchto údajov zarábalo na Slovensku mzdu nad 2 985 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013) neuvádza platové pásmo nad 3000 eur. Tento výrok vieme overiť len na základe údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme si získali na infožiadosť. Tabuľka uvádza vymeriavacie základy zamestnancov. Pre zamestnancov je vymeriavací základ ich hrubá mzda. Podľa týchto údajov zarábalo na Slovensku mzdu nad 2 985 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["štatistika", "údajov", "zamestnancov", "základ"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdFV3MmJ0RGtzNlIwWXhHaWFlVWdrVkE&usp=drive_web#gid=0", "http://www.sme.sk/c/3416194/co-je-vymeriavaci-zaklad.html", "http://www.finance.sk/dane/informacie/mzda-zdravotne-poistenie/vymeriavaci-zaklad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:36.370214+00:00"}
{"id": "vr33106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33106", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "75% verejných investícií je financovaných z európskych zdrojov.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013 a V politike , 3. februára 2013). Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. \"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\" Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. Projektový tím Demagog.sk nedokázal nájsť relevantnú informáciu o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov,preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013 a V politike , 3. februára 2013). Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. \"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\" Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. Projektový tím Demagog.sk nedokázal nájsť relevantnú informáciu o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov,preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "V politike", "uviedol", "návšteve", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:20.496863+00:00"}
{"id": "vr27979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27979", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "No, konkrétny prípad, pán poslanec Csáky už prezentoval, že pôjde do Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o otázky autonómie. Má vypracovaný plán a dokonca s týmto plánom ide si ho dať odsúhlasiť k premiérovi Orbanovi a nepríde k našej vláde. Pritom je občan Slovenskej republiky, dúfam, že je občanom Slovenskej republiky.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Pál Csáky a SMK s Orbánom jednali o pláne o autonómii na južnom Slovensku, jednalo sa však o \"prezentáciu\" plánu počas jeho návštevy na Slovensku a nie o \"odsúhlasenie\". Ivan Gašparovič zveličuje skutočnosť a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Plány na autonómiu maďarských oblastí na Slovensku už pretrvávajú dlhšie a postoje politikov sa rôznia. Pál Csáky už v roku 2012 hovoril o tom, že by autonómia pomohla chudobnejším regiónom. \"V jeho poňatí autonómia je komplexný zákon pre jednotlivé menšinové komunity a jednotlivé regióny, ktorý znamená práva, právomoci inštitúcie a peniaze pre regióny.\" Podľa plánu by sa autonómia mala týkať kultúrnej, školskej a jazykovej oblasti. Strana maďarskej komunity má pripravený plán autonómie a predstavila ho už aj maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi počas jeho májovej návštevy na Slovensku, cieľom však nebolo jeho odsúhlasenie, ale predstavenie. Plán autonómie predstaví strana počas letného tábora, ktorý organizuje Via Nova, mládežnícka organizácia SMK. Legislatívne by plán autonómie chcela SMK presadiť najskôr po parlamentných voľbách v roku 2016. Tento plán má SMK pripravený dlhšie, no nechcela ho zverejniť, aby sa informovanie o ich strane pred prezidentskými voľbami a voľbami do europarlamentu neobmedzilo len na túto tému. K otázke maďarského občianstva , sa Pál Csáky nevyjadril jasne a nechce povedať, či si podal žiadosť o maďarské občianstvo. \"Maďarský zákon to rieši dosť elegantne. Dáva každému na rozhodnutie, každý sa osobne môže rozhodnúť či to urobí alebo nie. A je to jeho vec a vec maďarských úradov, či to urobia alebo nie. Takže sa riadim podľa tejto myšlienky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Pál Csáky a SMK s Orbánom jednali o pláne o autonómii na južnom Slovensku, jednalo sa však o \"prezentáciu\" plánu počas jeho návštevy na Slovensku a nie o \"odsúhlasenie\". Ivan Gašparovič zveličuje skutočnosť a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Plány na autonómiu maďarských oblastí na Slovensku už pretrvávajú dlhšie a postoje politikov sa rôznia. Pál Csáky už v roku 2012 hovoril o tom, že by autonómia pomohla chudobnejším regiónom. \"V jeho poňatí autonómia je komplexný zákon pre jednotlivé menšinové komunity a jednotlivé regióny, ktorý znamená práva, právomoci inštitúcie a peniaze pre regióny.\" Podľa plánu by sa autonómia mala týkať kultúrnej, školskej a jazykovej oblasti. Strana maďarskej komunity má pripravený plán autonómie a predstavila ho už aj maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi počas jeho májovej návštevy na Slovensku, cieľom však nebolo jeho odsúhlasenie, ale predstavenie. Plán autonómie predstaví strana počas letného tábora, ktorý organizuje Via Nova, mládežnícka organizácia SMK. Legislatívne by plán autonómie chcela SMK presadiť najskôr po parlamentných voľbách v roku 2016. Tento plán má SMK pripravený dlhšie, no nechcela ho zverejniť, aby sa informovanie o ich strane pred prezidentskými voľbami a voľbami do europarlamentu neobmedzilo len na túto tému. K otázke maďarského občianstva , sa Pál Csáky nevyjadril jasne a nechce povedať, či si podal žiadosť o maďarské občianstvo. \"Maďarský zákon to rieši dosť elegantne. Dáva každému na rozhodnutie, každý sa osobne môže rozhodnúť či to urobí alebo nie. A je to jeho vec a vec maďarských úradov, či to urobia alebo nie. Takže sa riadim podľa tejto myšlienky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Pál Csáky", "pripravený plán", "plán autonómie", "plán", "informovanie", "maďarského občianstva"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ostatne/clanok/540242-csaky-autonomia-by-pomohla-chudobnym-regionom/", "http://www.sme.sk/c/7222617/smk-hovori-o-autonomii-a-komarnanskej-zupe-plan-pozna-aj-orban.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319553-v-smk-chcu-hovorit-o-autonomii/", "http://www.aktuality.sk/clanok/254123/smk-ma-pripraveny-plan-autonomie-predstavila-ho-aj-orbanovi/", "http://osobnost.aktuality.sk/pal-csaky/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/334596-csaky-nechce-prezradit-ci-poziadal-o-madarske-obcianstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:43.157413+00:00"}
{"id": "vr16418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16418", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Miera korupcie pri využívaní EÚ fondov je 30-40%, čož je dosť naozaj veľa", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Keďže napriek niekoľkým prípadom korupcie (v roku 2016 bolo za poškodzovanie finančných záujmov EÚ obvinených na Slovensku 92 ľudí) žiadna kompetentná inštitúcia neuvádza Kotlebom spomínanú mieru korupcie 30-40 %, výrok, ktorý uviedol v TA3 diskusii so Sulíkom nie je pravdivý. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo svojej výročnej správe pre rok 2016 uviedol, že počas tohoto ročného obdobia vykonal na Slovensku osem vyšetrovaní so šiestimi odporúčaniami a zároveň zistil, že Slovensko pochybilo pri čerpaní eurofondov v 1360 prípadoch (pozn. nie vo všetkých prípadoch sa musí nutne jednať o prípady korupcie, môžu to byť iné nezrovnalosti), čo je spomedzi štátov EÚ najviac. Muselo vrátiť 13,14 % platieb zo štrukturálnych fondov a 2,55 % z vyplatených eurofondov na základe vyšetrovaní OLAF. Dokopy však tieto čísla tvoria \"len\" niečo pod 16%, čo je stále o 14-24 percentuálnych bodov, ako tvrdil Kotleba. Ako však uviedol europoslanec za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov Maňka, je ťažko dokázateľné, či je Slovensko naozaj krajina s najväčšou korupciou v tejto sfére alebo má len efektívnu kontrolu, ktorá dokáže odhaliť viac problémov ako iné krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže napriek niekoľkým prípadom korupcie (v roku 2016 bolo za poškodzovanie finančných záujmov EÚ obvinených na Slovensku 92 ľudí) žiadna kompetentná inštitúcia neuvádza Kotlebom spomínanú mieru korupcie 30-40 %, výrok, ktorý uviedol v TA3 diskusii so Sulíkom nie je pravdivý. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo svojej výročnej správe pre rok 2016 uviedol, že počas tohoto ročného obdobia vykonal na Slovensku osem vyšetrovaní so šiestimi odporúčaniami a zároveň zistil, že Slovensko pochybilo pri čerpaní eurofondov v 1360 prípadoch (pozn. nie vo všetkých prípadoch sa musí nutne jednať o prípady korupcie, môžu to byť iné nezrovnalosti), čo je spomedzi štátov EÚ najviac. Muselo vrátiť 13,14 % platieb zo štrukturálnych fondov a 2,55 % z vyplatených eurofondov na základe vyšetrovaní OLAF. Dokopy však tieto čísla tvoria \"len\" niečo pod 16%, čo je stále o 14-24 percentuálnych bodov, ako tvrdil Kotleba. Ako však uviedol europoslanec za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov Maňka, je ťažko dokázateľné, či je Slovensko naozaj krajina s najväčšou korupciou v tejto sfére alebo má len efektívnu kontrolu, ktorá dokáže odhaliť viac problémov ako iné krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["TA3 diskusii", "výročnej správe pre rok 2016", "uviedol"], "url": ["https://youtu.be/zZarNmIYNdc", "http://http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/operacny-program-informatizacia-spolocnosti-prioritna-os-2/olaf-2d2.html", "http://https://www.aktuality.sk/clanok/493068/slovensko-musi-vratit-cast-z-eurofondov-pre-chyby-pri-ich-cerpani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:22.010645+00:00"}
{"id": "vr31254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31254", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ale to kľúčové vidím v tom, že sa nám podarilo udržať výrazný hospodársky rast (v roku 2011 pozn.), druhý najrýchlejší v eurozóne, čo viedlo k tomu, že pribudlo o 55 tisíc pracovných miest viac.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najskôr overíme prvú časť výroku: \" Ako kľúčové vidím v tom, že sa nám podarilo udržať výrazný hospodársky rast (v roku 2011, pozn.)\"", "analysis_paragraphs": ["Najskôr overíme prvú časť výroku: \" Ako kľúčové vidím v tom, že sa nám podarilo udržať výrazný hospodársky rast (v roku 2011, pozn.)\""], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "V politike", "2010", "2011"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020", "http://www.demagog.sk/politici/17/jan-figel/?ph=1&oblast=2", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:56.440924+00:00"}
{"id": "vr15111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15111", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...po voľbách(...) v kauze, ktorá vyhnala ľudí do ulíc, v kauze piešťanského CT-čka boli zrušené obvinenia.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V kauze piešťanského CT, kedy mal byť prístroj kúpený za neprimeranú cenu od predom určeného víťaza skutočne boli zrušené obvinenia, čo bolo odôvodnené procedurálnou chybou, vyšetrovanie v tejto veci v čase overenia však pokračuje. Táto kauza bola uvedená ako dôvod alebo jeden z dôvodov pre viacero protestov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hovorkyňa prokuratúry v apríli 2016 na tému zrušenia obvinení uviedla , že \" Po preskúmaní príslušného spisového materiálu dospel prvý námestník generálneho prokurátora k záveru, že napadnutými uzneseniami bol porušený zákon v neprospech obvinených, a preto rozhodol o zrušení napadnutých uznesení ( všetkým obvineným bolo zrušené obvinenie nakoľko zistené pochybenia sa vzťahujú aj na ostatných obvinených vzhľadom na zásadu axcesority účastníkov ) \" Protest proti počínaniu v prípade piešťanského CT sa uskutočnil v novembri 2014 v Košiciach pred bytom Pavla Pašku, ktorý bol s kauzou spájaný. Ďalší protest pred Paškovým bytom sa uskutočnil o necelý rok neskôr v októbri 2015, kedy protestujúci vyjadrovali nesúhlas s celkovým stavom zdravotníctva. Kauza bola spájaná aj s protivládnymi protestami v Bratislave z konca roka 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V kauze piešťanského CT, kedy mal byť prístroj kúpený za neprimeranú cenu od predom určeného víťaza skutočne boli zrušené obvinenia, čo bolo odôvodnené procedurálnou chybou, vyšetrovanie v tejto veci v čase overenia však pokračuje. Táto kauza bola uvedená ako dôvod alebo jeden z dôvodov pre viacero protestov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hovorkyňa prokuratúry v apríli 2016 na tému zrušenia obvinení uviedla , že \" Po preskúmaní príslušného spisového materiálu dospel prvý námestník generálneho prokurátora k záveru, že napadnutými uzneseniami bol porušený zákon v neprospech obvinených, a preto rozhodol o zrušení napadnutých uznesení ( všetkým obvineným bolo zrušené obvinenie nakoľko zistené pochybenia sa vzťahujú aj na ostatných obvinených vzhľadom na zásadu axcesority účastníkov ) \" Protest proti počínaniu v prípade piešťanského CT sa uskutočnil v novembri 2014 v Košiciach pred bytom Pavla Pašku, ktorý bol s kauzou spájaný. Ďalší protest pred Paškovým bytom sa uskutočnil o necelý rok neskôr v októbri 2015, kedy protestujúci vyjadrovali nesúhlas s celkovým stavom zdravotníctva. Kauza bola spájaná aj s protivládnymi protestami v Bratislave z konca roka 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "uskutočnil", "uskutočnil", "spájaná"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389989-obvinenia-v-kauze-ct-prokuratura-zrusila-stihanie-vsak-pokracuje/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7488584/pred-paskovu-rezidenciu-prisli-na-ct-protest-stovky-ludi.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/8048976/pod-paskove-okna-smeruje-dalsi-protest.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339135-v-bratislave-sa-konal-dalsi-protivladny-protest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:21.217491+00:00"}
{"id": "vr28422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28422", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Z nášho klubu v podstate odišlo rovnaký počet ľudí, ako napríklad z KDH zo strany, ktorá existuje 25 rokov alebo odišlo dramaticky menej ako z SDKÚ, z SaS, tak si myslím, že ten výsledok je veľmi dobrý.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z poslaneckého klubu OĽaNO a KDH (a zároveň zo strany) odišli počas tohto volebného obdobia zhodne traja poslanci. Je pravdu, že KDH funguje približne štvrťstoročie. Z poslaneckého klubu SDKÚ-DS odišli z pôvodných 11 členov traja členovia klubu, no celkovo až piati vystúpili zo strany (bývalí členovia strany Dzurinda a Mikloš sa rozhodli zostať v klube, čím umožnili jeho fungovanie). Z poslaneckého klubu (a zároveň strany) SaS vystúpilo v tomto volebnom období 5 z ich 11-tich členov, čo zároveň i spôsobilo rozpad klubu. Je tak pravdou, že z OĹaNO a KDH odišlo menej ľudí ako z SaS a SDKÚ-DS. Poslanecký klub SDKÚ - DS, mal na začiatku tohto volebného obdobia 11 členov (.rtf, s. 2). Opustenie klubu najprv 11. decembra 2013 oznámila trojica Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová (opustili aj stranu), 4. júna 2014 stranu opustili i Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, obaja však do dnešného dňa zotrvávajú v poslaneckom klube strany. Keďže podľa § 64 , odseku 5 Rokovacieho poriadku NR SR (.pdf, s. 33) musí mať poslanecký klub najmenej 8 členov. Poslanecký klub SaS mal taktiež na začiatku volebného obdobia 11 členov a v súčasnosti už neexistuje . 16. apríla 2014 tento poslanecký klub (aj stranu) opustila pätica Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Poslanecký klub SaS sa tým pádom dostal pod hranicu ôsmich poslancov a zanikol. Poslanecký klub OĽaNO mal na začiatku volebného obdobia 16 poslancov, klub však postupne opustili Alojz Hlina, Mária Ritomská a Mikuláš Huba, čo znamená, že klub má momentálne 13 členov. Traja členovia skutočne opustili poslanecký klub KDH aj stranu, konkrétne sa jedná o Daniela Lipšica, Janu Žitňanskú a Radoslava Procházku. Klub má však i napriek tomu 15 členov, keďže z parlamentu po úspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu, kde kandidovala za stranu NOVA odchádza Žitňanská a taktiež i Procházka, ktorý sa mandátu dobrovoľne vzdal. So parlamentu a súčasne i do poslaneckého klubu KDH namiesto nich pribudli Marián Radošovský a Jozef Bobík. Pre úplnosť ešte dodávame, že z poslaneckého klubu Most - Híd vystúpil Andrej Hrnčiar, z poslaneckého klubu SMER - SD nevystúpil nikto. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z poslaneckého klubu OĽaNO a KDH (a zároveň zo strany) odišli počas tohto volebného obdobia zhodne traja poslanci. Je pravdu, že KDH funguje približne štvrťstoročie. Z poslaneckého klubu SDKÚ-DS odišli z pôvodných 11 členov traja členovia klubu, no celkovo až piati vystúpili zo strany (bývalí členovia strany Dzurinda a Mikloš sa rozhodli zostať v klube, čím umožnili jeho fungovanie). Z poslaneckého klubu (a zároveň strany) SaS vystúpilo v tomto volebnom období 5 z ich 11-tich členov, čo zároveň i spôsobilo rozpad klubu. Je tak pravdou, že z OĹaNO a KDH odišlo menej ľudí ako z SaS a SDKÚ-DS. Poslanecký klub SDKÚ - DS, mal na začiatku tohto volebného obdobia 11 členov (.rtf, s. 2). Opustenie klubu najprv 11. decembra 2013 oznámila trojica Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová (opustili aj stranu), 4. júna 2014 stranu opustili i Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, obaja však do dnešného dňa zotrvávajú v poslaneckom klube strany. Keďže podľa § 64 , odseku 5 Rokovacieho poriadku NR SR (.pdf, s. 33) musí mať poslanecký klub najmenej 8 členov. Poslanecký klub SaS mal taktiež na začiatku volebného obdobia 11 členov a v súčasnosti už neexistuje . 16. apríla 2014 tento poslanecký klub (aj stranu) opustila pätica Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Poslanecký klub SaS sa tým pádom dostal pod hranicu ôsmich poslancov a zanikol. Poslanecký klub OĽaNO mal na začiatku volebného obdobia 16 poslancov, klub však postupne opustili Alojz Hlina, Mária Ritomská a Mikuláš Huba, čo znamená, že klub má momentálne 13 členov. Traja členovia skutočne opustili poslanecký klub KDH aj stranu, konkrétne sa jedná o Daniela Lipšica, Janu Žitňanskú a Radoslava Procházku. Klub má však i napriek tomu 15 členov, keďže z parlamentu po úspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu, kde kandidovala za stranu NOVA odchádza Žitňanská a taktiež i Procházka, ktorý sa mandátu dobrovoľne vzdal. So parlamentu a súčasne i do poslaneckého klubu KDH namiesto nich pribudli Marián Radošovský a Jozef Bobík. Pre úplnosť ešte dodávame, že z poslaneckého klubu Most - Híd vystúpil Andrej Hrnčiar, z poslaneckého klubu SMER - SD nevystúpil nikto. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["KDH", "11", "Opustenie", "opustili", "zotrvávajú", "§ 64", "neexistuje", "opustila", "opustili", "opustili", "vystúpil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/876601-v-poprade-sa-kona-snem-kdh-podla-srholca-maju-novu-sancu/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2Fstrucny_prehlad_o_cinnosti_NRSR_v_6vo_20140714.rtf&ei=0hs8VLejLYLhar6wgKAB&usg=AFQjCNFYHMfz3Uf48xCsysd0i21v0DYUfg&bvm=bv.77161500,d.bGQ", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302319-zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustaju-sdku/", "http://www.hlavnespravy.sk/dzurinda-a-miklos-vystupuju-z-sdku-ds/274860", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=36", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://newweb.rozhlas.sk/kratke-spravy/z-domova/Triestenie-pravice-pokracuje-SaS-opustaju-piati-poslanci-?l=1&c=2&i=62760&p=8", "http://www.sme.sk/c/7217256/obycajnym-ludom-ubudaju-poslanci-z-klubu-vystupil-ochranar-huba.html", "http://www.ta3.com/clanok/1042410/zlozenie-poslaneckych-klubov-sa-zmeni-kdh-bude-silnejsie.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:40.632022+00:00"}
{"id": "vr16392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16392", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...štrajkujúci alebo zamestnanci pýtajú, pýtajú skoro 14%, 13,9% a čo ponúka Volkswagen, ponúka 4,5% od júna a 4,5% od januára, takže plus s nejakým úročením to vychádza na 9,2% plus jednorazové 350 eur odmeny a 200 eur odmeny.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štrajk, ktorý začal 20. júna, sa po šiestich dňoch skončil, s výslednou dohodou navýšenia miezd o 14,12% v priebehu 17 mesiacov. Požiadavky odborov aj ponuky zamestnávateľa sa však priebežne menili, v istom bode naozaj odbory požadovali zvýšenie tarifných miezd o 13,9% a automobilka ponúkala navýšenie o 9,2% s jednorazovou platbou 350 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen (MOV) išla do štrajku s 12 požiadavkami, z ktorých najdôležitejšou bolo zvyšovanie tarifných miezd o 16%. Po rokovaní vo štvrtok 22. júna svoje požiadavky znížili na celkové zvýšenie o 13,9%, od 1. júna 2017 o 8,9% a od 1. júna 2018 o 5%. Automobilka Volkswagen priebežne menila ponuky zvyšovania miezd: v apríli 2017 to bolo na dve etapy (do mája 2018) o 2,5%, v apríli na tri etapy (do júla 2020) o 4%, dva dni pred štrajkom bola ponuka navýšenia dna dvakrát, o 4,5% a 4,2% do konca roka 2018 s jednorázovou platbou 350 eur, dva dni po začatí štrajku automobilka zvýšila ponuku na 4,5% v oboch etapách a po ponuke, ktorá prišla päť dní po začatí štrajku, v ktorej pribudla tretia etapa dvíhania miezd o 4,1% počas roku 2019 sa obnovili intenzívne rokovania medzi vedením automobilky a MOV. Finálna dohoda (ktorá bola uzavretá až po odznení tohto výroku), ktorou 26. júna, po šiestich dňoch, skončil štrajk, je nasledovná: - od 1. júna do 31. decembra 2017 navýšenie miezd o 4,7%, - od 1. januára do 31. októbra 2018 navýšenie miezd o 4,7%, - od 1. novembra 2018 navýšenie miezd o 4,1%, - jednorazová platba 500 eur v júni 2017. Spolu je to teda nárast tarifných miezd o 14,12%, pričom zmluva končí v roku 2019 a teda MOV avizujú návrat k vyjednávaniu po tomto termíne. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štrajk, ktorý začal 20. júna, sa po šiestich dňoch skončil, s výslednou dohodou navýšenia miezd o 14,12% v priebehu 17 mesiacov. Požiadavky odborov aj ponuky zamestnávateľa sa však priebežne menili, v istom bode naozaj odbory požadovali zvýšenie tarifných miezd o 13,9% a automobilka ponúkala navýšenie o 9,2% s jednorazovou platbou 350 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen (MOV) išla do štrajku s 12 požiadavkami, z ktorých najdôležitejšou bolo zvyšovanie tarifných miezd o 16%. Po rokovaní vo štvrtok 22. júna svoje požiadavky znížili na celkové zvýšenie o 13,9%, od 1. júna 2017 o 8,9% a od 1. júna 2018 o 5%. Automobilka Volkswagen priebežne menila ponuky zvyšovania miezd: v apríli 2017 to bolo na dve etapy (do mája 2018) o 2,5%, v apríli na tri etapy (do júla 2020) o 4%, dva dni pred štrajkom bola ponuka navýšenia dna dvakrát, o 4,5% a 4,2% do konca roka 2018 s jednorázovou platbou 350 eur, dva dni po začatí štrajku automobilka zvýšila ponuku na 4,5% v oboch etapách a po ponuke, ktorá prišla päť dní po začatí štrajku, v ktorej pribudla tretia etapa dvíhania miezd o 4,1% počas roku 2019 sa obnovili intenzívne rokovania medzi vedením automobilky a MOV. Finálna dohoda (ktorá bola uzavretá až po odznení tohto výroku), ktorou 26. júna, po šiestich dňoch, skončil štrajk, je nasledovná: - od 1. júna do 31. decembra 2017 navýšenie miezd o 4,7%, - od 1. januára do 31. októbra 2018 navýšenie miezd o 4,7%, - od 1. novembra 2018 navýšenie miezd o 4,1%, - jednorazová platba 500 eur v júni 2017. Spolu je to teda nárast tarifných miezd o 14,12%, pričom zmluva končí v roku 2019 a teda MOV avizujú návrat k vyjednávaniu po tomto termíne. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovanie", "rokovaní", "menila", "ponuky"], "url": ["http://moderneodbory.sk/2017/06/14/zoroslav-smolinsky-predseda-modernych-odborov-volkswagen-na-tomto-podniku-nam-zalezi-preto-ideme-strajkovat-za-jeho-zamestnancov-ale-aj-za-uspech-podniku-v-buducnosti/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/433366-strajk-vo-vw-pokracuje-odbory-pod-13-9-zvysenia-nepojdu/", "https://www.facebook.com/odboryvolkswagen/photos/a.1631948017087788.1073741829.1623131544636102/1928649904084263/?type=3&theater", "https://dennikn.sk/806445/vitazom-strajku-je-smolinsky-neprehral-ani-sacht-co-kto-ziskal-a-stratil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:39.768088+00:00"}
{"id": "vr29032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29032", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale tie problémy nie sú nejaké, ktoré by mali spôsobiť, že v roku 2016 SDKÚ-DS naozaj nebude zápasiť o lepší výsledok, ako v roku 2012. Tá logika je jednoduchá. Dokázali sme to v dvoch voľbách už počas môjho predsedovania, či v župných alebo v eurovoľbách.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravda, že na rozdiel od parlamentných volieb 2012, kde SDKÚ-DS získala 6,09 % hlasov, si viedli jej zástupcovia lepšie v eurovoľbách so ziskom 7,75 % hlasov, rovnaký argument neplatí pri porovnaní výsledkov v župných voľbách. SDKÚ-DS v nich nekandidovala samostatne, ale len v koalíciách a ak by sme porovnali výsledky župných volieb 2013 a tých predchádzajúcich, platí, že SDKÚ-DS v koalíciách získala vo voľbách v roku 2013 menej poslaneckých mandátov a stratila jedného župana. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štatistického úradu SR vo voľbách do NR SR v roku 2012 získala SDKÚ-DS 155 744 hlasov, teda 6,09 % a tým si vyslúžila jedenásť kresiel v parlamente. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 boli z hľadiska percentuálnej úspešnosti pre SDKÚ-DS vydarenejšie, kde si počtom hlasov 43 467 vyslúžili 7,75 % a dva mandáty z celkového počtu 13. Vo voľbách do VÚC v roku 2013 strana nekandidovala samostatne, ale v koalíciách s inými stranami. Dohromady získali kandidáti z týchto koalícií 104 mandátov , teda 25,49 % z celkových hlasov. Len jeden kandidát (Frešo, BSK) s podporou SDKÚ-DS bol zvolený za predsedu VÚC ( 1. kolo , 2. kolo ). Ak by sme to porovnali z predchádzajúcimi voľbami do VÚC, v ktorých tiež strana nekandidovala samostatne, ale len v koalíciách, spolu získali kandidáti z týchto koalícii 34,3 % z celkových hlasov resp. 140 mandátov. Dvaja kandidáti s podporou SDKÚ-DS (Frešo, Belica) vyhrali voľby a stali sa predsedami BSK, resp. NSK ( 1. kolo , 2. kolo ). Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že na rozdiel od parlamentných volieb 2012, kde SDKÚ-DS získala 6,09 % hlasov, si viedli jej zástupcovia lepšie v eurovoľbách so ziskom 7,75 % hlasov, rovnaký argument neplatí pri porovnaní výsledkov v župných voľbách. SDKÚ-DS v nich nekandidovala samostatne, ale len v koalíciách a ak by sme porovnali výsledky župných volieb 2013 a tých predchádzajúcich, platí, že SDKÚ-DS v koalíciách získala vo voľbách v roku 2013 menej poslaneckých mandátov a stratila jedného župana. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štatistického úradu SR vo voľbách do NR SR v roku 2012 získala SDKÚ-DS 155 744 hlasov, teda 6,09 % a tým si vyslúžila jedenásť kresiel v parlamente. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 boli z hľadiska percentuálnej úspešnosti pre SDKÚ-DS vydarenejšie, kde si počtom hlasov 43 467 vyslúžili 7,75 % a dva mandáty z celkového počtu 13. Vo voľbách do VÚC v roku 2013 strana nekandidovala samostatne, ale v koalíciách s inými stranami. Dohromady získali kandidáti z týchto koalícií 104 mandátov , teda 25,49 % z celkových hlasov. Len jeden kandidát (Frešo, BSK) s podporou SDKÚ-DS bol zvolený za predsedu VÚC ( 1. kolo , 2. kolo ). Ak by sme to porovnali z predchádzajúcimi voľbami do VÚC, v ktorých tiež strana nekandidovala samostatne, ale len v koalíciách, spolu získali kandidáti z týchto koalícii 34,3 % z celkových hlasov resp. 140 mandátov. Dvaja kandidáti s podporou SDKÚ-DS (Frešo, Belica) vyhrali voľby a stali sa predsedami BSK, resp. NSK ( 1. kolo , 2. kolo ). Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["6,09 %", "kresiel", "7,75 %", "mandáty", "mandátov", "1. kolo", "2. kolo", "1. kolo", "2. kolo"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab4.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka4_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka7_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab5.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab7.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:54.274143+00:00"}
{"id": "vr33671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33671", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Reformou štátnej správy ESO znížime počet úradov z 613 na 79 a ušetríme až 700 mil. eur.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento \"vládny fakt\" hodnotíme ako neoveriteľný - nie je možné dopredu zistiť, či sa ciele programu ESO naplnia a koľko sa vďaka nemu skutočne podarí ušetriť.", "analysis_paragraphs": ["Tento \"vládny fakt\" hodnotíme ako neoveriteľný - nie je možné dopredu zistiť, či sa ciele programu ESO naplnia a koľko sa vďaka nemu skutočne podarí ušetriť."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["ESO", "schválila", "zákonom", "druhej", "420", "Vláda", "predstavitelia", "úsporou"], "url": ["http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-efektivna-spolahliva-a-otvorena-statna-sprava", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20957", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-ramci-programu-eso-sa-zacalo-s-opatreniami-v-miestnej-statnej-sprave", "http://www.teraz.sk/slovensko/eso-statna-sprava-zmeny/37078-clanok.html", "http://www.rozhlas.sk/Reforma-verejnej-spravy-ESO-?l=1&c=0&i=57872&p=1", "http://www.velkaepocha.sk/2012082719971/SR-Vlada-predstavila-reformu-statnej-spravy-ESO-ma-usetrit-700-milionov-eur.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-57199770-slovensko-ide-prikladom", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277941-kalinak-reforma-eso-by-mohla-usetrit-viac-ako-700-milionov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:11.199976+00:00"}
{"id": "vr31646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31646", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "... ale zase s tým prioritným cieľom, aby sme mohli dať priestor nezávislým osobnostiam. To sa podarilo a dnes väčšinu nášho klubu vlastne tvoria nezávislé osobnosti a ľudia.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo 16 poslancov za OĽaNO uvádza vo svojich životopisoch na oficiálnej stránke strany OĽaNO skúsenosti s prácou v politike siedmi: Igor Matovič, Erika Jurinová, Jozef Viskupovič, Martin Fecko, Peter Pollák-riaditeľ odboru koordinácie Horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity, Helena Mezenská-poslanecké skúsenosti v komunálnej sfére, Miroslav Kadúc-asistent skupiny poslancov NR SR pre oblasť legislatívy. Dvanásť z nich sú nezávislé osobnosti, štyria členovia politickej strany Obyčajní ľudia.", "analysis_paragraphs": ["Zo 16 poslancov za OĽaNO uvádza vo svojich životopisoch na oficiálnej stránke strany OĽaNO skúsenosti s prácou v politike siedmi: Igor Matovič, Erika Jurinová, Jozef Viskupovič, Martin Fecko, Peter Pollák-riaditeľ odboru koordinácie Horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity, Helena Mezenská-poslanecké skúsenosti v komunálnej sfére, Miroslav Kadúc-asistent skupiny poslancov NR SR pre oblasť legislatívy. Dvanásť z nich sú nezávislé osobnosti, štyria členovia politickej strany Obyčajní ľudia."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://obycajniludia.sk/zvoleni-poslanci-do-nrsr-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:32.256191+00:00"}
{"id": "vr28416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28416", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tí, ktorí sa hlásia k nejakej cirkvi, tak to oznámia daňovému úradu a ten tú cirkevnú daň priamo poukáže tej cirkvi, ku ktorej sa daňovník hlási a keď sa nehlási, tak si tie peniaze môže nechať. Takto to funguje v Nemecku, funguje to veľmi dobre a ja si myslí, to je správne riešenie.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku naozaj existuje cirkevná daň ako súčasť dane z príjmov. Táto daň sa netýka ateistov. Nehodnotíme, či tento systém funguje v Nemecku \"veľmi dobre\", nakoľko sa v tomto prípade jedná o politickú interpretáciu.", "analysis_paragraphs": ["Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku naozaj existuje cirkevná daň ako súčasť dane z príjmov. Táto daň sa netýka ateistov. Nehodnotíme, či tento systém funguje v Nemecku \"veľmi dobre\", nakoľko sa v tomto prípade jedná o politickú interpretáciu."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["HN", "HN"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/nemci-hromadne-vystupuju-z-cirkvi-nechcu-platit-vysoke-dane-629284", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/cirkevna-dan-narazila-na-katolikov-431555"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:56.017059+00:00"}
{"id": "vr37486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37486", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja vám musím povedať inú vec, že podľa Štatistického úradu v januári dosiahlo Slovensko najvyšší medzimesačný nárast cien za posledných päť rokov.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tejto súvislosti stránka eurostat.eu , kde sú aj výsledky hodnotenia Štatistického úradu SR uvádza: \"Spotrebiteľské ceny vzrástli v januári 2011 oproti decembru 2010 v úhrne o 1,9%, čo bol najvyšší medzimesačný rast od januára 2006.\"", "analysis_paragraphs": ["V tejto súvislosti stránka eurostat.eu , kde sú aj výsledky hodnotenia Štatistického úradu SR uvádza: \"Spotrebiteľské ceny vzrástli v januári 2011 oproti decembru 2010 v úhrne o 1,9%, čo bol najvyšší medzimesačný rast od januára 2006.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["eurostat.eu", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/rss/ess_feeds/slovak_republic_sk", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30757"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:51.119486+00:00"}
{"id": "vr15426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15426", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V obchodnom zákonníku máte napísané: podnikanie je sústavná činnosť, vedená vo vlastnom mene, za účelom dosiahnutia zisku.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Citovaný článok Obchodného zákonníka (.pdf) hovorí: “ Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. ” Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý. Ako odsek 2 Obchodného zákonníka uvádza, “ Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. ” Igor Matovič sa v kauze o nezlučitelnosti funkcii a svojej nepozastavenej živnosti obhajuje tým, že má iba aktívne živnostenské oprávnenie, no podnikateľskú činnosť v skutočnosti nevykonáva. Obchodný zákonník však nešpecifikuje rozdiel medzi aktívnym podnikaním a vlastnením podnikateľského listu bez reálnej činnosti. Matovič dostal kvôli nepozastavenej funkcii v 2013 pokutu vo výške šiestich mesačných platov a hrozí, že pre opakujúci sa prípad príde o poslanecký mandát.", "analysis_paragraphs": ["Citovaný článok Obchodného zákonníka (.pdf) hovorí: “ Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. ” Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý. Ako odsek 2 Obchodného zákonníka uvádza, “ Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. ” Igor Matovič sa v kauze o nezlučitelnosti funkcii a svojej nepozastavenej živnosti obhajuje tým, že má iba aktívne živnostenské oprávnenie, no podnikateľskú činnosť v skutočnosti nevykonáva. Obchodný zákonník však nešpecifikuje rozdiel medzi aktívnym podnikaním a vlastnením podnikateľského listu bez reálnej činnosti. Matovič dostal kvôli nepozastavenej funkcii v 2013 pokutu vo výške šiestich mesačných platov a hrozí, že pre opakujúci sa prípad príde o poslanecký mandát."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Obchodného zákonníka"], "url": ["http://www.szk.sk/content/szk/_files/legislativa/513_1991_zz_20160318.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:36.329883+00:00"}
{"id": "vr14071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14071", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...Európska centrálna banka znížila základnú úrokovú mieru na, na fakticky na nulu, 0,05...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa pri výroku o úrokových sadzbách Európskej centrálnej banky nemýlil. ECB pokračuje v politike extrémne nízkych úrokových sadzieb. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky prekvapivo znížila úrokové sadzby na 0,05 % dňa 4. decembra 2015. Toto opatrenie nadobúda platnosť 10. septembra 2015. Banka týmto reaguje na extrémne pomalý rast spotrebiteľských cien. Týmto krokom klesol kurz eura na ročné minimum .", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa pri výroku o úrokových sadzbách Európskej centrálnej banky nemýlil. ECB pokračuje v politike extrémne nízkych úrokových sadzieb. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky prekvapivo znížila úrokové sadzby na 0,05 % dňa 4. decembra 2015. Toto opatrenie nadobúda platnosť 10. septembra 2015. Banka týmto reaguje na extrémne pomalý rast spotrebiteľských cien. Týmto krokom klesol kurz eura na ročné minimum ."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["znížila", "minimum"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/ecb-urokove-sadzby-znizenie/96830-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/financie-ecb-nezmenila-urokove-sadzby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:21.434988+00:00"}
{"id": "vr37270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37270", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Samozrejme, za tri mesiace práce si pýtať 90 tisíc eur odstupné je nehorázne. Nedošlo k vyplateniu tých peňazí a fond skúma aké sú možnosti", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa 4. februára 2011 pre korzár.sk vyjadril, že dá preskúmať kroky, či existuje možnosť, aby táto odmena vyplatená nebola.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa 4. februára 2011 pre korzár.sk vyjadril, že dá preskúmať kroky, či existuje možnosť, aby táto odmena vyplatená nebola."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["korzár.sk", "Slovenský rozhlas", "Korzár"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5751441/sulik-o-odstupnom-vedel-tyzden-vratit-ho-ziadal-az-vcera.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Odstupne-v-statnych-podnikoch?l=1&i=1678&p=7", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/5774970/exsef-teplarne-zich-na-90-tisic-mam-narok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:45.011749+00:00"}
{"id": "vr27985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27985", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Veď ja som prinútil vtedy vládu, aby volala vo vzťahu k lekárom, kedy protestovali lekári, vtedy boli štrajky, bolo ohrozené zdravie.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gašparovič sa v prípade štrajku lekárov z roku 2011 vyjadril, že dáva lekárom a vláde ultimátum do soboty 26. novembra, aby strany uzavreli dohodu alebo bude musieť kabinet vyhlásiť núdzový stav. Ako uvádza agentúra SITA : \"To by pritom pre lekárov znamenalo, že budú mať tzv. pracovnú povinnosť a budú dostávať 70 % svojej súčasnej mzdy. Núdzový stav sa môže vyhlásiť od 30 do 90 dní.\"", "analysis_paragraphs": ["Gašparovič sa v prípade štrajku lekárov z roku 2011 vyjadril, že dáva lekárom a vláde ultimátum do soboty 26. novembra, aby strany uzavreli dohodu alebo bude musieť kabinet vyhlásiť núdzový stav. Ako uvádza agentúra SITA : \"To by pritom pre lekárov znamenalo, že budú mať tzv. pracovnú povinnosť a budú dostávať 70 % svojej súčasnej mzdy. Núdzový stav sa môže vyhlásiť od 30 do 90 dní.\""], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "ukončili"], "url": ["http://www.noviny.sk/c/slovensko/prezident-dal-lekarom-ultimatum", "http://www.sme.sk/c/6184486/lekari-ukoncili-strajkovu-pohotovost.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:38.442530+00:00"}
{"id": "vr15054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15054", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pán Kaliňák mal pozapínané majáky na autách po celom Slovensku, ktoré stáli na parkoviskách len tak, len na vytváranie atmosféry strachu.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V minulom volebnom období pri prerokovaní tzv. protiteroristického balíčka zákonov odznel podobný prípad v prejave Ľubomíra Galka, spolustranníka Martina Poliačika. O policajných hliadkach so zapnutými majákmi informovali aj médiá na hraničných priechodoch Bratislava-Berg a Rusovce-Rajka. Nehodnotíme pritom, či takéto nariadenie malo za cieľ vyvolať strach v občanoch Slovenska. Keďže ide o konkrétne prípady a nič nepotvrdzuje, že taký postup polície bol celoslovenský fenomén, výrok hodnotíme ako neoveriteľný Ľubomír Galko v rozprave k prijatiu protiteroristických zákonov 1. decembra 2015 sa vyjadril takto: \" Ja vám teraz poviem jednu príhodu, lebo už sa toho dosť veľa tu narozprávalo o tom, že SMER zneužíva vôbec tie smutné udalosti, ktoré sa udiali vo svete na šírenie paniky a strachu medzi obyvateľstvom, že to zneužíva na svoj politický marketing. Počúvajte ma dobre, čo sa udialo. Minister Kaliňák vyslal úlohový list na jednotlivé okresné riaditeľstvá Policajného zboru s príkazom, určite ste si všimli, že sú zosilnené hliadky, je viacej policajtov v uliciach aj na nejakých rizikových miestach, aby policajti všade, kde sa to dá urobiť, používali majáky a húkačky. Ja som známy tým, že na jednej strane sa vždy zastanem policajtov aj vojakov, aj hasičov, aj akýchkoľvek colníkov, všetkých príslušníkov ozbrojených zborov, keď sa im krivdí, keď sa im ubližuje, na druhej strane nemám problém ich kritizovať, keď si kritiku podľa môjho názoru zaslúžia. Minister Kaliňák tých policajtov tak zmagoril, že keď som bol v sobotu nakupovať s manželkou v jednom nemenovanom supermarkete, tak na parkovisku stálo policajné auto a malo pustený maják, prosím pekne. Tam sa nič nedialo, hej. Len oni tam boli kvôli tomu, že to je jedno z miest, kde je, aj u nás v Stupave, väčšia koncentrácia ľudí. A oni si ten jeho úlohový list vyložili tak, že ešte aj na tom parkovisku mali pustený maják. Akože to je hotové kocúrkovo. Úplne robíte z tých policajtov debilov a robíte z nich pakov takto. Ja som teda chcel ísť za nimi, ale nakoniec som im to nešiel povedať, aby ten maják vypli, lebo manželka ma prehovorila, aby som to nerobil, aby som ich tam priamo na mieste neponižoval. Ale ponižujete ich vy, dámy a páni, tou hystériou, ktorú robíte, a tým nezmyselným marketingom, ktorý ste dohnali až do takýchto absurdít. Predstavte si malý supermarket, parkovisko a tam stojí policajné auto, ktoré má pustený maják, a vonku pri ňom stoja dvaja policajti.\" Zmeny zákonov , ktoré majú posilniť právomoci tajných služieb alebo zjednodušiť bratie podozrivých z teroristických činov do väzby boli pripravené po tragických teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015. Zákony vyžadovali aj zmenu ústavy, celý proces prebehol v skrátenom legislatívnom konaní. Napriek tomu, že väčšina opozičných poslancov aj osobností kritizovali opatrenia, poslanci za Most-Híd hlasovali spolu so Smerom-SD za zmenu ústavy. Prezident Andrej Kiska zákony nepodpísal a vrátil ich do parlamentu. Poslanci za Smer ešte na poslednej schôdzi pred Vianocami stihli druhýkrát schváliť zákony a tým prelomiť veto prezidenta. Ešte v októbri 2015 upozornili na to médiá , že pri hraničných priechodoch s Rakúskom (Bratislava- Berg) a s Maďarskom (Rusovce- Rajka) stoja policajné autá so zapnutými majákmi. Tieto opatrenia hovorkyňa policajného prezídia Denisa Balghová zdôvodnila pre DenníkN takto: \" Opatrenia súvisia s vývojom nelegálnej migrácie a migračnej vlny, ktorá z Maďarska viedla a vedie aj územím SR. Policajný zbor neustále monitoruje bezpečnostnú situáciu a vývoj nelegálnej migrácie a v prípade potreby je pripravený prijať adekvátne opatrenia \".", "analysis_paragraphs": ["V minulom volebnom období pri prerokovaní tzv. protiteroristického balíčka zákonov odznel podobný prípad v prejave Ľubomíra Galka, spolustranníka Martina Poliačika. O policajných hliadkach so zapnutými majákmi informovali aj médiá na hraničných priechodoch Bratislava-Berg a Rusovce-Rajka. Nehodnotíme pritom, či takéto nariadenie malo za cieľ vyvolať strach v občanoch Slovenska. Keďže ide o konkrétne prípady a nič nepotvrdzuje, že taký postup polície bol celoslovenský fenomén, výrok hodnotíme ako neoveriteľný Ľubomír Galko v rozprave k prijatiu protiteroristických zákonov 1. decembra 2015 sa vyjadril takto: \" Ja vám teraz poviem jednu príhodu, lebo už sa toho dosť veľa tu narozprávalo o tom, že SMER zneužíva vôbec tie smutné udalosti, ktoré sa udiali vo svete na šírenie paniky a strachu medzi obyvateľstvom, že to zneužíva na svoj politický marketing. Počúvajte ma dobre, čo sa udialo. Minister Kaliňák vyslal úlohový list na jednotlivé okresné riaditeľstvá Policajného zboru s príkazom, určite ste si všimli, že sú zosilnené hliadky, je viacej policajtov v uliciach aj na nejakých rizikových miestach, aby policajti všade, kde sa to dá urobiť, používali majáky a húkačky. Ja som známy tým, že na jednej strane sa vždy zastanem policajtov aj vojakov, aj hasičov, aj akýchkoľvek colníkov, všetkých príslušníkov ozbrojených zborov, keď sa im krivdí, keď sa im ubližuje, na druhej strane nemám problém ich kritizovať, keď si kritiku podľa môjho názoru zaslúžia. Minister Kaliňák tých policajtov tak zmagoril, že keď som bol v sobotu nakupovať s manželkou v jednom nemenovanom supermarkete, tak na parkovisku stálo policajné auto a malo pustený maják, prosím pekne. Tam sa nič nedialo, hej. Len oni tam boli kvôli tomu, že to je jedno z miest, kde je, aj u nás v Stupave, väčšia koncentrácia ľudí. A oni si ten jeho úlohový list vyložili tak, že ešte aj na tom parkovisku mali pustený maják. Akože to je hotové kocúrkovo. Úplne robíte z tých policajtov debilov a robíte z nich pakov takto. Ja som teda chcel ísť za nimi, ale nakoniec som im to nešiel povedať, aby ten maják vypli, lebo manželka ma prehovorila, aby som to nerobil, aby som ich tam priamo na mieste neponižoval. Ale ponižujete ich vy, dámy a páni, tou hystériou, ktorú robíte, a tým nezmyselným marketingom, ktorý ste dohnali až do takýchto absurdít. Predstavte si malý supermarket, parkovisko a tam stojí policajné auto, ktoré má pustený maják, a vonku pri ňom stoja dvaja policajti.\" Zmeny zákonov , ktoré majú posilniť právomoci tajných služieb alebo zjednodušiť bratie podozrivých z teroristických činov do väzby boli pripravené po tragických teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015. Zákony vyžadovali aj zmenu ústavy, celý proces prebehol v skrátenom legislatívnom konaní. Napriek tomu, že väčšina opozičných poslancov aj osobností kritizovali opatrenia, poslanci za Most-Híd hlasovali spolu so Smerom-SD za zmenu ústavy. Prezident Andrej Kiska zákony nepodpísal a vrátil ich do parlamentu. Poslanci za Smer ešte na poslednej schôdzi pred Vianocami stihli druhýkrát schváliť zákony a tým prelomiť veto prezidenta. Ešte v októbri 2015 upozornili na to médiá , že pri hraničných priechodoch s Rakúskom (Bratislava- Berg) a s Maďarskom (Rusovce- Rajka) stoja policajné autá so zapnutými majákmi. Tieto opatrenia hovorkyňa policajného prezídia Denisa Balghová zdôvodnila pre DenníkN takto: \" Opatrenia súvisia s vývojom nelegálnej migrácie a migračnej vlny, ktorá z Maďarska viedla a vedie aj územím SR. Policajný zbor neustále monitoruje bezpečnostnú situáciu a vývoj nelegálnej migrácie a v prípade potreby je pripravený prijať adekvátne opatrenia \"."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "Zmeny zákonov", "vyžadovali", "kritizovali", "hlasovali", "prelomiť", "médiá", "DenníkN"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=58&PoslanecID=785&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=", "https://dennikn.sk/298621/protiteroristicke-zakony-pridu-expresne-smer-posilni-aj-tajne-sluzby/", "https://dennikn.sk/306717/fico-ide-menit-ustavu-posilni-policiu/", "https://dennikn.sk/315584/vypinanie-webov-sledovanie-mobilov-kontroly-aut-prehlad-noviniek-protiteroristickeho-balika/", "https://dennikn.sk/315550/most-pomohol-smeru-zmenit-ustavu-vycita-opozicii-ze-sa-don-za-pustili/", "https://dennikn.sk/326688/policia-aj-tajni-budu-silnejsi-smer-neprijal-kiskove-vyhrady-protiteroristickemu-balicku/", "https://dennikn.sk/269505/policajti-tyzdne-blikaju-na-hranici-s-rakuskom-neodhalili-tam-ziadneho-utecenca/", "https://dennikn.sk/269505/policajti-tyzdne-blikaju-na-hranici-s-rakuskom-neodhalili-tam-ziadneho-utecenca/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:36.115309+00:00"}
{"id": "50085", "numeric_id": 50085, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50085", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Podľa poslednej štúdie je Slovensko trinástou najbezpečnejšou krajinou sveta.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V indexe bezpečnosti HelloSafe sa Slovensko umiestnilo na 13. mieste. Inštitút pre ekonómiu a mier umiestnil Slovensko na 27. miesto a portál Numbeo na 32. miesto. Keďže tvrdenie Matúša Šutaja Eštoka podporil aspoň jeden z týchto rebríčkov, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMatúš Šutaj Eštok sa pravdepodobne odvoláva na rebríček najbezpečnejších krajín sveta, zostavený spoločnosťou HelloSafe, v ktorom Slovensko skončilo na 13. mieste. Spoločnosť pracovala s dátami z oficiálnych zdrojov agentúr OSN, Svetovej banky alebo medzinárodných výskumných organizácií. Ďalej ich vyhodnocovala na základe výskytu prírodných katastrof, násilia v spoločnosti, zapojenia sa do ozbrojených konfliktov, stavu zdravotníctva a úrovne militarizácie. HelloSafe je francúzsky startup, ktorý sa primárne venuje hodnoteniu finančných produktov ako sú poistenia či pôžičky.\n\nV Global Peace Index (GPI) 2024, produkovaným austrálskym think tankom Inštitút pre ekonómiu a mier, sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste. GPI krajiny hodnotí na základe troch hlavných kategórií – prebiehajúce medzinárodné konflikty, bezpečnosť a ochrana spoločnosti, a militarizácia. Čím nižšie hodnotenie krajina získa v týchto kategóriách, tým vyššie sa umiestni v rebríčku bezpečnosti. Dáta GPI pokrývajú 99,7 % populácie a pochádzajú z renomovaných zdrojov. Celkovo sú prieskumy Inštitútu pre ekonómiu a mier využívané napríklad aj OECD, Svetovou bankou či OSN.\n\nV rebríčku bezpečnosti srbského štatistického portálu Numbeo sa Slovensko umiestnilo na 32. mieste. Numbeo dáta zbiera z prieskumov, na ktoré odpovedajú priamo ľudia - návštevníci ich webu. Do úvahy pri tom berie vnímanie úrovne kriminality, vnímanie bezpečnosti počas dňa a noci, obavy z trestných činov (prepadnutie, obťažovanie), závažnosť majetkovej trestnej činnosti (krádež, vandalizmus) a závažnosť násilnej trestnej činnosti (vražda, sexuálne napadnutie).", "analysis_paragraphs": ["V indexe bezpečnosti HelloSafe sa Slovensko umiestnilo na 13. mieste. Inštitút pre ekonómiu a mier umiestnil Slovensko na 27. miesto a portál Numbeo na 32. miesto. Keďže tvrdenie Matúša Šutaja Eštoka podporil aspoň jeden z týchto rebríčkov, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Matúš Šutaj Eštok sa pravdepodobne odvoláva na rebríček najbezpečnejších krajín sveta, zostavený spoločnosťou HelloSafe, v ktorom Slovensko skončilo na 13. mieste. Spoločnosť pracovala s dátami z oficiálnych zdrojov agentúr OSN, Svetovej banky alebo medzinárodných výskumných organizácií. Ďalej ich vyhodnocovala na základe výskytu prírodných katastrof, násilia v spoločnosti, zapojenia sa do ozbrojených konfliktov, stavu zdravotníctva a úrovne militarizácie. HelloSafe je francúzsky startup, ktorý sa primárne venuje hodnoteniu finančných produktov ako sú poistenia či pôžičky.", "V Global Peace Index (GPI) 2024, produkovaným austrálskym think tankom Inštitút pre ekonómiu a mier, sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste. GPI krajiny hodnotí na základe troch hlavných kategórií – prebiehajúce medzinárodné konflikty, bezpečnosť a ochrana spoločnosti, a militarizácia. Čím nižšie hodnotenie krajina získa v týchto kategóriách, tým vyššie sa umiestni v rebríčku bezpečnosti. Dáta GPI pokrývajú 99,7 % populácie a pochádzajú z renomovaných zdrojov. Celkovo sú prieskumy Inštitútu pre ekonómiu a mier využívané napríklad aj OECD, Svetovou bankou či OSN.", "V rebríčku bezpečnosti srbského štatistického portálu Numbeo sa Slovensko umiestnilo na 32. mieste. Numbeo dáta zbiera z prieskumov, na ktoré odpovedajú priamo ľudia - návštevníci ich webu. Do úvahy pri tom berie vnímanie úrovne kriminality, vnímanie bezpečnosti počas dňa a noci, obavy z trestných činov (prepadnutie, obťažovanie), závažnosť majetkovej trestnej činnosti (krádež, vandalizmus) a závažnosť násilnej trestnej činnosti (vražda, sexuálne napadnutie)."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["rebríček", "dátami", "finančných", "Slovensko", "troch", "Dáta", "prieskumy", "Slovensko", "Numbeo"], "url": ["https://hellosafe.ca/en/travel-insurance/safest-countries-to-travel-to", "https://hellosafe.ca/en/travel-insurance/safest-countries-to-travel-to#:~:text=The%20HelloSafe%20Index%20is%20designed,EIU%2C%20IMDC%2C%20SIPRI%2C%20IISS%2C%20UCDP).", "https://hellosafe.ca/en/travel-insurance/safest-countries-to-travel-to#:~:text=HelloSafe%20is%20a,the%20right%20price", "https://worldpopulationreview.com/country-rankings/safest-countries-in-the-world", "https://worldpopulationreview.com/country-rankings/safest-countries-in-the-world#:~:text=A%20total%20of,terms%20of%20safety", "https://www.visionofhumanity.org/maps/#/:~:text=Produced%20by%20the,degree%20of%20Militarisation.", "https://www.economicsandpeace.org/our-impact/", "https://www.numbeo.com/crime/rankings_by_country.jsp?displayColumn=1", "https://www.numbeo.com/crime/indices_explained.jsp#:~:text=Safety%20index%20is,homicide%2C%20sexual%20offenses)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:11.894299+00:00"}
{"id": "48582", "numeric_id": 48582, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48582", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dostali sme Transpetrol naspäť do 100 % vlastníctva štátu, dostali sme do rúk štátu vodnú elektráreň v Gabčíkove, ktorá vyrába 10 % všetky elektrické energie, dostali sme matku SPP.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko v roku 2009 za vlády Roberta Fica získalo 100 % akcií spoločnosti Transpetrol a v súčasnosti je jediný vlastníkom akcií. Aj po odkúpení sa viedli súdne spory s inými firmami, ktoré si nárokovali podiel na akciách Transpetrolu, celý spor o podiel sa pritom začal už v roku 1995. Viaceré súdy vrátane Ústavného súdu potvrdili vlastníctvo Slovenskej republiky.\n\nVláda Slovenskej republiky v roku 2015 tiež prevzala plne pod kontrolu elektráreň v Gabčíkove vypovedaním zmluvy talianskemu vlastníkovi Slovenských elektrárni, spoločnosti Enel. Stalo sa tak potom, čo bratislavský krajský súd rozhodol o neplatnosti zmluvy, podľa ktorej Slovenské elektrárne prevádzkovali Gabčíkovo.\n\nElektráreň vyrába 7 % - 10 % energie spotrebovanej na Slovensku. Niektoré zdroje (zväčša aktuálnejšie) uvádzajú 10 %, ako tvrdí poslanec Fico, iné (poväčšine staršie ) hovoria o 8 % či dokonca 7 % .\n\nRovnako je pravda, že od roku 2014 je 100% vlastníkom SPP Slovenská republika.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v roku 2009 za vlády Roberta Fica získalo 100 % akcií spoločnosti Transpetrol a v súčasnosti je jediný vlastníkom akcií. Aj po odkúpení sa viedli súdne spory s inými firmami, ktoré si nárokovali podiel na akciách Transpetrolu, celý spor o podiel sa pritom začal už v roku 1995. Viaceré súdy vrátane Ústavného súdu potvrdili vlastníctvo Slovenskej republiky.", "Vláda Slovenskej republiky v roku 2015 tiež prevzala plne pod kontrolu elektráreň v Gabčíkove vypovedaním zmluvy talianskemu vlastníkovi Slovenských elektrárni, spoločnosti Enel. Stalo sa tak potom, čo bratislavský krajský súd rozhodol o neplatnosti zmluvy, podľa ktorej Slovenské elektrárne prevádzkovali Gabčíkovo.", "Elektráreň vyrába 7 % - 10 % energie spotrebovanej na Slovensku. Niektoré zdroje (zväčša aktuálnejšie) uvádzajú 10 %, ako tvrdí poslanec Fico, iné (poväčšine staršie ) hovoria o 8 % či dokonca 7 % .", "Rovnako je pravda, že od roku 2014 je 100% vlastníkom SPP Slovenská republika.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["získalo", "jediný", "potvrdili", "plne pod kontrolu", "vypovedaním zmluvy", "rozhodol", "zdroje", "uvádzajú", "iné", "staršie", "7 %", "od roku 2014", "100% vlastníkom"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/transpetrol-patri-definitivne-statu-100335.aspx", "https://www.transpetrol.sk/o-spolocnosti/akcionarska-struktura-a-organy-spolocnosti-transpetrol", "https://www.aktuality.sk/clanok/239240/v-kauze-transpetrol-opat-vyhral-stat/", "https://hnonline.sk/focus/biznis/1039002-3-o-co-islo-v-kauze-gabcikovo-medzi-statom-a-slovenskymi-elektrarnami", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/338422-stat-vypovie-enelu-zmluvu-o-prenajme-gabcikovskej-elektrarne/", "https://e.dennikn.sk/71285/vyhral-fico-ked-prevzal-gabcikovo-otazky-odpovede/?ref=inc", "https://www.teraz.sk/slovensko/stat-vyhral-spor-a-prevzal-kontrolu/280678-clanok.html", "https://index.sme.sk/c/7400386/gabcikovo-vyraba-elektrinu-uz-22-rokov.html", "https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/stavebnictvo/25-rokov-vodneho-diela-gabcikovo/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/gabcikovo-pokryva-osem-percent-spotreby-elektrickej-energie-100337.aspx", "https://index.sme.sk/c/7534296/miliony-z-gabcikova-ma-od-jari-dostavat-len-stat-berie-ho-enelu.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/319814-stat-ovladol-matersky-podnik-spp/", "https://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:59.024242+00:00"}
{"id": "49286", "numeric_id": 49286, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49286", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Dnes myslím už ani jediná naša univerzita neni v prvých tisíc vo svetových rebríčkoch.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Univerzita Komenského sa vo viacerých svetových rebríčkoch univerzít umiestňuje medzi tisíc najlepšími univerzitami, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Iba rebríček Times Higher Education ju umiestňuje až medzi univerzity na 1001. - 1200. mieste.\n\nPodľa rebríčka svetových univerzít Times Higher Education sa v prvej tisícke naozaj neobjavila ani jedna zo slovenských univerzít.\n\nzdroj: THE\n\nPodľa ďalších svetových rebríčkov kladúcich pri hodnoteniach dôraz na iné kritériá, sa v prvej tisícke umiestnila Univerzita Komenského v Bratislave. Šanghajský rebríček Academic Ranking of World Universities ( ARWU ) ju zaradil na pozície 901-1000. Quacquarelli Symonds World University Rankings 2024 ( QS ) vyhodnotil Univerzitu Komenského ako 771.-780. najlepšiu univerzitu na svete. Rebríček Centra hodnotení svetových univerzít ( CWUR ) zo Spojených Arabských Emirátov hodnotí túto univerzitu ako 661. najlepšiu. V rebríčku US News sa Univerzita Komenského umiestnila na 639. mieste .\n\nNa ďalších priečkach sa v rebríčkoch nachádzajú Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tieto sa medzi tisíc najlepších vysokých škôl sveta nedostali.\n\nARWU:\n\nQS:\n\nCWUR:\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Michala Šimečku so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Univerzita Komenského sa vo viacerých svetových rebríčkoch univerzít umiestňuje medzi tisíc najlepšími univerzitami, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Iba rebríček Times Higher Education ju umiestňuje až medzi univerzity na 1001. - 1200. mieste.", "Podľa rebríčka svetových univerzít Times Higher Education sa v prvej tisícke naozaj neobjavila ani jedna zo slovenských univerzít.", "zdroj: THE", "Podľa ďalších svetových rebríčkov kladúcich pri hodnoteniach dôraz na iné kritériá, sa v prvej tisícke umiestnila Univerzita Komenského v Bratislave. Šanghajský rebríček Academic Ranking of World Universities ( ARWU ) ju zaradil na pozície 901-1000. Quacquarelli Symonds World University Rankings 2024 ( QS ) vyhodnotil Univerzitu Komenského ako 771.-780. najlepšiu univerzitu na svete. Rebríček Centra hodnotení svetových univerzít ( CWUR ) zo Spojených Arabských Emirátov hodnotí túto univerzitu ako 661. najlepšiu. V rebríčku US News sa Univerzita Komenského umiestnila na 639. mieste .", "Na ďalších priečkach sa v rebríčkoch nachádzajú Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tieto sa medzi tisíc najlepších vysokých škôl sveta nedostali.", "ARWU:", "QS:", "CWUR:", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Michala Šimečku so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["rebríčka", "THE", "ARWU", "QS", "CWUR", "639. mieste"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/3576901/univerzita-komenskeho-coraz-viac-zaostava-za-rivalmi-z-okolitych-statov/", "https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2023/world-ranking#!/length/25/name/Bratislava/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats", "https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2023", "https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2024?&search=comenius", "https://www.cwur.org/2023.php", "https://www.usnews.com/education/best-global-universities/search?country=slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:48.578928+00:00"}
{"id": "vr35424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35424", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ale potom dám na stôl ďalší názor a názor historika zo Slovenskej akadémie vied pána Steinhubela, ktorý sa zaoberá s Veľkomoravskou ríšou a  hovorí, že na jednej strane nikdy nebol kráľom Svätopluk, ale bol, bol kniežaťom...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Steinhübel extenzívne spochybňuje vo svojom posudku titul kráľ (pdf). Okrem iného píše: \"Svätopluk kráľom nebol. Titul „rex“ pri Svätoplukovom mene v oboch dobových dokladoch (pápežský list z roku 885 a dve správy v Reginovej kronike) nie je dôkazom kráľovskej hodnosti. Veď pápež takto tituluje aj bulharské knieža Borisa-Michala, ktorý sa nikdy nestal kráľom a vtedajší kronikári titul „rex“ veľakrát pripísali aj rôznym iným slovanským kniežatám, hoci tieto kniežatá kráľmi nikdy neboli. To isté platí aj o arabskom titule „malik“, ktorý sa tiež prekladá ako kráľ. Svätoplukovi ho pripísal neznámy arabský spravodajca, ktorý navštívil jeho ríšu. Vtedajší arabsky píšúci učenci a cestovatelia však titulom „malik“ bežne označovali slovanské kniežatá, ktoré neboli kráľmi.\"", "analysis_paragraphs": ["Ján Steinhübel extenzívne spochybňuje vo svojom posudku titul kráľ (pdf). Okrem iného píše: \"Svätopluk kráľom nebol. Titul „rex“ pri Svätoplukovom mene v oboch dobových dokladoch (pápežský list z roku 885 a dve správy v Reginovej kronike) nie je dôkazom kráľovskej hodnosti. Veď pápež takto tituluje aj bulharské knieža Borisa-Michala, ktorý sa nikdy nestal kráľom a vtedajší kronikári titul „rex“ veľakrát pripísali aj rôznym iným slovanským kniežatám, hoci tieto kniežatá kráľmi nikdy neboli. To isté platí aj o arabskom titule „malik“, ktorý sa tiež prekladá ako kráľ. Svätoplukovi ho pripísal neznámy arabský spravodajca, ktorý navštívil jeho ríšu. Vtedajší arabsky píšúci učenci a cestovatelia však titulom „malik“ bežne označovali slovanské kniežatá, ktoré neboli kráľmi.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vo svojom posudku titul kráľ"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/posudok_02_Steinhubel.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:16.883224+00:00"}
{"id": "vr15104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15104", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Igor Matovič povedal, keď odchádzal od prezidenta: áno, všetko je horšie ako vláda so SMER-om, aj keď predčasné voľby môžu viesť k tomu, že kotlebovci narastú a podobne...", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Keď Igor Matovič odchádzal od prezidenta 7. marca 2016, tak povedal: „ predčasné voľby sú lepšie ako vláda so Smerom \", no ako pokračoval ďalej, \"treba si však povedať, že v predčasných voľbách Kotleba posilní a Sieť z parlamentu vypadne, pričom to môže byť ešte horšie.\" Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Keď Igor Matovič odchádzal od prezidenta 7. marca 2016, tak povedal: „ predčasné voľby sú lepšie ako vláda so Smerom \", no ako pokračoval ďalej, \"treba si však povedať, že v predčasných voľbách Kotleba posilní a Sieť z parlamentu vypadne, pričom to môže byť ešte horšie.\" Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Igor Matovič", "prezidenta"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385894-prezident-kiska-poveri-zostavenim-vlady-roberta-fica/", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezidenta-dnes-navstivi-sest-predse/185486-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:25.037857+00:00"}
{"id": "vr28596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28596", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Trnava má problém, máme okolo troch miliónov nezaplatených pohľadávok.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záverečný účet mesta Trnavy za rok 2013 uvádza, že k poslednému dňu uplynulého kalendárneho roka Trnava evidovala nezaplatené pohľadávky po lehote splatnosti vo výške približne 3,5 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZáverečný účet mesta Trnavy za rok 2013 a hodnotiaca správa za rok 2013 (. pdf , str. 136):\n\n\" V účtovnej evidencii Mesta Trnavy sú k 31.12.2013 evidované pohľadávky vo výške 5 376 793,02 eura, z toho sú pohľadávky do lehoty splatnosti vo výške 1 826 574,36 eura a pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 3 550 218,66 eura .\"", "analysis_paragraphs": ["Záverečný účet mesta Trnavy za rok 2013 uvádza, že k poslednému dňu uplynulého kalendárneho roka Trnava evidovala nezaplatené pohľadávky po lehote splatnosti vo výške približne 3,5 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Záverečný účet mesta Trnavy za rok 2013 a hodnotiaca správa za rok 2013 (. pdf , str. 136):", "\" V účtovnej evidencii Mesta Trnavy sú k 31.12.2013 evidované pohľadávky vo výške 5 376 793,02 eura, z toho sú pohľadávky do lehoty splatnosti vo výške 1 826 574,36 eura a pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 3 550 218,66 eura .\""], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/zaverecny_ucet_hodnotiaca_sprava_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:16.279698+00:00"}
{"id": "vr29872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29872", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad som počul ministra zahraničných vecí z Francúzska, ktorý kritizuje Slovensko.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius podľa informácií agentúry ČTK v auguste tohto roka povedal: \" Keď vidím istý počet krajín Európy, ktoré neakceptujú kvóty, pokladám to za škandalózne.\" Upresnil, že tým myslí krajiny na východe Európy, ktoré odmietajú prijať kvóty na prerozdelenie utečencov. K takýmto krajinám patrí aj Slovensko, aj keď ho Fabius konkrétne nespomínal. Minister špeciálne kritizoval Maďarsko kvôli stavbe múru na hraniciach so Srbskom, uviedla AFP . Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius podľa informácií agentúry ČTK v auguste tohto roka povedal: \" Keď vidím istý počet krajín Európy, ktoré neakceptujú kvóty, pokladám to za škandalózne.\" Upresnil, že tým myslí krajiny na východe Európy, ktoré odmietajú prijať kvóty na prerozdelenie utečencov. K takýmto krajinám patrí aj Slovensko, aj keď ho Fabius konkrétne nespomínal. Minister špeciálne kritizoval Maďarsko kvôli stavbe múru na hraniciach so Srbskom, uviedla AFP . Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "AFP"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366136-francuzsky-minister-zahranicia-pristup-vychodnej-europy-voci-utecencom-je-skandalozny/", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/fabius-calls-eastern-europes-reluctances-recieve-migrants-scandalous-317181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:42.462150+00:00"}
{"id": "vr27378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27378", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tieto spoločnosti mali 1,3 milióna zákazníkov (Triangel a Quatro, pozn.)..", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme overovali už v Online rozhovore SME (27. februára 2014), debate pre SME a Trend a Prezidentskej debate na RTVS a Markíze 12. marca 2014. Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel od roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel ) neuvádzajú počet zákazníkov.\n\nA. Kiska na svojej stránke uvádza:\n\n\"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\"\n\nPodľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme overovali už v Online rozhovore SME (27. februára 2014), debate pre SME a Trend a Prezidentskej debate na RTVS a Markíze 12. marca 2014. Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel od roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel ) neuvádzajú počet zákazníkov.", "A. Kiska na svojej stránke uvádza:", "\"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\"", "Podľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovore SME", "debate", "debate", "výročné správy", "Quatro", "Triangel", "správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "https://www.cfh.sk/spolocnost/vyrocnespravy", "http://www.quatro.sk/o-nas/1820", "http://www.triangel.sk/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.quatro.sk%2Ffile_download%3Ffile%3D2109&ei=DGUMU6CzCqKK4ASNv4GgDQ&usg=AFQjCNHmOAKH0QvcPbvpcie9rIzkABBPbw&sig2=mVGJx1JKykQqxPTDei_fkA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:34.918594+00:00"}
{"id": "vr25826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25826", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Slovensko ako jediná krajina z V4 nemá žiadnu položku z cestovného ruchu v sadzobníku zníženej sadzby DPH.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky krajiny V4 disponujú zníženou sadzbou DPH. Do cestovného ruchu bezpochyby patrí aj ubytovanie v hoteloch.", "analysis_paragraphs": ["Všetky krajiny V4 disponujú zníženou sadzbou DPH. Do cestovného ruchu bezpochyby patrí aj ubytovanie v hoteloch."], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:28.721550+00:00"}
{"id": "vr38631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38631", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Druhé sú elektronické tendre, objednávky, elektronické objednávanie. Prosím vás, veď tam prichádza k 50 alebo 60% úsporám.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ku nejakým úsporám pravdepodobne dochádza , celkovú analýzu približujúcu celkovú úsporu sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Ku nejakým úsporám pravdepodobne dochádza , celkovú analýzu približujúcu celkovú úsporu sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["dochádza"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5797874/figel-tvrdi-ze-usetril-50-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:10.504628+00:00"}
{"id": "vr30173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30173", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Viem, že už na základe rokovania dozornej rady, ktorá bola tento piatok, sa v pondelok 19. začne veľká kontrola nebudú prekontrolovávané len samotný priebeh konferencie, tie výdavky, ale aj samotný proces verejného obstarávania, aj celkovo nakladanie s prostriedkami.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Pellegriniho mala začať kontrola Slovak Business Agency 19. októbra 2015. Podľa informácii z médií mal audit, na základe ktorého výsledkov budú vyvodené Ministerstvom hospodárstva SR dôsledky, prebiehať už 16. októbra.To, či je prebiehajúci audit totožný s kontrolou SBA, ktorú mal na mysli Pellegrini, sa nám však na základe dostupných informácii nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Konferencia TechMatch organizovaná Slovak Business Agency v dňoch 12. - 16. októbra 2015 mala za cieľ spojiť 60 technologických startupov spolu s investormi so Silicon Valley. Malo ísť najmä o nadviazanie nových kontaktov a spolupráce medzi nimi. Problémy však nastali ešte pred samotnou konferenciou. Médiá prišli s informáciou, že rozpočet bol predpokladaný niekde na úrovni 1,4 milióna eur , na čo sa vzniesla veľká vlna kritiky. Táto suma sa zdala pre politickú opozíciu ale aj pre IT odborníkov privysoká na konferenciu, ktorá trvala jeden týždeň. Riaditeľ SBA, Branislav Šafárik, 9. októbra v snahe upokojiť situáciu vyhlásil, že rozpočet sa zníži o 300 000 eur .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Pellegriniho mala začať kontrola Slovak Business Agency 19. októbra 2015. Podľa informácii z médií mal audit, na základe ktorého výsledkov budú vyvodené Ministerstvom hospodárstva SR dôsledky, prebiehať už 16. októbra.To, či je prebiehajúci audit totožný s kontrolou SBA, ktorú mal na mysli Pellegrini, sa nám však na základe dostupných informácii nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Konferencia TechMatch organizovaná Slovak Business Agency v dňoch 12. - 16. októbra 2015 mala za cieľ spojiť 60 technologických startupov spolu s investormi so Silicon Valley. Malo ísť najmä o nadviazanie nových kontaktov a spolupráce medzi nimi. Problémy však nastali ešte pred samotnou konferenciou. Médiá prišli s informáciou, že rozpočet bol predpokladaný niekde na úrovni 1,4 milióna eur , na čo sa vzniesla veľká vlna kritiky. Táto suma sa zdala pre politickú opozíciu ale aj pre IT odborníkov privysoká na konferenciu, ktorá trvala jeden týždeň. Riaditeľ SBA, Branislav Šafárik, 9. októbra v snahe upokojiť situáciu vyhlásil, že rozpočet sa zníži o 300 000 eur ."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["TechMatch", "1,4 milióna eur", "Branislav Šafárik,", "300 000 eur", "nezávislá komisia", "16. októbra 2015", "(SITA)", "TASR"], "url": ["http://www.techmatchslovakia.com/", "https://dennikn.sk/263765/statnu-konferenciu-o-startupoch-bojkotuju-statisice-by-mali-stat-len-recnici-hostia-a-blogeri/", "https://dennikn.sk/blog/generalny-riaditel-sba-branislav-safarik-na-konferecii-techmatch-ukradneme-o-300-000-e-menej/", "http://http://www.teraz.sk/ekonomika/safarik-naklady-konferencia-techmatch/159932-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/370372-naklady-na-megalomansku-konferenciu-preveri-komisia/", "http://ekonomika.sme.sk/c/8039007/sba-trva-na-tom-ze-pri-techmatch-nepochybila.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1003102-sba-poziadala-o-vykonanie-kontroly-techmatch-bol-v-poriadku/", "http://ekonomika.sme.sk/c/8039007/sba-trva-na-tom-ze-pri-techmatch-nepochybila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:35.625079+00:00"}
{"id": "43398", "numeric_id": 43398, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43398", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Pán Sulík (...), ktorý tu vychvaľoval to daňovo-odvodové koliesko, je to vlajková loď jeho ekonomického programu a potom, čo sa na to pozrel Inštitút finančnej politiky zistil, že po prvé, nejde o žiadne pravicové úsporné opatrenie, pretože dopad na rozpočet by bola 1,5 miliardy eur...", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odvodový bonus alebo tzv. \"odvodové koliesko\" je jednou z kľúčových reforiem strany SaS. Súčasný odvodový systém považuje strana SaS za zlý a komplikovaný. Podľa Richarda Sulíka je \"odvodové koliesko\" prioritou pri prípadnom vládnutí. Bloger Marian Jánoš však v januári 2017 poukázal na chyby v odvodovom bonuse strany SaS, podľa ktorého by odvodový bonus negatívne zaťažil štátny rozpočet najmenej až o 2 miliardy eur. Následne strana SaS oslovila INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) a INEKO, aby odhadli fiškálne dopady tohto opatrenia. Podľa prvej analýzy INESS by \"pri ignorovaní dynamických efektov došlo k výpadku 1 mld. eur\" ( .pdf , s.1). Vysvitlo však, že Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR poskytol k analýze nesprávne dáta, čo mal pravdepodobne negatívny vplyv na výslednú sumu dopadov ( .pdf , s. 1). Na nesprávne vstupné dáta poukázal aj INEKO a došiel k záveru, že \"Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri. Odporúčame, aby SaS prepočítala reformu nanovo na základe neskreslených dát\". Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií naozaj odhadol dopad na štátny rozpočet vo výške 1,5 miliardy eur. Richard Sulík o odvodovom bonuse tvrdí : \" Odvodový bonus výrazne zjednodušuje odvodovo-sociálny sytém, keď namiesto 300 parametrov ich bude menej ako 30. Odvodový bonus zároveň vytvára obrovskú konkurenčnú výhodu Slovenska a podľa najnovších výpočtov je aj rozpočtovo neutrálny .\" Podľa ekonóma a blogera Mariana Jánoša, ktorý sa odvodovému bonusu hlbšie venoval, je táto vízia nereálna a škodlivá pre slovenské hospodárstvo. Podľa Jánoša totiž urobilo SaS pri výpočte odvodového bonusu niekoľko chýb . Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa podieľali aj ďalšie inštitúcie - SAV a MESA10.V nasledujúcej tabuľke, ktorej autorom je Richard Sulík, je vyobrazený celkový dopad zavedenia OB na verejné financie podľa rôznych odhadov. Zdroj: Republiková únia zamestnávateľov - Richard Sulík: Odvodový bonus: Zmena paradigmy", "analysis_paragraphs": ["Odvodový bonus alebo tzv. \"odvodové koliesko\" je jednou z kľúčových reforiem strany SaS. Súčasný odvodový systém považuje strana SaS za zlý a komplikovaný. Podľa Richarda Sulíka je \"odvodové koliesko\" prioritou pri prípadnom vládnutí. Bloger Marian Jánoš však v januári 2017 poukázal na chyby v odvodovom bonuse strany SaS, podľa ktorého by odvodový bonus negatívne zaťažil štátny rozpočet najmenej až o 2 miliardy eur. Následne strana SaS oslovila INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) a INEKO, aby odhadli fiškálne dopady tohto opatrenia. Podľa prvej analýzy INESS by \"pri ignorovaní dynamických efektov došlo k výpadku 1 mld. eur\" ( .pdf , s.1). Vysvitlo však, že Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR poskytol k analýze nesprávne dáta, čo mal pravdepodobne negatívny vplyv na výslednú sumu dopadov ( .pdf , s. 1). Na nesprávne vstupné dáta poukázal aj INEKO a došiel k záveru, že \"Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri. Odporúčame, aby SaS prepočítala reformu nanovo na základe neskreslených dát\". Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií naozaj odhadol dopad na štátny rozpočet vo výške 1,5 miliardy eur. Richard Sulík o odvodovom bonuse tvrdí : \" Odvodový bonus výrazne zjednodušuje odvodovo-sociálny sytém, keď namiesto 300 parametrov ich bude menej ako 30. Odvodový bonus zároveň vytvára obrovskú konkurenčnú výhodu Slovenska a podľa najnovších výpočtov je aj rozpočtovo neutrálny .\" Podľa ekonóma a blogera Mariana Jánoša, ktorý sa odvodovému bonusu hlbšie venoval, je táto vízia nereálna a škodlivá pre slovenské hospodárstvo. Podľa Jánoša totiž urobilo SaS pri výpočte odvodového bonusu niekoľko chýb . Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa podieľali aj ďalšie inštitúcie - SAV a MESA10.V nasledujúcej tabuľke, ktorej autorom je Richard Sulík, je vyobrazený celkový dopad zavedenia OB na verejné financie podľa rôznych odhadov. Zdroj: Republiková únia zamestnávateľov - Richard Sulík: Odvodový bonus: Zmena paradigmy"], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["prioritou", "zaťažil", ".pdf", ".pdf", "došiel", "odhadol", "tvrdí", "chýb", "Odvodový bonus: Zmena paradigmy"], "url": ["http://www.sas.sk/detail/2595/odvodovy-bonus-vyrazne-zjednodusuje-odvodovo-socialny-system/obsah", "https://dennikn.sk/blog/656959/odvodovy-bonus-ma-miliardovu-chybu/", "http://www.iness.sk/sites/default/files/pictures/iness_ob_2017.pdf", "http://www.iness.sk/sites/default/files/pictures/iness_ob_2017_1.pdf", "http://www.ineko.sk/clanky/dospel-sulik-k-spravnemu-vysledku-pri-vypocte-prijmov-po-zavedeni-odvodoveho-bonusu", "https://dennikn.sk/1424412/sulik-sa-hneva-na-kazimira-lebo-jeho-ludia-povedali-ze-reforma-sas-by-vyrabala-velke-dlhy/", "http://www.sas.sk/detail/2595/odvodovy-bonus-vyrazne-zjednodusuje-odvodovo-socialny-system/obsah", "https://www.aktuality.sk/clanok/547205/muz-co-znicil-pychu-sas-odvodovy-bonus-je-antisocialny/", "https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:17.635405+00:00"}
{"id": "vr33556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33556", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz sme pristúpili k zrušeniu špecializovanej krajskej štátnej správy.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013). Výrok rovnako ako vtedy hodnotíme ako pravdivý. Projekt reformy verejnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválila vláda na návrh ministra vnútra R. Kaliňáka 27. apríla 2012. Jednou zo systémových zmien je opatrenie v oblasti teritoriálnej pôsobnosti, rozmiestnenia a dostupnosti služieb verejnej správy. Vízia projektu ESO je zjednodušiť kontakt občana a úradov. Občan by mal dokázať vybaviť všetky veci na jednom mieste či využitím elektronických prostriedkov. Štátna správa by mala byť jednoduchá, prehľadná a dostupná a zároveň pružná,udržateľná, transparentná a s minimálnymi nákladmi. Podľa schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy (opartenie C, 3). Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady. Špecializované krajské úrady boli zrušené k 1. januára 2013. Podľa denníka Pravda sa reforma ESO chystá na rozbehnutie svojho druhého kola: \" Najväčšiu reformu štátnej správy čaká druhá etapa. K 64 zaniknutým krajským úradom sa má pridať ďalších vyše 450 inštitúcií.\" Podobné správy z februára tohto roku priniesol aj spravodajský portál TASR či stránky ministerstva vnútra, ktoré ma program na starosti. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013). Výrok rovnako ako vtedy hodnotíme ako pravdivý. Projekt reformy verejnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválila vláda na návrh ministra vnútra R. Kaliňáka 27. apríla 2012. Jednou zo systémových zmien je opatrenie v oblasti teritoriálnej pôsobnosti, rozmiestnenia a dostupnosti služieb verejnej správy. Vízia projektu ESO je zjednodušiť kontakt občana a úradov. Občan by mal dokázať vybaviť všetky veci na jednom mieste či využitím elektronických prostriedkov. Štátna správa by mala byť jednoduchá, prehľadná a dostupná a zároveň pružná,udržateľná, transparentná a s minimálnymi nákladmi. Podľa schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy (opartenie C, 3). Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady. Špecializované krajské úrady boli zrušené k 1. januára 2013. Podľa denníka Pravda sa reforma ESO chystá na rozbehnutie svojho druhého kola: \" Najväčšiu reformu štátnej správy čaká druhá etapa. K 64 zaniknutým krajským úradom sa má pridať ďalších vyše 450 inštitúcií.\" Podobné správy z februára tohto roku priniesol aj spravodajský portál TASR či stránky ministerstva vnútra, ktoré ma program na starosti. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "schválila", "Vízia", "materiálu", "zrušené", "Pravda", "ESO", "správy", "stránky"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20957", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143447?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143447?prefixFile=m_", "http://www.rozhlas.sk/Krajske-specializovane-urady-statnej-spravy-su-zrusene-?l=1&c=0&i=54646&p=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/259325-vnutro-chysta-dalsie-rusenie-uradov/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143447?prefixFile=m_", "http://www.teraz.sk/slovensko/eso-statna-sprava-zmeny/37078-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=program-eso-napreduje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:40.666107+00:00"}
{"id": "vr34013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34013", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "V januári som požiadal Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ako samosprávny orgán, aby mi poradili, ktorý kandidát by bol vhodný.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Róbert Madej požiadal v januári 2013 Radu prokurátorov o stanovisko k osobe vhodnej na kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Rada prokurátorov odporučila Čižnára. R. Madej informoval o zámere poslať list Rade prokurátorov ešte 10. januára 2013. V tomto liste chcel požiadať o odporúčanie osoby vhodnej na post generálneho prokurátora. TASR , 10. januára 2013: ,,Poprosím ich o odporúčanie, či nemajú osobu spomedzi prokurátorov, ktorá by mala dôveru najvyššieho orgánu samosprávy prokurátorov, ktorá by bola morálnou a odbornou autoritou a ktorú by si mohol ako kandidáta osvojiť a predložiť ktorýkoľvek poslanec Národnej rady SR.\" Rada prokurátorov vo svojom odporúčaní potvrdila žiadosť predsedu Ústavnoprávneho výboru, ktorým je R. Madej z januára 2013. O odporúčaní Rady prokurátorov informovala TA3 aj Slovenský rozhlas . Rada prokurátorov už 14. januára 2013 odobrila Čižnára ako vhodného kandidáta na post GP. SME , 14. januára 2013: \"Rada prokurátorov v pondelok (14. januára 2013, pozn.) odporučila Národnej rade, aby bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára zvolila v novej voľbe za generálneho prokurátora.\" 11. júna 2013 vydala Rada prokurátorov stanovisko k voľbe generálneho prokurátora, v ktorom sa píše nasledovné: ,, Na základe žiadosti predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky odporučila Rada prokurátorov Slovenskej republiky 14. januára 2013 v uznesení č. 2/2013 za osobu vhodnú na kandidáta na funkciu generálneho prokurátora JUDr. Jaromíra Čižnára , krajského prokurátora v Bratislave. Je to platný návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky k ničomu nezaväzuje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Róbert Madej požiadal v januári 2013 Radu prokurátorov o stanovisko k osobe vhodnej na kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Rada prokurátorov odporučila Čižnára. R. Madej informoval o zámere poslať list Rade prokurátorov ešte 10. januára 2013. V tomto liste chcel požiadať o odporúčanie osoby vhodnej na post generálneho prokurátora. TASR , 10. januára 2013: ,,Poprosím ich o odporúčanie, či nemajú osobu spomedzi prokurátorov, ktorá by mala dôveru najvyššieho orgánu samosprávy prokurátorov, ktorá by bola morálnou a odbornou autoritou a ktorú by si mohol ako kandidáta osvojiť a predložiť ktorýkoľvek poslanec Národnej rady SR.\" Rada prokurátorov vo svojom odporúčaní potvrdila žiadosť predsedu Ústavnoprávneho výboru, ktorým je R. Madej z januára 2013. O odporúčaní Rady prokurátorov informovala TA3 aj Slovenský rozhlas . Rada prokurátorov už 14. januára 2013 odobrila Čižnára ako vhodného kandidáta na post GP. SME , 14. januára 2013: \"Rada prokurátorov v pondelok (14. januára 2013, pozn.) odporučila Národnej rade, aby bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára zvolila v novej voľbe za generálneho prokurátora.\" 11. júna 2013 vydala Rada prokurátorov stanovisko k voľbe generálneho prokurátora, v ktorom sa píše nasledovné: ,, Na základe žiadosti predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky odporučila Rada prokurátorov Slovenskej republiky 14. januára 2013 v uznesení č. 2/2013 za osobu vhodnú na kandidáta na funkciu generálneho prokurátora JUDr. Jaromíra Čižnára , krajského prokurátora v Bratislave. Je to platný návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky k ničomu nezaväzuje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "predsedu", "TA3", "Slovenský rozhlas", "SME", "11. júna 2013"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/madej-prokurator-volba/34124-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=120", "http://www.ta3.com/clanok/1013073/rada-prokuratorov-odporucila-smeru-ciznara-na-post-gp.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Rada-prokuratorov-odporucila-NR-SR-za-kandidata-na-generalneho-prokuratora-J.-Ciznara?l=1&i=55684&p=18", "http://www.sme.sk/c/6666933/prokuratori-chcu-za-sefa-ciznara.html", "http://www.genpro.gov.sk/aktualne-stanovisko-rady-prokuratorov-slovenskej-republiky-k-volbe-generalneho-prokuratora--3459.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:55.171749+00:00"}
{"id": "vr35533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35533", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Buďme opatrní na tieto veci. Ľudia, ktorí sú dnes vo vládnej koalícii sú schopní všetkého možného.Ak sú schopní podvodu, tak ako urobili podvod pred parlamentnými voľbami, keď sa rozoslal list 400 tisíc ľuďom s mojim falošným podpisom, ak sú schopní podvodu vyvesiť billboardy, poslať listy primátorom a starostom, zneužiť meno prezidenta a expremiéra, tak sa pýtam čoho všetkého sú schopní.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico tesne pred poslednými voľbami tvrdil , že mimoparlamentná strana SDĽ rozposiela 300.000 listov s hlavičkou Smeru-SD a jeho sfalšovaným podpisom, ktoré vyzývajú na podporu SDĽ. Listy mali byť podľa neho zaslané z českej adresy. SMER v tejto veci podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Rovnako upozornil na 300 tisíc nálepiek s logom SMERU-SD, ktoré vyzývajú, aby ľudia nevoli SDĽ. Fico odmietol, že by jeho strana mala s touto akciou niečo spoločné a tvrdil, že je to práca aktivistov SDĽ. SDĽ tieto tvrdenia odmietla a tvrdila, že SMER sa snaží o diskreditáciu SDĽ. Fico navyše tvrdil, že súčasná SDĽ je finančne napojená na pravicovú opozíciu. Iveta Radičová, volebná líderka SDKÚ-DS, naopak tvrdila, že táto mimoparlamentná strana vedie proti SDKÚ-DS útočnú kampaň. Navyše upozornila, že jej strana si vzala na kampaň pôžičku a preto si nevedela predstaviť, že z akých zdrojov by financovali túto mimoparlamentnú stranu. Táto kauza s rozosielaním listov s Ficovým podpisom dodnes nebola dôkladne vysvetlená. Preto Ficovo tvrdenie, že sa jedná o podvod súčasnej koalície, je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico tesne pred poslednými voľbami tvrdil , že mimoparlamentná strana SDĽ rozposiela 300.000 listov s hlavičkou Smeru-SD a jeho sfalšovaným podpisom, ktoré vyzývajú na podporu SDĽ. Listy mali byť podľa neho zaslané z českej adresy. SMER v tejto veci podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Rovnako upozornil na 300 tisíc nálepiek s logom SMERU-SD, ktoré vyzývajú, aby ľudia nevoli SDĽ. Fico odmietol, že by jeho strana mala s touto akciou niečo spoločné a tvrdil, že je to práca aktivistov SDĽ. SDĽ tieto tvrdenia odmietla a tvrdila, že SMER sa snaží o diskreditáciu SDĽ. Fico navyše tvrdil, že súčasná SDĽ je finančne napojená na pravicovú opozíciu. Iveta Radičová, volebná líderka SDKÚ-DS, naopak tvrdila, že táto mimoparlamentná strana vedie proti SDKÚ-DS útočnú kampaň. Navyše upozornila, že jej strana si vzala na kampaň pôžičku a preto si nevedela predstaviť, že z akých zdrojov by financovali túto mimoparlamentnú stranu. Táto kauza s rozosielaním listov s Ficovým podpisom dodnes nebola dôkladne vysvetlená. Preto Ficovo tvrdenie, že sa jedná o podvod súčasnej koalície, je zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5418579/fico-tvrdi-ze-kampan-je-nelegalna-pomoze-aj-policia.html#ixzz107LO2MYH"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:30.171715+00:00"}
{"id": "vr29650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29650", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "...musíme si uvedomiť, že v roku 2012, v apríli, keď vlastne nová vláda prišla k moci, respektíve aj nové vedenie Ministerstva financií, Slovensko bolo druhé najhoršie (v rámci EÚ, pozn.) z hľadiska výberu daní, vrátane DPH. Horší boli len Gréci.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štúdie Európskej komisie o výpadkoch príjmov z DPH za rok 2012 malo Slovensko skutočne druhý najväčší výpadok príjmu z DPH v Európskej únii. Výška výpadku bola 39 % z celkových príjmov z DPH. Minister hospodárstva sa však mýli v krajine, ktorá mala v roku 2012 najhorší výber príjmov z DPH, s celkovým výpadkom 44 % to bolo Rumunsko. V ďalších ukazovateľoch úspešnosti výberu daní taktiež nesedí tvrdenie, že by Slovensko bolo v období 2011 a 2012 druhé najhoršie za Gréckom. Údaje pre výpadok vo výbere daní nie sú dostupné. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie Európskej komisie o výpadkoch príjmov z DPH za rok 2012 malo Slovensko skutočne druhý najväčší výpadok príjmu z DPH v Európskej únii. Výška výpadku bola 39 % z celkových príjmov z DPH. Minister hospodárstva sa však mýli v krajine, ktorá mala v roku 2012 najhorší výber príjmov z DPH, s celkovým výpadkom 44 % to bolo Rumunsko. V ďalších ukazovateľoch úspešnosti výberu daní taktiež nesedí tvrdenie, že by Slovensko bolo v období 2011 a 2012 druhé najhoršie za Gréckom. Údaje pre výpadok vo výbere daní nie sú dostupné. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["výpadkoch", "Ekonomická situácia na Slovensku", "2006", "Správa EK", "štúdie EK", "pdf", "pdf"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1187_sk.htm", "http://www.demagog.sk/diskusie/403/ekonomicka-situacia-na-slovensku", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-09-1655_en.htm", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2012.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2014/report.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2014/report.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2014/report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:30.536601+00:00"}
{"id": "vr17247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17247", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...ja som ju priniesla na pôdu parlamentu, asi štyrikrát som predkladala ten zákon o povinných škôlkach pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, neprijali to ani raz. Ešte pán Čaplovič, zo Smeru-SD, keď bol minister školstva, hovoril o tom, že to určite urobí, neurobil to.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o povinných škôlkach pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj pochádza z dielne poslankyne Lucie Nicholsonovej z SaS. Tento návrh zákona bol do NR SR doručení celkovo trikrát, a to v roku 2013, 2014 a 2015. Tento návrh neprešiel ani raz, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o povinných škôlkach pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj pochádza z dielne poslankyne Lucie Nicholsonovej z SaS. Tento návrh zákona bol do NR SR doručení celkovo trikrát, a to v roku 2013, 2014 a 2015. Tento návrh neprešiel ani raz, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["neprešiel", "novele zákona č. 245/ 2008", "hlasovalo", "hlasovalo", "hlasovalo", "Novela", "poslancov", "demisiu", "venoval", "proti", "vrátil"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nicholsonova-chce-zrusit-nulty-rocn/121964-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=504", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=32273", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=923", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=34088", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1507", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=35794", "https://domov.sme.sk/c/7264594/minister-skolstva-caplovic-konci-po-dohode-s-ficom-nahradi-ho-pellegrini.html", "https://domov.sme.sk/c/3528840/skolky-pre-deti-mozno-budu-povinne.html", "https://www.sme.sk/c/3810097/caplovic-chce-presadit-povinnu-skolku.html", "http://skolskyservis.teraz.sk/materske-skoly/materske-skoly-caplovic/7965-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:54.604181+00:00"}
{"id": "vr31975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31975", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čo sa týka postov predstavenstva v štátnych firiem, alebo akcioviek a základného výkonu. Tam bolo stanovené napríklad aj odstupné na 0 v prípade odvolania alebo maximálne 3 mesiace pri výkone funkcie (novou úpravou počas Radičovej vlády, pozn.).", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uviedla SITA , dňa 2. marca 2011 schválila vláda I. Radičovej nové pravidlá pre odmeňovanie štátnych manažérov v dozorných radách a v predstavenstvách spoločností s účasťou štátu. Podľa nových pravidiel (.pdf) tak odmeňovanie bude závislé najmä od výšky obratu danej spoločnosti, rentability tržieb (predstavuje podiel čistého zisku ku konsolidovaným tržbám) a od počtu zamestnancov. V Pravidlách odmeňovania členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti sa v článku IV. Poskytovanie mesačných odmien , bode 3. uvádza, že \" Predseda, podpredseda, člen predstavenstva nemá nárok na odstupné pri skončení výkonu funkcie .\" J. Figeľ má teda pravdu, keď tvrdí, že odstupné člena predstavenstva v prípade jeho odvolania je 0 eur. Druhé tvrdenie J. Figeľa, o odstupnom za maximálne 3 mesiace pri výkone funkcie sa nám však nepodarilo overiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. ODKAZ nie som si istá čo myslí figel tou druhou časťou výroku vzhľadom na to, že ak hovorí o odstupnom tak na základe prvej časti to neplati, a ak hovorí o odmenách tak tak som nikde nenašla aby sa to vzťahovalo na max 3 mesiace, kedze podla pravidiel maju narok na mesacnu odmenu.", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedla SITA , dňa 2. marca 2011 schválila vláda I. Radičovej nové pravidlá pre odmeňovanie štátnych manažérov v dozorných radách a v predstavenstvách spoločností s účasťou štátu. Podľa nových pravidiel (.pdf) tak odmeňovanie bude závislé najmä od výšky obratu danej spoločnosti, rentability tržieb (predstavuje podiel čistého zisku ku konsolidovaným tržbám) a od počtu zamestnancov. V Pravidlách odmeňovania členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti sa v článku IV. Poskytovanie mesačných odmien , bode 3. uvádza, že \" Predseda, podpredseda, člen predstavenstva nemá nárok na odstupné pri skončení výkonu funkcie .\" J. Figeľ má teda pravdu, keď tvrdí, že odstupné člena predstavenstva v prípade jeho odvolania je 0 eur. Druhé tvrdenie J. Figeľa, o odstupnom za maximálne 3 mesiace pri výkone funkcie sa nám však nepodarilo overiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. ODKAZ nie som si istá čo myslí figel tou druhou časťou výroku vzhľadom na to, že ak hovorí o odstupnom tak na základe prvej časti to neplati, a ak hovorí o odmenách tak tak som nikde nenašla aby sa to vzťahovalo na max 3 mesiace, kedze podla pravidiel maju narok na mesacnu odmenu."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "pravidiel"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/101979/Kabinet-schvalil-nove-pravidla-odmenovania-statnych-manazerov", "http://www.google.sk/#hl=sk&output=search&sclient=psy-ab&q=vzor_pravidiel_odmenovania_akciovych_spolocnosti&oq=vzor_pravidiel_odmenovania_akciovych_spolocnosti&aq=f&aqi=&aql=&gs_l=hp.3...10153.23996.0.24416.50.48.1.1.1.0.212.6202.14j33j1.48.0...0.0.jGWVCktZ_68&pbx=1&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.,cf.osb&fp=e53878ce145abb0c&biw=1239&bih=670"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:12.937639+00:00"}
{"id": "vr31564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31564", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "V Čechách, môžem sa mýliť plus mínus, neberte ma za slovo, maximálna hranica (podpory v nezamestnanosti, pozn.) 530 eur. Nikomu nebráni hneď proste povedať, a u nás je myslím, že podľa tých vzorcov až 1300 eur.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Horná hranica podpory v nezamestnanosti na Slovensku je 1175 eur, v ČR je to 546 eur. Výrok hodnotíme napriek nepresnostiam ako pravdivý, keďže Ivan Švejna správne tvrdí, že horné hranice podpory v nezamestnanosti sú v ČR podstatne nižšie ako na Slovensku. Určitou zmenou údajov sa rozdiel medzi týmito hranicami zväčšuje iba minimálne.\n\nČo sa týka Českej republiky, portál iDNES.cz uverejnil, že pre rok 2011 predstavuje maximálna podpora v nezamestnanosti výšku 13 528 CZK (približne 546 eur ).Na Slovensku sa výška podpory v nezamestnanosti vypočítava v závislosti od denného vymeriavacieho základu. Od januára do decembra 2011 bola výška tohto základu 10,6149 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní.\n\nHorná hranica podpory v nezamestnanosti je na Slovensku aktuálne vo výške 1 175 eur .", "analysis_paragraphs": ["Horná hranica podpory v nezamestnanosti na Slovensku je 1175 eur, v ČR je to 546 eur. Výrok hodnotíme napriek nepresnostiam ako pravdivý, keďže Ivan Švejna správne tvrdí, že horné hranice podpory v nezamestnanosti sú v ČR podstatne nižšie ako na Slovensku. Určitou zmenou údajov sa rozdiel medzi týmito hranicami zväčšuje iba minimálne.", "Čo sa týka Českej republiky, portál iDNES.cz uverejnil, že pre rok 2011 predstavuje maximálna podpora v nezamestnanosti výšku 13 528 CZK (približne 546 eur ).Na Slovensku sa výška podpory v nezamestnanosti vypočítava v závislosti od denného vymeriavacieho základu. Od januára do decembra 2011 bola výška tohto základu 10,6149 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní.", "Horná hranica podpory v nezamestnanosti je na Slovensku aktuálne vo výške 1 175 eur ."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["podpora", "výška", "Horná"], "url": ["http://kalkulacky.idnes.cz/cr_davka-v-nezamestnanosti-2011.php", "http://www.socpoist.sk/vyska-davky--omb/1361s#Výška dávky", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/03/nezamestnani-politici-hladaju-nove-pracovne-uplatnenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:15.114860+00:00"}
{"id": "vr28817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28817", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na veci, ktoré nie sú trestným konaním a sú iným zlyhaním policajtov, je kontrola ministerstva vnútra. To sú dva zvláštne odbory. A inšpekcia robí iba trestné konanie. To sú iba vyšetrovatelia, aby ste tomu rozumeli. A vyšetrovatelia nie sú určení na nič iné, na žiadne priestupky, na žiadne disciplinárne postihy, sú určení iba na vyšetrovanie trestného konania.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v rámci MV SR existuje útvar Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, ktorý vykonáva úlohy na dvoch úsekoch - úsek kontroly a úsek inšpekcie. Na úseku kontroly, sa kontroluje dodržiavanie právnych predpisov, riešia sa tam sťažnosti a usmerňuje činnosť útvarov Policajného zboru. Druhý úsek inšpekčnej služby je zameraný odhaľovania konania alebo nekonania policajtov výhradne v zmysle Trestného poriadku (vyšetrovania a prevencia). Úsek inšpekcia sa teda nezaoberá sťažnosťami a priestupkami pokiaľ neporušujú Trestný poriadok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je definovaná nasledovne: \"...samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby.\" Sekcia kontroly a inšpekčnej služby na úseku kontroly plní okrem iných úloh aj tieto funkcie: riadi po odbornej stránke, kontroluje, koordinuje, usmerňuje činnosť útvarov ministerstva, útvarov Policajného zboru, útvarov hasičského zboru a akadémie v oblasti vnútornej kontroly a vybavovania sťažností zabezpečuje priamym výkonom kontrolnej činnosti dodržiavanie právnych predpisov a interných aktov riadenia, využíva výsledky kontrol na usmerňovanie riadiacich a výkonných činností na útvaroch ministerstva, útvaroch Policajného zboru, útvaroch hasičského zboru a akadémii vykonáva kontrolu na úseku výkonu štátnej služby , ochrany osobných údajov, využíva výsledky kontrol na usmerňovanie riadiacich a výkonných činností na útvaroch ministerstva, útvaroch Policajného zboru, útvaroch hasičského zboru a akadémii, vybavuje a zabezpečuje prešetrenie sťažností a petícií fyzických osôb a právnických osôb na útvary Policajného zboru a akadémiu , verejnú správu, policajtov a príslušníkov, vykonáva kontroly úrovne vybavovania a prešetrovania sťažností a petícií útvarmi ministerstva, útvarmi Policajného zboru, útvarmi hasičského zboru a akadémiou Sekcia kontroly a inšpekčnej služby na úseku inšpekčnej služby plní najmä tieto úlohy: eviduje a vybavuje oznámenia a podania o podozrení z páchania trestnej činnosti policajtov o dhaľuje a dokumentuje trestné činy páchané policajtmi , vykonáva operatívno-pátraciu činnosť, využíva informačno-technické prostriedky a využíva databázy informačných systémov ministerstva a Policajného zboru, prijíma trestné oznámenia, a ak je podozrivým policajt, vybavuje ich podľa Trestného poriadku, vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch policajtov spolupracuje s útvarmi ministerstva a útvarmi Policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti policajtov a navrhuje preventívne opatrenia, vyžaduje potrebnú spoluprácu a súčinnosť pri plnení úloh inšpekčnej služby od policajtov, štátnych zamestnancov a zamestnancov navrhuje opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti policajtov zabezpečuje spoluprácu a koordináciu činností pri objasňovaní trestnej činnosti policajtov s medzinárodným prvkom koordinuje činnosti na úseku boja proti korupcii a ďalšej závažnej trestnej činnosti v Policajnom zbore a navrhuje opatrenia na jej odstránenie. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v rámci MV SR existuje útvar Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, ktorý vykonáva úlohy na dvoch úsekoch - úsek kontroly a úsek inšpekcie. Na úseku kontroly, sa kontroluje dodržiavanie právnych predpisov, riešia sa tam sťažnosti a usmerňuje činnosť útvarov Policajného zboru. Druhý úsek inšpekčnej služby je zameraný odhaľovania konania alebo nekonania policajtov výhradne v zmysle Trestného poriadku (vyšetrovania a prevencia). Úsek inšpekcia sa teda nezaoberá sťažnosťami a priestupkami pokiaľ neporušujú Trestný poriadok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je definovaná nasledovne: \"...samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby.\" Sekcia kontroly a inšpekčnej služby na úseku kontroly plní okrem iných úloh aj tieto funkcie: riadi po odbornej stránke, kontroluje, koordinuje, usmerňuje činnosť útvarov ministerstva, útvarov Policajného zboru, útvarov hasičského zboru a akadémie v oblasti vnútornej kontroly a vybavovania sťažností zabezpečuje priamym výkonom kontrolnej činnosti dodržiavanie právnych predpisov a interných aktov riadenia, využíva výsledky kontrol na usmerňovanie riadiacich a výkonných činností na útvaroch ministerstva, útvaroch Policajného zboru, útvaroch hasičského zboru a akadémii vykonáva kontrolu na úseku výkonu štátnej služby , ochrany osobných údajov, využíva výsledky kontrol na usmerňovanie riadiacich a výkonných činností na útvaroch ministerstva, útvaroch Policajného zboru, útvaroch hasičského zboru a akadémii, vybavuje a zabezpečuje prešetrenie sťažností a petícií fyzických osôb a právnických osôb na útvary Policajného zboru a akadémiu , verejnú správu, policajtov a príslušníkov, vykonáva kontroly úrovne vybavovania a prešetrovania sťažností a petícií útvarmi ministerstva, útvarmi Policajného zboru, útvarmi hasičského zboru a akadémiou Sekcia kontroly a inšpekčnej služby na úseku inšpekčnej služby plní najmä tieto úlohy: eviduje a vybavuje oznámenia a podania o podozrení z páchania trestnej činnosti policajtov o dhaľuje a dokumentuje trestné činy páchané policajtmi , vykonáva operatívno-pátraciu činnosť, využíva informačno-technické prostriedky a využíva databázy informačných systémov ministerstva a Policajného zboru, prijíma trestné oznámenia, a ak je podozrivým policajt, vybavuje ich podľa Trestného poriadku, vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch policajtov spolupracuje s útvarmi ministerstva a útvarmi Policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti policajtov a navrhuje preventívne opatrenia, vyžaduje potrebnú spoluprácu a súčinnosť pri plnení úloh inšpekčnej služby od policajtov, štátnych zamestnancov a zamestnancov navrhuje opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti policajtov zabezpečuje spoluprácu a koordináciu činností pri objasňovaní trestnej činnosti policajtov s medzinárodným prvkom koordinuje činnosti na úseku boja proti korupcii a ďalšej závažnej trestnej činnosti v Policajnom zbore a navrhuje opatrenia na jej odstránenie. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky", "úseku kontroly", "úseku inšpekčnej služby"], "url": ["http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-na-useku-kontroly-plni-najma-tieto-ulohy", "http://www.minv.sk/?posobnost-inspekcnej-sluzby-na-useku-inspekcnej-sluzby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:22.229769+00:00"}
{"id": "vr35316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35316", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nech sa páči, tuto je jasná kvantifikácia ak by bolo takéto opatrenia prijaté, takýto návrh zákona na úpravu platov poslancov a ostatných ústavných činiteľov, tak potom ročné náklady na poslancov klesnú z 12 770 000 eur na 11 476 000 eur, to znamená, že je to poctivých viac ako 10%...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platy sa majú pre poslancov po rozmrazení zvýšiť a následne znížiť o dvojnásobok deficitu. To znamená, že bratislavským sa znížia podľa Sulíkovho návrhu tento rok o 4,6% a mimobratislavským o 3,6%. Zásadnejšia, 10% úspora , má byť však na poslaneckých náhradách za chod kancelárie a na odchodnom. To by malo ušetriť 1,3 milióna eur, čo je viac ako 10% celkových nákladov na poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Platy sa majú pre poslancov po rozmrazení zvýšiť a následne znížiť o dvojnásobok deficitu. To znamená, že bratislavským sa znížia podľa Sulíkovho návrhu tento rok o 4,6% a mimobratislavským o 3,6%. Zásadnejšia, 10% úspora , má byť však na poslaneckých náhradách za chod kancelárie a na odchodnom. To by malo ušetriť 1,3 milióna eur, čo je viac ako 10% celkových nákladov na poslancov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podľa Sulíkovho návrhu", "10% úspora"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-47234140-sulik-platy-poslancov-znizime-o-ficov-odvod", "http://ekonomika.sme.sk/c/5599067/poslancom-platy-nepadnu-o-desat-ale-o-styri-percenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:11.390391+00:00"}
{"id": "vr30936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30936", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Cestovný ruch, ktorý považujem za v minulosti popolušku, dnes verím a do budúcnosti veľmi silný sektor, ktorý môže zamestnávať stovky, ba tisíce ľudí tam, kde žijú, 1100 asi pribudlo v minulom roku.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa databázy Slovstat sa počet zamestnaných osôb v cestovnom ruchu za posledný rok zvýšil o 1438.", "analysis_paragraphs": ["Podľa databázy Slovstat sa počet zamestnaných osôb v cestovnom ruchu za posledný rok zvýšil o 1438."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2828&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2828&m_sso=2&m_so=15&ic=39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:12.665162+00:00"}
{"id": "vr36870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36870", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nezamestnanosť, vysoká nezamestnanosť a zároveň dlhodobá nezamestnanosť,ktorú Slovensko má je v tých negatívnych číslach kdesi v popredí v rámci európskej 27-ky je proti ľuďom.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu (.pdf) bola v novembri 2010 na Slovensku nezamestnanosť 14,5 %. Z 27 krajín EÚ sme boli na piatom mieste.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu (.pdf) bola v novembri 2010 na Slovensku nezamestnanosť 14,5 %. Z 27 krajín EÚ sme boli na piatom mieste."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-07012011-AP/EN/3-07012011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:31.641274+00:00"}
{"id": "vr31641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31641", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Myslíme si, že tak ako hovorili analytici tento post patrí druhej najsilnejšej strane, preto som sa možno teda aj s Bugárom pohádal, lebo ten post chcel silou mocou si zobrať.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Takýto názor analytikov sa nám nájsť nepodarilo. Ak aj bol niekým vyslovený (radi ho prípadne doplníme), neobjavuje sa ako nejaká zhoda politológov či iných analytikov. Po parlamentných voľbách v marci 2012, dostala opozícia tvorená stranami KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS možnosť obsadiť dve zo štyroch miest podpredsedov parlamentu. Jedným sa stal Ján Figeľ ako zástupca strany KDH, ktorá z opozičných strán získala vo voľbách najviac hlasov (podľa Štatistického úradu SR , KDH dostalo 8.82 % platných hlasov). Na druhú stoličku si podľa SITA nárokovali Obyčajní ľudia (ktorí vo voľbách získali 8.55 % hlasov) aj Most-Híd (s 6.89 % hlasov). Béla Bugár z Mostu-Híd sa nakoniec o toto miesto neuchádzal a podpredsedníčkou parlamentu sa stala Erika Jurinová z OĽaNO.", "analysis_paragraphs": ["Takýto názor analytikov sa nám nájsť nepodarilo. Ak aj bol niekým vyslovený (radi ho prípadne doplníme), neobjavuje sa ako nejaká zhoda politológov či iných analytikov. Po parlamentných voľbách v marci 2012, dostala opozícia tvorená stranami KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS možnosť obsadiť dve zo štyroch miest podpredsedov parlamentu. Jedným sa stal Ján Figeľ ako zástupca strany KDH, ktorá z opozičných strán získala vo voľbách najviac hlasov (podľa Štatistického úradu SR , KDH dostalo 8.82 % platných hlasov). Na druhú stoličku si podľa SITA nárokovali Obyčajní ľudia (ktorí vo voľbách získali 8.55 % hlasov) aj Most-Híd (s 6.89 % hlasov). Béla Bugár z Mostu-Híd sa nakoniec o toto miesto neuchádzal a podpredsedníčkou parlamentu sa stala Erika Jurinová z OĽaNO."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "SITA"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://www.sme.sk/c/6306519/opozicia-sa-pokusi-dohodnut-na-parlamentnych-postoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:30.874318+00:00"}
{"id": "vr29907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29907", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No to vôbec nie je pravda (že utečenci do Grécka najviac prúdia po mori a nie pevninskou hranicou z Turecka, pozn.). Percentuálne je to menšie.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z údajov UNHCR január - august 2015 prešlo Gréckymi hranicami viac ako 200 000 nelegálnych migrantov cez stredozemné more. Z toho cez pozemnú hranicu medzi Tureckom a Gréckom prešlo za obdobie január - 14 august 1716 migrantov . Keďže viac utečencov prichádza do Grécka cez Stredozemné more a nie cez pozemnú hranicu s Tureckom, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov UNHCR január - august 2015 prešlo Gréckymi hranicami viac ako 200 000 nelegálnych migrantov cez stredozemné more. Z toho cez pozemnú hranicu medzi Tureckom a Gréckom prešlo za obdobie január - 14 august 1716 migrantov . Keďže viac utečencov prichádza do Grécka cez Stredozemné more a nie cez pozemnú hranicu s Tureckom, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["UNHCR", "1716 migrantov"], "url": ["http://www.unhcr.org/55e06a5b6.html", "http://www.unhcr.org/55d32dcf6.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:38.117432+00:00"}
{"id": "49029", "numeric_id": 49029, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49029", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Minulý rok bol vyplatený nielen dvojnásobný trinásty dôchodok v dvojnásobnej výške, ako kedy za vlád Smeru bolo, ale druhá vec, vyplatili sme aj štrnásty dôchodok, tzn., keď spočítate túto sumu, je vyššia ako dôchodcovská inflácia, ktorá za minulý rok bola a v tomto roku prvýkrát v histórii vyplácame 800 000 dôchodcom o viac ako 250 000 000 eur navyše.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny presadilo v minulom roku na pomoc dôchodcom viacero opatrení. V máji parlament schválil predčasné vyplatenie trinásteho dôchodku. Ten bol vyplácaný ešte za vlád Smeru pod názvom vianočný bonus a jeho priemerná výška v roku 2019 predstavovala 155 eur. Trinásty dôchodok vyplatený v roku 2022, už za súčasnej vládnej garnitúry, predstavoval v priemere 209 eur. Časť výroku o dvojnásobnej výške trinásteho dôchodku hodnotíme preto ako nepravdivú. Neskôr však vláda presadila aj vyplatenie štrnásteho dôchodku pre penzistov vo výške 70 percent trinásteho dôchodku. Sociálna poisťovňa taktiež začala vyplácať takzvaný rodičovský bonus, na ktorý má nárok približne 800-tisíc dôchodcov.\n\nNárodná rada SR schválila ešte v máji finančnú pomoc pre seniorov v podobe skoršieho vyplatenia trinásteho dôchodku. Návrh novely pripravil rezort práce ako pomoc pre seniorov v období vysokej inflácie. Penzistom bol trinásty dôchodok vyplatený predčasne v júli 2022. V priemere si tak každý dôchodcovia prilepšili približne 209 eur k svojmu dôchodku.\n\nV októbri parlament schválil návrh zákona, ktorý priznáva penzistom aj štrnásty dôchodok v sume 35 až 210 eur. Jednalo sa pritom o jednorazovú dávku vo výške 70 percent trinásteho dôchodku.\n\nZa vlády Smeru bol trinásty dôchodok vyplácaný ešte pod názvom vianočná dávka. V roku 2019 sa ale jeho výška zdvojnásobila. Ministerstvo práce na konci roku 2019 informovalo , že naň malo nárok približne 1,3 milióna poberateľov a celková výdavky na tento bonus boli na úrovni približne 154,3 miliónov eur. Priemerná výška dôchodku tak predstavovala približne 155 eur.\n\nDôchodcovská inflácia predstavuje percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Za prvých šesť mesiacov minulého roka dosiahla 11,8 percenta. Od tejto inflácie sa odvíja valorizácia penzií, ktoré sa zvýšia práve o rovnaké percento.\n\nSociálna poisťovňa začala od marca tohto roka vyplácať aj rodičovský dôchodok, ktorý sa týka približne 800.000 penzistov. Celkové výdavky na takýto bonus predstavujú približne 253 miliónov eur.\n\nOslovili sme ministerstvo so žiadosťou o vyjarenie, do vydania relácie 4. 5. 2023 sa však nevyjadrili.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny presadilo v minulom roku na pomoc dôchodcom viacero opatrení. V máji parlament schválil predčasné vyplatenie trinásteho dôchodku. Ten bol vyplácaný ešte za vlád Smeru pod názvom vianočný bonus a jeho priemerná výška v roku 2019 predstavovala 155 eur. Trinásty dôchodok vyplatený v roku 2022, už za súčasnej vládnej garnitúry, predstavoval v priemere 209 eur. Časť výroku o dvojnásobnej výške trinásteho dôchodku hodnotíme preto ako nepravdivú. Neskôr však vláda presadila aj vyplatenie štrnásteho dôchodku pre penzistov vo výške 70 percent trinásteho dôchodku. Sociálna poisťovňa taktiež začala vyplácať takzvaný rodičovský bonus, na ktorý má nárok približne 800-tisíc dôchodcov.", "Národná rada SR schválila ešte v máji finančnú pomoc pre seniorov v podobe skoršieho vyplatenia trinásteho dôchodku. Návrh novely pripravil rezort práce ako pomoc pre seniorov v období vysokej inflácie. Penzistom bol trinásty dôchodok vyplatený predčasne v júli 2022. V priemere si tak každý dôchodcovia prilepšili približne 209 eur k svojmu dôchodku.", "V októbri parlament schválil návrh zákona, ktorý priznáva penzistom aj štrnásty dôchodok v sume 35 až 210 eur. Jednalo sa pritom o jednorazovú dávku vo výške 70 percent trinásteho dôchodku.", "Za vlády Smeru bol trinásty dôchodok vyplácaný ešte pod názvom vianočná dávka. V roku 2019 sa ale jeho výška zdvojnásobila. Ministerstvo práce na konci roku 2019 informovalo , že naň malo nárok približne 1,3 milióna poberateľov a celková výdavky na tento bonus boli na úrovni približne 154,3 miliónov eur. Priemerná výška dôchodku tak predstavovala približne 155 eur.", "Dôchodcovská inflácia predstavuje percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Za prvých šesť mesiacov minulého roka dosiahla 11,8 percenta. Od tejto inflácie sa odvíja valorizácia penzií, ktoré sa zvýšia práve o rovnaké percento.", "Sociálna poisťovňa začala od marca tohto roka vyplácať aj rodičovský dôchodok, ktorý sa týka približne 800.000 penzistov. Celkové výdavky na takýto bonus predstavujú približne 253 miliónov eur.", "Oslovili sme ministerstvo so žiadosťou o vyjarenie, do vydania relácie 4. 5. 2023 sa však nevyjadrili."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválil", "vyplácaný", "informovalo", "Dôchodcovská inflácia", "vyplácať"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://sita.sk/vofinanciach/strnasty-dochodok-vo-vyske-35-eur-az-210-eur-penzisti-dostanu-az-v-decembri/", "https://sita.sk/dochodcovia-mozu-dostat-aj-200-eur-socialna-poistovna-zacne-vyplacat-vianocne-prispevky/", "https://www.employment.gov.sk/showdoc.do?docid=20736&forceBrowserDetector=pc", "https://sita.sk/vofinanciach/o-kolko-sa-od-januara-zvysia-starobne-dochodky-rozhodla-inflacia-a-bude-to-o-desiatky-eur/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/661134-zacina-sa-vyplacanie-rodicovskeho-bonusu-seniori-si-prilepsia-aj-o-stovky-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:54.043407+00:00"}
{"id": "vr32404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32404", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "To že ste sa vy dohodli so živnostníkmi, podnikateľmi, tiež to nie je pravda. Zástupca malých podnikateľov nikdy nebol prizvaný na jednanie.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v sérií rokovaní zástupcovia SAMP neboli prizvaní a na stretnutiach sa tak nezúčastnili a tým pádom ani nepodieľali na dohode.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v sérií rokovaní zástupcovia SAMP neboli prizvaní a na stretnutiach sa tak nezúčastnili a tým pádom ani nepodieľali na dohode."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "stránke"], "url": ["http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://www.samp-msp.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:50.509835+00:00"}
{"id": "vr27941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27941", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "často používate pojmy, že klesá účasť, ľudia strácajú záujem. No tak si pozrime parlamentné voľby rok 2006 54 %, rok 2010 58 % a v roku 2012 60 %. To rozhodne nie je možné považovať za klesajúcu tendenciu.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Kaliňák sa snaží argumentovať, že neklesá volebná účasť, pričom uvádza údaje za posledné tri parlamentné voľby. Tieto čísla síce uviedol takmer presne, avšak zovšeobecňovať na ich základe trend volebnej účasti považujeme za zavádzajúce. Najmä ak porovnáme vývoj volebnej účasti v parlamentných voľbách od vzniku SR, zistíme, že o klesajúcej tendencií možno hovoriť. R. Kaliňák tvrdí, že vývoj za klesajúcu tendenciu rozhodne nemožno považovať.\n\nRok\n\n1990\n\n1992\n\n1994\n\n1998\n\n2002\n\n2006\n\n2010\n\n2012\n\nÚčasť\n\n95,39%\n\n84,20%\n\n75,65%\n\n84,24%\n\n70,06%\n\n54,67%\n\n58,83%\n\n59,11%", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák sa snaží argumentovať, že neklesá volebná účasť, pričom uvádza údaje za posledné tri parlamentné voľby. Tieto čísla síce uviedol takmer presne, avšak zovšeobecňovať na ich základe trend volebnej účasti považujeme za zavádzajúce. Najmä ak porovnáme vývoj volebnej účasti v parlamentných voľbách od vzniku SR, zistíme, že o klesajúcej tendencií možno hovoriť. R. Kaliňák tvrdí, že vývoj za klesajúcu tendenciu rozhodne nemožno považovať.", "Rok", "1990", "1992", "1994", "1998", "2002", "2006", "2010", "2012", "Účasť", "95,39%", "84,20%", "75,65%", "84,24%", "70,06%", "54,67%", "58,83%", "59,11%"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["1990", "1992", "1994", "1998", "2002", "2006", "2010", "2012"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1990/volby90_s/pph90.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1992/volby92s/pph92.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1994/slov/volby2.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab1.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/webdata/slov/tab/tab1.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab1.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:30.484984+00:00"}
{"id": "vr36321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36321", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Slovensko tesne pred tým než nastúpila táto finančná kríza, ktorá, dôsledky  tohto zažívame aj dnes, dosahovala najlepšie parametre v histórii Slovenska. Čo sa týka deficitu...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistiku o fiškálnom deficite sa nám podarilo nájsť len od roku 2000. Tu platí, že najmenší fiškálny deficit bol v roku 2007, teda rok pred začiatkom krízy.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiku o fiškálnom deficite sa nám podarilo nájsť len od roku 2000. Tu platí, že najmenší fiškálny deficit bol v roku 2007, teda rok pred začiatkom krízy."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["Štatistiku"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:52.786583+00:00"}
{"id": "vr39068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39068", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ako mi vysvetlíte tie mnou zmienené výberové konania na súdy, že sa ich zúčastnili prevažne len buď tí sudcovia, ktorí boli na svojich pozíciách za fungovania ministerky Žitňanskej ešte v tom predchádzajúcom období ako ministerky, alebo jej priami podriadení. Buď to bol predseda súdu z obdobia jej pôsobenia ako ministerky druhej Dzurindovej vlády, alebo to bol nejaký priamy jej podriadený.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výberové konania na súdoch sa v roku 2011 mali konať transparentnou metódou, verejnosť mala mať možnosť kontroly všetkých dokumentov, uvádza ministerstvo spravodlivosti. Marek Maďarič správne uvádza, že väčšina ľudí, ktorí z týchto konaní vyšli, boli v minulosti na týchto pozíciách počas jej prvého ministerského pôsobenia, niektorí potom jej priami podriadení. Títo ľudia vyhrali konania aj preto, lebo boli väčšinou jediní kandidáti. Na bojkotovanie vyzvala aj Súdna rada na čele so Štefanom Harabinom.", "analysis_paragraphs": ["Výberové konania na súdoch sa v roku 2011 mali konať transparentnou metódou, verejnosť mala mať možnosť kontroly všetkých dokumentov, uvádza ministerstvo spravodlivosti. Marek Maďarič správne uvádza, že väčšina ľudí, ktorí z týchto konaní vyšli, boli v minulosti na týchto pozíciách počas jej prvého ministerského pôsobenia, niektorí potom jej priami podriadení. Títo ľudia vyhrali konania aj preto, lebo boli väčšinou jediní kandidáti. Na bojkotovanie vyzvala aj Súdna rada na čele so Štefanom Harabinom."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "správne", "vyzvala"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1449", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53090790-sudcovia-sa-do-zitnanskej-vyberovych-konani-nehrnuli", "http://korzar.sme.sk/c/6027414/zitnanskej-vyberove-konania-v-kosiciach-bojkotuju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:31.516104+00:00"}
{"id": "vr37210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37210", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A je pravda, že v štátnej správe sa prepúšťa a niekde viac ako 10 %, niekde samozrejme menej a tí ľudia, ja viem, objavujú sa listy rôznych sťažností, rôzne a po prešetrení zisťujeme, že no, sú subjektívne názory tých ľudí, že preto som bol prepustený, lebo som povedal riaditeľovi niečo.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda avizuje prepúštanie úradníkov, avšak princíp straníckej príslušnosti ako postup kľúč k prepúšťaniu nevieme potvrdiť. Objavil sa napr. prípad, humenskeho úradu práce , kde dostalo výpoveď 28 zamestnancov, avšak riaditeľka M. Kulanová prepúšťania na základe straníckej príslušnosti odmieta.", "analysis_paragraphs": ["Vláda avizuje prepúštanie úradníkov, avšak princíp straníckej príslušnosti ako postup kľúč k prepúšťaniu nevieme potvrdiť. Objavil sa napr. prípad, humenskeho úradu práce , kde dostalo výpoveď 28 zamestnancov, avšak riaditeľka M. Kulanová prepúšťania na základe straníckej príslušnosti odmieta."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["humenskeho úradu práce"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5678444/humensky-urad-prace-opusti-do-konca-roka-28-zamestnancov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:02.762708+00:00"}
{"id": "48923", "numeric_id": 48923, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48923", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pri javelinoch povedali Rusi: neposielajte tam zbrane, použijeme atómovku. Nepoužili. Pri S300-ke, keď išla zo Slovenska, kričali strašne: použijeme atómovú zbraň. Nepoužili nič. Keď sa začalo rozprávať o tankoch, povedali: to je nehorázna eskalácia, my budeme strašiť atómovými zbraňami. Nepoužili nič.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rusi posielanie zbraní na Ukrajinu opätovne označovali ako nepriateľský akt a dôvod na eskaláciu konfliktu, zároveň pri viacerých príležitostiach naznačovali hrozbu jadrovým útokom alebo jadrovej vojny, ak sa do konfliktu zapojí NATO. Výrok preto vzhľadom na duch povedaného hodnotíme ako pravdivý.\n\nRusko je jednou z deviatich krajín sveta, ktoré vlastnia jadrové zbrane . Ruský prezident Putin nariadil uviesť jadrové sily do pohotovosti len pár dní po začatí invázie - 28. februára 2022 - ako priamu odpoveď na sankcie západných štátov a údajné „agresívne vyjadrenia štátov NATO.“\n\nProtitankové strely Javelin boli jedny z prvých dodávok zbraní, ktoré poslali členské štáty NATO Ukrajine. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po dodávkach mnohých západných zbraní označil jadrovú hrozbu za vysokú: podľa agentúry Reuters „varoval Západ, aby nepodceňoval zvýšené riziko jadrového konfliktu o Ukrajinu a povedal, že dodávky zbraní od štátov NATO Kyjevu vníma ako „de facto” angažovanie sa v proxy vojne s Ruskom.” Pri dodávke slovenského protiraketového systému S-300 Rusko ohlásilo zámer zaútočiť na tento systém, avšak nenaznačovalo priamo jadrové zbrane.\n\nPočas diskusií o nových balíkoch pomoci a možných dodávkach tankov na Ukrajinu sa predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin vyjadril , že takáto podpora vedie svet do „strašnej vojny“ a „Rusko na ňu odpovie odvetnými útokmi s ešte silnejšími zbraňami.“\n\nRuské verejnoprávne média a propaganda použitie jadrových zbraní proti západným krajinám obhajovali a navrhovali nielen proti európskym spojencom, ale vo februári 2023 aj proti USA .\n\nV apríli 2022 otestovali Rusi medzikontinentálnu raketu a 23. februára 2023 oznámil Putin zámer posilniť ruský jadrový arzenál.\n\nJadrová zbraň vo vojne doteraz použitá nebola.", "analysis_paragraphs": ["Rusi posielanie zbraní na Ukrajinu opätovne označovali ako nepriateľský akt a dôvod na eskaláciu konfliktu, zároveň pri viacerých príležitostiach naznačovali hrozbu jadrovým útokom alebo jadrovej vojny, ak sa do konfliktu zapojí NATO. Výrok preto vzhľadom na duch povedaného hodnotíme ako pravdivý.", "Rusko je jednou z deviatich krajín sveta, ktoré vlastnia jadrové zbrane . Ruský prezident Putin nariadil uviesť jadrové sily do pohotovosti len pár dní po začatí invázie - 28. februára 2022 - ako priamu odpoveď na sankcie západných štátov a údajné „agresívne vyjadrenia štátov NATO.“", "Protitankové strely Javelin boli jedny z prvých dodávok zbraní, ktoré poslali členské štáty NATO Ukrajine. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po dodávkach mnohých západných zbraní označil jadrovú hrozbu za vysokú: podľa agentúry Reuters „varoval Západ, aby nepodceňoval zvýšené riziko jadrového konfliktu o Ukrajinu a povedal, že dodávky zbraní od štátov NATO Kyjevu vníma ako „de facto” angažovanie sa v proxy vojne s Ruskom.” Pri dodávke slovenského protiraketového systému S-300 Rusko ohlásilo zámer zaútočiť na tento systém, avšak nenaznačovalo priamo jadrové zbrane.", "Počas diskusií o nových balíkoch pomoci a možných dodávkach tankov na Ukrajinu sa predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin vyjadril , že takáto podpora vedie svet do „strašnej vojny“ a „Rusko na ňu odpovie odvetnými útokmi s ešte silnejšími zbraňami.“", "Ruské verejnoprávne média a propaganda použitie jadrových zbraní proti západným krajinám obhajovali a navrhovali nielen proti európskym spojencom, ale vo februári 2023 aj proti USA .", "V apríli 2022 otestovali Rusi medzikontinentálnu raketu a 23. februára 2023 oznámil Putin zámer posilniť ruský jadrový arzenál.", "Jadrová zbraň vo vojne doteraz použitá nebola."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["jadrové zbrane", "nariadil", "odpoveď", "poslali", "štáty", "Sergej Lavrov", "ohlásilo", "vyjadril", "obhajovali", "navrhovali", "USA", "otestovali", "oznámil Putin"], "url": ["https://www.icanw.org/nuclear_arsenals", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60547473", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-rusi-znicili-ropny-sklad-aj-plynovod-a-prenikli-do-charkova-bojuje-sa-v-kyjeve-aj-na-dalsich-miestach-online/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/usa-dodali-ukrajine-protitankove-strely/323308-clanok.html", "https://www.sme.sk/minuta/22857496/britania-doda-ukrajine-viac-zbrani-posle-aj-protitankove-rakety-javelin", "https://www.reuters.com/world/russia-says-western-weapons-ukraine-legitimate-targets-russian-military-2022-04-25/", "https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/russia-says-will-attack-slovakias-s-300-missile-supplies-to-ukraine/", "https://www.reuters.com/world/putin-ally-says-wests-deliveries-new-weapons-kyiv-will-lead-global-catastrophe-2023-01-22/", "https://www.aktuality.sk/clanok/hL0WLUK/propaganda-v-rusku-obhajuje-pouzitie-jadrovych-zbrani/", "https://www.startitup.sk/jeden-satan-2-a-je-po-britoch-ozyva-sa-v-z-ruskej-tv-nakreslili-si-mapku-ako-by-znicili-europu/", "https://www.newsweek.com/russia-tv-nuclear-weapons-ukraine-war-andrey-gurulyov-1779820", "https://www.theguardian.com/world/2022/apr/20/russia-tests-nuclear-missile-putin-intercontinental-ballistic-weapon", "https://www.aktuality.sk/clanok/9S9njrO/putin-sa-opat-ohana-jadrovym-arzenalom/?dicbo=v2-1iwaqsl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:25.477286+00:00"}
{"id": "vr27421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27421", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme v roku 2013 takto vytvorili 12 tisíc pracovných miest pre mladých.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky o programe na zamestnávanie mladých ľudí sme už overovali v relácii V politike - 14.januára 2014, O5M12 - 7. apríla 2013 a pri ohlásení kandidatúry Roberta Fica - 18. decembra 2013. V ňom Robert Fico hovoril, že bolo v roku 2013 “okamžite” vytvorených 15 000 pracovných miest a tento výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Projekt v skutočnosti začal už v novembri 2012 a k novembru 2013 bolo podľa dostupných informácii vytvorených 11 000 pracovných miest. Minister práce v januári 2014 informoval , že cez tento projekt sa im podarilo vytvoriť 12 tisíc pracovných miest pre mladých. Napriek tomu, že nevieme overiť presné číslo za rok 2013 a že existuje mierny časový rozpor, hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko jeho hlavný argument sa od reality významne neodlišuje.\n\nV septembri 2012 Európska komisia schválila presun 70 miliónov eur, cieľovou skupinou boli mladí do 29 rokov. Ministerstvo práce však v prípade malej ponuky pre mladých do 29 rokov, plánovalo otvoriť projekt aj pre ľudí nad 50 rokov, ktorí boli na úrade práce viac ako pol roka. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky o programe na zamestnávanie mladých ľudí sme už overovali v relácii V politike - 14.januára 2014, O5M12 - 7. apríla 2013 a pri ohlásení kandidatúry Roberta Fica - 18. decembra 2013. V ňom Robert Fico hovoril, že bolo v roku 2013 “okamžite” vytvorených 15 000 pracovných miest a tento výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Projekt v skutočnosti začal už v novembri 2012 a k novembru 2013 bolo podľa dostupných informácii vytvorených 11 000 pracovných miest. Minister práce v januári 2014 informoval , že cez tento projekt sa im podarilo vytvoriť 12 tisíc pracovných miest pre mladých. Napriek tomu, že nevieme overiť presné číslo za rok 2013 a že existuje mierny časový rozpor, hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko jeho hlavný argument sa od reality významne neodlišuje.", "V septembri 2012 Európska komisia schválila presun 70 miliónov eur, cieľovou skupinou boli mladí do 29 rokov. Ministerstvo práce však v prípade malej ponuky pre mladých do 29 rokov, plánovalo otvoriť projekt aj pre ľudí nad 50 rokov, ktorí boli na úrade práce viac ako pol roka. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "O5M12", "ohlásení kandidatúry", "informoval", "schválila", "cieľovou", "otvoriť", "spustil", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/statistiky/?oblast=6&strana=10=1&ph=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica/?ph=3", "http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minister-informoval-premiera-politike-zamestnanosti.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ek-povolila-presun-70-milionov-eur-na-p/22991-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6588278/richter-da-za-jedno-pracovne-miesto-zhruba-5000-eur.html#ixzz2Ay9IaS5a", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/126809/Na-zamestnanie-mladych-ludi-pojde-mil-eur", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/mladi-dostanu-sancu-pracu-startuju-nove-projekty-zamestnanosti.html", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:23.862842+00:00"}
{"id": "vr37803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37803", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Tak ako som predložila zákon. Ten jednoznačne hovorí, že tak ako súdne rozhodnutia, aj rozhodnutia prokurátorov budú musieť byť anonymizované. To, ako sa nastaví anonymizácia, je čisto čiste vecou prokuratúry samotne.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v bode 38 uvádza: \"Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú (.rtf) údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.\"", "analysis_paragraphs": ["Vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v bode 38 uvádza: \"Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú (.rtf) údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["anonymizujú"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:27.138686+00:00"}
{"id": "vr32325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32325", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Už na budúci rok ste mimochodom aj zamestnanosť začali prognozovať omnoho nižšiu dokonca trikrát nižšiu dokonca ako ste prognozovali.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Frešo má pravdu. Jednoduché porovnanie júnovej a septembrovej prognózy IFP znižuje nárast zamestnanosti troj- resp. štvornásobne. Podľa makroekonomických prognóz, ktoré sú uverejnené na stránke Ministerstva financií v rámci Inštitútu finančnej politiky sa uvádza prognóza na rok 2013, ktorá bola zostavená v júni 2012 a hovorí o raste zamestnanosti o 0,4% resp. 0,3% podľa iných metodík. Neskoršia prognóza z 12. septembra 2012 hovorí o raste zamestnanosti o 0,1% .", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo má pravdu. Jednoduché porovnanie júnovej a septembrovej prognózy IFP znižuje nárast zamestnanosti troj- resp. štvornásobne. Podľa makroekonomických prognóz, ktoré sú uverejnené na stránke Ministerstva financií v rámci Inštitútu finančnej politiky sa uvádza prognóza na rok 2013, ktorá bola zostavená v júni 2012 a hovorí o raste zamestnanosti o 0,4% resp. 0,3% podľa iných metodík. Neskoršia prognóza z 12. septembra 2012 hovorí o raste zamestnanosti o 0,1% ."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["0,4%", "0,1%"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8226&documentId=7322", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8298&documentId=8254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:03.485101+00:00"}
{"id": "vr35466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35466", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ak tento rok bude deficit verejných financií na úrovni 7, 8 %, tak to znamená, že v tomto roku táto krajina minie o 160 miliard slovenských korún viac, ako sa v tejto krajine tento rok vytvorí. To je celoročný rozpočet sociálnej poisťovne.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Doplnené 4.10 .: Po upozornení čitateľky spresňujeme údaje. Odhad HDP na rok 2010 v bežných cenách vychádza pri 4% raste na cca 65,8 mld. eur, čo pri deficite 7,8% vychádza na schodok v hodnote 5,13 mld. eur čo sa blíži 160 mld. Sk, o ktorých hovorí J. Brocka. Avšak jeho porovnanie s rozpočtom Soc. poisťovne (6,1 mld. eur) je stále nepresné.", "analysis_paragraphs": ["Doplnené 4.10 .: Po upozornení čitateľky spresňujeme údaje. Odhad HDP na rok 2010 v bežných cenách vychádza pri 4% raste na cca 65,8 mld. eur, čo pri deficite 7,8% vychádza na schodok v hodnote 5,13 mld. eur čo sa blíži 160 mld. Sk, o ktorých hovorí J. Brocka. Avšak jeho porovnanie s rozpočtom Soc. poisťovne (6,1 mld. eur) je stále nepresné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtom"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/julius-brocka-vs-branislav-ondrus-v-politike-26-9-2010/www.socpoist.sk/ext_dok-6b-navrh-rozpoctu/26942c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:49.561147+00:00"}
{"id": "vr14659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14659", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...77 % migrantov, ktorí prišli tento rok do Nemecka, nemá cestovný pas…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa nemeckého Ministerstva vnútra 77 % migrantov, ktorí prišli do Nemecka v mesiaci január nemalo cestovné doklady. Podľa Berliner Morgenpost hovorkyňa Ministerstva uviedla: \" Im Januar 2016 betraf dies etwa 77 Prozent aller durch die Bundespolizei im Grenzraum festgestellten Migranten. \" O štatistike informovali aj ďalšie nemecké médiá . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nemeckého Ministerstva vnútra 77 % migrantov, ktorí prišli do Nemecka v mesiaci január nemalo cestovné doklady. Podľa Berliner Morgenpost hovorkyňa Ministerstva uviedla: \" Im Januar 2016 betraf dies etwa 77 Prozent aller durch die Bundespolizei im Grenzraum festgestellten Migranten. \" O štatistike informovali aj ďalšie nemecké médiá . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Berliner Morgenpost", "nemecké", "médiá"], "url": ["http://www.morgenpost.de/politik/inland/article207080109/Fluechtlinge-77-Prozent-kommen-ohne-Ausweis-nach-Deutschland.html?service=mobile", "http://www.abendblatt.de/politik/article207080885/Deutsche-Korvette-128-Menschen-aus-Seenot-gerettet-Mehrheit-der-Fluechtlinge-kommt-ohne-AusweisMehrheit-der-Fluechtlinge-kommt-ohne-AusweisMehrheit-der-Fluechtlinge-kommt-ohne-Ausweis.html", "http://www.welt.de/debatte/kolumnen/unterwegs/article152661156/Warum-so-viele-Fluechtlinge-keinen-Pass-haben.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:06.497536+00:00"}
{"id": "vr17853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17853", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Takého človeka na Ústavný súd nominovala Ficova vláda, človeka z notárskych kruhov, ktorý nemal žiadne publikácie, nemal žiadne ústavné skúsenosti a oni ho tam poslali,(...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Súčasný sudca Ústavného súdu SR Miroslav Duriš pôsobil v rokoch 1995-2017 ako notár , štyrikrát bol zvolený aj za prezidenta Notárskej komory. Pred notárskou praxou pracoval aj ako právny čakateľ na Krajskej prokuratúry a Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. V roku 1990 sa stal sudcom z povolania a v rokoch 1990-1995 pôsobil ako sudca a predseda senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš. V roku 1989 získal titul JUDr., v roku 2009 titul PhD. Okrem toho pôsobil od roku 2006 aj ako externý pedagóg na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v predmetoch úvod do právnych disciplín, občianske a správne právo, európske a ústavné právo. Ako kandidát na sudcu Ústavného súdu SR bol navrhnutý Prezídiom Notárskej komory, konkrétne ho navrhol prezident komory Karol Kovács. Vymenovaný bol v decembri 2017. Nepodarilo sa nám dohľadať žiadnu odbornú publikáciu Miroslava Duriša, dostupné sú len jeho príspevky na konferenciách či články v periodikách, no bez použitia odborných zdrojov. Keďže však Duriša nenominovala vláda, ale prezident Notárskej komory, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasný sudca Ústavného súdu SR Miroslav Duriš pôsobil v rokoch 1995-2017 ako notár , štyrikrát bol zvolený aj za prezidenta Notárskej komory. Pred notárskou praxou pracoval aj ako právny čakateľ na Krajskej prokuratúry a Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. V roku 1990 sa stal sudcom z povolania a v rokoch 1990-1995 pôsobil ako sudca a predseda senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš. V roku 1989 získal titul JUDr., v roku 2009 titul PhD. Okrem toho pôsobil od roku 2006 aj ako externý pedagóg na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v predmetoch úvod do právnych disciplín, občianske a správne právo, európske a ústavné právo. Ako kandidát na sudcu Ústavného súdu SR bol navrhnutý Prezídiom Notárskej komory, konkrétne ho navrhol prezident komory Karol Kovács. Vymenovaný bol v decembri 2017. Nepodarilo sa nám dohľadať žiadnu odbornú publikáciu Miroslava Duriša, dostupné sú len jeho príspevky na konferenciách či články v periodikách, no bez použitia odborných zdrojov. Keďže však Duriša nenominovala vláda, ale prezident Notárskej komory, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["notár", "pracoval", "sudcom", "navrhnutý", "Karol Kovács."], "url": ["https://obcan.justice.sk/infosud-registre/-/isu-registre/reg-detail/notar/notar_224", "https://www.ustavnysud.sk/-/sudca-miroslav-duris", "https://www.ustavnysud.sk/-/sudca-miroslav-duris", "https://www.ustavnysud.sk/-/sudca-miroslav-duris", "https://domov.sme.sk/c/20719088/notar-pocital-s-tym-ze-bude-ustavnym-sudcom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:42.157588+00:00"}
{"id": "48829", "numeric_id": 48829, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48829", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme robili referendum pred dvanástimi rokmi, tam prišlo niečo vyše milióna (občanov, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na referendum strany SaS v roku 2010 prišlo 998 tisíc voličov, čo je zaokrúhlene milión voličov. Hoci Richard Sulík toto číslo mierne navýšil použitím formulácie „vyše milióna”, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nOficiálne výsledky referenda z 18. septembra 2010, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, uvádzajú účasť v celkovom počte 998 142 oprávnených voličov.\n\nReferendum obsahovalo šesť otázok, ktoré pokrývali viaceré témy od zrušenia koncesionárskych poplatkov po zníženie poslancov NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Na referendum strany SaS v roku 2010 prišlo 998 tisíc voličov, čo je zaokrúhlene milión voličov. Hoci Richard Sulík toto číslo mierne navýšil použitím formulácie „vyše milióna”, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Oficiálne výsledky referenda z 18. septembra 2010, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, uvádzajú účasť v celkovom počte 998 142 oprávnených voličov.", "Referendum obsahovalo šesť otázok, ktoré pokrývali viaceré témy od zrušenia koncesionárskych poplatkov po zníženie poslancov NR SR."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["výsledky", "obsahovalo"], "url": ["https://volby.statistics.sk/ref/ref2010/sr/tab108c7.html?lang=sk", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2010/menu/index08c7.html?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:49.469837+00:00"}
{"id": "42656", "numeric_id": 42656, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42656", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Sú dohľadateľné disciplinárne rozhodnutia, kedy komisia na podnet, že zrejme koncipient možno nestíhal realizovať tú prax, posudzovala, či tento súbeh je možný a skonštatovala, že to možné je. Išlo o súbeh so živnosťou, bol to asistent poslanca a zároveň mal realitnú kanceláriu (...). Bolo to v tom období ako ja som robila koncipientsku prax. Toto nebolo kolízne.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Disciplinárne rozhodnutia orgánov Slovenskej advokátskej komory (SAK) v online podobe nie sú verejne dostupné. 25. apríla 2018 bola spustená Wikipédia SAK , ktorá je dostupná po prihlásení len pre advokátov a členov komory. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Advokátka Eva Kováčechová potvrdila existenciu rozhodnutia Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory týkajúceho sa súbehu výkonu koncipientskej praxe a realitnej činnosti koncipienta, pričom senát konštatoval, že nedošlo k disciplinárnemu previneniu. Disciplinárne rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory vychádzajú knižne v dvojročných intervaloch. Exempláre sa nachádzajú v Slovenskej národnej knižnici v Martine, Univerzitnej knižnici v Bratislave a v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Do uzávierky sa nám ich nepodarilo konzultovať.", "analysis_paragraphs": ["Disciplinárne rozhodnutia orgánov Slovenskej advokátskej komory (SAK) v online podobe nie sú verejne dostupné. 25. apríla 2018 bola spustená Wikipédia SAK , ktorá je dostupná po prihlásení len pre advokátov a členov komory. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Advokátka Eva Kováčechová potvrdila existenciu rozhodnutia Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory týkajúceho sa súbehu výkonu koncipientskej praxe a realitnej činnosti koncipienta, pričom senát konštatoval, že nedošlo k disciplinárnemu previneniu. Disciplinárne rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory vychádzajú knižne v dvojročných intervaloch. Exempláre sa nachádzajú v Slovenskej národnej knižnici v Martine, Univerzitnej knižnici v Bratislave a v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Do uzávierky sa nám ich nepodarilo konzultovať."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Wikipédia SAK", "potvrdila"], "url": ["https://www.sak.sk/blox/cms/dispatch/news/570", "https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:28.991841+00:00"}
{"id": "vr17614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17614", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...amerického spojenca, Saudskú Arábiu, ktorý len za minulý rok vyvraždil 683 detí v Jemene, kde je humanitárna katastrofa, kde Saudská Arábia vedie jednu neľútostnú vojnu.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na občiansku vojnu v Jemene. Táto vojna vypukla v roku 2011 kedy bol po Arabskej jari zosadený autoritatívny prezident Ali Abdullah Saleh a nahradil ho Abdrabbuh Mansour Hadi. Ten od začiatku svojho vládnutia čelí odporu zo strany Salehových prívržencov. Okrem toho v konflikte zohráva významnú úlohu aj dávny spor sunnitov a šítov. Regionálne mocnosti sú tiež zapletené v občianskej vojne. Irán podporuje separatistov (húsíovcov) a Saudská Arábia podporuje súčasnú vládu prezidenta Hadiho. Humanitárna situácia v Jemene je veľmi zlá, ako v roku 2015 uviedol zástupca Červeného kríža, Peter Maurer: „Jemen po piatich mesiacoch konfliktu vyzerá ako Sýria po piatich rokoch.“ OSN označilo vojnu v Jemene za najväčšiu svetovú humanitárnu krízu, kde približne 75 % populácie potrebuje humanitárnu pomoc a ochranu. Agentúra Reuters v októbri 2017 uviedla, že OSN zaradila Saudskú Arábiu na čiernu listinu kvôli zabitiu a zraneniu 683 detí v Jemene. Saudská Arábia sa dlhoročne vníma ako spojenec Spojených štátov amerických, aj keď vzťah počas Obamovej vlády ochladli. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na občiansku vojnu v Jemene. Táto vojna vypukla v roku 2011 kedy bol po Arabskej jari zosadený autoritatívny prezident Ali Abdullah Saleh a nahradil ho Abdrabbuh Mansour Hadi. Ten od začiatku svojho vládnutia čelí odporu zo strany Salehových prívržencov. Okrem toho v konflikte zohráva významnú úlohu aj dávny spor sunnitov a šítov. Regionálne mocnosti sú tiež zapletené v občianskej vojne. Irán podporuje separatistov (húsíovcov) a Saudská Arábia podporuje súčasnú vládu prezidenta Hadiho. Humanitárna situácia v Jemene je veľmi zlá, ako v roku 2015 uviedol zástupca Červeného kríža, Peter Maurer: „Jemen po piatich mesiacoch konfliktu vyzerá ako Sýria po piatich rokoch.“ OSN označilo vojnu v Jemene za najväčšiu svetovú humanitárnu krízu, kde približne 75 % populácie potrebuje humanitárnu pomoc a ochranu. Agentúra Reuters v októbri 2017 uviedla, že OSN zaradila Saudskú Arábiu na čiernu listinu kvôli zabitiu a zraneniu 683 detí v Jemene. Saudská Arábia sa dlhoročne vníma ako spojenec Spojených štátov amerických, aj keď vzťah počas Obamovej vlády ochladli. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["vojna", "konflikte", "uviedol", "OSN", "Reuters", "dlhoročne"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-middle-east-29319423", "https://www.tyzden.sk/casopis/29561/skryta-vojna-v-jemene/", "https://www.tyzden.sk/casopis/29561/skryta-vojna-v-jemene/", "https://reliefweb.int/report/yemen/yemen-humanitarian-bulletin-issue-30-28-january-2018-enar", "https://www.reuters.com/article/us-yemen-security-saudi-un/u-n-blacklists-saudi-led-coalition-for-killing-children-in-yemen-idUSKBN1CA2NI", "http://nationalinterest.org/feature/the-new-normal-us-saudi-relations-15762"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:38.560537+00:00"}
{"id": "vr26092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26092", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Žilinský samosprávny kraj zatiaľ nemal ani jeden rok rozpočtové provizórium ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože tvrdenie Juraja Blanára vnímame ako snahu o vylepšenie vlastnej argumentačnej pozície. Aj v ŽSK totiž nastalo obdobie rozpočtového provizória, i keď netrvalo počas celého roka. Konkrétne to bolo začiatkom roku 2009, kedy bol jeho predsedom práve Juraj Blanár.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože tvrdenie Juraja Blanára vnímame ako snahu o vylepšenie vlastnej argumentačnej pozície. Aj v ŽSK totiž nastalo obdobie rozpočtového provizória, i keď netrvalo počas celého roka. Konkrétne to bolo začiatkom roku 2009, kedy bol jeho predsedom práve Juraj Blanár."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/archiv/napisali-povedali-nas/rozpadla-pravicova-koalicia.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/21367-zilina-poslanci-schvalili-rozpocet-zsk-vo-vyske-149-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:24.453603+00:00"}
{"id": "48133", "numeric_id": 48133, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48133", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Minister financií napriek tomu plánuje zobrať samosprávam 200 miliónov eur.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií Igor Matovič navrhuje vo svojej daňovej reforme nasledujúce opatrenie: „Nižší rast podielových daní, spočívajúci v pomalšom raste príjmov samospráv z daní – 200 miliónov eur”. Zavedením tohto opatrenia by samosprávy prišli o 200 miliónov eur, ktoré by išli v prospech štátneho rozpočtu a boli by použité ako zdroj financovania Matovičovej reformy .", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Igor Matovič navrhuje vo svojej daňovej reforme nasledujúce opatrenie: „Nižší rast podielových daní, spočívajúci v pomalšom raste príjmov samospráv z daní – 200 miliónov eur”. Zavedením tohto opatrenia by samosprávy prišli o 200 miliónov eur, ktoré by išli v prospech štátneho rozpočtu a boli by použité ako zdroj financovania Matovičovej reformy ."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["daňovej", "nasledujúce", "išli", "reformy"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/navrh-reformy-dani-odvodov.html?forceBrowserDetector=blind", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/607188-nazivo-matovic-predstavuje-druhu-cast-revolucie-po-prispevkoch-na-deti-prichadzaju-zmeny-v-zdanovani-prace/", "https://www.trend.sk/spravy/matovic-hodil-bombu-chce-prepustit-statnych-zamestnancov-zobrat-samospravam", "https://ekonomika.sme.sk/c/22783601/matovic-predstavil-prvu-cast-danovo-odvodovej-reformy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:23.108290+00:00"}
{"id": "vr16322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16322", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...už je vytvorená skupina policajtov, ktorá vyslovene má na starosti, to znamená, že už sú aj vyškolení, vedia dobre, že ten znak, čo má ten dotyčný, poprípade znamená to alebo znamená niečo iné a mohol by som takto pokračovať...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skupinou policajtov, o ktorých sa vyjadril Béla Bugár sa myslí Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu. Skutočne sa jedná o skupinu špeciálne vycvičenú a vyškolenú na boj proti terorizmu i extrémizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Skupinou policajtov, o ktorých sa vyjadril Béla Bugár sa myslí Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu. Skutočne sa jedná o skupinu špeciálne vycvičenú a vyškolenú na boj proti terorizmu i extrémizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["jedná", "vznikla", "vyjadril", "predstavuje", "novela"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vznikla-narodna-jednotka-boja-proti-terorizmu-a-extremizmu-je-sucastou-naka", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vznikla-narodna-jednotka-boja-proti-terorizmu-a-extremizmu-je-sucastou-naka", "http://www.vlada.gov.sk/na-slovensku-zacina-posobit-narodna-jednotka-boja-proti-terorizmu-a-extremizmu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/418554-zriadili-narodnu-jednotku-boja-proti-terorizmu-a-extremizmu/", "http://ippr.sk/c/189-novela-trestneho-zakona-extremizmus"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:57.317540+00:00"}
{"id": "vr31904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31904", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je dôležité pre mňa to, že ak dôchodková správcovská firma povie, že ona nemá preto vyšší výnos, pretože by musela garantovať, že o tie peniaze neprídu, tak čo je to za podnikanie?", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napriek tomu, že DSS-ky priznali nižšie výnosy aj z dôvodu Ficových opatrení, nenašli sme žiadne vyjadrenie, ktoré by tvrdilo, že prišli o výnosy, lebo museli garantovať za vložené peniaze. Preto tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V tejto súvislosti Asociácia dôchodkových správcovských spoločností uvádza: \"Príklady ilustrujú vyššie popisovaný jav - v časoch finančných kríz býva pravidlom, že najviac peňazí (likvidných aktív) mávajú práve penzijné fondy. Sú totiž od podstaty konzervatívne a opatrné. Nikdy nehrajú na riziko a vysoký zisk, ale vždy na istotu a bezpečnosť. Inak to ani nejde. Penzijné fondy sú dlhodobí investori (10 až 50 rokov), ktorí pracujú pre milióny bežných ľudí, ktorým spravujú dôchodkové úspory. Títo ľudia nečakajú astronomické zisky, ale bezpečnosť dôchodku.\" Dňa 28.3.2012 portál sme.sk uviedol: \"Kým predseda Smeru nehovorí, že za to (nízke zisky,pozn.) môžu garancie, budúca opozícia aj dôchodkové spoločnosti (DSS) si to myslia. Najmä preto, že prvá Ficova vláda zaviedla porovnávanie výnosov len v šesťmesačnom horizonte.\" 14.6.2012 Hospodárske noviny uviedli: \"Aj DSS-ky potvrdili, že Ficove zásahy výnosy skresali. „Asi áno, ale možný bol len jeden scenár, takže sa nad tým nikto nezamýšľal,“ povedal Peter Socha z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že DSS-ky priznali nižšie výnosy aj z dôvodu Ficových opatrení, nenašli sme žiadne vyjadrenie, ktoré by tvrdilo, že prišli o výnosy, lebo museli garantovať za vložené peniaze. Preto tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V tejto súvislosti Asociácia dôchodkových správcovských spoločností uvádza: \"Príklady ilustrujú vyššie popisovaný jav - v časoch finančných kríz býva pravidlom, že najviac peňazí (likvidných aktív) mávajú práve penzijné fondy. Sú totiž od podstaty konzervatívne a opatrné. Nikdy nehrajú na riziko a vysoký zisk, ale vždy na istotu a bezpečnosť. Inak to ani nejde. Penzijné fondy sú dlhodobí investori (10 až 50 rokov), ktorí pracujú pre milióny bežných ľudí, ktorým spravujú dôchodkové úspory. Títo ľudia nečakajú astronomické zisky, ale bezpečnosť dôchodku.\" Dňa 28.3.2012 portál sme.sk uviedol: \"Kým predseda Smeru nehovorí, že za to (nízke zisky,pozn.) môžu garancie, budúca opozícia aj dôchodkové spoločnosti (DSS) si to myslia. Najmä preto, že prvá Ficova vláda zaviedla porovnávanie výnosov len v šesťmesačnom horizonte.\" 14.6.2012 Hospodárske noviny uviedli: \"Aj DSS-ky potvrdili, že Ficove zásahy výnosy skresali. „Asi áno, ale možný bol len jeden scenár, takže sa nad tým nikto nezamýšľal,“ povedal Peter Socha z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Asociácia dôchodkových správcovských spoločností", "sme.sk", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=55", "http://ekonomika.sme.sk/c/6318221/do-fondu-so-zarukami-sa-sporitelia-az-tak-nenahlia.html", "http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:14.277117+00:00"}
{"id": "50108", "numeric_id": 50108, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50108", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No veď si len spomeňme na premiéra Ódora z poslušného Slovenska, ktorý v roku 2023 navrhol upratať po sebe finančný bordel tak, že chcel škrtať 7 miliárd sociálnej oblasti.", "statement_date": "2025-07-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premier Ľudovít Ódor predložil v októbri 2023 návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý obsahoval opatrenia na zníženie deficitu v objeme 8,5 miliardy eur. Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet nebola výsledkom jeho politického rozhodnutia, ale prísnych pravidiel dlhovej brzdy, ktoré sa vzťahovali na vládu bez parlamentnej dôvery. Samotná vláda označila tento návrh za nerealistický a zdôraznila, že ide len o splnenie zákonnej povinnosti, nie o reálny plán jej politiky. Ódorová vláda zároveň pripravila pre svojich nástupcov súbor takmer 100 konsolidačných opatrení v objeme 10 miliárd eur, z ktorých si mohla nová vláda vybrať podľa vlastných priorít. Vtedajšia vláda tak nenavrhovala, v čom majú jej nástupcovia šetriť, iba vyčíslila jednotlivé opatrenia, aby si z nich mohli vybrať. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZ ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyplývajú pre vládu viaceré sankcie v prípade, ak štátny dlh prekračuje stanovené limity. Ku koncu roka 2022 zodpovedal dlh Slovenskej republiky výške 57,8 % HDP, čo znamenalo, že sme sa nachádzali v najvyššom sankčnom pásme. Vláda preto podľa zákona musela predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet.\n\nZ tohto pravidla však platí výnimka , podľa ktorej je vláda od tejto povinnosti na 24 mesiacov oslobodená, pokiaľ jej Národná rada vysloví dôveru. Je tomu tak, aby novovzniknutá vláda dostala čas na konsolidovanie verejných financií a bola chránená od najtvrdších sankcií zákona.\n\nKeďže za vyslovenie dôvery vláde Ľudovíta Ódora hlasovalo len 34 poslancov, vláda dôveru nezískala a v októbri 2023 musela predložiť vyrovnaný návrh štátneho rozpočtu. Na dosiahnutie nulového deficitu bolo potrebné prijať opatrenia v objeme 8,5 miliardy eur. S predloženým návrhom nesúhlasili všetci traja sociálni partneri – vrátane vlády, ktorá ho predložila.\n\nAutori rozpočtu argumentovali , že navrhnutý rozpočet považujú za neprijateľnú možnosť a jeho predloženie vnímajú výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti. Sami ho označili prívlastkom „nerealistický“ a prízvukovali, že jediným dôvodom jeho existencie je zákonná povinnosť predložiť ho.\n\n„Hospodárenie podľa vyrovnaného rozpočtu nie je v záujme SR a znamenalo by destabilizáciu bežných verejných inštitúcií, ako sú napríklad súdy, okresné úrady, ministerstvá, žaloby a sankcie voči SR z dôvodu neplnenia si zákonných povinností, ohrozenie kritickej infraštruktúry a celkovú destabilizáciu štátu,“ upozornilo v návrhu Ministerstvo financií.\n\nTo zároveň pripomenulo , že po predložení návrhu je možné ho vziať z Národnej rady SR späť a vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách, môže pripraviť vlastný návrh rozpočtu, keďže na nový kabinet sa povinnosť vyrovnaného rozpočtu nevzťahuje.\n\nPodľa vyjadrenia vtedajšieho premiéra Ódora sa na jednotlivých ministerstvách paralelne pracovalo aj na realistickom rozpočte, ktorý nebol postavený na východiskách vyrovnaného rozpočtu.\n\nBývalý premiér pripravil pre nasledujúcu vládu aj paletu opatrení, ktorými bude môcť konsolidovať verejné financie. Opatrenia zahŕňali znižovanie výdavkov, ale aj zvyšovanie príjmov rozpočtu. Celková suma týchto opatrení presahovala výšku konsolidácie, ktorá bola potrebná na stabilizáciu dlhu v najbližších rokoch, budúca vláda si tak mohla vybrať preferované opatrenia. Súčasťou návrhu boli aj úpravy v oblasti sociálnych výdavkov, no významnú časť tvorili aj opatrenia na strane príjmov a zvyšovanie efektívnosti štátu.\n\n„Návrh na ozdravenia verejných financií” obsahoval takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa v tom čase vyjadril , že budúca vláda bude mať na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne. Táto informácia bola uvedená aj v dokumente s navrhovanými opatreniam ( .pdf , s. 9).\n\nVtedajší minister financií Michal Horváth v októbri 2023 uviedol , že zastavenie rastu dlhu na Slovensku by sa dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval konsolidačné opatrenia v objeme 7 % HDP, čo dokopy predstavovalo takmer desať miliárd eur (. pdf , s. 9). Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako objem potrebný na zníženie dlhu, čo umožnilo novej vláde vybrať si opatrenia v súlade s jej politickými prioritami.\n\nČasť opatrení navrhovala znižovanie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov a zamestnankýň vo verejnej správe (. pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (. pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (. pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (. pdf , s. 108-121).\n\nNavrhované opatrenia zahŕňali aj zvyšovanie príjmov štátu, napríklad prostredníctvom zvyšovania spotrebných daní z tabakových výrobkov, vina, piva, či hazardu (. pdf , s. 12-33), zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (. pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (. pdf , s. 56-70).\n\nVtedajšia vláda Ľudovíta Ódora tieto opatrenia predstavila ako balík príjmových a výdavkových konsolidačných opatrení, z ktorých si vláda zvolená vo voľbách v septembri 2023 vyberie podľa svojich programových preferencií.", "analysis_paragraphs": ["Premier Ľudovít Ódor predložil v októbri 2023 návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý obsahoval opatrenia na zníženie deficitu v objeme 8,5 miliardy eur. Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet nebola výsledkom jeho politického rozhodnutia, ale prísnych pravidiel dlhovej brzdy, ktoré sa vzťahovali na vládu bez parlamentnej dôvery. Samotná vláda označila tento návrh za nerealistický a zdôraznila, že ide len o splnenie zákonnej povinnosti, nie o reálny plán jej politiky. Ódorová vláda zároveň pripravila pre svojich nástupcov súbor takmer 100 konsolidačných opatrení v objeme 10 miliárd eur, z ktorých si mohla nová vláda vybrať podľa vlastných priorít. Vtedajšia vláda tak nenavrhovala, v čom majú jej nástupcovia šetriť, iba vyčíslila jednotlivé opatrenia, aby si z nich mohli vybrať. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyplývajú pre vládu viaceré sankcie v prípade, ak štátny dlh prekračuje stanovené limity. Ku koncu roka 2022 zodpovedal dlh Slovenskej republiky výške 57,8 % HDP, čo znamenalo, že sme sa nachádzali v najvyššom sankčnom pásme. Vláda preto podľa zákona musela predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet.", "Z tohto pravidla však platí výnimka , podľa ktorej je vláda od tejto povinnosti na 24 mesiacov oslobodená, pokiaľ jej Národná rada vysloví dôveru. Je tomu tak, aby novovzniknutá vláda dostala čas na konsolidovanie verejných financií a bola chránená od najtvrdších sankcií zákona.", "Keďže za vyslovenie dôvery vláde Ľudovíta Ódora hlasovalo len 34 poslancov, vláda dôveru nezískala a v októbri 2023 musela predložiť vyrovnaný návrh štátneho rozpočtu. Na dosiahnutie nulového deficitu bolo potrebné prijať opatrenia v objeme 8,5 miliardy eur. S predloženým návrhom nesúhlasili všetci traja sociálni partneri – vrátane vlády, ktorá ho predložila.", "Autori rozpočtu argumentovali , že navrhnutý rozpočet považujú za neprijateľnú možnosť a jeho predloženie vnímajú výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti. Sami ho označili prívlastkom „nerealistický“ a prízvukovali, že jediným dôvodom jeho existencie je zákonná povinnosť predložiť ho.", "„Hospodárenie podľa vyrovnaného rozpočtu nie je v záujme SR a znamenalo by destabilizáciu bežných verejných inštitúcií, ako sú napríklad súdy, okresné úrady, ministerstvá, žaloby a sankcie voči SR z dôvodu neplnenia si zákonných povinností, ohrozenie kritickej infraštruktúry a celkovú destabilizáciu štátu,“ upozornilo v návrhu Ministerstvo financií.", "To zároveň pripomenulo , že po predložení návrhu je možné ho vziať z Národnej rady SR späť a vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách, môže pripraviť vlastný návrh rozpočtu, keďže na nový kabinet sa povinnosť vyrovnaného rozpočtu nevzťahuje.", "Podľa vyjadrenia vtedajšieho premiéra Ódora sa na jednotlivých ministerstvách paralelne pracovalo aj na realistickom rozpočte, ktorý nebol postavený na východiskách vyrovnaného rozpočtu.", "Bývalý premiér pripravil pre nasledujúcu vládu aj paletu opatrení, ktorými bude môcť konsolidovať verejné financie. Opatrenia zahŕňali znižovanie výdavkov, ale aj zvyšovanie príjmov rozpočtu. Celková suma týchto opatrení presahovala výšku konsolidácie, ktorá bola potrebná na stabilizáciu dlhu v najbližších rokoch, budúca vláda si tak mohla vybrať preferované opatrenia. Súčasťou návrhu boli aj úpravy v oblasti sociálnych výdavkov, no významnú časť tvorili aj opatrenia na strane príjmov a zvyšovanie efektívnosti štátu.", "„Návrh na ozdravenia verejných financií” obsahoval takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa v tom čase vyjadril , že budúca vláda bude mať na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne. Táto informácia bola uvedená aj v dokumente s navrhovanými opatreniam ( .pdf , s. 9).", "Vtedajší minister financií Michal Horváth v októbri 2023 uviedol , že zastavenie rastu dlhu na Slovensku by sa dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval konsolidačné opatrenia v objeme 7 % HDP, čo dokopy predstavovalo takmer desať miliárd eur (. pdf , s. 9). Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako objem potrebný na zníženie dlhu, čo umožnilo novej vláde vybrať si opatrenia v súlade s jej politickými prioritami.", "Časť opatrení navrhovala znižovanie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov a zamestnankýň vo verejnej správe (. pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (. pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (. pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (. pdf , s. 108-121).", "Navrhované opatrenia zahŕňali aj zvyšovanie príjmov štátu, napríklad prostredníctvom zvyšovania spotrebných daní z tabakových výrobkov, vina, piva, či hazardu (. pdf , s. 12-33), zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (. pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (. pdf , s. 56-70).", "Vtedajšia vláda Ľudovíta Ódora tieto opatrenia predstavila ako balík príjmových a výdavkových konsolidačných opatrení, z ktorých si vláda zvolená vo voľbách v septembri 2023 vyberie podľa svojich programových preferencií."], "analysis_date": "2025-07-31", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtovej zodpovednosti", "zodpovedal", "musela", "výnimka", "hlasovalo", "predložiť", "prijať", "argumentovali", "označili", "upozornilo", "pripomenulo", "pracovalo", "pripravil", "vyjadril", ".pdf", "uviedol", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/4500/parlament-schvalil-ustavny-zakon-o-dlhovej-brzde", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM89q0pngLjPIhMAIikIuTlkArtKltbMVfb-p4YUYED-bykpndnd3swxwvMc9ElWyFTlQm9ua94tfPE9oP2m2HAbSHBPqD-9m417lzu3MfL44BwXh6C_1H9tCdDjwHPB_z3_lPmGMeZTrXMV6psBQxKncoyTZI7LQF5qKK1LipMonKvBDVwYKqlHpnZuhTJyLSQT74AnkCCAoprJG7cdygtQ7dcA2NfB4la7y6CL04l7eJAycOa_j8C9Lpsp5HhwDBsOtDn_Xm09aEEGDkG_CLxsp4oCc9OBQvqkTWeJ41P7PHsz9G7AEenGvF1O4Wo85oa5SFjps-FF5eJG-oycvrK2emVpVp-a7x8j96NRmSMLXrKLXBpgEFQmnguV7r2iekccGykAQmQCE3spCF_VaYdY61zssbCyyo69reKrXdSztSqQU_UWJVGvfHSJyn8zQgB7TbjG6Jx8MD-RjKBbv6BMVYz4o!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.ta3.com/clanok/266332/odor-pripravit-vyrovnany-rozpocet-je-kucovou-temou-na-najblizsie-mesiace", "https://www.teraz.sk/import/rrz-predlozeniu-vyrovnaneho-rozpoctu/863544-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/live/16543/vlada-parlament-vyslovenie-dovery-2023-06-15", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/684635-odorova-vlada-schvalila-navrh-vyrovnaneho-rozpoctu-pred-jeho-pouzitim-vsak-varuje/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/684430-az-130-tisic-ludi-bez-prace-nefunkcne-urady-prepad-kupnej-sily-a-kriza-co-by-priniesli-velke-skrty-a-vyrovnany-rozpocet/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/684635-odorova-vlada-schvalila-navrh-vyrovnaneho-rozpoctu-pred-jeho-pouzitim-vsak-varuje/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/684430-az-130-tisic-ludi-bez-prace-nefunkcne-urady-prepad-kupnej-sily-a-kriza-co-by-priniesli-velke-skrty-a-vyrovnany-rozpocet/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/tripartita-ma-rokovat-o-navrhu-vyrovn/746156-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/905449/vlada-skoncila-rokovanie-z-programu-sa-schvalila-vyrovnany-rozpocet", "https://www.teraz.sk/ekonomika/odor-vyrovnany-rozpocet-ma-vyznam/746853-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/683849-zrusenie-13-aj-rodicovskeho-dochodku-skrtnutie-sviatku-aj-vyssia-dph-a-vacsie-dane-na-alkohol-pozrite-si-kompletny-prehlad-setri/#:~:text=%E2%80%9ECelkovo%20ten%20bal%C3%ADk,komentoval%20opatrenia%20Horv%C3%A1th.", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=8", "https://www.tyzden.sk/politika/101267/ludovit-odor-predstavil-konsolidacne-opatrenia-za-takmer-10-mld-eur/#:~:text=Ako%20%C4%8Falej%20uviedol,smerovania%20a%20priority.", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=8", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=70", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=80", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=90", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=107", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=11", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=33", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=55"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:19.997800+00:00"}
{"id": "vr26244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26244", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Košický kraj bol úspešný v rámci regionálneho operačného programu, získali sme už v mesiaci september 22 miliónov na projekty infraštrukturálne, na cesty druhej a tretej triedy, plus dva milióny, 1 800 000 na opravu mostov.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zdenko Trebuľa uvádza, že KSK získalo už v septembri 22 mil. eur na cesty II. a III. triedy plus 2 mil. eur na mosty. Avšak podľa oficiálnych dokumentov boli k 30. septembru 2013 schválené projekty za 15,6 mil. eur a zazmluvnené projekty za 11,3 mil. eur . O čerpaní štrukturálnych fondov podľa jednotlivých krajov a operačných programov informuje portál Národného strategického referenčného rámca SR (NSRR SR, pozn.). Výstavba či rekonštrukcia cestnej infraštruktúry spadá pod Regionálny operačný program, konkrétne pod Prioritnú os 5 - Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov. Podľa dokumentu (.xls) o stave implementácie regionálnych projektov ŠF ku dňu 30. septembra 2013, boli pre KSK, v rámci spomínanej Prioritnej osi 5, schválené projekty s rozpočtom 15 562 086,79 eur a zazmluvnené projekty s rozpočtom 11 256 910,77 eur. Z. Trebuľa sa možno odvolával na článok, ktorý bol zverejnený na stránke KSK dňa 22. októbra 2013. Podľa tohto, bolo Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka schválených päť projektových žiadostí KSK, ktorých celkové rozpočtové náklady sú spolu takmer 22 mil. eur. Z uvedeného zdroja však vyplýva, že buď sú v tejto sume už zarátané aj mosty alebo financie na ich opravu nie sú schválené tak ako v prípade konkretizovaných projektov \"Cesty KSK 6 až 10\". Informácia o získaných peniazoch na opravu mostov sa teda javí ako nesprávna. Navyše Z. Trebuľa vyslovene povedal, že 22 mil. eur získal KSK už v mesiaci september. Výrok treba teda hodnotiť podľa spomínaných údajov NSRR SR platných k 30. septembru 2013. Keďže tieto sa zásadne rozchádzajú so slovami Z. Trebuľu, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdenko Trebuľa uvádza, že KSK získalo už v septembri 22 mil. eur na cesty II. a III. triedy plus 2 mil. eur na mosty. Avšak podľa oficiálnych dokumentov boli k 30. septembru 2013 schválené projekty za 15,6 mil. eur a zazmluvnené projekty za 11,3 mil. eur . O čerpaní štrukturálnych fondov podľa jednotlivých krajov a operačných programov informuje portál Národného strategického referenčného rámca SR (NSRR SR, pozn.). Výstavba či rekonštrukcia cestnej infraštruktúry spadá pod Regionálny operačný program, konkrétne pod Prioritnú os 5 - Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov. Podľa dokumentu (.xls) o stave implementácie regionálnych projektov ŠF ku dňu 30. septembra 2013, boli pre KSK, v rámci spomínanej Prioritnej osi 5, schválené projekty s rozpočtom 15 562 086,79 eur a zazmluvnené projekty s rozpočtom 11 256 910,77 eur. Z. Trebuľa sa možno odvolával na článok, ktorý bol zverejnený na stránke KSK dňa 22. októbra 2013. Podľa tohto, bolo Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka schválených päť projektových žiadostí KSK, ktorých celkové rozpočtové náklady sú spolu takmer 22 mil. eur. Z uvedeného zdroja však vyplýva, že buď sú v tejto sume už zarátané aj mosty alebo financie na ich opravu nie sú schválené tak ako v prípade konkretizovaných projektov \"Cesty KSK 6 až 10\". Informácia o získaných peniazoch na opravu mostov sa teda javí ako nesprávna. Navyše Z. Trebuľa vyslovene povedal, že 22 mil. eur získal KSK už v mesiaci september. Výrok treba teda hodnotiť podľa spomínaných údajov NSRR SR platných k 30. septembru 2013. Keďže tieto sa zásadne rozchádzajú so slovami Z. Trebuľu, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "stránke"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1380714752.upl&ANAME=Mon_tab_VUC-13_09.xls", "http://web.vucke.sk/sk/novinky/pat-projektovych-ziadosti-cesty-odsuhlasenych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:45.072746+00:00"}
{"id": "vr13878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13878", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som hrdý na to, že Slovenská národná strana má svoj program už dlhé roky, od roku 2013, popradské memorandum, ktoré sme aj takéto veci predvídali.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Popradské memorandum bolo prijaté na rozšírenom predsedníctve Slovenskej národnej strany (SNS) 29. júna 2013 v Poprade. Listina s názvom Žiadosti slovenských vlastencov Bruselu vyslovuje nespokojnosť členov strany s fungovaním Európskej Únie a zároveň predstavuje kroky, ako zmeniť postavenie a fungovanie Únie k lepšiemu. Jeden bod memoranda sa skutočne venuje aj azylovej politike, multikulturalizmu a prisťahovalectvu ako problému, ktorý hrozí Európskej Únii. Vo výroku nehodnotíme správnosť obsahu riešení SNS, ale len či sa v tej dobe naozaj zaoberali v memorande aj azylovou politikou a migráciou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V 15 bodoch memoranda sú zhrnuté žiadosti \" slovenských vlastencov, zástupcov najstaršej slovenskej politickej strany \" na reformy a zmenu únie, lebo, ako ďalej uvádza text \" pokiaľ sa však Európska únia nezačne reformovať, budeme musieť s plnou vážnosťou pristúpiť k prehodnoteniu svojho vzťahu k tomuto spoločenstvu \". Z kontextu, v ktorom odznel výrok Andreja Danka vyplýva, že mal na mysli predosledný bod memranda, ktorý znie: \" Žiadame zastavenie implementácie ideológie a politiky multikulturalizmu, ktorý vážne ohrozuje historické osobitosti našich vlastí. Vyjadrujeme obavu pred rastúcim trendom nekontrolovaného prisťahovalectva, čo výrazne potláča tradičné kresťanské hodnoty Európy. Žiadame garanciu kontrolovateľnosti tohto vplyvu a sprísnenie azylovej politiky. Žiadame otvorenú podporu pôvodným kresťanským hodnotám a spoločenskú integritu prisťahovalcov na našom kontinente, so zachovaním ich slobody myslenia a vierovyznania. \" SNS už v roku 2013 hovorila o problematike migračnej politiky a prisťahovalectva ako o problémoch, ktoré ohrozujú európske hodnoty. SNS na túto problematiku nielen poukazovala, ale aj žiadala svoje riešenia, akými sú podpora kresťanských hodnôt a prísnejšia azylová politika. Memorandum zastupovalo aj isté programové vyhlásenie strany. Predseda strany Andrej Danko aktívne šíril obsah memoranda, dokument odovzdal aj šéfovi Matice slovenskej , vtedajšiemu prezidentovi Gašparovičovi, aj šéfom európskych národných strán .", "analysis_paragraphs": ["Popradské memorandum bolo prijaté na rozšírenom predsedníctve Slovenskej národnej strany (SNS) 29. júna 2013 v Poprade. Listina s názvom Žiadosti slovenských vlastencov Bruselu vyslovuje nespokojnosť členov strany s fungovaním Európskej Únie a zároveň predstavuje kroky, ako zmeniť postavenie a fungovanie Únie k lepšiemu. Jeden bod memoranda sa skutočne venuje aj azylovej politike, multikulturalizmu a prisťahovalectvu ako problému, ktorý hrozí Európskej Únii. Vo výroku nehodnotíme správnosť obsahu riešení SNS, ale len či sa v tej dobe naozaj zaoberali v memorande aj azylovou politikou a migráciou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V 15 bodoch memoranda sú zhrnuté žiadosti \" slovenských vlastencov, zástupcov najstaršej slovenskej politickej strany \" na reformy a zmenu únie, lebo, ako ďalej uvádza text \" pokiaľ sa však Európska únia nezačne reformovať, budeme musieť s plnou vážnosťou pristúpiť k prehodnoteniu svojho vzťahu k tomuto spoločenstvu \". Z kontextu, v ktorom odznel výrok Andreja Danka vyplýva, že mal na mysli predosledný bod memranda, ktorý znie: \" Žiadame zastavenie implementácie ideológie a politiky multikulturalizmu, ktorý vážne ohrozuje historické osobitosti našich vlastí. Vyjadrujeme obavu pred rastúcim trendom nekontrolovaného prisťahovalectva, čo výrazne potláča tradičné kresťanské hodnoty Európy. Žiadame garanciu kontrolovateľnosti tohto vplyvu a sprísnenie azylovej politiky. Žiadame otvorenú podporu pôvodným kresťanským hodnotám a spoločenskú integritu prisťahovalcov na našom kontinente, so zachovaním ich slobody myslenia a vierovyznania. \" SNS už v roku 2013 hovorila o problematike migračnej politiky a prisťahovalectva ako o problémoch, ktoré ohrozujú európske hodnoty. SNS na túto problematiku nielen poukazovala, ale aj žiadala svoje riešenia, akými sú podpora kresťanských hodnôt a prísnejšia azylová politika. Memorandum zastupovalo aj isté programové vyhlásenie strany. Predseda strany Andrej Danko aktívne šíril obsah memoranda, dokument odovzdal aj šéfovi Matice slovenskej , vtedajšiemu prezidentovi Gašparovičovi, aj šéfom európskych národných strán ."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Popradské memorandum", "Žiadosti slovenských vlastencov Bruselu", "Matice slovenskej", "prezidentovi", "európskych národných strán"], "url": ["http://www.popradskememorandum.sk/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/285381-sns-prijala-memorandum-ktorym-ziada-zasadnu-reformu-eu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/danko-matica-slovenska-tkac/57601-clanok.html", "http://www.sns.sk/aktuality/prezident-prijal-od-predsedu-sns-andreja-danka-popradske-memorandum/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sns-politika-memorandum-poprad/64700-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:06.778951+00:00"}
{"id": "vr30526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30526", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Globálne si musíme uvedomiť, že už európske štáty neriešia cenu prosperity, ale cenu prežitia. V tejto súvislosti je treba sa opýtať aj slovenských občanov, či sú ochotní ďalej platiť, keďže sme už významne prispeli 15 rokmi transformácie za členstvo v EÚ a teraz evidentne hrozí, že EÚ je nejednotná. Nie je to len postoj VB páni. Dobre viete, že aký je postoj premiéra Nečasa ČR, že výhrady vnieslo aj Fínsko alebo Rakúsko a nehovorím o Maďarsku. Takže vidíme, že utvára sa tu akási 2-rýchlostná Európa.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na výsledky summitu svetové médiá aj analytici všeobecne reagovali slovami o vytvorení dvojrýchlostnej Európy - skupiny štátov, ktoré podpíšu novú zmluvu a budú pokračovať v integrácii, a ostatných (malý prehľad nájdete tu ). Aj keď v priebehu prvých hodín po summite médiá informovali o tom, že cestou fiškálnej integrácie sa vyberie 25 členských krajín, neskôr sa k nim pridalo aj Maďarsko, ktoré bojkotovalo počiatočné správy o tom, že sa odmietlo k takej zmluve pripojiť, a jedinou krajinou \"mimo\" teda zostala Veľká Británia ( zdroj ).", "analysis_paragraphs": ["Na výsledky summitu svetové médiá aj analytici všeobecne reagovali slovami o vytvorení dvojrýchlostnej Európy - skupiny štátov, ktoré podpíšu novú zmluvu a budú pokračovať v integrácii, a ostatných (malý prehľad nájdete tu ). Aj keď v priebehu prvých hodín po summite médiá informovali o tom, že cestou fiškálnej integrácie sa vyberie 25 členských krajín, neskôr sa k nim pridalo aj Maďarsko, ktoré bojkotovalo počiatočné správy o tom, že sa odmietlo k takej zmluve pripojiť, a jedinou krajinou \"mimo\" teda zostala Veľká Británia ( zdroj )."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "zdroj", "zdroj", "zdroj", "zdroj", "tu", "tu"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-54152890-vitajte-v-dvojrychlostnej-europe-pise-svetova-tlac", "http://euobserver.com/19/114576", "http://euobserver.com/843/114563", "http://euobserver.com/18/114585", "http://www.eubusiness.com/news-eu/finance-public-debt.e2d", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-16136207", "http://blogs.wsj.com/emergingeurope/2011/12/09/hungary-czech-republic-sit-on-fence-on-new-eu-deal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:40.145190+00:00"}
{"id": "vr36646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36646", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Báli ste sa ísť so mnou do relácie, pán poslanec, 17. januára. (počas kauzy výbušnina v januári 2010, pozn.)", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "17. januára 2010 boli hosťami relácie Na telo minister vnútra Robert Kaliňák a predseda Most-Híd Béla Bugár. Daniel Lipšic bol v ten istý deň hosťom diskusnej relácie V politike, ale to, či sa Róbert Kaliňák bál ísť do relácie s Danielom Lipšicom je neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["17. januára 2010 boli hosťami relácie Na telo minister vnútra Robert Kaliňák a predseda Most-Híd Béla Bugár. Daniel Lipšic bol v ten istý deň hosťom diskusnej relácie V politike, ale to, či sa Róbert Kaliňák bál ísť do relácie s Danielom Lipšicom je neoveriteľné."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["17. januára 2010"], "url": ["http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/37447"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:28.841970+00:00"}
{"id": "vr36468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36468", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "... práve teraz je Slovensku prognózovaný najvyšší hospodársky rast v Európskej únii.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognóza rastu: pravda, aspoň podľa čísiel Eurostatu .", "analysis_paragraphs": ["Prognóza rastu: pravda, aspoň podľa čísiel Eurostatu ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:28.766391+00:00"}
{"id": "vr32427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32427", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Napríklad s tými dotáciami tým konkrétnym podnikateľom, aj Republiková únia zamestnávateľov povedala jasne, že je proti tomu a protestovala.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Republiková únia zamestnávateľov skutočne viackrát vyhlásila, že je proti poskytovaniu investičných stimulov. Preto hodnotíme výrok Ivana Švejnu za pravdivý.\n\nPrezident Republikovej únie zamestnancov 25. septembra 2012 vyhlásil :\n\n\"Kým vybraným firmám sa nulovou sadzbou dane podmienky pre podnikanie zlepšujú, absolútnej väčšine sa rastom dane z príjmu o štyri percentuálne body na 23 % podmienky zásadne zhoršujú. ...Podľa zamestnávateľov vláda by mala prehodnotiť politiku poskytovania investičnej pomoci a zamerať sa na zlepšovanie podmienok pre podnikanie pre všetkých.\"\n\nProti sa Republiková únia zamestnávateľov vyjadrila aj v diskusii v Rádiu Slovensko (25. septembra 2012, kde Martin Hošťák, tajomník únie povedal:\n\n\"...Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov dlhodobo presadzujú zrušenie alebo utlmenie politiky investičných stimulov, keďže najmä v súčasnej dobe hospodárskej krízy, krízy verejných financií, neexistuje takmer žiadny priestor pre poskytovanie investičných stimulov. A práve tieto investičné stimuly by mali byť nahradené jasnou politikou konkurencieschopnosti.\"\n\nZ uvedeného jasne vyplýva, že Republiková Únia zamestnávateľov je proti poskytovaniu investičných stimulov vybraným firmám.", "analysis_paragraphs": ["Republiková únia zamestnávateľov skutočne viackrát vyhlásila, že je proti poskytovaniu investičných stimulov. Preto hodnotíme výrok Ivana Švejnu za pravdivý.", "Prezident Republikovej únie zamestnancov 25. septembra 2012 vyhlásil :", "\"Kým vybraným firmám sa nulovou sadzbou dane podmienky pre podnikanie zlepšujú, absolútnej väčšine sa rastom dane z príjmu o štyri percentuálne body na 23 % podmienky zásadne zhoršujú. ...Podľa zamestnávateľov vláda by mala prehodnotiť politiku poskytovania investičnej pomoci a zamerať sa na zlepšovanie podmienok pre podnikanie pre všetkých.\"", "Proti sa Republiková únia zamestnávateľov vyjadrila aj v diskusii v Rádiu Slovensko (25. septembra 2012, kde Martin Hošťák, tajomník únie povedal:", "\"...Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov dlhodobo presadzujú zrušenie alebo utlmenie politiky investičných stimulov, keďže najmä v súčasnej dobe hospodárskej krízy, krízy verejných financií, neexistuje takmer žiadny priestor pre poskytovanie investičných stimulov. A práve tieto investičné stimuly by mali byť nahradené jasnou politikou konkurencieschopnosti.\"", "Z uvedeného jasne vyplýva, že Republiková Únia zamestnávateľov je proti poskytovaniu investičných stimulov vybraným firmám."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "vyjadrila"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6545082/podnikatelom-sa-opat-nepaci-poskytovanie-stimulov.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CBwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.azzz.sk%2Fdoc%2Fmonitoring%2Fazzz_export_26.09..doc&ei=NjV8UMzjJOOh4gShw4DQAw&usg=AFQjCNGMH5t1EaWRfUURGN_UmR72pOkq8Q&sig2=EDheWyrWI2lKLLDrTgm7JQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:44.405014+00:00"}
{"id": "vr26951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26951", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Nikdy som sa nestretol s pánom Reichelom...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Milan Reichel, bývalý kulturista, býval označovaný za bossa popradského podsvetia a čelil obvineniam z miliónových úverových podvodov, ktoré údajne spáchal ešte v roku 1992. Jeho meno sa v médiách spomínalo hlavne v súvislosti s kauzou vrážd Mikuláša Černáka, keď v procesoch proti nemu vystupoval ako svedok , ktorý mal údajne k Černákovi blízko. Informácie týkajúce sa Reichelovho pôsobenia sú združené v archíve článkov o slovenskej mafii, Mafian.sk . Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadne prepojenie medzi Milanom Reichelom a Andrejom Kiskom, či informácie o stretnutí. To však neznamená, že sa nemohli stretnúť, keďže obaja pochádzajú z mesta Poprad . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Milan Reichel, bývalý kulturista, býval označovaný za bossa popradského podsvetia a čelil obvineniam z miliónových úverových podvodov, ktoré údajne spáchal ešte v roku 1992. Jeho meno sa v médiách spomínalo hlavne v súvislosti s kauzou vrážd Mikuláša Černáka, keď v procesoch proti nemu vystupoval ako svedok , ktorý mal údajne k Černákovi blízko. Informácie týkajúce sa Reichelovho pôsobenia sú združené v archíve článkov o slovenskej mafii, Mafian.sk . Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadne prepojenie medzi Milanom Reichelom a Andrejom Kiskom, či informácie o stretnutí. To však neznamená, že sa nemohli stretnúť, keďže obaja pochádzajú z mesta Poprad . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["čelil obvineniam", "vystupoval", "svedok", "združené", "Mafian.sk", "Poprad"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/5766704/reichel-priznal-vinu-za-mreze-vsak-nepojde.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/pravda-troch-vrazdach.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159596-cernak-podla-vypovede-svedka-spachal-najmenej-jednu-vrazdu/", "http://www.mafian.sk/Mafia-podsvetie/podnikatel/reichel-milan/", "http://www.mafian.sk/", "http://www.poprad.sk/zakladne-informacie.phtml?id5=19967"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:16.925234+00:00"}
{"id": "vr29630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29630", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pamätám si na haváriu Jána Richtera na aute, tak jednoducho museli zrušiť diskusiu zase v denníku SME, lebo začali tam ľudia písať, že nech zdochne a podobné veci.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O havárií ministra Jána Richtera, ktorá sa udiala na rýchlostnej ceste R1 informoval denník SME 11. júna v roku 2013. Diskusia, ktorá sa rozvinula po publikovaní tohto článku skutočne obsahovala negatívne komentáre na adresu Jána Richtera. Fico sa správne vyjadril o zrušení diskusie k tomuto článku. Denník SME tak urobil rovnako ako v prípade príspevku o operácií exprezidenta Ivana Gašparoviča a to z dôvodu \"opakovaného porušenia kódexu\" . Nakoľko sa nám však nepodarilo potvrdiť, či komentáre skutočne obsahovali také vyjadrenia, ktoré spomína Robert Fico, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O havárií ministra Jána Richtera, ktorá sa udiala na rýchlostnej ceste R1 informoval denník SME 11. júna v roku 2013. Diskusia, ktorá sa rozvinula po publikovaní tohto článku skutočne obsahovala negatívne komentáre na adresu Jána Richtera. Fico sa správne vyjadril o zrušení diskusie k tomuto článku. Denník SME tak urobil rovnako ako v prípade príspevku o operácií exprezidenta Ivana Gašparoviča a to z dôvodu \"opakovaného porušenia kódexu\" . Nakoľko sa nám však nepodarilo potvrdiť, či komentáre skutočne obsahovali také vyjadrenia, ktoré spomína Robert Fico, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6832428/limuzina-s-richterom-havarovala-minister-ma-zranenu-driekovu-chrbticu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:36.723996+00:00"}
{"id": "vr26538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26538", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Jeden z našich výrobcov, ktorý pôsobí v oblasti vývoja a výroby simulačných technológií, napríklad v týchto dňoch získal už tretí kontrakt na dodávku simulátorov pre výcvik pilotov vrtuľníkov od americkej armády. V minulom roku dodal Američanom simulátory pre vojenské taktické lietadlá na základňu v Alabame, ale aj pre zložky pôsobiace v Afganistane.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška hovorí o spravách, ktoré sa objavili v slovenských médiách v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď J. Paška jeden detail neuviedol presne. V \"minulom roku\" (myslený je tým rok 2012, pozn.) sa Slováci podieľali na vývoji a výrobe strojov, ktoré boli umiestnené len v Afganistane a nie v Alabame. Základne v Alabame sa týkala až ďalšia objednávka.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška hovorí o spravách, ktoré sa objavili v slovenských médiách v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď J. Paška jeden detail neuviedol presne. V \"minulom roku\" (myslený je tým rok 2012, pozn.) sa Slováci podieľali na vývoji a výrobe strojov, ktoré boli umiestnené len v Afganistane a nie v Alabame. Základne v Alabame sa týkala až ďalšia objednávka."], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7011282/americka-armada-kupuje-slovenske-letecke-simulatory.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:44.842611+00:00"}
{"id": "vr37118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37118", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Moderátor: \"Prečo napríklad pán Robert Fico potom pripúšťa možnosť imperatívneho mandátu, keď už teda hovoríme.\" P. Paška: Kedy pán Robert Fico? Moderátor: \"Vyjadril sa, vyjadril sa v minulosti. Pripustil, že by to možno nebol až taký problém.\" P.Paška: My sme hovorili o zmene volebného systému a ako nájsť, ale zároveň povedal bé a to je, že jednoducho nie je možné z hľadiska dnešného stavu ústavného systému ísť na imperatívny mandát.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME z roku 2002 sa Robert Fico vyjadril tak, že keby záviselo od neho, okamžite urobí zmenu ústavy a zavedie imperatívny mandát. Teda pravidlo, podľa ktorého ak poslanec opustí stranu, za ktorú bol zvolený, musí opustiť parlament a strana môže dosadiť nového poslanca. V tomto kontexte sa dá vnímať to, že R. Fico podmieňoval zavedenie imperatívneho mandátu zmenou Ústavy SR, a teda súčasný stav neumožňuje zavedenie takéhoto inštitútu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME z roku 2002 sa Robert Fico vyjadril tak, že keby záviselo od neho, okamžite urobí zmenu ústavy a zavedie imperatívny mandát. Teda pravidlo, podľa ktorého ak poslanec opustí stranu, za ktorú bol zvolený, musí opustiť parlament a strana môže dosadiť nového poslanca. V tomto kontexte sa dá vnímať to, že R. Fico podmieňoval zavedenie imperatívneho mandátu zmenou Ústavy SR, a teda súčasný stav neumožňuje zavedenie takéhoto inštitútu."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://komentare.sme.sk/c/666285/fico-a-imperativny-mandat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:24.836311+00:00"}
{"id": "vr36672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36672", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V 2004 roku druhá vláda Mikuláša Dzurindu predsa liberalizovala, zvoľnila, spružnila Zákonník práce výrazným spôsobom. Neboli protesty v uliciach. Bolo to, že išla nezamestnanosť prudko dole.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že v roku 2004 sa proti zákonníku práce neprotestovalo, avšak jedná sa o Sulíkom selektívne vybratý rok. Novela k zákonníku práce, o ktorej hovorí Sulík, sa prijímala v roku 2003, kedy prebehli aj protesty odborárov. \"9. - 29. januára 2003 - Protest KOZ SR proti pripravovanej novele Zákonníka práce sa začal pred budovou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave. Protestná akcia odborárov vyvrcholila odovzdaním darov - okuliarov, metly a lopaty počas stretnutia u ministra Ľudovíta Kaníka. K výraznejšej dohode nedošlo. Rovnako celé Slovensko zasiahli protesty odborárov v súvislosti so zrušením niektorých železničných spojov.\" Hovoriť o tom, že v súvislosti so zákonníkom neprebehli žiadne protesty a ako dôkaz predložiť rok 2004 je podľa nás zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že v roku 2004 sa proti zákonníku práce neprotestovalo, avšak jedná sa o Sulíkom selektívne vybratý rok. Novela k zákonníku práce, o ktorej hovorí Sulík, sa prijímala v roku 2003, kedy prebehli aj protesty odborárov. \"9. - 29. januára 2003 - Protest KOZ SR proti pripravovanej novele Zákonníka práce sa začal pred budovou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave. Protestná akcia odborárov vyvrcholila odovzdaním darov - okuliarov, metly a lopaty počas stretnutia u ministra Ľudovíta Kaníka. K výraznejšej dohode nedošlo. Rovnako celé Slovensko zasiahli protesty odborárov v súvislosti so zrušením niektorých železničných spojov.\" Hovoriť o tom, že v súvislosti so zákonníkom neprebehli žiadne protesty a ako dôkaz predložiť rok 2004 je podľa nás zavádzajúce."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["protesty"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-47040040-najvacsie-odborarske-protesty-za-desat-rokov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:25.134519+00:00"}
{"id": "vr30278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30278", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ako pamätáte si, že rok odmietali bankovú daň? Chceli sme uvaliť na bankový sektor, ktorému stúpol zisk v minulom roku o vyše 100%. Tebto rok mu stúpa o 80%.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie (.pdf) (SBA), v roku 2010 zarobil bankový sektor 513,9 mil. eur, čo je oproti roku 2009 o 105% viac (za rok 2009 bol zisk 250 mil. eur).", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie (.pdf) (SBA), v roku 2010 zarobil bankový sektor 513,9 mil. eur, čo je oproti roku 2009 o 105% viac (za rok 2009 bol zisk 250 mil. eur)."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej bankovej asociácie (.pdf)", "2. štvrťroku", "3. štvrťroku"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Hospodarenie-bank-rok-2010.pdf", "http://www.sbaonline.sk/sk/presscentrum/aktuality/bankovy-sektor-v-2-stvrtroku-2011.html", "http://www.sbaonline.sk/sk/presscentrum/aktuality/bankovy-sektor-v-3-stvrtroku-2011.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:42.820496+00:00"}
{"id": "45564", "numeric_id": 45564, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45564", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Opozícia v tomto prípade Smer sociálna demokracia, bola veľmi konštruktívna pri schvaľovaní opatrení v parlamente ako takom. Veľa návrhov, ktoré predložil pán minister sme jednoducho podporili, ale treba povedať, že tá hlavná kritika nejde od politikov, ale ide od tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Zamestnávatelia, RÚZ, asociácia zamestnávateľských zväzov, APZ, živnostníci.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci SMER-u podporili viacero návrhov zákonov, ktoré predložil rezort práce. Vládne opatrenia kritizujú ako nepostačujúce viaceré zamestnávateľské zväzy. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako pravdivé. Od vzniku vlády 21. marca do 10. mája parlament prijal 20 zákonov – 9 sa priamo týka pandémie koronavírusu. Ak sa hlasovanie o týchto zákonoch dostali do tretieho čítania, poslanci opozičného Smeru podporili 14 návrhov - sedem z nich prekladal rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny (hlasovania č.24 , č.17, č.29 , č.32 , č.34 , č.38 a č.46. ) Asociácia priemyselných zväzov v článku zo 16. apríla kritizuje štátnu pomoc firmám ako nedostatočnú. Podobne sa vyjadrila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov aj Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov v diskusii na TA3.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci SMER-u podporili viacero návrhov zákonov, ktoré predložil rezort práce. Vládne opatrenia kritizujú ako nepostačujúce viaceré zamestnávateľské zväzy. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako pravdivé. Od vzniku vlády 21. marca do 10. mája parlament prijal 20 zákonov – 9 sa priamo týka pandémie koronavírusu. Ak sa hlasovanie o týchto zákonoch dostali do tretieho čítania, poslanci opozičného Smeru podporili 14 návrhov - sedem z nich prekladal rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny (hlasovania č.24 , č.17, č.29 , č.32 , č.34 , č.38 a č.46. ) Asociácia priemyselných zväzov v článku zo 16. apríla kritizuje štátnu pomoc firmám ako nedostatočnú. Podobne sa vyjadrila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov aj Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov v diskusii na TA3."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "podporili", "č.24", "č.17,", "č.29", "č.32", "č.34", "č.38", "č.46.", "článku", "vyjadrila", "diskusii"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "https://demagog.sk/diskusia/seliga-a-tomas-na-markize/?oblast=&politik=1433&pravdivost=Pravda", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43739", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43760", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43775", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43837", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43839", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43843", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=88", "https://www.asociaciapz.sk/kurzarbeit-s-financnym-limitom-prepustanie-zmierni-no-nezastavi/", "https://www.azzz.sk/2020/05/hromadnych-prepustani-pribuda/", "https://www.ta3.com/clanok/1183170/ekonomika-o-prvej-pomoci-podnikom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:11.394256+00:00"}
{"id": "vr17660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17660", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "OECD za rok 2016 hovorí o tom, že polícia 72% dôvera, Focus z novembra 2016 54% polícia. Vždy je to ale aj zlepšenie o nejakých 10 až 14 percentuálnych bodov s predchádzajúcimi meraniami. Eurobarometer 47% dôveruje, 49 nedôveruje, 4% nevie.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky OECD z roku 2016 ( .pdf , s. 4) bola hodnota dôvery v políciu na úrovni 72 %, pričom v roku 2007 táto hodnota predstavovala iba 48 %. Podľa vyjadrenia Agentúry Focus, agentúra uskutočnila v júni 2016 prieskum pre Inštitút pre verejné otázky podľa ktorého v tom období dôvera v políciu bola na úrovni 45 % ( .pdf , s. 80). Pravdepodobne z tohto prieskumu čerpal aj portál sudcovia.sk, ktorý v článku z decembra 2016 túto hodnotu neprávne uviedol ako 54 %. Štatistika Eurobarometer z roku 2007 ( .pdf , s. 59) uvádza, že polícii dôverovalo iba 38 % ľudí, pričom v roku 2016 47 % ( .pdf , s. 48) a v 2017 43 % ( .pdf , s. 38) respondentov. Prezident Policajného zboru teda odkazoval na výsledky z roku 2016. Je pravdou, že štatistiky poukazujú na zlepšenie, avšak v prípade prieskumu OECD rozdiel medzi výsledkami z roku 2007 a 2016 predstavuje 24 percentuálnych bodov, u meraní Eurobarometer z roku 2007 a 2016 (na ktorý Gašpar odkazoval) je rozdiel 9 percentuálnych bodov. Napriek nepresnostiam a uvádzania chybnej hodnoty kvôli odkazovaniu na sekundárny zdroj, výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe dokumentu Government at a Glance 2017 vydávaným organizáciou OECD bola dôvera ľudí v lokálnu políciu v roku 2007 na úrovni 48 %. V roku 2016 až 72 % respondentov odpovedalo, že má dôveru v lokálnu políciu ( .pdf , s. 4). Eurobarometer z roku 2007 ( .pdf , s. 59) uvádza, že 62 % opýtaných polícii (skôr) nedôverovalo. Zvyšných 38 % polícii dôverovalo, alebo nevedelo na otázku jednoznačne odpovedať. Podľa analýzy z roku 2016 ( .pdf , s. 48) polícii dôverovalo 47 %, 49 % respondentov nedôverovalo a 4 % sa nevedelo rozhodnúť. Eurobarometer z roku 2017 ( .pdf , s. 38) uvádza, že 43 % respondentov (skôr) dôveruje v políciu, 53 % skôr nie a 4 % sú nerozhodnutí. Zdroj: OECD Prieskum verejnej mienky, v ktorom sa respondentov medzi inými pýtali aj na dôveru k politickým a spoločenským inštitúciám zorganizoval v roku 2016 aj Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s Agentúrou Focus. Podľa publikácie vydanej v roku 2017 Občianska spoločnosť na Slovensku ( .pdf ) polícii dôverovalo v júni 2016 45 % opýtaných. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky OECD z roku 2016 ( .pdf , s. 4) bola hodnota dôvery v políciu na úrovni 72 %, pričom v roku 2007 táto hodnota predstavovala iba 48 %. Podľa vyjadrenia Agentúry Focus, agentúra uskutočnila v júni 2016 prieskum pre Inštitút pre verejné otázky podľa ktorého v tom období dôvera v políciu bola na úrovni 45 % ( .pdf , s. 80). Pravdepodobne z tohto prieskumu čerpal aj portál sudcovia.sk, ktorý v článku z decembra 2016 túto hodnotu neprávne uviedol ako 54 %. Štatistika Eurobarometer z roku 2007 ( .pdf , s. 59) uvádza, že polícii dôverovalo iba 38 % ľudí, pričom v roku 2016 47 % ( .pdf , s. 48) a v 2017 43 % ( .pdf , s. 38) respondentov. Prezident Policajného zboru teda odkazoval na výsledky z roku 2016. Je pravdou, že štatistiky poukazujú na zlepšenie, avšak v prípade prieskumu OECD rozdiel medzi výsledkami z roku 2007 a 2016 predstavuje 24 percentuálnych bodov, u meraní Eurobarometer z roku 2007 a 2016 (na ktorý Gašpar odkazoval) je rozdiel 9 percentuálnych bodov. Napriek nepresnostiam a uvádzania chybnej hodnoty kvôli odkazovaniu na sekundárny zdroj, výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe dokumentu Government at a Glance 2017 vydávaným organizáciou OECD bola dôvera ľudí v lokálnu políciu v roku 2007 na úrovni 48 %. V roku 2016 až 72 % respondentov odpovedalo, že má dôveru v lokálnu políciu ( .pdf , s. 4). Eurobarometer z roku 2007 ( .pdf , s. 59) uvádza, že 62 % opýtaných polícii (skôr) nedôverovalo. Zvyšných 38 % polícii dôverovalo, alebo nevedelo na otázku jednoznačne odpovedať. Podľa analýzy z roku 2016 ( .pdf , s. 48) polícii dôverovalo 47 %, 49 % respondentov nedôverovalo a 4 % sa nevedelo rozhodnúť. Eurobarometer z roku 2017 ( .pdf , s. 38) uvádza, že 43 % respondentov (skôr) dôveruje v políciu, 53 % skôr nie a 4 % sú nerozhodnutí. Zdroj: OECD Prieskum verejnej mienky, v ktorom sa respondentov medzi inými pýtali aj na dôveru k politickým a spoločenským inštitúciám zorganizoval v roku 2016 aj Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s Agentúrou Focus. Podľa publikácie vydanej v roku 2017 Občianska spoločnosť na Slovensku ( .pdf ) polícii dôverovalo v júni 2016 45 % opýtaných. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "čerpal", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "", ".pdf", ".pdf", "OECD", ".pdf"], "url": ["https://www.oecd.org/gov/gov-at-a-glance-2017-slovak-republic.pdf", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Obcianska_Spolocnost_na_Slovensku.pdf", "http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/externe/2318-dovera-v-demokraciu-neklesa", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb68/eb_68_en.pdf", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/79557", "https://www.oecd.org/gov/gov-at-a-glance-2017-slovak-republic.pdf", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb68/eb_68_en.pdf", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb68/eb_68_en.pdf", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/79557", "http://stats.oecd.org/", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Obcianska_Spolocnost_na_Slovensku.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:28.317039+00:00"}
{"id": "48901", "numeric_id": 48901, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48901", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Pán redaktor, my predsa sa netajíme tým, že dlhodobo hovoríme o tom, že sme pripravení tie MiG-y poslať za predpokladu, že ich Ukrajinci chcú a že dostaneme nejakú formu náhrady za to, či už vo forme finančnej náhrady alebo materiálnej náhrady, alebo kombinácie. A rokujeme o tom pol roka. To nie je o tom, že sa stretli minulý týždeň Volodymyr Zelenskyj a Eduard Heger. Ja túto tému riešim na úrovni ministrov obrany aj v tom ramsteinskom formáte, kde je asi 60 krajín, ktoré pomáhajú vojensky Ukrajine, aj na úrovni ministrov obrany členských krajín NATO, aj na bilaterálnych stretnutiach pán minister zahraničných vecí to rieši, premiér to rieši dlhodobo. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O možnosti darovania uzemnených stíhačiek MiG-29 hovoril poverený minister obrany Jaroslav Naď už v auguste 2022. O tejto téme aj rokoval s inými krajinami, podobne ako minister zahraničia Rastislav Káčer. Naď vyjadril aj záujem o finančnú alebo materiálnu náhradu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nUkrajinský prezident Zelenskyj požiadal premiéra Eduarda Hegera o uzemnené stíhačky MiG-29 vo februári 2023.\n\nRokovania s tromi slovenskými ministrami viedla Ukrajina v decembri 2022.\n\nDočasne poverený minister obrany Naď už v auguste 2022 hovoril , že stíhačky by Slovensko mohlo Ukrajine darovať. Deklaroval, že za takúto pomoc očakáva materiálnu alebo finančnú náhradu od Európskej únie či spojencov.\n\nO možnom poskytnutí stíhačiek sa vyjadril v apríli 2022 aj Eduard Heger. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer o stíhačkách rokoval v Kyjeve. Káčer tiež povedal , že Slovensko o darovaní rokuje s NATO.\n\nNaď o stíhačkách rokoval napríklad vo februári 2023 v rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Európy (tzv. Ramsteinský formát). Súčasťou skupiny je približne 50 krajín, ktoré koordinujú vojenskú pomoc Ukrajine v podobe dodávky zbraní.", "analysis_paragraphs": ["O možnosti darovania uzemnených stíhačiek MiG-29 hovoril poverený minister obrany Jaroslav Naď už v auguste 2022. O tejto téme aj rokoval s inými krajinami, podobne ako minister zahraničia Rastislav Káčer. Naď vyjadril aj záujem o finančnú alebo materiálnu náhradu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal premiéra Eduarda Hegera o uzemnené stíhačky MiG-29 vo februári 2023.", "Rokovania s tromi slovenskými ministrami viedla Ukrajina v decembri 2022.", "Dočasne poverený minister obrany Naď už v auguste 2022 hovoril , že stíhačky by Slovensko mohlo Ukrajine darovať. Deklaroval, že za takúto pomoc očakáva materiálnu alebo finančnú náhradu od Európskej únie či spojencov.", "O možnom poskytnutí stíhačiek sa vyjadril v apríli 2022 aj Eduard Heger. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer o stíhačkách rokoval v Kyjeve. Káčer tiež povedal , že Slovensko o darovaní rokuje s NATO.", "Naď o stíhačkách rokoval napríklad vo februári 2023 v rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Európy (tzv. Ramsteinský formát). Súčasťou skupiny je približne 50 krajín, ktoré koordinujú vojenskú pomoc Ukrajine v podobe dodávky zbraní."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["požiadal", "tromi", "viedla", "hovoril", "očakáva", "vyjadril", "rokoval", "povedal", "rokoval", "koordinujú"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/656533-zelenskyj-poziadal-slovensko-o-migy/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/traja-slovenski-ministri-navstivili-ukrajinu-zelenskyj-im-dakoval-za-pomoc/", "https://dennikn.sk/minuta/3148401/", "https://dennikn.sk/2964676/slovenske-migy-koncia-minister-obrany-ich-chce-spenazit-cenu-odhaduje-na-300-milionov/", "https://dennikn.sk/3234069/vlada-chysta-zacala-rokovat-o-odoslani-uzemnenych-migov-na-ukrajinu-podla-hegera-by-to-nebolo-zadarmo/", "https://dennikn.sk/3234069/vlada-chysta-zacala-rokovat-o-odoslani-uzemnenych-migov-na-ukrajinu-podla-hegera-by-to-nebolo-zadarmo/", "https://dennikn.sk/minuta/3148401/", "https://dennikn.sk/minuta/3148401/", "https://www.mosr.sk/52531-sk/minister-nad-po-rokovaniach-v-bruseli-posilnujeme-nase-spojenectvo-a-naplname-spolocnu-viziu-bezpecnejsieho-sveta/", "https://www.sme.sk/minuta/23109616/na-zakladni-ramstein-bude-dalsie-kolo-rokovani-o-vojenskej-pomoci-ukrajine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:30.532855+00:00"}
{"id": "48431", "numeric_id": 48431, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48431", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď všetci tak chodia do Rakúska a všetci sa tam tešia, ako je tam krásne, ako je tam fajn, tak sa choďte pozrieť, aké majú daňové pásma, že v nejakom pásme sa platilo donedávna 25 %, 35 %, 45 %, slávnostne to znížili na 20, 30, 40, tam majú také dane, nie ako my.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúskych rezidentov sa týka tzv. nelimitované zdanenie, t.j. zdanenie príjmov vytvorených v Rakúsku aj mimo neho, avšak niektoré dane môžu byť uvalené bez ohľadu na zvyškový status.To, aké množstvo príjmu bude v Rakúsku zdanené, závisí od osobného statusu daňovníka.\n\nAk má niekto príjmy od 11 000 eur do 18 000 eur ročne, zdania mu 25 %. Ak je jeho príjem od 18 000 eur do 31 000 eur ročne, potom je to 35 %. Príjem od 31 000 eur do 60 000 eur ročne je zdanený 42 % a od 60 000 eur do 90 000 eur ročne je to 48 %. Príjmy do 1 000 000 eur sú zdanené sadzbou 50 % a všetky vyššie príjmy 55 %.\n\nNová daňová reforma v Rakúsku vstúpila do platnosti od 1. januára 2022. Zníženie dane z miezd sa má zaviesť každoročne do roku 2024 ako súčasť ekologicko-sociálnej daňovej reformy. Prvá etapa bola implementovaná už v roku 2021 so spätnou platnosťou a základná daňová sadzba sa znížila z 25 na 20 %. Druhá daňová sadzba sa zníži zo súčasných 35 % v roku 2022 na 32,5 % a tretia nakoniec na 30 % v roku 2023. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rakúskych rezidentov sa týka tzv. nelimitované zdanenie, t.j. zdanenie príjmov vytvorených v Rakúsku aj mimo neho, avšak niektoré dane môžu byť uvalené bez ohľadu na zvyškový status.To, aké množstvo príjmu bude v Rakúsku zdanené, závisí od osobného statusu daňovníka.", "Ak má niekto príjmy od 11 000 eur do 18 000 eur ročne, zdania mu 25 %. Ak je jeho príjem od 18 000 eur do 31 000 eur ročne, potom je to 35 %. Príjem od 31 000 eur do 60 000 eur ročne je zdanený 42 % a od 60 000 eur do 90 000 eur ročne je to 48 %. Príjmy do 1 000 000 eur sú zdanené sadzbou 50 % a všetky vyššie príjmy 55 %.", "Nová daňová reforma v Rakúsku vstúpila do platnosti od 1. januára 2022. Zníženie dane z miezd sa má zaviesť každoročne do roku 2024 ako súčasť ekologicko-sociálnej daňovej reformy. Prvá etapa bola implementovaná už v roku 2021 so spätnou platnosťou a základná daňová sadzba sa znížila z 25 na 20 %. Druhá daňová sadzba sa zníži zo súčasných 35 % v roku 2022 na 32,5 % a tretia nakoniec na 30 % v roku 2023. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["rezidentov", "Príjmy", "reforma"], "url": ["https://www.etuls.cz/dane-v-rakousku/", "https://www.finanz.at/steuern/lohnsteuertabelle/", "https://tj-legal.com/blog/posts/zmeny-v-rakuskom-danovom-systeme-v-roku-2022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:40.459996+00:00"}
{"id": "vr35389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35389", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...SaS a prezident Hayekovej nadácie pán Oravec ovládol túto záležitosť a sú tu skutočne jasne dokázateľné konflikty záujmov a presýpanie peňazí v prospech Hayekovej spoločnosti a môže tu robiť pán, pán Chren pán štátny tajomník. Bol v konflikte záujmov a sú tu ešte väčšie a väčšie dôsledky, za ktoré nesie zodpovednosť...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Oravec (prezident Združenia podnikateľov Slovenska) a Martin Chren (štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR) sú členovia Zboru zástupcov členov združenia Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Zbor zástupcov je najvyšším orgánom a je zodpovedný za riadenie činnosti agentúry v strategických otázkach. V stanovách sa tiež píše, že Zbor zástupcov si vyhradzuje právo rozhodovať o veciach, ktoré patria do pôsobnosti iného orgánu združenia a prijíma rozhodnutia o týchto veciach. Ale tvrdenie, že títo dvaja ovládli Národnú agentúru je však zavádzajúce. Nepodarilo sa nám ale nájsť konkrétne príklady, na základe ktorých by sa dalo hovoriť o „ovládnutí“.", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec (prezident Združenia podnikateľov Slovenska) a Martin Chren (štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR) sú členovia Zboru zástupcov členov združenia Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Zbor zástupcov je najvyšším orgánom a je zodpovedný za riadenie činnosti agentúry v strategických otázkach. V stanovách sa tiež píše, že Zbor zástupcov si vyhradzuje právo rozhodovať o veciach, ktoré patria do pôsobnosti iného orgánu združenia a prijíma rozhodnutia o týchto veciach. Ale tvrdenie, že títo dvaja ovládli Národnú agentúru je však zavádzajúce. Nepodarilo sa nám ale nájsť konkrétne príklady, na základe ktorých by sa dalo hovoriť o „ovládnutí“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["členovia", "najvyšším", "stanovách"], "url": ["http://www.nadsme.sk/content/zbor-zastupcov-clenov-zdruzenia", "http://www.nadsme.sk/sk/content/kto-je-narmsp", "http://www.nadsme.sk/sk/content/stanovy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:06.559011+00:00"}
{"id": "vr35324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35324", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No, predpokladám, že áno. No, tak ak dovolíte, tak to jednou vetou, pán Rafaj, som povedal, že doposiaľ to bolo objektívne, že plat poslanca bol naviazaný na priemernú nominálnu mesačnú mzdu pracovníka v hospodárstve.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona 130/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov : „Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) patrí plat vo výške 3-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor na celé euro“.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona 130/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov : „Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) patrí plat vo výške 3-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor na celé euro“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Podľa zákona 130/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.rtf%20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:20.408617+00:00"}
{"id": "vr26058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26058", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad že vyššie územné celky majú na starosti všetky stredné školy alebo že majú na starosti cesty druhej a tretej triedy.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že samosprávne kraje (VÚC) majú v správe cesty 2. a 3. triedy a starosť o stredné školy. Všetky dôležité kompetencie zhrňuje denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nUvádzané kompetencie definujú nasledovné zákony:\n\nZákon č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)\n\n§ 3d\n\nVlastníctvo a správa pozemných komunikácií\n\n(1) Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.\n\n§ 3f\n\n(2) Vlastník alebo správca ciest II. a III. triedy môže zmluvne previesť povinnosť udržiavať cesty II. a III. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, na Národnú diaľničnú spoločnosť za cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi.\n\nZákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).\n\nPôsobnosť samosprávneho kraja\n\n§ 4\n\ni) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania,\n\nZákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\n§ 9\n\nSamosprávny kraj\n\n(1) Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy 22) zriaďuje a zrušuje podľa siete\n\na) stredné školy ,\n\nb) strediská praktického vyučovania", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že samosprávne kraje (VÚC) majú v správe cesty 2. a 3. triedy a starosť o stredné školy. Všetky dôležité kompetencie zhrňuje denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Uvádzané kompetencie definujú nasledovné zákony:", "Zákon č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "§ 3d", "Vlastníctvo a správa pozemných komunikácií", "(1) Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.", "§ 3f", "(2) Vlastník alebo správca ciest II. a III. triedy môže zmluvne previesť povinnosť udržiavať cesty II. a III. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, na Národnú diaľničnú spoločnosť za cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi.", "Zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).", "Pôsobnosť samosprávneho kraja", "§ 4", "i) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania,", "Zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "§ 9", "Samosprávny kraj", "(1) Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy 22) zriaďuje a zrušuje podľa siete", "a) stredné školy ,", "b) strediská praktického vyučovania"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Zákon č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "Zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).", "Zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6999355/pat-dovodov-preco-by-ste-mali-ist-volit.html", "http://www.minv.sk/?pravne-predpisy-upravujuce-cinnost-oddeleni-mytnej-policie-pz&subor=30272", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-302", "https://www.minedu.sk/data/att/4605.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:33.838708+00:00"}
{"id": "vr33411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33411", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pričom Ústavný súd vo svojom náleze umožnil aj nevymenovanie, ale nie na báze svojvoľných argumentov.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v rámci relácie ( O5M12 12, 13.január 2013)", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v rámci relácie ( O5M12 12, 13.január 2013)"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Sťažnosť", "rozhodol"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?ph=3&page=1", "http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovanie-centesa-ide-na-ustavny-sud.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:12.982711+00:00"}
{"id": "vr39156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39156", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Naozaj nám klesajú reálne mzdy.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reálne mzdy sú vykazované Štatistickým úradom SR. Doposiaľ sú na stránke ŠÚ SR údaje dostupné len za prvý polrok 2011. Tabuľka znázorňuje Indexy reálnych miezd za hospodárstvo ako celok.", "analysis_paragraphs": ["Reálne mzdy sú vykazované Štatistickým úradom SR. Doposiaľ sú na stránke ŠÚ SR údaje dostupné len za prvý polrok 2011. Tabuľka znázorňuje Indexy reálnych miezd za hospodárstvo ako celok."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Indexy reálnych miezd"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:05.307307+00:00"}
{"id": "vr32411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32411", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Ten systém (aktivačných práci, pozn.) naozaj fungoval veľmi dobre, 120 000 ľudí, až sa dobre pamätám, bol v jeho špičkách do neho zapojený a cez neho sa niekoľko 10 000 ľudí umiestnilo na riadnom pracovnom trhu.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Publikácia finančnej politiky MF SR (s. 4) uvádza o aktivačných príspevkoch v rokoch 2006 - 2009: Indikatívne výsledky merania účinnosti programov absolventskej praxe a príspevku na aktivačné práce naznačujú, že výrazne nezlepšujú šancu participantov sa zamestnať. Poberatelia aktivačného príspevku dosahujú zrejme horšie výsledky na trhu práce ako podobná skupina neparticipantov a z tohto pohľadu by sa jednalo o neefektívne vynaložené prostriedky. Vysoké náklady na čistého zamestnaného participanta absolventskej praxe naznačujú relatívne nízku efektívnosť výdavkov aj na tento program. Vyššie uvedený citát sa viaže k obdobiu prvej Ficovej vlády a Ľudovít Kaník zrejme hovorí o období druhej Dzurindovej vlády. Nepodarilo sa nám však nájsť informácie o aktivačných prácach v tomto období, výrok preto považujeme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Publikácia finančnej politiky MF SR (s. 4) uvádza o aktivačných príspevkoch v rokoch 2006 - 2009: Indikatívne výsledky merania účinnosti programov absolventskej praxe a príspevku na aktivačné práce naznačujú, že výrazne nezlepšujú šancu participantov sa zamestnať. Poberatelia aktivačného príspevku dosahujú zrejme horšie výsledky na trhu práce ako podobná skupina neparticipantov a z tohto pohľadu by sa jednalo o neefektívne vynaložené prostriedky. Vysoké náklady na čistého zamestnaného participanta absolventskej praxe naznačujú relatívne nízku efektívnosť výdavkov aj na tento program. Vyššie uvedený citát sa viaže k obdobiu prvej Ficovej vlády a Ľudovít Kaník zrejme hovorí o období druhej Dzurindovej vlády. Nepodarilo sa nám však nájsť informácie o aktivačných prácach v tomto období, výrok preto považujeme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Publikácia finančnej politiky MF SR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7837&documentId=5448"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:54.979052+00:00"}
{"id": "vr16632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16632", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Nebola spravená žiadna koncepcia rozvoja vedy a techniky.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa podpredsedu SNS, priority SR pre skúmanie neboli určené pred vypísaním eurofondov, avšak Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR, ktorá definuje priority re rozvoj vedy a techniky pre obdobie rokov 2014 – 2020 prijala vláda už v roku 2013. Priority boli určené dávno pred výzvou na eurofondy, výrok Jaroslava Pašku preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNárodný program rozvoja vedy a techniky tvorí okrem štátnych programov ministerstvom zriadená Agentúra na podporu výskumu a vývoja, APVV . Prostredníctvom tejto agentúry sú v súlade so zákonom č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyhlasované verejné výzvy na podávanie žiadostí na riešenie projektov výskumu a vývoja v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky . Vo Verejnej výzve pre rok 2016 je uvedené, že základným cieľom APVV je zvýšiť kvalitu výskumu a vývoja prostredníctvom súťaže všetkých žiadateľov v konkurenčnom prostredí so zreteľom na priority vládou schválenej stratégie pre oblasť výskumu a vývoja „Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky “ ( .pdf , s.1).\n\nStratégia , ktorá bola vládou prijatá v roku 2013, stanovila priority v oblasti vedy a výskumu pre obdobie rokov 2014 – 2020. Medzi priority výskumu a vývoja zaradila materiálový výskum a nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie a takisto biomedicínu a biotechnológie. Medzi technologické priority podľa stratégie mali patriť priemyselné technológie, udržateľná energetika a energie a taktiež poľnohospodárstvo a životné prostredia. Posledná kategória priorít pre vedu a výskum sa týkala spoločenských priorít a medzi ne zaradila výskum vybraných okruhov spoločenských vied s dôrazom na starnutie populácie, multietnicitu, sociálnu inklúziu a uplatnenie mladých ľudí v meniacich sa podmienkach ( .pdf , s.44). Priority Slovenskej republiky pre rozvoj vedy a techniky sú tak dlhodobo stanovené a boli známe aj pred samotnou výzvou APVV.", "analysis_paragraphs": ["Podľa podpredsedu SNS, priority SR pre skúmanie neboli určené pred vypísaním eurofondov, avšak Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR, ktorá definuje priority re rozvoj vedy a techniky pre obdobie rokov 2014 – 2020 prijala vláda už v roku 2013. Priority boli určené dávno pred výzvou na eurofondy, výrok Jaroslava Pašku preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Národný program rozvoja vedy a techniky tvorí okrem štátnych programov ministerstvom zriadená Agentúra na podporu výskumu a vývoja, APVV . Prostredníctvom tejto agentúry sú v súlade so zákonom č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyhlasované verejné výzvy na podávanie žiadostí na riešenie projektov výskumu a vývoja v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky . Vo Verejnej výzve pre rok 2016 je uvedené, že základným cieľom APVV je zvýšiť kvalitu výskumu a vývoja prostredníctvom súťaže všetkých žiadateľov v konkurenčnom prostredí so zreteľom na priority vládou schválenej stratégie pre oblasť výskumu a vývoja „Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky “ ( .pdf , s.1).", "Stratégia , ktorá bola vládou prijatá v roku 2013, stanovila priority v oblasti vedy a výskumu pre obdobie rokov 2014 – 2020. Medzi priority výskumu a vývoja zaradila materiálový výskum a nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie a takisto biomedicínu a biotechnológie. Medzi technologické priority podľa stratégie mali patriť priemyselné technológie, udržateľná energetika a energie a taktiež poľnohospodárstvo a životné prostredia. Posledná kategória priorít pre vedu a výskum sa týkala spoločenských priorít a medzi ne zaradila výskum vybraných okruhov spoločenských vied s dôrazom na starnutie populácie, multietnicitu, sociálnu inklúziu a uplatnenie mladých ľudí v meniacich sa podmienkach ( .pdf , s.44). Priority Slovenskej republiky pre rozvoj vedy a techniky sú tak dlhodobo stanovené a boli známe aj pred samotnou výzvou APVV."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["tvorí", "APVV", "zákonom", "zákona", "verejné výzvy", "Verejnej výzve", "stratégie", ".pdf", "Stratégia", ".pdf"], "url": ["http://www.minedu.sk/narodny-program-rozvoja-vedy-a%C2%A0techniky/", "http://www.apvv.sk/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/172/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/20020101.html", "http://www.apvv.sk/grantove-schemy/vseobecne-vyzvy/vv-2016.html", "http://www.apvv.sk/grantove-schemy/vseobecne-vyzvy/vv-2016.html", "http://dorado.cvtisr.sk/SK/VedaATechnikaVSR/SDokumenty/Poznatkami%20k%20prosperite%20-%20Strat%C3%A9gia%20v%C3%BDskumu%20a%20inov%C3%A1ci%C3%AD%20pre%20inteligentn%C3%BA%20%C5%A1pecializ%C3%A1ciu%20Slovenskej%20republiky/09vlastnymat-zapracovane-znenie.pdf", "http://www.apvv.sk/buxus/docs/vyzvy/vseobecne/vv2016/vv2016-znenie-vyzvy.pdf", "http://dorado.cvtisr.sk/SK/VedaATechnikaVSR/SDokumenty/Poznatkami%20k%20prosperite%20-%20Strat%C3%A9gia%20v%C3%BDskumu%20a%20inov%C3%A1ci%C3%AD%20pre%20inteligentn%C3%BA%20%C5%A1pecializ%C3%A1ciu%20Slovenskej%20republiky/09vlastnymat-zapracovane-znenie.pdf", "http://dorado.cvtisr.sk/SK/VedaATechnikaVSR/SDokumenty/Poznatkami%20k%20prosperite%20-%20Strat%C3%A9gia%20v%C3%BDskumu%20a%20inov%C3%A1ci%C3%AD%20pre%20inteligentn%C3%BA%20%C5%A1pecializ%C3%A1ciu%20Slovenskej%20republiky/09vlastnymat-zapracovane-znenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:59.062772+00:00"}
{"id": "vr25827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25827", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "R4 a R9 bola vybraná z programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest touto vládou. Problémy prejsť cez Prešov.Tu nebude severný obchvat (Prešova, pozn.), ktorý súčasťou komunikácie R4.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hudacký správne uvádza, že časť rýchlostnej cesty R4 (severný obchvat) bola aktualizovaním Programu výstavy diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 a 2014 z decembra 2012 vyradená. Úsek rýchlostnej cesty R9 bol v pôvodnom programe, ktorý schvaľovala vláda I. Radičovej v roku 2011. Aktualizáciou programu z decembra 2012, za 2. vlády R. Fica, bol úsek R9 vyradený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 ( .pdf ) komunikáciu R9 nespomína. V dokumente z mája 2011, teda ešte počas vlády I. Radičovej bol schválený Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014. Úsek R9 sa v programe uvádza: \" Vzhľadom k nízkym intenzitám dopravy v trase plánovanej R8 zvažuje MDVRR vypustenie tejto cesty z plánovanej siete. Skutočným problémom cesty I/64 od Nitry až po Partizánske je, že vedie takmer súvislo zastavaným územím obcí. Adekvátnejším a aj skôr realizovateľným riešením by bola príprava preložky cesty I. triedy. Podobné riešenie (vypustenie tejto cesty z plánovanej siete, pozn.) zváži MDVRR aj pre trasu uvažovanej novej rýchlostnej cesty R9 Lipníky – Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – Ubľa. Aj tu môže byť primeranejším i skorším riešením príprava preložky cesty I/18, resp. I/74, prípadne rozšírenie existujúcej cesty tam, kde jej smerové a výškové vedenie vyhovuje kapacitným nárokom v danom území. \" Z uvedeného vyplýva, že úsek R9 bol v programe. Vláda I. Radičovej uvažovala o vyradení tejto trasy R9 v Prešovskom kraji. K vyradeniu došlo až počas 2. vlády R. Fica. Aktualizovaný dokument Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 z decembra 2012, teda počas 2. vlády R. Fica skutočne vyradil časť projektu R4, konkrétne severného obchvatu Prešova z plánov výstavby. Realizácia výstavby severného obchvatu Prešova bola zaradená v obidvoch vyššie spomenutých dokumentoch (v programe na roky 2007-2010 bol dokonca stanovený predpokladaný začiatok výstavby na rok 2010 - str. 8). Aktualizovaný program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 (evidovaný od 27. 12. 2012), sa realizácia tohto projektu R4 sa odložila. V správe sa uvádza: \" Po roku 2014 sa uvažuje v predloženom harmonograme aj so začatím výstavby úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov – severný obchvat a dvoch úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz a R7 Bratislava – Dunajská Lužná.\" V aktualizovanom programe sa nenachádza zmienka o výstavke úseku R9. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hudacký správne uvádza, že časť rýchlostnej cesty R4 (severný obchvat) bola aktualizovaním Programu výstavy diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 a 2014 z decembra 2012 vyradená. Úsek rýchlostnej cesty R9 bol v pôvodnom programe, ktorý schvaľovala vláda I. Radičovej v roku 2011. Aktualizáciou programu z decembra 2012, za 2. vlády R. Fica, bol úsek R9 vyradený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 ( .pdf ) komunikáciu R9 nespomína. V dokumente z mája 2011, teda ešte počas vlády I. Radičovej bol schválený Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014. Úsek R9 sa v programe uvádza: \" Vzhľadom k nízkym intenzitám dopravy v trase plánovanej R8 zvažuje MDVRR vypustenie tejto cesty z plánovanej siete. Skutočným problémom cesty I/64 od Nitry až po Partizánske je, že vedie takmer súvislo zastavaným územím obcí. Adekvátnejším a aj skôr realizovateľným riešením by bola príprava preložky cesty I. triedy. Podobné riešenie (vypustenie tejto cesty z plánovanej siete, pozn.) zváži MDVRR aj pre trasu uvažovanej novej rýchlostnej cesty R9 Lipníky – Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – Ubľa. Aj tu môže byť primeranejším i skorším riešením príprava preložky cesty I/18, resp. I/74, prípadne rozšírenie existujúcej cesty tam, kde jej smerové a výškové vedenie vyhovuje kapacitným nárokom v danom území. \" Z uvedeného vyplýva, že úsek R9 bol v programe. Vláda I. Radičovej uvažovala o vyradení tejto trasy R9 v Prešovskom kraji. K vyradeniu došlo až počas 2. vlády R. Fica. Aktualizovaný dokument Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 z decembra 2012, teda počas 2. vlády R. Fica skutočne vyradil časť projektu R4, konkrétne severného obchvatu Prešova z plánov výstavby. Realizácia výstavby severného obchvatu Prešova bola zaradená v obidvoch vyššie spomenutých dokumentoch (v programe na roky 2007-2010 bol dokonca stanovený predpokladaný začiatok výstavby na rok 2010 - str. 8). Aktualizovaný program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 (evidovaný od 27. 12. 2012), sa realizácia tohto projektu R4 sa odložila. V správe sa uvádza: \" Po roku 2014 sa uvažuje v predloženom harmonograme aj so začatím výstavby úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov – severný obchvat a dvoch úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz a R7 Bratislava – Dunajská Lužná.\" V aktualizovanom programe sa nenachádza zmienka o výstavke úseku R9. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Program", "dokument"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0CFEQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fdopinfra%2Fcesinfra%2Fprogramd%2Fvlastnymat.pdf&ei=m1luUqn_BKvW4wThkIBQ&usg=AFQjCNGjVM6tvRcPM-nHEoNw6MIsXGtlNA&sig2=-FoSeogt6A6VXIZ8IROObg&bvm=bv.55123115,d.bGE&cad=rja", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135438?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-151623?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:29.100487+00:00"}
{"id": "48622", "numeric_id": 48622, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48622", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Táto vláda na dôchodcov len tento rok mimo štandardných dôchodkov dala 750 miliónov eur dôchodcom. Teraz rodina s deťmi. Rodina s deťmi, štandardná rodina, dvaja rodičia, 2 deti na základnej škole. Za vašej vlády dostala táto rodina rodinné prídavky + daňový bonus 96 EUR. Od júla tohto roku táto rodina dostane o, dostáva o 100 EUR viac.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. V porovnaní s predošlou, aktuálna vláda prispieva na rodiny s deťmi vyššou sumou, rovnako na pomoc dôchodcom vyčlenila mimo štandardných dôchodkov niekoľko miliónov eur.\n\nVláda v septembri 2022 schválila finančnú pomoc pre seniorov v podobe tzv. 14. dôchodkov, tie budú vyplatené v novembri 2022. Predchádzala tomu novela z radov rezortu práce, ktorá prináša pomoc pre seniorov v období vysokej inflácie, zo štátneho rozpočtu sa na túto pomoc vyčlenilo 270 mil. eur. V júli sa seniorom vyplácal 13. dôchodok, na tieto účely štát minul viac ako 310 mil. eur. Dôchodcom sa taktiež vyplácal jednorázový príspevok vo výške 100 eur, štát na to vyčlenil 10,2 mil.eur. Podľa slov Igora Matoviča, na pomoc seniorom išlo 750 mil.eur, do ktorých bol započítaný aj očkovací bonus pre seniorov.\n\nVláda menila aj výšku daňového bonusu a jeho výpočet, maximálna výška daňového bonusu je 70 eur pre dieťa do 15 rokov a 40 eur pre dieťa nad 15 rokov. Rovnako vláda zvýšila prídavok na dieťa na sumu 30 eur, tá sa od januára 2023 ešte zvýši z aktuálnych 30 eur na 40 eur. Pri dvoch základoškolákoch by tak rodina mohla dostať 200 eur, čo je viac, ako počas predošlej vlády.\n\nPodľa údajov z portálu Finančná správa SR bol v roku 2019, teda za vlády Smeru, stanovený daňový bonus na dieťa staršie ako 6 rokov vo výške 22,17 eur mesačne a dieťa do 6 rokov vo výške 44,34 eur. V predchádzajúcom roku 2018 bola výška daňového bonusu na dieťa oproti roku 2019 ešte nižšia. Prídavok na dieťa v roku 2018 bol stanovený na sumu 23,66 eur, v roku 2019 ho vláda zvýšila na sumu 24,34 eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. V porovnaní s predošlou, aktuálna vláda prispieva na rodiny s deťmi vyššou sumou, rovnako na pomoc dôchodcom vyčlenila mimo štandardných dôchodkov niekoľko miliónov eur.", "Vláda v septembri 2022 schválila finančnú pomoc pre seniorov v podobe tzv. 14. dôchodkov, tie budú vyplatené v novembri 2022. Predchádzala tomu novela z radov rezortu práce, ktorá prináša pomoc pre seniorov v období vysokej inflácie, zo štátneho rozpočtu sa na túto pomoc vyčlenilo 270 mil. eur. V júli sa seniorom vyplácal 13. dôchodok, na tieto účely štát minul viac ako 310 mil. eur. Dôchodcom sa taktiež vyplácal jednorázový príspevok vo výške 100 eur, štát na to vyčlenil 10,2 mil.eur. Podľa slov Igora Matoviča, na pomoc seniorom išlo 750 mil.eur, do ktorých bol započítaný aj očkovací bonus pre seniorov.", "Vláda menila aj výšku daňového bonusu a jeho výpočet, maximálna výška daňového bonusu je 70 eur pre dieťa do 15 rokov a 40 eur pre dieťa nad 15 rokov. Rovnako vláda zvýšila prídavok na dieťa na sumu 30 eur, tá sa od januára 2023 ešte zvýši z aktuálnych 30 eur na 40 eur. Pri dvoch základoškolákoch by tak rodina mohla dostať 200 eur, čo je viac, ako počas predošlej vlády.", "Podľa údajov z portálu Finančná správa SR bol v roku 2019, teda za vlády Smeru, stanovený daňový bonus na dieťa staršie ako 6 rokov vo výške 22,17 eur mesačne a dieťa do 6 rokov vo výške 44,34 eur. V predchádzajúcom roku 2018 bola výška daňového bonusu na dieťa oproti roku 2019 ešte nižšia. Prídavok na dieťa v roku 2018 bol stanovený na sumu 23,66 eur, v roku 2019 ho vláda zvýšila na sumu 24,34 eur."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["minul", "išlo", "menila", "Finančná správa SR", "Prídavok na dieťa v roku 2018"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/dalsia-inflacna-pomoc-najzranitelnejsich-je-pripravena-vyplatenie.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-schvalila-navrh-financnej-pomoci-seniorov.html", "https://www.finsider.sk/ekonomika/danovy-bonus-od-1-jula-2022/", "https://podpora.financnasprava.sk/280045-N%C3%A1rok-na-da%C5%88ov%C3%BD-bonus-v-roku-2021", "https://www.peniaze.sk/dochodky/4025-pridavky-na-deti-sa-v-roku-2019-opat-zvysia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:48.109471+00:00"}
{"id": "vr14068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14068", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale my sme tú DPH zdvihli tak, že z 19 na 20 a rovno do zákona sme napísali, ak klesne deficit pod 3 %, lebo po prvej vláde Roberta Fica sme zdedili 8% deficity, tak museli sme niečo robiť a sme teda dočasne zdvihli z 19 na 20 a do zákona sme napísali, ak klesne deficit pod 3, automaticky ide DPH znovu na 19. A bol to, bol to Robert Fico, ktorý túto klauzulu v tom zákone zrušil. Boli to smerácki poslanci, ktorí zdvihli ruku za to, že DPH ostane trvalo na 20 %.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Ivety Radičovej došlo k navýšeniu dane z pridanej hodnoty o 1 %, čiže z 19 % na 20 %. Malo ísť iba o dočasné ustanovenie. V roku 2014 i napriek tomu, že boli splnené podmienky na to, aby došlo k zníženiu DPH na pôvodných 19 %, poslanci Smeru hlasovali za jej ponechanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Ivety Radičovej došlo k navýšeniu dane z pridanej hodnoty o 1 %, čiže z 19 % na 20 %. Malo ísť iba o dočasné ustanovenie. V roku 2014 i napriek tomu, že boli splnené podmienky na to, aby došlo k zníženiu DPH na pôvodných 19 %, poslanci Smeru hlasovali za jej ponechanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "2014", "schodok", "novele"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-490", "http://hnporadna.hnonline.sk/smer-zmenil-radicovej-pravidlo-pozrite-si-najvacsie-zmeny-v-klucovej-dani-623337", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:34.397128+00:00"}
{"id": "vr17551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17551", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...pán Simon hovorí, že on dotácie nedával na východ Talianom (...).", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zsolt Simon v rozhovore pre Hospodárske noviny povedal (3:34) nasledovné: \" Neboli sme mu (Diegovi Rodovi, pozn.) nápomocní, neviem o tom, že by sme mu boli nápomocní.(...) Agrokomplex Humenné si žiadala na ministerstve podporu na výrobnú stanicu, túto výzvu vypioval ešte môj predchodca, teda za prvej Ficovej vlády, keď ja som nastúpil za Radičovej vlády, tak viem, že PPA túto žiadosť odmietla a zmluvu s nimi nepodpísala\". Nakoľko bývalý minister pôdohospodárstva spomínal len konkrétny prípad súvisiaci s Rodovou firmou a nevyjadril sa vo všeobecnosti o podozrivých Talianoch, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Zsolt Simon v rozhovore pre Hospodárske noviny povedal (3:34) nasledovné: \" Neboli sme mu (Diegovi Rodovi, pozn.) nápomocní, neviem o tom, že by sme mu boli nápomocní.(...) Agrokomplex Humenné si žiadala na ministerstve podporu na výrobnú stanicu, túto výzvu vypioval ešte môj predchodca, teda za prvej Ficovej vlády, keď ja som nastúpil za Radičovej vlády, tak viem, že PPA túto žiadosť odmietla a zmluvu s nimi nepodpísala\". Nakoľko bývalý minister pôdohospodárstva spomínal len konkrétny prípad súvisiaci s Rodovou firmou a nevyjadril sa vo všeobecnosti o podozrivých Talianoch, výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1706393-ked-som-bol-ministrom-dotacie-nedostali-tvrdi-simon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:09.465060+00:00"}
{"id": "vr38287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38287", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Boli tam (v nástenkovom tendri, pozn.) dve belgické firmy. Podstatne väčšie (ako Avocat a Zamedia, pozn.).", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja podpísalo zmluvu s konzorciom, ktoré bolo tvorené štyrmi firmami. V dohode (.pdf), ktorou ministerstvo ukončilo túto zmluvu figurujú okrem firiem Avocat a Zamedia aj ďalšie dve firmy Consulting & Management a European Consultans Organization. Slota má teda pravdu, že v tomto tendri boli aj ďalšie dve firmy, nesprávne však uviedol, že išlo o belgické firmy. Aj keď boli obidve tieto firmy zastúpené jedným človekom (Michelom Doumontom), iba European Consultans Organization bola zapísaná v belgickom obchodnom registri, Consulting & Management bola, rovnako ako Zamedia a Avocat, zapísaná v obchodnom registri na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja podpísalo zmluvu s konzorciom, ktoré bolo tvorené štyrmi firmami. V dohode (.pdf), ktorou ministerstvo ukončilo túto zmluvu figurujú okrem firiem Avocat a Zamedia aj ďalšie dve firmy Consulting & Management a European Consultans Organization. Slota má teda pravdu, že v tomto tendri boli aj ďalšie dve firmy, nesprávne však uviedol, že išlo o belgické firmy. Aj keď boli obidve tieto firmy zastúpené jedným človekom (Michelom Doumontom), iba European Consultans Organization bola zapísaná v belgickom obchodnom registri, Consulting & Management bola, rovnako ako Zamedia a Avocat, zapísaná v obchodnom registri na Slovensku."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["dohode"], "url": ["http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/news/files/003766.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:43.233131+00:00"}
{"id": "43682", "numeric_id": 43682, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43682", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pán Truban má dnes 14%.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko pravdepodobne odkazoval na preferencie koalície strán PS/Spolu v prieskumoch verejnej mienky. Michal Truban je lídrom na ich spoločnej kandidátke. V augustovom prieskume preferencií agentúry AKO získala koalícia PS/Spolu 15,5 %. V tomto volebnom modely nebola strana Tomáša Druckera. Po zahrnutí Druckerovej strany by PS/Spolu v prieskume získalo 14,5 %. Agentúra Focus koalícii PS/Spolu vo svojom prieskume z druhej polovice augusta namerala 14,9 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko pravdepodobne odkazoval na preferencie koalície strán PS/Spolu v prieskumoch verejnej mienky. Michal Truban je lídrom na ich spoločnej kandidátke. V augustovom prieskume preferencií agentúry AKO získala koalícia PS/Spolu 15,5 %. V tomto volebnom modely nebola strana Tomáša Druckera. Po zahrnutí Druckerovej strany by PS/Spolu v prieskume získalo 14,5 %. Agentúra Focus koalícii PS/Spolu vo svojom prieskume z druhej polovice augusta namerala 14,9 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["je", "prieskume", "prieskume"], "url": ["https://dennikn.sk/1525605/kandidatku-ps-spolu-povedie-truban-a-ma-byt-aj-spolocnym-kandidatom-na-premiera/", "https://slovensko.hnonline.sk/2001745-drucker-prieskum", "http://www.focus-research.sk/files/n255_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_august2019_II.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:10.450478+00:00"}
{"id": "vr14333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14333", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dneska si požičiame dokonca za negatívne úroky, to znamená, požičiame si a vrátime menej...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk overoval podobný výrok z úst Roberta Fica v O5M12 6. decembra 2015. Slovensko si požičalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. Podľa výsledkov aukcií Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) si štát naposledy požičal za záporný úrok 18. januára 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko si naposledy požičalo 204 miliónov eur na aukcii 18. januára 2016 s priemernou úrokovou sadzbou -0,0552 % p.a., ako je vidieť z výsledkov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). V apríli 2015 si štát požičal na finančnom trhu viac ako 200 mil. eur, v rámci čoho predal investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou, uviedla SITA. Spolu s predajom cenných papierov za 54. mil. eur úroková sadzba dosiahla 0,0019% p.a.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk overoval podobný výrok z úst Roberta Fica v O5M12 6. decembra 2015. Slovensko si požičalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. Podľa výsledkov aukcií Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) si štát naposledy požičal za záporný úrok 18. januára 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko si naposledy požičalo 204 miliónov eur na aukcii 18. januára 2016 s priemernou úrokovou sadzbou -0,0552 % p.a., ako je vidieť z výsledkov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). V apríli 2015 si štát požičal na finančnom trhu viac ako 200 mil. eur, v rámci čoho predal investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou, uviedla SITA. Spolu s predajom cenných papierov za 54. mil. eur úroková sadzba dosiahla 0,0019% p.a."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "požičalo", "výsledkov", "požičal", "dlhopisy", "vysvetlil"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5C%C5%A0D%5CV%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%20%C5%A0D%5CVA%20SD%20226%20L.pdf", "https://www.ardal.sk/sk/statne-cenne-papiere/statne-dlhopisy/vysledky-aukcii-sd", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352544-stat-si-opat-poziciaval-peniaze-za-zaporny-urok/", "http://www.konzervativnyvyber.sk/slovensko-prvykrat-v-historii-predalo-dlhopis-so-zapornym-urokom/21117/", "http://www.konzervativnyvyber.sk/slovensko-prvykrat-v-historii-predalo-dlhopis-so-zapornym-urokom/21117/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:48.267028+00:00"}
{"id": "43752", "numeric_id": 43752, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43752", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "...ja, keď niečo chcem spraviť, napr. podať návrh na disciplinárne konanie na hocikoho zo sudcov, nemôžem vychádzať, že ja som sa to dočítal v tlači. Ja to musím dokázať. Disciplinárne konanie je riadne súdne konanie, že na jednej strane vystupuje ako navrhovateľ, ministerstvo, na druhej strane s obhajcami je tamten.", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Disciplinárne konanie je podobné súdnemu konaniu, no nedá sa s istotou povedať, že informácie z tlače by nestačili na začatie a vedenie disciplinárneho stíhania. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa § 126 Zákona o sudcoch a prísediacich je disciplinárne konanie konaním pred senátom za prítomnosti obhajcu a navrhovateľa, ktorým môže byť aj minister. V senátoch sedia väčšinou - ale nie len - sudcovia. Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského je disciplinárne konanie „správnoprávne konanie”, no „dá (sa) pripodobniť súdnemu konaniu.” 120 odsek 5 Zákona o sudcoch hovorí, že návrh na začatie disciplinárneho konania musí o.i. obsahovať „meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a » označenie « dôkazov, o ktoré sa návrh opiera.” 120 odsek 6 tohto zákona hovorí, že „opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný…” Navrhovateľ musí dôkazy pre svoje tvrdenia » označiť « najneskôr na ústnom pojednávaní. Navyše, podľa § 123 Zákona o sudcoch môže predseda alebo člen senátu „ zistiť (...) potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, » zadovážiť « ich na vykonanie dôkazu”, ak to obsah návrhu na disciplinárne konanie vyžaduje. Okrem toho, predseda senátu na ústnom pojednávaní „ vykonáva potrebné dôkazy”. Nedá sa teda s istotou povedať, či by informácie z „tlače” stačili, alebo nestačili na začatie a vedenie disciplinárneho konania - a teda, či z nich Gábor Gál nemôže pri podaní disciplinárneho návrhu vychádzať. Hovorkyňa ministra Zuzana Drobová pre Demagóg.SK uviedla, že „zmyslom podania návrhu nemá byť iba samotné podanie tohto návrhu (teda podať ho iba preto, aby bol podaný), ale reálne vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.” Podľa Drobovej, „ak by bol disciplinárny návrh postavený iba na dôkaze, ktorým by bol novinový článok (v tomto prípade článok, v ktorom bola uvedená časť komunikácie cez Threemu, ktorá doposiaľ nebola verifikovaná orgánmi činnými v trestnom konaní), bol by minister vystavený riziku, že v disciplinárnom konaní nepreukáže spáchanie disciplinárneho previnenia.” Keď Gábor Gál neskôr podával na Moniku Jankovskú disciplinárne stíhanie za klamlivé výroky o návšteve advokáta Radomíra Bžána, odvolával sa na informácie, ktoré zazneli v tlači. Podľa Drobovej však tento návrh „nie je postavený iba na základe novinového článku ale na základe objektívne preukázateľnej skutočnosti.\" Tú podľa nej potvrdil Radomír Bžán, keď sa vyjadril, že Jankovská u neho bola na káve. Drobová tvrdí, že okrem novinového článku Gál ako dôkaz navrhuje aj vypočutie samotného Bžána. Návrhy ďalších dôkazov (než novinových článkov) by však bolo možné žiadať aj pri prípadnom disciplinárnom návrhu k Threeme. Podľa zákona ich pri tzv. predbežnom šetrení môže (nechať) zadovážiť aj samotný senát. Navyše, Drobová sama hovorí o „riziku”, že by sa previnenie (pri konaní vychádzajúcom z novinových správ) nepreukázalo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Disciplinárne konanie je podobné súdnemu konaniu, no nedá sa s istotou povedať, že informácie z tlače by nestačili na začatie a vedenie disciplinárneho stíhania. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa § 126 Zákona o sudcoch a prísediacich je disciplinárne konanie konaním pred senátom za prítomnosti obhajcu a navrhovateľa, ktorým môže byť aj minister. V senátoch sedia väčšinou - ale nie len - sudcovia. Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského je disciplinárne konanie „správnoprávne konanie”, no „dá (sa) pripodobniť súdnemu konaniu.” 120 odsek 5 Zákona o sudcoch hovorí, že návrh na začatie disciplinárneho konania musí o.i. obsahovať „meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a » označenie « dôkazov, o ktoré sa návrh opiera.” 120 odsek 6 tohto zákona hovorí, že „opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný…” Navrhovateľ musí dôkazy pre svoje tvrdenia » označiť « najneskôr na ústnom pojednávaní. Navyše, podľa § 123 Zákona o sudcoch môže predseda alebo člen senátu „ zistiť (...) potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, » zadovážiť « ich na vykonanie dôkazu”, ak to obsah návrhu na disciplinárne konanie vyžaduje. Okrem toho, predseda senátu na ústnom pojednávaní „ vykonáva potrebné dôkazy”. Nedá sa teda s istotou povedať, či by informácie z „tlače” stačili, alebo nestačili na začatie a vedenie disciplinárneho konania - a teda, či z nich Gábor Gál nemôže pri podaní disciplinárneho návrhu vychádzať. Hovorkyňa ministra Zuzana Drobová pre Demagóg.SK uviedla, že „zmyslom podania návrhu nemá byť iba samotné podanie tohto návrhu (teda podať ho iba preto, aby bol podaný), ale reálne vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.” Podľa Drobovej, „ak by bol disciplinárny návrh postavený iba na dôkaze, ktorým by bol novinový článok (v tomto prípade článok, v ktorom bola uvedená časť komunikácie cez Threemu, ktorá doposiaľ nebola verifikovaná orgánmi činnými v trestnom konaní), bol by minister vystavený riziku, že v disciplinárnom konaní nepreukáže spáchanie disciplinárneho previnenia.” Keď Gábor Gál neskôr podával na Moniku Jankovskú disciplinárne stíhanie za klamlivé výroky o návšteve advokáta Radomíra Bžána, odvolával sa na informácie, ktoré zazneli v tlači. Podľa Drobovej však tento návrh „nie je postavený iba na základe novinového článku ale na základe objektívne preukázateľnej skutočnosti.\" Tú podľa nej potvrdil Radomír Bžán, keď sa vyjadril, že Jankovská u neho bola na káve. Drobová tvrdí, že okrem novinového článku Gál ako dôkaz navrhuje aj vypočutie samotného Bžána. Návrhy ďalších dôkazov (než novinových článkov) by však bolo možné žiadať aj pri prípadnom disciplinárnom návrhu k Threeme. Podľa zákona ich pri tzv. predbežnom šetrení môže (nechať) zadovážiť aj samotný senát. Navyše, Drobová sama hovorí o „riziku”, že by sa previnenie (pri konaní vychádzajúcom z novinových správ) nepreukázalo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "väčšinou", "Podľa", "podľa", "podával"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2000-385", "http://www.sudnarada.gov.sk/data/att/2279.pdf", "https://video.sme.sk/c/22245493/jankovska-otazky-a-odpovede-video.html", "https://www.epi.sk/zz/2000-385", "https://domov.sme.sk/c/22241661/gal-podal-disciplinarny-podnet-na-jankovsku-a-harabina.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:34.028786+00:00"}
{"id": "vr35387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35387", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...znovu si zopakujme, že títo o všetkom rozhodovali, vrátane dozorná rada, ktorá má takýto istý trojčlenný model...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dozorná rada je kontrolný orgán, ktorý dohliada na hospodárenie združenia. Má troch členov. Po jednom z každej organizácie a je tvorená nasledujúcimi členmi: JUDr. Peter Jesenský (vedúci služobného úradu Ministerstva hospodárstva SR), Ing. Karol Pavlů (čestný predseda Združenia podnikateľov Slovenska) a Ing. Ján Kahan (viceprezident Slovenského živnostenského zväzu).", "analysis_paragraphs": ["Dozorná rada je kontrolný orgán, ktorý dohliada na hospodárenie združenia. Má troch členov. Po jednom z každej organizácie a je tvorená nasledujúcimi členmi: JUDr. Peter Jesenský (vedúci služobného úradu Ministerstva hospodárstva SR), Ing. Karol Pavlů (čestný predseda Združenia podnikateľov Slovenska) a Ing. Ján Kahan (viceprezident Slovenského živnostenského zväzu)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Dozorná rada", "troch"], "url": ["http://www.nadsme.sk/sk/content/kto-je-narmsp", "http://www.nadsme.sk/content/dozorna-rada"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:06.321392+00:00"}
{"id": "44704", "numeric_id": 44704, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44704", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...súčasná vláda, nedáva investície, vládne investície do najmenej rozvinutých okresov, na východné stredné Slovensko, ale ich dáva tam, kde to chcú zahraniční podnikatelia, do Nitry, kde už vedeli vtedy, že tam nebude mať kto robiť dali tam 650 000 000 Land Rover Jaguar.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výška vládnych investícii sa spolu s dotáciou pre Jaguar Land Rover pohybuje okolo 630 miliónov eur. Podľa inštitútu INEKO by celkové náklady mohli byť až 650 miliónov eur. Vláda však investuje aj v najmenej rozvinutých regiónoch. Problematikou sa zaoberá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý vytvára akčné plány, na základe ktorých dochádza k financovaniu projektov v týchto regiónoch. Špeciálne finančné prostriedky vláda prideľuje aj pri výjazdových rokovaniach. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako nepravdivé. Podpora najmenej rozvinutých okresov je v kompetencií ÚPVII. Patrí medzi ne 20 okresov v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Akčné plány pre každý z okresov boli postupne schválené v rokoch 2016 až 2019. Hlavným cieľom podpory je tvorba nových pracovných miest, tieto okresy majú aj špeciálny režim pri získavaní eurofondov a investičných stimulov. Nová výzva Úradu pre rok 2020 je v objeme 1,1 milióna eur. Financie pre rozvoj miest a okresov vláda pravidelne prideľuje aj počas výjazdových rokovaní. Slovensko preinvestovalo podľa Inštitútu INEKO na výstavbu strategického parku pri Nitre stovky miliónov eur. Terénne úpravy a výstavba ciest v priemyselnom parku stáli 433 miliónov eur. Spolu s menšími zákazkami vláda minula až takmer 500 miliónov eur. Nasledovala priama štátna dotácia v hodnote 130 miliónov eur a rôzne iné úľavy, Celková suma sa tak pohybuje okolo 630 miliónov eur a viac. Podľa INEKO by sa celková výška vládnych investícií mohla vyšplhať až do výšky 650 miliónov eur. Denník N celkové náklady odhadol na 700 miliónov eur. Pred spustením výroby v lete 2018 Jaguar plánoval do roku 2020 zamestnať 2800 ľudí, tou dobou už zamestnával v súvislosti s výstavbou závodu 1300 ľudí, z toho 3 % tvorili cudzinci. Ku koncu júna 2018 zamestnával 2200 ľudí, pričom väčšina mala pochádzať z nitrianskeho regiónu. Riaditeľ slovenského závodu ešte pred spustením výroby priznal existenciu problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.", "analysis_paragraphs": ["Výška vládnych investícii sa spolu s dotáciou pre Jaguar Land Rover pohybuje okolo 630 miliónov eur. Podľa inštitútu INEKO by celkové náklady mohli byť až 650 miliónov eur. Vláda však investuje aj v najmenej rozvinutých regiónoch. Problematikou sa zaoberá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý vytvára akčné plány, na základe ktorých dochádza k financovaniu projektov v týchto regiónoch. Špeciálne finančné prostriedky vláda prideľuje aj pri výjazdových rokovaniach. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako nepravdivé. Podpora najmenej rozvinutých okresov je v kompetencií ÚPVII. Patrí medzi ne 20 okresov v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Akčné plány pre každý z okresov boli postupne schválené v rokoch 2016 až 2019. Hlavným cieľom podpory je tvorba nových pracovných miest, tieto okresy majú aj špeciálny režim pri získavaní eurofondov a investičných stimulov. Nová výzva Úradu pre rok 2020 je v objeme 1,1 milióna eur. Financie pre rozvoj miest a okresov vláda pravidelne prideľuje aj počas výjazdových rokovaní. Slovensko preinvestovalo podľa Inštitútu INEKO na výstavbu strategického parku pri Nitre stovky miliónov eur. Terénne úpravy a výstavba ciest v priemyselnom parku stáli 433 miliónov eur. Spolu s menšími zákazkami vláda minula až takmer 500 miliónov eur. Nasledovala priama štátna dotácia v hodnote 130 miliónov eur a rôzne iné úľavy, Celková suma sa tak pohybuje okolo 630 miliónov eur a viac. Podľa INEKO by sa celková výška vládnych investícií mohla vyšplhať až do výšky 650 miliónov eur. Denník N celkové náklady odhadol na 700 miliónov eur. Pred spustením výroby v lete 2018 Jaguar plánoval do roku 2020 zamestnať 2800 ľudí, tou dobou už zamestnával v súvislosti s výstavbou závodu 1300 ľudí, z toho 3 % tvorili cudzinci. Ku koncu júna 2018 zamestnával 2200 ľudí, pričom väčšina mala pochádzať z nitrianskeho regiónu. Riaditeľ slovenského závodu ešte pred spustením výroby priznal existenciu problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["kompetencií", "tvorba", "výzva", "podľa", "štátna dotácia", "odhadol", "plánoval", "zamestnával", "priznal"], "url": ["https://www.nro.vicepremier.gov.sk/index.html", "https://www.nro.vicepremier.gov.sk/podpora-najmenej-rozvinutych-okresov/index.html", "https://www.nro.vicepremier.gov.sk/aktuality/r-rasi-na-rozvoj-slovenskych-regionov-opat-poputuje-viac-ako-milion-eur/index.html", "http://www.ineko.sk/clanky/pridraho-kupena-automobilka-na-zlom-mieste", "https://e.dennikn.sk/611192/jaguaru-stat-odpustil-aj-odvod-z-pody-vdaka-vynimke-usetril-vyse-20-milionov/feed/", "https://e.dennikn.sk/1229145/park-pre-jaguar-predrazili-o-stovky-milionov-stavali-na-rozmocenej-pode-a-zle-tendrovali/?ref=tema", "https://mynitra.sme.sk/c/20842942/jaguar-zverejnil-cisla-o-pracovnikoch-v-zavode.html", "https://dennikn.sk/minuta/1513491/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-40/sef-slovenskeho-jaguaru-nedostatok-ludi-nas-prekvapil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:17.958170+00:00"}
{"id": "vr28886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28886", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "v Európskej únii sme jedna z najhorších krajín, čo sa týka miery nezamestnanosti, teraz je to 12,9 % a len 5 krajín to má horšie", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nezamestnanosť na Slovensku v októbri 2014 podľa Eurostatu dosahovala 12,9 %. Štatistiky Eurostatu pre EÚ 28 nie sú pre mesiac október úplné. Pri pohľade na štatistiky z augusta 2014 je zrejmé, že medzi tieto štáty je nutné zaradiť i Grécko, ktoré v tom čase malo nezamestnanosť na úrovni 25,9 % a je krajne nepravdepodobné, že by táto hodnota za posledné dva mesiace klesla pod úroveň 12,9 %. Horšie ako Slovensko je na tom teda šesť krajín a nie len päť. Švejna si nezohľadnením čísla za Grécko vylepšuje argumentačnú pozíciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť na Slovensku v októbri 2014 podľa Eurostatu dosahovala 12,9 %. Štatistiky Eurostatu pre EÚ 28 nie sú pre mesiac október úplné. Pri pohľade na štatistiky z augusta 2014 je zrejmé, že medzi tieto štáty je nutné zaradiť i Grécko, ktoré v tom čase malo nezamestnanosť na úrovni 25,9 % a je krajne nepravdepodobné, že by táto hodnota za posledné dva mesiace klesla pod úroveň 12,9 %. Horšie ako Slovensko je na tom teda šesť krajín a nie len päť. Švejna si nezohľadnením čísla za Grécko vylepšuje argumentačnú pozíciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:07.830751+00:00"}
{"id": "vr27588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27588", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento list hovorí o energetickej bezpečnosti v rámci Ukrajiny a celej Európy a v podstate rovnaký obsah rozhovoru som mal aj s americkým viceprezidentom Bidenom.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O obsahu listu,ktorý Putin adresoval exekutívam ďalších parnterských krajín Ruskej federácie, informoval Fico 10.4.2014 a o rozhovore s Bidenom deň pred tým.", "analysis_paragraphs": ["O obsahu listu,ktorý Putin adresoval exekutívam ďalších parnterských krajín Ruskej federácie, informoval Fico 10.4.2014 a o rozhovore s Bidenom deň pred tým."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "rozhovore s Bidenom", "(TASR,10.4.2014)", "uviedol"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/situacii-na-ukrajine-venuje-slovenska-vlada-extremnu-pozornost/", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-hovoril-s-americkym-viceprezidentom-o-situacii-na-ukrajine/", "http://aktualne.atlas.sk/ficovi-pre-ukrajinu-nevolaju-len-z-washingotnu-prisiel-mu-aj-list-od-putina/slovensko/politika/", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-hovoril-s-americkym-viceprezidentom-o-situacii-na-ukrajine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:46.545497+00:00"}
{"id": "vr38181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38181", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Keď sa pozerám do programu stability, tak pri zmene valorizačného mechanizmu, pri zmene systému valorizovania dôchodkov by chcela ušetriť v roku 2013 - 75 miliónov eur a v roku 2014 - 145 miliónov eur.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf) uvádza na strane 37 v Tabuľke 17, že zmena valorizačného mechanizmu dôchodkov prinesie v roku 2013 úsporu 75,1 miliónov a v roku 2014 úsporu 145,1 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Program stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf) uvádza na strane 37 v Tabuľke 17, že zmena valorizačného mechanizmu dôchodkov prinesie v roku 2013 úsporu 75,1 miliónov a v roku 2014 úsporu 145,1 miliónov eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Program stability SR na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:54.336461+00:00"}
{"id": "48718", "numeric_id": 48718, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48718", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "My sme podávali ale predtým návrh na zníženie dane pre gastro a toto koalícia zamietla.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS podalo 26. augusta 2022 návrh zákona , ktorý znižoval daň pre gastronomický sektor na 10 percent, medzi predkladateľov patrila aj poslankyňa Cigániková. Zákon bol 27. septembra zamietnutý už v prvom čítaní, za hlasovali iba poslanci SaS, Hlasu a niekoľko nezaradených, zatiaľ čo väčšina koalície OĽaNO a Sme rodina (vrátane opozičného Smeru) buď nehlasovala, alebo sa zdržala hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["SaS podalo 26. augusta 2022 návrh zákona , ktorý znižoval daň pre gastronomický sektor na 10 percent, medzi predkladateľov patrila aj poslankyňa Cigániková. Zákon bol 27. septembra zamietnutý už v prvom čítaní, za hlasovali iba poslanci SaS, Hlasu a niekoľko nezaradených, zatiaľ čo väčšina koalície OĽaNO a Sme rodina (vrátane opozičného Smeru) buď nehlasovala, alebo sa zdržala hlasovania."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "zamietnutý"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8865", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48467"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:19.069646+00:00"}
{"id": "vr14170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14170", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Na jedného utečenca máme 165 policajtov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po prepočte pomeru počtu policajtov (zahŕňajúcom navýšenie pre rok 2016) ku ku asýrskym kresťanským rodinám, ktoré prišli na Slovensko v decembri 2015 (149 ľudí), vychádza na jedného utečenca približne 160 policajtov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V poslednej dobe v spoločnosti rezonuje plánované zvýšenie počtu príslušníkov policajného zboru. Vláda SR 3. novembra schválila Návrh na zvýšenie počtu miest príslušníkov Policajného zboru a miest zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vlastný materiál tohoto návrhu uvádza, že na rok 2016 bol schválený počet policajtov 23 047. Na rokovaní vlády dňa 16. decembra bol schválený ďalší návrh na zvýšenie počtu policajtov, a to v období od 2016 do 2018 o 2500 osôb. Od 1. januára 2016 to znamená navýšenie počtu policajtov o 800. Toto posledné opatrenie bolo predkladané ako protiteroristické opatrenie, navýšenie počtu policajtov malo byť aj reakciou na tragické udalosti z Paríža. Rozhodnutie vlády bolo značne kritizované (dennikN.blog , Ľubomír Galko pre Expres) v tom ohľade, že takto sa vytvára zo Slovenska policajný štát. Ak berieme pomer počtu policajtov už aj s navýšením na rok 2016, tzn. 23 847, ku asýrskym kresťanským rodinám, celkovo 149 ľudí, ktorí prišli na Slovensko v decembri, vychádza na jedného utečenca približne 160 policajtov.", "analysis_paragraphs": ["Po prepočte pomeru počtu policajtov (zahŕňajúcom navýšenie pre rok 2016) ku ku asýrskym kresťanským rodinám, ktoré prišli na Slovensko v decembri 2015 (149 ľudí), vychádza na jedného utečenca približne 160 policajtov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V poslednej dobe v spoločnosti rezonuje plánované zvýšenie počtu príslušníkov policajného zboru. Vláda SR 3. novembra schválila Návrh na zvýšenie počtu miest príslušníkov Policajného zboru a miest zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vlastný materiál tohoto návrhu uvádza, že na rok 2016 bol schválený počet policajtov 23 047. Na rokovaní vlády dňa 16. decembra bol schválený ďalší návrh na zvýšenie počtu policajtov, a to v období od 2016 do 2018 o 2500 osôb. Od 1. januára 2016 to znamená navýšenie počtu policajtov o 800. Toto posledné opatrenie bolo predkladané ako protiteroristické opatrenie, navýšenie počtu policajtov malo byť aj reakciou na tragické udalosti z Paríža. Rozhodnutie vlády bolo značne kritizované (dennikN.blog , Ľubomír Galko pre Expres) v tom ohľade, že takto sa vytvára zo Slovenska policajný štát. Ak berieme pomer počtu policajtov už aj s navýšením na rok 2016, tzn. 23 847, ku asýrskym kresťanským rodinám, celkovo 149 ľudí, ktorí prišli na Slovensko v decembri, vychádza na jedného utečenca približne 160 policajtov."], "analysis_date": "2016-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "Vlastný materiál", "rokovaní vlády", "(dennikN.blog", "Ľubomír Galko", "prišli na Slovensko"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25103", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-193268?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25245", "https://dennikn.sk/blog/policajti-namiesto-vedcov/", "https://www.youtube.com/watch?v=DpyxWkNa0KI", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=na-slovensko-prislo-149-asyrskych-krestanov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:58.319165+00:00"}
{"id": "vr15172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15172", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Takže z tých štyroch krajín, ktoré sú tam vlastne navrhnuté (pre bezvízový styk s úniou, pozn.), je vlastne v poradí prvé Gruzínsko (...) je to Ukrajina (...) Kosovo a Turecko. Kosovo ešte nemá splnené všetky podmienky, tam je problém s hranicou s Čiernou horou. (...) A samozrejme potom Turecko.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože o bezvízovom styku s EÚ jednajú uvedené štyri krajiny a najbližšie k nemu má naozaj Gruzínsko a Ukrajina. Najnovší brzdový mechanizmus pre bezvízový styk s EÚ je nový v tom, že ak krajina ťažiaca z bezvízového styku nebude plniť svoje záväzky, pokiaľ ide o readmisiu svojich občanov, alebo ak sa cez jej územie dostanú nelegálni migranti do EÚ, môže jej byť zrušená výnimka z vízovej povinnosti. Napríklad, ak chce Turecko získať bezvízový styk s EÚ, musí splniť 72 odporúčaní nutných na spustenie vízovej liberalizácie. Ide o slobodu prejavu, právo na spravodlivý proces a úpravu právnych predpisov týkajúcich sa terorizmu, aby boli lepšie chránené práva menšín. Podľa diplomatických zdrojov bola doteraz splnená len asi polovica týchto kritérií. Taktiež je pravdou, že Gruzínsko a Ukrajina sú k bezvízovému styku najbližšie. Už čakajú len na súhlas členských krajín a Európskeho parlamentu. Tiež je pravdou, že Kosovo má ratifikovať dohodu o hraniciach s Čiernou Horou a posilniť úspechy v boji proti organizovanému zločinu aj korupcii. Avšak tiež má už blízko k bezvízovému styku. Slovensko však má s Ukrajinou a Gruzínskom zavedený tzv. jednostranný bezvízový styk na dobu do 90 dní pre Ukrajinu a 365 dní pre Gruzínsko. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože o bezvízovom styku s EÚ jednajú uvedené štyri krajiny a najbližšie k nemu má naozaj Gruzínsko a Ukrajina. Najnovší brzdový mechanizmus pre bezvízový styk s EÚ je nový v tom, že ak krajina ťažiaca z bezvízového styku nebude plniť svoje záväzky, pokiaľ ide o readmisiu svojich občanov, alebo ak sa cez jej územie dostanú nelegálni migranti do EÚ, môže jej byť zrušená výnimka z vízovej povinnosti. Napríklad, ak chce Turecko získať bezvízový styk s EÚ, musí splniť 72 odporúčaní nutných na spustenie vízovej liberalizácie. Ide o slobodu prejavu, právo na spravodlivý proces a úpravu právnych predpisov týkajúcich sa terorizmu, aby boli lepšie chránené práva menšín. Podľa diplomatických zdrojov bola doteraz splnená len asi polovica týchto kritérií. Taktiež je pravdou, že Gruzínsko a Ukrajina sú k bezvízovému styku najbližšie. Už čakajú len na súhlas členských krajín a Európskeho parlamentu. Tiež je pravdou, že Kosovo má ratifikovať dohodu o hraniciach s Čiernou Horou a posilniť úspechy v boji proti organizovanému zločinu aj korupcii. Avšak tiež má už blízko k bezvízovému styku. Slovensko však má s Ukrajinou a Gruzínskom zavedený tzv. jednostranný bezvízový styk na dobu do 90 dní pre Ukrajinu a 365 dní pre Gruzínsko. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["brzdový mechanizmus", "72 odporúčaní", "Gruzínsko a Ukrajina", "Kosovo", "zavedený"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/20169273/krajiny-eu-sa-dohodli-na-brzdovom-mechanizme-pre-bezvizovy-styk.html", "http://hnonline.sk/svet/656098-europska-komisia-podpori-bezvizovy-styk-s-tureckom-aj-ked-nesp-na-podmienky", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/355936-eu-zrusi-ukrajine-a-gruzinsku-viza-mozno-uz-buduci-rok/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/popredni-predstavitelia-eu-oslavuju/195353-clanok.html", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/cestovne_doklady_a_viza-kam_viza_nepotrebujete"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:11.385459+00:00"}
{"id": "vr14073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14073", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Viem vám povedať len toľko, že v súčasnosti má SARIO, ktoré je pod ministerstvom hospodárstva, rozpracovaných viac ako 60 potenciálnych investorov, ktorí by prišli na Slovensko v rozličných fázach.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SARIO je skratka pre Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. Agentúra je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky financovanou zo zdrojov štátneho rozpočtu. Nenašli sme informácie o tom, či agentúra momentálne pracuje skutočne na viac ako 60 investíciách. Stromček navyše hneď v debate povedal aj to, že verejnosť budú informovať, len ak už budú jasné kontúry. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ako SARIO uvádza na webovej stránke, jej strategickým cieľom je \" Strategickým výberom teritórií a sektorového zamerania zvýšiť podiel investorov, ktorých produkcia sa vyznačuje vysokou pridanou hodnotou. Podpora exportných aktivít slovenských podnikateľských subjektov vo výraznej miere tak, aby sa táto podpora odrážala signifikantným spôsobom na ukazovateľoch zahraničného obchodu Slovenska.\" Nepodarili sa nájsť informácie o tom, či je pravda, že SARIO pracuje s 60 potenciálnymi investormi, ani o tom, ktorí investori by to mohli byť. Na stránke SARIO sú uvedené už úspešne dokončené projekty s investormi aj informácia o novom projekte pod názvom Horizont 2020 , ale zatiaľ nie sú uvedené podniky, ktoré prejavili záujem sa zapojiť do tohoto projektu. Viktor Stromček pritom hneď v debate povedal, že o týchto investíciach budú hovoriť len vtedy, ak už budú dohodnuté: \"samozrejme, ako náhle to budú reálne kontúry, tak budeme informovať aj verejnosť. Do tej doby pre nás je ďaleko dôležitejšie s nimi viesť podľa možnosti čo najúspešnejšie tie rokovania a zbytočne ich nenarúšať informáciami, ktoré by sme potom museli vysvetľovať.\"", "analysis_paragraphs": ["SARIO je skratka pre Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. Agentúra je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky financovanou zo zdrojov štátneho rozpočtu. Nenašli sme informácie o tom, či agentúra momentálne pracuje skutočne na viac ako 60 investíciách. Stromček navyše hneď v debate povedal aj to, že verejnosť budú informovať, len ak už budú jasné kontúry. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ako SARIO uvádza na webovej stránke, jej strategickým cieľom je \" Strategickým výberom teritórií a sektorového zamerania zvýšiť podiel investorov, ktorých produkcia sa vyznačuje vysokou pridanou hodnotou. Podpora exportných aktivít slovenských podnikateľských subjektov vo výraznej miere tak, aby sa táto podpora odrážala signifikantným spôsobom na ukazovateľoch zahraničného obchodu Slovenska.\" Nepodarili sa nájsť informácie o tom, či je pravda, že SARIO pracuje s 60 potenciálnymi investormi, ani o tom, ktorí investori by to mohli byť. Na stránke SARIO sú uvedené už úspešne dokončené projekty s investormi aj informácia o novom projekte pod názvom Horizont 2020 , ale zatiaľ nie sú uvedené podniky, ktoré prejavili záujem sa zapojiť do tohoto projektu. Viktor Stromček pritom hneď v debate povedal, že o týchto investíciach budú hovoriť len vtedy, ak už budú dohodnuté: \"samozrejme, ako náhle to budú reálne kontúry, tak budeme informovať aj verejnosť. Do tej doby pre nás je ďaleko dôležitejšie s nimi viesť podľa možnosti čo najúspešnejšie tie rokovania a zbytočne ich nenarúšať informáciami, ktoré by sme potom museli vysvetľovať.\""], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["SARIO", "Horizont 2020"], "url": ["http://www.sario.sk/sk/o-nas/kto-sme", "http://www.sario.sk/sk/investujte-na-slovensku/rd/horizont-2020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:22.071647+00:00"}
{"id": "vr16124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16124", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Každý bude musieť zdokladovať majetok nad 500.000 eur...", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 predseda SNS (aj s vtedajšou predsedou strany Sieť Radoslavom Procházkom) sľuboval sprísnenie zákona o majetkových priznaniach. Vyhlásil, že ak SNS bude zastúpená vo vláde, predložia novelu daného zákona. Tá zatiaľ predložená nebola, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 predseda SNS (aj s vtedajšou predsedou strany Sieť Radoslavom Procházkom) sľuboval sprísnenie zákona o majetkových priznaniach. Vyhlásil, že ak SNS bude zastúpená vo vláde, predložia novelu daného zákona. Tá zatiaľ predložená nebola, preto sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Od roku 2011", "sľúbili", "webovom portáli", "dohodla", "opozícia", "parlamentná pracovná skupina", "blokované"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/101/20160701.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-zakon-o-preukazovani-povodu-maj/198310-clanok.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1795566_precitajte-si-co-dnes-spolocne-slubili-lidri-stran-sns-a-siet", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-prisnejsi-zakon-o-povode-majetku-prisnejsie-majetkove-priznania/", "https://dennikn.sk/407284/fico-danko-bugar-prochazka-slubuju-nizsie-dane-prace-ochranu-mensin-zoznam-priorit/?ref=tit", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-zakon-o-preukazovani-povodu-maj/198310-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20483766/novelu-zakona-o-konflikte-zaujmov-brzdi-danko-chyba-jeho-podpis.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/463515/rokovanie-o-zmene-zakona-o-majetkovych-priznaniach-poslancov-stale-neprebehlo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:38.297857+00:00"}
{"id": "vr25843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25843", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Popradská nemocnica ako jediná akciová spoločnosť tak isto funguje bez dlhov.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Popradská nemocnica je akciová spoločnosť. Podľa materiálu o vývoji pohľadávok voči zdravotnej poisťovni k augustu 2013 mala nemocnica Poprad, v ktorej podľa materiálu (karta 4) Zdravotnícke zariadenia po prevode na VÚC, obce, mestá vykazuje nemocnica Poprad pohľadávku k augustu 2013 voči zdravotnej poisťovni vo výške 130 994 eur . Podľa tej istej tabuľky, pohľadávka voči poisťovni vzrástla od decembra 2012 do augusta 2013 o približne 44 tisíc eur. Nie je teda pravda, že nemocnica v Poprade funguje bez dlhov.", "analysis_paragraphs": ["Popradská nemocnica je akciová spoločnosť. Podľa materiálu o vývoji pohľadávok voči zdravotnej poisťovni k augustu 2013 mala nemocnica Poprad, v ktorej podľa materiálu (karta 4) Zdravotnícke zariadenia po prevode na VÚC, obce, mestá vykazuje nemocnica Poprad pohľadávku k augustu 2013 voči zdravotnej poisťovni vo výške 130 994 eur . Podľa tej istej tabuľky, pohľadávka voči poisťovni vzrástla od decembra 2012 do augusta 2013 o približne 44 tisíc eur. Nie je teda pravda, že nemocnica v Poprade funguje bez dlhov."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Popradská", "materiálu"], "url": ["http://www.nemocnicapp.sk/?page_id=19", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159103?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:21.677618+00:00"}
{"id": "46169", "numeric_id": 46169, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46169", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "v 2018 roku sa vedelo, že zomrel slovenský občan, v 2018 roku jeho rodina bola za veľvyslancom Slovenskej republiky v danom čase v Belgicku, čiže vedelo sa o tom, nebolo to medializované, ale vedel o tom veľvyslanec, čo sa stalo, a čo sa týka teraz, keď vyšlo von to video, kde bola tá hajlujúca policajtka, v ten moment pán premiér Matovič zdvihol telefón, volal premiérke Belgicka, ona ho ubezpečila v tom, že idú to samozrejme prešetriť tak, aby sa nemohol ani náznakom niekto povedať, že sa tu to ututlávalo alebo že by tu niekto nemohol vidieť do tohto spisu a uistila ho aj písomne, že sa to prešetrí na najvyššej úrovni, čiže neklamte, že pán Matovič to neriešil, pretože ja som osobne bol pri tom, keď jednoducho zverejňoval aj to stanovisko svoje, kde volal premiérke Belgicka, čiže nevymýšľajte si, pán Blaha.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O smrti slovenského občana v Belgicku a podozreniach, že za ňou mohol byť (aj) neprimeraný zákrok polície, vedela v roku 2018 verejnosť aj médiá. Viac vedel slovenský veľvyslanec, ani ten však nepoznal okolnosti, ktoré sú známe dnes po zverejnení videa. Tie mohla poznať len advokátka rodiny a možno rodina. Po zverejnení videa minister zahraničných vecí oznámil kroky smerom k belgickej strane. Premiér neskôr uviedol, že volal s belgickou premiérkou a zverejnil jej uistenie, že prípad riadne vyšetria. Tvrdenie Michala Šípoša preto ako celok hodnotíme ako ešte pravdivé. Už v roku 2018 RTVS infrmovala o tom, že v Belgicku zomrel slovenský občan (Chovanec). „ Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.” Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol , že „ vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.” Povedal tiež, že „ len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, „ mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel . Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. Chovanec zraneniam podľahol. Igor Matovič 2. septembra informoval , že hneď po zverejnení videa kontaktoval belgickú premiérku Sophie Wilmes. „ Žiadal som ubezpečenie, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť vyšetrovania.” Matovič zverejnil aj písomné stanovisko premiérky, ktorá ho uistila, že bolo začaté dôkladné prešetrenie prípadu. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok verejne odsúdil Chovancovu smrť 21. augusta, a uviedol, že slovenská diplomacia podniká kroky voči belgickej strane.", "analysis_paragraphs": ["O smrti slovenského občana v Belgicku a podozreniach, že za ňou mohol byť (aj) neprimeraný zákrok polície, vedela v roku 2018 verejnosť aj médiá. Viac vedel slovenský veľvyslanec, ani ten však nepoznal okolnosti, ktoré sú známe dnes po zverejnení videa. Tie mohla poznať len advokátka rodiny a možno rodina. Po zverejnení videa minister zahraničných vecí oznámil kroky smerom k belgickej strane. Premiér neskôr uviedol, že volal s belgickou premiérkou a zverejnil jej uistenie, že prípad riadne vyšetria. Tvrdenie Michala Šípoša preto ako celok hodnotíme ako ešte pravdivé. Už v roku 2018 RTVS infrmovala o tom, že v Belgicku zomrel slovenský občan (Chovanec). „ Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.” Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol , že „ vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.” Povedal tiež, že „ len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, „ mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel . Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. Chovanec zraneniam podľahol. Igor Matovič 2. septembra informoval , že hneď po zverejnení videa kontaktoval belgickú premiérku Sophie Wilmes. „ Žiadal som ubezpečenie, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť vyšetrovania.” Matovič zverejnil aj písomné stanovisko premiérky, ktorá ho uistila, že bolo začaté dôkladné prešetrenie prípadu. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok verejne odsúdil Chovancovu smrť 21. augusta, a uviedol, že slovenská diplomacia podniká kroky voči belgickej strane."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["infrmovala", "uviedol", "Povedal", "nevedel", "zverejnené", "Vidno", "informoval", "odsúdil"], "url": ["https://www.facebook.com/spravy.rtvs/posts/1947322695528543", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://www.rtl.be/info/regions/hainaut/un-passager-decede-a-l-aeroport-de-charleroi-apres-une-arrestation-violente-des-policiers-rient-dansent-et-font-le-salut-nazi-photo-et-video--1238568.aspx", "https://www.webnoviny.sk/pre-brutalny-zasah-voci-slovakovi-odstupil-jeden-zo-sefov-belgickej-policie-ministri-su-pripadom-sokovani-video/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=10220315472409410&set=a.10216351837281009", "https://www.facebook.com/ivan.korcok/posts/3917191098298132"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:20.224533+00:00"}
{"id": "vr27058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27058", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ako jediný som to vyhlásil na prvej tlačovej konferencii, že podporím v druhom kole iného kandidáta.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. novembra 2013 Milan Kňažko ohlásil prostredníctvom tlačovej konferencie kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách, ktoré sa budú konať v marci 2014. Počas tejto konferencie vyhlásil: \" A čo v druhom kole, nepochybne, ak postúpi niekto z nich aj urobím. Takže nemám s tým žiadny problém a je dobré, že z tej druhej strany je veľa kandidátov, pretože ľudia majú výber. .\"\n\nRadoslav Procházka ohlásil kandidatúru definitívne 14. apríla 2013 v relácii Na telo. V relácií nepovedal, že v druhom kole podporí iného kandidáta proti kandidátovi SMER-SD.\n\nAndrej Kiska ohlási l kandidatúru 3. marca 2013 na tlačovej konferencii, počas ktorej sa nevyjadril k podpore iných kandidátov v druhom kole prezidentských volieb.\n\nPodobne tak neurobil ani Pavol Hrušovský, ktorý ohlásil kandidatú 7. októbra 2013. Prvú oficiálnu TB mal Hrušovský 14. novembra 2013, kedy ohlásil zber podpisov. Nevyjadril sa, že by v druhom kole podporil jedného z kandidátov proti kandidátovi SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["29. novembra 2013 Milan Kňažko ohlásil prostredníctvom tlačovej konferencie kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách, ktoré sa budú konať v marci 2014. Počas tejto konferencie vyhlásil: \" A čo v druhom kole, nepochybne, ak postúpi niekto z nich aj urobím. Takže nemám s tým žiadny problém a je dobré, že z tej druhej strany je veľa kandidátov, pretože ľudia majú výber. .\"", "Radoslav Procházka ohlásil kandidatúru definitívne 14. apríla 2013 v relácii Na telo. V relácií nepovedal, že v druhom kole podporí iného kandidáta proti kandidátovi SMER-SD.", "Andrej Kiska ohlási l kandidatúru 3. marca 2013 na tlačovej konferencii, počas ktorej sa nevyjadril k podpore iných kandidátov v druhom kole prezidentských volieb.", "Podobne tak neurobil ani Pavol Hrušovský, ktorý ohlásil kandidatú 7. októbra 2013. Prvú oficiálnu TB mal Hrušovský 14. novembra 2013, kedy ohlásil zber podpisov. Nevyjadril sa, že by v druhom kole podporil jedného z kandidátov proti kandidátovi SMER-SD."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["ohlásil", "ohlásil", "relácií", "ohlási", "ohlásil", "TB"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1031063/tb-milana-knazka-kandidatura-na-funkciu-prezidenta-sr.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/prochazka-je-pevne-rozhodnuty/658893-clanok.html", "http://voyo.markiza.sk/produkt/relacie/10204-na-telo-14-04-2013-13-00", "https://www.youtube.com/watch?v=xsvFRb9rTWk&index=8&list=PLUhIPgF-TOUi-g95IrB9Bh0ApoDMXHAwT", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/hrusovsky-bude-kandidovat-na-preziden/741591-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1030268/tb-p-hrusovskeho-o-zbere-podpisov-za-kandidaturu-na-prezidenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:06.300819+00:00"}
{"id": "48847", "numeric_id": 48847, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48847", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Vždy strana Smer - slovenská sociálna demokracia hovorila o dobrovoľnosti očkovania. Ten, kto chcel sa dať zaočkovať, sa mohol dať zaočkovať, ten, kto nie, nie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci rôzni predstavitelia strany Smer-SD sa k očkovaniu vyjadrovali aj kriticky a spochybňovali ho, oficiálna komunikácia strany bola o dobrovoľnosti očkovania, výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nUž po začatí vakcinácie sa k téme vyjadril Robert Fico, apeloval na možnosť výberu pre občanov. O dobrovoľnosti hovoril aj vo februári 2021: „Kto sa chce dať zaočkovať, nech sa zaočkovať dá. Nech platí princíp dobrovoľnosti.”\n\nNa tlačovej besede (3:19) 1. júla 2021 sa predseda Smeru-SD Robert Fico vyjadril, že nemá nič proti motivovaniu ľudí k očkovaniu, povedal to v súvislosti s konaním očkovacej lotérie. Ďalej sa vyjadril, že názor strany Smer na povinné očkovanie sa nezmenil - očkovanie by malo byť dobrovoľné.\n\nJe pravda, že strana Smer bola väčšinu času proti povinnému očkovaniu, uprednostňovala princíp dobrovoľnosti , treba však pripomenúť, že Robert Fico niekoľkokrát vyjadril odmietavý postoj k vakcinácií. Prosil, aby sa z očkovania nešírila demagógia a propaganda, tvrdil, že vakcíny sú biznis pre farmaceutické firmy a zdôraznil to, že on sám je slobodný človek a zaočkovať sa nedá. Ostro vystupoval proti vakcinácií detí, vakcíny označoval za experimentálne a kampaň podporujúcu očkovanie za lživú. Za tieto vyjadrenia si vyslúžil kritiku, Vladimír Lengvarský ich označil za nezodpovedné.", "analysis_paragraphs": ["Hoci rôzni predstavitelia strany Smer-SD sa k očkovaniu vyjadrovali aj kriticky a spochybňovali ho, oficiálna komunikácia strany bola o dobrovoľnosti očkovania, výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Už po začatí vakcinácie sa k téme vyjadril Robert Fico, apeloval na možnosť výberu pre občanov. O dobrovoľnosti hovoril aj vo februári 2021: „Kto sa chce dať zaočkovať, nech sa zaočkovať dá. Nech platí princíp dobrovoľnosti.”", "Na tlačovej besede (3:19) 1. júla 2021 sa predseda Smeru-SD Robert Fico vyjadril, že nemá nič proti motivovaniu ľudí k očkovaniu, povedal to v súvislosti s konaním očkovacej lotérie. Ďalej sa vyjadril, že názor strany Smer na povinné očkovanie sa nezmenil - očkovanie by malo byť dobrovoľné.", "Je pravda, že strana Smer bola väčšinu času proti povinnému očkovaniu, uprednostňovala princíp dobrovoľnosti , treba však pripomenúť, že Robert Fico niekoľkokrát vyjadril odmietavý postoj k vakcinácií. Prosil, aby sa z očkovania nešírila demagógia a propaganda, tvrdil, že vakcíny sú biznis pre farmaceutické firmy a zdôraznil to, že on sám je slobodný človek a zaočkovať sa nedá. Ostro vystupoval proti vakcinácií detí, vakcíny označoval za experimentálne a kampaň podporujúcu očkovanie za lživú. Za tieto vyjadrenia si vyslúžil kritiku, Vladimír Lengvarský ich označil za nezodpovedné."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "hovoril", "tlačovej besede", "princíp dobrovoľnosti", "očkovania", "biznis", "vyslúžil"], "url": ["https://dennikn.sk/2203212/kym-fico-s-pellegrinim-pri-vakcine-kalkuluju-ockovat-sa-dali-prvi-lavicovi-politici/", "https://hnonline.sk/slovensko/2299390-ockovanie-je-biznis-pre-farmaceuticke-firmy-tvrdi-fico-remisova-hovori-o-principe-trhu", "https://www.ta3.com/clanok/205127/tb-r-fica-o-povinnom-ockovani-a-o-predkladanych-zakonoch-v-narodnej-rade", "https://www.aktuality.sk/clanok/5lyqwbx/koronavirus-v-smere-sd-odmietaju-motivovat-ludi-k-ockovaniu/", "https://www.youtube.com/watch?v=NfMmAsR7Sk8", "https://hnonline.sk/slovensko/2299390-ockovanie-je-biznis-pre-farmaceuticke-firmy-tvrdi-fico-remisova-hovori-o-principe-trhu", "https://www.aktuality.sk/clanok/901114/fico-schytal-kritiku-od-lengvarskeho-za-vyjadrenia-o-ockovani-je-to-absolutna-nezodpovednost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:43.494215+00:00"}
{"id": "vr27193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27193", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Našu zahraničnú politiku určuje parlament (...) máme tu parlamentný systém", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci je pravdou, že Národná rada sa významne podieľa na tvorbe zahraničnej politiky a uzatváraní medzinárodných zmlúv, prezident a vláda SR tiež zohrávajú kľúčovú rolu. Nie je preto možné tvrdiť, že parlament má najdôležitejšie postavenie pri určovaní zahraničnej politiky. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrávomoci prezidenta, Národnej rady SR a Vlády SR v oblasti zahraničnej politiky upravuje Ústava SR.\n\nÚstava definuje, že:\n\nPrezident podľa čl. 102 ods.1 písm.:\n\na) dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov\n\nb) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom\n\nl) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier\n\nVláda SR podľa čl.119 písm.:\n\nf) rozhoduje o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky, g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov, h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom, i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky\n\np) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky NR SR má podľa čl.86 písm.d) právomoc najmä: pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamozakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.\n\nMinisterstvo zahraničných vecí tiež uverejnilo PRAVIDLÁ PRE UZATVÁRANIE MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV A ZMLUVNÚ PRAX (.pdf), v ktorom sa zhŕňajú a doplňujú ústavné ustanovenia právomocí jednotlivých orgánov pri uzatváraní medzinárodných zmlúv.", "analysis_paragraphs": ["Hoci je pravdou, že Národná rada sa významne podieľa na tvorbe zahraničnej politiky a uzatváraní medzinárodných zmlúv, prezident a vláda SR tiež zohrávajú kľúčovú rolu. Nie je preto možné tvrdiť, že parlament má najdôležitejšie postavenie pri určovaní zahraničnej politiky. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako zavádzajúci.", "Právomoci prezidenta, Národnej rady SR a Vlády SR v oblasti zahraničnej politiky upravuje Ústava SR.", "Ústava definuje, že:", "Prezident podľa čl. 102 ods.1 písm.:", "a) dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov", "b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom", "l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier", "Vláda SR podľa čl.119 písm.:", "f) rozhoduje o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky, g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov, h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom, i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky", "p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky NR SR má podľa čl.86 písm.d) právomoc najmä: pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamozakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.", "Ministerstvo zahraničných vecí tiež uverejnilo PRAVIDLÁ PRE UZATVÁRANIE MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV A ZMLUVNÚ PRAX (.pdf), v ktorom sa zhŕňajú a doplňujú ústavné ustanovenia právomocí jednotlivých orgánov pri uzatváraní medzinárodných zmlúv."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["PRAVIDLÁ PRE UZATVÁRANIE MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV A ZMLUVNÚ PRAX"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_D884B02298DE67EBC12576810032AA84_SK/$File/pravidla_pre_uzatvaranie_medzinarodnych_zmluv.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:08.030504+00:00"}
{"id": "46808", "numeric_id": 46808, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46808", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V júli, pani Remišová, ste schválili novelizáciu zákona o štátnom rozpočte, to je fakt, ten zákon bol prijatý. A rozhodli ste, a teraz sa dobre počúvajme, že výdavky štátneho rozpočtu budú 26 miliárd a príjmy budú 14 miliárd. Rozdiel je teda 12 miliárd, 12 miliárd EUR… 12 miliárd EUR ste si schválili v roku 2020 navyše, zdvíhli ste si takto deficit, čiže (máte peňazí toľko koľko potrebujete), ale ľuďom beriete, beriete ich na nočných príplatkoch, na minimálnej mzde... druhé číslo je rok 2021, schvaľoval sa v decembri rozpočet na rok 2021, tentokrát je rozdiel 16 a 24. 24 miliárd sú výdavky a 16 miliárd sú príjmy, ďalších 8 miliárd, ktoré máte k dispozícii na boj proti covidu.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová vláda reagovala - ako aj iné vlády vo svete - na zhoršenú ekonomickú situáciu spôsobenú pandémiou zmenou štátneho rozpočtu a naberaním dlhov. Nahradila tiež viaceré opatrenia bývalej vlády, a hoci minimálnu mzdu či príplatky oproti vlaňajšku zvýšila, sú nižšie, než by boli bez jej zásahov. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako ešte pravdivé. Štátny rozpočet na rok 2020 schvaľovala ešte koalícia Smer,Most-Híd a SNS v decembri 2019. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vtedy ešte nemohol vedieť o dopadoch koronakrízy. Po vypuknutí epidémie koronavírusu v marci 2020 - nová - vláda Igora Matoviča prijala v lete zmenu štátneho rozpočtu. Rezort financií v nej počítal s príjmami vo výške 14,4 miliardy eur a výdavkami vo výške 26,3 miliardy eur. Schodok ministerstvo odhadlo na takmer 12 miliárd eur. Deficit nakoniec dosiahol úroveň 7,758 miliardy, teda o vyše 4 miliardy menej, než bol predpoklad ministra financií Eduarda Hegera. Štátu tak zostala vysoká finančná rezerva na rok 2021. Rozpočet na rok 2021 počíta s príjmami vo výške 15,8 miliardy eur a výdavkami na úrovni 23,86 miliardy eur. Ministerstvo financií teda počíta s deficitom 8,058 miliardy eur. Nová vláda zvýšila minimálnu mzdu oproti roku 2020 z 580 na 623 eur. Ak by však ponechala staré pravidlá, tak by minimálna mzda vzrástla v roku 2021 na 656 eur - teda ešte viac. Rovnako vláda zvýšila pre rok 2021 príplatky za prácu cez víkend, v noci a cez sviatok. Nočný príplatok stúpne o desať centov, nebude viac však naviazaný na výšku (stúpajúcej) minimálnej mzdy, ale určený pevnou sumou.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda reagovala - ako aj iné vlády vo svete - na zhoršenú ekonomickú situáciu spôsobenú pandémiou zmenou štátneho rozpočtu a naberaním dlhov. Nahradila tiež viaceré opatrenia bývalej vlády, a hoci minimálnu mzdu či príplatky oproti vlaňajšku zvýšila, sú nižšie, než by boli bez jej zásahov. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako ešte pravdivé. Štátny rozpočet na rok 2020 schvaľovala ešte koalícia Smer,Most-Híd a SNS v decembri 2019. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vtedy ešte nemohol vedieť o dopadoch koronakrízy. Po vypuknutí epidémie koronavírusu v marci 2020 - nová - vláda Igora Matoviča prijala v lete zmenu štátneho rozpočtu. Rezort financií v nej počítal s príjmami vo výške 14,4 miliardy eur a výdavkami vo výške 26,3 miliardy eur. Schodok ministerstvo odhadlo na takmer 12 miliárd eur. Deficit nakoniec dosiahol úroveň 7,758 miliardy, teda o vyše 4 miliardy menej, než bol predpoklad ministra financií Eduarda Hegera. Štátu tak zostala vysoká finančná rezerva na rok 2021. Rozpočet na rok 2021 počíta s príjmami vo výške 15,8 miliardy eur a výdavkami na úrovni 23,86 miliardy eur. Ministerstvo financií teda počíta s deficitom 8,058 miliardy eur. Nová vláda zvýšila minimálnu mzdu oproti roku 2020 z 580 na 623 eur. Ak by však ponechala staré pravidlá, tak by minimálna mzda vzrástla v roku 2021 na 656 eur - teda ešte viac. Rovnako vláda zvýšila pre rok 2021 príplatky za prácu cez víkend, v noci a cez sviatok. Nočný príplatok stúpne o desať centov, nebude viac však naviazaný na výšku (stúpajúcej) minimálnej mzdy, ale určený pevnou sumou."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "počítal", "dosiahol", "zostala", "Rozpočet", "zvýšila", "vzrástla", "zvýšila", "určený"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2019-468/znenie-20200101", "https://www.epi.sk/zz/2019-468/znenie-20200805", "https://e.dennikn.sk/minuta/2211041", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2246673-heger-nafukol-deficit-bude-nizsi", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-425", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/priplatky-cez-vikend-v-noci-vo-sviatok-2021", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-1-1-2021", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/priplatky-2021-tabulka", "https://www.trend.sk/biznis/zmeny-roku-2021-com-zamestnanci-prilepsia-pohorsia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:38.809025+00:00"}
{"id": "vr30544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30544", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Opäť sa dozvedáme z médií, že slovenská premiérka s podporou Fínska dosiahla stav, kedy právo veta bude zachované pri rozhodovacích procesoch v dočasnom eurovale.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok J.Kollára hodnotíme ako zavádzajúci . Média informujú nielen o výsledku Summitu v Bruseli z 8. decembra 2011 (právo na veto zostáva zachované v dôsledku nesúhlasného stanoviska Slovenskej republiky a Fínska), ale aj o skutočnosti, že v prípade ak by išlo o záchranu eura v mimoriadnej situácii, veto môže byť zrušené.", "analysis_paragraphs": ["Výrok J.Kollára hodnotíme ako zavádzajúci . Média informujú nielen o výsledku Summitu v Bruseli z 8. decembra 2011 (právo na veto zostáva zachované v dôsledku nesúhlasného stanoviska Slovenskej republiky a Fínska), ale aj o skutočnosti, že v prípade ak by išlo o záchranu eura v mimoriadnej situácii, veto môže byť zrušené."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["veto môže byť zrušené.", ""], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6174830/minuta-po-minute-summit-sa-skoncil-britania-zostala-izolovana.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6174830/minuta-po-minute-summit-sa-skoncil-britania-zostala-izolovana.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:37.771138+00:00"}
{"id": "vr29071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29071", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja neviem o tom, že by v Európe sa dopúšťali násilných trestných činov alebo teroristických trestných činov kresťania alebo židia. Sú to len moslimi, to si povedzme tiež veľmi otvorene.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že za teroristické trestné činy sú zodpovedný len moslimi. Ako príklad môžeme uviesť teroristický čin v Nórsku, ktorý bol dielom \"kresťanského kultúrneho aktivistu\" Andersa Breivika. Jeho čin, ktorý mal podľa jeho slov otvoriť vojnu multikulturalizmu pre zachovanie kresťanského dedičstva Európy . Lipšic však vo svojom výroku nehovorí o motívoch pre teroristické činy, ale o náboženskej identite ich vykonávateľov. Tá je v prípade napríklad členov IRA katolícka, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kresťania teda páchali teroristické útoky napríklad aj pod vlajkou IRA. Výrok Daniela Lipšica preto považujeme za nepravdivý. Anders Behring Breivik, ktorý sa preslávil v júli 2011 teroristickým počinom v nórskom Osle, videl sám seba ako križiackeho rytiera. Napriek vlastnému označeniu 100% kresťan sa považoval skôr za \"kultúrneho kresťana\". Priznal, že sám osobný vzťah s Bohom nemá, ale ide mu o zachovanie európskeho kresťanského kultúrneho dedičstva. Píše: „Stačí, ak ste kresťanský agnostik, či kresťanský ateista (ateista, ktorý chce zachovanie aspoň základov európskeho kresťanského dedičstva... ). \" ( pdf ., s. 1361-1362) Zaujimavú esej Marka Juergensmeyera, ktorý je profesorom sociológie a riaditeľom globálnych a medzinárodných štúdií na Kalifornskej univerzite v Santa Barbara si môžete prečítať na Jetotak.sk . Podľa niektorých autorov v Európe tradične existuje spojenie medzi extrémne pravicovými hnutiami a kresťanstvom, no toto spojenie sa postupne čoraz viac oslabuje. Akty týchto skupín sa tak spájajú skôr s národnosťou než náboženstvom. Separatistické skupiny ako ETA a IRA sa taktiež niekedy definujú na základe náboženskej príslušnosti. Dodávame však, že hlavným motívom sú separatistické aktivity . Lipšic však hovorí nie o motívoch, ale o náboženskej identite. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že za teroristické trestné činy sú zodpovedný len moslimi. Ako príklad môžeme uviesť teroristický čin v Nórsku, ktorý bol dielom \"kresťanského kultúrneho aktivistu\" Andersa Breivika. Jeho čin, ktorý mal podľa jeho slov otvoriť vojnu multikulturalizmu pre zachovanie kresťanského dedičstva Európy . Lipšic však vo svojom výroku nehovorí o motívoch pre teroristické činy, ale o náboženskej identite ich vykonávateľov. Tá je v prípade napríklad členov IRA katolícka, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kresťania teda páchali teroristické útoky napríklad aj pod vlajkou IRA. Výrok Daniela Lipšica preto považujeme za nepravdivý. Anders Behring Breivik, ktorý sa preslávil v júli 2011 teroristickým počinom v nórskom Osle, videl sám seba ako križiackeho rytiera. Napriek vlastnému označeniu 100% kresťan sa považoval skôr za \"kultúrneho kresťana\". Priznal, že sám osobný vzťah s Bohom nemá, ale ide mu o zachovanie európskeho kresťanského kultúrneho dedičstva. Píše: „Stačí, ak ste kresťanský agnostik, či kresťanský ateista (ateista, ktorý chce zachovanie aspoň základov európskeho kresťanského dedičstva... ). \" ( pdf ., s. 1361-1362) Zaujimavú esej Marka Juergensmeyera, ktorý je profesorom sociológie a riaditeľom globálnych a medzinárodných štúdií na Kalifornskej univerzite v Santa Barbara si môžete prečítať na Jetotak.sk . Podľa niektorých autorov v Európe tradične existuje spojenie medzi extrémne pravicovými hnutiami a kresťanstvom, no toto spojenie sa postupne čoraz viac oslabuje. Akty týchto skupín sa tak spájajú skôr s národnosťou než náboženstvom. Separatistické skupiny ako ETA a IRA sa taktiež niekedy definujú na základe náboženskej príslušnosti. Dodávame však, že hlavným motívom sú separatistické aktivity . Lipšic však hovorí nie o motívoch, ale o náboženskej identite. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Jetotak.sk", "niektorých autorov", "aktivity"], "url": ["https://www.fas.org/programs/tap/_docs/2083_-_A_European_Declaration_of_Independence.pdf", "http://www.jetotak.sk/editorial/je-anders-breivik-krestanskym-teroristom", "http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=317", "http://www.theguardian.com/politics/2005/jul/11/northernireland.july7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:40.681296+00:00"}
{"id": "vr38868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38868", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Česká republika hovorí dokonca o nule, (raste HDP v % pozn.)", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny zdroj, ktorý by Českej republike predpokladal nulový rast HDP na rok 2011.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadny zdroj, ktorý by Českej republike predpokladal nulový rast HDP na rok 2011."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:18.317516+00:00"}
{"id": "vr31736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31736", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A isto Vám môžem povedať pani redaktorka, že výnosnosť druhého piliera teda súkromného piliera bola niekde v priemere na úrovni okolo 1,4 %. A inflácia bola 4 %.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Pravda 29. marca 2012 písala o výnosnosti druhého piliera:", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Pravda 29. marca 2012 písala o výnosnosti druhého piliera:"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME 2. mája 2012"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/druhy-pilier-sa-ficova-vlada-nechysta-otvorit-foy-/sk_ekonomika.asp?c=A120329_201955_sk_ekonomika_p29", "http://ekonomika.sme.sk/c/6361303/ako-by-mali-rast-dochodkove-fondy-aspon-ako-ceny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:09.878522+00:00"}
{"id": "vr14882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14882", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Takže keď začali prvé problémy migračné na Malte a keď prichádzali migranti z Líbye, tak sa zriadil Európsky podporný úrad.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v čase zriadenia EASO- Európskeho podporného úradu pre azyl čelila problému s veľkým množstvom prichádzajúcich utečencov práve Malta. Utečenci prichádzali aj do iných európskych krajín a to nielen z Lýbie, ale vo veľkom aj z Tuniska a Egypta. Žiadne oficiálne dokumenty ani štúdie netvrdia, že by k založeniu EASO došlo len kvôli situácii na Malte a náporu utečencov z Lýbie, problémov bolo viac. EASO mal riešiť implementáciu spoločného európskeho azylového systému a pomáhať štátom s rekonštrukciou ich vlastných azylových systémov. Plán zavedenia EASO bol už v roku 2009. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Európsky podporný úrad pre azyl bol zriadený v roku 2010, naplno začal fungovať v roku 2011. Vytvorenie tohto úradu bolo navrhované ešte v roku 2009. Jeho úlohami sú: podporovať spoluprácu členských štátov v záležitostiach týkajúcich sa azylu, podporovať členské štáty, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku, zlepšovať uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS- dohodnutý ešte v roku 1999 ). Situáciu v roku 2011, kedy začal úrad naplno fungovať, opisuje napríklad článok EurActiv . Ten informuje, že hlavný nápor utečencov bol v tej dobe v Taliansku. Utečenci, ktorí tam prichádzali, boli z Lýbie, Tuniska a Egypta. Viacerí utečenci uviazli v tom čase aj na Malte a mali byť presídlení do členských krajín EÚ. Ešte v roku 2010 sa prvé stretnutie vedenia EASO uskutočnilo práve na Malte, ktorá čelila príchodu veľkého množstva utečencov. Prvá úloha EASO bola rekonštrukcia gréckeho azylového systému. Ešte v tom istom roku nasledovala pomoc Malte. V roku 2012 požiadali EASO o pomoc Luxembursko, Švédsko a Taliansko. Dokument Európskej únie informuje o založení EASO nasledovne: \"( ..)Asylum System cannot be achieved without support, in terms of scientific and technical assistance, and dissemination of information and expertise. EASO was created to do precisely this and it therefore constitutes an important piece of the puzzle. EASO is providing a new impetus to the Common European Asylum System. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v čase zriadenia EASO- Európskeho podporného úradu pre azyl čelila problému s veľkým množstvom prichádzajúcich utečencov práve Malta. Utečenci prichádzali aj do iných európskych krajín a to nielen z Lýbie, ale vo veľkom aj z Tuniska a Egypta. Žiadne oficiálne dokumenty ani štúdie netvrdia, že by k založeniu EASO došlo len kvôli situácii na Malte a náporu utečencov z Lýbie, problémov bolo viac. EASO mal riešiť implementáciu spoločného európskeho azylového systému a pomáhať štátom s rekonštrukciou ich vlastných azylových systémov. Plán zavedenia EASO bol už v roku 2009. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Európsky podporný úrad pre azyl bol zriadený v roku 2010, naplno začal fungovať v roku 2011. Vytvorenie tohto úradu bolo navrhované ešte v roku 2009. Jeho úlohami sú: podporovať spoluprácu členských štátov v záležitostiach týkajúcich sa azylu, podporovať členské štáty, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku, zlepšovať uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS- dohodnutý ešte v roku 1999 ). Situáciu v roku 2011, kedy začal úrad naplno fungovať, opisuje napríklad článok EurActiv . Ten informuje, že hlavný nápor utečencov bol v tej dobe v Taliansku. Utečenci, ktorí tam prichádzali, boli z Lýbie, Tuniska a Egypta. Viacerí utečenci uviazli v tom čase aj na Malte a mali byť presídlení do členských krajín EÚ. Ešte v roku 2010 sa prvé stretnutie vedenia EASO uskutočnilo práve na Malte, ktorá čelila príchodu veľkého množstva utečencov. Prvá úloha EASO bola rekonštrukcia gréckeho azylového systému. Ešte v tom istom roku nasledovala pomoc Malte. V roku 2012 požiadali EASO o pomoc Luxembursko, Švédsko a Taliansko. Dokument Európskej únie informuje o založení EASO nasledovne: \"( ..)Asylum System cannot be achieved without support, in terms of scientific and technical assistance, and dissemination of information and expertise. EASO was created to do precisely this and it therefore constitutes an important piece of the puzzle. EASO is providing a new impetus to the Common European Asylum System. \""], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["založeniu EASO", "EASO", "Európsky podporný úrad pre azyl", "1999", "EurActiv", "2010", "gréckeho", "Dokument"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-1610_en.htm", "http://www.unhcr.org/4a9d186b9.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=URISERV%3Ajl0022", "https://easo.europa.eu/about-us/what-is-easo/easo-history/", "http://euractiv.sk/zahranicie-a-bezpecnost/nervozita-z-africkych-utecencov-v-eu-rastie-016932/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-1610_en.htm", "https://easo.europa.eu/about-us/what-is-easo/easo-history/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/pdf/easo_annual_report_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:08.793983+00:00"}
{"id": "43008", "numeric_id": 43008, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43008", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Katka Neveďalová má zasa dobré medzinárodné postavenie, pretože bola podpredsedníčkou našej ženskej socialistickej organizácie.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Katarína Neveďalová bola trikrát zvolená za podpredsedníčku Strany európskych socialistov (PES), čo je významná pozícia v rámci európskej straníckej politiky, avšak podľa verejne dostupných zdrojov neexistuje žiadna ženská socialistická organizácia, ktorej by bola podpredsedníčkou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Neveďalová sa stala v roku 2009 najmladšou slovenskou europoslankyňou a v európskej politike sa pohybuje doteraz. Už trikrát bola zvolená za podpredsedníčku Strany európskych socialistov (PES), naposledy v decembri 2018. Vo svojom životopise síce spomína toto: „...počas piatich rokov pôsobenia som dosiahla výrazné úspechy v oblastiach podpory mládeže, vzdelávania a podpory žien...“ , avšak v oblasti podpory žien neuvádza nijakú organizáciu, ktorej by bola niekedy podpredsedníčkou. Neveďalová počas svojej kariéry zastávala aj pozíciu viceprezidentky Európskeho mládežníckeho fóra a Mladých európskych socialistov (ECOSY). Na Slovensku bola podpredsedníčkou Mladých sociálnych demokratov.", "analysis_paragraphs": ["Katarína Neveďalová bola trikrát zvolená za podpredsedníčku Strany európskych socialistov (PES), čo je významná pozícia v rámci európskej straníckej politiky, avšak podľa verejne dostupných zdrojov neexistuje žiadna ženská socialistická organizácia, ktorej by bola podpredsedníčkou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Neveďalová sa stala v roku 2009 najmladšou slovenskou europoslankyňou a v európskej politike sa pohybuje doteraz. Už trikrát bola zvolená za podpredsedníčku Strany európskych socialistov (PES), naposledy v decembri 2018. Vo svojom životopise síce spomína toto: „...počas piatich rokov pôsobenia som dosiahla výrazné úspechy v oblastiach podpory mládeže, vzdelávania a podpory žien...“ , avšak v oblasti podpory žien neuvádza nijakú organizáciu, ktorej by bola niekedy podpredsedníčkou. Neveďalová počas svojej kariéry zastávala aj pozíciu viceprezidentky Európskeho mládežníckeho fóra a Mladých európskych socialistov (ECOSY). Na Slovensku bola podpredsedníčkou Mladých sociálnych demokratov."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zvolená", "naposledy", "životopise", "zastávala"], "url": ["https://www.pes.eu/en/about-us/the-party/vice-presidents/katarina-nevedalova-/", "https://strana-smer.sk/aktuality/tlacove-spravy/post/katarina-roth-nevedalova-opatovne-zvolena-za-viceprezidentku-europskych-socialistov-pes", "https://www.europoslankyna.sk/", "http://www.osobnost.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59790"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:01.537760+00:00"}
{"id": "vr14314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14314", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som uviedol príklad šialeného softvéru za 150 miliónov euro, mať tisícky radarov (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra vypísalo v pondelok 25. januára 2016 tender na vybudovanie a správu systému na odhaľovanie dopravných priestupkov za 140 miliónov eur bez DPH. Celkovo by malo ísť do konca roka o 739 radarov, ktorých počet sa rozšíri až na 1300- nejedná sa teda o \"tisícky\". Danko uvádza nepresný počet radarov, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Nový priestupkový systém pozostáva z IT systému na vyhodnocovanie údajov a automatické zasielanie pokút, rozmiestnenia 739 radarov do konca roka a celkovo by malo ísť až 1300 radarov, ktoré budú po celom Slovensku. Systém využíva inštitút objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za priestupky. Celková cena 140 miliónov eur sa skladá z prípravy a vybudovania systému za 40 miliónov eur, 75 miliónov eur za správu na 16 rokov a 25 miliónov eur za opciu na predĺženie kontraktu o ďalších 5 rokov. Podľa eTrend.sk : \"Slovenské ministerstvo vnútra v oznámení o vypísaní verejnej súťaže odhadlo, že príprava a vybudovanie systému vyjde na 40 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty a 75 miliónov eur bude stáť jeho samotná správa. Štát uzatvorí zmluvu s víťazom tendra na 16 rokov, v prípade využitia opcie a predĺženia kontraktu o päť rokov mu zaplatí ďalších 25 miliónov eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra vypísalo v pondelok 25. januára 2016 tender na vybudovanie a správu systému na odhaľovanie dopravných priestupkov za 140 miliónov eur bez DPH. Celkovo by malo ísť do konca roka o 739 radarov, ktorých počet sa rozšíri až na 1300- nejedná sa teda o \"tisícky\". Danko uvádza nepresný počet radarov, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Nový priestupkový systém pozostáva z IT systému na vyhodnocovanie údajov a automatické zasielanie pokút, rozmiestnenia 739 radarov do konca roka a celkovo by malo ísť až 1300 radarov, ktoré budú po celom Slovensku. Systém využíva inštitút objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za priestupky. Celková cena 140 miliónov eur sa skladá z prípravy a vybudovania systému za 40 miliónov eur, 75 miliónov eur za správu na 16 rokov a 25 miliónov eur za opciu na predĺženie kontraktu o ďalších 5 rokov. Podľa eTrend.sk : \"Slovenské ministerstvo vnútra v oznámení o vypísaní verejnej súťaže odhadlo, že príprava a vybudovanie systému vyjde na 40 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty a 75 miliónov eur bude stáť jeho samotná správa. Štát uzatvorí zmluvu s víťazom tendra na 16 rokov, v prípade využitia opcie a predĺženia kontraktu o päť rokov mu zaplatí ďalších 25 miliónov eur.\""], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["systém", "rozmiestnenia", "cena", "správu", "eTrend.sk"], "url": ["https://dennikn.sk/351951/kalinak-chce-nove-it-pokuty-za-140-milionov-eur-uzavierka-tendra-dva-dni-volbach/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/381571-uz-su-zname-miesta-kde-policajti-namontuju-nove-radary/", "http://www2.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/325939", "http://domov.sme.sk/c/20080147/za-pokutovanie-obalkami-da-kalinak-140-milionov-eur.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/soferov-pokuty-prekvapia-castejsie-stat-vypisal-tender-na-radary.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:24.680005+00:00"}
{"id": "vr33318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33318", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "800 miliónov eur je čiastka, ktorá bol na dohodách vyplatená v roku 2011, 2012 ešte nemáme zatiaľ sumarizáciu. To je 800 miliónov eur, ktoré neboli zodvodnené.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne verejne dostupné informácie o čiastke, ktorá bola spolu vyplatená v roku 2011 na platy ľudí pracujúcich na dohodu. Podľa Inštitútu zamestnanosti (.doc) bolo v roku 2011 ľudí pracujúcich na dohodu takmer 400 tisíc: \"Ľudí pracujúcich na dohodu bolo podľa údajov zo Sociálnej poisťovne v minulom roku viac ako 387 tis. v novembri a takmer 400 tis. v júni.\" Ani táto správa však neponúka údaj o tom, koľko spolu títo dohodári za rok 2011 zarobili. Výrok ministra Richtera preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne verejne dostupné informácie o čiastke, ktorá bola spolu vyplatená v roku 2011 na platy ľudí pracujúcich na dohodu. Podľa Inštitútu zamestnanosti (.doc) bolo v roku 2011 ľudí pracujúcich na dohodu takmer 400 tisíc: \"Ľudí pracujúcich na dohodu bolo podľa údajov zo Sociálnej poisťovne v minulom roku viac ako 387 tis. v novembri a takmer 400 tis. v júni.\" Ani táto správa však neponúka údaj o tom, koľko spolu títo dohodári za rok 2011 zarobili. Výrok ministra Richtera preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu zamestnanosti"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.iz.sk%2Fdownload-files%2Fsk%2Fksp%2Fdohody-o-vykonani-prace-statistiky.doc&ei=MgM3UdutHYfitQb3hoCwAQ&usg=AFQjCNEC_Ge8Yrk1002IGFgCrFTADe74lA&bvm=bv.43287494,d.Yms"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:34.650321+00:00"}
{"id": "vr33096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33096", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vy ste sľúbili, že obsadíte ten úrad tak, aby nemohli byť pochybnosti o tom, že tam chcete svojho človeka a ani jeden jediný krát, ani jeden jediný krát ste za to nezahlasovali.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na to, že všetky tri voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR prebehli v parlamente tajným hlasovaním. Z hlasovania je však zrejmé, že o oboch prípadoch za Kamila Krnáča a V. Klimeša nehlasovali všetci poslanci opozičných strán. Vzhľadom na to, že obe hlasovania boli tajné, nevieme overiť koľko, a či vôbec poslanci SMER-SD hlasovali za Krnáča. Post predsedu Národného kontrolného úradu je v súčasnosti neobsadený a na jeho čele stále zostáva Ján Jasovský, ktorému sa skončilo funkčné obdobie už vo februári 2012. Predseda vlády a politici zo strany Smer-SD deklarovali, že post predsedu NKÚ patrí opozícii. Vzhľadom na to, že všetky tri voľby ( 26.júla 2012 , 18.septembra 2012 a 11.decembra 2012 ) prebehli tajne, nie je možné zistiť či časť poslancov strany SMER hlasovala za jedného z dvoch opozičných kandidátov Kamila Krnáča a Vladimíra Klimeša. Smer sľúbil svojich 10 hlasov , ak sa opozícia jednohlasne zhodne na kandidátovi. Po neúspešných hlasovaniach opozícia obviňuvala stranu SMER-SD z nedodržania sľubu a nehlasovania, naopak vládna strana tvrdí, že opozícia sa pri voľbe predsedu NKÚ vzájomne klame. Vzhľadom na to, že hlasovanie prebehlo tajne, nevieme učiť ktorá strana má pravdu. Je však zrejmé, že v oboch prípadoch za K. Krnáča nehlasovali všetci poslanci opozičných strán. Ani za V. Klimeša nehlasovali všetci opozičný poslanci. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na to, že všetky tri voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR prebehli v parlamente tajným hlasovaním. Z hlasovania je však zrejmé, že o oboch prípadoch za Kamila Krnáča a V. Klimeša nehlasovali všetci poslanci opozičných strán. Vzhľadom na to, že obe hlasovania boli tajné, nevieme overiť koľko, a či vôbec poslanci SMER-SD hlasovali za Krnáča. Post predsedu Národného kontrolného úradu je v súčasnosti neobsadený a na jeho čele stále zostáva Ján Jasovský, ktorému sa skončilo funkčné obdobie už vo februári 2012. Predseda vlády a politici zo strany Smer-SD deklarovali, že post predsedu NKÚ patrí opozícii. Vzhľadom na to, že všetky tri voľby ( 26.júla 2012 , 18.septembra 2012 a 11.decembra 2012 ) prebehli tajne, nie je možné zistiť či časť poslancov strany SMER hlasovala za jedného z dvoch opozičných kandidátov Kamila Krnáča a Vladimíra Klimeša. Smer sľúbil svojich 10 hlasov , ak sa opozícia jednohlasne zhodne na kandidátovi. Po neúspešných hlasovaniach opozícia obviňuvala stranu SMER-SD z nedodržania sľubu a nehlasovania, naopak vládna strana tvrdí, že opozícia sa pri voľbe predsedu NKÚ vzájomne klame. Vzhľadom na to, že hlasovanie prebehlo tajne, nevieme učiť ktorá strana má pravdu. Je však zrejmé, že v oboch prípadoch za K. Krnáča nehlasovali všetci poslanci opozičných strán. Ani za V. Klimeša nehlasovali všetci opozičný poslanci. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Post", "26.júla 2012", "18.septembra 2012", "11.decembra 2012", "10 hlasov", "opozícia", "vládna strana", "nehlasovali"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/smer-sd-oddaluje-volbu-predsedu-nku-podla-opozicie-sa-boji-kontroly/slovensko/politika/", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248098-opozicia-vini-z-nezvolenia-krnaca-smer-vraj-sa-boji-kontroly/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52101", "http://www.aktuality.sk/clanok/219331/nrsr-opozicia-opat-neuspela-v-klimesa-za-predsedu-nku-nezvolili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:11.870048+00:00"}
{"id": "vr16464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16464", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...mestská časť Bratislava – Vrakuňa ešte v roku 2002 vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov. Tento zákaz platí dodnes.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Starostka bratislavskej mestskej časti Vrakuňa v roku 2002 skutočne vydala všeobecný zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní na polievanie zeleniny a ovocia určených na konzum. Tento zákaz mal platiť až do odvolania. Jeho platnosť až do súčasnosti potvrdzuje aj web mestskej časti Vrakuňa. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Starostka bratislavskej mestskej časti Vrakuňa v roku 2002 skutočne vydala všeobecný zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní na polievanie zeleniny a ovocia určených na konzum. Tento zákaz mal platiť až do odvolania. Jeho platnosť až do súčasnosti potvrdzuje aj web mestskej časti Vrakuňa. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["všeobecný zákaz", "web", "mája 2017", "likvidáciou toxickej skládky"], "url": ["http://www.vrakuna.sk/wp-content/uploads/2017/06/zakaz-pouzivania-studni-2002.pdf", "http://www.vrakuna.sk/zivot-vo-vrakuni/chzjd/", "https://droba.blog.sme.sk/c/455622/otravena-voda-ohrozuje-bratislavsky-kraj-kompetentni-sa-neponahlaju.html", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/381514-likvidovat-toxicku-skladku-vo-vrakuni-zacnu-zrejme-na-jesen/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:31.084230+00:00"}
{"id": "vr32124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32124", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože odchod z eurozóny je ten najkatastrofálnejší scenár aký si vôbec vieme predstaviť.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": ".", "analysis_paragraphs": ["."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:08.309568+00:00"}
{"id": "vr26836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26836", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Ta inšpekcia, ktorá preveruje, možné pochybenia policajtov, priamo spadá pod riadenie ministra vnútra.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "M. Fedor hovorí o všeobecnom postupe polície v prípade preverovania jej správnosti postupov. Je skutočne pravdou, že takáto inšpekcia by spadala pod riadenie ministra vnútra. Je však treba podotknúť, že v prípade prípade Nitry zatiaľ takáto inšpekcia nebola vytvorená. Výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR je \"samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby...na úseku inšpekčnej služby odhaľuje a vyšetruje trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru.\" Avšak podľa doterajších vyhlásení R. Kaliňáka, minister nepovažoval inšpekciu policajných postupov za potrebnú. TASR (29. január 2014) \" Minister zatiaľ nevidí dôvod, aby postup polície v Nitre prešetrila inšpekcia ministerstva vnútra.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["M. Fedor hovorí o všeobecnom postupe polície v prípade preverovania jej správnosti postupov. Je skutočne pravdou, že takáto inšpekcia by spadala pod riadenie ministra vnútra. Je však treba podotknúť, že v prípade prípade Nitry zatiaľ takáto inšpekcia nebola vytvorená. Výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR je \"samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby...na úseku inšpekčnej služby odhaľuje a vyšetruje trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru.\" Avšak podľa doterajších vyhlásení R. Kaliňáka, minister nepovažoval inšpekciu policajných postupov za potrebnú. TASR (29. január 2014) \" Minister zatiaľ nevidí dôvod, aby postup polície v Nitre prešetrila inšpekcia ministerstva vnútra.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Sekcia", "TASR"], "url": ["http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-neonacisti-nitra-vysetrovanie/72076-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:35.465975+00:00"}
{"id": "49324", "numeric_id": 49324, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49324", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To je zlodejina za 15,4 milióna eur, maličký softvérik, ktorý Pellegrini dovolil vlastne nakúpiť, a keď bol štátny tajomník Ministerstva financií, ja som presne ten istý software dal naprogramovať za 28.000 eur, 550× lacnejšie a to je presne tá kauza, kde podľa dvoch svedkov Pellegrini zobral úplatok 150.000 eur.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Virtuálna registračná pokladnica (VRP) je aplikácia Finančnej správy, ktorá slovenským podnikateľom umožňuje robiť evidenciu tržieb. Od júla 2022 sa využíva jej nová verzia, ktorá štát stála 28-tisíc eur. Vytvorenie novej VRP mali na starosti externí programátori a zamestnanci Finančnej správy. Predošlá verzia aplikácie, ktorú Finančná správa kúpila od firmy Alexis podnikateľa Suchobu, stála 15,4 milióna eur, čo je 540-krát viac.\n\nK nákupu od firmy Alexis sa viaže aj meno Petra Pellegriniho, ktorý bol v čase podpisu zmluvy o dodaní VRP1 štátny tajomník Ministerstva financií. Podľa výpovede bývalého riaditeľa Finančnej správy, Františka Imreczeho, mal Pellegrini dostať úplatok vo výške 150-tisíc eur výmenou za presadenie zmeny zákona, ktorá by umožnila používanie VRP. Imrecze tvrdí , že Pellegrini ho požiadal aby peniaze nedostal priamo od podnikateľa Suchobu, ale cez prostredníka oligarchu Miroslava Výboha. Suchoba vypovedal, že Výbohovi odovzdal 150-tisíc eur pre Pellegriniho v škatuli od šampanského. Pellegrini kvôli obvineniu vypovedal na NAKA , avšak prijatie úplatku zásadne odmieta. Celá záležitosť je prešetrovaná v rámci medializovanej kauzy Mýtnik.", "analysis_paragraphs": ["Virtuálna registračná pokladnica (VRP) je aplikácia Finančnej správy, ktorá slovenským podnikateľom umožňuje robiť evidenciu tržieb. Od júla 2022 sa využíva jej nová verzia, ktorá štát stála 28-tisíc eur. Vytvorenie novej VRP mali na starosti externí programátori a zamestnanci Finančnej správy. Predošlá verzia aplikácie, ktorú Finančná správa kúpila od firmy Alexis podnikateľa Suchobu, stála 15,4 milióna eur, čo je 540-krát viac.", "K nákupu od firmy Alexis sa viaže aj meno Petra Pellegriniho, ktorý bol v čase podpisu zmluvy o dodaní VRP1 štátny tajomník Ministerstva financií. Podľa výpovede bývalého riaditeľa Finančnej správy, Františka Imreczeho, mal Pellegrini dostať úplatok vo výške 150-tisíc eur výmenou za presadenie zmeny zákona, ktorá by umožnila používanie VRP. Imrecze tvrdí , že Pellegrini ho požiadal aby peniaze nedostal priamo od podnikateľa Suchobu, ale cez prostredníka oligarchu Miroslava Výboha. Suchoba vypovedal, že Výbohovi odovzdal 150-tisíc eur pre Pellegriniho v škatuli od šampanského. Pellegrini kvôli obvineniu vypovedal na NAKA , avšak prijatie úplatku zásadne odmieta. Celá záležitosť je prešetrovaná v rámci medializovanej kauzy Mýtnik."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["evidenciu", "nová", "Vytvorenie", "dostať", "tvrdí", "NAKA"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/688453-financna-sprava-zavadza-novu-aplikaciu-pre-podnikatelov-matovic-spomenul-pellegriniho-uplatok", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/financna-sprava-predstavila-novu-aplikaciu-vrp-2.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96024568-matovic-so-sefom-financnej-spravy-predstavili-aplikaciu-pre-podnikatelov-bude-sluzit-na-evidenciu-trzieb", "https://www.trend.sk/spravy/pellegrini-mal-zinkasovat-uplatok-150-tisic-eur-skatuli-vina-vyhlasil-sipos", "https://www.aktuality.sk/clanok/905740/imrecze-a-suchoba-ukazali-na-petra-pellegriniho-hovoria-o-uplatku-vo-vyske-150-tisic-eur/", "https://domov.sme.sk/c/22782518/pellegrini-vypoveda-na-naka-ma-ist-o-udajny-uplatok-v-krabici-od-sampanskeho.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:36.868015+00:00"}
{"id": "vr18442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18442", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "90-timi hlasmi sme tento dokument (Globálny pakt OSN o migrácii, pozn.) odmietli.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O neprijatí Globálneho paktu OSN o migrácii hlasovali poslanci Národnej rady SR 29. novembra 2018. O uznesenie sa hlasovalo ako o celku. Za neprijatie paktu hlasovalo 90 poslancov NR SR, teda návrh o neprijatí prešiel. Za odmietnutie hlasovali všetci poslanci SMER-SD, SNS, ĽS-NS, dvaja poslanci Most-Híd a niektorí opoziční poslanci za SME RODINA a niekoľko nezaradených poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O neprijatí Globálneho paktu OSN o migrácii hlasovali poslanci Národnej rady SR 29. novembra 2018. O uznesenie sa hlasovalo ako o celku. Za neprijatie paktu hlasovalo 90 poslancov NR SR, teda návrh o neprijatí prešiel. Za odmietnutie hlasovali všetci poslanci SMER-SD, SNS, ĽS-NS, dvaja poslanci Most-Híd a niektorí opoziční poslanci za SME RODINA a niekoľko nezaradených poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["hlasovali"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=41004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:50.167797+00:00"}
{"id": "vr28650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28650", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "V roku 2012 práve pán primátor vymenoval do funkcie šéfa takejto spoločnosti (mestskej, pozn.) člena strany Smer.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk hodnotí výrok ako neoveriteľný, keďže strany nezverejňujú mená svojich členov. Riaditeľmi mestských podnikov v Banskej Bystrici v súčasnosti sú:", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk hodnotí výrok ako neoveriteľný, keďže strany nezverejňujú mená svojich členov. Riaditeľmi mestských podnikov v Banskej Bystrici v súčasnosti sú:"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["mestských podnikov"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=23288"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:07.327142+00:00"}
{"id": "vr34286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34286", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja len zopakujem, že som dostal nebytový priestor, ktorý bol v zdevastovanom stave, vyžadoval si rozsiahle investície alebo teda obnovu, aby sa tam vôbec dalo bývať.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V akom stave bol tento priestor, a za akých podmienok neskôr byt J. Figeľ odkúpil nie je možné overiť z nezávislého zdroja.", "analysis_paragraphs": ["V akom stave bol tento priestor, a za akých podmienok neskôr byt J. Figeľ odkúpil nie je možné overiť z nezávislého zdroja."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:05.133687+00:00"}
{"id": "vr17318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17318", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je tu rozhodnutie jedno z globálnych alebo veľkých automobiliek z Veľkej Británie, ktorá dokonca aj po ohlásení brexitu potvrdila rozhodnutie investovať.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií mal na mysli pravdepodobne britskú automobilku Jaguar Land Rover, ktorá v roku 2015 po dohode a podpísaní investičnej zmluvy s vládou oznámila príchod na Slovensko s vybudovaním závodu pri Nitre. Táto automobilka, v poradí štvrtá na Slovensku, oznámila svoj príchod ešte pred vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie. Výroba by v nitrianskom závode mala začať už tento rok a Jaguar Land Rover dokonca oznámil, že má v pláne zamestnať až 6 tisíc ľudí a rozšíriť svoj závod. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prvej fáze výroby na Slovensku by mal Jaguar Land Rover zamestnať 3 tisíc ľudí, vyrábať 150-tisíc automobilov ročne. V druhej fáze majú čísla narásť. Automobilka plánuje okrem závodu pre výrobu automobilov pristaviť aj objekt na montáž batériových modulov, čím by sa skladové priestory pri Nitre zväčšili z plochy pôvodných 64-tisíc kilometrov štvorcových na 75-tisíc kilometrov štvorcových. Otázky ohľadom pôsobenia a investícií automobilky Jaguar Land Rover sa objavili po britskom referende o vystúpení z Európskej únie. Prevádzkový riaditeľ Jaguar Land Rover na Slovensku, Alexander Wortberg však ubezpečil , že na zámeroch britskej automobilky brexit nič nezmení. Automobilka sa aj napriek brexitu má držať svojich plánov a dodržať plánový začiatok výroby koncom roka 2018. Firma ohlásila nábor zamestnancov v októbri 2017.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií mal na mysli pravdepodobne britskú automobilku Jaguar Land Rover, ktorá v roku 2015 po dohode a podpísaní investičnej zmluvy s vládou oznámila príchod na Slovensko s vybudovaním závodu pri Nitre. Táto automobilka, v poradí štvrtá na Slovensku, oznámila svoj príchod ešte pred vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie. Výroba by v nitrianskom závode mala začať už tento rok a Jaguar Land Rover dokonca oznámil, že má v pláne zamestnať až 6 tisíc ľudí a rozšíriť svoj závod. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V prvej fáze výroby na Slovensku by mal Jaguar Land Rover zamestnať 3 tisíc ľudí, vyrábať 150-tisíc automobilov ročne. V druhej fáze majú čísla narásť. Automobilka plánuje okrem závodu pre výrobu automobilov pristaviť aj objekt na montáž batériových modulov, čím by sa skladové priestory pri Nitre zväčšili z plochy pôvodných 64-tisíc kilometrov štvorcových na 75-tisíc kilometrov štvorcových. Otázky ohľadom pôsobenia a investícií automobilky Jaguar Land Rover sa objavili po britskom referende o vystúpení z Európskej únie. Prevádzkový riaditeľ Jaguar Land Rover na Slovensku, Alexander Wortberg však ubezpečil , že na zámeroch britskej automobilky brexit nič nezmení. Automobilka sa aj napriek brexitu má držať svojich plánov a dodržať plánový začiatok výroby koncom roka 2018. Firma ohlásila nábor zamestnancov v októbri 2017."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["príchod", "rozšíriť", "zväčšili", "ubezpečil", "nábor"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20632076/jaguar-bude-v-nitre-vacsi-zamestna-sesttisic-ludi-a-vyrabat-bude-baterie.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20632076/jaguar-bude-v-nitre-vacsi-zamestna-sesttisic-ludi-a-vyrabat-bude-baterie.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/400171-rozhodnutie-jaguaru-mat-zavod-na-slovensku-nezmeni-ani-brexit/", "https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/443540-jaguar-rozbieha-velky-nabor-do-nitry-hlada-tisic-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:41.225619+00:00"}
{"id": "vr15561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15561", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Povedali sme, že chceme euro, 1. januára 2009 všetci kričali, to sa nedá. Povedali sme, že chceme dosiahnuť kurz, ktorý sa bude blížiť k 30 korunám, -to sa nedá. Potom prišla otázka procedúry nadmerného deficitu, - to nedokážete. Potom sme si namaľovali rozpočty na roky 2013, - nereálny. Na roky 2014 - nereálny. 2015 - nereálny. 2016 - nereálny. Vždy všetci kričia, že nereálne, a na konci dňa všetko, čo povieme, platí. My fakt držíme slovo.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda vlády Robert Fico počas svojich troch vlád (2006-2010, 2012-2016, 2016 - ) čelil kritike zo strany opozície v otázkach zavedenia eura a následného konverzného kurzu, ako aj v otázkach rozpočtu a rozpočtového deficitu. V roku 2014 však skutočné výdavky štátneho rozpočtu presiahli výšku v schválenom rozpočte, a preto hodnotíme výrok Roberta Fica ako nepravdivý. Počas parlamentnej Hodiny otázok v marci 2008 Fico presvedčivo obhajoval zavedenie eura, ktoré má podľa neho \" viac výhod ako nevýhod\". Atmosféru pred prijatím eura v roku 2009 nazval predseda vlády \"jednou špinavou politickou hrou\". Na druhej strane však uviedol, že opozícia sa spolieha na negatívne dopady eura na obyvateľstvo, čím by mohli poškodiť reputáciu vlády, ktorá prijatie eura vehemetne presadzuje. Vytvorenie koalície Smer-SD/SNS/ĽS-HZDS v roku 2006 podľa \"opozičných prognóz\" ohrozilo prijatie eura v plánovanom termíne. Slovenská koruna vstúpila do kurzového mechanizmu ERM 2 v novembri 2005 s centrálnou paritou na úrovni 38,455 SKK/EUR. Jej sústavné posilňovanie vyvolalo zmeny centrálnej parity, ktorá revalvovala dvakrát, a to poslednýkrát v máji 2008 na úroveň 30,126 SKK/EUR. Predseda vlády označil kurz za \"optimálny\" a minister financií Počiatek za \"úspech pre ľudí\" a \"dobrú správu pre spoločnosť\", keďže kurz nepoškodzuje podnikateľský sektor. Naopak podpredseda KDH Július Brocka vyjadril celkové sklamanie s prijatím eura, ktorým Slovensko podľa neho stratí výhodu oproti bohatším krajinám EU. Taktiež vtedajší predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš nezaprel sklamanie nad konverzným kurzom, ktorý by mohol byť o korunu nižší. Procedúra nadmerného deficitu sa v prípade Slovenska začala v roku 2009, keď deficit verejných financií dosiahol 6,3%. Postup pri nadmernom deficite je súčasťou nápravnej časti Paktu stability a rastu v prípade, keď deficit verejných financií prekročí 3 % HDP. O začatí tohto procesu rozhoduje Rada EÚ za základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát spravidla dostane nápravné odporúčania a termín dokedy ich musí prijať. Podľa Európskej komisii Slovensko malo znížiť deficit do roku 2013, čo sa slovenskej vláde podarilo aj napriek tomu, že opozícia bola voči tomuto termínu skeptická. „Realita je taká, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa výrazne zhoršuje a nevytvárajú sa podmienky a predpoklady na udržateľnosť verejných financií, prílev investícií a udržateľný rast ekonomiky a zamestnanosti,\" povedal Ivan Mikloš, bývalý minister financií a poslanec SDKÚ ešte v roku 2009. V roku 2013 sa však deficit štátneho rozpočtu dostal na hodnotu 2,8 % HDP a následne v roku 2014 Slovensko bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu. V roku 2013 si aj štátny rozpočet vyslúžil pestrú kritiku opozície , ktorá ho označila za \"antisociálny\" , \"nesplniteľný\" , \"nereálny\" či \"postavený na vode\" . Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo vyčítal zvyšovanie daní, zatiaľ čo Béla Bugár spochybnil udržateľnosť deficitu HDP na 3%, keď skonštatoval, že Smer rieši problémy \"vytváraním ďalších problémov\" . Poslanec za SDKÚ Viliam Novotný kritizoval naprojektované príjmy do zdravotníctva a chýbajúce financie na vývoj hospododárenia verejných nemocníc. Beblavý, na druhej strane, podotkol , že zvyšovaním daní a odvodov bude viesť k \"trvalej bolesti\" a spomaleniu rastu životnej úrovne občanov. Napriek tomu na prahu roku 2014 deficit štátneho rozpočtu bol o jednu miliardu nižší než plánovaný. Na margo úspešnosti naplnenia rozpočtu sa Robert Fico vyjadril : \" Splnili sme cieľ zastaviť 5 až 10 % daňových únikov a verím, že tento boj bude rovnako úspešný aj v tomto roku.“ Rovnako aj predstavený rozpočet na rok 2014 sa nevyhol tvrdej kritike opozície, ktorá ho opäť považovala za neudržateľný. Bývalý minister financií Ivan Mikloš kritizoval negatívne dopady rozpočtu na rastúcu nezamestnanosť a \"žmýkanie\" malých podnikateľov zavedenými daňovými licenciami. Ficovu vládu nazval nekompetentnou a bezradnou. Opozícia zároveň priznala, že daňovými reformami si polepšia veľké firmy a \"oligarchovia\" , zatiaľ čo malé podniky si pohoršia. Béla Bugár však pripomenul , že Fico svoje sľuby o nezvyšovaní daní nedokázal splniť. Naopak, podľa ministra financií Petra Kažimíra schválený rozpočet vytváral predpoklady pre znižovanie deficitu a zároveň pre podporu ekonomického rastu, rastu zamestnanosti a zlepšovanie životnej úrovne. Ani rozpočet na rok 2015 sa neobišiel bez výhrad opozície. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka odpustenie odvodov zamestnancov s malými príjmami či zvyšovanie platov vo verejnej správe predstavovali rizikové výpadky vo verejných príjmoch, čím označuje schválený rozpočet za \"nezodpovedný\" . Navyše rozpočet nebral podľa neho do úvahy neočakávané možné výdavky spojené s krízou na Ukrajine. Mimo iného kritizoval Ficovu vládu za ponechanie 20% DPH, ktorá mala byť len dočasnou náhradou za 19% DPH. Strana SaS nešetrila kritikou ani pri ukážke rozpočtu na rok 2016. V júli 2015 počas krízy v Grécku Eugen Jurzyca podotkol , že Grécko by malo byť \"mementom\" pre slovenskú vládu, ktorá odkladá konsolidáciu verejného dlhu na nasledujúce roky. Aj líder KDH Ján Figeľ vyjadril nespokojnosť s rastúcim verejným dlhom, ktorý by mal narásť o vyše miliardu. \"Za tento dlh nebudú ručiť politici strany Smer, ale ľudia na Slovensku, ktorí ho budú musieť splácať zo svojich daní v ďalších rokoch, \" dodal Figeľ. V rámci hlasovania o rozpočte prešli aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ale žiaden z nich však nebol opozičný. KDH napríklad navrhovala prehodnotiť efektivitu účasti orgánov v medzinárodných organizáciách, posilniť resort školstva presunom 55 mil. eur či venovať 440 tis. eur na opravy prezidentského paláca počas slovenského predsedníctva v Rade EU. Na základe údajov o štátnom rozpočte je možné uviesť, že skutočný deficit štátneho rozpočtu Ficovej vlády bol v súlade so schváleným deficitom vo všetkých rokoch okrem roku 2014, kedy deficit prekročil stanovenú výšku o takmer 1,7 mld. eur. Teda v roku 2014 mohol byť, na základe Ficových slov, štátny rozpočet \"nereálny\". V ostatných rokoch bol skutočný deficit takmer o miliardu nižší než predpokladaný v schválenom rozpočte. Pre presnosť je nutné uviesť, že Fico nespomína o aký rozpočet sa jedná. Tu predpokladáme, že spomína štátny rozpočet, ktorý parlament schvaľuje každý rok na nasledújuci rok, nie rozpočet verejnej správy. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády Robert Fico počas svojich troch vlád (2006-2010, 2012-2016, 2016 - ) čelil kritike zo strany opozície v otázkach zavedenia eura a následného konverzného kurzu, ako aj v otázkach rozpočtu a rozpočtového deficitu. V roku 2014 však skutočné výdavky štátneho rozpočtu presiahli výšku v schválenom rozpočte, a preto hodnotíme výrok Roberta Fica ako nepravdivý. Počas parlamentnej Hodiny otázok v marci 2008 Fico presvedčivo obhajoval zavedenie eura, ktoré má podľa neho \" viac výhod ako nevýhod\". Atmosféru pred prijatím eura v roku 2009 nazval predseda vlády \"jednou špinavou politickou hrou\". Na druhej strane však uviedol, že opozícia sa spolieha na negatívne dopady eura na obyvateľstvo, čím by mohli poškodiť reputáciu vlády, ktorá prijatie eura vehemetne presadzuje. Vytvorenie koalície Smer-SD/SNS/ĽS-HZDS v roku 2006 podľa \"opozičných prognóz\" ohrozilo prijatie eura v plánovanom termíne. Slovenská koruna vstúpila do kurzového mechanizmu ERM 2 v novembri 2005 s centrálnou paritou na úrovni 38,455 SKK/EUR. Jej sústavné posilňovanie vyvolalo zmeny centrálnej parity, ktorá revalvovala dvakrát, a to poslednýkrát v máji 2008 na úroveň 30,126 SKK/EUR. Predseda vlády označil kurz za \"optimálny\" a minister financií Počiatek za \"úspech pre ľudí\" a \"dobrú správu pre spoločnosť\", keďže kurz nepoškodzuje podnikateľský sektor. Naopak podpredseda KDH Július Brocka vyjadril celkové sklamanie s prijatím eura, ktorým Slovensko podľa neho stratí výhodu oproti bohatším krajinám EU. Taktiež vtedajší predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš nezaprel sklamanie nad konverzným kurzom, ktorý by mohol byť o korunu nižší. Procedúra nadmerného deficitu sa v prípade Slovenska začala v roku 2009, keď deficit verejných financií dosiahol 6,3%. Postup pri nadmernom deficite je súčasťou nápravnej časti Paktu stability a rastu v prípade, keď deficit verejných financií prekročí 3 % HDP. O začatí tohto procesu rozhoduje Rada EÚ za základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát spravidla dostane nápravné odporúčania a termín dokedy ich musí prijať. Podľa Európskej komisii Slovensko malo znížiť deficit do roku 2013, čo sa slovenskej vláde podarilo aj napriek tomu, že opozícia bola voči tomuto termínu skeptická. „Realita je taká, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa výrazne zhoršuje a nevytvárajú sa podmienky a predpoklady na udržateľnosť verejných financií, prílev investícií a udržateľný rast ekonomiky a zamestnanosti,\" povedal Ivan Mikloš, bývalý minister financií a poslanec SDKÚ ešte v roku 2009. V roku 2013 sa však deficit štátneho rozpočtu dostal na hodnotu 2,8 % HDP a následne v roku 2014 Slovensko bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu. V roku 2013 si aj štátny rozpočet vyslúžil pestrú kritiku opozície , ktorá ho označila za \"antisociálny\" , \"nesplniteľný\" , \"nereálny\" či \"postavený na vode\" . Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo vyčítal zvyšovanie daní, zatiaľ čo Béla Bugár spochybnil udržateľnosť deficitu HDP na 3%, keď skonštatoval, že Smer rieši problémy \"vytváraním ďalších problémov\" . Poslanec za SDKÚ Viliam Novotný kritizoval naprojektované príjmy do zdravotníctva a chýbajúce financie na vývoj hospododárenia verejných nemocníc. Beblavý, na druhej strane, podotkol , že zvyšovaním daní a odvodov bude viesť k \"trvalej bolesti\" a spomaleniu rastu životnej úrovne občanov. Napriek tomu na prahu roku 2014 deficit štátneho rozpočtu bol o jednu miliardu nižší než plánovaný. Na margo úspešnosti naplnenia rozpočtu sa Robert Fico vyjadril : \" Splnili sme cieľ zastaviť 5 až 10 % daňových únikov a verím, že tento boj bude rovnako úspešný aj v tomto roku.“ Rovnako aj predstavený rozpočet na rok 2014 sa nevyhol tvrdej kritike opozície, ktorá ho opäť považovala za neudržateľný. Bývalý minister financií Ivan Mikloš kritizoval negatívne dopady rozpočtu na rastúcu nezamestnanosť a \"žmýkanie\" malých podnikateľov zavedenými daňovými licenciami. Ficovu vládu nazval nekompetentnou a bezradnou. Opozícia zároveň priznala, že daňovými reformami si polepšia veľké firmy a \"oligarchovia\" , zatiaľ čo malé podniky si pohoršia. Béla Bugár však pripomenul , že Fico svoje sľuby o nezvyšovaní daní nedokázal splniť. Naopak, podľa ministra financií Petra Kažimíra schválený rozpočet vytváral predpoklady pre znižovanie deficitu a zároveň pre podporu ekonomického rastu, rastu zamestnanosti a zlepšovanie životnej úrovne. Ani rozpočet na rok 2015 sa neobišiel bez výhrad opozície. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka odpustenie odvodov zamestnancov s malými príjmami či zvyšovanie platov vo verejnej správe predstavovali rizikové výpadky vo verejných príjmoch, čím označuje schválený rozpočet za \"nezodpovedný\" . Navyše rozpočet nebral podľa neho do úvahy neočakávané možné výdavky spojené s krízou na Ukrajine. Mimo iného kritizoval Ficovu vládu za ponechanie 20% DPH, ktorá mala byť len dočasnou náhradou za 19% DPH. Strana SaS nešetrila kritikou ani pri ukážke rozpočtu na rok 2016. V júli 2015 počas krízy v Grécku Eugen Jurzyca podotkol , že Grécko by malo byť \"mementom\" pre slovenskú vládu, ktorá odkladá konsolidáciu verejného dlhu na nasledujúce roky. Aj líder KDH Ján Figeľ vyjadril nespokojnosť s rastúcim verejným dlhom, ktorý by mal narásť o vyše miliardu. \"Za tento dlh nebudú ručiť politici strany Smer, ale ľudia na Slovensku, ktorí ho budú musieť splácať zo svojich daní v ďalších rokoch, \" dodal Figeľ. V rámci hlasovania o rozpočte prešli aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ale žiaden z nich však nebol opozičný. KDH napríklad navrhovala prehodnotiť efektivitu účasti orgánov v medzinárodných organizáciách, posilniť resort školstva presunom 55 mil. eur či venovať 440 tis. eur na opravy prezidentského paláca počas slovenského predsedníctva v Rade EU. Na základe údajov o štátnom rozpočte je možné uviesť, že skutočný deficit štátneho rozpočtu Ficovej vlády bol v súlade so schváleným deficitom vo všetkých rokoch okrem roku 2014, kedy deficit prekročil stanovenú výšku o takmer 1,7 mld. eur. Teda v roku 2014 mohol byť, na základe Ficových slov, štátny rozpočet \"nereálny\". V ostatných rokoch bol skutočný deficit takmer o miliardu nižší než predpokladaný v schválenom rozpočte. Pre presnosť je nutné uviesť, že Fico nespomína o aký rozpočet sa jedná. Tu predpokladáme, že spomína štátny rozpočet, ktorý parlament schvaľuje každý rok na nasledújuci rok, nie rozpočet verejnej správy. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["nazval", "uviedol,", "ohrozilo", "označil", "vyjadril", "nezaprel", "Procedúra nadmerného deficitu", "dosiahol", "povedal", "dostal", "pestrú kritiku opozície", "vyčítal", "kritizoval", "podotkol", "vyjadril", "kritizoval", "pripomenul", "Petra Kažimíra", "Richarda Sulíka", "podotkol", "dodal", "navrhovala", "štátnom rozpočte"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/284703-fico-opozicia-hra-so-zavedenim-eura-spinavu-politicku-hru", "http://ekonomika.sme.sk/c/3797207/fico-opozicia-hra-so-zavedenim-eura-spinavu-politicku-hru.html", "http://www.pluska.sk/ine/prilohy/konverzny-kurz-koruny-bol-stanoveny-301260-skk-eur.html", "http://www.pluska.sk/ine/prilohy/konverzny-kurz-koruny-bol-stanoveny-301260-skk-eur.html", "http://www.pluska.sk/ine/prilohy/konverzny-kurz-koruny-bol-stanoveny-301260-skk-eur.html", "http://www.pluska.sk/ine/prilohy/konverzny-kurz-koruny-bol-stanoveny-301260-skk-eur.html", "http://www.europskaunia.sk/postup-pri-nadmernom-deficite", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=344", "http://ekonomika.sme.sk/c/5105831/komisia-zostala-v-otazke-rozpoctu-voci-vlade-jemna.html", "https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/slovensko-uz-nema-nadmerny-deficit-022528/", "http://www.hlavnespravy.sk/opozicia-schvaleny-rozpocet-na-rok-2013-je-antisocialny-a-postaveny-na-vode/56396", "http://www.hlavnespravy.sk/opozicia-schvaleny-rozpocet-na-rok-2013-je-antisocialny-a-postaveny-na-vode/56396", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253237-opozicia-tvrdo-kritizovala-rozpocet-novotny-viac-ako-hodinu/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253237-opozicia-tvrdo-kritizovala-rozpocet-novotny-viac-ako-hodinu/", "http://www.vlada.gov.sk/deficit-statneho-rozpoctu-za-rok-2013-je-o-1-miliardu-eur-nizsi/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/302308-kazimir-caka-nas-lepsi-rok-opozicia-rozpocet-je-neudrzatelny/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/302308-kazimir-caka-nas-lepsi-rok-opozicia-rozpocet-je-neudrzatelny/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/302308-kazimir-caka-nas-lepsi-rok-opozicia-rozpocet-je-neudrzatelny/", "http://www.aktuality.sk/clanok/266651/rozpocet-je-schvaleny-minister-kazimir-je-spokojny-opozicia-ma-vyhrady/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/589653-opozicia-kritizuje-rozpocet-cakali-sme-ze-grecko-bude-pre-ficovu-vladu-memento", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/589653-opozicia-kritizuje-rozpocet-cakali-sme-ze-grecko-bude-pre-ficovu-vladu-memento", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374458-slovensko-ma-rozpocet-na-rok-2016/", "http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:26.347946+00:00"}
{"id": "vr13847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13847", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A vo Vallette som ponúkol, že krajiny V4 okamžite pripravia 300 ľudí do operácie FRONTEX.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na summite EÚ vo Vallette sa V4 zhodla na vyslaní 300 svojich expertov do európskej agentúry na ochranu hraníc (FRONTEX) a do Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), z toho 75 ľudí vyšle Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na summite EÚ vo Vallette sa V4 zhodla na vyslaní 300 svojich expertov do európskej agentúry na ochranu hraníc (FRONTEX) a do Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), z toho 75 ľudí vyšle Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["zhodlo", "TASR", "Summit EÚ-Afrika", "poznamenal"], "url": ["http://www.noviny.sk/c/zahranicie/krajiny-v4-daju-viac-penazi-a-ludi-na-riesenie-migracnej-krizy", "http://www.sme.sk/c/8069965/fico-vieme-podporit-projekty-v-afrike-priamo-spojene-s-migracnou-krizou.html", "http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/international-summit/2015/11/11-12/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/fico-pohlad-na-v4-je-uz-uplne-iny-a/165922-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:15.284528+00:00"}
{"id": "vr32780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32780", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Slovenská republika najbližšie tri roky bude mať najvyšší nárast verejného dlhu v histórii od roku 1993. Nasledujúce tri roky bude mať najvyšší nárast hrubého verejného dlhu. Z 30 miliárd eur na 46,5 miliardy eur.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hrubý verejný dlh Slovenska bol v roku 2011 približne 30 miliárd eur. V roku 2015, čiže o tri roky je hrubý verejný dlh očakávaný na úrovni 44 mld. eur. Nie je pravdou, že nárast hrubého verejného dlhu v rokoch 2012-2015 bude najvyšší nárast od roku 1993. Hrubý verejný dlh rástol rýchlejšie napríklad v rokoch 1998-1999.", "analysis_paragraphs": ["Hrubý verejný dlh Slovenska bol v roku 2011 približne 30 miliárd eur. V roku 2015, čiže o tri roky je hrubý verejný dlh očakávaný na úrovni 44 mld. eur. Nie je pravdou, že nárast hrubého verejného dlhu v rokoch 2012-2015 bude najvyšší nárast od roku 1993. Hrubý verejný dlh rástol rýchlejšie napríklad v rokoch 1998-1999."], "analysis_date": "2012-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "MF SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=tsdde410&language=en", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2012_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:33.150113+00:00"}
{"id": "vr38812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38812", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Reálne príjmy sudcov, teda platy sudcov sa znížili.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR (.pdf) sú okrem iných aj tieto prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 platné pre sudcov . \"(4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %. (8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %. (9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu Špecializovaného trestného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.\" Platy sudcov podľa výpočtu agentúry SITA od nového roku poklesli o 10% (z 2 234 eur na 2 010 eur.) Tejto téme sa venoval tiež denník Pravda , ktorý podľa prijatej novely vypočítal, že základné platy sudcov sa znížia až o 8%.", "analysis_paragraphs": ["V zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR (.pdf) sú okrem iných aj tieto prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 platné pre sudcov . \"(4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %. (8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %. (9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu Špecializovaného trestného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.\" Platy sudcov podľa výpočtu agentúry SITA od nového roku poklesli o 10% (z 2 234 eur na 2 010 eur.) Tejto téme sa venoval tiež denník Pravda , ktorý podľa prijatej novely vypočítal, že základné platy sudcov sa znížia až o 8%."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["platových pomeroch", "poklesli", "Pravda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "http://www.mini.webnoviny.sk/slovensko/podanie-na-ustavny-sud-sr-pre-platy-s/292342-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/sudcom-klesnu-platy-viac-ako-politikom-dy9-/sk_domace.asp?c=A101214_093449_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:27.478521+00:00"}
{"id": "vr36307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36307", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ten mandát (na jednanie o finančnej pomoci Grécku, pozn.), ktorý bol na toto potrebný, sme mali a stačí vládny mandát.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, aký \"vládny mandát\" minister myslí, a či niečo podobné ako vládny mandát existuje a bolo udelené.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, aký \"vládny mandát\" minister myslí, a či niečo podobné ako vládny mandát existuje a bolo udelené."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:54.088027+00:00"}
{"id": "vr34305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34305", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...ja mám informácie od mojich predsedov, teda nie mojich predsedov, ale predsedov napríklad rusínskych organizácií, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom…", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denník Pravda prišiel s vyhlásením podpredsedu Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky Pavla Bogdana, že oni by navrhovanú novelu len podporili, ale obáva sa chýbajúcej politickej vôle. „Slovenskí politici sa boja Maďarov, Maďari sa boja Slovákov a my ostatní na to len doplácame. To platí všeobecne o národnostnej politike na Slovensku,“ povedal pre denník Bogdan.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda prišiel s vyhlásením podpredsedu Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky Pavla Bogdana, že oni by navrhovanú novelu len podporili, ale obáva sa chýbajúcej politickej vôle. „Slovenskí politici sa boja Maďarov, Maďari sa boja Slovákov a my ostatní na to len doplácame. To platí všeobecne o národnostnej politike na Slovensku,“ povedal pre denník Bogdan."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-ma-k-jazyku-vyhrady-07b-/sk_domace.asp?c=A101117_220313_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:59.330548+00:00"}
{"id": "vr33617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33617", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Robert Fico, keď bol naposledy na summite a rokovalo sa o Cypre, tak on práve on, slovenský predseda vlády povedal, že O.K. pomôžme Cypru, ale máme aj podmienky. A našou podmienkou a to je podmienka, ku ktorej sa dneska pripája Francúzsko aj Nemecko je, aby boli odtajnené zo strany Cypru schránkové firmy. To nebol niekto, iný, to bol Robert Fico.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok europoslankyne Flašíkovej-Beňovej označujeme za neoveriteľný. Je pravda, že predstavitelia Slovenskej diplomacie i premiér Fico komunikovali pred domácimi médiami ako jednu zo svojich podmienok pomoci Cypru požiadavku odtajnenia cyperských schránkových firiem. Nepodarilo sa nám však nájsť nezávislý zdroj potvrdzujúci, že to bol práve slovenský premiér, kto s touto požiadavkou na európskej úrovni prišiel ako prvý. Robert Fico naozaj požaduje, aby došlo k odtajneniu Cyperských schránkových firiem: \"Slovensko naďalej požaduje, aby Cyprus aktívnejšie spolupracoval pri výmene informácií s ostatnými štátmi EÚ.\" Robert Fico chcel hlavne preskúmať pozadie cyperských firiem, pôsobiacich na Slovensku: \" My chceme vedieť, kto sú ich skutoční vlastníci, nie iba konatelia, či riaditelia. Očakávam od Cypru, že tieto informácie bude poskytovať. Bude to jedna z významných podmienok nášho prípadného súhlasu na finančnú pomoc tejto krajine.\" V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že Robert Fico vyslovil tieto podmienky ešte koncom júna 2012. Informovali o tom SME i TASR , pre ktoré sa premiér na margo odtajnenia schránkových firiem vyjadril: \"Bude to pre nás pomerne významná požiadavka pri diskusiách o pomoci Cypru.\" 24.3.2013 Pravda a 23.3.2013 HN informovali, že súčasťou dohody o finančnej pomoci Cypru je i memorandum, ktorého doložka hovorí o z lepšení výmeny informácií o daniach a schránkových firmách, ktoré sú na Cypre. Za túto doložku sa údajne okrem Slovenska postavilo i Nemecka, Holandsko a Fínsko. Predstavitelia ktorého z týchto štátov však boli iniciátormi tejto požiadavky, sa nám z nezávislého zdroja overiť nepodarilo. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok europoslankyne Flašíkovej-Beňovej označujeme za neoveriteľný. Je pravda, že predstavitelia Slovenskej diplomacie i premiér Fico komunikovali pred domácimi médiami ako jednu zo svojich podmienok pomoci Cypru požiadavku odtajnenia cyperských schránkových firiem. Nepodarilo sa nám však nájsť nezávislý zdroj potvrdzujúci, že to bol práve slovenský premiér, kto s touto požiadavkou na európskej úrovni prišiel ako prvý. Robert Fico naozaj požaduje, aby došlo k odtajneniu Cyperských schránkových firiem: \"Slovensko naďalej požaduje, aby Cyprus aktívnejšie spolupracoval pri výmene informácií s ostatnými štátmi EÚ.\" Robert Fico chcel hlavne preskúmať pozadie cyperských firiem, pôsobiacich na Slovensku: \" My chceme vedieť, kto sú ich skutoční vlastníci, nie iba konatelia, či riaditelia. Očakávam od Cypru, že tieto informácie bude poskytovať. Bude to jedna z významných podmienok nášho prípadného súhlasu na finančnú pomoc tejto krajine.\" V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že Robert Fico vyslovil tieto podmienky ešte koncom júna 2012. Informovali o tom SME i TASR , pre ktoré sa premiér na margo odtajnenia schránkových firiem vyjadril: \"Bude to pre nás pomerne významná požiadavka pri diskusiách o pomoci Cypru.\" 24.3.2013 Pravda a 23.3.2013 HN informovali, že súčasťou dohody o finančnej pomoci Cypru je i memorandum, ktorého doložka hovorí o z lepšení výmeny informácií o daniach a schránkových firmách, ktoré sú na Cypre. Za túto doložku sa údajne okrem Slovenska postavilo i Nemecka, Holandsko a Fínsko. Predstavitelia ktorého z týchto štátov však boli iniciátormi tejto požiadavky, sa nám z nezávislého zdroja overiť nepodarilo. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Robert Fico", "SME", "TASR", "Pravda", "HN"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-summit-brusel-eurozona/40332-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6439966/fico-chce-od-cypru-aby-odtajnil-schranky.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6439966/fico-chce-od-cypru-aby-odtajnil-schranky.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/275254-slovensko-sa-dostane-k-udajom-majiteloch-schrankovych-firiem-na-cypre/", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59564440-cyprus-nam-ma-odhalit-schrankove-firmy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:54.841327+00:00"}
{"id": "vr18443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18443", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezident Kiska nemá žiadne výkonné právomoci.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Exekutívna moc je v slovenskom politickom systéme v ústave pridelená vláde, na ktorej čele je predseda vlády a prezidentovi SR. Prezident takýmito právomocami teda disponuje napriek tomu, že ich tradične nevykonáva. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Exekutívna moc je v slovenskom politickom systéme v ústave pridelená vláde, na ktorej čele je predseda vlády a prezidentovi SR. Prezident takýmito právomocami teda disponuje napriek tomu, že ich tradične nevykonáva. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["ústave", "102"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601.html#predpis.hlava-siesta", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601.html#predpis.hlava-siesta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:50.470810+00:00"}
{"id": "vr26780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26780", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sudcovia majú 100% náhradu v prípade PN.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška náhrady príjmu alebo nemocenskej v PN sa pre sudcu vypočíta ako rozdiel sumy funkčného platu (od ktorej sa odpočítajú preddavok z dani príjmov, poistné za zdravotné poistenie, nemocenské, starobné a invalidné) a náhrady príjmu alebo nemocenská . V praxi ide teda o 100% náhradu platu, keďže výška príplatku k príjmu resp. k nemocenskému v podstate je funkčný plat po odpočítaní preddavku z dani príjmov, poistné za zdravotné poistenie, nemocenské, starobné a invalidné - ktoré by musel sudca platiť aj vo výkone funkcie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o sudcoch a prísediacich v prípade náhrady práceneschopnosti uvádza: \"§ 93 Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému (1) Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. (2) Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.\" Nárok na náhradu príjmu je bližšie špecifikovaný v zákone č. 462/2003 Z. z . o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa neho majú zamestnanci jasne definovaný podiel z platu, ktorý ako PNku dostávajú \"§ 8 Výška náhrady príjmu (1) Výška náhrady príjmu je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu. (2) V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu14) možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.\" Nárok na nemocenské upravuje druhá hlava zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výška náhrady príjmu alebo nemocenskej v PN sa pre sudcu vypočíta ako rozdiel sumy funkčného platu (od ktorej sa odpočítajú preddavok z dani príjmov, poistné za zdravotné poistenie, nemocenské, starobné a invalidné) a náhrady príjmu alebo nemocenská . V praxi ide teda o 100% náhradu platu, keďže výška príplatku k príjmu resp. k nemocenskému v podstate je funkčný plat po odpočítaní preddavku z dani príjmov, poistné za zdravotné poistenie, nemocenské, starobné a invalidné - ktoré by musel sudca platiť aj vo výkone funkcie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o sudcoch a prísediacich v prípade náhrady práceneschopnosti uvádza: \"§ 93 Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému (1) Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. (2) Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.\" Nárok na náhradu príjmu je bližšie špecifikovaný v zákone č. 462/2003 Z. z . o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa neho majú zamestnanci jasne definovaný podiel z platu, ktorý ako PNku dostávajú \"§ 8 Výška náhrady príjmu (1) Výška náhrady príjmu je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu. (2) V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu14) možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.\" Nárok na nemocenské upravuje druhá hlava zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "462/2003", ".", "461/2003"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385#f5741137", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-462", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-462", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:49.220690+00:00"}
{"id": "vr31873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31873", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán Štefanec, ja nepoznám tu veľa investorov, ktorí by prišli bez toho, že by nemali daňové prázdniny. Všetci kľúčoví investori,ktorí sú dnes vlajkovými loďami našej ekonomiky, mali a dokonca mnohí z nich majú daňové prázdniny.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál aktualne.sk uvádza, že štát poskytol podľa rezortu hospodárstva v rokoch 2002 až 2010 daňové úľavy takmer deväťdesiatim firmám. “Napríklad Volkswagen dostal podľa rezortu hospodárstva daňovú úľavu vo výške takmer 431 miliónov korún. \"Daňové prázdniny\" sa spoločnosti skončili v roku 2008. “Úľavy dostali aj v PCA Slovakia, kde vyrábajú automobily Citroën a Peugeot. Prilepšili si ale aj firmy ako Getrag Ford Transmissions, Johnson Controls či Leoni Autokabel Slowakia. Všetky sa zaoberajú výrobou súčiastok do automobilov. “ píše sa v článku ďalej. Zákon 321/2011 o poskytovaní investičnej pomoci (.pdf), novelizovaný a schválený 30.6.2011 upravuje obdobie úľavy na dani investorov z päť na desať. Keďže je investorom takáto možnosť “daňových prázdnin“ v zákone, predpokladáme, že ju investori využili. Najväčší investori na Slovensku sú podľa hnonline.sk Volkswagen Slovakia a U.S. Steel Košice. Tí dostali od štátu pomoc vo forme daňovej úľavy. Automobilky PSA Peugeot Citroën a Kia dostali väčšinu peňazí od štátu priamo. Ďaľší investori: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ENL SK s.r.o. Heineken Slovensko, a.s. Holcim (Slovensko) a.s. Kia Motors Slovakia s.r.o. Mondi SCP, a.s. PF/ACT, s.r.o. PSA Slovakia, s.r.o. Samsung Electronics Slovakia s.r.o. Slovak Telekom, a.s. Slovalco, a.s. Slovenské elektrárne, a.s. SLOVNAFT, a.s. U. S. Steel Košice, s.r.o. Volkswagen Slovakia, a.s. GETRAG FORD Transmissions Slovakia, s.r.o. Nepodarilo sa nám nájsť žiadneho veľkého investora, ktorý by na Slovensko prišiel bez toho, aby mal daňové prázdniny, ktoré sú navyše zakotvené v zákone. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál aktualne.sk uvádza, že štát poskytol podľa rezortu hospodárstva v rokoch 2002 až 2010 daňové úľavy takmer deväťdesiatim firmám. “Napríklad Volkswagen dostal podľa rezortu hospodárstva daňovú úľavu vo výške takmer 431 miliónov korún. \"Daňové prázdniny\" sa spoločnosti skončili v roku 2008. “Úľavy dostali aj v PCA Slovakia, kde vyrábajú automobily Citroën a Peugeot. Prilepšili si ale aj firmy ako Getrag Ford Transmissions, Johnson Controls či Leoni Autokabel Slowakia. Všetky sa zaoberajú výrobou súčiastok do automobilov. “ píše sa v článku ďalej. Zákon 321/2011 o poskytovaní investičnej pomoci (.pdf), novelizovaný a schválený 30.6.2011 upravuje obdobie úľavy na dani investorov z päť na desať. Keďže je investorom takáto možnosť “daňových prázdnin“ v zákone, predpokladáme, že ju investori využili. Najväčší investori na Slovensku sú podľa hnonline.sk Volkswagen Slovakia a U.S. Steel Košice. Tí dostali od štátu pomoc vo forme daňovej úľavy. Automobilky PSA Peugeot Citroën a Kia dostali väčšinu peňazí od štátu priamo. Ďaľší investori: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ENL SK s.r.o. Heineken Slovensko, a.s. Holcim (Slovensko) a.s. Kia Motors Slovakia s.r.o. Mondi SCP, a.s. PF/ACT, s.r.o. PSA Slovakia, s.r.o. Samsung Electronics Slovakia s.r.o. Slovak Telekom, a.s. Slovalco, a.s. Slovenské elektrárne, a.s. SLOVNAFT, a.s. U. S. Steel Košice, s.r.o. Volkswagen Slovakia, a.s. GETRAG FORD Transmissions Slovakia, s.r.o. Nepodarilo sa nám nájsť žiadneho veľkého investora, ktorý by na Slovensko prišiel bez toho, aby mal daňové prázdniny, ktoré sú navyše zakotvené v zákone. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "Zákon 321/2011 o poskytovaní investičnej pomoci", "hnonline.sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/desiatky-firiem-na-slovensku-maju-danove-prazdniny/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "https://demagog.sk/vyrok/www.economy.gov.sk/...2011...investicnej-pomoci...zakona...zakony...", "http://analyzy.hnonline.sk/c1-22205290-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:59.916042+00:00"}
{"id": "46268", "numeric_id": 46268, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46268", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "keby sme chceli korektne teraz informovať verejnosť, tak vytiahneme na stôl 1000 prípadov z Európy, kde bývalí ministri, členovia vlád, predsedovia vlád a ďalší sedia na ústavných súdov", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Európe nie je výnimkou, že na Ústavný súd prichádzajú politici. Tvrdenie Roberta Fica preto v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé. V roku 2011 bol v Nemecku za ústavneho sudcu zvolený Peter Müller - niekdajší krajinský premiér a minister spravodlivosti. V máji 2020 bol za predsedu nemeckého Ústavného súdu zvolený niekdajší politik CDU Stephan Herbarth. Od roku 2013 je sudcom talianskeho Ústavneho súdu Guilliano Amato - predtým premiér a šéf viacerých rezortov. Členom francúzskej Ústavnej rady - tamojšej obdoby Ústavneho súdu - boli a sú aj niekdajší politici. Napríklad Laurent Fabius , V aléry Giscard d'Estaing či Alain Juppé .", "analysis_paragraphs": ["V Európe nie je výnimkou, že na Ústavný súd prichádzajú politici. Tvrdenie Roberta Fica preto v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé. V roku 2011 bol v Nemecku za ústavneho sudcu zvolený Peter Müller - niekdajší krajinský premiér a minister spravodlivosti. V máji 2020 bol za predsedu nemeckého Ústavného súdu zvolený niekdajší politik CDU Stephan Herbarth. Od roku 2013 je sudcom talianskeho Ústavneho súdu Guilliano Amato - predtým premiér a šéf viacerých rezortov. Členom francúzskej Ústavnej rady - tamojšej obdoby Ústavneho súdu - boli a sú aj niekdajší politici. Napríklad Laurent Fabius , V aléry Giscard d'Estaing či Alain Juppé ."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["bol", "bol", "predtým", "Laurent Fabius", "aléry Giscard d'Estaing", "Alain Juppé"], "url": ["http://www.ejtn.eu/Documents/THEMIS%202015/Written_Paper_Germany4.pdf", "https://www.tagesschau.de/inland/bundesverfassungsgericht-harbarth-neuer-praesident-101.html", "https://www.concordia.net/community/giuliano-amato/", "https://www.conseil-constitutionnel.fr/en/laurent-fabius", "https://www.conseil-constitutionnel.fr/en/valery-giscard-d-estaing", "https://www.conseil-constitutionnel.fr/en/alain-juppe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:14.979278+00:00"}
{"id": "vr30679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30679", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Riaditeľ SIS odmietne zbaviť príslušníkov SIS mlčanlivosti a premiérka Radičová hovorí o tom, že to sa tak stalo v minulosti, ale že teraz bude mať polícia druhý pokus k tomu, aby vyšetrila túto kauzu.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulosti K. Mitrík odmietol v súvislosti s kauzou Gorila zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS . Informáciu priniesol denník SME . V súčasnosti v rámci vyšetrovania kauzy Gorila prebieha druhý pokus o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS, najmä šéfa SIS K. Mitríka. O zbavení mlčanlivosti rozhodne prezident, ktorý v pondelok (23. januára 2012) dostal stanovisko SIS k žiadosti vyšetrovateľa o pozbavenie povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS. Hlava štátu si však na základe tohto stanoviska vyžiadala doplnenie informácie k žiadosti od vyšetrovateľa. \"V žiadosti totiž nie je odôvodnený účel , rozsah a lehota platnosti oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti v súlade so všeobecne záväznými predpismi, Trestným poriadkom a zákonom o ochrane utajovaných skutočností. List vyšetrovateľovi prezident odoslal. Len čo od vyšetrovateľa príde odpoveď s doplňujúcimi informáciami k žiadosti, prezident republiky rozhodne o pozbavení povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS,\" uviedol hovorca prezidenta. \"Ak vyšetrovateľ požiada v rámci nového vyšetrovania o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS v súvislosti s materiálom Gorila, a ak táto žiadosť bude spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti, riaditeľ SIS je pripravený žiadosti vyhovieť,\" informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti K. Mitrík odmietol v súvislosti s kauzou Gorila zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS . Informáciu priniesol denník SME . V súčasnosti v rámci vyšetrovania kauzy Gorila prebieha druhý pokus o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS, najmä šéfa SIS K. Mitríka. O zbavení mlčanlivosti rozhodne prezident, ktorý v pondelok (23. januára 2012) dostal stanovisko SIS k žiadosti vyšetrovateľa o pozbavenie povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS. Hlava štátu si však na základe tohto stanoviska vyžiadala doplnenie informácie k žiadosti od vyšetrovateľa. \"V žiadosti totiž nie je odôvodnený účel , rozsah a lehota platnosti oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti v súlade so všeobecne záväznými predpismi, Trestným poriadkom a zákonom o ochrane utajovaných skutočností. List vyšetrovateľovi prezident odoslal. Len čo od vyšetrovateľa príde odpoveď s doplňujúcimi informáciami k žiadosti, prezident republiky rozhodne o pozbavení povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS,\" uviedol hovorca prezidenta. \"Ak vyšetrovateľ požiada v rámci nového vyšetrovania o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS v súvislosti s materiálom Gorila, a ak táto žiadosť bude spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti, riaditeľ SIS je pripravený žiadosti vyhovieť,\" informoval tlačový odbor Úradu vlády SR."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Hlava štátu", "", "Úradu vlády SR."], "url": ["http://www.sme.sk/c/6197312/dokazy-o-gorile-zadrzal-sef-sis.html", "http://spravy.pravda.sk/gasparovic-chce-pre-zbavenie-mlcanlivosti-sefa-sis-doplnenie-informacii-1ox-/sk_domace.asp?c=A120123_190510_sk_domace_p58", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=1378&pr=0.1&w_id=3189&tstamp=1327394759&pid=785&cd=9a9ba5c3175121dc19a8cd1153f0076d&f=1", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1251026"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:03.811693+00:00"}
{"id": "44859", "numeric_id": 44859, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44859", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja, keď som napr. informoval minulý týždeň o miliónoch tak som už to urobil v dobrej viere, pretože sme mali do pár hodín odletieť na Ukrajinu, musím povedať pravdu, s kufrom peňazí s 1.200.000 EUR v keši, aby sme vyplatili priamo 2 000 000 rúšok dodatočných ďalších, ktoré potrebujeme. Samozrejme, kým sme pripravovali celú túto aktivitu tak nám oznámili, že priekupník z Nemecka ich preplatil, zobral a už nám nedajú nič.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ešte premiér Peter Pellegrini reagoval na kritiku, že krajina nemá dostatok ochranných pomôcok. Tvrdil, že štát chcel kúpiť rúška na Ukrajine, no nemecký priekupník mu ich vykúpil za viac. Už o deň neskôr však jeho slová poprel ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba. „ Skontrolovali sme všetky databázy, uskutočnili konzultácie na všetkých úrovniach a nezistili sme žiadne náznaky, že by sa taký objem rúšok predal do Nemecka,“ uviedol . Navyše, Ukrajina štyri dni predtým zakázala vývoz masiek na tvár. „ A ak to Slovensko plánuje urobiť, potom plánuje obchádzať zákon,” dodal Kuleba. Keďže z verejných zdrojov nie je možné spoľahlivo zistiť, či slovenskej strane „vykúpil” na Ukrajine objednané rúška údajný nemecký priekupník, hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Ešte premiér Peter Pellegrini reagoval na kritiku, že krajina nemá dostatok ochranných pomôcok. Tvrdil, že štát chcel kúpiť rúška na Ukrajine, no nemecký priekupník mu ich vykúpil za viac. Už o deň neskôr však jeho slová poprel ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba. „ Skontrolovali sme všetky databázy, uskutočnili konzultácie na všetkých úrovniach a nezistili sme žiadne náznaky, že by sa taký objem rúšok predal do Nemecka,“ uviedol . Navyše, Ukrajina štyri dni predtým zakázala vývoz masiek na tvár. „ A ak to Slovensko plánuje urobiť, potom plánuje obchádzať zákon,” dodal Kuleba. Keďže z verejných zdrojov nie je možné spoľahlivo zistiť, či slovenskej strane „vykúpil” na Ukrajine objednané rúška údajný nemecký priekupník, hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["reagoval", "uviedol", "zakázala"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2112447-pellegrini-vysvetlil-situaciu-s-ruskami-pripravili-sme-hotovost-vyse-milion-eur-nemci-nas-vsak-preplatili", "https://dennikn.sk/minuta/1804274/", "https://www.economist.com/finance-and-economics/2020/03/11/new-trade-barriers-could-hamper-the-supply-of-masks-and-medicines"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:29.412233+00:00"}
{"id": "48523", "numeric_id": 48523, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48523", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Pozrite sa, on argumentuje daňovou prognózou z marca, ktoré je absolútne neaktuálna a ešte si tam aj rozpočtuje výdavky na Ukrajinu, na Ukrajinu štyristo tridsaťpäť miliónov, ktoré Slovensku budú vrátené.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš reaguje na prehľad výdavkov, ktoré odprezentoval Igor Matovič. Ten totiž do výdavkov zahrnul aj prostriedky, ktoré išli na pomoc Ukrajine. Tie následne odčítal od daňových nadpríjmov. Erik Tomáš správne upozorňuje na to, že niektoré z prostriedkov vynaložených na pomoc Ukrajine preplatí Európska únia.\n\nEurópska komisia v reakcií na ruskú inváziu na Ukrajine pripravila plán na finančnú pomoc najviac zasiahnutým členským krajinám.\n\nKoncom apríla vyplatila Európska komisia všetkým členským štátom EÚ dokopy zhruba 3,5 miliardy eur v rámci tohto programu, pričom Slovensko obdržalo 209 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš reaguje na prehľad výdavkov, ktoré odprezentoval Igor Matovič. Ten totiž do výdavkov zahrnul aj prostriedky, ktoré išli na pomoc Ukrajine. Tie následne odčítal od daňových nadpríjmov. Erik Tomáš správne upozorňuje na to, že niektoré z prostriedkov vynaložených na pomoc Ukrajine preplatí Európska únia.", "Európska komisia v reakcií na ruskú inváziu na Ukrajine pripravila plán na finančnú pomoc najviac zasiahnutým členským krajinám.", "Koncom apríla vyplatila Európska komisia všetkým členským štátom EÚ dokopy zhruba 3,5 miliardy eur v rámci tohto programu, pričom Slovensko obdržalo 209 miliónov eur."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["pripravila", "vyplatila"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/eurokomisia-uz-ma-eurofondovy-plan-pre-utecencov-z-ukrajiny/", "https://www.trend.sk/index.php/spravy/eu-slovensko-dostalo-pomoc-utecencami-ukrajiny-vyse-209-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:46.766729+00:00"}
{"id": "vr36277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36277", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ten rozdiel asi 3,6 miliardy eur v rozsahu 30 rokov znamená pre nás šancu financovať napríklad dvojnásobným objemom údržbu a rozvoj ciest prvej triedy.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["základe pôvodnej zmluvy", "V decembri prišla ponuka", "Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5613801/dialnica-zlacnela-o-tretinu.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:03.187807+00:00"}
{"id": "48140", "numeric_id": 48140, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48140", "speaker": "László Sólymos", "speaker_party": "Aliancia", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/laszlo-solymos", "statement": "Výstavbu južných rýchlostných ciest už vlani pozastavili.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sólymos v tomto výroku pravdepodobne naráža na zastavenie verejného obstarávania na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktoré bolo vyhlásené v decembri 2019 a z dôvodu nerealizovateľnosti projektu zastavené v júli 2020. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti môže zastavenie verejného obstarávania paradoxne urýchliť začiatok výstavby.\n\nJednalo sa o jeden úsek južnej rýchlostnej cesty, pričom László Sólymos vo svojom príspevku spomína zastavenie výstavby viacerých úsekov. Výstavba časti R2 Kriváň – Mýtna práve prebieha . Preto hodnotíme výrok ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Sólymos v tomto výroku pravdepodobne naráža na zastavenie verejného obstarávania na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktoré bolo vyhlásené v decembri 2019 a z dôvodu nerealizovateľnosti projektu zastavené v júli 2020. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti môže zastavenie verejného obstarávania paradoxne urýchliť začiatok výstavby.", "Jednalo sa o jeden úsek južnej rýchlostnej cesty, pričom László Sólymos vo svojom príspevku spomína zastavenie výstavby viacerých úsekov. Výstavba časti R2 Kriváň – Mýtna práve prebieha . Preto hodnotíme výrok ako zavádzanie."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["zastavenie", "vyhlásené", "zastavené", "prebieha"], "url": ["https://autobild.pluska.sk/novinky/tunel-soroska-r2-stat-mohol-zacat-stavat-roku-2023-potvrdil-dolezal", "https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/vyhlasili-sme-sutaz-na-zhotovitela-useku-s-tunelom-soroska", "https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/r2-s-tunelom-soroska-zrusenie-verejneho-obstaravania", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/krivan-mytna-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:59.959927+00:00"}
{"id": "vr38685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38685", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Prijali sme opatrenia na ochranu pred príliš vysokými nákladmi na lieky pre chudobných.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Slovenský rozhlas 4. február 2011 informoval: Novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú po prezidentovom vete opätovne schválil parlament, zavádza aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Od 1. apríla, keď novela zákona nadobudne účinnosť, zaplatia dôchodcovia štvrťročne za lieky maximálne 45 a zdravotne ťažko postihnutí 30 eur . Do tohto limitu sa započíta doplatok ceny najlacnejšieho lieku v konkrétnej kategórii liečiv. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik hovoril o praktickom fungovaní zákona ešte pri prvom predstavení zmeny takto: „Bude to znamenať, ak napr. zaplatia za liek doplatok 10 eur a najlacnejší liek z tej skupiny bude napr. 6 eur, tak sa im budú započítavať do toho 4 eurá. Zdravotná poisťovňa uhradí poistencovi čiastku, o ktorú bol limit spoluúčasti prekročený , do 90 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.“", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Slovenský rozhlas 4. február 2011 informoval: Novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú po prezidentovom vete opätovne schválil parlament, zavádza aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Od 1. apríla, keď novela zákona nadobudne účinnosť, zaplatia dôchodcovia štvrťročne za lieky maximálne 45 a zdravotne ťažko postihnutí 30 eur . Do tohto limitu sa započíta doplatok ceny najlacnejšieho lieku v konkrétnej kategórii liečiv. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik hovoril o praktickom fungovaní zákona ešte pri prvom predstavení zmeny takto: „Bude to znamenať, ak napr. zaplatia za liek doplatok 10 eur a najlacnejší liek z tej skupiny bude napr. 6 eur, tak sa im budú započítavať do toho 4 eurá. Zdravotná poisťovňa uhradí poistencovi čiastku, o ktorú bol limit spoluúčasti prekročený , do 90 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.“"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Napríklad Slovenský rozhlas"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Limity-na-doplatky-za-lieky?l=1&c=0&i=1403&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:40.870266+00:00"}
{"id": "vr28531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28531", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "A túto školu (základnú školu v Trnove, pozn.) chce mesto rušiť, spájať a len preto, že tam vznikne dlh za 15 tisíc eur.  Je ďalších osem škôl, ktoré majú väčšie mínusové nedoplatky (ako škola v Trnove, pozn.)", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že ZŠ v Trnovom mala byť zrušená alebo stať sa elokovaným pracoviskom inej školy z predovšetkým z finančných dôvodov. Demagog.sk sa však nepodarilo získať dostupné relevantné údaje o miere zadlženosti jednotlivých základných škôl zriadených mestom Žilina. Keďže nevieme porovnať zadlženie iných základných škôl so zadlženosťou ZŠ v Trnovom. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ZŠ v Trnovom mala byť zrušená alebo stať sa elokovaným pracoviskom inej školy z predovšetkým z finančných dôvodov. Demagog.sk sa však nepodarilo získať dostupné relevantné údaje o miere zadlženosti jednotlivých základných škôl zriadených mestom Žilina. Keďže nevieme porovnať zadlženie iných základných škôl so zadlženosťou ZŠ v Trnovom. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["zrušená", "Komisia", "správu", "INEKO", "Žilinec"], "url": ["http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/v-trnovom-sa-hovori-o-ruseni-skoly-mesto-odmieta-spekulacie", "http://www.zilina.sk/komisia-skolstva-mladeze-a-sportu/", "https://www.minedu.sk/data/att/6466.pdf", "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012", "http://novinyzilinec.sk/spravodajstvo/mesto-skolu-rusit-nebude-doslo-k-dohode/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:01.226117+00:00"}
{"id": "vr17367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17367", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...sme novelou ústavy zakotvili priamo ochranu manželstva a rodiny do Ústavy SR (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár odkazuje na ústavný zákon č. 161/2014 Z.z. zo 4. júna 2014, ktorým sa menila Ústava Slovenskej republiky. Podľa novely Ústavy je manželstvo definované ako: \"jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.\" Nakoľko sa zmenila definícia pojmu manželstva a zaviedla sa ochrana tohoto zväzku, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár odkazuje na ústavný zákon č. 161/2014 Z.z. zo 4. júna 2014, ktorým sa menila Ústava Slovenskej republiky. Podľa novely Ústavy je manželstvo definované ako: \"jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.\" Nakoľko sa zmenila definícia pojmu manželstva a zaviedla sa ochrana tohoto zväzku, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "manželstvo", "hlasovalo", "hlasovali"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/161/20140901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/161/20140901", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34039", "https://domov.sme.sk/c/7226301/chrania-manzelstvo-menia-justiciu-pozrite-si-kto-hlasoval-za-zmenu-ustavy.html#hlasovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:29.418835+00:00"}
{"id": "vr33344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33344", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Dramaticky sa za Chávezovej vlády zhoršila aj bezpečnostná situácia v krajine. Na sto tisíc obyvateľov pripadá 45 vrážd – ide o dvoj- až strojnásobenie počas posledného desaťročia. Na Slovensku ich na sto tisíc obyvateľov máme 1,5 a v Spojených štátoch, ktoré sú často považované za krajinu s veľkou kriminalitou, je toto číslo 4,8.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov OSN bola v roku 1998 miera vrážď vo Venezuele na 100 000 obyvateľov 19.4, v roku 1999 (prvý rok prezidenta Cháveza) to bolo 25.0. Posledná štatistika je z roku 2010 a uvádza číslo 45.1. To zodpovedá približným číslam, ktoré uvádza Lukáš Krivošík pokiaľ ich porovnáme s posledným údajom pred jeho nástupom do kresla prezidenta. Údaj pre USA sa pohybuje v posledných rokoch medzi 4 a 5. Na Slovensku je miera poctu vrážd na úrovni 1,5. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov OSN bola v roku 1998 miera vrážď vo Venezuele na 100 000 obyvateľov 19.4, v roku 1999 (prvý rok prezidenta Cháveza) to bolo 25.0. Posledná štatistika je z roku 2010 a uvádza číslo 45.1. To zodpovedá približným číslam, ktoré uvádza Lukáš Krivošík pokiaľ ich porovnáme s posledným údajom pred jeho nástupom do kresla prezidenta. Údaj pre USA sa pohybuje v posledných rokoch medzi 4 a 5. Na Slovensku je miera poctu vrážd na úrovni 1,5. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["OSN"], "url": ["http://data.un.org/Data.aspx?d=UNODC&f=tableCode%3A1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:40.501869+00:00"}
{"id": "vr16175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16175", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...máme 150-tisíc uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú stredoškolské vzdelanie, či už s maturitou alebo bez. 27-tisíc vysokoškolákov a neberiem teraz v úvahu ďalšie kategórie.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministrove vyjadrenia vzhľadom na najnovšie čísla Ústredia práce s menšou odchýlkou sedia, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zaevidovaných ku koncu marca 2017 presne 149 496 uchádzačov o zamestnanie so stredoškolským vzdelaním, či už ide o nižšie odborné vzdelanie, stredné, úplné alebo vyššie odborné vzdelanie. Takmer rovnaké čísla, ako spomínal minister v diskusii, prisudzuje Ústredie práce aj vysokoškolsky vzdelaným uchádzačom o zamestnanie. Vrátane absolventov prvého, druhého, aj tretieho stupňa ide spolu o 25 896 ľudí. Celkovo sa jedná o 257 558 nezamestnaných. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministrove vyjadrenia vzhľadom na najnovšie čísla Ústredia práce s menšou odchýlkou sedia, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zaevidovaných ku koncu marca 2017 presne 149 496 uchádzačov o zamestnanie so stredoškolským vzdelaním, či už ide o nižšie odborné vzdelanie, stredné, úplné alebo vyššie odborné vzdelanie. Takmer rovnaké čísla, ako spomínal minister v diskusii, prisudzuje Ústredie práce aj vysokoškolsky vzdelaným uchádzačom o zamestnanie. Vrátane absolventov prvého, druhého, aj tretieho stupňa ide spolu o 25 896 ľudí. Celkovo sa jedná o 257 558 nezamestnaných. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:25.149543+00:00"}
{"id": "vr29945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29945", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Za problémy utečencov nemôžeme, prečo ich máme riešiť my? Za utečeneckú krízu môže Západ - krajiny, ktoré bombardovali Líbyu, intervenovali v Iraku a Afganistane a podporujú sýrsku opozíciu.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Účasť slovenských vojakov na misiách v Afganistane, Sýrii, Iraku, pôvod zbraní, ktoré sa v Sýrii nachádzajú a náš postoj voči rozhodnutiam Rady Bezpečnosti OSN potvrdzujú určitú spoluúčasť a zodpovednosť Slovenska na situácii, v ktorej sa tieto krajiny ocitli. Nedá sa okrem toho plošne obviňovať \"Západ\" za situáciu v Sýrii, Iraku, Afganistane a Lýbii, nakoľko reakcia západných krajín bola vo všetkých prípadoch odlišná. Slovensko navyše už počas druhej vlády Roberta Fica participovalo na vyhlásení EÚ, v ktorom vyhlásilo umiernenú opozíciu za legitímneho reprezentanta sýrskeho obyvateľstva, čim sa Slovensko de facto postavilo proti Assadovmu režimu. Na základe týchto skutočností je zavádzajúce tvrdiť, že Slovensko za situáciu v Sýrii a iných krajinách odkiaľ pochádzajú utečenci nemôže.", "analysis_paragraphs": ["Účasť slovenských vojakov na misiách v Afganistane, Sýrii, Iraku, pôvod zbraní, ktoré sa v Sýrii nachádzajú a náš postoj voči rozhodnutiam Rady Bezpečnosti OSN potvrdzujú určitú spoluúčasť a zodpovednosť Slovenska na situácii, v ktorej sa tieto krajiny ocitli. Nedá sa okrem toho plošne obviňovať \"Západ\" za situáciu v Sýrii, Iraku, Afganistane a Lýbii, nakoľko reakcia západných krajín bola vo všetkých prípadoch odlišná. Slovensko navyše už počas druhej vlády Roberta Fica participovalo na vyhlásení EÚ, v ktorom vyhlásilo umiernenú opozíciu za legitímneho reprezentanta sýrskeho obyvateľstva, čim sa Slovensko de facto postavilo proti Assadovmu režimu. Na základe týchto skutočností je zavádzajúce tvrdiť, že Slovensko za situáciu v Sýrii a iných krajinách odkiaľ pochádzajú utečenci nemôže."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["zbrane", "vojaci", "pozorovateľa", "slúžilo", "rezolúcie", "rezolúcu", "Guardian", "Väčšina", "členom", "predsedalo", "rezolúcií", "Sýrska občianska vojna", "Iraku", "Afganistane", "Lýbii", "Sýrii", "vyhlásila", "Zahraničná politika EÚ"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/obrovsky-chemicky-arzenal-syrie-poch/728446-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/288013-zdravotny-stav-postreleneho-slovenskeho-vojaka-sa-vyrazne-zlepsil/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/aj-slovensko-ma-syrii-vojaka-hrozi-mu-nebezpecenstvo.html", "http://forum.valka.cz/topic/view/37534/-Nasadenie-vojakov-OS-SR-v-misiach-OSN", "http://daccess-dds-ny.un.org/doc/RESOLUTION/GEN/NR0/575/28/IMG/NR057528.pdf?OpenElement", "http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/s_prst_2015_15.pdf", "http://www.theguardian.com/global-development-professionals-network/2015/sep/09/foreign-aid-which-countries-are-the-most-generous", "http://www.sme.sk/c/8010256/chudobnym-krajinam-davame-malo-vyhlasil-miklosko.html", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_osn-sr_v_osn", "http://www.krestandnes.cz/article/minister-zahranicnych-veci-sr-jan-kubis-pre-cesky-rozhlas-o-predsednictve-sr-v-bezpecnostnej-rade-osn/5452.htm", "http://www.un.org/en/sc/documents/resolutions/2007.shtml", "https://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_Civil_War", "https://en.wikipedia.org/wiki/Iraq_War", "https://en.wikipedia.org/wiki/War_in_Afghanistan_(2001%E2%80%93present)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Libyan_Civil_War_(2014%E2%80%93present)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_Civil_War", "http://www.nytimes.com/2012/11/20/world/middleeast/islamists-reject-new-syrian-opposition-coalition.html?_r=0", "https://en.wikipedia.org/wiki/Common_Foreign_and_Security_Policy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:06.327629+00:00"}
{"id": "vr16821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16821", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "... najvyššia úmrtnosť, reoperovanosť, nadpriemerná dĺžka hospitalizácie. To sú údaje, ktoré hodnotia naše tri nemocnice (v TSK, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Trenčianskom samosprávnom kraji sa nachádzajú tri štátne nemocnice: Nemocnica s poliklinikou Prievidza, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica a Nemocnica s poliklinikou v Myjave. V najvyššej úmrtnosti pacientov sa na prvom mieste na Slovensku nachádza nemocnica v Handlovej. Najhoršie výsledky v reoperovanosti má nemocnica v Martine a najvyššiu dĺžku hospitalizácie má nemocnica v Gelnici. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov portálu ineko.sk za rok 2016 sa na vrchole rebríčka najvyššej úmrtnosti umiestnila Nemocnica Handlová - 2. súkromná nemocnica, s.r.o. s celkovou úmrtnosťou 17,00 %. Údaj ukazuje pomer počtu úmrtí hospitalizovaných pacientov k počtu všetkých hospitalizovaných pacientov v danej nemocnici. Nemocnice, ktoré spomína Štefan Škultéty sa nachádzajú až na 16. mieste v rebríčku - nemocnica v Myjave s hodnotou 4 %, na 18. mieste nemocnica v Považskej Bystrici s hodnotou 3,9 %- Nemocnica v Prievidzi sa nachádza na 36. mieste s hodnotou 2,7 %. \"Údaje nemusia odrážať skutočnú kvalitu zariadenia, pretože nezohľadňujú zdravotný stav pacienta pri prijatí. Definícia niektorých indikátorov nie je jednoznačná, čo môže znížiť výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov. Niektoré indikátory (najmä dekubity a nozokomiálne nákazy) sledujú zariadenia nedôsledne, čo výrazne znižuje ich výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov,\" píše INEKO . Vyššie hodnoty pritom znamenajú väčšiu úmrtnosť a teda horšie výsledky. V údajoch o reoperovanosti najhoršie dopadla nemocnica v Martine s 13,1 %. Nemocnica v Prievidzi sa umiestnila na 4. mieste s hodnotou 8,9 %. Nemocnica v Myjave na 37. mieste s 3,3 % a napokon nemocnica v Považskej Bystrici na 47. mieste s 2,3 %. Najvyššiu priemernú dĺžku hospitalizácie s hodnotou 19,2 dní má Pro Vitae, n. o., všeobecná nemocnica Gelnica. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach je na 16. mieste s hodnotou 7,1 dní, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica sa umiestnila na 30. mieste s hodnotou 6,4 a Nemocnica s poliklinikou Myjava na 36. mieste s hodnotou 6,1. Keďže v žiadnom zo spomenutých ukazovateľov nie sú nemocnice patriace pod Trenčiansky samosprávny kraj na prvých pozíciach, výrok je nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Trenčianskom samosprávnom kraji sa nachádzajú tri štátne nemocnice: Nemocnica s poliklinikou Prievidza, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica a Nemocnica s poliklinikou v Myjave. V najvyššej úmrtnosti pacientov sa na prvom mieste na Slovensku nachádza nemocnica v Handlovej. Najhoršie výsledky v reoperovanosti má nemocnica v Martine a najvyššiu dĺžku hospitalizácie má nemocnica v Gelnici. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov portálu ineko.sk za rok 2016 sa na vrchole rebríčka najvyššej úmrtnosti umiestnila Nemocnica Handlová - 2. súkromná nemocnica, s.r.o. s celkovou úmrtnosťou 17,00 %. Údaj ukazuje pomer počtu úmrtí hospitalizovaných pacientov k počtu všetkých hospitalizovaných pacientov v danej nemocnici. Nemocnice, ktoré spomína Štefan Škultéty sa nachádzajú až na 16. mieste v rebríčku - nemocnica v Myjave s hodnotou 4 %, na 18. mieste nemocnica v Považskej Bystrici s hodnotou 3,9 %- Nemocnica v Prievidzi sa nachádza na 36. mieste s hodnotou 2,7 %. \"Údaje nemusia odrážať skutočnú kvalitu zariadenia, pretože nezohľadňujú zdravotný stav pacienta pri prijatí. Definícia niektorých indikátorov nie je jednoznačná, čo môže znížiť výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov. Niektoré indikátory (najmä dekubity a nozokomiálne nákazy) sledujú zariadenia nedôsledne, čo výrazne znižuje ich výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov,\" píše INEKO . Vyššie hodnoty pritom znamenajú väčšiu úmrtnosť a teda horšie výsledky. V údajoch o reoperovanosti najhoršie dopadla nemocnica v Martine s 13,1 %. Nemocnica v Prievidzi sa umiestnila na 4. mieste s hodnotou 8,9 %. Nemocnica v Myjave na 37. mieste s 3,3 % a napokon nemocnica v Považskej Bystrici na 47. mieste s 2,3 %. Najvyššiu priemernú dĺžku hospitalizácie s hodnotou 19,2 dní má Pro Vitae, n. o., všeobecná nemocnica Gelnica. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach je na 16. mieste s hodnotou 7,1 dní, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica sa umiestnila na 30. mieste s hodnotou 6,4 a Nemocnica s poliklinikou Myjava na 36. mieste s hodnotou 6,1. Keďže v žiadnom zo spomenutých ukazovateľov nie sú nemocnice patriace pod Trenčiansky samosprávny kraj na prvých pozíciach, výrok je nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["kraji", "ineko.sk", "píše", "reoperovanosti", "hospitalizácie"], "url": ["https://www.tsk.sk/organizacie-v-zriadovatelskej-posobnosti-tsk/zdravotnictvo/nemocnice.html?page_id=54414", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20162016/3.1%7C1,2,3%7CNONE", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20162016/4.2,4.3%7C1,2,3%7CNONE", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20162016/3.15%7C1,2,3%7CNONE", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20162016/4.2%7C1,2,3%7CNONE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:35.500827+00:00"}
{"id": "vr26466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26466", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak pán premiér, znovu sa mýlite, pán Gašparovič ako kandidát samozrejme hovoril, že on je nestranícky kandidát, víta vašu podporu, ale nie je vašim kandidátom. To je dôležité si uvedomiť.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa prezident Ivan Gašparovič nikdy nevyjadril priamo, že je kandidátom SMER-SD. Pred prezidentkými voľbami 2009 však vyjadruje náklonnosť k SMER-SD. Medzi hlavné odôvodnenia patrí výrok prezidenta Ivana Gasparoviča:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa prezident Ivan Gašparovič nikdy nevyjadril priamo, že je kandidátom SMER-SD. Pred prezidentkými voľbami 2009 však vyjadruje náklonnosť k SMER-SD. Medzi hlavné odôvodnenia patrí výrok prezidenta Ivana Gasparoviča:"], "analysis_date": "2014-01-08", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Aktuality", "HN"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4373334/gasparovic-som-clen-smeru.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/130738/komentar-je-gasparovic-skutocne-dobrou-volbou-pre-smer/", "http://www.prezident.sk/?prezident-sr-ivan-gasparovic-v-rozhovore-pre-hospodarske-noviny-23-2-2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:28.706411+00:00"}
{"id": "vr33357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33357", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V apríli sme mali presvedčenie o tom, že máme nájsť 1,2 miliardy eur na to, aby sme splnili váš záväzok (deficit pod 3% HDP, pozn.), tak na konci dňa po prepade daňových príjmov 700 miliónov eur, to bolo 2,8 miliardy.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože je síce pravdou, že v apríli bol odhad postacujúci na konsolidáciu 1,2 mld. eur, k comu je potrebné zapocítat prepad danových príjmov 700 miliónov euro. Avšak zapocítaním pociatocného stavu s poklesom príjmov v roku 2012 a 2013, je v súcasnosti potrebné konsolidovat resp. ušetrit za približne 2,3 miliardy eur. Minister financií tak uvádza o 500 miliónov vyššiu sumu. Podla komentáru (.pdf,s.1) Inštitútu financnej politiky z 27. marca 2012 bola potrebná konsolidácia vo výške 1,2 miliardy eur . K tejto sume je nevyhnutné zapocítat zhoršenie danové príjmy, ktoré budú v štátnej kase chýbat. Inštitút financnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012) prepad danových a odvodových príjmov ŠR v roku 2012, vo výške cca. 663 mil . Rozpocet VS na rok 2012 Prognóza december 2012 Danové príjmy VS spolu 11 609 mil. eur 10 946 mil. eur . Na základe februárovej prognózy IFP k výbajúcim zdrojom je potrebné pripocítat 361 miliónov eur , ktoré predstavujú zníženie príjmu z daní v roku 2013. Ak by sme spocítali všetky nevyhnutné zdroje na konsolidáciu 1,2 mld. euro + 700 mil. euro + 400 mil. euro, dostaneme sumu približne 2,3 mld. euro , ciže o 500 miliónov nižšiu ako uvádza minister financií. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože je síce pravdou, že v apríli bol odhad postacujúci na konsolidáciu 1,2 mld. eur, k comu je potrebné zapocítat prepad danových príjmov 700 miliónov euro. Avšak zapocítaním pociatocného stavu s poklesom príjmov v roku 2012 a 2013, je v súcasnosti potrebné konsolidovat resp. ušetrit za približne 2,3 miliardy eur. Minister financií tak uvádza o 500 miliónov vyššiu sumu. Podla komentáru (.pdf,s.1) Inštitútu financnej politiky z 27. marca 2012 bola potrebná konsolidácia vo výške 1,2 miliardy eur . K tejto sume je nevyhnutné zapocítat zhoršenie danové príjmy, ktoré budú v štátnej kase chýbat. Inštitút financnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012) prepad danových a odvodových príjmov ŠR v roku 2012, vo výške cca. 663 mil . Rozpocet VS na rok 2012 Prognóza december 2012 Danové príjmy VS spolu 11 609 mil. eur 10 946 mil. eur . Na základe februárovej prognózy IFP k výbajúcim zdrojom je potrebné pripocítat 361 miliónov eur , ktoré predstavujú zníženie príjmu z daní v roku 2013. Ak by sme spocítali všetky nevyhnutné zdroje na konsolidáciu 1,2 mld. euro + 700 mil. euro + 400 mil. euro, dostaneme sumu približne 2,3 mld. euro , ciže o 500 miliónov nižšiu ako uvádza minister financií. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["komentáru", "Prognóza december", "prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8188&documentId=7187", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:15.858143+00:00"}
{"id": "vr28855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28855", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme prví, ktorí sme to zaviedli prvý raz do zákona v roku 2009, keď sme povedali, že od 10 miliónov vyššie sa to musí vždycky zisťovať, kto je majiteľ.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák správne uvádza, že zjednodušene podmienka zisťovať kto je majiteľom uchádzača bola pri zakázkach nad 10 miliónov eur do zákona o verejnom obstarávaní zavedená. Mýli sa však v roku, kedy zmena bola schválená a účinná. V skutočnosti to je rok 2013 a nie 2009. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V zákone (modré časti s účinnosťou od 1. júla 2013 Zmena:95/2013) o verejnom obstarávaní sa naozaj hovorí, že ak ide o zákazku väčšiu ako 10 miliónov eur, verejný obstarávateľ musí požiadať obchodnú spoločnosť, aby predložila zoznam všetkých spoločníkov a akcionárov. Do zákona do však bolo zavedené až v roku 2013: § 33 odsek 5: \" Ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je najmenej 10 miliónov eur, verejný obstarávateľ je povinný pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní požiadať uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a všetkých známych akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto spoločnosti, pričom ak spoločníkom alebo známym akcionárom je právnická osoba, aj všetkých spoločníkov a všetkých známych akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto právnickej osoby.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák správne uvádza, že zjednodušene podmienka zisťovať kto je majiteľom uchádzača bola pri zakázkach nad 10 miliónov eur do zákona o verejnom obstarávaní zavedená. Mýli sa však v roku, kedy zmena bola schválená a účinná. V skutočnosti to je rok 2013 a nie 2009. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V zákone (modré časti s účinnosťou od 1. júla 2013 Zmena:95/2013) o verejnom obstarávaní sa naozaj hovorí, že ak ide o zákazku väčšiu ako 10 miliónov eur, verejný obstarávateľ musí požiadať obchodnú spoločnosť, aby predložila zoznam všetkých spoločníkov a akcionárov. Do zákona do však bolo zavedené až v roku 2013: § 33 odsek 5: \" Ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je najmenej 10 miliónov eur, verejný obstarávateľ je povinný pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní požiadať uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a všetkých známych akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto spoločnosti, pričom ak spoločníkom alebo známym akcionárom je právnická osoba, aj všetkých spoločníkov a všetkých známych akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto právnickej osoby.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zákone"], "url": ["http://www.obstaraj.sk/legislativa/legislativa-sr/385-zakon-o-verejnom-obstaravani-uinnos-od-172013-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:14.308592+00:00"}
{"id": "vr33644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33644", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale, tu je podstatné, každý, kto sa rozhodne niekedy z 26 subjektov súťažiť, musí vyhlásiť tender, bude sa v elektronickej aukcií, bude súťažiť o ceny.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rámcová Zmluva , ktorú uzavrel centrálny obstarávateľ - Regionálna obstarávacia agentúra - s jednotlivými subjektmi (napr. Ministerstvo vnútra ; spravodlivosti ; financií ), totiž hovorí, že verejní obstarávatelia (napríklad ministerstvá) spolupracujú s obstarávateľom tak, že mu zadajú vyhlásenie súťaže, z ktorej vzíde víťaz.", "analysis_paragraphs": ["Rámcová Zmluva , ktorú uzavrel centrálny obstarávateľ - Regionálna obstarávacia agentúra - s jednotlivými subjektmi (napr. Ministerstvo vnútra ; spravodlivosti ; financií ), totiž hovorí, že verejní obstarávatelia (napríklad ministerstvá) spolupracujú s obstarávateľom tak, že mu zadajú vyhlásenie súťaže, z ktorej vzíde víťaz."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Zmluva", "Ministerstvo vnútra", "spravodlivosti", "financií", "SME", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.ezmluvy.sk/zmluvy/46792104", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=751986&l=sk", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=777221&l=sk", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=772210&l=sk", "http://ekonomika.sme.sk/c/6772725/v-cudnom-tendri-na-reklamu-bola-obec-ako-biely-kon.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59712890-kalinakove-megatendre-vybavuju-horne-plachtince"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:56.015778+00:00"}
{"id": "vr26200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26200", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za našej éry sme robili súdno znalecké ohodnotenie. Je tam nula predraženia. To hovoria súdni znalci.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vecného registra odberateľských vzťahov si BSK objednal služby nezávislého audítora k auditom účtovných závierok za roky 2009, 2010, 2011 a 2012, zverejnená je však iba správa nezávislého audítora za rok 2012 (.pdf). Nemožno teda overiť fakt, že nezávislí znalci potvrdili nulové predraženie verejných zakázok BSK počas Frešovho predsedania VÚC. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vecného registra odberateľských vzťahov si BSK objednal služby nezávislého audítora k auditom účtovných závierok za roky 2009, 2010, 2011 a 2012, zverejnená je však iba správa nezávislého audítora za rok 2012 (.pdf). Nemožno teda overiť fakt, že nezávislí znalci potvrdili nulové predraženie verejných zakázok BSK počas Frešovho predsedania VÚC. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["registra", "2012"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/register-zmluv-a-faktur-bsk-735468.aspx", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10049943"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:07.875049+00:00"}
{"id": "vr26180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26180", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Banskobystrický kraj spravuje najväčšiu cestnú sieť zo všetkých krajov.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Samosprávne kraje sú správcami ciest II. a III. triedy. Banskobystrický samosprávny kraj skutočne spravuje najdlhšiu cestnú sieť spomedzi ostatných krajov. Podľa údajov Štatistického úradu SR môžeme vidieť, že v roku 2012 najdlhšiu cestnú sieť spravuje BBSK. Druhú najdlhšiu cestnú sieť má PSK, ktorý spravuje o 20 km menej ciest ako BBSK. BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK dĺžka ciest v km 565 1595 1491 2041 1446 2464 2444 2007 Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Samosprávne kraje sú správcami ciest II. a III. triedy. Banskobystrický samosprávny kraj skutočne spravuje najdlhšiu cestnú sieť spomedzi ostatných krajov. Podľa údajov Štatistického úradu SR môžeme vidieť, že v roku 2012 najdlhšiu cestnú sieť spravuje BBSK. Druhú najdlhšiu cestnú sieť má PSK, ktorý spravuje o 20 km menej ciest ako BBSK. BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK dĺžka ciest v km 565 1595 1491 2041 1446 2464 2444 2007 Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/varval.asp?ma=10_DLZKA_CI&ti=D%E5%9Eka+ciest+%28v+km%29+pod%BEa%3A+%FAzemie%2C+druh+cesty+a+rok&path=../DATABASE/Sk/08PodnStat/05Doprava/&lang=12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:02.626544+00:00"}
{"id": "vr33739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33739", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sľúbili ste 3,8, po šarvátkach ste napísali 4,6. Tých 4,6 bol taký kus papiera, že sme tam museli miliardu dať bokom a miliardu priliať. Na základe opatrení, keby sme neurobili nič, však nám niektorí majstri odporúčali, bol by ten deficit 5,3. Lenže výsledok je 4,3.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku denníka SME bol v prvom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 deficit 3,8% HDP. Pravdou tiež je, že v prijatom štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol záväzok dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 4,6% HDP. Čo sa spomenutých odporúčaní nič nerobiť týka, minister tým myslel najmä kritiku opatrení zo strany opozície - pozri napr. článok portálu aktualne.sk. Ako sa uvádza v článku denníka Pravda, bez zásahov do rozpočtu by hodnota deficitu dosiahla 5,3%. Ministe Kažimír taktiež pravdivo uviedol, že za minulý rok dosiahol deficit úroveň 4,3%, čo skonštatoval v nedávnej správe aj Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku denníka SME bol v prvom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 deficit 3,8% HDP. Pravdou tiež je, že v prijatom štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol záväzok dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 4,6% HDP. Čo sa spomenutých odporúčaní nič nerobiť týka, minister tým myslel najmä kritiku opatrení zo strany opozície - pozri napr. článok portálu aktualne.sk. Ako sa uvádza v článku denníka Pravda, bez zásahov do rozpočtu by hodnota deficitu dosiahla 5,3%. Ministe Kažimír taktiež pravdivo uviedol, že za minulý rok dosiahol deficit úroveň 4,3%, čo skonštatoval v nedávnej správe aj Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["článku", "štátnom rozpočte", "článok", "článku", "správe"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6012313/miklos-predstavil-navrh-rozpoctu-deficit-ma-klesnut-na-38-hdp.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973", "http://aktualne.atlas.sk/opozicnici-ficov-balicek-kritizuju-hovoria-ze-vlada-zruinuje-obcanov/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/278341-ucet-za-vlanajsok-deficit-klesol-na-43-dlh-stupol-na-521/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042013-AP/EN/2-22042013-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:57.093713+00:00"}
{"id": "vr16128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16128", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Podám ho (trestné oznámenie na Igora Matoviča, pozn.) v prvom polroku. Keď to spíšem, podám to a budem si za tým stáť...", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predseda NR SR Andrej Danko, sľúbil podať trestné oznámenie na Igora Matoviča v prvom polroku 2017. Dôvodom oznámenia má byť poškodzovanie dobrého mena Danka. Ide o prípad, kedy aktivista Ivan Katrinec 11. decembra 2016 zverejnil status ,v ktorom popisuje, ako Andrej Danko údajne v máji 2015 zbil svoju ex-priateľku. Tento status zdieľal aj Igor Matovič, ktorý dodal, že existuje video ktoré túto udalosť zachycuje, a že Andrej Danko sa snažil dané video odkúpiť aby sa to nedostalo na verejnosť. Pre Denník N sa k tejto záležitosti vyjadrila aj šéfka Dankovho tlačového odboru Zuzana Čižmáriková. Avizovala, že Danko hned po svojom prílete z pracovnej cesty z Cypru, bude sa brániť trestným oznámením na Matoviča a Katrinca. Danko sa z tejto cesty vrátil 13. decembra 2016. Danko v januári 2017 potvrdil , že trestné oznámenie na Matoviča podá. Trestné oznámenie v decembri 2016 podal aj Katrinec, chce tak dosiahnuť vyšetrovanie prípadu. Momentálne nie sú verejne dostupné žiadne informácie, ktoré by popisovali v akom procese je trestné oznámenie podané Dankom, alebo, či bolo vôbec podané.", "analysis_paragraphs": ["Predseda NR SR Andrej Danko, sľúbil podať trestné oznámenie na Igora Matoviča v prvom polroku 2017. Dôvodom oznámenia má byť poškodzovanie dobrého mena Danka. Ide o prípad, kedy aktivista Ivan Katrinec 11. decembra 2016 zverejnil status ,v ktorom popisuje, ako Andrej Danko údajne v máji 2015 zbil svoju ex-priateľku. Tento status zdieľal aj Igor Matovič, ktorý dodal, že existuje video ktoré túto udalosť zachycuje, a že Andrej Danko sa snažil dané video odkúpiť aby sa to nedostalo na verejnosť. Pre Denník N sa k tejto záležitosti vyjadrila aj šéfka Dankovho tlačového odboru Zuzana Čižmáriková. Avizovala, že Danko hned po svojom prílete z pracovnej cesty z Cypru, bude sa brániť trestným oznámením na Matoviča a Katrinca. Danko sa z tejto cesty vrátil 13. decembra 2016. Danko v januári 2017 potvrdil , že trestné oznámenie na Matoviča podá. Trestné oznámenie v decembri 2016 podal aj Katrinec, chce tak dosiahnuť vyšetrovanie prípadu. Momentálne nie sú verejne dostupné žiadne informácie, ktoré by popisovali v akom procese je trestné oznámenie podané Dankom, alebo, či bolo vôbec podané."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["status", "zdieľal", "Denník N", "potvrdil", "Trestné oznámenie"], "url": ["https://www.facebook.com/ivan.katrinec/posts/1217930451623134", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10209457925297518", "https://dennikn.sk/632342/danko-zaluje-matovica-pre-spravu-ze-vraj-bije-zeny/", "https://www.aktuality.sk/clanok/408220/andrej-danko-poda-trestne-oznamenie-na-igora-matovica/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/katrinec-podal-na-danka-trestne-oznamenie-za-bitku-priatelky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:39.416177+00:00"}
{"id": "vr37965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37965", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Čiže v skutočnosti je to tak, že podľa prepočtov, ktoré včera zverejnil slovenský ekonomický denník a vychádzal vlastne z toho vládneho materiálu, niečo cez 10 eur by na tom mali získať tí najmenej zarábajúci, asi o 20 centov viac by mali na to získať tí, ktorí zarábajú 1 500 do 2 000 eur a kdesi v strede okolo sedem eur by na tom mali získať alebo možno dokonca ešte menej tí, ktorí sú niekde v strede.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ekonomický denník, teda Hospodárske noviny zverejnili vo štvrtok odhad, v prepočtoch na mesiace to dáva nasledujúce (priemerné) čísla pre jednotlivé príjmové skupiny: mesačný príjem do 402 eur: mesačne si polepšia o 18 eur od 402 do 663 eur si pohoršia o 9,85 eur od 663 do 1931 eur si pohoršia o 51,3 eur od 1931 do 7808,5 si pohoršia o 148,8 eur nad 7808,5 si pohoršia o 26,4 eur.", "analysis_paragraphs": ["Ekonomický denník, teda Hospodárske noviny zverejnili vo štvrtok odhad, v prepočtoch na mesiace to dáva nasledujúce (priemerné) čísla pre jednotlivé príjmové skupiny: mesačný príjem do 402 eur: mesačne si polepšia o 18 eur od 402 do 663 eur si pohoršia o 9,85 eur od 663 do 1931 eur si pohoršia o 51,3 eur od 1931 do 7808,5 si pohoršia o 148,8 eur nad 7808,5 si pohoršia o 26,4 eur."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["zverejnili vo štvrtok"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51484750-vacsina-zivnostnikov-si-po-reforme-pohorsi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:04.369151+00:00"}
{"id": "vr38660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38660", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Väčšina toho vplyvu inflácie je mimo nás, je v svetových cenách ropy a v svetových cenách potravín, ktoré naozaj ovplyvniť nevieme.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zvýšenie dynamiky rastu cien ropy a neenergetických komodít, považuje za príčinu rastu inflácie aj NBS. Tento názor prezentovala na tlačovej konferencii zo 14.júna 2011.", "analysis_paragraphs": ["Zvýšenie dynamiky rastu cien ropy a neenergetických komodít, považuje za príčinu rastu inflácie aj NBS. Tento názor prezentovala na tlačovej konferencii zo 14.júna 2011."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_TK/2011/TK_20110614.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:08.718075+00:00"}
{"id": "vr36322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36322", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Slovensko tesne pred tým než nastúpila táto finančná kríza, ktorá, dôsledky  tohto zažívame aj dnes, dosahovala najlepšie parametre v histórii Slovenska. Čo sa týka... dlhu.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sme uviedli vyššie Slovensko dosahovalo najlepšie parametre vo verejnom dlhu v roku 1995.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme uviedli vyššie Slovensko dosahovalo najlepšie parametre vo verejnom dlhu v roku 1995."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:52.943482+00:00"}
{"id": "vr34860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34860", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Keď samozrejme s nami nikto ani formálne, s opozíciou nikto formálne ani nerokoval pri zostavovaní vlády na rozdiel od roku 2006.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Formálne so Smerom rokovania neprebehli , opozičné strany to odmietli.V roku 2006 prebiehali rokovania medzi celým politickým spektrom strán.", "analysis_paragraphs": ["Formálne so Smerom rokovania neprebehli , opozičné strany to odmietli.V roku 2006 prebiehali rokovania medzi celým politickým spektrom strán."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["neprebehli", "prebiehali rokovania"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/165789/opozicia-odmietla-rokovania-so-smerom-o-zostaveni-vlady/", "http://volby.sme.sk/c/2771898/v-kuloaroch-stran-sa-mnozia-predstavy-o-tom-kto-s-kym-a-proti-komu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:54.357880+00:00"}
{"id": "46607", "numeric_id": 46607, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46607", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Rovnako sme povedali ako hnutie Sme rodina nebudeme za ďalšie celoplošné testovanie jedno, druhé, tretie, štvrté, piate, šieste.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa médií tlmočil Boris Kollár 14. januára premiérovi Matovičovi, že je proti ďalšiemu plošnému testovaniu. Termín sa tak posúval aj pre nesúhlas Sme rodina, SaS a Za ľudí. 17. januára Kollár hovoril o nutnosti nejakej formy skríningového testovania (od 03:02). 28. januára Kollár napokon uviedol (od 27:00), že predĺženie celoplošného skríningu na viac dní bolo kompromisom a ďalšie celoplošné testovania Sme rodina už nepodporí. Tvrdenie predsedu parlamentu tak hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa médií tlmočil Boris Kollár 14. januára premiérovi Matovičovi, že je proti ďalšiemu plošnému testovaniu. Termín sa tak posúval aj pre nesúhlas Sme rodina, SaS a Za ľudí. 17. januára Kollár hovoril o nutnosti nejakej formy skríningového testovania (od 03:02). 28. januára Kollár napokon uviedol (od 27:00), že predĺženie celoplošného skríningu na viac dní bolo kompromisom a ďalšie celoplošné testovania Sme rodina už nepodporí. Tvrdenie predsedu parlamentu tak hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["médií", "nesúhlas", "hovoril", "uviedol"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/koalicia-matovicovi-vypovedala-poslusnost-nechce-celoplosne-testovanie/", "https://www.webnoviny.sk/bude-alebo-nebude-celoplosne-testovanie-ktore-presadzuje-matovic-vlada-rokuje-ale-stale-sa-nevie-o-com/", "https://www.ta3.com/clanok/1200967/duel-p-pellegriniho-a-b-kollara-vakcina-ako-liek-proti-pandemii-testovanie-v-rezii-miest-a-obci.html", "https://www.youtube.com/watch?v=d458im67-Ao"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:57.691944+00:00"}
{"id": "vr15418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15418", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone verejnej činnosti funkcií verejných funkcionárov hovorí, ak niekto podniká. Čiže tento zákon nehovorí o tom, že, implicitne, že má-nemá živnosť. Ak podniká.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Text predmetného ustanovenia ústavného zákona skutočne znie: \"verejný funkcionár nesmie podnikať\" , Treba však tiež podotknúť, že pri aplikácii zákonov je pri nejasnosti textu dôležitý jeho výklad a ten nemusí byť úplne zodpovedajúci gramatickej a dikčnej stránke znenia zákona. Výrok v tomto znení však hodnotíme ako pravdivý. Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov stanovuje: \"V erejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok .\" Igor Matovič na svoju obhajobu tiež poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – dôvodil, že \"len\" má živnostenské oprávnenie, ale nevykonáva podnikateľskú činnosť. Na uvedené reagoval ústavný právnik – Ján Drgonec: „Najvyšší súd nerozhodoval o poslaneckom mandáte. Pán Matovič si vyberá jednotlivé hrozienka a používa ich vo svoj prospech tak, ako mu pasujú, Podľa neho (Drgonca pozn.) sú povinnosti a zákazy poslancov v tomto smere jednoznačné. V minulosti ich opísal už aj Ústavný súd, ktorý aktívnu živnosť poslancom zakázal.\" K danej situácii sa vyjadril aj Martin Poliačik, ktorý tvrdí, že nie je úlohou výboru NR SR skúmať či poslanec dosahuje zisk alebo nie. Jeho úlohou je, pri zistení nezlučiteľnosti funkcie, konať. Svoj právny názor k predmetnej záležitosti vyjadrila aj advokátska kancelária AKMN LEGAL : \"Vo všeobecnosti platí, že výklad právnych noriem, či už súdmi alebo orgánmi verejnej moci vo všeobecnosti, musí byť ústavne konformný a nemá mať povahu čisto gramatického a dikčného výkladu, t.j. orgán aplikujúci právo sa nesmie pri svojej rozhodovacej činnosti obmedziť výlučne na textové znenie zákona ale musí zákon vykladať a aplikovať tak, aby bol naplnený okrem iného aj princíp spravodlivosti a teda zákonnosti. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho -ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Napriek existencii rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý podobnú otázku v minulosti riešil máme za to, že nemožno bez dokonalej právnej argumentácie vyhlásiť, že tento posudzovaný prípad je porušením ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov – a ako právnici sme naozaj zvedaví na argumentáciu Ústavného súdu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Text predmetného ustanovenia ústavného zákona skutočne znie: \"verejný funkcionár nesmie podnikať\" , Treba však tiež podotknúť, že pri aplikácii zákonov je pri nejasnosti textu dôležitý jeho výklad a ten nemusí byť úplne zodpovedajúci gramatickej a dikčnej stránke znenia zákona. Výrok v tomto znení však hodnotíme ako pravdivý. Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov stanovuje: \"V erejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok .\" Igor Matovič na svoju obhajobu tiež poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – dôvodil, že \"len\" má živnostenské oprávnenie, ale nevykonáva podnikateľskú činnosť. Na uvedené reagoval ústavný právnik – Ján Drgonec: „Najvyšší súd nerozhodoval o poslaneckom mandáte. Pán Matovič si vyberá jednotlivé hrozienka a používa ich vo svoj prospech tak, ako mu pasujú, Podľa neho (Drgonca pozn.) sú povinnosti a zákazy poslancov v tomto smere jednoznačné. V minulosti ich opísal už aj Ústavný súd, ktorý aktívnu živnosť poslancom zakázal.\" K danej situácii sa vyjadril aj Martin Poliačik, ktorý tvrdí, že nie je úlohou výboru NR SR skúmať či poslanec dosahuje zisk alebo nie. Jeho úlohou je, pri zistení nezlučiteľnosti funkcie, konať. Svoj právny názor k predmetnej záležitosti vyjadrila aj advokátska kancelária AKMN LEGAL : \"Vo všeobecnosti platí, že výklad právnych noriem, či už súdmi alebo orgánmi verejnej moci vo všeobecnosti, musí byť ústavne konformný a nemá mať povahu čisto gramatického a dikčného výkladu, t.j. orgán aplikujúci právo sa nesmie pri svojej rozhodovacej činnosti obmedziť výlučne na textové znenie zákona ale musí zákon vykladať a aplikovať tak, aby bol naplnený okrem iného aj princíp spravodlivosti a teda zákonnosti. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho -ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Napriek existencii rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý podobnú otázku v minulosti riešil máme za to, že nemožno bez dokonalej právnej argumentácie vyhlásiť, že tento posudzovaný prípad je porušením ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov – a ako právnici sme naozaj zvedaví na argumentáciu Ústavného súdu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": ["ústavného zákona", "reagoval", "sa vyjadril", "AKMN LEGAL"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "http://domov.sme.sk/c/20281763/matovicova-zivnost-pojde-pred-sud-poslanci-ho-asi-nepodrzia.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405717-matovic-sa-mandatu-len-tak-nevzda-opravnenie-nie-je-podnikanie-tvrdi/", "http://www.akmnlegal.sk/sk/pravne-novinky/detail/k-aktualne-teme---aktivna-zivnost-a-ochrana-verejneho-zaujmu-(-legal-news-2/2016)/15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:17.429712+00:00"}
{"id": "47044", "numeric_id": 47044, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47044", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ja som videl grafy zas, naša ekonomika rastie, ten prepad, ktorý bol predpokladaný zhruba okolo 9 až 10 %, je polovičný. A za jeseň, keď sa robilo plošné testovanie, teda nemuseli sme zavádzať takýto tvrdý lockdown, pretože sme sa spoliehali na to testovanie, tak naša ekonomika rástla, čo nás zachránilo v podstate ekonomicky a dokonca sme predbehli aj Poľsko.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská ekonomika padla vlani menej, než experti predpokladali. V poslednom štvrťroku rástla, tvrdý lockdown prišiel až v decembri. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé. Slovenská ekonomika minulý rok klesla o 5,8 percenta. Európska komisia Slovensku ešte v lete predpovedala prepad na úrovni deviatich percent. Celoplošné testovanie na Slovensku prebiehalo koncom októbra a začiatkom novembra 2020. Jeho dôsledky na ekonomiku sa teda mohli ukázať v zmene HDP za štvrtý kvartál. Podľa štatistického úradu v štvrtom kvartáli slovenský HDP medziročne klesol o 2,7%, vzrástol ale v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, a to o 0,2%. V štvrtom štvrťroku 2020 klesol v Poľsku HDP v porovnaní s predošlým rokom (2019) o 2,8%, na Slovensku o 2,7%. V porovnaní s tretím kvartálom Poľský HDP klesol o 0,7%, slovenský rástol o 0,2%. Pri číslach HDP za celý rok 2020 Poľsko dopadlo s poklesom 2,8% lepšie ako Slovensko , kde HDP kleslo o 5,8%.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská ekonomika padla vlani menej, než experti predpokladali. V poslednom štvrťroku rástla, tvrdý lockdown prišiel až v decembri. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé. Slovenská ekonomika minulý rok klesla o 5,8 percenta. Európska komisia Slovensku ešte v lete predpovedala prepad na úrovni deviatich percent. Celoplošné testovanie na Slovensku prebiehalo koncom októbra a začiatkom novembra 2020. Jeho dôsledky na ekonomiku sa teda mohli ukázať v zmene HDP za štvrtý kvartál. Podľa štatistického úradu v štvrtom kvartáli slovenský HDP medziročne klesol o 2,7%, vzrástol ale v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, a to o 0,2%. V štvrtom štvrťroku 2020 klesol v Poľsku HDP v porovnaní s predošlým rokom (2019) o 2,8%, na Slovensku o 2,7%. V porovnaní s tretím kvartálom Poľský HDP klesol o 0,7%, slovenský rástol o 0,2%. Pri číslach HDP za celý rok 2020 Poľsko dopadlo s poklesom 2,8% lepšie ako Slovensko , kde HDP kleslo o 5,8%."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["klesla", "predpovedala", "prebiehalo", "klesol", "klesol", "Slovensku", "klesol", "rástol", "Poľsko", "Slovensko"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/2264774", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2175835-sprava-z-bruselu-caka-nas-siesty-najvacsi-prepad-v-unii", "https://korona.gov.sk/celoplosne-plosne-testovanie-na-covid-19/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a9aeb5a3-1f55-4452-a345-f75594c24b4e/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjiGlzYJKcfAYFsERsEKzcVJawu19AOaKfLvTR0vHkA8-C55b2Z3ZzcLEjYgS9VmW6WzqlR7c4dy8PrEfWc0sgTGoxnB_vRhtfDG97YbMFj_BDiL5QT7z-LRXU6phSkDeZ3_AhJkXOpa7yCsokbtUJOjrEyRynUPm6U6FsZNWyaoqY-qPfdw2yQ6N68aqiRiiiArZQxRymykCGUo5YwNaWzTiCadfB1nbxDehF7_lreLgy-MwIYvvyBjV3iUzzB2Zi7DvvCC5fCJECzIN-CKRmg88IseLA7rNktOEJTdz-xh9ceIHoYpyCwq-qe46OM-dzgmnDvUpsMBI6Tr3D7Ox_OtkVV615VRweYmbUPN3g8HKUynVamTDw2b_yi1LoLCIWeUp_MJoTI6n8TdJy2jwjM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://stat.gov.pl/en/topics/national-accounts/quarterly-national-accounts/flash-estimate-of-gross-domestic-product-in-the-fourth-quarter-of-2020,1,33.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a9aeb5a3-1f55-4452-a345-f75594c24b4e/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjiGlzYJKcfAYFsERsEKzcVJawu19AOaKfLvTR0vHkA8-C55b2Z3ZzcLEjYgS9VmW6WzqlR7c4dy8PrEfWc0sgTGoxnB_vRhtfDG97YbMFj_BDiL5QT7z-LRXU6phSkDeZ3_AhJkXOpa7yCsokbtUJOjrEyRynUPm6U6FsZNWyaoqY-qPfdw2yQ6N68aqiRiiiArZQxRymykCGUo5YwNaWzTiCadfB1nbxDehF7_lreLgy-MwIYvvyBjV3iUzzB2Zi7DvvCC5fCJECzIN-CKRmg88IseLA7rNktOEJTdz-xh9ceIHoYpyCwq-qe46OM-dzgmnDvUpsMBI6Tr3D7Ox_OtkVV615VRweYmbUPN3g8HKUynVamTDw2b_yi1LoLCIWeUp_MJoTI6n8TdJy2jwjM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://stat.gov.pl/en/topics/national-accounts/quarterly-national-accounts/flash-estimate-of-gross-domestic-product-in-the-fourth-quarter-of-2020,1,33.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a9aeb5a3-1f55-4452-a345-f75594c24b4e/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjiGlzYJKcfAYFsERsEKzcVJawu19AOaKfLvTR0vHkA8-C55b2Z3ZzcLEjYgS9VmW6WzqlR7c4dy8PrEfWc0sgTGoxnB_vRhtfDG97YbMFj_BDiL5QT7z-LRXU6phSkDeZ3_AhJkXOpa7yCsokbtUJOjrEyRynUPm6U6FsZNWyaoqY-qPfdw2yQ6N68aqiRiiiArZQxRymykCGUo5YwNaWzTiCadfB1nbxDehF7_lreLgy-MwIYvvyBjV3iUzzB2Zi7DvvCC5fCJECzIN-CKRmg88IseLA7rNktOEJTdz-xh9ceIHoYpyCwq-qe46OM-dzgmnDvUpsMBI6Tr3D7Ox_OtkVV615VRweYmbUPN3g8HKUynVamTDw2b_yi1LoLCIWeUp_MJoTI6n8TdJy2jwjM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.teraz.sk/spravy/polska-ekonomika-minuly-rok-podla-o/523912-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/2264774"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:24.058160+00:00"}
{"id": "49341", "numeric_id": 49341, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49341", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "No tak pán Danko hovorí, že dnes sa všetci predbiehajú, že kto ide do Moskvy kvôli nejakým obchodným kontraktom. Dnes zo západu v zmysle členov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie do Moskvy nechodí nikto, maximálne tak maďarský minister zahraničných vecí.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po začatí ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 mnohé, najmä západné štáty, uvrhli Ruskú federáciu do medzinárodnej izolácie. V Európskej únii ostal ako jediný spojenec Ruskej Federácie maďarský premiér Viktor Orbán. Okrem Orbána sa s Putinom na najvyšej úrovni stretol už len rakúsky kancelár, aj táto návšteva však mala skôr kritickú povahu. Z lídrov NATO sa s Putinom okrem maďarského premiéra stretáva už len turecký prezident Erdogan, jeho vzťah s Putinom však mnohí experti označujú ako priateľsko-nepriateľský. Výrok Michala Šimečku hodnotíme v zmysle povedaného ako ešte pravdivý.\n\nOd vypuknutia ruskej agresie sa s ruským lídrom Vladimírom Putinom odmietajú stretávať lídri takmer všetkých západných krajín. Výnimku v Európskej únii predstavuje len maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je považovaný za Putinovho spojenca .\n\nLídri oboch krajín sa osobne stretli 17. októbra (teda dva dni po odznení Šimečkovho výroku) v Číne na konferencii o projekte Nová hodvábna cesta.\n\nViacerí európski lídri stretnutie Orbána s Putinom kritizovali . Išlo o prvé stretnutie Putina s lídrom členského štátu Európskej únie za viac ako rok. Okrem Orbána udržuje pozitívne vzťahy s Ruskom aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý od vypuknutia vojny na Ukrajine navštívil Moskvu až päťkrát.\n\nS Putinom sa v apríli minulého roka stretol aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, samotná návšteva však mala skôr kritický podtón ohľadom krokov Ruskej Federácie na Ukrajine. Sám kancelár o stretnutí hovoril, že sa nejedná o priateľskú návštevu. Vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad po stretnutí označil ruskú vojnu za útočnú a zodpovednú za ukrajinské utrpenie.\n\n„Toto nie je priateľská návšteva. Práve som prišiel z Ukrajiny a na vlastné oči som videl nezmerné utrpenie spôsobené ruskou útočnou vojnou,“ uviedol Nehammer vo vyhlásení po návšteve Moskvy.\n\nV rámci lídrov Severoatlantickej aliancie sa s Putinom stretol aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Erdogan vycestoval 4. septembra do Ruska ako dovtedy jediný líder NATO od vypuknutia celoplošnej vojny na Ukrajine. Lídri oboch krajín sa stretli sa v ruskom čiernomorskom prístavnom meste Soči. Erdogan sa snažil s Putinom vyrokovať obnovenie dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorú Moskva pozastavila ešte v polovici júla. Vzťah Putina a Erdogana označujú zahranično politický experti ako frenemies, teda priatelia a nepriatelia zároveň.\n\nPutin sa ocitol v medzinárodnej izolácii po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. V marci 2022 prijali členské štáty OSN drvivou väčšinou rezolúciu požadujúcu, aby Ruská federácia okamžite ukončila inváziu na Ukrajinu a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské sily z tejto susednej krajiny.\n\nZa túto rezolúciu hlasovalo až 141 štátov sveta, proti ich bolo iba 5 vrátane Ruskej federácie. Okrem Ruska proti prijatiu rezolúcie hlasovali len najbližší spojenci Vladimíra Putina, teda Bielorusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Eritrea a Sýria. Ďalších 35 štátov sa zdržalo hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["Po začatí ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 mnohé, najmä západné štáty, uvrhli Ruskú federáciu do medzinárodnej izolácie. V Európskej únii ostal ako jediný spojenec Ruskej Federácie maďarský premiér Viktor Orbán. Okrem Orbána sa s Putinom na najvyšej úrovni stretol už len rakúsky kancelár, aj táto návšteva však mala skôr kritickú povahu. Z lídrov NATO sa s Putinom okrem maďarského premiéra stretáva už len turecký prezident Erdogan, jeho vzťah s Putinom však mnohí experti označujú ako priateľsko-nepriateľský. Výrok Michala Šimečku hodnotíme v zmysle povedaného ako ešte pravdivý.", "Od vypuknutia ruskej agresie sa s ruským lídrom Vladimírom Putinom odmietajú stretávať lídri takmer všetkých západných krajín. Výnimku v Európskej únii predstavuje len maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je považovaný za Putinovho spojenca .", "Lídri oboch krajín sa osobne stretli 17. októbra (teda dva dni po odznení Šimečkovho výroku) v Číne na konferencii o projekte Nová hodvábna cesta.", "Viacerí európski lídri stretnutie Orbána s Putinom kritizovali . Išlo o prvé stretnutie Putina s lídrom členského štátu Európskej únie za viac ako rok. Okrem Orbána udržuje pozitívne vzťahy s Ruskom aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý od vypuknutia vojny na Ukrajine navštívil Moskvu až päťkrát.", "S Putinom sa v apríli minulého roka stretol aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, samotná návšteva však mala skôr kritický podtón ohľadom krokov Ruskej Federácie na Ukrajine. Sám kancelár o stretnutí hovoril, že sa nejedná o priateľskú návštevu. Vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad po stretnutí označil ruskú vojnu za útočnú a zodpovednú za ukrajinské utrpenie.", "„Toto nie je priateľská návšteva. Práve som prišiel z Ukrajiny a na vlastné oči som videl nezmerné utrpenie spôsobené ruskou útočnou vojnou,“ uviedol Nehammer vo vyhlásení po návšteve Moskvy.", "V rámci lídrov Severoatlantickej aliancie sa s Putinom stretol aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Erdogan vycestoval 4. septembra do Ruska ako dovtedy jediný líder NATO od vypuknutia celoplošnej vojny na Ukrajine. Lídri oboch krajín sa stretli sa v ruskom čiernomorskom prístavnom meste Soči. Erdogan sa snažil s Putinom vyrokovať obnovenie dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorú Moskva pozastavila ešte v polovici júla. Vzťah Putina a Erdogana označujú zahranično politický experti ako frenemies, teda priatelia a nepriatelia zároveň.", "Putin sa ocitol v medzinárodnej izolácii po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. V marci 2022 prijali členské štáty OSN drvivou väčšinou rezolúciu požadujúcu, aby Ruská federácia okamžite ukončila inváziu na Ukrajinu a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské sily z tejto susednej krajiny.", "Za túto rezolúciu hlasovalo až 141 štátov sveta, proti ich bolo iba 5 vrátane Ruskej federácie. Okrem Ruska proti prijatiu rezolúcie hlasovali len najbližší spojenci Vladimíra Putina, teda Bielorusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Eritrea a Sýria. Ďalších 35 štátov sa zdržalo hlasovania."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["spojenca", "stretli", "kritizovali", "navštívil", "stretol", "vycestoval", "označujú", "prijali"], "url": ["https://www.cnbc.com/2022/12/12/putins-old-eu-ally-orban-is-once-again-aggravating-brussels-with-knockbacks.html", "https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/in-beijing-putin-and-orban-reaffirm-russian-hungarian-ties/", "https://www.theguardian.com/world/2023/oct/20/european-leaders-seethe-over-putin-orban--meeting", "https://kyivindependent.com/hungarian-foreign-minister-arrives-in-moscow/", "https://edition.cnn.com/2022/04/13/europe/nehammer-putin-meeting-connect-the-world-intl/index.html", "https://dennikn.sk/3553352/putinovi-zostal-v-nato-posledny-priatel-nepriatel-erdogan-vsak-hra-najma-za-seba/", "https://www.nytimes.com/2022/08/11/world/europe/erdogan-putin-turkey-russia-ukraine.html", "https://press.un.org/en/2022/ga12407.doc.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:30.210423+00:00"}
{"id": "vr28361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28361", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...ak sa vrátim k tomu prvému grafu o tom najmenšom štáte z tých krajín, lebo o veľkosti štátu hovoríme, to isté aj o výdavkoch. Tak potom sa, ak máme podobné čísla ako Rumunsko a Bulharsko, lebo tam patríme z tej oblasti veľkosti vybratých daní, odvodov a veľkosti výdavkov", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír správne uvádza, že príjem z dani a odvodov tvorí na Slovensku (28,5 % HDP) rovnaké alebo približne rovnaké percento z HDP ako v Rumunsku (28,5 % HDP) a Bulharsku (27,7 % HDP). Rovnako je pravdou, že celkové výdavky vlád ako percenta z HDP sú na Slovensku, Bulharsku a Rumunsku na porovnateľnej úrovni a patria medzi najnižšie v EÚ 28. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Časť výrok o tom, že Slovensko má z krajín Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika najnižší príjem daní a odvodov ako percenta HDP sme overovali vyššie. Graf zobrazuje podiel vybratých daní a odvodov na HDP na základe údajov z Eurostatu : V oblasti celkových výdavkov vlády vyjadrených v percentách HDP patríme podľa Eurostat medzi krajiny na chvoste EÚ 28. Platí, že máme výdavky na podobnej úrovni ako Rumusko a Bulharsko. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír správne uvádza, že príjem z dani a odvodov tvorí na Slovensku (28,5 % HDP) rovnaké alebo približne rovnaké percento z HDP ako v Rumunsku (28,5 % HDP) a Bulharsku (27,7 % HDP). Rovnako je pravdou, že celkové výdavky vlád ako percenta z HDP sú na Slovensku, Bulharsku a Rumunsku na porovnateľnej úrovni a patria medzi najnižšie v EÚ 28. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Časť výrok o tom, že Slovensko má z krajín Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika najnižší príjem daní a odvodov ako percenta HDP sme overovali vyššie. Graf zobrazuje podiel vybratých daní a odvodov na HDP na základe údajov z Eurostatu : V oblasti celkových výdavkov vlády vyjadrených v percentách HDP patríme podľa Eurostat medzi krajiny na chvoste EÚ 28. Platí, že máme výdavky na podobnej úrovni ako Rumusko a Bulharsko. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_a_tax_ag&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:11.047421+00:00"}
{"id": "vr34075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34075", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale finálna voľba (voľba GP 17. júna 2011, pozn.) bola v poriadku, to skonštatoval Ústavný súd.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súlad voľby Čentéša za GP s rozhodnutím Ústavného súdu overoval Demagog.sk v minulosti už viackrát (napríklad O 5 minút 12 , 13 januára 2013; Na telo , 9. júna 2013; O 5 minút 12 , 17 februára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Súlad voľby Čentéša za GP s rozhodnutím Ústavného súdu overoval Demagog.sk v minulosti už viackrát (napríklad O 5 minút 12 , 13 januára 2013; Na telo , 9. júna 2013; O 5 minút 12 , 17 februára 2013)."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Na telo", "O 5 minút 12", "tajnej", "Ústavný súd"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:37.855232+00:00"}
{"id": "vr27741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27741", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na budúci rok nám hovoria, že má byť hospodársky rast štvrtý najvyšší v Európskej únii na úrovni 3,1 %.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prognóz Európskej komisie (s. 95) sa predpoveď hospodárskeho rastu pre Slovenskú republiku na rok 2015 rovná naozaj 3,1% HDP. Taktiež je pravdou, že podľa toho istého dokumentu (s. 1) je pravdou, že tento odhad rastu Slovenska v roku 2015 je štvrtým najvyšším v EÚ28, keď vyšší rast majú prognózovaný len Lotyšsko, Litva a Poľsko.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prognóz Európskej komisie (s. 95) sa predpoveď hospodárskeho rastu pre Slovenskú republiku na rok 2015 rovná naozaj 3,1% HDP. Taktiež je pravdou, že podľa toho istého dokumentu (s. 1) je pravdou, že tento odhad rastu Slovenska v roku 2015 je štvrtým najvyšším v EÚ28, keď vyšší rast majú prognózovaný len Lotyšsko, Litva a Poľsko."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Európskej komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee3_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:13.249683+00:00"}
{"id": "vr38866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38866", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Slovensku dnes chýba na budúci rok okolo 150 miliónov eur kvôli zníženiu odhadovanému zníženiu rastu HDP.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "IFP (pdf.): \"IFP pristúpilo k zverejneniu novej makroekonomickej prognózy v dôsledku napätej situácie na finančných trhoch a pravdepodobnému väčšiemu ochladzovaniu ekonomík našich obchodných partnerov. Odhad vývoja HDP sa znížil v celom horizonte prognózy. Pomalší rast ekonomiky by mal spôsobiť výpadok príjmov na úrovni 202 mil Eur v roku 2012. Výdavky by mali ostať takmer bez zmeny, nakoľko v horších časoch dochádza k poklesu úrokov. Táto úspora by mohla vykompenzovať zvýšenie dávok v nezamestnanosti. IFP preto odporúča vytvorenie dodatočnej rezervy vo výške 146 mil. eur nad rámec existujúcej rezervy 95 mil. eur v návrhu štátneho rozpočtu. \" Z týchto údajov vyplýva, že výpadok príjmov bude ešte vyšší ako hovorí A. Marcinčin. Takáto hodnota podporuje jeho argument ešte výraznejšie, hoci samotný údaj je nepresný. Výrok nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["IFP (pdf.): \"IFP pristúpilo k zverejneniu novej makroekonomickej prognózy v dôsledku napätej situácie na finančných trhoch a pravdepodobnému väčšiemu ochladzovaniu ekonomík našich obchodných partnerov. Odhad vývoja HDP sa znížil v celom horizonte prognózy. Pomalší rast ekonomiky by mal spôsobiť výpadok príjmov na úrovni 202 mil Eur v roku 2012. Výdavky by mali ostať takmer bez zmeny, nakoľko v horších časoch dochádza k poklesu úrokov. Táto úspora by mohla vykompenzovať zvýšenie dávok v nezamestnanosti. IFP preto odporúča vytvorenie dodatočnej rezervy vo výške 146 mil. eur nad rámec existujúcej rezervy 95 mil. eur v návrhu štátneho rozpočtu. \" Z týchto údajov vyplýva, že výpadok príjmov bude ešte vyšší ako hovorí A. Marcinčin. Takáto hodnota podporuje jeho argument ešte výraznejšie, hoci samotný údaj je nepresný. Výrok nehodnotíme."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/flashPROGNOZA-august2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:17.691979+00:00"}
{"id": "vr30581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30581", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pretože ak pán Kažimír hovoril, že a hovoril, a to s tým súhlasím, že je dôležité, aby sme mali ekonomický rast a konkurencieschopnosť, tak tam že práve ich návrhy sú také, ktoré ohrozujú ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenciaschopnosť.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "sme.sk (17. október 2011): návrhy strany Smer-SD: Odvod pre banky: sadzba 0,7 percenta predovšetkým z vkladov firiem. Dividendy vyplácané fyzickým osobám : zdaniť sadzbou päť percent. Daň z príjmov: 25 percent pre fyzické osoby s príjmom viac ako 33­tisíc eur ročne (so základom dane 27 600 eur). Daň pre firmy: firmy, ktorých ročný zisk prevýši 33 mil. eur zdaniť 22 percentami. Čo hovoria na to ekonómovia? Ekonóm SAV Vladimír Baláž nepovažuje za dobré riešenie dodatočný odvod pre banky ani vyššie zdaňovanie firiem. „Vytvára to nerovnaké hracie pole v neprospech veľkých firiem,“ povedal. Podľa Baláža by sa len opakovala stratégia Orbánovej vlády, ktorý zdanil veľké firmy z niektorých odvetví. „Návrh takto selektívne uplatnenej korporátnej dane je extrémny zásah do daňovej sústavy a rovnosti firiem pred daňovými zákonmi,“ dopĺňa analytik Trend Analyses Martin Jesný. Baláž si vie predstaviť novú milionársku daň, ak by sa súbežne s tým zdanili dividendy. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana považuje takéto zvyšovanie daní za signál investorom, že nová vláda nie je ochotná, dokončiť upratovanie vo výdavkoch a navrhované zvýšenie nemusí byť posledné. Ako možno vyčítať z vyššie uvedených názorov ekonómov, dané zmeny by mali skôr negatívny dopad. Zároveň všetci oslovení ekonómovia sa k daným otázkam vyjadrili pomerne diplomaticky, takže sa nedá uviesť jednoznačne záver, že by dané návrhy spôsobili ohrozenie ekonomického rasut a zamestnanosti. Ide tu skôr o ideologický pohľad na riešenie daného stavu, ktorý sa veľmi ťažko objektívne hodnotí.", "analysis_paragraphs": ["sme.sk (17. október 2011): návrhy strany Smer-SD: Odvod pre banky: sadzba 0,7 percenta predovšetkým z vkladov firiem. Dividendy vyplácané fyzickým osobám : zdaniť sadzbou päť percent. Daň z príjmov: 25 percent pre fyzické osoby s príjmom viac ako 33­tisíc eur ročne (so základom dane 27 600 eur). Daň pre firmy: firmy, ktorých ročný zisk prevýši 33 mil. eur zdaniť 22 percentami. Čo hovoria na to ekonómovia? Ekonóm SAV Vladimír Baláž nepovažuje za dobré riešenie dodatočný odvod pre banky ani vyššie zdaňovanie firiem. „Vytvára to nerovnaké hracie pole v neprospech veľkých firiem,“ povedal. Podľa Baláža by sa len opakovala stratégia Orbánovej vlády, ktorý zdanil veľké firmy z niektorých odvetví. „Návrh takto selektívne uplatnenej korporátnej dane je extrémny zásah do daňovej sústavy a rovnosti firiem pred daňovými zákonmi,“ dopĺňa analytik Trend Analyses Martin Jesný. Baláž si vie predstaviť novú milionársku daň, ak by sa súbežne s tým zdanili dividendy. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana považuje takéto zvyšovanie daní za signál investorom, že nová vláda nie je ochotná, dokončiť upratovanie vo výdavkoch a navrhované zvýšenie nemusí byť posledné. Ako možno vyčítať z vyššie uvedených názorov ekonómov, dané zmeny by mali skôr negatívny dopad. Zároveň všetci oslovení ekonómovia sa k daným otázkam vyjadrili pomerne diplomaticky, takže sa nedá uviesť jednoznačne záver, že by dané návrhy spôsobili ohrozenie ekonomického rasut a zamestnanosti. Ide tu skôr o ideologický pohľad na riešenie daného stavu, ktorý sa veľmi ťažko objektívne hodnotí."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6101606/smer-chce-rozpocet-aj-nove-dane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:03.605056+00:00"}
{"id": "vr29857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29857", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zabezpečí vypracovanie sektorovej stratégie rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030. V súvislosti s realizáciou politiky súdržnosti po roku 2013 zabezpečí vypracovanie sektorového operačného programu na roky 2014 – 2020, ktorý bude reflektovať národné priority stanovené v stratégii rozvoja dopravnej infraštruktúry.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo nájsť vypracovanú sektorovú stratégiu rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030, ale iba na roky 2014 - 2020. Napriek vypracovaniu operačného programu aj s náležitosťami tak sľub ako celok hodnotíme ako čiastočne splnený. Vláda SR vypracovala sektorovú stratégiu rozvoja dopravnej infraštruktúry na roky 2014 - 2020, len tzv. I. fázu, ktorú schválila na rokovaní 24. júna 2014. V tomto dokumente je síce odkaz na roky 2020 - 2030, ale nedá sa považovať za výhľad do roku 2030, pretože je tam táto formulácia(. pdf , s.162), ktorá to popiera. „Z tohto dôvodu je výhľad smerom k roku 2030 legitímnou požiadavkou... Projektový plán na obdobie 2020 – 2030 teda musí byť pevnou súčasťou nadväzujúcich aktivít II. fázy prípravy dopravnej sektorovej stratégie.\" Tiež sa tam píše, že dopracovanie stratégie do roku 2030, t. j. II. fázy, by malo byť hotové najneskôr do konca roku 2016 (. pdf , s.18) . „Predkladaný dokument zaväzuje SR pokračovať v začatých aktivitách a dopracovať dopravnú sektorovú stratégiu o II. fázu, a to najneskôr do konca roku 2016...\" Druhú časť výroku vláda splnila a zabezpečila vypracovanie operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 - 2020 pre sektor dopravy v súvislosti s politikou súdržnosti ( .html , s.7). Tento operačný program zároveň reflektuje národné priority stanovené v strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry, napr. tu (s.35) a tu (s.95).", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo nájsť vypracovanú sektorovú stratégiu rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030, ale iba na roky 2014 - 2020. Napriek vypracovaniu operačného programu aj s náležitosťami tak sľub ako celok hodnotíme ako čiastočne splnený. Vláda SR vypracovala sektorovú stratégiu rozvoja dopravnej infraštruktúry na roky 2014 - 2020, len tzv. I. fázu, ktorú schválila na rokovaní 24. júna 2014. V tomto dokumente je síce odkaz na roky 2020 - 2030, ale nedá sa považovať za výhľad do roku 2030, pretože je tam táto formulácia(. pdf , s.162), ktorá to popiera. „Z tohto dôvodu je výhľad smerom k roku 2030 legitímnou požiadavkou... Projektový plán na obdobie 2020 – 2030 teda musí byť pevnou súčasťou nadväzujúcich aktivít II. fázy prípravy dopravnej sektorovej stratégie.\" Tiež sa tam píše, že dopracovanie stratégie do roku 2030, t. j. II. fázy, by malo byť hotové najneskôr do konca roku 2016 (. pdf , s.18) . „Predkladaný dokument zaväzuje SR pokračovať v začatých aktivitách a dopracovať dopravnú sektorovú stratégiu o II. fázu, a to najneskôr do konca roku 2016...\" Druhú časť výroku vláda splnila a zabezpečila vypracovanie operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 - 2020 pre sektor dopravy v súvislosti s politikou súdržnosti ( .html , s.7). Tento operačný program zároveň reflektuje národné priority stanovené v strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry, napr. tu (s.35) a tu (s.95)."], "analysis_date": "2015-08-31", "analysis_sources": {"text": ["stratégiu", "rokovaní", "pdf", "pdf", "Integrovaná", "súdržnosti", ".html", "tu", "tu"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=strategia/strategickyplan2020/strategicky_plan.pdf", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23660", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=strategia/strategickyplan2020/strategicky_plan.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=strategia/strategickyplan2020/strategicky_plan.pdf", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23393", "http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/informat/basic/basic_2014_sk.pdf", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164150?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164150?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165775?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:49.703166+00:00"}
{"id": "47631", "numeric_id": 47631, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47631", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Je tu ešte stále nástroj ten kurzarbeit, tzn. že ak je zamestnanec na prekážke, tak môže čerpať naňho pomoc a to už môže aj teraz.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. kurzarbeit vstúpil na Slovensku do platnosti od júna 2021. Upravuje ho Zákon o podpore v čase skrátenej práce. V §2b spomínaného zákona sa spomína, že „obmedzením činnosti zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.“ Ak teda existuje výrazná prekážka pre zamestnanca vykonávať jeho zamestnanie, zamestnávateľovi je umožnené čerpať pomoc vo výške 60% z priemernej hodinovej mzdy zamestnanca. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. kurzarbeit vstúpil na Slovensku do platnosti od júna 2021. Upravuje ho Zákon o podpore v čase skrátenej práce. V §2b spomínaného zákona sa spomína, že „obmedzením činnosti zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.“ Ak teda existuje výrazná prekážka pre zamestnanca vykonávať jeho zamestnanie, zamestnávateľovi je umožnené čerpať pomoc vo výške 60% z priemernej hodinovej mzdy zamestnanca. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2021-215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:15.441994+00:00"}
{"id": "vr14985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14985", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Dvíhali sa sudcom platy práve za účelom eliminácie korupcie, úplatkov a tak ďalej. Nakoniec sa zistilo, že zdvihnutie platov tej časti, ktorí sa chcú nechať skorumpovať, spôsobilo len to, že bola zdvihnutá aj suma úplatkov.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Platy sa sudcom a prokurátorom dvíhajú zo zákona , sú viazané na platy poslancov a tým na priemernú mzdu. Nenašli sme informácie o tom, že by zvyšovanie platov slovenských sudcov bolo odôvodňované protikorupčnými snahami. O tom, či skutočne došlo k navýšeniu sumy úplatkov, ktoré mohli byť sudcom poskytnuté, taktiež neexistujú žiadne spoľahlivé informácie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Platy sa sudcom a prokurátorom dvíhajú zo zákona , sú viazané na platy poslancov a tým na priemernú mzdu. Nenašli sme informácie o tom, že by zvyšovanie platov slovenských sudcov bolo odôvodňované protikorupčnými snahami. O tom, či skutočne došlo k navýšeniu sumy úplatkov, ktoré mohli byť sudcom poskytnuté, taktiež neexistujú žiadne spoľahlivé informácie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Pravda", "Priemerná výška úplatku", "štúdie", "dostatočné", "hovorilo", "Dôvodová správa", "zrušený", "Špecializovaný súd"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/375134-stat-opat-musi-odskodnit-sudcov-a-prokuratorov/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/403504-na-uplatok-ide-priemerne-13-percent-z-vysutazenej-ceny", "http://assets.cambridge.org/97805217/00702/excerpt/9780521700702_excerpt.pdf", "https://books.google.sk/books?id=A8S6Yd047LcC&pg=PA50&lpg=PA50&dq=corruption+salaries+judge&source=bl&ots=LScbJ2aT7r&sig=NWkiiG37W3jgB4RvI-xQDThYmeE&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjv0vjVtq_MAhWJkCwKHX_5Bi0Q6AEIIjAB#v=onepage&q=raising%20judge&f=false", "http://igorhrasko.blog.sme.sk/c/412926/specialny-sud-je-dokazom-o-zlom-stave-nasej-justicie.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj225eYurHMAhUhDMAKHUucDmwQFgg9MAY&url=http%3A%2F%2Fwwwold.justice.sk%2Fkop%2Fpk%2Fpk085-04.rtf&usg=AFQjCNFjzi6pNFrav4hvUpJaxtzWCj8wzQ&sig2=qeqesjKW_2jFA2lT40Iv3g&bvm=bv.120853415,d.bGg", "http://domov.sme.sk/c/4851429/specialny-sud-zrusili-mafia-oslavuje.html", "http://domov.sme.sk/c/4937465/specialny-sud-nahradil-novy-specializovany-trestny-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:52.181377+00:00"}
{"id": "vr33657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33657", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ďalších 20 000 je naozaj na ministerstvách a potom je zvyšných 50 000, ktorí sa nachádzajú v rôznych inštitúciách.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Materiál Ministerstva vnútra SR k reforme ESO (.pdf) z 25. októbra 2012 uvádza počet zamestnancov jednotlivých ministerstiev na úrovni 19 211.", "analysis_paragraphs": ["Materiál Ministerstva vnútra SR k reforme ESO (.pdf) z 25. októbra 2012 uvádza počet zamestnancov jednotlivých ministerstiev na úrovni 19 211."], "analysis_date": "2013-04-23", "analysis_sources": {"text": ["ESO", "Štátny rozpočet"], "url": ["http://www.itapa.sk/data/att/2143.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:06.798585+00:00"}
{"id": "vr31069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31069", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Policajné zložky rozložili a začali trestné stíhať najvyššie postavených predstaviteľov organizovaného zločinu.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra nedávno zverejnilo štatistiku PZ - Výsledky práce polície v roku 2011 ( .ppt ). Súčasťou tejto analýzy je aj evidencia na úseku boja s organizovanou kriminalitou, ktorý patrí do kompetencie Úradu boja proti organizovanej kriminalite.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra nedávno zverejnilo štatistiku PZ - Výsledky práce polície v roku 2011 ( .ppt ). Súčasťou tejto analýzy je aj evidencia na úseku boja s organizovanou kriminalitou, ktorý patrí do kompetencie Úradu boja proti organizovanej kriminalite."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": [".ppt", "zločinecká skupina", "„Sýkorovci“", "dhalenie tzv. „bankomatovej mafie“", "objasnenie vraždy Raiszovcov", "objasnenie vraždy Mišenku, Gudába"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cts=1330721348638&ved=0CCYQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fpolicia%26subor%3D140711&ei=NjJRT6urIMbptQaIrpHYCw&usg=AFQjCNEaFOMs7n7VYp8gyqzxRWZrNbkOug&sig2=C6R0L03omiQ3kH5w6IwUlA", "http://www.plusky.sk/tag/sykorovci/", "http://www.plusky.sk/tag/sykorovci/", "http://aktualne.atlas.sk/bankomatova-mafia-na-slovensku-skoncila/dnes/kauzy/", "http://spravy.pravda.sk/z-vrazdy-raiszovcov-policia-obvinila-objednavatela-masakry-vo-fontane-13k-/sk_regiony.asp?c=A110323_132845_sk_regiony_p58", "http://krimi.cas.sk/clanok/205253/mello-a-marosova-namierili-si-to-do-latinskej-ameriky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:43.576815+00:00"}
{"id": "47353", "numeric_id": 47353, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47353", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Pán Matovič, ale bohužiaľ, vy ste na tom výbore (pre financie a rozpočet, pozn.) skoro nikdy nebol, vy ste sa unisono ospravedlňovali.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič sa ospravedlnil z dvoch tretín všetkých zasadnutí výboru parlamentu pre financie a rozpočet. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé. Matovič sedel v spomínanom výbore od roku 2016 do roku 2020. Ladislav Kamenický v tom období výboru predsedal. Podľa prezenčných listín sa Matovič ospravedlnil z 58/87 schôdzí. Neospravedlnený bol na deviatich schôdzach, neprítomný na troch. Na schôdzu výboru sa dostavil iba 17 krát.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič sa ospravedlnil z dvoch tretín všetkých zasadnutí výboru parlamentu pre financie a rozpočet. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé. Matovič sedel v spomínanom výbore od roku 2016 do roku 2020. Ladislav Kamenický v tom období výboru predsedal. Podľa prezenčných listín sa Matovič ospravedlnil z 58/87 schôdzí. Neospravedlnený bol na deviatich schôdzach, neprítomný na troch. Na schôdzu výboru sa dostavil iba 17 krát."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["sedel", "prezenčných listín"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=137", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Default?legId=13&termNr=7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:56.862797+00:00"}
{"id": "42457", "numeric_id": 42457, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42457", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ja som bol trikrát nominovaný vládou SR, kde hlavnú úlohu hral SMER, na post komisára, trikrát som skladal prísahu pred Európskym súdnym dvorom, že budem postupovať vo výkone svojej funkcie nezávisle, vždy som to dodržal, doposiaľ ani jedna výtka voči tomuto nebola.", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič pôsobil v Európskej komisii na troch pozíciách, po troch nomináciách vlády, ktorej členom bola strana Smer-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV septembri 2009, po odstúpení Jána Figľa z postu komisára Európskej komisie za Slovenskú republiku, nominovala vláda premiéra Roberta Fica na túto pozíciu dovtedajšieho veľvyslanca SR pri EÚ Maroša Šefčoviča. Funkciu mal zastávať do ukončenia mandátu vtedajšej Európskej komisie. V novembri vláda potvrdila Šefčovičovu nomináciu aj na nasledujúce funkčné obdobie. Do februára 2010 bol Šefčovič členom zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež, od vytvorenia novej komisie 9. februára 2010 sa stal podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu .\n\nVláda Roberta Fica Šefčoviča za člena EK opätovne nominovala v roku 2014, odkedy pôsobil ako podpredseda EK pre Energetickú úniu.\n\nČlenovia Európskej komisie tradične skladajú prísahu pred Súdnym dvorom EÚ, že vo výkone funkcie budú nezávislí od vlády či akejkoľvek inštitúcie, a že budú zohľadňovať všeobecný záujem únie. Podľa verejne dostupných informácií nezávislosť Maroša Šefčoviča počas jeho pôsobenia v Európskej komisii verejne nespochybnil žiadny politik či verejne známa osoba.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič pôsobil v Európskej komisii na troch pozíciách, po troch nomináciách vlády, ktorej členom bola strana Smer-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V septembri 2009, po odstúpení Jána Figľa z postu komisára Európskej komisie za Slovenskú republiku, nominovala vláda premiéra Roberta Fica na túto pozíciu dovtedajšieho veľvyslanca SR pri EÚ Maroša Šefčoviča. Funkciu mal zastávať do ukončenia mandátu vtedajšej Európskej komisie. V novembri vláda potvrdila Šefčovičovu nomináciu aj na nasledujúce funkčné obdobie. Do februára 2010 bol Šefčovič členom zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež, od vytvorenia novej komisie 9. februára 2010 sa stal podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu .", "Vláda Roberta Fica Šefčoviča za člena EK opätovne nominovala v roku 2014, odkedy pôsobil ako podpredseda EK pre Energetickú úniu.", "Členovia Európskej komisie tradične skladajú prísahu pred Súdnym dvorom EÚ, že vo výkone funkcie budú nezávislí od vlády či akejkoľvek inštitúcie, a že budú zohľadňovať všeobecný záujem únie. Podľa verejne dostupných informácií nezávislosť Maroša Šefčoviča počas jeho pôsobenia v Európskej komisii verejne nespochybnil žiadny politik či verejne známa osoba."], "analysis_date": "2019-03-10", "analysis_sources": {"text": ["nominovala", "potvrdila", "vytvorenia novej komisie", "nominovala", "prísahu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-9077?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7996?prefixFile=u_", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/barroso-ii-nova-europska-komisia-2009-2014-000243/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/podpredseda-ek-komisie-pre-energeticku/208116-clanok.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-487_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:00.017761+00:00"}
{"id": "vr30011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30011", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A nie to, že sa dozviem, že splnomocnenec, respektíve komisár, ktorý má na starosti migráciu, ide do Turecka po trištvrte roku.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstavitelia Európskej únie sú za súčasnej situácie v kontakte s Tureckom pravidelne. Poslednú oficiálnu návštevu vykonal Donalda Tuska v Turecku v spojení so súčasnou utečeneckou krízou 9. a 10. septembra. Komisárom pre migráciu je Dimitris Avramopoulos, ktorý podľa vyhlásenia z augusta skutočne plánuje návštevu Turecka. Podľa dostupných údajov sa bude jednať o jeho prvú návštevu Turecka tento rok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Avramopoulosovho vyhlásenia z dňa 14. augusta 2015 \" My, Komisia, sme taktiež odhodlaní zdvojnásobiť naše snahy v kooperácii s Tureckom v manažmente krízy. Veľmi skoro navštívim Turecko a som rád, že sa v tomto ohľade môžem spoliehať aj na podporu mojich kolegov, vysokej predstaviteľky Mogherini a komisára Hahna .\" Podrobnosti návštevy v čase publikovania výroku neboli známe. Donald Tusk, predseda Európskej Rady, navštívil Turecko 9. a 10. septembra 2015 ako jednu z krajín na svojej ceste , ktorá zahrňovala aj Izrael, Palestínu a Cyprus. Cesta sa odohrala v dňoch 8.-11. septembra sa mala týkať súčasnej krízy s utečencami. Jej prínosom by mal byť spôsob, akým bude Európska únia \" bojovať proti nelegálnym prisťahovalcom a súčasne podporovať tých, ktorí sú v ohrození života utekajúc pred vojnou na Blízkom východe .\" Pripomeňme, že v Turecku bola v poslednej vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie Frederica Mogherini , ktorá navštívila aj utečenecký tábor spolu s komisármi pre humanitárnu pomoc a krízový manažment v decembri 2014, alebo predseda Európskeho parlamentu Martin Schultz , ktorý tak učinil v apríli tohto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia Európskej únie sú za súčasnej situácie v kontakte s Tureckom pravidelne. Poslednú oficiálnu návštevu vykonal Donalda Tuska v Turecku v spojení so súčasnou utečeneckou krízou 9. a 10. septembra. Komisárom pre migráciu je Dimitris Avramopoulos, ktorý podľa vyhlásenia z augusta skutočne plánuje návštevu Turecka. Podľa dostupných údajov sa bude jednať o jeho prvú návštevu Turecka tento rok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Avramopoulosovho vyhlásenia z dňa 14. augusta 2015 \" My, Komisia, sme taktiež odhodlaní zdvojnásobiť naše snahy v kooperácii s Tureckom v manažmente krízy. Veľmi skoro navštívim Turecko a som rád, že sa v tomto ohľade môžem spoliehať aj na podporu mojich kolegov, vysokej predstaviteľky Mogherini a komisára Hahna .\" Podrobnosti návštevy v čase publikovania výroku neboli známe. Donald Tusk, predseda Európskej Rady, navštívil Turecko 9. a 10. septembra 2015 ako jednu z krajín na svojej ceste , ktorá zahrňovala aj Izrael, Palestínu a Cyprus. Cesta sa odohrala v dňoch 8.-11. septembra sa mala týkať súčasnej krízy s utečencami. Jej prínosom by mal byť spôsob, akým bude Európska únia \" bojovať proti nelegálnym prisťahovalcom a súčasne podporovať tých, ktorí sú v ohrození života utekajúc pred vojnou na Blízkom východe .\" Pripomeňme, že v Turecku bola v poslednej vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie Frederica Mogherini , ktorá navštívila aj utečenecký tábor spolu s komisármi pre humanitárnu pomoc a krízový manažment v decembri 2014, alebo predseda Európskeho parlamentu Martin Schultz , ktorý tak učinil v apríli tohto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia", "ceste", "Frederica Mogherini", "komisármi", "Martin Schultz"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-15-5498_en.htm", "http://www.hurriyetdailynews.com/eus-tusk-to-visit-turkey-amid-escalating-migrant-crisis.aspx?pageID=238&nID=88162&NewsCatID=510", "http://www.aa.com.tr/en/turkey/top-eu-officials-visit-syrian-refugee-camps-in-turkey/94019", "http://www.euintheus.org/press-media/visit-to-turkey-eu-to-step-up-engagement/", "http://www.europarl.europa.eu/the-president/en/press/press_release_speeches/press_release/press_release-2015/press_release-2015-april/html/martin-schulz-to-pay-official-visit-to-turkey;jsessionid=C03B31F97B181910E6C2BF257EA17DF7?webaction=view.acceptCookies"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:11.689603+00:00"}
{"id": "vr15215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15215", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme povedali, že kvóty sú nezmysel a podali sme proti nim žalobu...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tejto téme sa Demagog.SK venoval už v minulosti, napr. 6. decembra 2015 . Fico sa naozaj v minulosti o kvótach vyjadril ako o nezmyselných a vláda vtedy aj podala žalobu. Premiérov výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tejto téme sa Demagog.SK venoval už v minulosti, napr. 6. decembra 2015 . Fico sa naozaj v minulosti o kvótach vyjadril ako o nezmyselných a vláda vtedy aj podala žalobu. Premiérov výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["6. decembra 2015", "EÚ", "DenníkN", "ČTK, SITA, Pravda.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/council-eu/index_sk.htm", "https://dennikn.sk/310341/ficova-vlada-dnes-podala-zalobu-eu-utecenecke-kvoty/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368411-ministri-eu-schvalili-kvoty-na-prerozdelenie-120-tisic-utecencov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:02.423016+00:00"}
{"id": "vr30409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30409", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Grécko má veľa diaľníc. Tú napríklad, ktorú staviame na Slovensku medzi Prešovom, respektíve Svidníkom a Milhosťou, to je R4-ka, tú už Grécko má, lebo je to spoločná cesta od Litvy, cez Poľskom, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko do Grécka. Iba Grécko ma do Solune svoju časť postavenú, ale štát je skolabovaný.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2006 ministri dopravy štyroch krajín (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva) podpísali pôvodnú Lancutskú deklaráciu , v rámci ktorej deklarovali svoj záujem participovať na projekte Via Baltica .\n\nPodstatou projektu Via Baltica bolo diaľničné prepojenie týchto krajín. Na území Slovenskej republiky je súčasťou tejto cesty úsek diaľnice D1 medzi Prešovom a Košicami, ktorý je v súčasnosti v plnom profile v prevádzke. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR odhadlo, že na území SR bude celý koridor dokončený po roku 2014.\n\nV súčasnosti je rýchlostná cesta z Košíc do mesta Milhosť vo výstavbe. Rýchlostná cesta R4 ,medzi Prešovom a Duklou, je v štádiu príprav.\n\nPred rokom (22.10.2010) sa uskutočnilo v poľskom Lancute ďalšie rokovanie na danú tému. Výsledkom tohto rokovania bolo prijatie novej Lancutskej deklarácie, kde si zástupcovia ministerstiev dopravy siedmich krajín (Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko) stanovili cieľ do roku 2020 navzájom prepojiť svoje krajiny vybudovaním diaľnic a tak vybudovať najkratšiu cestu zo severu Európy na juh. Tento projekt bol nazvaný Via Carpatia a ide o projekt, ktorý dopĺňa štruktúru pôvodného projektu Via Baltica.\n\nDiaľničný ťah, ktorý mal podľa pôvodných plánov viesť z Litvy do Maďarska (Via Baltica), má podľa novej Lancutskej deklarácie pokračovať až k Čiernemu moru a ďalej do Grécka (Via Carpatia).Táto cesta má spájať mestá: Klaipeda – Kaunas – Białystok – Lublin – Rzeszów – Košice – Miskolc – Debrecen – Oradea – Lugoj – Calafat/Constanta – Sofija/Svilengrad – Thessaloniki (Solún).\n\n„Slovensko je nielen súčasťou Via Carpatia, ale zároveň je v jej strede. V horizonte dvoch rokov bude skompletizovaná jedna tretina zo slovenských 120 km Carpatia na báze diaľničných a rýchlostných ciest,” uviedol minister dopravy Ján Figeľ. Grécko už má na svojom území úsek časť cesty Via Carpatia vybudovaný. Ide o diaľničný úsek E 90 , ktorý spája mestá Thessaloniki-Kavala- Alexandroupoli. Stále však chýba dokončiť spojenie Gréckeho mesta Alexandroupoli s Bulharským hraničným mestom Svilendgrad. Odkaz na grécky skolabovaný štát tak pôsobí ako lacná skratka.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 ministri dopravy štyroch krajín (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva) podpísali pôvodnú Lancutskú deklaráciu , v rámci ktorej deklarovali svoj záujem participovať na projekte Via Baltica .", "Podstatou projektu Via Baltica bolo diaľničné prepojenie týchto krajín. Na území Slovenskej republiky je súčasťou tejto cesty úsek diaľnice D1 medzi Prešovom a Košicami, ktorý je v súčasnosti v plnom profile v prevádzke. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR odhadlo, že na území SR bude celý koridor dokončený po roku 2014.", "V súčasnosti je rýchlostná cesta z Košíc do mesta Milhosť vo výstavbe. Rýchlostná cesta R4 ,medzi Prešovom a Duklou, je v štádiu príprav.", "Pred rokom (22.10.2010) sa uskutočnilo v poľskom Lancute ďalšie rokovanie na danú tému. Výsledkom tohto rokovania bolo prijatie novej Lancutskej deklarácie, kde si zástupcovia ministerstiev dopravy siedmich krajín (Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko) stanovili cieľ do roku 2020 navzájom prepojiť svoje krajiny vybudovaním diaľnic a tak vybudovať najkratšiu cestu zo severu Európy na juh. Tento projekt bol nazvaný Via Carpatia a ide o projekt, ktorý dopĺňa štruktúru pôvodného projektu Via Baltica.", "Diaľničný ťah, ktorý mal podľa pôvodných plánov viesť z Litvy do Maďarska (Via Baltica), má podľa novej Lancutskej deklarácie pokračovať až k Čiernemu moru a ďalej do Grécka (Via Carpatia).Táto cesta má spájať mestá: Klaipeda – Kaunas – Białystok – Lublin – Rzeszów – Košice – Miskolc – Debrecen – Oradea – Lugoj – Calafat/Constanta – Sofija/Svilengrad – Thessaloniki (Solún).", "„Slovensko je nielen súčasťou Via Carpatia, ale zároveň je v jej strede. V horizonte dvoch rokov bude skompletizovaná jedna tretina zo slovenských 120 km Carpatia na báze diaľničných a rýchlostných ciest,” uviedol minister dopravy Ján Figeľ. Grécko už má na svojom území úsek časť cesty Via Carpatia vybudovaný. Ide o diaľničný úsek E 90 , ktorý spája mestá Thessaloniki-Kavala- Alexandroupoli. Stále však chýba dokončiť spojenie Gréckeho mesta Alexandroupoli s Bulharským hraničným mestom Svilendgrad. Odkaz na grécky skolabovaný štát tak pôsobí ako lacná skratka."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["pôvodnú Lancutskú deklaráciu", "cesta R4", "E 90"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/via-carpatia-cez-slovensko-spoji-pobaltie-s-greckym-solunom-plt-/sk_ekonomika.asp?c=A101023_130849_sk_ekonomika_p01", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/zacala-sa-vystavba-r4-kosice---milhos/208566-clanok.html", "http://www.visitgreece.gr/portal/site/eot/menuitem.f6461d577e1bafc0ace49610451000a0/?vgnextoid=f537fbe83d659110VgnVCM100000460014acRCRD&lang_choosen=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:06.952045+00:00"}
{"id": "vr16406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16406", "speaker": "Andrej  Gmitter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-gmitter", "statement": "Je tu (pozn. v PSK) najvyššia migrácia obyvateľstva a taktiež kraju patrí posledné miesto z hľadiska prílevu zahraničných investícií.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V PSK je podľa Štatistického úradu SR skutočne najvyššie migračné saldo v rámci krajov v SR. PSK je tiež na tom v porovnaní s inými krajmi najhoršie, čo sa týka objemu zahraničných investícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok Andreja Gmittera sme zaznamenali 10. júla 2017. Do úvahy preto budeme brať predovšetkým tie údaje, ktoré boli zverejnené k začiatku júla 2017. Čo sa týka migrácie obyvateľstva v PSK, dáta čerpáme z Štatistického úradu SR. Za kľúčový ukazovateľ pre posúdenie predmetnej časti výroku považujeme migračné saldo. \" Migračné saldo je rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných (. pdf , s. 46). Prešovský samosprávny kraj má migračné saldo na úrovni - 1 564 osôb. Najlepšie je na tom Bratislavský kraj so saldom 6 308, nasleduje Trnavský s hodnotou 1 545, Košický - 264, Nitriansky - 337, Žilinský - 422 a Trenčiansky - 464. Ako posledný sa umiestnil Prešovský samosprávny kraj. Údaje sú vedené za kalendárny rok 2016. Čo sa týka prílevu zahraničných investícii do Prešovského kraja, z verejne dostupných údajov sa dá vyvodiť, že je na tom v rámci krajov v SR najhoršie. Potvrdzuje to aj PSK na svojom internetovom sídle , keď uvádza : \"Z hľadiska prílevu zahraničných investícií je postavenie Prešovského kraja podpriemerné a v rámci Slovenska mu patrí dlhodobo posledné miesto . Momentálne je kraj atraktívny prevažne pre investície s lacnou montážnou výrobou.\" Pre úplnosť dodávame, že Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu uvádza na svojej internetovej stránke, že v rámci ukončených investičných projektov, kde SARIO pomohlo za roky 2002 – 2016 patrí z hľadiska územnej príslušnosti Prešovskému kraju posledné miesto. PSK zrealizoval iba 8 % z 468 projektov. SARIO však nerozlišuje, či sa jedná o tuzemské, alebo zahraničné investície. Najnovší údaj týkajúci sa priamych zahraničných investícií krajov zverejnila Národná banka Slovenska za rok 2014. Prešovský kraj obsadil posledné miesto s prílevom v hodnote 655 833 eur. Lepšie na tom bol Bratislavský kraj s 28 351 228, Košický kraj s 2 722 883 eurami, Žilinský kraj s 2 722 713 eurami, Trenčianský kraj s 2 299 268 eurami, Trnavský kraj s 1 815 434 eurami, Nitrianský kraj s 1 641 344 a Banskobystrický kraj s 760 536 eurami. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V PSK je podľa Štatistického úradu SR skutočne najvyššie migračné saldo v rámci krajov v SR. PSK je tiež na tom v porovnaní s inými krajmi najhoršie, čo sa týka objemu zahraničných investícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok Andreja Gmittera sme zaznamenali 10. júla 2017. Do úvahy preto budeme brať predovšetkým tie údaje, ktoré boli zverejnené k začiatku júla 2017. Čo sa týka migrácie obyvateľstva v PSK, dáta čerpáme z Štatistického úradu SR. Za kľúčový ukazovateľ pre posúdenie predmetnej časti výroku považujeme migračné saldo. \" Migračné saldo je rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných (. pdf , s. 46). Prešovský samosprávny kraj má migračné saldo na úrovni - 1 564 osôb. Najlepšie je na tom Bratislavský kraj so saldom 6 308, nasleduje Trnavský s hodnotou 1 545, Košický - 264, Nitriansky - 337, Žilinský - 422 a Trenčiansky - 464. Ako posledný sa umiestnil Prešovský samosprávny kraj. Údaje sú vedené za kalendárny rok 2016. Čo sa týka prílevu zahraničných investícii do Prešovského kraja, z verejne dostupných údajov sa dá vyvodiť, že je na tom v rámci krajov v SR najhoršie. Potvrdzuje to aj PSK na svojom internetovom sídle , keď uvádza : \"Z hľadiska prílevu zahraničných investícií je postavenie Prešovského kraja podpriemerné a v rámci Slovenska mu patrí dlhodobo posledné miesto . Momentálne je kraj atraktívny prevažne pre investície s lacnou montážnou výrobou.\" Pre úplnosť dodávame, že Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu uvádza na svojej internetovej stránke, že v rámci ukončených investičných projektov, kde SARIO pomohlo za roky 2002 – 2016 patrí z hľadiska územnej príslušnosti Prešovskému kraju posledné miesto. PSK zrealizoval iba 8 % z 468 projektov. SARIO však nerozlišuje, či sa jedná o tuzemské, alebo zahraničné investície. Najnovší údaj týkajúci sa priamych zahraničných investícií krajov zverejnila Národná banka Slovenska za rok 2014. Prešovský kraj obsadil posledné miesto s prílevom v hodnote 655 833 eur. Lepšie na tom bol Bratislavský kraj s 28 351 228, Košický kraj s 2 722 883 eurami, Žilinský kraj s 2 722 713 eurami, Trenčianský kraj s 2 299 268 eurami, Trnavský kraj s 1 815 434 eurami, Nitrianský kraj s 1 641 344 a Banskobystrický kraj s 760 536 eurami. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "čerpáme", "pdf", "úrovni", "sídle", "uvádza", "banka"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/20578672/aj-bardejovcan-andrej-gmitter-kandiduje-na-presovskeho-zupana.html", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i0C69708C596040098932DD3EA811F009%22%29&ui.name=Preh%C4%BEad%20pohybu%20obyvate%C4%BEstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%28ro%C4%8Dne%29%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slovnik_2verdd.pdf", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i0C69708C596040098932DD3EA811F009%22%29&ui.name=Preh%C4%BEad%20pohybu%20obyvate%C4%BEstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%28ro%C4%8Dne%29%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/ekonomika/", "http://www.sario.sk/sk/investujte-na-slovensku/prehlad-uspesnych-projektov-sario", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-investicie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:38.209525+00:00"}
{"id": "vr29643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29643", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Samotné Spojené štáty majú 180 vrtuľníkov Mi-17.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vrtuľník Mi-17 s NATO kódovým označením Hip, predstavuje vylepšenú verziu vrtuľníka Mi-8. Tento stroje je pôvodne ruskej výroby. Podľa oficiálnej vládnej stránky Vzdušných síl Spojených štátov amerických ( U.S. Air Force ) sa vrtuľník Mi-17 nenachádza v zbrojnom arzenále ani v inventrári tejto zložky americkej armády, ktorá zastrešuje leteckú obranu krajiny.Podľa zdrojov voľne dostupných na internete USA vlastnia päť kusov vrtuľníka Mi-17 ( pdf. , s. 33). Tri z týchto piatich helikoptér boli odkúpené americkou armádou v roku 2011 a následne modernizované. Boli zakúpené pre americkú vojenskú základňu Fort Rucker na tréningové účely. Menšie počty Mi-17 boli Spojenými štátmi kupované pre zahraničné vlády. Na základe zistených informácií považujeme tento výrok za nepravdivý z dôvodu markantného rozdielu v uvedenom počte vrtuľníkov a dostupnými informáciami. USA v rámci príprav pre stiahnutie svojich jednotiek z Afganistanu nakupovali tieto stroje pre afgánsku armádu . Ani v prípade nákupov pre afganskú armádu sa však nejedná o 180 vrtuľníkov, nakoľko dostupné zdroje hovoria o približne 30 kusoch. Podobne v roku 2011 bolo 22 kusov Mi-17 darovaných irackej vláde. Samotné Spojené štáty však podľa dostupných informácií vlastnia len uvedených päť kusov.", "analysis_paragraphs": ["Vrtuľník Mi-17 s NATO kódovým označením Hip, predstavuje vylepšenú verziu vrtuľníka Mi-8. Tento stroje je pôvodne ruskej výroby. Podľa oficiálnej vládnej stránky Vzdušných síl Spojených štátov amerických ( U.S. Air Force ) sa vrtuľník Mi-17 nenachádza v zbrojnom arzenále ani v inventrári tejto zložky americkej armády, ktorá zastrešuje leteckú obranu krajiny.Podľa zdrojov voľne dostupných na internete USA vlastnia päť kusov vrtuľníka Mi-17 ( pdf. , s. 33). Tri z týchto piatich helikoptér boli odkúpené americkou armádou v roku 2011 a následne modernizované. Boli zakúpené pre americkú vojenskú základňu Fort Rucker na tréningové účely. Menšie počty Mi-17 boli Spojenými štátmi kupované pre zahraničné vlády. Na základe zistených informácií považujeme tento výrok za nepravdivý z dôvodu markantného rozdielu v uvedenom počte vrtuľníkov a dostupnými informáciami. USA v rámci príprav pre stiahnutie svojich jednotiek z Afganistanu nakupovali tieto stroje pre afgánsku armádu . Ani v prípade nákupov pre afganskú armádu sa však nejedná o 180 vrtuľníkov, nakoľko dostupné zdroje hovoria o približne 30 kusoch. Podobne v roku 2011 bolo 22 kusov Mi-17 darovaných irackej vláde. Samotné Spojené štáty však podľa dostupných informácií vlastnia len uvedených päť kusov."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["U.S. Air Force", "pdf.", "Tri", "afgánsku armádu", "dostupné zdroje", "darovaných"], "url": ["http://www.af.mil/AboutUs/FactSheets/tabid/131/Indextitle/M/Default.aspx", "http://pds25.egloos.com/pds/201503/01/13/World_Air_Forces_2015.pdf", "http://blog.al.com/huntsville-times-business/2011/12/russian_helicopters.html", "http://www.businessinsider.com/russian-mi-17-helicopters-one-billion-criminal-2013-8", "http://www.militaryaerospace.com/articles/2013/06/mi17-helicopter-buy.html", "http://blog.al.com/huntsville-times-business/2011/12/russian_helicopters.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:34.168996+00:00"}
{"id": "vr26108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26108", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Kontrolná skupina (v prípade prepustenia učiteľa Žarnaya, pozn.), ktorá bola vytvorená, bola vytvorená tak, aby tam boli odborníci a zástupcovia aj z útvaru hlavného kontrolóra.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kontrolná skupina pod vedením Terézie Kušnírovej a za prítomnosti hlavného kontrolóra KSK Vojtecha Farkaša v pondelok 4. novembra v zmysle uznesenia Zastupiteľstva KSK protokolárne začala kontrolu (SITA). Je pravdou, že momentálne existuje kontrolná skupina, v ktorej je zastúpený hlavný kontrolór.", "analysis_paragraphs": ["Kontrolná skupina pod vedením Terézie Kušnírovej a za prítomnosti hlavného kontrolóra KSK Vojtecha Farkaša v pondelok 4. novembra v zmysle uznesenia Zastupiteľstva KSK protokolárne začala kontrolu (SITA). Je pravdou, že momentálne existuje kontrolná skupina, v ktorej je zastúpený hlavný kontrolór."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Kontrolná skupina", "zložená", "útvaru"], "url": ["http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=231089", "http://zastupitelstvo.vucke.sk/Dokumenty/2013/25-2013/dokument2465%20vo3zast25bod09-3dov.pdf", "http://web.vucke.sk/sk/samosprava/urad/organizacna-struktura/uhk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:17.986794+00:00"}
{"id": "vr14664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14664", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "bola to pravica, ktorá pustila Pentu do zdravotníctva. Všetko čo je ziskové majú súkromníci, všetko čo je nákladové ostalo štátu", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spoločnosť Penta vstúpila do slovenského zdravotníctva skutočne za pravicovej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom a to v roku 2002. Je pravdou, že nemocnice patriace pod správu ministerstva zdravotníctva sú v súčasnosti stratové - vykazujú dlh vo výške 130 mil eur, pričom sieť súkromných nemocníc patriacich spoločnosti Penta sú naopak, v zisku. Na základe výročných správ ktoré vykazujú o ziskoch jednotlivých zdravotných poisťovní na Slovensku však nemôžeme potvrdiť, že by bola štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vo finančnej strate. Na základe týchto skutočností hodnotíme premiérov výrok za zavádzaujúci. Stredoeurópska spoločnosť Penta investments vstúpila do slovenského zdravotníctva za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002, nadobudnutím podielu v súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera. V roku 2015 sa spoločnosť Penta stala jej jediným akcionárom, pričom v súčasnosti je i vlastníkom 14 nemocníc, viacerých polikliník i lekární na Slovensku. Čo sa týka ziskovosti jednotlivých zdravotných poisťovní na Slovensku, výsledky hospodárenia za rok 2015 ešte neboli k dispozícií, v roku 2014 dosiahla najväčší podiel na zisku štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa so ziskom 12, 08 milióna eur, na druhom mieste sa umiestnila poisťovňa Dôvera s 9,65 mil. eur a posťovňa Union skončila so ziskom 2,5 mil. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa predpokladá za rok 2015 zisk približujúci sa 5 miliónom eur. Na rozdiel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa však štátne nemocnice na Slovensku nachádzajú v obrovských v dlhoch. Ide o dlh voči distribútorom zdravotníckych pomôcok, ktorý sa momentálne pohybuje vo výške 130 miliónov eur. Celkový dlh štátnych nemocníc je 132,8 milióna eur, z toho 108,7 milióna eur malo byť uhradených najneskôr 30. júna 2016. 14 súkromných nemocníc pod správou Penty sú na rozdiel od štátnych ziskové. Podľa dostupných údajov bol celový zisk siete týchto nemocníc \"Svet zdravia\" za rok 2014 7,4 milióna eur. Sieť 14 slovenských súkromných nemocníc nevyužíva nákup cez verejné obstarávanie ako je tomu u nemocníc patriacich štátu a nákup zdravotníckych pomôcok riešia sieťovo, odlišne štátnych, ktoré si zaobstarávajú lieky samostatne. Predseda predstavenstva Sveta zdravia, Ľuboš Lopatka týmto argumentuje, prečo súkromné nemocnice nakupujú lieky lacnejšie ako tie štátne. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Penta vstúpila do slovenského zdravotníctva skutočne za pravicovej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom a to v roku 2002. Je pravdou, že nemocnice patriace pod správu ministerstva zdravotníctva sú v súčasnosti stratové - vykazujú dlh vo výške 130 mil eur, pričom sieť súkromných nemocníc patriacich spoločnosti Penta sú naopak, v zisku. Na základe výročných správ ktoré vykazujú o ziskoch jednotlivých zdravotných poisťovní na Slovensku však nemôžeme potvrdiť, že by bola štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vo finančnej strate. Na základe týchto skutočností hodnotíme premiérov výrok za zavádzaujúci. Stredoeurópska spoločnosť Penta investments vstúpila do slovenského zdravotníctva za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002, nadobudnutím podielu v súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera. V roku 2015 sa spoločnosť Penta stala jej jediným akcionárom, pričom v súčasnosti je i vlastníkom 14 nemocníc, viacerých polikliník i lekární na Slovensku. Čo sa týka ziskovosti jednotlivých zdravotných poisťovní na Slovensku, výsledky hospodárenia za rok 2015 ešte neboli k dispozícií, v roku 2014 dosiahla najväčší podiel na zisku štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa so ziskom 12, 08 milióna eur, na druhom mieste sa umiestnila poisťovňa Dôvera s 9,65 mil. eur a posťovňa Union skončila so ziskom 2,5 mil. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa predpokladá za rok 2015 zisk približujúci sa 5 miliónom eur. Na rozdiel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa však štátne nemocnice na Slovensku nachádzajú v obrovských v dlhoch. Ide o dlh voči distribútorom zdravotníckych pomôcok, ktorý sa momentálne pohybuje vo výške 130 miliónov eur. Celkový dlh štátnych nemocníc je 132,8 milióna eur, z toho 108,7 milióna eur malo byť uhradených najneskôr 30. júna 2016. 14 súkromných nemocníc pod správou Penty sú na rozdiel od štátnych ziskové. Podľa dostupných údajov bol celový zisk siete týchto nemocníc \"Svet zdravia\" za rok 2014 7,4 milióna eur. Sieť 14 slovenských súkromných nemocníc nevyužíva nákup cez verejné obstarávanie ako je tomu u nemocníc patriacich štátu a nákup zdravotníckych pomôcok riešia sieťovo, odlišne štátnych, ktoré si zaobstarávajú lieky samostatne. Predseda predstavenstva Sveta zdravia, Ľuboš Lopatka týmto argumentuje, prečo súkromné nemocnice nakupujú lieky lacnejšie ako tie štátne. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Penta investments", "2015", "14 nemocníc, viacerých polikliník i lekární na Slovensku.", "Všeobecná zdravotná poisťovňa", "Dôvera", "Union", "130 miliónov eur.", "7,4 milióna eur.", "Ľuboš Lopatka"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/538511-trinast-rokov-biznisu-pritomnost-penty-je-v-zdravotnictve-citit", "https://dennikn.sk/142530/penta-bude-vlastnit-celu-doveru-kupila-druhu-polovicu-od-cyperskej-firmy/", "https://dennikn.sk/82433/penta-ziskala-nemocnice-v-galante-a-dunajskej-strede/", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs-2014.pdf", "http://www.dovera.sk/sprava-o-hospodareni/2014/pohlad-do-uctovnictva", "http://www.union.sk/union-vyrocne-spravy", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370552-statne-nemocnice-neplatia-niektore-faktury-615-dni/", "http://www.finstat.sk/35960884", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/525813-zdravotnictvo-tazia-najma-zadlzene-statne-nemocnice"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:00.269331+00:00"}
{"id": "vr35212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35212", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A čo sa týka toho Estónska a Grécka. Estónsko bude mať v budúcom roku najvyšší ekonomický rast z celej Európskej únie a my predpokladáme vďaka týmto našim opatreniam a nášmu rozpočtu pán Počiatek:, predpokladáme zníženie nezamestnanosti v roku 2013 na 12,4 desatiny percenta a zastavenie za vašej vlády enormne rastúceho zadlžovania slovenských občanov.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom septembra Estónska centrálna banka zverejnila prognózu , že ekonomika krajiny sa na budúci rok zväčší o 4,2%, čo by podľa dostupných odhadov malo byť najviac v EU.", "analysis_paragraphs": ["Koncom septembra Estónska centrálna banka zverejnila prognózu , že ekonomika krajiny sa na budúci rok zväčší o 4,2%, čo by podľa dostupných odhadov malo byť najviac v EU."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prognózu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5570986/estonska-centralna-banka-zlepsila-prognozu-rastu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:48.777449+00:00"}
{"id": "43774", "numeric_id": 43774, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43774", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Máme tu ekonomickú recesiu, už tu prežívame...", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Existujú rôzne definície situácie, kedy je ekonomika v recesii. Jedna z najznámejších hovorí o medzištvrťročnom poklese HDP v aspoň dvoch po sebe idúcich obdobiach”. Inou metódou rozpoznania je tzv. odhad produkčnej medzery alebo model postavený na predpoklade , že „ ekonomika sa v recesii správa citeľne inak, ako ekonomika v ostatných normálnych časoch.” Národná banka Slovenska v polovici augusta 2019 skonštatovala , že ekonomika v 2. štvrťroku oproti očakávaniam výrazne spomalila (na rast 1,9 % medziročne) - no stále hovorí o raste a nie o recesii. Podľa vyjadrenia ministra financií Ladislava Kamenického z konca septembra 2019 slovenská ekonomika v recesii nie je. Za pravdu mu dávajú viacerí bankoví analytici, ktorí recesiu pre Slovensko neočakávajú. Iní upozorňujú na to, že recesia je „za dverami” - no zatiaľ neprišla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. „Súhlasíme s tým, že (minister) sa vyjadril nesprávne,” uviedla pre Demagóg.SK hovorkyňa Gábora Gála.", "analysis_paragraphs": ["Existujú rôzne definície situácie, kedy je ekonomika v recesii. Jedna z najznámejších hovorí o medzištvrťročnom poklese HDP v aspoň dvoch po sebe idúcich obdobiach”. Inou metódou rozpoznania je tzv. odhad produkčnej medzery alebo model postavený na predpoklade , že „ ekonomika sa v recesii správa citeľne inak, ako ekonomika v ostatných normálnych časoch.” Národná banka Slovenska v polovici augusta 2019 skonštatovala , že ekonomika v 2. štvrťroku oproti očakávaniam výrazne spomalila (na rast 1,9 % medziročne) - no stále hovorí o raste a nie o recesii. Podľa vyjadrenia ministra financií Ladislava Kamenického z konca septembra 2019 slovenská ekonomika v recesii nie je. Za pravdu mu dávajú viacerí bankoví analytici, ktorí recesiu pre Slovensko neočakávajú. Iní upozorňujú na to, že recesia je „za dverami” - no zatiaľ neprišla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. „Súhlasíme s tým, že (minister) sa vyjadril nesprávne,” uviedla pre Demagóg.SK hovorkyňa Gábora Gála."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "je", "predpoklade", "skonštatovala", "vyjadrenia", "dávajú", "upozorňujú"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2017/AK46_Kedy_sme_v_recesii.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2017/AK46_Kedy_sme_v_recesii.pdf", "http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/komentare-viceguvernera/2017/kedy-sme-v-recesii", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2019/1022_rk_fHDP_20190814_2q19.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/22234672/recesia-na-slovensku-nehrozi-pesimizmus-krize-nahrava.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22234672/recesia-na-slovensku-nehrozi-pesimizmus-krize-nahrava.html", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2022661-recesia-na-slovensku-nehrozi-negativne-nalady-vsak-nahravaju-ekonomickej-krize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:31.964934+00:00"}
{"id": "vr37785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37785", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Veď prosím vás, dnešná koalícia rozpráva o demokratizácii a chce všetko všade si chce uzupovať moc a to nielen v Regulačnom, veď idú odvolať predsedu Regulačného úradu. Idú to tam meniť všetko, celé stanovy Regulačného úradu,...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s voľbou predsedu Regulačného úradu bol 23. marca 2011 v druhom čítaní schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Vládny návrh zákona bod č.1 . V § 7 odsek 1 znie: „(1) Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“ S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví súvisí aj ďalší vládny návrh zákona ( dôvodová správa , pozn.), ktorý upravuje postup pri podávaní cenových návrhov a iných návrhov v cenovom konaní, pričom zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. dáva možnosť postupovať pri podávaní cenových návrhov bez podmienky ich schválenia vo valnom zhromaždení spoločnosti. Ako píše článok na pravda.sk z 28. februára 2011: \"Miškov pokračuje v snahe dostať regulačný úrad pod svoju kontrolu.\" Stav v regulačnom úrade sa snažili riešiť už aj poslanci. Regulačný úrad mal mať podľa odmietnutého návrhu poslanca za stranu Sloboda a Solidarita Ľudovíta Jurčíka od apríla novú štruktúru vedenia. Podľa jeho návrhu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorom parlament na februárovej schôdzi odmietol ďalej rokovať, mala funkciu predsedu ÚRSO nahradiť trojčlenná Regulačná komisia. Rezort hospodárstva a celá vláda sa už tretíkrát pokúšajú zmenou zákona odvolať šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). \"Ide o tretiu etapu pokusu odvolať pána Jozefa Holjenčíka z funkcie,\" podotkol počas dnešnej rozpravy v parlamente exminister hospodárstva a poslanec Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Ako však vyzdvihol poslanec a bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Martin Chren (SaS), cieľom navrhovanej zmeny zákona nie je \"robiť divadlo\" . \"Cieľom je odstrániť politické vplyvy a politickú moc pri posilnení úlohy parlamentu pri menovaní šéfa ÚRSO,\" podotkol v reakcii na Jahnátka. Dodal, že súčasný stav v ÚRSO zapríčinila práve bývalá vláda, keď v roku 2007 po politickej línii vymenila vedenie úradu.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s voľbou predsedu Regulačného úradu bol 23. marca 2011 v druhom čítaní schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Vládny návrh zákona bod č.1 . V § 7 odsek 1 znie: „(1) Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“ S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví súvisí aj ďalší vládny návrh zákona ( dôvodová správa , pozn.), ktorý upravuje postup pri podávaní cenových návrhov a iných návrhov v cenovom konaní, pričom zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. dáva možnosť postupovať pri podávaní cenových návrhov bez podmienky ich schválenia vo valnom zhromaždení spoločnosti. Ako píše článok na pravda.sk z 28. februára 2011: \"Miškov pokračuje v snahe dostať regulačný úrad pod svoju kontrolu.\" Stav v regulačnom úrade sa snažili riešiť už aj poslanci. Regulačný úrad mal mať podľa odmietnutého návrhu poslanca za stranu Sloboda a Solidarita Ľudovíta Jurčíka od apríla novú štruktúru vedenia. Podľa jeho návrhu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorom parlament na februárovej schôdzi odmietol ďalej rokovať, mala funkciu predsedu ÚRSO nahradiť trojčlenná Regulačná komisia. Rezort hospodárstva a celá vláda sa už tretíkrát pokúšajú zmenou zákona odvolať šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). \"Ide o tretiu etapu pokusu odvolať pána Jozefa Holjenčíka z funkcie,\" podotkol počas dnešnej rozpravy v parlamente exminister hospodárstva a poslanec Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Ako však vyzdvihol poslanec a bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Martin Chren (SaS), cieľom navrhovanej zmeny zákona nie je \"robiť divadlo\" . \"Cieľom je odstrániť politické vplyvy a politickú moc pri posilnení úlohy parlamentu pri menovaní šéfa ÚRSO,\" podotkol v reakcii na Jahnátka. Dodal, že súčasný stav v ÚRSO zapríčinila práve bývalá vláda, keď v roku 2007 po politickej línii vymenila vedenie úradu."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["vládny návrh zákona,", "Vládny návrh zákona bod č.1", "dôvodová správa", "pravda.sk", "Rezort hospodárstva"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28193", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=286", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=212", "http://spravy.pravda.sk/miskov-pokracuje-v-snahe-dostat-regulacny-urad-pod-svoju-kontrolu-1d2-/sk_ekonomika.asp?c=A110228_164027_sk_ekonomika_p01", "http://www.energia.sk/clanok/legislativa/jahnatek-zacal-sa-treti-pokus-vlady-o-odvolanie-sefa-urso/2614/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:33.634865+00:00"}
{"id": "47509", "numeric_id": 47509, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47509", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Zároveň tu máme podozrenia o tom, že niektorí vyšetrovatelia mali zneužiť svoju právomoc pri vyšetrovaní korupčných vecí alebo pri pri zneužívaní právomoci. Je to samozrejme veľmi závažné tvrdenie a pre mňa je absolútne dôležité, že takéto podozrenie nie je zametené pod koberec, ale je vyšetrované.", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri vyšetrovateľoch kauzy Očistec sa podľa Inšpekcie Ministerstva vnútra objavili pochybnosti, či nezneužiili svoje právomoci. Boli však riadne vyšetrované, informácie z týchto vyšetrovaní sa dostali na verejnosť. Tvrdnie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Pri vyšetrovateľoch kauzy Očistec sa podľa Inšpekcie Ministerstva vnútra objavili pochybnosti, či nezneužiili svoje právomoci. Boli však riadne vyšetrované, informácie z týchto vyšetrovaní sa dostali na verejnosť. Tvrdnie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["zadržal", "obvinil", "pracovali", "vyšetrovali", "zastavila", "povedal", "napísali", "reagoval", "rozhodol", "je"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/09twjb8/specialny-tim-policajnej-inspekcie-zadrzal-vysetrovatelov-kauzy-ocistec/", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/837543/policia-zasahuje-v-dome-byvaleho-policajneho-prezidenta-gaspara/", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/09twjb8/specialny-tim-policajnej-inspekcie-zadrzal-vysetrovatelov-kauzy-ocistec/", "https://domov.sme.sk/c/22754013/vysetrovatelia-ocistec-curilla-durka-vazba.html", "https://dennikn.sk/2558019/vysetrovatelia-naka-aj-sef-policajnej-inspekcie-idu-na-slobodu-rozhodol-krajsky-sud/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:46.761077+00:00"}
{"id": "vr35532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35532", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ja som si prečítal v českých novinách titulky, kde pán Sulík poskytol rozhovor Lidovým novinám a povedal Fico má ísť do basy alebo Fico patrí do basy.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Titulok novín iDNES (nie Lidové noviny ako tvrdil Fico) mal naozaj názov “Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu“. Richard Sulík dostal od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: \"Áno. Veď to je na kriminál. To je na basu.\"", "analysis_paragraphs": ["Titulok novín iDNES (nie Lidové noviny ako tvrdil Fico) mal naozaj názov “Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu“. Richard Sulík dostal od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: \"Áno. Veď to je na kriminál. To je na basu.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["iDNES"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/sulik-nova-slovenska-politicka-hvezda-fico-patri-do-kriminalu-pb0-/zahranicni.asp?c=A100618_120602_zahranicni_btw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:29.843188+00:00"}
{"id": "49747", "numeric_id": 49747, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49747", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Ten odchod policajtov v tomto roku je na rozdiel od toho roku 2021, ktorý rád som, že ste tu povedali 1900, 1800 policajtov, akcelerovaný tým, že v máji bol priznaný zákon, ktorým hovoril, že v ich výsluhové dôchodky budú na úrovni 14,5 %.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Situácia v Policajnom zbore je dlhodobo nepriaznivá, keďže do civilu odchádza každý rok viac policajtov, ako doň prichádza. V tomto roku sa k dôvodom odchodu policajtov pridala aj vysoká valorizácia dôchodkov až na úrovni 14,5 %. Predseda odborového zväzu polície preto odhaduje, že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov. Vo vysokých počtoch odchádzali policajti aj za predchádzajúcich vlád, nie je však pravodou, že v roku 2021 tieto čísla dosahovali hodnotu 1 800 policajtov. Podľa dát ministerstva vnútra v roku 2021 odišlo policajného zboru 1 385 policajtov. Výrok Matúša Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV Policajnom zbore je dlhodobo nepriaznivá situácia a do civilu odchádza každý rok viac policajtov, ako doň prichádza. Podľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.\n\nV tomto roku sa k dôvodom odchodu policajtov pridala aj vysoká valorizácia dôchodkov. Výsluhový dôchodok, na ktorý bude mať nárok až 5-tisíc policajtov, sa tento rok valorizuje až o 14,5 %. Ak chceli mať policajti nárok na túto valorizáciu, museli o odchod do civilu požiadať najneskôr do konca septembra 2024, aby boli k 1. decembru voľní zo služby.\n\nPredseda odborového zväzu polície Pavol Paračka odhaduje , že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov.\n\nVo vysokých počtoch odchádzali policajti aj za predchádzajúcich vlád, ani v roku 2021 však tieto čísla nedosahovali hodnotu 1800 policajtov, ako to uvádza Matúš Šutaj Eštok. Podľa dát, ktoré poskytlo ministerstvo vnútra, v roku 2021 odišlo 1 385 policajtov, rok predtým to bolo dokonca 1 473. Následne v roku 2022 odišlo 928 policajtov a v roku 2023 1 288 policajtov.\n\nNajbližšie sa policajný zbor k číslu, ktoré uvádza minister, dostal v roku 2010, kedy z polície odišlo 1 738 príslušníkov.\n\nMinister Šutaj Eštok počet odchádzajúcich policajtov za predchádzajúcej vlády opakovane nadmerne zveličuje . Aj 14. septembra v diskusnej relácii Sobotné dialógy obviňoval svojho predchodcu Romana Mikulca z toho, že počas jeho pôsobenia na ministerskej stoličke odchádzali policajti v najväčších počtoch – hovoril o odchode až 1800 policajtov za rok.\n\nV polovici septembra schválil parlament novelu zákona o štátnej službe, ktorej cieľom bolo aspoň čiastočne stabilizovať stav v polícii. Od januára sa tak zvyšuje maximálny príspevok na bývanie z 500 € na 700 € a zavádza sa dočasný stabilizačný a náborový príspevok vo výške 5-tisíc €. Podľa policajtov však nejde o systémové riešenie, ktoré by zásadne zlepšilo ich odmeňovanie a pritiahlo ľudí do služby..\n\nOkrem finančných aspektov však organizátor policajných protestov Štefan Birmon uvádza aj ďalšie dôvody odchodu policajtov. Birman spomína napríklad klesajúce reálne mzdy, nedostačujúce ohodnotenie policajtov, zlé materiálovotechnické vybavenie či neexistujúci kariérny rast.", "analysis_paragraphs": ["Situácia v Policajnom zbore je dlhodobo nepriaznivá, keďže do civilu odchádza každý rok viac policajtov, ako doň prichádza. V tomto roku sa k dôvodom odchodu policajtov pridala aj vysoká valorizácia dôchodkov až na úrovni 14,5 %. Predseda odborového zväzu polície preto odhaduje, že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov. Vo vysokých počtoch odchádzali policajti aj za predchádzajúcich vlád, nie je však pravodou, že v roku 2021 tieto čísla dosahovali hodnotu 1 800 policajtov. Podľa dát ministerstva vnútra v roku 2021 odišlo policajného zboru 1 385 policajtov. Výrok Matúša Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V Policajnom zbore je dlhodobo nepriaznivá situácia a do civilu odchádza každý rok viac policajtov, ako doň prichádza. Podľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.", "V tomto roku sa k dôvodom odchodu policajtov pridala aj vysoká valorizácia dôchodkov. Výsluhový dôchodok, na ktorý bude mať nárok až 5-tisíc policajtov, sa tento rok valorizuje až o 14,5 %. Ak chceli mať policajti nárok na túto valorizáciu, museli o odchod do civilu požiadať najneskôr do konca septembra 2024, aby boli k 1. decembru voľní zo služby.", "Predseda odborového zväzu polície Pavol Paračka odhaduje , že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov.", "Vo vysokých počtoch odchádzali policajti aj za predchádzajúcich vlád, ani v roku 2021 však tieto čísla nedosahovali hodnotu 1800 policajtov, ako to uvádza Matúš Šutaj Eštok. Podľa dát, ktoré poskytlo ministerstvo vnútra, v roku 2021 odišlo 1 385 policajtov, rok predtým to bolo dokonca 1 473. Následne v roku 2022 odišlo 928 policajtov a v roku 2023 1 288 policajtov.", "Najbližšie sa policajný zbor k číslu, ktoré uvádza minister, dostal v roku 2010, kedy z polície odišlo 1 738 príslušníkov.", "Minister Šutaj Eštok počet odchádzajúcich policajtov za predchádzajúcej vlády opakovane nadmerne zveličuje . Aj 14. septembra v diskusnej relácii Sobotné dialógy obviňoval svojho predchodcu Romana Mikulca z toho, že počas jeho pôsobenia na ministerskej stoličke odchádzali policajti v najväčších počtoch – hovoril o odchode až 1800 policajtov za rok.", "V polovici septembra schválil parlament novelu zákona o štátnej službe, ktorej cieľom bolo aspoň čiastočne stabilizovať stav v polícii. Od januára sa tak zvyšuje maximálny príspevok na bývanie z 500 € na 700 € a zavádza sa dočasný stabilizačný a náborový príspevok vo výške 5-tisíc €. Podľa policajtov však nejde o systémové riešenie, ktoré by zásadne zlepšilo ich odmeňovanie a pritiahlo ľudí do služby..", "Okrem finančných aspektov však organizátor policajných protestov Štefan Birmon uvádza aj ďalšie dôvody odchodu policajtov. Birman spomína napríklad klesajúce reálne mzdy, nedostačujúce ohodnotenie policajtov, zlé materiálovotechnické vybavenie či neexistujúci kariérny rast."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["odchádza", "koncepcie", "chýba", "nárok", "odhaduje", "odišlo", "dostal", "zveličuje", "schválil", "uvádza"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/715562-policajne-odbory-zvaz-pavol-paracka-matus-sutaj-estok-platy-policajtov-podmienky-v-zbore/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/219", "https://e.dennikn.sk/4189689/vyssie-priplatky-nezastavia-odchody-policajtov-do-civilu-a-mladych-do-sluzby-neprilakaju/", "https://www.aktuality.sk/clanok/JDe67KA/policajti-sa-stazuju-na-neistu-buducnost-hrozia-masove-odchody/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kT4Ca3U/sef-policajnych-odborov-do-konca-roka-odide-asi-dvetisic-policajtov-ako-by-nam-zmizlo-z-mapy-jedno-cele-krajske-riaditelstvo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721450-sas-hovori-o-neudrzatelnej-situacii-v-policii-ocakava-dalsie-odchody-policajtov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721450-sas-hovori-o-neudrzatelnej-situacii-v-policii-ocakava-dalsie-odchody-policajtov/", "https://cedmohub.eu/sk/policajti-odchadzaju-v-podobnych-poctoch-ako-v-minulosti-do-konca-roka-sa-ich-pocet-moze-vyrazne-zvysit/", "https://e.dennikn.sk/4189689/vyssie-priplatky-nezastavia-odchody-policajtov-do-civilu-a-mladych-do-sluzby-neprilakaju/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kT4Ca3U/sef-policajnych-odborov-do-konca-roka-odide-asi-dvetisic-policajtov-ako-by-nam-zmizlo-z-mapy-jedno-cele-krajske-riaditelstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:58.478910+00:00"}
{"id": "vr38080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38080", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Táto vládna koalícia si povedala, že nedovolí, aby ďalej tu niekto rozkrádal verejné financie tak ako vy ste rozkrádali pri mýtnom tendri, že ste ukradli ľuďom tejto krajiny sedem miliárd korún bez hanby.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa etrend.sk : \"Tender sprevádzalo množstvo nejasností. Zo štyroch záujemcov nakoniec výberová komisia hodnotila iba jedného, ktorý má po tomto týždni v rukách podpísanú zmluvu. Troch vylúčili. Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\" Správa ČTK z dňa 28. septembra 2010 uvádza: \"Slovensku hrozí žaloba pre kontroverzný tender na systém elektronického výberu mýta. Eurokomisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier dnes v Bratislave vyhlásil, že kolegom v Európskej komisii navrhne zaslať Bratislave odôvodnené stanovisko. To je posledný krok pred podaním žaloby na Európsky súdny dvor. EK už skôr došla k záveru, že boli porušené pravidlá pri odklepnutí štátnej zákazky firme SkyToll, ktorá tender vyhrala s najdrahšou ponukou.\" Podľa vyššie uvedených informácii bola vybraná najdrahšia ponuka, čo je o 186 mil. eur viac ako bola tá najnižšia. V slovenských korunách ide o rozdiel 5,6 mld. slovenských korún a nie 7 mld. slovenských korún ako udáva Matovič.", "analysis_paragraphs": ["Podľa etrend.sk : \"Tender sprevádzalo množstvo nejasností. Zo štyroch záujemcov nakoniec výberová komisia hodnotila iba jedného, ktorý má po tomto týždni v rukách podpísanú zmluvu. Troch vylúčili. Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\" Správa ČTK z dňa 28. septembra 2010 uvádza: \"Slovensku hrozí žaloba pre kontroverzný tender na systém elektronického výberu mýta. Eurokomisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier dnes v Bratislave vyhlásil, že kolegom v Európskej komisii navrhne zaslať Bratislave odôvodnené stanovisko. To je posledný krok pred podaním žaloby na Európsky súdny dvor. EK už skôr došla k záveru, že boli porušené pravidlá pri odklepnutí štátnej zákazky firme SkyToll, ktorá tender vyhrala s najdrahšou ponukou.\" Podľa vyššie uvedených informácii bola vybraná najdrahšia ponuka, čo je o 186 mil. eur viac ako bola tá najnižšia. V slovenských korunách ide o rozdiel 5,6 mld. slovenských korún a nie 7 mld. slovenských korún ako udáva Matovič."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", "ČTK"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/myto-zmluva-s-najdrahsim.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensku-hrozi-pre-tender-na-myto-zaloba-na-sude-eu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:18.302874+00:00"}
{"id": "vr25793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25793", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Veď napríklad v prvom polroku minulého roku (2012, pozn.) sa prostredníctvom ponuky na trhu práce zamestnalo 135 000 ľudí.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistický úrad SR poskytuje len štvrťročné údaje o počte zamestnaných. V prvom štvrťroku 2012 došlo medziročne k nárastu o 28 000, v druhom o 15 000 pracujúcich. Tieto čísla však hovoria o celkovej miere zamestnanosti, nie o počte ľudí, ktorí nastúpili do zamestnania v danej dobe. Ďalšími informáciami disponuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré poskytuje štatistiky o prítoku a odtoku uchádzačov o zamestnanie každý mesiac. V tomto prípade sa však jedná len o ľudí evidovaných na ÚPSVaR. V tejto štatistike navyše chýbajú dané údaje za mesiace apríl a máj v roku 2012 (z dôvodu prechodu na nový systém) a preto nie je možné daný výrok overiť. Uvedená tabuľka poskytuje informácie za mesiace január, február, marec a jún. Mesiac Január Február Marec Apríl Máj Jún Odtok 26 239 23 237 25 096 - - 21 923 Prítok 35 313 26 164 21 699 - - 20 671 Zdroj: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR poskytuje len štvrťročné údaje o počte zamestnaných. V prvom štvrťroku 2012 došlo medziročne k nárastu o 28 000, v druhom o 15 000 pracujúcich. Tieto čísla však hovoria o celkovej miere zamestnanosti, nie o počte ľudí, ktorí nastúpili do zamestnania v danej dobe. Ďalšími informáciami disponuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré poskytuje štatistiky o prítoku a odtoku uchádzačov o zamestnanie každý mesiac. V tomto prípade sa však jedná len o ľudí evidovaných na ÚPSVaR. V tejto štatistike navyše chýbajú dané údaje za mesiace apríl a máj v roku 2012 (z dôvodu prechodu na nový systém) a preto nie je možné daný výrok overiť. Uvedená tabuľka poskytuje informácie za mesiace január, február, marec a jún. Mesiac Január Február Marec Apríl Máj Jún Odtok 26 239 23 237 25 096 - - 21 923 Prítok 35 313 26 164 21 699 - - 20 671 Zdroj: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["prvom", "druhom", "štatistiky"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/su-sr-pocet-pracujucich-na-slovensku-medzirocne-stupol-v-1-stvrtroku-o-28-600/1427/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52799", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:37.299543+00:00"}
{"id": "48600", "numeric_id": 48600, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48600", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Nemecké firmy dnes im stúpajú náklady v priemysle až o 46 %. Stávajú sa nekonkurencie schopnými. To sa stáva aj na Slovensku. Z toho sú tie prepúšťania.", "statement_date": "2022-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na vlnu prepúšťaní v dôsledku rastov cien priemyselných produktov na Slovensku a v Nemecku hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nThe Telegraph 20. septembra napísal , že ceny priemyselných produktov v Nemecku sa za posledný rok zvýšili v priemere o 46 % kvôli výraznému nárastu ceny za energie.\n\nPodľa indexu cien vo sa ceny priemyselných výrobkov vo výrobnej sfére na Slovensku v júni medziročne zvýšili v priemere o 43,2 %. Príčinou bolo zdražovanie energetických komodít.\n\nZvyšovanie cien na Slovensku naozaj spôsobuje prepúšťania. Medzi najznámejšie patria spoločnosť Convatec (350 pracovných miest), chemická spoločnosť Fortischem (362 pracovných miest) a závod Embraco Slovakia (270 pracovných miest). Všetky podniky ako dôvod prepúšťania zhodne uvádzajú rast nákladov, najmä v súvislosti s rastom cien energii.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na vlnu prepúšťaní v dôsledku rastov cien priemyselných produktov na Slovensku a v Nemecku hodnotíme výrok ako pravdivý.", "The Telegraph 20. septembra napísal , že ceny priemyselných produktov v Nemecku sa za posledný rok zvýšili v priemere o 46 % kvôli výraznému nárastu ceny za energie.", "Podľa indexu cien vo sa ceny priemyselných výrobkov vo výrobnej sfére na Slovensku v júni medziročne zvýšili v priemere o 43,2 %. Príčinou bolo zdražovanie energetických komodít.", "Zvyšovanie cien na Slovensku naozaj spôsobuje prepúšťania. Medzi najznámejšie patria spoločnosť Convatec (350 pracovných miest), chemická spoločnosť Fortischem (362 pracovných miest) a závod Embraco Slovakia (270 pracovných miest). Všetky podniky ako dôvod prepúšťania zhodne uvádzajú rast nákladov, najmä v súvislosti s rastom cien energii."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "indexu cien", "Convatec", "Fortischem", "Embraco Slovakia"], "url": ["https://www.telegraph.co.uk/business/2022/09/20/german-industry-suffers-worst-shock-since-1949-putins-energy/", "https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/ceny-priemyselnej-sfere-svete-nadalej-vyrazne-rastu", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/firma-v-michalovciach-musi-prepustit-takmer-tretinu-zamestnancov/", "https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/639723-dalsia-rana-pre-priemysel-jeden-z-top-zamestnavatelov-na-hornej-nitre-ohlasil-hromadne-prepustanie/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/zavod-embraco-slovakia-oznamila-hromadne-prepustanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:52.973741+00:00"}
{"id": "vr26016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26016", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Podpísala som petíciu STOP Ropovodu.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Okrem vyhlásenia Flašíkovej-Beňovej, Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu o tom, že by Flašíková Beňová podpísala petíciu STOP Ropovodu. Podľa informácii TASR (17. september 2013) petíciu podpísalo až 10 tisíc ľudí, podpísal aj Bajan - starosta Petržalky. K tejto téme sa Flašíková-Beňová nevenovala ani vo svojich blogoch . K ropovodu sa nevyjadruje ani vo svojom programe . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Okrem vyhlásenia Flašíkovej-Beňovej, Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu o tom, že by Flašíková Beňová podpísala petíciu STOP Ropovodu. Podľa informácii TASR (17. september 2013) petíciu podpísalo až 10 tisíc ľudí, podpísal aj Bajan - starosta Petržalky. K tejto téme sa Flašíková-Beňová nevenovala ani vo svojich blogoch . K ropovodu sa nevyjadruje ani vo svojom programe . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "blogoch", "programe"], "url": ["http://www.pluska.sk/regiony/bratislava/bratislavcania-su-proti-ropovodu-peticiu-podpisalo-10-tisic-ludi.html", "http://flasikovabenova.blog.sme.sk/", "http://monikaflasikovabenova.sk/kandidatka-na-zupanku-bratislavskeho-samospravneho-kraja/program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:40.042933+00:00"}
{"id": "49690", "numeric_id": 49690, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49690", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Inflácia bola v celej Európe a že teda ste akýkoľvek minister na Slovensku na ňu dosah nemal, ale pozrime sa, čo bude na budúci rok? My budeme mať infláciu okolo 5 %, budú krajiny, čo budú mať už pod 2.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálnych odhadov bude inflácia na Slovensku v roku 2025 na úrovni 5,4 %. V krajinách ako Dánsko či Írsko sa bude pohybovať pod hranicou 2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nInflácia v septembri 2024 sa na Slovensku pohybovala na úrovni 2,8 %. Podľa prognózy Inšitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR sa po schválení konsolidačných opatrení inflácia v roku 2025 vyšplhá približne na 5,4 % ( .pdf , s. 15). Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude za zvýšenú infláciu v roku 2025 niesť zodpovednosť aj schválenie konsolidačného balíčka ( .pdf , s. 1).\n\nEurópska komisia v prognóze z mája 2024 na rok 2025 predpovedá, že priemerná inflácia v Európskej únii (EÚ) v roku 2025 dosiahne 2,2 % ( .pdf , s. 15). Infláciu na Slovensku v roku 2025 prognózovala na úrovni 3,6 % ( .pdf , s. 15). EK však nezahŕňala do odhadu konsolidačný balík, ktorý predstavila Vláda SR v septembri 2024.\n\nPre niektoré krajiny EÚ Komisia odhaduje infláciu na rok 2025 pod úrovňou 2 %. Írsku odhaduje 1,8 %, Portugalsku 1,9 % a Dánsku 1,9 % ( .pdf , s. 15).", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálnych odhadov bude inflácia na Slovensku v roku 2025 na úrovni 5,4 %. V krajinách ako Dánsko či Írsko sa bude pohybovať pod hranicou 2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Inflácia v septembri 2024 sa na Slovensku pohybovala na úrovni 2,8 %. Podľa prognózy Inšitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR sa po schválení konsolidačných opatrení inflácia v roku 2025 vyšplhá približne na 5,4 % ( .pdf , s. 15). Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude za zvýšenú infláciu v roku 2025 niesť zodpovednosť aj schválenie konsolidačného balíčka ( .pdf , s. 1).", "Európska komisia v prognóze z mája 2024 na rok 2025 predpovedá, že priemerná inflácia v Európskej únii (EÚ) v roku 2025 dosiahne 2,2 % ( .pdf , s. 15). Infláciu na Slovensku v roku 2025 prognózovala na úrovni 3,6 % ( .pdf , s. 15). EK však nezahŕňala do odhadu konsolidačný balík, ktorý predstavila Vláda SR v septembri 2024.", "Pre niektoré krajiny EÚ Komisia odhaduje infláciu na rok 2025 pod úrovňou 2 %. Írsku odhaduje 1,8 %, Portugalsku 1,9 % a Dánsku 1,9 % ( .pdf , s. 15)."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["pohybovala", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "predstavila", ".pdf"], "url": ["https://ifp.sk/prognozy/makroekonomicke-prognozy/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/17/makrovybor_sept24.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2024/09/2024_09_24_RRZ_makrokomentar.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/c63e0da2-c6d6-4d13-8dcb-646b0d1927a4_en?filename=ip286_en.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/c63e0da2-c6d6-4d13-8dcb-646b0d1927a4_en?filename=ip286_en.pdf", "https://index.sme.sk/c/23385836/vlada-schvalila-lex-konsolidacia-parlament-o-nom-bude-rokovat-zrychlene.html", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/c63e0da2-c6d6-4d13-8dcb-646b0d1927a4_en?filename=ip286_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:55.979418+00:00"}
{"id": "vr18341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18341", "speaker": "Matúš Vallo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-vallo", "statement": "...pripravili sme plán, Plán Bratislavy, na ktorom robili 2 roky 76 odborníkov.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plán Bratislava vyšiel ako kniha v roku 2018. Podľa oficiálnej stránky je dokument \"ktorý v niekoľkých kapitolách definuje víziu a plán pre Bratislavu. Má slúžiť ako strategický dokument pre budúcu prácu mesta.\" B ol vypracovaný expertmi z jednotlivých odborov, ktorých bolo dokopy 76. Plán je rozdelený na dve časti - Funkčné mesto a Agenda mesta. Prvá časť obsahuje koncepty identity (vedúci kapitoly Martin Bajaník), rozvoja mesta (Igor Marko), správy mesta (Ctibor Košťál), financií (Matúš Lupták), metropolitného štatútu, vzťahov medzi mestom a mestskými časťami (Bruno Konečný) a komunikácie mesta (Michaela Benedigová). Druhá časť sa venuje mobilite (Peter Netri), vzdelávaniu (Vladimír Burjan), inováciám (Daniel Straka), životnému prostrediu (Michal Marcinov), sociálnej oblasti (Peter Adam, Sergej Kára), športu (Dávid Benedig) či kultúre a kreatívnemu priemyslu (Zora Jaurová). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Plán Bratislava vyšiel ako kniha v roku 2018. Podľa oficiálnej stránky je dokument \"ktorý v niekoľkých kapitolách definuje víziu a plán pre Bratislavu. Má slúžiť ako strategický dokument pre budúcu prácu mesta.\" B ol vypracovaný expertmi z jednotlivých odborov, ktorých bolo dokopy 76. Plán je rozdelený na dve časti - Funkčné mesto a Agenda mesta. Prvá časť obsahuje koncepty identity (vedúci kapitoly Martin Bajaník), rozvoja mesta (Igor Marko), správy mesta (Ctibor Košťál), financií (Matúš Lupták), metropolitného štatútu, vzťahov medzi mestom a mestskými časťami (Bruno Konečný) a komunikácie mesta (Michaela Benedigová). Druhá časť sa venuje mobilite (Peter Netri), vzdelávaniu (Vladimír Burjan), inováciám (Daniel Straka), životnému prostrediu (Michal Marcinov), sociálnej oblasti (Peter Adam, Sergej Kára), športu (Dávid Benedig) či kultúre a kreatívnemu priemyslu (Zora Jaurová). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Plán Bratislava", "expertmi"], "url": ["https://www.planbratislava.sk/", "https://www.planbratislava.sk/#autori"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:07.679366+00:00"}
{"id": "vr37412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37412", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja som vám neskákal do reči pán poslanec a po druhé, po druhé je odhad, kvalifikovaný odhad, že trhová hodnota šiestich teplární sa pohybuje niekde v úrovni 160 až 200 miliónov eur.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa SITA uvádza: \"Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Správa SITA uvádza: \"Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/o-slovenske-teplarne-maju-zaujem-aj-rakusania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:11.389380+00:00"}
{"id": "49839", "numeric_id": 49839, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49839", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Musíme to hovoriť otvorene. Ruská federácia bola vždy spoľahlivým dodávateľom energií. Nikdy nebol problém s Ruskou federáciou.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\n2009\n\nPrvým prípadom manipulácie s dodávkami plynu bola plynová kríza v roku 2009. Počas sporu medzi Naftogazom a Gazpromom došlo k významným obmedzeniam dodávok plynu cez Ukrajinu, čo zasiahlo viaceré európske krajiny. Podobné incidenty sa opakovali aj v neskorších rokoch, pričom spoločným menovateľom bolo využívanie energetiky ako nástroja politického tlaku.\n\n2014\n\nV roku 2014 Gazprom spočiatku obmedzil dodávky plynu na Ukrajinu. Odôvodňoval to nevyrovnanými platbami zo strany ukrajinského Naftogazu, v tom čase mal byť však zachovaný tranzit plynu pre európske krajiny.\n\nV septembri 2014 však SPP zaznamenal zníženie dodávok plynu o 25 %. Tieto obmedzenia Gazprom odôvodňoval technickými problémami a nevyrovnanými platbami zo strany ukrajinského Naftogazu.\n\nNásledne na to, v októbri 2014, SPP zaznamenal zníženie dodávok plynu asi o polovicu. „Budeme veľmi sledovať trend, či takéto razantné zníženie bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Ak tomu tak bude, zvolám mimoriadne rokovanie vlády SR. Dal som na tento účel ešte raz spracovať všetky krízové scenáre a varianty, aby sme sa pripravili na čokoľvek, čo sa môže stať, od ďalšieho znižovania dodávok, až po úplné zastavenie dodávok zemného plynu,\" uviedol vtedajší premiér Robert Fico.\n\n2021\n\nV roku 2021, keď sa ceny plynu na svetových trhoch začali dramaticky zvyšovať, mnohí analytici poukazovali na znížené objemy plynu, ktoré ruský Gazprom posielal do Európy. Tento krok prišiel v čase, keď sa Európa zotavovala z pandémie a čelila zvýšenému dopytu po energii. Ruská strana sa spoliehala na dlhodobé kontrakty a odmietala zvýšiť dodávky cez ukrajinskú trasu, čím efektívne „škrtila kohútiky.”\n\nV tomto období Rusko intenzívne tlačilo na dokončenie a certifikáciu plynovodu Nord Stream II (NS2), ktorý vedie pod Severným morom do Nemecka. Tento nový plynovod by umožnil Rusku obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu.\n\n„Gazprom sa pripravuje na spustenie NS2 a dúfa, že využije pákový efekt, pokiaľ ide o snahu zaistiť, aby bol regulačný proces čo najrýchlejší,“ uviedol Tom Marzec-Manser, vedúci európsky plynový analytik v ICIS. „Ak je na trhu menej plynu ako obvykle a cena je vysoká, môže to tento proces zefektívniť,“ dodal.\n\nGazprom označil august za „ďalší zimný mesiac“ na trhu s plynom, pričom zvýšené zaťaženie plynového systému sa prelínalo s údržbou a prípravami na zimnú sezónu. Podľa spoločnosti sa prioritou v lete stalo čerpanie plynu do podzemných zásobníkov. Objem plynu v plynovode Jamal-Europe klesol v auguste na 20 mil. m³ denne oproti 49 mil. m³ na konci júla, pričom analytici očakávali aj ďalšie zníženie dodávok v septembri. Pokles dodávok zvýraznili aj technické problémy po požiari v sibírskom Novom Urengoji.\n\nV decembri 2021 sa zastavili dodávky plynu cez plynovod Jamal, ktorý tranzituje plyn z Ruska cez Poľsko do Nemecka úplne. Znamenalo to, že plyn tak prúdil reverzne, z Nemecka do Poľska.\n\nPutin vyhlásil , že dôvodom reverzného toku mal byť nedostatok požiadaviek zo strany zákazníkov.\n\nVtedajší šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodnej siete Serhij Makogon, viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky NS2. Ruský Gazprom vtedy taktiež zredukoval denný tranzit plynu cez Ukrajinu na 87,7 milióna metrov kubických zo 109 miliónov metrov kubických.\n\nRuské obmedzovanie dodávok plynu do Európy malo navyše priame dôsledky na jeho ceny. V priebehu roka 2021 stúpli ceny zemného plynu v Európe na historické maximá, pričom nárast cien analytici pripisovali práve ruským praktikám. Podľa niektorých analytikov šlo navyše o väčšiu energetickú krízu, než v roku 2009.\n\nSlovenské dezifnormačné médiá pritom šírili naratív ruských štátnikov, že Rusko nespôsobilo energetickú krízu v Európe. Iné dezinformačné média videli práve snahu EÚ o diverzifikáciu zdrojov ako príčinu krízy.\n\n2022\n\nV apríli 2022 Rusko prerušilo dodávky plynu do Poľska a Bulharska v reakcii na západné sankcie uvalené na Moskvu kvôli vojne na Ukrajine. Gazprom vo vyhlásení uviedol, že úplne zastavil dodávky poľskej plynárenskej spoločnosti PGNiG a bulharskej Bulgargaz po tom, čo odmietli splniť požiadavku Moskvy platiť v rubľoch, a nie v eurách alebo dolároch. Európska komisia označila rozhodnutie zastaviť dodávky za pokus o „vydieranie“.\n\n2024\n\nV novembri 2024 Rusko zastavilo dodávky plynu do Rakúska. Prerušenie dodávok nasledovalo po oznámení spoločnosti OMV, že zadrží časť platieb za plyn ako kompenzáciu za arbitrážny súd s Gazpromom, ktorú OMV získala za predchádzajúce prerušenie dodávok plynu jej nemeckej dcérskej spoločnosti.\n\nFico opakuje Putinovo tvrdenie\n\nV roku 2021 ruský prezident Vladimir Putin podobne ako premiér Fico tvrdil , že „Rusko bolo vždy spoľahlivým dodávateľom plynu pre spotrebiteľov na celom svete, v Európe a v Ázii, a vždy v plnej miere plnilo všetky svoje záväzky“. Putinov výrok odráža oficiálnu rétoriku Ruska na energetickom trhu. Jeho pravdivosť však spochybňujú viaceré prerušenia a obmedzenia dodávok plynu v minulosti. Rusko opakovane zneužilo svoju energetickú politiku a závislosť EÚ na ruských zdrojoch na vytváranie politického tlaku v Európe.", "analysis_paragraphs": ["Historické skúsenosti s dodávkami plynu z Ruska ukazujú, Rusko opakovane využívalo dodávky plynu do EÚ ako nástroj politického tlaku. Od plynovej krízy v roku 2009 cez obmedzenia dodávok v rokoch 2014 a 2021 až po zastavenia dodávok v rokoch 2022 či 2024, Rusko viackrát preukázalo, že nie je spoľahlivým partnerom v oblasti energetiky. Okrem zníženia či zastavenia dodávok plynu malo Rusko významný vplyv aj na rekordný nárast cien plynu v EÚ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "2009", "Prvým prípadom manipulácie s dodávkami plynu bola plynová kríza v roku 2009. Počas sporu medzi Naftogazom a Gazpromom došlo k významným obmedzeniam dodávok plynu cez Ukrajinu, čo zasiahlo viaceré európske krajiny. Podobné incidenty sa opakovali aj v neskorších rokoch, pričom spoločným menovateľom bolo využívanie energetiky ako nástroja politického tlaku.", "2014", "V roku 2014 Gazprom spočiatku obmedzil dodávky plynu na Ukrajinu. Odôvodňoval to nevyrovnanými platbami zo strany ukrajinského Naftogazu, v tom čase mal byť však zachovaný tranzit plynu pre európske krajiny.", "V septembri 2014 však SPP zaznamenal zníženie dodávok plynu o 25 %. Tieto obmedzenia Gazprom odôvodňoval technickými problémami a nevyrovnanými platbami zo strany ukrajinského Naftogazu.", "Následne na to, v októbri 2014, SPP zaznamenal zníženie dodávok plynu asi o polovicu. „Budeme veľmi sledovať trend, či takéto razantné zníženie bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Ak tomu tak bude, zvolám mimoriadne rokovanie vlády SR. Dal som na tento účel ešte raz spracovať všetky krízové scenáre a varianty, aby sme sa pripravili na čokoľvek, čo sa môže stať, od ďalšieho znižovania dodávok, až po úplné zastavenie dodávok zemného plynu,\" uviedol vtedajší premiér Robert Fico.", "2021", "V roku 2021, keď sa ceny plynu na svetových trhoch začali dramaticky zvyšovať, mnohí analytici poukazovali na znížené objemy plynu, ktoré ruský Gazprom posielal do Európy. Tento krok prišiel v čase, keď sa Európa zotavovala z pandémie a čelila zvýšenému dopytu po energii. Ruská strana sa spoliehala na dlhodobé kontrakty a odmietala zvýšiť dodávky cez ukrajinskú trasu, čím efektívne „škrtila kohútiky.”", "V tomto období Rusko intenzívne tlačilo na dokončenie a certifikáciu plynovodu Nord Stream II (NS2), ktorý vedie pod Severným morom do Nemecka. Tento nový plynovod by umožnil Rusku obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu.", "„Gazprom sa pripravuje na spustenie NS2 a dúfa, že využije pákový efekt, pokiaľ ide o snahu zaistiť, aby bol regulačný proces čo najrýchlejší,“ uviedol Tom Marzec-Manser, vedúci európsky plynový analytik v ICIS. „Ak je na trhu menej plynu ako obvykle a cena je vysoká, môže to tento proces zefektívniť,“ dodal.", "Gazprom označil august za „ďalší zimný mesiac“ na trhu s plynom, pričom zvýšené zaťaženie plynového systému sa prelínalo s údržbou a prípravami na zimnú sezónu. Podľa spoločnosti sa prioritou v lete stalo čerpanie plynu do podzemných zásobníkov. Objem plynu v plynovode Jamal-Europe klesol v auguste na 20 mil. m³ denne oproti 49 mil. m³ na konci júla, pričom analytici očakávali aj ďalšie zníženie dodávok v septembri. Pokles dodávok zvýraznili aj technické problémy po požiari v sibírskom Novom Urengoji.", "V decembri 2021 sa zastavili dodávky plynu cez plynovod Jamal, ktorý tranzituje plyn z Ruska cez Poľsko do Nemecka úplne. Znamenalo to, že plyn tak prúdil reverzne, z Nemecka do Poľska.", "Putin vyhlásil , že dôvodom reverzného toku mal byť nedostatok požiadaviek zo strany zákazníkov.", "Vtedajší šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodnej siete Serhij Makogon, viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky NS2. Ruský Gazprom vtedy taktiež zredukoval denný tranzit plynu cez Ukrajinu na 87,7 milióna metrov kubických zo 109 miliónov metrov kubických.", "Ruské obmedzovanie dodávok plynu do Európy malo navyše priame dôsledky na jeho ceny. V priebehu roka 2021 stúpli ceny zemného plynu v Európe na historické maximá, pričom nárast cien analytici pripisovali práve ruským praktikám. Podľa niektorých analytikov šlo navyše o väčšiu energetickú krízu, než v roku 2009.", "Slovenské dezifnormačné médiá pritom šírili naratív ruských štátnikov, že Rusko nespôsobilo energetickú krízu v Európe. Iné dezinformačné média videli práve snahu EÚ o diverzifikáciu zdrojov ako príčinu krízy.", "2022", "V apríli 2022 Rusko prerušilo dodávky plynu do Poľska a Bulharska v reakcii na západné sankcie uvalené na Moskvu kvôli vojne na Ukrajine. Gazprom vo vyhlásení uviedol, že úplne zastavil dodávky poľskej plynárenskej spoločnosti PGNiG a bulharskej Bulgargaz po tom, čo odmietli splniť požiadavku Moskvy platiť v rubľoch, a nie v eurách alebo dolároch. Európska komisia označila rozhodnutie zastaviť dodávky za pokus o „vydieranie“.", "2024", "V novembri 2024 Rusko zastavilo dodávky plynu do Rakúska. Prerušenie dodávok nasledovalo po oznámení spoločnosti OMV, že zadrží časť platieb za plyn ako kompenzáciu za arbitrážny súd s Gazpromom, ktorú OMV získala za predchádzajúce prerušenie dodávok plynu jej nemeckej dcérskej spoločnosti.", "Fico opakuje Putinovo tvrdenie", "V roku 2021 ruský prezident Vladimir Putin podobne ako premiér Fico tvrdil , že „Rusko bolo vždy spoľahlivým dodávateľom plynu pre spotrebiteľov na celom svete, v Európe a v Ázii, a vždy v plnej miere plnilo všetky svoje záväzky“. Putinov výrok odráža oficiálnu rétoriku Ruska na energetickom trhu. Jeho pravdivosť však spochybňujú viaceré prerušenia a obmedzenia dodávok plynu v minulosti. Rusko opakovane zneužilo svoju energetickú politiku a závislosť EÚ na ruských zdrojoch na vytváranie politického tlaku v Európe."], "analysis_date": "2025-01-15", "analysis_sources": {"text": ["plynová kríza", "Odôvodňoval", "zaznamenal", "odôvodňoval", "platbami", "zaznamenal", "znížené", "tlačilo", "uviedol", "označil", "zastavili", "vyhlásil", "tvrdili", "zredukoval", "malo", "šírili", "prerušilo", "zastavilo", "získala", "tvrdil"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/plynova-kriza-europa-vyrocie/69711-clanok.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/321061-plynova-kriza-je-po-piatich-rokoch-spat/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/plyn-zasobniky-plne-pavlis/98367-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=0", "https://www.teraz.sk/ekonomika/plyn-zasobniky-plne-pavlis/98367-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=0", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/321061-plynova-kriza-je-po-piatich-rokoch-spat/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/spp-plyn-dodavky/100256-clanok.html", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://www.ta3.com/clanok/222421/plynovod-jamal-funguje-v-reverznom-rezime-uz-siedmy-den-plyn-prudi-z-nemecka-do-polska", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2021/09/nedostatok-plynu-v-zasobnikoch-aj-vyssia-cena-na-burzach/", "https://infosecurity.sk/dezinfo/proruske-media-sa-svoje-publikum-usilovne-snazia-presvedcit-ze-rusko-nikdy-nepouzivalo-svoje-energeticke-zdroje-ako-natlakovy-nastroj/", "https://edition.cnn.com/2022/04/26/energy/poland-russia-gas/index.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/miMOwTg/zastavenie-dodavok-plynu-do-rakuska-je-uplne-opodstatnene-tvrdia-v-rusku/", "https://www.politico.eu/article/austria-russia-cut-off-gas-supplies-omv-karl-nehammer/", "https://www.voanews.com/a/fact-check-russia-has-not-been-a-reliable-energy-source-for-europe/6743163.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:17.981509+00:00"}
{"id": "vr28333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28333", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Viete, kto rozhoduje o pridelení toho príspevku? Nie Richter, dokonca ani Valentovič ako generálny riaditeľ, ale 11-členná tripartitná komisia, ktorá sedí na každom úrade práce, kde sú zastúpení zamestnávatelia, zamestnanci, VÚC-ka, obce a mestá z toho príslušného regiónu.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od mája 2013 platí novela zákona o službách zamestnanosti, ako uvádza TREND.SK , ktorá priniesla sprísnenie podmienok pri poskytovaní príspevku na podnikanie. Žiadosti posudzuje výbor pre otázky zamestnanosti na úrade práce. Novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti z 20. marca 2013 z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zriaďuje tzv. výbory pre otázky zamestnanosti, rozhodujú aj o pridelení príspevku na pracovné miesta: \"§ 16 Výbor pre otázky zamestnanosti (1) Na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na posudzovanie žiadostí právnických osôb alebo fyzických osôb o poskytnutie príspevkov podľa tohto zákona, na ktoré nie je právny nárok, zriaďuje úrad vo svojom územnom obvode výbor pre otázky zamestnanosti (ďalej len výbor ). (2) Výbor má 11 členov, z toho troch zástupcov úradu, pričom jeden z nich je riaditeľ úradu, dvoch zástupcov samosprávneho kraja, do ktorého územného obvodu úrad patrí, dvoch zástupcov miest a obcí, dvoch zástupcov zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode úradu a dvoch zástupcov odborových organizácií pôsobiacich v územnom obvode úradu.\" Keďže členmi výborov sú zástupcovia kraja, miest a obcí, úradu práce, ako aj zamestnávateľov a odborárov, dajú sa považovať za tripartitné. Ako uvádza SITA , výbory rozhodujú o nasledujúcich príspevkoch: príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie príspevok na vykonávanie absolventskej praxe protipovodňový príspevok \"O poskytnutí týchto príspevkov nezamestnanému budú rozhodovať výbory pre otázky zamestnanosti a následne ich poskytnutie bude schvaľovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od mája 2013 platí novela zákona o službách zamestnanosti, ako uvádza TREND.SK , ktorá priniesla sprísnenie podmienok pri poskytovaní príspevku na podnikanie. Žiadosti posudzuje výbor pre otázky zamestnanosti na úrade práce. Novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti z 20. marca 2013 z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zriaďuje tzv. výbory pre otázky zamestnanosti, rozhodujú aj o pridelení príspevku na pracovné miesta: \"§ 16 Výbor pre otázky zamestnanosti (1) Na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na posudzovanie žiadostí právnických osôb alebo fyzických osôb o poskytnutie príspevkov podľa tohto zákona, na ktoré nie je právny nárok, zriaďuje úrad vo svojom územnom obvode výbor pre otázky zamestnanosti (ďalej len výbor ). (2) Výbor má 11 členov, z toho troch zástupcov úradu, pričom jeden z nich je riaditeľ úradu, dvoch zástupcov samosprávneho kraja, do ktorého územného obvodu úrad patrí, dvoch zástupcov miest a obcí, dvoch zástupcov zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode úradu a dvoch zástupcov odborových organizácií pôsobiacich v územnom obvode úradu.\" Keďže členmi výborov sú zástupcovia kraja, miest a obcí, úradu práce, ako aj zamestnávateľov a odborárov, dajú sa považovať za tripartitné. Ako uvádza SITA , výbory rozhodujú o nasledujúcich príspevkoch: príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie príspevok na vykonávanie absolventskej praxe protipovodňový príspevok \"O poskytnutí týchto príspevkov nezamestnanému budú rozhodovať výbory pre otázky zamestnanosti a následne ich poskytnutie bude schvaľovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["TREND.SK", "Novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti", "SITA"], "url": ["http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-firemne-financie/prispevok-na-podnikanie-od-uradu-prace-rozbehol-menej-zivnosti.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4306", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/279234-od-maja-cakaju-nezamestnanych-viacere-zmeny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:12.288511+00:00"}
{"id": "vr38267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38267", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď sa ozvali Francúzi a Nemci a my sme vlastne nevyužili tú možnosť a nepridali sme sa, ja to považujem za fatálnu chybu.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa viacerých zahraničných zdrojov ( UPI , Financial-magazine.net , Bloomberg.com ) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože \"nie je kompatibilná s európskymi hodnotami.\" O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Českom, Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy. Kritika zo strany európskych krajín prišla bezprostredne po prijatí maďarskej ústavy, teda 18.-19. apríla 2011. Hoci vyjadrenie nespravila okamžite a priamo celá vláda alebo NR SR, Ministerstvo zahraničných vecí vydalo už 19. apríla vyhlásenie , v ktorom deklarovalo, že \"Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky.\" Národná rada SR sa touto otázkou plánovala zaoberať na májovej schôdzi ( Pravda.sk ). V programe 18. schôdze NR SR sú to body 25 (návrh vyhlásenia na základe odporúčania Zahraničného výboru) a 26 (návrh vyhlásenia od skupiny poslancov SNS).", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zahraničných zdrojov ( UPI , Financial-magazine.net , Bloomberg.com ) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože \"nie je kompatibilná s európskymi hodnotami.\" O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Českom, Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy. Kritika zo strany európskych krajín prišla bezprostredne po prijatí maďarskej ústavy, teda 18.-19. apríla 2011. Hoci vyjadrenie nespravila okamžite a priamo celá vláda alebo NR SR, Ministerstvo zahraničných vecí vydalo už 19. apríla vyhlásenie , v ktorom deklarovalo, že \"Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky.\" Národná rada SR sa touto otázkou plánovala zaoberať na májovej schôdzi ( Pravda.sk ). V programe 18. schôdze NR SR sú to body 25 (návrh vyhlásenia na základe odporúčania Zahraničného výboru) a 26 (návrh vyhlásenia od skupiny poslancov SNS)."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["UPI", "Financial-magazine.net", "Bloomberg.com", "TA3", "vyhlásenie", "Pravda.sk", "18. schôdze NR SR"], "url": ["http://www.upi.com/Top_News/Special/2011/04/19/Berlin-blasts-Hungary-for-new-constitution/UPI-50981303228193/", "http://financial-magazine.net/germany-hungarian-constitution-incompatible-eu-values/15513.html", "http://preview.bloomberg.com/news/2011-04-18/germany-says-hungarian-constitution-reinforces-policy-concern.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/175024_madarska-ustava-cely-kritike-zo-zahranicia", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_96243F06CD00D58DC1257876004C4E1D", "http://spravy.pravda.sk/slovensko-je-poburene-madarskou-ustavou-fp4-/sk_domace.asp?c=A110419_091352_sk_domace_p23", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=254#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:35.262457+00:00"}
{"id": "vr37086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37086", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Akože trebárs ja patrím medzi 10 poslancov, ktorí majú najlepšiu dochádzku v parlamente.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov z webovej stránky www.dotankoch.sk sa Igor Matovič umiestnil na ôsmom mieste v rebríčku poctivo hlasujúcich. Jeho účasť na hlasovaniach bola 96% . Účasť na hlasovaniach môžeme vnímať aj v zmysle dochádzky v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z webovej stránky www.dotankoch.sk sa Igor Matovič umiestnil na ôsmom mieste v rebríčku poctivo hlasujúcich. Jeho účasť na hlasovaniach bola 96% . Účasť na hlasovaniach môžeme vnímať aj v zmysle dochádzky v parlamente."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["poctivo hlasujúcich.", "účasť na hlasovaniach"], "url": ["http://dotankoch.sk/poslanci/obdobie/5", "http://dotankoch.sk/poslanci/igor-matovic/obdobie/5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:33.669916+00:00"}
{"id": "vr18276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18276", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "Spoločnosť EEI má garantovaný zisk takmer vo výške 200 000 eur každý rok.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluva medzi spoločnosťou EEI a mestom Banská Bystrica v čl IV. s názvom Odplata za prevádzku parkovacích miest uvádza, že, nájomca, čiže EEI, má nárok na 35 % zo sumy ročného výberu parkovného. Pokiaľ by však tento podiel nedosiahol hodnotu 190 000 eur, nájomca má právo ponížiť najbližšie splatné nájomné o sumu predstavujúcu rozdiel sumy 190 000 eur a sumy ročnej odplaty, (35 % výberu parkovného) poníženej o náklady poplatkov uhrádzaných prevádzkovateľom služieb elektronických platieb parkovného za daný rok.", "analysis_paragraphs": ["Zmluva medzi spoločnosťou EEI a mestom Banská Bystrica v čl IV. s názvom Odplata za prevádzku parkovacích miest uvádza, že, nájomca, čiže EEI, má nárok na 35 % zo sumy ročného výberu parkovného. Pokiaľ by však tento podiel nedosiahol hodnotu 190 000 eur, nájomca má právo ponížiť najbližšie splatné nájomné o sumu predstavujúcu rozdiel sumy 190 000 eur a sumy ročnej odplaty, (35 % výberu parkovného) poníženej o náklady poplatkov uhrádzaných prevádzkovateľom služieb elektronických platieb parkovného za daný rok."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["Zmluva"], "url": ["https://egov.banskabystrica.sk/default.aspx?NavigationState=778%3a0%3a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:25.179163+00:00"}
{"id": "vr32285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32285", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Všetky tie návrhy zákonov, ktoré v piatok vláda schválila výjdu proti pacientom. Budem veľmi stručný. Smer ide zrušiť vernostné systémy v lekárňach. Pacienti len tento rok ušetrili viac, ako 2 milióny eur na vernostných systémoch. Znamená to, že budú platiť za lieky viac. Všetky tie návrhy zákonov, ktoré v piatok vláda schválila výjdu proti pacientom. Smer ide rušiť siete lekárni.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR minulý piatok 28. septembra schválila viacero zákonov, ktoré predložila na vládu ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská. Jedným zo schválených návrhov bola aj novela zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Ministerka zdravotníctva navrhuje vypustiť zo zákona vernostný systém. Cieľom je posilniť zdravotnícky charakter verejných lekární. Konkrétne ide o § 23, v ktorom sa vypúšťajú odsek 5 až 14, ktoré podľa súčasne platného zákona o liekoch a zdravotníckych podmienkach definuje vernostný systém.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR minulý piatok 28. septembra schválila viacero zákonov, ktoré predložila na vládu ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská. Jedným zo schválených návrhov bola aj novela zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Ministerka zdravotníctva navrhuje vypustiť zo zákona vernostný systém. Cieľom je posilniť zdravotnícky charakter verejných lekární. Konkrétne ide o § 23, v ktorom sa vypúšťajú odsek 5 až 14, ktoré podľa súčasne platného zákona o liekoch a zdravotníckych podmienkach definuje vernostný systém."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "novela", "navrhuje", "súčasne", "TASR", "dôvodmi", "dôvodovej správe", "dopadov"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/658", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21585", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148606?prefixFile=m_", "http://www.nczisk.sk/Documents/zverejnovanie_zakon_lieky/zakon%20o%20liekoch.pdf", "http://www.teraz.sk/zdravie/vernostne-systemy-v-lekarnach-sa-maj/17754-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/lekarnici-sa-hadaju-pre-vernostny-system-f10-/sk_domace.asp?c=A120828_103923_sk_domace_p70", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148609?prefixFile=m_", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/reforma-legislativa-politika/vlada-stopla-zlavy-v-lekarnach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:11.680752+00:00"}
{"id": "vr17786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17786", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...máme okresy, kde je 15% nezamestnanosť.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky (. zip ) nezamestnanosti evidovanej Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny za mesiac apríl je miera evidovanej nezamestnanosti prekračujúca 15 % v dvoch okresoch, a to Kežmarok a Rimavská Sobota. V okrese Kežmarok bola ku koncu sledovaného mesiaca 15,24 % a v okrese Rimavská Sobota 17,96 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Okrem týchto dvoch okresov má mieru evidovanej nezamestnanosti blížiacu sa k 15 % okres Rožňava, konkrétne 14,58 % za apríl a okres Revúca s 14,15 %. Najnižšiu nezamestnanosť na úrovni 1,96 % za mesiac apríl ukazujú čísla v okrese Trnava. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky (. zip ) nezamestnanosti evidovanej Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny za mesiac apríl je miera evidovanej nezamestnanosti prekračujúca 15 % v dvoch okresoch, a to Kežmarok a Rimavská Sobota. V okrese Kežmarok bola ku koncu sledovaného mesiaca 15,24 % a v okrese Rimavská Sobota 17,96 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Okrem týchto dvoch okresov má mieru evidovanej nezamestnanosti blížiacu sa k 15 % okres Rožňava, konkrétne 14,58 % za apríl a okres Revúca s 14,15 %. Najnižšiu nezamestnanosť na úrovni 1,96 % za mesiac apríl ukazujú čísla v okrese Trnava. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["zip"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2018/april2018.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:58.648904+00:00"}
{"id": "vr36103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36103", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pán generálny prokurátor ráno povie, že na vyšetrovateľku je vyvíjaný nátlak, večer ho poprie. No a generálny prokurátor večer povedal, ja som o žiadnom nátlaku nehovoril. To sú jeho slová.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D. Trnka sa na tlačovej konferencii v stredu 8. decembra vyjadril: Áno, bol na ňu vyvíjaný nátlak. (Prepis video záznamu SME.sk ) D. Trnka bol v rovnaký deň hosťom relácie Téma dňa v televízií TA3. Tam už svoje obvinenie korigoval a povedal: Ja som o žiadnom nátlaku nehovoril.", "analysis_paragraphs": ["D. Trnka sa na tlačovej konferencii v stredu 8. decembra vyjadril: Áno, bol na ňu vyvíjaný nátlak. (Prepis video záznamu SME.sk ) D. Trnka bol v rovnaký deň hosťom relácie Téma dňa v televízií TA3. Tam už svoje obvinenie korigoval a povedal: Ja som o žiadnom nátlaku nehovoril."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["video záznamu SME.sk", "Téma dňa"], "url": ["http://http://sme.sk/c/5675299/trnka-sa-pustil-do-lipsica.", "http://http://ta3.com/sk/relacie/5_tema-dna/10610_statny-rozpocet-2011-prokuratura-a-politika"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:37.151301+00:00"}
{"id": "vr31033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31033", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Máme z tohto programového cieľu obdobia zhruba 2 miliardy a v budúcom programovacom období 4, spolu 6 miliard eur v najbližších rokoch na výstavbu diaľníc.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na operačný program Doprava bolo v programovom období 2007-2013 vyhradených (.pdf) 3,2 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Na operačný program Doprava bolo v programovom období 2007-2013 vyhradených (.pdf) 3,2 mld. eur."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vyhradených (.pdf)", "Podľa", "zdôraznil"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/program/Dokumenty/OPD/OPD.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54679900-sdku-nova-vlada-bude-mat-na-dialnice-6-miliard-z-eurofondov", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54679900-sdku-nova-vlada-bude-mat-na-dialnice-6-miliard-z-eurofondov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:54.147750+00:00"}
{"id": "vr35656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35656", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Lebo ono sa môže zdať, že plytvanie v minulosti, že čo to je. No, nehnevajte sa, ak koberec na ministerstve dopravy stojí 40 tisíc eur jedna celá dva milióna eur, tak to je len vrcholček ľadovca, ktorý ukazuje, akým spôsobom sa rozhadzovali peniaze.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koberec na ministerstve dopravy mal podľa zmlúv stáť 39 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Koberec na ministerstve dopravy mal podľa zmlúv stáť 39 tisíc eur."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Koberec na ministerstve dopravy"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/vazneho-koberec-za-39-tisic-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:28.406986+00:00"}
{"id": "vr14854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14854", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "(...) je to nominant európskej pravice, Európskej ľudovej strany tento človek(Juncker, pozn.)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "15. júla 2014 prebehli voľby o post predsedu Európskej komisie. V hlasovaní v Európskom parlamente zvíťazil Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorý bol hlavným kandidátom skupiny EPP - európske ľudové strany). Jeho kandidatúru na líderstvo skupiny EPP podporila aj Angela Merkelová, ktorej strana (CDU) je tiež členom stredo-pravého bloku EPP. (zdroj: Guardian ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nJuncekra nakoniec podporili aj ľavicoví lídri, stalo sa to na stretnutí ôsmich premiérov v Paríži v júni 2014. Na stretnutí sa zúčastnil medzi inými spolkový vice-kancelár Nemecka Sigmar Gabriel, Mateo Renzi z Talianska, či David Cameron. Cameron zvažoval nepodporenie Junckera, no pri hľadaní spojencov neuspel. Francúzsky prezident Fracois Hollande na stretnutí povedal, že by mali rešpektovať princíp víťaznej strany z volieb, ktorá má právo nominovať svojho kandidáta na predsedu Komisie.\n\nJuncker bol zvolený za lídra skupiny EPP v marci 2014 na kongrese v Dubline, kde získal 382 hlasov, kým jeho najväčší rival získal 245 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["15. júla 2014 prebehli voľby o post predsedu Európskej komisie. V hlasovaní v Európskom parlamente zvíťazil Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorý bol hlavným kandidátom skupiny EPP - európske ľudové strany). Jeho kandidatúru na líderstvo skupiny EPP podporila aj Angela Merkelová, ktorej strana (CDU) je tiež členom stredo-pravého bloku EPP. (zdroj: Guardian ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Juncekra nakoniec podporili aj ľavicoví lídri, stalo sa to na stretnutí ôsmich premiérov v Paríži v júni 2014. Na stretnutí sa zúčastnil medzi inými spolkový vice-kancelár Nemecka Sigmar Gabriel, Mateo Renzi z Talianska, či David Cameron. Cameron zvažoval nepodporenie Junckera, no pri hľadaní spojencov neuspel. Francúzsky prezident Fracois Hollande na stretnutí povedal, že by mali rešpektovať princíp víťaznej strany z volieb, ktorá má právo nominovať svojho kandidáta na predsedu Komisie.", "Juncker bol zvolený za lídra skupiny EPP v marci 2014 na kongrese v Dubline, kde získal 382 hlasov, kým jeho najväčší rival získal 245 hlasov."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["zvíťazil", "Guardian", "ôsmich premiérov", "bol zvolený"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-28299335", "http://www.theguardian.com/world/2014/may/30/angela-merkel-jean-claude-juncker-european-commission", "http://www.euractiv.com/section/eu-elections-2014/news/socialist-leaders-back-juncker-want-other-top-jobs/", "http://www.politico.eu/article/jean-claude-juncker-elected-as-epp-candidate/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:13.919922+00:00"}
{"id": "vr33430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33430", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ešte za môjho prvého pôsobenia, pán redaktor, bola medzinárodná súťaž, v ktorej uspelo toto konzorcium. Túto medzinárodnú súťaž, verejné obstarávanie, po jej ukončení preveril Úrad pre verejné obstarávanie a právoplatne ju odobril.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marek Maďarič hovorí pravdu . V referáte ministerstva kultúry k dohode o urovnaní sa o uskutočnenom medzinárodnom tendri píše:", "analysis_paragraphs": ["Marek Maďarič hovorí pravdu . V referáte ministerstva kultúry k dohode o urovnaní sa o uskutočnenom medzinárodnom tendri píše:"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["referáte ministerstva", "medzinárodnom", "Správa"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality-36.html?id=339", "http://ted.europa.eu/udl?uri=TED:NOTICE:226707-2010:TEXT:EN:HTML&tabId=1", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik?p_p_id=evestnik_WAR_eVestnikPortlets&p_p_lifecycle=0&p_p_state=pop_up&p_p_mode=view&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_view=detail&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_oznId=142978"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:06.091500+00:00"}
{"id": "vr32802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32802", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ale potom, keď berieme 627 eur alebo 640 eur, v roku 2010 za vlády Roberta Fica a ministrovania pána Mikolaja, bolo to navýšené na výšku 790 eur, čo znamenalo 24 086.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov ministerstva školstva SR bol v roku 2006 priemerný plat pedagogického pracovníka 627,8 eur, v roku 2010 dosiahla rovnaká kategória výšku platu 799,5 eur. Rozdiel medzi údajmi, ktoré uvádza Dušan Čaplovič a údajmi MŠ SR nevylepšujú jeho argumentačnú pozíciu a výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ministerstva školstva SR bol v roku 2006 priemerný plat pedagogického pracovníka 627,8 eur, v roku 2010 dosiahla rovnaká kategória výšku platu 799,5 eur. Rozdiel medzi údajmi, ktoré uvádza Dušan Čaplovič a údajmi MŠ SR nevylepšujú jeho argumentačnú pozíciu a výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:27.582967+00:00"}
{"id": "48669", "numeric_id": 48669, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48669", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Ja ešte poviem takto je správne, že treba pomáhať tým chudobnejším a tým zraniteľnejším to povedal pán minister dobre, akurát všetky jeho návrhy robia presný opak, aj aj rodičovský bonus. Plnú sumu dostanú bohatší, rodičia, chudobnejší nižšími platmi nedostanú plnú sumu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom daňovom bonuse na deti Matovič nastavil maximálnu hranicu, čo bude pre niektoré rodiny znamenať nižší bonus ako dnes. Napríklad pre rodičov, ktorí majú viac detí, alebo zarábajú tesne nad polovicu minimálnej mzdy (646 eur). Takže rodiny, ktoré zarábajú najmenej, a ktoré potrebujú pomoc, dostanú najnižšie prídavky.\n\nĎalšou skupinou sú rodiny, v ktorých ani jeden rodič nie je zárobkovo činný . Deti týchto rodičov sa majú po finančnej stránke častokrát najhoršie a dlhodobé príspevky sa na tieto deti nevzťahujú.\n\nVýrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom daňovom bonuse na deti Matovič nastavil maximálnu hranicu, čo bude pre niektoré rodiny znamenať nižší bonus ako dnes. Napríklad pre rodičov, ktorí majú viac detí, alebo zarábajú tesne nad polovicu minimálnej mzdy (646 eur). Takže rodiny, ktoré zarábajú najmenej, a ktoré potrebujú pomoc, dostanú najnižšie prídavky.", "Ďalšou skupinou sú rodiny, v ktorých ani jeden rodič nie je zárobkovo činný . Deti týchto rodičov sa majú po finančnej stránke častokrát najhoršie a dlhodobé príspevky sa na tieto deti nevzťahujú.", "Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["nastavil", "nie je zárobkovo činný"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2901316/matovic-slubuje-na-bilborde-200-eur-na-dieta-aj-keby-balicek-presiel-nedostane-ich-kazdy/", "https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9hbmNob3IuZm0vcy84YTY1MTQ4OC9wb2RjYXN0L3Jzcw/episode/MThmMGQwOGQtMjg2Yi00ZTExLWI0NDktMjEwMzE3NWFjMWM1?sa=X&ved=0CAUQkfYCahcKEwjw1PeS2Pv6AhUAAAAAHQAAAAAQNA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:33.433701+00:00"}
{"id": "47698", "numeric_id": 47698, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47698", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "vláda bola úspešná a osobitne konaním ministra zahraničných vecí aj premiéra a uznesenie vlády Maďarska (o kupovaní pôdy, pozn.) sa zmenilo, to je kľúčové.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarská vláda 12. októbra odvolala vládne nariadenie, ktoré malo krajine umožniť skupovať pôdu v zahraničí. Odvolanie podpísal Viktor Orbán, ktorý to ešte v ten deň oznámil na stretnutí V4 premiérovi Eduardovi Hegerovi. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v mene Slovenska 5. októbra požiadal maďarskú vládu, aby k takýmto krokom, akým bol plán zriadiť 400 miliónový fond na nákup pozemkov, pristupovala len po vzájomnej dohode so slovenskou stranou. Korčoka o odvolaní nariadenia informoval maďarský minister zahraničných vecí a dodal, že k nemu došlo na podnet Slovenska. O odvolaní rokovali aj premiéri oboch krajín. Eduard Heger uviedol, že Viktor Orbán od plánu ustúpil aj na základe ich vzájomného rozhovoru a v záujme zachovania dobrých vzťahov. ( video ) Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Maďarská vláda 12. októbra odvolala vládne nariadenie, ktoré malo krajine umožniť skupovať pôdu v zahraničí. Odvolanie podpísal Viktor Orbán, ktorý to ešte v ten deň oznámil na stretnutí V4 premiérovi Eduardovi Hegerovi. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v mene Slovenska 5. októbra požiadal maďarskú vládu, aby k takýmto krokom, akým bol plán zriadiť 400 miliónový fond na nákup pozemkov, pristupovala len po vzájomnej dohode so slovenskou stranou. Korčoka o odvolaní nariadenia informoval maďarský minister zahraničných vecí a dodal, že k nemu došlo na podnet Slovenska. O odvolaní rokovali aj premiéri oboch krajín. Eduard Heger uviedol, že Viktor Orbán od plánu ustúpil aj na základe ich vzájomného rozhovoru a v záujme zachovania dobrých vzťahov. ( video ) Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["odvolala", "požiadal", "rozhovoru", "video"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/10945624-madarsko-oficialne-prestane-s-nakupom-pody-v-zahranici-financne-zdroje-presunu", "https://domov.sme.sk/c/22756487/korcok-madarsko-by-malo-svoje-aktivity-na-slovensku-vopred-konzultovat.html", "https://slovensko.hnonline.sk/10806576-heger-sa-stretol-s-orbanom-obaja-hovorili-o-dolezitosti-vzajomneho-priatelstva", "https://n01.hnonline.sk/storage-03/videos/2021/10/12/1f5087a5-abd2-4713-bfb9-b8a040b29c07-mp4_480p.mp4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:16.732450+00:00"}
{"id": "vr30128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30128", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...veď sa bavíme o 120 tisíc ľuďoch a pritom hovoríme, že v Európe už máme niekoľko a čo s tými ostatnými státisícami, ktoré sú tu. Niekoľko milióny pomaly ich tu bude..", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povinné kvóty na prerozdelenie migrantov, ktoré boli navrhnuté Európskou komisiou sa majú týkať počtu 120 000 utečencov. UNHCR informuje, že za tento rok by mal byť celkový počet utečencov, ktorí od začiatku roka prišli a ešte prídu do Európy, približne 700 000. Odhadnúť, koľko utečencov príde do Európy budúci rok je zatiaľ veľmi ťažké a nepresné, v súšasnosti sa počíta približne s rovnakým počtom ako tento rok, čiže dokopy by za roky 2015 a 2016 prišlo do Európy podľa týchto (neistých) údajov približne 1,4 milióna ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Povinné kvóty na prerozdelenie migrantov, ktoré boli navrhnuté Európskou komisiou sa majú týkať počtu 120 000 utečencov. UNHCR informuje, že za tento rok by mal byť celkový počet utečencov, ktorí od začiatku roka prišli a ešte prídu do Európy, približne 700 000. Odhadnúť, koľko utečencov príde do Európy budúci rok je zatiaľ veľmi ťažké a nepresné, v súšasnosti sa počíta približne s rovnakým počtom ako tento rok, čiže dokopy by za roky 2015 a 2016 prišlo do Európy podľa týchto (neistých) údajov približne 1,4 milióna ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["počtu", "UNHCR"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "http://www.unhcr.org/560d34c26.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:22.418650+00:00"}
{"id": "vr37544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37544", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak teraz nepoviem úplne presne čísla, nech mi je prepáčené, ale myslím si, že v roku 2010 mali banky asi o 100% vyšší zisk ako v roku 2009.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá časť výroku je pravdivá. Podľa informácií sme.sk stúpli zisky bánk v roku 2010 oproti roku 2009 o 263,8 mil. eur, čo je viac než 100 percent.", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku je pravdivá. Podľa informácií sme.sk stúpli zisky bánk v roku 2010 oproti roku 2009 o 263,8 mil. eur, čo je viac než 100 percent."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:41.410860+00:00"}
{"id": "vr36210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36210", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme podali aj ústavnú sťažnosť, my sa naozaj pokúšame na všetky tieto nedemokratické prejavy reagovať legálnymi prostriedkami, podaniami na ústavný súd, organizujeme tlačové konferencie...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skupina poslancov na čele s P. Paškom podali 3. decembra sťažnosť na Ústavný súd kvôli dokumentovaniu voľby niektorých poslancov pri tajnej voľbe generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Skupina poslancov na čele s P. Paškom podali 3. decembra sťažnosť na Ústavný súd kvôli dokumentovaniu voľby niektorých poslancov pri tajnej voľbe generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["podali"], "url": ["http://http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221143"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:17.454318+00:00"}
{"id": "vr34314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34314", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "…pretože je to tak vágne tam napísané, že dokonca občania, ktorí majú v treťom, štvrtom koreni rodiny, narodili sa v Uhorsku, že môžu toto občianstvo získať.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu Sme.sk môžu maďarské občianstvo získať všetci tí, ktorých \"predkovia boli maďarskí občania, alebo môžu preukázať pravdepodobný pôvod z Maďarska (tým sa chápe aj Uhorsko) a znalosť maďarského jazyka\".", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Sme.sk môžu maďarské občianstvo získať všetci tí, ktorých \"predkovia boli maďarskí občania, alebo môžu preukázať pravdepodobný pôvod z Maďarska (tým sa chápe aj Uhorsko) a znalosť maďarského jazyka\"."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5392725/orban-presadil-zakon-o-dvojakom-obcianstve.html#ixzz160s4RLQ1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:56.309675+00:00"}
{"id": "vr27232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27232", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože ste sám (Kiska, pozn.) povedali, že vy nepotrebujete mať manželstvo zakotvené v Ústave. Ďalej ste povedali, že ste za registrované partnerstvá.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa SITA by Kiska nepodporil návrh na zmenu ústavy, ktorým chcú (okrem zmien v justícií) KDH a Smer-SD definovať manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Kiska sa podľa článku vyjadril nasledovne: \"Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy. Domnievam sa, že súčasná legislatívna úprava je postačujúca.\"\n\nAko ďalej uvádza SITA, zároveň si však myslí, že dospelí ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, by mali mať možnosť usporiadať si niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania. \"A takýto zákon by som podpísal.\" Podobne sa vyjadril aj pre SME : “...by si ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, mali mať možnosť usporiadať niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania“", "analysis_paragraphs": ["Podľa SITA by Kiska nepodporil návrh na zmenu ústavy, ktorým chcú (okrem zmien v justícií) KDH a Smer-SD definovať manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Kiska sa podľa článku vyjadril nasledovne: \"Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy. Domnievam sa, že súčasná legislatívna úprava je postačujúca.\"", "Ako ďalej uvádza SITA, zároveň si však myslí, že dospelí ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, by mali mať možnosť usporiadať si niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania. \"A takýto zákon by som podpísal.\" Podobne sa vyjadril aj pre SME : “...by si ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, mali mať možnosť usporiadať niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania“"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "návrh", "SME"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/794091-andrej-kiska-chce-komunikovat-s-obcanmi-telefonnou-linkou/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "http://www.sme.sk/c/7114220/opozicia-chce-chranit-manzelstvo-v-ustave-po-svojom-odmietla-smer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:07.836140+00:00"}
{"id": "vr18308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18308", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Mesto Trenčín najprv vyhralo na okresnom súde (v kauze jama, pozn.), ten to posunul na krajský, krajský potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Celý proces zvrátili dvaja sudcovia Ústavného súdu.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že rozhodnutie okresného súdu išlo ďalej na krajský, ktorý toto rozhodnutie potvrdil. Nie je však možné jednoznačne povedať, že mesto tento spor podľa dvoch súdov vyhralo. Podľa rozhodnutia okresného súdu totiž mali vo veci čiastočný úspech obaja účastníci konania. Ústavný súd prípad posunul naspäť na okresný súd. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že rozhodnutie okresného súdu išlo ďalej na krajský, ktorý toto rozhodnutie potvrdil. Nie je však možné jednoznačne povedať, že mesto tento spor podľa dvoch súdov vyhralo. Podľa rozhodnutia okresného súdu totiž mali vo veci čiastočný úspech obaja účastníci konania. Ústavný súd prípad posunul naspäť na okresný súd. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["zamietol", "rozhodnutí", "potvrdil", "Rozsudok", "vyjadrenie"], "url": ["https://otvorenesudy.sk/decrees/1371611?l=sk&q=tatra+real+trade/", "https://otvorenesudy.sk/decrees/1371611?l=sk&q=tatra+real+trade/", "https://otvorenesudy.sk/decrees/1233269?l=sk&q=%22tatra+real+trade%22+tren%C4%8D%C3%ADn", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6a585691-831f-44ba-b7f6-5e94e62ab5c5/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20I.%20%C3%9AS%20184_2015.pdf", "http://www2.teraz.sk/spravy/spor-mesta-trencin-a-spolocnosti-tatra/342615-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:16.423585+00:00"}
{"id": "vr27022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27022", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Naša krajina sa podieľa na HDP Európskej únie jedným percentom, čo ale na druhej strane neznamená, že si musíme nechať diktovať podmienky zo strany Európskej únie.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko tvorilo v rokoch 2012 a 2013 len 0,55% HDP z celkového súčtu HDP členských štátov EÚ a nie 1% ako tvrdil Richard Sulík. Sulíkom uvádzaný údaj je teda dvojnásovne väčší, než skutočný, čo nespadá do tolerancie pre číselné údaje +/-5 %, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko tvorilo v rokoch 2012 a 2013 len 0,55% HDP z celkového súčtu HDP členských štátov EÚ a nie 1% ako tvrdil Richard Sulík. Sulíkom uvádzaný údaj je teda dvojnásovne väčší, než skutočný, čo nespadá do tolerancie pre číselné údaje +/-5 %, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "ŠÚ SR"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tec00001", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67071"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:10.446777+00:00"}
{"id": "vr28245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28245", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Zaviedli etický kódex pre zamestnancov magistrátu.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V priebehu roka boli schválené poslancami mesta Bratislavy dve dôležité dokumenty, ktoré upravujú činnosť zamestnancov mesta Bratislavy. Dňa 26. júna 2014, bol schválený ,, Etický kódex volených predstaviteľov\", dňa 4. novembra 2013 ,, Etický kódex zamestnancov magistrátu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Etický kódex zamestnancov vychádza z Protikorupčného minima schváleného poslancami mesta Bratislavy, 2. decembra 2012. ,,Na základe Etického kódexu zamestnanec je povinný nahlásiť etickému kancelárovi situáciu, že nadobudol postavenie spoločníka v súkromnej obchodnej spoločnosti.Ak úradník mesta získa od tretej strany dar, službu v hodnote viac ako 50 eur, musí to nahlásiť svojmu etickému komisárovi...\" Etický kódex zamestnancov nadobúda platnosť dňom podpísania primátorom hlavného mesta SR a účinnosť 1. novembra 2013.(. pdf, s. 3)", "analysis_paragraphs": ["V priebehu roka boli schválené poslancami mesta Bratislavy dve dôležité dokumenty, ktoré upravujú činnosť zamestnancov mesta Bratislavy. Dňa 26. júna 2014, bol schválený ,, Etický kódex volených predstaviteľov\", dňa 4. novembra 2013 ,, Etický kódex zamestnancov magistrátu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Etický kódex zamestnancov vychádza z Protikorupčného minima schváleného poslancami mesta Bratislavy, 2. decembra 2012. ,,Na základe Etického kódexu zamestnanec je povinný nahlásiť etickému kancelárovi situáciu, že nadobudol postavenie spoločníka v súkromnej obchodnej spoločnosti.Ak úradník mesta získa od tretej strany dar, službu v hodnote viac ako 50 eur, musí to nahlásiť svojmu etickému komisárovi...\" Etický kódex zamestnancov nadobúda platnosť dňom podpísania primátorom hlavného mesta SR a účinnosť 1. novembra 2013.(. pdf, s. 3)"], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Etický kódex volených predstaviteľov\",", "Etický kódex", "Protikorupčného minima", ""], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_07_03/055_Eticky_kode_volenych_predstavitelov.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11039344", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042362", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11039344"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:28.540228+00:00"}
{"id": "47903", "numeric_id": 47903, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47903", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "…upozorňujem, že táto vláda sa hrdila tým, že každý jeden výdavok, ktorý oni urobia, nad 1 milión eur musí posudzovať Útvar hodnoty za peniaze. Tu idú vyhodiť takto z klobúka 600 miliónov eur.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení (s. 57) uvádza, že chce lepšie riadiť verejné financie. Jedným z krokov je posilnenie úlohy Útvaru hodnoty za peniaze. Ten by mal podľa dohody posudzovať investičné projekty nad jeden milión eur. Návrh Igora Matoviča na vyplácanie príspevkov pre dôchodcov, ktorý by dokopy mal stáť 600 miliónov eur, Útvar hodnoty za peniaze doteraz neskúmal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení (s. 57) uvádza, že chce lepšie riadiť verejné financie. Jedným z krokov je posilnenie úlohy Útvaru hodnoty za peniaze. Ten by mal podľa dohody posudzovať investičné projekty nad jeden milión eur. Návrh Igora Matoviča na vyplácanie príspevkov pre dôchodcov, ktorý by dokopy mal stáť 600 miliónov eur, Útvar hodnoty za peniaze doteraz neskúmal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "projekty"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/blogy-uhp/2020/otazka-za-milion/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:25.853583+00:00"}
{"id": "vr31790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31790", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pretože investovanie do rastu vytvára čo je podstatné, to hovorí aj pán Hollande, nový prezident Francúzska. Hovorí o tom, že investovanie prináša nové zamestnanecké miesta, vyššiu produktivitu, prináša prílev daní do daňového systému, odvodov a nie len tú zamestnanosť ale aj lepšiu kúpnu silu na trhu práce.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sa píše na internetovej verzii denníka Le Monde (8. mája 2012), čerstvo zvolený francúzsky prezident si slovami svojho hovorcu P. Moscoviciho želá \" vybudovať Európu takým smerom, ktorý bude priaznivý pre hospodársky rast \" a nechce \" ratifikovať zmluvu o rozpočtovej disciplíne v stave v akom je teraz\", ale ju chce \" doplniť o balík opatrení o hosp.raste\" .", "analysis_paragraphs": ["Ako sa píše na internetovej verzii denníka Le Monde (8. mája 2012), čerstvo zvolený francúzsky prezident si slovami svojho hovorcu P. Moscoviciho želá \" vybudovať Európu takým smerom, ktorý bude priaznivý pre hospodársky rast \" a nechce \" ratifikovať zmluvu o rozpočtovej disciplíne v stave v akom je teraz\", ale ju chce \" doplniť o balík opatrení o hosp.raste\" ."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Le Monde", "interview"], "url": ["http://www.lemonde.fr/election-presidentielle-2012/article/2012/05/08/hollande-trouvera-un-compromis-sur-la-croissance-avec-l-allemagne-assure-moscovici_1697598_1471069.html", "http://www.parti-socialiste.fr/articles/michel-sapin-une-croissance-par-linvestissement-et-par-lemploi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:55.595959+00:00"}
{"id": "vr38042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38042", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Fakt je ten, že tá ponuka, ktorá je teraz lacnejšia a beriem, to, čo vy hovoríte áno, nie sú zohľadnené.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak ako v prípade predchádzajúcich výrokov, nemáme k dispozícii originálne znenie zmluvy s VSH Development, takže v prípade cien a podmienok prenájmu môžme vychádzať len z informácií z médií. Avšak pán Abrhan hovorí správne, keď dáva za pravdu pánovi Kaliňákovi, že ceny energií a iných služieb nie sú zahrnuté priamo v nájme (čl III, bod 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov ).", "analysis_paragraphs": ["Tak ako v prípade predchádzajúcich výrokov, nemáme k dispozícii originálne znenie zmluvy s VSH Development, takže v prípade cien a podmienok prenájmu môžme vychádzať len z informácií z médií. Avšak pán Abrhan hovorí správne, keď dáva za pravdu pánovi Kaliňákovi, že ceny energií a iných služieb nie sú zahrnuté priamo v nájme (čl III, bod 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov )."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy o nájme nebytových priestorov"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/poskytovanie_informacii/zmluvy/data/drsr_id_1114.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:30.784094+00:00"}
{"id": "vr38701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38701", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čo sa týka zisku bánk, neustále omielate, že ako narástla ziskovosť bánk. Áno narástla oproti krízovému roku 2009, ale za roky, kedy ste vládli v roku 2008 mal bankový sektor vyššie zisky ako má za rok 2010.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čistý zisk bankového sektora za rok 2008 činil 508,6 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2010 513,9 milióna eur. Je však nutné dodať, že v tabuľke je za rok 2010 uvedený predbežný údaj. Novší údaj z 29. apríla 2011 na sme.sk uvádza sumu 503 miliónov eur, čo je menej ako za rok 2008. \"Podľa predbežných údajov centrálnej banky stúpol zisk bankového sektora za rok 2010 o 101,4 percenta na 503 miliónov eur.\" Zdroj: sme.sk", "analysis_paragraphs": ["Čistý zisk bankového sektora za rok 2008 činil 508,6 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2010 513,9 milióna eur. Je však nutné dodať, že v tabuľke je za rok 2010 uvedený predbežný údaj. Novší údaj z 29. apríla 2011 na sme.sk uvádza sumu 503 miliónov eur, čo je menej ako za rok 2008. \"Podľa predbežných údajov centrálnej banky stúpol zisk bankového sektora za rok 2010 o 101,4 percenta na 503 miliónov eur.\" Zdroj: sme.sk"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PpXk5DUU", "http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:55.968815+00:00"}
{"id": "48984", "numeric_id": 48984, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48984", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu už 7 alebo 8 nahrávok, ktoré potvrdzujú, že jasný politický pokyn smeroval k vyšetrovateľom NAKA a prokurátorom špeciálnej prokuratúry.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Neexistujú žiadne jednoznačné dôkazy alebo súdne rozhodnutia o manipuláciách trestných konaní. Zároveň nahrávky, ktoré Fico spomína, neboli legálne zverejnené. Naopak sa objavili celé nahrávky, ktoré ukazujú, že Fico zverejňuje vybrané časti nahrávok vytrhnuté z kontextu tak, aby sa menilo ich vyznenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nŠtyria vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry boli v septembri 2021 obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Skutku sa mali dopustiť , keď pripravovali údajne nepodložené stíhanie kolegov z policajnej inšpekcie a Slovenskej informačnej služby. Motívom mala byť podľa obvinenia snaha štyroch vyšetrovateľov predísť tomu, aby inšpekcia nezačala stíhať ich. Týmto sa začala takzvaná „vojna v polícii”. Hoci bratislavský krajský súd ešte v roku 2021 označil toto trestné stíhanie za neopodstatnené, tak prokuratúra naďalej odmieta obvinenia stiahnuť.\n\nHlavným dôkazom v celej kauze majú byť nahrávky z odpočúvania, ktoré zachytávajú rozhovory vyšetrovateľov v ich kanceláriách na Policajnom prezídiu. K viacerým z týchto nahrávok má prístup predseda Smeru-SD Robert Fico, ktorý ich púšťal aj na tlačovke v kinosále NR SR.\n\nTieto odposluchy získala inšpekcia aj prostredníctvom nasadeného agenta Jána Kaľavského. Nahrávky však nie sú verejnosti k dispozícii, nevedia sa k nim dostať ani samotní obvinení vyšetrovatelia NAKA aj napriek tomu, že o to žiadali opakovane.\n\nStrana Smer-SD uverejnila zostrih , v ktorom je okrem iného naozaj možné počuť čiastkové vety ako: „Fica treba robiť Kaliňáka, Pellegriniho” alebo „úlohou je zo smeru spraviť zločineckú skupinu, a tak úplne zničiť opozíciu”.\n\n26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky, ktorou operuje Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:\n\n„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“\n\nObhajca vyšetrovateľov tiež Peter Kubina argumentuje , že ide o povytŕhané vety z kontextu. Výrok vyšetrovateľa Ďurku vyslovený v neformálnej debate znel: „Uznesenie o začatí neni LIST JEŽIŠKOVI, ŽE SI tam píšeme, čo chceme.” Do uznesenia o vznesení obvinenia sa však dostala veta prepísaná takto: „Uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.” Vynechanie slov tak dramaticky zmenilo kontext danej vety.\n\nPráve manipuláciou nahrávok sa zmenil význam vyjadrení, ktoré zazneli v daných nahrávkach a preto hodnotíme výrok poslanca Fica ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Neexistujú žiadne jednoznačné dôkazy alebo súdne rozhodnutia o manipuláciách trestných konaní. Zároveň nahrávky, ktoré Fico spomína, neboli legálne zverejnené. Naopak sa objavili celé nahrávky, ktoré ukazujú, že Fico zverejňuje vybrané časti nahrávok vytrhnuté z kontextu tak, aby sa menilo ich vyznenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Štyria vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry boli v septembri 2021 obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Skutku sa mali dopustiť , keď pripravovali údajne nepodložené stíhanie kolegov z policajnej inšpekcie a Slovenskej informačnej služby. Motívom mala byť podľa obvinenia snaha štyroch vyšetrovateľov predísť tomu, aby inšpekcia nezačala stíhať ich. Týmto sa začala takzvaná „vojna v polícii”. Hoci bratislavský krajský súd ešte v roku 2021 označil toto trestné stíhanie za neopodstatnené, tak prokuratúra naďalej odmieta obvinenia stiahnuť.", "Hlavným dôkazom v celej kauze majú byť nahrávky z odpočúvania, ktoré zachytávajú rozhovory vyšetrovateľov v ich kanceláriách na Policajnom prezídiu. K viacerým z týchto nahrávok má prístup predseda Smeru-SD Robert Fico, ktorý ich púšťal aj na tlačovke v kinosále NR SR.", "Tieto odposluchy získala inšpekcia aj prostredníctvom nasadeného agenta Jána Kaľavského. Nahrávky však nie sú verejnosti k dispozícii, nevedia sa k nim dostať ani samotní obvinení vyšetrovatelia NAKA aj napriek tomu, že o to žiadali opakovane.", "Strana Smer-SD uverejnila zostrih , v ktorom je okrem iného naozaj možné počuť čiastkové vety ako: „Fica treba robiť Kaliňáka, Pellegriniho” alebo „úlohou je zo smeru spraviť zločineckú skupinu, a tak úplne zničiť opozíciu”.", "26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky, ktorou operuje Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:", "„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“", "Obhajca vyšetrovateľov tiež Peter Kubina argumentuje , že ide o povytŕhané vety z kontextu. Výrok vyšetrovateľa Ďurku vyslovený v neformálnej debate znel: „Uznesenie o začatí neni LIST JEŽIŠKOVI, ŽE SI tam píšeme, čo chceme.” Do uznesenia o vznesení obvinenia sa však dostala veta prepísaná takto: „Uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.” Vynechanie slov tak dramaticky zmenilo kontext danej vety.", "Práve manipuláciou nahrávok sa zmenil význam vyjadrení, ktoré zazneli v daných nahrávkach a preto hodnotíme výrok poslanca Fica ako zavádzanie."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["obvinení", "dopustiť", "prístup", "púšťal", "odposluchy", "nevedia", "zostrih", "argumentuje", "Výrok"], "url": ["https://dennikn.sk/3012659/klucove-dokazy-nesedia-od-obvinenia-vysetrovatelov-naka-presiel-rok/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/2z8feg1/zilinka-zrusil-curillovi-a-spol-cast-obvineni-su-vsak-stale-stihani-za-to-ze-chceli-vysetrovat-ludi-z-inspekcie/", "https://dennikn.sk/3268647/advokat-kubina-v-kauze-vysetrovatelov-nesedia-prepisy-so-zvukom-je-to-dokaz-ze-generalna-prokuratura-klamala/?ref=inm", "https://hnonline.sk/slovensko/96051454-smer-verejne-pusta-nahravky-vysetrovatelov", "https://dennikn.sk/2535984/na-vysetrovatelov-naka-nasadili-agenta-aj-odposluchy-noc-stravili-v-policajnej-cele/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/274857-v-kauze-obvinenych-vysetrovatelov-naka-sa-objavil-zahadny-spis", "https://www.youtube.com/watch?v=4Y3lbn5QlvY", "https://dennikn.sk/2535984/na-vysetrovatelov-naka-nasadili-agenta-aj-odposluchy-noc-stravili-v-policajnej-cele/", "https://dennikn.sk/minuta/2725004/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:08.885085+00:00"}
{"id": "vr25607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25607", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "85% potravín na Slovensku sa predáva cez 12 obchodných reťazcov.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenie Ľubomíra Jahnátka overoval Demagog.SK už 3.marca 2013 v relácií O5M12 .", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie Ľubomíra Jahnátka overoval Demagog.SK už 3.marca 2013 v relácií O5M12 ."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", ".pdf", "kontrol", "zaradiť", "tlačovej"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/361/kontrola-potravin", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=2&navID2=2&sID=111&id=7004", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FfID%3D6974&ei=0fhSUt_PM5PY7Abx_oHQAw&usg=AFQjCNEFEUH5rUgtGKwS_iBsA7RzTSCY9A&sig2=hL7dIbI0bOS6CqnoVZedtA&bvm=bv.53537100,d.ZGU", "http://retazce.wordpress.com/2011/08/22/majitel-moja-samoska-sa-stal-jedinym-akcionarom-byvalej-rema-1000/", "http://www.ta3.com/clanok/1027680/tb-l-jahnatka-o-vysledkoch-kontroly-kvality-potravin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:21.374904+00:00"}
{"id": "vr16416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16416", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Poslanci ĽSNS nehlasovali za jednokolovú voľbu", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže poslanci Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko skutočne nehlasovali za jednokolovú voľbu, hlasovania sa zdržali, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Keďže poslanci Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko skutočne nehlasovali za jednokolovú voľbu, hlasovania sa zdržali, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["TA3 relácii", "21. marca 2017", "neúplné a skresľujúce", "hlasovalo", "prvom schvaľovaní"], "url": ["http://https://youtu.be/zZarNmIYNdc", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38399", "https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-vetoval-jednokolovu-volbu-predsedov-vuc/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38399", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38264"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:34.995718+00:00"}
{"id": "49342", "numeric_id": 49342, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49342", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Bez SNS by žiadne húfnice Zuzany už neboli. Keď sme zadali výrobu, pán Naď vykrikoval, aká je to hlúposť, dneska je to vývozný artikel.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Húfnice Zuzana 2 nakúpilo ministerstvo obrany na čele s nominantom strany SNS. Jaroslav Naď kritizoval obstaranie húfnic, ktoré označil za predražené a nepotrebné pre rezort obrany v takom počte. V roku 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu, Konštrukta Defence, patriaca pod ministerstvo obrany, na základe kontraktu uzatvorenom v júni 2022 dodala na Ukrajinu osem objednaných húfnic, ktoré boli súčasťou objednávky ministerstva z roku 2018. Neskôr došlo aj k objednávke ďalších šestnástich húfnic Zuzana 2 zo strany Ukrajiny.\n\nV roku 2018 vláda schválila nákup 25 kusov húfnic Zuzana 2. V tom čase ministerstvo obrany riadil nominant SNS Peter Gajdoš. Nákup v hodnote 175 miliónov eur prebehol bez verejného obstarávania. Podľa vtedajšej hovorkyne MO SR Danky Capákovej bolo „potrebné doplniť delostrelecký oddiel o osem kusov 155 mm ShKH Zuzana 2“, ministerstvo ich však nakúpilo až 25 od štátneho podniku v Dubnici nad Váhom Konštrukta Defence. Pavol Macko, bývalý prvý zástupca náčelníka generálneho štábu poznamenal , že armáda húfnice síce potrebovala, ale nebola to priorita.\n\nJaroslav Naď, toho času ako analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) kritizoval nákup, pretože „reálna cena jednej húfnice je pritom výrazne nižšia, pohybuje sa niekde medzi troma až štyrmi miliónmi“. Vláda ich obstarala v cene cca 6 miliónov za jednu húfnicu Zuzana 2. Podľa Analytika Samuela Kolesára z Inštitútu strategických politík STRATOPOL tak vznikla pri obchodovaní so štátom „vata“ približne až vo výške päťdesiat miliónov. V roku 2020 Jaroslav Naď zopakoval , že trvá na výhradách voči spôsobu, ako boli samohybné kanónové húfnice Zuzana 2 obstarané.", "analysis_paragraphs": ["Húfnice Zuzana 2 nakúpilo ministerstvo obrany na čele s nominantom strany SNS. Jaroslav Naď kritizoval obstaranie húfnic, ktoré označil za predražené a nepotrebné pre rezort obrany v takom počte. V roku 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu, Konštrukta Defence, patriaca pod ministerstvo obrany, na základe kontraktu uzatvorenom v júni 2022 dodala na Ukrajinu osem objednaných húfnic, ktoré boli súčasťou objednávky ministerstva z roku 2018. Neskôr došlo aj k objednávke ďalších šestnástich húfnic Zuzana 2 zo strany Ukrajiny.", "V roku 2018 vláda schválila nákup 25 kusov húfnic Zuzana 2. V tom čase ministerstvo obrany riadil nominant SNS Peter Gajdoš. Nákup v hodnote 175 miliónov eur prebehol bez verejného obstarávania. Podľa vtedajšej hovorkyne MO SR Danky Capákovej bolo „potrebné doplniť delostrelecký oddiel o osem kusov 155 mm ShKH Zuzana 2“, ministerstvo ich však nakúpilo až 25 od štátneho podniku v Dubnici nad Váhom Konštrukta Defence. Pavol Macko, bývalý prvý zástupca náčelníka generálneho štábu poznamenal , že armáda húfnice síce potrebovala, ale nebola to priorita.", "Jaroslav Naď, toho času ako analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) kritizoval nákup, pretože „reálna cena jednej húfnice je pritom výrazne nižšia, pohybuje sa niekde medzi troma až štyrmi miliónmi“. Vláda ich obstarala v cene cca 6 miliónov za jednu húfnicu Zuzana 2. Podľa Analytika Samuela Kolesára z Inštitútu strategických politík STRATOPOL tak vznikla pri obchodovaní so štátom „vata“ približne až vo výške päťdesiat miliónov. V roku 2020 Jaroslav Naď zopakoval , že trvá na výhradách voči spôsobu, ako boli samohybné kanónové húfnice Zuzana 2 obstarané."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["dodala", "objednávky", "schválila", "poznamenal", "kritizoval", "zopakoval"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/700250-na-ukrajine-su-uz-prve-styri-slovenske-hufnice-zuzana-2-maju-pomoct-v-boji-s-ruskymi-jednotkami", "https://www.ta3.com/clanok/237786/stale-nie-je-jasne-kedy-dorazia-nakupene-hufnice-zuzana-prednost-ma-ukrajina", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/17068/1", "https://e.dennikn.sk/1250659/sns-ide-minut-175-milionov-na-nakup-kanonov-ktore-vojaci-nepotrebuju/", "https://e.dennikn.sk/1250659/sns-ide-minut-175-milionov-na-nakup-kanonov-ktore-vojaci-nepotrebuju/", "https://mosr.sk/47039-sk/minister-obrany-j-nad-slovensky-obranny-priemysel-ma-moju-plnu-podporu-potrebujeme-vsak-dlhodobe-riesenia/?fbclid=IwAR30FySP8QmPTgvyg4UJz7ZTHiW_77QmMPfJCDNxEyxeNDA-GH3J1aWjqDg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:30.470951+00:00"}
{"id": "vr28481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28481", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Keď sa pozrieme na spotrebu mesta ako vlastnej organizácie, tak z roka na rok narastá. Mzdový fond sa zvyšuje a výkonnosť tohto aparátu profesionálne zaostáva.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že v posledných rokoch rástli v Trenčíne výdavky na mzdy zamestnancov a taktiež režijné náklady. Výrok hodnotíme ako pravdivý napriek tomu, že sa nám nepodarilo získať žiadne informácie ohľadom výkonnosti personálneho aparátu, a teda nedokážeme posúdiť, či tento \"profesionálne zaostáva\" . Podľa záverečných účtov, boli výdavky mesta Trenčín na \" Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania\" nasledovné: Schválený rozpočet v € Upravený rozpočet v € Plnenie v € 2010 (.pdf) 9 121 028 9 073 258 8 603 309 2011 (.pdf) 8 607 383 8 489 743 8 451 958 2012 (pdf.) 8 972 844 9 050 107 9 075 183 2013 (.pdf) 9 024 544 9 543 548 9 457 617 2014 (.pdf) 9 484 272 (spočítané podľa tabuľky) údaje nie sú k dispozícii údaje nie sú k dispozícii Podľa rozpočtu (.pdf, str. 12) mesta Trenčín, predstavujú režijné náklady: \"mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní a tovary a služby\" . Inými slovami možno povedať, že sú to bežné výdavky očistené od bežných transferov a splácania úrokov. Režijné náklady mesta Trenčín boli nasledovné (údaje sú spočítané na základe tabuľky): Schválený rozpočet v € Upravený rozpočet v € Plnenie v € 2010 (.pdf) 23 139 535 24 166 806 22 427 306 2011 (.pdf) 22 787 215 24 492 434 23 979964 2012 (.pdf) 26 627 935 27 404 398 26 659 312 2013 (.pdf) 26 778 284 27 931 247 27 038 929 2014 nie sú k dispozícii súhrnné dáta nie sú k dispozícii súhrnné dáta nie sú k dispozícii súhrnné dáta Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že v posledných rokoch rástli v Trenčíne výdavky na mzdy zamestnancov a taktiež režijné náklady. Výrok hodnotíme ako pravdivý napriek tomu, že sa nám nepodarilo získať žiadne informácie ohľadom výkonnosti personálneho aparátu, a teda nedokážeme posúdiť, či tento \"profesionálne zaostáva\" . Podľa záverečných účtov, boli výdavky mesta Trenčín na \" Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania\" nasledovné: Schválený rozpočet v € Upravený rozpočet v € Plnenie v € 2010 (.pdf) 9 121 028 9 073 258 8 603 309 2011 (.pdf) 8 607 383 8 489 743 8 451 958 2012 (pdf.) 8 972 844 9 050 107 9 075 183 2013 (.pdf) 9 024 544 9 543 548 9 457 617 2014 (.pdf) 9 484 272 (spočítané podľa tabuľky) údaje nie sú k dispozícii údaje nie sú k dispozícii Podľa rozpočtu (.pdf, str. 12) mesta Trenčín, predstavujú režijné náklady: \"mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní a tovary a služby\" . Inými slovami možno povedať, že sú to bežné výdavky očistené od bežných transferov a splácania úrokov. Režijné náklady mesta Trenčín boli nasledovné (údaje sú spočítané na základe tabuľky): Schválený rozpočet v € Upravený rozpočet v € Plnenie v € 2010 (.pdf) 23 139 535 24 166 806 22 427 306 2011 (.pdf) 22 787 215 24 492 434 23 979964 2012 (.pdf) 26 627 935 27 404 398 26 659 312 2013 (.pdf) 26 778 284 27 931 247 27 038 929 2014 nie sú k dispozícii súhrnné dáta nie sú k dispozícii súhrnné dáta nie sú k dispozícii súhrnné dáta Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "rozpočtu", "2010", "2011", "2012", "2013"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000178024/P22_v%FDdavkyekonomick%E1%20kl.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000215518/Pr%EDloha%2017.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000234530/Pr%EDloha%2016.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000256054/Pr%EDloha%20%E8.17.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000265632/Monitorovacia%20spr%E1va%20k%2030.6.2014_v%FDdavky.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000247588/Schv%E1len%FD%20Programov%FD%20rozpo%E8et%20Mesta%20Tren%E8%EDn%20na%20rok%202014.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000178024/P22_v%FDdavkyekonomick%E1%20kl.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000215518/Pr%EDloha%2017.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000234530/Pr%EDloha%2016.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000256054/Pr%EDloha%20%E8.17.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:43.568028+00:00"}
{"id": "vr28267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28267", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko aj reálne pomohlo Ukrajine tým reverzným tokom plynu, investíciou viac ako 10 miliónov eur...", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii z apríla a mája 2014 sa výška investícii zo strany Eustream do reverzného toku vo Vojanoch odhadovala na 20 miliónov eur. Spoločnosť Eustream ohlásila spustenie reverzného toku, no neinformovala o konečnej výške investícii. Demagog.SK nezistil informácie o konečných investičných nákladoch. V praxi mohlo dôjsť k spoluúčasti z EÚ, preto je možné, že odhadovaná suma 20 miliónov eur bola v nakoniec nižšia. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii z apríla a mája 2014 sa výška investícii zo strany Eustream do reverzného toku vo Vojanoch odhadovala na 20 miliónov eur. Spoločnosť Eustream ohlásila spustenie reverzného toku, no neinformovala o konečnej výške investícii. Demagog.SK nezistil informácie o konečných investičných nákladoch. V praxi mohlo dôjsť k spoluúčasti z EÚ, preto je možné, že odhadovaná suma 20 miliónov eur bola v nakoniec nižšia. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["apríla", "mája", "Eustream", "Eustream"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7185073/plyn-posleme-na-ukrajinu-skor.html", "http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/1306-eustream-caka-na-zaujem-firiem-o-kapacity-plynovodu-vojany/", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/2", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:27.253940+00:00"}
{"id": "vr31043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31043", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Áno, vo finančnej správe sú problémy, tie problémy sú dané aj objektívne, tým že sa urobila obrovská reorganizácia zo 102 daňových úradov na 9 a zároveň sa mení informačný systém.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K transformácii 102 daňových úradov na 9 došlo v dôsledku reformy daňovej a colnej správy k 1. januáru 2012, kedy došlo k ich zlúčeniu a vytvoreniu finančnej správy.", "analysis_paragraphs": ["K transformácii 102 daňových úradov na 9 došlo v dôsledku reformy daňovej a colnej správy k 1. januáru 2012, kedy došlo k ich zlúčeniu a vytvoreniu finančnej správy."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Deväť daňových úradov"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/213676/miklos-na-danovych-uradoch-vzniknu-klientske-zony-ktore-pozname-z-bank.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:48.595785+00:00"}
{"id": "vr38514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38514", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Poviem konkrétne, poviem, lebo práve ten návrh alebo už schválený zákon zväzuje ruky prokuratúre a teraz poviem v čom...Tretia vec, to je, že získala pani ministerka v prvom stupni možnosť disciplinárneho konania voči prokurátorom, pretože v tej komisii má koalícia trojčlennej dvoch ľudí, čiže môžu na prvom stupni začať disciplinárne konanie voči prokurátorom,", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa novely zákona (.doc) o prokuratúre bude mať disciplinárna komisia troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, a to jedného na návrh rady prokurátorov, jedného na návrh NR SR a jedného na návrh ministra spravodlivosti. Nie je to však disciplinárna komisia, kto podáva návrh na začatie disciplinárneho konania. V novele zákona sa píše: Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). V § 192 odsek 2 znie: \"(2) Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Jeden člen disciplinárnej komisie je vymenúvaný z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, jeden člen z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti; pri vymenúvaní náhradníkov sa postupuje rovnako.\" 52. V § 192 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 8, ktoré znejú: \"(3) V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov generálny prokurátor určí počet členov disciplinárnej komisie, ktorých bude vymenúvať na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Rada prokurátorov, Národná rada Slovenskej republiky a minister spravodlivosti predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnej komisie a náhradníkov, ktorých bude generálny prokurátor vymenúvať. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, generálny prokurátor si od navrhovateľa, ktorého návrh bol doručený neskôr, vyžiada bez zbytočného odkladu nový návrh kandidáta.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa novely zákona (.doc) o prokuratúre bude mať disciplinárna komisia troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, a to jedného na návrh rady prokurátorov, jedného na návrh NR SR a jedného na návrh ministra spravodlivosti. Nie je to však disciplinárna komisia, kto podáva návrh na začatie disciplinárneho konania. V novele zákona sa píše: Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). V § 192 odsek 2 znie: \"(2) Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Jeden člen disciplinárnej komisie je vymenúvaný z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, jeden člen z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti; pri vymenúvaní náhradníkov sa postupuje rovnako.\" 52. V § 192 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 8, ktoré znejú: \"(3) V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov generálny prokurátor určí počet členov disciplinárnej komisie, ktorých bude vymenúvať na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Rada prokurátorov, Národná rada Slovenskej republiky a minister spravodlivosti predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnej komisie a náhradníkov, ktorých bude generálny prokurátor vymenúvať. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, generálny prokurátor si od navrhovateľa, ktorého návrh bol doručený neskôr, vyžiada bez zbytočného odkladu nový návrh kandidáta.\""], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:41.186289+00:00"}
{"id": "49691", "numeric_id": 49691, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49691", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Reálne mzdy na Slovensku za posledné 2 roky poklesli významne, za tejto vlády tento rok idú stúpať vyše 4 percentá reálne mzdy.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reálne mzdy v roku 2022 klesli o 4,5 %, v roku 2023 o 0,7 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť po zohľadnení konsolidačného balíka v tomto roku predpokladá rast reálnych miezd o 4,1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu v roku 2022 došlo k najvýraznejšiemu medziročnému poklesu reálnych miezd za posledných 22 rokov, pričom sa reálne mzdy znehodnotili o 4,5 %.\n\nV roku 2023 došlo k útlmu medziročného poklesu , avšak reálne mzdy stále klesali o 0,7 %.\n\nPriemerná mesačná mzda (medziročná zmena v %). Zdroj: ŠÚ SR .\n\n„Najvyšší prepad miezd na celoročnej úrovni od roku 2000 bol vyvolaný najmä prudko rastúcimi cenami tovarov a služieb. Súčasne negatívny dopad na rast cien energetických surovín mal pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine,“ uviedol v októbri 2023 Ivan Chrappa, riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).\n\nOd štvrtého kvartálu roku 2023, teda od nástupu novej vlády, došlo po takmer dvoch rokoch k nárastu reálnych miezd. „Rast inflácie v roku 2023 postupne spomaľoval a jej úroveň okresávala zárobky menej ako v predchádzajúcom roku,“ uvádza ŠÚ SR.\n\nV tomto roku sa očakáva pokračovanie zvoľňovania inflácie, ktorá by mala v priemere dosiahnuť približne 3 %. Tieto faktory naznačujú, že reálne mzdy by mali zaznamenať výrazné zrýchlenie, uvádza analytik UniCredit Bank, Ľubomír Koršňák. Makroekonomická prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zohľadnení pripravovaného konsolidačného balíčka v tomto roku predpokladá rast reálnej mzdy o 4,1 %.", "analysis_paragraphs": ["Reálne mzdy v roku 2022 klesli o 4,5 %, v roku 2023 o 0,7 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť po zohľadnení konsolidačného balíka v tomto roku predpokladá rast reálnych miezd o 4,1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa údajov Štatistického úradu v roku 2022 došlo k najvýraznejšiemu medziročnému poklesu reálnych miezd za posledných 22 rokov, pričom sa reálne mzdy znehodnotili o 4,5 %.", "V roku 2023 došlo k útlmu medziročného poklesu , avšak reálne mzdy stále klesali o 0,7 %.", "Priemerná mesačná mzda (medziročná zmena v %). Zdroj: ŠÚ SR .", "„Najvyšší prepad miezd na celoročnej úrovni od roku 2000 bol vyvolaný najmä prudko rastúcimi cenami tovarov a služieb. Súčasne negatívny dopad na rast cien energetických surovín mal pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine,“ uviedol v októbri 2023 Ivan Chrappa, riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).", "Od štvrtého kvartálu roku 2023, teda od nástupu novej vlády, došlo po takmer dvoch rokoch k nárastu reálnych miezd. „Rast inflácie v roku 2023 postupne spomaľoval a jej úroveň okresávala zárobky menej ako v predchádzajúcom roku,“ uvádza ŠÚ SR.", "V tomto roku sa očakáva pokračovanie zvoľňovania inflácie, ktorá by mala v priemere dosiahnuť približne 3 %. Tieto faktory naznačujú, že reálne mzdy by mali zaznamenať výrazné zrýchlenie, uvádza analytik UniCredit Bank, Ľubomír Koršňák. Makroekonomická prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zohľadnení pripravovaného konsolidačného balíčka v tomto roku predpokladá rast reálnej mzdy o 4,1 %."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "poklesu", "", "ŠÚ SR", "uviedol", "nárastu", "uvádza", "uvádza", "predpokladá"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVJNc5swFPwtOXAUeiBASm_Y02Bc22PsYGwuHUz4qgERUCD59xGZXDLTYPdQXaTD7r63u8IhPuKwjvoii0TB66jESxyG1m-Pumw202yA2YqAu_y13yzmD7rjm5JwKv48P4c2DmNei-RV4CM_d1GOugsq6hRFF6GAfPC2kqJ9naCuaaP-TYG-S8RF3voTtXQKDFkGAWRQLUUM0gSl7ExAY4RYJBrn6O16vs5w2EQiH6U5Pt5ElR6Kc6UOcaWCShkFQikzdOPeMgkZhe36TJgUbpM0aZNWfWlLfMyFaLofCigwDIOacZ6ViRrzSoG_UXLeSeNfkfiETyH9NjyN4j0OpZ24eJLmbnES9EUyYL8esyzHNaa7CT4Atud5-9XhAM5BfwCXaA5sfF_CrWvdBl8HsM3uJ7iP9tbZLQ0NDPODPyEfXFtw5MM3x4ZP_tyxFwZdAbCVY4JrL_zdvUcI2OS2-RMDrvAPYz1xLRqR49P_-NT_2P6In9j40foETCV2LfMF4KYKmGBvpOyrCm3XXJ5mY_ZQbLO7d0nLrkc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVJNc5swFPwtOXAUeiBASm_Y02Bc22PsYGwuHUz4qgERUCD59xGZXDLTYPdQXaTD7r63u8IhPuKwjvoii0TB66jESxyG1m-Pumw202yA2YqAu_y13yzmD7rjm5JwKv48P4c2DmNei-RV4CM_d1GOugsq6hRFF6GAfPC2kqJ9naCuaaP-TYG-S8RF3voTtXQKDFkGAWRQLUUM0gSl7ExAY4RYJBrn6O16vs5w2EQiH6U5Pt5ElR6Kc6UOcaWCShkFQikzdOPeMgkZhe36TJgUbpM0aZNWfWlLfMyFaLofCigwDIOacZ6ViRrzSoG_UXLeSeNfkfiETyH9NjyN4j0OpZ24eJLmbnES9EUyYL8esyzHNaa7CT4Atud5-9XhAM5BfwCXaA5sfF_CrWvdBl8HsM3uJ7iP9tbZLQ0NDPODPyEfXFtw5MM3x4ZP_tyxFwZdAbCVY4JrL_zdvUcI2OS2-RMDrvAPYz1xLRqR49P_-NT_2P6In9j40foETCV2LfMF4KYKmGBvpOyrCm3XXJ5mY_ZQbLO7d0nLrkc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVJNc5swFPwtOXAUeiBASm_Y02Bc22PsYGwuHUz4qgERUCD59xGZXDLTYPdQXaTD7r63u8IhPuKwjvoii0TB66jESxyG1m-Pumw202yA2YqAu_y13yzmD7rjm5JwKv48P4c2DmNei-RV4CM_d1GOugsq6hRFF6GAfPC2kqJ9naCuaaP-TYG-S8RF3voTtXQKDFkGAWRQLUUM0gSl7ExAY4RYJBrn6O16vs5w2EQiH6U5Pt5ElR6Kc6UOcaWCShkFQikzdOPeMgkZhe36TJgUbpM0aZNWfWlLfMyFaLofCigwDIOacZ6ViRrzSoG_UXLeSeNfkfiETyH9NjyN4j0OpZ24eJLmbnES9EUyYL8esyzHNaa7CT4Atud5-9XhAM5BfwCXaA5sfF_CrWvdBl8HsM3uJ7iP9tbZLQ0NDPODPyEfXFtw5MM3x4ZP_tyxFwZdAbCVY4JrL_zdvUcI2OS2-RMDrvAPYz1xLRqR49P_-NT_2P6In9j40foETCV2LfMF4KYKmGBvpOyrCm3XXJ5mY_ZQbLO7d0nLrkc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVJNc5swFPwtOXAUeiBASm_Y02Bc22PsYGwuHUz4qgERUCD59xGZXDLTYPdQXaTD7r63u8IhPuKwjvoii0TB66jESxyG1m-Pumw202yA2YqAu_y13yzmD7rjm5JwKv48P4c2DmNei-RV4CM_d1GOugsq6hRFF6GAfPC2kqJ9naCuaaP-TYG-S8RF3voTtXQKDFkGAWRQLUUM0gSl7ExAY4RYJBrn6O16vs5w2EQiH6U5Pt5ElR6Kc6UOcaWCShkFQikzdOPeMgkZhe36TJgUbpM0aZNWfWlLfMyFaLofCigwDIOacZ6ViRrzSoG_UXLeSeNfkfiETyH9NjyN4j0OpZ24eJLmbnES9EUyYL8esyzHNaa7CT4Atud5-9XhAM5BfwCXaA5sfF_CrWvdBl8HsM3uJ7iP9tbZLQ0NDPODPyEfXFtw5MM3x4ZP_tyxFwZdAbCVY4JrL_zdvUcI2OS2-RMDrvAPYz1xLRqR49P_-NT_2P6In9j40foETCV2LfMF4KYKmGBvpOyrCm3XXJ5mY_ZQbLO7d0nLrkc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/dc9aa4f1-b10a-4c35-95bd-2614cdfb1a59/!ut/p/z1/tVLLUsIwFP0WF122uaFvd4FxKAoLcJA2Gyd9R2gDbWjp3xscF-qI4sIs8jz3nHtzLqIoRLRmHS-Y5KJmO3WOqPO8dGfeeIwJwOJhAjNzFizHZIUtPEJPiCKa1HIvSxSJuGWl3m51Xuc620oN1MQ7Lge1HtlObTTo2kxuP16kic-YlWM9xsB0KzFt3bfjVB852ErSPMbM9s8q-4SnKLoKvfktbaqe4cIgoOLpG2QyJYHlzgG8-dSGGQnWK39pmkDMd8APHJHKwb2YQ4DRpuNZj9a1aCr1049_LDEAdI8ojyujTyoDDOx5jmeBg23bcrEPztk7_nI4UKIMErXMThKF_-iQkhs1i8miUGUwWZ4VBAq_cKHwWi5Sx6anuJosz5qsMY6N6sZSyn17q4EGfd8bhRDFLjMSUWnwXUgpWlXyZyTaV5VnDvo2X9yZFo2Hkx0PPbm5eQUxK8FP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVJNc5swFPwtOXAUeiBASm_Y02Bc22PsYGwuHUz4qgERUCD59xGZXDLTYPdQXaTD7r63u8IhPuKwjvoii0TB66jESxyG1m-Pumw202yA2YqAu_y13yzmD7rjm5JwKv48P4c2DmNei-RV4CM_d1GOugsq6hRFF6GAfPC2kqJ9naCuaaP-TYG-S8RF3voTtXQKDFkGAWRQLUUM0gSl7ExAY4RYJBrn6O16vs5w2EQiH6U5Pt5ElR6Kc6UOcaWCShkFQikzdOPeMgkZhe36TJgUbpM0aZNWfWlLfMyFaLofCigwDIOacZ6ViRrzSoG_UXLeSeNfkfiETyH9NjyN4j0OpZ24eJLmbnES9EUyYL8esyzHNaa7CT4Atud5-9XhAM5BfwCXaA5sfF_CrWvdBl8HsM3uJ7iP9tbZLQ0NDPODPyEfXFtw5MM3x4ZP_tyxFwZdAbCVY4JrL_zdvUcI2OS2-RMDrvAPYz1xLRqR49P_-NT_2P6In9j40foETCV2LfMF4KYKmGBvpOyrCm3XXJ5mY_ZQbLO7d0nLrkc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/cb8cd8f2-dbe5-4da2-a6ce-b8171c7b6040/!ut/p/z1/tVHLbsIwEPyWHjhau3kR9-ggmoQCKtAU4kvlPIA04ARihfL3dapeeuDRQ31ZW5oZz-wAhxVwKdpiI1RRSbHT75j332duSD3PYIje2MJw9LyYBoMn048cWP4G0Ol8iOEre_HnI9tA2wF-nf8GHHgqVa22EFdJI7akKUkh10SUqof6Uh332k0rc9LUR9Gee9g2uSr1TBOaZnRtkizJHWJnwiSin-YkoYZrpG7SRxs7-TotMojvQi9v5e3i4IXDOj7_hgx8FtjuGJGOfQdDFkTzx5llIbN-AFc0Yu3BvejBcGHZFvkJItltZgeLP0YMEEa3WtG1Fx-HA2e6m0qq_FPB6j_K0f-Yx8lgstEJhNp20hWs7qLW-2hPrTMp15OhZfPkfGIPX48d4CI!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/analytici-rast-realnej-mzdy-by-mal-ten/778841-clanok.html", "https://www.rrz.sk/vyrazna-konsolidacia-ekonomiku-mierne-schladi-makroekonomicka-prognoza/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:56.348031+00:00"}
{"id": "vr29963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29963", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Aj my sme teraz do Národnej rady dali k tomu uzneseniu doplnenie. (...) Vláda a všetky dotknuté inštitúcie by mali vyvíjať, dá sa povedať, aktivitu k tomu, aby strach ľudí upadol...", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej zo strany Most-Híd podal návrh na rozšírenie Uznesenia Národnej rady SR zo 17. septembra 2015 o doplnenie, ktoré by vyzývalo vládu SR a zainteresované inštitúcie k objektívnemu informovaniu verejnosti o pripravenosti SR z bezpečnostného, legislatívneho a kapacitného hľadiska, za účelom zmiernenia šírenia extrémizmu, neznášanlivosti a xenofóbie. Jeho návrh však neprešiel, keď získal len 46 hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nUznesením z 24. júna 2015 číslo 1837 bolo Národnou radou SR schválené Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia (. rtf )\n\nParlament v ňom mimo iného vyjadruje hlboké znepokojenie nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, prichádzajúcich do EÚ. Ďalej odsudzuje zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie; zdôrazňuje potrebu solidarity pri riešení migračnej krízy a ochrany vonkajších hraníc EÚ; pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy, avšak na báze dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov v presídľovacích a premiestňovacích programoch 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov. Zároveň však odmieta prideľovacie kvóty, ktoré považuje za nesystémové riešenie v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním migrantov.\n\n17.septembra 2015 Uznesením 1890 Národná rada SR \" berie na vedomie i nformáciu o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v EÚ. Zároveň pripomína, že vláda SR je na európskych fórach vo vzťahu k utečeneckej kríze viazaná vyhlásením NR SR z 24. júna 2015 .\" ( .doc )\n\nUznesenie chcel rozšíriť predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd). Doplniť chcel vetu, podľa ktorej \"NR SR vyzýva vládu a zainteresované inštitúcie, aby objektívne informovali verejnosť o tom, ako je SR pripravená po kapacitnej, legislatívnej a bezpečnostnej stránke, aby tak zabránila šíreniu strachu a dezinformácií medzi obyvateľstvom, ktoré predstavujú živnú pôdu pre silnejúce prejavy neznášanlivosti, xenofóbie a extrémizmu\". Tvrdil totiž, že ak niečo vážne ohrozuje bezpečnosť v tejto chvíli, nie sú to vlny migrantov, ale emócie, ktoré môžu narušiť ducha spoločnosti. \"Strach a nenávisť dokážu rozložiť akúkoľvek komunitu, štát či národ a šíria sa ako metastázy,\" varoval opozičný poslanec. ( TASR )", "analysis_paragraphs": ["Predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej zo strany Most-Híd podal návrh na rozšírenie Uznesenia Národnej rady SR zo 17. septembra 2015 o doplnenie, ktoré by vyzývalo vládu SR a zainteresované inštitúcie k objektívnemu informovaniu verejnosti o pripravenosti SR z bezpečnostného, legislatívneho a kapacitného hľadiska, za účelom zmiernenia šírenia extrémizmu, neznášanlivosti a xenofóbie. Jeho návrh však neprešiel, keď získal len 46 hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Uznesením z 24. júna 2015 číslo 1837 bolo Národnou radou SR schválené Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia (. rtf )", "Parlament v ňom mimo iného vyjadruje hlboké znepokojenie nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, prichádzajúcich do EÚ. Ďalej odsudzuje zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie; zdôrazňuje potrebu solidarity pri riešení migračnej krízy a ochrany vonkajších hraníc EÚ; pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy, avšak na báze dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov v presídľovacích a premiestňovacích programoch 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov. Zároveň však odmieta prideľovacie kvóty, ktoré považuje za nesystémové riešenie v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním migrantov.", "17.septembra 2015 Uznesením 1890 Národná rada SR \" berie na vedomie i nformáciu o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v EÚ. Zároveň pripomína, že vláda SR je na európskych fórach vo vzťahu k utečeneckej kríze viazaná vyhlásením NR SR z 24. júna 2015 .\" ( .doc )", "Uznesenie chcel rozšíriť predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd). Doplniť chcel vetu, podľa ktorej \"NR SR vyzýva vládu a zainteresované inštitúcie, aby objektívne informovali verejnosť o tom, ako je SR pripravená po kapacitnej, legislatívnej a bezpečnostnej stránke, aby tak zabránila šíreniu strachu a dezinformácií medzi obyvateľstvom, ktoré predstavujú živnú pôdu pre silnejúce prejavy neznášanlivosti, xenofóbie a extrémizmu\". Tvrdil totiž, že ak niečo vážne ohrozuje bezpečnosť v tejto chvíli, nie sú to vlny migrantov, ale emócie, ktoré môžu narušiť ducha spoločnosti. \"Strach a nenávisť dokážu rozložiť akúkoľvek komunitu, štát či národ a šíria sa ako metastázy,\" varoval opozičný poslanec. ( TASR )"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["rtf", ".doc", "TASR"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCcQFjABahUKEwjdmMqkjYjIAhVLQBQKHbhADL4&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fv_migracne-vyzvy_20150624.rtf&usg=AFQjCNHnZgKXHxgWkJNSa-YlP4qp6wssHQ&sig2=3YTLHJXLoG8MXonHwiMtLA&cad=rja", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419579", "http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/stalo-utecencov-si-budeme-musiet-rozdelit-rozhodol-europarlament.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:26.968650+00:00"}
{"id": "vr15899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15899", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...mladí do 25 rokov v porovnaní s tým, čo som preberal, keď som nastupoval do funkcie, je o polovicu menej mladých ľudí do 25 rokov evidovaných na úradoch práce, ako bolo predtým.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných štatistických údajov ÚPSVaR o nezamestnanosti osôb do 25 rokov možno konštatovať, že za pôsobenie Jána Richtera v úrade, teda od apríla 2012 do januára 2017, z kedy existujú posledné dostupné štatistiky, došlo v tejto vekovej kategórií o pokles viac ako 56 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných štatistických údajov ÚPSVaR o nezamestnanosti osôb do 25 rokov možno konštatovať, že za pôsobenie Jána Richtera v úrade, teda od apríla 2012 do januára 2017, z kedy existujú posledné dostupné štatistiky, došlo v tejto vekovej kategórií o pokles viac ako 56 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["Najnovšia štatistika", "prvý kvartál", "štatistický údaj", "zmena metodiky"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=971&m_sso=2&m_so=15&ic=41", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=971&m_sso=2&m_so=15&ic=41", "https://ekonomika.sme.sk/c/6876860/udaje-o-nezamestnanosti-klesli-pomohla-zmena-vypoctu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:08.803031+00:00"}
{"id": "42634", "numeric_id": 42634, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42634", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...v programe Progresívneho Slovenska, keď sa rozprávalo o kvótach tak Progresívne Slovensko bolo za.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Progresívne Slovensko (PS) vo svojom programe obhajuje spoločný a koordinovaný systematický postup Európskej únie v otázke migrácie a migračnej politiky. Členovia PS sa niekoľkokrát vymedzili proti postupu Slovenska a niektorým politikom, ktorí kvóty principiálne odmietali, no progresívci nikdy explicitne nevyjadrili podporu povinným kvótam. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Líder PS v rozhovore pre .týždeň uviedol: „Myslím, že Slovensko v tej debate postupovalo iracionálne. Premiér tvrdil, že migrantov neprijme, nakoniec niekoľkých prijal. Bojom proti kvótam sme sa zbytočne dostali do pozície, kde sa kvóty nerealizovali v nijakej krajine a my sme sa zbytočne vyhranili a nakoniec istý počet migrantov aj tak prijali. Mohli sme sa zachovať konštruktívnejšie.“ Nechcel však odpovedať na otázku, či malo Slovensko s kvótami súhlasiť. „Nechcem sa vyjadriť, lebo už vidím titulku, že Progresívne Slovensko je za utečencov. To nie je pravda. Progresívne Slovensko je za posilnenie hraníc a za riešenie ľudských tragédií v krajinách, odkiaľ pochádzajú. Politici spravili z utečencov tému, ktorá vôbec nebola kľúčovou témou pre Slovensko a už nikdy sa o nej nebude dať racionálne debatovať.“ PS sa niekoľkokrát vymedzilo proti politikom, ktorí kritizovali európske kvóty na migrantov, najmä voči Richardovi Sulíkovi. Naposledy tak urobil kandidát do Európskeho parlamentu Michal Šimečka, keď sa pod Sulíkovým videom na Facebooku postavil za spoločný európsky postup, silné inštitúcie a jasné pravidlá. Kvóty však v znovuobnovenej debate nepodporil. Podľa Vízie jednej krajiny 2018 ( .doc , s. 131) je prioritou PS v oblasti budovania solidárnej krajiny „zodpovedná imigračná politika. Jednoduché a flexibilné pravidlá pre príchod a pobyt cudzincov (vychádzajúce z EÚ harmonizácie), ktoré prinášajú prospech všetkým.“ Vo Vízii 2018 ( .doc , s. 52) sa PS vyjadruje aj k téme migrácie: „Zásadnou výzvou pre Európu bude fenomén migrácie. Kombinácia demografického rastu mimo Európy, klimatických zmien a vojenských konfliktov na hraniciach EÚ, si vyžiada komplexný, spoločný a dlhodobo udržateľný mechanizmus regulácie migračných tokov. Ten bude zahŕňať nielen posilnenie a zdieľanie ochrany vonkajších Schengenských hraníc, ale aj nový režim azylu, integrácie, vzdelávania a pracovného práva. Prístup k migrácii v Európe sa bude posúvať od protekcionistických politík smerom ku strategickému využívaniu talentu a ekonomického potenciálu, ktorý legálna a regulovaná imigrácia predstavuje.“ Program teda hovorí o legálnej a regulovanej imigrácii, komplexnom, spoločnom a dlhodobo udržateľnom mechanizme regulácie migračných tokov, čo však nemusí znamenať povinné kvóty.", "analysis_paragraphs": ["Progresívne Slovensko (PS) vo svojom programe obhajuje spoločný a koordinovaný systematický postup Európskej únie v otázke migrácie a migračnej politiky. Členovia PS sa niekoľkokrát vymedzili proti postupu Slovenska a niektorým politikom, ktorí kvóty principiálne odmietali, no progresívci nikdy explicitne nevyjadrili podporu povinným kvótam. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Líder PS v rozhovore pre .týždeň uviedol: „Myslím, že Slovensko v tej debate postupovalo iracionálne. Premiér tvrdil, že migrantov neprijme, nakoniec niekoľkých prijal. Bojom proti kvótam sme sa zbytočne dostali do pozície, kde sa kvóty nerealizovali v nijakej krajine a my sme sa zbytočne vyhranili a nakoniec istý počet migrantov aj tak prijali. Mohli sme sa zachovať konštruktívnejšie.“ Nechcel však odpovedať na otázku, či malo Slovensko s kvótami súhlasiť. „Nechcem sa vyjadriť, lebo už vidím titulku, že Progresívne Slovensko je za utečencov. To nie je pravda. Progresívne Slovensko je za posilnenie hraníc a za riešenie ľudských tragédií v krajinách, odkiaľ pochádzajú. Politici spravili z utečencov tému, ktorá vôbec nebola kľúčovou témou pre Slovensko a už nikdy sa o nej nebude dať racionálne debatovať.“ PS sa niekoľkokrát vymedzilo proti politikom, ktorí kritizovali európske kvóty na migrantov, najmä voči Richardovi Sulíkovi. Naposledy tak urobil kandidát do Európskeho parlamentu Michal Šimečka, keď sa pod Sulíkovým videom na Facebooku postavil za spoločný európsky postup, silné inštitúcie a jasné pravidlá. Kvóty však v znovuobnovenej debate nepodporil. Podľa Vízie jednej krajiny 2018 ( .doc , s. 131) je prioritou PS v oblasti budovania solidárnej krajiny „zodpovedná imigračná politika. Jednoduché a flexibilné pravidlá pre príchod a pobyt cudzincov (vychádzajúce z EÚ harmonizácie), ktoré prinášajú prospech všetkým.“ Vo Vízii 2018 ( .doc , s. 52) sa PS vyjadruje aj k téme migrácie: „Zásadnou výzvou pre Európu bude fenomén migrácie. Kombinácia demografického rastu mimo Európy, klimatických zmien a vojenských konfliktov na hraniciach EÚ, si vyžiada komplexný, spoločný a dlhodobo udržateľný mechanizmus regulácie migračných tokov. Ten bude zahŕňať nielen posilnenie a zdieľanie ochrany vonkajších Schengenských hraníc, ale aj nový režim azylu, integrácie, vzdelávania a pracovného práva. Prístup k migrácii v Európe sa bude posúvať od protekcionistických politík smerom ku strategickému využívaniu talentu a ekonomického potenciálu, ktorý legálna a regulovaná imigrácia predstavuje.“ Program teda hovorí o legálnej a regulovanej imigrácii, komplexnom, spoločnom a dlhodobo udržateľnom mechanizme regulácie migračných tokov, čo však nemusí znamenať povinné kvóty."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": [".týždeň", "videom", ".doc", ".doc"], "url": ["https://www.tyzden.sk/rozhovory/45567/mal-som-naivne-predstavy/?fbclid=IwAR1BGhKmKeoSIO81iNdbcdHOg31IpFj9rCuF8pTtHYqOT45j6DpWmI_RqHY", "https://www.facebook.com/RichardSulik/videos/1206378139516839/?v=1206378139516839", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:26.351819+00:00"}
{"id": "vr38973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38973", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Kapacita je 250 miliárd eur. Írsko, Portugalsko vyčerpali 70. Ostáva 180. A ja sa pýtam, aké krajiny chceš zastavovať, zachraňovať tým samotným navýšením. Lebo tie krajiny, ktoré prichádzajú do úvahy, malé krajiny, tie vieme zachrániť z toho, čo už existuje.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kapacita eurovalu (ESFS) bola dohodnutá a aj schválená na úrovni 440 mld. eur, z ktorých je vzhľadom na nutnosť udržiavať rezervy k dispozícii 250 mld. Európski lídri sa 16. marca 2011 dohodli na posilnení efektívnej úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na 440 mld. eur. (Zatiaľ ani tento prvý dodatok nebol schválený všetkými národnými parlamentmi) Následne na to sa lídri eurozóny dohodli 21. júla na ďalšom dodatku, ktorý má zvýšiť úverovú kapacitu na 779 mld. eur. I (7.9.2011 SITA .) (v súčasnosti mediálne premielaná téma, pozn.) Doterajšie čerpanie Írska a Portugalska zo systému euroval", "analysis_paragraphs": ["Kapacita eurovalu (ESFS) bola dohodnutá a aj schválená na úrovni 440 mld. eur, z ktorých je vzhľadom na nutnosť udržiavať rezervy k dispozícii 250 mld. Európski lídri sa 16. marca 2011 dohodli na posilnení efektívnej úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na 440 mld. eur. (Zatiaľ ani tento prvý dodatok nebol schválený všetkými národnými parlamentmi) Následne na to sa lídri eurozóny dohodli 21. júla na ďalšom dodatku, ktorý má zvýšiť úverovú kapacitu na 779 mld. eur. I (7.9.2011 SITA .) (v súčasnosti mediálne premielaná téma, pozn.) Doterajšie čerpanie Írska a Portugalska zo systému euroval"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["nutnosť", "SITA", "Írsko", "Portugalsko", "EFSF", "resp."], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5573169/euroval-je-pre-irsko-v-pohotovosti.html#ixzz1ZB6ALUYJ", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/parlament-este-neschvalil-ani-jeden-dodatok-k-eurovalu-vlada-uz-dva.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/ireland/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/portugal/index_en.htm", "http://www.efsf.europa.eu/about/operations/index.htm", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/faq_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:52.916328+00:00"}
{"id": "vr16431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16431", "speaker": "Ján Lunter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-lunter", "statement": "Podielové dane Banskobystrického kraja neustále stúpajú, v roku 2013 to bolo okolo 130 miliónov, v súčasnosti je to 150 miliónov", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kandidát na banskobystrického župana, Ján Lunter, výrok vyslovil v rozhovore pre aktuality.sk v apríli 2017. Čísla, ktoré Lunter uvádza, súvisia s bežnými príjmami župy, ktoré zahŕňajú aj nedaňové príjmy, transfery a granty atď. Táto nezhoda môže súvisieť s použitím nesprávnej terminológie, keď došlo k zámene pojmov podielové dane a bežné príjmy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. „ Definícia opisuje podielové dane ako dane, ktorých výnos sa rozdeľuje medzi viacerých príjemcov takejto dane. Najčastejšie ide o podielové dane obcí a miest, čiže samosprávy, kde necháva štát z ním vybratej dane určitý podiel obciam podľa vopred stanoveného kľúča, najčastejšie podľa počtu obyvateľov, čiže ide nepriamo o dane na obyvateľa.\" Podielové dane v Slovenskej republike od roku 2015, na základe prijatých legislatívnych zmien, zahŕňajú len podiel na dani z príjmov fyzických osôb. (. pdf , s. 31) Výnos z podielových daní sa prerozdeľuje medzi obec 70,0 % a vyšší územný celok 30,0 %. (§ 2 a § 3 zákona č. 564/2004 Z. z.).", "analysis_paragraphs": ["Kandidát na banskobystrického župana, Ján Lunter, výrok vyslovil v rozhovore pre aktuality.sk v apríli 2017. Čísla, ktoré Lunter uvádza, súvisia s bežnými príjmami župy, ktoré zahŕňajú aj nedaňové príjmy, transfery a granty atď. Táto nezhoda môže súvisieť s použitím nesprávnej terminológie, keď došlo k zámene pojmov podielové dane a bežné príjmy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. „ Definícia opisuje podielové dane ako dane, ktorých výnos sa rozdeľuje medzi viacerých príjemcov takejto dane. Najčastejšie ide o podielové dane obcí a miest, čiže samosprávy, kde necháva štát z ním vybratej dane určitý podiel obciam podľa vopred stanoveného kľúča, najčastejšie podľa počtu obyvateľov, čiže ide nepriamo o dane na obyvateľa.\" Podielové dane v Slovenskej republike od roku 2015, na základe prijatých legislatívnych zmien, zahŕňajú len podiel na dani z príjmov fyzických osôb. (. pdf , s. 31) Výnos z podielových daní sa prerozdeľuje medzi obec 70,0 % a vyšší územný celok 30,0 %. (§ 2 a § 3 zákona č. 564/2004 Z. z.)."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "Definícia", "pdf", "564/2004", "583/2004", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/462088/porazi-radikalizmus-v-bystrici-rozpocet-kraja-sa-da-vyuzit-lepsie-tvrdi-lunter/", "https://podnikam.webnoviny.sk/slovnik/podielove-dane/", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/564/20160101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20170101", "https://www.vucbb.sk/Portals/0/BB/2013/zaverecny-ucet-bbsk-2013.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:19.651305+00:00"}
{"id": "vr28929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28929", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "platenie daňovej licencie znamená len zálohu na daň. To znamená, môžete si túto sumu, ktorá záleží od toho, aký máte aj typ spoločnosti, si môžete odpočítať od daňovej povinnosti v ďalších rokoch.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír správne hovorí, že firmy si môžu daňovú licenciu odčítať od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a následne ďalších troch rokoch , ako je uvedené v § 46b v Zákone o dani z príjmov Predpis č. 595/2003 Z. z. Daňovú licenciu si nemôžu odpočítať firmy, ktoré platia nulové dane. Je však prirodzené, že si túto licenciu nemôžu odpočítať z daní, keďže ide o odpočet z kladného daňového základu. Výrok preto, hodnotíme ako pravdivý. § 46b v Zákone o dani z príjmov Predpis č. 595/2003 Z. z. ( .pdf , s. 91):", "analysis_paragraphs": ["Kažimír správne hovorí, že firmy si môžu daňovú licenciu odčítať od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a následne ďalších troch rokoch , ako je uvedené v § 46b v Zákone o dani z príjmov Predpis č. 595/2003 Z. z. Daňovú licenciu si nemôžu odpočítať firmy, ktoré platia nulové dane. Je však prirodzené, že si túto licenciu nemôžu odpočítať z daní, keďže ide o odpočet z kladného daňového základu. Výrok preto, hodnotíme ako pravdivý. § 46b v Zákone o dani z príjmov Predpis č. 595/2003 Z. z. ( .pdf , s. 91):"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["rokoch", ".pdf", "ASB.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html", "http://www.szk.sk/files/legislativa/595_2003_Zz_v20150101.pdf", "http://www.asb.sk/biznis/stavebne-podnikanie/danove-licencie-zaplatite-statu-peniaze-aj-ked-skoncite-v-strate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:19.766846+00:00"}
{"id": "vr25722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25722", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "... zmenilo sa aj predsedníctvo (SMK, pozn.), z 18 členov 11 sú mladí ľudia, ktorí neboli v politike do roku 2010 najmä teda v národnej politike, vrcholovej politike ...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre určenie vekového limitu 35 rokov sme zvolili viaceré východiská. S podobným vekovým obmedzením pracuje napr.: Radoslav Štefančík vo svojej štúdii Politické mládežnícke organizácie na Slovensku. Maximálny dosiahnutý vek 35 rokov môže byť aj jedným z kritérií na získanie hypotekárneho úveru pre mladých (porovnaj tu ).", "analysis_paragraphs": ["Pre určenie vekového limitu 35 rokov sme zvolili viaceré východiská. S podobným vekovým obmedzením pracuje napr.: Radoslav Štefančík vo svojej štúdii Politické mládežnícke organizácie na Slovensku. Maximálny dosiahnutý vek 35 rokov môže byť aj jedným z kritérií na získanie hypotekárneho úveru pre mladých (porovnaj tu )."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["predsedníctva", "poslancami", "listiny", "štúdii", "tu"], "url": ["http://www.mkp.sk/sk/node/16466", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=4", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/KL24.htm", "https://www.iuventa.sk/files/documents/4%20iuventa/vyskum/politicke_mlaeznicke_orgnizacie_sr.pdf", "http://www.slsp.sk/ludia/ziskat-uver/uvery-na-byvanie/hypotekarny-uver-pre-mladych/2798/hypotekarny-uver-pre-mladych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:54.165546+00:00"}
{"id": "vr30007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30007", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Na druhej strane ako bavorský ministerský predseda bez rozpakov pozval Viktora Orbána na ich konferenciu stranícku, ...", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský premiér Viktor Orbán sa v stredu 23. septembra 2015 zúčastnil schôdzky parlamentnej frakcie Kresťanskosociálnej únie ( CSU ) v bavorskom kláštore Banz s predsedom bavorskej vlády Horstom Seehoferom . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa TASR : \" Maďarský premiér konštatoval, že terajšia migračná kríza môže historicky ovplyvniť budúcnosť Európy, pričom reakciu Európy na túto situáciu vo významnej miere ovplyvní postoj Nemecka. Podľa Seehofera si Orbán namiesto kritiky zasluhuje podporu za svoju činnosť, ktorú veľmi presvedčivo prezentoval počas návštevy rokovania frakcie CSU .\"", "analysis_paragraphs": ["Maďarský premiér Viktor Orbán sa v stredu 23. septembra 2015 zúčastnil schôdzky parlamentnej frakcie Kresťanskosociálnej únie ( CSU ) v bavorskom kláštore Banz s predsedom bavorskej vlády Horstom Seehoferom . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa TASR : \" Maďarský premiér konštatoval, že terajšia migračná kríza môže historicky ovplyvniť budúcnosť Európy, pričom reakciu Európy na túto situáciu vo významnej miere ovplyvní postoj Nemecka. Podľa Seehofera si Orbán namiesto kritiky zasluhuje podporu za svoju činnosť, ktorú veľmi presvedčivo prezentoval počas návštevy rokovania frakcie CSU .\""], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Orbán", "CSU", "Banz", "Seehoferom", "TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/8012278/orban-musime-obnovit-zakonny-poriadok-inak-eu-upadne-do-chaosu.html", "http://www.sueddeutsche.de/bayern/kloster-banz-warme-worte-und-pfiffe-fuer-orbn-in-bayern-1.2660826-2", "http://www.sueddeutsche.de/bayern/kloster-banz-warme-worte-und-pfiffe-fuer-orbn-in-bayern-1.2660826", "http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-v-bavorsku-madarsko-strazi-ju/157075-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-v-bavorsku-madarsko-strazi-ju/157075-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:16.434670+00:00"}
{"id": "vr17718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17718", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... to zázračné Sulíkové koliesko (tzv. odvodové koliesko, pozn.) ... jeho dopad na štátny rozpočet je jedna miliarda eur.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odvodový bonus alebo tzv. \"odvodové koliesko\" je jednou z kľúčových reforiem strany SaS. Súčasný odvodový systém považuje strana SaS za zlý a komplikovaný. Podľa Richarda Sulíka je \"odvodové koliesko\" prioritou pri prípadnom vládnutí. Bloger Marian Jánoš však v januári 2017 poukázal na chyby v odvodovom bonuse strany SaS, podľa ktorého by odvodový bonus negatívne zaťažil štátny rozpočet najmenej až o 2 miliardy eur. Následne strana SaS oslovila INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) a INEKO, aby odhadli fiškálne dopady tohto opatrenia. Podľa prvej analýzy INESS by \"pri ignorovaní dynamických efektov došlo k výpadku 1 mld. eur\" ( .pdf , s. 1). Vysvytlo však, že Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR poskytol k analýze nesprávne dáta, čo mal pravdepodobne negatívny vplyv na výslednú sumu dopadov ( .pdf , s. 1). Na nesprávne vstupné dáta poukázal aj INEKO a došiel k záveru, že \"Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri. Odporúčame, aby SaS prepočítala reformu nanovo na základe neskreslených dát\". Nakoľko Fico pravdepodobne čerpal svoje informácie z prvej analýzy INESS, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Odvodový bonus alebo tzv. \"odvodové koliesko\" je jednou z kľúčových reforiem strany SaS. Súčasný odvodový systém považuje strana SaS za zlý a komplikovaný. Podľa Richarda Sulíka je \"odvodové koliesko\" prioritou pri prípadnom vládnutí. Bloger Marian Jánoš však v januári 2017 poukázal na chyby v odvodovom bonuse strany SaS, podľa ktorého by odvodový bonus negatívne zaťažil štátny rozpočet najmenej až o 2 miliardy eur. Následne strana SaS oslovila INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) a INEKO, aby odhadli fiškálne dopady tohto opatrenia. Podľa prvej analýzy INESS by \"pri ignorovaní dynamických efektov došlo k výpadku 1 mld. eur\" ( .pdf , s. 1). Vysvytlo však, že Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR poskytol k analýze nesprávne dáta, čo mal pravdepodobne negatívny vplyv na výslednú sumu dopadov ( .pdf , s. 1). Na nesprávne vstupné dáta poukázal aj INEKO a došiel k záveru, že \"Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri. Odporúčame, aby SaS prepočítala reformu nanovo na základe neskreslených dát\". Nakoľko Fico pravdepodobne čerpal svoje informácie z prvej analýzy INESS, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["prioritou", "zaťažil", ".pdf", ".pdf", "došiel", "tvrdí", "chýb"], "url": ["http://www.sas.sk/detail/2595/odvodovy-bonus-vyrazne-zjednodusuje-odvodovo-socialny-system/obsah", "https://dennikn.sk/blog/656959/odvodovy-bonus-ma-miliardovu-chybu/", "http://www.iness.sk/sites/default/files/pictures/iness_ob_2017.pdf", "http://www.iness.sk/sites/default/files/pictures/iness_ob_2017_1.pdf", "http://www.ineko.sk/clanky/dospel-sulik-k-spravnemu-vysledku-pri-vypocte-prijmov-po-zavedeni-odvodoveho-bonusu", "http://www.sas.sk/detail/2595/odvodovy-bonus-vyrazne-zjednodusuje-odvodovo-socialny-system/obsah", "https://www.aktuality.sk/clanok/547205/muz-co-znicil-pychu-sas-odvodovy-bonus-je-antisocialny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:17.186563+00:00"}
{"id": "vr37367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37367", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vy máte tak isto vzťah k zlatým padákom aj vo vašom rezorte. Ja vám chcem pripomenúť v roku 2006. Vaši dvaja najbližší spolupracovníci, ktorí aj dnes pracujú na ministerstve financií. Vy ste im dali odškodné, bolestné, pretože skončili prácu v štátnej správe. Dohromady 600 tisíc korún.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie ohľadom údajného odstupného vo výške 600 000 SK.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie ohľadom údajného odstupného vo výške 600 000 SK."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:20.728023+00:00"}
{"id": "vr37373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37373", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tá spolupráca je tu, je naďalej funkčná, veď ja si spomínam na veľmi vynikajúcu spoluprácu pána poslanca Viskupiča s ministrom kultúry Krajcerom, pokiaľ sa diskutoval zákon o zlúčení Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o spolupráci medzi J. Viskupičom a D. Krajcerom, ako uvádza Jozef Kollár, sa nám nájsť nepodarilo. O určitej zhode názorov a potenciálnej spolupráci napríklad v otázke bývalej Slovenskej televízie nasvedčuje článok na portáli sme.sk týkajúci sa kritiky uzatvárania zmlúv v STV. Na základe tohoto je možne predpokladať, že Viskupič s Krajcerom spolupracuje.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o spolupráci medzi J. Viskupičom a D. Krajcerom, ako uvádza Jozef Kollár, sa nám nájsť nepodarilo. O určitej zhode názorov a potenciálnej spolupráci napríklad v otázke bývalej Slovenskej televízie nasvedčuje článok na portáli sme.sk týkajúci sa kritiky uzatvárania zmlúv v STV. Na základe tohoto je možne predpokladať, že Viskupič s Krajcerom spolupracuje."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5676609/stv-nema-zhanat-relacie-ziada-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:31.635997+00:00"}
{"id": "vr35831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35831", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Choďte sa pozrieť do atómovej elektrárne v Mochovciach, kde bude v júli, v auguste pracovať 4,5 tisíc ľudí...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "podľa tlačovej správy agentúry Sita má byť v súvislosti s výstavbou 3. a 4. blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach zamestnaných približne 3 500 ľudí. Robert Fico neodôvodnene navyšuje toto číslo.", "analysis_paragraphs": ["podľa tlačovej správy agentúry Sita má byť v súvislosti s výstavbou 3. a 4. blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach zamestnaných približne 3 500 ľudí. Robert Fico neodôvodnene navyšuje toto číslo."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Sita"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1188083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:57.110266+00:00"}
{"id": "vr31766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31766", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Pozrite sa priestupková imunita na konci minulého volebné obdobia sa zrušila, bolo to teraz nedávno.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priestupková imunita bola na základe prijatia návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky J. Kollára, J. Mikuša, P. Hrušovského a L. Solymosa , zrušená poslancom, sudcom, ale i prezidentovi SR, prokurátorom, príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, 3.februára 2012 . V parlamente nastala v tejto otázke hlboká zhoda. Za zrušenie hlasovalo všetkých 147 prítomných poslancov. Neprítomní boli dvaja poslanci z klubu SNS a jeden z KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priestupková imunita bola na základe prijatia návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky J. Kollára, J. Mikuša, P. Hrušovského a L. Solymosa , zrušená poslancom, sudcom, ale i prezidentovi SR, prokurátorom, príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, 3.februára 2012 . V parlamente nastala v tejto otázke hlboká zhoda. Za zrušenie hlasovalo všetkých 147 prítomných poslancov. Neprítomní boli dvaja poslanci z klubu SNS a jeden z KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-13", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=360", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29802"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:01.198591+00:00"}
{"id": "43586", "numeric_id": 43586, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43586", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale v prípade pani Jankovskej (o jej odvolaní, pozn.), ktorú nikto nevolil (nevolili ju občania SR, pozn.) do pozície štátnej tajomníčky, nerozhoduje volič.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra - nie je do funkcie volený občanmi. Vyplýva to z §4 ods.3 Zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra - nie je do funkcie volený občanmi. Vyplýva to z §4 ods.3 Zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2001-575"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:44.190183+00:00"}
{"id": "vr36786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36786", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Trošku, ak smiem poopravím ten váš výrok, lebo predsa len sme si zapísali do vládneho programu, že otvoríme v tomto volebnom období verejnú debatu o tej druhej (téme, financovanie cirkvi pozn.).", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa programového vyhlásenia vlády (s.38) na roky 2010-2014: Vláda SR bude naďalej rozvíjať doterajšiu úspešnú spoluprácu a korektný dialóg s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností a otvorí celospoločenskú diskusiu o problematike financovania cirkví.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programového vyhlásenia vlády (s.38) na roky 2010-2014: Vláda SR bude naďalej rozvíjať doterajšiu úspešnú spoluprácu a korektný dialóg s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností a otvorí celospoločenskú diskusiu o problematike financovania cirkví."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["programového vyhlásenia vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:53.077112+00:00"}
{"id": "vr17360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17360", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...Smer nemá jedinú členku vlády, hoci má najviac ministrov, Smer nemá jedinú predsedníčku výboru v parlamente. Slovenská národná strana má (ministerku, pozn.)(...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD má v súčasnosti 9 členov vlády, teda najviac zo všetkých vládnych strán. Z týchto členov sú všetci muži. SMER-SD nemá predsedníčku v žiadnom výbore NR SR. Nominantkami SNS sú vo vláde ministerky Gabriela Matečná (podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) a Martina Lubyová (ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa oficiálnej stránky Vlády SR má strana SMER-SD v súčasnosti 9 členov vlády, z toho sú siedmi členmi strany SMER-SD (Robert Fico, Peter Pellegrini, Robert Kaliňák, Peter Kažimír, Peter Žiga, Ján Richter, Marek Maďarič) a dvaja nestraníci, nominovaní stranou SMER-SD (Tomáš Drucker a Miroslav Lajčák). Slovenská národná strana má vo vláde 3 členov, z ktorých len Peter Gajdoš (minister obrany SR) je členom SNS, Martina Lubyová a Gabriela Matečná sú len nominantkami SNS. Strana SMER-SD má 7 predsedov výborov NR SR (Richard Raši, Ľuboš Blaha, Róbert Madej, Ladislav Kamenický, Ľubomír Petrák, Dušan Jarjabek, Jozef Buček).", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD má v súčasnosti 9 členov vlády, teda najviac zo všetkých vládnych strán. Z týchto členov sú všetci muži. SMER-SD nemá predsedníčku v žiadnom výbore NR SR. Nominantkami SNS sú vo vláde ministerky Gabriela Matečná (podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) a Martina Lubyová (ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa oficiálnej stránky Vlády SR má strana SMER-SD v súčasnosti 9 členov vlády, z toho sú siedmi členmi strany SMER-SD (Robert Fico, Peter Pellegrini, Robert Kaliňák, Peter Kažimír, Peter Žiga, Ján Richter, Marek Maďarič) a dvaja nestraníci, nominovaní stranou SMER-SD (Tomáš Drucker a Miroslav Lajčák). Slovenská národná strana má vo vláde 3 členov, z ktorých len Peter Gajdoš (minister obrany SR) je členom SNS, Martina Lubyová a Gabriela Matečná sú len nominantkami SNS. Strana SMER-SD má 7 predsedov výborov NR SR (Richard Raši, Ľuboš Blaha, Róbert Madej, Ladislav Kamenický, Ľubomír Petrák, Dušan Jarjabek, Jozef Buček)."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej", "členom", "výborov"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "https://www.aktuality.sk/clanok/546384/minister-peter-gajdos-vstupil-do-slovenskej-narodnej-strany/", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:27.944868+00:00"}
{"id": "vr34762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34762", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pani redaktorka, klub SDKÚ-DS tam bol úplne kompletný. Ja môžem niesť aj to sprostredkovanie ako podpredsedníčka SDKÚ-DS záruky za prítomnosť poslancov nášho klubu. A tí tam boli úplne všetci.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Radičová odkazuje na hlasovanie, kedy sa malo presadiť rokovania o postupe v otázke finančnej pomoci Grécku. Podľa výpisu z hlasovania boli všetci poslanci z klubu SDKÚ-DS prítomní.", "analysis_paragraphs": ["I. Radičová odkazuje na hlasovanie, kedy sa malo presadiť rokovania o postupe v otázke finančnej pomoci Grécku. Podľa výpisu z hlasovania boli všetci poslanci z klubu SDKÚ-DS prítomní."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["výpisu z hlasovania"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26866"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:29.271843+00:00"}
{"id": "vr35454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35454", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Táto koalícia rokuje vo veľmi širokom zbore, teda je to minimálne 12 ľudí, keď sa jedná o vysoko odborné otázky, tak sa tam striedajú ministri alebo iní odborníci a samozrejme je to spojené s diskusiami, ktoré sú aj hlboké aj široké a to je zárukou, že ten výsledok alebo ten kompromis proste bude tým najlepším, čo dokážu spoločne urobiť.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako je uvedené tu koaličná rada sa skladá z troch členov každej strany minimálne 12 ľudí. O obsadzovaní členov rady pri rôznych odborných otázkach koaličná dohoda nehovorí.", "analysis_paragraphs": ["Ako je uvedené tu koaličná rada sa skladá z troch členov každej strany minimálne 12 ľudí. O obsadzovaní členov rady pri rôznych odborných otázkach koaličná dohoda nehovorí."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/novy-zaciatok-koalicna-dohoda-podpisana/181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:51.312153+00:00"}
{"id": "48250", "numeric_id": 48250, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48250", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Keď si pozrieme a porovnáme armádu Ukrajiny v porovnaní s armádou Ruskej federácie, tak je tam stále, stále je tam značný nepomer.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Rusko má väčšiu armádu než Ukrajina, rovnako Rusko vynakladá viac finančných prostriedkov zo svojho HDP na jej rozvoj. Kým Rusko na rozvoj armády dáva viac ako 11,4 % HDP (61, 7 mld. dolárov ročne ), Ukrajina 8,8 % HDP (5,9 mld.). Ukrajinská armáda ako celok by mala mať približne 200 tisíc vojakov a teda dosahuje 20 % síl celej ruskej armády . Je teda pravdou, že Ukrajina má menšiu armádu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Rusko má väčšiu armádu než Ukrajina, rovnako Rusko vynakladá viac finančných prostriedkov zo svojho HDP na jej rozvoj. Kým Rusko na rozvoj armády dáva viac ako 11,4 % HDP (61, 7 mld. dolárov ročne ), Ukrajina 8,8 % HDP (5,9 mld.). Ukrajinská armáda ako celok by mala mať približne 200 tisíc vojakov a teda dosahuje 20 % síl celej ruskej armády . Je teda pravdou, že Ukrajina má menšiu armádu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Rusko", "ročne", "armády"], "url": ["https://a-static.projektn.sk/2022/02/ukrajina-1.png", "https://www.aljazeera.com/news/2022/1/25/infographic-military-capabilities-of-russia-and-ukraine-interactive", "https://www.aljazeera.com/wp-content/uploads/2022/01/INTERACTIVE-Ukraine-Russia-head-to-head.png?w=770&resize=770%2C770"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:30.212076+00:00"}
{"id": "49753", "numeric_id": 49753, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49753", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Ja som išiel s nimi  tam, ja som išiel s nimi (s učiteľmi protestovať, pozn.) a vyrobili sme 20 % zvýšenie platov.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z pozície ministra školstva vyjadril Branislav Gröhling podporu pre zvyšovanie platov učiteľov a aj ich protestom, no sám sa ich nakoniec nezúčastnil. Platobné tarify pedagogických zamestnancov boli nakoniec zvýšené, pričom zvýšenie bolo nastavená postupne, najskôr o desať a následne o 12 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nBranislav Gröhling ako minister školstva vyslovil podporu učiteľom, špeciálne ich protestu pred parlamentom z dňa 15. júna 2022. Otázka platov učiteľov vyvolala niekoľkomesačný spor medzi ním a vtedajším ministrom financií, Igorom Matovičom. Protestu sa však nakoniec nezúčastnil. V rozhovore sa vyjadril , že minister financií vzal učiteľov za rukojemníkov a : „z protestu učiteľov, ktorým som vyjadril podporu, sa robí divadlo.”\n\nJedným z cieľov protestu bolo dosiahnuť valorizáciu platov o 10 %. Nakoniec vláda rozhodla, že platobné tarify pedagogických zamestnancov budú od 1. januára 2023 vyššie o 10 % a následne od 1. septembra 2023 o 12 %.", "analysis_paragraphs": ["Z pozície ministra školstva vyjadril Branislav Gröhling podporu pre zvyšovanie platov učiteľov a aj ich protestom, no sám sa ich nakoniec nezúčastnil. Platobné tarify pedagogických zamestnancov boli nakoniec zvýšené, pričom zvýšenie bolo nastavená postupne, najskôr o desať a následne o 12 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Branislav Gröhling ako minister školstva vyslovil podporu učiteľom, špeciálne ich protestu pred parlamentom z dňa 15. júna 2022. Otázka platov učiteľov vyvolala niekoľkomesačný spor medzi ním a vtedajším ministrom financií, Igorom Matovičom. Protestu sa však nakoniec nezúčastnil. V rozhovore sa vyjadril , že minister financií vzal učiteľov za rukojemníkov a : „z protestu učiteľov, ktorým som vyjadril podporu, sa robí divadlo.”", "Jedným z cieľov protestu bolo dosiahnuť valorizáciu platov o 10 %. Nakoniec vláda rozhodla, že platobné tarify pedagogických zamestnancov budú od 1. januára 2023 vyššie o 10 % a následne od 1. septembra 2023 o 12 %."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "špeciálne", "spor", "vyjadril", "bolo", "budú"], "url": ["https://www.facebook.com/branislav.grohling/posts/603405337812421/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/06/grohling-chce-vyssie-platy-ucitelov-matovic-prisiel-s-navrhom-rokovanie-vlady-na-istu-dobu-prerusili/#:~:text=Protest%20zamestnancov%20%C5%A1kolstva%20m%C3%A1%20pln%C3%BA%20podporu%20Gr%C3%B6hlinga.%20S%C3%BAhlas%C3%AD%20aj%20s%20ich%20po%C5%BEiadavkami.%20%E2%80%9EOni%20bojuj%C3%BA%20za%20to%2C%20za%20%C4%8Do%20som%20dva%20roky%20bojoval%20aj%20ja%20u%20ministra%20financi%C3%AD.%20Bohu%C5%BEia%C4%BE%2C%20on%20je%20ten%20jedin%C3%BD%2C%20ktor%C3%BD%20m%C3%B4%C5%BEe%20rozhodn%C3%BA%C5%A5%20a%20upokoji%C5%A5%20cel%C3%BA%20situ%C3%A1ciu%2C%E2%80%9C%20kon%C5%A1tatoval.", "https://dennikn.sk/2846585/matovic-a-grohling-chcu-protestovat-za-vyssie-platy-v-skolstve-ste-najhorsia-vlada-odkazuju-im-ucitelia/#:~:text=Od%20jesene%20minul%C3%A9ho%20roka%20sa%20minister%20%C5%A1kolstva%20Branislav%20Gr%C3%B6hling%20(SaS)%20a%C2%A0minister%20financi%C3%AD%20Igor%20Matovi%C4%8D%20(O%C4%BDaNO)%20sporia%2C%20kde%20zobra%C5%A5%20peniaze%20pre%20u%C4%8Dite%C4%BEov.", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/186368-b-gr-hling-musime-prezit-matovicovo-divadlo-a-potom-pride-k-zvyseniu-platov-rozhovor#:~:text=M%C5%88a%20ve%C4%BEmi%20mrz%C3%AD,sa%20rob%C3%AD%20divadlo", "https://www.skolskyportal.sk/prevadzka-skoly/za-lepsie-platy#:~:text=Valoriz%C3%A1ciu%20tarifn%C3%BDch%20platov%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20zamestnancov%20%C5%A1kolstva%20o%C2%A010%25%20s%C2%A0%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5ou%20od%201.%20j%C3%BAla%202022", "https://www.aktuality.sk/clanok/rIxFmxZ/platy-zamestnancov-v-statnej-aj-verejnej-sprave-porastu-rozhodla-vlada/#:~:text=Zv%C3%BD%C5%A1i%20sa%20aj%20osobitn%C3%A1%20stupnica%20platov%C3%BDch%20tar%C3%ADf%20u%C4%8Dite%C4%BEov%20vysok%C3%BDch%20%C5%A1k%C3%B4l%20a%20v%C3%BDskumn%C3%BDch%20a%20v%C3%BDvojov%C3%BDch%20zamestnancov%20a%20platov%C3%A9%20tarify%20pedagogick%C3%BDch%20zamestnancov%20a%20odborn%C3%BDch%20zamestnancov%20od%201.%20janu%C3%A1ra%202023%20o%20desa%C5%A5%20percent%20a%20od%201.%20septembra%202023%20o%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%2012%20percent%2C%E2%80%9C%20objas%C5%88uje%20%C3%9Arad%20vl%C3%A1dy%20SR."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:38.544295+00:00"}
{"id": "vr37194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37194", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Rozdiel je znovu v tom to videnie, že my sme sa aj priznali, áno, urobili sme chybu (pri zákone o sociálnom poistení, pozn.) a vašou pomocou, to bola vtedy dohoda vládnej koalície v roku 2006 ešte pred predčasnými voľbami dohoda vládnej koalície, ktorá bola menšinová a dohoda opozície už bola ministerkou pani Radičová zmenili sme tento zákon, dobre si to pamätáte, zmenili sme tak ako ste nám to dovolili, takže nehovorte, že my aspoň sme sa priznali, že áno sme urobili chybu, ale vy teraz hovoríte všetko v poriadku.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či to znamenalo priznanie si chyby posúdiť nevieme, faktom ale je, že posledná novela pred voľbami v roku 2006 bola predložená vo februári ako spoločný kompromisný návrh všetkých parlamentných poslaneckých klubov.", "analysis_paragraphs": ["Či to znamenalo priznanie si chyby posúdiť nevieme, faktom ale je, že posledná novela pred voľbami v roku 2006 bola predložená vo februári ako spoločný kompromisný návrh všetkých parlamentných poslaneckých klubov."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["bola predložená"], "url": ["http://www.24hod.sk/Novela-zakona-o-socialnom-poisteni-ako-spolocny-navrh-klubov-cl10039.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:04.311824+00:00"}
{"id": "vr27844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27844", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Ja som mal tú česť byť minister zahraničných vecí, keď sme vstupovali do Únie.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že E. Kukan bol ministrom zahraničných vecí v čase keď Slovensko vstupovalo do EÚ. Slovensko sa stalo členom EÚ 1. mája 2004. E. Kukan bol ministrom zahraničných vecí v rokoch 1998-2002 v 1. Dzurindovej vláde a taktiež 2002-2006 v 2. Dzurindovej vláde, teda v čase integračného procesu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že E. Kukan bol ministrom zahraničných vecí v čase keď Slovensko vstupovalo do EÚ. Slovensko sa stalo členom EÚ 1. mája 2004. E. Kukan bol ministrom zahraničných vecí v rokoch 1998-2002 v 1. Dzurindovej vláde a taktiež 2002-2006 v 2. Dzurindovej vláde, teda v čase integračného procesu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["1998-2002", "2002-2006", "integračného"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/zoznam_liniek/slovensko-a-europska-unia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:52.292008+00:00"}
{"id": "46706", "numeric_id": 46706, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46706", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Do septembra Slovensko bolo najúspešnejšou krajinou v celej Európe. Nielen v Európskej únii, ale v celej Európe najúspešnejšou krajinou v boji proti covidu, aj z pohľadu počtu chorých ľudí, aj z pohľadu počtu obetí sme boli najúspešnejší. Sme boli jednotkou. Ani raz to nenájdete v žiadnych médiách. Namiesto toho tu boli desiatky tisíc článkov a reportáží proti Matovičovi, proti tejto vláde. Húckanie proti opatreniam. Ani raz nepochválil nikto.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko bolo na chvíľu premiantom v (najmenšom) počte obetí na koronavírus a patrilo aj medzi štáty s najmenej nakazenými, no netrvalo to „do septembra.” Rovnako nesedí, že média o úspechu krajiny v boji s koronavírusom neinformovali, ani to, že by vládu „ani raz” nepochválili. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Slovensko v medzinárodnom porovnaní Podľa údajov Our World in Data bolo Slovensko začiatkom mája 2020 európskou krajinou s najnižším počtom nakazených na koronavírus v prepočte na milión obyvateľov. Patrili sme tiež k štátom s pomerovo najnižším počtom mŕtvych. V polovici júla to už neplatilo, premiantom s najmenším počtom obetí bolo Holandsko, najmenej nakazených malo Maďarsko, Fínsko a Island. V druhej polovici augusta sa Slovensko priblížilo v počte nakazených stredu rebríčka, v počte obetí sme boli v trojke najlepších. Pochvaly v médiách V apríli portál pravda.sk písal o rebríčku Deep Knowledge Group, podľa ktorého Slovensko patrilo medzi 11 najbezpečnejších krajín sveta z pohľadu šírenia koronavírusu. Matovičov status z Facebooku o tom, že sme jednotka v počte obetí a patríme medzi krajiny s najmenej nakazenými, citoval portál Plus1deň, Dnes24.sk aj tvnoviny.sk .Najnižší počet úmrtí na počet obyvateľov vyzdvihol aj britský The Guardian . Novinári kritizovali a kritizujú vládu za manažovanie pandémie, komentátori však publikovali aj pochvaly .", "analysis_paragraphs": ["Slovensko bolo na chvíľu premiantom v (najmenšom) počte obetí na koronavírus a patrilo aj medzi štáty s najmenej nakazenými, no netrvalo to „do septembra.” Rovnako nesedí, že média o úspechu krajiny v boji s koronavírusom neinformovali, ani to, že by vládu „ani raz” nepochválili. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Slovensko v medzinárodnom porovnaní Podľa údajov Our World in Data bolo Slovensko začiatkom mája 2020 európskou krajinou s najnižším počtom nakazených na koronavírus v prepočte na milión obyvateľov. Patrili sme tiež k štátom s pomerovo najnižším počtom mŕtvych. V polovici júla to už neplatilo, premiantom s najmenším počtom obetí bolo Holandsko, najmenej nakazených malo Maďarsko, Fínsko a Island. V druhej polovici augusta sa Slovensko priblížilo v počte nakazených stredu rebríčka, v počte obetí sme boli v trojke najlepších. Pochvaly v médiách V apríli portál pravda.sk písal o rebríčku Deep Knowledge Group, podľa ktorého Slovensko patrilo medzi 11 najbezpečnejších krajín sveta z pohľadu šírenia koronavírusu. Matovičov status z Facebooku o tom, že sme jednotka v počte obetí a patríme medzi krajiny s najmenej nakazenými, citoval portál Plus1deň, Dnes24.sk aj tvnoviny.sk .Najnižší počet úmrtí na počet obyvateľov vyzdvihol aj britský The Guardian . Novinári kritizovali a kritizujú vládu za manažovanie pandémie, komentátori však publikovali aj pochvaly ."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "malo", "písal", "citoval", "Dnes24.sk", "tvnoviny.sk", "The Guardian", "kritizovali", "kritizujú", "publikovali", "pochvaly"], "url": ["https://ourworldindata.org/coronavirus-data-explorer?yScale=log&minPopulationFilter=1000000&time=2020-04-29..2020-05-21&country=SVK~AUT~BLR~BEL~BIH~BGR~HRV~CZE~CYP~DNK~EST~FIN~FRA~DEU~GRC~HUN~ISL~IRL~ITA~LVA~LIE~LTU~LUX~MDA~NLD~MKD~NOR~POL~PRT~ROU~RUS~SRB~SVN~ESP~SWE~CHE~UKR~GBR~ALB&region=World&deathsMetric=true&interval=smoothed&aligned=true&hideControls=true&perCapita=true&smoothing=7&pickerMetric=location&pickerSort=asc", "https://ourworldindata.org/coronavirus-data-explorer?yScale=log&minPopulationFilter=1000000&time=2020-07-15&country=SVK~AUT~BLR~BEL~BIH~BGR~HRV~CZE~CYP~DNK~EST~FIN~FRA~DEU~GRC~HUN~ISL~IRL~ITA~LVA~LIE~LTU~LUX~MDA~NLD~MKD~POL~PRT~ROU~RUS~SRB~SVN~ESP~SWE~CHE~UKR~GBR~ALB~Europe~NOR&region=World&casesMetric=true&interval=smoothed&aligned=true&hideControls=true&perCapita=true&smoothing=7&pickerMetric=location&pickerSort=asc", "https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/547361-slovensko-momentalne-patri-podla-analytikov-k-top-11-najbezpecnejsim-krajinam-sveta/", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/koronakriza-dolahla-aj-matovica-viackrat-som-dal-aj-otazku-to-ma-zmysel", "https://www.dnes24.sk/skvele-cisla-len-dva-nove-pripady-v-europe-sme-najuspesnejsi-v-boji-s-koronavirusom-360037", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/1995902_tabulka-slovensko-zvlada-boj-s-covid-19-najlepsie-z-eu-mame-vyrazne-najnizsiu-umrtnost", "https://www.theguardian.com/world/2020/may/17/putin-johnson-bolsonaro-and-trump-men-too-macho-for-masks", "https://komentare.sme.sk/c/22375455/poslite-matovica-do-kuta.html", "https://dennikn.sk/2265004/newsfilter-matovic-vsadil-vsetko-na-nespolahlive-testy-a-na-to-dolezite-rezignoval/?ref=suv", "https://komentare.sme.sk/c/22412099/podmienena-chvala-igora-matovica.html", "https://dennikn.sk/1846112/pripravme-sa-na-koniec-krizy/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:46.491942+00:00"}
{"id": "vr26454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26454", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aktívna účasť na Youth Initiative nám umožňuje aby sme čerpali ďalších 200 miliónov eur. Ministerstvo práce podalo už konkrétne projekty.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že tak ako v prípade podania projektov Ministerstvom práce, tak aj v prípade finančných zdrojov, ktoré bude Slovensko môcť čerpať z iniciatívy pre mladých, nie sú známe konečné, oficiálne čísla a oficiálne správy, vyjadrenia z ministerstva. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dostupných informácií, z iniciatívy Youth Opportunities Initiative , ktorý ma Fico na mysli, bude mať pravdepodobne Slovensko možnosť čerpať 180 až 200 miliónov. Túto informáciu uviedol koncom októbra 2013 R. Fico. Iné relevantné zdroje o konečnom prerozdelení zdrojov z tohoto programu, iniciatívy nie je známe. Taktiež nie je známe, či Ministerstvo práce SR podalo nejaké projekty k tejto iniciatíve. Na stránke ministerstva nie je uvedená žiadna správa o podaní takýchto projektov. Jediné informácie o európskych peniazoch a zamestnanosti resp. vytváraniu pracovných miest sú o inom programe do 29 rokov . R. Fico koncom novembra 2013 uviedol, že Richter mu mal potvrdiť , že projekty už mali podať. Oficiálne vyjadrenie Ministerstva práce Demagog.SK nezistil. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že tak ako v prípade podania projektov Ministerstvom práce, tak aj v prípade finančných zdrojov, ktoré bude Slovensko môcť čerpať z iniciatívy pre mladých, nie sú známe konečné, oficiálne čísla a oficiálne správy, vyjadrenia z ministerstva. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dostupných informácií, z iniciatívy Youth Opportunities Initiative , ktorý ma Fico na mysli, bude mať pravdepodobne Slovensko možnosť čerpať 180 až 200 miliónov. Túto informáciu uviedol koncom októbra 2013 R. Fico. Iné relevantné zdroje o konečnom prerozdelení zdrojov z tohoto programu, iniciatívy nie je známe. Taktiež nie je známe, či Ministerstvo práce SR podalo nejaké projekty k tejto iniciatíve. Na stránke ministerstva nie je uvedená žiadna správa o podaní takýchto projektov. Jediné informácie o európskych peniazoch a zamestnanosti resp. vytváraniu pracovných miest sú o inom programe do 29 rokov . R. Fico koncom novembra 2013 uviedol, že Richter mu mal potvrdiť , že projekty už mali podať. Oficiálne vyjadrenie Ministerstva práce Demagog.SK nezistil. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Youth Opportunities Initiative", "informáciu", "stránke", "29 rokov", "potvrdiť"], "url": ["http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1006", "http://www.aktuality.sk/clanok/238949/slovensko-by-malo-na-tvorbu-pracovnych-miest-dostat-takmer-200-mil-eur-uviedol-fico/", "http://www.employment.gov.sk/sk/", "http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/eurofondy-pomohli-vytvorit-takmer-78-tisic-pracovnych-miest.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pracovne-miesta-tvorba-dotacia-fico/62439-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:59.097769+00:00"}
{"id": "vr27731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27731", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...čo je dnes v zákone o rodine napísané, že manželstvo je zväzok muža a ženy, sa posunie na úroveň ústavnú.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čl. 1\n\n1. V čl. 41 odsek 1 znie:\n\n„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy . Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“.", "analysis_paragraphs": ["Čl. 1", "1. V čl. 41 odsek 1 znie:", "„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy . Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["kampane", "Zákone č.36/2005 Z.z. o rodine", "TA3,25. februára 2014", "TA3,26. februára 2014", "Návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rodine/", "http://www.ta3.com/clanok/1035703/tb-r-fica-navrh-novely-ustavy-sr.html", "http://www.ta3.com/clanok/1035760/tb-r-fica-v-reakcii-na-postoj-kdh.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:16.956336+00:00"}
{"id": "vr26595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26595", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "Veľmi rád by som hovoril k občanom... ak ako mal prezident Roosevelt v ťažkých časoch druhej svetovej vojny, keď krvácali americkí synovia na bojiskách po celom svete, svoje hovory od krbu...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že to bol Franklin D. Roosevelt kto hovoril k občanom USA v od roku 1933 do roku 1944, teda aj časoch druhej svetovej vojny, v príhovoroch, ktoré sa prezývali hovory od krbu . Portál history.com uvádza: \" From March 1933 to June 1944, Roosevelt addressed the American people in some 30 speeches broadcast via radio, speaking on a variety of topics from banking to unemployment to fighting fascism in Europe . Millions of people found comfort and renewed confidence in these speeches, which became known as the \"fireside chats.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že to bol Franklin D. Roosevelt kto hovoril k občanom USA v od roku 1933 do roku 1944, teda aj časoch druhej svetovej vojny, v príhovoroch, ktoré sa prezývali hovory od krbu . Portál history.com uvádza: \" From March 1933 to June 1944, Roosevelt addressed the American people in some 30 speeches broadcast via radio, speaking on a variety of topics from banking to unemployment to fighting fascism in Europe . Millions of people found comfort and renewed confidence in these speeches, which became known as the \"fireside chats.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["hovory od krbu", "history.com"], "url": ["http://www.youtube.com/playlist?list=PL3833257914F80DA9", "http://www.history.com/topics/fireside-chats"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:34.243553+00:00"}
{"id": "48628", "numeric_id": 48628, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48628", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Vo februári sme počuli od pána Matoviča aj pána Sulíka, pamätáte si tú vysielanú tlačovku, že garantujú ceny elektriny na najbližšie 2 roky.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vo februári 2022 skutočne bola odvysielaná tlačová konferencie, na ktorej minister financií Igor Matovič spolu s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom prisľúbili , že domácnostiam sa nebudú zvyšovať náklady na energie počas najbližších dvoch rokoch.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vo februári 2022 skutočne bola odvysielaná tlačová konferencie, na ktorej minister financií Igor Matovič spolu s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom prisľúbili , že domácnostiam sa nebudú zvyšovať náklady na energie počas najbližších dvoch rokoch."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["prisľúbili"], "url": ["https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/21709012-ceny-elektriny-sa-domacnostiam-tri-roky-nezvysia-usetria-miliardu-oznamil-matovic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:43.979295+00:00"}
{"id": "vr34462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34462", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...a už počujem hlasy, že toto som v živote nevidel, takúto sumu. Áno, 3/4 občanov majú nižší plat ako tento priemerný, 2/3 dokonca nižší ako 500 eur.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistické údaje k rozloženiu príjmov sa nám nájsť nepodarilo, nevieme teda aký počet ľudí poberá akú mzdu.", "analysis_paragraphs": ["Štatistické údaje k rozloženiu príjmov sa nám nájsť nepodarilo, nevieme teda aký počet ľudí poberá akú mzdu."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:46.410425+00:00"}
{"id": "vr14347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14347", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": ".. Slovensko má v prípade svojich dlhopisov, svojej schopnosti predávať svoj dlh z hľadiska rizikových prirážok na sekundárnych trhoch druhý najlepší po Nemecku.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Petra Kažimíra v zásade hovorí o tom, za aké úroky predáva Slovenská republika svoje dlhy. Téme predaja dlhopisov sme sa už v Demagog.sk venovali kedy sme výrok Roberta Fica: „…len málo krajín, a je to najmä Nemecko a Slovensko dnes a možno európska banka, si požičiavame peniaze za úrokovú sadzbu zápornú, my jednoducho si dnes požičiame peniaze a na konci vrátime menej, ako sme si požičali.“ hodnotili ako pravdivý a preto tak robíme aj dnes.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Petra Kažimíra v zásade hovorí o tom, za aké úroky predáva Slovenská republika svoje dlhy. Téme predaja dlhopisov sme sa už v Demagog.sk venovali kedy sme výrok Roberta Fica: „…len málo krajín, a je to najmä Nemecko a Slovensko dnes a možno európska banka, si požičiavame peniaze za úrokovú sadzbu zápornú, my jednoducho si dnes požičiame peniaze a na konci vrátime menej, ako sme si požičali.“ hodnotili ako pravdivý a preto tak robíme aj dnes."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", "Slovenskou bankovou asociáciou"], "url": ["http://http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://http://www.sbaonline.sk/sk/projekty/financne-vzdelavanie/slovnik-bankovych-pojmov/vvv/variabilna-urokova-sadzba.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:02.446838+00:00"}
{"id": "48703", "numeric_id": 48703, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48703", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Je schválené to, že firmy, ktoré mali v tomto roku v tých referenčných mesiacoch myslím, že to september a október, ak sa nemýlim alebo august a september, teraz neviem, ktoré bolo to referenčné obdobie. Nad 200 EUR alebo 199 EUR a viac na megawathodinu elektrickej energie a 99 EUR na megawathodinu plynu, tak štát im z toho 80 % preplatí.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "24. októbra 2022 vláda oznámila schému pomoci firmám so zvýšenými cenami energií. Pomoc sa má vzťahovať na všetky podniky na Slovensku formou zastropovania cien elektriny a plynu. Štát má uhradiť 80 % z rozdielu medzi cenovým stropom a vyššou trhovou cenou. Cenové stropy sú určené na 199 eur za megawatthodinu elektriny a 99 eur za megawatthodinu plynu. Zastropované ceny sa majú týkať iba komodity, čo znamená, že na poplatky za distribúciu a tranzit sa neprihliada pri výpočte sumy, ktorú bude štát preplácať, ako informuje Denník N.\n\nPomoc je hradená zo schváleného navýšenia rozpočtu na tento rok, z ktorého je 900 miliónov vyhradených pre podniky. Vláda chce vyplácať pomoc už v roku 2022, pričom vezme do úvahy účty za september a október. Plánuje vyrovnať rozdiely podnikom, ktoré o to požiadajú už v novembri a decembri. Pomoc štátu je limitovaná výškou 500 tisíc eur na firmu do konca roka 2022 a 100 tisíc eur za každý mesiac na firmu v budúcom roku.\n\nZastropovanie cien má pokračovať aj od januára do marca 2023 v prípade schválenia rozpočtu na budúci rok.", "analysis_paragraphs": ["24. októbra 2022 vláda oznámila schému pomoci firmám so zvýšenými cenami energií. Pomoc sa má vzťahovať na všetky podniky na Slovensku formou zastropovania cien elektriny a plynu. Štát má uhradiť 80 % z rozdielu medzi cenovým stropom a vyššou trhovou cenou. Cenové stropy sú určené na 199 eur za megawatthodinu elektriny a 99 eur za megawatthodinu plynu. Zastropované ceny sa majú týkať iba komodity, čo znamená, že na poplatky za distribúciu a tranzit sa neprihliada pri výpočte sumy, ktorú bude štát preplácať, ako informuje Denník N.", "Pomoc je hradená zo schváleného navýšenia rozpočtu na tento rok, z ktorého je 900 miliónov vyhradených pre podniky. Vláda chce vyplácať pomoc už v roku 2022, pričom vezme do úvahy účty za september a október. Plánuje vyrovnať rozdiely podnikom, ktoré o to požiadajú už v novembri a decembri. Pomoc štátu je limitovaná výškou 500 tisíc eur na firmu do konca roka 2022 a 100 tisíc eur za každý mesiac na firmu v budúcom roku.", "Zastropovanie cien má pokračovať aj od januára do marca 2023 v prípade schválenia rozpočtu na budúci rok."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "pokračovať"], "url": ["https://e.dennikn.sk/3073723/vlada-predstavila-pomoc-podnikom-zastropovat-chce-ceny-elektriny-aj-plynu-a-potom-dotovat-80-percent-rozdielu/", "https://www.podnikajte.sk/financny-manazment/zastropovanie-cien-energii-pre-firmy-plan-na-rok-2023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:57.384730+00:00"}
{"id": "vr34677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34677", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Došiel Igor Federič sám a povedal, …, že už nechce ďalej kandidovať na túto pozíciu, ale stal sa členom predsedníctva strany ako takej.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spravodajský portál agentúry SITA píše: „Delegáti do predsedníctva zvolili napríklad Igora Federiča, ktorý nekandidoval za podpredsedu strany Smer-SD a ako jediný podpredsedníčku funkciu opustil.“", "analysis_paragraphs": ["Spravodajský portál agentúry SITA píše: „Delegáti do predsedníctva zvolili napríklad Igora Federiča, ktorý nekandidoval za podpredsedu strany Smer-SD a ako jediný podpredsedníčku funkciu opustil.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["agentúry SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/koalicia-podla-fica-kriminalizuje-smer/250251-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:26.500486+00:00"}
{"id": "vr26945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26945", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V memorande je napísané, že je tam takzvaný duálny track, to znamená dvojitá cesta.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dual track ako spôsob predaja je súčasťou dohody medzi akcionármi, ktorá je v memorande, ktorú podpísali tak Deutsche Telecom ako aj slovenská strana. SITA , 14. februára 2014: \"Ako informovala hovorkyňa Fondu národného majetku (FNM) SR Miriam Žiaková, po podpise memoranda o porozumení bude teraz nasledovať výber investičnej banky slovenskými akcionármi. . ..Akým spôsobom sa nakoniec akcie predajú, zostáva podľa FNM pre túto chvíľu otvorené. Akcionári Slovak Telekomu sa však dohodli, že Slovenská republika využije najmodernejší spôsob predaja, formou tzv. Dual track. Znamená to, že sa paralelne bude pracovať na oboch potenciálnych formách predaja – prostredníctvom kapitálového trhu, ako aj priamym predajom tretej strane v medzinárodnom tendri. „Finálne rozhodnutie o metóde predaja sa urobí následne, po prieskume trhu vybranou investičnou bankou. Výsledná cena bude výsledkom transparentného Dual Track procesu, riadeného renomovanou globálnou investičnou bankou,“ dodala Žiaková. ... Memorandum o porozumení podpísali spoločnosť Deutsche Telekom AG, SR zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, FNM a spoločnosť Slovak Telekom, a. s. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dual track ako spôsob predaja je súčasťou dohody medzi akcionármi, ktorá je v memorande, ktorú podpísali tak Deutsche Telecom ako aj slovenská strana. SITA , 14. februára 2014: \"Ako informovala hovorkyňa Fondu národného majetku (FNM) SR Miriam Žiaková, po podpise memoranda o porozumení bude teraz nasledovať výber investičnej banky slovenskými akcionármi. . ..Akým spôsobom sa nakoniec akcie predajú, zostáva podľa FNM pre túto chvíľu otvorené. Akcionári Slovak Telekomu sa však dohodli, že Slovenská republika využije najmodernejší spôsob predaja, formou tzv. Dual track. Znamená to, že sa paralelne bude pracovať na oboch potenciálnych formách predaja – prostredníctvom kapitálového trhu, ako aj priamym predajom tretej strane v medzinárodnom tendri. „Finálne rozhodnutie o metóde predaja sa urobí následne, po prieskume trhu vybranou investičnou bankou. Výsledná cena bude výsledkom transparentného Dual Track procesu, riadeného renomovanou globálnou investičnou bankou,“ dodala Žiaková. ... Memorandum o porozumení podpísali spoločnosť Deutsche Telekom AG, SR zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, FNM a spoločnosť Slovak Telekom, a. s. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/308602-o-sposobe-predaja-slovak-telekomu-sa-zatial-nerozhodlo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:43.258672+00:00"}
{"id": "vr35678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35678", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej ten deficit je na úrovni 7 %. To je priemerný deficit v Európskej únii...", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit za rok 2009 je na úrovni 6,8%, čo je presne úroveň deficitu pre EU27.", "analysis_paragraphs": ["Deficit za rok 2009 je na úrovni 6,8%, čo je presne úroveň deficitu pre EU27."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["za rok 2009 je na úrovni"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:23.564828+00:00"}
{"id": "49218", "numeric_id": 49218, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49218", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ten daňový bonus je nastavený tak, že čím viac zarábate, tak tým viac pomoci od štátu dostanete.", "statement_date": "2023-08-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci v máji 2022 schávlili rodinný balíček z dielne Igora Matoviča, ktorého obsahom bolo aj zvýšenie daňového bonusu na dieťa.\n\nKľúčové ukazovatele pre výpočet daňového bonusu sú zárobok pracujúceho rodiča a počet detí v domácnosti. Je pravdou, že čím viac rodič zarába , tým vyšší daňový bonus dostane. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodobný výrok sme Michalovi Šimečkovi už v minulosti označili ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci v máji 2022 schávlili rodinný balíček z dielne Igora Matoviča, ktorého obsahom bolo aj zvýšenie daňového bonusu na dieťa.", "Kľúčové ukazovatele pre výpočet daňového bonusu sú zárobok pracujúceho rodiča a počet detí v domácnosti. Je pravdou, že čím viac rodič zarába , tým vyšší daňový bonus dostane. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podobný výrok sme Michalovi Šimečkovi už v minulosti označili ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-05", "analysis_sources": {"text": ["schávlili", "zarába", "označili"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2864413/parlament-schvalil-inflacny-balicek-k-olano-sme-rodina-a-za-ludi-sa-pridali-kotlebovci-a-kuffovci/", "https://www.rodinka.sk/vazne-veci/stat-pre-rodinu/kolko-eur-na-dieta-dostanem-2023/", "https://demagog.sk/vyrok/48945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:27.674537+00:00"}
{"id": "vr36232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36232", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Na túto zmenu táto vládna koalícia nemá by som povedal politický mandát. My takéto opatrenie v programovom vyhlásení zrušiť výsluhové dôchodky nemáme...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhlásenie v časti 3.2 Práca, sociálne veci a rodina neobsahuje takéto opatrenie.", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenie v časti 3.2 Práca, sociálne veci a rodina neobsahuje takéto opatrenie."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:12.859991+00:00"}
{"id": "vr37328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37328", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Smer kritizuje, že banky majú príliš veľký zisk. V minulom roku vykázali ale ešte stále nižší zisk, aký mali v rokoch 2007-2008. Za vlády Roberta Fica mali banky vyšší zisk ako je terajší a zdanené neboli.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Kým pre rok 2007 platí, čo Mikloš tvrdí, v roku 2008 mali banky nižšie zisky ako minulý rok (nehovoriac o roku 2009, ktorý ale Mikloš neuvádza).", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Kým pre rok 2007 platí, čo Mikloš tvrdí, v roku 2008 mali banky nižšie zisky ako minulý rok (nehovoriac o roku 2009, ktorý ale Mikloš neuvádza)."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:32.954453+00:00"}
{"id": "vr35066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35066", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Sme najhorší z V4 v oblasti konkurencieschopnosti a viete o čom je konkurencieschopnosť. Je o tm ako sa ľudia budú mať, nie nadarmo v tom rebríčku, ktorí som spomínal konkurencieschopnosti sú na najvyšších miestach Švajčiarsko a Švédsko. Pretože vysoká konkurencieschopnosť sa prejavuje potom aj v zvýšenej životnej úrovni.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "celkovom hodnotení konkurencieschopnosti sme najhorší z V4 (SR 60; HU 52; PL 39; ČR 36)", "analysis_paragraphs": ["celkovom hodnotení konkurencieschopnosti sme najhorší z V4 (SR 60; HU 52; PL 39; ČR 36)"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["(SR 60; HU 52; PL 39; ČR 36)"], "url": ["http://gcr.weforum.org/gcr2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:06.485991+00:00"}
{"id": "48285", "numeric_id": 48285, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48285", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Máme nárast cien energií, neriešia sa platy zdravotníkov, neriešia sa učitelia.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda predstavila niekoľko opatrení proti zvyšovaniu cien energií. Učiteľom sa tento rok budú zvyšovať platy a zdravotníci o zvýšení ešte rokujú s ministrom. Nie je teda pravda, že vláda tieto témy nerieši. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý\n\nCeny energií rastú v celej Európe, vrátane Slovenska. Vláda na zmiernenie dopadov zvyšujúcich sa cien prijala niekoľko opatrení. Bytové domy dostali možnosť nakupovať plyn za regulovanú cenu. Pre domácnosti vláda zase dohodla zastropované ceny elektriny do roku 2024.\n\nO zvyšovaní platov zdravotníkov prebiehajú stále rokovania . V prípade dohody na vláde by zdravotné sestry mohli zarábať až o 200 € viac.\n\nUčiteľom vláda tento rok zvýšila platy, aj keď len o 3 percentá. K tomu dostali učitelia, ako aj všetci zamestnanci štátnej správy, jednorázový bonus vo výške 350 €.", "analysis_paragraphs": ["Vláda predstavila niekoľko opatrení proti zvyšovaniu cien energií. Učiteľom sa tento rok budú zvyšovať platy a zdravotníci o zvýšení ešte rokujú s ministrom. Nie je teda pravda, že vláda tieto témy nerieši. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý", "Ceny energií rastú v celej Európe, vrátane Slovenska. Vláda na zmiernenie dopadov zvyšujúcich sa cien prijala niekoľko opatrení. Bytové domy dostali možnosť nakupovať plyn za regulovanú cenu. Pre domácnosti vláda zase dohodla zastropované ceny elektriny do roku 2024.", "O zvyšovaní platov zdravotníkov prebiehajú stále rokovania . V prípade dohody na vláde by zdravotné sestry mohli zarábať až o 200 € viac.", "Učiteľom vláda tento rok zvýšila platy, aj keď len o 3 percentá. K tomu dostali učitelia, ako aj všetci zamestnanci štátnej správy, jednorázový bonus vo výške 350 €."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["rastú", "vrátane", "nakupovať", "dohodla", "rokovania", "zvýšila"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/ceny-energii-2022-107851.aspx", "https://index.sme.sk/c/22810726/na-elektrinu-a-plyn-si-mesacne-pripravte-aj-o-desiatky-eur-viac.html", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/bytove-domy-s-vlastnou-kotolnou-mozu-ziskat-zastropovanu-cenu-plynu-avsak-cas-maju-len-do-18-februara/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/02/zhoda-na-potrebe-zvysovat-platy-zdravotnikov-je-dohoda-vsak-stale-chyba/", "https://www.teraz.sk/slovensko/grohlingtrojpercentne-zvysenie-plat/599655-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:17.501015+00:00"}
{"id": "vr17361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17361", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...my sme jediná poslanecká skupina SPOLU - Občianska demokracia, ktorá má v parlamente zo 7 ľudí 4 ženy.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem Miroslava Beblavého môžeme zaradiť do skupiny poslancov SPOLU - Občianska demokracia, ktorí sú momentálne poslancami NR SR Jozefa Mihála, Katarínu Macháčkovú, Zuzanu Zimenovú, Simonu Petrík, Vieru Dubačovú a Ota Žarnaya, teda 4 z 7 poslancov sú ženy. Ak hodnotíme tento výrok v kontexte celej diskusie, je pravdou, že pomer žien a mužov v ostatných poslaneckých kluboch alebo skupinách je menší. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Okrem Miroslava Beblavého môžeme zaradiť do skupiny poslancov SPOLU - Občianska demokracia, ktorí sú momentálne poslancami NR SR Jozefa Mihála, Katarínu Macháčkovú, Zuzanu Zimenovú, Simonu Petrík, Vieru Dubačovú a Ota Žarnaya, teda 4 z 7 poslancov sú ženy. Ak hodnotíme tento výrok v kontexte celej diskusie, je pravdou, že pomer žien a mužov v ostatných poslaneckých kluboch alebo skupinách je menší. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": ["SPOLU", "poslaneckých kluboch"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/beblaveho-strana-bude-spolu-obcianska-de/280005-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:28.158296+00:00"}
{"id": "49485", "numeric_id": 49485, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49485", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Totiž nič sa nezmenilo na jednej veci, že inkriminovaná organizácia [pozn. Noční vlci], ktorú reprezentoval v Európe slovenský občan [pozn. Jozef Hambálek, šéf Nočných vlkov], ktorý sa dostal na sankčné zoznamy, je naďalej sankcionovaná. To je prvá vec. Rovnako súčasná vláda vie, že to nebol môj návrh, ale bol to návrh, ktorý s ktorým prišla iná členská krajina.", "statement_date": "2024-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Korčok reagoval na otázku moderátorky ohľadom sankčného zoznamu Európskej Únie, na ktorom sa ocitol aj šéf Nočných vlkov v Európe, Jozef Hambálek.\n\n21. júla 2022 Európska Únia v reakcii na Putinovu agresiu na Ukrajine schválila balík sankcií, ktorý obsahoval aj zoznam ľudí, ktorí sa podieľali na ruskej agresii voči Ukrajine. Na sankčný zoznam sa vtedy dostal aj prezident európskej vetvy nacionalistického motocyklového klubu Noční vlci, Jozef Hambálek (. pdf , str. 26). Napriek tomu, že 15. marca 2024 bol Hambálek zo zoznamu vyradený, organizácia Noční vlci na zozname sankcií zostáva . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRada Európskej únie (Rada EÚ) zaradenie Hambálka na zoznam odôvodnila tým, že „môže byť prepojený na prezidenta Vladimira Putina a iných zástupcov ruskej vlády“ (. pdf , str. 26). Rada EÚ za problematické považovala aj to, že Hambálek vybudoval európsku centrálu Nočných vlkov v priestoroch bývalej vojenskej základne na Slovensku. Na vybudovanie využil vyradenú vojenskú techniku vrátane tankov.\n\nHambálkove aktivity majú zahŕňať výcvik členov Nočných vlkov na aktívny boj na Ukrajine a aktívnu podporu proruskej propagandy v Európe. Tieto aktivity považuje Rada EÚ za bezpečnostnú hrozbu pre Ukrajinu a EÚ (. pdf , bod č. 1205). Hambálek bol na zoznam pridaný ako jediný občan EÚ. Zoznam cieli na spojencov Vladimíra Putina z Ruska, Bieloruska alebo Ukrajiny.\n\nMinisterstvo obrany v minulosti pre Demagóg.sk uviedlo, že na otázku, či Hambálek na území jeho areálu v obci Dolná Krupá trénoval vojakov na výcvik pre aktívny boj na Ukrajine, nemôže odpovedať.\n\nHambálek na Slovensku nebol za tieto činy trestne stíhaný alebo odsúdený. Slovenské úrady v reakcii na rozhodnutie členských štátov EÚ zaviedli sankcie do praxe, Hambálkovi boli zmrazené bankové účty a podiely vo firmách.\n\nV reakcii na sankcie Hambálek napísal list vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi a zástupkyni Slovenska pri EÚ. Od slovenskej diplomacie dostal odporúčanie, aby sa obrátil na sekretariát Rady Európskej únie v Bruseli, keďže tento orgán o sankciách rozhodol a slovenská diplomacia nemá právomoc ovplyvňovať rozhodnutia EÚ o sankčných zoznamoch.\n\nAgentúra Reuters 22. februára 2024 informovala , že Európska únia od 15. marca zruší sankcie voči Hambálkovi. Fico o jeho prípade hovoril so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na návšteve v Nemecku v januári 2024. Pri tejto príležitosti premiér Robert Fico na tlačovke 14. marca kritizoval Ivana Korčoka za to, že sa nepokúsil zabrániť tomu, aby EÚ zaradila Hambálka na sankčný zoznam. Uviedol taktiež, že vláda bude rozmýšľať o finančnom a morálnom odškodnení pre Hambálka. Fico sa Hambálkovi tiež ospravedlnil v mene slovenskej vlády a oznámil, že ho zvažujú aj odškodniť nespresnenou finančnou čiastkou.\n\nNa sankčnom zozname však nebol len Jozef Hambálek osobne, ale aj organizácia, ktorú vedie, Noční vlci . 15. marca 2024 boli zo zoznamu spolu s Hambálkom odobraní ešte Arkady Volozh a Sergey Mndoiants. Európska únia zatiaľ oficiálne zverejnila len staršiu verziu sankčného zoznamu, v najbližších dňoch zverejní aj aktuálnu verziu, kde Hambálek nebude.\n\nInformácia o tom, kto navrhol Hambálka na sankčný zoznam, nie je verejná, avšak bývalý minister obrany Jaroslav Naď hovorí , že navrhovateľom bolo Nemecko.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Korčok reagoval na otázku moderátorky ohľadom sankčného zoznamu Európskej Únie, na ktorom sa ocitol aj šéf Nočných vlkov v Európe, Jozef Hambálek.", "21. júla 2022 Európska Únia v reakcii na Putinovu agresiu na Ukrajine schválila balík sankcií, ktorý obsahoval aj zoznam ľudí, ktorí sa podieľali na ruskej agresii voči Ukrajine. Na sankčný zoznam sa vtedy dostal aj prezident európskej vetvy nacionalistického motocyklového klubu Noční vlci, Jozef Hambálek (. pdf , str. 26). Napriek tomu, že 15. marca 2024 bol Hambálek zo zoznamu vyradený, organizácia Noční vlci na zozname sankcií zostáva . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rada Európskej únie (Rada EÚ) zaradenie Hambálka na zoznam odôvodnila tým, že „môže byť prepojený na prezidenta Vladimira Putina a iných zástupcov ruskej vlády“ (. pdf , str. 26). Rada EÚ za problematické považovala aj to, že Hambálek vybudoval európsku centrálu Nočných vlkov v priestoroch bývalej vojenskej základne na Slovensku. Na vybudovanie využil vyradenú vojenskú techniku vrátane tankov.", "Hambálkove aktivity majú zahŕňať výcvik členov Nočných vlkov na aktívny boj na Ukrajine a aktívnu podporu proruskej propagandy v Európe. Tieto aktivity považuje Rada EÚ za bezpečnostnú hrozbu pre Ukrajinu a EÚ (. pdf , bod č. 1205). Hambálek bol na zoznam pridaný ako jediný občan EÚ. Zoznam cieli na spojencov Vladimíra Putina z Ruska, Bieloruska alebo Ukrajiny.", "Ministerstvo obrany v minulosti pre Demagóg.sk uviedlo, že na otázku, či Hambálek na území jeho areálu v obci Dolná Krupá trénoval vojakov na výcvik pre aktívny boj na Ukrajine, nemôže odpovedať.", "Hambálek na Slovensku nebol za tieto činy trestne stíhaný alebo odsúdený. Slovenské úrady v reakcii na rozhodnutie členských štátov EÚ zaviedli sankcie do praxe, Hambálkovi boli zmrazené bankové účty a podiely vo firmách.", "V reakcii na sankcie Hambálek napísal list vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi a zástupkyni Slovenska pri EÚ. Od slovenskej diplomacie dostal odporúčanie, aby sa obrátil na sekretariát Rady Európskej únie v Bruseli, keďže tento orgán o sankciách rozhodol a slovenská diplomacia nemá právomoc ovplyvňovať rozhodnutia EÚ o sankčných zoznamoch.", "Agentúra Reuters 22. februára 2024 informovala , že Európska únia od 15. marca zruší sankcie voči Hambálkovi. Fico o jeho prípade hovoril so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na návšteve v Nemecku v januári 2024. Pri tejto príležitosti premiér Robert Fico na tlačovke 14. marca kritizoval Ivana Korčoka za to, že sa nepokúsil zabrániť tomu, aby EÚ zaradila Hambálka na sankčný zoznam. Uviedol taktiež, že vláda bude rozmýšľať o finančnom a morálnom odškodnení pre Hambálka. Fico sa Hambálkovi tiež ospravedlnil v mene slovenskej vlády a oznámil, že ho zvažujú aj odškodniť nespresnenou finančnou čiastkou.", "Na sankčnom zozname však nebol len Jozef Hambálek osobne, ale aj organizácia, ktorú vedie, Noční vlci . 15. marca 2024 boli zo zoznamu spolu s Hambálkom odobraní ešte Arkady Volozh a Sergey Mndoiants. Európska únia zatiaľ oficiálne zverejnila len staršiu verziu sankčného zoznamu, v najbližších dňoch zverejní aj aktuálnu verziu, kde Hambálek nebude.", "Informácia o tom, kto navrhol Hambálka na sankčný zoznam, nie je verejná, avšak bývalý minister obrany Jaroslav Naď hovorí , že navrhovateľom bolo Nemecko."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "pdf", "bol", "zostáva", "pdf", "zahŕňať", "pdf", "bol", "jediný", "zmrazené", "napísal", "informovala", "hovoril", "kritizoval", "Noční vlci", "staršiu verziu", "hovorí"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/07/22/russia-s-aggression-against-ukraine-the-eu-targets-additional-54-individuals-and-10-entities/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32022R1270&from=EN", "https://www.reuters.com/world/europe/eu-lift-sanctions-slapped-two-russians-one-slovak-over-ukraine-war-diplomats-say-2024-02-22/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02014R0269-20231219", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32022R1270&from=EN", "https://dennikn.sk/3882441/fico-chce-odskodnit-byvalu-spojku-putinovho-motorkarskeho-gangu-za-to-ze-bol-na-sankcnom-zozname/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:L:2022:193:FULL", "https://dennikn.sk/3882441/fico-chce-odskodnit-byvalu-spojku-putinovho-motorkarskeho-gangu-za-to-ze-bol-na-sankcnom-zozname/", "https://dennikn.sk/2965429/bez-varovania-a-sance-nieco-vysvetlit-eu-zmrazila-majetok-podnikatela-hambalka-ktory-pomahal-putinovym-vlkom/", "https://dennikn.sk/2965429/bez-varovania-a-sance-nieco-vysvetlit-eu-zmrazila-majetok-podnikatela-hambalka-ktory-pomahal-putinovym-vlkom/", "https://dennikn.sk/2965429/bez-varovania-a-sance-nieco-vysvetlit-eu-zmrazila-majetok-podnikatela-hambalka-ktory-pomahal-putinovym-vlkom/?ref=inc", "https://www.reuters.com/world/europe/eu-lift-sanctions-slapped-two-russians-one-slovak-over-ukraine-war-diplomats-say-2024-02-22/", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/eu-to-lift-sanctions-on-pro-russian-slovak-businessman-defended-by-fico/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/703090-fico-budeme-rozmyslat-ako-moralne-aj-financne-odskodnime-hambalka/", "https://www.theguardian.com/world/2022/jul/21/eu-russia-sanctions-nightwolves-putin-actors-gold", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02014R0269-20231219", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/motorkar-hambalek-ma-nadej-fica-jeho-pripad-nabera-obratkach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:52.356831+00:00"}
{"id": "vr30356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30356", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď ste vysúťažili Ladce-Sverepec za 3 a pol miliardy, postavili ste ho za 8 a pol miliardy.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "sme.sk (10. december 2005): Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Dušan Faktor na včerajšom otvorení nového diaľničného úseku (Ladce-Sverepec, pozn.) povedal, že ide o úsek, ktorý bol \"čiernou ovcou slovenských diaľnic\". Dokončenie totiž pôvodne plánovali na rok 2000 a úsek mal stáť asi 4,5 miliardy korún. Výstavbu sa napokon po bankrote hlavného dodávateľa stavby spoločnosti Hydrostav podarilo dokončiť až po ôsmich rokoch a náklady sa vyšplhali až na 7,3 miliardy.\n\nndsas.sk : Spôsob financovania ŠR, Dňa 28.11.1997 bola podísaná zmluva so zhotoviteľom stavby, ktorým sa stala spoločnosť Hydrostav, a.s. Od 01.06.2002 bola zhotoviteľom stavby spoločnosť Doprastav, a.s. Ako to na stránke NDS niekedy býva, konkrétne údaje o cene nie sú uvedené.\n\nhnonline.sk (): Úsek s dĺžkou 9 940 metrov (m) si vyžiadal 7,3 miliardy Sk. Podľa pôvodného plánu mala byť diaľnica D1 Ladce-Sverepec postavená v rokoch 1997 až 2000 za 4,5 miliardy Sk. Vznikli však problémy s dodávateľskou firmou Hydrostav, ktorá sa dostala do konkurzu a výstavbu dokončil Doprastav. \"Náklady sú vyššie tým, že sa to budovalo o niekoľko rokov viac,\" povedal Prokopovič. \"Nie je preplatená ani jedna koruna navyše, len to navýšenie vzniklo z dôvodu bankrotu predchádzajúceho dodávateľa a následne aj časovým predlžením stavieb, kedy indexácie z titulu inflácie a podobných vplyvov boli značné.\"\n\nR. Kaliňák má teda nepresné informácie, pretože pôvodne mal stáť projekt 4,5 mld. Sk a nie 3,5 mld. Sk ako tvrdí Kaliňák. Taktiež výslednú cenu uviedol o 1,2 mld. vyššiu ako uvádzajú dané spravodajské portáli.\n\nPodstatnejšie než odchylky však je, že stavbu vysúťažila vláda Vladimíra Mečiara a nie Mikuláša Dzurindu. Výrok \"vysúťažili ste\" je zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["sme.sk (10. december 2005): Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Dušan Faktor na včerajšom otvorení nového diaľničného úseku (Ladce-Sverepec, pozn.) povedal, že ide o úsek, ktorý bol \"čiernou ovcou slovenských diaľnic\". Dokončenie totiž pôvodne plánovali na rok 2000 a úsek mal stáť asi 4,5 miliardy korún. Výstavbu sa napokon po bankrote hlavného dodávateľa stavby spoločnosti Hydrostav podarilo dokončiť až po ôsmich rokoch a náklady sa vyšplhali až na 7,3 miliardy.", "ndsas.sk : Spôsob financovania ŠR, Dňa 28.11.1997 bola podísaná zmluva so zhotoviteľom stavby, ktorým sa stala spoločnosť Hydrostav, a.s. Od 01.06.2002 bola zhotoviteľom stavby spoločnosť Doprastav, a.s. Ako to na stránke NDS niekedy býva, konkrétne údaje o cene nie sú uvedené.", "hnonline.sk (): Úsek s dĺžkou 9 940 metrov (m) si vyžiadal 7,3 miliardy Sk. Podľa pôvodného plánu mala byť diaľnica D1 Ladce-Sverepec postavená v rokoch 1997 až 2000 za 4,5 miliardy Sk. Vznikli však problémy s dodávateľskou firmou Hydrostav, ktorá sa dostala do konkurzu a výstavbu dokončil Doprastav. \"Náklady sú vyššie tým, že sa to budovalo o niekoľko rokov viac,\" povedal Prokopovič. \"Nie je preplatená ani jedna koruna navyše, len to navýšenie vzniklo z dôvodu bankrotu predchádzajúceho dodávateľa a následne aj časovým predlžením stavieb, kedy indexácie z titulu inflácie a podobných vplyvov boli značné.\"", "R. Kaliňák má teda nepresné informácie, pretože pôvodne mal stáť projekt 4,5 mld. Sk a nie 3,5 mld. Sk ako tvrdí Kaliňák. Taktiež výslednú cenu uviedol o 1,2 mld. vyššiu ako uvádzajú dané spravodajské portáli.", "Podstatnejšie než odchylky však je, že stavbu vysúťažila vláda Vladimíra Mečiara a nie Mikuláša Dzurindu. Výrok \"vysúťažili ste\" je zavádzajúci."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "ndsas.sk", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2504263/po-osmich-rokoch-dostavali-usek-ladce-sverepec.html", "http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=7", "http://hnonline.sk/1-10023630-17378380-k00000_detail-53"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:22.332939+00:00"}
{"id": "vr28307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28307", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ponúkli sme projekty pre zamestnávanie mladých do 29 rokov. Základ toho projektu, prvý rok, 12 mesiacov platíme cenu práce minimálnej mzdy, potom je podmienka pre zamestnávateľa 6 mesiacov toho zamestnanca ešte udržať, na svoje vlastné náklady.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Ján Richter hovorí o jednom z projektov , ktoré sa na Slovensku uskutočnili za účelom zvýšenia zamestnanosti mladých, na čo vyčlenila Európska únia peniaze. Spoločnosť, ktorá sa projektu, o ktorom hovorí minister Richter, účastník dostane za každého zamestnanca úhradu minimálnej mzdy a odvodov na jeden rok, pričom sa zaviaže, že bude zamestnanca zamestnávať ďalších šesť mesiacov bez dotácie. Legislatívnou zložkou projektu je implementácia zákonov týkajúcich sa vzdelávania a službách v zamestnanosti. Projekt má za úlohu zaistiť personalizované kariérne poradenstvo, možnosť získania prvých pracovných skúseností, podpora podnikania, či zabezpečiť pomoc a podporu z marginalizovaných rómskych skupín pri ich spoločenskom začlenení. 14. februára 2014 sa na rokovaní v Bruseli stanovil definitívny harmonogram \"akčného plánu\" zamestnávania mladých, kde sa Slovensku podarilo presadiť aby sa čerpanie eurofondov sprístupnilo z hranice vtedajších 25 na 29 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Ján Richter hovorí o jednom z projektov , ktoré sa na Slovensku uskutočnili za účelom zvýšenia zamestnanosti mladých, na čo vyčlenila Európska únia peniaze. Spoločnosť, ktorá sa projektu, o ktorom hovorí minister Richter, účastník dostane za každého zamestnanca úhradu minimálnej mzdy a odvodov na jeden rok, pričom sa zaviaže, že bude zamestnanca zamestnávať ďalších šesť mesiacov bez dotácie. Legislatívnou zložkou projektu je implementácia zákonov týkajúcich sa vzdelávania a službách v zamestnanosti. Projekt má za úlohu zaistiť personalizované kariérne poradenstvo, možnosť získania prvých pracovných skúseností, podpora podnikania, či zabezpečiť pomoc a podporu z marginalizovaných rómskych skupín pri ich spoločenskom začlenení. 14. februára 2014 sa na rokovaní v Bruseli stanovil definitívny harmonogram \"akčného plánu\" zamestnávania mladých, kde sa Slovensku podarilo presadiť aby sa čerpanie eurofondov sprístupnilo z hranice vtedajších 25 na 29 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["projektov", "projektu", "\"akčného plánu\""], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/301251-eurofondy-pomohli-najst-pracu-mladym/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306815-vlada-pripravuje-projekt-podpory-zamestnavania-mladych-ludi/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306815-vlada-pripravuje-projekt-podpory-zamestnavania-mladych-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:17.486550+00:00"}
{"id": "vr36332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36332", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vláda Mikuláša Dzurindu nechala Slovensko v čase dobrých časov, ako ste povedal, s deficitom 4,2 %. Na tú dobu, kedy bol hospodársky rast. Obrovský deficit. Pričom vďaka tomu sme boli vyradení z prístupového procesu do eura...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko nebolo vyradené z prístupového procesu zavádzania eura.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko nebolo vyradené z prístupového procesu zavádzania eura."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:50.596422+00:00"}
{"id": "vr34014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34014", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Môžem citovať z listu, ktorý mi napísal vtedajší predseda Rady prokurátorov doktor Ľudovít Kopernický, ktorého citujem, \"prezentovali členovia rady prokurátorov vlastné stanoviská a názory prokurátorskych rád a po diskusii k nim sa zhodli na tom, že najvhodnejšou osobou za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora SR je doktor Jaromír Čižnár, krajský prokurátor v Bratislave.\" Citujem ďalej: \"podľa názoru Rady prokurátorov SR doktor Jaromír Čižnár spľňa všetky zákonné, morálne a odborné predpoklady dávajúce záruku pre riadny výkon funkcie generálneho prokurátora.\"", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Madej cituje presne z listu predsedu Rady prokurátorov doktora Ľudovíta Kopernického, ktorý mal tím Demagog.sk k nahliadnutiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. JUDr. Ľudovít Kopernický predseda Rady prokurátorov Slovenskej republiky listom odpovedal na žiadosť predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR R. Madeja o odporučenie vhodného kandidáta na post generálneho prokurátora. \"Jednotliví členovia Rady prokurátorov Slovenskej republiky prezentovali vlastné stanoviská a názory prokurátorských rád a po diskusii k nim sa zhodli na tom, že najvhodnejšou osobou za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky je JUDr. Jaromír Čižnár, krajský prokurátor v Bratislave. ...Podľa názoru Rady prokurátorov Slovenskej republiky JUDr. Jaromír Čižnár spĺňa všetky zákonné, morálne a odborné predpoklady dávajúce záruku pre riadny výkon funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Róbert Madej cituje presne z listu predsedu Rady prokurátorov doktora Ľudovíta Kopernického, ktorý mal tím Demagog.sk k nahliadnutiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. JUDr. Ľudovít Kopernický predseda Rady prokurátorov Slovenskej republiky listom odpovedal na žiadosť predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR R. Madeja o odporučenie vhodného kandidáta na post generálneho prokurátora. \"Jednotliví členovia Rady prokurátorov Slovenskej republiky prezentovali vlastné stanoviská a názory prokurátorských rád a po diskusii k nim sa zhodli na tom, že najvhodnejšou osobou za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky je JUDr. Jaromír Čižnár, krajský prokurátor v Bratislave. ...Podľa názoru Rady prokurátorov Slovenskej republiky JUDr. Jaromír Čižnár spĺňa všetky zákonné, morálne a odborné predpoklady dávajúce záruku pre riadny výkon funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:55.509897+00:00"}
{"id": "vr16485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16485", "speaker": "Martin Jakubec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-jakubec", "statement": "Prijatím takto pripravovaného rozpočtu by dlh VÚC vzrástol z 50 na 70 miliónov euro a značne by zaťažil hospodárenie kraja v ďalších rokoch. Tieto čísla sú nespochybniteľné a údaje si môže každý overiť na stránkach VÚC.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok pochádza z Jakubcovho blogu z júla 2017 .V predmetnom článku spomína, že v pôvodnom Návrhu rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej aj ako „BSK”) na roky 2017-2019, sa uvažovalo s prijatím zahraničných a tuzemských úverov spolu vo výške 20 mil. EUR. Toto môžeme považovať za pravdivé tvrdenie, avšak Jakubec vo svojom blogu zavádza, nakoľko on tvrdí, že celkový dlh na začiatku rozpočtového obdobia bol 50 mil. EUR, čo podľa dostupných informácií nie je pravda. Pôvodné znenie Návrhu rozpočtu BSK na roky 2017-2019, zverejneného na stránkach BSK v novembri 2016 pre účely verejnej diskusie, v ktorom sú plánované úvery uvedené (10 mil. EUR zo zahraničných úverov a 10 mil. EUR z tuzemských úverov), nám poskytol v elektronickej forme priamo Martin Jakubec, nakoľko tento dokument bol zo stránok BSK odstránený. Návrh rozpočtu BSK na roky 2017-2019, ktorý aktuálne vieme nájsť na stránkach BSK však už so žiadnymi zahraničnými, či tuzemskými úvermi v roku 2017 neuvažuje (. pdf , s.6). Celkový dlh BSK k 31.12.2016 bol vykázaný v súlade s platnou legislatívou SR vo výške 37 066 635,73 EUR (. pdf , s.35). Navýšením tohto dlhu o vyššie uvedených 20 mil. EUR by celková hodnota dlhu v roku 2017 vzrástla na 57 066 635,73 EUR a nie na spomínaných 70 mil. EUR.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Jakubcovho blogu z júla 2017 .V predmetnom článku spomína, že v pôvodnom Návrhu rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej aj ako „BSK”) na roky 2017-2019, sa uvažovalo s prijatím zahraničných a tuzemských úverov spolu vo výške 20 mil. EUR. Toto môžeme považovať za pravdivé tvrdenie, avšak Jakubec vo svojom blogu zavádza, nakoľko on tvrdí, že celkový dlh na začiatku rozpočtového obdobia bol 50 mil. EUR, čo podľa dostupných informácií nie je pravda. Pôvodné znenie Návrhu rozpočtu BSK na roky 2017-2019, zverejneného na stránkach BSK v novembri 2016 pre účely verejnej diskusie, v ktorom sú plánované úvery uvedené (10 mil. EUR zo zahraničných úverov a 10 mil. EUR z tuzemských úverov), nám poskytol v elektronickej forme priamo Martin Jakubec, nakoľko tento dokument bol zo stránok BSK odstránený. Návrh rozpočtu BSK na roky 2017-2019, ktorý aktuálne vieme nájsť na stránkach BSK však už so žiadnymi zahraničnými, či tuzemskými úvermi v roku 2017 neuvažuje (. pdf , s.6). Celkový dlh BSK k 31.12.2016 bol vykázaný v súlade s platnou legislatívou SR vo výške 37 066 635,73 EUR (. pdf , s.35). Navýšením tohto dlhu o vyššie uvedených 20 mil. EUR by celková hodnota dlhu v roku 2017 vzrástla na 57 066 635,73 EUR a nie na spomínaných 70 mil. EUR."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["júla 2017", "pdf", "pdf"], "url": ["https://martinjakubec.blog.sme.sk/c/459469/pan-obcan-freso-zbalte-si-uz-kufre.html", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10064626", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10067237"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:15.875644+00:00"}
{"id": "vr27194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27194", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "mnohé z týchto krajín (Ukrajina a západný Balkán, pozn.) sú už v procese vstupu (do EÚ, pozn.).", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi krajiny západného Balkánu radíme Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Horu, Chorvátsko, Macedónsko a Srbsko vrátane Kosova. Podľa stránky europskaunia.sk \"Pokrok jednotlivých krajín západného Balkánu na ceste k členstvu je rôzny. Chorvátsko a Macedónsko majú status kandidátskych krajín, Záhreb už začal prístupové rokovania s Úniou a Skopje na dátum otvorenia rokovaní čaká. \"", "analysis_paragraphs": ["Medzi krajiny západného Balkánu radíme Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Horu, Chorvátsko, Macedónsko a Srbsko vrátane Kosova. Podľa stránky europskaunia.sk \"Pokrok jednotlivých krajín západného Balkánu na ceste k členstvu je rôzny. Chorvátsko a Macedónsko majú status kandidátskych krajín, Záhreb už začal prístupové rokovania s Úniou a Skopje na dátum otvorenia rokovaní čaká. \""], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "SAD", "Gruzínsko"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/zapadny_balkan", "http://www.europskaunia.sk/zapadny_balkan", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/310503-asociacnu-dohodu-s-gruzinskom-podpise-eu-v-lete/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:15.245264+00:00"}
{"id": "vr37972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37972", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "No a preto pokiaľ dnes vypočítavame, čo tento krok tejto zmeny odvodovej prinesie ako v plusovej rovine ľuďom, tak netreba zabúdať, že napríklad od začiatku roka bežní zamestnanci, opäť hovorme o tých ľuďoch, ktorí zarábajú povedzme 500 eur, alebo zarábajú tú priemernú mzdu, niekde 750 alebo cez 750 eur, tak tí ľudia tým, že sa opäť znížila tá odpočítateľná položka od januára, tak vlastne prišli o vyše sedem eur mesačne.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Legislatívna zmena nadobudla činnosť 1.januára 2011 a zaviedla zníženie nezdaniteľnej časti základu dane (ide o tzv. zníženie odpočítateľnej položky). Ako uvádza server zervan.sk (internetový ekonomický časopis): „S účinnosťou od 1. januára 2011 nastávajú zmeny v zdanení fyzických osôb z titulu ukončenia niektorých dočasných ustanovení noviel zákona o dani z príjmov. (...)Ukončenie platnosti týchto prechodných ustanovení má priamy dôsledok na zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb o 7,38 eura mesačne pre priemerné príjmové skupiny (príjem, ktorý je v rozsahu limitov na výpočet dovodov a daní - približne medzi 400 a 1100 eur mesačne).\"", "analysis_paragraphs": ["Legislatívna zmena nadobudla činnosť 1.januára 2011 a zaviedla zníženie nezdaniteľnej časti základu dane (ide o tzv. zníženie odpočítateľnej položky). Ako uvádza server zervan.sk (internetový ekonomický časopis): „S účinnosťou od 1. januára 2011 nastávajú zmeny v zdanení fyzických osôb z titulu ukončenia niektorých dočasných ustanovení noviel zákona o dani z príjmov. (...)Ukončenie platnosti týchto prechodných ustanovení má priamy dôsledok na zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb o 7,38 eura mesačne pre priemerné príjmové skupiny (príjem, ktorý je v rozsahu limitov na výpočet dovodov a daní - približne medzi 400 a 1100 eur mesačne).\""], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["zervan.sk"], "url": ["http://www.zervan.sk/indexN.php?id=145&n=zvysenie-dane-fo-znizenie-odpocitatelnej-polozky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:47.198631+00:00"}
{"id": "vr17790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17790", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...klesá počet potratov.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií zverejnených na webe Národného centra zdravotníckych informácií ( NCZI ) počet potratov za rok 2017 síce medziročne stúpol, avšak celkový počet potratov od roku 1997 konštantne klesá ( .pdf , s. 9). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza Národné centrum zdravotníckych informácií, počet potratov za rok 2017 medziročne stúpol . „ V porovnaní s rokom 2016 sa zvýšil celkový počet potratov o 643. Stúpol však iba počet potratov žien bez trvalého bydliska v SR. Išlo najmä o umelé prerušenia tehotenstva, ktorých bolo u týchto žien evidovaných 1 394. Ich počet oproti roku 2016 významne vzrástol. Vtedy boli hlásené iba 3 umelé prerušenia tehotenstva (...) U žien s trvalým bydliskom v SR sa celkový počet potratov v minulom roku znížil o 5 % (...) Umelých prerušení tehotenstva bolo menej o 6 %. \" Dlhodobé pozorovania vyplývajúce zo správy Potraty v Slovenskej republike 2017 ukazujú, že celkový počet potratov sa od roku 1997 konštantne znižuje. Kým v roku 1997 bolo evidovaných 27 817 potratov, tak v roku 2017 ich bolo už len 15 929 ( .pdf , s. 9). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zverejnených na webe Národného centra zdravotníckych informácií ( NCZI ) počet potratov za rok 2017 síce medziročne stúpol, avšak celkový počet potratov od roku 1997 konštantne klesá ( .pdf , s. 9). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza Národné centrum zdravotníckych informácií, počet potratov za rok 2017 medziročne stúpol . „ V porovnaní s rokom 2016 sa zvýšil celkový počet potratov o 643. Stúpol však iba počet potratov žien bez trvalého bydliska v SR. Išlo najmä o umelé prerušenia tehotenstva, ktorých bolo u týchto žien evidovaných 1 394. Ich počet oproti roku 2016 významne vzrástol. Vtedy boli hlásené iba 3 umelé prerušenia tehotenstva (...) U žien s trvalým bydliskom v SR sa celkový počet potratov v minulom roku znížil o 5 % (...) Umelých prerušení tehotenstva bolo menej o 6 %. \" Dlhodobé pozorovania vyplývajúce zo správy Potraty v Slovenskej republike 2017 ukazujú, že celkový počet potratov sa od roku 1997 konštantne znižuje. Kým v roku 1997 bolo evidovaných 27 817 potratov, tak v roku 2017 ich bolo už len 15 929 ( .pdf , s. 9). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["NCZI", ".pdf", "stúpol", ".pdf"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-SR-2017.aspx", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/zs1807.pdf", "http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-SR-2017.aspx", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/zs1807.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:00.003660+00:00"}
{"id": "vr30009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30009", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Veď tam (cez schengenskú hranicu, pozn.) beží za deň 10 tisíc ľudí.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť aktuálne odhady o priemernom počte ľudí denne prekračujúcich schengenskú hranicu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 10 000 migrantov prišlo do Rakúska napríklad 20. septembra ale dostupné zdroje netvrdia, že takýto počet prekračuje schengenskú hranicu každý deň. Taktiež treba poznamenať, že títo ľudia do Rakúska prišli najmä z Maďarska, teda z ďalšej schengenskej krajiny. Správy z médií ukazujú. že najväčší nápor na schengenskú hranicu je momentálne z Balkánu . Príchod migrantov do Chorvátska bol podľa dostupných údajov na úrovni vyššej ako je 7 000 naposledy 17. septembra 2015. Podľa ČTK v priebehu dvoch dní prišlo do Chorvátska 11 000 ľudí. Chorvátsko však nie je krajinou Schengenu. Niektoré zdroje poukazujú na problémy spojené s odhadmi počtov vzhľadom na neregistrované prekračovanie hraníc. Za obdobie január až august sa počet nových migrantov vstupujúcich na územie EÚ odhaduje na 350 000. Pri počte dní 243 by sa tak jednalo o približne 1 440 osôb denne. Podľa najnovších údajov za posledných deväť mesiacov prišlo do EÚ 522 124 ľudí , čo by ku 29. septembru predstavovalo necelé dve tisícky na deň. Za mesiac medzi týmito dvoma údajmi by sa jednalo o približne 6 000 ľudí denne. Údaj 522 124 od Medzinárodnej organizácie pre migráciu však referuje len k ľuďom prichádzajúcim morskými cestami do Talianska, Grécka a Španielska. Údaje pre ostatné trasy nie sú momentálne dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť aktuálne odhady o priemernom počte ľudí denne prekračujúcich schengenskú hranicu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 10 000 migrantov prišlo do Rakúska napríklad 20. septembra ale dostupné zdroje netvrdia, že takýto počet prekračuje schengenskú hranicu každý deň. Taktiež treba poznamenať, že títo ľudia do Rakúska prišli najmä z Maďarska, teda z ďalšej schengenskej krajiny. Správy z médií ukazujú. že najväčší nápor na schengenskú hranicu je momentálne z Balkánu . Príchod migrantov do Chorvátska bol podľa dostupných údajov na úrovni vyššej ako je 7 000 naposledy 17. septembra 2015. Podľa ČTK v priebehu dvoch dní prišlo do Chorvátska 11 000 ľudí. Chorvátsko však nie je krajinou Schengenu. Niektoré zdroje poukazujú na problémy spojené s odhadmi počtov vzhľadom na neregistrované prekračovanie hraníc. Za obdobie január až august sa počet nových migrantov vstupujúcich na územie EÚ odhaduje na 350 000. Pri počte dní 243 by sa tak jednalo o približne 1 440 osôb denne. Podľa najnovších údajov za posledných deväť mesiacov prišlo do EÚ 522 124 ľudí , čo by ku 29. septembru predstavovalo necelé dve tisícky na deň. Za mesiac medzi týmito dvoma údajmi by sa jednalo o približne 6 000 ľudí denne. Údaj 522 124 od Medzinárodnej organizácie pre migráciu však referuje len k ľuďom prichádzajúcim morskými cestami do Talianska, Grécka a Španielska. Údaje pre ostatné trasy nie sú momentálne dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Rakúska", "Balkánu", "Chorvátska", "ČTK", "poukazujú", "odhaduje", "522 124 ľudí", "Medzinárodnej organizácie pre migráciu"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-34305086", "http://www.belfasttelegraph.co.uk/news/world-news/10000-migrants-reach-austria-after-desperate-journeys-north-31540144.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367826-migranti-maju-novu-trasu-do-eu-do-chorvatska-ich-prislo-900/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367826-migranti-maju-novu-trasu-do-eu-do-chorvatska-ich-prislo-900/", "http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/immigration/11875036/Europes-migration-crisis-how-many-people-are-on-the-move.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-24583286", "http://www.aljazeera.com/news/2015/09/record-million-refugees-reach-europe-year-150929114625965.html", "http://www.iom.int/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:09.737482+00:00"}
{"id": "vr15546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15546", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Určitú dynamiku výdavkov (v oblasti obrany, pozn.) sme prijali aj my. Rezort obrany bude mať na budúci rok možno o 100 až 120 miliónov eur viac ako predtým. Boli prijaté konkrétne záväzky aj v súvislosti so summitom NATO vo Varšave.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2016 získal rezort obrany 825 273 063 eur zo štátneho rozpočtu, budúci rok sa predpokladá čiastka 836 380 373. Stále nejde o finálnu čiastku a jej výška môže byť zmenená. Ak sa táto suma nezmení pri prerokovaní návrhu na štátny rozpočet, medziročný nárast by predstavoval 69 miliónov eur. O štátnom rozpočte má parlament rokovať na 11. schôdzi , 24. novembra 2016. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nSummit NATO sa vo Varšave uskutočnil v júli tohto roku. Jeho hlavnými cieľmi bolo posilnenie obranného postavenia na východe spoločenstva, alebo podpora individuálnej obrany krajín proti kyber terorizmu. Jedným z rokovacích bodov bolo aj financovanie Aliancie.\n\nPožadované minimum, ktoré štáty prispejú do rozpočtu NATO bolo vo Walese v roku 2014 stanovené na 2 % HDP. Dnes len päť členských krajín spĺňa toto minimum. ( NATO, .pdf, str.4 ) Na tohtoročnom summite predstavitelia NATO zdôraznili dôležitosť dodržovania dvojpercentného príspevku. Vyvážené príspevky sú dôležité pre súdržnosť krajín. Neponúkli však žiadne konkrétne riešenie na zaistenie príspevkov. Predstavitelia podtrhli dôležitosť spolupráce a podpory kolektívnej obrany . Finančné príspevky budú každoročne kontrolované ministrami obrany.\n\nCelkové obranné výdavky sú na rok 2017 rozpočtované vo výške 1,19 % HDP, vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol v rámci medzirezortných programov Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR. Podiel by sa mal oproti minulému roku zvýšiť o 0,09 %. Slovensko ale ešte stále nedosahuje výsledkov, ktoré požaduje NATO. V minulých rokoch sa rozpočtový podiel, ktorý bol pridelený ministerstvu obrany, menil. V pripravovaných rozpočtových predpokladoch vypracovaných ministerstvom financií môžeme očakávať jeho nárast.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 získal rezort obrany 825 273 063 eur zo štátneho rozpočtu, budúci rok sa predpokladá čiastka 836 380 373. Stále nejde o finálnu čiastku a jej výška môže byť zmenená. Ak sa táto suma nezmení pri prerokovaní návrhu na štátny rozpočet, medziročný nárast by predstavoval 69 miliónov eur. O štátnom rozpočte má parlament rokovať na 11. schôdzi , 24. novembra 2016. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Summit NATO sa vo Varšave uskutočnil v júli tohto roku. Jeho hlavnými cieľmi bolo posilnenie obranného postavenia na východe spoločenstva, alebo podpora individuálnej obrany krajín proti kyber terorizmu. Jedným z rokovacích bodov bolo aj financovanie Aliancie.", "Požadované minimum, ktoré štáty prispejú do rozpočtu NATO bolo vo Walese v roku 2014 stanovené na 2 % HDP. Dnes len päť členských krajín spĺňa toto minimum. ( NATO, .pdf, str.4 ) Na tohtoročnom summite predstavitelia NATO zdôraznili dôležitosť dodržovania dvojpercentného príspevku. Vyvážené príspevky sú dôležité pre súdržnosť krajín. Neponúkli však žiadne konkrétne riešenie na zaistenie príspevkov. Predstavitelia podtrhli dôležitosť spolupráce a podpory kolektívnej obrany . Finančné príspevky budú každoročne kontrolované ministrami obrany.", "Celkové obranné výdavky sú na rok 2017 rozpočtované vo výške 1,19 % HDP, vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol v rámci medzirezortných programov Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR. Podiel by sa mal oproti minulému roku zvýšiť o 0,09 %. Slovensko ale ešte stále nedosahuje výsledkov, ktoré požaduje NATO. V minulých rokoch sa rozpočtový podiel, ktorý bol pridelený ministerstvu obrany, menil. V pripravovaných rozpočtových predpokladoch vypracovaných ministerstvom financií môžeme očakávať jeho nárast."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "schôdzi", "hlavnými cieľmi", "NATO, .pdf, str.4", "tohtoročnom summite", "podpory kolektívnej obrany", "kontrolované", "rok 2017"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/20391979/poslanci-v-parlamente-pokracuju-v-rokovani-o-rozpocte.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=343#current", "http://msz.gov.pl/en/foreign_policy/nato_2016/summary_of_two_days_of_the_nato_summit_in_warsaw;jsessionid=11A9C9C11059093BFBED8A8980786FDF.cmsap6p", "http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2016_07/20160704_160704-pr2016-116.pdf", "http://msz.gov.pl/en/foreign_policy/nato_2016/warsaw_summit_communique;jsessionid=11A9C9C11059093BFBED8A8980786FDF.cmsap6p", "http://www.krzysztofmiszczak.pl/files/262649006/lib/FWPN_publication_on_NATO.pdf", "http://msz.gov.pl/en/foreign_policy/nato_2016/warsaw_summit_communique;jsessionid=11A9C9C11059093BFBED8A8980786FDF.cmsap6p", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:53.612520+00:00"}
{"id": "vr14496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14496", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "My už sme niekoľkokrát potvrdili v minulosti, že sme plnohodnotný člen (NATO, pozn.), pretože sme sa zúčastnili niekoľkých misií krízového manažmentu.", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika sa zúčastnila niekoľkých zahraničných misií krízového manažmentu NATO, čo potvrdzuje napríklad webstránka Ministerstva vnútra. Výrok hodnotíme ako pravdivé. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uvádza, že \"aktívna účasť Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenských operáciách a mierových misiách medzinárodného krízového manažmentu patrí od vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako aj samotných ozbrojených síl medzi priority zahraničnej a bezpečnostnej politiky.\" Taktiež môžme pozorovať časový pokrok, pretože Slovenská republika \" sa tiež v rámci medzinárodného krízového manažmentu čoraz viac posúva k vysielaniu žiadaných spôsobilostí a preberaniu náročnejších úloh.\" Slovenská republika sa zúčastnila zahraničných misií v Bosne a Hercegovine, Gruzínsku, Cypre, Izraeli a Sýrii. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika sa zúčastnila niekoľkých zahraničných misií krízového manažmentu NATO, čo potvrdzuje napríklad webstránka Ministerstva vnútra. Výrok hodnotíme ako pravdivé. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uvádza, že \"aktívna účasť Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenských operáciách a mierových misiách medzinárodného krízového manažmentu patrí od vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako aj samotných ozbrojených síl medzi priority zahraničnej a bezpečnostnej politiky.\" Taktiež môžme pozorovať časový pokrok, pretože Slovenská republika \" sa tiež v rámci medzinárodného krízového manažmentu čoraz viac posúva k vysielaniu žiadaných spôsobilostí a preberaniu náročnejších úloh.\" Slovenská republika sa zúčastnila zahraničných misií v Bosne a Hercegovine, Gruzínsku, Cypre, Izraeli a Sýrii. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo vnútra"], "url": ["https://www.mosr.sk/zahranicne-operacie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:40.484678+00:00"}
{"id": "vr39152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39152", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale ja som nikdy nemal pocit, že sme v politickej izolácii. Pôsobil som ako predseda parlamentu, ani raz za štyri roky mi nikto nedal najavo, stretával som sa s predsedami všetkých parlamentov, bol som predsedom dokonca konferencie šéfov parlamentov členských krajín, prijali nás do eurozóny, do Schengenu, ja ten, ta izolácia vzniklo ako nástroj politicko, vnútropolitického boja.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Časovo obmedzenou právomocou (od júla 2006 do mája 2007) predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vedenie vrcholného združenia predsedov európskych parlamentov – Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie. Táto právomoc bola obmedzená z dôvodu, že predsedanie Konferencii sa každoročne mení, kde poradie predsedníctiev určuje Rada Európskej únie. Národná rada Slovenskej republiky prevzala predsedníctvo po konferencii predsedov parlamentov v Kodani (29.jún – 2. Júl 2006) a následne odovzdala predsedníctvo Slovinsku po uskutočnení vrcholného stretnutia 44 predsedov parlamentov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 24. – 27. mája 2007 v Bratislave . Keďže Pavol Paška bol v tej dobe predsedom Národnej rady SR, bol aj predsedom Konferencie predsedov parlamentov Európskej Únie. Pavol Paška sa tak nestal hlavou Konferencie predsedov parlamentov EÚ z dôvodu vyjadrenia dôvery, ale z dôvodu rotácie tejto funkcie. Hlavou Konferencie predsedov by sa tak zrejme stal aj Ján Slota v prípade, ak by zastával post predsedu parlamentu. Tento argument tak nemôže slúžiť ako dôkaz politickej neizolovanosti strany Smer na medzinárodnej scéne počas minulého volebného obdobia. Slovenská republika vstúpila do eurozóny 1. januára 2009 a do Schengenského priestoru 21.decembra 2007. Obe tieto významné udalosti sa uskutočnili počas vlády Róberta Fica, súčasťou ktorej bol aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška.", "analysis_paragraphs": ["Časovo obmedzenou právomocou (od júla 2006 do mája 2007) predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vedenie vrcholného združenia predsedov európskych parlamentov – Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie. Táto právomoc bola obmedzená z dôvodu, že predsedanie Konferencii sa každoročne mení, kde poradie predsedníctiev určuje Rada Európskej únie. Národná rada Slovenskej republiky prevzala predsedníctvo po konferencii predsedov parlamentov v Kodani (29.jún – 2. Júl 2006) a následne odovzdala predsedníctvo Slovinsku po uskutočnení vrcholného stretnutia 44 predsedov parlamentov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 24. – 27. mája 2007 v Bratislave . Keďže Pavol Paška bol v tej dobe predsedom Národnej rady SR, bol aj predsedom Konferencie predsedov parlamentov Európskej Únie. Pavol Paška sa tak nestal hlavou Konferencie predsedov parlamentov EÚ z dôvodu vyjadrenia dôvery, ale z dôvodu rotácie tejto funkcie. Hlavou Konferencie predsedov by sa tak zrejme stal aj Ján Slota v prípade, ak by zastával post predsedu parlamentu. Tento argument tak nemôže slúžiť ako dôkaz politickej neizolovanosti strany Smer na medzinárodnej scéne počas minulého volebného obdobia. Slovenská republika vstúpila do eurozóny 1. januára 2009 a do Schengenského priestoru 21.decembra 2007. Obe tieto významné udalosti sa uskutočnili počas vlády Róberta Fica, súčasťou ktorej bol aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie.", "24. – 27. mája 2007 v Bratislave", "vstúpila do eurozóny", "Schengenského priestoru"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=predseda/kompetencie", "http://www.sme.sk/c/3307088/koncom-tyzdna-konferencia-predsedov-parlamentov-eu.html", "http://www.euro.vlada.gov.sk/index.php?ID=1041", "http://www.euroinfo.gov.sk/aj-ep-odobril-vstup-slovenska-do-schengenu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:09.938697+00:00"}
{"id": "vr17160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17160", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka prvej časti výroku, DPH bola naozaj zvýšená pravicovou vládou. Čo sa týka druhej časti výroku, aj táto časť výroku je pravdivá, keďže sa na určitý okruh potravín ustanovila 10 % DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol vyhlásený 28.apríla 2004 s účinnosťou od 1.mája.2004. Tento zákon schválil parlament za vlády Mikuláša Dzurindu, kde sa ustanovila daň z pridanej hodnoty (DPH) na 19%. V novele tohto zákona, ktorú schválil parlament za vlády Ivety Radičovej (pozn.: tzv. pravicová vláda), bola DPH za určitých špecifických podmienok dočasne zvýšená na 20 %. V novele toho istého zákona, čiže zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorú schválil parlament za vlády Roberta Fica, bola DPH pevne ustanovená na 20 % (konkrétne článok I. bod 6.). Aj keď je predmetný výrok politika fakticky pravdivý, tu však treba upozorniť na jednu veľmi významnú skutočnosť. DPH síce bola zvýšená z pôvodných 19 % na 20 % za pravicovej vlády (pozn.: vláda Ivety Radičovej), avšak za určitých podmienok, resp. do určitého obdobia. DPH sa opäť malo znížiť na pôvodnú sadzbu 19 %, ak sa deficit verejných financií zníži pod 3 % hrubého domáceho produktu, k čomu malo dôjsť podľa odhadov vtedajšej doby v roku 2013. Keď do úradu nastúpila vláda Roberta Fica, zrušila túto predmetnú právnu úpravu, a pevne stanovila sadzbu DPH na 20 %. Čo sa týka druhej časti výroku, taktiež je fakticky pravdivý. V novele zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, s účinnosťou od 1.1.2007 za vlády Roberta Fica bola znížená daň z DPH na vybrané tovary na 10 %. V novele spomínaného predmetného zákona bola príloha č.7, ktorá taxatívne menovala tovary, na ktoré bola ustanovená DPH 10 %, doplnená o niektoré potraviny (príloha č.7 bola doplnená o okruh potravín - konkrétne článok I. bod 42. uvedenej novely).", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka prvej časti výroku, DPH bola naozaj zvýšená pravicovou vládou. Čo sa týka druhej časti výroku, aj táto časť výroku je pravdivá, keďže sa na určitý okruh potravín ustanovila 10 % DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol vyhlásený 28.apríla 2004 s účinnosťou od 1.mája.2004. Tento zákon schválil parlament za vlády Mikuláša Dzurindu, kde sa ustanovila daň z pridanej hodnoty (DPH) na 19%. V novele tohto zákona, ktorú schválil parlament za vlády Ivety Radičovej (pozn.: tzv. pravicová vláda), bola DPH za určitých špecifických podmienok dočasne zvýšená na 20 %. V novele toho istého zákona, čiže zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorú schválil parlament za vlády Roberta Fica, bola DPH pevne ustanovená na 20 % (konkrétne článok I. bod 6.). Aj keď je predmetný výrok politika fakticky pravdivý, tu však treba upozorniť na jednu veľmi významnú skutočnosť. DPH síce bola zvýšená z pôvodných 19 % na 20 % za pravicovej vlády (pozn.: vláda Ivety Radičovej), avšak za určitých podmienok, resp. do určitého obdobia. DPH sa opäť malo znížiť na pôvodnú sadzbu 19 %, ak sa deficit verejných financií zníži pod 3 % hrubého domáceho produktu, k čomu malo dôjsť podľa odhadov vtedajšej doby v roku 2013. Keď do úradu nastúpila vláda Roberta Fica, zrušila túto predmetnú právnu úpravu, a pevne stanovila sadzbu DPH na 20 %. Čo sa týka druhej časti výroku, taktiež je fakticky pravdivý. V novele zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, s účinnosťou od 1.1.2007 za vlády Roberta Fica bola znížená daň z DPH na vybrané tovary na 10 %. V novele spomínaného predmetného zákona bola príloha č.7, ktorá taxatívne menovala tovary, na ktoré bola ustanovená DPH 10 %, doplnená o niektoré potraviny (príloha č.7 bola doplnená o okruh potravín - konkrétne článok I. bod 42. uvedenej novely)."], "analysis_date": "2018-01-04", "analysis_sources": {"text": ["novele", "novele", "stanovila", "novele", "novele"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/218/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/218/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/656/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/268/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:52.820115+00:00"}
{"id": "vr26503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26503", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme napríklad v decembri predstavili desať opatrení pre živnostníkov premyslených, funkčných a ten mediálny záujem, ten v podstate nieže bol, vlastne nebol žiadny mediálny záujem. To sa nedostalo do médii.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulik nehovorí pravdu ani o nízkom, resp. žiadnom mediálnom záujme, keď sa nám podarilo nájsť správy v denníku SME, informáciu priniesla aj televízia TA3 a portál podnikam.sk. Richard Sulík sa mýli aj v časovom období, strana tieto opatrenia priniesla v októbri a nie v decembri. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulik nehovorí pravdu ani o nízkom, resp. žiadnom mediálnom záujme, keď sa nám podarilo nájsť správy v denníku SME, informáciu priniesla aj televízia TA3 a portál podnikam.sk. Richard Sulík sa mýli aj v časovom období, strana tieto opatrenia priniesla v októbri a nie v decembri. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálna stránka", "blogu", "Jozef Mihál", "TASR", "SME", "Podnikam.sk"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/zachranne-koleso-pre-zivnostnikov/2557", "http://slovenskapolitika.sulik.sk/desat-opatreni-na-podporu-zivnostnikov/", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/zachranne-koleso-pre-zivnostnikov-2.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-podnikatelia-odvody/61399-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6972165/sas-chce-zrusit-minimalne-odvody-pre-zivnostnikov.html", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/48/chce-zlepsit-podmienky-podnikania-zivnostnikov/32853"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:48.772344+00:00"}
{"id": "vr37926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37926", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "My v strane máme zastúpenie rôznych menšín. Či to je rusínska, rómska.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Most Híd 7. marca 2010 na svojej stránke informoval , že na kandidátnej listine pre voľby v júni 2010 sú v prvej tridsiatke aj predstavitelia Rómov a Rusínov. Samotná kandidátna listina (.pdf) neuvádza národnosť. Daný výrok sme nedokázali overiť z nezávislejšieho zdroja.", "analysis_paragraphs": ["Most Híd 7. marca 2010 na svojej stránke informoval , že na kandidátnej listine pre voľby v júni 2010 sú v prvej tridsiatke aj predstavitelia Rómov a Rusínov. Samotná kandidátna listina (.pdf) neuvádza národnosť. Daný výrok sme nedokázali overiť z nezávislejšieho zdroja."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "kandidátna listina"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/content/most-hid-ma-na-kandidatke-slovakov-romov-aj-rusinov", "http://www.most-hid.sk/sk/webfm_send/96"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:57.378144+00:00"}
{"id": "50058", "numeric_id": 50058, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50058", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Ale tvrdíme to. Jasne sa vyjadril. V každej jednej relácii mal priestor tento Čech. Prišiel dneska prezentovať, že treba Slovensku stopnúť eurofondy, lebo nie sme schopní ich čerpať.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Európsky parlament vyslal koncom mája na Slovensko vyšetrovaciu misiu Výboru pre kontrolu rozpočtu s úlohou skontrolovať využívanie európskych peňazí. Vedúcim misie bol český europoslanec z Európskej ľudovej strany Tomáš Zdechovský, ktorý sa k návšteve opakovane vyjadroval v slovenských médiách. Opakovane uviedol, že misia tohto výboru nemá právomoci obmedziť eurofondy a že sa sústredí na vyšetrenie aktuálnych káuz.\n\nVyjadrenia europoslanca Zdechovského pred a počas misie\n\nV rozhovore pre TA3 pred oficiálnym začiatkom misie europoslanec Zdechovský uviedol , že Európsky parlament môže navrhnúť pozastavenie európskych fondov, pokiaľ preukázateľne dochádza k ich rozkrádaniu. Takisto pripomenul , že táto situácia už v minulosti nastala pri poľnohospodárskych projektoch, keď bolo preukázané, že Pôdohospodárska platobná agentúra nefungovala transparentne. Zdechovský však dodal, že nechce , aby sa daná situácia opakovala. V reportáži televízie Markíza odvysielanej 26. mája uviedol , že Slovensku môže byť pozastavené čerpanie finančných prostriedkov pokiaľ dostatočne nevysvetlí problémové projekty.\n\nV rozhovore pre portál Aktuality europoslanec Zdechovský reagoval na tvrdenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý uviedol, že misia má za cieľ odstrihnúť Slovensko od eurofondov. Zdechovský zdôraznil , že nemá žiadnu právomoc stopnúť finančné prostriedky pre Slovenskú republiku a podotkol, že misia môže vydávať len odporúčania.\n\nVyjadrenia europoslanca Zdechovského po ukončení misie\n\nPočas záverečnej tlačovej konferencie po ukončení trojdňovej misie sa europoslanec Zdechovský vyjadril k otázke, či Slovensku budú odobraté eurofondy nasledovne: „Nebudú odobrané, proste plno tých ľudí, ktorí podvádzali, bude musieť tie peniaze vrátiť, ale tie peniaze zostanú Slovensku. To sa vždycky hovorí, že možnože budú niekde pozastavené, to je potom na rozhodnutí Komisie, to nie je na rozhodnutí nás. Zatiaľ neodchádzam s pocitom, že by som povedal, že Slovensko nemá dostávať nejaké peniaze, že tie podozrenia budú smerovať k tomu či k inému.” ( video , 00:24:30 - 00:25:08).\n\nV rozhovore pre Denník N po ukončení misie Zdechovský uviedol , že je predčasné hovoriť o zastavení eurofondov. V podobnom duchu sa niesol aj jeho rozhovor pre Hospodárske noviny, v ktorom uviedol , že v záverečnej správe neplánuje odporúčiť zmrazenie fondov Európskej únie pre Slovensko.\n\nKontext\n\nTomáš Zdechovský, europoslanec za frakciu Európska ľudová strana (EPP), bol na Slovensko vyslaný Europarlamentom ako vedúci delegácie Výboru pre rozpočtovú zodpovednosť. Počas tejto misie mal zistiť ako prebieha čerpanie fondov Európskej únie na území Slovenska. Europarlament o uskutočnení misie rozhodol ešte v roku 2024. Hlavným cieľom vyslaných europoslancov bolo preveriť či čerpanie financií Európskej únie prebieha v súlade s predpismi. Impulzom pre začatie prešetrovania bolo aj minuloročné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré vyvolalo obavy z možného narušenia vyšetrovacích procesov spojených s čerpaním európskych peňazí. V rozhovore pre Denník N Tomáš Zdechovský potvrdil , že počas misie o zrušení úradu diskutoval s predstaviteľmi slovenského ministerstva spravodlivosti.\n\nOkrem toho sa europoslanci zaoberali aj otázkami právneho štátu a na poslednú chvíľu bolo do ich programu zaradené aj prešetrenie medializovaných prípadov výstavby takzvaných haciend. Kvôli danej téme sa delegácia venovala fungovaniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry.\n\nOkrem europoslanca Zdechovského boli členmi vyšetrovacej delegácie aj slovenský europoslanec Michal Wiezik z frakcie Renew Europe, český europoslanec Ondřej Knotek z frakcie Patrioti pre Európu a nemecký europoslanec Daniel Freund z frakcie Zelených.", "analysis_paragraphs": ["Európsky parlament vyslal koncom mája na Slovensko vyšetrovaciu misiu Výboru pre kontrolu rozpočtu s úlohou skontrolovať využívanie európskych peňazí. Vedúcim misie bol český europoslanec z Európskej ľudovej strany Tomáš Zdechovský, ktorý sa k návšteve opakovane vyjadroval v slovenských médiách. Opakovane uviedol, že misia tohto výboru nemá právomoci obmedziť eurofondy a že sa sústredí na vyšetrenie aktuálnych káuz.", "Vyjadrenia europoslanca Zdechovského pred a počas misie", "V rozhovore pre TA3 pred oficiálnym začiatkom misie europoslanec Zdechovský uviedol , že Európsky parlament môže navrhnúť pozastavenie európskych fondov, pokiaľ preukázateľne dochádza k ich rozkrádaniu. Takisto pripomenul , že táto situácia už v minulosti nastala pri poľnohospodárskych projektoch, keď bolo preukázané, že Pôdohospodárska platobná agentúra nefungovala transparentne. Zdechovský však dodal, že nechce , aby sa daná situácia opakovala. V reportáži televízie Markíza odvysielanej 26. mája uviedol , že Slovensku môže byť pozastavené čerpanie finančných prostriedkov pokiaľ dostatočne nevysvetlí problémové projekty.", "V rozhovore pre portál Aktuality europoslanec Zdechovský reagoval na tvrdenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý uviedol, že misia má za cieľ odstrihnúť Slovensko od eurofondov. Zdechovský zdôraznil , že nemá žiadnu právomoc stopnúť finančné prostriedky pre Slovenskú republiku a podotkol, že misia môže vydávať len odporúčania.", "Vyjadrenia europoslanca Zdechovského po ukončení misie", "Počas záverečnej tlačovej konferencie po ukončení trojdňovej misie sa europoslanec Zdechovský vyjadril k otázke, či Slovensku budú odobraté eurofondy nasledovne: „Nebudú odobrané, proste plno tých ľudí, ktorí podvádzali, bude musieť tie peniaze vrátiť, ale tie peniaze zostanú Slovensku. To sa vždycky hovorí, že možnože budú niekde pozastavené, to je potom na rozhodnutí Komisie, to nie je na rozhodnutí nás. Zatiaľ neodchádzam s pocitom, že by som povedal, že Slovensko nemá dostávať nejaké peniaze, že tie podozrenia budú smerovať k tomu či k inému.” ( video , 00:24:30 - 00:25:08).", "V rozhovore pre Denník N po ukončení misie Zdechovský uviedol , že je predčasné hovoriť o zastavení eurofondov. V podobnom duchu sa niesol aj jeho rozhovor pre Hospodárske noviny, v ktorom uviedol , že v záverečnej správe neplánuje odporúčiť zmrazenie fondov Európskej únie pre Slovensko.", "Kontext", "Tomáš Zdechovský, europoslanec za frakciu Európska ľudová strana (EPP), bol na Slovensko vyslaný Europarlamentom ako vedúci delegácie Výboru pre rozpočtovú zodpovednosť. Počas tejto misie mal zistiť ako prebieha čerpanie fondov Európskej únie na území Slovenska. Europarlament o uskutočnení misie rozhodol ešte v roku 2024. Hlavným cieľom vyslaných europoslancov bolo preveriť či čerpanie financií Európskej únie prebieha v súlade s predpismi. Impulzom pre začatie prešetrovania bolo aj minuloročné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré vyvolalo obavy z možného narušenia vyšetrovacích procesov spojených s čerpaním európskych peňazí. V rozhovore pre Denník N Tomáš Zdechovský potvrdil , že počas misie o zrušení úradu diskutoval s predstaviteľmi slovenského ministerstva spravodlivosti.", "Okrem toho sa europoslanci zaoberali aj otázkami právneho štátu a na poslednú chvíľu bolo do ich programu zaradené aj prešetrenie medializovaných prípadov výstavby takzvaných haciend. Kvôli danej téme sa delegácia venovala fungovaniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry.", "Okrem europoslanca Zdechovského boli členmi vyšetrovacej delegácie aj slovenský europoslanec Michal Wiezik z frakcie Renew Europe, český europoslanec Ondřej Knotek z frakcie Patrioti pre Európu a nemecký europoslanec Daniel Freund z frakcie Zelených."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["vyslal", "bol", "uviedol", "pripomenul", "nechce", "uviedol", "pozastavené", "reagoval", "zdôraznil", "video", "uviedol", "uviedol", "delegácie", "zistiť", "cieľom", "vyvolalo", "potvrdil", "zaoberali", "zaradené", "venovala", "členmi", "delegácie"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/995659/cesky-europoslanec-zdechovsky-misia-eu-preveri-cerpanie-fondov-na-slovensku-v-hre-je-aj-zastavenie-platieb", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/podozreniami-zo-zneuzivania-fondov-sa-bude-zaoberat-europsky-parlament/", "https://www.ta3.com/clanok/995659/cesky-europoslanec-zdechovsky-misia-eu-preveri-cerpanie-fondov-na-slovensku-v-hre-je-aj-zastavenie-platieb#:~:text=Zdechovsk%C3%BD%20nevyl%C3%BA%C4%8Dil%2C%20%C5%BEe,fungova%C5%A5%20transparentne%2C%E2%80%9C%20dodal.", "https://www.ta3.com/clanok/995659/cesky-europoslanec-zdechovsky-misia-eu-preveri-cerpanie-fondov-na-slovensku-v-hre-je-aj-zastavenie-platieb#:~:text=Zdechovsk%C3%BD%20nevyl%C3%BA%C4%8Dil%2C%20%C5%BEe,fungova%C5%A5%20transparentne%2C%E2%80%9C%20dodal.", "https://www.ta3.com/clanok/995659/cesky-europoslanec-zdechovsky-misia-eu-preveri-cerpanie-fondov-na-slovensku-v-hre-je-aj-zastavenie-platieb#:~:text=Zdechovsk%C3%BD%20nevyl%C3%BA%C4%8Dil%2C%20%C5%BEe,fungova%C5%A5%20transparentne%2C%E2%80%9C%20dodal.", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/969841-na-slovensko-prisla-navsteva-z-europskeho-parlamentu-posvietia-si-na-udajne-haciendy-z-eurofondov#:~:text=Zdechovsk%C3%BD%20tvrd%C3%AD%2C%20%C5%BEe,celkom%20dos%C5%A5%2C%E2%80%9C%20poznamenal.", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/969841-na-slovensko-prisla-navsteva-z-europskeho-parlamentu-posvietia-si-na-udajne-haciendy-z-eurofondov#:~:text=Zdechovsk%C3%BD%20tvrd%C3%AD%2C%20%C5%BEe,celkom%20dos%C5%A5%2C%E2%80%9C%20poznamenal.", "https://www.aktuality.sk/clanok/zVjHzPu/vedie-kontrolu-europarlamentu-nemam-ziadny-dovod-slovensko-trestat-matus-sutaj-estok-nech-si-necha-konspiracne-teorie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/zVjHzPu/vedie-kontrolu-europarlamentu-nemam-ziadny-dovod-slovensko-trestat-matus-sutaj-estok-nech-si-necha-konspiracne-teorie/", "https://www.youtube.com/watch?v=dn25JeZuoL8", "https://dennikn.sk/4661746/sef-misie-europoslancov-zdechovsky-pripady-haciend-robia-zo-slovenska-bananovu-republiku/", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96214700-sef-misie-zdechovsky-budem-ziadat-potrestanie-vinnikov-navrhne-aby-slovensku-stopli-eurofondy", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/podozreniami-zo-zneuzivania-fondov-sa-bude-zaoberat-europsky-parlament/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/podozreniami-zo-zneuzivania-fondov-sa-bude-zaoberat-europsky-parlament/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/europoslanec-ktory-povedie-kontrolnu-misiu-na-slovensku-naznacovali-mi-ze-nemam-chodit/#:~:text=M%C3%A1me%20pochybnosti%20o%20tom%2C%20%C4%8Di%20s%C3%BA%20v%C5%A1etky%20eur%C3%B3pske%20dot%C3%A1cie%20vyu%C5%BE%C3%ADvan%C3%A9%20na%20Slovensku%20v%20s%C3%BAlade%20s%E2%80%AFpredpismi.", "https://dennikn.sk/4661746/sef-misie-europoslancov-zdechovsky-pripady-haciend-robia-zo-slovenska-bananovu-republiku/", "https://dennikn.sk/4661746/sef-misie-europoslancov-zdechovsky-pripady-haciend-robia-zo-slovenska-bananovu-republiku/", "https://dennikn.sk/4658511/europoslanci-prisli-na-slovensko-skumat-zneuzivanie-penazi-na-haciendy-aj-ohrozenie-pravneho-statu/", "https://dennikn.sk/4658511/europoslanci-prisli-na-slovensko-skumat-zneuzivanie-penazi-na-haciendy-aj-ohrozenie-pravneho-statu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/753953-veduci-delegacie-z-bruselu-zdechovsky-dostal-vyhrazky-smrtou-vyjadril-sa-aj-k-zastaveniu-eurofondov-pre-slovensko/", "https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/news-digest-brussels-committee-launches-scrutiny-of-eu-funds-in-slovakia", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/podozreniami-zo-zneuzivania-fondov-sa-bude-zaoberat-europsky-parlament/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:15.256854+00:00"}
{"id": "vr17382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17382", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "... posledné analýzy z januára tohto roku, ktoré robil francúzsky ekonóm, pán Thomas (Piketty, pozn.). Výsledok bol taký, že tak Česká republika, Slovenská republika, Poľsko aj (...) aj Maďarsko sú vlastne v tom ekonomickom zúčtovaní od roku 2010 do roku 2016 čistými prispievateľmi do ekonomík západných krajín.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška má vo svojom výroku na mysli analýzu francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho , ktorý aktívne píše pre francúzsky denník LeMonde. Ten vo svojej analýze tvrdí, že krajiny ako Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko prispievajú viac finančných prostriedkov západným krajinám ako do Bruselu. Rovnako tvrdí, že tieto krajiny, vrátane nás sú tzv. čistými prispievateľmi do ekonomík západných krajín, čo znamená, že výdaje k týmto krajinám sú omnoho väčšie ako tok financií, ktoré od týchto (v tomto kontexte západných) krajín dostávame. Napriek tomu, že vierohodnosť Pikettyho záverov je diskutabilná, nakoľko Paška priamo odkazoval na jeho zistenie a správne ich interpretoval, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška má vo svojom výroku na mysli analýzu francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho , ktorý aktívne píše pre francúzsky denník LeMonde. Ten vo svojej analýze tvrdí, že krajiny ako Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko prispievajú viac finančných prostriedkov západným krajinám ako do Bruselu. Rovnako tvrdí, že tieto krajiny, vrátane nás sú tzv. čistými prispievateľmi do ekonomík západných krajín, čo znamená, že výdaje k týmto krajinám sú omnoho väčšie ako tok financií, ktoré od týchto (v tomto kontexte západných) krajín dostávame. Napriek tomu, že vierohodnosť Pikettyho záverov je diskutabilná, nakoľko Paška priamo odkazoval na jeho zistenie a správne ich interpretoval, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Thomasa Pikettyho", "toky peňazí", "predstavoval"], "url": ["http://piketty.blog.lemonde.fr/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/", "http://piketty.blog.lemonde.fr/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/", "http://piketty.blog.lemonde.fr/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:26.402221+00:00"}
{"id": "49981", "numeric_id": 49981, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49981", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Ale ja vám to vysvetľujem, že je štandardom a to sa dialo aj v Nemecku začiatkom roka, a to sa dialo aj v Anglicku v roku 2001, že sa v určitom tom okruhu usmrcovali tzv. vnímavé zvieratá.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Británii začali v polovici marca 2001 usmrcovať zvieratá na farmách susediacich s infikovanými farmami v snahe zabrániť šíreniu nákazy ( .pdf , str. 12). V Nemecku podľa zverejnených informácií utratili zvieratá v okruhu 1 km od postihnutej farmy ( .pdf , str. 1). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2001 Spojené kráľovstvo čelilo rozsiahlej epidémii slintačky a krívačky, ktorá mala vážne dôsledky na poľnohospodárstvo. Prvý prípad bol zachytený 19. februára 2001 na bitúnku Cheale Meats v Essexe. Druhý prípad bol diagnostikovaný o štyri dni neskôr v Northumberlande. Odhaduje sa, že ešte pred odhalením prvého prípadu sa nákaza rozšírila na 57 fariem po celej krajine. Vláda prijala sériu opatrení na zastavenie šírenia vírusu. Postupne zakázala prevoz zvierat v postihnutých oblastiach aj vývoz do zahraničia a povolala armádu na pomoc pri utrácaní zvierat.\n\nZ dôvodu neustáleho šírenia nákazy sa v polovici marca 2001 vláda rozhodla začať s utrácaním zvierat na farmách susediacich s infikovanými farmami. Zabíjaním zvierat len v infikovaných chovoch totiž vláda iba naháňala nákazu. Tento postup sprevádzal výrazný odpor farmárov ( .pdf , str. 12). Celkové náklady sa odhadujú na 8 miliárd libier. 14 januára 2002 Británia vyhlásila , že je bez výskytu slintačky a krívačky.\n\n10. januára 2025 Nemecko ohlásilo výskyt slintačky a krívačky u uhynutých vodných byvoloch na farme v Hönowe v okrese Märkisch-Oderland v spolkovej krajine Brandenbursko. Išlo o prvý prípad slintačky a krívačky v Nemecku od roku 1988. Miestne úrady v reakcii na situáciu nariadili preventívne usmrtiť zvieratá v okruhu 1 kilometra od postihnutej farmy. Toto zahŕňalo približne 200 prasiat na farme v Ahrensfelde. Okrem toho boli preventívne usmrtené zvieratá z farmy v Oder-Spree z dôvodu, že táto farma doviezla seno z Hönowa, kde sa vyskytlo ohnisko ( .pdf , str. 2). V okruhu 10 kilometrov od postihnutej farmy úrady odobrali vzorky zo všetkých chovov, pričom výsledky testov nepreukázali ďalšie šírenie nákazy ( .pdf , str. 2). V Nemecku sa vyskytol iný kmeň vírusu než v Maďarsku a na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["V Británii začali v polovici marca 2001 usmrcovať zvieratá na farmách susediacich s infikovanými farmami v snahe zabrániť šíreniu nákazy ( .pdf , str. 12). V Nemecku podľa zverejnených informácií utratili zvieratá v okruhu 1 km od postihnutej farmy ( .pdf , str. 1). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2001 Spojené kráľovstvo čelilo rozsiahlej epidémii slintačky a krívačky, ktorá mala vážne dôsledky na poľnohospodárstvo. Prvý prípad bol zachytený 19. februára 2001 na bitúnku Cheale Meats v Essexe. Druhý prípad bol diagnostikovaný o štyri dni neskôr v Northumberlande. Odhaduje sa, že ešte pred odhalením prvého prípadu sa nákaza rozšírila na 57 fariem po celej krajine. Vláda prijala sériu opatrení na zastavenie šírenia vírusu. Postupne zakázala prevoz zvierat v postihnutých oblastiach aj vývoz do zahraničia a povolala armádu na pomoc pri utrácaní zvierat.", "Z dôvodu neustáleho šírenia nákazy sa v polovici marca 2001 vláda rozhodla začať s utrácaním zvierat na farmách susediacich s infikovanými farmami. Zabíjaním zvierat len v infikovaných chovoch totiž vláda iba naháňala nákazu. Tento postup sprevádzal výrazný odpor farmárov ( .pdf , str. 12). Celkové náklady sa odhadujú na 8 miliárd libier. 14 januára 2002 Británia vyhlásila , že je bez výskytu slintačky a krívačky.", "10. januára 2025 Nemecko ohlásilo výskyt slintačky a krívačky u uhynutých vodných byvoloch na farme v Hönowe v okrese Märkisch-Oderland v spolkovej krajine Brandenbursko. Išlo o prvý prípad slintačky a krívačky v Nemecku od roku 1988. Miestne úrady v reakcii na situáciu nariadili preventívne usmrtiť zvieratá v okruhu 1 kilometra od postihnutej farmy. Toto zahŕňalo približne 200 prasiat na farme v Ahrensfelde. Okrem toho boli preventívne usmrtené zvieratá z farmy v Oder-Spree z dôvodu, že táto farma doviezla seno z Hönowa, kde sa vyskytlo ohnisko ( .pdf , str. 2). V okruhu 10 kilometrov od postihnutej farmy úrady odobrali vzorky zo všetkých chovov, pričom výsledky testov nepreukázali ďalšie šírenie nákazy ( .pdf , str. 2). V Nemecku sa vyskytol iný kmeň vírusu než v Maďarsku a na Slovensku."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "zachytený", "diagnostikovaný", "rozšírila", "zakázala", ".pdf", "odhadujú", "vyhlásila", "ohlásilo", ".pdf", ".pdf", "iný kmeň"], "url": ["https://www.nao.org.uk/wp-content/uploads/2002/06/0102939.pdf", "https://assets.publishing.service.gov.uk/media/6786782cf041702a11ca0f65/FMD_in_Germany_Preliminary_Outbreak_Assessment.pdf", "https://www.bbc.com/news/uk-england-12483017", "https://www.theguardian.com/science/2021/feb/21/foot-and-mouth-20-years-on-what-an-animal-virus-epidemic-taught-uk-science", "https://www.bbc.com/news/uk-england-12483017", "https://www.bbc.com/news/uk-england-12483017", "https://www.nao.org.uk/wp-content/uploads/2002/06/0102939.pdf", "https://www.theguardian.com/science/2021/feb/21/foot-and-mouth-20-years-on-what-an-animal-virus-epidemic-taught-uk-science", "https://www.bbc.com/news/uk-england-12483017", "https://www.bfr.bund.de/en/foot_and_mouth_disease__fmd___questions_and_answers-318720.html", "https://assets.publishing.service.gov.uk/media/6786782cf041702a11ca0f65/FMD_in_Germany_Preliminary_Outbreak_Assessment.pdf", "https://assets.publishing.service.gov.uk/media/6786782cf041702a11ca0f65/FMD_in_Germany_Preliminary_Outbreak_Assessment.pdf", "https://mpsr.sk/najcastejsie-otazky-a-odpovede-co-sa-nas-pytate-slintacka-a-krivacka-v-sr/478---19588/#:~:text=D%C5%88a%207.%20marca%20bol%20potvrden%C3%BD%20v%C3%BDskyt%20slinta%C4%8Dky%20a%20kr%C3%ADva%C4%8Dky%20na%20farme%20v%20Ma%C4%8Farsku%2C%202%2C5%20km%20od%20hran%C3%ADc%20so%20Slovenskom.%20Kme%C5%88%20v%C3%ADrusu%20je%20v%C5%A1ak%20in%C3%BD%2C%20ako%20bol%20ten%20v%20Nemecku."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:39.611692+00:00"}
{"id": "vr17059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17059", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Po schôdzi sa stalo to, že Generálna prokuratúra (...) nariadila prešetriť celý majetok pána Kaliňáka, takisto jeho právnika, pána Turčana, takisto bývalého ministra, pána Počiatka a Ladislava Bašternáka. Všetko v jednom veľkom balíku, preveriť majetok týchto štyroch pánov kvôli závažným podozreniam z legalizácie prímo z trestnej činnosti, poberania úplatku.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie o preverovaní majetku ľudí, uvedených vo výroku Jozefa Rajtára sa zakladá na pravde. Generálna prouratúra nariadila pripraviť majetkové profily spomenutých osôb deň po odvolávaní Kaliňáka v parlamente. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o preverovaní majetku ľudí, uvedených vo výroku Jozefa Rajtára sa zakladá na pravde. Generálna prouratúra nariadila pripraviť majetkové profily spomenutých osôb deň po odvolávaní Kaliňáka v parlamente. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["deň", "správu", "článku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39537", "http://www.teraz.sk/ekonomika/policia-vyhotovi-majetkove-profily/296406-clanok.html", "https://dennikn.sk/964699/generalny-prokurator-nariadil-preverit-majetok-ministra-vnutra-kalinaka/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:31.059061+00:00"}
{"id": "vr27561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27561", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "ruská strana listom prezidenta Putina viacerým európskym lídrom vrátanie premiérovi Ficovi informovala, že bude vyžadovať, aby Ukrajina platila za dodávky dopredu a že bude dodávať len také objemy, aké Ukrajina reálne zaplatí.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O znení Putinovho listu informovala agentúra Reuters 10.apríla 2014. Podľa jej informácií bol adresovaný lídrom 18 krajín: Franzuska, Talianska, Rakúska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Slovenska, Slovinska, Chorvátska, Srbska, Bosny, Bulharska, Rumunska, Macedónska ,Grécka, Turecka a Moldavska.", "analysis_paragraphs": ["O znení Putinovho listu informovala agentúra Reuters 10.apríla 2014. Podľa jej informácií bol adresovaný lídrom 18 krajín: Franzuska, Talianska, Rakúska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Slovenska, Slovinska, Chorvátska, Srbska, Bosny, Bulharska, Rumunska, Macedónska ,Grécka, Turecka a Moldavska."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["informovala"], "url": ["http://in.reuters.com/article/2014/04/10/ukraine-crisis-russia-gas-letter-idINL6N0N23V020140410"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:51.290397+00:00"}
{"id": "vr30645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30645", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď odmietajú. Keby sa cenový úrad alebo regulačný úrad nesprával zodpovedne, tak možno dnes to zvýšenie plynu je podstatne vyššie. (odpoveď na otázku moderátorky, prečo regulačný úrad nereguluje ceny energií, ak tam Smer má svojho nominanta, pozn.)", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejňuje na svojej stránke zoznam rozhodnutí ( plyn , elektroenergetika atď.) v cenových konaniach. Podľa zverejnených informácií ÚRSO: \"Dodávka plynu pre domácnosti Podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodávka plynu pre domácnosti podlieha cenovej regulácii. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) tohto zákona je každý dodávateľ plynu, ktorý dodáva plyn koncovým odberateľom plynu v domácnosti v roku 2011, povinný požiadať úrad o schválenie maximálnych cien za dodávku plynu pre domácnosti na rok 2011 a predložiť úradu cenový návrh v súlade s § 17 ods. 5 a § 4 ods. 5 písm. i) výnosu úradu č. 4/2008 z 23. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v plynárenstve a ktorým sa dopĺňa výnos úradu č. 4/2007 z 31. júla 2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v plynárenstve, v znení výnosov úradu č. 7/2008 z 1. októbra 2008, č. 4/2009 z 10. júna 2009 a č. 4/2010 z 23. júna 2010.!\" Z rozhodnutia č. 0062/2011/P (16. júna 2011) vyplýva, že ÚRSO zasiahlo do cenového návrhu SPP a znížilo požadované zvýšenie. Potvrdzuje to o.i. aj táto mediálna zmienka.", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejňuje na svojej stránke zoznam rozhodnutí ( plyn , elektroenergetika atď.) v cenových konaniach. Podľa zverejnených informácií ÚRSO: \"Dodávka plynu pre domácnosti Podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodávka plynu pre domácnosti podlieha cenovej regulácii. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) tohto zákona je každý dodávateľ plynu, ktorý dodáva plyn koncovým odberateľom plynu v domácnosti v roku 2011, povinný požiadať úrad o schválenie maximálnych cien za dodávku plynu pre domácnosti na rok 2011 a predložiť úradu cenový návrh v súlade s § 17 ods. 5 a § 4 ods. 5 písm. i) výnosu úradu č. 4/2008 z 23. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v plynárenstve a ktorým sa dopĺňa výnos úradu č. 4/2007 z 31. júla 2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v plynárenstve, v znení výnosov úradu č. 7/2008 z 1. októbra 2008, č. 4/2009 z 10. júna 2009 a č. 4/2010 z 23. júna 2010.!\" Z rozhodnutia č. 0062/2011/P (16. júna 2011) vyplýva, že ÚRSO zasiahlo do cenového návrhu SPP a znížilo požadované zvýšenie. Potvrdzuje to o.i. aj táto mediálna zmienka."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["plyn", "elektroenergetika", "0062/2011/P", "táto", "sporili o podiel navýšenia", "0029/2011/P", "SITA"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/plynarenstvo/cr", "http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/elektroenergetika/cr", "http://www.urso.gov.sk/rozhodnutia/cv/0062_2011_P.pdf", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/16-06-2011/katastrofa-pre-obycajnych-ludi-plyn-zdrazie-aj-o-77-.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/domacnostiam-od-januara-zdrazeju-energie.html", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/678E0441EA0DC774C12579640029662D/$FILE/0029_2012_P.pdf", "http://www.abc-byvanie.sk/byvanie/usporne_byvanie_energie/plyn_aj_elektrina_pre_domacnosti_v_roku_2012_zdrazeju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:29.868073+00:00"}
{"id": "vr38963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38963", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Mimochodom s pánom predsedom Národnej rady aj pánom predsedom SaS včera, keď sme debatovali na tú tému, tak ja som počul vyjadrenia, že je to rozumný návrh, takže aj na základe toho ja vidím stále priestor na jednania.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík skutočne v sobotu 24. septembra povedal v diskusnej relácii Slovenského Rozhlasu Sobotné dialógy, že je \"rozumný nápad\", ak by sa v Národnej Rade SR hlasovalo o eurovale ako systéme zvlášť a o konkrétnom uvoľňovaní peňazí pre konkrétny štát zvlášť.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík skutočne v sobotu 24. septembra povedal v diskusnej relácii Slovenského Rozhlasu Sobotné dialógy, že je \"rozumný nápad\", ak by sa v Národnej Rade SR hlasovalo o eurovale ako systéme zvlášť a o konkrétnom uvoľňovaní peňazí pre konkrétny štát zvlášť."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["diskusnej relácii"], "url": ["http://m.webnoviny.sk/politika/sro-koalicnym-partnerom-nejde-len-o-e/407251-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:55.832096+00:00"}
{"id": "vr33452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33452", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "To bolo jednorázové opatrenie pre veľmi špecifickú situáciu na Cypre, ktorý sa dostal do situácie, kde jeho bankový sektor je 8-krát väčší ako celá ekonomika a pre všetky členské krajiny Európskej únie platí právne záväzná a vynútiteľná ochrana bankových vkladov do výšky 100 000 eur.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Constantinos Stephanou, finančný ekonóm vo Svetovej banke, vo svojom texte (prvá veta) uvádza, že v roku 2010 bol pomer celkových aktív bankového sektora na Cypre k jeho celkovému HDP 896 %. Aj keď sa odpočítajú zahraničné operácie domácich bánk, bankový sektor je stále približne sedem-krát väčší než je hrubý domáci produkt krajiny, tvrdí Stephanou. Podobné číslo predstavuje aj Development report 2012 , ktorá sa zaoberá štúdiou slovinského ekonomického vývoja. Tá uvádza, že v roku 2010 celkové aktíva cyperských bánk dosiahli hodnotu 765% HDP krajiny. Dňa 12. 7. 2010 Európska komisia prijala balík opatrení s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov a zvýšiť dôveru, pokiaľ ide o finančné služby. V tomto balíku zvýšila úroveň krytia bankových vkladov na 100 000 eur v prípade krachu banky. V tlačovej správe sa tiež uvádza, že \" väčšina zlepšovacích opatrení by mohla nadobudnúť účinnosť už do roku 2012 a 2013 a uplatňovala by sa vo všetkých členskýc h štátoch EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku potom, ako by sa začlenila do Dohody o Európskom hospodárskom priestore. \" Smernica 2009/14/EC (s.3) stanovuje navýšenie krytia bankových vkladov do 100 000 eur. Smernica je súčasťou právneho systému EÚ a je preto právne záväzná pre všetky štáty EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Constantinos Stephanou, finančný ekonóm vo Svetovej banke, vo svojom texte (prvá veta) uvádza, že v roku 2010 bol pomer celkových aktív bankového sektora na Cypre k jeho celkovému HDP 896 %. Aj keď sa odpočítajú zahraničné operácie domácich bánk, bankový sektor je stále približne sedem-krát väčší než je hrubý domáci produkt krajiny, tvrdí Stephanou. Podobné číslo predstavuje aj Development report 2012 , ktorá sa zaoberá štúdiou slovinského ekonomického vývoja. Tá uvádza, že v roku 2010 celkové aktíva cyperských bánk dosiahli hodnotu 765% HDP krajiny. Dňa 12. 7. 2010 Európska komisia prijala balík opatrení s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov a zvýšiť dôveru, pokiaľ ide o finančné služby. V tomto balíku zvýšila úroveň krytia bankových vkladov na 100 000 eur v prípade krachu banky. V tlačovej správe sa tiež uvádza, že \" väčšina zlepšovacích opatrení by mohla nadobudnúť účinnosť už do roku 2012 a 2013 a uplatňovala by sa vo všetkých členskýc h štátoch EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku potom, ako by sa začlenila do Dohody o Európskom hospodárskom priestore. \" Smernica 2009/14/EC (s.3) stanovuje navýšenie krytia bankových vkladov do 100 000 eur. Smernica je súčasťou právneho systému EÚ a je preto právne záväzná pre všetky štáty EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["texte", "Development report 2012", "balík", "tlačovej správe", "2009/14/EC"], "url": ["http://www.ucy.ac.cy/data/ecorece/STEPHANOU_123-130.pdf", "http://www.umar.gov.si/fileadmin/user_upload/publikacije/pr/2012/A_POR/01/16_bilancnavsotabankIND.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-918_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-918_sk.htm", "http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/guarantee/jrc-rep_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:46.357003+00:00"}
{"id": "vr14243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14243", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "(...) od roku 2007 išlo 580 miliónov na školy do rekonštrukcie budov. Za vlády Ivety Radičovej ani jeden projekt nebol zazmluvnený, odkiaľ by išli peniaze priamo na školy, do školských budov.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok minister Draxler predniesol v minulo týždňovej relácii V politike (17.1.2016). Na základe dostupných údajov Demagog.SK zistil, že na rekonštrukcie a opravy budov škôl a školských zariadení išlo z projektu Regionálny operačný program dohromady približne 580 miliónov eur, pričom žiaden z projektov nebol zazmluvnený počas vlády I. Radičovej. Pôvodný výrok a jeho odôvodnenie je možné si pozrieť tu . Vyjadrenie smerovalo konkrétne k financiám poskytnutým na infraštruktúru vzdelávania zastrešených Regionálnym operačným programom, schváleným EK v roku 2007. Zazmluvnenie projektov pre infraštruktúru vzdelávania prebehlo ešte počas prvej vlády Roberta Fica, a to v júni roku 2010, samotná realizácia projektov prebehla až počas vlády I. Radičovej. Výročné správy ďalej potvrdzujú, že počas rokov 2011-2013 neboli na infraštruktúru vzdelávania alokované žiadne ďalšie zdroje. Čo sa týka výšky poskytnutých finančných zdrojov , na infraštruktúru vzdelávania išlo z eurofondov a z národných zdrojov 599 727 717,00 eur, z ktorých 21 673 223,92 eur nebolo využitých - dohromady ide teda o čiastku 578 054 493,08 eur- čo zodpovedá sume približne 580 miliónov, ktorú naznačil Draxler. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok minister Draxler predniesol v minulo týždňovej relácii V politike (17.1.2016). Na základe dostupných údajov Demagog.SK zistil, že na rekonštrukcie a opravy budov škôl a školských zariadení išlo z projektu Regionálny operačný program dohromady približne 580 miliónov eur, pričom žiaden z projektov nebol zazmluvnený počas vlády I. Radičovej. Pôvodný výrok a jeho odôvodnenie je možné si pozrieť tu . Vyjadrenie smerovalo konkrétne k financiám poskytnutým na infraštruktúru vzdelávania zastrešených Regionálnym operačným programom, schváleným EK v roku 2007. Zazmluvnenie projektov pre infraštruktúru vzdelávania prebehlo ešte počas prvej vlády Roberta Fica, a to v júni roku 2010, samotná realizácia projektov prebehla až počas vlády I. Radičovej. Výročné správy ďalej potvrdzujú, že počas rokov 2011-2013 neboli na infraštruktúru vzdelávania alokované žiadne ďalšie zdroje. Čo sa týka výšky poskytnutých finančných zdrojov , na infraštruktúru vzdelávania išlo z eurofondov a z národných zdrojov 599 727 717,00 eur, z ktorých 21 673 223,92 eur nebolo využitých - dohromady ide teda o čiastku 578 054 493,08 eur- čo zodpovedá sume približne 580 miliónov, ktorú naznačil Draxler. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["tu", "Zazmluvnenie projektov", "Výročné správy", "poskytnutých finančných zdrojov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov", "http://www.ropka.sk/implementacia-rop/zoznam-prijimatelov/", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:Gj_Z_OnXrKMJ:www.ropka.sk/download.php%3FFNAME%3D1411992097.upl%26ANAME%3DSpr%25C3%25A1va%2Bo%2Bvyhodnoten%25C3%25AD%2Bv%25C3%25BDzvy%2BROP-1.1-2010-01.doc+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:8Es81hLm31QJ:www.ropka.sk/download.php%3FFNAME%3D1426173445.upl%26ANAME%3Dvyhodnotenie%2BROP%2B1.1%2B2014.doc+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:44.291434+00:00"}
{"id": "vr36034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36034", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...to som celkom rád, že sa podarilo urobiť ten kompromis, že DPH sa zvýši len na 20% a len po dobu do kedy bude deficit vyšší ako 3%. To si myslím, ešte celkom korektné ako sme to dohodli a dúfam, že do roku 2014 DPH klesne opätovne na 19%...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vládnom návrhu , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa píše:\n\n„ V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.“", "analysis_paragraphs": ["Vo vládnom návrhu , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa píše:", "„ V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.“"], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["vládnom návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3417"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:31.156984+00:00"}
{"id": "vr35698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35698", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "(Fico: Koľko kilometrov má ten úsek, pani predsedníčka vlády?) 75 kilometrov.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda", "analysis_paragraphs": ["Pravda"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5416020/brusel-o-1-baliku-ppp-do-konca-tyzdna-nerozhodne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:17.944859+00:00"}
{"id": "vr30877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30877", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Teraz k Sasanke. Viete, rozdiel je ten, že niekedy nad ránom, keď boli zverejnené prepisy sms Richarda Sulíka so spomínanou záujmovou osobou polície, tak v ten istý deň dopoludnia sa Richard Sulík postavil pred kamery na tlačovej konferencii a povedal: \"Poznám Mariána Kočner. Zoznámil ma s ním Ján Počiatek, vtedajší minister financií, ktorému Richard Sulík robil poradcu, informoval som o týchto stretnutiach premiérku Ivetu Radičovú.\"", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument Sasanka sa dostal na verejnosť v noci zo štvrtka 26. januára na piatok 27.januára. 27. januára SaS usporiadala tlačovú besedu , na ktorej R.Sulík povedal:", "analysis_paragraphs": ["Dokument Sasanka sa dostal na verejnosť v noci zo štvrtka 26. januára na piatok 27.januára. 27. januára SaS usporiadala tlačovú besedu , na ktorej R.Sulík povedal:"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["tlačovú besedu"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/sasanka-nic-len-pokus-o-diskreditaciu-sas/660"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:26.355312+00:00"}
{"id": "50033", "numeric_id": 50033, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50033", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keďže súd rozhodol a povedal, že zatajili to, čo zatajiť nemali, pretože išlo o multimiliardový biznis, ktorý riešili cez nejaké esemesky. A poslanci Európskeho parlamentu, keď chceli ukázať tie zmluvy, tak prišli s desiatimi stranami, ktoré boli úplne začiernené (o Pfizergate, pozn.).", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súdny dvor Európskej únie v máji 2025 rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť komunikáciu predsedníčky von der Leyenovej o nákupe vakcín v kauze známej ako Pfizergate. Dodnes nie sú transparentne zverejnené ani celé zmluvy o nákupe vakcín, ale iba ich časti s vyčiernenými pasážami. Aj v tomto prípade Súdny dvor EÚ ešte v roku 2024 rozhodol, že Komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nKauza známa pod názvom Pfizergate odkazuje najmä na netransparentnú komunikáciu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen a výkonným riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas rokovaní o nákupe vakcín proti covidu-19 v roku 2021. Nejasnosti sa týkajú najmä informácii, ako bola uzavretá najväčšia zmluva o dodávke 1,8 miliardy dávok vakcíny Pfizer-BioNTech.\n\nNew York Times v apríli 2021 informoval , že von der Leyen a Bourla si pred podpisom zmluvy o nákupe vakcín vymieňali mnohé textové správy a telefonáty. O ich sprístupnenie požiadala novinárka denníka. Keď Komisia jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nedokázala dohľadať, The New York Times sa obrátili na Súdny dvor Európskej únie s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK.\n\nV máji 2025 Súdny dvor EÚ rozhodol , že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou Komisie a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer. Rozsudom zatiaľ nie je právoplatný a Komisia sa ešte môže proti rozsudku odvolať.\n\nKomisia podľa rozhodnutia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov“ ( bod 84 ). Okrem toho dostatočne „neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený“ ( bod 72 ).\n\nNeúplne publikované zmluvy medzi Európskou komisiou a farmaceutickými firmami sú ďalším dôležitým aspektom kauzy Pfizergate.\n\nPotom, čo Komisia opakovane odmietla poskytnúť poslancom Európskeho parlamentu čokoľvek iné ako úplné verzie zmlúv o nakúpe vakcín Covid-19 sa poslanci frakcie Zelených v tejto veci obrátili na súd. Zverejnené verzie boli značne redigované (vyčiernené), čím sa zakryli kľúčové informácie, ako sú cena za dávku, zodpovednosť za vedľajšie účinky, či detaily o zárukách a platbách.\n\nZmluvy sú V redigovanej verzii dostupné aj na stránke Komisie. Pri niektorých zmluvách ako napríklad so spoločnosťou Pfizer sú takto zakryté celé strany.\n\nEurópska komisia tento postup obhajuje tým, že musí rešpektovať obchodné tajomstvá farmaceutických firiem, ktoré si vyhradili právo na ochranu citlivých informácií. Zmluvy obsahovali klauzuly o dôvernosti, ktoré farmaceutické firmy využili na obmedzenie transparentnosti.\n\nV júli 2024 Súdny dvor EÚ rozhodol , že Európska komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti koronavírusu. Súd vytkol Európskej komisii napríklad to, že čiastočne odmietla zverejniť vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov predstaviteľov EÚ, ktorí nákup vakcín dohadovali. Komisia tiež neodôvodnila dostatočne odmietnutie sprístupniť niektoré ustanovenia zmluv o nákupe vakcín.\n\nSúd o prípade rozhodoval na základe žaloby, ktorú podali europoslanci z frakcie Zelených.\n\nNetransparentný nákup vakcín počas pandémie covidu-19 vyšetruje aj Úrad Európskej prokuratúry, inštitúcia to potvrdila 14. októbra 2022. Európska prokuratúra neupresnila , koho a akých zmlúv sa vyšetrovanie týka. Podľa Die Welt išlo konkrétne o zmluvu na nákup vakcín za 35 miliárd eur so spoločnosťou Pfizer/BioNtech. Kauzu médiá označujú ako tzv. Pfizergate .", "analysis_paragraphs": ["Súdny dvor Európskej únie v máji 2025 rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť komunikáciu predsedníčky von der Leyenovej o nákupe vakcín v kauze známej ako Pfizergate. Dodnes nie sú transparentne zverejnené ani celé zmluvy o nákupe vakcín, ale iba ich časti s vyčiernenými pasážami. Aj v tomto prípade Súdny dvor EÚ ešte v roku 2024 rozhodol, že Komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "Kauza známa pod názvom Pfizergate odkazuje najmä na netransparentnú komunikáciu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen a výkonným riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas rokovaní o nákupe vakcín proti covidu-19 v roku 2021. Nejasnosti sa týkajú najmä informácii, ako bola uzavretá najväčšia zmluva o dodávke 1,8 miliardy dávok vakcíny Pfizer-BioNTech.", "New York Times v apríli 2021 informoval , že von der Leyen a Bourla si pred podpisom zmluvy o nákupe vakcín vymieňali mnohé textové správy a telefonáty. O ich sprístupnenie požiadala novinárka denníka. Keď Komisia jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nedokázala dohľadať, The New York Times sa obrátili na Súdny dvor Európskej únie s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK.", "V máji 2025 Súdny dvor EÚ rozhodol , že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou Komisie a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer. Rozsudom zatiaľ nie je právoplatný a Komisia sa ešte môže proti rozsudku odvolať.", "Komisia podľa rozhodnutia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov“ ( bod 84 ). Okrem toho dostatočne „neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený“ ( bod 72 ).", "Neúplne publikované zmluvy medzi Európskou komisiou a farmaceutickými firmami sú ďalším dôležitým aspektom kauzy Pfizergate.", "Potom, čo Komisia opakovane odmietla poskytnúť poslancom Európskeho parlamentu čokoľvek iné ako úplné verzie zmlúv o nakúpe vakcín Covid-19 sa poslanci frakcie Zelených v tejto veci obrátili na súd. Zverejnené verzie boli značne redigované (vyčiernené), čím sa zakryli kľúčové informácie, ako sú cena za dávku, zodpovednosť za vedľajšie účinky, či detaily o zárukách a platbách.", "Zmluvy sú V redigovanej verzii dostupné aj na stránke Komisie. Pri niektorých zmluvách ako napríklad so spoločnosťou Pfizer sú takto zakryté celé strany.", "Európska komisia tento postup obhajuje tým, že musí rešpektovať obchodné tajomstvá farmaceutických firiem, ktoré si vyhradili právo na ochranu citlivých informácií. Zmluvy obsahovali klauzuly o dôvernosti, ktoré farmaceutické firmy využili na obmedzenie transparentnosti.", "V júli 2024 Súdny dvor EÚ rozhodol , že Európska komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti koronavírusu. Súd vytkol Európskej komisii napríklad to, že čiastočne odmietla zverejniť vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov predstaviteľov EÚ, ktorí nákup vakcín dohadovali. Komisia tiež neodôvodnila dostatočne odmietnutie sprístupniť niektoré ustanovenia zmluv o nákupe vakcín.", "Súd o prípade rozhodoval na základe žaloby, ktorú podali europoslanci z frakcie Zelených.", "Netransparentný nákup vakcín počas pandémie covidu-19 vyšetruje aj Úrad Európskej prokuratúry, inštitúcia to potvrdila 14. októbra 2022. Európska prokuratúra neupresnila , koho a akých zmlúv sa vyšetrovanie týka. Podľa Die Welt išlo konkrétne o zmluvu na nákup vakcín za 35 miliárd eur so spoločnosťou Pfizer/BioNtech. Kauzu médiá označujú ako tzv. Pfizergate ."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": ["komunikáciu", "uzavretá", "informoval", "obrátili", "rozhodol", "rozsudku", "súdu", "bod 84", "bod 72", "redigované", "dostupné", "Pfizer", "obhajuje", "rozhodol", "vytkol Európskej komisii", "neodôvodnila", "rozhodoval", "vyšetruje", "potvrdila", "neupresnila", "Die Welt", "Pfizergate"], "url": ["https://www.politico.eu/article/pfizergate-ursula-von-der-leyen-eu-commission-pfizer-albert-bourla-covid-19/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_2548", "https://www.nytimes.com/2021/04/28/world/europe/european-union-pfizer-von-der-leyen-coronavirus-vaccine.html", "https://www.politico.eu/article/new-york-times-sue-european-union-ursula-von-der-leyen-pfizer-texts/", "https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2025-05/cp250060sk.pdf", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=299492&mode=req&pageIndex=1&dir=&occ=first&part=1&text=&doclang=SK&cid=676524", "https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2025-05/cp250060sk.pdf", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=6249BD60D579085BC57512AADB717F4A?text=&docid=299492&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=676524", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=6249BD60D579085BC57512AADB717F4A?text=&docid=299492&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=676524", "https://www.politico.eu/article/european-commission-vaccine-transparency-court-ruling-pfizer-covid19-pfizergate/", "https://commission.europa.eu/documents_en?f%5B0%5D=document_title%3ARedacted%20Purchase%20Agreement", "https://commission.europa.eu/document/download/8cbd11b9-de32-430f-8758-99b29d8fa92f_en?filename=pfizer_pa_for_publication_03_06_21.pdf", "https://www.politico.eu/article/european-commission-vaccine-transparency-court-ruling-pfizer-covid19-pfizergate/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/717386-sud-eurokomisia-dostatocne-neinformovala-o-zmluvach-na-covidove-vakciny/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/717386-sud-eurokomisia-dostatocne-neinformovala-o-zmluvach-na-covidove-vakciny/#:~:text=Medzi%20nezrovnalos%C5%A5ami%2C%20na%20ktor%C3%A9%20s%C3%BAd%20pouk%C3%A1zal%2C%20bolo%20%C4%8Diasto%C4%8Dn%C3%A9%20odmietnutie%20zverejni%C5%A5%20vyhl%C3%A1senie%20o%C2%A0neexistencii%20konfliktu%20z%C3%A1ujmov%20predstavite%C4%BEov%20E%C3%9A%20zodpovedn%C3%BDch%20za%20vyjedn%C3%A1vanie%20t%C3%BDchto%20n%C3%A1kupov%20s%C2%A0farmaceutick%C3%BDmi%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5ami", "https://spravy.rtvs.sk/2024/07/sud-eu-rozhodol-ze-europska-komisia-neposkytla-dostatok-informacii-o-nakupe-vakcin-proti-covidu/#:~:text=Rozhodol%2C%20%C5%BEe%20Komisia%20mala%20poskytn%C3%BA%C5%A5%20viacero%20vysvetlen%C3%AD%2C%20aby%20od%C3%B4vodnila%20odmietnutie%20pr%C3%ADstupu%20k%20niektor%C3%BDm%20ustanoveniam%20zml%C3%BAv.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/07/sud-eu-rozhodol-ze-europska-komisia-neposkytla-dostatok-informacii-o-nakupe-vakcin-proti-covidu/#:~:text=S%C5%A5a%C5%BEnos%C5%A5%20podali%20europoslanci%20za%20Zelen%C3%BDch.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/649594-nakup-vakcin-vysetruje-europska-prokuratura-pfizer-odmieta-vyvratit-pochybnosti/#:~:text=Firma%2C%20ktor%C3%A1%20na%20Slovensko%20dod%C3%A1va%20najviac%20o%C4%8Dkovac%C3%ADch%20l%C3%A1tok%2C%20zaujala%20pozornos%C5%A5%20europoslancov.%20D%C3%B4vodom%20je%2C%20%C5%BEe%20Eur%C3%B3pska%20prokurat%C3%BAra%20za%C4%8Dala%20vy%C5%A1etrovanie%20netransparentn%C3%A9ho%20n%C3%A1kupu%20vakc%C3%ADn.", "https://www.eppo.europa.eu/en/media/news/ongoing-eppo-investigation-acquisition-covid-19-vaccines-eu#:~:text=The%20European%20Public%20Prosecutor%E2%80%99s%20Office%20(EPPO)%20confirms%20that%20it%20has%20an%20ongoing%20investigation%C2%A0into%20the%20acquisition%20of%20COVID%2D19%20vaccines%20in%20the%20European%20Union.%20This%20exceptional%20confirmation%20comes%20after%20the%20extremely%20high%20public%20interest.%C2%A0No%20further%20details%20will%20be%20made%20public%20at%20this%20stage.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/649594-nakup-vakcin-vysetruje-europska-prokuratura-pfizer-odmieta-vyvratit-pochybnosti/#:~:text=no%20neprezradila%2C%20koho%20a%20ak%C3%BDch%20zml%C3%BAv%20sa%20toto%20vy%C5%A1etrovanie%C2%A0t%C3%BDka.", "https://www.welt.de/politik/deutschland/plus241736365/Impfstoff-Deal-von-der-Leyens-Voelliger-Mangel-an-Transparenz-und-Verantwortlichkeit.html", "https://www.politico.eu/article/pfizergate-covid-vaccine-scandal-european-prosecutors-eu-commission/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:25.572100+00:00"}
{"id": "vr14844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14844", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...predsedov výborov takisto dostala opozícia o jedného menej, pritom má o dvoch poslancov menej, než mala tá predchádzajúca, takisto teda súčasná koalícia má 81 mandátov, Smer mal predtým 83. Pomer predsedov výborov bol predtým 9:10, dneska je 11:8 v prospech koalície.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti je pomer predsedov výborov 11:8 v prospech koalície. V minulom volebnom období bol pomer predsedov výborov 10:9 v prospech vládneho Smeru. Hoci tu Poliačik prehodil poradie, myslíme si, že z kontextu je zrejmé, že mal na mysli čísla v prospech koalície v oboch prípadoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V predošlej vláde dosiahol vo voľbách do NR SR v roku 2012 Smer-SD pohodlnú väčšinu 83 mandátov a utvoril koalíciu sám. Po tom, ako sa traja poslanci a jedna náhradníčka zo Siete rozhodli vystúpiť zo strany, vládna koalícia v zložení Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť dosiahla na 81 mandátov v rámci parlamentu ( odišiel aj Zsolt Simon z Most-Híd). Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je pomer predsedov výborov 11:8 v prospech koalície. V minulom volebnom období bol pomer predsedov výborov 10:9 v prospech vládneho Smeru. Hoci tu Poliačik prehodil poradie, myslíme si, že z kontextu je zrejmé, že mal na mysli čísla v prospech koalície v oboch prípadoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V predošlej vláde dosiahol vo voľbách do NR SR v roku 2012 Smer-SD pohodlnú väčšinu 83 mandátov a utvoril koalíciu sám. Po tom, ako sa traja poslanci a jedna náhradníčka zo Siete rozhodli vystúpiť zo strany, vládna koalícia v zložení Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť dosiahla na 81 mandátov v rámci parlamentu ( odišiel aj Zsolt Simon z Most-Híd). Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["súčasnosti", "minulom", "83 mandátov", "traja", "vládna koalícia", "odišiel"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab4.jsp@lang=sk.htm", "http://www.ta3.com/clanok/1080260/beblaveho-skupina-vystupuje-zo-siete-v-parlamente-chce-zostat.html", "https://volbysr.sk/sk/data02.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/323084/most-hid-definitivne-rozhodne-o-vstupe-do-vlady-so-smerom-sns-a-sietou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:16.678186+00:00"}
{"id": "vr29274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29274", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...ale my tu máme každý rok, 40 - 50 000 detí nám končí, to je jeden ročník v strednom odbornom vzdelávaní.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistických ročeniek (xls.) Centra vedecko-technických informácií SR je na Slovensku ročne približne 40 až 50-tisíc absolventov stredných odborných škôl. V poslednom ukončenom školskom roku 2013/2014 to bolo napríklad 41 644 absolventov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistických ročeniek (xls.) Centra vedecko-technických informácií SR je na Slovensku ročne približne 40 až 50-tisíc absolventov stredných odborných škôl. V poslednom ukončenom školskom roku 2013/2014 to bolo napríklad 41 644 absolventov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Štatistických ročeniek", "Centrum vedecko-technických informácií"], "url": ["http://www.cvtisr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=9603", "http://www.cvtisr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=9603"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:58.567449+00:00"}
{"id": "vr30022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30022", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Je treba založiť tábory v severnej Afrike, Srbsku apod., kde budú čakatelia na azyl pobývať, kým sa o ich žiadosti nerozhodne.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "-- tu chcem doplnit nieco z tej debaty medzi sulikom a linhom. Okrem riešenia bezpečnostných problémov v krajinách pôvodu utečencov sa spomínajú aj ďalšie riešeni ĎalšiePodobné riešenia - tábory , v ktorých treba utečencov koncentrovať, kým prebehne proces žiadosti o azyl, navrhuje aj Richard Sulík a jeho strana SaS , alebo maďarský minister vnútra Sándor Pintér . Tento návrh je v súčasnosti vnímaný ako jedno z možných riešení krízy. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["-- tu chcem doplnit nieco z tej debaty medzi sulikom a linhom. Okrem riešenia bezpečnostných problémov v krajinách pôvodu utečencov sa spomínajú aj ďalšie riešeni ĎalšiePodobné riešenia - tábory , v ktorých treba utečencov koncentrovať, kým prebehne proces žiadosti o azyl, navrhuje aj Richard Sulík a jeho strana SaS , alebo maďarský minister vnútra Sándor Pintér . Tento návrh je v súčasnosti vnímaný ako jedno z možných riešení krízy. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-29", "analysis_sources": {"text": ["tábory", "SaS", "Sándor Pintér"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7875702/sulik-vidi-riesenie-v-centralnom-imigracnom-tabore-mimo-eu.html", "http://www.strana-sas.sk/pozicia-sas-pri-rieseni-migracnej-krizy/3962", "https://dennikn.sk/minuta/171639/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:23.697682+00:00"}
{"id": "vr33054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33054", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dnes v Európskej únii je tretina štátov, tretina z 27 je 9, ktoré buď znižujú nezamestnanosť alebo ju udržiavajú na rovnakej úrovni. Maďarsko, Litva, Estónsko, Dánsko, Nemecko.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jána Figeľa hodnotíme ako pravdivý. Tretina štátov Európskej únie, t. j. 9, naozaj znižuje mieru nezamestnanosti alebo ju udržuje približne na rovnakej úrovni. Medzi tieto štáty patrí Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Rumunsko a Fínsko. Ján Figeľ zaradil medzi tieto štáty aj Dánsko, v ktorom je mierne stúpajúca tendencia nezamestnanosti, a to o 0,1% ročne. Takéto mierne stúpanie však môžeme považovať za udržiavanie na približne rovnakej úrovni. Podobný trend udržiavania nezamestnanosti na približne rovnakej úrovni badáme taktiež u Veľkej Británie. V tabuľke Eurostatu uvádzame mieru nezamestnanosti v % v štátoch EÚ od r. 2009 až do r. 2012 (v prípade niektorých krajín je najnovším údajov miera nezamestnanosti v 3. kvartáli roku 2012):", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Figeľa hodnotíme ako pravdivý. Tretina štátov Európskej únie, t. j. 9, naozaj znižuje mieru nezamestnanosti alebo ju udržuje približne na rovnakej úrovni. Medzi tieto štáty patrí Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Rumunsko a Fínsko. Ján Figeľ zaradil medzi tieto štáty aj Dánsko, v ktorom je mierne stúpajúca tendencia nezamestnanosti, a to o 0,1% ročne. Takéto mierne stúpanie však môžeme považovať za udržiavanie na približne rovnakej úrovni. Podobný trend udržiavania nezamestnanosti na približne rovnakej úrovni badáme taktiež u Veľkej Británie. V tabuľke Eurostatu uvádzame mieru nezamestnanosti v % v štátoch EÚ od r. 2009 až do r. 2012 (v prípade niektorých krajín je najnovším údajov miera nezamestnanosti v 3. kvartáli roku 2012):"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "3. kvartáli"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun30&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:30.556951+00:00"}
{"id": "vr30556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30556", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Prísnejší v tom zmysle, že tie limity sú u nás postavené na hrubom verejnom dlhu, to je tých 60%, čo sa bude po roku 2018 každý rok o jeden percentuálny bod znižovať na 50%, čo som v princípe navrhol, aby sme boli ambicióznejší v tej pracovnej skupine, keď bola na túto tému reč. Zatiaľ, čo podobný zákon Spolková republika Nemecka má postavený na koeficiente 0,35% HDP deficitu. Ale pokiaľ hovoríte o deficite, tak tento limit je v Nemecku stanovený len ako štrukturálny limit, teda len ako limit na štrukturálny deficit, kde nemáte zohľadnené jednorázzové vplyvy, cyklické vplyvy a náklady na financovanie verejného dlhu. To znamená, že tam práve sú tie softfekty, takzvané možnosti únikov, zadné vrátka, kde nebudú môcť politici špekulovať, čoé je ejdnorázový vplyv, čo nie je. Čo je cyklický vplyv, do akej miery ho započítať. Tieto možnosti únikov náš zákon neposkytuje.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že náš zákon o dlhovej brzde resp. o rozpočtovej zodpovednosti (schválený 8. decembra 2011) má stanovenú hranicu 60% HDP, čo je prechodné ustanovenie platné do roku 2017. Po tomto roku (po roku 2018) sa bude ´tato hranica postupne každý rok znižovať o 1% až roku 2027 na úroveň 50%. Dôkaz, že to bol práve J. Kollár, ktorý navrhol toto postupné znižovanie sme nanašli.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že náš zákon o dlhovej brzde resp. o rozpočtovej zodpovednosti (schválený 8. decembra 2011) má stanovenú hranicu 60% HDP, čo je prechodné ustanovenie platné do roku 2017. Po tomto roku (po roku 2018) sa bude ´tato hranica postupne každý rok znižovať o 1% až roku 2027 na úroveň 50%. Dôkaz, že to bol práve J. Kollár, ktorý navrhol toto postupné znižovanie sme nanašli."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["zákon o dlhovej brzde", "zákon o dlhovej brzde"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=556", "http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,694534,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:49.468907+00:00"}
{"id": "45991", "numeric_id": 45991, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45991", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Postupne sme navyšovali vianočný príspevok a sme sa dostali do štádia, že sme povedali dosť. Nie štátna sociálna dávka, ale dôchodková dávka, čo je diametrálne jednoducho odlišné … Zmenili ste dôchodkovú dávku a urobili ste opätovne štátnu sociálnu dávku...", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odchádzajúca koalícia Smer, SNS, Most-Híd zmenila vianočné príspevky na 13. dôchodkovú dávku. Vláda Igora Matoviča z nej ide spraviť sociálnu dávku. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé. Medzi dôchodkové dávky patria starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok. Vianočný príspevok zákon označoval ako sociálnu dávku. Vlády (s účasťou) Smer-u ho dôchodcom postupne zvýšili zo 66,39 eur na 87,26 eur v roku 2018 a do 200 eur v roku 2019. Niekoľko dní pred voľbami 2020 predložila tretia vláda Roberta Fica do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zavedenie 13. dôchodkov, ktoré sa mali stať bonusovou dôchodkovou dávkou. Kým vianočné príspevky (nepriamo úmerne) záviseli od výšky poberaného dôchodku, 13. dôchodky mali garantovať 460 eur pre každého penzistu. Pre spôsob, akým odchádzajúca koalícia zmenu prijala, však zákon skončil na Ústavnom súde. Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku navi a zala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur. 13. dôchodok má byť po novom - podobne ako vianočné príspevky - štátnou sociálnou dávkou ( .pdf , str. 1) .", "analysis_paragraphs": ["Odchádzajúca koalícia Smer, SNS, Most-Híd zmenila vianočné príspevky na 13. dôchodkovú dávku. Vláda Igora Matoviča z nej ide spraviť sociálnu dávku. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé. Medzi dôchodkové dávky patria starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok. Vianočný príspevok zákon označoval ako sociálnu dávku. Vlády (s účasťou) Smer-u ho dôchodcom postupne zvýšili zo 66,39 eur na 87,26 eur v roku 2018 a do 200 eur v roku 2019. Niekoľko dní pred voľbami 2020 predložila tretia vláda Roberta Fica do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zavedenie 13. dôchodkov, ktoré sa mali stať bonusovou dôchodkovou dávkou. Kým vianočné príspevky (nepriamo úmerne) záviseli od výšky poberaného dôchodku, 13. dôchodky mali garantovať 460 eur pre každého penzistu. Pre spôsob, akým odchádzajúca koalícia zmenu prijala, však zákon skončil na Ústavnom súde. Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku navi a zala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur. 13. dôchodok má byť po novom - podobne ako vianočné príspevky - štátnou sociálnou dávkou ( .pdf , str. 1) ."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["dôchodkové", "označoval", "zvýšili", "200", "pochybnom", "mali", "mali", "skončil", "a", ".pdf"], "url": ["https://www.socpoist.sk/38/371s", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie/vianocny-prispevok/", "https://www.socpoist.sk/kalkulacka-na-vypocet-vianocneho-prispevku/", "https://www.trend.sk/financie/vianocny-prispevok-2019-pozrite-aka-bude-jeho-vyska-pre-jednotlive-dochodky", "https://slovensko.hnonline.sk/2125364-caputova-dala-podnet-na-ustavny-sud-kvoli-trinastym-dochodkom", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476008", "https://www.ta3.com/clanok/1177039/penzisti-dostanu-13-dochodok-od-novembra-vianocne-prispevky-koncia.html", "https://www.noviny.sk/politika/537684-schvalene-13-dochodky-stale-riesi-ustavny-sud-fico-priznal-ze-vo-volbach-smeru-vyrazne-pomohli", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=CAC317D6F48E42D4A7791A596C74A509-86DF455B8940DEC485F83000D6E0F13A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:34.942000+00:00"}
{"id": "vr14248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14248", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "...v roku 2012 odborový zväz formuloval požiadavky, napríklad čo sa týka platov, aby sa platy dostali do roku 2016 na úroveň 1,2 až 1,6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Dneska sme niekde na úrovni 1,07, čo sa týka všetkých pedagogických a odborných, 1,07-násobku.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odborový zväz žiadal v septembri 2012 priemernú výšku platov učiteľov na úrovni 1,2- 2,0 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a následne v novembri požiadavku znížil na 1,2-1,6 násobok. Platové požiadavky pri tomto novembrovom štrajku sa teda zhodujú s Kočanovým tvrdením. Pre rok 2015 predstavovala skutočne priemerná mzda v školstve 1,07 násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2012 sa najprv uskutočnil štrajk, v septembri, kedy sa zapojilo 100 000 ľudí a žiadali zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov minimálne o 10 %. „Tiež žiadame upraviť systém odmeňovania zamestnancov v školstve tak, aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve,“ doplnil vtedy Ondek. V novembri 2012 pokračovali učitelia v štrajku , pričom požiadavky učiteľov boli : „Školskí odborári trvajú na desaťpercentnom zvýšení tarifných miezd pre všetkých pracovníkov regionálneho a vysokého školstva. Očakávajú postupné kroky, aby do konca volebného obdobia podiel HDP na školstvo dosiahol šesť percent. Platy učiteľov v regionálnom školstve by mali postupne dosiahnuť úroveň 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a u vysokoškolských 1,7 až trojnásobku. Ďalej chcú, aby sa platová tabuľka pre nepedagogických zamestnancov začínala minimálnou mzdou.\" Portál aktualne.atlas.sk , odvolávajúc sa na Ministerstvo školstva, uvádza priemerný plat učiteľov a pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v prvom štvrťroku 2015 vo výške 952 eur. V rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 ( .pdf , s.45) sa uvádza priemerná mzda v národnom hospodárstve v roku 2015 vo výške 887 eur, čo predstavuje v prípade platov učiteľov 1,07-násobok tejto mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Odborový zväz žiadal v septembri 2012 priemernú výšku platov učiteľov na úrovni 1,2- 2,0 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a následne v novembri požiadavku znížil na 1,2-1,6 násobok. Platové požiadavky pri tomto novembrovom štrajku sa teda zhodujú s Kočanovým tvrdením. Pre rok 2015 predstavovala skutočne priemerná mzda v školstve 1,07 násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2012 sa najprv uskutočnil štrajk, v septembri, kedy sa zapojilo 100 000 ľudí a žiadali zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov minimálne o 10 %. „Tiež žiadame upraviť systém odmeňovania zamestnancov v školstve tak, aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve,“ doplnil vtedy Ondek. V novembri 2012 pokračovali učitelia v štrajku , pričom požiadavky učiteľov boli : „Školskí odborári trvajú na desaťpercentnom zvýšení tarifných miezd pre všetkých pracovníkov regionálneho a vysokého školstva. Očakávajú postupné kroky, aby do konca volebného obdobia podiel HDP na školstvo dosiahol šesť percent. Platy učiteľov v regionálnom školstve by mali postupne dosiahnuť úroveň 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a u vysokoškolských 1,7 až trojnásobku. Ďalej chcú, aby sa platová tabuľka pre nepedagogických zamestnancov začínala minimálnou mzdou.\" Portál aktualne.atlas.sk , odvolávajúc sa na Ministerstvo školstva, uvádza priemerný plat učiteľov a pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v prvom štvrťroku 2015 vo výške 952 eur. V rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 ( .pdf , s.45) sa uvádza priemerná mzda v národnom hospodárstve v roku 2015 vo výške 887 eur, čo predstavuje v prípade platov učiteľov 1,07-násobok tejto mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["zapojilo", "zvýšenie", "doplnil", "štrajku", "boli", "aktualne.atlas.sk", ".pdf"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/542106-strajk-ucitelov-nastrbil-imidz-smeru-tvrdi-politolog/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/564491-vyse-80-tisic-ucitelov-sa-cez-strajk-odhlasilo-z-poistovni/", "http://tema.aktuality.sk/strajk-ucitelov-2012/", "http://www.demagog.sk/temy/14/strajk-ucitelov/?ph=1", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/slovensko-od-pondelka-ovladne-strajk-u/583236-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13978"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:39.951835+00:00"}
{"id": "vr30655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30655", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Na jednej strane musím povedať, že spravodajská služba je tajná služba. Tzn., že nie je celkom štandardné, ani v zahraničí, že by zbavovala štandardne mlčanlivosti svojich príslušníkov.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať informácie, ktoré by mohli výrok Daniela Lipšica potvrdiť alebo vyvrátiť, a preto považujeme vyššie uvedený výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať informácie, ktoré by mohli výrok Daniela Lipšica potvrdiť alebo vyvrátiť, a preto považujeme vyššie uvedený výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:30.443054+00:00"}
{"id": "vr38031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38031", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Cargo bolo pripravené na privatizáciu a dosiahlo 800 miliónovú stratu. A po dvoch rokoch našej vlády sa dostalo do 100 miliónového zisku.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok už v minulosti demagog.sk overoval. Každoročne v období 2002 - 2007 vykazovalo Cargo Slovakia, a.s. mínusové hospodárenie: r. 2002 (.pdf) : - 477,1 mil. Sk./ - 15 836 818,7 eur* r. 2003 (.pdf) : - 4 826,3 mil. Sk./ - 160 203 810,7 eur* r. 2004 (.pdf) : - 1 449,6 mil. Sk/ - 48 117 904, 8 eur* r. 2005 (.pdf) : - 713,034 mil. Sk/ - 23 668 392,8 eur r. 2006 (.pdf) : - 1 998,032 mil. Sk/ - 66 322 512,1 eur r. 2007 (.pdf) : - 252 mil. Sk./ - 8 364 867,6 eur Za rok 2008 vykazuje Cargo Slovakia, a.s. zisk 83 mil. Sk (2 755 095,3 eur). *V týchto obdobiach je strata vykázaná za spoločnosť Železničná spoločnosť a.s. (osobná aj nákladná doprava), ktorá sa v roku 2005 transformovala na Železničná spoločnosť Slovensko a.s. (osobná doprava) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia P. Kažimír zisk spoločnosti v roku 2008 vylepšil takmer o pätinu, hoci aj takéto číslo stále nahráva jeho argumentu, že sa Cargo dostalo po dvoch rokoch do zisku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok už v minulosti demagog.sk overoval. Každoročne v období 2002 - 2007 vykazovalo Cargo Slovakia, a.s. mínusové hospodárenie: r. 2002 (.pdf) : - 477,1 mil. Sk./ - 15 836 818,7 eur* r. 2003 (.pdf) : - 4 826,3 mil. Sk./ - 160 203 810,7 eur* r. 2004 (.pdf) : - 1 449,6 mil. Sk/ - 48 117 904, 8 eur* r. 2005 (.pdf) : - 713,034 mil. Sk/ - 23 668 392,8 eur r. 2006 (.pdf) : - 1 998,032 mil. Sk/ - 66 322 512,1 eur r. 2007 (.pdf) : - 252 mil. Sk./ - 8 364 867,6 eur Za rok 2008 vykazuje Cargo Slovakia, a.s. zisk 83 mil. Sk (2 755 095,3 eur). *V týchto obdobiach je strata vykázaná za spoločnosť Železničná spoločnosť a.s. (osobná aj nákladná doprava), ktorá sa v roku 2005 transformovala na Železničná spoločnosť Slovensko a.s. (osobná doprava) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia P. Kažimír zisk spoločnosti v roku 2008 vylepšil takmer o pätinu, hoci aj takéto číslo stále nahráva jeho argumentu, že sa Cargo dostalo po dvoch rokoch do zisku."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["r. 2002 (.pdf)", "r. 2003 (.pdf)", "r. 2004 (.pdf)", "r. 2005 (.pdf)", "r. 2006 (.pdf)", "r. 2007 (.pdf)", "Za rok 2008"], "url": ["http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/vs2002sk.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/VSSR2003.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/VS_ZS_04_Sk.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/Vyrocna_sprava_2005_SK.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/zssk.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/Vyrocna-sprava-2007.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:33.076559+00:00"}
{"id": "45156", "numeric_id": 45156, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45156", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dnešný ten stav, ktorý predikujú z Inštitútu zdravotnej politiky hovorí o tom, že my budeme mať podobný počet ochorení niekedy takto za rok.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analytici Ministerstva zdravotníctva modelovali situáciu s koronavírusom do januára 2021. Nehovoria teda, koľko pacientov s ochorením covid-19 by malo Slovensko v apríli 2021. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Modelujú v ňom viacero scenárov, ako sa pri rôznej intenzite prijatých opatrení bude šíriť koronavírus v populácii. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Všetky modelované scenáre IZP predpovedali výskyt ochorenia v krajine ešte v roku 2021. Model však pokrýval len obdobie do januára 2021. Neprojektoval situáciu v období okolo apríla 2021 - a teda cca rok po čase, o ktorom hovoril premiér.", "analysis_paragraphs": ["Analytici Ministerstva zdravotníctva modelovali situáciu s koronavírusom do januára 2021. Nehovoria teda, koľko pacientov s ochorením covid-19 by malo Slovensko v apríli 2021. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Modelujú v ňom viacero scenárov, ako sa pri rôznej intenzite prijatých opatrení bude šíriť koronavírus v populácii. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Všetky modelované scenáre IZP predpovedali výskyt ochorenia v krajine ešte v roku 2021. Model však pokrýval len obdobie do januára 2021. Neprojektoval situáciu v období okolo apríla 2021 - a teda cca rok po čase, o ktorom hovoril premiér."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "očakávali", "predpovedali"], "url": ["https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:42.134718+00:00"}
{"id": "vr34935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34935", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "...ja som povedala superverejné hlasovanie a to tak, že sa hlasovalo lístkami. Každý kandidát mal inú farbu a potom sa tie lístky zozbierali, len proste bola tam taká fintička, že na každom tom lístku každý mal svoj číslo. Napríklad, ja som na všetkých lístkoch mala dvojku. To znamená, ak niekto zozbiera a vidí teda, že napríklad kandidát číslo desať hlasoval za Belousovovú, hej, tak v zozname si našiel, že desiatka bol nejaký Fero neviem aký...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členovia dostali na sneme skutočne očíslované lístky. Potvrdil to sám Slota . Zdôvodnil to ako opatrenie, aby \"sa vedelo čo kto dostal\". Tlačové agentúry priniesli správu , v ktorej predkladá ďaľšie dôvody verejného hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["Členovia dostali na sneme skutočne očíslované lístky. Potvrdil to sám Slota . Zdôvodnil to ako opatrenie, aby \"sa vedelo čo kto dostal\". Tlačové agentúry priniesli správu , v ktorej predkladá ďaľšie dôvody verejného hlasovania."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Potvrdil to sám Slota", "správu"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/snem-narodniarov-hlasovanie-o-predsedovi-sns-bude-verejne.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kto-povedie-sns-dnes-rozhodne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:35.635818+00:00"}
{"id": "vr30303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30303", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Aj v tom čase sa nám proste podarilo, veď vy vlastne vašim vlastným materiálom máte, že sme zasiahli 350 tisíc pracovných miest konkrétnymi aktivačnými prácami, na ktoré sme vynaložili prostriedky, ktoré spôsobili aj zvýšenie deficitu.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dané údaje, ako ich uvádza P. Kažimír sme na v prognózach IFP nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Dané údaje, ako ich uvádza P. Kažimír sme na v prognózach IFP nenašli."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:47.915560+00:00"}
{"id": "vr30755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30755", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "My sme išli v tomto volebnom období od maximálneho riešenia, od maximalistického riešenia, prepáčte, pani redaktorka, že sme dvakrát navrhli ústavný zákon o zrušení trestno-právnej imunity. Dvakrát neprešiel preto, lebo potreboval ústavnú väčšinu, kde koalícia vtedy nedisponovala ústavnou väčšinou.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunite 2. júna 2011. Návrh na vydanie ústavného zákona pochádzal od poslancov I. Matoviča, E. Jurinovej, M. Fecka a J. Viskupiča. Zákon neprešiel, keďže za prijatie zákona hlasovalo iba 32 zo 138 prítomných poslancov. Hlasovanie si môžete pozrieť TU . Za zákon nehlasovali teda ani všetci členovia koalície. Prvýkrát v rámci tohto volebného obdobia sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010 kedy išlo o vládny návrh zákona. Aj počas prvého pokusu zrušiť trestno-právnu imunitu poslancov bolo hlasovanie neúspešné. Za prijatie zákona hlasovalo 75 zo 136 prítomných poslancov. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU .", "analysis_paragraphs": ["Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunite 2. júna 2011. Návrh na vydanie ústavného zákona pochádzal od poslancov I. Matoviča, E. Jurinovej, M. Fecka a J. Viskupiča. Zákon neprešiel, keďže za prijatie zákona hlasovalo iba 32 zo 138 prítomných poslancov. Hlasovanie si môžete pozrieť TU . Za zákon nehlasovali teda ani všetci členovia koalície. Prvýkrát v rámci tohto volebného obdobia sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010 kedy išlo o vládny návrh zákona. Aj počas prvého pokusu zrušiť trestno-právnu imunitu poslancov bolo hlasovanie neúspešné. Za prijatie zákona hlasovalo 75 zo 136 prítomných poslancov. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU ."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["TU", "TU"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28709", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:51.065245+00:00"}
{"id": "vr27674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27674", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Iveta Radičová na to rozhodujúce hlasovanie v Európskom výbore mandát nedostala, došla si ho vypýtať, nedostala ho.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej padla po tom, čo poslanci za SaS nehlasovali za dôveru vláde, spojenú s hlasovaním o rozšírení eurovalu. Slovensko bolo poslednou krajinou ktorá mala toto rozšírenie schváliť, po tom čo bolo prijaté Európskou radou Podarilo sa nám získať informáciu o mandáte Ivety Radičovej od vlády pre vznik \"nového eurovalu\", teda Európskeho stabilizačného mechanizmu. O širokom mandáte pre Ivetu Radičovú od európskeho výboru informovala Pravda v januári 2011. Nevieme však overiť, či Iveta Radičová od eurovýboru získala alebo nezískala mandát pre hlasovanie o rozšírení eurovalu, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej padla po tom, čo poslanci za SaS nehlasovali za dôveru vláde, spojenú s hlasovaním o rozšírení eurovalu. Slovensko bolo poslednou krajinou ktorá mala toto rozšírenie schváliť, po tom čo bolo prijaté Európskou radou Podarilo sa nám získať informáciu o mandáte Ivety Radičovej od vlády pre vznik \"nového eurovalu\", teda Európskeho stabilizačného mechanizmu. O širokom mandáte pre Ivetu Radičovú od európskeho výboru informovala Pravda v januári 2011. Nevieme však overiť, či Iveta Radičová od eurovýboru získala alebo nezískala mandát pre hlasovanie o rozšírení eurovalu, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["nehlasovali", "informáciu", "Pravda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/322143-radicova-ma-mandat-na-hlasovanie-za-vznik-noveho-eurovalu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173123-radicova-dostala-mandat-na-rokovanie-mimoriadneho-eurosummitu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:20.559910+00:00"}
{"id": "42730", "numeric_id": 42730, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42730", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Čo som dal milión do Anjela, čo som dal milión na financovanie kampane, čo som teraz rozdal prezidentský plat celý v hodnote 300-tisíc eur.", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nadáciu Dobrý anjel založil Andrej Kiska spolu s Igorom Brossmannom v roku 2006 za účelom pomôcť rodinám zasiahnutých rakovinou. Oficiálna stránka Dobrého anjela uvádza, že Andrej Kiska venoval 30 miliónov slovenských korún (teda približne jeden milión eur) zo svojich vlastných zdrojov na rozbeh systému a financovanie prevádzky nadácie. Oficiálne výdavky na financovanie predvolebnej kampane Andreja Kisku dosiahli výšku 250 593 eur, Kiska tiež priznal výdavky mimo oficiálnej kampane vo výške 1 095 482 eur. Dokopy teda kampaň činí približne 1,3 milióna eur. Kiska pravidelne prerozdeľuje svoj prezidentský plat na základe návrhov neziskových organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú ľuďom v núdzi - napr. Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel či Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Zo svojho prezidentského platu väčšinou podporí desať rodín sumou približne 500 eur. Za päť rokov svojho mandátu teda rozdá približne 300 000 eur. Hoci je možné, že Kiska sumu jeden milión eur na náklady na kampaň uviedol ako približný údaj, suma vysoko presahuje 5% odchýlku tolerovanú projektom Demagog.SK. V minulosti v inom hodnotenom výroku uviedol Andrej Kiska sumu na kampaň presnejšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nadáciu Dobrý anjel založil Andrej Kiska spolu s Igorom Brossmannom v roku 2006 za účelom pomôcť rodinám zasiahnutých rakovinou. Oficiálna stránka Dobrého anjela uvádza, že Andrej Kiska venoval 30 miliónov slovenských korún (teda približne jeden milión eur) zo svojich vlastných zdrojov na rozbeh systému a financovanie prevádzky nadácie. Oficiálne výdavky na financovanie predvolebnej kampane Andreja Kisku dosiahli výšku 250 593 eur, Kiska tiež priznal výdavky mimo oficiálnej kampane vo výške 1 095 482 eur. Dokopy teda kampaň činí približne 1,3 milióna eur. Kiska pravidelne prerozdeľuje svoj prezidentský plat na základe návrhov neziskových organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú ľuďom v núdzi - napr. Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel či Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Zo svojho prezidentského platu väčšinou podporí desať rodín sumou približne 500 eur. Za päť rokov svojho mandátu teda rozdá približne 300 000 eur. Hoci je možné, že Kiska sumu jeden milión eur na náklady na kampaň uviedol ako približný údaj, suma vysoko presahuje 5% odchýlku tolerovanú projektom Demagog.SK. V minulosti v inom hodnotenom výroku uviedol Andrej Kiska sumu na kampaň presnejšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Dobrý anjel", "kampane", "platu", "výroku"], "url": ["https://dobryanjel.sk/zakladatelia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316278-prezidentski-kandidati-zverejnili-vydavky-na-kampan/", "https://www.prezident.sk/find/?tag=cat&search=Pomoc%20druh%C3%BDm", "https://demagog.sk/vyrok/vr16700/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:42.084138+00:00"}
{"id": "vr36602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36602", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "(Španielsko, pozn.) Pristupuje k svojim vlastným opatreniam v krajine, pretože dlhy a ďalšie dlhy neriešia existujúce dlhy. Euro po chvíľke opäť klesá a je to práve reakcia na jeden, jedno z opatrení, ktorým je riešiť dlhy ďalšími dlhmi.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Španielsko „pristupuje k (úsporným) opatreniam“. Ešte v januári ohlásilo, že plánuje znížiť štátne výdavky o približne 50 mld. Eur.", "analysis_paragraphs": ["Španielsko „pristupuje k (úsporným) opatreniam“. Ešte v januári ohlásilo, že plánuje znížiť štátne výdavky o približne 50 mld. Eur."], "analysis_date": "2011-01-08", "analysis_sources": {"text": ["50 mld. Eur."], "url": ["http://www.nytimes.com/2010/01/30/business/global/30euecon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:02.379775+00:00"}
{"id": "44196", "numeric_id": 44196, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44196", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovenskej republike klesá dlh, ktorý je už hlboko pod 50 % a postupne sa bude blížiť niekde k úrovni možno 45- 44 %, až postupne dosiahneme takú bezpečnú hranicu 40.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dlh Slovenska postupne klesá, podľa najaktuálnejšieho čísla Eurostatu dosiahol v 2. kvartáli 2019 úroveň 48,4 % HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však dlh opäť stúpne, ak vláda neprijme dodatočné opatrenia. No najmä: RPRZ vypočítala, že tzv. bezpečná hranica dlhu viac nie je 40 % HDP. Po zavedení tzv. dôchodkového stropu sa pre rok 2018 znížila na 27 % HDP. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto ako celok hodnotíme ako nepravdivé. KLESÁ DLH? Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť klesol hrubý dlh Slovenskej republiky od konca roku 2016 do konca roku 2018 z 52 % HDP na 49,4 % HDP. Čísla Eurostatu za 2. kvartál 2019 hovoria o dlhu Slovenska na úrovni 48,4 % HDP. V prvom kvartáli 2019 bol dlh podľa Eurostatu 49,0 % HDP. BLÍŽIME SA K ÚROVNI 45 PERCENT? Podľa odhadu vlády by mal byť dlh krajiny ku koncu roka 2019 na úrovni 47,9 % HDP a ku koncu roka 2020 46,9 % HDP. K úrovni 45 percent by sa podľa dlh tohto odhadu mal priblížiť na konci roka 2022. Aktuálnejší odhad Rady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z decembra 2019 je pesimistickejší. Vychádza z identifikovaných rizík Rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. „ Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, tak podiel hrubého dlhu k HDP dosiahne na konci rokov 2019 a 2020 úroveň 48,1 % HDP, na konci roku 2021 úroveň 49,1 % HDP a na konci roku 2022 úroveň 50,2 % HDP,” uviedla RPRZ pre portál Demagóg.SK. K odhadu vlády RPRZ dodala, že „ táto prognóza však platí za predpokladu naplnenia stanovených rozpočtových cieľov (deficit 0,49 % HDP v roku 2020 a vyrovnaný rozpočet v rokoch 2021 a 2022), pričom samotný rozpočet neobsahuje všetky opatrenia na ich splnenie v rokoch 2021 a 2022.” BEZPEČNÁ ÚROVEŇ DLHU Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol horný limit bezpečnej úroveň dlhu v roku 2018 „okolo” 39 % HDP, optimum vidí pri 32 % HDP. Po zavedení dôchodkového stropu horný limit pre rok 2018 podľa Rady klesol na 27 % HDP, optimum kleslo na 24 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Dlh Slovenska postupne klesá, podľa najaktuálnejšieho čísla Eurostatu dosiahol v 2. kvartáli 2019 úroveň 48,4 % HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však dlh opäť stúpne, ak vláda neprijme dodatočné opatrenia. No najmä: RPRZ vypočítala, že tzv. bezpečná hranica dlhu viac nie je 40 % HDP. Po zavedení tzv. dôchodkového stropu sa pre rok 2018 znížila na 27 % HDP. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto ako celok hodnotíme ako nepravdivé. KLESÁ DLH? Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť klesol hrubý dlh Slovenskej republiky od konca roku 2016 do konca roku 2018 z 52 % HDP na 49,4 % HDP. Čísla Eurostatu za 2. kvartál 2019 hovoria o dlhu Slovenska na úrovni 48,4 % HDP. V prvom kvartáli 2019 bol dlh podľa Eurostatu 49,0 % HDP. BLÍŽIME SA K ÚROVNI 45 PERCENT? Podľa odhadu vlády by mal byť dlh krajiny ku koncu roka 2019 na úrovni 47,9 % HDP a ku koncu roka 2020 46,9 % HDP. K úrovni 45 percent by sa podľa dlh tohto odhadu mal priblížiť na konci roka 2022. Aktuálnejší odhad Rady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z decembra 2019 je pesimistickejší. Vychádza z identifikovaných rizík Rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. „ Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, tak podiel hrubého dlhu k HDP dosiahne na konci rokov 2019 a 2020 úroveň 48,1 % HDP, na konci roku 2021 úroveň 49,1 % HDP a na konci roku 2022 úroveň 50,2 % HDP,” uviedla RPRZ pre portál Demagóg.SK. K odhadu vlády RPRZ dodala, že „ táto prognóza však platí za predpokladu naplnenia stanovených rozpočtových cieľov (deficit 0,49 % HDP v roku 2020 a vyrovnaný rozpočet v rokoch 2021 a 2022), pričom samotný rozpočet neobsahuje všetky opatrenia na ich splnenie v rokoch 2021 a 2022.” BEZPEČNÁ ÚROVEŇ DLHU Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol horný limit bezpečnej úroveň dlhu v roku 2018 „okolo” 39 % HDP, optimum vidí pri 32 % HDP. Po zavedení dôchodkového stropu horný limit pre rok 2018 podľa Rady klesol na 27 % HDP, optimum kleslo na 24 % HDP."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["zavedení", "údajov", "hovoria", "odhadu", "rizík", "Podľa"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22153494/dochodkovy-strop-sa-dotkne-az-zien-narodenych-v-roku-1960.html", "https://www.rozpoctovarada.sk/dlhovabrzda/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teina230/default/table?lang=en", "https://www.rozpoctovarada.sk/dlhovabrzda/", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/hodnotenie_rvs_2020_2022_addendum.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/download/2019_01_krrz_komentar_bezpecny_dlh.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:18.479159+00:00"}
{"id": "vr34137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34137", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme ešte v Radičovej vláde spúšťali napríklad ohľadne protipovodňových opatrení takéto dočasné projekty a skoro 16 tisíc ľudí dostalo vtedy aspoň na určitú dobu prácu.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár hovorí o zavedení protipovodňového príspevku, ktorý súvisel s projektom revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. Podobný výrok sme už v minulosti ( O5M12 , 26. februára 2012; Na telo , 2. júna 2013) Protipovodňový príspevok schválila vláda Ivety Radičovej v septembri 2010. Je určený ako jedno z aktívnych opatrení na trhu práce. Nejedná sa však o dlhodobú prácu. Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra 2011. Do 31. októbra 2011 získalo vďaka príspevku prácu už 10 245 ľudí . Podľa odhadov malo toto číslo ešte rásť a do konca roka (2011) sa malo zamestnať asi 15 335 ľudí. O skutočnom počte zamestnaných ľudí v r. 2011 vďaka protipovodňovému príspevku nám však neboli dostupné informácie. V r. 2012 sa prostredníctvom tohto príspevku zamestnalo ďalších 5,5 tisíca osôb , čo je spolu prižne 15 700 zamestnaných osôb, čiže skoro 16-tisíc zamestnaných. Výrok Bugára hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár hovorí o zavedení protipovodňového príspevku, ktorý súvisel s projektom revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. Podobný výrok sme už v minulosti ( O5M12 , 26. februára 2012; Na telo , 2. júna 2013) Protipovodňový príspevok schválila vláda Ivety Radičovej v septembri 2010. Je určený ako jedno z aktívnych opatrení na trhu práce. Nejedná sa však o dlhodobú prácu. Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra 2011. Do 31. októbra 2011 získalo vďaka príspevku prácu už 10 245 ľudí . Podľa odhadov malo toto číslo ešte rásť a do konca roka (2011) sa malo zamestnať asi 15 335 ľudí. O skutočnom počte zamestnaných ľudí v r. 2011 vďaka protipovodňovému príspevku nám však neboli dostupné informácie. V r. 2012 sa prostredníctvom tohto príspevku zamestnalo ďalších 5,5 tisíca osôb , čo je spolu prižne 15 700 zamestnaných osôb, čiže skoro 16-tisíc zamestnaných. Výrok Bugára hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "vláda", "zaviedla", "prácu", "r. 2012"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/257/ivan-miklos-jozef-kollar-peter-kazimir", "http://www.demagog.sk/diskusie/389/odporucania-europskej-komisie-a-vyvoj-nezamestnanosti-na-slovensku", "http://ekonomika.sme.sk/c/6178880/protipovodnovy-prispevok-sa-bude-moct-cerpat-dlhsie.html#ixzz1n0KNmonO", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=63", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://ekonomika.sme.sk/c/6744992/protipovodnovy-prispevok-dal-vlani-pracu-55-tisicu-osobam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:21.801187+00:00"}
{"id": "vr38926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38926", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "OKS dlhodobo kritizuje na návrhu odvodovo-daňovej reformy to, že má znamenať zvýšenie odvodov a daňového zaťaženia pre živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby a dohodárov.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci tohto roku sa poslanci OKS vyjadrili , že \" trvajú na tom, že pripravovaná daňovo - odvodová reforma sa nemôže realizovať na úkor živnostníkov a dohodárov. Ako uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii podpredseda strany Ondrej Dostál, tento postoj poslancov, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke strany Most-Híd, podporilo aj pondelňajšie predsedníctvo strany. \"Poslanci OKS nebudú hlasovať za taký návrh, ktorý by znamenal zvýšenie daňovo - odvodového zaťaženia živnostníkov a dohodárov. Na tomto stanovisku trváme,\" vyhlásil Dostál.\"", "analysis_paragraphs": ["V marci tohto roku sa poslanci OKS vyjadrili , že \" trvajú na tom, že pripravovaná daňovo - odvodová reforma sa nemôže realizovať na úkor živnostníkov a dohodárov. Ako uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii podpredseda strany Ondrej Dostál, tento postoj poslancov, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke strany Most-Híd, podporilo aj pondelňajšie predsedníctvo strany. \"Poslanci OKS nebudú hlasovať za taký návrh, ktorý by znamenal zvýšenie daňovo - odvodového zaťaženia živnostníkov a dohodárov. Na tomto stanovisku trváme,\" vyhlásil Dostál.\""], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrili", "TASR z júna 2011", "vyjadril"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/aktuality-dane-odvody/oks-odvodova-reforma-sa-nemoze-realizovat-na-ukor-zivnostnikov-a-dohodarov/21114", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/oks-dala-odvodovej-reforme-podmienky.html", "http://hnonline.sk/c1-52803070-dostal-odvodova-reforma-moze-rozsirit-sivu-ekonomiku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:04.393172+00:00"}
{"id": "49264", "numeric_id": 49264, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49264", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Musím povedať, že absolútne to (reformu nemocníc, pozn.) vtedy lídroval pán Dvořák, ktorý je líder, tímlíder pre zdravotníctvo strany P.S. Tak toto je človek, ktorý to na tom ministerstve lídroval a pretláča silou mocou.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oskar Dvořák, vtedajší generálny riaditeľ sekcie reformnej agendy ministerstva zdravotníctva, viedol tím, ktorý pripravil dnes už schválenú reformu nemocníc , za čo dostal aj ocenenie agentúry Forbes 30 pod 30. Do Progresívneho Slovenska vstúpil ako odborník na zdravotníctvo 10. januára 2023.\n\nDvořák je garantom kapitoly Zdravie v programe Progresívneho Slovenska a taktiež na 13. mieste kandidátky.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Oskar Dvořák, vtedajší generálny riaditeľ sekcie reformnej agendy ministerstva zdravotníctva, viedol tím, ktorý pripravil dnes už schválenú reformu nemocníc , za čo dostal aj ocenenie agentúry Forbes 30 pod 30. Do Progresívneho Slovenska vstúpil ako odborník na zdravotníctvo 10. januára 2023.", "Dvořák je garantom kapitoly Zdravie v programe Progresívneho Slovenska a taktiež na 13. mieste kandidátky.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["schválenú", "reformu nemocníc", "Forbes", "vstúpil", "programe", "13. mieste"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55895", "https://www.health.gov.sk/Clanok?reforma-siete-nemocnic-vlada", "https://www.forbes.sk/30pod30-rocnik-2022/16-oskar-dvorak", "https://www.tablet.tv/live/21252?search_relacia=live&video_name=x8h2zoxtk-hnutia-progresivne-slovensko-predstavenie-spickoveho-odbornika-na-zdravotnictvo", "https://progresivne.sk/program/", "https://www.aktuality.sk/clanok/nm6tolD/volby-2023-kandidatna-listina-hnutia-progresivne-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:52.923238+00:00"}
{"id": "45108", "numeric_id": 45108, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45108", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tým, že sme pridali teda dodatočné hygienické opatrenia a sprísnili sme štandard trebárs áno, aj maximálny počet ľudí v obchode, ... že sme zaviedli povinné rukavice alebo dezinfekciu rúk pri vstupe, povinné rúška a tieto ostatné opatrenia, sa nám podarilo po prvé oddialiť ten najkritickejší bod na polovičku júla a po druhé, ten počet pľúcnych ventilácií potrebných sme znížili z 2 pol tisíc na tisíc a to už je reálne množstvo, ktoré by sme mali byť schopní zabezpečiť aj na základe tej dnešnej dohody.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj sprísnenie opatrení vládou Igora Matoviča prispelo k priaznivejšiemu odhadu dopadu koronavírusu na občanov zo strany analytikov Ministerstva zdravotníctva. Vrchol pandémie očakávajú neskôr, rovnako tak čakajú menej pacientov v najkritickejšom stave. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 29. marca 2020 predstavil premiér Igor Matovič hygienické opatrenia pre novootvorené prevádzky. Popri povinnom rúšku sú predajne povinné zabezpečiť dezinfekciu rúk alebo rukavice. Rovnako musia dozrieť na rozostupy minimálne 2 metre medzi zákazníkmi. Počet nakupujúcich nesmie prekročiť 1 osobu na 25 m2. Ak tieto opatrenia prevádzka zabezpečiť nevie alebo ich úmyselne nedodržiava, hrozí jej zatvorenie . Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici - na vrchole - na až 3300 pacientov. V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947 . IZP v aktualizovanom modeli konštatuje , že „ zmiernenie dopadu oproti predikcií zo 17.3. 2020 bolo spôsobené zavedením nových prísnejších opatrení a zreálnením podkladov na podmienky Slovenska … Očakávame, že náš zdravotný systém bude kapacitne bez obmedzení fungovať 70 dní od 29.3., ak by sa ponechali pôvodné opatrenia, časová rezerva by bola len približne 40 dní.” Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. Pôvodne - na začiatku pandémie - mal štát k dispozícii cca 450 ventilácií použiteľných pre pacientov s koronavírusom.", "analysis_paragraphs": ["Aj sprísnenie opatrení vládou Igora Matoviča prispelo k priaznivejšiemu odhadu dopadu koronavírusu na občanov zo strany analytikov Ministerstva zdravotníctva. Vrchol pandémie očakávajú neskôr, rovnako tak čakajú menej pacientov v najkritickejšom stave. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 29. marca 2020 predstavil premiér Igor Matovič hygienické opatrenia pre novootvorené prevádzky. Popri povinnom rúšku sú predajne povinné zabezpečiť dezinfekciu rúk alebo rukavice. Rovnako musia dozrieť na rozostupy minimálne 2 metre medzi zákazníkmi. Počet nakupujúcich nesmie prekročiť 1 osobu na 25 m2. Ak tieto opatrenia prevádzka zabezpečiť nevie alebo ich úmyselne nedodržiava, hrozí jej zatvorenie . Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici - na vrchole - na až 3300 pacientov. V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947 . IZP v aktualizovanom modeli konštatuje , že „ zmiernenie dopadu oproti predikcií zo 17.3. 2020 bolo spôsobené zavedením nových prísnejších opatrení a zreálnením podkladov na podmienky Slovenska … Očakávame, že náš zdravotný systém bude kapacitne bez obmedzení fungovať 70 dní od 29.3., ak by sa ponechali pôvodné opatrenia, časová rezerva by bola len približne 40 dní.” Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. Pôvodne - na začiatku pandémie - mal štát k dispozícii cca 450 ventilácií použiteľných pre pacientov s koronavírusom."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "opatrenia", "zatvorenie", "predstavili", "preberal", "predpovedal", "predstavili", "očakávali", "bolo", "947", "konštatuje", "podpísalo", "mal"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/live/?v=2987437578010457&ref=watch_permalink", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1826555/vlada-povoluje-stavebniny-zahradkarstva-a-niektore-servisy-musia-vsak-mat-dezinfekcie-ruk/", "https://domov.sme.sk/c/22360516/koronavirus-scenar-vyvoj-slovensko.html", "https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/", "https://dennikn.sk/1805562/analyza-o-koronaviruse-v-nemocnici-skonci-az-25-tisic-ludi-ak-sa-neobmedzime-este-viac/", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4524208&l=sk", "https://demagog.sk/vyrok/44948/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:42.504135+00:00"}
{"id": "vr38302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38302", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Medzinárodné spoločenstvo neuznáva viaceré princípy, napríklad maďarský zákon o dvojakom občianstve neobsahoval takzvanú klauzulu Genuine link, na ktorú poukazovala od začiatku Slovenská národná strana, to znamená, že trvalý pobyt na udelenie občianstva.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V otázke udeľovania občianstva je v medzinárodnom práve dôležitý princíp \"genuine link\" alebo skutočné puto,ktoré predpokladá skutočné spojenie existencie, záujmov, pocitov spolu s existenciou vzájomných práv a povinností medzi občanom a štátom (J. Ondřej, Mezinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní, Plzeň 2007, str. 145). Maďarský zákon o dvojitom bčianstve umožňuje získanie občianstva aj bez trvalého či dlhodobého pobytu na území Maďarska, čím nedodržiava vyššie zmieňovanú podmienku.", "analysis_paragraphs": ["V otázke udeľovania občianstva je v medzinárodnom práve dôležitý princíp \"genuine link\" alebo skutočné puto,ktoré predpokladá skutočné spojenie existencie, záujmov, pocitov spolu s existenciou vzájomných práv a povinností medzi občanom a štátom (J. Ondřej, Mezinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní, Plzeň 2007, str. 145). Maďarský zákon o dvojitom bčianstve umožňuje získanie občianstva aj bez trvalého či dlhodobého pobytu na území Maďarska, čím nedodržiava vyššie zmieňovanú podmienku."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["umožňuje", "V politike", "NR SR"], "url": ["http://www.financnik.sk/financie.php?did=277&sprava=48355", "http://www.demagog.sk/diskusie/101/igor-matovic-vs-rafael-rafaj/?politik=22", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=53592&SelectedPage=2&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:27.092466+00:00"}
{"id": "vr15387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15387", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sa zvyšujú rôzne sociálne príspevky a dávky, chceme teraz výraznejšie zvyšovať dôchodky...", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok môžme hodnotiť ako pravdivý keďže výška sociálnych dávok a príspevkov sa v posledných rokoch naozaj zvyšovala, a taktiež sa plánujú prijímať opatrenia na ich ďalšie zvyšovanie. Priemerná výška dávky v nezamestnanosti v posledných rokoch rástla. V roku 2013 to bolo 321 euro, 2014 332 euro a v roku 2015 už 344 euro. Maximálna výška tejto dávky sa podľa Sociálnej poisťovne zmenila od prvého júla 2016 z 874,50 eura na 900 eur.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok môžme hodnotiť ako pravdivý keďže výška sociálnych dávok a príspevkov sa v posledných rokoch naozaj zvyšovala, a taktiež sa plánujú prijímať opatrenia na ich ďalšie zvyšovanie. Priemerná výška dávky v nezamestnanosti v posledných rokoch rástla. V roku 2013 to bolo 321 euro, 2014 332 euro a v roku 2015 už 344 euro. Maximálna výška tejto dávky sa podľa Sociálnej poisťovne zmenila od prvého júla 2016 z 874,50 eura na 900 eur."], "analysis_date": "2016-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Priemerná", "Maximálna", "príspevky na starostlivosť", "dávky v hmotnej núdzi", "návrh rozpočtu"], "url": ["http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-davky-v-nezamestnanosti/1663s", "http://www.socpoist.sk/aktuality-od-1-jula-2016-sa-zmeni-maximalna-vyska-davky-v-nezamestnanosti/48411s62038c", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SSVaR/OSSD/Prispevok_na_starostlivost_o_dieta_od_1.1.2016.pdf", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/pomoc-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=363675", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-192026?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:38.500292+00:00"}
{"id": "vr35924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35924", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My dnes máme vďaka vysokému štandardu práv príslušníkov národnostných menšín, najmä maďarskej, situáciu, že napríklad už nevedia ani dobre po slovensky.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fico neuvádza zdroj svojich tvrdení pri hodnotení úrovne ovládania slovenského jazyka. Ak by napríklad povedal, že študenti základných škôl nevedia po slovensky, pravdepodobne by zavádzal, keďže podľa ostatného testovania deviatakov (pdf) neexistuje signifikantný rozdiel v ovládaní slovenčiny medzi jednotlivými regiónmi; v roku 2008 bola v školách so slovenským vyučovacím jazykom úspešnosť riešenia testov zo SJ 61,26%, v tých s maďarským 61,37% (. doc ). V roku 2008 bola úroveň testov zo štátneho jazyka rovnaká pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským.", "analysis_paragraphs": ["Fico neuvádza zdroj svojich tvrdení pri hodnotení úrovne ovládania slovenského jazyka. Ak by napríklad povedal, že študenti základných škôl nevedia po slovensky, pravdepodobne by zavádzal, keďže podľa ostatného testovania deviatakov (pdf) neexistuje signifikantný rozdiel v ovládaní slovenčiny medzi jednotlivými regiónmi; v roku 2008 bola v školách so slovenským vyučovacím jazykom úspešnosť riešenia testov zo SJ 61,26%, v tých s maďarským 61,37% (. doc ). V roku 2008 bola úroveň testov zo štátneho jazyka rovnaká pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["testovania", "doc", "úroveň"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents/26/testovanie_9_2010/Vysledky_a_statistiky_T9_2010_final.pdf#page=13", "http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:Cj2fD42NHXcJ:www.minedu.sk/data/USERDATA/TlacoveInformacie/2009/20090428_testovanie%209.pdf+%22testovanie+9%22+%2261,37+%25%22&hl=cs&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShVUQrMvmtWzVpfTqR3QN60IcxL6zaHCCDBxuC8aTs7yPkY5SXB9delpgCZRP1HudtCKVxsoYXZCQFE18x8NS2HDEF9J1--13QStsy16qWBsssYBx58SzgKbZ0XIISyF8oeOor4&sig=AHIEtbSyxDeLvOXpTTkvqiDYO0yPVUFdyg", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1151947"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:26.832568+00:00"}
{"id": "vr16412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16412", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Vysutazene ceny za rekonstrukcie ciest preto klesli oproti povodnemu naceneniu z 9,6 miliona eur na 6,7 miliona eur! Zodpovednym a transparentnym pristupom sme tak usetrili takmer tretinu ceny. To je uspora viac ako 2,9 miliona eur!", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok pochádza z novinového materiálu Banskobystrického samosprávneho kraja z januára 2017 a opisuje rok 2016 ( .pdf , str. 5). To či samospráva skutočne vysúťažila o viac než 30,21% nižšie ceny však nevyplýva zo žiadnych dostupných informácií, preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Môžeme sa však pozrieť nakoľko sa údajné šetrenie prejavilo v hospodárení Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) a či župa konala zodpovedne a transparentne v iných prípadoch. 1) Za Kotlebu sa tržby BBRSC znížili o 30,54%. Podľa Finstatu boli tržby v roku 2013 (Kotlebovo volebné obdobie začalo v novembri) 20,3 mil. eur. V roku 2016 BBRSC vykazovala tržby už len 14,1 milióna eur. zdroj: FINSTAT 2) Za Kotlebovho riadenia sa BBRSC ocitla 2-krát v strate. Na základe údajov od Finstatu môžeme konštatovať, že sa firma ocitla za obdobie 2009-2016 v strate len 2-krát - oba razy pod vedením Kotlebu. V roku 2014 predstavoval negatívny zisk 454 tis. eur a v roku 2015 158 tis. eur. Treba zdôrazniť, že v roku 2016 bola spoločnosť v zisku 729 tis. eur. Ak však spočítame zisk za roky 2010-2013 (šéfom BBSK bol vtedy Vladimír Maňka za SMER-SD), jedná sa o zisk 1,12 mil. eur. Za Kotlebu ( 2014-2016) bol zisk len 117 tís. eur. zdroj: FINSTAT 3) Župa si za Kotlebu najviac pohoršila v rebríčku transparentnosti Transparency International Slovensko. Stojí za zmienku, že BBSK je spomedzi všetkých žúp najtransparentnejšia. Oproti roku 2013 (Maňka) si však v roku 2015 (Kotleba) pohoršila najviac zo všetkých žúp. 4) Pochybné verejné obstarávanie - BBSK vyhlásil v júni 2017 15 tendrov na opravy ciest za takmer 10 mil. eur. 9 tendrov za 5,5 milióna eur vyhrala firma RENOMONT Profi len so štyrmi zamestnancami. Zvláštne parametre tendra spochybnil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Pochybnosti vedú k možnosti kartelových dohôd či klientelizmu. V novinovom materiále župa pritom argumentuje 2,9-miliónovú úsporu nasledovne: \"Vďaka osobnej angažovanosti najvyššieho vedenia BBSK sa nám podarilo zaviesť inovácie do procesu verejného obstarávania, a tak dosiahnuť doposiaľ nevídané úspory. Inovácie spočívali v aktualizácii metodiky výpočtu predbežných cien rekonštrukcií, združení úsekov ciest do väčších súvislých oblastí a v priestorovej a časovej synchronizácii jednotlivých pracovných etáp. Vďaka týmto pokročilým technikám cenovej optimalizácie boli v súťaži tiež eliminované akékoľvek korupčné tlaky a pokusy o kartelové dohody zo strany stavebných firiem.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z novinového materiálu Banskobystrického samosprávneho kraja z januára 2017 a opisuje rok 2016 ( .pdf , str. 5). To či samospráva skutočne vysúťažila o viac než 30,21% nižšie ceny však nevyplýva zo žiadnych dostupných informácií, preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Môžeme sa však pozrieť nakoľko sa údajné šetrenie prejavilo v hospodárení Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) a či župa konala zodpovedne a transparentne v iných prípadoch. 1) Za Kotlebu sa tržby BBRSC znížili o 30,54%. Podľa Finstatu boli tržby v roku 2013 (Kotlebovo volebné obdobie začalo v novembri) 20,3 mil. eur. V roku 2016 BBRSC vykazovala tržby už len 14,1 milióna eur. zdroj: FINSTAT 2) Za Kotlebovho riadenia sa BBRSC ocitla 2-krát v strate. Na základe údajov od Finstatu môžeme konštatovať, že sa firma ocitla za obdobie 2009-2016 v strate len 2-krát - oba razy pod vedením Kotlebu. V roku 2014 predstavoval negatívny zisk 454 tis. eur a v roku 2015 158 tis. eur. Treba zdôrazniť, že v roku 2016 bola spoločnosť v zisku 729 tis. eur. Ak však spočítame zisk za roky 2010-2013 (šéfom BBSK bol vtedy Vladimír Maňka za SMER-SD), jedná sa o zisk 1,12 mil. eur. Za Kotlebu ( 2014-2016) bol zisk len 117 tís. eur. zdroj: FINSTAT 3) Župa si za Kotlebu najviac pohoršila v rebríčku transparentnosti Transparency International Slovensko. Stojí za zmienku, že BBSK je spomedzi všetkých žúp najtransparentnejšia. Oproti roku 2013 (Maňka) si však v roku 2015 (Kotleba) pohoršila najviac zo všetkých žúp. 4) Pochybné verejné obstarávanie - BBSK vyhlásil v júni 2017 15 tendrov na opravy ciest za takmer 10 mil. eur. 9 tendrov za 5,5 milióna eur vyhrala firma RENOMONT Profi len so štyrmi zamestnancami. Zvláštne parametre tendra spochybnil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Pochybnosti vedú k možnosti kartelových dohôd či klientelizmu. V novinovom materiále župa pritom argumentuje 2,9-miliónovú úsporu nasledovne: \"Vďaka osobnej angažovanosti najvyššieho vedenia BBSK sa nám podarilo zaviesť inovácie do procesu verejného obstarávania, a tak dosiahnuť doposiaľ nevídané úspory. Inovácie spočívali v aktualizácii metodiky výpočtu predbežných cien rekonštrukcií, združení úsekov ciest do väčších súvislých oblastí a v priestorovej a časovej synchronizácii jednotlivých pracovných etáp. Vďaka týmto pokročilým technikám cenovej optimalizácie boli v súťaži tiež eliminované akékoľvek korupčné tlaky a pokusy o kartelové dohody zo strany stavebných firiem.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["novinového materiálu", ".pdf", "FINSTAT", "FINSTAT", "transparentnosti", "Úrad pre verejné obstarávanie.", "novinovom materiále"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/01/noviny-bbsk-januar-2017.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/01/noviny-bbsk-januar-2017.pdf", "https://www.finstat.sk/36836567", "https://www.finstat.sk/36836567", "http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions/2013", "https://dennikn.sk/811625/kotleba-vysvetloval-zvlastny-tender-na-opravu-ciest-a-na-tlacovku-nepustil-vsetkych/", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/01/noviny-bbsk-januar-2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:21.212673+00:00"}
{"id": "vr13793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13793", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...v tejto chvíli nevypršia tie kredity (získané učiteľmi, pozn.)  po tom 7-ročnom období, lebo je tam stále ďalšie prechodné obdobie.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Platnosť kreditov, ktoré mali učitelia možnosť získať absolvovaním akreditovaných kuzov, napísaním učebíc, prípadne vytvorením pomocných učebných materiálov, má skončiť v roku 2016. Slovenská komora učiteľov bojuje za to, aby dočasnosť kreditov bola zrušená. Aj keď minister Draxler sľuboval zmenu a v septembri 2015 avizoval materiály, ktoré má k zmenám v školstve Ministerstvo školstva vypracovať do nadchádzajúcich parlamentných volieb, nepodarilo sa nám dohľadať dostupné zdroje, ktoré by potvrdzovali slová ministra o prechodnom období. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Program kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov zaviedla prvá vláda Roberta Fica. Príplatky pre učiteľov za to, že si budú zvyšovať vzdelanie, zaviedol v prvej Ficovej vláde minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Pedagógovia si mohli prilepšiť tým, že absolvovali kurz či školenie alebo napísali učebnicu. \" MŠVVaŠ SR v súlade so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“) akreditovalo do konca februára 2015 celkovo 1 438 programov kontinuálneho vzdelávania pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a kategórie odborných zamestnancov, kariérové pozície špecialistov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ako aj pre kariérové pozície vedúcich pedagogických zamestnancov alebo vedúcich odborných zamestnancov . (...) Zároveň akreditovalo vysokým školám do konca februára 2015 spolu 93 programov doplňujúceho pedagogického štúdia. \" (zdroj: Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2015/2016 , s. 37) Učitelia tak za účasť na akreditovaných programoch kontinuálneho vzdelávania získavali kredity, čím zvýšili svoje platy. Za 30 kreditov dostali o šesť percent viac a za 60 kreditov o 12 % vyšší plat. V pôvodnom zákone išlo o dočasné zvýšenie, na sedem rokov. Pedagógom sa podarilo presvedčiť nasledujúceho ministra školstva Eugena Jurzycu, aby dočasný charakter navýšenia platov zrušil. Išlo o podmienku s účinnosťou od 1. januára 2013, ktorú zrušil Dušan Čaplovič, minister školstva druhej vlády Fica. Vtedy Čaplovič sľuboval riešenie situácie s komplexnou zmenou zákona, ktorú on nestihol vytvoriť. Minister Draxler sa o chystaných zmenách vyjadroval takto: V decembri 2014 hovoril Draxler o svojom zámere zasiahnuť do systému kontinuálneho vzdelávania razantnou zmenou: \" U nás bohužiaľ sa ten systém vytvoril trocha živelne a dnes je to naozaj len naháňanie kreditov. Takže tam hodlám pomerne razantne zasiahnuť a na budúci rok si pripraviť koncepciu vážnej zmeny kontinuálneho vzdelávania. \" (zdroj: TASR ) V auguste 2015 hovoril Draxler o plánovaných zmenách v kontinuálnom vzdelávaní, avšak konkrétne kroky neuviedol: \" Celý kontinuálny systém potrebuje prepracovať a je to jedna z tých najbolestivejších oblastí, možno čo sa týka regionálneho školstva. Dnes vám už nikto nepovie, že je spokojný so systémom kontinuálneho vzdelávania. [...] Myslím si, že tie základné princípy vieme vytýčiť už teraz na jeseň. A potom je to otázka, akým spôsobom, ako rýchlo sa rozbehne legislatívny proces po marcových voľbách .\" (zdroj: TASR ) V septembri 2015 Draxler avizoval , že ministerstvo školstva pripravuje koncepčné materiály, ktoré by mali jasne zadefinovať, čo bude v rezorte školstva potrebné zmeniť, pričom je podľa neho potrebné, aby boli materiály pripravené do parlamentných volieb. Slovenská komora učiteľov (SKU) vyjadrila svoju nespokojnosť s platmi a rozpočtom školstva, pričom medzi požiadavkami sa nachádzalo vypracovanie novej novely zákona, ktorou by sa zrušila aj dočasnosť kreditov. SKU vyzýva vládu SR, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur, pričom od 1. januára 2017 žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur . Ďalšou požiadavkou komory učiteľov je zvýšenie rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. Draxler povedal, že kreditovú politiku budú riešiť v budúcnosti podľa toho, ako bude nastavené kontinuálne vzdelávanie.", "analysis_paragraphs": ["Platnosť kreditov, ktoré mali učitelia možnosť získať absolvovaním akreditovaných kuzov, napísaním učebíc, prípadne vytvorením pomocných učebných materiálov, má skončiť v roku 2016. Slovenská komora učiteľov bojuje za to, aby dočasnosť kreditov bola zrušená. Aj keď minister Draxler sľuboval zmenu a v septembri 2015 avizoval materiály, ktoré má k zmenám v školstve Ministerstvo školstva vypracovať do nadchádzajúcich parlamentných volieb, nepodarilo sa nám dohľadať dostupné zdroje, ktoré by potvrdzovali slová ministra o prechodnom období. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Program kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov zaviedla prvá vláda Roberta Fica. Príplatky pre učiteľov za to, že si budú zvyšovať vzdelanie, zaviedol v prvej Ficovej vláde minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Pedagógovia si mohli prilepšiť tým, že absolvovali kurz či školenie alebo napísali učebnicu. \" MŠVVaŠ SR v súlade so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“) akreditovalo do konca februára 2015 celkovo 1 438 programov kontinuálneho vzdelávania pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a kategórie odborných zamestnancov, kariérové pozície špecialistov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ako aj pre kariérové pozície vedúcich pedagogických zamestnancov alebo vedúcich odborných zamestnancov . (...) Zároveň akreditovalo vysokým školám do konca februára 2015 spolu 93 programov doplňujúceho pedagogického štúdia. \" (zdroj: Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2015/2016 , s. 37) Učitelia tak za účasť na akreditovaných programoch kontinuálneho vzdelávania získavali kredity, čím zvýšili svoje platy. Za 30 kreditov dostali o šesť percent viac a za 60 kreditov o 12 % vyšší plat. V pôvodnom zákone išlo o dočasné zvýšenie, na sedem rokov. Pedagógom sa podarilo presvedčiť nasledujúceho ministra školstva Eugena Jurzycu, aby dočasný charakter navýšenia platov zrušil. Išlo o podmienku s účinnosťou od 1. januára 2013, ktorú zrušil Dušan Čaplovič, minister školstva druhej vlády Fica. Vtedy Čaplovič sľuboval riešenie situácie s komplexnou zmenou zákona, ktorú on nestihol vytvoriť. Minister Draxler sa o chystaných zmenách vyjadroval takto: V decembri 2014 hovoril Draxler o svojom zámere zasiahnuť do systému kontinuálneho vzdelávania razantnou zmenou: \" U nás bohužiaľ sa ten systém vytvoril trocha živelne a dnes je to naozaj len naháňanie kreditov. Takže tam hodlám pomerne razantne zasiahnuť a na budúci rok si pripraviť koncepciu vážnej zmeny kontinuálneho vzdelávania. \" (zdroj: TASR ) V auguste 2015 hovoril Draxler o plánovaných zmenách v kontinuálnom vzdelávaní, avšak konkrétne kroky neuviedol: \" Celý kontinuálny systém potrebuje prepracovať a je to jedna z tých najbolestivejších oblastí, možno čo sa týka regionálneho školstva. Dnes vám už nikto nepovie, že je spokojný so systémom kontinuálneho vzdelávania. [...] Myslím si, že tie základné princípy vieme vytýčiť už teraz na jeseň. A potom je to otázka, akým spôsobom, ako rýchlo sa rozbehne legislatívny proces po marcových voľbách .\" (zdroj: TASR ) V septembri 2015 Draxler avizoval , že ministerstvo školstva pripravuje koncepčné materiály, ktoré by mali jasne zadefinovať, čo bude v rezorte školstva potrebné zmeniť, pričom je podľa neho potrebné, aby boli materiály pripravené do parlamentných volieb. Slovenská komora učiteľov (SKU) vyjadrila svoju nespokojnosť s platmi a rozpočtom školstva, pričom medzi požiadavkami sa nachádzalo vypracovanie novej novely zákona, ktorou by sa zrušila aj dočasnosť kreditov. SKU vyzýva vládu SR, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur, pričom od 1. januára 2017 žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur . Ďalšou požiadavkou komory učiteľov je zvýšenie rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. Draxler povedal, že kreditovú politiku budú riešiť v budúcnosti podľa toho, ako bude nastavené kontinuálne vzdelávanie."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["sľuboval", "zaviedla", "317/2009", "Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2015/2016", "presvedčiť", "TASR", "TASR", "avizoval", "vyjadrila"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/j-draxler-platy-ucitelov-chcem-zvysit-pl/151983-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251894-ucitelia-si-kurzom-prilepsia-len-na-sedem-rokov/", "http://www.stuba.sk/new/docs/stu/pracoviska/rektorat/odd_vzdelavania/legislativa/317_2009_pedag_zamestnanci_zneni_325_2012.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/8285.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251894-ucitelia-si-kurzom-prilepsia-len-na-sedem-rokov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/draxler-velke-reformy-v-skolstve-nechyst/112200-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-draxler-platy-ucitelov-chcem-zvysit-pl/151983-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8020833/zmeny-v-rezorte-skolstva-chce-minister-zadefinovat-este-do-volieb.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1004867-ucitelia-chcu-vyssie-platy-draxler-hovori-o-zlom-nacasovani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:20.962570+00:00"}
{"id": "vr26582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26582", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "David Cameron, konzervatívec, povedal, že podporuje registrované partnerstvá preto, lebo je konzervatívec.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "David Cameron v skutočnosti vyhlásil (video) že podporuje manželstvá homosexuálnych vďaka svojim konzervatívnym hodnotám resp. práve preto, že je konzervatívec. Registrované partnerstvá boli vo Veľkej Británii prijaté už v roku 2004. V júli 2013 bol v Británii prijat ý zákon o manželstvách pre homosexuálov s podporou všetkých parlamentných strán, a prvé homosexuálne svadby by sa mohli konať od marca 2014. Boli to teda práve manželstvá homosexuálnych párov, ktoré boli v roku 2013, teda za Davida Camerona, prijaté a k týmto manželstvá na Cameron aj vyjadroval.", "analysis_paragraphs": ["David Cameron v skutočnosti vyhlásil (video) že podporuje manželstvá homosexuálnych vďaka svojim konzervatívnym hodnotám resp. práve preto, že je konzervatívec. Registrované partnerstvá boli vo Veľkej Británii prijaté už v roku 2004. V júli 2013 bol v Británii prijat ý zákon o manželstvách pre homosexuálov s podporou všetkých parlamentných strán, a prvé homosexuálne svadby by sa mohli konať od marca 2014. Boli to teda práve manželstvá homosexuálnych párov, ktoré boli v roku 2013, teda za Davida Camerona, prijaté a k týmto manželstvá na Cameron aj vyjadroval."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "prijat", "zákon", "svadby"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?v=G8g3nAwpRcQ", "http://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-23338279", "http://www.publications.parliament.uk/pa/bills/cbill/2012-2013/0126/cbill_2012-20130126_en_1.htm", "http://www.bbc.co.uk/news/uk-25321353"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:37.068288+00:00"}
{"id": "vr37644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37644", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Takto pravdivo a priamo sme o tom diskutovali aj na mimoriadnom summite v Bruseli, kde sa napokon všetky členské krajiny, teda všetci premiéri zhodli, že opatrenia, i bezletovej zóny, sú v podstate krokom otvorenia vojny, a preto sme prijali rozhodnutie, že nie sme zástancami takéhoto postupu.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstavitelia EÚ a NATO sa 13. marca 2011 na summite v Bruseli dohodli , že podmienky na to, aby bola vyhlásená bezletová zóna nad Líbyou ešte nenastali. O tomto riešení sa nehovorí ani v záveroch stretnutia (.pdf) Rady. Aj keď bezletovú zónu pôvodne navrhoval britský premiér Cameron a podporoval ho aj francúzsky prezident Sarkozy, pravdou je, že nakoniec sa zhodli na tom, že Európska únia ju požadovať oficiálne nebude.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia EÚ a NATO sa 13. marca 2011 na summite v Bruseli dohodli , že podmienky na to, aby bola vyhlásená bezletová zóna nad Líbyou ešte nenastali. O tomto riešení sa nehovorí ani v záveroch stretnutia (.pdf) Rady. Aj keď bezletovú zónu pôvodne navrhoval britský premiér Cameron a podporoval ho aj francúzsky prezident Sarkozy, pravdou je, že nakoniec sa zhodli na tom, že Európska únia ju požadovať oficiálne nebude."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "v záveroch stretnutia", "bezletovú zónu pôvodne navrhoval"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/podmienky-pre-vyhlasenie-bezletovej-zony-nad-libyou-nie-su-splnene.html", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/119780.pdf", "http://www.upi.com/Top_News/World-News/2011/03/12/EU-rejects-call-for-Libya-no-fly-zone/UPI-55661299948692/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:09.360136+00:00"}
{"id": "vr36262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36262", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo myslíte, aké plány má táto vláda?  Z dokumentov, ktoré sú verejne prístupné vyplýva, že v roku 2011 chce táto vláda odovzdať 5,2 kilometra diaľnic a v roku 2012 5,2 kilometra diaľnic.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Napríklad podľa NDS v roku 2011 by mala byť ukončená výstavba R1 v dĺžke 51,6 km a teda presahujúcich 5,2 km. Tento výrok pán Fico povedal aj v relácii O 5 minút 12, s tým rozdielom, že teraz sa odkazoval na verejne prístupné zdroje. Verejne prístupné zdroje ukazujú, že Fico v tomto prípade nehovorí pravdu. Robert Fico mohol mať na mysli odovzdávanie úsekov diaľnic začatých v období tejto vlády. Avšak v tom prípade by sa jednalo o zavádzanie, pretože ku km odovzdaných za jeho vlády nemal problém pripočítať aj úseky, začaté predošlou vládou.", "analysis_paragraphs": ["Napríklad podľa NDS v roku 2011 by mala byť ukončená výstavba R1 v dĺžke 51,6 km a teda presahujúcich 5,2 km. Tento výrok pán Fico povedal aj v relácii O 5 minút 12, s tým rozdielom, že teraz sa odkazoval na verejne prístupné zdroje. Verejne prístupné zdroje ukazujú, že Fico v tomto prípade nehovorí pravdu. Robert Fico mohol mať na mysli odovzdávanie úsekov diaľnic začatých v období tejto vlády. Avšak v tom prípade by sa jednalo o zavádzanie, pretože ku km odovzdaných za jeho vlády nemal problém pripočítať aj úseky, začaté predošlou vládou."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["NDS"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12329&prm1=1&prm2=105"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:04.903722+00:00"}
{"id": "vr26898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26898", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Slovenská obchodná inšpekcia holding (Consumer Finance Holding, pozn.) pokutovala za to, že v roku 2011 klamal spotrebiteľov.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská obchodná inšpekcia svojím rozhodnutím zo dňa 12.júla 2011 potvrdzuje pravdivosť tohoto tvrdenia v plnej miere.\n\nOdôvodnenie:\n\nInšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Consumer Finance Holding, a.s. - peňažnú pokutu vo výške € 10.000,- pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n\nInšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 13.01.2011 a dňa 02.02.2011 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., divízia QuatroCar, Bernolákova 4681/17, Poprad zistené porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská obchodná inšpekcia svojím rozhodnutím zo dňa 12.júla 2011 potvrdzuje pravdivosť tohoto tvrdenia v plnej miere.", "Odôvodnenie:", "Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Consumer Finance Holding, a.s. - peňažnú pokutu vo výške € 10.000,- pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.", "Inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 13.01.2011 a dňa 02.02.2011 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., divízia QuatroCar, Bernolákova 4681/17, Poprad zistené porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutím"], "url": ["https://webgate.ec.europa.eu/ucp/public/index.cfm?event=public.cases.showDecision&caseId=270&languageID=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:15.513632+00:00"}
{"id": "vr34478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34478", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...ale aj prešiel s širokospektrálnou podporou zákon na podporu zamestnanosti cez služby zamestnanosti.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V druhom čítaní za tento zákon o službách zamestnanosti hlasovalo ( detaily hlasovania ) 126 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["V druhom čítaní za tento zákon o službách zamestnanosti hlasovalo ( detaily hlasovania ) 126 poslancov."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["detaily hlasovania"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:42.620478+00:00"}
{"id": "vr30894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30894", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pri všetkých týchto veciach, ktoré sú tu predvádzané za posledný rok a pol, SNS nemala žiadne problémy s financovaním politickej strany, chcem povedať s priamym financovaním politickej strany.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nedá sa jednoznačne preukázať, že strana SNS nemá žiadne problémy s financovaním strany. Predseda strany J. Slota má problémy vysvetliť pôvod svojho bohatstva. SNS nerada zverejňuje financovanie kampane, príkladom je neochota odpovedať na otázky týkajúcich sa financovanie volebnej kampane v roku 2010, ešte pred zákonom stanoveným termínom. SNS taktež odmietlo ukázať úverovú zmluvu, na základe ktorej si požičali v Dexia banke. Ak budeme povavažovať za \"problém financovania politickej strany\" situáciu keď nebude strana schopná, alebo ochotná financovanie zverejniť, tak môžeme povedať, že SNS tento problém má. Pre doplnenie: Financovanie politických strán je diskutovanou a problematickou témou. Tri významné mimovládne organizácie Transparency International Slovensko (TIS), Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) napísali predstaviteľom politických strán list v ktorom ich žiadajú o záväzok, že v prípade, že sa dostanú do porlamentu budú presadzovať prísnejšiu kontrolu financovania politických strán. Väčšina požiadaviek vychádza z odporúčaní Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO). Tento záväzok dala zatiaľ len SDKÚ-DS. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nedá sa jednoznačne preukázať, že strana SNS nemá žiadne problémy s financovaním strany. Predseda strany J. Slota má problémy vysvetliť pôvod svojho bohatstva. SNS nerada zverejňuje financovanie kampane, príkladom je neochota odpovedať na otázky týkajúcich sa financovanie volebnej kampane v roku 2010, ešte pred zákonom stanoveným termínom. SNS taktež odmietlo ukázať úverovú zmluvu, na základe ktorej si požičali v Dexia banke. Ak budeme povavažovať za \"problém financovania politickej strany\" situáciu keď nebude strana schopná, alebo ochotná financovanie zverejniť, tak môžeme povedať, že SNS tento problém má. Pre doplnenie: Financovanie politických strán je diskutovanou a problematickou témou. Tri významné mimovládne organizácie Transparency International Slovensko (TIS), Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) napísali predstaviteľom politických strán list v ktorom ich žiadajú o záväzok, že v prípade, že sa dostanú do porlamentu budú presadzovať prísnejšiu kontrolu financovania politických strán. Väčšina požiadaviek vychádza z odporúčaní Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO). Tento záväzok dala zatiaľ len SDKÚ-DS. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["pôvod", "neochota", "odmietlo", "napísali", "dala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4224250/slota-taji-z-coho-plati-svoje-auta-jachty-a-lietanie.html", "http://www.sme.sk/c/5460729/nova-koalicia-volby-nas-stali-styri-miliony-eur.html", "http://volby.sme.sk/c/6227320/stranam-pred-volbami-velke-banky-nechcu-pozicat.html", "http://www.sme.sk/c/6241792/mimovladky-chcu-od-stran-slub-prisnejsej-kontroly-financovania.html", "http://sdku-ds.sk/volby/news/view/verejne-sa-zavazujeme-zlepsit-system-financovania-politickych-stran"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:25.577505+00:00"}
{"id": "vr32499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32499", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Od toho momentu teda, čo sme odprezentovali časť tej reformy, som chodil po osadách dosť dlho. Obišiel som niekoľko rómskych lídrov, aj rómskych starostov, rómskych poslancov a nikto nemal námietky.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Skutočnosť či P. Pollák odprezentoval časť reformy rómskym lídrom, rómskym starostom a rómskym poslancom a to, že nemali voči reforme námietky sa nám nepodarilo overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Skutočnosť či P. Pollák odprezentoval časť reformy rómskym lídrom, rómskym starostom a rómskym poslancom a to, že nemali voči reforme námietky sa nám nepodarilo overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:58.894734+00:00"}
{"id": "vr29318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29318", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a talianska spoločnosť Enel, ktorá je dnes väčšinový vlastník Slovenských elektrární, získala právo na 35% tržieb z tejto elektrárne (Vodná elektráreň Gabčíkovo, pozn.).", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo (.pdf) je podiel Slovenských elektrární na úhrnných výnosoch \"35 percent z úhrnných výnosov generovaných VEG a realizovaných na trhu SE.\" (s. 12, čl. 6.1.3). Celkovo z akcií Slovenských elektrární je však podiel spoločnosti Enel len 66% a podiel SR tvorí zvyšných 34%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo (.pdf) je podiel Slovenských elektrární na úhrnných výnosoch \"35 percent z úhrnných výnosov generovaných VEG a realizovaných na trhu SE.\" (s. 12, čl. 6.1.3). Celkovo z akcií Slovenských elektrární je však podiel spoločnosti Enel len 66% a podiel SR tvorí zvyšných 34%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy"], "url": ["http://www.seas.sk/data/files/pravdivo-o-gabcikove/Zmluva-o-prevadzke-VEG.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:51.002229+00:00"}
{"id": "vr37068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37068", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikdy moja vláda nedala súhlas na výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov, pretože má bohužiaľ veľmi mylnú informáciu televízny divák.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME k téme napísalo : \"Ropovod Schwechat - Bratislava na chránenom území Žitného ostrova je reálnejší, aj ked slová hovorkyne premiéra Fica svedcia o opaku: 'Predseda vlády má k trase ropovodu cez Žitný ostrov vážne výhrady,' povedala v pondelok pre TV Joj. No materiál, ktorý vcera schválila vláda, ho umožní postavit aj na pôde, ktorá patrí do európskej sústavy chránených území. Predpokladom je, že ropovod bude 'vyšším verejným záujmom' ako ochrana prírody. O tom, co je a co nie je vyšší verejný záujem, by malo rozhodovat ministerstvo životného prostredia v spolupráci s tým štátnym orgánom, ktorého sa posudzovaný projekt týka. V prípade ropovodu by teda išlo o ministerstvo hospodárstva. Ak sa rezorty nedohodnú, má rozhodnút vláda.\" V súcasnosti stále nie je definitívne rozhodnuté kade presne ropovod povedie. Hoci minulá vláda sa zaoberala trasovaním ropovodu a napr. aj poslanec Smeru-SD P. Pelegrini sa pokúšal presadit návrh, ktorý by výstavbu ropovod v chránenom území umožnil. Návrh neskôr stiahol.", "analysis_paragraphs": ["SME k téme napísalo : \"Ropovod Schwechat - Bratislava na chránenom území Žitného ostrova je reálnejší, aj ked slová hovorkyne premiéra Fica svedcia o opaku: 'Predseda vlády má k trase ropovodu cez Žitný ostrov vážne výhrady,' povedala v pondelok pre TV Joj. No materiál, ktorý vcera schválila vláda, ho umožní postavit aj na pôde, ktorá patrí do európskej sústavy chránených území. Predpokladom je, že ropovod bude 'vyšším verejným záujmom' ako ochrana prírody. O tom, co je a co nie je vyšší verejný záujem, by malo rozhodovat ministerstvo životného prostredia v spolupráci s tým štátnym orgánom, ktorého sa posudzovaný projekt týka. V prípade ropovodu by teda išlo o ministerstvo hospodárstva. Ak sa rezorty nedohodnú, má rozhodnút vláda.\" V súcasnosti stále nie je definitívne rozhodnuté kade presne ropovod povedie. Hoci minulá vláda sa zaoberala trasovaním ropovodu a napr. aj poslanec Smeru-SD P. Pelegrini sa pokúšal presadit návrh, ktorý by výstavbu ropovod v chránenom území umožnil. Návrh neskôr stiahol."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["napísalo", "súcasnosti"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5105883/otvaraju-cestu-ropovodu-na-zitnom-ostrove.html#ixzz1CWAry96O", "http://dnes.atlas.sk/ekonomika/724137/ropovod-cez-zitny-ostrov-nepojde-garantuje-minister"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:40.257712+00:00"}
{"id": "vr15945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15945", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...nerobte z Nemcov hlupákov. Na svedkov vydávajú medzinárodné zatykače? V nemeckom práve je to možné? To nie je možné.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SME uvádza, že v texte zatykača sa ako hlavní strojcovia podvodu voči bratislavskému Technopolu skloňovali dve osoby: Peter K., bývalý pracovník Rádia Slobodná Európa v Mníchove, a obchodník V. D. W. z Holandska. Prvý menovaný bol v texte právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výške piatich rokov a ôsmich mesiacov. O druhom v texte nebola zmienka, aj keď bolo zrejmé, že sa považoval za iniciátora a organizátora podvodu.\n\nČo sa týkalo jeho spoločníka Michalovi Kováča. ml., vraj ako bývalý pracovník Technopolu - kde nikdy nepracoval (čo neskôr verejne potvrdil aj sám generálny riaditeľ tejto spoločnosti) - nadväzoval v nej potrebné kontakty. Údajne sa podieľal aj na zisku z podvodov. Postupne vysvitlo, že zo spáchania tohto skutku bol len podozrievaný a vedúci úradu prokuratúry v Mníchove Dieter Emerich ho potrebuje ako svedka. O týchto faktoch sa údajne dlho v tlači nehovorilo.\n\nVtedajšie kompetentné orgány reagovali, že : \" Ministerstvo spravodlivosti SR od orgánov Spolkovej republiky Nemecko nedostalo doteraz žiadny zatýkací rozkaz ani inú žiadosť v súvislosti s trestnou činnosťou občanov SR v SRN, \" vyhlásil vtedajší minister Liščák.", "analysis_paragraphs": ["SME uvádza, že v texte zatykača sa ako hlavní strojcovia podvodu voči bratislavskému Technopolu skloňovali dve osoby: Peter K., bývalý pracovník Rádia Slobodná Európa v Mníchove, a obchodník V. D. W. z Holandska. Prvý menovaný bol v texte právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výške piatich rokov a ôsmich mesiacov. O druhom v texte nebola zmienka, aj keď bolo zrejmé, že sa považoval za iniciátora a organizátora podvodu.", "Čo sa týkalo jeho spoločníka Michalovi Kováča. ml., vraj ako bývalý pracovník Technopolu - kde nikdy nepracoval (čo neskôr verejne potvrdil aj sám generálny riaditeľ tejto spoločnosti) - nadväzoval v nej potrebné kontakty. Údajne sa podieľal aj na zisku z podvodov. Postupne vysvitlo, že zo spáchania tohto skutku bol len podozrievaný a vedúci úradu prokuratúry v Mníchove Dieter Emerich ho potrebuje ako svedka. O týchto faktoch sa údajne dlho v tlači nehovorilo.", "Vtedajšie kompetentné orgány reagovali, že : \" Ministerstvo spravodlivosti SR od orgánov Spolkovej republiky Nemecko nedostalo doteraz žiadny zatýkací rozkaz ani inú žiadosť v súvislosti s trestnou činnosťou občanov SR v SRN, \" vyhlásil vtedajší minister Liščák."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Kováča", "", "SME"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1803644_chronologia-unos-michala-kovaca-ml.-20-rokov-po.-kauza-ktora-sa-skoncila-absurdne", "https://www.sme.sk/c/2129697/michal-kovac-ml-a-pripad-technopol.html", "https://www.sme.sk/c/2129697/michal-kovac-ml-a-pripad-technopol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:51.834400+00:00"}
{"id": "vr15319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15319", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Doposiaľ tú možnosť mali (Briti, pozn.), oni prídu o svojich poslancov v Európskom parlamente, prídu o svojho komisára, prídu o svoje hlasy v Rade...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká Británia po vystúpení z EÚ stratí možnosť mať svojich poslancov v Európskom parlamente. Príde aj o miesto v Rade Európskej únie, nakoľko tá je zložená z ministrov členských krajín. Tiež príde o svojho komisára Jonathana Hilla, zodpovedného za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, kto 25. júna oznámil , že zo svojej funkcie odstúpi kvôli výsledku referenda. Aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení členskej krajiny z EÚ všetky tieto práva sa stanú neplatnými. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veľká Británia po vystúpení z EÚ stratí možnosť mať svojich poslancov v Európskom parlamente. Príde aj o miesto v Rade Európskej únie, nakoľko tá je zložená z ministrov členských krajín. Tiež príde o svojho komisára Jonathana Hilla, zodpovedného za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, kto 25. júna oznámil , že zo svojej funkcie odstúpi kvôli výsledku referenda. Aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení členskej krajiny z EÚ všetky tieto práva sa stanú neplatnými. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["stratí", "ministrov", "oznámil", "článku"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/m-mikolasik-brexit-povedie-ep/203067-clanok.html", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/council-eu/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/hill/announcements/statement-lord-hill-25062016_en", "http://www.lisbon-treaty.org/wcm/the-lisbon-treaty/treaty-on-European-union-and-comments/title-6-final-provisions/137-article-50.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:37.249998+00:00"}
{"id": "vr17590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17590", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...po znovunominovaní do tejto vlády od strany SNS som dostala podporu tejto naozaj najväčšej reprezentatívnej organizácie (Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, pozn.).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku prijala 22. marca 2018 \" Vyhlásenie Rady OZ PŠaV na Slovensku\" k aktuálnej spoločenskej situácií a hlavným požiadavkám zamestnancov školstva v ktorom uviedli, že budú \" podporovať všetky kroky súčasnej ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré povedú k reálnemu zlepšeniu výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach a postaveniach zamestnancov školstva \" ( .doc ). Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na svojej oficiálnej stránke uvádza , že združuje 48 000 členov a spolupracuje s viac ako 2400 organizáciami. Pre porovnanie, napr. Nové školské odbory 13. septembra 2017 v odkaze (vtedy čerstvo vymenovanej) ministerke školstva uvádzajú, že zastupujú vyše 1000 učiteľov. Na základe týchto údajov možno konštatovať, že Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy predstavuje najväčšiu reprezentatívnu organizáciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku prijala 22. marca 2018 \" Vyhlásenie Rady OZ PŠaV na Slovensku\" k aktuálnej spoločenskej situácií a hlavným požiadavkám zamestnancov školstva v ktorom uviedli, že budú \" podporovať všetky kroky súčasnej ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré povedú k reálnemu zlepšeniu výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach a postaveniach zamestnancov školstva \" ( .doc ). Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na svojej oficiálnej stránke uvádza , že združuje 48 000 členov a spolupracuje s viac ako 2400 organizáciami. Pre porovnanie, napr. Nové školské odbory 13. septembra 2017 v odkaze (vtedy čerstvo vymenovanej) ministerke školstva uvádzajú, že zastupujú vyše 1000 učiteľov. Na základe týchto údajov možno konštatovať, že Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy predstavuje najväčšiu reprezentatívnu organizáciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", ".doc", "uvádza", "odkaze"], "url": ["https://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/rada-zvazu-privitala-ministerku-skolstva-a-expertov-na-vzdelavanie-z-finska.alej", "https://www.ozpsav.sk/files/vyhlasenie%20rady_22.3.2018.docx", "https://www.ozpsav.sk/sk/pridaj-sa.alej", "http://www.nso.eu.sk/?p=632"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:43.000897+00:00"}
{"id": "vr30483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30483", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Ten objem finančných prostriedkov sa nemenil. Menilo sa len rozdelenie navyšovania. Čiže k 1.1.2012 je to priemerné zvýšenie o 200 €. K 1.7.2012 to zvýšenie bude vyzerať tak, že v kategórii neatestovaný lekár k súčasnému stavu to bude navýšenie o 330 €, v kategórii dvojatestovaný špecialista o 430 €. Ale tým, že to zvýšenie prichádza neskôr, až k 1.7.2012, nie k 1.4.2012, ako sme pôvodne o tom rokovali, tak objem peňazí, ktoré sú na tom potrebné, sa v budúcom roku nemení.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Platy lekárov sa budú zvyšovať v troch etapách:", "analysis_paragraphs": ["Platy lekárov sa budú zvyšovať v troch etapách:"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovať"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6166410/lekari-sa-dohodli-vratia-sa-do-nemocnic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:48.888431+00:00"}
{"id": "vr33555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33555", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006 - 2010 sme zrušili krajské úrady.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už v minulosti ( V politike , 10. júna 2012). Výrok rovnako ako vtedy hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už v minulosti ( V politike , 10. júna 2012). Výrok rovnako ako vtedy hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "zrušená", "ESO", "Informáciu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/297/?ph=1&politik=21", "http://www.sme.sk/c/3331703/gasparovic-podpisal-zrusenie-krajskych-uradov.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143447?prefixFile=m_", "http://www.sme.sk/c/3331703/gasparovic-podpisal-zrusenie-krajskych-uradov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:40.344992+00:00"}
{"id": "vr32175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32175", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Pán minister (Čaplovič, pozn.) teraz v parlamente budúci týždeň hlasujeme o novele, ktorá umožní obciam, aby hojili svoj rozpočet na úkor centier voľného času mimoškolskej činnosti. Nemáme opatrenia na to, aby sme tomu zabránili najmä samosprávam, aby peniaze, ktoré sú v tabuľkách určené do školstva nešli na asanáciu.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z pripravovanej novely zákona je zrejmé, že prostriedky na záujmové vzdelávanie detí budú pridelené obciam. Obce tieto prostriedky majú použiť na záujmové vzdelávanie v školských zariadeniach. Ak vychádzame z dôvodovej správy tak zdroje pridelené obci na záujmové vzdelávanie by nemohli byť použité na napríklad krytie dlhu obce. Zákon však nedefinuje v akých školských zariadeniach. Preto sa môže stať, že obce budú preferovať svoje zariadenia hoci deti s trvalým pobytom v ich obci navštevujú záujmové krúžky v inej obci.\n\nNávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa bude skutočne prerokovávať na najbližšej 7. schôdzi NR SR. Tento návrh zákon je už v druhom čítaní.\n\nProblematickým je §7a pripravovanej novely , po ktorého by po novom peniaze na záujmové vzdelávanie detí mali dostávať obce, v ktorých deti žijú a nie obce, v ktorých sa nachádzajú poskytovatelia krúžkov (Odsek 1). Mení sa tak systém financovania. V pôvodnom systéme dostávali zariadenia príspevok od štátu podľa počtu detí. Nový systém financovania môže znamenať, že obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, nebudú mať motiváciu financovať mimoškolské aktivity týchto detí v inej obci.\n\nObjem financií vyrátajú podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od päť do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje (odsek 9).\n\nJedno dieťa môže evidovať iba jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení (odsek 4,5).\n\nDôvodová správa v návrhu novely:\n\n\" V prípade centier voľného času sa navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku. Cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí. Zvyšovaním počtu detí v centrách voľného času sa zvyšuje aj objem finančných prostriedkov pre tieto školské zariadenia, a to na úkor objemu finančných prostriedkov pre ostatné školy a školské zariadenia financované z výnosu dane obcí.\"\n\nPodľa dôvodovej správy obciam pridelené prostriedky za majú použiť na záujmové vzdelávanie v školských zariadeniach. Zákon však nedefinuje v akých školských zariadeniach. Preto sa môže stať, že obce budú preferovať svoje zariadenia hoci deti s trvalým pobytom v ich obci navštevujú záujmové krúžky v inej obci.\n\nPrezidentka Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková pripravovanú novelu ostro kritizuje :\n\n\"Nový systém spôsobí neuveriteľný chaos a demotivuje tých, ktorí dnes ponúkajú záujmové aktivity poctivo ...Obce nebudú mať motiváciu dať deťom peniaze na záujmovú činnosť, pretože nič ich k tomu nebude zaväzovať.\"", "analysis_paragraphs": ["Z pripravovanej novely zákona je zrejmé, že prostriedky na záujmové vzdelávanie detí budú pridelené obciam. Obce tieto prostriedky majú použiť na záujmové vzdelávanie v školských zariadeniach. Ak vychádzame z dôvodovej správy tak zdroje pridelené obci na záujmové vzdelávanie by nemohli byť použité na napríklad krytie dlhu obce. Zákon však nedefinuje v akých školských zariadeniach. Preto sa môže stať, že obce budú preferovať svoje zariadenia hoci deti s trvalým pobytom v ich obci navštevujú záujmové krúžky v inej obci.", "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa bude skutočne prerokovávať na najbližšej 7. schôdzi NR SR. Tento návrh zákon je už v druhom čítaní.", "Problematickým je §7a pripravovanej novely , po ktorého by po novom peniaze na záujmové vzdelávanie detí mali dostávať obce, v ktorých deti žijú a nie obce, v ktorých sa nachádzajú poskytovatelia krúžkov (Odsek 1). Mení sa tak systém financovania. V pôvodnom systéme dostávali zariadenia príspevok od štátu podľa počtu detí. Nový systém financovania môže znamenať, že obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, nebudú mať motiváciu financovať mimoškolské aktivity týchto detí v inej obci.", "Objem financií vyrátajú podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od päť do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje (odsek 9).", "Jedno dieťa môže evidovať iba jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení (odsek 4,5).", "Dôvodová správa v návrhu novely:", "\" V prípade centier voľného času sa navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku. Cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí. Zvyšovaním počtu detí v centrách voľného času sa zvyšuje aj objem finančných prostriedkov pre tieto školské zariadenia, a to na úkor objemu finančných prostriedkov pre ostatné školy a školské zariadenia financované z výnosu dane obcí.\"", "Podľa dôvodovej správy obciam pridelené prostriedky za majú použiť na záujmové vzdelávanie v školských zariadeniach. Zákon však nedefinuje v akých školských zariadeniach. Preto sa môže stať, že obce budú preferovať svoje zariadenia hoci deti s trvalým pobytom v ich obci navštevujú záujmové krúžky v inej obci.", "Prezidentka Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková pripravovanú novelu ostro kritizuje :", "\"Nový systém spôsobí neuveriteľný chaos a demotivuje tých, ktorí dnes ponúkajú záujmové aktivity poctivo ...Obce nebudú mať motiváciu dať deťom peniaze na záujmovú činnosť, pretože nič ich k tomu nebude zaväzovať.\""], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "7. schôdzi", "pripravovanej novely", "Dôvodová správa", "kritizuje"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=120", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=273#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=120", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=120", "http://www.sme.sk/c/6389582/caplovic-chysta-zmeny-vo-financovani-volnocasovych-centier.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:04.944785+00:00"}
{"id": "vr30828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30828", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme si už niektoré určili dopredu a aj som vyhlásil, že ak bude Smer-SD súčasťou novej vlády, budem okamžite presadzovať výjazdové rokovanie vlády do oblasti Rimavskej Soboty - Poltáru, potom ďalšie do oblasti Trebišova a JV Slovenska a potom ďalšie výjazdové zasadnutie do oblasti Gelnice. Toto vnímame momentálne ako 3 veľké ohniská, na ktoré sa vláda musí sústrediť. My sme takýchto výjazdových rokovaní urobili 19 za 4 roky. Táto vláda neurobila ani jedno.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico nemá pravdu, ak hovorí, že súčasná vláda neurobila ani jedno výjadzové rokovanie. Minimálne jedno také sa konalo 6.4.2011 v Štrbe.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico nemá pravdu, ak hovorí, že súčasná vláda neurobila ani jedno výjadzové rokovanie. Minimálne jedno také sa konalo 6.4.2011 v Štrbe."], "analysis_date": "2012-01-31", "analysis_sources": {"text": ["konalo"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vyjazdove-rokovanie-vlady-sr-v-obci-strba/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:36.170588+00:00"}
{"id": "46021", "numeric_id": 46021, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46021", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Nikto relevantný doteraz nepotvrdil, že má vplyv výška minimálnej mzdy na zamestnanosť.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ekonómovia sa nezhodujú na otázke resp. miere vplyvu minimálnej mzdy na zamestnanosť. Nie je však pravdou, že a) nikto b) relevantný nepotvrdil, že (nejaký, hoci aj malý) vplv výška minimálnej mzdy na zamestnanosť má. Dôkazom sú slovenské štátne inštitúcie. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. Analytici Ministerstva financií hovorili v roku 2016 o „malom” vplyve zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť. „ Na základe analýzy mikrodát z ostatného desaťročia sme odhadli, že medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 percent by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o 1 p.b. oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy,” uviedli. Expertný tím štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v štúdii z roku 2017 uvádza , že „ po celom svete máme dostatok erudovaných odborných analýz vychádzajúcich z empirických poznatkov a zisťovaní, ktoré dokazujú, že minimálna mzda a jej rozumné zvyšovanie nemá negatívne dopady ani na ekonomický rast, ani na zamestnanosť.” Zároveň však pripúšťa, že „ môže byť legitímnou obava v niektorých odvetviach o stratu konkurenčnej schopnosti.” Odborníci INESS-u v zhrnutí svojej štúdie z roku 2013 uvádzajú , že „minimálna mzda spôsobuje nárast nezamestnanosti”, na čom sa podľa nich „zhoduje (...) väčšina ekonómov.” Analytici Ministerstva práce v roku 2011 prišli k záveru, podľa ktorého „ kauzalita naznačuje, že minimálna mzda má vplyv na celkový počet zamestnancov, ako aj na počet zamestnancov v jednotlivých skupinách...”", "analysis_paragraphs": ["Ekonómovia sa nezhodujú na otázke resp. miere vplyvu minimálnej mzdy na zamestnanosť. Nie je však pravdou, že a) nikto b) relevantný nepotvrdil, že (nejaký, hoci aj malý) vplv výška minimálnej mzdy na zamestnanosť má. Dôkazom sú slovenské štátne inštitúcie. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. Analytici Ministerstva financií hovorili v roku 2016 o „malom” vplyve zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť. „ Na základe analýzy mikrodát z ostatného desaťročia sme odhadli, že medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 percent by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o 1 p.b. oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy,” uviedli. Expertný tím štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v štúdii z roku 2017 uvádza , že „ po celom svete máme dostatok erudovaných odborných analýz vychádzajúcich z empirických poznatkov a zisťovaní, ktoré dokazujú, že minimálna mzda a jej rozumné zvyšovanie nemá negatívne dopady ani na ekonomický rast, ani na zamestnanosť.” Zároveň však pripúšťa, že „ môže byť legitímnou obava v niektorých odvetviach o stratu konkurenčnej schopnosti.” Odborníci INESS-u v zhrnutí svojej štúdie z roku 2013 uvádzajú , že „minimálna mzda spôsobuje nárast nezamestnanosti”, na čom sa podľa nich „zhoduje (...) väčšina ekonómov.” Analytici Ministerstva práce v roku 2011 prišli k záveru, podľa ktorého „ kauzalita naznačuje, že minimálna mzda má vplyv na celkový počet zamestnancov, ako aj na počet zamestnancov v jednotlivých skupinách...”"], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["hovorili", "uvádza", "uvádzajú", "prišli"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/ekonomicke-analyzy/34-maly-vplyv-zvysovania-minimalnej-mzdy-nezamestnanost-januar-2016.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/informacie-media/aktuality/analyza-mm.pdf", "https://www.iness.sk/sites/default/files/media/file/pdf/publikacie/Minimalna%20mzda_Final.pdf", "https://www2.humusoft.cz/www/papers/finsem11/panikova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:49.424844+00:00"}
{"id": "vr18100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18100", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prišiel nový riaditeľ Finančnej správy (v roku 2012, pozn.) a vybral navyše 3,8 miliardy na DPH.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky zaslal pre Demagog.SK nasledujúce stanovisko: \" Podľa odhadu z Programu Stability 2018 evidujeme: Dodatočný prínos zlepšenej úspešnosti výberu DPH predstavoval 1,35 % HDP v roku 2017 oproti roku 2012. Kumulatívne predstavujú dodatočné príjmy 3,7 mld. Eur (4,3 % HDP) .\" Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý napriek malej nepresnosti (menej ako 5 %).", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky zaslal pre Demagog.SK nasledujúce stanovisko: \" Podľa odhadu z Programu Stability 2018 evidujeme: Dodatočný prínos zlepšenej úspešnosti výberu DPH predstavoval 1,35 % HDP v roku 2017 oproti roku 2012. Kumulatívne predstavujú dodatočné príjmy 3,7 mld. Eur (4,3 % HDP) .\" Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý napriek malej nepresnosti (menej ako 5 %)."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:02.955502+00:00"}
{"id": "vr14638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14638", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V zdravotnictve je 5,5 miliard eur.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 5,4 mld eur. Aj v súvislosti s nárastom HDP Slovenska v rokoch 2014 a 2015 sa pri nezmenenom pomere financií v zdravotníctvo celkový údaj pravdepodobne ešte viac priblíži k 5,5 mld eur, ktoré uvádza Bugár. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 5,4 mld eur. Aj v súvislosti s nárastom HDP Slovenska v rokoch 2014 a 2015 sa pri nezmenenom pomere financií v zdravotníctvo celkový údaj pravdepodobne ešte viac priblíži k 5,5 mld eur, ktoré uvádza Bugár. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "HDP"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tec00001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:05.217709+00:00"}
{"id": "vr31008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31008", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ako je možné, že SPP dostane dlhodobo nižší kontrakt o 10% nižšie ceny z Gazpromu, ale vláda ani len minimálny tlak neurobí na SPP, aby znižoval ceny, naopak, absolútne toleruje, že povedia plynári, že nebudeme znižovať ceny.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najprv overíme prvú časť výroku: \"...SPP dostane dlhodobo nižší kontrakt o 10% nižšie ceny z Gazpromu...\" SITA 17. januára 2012 informovala, že Slovenskému plynárenskému priemyslu ( SPP ) sa podarilo podpísať dodatok k zmluve s ruskou spoločnosťou Gazprom. Tento dodatok bol k zmluve z roku 2008 medzi SPP a Gaspromom, ktorá zabezpečovala dodávky plynu do roku 2028. Dodatok znižuje nákupnú cenu zemného plynu z Ruska. Túto informáciu potvrdil pre SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta. Ondrej Šebesta daľej dodal: \"Podobne ako ďalšie európske energetické spoločnosti aj SPP podpísal s firmou Gazprom Export dodatok k dlhodobému kontraktu o dodávke zemného plynu. Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu.\" SITA 20. januára 2012 informovala odvolávajúc sa na ruskú rozhlasovú stanicu Hlas Ruska, že SPP dostala od Gazpromu na nákup zemného plynu zľavu až 20 percent. Rovnakú zľavu mala dostať aj nemecká spoločnosť Wingaz a talianska Sinergie Italiane. Hovorca SPP Peter Bednár výšku zľavy nechcel komentovať: \"Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu. K jednotlivým zmluvným bodom sa na základe dohody oboch zmluvných partnerov nebudeme bližšie vyjadrovať.“ Je pravdou, že SPP podpísalo dodatok k zmluve z roku 2008 o dodávke zemného plynu s ruským Gaspromom. Tento dodatok zabezpečí nižšie nákupné ceny plynu. Podľa ruských zdrojov môže ísť až o 20%. Podobnú zľavu mali dostať aj nemecký Wingaz a talianska Sinergie Italiane. SPP však nepotvrdilo o koľko percentnú zľavu malo ísť. M. Maďarič hovorí o znížení ceny plynu o 10%, čo je ešte nižšie číslo ako uvádzajú dostupné zdroje. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú , hoci dostupné informácie nasvedčujú, že skutočne k zníženiu ceny došlo. Teraz overíme druhú časť výroku: \"... ale vláda ani len minimálny tlak neurobí na SPP, aby znižovali ceny, naopak, absolútne toleruje, že plynári povedia, že my nebudeme znižovať ceny.\" Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgán, ktorého úlohou je regulovať ceny. Medzi hlavné činnosti odboru regulácie plynárenstva patrí okrem iného aj výkon cenovej regulácie v oblasti prepravy plynu, distribúcie plynu, uskladňovania plynu a dodávky plynu pre vybraných odberateľov plynu. ÚRSO je nezávislý úrad, ktorý jediný môže rozhodnúť i regulovaní cien energií. Na druhej strane je pravdou, že v ÚRSO sedia nominanti politických strán. O politizácií ÚRSO nasvedčujú nielen nominanti politických strán (prevažne nominanti SMER-SD a aj predseda ÚRSO) ale aj údajná snaha ministerstva hospodárstva cez chystanú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Novela bola predložená 10. septembra 2010 do skráteného legislatívneho procesu. ÚRSO by sa mal na základe tejto novely stať výkonným článkom ministerstva. Vláda R. Fica v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č.429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde ma väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. § 1 z. č. 429/2008 Z.z.: \"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\" Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov : \"Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie.\" Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo možno čiastočne považovať za zníženie tlaku na cenu enegií. SITA 20. januára informovala, že SPP aj napriek zníženiu nákupnej ceny (dodatkom k zmluve) neuvažuje o znížením cien plynu pre domácnosti. Hovorca SPP Peter Bednár: „Dodatok nevytvára dôvod pre úpravu cien pre domácnosti, pretože nerieši, ale iba zmierňuje stratu, ktorú SPP dosahuje v tomto segmente vplyvom zle nastavenej regulácie.“ Údajne má ísť o stratu SPP v tomto sektore až 200 mil eur . za obdobie 2008 až 2011. Opačný názor má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vidí priestor na znižovanie cien plynu pre domácnosti. Podľa informácií denníka SME (15. februára 2012) by ceny plynu pre domácnosti mali klesnúť zhruba o 3,4 percenta. ÚRSO zatiaľ tento plán oficiálne nezverejnilo, keďže najprv musí dať možnosť SPP vyjadriť sa k prepočtom. K problematike ceny plynu sa vyjadrilo ministerstvo hospodárstva, ktoré poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD v otázke cien plynu. SITA , 3. januára 2012 \"Ministerstvo pripomína, že rozhodnutie o zvýšení cien elektrickej energie, plynu a tepla prijal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), na čele ktorého stojí už štyri roky v rozpore so zákonom nominant strany Smer-SD Jozef Holjenčík. ...Ministerstvo hospodárstva SR sa preto ostro ohradzuje voči tvrdeniam predstaviteľov strany Smer-SD o zodpovednosti súčasnej vlády za neúmerne vysoké ceny energií, uviedlo ministerstvo hospodárstva\" Vláda I. Radičovej zrušila zákon č. 429/2008 Z.z , ktorým mohla vláda účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. Ministerstvo hospodárstva poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD, pretože má svojho človeka na predsedníckej stoličke ÚRSO. ÚRSO zatiaľ neoficiálne navrhuje zníženie cien plynu pre domácnosti o 3,4 percenta. Napriek tomu. že o cenovej regulácii podľa platnej legislatívy môže rozhodovať len ÚRSO, je pravdou, že vláda I. Radičovej sa zrušením zákona č. 429/2008 Z.z pripravila o možnosť blokovať zvýšenie cien energií. Tiež sme nezaregistrovali vyjadrenia členov vlády, ktorí by vyvíjali tlak na znižovanie cien. Z toho dôvodu hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú . Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najprv overíme prvú časť výroku: \"...SPP dostane dlhodobo nižší kontrakt o 10% nižšie ceny z Gazpromu...\" SITA 17. januára 2012 informovala, že Slovenskému plynárenskému priemyslu ( SPP ) sa podarilo podpísať dodatok k zmluve s ruskou spoločnosťou Gazprom. Tento dodatok bol k zmluve z roku 2008 medzi SPP a Gaspromom, ktorá zabezpečovala dodávky plynu do roku 2028. Dodatok znižuje nákupnú cenu zemného plynu z Ruska. Túto informáciu potvrdil pre SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta. Ondrej Šebesta daľej dodal: \"Podobne ako ďalšie európske energetické spoločnosti aj SPP podpísal s firmou Gazprom Export dodatok k dlhodobému kontraktu o dodávke zemného plynu. Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu.\" SITA 20. januára 2012 informovala odvolávajúc sa na ruskú rozhlasovú stanicu Hlas Ruska, že SPP dostala od Gazpromu na nákup zemného plynu zľavu až 20 percent. Rovnakú zľavu mala dostať aj nemecká spoločnosť Wingaz a talianska Sinergie Italiane. Hovorca SPP Peter Bednár výšku zľavy nechcel komentovať: \"Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu. K jednotlivým zmluvným bodom sa na základe dohody oboch zmluvných partnerov nebudeme bližšie vyjadrovať.“ Je pravdou, že SPP podpísalo dodatok k zmluve z roku 2008 o dodávke zemného plynu s ruským Gaspromom. Tento dodatok zabezpečí nižšie nákupné ceny plynu. Podľa ruských zdrojov môže ísť až o 20%. Podobnú zľavu mali dostať aj nemecký Wingaz a talianska Sinergie Italiane. SPP však nepotvrdilo o koľko percentnú zľavu malo ísť. M. Maďarič hovorí o znížení ceny plynu o 10%, čo je ešte nižšie číslo ako uvádzajú dostupné zdroje. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú , hoci dostupné informácie nasvedčujú, že skutočne k zníženiu ceny došlo. Teraz overíme druhú časť výroku: \"... ale vláda ani len minimálny tlak neurobí na SPP, aby znižovali ceny, naopak, absolútne toleruje, že plynári povedia, že my nebudeme znižovať ceny.\" Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgán, ktorého úlohou je regulovať ceny. Medzi hlavné činnosti odboru regulácie plynárenstva patrí okrem iného aj výkon cenovej regulácie v oblasti prepravy plynu, distribúcie plynu, uskladňovania plynu a dodávky plynu pre vybraných odberateľov plynu. ÚRSO je nezávislý úrad, ktorý jediný môže rozhodnúť i regulovaní cien energií. Na druhej strane je pravdou, že v ÚRSO sedia nominanti politických strán. O politizácií ÚRSO nasvedčujú nielen nominanti politických strán (prevažne nominanti SMER-SD a aj predseda ÚRSO) ale aj údajná snaha ministerstva hospodárstva cez chystanú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Novela bola predložená 10. septembra 2010 do skráteného legislatívneho procesu. ÚRSO by sa mal na základe tejto novely stať výkonným článkom ministerstva. Vláda R. Fica v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č.429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde ma väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. § 1 z. č. 429/2008 Z.z.: \"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\" Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov : \"Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie.\" Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo možno čiastočne považovať za zníženie tlaku na cenu enegií. SITA 20. januára informovala, že SPP aj napriek zníženiu nákupnej ceny (dodatkom k zmluve) neuvažuje o znížením cien plynu pre domácnosti. Hovorca SPP Peter Bednár: „Dodatok nevytvára dôvod pre úpravu cien pre domácnosti, pretože nerieši, ale iba zmierňuje stratu, ktorú SPP dosahuje v tomto segmente vplyvom zle nastavenej regulácie.“ Údajne má ísť o stratu SPP v tomto sektore až 200 mil eur . za obdobie 2008 až 2011. Opačný názor má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vidí priestor na znižovanie cien plynu pre domácnosti. Podľa informácií denníka SME (15. februára 2012) by ceny plynu pre domácnosti mali klesnúť zhruba o 3,4 percenta. ÚRSO zatiaľ tento plán oficiálne nezverejnilo, keďže najprv musí dať možnosť SPP vyjadriť sa k prepočtom. K problematike ceny plynu sa vyjadrilo ministerstvo hospodárstva, ktoré poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD v otázke cien plynu. SITA , 3. januára 2012 \"Ministerstvo pripomína, že rozhodnutie o zvýšení cien elektrickej energie, plynu a tepla prijal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), na čele ktorého stojí už štyri roky v rozpore so zákonom nominant strany Smer-SD Jozef Holjenčík. ...Ministerstvo hospodárstva SR sa preto ostro ohradzuje voči tvrdeniam predstaviteľov strany Smer-SD o zodpovednosti súčasnej vlády za neúmerne vysoké ceny energií, uviedlo ministerstvo hospodárstva\" Vláda I. Radičovej zrušila zákon č. 429/2008 Z.z , ktorým mohla vláda účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. Ministerstvo hospodárstva poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD, pretože má svojho človeka na predsedníckej stoličke ÚRSO. ÚRSO zatiaľ neoficiálne navrhuje zníženie cien plynu pre domácnosti o 3,4 percenta. Napriek tomu. že o cenovej regulácii podľa platnej legislatívy môže rozhodovať len ÚRSO, je pravdou, že vláda I. Radičovej sa zrušením zákona č. 429/2008 Z.z pripravila o možnosť blokovať zvýšenie cien energií. Tiež sme nezaregistrovali vyjadrenia členov vlády, ktorí by vyvíjali tlak na znižovanie cien. Z toho dôvodu hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú . Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "činnosti", "nominanti", "snaha", "č.429/2008", "zrušený", "J. Miškov", "SITA", "200 mil eur", "SME", "SITA"], "url": ["http://www.akcie.webnoviny.sk/spravodajstvo/16157/firmy/spp-sa-podarilo-podpisat-dodatok-k-zmluve-s-gazpromom", "http://www.akcie.webnoviny.sk/spravodajstvo/16288/firmy/spp-vraj-dostal-od-gazpromu-na-nakup-plynu-zlavu-20-percent", "http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/plynarenstvo", "http://www.energoforum.sk/sk/r/1118/j-miskov-ak-urso-rozhodne-o-zvyseni-cien-plynu-zodpovednost-nesie-smer-sd", "http://www.urso.gov.sk/sk/rpr/rpr_14-9-2010", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_429-2008_sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_117-2011_sk.pdf", "http://www.energia.sk/clanok/legislativa/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/", "http://www.akcie.webnoviny.sk/spravodajstvo/16288/firmy/spp-vraj-dostal-od-gazpromu-na-nakup-plynu-zlavu-20-percent", "http://www.akcie.webnoviny.sk/spravodajstvo/17087/firmy/spp-vraj-vykazal-pri-domacnostiach-stratu-200-milionov-eur", "http://ekonomika.sme.sk/c/6261632/ceny-plynu-od-spp-mierne-poklesnu.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/smer-sd-chce-zmeny-v-regulacnej-politik/446188-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:57.785101+00:00"}
{"id": "vr38695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38695", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "l. To, čo pán Mikloš hovorí, to drastické zníženie výdavkov, ktoré by sme mali podľa neho počas krízy robiť, ináč mimochodom oni vtedy navrhovali ako najlepšie opatrenie zníženie dane z príjmu, ktoré by malo viete aký dôsledok?", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií z portálu Sme.sk a agentúry SITA navrhovalo SDKÚ-DS v roku 2008 a 2009 ako jedno z protikrízových opatrení aj zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16%, tiež zvýšenie odpočítateľnej položky na 18 000 SK a zrýchlenie procesu vrátenia DPH.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií z portálu Sme.sk a agentúry SITA navrhovalo SDKÚ-DS v roku 2008 a 2009 ako jedno z protikrízových opatrení aj zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16%, tiež zvýšenie odpočítateľnej položky na 18 000 SK a zrýchlenie procesu vrátenia DPH."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4131386/sdku-navrhuje-znizit-rovnu-dan-na-16-percent.html", "http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090123_110129_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:41.225921+00:00"}
{"id": "49557", "numeric_id": 49557, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49557", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Na dôležité posty si obsadzuje (Šimkovičová, pozn.) svoje kamarátky z jogy. (…) To isté napr. minister Taraba tu neustále útočí na médiá, RTVS nazval tuším hlúpou aktivistickou televíziou. (…) Štátny tajomník tu arogantne lieta na vrtuľníku a jazdí na štvorkolke cez chránené územia.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka kultúry obsadila na post Bibiany svoju známu Petru Flach, minister životného prostredia Taraba sa opakovane nelichotivo vyjadril na adresu médií a štátny tajomník ministerstva životného prostredia letel vrtuľníkom ponad národný park Malá Fatra a jazdil na štvorkolke cez národný park Poloniny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterka kultúry Martina Šimkovičová obsadila na pozíciu riaditeľky Bibiany, Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, svoju známu Petru Flach. Flach v marci 2023 v príspevku na Facebooku pozývala Šimkovičovú na jógu na plachetnici v Chorvátsku. Predošlá riaditeľka, Zuzana Liptáková, obdržala výpoveď zo svojho postu bez udania dôvodu.\n\nTomáš Taraba, minister životného prostredia, adresoval médiám viacero urážlivých komentárov. O RTVS sa v príspevku na Facebooku z 31. marca 2024 vyjadril ako o “bezduchom braku”, v inej situácií sa ju nazval “paródiou vyváženosti a objektívnosti.” Štátny tajomník ministerstva životného prostredia, Filip Kuffa, letel vrtuľníkom ponad národný park Malá Fatra a na štvorkolke sa prevážal cez národný park Poloniny.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka kultúry obsadila na post Bibiany svoju známu Petru Flach, minister životného prostredia Taraba sa opakovane nelichotivo vyjadril na adresu médií a štátny tajomník ministerstva životného prostredia letel vrtuľníkom ponad národný park Malá Fatra a jazdil na štvorkolke cez národný park Poloniny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerka kultúry Martina Šimkovičová obsadila na pozíciu riaditeľky Bibiany, Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, svoju známu Petru Flach. Flach v marci 2023 v príspevku na Facebooku pozývala Šimkovičovú na jógu na plachetnici v Chorvátsku. Predošlá riaditeľka, Zuzana Liptáková, obdržala výpoveď zo svojho postu bez udania dôvodu.", "Tomáš Taraba, minister životného prostredia, adresoval médiám viacero urážlivých komentárov. O RTVS sa v príspevku na Facebooku z 31. marca 2024 vyjadril ako o “bezduchom braku”, v inej situácií sa ju nazval “paródiou vyváženosti a objektívnosti.” Štátny tajomník ministerstva životného prostredia, Filip Kuffa, letel vrtuľníkom ponad národný park Malá Fatra a na štvorkolke sa prevážal cez národný park Poloniny."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["obsadila", "obdržala", "vyjadril", "nazval", "letel", "prevážal"], "url": ["https://www.bratislavak.sk/clanky/1826/kto-je-nova-riaditelka-bibiany-kamaratka-ministerky-kultury-z-kittsee#:~:text=Pod%C4%BEa%20na%C5%A1ich%20inform%C3%A1ci%C3%AD%20m%C3%A1%20Flach%20k%20%C5%A0imkovi%C4%8Dovej%20ve%C4%BEmi%20bl%C3%ADzko.%20Obe%20%C5%BEij%C3%BA%20v%20rak%C3%BAskej%20Kittsee%20ne%C4%8Faleko%20seba%20a%20maj%C3%BA%20kamar%C3%A1tsky%20vz%C5%A5ah.%20Zo%20soci%C3%A1lnych%20siet%C3%AD%20je%20zrejm%C3%A9%2C%20%C5%BEe%20s%C3%BA%20kamar%C3%A1tkami%20a%20pl%C3%A1novali%20aj%20spolo%C4%8Dn%C3%BA%20dovolenku%20v%20Chorv%C3%A1tsku.", "https://dennikn.sk/3905260/odvolana-riaditelka-bibiany-liptakova-rozhovor-u-ministerky-kultury-trval-dve-minuty/#:~:text=Riadite%C4%BEka%20Zuzana%20Lipt%C3%A1kov%C3%A1%20dostala%20okam%C5%BEit%C3%BA%20v%C3%BDpove%C4%8F%20bez%20udania%20d%C3%B4vodu.", "https://www.facebook.com/tomastaraba.sk/posts/pfbid02Pa7nKG19TE3ND5J3a68LRYwaq6NzDpZmLMAf77fKLcra6c9SckZgvxw3fdY7cK3wl", "https://hnonline.sk/slovensko/96135955-taraba-sa-pustil-do-rtvs-je-to-parodia-vyvazenosti-uzka-skupina-ludi-si-z-televizie-urobila-stranicke-medium#:~:text=RTVS%20je%20roky%20par%C3%B3diou%20vyv%C3%A1%C5%BEenosti%20a%20objekt%C3%ADvnosti%2C", "https://www.aktuality.sk/clanok/dXHgEDY/filip-kuffa-letel-vrtulnikom-nad-rozsutcami-aj-ked-na-to-stroj-nemal-potrebny-suhlas/#:~:text=%C5%A0t%C3%A1tny%20tajomn%C3%ADk%20ministerstva%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia%20Filip%20Kuffa%20letel%20vrtu%C4%BEn%C3%ADkom%20za%C4%8Diatkom%20apr%C3%ADla%20nad%20Rozsutcami%20v%20NP%20Mal%C3%A1%20Fatra.%20TV%20Mark%C3%ADza%20upozor%C5%88uje%2C%20%C5%BEe%20pod%C4%BEa%20z%C3%A1kona%20o%20ochrane%20pr%C3%ADrody%20a%20krajiny%20je%20na%20tak%C3%BDto%20let%20potrebn%C3%BD%20s%C3%BAhlas%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%A9ho%20org%C3%A1nu.%20S%C3%BAhlas%20v%C5%A1ak%20stroj%20nedostal.", "https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23316475/po-vrtulniku-nad-malou-fatrou-stvorkolka-v-poloninach-vyzvy-na-odvolanie-kuffu-silneju.html#:~:text=%C5%A0t%C3%A1tny%20tajomn%C3%ADk%20ministerstva%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia%20Filip%20Kuffa%20(nominant%20SNS)%20sa%20nechal%20vozi%C5%A5%20na%20%C5%A1tvorkolke%20po%20lesn%C3%BDch%20cest%C3%A1ch%20v%20N%C3%A1rodnom%20parku%20Poloniny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:31.926370+00:00"}
{"id": "vr29520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29520", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýšil sa podiel predaja slovenských potravín.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek prebral rezort v roku 2012, kedy predaj slovenských potravín v obchodných sieťach činil 49,1 %. V roku 2013 údaje Ministerstva hlásili nárast na úroveň 51,8 %, v roku 2014 podiel predaja slovenských potravín stúpol až na 63,2 %. Do roku 2013 bol však podiel počítaný z hodnoty výroby, dovozu a vývozu a v roku 2014, ako uvádza minister Jahnátek sa podiel počítal z povinných hlásení 47 obchodných reťazcov. Tieto dve metodiky sú rozdielne, pričom nevieme posúdiť nakoľko nová metodika reálne zobrazuje podiel slovenských potravín v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Nevieme teda posúdiť či ide skutočne o nárast. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek prebral rezort v roku 2012, kedy predaj slovenských potravín v obchodných sieťach činil 49,1 %. V roku 2013 údaje Ministerstva hlásili nárast na úroveň 51,8 %, v roku 2014 podiel predaja slovenských potravín stúpol až na 63,2 %. Do roku 2013 bol však podiel počítaný z hodnoty výroby, dovozu a vývozu a v roku 2014, ako uvádza minister Jahnátek sa podiel počítal z povinných hlásení 47 obchodných reťazcov. Tieto dve metodiky sú rozdielne, pričom nevieme posúdiť nakoľko nová metodika reálne zobrazuje podiel slovenských potravín v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Nevieme teda posúdiť či ide skutočne o nárast. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["63,2", "pdf", "TASR", "Pravda", "metodiku"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1055908/slovenske-potraviny-mali-na-trhu-v-druhom-polroku-63-2-percentny-podiel.html", "http://www.pdbela.sk/DOQ/2.2%20Koncepcia%20rozvoja%20potravin%C3%A1rskeho%20priemyslu%202014-2020.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/podiel-slovenskych-potravin-trh-sppk/119642-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/350434-vacsina-predavanych-potravin-su-uz-slovenske/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/podiel-slovenskych-potravin-trh-sppk/119642-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:03.403476+00:00"}
{"id": "vr29698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29698", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "..a takisto hokejový zväz dneska plní veľmi dôležitú úlohu a to je dlhodobo dlhoročne, že platí rozhodcov a tá čiastka je veľmi veľmi vysoká, každoročne. Sme jedna z mála krajín, ktorá toto robí pre hokejovú najvyššiu súťaž...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SZĽH určuje odmeny rozhodcov v jednotlivých súťažiach. Za jeden extraligový zápas dostane rozhodca 166 eur. Odmeny sa však menia podľa dôležitosti zápasu (play-off, bežná sezóna). Tipsport Extraliga má 56 kôl a v každom sa odohrá 5 zápasov. Keďže rozpočet zväzu nie je verejne prístupný, nie je možné určiť, nakoľko podstatná je táto položka. Z dostupných údajov nevieme posúdiť ani druhú časť výroku týkajúcu sa rozdelenia platových povinností v iných krajinách. Napríklad Český hokejový zväz síce platí priamo, no ich mzdu vyúčtuje (pdf, s.4) usporiadateľovi športového podujatia. Informácie o platových podmienkach v iných ligách sú len ťažko dostupné. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["SZĽH určuje odmeny rozhodcov v jednotlivých súťažiach. Za jeden extraligový zápas dostane rozhodca 166 eur. Odmeny sa však menia podľa dôležitosti zápasu (play-off, bežná sezóna). Tipsport Extraliga má 56 kôl a v každom sa odohrá 5 zápasov. Keďže rozpočet zväzu nie je verejne prístupný, nie je možné určiť, nakoľko podstatná je táto položka. Z dostupných údajov nevieme posúdiť ani druhú časť výroku týkajúcu sa rozdelenia platových povinností v iných krajinách. Napríklad Český hokejový zväz síce platí priamo, no ich mzdu vyúčtuje (pdf, s.4) usporiadateľovi športového podujatia. Informácie o platových podmienkach v iných ligách sú len ťažko dostupné. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["určuje", "56 kôl", "vyúčtuje", "hovorcu"], "url": ["http://www.hockeyslovakia.sk/userfiles/file/Smernice/SADZOBN%C3%8DK%20ODMIEN%20ROZPIS%2014-15.doc", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/statistiky/program-vysledky/472/tipsport-extraliga-2014-2015?tournamentPartID=1963", "http://www.cslh.cz/dokument/2033-smernice_68.pdf", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/sekretariat-szlh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:15.301207+00:00"}
{"id": "vr29814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29814", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...hovoríme o státisícoch migrantov (v EÚ, pozn.) a hovoríme o tom, že sú tu krajiny, ktoré to zvládli. Španielsky premiér priamo na rokovaní Európskej rady predstavil program, ktorý španielska vláda aplikovala na boj proti nelegálnej migrácii. No tento program bol úspešný preto, lebo na druhej strane mala partnera španielska vláda. Čiže ak to boli nejaké africké krajiny, odkadiaľ títo migranti išli, zväčša to boli krajiny, ktoré mali funkčné vlády, ako-také funkčné vlády.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V EÚ sú momentálne naozaj státisíce migrantov, len za rok 2014 ich pribudlo približne 280 000. Španielsky premiér skutočne informoval o programe krajiny na návrat utečencov späť do vlasti, no dostupné informácie nenaznačujú, že by tieto programy fungovali v spolupráci s krajinami pôvodu migrantov, s výnimkou Maroka. Výrok ako celok však hodnotíme ako pravdivý. Podľa posledných údajov z roku 2013 žije v krajinách EÚ 33,5 milióna migrantov, čo tvorí 7 % z celkovej populácie členských krajín tohto spoločenstva. Z celkového počtu migrantov v EÚ bolo 13,1 milióna obyvateľov inej krajiny EÚ a 20,4 milióna ľudí bolo z krajín mimo EÚ. Len v roku 2014 prišlo do krajín EÚ 280 000 migrantov (.pdf,s.5). Španielsko skutočne prezentovalo podobný program , keď migrantom, ktorí sa v krajine nemohli ekonomicky či inak uplatniť, neposkytlo azyl a po rokovaniach ich vrátili do materskej krajiny. Jednalo sa predovšetkým o migrantov zo Sýrie, Alžírska, Kamerunu či Nigérie. O španielskych skúsenostiach s týmto programom informoval premiér Rajoy aj na rokovaní Európskej rady. Tento program iniciovalo Španielsko ako snahu o riešenie neudržateľnej situácie veľkého prílivu migrantov do krajiny. Španielsko začalo naplno realizovať tento program v roku 2013 , aj keď podobné úvahy a snahy malo už predtým. Jediná vláda z krajiny odkiaľ pochádzali migranti a ktorá bola stranou dohody o návrate týchto migrantov bolo Maroko. Nie sú dostupné žiadne informácie o dohodách Španielska s inými krajinami pôvodu migrantov. Nigéria má napríklad vlastný program prijímania svojich občanov, bývalých utečencov, späť do krajiny ( .pdf , s. 41)", "analysis_paragraphs": ["V EÚ sú momentálne naozaj státisíce migrantov, len za rok 2014 ich pribudlo približne 280 000. Španielsky premiér skutočne informoval o programe krajiny na návrat utečencov späť do vlasti, no dostupné informácie nenaznačujú, že by tieto programy fungovali v spolupráci s krajinami pôvodu migrantov, s výnimkou Maroka. Výrok ako celok však hodnotíme ako pravdivý. Podľa posledných údajov z roku 2013 žije v krajinách EÚ 33,5 milióna migrantov, čo tvorí 7 % z celkovej populácie členských krajín tohto spoločenstva. Z celkového počtu migrantov v EÚ bolo 13,1 milióna obyvateľov inej krajiny EÚ a 20,4 milióna ľudí bolo z krajín mimo EÚ. Len v roku 2014 prišlo do krajín EÚ 280 000 migrantov (.pdf,s.5). Španielsko skutočne prezentovalo podobný program , keď migrantom, ktorí sa v krajine nemohli ekonomicky či inak uplatniť, neposkytlo azyl a po rokovaniach ich vrátili do materskej krajiny. Jednalo sa predovšetkým o migrantov zo Sýrie, Alžírska, Kamerunu či Nigérie. O španielskych skúsenostiach s týmto programom informoval premiér Rajoy aj na rokovaní Európskej rady. Tento program iniciovalo Španielsko ako snahu o riešenie neudržateľnej situácie veľkého prílivu migrantov do krajiny. Španielsko začalo naplno realizovať tento program v roku 2013 , aj keď podobné úvahy a snahy malo už predtým. Jediná vláda z krajiny odkiaľ pochádzali migranti a ktorá bola stranou dohody o návrate týchto migrantov bolo Maroko. Nie sú dostupné žiadne informácie o dohodách Španielska s inými krajinami pôvodu migrantov. Nigéria má napríklad vlastný program prijímania svojich občanov, bývalých utečencov, späť do krajiny ( .pdf , s. 41)"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["7 %", "280 000 migrantov", "program", "migrantov", "informoval", "snahu", "2013", ".pdf"], "url": ["http://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-vo-svete", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf", "http://ecre.org/component/content/article/70-weekly-bulletin-articles/1013-approval-of-new-law-on-public-security-poses-a-serious-threat-to-right-of-asylum-op-ed-by-estrella-galan-cear.html", "http://www.spiegel.de/international/europe/asylum-policy-and-treatment-of-refugees-in-the-european-union-a-926939.html", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/06/25-tusk-remarks-first-press-conference/", "http://www.theguardian.com/world/2008/jul/21/spain", "http://spanishnewstoday.com/spain-financing-repatriation-for-illegal-immigrants-wishing-to-return-home_19594-a.html#.VZKNjfmqqko", "http://www.ippr.org/files/images/media/files/publication/2013/04/Homecoming_irregular_migrants_Nigeria_Apr2013_10661.pdf?noredirect=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:57.901360+00:00"}
{"id": "vr36642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36642", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vláda prijala kompenzačné nástroje. Či už ide o rodinnú politiku, rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. SR navýšila prostriedky na rodinnú politiku ako kompenzácie. Rovnako sme pristúpili k valorizácii dôchodkov (o 1,8%).", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ministra práce Jozefa Mihála sa od januára 2011 skutočne valorizujú dôchodky o 1,8% (jedná sa o takzvanú švajčiarsku metódu - sčíta sa 50% rastu priemernej mzdy a 50% rastu spotrebiteľských cien).I. Radičová prispeje zo svojej rezervy na činnosť materských centier. Zvýšil sa v priemere príspevok na starostlivosť o dieťa a predĺžila sa rodičovská dovolenka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ministra práce Jozefa Mihála sa od januára 2011 skutočne valorizujú dôchodky o 1,8% (jedná sa o takzvanú švajčiarsku metódu - sčíta sa 50% rastu priemernej mzdy a 50% rastu spotrebiteľských cien).I. Radičová prispeje zo svojej rezervy na činnosť materských centier. Zvýšil sa v priemere príspevok na starostlivosť o dieťa a predĺžila sa rodičovská dovolenka."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Podľa ministra práce Jozefa Mihála", "prispeje", "Zvýšil sa"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/co-caka-dochodcov-v-novom-roku-dki-/sk_dochodky.asp?c=A101221_094937_sk_dochodky_p59", "http://www.sme.sk/c/5645464/radicova-prispeje-z-rezervy-na-cinnost-materskych-centier.html", "http://www.cas.sk/clanok/186561/prispevok-na-starostlivost-o-dieta-pracujuce-mamicky-dostanu-najviac-230.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:33.201605+00:00"}
{"id": "vr38989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38989", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preto, ak odmietli rokovať s opozíciou, my sme poslali pozvánky a žiadali sme o rokovanie, tak sme rešpektovali vyjadrenie predsedu SDKÚ, pána Dzurindu, ktorý poďakoval za pozvanie, ale súčasne povedal, že toto si musí vládna koalícia vyriešiť sama a vládna koalícia musí prejsť nejakým testom. Či je schopná vládnuť alebo nie.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedol denník SME , Mikuláš Dzurinda reagoval na oficiálnu pozvánku SMER-u rokovať o eurovale nasledovne: \"Predsedovi SMER-u som sa za pozvanie poďakoval a zároveň som ho požiadal o odklad rokovania, dokým nenajdeme zhodu vo vládnej koalícii.\" Že koalícia musí prejsť testom však nie je pôvodný výrok M. Dzurindu, ale dodatok R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedol denník SME , Mikuláš Dzurinda reagoval na oficiálnu pozvánku SMER-u rokovať o eurovale nasledovne: \"Predsedovi SMER-u som sa za pozvanie poďakoval a zároveň som ho požiadal o odklad rokovania, dokým nenajdeme zhodu vo vládnej koalícii.\" Že koalícia musí prejsť testom však nie je pôvodný výrok M. Dzurindu, ale dodatok R. Fica."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6021151/dzurinda-nechal-fica-cakat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:50.641891+00:00"}
{"id": "vr35542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35542", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minister Vážny nemá 600 metrovú kanceláriu.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako je zmienené vyššie, 600 metrov má celý trakt. Kancelária má podľa odhadu Ľubomíra Vážneho približne 40 metrov.", "analysis_paragraphs": ["Ako je zmienené vyššie, 600 metrov má celý trakt. Kancelária má podľa odhadu Ľubomíra Vážneho približne 40 metrov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["odhadu"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/172140/kauza-koberec-vazny-poda-buduci-tyzden-zalobu-na-figela/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:27.168298+00:00"}
{"id": "vr37778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37778", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec, naše prokurátorské zákony dala skontrolovať aj Rada Európy, kde generálny prokurátor Neuchatel zo Švajčiarska, ktorý robil vlastne nejaký audit tých našich zákonov, povedal jednu vetu. Zacitujem. Oba návrhy zákonov sú dobre štrukturované, veľmi starostlivo vypracované a upravujú všetky demokratické otázky, ktoré sú v danej oblasti podstatné. Možno povedať, že v porovnaní s tým čo platí v iných štátoch západnej a strednej Európy, sú naozaj tieto návrhy úplné.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na posudok, ktorý vypracoval pán Pierre Cornu ešte v roku 2001, vtedajší generálny prokurátor kantonu Neuchatel vo Švajčiarsku, sa odvoláva viacero obhajcov doterajšieho zákona o prokurátoroch: list poslancom NR SR od L. Tichého (.rtf), list Rady prokurátorov SR , list generálneho prokurátora Dobroslava Trnku adresovaný predsedníčke vlády (.pdf). Originálne znenie celého dokumentu s posudkom sa nám však nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Na posudok, ktorý vypracoval pán Pierre Cornu ešte v roku 2001, vtedajší generálny prokurátor kantonu Neuchatel vo Švajčiarsku, sa odvoláva viacero obhajcov doterajšieho zákona o prokurátoroch: list poslancom NR SR od L. Tichého (.rtf), list Rady prokurátorov SR , list generálneho prokurátora Dobroslava Trnku adresovaný predsedníčke vlády (.pdf). Originálne znenie celého dokumentu s posudkom sa nám však nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["list poslancom NR SR", "list Rady prokurátorov SR", "list generálneho prokurátora Dobroslava Trnku"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/ext_dok-list-poslancom/62661c", "http://www.genpro.gov.sk/list-rady-prokuratorov-sr-predsednicke-vlady-ivete-radicovej-/54081s", "https://demagog.sk/vyrok/www.genpro.gov.sk/7671-ext_dok/56641c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:55.007402+00:00"}
{"id": "vr14534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14534", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "(...) nešpecifikované výdaje v rámci zdravotníctva, jedna tretina zo všetkých, čo idú do zdravotníctva vlastne nevieme, kam tečú...", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že podľa dát Eurostat o výdavkoch na zdravotníctvo je až jedna tretina výdavkov zaradená do nešpecifikovaných výdavkov. Zaradenie do tejto kategórie však môže byť skôr spôsobné metodikou Eurostat, než málo podrobnými dátami o tom, kam konkrétne tieto zdroje smerujú. Inými slovami, dáta v Eurostate sú v kategórii nezaradené, čo nevyhnutne neznamená, že slovenské dáta nedovoľujú zistiť, kam tieto zdroje \"tečú\". Vzhľadom na to, že nevieme, či zaradenie do nešpecifikovaných výdavkov je spôsobené len metodikou Eurostat alebo skutočne aj slovenské dáta sú nedostatočne špecifické(tie nie sú dostupné), výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide o 32 %, teda jednu tretinu. Žitňanská však hovorí, že nevieme, kam tieto zdroje vlastne tečú. To však nemusí byť celkom tak, keďže sa mohlo jednoducho stať, že Eurostat len podľa metodiky nevedel zaradiť slovenské dáta. Inými slovami, dáta, ktoré Eurostat preberá zo Slovenska, nevedel zaradiť do svojej metodiky. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Je vysoko pravdepodobné, že slovenské dáta sú presnejšie rozčlenené na oblasti spomenuté vyššie v popise nešpecifikovaných výdavkoch, no Eurostat ich podľa svojej metodiky podrobne nečlení. Ďakujeme za odbornú konzultáciu Tomášovi Szalayovi z HPI. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že podľa dát Eurostat o výdavkoch na zdravotníctvo je až jedna tretina výdavkov zaradená do nešpecifikovaných výdavkov. Zaradenie do tejto kategórie však môže byť skôr spôsobné metodikou Eurostat, než málo podrobnými dátami o tom, kam konkrétne tieto zdroje smerujú. Inými slovami, dáta v Eurostate sú v kategórii nezaradené, čo nevyhnutne neznamená, že slovenské dáta nedovoľujú zistiť, kam tieto zdroje \"tečú\". Vzhľadom na to, že nevieme, či zaradenie do nešpecifikovaných výdavkov je spôsobené len metodikou Eurostat alebo skutočne aj slovenské dáta sú nedostatočne špecifické(tie nie sú dostupné), výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide o 32 %, teda jednu tretinu. Žitňanská však hovorí, že nevieme, kam tieto zdroje vlastne tečú. To však nemusí byť celkom tak, keďže sa mohlo jednoducho stať, že Eurostat len podľa metodiky nevedel zaradiť slovenské dáta. Inými slovami, dáta, ktoré Eurostat preberá zo Slovenska, nevedel zaradiť do svojej metodiky. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Je vysoko pravdepodobné, že slovenské dáta sú presnejšie rozčlenené na oblasti spomenuté vyššie v popise nešpecifikovaných výdavkoch, no Eurostat ich podľa svojej metodiky podrobne nečlení. Ďakujeme za odbornú konzultáciu Tomášovi Szalayovi z HPI. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5917333/KS-RA-11-013-EN.PDF/2eb9714a-ee4b-49fe-baab-e9af5ca457b1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:59.303935+00:00"}
{"id": "vr38691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38691", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Počiatek tu neustále poukazuje na to, že za nich v prvom kvartáli roku 2010 bol vyšší rast ako je teraz, no len treba povedať, že ten rast sa vždy porovnáva oproti predchádzajúcemu obdobiu minulého, tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka a teda prvý kvartál 2010 bol oproti krízovému prepadu ekonomiky na Slovensku a až v roku 2011 dosiahla ekonomika stav v roku 2009 ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu bolo HDP v prvom kvartáli 2011 v bežných cenách 15 832,8 mil. eur. V prvom kvartáli 2010 to bolo 15 148,5 mil. eur. Pre prvý kvartál 2009 to je 14 655,9 mil. eur. HDP sa zvýšilo v roku 2010 o v prvom kvartáli oproti prvému kvartálu 2009 o 492,6 mil. eur. V roku 2011 sa oproti prvému kvartálu 2010 zvýšilo o 684,3 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu bolo HDP v prvom kvartáli 2011 v bežných cenách 15 832,8 mil. eur. V prvom kvartáli 2010 to bolo 15 148,5 mil. eur. Pre prvý kvartál 2009 to je 14 655,9 mil. eur. HDP sa zvýšilo v roku 2010 o v prvom kvartáli oproti prvému kvartálu 2009 o 492,6 mil. eur. V roku 2011 sa oproti prvému kvartálu 2010 zvýšilo o 684,3 mil. eur."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "2010", "2009"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35590", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17674"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:59.123992+00:00"}
{"id": "vr33650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33650", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na jednej strane nás vyzýva denník Sme, aby sme nepustili bojovníčku proti korupcii, ktorá bola označená a odišla z Úradu pre verejné obstarávanie, pani Bérová, tak aj na základe tohto odporúčania sme ju zobrali na ministerstvo vnútra.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME informoval o Behrovej práci a dôvodoch jej odchodu. Vo svojom stĺpčeku \"Stopli ju\" zástupca šéfredaktora SME Konštantín Čikovský pozitívne hodnotil jej prínos v ÚVO a negatívne jej odchod. Hoci denník SME priamo nevyzýval vládu SR resp. samotného ministra aby Behrovú nepustili, výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže po medializácii tejto tohoto prípadu Ministerstvo vnútra pod vedením Kaliňáka zamestnalo Behrovú ako poradkyňu pre verejné obstarávanie.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME informoval o Behrovej práci a dôvodoch jej odchodu. Vo svojom stĺpčeku \"Stopli ju\" zástupca šéfredaktora SME Konštantín Čikovský pozitívne hodnotil jej prínos v ÚVO a negatívne jej odchod. Hoci denník SME priamo nevyzýval vládu SR resp. samotného ministra aby Behrovú nepustili, výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže po medializácii tejto tohoto prípadu Ministerstvo vnútra pod vedením Kaliňáka zamestnalo Behrovú ako poradkyňu pre verejné obstarávanie."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["stĺpčeku", "Behrovú", "informovali", "SME"], "url": ["http://komentare.sme.sk/c/6587621/stlpcek-konstantina-cikovskeho-stopli-ju.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6611629/behrova-bude-poradkynou-kalinaka.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6587136/chcela-zmenit-urad-co-strazi-tendre-odchadza-pre-nezhody.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6587136/chcela-zmenit-urad-co-strazi-tendre-odchadza-pre-nezhody.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:17.197990+00:00"}
{"id": "49862", "numeric_id": 49862, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49862", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "80 % firiem francúzskych a nemeckých tam ostali (v Rusku, pozn.).", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných dát bolo v Rusku v roku 2023 podľa analýzy Kyiv School of Economics 92 % nemeckých firiem, z čoho 67 % je aktívne pôsobiacich a 25 % z nich ruský trh opúšťa. Ruský trh podľa analýzy úplne opustilo 8 % nemeckých firiem. Podľa B4Ukrajine, Rusko do februára 2023 úplne opustilo 12 % francúzskych firiem, pričom 66 % francúzskych spoločností v Rusku pôsobí aktívne. Štatistiky tak ukazujú, že väčšina nemeckých a francúzskych firiem buď naďalej aktívne pôsobí, alebo je stále prítomná v Rusku, hoci plánuje odchod.\n\nPodľa dát Kyiv School of Economics ( KSE ) pôsobilo pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v Rusku približne 400 nemeckých firiem. V roku 2023 iba 8 % všetkých nemeckých firiem pôsobiacich v Rusku úplne opustilo ruský trh a 25 % nemeckých firiem ruský trh plánuje opustiť. Väčšina nemeckých firiem v Rusku udržiava aktívne obchodné aktivity. Počet nemeckých firiem stále pôsobiacich v Rusku dosahoval k septembru 2023 67 % pôvodného počtu.\n\nPodľa B4Ukrajine, do februára 2023 Rusko úplne opustilo 12 % francúzskych firiem, pričom 66 % ostalo v aktívnom pôsobení na území Ruska.\n\nKSE navyše uvádza , že Francúzsko a Nemecko sú v Rusku po Spojených štátoch aktuálne poprednými zahraničnými zamestnávateľmi.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných dát bolo v Rusku v roku 2023 podľa analýzy Kyiv School of Economics 92 % nemeckých firiem, z čoho 67 % je aktívne pôsobiacich a 25 % z nich ruský trh opúšťa. Ruský trh podľa analýzy úplne opustilo 8 % nemeckých firiem. Podľa B4Ukrajine, Rusko do februára 2023 úplne opustilo 12 % francúzskych firiem, pričom 66 % francúzskych spoločností v Rusku pôsobí aktívne. Štatistiky tak ukazujú, že väčšina nemeckých a francúzskych firiem buď naďalej aktívne pôsobí, alebo je stále prítomná v Rusku, hoci plánuje odchod.", "Podľa dát Kyiv School of Economics ( KSE ) pôsobilo pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v Rusku približne 400 nemeckých firiem. V roku 2023 iba 8 % všetkých nemeckých firiem pôsobiacich v Rusku úplne opustilo ruský trh a 25 % nemeckých firiem ruský trh plánuje opustiť. Väčšina nemeckých firiem v Rusku udržiava aktívne obchodné aktivity. Počet nemeckých firiem stále pôsobiacich v Rusku dosahoval k septembru 2023 67 % pôvodného počtu.", "Podľa B4Ukrajine, do februára 2023 Rusko úplne opustilo 12 % francúzskych firiem, pričom 66 % ostalo v aktívnom pôsobení na území Ruska.", "KSE navyše uvádza , že Francúzsko a Nemecko sú v Rusku po Spojených štátoch aktuálne poprednými zahraničnými zamestnávateľmi."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["KSE", "opustilo", "opustilo", "ostalo", "uvádza"], "url": ["https://kse.ua/about-the-school/news/53rd-issue-of-the-regular-digest-on-impact-of-foreign-companies-exit-on-rf-economy/", "https://kse.ua/about-the-school/news/53rd-issue-of-the-regular-digest-on-impact-of-foreign-companies-exit-on-rf-economy/#:~:text=So%20out%20of,exit%20despite%20pressure.", "https://www.business-humanrights.org/en/latest-news/majority-of-french-cos-keep-doing-business-in-russia-one-year-after-invasion-of-ukraine-recent-data-shows/", "https://b4ukraine.org/pdf/B4Ukraine_Unfinished_Business.pdf", "https://kse.ua/about-the-school/news/53rd-issue-of-the-regular-digest-on-impact-of-foreign-companies-exit-on-rf-economy/#:~:text=Based%20on%20available,left%20the%20market."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:07.900380+00:00"}
{"id": "vr31401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31401", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pôvodne bolo vyjadrenie pána predsedu Smeru Fica, že ak bude pán Čentéš zvolený v tajnej voľbe, príde zablahoželá mu. Bol v tajnej voľbe zvolený, to sa potom tiež zmenilo.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy SITA Róbert Fico v relácii Na telo 22.5.2011 vyhlásil, že koalícia môže zvoliť na post generálneho prokurátora kohokoľvek, ale nech to urobí v tajnej voľbe. \"Keby ste Jozefa Čentéša zvolili normálne v tajnej voľbe, prišiel by som a podal mu ruku,\" odkázal Fico.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy SITA Róbert Fico v relácii Na telo 22.5.2011 vyhlásil, že koalícia môže zvoliť na post generálneho prokurátora kohokoľvek, ale nech to urobí v tajnej voľbe. \"Keby ste Jozefa Čentéša zvolili normálne v tajnej voľbe, prišiel by som a podal mu ruku,\" odkázal Fico."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "mala", "TASR", "poslanci mali s voľbou počkať", "Dobroslav Trnka kandidatúru stiahol"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zvolte-koho-chcete-ale-v-tajnej-volbe-ziada-koaliciu-fico-pk4-/sk_domace.asp?c=A110522_150938_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5788681/volba-generalneho-prokuratora-bude-verejna.html", "http://spravy.pravda.sk/generalny-prokurator-sa-bude-v-piatok-volit-tajne-oznamil-sulik-p8u-/sk_domace.asp?c=A110616_111128_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5941359/minuta-po-minute-prezident-centesa-zatial-nevymenuje.html", "http://www.sme.sk/c/5942499/centes-uspel-v-tajnej-volbe-trnka-nekandidoval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:27.183194+00:00"}
{"id": "47343", "numeric_id": 47343, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47343", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Ja som počul, že pán Matovič prišiel o svoju ochranku.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "gor Matovič mal ako bývalý predseda vlády nárok na zvýšenú ochranu aj po skončení svojho pôsobenia, a to po dobu 90 dní. Túto ochranu mu o ďalší mesiac predĺžil minister vnútra Roman Mikulec. Po uplynutí tejto doby Matovič o „ premiérsku ochranku” prišiel a ako ministrovi financií mu bola pridelená ochranka pre člena vlády. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["gor Matovič mal ako bývalý predseda vlády nárok na zvýšenú ochranu aj po skončení svojho pôsobenia, a to po dobu 90 dní. Túto ochranu mu o ďalší mesiac predĺžil minister vnútra Roman Mikulec. Po uplynutí tejto doby Matovič o „ premiérsku ochranku” prišiel a ako ministrovi financií mu bola pridelená ochranka pre člena vlády. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["predĺžil", "prišiel"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22694999/minister-mikulec-predlzil-matovicovi-ochranku.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/599585-matovicovi-zvysenu-ochranku-nepredlzili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:01.088585+00:00"}
{"id": "vr30268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30268", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vidíme priestor aj pri dani z nehnuteľnosti. Ktorá je veľmi nízka, jedna z najnižších na svete.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Našli sme len štatistiku OECD, ktorá meria príjem štátu z dane z nehnuteľnosti ako podiel na celkovom HDP, nie sadzbu dane. Podľa údajov OECD (property tax, Tabuľka 22) má Slovensko skutočne jeden z nižších príjmov z dane z nehnuteľnosti. Nižšie príjmy z dane z nehnuteľnosti (podľa oboch metód prepočtu: percentuálne k HDP, aj percentuálne k celkovej daňovej záťaži) zo spomenutých krajín OECD má len Mexiko. Česká republika má približne rovnaké príjmy dane z nehnuteľnosti.", "analysis_paragraphs": ["Našli sme len štatistiku OECD, ktorá meria príjem štátu z dane z nehnuteľnosti ako podiel na celkovom HDP, nie sadzbu dane. Podľa údajov OECD (property tax, Tabuľka 22) má Slovensko skutočne jeden z nižších príjmov z dane z nehnuteľnosti. Nižšie príjmy z dane z nehnuteľnosti (podľa oboch metód prepočtu: percentuálne k HDP, aj percentuálne k celkovej daňovej záťaži) zo spomenutých krajín OECD má len Mexiko. Česká republika má približne rovnaké príjmy dane z nehnuteľnosti."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["údajov OECD"], "url": ["http://www.oecd.org/document/60/0,3746,en_2649_34533_1942460_1_1_1_1,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:45.260873+00:00"}
{"id": "vr33163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33163", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "V Ústave pamäti národa už pracujem 8 rokov.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME (13. februára 2013) v súvislosti so zvolením Ondreja Krajňáka za šéfa Ústavu pamäti národa informoval, že O. Krajňák pracuje v ÚPN od roku 2004 a pracoval ako vedúci projektu Oral history . Spolu ide teda o 8 rokov pôsobenia v ÚPN", "analysis_paragraphs": ["Denník SME (13. februára 2013) v súvislosti so zvolením Ondreja Krajňáka za šéfa Ústavu pamäti národa informoval, že O. Krajňák pracuje v ÚPN od roku 2004 a pracoval ako vedúci projektu Oral history . Spolu ide teda o 8 rokov pôsobenia v ÚPN"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Oral history"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6701364/novym-sefom-upn-sa-stal-ondrej-krajnak-podporila-ho-aj-opozicia.html", "http://www.upn.gov.sk/filmy/projekt-oral-history-svedkovia-z-obdobia-neslobody"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:05.451244+00:00"}
{"id": "vr28968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28968", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja oceňujem, že niektorí opoziční poslanci hlasovali za zákon o schránkových firmách. Prijali sa rozhodnutia na úrovni elektronického obstarávania.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico má na mysli novelu Zákona o verejnom obstarávaní ( .rtf ), ktorý sa venoval i problematike schránkových firiem, za ktorú 3. decembra 2014 hlasovalo i 38 opozičných poslancov. Taktiež boli prijaté rozhodnutia o elektronickom obstarávaní, tzv. elektronickom trhovisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo všetkých 150 poslancov sa na hlasovaní zúčastnilo 135, 14 ich bolo neprítomných a jeden poslanec nehlasoval. 115 ľudí hlasovalo za, 0 proti a 20 sa zdržalo hlasovania. Okrem väčšiny poslancov Smeru-SD za tento zákon hlasovali i opoziční poslanci a to konkrétne: KDH: Pavol Abrhan, Jozef Bobík, Július Brocka, Ján Figeľ, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Ján Hudacký, Marián Kvasnička, Jozef Mikloško, Peter Muránsky, Alojz Přidal, Marián Radošovský, Ivan Uhliarik a Pavol Zajac. OĽaNO: Miroslav Kadúc. Most-Híd: Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Béla, Gabriel Csicsai, Árpad Érsek, Elemér Jakab, Zsolt Simon, László Sólymos, František Šebej, Ivan Švejna, Péter Vörös a Lucia Žitňanská. Nezaradení: Miroslav Beblavý, Juraj Droba, Martin Fedor, Martin Chren, Eugen Jurzyca, Ľudovít Kaník, Daniel Krajcer, Ivan Mikloš, Jozef Mikuš, Juraj Miškov, Viliam Novotný a Magdaléna Váršaryová. Novela Zákona o verejnom obstarávaní sa venuje elektronickému trhovisku, v rámci ktorého budú zverejnené ponuky jednotlivých potenciálnych dodávateľov a rovnako aj zadané zákazky štátu: \"(1)Elektronické trhovisko je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov, stavebných prác alebo služieb, bežne dostupných na trhu, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností.\" Téme elektronického trhoviska už portál Demagog.SK overoval, diskutovalo sa o nej napríklad 23. septembra 2012 v relácii O 5 minút 12 .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico má na mysli novelu Zákona o verejnom obstarávaní ( .rtf ), ktorý sa venoval i problematike schránkových firiem, za ktorú 3. decembra 2014 hlasovalo i 38 opozičných poslancov. Taktiež boli prijaté rozhodnutia o elektronickom obstarávaní, tzv. elektronickom trhovisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo všetkých 150 poslancov sa na hlasovaní zúčastnilo 135, 14 ich bolo neprítomných a jeden poslanec nehlasoval. 115 ľudí hlasovalo za, 0 proti a 20 sa zdržalo hlasovania. Okrem väčšiny poslancov Smeru-SD za tento zákon hlasovali i opoziční poslanci a to konkrétne: KDH: Pavol Abrhan, Jozef Bobík, Július Brocka, Ján Figeľ, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Ján Hudacký, Marián Kvasnička, Jozef Mikloško, Peter Muránsky, Alojz Přidal, Marián Radošovský, Ivan Uhliarik a Pavol Zajac. OĽaNO: Miroslav Kadúc. Most-Híd: Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Béla, Gabriel Csicsai, Árpad Érsek, Elemér Jakab, Zsolt Simon, László Sólymos, František Šebej, Ivan Švejna, Péter Vörös a Lucia Žitňanská. Nezaradení: Miroslav Beblavý, Juraj Droba, Martin Fedor, Martin Chren, Eugen Jurzyca, Ľudovít Kaník, Daniel Krajcer, Ivan Mikloš, Jozef Mikuš, Juraj Miškov, Viliam Novotný a Magdaléna Váršaryová. Novela Zákona o verejnom obstarávaní sa venuje elektronickému trhovisku, v rámci ktorého budú zverejnené ponuky jednotlivých potenciálnych dodávateľov a rovnako aj zadané zákazky štátu: \"(1)Elektronické trhovisko je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov, stavebných prác alebo služieb, bežne dostupných na trhu, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností.\" Téme elektronického trhoviska už portál Demagog.SK overoval, diskutovalo sa o nej napríklad 23. septembra 2012 v relácii O 5 minút 12 ."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "150 poslancov", "Novela", "O 5 minút 12"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407703", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34956", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:21.604357+00:00"}
{"id": "vr32646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32646", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Ja mám konkrétny príklad z Prievidze, ešte zákon ani nezačal fungovať, ako vaši nominanti (nominanti SMERu, pozn.) prihrávajú svojim v oblasti chránených dielní a naopak tí, ktorí tam pôsobili dlhé roky, tak tí ako sú až šikanovaní.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská chránená dielňa je organizácia, ktorá združuje ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou (handicapovaných ľudí) z celého Slovenska. Títo ľudia vykonávajú pre firmy prácu jednorázovo i pravidelne a úroveň tejto práce zodpovedá úrovni zdravých ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská chránená dielňa je organizácia, ktorá združuje ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou (handicapovaných ľudí) z celého Slovenska. Títo ľudia vykonávajú pre firmy prácu jednorázovo i pravidelne a úroveň tejto práce zodpovedá úrovni zdravých ľudí."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["chránená dielňa", "Shino", "novela zákona o službách zamestnanosti"], "url": ["http://www.schd.sk/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/125575/Pokym-sa-firma-SHINO-nedostane-do-konkurzu-invalidi-svoje-peniaze-neuvidia", "http://www.teraz.sk/slovensko/postihnuti-sa-boja-zaniku-chranenych/26502-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:08.745591+00:00"}
{"id": "vr27990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27990", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Áno, je to tak úsmevné, keď v novinách niektorí veľkí právnici, ako si hovoria, sú podpísaní a napíšu, že prezident nesmie vymenovať nových sudcov. Absolútna nepravda. Súčasný prezident je prezidentom do 15-tého a dovtedy má právo a povinnosť robiť úkony, ktoré ho, do ktorých ho Ústava zaväzuje alebo ktoré mu Ústava môže dávať. Čiže aj pokiaľ ide o menovanie ústavných sudcov, ja mám právo týchto sudcov z tých 6 vybrať 3 a vymenovať. (...)  Na druhej strane chcem povedať k tým, ktorí hovoria, že nesmiem, že Ústava hovorí jednoznačne. Prezident vymenuje z dvojnásobného počtu, čiže v tomto prípade 6 bolo zvolených, vymenuje a budúci prezident nemá právo, ani možnosť podľa Ústavy týchto neprijať ich sľub. Dokonca aj to, čo som čítal, že prezident môže týchto 6 odmietnuť a znovu požiadať Národnú radu, takisto to nie je pravda. Prezident je povinný z tých 6, keby vyberal, z tých 6 vybrať 3.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ivan Gašparovič uvádza viaceré fakty pri formovaní svojho argumentu a keďže sa jedná sa o jednu myšlienku, hodnotíme to ako jeden výrok. V prvom rade, je pravdou, že stanovisko viacerých významných právnikov o nemožnosti prezidenta vymenovať kandidátov na ústavných sudcov zverejnené bolo. I nterpretácia čl. 102 ods. 1 písm. s) I. Gašparovičom je však v rozpore s uznesením Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, vydanie ktorého bolo iniciované práve konaním súčasného prezidenta v inej otázke realizácie jeho menovacích právomocí a o ktoré sa Gašparovič dodnes opiera pri zdôvodňovaní legitimity svojho rozhodnutia vo veci nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora. Bez toho aby sme hodnotili právnu podstatu týchto právnických názorov, hodnotíme výrok Ivana Gašparoviča ako zavádzajúci, keďže svoje odôvodnenie v tejto veci stavia v protiklade k svojmu vlastnému odôvodneniu vo veci porovnateľnej. Ivan Gašparovič má textami v novinách na mysli stanovisko organizácie VIA IURIS, ktoré bolo v stručnej podobe formou komentára zverejnené aj v denníku SME. Toto stanovisko sa opiera najmä o systematický výklad ústavy a o uznesenie (.pdf) ústavného súdu PL. ÚS 14/06, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť disponovať demokratickou legitimitou pre výkon prezidentských právomocí, ktorú prezidenti získavajú zvolením v priamych voľbách na vopred stanovené funkčné obdobie. Novozvolený prezident Andrej Kiska získal legitimitu v demokratických voľbách pre výkon mandátu od 15. júna 2014 a Gašparovič do 15. júna. Pritom funkčné obdobie trojice súčasných ústavných sudcov vyprší až 4. júla. Podľa stanoviska nesmie prezident, ktorý podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy \"zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov,\" a podľa uznesenia PL. ÚS 14/06 \"môže uplatňovať vlastnú politickú líniu\" pri svojom rozhodovaní, rozhodnúť o vymenovaní funkcionárov, ktorí nastúpia do úradu až po uplynutí jeho funkčného obdobia. Ak by sme aj akceptovali, že vyššie uvedená interpretácia je viac právnym názorom, než faktom, jej faktickú správnosť potvrdzuje uznesenie (.pdf) Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, o ktoré sa prezident sám opiera v otázke nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora J. Čentéša. Toto uznesenie možno v otázke (ne)možnosti prezidenta odmietnuť zvolených kandidátov bezpochyby vztiahnuť aj na kandidátov na ústavných sudcov, pretože ods. s) a t) čl. 102 Ústavy SR obsahujú rovnakú formuláciu právomoci slovami \"vymenúva a odvoláva,\" nie \"vymenuje\", ako to tento krát uvádza Gašparovič. Uznesenie ÚS oprávňuje prezidenta nevymenovať kandidáta \"z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" Je teda zrejmé, že ak by prezident uvážil, že pri viac než troch zo zvolených šiestich kandidátov na sudcov existujú takéto závažné skutočnosti, mohol by, opierajúc sa o výklad jeho právomoci Ústavným súdom SR, s primeraným odôvodnením, ktoré sa nezakladá na svojvoľných argumentoch, nevymenovať jedného, viacerých alebo aj žiadnych ústavných sudcov zo zvolenej šestice kandidátov. Ústava používa pojem \"vymenuje\" celkovo iba trikrát: (1) v prípade menovania ministrov vlád, (2) \"ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky\", alebo (3) \"sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.\" Daný prípad nespadá ani do jedného z týchto prípadov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovič uvádza viaceré fakty pri formovaní svojho argumentu a keďže sa jedná sa o jednu myšlienku, hodnotíme to ako jeden výrok. V prvom rade, je pravdou, že stanovisko viacerých významných právnikov o nemožnosti prezidenta vymenovať kandidátov na ústavných sudcov zverejnené bolo. I nterpretácia čl. 102 ods. 1 písm. s) I. Gašparovičom je však v rozpore s uznesením Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, vydanie ktorého bolo iniciované práve konaním súčasného prezidenta v inej otázke realizácie jeho menovacích právomocí a o ktoré sa Gašparovič dodnes opiera pri zdôvodňovaní legitimity svojho rozhodnutia vo veci nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora. Bez toho aby sme hodnotili právnu podstatu týchto právnických názorov, hodnotíme výrok Ivana Gašparoviča ako zavádzajúci, keďže svoje odôvodnenie v tejto veci stavia v protiklade k svojmu vlastnému odôvodneniu vo veci porovnateľnej. Ivan Gašparovič má textami v novinách na mysli stanovisko organizácie VIA IURIS, ktoré bolo v stručnej podobe formou komentára zverejnené aj v denníku SME. Toto stanovisko sa opiera najmä o systematický výklad ústavy a o uznesenie (.pdf) ústavného súdu PL. ÚS 14/06, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť disponovať demokratickou legitimitou pre výkon prezidentských právomocí, ktorú prezidenti získavajú zvolením v priamych voľbách na vopred stanovené funkčné obdobie. Novozvolený prezident Andrej Kiska získal legitimitu v demokratických voľbách pre výkon mandátu od 15. júna 2014 a Gašparovič do 15. júna. Pritom funkčné obdobie trojice súčasných ústavných sudcov vyprší až 4. júla. Podľa stanoviska nesmie prezident, ktorý podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy \"zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov,\" a podľa uznesenia PL. ÚS 14/06 \"môže uplatňovať vlastnú politickú líniu\" pri svojom rozhodovaní, rozhodnúť o vymenovaní funkcionárov, ktorí nastúpia do úradu až po uplynutí jeho funkčného obdobia. Ak by sme aj akceptovali, že vyššie uvedená interpretácia je viac právnym názorom, než faktom, jej faktickú správnosť potvrdzuje uznesenie (.pdf) Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, o ktoré sa prezident sám opiera v otázke nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora J. Čentéša. Toto uznesenie možno v otázke (ne)možnosti prezidenta odmietnuť zvolených kandidátov bezpochyby vztiahnuť aj na kandidátov na ústavných sudcov, pretože ods. s) a t) čl. 102 Ústavy SR obsahujú rovnakú formuláciu právomoci slovami \"vymenúva a odvoláva,\" nie \"vymenuje\", ako to tento krát uvádza Gašparovič. Uznesenie ÚS oprávňuje prezidenta nevymenovať kandidáta \"z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" Je teda zrejmé, že ak by prezident uvážil, že pri viac než troch zo zvolených šiestich kandidátov na sudcov existujú takéto závažné skutočnosti, mohol by, opierajúc sa o výklad jeho právomoci Ústavným súdom SR, s primeraným odôvodnením, ktoré sa nezakladá na svojvoľných argumentoch, nevymenovať jedného, viacerých alebo aj žiadnych ústavných sudcov zo zvolenej šestice kandidátov. Ústava používa pojem \"vymenuje\" celkovo iba trikrát: (1) v prípade menovania ministrov vlád, (2) \"ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky\", alebo (3) \"sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.\" Daný prípad nespadá ani do jedného z týchto prípadov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "zverejnené", "uznesenie", "vyprší", "uznesenie", "Ústavy", "Ústava"], "url": ["http://www.viaiuris.sk/aktualne/477-stanovisko-k-reakcii-prezident.html", "http://komentare.sme.sk/c/7219732/porusi-ivan-gasparovic-ustavu.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2009/90_09s.pdf", "http://www.sme.sk/c/7160584/ustavny-pravnik-gasparovic-nesmie-rozhodovat-s-ucinkom-po-15-juni.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2012/58_12s.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:17.526374+00:00"}
{"id": "42777", "numeric_id": 42777, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42777", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ladislav Kamenický predkladal návrh, aby teda ľudia ešte o dva roky dlhšie pracovali, do 64 rokov, ale zároveň návrh, ktorý spôsobí dramatické škody v štátnom rozpočte alebo vo verejných financiách.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK výrok týkajúci sa dôchodkového stropu overoval už v máji 2018. V tom čase bol aktuálny návrh predložený stranou SMER-SD, ktorý stanovil odchod do dôchodku vo veku maximálne 65 rokov. Aj na základe predošlého overovania môžeme výrok vyhodnotiť ako pravdivý. Koaličná SNS sa predošlý návrh rozhodla nepodporiť a vyslovila sa za zastopovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Návrh ústavného zákona, ktorý bol nakoniec 28. marca 2019 schválený, predkladal , medzi inými, aj Ladislav Kamenický (SMER-SD). Opatrenie ponecháva doterajší mechanizmus a zároveň stanovuje horný limit dôchodkového veku na 64 rokov. Zavedenie tejto hranice sa dotkne ľudí narodených v roku 1974 a neskôr, teda občanov mladších ako 44 rokov. V roku 2018 hnutie OĽANO požiadalo nezávislý orgán, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť o kvantifikáciu vplyvu zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov. Rada zhodnotila, že opatrenie bude mať v budúcnosti negatívne dôsledky na výšku dôchodkov aj celkovú udržateľnosť verejných financií ( .doc ). So zvýšením počtu dôchodcov sa zvýši aj počet výdavkov na túto skupinu obyvateľstva, čo spôsobí zníženie potenciálu ekonomického rastu, prehĺbi deficit dôchodkového systému a negatívne ovplyvní saldo verejnej správy. ‚‚ V období rokov 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na saldo postupne na 1,1% HDP ročne. V nadväznosti na zhoršenie salda verejnej správy, dôjde ku nárastu dlhu verejnej správy o 22,5% HDP v roku 2066.” Z pohľadu trhu práce, dôjde k strate tej časti obyvateľstva, ktorá by mohla aj naďalej byť na tomto trhu aktívna. To sa prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 p.b. V roku 2066 by tak HDP bolo nižšie o 6,2%. Toto opatrenie bude vplývať aj na stav verejných financií: ‚‚ Na kompenzovanie tohto vplyvu bude potrebné nájsť dodatočné trvalé úspory vo výdavkoch resp. dodatočné príjmy minimálne vo výške 0,3% HDP... Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo znamená udržanie úrovne dlhu pod hornou hranicou limitu na dlh vo výške 50% HDP počas najbližších 50-tich rokov, by bolo potrebné dosiahnuť v roku 2020 prebytkové štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,1% HDP. Po zavedení hornej hranice dôchodkového veku bude takýto výsledok hospodárenia nepostačujúci, keďže dlh by sa do konca roku 2066 zvýšil na úroveň približne 77% HDP . Pre obnovenie dlhodobej udržateľnosti by bolo nutné, aby v roku 2020 verejná správa hospodárila (štrukturálne) s prebytkom minimálne 0,4% HDP.” Okrem toho bude mať dôchodkový strop značný vplyv aj na jednotlivcov, domácnosti a makroekonomický rozvoj.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK výrok týkajúci sa dôchodkového stropu overoval už v máji 2018. V tom čase bol aktuálny návrh predložený stranou SMER-SD, ktorý stanovil odchod do dôchodku vo veku maximálne 65 rokov. Aj na základe predošlého overovania môžeme výrok vyhodnotiť ako pravdivý. Koaličná SNS sa predošlý návrh rozhodla nepodporiť a vyslovila sa za zastopovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Návrh ústavného zákona, ktorý bol nakoniec 28. marca 2019 schválený, predkladal , medzi inými, aj Ladislav Kamenický (SMER-SD). Opatrenie ponecháva doterajší mechanizmus a zároveň stanovuje horný limit dôchodkového veku na 64 rokov. Zavedenie tejto hranice sa dotkne ľudí narodených v roku 1974 a neskôr, teda občanov mladších ako 44 rokov. V roku 2018 hnutie OĽANO požiadalo nezávislý orgán, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť o kvantifikáciu vplyvu zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov. Rada zhodnotila, že opatrenie bude mať v budúcnosti negatívne dôsledky na výšku dôchodkov aj celkovú udržateľnosť verejných financií ( .doc ). So zvýšením počtu dôchodcov sa zvýši aj počet výdavkov na túto skupinu obyvateľstva, čo spôsobí zníženie potenciálu ekonomického rastu, prehĺbi deficit dôchodkového systému a negatívne ovplyvní saldo verejnej správy. ‚‚ V období rokov 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na saldo postupne na 1,1% HDP ročne. V nadväznosti na zhoršenie salda verejnej správy, dôjde ku nárastu dlhu verejnej správy o 22,5% HDP v roku 2066.” Z pohľadu trhu práce, dôjde k strate tej časti obyvateľstva, ktorá by mohla aj naďalej byť na tomto trhu aktívna. To sa prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 p.b. V roku 2066 by tak HDP bolo nižšie o 6,2%. Toto opatrenie bude vplývať aj na stav verejných financií: ‚‚ Na kompenzovanie tohto vplyvu bude potrebné nájsť dodatočné trvalé úspory vo výdavkoch resp. dodatočné príjmy minimálne vo výške 0,3% HDP... Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo znamená udržanie úrovne dlhu pod hornou hranicou limitu na dlh vo výške 50% HDP počas najbližších 50-tich rokov, by bolo potrebné dosiahnuť v roku 2020 prebytkové štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,1% HDP. Po zavedení hornej hranice dôchodkového veku bude takýto výsledok hospodárenia nepostačujúci, keďže dlh by sa do konca roku 2066 zvýšil na úroveň približne 77% HDP . Pre obnovenie dlhodobej udržateľnosti by bolo nutné, aby v roku 2020 verejná správa hospodárila (štrukturálne) s prebytkom minimálne 0,4% HDP.” Okrem toho bude mať dôchodkový strop značný vplyv aj na jednotlivcov, domácnosti a makroekonomický rozvoj."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "nepodporiť", "predkladal", ".doc"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/vr17830/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/dochodkovy-strop-65-rokov-je-podla-sns/325604-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6849", "https://www.rozpoctovarada.sk/vo_download/rrz_ko_20180216_strop_dv_65.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:38.648589+00:00"}
{"id": "vr29500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29500", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zabezpečený bol výrazný nárast platov lekárov a sestier v štátnych nemocniciach. Priemerná hrubá mzda lekára je viac ako 2 500 eur, u sestier je to nad 1 000 eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Platy lekárov a zdravotných sestier v porovnaní s minulým obdobím naozaj rástli. Priemerná hrubá mzda zdravotných sestier so započítaním služieb a pohotovosti dosiahla už v roku 2014 hranice 1000 eur. Priemerný plat lekárov bol na začiatku minulého roku rovnako so započítaním služieb a pohotovosti 2149 eur. V januári 2015 sa však zvyšovala minimálna mzda atestovaných lekárov. Nedokážeme ale overiť ako táto zmena ovplyvnila priemerný plat lekárov na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Platy lekárov a zdravotných sestier v porovnaní s minulým obdobím naozaj rástli. Priemerná hrubá mzda zdravotných sestier so započítaním služieb a pohotovosti dosiahla už v roku 2014 hranice 1000 eur. Priemerný plat lekárov bol na začiatku minulého roku rovnako so započítaním služieb a pohotovosti 2149 eur. V januári 2015 sa však zvyšovala minimálna mzda atestovaných lekárov. Nedokážeme ale overiť ako táto zmena ovplyvnila priemerný plat lekárov na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["(zdroj)", "tu", "analýze", "údajov", "pdf", "článku", "zvyšuje"], "url": ["http://agentury.sme.sk/c/7572098/atestovanym-lekarom-vzrastli-platy-vyziada-si-to-16-milionov-eur.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/247565/lekari-plat/", "http://www.hpi.sk/cdata/Documents/Zhodnotenie_mzdoveho_vyvoja_v_zdravotnictve_SR.pdf", "http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/42049c18-052e-42b1-adc5-5d55158697d3/Priemerna_mesacna_mzda_zamestnanca_hospodarstva_SR_2013.pdf?MOD=AJPERES", "http://www.hpi.sk/cdata/Documents/Zhodnotenie_mzdoveho_vyvoja_v_zdravotnictve_SR.pdf", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7625832/atestovani-lekari-dostanu-lepsiu-vypatu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7570744/mzdy-atestovanych-lekarov-stupnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:08.922312+00:00"}
{"id": "vr33933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33933", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "V prípade Slovenska len minulý rok to bolo 1,3 miliardy eur (dlhová služba, pozn.), čo je skoro 2% presnejšie 1,9% HDP. A ja som si tak prerátal, že čo to znamená. Znamená to v podstate 18 ročný rozpočet pre ministerstvo zahraničných vecí alebo to znamená rozpočet ministerstva financií s celou daňovou správou, colnicami... na tri roky.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok Maroša Šefčoviča ( O 5 minút 12 , 3. júna 2012)", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok Maroša Šefčoviča ( O 5 minút 12 , 3. júna 2012)"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "štátnom rozpočte", "HDP 2012", "zákona", "rozpočet"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48048", "http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2011c148z511p03.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:15.151089+00:00"}
{"id": "50025", "numeric_id": 50025, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50025", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "35 štátnych tajomníkov, prosím vás, aká vláda to kedy mala.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2025 mala štvrtá vláda Roberta Fica 35 štátnych tajomníkov, čo je najviac od roku 1998. Odvtedy jednu tajomníčku odvolala a v máji 2025 je ich počet 34. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVymenovaním Michala Kaliňáka 21. marca 2025 za štátneho tajomníka ministerstva vnútra dosiahla súčasná vláda Roberta Fica celkový počet 35 štátnych tajomníkov, čo predstavuje najvyšší počet obsadených funkcií tohto typu v exekutívnych štruktúrach Slovenskej republiky od roku 1998. 26. marca 2025 vláda odvolala Gabrielu Matečnú z postu štátnej tajomníčky životného prostredia, momentálne je tak štátnych tajomníkov 34.\n\nAko uvádza Jakub Goda v komentári pre Denník N, ide o rekordný stav, ktorý nebol prekročený ani počas predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Najmenej štátnych tajomníkov pôsobilo počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012, bolo ich 15.\n\nZdroj: Denník N Počet štátnych tajomníkov vo vládach v rokoch 1993 až 1998 nie je verejne dostupný. Podľa zákona o organizácii činnosti vlády ministra v jeho neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Zákon hovorí, že \"v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci.\"", "analysis_paragraphs": ["V marci 2025 mala štvrtá vláda Roberta Fica 35 štátnych tajomníkov, čo je najviac od roku 1998. Odvtedy jednu tajomníčku odvolala a v máji 2025 je ich počet 34. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vymenovaním Michala Kaliňáka 21. marca 2025 za štátneho tajomníka ministerstva vnútra dosiahla súčasná vláda Roberta Fica celkový počet 35 štátnych tajomníkov, čo predstavuje najvyšší počet obsadených funkcií tohto typu v exekutívnych štruktúrach Slovenskej republiky od roku 1998. 26. marca 2025 vláda odvolala Gabrielu Matečnú z postu štátnej tajomníčky životného prostredia, momentálne je tak štátnych tajomníkov 34.", "Ako uvádza Jakub Goda v komentári pre Denník N, ide o rekordný stav, ktorý nebol prekročený ani počas predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Najmenej štátnych tajomníkov pôsobilo počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012, bolo ich 15.", "Zdroj: Denník N Počet štátnych tajomníkov vo vládach v rokoch 1993 až 1998 nie je verejne dostupný. Podľa zákona o organizácii činnosti vlády ministra v jeho neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Zákon hovorí, že \"v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci.\""], "analysis_date": "2025-05-26", "analysis_sources": {"text": ["Vymenovaním", "dosiahla", "odvolala", "Denník N,", "", "Denník N", "zákona"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vlada-vymenovala-michala-kalinaka-do-funkcie-statneho-tajomnika-ministerstva-vnutra", "https://dennikn.sk/4542778/fico-hovoril-o-30-percentnych-skrtoch-statnych-uradnikov-ale-priniesol-o-30-viac-statnych-tajomnikov/", "https://domov.sme.sk/c/23468933/matecna-konci-na-poste-statnej-tajomnicky-envirorezortu.html", "https://dennikn.sk/4542778/fico-hovoril-o-30-percentnych-skrtoch-statnych-uradnikov-ale-priniesol-o-30-viac-statnych-tajomnikov/", "https://img.projektn.sk/wp-static/2025/03/image-30.png?w=600&h=624&fit=crop&fm=jpg&q=85", "https://dennikn.sk/4542778/fico-hovoril-o-30-percentnych-skrtoch-statnych-uradnikov-ale-priniesol-o-30-viac-statnych-tajomnikov/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/vyhlasene_znenie.html#paragraf-4.odsek-3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:15.069074+00:00"}
{"id": "42265", "numeric_id": 42265, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42265", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "... keď som to urobil ja (zmeny v senáte, pozn.), tak zrazu Orosz a Mészáros, (...) povedali, že už to tak nie je (nálezy Ústavného súdu o Harabinových zmenách v senáte, pozn.).", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaní sudcovia Ústavného súdu SR Lajos Mészáros a Ladislav Orosz boli členovia senátu, ktorý rozhodol, že vykonaním zmien v senáte Najvyššieho súdu bolo porušené ústavné právo. Tieto zmeny ako vtedajší predseda NS SR vykonal Štefan Harabin. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu SR vykonal zmeny v senáte, ktoré boli v rozpore s ústavným právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Senát Ústavného súdu, ktorý o tomto rozhodol, bol v zložení: predseda Sergej Kohut a sudcovia Lajos Mészáros a Ladislav Orosz. Nález Ústavného súdu z dňa 17. júna 2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 2013 a vrátil vec na ďalšie konanie.\n\nUznesením Ústavnému súdu z 18. júna 2003 bola sťažnosť Union banky odmietnutá pre neprípustnosť. Sťažnosť sa taktiež týkala zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu, a teda zmeny senátov, pričom banka sa odvolávala na rovnaký článok ústavy (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Ústavný súd však v tomto prípade rozhodol inak ako v roku 2015.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaní sudcovia Ústavného súdu SR Lajos Mészáros a Ladislav Orosz boli členovia senátu, ktorý rozhodol, že vykonaním zmien v senáte Najvyššieho súdu bolo porušené ústavné právo. Tieto zmeny ako vtedajší predseda NS SR vykonal Štefan Harabin. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu SR vykonal zmeny v senáte, ktoré boli v rozpore s ústavným právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Senát Ústavného súdu, ktorý o tomto rozhodol, bol v zložení: predseda Sergej Kohut a sudcovia Lajos Mészáros a Ladislav Orosz. Nález Ústavného súdu z dňa 17. júna 2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 2013 a vrátil vec na ďalšie konanie.", "Uznesením Ústavnému súdu z 18. júna 2003 bola sťažnosť Union banky odmietnutá pre neprípustnosť. Sťažnosť sa taktiež týkala zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu, a teda zmeny senátov, pričom banka sa odvolávala na rovnaký článok ústavy (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Ústavný súd však v tomto prípade rozhodol inak ako v roku 2015."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Nález", "rozsudok", "Uznesením"], "url": ["http://merit.slv.cz/II.US893/2014,forced2032299", "https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/fb1afc57-512d-4f5d-8b24-f099ef69298d%3Ac6199395-0f49-47b2-a4c5-b0639fcd0cb2", "http://merit.slv.cz/I.US126/03"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:10.445152+00:00"}
{"id": "vr31284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31284", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale keď ste podpisovali tie 2 balíky, ktoré neboli realizované, ja neviem či ste si to neuvedomili alebo to bol úmysel, veľkú väčšinu PPP nákladov tvorili finančné náklady a tzn. zisky, úroky a dividendy buď bánk alebo firiem. Neuveriteľných na tých dvoch balíkoch, ktoré predstavovali 100 km, 10 mld. € na 30 rokov, 60% celkového objemu nákladov.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "J. Figeľ tento fakt spomínal už aj v tlačovej správe uverejnenej na webe KDH 28. februára 2012: Stavebné náklady však nie sú pri PPP projektoch najväčším nákladom,\" dodal Ján Figeľ. Približne 60 % nákladov podľa neho reprezentujú úroky, poplatky bankám a akcionárom. A práve na nich sa podľa ministerstva ušetrilo ďalších 7 až 10 miliárd eur. Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť. MF SR uvádza databázu PPP projektov aj so skutočnými výdavkami verejného sektora na ne, tu , avšak vyšpecifikovaným výdavkovým položkám sme sa nedostali.", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ tento fakt spomínal už aj v tlačovej správe uverejnenej na webe KDH 28. februára 2012: Stavebné náklady však nie sú pri PPP projektoch najväčším nákladom,\" dodal Ján Figeľ. Približne 60 % nákladov podľa neho reprezentujú úroky, poplatky bankám a akcionárom. A práve na nich sa podľa ministerstva ušetrilo ďalších 7 až 10 miliárd eur. Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť. MF SR uvádza databázu PPP projektov aj so skutočnými výdavkami verejného sektora na ne, tu , avšak vyšpecifikovaným výdavkovým položkám sme sa nedostali."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["webe KDH", "tu"], "url": ["http://kdh.sk/spravy/z-domova/jan-figel-nepokracovanim-v-ppp-projektoch-stat-usetril-7-az-10-miliard-eur", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7960"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:52.635109+00:00"}
{"id": "vr15889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15889", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však my sme boli tí, ktorí sme to prvýkrát otvorili (kauzu kompa pozn.) Árpád Érsek a potom samozrejme toho sa chytila pani poslankyňa Remišová, vtedy ešte ako blogerka.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otázku pochybností ohľadom verejného obstarávania na prevádzkovanie kompy na Dunaji ako prvý otvoril prostredníctvom interpelácie v parlamente Árpád Érsék, vtedajší opozičný poslanec za stranu Most-Híd. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Otázku pochybností ohľadom verejného obstarávania na prevádzkovanie kompy na Dunaji ako prvý otvoril prostredníctvom interpelácie v parlamente Árpád Érsék, vtedajší opozičný poslanec za stranu Most-Híd. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["interpelácie", "Ako sa uvádza na oficiálnom webe", "reagovala aj Vodohospodárska výstavba", "Garáž z kauzy Interblue znovu na scene – ako robí Smer pre seba a schránky\".", "návrhu o odvolanie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacia&ID=1635", "http://www.most-hid.sk/sk/arpad-ersek-peniaze-tecu-dole-dunajom", "http://www.teraz.sk/ekonomika/a-ersek-napadol-verejne-obstaravani/164816-clanok.html", "https://veronikaremisova.blog.sme.sk/c/390255/garaz-z-kauzy-interblue-znovu-na-scene-ako-robi-smer-pre-seba-a-schranky.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37078"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:11.785800+00:00"}
{"id": "vr34086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34086", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Smer nikdy nepozval celú opozíciu na takúto diskusiu (diskusiu o situácií na ÚS a voľby šéfa NKÚ, pozn.).", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne znenie pozvania sa nám nepodarilo zistiť. Podľa dostupných informácií na rokovanie pozval R. Fico len tri strany opozície. Pozvanie nemali dostať SaS a NOVA.\n\nSITA, TASR , 17. apríla 2013:\n\n\" Fico tri strany, KDH, Most a SDKÚ, pozval na rokovanie o situácii na ústavnom súde a voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).\"\n\nMimoriadne rokovanie sa malo týkať riešenia situácie na Ústavnom súde a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne znenie pozvania sa nám nepodarilo zistiť. Podľa dostupných informácií na rokovanie pozval R. Fico len tri strany opozície. Pozvanie nemali dostať SaS a NOVA.", "SITA, TASR , 17. apríla 2013:", "\" Fico tri strany, KDH, Most a SDKÚ, pozval na rokovanie o situácii na ústavnom súde a voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).\"", "Mimoriadne rokovanie sa malo týkať riešenia situácie na Ústavnom súde a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA, TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277807-ludova-platforma-nepojde-na-rokovanie-s-premierom-ficom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:35.214141+00:00"}
{"id": "44055", "numeric_id": 44055, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44055", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Minister Plavčan za SNS musel odstúpiť, lebo tam kradol ako Straka.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Exminister školstva Peter Plavčan musel odstúpiť pre vážne pochybnosti pri rozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum v roku 2017. Napriek tomu, že podozrenia viedli k začatiu vyšetrovania OLAF-u aj slovenskej polície, zatiaľ nie sú známe výsledky. Žiaden súd doposiaľ nepotvrdil, že v kauze bol spáchaný trestný čin. Pre tvrdenie Richarda Sulíka o „kradnutí” tak neexistuje faktický základ. Hodnotíme ho preto ako nepravdu. Sulík odkazuje na kauzu rozdeľovania eurofondov na výskum a vývoj z leta 2017. Agentúra patriaca pod Ministerstvo školstva mala k dispozícii takmer 700 miliónov eur. Prvý balík, 288 miliónov eur, mal ísť na podporu dlhodobého strategického výskumu. Medzi úspešnými uchádzačmi o peniaze boli najmä súkromné firmy - žiadna z veľkých univerzít. Rektori preto poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi kritický list. Vyhodnotenie žiadostí označili za „nekorektné a netransparentné”, kritizovali odbornosť hodnotiteľov. Druhý balík peňazí, vyše 300 miliónov eur, mal ísť na priemyselné výskumno-vývojové centrá. Niektoré podporené firmy mali nízke obraty, málo zamestnancov a len málo spoločné s vedou. Viaceré si tiež na poslednú chvíľu menili predmet podnikania, aby splnili podmienky. Jedna z firiem prehovorila o tom, že si od nej mal hodnotiteľ pýtať úplatok 20 percent zo žiadanej sumy - ten to odmietol. Najvyšší kontrolný úrad pri preverovaní „nezískal primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do zoznamu hodnotiteľov bol transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná“ ( pdf , str.10). Európska komisia Slovensku na čas pozastavila preplácanie peňazí a obrátila sa na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), aby podozrenia preveril. Slovenská polícia začala v prípade trestné stíhanie. V marci 2019 vyšetrovanie tak OLAFU ako aj slovenských orgánov stále prebiehali . Rozdeľovanie prvého balíka minister Plavčan po kritike zrušil . Pri vysvetľovaní kauzy priznal chyby, na otázky novinárov však viackrát neodpovedal. V auguste 2017 z funkcie po masívnej kritike odstúpil . Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK 15. januára uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext, v ktorom (výrok) zaznel”, s hodnotením nesúhlasí a považuje ho za „neprimerane prísne”. Výrok navrhol hodnotiť ako „neoveriteľný”. „ Súdy v týchto kauzách síce nerozhodli, svoje tvrdenia však pán Sulík stavia na faktoch, dôvodných podozreniach, a tiež stanoviskách kontrolných inštitúcií, ” uviedla Svrčeková.", "analysis_paragraphs": ["Exminister školstva Peter Plavčan musel odstúpiť pre vážne pochybnosti pri rozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum v roku 2017. Napriek tomu, že podozrenia viedli k začatiu vyšetrovania OLAF-u aj slovenskej polície, zatiaľ nie sú známe výsledky. Žiaden súd doposiaľ nepotvrdil, že v kauze bol spáchaný trestný čin. Pre tvrdenie Richarda Sulíka o „kradnutí” tak neexistuje faktický základ. Hodnotíme ho preto ako nepravdu. Sulík odkazuje na kauzu rozdeľovania eurofondov na výskum a vývoj z leta 2017. Agentúra patriaca pod Ministerstvo školstva mala k dispozícii takmer 700 miliónov eur. Prvý balík, 288 miliónov eur, mal ísť na podporu dlhodobého strategického výskumu. Medzi úspešnými uchádzačmi o peniaze boli najmä súkromné firmy - žiadna z veľkých univerzít. Rektori preto poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi kritický list. Vyhodnotenie žiadostí označili za „nekorektné a netransparentné”, kritizovali odbornosť hodnotiteľov. Druhý balík peňazí, vyše 300 miliónov eur, mal ísť na priemyselné výskumno-vývojové centrá. Niektoré podporené firmy mali nízke obraty, málo zamestnancov a len málo spoločné s vedou. Viaceré si tiež na poslednú chvíľu menili predmet podnikania, aby splnili podmienky. Jedna z firiem prehovorila o tom, že si od nej mal hodnotiteľ pýtať úplatok 20 percent zo žiadanej sumy - ten to odmietol. Najvyšší kontrolný úrad pri preverovaní „nezískal primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do zoznamu hodnotiteľov bol transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná“ ( pdf , str.10). Európska komisia Slovensku na čas pozastavila preplácanie peňazí a obrátila sa na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), aby podozrenia preveril. Slovenská polícia začala v prípade trestné stíhanie. V marci 2019 vyšetrovanie tak OLAFU ako aj slovenských orgánov stále prebiehali . Rozdeľovanie prvého balíka minister Plavčan po kritike zrušil . Pri vysvetľovaní kauzy priznal chyby, na otázky novinárov však viackrát neodpovedal. V auguste 2017 z funkcie po masívnej kritike odstúpil . Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK 15. januára uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext, v ktorom (výrok) zaznel”, s hodnotením nesúhlasí a považuje ho za „neprimerane prísne”. Výrok navrhol hodnotiť ako „neoveriteľný”. „ Súdy v týchto kauzách síce nerozhodli, svoje tvrdenia však pán Sulík stavia na faktoch, dôvodných podozreniach, a tiež stanoviskách kontrolných inštitúcií, ” uviedla Svrčeková."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["odkazuje", "boli", "poslali", "mali", "menili", "prehovorila", "pdf", "pozastavila", "začala", "prebiehali", "zrušil", "priznal", "viackrát", "odstúpil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20616528/o-co-ide-v-kauze-eurofondov-na-vedu-otazky-a-odpovede.html", "https://dennikn.sk/849958/kto-dostal-eurofondy-od-plavcana-trend-zverejnil-zoznam/", "https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/", "https://e.dennikn.sk/849060/co-by-mal-plavcan-vysvetlit-rukovat-kauzy-eurofondov-na-vedu-v-desiatich-bodoch/", "https://domov.sme.sk/c/20616528/o-co-ide-v-kauze-eurofondov-na-vedu-otazky-a-odpovede.html", "https://e.dennikn.sk/838369/za-miliony-z-eurofondov-na-vyskum-pytal-uplatok-20-percent-tvrdi-sef-odmietnutej-firmy/", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/a34308a9-18bc-4aec-942b-7be4d0a2ce33", "https://e.dennikn.sk/842812/skandal-s-eurofondami-je-podla-europskej-komisie-vazny-poslala-nam-varovny-list/", "https://domov.sme.sk/c/22008392/pochybne-firmy-z-eurofondoveho-skandalu-stale-cakaju-na-peniaze.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kriza-vyskumu-a-hrozba-zalob-aky-vysoky-bude-ucet-za-plavcana.html", "https://e.dennikn.sk/1205178/lubyova-rozdeli-eurofondy-po-novom-ak-by-podmienky-platili-skor-cestovka-by-200-tisic-na-skolenia-o-holokauste-nedostala/", "https://e.dennikn.sk/851177/minister-skolstva-sa-pri-vysvetlovani-zapotil-priznal-chyby-ale-neodstupipeter-plavcan-neodstupi-priznal-pochybenia/", "https://domov.sme.sk/c/20628304/koalicna-kriza-peter-plavcan-konci-ako-minister-skolstva.html", "https://domov.sme.sk/c/20628304/koalicna-kriza-peter-plavcan-konci-ako-minister-skolstva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:09.630292+00:00"}
{"id": "vr32969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32969", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Kde došlo k situácii po vypočutí pána poslanca. Oznámil, že úradníčky omylom skartovali, vymazali z počítača celý obsah výpovede... Keď došlo k vyjadreniu pracovníčok prokuratúry, že nie oni, tak sa potom priznal.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Gašparoviča hodnotíme ako pravdivý, pretože Jozef Čentéš pôvodne tvrdil, že výpoveď poslanca Igora Matoviča skartovali sekretárky. Až po vyjadrení generálnej prokuratúry svoje tvrdenie zmenil. Vyplýva to zo správy TASR (1. augusta 2011): \"Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu,\" povedal Čentéš.\" Neskôr však hovorkyňa Generálnej prokuratúry túto informáciu dementovala: \"Generálna prokuratúra (GP) SR odmieta tvrdenia budúceho šéfa prokurátorov Jozefa Čentéša, že časť výpovede nezávislého poslanca Igora Matoviča o korupcii v politike bola skartovaná omylom. \"Informácie, že administratívne pracovníčky skartovali omylom časť spisového materiálu, nie sú pravdivé, nakoľko zo spisom už neprišli do kontaktu a skartáciu vykonal niekto iný,\" uviedla hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.\" Následne J. Čentéš potvrdil , že časť výpovede skartoval on: \"Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Gašparoviča hodnotíme ako pravdivý, pretože Jozef Čentéš pôvodne tvrdil, že výpoveď poslanca Igora Matoviča skartovali sekretárky. Až po vyjadrení generálnej prokuratúry svoje tvrdenie zmenil. Vyplýva to zo správy TASR (1. augusta 2011): \"Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu,\" povedal Čentéš.\" Neskôr však hovorkyňa Generálnej prokuratúry túto informáciu dementovala: \"Generálna prokuratúra (GP) SR odmieta tvrdenia budúceho šéfa prokurátorov Jozefa Čentéša, že časť výpovede nezávislého poslanca Igora Matoviča o korupcii v politike bola skartovaná omylom. \"Informácie, že administratívne pracovníčky skartovali omylom časť spisového materiálu, nie sú pravdivé, nakoľko zo spisom už neprišli do kontaktu a skartáciu vykonal niekto iný,\" uviedla hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.\" Následne J. Čentéš potvrdil , že časť výpovede skartoval on: \"Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["správy", "potvrdil"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-52452950-generalna-prokuratura-centes-o-skartovani-klamal", "http://www.sme.sk/c/5999998/prokuratura-matovica-dal-vymazat-centes.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:50.900128+00:00"}
{"id": "49609", "numeric_id": 49609, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49609", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Aj dneska sme svedkami, že v niektorých prípadoch na základe kolektívnej viny z Benešových dekrétov ľudia stratia svoje majetky, keď dôjde k výstavbe diaľnic.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V uplynulých rokoch Slovenský pozemkový fond nadobudol pozemky, ktoré patrili občanom maďarskej národnosti, pričom si na ne nárokoval na základe Benešových dekrétov. Prípady takéhoto postupu z Podunajských Biskupíc súvisia s plánovanou výstavbou diaľnic, výrok hodnotime ako pravdivý.\n\nBenešove dekréty po druhej svetovej vojne legalizovali konfiškáciu majetku a stratu občianstva Nemcov a Maďarov v Československu. Uplatňovali sa na základe kolektívnej viny za zradu Československej republiky. Nepostihli iba tých Nemcov a Maďarov, ktorí dokázali svoju odbojovú činnosť počas vojny a vernosť Československu.\n\nNajdôležitejším dekrétom týkajúcim sa majetku na území Slovenskej republiky je nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Týmto nariadením prišli kvôli svojej národnosti Maďari a Nemci o svoje pozemky 1. januára 1945.\n\nV novodobej histórii boli v súvislosti s nadobudnutím majetku na základe Benešových dekrétov medializované prípady z Podunajských Biskupíc z roku 2020. Slovenský pozemkový fond chcel skonfiškovať pozemky súčasným vlastníkom s argumentom, že mali byť konfiškované už ich predchodcom, ktorí boli maďarskej národnosti.\n\nFond sa obrátil na súd, aby pozemky pod diaľnicou D4 v hodnote niekoľko miliónov eur dodatočne prešli do vlastníctva štátu. Argumentovali tým, že pôda mohla ostať vo vlastníctve Maďarov v povojnových rokoch len omylom. To by však znamenalo , že súčasní vlastníci o svoj majetok prídu dodatočným vykonaním Benešových dekrétov ako potomkovia ľudí, ktorí mali maďarskú alebo nemeckú národnosť.\n\nNajznámejší z novodobých prípadov uplatnenia Benešových dekrétov je prípad Miklósa Bositsa. Jeho predkovia boli Maďari, ktorí pred druhou svetovou vojnou aj počas žili v okrese Bardejov. Medzi Československom a Maďarskom prebiehali výmeny obyvateľstva, ktoré sa diali na etnickom princípe a ľudia pritom prichádzali o rodinné majetky – domy aj pozemky. Toto malo prebehnúť aj v rodine Bositsa, ale na základe procesnej chyby vtedajšieho súdnictva o pozemok neprišli.\n\nBosits potom pozemok zarastený lesom právoplatne zdedil, hoci podľa Benešových dekrétov mal byť rodine skonfiškovaný, pretože bola maďarskej národnosti. Po roku 1948 sa už situácia neriešila , keďže všetko sa znárodnilo, pozemok sa vrátil až po roku 1989, keď sa zmenili pomery v krajinách a Československo sa rozdelilo v roku 1993 na dva samostatné štáty.\n\nV roku 2009 Štátne lesy SR podali žalobu na Miklósa Bositsa. Odvolávali sa na procesnú chybu v minulom storočí, pre ktorú mal otec obžalovaného o pozemok právoplatne prísť, ale nestalo sa tak. Žiadali nápravu a les chceli dostať do vlastnej správy, keďže tvrdili , že sa o toto územie starajú.\n\nOkresný súd Bardejov a neskôr aj Krajský súd Prešov potom v súdnom konaní zistili , že v roku 1946 skutočne chcel štát les skonfiškovať, no pre procesné chyby sa tak nikdy nestalo. Oba súdy preto zamietli žalobu štátu a konanie v roku 2013 právoplatne ukončili.\n\nV roku 2014 podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár voči právoplatnému rozhodnutiu mimoriadne dovolanie, na základe čoho Najvyšší súd v roku 2015 rozhodol, že vzhľadom na maďarskú národnosť predkov Bositsa, na základe nariadenia SNR z roku 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa mal byť jeho majetok v roku 1946 skonfiškovaný.\n\nPodľa generálneho prokurátora nebolo možné dokázať, že k tomu došlo, preto bolo potrebné pre nevyhnutné zachovanie autority štátu postupovať tak, akoby bola konfiškácia právoplatná.\n\nNajvyšší súd preto v roku 2015 vrátil konanie na prvostupňový súd s tým, že súd mal v obnovenom konaní skonfiškovať majetok Bositsa. Ten sa v roku 2017 s jeho obhajkyňou Tünde Keszeghovou rozhodli sťažovať na mimoriadne dovolanie na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde 19. mája 2020 uspeli.\n\nŠtrasburg kritizoval inštitút mimoriadneho dovolania, ktorým generálny prokurátor podľa Európskeho súdu pre ľudské práva protiprávne zasiahol do uzavretého sporu. V Štrasburgu nerozhodovali o merite sporu, pretože práve pre mimoriadne dovolanie na Slovensku ešte spor nie je uzavretý.", "analysis_paragraphs": ["V uplynulých rokoch Slovenský pozemkový fond nadobudol pozemky, ktoré patrili občanom maďarskej národnosti, pričom si na ne nárokoval na základe Benešových dekrétov. Prípady takéhoto postupu z Podunajských Biskupíc súvisia s plánovanou výstavbou diaľnic, výrok hodnotime ako pravdivý.", "Benešove dekréty po druhej svetovej vojne legalizovali konfiškáciu majetku a stratu občianstva Nemcov a Maďarov v Československu. Uplatňovali sa na základe kolektívnej viny za zradu Československej republiky. Nepostihli iba tých Nemcov a Maďarov, ktorí dokázali svoju odbojovú činnosť počas vojny a vernosť Československu.", "Najdôležitejším dekrétom týkajúcim sa majetku na území Slovenskej republiky je nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Týmto nariadením prišli kvôli svojej národnosti Maďari a Nemci o svoje pozemky 1. januára 1945.", "V novodobej histórii boli v súvislosti s nadobudnutím majetku na základe Benešových dekrétov medializované prípady z Podunajských Biskupíc z roku 2020. Slovenský pozemkový fond chcel skonfiškovať pozemky súčasným vlastníkom s argumentom, že mali byť konfiškované už ich predchodcom, ktorí boli maďarskej národnosti.", "Fond sa obrátil na súd, aby pozemky pod diaľnicou D4 v hodnote niekoľko miliónov eur dodatočne prešli do vlastníctva štátu. Argumentovali tým, že pôda mohla ostať vo vlastníctve Maďarov v povojnových rokoch len omylom. To by však znamenalo , že súčasní vlastníci o svoj majetok prídu dodatočným vykonaním Benešových dekrétov ako potomkovia ľudí, ktorí mali maďarskú alebo nemeckú národnosť.", "Najznámejší z novodobých prípadov uplatnenia Benešových dekrétov je prípad Miklósa Bositsa. Jeho predkovia boli Maďari, ktorí pred druhou svetovou vojnou aj počas žili v okrese Bardejov. Medzi Československom a Maďarskom prebiehali výmeny obyvateľstva, ktoré sa diali na etnickom princípe a ľudia pritom prichádzali o rodinné majetky – domy aj pozemky. Toto malo prebehnúť aj v rodine Bositsa, ale na základe procesnej chyby vtedajšieho súdnictva o pozemok neprišli.", "Bosits potom pozemok zarastený lesom právoplatne zdedil, hoci podľa Benešových dekrétov mal byť rodine skonfiškovaný, pretože bola maďarskej národnosti. Po roku 1948 sa už situácia neriešila , keďže všetko sa znárodnilo, pozemok sa vrátil až po roku 1989, keď sa zmenili pomery v krajinách a Československo sa rozdelilo v roku 1993 na dva samostatné štáty.", "V roku 2009 Štátne lesy SR podali žalobu na Miklósa Bositsa. Odvolávali sa na procesnú chybu v minulom storočí, pre ktorú mal otec obžalovaného o pozemok právoplatne prísť, ale nestalo sa tak. Žiadali nápravu a les chceli dostať do vlastnej správy, keďže tvrdili , že sa o toto územie starajú.", "Okresný súd Bardejov a neskôr aj Krajský súd Prešov potom v súdnom konaní zistili , že v roku 1946 skutočne chcel štát les skonfiškovať, no pre procesné chyby sa tak nikdy nestalo. Oba súdy preto zamietli žalobu štátu a konanie v roku 2013 právoplatne ukončili.", "V roku 2014 podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár voči právoplatnému rozhodnutiu mimoriadne dovolanie, na základe čoho Najvyšší súd v roku 2015 rozhodol, že vzhľadom na maďarskú národnosť predkov Bositsa, na základe nariadenia SNR z roku 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa mal byť jeho majetok v roku 1946 skonfiškovaný.", "Podľa generálneho prokurátora nebolo možné dokázať, že k tomu došlo, preto bolo potrebné pre nevyhnutné zachovanie autority štátu postupovať tak, akoby bola konfiškácia právoplatná.", "Najvyšší súd preto v roku 2015 vrátil konanie na prvostupňový súd s tým, že súd mal v obnovenom konaní skonfiškovať majetok Bositsa. Ten sa v roku 2017 s jeho obhajkyňou Tünde Keszeghovou rozhodli sťažovať na mimoriadne dovolanie na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde 19. mája 2020 uspeli.", "Štrasburg kritizoval inštitút mimoriadneho dovolania, ktorým generálny prokurátor podľa Európskeho súdu pre ľudské práva protiprávne zasiahol do uzavretého sporu. V Štrasburgu nerozhodovali o merite sporu, pretože práve pre mimoriadne dovolanie na Slovensku ešte spor nie je uzavretý."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["legalizovali", "Uplatňovali", "Nepostihli", "nariadenie", "prišli", "prípady", "skonfiškovať", "obrátil", "Argumentovali", "znamenalo", "uplatnenia", "boli", "prebiehali", "prebehnúť", "zarastený", "neriešila", "podali", "Odvolávali", "tvrdili", "zistili", "zamietli", "podal", "nebolo", "vrátil", "rozhodli", "kritizoval", "nerozhodovali"], "url": ["https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/osn-riesi-benesove-dekrety/", "https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/osn-riesi-benesove-dekrety/", "https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/osn-riesi-benesove-dekrety/", "https://www.aspi.sk/products/lawText/1/11815/1/2/nariadenie-c-104-1945-zb-snr-o-konfiskovani-a-urychlenom-rozdeleni-podohospodarskeho-majetku-nemcov-madarov-ako-aj-zradcov-a-nepriatelov-slovenskeho-naroda/nariadenie-c-104-1945-zb-snr-o-konfiskovani-a-urychlenom-rozdeleni-podohospodarskeho-majetku-nemcov-madarov-ako-aj-zradcov-a-nepriatelov-slovenskeho-naroda", "https://dennikn.sk/2026570/benesove-dekrety-problem-minulosti-sucasnosti-a-buducnosti/#p_lock", "https://dennikn.sk/2026570/benesove-dekrety-problem-minulosti-sucasnosti-a-buducnosti/#p_lock", "https://dennikn.sk/2026570/benesove-dekrety-problem-minulosti-sucasnosti-a-buducnosti/#p_lock", "https://dennikn.sk/2026570/benesove-dekrety-problem-minulosti-sucasnosti-a-buducnosti/#p_lock", "https://dennikn.sk/2026570/benesove-dekrety-problem-minulosti-sucasnosti-a-buducnosti/#p_lock", "https://dennikn.sk/2026570/benesove-dekrety-problem-minulosti-sucasnosti-a-buducnosti/#p_lock", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/", "https://dennikn.sk/1907970/pri-bardejove-zabudli-po-vojne-zobrat-madarskej-rodine-les-mal-by-im-uz-ostat-hovori-europske-pravo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:18.050100+00:00"}
{"id": "vr15810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15810", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter hovoril o poklese dlhodobo nezamestnaných o 38 tisíc za minulý rok. Jedná sa teda o obobie od decembra roku 2015 do decembra roku 2016, pričom mesačné štatistiky vyjadrujú čísla vždy ku koncu mesiaca. Na základe porovnaní dostupných čísel je však pokles dlhodobo nezamestnaných za rok 2016 niečo cez 35 tisíc, čo je menej ako 38 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter hovoril o poklese dlhodobo nezamestnaných o 38 tisíc za minulý rok. Jedná sa teda o obobie od decembra roku 2015 do decembra roku 2016, pričom mesačné štatistiky vyjadrujú čísla vždy ku koncu mesiaca. Na základe porovnaní dostupných čísel je však pokles dlhodobo nezamestnaných za rok 2016 niečo cez 35 tisíc, čo je menej ako 38 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["www.upsvar.sk"], "url": ["http://www.upsvar.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:00.115307+00:00"}
{"id": "vr38875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38875", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sami sme, sami sme v minulom volebnom období presadili prvky konceptu Unitas, na ktorom pracuje aj dneska vláda a to je zjednotenie výberu daní a odvodov.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008 . Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Projekt sa skladá z dvoch fáz: prvá fáza má názov UNITAS I. a jej súčasťou je reforma daňovej a colnej správy a druhá fáza UNITAS II. sa následne venuje zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov. Zmeny v rámci prvej fázy mali prebehnúť do roku 2013, pričom nový model daňovej správy sa mal začať spúšťať (základné zákony mali mať od vtedy účinnosť) v roku 2012. Celkovo ale na úspešnú realizáciu projektu bolo naplánované prijatie čiastkových legislatívnych opatrení a projektov, ktoré prebiehali už od roku 2009. Podrobnejší harmonogram nájdete v Koncepcii reformy (.doc, str. 85).", "analysis_paragraphs": ["Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008 . Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Projekt sa skladá z dvoch fáz: prvá fáza má názov UNITAS I. a jej súčasťou je reforma daňovej a colnej správy a druhá fáza UNITAS II. sa následne venuje zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov. Zmeny v rámci prvej fázy mali prebehnúť do roku 2013, pričom nový model daňovej správy sa mal začať spúšťať (základné zákony mali mať od vtedy účinnosť) v roku 2012. Celkovo ale na úspešnú realizáciu projektu bolo naplánované prijatie čiastkových legislatívnych opatrení a projektov, ktoré prebiehali už od roku 2009. Podrobnejší harmonogram nájdete v Koncepcii reformy (.doc, str. 85)."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "prebehnúť", "spúšťať", "Koncepcii reformy"], "url": ["http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4916911/stat-pripravil-zakony-pre-zjednotenie-vyberu-dani-cla-a-odvodov.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/28766-nrsr-poslanci-schvalili-reformu-danovej-spravy-realitou-ma-byt-od-roku-2012/", "http://www.scribd.com/doc/64688436/Koncepcia-Reformy-Dan-a-Col-Spravy?secret_password=qor8ew56wcnk3hoszyq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:14.639393+00:00"}
{"id": "vr34987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34987", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v prípade balíka medzi Dubnou Skalou a ja to poviem Prešovom, to je tých 5 úsekov, o ktorých hovoril pán minister. Tento PPP projekt, ktorý vláda zastavila bol absolútne najväčší, pretože obsahoval stavebné práce v objeme približne 2,4 miliardy eur.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento projekt bol naozaj z troch PPP najväčší . V tendry združenie uspelo s ponukou 2,4 miliardy eur, celkovo bolo v piatich úsekov necelých 75km diaľnic.", "analysis_paragraphs": ["Tento projekt bol naozaj z troch PPP najväčší . V tendry združenie uspelo s ponukou 2,4 miliardy eur, celkovo bolo v piatich úsekov necelých 75km diaľnic."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["najväčší", "2,4 miliardy"], "url": ["http://www.asociaciappp.sk/?a=pppsk", "http://195.49.188.152/appl/material.nsf/0/7765DC8C1C7272D8C125759900320E5B/$FILE/Zdroj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:57.955012+00:00"}
{"id": "48251", "numeric_id": 48251, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48251", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Rok 1994 budapeštianske memorandum, kde Ruská federácia a Spojené štáty americké garantovali územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty sa podpísaním Budapeštianskeho memoranda v roku 1994 zaviazali, že budú rešpektovať nezávislosť, suverenitu a štátne hranice Ukrajiny (s.3).\n\nUkrajina sa vzdala jadrových zbraní, ktoré na jej území ostali po rozpade Sovietskeho zväzu , a pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty sa podpísaním Budapeštianskeho memoranda v roku 1994 zaviazali, že budú rešpektovať nezávislosť, suverenitu a štátne hranice Ukrajiny (s.3).", "Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní, ktoré na jej území ostali po rozpade Sovietskeho zväzu , a pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Budapeštianskeho memoranda", "vzdala", "rozpade Sovietskeho zväzu", "pridala sa"], "url": ["https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.armscontrol.org/factsheets/Ukraine-Nuclear-Weapons", "https://www.armscontrol.org/factsheets/Ukraine-Nuclear-Weapons", "https://www.wilsoncenter.org/blog-post/ukraine-and-the-treaty-the-non-proliferation-nuclear-weapons"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:30.563046+00:00"}
{"id": "vr33890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33890", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ako sa vyvíja hodinový pomer k HDP z hľadiska zisku a mzdy. Európa ide opačným trendom, že sa vyvíja v prospech mzdy zamestnanca. U nás posledných desať rokov ten vývoj ide proste zisku podnikateľa.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok Jána Richtera ( O 5 minút 12, 28. októbra 2012).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok Jána Richtera ( O 5 minút 12, 28. októbra 2012)."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút", "Gross operating surplus and mixed income", "compensation of employees"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/326", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00015&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:25.585661+00:00"}
{"id": "vr36129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36129", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pán redaktor, keď ja som bol ministrom spravodlivosti, tak viedli trestné stíhanie aj voči ľuďom z KDH aj z SDKÚ. Ja nemusím hovoriť reči, to sú skutky, to sú fakty.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2004 sa začalo trestné stíhanie člena KDH Pavla Bielika , starostu Rače, ktorého neskôr odsúdili za branie úplatku. Druhý prípad sa mohol týkať exposlanca Petra Ďuračku poslanca za SDK, ktorý bol odsúdený v roku 2004.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2004 sa začalo trestné stíhanie člena KDH Pavla Bielika , starostu Rače, ktorého neskôr odsúdili za branie úplatku. Druhý prípad sa mohol týkať exposlanca Petra Ďuračku poslanca za SDK, ktorý bol odsúdený v roku 2004."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Pavla Bielika", "Petra Ďuračku"], "url": ["http://sme.sk/c/4322776/byvaly-starosta-race-je-opat-vinny-dostal-pat-rokov.html", "http://sme.sk/c/3296536/exposlanca-duracku-odsudili-na-tri-roky-vazenia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:32.708710+00:00"}
{"id": "vr35102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35102", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Áno, odchodné  poslancov, to je pravda. Ale čo sa týka povodní, to vôbec nie je pravda. Na tento rok neboli rozpočtované peniaze na povodne, aj preto je deficit v tomto roku oveľa vyšší, ako bol rozpočtovaný, lebo na to dávame 80 miliónov eur, ktoré neboli rozpočtované...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V štátnom rozpočte na rok 2010 neboli samostatne vyčlenené prostriedky konkrétne na protipovodňovú ochranu. Podrobný rozpis rozpočtu pre ministerstvo ŽP sme na jeho stránkach nenašli.", "analysis_paragraphs": ["V štátnom rozpočte na rok 2010 neboli samostatne vyčlenené prostriedky konkrétne na protipovodňovú ochranu. Podrobný rozpis rozpočtu pre ministerstvo ŽP sme na jeho stránkach nenašli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7386"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:03.777452+00:00"}
{"id": "49688", "numeric_id": 49688, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49688", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Ja som bol označovaný za klamára, náš pán predseda bol označovaný za klamára, keď sme hovorili, že vláda vyjde so zvýšením DPH.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S informáciou o zvýšení sadzby DPH prišla ešte v apríli 2024 strana SaS. Robert Fico vtedy reagoval, že tieto informácie sú vymyslené a označil sa za odporcu zvyšovania DPH. V polovici septembra však predstavil spolu s ministrom financií Kamenickým konsolidačný balíček, ktorého najvýraznejším opatrení je zdvihnutie DPH na 23 %. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPremiér Robert Fico predstavil 17. septembra 2024 balík opatrení, ktorý má zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka konsolidácii má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Balík obsahuje opatrenia ako zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu, najvýraznejším opatrením je však zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 23 % na väčšinu produktov a služieb.\n\nZo zistením, že chce vláda zvyšovať dane prišla ešte začiatkom apríla tohto roka strana SaS na tlačovej konferencii. Poslanec SaS Marián Viskupič vtedy priblížil, že DPH by sa mohla zvýšiť o dva až tri percentuálne body. O zmenách sa podľa strany vtedy nehovorilo, keďže bolo pred prezidentskými voľbami.\n\nMinisterstvo financií SR sa voči tvrdeniam, ktoré odzneli na tlačovej konferencii SaS, ohradilo . Po stretnutí s ministrom práce Erikom Tomášom označil tvrdenia o zvyšovaní DPH za nepravdivé aj premiér Robert Fico a uviedol , že treba hľadať iné riešenia.\n\n„Niekto si vymyslel, ale neviem kto, pravdepodobne Saska, že vraj chceme zvyšovať DPH,“ vymedzoval sa Fico voči tvrdeniam o DPH.\n\n„Ja hovorím veľmi jasne. Ja som odporcom zvyšovania DPH a musíme nájsť, ak máme konsolidovať, iné možnosti, ako sa postaviť verejným financiám,“ tvrdil Fico ešte v apríli.", "analysis_paragraphs": ["S informáciou o zvýšení sadzby DPH prišla ešte v apríli 2024 strana SaS. Robert Fico vtedy reagoval, že tieto informácie sú vymyslené a označil sa za odporcu zvyšovania DPH. V polovici septembra však predstavil spolu s ministrom financií Kamenickým konsolidačný balíček, ktorého najvýraznejším opatrení je zdvihnutie DPH na 23 %. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.", "Premiér Robert Fico predstavil 17. septembra 2024 balík opatrení, ktorý má zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka konsolidácii má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Balík obsahuje opatrenia ako zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu, najvýraznejším opatrením je však zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 23 % na väčšinu produktov a služieb.", "Zo zistením, že chce vláda zvyšovať dane prišla ešte začiatkom apríla tohto roka strana SaS na tlačovej konferencii. Poslanec SaS Marián Viskupič vtedy priblížil, že DPH by sa mohla zvýšiť o dva až tri percentuálne body. O zmenách sa podľa strany vtedy nehovorilo, keďže bolo pred prezidentskými voľbami.", "Ministerstvo financií SR sa voči tvrdeniam, ktoré odzneli na tlačovej konferencii SaS, ohradilo . Po stretnutí s ministrom práce Erikom Tomášom označil tvrdenia o zvyšovaní DPH za nepravdivé aj premiér Robert Fico a uviedol , že treba hľadať iné riešenia.", "„Niekto si vymyslel, ale neviem kto, pravdepodobne Saska, že vraj chceme zvyšovať DPH,“ vymedzoval sa Fico voči tvrdeniam o DPH.", "„Ja hovorím veľmi jasne. Ja som odporcom zvyšovania DPH a musíme nájsť, ak máme konsolidovať, iné možnosti, ako sa postaviť verejným financiám,“ tvrdil Fico ešte v apríli."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "prišla", "ohradilo", "uviedol"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/vlada-definitivne-rozhodla-schvalila-balik-opatreni-konsolidaciu-verejnych-financii", "https://www.teraz.sk/slovensko/sas-tvrdi-ze-sa-vlada-chysta-zvys/785257-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/932087/sas-kritizuje-vladu-tvrdi-ze-planuje-zvysit-dane-rezort-financii-sa-voci-tomu-ostro-ohradil", "https://openiazoch.zoznam.sk/financie/fico-poslal-opozicii-stiplavy-odkaz-zvysovanie-dph-odmieta-konsolidovat-rozbity-rozpocet-treba-podla-neho-inak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:55.253690+00:00"}
{"id": "vr17332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17332", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...poistné nepodlieha ani dani z pridanej hodnoty. Potom sú tu proste nejaké iné daňové povinnosti našich poisťovní.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani u pridanej hodnoty. Podľa § 37 týkajúceho sa poisťovacích služieb je od dane oslobodená \"poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia. Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.\" Finančná správa ďalej vysvetľuje túto výnimku: \"Podmienkou oslobodenia predmetných služieb je poskytovanie zdaniteľnou osobou na základe právneho vzťahu medzi poskytovateľom poisťovacej služby a poisteným, ktorého riziká poistenie kryje. Z uvedeného vyplýva, že poisťovacie a zaisťovacie služby nemusí poskytovať len poisťovňa, ale aj zdaniteľná osoba v rámci kolektívneho poistenia. Medzi poisťovacie služby, ktoré sú oslobodené od dane, patrí aj poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani u pridanej hodnoty. Podľa § 37 týkajúceho sa poisťovacích služieb je od dane oslobodená \"poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia. Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.\" Finančná správa ďalej vysvetľuje túto výnimku: \"Podmienkou oslobodenia predmetných služieb je poskytovanie zdaniteľnou osobou na základe právneho vzťahu medzi poskytovateľom poisťovacej služby a poisteným, ktorého riziká poistenie kryje. Z uvedeného vyplýva, že poisťovacie a zaisťovacie služby nemusí poskytovať len poisťovňa, ale aj zdaniteľná osoba v rámci kolektívneho poistenia. Medzi poisťovacie služby, ktoré sú oslobodené od dane, patrí aj poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.\""], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "správa", "podľa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-pridanej-hodnoty/oslobodene-cinnosti#PoistovacieSluzby", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/39/20170101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:38.183885+00:00"}
{"id": "vr18132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18132", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Všetci vaši štyria europoslanci vykazujú nižšiu aktivitu ako ja...", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dáta z rokovaní a vystúpení poslancov v Európskom parlamente zbiera niekoľko analytických webov, ktoré nespadajú do žiadnych oficiálnych štruktúr európskych inštitúcií. Každý z nich používa vlastnú metodológiu ako sledovať aktivitu europoslancov a ako ju hodnotiť. Richard Sulík nevychádza všade ako aktívnejší než europoslanci Smeru-SD. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Dáta z rokovaní a vystúpení poslancov v Európskom parlamente zbiera niekoľko analytických webov, ktoré nespadajú do žiadnych oficiálnych štruktúr európskych inštitúcií. Každý z nich používa vlastnú metodológiu ako sledovať aktivitu europoslancov a ako ju hodnotiť. Richard Sulík nevychádza všade ako aktívnejší než europoslanci Smeru-SD. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["portálu", "VoteWatch.eu", "počet"], "url": ["http://mepranking.eu/state.php?st=SK&order=SCORE#meps", "https://www.votewatch.eu/", "http://www.mepsoftware.eu/blog/?p=355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:53.596236+00:00"}
{"id": "vr18177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18177", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "Mestské zastupiteľstvo schválilo podanie na súd (voči firme EEI), ktoré sa týka vzájomného finančného vyrovnania a zároveň aj platnosti a neplatnosti zmluvy", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 schválilo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška o podanie žaloby voči spoločnosti EEI. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 schválilo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška o podanie žaloby voči spoločnosti EEI. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie"], "url": ["https://static.kosice.sk/meeting/resolve/ca2DsirbVdwheP/rAqkOZrXbzPlO0/bUrpP32EC5EUOmui7Pt/uzn1215.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:48.005601+00:00"}
{"id": "vr26815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26815", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Sme museli hasiť to, čo bol grécky deficit. Veď sme boli na -8%.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Figeľ značne preháňa ak porovnáva Slovenský deficit z roku 2010 (v čase nástupu vlády I. Radičovej) s gréckym deficitom. V skutočnosti bol grécky deficit o presne 3 percentuálne body resp. o takmer 40% vyšší. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ značne preháňa ak porovnáva Slovenský deficit z roku 2010 (v čase nástupu vlády I. Radičovej) s gréckym deficitom. V skutočnosti bol grécky deficit o presne 3 percentuálne body resp. o takmer 40% vyšší. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=teina200&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:26.256342+00:00"}
{"id": "vr27517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27517", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "keď hovoríte o doktorovi Mazákovi alebo Kresákovi alebo Mazákovi teda, tak on bol predsa sudca Krajského súdu alebo mestského súdu v Košiciach predtým, než išiel.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister Borec prezentuje kvalifikáciu Mazáka, ktorú mal v čase keď bol zvolený za Ústavného sudcu v roku 2000, pričom túto argumentáciu využíva v kontexte porovnania so súčasnými zvolenými kandidátmi, keď podľa neho Mazáková kvalifikácia sudcu mestského súdu je porovnateľná s kvalifikáciou súčasných zvolených sudcov. V našom overení kvalifikáciu súčasných zvolených kandidátov nehodnotíme a s Mazákom neporovnávame, zameriavame sa na jeho osobu. Je pravdou, že Ján Mazák bol v minulosti predsedom mestského súdu v Košiciach, avšak z tejto pozície odišiel už v roku 1990. Pred zvolením za sudcu Ústavného súdu ešte posobil ako advokát, poradca Ústavného súdu, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti. Tieto posty považujeme za dodatočnú kvalifikáciu Mazáka pri voľbe v roku 2000 a keďže ich minister Borec nespomína, považujeme jeho výrok za zavádzajúci. Ján Mazák bol do roku 1990 predsedom mestského súdu v Košiciach, po tejto funkcii ešte prešiel viacerými pozíciami pred tým, ako sa stal sudcom a predsedom Ústavného súdu SR (2000) a neskôr generálnym advokátom na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu (2006). Mazák v 90tych rokoch po skončení funkcie predsedu mestského súdu pôsobil ako advokát (1990 - 1998), poradca Ústavného súdu SR (1993 - 1998) a štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR a podpredseda Legislatívnej rady vlády SR (1998 - 2000). Minister Borec vytvára dojem priameho prechodu z mestského súdu na Ústavný súd, čím vytvára nesprávny dojem rýchleho postupu a dopúšťa sa zavádzania. (hodnotenie výroku bolo doplnené 11.4.2014 bez zmeny pravdivostnej hodnoty). Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Borec prezentuje kvalifikáciu Mazáka, ktorú mal v čase keď bol zvolený za Ústavného sudcu v roku 2000, pričom túto argumentáciu využíva v kontexte porovnania so súčasnými zvolenými kandidátmi, keď podľa neho Mazáková kvalifikácia sudcu mestského súdu je porovnateľná s kvalifikáciou súčasných zvolených sudcov. V našom overení kvalifikáciu súčasných zvolených kandidátov nehodnotíme a s Mazákom neporovnávame, zameriavame sa na jeho osobu. Je pravdou, že Ján Mazák bol v minulosti predsedom mestského súdu v Košiciach, avšak z tejto pozície odišiel už v roku 1990. Pred zvolením za sudcu Ústavného súdu ešte posobil ako advokát, poradca Ústavného súdu, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti. Tieto posty považujeme za dodatočnú kvalifikáciu Mazáka pri voľbe v roku 2000 a keďže ich minister Borec nespomína, považujeme jeho výrok za zavádzajúci. Ján Mazák bol do roku 1990 predsedom mestského súdu v Košiciach, po tejto funkcii ešte prešiel viacerými pozíciami pred tým, ako sa stal sudcom a predsedom Ústavného súdu SR (2000) a neskôr generálnym advokátom na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu (2006). Mazák v 90tych rokoch po skončení funkcie predsedu mestského súdu pôsobil ako advokát (1990 - 1998), poradca Ústavného súdu SR (1993 - 1998) a štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR a podpredseda Legislatívnej rady vlády SR (1998 - 2000). Minister Borec vytvára dojem priameho prechodu z mestského súdu na Ústavný súd, čím vytvára nesprávny dojem rýchleho postupu a dopúšťa sa zavádzania. (hodnotenie výroku bolo doplnené 11.4.2014 bez zmeny pravdivostnej hodnoty). Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Ján Mazák", "predsedom"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1050", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=5505069"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:02.612611+00:00"}
{"id": "vr18148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18148", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "V roku 2015 dal prokurátor do uznesenia, že som nikdy nevydal ani jeden pokyn, ani jeden rozkaz na nasadenie informačno-technických prostriedkov na nasadenie odposluchov.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.sk overoval v marci 2018, kedy sa Ľubomír Galko vyjadroval na tému kauzy odpočúvania civilistov v relácií O 5 minút 12. K odpočúvaniu civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) malo dôjsť od leta 2010 do novembra 2011, doteraz však nebol vydaný rozsudok v tejto kauze. Na základe toho, že súdny proces stále prebieha, nie sú dostupné oficiálne dokumenty pre verejnosť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.sk overoval v marci 2018, kedy sa Ľubomír Galko vyjadroval na tému kauzy odpočúvania civilistov v relácií O 5 minút 12. K odpočúvaniu civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) malo dôjsť od leta 2010 do novembra 2011, doteraz však nebol vydaný rozsudok v tejto kauze. Na základe toho, že súdny proces stále prebieha, nie sú dostupné oficiálne dokumenty pre verejnosť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", "autonómne", "bývalý šéf", "trestné stíhanie", "Pravda", "kauza"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/60/lubomir-galko/?oblast=23", "https://www.aktuality.sk/clanok/564014/galko-je-pripraveny-celit-obvineniam-zo-zneuzivania-vojenskeho-spravodajstva/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/384524-galkovi-tajni-idu-pred-sud/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344350-stav-vysetrovania-odpocuvania-novinarov-znovu-preveria/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:51.696723+00:00"}
{"id": "vr16560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16560", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme na úrovni 21% (daň z príjmu pre právnické osoby, pozn.)....", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povinnosť platenia dane z príjmov sa vzťahuje na každého občana, ktorý v zdaňovacom období (v kalendárnom roku) 2017 dosiahne zdaniteľné príjmy (t.j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené) vyššie ako 1 901,67 eura. Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby sa od 1.januára 2017 skutočne znížila z 22 % na 21 %. Napriek tomu, že daň z príjmu pre fyzické osoby je nižšia o dva percentuálne body, hodnotíme výrok Roberta Fica ako pravdivý. Vývoj sadzby dane z príjmov pre právnické osoby sa do roku 2017 niekoľkokrát menil. Od 1. januára 2017 predstavuje 21 %. Podľa dokumentu firmy pwc je: „Minimálna daň (daňová licencia) po odpočte úľav na dani a započítaní zaplatenej dane v zahraničí, ktorú je právnická osoba povinná platiť, sa pohybuje v rozmedzí od 480 EUR do 2 880 EUR v závislosti od dosiahnutého ročného obratu a od toho, či ide o platiteľa DPH. Ak má spoločnosť najmenej 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, výška daňovej licencie sa znižuje na polovicu.“( .pdf , s.15) Pre fyzické osoby dnes na Slovensku platí rozdielna daň z príjmu. Sadzba dane z príjmov pre fyzické osoby závisí od výšky príjmu daňovníka. Do výšky 176,8-násobku platného životného minima (t. j. 35 022,31 EUR) sa použije 19 % sadzba dane a prevyšujúca časť základu dane bude zdaňovaná 25 % sadzbou dane. V nasledujúcom grafe môžeme porovnať sadzby daní v krajinách V4 za rok 2017:", "analysis_paragraphs": ["Povinnosť platenia dane z príjmov sa vzťahuje na každého občana, ktorý v zdaňovacom období (v kalendárnom roku) 2017 dosiahne zdaniteľné príjmy (t.j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené) vyššie ako 1 901,67 eura. Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby sa od 1.januára 2017 skutočne znížila z 22 % na 21 %. Napriek tomu, že daň z príjmu pre fyzické osoby je nižšia o dva percentuálne body, hodnotíme výrok Roberta Fica ako pravdivý. Vývoj sadzby dane z príjmov pre právnické osoby sa do roku 2017 niekoľkokrát menil. Od 1. januára 2017 predstavuje 21 %. Podľa dokumentu firmy pwc je: „Minimálna daň (daňová licencia) po odpočte úľav na dani a započítaní zaplatenej dane v zahraničí, ktorú je právnická osoba povinná platiť, sa pohybuje v rozmedzí od 480 EUR do 2 880 EUR v závislosti od dosiahnutého ročného obratu a od toho, či ide o platiteľa DPH. Ak má spoločnosť najmenej 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, výška daňovej licencie sa znižuje na polovicu.“( .pdf , s.15) Pre fyzické osoby dnes na Slovensku platí rozdielna daň z príjmu. Sadzba dane z príjmov pre fyzické osoby závisí od výšky príjmu daňovníka. Do výšky 176,8-násobku platného životného minima (t. j. 35 022,31 EUR) sa použije 19 % sadzba dane a prevyšujúca časť základu dane bude zdaňovaná 25 % sadzbou dane. V nasledujúcom grafe môžeme porovnať sadzby daní v krajinách V4 za rok 2017:"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["dane", ".pdf"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/dan-z-prijmov/_informovanie", "https://www.pwc.com/sk/sk/publikacie/assets/2017/final-na-web-sk-verzia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:23.694028+00:00"}
{"id": "vr31638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31638", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Myslím si, že pri čitateľskej gramotnosti, dovoľte mi pripomenúť príhodu, keď minulý rok redaktorka denníka SME sa spýtala úlohu z PISA na čitateľskú gramotnosť členov školského výboru parlamentu, teda ľudí medzi 30.-60. rokom a pokiaľ si pamätám, aspoň tak to povedali, len jeden správne odpovedal na ňu.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý bol jediný člen školského výboru, ktorý správne odpovedal na otázku z testu PISA, konkrétne z úlohy, ktorá sa týkala správneho pochopenia textu. To bola oblasť, kde slovenské deti obstáli najhoršie (testuje sa ešte prírodovedná a matematická gramotnosť) na 28. mieste z 34 krajín OECD. Čitateľskú gramotnosť na Slovensku monitorujú medzinárodné štúdie PISA a PIRLS v niekoľkoročných intervaloch. (PISA testuje 15- ročných školákov a PIRLS štvrtákov na ZŠ). Výskum PISA (Programme for International Student Assessment) sa realizuje v trojročných cykloch. Pripravuje ho OECD. SME však neoslovilo všetkých členov výboru, ale len niektorých (D. Čaploviča, J. Žitňanskú, M. Beblavého, J. Mikolaja). Správne ale odpovedal len M. Beblavý. J. Mikolaj si celý text odmietol dočítať, lebo odpoveď vraj poznal.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý bol jediný člen školského výboru, ktorý správne odpovedal na otázku z testu PISA, konkrétne z úlohy, ktorá sa týkala správneho pochopenia textu. To bola oblasť, kde slovenské deti obstáli najhoršie (testuje sa ešte prírodovedná a matematická gramotnosť) na 28. mieste z 34 krajín OECD. Čitateľskú gramotnosť na Slovensku monitorujú medzinárodné štúdie PISA a PIRLS v niekoľkoročných intervaloch. (PISA testuje 15- ročných školákov a PIRLS štvrtákov na ZŠ). Výskum PISA (Programme for International Student Assessment) sa realizuje v trojročných cykloch. Pripravuje ho OECD. SME však neoslovilo všetkých členov výboru, ale len niektorých (D. Čaploviča, J. Žitňanskú, M. Beblavého, J. Mikolaja). Správne ale odpovedal len M. Beblavý. J. Mikolaj si celý text odmietol dočítať, lebo odpoveď vraj poznal."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5679172/deti-nevedia-citat-prepadli-z-dramy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:18.819258+00:00"}
{"id": "49524", "numeric_id": 49524, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49524", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pretože vy ste boli minister vlády Igora Matoviča, ktorá hneď po nástupe, hoc ľudí balamutila, že nič nezruší, všetko toto (sociálne opatrenia, pozn.) zrušila, všetko toto zrušila.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas kampane pred voľbami 2020 sa Igor Matovič vyjadril, že jeho vláda nebude rušiť sociálne opatrenia. Za vlády Matoviča prešiel trinásty dôchodok zmenami, nebol však zrušený. Obedy zadarmo boli pôvodne zrušené a určené len pre deti z chudobnejších rodín, neskôr mali všetci pracujúci rodičia na výber medzi daňovým bonusom a obedom zadarmo pre svoje dieťa. Zrušenie pôrodníc hrozilo počas vlády Eduarda Hegera. Nová vláda Roberta Fica ich rušenie nezastavila, dala im prechodné obdobie na jeden rok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPred voľbami v roku 2020 v relácii V politike 26. januára 2020 Matovič sľúbil, že sociálne opatrenia nebude rušiť ( 1:01 ).\n\nZrušenie trinásteho dôchodku nenastalo, došlo však k jeho zníženiu . Vláda Petra Pellegriniho zaviedla 13. dôchodok, ktorý následne vláda Igora Matoviča pozmenila a zaviedla vlastnú (skromnejšiu) verziu trinásteho dôchodku. Dôchodcovia teda koncom roka dostali menej, ako im sľúbila vtedajšia Pellegriniho vláda. Nie je však pravdou, že Matovičova vláda 13. dôchodok úplne zrušila.\n\nPôvodle mali starobní dôchodcovia dostať 460 eur namiesto dovtedy vyplácaných vianočných príspevkov, ktoré boli podstatne nižšie. Štát mal trinásty dôchodok stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 však rátal len so 152 miliónmi na vianočný príspevok (s.25). Vláda Igora Matoviča v októbri 2020 schválila dve podstatné zmeny. Maximálnu výšku trinásteho dôchodku stanovila na 300 eur, minimálnu na 50 eur. Seniori s vyšším priznaným dôchodkom tak dostali menší trinásty dôchodok, tí s nižším dôchodkom si zase koncom roka prilepšili viac. Zmenili tiež formu - z trinásteho dôchodku spravili štátnu sociálnu dávku.\n\nSociálne opatrenie v podobe obedov zadarmo pre všetkých žiakov základných škôl a posledných ročníkov materských škôl presadila vláda Smeru-SD v roku 2018. Toto opatrenie pôvodne zrušila vláda Eduarda Hegera v roku 2021 a obedy zadarmo ponechali deťom z chudobnejších rodín. Po kritike a nezrovnalostiach bolo opatrenie modifikované a rodičia mali na výber medzi daňovým bonusom alebo obedom zadarmo pre svoje dieťa. V roku 2021 mali „rodičia detí navštevujúcich materskú alebo základnú školu nárok buď na štátom dotovaný obed, alebo na vyšší daňový bonus na dieťa. Pracujúci rodičia budú mať namiesto dotovaných obedov pre ich deti nárok na vyšší daňový bonus na dieťa“.\n\nV prípade nemocníc bola v decembri 2021 odsúhlasená reforma ministra Lengvarského na ich optimalizáciu, ktorá mala nemocnice kategorizovať a podľa toho prerozdeliť zdravotníkov a pacientov. Návrh bol podaný počas vlády Eduarda Hegera. Reforma bola podmienkou pre čerpanie fondov z Plánu obnovy. Hrozilo, že zaniknú niektoré pôrodnice. Táto reforma naďalej pokračuje , zrušenie pôrodníc nová vláda odložila o rok bez vyriešenia otázky nedostatku personálu. Momentálne na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva z októbra minulého roka prebieha rušenie „pevných bodov pohotovostí“. Z pôvodných 61 detských ambulantných pohotovostí by na konci roka malo zostať 40. Vyhlášku podpísal vtedajší minister zdravotníctva a súčasný predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič.", "analysis_paragraphs": ["Počas kampane pred voľbami 2020 sa Igor Matovič vyjadril, že jeho vláda nebude rušiť sociálne opatrenia. Za vlády Matoviča prešiel trinásty dôchodok zmenami, nebol však zrušený. Obedy zadarmo boli pôvodne zrušené a určené len pre deti z chudobnejších rodín, neskôr mali všetci pracujúci rodičia na výber medzi daňovým bonusom a obedom zadarmo pre svoje dieťa. Zrušenie pôrodníc hrozilo počas vlády Eduarda Hegera. Nová vláda Roberta Fica ich rušenie nezastavila, dala im prechodné obdobie na jeden rok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Pred voľbami v roku 2020 v relácii V politike 26. januára 2020 Matovič sľúbil, že sociálne opatrenia nebude rušiť ( 1:01 ).", "Zrušenie trinásteho dôchodku nenastalo, došlo však k jeho zníženiu . Vláda Petra Pellegriniho zaviedla 13. dôchodok, ktorý následne vláda Igora Matoviča pozmenila a zaviedla vlastnú (skromnejšiu) verziu trinásteho dôchodku. Dôchodcovia teda koncom roka dostali menej, ako im sľúbila vtedajšia Pellegriniho vláda. Nie je však pravdou, že Matovičova vláda 13. dôchodok úplne zrušila.", "Pôvodle mali starobní dôchodcovia dostať 460 eur namiesto dovtedy vyplácaných vianočných príspevkov, ktoré boli podstatne nižšie. Štát mal trinásty dôchodok stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 však rátal len so 152 miliónmi na vianočný príspevok (s.25). Vláda Igora Matoviča v októbri 2020 schválila dve podstatné zmeny. Maximálnu výšku trinásteho dôchodku stanovila na 300 eur, minimálnu na 50 eur. Seniori s vyšším priznaným dôchodkom tak dostali menší trinásty dôchodok, tí s nižším dôchodkom si zase koncom roka prilepšili viac. Zmenili tiež formu - z trinásteho dôchodku spravili štátnu sociálnu dávku.", "Sociálne opatrenie v podobe obedov zadarmo pre všetkých žiakov základných škôl a posledných ročníkov materských škôl presadila vláda Smeru-SD v roku 2018. Toto opatrenie pôvodne zrušila vláda Eduarda Hegera v roku 2021 a obedy zadarmo ponechali deťom z chudobnejších rodín. Po kritike a nezrovnalostiach bolo opatrenie modifikované a rodičia mali na výber medzi daňovým bonusom alebo obedom zadarmo pre svoje dieťa. V roku 2021 mali „rodičia detí navštevujúcich materskú alebo základnú školu nárok buď na štátom dotovaný obed, alebo na vyšší daňový bonus na dieťa. Pracujúci rodičia budú mať namiesto dotovaných obedov pre ich deti nárok na vyšší daňový bonus na dieťa“.", "V prípade nemocníc bola v decembri 2021 odsúhlasená reforma ministra Lengvarského na ich optimalizáciu, ktorá mala nemocnice kategorizovať a podľa toho prerozdeliť zdravotníkov a pacientov. Návrh bol podaný počas vlády Eduarda Hegera. Reforma bola podmienkou pre čerpanie fondov z Plánu obnovy. Hrozilo, že zaniknú niektoré pôrodnice. Táto reforma naďalej pokračuje , zrušenie pôrodníc nová vláda odložila o rok bez vyriešenia otázky nedostatku personálu. Momentálne na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva z októbra minulého roka prebieha rušenie „pevných bodov pohotovostí“. Z pôvodných 61 detských ambulantných pohotovostí by na konci roka malo zostať 40. Vyhlášku podpísal vtedajší minister zdravotníctva a súčasný predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["1:01", "zníženiu", "zaviedla", "stáť", "rátal", "schválila", "spravili", "presadila", "zrušila", "modifikované", "mali", "odsúhlasená", "reforma", "podaný", "bola", "zaniknú", "pokračuje", "odložila", "vyhlášky", "rušenie"], "url": ["https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/206723633697590/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3659944#:~:text=Po%20nich%20ich%20vl%C3%A1dna%20koal%C3%ADcia%20zlo%C5%BEen%C3%A1%20z%C2%A0O%C4%BDaNO%2C%20Sme%20rodina%2C%20zo%20SaS%20a%C2%A0Za%20%C4%BEud%C3%AD%20okresala%20na%2050%20a%C5%BE%20300%20eur.", "https://index.sme.sk/c/22334440/parlament-schvalil-pred-volbami-2020-trinasty-dochodok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476013", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/90/Zakonostatnomrozpoctenarok2020.pdf", "https://index.sme.sk/c/22515381/schvalili-zmeny-pri-trinastom-dochodku-bude-maximalne-300-eur.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/296/vyhlasene_znenie.html", "https://sita.sk/parlament-schvalil-obedy-zadarmo-pre-skolakov-navrh-opozicie-tykajuci-sa-penzistov-nepresiel/", "https://www.ta3.com/clanok/204719/obedy-zadarmo-su-vyriesene-rodicia-si-vyberu-medzi-jedlom-a-danovym-bonusom", "https://www.ta3.com/clanok/204719/obedy-zadarmo-su-vyriesene-rodicia-si-vyberu-medzi-jedlom-a-danovym-bonusom", "https://sita.sk/vskolstve/narok-na-dotovane-obedy-budu-mat-aj-deti-dochodcov-a-nezamestnanych-novelu-odsuhlasila-vlada/", "https://domov.sme.sk/c/22803772/o-com-je-lengvarskeho-reforma-nemocnic.html#:~:text=Lengvarsk%C3%BD%20ich%20chce,ako%20ich%20zru%C5%A1enie.", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/540/20240101.html", "https://dennikn.sk/2405932/lengvarskeho-reforma-rozdeli-nemocnice-aj-podla-vzdialenosti-od-bydliska-a-urci-im-ako-rychlo-maju-vysetrit-pacienta/", "https://www.dovera.sk/lekar/aktuality/5710-zacal-platit-zakon-o-optimalizacii-siete-nemocnic-co-sa-meni-v-praxi#:~:text=Schv%C3%A1lenie%20z%C3%A1kona%20o%20optimaliz%C3%A1cii%20siete%20nemocn%C3%ADc%20bolo%20podmienkou%20pre%20%C4%8Derpanie%20historicky%20najvy%C5%A1%C5%A1ej%20finan%C4%8Dnej%20pomoci%20Slovensku%20z%20fondov%20E%C3%9A%20%E2%80%93%20z%20bal%C3%ADka%20obnovy.%20Ide%20o%20finan%C4%8Dn%C3%BA%20injekciu%20v%20objeme%20jednej%20miliardy%20eur.%20%C2%A0", "https://hnonline.sk/slovensko/96081688-na-slovensku-ma-zaniknut-paet-porodnic-nemocnice-su-v-jednom-siku-sme-proti-ruseniu", "https://www.aktuality.sk/clanok/vUUKWi6/reforma-nemocnic-bude-pokracovat-za-plneho-poskytovania-starostlivosti/#:~:text=Optimaliz%C3%A1cia%20siete%20nemocn%C3%ADc%20bude%20zatia%C4%BE%20pokra%C4%8Dova%C5%A5%20za%20pln%C3%A9ho%20rozsahu%20poskytovania%20zdravotnej%20starostlivosti%20vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20nemocniciach%20na%20prechodn%C3%A9%20obdobie.", "https://dennikn.sk/minuta/3673870/#:~:text=Ministerstvo%20zdravotn%C3%ADctva%20odklad%C3%A1%20ru%C5%A1enie%20p%C3%B4rodn%C3%ADc%20a%C2%A0hovor%C3%AD%20o%C2%A0ro%C4%8Dnom%20prechodnom%20obdob%C3%AD.", "https://www.health.gov.sk/Clanok?mzsr-pohotovosti-detske-presun", "https://hnonline.sk/slovensko/96131966-rusenie-detskych-pohotovosti-vstupuje-do-tazkej-fazy-zavru-aj-tie-ktore-funguju-lekari-a-rodicia-sa-buria"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:39.955421+00:00"}
{"id": "vr33521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33521", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vidíme, že nám rastie zadĺženosť. O tisíc eur, skoro o 940 eur na jedného obyvateľa za jeden rok.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tabuľke ministerstva financií (.pdf) je najnovší údaj za 3. štvrťrok 2012. Verejný dlh Slovenska vtedy dosahoval 36 420,1 miliónov eur. Od nástupu vlády Roberta Fica, teda od údaju k 31.3.2012 dlh predstavoval nárast o 4 062 milióna eur. Ak túto hodnotu vydelíme počtom obyvateľov podľa sčítania za rok 2011 (.pdf), vyjde nám nárast dlhu na jedného obyvateľa 752 eur. Táto suma je o približne 200 eur nižšia ako hovorí Béla Bugár.", "analysis_paragraphs": ["V tabuľke ministerstva financií (.pdf) je najnovší údaj za 3. štvrťrok 2012. Verejný dlh Slovenska vtedy dosahoval 36 420,1 miliónov eur. Od nástupu vlády Roberta Fica, teda od údaju k 31.3.2012 dlh predstavoval nárast o 4 062 milióna eur. Ak túto hodnotu vydelíme počtom obyvateľov podľa sčítania za rok 2011 (.pdf), vyjde nám nárast dlhu na jedného obyvateľa 752 eur. Táto suma je o približne 200 eur nižšia ako hovorí Béla Bugár."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva financií", "sčítania za rok 2011", "Cena štátu", "INESS"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/en/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=591&documentId=456", "http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-1.pdf", "http://cenastatu.sme.sk/kd-mz/2011/Eur/", "http://www.iness.sk/stranka/8095-Dlh-na-Slovaka-presiahol-7-000-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:50.252887+00:00"}
{"id": "vr28248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28248", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "...výrub stromov (na Trenčianskej ulici v Ružinove, pozn.) v mestskom projekte je v rozpore s posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA) projektu z roku 2012,", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt ohľadom výstavby trolejbusovej trate na Trenčianskej ul . v Ružinove bol schválený Obvodným úradom životného prostredia a aj EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie), pričom podmienkou bolo, že stromy ostanú nedotknuté. V oznámení EIA o zmene navrhovanej činnosti z júla 2012 sa uvádza: „ Vysoká zeleň nebude realizáciou navrhovanej zmeny činnosti nerušená. Umiestnenie trakčných stožiarov s ich betónovými základmi bude plne rešpektovať polohu existujúcich stromov. S výrubom stromov sa neuvažuje. Základy trakčných stožiarov sú navrhnuté v najväčšej možnej vzdialenosti od stromov tak, aby nebola narušená ich koreňová sústava. Trávnik vedľa komunikácie môže byť čiastočne narušený v mieste základov trakčných stožiarov. Trasa navrhovaného káblového napájacieho vedenia je vedená v asfaltovom chodníku mimo zelene. \"\n\nTo znamená, že podľa posudzovaniu vplyvu na životné prostredie sa nepočítalo s výrubom stromov, ktorý bol teda v rozpore s týmto projektom a posudkom.", "analysis_paragraphs": ["Projekt ohľadom výstavby trolejbusovej trate na Trenčianskej ul . v Ružinove bol schválený Obvodným úradom životného prostredia a aj EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie), pričom podmienkou bolo, že stromy ostanú nedotknuté. V oznámení EIA o zmene navrhovanej činnosti z júla 2012 sa uvádza: „ Vysoká zeleň nebude realizáciou navrhovanej zmeny činnosti nerušená. Umiestnenie trakčných stožiarov s ich betónovými základmi bude plne rešpektovať polohu existujúcich stromov. S výrubom stromov sa neuvažuje. Základy trakčných stožiarov sú navrhnuté v najväčšej možnej vzdialenosti od stromov tak, aby nebola narušená ich koreňová sústava. Trávnik vedľa komunikácie môže byť čiastočne narušený v mieste základov trakčných stožiarov. Trasa navrhovaného káblového napájacieho vedenia je vedená v asfaltovom chodníku mimo zelene. \"", "To znamená, že podľa posudzovaniu vplyvu na životné prostredie sa nepočítalo s výrubom stromov, ktorý bol teda v rozpore s týmto projektom a posudkom."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Trenčianskej ul", "z júla 2012"], "url": ["http://http://bratislava.sme.sk/c/7288983/vyrubali-stromy-na-mieste-kde-zili-aj-chranene-vtaky.html", "http://www.enviroportal.sk/eia/dokument/145508"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:29.480129+00:00"}
{"id": "vr16122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16122", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Okresný súd Bratislava III sa predmetnou trestnou vecou (zavlečenie Michala Kováča mladšieho, pozn.) začne zaoberať bezodkladne po uplynutí 60 dňovej lehoty, v ktorej Ústavný súd SR rozhodne vo veci súladu uznesenia NR SR o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, resp. po uplynutí ktorej Ústavný súd SR rozhodne o zastavení konania.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento sľub je v súčasnosti zatiaľ neoveriteľný, pretože ešte neuplynula 60-dňová lehota, v ktorej má možnosť Ústavný súd SR rozhodnúť o uznesení NR SR vo veci zrušenia amnestie Vladimíra Mečiara a milosti Michala Kováča. Tá začala plynúť 7. apríla 2017, okresný súd by teda mal začať vo veci konať najneskôr 6. júna 2017. Kauza zavlečenia Michala Kováča ml. sa začala po tom, čo bol naňho v novembri 1994 Interpolom vydaný medzinárodný zatykač k trestnému stíhaniu do Nemecka v kauze Technopol. 31. augusta 1995 bol násilne zavlečený do rakúskeho Heinburgu, kde sa prebral pred policajnou stanicou. Z tohto činu bola obvinená Slovenská informačná služba, ktorej predsedom bol v tom čase Ivan Lexa. 3. marca 1998 vydal vtedajší premiér Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta amnestiu, na základe ktorej malo dôjsť k zastaveniu (resp. nemalo dôjsť k začatiu) trestného stíhania v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Práve táto amnestia bráni dlhé roky vyšetreniu celej kauzy. Mečiarovej amnestií predchádzalo dlhé vyšetrovanie kauzy Technopol a Michala Kováča ml., ktorý do nej mal byť zainteresovaný. V júni 1996, keď sa vracal z výsluchu v Nemecku, mu bol na hranici s Rakúskom odobratý pas. V tejto súvislosti mu 12. decembra 1997 udelil prezident Kováč milosť , aby mu pas vrátili a mohol sa vrátiť na Slovensko. Po dlhom spoločenskom tlaku sa podarilo kauzu Mečiarových amnestií nielen znova otvoriť, ale aj uskutočniť prvé úspešné kroky k jej uzavretiu. 31. marca 2017 došlo k schváleniu novelizácie Ústavy parlamentom SR, na základe ktorej dostala Národná rada SR právomoc zrušiť amnestie či milosti, ktoré odporujú princípom právneho štátu a demokracie. Ústavný súd má preskúmať súlad takého aktu s Ústavou v lehote 60 dní. Novelu Ústavy SR následne podpísal prezident Andrej Kiska 3. apríla 2017. Zrušenie amnestie Vladimíra Mečiara a milosti Michala Kováča odhlasovali poslanci NR SR 5. apríla 2017. Za hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Uznesenie NR SR bolo zverejnené v Zbierke zákonov 6. apríla, avšak musí ho odobriť ešte Ústavný súd, ktorý môže podľa novej Ústavy ( pdf., str. 32 ) rozhodnúť o právoplatnosti nadpolovičnou väčšinou. To znamená, že pre súlad uznesenia z Ústavou sa musí vyjadriť minimálne 7 z 13 sudcov pléna. V súčasnosti sa však vidí dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny ako problematické, pretože plénum nie je v kompletnom zložení z dôvodu nevymenovania sudcov prezidentom SR a tvorí ho len 10 sudcov . Navyše tak Ústavný súd SR musí vykonať v 60-dňovej lehote, ktorá mu v tomto prípade začala plynúť 7. apríla 2017 (následujúci deň po zverejnení uznesenia v Zbierke zákonov). V skutočnosti sa však jedná iba o 38 pracovných dní. Ak sa ÚS do 60 dní nevyjadrí, uznesenie parlamentu bude právoplatné. Parlament budú v prípade na Ústavnom súde zastupovať aj dvaja právnici. Za koalíciu to bude Peter Kresák (Most-Híd) a za opozíciu Peter Kubina. Vec bola na ÚS pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi prostredníctvom elektronického prideľovania spisov. Ak sa podarí amnestiu zrušiť, tak sa prípadom zavlečenia Michala Kováča ml. bude ďalej zaoberať Okresný súd Bratislava III, ktorý vyšetrovanie pôvodne pred niekoľkými rokmi otvoril a na ktorom sa tento spis nachádza. Zatiaľ však v tejto veci nekoná, čaká totiž na rozhodnutie Ústavného súdu. Hovorca krajského súdu sa pre Aktuality.sk vyjadril, že súd začne konať hneď po uplynutí 60-dňovej lehoty. To znamená, že k prvému vyšetrovaniu by malo dôjsť už 6. júna 2017. V skutočnosti však ide o deviaty pokus o zrušenie Mečiarových amnestií. Prvý krát sa o to pokúsil Mikuláš Dzurinda v decembri 1998 po nástupe do čela vlády. V Rozhodnutí o amnestií vypustil niektoré články amnestie, čo malo umožniť vyšetrovanie zavlečenia Kováča ml. Ústavný súd však vo februári 1999 rozhodol, že \"žiadnu amnestiu nemožno zrušiť ani zmeniť\". O zrušení amnestií sa v NR SR hlasovalo na návrh KDH šesťkrát - v roku 2002 , 2005 , 2006 , 2008 , 2012 a 2015 . S ďalšou iniciatívou prišiel Ján Budaj, o ktorého návrhu sa neúspešne hlasovalo v NR SR v apríli 2016. Ďalší Budajov návrh podliehal hlasovaniu v decembri 2016, kedy sa kladne vyjadrilo 114 zo 143 poslancov a návrh tak prešiel do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento sľub je v súčasnosti zatiaľ neoveriteľný, pretože ešte neuplynula 60-dňová lehota, v ktorej má možnosť Ústavný súd SR rozhodnúť o uznesení NR SR vo veci zrušenia amnestie Vladimíra Mečiara a milosti Michala Kováča. Tá začala plynúť 7. apríla 2017, okresný súd by teda mal začať vo veci konať najneskôr 6. júna 2017. Kauza zavlečenia Michala Kováča ml. sa začala po tom, čo bol naňho v novembri 1994 Interpolom vydaný medzinárodný zatykač k trestnému stíhaniu do Nemecka v kauze Technopol. 31. augusta 1995 bol násilne zavlečený do rakúskeho Heinburgu, kde sa prebral pred policajnou stanicou. Z tohto činu bola obvinená Slovenská informačná služba, ktorej predsedom bol v tom čase Ivan Lexa. 3. marca 1998 vydal vtedajší premiér Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta amnestiu, na základe ktorej malo dôjsť k zastaveniu (resp. nemalo dôjsť k začatiu) trestného stíhania v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Práve táto amnestia bráni dlhé roky vyšetreniu celej kauzy. Mečiarovej amnestií predchádzalo dlhé vyšetrovanie kauzy Technopol a Michala Kováča ml., ktorý do nej mal byť zainteresovaný. V júni 1996, keď sa vracal z výsluchu v Nemecku, mu bol na hranici s Rakúskom odobratý pas. V tejto súvislosti mu 12. decembra 1997 udelil prezident Kováč milosť , aby mu pas vrátili a mohol sa vrátiť na Slovensko. Po dlhom spoločenskom tlaku sa podarilo kauzu Mečiarových amnestií nielen znova otvoriť, ale aj uskutočniť prvé úspešné kroky k jej uzavretiu. 31. marca 2017 došlo k schváleniu novelizácie Ústavy parlamentom SR, na základe ktorej dostala Národná rada SR právomoc zrušiť amnestie či milosti, ktoré odporujú princípom právneho štátu a demokracie. Ústavný súd má preskúmať súlad takého aktu s Ústavou v lehote 60 dní. Novelu Ústavy SR následne podpísal prezident Andrej Kiska 3. apríla 2017. Zrušenie amnestie Vladimíra Mečiara a milosti Michala Kováča odhlasovali poslanci NR SR 5. apríla 2017. Za hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Uznesenie NR SR bolo zverejnené v Zbierke zákonov 6. apríla, avšak musí ho odobriť ešte Ústavný súd, ktorý môže podľa novej Ústavy ( pdf., str. 32 ) rozhodnúť o právoplatnosti nadpolovičnou väčšinou. To znamená, že pre súlad uznesenia z Ústavou sa musí vyjadriť minimálne 7 z 13 sudcov pléna. V súčasnosti sa však vidí dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny ako problematické, pretože plénum nie je v kompletnom zložení z dôvodu nevymenovania sudcov prezidentom SR a tvorí ho len 10 sudcov . Navyše tak Ústavný súd SR musí vykonať v 60-dňovej lehote, ktorá mu v tomto prípade začala plynúť 7. apríla 2017 (následujúci deň po zverejnení uznesenia v Zbierke zákonov). V skutočnosti sa však jedná iba o 38 pracovných dní. Ak sa ÚS do 60 dní nevyjadrí, uznesenie parlamentu bude právoplatné. Parlament budú v prípade na Ústavnom súde zastupovať aj dvaja právnici. Za koalíciu to bude Peter Kresák (Most-Híd) a za opozíciu Peter Kubina. Vec bola na ÚS pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi prostredníctvom elektronického prideľovania spisov. Ak sa podarí amnestiu zrušiť, tak sa prípadom zavlečenia Michala Kováča ml. bude ďalej zaoberať Okresný súd Bratislava III, ktorý vyšetrovanie pôvodne pred niekoľkými rokmi otvoril a na ktorom sa tento spis nachádza. Zatiaľ však v tejto veci nekoná, čaká totiž na rozhodnutie Ústavného súdu. Hovorca krajského súdu sa pre Aktuality.sk vyjadril, že súd začne konať hneď po uplynutí 60-dňovej lehoty. To znamená, že k prvému vyšetrovaniu by malo dôjsť už 6. júna 2017. V skutočnosti však ide o deviaty pokus o zrušenie Mečiarových amnestií. Prvý krát sa o to pokúsil Mikuláš Dzurinda v decembri 1998 po nástupe do čela vlády. V Rozhodnutí o amnestií vypustil niektoré články amnestie, čo malo umožniť vyšetrovanie zavlečenia Kováča ml. Ústavný súd však vo februári 1999 rozhodol, že \"žiadnu amnestiu nemožno zrušiť ani zmeniť\". O zrušení amnestií sa v NR SR hlasovalo na návrh KDH šesťkrát - v roku 2002 , 2005 , 2006 , 2008 , 2012 a 2015 . S ďalšou iniciatívou prišiel Ján Budaj, o ktorého návrhu sa neúspešne hlasovalo v NR SR v apríli 2016. Ďalší Budajov návrh podliehal hlasovaniu v decembri 2016, kedy sa kladne vyjadrilo 114 zo 143 poslancov a návrh tak prešiel do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Kauza", "milosť", "schváleniu", "odhlasovali", "zverejnené", "pdf., str. 32", "sudcov", "plynúť", "zastupovať", "Aktuality.sk", "Dzurinda", "2002", "2005", "2006", "2008", "2012", "2015", "návrhu", "návrh"], "url": ["http://meciaroveamnestie.sk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/422039/spolitizovana-kauza-ktora-predchadzala-unosu-syna-prezidenta/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54292", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Fhlasovanie%2Fhlasklub&ID=38578", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425806-ustavny-sud-zacal-konat-vo-veci-meciarovych-amnestii/", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170404.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425806-ustavny-sud-zacal-konat-vo-veci-meciarovych-amnestii/", "http://hnonline.sk/slovensko/941215-meciarove-amnestie-dorazili-na-ustavny-sud-v-hre-su-styri-moznosti", "http://tv.hnonline.sk/politika/935867-poslanci-zmenili-ustavu-otvorili-tak-cestu-k-zruseniu-meciarovych-amnestii", "https://www.aktuality.sk/clanok/461193/lexu-na-lavici-obzalovanych-tak-skoro-neuvidime-sud-caka-na-verdikt-z-kosic/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1803644_chronologia-unos-michala-kovaca-ml.-20-rokov-po.-kauza-ktora-sa-skoncila-absurdne", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=10800", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17524", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19854", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=23779", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29825", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35480", "http://hnonline.sk/slovensko/653985-poslanci-odmietli-zrusit-meciarove-amnestie-lipsica-zradila-technika-kollar-sa-pomylil", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38131"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:37.607412+00:00"}
{"id": "vr18150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18150", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Po prvé, nezamestnanosť na Slovensku klesá najpomalšie z krajín V4. Po druhé, platy na Slovensku rastú najpomalšie z krajín V4 a po tretie, na Slovensku sa zvyšujú ceny všetkých produktov, teda nielen potravín, rýchlejšie ako sa na Slovensku zvyšujú platy. To znamená, vplyvom týchto troch ukazovateľov sa na Slovensku znižuje kúpyschopnosť bežného obyvateľstva a tým pádom sa znižuje kvalita života.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ľubomír Galko neuviedol, aké časové rozmedzie mal na mysli. V overení sme sa riadili najnovšími dostupnými údajmi. Štatistika Eurostat uvádza, že v roku 2017 bola nezamestnanosť na Slovensku stále najvyššia spomedzi krajín V4. Súčasne ale došlo na Slovensku k percentuálne najväčšiemu poklesu nezamestnanosti oproti roku 2016. V prvej štvrtine roka 2018 Slovensko zaznamenalo 8,5 % nárast hodinovej mzdy oproti roku 2017. Okrem Poľska rástli hodinové mzdy v ostatných krajinách V4 rýchlejšie. Z hľadiska rastu cien produktov (rastu inflácie, pozn.) dosiahlo vyššiu mieru inflácie v roku 2018 okrem Slovenska iba Maďarsko. Výrok pre neuvedené časové rozmedzie hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMôžeme si však porovnať najaktuálnejšie údaje v jednotlivých kategóriách, ktoré spomína Galko.\n\nif(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"ozLVm\"]={},window.datawrapper[\"ozLVm\"].embedDeltas={\"100\":437,\"200\":383,\"300\":356,\"400\":356,\"500\":329,\"700\":329,\"800\":329,\"900\":329,\"1000\":329},window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-ozLVm\"),window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"ozLVm\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"ozLVm\"==b)window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});\n\nZ tabuľky môžeme vyčítať, že medziročná zmena nezamestnanosti v roku 2017 k roku 2016 bola percentuálne -1,6 p.b. na Slovensku, v Poľsku -1,3 p.b., v Českej republike -1,1 p.b. a v Maďarsku -0,9 p.b.\n\nZ obrázka vieme vyčítať, aký bol medziročný nárast hodinovej mzdy v prvej štvrtine roka 2018 k prvej štvrtine roka 2017. Na Slovensku to bolo 8,5 %, v Poľsku 8 %, v Českej republike 9 % a najvyšší nárast zaznamenalo Maďarsko, a síce 10,3 %.\n\nAko rýchlo narástli ceny produktov, zistíme podľa toho, ako sa medziročne zmenili spotrebiteľské ceny resp. inflácia. Najaktuálnejším dostupným údajom je porovnanie medziročného nárastu inflácie z augusta 2018 k augustu 2017, kedy bol nárast 2,85 %. V auguste 2017 došlo v porovnaní s augustom 2016 k nárastu 1,54 %. Inflácia v Česku dosiahla k augustu 2018 výšku 2,52 %, v Maďarsku 3,39 % a v Poľsku 2,18 %.", "analysis_paragraphs": ["Ľubomír Galko neuviedol, aké časové rozmedzie mal na mysli. V overení sme sa riadili najnovšími dostupnými údajmi. Štatistika Eurostat uvádza, že v roku 2017 bola nezamestnanosť na Slovensku stále najvyššia spomedzi krajín V4. Súčasne ale došlo na Slovensku k percentuálne najväčšiemu poklesu nezamestnanosti oproti roku 2016. V prvej štvrtine roka 2018 Slovensko zaznamenalo 8,5 % nárast hodinovej mzdy oproti roku 2017. Okrem Poľska rástli hodinové mzdy v ostatných krajinách V4 rýchlejšie. Z hľadiska rastu cien produktov (rastu inflácie, pozn.) dosiahlo vyššiu mieru inflácie v roku 2018 okrem Slovenska iba Maďarsko. Výrok pre neuvedené časové rozmedzie hodnotíme ako neoveriteľný.", "Môžeme si však porovnať najaktuálnejšie údaje v jednotlivých kategóriách, ktoré spomína Galko.", "if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"ozLVm\"]={},window.datawrapper[\"ozLVm\"].embedDeltas={\"100\":437,\"200\":383,\"300\":356,\"400\":356,\"500\":329,\"700\":329,\"800\":329,\"900\":329,\"1000\":329},window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-ozLVm\"),window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"ozLVm\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"ozLVm\"==b)window.datawrapper[\"ozLVm\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "Z tabuľky môžeme vyčítať, že medziročná zmena nezamestnanosti v roku 2017 k roku 2016 bola percentuálne -1,6 p.b. na Slovensku, v Poľsku -1,3 p.b., v Českej republike -1,1 p.b. a v Maďarsku -0,9 p.b.", "Z obrázka vieme vyčítať, aký bol medziročný nárast hodinovej mzdy v prvej štvrtine roka 2018 k prvej štvrtine roka 2017. Na Slovensku to bolo 8,5 %, v Poľsku 8 %, v Českej republike 9 % a najvyšší nárast zaznamenalo Maďarsko, a síce 10,3 %.", "Ako rýchlo narástli ceny produktov, zistíme podľa toho, ako sa medziročne zmenili spotrebiteľské ceny resp. inflácia. Najaktuálnejším dostupným údajom je porovnanie medziročného nárastu inflácie z augusta 2018 k augustu 2017, kedy bol nárast 2,85 %. V auguste 2017 došlo v porovnaní s augustom 2016 k nárastu 1,54 %. Inflácia v Česku dosiahla k augustu 2018 výšku 2,52 %, v Maďarsku 3,39 % a v Poľsku 2,18 %."], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["obrázka", "2018", "2017"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8980831/3-15062018-CP-EN.pdf/dc673c81-bdfc-4c5c-9bf6-f22eb3655d88", "https://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/current-cpi-inflation-slovakia.aspx", "https://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/cpi-inflation-slovakia-2017.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:52.405507+00:00"}
{"id": "vr15112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15112", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Bol volený (generálny prokurátor Čižnár, pozn.) za okolností, kedy neboli dokončené konania na ÚS ktoré sa týkali doktora Čentéša.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže JUDr. Jaromír Čižnár bol do funkcie generálneho prokurátora vymenovaný ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša. Prokurátor Jozef Čentéš podal 3. januára 2013 ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora SR, keď ho do funkcie za predchádzajúcej vlády zvolila Národná rada. Ako uvádza denník SME , následná patová situácia vznikla kvôli početným námietkam voči zaujatosti sudcov. Generálny prokurátor Čižnár bol zvolený v tajnej voľbe dňa 18. júna 2013. Za generálneho prokurátora bol vymenovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom 17. júla 2013. Ústavný súd rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti prokurátora Jozefa Čentéša dňa 4. decembra, teda po tom, čo bol Generálny prokurátor Čižnár zvolený a vymenovaný. Pre úplnosť uvádzame rozhodnutie Ústavného súdu: ,, 1. Základné právo doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2012 o nevymenovaní doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., do funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky porušené boli. 2. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2012 o nevymenovaní doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., do funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušuje. 3. Doc. JUDr. Jozefovi Čentéšovi, PhD., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 60 000 € (slovom šesťdesiattisíc eur), ktoré mu je Kancelária prezidenta Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky je povinná uhradiť doc. JUDr. Jozefovi Čentéšovi, PhD., trovy konania v sume 2 222,10 € (slovom dvetisícdvestodvadsaťdva eur a desať centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Kubinu, Námestie SNP 15, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .\" (ÚS 397/2014) Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže JUDr. Jaromír Čižnár bol do funkcie generálneho prokurátora vymenovaný ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša. Prokurátor Jozef Čentéš podal 3. januára 2013 ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora SR, keď ho do funkcie za predchádzajúcej vlády zvolila Národná rada. Ako uvádza denník SME , následná patová situácia vznikla kvôli početným námietkam voči zaujatosti sudcov. Generálny prokurátor Čižnár bol zvolený v tajnej voľbe dňa 18. júna 2013. Za generálneho prokurátora bol vymenovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom 17. júla 2013. Ústavný súd rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti prokurátora Jozefa Čentéša dňa 4. decembra, teda po tom, čo bol Generálny prokurátor Čižnár zvolený a vymenovaný. Pre úplnosť uvádzame rozhodnutie Ústavného súdu: ,, 1. Základné právo doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2012 o nevymenovaní doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., do funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky porušené boli. 2. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2012 o nevymenovaní doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., do funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušuje. 3. Doc. JUDr. Jozefovi Čentéšovi, PhD., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 60 000 € (slovom šesťdesiattisíc eur), ktoré mu je Kancelária prezidenta Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky je povinná uhradiť doc. JUDr. Jozefovi Čentéšovi, PhD., trovy konania v sume 2 222,10 € (slovom dvetisícdvestodvadsaťdva eur a desať centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Kubinu, Námestie SNP 15, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .\" (ÚS 397/2014) Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["ústavnú sťažnosť", "denník SME", "zvolený", "Ústavný súd rozhodol"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6654662/centes-podal-ustavnu-staznost-chce-zastavit-novu-volbu.html", "http://domov.sme.sk/c/7117020/ustavny-sud-este-nepovedal-ci-bolo-jeho-odblokovanie-pre-centesa-v-poriadku.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-generalny-prokurator-volba/52663-clanok.html", "https://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-v-zbierke-nalezov-a-uzneseni#!DmsSearchHtmlView"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:21.602743+00:00"}
{"id": "vr31386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31386", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Je taký teraz pekný film o bývalej premiérke Thatcherovej, kde ona hovorí, že myšlienky, treba si dať na ne pozor, lebo tvoria slová. Slová tvoria skutky, skutky tvoria charakter, charakter tvorí osud.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Film o premiérke Thatcherovej s názvom The Iron Lady (Železná lady) natočila Angličanka Phyllida Lloyd. Hlavnú úlohu si zahrala Maryl Streep, ktorá sa v rámci svojej postavy - Margaret Thatcherovej vyjadruje podobne ako uvádza Daniel Lipšic: \"Všímajte si svojich myšlienok, aby sa raz stali slovami. Všímajte si svojich slov, aby sa raz zmenili na skutky. Všímajte si svoje skutky, aby definovali váš charakter. A všímajte si svoj charakter, aby sa raz stal vašim osudom.\"", "analysis_paragraphs": ["Film o premiérke Thatcherovej s názvom The Iron Lady (Železná lady) natočila Angličanka Phyllida Lloyd. Hlavnú úlohu si zahrala Maryl Streep, ktorá sa v rámci svojej postavy - Margaret Thatcherovej vyjadruje podobne ako uvádza Daniel Lipšic: \"Všímajte si svojich myšlienok, aby sa raz stali slovami. Všímajte si svojich slov, aby sa raz zmenili na skutky. Všímajte si svoje skutky, aby definovali váš charakter. A všímajte si svoj charakter, aby sa raz stal vašim osudom.\""], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["The Iron Lady (Železná lady)"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?v=o_m7SIjpYmo&feature=related"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:28.535172+00:00"}
{"id": "45304", "numeric_id": 45304, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45304", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...my sme chceli spustiť výberové konanie na generálneho riaditeľa Lúčnice. Tento proces sa stal mediálne tak nepríjemný, že jednoducho samotní členovia výberových komisií postupne začali sa ospravedlňovať, neboli ochotní ísť do toho, pretože sa báli, že kohokoľvek by vybrali, všetko by bolo mediálne zmetené.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo stoplo pripravované výberové konanie na šéfa Lúčnice, rozpadla sa mu výberová komisia. Či bol dôvodom odstúpenia jej členov mediálny tlak, však z verejne dostupných zdrojov potvrdiť nemožno. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako neroviteľné. V novembri 2019 vyhlásilo Ministerstvo kultúry výberové konanie na nového generálneho riaditeľa Umeleckého súboru Lúčnica. Dovtedajší riaditeľ mal telesu šéfovať len do času, kým rezort nevyberie vo výberovom konaní jeho nástupcu. 3. februára 2020 - deň pred verejným vypočutím kandidátov - ministerstvo oznámilo , že vypočutie sa neuskutoční, pretože „po odstúpení väčšiny členov nie je výberová komisia trvalo uznášaniaschopná.” Podľa denníka SME požiadali o zrušenie výberového konania koncom januára členovia umeleckej rady Lúčnice. Dôvodom malo byť zloženie komisie a obavy, že by nesledovala záujmy súboru. Rada vraj mala pochybnosti o kandidátovi Júliusovi Jackuliakovi, majiteľovi agentúry Feeling, ktorá súboru zabezpečovala vystúpenia. Podľa lúčničiarov mala na súbore zarábať cez vysokú cenu lístkov. Spojenie Lúčnice a agentúry dokazuje aj Zmluva o spolupráci v Centrálnom registri zmlúv. Hovorca ministerstva k odstúpeniu členov komisie uviedol , že „dôvody boli individuálne, avšak jedným z najdôležitejších dôvodov bola neutíchajúca negatívna mediálna kampaň.\" O pochybnostiach pri zložení komisia predtým informoval PlusJedenDeň. Portál Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o poskytnutie dôkazu pre svoje tvrdenie aj Ľubicu Laššákovú - email však zostal bez odpovede.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo stoplo pripravované výberové konanie na šéfa Lúčnice, rozpadla sa mu výberová komisia. Či bol dôvodom odstúpenia jej členov mediálny tlak, však z verejne dostupných zdrojov potvrdiť nemožno. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako neroviteľné. V novembri 2019 vyhlásilo Ministerstvo kultúry výberové konanie na nového generálneho riaditeľa Umeleckého súboru Lúčnica. Dovtedajší riaditeľ mal telesu šéfovať len do času, kým rezort nevyberie vo výberovom konaní jeho nástupcu. 3. februára 2020 - deň pred verejným vypočutím kandidátov - ministerstvo oznámilo , že vypočutie sa neuskutoční, pretože „po odstúpení väčšiny členov nie je výberová komisia trvalo uznášaniaschopná.” Podľa denníka SME požiadali o zrušenie výberového konania koncom januára členovia umeleckej rady Lúčnice. Dôvodom malo byť zloženie komisie a obavy, že by nesledovala záujmy súboru. Rada vraj mala pochybnosti o kandidátovi Júliusovi Jackuliakovi, majiteľovi agentúry Feeling, ktorá súboru zabezpečovala vystúpenia. Podľa lúčničiarov mala na súbore zarábať cez vysokú cenu lístkov. Spojenie Lúčnice a agentúry dokazuje aj Zmluva o spolupráci v Centrálnom registri zmlúv. Hovorca ministerstva k odstúpeniu členov komisie uviedol , že „dôvody boli individuálne, avšak jedným z najdôležitejších dôvodov bola neutíchajúca negatívna mediálna kampaň.\" O pochybnostiach pri zložení komisia predtým informoval PlusJedenDeň. Portál Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o poskytnutie dôkazu pre svoje tvrdenie aj Ľubicu Laššákovú - email však zostal bez odpovede."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásilo", "mal", "oznámilo", "SME", "mala", "Zmluva", "uviedol", "informoval"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1955", "http://www.culture.gov.sk/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1819", "http://new.mksr.sk/medialny-servis/tlacove-spravy-organizacii-mk-sr/tlacove-spravy-1d8.html?id=2038", "https://kultura.sme.sk/c/22317009/lucnica-je-bez-riadneho-sefa-nema-ho-kto-vybrat-komisia-sa-pohadala-a-rozpadla.html", "https://kultura.sme.sk/c/22317009/lucnica-je-bez-riadneho-sefa-nema-ho-kto-vybrat-komisia-sa-pohadala-a-rozpadla.html", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=3500462&text=1", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/anonym-urazky-boj-lucnicu-vstupil-finale-sokujuci-krok-komisie", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sluk-aj-lucnica-znamych-suboroch-deju-divne-veci-ma-tym-byt-ministerka-kultury/2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:30.766288+00:00"}
{"id": "vr26412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26412", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja ako poslanec Národnej rady som zásadným spôsobom odmietol návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Pavol Hrušovský hlasoval proti schváleniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 bol v NR SR schválený 12. decembra 2013. V druhom čítaní pri \"hlasovaní o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď\" rovnako ako aj v treťom čítaní pri \"Hlasovaní o návrhu zákona ako o celku\", hlasoval P. Hrušovský proti. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Pavol Hrušovský hlasoval proti schváleniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 bol v NR SR schválený 12. decembra 2013. V druhom čítaní pri \"hlasovaní o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď\" rovnako ako aj v treťom čítaní pri \"Hlasovaní o návrhu zákona ako o celku\", hlasoval P. Hrušovský proti. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "druhom čítaní", "treťom čítaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=640", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33381", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33382"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:18.182206+00:00"}
{"id": "vr35634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35634", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...nechali sme im, náš odhad bol 7% (deficit verejných financií v tomto roku, pozn.) aj Medzinárodný menový fond odhadoval medzi 7 a 8%, ale je úplne jasné, že vláda sa momentálne snaží natlačiť do toho deficitu všetko, čo sa len dá...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MMF v polovici júla prišiel s odhadom 7-8%, v júni ministerstvo financií začalo hovoriť o schodku 6,98%.", "analysis_paragraphs": ["MMF v polovici júla prišiel s odhadom 7-8%, v júni ministerstvo financií začalo hovoriť o schodku 6,98%."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["polovici júla prišiel", "začalo hovoriť"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/mmf-slovensky-deficit-bude-do-8-percent-dh6-/sk_ekonomika.asp?c=A100719_142629_sk_ekonomika_p01", "http://www.topky.sk/cl/7/750680/Pociatek-Deficit-dosiahne-6-98-pct-HDP-plan-bol-5-5-pct"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:04.182535+00:00"}
{"id": "vr30832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30832", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zopakujem ešte raz. Ak má Slovensko najvyššie zdražovanie v celej EÚ.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie nie je bližšie definované, a teda z neho nie je jasné, o akom časovom období hovoríme - či sa jedná o mieru rastu vo vzťahu k minulému mesiacu, minulému štvrťroku, roku, alebo priemernej ročnej inflácii.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie nie je bližšie definované, a teda z neho nie je jasné, o akom časovom období hovoríme - či sa jedná o mieru rastu vo vzťahu k minulému mesiacu, minulému štvrťroku, roku, alebo priemernej ročnej inflácii."], "analysis_date": "2012-02-03", "analysis_sources": {"text": ["medziročná inflácia", "priemernej ročnej inflácie"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-01022012-AP/EN/2-01022012-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:52.862144+00:00"}
{"id": "vr32634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32634", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To, čo je záväzné, právne zákonne je nielen zákon ale aj zmluva o dielo, ktorá je výsledkom súťaže a výsledkom vzťahu medzi objednávateľom Národnou diaľničnou spoločnosťou a združením a v nej je uvedené pre tri mosty využitie výsuvnej skruže. Teda tej, ktorá je upevnená na mostnej konštrukcii a posúva sa.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe zmluvy o dielo sa zhotoviteľ diela zaväzuje objednávateľovi, že dielo vykoná za zjednanú cenu na svoje vlastné nebezpečenstvo. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Problémom je, že v zmluve o dielo (.pdf) sa píšu rôzne veci. Nacenená je výsuvná skruž, avšak v doplňujúcej otázke a odpovedi, ktorú neskôr cituje aj Ján Počiatek, sa píše, že sa môže použiť aj iná technológia. Presnejšie naráža na otázku č. 237 - s. 6 Doplnenie a vysvetlenie súťažných podkladov , ktorá znie: \"", "analysis_paragraphs": ["Na základe zmluvy o dielo sa zhotoviteľ diela zaväzuje objednávateľovi, že dielo vykoná za zjednanú cenu na svoje vlastné nebezpečenstvo. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Problémom je, že v zmluve o dielo (.pdf) sa píšu rôzne veci. Nacenená je výsuvná skruž, avšak v doplňujúcej otázke a odpovedi, ktorú neskôr cituje aj Ján Počiatek, sa píše, že sa môže použiť aj iná technológia. Presnejšie naráža na otázku č. 237 - s. 6 Doplnenie a vysvetlenie súťažných podkladov , ktorá znie: \""], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zaväzuje", "zmluve o dielo", "č. 237"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=1&aid=1653", "https://demagog.sk/vyrok/crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=209992", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=209992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:06.334818+00:00"}
{"id": "48974", "numeric_id": 48974, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48974", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Fakt je ten, že ste rekordne zadlžili SR a musím pripomenúť jeden údaj, ktorý je najpodstatnejší (..)  Ak v eurozóne je zdražovanie na úrovni okolo 8 %, tak pýtam sa, prečo na Slovensku je to zdražovanie 15,5-16 %.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika sa za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera zadĺžila najviac vo svojej histórii. Kvôli celosvetovej pandémii sa ale štátny dlh zvýšil v takmer všetkých krajinách sveta. Pravdou je aj tvrdenie, že Slovensko v súčasnosti dosahuje takmer dvojnásobnú mieru inflácie ako priemer štátov eurozóny. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZadlženie Slovenska sa za roky vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera rekordne zdvihlo . Nová vláda v roku 2020 preberala krajinu s dlhom na úrovni 49 % HDP.\n\nDáta z tretieho štvrťroku 2022 ukazujú, že aktuálny dlh predstavuje až 58,6 % HDP a koncom roka 2021 bol dokonca na hodnote rekordných 62,2 %. Dlh je rekordný aj v absolútnych číslach a k 30. septembru 2022 dosahoval sumu takmer 61,7 miliardy eur. Koncom marca 2020 činil pritom štátny dlh len 46,4 miliardy eur.\n\nJe dôležité doplniť, že zadlženie rástlo najmä kvôli pandémii ochorenia Covid-19 a to nielen na Slovensku, ale všade na svete . Relatívne zadlženie Slovenska bolo dokonca nižšie, ako priemer eurozóny.\n\nNaopak vysoko na priemerom eurozóny sa nachádzame v porovnaní miery inflácie. Najnovšie dáta Eurostatu z februára 2023 ukazujú , že zdražovanie dosiahlo na Slovensku 15,4 %, zatiaľ čo v eurozóne je na úrovni 8,5 %.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika sa za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera zadĺžila najviac vo svojej histórii. Kvôli celosvetovej pandémii sa ale štátny dlh zvýšil v takmer všetkých krajinách sveta. Pravdou je aj tvrdenie, že Slovensko v súčasnosti dosahuje takmer dvojnásobnú mieru inflácie ako priemer štátov eurozóny. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "Zadlženie Slovenska sa za roky vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera rekordne zdvihlo . Nová vláda v roku 2020 preberala krajinu s dlhom na úrovni 49 % HDP.", "Dáta z tretieho štvrťroku 2022 ukazujú, že aktuálny dlh predstavuje až 58,6 % HDP a koncom roka 2021 bol dokonca na hodnote rekordných 62,2 %. Dlh je rekordný aj v absolútnych číslach a k 30. septembru 2022 dosahoval sumu takmer 61,7 miliardy eur. Koncom marca 2020 činil pritom štátny dlh len 46,4 miliardy eur.", "Je dôležité doplniť, že zadlženie rástlo najmä kvôli pandémii ochorenia Covid-19 a to nielen na Slovensku, ale všade na svete . Relatívne zadlženie Slovenska bolo dokonca nižšie, ako priemer eurozóny.", "Naopak vysoko na priemerom eurozóny sa nachádzame v porovnaní miery inflácie. Najnovšie dáta Eurostatu z februára 2023 ukazujú , že zdražovanie dosiahlo na Slovensku 15,4 %, zatiaľ čo v eurozóne je na úrovni 8,5 %."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["zdvihlo", "dosahoval", "rástlo", "svete", "bolo", "ukazujú"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEINA230/default/table?lang=en&category=shorties.teieuro_na.teina_geng", "https://www.mfsr.sk/en/finance/national-reporting/general-government-debt/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/131425-mame-rekordnu-zadlzenost-ucet-za-pandemiu-budu-splacat-dnesne-deti", "https://index.sme.sk/c/22742482/globalny-dlh-vzrastol-na-rekordne-maximum.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/15725185/2-23012023-AP-EN.pdf/02f734a3-f3fe-df4d-db84-f1671933a5c6", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/PRC_HICP_MANR__custom_3761882/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=4ad27e6f-358a-4a3d-82a0-587d69a833eb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:11.883865+00:00"}
{"id": "vr32008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32008", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Druhá poznámka, robili sme, až kým padla vláda, čo sme vládali, a výsledok je práve suma tých úsporných opatrení a konsolidácia. Mimochodom druhá najvyššia v Európskej únii.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu bola miera deficitu verejného rozpočtu Slovenska v roku 2011 na úrovni -4,8% HDP oproti -7,7% v roku 2010, čo predstavuje zníženie deficitu o 2,9 percentuálnych bodov. Z krajín Európskej únie sa Portugalsku podarilo od roku 2010-2011 znížiť deficit o 5,6 percentuálnych bodov (z -9,8% na -4,2% HDP). Litva znížila v spomínanom období svoj deficit z -8,2% HDP na -3,5%, čo predstavuje zníženie o 4,7 percentuálnych bodov. Írsku sa podarilo znížiť deficit verejného rozpočtu až o 18,1 percentuálnych bodov (z -31,2% na -13,1% HDP). Nemecko znížilo svoj deficit o 3,3 percentuálnych bodov (z -4,3% na -1,0% HDP). Maďarsko prešlo z deficitu -4,2% na prebytok 4,3%, čo je polepšenie o 8,5 p.b . Slovenská republika bola teda v znižovaní deficitu verejného rozpočtu medzi rokmi 2010-2011 v rámci EÚ na 6.mieste. Výrok Ivana Štefanca teda hodnotíme ako nepravdivý. Okrem prípadu Litvy všetky krajiny hospodárili s vyšším nominálnym rozpočtom, čiže tento výrok by neobstál aj keby sme brali do úvahy nominálnu konsolidáciu a ani keby sme krajiny obmedzili len na eurozónu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu bola miera deficitu verejného rozpočtu Slovenska v roku 2011 na úrovni -4,8% HDP oproti -7,7% v roku 2010, čo predstavuje zníženie deficitu o 2,9 percentuálnych bodov. Z krajín Európskej únie sa Portugalsku podarilo od roku 2010-2011 znížiť deficit o 5,6 percentuálnych bodov (z -9,8% na -4,2% HDP). Litva znížila v spomínanom období svoj deficit z -8,2% HDP na -3,5%, čo predstavuje zníženie o 4,7 percentuálnych bodov. Írsku sa podarilo znížiť deficit verejného rozpočtu až o 18,1 percentuálnych bodov (z -31,2% na -13,1% HDP). Nemecko znížilo svoj deficit o 3,3 percentuálnych bodov (z -4,3% na -1,0% HDP). Maďarsko prešlo z deficitu -4,2% na prebytok 4,3%, čo je polepšenie o 8,5 p.b . Slovenská republika bola teda v znižovaní deficitu verejného rozpočtu medzi rokmi 2010-2011 v rámci EÚ na 6.mieste. Výrok Ivana Štefanca teda hodnotíme ako nepravdivý. Okrem prípadu Litvy všetky krajiny hospodárili s vyšším nominálnym rozpočtom, čiže tento výrok by neobstál aj keby sme brali do úvahy nominálnu konsolidáciu a ani keby sme krajiny obmedzili len na eurozónu."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:07.505379+00:00"}
{"id": "vr25733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25733", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Veľká skupina tých 400 tisíc živnostníkov, ktorí sú na Slovensku.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom na to, že počet SZČO sa skutočne pohybuje na úrovni približne 400 tisíc. Celkový počet (.pdf, s. 11) živnostníkov bol k augustu 2013 podľa Štatistického úradu na úrovni 352 337 a v roku 2012 na úrovni 359 575. Ak by sme k SZČO ,resp. k živnostníkom prirátali aj samostatne hospodáriacich roľníkov (7 618) a slobodné povolania (21 361), tak by sme dostali za mesiac august celkovo 381 316 podnikateľov fyzických osôb. Aj po započítaní slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov by bol súčet nižší o takmer 20 tisíc ako uvádza Mihál. Za rok 2012 by počet podnikateľov fyzických osôb bol presne 387 452 osôb. Podľa informácií z Registra organizácií bolo k prvému štvrťroku 2013 na Slovensku 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), čo v porovnaní s prvým polrokom 2012 predstavuje pokles o približne 10 000. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom na to, že počet SZČO sa skutočne pohybuje na úrovni približne 400 tisíc. Celkový počet (.pdf, s. 11) živnostníkov bol k augustu 2013 podľa Štatistického úradu na úrovni 352 337 a v roku 2012 na úrovni 359 575. Ak by sme k SZČO ,resp. k živnostníkom prirátali aj samostatne hospodáriacich roľníkov (7 618) a slobodné povolania (21 361), tak by sme dostali za mesiac august celkovo 381 316 podnikateľov fyzických osôb. Aj po započítaní slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov by bol súčet nižší o takmer 20 tisíc ako uvádza Mihál. Za rok 2012 by počet podnikateľov fyzických osôb bol presne 387 452 osôb. Podľa informácií z Registra organizácií bolo k prvému štvrťroku 2013 na Slovensku 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), čo v porovnaní s prvým polrokom 2012 predstavuje pokles o približne 10 000. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["počet", "Registra organizácií"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/el_publikacie/monitor2013/Ekonomicky_monitor_stavu_hospodarstva_Slovenskej_republiky_c_8_2013.pdf", "http://www.istp.sk/clanok/2295/Zivnostnikov-ub-da-d-vodom-nie-s-legislativne-zmeny-v-odvodoch"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:51.035641+00:00"}
{"id": "vr34125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34125", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme skupinu vojakov, ktorí dnes strážia oblasť vojenského letiska v Kandaháre v Afganistane a táto misia, ktorá má medzinárodný charakter, má medzinárodný mandát, je určená predovšetkým na boj proti terorizmu, na boj proti čiernemu obchodu s narkotikami.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika skutočne má misiu na vojenskom letisku v Kandaháre v Afganistane. Táto misia je pod vojenskou operáciou NATO s názvom ISAF. Celá misia patriaca pod operáciu ISAF získala medzinárodný mandát na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN s číslom 1386 z roku 2001. Operácia ISAF bola prvotne zameraná na poskytovanie bezpečnosti v hlavnom meste Afganistanu, Kábule.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika skutočne má misiu na vojenskom letisku v Kandaháre v Afganistane. Táto misia je pod vojenskou operáciou NATO s názvom ISAF. Celá misia patriaca pod operáciu ISAF získala medzinárodný mandát na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN s číslom 1386 z roku 2001. Operácia ISAF bola prvotne zameraná na poskytovanie bezpečnosti v hlavnom meste Afganistanu, Kábule."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["misiu", "návrhu"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/operacia-isaf-afganistan/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381302"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:20.941481+00:00"}
{"id": "vr36497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36497", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Spájanie tých malých obcí, aby zvládali agendu, ktorú majú vykonávať, pretože na ňu prirodzene máme 2/3 malých obcí do 500 obyvateľov nemôžu mať kapacitu.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemáme dve tretiny obcí do 500 obyvateľov: podľa sčítania ľudu (doc) z roku 2001 bolo obcí do 500 obyvateľov 1172, spolu obcí vtedy bolo 2883. Znamená to, že ich bolo takmer 41% (2/3 je 66,6%)", "analysis_paragraphs": ["Nemáme dve tretiny obcí do 500 obyvateľov: podľa sčítania ľudu (doc) z roku 2001 bolo obcí do 500 obyvateľov 1172, spolu obcí vtedy bolo 2883. Znamená to, že ich bolo takmer 41% (2/3 je 66,6%)"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["podľa sčítania ľudu"], "url": ["http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&ct=res&cd=8&ved=0CDYQFjAH&url=http%3A%2F%2Fportal.statistics.sk%2Ffiles%2FSekcie%2Fsek_600%2FDemografia%2FSODB%2FAnalyzy%2FOBYVATELSTVO.doc&ei=Y4zYS5ndBOajOPT2rccG&usg=AFQjCNGhz5id2r3HyZiZp6LOH132I-5iig&sig2=-9Amz0l"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:19.584812+00:00"}
{"id": "vr30195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30195", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na výdavky na školstvo je nevyhnuté pozerať nielen na kapitolu Ministerstva školstva, ale aj Ministerstva vnútra, na ktoré prešli špeciálne školy. To sa prejavilo v roku 2013, keď Ministerstvo vnútra dáva na regionálne školstvo takmer miliardu eur. Ak sa pozrieme na výdavky na školstvo celkovo (s aj bez eurofondov), tak ide o nárast od roku 2012 o mierny nárast. To, či išlo aj o zvýšenie kvality a efektivity Demagog.SK nehodnotí.\n\n:\n\nNa získanie týchto čísle sme sa pozerali na schválené rozpočty na roky 2016 - 2018 , 2015 - 2017 a 2012 - 2014 (hlavné knihy, kapitoly Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra).", "analysis_paragraphs": ["Na výdavky na školstvo je nevyhnuté pozerať nielen na kapitolu Ministerstva školstva, ale aj Ministerstva vnútra, na ktoré prešli špeciálne školy. To sa prejavilo v roku 2013, keď Ministerstvo vnútra dáva na regionálne školstvo takmer miliardu eur. Ak sa pozrieme na výdavky na školstvo celkovo (s aj bez eurofondov), tak ide o nárast od roku 2012 o mierny nárast. To, či išlo aj o zvýšenie kvality a efektivity Demagog.SK nehodnotí.", ":", "Na získanie týchto čísle sme sa pozerali na schválené rozpočty na roky 2016 - 2018 , 2015 - 2017 a 2012 - 2014 (hlavné knihy, kapitoly Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra)."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["2016 - 2018", "2015 - 2017", "2012 - 2014"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7929"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:30.410252+00:00"}
{"id": "vr37025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37025", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Výsledkom tohto nálezu bude, že v slovenskom zdravotníctve bude o 20 % menej peňazí, lebo tých 20 % si nechajú súkromné zdravotné poisťovne ako zisk.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nevieme z akých informácií čerpá R. Fico, avšak dostupná nie je žiadna štúdia, ktorá by hovorila o možnom 20% zisku pre zdravotné poisťovne. Nenasvedčujú tomu ani výsledky hospodárenia poisťovní pred prijatím zákona, ktorý tieto zisky zakázal. V roku 2007 všetky zdravotné poisťovne vykázali kumulatívne kladný hospodársky výsledok 436,9 mil. Sk čo v porovnaní s príjmami do zdravotníctva 88,936 mld. Sk bolo cca 0,5%. Zisk bez započítania strát stratových poisťovní tvoril približne 900 mil. Sk, čo je približne 1% celkových príjmov.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme z akých informácií čerpá R. Fico, avšak dostupná nie je žiadna štúdia, ktorá by hovorila o možnom 20% zisku pre zdravotné poisťovne. Nenasvedčujú tomu ani výsledky hospodárenia poisťovní pred prijatím zákona, ktorý tieto zisky zakázal. V roku 2007 všetky zdravotné poisťovne vykázali kumulatívne kladný hospodársky výsledok 436,9 mil. Sk čo v porovnaní s príjmami do zdravotníctva 88,936 mld. Sk bolo cca 0,5%. Zisk bez započítania strát stratových poisťovní tvoril približne 900 mil. Sk, čo je približne 1% celkových príjmov."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["2007"], "url": ["http://www.udzs.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik_2008/vestnik_03_08.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:50.952521+00:00"}
{"id": "vr30330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30330", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Dovoľte mi, aby som prečítal naozaj len kratučkú informáciu od autora zo Slovenskej akadémie vied, ktorý pracuje na ekonomickom ústave. \"Zdravotnícke zariadenia dlh generujú objektívne, pretože existuje zásadný rozdiel medzi príjmami v zdravotníckych zariadeniach a nákladmi na ich činnosť, teda na liečbu pacientov, čo sa nezmení, ani po transformácii.\" Ale čo je dôležité, citujem ďalej. \"transformácia na akciové spoločnosti je v skutočnosti len krokom k privatizácii zdravotníckych zariadení, pretože keď budú vytvárať dlh, budú nutné na seba vyhlásiť konkurz a tam ani štát nevie zabrániť, aby vstúpila finančná skupina. Dokonca možno konštatovať s určitou mierou irónie, že pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení je v záujme tých, ktorí pripravili transformáciu, pretože potom nevyhnutným a jediným riešením sa stane dokončenie oficiálnej privatizácie cestou konkurzov.\"", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kritický postoj voči transformácii zdravotníckych zariadení zaujíma analytik SAV Peter Staněk (napr. \"Zdravotná starostlivosť, bohužiaľ, nebude zabezpečená. Môžu spájať oddelenia, ale to nevyrieši fakt, že nebudú mať ako fyzicky nahradiť lekárov, ktorí sa starajú o pacientov,\" uviedol pre Pravdu, 27.10.) Autorstvo uvedenej informácie sa nám však nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["Kritický postoj voči transformácii zdravotníckych zariadení zaujíma analytik SAV Peter Staněk (napr. \"Zdravotná starostlivosť, bohužiaľ, nebude zabezpečená. Môžu spájať oddelenia, ale to nevyrieši fakt, že nebudú mať ako fyzicky nahradiť lekárov, ktorí sa starajú o pacientov,\" uviedol pre Pravdu, 27.10.) Autorstvo uvedenej informácie sa nám však nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["http://www.lekom.sk/index.php?ID=1431"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:27.868481+00:00"}
{"id": "vr35415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35415", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Bohužiaľ, definitívne sme prišli o financie za sociálne podniky, definitívne sme prišli o financie z nástenkového tendra.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "EK odmietla preplatiť sľúbenú sumu za pochybný nástenkový tender. Rovnako aj za sociálne podniky .", "analysis_paragraphs": ["EK odmietla preplatiť sľúbenú sumu za pochybný nástenkový tender. Rovnako aj za sociálne podniky ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["EK", "sociálne podniky"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1192336", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-39863690-unia-nasla-v-tomanovej-socialnych-podnikoch-vazne-chyby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:00.017844+00:00"}
{"id": "vr29065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29065", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...ale druhá vec čo je, že Česi sa pohli v oblasti korupcie nielen kvôli takejto nadácii, ale aj kvôli tomu napríklad, že vymenili špičky prokuratúry, že vymenili špičky na polícii. Bez toho by sa boj proti korupcii v Čechách nepohol.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko v českej republike boli v posledných rokoch prijaté legislatívne opatrenia pre boj s korupciou, došlo k výmene vedúcich polície a prokuratúry, a hodnotenie vnímanej korupcie sa veľmi jemne zlepšilo, hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2010 došlo k legislatívnym zmenám ktoré umožnili väčšiu nezávislosť orgánov vyšetrujúcich korupciu. V tomto roku bol taktiež vymenovaný nový vedúci policajného zboru. Ďalšie legislatívne zmeny vláda schválila v decembri minulého roka. Jedná sa o koncepciu boja s korupciou na roky 2015 až 2017. K prioritám tejto vládnej koncepcie patrí presadenie zákona o štátnom zastupiteľstve, zavedenie registra zmlúv a ochrana odhaľovateľov protizákonného konania (whistleblowerov). V rokoch 2011 a 2012 taktiež dochádzalo k zmenám vo vedení českej prokuratúry (Najvyššie štátne zastupiteľstvo). O odvolanie vrchného zástupcu Rampulu sa vyše roka snažil minister spravodlivosti Pospíšil. Dôvodom mali byť prieťahy vo vyšetrovaniach a údajné zneužívanie funkcie. K odvolaniu došlo v júly 2012. Podľa hodnotenia vnímanej korupcie ktoré každý rok uverejňuje Transparency international Česká republika v tomto ohľade skôr stagnuje, ako môžme vidieť v nasledujúcej tabuľke. Podľa najnovšieho výsledku sa však miera vnímanej korupcie znížila, zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sa skôr mierne zvyšovala. Nakoľko Transparency zmenila v roku 2012 metodológiu, nemôžme navzájom porovnávať výsledky z nasledujúcich rokov s tými z roku 2011 a skôr. Pri oboch typoch hodnotenia platí, že čím vyššie skóre, tým je menšia vnímaná miera korupcie. Tento rebríček v sebe zahŕňa v priemere 8 - 10 nezávislých prieskumov vnímanej korupcie. Najvyššie možné skóre pre roky 2009 až 2011 je 10, v rokoch 2012 až 2014 je to 100. Českú republiku tak možno označiť z hľadiska vnímania za stredne skorumpovanú. Hodnotenie vnímanej korupcie v ČR 2009 až 2014 Rok 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Hodnotenie 4,9 4,6 4,4 49 48 51 Zdroj: Transparency international Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko v českej republike boli v posledných rokoch prijaté legislatívne opatrenia pre boj s korupciou, došlo k výmene vedúcich polície a prokuratúry, a hodnotenie vnímanej korupcie sa veľmi jemne zlepšilo, hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2010 došlo k legislatívnym zmenám ktoré umožnili väčšiu nezávislosť orgánov vyšetrujúcich korupciu. V tomto roku bol taktiež vymenovaný nový vedúci policajného zboru. Ďalšie legislatívne zmeny vláda schválila v decembri minulého roka. Jedná sa o koncepciu boja s korupciou na roky 2015 až 2017. K prioritám tejto vládnej koncepcie patrí presadenie zákona o štátnom zastupiteľstve, zavedenie registra zmlúv a ochrana odhaľovateľov protizákonného konania (whistleblowerov). V rokoch 2011 a 2012 taktiež dochádzalo k zmenám vo vedení českej prokuratúry (Najvyššie štátne zastupiteľstvo). O odvolanie vrchného zástupcu Rampulu sa vyše roka snažil minister spravodlivosti Pospíšil. Dôvodom mali byť prieťahy vo vyšetrovaniach a údajné zneužívanie funkcie. K odvolaniu došlo v júly 2012. Podľa hodnotenia vnímanej korupcie ktoré každý rok uverejňuje Transparency international Česká republika v tomto ohľade skôr stagnuje, ako môžme vidieť v nasledujúcej tabuľke. Podľa najnovšieho výsledku sa však miera vnímanej korupcie znížila, zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sa skôr mierne zvyšovala. Nakoľko Transparency zmenila v roku 2012 metodológiu, nemôžme navzájom porovnávať výsledky z nasledujúcich rokov s tými z roku 2011 a skôr. Pri oboch typoch hodnotenia platí, že čím vyššie skóre, tým je menšia vnímaná miera korupcie. Tento rebríček v sebe zahŕňa v priemere 8 - 10 nezávislých prieskumov vnímanej korupcie. Najvyššie možné skóre pre roky 2009 až 2011 je 10, v rokoch 2012 až 2014 je to 100. Českú republiku tak možno označiť z hľadiska vnímania za stredne skorumpovanú. Hodnotenie vnímanej korupcie v ČR 2009 až 2014 Rok 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Hodnotenie 4,9 4,6 4,4 49 48 51 Zdroj: Transparency international Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["došlo", "schválila", "prioritám", "odvolanie", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6835736/preco-v-cesku-zatykaju-politikov-a-na-slovensku-sa-to-nedeje.html", "http://domaci.ihned.cz/c1-63264170-vlada-schvalila-plan-boje-s-korupci-zameri-se-take-na-korupci-ve-sportu", "http://domaci.ihned.cz/c1-63259580-vlada-projedna-novou-protikorupcni-strategii-pro-roky-2015-az-2017", "http://zpravy.idnes.cz/rampula-jako-vrchni-zalobce-konci-dlg-/domaci.aspx?c=A120612_103606_domaci_klm", "http://www.transparency.org/research/cpi/cpi_2009#results", "http://www.transparency.org/cpi2010/results", "http://www.transparency.org/cpi2011/results", "http://www.transparency.org/cpi2012/results", "http://www.transparency.org/cpi2013/results", "http://www.transparency.org/cpi2014/results"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:45.340885+00:00"}
{"id": "vr28623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28623", "speaker": "Ján Kovarčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-kovarcik", "statement": "Dopyt po miestach v škôlkach a jasliach je väčší ako je ponuka.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kapacita materských škôl v Nitre je podľa dostupných zdrojov už niekoľko rokov nedostatočná , dopyt teda skutočne prevyšuje ponuku miest v škôlkach a jasliach. Agentúra TASR v článku z 18. júla 2014 uvádza: \"Tento rok z celkového počtu 915 žiadostí o umiestnenie do niektorej z nitrianskych MŠ nebolo prijatých 193 detí.\" Nitra sa pokúša túto situáciu riešiť a vytvárať priestor pre vznik nových tried . Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kapacita materských škôl v Nitre je podľa dostupných zdrojov už niekoľko rokov nedostatočná , dopyt teda skutočne prevyšuje ponuku miest v škôlkach a jasliach. Agentúra TASR v článku z 18. júla 2014 uvádza: \"Tento rok z celkového počtu 915 žiadostí o umiestnenie do niektorej z nitrianskych MŠ nebolo prijatých 193 detí.\" Nitra sa pokúša túto situáciu riešiť a vytvárať priestor pre vznik nových tried . Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["nedostatočná", "TASR", "tried"], "url": ["http://skolskyservis.teraz.sk/materske-skoly/nitra-zvysi-kapacitu-v-ms/11733-clanok.html", "http://nitra.sme.sk/c/7291261/mesto-uz-zacalo-s-rekonstrukciou-skolky-na-ulici-ludovita-okanika.html", "http://www.nitra.sk/news.php?extend.3688"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:05.902213+00:00"}
{"id": "vr29864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29864", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...veď západné krajiny posielajú zbrane a podporujú povstalcov proti režimu v Sýrii...", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré krajiny, či už zo západnej Európy, USA alebo z iných oblastí naozaj podporujú alebo v minulosti podporovali povstalcov a opozíciu proti režimu Baššára al-Asada a proti Islamskému štátu. Ďalšie štáty naopak podporujú oficiálne sýrske vedenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVlna protestov proti vláde prezidenta Baššára al-Asada a jedinej strane Baas začala v januári 2011 v nadväznosti na takzvanú arabskú jar. Pokojné protesty však postupne prerástli do krvavých stretov, ktoré si od polovice marca 2011 podľa poslednej bilancie OSN z uplynulého roka vyžiadali vyše 200 000 obetí, 11 miliónov ľudí utieklo z domovov, z toho štyri milióny do zahraničia. Proti sebe bojujú vládne jednotky, radikálny islamisti z teroristickej organizácie Islamský štát a rozdrobené opozičné sily rebelov, medzi ktoré patria aj umiernení islamisti Slobodnej sýrskej armády, ktorých podporujú západné krajiny.\n\nSpojené štáty americké: C.I.A. pomáhala rebelom s tréningom, zásobovaním a zbraňami . Podľa zverejnených údajov USA poskytlo aj finančnú pomoc vo výške 335 miliónov dolárov, z toho išlo 70 miliónov dolárov na cvičenie špeciálnych jednotiek na vyhľadávanie a zneškodnenie chemických zbraní, 15 miliónov dolárov vyčlenilo ministerstvo zahraničných vecí pre opozičné skupiny a 250 miliónov dolárov bolo určených na nesmrtiace vojenské vybavenie do decembra 2013, kedy USA zastavilo túto pomoc. O mesiac neskôr USA obnovili pomoc a Obama navrho l 500 miliónov dolárov pre rebelov, ktorých C.I.A. naďalej tajne trénuje a vyzbrojuje.\n\nFrancúzsko: poskytlo nesmrtiacu vojenskú pomoc, finančnú pomoc a zásobuje rebelov zbraňami", "analysis_paragraphs": ["Viaceré krajiny, či už zo západnej Európy, USA alebo z iných oblastí naozaj podporujú alebo v minulosti podporovali povstalcov a opozíciu proti režimu Baššára al-Asada a proti Islamskému štátu. Ďalšie štáty naopak podporujú oficiálne sýrske vedenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vlna protestov proti vláde prezidenta Baššára al-Asada a jedinej strane Baas začala v januári 2011 v nadväznosti na takzvanú arabskú jar. Pokojné protesty však postupne prerástli do krvavých stretov, ktoré si od polovice marca 2011 podľa poslednej bilancie OSN z uplynulého roka vyžiadali vyše 200 000 obetí, 11 miliónov ľudí utieklo z domovov, z toho štyri milióny do zahraničia. Proti sebe bojujú vládne jednotky, radikálny islamisti z teroristickej organizácie Islamský štát a rozdrobené opozičné sily rebelov, medzi ktoré patria aj umiernení islamisti Slobodnej sýrskej armády, ktorých podporujú západné krajiny.", "Spojené štáty americké: C.I.A. pomáhala rebelom s tréningom, zásobovaním a zbraňami . Podľa zverejnených údajov USA poskytlo aj finančnú pomoc vo výške 335 miliónov dolárov, z toho išlo 70 miliónov dolárov na cvičenie špeciálnych jednotiek na vyhľadávanie a zneškodnenie chemických zbraní, 15 miliónov dolárov vyčlenilo ministerstvo zahraničných vecí pre opozičné skupiny a 250 miliónov dolárov bolo určených na nesmrtiace vojenské vybavenie do decembra 2013, kedy USA zastavilo túto pomoc. O mesiac neskôr USA obnovili pomoc a Obama navrho l 500 miliónov dolárov pre rebelov, ktorých C.I.A. naďalej tajne trénuje a vyzbrojuje.", "Francúzsko: poskytlo nesmrtiacu vojenskú pomoc, finančnú pomoc a zásobuje rebelov zbraňami"], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["protestov", "OSN", "vládne", "Islamský", "Slobodnej", "pomáhala", "zásobovaním", "zbraňami", "miliónov", "miliónov", "miliónov", "obnovili", "navrho", "miliónov", "naďalej", "poskytlo", "finančnú", "zásobuje", "poskytlo", "trénuje", "Financial", "zbraňami", "podporuje", "chorvátskych", "rebelov", "Zoznam", "poskytlo", "poradcov", "finančnú", "vybavenie", "finančnú", "rakety", "zbrane", "zásobuje", "zásobuje", "finančnú"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/932706-vojna-v-syrii-trva-styri-roky-miliony-ludi-usli-z-domovov/", "http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=48535#.Ve7k4pczvDs", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-22798391", "http://tema.novinky.cz/islamsky-stat-is-", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-24403003", "http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2013/09/13/222020019/as-talks-continue-cia-gets-some-weapons-to-syrian-rebels", "http://www.wsj.com/articles/SB10001424052702303410404577464763551149048", "http://www.nytimes.com/2012/06/21/world/middleeast/cia-said-to-aid-in-steering-arms-to-syrian-rebels.html", "http://www.economist.com/news/briefing/21584398-western-attack-will-not-want-firepower-or-targetsbut-it-will-need-be-finely-judged-if", "http://www.nytimes.com/2012/06/21/world/middleeast/cia-said-to-aid-in-steering-arms-to-syrian-rebels.html", "https://www.washingtonpost.com/world/middle_east/kerry-in-istanbul-joins-quest-for-common-ground-on-aid-to-syrian-rebels/2013/04/20/896b39e6-a9d0-11e2-b029-8fb7e977ef71_story.html", "http://www.nytimes.com/aponline/2014/01/27/world/europe/ap-eu-united-states-syria.html", "http://www.wsj.com/articles/obama-proposes-500-million-to-aid-syrian-rebels-1403813486", "http://www.ibtimes.co.uk/us-gives-500m-aid-weapons-training-syrian-rebels-fight-against-isis-1466236", "https://www.washingtonpost.com/world/national-security/lawmakers-move-to-curb-1-billion-cia-program-to-train-syrian-rebels/2015/06/12/b0f45a9e-1114-11e5-adec-e82f8395c032_story.html", "http://english.alarabiya.net/articles/2012/08/22/233570.html", "http://www.theguardian.com/world/2012/dec/07/france-funding-syrian-rebels", "http://www.france24.com/en/20140821-france-arms-syria-rebels-hollande", "http://www.bbc.com/news/uk-19205204", "http://www.theguardian.com/uk-news/2015/mar/26/uk-military-trainers-help-syrian-rebels", "http://www.ft.com/intl/cms/s/86e3f28e-be3a-11e2-bb35-00144feab7de,Authorised=false.html?siteedition=intl&_i_location=http%3A%2F%2Fwww.ft.com%2Fcms%2Fs%2F0%2F86e3f28e-be3a-11e2-bb35-00144feab7de.html%3Fsiteedition%3Dintl&_i_referer=&classification=conditional_standard&iab=barrier-app", "http://www.ft.com/intl/cms/s/2/f2d9bbc8-bdbc-11e2-890a-00144feab7de.html", "http://www.reuters.com/article/2013/05/31/us-syria-crisis-saudi-insight-idUSBRE94U0ZV20130531", "http://www.nytimes.com/2013/02/26/world/middleeast/in-shift-saudis-are-said-to-arm-rebels-in-syria.html?pagewanted=all", "http://blogs.telegraph.co.uk/news/michaelweiss/100159613/syrian-rebels-say-turkey-is-arming-and-training-them/", "http://www.humanrightsfirst.org/wp-content/uploads/HRF-Syria-case-study.pdf", "http://www.theguardian.com/world/feedarticle/10427926", "http://www.theguardian.com/world/2012/dec/23/syria-crisis-russian-military-presence", "http://www.economist.com/news/middle-east-and-africa/21567377-after-months-slow-progress-bashar-assads-opponents-have-upper-hand-bashar", "http://www.economist.com/node/21547305", "http://www.bloombergview.com/articles/2015-06-09/iran-spends-billions-to-prop-up-assad", "http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/11/15/2012111501361.html", "http://www.reuters.com/article/2012/09/21/us-syrai-crisis-iraq-idUSBRE88K0EL20120921", "http://www.reuters.com/article/2012/02/16/us-venezuela-syria-idUSTRE81F11220120216", "http://middleeastvoices.voanews.com/2012/11/insight-iraqs-tensions-heightened-by-syria-conflict-96791/", "https://www.washingtonpost.com/world/national-security/iraq-siding-with-iran-sends-lifeline-to-assad/2011/10/06/gIQAFEAIWL_story.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:46.057432+00:00"}
{"id": "vr33699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33699", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Fiškálna rada potvrdila, že výdavky klesli o 0,8% HDP, čo je dosť peňazí.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza správa Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť (fiškálna rada) o hospodárení verejnej správy v roku 2012, objem verejných výdavkov klesol v roku 2012 o 0,8% HDP. Na základe toho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza správa Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť (fiškálna rada) o hospodárení verejnej správy v roku 2012, objem verejných výdavkov klesol v roku 2012 o 0,8% HDP. Na základe toho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/177/hospodarenie-verejnej-spravy-v-roku-2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:06.461721+00:00"}
{"id": "vr33888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33888", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "U nás je vymožiteľnosť práva, je zo 144-miestnej tabuľky na 140. mieste. Tak hlboko klesli, že sa už nedá. Už len pod Grécko a pod Rumunsko.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf, s.320), ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, je najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska práve nízka vymožiteľnosť práva. V tejto oblasti skončilo Slovensko na 140 mieste zo 144 hodnotených krajín. Za nami sa v oblasti vymožiteľnosti práva v riešení sporov nachádza len Ukrajina, Jemen, Haity a Venezuela, predbehli nás aj Grécko a Rumunsko. J. Brocka tak správne uvádza, že v oblasti vymožiteľnosti práva sa nachádzame na nelichotivej 140. pozícií zo 144 hodnotených krajín. Taktiež správne uvádza, že sme klesli v tomto indikátory (s. 397) pod Grécko (135. miesto) a Rumunsko (133. miesto).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf, s.320), ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, je najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska práve nízka vymožiteľnosť práva. V tejto oblasti skončilo Slovensko na 140 mieste zo 144 hodnotených krajín. Za nami sa v oblasti vymožiteľnosti práva v riešení sporov nachádza len Ukrajina, Jemen, Haity a Venezuela, predbehli nás aj Grécko a Rumunsko. J. Brocka tak správne uvádza, že v oblasti vymožiteľnosti práva sa nachádzame na nelichotivej 140. pozícií zo 144 hodnotených krajín. Taktiež správne uvádza, že sme klesli v tomto indikátory (s. 397) pod Grécko (135. miesto) a Rumunsko (133. miesto)."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Správy"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:24.896630+00:00"}
{"id": "vr28018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28018", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jeden plán bol, že na tie miesta (v komisii na kontrolu straníckych peňazí, pozn.) majú prísť aj zástupcovia mimovládnych organizácii. Sami sa vyjadrili, že veľmi radi, ale štatút im to neumožňuje, lebo oni sú tu presne iba na tú kritiku, ale nemôžu vlastne prísť priamo na takýto výkonný útvar, pretože by sa vlastne ocitli sami v konflikte záujmov.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Kaliňák v procese tvorby návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva uvažoval aj o začlenení mimovládnych organizácii do komisie na kontrolu straníckych financií. Demagog.SK nezistil informáciu, o presnejšom počte kresiel, ktoré mali mať predstavitelia mimovládok a tiež stanovisko alebo vyjadrenie predstaviteľov mimovládnych organizácii k takémuto návrhu. Predstavitelia mimovládnych organizácii kritizovali návrh komisie zostavenej z členov parlamentu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Kaliňák v procese tvorby návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva uvažoval aj o začlenení mimovládnych organizácii do komisie na kontrolu straníckych financií. Demagog.SK nezistil informáciu, o presnejšom počte kresiel, ktoré mali mať predstavitelia mimovládok a tiež stanovisko alebo vyjadrenie predstaviteľov mimovládnych organizácii k takémuto návrhu. Predstavitelia mimovládnych organizácii kritizovali návrh komisie zostavenej z členov parlamentu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["uvažoval", "kritizovali"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/politici-budu-dalej-kontrolovat-samych-seba-559617", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/826896-aliancia-fair-play-ma-vyhrady-voci-novym-volebnym-zakonom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:39.903337+00:00"}
{"id": "vr15613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15613", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(…) sme jediný štát, ktorý nemá vnútroštátne spojenie železničnou dopravou", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko mal na mysli zrušenie štátnych IC vlakov na trati Bratislava - Košice, ktoré vytlačil zo železničnej dopravy český dopravca RegioJet. O ich zrušení rozhodol Ján Počiatek, vtedajší minister dopravy, ešte komcom roka 2015. Napriek tomu železničné spojenie na tejto trati existovalo a Železničná spoločnosť Slovensko ju naďalej prevádzkovala pomocou diaľkových vlakov. Posvietili sme si bližšie na situáciu na slovenských železniciach. 4. decembra Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) avizovala zastavenie prevádzky InterCity (IC) vlakov na trase Bratislava - Žilina - Košice/ Humenné a späť od 18. januára 2016. Dôvodom bola situácia na trhu komerčnej železničnej dopravy, a to konkrétne spor medzi rezortom dopravy a súkromnou spoločnosťou RegioJet. Len deň pred tým, 3. decembra 2016, minister Počiatek počas štvrtkovej parlamentnej hodiny otázok potvrdil, že rezort dopravy sa finálne rozhodol o situácii IC vlakov. \"Je z môjho pohľadu veľmi pravdepodobné, že z tejto pozície ustúpime a vytvoríme tak ešte väčší priestor pre RegioJet, aby prevádzkoval túto službu, “ povedal vtedajší šéf rezortu dopravy. Verdikt prišiel potom, ako sa majiteľ Regiojetu Radim Jančura vyhrážal odchodom zo železničnej linky medzi Bratislavou a Košicami začiatkom roka 2016. Na túto správu reagovala strana SNS so žiadosťou, aby Počiatek svoj zámer zrušiť IC vlaky prehodnotil. Podľa SNS ustúpenie súkromnej spoločnosti RegioJet by znamenalo vytvorenie monopolu v oblasti, kde by mal mať zastúpenie aj štát. Generálny riaditeľ ZSSK Pavol Gábor však argumentoval zastavenie prevádzky ekonomickými stratami. \" Ekonomická kondícia InterCity vlakov sa tri roky systematicky zlepšovala, stratu sme každoročne radikálne znižovali. Po príchode konkurencie počet cestujúcich klesol. Nedokážeme tak dostať tieto vlaky do kladných čísiel,“ uviedol Gábor. SNS tieto tvrdenia nevyvrátila, ale upozornila, že \"štát dokáže byť dobrý hospodár, pokiaľ jeho predstaviteľom záleží na prospechu ľudí.\" IC vlaky, ktoré študenti a dôchodcovia nevyužívajú zadarmo, predstavujú službu pre tých, ktorí vlakovú dopravu taktiež využívajú a majú právo mať možnosť vybrať si. Danko označil zrušenie IC vlakov za \"veľkú chybu\" . \"Štát sa zbavil toho, čo bolo dobré a dobrým hospodárením sa mohlo dostať aj do čiernych čísel,\" dodal Danko. Navyše sa podľa neho takto zlikvidovalo zdravé konkurenčné prostredie, čo skutočne malo aj dopad na cenotvorbu, v smere zvyšovania cien. V auguste 2016 RegioJet avizoval zvyšovanie cien najnižšieho cestovného medzi Bratislavou a Košicami z pôvodných 9 eur na 12 eur. Zvyšovanie cien argumentoval dopravca stratou vo výške 5,5 milióna eur v roku 2015, ktorú spôsobilo bezplatné cestovné na štátnych diaľkových vlakoch, ako aj podnákladové ceny IC vlakov. Kritikou zrušenia IC vlakov nešetril Danko na jednej z predvolebnej konferencii HN televízie v marci 2016, kde sa priamo vyjadril, že \"neznáša tie žlté autobusy aj tie žlté vlaky\", pretože nie sú \"naše slovenské\". Autobusy a vlaky žltej farby na Slovensku prevádzkuje česká firma RegioJet Radima Jančuru, ktorý reagoval na Dankove vyjadrenie ostro a bez servítky. „ To je ten šéf SNS? V takovém případě vzkazuji Dankovi, že by měl usilovat o to, aby Slovensko vystoupilo z Evropské unie a připojilo se k Rusku. A potom by mohl rozhodovat Putin a Danko, “ kritizoval Jančura slovenské podnikateľské prostredie. Železničná doprava skutočne zohrávala dôležitú rolu aj počas predvolebnej kampane strany SNS. Volebný program \"pre Ekonomicky zdravý a efektívny štát\" ( .pdf , str. 27) uvádza: \"Zmodernizujeme železničnú trasu Bratislava – Košice, Bratislava – Kúty a Bratislava – Štúrovo na moderné vysokorýchlostné trate.\" Tento bod z volebného programu sa SNS rozhodla presadiť aj v programovom vyhlásení vlády. \" Vláda ešte v roku 2016 prehodnotí zrušenie vlakov Intercity na najvyťaženejšej diaľkovej trati medzi Bratislavou a Košicami s cieľom čo najrýchlejšieho obnovenia tejto trate, \" uvádza stať v rámci železničnej dopravy (. pdf , str. 15). 22. apríla 2016 v rámci vyjadrenia k programovému vyhláseniu komentoval Danko aj na margo spoločnosti RegioJet počas rokovania NR SR: \"Áno pustili sme si sem spoločnosti, ktoré doniesli repasované vlaky, nafarbili ich nažlto, a naše staré vlaky, ktoré neboli obnovované, nestíhali im konkurovať. Keď štát prestal robiť dopravu, títo investori dokázali okamžite zdvihnúť cenu lístkov. A preto ja veľmi vítam, že má znova štát záujem vstúpiť do tohto sektoru...\" Tesne po voľbách viacerí odborníci však spochybňovali obnovenie štátnych IC vlakov. Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislava Cenkého by to mala byť v prvom rade jasná vízia o liberalizácii železničnej dopravy na Slovensku. \" Návrat IC vlakov je možný aj okamžite, ten však nemusia riešiť politici, ale vyrieši to trh ,\" vysvetlil Cenký. Navyše nebolo v tom čase jasné či obnovené IC vlaky by boli dotované štátom alebo prevádzkované na komerčné riziko ZSSK ako predtým. Rovanko i bývalý generálny riaditeľ ZSSK Pavel Kravec varoval , že prípadné obnovenie IC vlakov vyostrí spor medzi štátom a súkromnými dopravcami. Upozornil, že prípadná štátna pomoc na obnovu IC vlakov by mohla viesť k sťažnosti zo strany RegioJetu na Európsku komisiu pre nedovolenú štátnu pomoc. Ako už bolo vyššie uvedené, dôvodom stiahnutia IC vlakov z prevádzky bola každoročná stratovosť. Od roku 2012 totižto IC vlaky prestali čerpať dotáciu zo štátneho rozpočtu a začali fungovať čisto na komerčnej báze. V tom istom roku IC vlaky vykazovali stratu 3,3 milióna eur. Naopak, celková strata sa v nasledujúcich rokoch systematicky znižovala. V roku 2013 sa vyšplhala na úroveň 2,8 milióna eur, zatiaľ čo v roku 2014 IC vlaky skončili v strate na úrovni 1,15 milióna eur a v roku 2015 1,2 milióna eur. Strata určite nebola zásadná, aby muselo dôjsť k zrušeniu vlakov, hovorí Michal Mišun, partner poradenskej spoločnosti Redbaek. Podobne aj bývalý šéf ZSSK Pavel Kravec zdieľa názor, že tieto vlaky potrebovali ešte aspoň dva roky, aby vyladili ekonomické výsledky. Napriek tomu sa rezort dopravy spolu s investormi spoločnosti rozhodli prevádzku IC vlakov pozastaviť. O obnovení IC vlakov informoval minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) 4. októbra 2016, presne 10 mesiacov potom, ako vedenie ZSSK oznámilo zrušenie týchto vlakov. \"Je to aj politické aj ekonomické rozhodnutie, ale občania majú o tento vlak záujem, a to je pre nás najdôležitejšie,\" zdôraznil Érsek. Návrat IC vlakov zvýši kapacitu a rozšíri možnosti cestovania. Podľa vedenia ekonomického úseku ZSSK nové IC vlaky sa profilujú na skupinu cestujúcich, ktorí sú za ušetrený čas ochotní zaplatiť. Navyše trasu Bratislava - Košice zvládnu za rekordné 4 hodiny a 45 minút, ale s menším počtom zastávok, čo pobúrilo mestá ako Trenčín či Liptovský Mikuláš. Výsledky štúdie , ktorú si ministerstvo dopravy nechalo vypracovať Výskumným ústavom dopravným a.s. Žilina ešte v júli 2016, však naznačujú, že strata IC vlakov nebude taká ako v minulosti. Rezort dopravy argumentuje zdraženým cestovným súkromného dopravcu, ako aj nedostatočnou ponukou na trase Bratislava - Košice. Kapacita žltých vlakov, najmä v špičkách nestačí - lístky sú vypredané už týždeň vpred a cestujúcim neostáva nič iné, ako štátom dotované rýchliky. Dnes vlaky RegioJet jazdia so súpravou dlhou 10 vozňov. 13-vozňovú súpravu Regiojetu slovenské železnice zamietli z dôvôdu nedostatočnej dĺžky nástupišťa. \"V prípade tohto trhu sa však ukazuje, že obe možnosti prepravy – súkromným prepravcom i štátnym IC vlakom – môžu existovať paralelne na jednom trhu,\" podčiarkol Andrej Danko. Majiteľ RegioJetu Jančura s Dankom v zásade nesúhlasí a dodáva, že na trase Bratislava - Košice nie je priestor pre dvoch dopravcov. \"Dankove IC-čká sú mi úplne ukradnuté, ak ich chce prevádzkovať, nech si ich prevádzkuje a my tie vlaky dáme napríklad na spojenie Bratislava - Praha,\" vyjadril sa v rozhovore pre Hospodárske noviny . Ďalej v tlačovej správe SNS uvádza, že dokonca existuje reálny predpoklad, že IC vlaky sa dostanú do čiernych čísel. Bolo by to vôbec prvýkrát, odkedy tieto vlaky premávkujú na komerčné riziko. Opačný názor má však šéfredaktorka Železničnej revue Desana Martinková . Tá poukazuje na rozporné výsledky už spomínanej analýzy, ktorá neponúka ziskové riešenie pre IC vlaky ani v jednom z uvedených modelových riešení. Podľa Martinkovej sú to práve socio-ekonomické prínosy, ktoré analýza ministerstva vyzdvihuje, a to konkrétne skrátenie cestovného času o viac ako hodinu v porovnaní s rýchlikom. Upozorňuje, že analýza určená očiam verejnosti zamlčiava konkrétnu výšku predpokladaných nákladov a tržieb. Podľa odhadov odborníkov by však nové IC vlaky mali stáť o niečo menej ako v minulosti a odviesť až o tretinu viac cestujúcich. Znovuobnovenie IC vlakov patrilo medzi priority SNS v programovom vyhlásení vlády, ktoré si dalo za cieľ ešte tento rok prehodnotiť ich zrušenie. Strana svoj sľub úspešne splnila. Snáď opätovná prevádzka IC vlakov bude úspechom aj pre cestujúcich, ktorí nespadajú do kategórie bezplatného cestovného. \"Znovuzrodenie dáva cestujúcim možnosť vybrať si,\" uvádza Danko. Bolo však otázne, komu dajú cestujúci prednosť - štátnym IC vlakom alebo tým žltým, a či vôbec obaja dopravcovia na trati Bratislava - Košice prežijú hospodársku súťaž. Andrej Danko bol optimistický, ale český dopravca veľmi nie. Pred pár dňami skutočne spoločnosť RegioJet oznámila odchod z trate Bratislava-Košice. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko mal na mysli zrušenie štátnych IC vlakov na trati Bratislava - Košice, ktoré vytlačil zo železničnej dopravy český dopravca RegioJet. O ich zrušení rozhodol Ján Počiatek, vtedajší minister dopravy, ešte komcom roka 2015. Napriek tomu železničné spojenie na tejto trati existovalo a Železničná spoločnosť Slovensko ju naďalej prevádzkovala pomocou diaľkových vlakov. Posvietili sme si bližšie na situáciu na slovenských železniciach. 4. decembra Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) avizovala zastavenie prevádzky InterCity (IC) vlakov na trase Bratislava - Žilina - Košice/ Humenné a späť od 18. januára 2016. Dôvodom bola situácia na trhu komerčnej železničnej dopravy, a to konkrétne spor medzi rezortom dopravy a súkromnou spoločnosťou RegioJet. Len deň pred tým, 3. decembra 2016, minister Počiatek počas štvrtkovej parlamentnej hodiny otázok potvrdil, že rezort dopravy sa finálne rozhodol o situácii IC vlakov. \"Je z môjho pohľadu veľmi pravdepodobné, že z tejto pozície ustúpime a vytvoríme tak ešte väčší priestor pre RegioJet, aby prevádzkoval túto službu, “ povedal vtedajší šéf rezortu dopravy. Verdikt prišiel potom, ako sa majiteľ Regiojetu Radim Jančura vyhrážal odchodom zo železničnej linky medzi Bratislavou a Košicami začiatkom roka 2016. Na túto správu reagovala strana SNS so žiadosťou, aby Počiatek svoj zámer zrušiť IC vlaky prehodnotil. Podľa SNS ustúpenie súkromnej spoločnosti RegioJet by znamenalo vytvorenie monopolu v oblasti, kde by mal mať zastúpenie aj štát. Generálny riaditeľ ZSSK Pavol Gábor však argumentoval zastavenie prevádzky ekonomickými stratami. \" Ekonomická kondícia InterCity vlakov sa tri roky systematicky zlepšovala, stratu sme každoročne radikálne znižovali. Po príchode konkurencie počet cestujúcich klesol. Nedokážeme tak dostať tieto vlaky do kladných čísiel,“ uviedol Gábor. SNS tieto tvrdenia nevyvrátila, ale upozornila, že \"štát dokáže byť dobrý hospodár, pokiaľ jeho predstaviteľom záleží na prospechu ľudí.\" IC vlaky, ktoré študenti a dôchodcovia nevyužívajú zadarmo, predstavujú službu pre tých, ktorí vlakovú dopravu taktiež využívajú a majú právo mať možnosť vybrať si. Danko označil zrušenie IC vlakov za \"veľkú chybu\" . \"Štát sa zbavil toho, čo bolo dobré a dobrým hospodárením sa mohlo dostať aj do čiernych čísel,\" dodal Danko. Navyše sa podľa neho takto zlikvidovalo zdravé konkurenčné prostredie, čo skutočne malo aj dopad na cenotvorbu, v smere zvyšovania cien. V auguste 2016 RegioJet avizoval zvyšovanie cien najnižšieho cestovného medzi Bratislavou a Košicami z pôvodných 9 eur na 12 eur. Zvyšovanie cien argumentoval dopravca stratou vo výške 5,5 milióna eur v roku 2015, ktorú spôsobilo bezplatné cestovné na štátnych diaľkových vlakoch, ako aj podnákladové ceny IC vlakov. Kritikou zrušenia IC vlakov nešetril Danko na jednej z predvolebnej konferencii HN televízie v marci 2016, kde sa priamo vyjadril, že \"neznáša tie žlté autobusy aj tie žlté vlaky\", pretože nie sú \"naše slovenské\". Autobusy a vlaky žltej farby na Slovensku prevádzkuje česká firma RegioJet Radima Jančuru, ktorý reagoval na Dankove vyjadrenie ostro a bez servítky. „ To je ten šéf SNS? V takovém případě vzkazuji Dankovi, že by měl usilovat o to, aby Slovensko vystoupilo z Evropské unie a připojilo se k Rusku. A potom by mohl rozhodovat Putin a Danko, “ kritizoval Jančura slovenské podnikateľské prostredie. Železničná doprava skutočne zohrávala dôležitú rolu aj počas predvolebnej kampane strany SNS. Volebný program \"pre Ekonomicky zdravý a efektívny štát\" ( .pdf , str. 27) uvádza: \"Zmodernizujeme železničnú trasu Bratislava – Košice, Bratislava – Kúty a Bratislava – Štúrovo na moderné vysokorýchlostné trate.\" Tento bod z volebného programu sa SNS rozhodla presadiť aj v programovom vyhlásení vlády. \" Vláda ešte v roku 2016 prehodnotí zrušenie vlakov Intercity na najvyťaženejšej diaľkovej trati medzi Bratislavou a Košicami s cieľom čo najrýchlejšieho obnovenia tejto trate, \" uvádza stať v rámci železničnej dopravy (. pdf , str. 15). 22. apríla 2016 v rámci vyjadrenia k programovému vyhláseniu komentoval Danko aj na margo spoločnosti RegioJet počas rokovania NR SR: \"Áno pustili sme si sem spoločnosti, ktoré doniesli repasované vlaky, nafarbili ich nažlto, a naše staré vlaky, ktoré neboli obnovované, nestíhali im konkurovať. Keď štát prestal robiť dopravu, títo investori dokázali okamžite zdvihnúť cenu lístkov. A preto ja veľmi vítam, že má znova štát záujem vstúpiť do tohto sektoru...\" Tesne po voľbách viacerí odborníci však spochybňovali obnovenie štátnych IC vlakov. Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislava Cenkého by to mala byť v prvom rade jasná vízia o liberalizácii železničnej dopravy na Slovensku. \" Návrat IC vlakov je možný aj okamžite, ten však nemusia riešiť politici, ale vyrieši to trh ,\" vysvetlil Cenký. Navyše nebolo v tom čase jasné či obnovené IC vlaky by boli dotované štátom alebo prevádzkované na komerčné riziko ZSSK ako predtým. Rovanko i bývalý generálny riaditeľ ZSSK Pavel Kravec varoval , že prípadné obnovenie IC vlakov vyostrí spor medzi štátom a súkromnými dopravcami. Upozornil, že prípadná štátna pomoc na obnovu IC vlakov by mohla viesť k sťažnosti zo strany RegioJetu na Európsku komisiu pre nedovolenú štátnu pomoc. Ako už bolo vyššie uvedené, dôvodom stiahnutia IC vlakov z prevádzky bola každoročná stratovosť. Od roku 2012 totižto IC vlaky prestali čerpať dotáciu zo štátneho rozpočtu a začali fungovať čisto na komerčnej báze. V tom istom roku IC vlaky vykazovali stratu 3,3 milióna eur. Naopak, celková strata sa v nasledujúcich rokoch systematicky znižovala. V roku 2013 sa vyšplhala na úroveň 2,8 milióna eur, zatiaľ čo v roku 2014 IC vlaky skončili v strate na úrovni 1,15 milióna eur a v roku 2015 1,2 milióna eur. Strata určite nebola zásadná, aby muselo dôjsť k zrušeniu vlakov, hovorí Michal Mišun, partner poradenskej spoločnosti Redbaek. Podobne aj bývalý šéf ZSSK Pavel Kravec zdieľa názor, že tieto vlaky potrebovali ešte aspoň dva roky, aby vyladili ekonomické výsledky. Napriek tomu sa rezort dopravy spolu s investormi spoločnosti rozhodli prevádzku IC vlakov pozastaviť. O obnovení IC vlakov informoval minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) 4. októbra 2016, presne 10 mesiacov potom, ako vedenie ZSSK oznámilo zrušenie týchto vlakov. \"Je to aj politické aj ekonomické rozhodnutie, ale občania majú o tento vlak záujem, a to je pre nás najdôležitejšie,\" zdôraznil Érsek. Návrat IC vlakov zvýši kapacitu a rozšíri možnosti cestovania. Podľa vedenia ekonomického úseku ZSSK nové IC vlaky sa profilujú na skupinu cestujúcich, ktorí sú za ušetrený čas ochotní zaplatiť. Navyše trasu Bratislava - Košice zvládnu za rekordné 4 hodiny a 45 minút, ale s menším počtom zastávok, čo pobúrilo mestá ako Trenčín či Liptovský Mikuláš. Výsledky štúdie , ktorú si ministerstvo dopravy nechalo vypracovať Výskumným ústavom dopravným a.s. Žilina ešte v júli 2016, však naznačujú, že strata IC vlakov nebude taká ako v minulosti. Rezort dopravy argumentuje zdraženým cestovným súkromného dopravcu, ako aj nedostatočnou ponukou na trase Bratislava - Košice. Kapacita žltých vlakov, najmä v špičkách nestačí - lístky sú vypredané už týždeň vpred a cestujúcim neostáva nič iné, ako štátom dotované rýchliky. Dnes vlaky RegioJet jazdia so súpravou dlhou 10 vozňov. 13-vozňovú súpravu Regiojetu slovenské železnice zamietli z dôvôdu nedostatočnej dĺžky nástupišťa. \"V prípade tohto trhu sa však ukazuje, že obe možnosti prepravy – súkromným prepravcom i štátnym IC vlakom – môžu existovať paralelne na jednom trhu,\" podčiarkol Andrej Danko. Majiteľ RegioJetu Jančura s Dankom v zásade nesúhlasí a dodáva, že na trase Bratislava - Košice nie je priestor pre dvoch dopravcov. \"Dankove IC-čká sú mi úplne ukradnuté, ak ich chce prevádzkovať, nech si ich prevádzkuje a my tie vlaky dáme napríklad na spojenie Bratislava - Praha,\" vyjadril sa v rozhovore pre Hospodárske noviny . Ďalej v tlačovej správe SNS uvádza, že dokonca existuje reálny predpoklad, že IC vlaky sa dostanú do čiernych čísel. Bolo by to vôbec prvýkrát, odkedy tieto vlaky premávkujú na komerčné riziko. Opačný názor má však šéfredaktorka Železničnej revue Desana Martinková . Tá poukazuje na rozporné výsledky už spomínanej analýzy, ktorá neponúka ziskové riešenie pre IC vlaky ani v jednom z uvedených modelových riešení. Podľa Martinkovej sú to práve socio-ekonomické prínosy, ktoré analýza ministerstva vyzdvihuje, a to konkrétne skrátenie cestovného času o viac ako hodinu v porovnaní s rýchlikom. Upozorňuje, že analýza určená očiam verejnosti zamlčiava konkrétnu výšku predpokladaných nákladov a tržieb. Podľa odhadov odborníkov by však nové IC vlaky mali stáť o niečo menej ako v minulosti a odviesť až o tretinu viac cestujúcich. Znovuobnovenie IC vlakov patrilo medzi priority SNS v programovom vyhlásení vlády, ktoré si dalo za cieľ ešte tento rok prehodnotiť ich zrušenie. Strana svoj sľub úspešne splnila. Snáď opätovná prevádzka IC vlakov bude úspechom aj pre cestujúcich, ktorí nespadajú do kategórie bezplatného cestovného. \"Znovuzrodenie dáva cestujúcim možnosť vybrať si,\" uvádza Danko. Bolo však otázne, komu dajú cestujúci prednosť - štátnym IC vlakom alebo tým žltým, a či vôbec obaja dopravcovia na trati Bratislava - Košice prežijú hospodársku súťaž. Andrej Danko bol optimistický, ale český dopravca veľmi nie. Pred pár dňami skutočne spoločnosť RegioJet oznámila odchod z trate Bratislava-Košice. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Železničná spoločnosť Slovensko", "potvrdil,", "reagovala", "argumentoval", "SNS", "označil", "argumentoval", "HN televízie", "reagoval", ".pdf", "pdf", "komentoval", "Rastislava Cenkého", "varoval", "IC vlaky", "vykazovali", "vyšplhala", "Strata", "informoval", "vedenia ekonomického úseku ZSSK", "Výsledky štúdie", "Kapacita", "podčiarkol", "nesúhlasí", "Hospodárske noviny", "tlačovej správe", "Desana Martinková", "Martinkovej", "uvádza"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-v-januari-zastavuje-ic-vlaky.html", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/521554-pociatek-pripustil-ze-zrusi-statne-ic-vlaky-je-to-mudry-krok-reaguje-regiojet", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-vlaky-intercity-by-sa-nemali-pochovavat/", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-v-januari-zastavuje-ic-vlaky.html", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-vlaky-intercity-by-sa-nemali-pochovavat/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zrusenie-statnych-ic-vlakov-sns/177152-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20251889/cestovanie-za-9-eur-konci-regiojet-zvysuje-najlacnejsie-listky.html", "http://tv.hnonline.sk/0bcc4a30-9483-45bb-a6bd-4d2d9d16bf69", "http://ekonomika.idnes.cz/sef-sns-andrej-danko-nesnasi-regiojet-dwq-/eko-doprava.aspx?c=A160301_155139_eko-doprava_neh", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf%20s.%2027", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=104", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1048792-odbornici-spochybnuju-moznu-obnovu-statnych-ic-vlakov/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1048792-odbornici-spochybnuju-moznu-obnovu-statnych-ic-vlakov/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6459419/intercity-vlaky-su-bez-statnej-dotacie-v-strate.html", "http://", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/406874-statne-ic-vlaky-su-spat-ako-zareaguje-sukromny-regiojet/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20066179/statne-ic-vlaky-sa-lepsili-skoncit-este-nemuseli.html?ref=av-center&piano_t=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/danko-znovuzavedenie-ic-vlakov-dava-ce/221374-clanok.html", "http://", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1107076-statne-ic-vlaky-su-spat-zacnu-jazdit-este-v-tomto-roku/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/406874-statne-ic-vlaky-su-spat-ako-zareaguje-sukromny-regiojet/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/danko-znovuzavedenie-ic-vlakov-dava-ce/221374-clanok.html", "http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa/835980-jancura-pre-hnteleviziu-dankove-ic-cka-su-mi-uplne-ukradnute-vlaky-dame-na-trat-medzi-bratislavou-a-prahou", "http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa/835980-jancura-pre-hnteleviziu-dankove-ic-cka-su-mi-uplne-ukradnute-vlaky-dame-na-trat-medzi-bratislavou-a-prahou", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-znovuzavedenie-ic-vlakov-dava-cestujucim-moznost-vybrat-si/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/preco-si-na-seba-ic-vlaky-nezarobia.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/preco-si-na-seba-ic-vlaky-nezarobia.html", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/874513-sns-statne-ic-vlaky-ludom-chybali-znovu-si-budu-moct-vybrat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:43.407483+00:00"}
{"id": "vr29642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29642", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak dnes ešte minimálne päť rokov na Slovensku budú lietať ruské vrtuľníky Mi-17, hoci sa kúpili vrtuľníky Hawk, ale ešte minimálne päť rokov budeme tieto vrtuľníky používať.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika podľa dostupných informácií skutočne nakúpila americké vrtuľníky Hawk, ktoré by mali byť uvedené do prevádzky do roku 2019, a postupne by mali byť vyradené aj v súčasnej dobe používané Mi-17. Odhady zo začiatku roku uvádzajú, že vrtuľníkový park by mal byť obnovený do šiestich rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Agentúra SITA informovala koncom apríla roku 2015 o nákupe deviatich vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk. Americké vrtuľníky by mali nahradiť tie ruské. Začiatkom roka 2015 sa objavila informácia agentúry TASR o tom, že sa má vrtuľníkový park obnoviť do šiestich rokov.Prvý vrtuľník, Sikorsky UH-60 Black Hawk, by mal byť na Slovensko prepravený v roku 2016 a ďalších osem postupne do roka 2019. Vychádzame z informácií, ktoré priniesli agentúry SITA a ČTK v článku denníka Pravda alebo na vlastnom portáli agentúry SITA. Súčasťou kúpy je aj výcvik leteckého personálu, z ktorého sa výcviku zúčastnia zatiaľ 4 piloti a 8 pozemných pracovníkov, už v auguste roku 2015. Denník Pravda na konci roku 2014 priniesol informáciu, že Slovensko disponuje štrnástimi vrtuľníkmi Mi-17. Takúto informáciu priniesol aj denník SME v apríli v nasledujúcom roku 2015. Treba dodať, že rezort odmietol povedať, koľko z nich je v prevádzke. Redakcia denníka Pravda priniesla ešte v roku 2010 informácie, že Slovenskou republikou používané vrtuľníky Mi-17 majú životnosť 5 rokov. Vtedy sa hovorilo o možnom predĺžení ich životnosti. Tieto vrtuľníky sa vyrábajú od roku 1976. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika podľa dostupných informácií skutočne nakúpila americké vrtuľníky Hawk, ktoré by mali byť uvedené do prevádzky do roku 2019, a postupne by mali byť vyradené aj v súčasnej dobe používané Mi-17. Odhady zo začiatku roku uvádzajú, že vrtuľníkový park by mal byť obnovený do šiestich rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Agentúra SITA informovala koncom apríla roku 2015 o nákupe deviatich vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk. Americké vrtuľníky by mali nahradiť tie ruské. Začiatkom roka 2015 sa objavila informácia agentúry TASR o tom, že sa má vrtuľníkový park obnoviť do šiestich rokov.Prvý vrtuľník, Sikorsky UH-60 Black Hawk, by mal byť na Slovensko prepravený v roku 2016 a ďalších osem postupne do roka 2019. Vychádzame z informácií, ktoré priniesli agentúry SITA a ČTK v článku denníka Pravda alebo na vlastnom portáli agentúry SITA. Súčasťou kúpy je aj výcvik leteckého personálu, z ktorého sa výcviku zúčastnia zatiaľ 4 piloti a 8 pozemných pracovníkov, už v auguste roku 2015. Denník Pravda na konci roku 2014 priniesol informáciu, že Slovensko disponuje štrnástimi vrtuľníkmi Mi-17. Takúto informáciu priniesol aj denník SME v apríli v nasledujúcom roku 2015. Treba dodať, že rezort odmietol povedať, koľko z nich je v prevádzke. Redakcia denníka Pravda priniesla ešte v roku 2010 informácie, že Slovenskou republikou používané vrtuľníky Mi-17 majú životnosť 5 rokov. Vtedy sa hovorilo o možnom predĺžení ich životnosti. Tieto vrtuľníky sa vyrábajú od roku 1976. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "nahradiť", "obnoviť", "článku", "portáli", "Pravda", "SME", "životnosť", "vyrábajú"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346320-vlada-usa-schvalila-na-predaj-helikopter-slovensku/", "http://zahranicni.ihned.cz/evropa-slovensko/c1-63942250-slovensko-koupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-6-5-miliardy-nahradi-ruskou-techniku", "http://www.sme.sk/c/7580979/americania-chcu-slovenskej-armade-pomoct-pri-obmene-vrtulnikov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/947626-slovensko-kupi-od-usa-devat-vrtulnikov-black-hawk/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339525-armadu-caka-obmena-vrtulnikov/", "http://komentare.sme.sk/c/7751672/slovensko-potrebuje-spolahlive-vrtulniky.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166165-armada-chce-modernizovat-dozivajuce-vrtulniky-cenu-taji/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Mil_Mi-17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:33.778542+00:00"}
{"id": "vr26048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26048", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím, že teraz to povedal pán predseda KDH, alternatíva, ktorá sa postavila proti slovenskej koalícii Smer a KDH, získala iba 3 poslancov, 3 poslancov v celej Nitre.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo stránok Štatistického úradu SR vieme, že z celkového počtu 54 poslaneckých mandátov získali strany Smer- SD a KDH spolu 32 kresiel, druhou najsilnejšou stranou bola SMK- MKP so 14 poslancami. Jedno kreslo získala strana SNS a tiež štyria nezávislí poslanci. Tri poslanecké mandáty získali kandidáti za strany MOST-HÍD, NOVA, OKS, SaS a SDKÚ-DS, čím sa potvrdzuje tvrdenie premiéra R. Fica. http://www.volbysr.sk/VUC/Tabulka3_sk.html", "analysis_paragraphs": ["Zo stránok Štatistického úradu SR vieme, že z celkového počtu 54 poslaneckých mandátov získali strany Smer- SD a KDH spolu 32 kresiel, druhou najsilnejšou stranou bola SMK- MKP so 14 poslancami. Jedno kreslo získala strana SNS a tiež štyria nezávislí poslanci. Tri poslanecké mandáty získali kandidáti za strany MOST-HÍD, NOVA, OKS, SaS a SDKÚ-DS, čím sa potvrdzuje tvrdenie premiéra R. Fica. http://www.volbysr.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["http://www.volbysr.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"], "url": ["http://www.volbysr.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:37.594267+00:00"}
{"id": "vr34803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34803", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...hovoríte, pán Mečiar, že Maďarsko nemá euro. Máte pravdu, a preto Maďarsko to riešilo aj devalváciou...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je to síce zvláštne, ale žiadne informácie o cielenej devalvácii forintu ako o protikrízovom opatrení sme nenašli. Mikloš na svojom blogu píše o tom, že forint sa vo februári 2009 znehodnotil o 20 percent. V danom období sa forint síce začal znehodnocovať (prehľad napríklad na obrázku v tomto článku ), nebolo to ale výsledkom žiadneho cieleného vládneho snaženie, ktoré by to chcelo dosiahnuť. To potvrdil v rozhovore pre Trend aj bývalý minister financií Maďarska Lajos Bokros ( \"Vysoké úrokové sadzby a devalvácia forintu sťažujú vláde možnosti reagovať na krízu.\" ), aj keď aj v jeho prípade (prípadne chybou prekladu) ide o nesprávne použitie pojmov: k devalvácii dochádza v systéme pevného menového kurzu, pri plávajúcom menovom kurze, v ktorom je Maďarsko, sa jedná o depreciáciu.", "analysis_paragraphs": ["Je to síce zvláštne, ale žiadne informácie o cielenej devalvácii forintu ako o protikrízovom opatrení sme nenašli. Mikloš na svojom blogu píše o tom, že forint sa vo februári 2009 znehodnotil o 20 percent. V danom období sa forint síce začal znehodnocovať (prehľad napríklad na obrázku v tomto článku ), nebolo to ale výsledkom žiadneho cieleného vládneho snaženie, ktoré by to chcelo dosiahnuť. To potvrdil v rozhovore pre Trend aj bývalý minister financií Maďarska Lajos Bokros ( \"Vysoké úrokové sadzby a devalvácia forintu sťažujú vláde možnosti reagovať na krízu.\" ), aj keď aj v jeho prípade (prípadne chybou prekladu) ide o nesprávne použitie pojmov: k devalvácii dochádza v systéme pevného menového kurzu, pri plávajúcom menovom kurze, v ktorom je Maďarsko, sa jedná o depreciáciu."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["svojom blogu píše", "v tomto článku", "v rozhovore pre Trend"], "url": ["http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=776", "http://www.xpatloop.com/news/hungarys_forint_set_to_depreciate", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/lajos-bokros-madarsko-je-v-pasci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:17.611247+00:00"}
{"id": "vr33012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33012", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Nezamestnanosť koncom roka na Slovensku dosiahla najvyššie čísla od mája 2004.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Štefanec hovorí o vývoji evidovanej nezamestnanosti. Výrok vychádza z článku zverejneného denníkom SME (21. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.\n\nVývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledový graf, prebratý z vyššie citovaného článku SME. Tento graf bol vytvorený na základe mesačných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (v originálnom článku je umiestnený interaktívny graf).\n\nJe potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši.", "analysis_paragraphs": ["Igor Štefanec hovorí o vývoji evidovanej nezamestnanosti. Výrok vychádza z článku zverejneného denníkom SME (21. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.", "Vývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledový graf, prebratý z vyššie citovaného článku SME. Tento graf bol vytvorený na základe mesačných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (v originálnom článku je umiestnený interaktívny graf).", "Je potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["SME", "14,47 %", "14,44 %", "údajov", "Eurostat", "Štatistického úradu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6674811/nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004-pozrite-sa-aka-je-vo-vasom-okrese.html", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2004.html?page_id=1275", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec450", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:37.882489+00:00"}
{"id": "48728", "numeric_id": 48728, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48728", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "My sme napr. schválili s veľkou pompou zákon, príklad, neodbočím ďaleko, sľubujem, zákon 363 o liekoch, kde sme deklarovali, že to bude mať nárok 110 000 000. Áno. V rozpočte na ďalší rok je ale od ministerstva financií len 60, a pritom lieky, ktoré sa pýtajú na náš trh, stoja 210.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon, na ktorý poslankyňa Bittó Cigániková odkazuje, upravuje podmienky uhrádzania inovatívnych liekov. Je pravda, že v rozpočte sa ráta s tým, že vstup nových liekov by mal stáť 60 mil. eur (.pdf, str.129). V analýze vplyvov k novele zákona 363 o liekoch sa suma uvádza na 128 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Zákon, na ktorý poslankyňa Bittó Cigániková odkazuje, upravuje podmienky uhrádzania inovatívnych liekov. Je pravda, že v rozpočte sa ráta s tým, že vstup nových liekov by mal stáť 60 mil. eur (.pdf, str.129). V analýze vplyvov k novele zákona 363 o liekoch sa suma uvádza na 128 mil. eur."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["uhrádzania", "analýze"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=510049", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=510052"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:16.304640+00:00"}
{"id": "vr16408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16408", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Pred viac ako dvomi rokmi som preberal naše mesto s veľkým dlhom, približne -100 000 €.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Majerský sa ujal funkcie primátora mesta Levoča približne 2 roky a 6 mesiacov pred zverejnením výroku. Pri svojom nástupe do úradu však \" zdedil \" mesto s dlhom 2 427 754,13 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Výrok primátora mesta Levoča sme zaznamenali 3. mája 2017 v jeho profile na sociálnej sieti . Voľby primátora mesta Levoča sa uskutočnili 15. novembra 2014. Môžeme predpokladať, že Majerský sa úradu ujal začiatkom roka 2015. Predmetný výrok o \" zdedení \" mesta s dlhom budeme preto overovať na základe záverečného účtu mesta za rok 2014. Podľa správy o hospodárení mesta Levoča za rok 2014 bol dlh mesta 2 427 754,13 eur (. pdf , s.25). Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Majerský sa ujal funkcie primátora mesta Levoča približne 2 roky a 6 mesiacov pred zverejnením výroku. Pri svojom nástupe do úradu však \" zdedil \" mesto s dlhom 2 427 754,13 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Výrok primátora mesta Levoča sme zaznamenali 3. mája 2017 v jeho profile na sociálnej sieti . Voľby primátora mesta Levoča sa uskutočnili 15. novembra 2014. Môžeme predpokladať, že Majerský sa úradu ujal začiatkom roka 2015. Predmetný výrok o \" zdedení \" mesta s dlhom budeme preto overovať na základe záverečného účtu mesta za rok 2014. Podľa správy o hospodárení mesta Levoča za rok 2014 bol dlh mesta 2 427 754,13 eur (. pdf , s.25). Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["sieti", "novembra", "pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/309315359104222/photos/a.309742572394834.63147.309315359104222/1346609985374749/?type=3", "http://www.teraz.sk/regiony/majersky-vyrazne-vitazstvo-levoca-volby/106729-clanok.html", "http://www.levoca.sk/download_file_f.php?id=600305"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:20.933634+00:00"}
{"id": "vr36346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36346", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože tak ako sú napočítané tri úseky, o ktorých teraz bude súťaž, je rozdiel na nich a na cene, ktorá bola v PPP balíku, zhruba 10 miliárd slovenských korún.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné číslo sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podobné číslo sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:43.414419+00:00"}
{"id": "49840", "numeric_id": 49840, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49840", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nám vyschla hlavná rúra toku plynu z východu na západ, čo okamžite spôsobilo nárast cien plynu v Európe.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZačiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Vývoz plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.\n\nKyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval vopred dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.\n\nAgentúra Bloomberg 2. januára informovala , že v dôsledku tohto očakávaného kroku Európske ceny plynu naozaj vzrástli o 4,3 % na takmer 51 eur v prvý obchodný deň po tom, čo Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu. Nárast cien komodity na 51 eur za megawatthodinu (MWh) bol najvyšší od októbra 2023.\n\nV prvých hodinách po zastavení tranzitu sa síce komodita naozaj vyšplhala nad 50-eurovú hranicu, išlo však len o prechodné obdobie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu.\n\nZa podobnú cenu sa pritom plyn na burze predával aj v polovici augusta 2024. Bolo to v čase, keď ešte nebolo jasné, či ruský plyn naozaj prestane do Únie prúdiť a najmä či sa nenájde alternatívne riešenie.\n\nRobert Fico po rokovaní o tranzite ruského plynu 9. januára 2025 v Bruseli s eurokomisárom pre energetiku Danom Jörgensenom. vyhlásil , že cena plynu sa ako dôsledok zastavenia toku vyšplhala na 40 až 50 eur za megawatthodinu.\n\nNad hranicou 40 eur za MWh sa však cena plynu na holandskej burze pohybovala väčšinu času už od októbra 2024 a na 50 eurovú hranicu vystúpala iba na krátko bezprostredne po zastavení tranzitu plynu. V čase schôdzky s eurokomisárom sa pohybovala približne okolo hranice 45 eur za MWh.\n\nZdroj: Trading Economics\n\nTieto ceny sú stále veľmi ďaleko od úrovne z augusta 2022, kedy sme zažívali najsilnejšiu energetickú krízu a ceny zemného plynu prekročili hranicu 300 eur za MWh.\n\nCeny však opätovne stúpli nad 47 eur za megawatthodinu po správach o útokoch na ruské plynovody a po oznámení nových amerických sankcií proti ruskému energetickému sektoru.\n\nPodľa ruského ministerstva obrany sa Ukrajina pokúsila podniknúť dronový útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, aby narušila dodávky ruského plynu do Európy. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí agentúre Reuters bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o komentár. Podľa Ruska však TurkStreamom naďalej prúdi ruský plyn do Turecka a ďalej do južnej Európy.", "analysis_paragraphs": ["Po zastavení tranzitu ruského plynu do Európy 1. januára 2025 sa nakrátko zvýšili ceny tejto komodity nad hranicu 50 eur za megawatthodinu, išlo však len o dočasné zvýšenie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu, teda na hodnotu, okolo ktorej sa pohyboval už od novembra 2024. Následne cena plynu opätovne stúpla, išlo však najmä o reakciu na obavy o poškodenie plynovodu TurkStream a oznámenie amerických sankcií voči Rusku. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Začiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Vývoz plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.", "Kyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval vopred dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.", "Agentúra Bloomberg 2. januára informovala , že v dôsledku tohto očakávaného kroku Európske ceny plynu naozaj vzrástli o 4,3 % na takmer 51 eur v prvý obchodný deň po tom, čo Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu. Nárast cien komodity na 51 eur za megawatthodinu (MWh) bol najvyšší od októbra 2023.", "V prvých hodinách po zastavení tranzitu sa síce komodita naozaj vyšplhala nad 50-eurovú hranicu, išlo však len o prechodné obdobie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu.", "Za podobnú cenu sa pritom plyn na burze predával aj v polovici augusta 2024. Bolo to v čase, keď ešte nebolo jasné, či ruský plyn naozaj prestane do Únie prúdiť a najmä či sa nenájde alternatívne riešenie.", "Robert Fico po rokovaní o tranzite ruského plynu 9. januára 2025 v Bruseli s eurokomisárom pre energetiku Danom Jörgensenom. vyhlásil , že cena plynu sa ako dôsledok zastavenia toku vyšplhala na 40 až 50 eur za megawatthodinu.", "Nad hranicou 40 eur za MWh sa však cena plynu na holandskej burze pohybovala väčšinu času už od októbra 2024 a na 50 eurovú hranicu vystúpala iba na krátko bezprostredne po zastavení tranzitu plynu. V čase schôdzky s eurokomisárom sa pohybovala približne okolo hranice 45 eur za MWh.", "Zdroj: Trading Economics", "Tieto ceny sú stále veľmi ďaleko od úrovne z augusta 2022, kedy sme zažívali najsilnejšiu energetickú krízu a ceny zemného plynu prekročili hranicu 300 eur za MWh.", "Ceny však opätovne stúpli nad 47 eur za megawatthodinu po správach o útokoch na ruské plynovody a po oznámení nových amerických sankcií proti ruskému energetickému sektoru.", "Podľa ruského ministerstva obrany sa Ukrajina pokúsila podniknúť dronový útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, aby narušila dodávky ruského plynu do Európy. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí agentúre Reuters bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o komentár. Podľa Ruska však TurkStreamom naďalej prúdi ruský plyn do Turecka a ďalej do južnej Európy."], "analysis_date": "2025-01-15", "analysis_sources": {"text": ["vypršala", "avizoval", "uviedol", "podmienilo", "informovala", "vyšplhala", "predával", "rokovaní", "vyhlásil", "Trading Economics", "prekročili", "stúpli", "pokúsila", "prúdi"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.interfax.ru/russia/1000863", "https://dennikn.sk/4402327/tyzdnovy-newsfilter-putin-poprel-ficovu-verziu-o-plyne-styri-dni-po-jeho-navsteve-kremla/#:~:text=%C4%8Co%20povedal%20Putin,hodnote%20nieko%C4%BEk%C3%BDch%20mili%C3%A1rd.", "https://kyivindependent.com/european-gas-prices-rise-after-russian-gas-transit-through-ukraine-halts/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://www.ta3.com/clanok/974969/rokovanie-v-bruseli-o-tranzite-plynu-mame-sakra-problem-vyhlasil-fico-a-kyjevu-pohrozil-stopnutim-humanitarnej-pomoci", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://www.trend.sk/spravy/cena-plynu-pre-europsky-trh-presiahla-300-eur-megawatthodinu", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/737089-ceny-plynu-pre-europu-stupli-do-nebies-moze-za-to-udajny-pokus-zautocit-na-plynovod-turkstream/", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-tried-attack-turkstream-pipeline-infrastructure-southern-russia-moscow-2025-01-13/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/737089-ceny-plynu-pre-europu-stupli-do-nebies-moze-za-to-udajny-pokus-zautocit-na-plynovod-turkstream/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:03.966945+00:00"}
{"id": "vr31619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31619", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Pozor, to nie je môj slovník o bratislavskej elite a hovorím, kde zostáva SDKÚ DS ešte silná, ja si tých voličov vážim. Však oni mi dali 70% v druhom kole v Starom meste napríklad na župana. Čiže to je pomerne slušné.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že podľa údajov Štatistického úradu SR, dostal Pavol Frešo v druhom kole volieb na predsedu bratislavského samosprávneho kraja v roku 2009, vo volebnom obvode Bratislava – Staré Mesto 6 872 hlasov, čo tvorilo 68.65 % podiel zo všetkých platných hlasov v danom obvode. Dňa 28. novembra 2009 sa na Slovensku konalo druhé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov. V Bratislavskom kraji sa v druhom kole volieb o post predsedu samosprávneho kraja (hovorovo nazývaného župan) uchádzali dvaja kandidáti – Pavol Frešo ako kandidát politických strán KDH, OKS, SaS, SDKÚ-DS a SMK-MKP a Vladimír Bajan ako nezávislý kandidát. Podľa údajov Štatistického úradu SR , vo volebnom obvode č. 1, Bratislava – Staré Mesto, ktoré tvorilo 34 volebných okrskov, získal Frešo 6 872 hlasov, čo bol 68.65 % podiel zo všetkých platných hlasov. Bajan v tomto volebnom obvode získal 3 138 hlasov, čo tvorilo 31.34 % zo všetkých platných hlasov. Za celý Bratislavský kraj, ktorý tvorilo 18 volebných obvodov, získal Frešo 66 163 platných hlasov, čo tvorilo 60.5 % všetkých platných hlasov, Bajan získal 43 187 hlasov, tzn. 39.49 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že podľa údajov Štatistického úradu SR, dostal Pavol Frešo v druhom kole volieb na predsedu bratislavského samosprávneho kraja v roku 2009, vo volebnom obvode Bratislava – Staré Mesto 6 872 hlasov, čo tvorilo 68.65 % podiel zo všetkých platných hlasov v danom obvode. Dňa 28. novembra 2009 sa na Slovensku konalo druhé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov. V Bratislavskom kraji sa v druhom kole volieb o post predsedu samosprávneho kraja (hovorovo nazývaného župan) uchádzali dvaja kandidáti – Pavol Frešo ako kandidát politických strán KDH, OKS, SaS, SDKÚ-DS a SMK-MKP a Vladimír Bajan ako nezávislý kandidát. Podľa údajov Štatistického úradu SR , vo volebnom obvode č. 1, Bratislava – Staré Mesto, ktoré tvorilo 34 volebných okrskov, získal Frešo 6 872 hlasov, čo bol 68.65 % podiel zo všetkých platných hlasov. Bajan v tomto volebnom obvode získal 3 138 hlasov, čo tvorilo 31.34 % zo všetkých platných hlasov. Za celý Bratislavský kraj, ktorý tvorilo 18 volebných obvodov, získal Frešo 66 163 platných hlasov, čo tvorilo 60.5 % všetkých platných hlasov, Bajan získal 43 187 hlasov, tzn. 39.49 %."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab10.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:36.560604+00:00"}
{"id": "49996", "numeric_id": 49996, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49996", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Nikde vo svete okrem Maďarska a Venezuely takú daň nemajú.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Transakčná daň podobná slovenskej funguje v Maďarsku, v Argentíne a v Kolumbii. Transakčná daň vo Venezuele sa týka tzv. osobitných platiteľov, ktorými sú najmä veľké firmy, a pre platby v zahraničných menách a kryptomenách. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa Slovensku daň z finančných transakcií platia podnikatelia - fyzické osoby alebo právnické osoby. Daňou z finančných transakcií sa zdaňujú bezhotovostné operácie, sadzbou 0,4 % zo sumy s maximálnym stropom 40 eur na jednu transakciu. Výber hotovosti z účtu sa zdaňuje sadzbou 0,8 % zo sumy bez maximálneho limitu.\n\nVo Venezuele platia transakčnú daň tzv. „osobitní daňovníci“, čo zahŕňa prevažne veľké firmy, alebo osoby s nimi spriaznené konajúce v ich mene. Od roku 2022 sa vo Venezuele platí aj transakčná daň za platby uskutočnené v cudzej mene alebo kryptomene. Sadzba dane je momentálne stanovená na 3 %.\n\nNetýka sa teda všetkých transakcií a všetkých podnikateľov, ako tomu je na Slovensku.\n\nV Maďarsku je každá bezhotovostná platba aktuálne zdanená sadzbou 0,45 %. Za výber hotovosti alebo online prevod forintov do cudzej meny je sadzba 0,9 percenta. Maximálna výška dane pri jednej bezhotovostnej platbe je 20-tisíc forintov (50 eur), no pri výbere hotovosti žiadny strop neexistuje. V Maďarsku však daň platia aj fyzické osoby.\n\nV Argentíne podliehajú dani z finančných transakcií pohyby na bankových účtoch (vklady a výbery) so sadzbami: 0,6 % z vkladov a výberov na bankových účtoch a 1,2 % zo všetkých transakcií uskutočnených v banke bez použitia bankového účtu. Výnimku majú platby dôchodkov a zamestnaneckých výplat. 33 % skutočne zaplatenej dane z finančných transakcií je započítateľných do dane z príjmu právnických osôb.\n\nV Kolumbii je sadzba transakčnej dane 0,4 % a zdaniteľnou udalosťou je uskutočnenie finančných transakcií, ktoré zahŕňajú nakladanie s prostriedkami uloženými na bežných alebo sporiacich účtoch, ako aj na vkladových účtoch. Za výber tejto dane sú zodpovedné regulované finančné inštitúcie a centrálna banka. 50 % z celkovej zaplatenej dane je odpočítateľných na účely dane z príjmu právnických osôb bez ohľadu na to, či transakcie majú alebo nemajú príčinnú súvislosť s činnosťou daňovníka, ktorá vytvára príjem.\n\nDaň s rovnakým názvom je zavedená vo viacerých krajinách EÚ , no líši sa spôsobom uplatňovania. Napríklad vo Francúzsku je sadzba dane z finančných transakcií od roku 2017 na úrovni 0,3 %, avšak vzťahuje sa len na nákup a predaj akcií.\n\nO transakčnej dani vo Venezuele hovoril Martin Hudcovský z ekonomického ústavu SAV. Pre televíziu TA3 povedal, že transakčná daň nie je úplne štandardná , keďže ju má len Maďarsko a Venezuela (video čas od 17:20).\n\nAlexander Karšay z Republikovej únie zamestnávateľov uviedol , že podobnú daň majú Maďarsko a niektoré juhoamerické krajiny ako napríklad Peru, Argentína či Kolumbia.", "analysis_paragraphs": ["Transakčná daň podobná slovenskej funguje v Maďarsku, v Argentíne a v Kolumbii. Transakčná daň vo Venezuele sa týka tzv. osobitných platiteľov, ktorými sú najmä veľké firmy, a pre platby v zahraničných menách a kryptomenách. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Na Slovensku daň z finančných transakcií platia podnikatelia - fyzické osoby alebo právnické osoby. Daňou z finančných transakcií sa zdaňujú bezhotovostné operácie, sadzbou 0,4 % zo sumy s maximálnym stropom 40 eur na jednu transakciu. Výber hotovosti z účtu sa zdaňuje sadzbou 0,8 % zo sumy bez maximálneho limitu.", "Vo Venezuele platia transakčnú daň tzv. „osobitní daňovníci“, čo zahŕňa prevažne veľké firmy, alebo osoby s nimi spriaznené konajúce v ich mene. Od roku 2022 sa vo Venezuele platí aj transakčná daň za platby uskutočnené v cudzej mene alebo kryptomene. Sadzba dane je momentálne stanovená na 3 %.", "Netýka sa teda všetkých transakcií a všetkých podnikateľov, ako tomu je na Slovensku.", "V Maďarsku je každá bezhotovostná platba aktuálne zdanená sadzbou 0,45 %. Za výber hotovosti alebo online prevod forintov do cudzej meny je sadzba 0,9 percenta. Maximálna výška dane pri jednej bezhotovostnej platbe je 20-tisíc forintov (50 eur), no pri výbere hotovosti žiadny strop neexistuje. V Maďarsku však daň platia aj fyzické osoby.", "V Argentíne podliehajú dani z finančných transakcií pohyby na bankových účtoch (vklady a výbery) so sadzbami: 0,6 % z vkladov a výberov na bankových účtoch a 1,2 % zo všetkých transakcií uskutočnených v banke bez použitia bankového účtu. Výnimku majú platby dôchodkov a zamestnaneckých výplat. 33 % skutočne zaplatenej dane z finančných transakcií je započítateľných do dane z príjmu právnických osôb.", "V Kolumbii je sadzba transakčnej dane 0,4 % a zdaniteľnou udalosťou je uskutočnenie finančných transakcií, ktoré zahŕňajú nakladanie s prostriedkami uloženými na bežných alebo sporiacich účtoch, ako aj na vkladových účtoch. Za výber tejto dane sú zodpovedné regulované finančné inštitúcie a centrálna banka. 50 % z celkovej zaplatenej dane je odpočítateľných na účely dane z príjmu právnických osôb bez ohľadu na to, či transakcie majú alebo nemajú príčinnú súvislosť s činnosťou daňovníka, ktorá vytvára príjem.", "Daň s rovnakým názvom je zavedená vo viacerých krajinách EÚ , no líši sa spôsobom uplatňovania. Napríklad vo Francúzsku je sadzba dane z finančných transakcií od roku 2017 na úrovni 0,3 %, avšak vzťahuje sa len na nákup a predaj akcií.", "O transakčnej dani vo Venezuele hovoril Martin Hudcovský z ekonomického ústavu SAV. Pre televíziu TA3 povedal, že transakčná daň nie je úplne štandardná , keďže ju má len Maďarsko a Venezuela (video čas od 17:20).", "Alexander Karšay z Republikovej únie zamestnávateľov uviedol , že podobnú daň majú Maďarsko a niektoré juhoamerické krajiny ako napríklad Peru, Argentína či Kolumbia."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zdaňujú", "platia", "2022", "uskutočnené", "zdanená", "platia", "podliehajú", "majú", "je", "krajinách EÚ", "sadzba", "štandardná", "uviedol"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/aktualne-dan-clo/faq/dan-financne-transakcie/_1", "https://orbitax.com/news/archive.php/Venezuela-Introduces-Financial-49288", "https://www.hklaw.com/-/media/files/insights/publications/2022/03/venezuelapublishesamendmenten.pdf?la=de", "https://taxsummaries.pwc.com/venezuela/corporate/other-taxes", "https://www.azzz.sk/nova-dan-z-financnych-transakcii-by-mohla-viest-k-vyssim-bankovym-poplatkom-pre-beznych-obcanov-avsak-podnikatelia-by-znasali-hlavne-bremeno-vo-forme-vyssich-platieb-statu-p1177.htm", "https://spravy.stvr.sk/2025/04/l-kamenicky-transakcna-dan-je-dolezitou-sucastou-konsolidacie-financii-jej-vplyvy-sa-iba-populisticky-nafukuju/", "https://taxsummaries.pwc.com/argentina/corporate/other-taxes", "https://cepr.net/publications/financial-transactions-taxes-around-the-world/", "https://taxsummaries.pwc.com/colombia/corporate/other-taxes", "https://taxfoundation.org/data/all/eu/financial-transaction-taxes-europe-2021/", "https://www.latribune.fr/entreprises-finance/banques-finance/industrie-financiere/l-elargissement-de-la-taxe-sur-les-transactions-financieres-remis-sur-la-table-avant-les-legislatives-1000684.html", "https://www.noviny.sk/politika/1045749-analyzy-24-transakcna-dan-nie-je-uplne-standardna-ma-ju-len-madarsko-a-venezuela", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/724370-podnikatelov-strasi-nova-dan-ficovej-vlady-kritici-varuju-pred-osudom-madarska-a-hovoria-o-tvrdej-zatazi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:13.612078+00:00"}
{"id": "vr38274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38274", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Slovenská národná strana v tomto roku 6. 6. si pripomenie 140. založenie, 140. výročie založenie Slovenskej národnej strany.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje SITA , v júni bude Slovenská národná strana oslavovať 140. výročie svojho založenia. V správe sa ďalej uvádza, že \" pôvodná SNS vznikla 6. júna 1871. V roku 1938 splynula strana s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V roku 1990 strana obnovila činnosť s tým, že sa prihlásila k dedičstvu pôvodnej SNS.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje SITA , v júni bude Slovenská národná strana oslavovať 140. výročie svojho založenia. V správe sa ďalej uvádza, že \" pôvodná SNS vznikla 6. júna 1871. V roku 1938 splynula strana s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V roku 1990 strana obnovila činnosť s tým, že sa prihlásila k dedičstvu pôvodnej SNS.\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/politika/07-05-2011/sns-pripravuju-oslavy-140-vyrocia-vzniku-strany.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:31.458331+00:00"}
{"id": "vr34990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34990", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po druhé treba povedať, že zastavením diaľnic a tohto obrovského úseku a za 2,4 miliardy eur príde o prácu a to je dnes jasne preukázateľné asi 5 000 ľudí...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že stavebné spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe diaľnic avizujú v súvislosti so zastavením 1. balíku PPP projektov prepúštanie, avšak Robert Fico toto číslo neúmerne navyšuje. Podľa denníka Pravda o prácu príde cca 1500 ľudí z firiem Doprastav a Váhostav, ktoré boli hlavnými stavebnými firmami na tomto PPP projekte. Skanska zatiaľ prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov. V týchto počtoch však nie sú zarátané nepriamo súvisiace pracovné miesta, takže nie je možné odhadnúť presný počet zaniknutých pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že stavebné spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe diaľnic avizujú v súvislosti so zastavením 1. balíku PPP projektov prepúštanie, avšak Robert Fico toto číslo neúmerne navyšuje. Podľa denníka Pravda o prácu príde cca 1500 ľudí z firiem Doprastav a Váhostav, ktoré boli hlavnými stavebnými firmami na tomto PPP projekte. Skanska zatiaľ prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov. V týchto počtoch však nie sú zarátané nepriamo súvisiace pracovné miesta, takže nie je možné odhadnúť presný počet zaniknutých pracovných miest."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Skanska"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ak-nebudu-ppp-projekty-vahostav-a-doprastav-hrozia-prepustanim-pwb-/sk_ekonomika.asp?c=A100617_125613_sk_ekonomika_p01", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/aj-skanska-bude-prepustat-ak-nedost/199311-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:20.149735+00:00"}
{"id": "vr35962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35962", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To je teraz nepodstatná otázka. Dôležité je, že Smer-sociálna demokracia má záujem opäť vyhrať voľby, legitímna ambícia je tu postavená, ponúkame absolútnu stabilitu, z nášho poslaneckého klubu neodišiel ani jeden jediný poslanec za 8 rokov a toto je asi najväčšia devíza, ktorú dávame na stôl.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:20.320636+00:00"}
{"id": "49586", "numeric_id": 49586, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49586", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "To, čo som veľmi rada, že je na tom zhoda aj s Vládou Slovenskej republiky je, že ruská agresia na Ukrajine, a to hovorí aj premiér Fico, bola porušením medzinárodného práva.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico vyjadril súhlas s tým, že napadnutie Ukrajiny Ruskom bolo porušením medzinárodného práva 24. februára 2024 v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko (00:05:14). Článok 2, odstavec 4 Charty OSN zakazuje hrozbu silou alebo použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu. Článok 33 Charty OSN vyžaduje, aby štáty riešili svoje spory mierovou cestou. Ruská vojenská invázia na Ukrajinu tieto právne záväzky porušuje.\n\nZároveň Rusko nerešpektuje Budapeštianske memorandum , podpísané v roku 1994, v ktorom sa zaviazalo rešpektovať ukrajinskú suverenitu a územnú celistvosť výmenou za to, že sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní. K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách .", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico vyjadril súhlas s tým, že napadnutie Ukrajiny Ruskom bolo porušením medzinárodného práva 24. februára 2024 v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko (00:05:14). Článok 2, odstavec 4 Charty OSN zakazuje hrozbu silou alebo použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu. Článok 33 Charty OSN vyžaduje, aby štáty riešili svoje spory mierovou cestou. Ruská vojenská invázia na Ukrajinu tieto právne záväzky porušuje.", "Zároveň Rusko nerešpektuje Budapeštianske memorandum , podpísané v roku 1994, v ktorom sa zaviazalo rešpektovať ukrajinskú suverenitu a územnú celistvosť výmenou za to, že sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní. K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách ."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Sobotné dialógy", "Charty OSN", "Budapeštianske memorandum", "Helsinskom záverečnom akte", "Minských dohodách"], "url": ["https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/2249191", "http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2015/01/Charta_OSN_sk.pdf", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.csce.gov/country/russian-federation/?nation=RU&group=europe#:~:text=Russia%20is%20failing%20repeatedly%20to%20live%20up%20to%20its%20commitments%20of%20the%201975%20Helsinki%20Act%2C%20such%20as%20respecting%20territorial%20integrity%2C%20refraining%20from%20the%20threat%20or%20use%20of%20force%2C%20respecting%20human%20rights%20and%20fundamental%20freedoms%2C%20and%20fulfilling%20obligations%20under%20international%20law.", "https://cepa.org/article/dont-let-russia-fool-you-about-the-minsk-agreements/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:23.102616+00:00"}
{"id": "vr39135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39135", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Existujú ideológovia čomusi, čomu sa hovorí nová pravica. Meno Hájek alebo Nocík určite niekomu niečo hovoria. Pán Hayek ako predstaviteľ absolútne voľného trhu raz napísal, že najlepšia by bola vláda len údržbárov a pán Nozick išiel ďalej ako ideológ pravice a povedal, že najlepšie je, keby vláda bol len nočný vrátnik.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "No, toto nie je ani tak o faktoch, dosť dobre neviem, čo k tomu napísať, teda ak to nemám hľadať v ich dielach, ktoré napísali. Hovorí v podstate pravdu, Hayek trvdil, že štát nemá zasahovať do ekonomiky, aj keď nejaké tie funkcie (ako to povedal Paška, údržbára) mu predsalen prisudzuje. A meno Roberta Nozicka sa spája s termínom \"night watchman state\", čiže nočného strážnika/vrátnika, ako povedal Paška. Čo sa týka termínu \"New Right\", čiže Nová pravica, tak tam neexistuje univerzálna definícia, aj keď obidvaja títo libertariáni sú považovaní za ideológov Novej pravice (napríklad vo Veľkej Británii). Tento výrok by som vôbec nepublikoval, fakt neviem, ako sa to dá normálne analyzovať, teda ak nechceš, aby som tam hodil linky na wikipédiu alebo britannicu.", "analysis_paragraphs": ["No, toto nie je ani tak o faktoch, dosť dobre neviem, čo k tomu napísať, teda ak to nemám hľadať v ich dielach, ktoré napísali. Hovorí v podstate pravdu, Hayek trvdil, že štát nemá zasahovať do ekonomiky, aj keď nejaké tie funkcie (ako to povedal Paška, údržbára) mu predsalen prisudzuje. A meno Roberta Nozicka sa spája s termínom \"night watchman state\", čiže nočného strážnika/vrátnika, ako povedal Paška. Čo sa týka termínu \"New Right\", čiže Nová pravica, tak tam neexistuje univerzálna definícia, aj keď obidvaja títo libertariáni sú považovaní za ideológov Novej pravice (napríklad vo Veľkej Británii). Tento výrok by som vôbec nepublikoval, fakt neviem, ako sa to dá normálne analyzovať, teda ak nechceš, aby som tam hodil linky na wikipédiu alebo britannicu."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:15.459570+00:00"}
{"id": "vr16490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16490", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Oproti predchádzajúcemu roku počet návštevníkov Košíc vzrástol o 30,5 tisíc", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Primátor Košíc Raši uviedol správny údaj o vzraste počtu turistov v Košiciach za rok 2016, oproti roku 2015. Údaj o rozdiele 30,5 tisíc potvrdil Štatistický úrad SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok primátora mesta Košice Rašiho sme zaznamenali 12. júna 2017 v jeho profile na sociálnej siete Facebook. Z kontextu článku na kosickespravy.sk , ktorý zdieľal spolu s týmto svojim tvrdením súdime, že Raši má na mysli počet návštevníkov za rok 2016, ktorý mal podľa neho prevýšiť počet návštevníkov za rok 2015. 13.júna na portály kosicednes.sk bola zverejnená správa ohľadom počtu návštevníkov Košíc za rok 2016. \"Turisti čoraz viac objavujú Košice. Potvrdili to štatistici, ale aj šéf organizácie Visit Košice Miloslav Klíma. Uplynulý rok bol pre Košice z hľadiska rozvoja cestovného ruchu mimoriadne úspešný. Vlani v metropole východu zaznamenali takmer 185-tisíc ubytovaných návštevníkov. Je to rekord desaťročia ,\" uvádza sa v správe. \" Počet takmer 185-tisíc ubytovaných návštevníkov bol v Košiciach najvyšší od roku 2007, teda za posledných desať rokov. Oproti predchádzajúcemu roku počet návštevníkov vzrástol o 30,5 tisíc, “ uviedla E. Čičváková zo Štatistického úradu SR v Košiciach. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Primátor Košíc Raši uviedol správny údaj o vzraste počtu turistov v Košiciach za rok 2016, oproti roku 2015. Údaj o rozdiele 30,5 tisíc potvrdil Štatistický úrad SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok primátora mesta Košice Rašiho sme zaznamenali 12. júna 2017 v jeho profile na sociálnej siete Facebook. Z kontextu článku na kosickespravy.sk , ktorý zdieľal spolu s týmto svojim tvrdením súdime, že Raši má na mysli počet návštevníkov za rok 2016, ktorý mal podľa neho prevýšiť počet návštevníkov za rok 2015. 13.júna na portály kosicednes.sk bola zverejnená správa ohľadom počtu návštevníkov Košíc za rok 2016. \"Turisti čoraz viac objavujú Košice. Potvrdili to štatistici, ale aj šéf organizácie Visit Košice Miloslav Klíma. Uplynulý rok bol pre Košice z hľadiska rozvoja cestovného ruchu mimoriadne úspešný. Vlani v metropole východu zaznamenali takmer 185-tisíc ubytovaných návštevníkov. Je to rekord desaťročia ,\" uvádza sa v správe. \" Počet takmer 185-tisíc ubytovaných návštevníkov bol v Košiciach najvyšší od roku 2007, teda za posledných desať rokov. Oproti predchádzajúcemu roku počet návštevníkov vzrástol o 30,5 tisíc, “ uviedla E. Čičváková zo Štatistického úradu SR v Košiciach. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "kosickespravy.sk", "kosicednes.sk"], "url": ["https://www.facebook.com/riso.rasi/posts/1697951273563411", "http://www.kosickespravy.sk/coraz-viac-turistov-v-kosiciach", "http://kosicednes.sk/tema-dna/padol-rekord-desatrocia-v-pocte-ubytovanych-navstevnikov-kosic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:25.001422+00:00"}
{"id": "vr15888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15888", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "...bude pred Národnou radou čoskoro, zákon o pozemkových úpravách. Je to z dielne ministerstva pôdohospodárstva (...) sú tam veci priamo pre marginalizované rómske komunity.", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do Národnej rady Slovenskej republiky bol skutočne doručený návrh zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Predkladateľom návrhu do medzirezortného pripomienkového konania bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sú skutočne zamerané na marginalizované (priestorovo a sociálne vylúčené) skupiny obyvateľstva, dôvodová správa konkretizuje, že ide o rómske sídla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh zákona, ktorý spomína splnomocnenec vlády, mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Predkladateľom je skutočne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K danému návrhu už prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie , ktoré bolo ukončené 14. decembra. 2. marca bol návrh doručený do Národnej rady SR. V paragrafovom znení návrhu zákona sa uvádza nasledovné: \" V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú: „j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva (ďalej len „osídlenie“), (...) Osídlením sa na účely tohto zákona rozumie sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva. \" Dôvodová správa konkretizuje, že zámerom návrhu je riešiť citlivú problematiku marginalizovaných rómskych sídiel.", "analysis_paragraphs": ["Do Národnej rady Slovenskej republiky bol skutočne doručený návrh zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Predkladateľom návrhu do medzirezortného pripomienkového konania bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sú skutočne zamerané na marginalizované (priestorovo a sociálne vylúčené) skupiny obyvateľstva, dôvodová správa konkretizuje, že ide o rómske sídla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh zákona, ktorý spomína splnomocnenec vlády, mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Predkladateľom je skutočne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K danému návrhu už prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie , ktoré bolo ukončené 14. decembra. 2. marca bol návrh doručený do Národnej rady SR. V paragrafovom znení návrhu zákona sa uvádza nasledovné: \" V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú: „j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva (ďalej len „osídlenie“), (...) Osídlením sa na účely tohto zákona rozumie sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva. \" Dôvodová správa konkretizuje, že zámerom návrhu je riešiť citlivú problematiku marginalizovaných rómskych sídiel."], "analysis_date": "2017-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Predkladateľom", "medzirezortné pripomienkové konanie", "doručený", "znení návrhu zákona", "Dôvodová správa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/1053", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/1053", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=444", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-1053", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=444"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:11.432027+00:00"}
{"id": "vr27782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27782", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "EK to prevzala a zaviazala sa do 3 rokov, do roku 2016, znížiť počet úradníkov (...) o 5 %.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia sa naozaj zaviazala prepustiť 5 % svojich úradníkov. Uvádza to tlačová správa EK z júna 2013. Bolo to však do piatich rokov, nie troch. Výrok napriek tejto nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. \"Komisia v rámci svojho návrhu už druhý rok navrhuje zníženie počtu svojich zamestnancov o 1 % (bez vplyvu na pristúpenie Chorvátska) s cieľom dosiahnuť počas piatich rokov zníženie počtu zamestnancov o 5 %.\" Podrobnejšie o tomto zámere hovorí EK v dokumente (.pdf) z júla 2013. Podľa oficiálnej stránky Európskej komisie, je počet zamestnancov 33 039 (2013). Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia sa naozaj zaviazala prepustiť 5 % svojich úradníkov. Uvádza to tlačová správa EK z júna 2013. Bolo to však do piatich rokov, nie troch. Výrok napriek tejto nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. \"Komisia v rámci svojho návrhu už druhý rok navrhuje zníženie počtu svojich zamestnancov o 1 % (bez vplyvu na pristúpenie Chorvátska) s cieľom dosiahnuť počas piatich rokov zníženie počtu zamestnancov o 5 %.\" Podrobnejšie o tomto zámere hovorí EK v dokumente (.pdf) z júla 2013. Podľa oficiálnej stránky Európskej komisie, je počet zamestnancov 33 039 (2013). Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["zaviazala", "tlačová správa", "dokumente", "oficiálnej stránky"], "url": ["http://www.euractiv.com/priorities/staff-strike-may-upset-eu-summit-news-528722", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-606_sk.htm", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDUQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.ipex.eu%2FIPEXL-WEB%2Fdossier%2Ffiles%2Fdownload%2F082dbcc53fe5d386013fe7df792e021c.do&ei=DNV1U9b6I6Od7ga0mYCQDg&usg=AFQjCNHPGyHqPPKw0_xRrHC0veOarv2-Vw&sig2=4oIdFkG0Siix93GJEHygQA&bvm=bv.66699033,d.ZGU&cad=rja", "http://ec.europa.eu/civil_service/docs/hr_key_figures_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:05.517556+00:00"}
{"id": "43573", "numeric_id": 43573, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43573", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...v roku 2016 sme mali v prieskumoch, že 5% alebo 5,5 a vo výsledku 12.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minimálne v dvoch predvolebných prieskumoch z roku 2016 sa strana SaS pohybovala okolo hranice 5-tich percent. Vo voľbách nakoniec získala 12,1 percent. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Predvolebné prieskumy z februára 2016 strane namerali 5,5 % ( Focus ); 4,00 %. ( MVK ); 5,2 % ( Polis ); 6,7 % ( AKO ). Volebný výsledok SaS v marcových voľbách 2016 bol 12,10 % hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Minimálne v dvoch predvolebných prieskumoch z roku 2016 sa strana SaS pohybovala okolo hranice 5-tich percent. Vo voľbách nakoniec získala 12,1 percent. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Predvolebné prieskumy z februára 2016 strane namerali 5,5 % ( Focus ); 4,00 %. ( MVK ); 5,2 % ( Polis ); 6,7 % ( AKO ). Volebný výsledok SaS v marcových voľbách 2016 bol 12,10 % hlasov."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Focus", "MVK", "Polis", "AKO", "bol"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/204_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_februar%202016%20(2).pdf", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=mvk&rok=2016#podrobne-vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=polis&rok=2016#podrobne-vysledky", "http://www.teraz.sk/slovensko/volby-smer-sd-sns-siet-prieskum/182601-clanok.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:48.939830+00:00"}
{"id": "45402", "numeric_id": 45402, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45402", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď sa stretáva strana Smer, to je vždy 500, 600, 700 delegátov.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini vysvetľoval, prečo sa snem strany Smer pravdepodobne nestihne uskutočniť v lete 2020 - kvôli opatreniam súvisiacim s koronavírusom a zákazu hromadných podujatí. Očakáva sa, že na sneme prebehne súboj o líderstvo strany medzi Pellegrinim a Ficom. Hoci nie na každom sneme Smeru je prítomných 500+ delegátov - špeciálne na pracovných snemoch nie - tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme v kontexte a duchu povedaného ako ešte pravdivé. Na slávnostnom sneme strany Smer sa pri príležitosti 20. výročia vzniku zúčastnilo 920 delegátov. V roku 2018 bolo na slávnostnom sneme strany 882 delegátov. Na výročný snem strany v roku 2012 prišlo 450 delegátov. Na pracovnom sneme v roku 2018 bolo 130 delegátov. Na pracovnom z roku 2015 zasa 253 z 270 pozvaných delegátov, v roku 2014 246 delegátov a v roku 2011 takmer 500 delegátov.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini vysvetľoval, prečo sa snem strany Smer pravdepodobne nestihne uskutočniť v lete 2020 - kvôli opatreniam súvisiacim s koronavírusom a zákazu hromadných podujatí. Očakáva sa, že na sneme prebehne súboj o líderstvo strany medzi Pellegrinim a Ficom. Hoci nie na každom sneme Smeru je prítomných 500+ delegátov - špeciálne na pracovných snemoch nie - tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme v kontexte a duchu povedaného ako ešte pravdivé. Na slávnostnom sneme strany Smer sa pri príležitosti 20. výročia vzniku zúčastnilo 920 delegátov. V roku 2018 bolo na slávnostnom sneme strany 882 delegátov. Na výročný snem strany v roku 2012 prišlo 450 delegátov. Na pracovnom sneme v roku 2018 bolo 130 delegátov. Na pracovnom z roku 2015 zasa 253 z 270 pozvaných delegátov, v roku 2014 246 delegátov a v roku 2011 takmer 500 delegátov."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo", "bolo", "prišlo", "bolo", "zasa", "246", "takmer"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2054404-slavnostny-snem-smeru-online-fico-s-prejavom-nevystupi-pre-problemy-s-tlakom-musel-odist", "https://www.teraz.sk/slovensko/vyberovy-chronologicky-prehlad-snemo/136519-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://www.teraz.sk/slovensko/vyberovy-chronologicky-prehlad-snemo/136519-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://domov.sme.sk/c/20813597/snem-smer-sd-robert-fico-stanovy-kiska-casta-papiernicka-fotogaleria.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/vladny-smer-sd-cakaju-zmeny-uprava/321738-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-snem-balicek/89758-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/vyberovy-chronologicky-prehlad-snemo/136519-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:23.507046+00:00"}
{"id": "48814", "numeric_id": 48814, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48814", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Že raz pochválil za to (plošné testovanie, pozn.) najlepší svetový vedecký časopis Science a medzičasom ten článok a tá recenzia má 170 vedeckých citácií po celom svete?", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Časopis Science, ktorý štúdiu o plošnom testovaní skutočne publikoval, sa zdržal pozitívneho či negatívneho hodnotenia, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrestížny vedecký časopis Science o tomto projekte vydal článok vydal článok o plošnom testovaní v marci 2021. S ohľadom na to, v ktorej vedeckej databáze článok hľadáme, keďže každá využíva iný výpočet pre určenie počtu odborných citácií, tento článok dosiahol počet 170 vedeckých citácií po celom svete minimálne vo voľne dostupnej databáze Google Scholar. V platenej databáze Scopus od vydavateľstva Elsevier je toto číslo na úrovni 83 citácií. Je však zavádzajúce tvrdiť, že by tento článok vynášal pozitívne súdy nad celým projektom, nakoľko to ani nebolo jeho cieľom. V závere textu je uvedené len to, že celoplošné testovanie možno považovať za významný faktor, ktorý k spomaleniu druhej vlny prispel, avšak v samotnej štúdii sa píše , že jej vedecký dizajn má obmedzenia:\n\n“Observačná povaha tejto štúdie sťažila oddelenie účinkov masových testovacích kampaní od účinkov iných nefarmaceutických intervencií zavedených v tom istom období, ktorých cieľom bolo znížiť kontakty a mobilitu, hoci oveľa menej ako počas jarnej blokády.”\n\nNa medzery vo vedeckom dizajne a metodológii tejto štúdie upozornili aj viacerí odborníci z vedeckej komunity. Rovnako tak je potrebné uviesť, že sa na jej tvorbe sa podieľal aj vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí. Takisto chýba aj kritérium, podľa ktorého by sme mohli zhodnotiť, či bolo testovanie úspešné. Napríklad otázku, či sa k podobnému efektu dalo dopracovať aj za menej peňazí, si tento článok nekladie.", "analysis_paragraphs": ["Časopis Science, ktorý štúdiu o plošnom testovaní skutočne publikoval, sa zdržal pozitívneho či negatívneho hodnotenia, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Prestížny vedecký časopis Science o tomto projekte vydal článok vydal článok o plošnom testovaní v marci 2021. S ohľadom na to, v ktorej vedeckej databáze článok hľadáme, keďže každá využíva iný výpočet pre určenie počtu odborných citácií, tento článok dosiahol počet 170 vedeckých citácií po celom svete minimálne vo voľne dostupnej databáze Google Scholar. V platenej databáze Scopus od vydavateľstva Elsevier je toto číslo na úrovni 83 citácií. Je však zavádzajúce tvrdiť, že by tento článok vynášal pozitívne súdy nad celým projektom, nakoľko to ani nebolo jeho cieľom. V závere textu je uvedené len to, že celoplošné testovanie možno považovať za významný faktor, ktorý k spomaleniu druhej vlny prispel, avšak v samotnej štúdii sa píše , že jej vedecký dizajn má obmedzenia:", "“Observačná povaha tejto štúdie sťažila oddelenie účinkov masových testovacích kampaní od účinkov iných nefarmaceutických intervencií zavedených v tom istom období, ktorých cieľom bolo znížiť kontakty a mobilitu, hoci oveľa menej ako počas jarnej blokády.”", "Na medzery vo vedeckom dizajne a metodológii tejto štúdie upozornili aj viacerí odborníci z vedeckej komunity. Rovnako tak je potrebné uviesť, že sa na jej tvorbe sa podieľal aj vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí. Takisto chýba aj kritérium, podľa ktorého by sme mohli zhodnotiť, či bolo testovanie úspešné. Napríklad otázku, či sa k podobnému efektu dalo dopracovať aj za menej peňazí, si tento článok nekladie."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["článok", "dosiahol", "je", "píše", "upozornili", "dopracovať"], "url": ["https://www.science.org/doi/10.1126/science.abf9648", "https://scholar.google.com/scholar?cluster=5586818635641193406&hl=sk&as_sdt=2005&sciodt=0,5&scioq=The+impact+of+population-wide+rapid+antigen+testing+on+SARS-CoV-2+prevalence+in+Slovakia", "https://www.scopus.com/results/results.uri?sort=plf-f&src=s&st1=The+impact+of+population-wide+rapid+antigen+testing+on+SARS-CoV-2+prevalence+in+Slovakia&sid=e6ba7d0cf8a2ba85fd23d8fec0f16423&sot=b&sdt=b&sl=103&s=TITLE-ABS-KEY%28The+impact+of+population-wide+rapid+antigen+testing+on+SARS-CoV-2+prevalence+in+Slovakia%29&origin=searchbasic&editSaveSearch=&yearFrom=Before+1960&yearTo=Present", "https://www.science.org/doi/10.1126/science.abf9648", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:04.475467+00:00"}
{"id": "vr37173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37173", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...myslím, že predseda ústavnoprávneho výboru pán Procházka vyhlásil už aj mediálne, že je pripravený podporiť tú zmenu, ktorú navrhujeme my (v zákone o štátnom občianstve, pozn.).", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Radoslav Procházka nie je spokojný s koaličnou novelou zákona o štátnom občianstve. Počas rokovania ústavnoprávneho výboru NR SR sa vyjadril , že koaličná novela čiastočne zosmiešňuje slovenský právny režim. Novelu, ktorá by mala \" zmäkčiť \" zákon o štátnom občianstve z dielne Smeru podporia niektorí členovia koalície, napríklad Igor Matovič, či ju však podporí aj Radoslav Procházka napriek tomu, že nie je spokojný s koaličnou novelou sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka nie je spokojný s koaličnou novelou zákona o štátnom občianstve. Počas rokovania ústavnoprávneho výboru NR SR sa vyjadril , že koaličná novela čiastočne zosmiešňuje slovenský právny režim. Novelu, ktorá by mala \" zmäkčiť \" zákon o štátnom občianstve z dielne Smeru podporia niektorí členovia koalície, napríklad Igor Matovič, či ju však podporí aj Radoslav Procházka napriek tomu, že nie je spokojný s koaličnou novelou sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "zmäkčiť", "napríklad"], "url": ["http://www.google.sk/search?hl=sk&q=prochazka+podpori+novelu+smeru+o+statnom+obcianstve&aq=f&aqi=&aql=&oq=", "http://www.fuu.sk/2011/01/57245-smer-navrhuje-zmakcenie-zakona-o-statnom-obcianstve/", "http://spravy.pravda.sk/matovic-podpori-novelu-smeru-d21-/sk_domace.asp?c=A110202_201956_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:10.863736+00:00"}
{"id": "vr35895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35895", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pozrite sa, ľudia sa menia a až činmi sa preukazujú, aký skutočne sú. A pán Hanzel hlasoval za to, aby ľudia museli platiť u lekára.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poplatky sa zaviedli schválením novely zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti 9.4.2003, šlo o návrh vrátený prezidentom. Hanzel bol v konečnom hlasovaní proti , za bol len v prvom čítaní.", "analysis_paragraphs": ["Poplatky sa zaviedli schválením novely zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti 9.4.2003, šlo o návrh vrátený prezidentom. Hanzel bol v konečnom hlasovaní proti , za bol len v prvom čítaní."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["konečnom hlasovaní proti"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=11699"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:35.851185+00:00"}
{"id": "vr38487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38487", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Veď to, že sa urobia nejaké koaličné dohody, to si myslím, je úplne legitímne, to je v poriadku, ale vždy sa nájdu oveľa viac na strane koalície pri tomto volebnom období sa nájdu, ako to bolo v minulom, sa nájdu ľudia, ktorí povedia nie, ja s tým nesúhlasím, ja nebudem za to hlasovať a viem vám niekoľko príkladov vymenovať jednoducho, kde koalícia nie je jednotná, lebo sú tam rôzne názory a s tým skrátka my žijeme a to rešpektujeme.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vybrané prípady, kedy sa poslanci súčasnej koalície pri hlasovaní o \"dôležitých\" zákonoch nedržali spoločného koaličného stanoviska a hlasovali inak:", "analysis_paragraphs": ["Vybrané prípady, kedy sa poslanci súčasnej koalície pri hlasovaní o \"dôležitých\" zákonoch nedržali spoločného koaličného stanoviska a hlasovali inak:"], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["nepodporili", "vystúpením", "dohodnúť", "zvoliť", "Krátko"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5821350/prochazka-a-matovic-hlasovali-o-obcianstve-so-smerom.html", "http://www.cas.sk/clanok/191699/koalicna-kriza-zazehnana-obycajni-ludia-zostali-v-klube-sas.html", "http://www.sme.sk/c/5602278/koalicia-sa-stiepi-na-trnkovi.html", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html", "http://www.chelemendik.sk/Koalicna_kriza_pokracuje_857403169.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:45.234225+00:00"}
{"id": "vr33560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33560", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme lepší výber daní za február.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií z Finančného riaditeľstva SR a Ministerstva financií je pravdou, že sa vo februári pri medziročnom porovnaní zlepšil výber daní. Ak vychádzame z oficiálnych údajov MF SR tak príjmy z daní boli vo februári na úrovni 14,41% z ročného plánu. Rovnaké čísla ukazuje aj správa za február Finančného riaditeľstva SR. Ak by sme výber porovnali s februárom minulého roka( správa Fin. riaditeľstva), tak vo februári tohoto roka možno hovoriť o náraste plnenia len o 0,04 p. b. obdobie rozpočet v tisícoch euro stav na účtoch ku koncu februára plnenie rozpočtu február 2012 9 227 958 1 325 776 14,37% február 2013 8 912 036 1 284 268 14,41% Medziročnom porovnaní sa vo februári 2013 zlepšil výber DPH o približne 0,6 p.b., daň o PO o približne 1 p.b. a spotrebné dane o cca 0,8 p.b.. Na druhej strane, 24. marca 2013 SDKÚ vydalo prehlásenie , v ktorom kritizuje efektivitu výberu daní za vlády Roberta Fica. Údajné zlepšenie výberu daní spochybnil na svojom blogu ekonomický analytik, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto, dnes podporovateľ Novej väčšiny, ktorý tvrdí, že v skutočnosti stále zaostávame za ideálnym plnením štátneho rozpočtu. Predseda vlády pri príležitosti kontrolného dňa na Ministerstve financií SR 12. marca 2013, oznámil zlepšený výber daní. \"O 3 % viac už vyberáme na daniach, ako sú plánované príjmy z daní do štátneho rozpočtu,\" povedal predseda vlády. Lepšie štatistiky zaznamenala aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej výber podľa ministra financií Petra Kažimíra klesal 10 mesiacov. Vo februári 2013 zaznamenal jeho rezort prvýkrát od apríla 2012 nárast celkového počtu daňových priznaní pri DPH a takisto pokles nadmerných odpočtov. \"Pevne veríme, že v tomto trende budeme pokračovať, lebo to by bol náznak obratu, ktorý tak všetci potrebujeme,\" uviedol Kažimír.\" Inštitút finančnej politiky v poslednom komentári z februára 2013 uvádza, že daňové a odvodové príjmy by mali v roku 2013 v porovnaní so schváleným rozpočtom klesnúť o 0,5 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií z Finančného riaditeľstva SR a Ministerstva financií je pravdou, že sa vo februári pri medziročnom porovnaní zlepšil výber daní. Ak vychádzame z oficiálnych údajov MF SR tak príjmy z daní boli vo februári na úrovni 14,41% z ročného plánu. Rovnaké čísla ukazuje aj správa za február Finančného riaditeľstva SR. Ak by sme výber porovnali s februárom minulého roka( správa Fin. riaditeľstva), tak vo februári tohoto roka možno hovoriť o náraste plnenia len o 0,04 p. b. obdobie rozpočet v tisícoch euro stav na účtoch ku koncu februára plnenie rozpočtu február 2012 9 227 958 1 325 776 14,37% február 2013 8 912 036 1 284 268 14,41% Medziročnom porovnaní sa vo februári 2013 zlepšil výber DPH o približne 0,6 p.b., daň o PO o približne 1 p.b. a spotrebné dane o cca 0,8 p.b.. Na druhej strane, 24. marca 2013 SDKÚ vydalo prehlásenie , v ktorom kritizuje efektivitu výberu daní za vlády Roberta Fica. Údajné zlepšenie výberu daní spochybnil na svojom blogu ekonomický analytik, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto, dnes podporovateľ Novej väčšiny, ktorý tvrdí, že v skutočnosti stále zaostávame za ideálnym plnením štátneho rozpočtu. Predseda vlády pri príležitosti kontrolného dňa na Ministerstve financií SR 12. marca 2013, oznámil zlepšený výber daní. \"O 3 % viac už vyberáme na daniach, ako sú plánované príjmy z daní do štátneho rozpočtu,\" povedal predseda vlády. Lepšie štatistiky zaznamenala aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej výber podľa ministra financií Petra Kažimíra klesal 10 mesiacov. Vo februári 2013 zaznamenal jeho rezort prvýkrát od apríla 2012 nárast celkového počtu daňových priznaní pri DPH a takisto pokles nadmerných odpočtov. \"Pevne veríme, že v tomto trende budeme pokračovať, lebo to by bol náznak obratu, ktorý tak všetci potrebujeme,\" uviedol Kažimír.\" Inštitút finančnej politiky v poslednom komentári z februára 2013 uvádza, že daňové a odvodové príjmy by mali v roku 2013 v porovnaní so schváleným rozpočtom klesnúť o 0,5 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "správa", "minulého", "správa", "prehlásenie", "blogu", "oznámil", "komentári"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8817", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/plnenie_sr/data/rozp_02_2013.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8150", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/plnenie_sr/data/rozp_02_2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/sdku-kritizuje-efektivnost-vyberu-dani-za-vlady-roberta-fica", "http://barto.blog.sme.sk/c/324547/Vyber-dani-sa-v-tomto-roku-nezlepsuje.html", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-vyber-dani-v-sr-sa-vo-februari-zlepsil-premier-chce-este-pritvrdit/78831/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:35.736660+00:00"}
{"id": "vr27663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27663", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ako prvý eurokomisár v histórii SR sa uchádzam o dôveru voličov.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika mala zatiaľ dvoch komisárov v Európskej komisii - Maroš Šefčovič a Ján Figeľ. V roku 2004 bol Ján Figeľ jediným kandidátom vlády na post eurokomisára, stalo sa tak na základe rozhodnutia koaličnej rady a vlády. Pred svojim menovaním pôsobil Ján Figeľ od roku 1992 ako poslanec NR SR a hlavný vyjednávač Slovenska o prístupe do EÚ. Z postu eurokomisára Ján Figeľ rezignoval v roku 2009 po tom, čo bol zvolený za predsedu KDH. Figeľ nebol vo voľbách do EP 2009 ani zvolený, ani evidovaný ako náhradník (neúspešný kandidát). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika mala zatiaľ dvoch komisárov v Európskej komisii - Maroš Šefčovič a Ján Figeľ. V roku 2004 bol Ján Figeľ jediným kandidátom vlády na post eurokomisára, stalo sa tak na základe rozhodnutia koaličnej rady a vlády. Pred svojim menovaním pôsobil Ján Figeľ od roku 1992 ako poslanec NR SR a hlavný vyjednávač Slovenska o prístupe do EÚ. Z postu eurokomisára Ján Figeľ rezignoval v roku 2009 po tom, čo bol zvolený za predsedu KDH. Figeľ nebol vo voľbách do EP 2009 ani zvolený, ani evidovaný ako náhradník (neúspešný kandidát). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["komisárov", "stalo", "pôsobil", "vyjednávač", "evidovaný"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_European_Commissioners_by_nationality", "http://hn.hnonline.sk/eurokomisarom-bude-jan-figel-111464", "http://osobnost.aktuality.sk/jan-figel/", "http://www.teraz.sk/slovensko/profil-eurokomisara-jana-figela/82386-clanok.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab708c7.html?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:20.218695+00:00"}
{"id": "vr32264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32264", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...to všeobecné opatrenia (Opatrenia pripravované Ministerstvom vnútra SR a Pollákom, pozn), ktoré majú platiť pre tých, ktorí sú sociálne odkázaní bez rozdielu toho, akú majú národnosť, pôvod a etnikum...", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že opatrenia pripravovane Petrom Pollákom a Ministerstvom vnútra SR na základe dostupných 10 pilierov majú všeobecný charakter pre poberateľov sociálnych dávok. Inými slovami bez rozdielu národnosti, pôvodu, etnika. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo zverejnených 10 pilieroch , na ktorých majú stáť pripravované opatrenia sa nespomína etnikum, národnosť, ani pôvod poberateľa sociálnej dávky.\n\n\" ..Forma a výška sociálnej pomoci štátu ako aj prístup štátu k občanovi bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu.. .\"\n\n\".. .Štát určí minimálny rozsah verejnopraspešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok.\n\n\"...Štát sa nemôže spoliehať na nezodpovedných rodičov , že vychovajú zodpovedné deti. Štát zabezpečí vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred vstupom do základnej školy...\"\n\n\" ...Štát zavedie opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sociálne odkázaní ľudia už nemali sociálnu priestupkovú imunitu, ktorá im dnes umožňuje páchať priestupky bez postihu... \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že opatrenia pripravovane Petrom Pollákom a Ministerstvom vnútra SR na základe dostupných 10 pilierov majú všeobecný charakter pre poberateľov sociálnych dávok. Inými slovami bez rozdielu národnosti, pôvodu, etnika. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vo zverejnených 10 pilieroch , na ktorých majú stáť pripravované opatrenia sa nespomína etnikum, národnosť, ani pôvod poberateľa sociálnej dávky.", "\" ..Forma a výška sociálnej pomoci štátu ako aj prístup štátu k občanovi bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu.. .\"", "\".. .Štát určí minimálny rozsah verejnopraspešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok.", "\"...Štát sa nemôže spoliehať na nezodpovedných rodičov , že vychovajú zodpovedné deti. Štát zabezpečí vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred vstupom do základnej školy...\"", "\" ...Štát zavedie opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sociálne odkázaní ľudia už nemali sociálnu priestupkovú imunitu, ktorá im dnes umožňuje páchať priestupky bez postihu... \""], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["10 pilieroch"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:17.858279+00:00"}
{"id": "44089", "numeric_id": 44089, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44089", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My dnes máme tie minimálne dôchodky naviazané na priemernú mzdu, tzn. minimálne dôchodky budú rásť tak rýchlo, ako rastie priemerná mzda, ale tie ostatné dôchodky, tie nie minimálne, budú rásť o infláciu, možno tam bude časom nejaká tzv. Švajčiarska metóda, ale to sú skrátka nižšie nárasty.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od januára 2020 budú minimálne dôchodky naviazané na výšku priemernej mzdy ( 33 % z jej hodnoty spred dvoch rokov). Tá v posledných rokoch rýchlo rastie - v roku 2018 narástla o 6 % a v roku 2019 o 5 %. Ostatné dôchodky sa v rokoch 2018 - 2021 zvyšujú o tzv. dôchodcovskú infláciu - t.j. o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Minimálne sa však musia zvýšiť o 2 percentá z priemernej penzie. Od roku 2022 sa však dôchodky majú zvyšovať už len o dôchodcovskú infláciu. V roku 2020 by sa tak dôchodky mali zvýšiť o 2,9 percenta, v roku 2021 o 2 percentá a v roku 2022 o 2,1 percenta. To je menej než rast minimálnych dôchodkov naviazaný na - vyšší - rast priemernej mzdy. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Od januára 2020 budú minimálne dôchodky naviazané na výšku priemernej mzdy ( 33 % z jej hodnoty spred dvoch rokov). Tá v posledných rokoch rýchlo rastie - v roku 2018 narástla o 6 % a v roku 2019 o 5 %. Ostatné dôchodky sa v rokoch 2018 - 2021 zvyšujú o tzv. dôchodcovskú infláciu - t.j. o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Minimálne sa však musia zvýšiť o 2 percentá z priemernej penzie. Od roku 2022 sa však dôchodky majú zvyšovať už len o dôchodcovskú infláciu. V roku 2020 by sa tak dôchodky mali zvýšiť o 2,9 percenta, v roku 2021 o 2 percentá a v roku 2022 o 2,1 percenta. To je menej než rast minimálnych dôchodkov naviazaný na - vyšší - rast priemernej mzdy. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["budú", "narástla", "zvyšujú", "mali"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/105/20200101.html", "https://e.dennikn.sk/1581071/priemerna-mzda-je-uz-1101-eur-firmy-sa-zacinaju-bat/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22254414/rast-penzii-sa-v-nasledujucich-rokoch-spomali.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22254414/rast-penzii-sa-v-nasledujucich-rokoch-spomali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:02.875418+00:00"}
{"id": "vr39044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39044", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "V roku 2006 onkologické ústavy, srdcové ústavy sa zmenili na akciové spoločnosti neprotestovali (v tom období pozn.) proti tomu, aby ich dali naspäť (zmenili späť na príspevkové organizácie pozn.).", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku 20. februáru 2006 (.pdf s.8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach.\n\nProtesty z prostredia transformovaných subjektov sme v období roku 2006 nezachytili. Avšak aj v tom čase ( jar 2006 ) nesúhlasilo Lekárske odborové združenie s transformáciou. Denník Pravda 4. apríla 2006 o požiadavkách LOZ napísal: Lekári požadujú zvýšenie platov o 25 percent a zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Sestry žiadajú zvýšenie platov na úroveň dvojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve.", "analysis_paragraphs": ["Ku 20. februáru 2006 (.pdf s.8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach.", "Protesty z prostredia transformovaných subjektov sme v období roku 2006 nezachytili. Avšak aj v tom čase ( jar 2006 ) nesúhlasilo Lekárske odborové združenie s transformáciou. Denník Pravda 4. apríla 2006 o požiadavkách LOZ napísal: Lekári požadujú zvýšenie platov o 25 percent a zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Sestry žiadajú zvýšenie platov na úroveň dvojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["20. februáru 2006", "jar 2006", ""], "url": ["http://www2.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/650E3DBCE94B4E0DC1257310003A9EF2/$FILE/sprava.pdf", "http://spravy.pravda.sk/strajk-lekari-dali-vlade-dva-dni-d36-/sk_domace.asp?c=A060403_203136_sk_domace_p04", "http://www2.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/650E3DBCE94B4E0DC1257310003A9EF2/$FILE/sprava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:36.139464+00:00"}
{"id": "vr37977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37977", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ďalej dohody. Pri dohodách je to síce podľa zákonníka práce, ale tam napríklad je výpovedná lehota 15 dní, bez akéhokoľvek ďalšieho nároku.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonník práce (.pdf), § 228 ods. 2: \"Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákonník práce (.pdf), § 228 ods. 2: \"Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.\""], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník práce"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15893&FileName=01-z311&Rocnik=2001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:42.965194+00:00"}
{"id": "vr15701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15701", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda sa zároveň postará o pomoc pre desaťtisíce občanov, ktorí trpia v dôsledku exekúcií a napomôže im k oddĺženiu.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválenie novely exekučného poriadku zefektívni výkon exekúcií a umožní jej spravodlivejší výkon. Novela konkurzného zákona zároveň napomôže k oddĺženiu občanov. Keďže exekučných konaní na Slovensku je vyše pol milióna, je pravdepodobné, že tieto zmeny sa dotknú veľkého počtu občanov. Sľub preto hodnotíme ako splnený. Poslanci 128 hlasmi, na návrh ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej , 29. novembra 2016 schválili Novelu exekučného poriadku , ktorá zabezpečuje férovejšie exekučné konania s vyrovnanejšími vzťahmi medzi súdmi, exekútormi, veriteľmi a dlžníkmi. Novela zriaďuje jediný exekučný súd v Slovenskej republike, exekúcie má tak riešiť Okresný súd v Banskej Bystrici. Od tej zmeny sa očakáva kvalifikované a rýchle rozhodovanie prostredníctvom úzko špecializovaných sudcov a ostatných zamestnancov súdu. Exekútori budú mať väčšiu zodpovednosť a budú na nich kladené väčšie požiadavky. Výber exekútora bude náhodný a budú do neho zaradení len tí, ktorí splnia podmienky. Voči jednému dlžníkovi bude umožnené spájať exekúcie u jedného exekútora, čo poskytne úspory v systéme a posilní právnu istotu dlžníka. Výška odmeny pre exekútora bude obmedzená a stanovená ako percento z vymoženej sumy. Návrh zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou a teda budú predvídateľnejšie. Tým, že bude možné raz za exekúciu požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie zo \" sociálnych dôvodov \", sa zjednoduší odklad exekúcie. TASR informuje, že \" Odklad mu (dlžníkovi, pozn.) na základe žiadosti povolí priamo exekútor na tri mesiace aj bez súhlasu oprávneného. Nebude tak už nevyhnutné, aby o tomto rozhodoval súd. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže dlžník využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok .\" Ak sa v priebehu 5 rokov v prípade fyzickej osoby, alebo do 2,5 roku v prípade právnickej osoby, nepodarí nič vymôcť, súd môže exekučné konanie zastaviť. Zákon (.rtf) stanovuje: \" Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exkeúcie, ak: (...) c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora \" Tým sa zabráni prípadom, v ktorých sú konania účelovo otvorené a ľudia sú prenasledovaní niekoľko rokov. V praxi budú naplno účinné tieto zmeny od 1.apríla 2017. Osobný bankrot sa riešil cez novelu konkurzného zákona , ktorú tiež predložila Žitňanská. Drvivá väčšina poslancov (141) za novelu zahlasovala. Podľa novely tak dlžník bude mať možnosť zbaviť sa dlhov dvomi spôsobmi, a to buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Znížia sa aj náklady potrebné na začatie konania o oddlžení a ak dlžník nebude disponovať potrebnou sumou, bude mu Centrum právnej pomoci môcť poskytnúť pomoc. Zmeny sa dotknú aj reštrukturalizácie s cieľom zabrániť špekulatívnym praktikám. Tieto zmeny nadobudnú účinnosť od 1.marca 2017. Počet exekučných konaní už Demagog.sk overoval na základe výroku Žitňanskej, v ktorom sa potvrdilo, že počet exekučných konaní v roku 2015 bol vyše pol milióna. Pravda uvádza, že v roku 2015 bolo 540 986 exekúcií, z toho 519 733 vybavených. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Schválenie novely exekučného poriadku zefektívni výkon exekúcií a umožní jej spravodlivejší výkon. Novela konkurzného zákona zároveň napomôže k oddĺženiu občanov. Keďže exekučných konaní na Slovensku je vyše pol milióna, je pravdepodobné, že tieto zmeny sa dotknú veľkého počtu občanov. Sľub preto hodnotíme ako splnený. Poslanci 128 hlasmi, na návrh ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej , 29. novembra 2016 schválili Novelu exekučného poriadku , ktorá zabezpečuje férovejšie exekučné konania s vyrovnanejšími vzťahmi medzi súdmi, exekútormi, veriteľmi a dlžníkmi. Novela zriaďuje jediný exekučný súd v Slovenskej republike, exekúcie má tak riešiť Okresný súd v Banskej Bystrici. Od tej zmeny sa očakáva kvalifikované a rýchle rozhodovanie prostredníctvom úzko špecializovaných sudcov a ostatných zamestnancov súdu. Exekútori budú mať väčšiu zodpovednosť a budú na nich kladené väčšie požiadavky. Výber exekútora bude náhodný a budú do neho zaradení len tí, ktorí splnia podmienky. Voči jednému dlžníkovi bude umožnené spájať exekúcie u jedného exekútora, čo poskytne úspory v systéme a posilní právnu istotu dlžníka. Výška odmeny pre exekútora bude obmedzená a stanovená ako percento z vymoženej sumy. Návrh zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou a teda budú predvídateľnejšie. Tým, že bude možné raz za exekúciu požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie zo \" sociálnych dôvodov \", sa zjednoduší odklad exekúcie. TASR informuje, že \" Odklad mu (dlžníkovi, pozn.) na základe žiadosti povolí priamo exekútor na tri mesiace aj bez súhlasu oprávneného. Nebude tak už nevyhnutné, aby o tomto rozhodoval súd. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže dlžník využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok .\" Ak sa v priebehu 5 rokov v prípade fyzickej osoby, alebo do 2,5 roku v prípade právnickej osoby, nepodarí nič vymôcť, súd môže exekučné konanie zastaviť. Zákon (.rtf) stanovuje: \" Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exkeúcie, ak: (...) c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora \" Tým sa zabráni prípadom, v ktorých sú konania účelovo otvorené a ľudia sú prenasledovaní niekoľko rokov. V praxi budú naplno účinné tieto zmeny od 1.apríla 2017. Osobný bankrot sa riešil cez novelu konkurzného zákona , ktorú tiež predložila Žitňanská. Drvivá väčšina poslancov (141) za novelu zahlasovala. Podľa novely tak dlžník bude mať možnosť zbaviť sa dlhov dvomi spôsobmi, a to buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Znížia sa aj náklady potrebné na začatie konania o oddlžení a ak dlžník nebude disponovať potrebnou sumou, bude mu Centrum právnej pomoci môcť poskytnúť pomoc. Zmeny sa dotknú aj reštrukturalizácie s cieľom zabrániť špekulatívnym praktikám. Tieto zmeny nadobudnú účinnosť od 1.marca 2017. Počet exekučných konaní už Demagog.sk overoval na základe výroku Žitňanskej, v ktorom sa potvrdilo, že počet exekučných konaní v roku 2015 bol vyše pol milióna. Pravda uvádza, že v roku 2015 bolo 540 986 exekúcií, z toho 519 733 vybavených. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["L. Žitňanskej", "Novelu exekučného poriadku", "TASR", "Zákon", "konkurzného zákona", "výroku", "Pravda"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2151", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6081", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-odobrili-efektivnejsie/230780-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=433726", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6068", "http://www.demagog.sk/politici/57/lucia-zitnanska", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/383643-pocet-exekucii-klesa-uz-druhy-rok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:07.142903+00:00"}
{"id": "vr28000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28000", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak hneď tri dni na to (tri dni po nehode autobusu na D1) sme mali nehodu, ktorá práve bola na mieste, kde zvodidlá boli, ktoré okamžite kamión odhodili na opačnú stranu diaľnice a defakto sčasti aj do protismeru.  Tiež to bola smrteľná nehoda...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nehoda kamiónu nastala na podobnom úseku D1 ako nehoda autobusu pri Trnave, avšak v tomto prípade na mieste kde boli zvodidlá. Kamión narazil do zvodidiel a následne ho odhodilo do stredového pásu, pričom čiastočne vytŕčal do protismeru. Nehodu vodič kamiónu neprežil. Výrok hodnotíme ako pravdivý, hoci Kaliňák uvádza, že k nehode došlo o tri dni po nehode autobusu na D1 , so žiakmi trnavského gymnázia, no v skutočnosti to bolo až päť dní. Vzhľadom na to, že tento omyl v dvoch dňoch nezlepšuje ministrovi argumentačnú pozíciu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nehoda kamiónu nastala na podobnom úseku D1 ako nehoda autobusu pri Trnave, avšak v tomto prípade na mieste kde boli zvodidlá. Kamión narazil do zvodidiel a následne ho odhodilo do stredového pásu, pričom čiastočne vytŕčal do protismeru. Nehodu vodič kamiónu neprežil. Výrok hodnotíme ako pravdivý, hoci Kaliňák uvádza, že k nehode došlo o tri dni po nehode autobusu na D1 , so žiakmi trnavského gymnázia, no v skutočnosti to bolo až päť dní. Vzhľadom na to, že tento omyl v dvoch dňoch nezlepšuje ministrovi argumentačnú pozíciu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["kamiónu", "podobnom", "autobusu na D1"], "url": ["http://www.trnavskyhlas.sk/c/13479-hroziva-nehoda-na-dialnici-polsky-vodic-kamionu-zomrel.htm", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308253-na-d1-pri-piestanoch-havaroval-kamion-usek-je-uzatvoreny/", "http://www.sme.sk/c/7228737/na-d1-pri-piestanoch-havaroval-autobus-zomreli-styri-dievcata.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:36.801212+00:00"}
{"id": "vr31147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31147", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Podľa týchto dohadov je na Slovensku zhruba 380-tisíc Rómov, z ktorých približne 200-tisíc žije rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom a nepredstavujú žiaden problém. Na rozdiel od zhruba 180-tisíc ľudí, ktorí žijú v koncentrovanej chudobe v rómskych osadách, ktorých máme asi 700.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O presnom počte Rómov žijúcich na Slovensku neexistujú pevné dáta. Môžeme hovoriť iba o odhadoch. Podľa Prognózy vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025 ( .pdf ), žilo na Slovensku ešte ku koncu roka 2001 približne 380 tisíc Rómov. Prognóza obsahuje aj odhady počtu Rómov v ďalších rokoch, pričom predpokladá dynamický nárast a zastavenie tohto rastu až okolo roku 2035. V roku 2012 by podľa odhadov spomínanej prognózy malo na Slovensku žiť až 450 tisíc Rómov.", "analysis_paragraphs": ["O presnom počte Rómov žijúcich na Slovensku neexistujú pevné dáta. Môžeme hovoriť iba o odhadoch. Podľa Prognózy vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025 ( .pdf ), žilo na Slovensku ešte ku koncu roka 2001 približne 380 tisíc Rómov. Prognóza obsahuje aj odhady počtu Rómov v ďalších rokoch, pričom predpokladá dynamický nárast a zastavenie tohto rastu až okolo roku 2035. V roku 2012 by podľa odhadov spomínanej prognózy malo na Slovensku žiť až 450 tisíc Rómov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Miroslav Pollák", "691"], "url": ["http://", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/scitanie-na-slovensku-ma-zit-380-tisic-romov.html", "http://www.sme.sk/c/5272425/romskych-osad-pribudlo-v-mnohych-chyba-voda-a-elektrina.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:20.785504+00:00"}
{"id": "vr38803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38803", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Váš pán predseda strany (R. Fico pozn.) povedal, ak sa dostaneme k moci, tento generálny prokurátor, ktorého táto vládna koalícia zvolí, okamžite bude odvolaný.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R.Fico 2.júna 2011 TASR potvrdil, že ak nový generálny prokurátor bude zvolený verejne, Smer-SD je pripravený, ak sa dostane do vlády, ho odvolať skrátením volebného obdobia a jeho nástupcu voliť tajne. Vyjadril sa tak pre prípad verejnej voľby a nie tajnej, v ktorej bol kandidát na generálneho prokurátora zvolený.", "analysis_paragraphs": ["R.Fico 2.júna 2011 TASR potvrdil, že ak nový generálny prokurátor bude zvolený verejne, Smer-SD je pripravený, ak sa dostane do vlády, ho odvolať skrátením volebného obdobia a jeho nástupcu voliť tajne. Vyjadril sa tak pre prípad verejnej voľby a nie tajnej, v ktorej bol kandidát na generálneho prokurátora zvolený."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110602TBB00391"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:31.480092+00:00"}
{"id": "vr37387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37387", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "To je myslím, že vždy úplne férové, tak nadviažem na vás ako ste správne poznamenali šetril kauzu Hayekovcov Najvyšší kontrolný úrad. Výsledok toho šetrenia bol negatívny, to znamená zistenia neboli žiadne, ktoré by sa týkali porušenia zákonov.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TASR z dňa 17. decembra 2010: \"Firma Hayek Consulting, s.r.o., využila financie od rezortu financií a Agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) z rokov 2007 až 2010 v súlade s uzatvorenými zmluvami. Pre televíziu TA3 to na základe záverov ukončenej kontroly uviedla hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Lenka Nosáľová.\" Ako ale správa TASR ďalej uvádza: \"Hoci kontrola nezistila pochybenia na strane Hayek Consulting, viacero ich našla na strane Ministerstva financií (MF) SR a NADSME. \"Kontrolovanými subjektmi boli v tomto prípade ministerstvo financií a NADSME. Pri kontrole boli zistené v prípade MF tri prípady nezabezpečenia hospodárneho využitia finančných prostriedkov a jeden v prípade NADSME,\" dodala Nosáľová .\" Kollár selektívne vyberá iba časť z hodnotenia NKÚ.", "analysis_paragraphs": ["TASR z dňa 17. decembra 2010: \"Firma Hayek Consulting, s.r.o., využila financie od rezortu financií a Agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) z rokov 2007 až 2010 v súlade s uzatvorenými zmluvami. Pre televíziu TA3 to na základe záverov ukončenej kontroly uviedla hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Lenka Nosáľová.\" Ako ale správa TASR ďalej uvádza: \"Hoci kontrola nezistila pochybenia na strane Hayek Consulting, viacero ich našla na strane Ministerstva financií (MF) SR a NADSME. \"Kontrolovanými subjektmi boli v tomto prípade ministerstvo financií a NADSME. Pri kontrole boli zistené v prípade MF tri prípady nezabezpečenia hospodárneho využitia finančných prostriedkov a jeden v prípade NADSME,\" dodala Nosáľová .\" Kollár selektívne vyberá iba časť z hodnotenia NKÚ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.slovacivosvete.sk/338/sprava-tasr.php?sprava=409377"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:15.324731+00:00"}
{"id": "vr16638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16638", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "...je ich 60, tých opatrení, keby som to chcel zhrnúť, je zvýšenie čistých príjmov a či už sú to príplatky za prácu v noci alebo za prácu cez víkendy, cez sviatky alebo 13-ty, 14-ty plat alebo 13-ty dôchodok, minimálna mzda. To všetko sú opatrenia, ktoré smerujú k zvýšeniu čistého príjmu ľudí (...).", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy portálu Pravda z 13. septembra 2017 koalícia aktuálne rokuje spolu o 60 opatreniach zameraných na zlepšenie životnej úrovne ľudí. K novým opatreniam, ktoré sa doplnia do vládneho programu, sa vládne strany Smer-SD, Most – Híd a SNS vrátili po podpise dodatku ku koaličnej zmluve, ktorým sa skončila letná vládna kríza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy portálu Pravda z 13. septembra 2017 koalícia aktuálne rokuje spolu o 60 opatreniach zameraných na zlepšenie životnej úrovne ľudí. K novým opatreniam, ktoré sa doplnia do vládneho programu, sa vládne strany Smer-SD, Most – Híd a SNS vrátili po podpise dodatku ku koaličnej zmluve, ktorým sa skončila letná vládna kríza. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["správy", ".pdf", "predstavil", "dnes", "dnes", "podmienok", "vyjadril", "mal byť"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441449-nocna-praca-sa-obmedzi/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1868176_fico-chce-zvysit-priplatky-za-pracu-cez-sviatky-a-v-noci", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/mzda-za-nocnu-pracu.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/", "https://dennikn.sk/875376/sns-s-richterom-kapitulovala-ale-odnesie-si-male-vitazstva-13-plat-aerolinky-a-miesta-na-kandidatkach/", "https://www.aktuality.sk/clanok/519959/podla-danka-je-13-plat-predbezne-dohodnuty/", "http://www.ta3.com/clanok/1071730/richter-trinasty-dochodok-by-mal-byt-sucastou-tretieho-socialneho-balika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:00.957738+00:00"}
{"id": "vr31984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31984", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Na slovenskej politickej scéne existuje konsenzus naprieč či je to ľavica, či je pravica, dokonca naprieč európskou politickou scénou existuje konsenzus, že naozaj musíme zachraňovať euro, musíme zachrániť európsku úniu.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dňa 19. júna 2012 je naplánovaná tretia parlamentná schôdza, ktorá bude rokovať o trvalom Eurovale.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 19. júna 2012 je naplánovaná tretia parlamentná schôdza, ktorá bude rokovať o trvalom Eurovale."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "prezident", "hn.online.sk", "SITA", "SITA", "SITA"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/121638/Trvaly-euroval-Slovensko-podla-Fica-ratifikuje-do-konca-juna", "http://m.hnonline.sk/c3-56128300-kw0000_d-slovensko-nepocka-s-eurovalom-na-nemecko", "http://m.hnonline.sk/c3-56128300-kw0000_d-slovensko-nepocka-s-eurovalom-na-nemecko", "http://ekonomika.sme.sk/c/6418241/reuters-bundestag-odhlasuje-trvaly-euroval-koncom-juna.html", "http://spravy.pravda.sk/rakuski-zeleni-chcu-blokovat-euroval-ak-nebude-podpora-rastu-ptc-/sk_ekonomika.asp?c=A120522_043253_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/6389913/dolna-komora-holandskeho-parlamentu-schvalila-trvaly-euroval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:13.773862+00:00"}
{"id": "vr25625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25625", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Napriek tomu si myslím, že tá podpora (EU, pozn.) Slovákov stále je najvyššia v Európskej únii.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Pašku hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Pašku hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometru"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/resource/static/files/other/socio-demografick--priloha.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:13.515728+00:00"}
{"id": "vr17161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17161", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok bol už v minulosti označený Demagog.SK za zavadzajúci. Je ľahké skĺznuť do rýchlich záverov v problematike DPH, kedže reforma v roku 2004 odstránila z povedomia zmeny od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ak sa pozrieme len na obdobie od reformy v roku 2004 tak výrok by mohol byť označený za pravdivý, ale obdobie pred spochybňuje oboje tvrdenia o pravici a o okruhu základných potravín so zníženou DPH. Nezaškodí sa pozrieť ako sa sadzba DPH vyvíjala od vzniku SR (viď. tabuľka).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok bol už v minulosti označený Demagog.SK za zavadzajúci. Je ľahké skĺznuť do rýchlich záverov v problematike DPH, kedže reforma v roku 2004 odstránila z povedomia zmeny od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ak sa pozrieme len na obdobie od reformy v roku 2004 tak výrok by mohol byť označený za pravdivý, ale obdobie pred spochybňuje oboje tvrdenia o pravici a o okruhu základných potravín so zníženou DPH. Nezaškodí sa pozrieť ako sa sadzba DPH vyvíjala od vzniku SR (viď. tabuľka)."], "analysis_date": "2018-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "1.1.1993 - 31.7.1994", "1.8.1994 - 31.12.1995", "1.1.1996 - 30.6.1999", "31.7.1999 - 31.12.2002", "1.1.2003 - 31.12.2003", "1.1.2004 - 31.12.2006", "1.1.2007 - 31.12.2010", "1.1.2011 - 31.12.2014", "1.1.2015 - teraz", "základ sadzby DPH", "Jozefa Moravčíka", "Vladimíra Mečiara", "vládu", "podmienka", "novela zákona", "odporúčania", "novely zákona o DPH v roku 2016", "2000"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/222/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/222/19950101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/289/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/289/19990701.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/289/20030101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20070101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20150101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html#paragraf-85j.odsek-1", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-15-3-1994-do-13-12-1994/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html#paragraf-85j.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20150101.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/321104-neznizujte-dph-z-20-na-19-radi-slovakom-mmf/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20160101.html#prilohy.priloha-priloha_c_7_k_zakonu_c_222_2004_z_z_v_zneni_zakona_c_656_2006_z_z.oznacenie", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/289/20000101.html#paragraf-10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:53.176461+00:00"}
{"id": "49351", "numeric_id": 49351, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49351", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Hnutie na čele s Igorom Matovičom predsa vymenilo všetkých 74 okresných prednostov a dalo tam po výbere Jozefa Pročka svojich politických nominantov.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča vymenila takmer všetkých prednostov okresných úradov, na svojom pôvodnom poste ostal prednosta úradu v Senci. Hnutie však po nástupe do vlády deklarovalo zámer vymeniť všetkých prednostov okresných úradov, ktorých je 72. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nHnutie OĽANO po nástupe do vlády oznámilo zámer vymeniť všetkých 72 okresných prednostov. Vládna garnitúra tak chcela podľa vlastných slov dosiahnuť očistenie štátnej správy, keďže prednostovia pôsobia ako predĺžená ruka ministra vnútra.\n\nOkresný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta okresného úradu. Prednostu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra.\n\nVláda v roku 2020 navrhla 70 mien na posty prednostov, ktoré zverejnila na stránke prednostovia.sk. Predseda vlády vyzval občanov, aby cez internet nahlasovali prípadné morálne prešľapy jednotlivých kandidátov. Kandidátov vyberali komisie zložené z poslancov a sympatizantov vládneho hnutia OĽaNO, nielen Jozef Pročko. Postup najsilnejšej vládnej strany vtedy kritizovali aj niektorí koaličný partneri.\n\nVláda po ukončení výberu začala postupne menovať nových okresných predsedov. V júli 202 na svojom rokovaní vymenovala 53 nových prednostov okresných úradov. Následne v auguste 2020 vymenovala vláda štyroch prednostov a v októbri toho istého roku schválila vymenovanie ďalších 12 prednostov. Vláda taktiež neskôr odsúhlasila výmenu prednostov aj v Hlohovci a Rožnave .\n\nJediným prednostom okresného úradu, ktorého vláda Igora Matoviča v úrade nevymenila sa tak stal prednosta v Senici Vladimír Kocourek. Za prednostu (vtedy ešte obvodného úradu) bol vymenovaný za vlády Roberta Fica v roku 2012. V roku 2020 dokonca kandidoval za stranu SMER-SD zo 76. miesta.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča vymenila takmer všetkých prednostov okresných úradov, na svojom pôvodnom poste ostal prednosta úradu v Senci. Hnutie však po nástupe do vlády deklarovalo zámer vymeniť všetkých prednostov okresných úradov, ktorých je 72. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Hnutie OĽANO po nástupe do vlády oznámilo zámer vymeniť všetkých 72 okresných prednostov. Vládna garnitúra tak chcela podľa vlastných slov dosiahnuť očistenie štátnej správy, keďže prednostovia pôsobia ako predĺžená ruka ministra vnútra.", "Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta okresného úradu. Prednostu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra.", "Vláda v roku 2020 navrhla 70 mien na posty prednostov, ktoré zverejnila na stránke prednostovia.sk. Predseda vlády vyzval občanov, aby cez internet nahlasovali prípadné morálne prešľapy jednotlivých kandidátov. Kandidátov vyberali komisie zložené z poslancov a sympatizantov vládneho hnutia OĽaNO, nielen Jozef Pročko. Postup najsilnejšej vládnej strany vtedy kritizovali aj niektorí koaličný partneri.", "Vláda po ukončení výberu začala postupne menovať nových okresných predsedov. V júli 202 na svojom rokovaní vymenovala 53 nových prednostov okresných úradov. Následne v auguste 2020 vymenovala vláda štyroch prednostov a v októbri toho istého roku schválila vymenovanie ďalších 12 prednostov. Vláda taktiež neskôr odsúhlasila výmenu prednostov aj v Hlohovci a Rožnave .", "Jediným prednostom okresného úradu, ktorého vláda Igora Matoviča v úrade nevymenila sa tak stal prednosta v Senici Vladimír Kocourek. Za prednostu (vtedy ešte obvodného úradu) bol vymenovaný za vlády Roberta Fica v roku 2012. V roku 2020 dokonca kandidoval za stranu SMER-SD zo 76. miesta."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["oznámilo", "Okresný úrad", "navrhla", "vyzval", "zložené", "kritizovali", "rokovaní", "vymenovala", "vymenovala", "schválila", "Hlohovci", "Rožnave", "vymenovaný", "kandidoval"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/2159566-matovic-vymena-vsetkych-72-prednostov-okresnych-uradov-je-ocistenie-statnej-spravy", "https://www.minv.sk/?cinnost-a-vnutorna-organizacia-okresnych-uradov", "https://www.noviny.sk/politika/542741-poslanci-olano-vybrali-kandidatov-vlada-rozhodla-slovensko-ma-53-novych-prednostov-okresnych-uradov", "https://www.noviny.sk/politika/542741-poslanci-olano-vybrali-kandidatov-vlada-rozhodla-slovensko-ma-53-novych-prednostov-okresnych-uradov", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/116871-matovic-o-politickych-nominaciach-na-prednostov-ma-presvedcili-poslanci-olano", "https://www.noviny.sk/politika/533820-olano-mieri-na-okresne-urady-kritizuje-to-aj-koalicia", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25114/1", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=vlada-vymenovala-53-novych-prednostov-okresnych-uradov-maju-byt-garantmi-ocisty-miestnej-statnej-spravy-od-korupcie", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=vlada-odvolala-a-vymenovala-dalsich-prednostov-okresnych-uradov", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=vlada-vymenovala-novych-prednostov-12-tich-okresnych-uradov", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=okresny-urad-v-hlohovci-povedie-nova-prednostka", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25725/1", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vlada-odvolala-a-vymenovala-novych-prednostov-43-obvodnych-uradov", "https://dennikn.sk/1681530/kandidatna-listina-strany-smer-pre-parlamentne-volby-2020/?ref=inc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:27.234177+00:00"}
{"id": "49355", "numeric_id": 49355, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49355", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Vy ste povedali, že pán Zurian žiadal o politický azyl v Bielorusku, to je klamstvo, to je klamstvo, ktoré ste si teraz vymysleli.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nový šéf Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian na verejnom vypočutí uviedol, že sa počas svojho trestného stíhania ukrýval v Bieloruskom exile. Z jeho vyjadrení však nie je jasné, či v krajine aj žiadal o azyl. Keďže tvrdenie nie je možné nezávislé overiť a samotný riaditeľ Úradu inšpekčnej služby na náš dotaz nereagoval, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nZurian na verejnom vypočutí na funkciu šéfa policajnej inšpekcie vyhlásil, že po jeho odchode zo Slovenska sa zdržiaval v Poľsku a neskôr v Nórsku. ( v čase od 18:50)\n\nPodľa jeho slov v Nórsku na ambasáde „vysvetľoval, aká je situácia na Slovensku“ a opísal z čoho bol svojho času obvinený. Na ambasáde mu oznámili, že v prípadnom azylovom konaní by mu pravdepodobne nebol poskytnutý azyl. ( v čase od 19:28)\n\nNásledne sa Zurian rozhodol premiestniť do Bieloruska, kde bol, podľa vlastných slov, tamojšími zložkami vypočúvaný v súvislosti s jeho pobytom v krajine a podobne ako v Nórsku, informoval tamojšie zložky o tom, „aká nezákonnosť sa deje na Slovensku“. ( v čase od 20:20)\n\nZo Zurianovho vystúpenia na Výbore pre nie je známe, či v Bielorusku žiadal o azyl alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["Nový šéf Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian na verejnom vypočutí uviedol, že sa počas svojho trestného stíhania ukrýval v Bieloruskom exile. Z jeho vyjadrení však nie je jasné, či v krajine aj žiadal o azyl. Keďže tvrdenie nie je možné nezávislé overiť a samotný riaditeľ Úradu inšpekčnej služby na náš dotaz nereagoval, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Zurian na verejnom vypočutí na funkciu šéfa policajnej inšpekcie vyhlásil, že po jeho odchode zo Slovenska sa zdržiaval v Poľsku a neskôr v Nórsku. ( v čase od 18:50)", "Podľa jeho slov v Nórsku na ambasáde „vysvetľoval, aká je situácia na Slovensku“ a opísal z čoho bol svojho času obvinený. Na ambasáde mu oznámili, že v prípadnom azylovom konaní by mu pravdepodobne nebol poskytnutý azyl. ( v čase od 19:28)", "Následne sa Zurian rozhodol premiestniť do Bieloruska, kde bol, podľa vlastných slov, tamojšími zložkami vypočúvaný v súvislosti s jeho pobytom v krajine a podobne ako v Nórsku, informoval tamojšie zložky o tom, „aká nezákonnosť sa deje na Slovensku“. ( v čase od 20:20)", "Zo Zurianovho vystúpenia na Výbore pre nie je známe, či v Bielorusku žiadal o azyl alebo nie."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["v čase", "v čase", "v čase"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=U497ir9_HdU", "https://www.youtube.com/watch?v=U497ir9_HdU", "https://www.youtube.com/watch?v=U497ir9_HdU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:28.570578+00:00"}
{"id": "vr14285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14285", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Preto sa bude novelizovať zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby bola odstránená prekážka pre ukladanie a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov bolo uskutočnené novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2014. Sľub hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov bolo uskutočnené novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2014. Sľub hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "416/2013", "odsek", "dôvodovej správe", "vrátený"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-2", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-416#f7241913", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-416", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4491", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4756"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:33.023226+00:00"}
{"id": "vr31035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31035", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "4 úseky na východe boli v rámci PPP projektov zazmluvnené stavebné práce o 700 miliónov eur drahšie ako potom za našej vlády, keď sa urobili nové tendre, len stavebné práce o 700 miliónov eur.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ivan Mikloš hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Svinia-Fričovce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:49.042486+00:00"}
{"id": "vr15643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15643", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...čo sa týka rok 2016. Ubudlo z evidencie nezamestnaných skoro 53-tisíc ľudí.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto prípade minister Richter porovnával počet nezamestnaných evidovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny koncom januára 2016 a koncom novembra 2016. Ide tak o rozdiel 330 783 (počet nezamestnaných v januári 2016) a 278 192 (počet nezamestnaných v novembri 2016), ktorý tak činí 52 591. Skutočne tak platí, že z evidencie ubudlo skoro 53-tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK k danému výroku vyžiadal stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny práve z dôvodu, že porovnávania údajov za december 2015 a november alebo december 2016 viedli k iným výsledkom, než ako to odznelo v debate. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny zverejňuje mesačné štatistiky na stránkach, pričom údaje sú platné ku koncu mesiaca. Keďže minister hovoril o výsledku za rok 2016, tím Demagog. SK pracoval s informáciami za december 2015. V decembri 2016 bol celkový počet nezamestnaných evidovaných Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny na úrovni 276 131, z toho 237 977 uchádzačov bolo evidovaných v kategórii disponibilných, 38 154 v kategórii nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie. Na konci roka 2015, čiže na základe decembrových štatistík, sa evidovalo 334 379 uchádzačov. Za rok 2016 tak z evidencie ubudlo 58 248 ľudí. Richterove tvrdenie by neplatilo ani v prípade, že porovnával decembrové údaje z roku 2015 s údajmi za november 2016. V čase, kedy sa konala televízna debata, boli totiž najnovšími dostupnými údajmi ešte údaje za november. V novembri 2016 Ústredie evidovalo 278 192 uchádzačov o zamestnanie. Rozdiel celkového počtu uchádzačov za november 2016 a december 2015 je teda na úrovni 56 tisíc ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto prípade minister Richter porovnával počet nezamestnaných evidovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny koncom januára 2016 a koncom novembra 2016. Ide tak o rozdiel 330 783 (počet nezamestnaných v januári 2016) a 278 192 (počet nezamestnaných v novembri 2016), ktorý tak činí 52 591. Skutočne tak platí, že z evidencie ubudlo skoro 53-tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK k danému výroku vyžiadal stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny práve z dôvodu, že porovnávania údajov za december 2015 a november alebo december 2016 viedli k iným výsledkom, než ako to odznelo v debate. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny zverejňuje mesačné štatistiky na stránkach, pričom údaje sú platné ku koncu mesiaca. Keďže minister hovoril o výsledku za rok 2016, tím Demagog. SK pracoval s informáciami za december 2015. V decembri 2016 bol celkový počet nezamestnaných evidovaných Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny na úrovni 276 131, z toho 237 977 uchádzačov bolo evidovaných v kategórii disponibilných, 38 154 v kategórii nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie. Na konci roka 2015, čiže na základe decembrových štatistík, sa evidovalo 334 379 uchádzačov. Za rok 2016 tak z evidencie ubudlo 58 248 ľudí. Richterove tvrdenie by neplatilo ani v prípade, že porovnával decembrové údaje z roku 2015 s údajmi za november 2016. V čase, kedy sa konala televízna debata, boli totiž najnovšími dostupnými údajmi ešte údaje za november. V novembri 2016 Ústredie evidovalo 278 192 uchádzačov o zamestnanie. Rozdiel celkového počtu uchádzačov za november 2016 a december 2015 je teda na úrovni 56 tisíc ľudí."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:51.329127+00:00"}
{"id": "vr16845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16845", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Žilinský samosprávny kraj je lídrom v čerpaní eurofondov", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úspešnosť Žilinského samosprávneho kraja v čerpaní eurofondov hodnotíme len za obdobie 2007-2013, pretože výsledky za práve prebiehajúce obdobie 2014-2020 ešte nie sú dostatočné na hodnotenie. Najväčší objem finančných prostriedkov ku dňu 31. decembra 2016 bol kontrahovaný v rámci Žilinského samosprávneho kraja (1 906 537 360,5 eur), podobne bol v kraji najvyšší aj objem čerpaných finančných prostriedkov (1 791 541 463,9 eur). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čerpanie európskych štrukturálnych a investičných fondov je rozdelené do programových období v trvaní sedem rokov. Ukončené bolo programové obdobie 2007 – 2013, nasleduje ho obdobie 2014 – 2020.. Využitie eurofondov za programové obdobie 2007-2013 k 31. decembru 2016 dosiahlo 11,331 mld. eur z celkového záväzku takmer 11,618 mld. eur, v januári tak bolo čerpanie na úrovni 97,53 %. Stav čerpania na regionálne projekty je zachytený v tabuľke nižšie, údaje sú k 31. decembru 2016. Najviac projektov bol schválených v Prešovskom samosprávnom kraji, Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) bol štvrtý v počte schválených projektov (1 264). ŽSK patrí prvenstvo z hľadiska objemu zazmluvnených alebo nakontrahovaných projektov (1 907 537 650,5 eur) a ŽSK mal najväčší objem aj vykázaných výdavkov (1 791 541 463,9 eur). Juraj Blanár o motivácii a úspešnosti kraja vo využití európskych peniazí sa vyjadril v roku 2015 takto: \" Už v roku 2007 sme pri tvorbe Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2007 – 2013 odhadli, že potenciál v našom kraji je 1,7 miliardy eur, ktoré by sme chceli získať. (...) finančné prostriedky plynuli do územia predovšetkým z operačných programov Doprava, Výskum a Vývoj, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Regionálny operačný program. Zrekonštruovalo sa napríklad 152 materských, základných a stredných škôl, 29 hasičských zbrojníc a 77 námestí obcí a miest. \" V súčasnosti trvá programové obdobie Partnerskej dohody o využívaní EŠIF v rokoch 2014 – 2020. Webová stránka partnerskadohoda.gov.sk pravidelne uverejňuje stav alokácie a čerpania fondov podľa jednotlivých operačných programov, výsledky však nie sú finálne a ani rozdelené napriklad podľa samosprávnych krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Úspešnosť Žilinského samosprávneho kraja v čerpaní eurofondov hodnotíme len za obdobie 2007-2013, pretože výsledky za práve prebiehajúce obdobie 2014-2020 ešte nie sú dostatočné na hodnotenie. Najväčší objem finančných prostriedkov ku dňu 31. decembra 2016 bol kontrahovaný v rámci Žilinského samosprávneho kraja (1 906 537 360,5 eur), podobne bol v kraji najvyšší aj objem čerpaných finančných prostriedkov (1 791 541 463,9 eur). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čerpanie európskych štrukturálnych a investičných fondov je rozdelené do programových období v trvaní sedem rokov. Ukončené bolo programové obdobie 2007 – 2013, nasleduje ho obdobie 2014 – 2020.. Využitie eurofondov za programové obdobie 2007-2013 k 31. decembru 2016 dosiahlo 11,331 mld. eur z celkového záväzku takmer 11,618 mld. eur, v januári tak bolo čerpanie na úrovni 97,53 %. Stav čerpania na regionálne projekty je zachytený v tabuľke nižšie, údaje sú k 31. decembru 2016. Najviac projektov bol schválených v Prešovskom samosprávnom kraji, Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) bol štvrtý v počte schválených projektov (1 264). ŽSK patrí prvenstvo z hľadiska objemu zazmluvnených alebo nakontrahovaných projektov (1 907 537 650,5 eur) a ŽSK mal najväčší objem aj vykázaných výdavkov (1 791 541 463,9 eur). Juraj Blanár o motivácii a úspešnosti kraja vo využití európskych peniazí sa vyjadril v roku 2015 takto: \" Už v roku 2007 sme pri tvorbe Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2007 – 2013 odhadli, že potenciál v našom kraji je 1,7 miliardy eur, ktoré by sme chceli získať. (...) finančné prostriedky plynuli do územia predovšetkým z operačných programov Doprava, Výskum a Vývoj, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Regionálny operačný program. Zrekonštruovalo sa napríklad 152 materských, základných a stredných škôl, 29 hasičských zbrojníc a 77 námestí obcí a miest. \" V súčasnosti trvá programové obdobie Partnerskej dohody o využívaní EŠIF v rokoch 2014 – 2020. Webová stránka partnerskadohoda.gov.sk pravidelne uverejňuje stav alokácie a čerpania fondov podľa jednotlivých operačných programov, výsledky však nie sú finálne a ani rozdelené napriklad podľa samosprávnych krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["eurofondov", "Stav čerpania", "vyjadril", "Partnerskej dohody", "uverejňuje stav alokácie a čerpania fondov"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/eurofondy-cerpanie-penazi-eu-v-obdobi-2007-2013-dosiahlo-9753-/", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://www.zilinskazupa.sk/sk/aktuality/aktuality/21-miliardy-eurofondov-zilinsky-kraj-2.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321490-eurokomisia-schvalila-slovensku-partnersku-dohodu-na-roky-2014-2020/", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/vysledky-vyhladavania/?search=%C4%8Derpanie+kraje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:16.355882+00:00"}
{"id": "vr16429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16429", "speaker": "Ján Lunter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-lunter", "statement": "Marian Kotleba už dva mesiace zadržuje vyplácanie celkovo 170 000 eur dotácií pre občianske aktivity (...) Tie sa majú prerozdeliť pre viac ako 100 žiadateľov v okresoch Zvolen, Krupina a Detva (...) Krajskí poslanci ich prerozdelili už v marci.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daný výrok pochádza z tlačovej správy Jána Luntera z 30. mája 2017. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Marian Kotleba podľa dostupných informácii odmietal podpísať poslanecké dotácie pre viac ako 100 občianskych a obecných iniciatív v okresoch Detva, Krupina a Zvolen v dĺžke dvoch mesiacov (od marca do mája 2017). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Napriek tomu, že tieto peniaze v celkovej sume 170 tisíc eur boli prerozdelené pre viac ako 100 žiadateľov z okolia zvolenského okresu, vrátane folklórnych súborov, mládežníckych športových klubov či malých obcí a schválené väčšinou poslancov už v marci 2017, na tieto peniaze museli dva mesiace čakať. Podľa krajského poslanca Horníka (kandiduje za iniciatívu Lunter pre dobrý kraj) je za tým fakt, že neschválili dotáciu pre strelecký klub v Detve. Jeho vlastníkom je Kulič , ktorý figuroval aj na kandidátnej listine ĽSNS. Malo sa konať akési verejné vypočutie Kotlebom, na ktorom došlo k zmene výšky dotácii a bola tiež schválená dotácia pre spomínaný strelecký klub. Kotleba napokon dotácie podpísal 29. mája 2017, pričom zmizla sporná dotácia pre strelecký klub. Výšky \"poslaneckých\" dotácii však platili v pozmenenej verzii, hoci tie neboli schválené poslancami, len Kotlebom. Podobný príklad sa stal aj v prípade domova sociálnych služieb Slatinka v Lučenci. Situácia nastala po tom, čo Kotleba ešte v roku 2014 odmietol podpísať spolufinancovanie dotácie z eurofondov, čo znamenalo, že ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím ostali v nevyhovujúcich priestoroch na periférii mesta, a to aj napriek tomu, že priamo v Lučenci bola pripravená budova a projekt na rekonštrukciu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daný výrok pochádza z tlačovej správy Jána Luntera z 30. mája 2017. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Marian Kotleba podľa dostupných informácii odmietal podpísať poslanecké dotácie pre viac ako 100 občianskych a obecných iniciatív v okresoch Detva, Krupina a Zvolen v dĺžke dvoch mesiacov (od marca do mája 2017). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Napriek tomu, že tieto peniaze v celkovej sume 170 tisíc eur boli prerozdelené pre viac ako 100 žiadateľov z okolia zvolenského okresu, vrátane folklórnych súborov, mládežníckych športových klubov či malých obcí a schválené väčšinou poslancov už v marci 2017, na tieto peniaze museli dva mesiace čakať. Podľa krajského poslanca Horníka (kandiduje za iniciatívu Lunter pre dobrý kraj) je za tým fakt, že neschválili dotáciu pre strelecký klub v Detve. Jeho vlastníkom je Kulič , ktorý figuroval aj na kandidátnej listine ĽSNS. Malo sa konať akési verejné vypočutie Kotlebom, na ktorom došlo k zmene výšky dotácii a bola tiež schválená dotácia pre spomínaný strelecký klub. Kotleba napokon dotácie podpísal 29. mája 2017, pričom zmizla sporná dotácia pre strelecký klub. Výšky \"poslaneckých\" dotácii však platili v pozmenenej verzii, hoci tie neboli schválené poslancami, len Kotlebom. Podobný príklad sa stal aj v prípade domova sociálnych služieb Slatinka v Lučenci. Situácia nastala po tom, čo Kotleba ešte v roku 2014 odmietol podpísať spolufinancovanie dotácie z eurofondov, čo znamenalo, že ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím ostali v nevyhovujúcich priestoroch na periférii mesta, a to aj napriek tomu, že priamo v Lučenci bola pripravená budova a projekt na rekonštrukciu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy", "sume", "žiadateľov", "neschválili", "Kulič", "napokon", "dotácia", "príklad"], "url": ["https://lunter2017.sk/tlacove-spravy/2017-05-30/", "https://dennikn.sk/780095/kotleba-chce-dat-dotaciu-strelnici-svojho-stranika-poslanec-hovori-o-natlaku/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kotleba-blokuje-dotacie-niektore-okresy-peniaze-dostali-spriazneni-ziadatelia.html", "https://hnonline.sk/slovensko/968816-kotleba-blokuje-170-tisic-eur-pre-folklorne-subory-aj-sportove-kluby-obvinuje-ho-lunter", "https://dennikn.sk/780095/kotleba-chce-dat-dotaciu-strelnici-svojho-stranika-poslanec-hovori-o-natlaku/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kotleba-blokuje-dotacie-niektore-okresy-peniaze-dostali-spriazneni-ziadatelia.html", "https://mybystrica.sme.sk/c/20551736/ziadost-o-dotaciu-pre-strelecky-klub-zmizla-krajsky-poslanec-tvrdi-zafungovala-hanba.html", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-47/rok-kotlebu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:18.120317+00:00"}
{"id": "vr33883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33883", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Môžeme hovoriť o Rakúsku, kde je absolútne najnižšia nezamestnanosť.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistík Eurostatu Rakúsko malo mieru nezamestnanosti v marci 2013 na úrovni 4.7%, čo je súčasne aj najnižšia nezamestnanosť spomedzi krajín EÚ. Aprílová správa Eurostatu: \"Among the Member States, the lowest unemployment rates were recorded in Austria (4.7%), Germany (5.4%) and Luxembourg (5.7%), and the highest in Greece (27.2% in January), Spain (26.7%) and Portugal (17.5%).\" Rakúsko dosahuje najnižšiu nezamestnanosť aj pri porovnaní posledných ročných resp. štvrťročných údajov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistík Eurostatu Rakúsko malo mieru nezamestnanosti v marci 2013 na úrovni 4.7%, čo je súčasne aj najnižšia nezamestnanosť spomedzi krajín EÚ. Aprílová správa Eurostatu: \"Among the Member States, the lowest unemployment rates were recorded in Austria (4.7%), Germany (5.4%) and Luxembourg (5.7%), and the highest in Greece (27.2% in January), Spain (26.7%) and Portugal (17.5%).\" Rakúsko dosahuje najnižšiu nezamestnanosť aj pri porovnaní posledných ročných resp. štvrťročných údajov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "správa", "ročných", "štvrťročných"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30042013-BP/EN/3-30042013-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec450&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:08.283676+00:00"}
{"id": "vr34684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34684", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je veľká chyba, že prezident Slovenskej republiky nemá rezidenciu, v ktorej by býval a ktorú by vždy potom odovzdával ďalšiemu prezidentovi do užívania.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident SR má k dispozícií rezidenciu, ktorá sa nachádza na Slavíne. Túto rezidenciu však súčasný prezident nevyužíva, ale zároveň ju ani nechce odpredať .", "analysis_paragraphs": ["Prezident SR má k dispozícií rezidenciu, ktorá sa nachádza na Slavíne. Túto rezidenciu však súčasný prezident nevyužíva, ale zároveň ju ani nechce odpredať ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["nechce odpredať"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1219968"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:22.780696+00:00"}
{"id": "vr33864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33864", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Cyprus dodnes sa nedostal do schengenského priestoru, pretože nezvládol tú situáciu.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka je pravdivý. Cyprus je síce od roku 2004 právoplatným členom Európskej únie, čoho súčasťou je záväzok pridruženia k Schengenskému priestoru, ale vzhľadom na nedoriešenú otázku ohľadne Turecko-Gréckych vzťahov na tomto ostrove, bola implementácia Schengenského priestoru na Cyprus pozdržaná a stanovená na neurčito. Okrem Cyprusu je spomedzi členských štátov EÚ mimo Schengenu Bulharsko a Rumunsko, Írsko a Veľká Británia.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka je pravdivý. Cyprus je síce od roku 2004 právoplatným členom Európskej únie, čoho súčasťou je záväzok pridruženia k Schengenskému priestoru, ale vzhľadom na nedoriešenú otázku ohľadne Turecko-Gréckych vzťahov na tomto ostrove, bola implementácia Schengenského priestoru na Cyprus pozdržaná a stanovená na neurčito. Okrem Cyprusu je spomedzi členských štátov EÚ mimo Schengenu Bulharsko a Rumunsko, Írsko a Veľká Británia."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Cyprus", "SME"], "url": ["http://answers.yahoo.com/question/index?qid=20120312170747AAVLo3G", "http://www.sme.sk/c/6443031/cyprus-chce-rumunov-a-bulharov-v-schengene-do-septembra.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:29.918133+00:00"}
{"id": "46157", "numeric_id": 46157, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46157", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "pre mňa nosenie rúšok by malo byť absolútne dobrovoľná vec, tak ako je to v Českej republiky, kdo chce, kdo sa cíti byť ohrozený, nech to rúško nosí, kdo sa necíti byť ohrození, nech to rúško nemusí nosiť", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rúška sú v Česku dobrovoľné len niekde - v nejakých priestoroch. Inde sú, naopak, povinné. Keďže tvrdenie Martina Baluského hovorí len časť pravdy, no nie celú, hodnotíme ho ako zavádzanie. 17. augusta 2020 český minister zdravotníctva Adam Vojtech oznámil povinnosť nosenia rúšok vo verejnej doprave a v interiéroch vrátane obchodov, úradov a škôl s platnosťou od 1. septembra 2020. Tieto opatrenia sa stretli s kritikou , po ktorej zo zoznamu vypadli obchody a školy. Keďže sa však situácia v Česku zhoršuje , tamojší hygienici opatrenia napokon sprísnili . Od 9. septembra sú rúška povinné vo verejnej doprave, na úradoch, poštách a akciách v interiéri s viac ako 100 účastníkmi. Špeciálne opatrenia platia v Prahe, ktorá je pandémiou postihnutá najviac. Tu sú rúška povinné aj v obchodoch, nákupných centrách a spoločných priestoroch škôl.", "analysis_paragraphs": ["Rúška sú v Česku dobrovoľné len niekde - v nejakých priestoroch. Inde sú, naopak, povinné. Keďže tvrdenie Martina Baluského hovorí len časť pravdy, no nie celú, hodnotíme ho ako zavádzanie. 17. augusta 2020 český minister zdravotníctva Adam Vojtech oznámil povinnosť nosenia rúšok vo verejnej doprave a v interiéroch vrátane obchodov, úradov a škôl s platnosťou od 1. septembra 2020. Tieto opatrenia sa stretli s kritikou , po ktorej zo zoznamu vypadli obchody a školy. Keďže sa však situácia v Česku zhoršuje , tamojší hygienici opatrenia napokon sprísnili . Od 9. septembra sú rúška povinné vo verejnej doprave, na úradoch, poštách a akciách v interiéri s viac ako 100 účastníkmi. Špeciálne opatrenia platia v Prahe, ktorá je pandémiou postihnutá najviac. Tu sú rúška povinné aj v obchodoch, nákupných centrách a spoločných priestoroch škôl."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "kritikou", "vypadli", "zhoršuje", "sprísnili", "sú"], "url": ["https://www.novinky.cz/domaci/clanek/od-1-zari-se-vraci-povinne-rousky-do-vnitrnich-prostor-40333568", "https://www.webnoviny.sk/ruska-nakoniec-nebudu-v-cesku-plosne-povinne-minister-zdravotnictva-po-kritike-ustupil/", "https://www.webnoviny.sk/ruska-nakoniec-nebudu-v-cesku-plosne-povinne-minister-zdravotnictva-po-kritike-ustupil/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/czech-republic/", "https://www.novinky.cz/domaci/clanek/prehledne-nova-opatreni-hygieniku-co-se-meni-a-kde-jsou-povinne-rousky-40335357#utm_content=ribbonnews&utm_term=povinn%C3%A9%20rou%C5%A1ky&utm_medium=hint&utm_source=search.seznam.cz", "https://www.novinky.cz/domaci/clanek/prehledne-nova-opatreni-hygieniku-co-se-meni-a-kde-jsou-povinne-rousky-40335357#utm_content=ribbonnews&utm_term=povinn%C3%A9%20rou%C5%A1ky&utm_medium=hint&utm_source=search.seznam.cz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:18.327594+00:00"}
{"id": "vr35934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35934", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dohromady nám za 5 rokov príde na Slovensko 11 miliard eur, čo je 330 miliard slovenských korún, ktoré môžeme použiť na projekty, ktoré sú na toto určené.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fico síce takmer trafil sumu (11,3 mld. eur), ide ale o obdobie rokov 2007 až 2013 , teda o rok viac ako uvádza.", "analysis_paragraphs": ["Fico síce takmer trafil sumu (11,3 mld. eur), ide ale o obdobie rokov 2007 až 2013 , teda o rok viac ako uvádza."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["obdobie rokov 2007 až 2013"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/eurofondy-2007-2013-ramec-ma-pozehnanie-komisie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:24.174162+00:00"}
{"id": "vr34918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34918", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Teraz mierim na Dubovcovú. Kolegyňa, ktorá volí, sa vyjadrila pre istý denník, aspoň mi priniesli prepis tej pasáže, a teraz verím, že doktorka Mišíková mi to odpustí, keď hovorila, že ona je za pána doktora Hrivnáka, že pani Mišíková nie je pre ňu nositeľkou zmeny. Vidíte na tom malom príklade, pani Oravová, pani Mišíková by bola novým generálnym prokurátorom, že, keby sme ju boli zvolili.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jana Dubovcová síce nepoužila presne tieto slová, vyjadrila sa však v tomto duchu. V rozhovore uverejnenom 30. októbra na Sme.sk sa o Mišíkovej vyjadrila takto: „Ďalšia kandidátka, Eva Mišíková, ktorú navrhujú koaliční poslaneckí kolegovia, sa k žiadnym zásadnejším zmenám neprihlásila. Je asi spokojná s tým, ako to funguje teraz.“", "analysis_paragraphs": ["Jana Dubovcová síce nepoužila presne tieto slová, vyjadrila sa však v tomto duchu. V rozhovore uverejnenom 30. októbra na Sme.sk sa o Mišíkovej vyjadrila takto: „Ďalšia kandidátka, Eva Mišíková, ktorú navrhujú koaliční poslaneckí kolegovia, sa k žiadnym zásadnejším zmenám neprihlásila. Je asi spokojná s tým, ako to funguje teraz.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5617496/dubovcova-z-sdku-trnka-by-bol-velka-prehra.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:36.479398+00:00"}
{"id": "vr35697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35697", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "To čo doteraz bolo urobené bol výrub stromov, zásahy do chránených oblastí, v dôsledku čoho nám Európska banka odmieta dať financie na túto stavbu, v dôsledku čoho nám európska komisia zastavila financovanie ...7 krát bol predložený dodatok alebo časový limit na naplnenie tohto projektu.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska investičná banka (banka EU poskytujúca dlhodobé úvery) dočasne pozastavila schvaľovanie úveru na financovanie tzv. prvého balíka v rámci PPP projektu diaľnice D1 Turany – Hubová. EIB tak reagovala na sťažnosť organizácií Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko, ktorú podali v máji 2009., napísali Priatelia Zeme na svojom webe v decembri 2009. Vec nebola úplne doriešená ešte ani v júni 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Európska investičná banka (banka EU poskytujúca dlhodobé úvery) dočasne pozastavila schvaľovanie úveru na financovanie tzv. prvého balíka v rámci PPP projektu diaľnice D1 Turany – Hubová. EIB tak reagovala na sťažnosť organizácií Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko, ktorú podali v máji 2009., napísali Priatelia Zeme na svojom webe v decembri 2009. Vec nebola úplne doriešená ešte ani v júni 2010 ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Priatelia Zeme na svojom webe", "ešte ani v júni 2010"], "url": ["http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=142&level=1&x=3229", "http://spravy.pravda.sk/na-sukromnu-dialnicu-peniaze-asi-nebudu-vazny-ma-tazke-srdce-na-ochranarov-1ta-/sk_ekonomika.asp?c=A100623_140707_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:17.585486+00:00"}
{"id": "43756", "numeric_id": 43756, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43756", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "...už za mojej predchodkyne, za Lucie Žitňanskej, tieto spisy (týkajúce sa Kočnerových zmeniek, pozn.) boli preverované.", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gábor Gál odkazuje na spisy, ktoré sa týkajú kauzy tzv. Kočnerových zmeniek. Po zverejnení údajnej komunikácie niekdajšej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom DenníkomN nechal minister spisy opäť preskúmať. Zo vzájomných správ totiž vyplývali podozrenia z nezákonného zasahovania do súdneho konania. Rezort spravodlivosti prípad už raz preveroval - za čias ministerky Lucie Žitňanskej. Zisťovala , ako je možné, že napriek použitiu náhodného prideľovania dostal tri zo štyroch Kočnerových žalôb v kauze zmenky jeden sudca. Porušenie zákona vtedy ministerstvo nenašlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Gábor Gál odkazuje na spisy, ktoré sa týkajú kauzy tzv. Kočnerových zmeniek. Po zverejnení údajnej komunikácie niekdajšej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom DenníkomN nechal minister spisy opäť preskúmať. Zo vzájomných správ totiž vyplývali podozrenia z nezákonného zasahovania do súdneho konania. Rezort spravodlivosti prípad už raz preveroval - za čias ministerky Lucie Žitňanskej. Zisťovala , ako je možné, že napriek použitiu náhodného prideľovania dostal tri zo štyroch Kočnerových žalôb v kauze zmenky jeden sudca. Porušenie zákona vtedy ministerstvo nenašlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["DenníkomN", "nechal", "Zisťovala"], "url": ["https://dennikn.sk/1602885/kocner-v-threeme-s-jankovskou-sesttisic-sprav-korupcie-zneuzitia-pravomoci-a-nenavisti/?ref=list", "https://www.facebook.com/spravodlivostSR/posts/2302838763175820?__xts__%5B0%5D=68.ARCTsw6a9MZ1pkwkHRr3NrfJwXGWsKDXdejI5I_GX175TZVf9nT2Di2SEs1WaS-GMiQ2FkyHm3TyQtjOP66JUHalzNnvrE2brCqJs98A9AT8IittK0MztVWF2zELbLKbEVJrk1PpBEvE0OHK3wtRdztnt9YeBkiYF-t4Sw_v-Zub-Nym0GJsHJrks0ct6QHW4Bq_HjhmW38jAEvJKJpbxD9x-5pWsyVhj-KOEE3wGXU0Lusfqg5cSydOo0jd3v2LuuF562Jt4fSYyk8WyqCBTrGqeIPoqxYupETvn0nKL7PRO3eGcrb6CsWiPHxDFm61IE2HMevopFsqfsEEtlCuemh0uw&__tn__=-R", "https://dennikn.sk/771079/petrzalski-sudcovia-maju-uz-dost-kritiky-z-sas-a-obratili-sa-na-prokuraturu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:34.781629+00:00"}
{"id": "vr36919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36919", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Premiérka povie, že nemôže zmeniť volebný zákon, lebo jej to ústava bráni, hoci v ústave sa o tom ani nehovorí. Ako ja viem, lebo sa vyjadrila, že nemôžu zmeniť z jedného volebného obvodu na viac volebných obvodov, lebo to hovorí ústava.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ústave sa volebné obvody nespomínajú. Premiérka sa ale naozaj vyjadrila, že \"My nemáme momentálne silu na zmenu ústavy. Zostávame pri jednom volebnom obvode.\" ( pravda.sk )", "analysis_paragraphs": ["V ústave sa volebné obvody nespomínajú. Premiérka sa ale naozaj vyjadrila, že \"My nemáme momentálne silu na zmenu ústavy. Zostávame pri jednom volebnom obvode.\" ( pravda.sk )"], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["ústave", "pravda.sk"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/index.php?ID=8576", "http://spravy.pravda.sk/meciarov-volebny-obvod-sa-paci-der-/sk_domace.asp?c=A110114_081651_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:17.145278+00:00"}
{"id": "46391", "numeric_id": 46391, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46391", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "To je ďalšia vec vieme, že rúška sú naj účinnejší, odstup a ruky sú najúčinnejší nástroj. Ukázalo sa to v prvej vlne, jednoznačne sa to ukázalo.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rúška, odstup a úmyvanie rúk patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako sa vyhnúť nákaze koronavírusom. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé. Nemeckí vedci z Univerzity Johanna Gutenberga potvrdili, že nosenie rúška znižuje prenos infekčných častíc, keďže bráni prúdeniu vzduchu. Skúmali situáciu v meste Jena, ktoré zaviedlo povinnosť nosiť rúška medzi prvými a porovnali ju s inými mestami. Účinnosť rúšok potvrdila aj štúdia vypracovaná britskými výskumníkmi. Jeden z nich uviedol, že „ kombinácia nosenia rúšok v rozsiahlom meradle spolu s dodržiavaním sociálneho odstupu a niekoľkými karanténnymi opatreniami by mohli byť prijateľným spôsobom zvládania pandémie.” Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v apríli 2020 analýzu opatrení krajín Európy i sveta pri boji s koronavírusom. Podľa nej sa ako najúčinnejšie ukázalo nosenie ochranných masiek, zvýšená hygiena, prísne dodržiavanie sociálneho odstupu a rušenie hromadných podujatí. „Efektívna implementácia preventívnych opatrení umožňuje zavádzanie menej prísnych obmedzení voľného pohybu,” píše ministerstvo.", "analysis_paragraphs": ["Rúška, odstup a úmyvanie rúk patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako sa vyhnúť nákaze koronavírusom. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé. Nemeckí vedci z Univerzity Johanna Gutenberga potvrdili, že nosenie rúška znižuje prenos infekčných častíc, keďže bráni prúdeniu vzduchu. Skúmali situáciu v meste Jena, ktoré zaviedlo povinnosť nosiť rúška medzi prvými a porovnali ju s inými mestami. Účinnosť rúšok potvrdila aj štúdia vypracovaná britskými výskumníkmi. Jeden z nich uviedol, že „ kombinácia nosenia rúšok v rozsiahlom meradle spolu s dodržiavaním sociálneho odstupu a niekoľkými karanténnymi opatreniami by mohli byť prijateľným spôsobom zvládania pandémie.” Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v apríli 2020 analýzu opatrení krajín Európy i sveta pri boji s koronavírusom. Podľa nej sa ako najúčinnejšie ukázalo nosenie ochranných masiek, zvýšená hygiena, prísne dodržiavanie sociálneho odstupu a rušenie hromadných podujatí. „Efektívna implementácia preventívnych opatrení umožňuje zavádzanie menej prísnych obmedzení voľného pohybu,” píše ministerstvo."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["vedci", "štúdia", "analýzu"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/nemecki-vedci-preukazali-ucinnost-rusok-pri-zastaveni-sirenia-koronavirusu", "https://svet.sme.sk/c/22423143/ucinnost-rusok-v-boji-proti-pandemii-potvrdila-studia.html", "https://www.mzv.sk/covid19/analyza-opatreni-vo-svete#prehlad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:55.821324+00:00"}
{"id": "vr32531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32531", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Pozrite si štatistiku predaja vlastných výrobkov ostatných krajín Európskej únie, kde tých 80% je bežný štandard. Veď už Česi samotní majú dneska okolo 75%.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý si dala Potravinárska komora Slovenska vypracovať nezávislou renomovanou agentúrou GfK bol podiel domácich potravín Na Slovensku 46 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý si dala Potravinárska komora Slovenska vypracovať nezávislou renomovanou agentúrou GfK bol podiel domácich potravín Na Slovensku 46 %."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Potravinárska komora Slovenska", "PKS", "Česku"], "url": ["http://www.potravinari.sk/page3751sk.html", "http://www.potravinari.sk/page3320sk.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/208888/slovenske-potraviny-miznu-z-obchodov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:45.518948+00:00"}
{"id": "vr34090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34090", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Na internete a v médiách prebiehla citácia Roberta Fica, keď hovorí, vy teda viete, že my sme majstri populizmu? Ak nimi chceme byť?", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico skutočne v júni 2011 povedal : \"Dobre viete, že sme majstri v populizme, ak teda chceme byť,\" smerom k bývalej premierke Radičovej a to v súvislosti s podporou jeho strany pri hlasovaní o Eurovale, ktoré nakoniec viedlo k páde Radičovej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico skutočne v júni 2011 povedal : \"Dobre viete, že sme majstri v populizme, ak teda chceme byť,\" smerom k bývalej premierke Radičovej a to v súvislosti s podporou jeho strany pri hlasovaní o Eurovale, ktoré nakoniec viedlo k páde Radičovej vlády."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://hnonline.sk/index.php?article%5Bid%5D=52191270&p=k02000_d&srv1%5Baction%5D=vote&srv1%5Banswer_id%5D=1115830"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:36.405612+00:00"}
{"id": "vr16424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16424", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Čo mesto ušetrilo na zrušení ZŠ v Šalkovej sa približne rovná platu diskutabilného druhého viceprimátora mesta Banská Bystrica", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Martina Klusa sa objavil 21. júla 2015 v článku “Kocúrkovom nazývali kedysi Brezno, dnes sa ním stáva Banská Bystrica” na webe priekopnik.sk . Autorom článku je redaktor webu, Miroslav Pôbiš. Podľa návrhu racionalizácie základných škôl z dňa 29.5.2012 by vyradenie ZŠ Hronská (v mestskej časti Šalková) v roku 2014 prinieslo úsporu 69 000 eur. ( .pdf , s. 31) Základná škola bola zrušená k 31. augustu 2014. Plat druhého viceprimátora mesta Banská Bystrica predstavuje 30 290,40 eur ročne (2524,20 eur mesačne). Podľa analýzy základných škôl teda mesto Banská Bystrica ušetrilo zrušením ZŠ Hronská viac ako dvojnásobok ročného platu druhého viceprimátora. Výrok mestského poslanca Martina Klusa preto hodnotíme ako nepravdivý. Článok , kde sa analyzovaný výrok vyskytuje, primárne kritizuje rušenie základných škôl v Banskej Bystrici z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov, ktoré považuje za zbytočné alebo unáhlené. Naznačuje, že množstvo prostriedkov následne vynaložených na rekonštrukciu niektorých ďalších základných škôl, a tiež na mzdy primátora a jeho dvoch zástupcov, svedčia o nepremyslenom prerozdeľovaní prostriedkov. “S tým sa nedá nesúhlasiť, rozhodnutia na MsZ boli často narýchlo, bez dostatočných podkladov, resp. podklady dostali poslanci na poslednú chvíľu, nemali tak možnosť dostatočne sa s nimi oboznámiť, na čo sa viackrát sťažovali. “ Výroku v texte predchádza nasledovná pasáž: \"Zrušením ZŠ Hronská chcelo mesto ušetriť. Po roku sa našli peniaze dokonca na rekonštrukciu ZŠ Bakossova a dokončenie rekonštrukcie na ZŠ Moskovská. Dokonca sa našli peniaze aj na plat extra viceprimátora, ktorý nás ročne vyjde cca 20 000 eur (60 percent z platu primátora na 0,6 úväzok). Dalo by sa obrazne povedať, že namiesto ZŠ Hronská tu máme druhého viceprimátora, lebo čo sa v Šalkovej ušetrilo, veľkodušne sa dalo na plat druhého viceprimátora a už ani netreba spomínať plat samotného primátora a prvého viceprimátora.\" Základná škola Hronská 47 sídlila v mestskej časti Šalková v Banskej Bystrici. Všeobecným záväzným nariadením Mesta Banská Bystrica č. 21/2014 bola zrušená s účinnosťou od 31.8.2014. Toto nariadenie je sprevádzané rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení. V odôvodnení Ministerstvo školstva uvádza dlhodobo nenaplnenú kapacitu školy, ktorú v školskom roku 2013/2014 navštevovalo 25 žiakov, čo je 56.8% kapacity školy, čo spôsobuje dlhodobý deficit finančných prostriedkov v rozpočte školy. ( .pdf , s. 2) Na základe Uznesenia MsZ. č. 479/2012 – MsZ zo dňa 29..2012 bol spracovaný Návrh racionalizácie základných skôl v zriadovateľskej pôsobnosti Mesta Banská Bystrica – II. etapa (. pdf , s. 1). V Návrhu sa uvádza deficit ZŠ Hronská v roku 2013 32 874 eur. ( .pdf , s. 4). V závere správy sa uvádza prepočet úspory prostriedkov pri vyradení ZŠ Hronská v roku 2014 na 69 000 eur. ( .pdf , s. 31)", "analysis_paragraphs": ["Výrok Martina Klusa sa objavil 21. júla 2015 v článku “Kocúrkovom nazývali kedysi Brezno, dnes sa ním stáva Banská Bystrica” na webe priekopnik.sk . Autorom článku je redaktor webu, Miroslav Pôbiš. Podľa návrhu racionalizácie základných škôl z dňa 29.5.2012 by vyradenie ZŠ Hronská (v mestskej časti Šalková) v roku 2014 prinieslo úsporu 69 000 eur. ( .pdf , s. 31) Základná škola bola zrušená k 31. augustu 2014. Plat druhého viceprimátora mesta Banská Bystrica predstavuje 30 290,40 eur ročne (2524,20 eur mesačne). Podľa analýzy základných škôl teda mesto Banská Bystrica ušetrilo zrušením ZŠ Hronská viac ako dvojnásobok ročného platu druhého viceprimátora. Výrok mestského poslanca Martina Klusa preto hodnotíme ako nepravdivý. Článok , kde sa analyzovaný výrok vyskytuje, primárne kritizuje rušenie základných škôl v Banskej Bystrici z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov, ktoré považuje za zbytočné alebo unáhlené. Naznačuje, že množstvo prostriedkov následne vynaložených na rekonštrukciu niektorých ďalších základných škôl, a tiež na mzdy primátora a jeho dvoch zástupcov, svedčia o nepremyslenom prerozdeľovaní prostriedkov. “S tým sa nedá nesúhlasiť, rozhodnutia na MsZ boli často narýchlo, bez dostatočných podkladov, resp. podklady dostali poslanci na poslednú chvíľu, nemali tak možnosť dostatočne sa s nimi oboznámiť, na čo sa viackrát sťažovali. “ Výroku v texte predchádza nasledovná pasáž: \"Zrušením ZŠ Hronská chcelo mesto ušetriť. Po roku sa našli peniaze dokonca na rekonštrukciu ZŠ Bakossova a dokončenie rekonštrukcie na ZŠ Moskovská. Dokonca sa našli peniaze aj na plat extra viceprimátora, ktorý nás ročne vyjde cca 20 000 eur (60 percent z platu primátora na 0,6 úväzok). Dalo by sa obrazne povedať, že namiesto ZŠ Hronská tu máme druhého viceprimátora, lebo čo sa v Šalkovej ušetrilo, veľkodušne sa dalo na plat druhého viceprimátora a už ani netreba spomínať plat samotného primátora a prvého viceprimátora.\" Základná škola Hronská 47 sídlila v mestskej časti Šalková v Banskej Bystrici. Všeobecným záväzným nariadením Mesta Banská Bystrica č. 21/2014 bola zrušená s účinnosťou od 31.8.2014. Toto nariadenie je sprevádzané rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení. V odôvodnení Ministerstvo školstva uvádza dlhodobo nenaplnenú kapacitu školy, ktorú v školskom roku 2013/2014 navštevovalo 25 žiakov, čo je 56.8% kapacity školy, čo spôsobuje dlhodobý deficit finančných prostriedkov v rozpočte školy. ( .pdf , s. 2) Na základe Uznesenia MsZ. č. 479/2012 – MsZ zo dňa 29..2012 bol spracovaný Návrh racionalizácie základných skôl v zriadovateľskej pôsobnosti Mesta Banská Bystrica – II. etapa (. pdf , s. 1). V Návrhu sa uvádza deficit ZŠ Hronská v roku 2013 32 874 eur. ( .pdf , s. 4). V závere správy sa uvádza prepočet úspory prostriedkov pri vyradení ZŠ Hronská v roku 2014 na 69 000 eur. ( .pdf , s. 31)"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["článku", "priekopnik.sk", ".pdf", "Článok", "texte", "č. 21/2014", ".pdf", "pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.priekopnik.sk/kocurkovom-nazyvali-kedysi-brezno-dnes-sa-nim-stava-banska-bystrica/", "http://www.priekopnik.sk/", "http://bbonline.sk/wp-content/uploads/2013/03/racionalizacia-skolstva.pdf", "http://www.priekopnik.sk/kocurkovom-nazyvali-kedysi-brezno-dnes-sa-nim-stava-banska-bystrica/", "http://www.priekopnik.sk/kocurkovom-nazyvali-kedysi-brezno-dnes-sa-nim-stava-banska-bystrica/", "http://www.banskabystrica.sk/vseobecne-zavazne-nariadenia-mesta-vzn.phtml?id_menu=1622&module_action__2299__id_vzn=13280", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=505347", "http://bbonline.sk/wp-content/uploads/2013/03/racionalizacia-skolstva.pdf", "http://bbonline.sk/wp-content/uploads/2013/03/racionalizacia-skolstva.pdf", "http://bbonline.sk/wp-content/uploads/2013/03/racionalizacia-skolstva.pdf", "http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=16576&module_action__2297__year=2015#m_2297", "http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=16119&module_action__2297__year=2015#m_2297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:22.606448+00:00"}
{"id": "vr26724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26724", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Žitňanská chcela zrušiť justičných čakateľov...", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 19. júla 2010 denník SME zverejnil správu, že vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) chce zmeniť obsadzovanie sudcov zavedením otvoreného výberu. Podľa nej je prvým krokom v tejto oblasti zrušenie výberových konaní na obsadenie miest sudcov a justičných čakateľov.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 19. júla 2010 denník SME zverejnil správu, že vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) chce zmeniť obsadzovanie sudcov zavedením otvoreného výberu. Podľa nej je prvým krokom v tejto oblasti zrušenie výberových konaní na obsadenie miest sudcov a justičných čakateľov."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Žitňanskej", "Novela", "napadnutá"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5471119/zitnanska-rusi-uz-vyhlasene-vyberove-konania-na-miesta-sudcov.html", "http://www.sme.sk/c/5640740/koalicia-chce-uplne-zrusit-institut-justicnych-cakatelov.html#ixzz2sG0G1z8j", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/poslanci-prelomili-prezidentovo-veto-sudni-cakatelia-zaniknu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/par-ludi-kazi-podla-premiera-rober/24860-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:21.696853+00:00"}
{"id": "vr31437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31437", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ale čo je podstatné zároveň so zadefinovanými tromi prioritami - infraštruktúra, teda investície do cestnej a železničnej dopravy. Historicky je najvyššia suma, ktorá je do tejto oblasti nasmerovaná. ( za vlády I. Radičovej pozn.)", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválený rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja na r. 2012 ráta s bežnými a kapitálovými výdavkami vo výške 2 126 190 949 eur. Ako je možné vidieť v tabuľke, je to zároveň aj najvyššia suma, ktorá bola do tejto oblasti investovaná od vzniku samostatnej Slovenskej republiky:", "analysis_paragraphs": ["Schválený rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja na r. 2012 ráta s bežnými a kapitálovými výdavkami vo výške 2 126 190 949 eur. Ako je možné vidieť v tabuľke, je to zároveň aj najvyššia suma, ktorá bola do tejto oblasti investovaná od vzniku samostatnej Slovenskej republiky:"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja na r. 2012"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=92110"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:35.208397+00:00"}
{"id": "49555", "numeric_id": 49555, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49555", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Slovensko sa dlhodobo umiestňuje na posledných priečkach v počte odvrátiteľných úmrtí, tzn. že nám ľudia zomierajú úplne zbytočne, pretože ten stav zdravotníctva je taký strašný.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí ročne. V 2021 bol počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku takmer dvojnásobný v porovnaní s krajinami EÚ. Podobné priečky odvrátiteľných úmrtí zastáva Slovensko dlhodobo. Odvrátiteľné úmrtia sú výsledkom neefektívnej a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a prevencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtatistika zaznamenáva dva ukazovatele úmrtnosti, ktorým sa dá predísť. Ide o úmrtia na choroby/stavy, ktoré je možné liečiť a ktorým sa dá predchádzať prevenciou. Tento koncept liečiteľnej úmrtnosti, ktorej sa dá predchádzať, je založený na myšlienke, že určitým úmrtiam ľudí mladších ako 75 rokov by sa dalo predísť, ak by existovalo efektívnejšie verejné zdravotníctvo alebo včasné lekárske zásahy.\n\nSlovensko je dlhodobo na popredných priečkach odvrátiteľných úmrtí spomedzi európskych krajín. V roku 2021 bola odvrátiteľná úmrtnosť na Slovensku vo výške 585,27 úmrtí na 100 000 obyvateľov, kým priemer EÚ bol 294,1 úmrtí na 100 000 obyvateľov.\n\nNajvyššia časť odvrátiteľných úmrtí na Slovensku v roku 2021 bola spôsobená ischemickým srdcovým ochorením a zápalom pľúc.\n\nV roku 2017 sa Slovensko ocitlo podobne na 29. mieste z 34 európskych štátov, s výskytom až 416,9 odvrátiteľných úmrtí na 100 000 obyvateľov. Slovensko tak patrilo k najhorším krajinám v počte odvrátiteľných úmrtí aj v roku 2017 a to aj pokiaľ ide o Predchádzateľné úmrtia (240,9) aj Zachrániteľných pacientov (176). V rámci európskych krajín sa toto číslo pohybovalo od 159,7 (Lichtenštajnsko) do 520,6 (Lotyšsko). Horšie od Slovenska bolo už len Bulharsko (421,7), Litva (487,3), Maďarsko (506,2), Rumunsko (512.3) a Lotyšsko (520,6).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí ročne. V 2021 bol počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku takmer dvojnásobný v porovnaní s krajinami EÚ. Podobné priečky odvrátiteľných úmrtí zastáva Slovensko dlhodobo. Odvrátiteľné úmrtia sú výsledkom neefektívnej a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a prevencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Štatistika zaznamenáva dva ukazovatele úmrtnosti, ktorým sa dá predísť. Ide o úmrtia na choroby/stavy, ktoré je možné liečiť a ktorým sa dá predchádzať prevenciou. Tento koncept liečiteľnej úmrtnosti, ktorej sa dá predchádzať, je založený na myšlienke, že určitým úmrtiam ľudí mladších ako 75 rokov by sa dalo predísť, ak by existovalo efektívnejšie verejné zdravotníctvo alebo včasné lekárske zásahy.", "Slovensko je dlhodobo na popredných priečkach odvrátiteľných úmrtí spomedzi európskych krajín. V roku 2021 bola odvrátiteľná úmrtnosť na Slovensku vo výške 585,27 úmrtí na 100 000 obyvateľov, kým priemer EÚ bol 294,1 úmrtí na 100 000 obyvateľov.", "Najvyššia časť odvrátiteľných úmrtí na Slovensku v roku 2021 bola spôsobená ischemickým srdcovým ochorením a zápalom pľúc.", "V roku 2017 sa Slovensko ocitlo podobne na 29. mieste z 34 európskych štátov, s výskytom až 416,9 odvrátiteľných úmrtí na 100 000 obyvateľov. Slovensko tak patrilo k najhorším krajinám v počte odvrátiteľných úmrtí aj v roku 2017 a to aj pokiaľ ide o Predchádzateľné úmrtia (240,9) aj Zachrániteľných pacientov (176). V rámci európskych krajín sa toto číslo pohybovalo od 159,7 (Lichtenštajnsko) do 520,6 (Lotyšsko). Horšie od Slovenska bolo už len Bulharsko (421,7), Litva (487,3), Maďarsko (506,2), Rumunsko (512.3) a Lotyšsko (520,6)."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenáva", "priečkach", "úmrtí", "Slovensko", "počte"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Preventable_and_treatable_mortality_statistics&oldid=569188#cite_note-1", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/hlth_cd_apr/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Preventable_and_treatable_mortality_statistics&oldid=569188#cite_note-1", "https://dennikn.sk/blog/2024499/nemusime-zomriet-6-krokov-pre-zlepsenie-statistiky-odvratitelnych-umrti-na-slovensku/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/hlth_cd_apr/default/table?lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:31.257633+00:00"}
{"id": "vr36698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36698", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V roku 2007, keď ste vy nastúpili, ste mali o 50 viac mŕtvych ako v roku 2006.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2007 zahynulo na cestách 627 ľudí. O rok pred tým zomrelo pri dopravných nehodách 579 ľudí, čo bol nárast o 48 obetí.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2007 zahynulo na cestách 627 ľudí. O rok pred tým zomrelo pri dopravných nehodách 579 ľudí, čo bol nárast o 48 obetí."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zahynulo"], "url": ["http://auto.pravda.sk/mrtvych-na-cestach-ubuda-aj-vdaka-krize-dy4-/sk_aaktual.asp?c=A100105_082729_sk_aaktual_P39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:14.965298+00:00"}
{"id": "46017", "numeric_id": 46017, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46017", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ja som poslednú reprezentatívnosť robil, keď sa priberala do tripartity, keď splnila zákonné podmienky APZetka (Asociácia priemyselných zväzov, pozn.). Každý jeden subjekt predkladal reprezentatívnosť, odborári predložili 260-tisíc v tom čase.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Asociácia priemyselných zväzov sa stala súčasťou tripartity v roku 2018. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však nezverejňuje reprezentatívnosť partnerov - a teda ani počty ľudí, ktorých zastupujú odborári. Demagóg.SK sa snažil získať korektný údaj na tlačovom oddelení rezortu, email však zostal bez odpovede. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Asociácia priemyselných zväzov sa stala súčasťou tripartity v roku 2018. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však nezverejňuje reprezentatívnosť partnerov - a teda ani počty ľudí, ktorých zastupujú odborári. Demagóg.SK sa snažil získať korektný údaj na tlačovom oddelení rezortu, email však zostal bez odpovede. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["stala"], "url": ["http://zspsr.sk/upload/dokumenty/tlacovaspravaapzclenomtripartity.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:33.062124+00:00"}
{"id": "vr36891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36891", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "My sme sa neprišli nejako veľmi radiť s predsedníčkou vlády. My sme jej prišli oznámiť naše rozhodnutie...Vtedy bolo, pre nás bolo úplne jasné. Naše rozhodnutie bolo jasné. A pokladali sme za svoju povinnosť jej to oznámiť (v otázke podpory zlučovania verejnoprávnych médií, pozn.).", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zmienku o tom, že by členovia OKS jasne formulovali svoj názor na rokovaní s premiérkou Radičovoj sme nenašli žiadny oficiálny mediálny záznam, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zmienku o tom, že by členovia OKS jasne formulovali svoj názor na rokovaní s premiérkou Radičovoj sme nenašli žiadny oficiálny mediálny záznam, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:26.612752+00:00"}
{"id": "49999", "numeric_id": 49999, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49999", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Takéto zákony (zákony o financovaní mimovládok, pozn.) sú aj v Spojených štátoch amerických a sú také zákony aj vo Francúzsku.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V USA a vo Francúzsku neexistujú zákony, ktoré by vyžadovali od mimovládnych organizácií zverejňovať zdroje svojho financovania. V USA platí zákon o zahraničnom vplyve, tzv. FARA zákon, od roku 1938, vo Francúzsku bude platiť ním inšpirovaný zákon o zahraničnom vplyve od júla 2025. Tieto zákony nie sú zamerané na financovanie mimovládnych organizácii, ale ich cieľom je vytvoriť register rôznych druhov právnických osôb, nie len mimovládnych organizácií, ktoré konajú v záujme zahraničných vlád alebo vykonávajú politické aktivity v ich prospech. Francúzsky zákon je zameraný na odhalenie zahraničného vplyvu nedemokratických krajín mimo EÚ, ako sú Rusko alebo Čína.\n\nUSA a Francúzsko majú aj zákony o lobingu, tie sa však nevzťahujú iba na mimovládne organizácie, ako navrhol pozmeňovací návrh poslanca Lučanského z novembra 2024.\n\nVýrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSlovenský zákon o mimovládnych organizáciach\n\nParlament v stredu 16. apríla 2025 schválil zákon o financovaní mimovládnych organizácií, o ktorom hovorí Andrej Danko. V utorok 15. apríla predstavil poslanec strany Hlas-SD Miroslav Čellár pozmeňovací návrh, v ktorom zmenili problematické časti zákona o lobingu a o možnostiach zrušenia organizácie v prípade porušenia pravidiel.\n\nVerzia zákona, o ktorej hovoril Andrej Danko v relácii 6. apríla 2025 a ktorú schválil Ústavnoprávny výbor a vláda, tieto časti ešte obsahovala.\n\n27. marca 2024 podali poslanci klubu SNS návrh zákona, „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.“ 30. apríla 2024 bol zákon prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, ktorá rozhodla o jeho posunutí do druhého čítania .\n\n21. novembra 2024 podal na ústavnoprávnom výbore poslanec Adam Lučanský pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona ostránil povinnosť označovania mimovládnych organizácií ako “zahraničných agentov” v prípade, že majú financovanie viac ako 5000 eur zo zahraničného zdroja. Zaviedol však povinný výkaz transparentnosti, povinné nahlasovanie lobingu, pod ktorým zákon chápe stretnutia zástupcov mimovládnych organizácii s politikmi, ako aj sankcie pri nedodržaní nariadení až po rozpustenie organizácie.\n\nÚstavnoprávny výbor upravený návrh zákona schválil uznesením z 25. marca 2025. Zákon tiež ukladá organizáciam povinnosť odpovedať na žiadosti podľa infozákona, ak využívajú verejné prostriedky, prípadne o potvrdenie príslušného orgánu, že ich nevyužívajú.\n\nV súvislosti so zmenami v návrhu organizácia Via Iuris označuje zákon ako inšpirovaný Ruskom a tvrdí, že je v rozpore s právom EÚ aj Rady Európy.\n\nSpojené štáty\n\nV USA platí zákon o registrácii zahraničných agentoch FARA (Foreign Agents Registration Act) z roku 1938. Administratíva ho považuje za nástroj, zabezpečujúci „identifikáciu zahraničného vplyvu v Spojených štátoch a riešenie hrozieb pre národnú bezpečnosť.“ Nejde o register mimovládnych organizácií, ktoré získavanú financovanie zo zahraničia.\n\nZákon vyžaduje registráciu „agenta zahraničného zadávateľa“ a oznamovanie jeho činností ministerstvu spravodlivosti. „Agentom zahraničného zadávateľa“ sa rozumie aktér, ktorý sa (1) priamo alebo nepriamo zapája do politických aktivít v mene zahraničného splnomocniteľa, (2) pôsobí ako poradca zahraničného splnomocniteľa pre vzťahy s verejnosťou, zamestnanec informačných služieb alebo politický konzultant, (3) získava alebo vydáva príspevky pre zahraničného splnomocniteľa alebo v jeho záujme, (4) zastupuje záujmy zahraničného splnomocniteľa pred akýmkoľvek orgánom Spojených štátov.\n\nRegistráciu však zákon nevyžaduje len na základe finančných zdrojov zo zahraničia, ako zdôrazňuje Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti pre Aktuality.sk.\n\nAutori štúdie „Komparace zákonů o zahraničních agentech: případ USA a RF” Miroslava Pavlíková a Miroslav Mareš vysvetľujú, že primárne sa tento zákon na neziskové organizácie nevzťahuje a museli by sa zapísať iba v takom prípade, že konajú pod priamym vedením zahraničného štátu.\n\nV registri sa nenachádzajú organizácie ako Amnesty International alebo Reportéri bez hraníc, hoci tieto organizácie vznikli v Spojenom kráľovstve, respektíve vo Francúzsku. Celkovo len približne 5 percent subjektov zapísanych v registri tvoria mimovládne organizácie.\n\nVýnimku z registrácie má diplomatický personál a ďalej aktéri, ktorí vyvíjajú (1) komerčnú činnosť neslúžiacu zahraničným záujmom, (2) humanitárne a fundraisingové aktivity, (3) náboženské, akademické, vedecké alebo umelecké aktivity, (4) vybrané činnosti týkajúce sa obrany zahraničných vlád, dôležité pre obranu USA a (5) právne zastupovanie zahraničného splnomocniteľa pred orgánom USA. Takisto sem patria aj strany riadne registrované podľa zákona o zverejňovaní informácií o lobingu.\n\nLobbying Disclosure Act sa vzťahuje na aktérov zastupujúcich komerčné a mimovládne subjekty, ktoré vykonávajú lobistické činnosti . Tie sú v zákone definované ako „lobistické kontakty a úsilie na podporu týchto kontaktov,“ pričom lobistické kontakty sú špecifikované ako „akákoľvek ústna alebo písomná komunikácia s krytým predstaviteľom výkonnej alebo zákonodarnej moci, uskutočňovaná v mene klienta, v súvislosti s politikou týchto orgánov. Zákon ďalej definuje 18 okolností takejto komunikácie, ktoré tvoria výnimku .\n\nAni jeden z týchto zákonov sa nezameriava na mimovládne organizácie a ich financovanie.\n\nFrancúzsko\n\nV júli 2024 francúzsky parlament schválil zákon zameraný na „zabránenie zahraničnému zasahovaniu .” Zákon stanovuje, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na žiadosť zahraničného splnomocniteľa a na účely presadzovania jeho záujmov vykonáva činnosť zameranú na ovplyvňovanie verejného rozhodovania, najmä tvorbu zákonov, je povinná túto činnosť nahlásiť do online registra.\n\nTento zákon vychádza zo správy vo francúzskom parlamente, ktorá ako hlavné hrozby zahraničného vplyvu označila Rusko, Čínu, ale aj iné nedemokratické štáty, ako sú Irán, Maroko, Katar a Turecko. Netýka sa členských krajín EÚ.\n\nSystém by mal byť plne funkčný od 1. júla 2025.\n\nTakouto činnosťou sa rozumie komunikácia s verejnými činiteľmi, vykonávanie komunikačných aktivít zameraných na verejnosť a vyberanie finančných prostriedkov alebo ich vyplácanie bez náhrady.\n\nZahraničnými splnomocniteľmi sú v tomto prípade (1) cudzie štáty s výnimkou členských štátov EÚ, (2) právnické osoby priamo alebo nepriamo kontrolované a aspoň z polovice financované zahraničnou mocnosťou, (3) zahraničné politické strany a skupiny s výnimkou tých, ktoré pochádzajú z Únie.\n\nTento zákon sa teda netýka financovaniu všetkých mimovládnych organizácií.\n\nZahraničný splnomocnenec je v registri povinný nahlásiť svoju totožnosť, meno a adresu zahraničných splnomocniteľov, obsah dohody či charakter prepojenia medzi ním a splnomocniteľom, vykonané činnosti, počet osôb zamestnaných pri vykonávaní týchto činností a obrat nimi dosiahnutý.\n\nNa register dohliada nezávislý správny orgán Vysoký úrad pre transparentnosť verejného života („Haute Autorité pour la Transparence de la Vie Publique“), ktorého hlavným účelom je kontrola majetku verejných činiteľov, predchádzanie konfliktom záujmov, poradenstvo a školenie verejných činiteľov v oblasti etických zásad a podpora transparentnosti verejného života (. pdf , s. 3).\n\nAk úrad zistí pochybenie, zašle splnomocnencovi formálne upozornenie. Po dvoch mesiacoch od jeho nesplnenia, môže uložiť pokutu vo výške 1000 eur na deň. Ak splnomocnenec svoju činnosť neoznámi zámerne alebo na žiadosť úradu, hrozí mu pokuta 45 000 eur a trest odňatia slobody na tri roky.\n\nOd mája 2018 vo Francúzsku platí zákon o lobingu . ktorý je súčasťou balíka právnych predpisov známych ako Sapin II, prijatých v roku 2016. Sapin II „o transparentnosti, boji proti korupcii a modernizácii ekonomického života“ vychádza z pôvodného antikorupčného zákona z roku 1993, vytvoreného Michelom Sapinom, vtedajším ministrom financií. Cieľom je zvýšenie verejnej zodpovednosti a transparentnosti rozhodovacích procesov (. pdf , s. 2).\n\nZákon stanovil regulačný rámec pre lobistické činnosti a zaviedol povinný národný register („le repertoire“) pre lobistov. Do registra, ktorý takisto spravuje Vysoký úrad pre transparentnosť verejného života, sa musia zapísať všetci aktívni zástupcovia záujmových skupín a nahlásiť svoje lobistické aktivity. Do dnešného dňa je v registri zapísaných 3412 zástupcov.\n\nAko lobistické aktivity sa berú činnosti, ktorých cieľom je „ovplyvniť verejné rozhodovanie, najmä zákon alebo regulačný akt, prostredníctvom komunikácie s verejným funkcionárom,“ pričom táto komunikácia prebieha z iniciatívy predstaviteľa záujmovej skupiny (. pdf , s. 1 – 2).\n\nLobisti musia v oznámeniach uviesť každú uskutočnenú komunikáciu, no nemusia uvádzať konkrétne verejné rozhodnutie (ktoré malo byť ovplyvnené), konkrétny typ komunikácie či konkrétneho verejného činiteľa (stačí len typ alebo úroveň verejného funkcionára, i. e. minister a iné) (. pdf , s. 2).\n\nAk registrujúci sa poruší stanovené pravidlá, dostane formálne oznámenie. Ak sa to zopakuje v období troch rokov, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok a pokuta 15 000 eur (. pdf , s. 7).\n\nTento zákon nie je určený len pre mimovládne organizácie, ale všetky subjekty, ktoré sa venujú lobingu.\n\nRuský, maďarský a gruzínsky zákon o zahraničných agentoch\n\nV roku 2012 schválila Ruská federácia zákon, ktorým vznikla povinnosť pre mimovládne organizácie informovať o svojich príjmoch zo zahraničia a označovať svoje aktivity slovným spojením “zahraničný agent”, ktoré je v Rusku vnímané negatívne. V roku 2017 rozšírilo Rusko túto povinnosť aj na médiá , kritériá sa postupne posúvali od financovania zo zahraničia po účasť na zahraničnej konferencii alebo platby poslanej zo zahraničia od rodinného príslušníka. Momentálne je takto označených viac ako 1000 organizácii a jednotlivcov rôzneho zamerania.\n\nĽudskoprávna organizácia Human Rights Watch vysvetľuje, že tento zákon využívalo Rusko na potláčanie kritických hlasov a občianskej spoločnosti. V roku 2022 zákon sprísnili tak, že bolo de facto možné za zahraničného agenta označiť akúkoľvek organizáciu či jednotlivca, ktorí sa zapájali do občianskeho života. Na základe tohto označenia sa nemohli zúčastňovať volieb, pracovať pre štátnu správu alebo pôsobiť ako odborní poradcovia pre orgány verejnej správy.\n\nPodobný zákon o zahraničných agentoch schválilo v roku 2017 aj Maďarsko , ktoré ukladalo povinnosť označovať sa ako zahraničný agent tým organizáciam, ktoré získali ročne finančnú podporu zo zahraničia vo výške 24-tisíc eur. V roku 2020 však Európsky súdny dvor rozhodol , že tento zákon je v rozpore s európskou legislatívou a nie je v súlade s voľným pohybom kapitálu.\n\nV máji 2024 schválilo zákon o zahraničných agentoch Gruzínsko . Tento zákon kritizovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Aj v Gruzínsku zavádzajúco používali príklad amerického zákona FARA ako inšpiráciu.", "analysis_paragraphs": ["V USA a vo Francúzsku neexistujú zákony, ktoré by vyžadovali od mimovládnych organizácií zverejňovať zdroje svojho financovania. V USA platí zákon o zahraničnom vplyve, tzv. FARA zákon, od roku 1938, vo Francúzsku bude platiť ním inšpirovaný zákon o zahraničnom vplyve od júla 2025. Tieto zákony nie sú zamerané na financovanie mimovládnych organizácii, ale ich cieľom je vytvoriť register rôznych druhov právnických osôb, nie len mimovládnych organizácií, ktoré konajú v záujme zahraničných vlád alebo vykonávajú politické aktivity v ich prospech. Francúzsky zákon je zameraný na odhalenie zahraničného vplyvu nedemokratických krajín mimo EÚ, ako sú Rusko alebo Čína.", "USA a Francúzsko majú aj zákony o lobingu, tie sa však nevzťahujú iba na mimovládne organizácie, ako navrhol pozmeňovací návrh poslanca Lučanského z novembra 2024.", "Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Slovenský zákon o mimovládnych organizáciach", "Parlament v stredu 16. apríla 2025 schválil zákon o financovaní mimovládnych organizácií, o ktorom hovorí Andrej Danko. V utorok 15. apríla predstavil poslanec strany Hlas-SD Miroslav Čellár pozmeňovací návrh, v ktorom zmenili problematické časti zákona o lobingu a o možnostiach zrušenia organizácie v prípade porušenia pravidiel.", "Verzia zákona, o ktorej hovoril Andrej Danko v relácii 6. apríla 2025 a ktorú schválil Ústavnoprávny výbor a vláda, tieto časti ešte obsahovala.", "27. marca 2024 podali poslanci klubu SNS návrh zákona, „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.“ 30. apríla 2024 bol zákon prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, ktorá rozhodla o jeho posunutí do druhého čítania .", "21. novembra 2024 podal na ústavnoprávnom výbore poslanec Adam Lučanský pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona ostránil povinnosť označovania mimovládnych organizácií ako “zahraničných agentov” v prípade, že majú financovanie viac ako 5000 eur zo zahraničného zdroja. Zaviedol však povinný výkaz transparentnosti, povinné nahlasovanie lobingu, pod ktorým zákon chápe stretnutia zástupcov mimovládnych organizácii s politikmi, ako aj sankcie pri nedodržaní nariadení až po rozpustenie organizácie.", "Ústavnoprávny výbor upravený návrh zákona schválil uznesením z 25. marca 2025. Zákon tiež ukladá organizáciam povinnosť odpovedať na žiadosti podľa infozákona, ak využívajú verejné prostriedky, prípadne o potvrdenie príslušného orgánu, že ich nevyužívajú.", "V súvislosti so zmenami v návrhu organizácia Via Iuris označuje zákon ako inšpirovaný Ruskom a tvrdí, že je v rozpore s právom EÚ aj Rady Európy.", "Spojené štáty", "V USA platí zákon o registrácii zahraničných agentoch FARA (Foreign Agents Registration Act) z roku 1938. Administratíva ho považuje za nástroj, zabezpečujúci „identifikáciu zahraničného vplyvu v Spojených štátoch a riešenie hrozieb pre národnú bezpečnosť.“ Nejde o register mimovládnych organizácií, ktoré získavanú financovanie zo zahraničia.", "Zákon vyžaduje registráciu „agenta zahraničného zadávateľa“ a oznamovanie jeho činností ministerstvu spravodlivosti. „Agentom zahraničného zadávateľa“ sa rozumie aktér, ktorý sa (1) priamo alebo nepriamo zapája do politických aktivít v mene zahraničného splnomocniteľa, (2) pôsobí ako poradca zahraničného splnomocniteľa pre vzťahy s verejnosťou, zamestnanec informačných služieb alebo politický konzultant, (3) získava alebo vydáva príspevky pre zahraničného splnomocniteľa alebo v jeho záujme, (4) zastupuje záujmy zahraničného splnomocniteľa pred akýmkoľvek orgánom Spojených štátov.", "Registráciu však zákon nevyžaduje len na základe finančných zdrojov zo zahraničia, ako zdôrazňuje Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti pre Aktuality.sk.", "Autori štúdie „Komparace zákonů o zahraničních agentech: případ USA a RF” Miroslava Pavlíková a Miroslav Mareš vysvetľujú, že primárne sa tento zákon na neziskové organizácie nevzťahuje a museli by sa zapísať iba v takom prípade, že konajú pod priamym vedením zahraničného štátu.", "V registri sa nenachádzajú organizácie ako Amnesty International alebo Reportéri bez hraníc, hoci tieto organizácie vznikli v Spojenom kráľovstve, respektíve vo Francúzsku. Celkovo len približne 5 percent subjektov zapísanych v registri tvoria mimovládne organizácie.", "Výnimku z registrácie má diplomatický personál a ďalej aktéri, ktorí vyvíjajú (1) komerčnú činnosť neslúžiacu zahraničným záujmom, (2) humanitárne a fundraisingové aktivity, (3) náboženské, akademické, vedecké alebo umelecké aktivity, (4) vybrané činnosti týkajúce sa obrany zahraničných vlád, dôležité pre obranu USA a (5) právne zastupovanie zahraničného splnomocniteľa pred orgánom USA. Takisto sem patria aj strany riadne registrované podľa zákona o zverejňovaní informácií o lobingu.", "Lobbying Disclosure Act sa vzťahuje na aktérov zastupujúcich komerčné a mimovládne subjekty, ktoré vykonávajú lobistické činnosti . Tie sú v zákone definované ako „lobistické kontakty a úsilie na podporu týchto kontaktov,“ pričom lobistické kontakty sú špecifikované ako „akákoľvek ústna alebo písomná komunikácia s krytým predstaviteľom výkonnej alebo zákonodarnej moci, uskutočňovaná v mene klienta, v súvislosti s politikou týchto orgánov. Zákon ďalej definuje 18 okolností takejto komunikácie, ktoré tvoria výnimku .", "Ani jeden z týchto zákonov sa nezameriava na mimovládne organizácie a ich financovanie.", "Francúzsko", "V júli 2024 francúzsky parlament schválil zákon zameraný na „zabránenie zahraničnému zasahovaniu .” Zákon stanovuje, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na žiadosť zahraničného splnomocniteľa a na účely presadzovania jeho záujmov vykonáva činnosť zameranú na ovplyvňovanie verejného rozhodovania, najmä tvorbu zákonov, je povinná túto činnosť nahlásiť do online registra.", "Tento zákon vychádza zo správy vo francúzskom parlamente, ktorá ako hlavné hrozby zahraničného vplyvu označila Rusko, Čínu, ale aj iné nedemokratické štáty, ako sú Irán, Maroko, Katar a Turecko. Netýka sa členských krajín EÚ.", "Systém by mal byť plne funkčný od 1. júla 2025.", "Takouto činnosťou sa rozumie komunikácia s verejnými činiteľmi, vykonávanie komunikačných aktivít zameraných na verejnosť a vyberanie finančných prostriedkov alebo ich vyplácanie bez náhrady.", "Zahraničnými splnomocniteľmi sú v tomto prípade (1) cudzie štáty s výnimkou členských štátov EÚ, (2) právnické osoby priamo alebo nepriamo kontrolované a aspoň z polovice financované zahraničnou mocnosťou, (3) zahraničné politické strany a skupiny s výnimkou tých, ktoré pochádzajú z Únie.", "Tento zákon sa teda netýka financovaniu všetkých mimovládnych organizácií.", "Zahraničný splnomocnenec je v registri povinný nahlásiť svoju totožnosť, meno a adresu zahraničných splnomocniteľov, obsah dohody či charakter prepojenia medzi ním a splnomocniteľom, vykonané činnosti, počet osôb zamestnaných pri vykonávaní týchto činností a obrat nimi dosiahnutý.", "Na register dohliada nezávislý správny orgán Vysoký úrad pre transparentnosť verejného života („Haute Autorité pour la Transparence de la Vie Publique“), ktorého hlavným účelom je kontrola majetku verejných činiteľov, predchádzanie konfliktom záujmov, poradenstvo a školenie verejných činiteľov v oblasti etických zásad a podpora transparentnosti verejného života (. pdf , s. 3).", "Ak úrad zistí pochybenie, zašle splnomocnencovi formálne upozornenie. Po dvoch mesiacoch od jeho nesplnenia, môže uložiť pokutu vo výške 1000 eur na deň. Ak splnomocnenec svoju činnosť neoznámi zámerne alebo na žiadosť úradu, hrozí mu pokuta 45 000 eur a trest odňatia slobody na tri roky.", "Od mája 2018 vo Francúzsku platí zákon o lobingu . ktorý je súčasťou balíka právnych predpisov známych ako Sapin II, prijatých v roku 2016. Sapin II „o transparentnosti, boji proti korupcii a modernizácii ekonomického života“ vychádza z pôvodného antikorupčného zákona z roku 1993, vytvoreného Michelom Sapinom, vtedajším ministrom financií. Cieľom je zvýšenie verejnej zodpovednosti a transparentnosti rozhodovacích procesov (. pdf , s. 2).", "Zákon stanovil regulačný rámec pre lobistické činnosti a zaviedol povinný národný register („le repertoire“) pre lobistov. Do registra, ktorý takisto spravuje Vysoký úrad pre transparentnosť verejného života, sa musia zapísať všetci aktívni zástupcovia záujmových skupín a nahlásiť svoje lobistické aktivity. Do dnešného dňa je v registri zapísaných 3412 zástupcov.", "Ako lobistické aktivity sa berú činnosti, ktorých cieľom je „ovplyvniť verejné rozhodovanie, najmä zákon alebo regulačný akt, prostredníctvom komunikácie s verejným funkcionárom,“ pričom táto komunikácia prebieha z iniciatívy predstaviteľa záujmovej skupiny (. pdf , s. 1 – 2).", "Lobisti musia v oznámeniach uviesť každú uskutočnenú komunikáciu, no nemusia uvádzať konkrétne verejné rozhodnutie (ktoré malo byť ovplyvnené), konkrétny typ komunikácie či konkrétneho verejného činiteľa (stačí len typ alebo úroveň verejného funkcionára, i. e. minister a iné) (. pdf , s. 2).", "Ak registrujúci sa poruší stanovené pravidlá, dostane formálne oznámenie. Ak sa to zopakuje v období troch rokov, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok a pokuta 15 000 eur (. pdf , s. 7).", "Tento zákon nie je určený len pre mimovládne organizácie, ale všetky subjekty, ktoré sa venujú lobingu.", "Ruský, maďarský a gruzínsky zákon o zahraničných agentoch", "V roku 2012 schválila Ruská federácia zákon, ktorým vznikla povinnosť pre mimovládne organizácie informovať o svojich príjmoch zo zahraničia a označovať svoje aktivity slovným spojením “zahraničný agent”, ktoré je v Rusku vnímané negatívne. V roku 2017 rozšírilo Rusko túto povinnosť aj na médiá , kritériá sa postupne posúvali od financovania zo zahraničia po účasť na zahraničnej konferencii alebo platby poslanej zo zahraničia od rodinného príslušníka. Momentálne je takto označených viac ako 1000 organizácii a jednotlivcov rôzneho zamerania.", "Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vysvetľuje, že tento zákon využívalo Rusko na potláčanie kritických hlasov a občianskej spoločnosti. V roku 2022 zákon sprísnili tak, že bolo de facto možné za zahraničného agenta označiť akúkoľvek organizáciu či jednotlivca, ktorí sa zapájali do občianskeho života. Na základe tohto označenia sa nemohli zúčastňovať volieb, pracovať pre štátnu správu alebo pôsobiť ako odborní poradcovia pre orgány verejnej správy.", "Podobný zákon o zahraničných agentoch schválilo v roku 2017 aj Maďarsko , ktoré ukladalo povinnosť označovať sa ako zahraničný agent tým organizáciam, ktoré získali ročne finančnú podporu zo zahraničia vo výške 24-tisíc eur. V roku 2020 však Európsky súdny dvor rozhodol , že tento zákon je v rozpore s európskou legislatívou a nie je v súlade s voľným pohybom kapitálu.", "V máji 2024 schválilo zákon o zahraničných agentoch Gruzínsko . Tento zákon kritizovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Aj v Gruzínsku zavádzajúco používali príklad amerického zákona FARA ako inšpiráciu."], "analysis_date": "2025-04-17", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "zmenili", "návrh", "zákon", "druhého čítania", "Zaviedol", "schválil", "Via Iuris", "zákon", "rozumie", "nevyžaduje", "štúdie", "registri", "tvoria", "Výnimku", "činnosti", "kontakty", "výnimku", "zasahovaniu", "správy", "Systém", "činnosťou", "splnomocniteľmi", "nahlásiť", "pdf", "lobingu", "Sapin II", "pdf", "register", "pdf", "pdf", "pdf", "2012", "médiá", "označených", "Human Rights Watch", "Maďarsko", "rozhodol", "Gruzínsko", "kritizovala", "zavádzajúco"], "url": ["https://dennikn.sk/4587683/zakon-o-mimovladkach-presiel-jeho-obsah-nik-nevysvetlil-genialne-pomohli-ste-nam-reaguju-zdruzenia-kriticke-voci-vlade/", "https://domov.sme.sk/c/23478075/hlas-mimovladky-novela-pozmenujuci-navrh.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=245", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-213", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544508", "https://spravy.stvr.sk/2024/11/mimovladne-organizacie-by-mohli-podliehat-regulacii-lobingu-spolu-s-opoziciou-hovoria-o-diskriminacii/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=561120", "https://viaiuris.sk/aktuality/analyza-mimovladkovy-zakon-proti-aktivnym-ludom-je-protiustavny/", "https://www.justice.gov/nsd-fara/frequently-asked-questions", "https://www.justice.gov/nsd-fara/frequently-asked-questions#:~:text=An%20%E2%80%9Cagent%20of%20a%20foreign%20principal%E2%80%9D%20is%20any%20person%20who%20acts%20as%20an%20agent%2C%20representative%2C%20employee%2C%20or%20servant%2C%20or%20otherwise%20acts%20at%20the%20order%2C%20request%2C%20or%20under%20the%20direction%20or%20control%20of%20a%20%E2%80%9Cforeign%20principal%E2%80%9D%20and%20does%20any%20of%20the%20following%3A", "https://www.aktuality.sk/clanok/D0gZCxD/fico-pohrozil-neziskovkam-zakonom-usa-v-skutocnosti-vyzdvihuje-rusky-vzor/", "https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/7068", "https://efile.fara.gov/ords/fara/f?p=1381:17:11556846202518", "https://factcheck.ge/en/story/42763-draft-law-on-transparency-of-foreign-influence-contradicts-western-practices#:~:text=Only%20about%205%25%20of%20those%20registered%20under%20FARA%20are%20non%2Dprofit%20organisations.%20Of%20the%20small%20number%20of%20non%2Dprofit%20organisations%20that%20are%20registered%2C%20they%20are%20frequently%20overseas%20branches%20of%20foreign%20political%20parties.%E2%80%9D", "https://www.justice.gov/nsd-fara/frequently-asked-questions#:~:text=Yes.%C2%A0%20An%20agent%20of%20a%20foreign%20principal%20may%20be%20exempt%20from%20FARA%E2%80%99s%20registration%20obligations%20if%20the%20agent%E2%80%99s%20activities%20fall%20within%20one%20of%20the%20following%20exemptions%3A", "https://lobbyingdisclosure.house.gov/lda.html#:~:text=(7)-,LOBBYING%20ACTIVITIES,-.%2DThe%20term%20%22lobbying", "https://lobbyingdisclosure.house.gov/lda.html#:~:text=(8)%20LOBBYING%20CONTACT,by%20the%20Senate", "https://lobbyingdisclosure.house.gov/lda.html#:~:text=(B)%20EXCEPTIONS.%2DThe,under%20that%20Act.", "https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000050052193/", "https://www.senat.fr/rap/r22-810/r22-8101.pdf", "https://www.vie-publique.fr/loi/293529-prevenir-les-ingerences-etrangeres-loi-du-25-juillet-2024#:~:text=The%20system%20will%20come%20into%20force%20no%20later%20than%20July%201%2C%20%C2%A02025.%20An%20implementing%20decree%20is%20planned", "https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000050052193/#:~:text=Entering%20into%20communication,funds%20without%20compensation.", "https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000050052193/#:~:text=Foreign%20principals%2C%20within%20the%20meaning%20of%20this,from%20Member%20States%20of%20the%20European%20Union", "https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000050052193/#:~:text=%221%C2%B0%20Their%20identity,out%2C%20in%20particular", "https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/216442/EPRS_BRI(2018)625104_EN_lobbying_law_france.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/216442/EPRS_BRI(2018)625104_EN_lobbying_law_france.pdf", "https://www.economie.gouv.fr/files/files/PDF/transparency-bill-march2016.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/216442/EPRS_BRI(2018)625104_EN_lobbying_law_france.pdf", "https://www.hatvp.fr/le-repertoire/", "https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/216442/EPRS_BRI(2018)625104_EN_lobbying_law_france.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/216442/EPRS_BRI(2018)625104_EN_lobbying_law_france.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/216442/EPRS_BRI(2018)625104_EN_lobbying_law_france.pdf", "https://ipi.media/ten-years-of-russias-foreign-agent-law-evolution-of-a-press-freedom-crackdown/", "https://ipi.media/ten-years-of-russias-foreign-agent-law-evolution-of-a-press-freedom-crackdown/", "https://data-scripts.ovd.info/agents/", "https://www.hrw.org/news/2022/12/01/russia-new-restrictions-foreign-agents", "https://svet.sme.sk/c/20557747/madarsko-oznaci-mimovladky-ako-zahranicnych-agentov.html", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/sns-zakon-mimovladky-oznacenie-organizacie-so-zahranicnou-podporou-viktor-orban-madarsko/#:~:text=S%C3%BAdny%20dvor%20Eur%C3%B3pskej%20%C3%BAnie%20v%C2%A0roku%202020%20rozhodol%2C%20%C5%BEe%20z%C3%A1kon%20nie%20je%20v%20s%C3%BAlade%20s%20eur%C3%B3pskou%20legislat%C3%ADvou%2C%20ke%C4%8F%C5%BEe%20odporuje%C2%A0pr%C3%A1vu%20na%20vo%C4%BEn%C3%BD%20pohyb%20kapit%C3%A1lu%20medzi%20%C4%8Dlensk%C3%BDmi%20%C5%A1t%C3%A1tmi.", "https://commonslibrary.parliament.uk/research-briefings/cbp-10047/", "https://www.osce.org/odihr/588667", "https://factcheck.ge/en/story/42763-draft-law-on-transparency-of-foreign-influence-contradicts-western-practices"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:33.185163+00:00"}
{"id": "vr25810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25810", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Je pripravená priehrada Tichý potok, má tam byť vyčlenených vyše 330 mil. eur. Ak by sme tieto peniaze nedávali do projektu Tichý potok, Každej obci Prešovského kraja by sa ušlo 500 tisíc eur.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na stavbu priehrady Tichý potok je vyčlenených približne 330 mil. eur, čo je približne 500 tisíc eur na každú jednu obec v Prešovskom samosprávnom kraji. Celkové náklady na výstavbu vodnej nádrže Tichý potok sú odhadované na 338 miliónov eur. Predpokladaný termín výstavby je rok 2015. Počet obcí v PSK je na úrovni 666 obcí. Aj prepočítame náklady na výstavbu priehrady Tichý potok na počet obcí, pripadne na jednu obec v PSK suma približne 508 tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na stavbu priehrady Tichý potok je vyčlenených približne 330 mil. eur, čo je približne 500 tisíc eur na každú jednu obec v Prešovskom samosprávnom kraji. Celkové náklady na výstavbu vodnej nádrže Tichý potok sú odhadované na 338 miliónov eur. Predpokladaný termín výstavby je rok 2015. Počet obcí v PSK je na úrovni 666 obcí. Aj prepočítame náklady na výstavbu priehrady Tichý potok na počet obcí, pripadne na jednu obec v PSK suma približne 508 tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["odhadované", "obcí"], "url": ["http://sabinov.korzar.sme.sk/c/6431700/vodohospodari-tichy-potok-bude-chranit-pred-povodnami.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pre%C5%A1ovsk%C3%BD_kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:30.264752+00:00"}
{"id": "vr25900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25900", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Pozrime sa, čo hovorí slovenský Štatistický úrad o nezamestnanosti v druhom kvartáli, to je ten, ktorý je zatiaľ známy. Ten červený stĺpec hovorí, nielen že máme najvyššiu, žiaľbohu nezamestnanosť, ale že rástla najrýchlejšie s pomedzi všetkých krajov.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako pravdivý, pretože BBSK má skutočne za druhý štvrťrok 2013 (posledný zverejnený údaj za štvrťroky, pozn.) najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov. Je tiež pravda, že v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom narástla nezamestnanosť najviac v BBSK.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako pravdivý, pretože BBSK má skutočne za druhý štvrťrok 2013 (posledný zverejnený údaj za štvrťroky, pozn.) najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov. Je tiež pravda, že v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom narástla nezamestnanosť najviac v BBSK."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Databáza regionálnej štatistiky"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:07.739879+00:00"}
{"id": "vr16238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16238", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo hospodárstva na čele s Petrom Žigom predstavilo na začiatku mája 2017 balíček opatrení, ktorých súčasťou je prehodnotenie zdravotného dohľadu nad starostlivosťou prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (PZS). Cieľom je zjednodušiť ju pre zamestnávateľov zamestnávajúcich bezrizikových zamestnancov, t.j. zamestnancov v prvej a druhej kategórii prác. Pripravované avizované zmeny predstavujú novelu zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vládny návrh zákona sa momentálne nachádza v pripomienkovom konaní a zmeny by mali platiť od júla 2017. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo hospodárstva na čele s Petrom Žigom predstavilo na začiatku mája 2017 balíček opatrení, ktorých súčasťou je prehodnotenie zdravotného dohľadu nad starostlivosťou prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (PZS). Cieľom je zjednodušiť ju pre zamestnávateľov zamestnávajúcich bezrizikových zamestnancov, t.j. zamestnancov v prvej a druhej kategórii prác. Pripravované avizované zmeny predstavujú novelu zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vládny návrh zákona sa momentálne nachádza v pripomienkovom konaní a zmeny by mali platiť od júla 2017. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-07", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "zákona", "predstavených", "zákona", ".pdf,", "novely", "zákon", "smernice", "zmien", ".pdf", "odporúčala", ".pdf", "návrh", "vyjadrili", "hlasovaní", "neschvaľuje"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-mh-sr-predstavilo-opatren/257979-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6254", "https://ekonomika.sme.sk/c/20524985/ziga-ukazal-ako-chce-zlepsit-podnikanie-na-slovensku.html#axzz4gPFOa2Mg", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/20150501.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6254", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/20150501.html", "https://osha.europa.eu/sk/legislation/directives/the-osh-framework-directive/the-osh-framework-directive-introduction", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3092/category/pripravovane-zmeny-v-legislative/article/pracovna-zdravotna-sluzba-zmeny-2017.xhtml", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://obcianskavizia.sk/", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5872", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-zdravotna-sluzba-zamestnanci/194878-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=37285", "http://www.strana-sas.sk/niektori-vladne-navrhy-mozu-poskodit-podnikatelske-prostredie/5968"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:30.332000+00:00"}
{"id": "vr15943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15943", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...nedostal amnestiu, dostal milosť (Michal kováč mladší, pozn.), to je rozdiel", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s Michalom Kováčom mladším sa často chybne spomína jeho amnestia. V skutočnosti dostal od prezidenta milosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s Michalom Kováčom mladším sa často chybne spomína jeho amnestia. V skutočnosti dostal od prezidenta milosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["rozsahu", "sprístupnené"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/milosti-a-amnestie/", "https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:57.198890+00:00"}
{"id": "vr36841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36841", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo sú charakteristické črty vládnutia po 6 mesiacoch tejto vlády? Je to oslabovanie štátu, pokiaľ ide o regulačné a kontrolné právomoci, lebo má záujem vláda uvoľňovať tieto právomoci, aby dostali monopoly možnosť zvyšovať ceny energií, čo sa už dnes aj deje.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda prišiel 16. decembra 2010 s informáciou, že ministerstvo hospodárstva predložilo do pripomienkového konania návrh na zrušenie zákona, na základe ktorého museli energetické spoločnosti schváliť svoje cenové návrhy aj na valnom zhromaždení. Podľa nového zákona by malo stačiť schválenie cien v predstavenstve spoločnosti. Inými slovami, vláda zjednodušila proces schvaľovania cenových návrhov, čím je teoreticky jednoduchšie prijať zmeny, pretože nie je nutné zvolávať valnú hromadu v ktorej má 49% zastúpenie štát a obhajovať pred ňou tieto zmeny. Výkonná moc, teda správna rada, podlieha úplnej kontrole súkromných investorov.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda prišiel 16. decembra 2010 s informáciou, že ministerstvo hospodárstva predložilo do pripomienkového konania návrh na zrušenie zákona, na základe ktorého museli energetické spoločnosti schváliť svoje cenové návrhy aj na valnom zhromaždení. Podľa nového zákona by malo stačiť schválenie cien v predstavenstve spoločnosti. Inými slovami, vláda zjednodušila proces schvaľovania cenových návrhov, čím je teoreticky jednoduchšie prijať zmeny, pretože nie je nutné zvolávať valnú hromadu v ktorej má 49% zastúpenie štát a obhajovať pred ňou tieto zmeny. Výkonná moc, teda správna rada, podlieha úplnej kontrole súkromných investorov."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://byvanie.pravda.sk/stat-opat-strati-vplyv-na-ceny-energii-miskov-chysta-zmenu-zakona-1cx-/sk-bpeniaze.asp?c=A101216_155010_sk-bpeniaze_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:40.112700+00:00"}
{"id": "vr30467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30467", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Skutočne a koniec-koncov všetci to vedia, že my sme už od jari avizovali, že to zdravotníctvo je v kríze. Že je tu problém, treba ho riešiť.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že LOZ upozorňovalo na zlú situáciu v zdravotníctve už na jar (apríl 2011).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že LOZ upozorňovalo na zlú situáciu v zdravotníctve už na jar (apríl 2011)."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["upozorňovalo"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/lekarske-odbory-su-pripravene-ist-/332113-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:53.199825+00:00"}
{"id": "vr38212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38212", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ťažko na to aj niekedy reagovať, ale keď už sa bavíme o tých dôchodkov, jedna konkrétna vec už tu vidieť, pretože to bolo vo východiskách rozpočtu a to hovorím ešte raz, je zmena valorizačného mechanizmu a na to netreba zabúdať. To už je konkrétne opatrenie, ktoré tam je napísané, je nacenené a tým pádom je súčasťou toho konsolidačného plánu ...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá zmenu valorizačného mechanizmu dôchodkov, ktorou sa plánuje do roku 2013 znížiť výdavky o 75,1 milióna eur a v roku 2014 145,1 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá zmenu valorizačného mechanizmu dôchodkov, ktorou sa plánuje do roku 2013 znížiť výdavky o 75,1 milióna eur a v roku 2014 145,1 milióna eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["východísk"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132365?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:45.555790+00:00"}
{"id": "vr29573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29573", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pani kolegyňa (Crkoňová, kandidátka na šéfku NKÚ, pozn.) pracovala síce aj na niektorých univerzitách, ale pracovala aj za našej vlády, ako vedúca služobného úradu a vedúca metodicko-poradenského centra...", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Henrieta Crkoňová pracovala v Univerzite Palackého v Olomouci, tiež pracovala na poste generálnej riaditeľky Metodicko-pedagogického centra a ako vedúca služobného úradu Ministerstva školstva SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ing. Henrieta Crkoňová, vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 2007 do roku 2011 pracovala ako kvestorka (pdf, str. 2) Univerzity Palackého v Olomouci. Ďalej, v období vlády SMER-SD pracovala na poste generálnej vedúcej Metodicko-pedagogického centra. Až donedávna (14. 1. 2015) pracovala aj na pozícii vedúcej Služobného úradu Ministerstva školstva SR.", "analysis_paragraphs": ["Henrieta Crkoňová pracovala v Univerzite Palackého v Olomouci, tiež pracovala na poste generálnej riaditeľky Metodicko-pedagogického centra a ako vedúca služobného úradu Ministerstva školstva SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ing. Henrieta Crkoňová, vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 2007 do roku 2011 pracovala ako kvestorka (pdf, str. 2) Univerzity Palackého v Olomouci. Ďalej, v období vlády SMER-SD pracovala na poste generálnej vedúcej Metodicko-pedagogického centra. Až donedávna (14. 1. 2015) pracovala aj na pozícii vedúcej Služobného úradu Ministerstva školstva SR."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["pracovala", "pracovala", "kvestorka", "poste", "pozícii"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354599-vzbura-poslancov-kvasnicka-ani-kuffa-so-svojimi-stranami-nekomunikuju/", "http://www.sme.sk/c/7794611/na-post-sefa-nku-poslanci-navrhli-exkvestorku-olomouckej-univerzity.html", "http://www.upol.cz/fileadmin/zuparchiv/XX/zurnal2014.pdf", "http://www.medialnavychova.sk/fmk-podpisalo-zmluvu-s-metodicko-pedagogickym-centrom/", "https://www.minedu.sk/fotogaleria/?showAlbum=1212&page=8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:49.730460+00:00"}
{"id": "vr17732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17732", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Čo sa týka úspor, (vďaka reforme ESO, pozn.) vieme deklarovať, že namiesto sľúbených 700 miliónov eur sme ušetrili ďaleko viac, približne ide to do výšky sumy až jedna miliarda eur. Zároveň aj počty pracovníkov sme ušetrili. My napríklad na ministerstve vnútra sme ušetrili minimálne 450 štátnozamestnaneckých miest", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra SR a ani žiadny z verejne dostupných zdrojov neuvádza štatistiku, koľko peňazí sa vďaka reforme ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa) ušetrilo ani aký efekt mala reforma na počty štátnozamestnaneckých miest. Najvyšší kontrolný úrad SR takisto konštatoval neexistenciu podrobného analytického materiálu, ktorý by zhodnocoval tieto dopady. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Správa NKÚ 2017 (. pdf ,s.26) konštatuje k reforme ESO nasledovné: \" Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma ESO neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu ich počtu kontinuálne od roku 2015, čo môže výrazne zvýšiť bezpečnostné riziko krajiny a jej občanov. \" \". ..deklarovaná úspora vo výške 1 067,9 mil. € nebola preukázaná a to z dôvodu, že MV SR doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dosahu implementácie programu ESO. \" (. pdf , s.54) V čase vydania analýzy NKÚ ( december 2017 ) nebola vypracovaná analýza k dopadom reformy ESO: \" NKÚ odporučil MV SR vykonať analýzu všetkých dosahov na majetok štátu, na príjmy štátneho rozpočtu i rozpočty jednotlivých dotknutých subjektov programu ESO, a tiež na počty všetkých druhov zamestnancov v týchto organizáciách, aby bolo možné hodnotiť účinnosť tohto programu komplexne. Oceňovať prínos programu ESO iba prostredníctvom spokojnosti klientov centier nie je postačujúce, dôležité je poznať aj iné ekonomické efekty, čo doteraz nebolo z úrovne MV SR prezentované . \" (. pdf , s.54). Ministerstvo vnútra SR do dátumu kontroly tohto výroku (máj 2018) nezverejnilo podobnú analýzu. Podľa dostupných údajov sa skôr zdá, že počty zamestnancov verejnej správy stúpli. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra SR a ani žiadny z verejne dostupných zdrojov neuvádza štatistiku, koľko peňazí sa vďaka reforme ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa) ušetrilo ani aký efekt mala reforma na počty štátnozamestnaneckých miest. Najvyšší kontrolný úrad SR takisto konštatoval neexistenciu podrobného analytického materiálu, ktorý by zhodnocoval tieto dopady. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Správa NKÚ 2017 (. pdf ,s.26) konštatuje k reforme ESO nasledovné: \" Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma ESO neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu ich počtu kontinuálne od roku 2015, čo môže výrazne zvýšiť bezpečnostné riziko krajiny a jej občanov. \" \". ..deklarovaná úspora vo výške 1 067,9 mil. € nebola preukázaná a to z dôvodu, že MV SR doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dosahu implementácie programu ESO. \" (. pdf , s.54) V čase vydania analýzy NKÚ ( december 2017 ) nebola vypracovaná analýza k dopadom reformy ESO: \" NKÚ odporučil MV SR vykonať analýzu všetkých dosahov na majetok štátu, na príjmy štátneho rozpočtu i rozpočty jednotlivých dotknutých subjektov programu ESO, a tiež na počty všetkých druhov zamestnancov v týchto organizáciách, aby bolo možné hodnotiť účinnosť tohto programu komplexne. Oceňovať prínos programu ESO iba prostredníctvom spokojnosti klientov centier nie je postačujúce, dôležité je poznať aj iné ekonomické efekty, čo doteraz nebolo z úrovne MV SR prezentované . \" (. pdf , s.54). Ministerstvo vnútra SR do dátumu kontroly tohto výroku (máj 2018) nezverejnilo podobnú analýzu. Podľa dostupných údajov sa skôr zdá, že počty zamestnancov verejnej správy stúpli. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["ESO", "pdf", "pdf", "december 2017", "pdf", "nezverejnilo", "údajov"], "url": ["https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/166625/Spr%C3%A1va+o+v%C3%BDsledkoch+kontrolnej+%C4%8Dinnosti+NK%C3%9A+SR+za+rok+2017/231e9dfe-2189-46fd-8ee3-6a2ed10b80b5?version=1.0", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/166625/Spr%C3%A1va+o+v%C3%BDsledkoch+kontrolnej+%C4%8Dinnosti+NK%C3%9A+SR+za+rok+2017/231e9dfe-2189-46fd-8ee3-6a2ed10b80b5?version=1.0", "https://www.nku.gov.sk/tlacove-spravy-2017", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/166625/Spr%C3%A1va+o+v%C3%BDsledkoch+kontrolnej+%C4%8Dinnosti+NK%C3%9A+SR+za+rok+2017/231e9dfe-2189-46fd-8ee3-6a2ed10b80b5?version=1.0", "https://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie", "https://www.aktuality.sk/clanok/393216/mala-to-byt-kalinakova-pycha-realita-je-vsak-ina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:12.702590+00:00"}
{"id": "vr38533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38533", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "V noci som vycestoval aj s pani premiérkou priamo na miesto (zasiahnuté povodňami, pozn.), medzi tým som telefonicky poveril náčelníka generálneho štábu, ktorý vyslal priamo na miesto dvoch profesionálnych vojakov, takzvaný rekognoskačný tím.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy vydanej ministerstvom obrany 8. júna 2011 minister s premiérkou do povodňami postihnutých oblastí vycestovali už v noci a do oblasti poslal aj rekognoskačnú skupinu na preverenie situácie. Nie je to síce úplne nezávislý zdroj, priložené fotografie však dokumentujú minimálne ministrovu nočnú prítomnosť v obci. Nočné video Galka prináša aj TV SME .", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy vydanej ministerstvom obrany 8. júna 2011 minister s premiérkou do povodňami postihnutých oblastí vycestovali už v noci a do oblasti poslal aj rekognoskačnú skupinu na preverenie situácie. Nie je to síce úplne nezávislý zdroj, priložené fotografie však dokumentujú minimálne ministrovu nočnú prítomnosť v obci. Nočné video Galka prináša aj TV SME ."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["ministerstvom obrany", "TV SME"], "url": ["http://www.mosr.sk/21737/minister-zrusil-cestu-do-bruselu-vojaci-pomahaju-v-zaplavenych-oblastiach.php?pg=1&mnu=31", "http://tv.sme.sk/v/20931/galko-na-povodne-pride-armada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:35.167268+00:00"}
{"id": "vr26223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26223", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja len porovnám, že v roku 2009 za éry Flášíkovej-Beňovej bolo zazmluvnenie (OP BSK, pozn.) niečo vyše 9%.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nevie zistiť koľko percent z OP BSK bolo pred nástupom P. Freša zazmluvnených. Údaje z pôsobenia predošlého predsedu Vladimíra Bajana, v čase keď Flašíková-Beňová bola podpredsedníčkou BSK, v rokoch 2007 - 2009 nie sú dostupné. Druhé kolo volieb do VÚC prebehlo 28. novembra 2009. Posledný údaj čerpania OPBK 2007 - 2013 je z mája 2010 resp. júna 2010 . Júnová štatistika neuvádza mieru zazmluvnenia, ale len objem vyplatených záloh. Vyplatené zálohy boli na úrovni presne 9% z celkového objemu prostriedkov na čerpanie v OP BSK. Kategória zazmluvnenosť sa v dokumente neuvádza, preto nie sme schopní zistiť tento údaj. Údaje z operačného programu BSK nevedú štatistiku o zazmluvnenosti. Tie vedie NSRR , no Demagog.SK nemá k dispozícii staršie údaje. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nevie zistiť koľko percent z OP BSK bolo pred nástupom P. Freša zazmluvnených. Údaje z pôsobenia predošlého predsedu Vladimíra Bajana, v čase keď Flašíková-Beňová bola podpredsedníčkou BSK, v rokoch 2007 - 2009 nie sú dostupné. Druhé kolo volieb do VÚC prebehlo 28. novembra 2009. Posledný údaj čerpania OPBK 2007 - 2013 je z mája 2010 resp. júna 2010 . Júnová štatistika neuvádza mieru zazmluvnenia, ale len objem vyplatených záloh. Vyplatené zálohy boli na úrovni presne 9% z celkového objemu prostriedkov na čerpanie v OP BSK. Kategória zazmluvnenosť sa v dokumente neuvádza, preto nie sme schopní zistiť tento údaj. Údaje z operačného programu BSK nevedú štatistiku o zazmluvnenosti. Tie vedie NSRR , no Demagog.SK nemá k dispozícii staršie údaje. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-20", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedníčkou", "volieb", "OPBK", "júna 2010", "NSRR"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/bsk-kraj-opravuje-budovy-vo-svojej-sprave-z-vlastnych-penazi-a-v-zmysle-zakona/143752/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_org%C3%A1nov_samospr%C3%A1vnych_krajov_na_Slovensku_v_roku_2009", "http://www.opbk.sk/cerpanie/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/clanky-a-komentare/newscbm_232636/30/", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:50.589679+00:00"}
{"id": "49279", "numeric_id": 49279, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49279", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Je treba skutočne, ako hovoríte a ako hovoria aj odborníci, sanovať verejné financie, pretože smerujeme do krachu, smerujeme do obrovských výdavkov.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na zlom stave verejných financií sa zhodujú ekonomickí experti, nová vláda, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej hlavnou úlohou je vyhodnocovať udržateľnosť verejných financií. V najnovšej správe Rada dokonca konštatovala, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika. O zlom stave verejných financií hovorí aj výška štrukturálneho deficitu, ktorý sa momentálne, podľa odhadov, nachádza na úrovni 4,3 %, a podľa odhadov bude ešte stúpať, ak vláda nepríjme konsolidačné opatrenia.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) každoročne vypracováva správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá vyhodnocuje, či je nastavenie verejných politík v spojení vývojom dlhodobo udržateľné z pohľadu verejných financií.\n\nV najnovšej správe z apríla 2023 Rada konštatuje, že „dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola ani v roku 2022 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP (6,6 mld. eur), čo znamená, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika.“ V septembri Rada vyzvala , aby sa, vzhľadom na zlý stav, stala konsolidácia verejných financií cieľom novej vlády.\n\nPo nástupe úradníckej vlády sa minister financií Michal Horváth vyjadril, že verejné financie sú v najhoršom stave. „Po prechodnom zlepšení aj počas ťažkých časov sa nachádzame v historicky najhoršej situácii, čo sa týka udržateľnosti verejných financií, a preto treba konať,“ hovorí Horváth. V septembri zase varoval premiér Ľudovít Ódor pred \"gréckou cestou\". Jeden z indikátorov, že Slovensko hospodári zle a nebezpečne sa zadlžuje je aj fakt, že si v súčasnosti požičiavame rovnako draho ako Grécko.\n\nV paneli Denníka N sa väčšina ekonómov zhodla , že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú naše verejné financie naozaj vo veľmi zlom stave a podľa niektorých aj v historicky najhoršom.\n\nO zlom stave verejných financií hovorí aj výška štrukturálneho deficitu. Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Inými slovami sa jedná o deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia.\n\nPodľa zverejnenej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahol štrukturálny deficit za rok 2022 hodnotu 1,2 %. V roku 2021 bol štrukturálny deficit na ešte nižšej úrovni, keď dosiahol hodnotu 1,1 %\n\nTohtoročný štrukturálny deficit verejných financií odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na 4,3 % HDP.\n\nPre nasledujúce roky by toto malo byť ešte vyššie. Okolo roku 2025 by sa podľa ale Rady mal štrukturálny deficit dostať na hodnotu 5 %, pokiaľ vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia.\n\nZdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "analysis_paragraphs": ["Na zlom stave verejných financií sa zhodujú ekonomickí experti, nová vláda, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej hlavnou úlohou je vyhodnocovať udržateľnosť verejných financií. V najnovšej správe Rada dokonca konštatovala, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika. O zlom stave verejných financií hovorí aj výška štrukturálneho deficitu, ktorý sa momentálne, podľa odhadov, nachádza na úrovni 4,3 %, a podľa odhadov bude ešte stúpať, ak vláda nepríjme konsolidačné opatrenia.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) každoročne vypracováva správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá vyhodnocuje, či je nastavenie verejných politík v spojení vývojom dlhodobo udržateľné z pohľadu verejných financií.", "V najnovšej správe z apríla 2023 Rada konštatuje, že „dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola ani v roku 2022 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP (6,6 mld. eur), čo znamená, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika.“ V septembri Rada vyzvala , aby sa, vzhľadom na zlý stav, stala konsolidácia verejných financií cieľom novej vlády.", "Po nástupe úradníckej vlády sa minister financií Michal Horváth vyjadril, že verejné financie sú v najhoršom stave. „Po prechodnom zlepšení aj počas ťažkých časov sa nachádzame v historicky najhoršej situácii, čo sa týka udržateľnosti verejných financií, a preto treba konať,“ hovorí Horváth. V septembri zase varoval premiér Ľudovít Ódor pred \"gréckou cestou\". Jeden z indikátorov, že Slovensko hospodári zle a nebezpečne sa zadlžuje je aj fakt, že si v súčasnosti požičiavame rovnako draho ako Grécko.", "V paneli Denníka N sa väčšina ekonómov zhodla , že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú naše verejné financie naozaj vo veľmi zlom stave a podľa niektorých aj v historicky najhoršom.", "O zlom stave verejných financií hovorí aj výška štrukturálneho deficitu. Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Inými slovami sa jedná o deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia.", "Podľa zverejnenej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahol štrukturálny deficit za rok 2022 hodnotu 1,2 %. V roku 2021 bol štrukturálny deficit na ešte nižšej úrovni, keď dosiahol hodnotu 1,1 %", "Tohtoročný štrukturálny deficit verejných financií odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na 4,3 % HDP.", "Pre nasledujúce roky by toto malo byť ešte vyššie. Okolo roku 2025 by sa podľa ale Rady mal štrukturálny deficit dostať na hodnotu 5 %, pokiaľ vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia.", "Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť"], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["správe", "vyzvala", "hovorí", "zase varoval", "", "požičiavame", "zhodla", "odhaduje", "dostať", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť"], "url": ["https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2022/", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96103382-verejne-financie-su-v-zlom-stave-ozdravenie-rozpoctu-sa-musi-stat-prioritou-politikov-vyzyva-rozpoctova-rada", "https://e.dennikn.sk/3395898/nase-verejne-financie-su-naozaj-vo-velmi-zlom-stave-zhoduje-sa-vacsina-ekonomov-v-paneli-expertov/", "https://index.sme.sk/c/23218292/odor-varuje-pred-greckou-cestou-pridu-strajky-spadnu-platy-aj-dochodky.html?utm_medium=Social&utm_source=Facebook&fbclid=IwAR1bhyY7MrQ5E7o7zgp70Ddo7L29OsA7H3AdMLHbv4f9RRjuwl1Y9YoGnLA#Echobox=1695222186", "https://index.sme.sk/c/23217386/rozpocet-stat-financie-deficit.html?ref=av-center", "https://index.sme.sk/c/23217386/rozpocet-stat-financie-deficit.html?ref=av-center", "https://e.dennikn.sk/3395898/nase-verejne-financie-su-naozaj-vo-velmi-zlom-stave-zhoduje-sa-vacsina-ekonomov-v-paneli-expertov/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3404135", "https://www.rrz.sk/strednodoba-fiskalna-prognoza-2023-07/", "https://www.rrz.sk/strednodoba-fiskalna-prognoza-2023-07/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:31.441632+00:00"}
{"id": "49191", "numeric_id": 49191, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49191", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ja len tú klasickú štatistiku, že od roku 2010 do roku 2019 sme postavili 80 km diaľnic. No Česká republika ich postavila 450 a Srbi postavili viac.", "statement_date": "2023-06-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2010 sme na Slovensku mali postavených (.pdf, s. 80) 416 km diaľnic a v roku 2019 to bolo 495 km, teda o 79 km viac.\n\nV sieti diaľníc v Českej republike podľa dát Európskej komisie síce pribudlo 542 km diaľnic, z celkového početu kilometrov 734 v roku 2010 na 1 276. 450 km však bolo v roku 2015 len prekategorizovaných (.pdf, s. 3) z rýchlostných ciest a nešlo tak o ich výstavbu. Po odčítaní týchto diaľnic vychádza nová výstavba diaľníc v tomto období len na 92 km, čo už je porovnateľné so Slovenskom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV Srbsku sa za rovnaký časový úsek vybudovalo 360 km diaľnic.\n\nOprava z 10. 8. 2023:\n\nTento výrok sme pôvodne hodnotili ako pravdivý, ale na základe upozornenia čitateľa sme doplnili do analýzy informácie, že v Českej republike sa 450 km diaľnic premenovalo z rýchlostných ciest, nepostavili ich. Výrok sme preto označili ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 sme na Slovensku mali postavených (.pdf, s. 80) 416 km diaľnic a v roku 2019 to bolo 495 km, teda o 79 km viac.", "V sieti diaľníc v Českej republike podľa dát Európskej komisie síce pribudlo 542 km diaľnic, z celkového početu kilometrov 734 v roku 2010 na 1 276. 450 km však bolo v roku 2015 len prekategorizovaných (.pdf, s. 3) z rýchlostných ciest a nešlo tak o ich výstavbu. Po odčítaní týchto diaľnic vychádza nová výstavba diaľníc v tomto období len na 92 km, čo už je porovnateľné so Slovenskom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V Srbsku sa za rovnaký časový úsek vybudovalo 360 km diaľnic.", "Oprava z 10. 8. 2023:", "Tento výrok sme pôvodne hodnotili ako pravdivý, ale na základe upozornenia čitateľa sme doplnili do analýzy informácie, že v Českej republike sa 450 km diaľnic premenovalo z rýchlostných ciest, nepostavili ich. Výrok sme preto označili ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["postavených", "prekategorizovaných", "premenovalo"], "url": ["https://transport.ec.europa.eu/facts-funding/studies-data/eu-transport-figures-statistical-pocketbook/statistical-pocketbook-2022_en", "http://www.dalniced4.cz/public/files/documents/nove-pojeti-letak.pdf?fbclid=IwAR04pAH0KHkzee81QyNgoj2ZtA52e4FfF8kV_E8MzZtq9J6JRCSAoH_g5Fc", "http://www.dalniced4.cz/public/files/documents/nove-pojeti-letak.pdf?fbclid=IwAR04pAH0KHkzee81QyNgoj2ZtA52e4FfF8kV_E8MzZtq9J6JRCSAoH_g5Fc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:09.884107+00:00"}
{"id": "vr39048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39048", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ak sme sa v piatok dozvedeli od pani premiérky, že už aj tá politická deklarácia, ktorú by mali odsúhlasiť hlavy štátov, je nevyrokovateľná, bolo to pre nás určitým prekvapením obzvlášť v situácii, keĎ nám pani premiérka sľúbila, že to má predrokované so Jeanom-Claudeom Junckerom, so šéfom Eurogroupu, že to má predrokované s Van Rompuyom.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Kollár zmieňuje politickú deklaráciu navrhnutú z dieľne SaS, ktorá mala slúžiť ako kompromis pre patovú situáciu koalície ohľadom eurovalu. Po prijatí tejto deklarácie by Slovensko nezablokovalo posilnenie eurovalu, ale nemuselo by sa na ňom finančne podieľať.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár zmieňuje politickú deklaráciu navrhnutú z dieľne SaS, ktorá mala slúžiť ako kompromis pre patovú situáciu koalície ohľadom eurovalu. Po prijatí tejto deklarácie by Slovensko nezablokovalo posilnenie eurovalu, ale nemuselo by sa na ňom finančne podieľať."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["politickú deklaráciu", "odmietla"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6086429/sas-otocila-koalicii-dala-sancu-na-kompromis.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/radicova-odmietla-navrh-sas-na-riesenie-eurovalu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:37.395804+00:00"}
{"id": "vr37827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37827", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...my sme sa pokúsili riešiť aj problém tých vyvolaných nútených živností, ale tak isto aj dohodárov, ale aj cez Zákonník práce, bolo to pred pár rokmi a vtedy predstavitelia pravice, SaS ešte vtedy nebola na scéne politickej, ale vtedy predstavitelia pravice bučali, vyslovene hlasne bučali o tom, že ideme proti slobodnému podnikaniu a proti flexibilite trhu práce.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu zmien v novele Zákonníka práce, ktorú prijala Ficova vláda v júni 2007 uvádza pravda.sk \"novela definuje závislú prácu, ktorú budú môcť až na výnimky vykonávať hlavne zamestnanci v pracovnom pomere.\" Upravuje aj dohody . Napríklad portál pravda.sk sa zmieňuje o kritike novely: \"S väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu zmien v novele Zákonníka práce, ktorú prijala Ficova vláda v júni 2007 uvádza pravda.sk \"novela definuje závislú prácu, ktorú budú môcť až na výnimky vykonávať hlavne zamestnanci v pracovnom pomere.\" Upravuje aj dohody . Napríklad portál pravda.sk sa zmieňuje o kritike novely: \"S väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "dohody", "pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?y=sk_domace/novela_zakonnik.htm", "http://jozefmihal.blogspot.com/2007/10/zkonnk-prce-dohody.html", "http://spravy.pravda.sk/poslanci-schvalili-zakonnik-prace-d5p-/sk_domace.asp?c=A070628_172733_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:21.597071+00:00"}
{"id": "49546", "numeric_id": 49546, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49546", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Pán Blaha, vy ste boli na dúhových pochodoch, pán Korčok nebol na dúhových pochodoch, vy ste boli.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľuboš Blaha sa v minulosti zúčastnil na festivale Dúhový PRIDE, ktorého cieľom je podpora LGBTI ľudí. V minulosti Blaha taktiež vyjadroval podporu registrovaným partnerstvám a taktiež inicioval zákon, ktorý by zaručil práva pre sexuálne menšiny. Dnes však Blaha hovorí, že svoju účasť na podujatí ľutuje. Ivan Korčok sa podľa dostupných informácii na podujatí dúhový PRIDE nezúčastnil a povedal, že by tam nespravil ani v budúcnosti. Verejne však podporil LGBTI ľudí ako aj zákon o registrovaných partnerstvách. Výrok Jozefa Hajka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nĽuboš Blaha priznal, že v minulosti navštevoval festival Dúhový PRIDE, ktorého cieľom je podpora viditeľnosti LGBTI ľudí na Slovensku. Blaha sa zúčastnil napríklad pochodu v roku 2013 či 2014 .\n\nNa sociálnych sieťach je možné nájsť fotografiu Blahu na dúhovom pochode so súčastným predsedom Bratislavského samosprávneho kraja za SaS Jurajom Drobom, ktorú publikovala oficiálna facebooková stránka Dúhový PRIDE Bratislava.\n\n„Myslím, že spoločnosť je už nastavená tak, že by tu mohli byť nejaké ústupky voči gejom a lesbičkám, ale na manželstvá sme ešte nedorástli. Ja osobne by som s nimi nemal problém,“ povedal Blaha v roku 2014 pre denník Sme pri príležitosti dúhového pochodu.\n\nV minulosti Ľuboš Blaha dokonca inicioval zákon, ktorý by zaručil práva pre sexuálne menšiny či nezosobášené páry, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. V diskusií na TA3 v septembri 2023 sa Blaha vyjadril , že sa naozaj zúčastnil tejto akcie, no dnes to ľutuje.\n\nIvan Korčok sa pre denník SME vyjadril, že sa na dúhovom pochode nikdy nezúčastnil . „Nie. Ani na jednom z pochodov som sa nezúčastňoval ako občan a nebudem tak robiť, ani ak by mi ludia dali dôveru a stal by som sa prezidentom. Nebolo by to podľa mňa úprimné,“ povedal Korčok v ankete.\n\nPre denník Postoj sa Korčok tiež vyjadril , že ako prezident by sa na dúhovom pochode nezúčastnil, ani by nevyvesil dúhovú vlajku na budovách štátnych inštitúcii. Z verejne dostupných zdrojov nie je dohľadatelná ani jedna účasť Korčoka na dúhovom pochode.\n\nV čase, kedy pôsobil ako veľvyslanec v USA, napísal verejný status, v ktorom vysvetľoval, prečo sa nezúčastní miestneho dúhového pochodu. Ako dôvod svojej neúčasti uvádzal, že z pozície veľvyslanca by sa nemal zúčastňovať akcií, ktoré polarizujú spoločnosť. Zároveň dodal, že voči samotnému pochodu osobne nič nemá.\n\nKorčok pri viacerých príležitostiach podporil registrované partnerstvá a povedal, že by zákon o nich ako prezident podpísal.", "analysis_paragraphs": ["Ľuboš Blaha sa v minulosti zúčastnil na festivale Dúhový PRIDE, ktorého cieľom je podpora LGBTI ľudí. V minulosti Blaha taktiež vyjadroval podporu registrovaným partnerstvám a taktiež inicioval zákon, ktorý by zaručil práva pre sexuálne menšiny. Dnes však Blaha hovorí, že svoju účasť na podujatí ľutuje. Ivan Korčok sa podľa dostupných informácii na podujatí dúhový PRIDE nezúčastnil a povedal, že by tam nespravil ani v budúcnosti. Verejne však podporil LGBTI ľudí ako aj zákon o registrovaných partnerstvách. Výrok Jozefa Hajka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ľuboš Blaha priznal, že v minulosti navštevoval festival Dúhový PRIDE, ktorého cieľom je podpora viditeľnosti LGBTI ľudí na Slovensku. Blaha sa zúčastnil napríklad pochodu v roku 2013 či 2014 .", "Na sociálnych sieťach je možné nájsť fotografiu Blahu na dúhovom pochode so súčastným predsedom Bratislavského samosprávneho kraja za SaS Jurajom Drobom, ktorú publikovala oficiálna facebooková stránka Dúhový PRIDE Bratislava.", "„Myslím, že spoločnosť je už nastavená tak, že by tu mohli byť nejaké ústupky voči gejom a lesbičkám, ale na manželstvá sme ešte nedorástli. Ja osobne by som s nimi nemal problém,“ povedal Blaha v roku 2014 pre denník Sme pri príležitosti dúhového pochodu.", "V minulosti Ľuboš Blaha dokonca inicioval zákon, ktorý by zaručil práva pre sexuálne menšiny či nezosobášené páry, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. V diskusií na TA3 v septembri 2023 sa Blaha vyjadril , že sa naozaj zúčastnil tejto akcie, no dnes to ľutuje.", "Ivan Korčok sa pre denník SME vyjadril, že sa na dúhovom pochode nikdy nezúčastnil . „Nie. Ani na jednom z pochodov som sa nezúčastňoval ako občan a nebudem tak robiť, ani ak by mi ludia dali dôveru a stal by som sa prezidentom. Nebolo by to podľa mňa úprimné,“ povedal Korčok v ankete.", "Pre denník Postoj sa Korčok tiež vyjadril , že ako prezident by sa na dúhovom pochode nezúčastnil, ani by nevyvesil dúhovú vlajku na budovách štátnych inštitúcii. Z verejne dostupných zdrojov nie je dohľadatelná ani jedna účasť Korčoka na dúhovom pochode.", "V čase, kedy pôsobil ako veľvyslanec v USA, napísal verejný status, v ktorom vysvetľoval, prečo sa nezúčastní miestneho dúhového pochodu. Ako dôvod svojej neúčasti uvádzal, že z pozície veľvyslanca by sa nemal zúčastňovať akcií, ktoré polarizujú spoločnosť. Zároveň dodal, že voči samotnému pochodu osobne nič nemá.", "Korčok pri viacerých príležitostiach podporil registrované partnerstvá a povedal, že by zákon o nich ako prezident podpísal."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["cieľom", "2013", "2014", "fotografiu", "povedal", "inicioval", "vyjadril", "nezúčastnil", "vyjadril", "nezúčastní", "viacerých", "príležitostiach"], "url": ["https://duhovypride.sk/o-nas-2/", "https://www.noviny.sk/slovensko/118889-video-bratislava-zaziva-dalsi-duhovy-pochod", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/farizej-kedysi-vzal-syna-duhovy-pride-dnes-je-zakaz-prezentacie-lgbt-ideologie-detom", "https://www.facebook.com/DuhovyPRIDE/photos/a.369151471412/10152467703206413/?type=3", "https://domov.sme.sk/c/7258339/duhovy-pochod-v-bratislave-bol-pokojny-prisli-stovky-ludi.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323216-mladi-zo-smeru-chcu-pomoct-aj-homosexualom/", "https://www.ta3.com/clanok/902281/predvolebne-duely-bol-som-na-pride-dodnes-sa-za-to-hanbim-povedal-blaha-truban-nechcel-prist-do-diskusie-odradzali-ho-dezinformacie-a-klamstva", "https://sysel.newtonmedia.eu/link/158bcd8b-881c-4be2-a0bf-9908c344407d", "https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril", "https://www.facebook.com/ivan.korcok/posts/dilema-pochodova%C5%A5-%C4%8Di-nepochodova%C5%A5-na-slovensku-sa-cez-v%C3%ADkend-pochodovalo-zahrani/2943818065635445/", "https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/10-otazok-pre-kandidata/900515-10-otazok-pre-kandidata-ako-odpovedal-ivan-korcok", "https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:34.627433+00:00"}
{"id": "vr17422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17422", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Bol to práve práve server pre ktorý pracoval Ján Kuciak, Aktuality.sk, ktoré priniesli informácie o tom, že manželka šéfa protikorupčnej jednotky pani Krajmerová podniká so spleťou, so skupinou okolo Bödörovcov.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správu o Márii Krajmerovej, manželke riaditeľa protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Róberta Krajmera, priniesol server Aktuality.sk dňa 29. mája 2017. V článku sa spomína Krajmerovej pôsobenie v Kúpeľoch Trenčianske Teplice, ktorých akcie drží aj Norbert Bödör. Podľa Akuality.sk boli pod jej vedením členom štatutárnych orgánov firmy vyplatené vysoké odmeny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Do predstavenstva kúpeľov vstúpila Krajmerová v júni 2015. V tom roku sa členom štatutárnych orgánov vyplatili odmeny vo výške 239-tisís eur, čo predstavuje niekoľko násobne vyššiu sumu oproti roku 2014, kedy sa vyplatilo 48-tisíc eur. Norbert Bödör je, ako sa uvádza v článku, \"synom vplyvného nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra – majiteľa bezpečnostnej služby Bonul\". Bödörovci majú blízke vzťahy s viacerými členmi strany SMER-SD. Spomínaná firma Bonul takisto vyhrala mnoho podozrivých vládnych zákaziek .", "analysis_paragraphs": ["Správu o Márii Krajmerovej, manželke riaditeľa protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Róberta Krajmera, priniesol server Aktuality.sk dňa 29. mája 2017. V článku sa spomína Krajmerovej pôsobenie v Kúpeľoch Trenčianske Teplice, ktorých akcie drží aj Norbert Bödör. Podľa Akuality.sk boli pod jej vedením členom štatutárnych orgánov firmy vyplatené vysoké odmeny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Do predstavenstva kúpeľov vstúpila Krajmerová v júni 2015. V tom roku sa členom štatutárnych orgánov vyplatili odmeny vo výške 239-tisís eur, čo predstavuje niekoľko násobne vyššiu sumu oproti roku 2014, kedy sa vyplatilo 48-tisíc eur. Norbert Bödör je, ako sa uvádza v článku, \"synom vplyvného nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra – majiteľa bezpečnostnej služby Bonul\". Bödörovci majú blízke vzťahy s viacerými členmi strany SMER-SD. Spomínaná firma Bonul takisto vyhrala mnoho podozrivých vládnych zákaziek ."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "zákaziek"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/491443/manzelka-top-policajta-je-vo-firme-s-muzom-z-mafianskych-zoznamov/", "https://domov.sme.sk/c/8049244/esbeeska-bonul-bohatne-strazi-stat-za-desiatky-milionov-eur.html?ref=av-center"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:17.317298+00:00"}
{"id": "42484", "numeric_id": 42484, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42484", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Dvaja ministri, Drucker a Kažimír, povedali v lete 2016, keď zhodnocovali stav nemocníc, že zomierajú 3 - 5 tisíc ľudí zbytočne. Kažimír na to hovorí, že peňazí je dosť, len sa nesmie kradnúť.", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska komisia vydala v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľnej úmrtnosti. Slovensko v nej skončilo ako štvrtý najhoršie umiestnený štát spomedzi 28 krajín EÚ, ktorý mohol predísť až 44,6% úmrtí, čo tvorí približne 11-tisíc ľudí. Vyjadrenie Harabina však hodnotíme ako nepravdivé, nakoľko vyjadrenia spomínaných ministrov vo verejne dostupných zdrojoch nezahŕňajú fakty, ktoré uvádza vo svojom výroku.\n\nVtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) sa vyjadril pre Denník N : „Uvedomujem si, že toto číslo je veľmi vysoké. Nechcem spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania. Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k tomuto rebríčku a číslam.“\n\nNikde však neuvádza, že zomiera 3-5 tisíc ľudí zbytočne. Rovnako to je aj s ministrom financií Petrom Kažimírom, ktorý sa skôr na základe výsledkov Eurostatu venoval téme vysokého deficitu a klesania dlhu na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia vydala v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľnej úmrtnosti. Slovensko v nej skončilo ako štvrtý najhoršie umiestnený štát spomedzi 28 krajín EÚ, ktorý mohol predísť až 44,6% úmrtí, čo tvorí približne 11-tisíc ľudí. Vyjadrenie Harabina však hodnotíme ako nepravdivé, nakoľko vyjadrenia spomínaných ministrov vo verejne dostupných zdrojoch nezahŕňajú fakty, ktoré uvádza vo svojom výroku.", "Vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) sa vyjadril pre Denník N : „Uvedomujem si, že toto číslo je veľmi vysoké. Nechcem spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania. Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k tomuto rebríčku a číslam.“", "Nikde však neuvádza, že zomiera 3-5 tisíc ľudí zbytočne. Rovnako to je aj s ministrom financií Petrom Kažimírom, ktorý sa skôr na základe výsledkov Eurostatu venoval téme vysokého deficitu a klesania dlhu na Slovensku."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu", "Denník N", "deficitu"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7335847/3-24052016-AP-EN.pdf/4dd0a8ad-5950-4425-9364-197a492d3648", "https://dennikn.sk/470401/mame-stvrte-najhorsie-zdravotnictvo-minister-slubuje-dostat-nas-uroven-susedov-v4/", "https://www.iness.sk/sk/stranka/11595-Slovensko-ma-necakane-vysoky-deficit-Kazimir-sa-stazuje-na-Eurostat-Dennik-N"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:57.379992+00:00"}
{"id": "vr32924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32924", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Že jsme dali další dodatečné zdroje, které snižují to tempo nárůstu cen díky obnovitelným zdrojům energie, se kterými se velmi potýkáme a které nás stojí 44 miliard a jsou bohužel důsledkem politiky minulých vlád, nikoliv vlády mé.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme jako pravdivý .\"Návrh zákona o podpoře obnovitelných zdrojů vypracovala již v roce 2003 vláda vedená premiérem Vladimírem Špidlou. Sněmovna zákon schválila až v roce 2005, navíc jej částečně pozměnila.. Zákon tehdy odhlasovali poslanci vládní koalice (ČSSD, KDU–ČSL a US–DEU) a komunisté\". Vláda P. Nečase přehodnotila svůj původní plán na snížení kompenzace zdražování výkonným energie z původních 11,7 miliard Kč na 9,7 miliardy a rozhodla se setrvat při původní částce - dodatečně tedy přidali zdroje.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme jako pravdivý .\"Návrh zákona o podpoře obnovitelných zdrojů vypracovala již v roce 2003 vláda vedená premiérem Vladimírem Špidlou. Sněmovna zákon schválila až v roce 2005, navíc jej částečně pozměnila.. Zákon tehdy odhlasovali poslanci vládní koalice (ČSSD, KDU–ČSL a US–DEU) a komunisté\". Vláda P. Nečase přehodnotila svůj původní plán na snížení kompenzace zdražování výkonným energie z původních 11,7 miliard Kč na 9,7 miliardy a rozhodla se setrvat při původní částce - dodatečně tedy přidali zdroje."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["vypracovala", "původní", "setrvat", "44 miliard"], "url": ["http://neviditelnypes.lidovky.cz/energetika-posledni-zhasne-df0-/p_ekonomika.asp?c=A121111_202044_p_ekonomika_wag", "http://byznys.ihned.cz/c1-58098780-vlada-bude-mene-dotovat-cenu-elektriny-z-obnovitelnych-zdroju-lide-zaplati-vic", "http://byznys.ihned.cz/?p=021100_d&article[id]=58735750", "http://neviditelnypes.lidovky.cz/energetika-posledni-zhasne-df0-/p_ekonomika.asp?c=A121111_202044_p_ekonomika_wag"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:58.311963+00:00"}
{"id": "vr37076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37076", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ešte by som chcel kvôli presnosti povedať, že mnohé štáty majú podobný princíp ako zaviedla SR, napríklad Česko, Nemecko, Dánsko, Španielsko o tzv. Výlučnom občianstve, čiže Nemci vyslovene požadujú skôr než udelia občianstvo, musí sa vzdať. To isté platí aj v Spojených štátoch amerických. Dánsko napríklad o dánskom občianstve musí rozhodovať dokonca parlament. Môžme hovoriť aj ďalej, čiže toto nie je nejaký ojedinelý jav, nerobme zase zo Slovenska nejakého strašiaka, že bývalá vláda si niečo vymyslela, a nejaký neštandardný model tu zaviedla. To nie je pravda.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok profesora Rainera Bauböcka uvádza, že jedenásť krajín EU má podobné zákony ako nový slovenský zákon o štátnom občianstve. Pre Nemecko to je pravda. Nemecko kombinuje pomerne liberálny prístup ius soli, ale tiež reštriktívny prístup k dvojitému občianstvu. Podrobný opis je napríklad v druhej kapitole knihy Dual citizenship in Europe: from nationhood to societal integration editovanej Thomasom Faistom. Dánsko má tiež legislatívu, ktorá sa vyhýba dvojitému občianstvu najviac ako je to možné. List ľudí, žiadajúcich o občianstvo naozaj schvaľuje parlament . V susednom Česku občan, ktorý výslovným prejavom vôle nadobudne cudzie občianstvo, o to české automaticky príde . Pre Španielsko to platí iba v niektorých prípadoch, resp. pre niektoré krajiny. Pre Spojené štáty americké to je menej jasné, aspoň podľa imigračného úradu USA vláda Spojených štátov amerických dvojité občianstvo povoľuje . Prehľad krajín, ktoré povoľujú a ktoré zakazujú dvojité občianstvo nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Článok profesora Rainera Bauböcka uvádza, že jedenásť krajín EU má podobné zákony ako nový slovenský zákon o štátnom občianstve. Pre Nemecko to je pravda. Nemecko kombinuje pomerne liberálny prístup ius soli, ale tiež reštriktívny prístup k dvojitému občianstvu. Podrobný opis je napríklad v druhej kapitole knihy Dual citizenship in Europe: from nationhood to societal integration editovanej Thomasom Faistom. Dánsko má tiež legislatívu, ktorá sa vyhýba dvojitému občianstvu najviac ako je to možné. List ľudí, žiadajúcich o občianstvo naozaj schvaľuje parlament . V susednom Česku občan, ktorý výslovným prejavom vôle nadobudne cudzie občianstvo, o to české automaticky príde . Pre Španielsko to platí iba v niektorých prípadoch, resp. pre niektoré krajiny. Pre Spojené štáty americké to je menej jasné, aspoň podľa imigračného úradu USA vláda Spojených štátov amerických dvojité občianstvo povoľuje . Prehľad krajín, ktoré povoľujú a ktoré zakazujú dvojité občianstvo nájdete tu ."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Článok", "knihy", "vyhýba", "parlament", "príde", "povoľuje", "tu"], "url": ["http://eudo-citizenship.eu/citizenship-forum/322-dual-citizenship-for-transborder-minorities-how-to-respond-to-the-hungarian-slovak-tit-for-tat", "http://books.google.sk/books?id=pX7jGJ82EOIC&printsec=frontcover&dq=dual+citizenship+in+europe&source=bl&ots=dDj5dDP7J0&sig=VSJKvSdT_aeP8oE5grj0JDQn_08&hl=sk&ei=TutGTbPyBcqUOv-Z8Y4C&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=4&ved=0CDcQ6AEwAw#v=onepage&q&f=false", "http://www.nyidanmark.dk/en-us/citizenship/danish_nationality/dual_nationality.htm", "http://www.denmark.net/blog/how-become-danish-citizen-480483.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-43506210-ustava-zakazuje-odnatie-obcianstva", "https://www.usimmigrationsupport.org/dual-citizenship.html", "http://www.uscitizenship.info/en_US/faq/citizenship/ans/g96.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:36.605342+00:00"}
{"id": "vr29340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29340", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "KDH roky sa snaží o to, aby Mečiarove amnestie boli zrušené,", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dňa 26. septembra 2014 poslanci Národnej rady SR Ján Figeľ, Béla Bugár, Jozef Mihál, Igor Mattovič, Ľudovít Kaník, Juraj Miškov a ďalší podali návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dňa 26. septembra 2014 poslanci Národnej rady SR Ján Figeľ, Béla Bugár, Jozef Mihál, Igor Mattovič, Ľudovít Kaník, Juraj Miškov a ďalší podali návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "amnestie", "pokus", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5190", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/331572-opozicia-predlozila-navrh-na-zrusenie-meciarovych-amnestii/", "http://www.sme.sk/c/5470547/lipsic-parlament-sa-pokusi-zrusit-meciarove-amnestie.html", "http://www.sme.sk/c/1847987/kdh-chce-otvorit-otazku-zrusenia-meciarovych-amnestii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:37.040941+00:00"}
{"id": "vr32755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32755", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Aj tento rok o 5,7% išli platy (učiteľov, pozn.) hore.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA sa platy učiteľov majú v tomto roku zvýšiť v priemere o 5,7%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA sa platy učiteľov majú v tomto roku zvýšiť v priemere o 5,7%."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:38.753607+00:00"}
{"id": "vr27981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27981", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Tak ako sa to teraz upravilo, ja v tom nevidím žiadny problém. Je celkom pozitívne, ak predseda nebude ministrom a opačne.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ivan Gašparovič hovorí o poslednej novelizácii ústavy, ktorá oddeľuje pozície predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Ivan Gašparovič sa pomýlil, keď povedal \"ak predseda nebude ministrom a opačne - jedná sa o predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. V súčasnej podobe ich zastáva zo zákona rovnaká osoba, ktorou je dnes Štefan Harabin. Ústava Slovenskej republiky : Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. sme.sk (prevzaté z TASR a SITA): Súdna rada: - novela oddeľuje funkciu predsedu Súdnej rady od šéfa Najvyššieho súdu , -sudcovia budú namiesto doterajších ôsmich členov rady voliť deväť, -prezident bude menovať troch členov, parlament troch, ďalších troch vláda, -členov Súdnej rady zvolia sudcovia, -predsedu rady si zvolí rada, - šéfom súdnej rady nebude môcť byť predseda Najvyššieho súdu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovič hovorí o poslednej novelizácii ústavy, ktorá oddeľuje pozície predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Ivan Gašparovič sa pomýlil, keď povedal \"ak predseda nebude ministrom a opačne - jedná sa o predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. V súčasnej podobe ich zastáva zo zákona rovnaká osoba, ktorou je dnes Štefan Harabin. Ústava Slovenskej republiky : Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. sme.sk (prevzaté z TASR a SITA): Súdna rada: - novela oddeľuje funkciu predsedu Súdnej rady od šéfa Najvyššieho súdu , -sudcovia budú namiesto doterajších ôsmich členov rady voliť deväť, -prezident bude menovať troch členov, parlament troch, ďalších troch vláda, -členov Súdnej rady zvolia sudcovia, -predsedu rady si zvolí rada, - šéfom súdnej rady nebude môcť byť predseda Najvyššieho súdu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústava Slovenskej republiky", "sme.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.sme.sk/c/7229326/paska-slubuje-po-zmene-ustavy-nove-opatrenia-na-podporu-rodiny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:21.578540+00:00"}
{"id": "vr31740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31740", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Poľsku znížili teraz, myslím, o 5% ten príspevok do druhého piliera, v Českej republike má byť príspevok do druhého piliera iba 3% + 2% dobrovoľne môžu dávať.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže odvody do druhého piliera v Poľsku boli v roku 2010 znížené o 5% a v Českej republike budú sporitelia odvádzať do druhého piliera 3% zo svojich súčasných odvodov na sociálne poistenie a 2% navyše zo mzdy, výrok hodnotíme ako pravdivý. V Poľsku bol druhý pilier zavedený v roku 1999. Podľa SITA najskôr predstavovali odvody do druhého pilieru 7,3% a koncom roka 2010 ich znížili na 2,3%. Odvody do druhého piliera v Poľsku boli teda znížené o 5%. O zmenách v poľskom dôchodkovom systéme informuje aj EUbusiness.com a rada ďalších . SITA uvádza, že v Českej republike bol v novembri 2011 schválený zákon o dôchodkovom sporení, na základe ktorého budú môcť českí občania od roku 2013 vstupovať do druhého piliera. Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR v novozavedenom druhom pilieri v Českej republike budú sporitelia odvádzať 3 % zo svojich súčasných odvodov na sociálne poistenie a 2 % navyše zo mzdy, čiže spolu 5 %. Teda druhá časť výroku je pravdivá. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže odvody do druhého piliera v Poľsku boli v roku 2010 znížené o 5% a v Českej republike budú sporitelia odvádzať do druhého piliera 3% zo svojich súčasných odvodov na sociálne poistenie a 2% navyše zo mzdy, výrok hodnotíme ako pravdivý. V Poľsku bol druhý pilier zavedený v roku 1999. Podľa SITA najskôr predstavovali odvody do druhého pilieru 7,3% a koncom roka 2010 ich znížili na 2,3%. Odvody do druhého piliera v Poľsku boli teda znížené o 5%. O zmenách v poľskom dôchodkovom systéme informuje aj EUbusiness.com a rada ďalších . SITA uvádza, že v Českej republike bol v novembri 2011 schválený zákon o dôchodkovom sporení, na základe ktorého budú môcť českí občania od roku 2013 vstupovať do druhého piliera. Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR v novozavedenom druhom pilieri v Českej republike budú sporitelia odvádzať 3 % zo svojich súčasných odvodov na sociálne poistenie a 2 % navyše zo mzdy, čiže spolu 5 %. Teda druhá časť výroku je pravdivá. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "EUbusiness.com", "rada ďalších", "SITA", "Podľa"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/druhy-pilier-zhltne-vela-penazi-odborom-sa-zda-ze-je-to-neudrzatelne-1ga-/sk_ekonomika.asp?c=A110201_151938_sk_ekonomika_p01", "http://www.eubusiness.com/news-eu/poland-economy-law.9b3", "https://www.google.cz/search?q=poland+passes+pension+reform&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:cs:official&client=firefox-a", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/113708/CR-schvalila-vznik-druheho-piliera-dochodkoveho-systemu", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_BDFA0F8449A80739C125763500337369_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEW-ZAHRANICNAPOLITIKAJDRK-7XHQQK=5&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_057F7A01601EA640C1257933002473A9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:24.494147+00:00"}
{"id": "48948", "numeric_id": 48948, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48948", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "6 miliárd zastropovanie, kde je rovnaká cena elektriny pre osamelú matku s dvoma deťmi v garzónke a pre milionára, ktorý si tým vykuruje svoj bazén a napája 3 Tesly.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii v decembri 2022 Eduard Heger s Igorom Matovičom ohlásili zastropovanie cien energií pre všetky domácnosti na rok 2023 v odhadnutej výške šesť miliárd eur. Keďže zastropovanie platí pre všetky domácnosti na Slovensku, profitovať z neho budú tak ako slobodné matky, tak aj milionári.\n\nSpomínanú sumu šesť miliárd eur avizovali premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič na tlačovej konferencii 1. decembra 2022, kde oznámili zastropovanie cien energií pre domácnosti na rok 2023.\n\nPomoc pre každú domácnosť bola podľa vtedajších prognóz odhadnutá na zhruba 3 000 € a Matovič vychádzal z počtu dvoch miliónov domácností na Slovensku. Môžeme však predpokladať, že konečná suma pre štát bude nižšia než šesť miliárd, keďže ceny energií na európskych burzách výrazne klesajú .\n\nŠtát rozhodol o zastropovaní ceny silovej elektriny pre domácnosti na úrovni 67,3 eura za megawatthodinu. Toto rozhodnutie je celoplošné a preto platí pre všetkých občanov republiky bez ohľadu na ich príjmy.\n\nAj preto zožala navrhovaná pomoc kritiku. Analytici z Dát bez Pátosu vyčítajú vláde, že neexistuje žiadna odmena za šetrenie a pomoc nie je adresná. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí , že pomoc je príliš štedrá a nemôžeme si ju dovoliť. Minister Hirman pohrozil , že keďže pomoc zvyšuje štátny deficit, ktorý bude v roku 2023 podľa schváleného štátneho rozpočtu vyše osem miliárd eur, budú sa neskôr musieť zvyšovať dane.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii v decembri 2022 Eduard Heger s Igorom Matovičom ohlásili zastropovanie cien energií pre všetky domácnosti na rok 2023 v odhadnutej výške šesť miliárd eur. Keďže zastropovanie platí pre všetky domácnosti na Slovensku, profitovať z neho budú tak ako slobodné matky, tak aj milionári.", "Spomínanú sumu šesť miliárd eur avizovali premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič na tlačovej konferencii 1. decembra 2022, kde oznámili zastropovanie cien energií pre domácnosti na rok 2023.", "Pomoc pre každú domácnosť bola podľa vtedajších prognóz odhadnutá na zhruba 3 000 € a Matovič vychádzal z počtu dvoch miliónov domácností na Slovensku. Môžeme však predpokladať, že konečná suma pre štát bude nižšia než šesť miliárd, keďže ceny energií na európskych burzách výrazne klesajú .", "Štát rozhodol o zastropovaní ceny silovej elektriny pre domácnosti na úrovni 67,3 eura za megawatthodinu. Toto rozhodnutie je celoplošné a preto platí pre všetkých občanov republiky bez ohľadu na ich príjmy.", "Aj preto zožala navrhovaná pomoc kritiku. Analytici z Dát bez Pátosu vyčítajú vláde, že neexistuje žiadna odmena za šetrenie a pomoc nie je adresná. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí , že pomoc je príliš štedrá a nemôžeme si ju dovoliť. Minister Hirman pohrozil , že keďže pomoc zvyšuje štátny deficit, ktorý bude v roku 2023 podľa schváleného štátneho rozpočtu vyše osem miliárd eur, budú sa neskôr musieť zvyšovať dane."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["šesť", "vychádzal", "klesajú", "zastropovaní", "vyčítajú", "tvrdí", "pohrozil", "bude"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23084390/miliardy-na-energie-o-kolko-zaplatia-domacnosti-viac.html", "https://www.youtube.com/watch?v=7oS-x_bUmvU", "https://spravy.rtvs.sk/2023/03/ceny-plynu-a-elektriny-v-europe-nadalej-klesaju-to-je-dobra-sprava-aj-pre-slovenske-domacnosti/", "https://sita.sk/venergetike/zastropovane-ceny-elektriny-budu-mat-aj-slovenske-domacnosti-megawatthodina-bude-stat-673-eura/", "https://www.facebook.com/databezpatosu/posts/pfbid0SDete2Eb4hpAobb8kX9f596vocVZzkoK2C2PgGcQoKCabxSSZkFDptAJvENJjJJgl", "https://www.noviny.sk/slovensko/719802-zastropovanie-cien-energii-a-vladny-balicek-pomoci-je-podla-niektorych-analytikov-prilis-stedry", "https://www.trend.sk/financie/pomoc-statu-energiami-nie-je-zadarmo-budu-vyssie-dane-zaplatia-to-firmy-tvrdi-hirman", "https://www.teraz.sk/ekonomika/caputova-podpisala-rozpocet-na-2023/683817-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:15.513621+00:00"}
{"id": "vr32292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32292", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V tejto fáze si myslím, že Grécko neplní povinnosti, ktoré má plniť. Neustále žiadajú ďalšie a ďalšie výnimky.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Grécko stále neplní záväzky, ktoré mu boli stanovené v rámci financnej pomoci. Na stránke Athen News sa píše: \"The government still has to identify 4bilion euros' worth of the 11.9bilion euros of cuts required by the troika, the finance minister told representatives of the three coalition parties on Monday.\"", "analysis_paragraphs": ["Grécko stále neplní záväzky, ktoré mu boli stanovené v rámci financnej pomoci. Na stránke Athen News sa píše: \"The government still has to identify 4bilion euros' worth of the 11.9bilion euros of cuts required by the troika, the finance minister told representatives of the three coalition parties on Monday.\""], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Athen News", "clánku", "správy"], "url": ["http://www.athensnews.gr/portal/11/58251", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/kym-krajina-caka-na-ortiel-greci-protestuju-proti-skrtom-019946", "http://www.ta3.com/clanok/1004583/grecko-musi-usetrit-dalsie-2-mld-eur-samaras-ziada-viac-casu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:00.400789+00:00"}
{"id": "vr36145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36145", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Kauzy politické predsa Trnka nerieši. To rieši predsa špeciálny prokurátor a toto je základná nevedomosť, ktorú tu prezentuje aj pani premiérka, aj všetci ostatní, ktorí v koalícii týmto argumentujú.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zákona o prokuratúre - Zákon č. 153/2001 Z. z. - úplné znenie § 14 ods.2 Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi aj a) návrh na predĺženie väzby, b) sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní, c) mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní, d) návrh na uznanie právoplatného cudzieho rozhodnutia vo veciach manželských, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a vo veciach osvojenia dieťaťa, e) návrh na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia a návrh na pozastavenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Podľa § 18 (1) Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. (2) Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované. Ak pojmeme definíciu \"politických káuz\" minimalisticky (nezaradíme oblasť týkajúcu sa rodiny, podľa feministického argumentu, do politickej sféry) tak z vymenovaných oblastí je možné bez problému zaradiť napr. kompetencie na navrhnutie zrušenia politických strán pod definíciu politických káuz.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o prokuratúre - Zákon č. 153/2001 Z. z. - úplné znenie § 14 ods.2 Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi aj a) návrh na predĺženie väzby, b) sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní, c) mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní, d) návrh na uznanie právoplatného cudzieho rozhodnutia vo veciach manželských, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a vo veciach osvojenia dieťaťa, e) návrh na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia a návrh na pozastavenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Podľa § 18 (1) Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. (2) Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované. Ak pojmeme definíciu \"politických káuz\" minimalisticky (nezaradíme oblasť týkajúcu sa rodiny, podľa feministického argumentu, do politickej sféry) tak z vymenovaných oblastí je možné bez problému zaradiť napr. kompetencie na navrhnutie zrušenia politických strán pod definíciu politických káuz."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["zákona o prokuratúre"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:37.159750+00:00"}
{"id": "vr18146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18146", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...pri eurofondoch viete častokrát sa hovorí koľko OLAF zistil pochybení. V 98% nakoniec z tých pochybení pre Slovensko znamená, že nezaplatí ani cent do žiadneho rozpočtu alebo pokuty, pretože sú to pochybenia, podozrenia, ktoré sa nakoniec podarí vyvrátiť.", "statement_date": "2018-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Výročnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pre rok 2017 bolo v prípade Slovenska zistených 1672 nezrovnalostí pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a príspevkov na poľnohospodárstvo v rokoch 2013-2017. OLAF uzavrel 16 prípadov s odporúčaniami, na základe ktorých Slovensko vrátilo 2,09 % prijatých financií ( .pdf , s. 41). Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pre Demagog.SK uviedol, že v prípade Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast sa ani pri jednom z odporúčaní OLAf-u nepotvrdili nezrovnalosti, a tak Slovensko nemuselo vrátiť žiadne finančné prostriedky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa vo svojej odpovedi pre Demagog.SK vyjadril, že pri Ministerstve hospodárstva SR ako riadiaceho orgánu pre OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast sa žiadna nezrovnalosť pri vyšetrovaní OLAF-u nepotvrdila: \" V rámci predmetného ministerstva sa ani v jednom z odporúčaní OLAF nepotvrdila nezrovnalosť alebo iné pochybenie a teda Slovenská republika nebola povinná odviesť finančné prostriedky do rozpočtu EÚ, ani nebola zaťažená žiadnou pokutou. Predmetný príklad dokazuje to, že častokrát nie 98% ale dokonca 100 % pochybení identifikovaných OLAF nie je finálne spojených s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov prípadne inou formou sankcie. \" Čo sa týka využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, OLAF ukončil 16 vyšetrovaní, ktoré sú spojené s vrátením 2,09 % celkových finančných prostriedkov naspäť do rozpočtu EÚ. Zo všetkých krajín EÚ to predstavuje druhé najvyššie percento. Viac percent (3,92%) musí vrátiť len Maďarsko ( .pdf , s. 41). Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Výročnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pre rok 2017 bolo v prípade Slovenska zistených 1672 nezrovnalostí pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a príspevkov na poľnohospodárstvo v rokoch 2013-2017. OLAF uzavrel 16 prípadov s odporúčaniami, na základe ktorých Slovensko vrátilo 2,09 % prijatých financií ( .pdf , s. 41). Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pre Demagog.SK uviedol, že v prípade Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast sa ani pri jednom z odporúčaní OLAf-u nepotvrdili nezrovnalosti, a tak Slovensko nemuselo vrátiť žiadne finančné prostriedky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa vo svojej odpovedi pre Demagog.SK vyjadril, že pri Ministerstve hospodárstva SR ako riadiaceho orgánu pre OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast sa žiadna nezrovnalosť pri vyšetrovaní OLAF-u nepotvrdila: \" V rámci predmetného ministerstva sa ani v jednom z odporúčaní OLAF nepotvrdila nezrovnalosť alebo iné pochybenie a teda Slovenská republika nebola povinná odviesť finančné prostriedky do rozpočtu EÚ, ani nebola zaťažená žiadnou pokutou. Predmetný príklad dokazuje to, že častokrát nie 98% ale dokonca 100 % pochybení identifikovaných OLAF nie je finálne spojených s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov prípadne inou formou sankcie. \" Čo sa týka využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, OLAF ukončil 16 vyšetrovaní, ktoré sú spojené s vrátením 2,09 % celkových finančných prostriedkov naspäť do rozpočtu EÚ. Zo všetkých krajín EÚ to predstavuje druhé najvyššie percento. Viac percent (3,92%) musí vrátiť len Maďarsko ( .pdf , s. 41). Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:31.263577+00:00"}
{"id": "vr29431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29431", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dobre, za vás v roku 2013, tunel Višňová. Štátna expertíza povedala, že 900 miliónov eur, nakoniec viete, čo podpísal aj váš minister alebo teda NDS? 410, to je necelých 49%.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár hovorí o zmluve Národná diaľničná spoločnosť (NDS) o výstavbe diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Schválená cenová ponuka vrátane projektovej dokumentácie i samotnej výstavby predstavuje 410 mil. eur, zákazku získala prešovská stavebná spoločnosť Dúha podnikateľa Vladimíra Remetu, ktorá má stavbu zrealizovať v spolupráci s talianskou spoločnosťou Salini Impregilo, S. p. A. Vysúťažená cena predstavuje úsporu necelých až viac ako 54 % z pôvodného odhadu štátnej expertízy vo výške takmer 900 mil. eur, ktorú si dala vypracovať NDS. Kedže Bugár hovoril uviedol správne ceny a nesprávnymi percentami si navyše nevylepšoval argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý.\n\nPodľa správy agentúry SITA predložilo v tendri na projektovanie a výstavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové svoje ponuky ešte v roku 2012 päť stavebných skupín. Najnižšiu cenu ponúkla dvojica firiem Skanska a Strabag (338,3 mil. eur), druhá najlepšia ponuka prišla od spoločností Doprastav a Metrostav (382,8 mil. eur), tretiu najlepšiu cenu navrhlo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo a Dúha (409,8 mil. eur), ďalšia taliansko-slovenská skupina INC S.p.A. a HANT BA DS chcela diaľnicu postaviť za 462,2 mil. eur a rakúsko-nemecko-slovenské združenie Alpine Bau, Hochtief AG a Váhostav SK za 474,5 mil. eur bez DPH. Pochybnosti o reálnosti cenových ponúk vyjadril generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, Ľubomír Palčák: „ Ceny sú veľmi prekvapujúce, pretože tvoria tretinu (v prípade najnižšej ceny) z predpokladanej štátnej expertízy. Očakával som, že ceny sa budú hýbať okolo 500 mil. eur.“ Podľa neho je otázne, či sa takmer 13,5-kilometrová diaľnica, z čoho tunel Višňové bude mať 7,5-kilometra, za najnižšiu navrhnutú cenu dá postaviť.\n\nPotom ako NDS zo súťaže vylúčila dvoch lacnejších uchádzačov, zákazku získalo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo a Dúha. Ako sa uvádza v správe NDS, zmluvu o dielo na výstavbu úseku D1 v úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala podpísali v júni 2014 Francesco Pietro Miglio zo skupiny Salini Impregilo, František Mrava zo spoločnosti DÚHA, predseda predstavenstva NDS Milan Gajdoš a podpredseda predstavenstva NDS Pavol Kováčik. Projekt má byť financovaný dvojfázovo z Operačného programu Doprava (2007-2013) a z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (2014-2020). Ukončenie stavby je naplánované na rok 2019.\n\nDiaľničný úsek s tunelom Višňové sa začína stavať už po tretí raz. V roku 1998 bol poklepať základný kameň Vladimír Mečiar, v roku 2010 Robert Fico a v roku 2014 minister dopravy Ján Počiatek, uvádza sa v správe agentúry SITA. \"Do tretice všetko dobré. Dnes som si istý, že sa to aj naplní, pretože existujú reálne zmluvy s reálnymi podmienkami, ktoré musí zhotoviteľ splniť, a keď nie, tak bude za to veľmi tvrdo sankcionovaný. Takže tá realita dostavby v roku 2019 je úplne jasná,“ povedal minister Počiatek v júni 2014 v Žiline pre agentúru SITA .\n\nMapa diaľničného úseku s tunelom Višňové (zdroj: NDS )", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár hovorí o zmluve Národná diaľničná spoločnosť (NDS) o výstavbe diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Schválená cenová ponuka vrátane projektovej dokumentácie i samotnej výstavby predstavuje 410 mil. eur, zákazku získala prešovská stavebná spoločnosť Dúha podnikateľa Vladimíra Remetu, ktorá má stavbu zrealizovať v spolupráci s talianskou spoločnosťou Salini Impregilo, S. p. A. Vysúťažená cena predstavuje úsporu necelých až viac ako 54 % z pôvodného odhadu štátnej expertízy vo výške takmer 900 mil. eur, ktorú si dala vypracovať NDS. Kedže Bugár hovoril uviedol správne ceny a nesprávnymi percentami si navyše nevylepšoval argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý.", "Podľa správy agentúry SITA predložilo v tendri na projektovanie a výstavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové svoje ponuky ešte v roku 2012 päť stavebných skupín. Najnižšiu cenu ponúkla dvojica firiem Skanska a Strabag (338,3 mil. eur), druhá najlepšia ponuka prišla od spoločností Doprastav a Metrostav (382,8 mil. eur), tretiu najlepšiu cenu navrhlo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo a Dúha (409,8 mil. eur), ďalšia taliansko-slovenská skupina INC S.p.A. a HANT BA DS chcela diaľnicu postaviť za 462,2 mil. eur a rakúsko-nemecko-slovenské združenie Alpine Bau, Hochtief AG a Váhostav SK za 474,5 mil. eur bez DPH. Pochybnosti o reálnosti cenových ponúk vyjadril generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, Ľubomír Palčák: „ Ceny sú veľmi prekvapujúce, pretože tvoria tretinu (v prípade najnižšej ceny) z predpokladanej štátnej expertízy. Očakával som, že ceny sa budú hýbať okolo 500 mil. eur.“ Podľa neho je otázne, či sa takmer 13,5-kilometrová diaľnica, z čoho tunel Višňové bude mať 7,5-kilometra, za najnižšiu navrhnutú cenu dá postaviť.", "Potom ako NDS zo súťaže vylúčila dvoch lacnejších uchádzačov, zákazku získalo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo a Dúha. Ako sa uvádza v správe NDS, zmluvu o dielo na výstavbu úseku D1 v úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala podpísali v júni 2014 Francesco Pietro Miglio zo skupiny Salini Impregilo, František Mrava zo spoločnosti DÚHA, predseda predstavenstva NDS Milan Gajdoš a podpredseda predstavenstva NDS Pavol Kováčik. Projekt má byť financovaný dvojfázovo z Operačného programu Doprava (2007-2013) a z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (2014-2020). Ukončenie stavby je naplánované na rok 2019.", "Diaľničný úsek s tunelom Višňové sa začína stavať už po tretí raz. V roku 1998 bol poklepať základný kameň Vladimír Mečiar, v roku 2010 Robert Fico a v roku 2014 minister dopravy Ján Počiatek, uvádza sa v správe agentúry SITA. \"Do tretice všetko dobré. Dnes som si istý, že sa to aj naplní, pretože existujú reálne zmluvy s reálnymi podmienkami, ktoré musí zhotoviteľ splniť, a keď nie, tak bude za to veľmi tvrdo sankcionovaný. Takže tá realita dostavby v roku 2019 je úplne jasná,“ povedal minister Počiatek v júni 2014 v Žiline pre agentúru SITA .", "Mapa diaľničného úseku s tunelom Višňové (zdroj: NDS )"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["správy", "správe", "správe", "SITA", "NDS"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248361-nizka-cena-za-tunel-visnove-prekvapila-aj-experta/", "http://www.ndsas.sk/aktuality-zacina-sa-vystavba-najdlhsieho-tunela-na-slovensku/44372s48521c", "http://www.zilinskyvecernik.sk/articles/2014/06/23/tretikrat-poklepali-kamen-postavia-konecne-tunel-visnove", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/835341-do-tretice-vsetko-dobre-opat-sa-zacina-stavat-tunel-visnove/", "http://www.ndsas.sk/useky-lietavska-lucka---dubna-skala/44364s44344c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:40.810775+00:00"}
{"id": "vr17510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17510", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...tých, ktorí odmietli naše návrhy, hoci sami predtým o tých návrhoch hovorili, zníženie poslancov zo 150 na 100, mala to SaS-ka v programe, robila o tom dokonca referendum, keď sme to predložili, hlasovali buď proti alebo sa zdržali.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sloboda a Solidarita navrhovala zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 už vo svojom volebnom programe v roku 2010 ( .pdf , s. 76). Tento návrh sa snažili presadiť aj pomocou referenda, ktoré sa konalo v roku 2010. V roku 2012 SaS, už ako parlamentná strana predložila na rokovanie do Národnej rady návrh zákona o zníženie počtu poslancov. Tento návrh však neprešiel na prerokovanie do druhého čítania. Podobný návrh podali poslanci za K-ĽSNS 8. januára 2018. Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým by sa zmenil počet poslancov na 100 neprešiel do druhého čítania v hlasovaní 15. februára 2018. Ani jeden z poslancov klubu Sloboda a Solidarita nehlasoval za posunutie tohto návrhu do ďalšieho čítania - 2 poslanci SaS boli proti, hlasovania sa zdržali 12 a 3 nehlasovali. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Sloboda a Solidarita navrhovala zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 už vo svojom volebnom programe v roku 2010 ( .pdf , s. 76). Tento návrh sa snažili presadiť aj pomocou referenda, ktoré sa konalo v roku 2010. V roku 2012 SaS, už ako parlamentná strana predložila na rokovanie do Národnej rady návrh zákona o zníženie počtu poslancov. Tento návrh však neprešiel na prerokovanie do druhého čítania. Podobný návrh podali poslanci za K-ĽSNS 8. januára 2018. Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým by sa zmenil počet poslancov na 100 neprešiel do druhého čítania v hlasovaní 15. februára 2018. Ani jeden z poslancov klubu Sloboda a Solidarita nehlasoval za posunutie tohto návrhu do ďalšieho čítania - 2 poslanci SaS boli proti, hlasovania sa zdržali 12 a 3 nehlasovali. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "presadiť", "návrh", "neprešiel", "podali", "neprešiel"], "url": ["http://www.sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf", "http://www.sas.sk/navrh-sas-menej-poslancov-a-ziadna-imunita/899", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3984", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30095", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=807", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39887"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:58.960063+00:00"}
{"id": "48846", "numeric_id": 48846, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48846", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "A práve strana alebo hnutie OĽaNO je to, čo si pošliapava po vlastnom jazyku. Pred voľbami mali 25-percentné kvórum na referendum. Zrazu, keď prišlo vyše 27 %, to je málo.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že hnutie OĽaNO v minulosti presadzovalo zmenu ústavného zákona o referende tak, aby pre jeho platnosť stačila účasť 25 % oprávnených voličov. V súčasnosti je potrebná nadpolovičná účasť voličov.\n\nPožiadavka na zníženie kvóra sa objavila aj v predvolebnom programe hnutia, v ktorom akcentovalo právo občanov vyjadrovať sa v referende a podieľať sa tak viac na chode štátu. Kľúčovou informáciou je, že už v tom čase odmietali skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda ( .pdf , s. 44).\n\nPo výhre v parlamentných voľbách v roku 2020 sa požiadavka hnutia OĽaNO nedostala do programového vyhlásenia vlády (PVV). Nestalo sa tak ani v aktualizovanom PVV po nástupe vlády Eduarda Hegera v apríli 2021.\n\nPo referende o skrátení volebného obdobia, ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2023 a bolo neplatné, sa hnutie na Facebooku vyjadrilo : „Nízka účasť na Ficovom referende, za ktoré kampaňoval od roku 2020 je nespochybniteľným vystavením účtu za jeho predošlé vládnutie a odmietnutím návratu mafie k moci.“\n\nHnutie OĽaNO sa tak vyjadrilo, že účasť na úrovni 27,26 % oprávnených voličov je nízke číslo a výrok poslanca Takáča je pravdivý aj v tomto ohľade.\n\nV kontexte výroku však Takáč nespomenul, že OĽaNO vo svojom predvolebnom programe v roku 2020 odmietlo znížiť kvórum referenda na úroveň 25 % v prípade otázky o skrátení volebného obdobia. Túto možnosť úplne odmietlo a časom sa ich pozícia nezmenila. Preto je zavádzajúce spájať predvolebný sľub OĽaNO o znížení nutnej účasti pre platnosť referenda s konaním plebiscitu v januári 2023 a celé tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že hnutie OĽaNO v minulosti presadzovalo zmenu ústavného zákona o referende tak, aby pre jeho platnosť stačila účasť 25 % oprávnených voličov. V súčasnosti je potrebná nadpolovičná účasť voličov.", "Požiadavka na zníženie kvóra sa objavila aj v predvolebnom programe hnutia, v ktorom akcentovalo právo občanov vyjadrovať sa v referende a podieľať sa tak viac na chode štátu. Kľúčovou informáciou je, že už v tom čase odmietali skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda ( .pdf , s. 44).", "Po výhre v parlamentných voľbách v roku 2020 sa požiadavka hnutia OĽaNO nedostala do programového vyhlásenia vlády (PVV). Nestalo sa tak ani v aktualizovanom PVV po nástupe vlády Eduarda Hegera v apríli 2021.", "Po referende o skrátení volebného obdobia, ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2023 a bolo neplatné, sa hnutie na Facebooku vyjadrilo : „Nízka účasť na Ficovom referende, za ktoré kampaňoval od roku 2020 je nespochybniteľným vystavením účtu za jeho predošlé vládnutie a odmietnutím návratu mafie k moci.“", "Hnutie OĽaNO sa tak vyjadrilo, že účasť na úrovni 27,26 % oprávnených voličov je nízke číslo a výrok poslanca Takáča je pravdivý aj v tomto ohľade.", "V kontexte výroku však Takáč nespomenul, že OĽaNO vo svojom predvolebnom programe v roku 2020 odmietlo znížiť kvórum referenda na úroveň 25 % v prípade otázky o skrátení volebného obdobia. Túto možnosť úplne odmietlo a časom sa ich pozícia nezmenila. Preto je zavádzajúce spájať predvolebný sľub OĽaNO o znížení nutnej účasti pre platnosť referenda s konaním plebiscitu v januári 2023 a celé tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["presadzovalo", "nadpolovičná", ".pdf", "nedostala", "Hegera", "vyjadrilo"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20838026/olano-navrhuje-na-platnost-referenda-25-percent-volicov.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22386722/fico-posledny-pre-infarkt-nepredkladal-pisanie-programu-vlady-byva-dlhe.html?ref=av-center", "https://dennikn.sk/minuta/2360274/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=559231736234169&set=a.219966316827381&locale=sk_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:43.178893+00:00"}
{"id": "vr13779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13779", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Môžem korigovať predovšetkým niektoré čísla na budúci rok už po tom 4-percentnom zvýšení (miezd v školstve, pozn.) by mala byť priemerná mzda pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve približne 1,16 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V auguste 2015 minister uviedol , že sa bude snažiť o 5 % zvýšenie platov. Podľa rozpočtu na rok 2016 porastú platy učiteľov v regionálnom školstve len o 4 %. Podľa vládnych odhadov priemernej mzdy však budú dosahovať len jej približne 1,09 násobok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2015 minister uviedol , že sa bude snažiť o 5 % zvýšenie platov. Podľa rozpočtu na rok 2016 porastú platy učiteľov v regionálnom školstve len o 4 %. Podľa vládnych odhadov priemernej mzdy však budú dosahovať len jej približne 1,09 násobok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", ".pdf, s.41", "952 eur", "877 eur", "pdf, s. 43", "mali do roku"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/j-draxler-platy-ucitelov-chcem-zvysit-pl/151983-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.hlavnespravy.sk/skolstvo-s-vyssimi-platmi-ucitelov-musi-ratat-rozpocet-upozornuju-odbornici/150934"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:20.410423+00:00"}
{"id": "49035", "numeric_id": 49035, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49035", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Lotyšskému guvernérovi na národnej úrovni bol pozastavený výkon funkcie guvernéra a proti tomu podal žalobu nielen on, ale aj Európska centrálna banka. Súdny dvor dal zapravdu lotyšskému guvernérovi, aj Európskej centrálnej banke a Európska centrálna banka, resp. Súdny dvor konštatoval v tom rozhodnutí, že bol vytvorený neprimeraný tlak na funkciu guvernéra.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Guvernér Lotyšskej centrálnej banky Ilmars Rimševičs čelil v roku 2018 závažným obvineniam z korupcie. Podľa lotyšského protiikorupčného úradu si vypýtal úplatok vo výške 100 tisíc eur, za čo bol následne zadržaný políciou. Počas vyšetrovania mu Lotyšsko pozastavilo výkon funkcie, čím mu znemožnilo zastávať post člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB).\n\nRimševičs obvinenia z korupcie odmietol a povedal, že je obeťou koordinovanej kampane niektorých lotyšských bánk, ktoré chcú podkopať autoritu centrálnej banky. 16. marca 2018 podal pred Súdny dvor žalobu proti rozhodnutiu pozastavenia výkonu jeho funkcie. Proti Lotyšsku potom túto žalobu podala aj ECB. Rimševičs a ECB v žalobách argumentovali, že členovia centrálnej banky môžu o svoju funkciu prísť iba v prípade, že sú usvedčení z trestného činu.\n\nEurópsky súdny dvor nerozhodoval o vine alebo nevine Rimševičsa, ale o tom, či je pozastavenie výkonu jeho funkcie guvernéra zákonné. V rozsudku Súdny dvor konštatoval, že: „dočasný zákaz vykonávať svoje funkcie uložený guvernérovi národnej centrálnej banky môže predstavovať prostriedok vytvárania nátlaku” ( pdf , str. 9). Tým nepriamo poukázal na možnosť, že na guvernéra mohol byť pozastavením výkonu funkcie vytvorený nátlak. Lotyšsko podľa súdu nemôže brániť Rimševičsovi vo výkone jeho funkcie, a to ani počas doby vyšetrovania a krajina nepredložila dostatok dôkazov na to, aby Rimševičs odišiel z funkcie ešte pred začatím súdneho procesu.\n\nProces s Rimševičsom v Lotyšsku zatiaľ nie je ukončený, v novembri 2022 vydal Európsky súd pre ľudské práva rozsudok, podľa ktorého zatknutie Rimševičsa vo februári 2018 nebolo protiprávne.", "analysis_paragraphs": ["Guvernér Lotyšskej centrálnej banky Ilmars Rimševičs čelil v roku 2018 závažným obvineniam z korupcie. Podľa lotyšského protiikorupčného úradu si vypýtal úplatok vo výške 100 tisíc eur, za čo bol následne zadržaný políciou. Počas vyšetrovania mu Lotyšsko pozastavilo výkon funkcie, čím mu znemožnilo zastávať post člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB).", "Rimševičs obvinenia z korupcie odmietol a povedal, že je obeťou koordinovanej kampane niektorých lotyšských bánk, ktoré chcú podkopať autoritu centrálnej banky. 16. marca 2018 podal pred Súdny dvor žalobu proti rozhodnutiu pozastavenia výkonu jeho funkcie. Proti Lotyšsku potom túto žalobu podala aj ECB. Rimševičs a ECB v žalobách argumentovali, že členovia centrálnej banky môžu o svoju funkciu prísť iba v prípade, že sú usvedčení z trestného činu.", "Európsky súdny dvor nerozhodoval o vine alebo nevine Rimševičsa, ale o tom, či je pozastavenie výkonu jeho funkcie guvernéra zákonné. V rozsudku Súdny dvor konštatoval, že: „dočasný zákaz vykonávať svoje funkcie uložený guvernérovi národnej centrálnej banky môže predstavovať prostriedok vytvárania nátlaku” ( pdf , str. 9). Tým nepriamo poukázal na možnosť, že na guvernéra mohol byť pozastavením výkonu funkcie vytvorený nátlak. Lotyšsko podľa súdu nemôže brániť Rimševičsovi vo výkone jeho funkcie, a to ani počas doby vyšetrovania a krajina nepredložila dostatok dôkazov na to, aby Rimševičs odišiel z funkcie ešte pred začatím súdneho procesu.", "Proces s Rimševičsom v Lotyšsku zatiaľ nie je ukončený, v novembri 2022 vydal Európsky súd pre ľudské práva rozsudok, podľa ktorého zatknutie Rimševičsa vo februári 2018 nebolo protiprávne."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["zadržaný", "pozastavilo", "kampane", "žalobu", "podala", "usvedčení", "rozsudku", "pdf", "vydal"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1035115/sefa-lotysskej-centralnej-banky-vysetruju-pre-uplatok-ma-pristup-k-dovernym-informaciam-nato-a-eu/", "https://index.sme.sk/c/22062506/lotysi-pochybili-v-kauze-sefa-centralnej-banky-funkciu-mu-pozastavili-bez-dokazov.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/guverner-lotysskej-centralnej-banky-i/309734-clanok.html", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:62018CJ0202&from=EN", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:62018CJ0202&from=EN", "https://index.sme.sk/c/22062506/lotysi-pochybili-v-kauze-sefa-centralnej-banky-funkciu-mu-pozastavili-bez-dokazov.html", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:62018CJ0202&from=EN", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:62018CJ0202&from=EN", "https://bnn-news.com/european-court-of-human-rights-finds-no-violations-committed-in-bank-of-latvia-ex-governors-detainment-of-2018-239966"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:16.930491+00:00"}
{"id": "vr29361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29361", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Ale my (spolu so Smerom, pozn.) sme vytvorili prostredie ústavným zákonom, kedy sme sa dohodli a jednoducho sme si povedali, že previerky na sudcov, ktorí budú sudcami, sú jedným z nástrojov, kedy budú zachytené napríklad aj vstupné majetkové pomery budúcich sudcov a na tomto sa dá pekne stavať.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon z iniciatívy strany KDH a SMER zaviedol previerky sudcov, ktorých súčasťou je aj preverovanie majetkových pomerov budúcich sudcov, preto výrok Petra Belinského hodnotíme ako pravdivý Vo februári 2014 bol v NR SR uvedený návrh ústavného zákona poslancov Pavla Pašku (SMER) a Pavla Hrušovského (KDH). Na základe tohto návrhu bola vypracovaná a Národnou radou schválená novela zákona o sudcoch a prísediacich- zákon č. 195/2014. (. pdf )", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon z iniciatívy strany KDH a SMER zaviedol previerky sudcov, ktorých súčasťou je aj preverovanie majetkových pomerov budúcich sudcov, preto výrok Petra Belinského hodnotíme ako pravdivý Vo februári 2014 bol v NR SR uvedený návrh ústavného zákona poslancov Pavla Pašku (SMER) a Pavla Hrušovského (KDH). Na základe tohto návrhu bola vypracovaná a Národnou radou schválená novela zákona o sudcoch a prísediacich- zákon č. 195/2014. (. pdf )"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "pdf", "SME", "uznesením"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "https://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-21072014_14-z195%2F58560c&ei=3A4HVZvkKM3jO5brgJAK&usg=AFQjCNF39_TjxSZwCu2eDbDn7vtuT5mRcg&sig2=VqOiR8T7gX8zxM54xCpglw&bvm=bv.88198703,d.ZWU", "http://www.sme.sk/c/7268447/smer-prelomil-kiskovo-veto-hlasovanie-sudnej-rady-bude-tajne.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=552213"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:41.566156+00:00"}
{"id": "vr34889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34889", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale hovorme veľmi jednoducho. Problém nie je v tom, že či sa začne alebo sa nezačne trestné stíhanie. Problém je v tom, že na čo je potrebný, čo sme my iní ľudia, na čo je potrebný dať súhlas na to, aby sa mohlo začať trestné stíhanie? V Európskej únii je rôzne možné, povedzme, možná úprava imunity. Ale vo väčšine prípadov je to tak, že trestné stíhanie sa začne, národné rady alebo národné zhromaždenia sa s tým nezaoberajú, v tom momente, keď padne rozhodnutie napríklad sudcu, že daný poslanec má ísť do väzby, do väzenia, tak vtedy sa rozhoduje národná rada, že či ho teraz pustí alebo po skončení volebného obdobia automaticky.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či ide o väčšinu prípadov pri národných parlamentoch v rozumnom čase.", "analysis_paragraphs": ["Či ide o väčšinu prípadov pri národných parlamentoch v rozumnom čase."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:45.666696+00:00"}
{"id": "vr17667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17667", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Zreorganizovali sme opätovne úrady kriminálnej polície, pretože boli zrušené krajské úrovne. Opäť máme krajské úrovne, (...).", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tibor Gašpar hovorí o zreorganizovaní kriminálnej polície, ktorá mala opätovne nadobudnúť krajské úrovne. Vyhlásenie policajného zboru hovorí, že kriminálna polícia skutočne funguje najmä na krajských a okresných riaditeľstvách. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPolicajný zbor sa delí na 11 služieb a jednou z nich je služba kriminálnej polície. Kriminálna polícia funguje najmä (ale nie len) v rámci krajských a okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Ako sme povedali, že nie len v rámci okresných a krajských riaditeľstiev PZ, ale taktiež, kriminálna polícia pôsobí napríklad v rámci Úradu kriminálnej polície prezídia PZ alebo Národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru.\n\nNa základe článku denníka Pravda v roku 2013 bola plánovaná reorganizácia policajného zboru. Vyšším počtom policajtov mali byť posilnené najmä oblasti, kde je vysoká kriminalita. Naopak, okresy s nízkou kriminalitou mali mať znížený počet zamestnancov, v niektorých prípadoch sa hovorilo aj o možnom úplnom zrušení policajnej stanice. Policajný prezident Tibor Gašpar sa v tom čase vyjadril, že policajti sa nebudú prerozdeľovať len medzi regiónmi, ale taktiež aj medzi jednotlivými službami. Najvýraznejšia zmena sa mala týkať východného Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Gašpar hovorí o zreorganizovaní kriminálnej polície, ktorá mala opätovne nadobudnúť krajské úrovne. Vyhlásenie policajného zboru hovorí, že kriminálna polícia skutočne funguje najmä na krajských a okresných riaditeľstvách. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Policajný zbor sa delí na 11 služieb a jednou z nich je služba kriminálnej polície. Kriminálna polícia funguje najmä (ale nie len) v rámci krajských a okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Ako sme povedali, že nie len v rámci okresných a krajských riaditeľstiev PZ, ale taktiež, kriminálna polícia pôsobí napríklad v rámci Úradu kriminálnej polície prezídia PZ alebo Národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru.", "Na základe článku denníka Pravda v roku 2013 bola plánovaná reorganizácia policajného zboru. Vyšším počtom policajtov mali byť posilnené najmä oblasti, kde je vysoká kriminalita. Naopak, okresy s nízkou kriminalitou mali mať znížený počet zamestnancov, v niektorých prípadoch sa hovorilo aj o možnom úplnom zrušení policajnej stanice. Policajný prezident Tibor Gašpar sa v tom čase vyjadril, že policajti sa nebudú prerozdeľovať len medzi regiónmi, ale taktiež aj medzi jednotlivými službami. Najvýraznejšia zmena sa mala týkať východného Slovenska."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Policajný zbor", "reorganizácia"], "url": ["https://www.minv.sk/?sluzba-kriminalnej-policie", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295644-policajti-budu-naberat-posily/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:35.307939+00:00"}
{"id": "vr16818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16818", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "V prepočte na jedného obyvateľa klesol dlh z 90 na necelých 80 eur, v percentuálnom vyjadrení sa dlh znížil zo 44 % na 36 %.", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jaroslav Baška neuviedol, o ktorom časovom úseku hovorí. V jeho prípade by bolo logické porovnávať stav v čase keď prevzal funkciu v roku 2013 a stav za rok 2016. V roku 2014 bola výška dlhu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) v prepočte na jedného obyvateľa 89,81 eur. Podľa najaktuálnejších údajov toto číslo kleslo na 79,4 eur. Z hľadiska percentuálneho vyjadrenia zadĺženosti kraja klesol dlh kraja zo 44 % v roku 2015 na súčasných 35,69 %. Kvôli chýbajúcej informácii o porovnávaných časoch hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Vývoj dlhu v kraji je prehľadne zaznamenaný v tabuľke: Podľa analýzy INEKO zverejnenej 6. októbra 2017 si najviac zo všetkých krajov zlepšil finančné zdravie práve Trenčiansky kraj. \" Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2016 v Trenčianskom kraji (40% bežných príjmov predchádzajúceho roka), čo však v ich prípade znamená výrazné zlepšenie oproti roku predtým (44%)\" . Spomínaných 40% (presnejšie 39,69%) znázorňuje percentuálne vyjadrenie výšky dlhu v kraji podľa posledných dostupných údajov z roku 2016. Rozpočet TSK na roky 2017-2019 predpokladá bežné príjmy v roku 2017 v objeme 133 086 115 eur ( .pdf , s. 4). Dlh kraja k 30. júnu 2017 činil 47 500 000 eur. Najaktuálnejšie informácie teda ukazujú, že dlh kraja na jedného obyvateľa sa od roku 2014 znížil o viac než 10 eur , a klesol na 36 %. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Baška neuviedol, o ktorom časovom úseku hovorí. V jeho prípade by bolo logické porovnávať stav v čase keď prevzal funkciu v roku 2013 a stav za rok 2016. V roku 2014 bola výška dlhu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) v prepočte na jedného obyvateľa 89,81 eur. Podľa najaktuálnejších údajov toto číslo kleslo na 79,4 eur. Z hľadiska percentuálneho vyjadrenia zadĺženosti kraja klesol dlh kraja zo 44 % v roku 2015 na súčasných 35,69 %. Kvôli chýbajúcej informácii o porovnávaných časoch hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Vývoj dlhu v kraji je prehľadne zaznamenaný v tabuľke: Podľa analýzy INEKO zverejnenej 6. októbra 2017 si najviac zo všetkých krajov zlepšil finančné zdravie práve Trenčiansky kraj. \" Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2016 v Trenčianskom kraji (40% bežných príjmov predchádzajúceho roka), čo však v ich prípade znamená výrazné zlepšenie oproti roku predtým (44%)\" . Spomínaných 40% (presnejšie 39,69%) znázorňuje percentuálne vyjadrenie výšky dlhu v kraji podľa posledných dostupných údajov z roku 2016. Rozpočet TSK na roky 2017-2019 predpokladá bežné príjmy v roku 2017 v objeme 133 086 115 eur ( .pdf , s. 4). Dlh kraja k 30. júnu 2017 činil 47 500 000 eur. Najaktuálnejšie informácie teda ukazujú, že dlh kraja na jedného obyvateľa sa od roku 2014 znížil o viac než 10 eur , a klesol na 36 %. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", ".pdf", "30. júnu 2017", "10 eur"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/vsetky-zupy-si-zlepsili-financne-zdravie-najviac-trencianska", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/Rozpo%C4%8Det%20TSK%202017-2019.pdf", "https://www.webnoviny.sk/trenciansky-vuc-v-prvom-polroku-2017-s-prebytkom-408-milionov-eur/", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/trenciansky-samospravny-kraj-dokazal-najviac-zlepsit-svoju-financnu-kondiciu-spomedzi-vsetkych-samospravnych-krajov.html?page_id=440954"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:25.926053+00:00"}
{"id": "vr15642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15642", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ale naozaj si všimnite, ako sa potom táto spoločnosť (RegioJet, pozn.) správala. Okamžite, ako štátna spoločnosť cúvla z prevádzky trate (Bratislava-Košice, pozn.), niekoľkokrát zdvihli ceny.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť RegioJet (RJ) ešte definitívne neukončila prevádzku na trati Bratislava-Košice, tá je naplánovaná až k 31.januáru 2016. Pokiaľ však ide o dvíhanie ceny cestovného, tie sa skutočne od príchodu RJ na trh viackrát menili. V poslednom období šlo najmä o zvyšovanie cestovného. Výrok teda hodnotíme ako pravdu. Cenová vojna, ako sa obdobie premeny cien zvykne v médiách označovať, sa začala v decembri 2014. Ako tento priebeh v auguste 2016 zhrnul denník Pravda: \" Cestovné najprv výrazne zlacnelo, ale neskôr späť zdraželo a od minulého týždňa sú ceny vo viacerých prípadoch ešte vyššie, ako boli. Štátne IC vlaky už tu nie sú a vlaky sú celkovo plnšie .\"", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť RegioJet (RJ) ešte definitívne neukončila prevádzku na trati Bratislava-Košice, tá je naplánovaná až k 31.januáru 2016. Pokiaľ však ide o dvíhanie ceny cestovného, tie sa skutočne od príchodu RJ na trh viackrát menili. V poslednom období šlo najmä o zvyšovanie cestovného. Výrok teda hodnotíme ako pravdu. Cenová vojna, ako sa obdobie premeny cien zvykne v médiách označovať, sa začala v decembri 2014. Ako tento priebeh v auguste 2016 zhrnul denník Pravda: \" Cestovné najprv výrazne zlacnelo, ale neskôr späť zdraželo a od minulého týždňa sú ceny vo viacerých prípadoch ešte vyššie, ako boli. Štátne IC vlaky už tu nie sú a vlaky sú celkovo plnšie .\""], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["neukončila", "zvyšovanie", "zhrnul", "začínali", "vyťažené", "dospelého", "Lístok", "rýchlik", "IC"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/416466-regiojet-definitivne-odchadza-z-trate-bratislava-kosice/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/403556-cenova-vojna-na-zeleznici-sa-skoncila-zdrazovanim/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/403556-cenova-vojna-na-zeleznici-sa-skoncila-zdrazovanim/", "http://slovakia.travel/vlakom-z-bratislavy-do-kosic-uz-od-9eur", "http://ekonomika.sme.sk/c/7629172/regiojet-zdrazil-najoblubenejsie-vlaky-viac-mu-zarobia.html", "https://cestovnelistky.regiojet.sk/Booking/from/10202001/to/10202033/tarif/REGULAR/departure/20170116/retdep/20170116/return/false?0#search-results", "http://www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2014_pdf/ic_2014_01_02_cennik.pdf", "http://www.slovakrail.sk/fileadmin/dokumenty/2016_pdf/Cenniky_pdf/01_obycajne.pdf", "https://ikvc.slovakrail.sk/inet-sales-web/pages/connection/search.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:42.139273+00:00"}
{"id": "49970", "numeric_id": 49970, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49970", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Však pán Šalitroš povedal o pánovi Druckerovi, že je bezcharakterný a zradí aj vlastného brata za 5 centov a pán Migaľ povedal o pánom Raši, že chce utiecť z MIRRI, lebo čerpanie eurofondov je najslabšie.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radomír Šalitroš po vylúčení zo strany Hlas-SD označil mimo iného Tomáša Druckera za bezcharakterného človeka. Samuel Migaľ zas tvrdil, že Richard Raši chce byť predsedom NR SR, aby mohol odísť z ministerstva investícii, ktoré má jedno z najslabších čerpaní eurofondov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n24. januára 2025 kongres strany Hlas-SD vylúčil poslancov Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa. Zo strany Hlasu sa jednalo o reakciu na neúspešné rokovania po tom, čo štyria poslanci strany vyjadrili svoju nespokojnosť.\n\nJednotliví aktéri rokovaní si následne adresovali viacero ostrých odkazov. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok označil vylúčených poslancov za vydieračov.\n\nMigaľ sa následne v rozhovore pre Denník N kriticky vyjadril voči viacerým kľúčovým členom strany, konkrétne k Matúšovi Šutajovi Eštokovi, Richardovi Rašimu či Tomášovi Druckerovi.\n\nV rozhovore pre SME z 28. januára 2025 zas označil vedenie strany Hlas za príliš direktívne a obvinil Druckera a Šutaja Eštoka z diskriminačných útokov založených na klamstvách.\n\nPoslanec Radomír Šalitroš sa na margo Tomáša Druckera tiež vyjadroval niekoľkokrát. Pred vylúčením zo strany v decembri 2024 pre konzervatívny denník Postoj uviedol , že Tomáš Drucker, s ktorým Šalitroš začínal v politike, je kvalitný politik a manažér, nevnucuje svoj vplyv ostatným členom strany a ich vzájomné vzťahy sú korektné.\n\nNeskôr po vylúčení zo strany, ho však označil za bezcharakterného človeka: „Ten vzťah je na bode mrazu a ľudsky ma veľmi sklamal. Dal slovo, že obe strany budú diskrétne a budú sa snažiť znižovať napätie proti nám štyrom. Teraz viem, že jeho slovo nemá žiadnu váhu. Je to bezcharakterný človek,“ povedal o Tomášovi Druckerovi pre denník Korzár.\n\nSamuel Migaľ v rozhovore pre Denník N zas vyhlásil , že minister Raši chce odísť z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pre slabé čerpanie eurofondov.\n\n„Vidím, že Richard Raši ako podpredseda strany chce utiecť z ministerstva a chce sa stať predsedom Národnej rady, pretože čerpanie eurofondov je jedno z najslabších za posledné obdobia. Čerpáme eurofondy pod tri percentá, nehovorím to ja, hovoria to analytici,“ povedal Migaľ v januári 2025.\n\nPo koaličných vyjednávaniach s rebelujúcimi poslancami na Rašiho miesto vo vedení ministerstva zasadol práve Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš sa stal jeho štátnym tajomníkom. Raši bol zas všetkými hlasmi koalície zvolený za predsedu parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Radomír Šalitroš po vylúčení zo strany Hlas-SD označil mimo iného Tomáša Druckera za bezcharakterného človeka. Samuel Migaľ zas tvrdil, že Richard Raši chce byť predsedom NR SR, aby mohol odísť z ministerstva investícii, ktoré má jedno z najslabších čerpaní eurofondov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "24. januára 2025 kongres strany Hlas-SD vylúčil poslancov Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa. Zo strany Hlasu sa jednalo o reakciu na neúspešné rokovania po tom, čo štyria poslanci strany vyjadrili svoju nespokojnosť.", "Jednotliví aktéri rokovaní si následne adresovali viacero ostrých odkazov. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok označil vylúčených poslancov za vydieračov.", "Migaľ sa následne v rozhovore pre Denník N kriticky vyjadril voči viacerým kľúčovým členom strany, konkrétne k Matúšovi Šutajovi Eštokovi, Richardovi Rašimu či Tomášovi Druckerovi.", "V rozhovore pre SME z 28. januára 2025 zas označil vedenie strany Hlas za príliš direktívne a obvinil Druckera a Šutaja Eštoka z diskriminačných útokov založených na klamstvách.", "Poslanec Radomír Šalitroš sa na margo Tomáša Druckera tiež vyjadroval niekoľkokrát. Pred vylúčením zo strany v decembri 2024 pre konzervatívny denník Postoj uviedol , že Tomáš Drucker, s ktorým Šalitroš začínal v politike, je kvalitný politik a manažér, nevnucuje svoj vplyv ostatným členom strany a ich vzájomné vzťahy sú korektné.", "Neskôr po vylúčení zo strany, ho však označil za bezcharakterného človeka: „Ten vzťah je na bode mrazu a ľudsky ma veľmi sklamal. Dal slovo, že obe strany budú diskrétne a budú sa snažiť znižovať napätie proti nám štyrom. Teraz viem, že jeho slovo nemá žiadnu váhu. Je to bezcharakterný človek,“ povedal o Tomášovi Druckerovi pre denník Korzár.", "Samuel Migaľ v rozhovore pre Denník N zas vyhlásil , že minister Raši chce odísť z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pre slabé čerpanie eurofondov.", "„Vidím, že Richard Raši ako podpredseda strany chce utiecť z ministerstva a chce sa stať predsedom Národnej rady, pretože čerpanie eurofondov je jedno z najslabších za posledné obdobia. Čerpáme eurofondy pod tri percentá, nehovorím to ja, hovoria to analytici,“ povedal Migaľ v januári 2025.", "Po koaličných vyjednávaniach s rebelujúcimi poslancami na Rašiho miesto vo vedení ministerstva zasadol práve Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš sa stal jeho štátnym tajomníkom. Raši bol zas všetkými hlasmi koalície zvolený za predsedu parlamentu."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["vylúčil", "označil", "vyjadril", "označil", "obvinil", "uviedol", "označil", "povedal", "vyhlásil", "zasadol", "zvolený"], "url": ["https://dennikn.sk/4428549/hlas-vylucil-dvoch-kritickych-poslancov-nikam-neodchadzam-reaguje-migal/", "https://dennikn.sk/4429136/vyluceni-poslanci-su-vydieraci-tvrdi-sutaj-estok-s-ferencakom-a-malatincom-chce-spolupracovat/", "https://dennikn.sk/4430270/vyluceny-poslanec-migal-pellegrini-riadi-hlas-cez-druckera-jediny-kto-chce-pad-vlady-je-prezident/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23441977/radomir-salitros-sutaj-estok-si-strelil-do-nohy-nedoslo-mu-to-predsedom-dlho-nebude.html#:~:text=Vo%20febru%C3%A1ri%202024%20som%20prv%C3%BD%20raz%20rie%C5%A1il%20zl%C3%A9%20fungovanie%20poslaneck%C3%A9ho%20klubu%20s%20jeho%20predsedom%20R%C3%B3bertom%20Pucim%2C%20aj%20s%20podpredsedom%20Hlasu%20Tom%C3%A1%C5%A1om%20Druckerom.%20Vadilo%20mi%2C%20%C5%BEe%20riadenie%20klubu%20je%20ve%C4%BEmi%20direkt%C3%ADvne", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23441977/radomir-salitros-sutaj-estok-si-strelil-do-nohy-nedoslo-mu-to-predsedom-dlho-nebude.html#:~:text=%C5%A0alitro%C5%A1%20naopak%20tvrd%C3%AD%2C%20%C5%BEe%20im%20o%20%C5%BEiadne%20funkcie%20ne%C5%A1lo%20a%20%C5%A0utaj%20E%C5%A1tok%20s%20Druckerom%20spustili%20opakovan%C3%BDmi%20diskrimina%C4%8Dn%C3%BDmi%20medi%C3%A1lnymi%20v%C3%BDstupmi%20zalo%C5%BEen%C3%BDmi%20na%20klamstv%C3%A1ch%20at%C3%B3mov%C3%BA%20bombu%20na%20jeho%2C%20Miga%C4%BEa%20a%20ich%20rodiny.", "https://www.postoj.sk/167604/salitros-hlas-odkedy-som-nehlasoval-za-odvolanie-simecku-dostavam-odkazy-ze-ma-budu-diskreditovat?fbclid=IwY2xjawJOgDtleHRuA2FlbQIxMAABHdcexBwFp_Wh7uf6nWFrzpaj7eFFxZCa8m3Zpf8te73b3TR-IfuigEHkqw_aem_APlVwo0b67KkY8jg9ejENA#:~:text=Pr%C3%A1ve%20minister%20Drucker,to%20m%C3%B4%C5%BEem%20vyl%C3%BA%C4%8Di%C5%A5", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23441977/radomir-salitros-sutaj-estok-si-strelil-do-nohy-nedoslo-mu-to-predsedom-dlho-nebude.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23441977/radomir-salitros-sutaj-estok-si-strelil-do-nohy-nedoslo-mu-to-predsedom-dlho-nebude.html", "https://hnonline.sk/slovensko/96191394-migal-prehovoril-o-pomeroch-v-hlase-sutaj-estok-je-slaby-stranu-v-skutocnosti-riadi-pellegrini#:~:text=chce%20utiec%C5%A5%20z%20ministerstva%20a%20chce%20sa%20sta%C5%A5%20predsedom%20N%C3%A1rodnej%20rady%2C%20preto%C5%BEe%20%C4%8Derpanie%20eurofondov%20je%20jedno%20z%20najslab%C5%A1%C3%ADch%20za%20posledn%C3%A9%20obdobia", "https://mirri.gov.sk/aktuality/minister/novym-ministrom-mirri-sr-sa-stal-samuel-migal/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/959519-narodna-rada-ma-takmer-po-roku-predsedu-poslanci-zvolili-richarda-rasiho"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:42.259399+00:00"}
{"id": "vr32496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32496", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nakoniec došlo k zmena záverov a konštatuje sa, že Grécko musí plniť veľmi prísne podmienky na to, aby mohlo byť súčasťou eurozóny, čo sa pochopiteľne príliš nepáčilo gréckemu premiérovi, ale taká je realita.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V oficiálnom znení záverov summitu Európskej rady sa neobjavuje zmienka o Grécku. Podobne oficiálne vyjadrenie hláv štátov Eurozóny neobsahuje tézy, ktoré prezentuje Robert Fico. Navyše, grécky premiér odchádzal zo summitu celkom spokojný, pretože sa mu podarilo priblížiť sa k svojmu cieľu - predĺženia termínu nutnosti konsolidácie. Výrok preto považujeme za nepravdivý.\n\nNa stránke summitu Európskej rady sa nachádza stanovisko predstaviteľov štátov eurozóny:\n\nThe Euro area Heads of State or Government:", "analysis_paragraphs": ["V oficiálnom znení záverov summitu Európskej rady sa neobjavuje zmienka o Grécku. Podobne oficiálne vyjadrenie hláv štátov Eurozóny neobsahuje tézy, ktoré prezentuje Robert Fico. Navyše, grécky premiér odchádzal zo summitu celkom spokojný, pretože sa mu podarilo priblížiť sa k svojmu cieľu - predĺženia termínu nutnosti konsolidácie. Výrok preto považujeme za nepravdivý.", "Na stránke summitu Európskej rady sa nachádza stanovisko predstaviteľov štátov eurozóny:", "The Euro area Heads of State or Government:"], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["záverov", "stránke", "správu"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/133014.pdf", "http://www.european-council.europa.eu/council-meetings#t11", "http://www.bloomberg.com/news/2012-10-19/greece-nears-aid-revival-as-samaras-wins-eu-summit-praise.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:32.718723+00:00"}
{"id": "vr13946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13946", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "...podľa zákona v roku 2012 mali byť platy sestier v rozmedzí 640 až 930 eur v hrubom. V princípe to sestry v štátnych nemocniciach dosiahli. Maximálny strop garantovaný týmto zákonom pre špecializované pracovné činnosti, to znamená sestru magistru, ktorá má svoju atestáciu, teda špecializačné štúdium, je 823 euro 68 centov.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novotný hovorí o Zákone upravujúcom platy sestier a pôrodných asistentiek z 1. februára 2012. Návrh zákona bol predložený po štrajku lekárov ešte pred predčasnými parlamentnými voľbami 2012, avšak nakoniec nebol prijatý kvôli konfliktným bodom v súvislosti s Ústavou. Podľa dostupných informácií mal tento zákon garantovať mzdu vo výške, akú približne spomínal poslanec Novotný, teda v rozmedzí 640 až 928 eur v hrubom. V októbri 2013 Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek hovorila o platoch zdravotných sestier v rozmedzí 640 až 928 eur, ako hovoril spomínaný zákon z roku 2012. Súčasná novela zákona rozdeľuje sestričky do troch kategórií. Špecializované pracovné činnosti (magistry) budú dostávať mzdu vo výške (s.1) 0,96-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred 2 rokov (858 euro), čo predstavuje 823,68 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od apríla 2012 vstúpil do platnosti zákon, ktorý určoval výšku minimálneho platu zdravotných sestier. Legislatívny návrh predložili poslanci po štrajku lekárov pred predčasnými voľbami. Minimálny plat sestier mal mať vtedy výšku 640 eur mesačne a dosiahnuť mohol maximálne 928 eur. Predmetná úprava je Zákon z 1. februára 2012 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (. pdf ), ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla 2012. Úprava platov sa vzťahovala na všetky sestry a pôrodné asistentky bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom zariadenia, kde pracujú. Zákon ďalej zohľadňoval aj odpracované roky v zdravotníctve a taktiež, či ide o sestry alebo pôrodné asistentky, ktoré získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností. Zákon bol zastavený, keďže po tom, ako Generálna prokuratúra podala podnet na Ústavný súd, ten rozhodol o rozpore zákona s Ústavou SR. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek v októbri 2013 hovorila o priemernej mzde zdravotných sestier, ktorá sa pohybovala v rozmedzí 640 až 930 euro, ako hovoril zákon z roku 2012. Vo februári 2014 hodnotila úroveň miezd v zdravotníctve. Poukázali na to, že vývoj priemerných miezd lekárov a sestier, ktorý sledujú nepretržite od roku 1989, ukazuje, že u lekárov nastala pozitívna zmena v roku 2008, u sestier v roku 2012 a priaznivý vývoj pretrváva. Zdôrazňuje však veľké rozdiely v priemerných mzdách sestier, ktoré naďalej pretrvávali. Analýza zo Zdravotníckych novín hovorí : \" V priemerných mzdách sestier sú veľké rozdiely. Vo fakultných, v univerzitných a v špecializovaných nemocniciach dosiahli úroveň 998 eur. Za obdobne náročnú prácu v neziskových organizáciách zarobili za trištvrte roka 2013 len 727 eur. Mnohé sestry takú výšku priemernej mzdy ani nedosiahli. [...] V roku 2012 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 805 eur, v zdravotníctve 909,20 eura, za prvé tri štvrťroky 2013 to bolo 803 eur/949,92 eura .\"", "analysis_paragraphs": ["Novotný hovorí o Zákone upravujúcom platy sestier a pôrodných asistentiek z 1. februára 2012. Návrh zákona bol predložený po štrajku lekárov ešte pred predčasnými parlamentnými voľbami 2012, avšak nakoniec nebol prijatý kvôli konfliktným bodom v súvislosti s Ústavou. Podľa dostupných informácií mal tento zákon garantovať mzdu vo výške, akú približne spomínal poslanec Novotný, teda v rozmedzí 640 až 928 eur v hrubom. V októbri 2013 Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek hovorila o platoch zdravotných sestier v rozmedzí 640 až 928 eur, ako hovoril spomínaný zákon z roku 2012. Súčasná novela zákona rozdeľuje sestričky do troch kategórií. Špecializované pracovné činnosti (magistry) budú dostávať mzdu vo výške (s.1) 0,96-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred 2 rokov (858 euro), čo predstavuje 823,68 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od apríla 2012 vstúpil do platnosti zákon, ktorý určoval výšku minimálneho platu zdravotných sestier. Legislatívny návrh predložili poslanci po štrajku lekárov pred predčasnými voľbami. Minimálny plat sestier mal mať vtedy výšku 640 eur mesačne a dosiahnuť mohol maximálne 928 eur. Predmetná úprava je Zákon z 1. februára 2012 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (. pdf ), ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla 2012. Úprava platov sa vzťahovala na všetky sestry a pôrodné asistentky bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom zariadenia, kde pracujú. Zákon ďalej zohľadňoval aj odpracované roky v zdravotníctve a taktiež, či ide o sestry alebo pôrodné asistentky, ktoré získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností. Zákon bol zastavený, keďže po tom, ako Generálna prokuratúra podala podnet na Ústavný súd, ten rozhodol o rozpore zákona s Ústavou SR. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek v októbri 2013 hovorila o priemernej mzde zdravotných sestier, ktorá sa pohybovala v rozmedzí 640 až 930 euro, ako hovoril zákon z roku 2012. Vo februári 2014 hodnotila úroveň miezd v zdravotníctve. Poukázali na to, že vývoj priemerných miezd lekárov a sestier, ktorý sledujú nepretržite od roku 1989, ukazuje, že u lekárov nastala pozitívna zmena v roku 2008, u sestier v roku 2012 a priaznivý vývoj pretrváva. Zdôrazňuje však veľké rozdiely v priemerných mzdách sestier, ktoré naďalej pretrvávali. Analýza zo Zdravotníckych novín hovorí : \" V priemerných mzdách sestier sú veľké rozdiely. Vo fakultných, v univerzitných a v špecializovaných nemocniciach dosiahli úroveň 998 eur. Za obdobne náročnú prácu v neziskových organizáciách zarobili za trištvrte roka 2013 len 727 eur. Mnohé sestry takú výšku priemernej mzdy ani nedosiahli. [...] V roku 2012 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 805 eur, v zdravotníctve 909,20 eura, za prvé tri štvrťroky 2013 to bolo 803 eur/949,92 eura .\""], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["výške", "priemernej", "určoval", "mal", "pdf", "rozhodol", "hovorila", "Zdravotníckych novín"], "url": ["http://www.sozzass.sk/userfiles/98_viac%20co%20treba/2015-08%20navrhovan%C3%A9%20koeficienty%20v%20z%C3%A1kone.pdf", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/366588-mzdy-rastu-priemerny-zarobok-v-i-polroku-je-858-eur/", "http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/sestricky-vytrieskali-z-vlady-640-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/361126-velke-sklamanie-sestier-maju-dostat-nizsie-platy/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiC9b7xh7rJAhUGSBQKHZzKD8gQFghXMAc&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F62-2012-z-z.p-34602.pdf&usg=AFQjCNEsi2uPVWBNVGDDRy85Dlp01JYaJQ&bvm=bv.108194040,d.bGQ", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-288", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/sestry-uz-necakaju-na-vyssie-platy-nasli-ich-v-zahranici.html", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/mzdy-v-zdravotnictve-su-stale-rozdielne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:49.587810+00:00"}
{"id": "vr13982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13982", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "..niektorí už začali hovoriť o tom, že, samozrejme, možnože nejaký malý Schengen, možnože pre nové členské štáty aj obmedziť osobnú slobodu, teda slobodu pohybu...", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh o vytvorení malého Schengenu skutočne existuje, ako prví ho predniesli holandskí politici. Táto myšlienka, ktorá obsahovala aj určité obmedzenie slobody pohybu pre niektoré novšie členské štáty, sa však nestretla s pozitívnym ohlasom od ostatných členských štátov, samotný návrh je stále predmetom diskusií i v rámci holandského parlamentu a ani Európska komisia nemôže potvrdiť, že by obdržala oficiálny návrh. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh o vytvorení malého Schengenu skutočne existuje, ako prví ho predniesli holandskí politici. Táto myšlienka, ktorá obsahovala aj určité obmedzenie slobody pohybu pre niektoré novšie členské štáty, sa však nestretla s pozitívnym ohlasom od ostatných členských štátov, samotný návrh je stále predmetom diskusií i v rámci holandského parlamentu a ani Európska komisia nemôže potvrdiť, že by obdržala oficiálny návrh. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "malej schengenskej zóny", "holandská vláda", "Beneluxu, Nemecko a Rakúsko", "u ostatných členských štátov", "Thomas de Maiziere", "rokovania Rady ministrov", "Reuters", "Schengenského dohovoru"], "url": ["https://dennikn.sk/299808/holandana-prisli-s-napadom-ze-si-so-susedmi-urobia-vlastny-schengen/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/374378-holandsko-navrhuje-spojencom-vytvorenie-minischengenu/", "http://www.telegraaf.nl/binnenland/24757653/__Nieuwe_grenzen_aan_asielstroom__.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/holandsko-navrhuje-odstrihnut-aj-slovensko-mini-schengenom.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sanca-schengen-slovensko-vylucenie/167014-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8077557/z-mini-schengenu-by-slovensko-vylucili.html", "https://dennikn.sk/299808/holandana-prisli-s-napadom-ze-si-so-susedmi-urobia-vlastny-schengen/", "http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-netherlands-idUSKCN0T81J720151119#QVGvD6VjjlfBsVES.97", "http://www.minv.sk/?schengensky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:44.564733+00:00"}
{"id": "vr31787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31787", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V oblasti školstva je tam napísané (v prog. vyhlásení vlády, pozn.), že v oblasti rozvoja národnostného školstva vláda podporí kvalitné vzdelávanie v materinskom jazyku a úspešné zvládnutie úradného jazyka.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zsolt Simon v tomto prípade takmer presne cituje programové vyhlásenie vlády (.pdf), kde sa hovorí (s. 45 pdf) : \" V oblasti rozvoja národnostného školstva vláda podporí kvalitné vzdelávanie v materinskom jazyku a úspešné zvladnutie uradneho jazyka ako doleziteho predpokladu modernej, integrujucej sa obcianskej spolocnosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Zsolt Simon v tomto prípade takmer presne cituje programové vyhlásenie vlády (.pdf), kde sa hovorí (s. 45 pdf) : \" V oblasti rozvoja národnostného školstva vláda podporí kvalitné vzdelávanie v materinskom jazyku a úspešné zvladnutie uradneho jazyka ako doleziteho predpokladu modernej, integrujucej sa obcianskej spolocnosti.\""], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["hovorí (s. 45 pdf)"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:54.672560+00:00"}
{"id": "vr33211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33211", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Prišiel (Procházka, pozn.) s návrhom stanov. No tak fakt je ten, že my sme konzervatívna strana, a že sme ten návrh prijali. Vytvorili sme komisiu, do ktorej sme ho pozvali a on povedal, že buď sa tie stanovy zmenia hneď alebo potom nebudem kandidovať na žiadnu funkciu v hnutí.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Abrhan pravdivo uvádza priebeh udalostí ohľadom zmeny stanov a návrhu, ktorý v tomto smere Radoslav Procházka podával. Jeho nezáujem kandidovať na funkcie v hnutí však nekorektne dáva do súvisu s Procházkovým odmietnutím účasti v komisii na zmenu stanov. Je pravda, že Procházka požadoval promptnejšiu zmenu, svoje rozhodnutie nekandidovať na žiadnu funkciu v rámci hnutia však deklaroval už spolu s predstavením návrhu na zmeny stanov a navyše zdôraznil, že toto rozhodnutie nezmení ani v prípade, že bude jeho návrh prijatý jednohlasne. Abrhanov výrok preto považujeme za zavádzajúci. Portál DobreNoviny.sk uviedol 20. 6. 2012, že Procházka plánuje na sneme KDH predložiť návrh na zmenu stanov, v ktorom šlo predovšetkým o zníženie počtu podpredsedov strany zo šiestich na troch a posilniť postavenie regiónov vo vedení strany. Na sneme, ktorý sa konal 23. 6. 2012, túto zmenu nepresadil, podporila ju len tretina prítomných delegátov. Podľa správy TASR z 23. 7. 2012 sa následne KDH rozhodlo vytvoriť komisiu, ktorá bude mať na starosti zmenu stanov a do ktorej bol pozvaný aj Procházka. Táto zmena by sa prerokovala na nasledujúcom sneme KDH, ktorý je naplánovaný na leto 2014. Denník SME 15. 9. 2012 uvádza, že Procházka účasť v tejto komisii odmietol. Podľa portálu 24hod.sk vyhlásil: „Poskytnem vedeniu výsledky svojej práce na stanovách, ale do komisie si sadnúť nepôjdem. Som totiž presvedčený, že to posledné, čo dnes KDH potrebuje, je nejaká komisia na zmenu stanov.\" O nekandidovaní v hnutí však Procházka podľa portálu Pluska.sk na sneme hovoril len v súvislosti s predstavením zmeny stanov, kedy argumentoval, že zmena nie je motivovaná jeho osobnou túžbou kandidovať na predsedu či podpredsedu. Definitívne oznámil, že za KDH už nikdy kandidovať nebude, až po Rade KDH v Banskej Bystrici, ktorá sa konala 26. 1. 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Abrhan pravdivo uvádza priebeh udalostí ohľadom zmeny stanov a návrhu, ktorý v tomto smere Radoslav Procházka podával. Jeho nezáujem kandidovať na funkcie v hnutí však nekorektne dáva do súvisu s Procházkovým odmietnutím účasti v komisii na zmenu stanov. Je pravda, že Procházka požadoval promptnejšiu zmenu, svoje rozhodnutie nekandidovať na žiadnu funkciu v rámci hnutia však deklaroval už spolu s predstavením návrhu na zmeny stanov a navyše zdôraznil, že toto rozhodnutie nezmení ani v prípade, že bude jeho návrh prijatý jednohlasne. Abrhanov výrok preto považujeme za zavádzajúci. Portál DobreNoviny.sk uviedol 20. 6. 2012, že Procházka plánuje na sneme KDH predložiť návrh na zmenu stanov, v ktorom šlo predovšetkým o zníženie počtu podpredsedov strany zo šiestich na troch a posilniť postavenie regiónov vo vedení strany. Na sneme, ktorý sa konal 23. 6. 2012, túto zmenu nepresadil, podporila ju len tretina prítomných delegátov. Podľa správy TASR z 23. 7. 2012 sa následne KDH rozhodlo vytvoriť komisiu, ktorá bude mať na starosti zmenu stanov a do ktorej bol pozvaný aj Procházka. Táto zmena by sa prerokovala na nasledujúcom sneme KDH, ktorý je naplánovaný na leto 2014. Denník SME 15. 9. 2012 uvádza, že Procházka účasť v tejto komisii odmietol. Podľa portálu 24hod.sk vyhlásil: „Poskytnem vedeniu výsledky svojej práce na stanovách, ale do komisie si sadnúť nepôjdem. Som totiž presvedčený, že to posledné, čo dnes KDH potrebuje, je nejaká komisia na zmenu stanov.\" O nekandidovaní v hnutí však Procházka podľa portálu Pluska.sk na sneme hovoril len v súvislosti s predstavením zmeny stanov, kedy argumentoval, že zmena nie je motivovaná jeho osobnou túžbou kandidovať na predsedu či podpredsedu. Definitívne oznámil, že za KDH už nikdy kandidovať nebude, až po Rade KDH v Banskej Bystrici, ktorá sa konala 26. 1. 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["DobreNoviny.sk", "správy TASR", "SME 15. 9. 2012", "24hod.sk", "Pluska.sk", "Definitívne"], "url": ["http://www.dobrenoviny.sk/c/1036/radoslav-prochazka-chce-zmenit-stanovy-kdh-odchod-odmieta", "http://www.teraz.sk/slovensko/pbobula-do-komisie-na-zmenu-stanov-kdh/16489-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6533808/kdh-pripravuje-zmenu-stanov-prochazka-pri-tom-byt-nechce.html", "http://www.24hod.sk/na-zmenu-stanov-nepotrebuje-kdh-podla-r-prochazku-komisiu-cl201761.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kadehaci-si-mozno-zmenia-aj-stanovy-rozhodol-tom-jediny-hlas.html", "http://www.sme.sk/c/6680624/prochazka-za-kdh-uz-nebudem-nikdy-kandidovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:54.655986+00:00"}
{"id": "vr33869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33869", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A tak ako som to predtým dokázal, počas platnosti tohto zákona prvé 4 roky keď som bol ministrom v roku 2006-2010, tak nikto pokutu nedostal.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý, kedže podľa pôvodného zákona nenahlásenie pobytu nebolo definované ako priestupok. Nenahlásenie pobytu po uplynutí 90 dní je podľa novely zákona schválenej 14. mája definované ako priestupok. Demagog.sk nezistil žiaden prípad keby by bol niekto dostal pokutu ta nenahlásenie pobytu. SITA , 17. mája 2013: \"Pokuta hrozí podľa Kaliňáka v prípade, že nastane nenahlásením pobytu škoda. Výška sankcie je maximálne 33 eur. Kaliňák tvrdí, že za toto pokutu doteraz nikto nedostal.\" Pôvodné znenie zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky nedefinovalo nenahlásenie pobyt na dobu dlhšiu ako 90 dní ako priestupok. Z toho vyplýva, že nebola stanovená ani pokuta za nenahlásenie pobytu. § 9 Pobyt občana v zahraničí Občan,ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; vo hlásení uvedie štáta miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu. Stanovisko MV SR k novele zákona schválenej 16.mája 2013: Zavádza sa povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu . Nesplnenie si povinnosti sa bude pokladať za priestupok. V § 9 sa slovo „ohlási“ nahrádza slovami „je povinný ohlásiť“. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý, kedže podľa pôvodného zákona nenahlásenie pobytu nebolo definované ako priestupok. Nenahlásenie pobytu po uplynutí 90 dní je podľa novely zákona schválenej 14. mája definované ako priestupok. Demagog.sk nezistil žiaden prípad keby by bol niekto dostal pokutu ta nenahlásenie pobytu. SITA , 17. mája 2013: \"Pokuta hrozí podľa Kaliňáka v prípade, že nastane nenahlásením pobytu škoda. Výška sankcie je maximálne 33 eur. Kaliňák tvrdí, že za toto pokutu doteraz nikto nedostal.\" Pôvodné znenie zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky nedefinovalo nenahlásenie pobyt na dobu dlhšiu ako 90 dní ako priestupok. Z toho vyplýva, že nebola stanovená ani pokuta za nenahlásenie pobytu. § 9 Pobyt občana v zahraničí Občan,ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; vo hlásení uvedie štáta miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu. Stanovisko MV SR k novele zákona schválenej 16.mája 2013: Zavádza sa povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu . Nesplnenie si povinnosti sa bude pokladať za priestupok. V § 9 sa slovo „ohlási“ nahrádza slovami „je povinný ohlásiť“. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["schválenej", "SITA", "Stanovisko", "novele"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=403", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/povinnost-nahlasovat-cestu-je-podla-p/673322-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=parlament-schvalil-novelu-zakona-o-hlaseni-pobytu-a-registri-obyvatelov", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=403"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:07.277710+00:00"}
{"id": "vr15575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15575", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Takmer 55 až 60 % ľudí na Slovensku tvrdí, že neverí tomu, čo médiá hovoria.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V novembri 2016 bolo vydané štatistické zisťovanie zamerané na slobodu a dôveryhodonsť médií, Eurobarometer 2016 (.pdf). Cieľou prieskumu bolo zistiť názory ľudí o nezávislosti a dôveryhodnosti, a regulovanosti médií. Ďalej sa zisťovalo, ako často sa ľudia zapájajú do diskusií na sociálnych sietiach a či sa už stretli s vyhrážkami a \"hate speech\" v online svete. Dáta sa zbierali od 24. septembra do 3. októbra v 28 členských štátoch EÚ, prieskumu sa zúčastnilo celkom 27 768 respondentov z rôznych sociálnych a demografických skupín. 50 % respondentov si myslí na Slovensku, že verejnoprávne médiá nie sú pod politickým tlakom a 53 % slovenských respondentov povedalo, že médiá sú rovnako slobodné a nezávislé ako pred piatimi rokmi. 60 % respondentov pritom povedalo, že si myslí, že médiá sú dôveryhodné. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 50 % respondentov si myslí na Slovensku, že verejnoprávne médiá nie sú pod politickým tlakom (rovnakého názoru je 35 % všetkých respondentov, 57 % respondentov si naopak myslí, že médiá sú pod politickým alebo komerčným tlakom). 53 % slovenských respondentov povedalo, že médiá sú rovnako slobodné a nezávislé ako pred piatimi rokmi. 53 % všetkých respondentov súhlasí s tým, že médiá poskytujú dôveryhodné správy a informácie. Z celkových zistení vyplýva aj to, že rádiá sú považované za dôveryhodnejšie zdroje - 66%, televízie a noviny sú dôveryhodné pre 55 % respondentov. Sociálnym médiám dôveruje 32 % respondentov. 64 % slovenských respondentov označilo televízie ako dôveryhodné zdroje, až 71 % verí rádiám a 57 % novinám (papierová aj elektronická verzia). Sociálne médiá (blogy, videá) sú dôveryhodným zdrojom pre 40 %. (zdroj: dataset prieskumu , Volume_A)", "analysis_paragraphs": ["V novembri 2016 bolo vydané štatistické zisťovanie zamerané na slobodu a dôveryhodonsť médií, Eurobarometer 2016 (.pdf). Cieľou prieskumu bolo zistiť názory ľudí o nezávislosti a dôveryhodnosti, a regulovanosti médií. Ďalej sa zisťovalo, ako často sa ľudia zapájajú do diskusií na sociálnych sietiach a či sa už stretli s vyhrážkami a \"hate speech\" v online svete. Dáta sa zbierali od 24. septembra do 3. októbra v 28 členských štátoch EÚ, prieskumu sa zúčastnilo celkom 27 768 respondentov z rôznych sociálnych a demografických skupín. 50 % respondentov si myslí na Slovensku, že verejnoprávne médiá nie sú pod politickým tlakom a 53 % slovenských respondentov povedalo, že médiá sú rovnako slobodné a nezávislé ako pred piatimi rokmi. 60 % respondentov pritom povedalo, že si myslí, že médiá sú dôveryhodné. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 50 % respondentov si myslí na Slovensku, že verejnoprávne médiá nie sú pod politickým tlakom (rovnakého názoru je 35 % všetkých respondentov, 57 % respondentov si naopak myslí, že médiá sú pod politickým alebo komerčným tlakom). 53 % slovenských respondentov povedalo, že médiá sú rovnako slobodné a nezávislé ako pred piatimi rokmi. 53 % všetkých respondentov súhlasí s tým, že médiá poskytujú dôveryhodné správy a informácie. Z celkových zistení vyplýva aj to, že rádiá sú považované za dôveryhodnejšie zdroje - 66%, televízie a noviny sú dôveryhodné pre 55 % respondentov. Sociálnym médiám dôveruje 32 % respondentov. 64 % slovenských respondentov označilo televízie ako dôveryhodné zdroje, až 71 % verí rádiám a 57 % novinám (papierová aj elektronická verzia). Sociálne médiá (blogy, videá) sú dôveryhodným zdrojom pre 40 %. (zdroj: dataset prieskumu , Volume_A)"], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer 2016", "celkových zistení", "dataset prieskumu"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjhxvayvszQAhXHFCwKHQSyD9QQFggaMAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2FCOMMFrontOffice%2Fpublicopinion%2Findex.cfm%2FResultDoc%2Fdownload%2FDocumentKy%2F75676&usg=AFQjCNGzso5Hk3-3wCaW9tlLrax1G5kHrQ&sig2=Rgrna3tpn5SwVaxVdzHpMg&bvm=bv.139782543,d.bGg&cad=rja", "http://europeanjournalists.org/blog/2016/11/17/majority-of-eu-citizens-think-media-lack-independence/", "https://data.europa.eu/euodp/en/data/dataset/S2119_86_1_452_ENG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:48.828054+00:00"}
{"id": "vr35405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35405", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...v mnohých štátoch Európskej únie a naopak, bolo zopakované, že počkali si aj na tie vykonávacie predpisy. Aj tie boli zhodnotené za účasti zástupcov OBSE od vysokého komisára pána Vollebeacka a teraz sa to znovu otvára preto, však pán Dzurinda ide teraz do Budapešti na rokovanie...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Knut Vollebaek sice vo svojom stanovisku z 4.1.2010 vyhlásil: \"The Government Principles for the Implementation of the State Language Law provide for the respect of principles of non-discrimination and proportionality and should thus safeguard the right of persons belonging to national minorities to use their mother tongue in the private and public sphere.\" Predchádza tomu ale tiež veta: \"The Government of Slovakia has adopted the Principles for the Implementation of the amended State Language Act. The Principles are effective as of 1 January. They were elaborated on my recommendation in order to address ambiguities, add clarity and provide a single authoritative interpretation of the Law. The text of the Principles underwent a number of changes in the process of adoption.\"", "analysis_paragraphs": ["Knut Vollebaek sice vo svojom stanovisku z 4.1.2010 vyhlásil: \"The Government Principles for the Implementation of the State Language Law provide for the respect of principles of non-discrimination and proportionality and should thus safeguard the right of persons belonging to national minorities to use their mother tongue in the private and public sphere.\" Predchádza tomu ale tiež veta: \"The Government of Slovakia has adopted the Principles for the Implementation of the amended State Language Act. The Principles are effective as of 1 January. They were elaborated on my recommendation in order to address ambiguities, add clarity and provide a single authoritative interpretation of the Law. The text of the Principles underwent a number of changes in the process of adoption.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku"], "url": ["http://www.osce.org/item/42279.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:03.106732+00:00"}
{"id": "vr32082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32082", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A vidíme, sme svedkami toho, čo sa deje vo Fínsku, že majú proste problémy s nejakými radikálmi, v Rakúsku je vláda vydieraná stranou Zelených. Podobné problémy sa dejú v Estónsku (v súvislosti s prijímaním Eurovalu, pozn.).", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V krajinách, o ktorých hovorí Peter Kažimír, sú problémy s prijatím tzv. trvalého eurovalu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo Fínsku odmietali trvalý euroval tzv. Praví Fíni (Perussuomalaiset), súčasná opozičná strana považovaná za populistickú a nacionalistickú stranu. Fínsko tzv. trvalý euroval (ESM) podľa agentúry SITA (Sme.sk) ratifikovalo 21. júna 2012. Rakúska Strana zelených (Die Grunen) bude podľa rakúskeho denníka Die Presse blokovať prijatie tzv. trvalého eurovalu pokiaľ nebude:\n\nEstónsky ombudsman Indrek Teder sa podľa portálu www.news2biz.com v marci 2012 obrátil na Ústavný súd vo veci preskúmania ústavnosti pripravovaného trvalého eurovalu. Teder nie je proti pomáhaniu krajinám s problémami, no prekáža mu spôsob krízového hlasovania, ktorý umožňuje prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou predstavujúcou 85-percentný podiel.", "analysis_paragraphs": ["V krajinách, o ktorých hovorí Peter Kažimír, sú problémy s prijatím tzv. trvalého eurovalu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo Fínsku odmietali trvalý euroval tzv. Praví Fíni (Perussuomalaiset), súčasná opozičná strana považovaná za populistickú a nacionalistickú stranu. Fínsko tzv. trvalý euroval (ESM) podľa agentúry SITA (Sme.sk) ratifikovalo 21. júna 2012. Rakúska Strana zelených (Die Grunen) bude podľa rakúskeho denníka Die Presse blokovať prijatie tzv. trvalého eurovalu pokiaľ nebude:", "Estónsky ombudsman Indrek Teder sa podľa portálu www.news2biz.com v marci 2012 obrátil na Ústavný súd vo veci preskúmania ústavnosti pripravovaného trvalého eurovalu. Teder nie je proti pomáhaniu krajinám s problémami, no prekáža mu spôsob krízového hlasovania, ktorý umožňuje prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou predstavujúcou 85-percentný podiel."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["odmietali", "Praví Fíni", "SITA", "Die Presse", "www.news2biz.com"], "url": ["http://www.forexlive.com/blog/2011/12/13/analysis-domestic-politics-complicate-finland-stance-on-esm/", "http://en.wikipedia.org/wiki/True_Finns", "http://ekonomika.sme.sk/c/6428277/finsko-ratifikovalo-europsky-mechanizmus-pre-stabilitu.html", "http://diepresse.com/home/politik/innenpolitik/766192/ESMStreit_Gruene-beharren-auf-ihren-Bedingungen?from=suche.intern.portal", "http://www.news2biz.com/article/2012/3/12/estonia_esm_challenged_in_estonian_supreme_court"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:51.491490+00:00"}
{"id": "vr29249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29249", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Druhá vec, my máme skúsenosti s reformami. Keď si spomeniem len napríklad ozdravenie bánk, skoro 130 miliárd korún nás to stálo a museli sme to sami nejakým spôsobom teda dať do poriadku.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ozdravovanie bánk koncom 90tych rokov nás stálo približne 123 až 125 miliárd korún. Pre uskutočnenie tohto projektu si vtedajšia vláda požičala 200 miliárd od Svetovej banky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 1999 hrozil na Slovensku takmer všetkým domácim bankám krach. Vláda Slovenskej republiky preto urýchlene pristúpila k ozdraveniu bánk, ktoré bolo súčasťou širšieho programu reforiem finančného sektora. Na začiatku celého privatizačného procesu v roku 1999 mala vláda dve možnosti, buď bude banky ozdravovať, a potom ich predá, alebo ich predá (za ?korunu?) a ozdravenie nechá na nových vlastníkov. Vzhľadom na dezolátny stav v štátnych bankách, ktorý si vyžadoval rýchle riešenie, bol nakoniec zvolený prvý variant. Celkové náklady na ozdravenie bankového sektora (týkalo sa to Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky a neskôr aj Banky Slovakia) predstavovali viac ako 123 mld. Sk (resp. vyše 4 mld. eur) a z toho 105 mld. Sk (teda približne 3,5 mld. eur) bolo krytých prostredníctvom tzv. reštrukturalizačných dlhopisov (z VÚB sa presunulo 66,2 mld. Sk, zo SLSP 32,4 mld. Sk a z IRB 6,4 mld. Sk tzv. klasifikovaných úverov na Slovenskú konsolidačnú a Konsolidačnú banku) a ostatné náklady predstavovalo navýšenie kapitálu v bankách. Juraj Renčko (12. január 2014): \"Celkové náklady štátu na reštrukturalizáciu portfólií bánk predstavovali 105 mld. Sk. Vyše 50 mld. sa vrátilo späť vo výnosoch z privatizácie. Zvyšok sa vrátil v podobe zníženia nákladov na dlhovú službu štátu a v nižších úrokových nákladoch v životaschopných podnikoch. Investícia štátu do reštrukturalizácie bánk sa do dnešného dňa už vrátila.\" Projekt ozdravovania slovenských bánk pripravilo Ministerstvo financií SR v spolupráci so Svetovou bankou , ktorá na tento projekt poskytla úver EFSAL v celkovom objeme 200 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ozdravovanie bánk koncom 90tych rokov nás stálo približne 123 až 125 miliárd korún. Pre uskutočnenie tohto projektu si vtedajšia vláda požičala 200 miliárd od Svetovej banky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 1999 hrozil na Slovensku takmer všetkým domácim bankám krach. Vláda Slovenskej republiky preto urýchlene pristúpila k ozdraveniu bánk, ktoré bolo súčasťou širšieho programu reforiem finančného sektora. Na začiatku celého privatizačného procesu v roku 1999 mala vláda dve možnosti, buď bude banky ozdravovať, a potom ich predá, alebo ich predá (za ?korunu?) a ozdravenie nechá na nových vlastníkov. Vzhľadom na dezolátny stav v štátnych bankách, ktorý si vyžadoval rýchle riešenie, bol nakoniec zvolený prvý variant. Celkové náklady na ozdravenie bankového sektora (týkalo sa to Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky a neskôr aj Banky Slovakia) predstavovali viac ako 123 mld. Sk (resp. vyše 4 mld. eur) a z toho 105 mld. Sk (teda približne 3,5 mld. eur) bolo krytých prostredníctvom tzv. reštrukturalizačných dlhopisov (z VÚB sa presunulo 66,2 mld. Sk, zo SLSP 32,4 mld. Sk a z IRB 6,4 mld. Sk tzv. klasifikovaných úverov na Slovenskú konsolidačnú a Konsolidačnú banku) a ostatné náklady predstavovalo navýšenie kapitálu v bankách. Juraj Renčko (12. január 2014): \"Celkové náklady štátu na reštrukturalizáciu portfólií bánk predstavovali 105 mld. Sk. Vyše 50 mld. sa vrátilo späť vo výnosoch z privatizácie. Zvyšok sa vrátil v podobe zníženia nákladov na dlhovú službu štátu a v nižších úrokových nákladoch v životaschopných podnikoch. Investícia štátu do reštrukturalizácie bánk sa do dnešného dňa už vrátila.\" Projekt ozdravovania slovenských bánk pripravilo Ministerstvo financií SR v spolupráci so Svetovou bankou , ktorá na tento projekt poskytla úver EFSAL v celkovom objeme 200 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["ozdraveniu", "náklady", "Juraj Renčko", "spolupráci"], "url": ["http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2001.12.10+Financne+1+print", "http://www.nextfuture.sk/ekonomika/clanky/stvrtstorocie-privatizacii-2-cast/", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/497-rencko-naklady-na-ozdravenie-bank-sa-statu-vratili/", "http://banky.sk/restrukturalizacia-bankoveho-sektora-sr-najsilnejsia-v-regione/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:04.573850+00:00"}
{"id": "49891", "numeric_id": 49891, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49891", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pán Karas, vy ste povedali, že sa jediný nezúčastnil tej večere, to nie je pravda, nezúčastnili sa tam viacerí predstavitelia tej večere, viacerí tam neboli.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po neformálnom stretnutí zástupcov členských štátov EÚ, Marka Rutteho a Keira Starmera v Bruseli sa konala neformálna večera. Slovenský premiér Fico sa večere nezúčastnil. V súčasnosti však nie sú verejne dostupné informácie, či sa večere nezúčastilo viacero lídrov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV Bruseli sa 3. februára 2025 konalo neformálne zasadnutie členských štátov EÚ, ktorého témou boli otázky bezpečnostnej politiky, európskej obrany a možnosti posilnenia strategických partnerstiev.\n\nMedzi pozvanými boli okrem 27 zástupcov členských štátov EÚ aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a britský premiér Keir Starmer. Slovensko na zasadnutí reprezentoval premiér Robert Fico (str. 3, .pdf ).\n\nSúčasťou programu bola o 19:00 hod. neformálna pracovná večera s premiérom Starmerom (str. 1, . pdf ), ktorej sa premiér Fico nezúčastnil . Podľa dostupných informácií sa v tom čase už letecky vracal na Slovensko.\n\nKeďže verejnosti nie sú k dispozícii informácie, ktoré by potvrdili osobnú účasť ostatných hostí, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Po neformálnom stretnutí zástupcov členských štátov EÚ, Marka Rutteho a Keira Starmera v Bruseli sa konala neformálna večera. Slovenský premiér Fico sa večere nezúčastnil. V súčasnosti však nie sú verejne dostupné informácie, či sa večere nezúčastilo viacero lídrov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V Bruseli sa 3. februára 2025 konalo neformálne zasadnutie členských štátov EÚ, ktorého témou boli otázky bezpečnostnej politiky, európskej obrany a možnosti posilnenia strategických partnerstiev.", "Medzi pozvanými boli okrem 27 zástupcov členských štátov EÚ aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a britský premiér Keir Starmer. Slovensko na zasadnutí reprezentoval premiér Robert Fico (str. 3, .pdf ).", "Súčasťou programu bola o 19:00 hod. neformálna pracovná večera s premiérom Starmerom (str. 1, . pdf ), ktorej sa premiér Fico nezúčastnil . Podľa dostupných informácií sa v tom čase už letecky vracal na Slovensko.", "Keďže verejnosti nie sú k dispozícii informácie, ktoré by potvrdili osobnú účasť ostatných hostí, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["konalo", ".pdf", "pdf", "nezúčastnil"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2025/02/03/remarks-by-president-antonio-costa-at-the-press-conference-following-the-informal-eu-leaders-retreat-of-3-february-2025/", "https://www.consilium.europa.eu/media/bqmjjkko/trombinoscope-informal-eu-leaders-retreat-03022025.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/0pwdpuqe/background-brief-informal-eu-leaders-retreat-3-february-2025_final_rev1.pdf", "https://dennikn.sk/4446672/fico-v-bruseli-na-veceru-o-obrane-eu-neisiel-v-utorok-o-tom-chcel-diskutovat-s-opoziciou/?utm_source=chatgpt.com"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:04.493028+00:00"}
{"id": "vr38530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38530", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Vojak má dnes nárok na výsluhový dôchodok po 15 rokoch služby, podľa nového to bude po 20 rokoch služby.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualne.sk : Nový systém by mal zaviesť výsluhové dôchodky až po 20 rokoch služby, medzi 15 a 20 rokom by ho nahradil iba čiastočný výsluhový príspevok. \"Pri výkone služby v trvaní 15 až 19 rokov nahradiť doterajší trvalo poskytovaný výsluhový dôchodok výsluhovým príspevkom poskytovaným po dobu štyroch rokov,\" hovorí analýza. Na skutočný dôchodok by mu vznikol nárok až po 20 rokoch služby, kedy už \"má nižšiu šancu rekvalifikovať sa a je znevýhodnený na trhu práce kvôli veku\" . Sme.sk : Novinky by sa však mali týkať vojakov prijatých po prvom júli 2012.", "analysis_paragraphs": ["Aktualne.sk : Nový systém by mal zaviesť výsluhové dôchodky až po 20 rokoch služby, medzi 15 a 20 rokom by ho nahradil iba čiastočný výsluhový príspevok. \"Pri výkone služby v trvaní 15 až 19 rokov nahradiť doterajší trvalo poskytovaný výsluhový dôchodok výsluhovým príspevkom poskytovaným po dobu štyroch rokov,\" hovorí analýza. Na skutočný dôchodok by mu vznikol nárok až po 20 rokoch služby, kedy už \"má nižšiu šancu rekvalifikovať sa a je znevýhodnený na trhu práce kvôli veku\" . Sme.sk : Novinky by sa však mali týkať vojakov prijatých po prvom júli 2012."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk", "Sme.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/doprava-a-bezpecnost/clanek.phtml?id=1234074", "http://ekonomika.sme.sk/c/5818628/galko-siahne-vojakom-na-cast-socialnych-vyhod.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:34.066172+00:00"}
{"id": "vr33601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33601", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Mám teraz 41. Už teraz som starší ako bol Alexander Kvašnevski, keď sa stal prezidentom 40 miliónového Poľska a darilo sa mu v tom prvom období tak, že v druhom vyhral v prvom kole a v tom prvom porazil Lecha Walensu.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Procházka správne uvádza počet obyvateľov v čase Kwaśniewskeho nástupu na prezidentský post v roku 1995 a taktiež priebeh prvej a druhej voľby. Aleksander Kwaśniewski mal v čase zvolenia za prezidenta Poľska presne 41 rokov. Radoslav Procházka 14. apríla 2013 o 14 dní starší ako Kwaśniewski. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka správne uvádza počet obyvateľov v čase Kwaśniewskeho nástupu na prezidentský post v roku 1995 a taktiež priebeh prvej a druhej voľby. Aleksander Kwaśniewski mal v čase zvolenia za prezidenta Poľska presne 41 rokov. Radoslav Procházka 14. apríla 2013 o 14 dní starší ako Kwaśniewski. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["Radoslav Procházka", "Aleksander Kwaśniewski", "konalo", "údajov", "voľbách", "voľby"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Radoslav_Proch%C3%A1zka", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Aleksander_Kwa%C5%9Bniewski", "http://en.wikipedia.org/wiki/Polish_presidential_election,_1995", "http://www.indexmundi.com/poland/population.html", "http://eed.nsd.uib.no/webview/index.jsp?study=http%3A%2F%2F129.177.90.166%3A80%2Fobj%2FfStudy%2FPOPR1995_Display&mode=cube&v=2&cube=http%3A%2F%2F129.177.90.166%3A80%2Fobj%2FfCube%2FPOPR1995_Display_C1&top=yes", "http://eed.nsd.uib.no/webview/index.jsp?study=http%3A%2F%2F129.177.90.166%3A80%2Fobj%2FfStudy%2FPOPR2000_Display&mode=cube&v=2&cube=http%3A%2F%2F129.177.90.166%3A80%2Fobj%2FfCube%2FPOPR2000_Display_C1&top=yes"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:28.493554+00:00"}
{"id": "vr34928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34928", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No v tom, že  akceptoval alebo nezakročil (Pavol Paška z pozície predsedu parlamentu, pozn.) proti tým absenciám.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj P. Paška zakročil proti absenciám, prinajmenšom v prípade poslanca za SDKÚ Ľ. Micheľa .", "analysis_paragraphs": ["Aj P. Paška zakročil proti absenciám, prinajmenšom v prípade poslanca za SDKÚ Ľ. Micheľa ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ľ. Micheľa"], "url": ["http://www.dennik.sme.sk/c/4208919/michel-zostava-slubuje-absencie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:33.707034+00:00"}
{"id": "vr30875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30875", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ten hnev, ktorý tu predviedol pán minister Mikloš by bol vierohodný ak by sa nestalo, že pán Mikuláš Dzurinda priamo označí ministra vnútra Lipšica, ktorí má celkom úprimnú snahu dovyšetrovať túto kauzu dokonca, on ho označí za blázna.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( Noviny.sk , 23. januára 2012) \"Pán Lipšic sa zbláznil. Pán Lipšic sa načisto zbláznil... Je nekonečne trápny... Úplne sa zbláznil?...Nič nevyšetrili všetko hádžu na niekoho iného.\" Tieto slová mal povedať M. Dzurinda v Michalovciach, ktoré navštívil v rámci predvolebných mítingov strany SDKÚ-DS. Povedal to v súvislosti s jeho presvedčením, že minister vnútra D. Lipšic zrejme zneužíva vyšetrovanie kauzy Gorila na predvolebný účel. Citácia J. Kollára nie je úplne presná, ale vzhľadom na malý významový rozdiel mu tento výrok uznávame ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["( Noviny.sk , 23. januára 2012) \"Pán Lipšic sa zbláznil. Pán Lipšic sa načisto zbláznil... Je nekonečne trápny... Úplne sa zbláznil?...Nič nevyšetrili všetko hádžu na niekoho iného.\" Tieto slová mal povedať M. Dzurinda v Michalovciach, ktoré navštívil v rámci predvolebných mítingov strany SDKÚ-DS. Povedal to v súvislosti s jeho presvedčením, že minister vnútra D. Lipšic zrejme zneužíva vyšetrovanie kauzy Gorila na predvolebný účel. Citácia J. Kollára nie je úplne presná, ale vzhľadom na malý významový rozdiel mu tento výrok uznávame ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Noviny.sk"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/politika/23-01-2012/dzurinda-verzus-lipsic-co-stoji-za-diagnozou-blazon-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:26.057605+00:00"}
{"id": "vr26054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26054", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Samozrejme, že ten náš kraj (PSK, pozn.) je v podstate alebo patrí medzi tie chudobnejšie kraje", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa 25. októbra 2013. PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: \" Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska . Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ .\" Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: \" Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom . Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer. \" V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. Zdroj: Databáza ŠÚ Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa 25. októbra 2013. PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: \" Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska . Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ .\" Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: \" Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom . Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer. \" V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. Zdroj: Databáza ŠÚ Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "stránok", "Štatistického úradu", "podiel", "Databáza ŠÚ"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/410/volby-do-vuc-presov", "http://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/ekonomika/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1346", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195083-bratislavsky-kraj-zostane-lidrom-ostatne-bojuju-plece-pri-pleci/", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/statfile.asp?lang=12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:32.986472+00:00"}
{"id": "vr17370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17370", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "V roku 2015 po neúspešnom referende o rodine bol pán premiér prvý, ktorý stal pred kamerou a hovoril o tom, že musíme pre týchto ľudí niečo urobiť, pretože aj to sú občania SR a nie je správne, keď ľudia, ktorí dlhodobo žijú v nejakom zväzku, neformálnom, nemôžu vedieť o tom, aký má zdravotný stav partner alebo nemôžu dediť.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Referendum o rodine sa konalo 7. februára 2015 a po spočítaní všetkých okrskov sa účasť pohybovala iba na úrovni 21,41 %. Referendum tak nebolo platné. Robert Fico pred referendom vyhlásil , že povinnosťou vlády je uľahčiť párom rovnakého pohlavia praktické stránky života. Rovnako tvrdil, že dodatok ústavy nemôže brániť tomu, aby inštitúcie nemohli riešiť otázky súvisiace so spolužitím osôb rovnakého pohlavia, ako je prístup k zdravotnej dokumentácii či dedičské konanie. Výrok Martina Klusa, nakoľko premiér sa k tejto téme po referende už nevyjadril hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Referendum o rodine sa konalo 7. februára 2015 a po spočítaní všetkých okrskov sa účasť pohybovala iba na úrovni 21,41 %. Referendum tak nebolo platné. Robert Fico pred referendom vyhlásil , že povinnosťou vlády je uľahčiť párom rovnakého pohlavia praktické stránky života. Rovnako tvrdil, že dodatok ústavy nemôže brániť tomu, aby inštitúcie nemohli riešiť otázky súvisiace so spolužitím osôb rovnakého pohlavia, ako je prístup k zdravotnej dokumentácii či dedičské konanie. Výrok Martina Klusa, nakoľko premiér sa k tejto téme po referende už nevyjadril hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["pohybovala", "vyhlásil", "otázky", "nebola uznaná", "spomenul", "SITA", "Občianskeho", "úprava", "zákona"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/tab01.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344694-fico-povinnostou-vlady-je-ulahcit-homosexualom-zivot/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337705-kiska-vyhlasil-referendum-o-ochrane-rodiny-bude-7-februara/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344694-fico-povinnostou-vlady-je-ulahcit-homosexualom-zivot/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_detail&MasterID=14621", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345177-dockaju-sa-homosexuali-po-referende-satisfakcie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345177-dockaju-sa-homosexuali-po-referende-satisfakcie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20180101#paragraf-25.odsek-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:00.978100+00:00"}
{"id": "vr13961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13961", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...od roku 2010 do roku 2014 v zdravotníctve mzdy priemerne stúpli o 25 %, u lekárov 33 %, u lekárov, u sestier 21 %.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Správy o stave zdravotníctva pre výbor NR SR pre zdravotníctvo (s.48, . pdf ) bol priemerný plat v roku 2010 v zdravotníctve 906 eur, priemerný plat lekára 1663 eur a priemerný plat sestry 763 eur. V roku 2014 bol priemerný plat v zdravotníctve 1134 eur, priemerný plat lekára 2221 eur a priemerný plat sestry 929 eur. Ide o 25,17 % nárast v zdravotníctve, 33,55% nárast u lekárov a 21,76% nárast u zdravotných sestier. Tieto čísla sú približne rovnaké ako čísla, ktoré uvádza Čislák, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o stave zdravotníctva pre výbor NR SR pre zdravotníctvo (s.48, . pdf ) bol priemerný plat v roku 2010 v zdravotníctve 906 eur, priemerný plat lekára 1663 eur a priemerný plat sestry 763 eur. V roku 2014 bol priemerný plat v zdravotníctve 1134 eur, priemerný plat lekára 2221 eur a priemerný plat sestry 929 eur. Ide o 25,17 % nárast v zdravotníctve, 33,55% nárast u lekárov a 21,76% nárast u zdravotných sestier. Tieto čísla sú približne rovnaké ako čísla, ktoré uvádza Čislák, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.ineko.sk/file_download/851"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:29.071346+00:00"}
{"id": "vr30343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30343", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Pani redaktorka, dámy a páni, my sme do zdravotníctva na oddĺženie našli 350 miliónov eur.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME , 8.september: Nemocnice dostanú 350 miliónov eur. Rozhodli tak dnes poslanci. Peniaze zo štátnych finančných aktív sa majú použiť na oddlženie štátnych nemocníc, ktoré majú byť od budúceho roka akciovými spoločnosťami. TASR , 28.september: Tridsaťjeden zdravotníckych zariadení by sa malo podľa návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach účinnej od apríla transformovať do konca tohto roka. V odôvodnených prípadoch by sa tento termín mohol posunúť o pol roka. O pol roka viac majú aj nemocnice ministerstiev vnútra a obrany. Pred týmto krokom sa bude realizovať oddlženie za 350 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SME , 8.september: Nemocnice dostanú 350 miliónov eur. Rozhodli tak dnes poslanci. Peniaze zo štátnych finančných aktív sa majú použiť na oddlženie štátnych nemocníc, ktoré majú byť od budúceho roka akciovými spoločnosťami. TASR , 28.september: Tridsaťjeden zdravotníckych zariadení by sa malo podľa návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach účinnej od apríla transformovať do konca tohto roka. V odôvodnených prípadoch by sa tento termín mohol posunúť o pol roka. O pol roka viac majú aj nemocnice ministerstiev vnútra a obrany. Pred týmto krokom sa bude realizovať oddlženie za 350 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SME", "TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6046531/poslanci-odsuhlasili-350-milionov-eur-na-oddlzenie-nemocnic.html", "http://www.zzz.sk/?clanok=11081"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:25.198849+00:00"}
{"id": "vr32245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32245", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Skutočne vy (Ivan Uhliarik, pozn.) ste pripravili vyhlášku, ktorá ma viaže, napriek tomu, že ste ma aj verejne vyzvali, aby som ju nerešpektovala, tak toto asi naozaj nie je cesta v demokratickom štáte a túto vyhlášku ste pripravili bez odbornej diskusie odborníkov.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Ivana Uhliarika, ktoré by potvrdzovalo, alebo vyvracalo tvrdenie ministerky Zvolenskej .Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Ivana Uhliarika, ktoré by potvrdzovalo, alebo vyvracalo tvrdenie ministerky Zvolenskej .Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:20.430132+00:00"}
{"id": "vr14346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14346", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "(...) ekonomický rast v celej Európe, a to povedal aj Moscovici, eurokomisár pre hospodárske, finančné záležitosti, že je ťahaný troma vecami - lacnou ropou, ktorá už je niekde na úrovni 34 dolárov za barel ľahkej ropy Brand, pamätáme si, keď bola 112 dolárov a viac, 130 dolárov. Po druhé, sú to nízke úrokové sadzby, tu by som bol veľmi veľmi veľmi opatrný, Moskowitzi dokonca hovorí o tom, že mali by sme byť dvojnásobne opatrní, pretože sa nám končí sedemročné obdobie nulových, respektíve záporných úrokových sadzieb. Americký FED, Americká centrálna banka po siedmich rokoch opúšťa vlastne politiku nízkych úrokových sadzieb...Tretí faktor je kurz eura voči americkému doláru, ktorý je dnes niekde na úrovni 1,11 - 1,12 dolára za jedno euro. Bol 1,37, čo, samozrejme, veľmi motivuje a stimuluje export a naopak, kde stimuluje importy do eurozóny.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kollár správne uvádza tvrdenia Pierra Moscoviciho aj ostatné údaje (o cene ropy, zmennom kurze, politike nízkych úrokových sadzieb). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pierre Moscovici je európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti dane a colnú úniu. Povedal nasledovné: “ The European economy is successfully weathering new challenges this winter, supported by cheap oil, the euro rate and low interest rates .” Skutočne teda hovoril o spomínaných troch faktoroch (lacnej rope, kurze eura a nízkych úrokových sadzbách), ktoré prispievajú k ekonomickému rastu Európy. Moscoviciho vyjadrenie je z tlačovej konferencie pri príležitosti vydania takzvanej Winter Forecast 2016 (.pdf), čiže európskej ekonomickej predpovedi. Práve aj tento dokument obsahuje podrobnosti, ktoré spomína Kollár. \" Nízke ceny ropy ovplyvňuje i nízka hladina inflácie, pri ktorej sa predpokladá iba pozvoľný náras t.\" (. pdf , s. 9) \"Predpokladaná cena ropy Brent za barel sa pohybuje smerom nadol k sume 35,8 dolárov pre rok 2016 a 42,5 pre rok 2017 .\" (. pdf , s.20) K 5.2.2015 sa cena ropy pohybuje okolo 34,08 dolára za barel, pričom ešte v júni roku 2014 sa jej cena pohybovala okolo 112 dolárov za barel. V roku 2008 sa cena ropy dostala aj na úroveň 130 dolárov za barel. Čo sa týka úrokových sadzieb medzi eurozónou a USA, správa očakáva sprísnenie finančných trhov, keďže americký FED sa rozhodol zvýšiť cieľové rozpätie sadzby federálnych fondov o 25 bázických bodov (na 0.25-0.50%). Toto rozhodnutie nastalo po uplynutí sedemročného obdobia, počas ktorého úrokové sadzby medzi eurozónou a USA zostávali bezo zmeny. (. pdf ,s.21) Správa ďalej uvádza výmenný kurz dolára voči euru vo výške 1,11 USD / EUR a to v priemere za rok 2015, pričom kurz dolára voči euro v rokoch 2016 a 2017 by sa mal pohybovať okolo úrovne 1,08 dolára za jedno euro(. pdf ,s.61). Aktuálny kurz dolára voči euru (5.2.2015) je 1,12 dolára za jedno euro. Kurz 1,37 dolára za jedno euro bol napríklad v máji 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kollár správne uvádza tvrdenia Pierra Moscoviciho aj ostatné údaje (o cene ropy, zmennom kurze, politike nízkych úrokových sadzieb). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pierre Moscovici je európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti dane a colnú úniu. Povedal nasledovné: “ The European economy is successfully weathering new challenges this winter, supported by cheap oil, the euro rate and low interest rates .” Skutočne teda hovoril o spomínaných troch faktoroch (lacnej rope, kurze eura a nízkych úrokových sadzbách), ktoré prispievajú k ekonomickému rastu Európy. Moscoviciho vyjadrenie je z tlačovej konferencie pri príležitosti vydania takzvanej Winter Forecast 2016 (.pdf), čiže európskej ekonomickej predpovedi. Práve aj tento dokument obsahuje podrobnosti, ktoré spomína Kollár. \" Nízke ceny ropy ovplyvňuje i nízka hladina inflácie, pri ktorej sa predpokladá iba pozvoľný náras t.\" (. pdf , s. 9) \"Predpokladaná cena ropy Brent za barel sa pohybuje smerom nadol k sume 35,8 dolárov pre rok 2016 a 42,5 pre rok 2017 .\" (. pdf , s.20) K 5.2.2015 sa cena ropy pohybuje okolo 34,08 dolára za barel, pričom ešte v júni roku 2014 sa jej cena pohybovala okolo 112 dolárov za barel. V roku 2008 sa cena ropy dostala aj na úroveň 130 dolárov za barel. Čo sa týka úrokových sadzieb medzi eurozónou a USA, správa očakáva sprísnenie finančných trhov, keďže americký FED sa rozhodol zvýšiť cieľové rozpätie sadzby federálnych fondov o 25 bázických bodov (na 0.25-0.50%). Toto rozhodnutie nastalo po uplynutí sedemročného obdobia, počas ktorého úrokové sadzby medzi eurozónou a USA zostávali bezo zmeny. (. pdf ,s.21) Správa ďalej uvádza výmenný kurz dolára voči euru vo výške 1,11 USD / EUR a to v priemere za rok 2015, pričom kurz dolára voči euro v rokoch 2016 a 2017 by sa mal pohybovať okolo úrovne 1,08 dolára za jedno euro(. pdf ,s.61). Aktuálny kurz dolára voči euru (5.2.2015) je 1,12 dolára za jedno euro. Kurz 1,37 dolára za jedno euro bol napríklad v máji 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Moscovici", "Winter Forecast 2016", "pdf", "pdf", "34,08", "112", "130", "pdf", "pdf", "1,12", "1,37"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/moscovici_en", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip020_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip020_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip020_en.pdf", "http://www.kurzy.cz/komodity/ropa-brent-graf-vyvoje-ceny/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2015/03-2015/02_biatec_3-15_karmazin.pdf", "http://www.investujeme.sk/ropa-zo-148-na-48-usd-za-barel/", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip020_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip020_en.pdf", "http://kurz-euro.zones.sk/kurzy/USD-dolar-spojene-staty-americke/", "http://www.cfo.sk/articles/euro-klesa-k-1-37-usd-eur-podla-analytikov-mal-byt-kurz-uz-v-marci-pod-1-32#.VrnZcVgrLWI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:15.981874+00:00"}
{"id": "46992", "numeric_id": 46992, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46992", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Treba sa vrátiť zase k tej odbornej debate, začať zbierať dáta. Bude to veľmi ťažké, pretože na rôznych ministerstvách boli rozprášené analytické jednotky, či už je to ministerstvo životného prostredia, či už je to ministerstvo zdravotníctva, implementačná jednotka na Úrade vlády, takže vlastne my sme stratili tie analytické kapacity, s ktorými sme mali pracovať.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Viaceré ministerstvá zmenili a tým oslabili svoje analytické jednotky, neprišli sme však o nich (úplne). Keďže tvrdenie Petra Kmeca budí dojem, akoby rezorty úplne stratili svoje analytické kapacity, čo ale nie je pravda, hodnotíme ho ako zavádzajúce. Po nástupe vlády Igora Matoviča odišiel z Inštitútu zdravotnej politiky na Ministerstve zdravotníctva jeho dovtedajší šéf Martin Smatana. Po ňom v tejto analytickej jednotke skončili ďalší jej pracovníci. Rezort ju neskôr premenoval na Inštitút zdravotných analýz a vytvoril nový tím. „Minister ohlásil, že má inú predstavu o úlohe inštitútu. Je to jasné aj z názvu: už sa nebude volať IZP – Inštitút zdravotnej politiky, ale Inštitút zdravotných analýz. Budeme stále robiť podklady, ale už by sme nerobili implementáciu,” hovoril o nových analytikoch Smatana. Vláda tiež presunula Implementačnú jednotku - analytický útvar pod Úradom vlády - na Ministerstvo financií. Mnohí analytici s tým nesúhlasili a podali preto výpoveď. Inštitút enviromentálnej politiky stále funguje a publikuje pod Ministerstvom životného prostredia. Na Ministerstve školstva sa však rozpadla tamojšia analytická jednotka.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré ministerstvá zmenili a tým oslabili svoje analytické jednotky, neprišli sme však o nich (úplne). Keďže tvrdenie Petra Kmeca budí dojem, akoby rezorty úplne stratili svoje analytické kapacity, čo ale nie je pravda, hodnotíme ho ako zavádzajúce. Po nástupe vlády Igora Matoviča odišiel z Inštitútu zdravotnej politiky na Ministerstve zdravotníctva jeho dovtedajší šéf Martin Smatana. Po ňom v tejto analytickej jednotke skončili ďalší jej pracovníci. Rezort ju neskôr premenoval na Inštitút zdravotných analýz a vytvoril nový tím. „Minister ohlásil, že má inú predstavu o úlohe inštitútu. Je to jasné aj z názvu: už sa nebude volať IZP – Inštitút zdravotnej politiky, ale Inštitút zdravotných analýz. Budeme stále robiť podklady, ale už by sme nerobili implementáciu,” hovoril o nových analytikoch Smatana. Vláda tiež presunula Implementačnú jednotku - analytický útvar pod Úradom vlády - na Ministerstvo financií. Mnohí analytici s tým nesúhlasili a podali preto výpoveď. Inštitút enviromentálnej politiky stále funguje a publikuje pod Ministerstvom životného prostredia. Na Ministerstve školstva sa však rozpadla tamojšia analytická jednotka."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["odišiel", "skončili", "premenoval", "vytvoril", "hovoril", "presunula", "podali", "funguje", "publikuje", "rozpadla"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22395328/martin-smatana-konci-ako-generalny-riaditel-izp.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/793950/na-institute-zdravotnej-politiky-po-sefovi-analytikov-koncia-aj-dalsi-ludia/", "https://www.health.gov.sk/?iza", "https://e.dennikn.sk/1985518/krajci-tvori-novy-analyticky-tim-po-odchode-ludi-z-institutu-zdravotnej-politiky-sefa-uz-ma/", "https://e.dennikn.sk/1938679/smatana-po-svojom-odchode-hovorilo-sa-o-mne-vsetko-od-toho-ze-spavam-s-druckerom-az-po-to-ze-kradnem-pribory-z-kuchyne/", "https://index.sme.sk/c/22547571/straznici-ministerstiev-koncia-ostal-jeden-analytik.html", "https://index.sme.sk/c/22547571/straznici-ministerstiev-koncia-ostal-jeden-analytik.html", "https://www.minzp.sk/iep/publikacie/", "https://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-analyzy/", "https://dennikn.sk/2250580/je-skandal-ako-minister-grohling-neriesi-vzdelavanie-pocas-pandemie-hovoria-jeho-analytici-institut-sa-rozpadava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:26.377580+00:00"}
{"id": "vr16428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16428", "speaker": "Stanislav Mičev", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-micev", "statement": "Banskobystrický okres dostal za posledné 3 roky viac ako 70 000 €, kým lučenecký len 3000 €.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Keďže rozdiely v dotáciách od predsedu pre tieto dva okresy nie sú až také veľké ako Mičev uvádza, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. V iných príspevkoch však používa správne údaje. Mičev povedal tento výrok vo videu na jeho Facebook stránke v rámci predstavovania 2. časti svojej kampane Kvality života \" Rozhodnite o peniazoch kraja \", keď sa snažil poukázať na neférové prerozdeľovanie peňazí pre menšie okresy v južnej časti banskobystrického kraja. Je síce pravda, že tieto rozdiely sú výrazné , avšak kým časť výroku o lučeneckom okrese je pravdivá, pretože dotácia za posledné 3 roky pre tento okres bola 2 877€ (500€ pre rok 2014 , 750€ pre 2015 a 1 627€ pre 2016 ) a teda po zaokrúhlení a s 5% toleranciou je to naozaj 3 000€, dotácie pre banskobystrický okres tvorili dokopy sumu 678 930€ (22 586€ pre rok 2014 , 20 257€ pre 2015 a 25 050€ pre 2016 ), teda táto suma neprekračovala hodnotu 70 000€. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže rozdiely v dotáciách od predsedu pre tieto dva okresy nie sú až také veľké ako Mičev uvádza, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. V iných príspevkoch však používa správne údaje. Mičev povedal tento výrok vo videu na jeho Facebook stránke v rámci predstavovania 2. časti svojej kampane Kvality života \" Rozhodnite o peniazoch kraja \", keď sa snažil poukázať na neférové prerozdeľovanie peňazí pre menšie okresy v južnej časti banskobystrického kraja. Je síce pravda, že tieto rozdiely sú výrazné , avšak kým časť výroku o lučeneckom okrese je pravdivá, pretože dotácia za posledné 3 roky pre tento okres bola 2 877€ (500€ pre rok 2014 , 750€ pre 2015 a 1 627€ pre 2016 ) a teda po zaokrúhlení a s 5% toleranciou je to naozaj 3 000€, dotácie pre banskobystrický okres tvorili dokopy sumu 678 930€ (22 586€ pre rok 2014 , 20 257€ pre 2015 a 25 050€ pre 2016 ), teda táto suma neprekračovala hodnotu 70 000€. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["iných príspevkoch", "Facebook stránke", "Rozhodnite o peniazoch kraja", "sú výrazné", "2014", "2015", "2016", "2014", "2015", "2016"], "url": ["https://www.facebook.com/stanomicev/videos/291148888022233/", "https://www.facebook.com/stanomicev/", "https://www.facebook.com/stanomicev/videos/295005904303198/", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/zoznam%20poporenych%20projektov/Podporené%20žiadosti%20zoznam_Predseda%20BBSK_2016.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/Dotacie/2014/8-predseda-BBSK-2014.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/Dotacie/2015/Zoznam%20podporených%20projektov%20predseda%20BBSK_2015.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/zoznam%20poporenych%20projektov/Podporené%20žiadosti%20zoznam_Predseda%20BBSK_2016.pdf", "http://https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/Dotacie/2014/8-predseda-BBSK-2014.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/Dotacie/2015/Zoznam%20podporených%20projektov%20predseda%20BBSK_2015.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/zoznam%20poporenych%20projektov/Podporené%20žiadosti%20zoznam_Predseda%20BBSK_2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:36.546071+00:00"}
{"id": "vr34168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34168", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som v parlamente viac ako 12 rokov a toto viem, že ani v minulosti takýto útok (ako útok Hlinu na Martvoňa, pozn.) nikdy nebol.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V parlamente sa počas dvanásťročného pôsobenia Kaliňáka odohrali menšie fyzické útoky, žiadny však rozsahu útoku A. Hlinu na Martvoňa. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Robert Kaliňák pôsobí podľa webovej stránky NR SR i podľa jeho osobného profilu na webovej stránke MV SR v parlamente od roku 2002. Ak počítame rok 2002 a 2013 ako celý rok pôsobenia, je pravdou, že R. Kaliňák pôsobí približne 12 rokov v NR SR. V parlamente sa podľa nám dostupných informácií od r. 2002 odohrali dva menšie fyzické útoky:", "analysis_paragraphs": ["V parlamente sa počas dvanásťročného pôsobenia Kaliňáka odohrali menšie fyzické útoky, žiadny však rozsahu útoku A. Hlinu na Martvoňa. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Robert Kaliňák pôsobí podľa webovej stránky NR SR i podľa jeho osobného profilu na webovej stránke MV SR v parlamente od roku 2002. Ak počítame rok 2002 a 2013 ako celý rok pôsobenia, je pravdou, že R. Kaliňák pôsobí približne 12 rokov v NR SR. V parlamente sa podľa nám dostupných informácií od r. 2002 odohrali dva menšie fyzické útoky:"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "MV SR", "Matovič", "Rafael Rafaj", "transparent", "Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom", "Ľubomírom Galkom a Pavlom Paškom", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc", "http://www.minv.sk/?minister-vnutra-Robert-Kalinak", "http://tv.sme.sk/v/16834/matovic-dostal-od-belousovovej-facku.html", "http://www.ta3.com/clanok/8865/rafael-rafaj-napadol-v-parlamente-igora-matovica.html", "http://www.sme.sk/c/6243791/rafaj-napadol-v-parlamente-matovica.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167663-matovic-a-kalinak-sa-skoro-pobili/", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/v-parlamente-hrozila-bitka-medzi-galkom-a-paskom.html", "http://www.sme.sk/c/6922698/hlina-napadol-martvona-v-parlamente.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:15.809169+00:00"}
{"id": "vr26608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26608", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "A ja si pamätám na nedávnej jednej veľkej udalosti, keď prezident Obama podal ruku Castrovi.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historické podanie rúk medzi prezidentom USA Obamom a kubánskym lídrom Raúlom Castrom sa odohralo počas smútočného ceremoniálu smrti Nelsona Mandelu, 10 decembra 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Historické podanie rúk medzi prezidentom USA Obamom a kubánskym lídrom Raúlom Castrom sa odohralo počas smútočného ceremoniálu smrti Nelsona Mandelu, 10 decembra 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["podanie", "ceremoniálu"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2013/dec/10/obama-shakes-hands-raul-castro-mandela-memorial", "http://www.cbc.ca/news/world/barack-obama-raul-castro-shake-hands-at-mandela-memorial-1.2457898"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:27.947811+00:00"}
{"id": "vr33816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33816", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A čo je dôležité, že pán prezident rozhodol o nevymenovaní tiež na základe nálezu ústavného súdu. Ktorý mu takúto kompetenciu dal.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk už overoval pravdivost podobného výroku v diskusii Ústavná žaloba na prezidenta ( O 5 minút 12 , 17.2.2013)", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už overoval pravdivost podobného výroku v diskusii Ústavná žaloba na prezidenta ( O 5 minút 12 , 17.2.2013)"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "rozhodnutia", "liste"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/357", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:41.665528+00:00"}
{"id": "49723", "numeric_id": 49723, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49723", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Aj iné krajiny na západ od nás mali pandémiu a energetickú krízu a zvládli ich podstatne lepšie a dnes nie sú v takých zložitých ekonomických situáciách.", "statement_date": "2024-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vývoj ekonomických ukazovateľov, ako sú deficit, hrubý dlh, inflácia hrubý domáci produkt a nezamestnanosť, ukazuje, že dopady pandémie a energetickej krízy sa v Európe prejavili rozdielne. Viaceré západoeurópske krajiny čelili výraznému nárastu deficitu a dlhu, pričom Slovensko v týchto ukazovateľoch nebolo v porovnaní s nimi v najhoršej situácii. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nGlobálny stav zdravotnej núdze ( PHEIC ), vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 30. januára 2020. Tento stav trval do 5. mája 2023. WHO vyhlásilo pandémiu 11. marca 2020.\n\nPodľa Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické analýzy ( wiiw ), „krajiny strednej a východnej Európy (SVE) a vybrané štáty južnej Európy ekonomicky podstatne lepšie zvládli pandemický rok 2020 než západné členské krajiny Európskej únie, čiastočne však na úkor verejného zdravia.“\n\nPozreli sme sa aj na vybrané ekonomické ukazovatele, ktoré Pellegrini spomenul v predchádzajúcich vetách - deficit verejnej správy, hrubý dlh verejnej správy, hrubý domáci produkt a inflácia.\n\nDeficit verejnej správy\n\nZ porovnania deficitu verejnej správy v pred-pandemickom roku 2019 a po-pandemickom roku 2023 vyplýva, že Slovensko malo na rozdiel od západnejších krajín EÚ v roku 2023 druhý najvyšší deficit na úrovni 4,9 % HDP, pričom pred pandémiou malo Slovensko deficit vo výške 1,2 % HDP. Najvyšší deficit na úrovni 5,5 % HDP zaznamenalo po pandémii Francúzsko, ktoré však už pred pandémiou vykazovalo deficit na úrovni 2,4 % HDP.\n\nNajvýraznejší nárast deficitu o 4 percentuálne body v porovnaní rokov 2019 a 2023 zaznamenalo Česko a Nemecko, ktoré nasleduje Slovensko s nárastom deficitu o 3,7 p.b.\n\nPorovnanie deficitu (-)/prebytku (+) verejných financií v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .\n\nHrubý dlh verejnej správy\n\nNajvýznamnejší nárast hrubého dlhu verejnej správy o 14 p.b. zaznamenalo v porovnaní rokov 2019 a 2023 Česko, kde stúpol dlh z úrovne 30 % HDP v roku 2019 na úroveň 44 % HDP, nasleduje Francúzsko, kde došlo k nárastu dlhu o 12,7 p.b. z 97 % HDP na 110,6 % HDP a Španielsko, ktoré zaznamenalo nárast dlhu verejnej správy o 9,5 p.b. z úrovne 98,2 % HDP na 107,7 % HDP v roku 2023. Slovensko zaznamenalo nárast o 8 p.b. z pôvodných 48 % HDP na 56 % HDP. Najvyšší hrubý dlh v roku 2023 zaznamenalo Francúzsko (110,6 % HDP), ktoré nasleduje Španielsko (107,7 % HDP), Belgicko (105,2 % HDP), Portugalsko (99,1 % HDP), Rakúsko (77,8 % HDP) a Nemecko (63,6 % HDP).\n\nPorovnanie hrubého dlhu verejnej správy v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .\n\nHrubý domáci produkt\n\nPodľa štúdie pre Európsky parlament, práve „vývoj reálneho HDP od roku 2019 ukazuje, aký obrovský vplyv mal \"náhle zastavenie kvôli COVID-u\" na globálnu ekonomickú aktivitu.\n\nV rámci porovnania rokov 2019 a 2023, najvýraznejší pokles reálneho HDP na obyvateľa v trhových cenách spomedzi krajín západne od Slovenska zaznamenalo Nemecko, a to pokles o 430 EUR.\n\nPorovnanie HDP/per capita v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .\n\nInflácia\n\nZ pohľadu inflácie nebolo Slovensko pri porovnaní roku 2019 pred pandémiou a roku 2023 po pandémii v porovnaní s krajinami na západ v najhoršej situácii. K najvyššiemu nárastu inflácie o 9,4 percentuálneho bodu došlo v Česku z úrovne 2,6 % na 12 %. Na Slovensku v týchto rokoch došlo k nárastu o 11 p.b. z predpandemickej úrovne 2,8 % na 11 % v roku 2023.\n\nPorovnanie inflácie v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .\n\nNezamestnanosť\n\nPri porovnaní roku 2019 pred pandémiou a roku 2023 po pandémii covid-19 bola nezamestnanosť na Slovensku na približne stálej úrovni, pričom došlo k nárastu len o 0,1 p.b. na úroveň 5,8 %. Najvyšší nárast zaznamenalo Česko, kde pri porovnaní rokov 2019 a 2023 stúpla nezamestnanosť o 0,6 p.b., avšak spomedzi porovnávaných západných krajín dosiahlo Česko v roku 2023 aj po tomto zvýšení najnižšiu nezamestnanosť. Naopak, k poklesu nezamestnanosti v porovnávaných rokoch o 1,9 p.b. došlo v Španielsku, kde sa však nezamestnanosť drží na najvyššej úrovni v rámci porovnávaných krajín.\n\nPorovnanie nezamestnanosti v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .", "analysis_paragraphs": ["Vývoj ekonomických ukazovateľov, ako sú deficit, hrubý dlh, inflácia hrubý domáci produkt a nezamestnanosť, ukazuje, že dopady pandémie a energetickej krízy sa v Európe prejavili rozdielne. Viaceré západoeurópske krajiny čelili výraznému nárastu deficitu a dlhu, pričom Slovensko v týchto ukazovateľoch nebolo v porovnaní s nimi v najhoršej situácii. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Globálny stav zdravotnej núdze ( PHEIC ), vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 30. januára 2020. Tento stav trval do 5. mája 2023. WHO vyhlásilo pandémiu 11. marca 2020.", "Podľa Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické analýzy ( wiiw ), „krajiny strednej a východnej Európy (SVE) a vybrané štáty južnej Európy ekonomicky podstatne lepšie zvládli pandemický rok 2020 než západné členské krajiny Európskej únie, čiastočne však na úkor verejného zdravia.“", "Pozreli sme sa aj na vybrané ekonomické ukazovatele, ktoré Pellegrini spomenul v predchádzajúcich vetách - deficit verejnej správy, hrubý dlh verejnej správy, hrubý domáci produkt a inflácia.", "Deficit verejnej správy", "Z porovnania deficitu verejnej správy v pred-pandemickom roku 2019 a po-pandemickom roku 2023 vyplýva, že Slovensko malo na rozdiel od západnejších krajín EÚ v roku 2023 druhý najvyšší deficit na úrovni 4,9 % HDP, pričom pred pandémiou malo Slovensko deficit vo výške 1,2 % HDP. Najvyšší deficit na úrovni 5,5 % HDP zaznamenalo po pandémii Francúzsko, ktoré však už pred pandémiou vykazovalo deficit na úrovni 2,4 % HDP.", "Najvýraznejší nárast deficitu o 4 percentuálne body v porovnaní rokov 2019 a 2023 zaznamenalo Česko a Nemecko, ktoré nasleduje Slovensko s nárastom deficitu o 3,7 p.b.", "Porovnanie deficitu (-)/prebytku (+) verejných financií v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .", "Hrubý dlh verejnej správy", "Najvýznamnejší nárast hrubého dlhu verejnej správy o 14 p.b. zaznamenalo v porovnaní rokov 2019 a 2023 Česko, kde stúpol dlh z úrovne 30 % HDP v roku 2019 na úroveň 44 % HDP, nasleduje Francúzsko, kde došlo k nárastu dlhu o 12,7 p.b. z 97 % HDP na 110,6 % HDP a Španielsko, ktoré zaznamenalo nárast dlhu verejnej správy o 9,5 p.b. z úrovne 98,2 % HDP na 107,7 % HDP v roku 2023. Slovensko zaznamenalo nárast o 8 p.b. z pôvodných 48 % HDP na 56 % HDP. Najvyšší hrubý dlh v roku 2023 zaznamenalo Francúzsko (110,6 % HDP), ktoré nasleduje Španielsko (107,7 % HDP), Belgicko (105,2 % HDP), Portugalsko (99,1 % HDP), Rakúsko (77,8 % HDP) a Nemecko (63,6 % HDP).", "Porovnanie hrubého dlhu verejnej správy v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .", "Hrubý domáci produkt", "Podľa štúdie pre Európsky parlament, práve „vývoj reálneho HDP od roku 2019 ukazuje, aký obrovský vplyv mal \"náhle zastavenie kvôli COVID-u\" na globálnu ekonomickú aktivitu.", "V rámci porovnania rokov 2019 a 2023, najvýraznejší pokles reálneho HDP na obyvateľa v trhových cenách spomedzi krajín západne od Slovenska zaznamenalo Nemecko, a to pokles o 430 EUR.", "Porovnanie HDP/per capita v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .", "Inflácia", "Z pohľadu inflácie nebolo Slovensko pri porovnaní roku 2019 pred pandémiou a roku 2023 po pandémii v porovnaní s krajinami na západ v najhoršej situácii. K najvyššiemu nárastu inflácie o 9,4 percentuálneho bodu došlo v Česku z úrovne 2,6 % na 12 %. Na Slovensku v týchto rokoch došlo k nárastu o 11 p.b. z predpandemickej úrovne 2,8 % na 11 % v roku 2023.", "Porovnanie inflácie v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat .", "Nezamestnanosť", "Pri porovnaní roku 2019 pred pandémiou a roku 2023 po pandémii covid-19 bola nezamestnanosť na Slovensku na približne stálej úrovni, pričom došlo k nárastu len o 0,1 p.b. na úroveň 5,8 %. Najvyšší nárast zaznamenalo Česko, kde pri porovnaní rokov 2019 a 2023 stúpla nezamestnanosť o 0,6 p.b., avšak spomedzi porovnávaných západných krajín dosiahlo Česko v roku 2023 aj po tomto zvýšení najnižšiu nezamestnanosť. Naopak, k poklesu nezamestnanosti v porovnávaných rokoch o 1,9 p.b. došlo v Španielsku, kde sa však nezamestnanosť drží na najvyššej úrovni v rámci porovnávaných krajín.", "Porovnanie nezamestnanosti v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat ."], "analysis_date": "2024-10-18", "analysis_sources": {"text": ["PHEIC", "wiiw", "deficitu", "deficitu", "Eurostat", "dlhu", "Eurostat", "štúdie", "porovnania", "Eurostat", "inflácie", "Eurostat", "nezamestnanosť", "Eurostat"], "url": ["https://www.who.int/europe/emergencies/situations/covid-19", "https://www.teraz.sk/import/stredna-a-vychodna-europa-ekonomicky/542120-clanok.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/65e3c740-2c3d-4666-92c6-60a91bc9f69e?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/65e3c740-2c3d-4666-92c6-60a91bc9f69e?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/65e3c740-2c3d-4666-92c6-60a91bc9f69e?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/444402a9-d5e4-44ca-9ada-024ca99e4778?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/444402a9-d5e4-44ca-9ada-024ca99e4778?lang=en", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2022/699531/IPOL_STU(2022)699531_EN.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/eba625f0-e68d-47a4-a59e-748ce797595b?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/eba625f0-e68d-47a4-a59e-748ce797595b?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/4200cd32-d95e-41fc-bf5a-7b281f31372c?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/4200cd32-d95e-41fc-bf5a-7b281f31372c?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/3df2ea63-d845-45ff-a2c2-f86897f9bb95?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/3df2ea63-d845-45ff-a2c2-f86897f9bb95?lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:47.156514+00:00"}
{"id": "vr37443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37443", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Keď sa zmenil Zákonník práce, keď bol ministrom pán Kaník, keď sme zobrali do úvahy ročné obdobie, tak za rok a pol po tejto novelizácii stúpala nezamestnanosť na Slovensku.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Zákonníka práce vedená ministrom Kaníkom bola účinná od 1. júla 2003. Podľa údajov štatistického úradu bola miera nezamestnanosti v 2. a 3. kvartáli roku 2003 17,0%; v 3. kvartáli 2004 17,5% a v 1. kvartáli 2005 tiež 17,5%. Možno však stojí za zmienku, že od 2. kvartálu roku 2005 miera nezamestnanosti klesla na 16,2 % a klesala ďalej.", "analysis_paragraphs": ["Novela Zákonníka práce vedená ministrom Kaníkom bola účinná od 1. júla 2003. Podľa údajov štatistického úradu bola miera nezamestnanosti v 2. a 3. kvartáli roku 2003 17,0%; v 3. kvartáli 2004 17,5% a v 1. kvartáli 2005 tiež 17,5%. Možno však stojí za zmienku, že od 2. kvartálu roku 2005 miera nezamestnanosti klesla na 16,2 % a klesala ďalej."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "2003", "2005"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=9485", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1933", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1931"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:02.052834+00:00"}
{"id": "vr34312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34312", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tak ako v doprave, tak to má byť aj v tomto zákone, pretože do roku 2009 do konca roku 2009 v mnohých obciach na jazykovo zmiešanom území oficiálne oznámenia išli len v maďarskom jazyku. Mám množstvo dokumentácie, ktoré o tom hovoria a sami si starostovia priznali, že si mysleli, že tých 20, 30 Slovákov, ktorí tam žijú ovládajú maďarský jazyk.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Korzár prišiel so správou, že v obci Trakany na východe Slovenska, neďaleko maďarských hraníc, hlási obecný rozhlas len v maďarčine. Podnet na ministerstvo kultúry dal obyvateľ obce, ktorého rodina sa do obce prisťahovala asi pred 2 rokmi. Starosta obce József Kopász (SMK) vysvetlil, že doteraz hlásenie správ len v maďarčine nikomu neprekážalo. „Brali sme do úvahy, že 97 percent obyvateľov je maďarskej národnosti a takmer všetci vieme po maďarsky. Od kolegov viem, že aj oni to tak robili. Nevideli sme na tom nič zlé ani nezákonné,“ uviedol starosta. Po podnete začal Kopász rovnako ako aj ostatní starostovia hlásiť všetky správy dvojjazyčne.", "analysis_paragraphs": ["Denník Korzár prišiel so správou, že v obci Trakany na východe Slovenska, neďaleko maďarských hraníc, hlási obecný rozhlas len v maďarčine. Podnet na ministerstvo kultúry dal obyvateľ obce, ktorého rodina sa do obce prisťahovala asi pred 2 rokmi. Starosta obce József Kopász (SMK) vysvetlil, že doteraz hlásenie správ len v maďarčine nikomu neprekážalo. „Brali sme do úvahy, že 97 percent obyvateľov je maďarskej národnosti a takmer všetci vieme po maďarsky. Od kolegov viem, že aj oni to tak robili. Nevideli sme na tom nič zlé ani nezákonné,“ uviedol starosta. Po podnete začal Kopász rovnako ako aj ostatní starostovia hlásiť všetky správy dvojjazyčne."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Korzár"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5108156/oznam-v-madarcine-riesila-policia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:55.687115+00:00"}
{"id": "vr35639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35639", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Iný príklad, vláda bývalá schválila aj v parlamente, zvýšila rodičovské príspevky pred voľbami...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica v decembri minulého roka schválila zákon o zvýšen í rodičovských príspevkov.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica v decembri minulého roka schválila zákon o zvýšen í rodičovských príspevkov."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "zvýšen"], "url": ["http://www.upsvar-ke.sk/rodicovsky/RP.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5177723/rodicovsky-prispevok-sa-zvysi-iba-podla-zasluh.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:34.782968+00:00"}
{"id": "vr16846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16846", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Obnovujeme a modernizujeme župné cesty, celkovo 800 kilometrov (od vzniku kraja, pozn.)", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2005 do 2016 bolo v Žilinskom samosprávnom kraji opravených 773,46 km ciest II. a III. triedy, ďalšie kilometre sa opravili v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe dokumentu Základné údaje o sieti cestných komunikácií, ktorý vydala Slovenská správa ciest (SSC) k 1. januáru 2017, je súhrnná dĺžka diaľníc, rýchlostných ciest a ciest I., II. a III. triedy 2 040,305 km, pričom cesty I., II. a III. triedy tvoria 1 938,708 km. ( .pdf , s. 1) Predseda ŽSK vo výroku deklaruje, že bolo obnovených alebo renovovaných 800 km ciest v Žilinskej župe, a to od obdobia vzniku župy. Demagog.SK vyžiadal informácie o opravených úsekoch ciest II. a III. triedy, takto získané informácie sú uvedené v tabuľke nižšie. Za obdobie 2005-2016 tak bolo opravených viac ako 773 km ciest. Webové stránky Žilinského kraja pravidelne zverejňujú správy o letnej údržbe či o investíciach do cestných komunikácií na území župy, napríklad správa z portálu regionzilina.sk hovorí \"...o obnove ciest po zimnom období, do ktorých investuje župa 5,5 mil. (80 kilometrov ciest a mostov II. a III. triedy).\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2005 do 2016 bolo v Žilinskom samosprávnom kraji opravených 773,46 km ciest II. a III. triedy, ďalšie kilometre sa opravili v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe dokumentu Základné údaje o sieti cestných komunikácií, ktorý vydala Slovenská správa ciest (SSC) k 1. januáru 2017, je súhrnná dĺžka diaľníc, rýchlostných ciest a ciest I., II. a III. triedy 2 040,305 km, pričom cesty I., II. a III. triedy tvoria 1 938,708 km. ( .pdf , s. 1) Predseda ŽSK vo výroku deklaruje, že bolo obnovených alebo renovovaných 800 km ciest v Žilinskej župe, a to od obdobia vzniku župy. Demagog.SK vyžiadal informácie o opravených úsekoch ciest II. a III. triedy, takto získané informácie sú uvedené v tabuľke nižšie. Za obdobie 2005-2016 tak bolo opravených viac ako 773 km ciest. Webové stránky Žilinského kraja pravidelne zverejňujú správy o letnej údržbe či o investíciach do cestných komunikácií na území župy, napríklad správa z portálu regionzilina.sk hovorí \"...o obnove ciest po zimnom období, do ktorých investuje župa 5,5 mil. (80 kilometrov ciest a mostov II. a III. triedy).\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "údržbe", "investíciach", "správa"], "url": ["http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/infolisty-k_mapam/za_kraj.pdf", "http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-dopravy-uzemneho-planovania/doprava/udrzba-opravy-cestnej-siete.html", "http://www.regionzilina.sk/files/noviny/noviny-2017/liptov/zsk-my-liptovske-noviny-05-22-6.pdf", "http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/kraj-navysil-zupny-rozpocet-26-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:16.688335+00:00"}
{"id": "vr30279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30279", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Smer navrhoval, dnes sme zaviedli bankovú daň vo výške 0,4%, Maďarsko má jediná krajina v Európe vyššiu, má 0,5%, Smer navrhoval dokonca, aby sme túto daň dali vo výške 0,7%.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER , 21.október 2011:", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER , 21.október 2011:"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Strana SMER", "Aktuálne.sk", "banky.sk"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/2938/vladny-navrh-zakona-o-bankovej-dani-obral-slovensko-o-miliony-eur", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1244786", "http://banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:11.382154+00:00"}
{"id": "49314", "numeric_id": 49314, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49314", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Že človek obvinený z korupcie, bol sa teda informovať na ministerstve financií za Smer o stave verejných financií.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radko Kuruc, obžalovaný z korupcie v kauze Mýtnik, sa v stredu 4. novembra spolu s podpredsedom Smeru zúčastnili schôdzky s Michalom Horváthom na Ministerstve financií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDenník N zverejnil 5. októbra správu, že sa Radko Kuruc spolu s podpredsedom strany Smer-SD Ladislavom Kamenickým zúčastnil na rokovaní s povereným ministrom financií Michalom Horváthom.\n\nV kauze Mýtnik bol obvinený a vyšetrovaný za prijatie úplatkov v celkovej výške 120-tisíc eur. Jeho obvinenia v policajných akciách Mýtnik I až III sa týkajú korupcie pri verejných obstarávaniach na Finančnej správe SR a ministerstve financií, ako aj ovplyvňovania legislatívnych procesov. Proces trvá od roku 2021 a celá kauza nie je uzatvorená.\n\nZ kolúznej väzby bol Kuruc prepustený v októbri 2021 na základe rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry. V decembri 2021 senát Ústavného súdu čiastočne vyhovel ústavnej sťažnosti a rozhodol, že v prípade Kuruca bolo porušené základné právo nebyť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Napriek tomu, že Kuruc už nie je stíhaný väzobne je stále obžalovaný z korupcie.\n\nRadko Kuruc pôsobil ako poradca guvernéra Národnej banky Slovenska v rokoch 2007 - 2010, poradca ministra financií a riaditeľ odboru v rokoch 2010 - 2012 a v rokoch 2014 - 2019 ako štátny tajomník na Ministerstve financií SR.", "analysis_paragraphs": ["Radko Kuruc, obžalovaný z korupcie v kauze Mýtnik, sa v stredu 4. novembra spolu s podpredsedom Smeru zúčastnili schôdzky s Michalom Horváthom na Ministerstve financií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Denník N zverejnil 5. októbra správu, že sa Radko Kuruc spolu s podpredsedom strany Smer-SD Ladislavom Kamenickým zúčastnil na rokovaní s povereným ministrom financií Michalom Horváthom.", "V kauze Mýtnik bol obvinený a vyšetrovaný za prijatie úplatkov v celkovej výške 120-tisíc eur. Jeho obvinenia v policajných akciách Mýtnik I až III sa týkajú korupcie pri verejných obstarávaniach na Finančnej správe SR a ministerstve financií, ako aj ovplyvňovania legislatívnych procesov. Proces trvá od roku 2021 a celá kauza nie je uzatvorená.", "Z kolúznej väzby bol Kuruc prepustený v októbri 2021 na základe rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry. V decembri 2021 senát Ústavného súdu čiastočne vyhovel ústavnej sťažnosti a rozhodol, že v prípade Kuruca bolo porušené základné právo nebyť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Napriek tomu, že Kuruc už nie je stíhaný väzobne je stále obžalovaný z korupcie.", "Radko Kuruc pôsobil ako poradca guvernéra Národnej banky Slovenska v rokoch 2007 - 2010, poradca ministra financií a riaditeľ odboru v rokoch 2010 - 2012 a v rokoch 2014 - 2019 ako štátny tajomník na Ministerstve financií SR."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "bol", "obvinenia", "nie je", "bol", "vyhovel", "obžalovaný", "pôsobil", "štátny tajomník"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3608210/", "https://dennikn.sk/minuta/3130649/", "https://sita.sk/osobnosti/radko-kuruc/page/2/", "https://sita.sk/osobnosti/radko-kuruc/", "https://sita.sk/byvaleho-statneho-tajomnika-radka-kuruca-obvineneho-v-ramci-akcie-mytnik-iii-prepustili-z-vazby/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/612617-najvyssi-sud-porusil-zakladne-pravo-byvaleho-statneho-tajomnika-kuruca/", "https://dennikn.sk/3485533/svedok-kazimir-imrezceho-mi-predstavil-kalinak-s-brhelom-som-po-vstupe-do-politiky-obmedzil-kontakty/", "https://www.sario.sk/sites/default/files/data/KuruczCV.pdf", "https://sita.sk/vofinanciach/statny-tajomnik-rezortu-financii-radko-kuruc-odstupuje-na-vlastnu-ziadost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:39.460530+00:00"}
{"id": "vr32333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32333", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale my sme sedeli s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov. Boli tam predstavitelia automobilového priemyslu, strojárskeho priemyslu a ešte neviem akého. Všetci povedali, zákonník práce nemá žiadny zásadný vplyv na zamestnanosť.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico rokoval so zástupcami zamestnávateľov a odborov 11. septembra. Tlačová konferencia z tohto stretnutia je dostupná tu. Okrem Jána Richtera a Roberta Fica, boli prítomní: Emil Machina, predseda Odborového zväzu KOVO, Milan Cagala, prezident Zväzu strojárenského priemyslu a Jaroslav Holeček, prezident Zväzu automobilového priemyslu. Z video záznamu vyplýva, že hlavnou témou bol Zákonník práce a aj to, že k nemu predstavitelia odborov a zväzov nemali námietky.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico rokoval so zástupcami zamestnávateľov a odborov 11. septembra. Tlačová konferencia z tohto stretnutia je dostupná tu. Okrem Jána Richtera a Roberta Fica, boli prítomní: Emil Machina, predseda Odborového zväzu KOVO, Milan Cagala, prezident Zväzu strojárenského priemyslu a Jaroslav Holeček, prezident Zväzu automobilového priemyslu. Z video záznamu vyplýva, že hlavnou témou bol Zákonník práce a aj to, že k nemu predstavitelia odborov a zväzov nemali námietky."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["tu."], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/novela-zakonnika-prace-je-vysledok-zdraveho-kompromisu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:04.342430+00:00"}
{"id": "vr27506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27506", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Veľmi dobre viete, že ten návrh na oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu, aj Súdnej rady som predložila aj ja, tento návrh do parlamentu. Zároveň treba povedať, že poslanci Smeru zaňho nezahlasovali.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v rokoch 2010-2011 Lucia Žitňanská ako ministerka spravodlivosti plánovala zmeny v súdnictve, medzi ktorými sa nachádzalo aj oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Návrh na zmenu Ústavy predložilo Ministerstvo spravodlivosti parlamentu v auguste 2011. Poslanci Smeru vopred varovali , že návrh nepodporia, a neskôr skutočne hlasovali proti nemu. Koalícii sa nepodarilo získať dostatočný počet hlasov na zmenu Ústavy. Návrh bol preto neskôr stiahnutý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v rokoch 2010-2011 Lucia Žitňanská ako ministerka spravodlivosti plánovala zmeny v súdnictve, medzi ktorými sa nachádzalo aj oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Návrh na zmenu Ústavy predložilo Ministerstvo spravodlivosti parlamentu v auguste 2011. Poslanci Smeru vopred varovali , že návrh nepodporia, a neskôr skutočne hlasovali proti nemu. Koalícii sa nepodarilo získať dostatočný počet hlasov na zmenu Ústavy. Návrh bol preto neskôr stiahnutý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["plánovala", "Návrh", "varovali", "hlasovali"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/174976/zitnanska-robi-poriadky-v-sudnej-rade-jej-rokovania-by-mali-byt-verejne.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3782", "http://www.sme.sk/c/6043645/smer-zastavi-plan-koalicie-oddelit-funkcie-v-sudnictve.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:05.636263+00:00"}
{"id": "vr33194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33194", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Veď predsa konanie na Ústavnom súde vo veci sťažnosti pána Čentéša proti rozhodnutiu prezidenta len prebieha. Nemáme žiadne rozhodnutie.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkový priebeh konania je zatiaľ popísaný v tlačovej správe ÚS SR. Sťažnosť Jozefa Čentéša bola podaná 3. januára 2013, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Následne bola 9. januára 2013 podaná námietka Jozefa Čentéša voči predpojatosti pridelených sudcov. Dňa 24. januára ÚS SR pridelil nových sudcov k prípadu Jozefa Čentéša. Po tomto kroku, prezident SR podal 28. januára námietku voči predpojatosti novopridelených sudcov. Výpis aktuálnych informácií od ÚS SR nenaznačuje ukončené konanie do tohto dňa. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože výsledok sťažnosti Jozefa Čentéša nie je k dnešnému dňu k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["Celkový priebeh konania je zatiaľ popísaný v tlačovej správe ÚS SR. Sťažnosť Jozefa Čentéša bola podaná 3. januára 2013, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Následne bola 9. januára 2013 podaná námietka Jozefa Čentéša voči predpojatosti pridelených sudcov. Dňa 24. januára ÚS SR pridelil nových sudcov k prípadu Jozefa Čentéša. Po tomto kroku, prezident SR podal 28. januára námietku voči predpojatosti novopridelených sudcov. Výpis aktuálnych informácií od ÚS SR nenaznačuje ukončené konanie do tohto dňa. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože výsledok sťažnosti Jozefa Čentéša nie je k dnešnému dňu k dispozícii."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe", "aktuálnych informácií"], "url": ["http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__11_13_namietky_Gasparovic.pdf", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1278026"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:01.816579+00:00"}
{"id": "vr37030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37030", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ide nám o to, čo sme sľúbili ľuďom pred voľbami, že v situáciách, kedy sa bude treba rozhodnúť, tak nebudeme sa rozhodovať podľa toho, že či je niečo koaličné a opozičné.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Matovič v rozhovore pre denník Plus jeden deň uviedol, že hnutie Obyčajní ľudia budú hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia a nebudú rozlišovať, či sa bude jednať o koaličný alebo opozičný návrh. Rozhodujúce bude to, či bude návrh zákona dobrý alebo zlý.", "analysis_paragraphs": ["Matovič v rozhovore pre denník Plus jeden deň uviedol, že hnutie Obyčajní ľudia budú hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia a nebudú rozlišovať, či sa bude jednať o koaličný alebo opozičný návrh. Rozhodujúce bude to, či bude návrh zákona dobrý alebo zlý."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["denník Plus jeden deň"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/rozhovory/matovic-hlasovat-budeme-podla-svedomia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:46.624494+00:00"}
{"id": "49414", "numeric_id": 49414, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49414", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "No Európska únia, Európska prokuratúra a Európska komisia hovorí, že preboha, nerobte to. Európska prokuratúra, orgán Európskej únie hovorí, že takéto zníženie trestných sadzieb a zrušenie Špeciálnej prokuratúry oslabí schopnosť Slovenska vyšetrovať podvody s eurofondami a na konci toho celého nám dokonca hrozí, že nám zastaví eurofondy, to nehovoríme my, opozícia, to hovorí Európska prokuratúra, ktorá varuje Fica, že preboha, nerobte to, takže neviem, ako môže ísť o zosúladenie, harmonizáciu s Európskou úniou, keď samotná únia nám hovorí, že toto preboha nerobte.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda predstavila koncom minulého roka návrh, ktorým chce presadiť zmeny v trestnom zákone aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. K plánovaným krokom vlády sa kriticky vyjadrili viaceré európske inštitúcie. V decembri 2023 sa Európska prokuratúra vyjadrila, že podľa nej budú plánované kroky vlády znamenať \"amnestiu\" v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. K plánom vlády sa vyjadrila aj Európska komisia, ktorá požiadala slovenskú vládu, aby nepokračovala v zamýšľaných zmenách a najmä aby, sa neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý. Po odzení Šimečkovho výroku skritizoval návrh novely Trestného zákona v uznesení aj Európsky parlament.\n\nSlovenská vláda predstavila koncom minulého roka návrh zákona, ktorým chce presadiť zmeny v trestnom zákone aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. K plánovaným krokom vlády sa kriticky vyjadril viaceré európske inštitúcie.\n\nV decembri 2023 predsedníčka európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová adresovala list Európskej komisii (EK), v ktorom upozorňuje na zmeny v trestnom práve a ochrane oznamovateľov aj rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa EPPO plánované kroky vlády predstavujú \"amnestiu\" v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.\n\nK plánom vlády sa ešte pred listom EPPO vyjadrila aj Európska komisia, ktorá požiadala slovenskú vládu aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach\" a najmä aby ,,sa neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni\".\n\nTri dni po odzení Šimečkovho výroku odsúdil snahy vlády aj Európsky parlament. Poslanci Európskeho parlamentu prijali 17. januára uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["Vláda predstavila koncom minulého roka návrh, ktorým chce presadiť zmeny v trestnom zákone aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. K plánovaným krokom vlády sa kriticky vyjadrili viaceré európske inštitúcie. V decembri 2023 sa Európska prokuratúra vyjadrila, že podľa nej budú plánované kroky vlády znamenať \"amnestiu\" v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. K plánom vlády sa vyjadrila aj Európska komisia, ktorá požiadala slovenskú vládu, aby nepokračovala v zamýšľaných zmenách a najmä aby, sa neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý. Po odzení Šimečkovho výroku skritizoval návrh novely Trestného zákona v uznesení aj Európsky parlament.", "Slovenská vláda predstavila koncom minulého roka návrh zákona, ktorým chce presadiť zmeny v trestnom zákone aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. K plánovaným krokom vlády sa kriticky vyjadril viaceré európske inštitúcie.", "V decembri 2023 predsedníčka európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová adresovala list Európskej komisii (EK), v ktorom upozorňuje na zmeny v trestnom práve a ochrane oznamovateľov aj rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa EPPO plánované kroky vlády predstavujú \"amnestiu\" v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.", "K plánom vlády sa ešte pred listom EPPO vyjadrila aj Európska komisia, ktorá požiadala slovenskú vládu aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach\" a najmä aby ,,sa neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni\".", "Tri dni po odzení Šimečkovho výroku odsúdil snahy vlády aj Európsky parlament. Poslanci Európskeho parlamentu prijali 17. januára uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "adresovala", "požiadala", "odsúdil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.aktuality.sk/clanok/GqCqS6Z/europska-prokuratura-upozornila-eurokomisiu-na-obavy-z-rusenia-specialnej-prokuratury/", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2023120600000496", "http://europoslanci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:11.353809+00:00"}
{"id": "vr26270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26270", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Získali sme (SMER-SD, pozn.) o 23 poslancov v samosprávnych krajoch viac ako sme mali.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok by sa dal hodnotiť dvomi spôsobmi: Ľubomír Vážny hovorí buď o volebnom zisku kandidátov, ktorý kandidovali za SMER-SD v koalícii s inou stranou (KDH v prípade NSK a BBSK, pozn.) alebo len o kandidátoch, ktorý kandidovali samostatne za SMER-SD (nepočítame teda koalíciu ako celok, ale kandidátov podľa ich straníckej príslušnosti, pozn.). V obidvoch variantoch je však uvádzaný počet nesprávny alebo nepresný . Variant 1. - SMER-SD + koaličný partneri: Strana SMER-SD nezískala v zastupiteľstvách o 23 mandátov viac . Vo voľbách v roku 2009 získali kandidáti SMER-SD (vrátane koaličných partnerov) 189 mandátov , ale vo voľbách 2013 získali (vrátane koaličných partnerov) len 175 mandátov v zastupiteľstvách samosprávnych krajov. Celkovo teda SMER-SD naopak stratil 14 poslaneckých mandátov . Variant 2. - len kandidáti, ktorí sú členmi strany SMER-SD: Kandidáti, ktorí sú členmi strany SMER-SD získali v roku 2009 celkovo 135 mandátov a v roku 2013 celkovo 161 mandátov. Z tohto pohľadu strana teda dosiahla nárast, avšak nie o 23 mandátov , ako uvádza Ľ. Vážny, ale o 26 . Výsledky volieb: Variant 1. - údaje o zvolených kandidátoch strany SMER-SD spolu s koaličnými partnermi : 2009 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 14 10 27 38 21 27 35 26 189 2013 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 1 12 25 32 19 25 35 26 175 Variant 2. - údaje o zisku kandidátov, ktorí sú členmi strany SMER-SD: 2009 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 13 4 20 15 16 20 21 26 135 2013 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 1 12 25 19 19 24 35 26 161 Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok by sa dal hodnotiť dvomi spôsobmi: Ľubomír Vážny hovorí buď o volebnom zisku kandidátov, ktorý kandidovali za SMER-SD v koalícii s inou stranou (KDH v prípade NSK a BBSK, pozn.) alebo len o kandidátoch, ktorý kandidovali samostatne za SMER-SD (nepočítame teda koalíciu ako celok, ale kandidátov podľa ich straníckej príslušnosti, pozn.). V obidvoch variantoch je však uvádzaný počet nesprávny alebo nepresný . Variant 1. - SMER-SD + koaličný partneri: Strana SMER-SD nezískala v zastupiteľstvách o 23 mandátov viac . Vo voľbách v roku 2009 získali kandidáti SMER-SD (vrátane koaličných partnerov) 189 mandátov , ale vo voľbách 2013 získali (vrátane koaličných partnerov) len 175 mandátov v zastupiteľstvách samosprávnych krajov. Celkovo teda SMER-SD naopak stratil 14 poslaneckých mandátov . Variant 2. - len kandidáti, ktorí sú členmi strany SMER-SD: Kandidáti, ktorí sú členmi strany SMER-SD získali v roku 2009 celkovo 135 mandátov a v roku 2013 celkovo 161 mandátov. Z tohto pohľadu strana teda dosiahla nárast, avšak nie o 23 mandátov , ako uvádza Ľ. Vážny, ale o 26 . Výsledky volieb: Variant 1. - údaje o zvolených kandidátoch strany SMER-SD spolu s koaličnými partnermi : 2009 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 14 10 27 38 21 27 35 26 189 2013 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 1 12 25 32 19 25 35 26 175 Variant 2. - údaje o zisku kandidátov, ktorí sú členmi strany SMER-SD: 2009 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 13 4 20 15 16 20 21 26 135 2013 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: BSK TTSK TSK NSK ŽSK BBSK PSK KSK CELKOVO 1 12 25 19 19 24 35 26 161 Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-26", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2013", "2009", "2013"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab8d.jsp@lang=sk&kraj=1.htm", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_org%C3%A1nov_samospr%C3%A1vnych_krajov_na_Slovensku_v_roku_2009#V.C3.BDsledky_volieb_do_zastupite.C4.BEstva_samospr.C3.A1vnych_krajov", "http://www.sme.sk/c/7001097/devat-grafov-ktore-vam-ukazu-vsetko-o-volbach-do-vuc.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:40.191381+00:00"}
{"id": "vr33312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33312", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Je cirka 400 výrobkov vyrobených na Slovensku, ktoré majú právo mať na výrobku označené SK kvalita.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z. Simon nesprávne uvádza počet výrobkov, ktoré obdržali právo mať označenie Kvalita SK. K 4. marcu 2013 je počet takýchto výrobkov 514 . Ešte v októbri 2012 bol počet výrobkov s označením Značka Kvality SK okolo 400 .", "analysis_paragraphs": ["Z. Simon nesprávne uvádza počet výrobkov, ktoré obdržali právo mať označenie Kvalita SK. K 4. marcu 2013 je počet takýchto výrobkov 514 . Ešte v októbri 2012 bol počet výrobkov s označením Značka Kvality SK okolo 400 ."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["514", "októbri"], "url": ["http://www.znackakvality.sk/doc/zoznam-aktualnych-vyrobkov-po-dg-2013.doc", "http://ekonomika.sme.sk/c/6576425/jahnatek-uz-vie-ktora-potravina-je-slovenska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:38.579216+00:00"}
{"id": "vr27438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27438", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Kosovo uznali s výnimkou 4 krajín a našej krajiny, všetky krajiny EÚ.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Kisku sme overovali už v predchádzajúcich debatách. Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 96 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí, Enver Hoxhaja, z februára 2014, je ich po posledom Lesothe už 106. Čaká sa tiež na potvrdenie uznania Tanzániou. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 107 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus, teda 5 krajín. Ide teda okrem Slovenska a ďalšie štyri krajiny, ktoré neuznali Kosovo. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Kisku sme overovali už v predchádzajúcich debatách. Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 96 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí, Enver Hoxhaja, z februára 2014, je ich po posledom Lesothe už 106. Čaká sa tiež na potvrdenie uznania Tanzániou. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 107 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus, teda 5 krajín. Ide teda okrem Slovenska a ďalšie štyri krajiny, ktoré neuznali Kosovo. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "vyjadrenia", "Čaká sa", "Kosovothanksyou.com", "Nemecka", "Francúzska", "neuznalo"], "url": ["http://www.mfa-ks.net/?page=2,33", "http://www.balkaneu.com/lesotho-106-country-recognize-independence-kosovo/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.dw.de/germany-recognizes-independent-kosovo/a-3138042-1", "http://www.spiegel.de/international/europe/suspense-is-over-france-germany-and-uk-to-recognize-kosovo-a-536119.html", "http://www.ta3.com/clanok/1019883/slovensko-a-spanielsko-nezmenia-nazor-na-kosovo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:01.906027+00:00"}
{"id": "vr31524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31524", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja pripomeniem legislatívu, už som ju tu spomínal, emisné dane. 80% sadzba dane bola uvalená.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Touto 80-percentnou emisnou daňou Peter Kažimír pravdepodobne myslí 80-percentnú daň na prebytočné emisné kvóty ako aj na ich držbu. Bola prijatá v rámci novely zákona o dani z príjmov koncom roka 2010. Išlo o opatrenie vyvolávajúce nespokojnosť u vtedajšej opozície, ako i mnohých podnikov. Opozícia namietala protiústavnosťou takéhoto zákona. V prípade podnikov nemožno vylúčiť, že viaceré podniky majú nadbytok iba preto, že investovali do ekologizácie výroby a predajom povoleniek chceli len tieto investície vykryť – teda vlastne naplniť zámer celého systému emisných kvót, ktorým je znižovanie objemu vypúšťaných emisií, tvrdí Trend.sk . Podľa vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, mnoho podnikov s povolenkami hospodárilo neefektívne a dostalo viac povoleniek ako v skutočností potrebujú, uviedol Euractiv.sk Jednalo sa teda o zdanenie súčtu nespotrebovaných emisných kvót za príslušný kalendárny rok a prevedených kvót v jednotlivých mesiacoch, ktoré sa ohodnotia trhovou cenou.", "analysis_paragraphs": ["Touto 80-percentnou emisnou daňou Peter Kažimír pravdepodobne myslí 80-percentnú daň na prebytočné emisné kvóty ako aj na ich držbu. Bola prijatá v rámci novely zákona o dani z príjmov koncom roka 2010. Išlo o opatrenie vyvolávajúce nespokojnosť u vtedajšej opozície, ako i mnohých podnikov. Opozícia namietala protiústavnosťou takéhoto zákona. V prípade podnikov nemožno vylúčiť, že viaceré podniky majú nadbytok iba preto, že investovali do ekologizácie výroby a predajom povoleniek chceli len tieto investície vykryť – teda vlastne naplniť zámer celého systému emisných kvót, ktorým je znižovanie objemu vypúšťaných emisií, tvrdí Trend.sk . Podľa vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, mnoho podnikov s povolenkami hospodárilo neefektívne a dostalo viac povoleniek ako v skutočností potrebujú, uviedol Euractiv.sk Jednalo sa teda o zdanenie súčtu nespotrebovaných emisných kvót za príslušný kalendárny rok a prevedených kvót v jednotlivých mesiacoch, ktoré sa ohodnotia trhovou cenou."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["namietala", "Trend.sk", "Euractiv.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/198038/miklosovu-dan-z-emisii-preveruje-ustavny-sud-brusel-hrozi-zalobou/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/emisnu-dan-napadli-na-ustavnom-sude.html", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/dan-80-na-prebytocne-emisne-kvoty-schvalena-016326"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:59.602697+00:00"}
{"id": "vr28403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28403", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "S pánom Bauerom taktiež už dlhé roky, ešte desať rokov dozadu, keď bol prvýkrát, už si nepamätám presne kedy, primátorom, tak vtedy sme ho podporili.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože zatiaľ čo pri svojej prvej kandidatúre Rudolf Bauer nebol podporovaný priamo SMK (nakoľko táto ešte neexistovala), bol podporovaný jednou zo strán z ktorých SMK neskôr vznikla. Prvý krát kandidoval Rudolf Bauer do pozície primátora Košíc už v roku 1993, kedy vo voľbách zvíťazil. Podporovaný bol vtedy stranami KDH, MOS, ODÚ a ODS. Práve MOS (Maďarská občianska strana) je jednou zo zakladajúcich strán SMK . Rudolf Bauer následne pôsobil ako viceprimátor mesta Košice, župan košického samosprávneho kraja a ako poslanec NR SR. V súčasnej dobe je starostom mestskej časti Košice - Západ. Pri voľbách na túto pozíciu bol opäť podporovaný SMK-MKP, spolu so stranami SDKÚ-DS, KDH, KDS, OKS a DS. V nasledujúcich voľbách je podporovaný stranami KDH, SDKÚ-DS, NOVA, SaS, SMK-MKP, OKS, DS a OBYČAJNÝ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože zatiaľ čo pri svojej prvej kandidatúre Rudolf Bauer nebol podporovaný priamo SMK (nakoľko táto ešte neexistovala), bol podporovaný jednou zo strán z ktorých SMK neskôr vznikla. Prvý krát kandidoval Rudolf Bauer do pozície primátora Košíc už v roku 1993, kedy vo voľbách zvíťazil. Podporovaný bol vtedy stranami KDH, MOS, ODÚ a ODS. Práve MOS (Maďarská občianska strana) je jednou zo zakladajúcich strán SMK . Rudolf Bauer následne pôsobil ako viceprimátor mesta Košice, župan košického samosprávneho kraja a ako poslanec NR SR. V súčasnej dobe je starostom mestskej časti Košice - Západ. Pri voľbách na túto pozíciu bol opäť podporovaný SMK-MKP, spolu so stranami SDKÚ-DS, KDH, KDS, OKS a DS. V nasledujúcich voľbách je podporovaný stranami KDH, SDKÚ-DS, NOVA, SaS, SMK-MKP, OKS, DS a OBYČAJNÝ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Podporovaný bol vtedy", "SMK", "podporovaný", "nasledujúcich"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=15", "http://www.sme.sk/c/855389/chronologia-vzniku-smk.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab10.jsp@lang=sk&sr=1.htm", "http://www.kosice.sk/clanok.php?file=volby_komunalne2014.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:58.637944+00:00"}
{"id": "vr35606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35606", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Áno, plytvanie a obrovská korupcia, to samozrejme s plytvaním súvisí, je jedným zo zásadných problémov, ktoré tu máme, v tomto rebríčku, ktorý som spomínal najnovšom, sme sa dokonca, to je množstvo ukazovateľov hodnotených, sme sa ocitli v oblasti podľa kritéria korupcia v rozhodovaní vládnych činiteľov na predposlednom 138. mieste zo 139 hodnotených krajín spolu sme medzi tromi najhoršími krajinami v oblasti korupcie, spolu s Argentínou a Dominikánskou republikou.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa hodnotí korupciu verejných inštitúcií v kategórii „Ethic and corruption“, ktorá má tri podkategórie: Diversion of public funds, Public trust of politicians a Irregular payments and bribes. Ani v jednom nie je Slovensko medzi troma najhoršími krajinami (postupne od prvej zmienenej kategórie: 110 z 139, 113 z 139, 132 z 139, 72 z 139). Na 138 mieste sme skončili v kategórii Favoritism in decisions of governmental officials. Celkový prehľad výsledkov Slovenska nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Správa hodnotí korupciu verejných inštitúcií v kategórii „Ethic and corruption“, ktorá má tri podkategórie: Diversion of public funds, Public trust of politicians a Irregular payments and bribes. Ani v jednom nie je Slovensko medzi troma najhoršími krajinami (postupne od prvej zmienenej kategórie: 110 z 139, 113 z 139, 132 z 139, 72 z 139). Na 138 mieste sme skončili v kategórii Favoritism in decisions of governmental officials. Celkový prehľad výsledkov Slovenska nájdete tu ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://gcr.weforum.org/gcr2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:39.223279+00:00"}
{"id": "vr14822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14822", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Čo sme spravili ešte za vlády Ivety Radičovej bolo, že sa začala zverejňovať uplatniteľnosť absolventov a ich plat. Vláda Roberta Fica to stopla.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 bol skutočne Ministerstvom školstva uverejnený prehľad o absolventskej miere nezamestnanosti. V ďalších rokoch takéto oficiálne prehľady absentovali. Takisto boli počas ministrovania Eugena Jurzycu zverejnené údaje o výške platov absolventov, čo sa však nestalo v ďalších rokoch počas vlády R. Fica, v roku 2015 však minister Draxler takéto údaje zverejnil, no stále ostáva pravdou, že po svojom nástupe (2012) vláda Roberta Fica takéto zverejňovanie stopla, bolo opätovne obnovené až neskôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas vlády Ivety Radičovej- v roku 2011, bol zverejnený prehľad o absolventskej miere nezamestnanosti: \" Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR preto pripravilo prehľad uplatnenia absolventov vysokých škôl na trhu práce. Pri jeho výklade sa bude vychádzať z tzv. absolventskej miery nezamestnanosti (AMN) jednotlivých vysokých škôl, a to podľa skupín študijných odborov. AMN vyjadruje podiel počtu nezamestnaných absolventov školy k 30. septembru 2009 k počtu absolventov príslušnej vysokej školy v rokoch 2008 a 2009. (....) Pri príprave štatistiky vychádzalo ministerstvo z podkladov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz v školstve (UIPŠ). V spolupráci s týmito inštitúciami, ako aj Sociálnou poisťovňou chce pripraviť rezort školstva niekoľko zmien metodiky pre lepšiu výpovednú schopnosť údajov, ktoré prehľad obsahuje .\" informuje stránka Ministerstva školstva a denník SME . Podobný oficiálny prieskum sa nám pre ďalšie roky nepodarilo nájsť, UIPŠ však zverejňuje na svojej stránke informácie, na základe ktorých napríklad mimovládna organizácia INEKO vypočítala absolventskú mieru nezamestnanosti.\" Vyplýva to z analýzy INEKO, v rámci ktorej sme pre jednotlivé vysoké školy v SR vypočítali AMN za roky 2010 až 2013, a to podľa definície absolventov škôl v zákone o službách zamestnanosti a s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ). \" Ministerstvo školstva v tomto období zverejňovalo aj výšku platov absolventov, informuje TASR v septembri 2011. \" Ministerstvo školstva v piatok spustilo testovaciu verziu portálu, ktorý zverejňuje priemerné platy absolventov vysokých škôl a ich fakúlt. Na internete je k dispozícii na adrese absolventi.iedu.sk .\" Stránka v súčasnosti nefuguje. V nasledujúcich rokoch neboli zverejnené oficiálne údaje o výške platov. O absencii takýchto údajov v roku 2013 informuje napríklad INEKO , ktoré odporúča zverejňovanie takýchto informácii vláde zaviezť. \" Vlada by mala (...) zaviest pravidelne a cielene informovanie ziakov a rodicov o miere nezamestnanosti ako aj vyske platov absolventov konkretnych strednych aj vysokych skol.(...) priemerné nástupné platy absolventov, ktoré však momentálne nie sú k dispozícii, keďže ministerstvo školstva ich v roku 2012 prestalo zverejňovať .\" K zverejneniu výšky platov absolventov však došlo neskôr- v roku 2015 za ministra Draxlera. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 bol skutočne Ministerstvom školstva uverejnený prehľad o absolventskej miere nezamestnanosti. V ďalších rokoch takéto oficiálne prehľady absentovali. Takisto boli počas ministrovania Eugena Jurzycu zverejnené údaje o výške platov absolventov, čo sa však nestalo v ďalších rokoch počas vlády R. Fica, v roku 2015 však minister Draxler takéto údaje zverejnil, no stále ostáva pravdou, že po svojom nástupe (2012) vláda Roberta Fica takéto zverejňovanie stopla, bolo opätovne obnovené až neskôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas vlády Ivety Radičovej- v roku 2011, bol zverejnený prehľad o absolventskej miere nezamestnanosti: \" Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR preto pripravilo prehľad uplatnenia absolventov vysokých škôl na trhu práce. Pri jeho výklade sa bude vychádzať z tzv. absolventskej miery nezamestnanosti (AMN) jednotlivých vysokých škôl, a to podľa skupín študijných odborov. AMN vyjadruje podiel počtu nezamestnaných absolventov školy k 30. septembru 2009 k počtu absolventov príslušnej vysokej školy v rokoch 2008 a 2009. (....) Pri príprave štatistiky vychádzalo ministerstvo z podkladov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz v školstve (UIPŠ). V spolupráci s týmito inštitúciami, ako aj Sociálnou poisťovňou chce pripraviť rezort školstva niekoľko zmien metodiky pre lepšiu výpovednú schopnosť údajov, ktoré prehľad obsahuje .\" informuje stránka Ministerstva školstva a denník SME . Podobný oficiálny prieskum sa nám pre ďalšie roky nepodarilo nájsť, UIPŠ však zverejňuje na svojej stránke informácie, na základe ktorých napríklad mimovládna organizácia INEKO vypočítala absolventskú mieru nezamestnanosti.\" Vyplýva to z analýzy INEKO, v rámci ktorej sme pre jednotlivé vysoké školy v SR vypočítali AMN za roky 2010 až 2013, a to podľa definície absolventov škôl v zákone o službách zamestnanosti a s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ). \" Ministerstvo školstva v tomto období zverejňovalo aj výšku platov absolventov, informuje TASR v septembri 2011. \" Ministerstvo školstva v piatok spustilo testovaciu verziu portálu, ktorý zverejňuje priemerné platy absolventov vysokých škôl a ich fakúlt. Na internete je k dispozícii na adrese absolventi.iedu.sk .\" Stránka v súčasnosti nefuguje. V nasledujúcich rokoch neboli zverejnené oficiálne údaje o výške platov. O absencii takýchto údajov v roku 2013 informuje napríklad INEKO , ktoré odporúča zverejňovanie takýchto informácii vláde zaviezť. \" Vlada by mala (...) zaviest pravidelne a cielene informovanie ziakov a rodicov o miere nezamestnanosti ako aj vyske platov absolventov konkretnych strednych aj vysokych skol.(...) priemerné nástupné platy absolventov, ktoré však momentálne nie sú k dispozícii, keďže ministerstvo školstva ich v roku 2012 prestalo zverejňovať .\" K zverejneniu výšky platov absolventov však došlo neskôr- v roku 2015 za ministra Draxlera. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Jurzycu", "Ministerstva školstva", "SME", "INEKO", "TASR", "INEKO", "2015"], "url": ["http://www.naseplaty.sk/aktualne-spravodajstvo/4103/Jurzyca-zverejnil-platy-absolventov-vysokych-skol.html", "https://www.minedu.sk/pri-vybere-vysokej-skoly-pomoze-uchadzacom-aj-prehlad-nezamestnanosti-jej-absolventov/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6111018/stat-zverejnil-poradie-vysokych-skol-podla-uplatnenia-absolventov.html", "http://ineko.blog.sme.sk/c/362875/absolventi-vysokych-skol-s-dlhsou-tradiciou-si-hladaju-pracu-lahsie.html", "http://domov.sme.sk/c/6067895/ministerstvo-zverejnilo-platy-absolventov-vysokych-skol.html", "http://www.ineko.sk/media/otazky-novinarov-a-odpovede-ineko-2013", "http://www.aktuality.sk/clanok/270216/analyza-absolventi-tychto-univerzit-zarabaju-najviac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:22.286290+00:00"}
{"id": "vr27344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27344", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "75 až 80 percent obyvateľov zarába menej, ako je priemer.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Milan Kňažko hovorí o zárobkoch ľudí. V roku 2013 b ola priemerná nominálna mzda (priemer 1. až 3. štvrťroka 2013) na úrovni 803 eur. Priemerná hrubá mzda v roku 2012 na úrovni 888 eur. Do 850 eur čiže menej ako priemernú hrubú mzdu, zarábalo podľa Štruktúry miezd SR 2012 (ŠÚ S R,.pdf s. 1) približne 65,3% pracujúcich. Kňažkove čísla by sedeli len ak by sme namiesto o “zárobkoch” (len zarábajúcich) uvažovali o mesačnom ekvivalentnom disponibilnom príjme jednotlivca (nie nevyhnutne zarábajúceho). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrimerná mzda v hospodársve bola v roku 2012 (v čase zisťovania EU SILC 2012) na úrovni 805 eur. Podľa EU SILC 2012 Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR z októbra 2013, malo 78% obyvateľov Slovenska mesačný ekvivalentného disponibilný príjem na úrovni do 800 eur (s. 37). To predstavuje po prepočte na počet obyvateľov SR, 4,211 milióna.\n\nNa základe údajov zo Sociálnej poisťovne, ktoré sme si vyžiadali na základe informovanej žiadosti, do 825 eur, čo je mierne nad priemerom v roku 2013 zarábalo 65% zamestnancov (nezapočítaní pracujúci na dohodu).", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko hovorí o zárobkoch ľudí. V roku 2013 b ola priemerná nominálna mzda (priemer 1. až 3. štvrťroka 2013) na úrovni 803 eur. Priemerná hrubá mzda v roku 2012 na úrovni 888 eur. Do 850 eur čiže menej ako priemernú hrubú mzdu, zarábalo podľa Štruktúry miezd SR 2012 (ŠÚ S R,.pdf s. 1) približne 65,3% pracujúcich. Kňažkove čísla by sedeli len ak by sme namiesto o “zárobkoch” (len zarábajúcich) uvažovali o mesačnom ekvivalentnom disponibilnom príjme jednotlivca (nie nevyhnutne zarábajúceho). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Primerná mzda v hospodársve bola v roku 2012 (v čase zisťovania EU SILC 2012) na úrovni 805 eur. Podľa EU SILC 2012 Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR z októbra 2013, malo 78% obyvateľov Slovenska mesačný ekvivalentného disponibilný príjem na úrovni do 800 eur (s. 37). To predstavuje po prepočte na počet obyvateľov SR, 4,211 milióna.", "Na základe údajov zo Sociálnej poisťovne, ktoré sme si vyžiadali na základe informovanej žiadosti, do 825 eur, čo je mierne nad priemerom v roku 2013 zarábalo 65% zamestnancov (nezapočítaní pracujúci na dohodu)."], "analysis_date": "2014-03-19", "analysis_sources": {"text": ["2013 b", "R,.pdf", "mzda", "EU SILC 2012", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67073", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053", "http://portal.statistics.sk/files/silc_2012.pdf", "https://docs.google.com/file/d/0B4YMkseJim8hLUV0ZDlwbXEzWXM/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:43.029711+00:00"}
{"id": "vr39072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39072", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pán poslanec, ale teraz ste trafili presne klinec po hlavičke. Viete prečo bol podaný ten druhý disciplinárny návrh? Kôli útoku na justíciu. Pretože je tam dôvodné podozrenie z toho, že sa manipulovalo s obsadením senátov. (reakcia na Maďaričovu otázku: \"A čo to je, pán poslanec, ak minister spravodlivosti zaútočí na predsedu Najvyššieho súdu spôsobom, že ho chce zbaviť jeho sudcovského povolania, talára? Čo to je?\", pozn.)", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR z dňa 25. novembra 2010: \"Po siedmich dňoch podala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na Ústavný súd SR ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR z dňa 25. novembra 2010: \"Po siedmich dňoch podala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na Ústavný súd SR ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi.\""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1220671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:00.583288+00:00"}
{"id": "vr35596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35596", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Teraz aj k tomu Medzinárodnému menovému fondu a som rád, že ho tu spomenul, pretože tu správu si treba prečítať, tam sa nepíše nič o spálenej zemi. Objektívne sa konštatuje, že z titulu krízy dopad na verejné financie je nejaký a ten stav je taký, aký je.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ona správa MMF nie je extrémne alarmistická, hovorí napríklad tiež: The underlying fiscal position has deteriorated sharply in tandem with the crisis, and a large fiscal consolidation is vital to reduce the general government deficit to below 3 percent of GDP by 2013.", "analysis_paragraphs": ["Ona správa MMF nie je extrémne alarmistická, hovorí napríklad tiež: The underlying fiscal position has deteriorated sharply in tandem with the crisis, and a large fiscal consolidation is vital to reduce the general government deficit to below 3 percent of GDP by 2013."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:42.667592+00:00"}
{"id": "vr26932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26932", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "27. júla 2012, pán minister Kažimír začal tlačovku k daňovej prognóze slovami- nemáme pre vás žiadne dobré správy. Robert Fico na tejto tlačovke chýbal. 27. septembra 2012 opäť minister Kažimír začína tlačovú konferenciu o daňovej prognóze slovami, citujem- opäť nemám pre vás dobré správy. Premiér Fico na tejto tlačovke chýbal. 8. februára 2013 Peter Kažimír začína tlačovú konferenciu k daňovej prognóze slovami- mám pre vás dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Robert Fico opäť na tlačovej konferencii chýbal.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačové besedy venujúce sa novým daňovým prognózam z rokov 2012 - 2013, o ktorých hovorí J. Kollár, sa skutočne vždy uskutočnili bez Roberta Fica a P. Kažimírom bola vždy v úvode ohlásená negatívna perspektíva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tlačové besedy venujúce sa novým daňovým prognózam z rokov 2012 - 2013, o ktorých hovorí J. Kollár, sa skutočne vždy uskutočnili bez Roberta Fica a P. Kažimírom bola vždy v úvode ohlásená negatívna perspektíva. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "TA3", "TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1003194/tb-ministra-financii-tema-nova-danova-prognoza.html", "http://www.ta3.com/clanok/1006680/tb-ministra-financii-p-kazimira-na-temu-nova-danova-prognoza.html", "http://www.ta3.com/clanok/1014495/tb-ministra-financii-p-kazimira-tema-danova-prognoza.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:23.423030+00:00"}
{"id": "vr37634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37634", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "My sme postavili myslím si 140 kilometrov v jednom profile (diaľnic pozn.)", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sme už v minulosti uviedli , na základe informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km . Toto číslo sa blíži k proklamovaným 140 km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už v minulosti uviedli , na základe informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km . Toto číslo sa blíži k proklamovaným 140 km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["uviedli"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/10/jan-figel-vs-robert-fico-o-5-minut-12-4-10-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:52.791106+00:00"}
{"id": "vr35563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35563", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak teda táto vláda pravicová povedala, že nejde cestou hospodárskeho rastu, lebo zastavuje ho, sama priznáva pravicová koalícia ,že balíček, ktorý teraz pripravuje bude znamenať  zastavenie hospodárskeho rastu, rast inflácie a  zmrazenie platov. Toto samotné ministerstvo financií priznáva vo svojej správe.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky, konkrétne jeho Výbor pre makroekonomické prognózy, zverejnil v septembri makroekonomickú prognózu (.pdf), ktorá potvrdzuje v roku 2011 zníženie rastu HDP o 0,7% na 3,3% (z 4,0% v roku 2010), ale v ďalších dvoch rokoch už bude HDP rásť. V roku 2012 by HDP malo byť na úrovni 4,5% a v roku 2013 na 4,7%. Prognóza rovnako ráta aj so znižovaním nezamestnanosti v rokoch 2012 a 2013, po náraste v roku 2011.\n\nPrognóza tiež konštatuje:", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky, konkrétne jeho Výbor pre makroekonomické prognózy, zverejnil v septembri makroekonomickú prognózu (.pdf), ktorá potvrdzuje v roku 2011 zníženie rastu HDP o 0,7% na 3,3% (z 4,0% v roku 2010), ale v ďalších dvoch rokoch už bude HDP rásť. V roku 2012 by HDP malo byť na úrovni 4,5% a v roku 2013 na 4,7%. Prognóza rovnako ráta aj so znižovaním nezamestnanosti v rokoch 2012 a 2013, po náraste v roku 2011.", "Prognóza tiež konštatuje:"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["makroekonomickú prognózu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:22.025708+00:00"}
{"id": "vr27101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27101", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Na Ukrajine žije aj slovenská menšina, je to jeden zo štátov, kde máme relatívne početnú menšinu slovenskej národnosti. Nezabudnime na to, že naši občania, alebo teda ľudia ktorí sa hlásia slovenskej národnosti teda naši ľudia tam žijú.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa nachádza na Ukrajine odhadom 17 000 Slovákov. Podľa rovnakého zdroja napríklad v Bulharsku žije 250 Slovákov, v Poľsku 15 tisíc, Rakúsku 30 tisíc, Rumunsku18 tisíc, Rusku 2 tisíc, Srbsku 60 tisíc, Taliansku 15 tisíc, Španielsku 6 tisíc, Spojených štátoch 1 200 tisíc, Veľkej Británii 90 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa nachádza na Ukrajine odhadom 17 000 Slovákov. Podľa rovnakého zdroja napríklad v Bulharsku žije 250 Slovákov, v Poľsku 15 tisíc, Rakúsku 30 tisíc, Rumunsku18 tisíc, Rusku 2 tisíc, Srbsku 60 tisíc, Taliansku 15 tisíc, Španielsku 6 tisíc, Spojených štátoch 1 200 tisíc, Veľkej Británii 90 tisíc."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí", "existencia"], "url": ["http://www.uszz.sk/sk/pocty-a-odhady", "http://www.mzv.sk/gkuzhorod"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:41.167200+00:00"}
{"id": "vr34614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34614", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "a tak ako na rade aj teraz to dopadlo tak, že ani Mária Sabolová, ani druhý kandidát Ján Dečo nezískali dostatočný počet...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidáti Mária Sabolová a Ján Dečo neuspeli . Podpredsedami strany KDH sa stali Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký.", "analysis_paragraphs": ["Kandidáti Mária Sabolová a Ján Dečo neuspeli . Podpredsedami strany KDH sa stali Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["neuspeli"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:42.675183+00:00"}
{"id": "vr37943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37943", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však jazyk slovenský chráni zákon o štátnom jazyku. Funguje to tak a bude to fungovať ako doteraz s tým, že samozrejme, tá hranica sa mení. Keď si zoberiete starý zákon, môžem vám citovať, ale predpokladám, že to jednak nechcete, na to nemáme čas ako vždy.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Asi najzásadnejšou zmenou podla tohto návrhu zákona zníženie kvóra na 15%, ale zdaleka nie je jedinou. Návrh dalej rozširuje možnosti, kedy príslušníci menšín alebo obyvatelia SR používajúci jazyk menšín majú možnost používat tento jazyk v úradnom styku, pri vydávaní úradných dokladov, v zdravotníckych zariadeniach, tiež pri informovaní obyvatelov. Zaujímavou zmenou je aj nový odstavec 8 paragrafu 2, ktorý hovorí, že: \"(8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia;\" Tým rozširuje možnost používanie jazykov menšín aj v obciach, ktoré nedosahujú potrebných 15%. Zásadnou zmenou je aj pridanie sankcií v prípade neumožnenia používania jazykov národnostných menšín vo výške 50 až 2500 eur. \"Podla navrhovanej zmeny tohto zákona sa v paragrafe 7 - (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" odkaz na poznámku pod ciarou 1 vypúšta; slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú'.", "analysis_paragraphs": ["Asi najzásadnejšou zmenou podla tohto návrhu zákona zníženie kvóra na 15%, ale zdaleka nie je jedinou. Návrh dalej rozširuje možnosti, kedy príslušníci menšín alebo obyvatelia SR používajúci jazyk menšín majú možnost používat tento jazyk v úradnom styku, pri vydávaní úradných dokladov, v zdravotníckych zariadeniach, tiež pri informovaní obyvatelov. Zaujímavou zmenou je aj nový odstavec 8 paragrafu 2, ktorý hovorí, že: \"(8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia;\" Tým rozširuje možnost používanie jazykov menšín aj v obciach, ktoré nedosahujú potrebných 15%. Zásadnou zmenou je aj pridanie sankcií v prípade neumožnenia používania jazykov národnostných menšín vo výške 50 až 2500 eur. \"Podla navrhovanej zmeny tohto zákona sa v paragrafe 7 - (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" odkaz na poznámku pod ciarou 1 vypúšta; slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú'."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona", "navrhovanej zmeny"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:50.860410+00:00"}
{"id": "vr37742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37742", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "V roku 2008 stúpla daňová povinnosť bánk zo 6,1 miliardy na 7,3 preto, aj preto, že sme zmenili systém opravných položiek, ktorými sme dostali viac peňazí od bánk do daňových príjmov.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2007 sa uskutočnila reforma zákona o dani z príjmov. Najdôležitejšie zmeny v novele zákona o dani z príjmov č. 621/2007 Z. z. účinnej od 1.1.2008 si môžete pozrieť tu . Zvýšenie daňovej povinnosti na 7,3 miliardy sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2007 sa uskutočnila reforma zákona o dani z príjmov. Najdôležitejšie zmeny v novele zákona o dani z príjmov č. 621/2007 Z. z. účinnej od 1.1.2008 si môžete pozrieť tu . Zvýšenie daňovej povinnosti na 7,3 miliardy sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/ostatne/data/novela_1_%2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:44.953205+00:00"}
{"id": "vr25657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25657", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vo Washingtone na Medzinárodnom menovom fonde, kde sú dneska, tento víkend sú tam všetci ministri financií z celého sveta. Ak si pozrite a určite poznáte odkazy z Washingtonu, áno, tento rok je recesia na celom svete, predpokladajú sa problémy v rôznych oblastiach sveta, budúci rok bude lepšie.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa tento víkend (12. októbra 2013) uskutocnilo stretnutie ministrov financií v Washingtone. Správa zo stretnutia konštatuje náznaky zlepšujúcej sa situácie, hoci stále konštatuje recesiu. Zároven poukazuje na pretrvávajúce a niektoré nové riziká. Podla prognózy MMF štyri dni pred stretnutím, (8. októbra 2013) bude v roku 2014 o 0,7 p. b. vyšší rast globálnej ekonomiky ako tomu je v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tento víkend sa stretli ministri financií vo Washingtone na výrocnom zasadnutí MMF . Správa zo stretnutia uvádza, že svetová ekonomika je stále v recesii, ekonomický rast je stále utlmený a riziká stále ostávajú. Existujú náznaky zlepšujúcej sa situácie v rozvinutých ekonomikách. Výstup zo stretnutia taktiež konštatuje, že eurozóna sa postupne vynára z recesie. \" The global recovery is continuing. Growth remains subdued , however, and downside risks persist, with some new risks emerging. There are encouraging signs of improving activity in advanced economies, while growth in many emerging market economies has moderated. Growth has generally remained resilient in low-income countries. ...The recovery in the United States has gained ground, stimulus measures have induced a recovery in Japan, the euro area is emerging from recession , and in some other advanced economies including the United Kingdom growth is already picking up. Growth (low income countries, pozn.) has generally remained resilient. Sustained and more inclusive growth requires continued actions to promote financial deepening, productive public investment and services, and sound natural resource wealth management. ...Growth in emerging market economies continues to account for the bulk of global growth, but has moderated, in a few cases to a more sustainable level.\" The United States needs to take urgent action to address short-term fiscal uncertainties. The euro area should build on progress toward banking union and further reduce financial market fragmentation. Japan should implement medium-term fiscal consolidation, and structural reforms to invigorate growth. Je však pravdou, že tento rok je podla MMF (8. októbra 2013) odhadovaný nižší ekonomická rast ako tomu je v roku 2014. V roku 2014 bude rast podla prognózy oproti roku 2013 vyšší o 0,7 p. b. Treba však podotknút, že pôvodne v Júli 2013 bol rast na rok 2014 vyšší o 0,2 p.b. \"It now expects global growth of 2.9% this year, a cut of 0.3% from July's estimate. In 2014 it expects global growth of 3.6%, down 0.2%.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa tento víkend (12. októbra 2013) uskutocnilo stretnutie ministrov financií v Washingtone. Správa zo stretnutia konštatuje náznaky zlepšujúcej sa situácie, hoci stále konštatuje recesiu. Zároven poukazuje na pretrvávajúce a niektoré nové riziká. Podla prognózy MMF štyri dni pred stretnutím, (8. októbra 2013) bude v roku 2014 o 0,7 p. b. vyšší rast globálnej ekonomiky ako tomu je v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tento víkend sa stretli ministri financií vo Washingtone na výrocnom zasadnutí MMF . Správa zo stretnutia uvádza, že svetová ekonomika je stále v recesii, ekonomický rast je stále utlmený a riziká stále ostávajú. Existujú náznaky zlepšujúcej sa situácie v rozvinutých ekonomikách. Výstup zo stretnutia taktiež konštatuje, že eurozóna sa postupne vynára z recesie. \" The global recovery is continuing. Growth remains subdued , however, and downside risks persist, with some new risks emerging. There are encouraging signs of improving activity in advanced economies, while growth in many emerging market economies has moderated. Growth has generally remained resilient in low-income countries. ...The recovery in the United States has gained ground, stimulus measures have induced a recovery in Japan, the euro area is emerging from recession , and in some other advanced economies including the United Kingdom growth is already picking up. Growth (low income countries, pozn.) has generally remained resilient. Sustained and more inclusive growth requires continued actions to promote financial deepening, productive public investment and services, and sound natural resource wealth management. ...Growth in emerging market economies continues to account for the bulk of global growth, but has moderated, in a few cases to a more sustainable level.\" The United States needs to take urgent action to address short-term fiscal uncertainties. The euro area should build on progress toward banking union and further reduce financial market fragmentation. Japan should implement medium-term fiscal consolidation, and structural reforms to invigorate growth. Je však pravdou, že tento rok je podla MMF (8. októbra 2013) odhadovaný nižší ekonomická rast ako tomu je v roku 2014. V roku 2014 bude rast podla prognózy oproti roku 2013 vyšší o 0,7 p. b. Treba však podotknút, že pôvodne v Júli 2013 bol rast na rok 2014 vyšší o 0,2 p.b. \"It now expects global growth of 2.9% this year, a cut of 0.3% from July's estimate. In 2014 it expects global growth of 3.6%, down 0.2%.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["ministri", "MMF", "odhadovaný"], "url": ["http://www.imf.org/external/am/2013/imfc/attendees/index.htm", "http://www.imf.org/external/np/cm/2013/101213.htm", "http://www.bbc.co.uk/news/business-24444134"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:38.622477+00:00"}
{"id": "vr15521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15521", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Dvaja premiéri sú pomaličky v base, jeden je trestne stíhaný, sto poslancov je trestne stíhaných, padajú tam 25 ročné tresty, zrušili oligarchov, všetkých pozatvárali, majetky im zobrali. Sú v base policajti, prokurátori a sú v base korupční sudcovia... Za pár mesiacov to bolo vyriešené (hovorí o priebehu v Rumunsku, pozn.).", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rumunsko je známe bojom proti korupcii, pričom kľúčovú rolu zohráva rumunský National Anticorruption Directorate (DNA), ktorý obvinil veľké množstvo osôb zastávajúcich vysoké posty či inak vplyvných Rumunov – premiérov, poslancov, sudcov, policajtov i mediálnych magnátov. Presný počet, tak ako je uvádzaný v Kollárovom výroku sme nenašli. Kollár hovorí o 25 ročných trestoch, čo je prehnané. Najvyššie tresty odňatia slobody v roku 2014 boli uložené vo výške dvanásť, dvanásť a pol rokov. V niektorých prípadoch boli uplatnené finančné sankcie, avšak išlo o trest a nie o zhabanie majetku. Boj s korupciou, samozrejme, ani po takých výsledkoch nie je na konci, nebola a nebude to práca na pár mesiacov. Výrok Kollára hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2007 sa Rumunsko stalo členom EÚ s tým, že Európska komisia (EK) má monitorovať reformy právneho poriadku a boj proti korupcii ( Cooperation and Verification Mechanism ). Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní korupcie zohráva National Anticorruption Directorate (DNA), ktorý bol založený v roku 2003 a venuje sa závažnejším prípadom: \"Na stôl prokurátorov prichádzajú korupčné škandály, kde bol úplatok minimálne desaťtisíc eur, prípadne išlo o škodu vyššiu než 200-tisíc eur, alebo je páchateľom verejný činiteľ,\" píše TREND. V odhaľovaní káuz je DNA úspešná, pričom sa obžalobám i odsúdeniam nevyhli ani vysoko postavení funkcionári či oligarchovia. Podľa Správy o činnosti za rok 2015 DNA poslala pred súd premiéra, päť ministrov, 16 poslancov a päť senátorov. Dovedna 1 250 obvinených ( pdf. , s. 2). V správe sa tiež uvádza, že za rok 2015 bolo vydaných 950 konečných rozsudkov. ( pdf. , s. 5). \"Nových vyšetrovaní v priebehu minulého roka (2014 pozn.) otvorili vyše desaťtisíc, čo je najviac od roku 2002, keď agentúra vznikla,\" píše SME. V inom článku SME zasa uvádza (tiež za rok 2014): \"Obvinenia z korupcie sa týkajú aj expremiéra, vicepremiéra, siedmich exministrov, štyroch poslancov, europoslanca, 39 starostov, 25 sudcov a dvoch obchodných magnátov.\" Boris Kollár správne spomína aj odsúdenie prokurátorov či policajtov. “During November and December 2015, 65 court rulings remained final convicting 188 defendants in the corruption cases investigated by DNA, among whom there were a first prosecutor from a court prosecutor’s office, a judge, nine lawyers, two bailiffs, five company managers, a city mayor, an university rector, two doctors, five police officers, four Fraud Squad inspectors and five customs officers,\" píše The Romanian Journal. Hoci sme sa nedostali k údajom o celkovom počte trestne stíhaných, o ktorých hovorí Kollár, ale je pravdou, že sa jedná o veľké množstvo verejných činiteľov: \"Few countries can claim a sitting prime minister as one of the 1,250 public officials indicted for corruption in a single year,\" uvádza server politico.eu . Boris Kollár hovorí o ukladaní 25 ročných trestoch, čo je dosť prehnané. DNA uvádza , že trest odňatie slobody za rok 2014 bol uložený v rozmedzí desať mesiacov až 12 rokov. Jeden z najvyšších trestov mal dostať pre korupčné správanie sudca – tj. 22 rokov, avšak napokon dostal 12 a pol mesiaca. Tento sudca bol odsúdený v prípade Adamescu – rumunského milionára, ktorý bol činný nielen v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami, ale aj v oblasti médii. Adamescu bol odsúdený na štyri roky a štyri mesiace väzenia za korupciu. Odsúdený bol aj ďalší oligarcha Dan Voiculescu, a to na desať rokov väzenia a tiež majetkové sankcie : \"Prosecutors claim that the state was damaged by more than €60 million through these actions. The Bucharest Appeals Court sentenced Voiculescu and his accomplices last Friday. In order to cover damages, his verdict contained orders to seize his property, television studios, land belonging to his Antena media group, and his family was ordered to pay €1.3 million.\" Majetkové sankcie sa uplatnili aj v iných prípadoch na demonštráciu uvedieme prípad rumunského billionára: \"Romania’s National Anti-Corruption Directorate (DNA) seized € 2 million (US$ 2.7 million) worth of property owned by InterAgro, a fertilizer and agricultural conglomerate controlled by billionaire Ioan Niculae, reported Romania Insider. The property seized included 43 plots of land covering more than 100 hectares, two farms, a hotel complex, pastures and apartment buildings, stated a DNA press release.\" DNA si posvietila i na vysoko postavených politikov. Bývalý premiér Adrian Nastase bol za korupciu odsúdený na štyri roky väzenia. Ďalší ex-premiér Victor Ponta čelí stíhaniu a obvineniam z korupcie, o čom píše aj The Guardian : \"Ponta is being investigated on suspicion of using his authority to obtain money, goods or other improper benefits and being an accomplice to money laundering. Prosecutors put Ponta under judicial control – the equivalent of bail – meaning he has to report to prosecutors, needs to get permission to leave the country, cannot talk publicly about the inquiry or make public comments about prosecutors. Ponta is currently on trial in a separate case for corruption-related charges stemming from work he did as a lawyer from 2007 to 2008. He denies wrongdoing.\" Boj s korupciou, samozrejme, nie je na konci, EK vydala odporúčania pre Rumunsko aj na rok 2016 a predseda EK, Juncker, sa vyjadril, že monitorovanie bude trvať až do roku 2019. Práca Rumunskej DNA však môže byť pre ostatok Európy pozitívnym príkladom. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rumunsko je známe bojom proti korupcii, pričom kľúčovú rolu zohráva rumunský National Anticorruption Directorate (DNA), ktorý obvinil veľké množstvo osôb zastávajúcich vysoké posty či inak vplyvných Rumunov – premiérov, poslancov, sudcov, policajtov i mediálnych magnátov. Presný počet, tak ako je uvádzaný v Kollárovom výroku sme nenašli. Kollár hovorí o 25 ročných trestoch, čo je prehnané. Najvyššie tresty odňatia slobody v roku 2014 boli uložené vo výške dvanásť, dvanásť a pol rokov. V niektorých prípadoch boli uplatnené finančné sankcie, avšak išlo o trest a nie o zhabanie majetku. Boj s korupciou, samozrejme, ani po takých výsledkoch nie je na konci, nebola a nebude to práca na pár mesiacov. Výrok Kollára hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2007 sa Rumunsko stalo členom EÚ s tým, že Európska komisia (EK) má monitorovať reformy právneho poriadku a boj proti korupcii ( Cooperation and Verification Mechanism ). Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní korupcie zohráva National Anticorruption Directorate (DNA), ktorý bol založený v roku 2003 a venuje sa závažnejším prípadom: \"Na stôl prokurátorov prichádzajú korupčné škandály, kde bol úplatok minimálne desaťtisíc eur, prípadne išlo o škodu vyššiu než 200-tisíc eur, alebo je páchateľom verejný činiteľ,\" píše TREND. V odhaľovaní káuz je DNA úspešná, pričom sa obžalobám i odsúdeniam nevyhli ani vysoko postavení funkcionári či oligarchovia. Podľa Správy o činnosti za rok 2015 DNA poslala pred súd premiéra, päť ministrov, 16 poslancov a päť senátorov. Dovedna 1 250 obvinených ( pdf. , s. 2). V správe sa tiež uvádza, že za rok 2015 bolo vydaných 950 konečných rozsudkov. ( pdf. , s. 5). \"Nových vyšetrovaní v priebehu minulého roka (2014 pozn.) otvorili vyše desaťtisíc, čo je najviac od roku 2002, keď agentúra vznikla,\" píše SME. V inom článku SME zasa uvádza (tiež za rok 2014): \"Obvinenia z korupcie sa týkajú aj expremiéra, vicepremiéra, siedmich exministrov, štyroch poslancov, europoslanca, 39 starostov, 25 sudcov a dvoch obchodných magnátov.\" Boris Kollár správne spomína aj odsúdenie prokurátorov či policajtov. “During November and December 2015, 65 court rulings remained final convicting 188 defendants in the corruption cases investigated by DNA, among whom there were a first prosecutor from a court prosecutor’s office, a judge, nine lawyers, two bailiffs, five company managers, a city mayor, an university rector, two doctors, five police officers, four Fraud Squad inspectors and five customs officers,\" píše The Romanian Journal. Hoci sme sa nedostali k údajom o celkovom počte trestne stíhaných, o ktorých hovorí Kollár, ale je pravdou, že sa jedná o veľké množstvo verejných činiteľov: \"Few countries can claim a sitting prime minister as one of the 1,250 public officials indicted for corruption in a single year,\" uvádza server politico.eu . Boris Kollár hovorí o ukladaní 25 ročných trestoch, čo je dosť prehnané. DNA uvádza , že trest odňatie slobody za rok 2014 bol uložený v rozmedzí desať mesiacov až 12 rokov. Jeden z najvyšších trestov mal dostať pre korupčné správanie sudca – tj. 22 rokov, avšak napokon dostal 12 a pol mesiaca. Tento sudca bol odsúdený v prípade Adamescu – rumunského milionára, ktorý bol činný nielen v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami, ale aj v oblasti médii. Adamescu bol odsúdený na štyri roky a štyri mesiace väzenia za korupciu. Odsúdený bol aj ďalší oligarcha Dan Voiculescu, a to na desať rokov väzenia a tiež majetkové sankcie : \"Prosecutors claim that the state was damaged by more than €60 million through these actions. The Bucharest Appeals Court sentenced Voiculescu and his accomplices last Friday. In order to cover damages, his verdict contained orders to seize his property, television studios, land belonging to his Antena media group, and his family was ordered to pay €1.3 million.\" Majetkové sankcie sa uplatnili aj v iných prípadoch na demonštráciu uvedieme prípad rumunského billionára: \"Romania’s National Anti-Corruption Directorate (DNA) seized € 2 million (US$ 2.7 million) worth of property owned by InterAgro, a fertilizer and agricultural conglomerate controlled by billionaire Ioan Niculae, reported Romania Insider. The property seized included 43 plots of land covering more than 100 hectares, two farms, a hotel complex, pastures and apartment buildings, stated a DNA press release.\" DNA si posvietila i na vysoko postavených politikov. Bývalý premiér Adrian Nastase bol za korupciu odsúdený na štyri roky väzenia. Ďalší ex-premiér Victor Ponta čelí stíhaniu a obvineniam z korupcie, o čom píše aj The Guardian : \"Ponta is being investigated on suspicion of using his authority to obtain money, goods or other improper benefits and being an accomplice to money laundering. Prosecutors put Ponta under judicial control – the equivalent of bail – meaning he has to report to prosecutors, needs to get permission to leave the country, cannot talk publicly about the inquiry or make public comments about prosecutors. Ponta is currently on trial in a separate case for corruption-related charges stemming from work he did as a lawyer from 2007 to 2008. He denies wrongdoing.\" Boj s korupciou, samozrejme, nie je na konci, EK vydala odporúčania pre Rumunsko aj na rok 2016 a predseda EK, Juncker, sa vyjadril, že monitorovanie bude trvať až do roku 2019. Práca Rumunskej DNA však môže byť pre ostatok Európy pozitívnym príkladom. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Cooperation and Verification Mechanism", "National Anticorruption Directorate", "píše", "pdf.", "pdf.", "píše", "uvádza", "píše", "politico.eu", "uvádza", "Adamescu", "Odsúdený", "majetkové sankcie", "prípad", "Adrian Nastase", "The Guardian", "vydala"], "url": ["http://ec.europa.eu/cvm/progress_reports_en.htm", "http://www.pna.ro/about_us.xhtml", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-42/rumunsky-recept-ako-dostat-ministra-za-mreze.html", "http://www.pna.ro/obiect2.jsp?id=250", "http://www.pna.ro/obiect2.jsp?id=250", "http://svet.sme.sk/c/7911377/rumunskeho-premiera-pontu-obvinili-z-korupcie.html#ixzz4PJasBmyz", "http://svet.sme.sk/c/7876415/dve-zeny-cistia-rumunsko-od-korupcie-poslanci-im-v-tom-chcu-zabranit.html", "http://rai-see.org/188-defendants-sentenced-in-corruption-cases-in-the-past-two-months-of-2015/", "http://www.politico.eu/article/the-dna-of-romanias-anti-corruption-success-eu-transparency-international/", "http://www.pna.ro/bilant_activitate.xhtml?id=32", "http://www.business-review.eu/news/romanian-millionaire-dan-adamescu-gets-jail-sentence-for-bribery-106964", "http://www.business-review.eu/featured/romanian-media-mogul-dan-voiculescu-sentenced-to-ten-years-in-prison-68412", "https://www.occrp.org/en/daily/2582-romania-media-mogul-sentenced-in-corruption-case-50244140", "https://www.occrp.org/en/daily/4721-romania-agriculture-billionaire-s-assets-seized-by-anti-corruption-prosecutors", "http://www.bbc.com/news/world-europe-25630091", "https://www.theguardian.com/world/2016/sep/06/romanian-pm-corruption-visit-tony-blair-victor-ponta", "http://ec.europa.eu/cvm/docs/com_2016_41_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:46.153940+00:00"}
{"id": "vr37298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37298", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čiže tieto opatrenia boli nevyhnutné najmä preto, že aj v čase krízy vláda Slovenskej republiky napríklad v priebehu roka 2009 míňala najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre porovnanie v rámci EÚ slúži v štatistikách Eurostatu (.pdf) kategória Total expenditure , ktorá zahŕňa Intermediate consumption, Compensation of employees, Interest, Subsidies, Social benefits, Other current expenditure, Capital transfers payable, Capital investments. V tomto Slovensko poráža hneď prvá krajina v štatistikách. Belgicko malo celkové výdavky 183,889 miliónov eur / 54,2% HDP. Slovensko- 26,170 miliónov eur / 41,5% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Pre porovnanie v rámci EÚ slúži v štatistikách Eurostatu (.pdf) kategória Total expenditure , ktorá zahŕňa Intermediate consumption, Compensation of employees, Interest, Subsidies, Social benefits, Other current expenditure, Capital transfers payable, Capital investments. V tomto Slovensko poráža hneď prvá krajina v štatistikách. Belgicko malo celkové výdavky 183,889 miliónov eur / 54,2% HDP. Slovensko- 26,170 miliónov eur / 41,5% HDP."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["v štatistikách Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EK-10-002/EN/KS-EK-10-002-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:41.310314+00:00"}
{"id": "vr27697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27697", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Grécky štatisticky úrad tam má, 5,5 miliard eur nezaplatených faktúr, ktoré nie sú v primárnom prebytku zohľadnené.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predseda SaS má týmto výrokom pravdepodobne na mysli indikátor tzv. \"Working balance in central government accounts\" za rok 2013, ktorý sa uvádza v podrobnej tabuľke, ktorá je súčasťou tlačovej správy Gréckeho štatistického úradu z apríla 2014 (link na .xls tabuľku na str. 3). V tabuľke sú príjmy a výdavky gréckej vlády a položka \"Working balance in central government accounts\" dosahuje hodnotu 5 miliárd 441 miliónov eur v prospech výdavkov nad príjmami.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS má týmto výrokom pravdepodobne na mysli indikátor tzv. \"Working balance in central government accounts\" za rok 2013, ktorý sa uvádza v podrobnej tabuľke, ktorá je súčasťou tlačovej správy Gréckeho štatistického úradu z apríla 2014 (link na .xls tabuľku na str. 3). V tabuľke sú príjmy a výdavky gréckej vlády a položka \"Working balance in central government accounts\" dosahuje hodnotu 5 miliárd 441 miliónov eur v prospech výdavkov nad príjmami."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy", "Primárny prebytok", "zaznamenalo"], "url": ["http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0701/PressReleases/A0701_SEL03_DT_AN_00_2014_01_P_EN.pdf", "http://www.merkfunds.com/currency-asset-class/glossary/primary-surplus.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/grecko-primarny-prebytok/74189-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:22.248372+00:00"}
{"id": "vr32917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32917", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Máme sedmý nejnižší dluh, veřejný dluh v celé Evropské unii.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok premiéra Nečase jsme ověřovali již několikrát, naposled v OVM z 9. září 2012 .\n\nPodle zatím poslední dostupné statistiky Eurostatu z 22. října 2012, která obsahuje data ke konci druhého čtvrtletí, však došlo ke změně proti prvnímu čtvrtletí a Česká republika se posunula na osmé místo za Lotyšsko ( Latvia ), jehož schodek v poměru k HDP je o jeden procentní bod nižší než český. Ten činil na konci druhého čtvrletí 44%.\n\nVýrok tedy na základě aktuálně dostupných dat hodnotíme jako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok premiéra Nečase jsme ověřovali již několikrát, naposled v OVM z 9. září 2012 .", "Podle zatím poslední dostupné statistiky Eurostatu z 22. října 2012, která obsahuje data ke konci druhého čtvrtletí, však došlo ke změně proti prvnímu čtvrtletí a Česká republika se posunula na osmé místo za Lotyšsko ( Latvia ), jehož schodek v poměru k HDP je o jeden procentní bod nižší než český. Ten činil na konci druhého čtvrletí 44%.", "Výrok tedy na základě aktuálně dostupných dat hodnotíme jako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["9. září 2012", "Eurostatu"], "url": ["http://demagog.cz/diskusie/54/soucasna-politicka-situace-petr-necas-vyvoj-ve-skolstvi-petr-fiala-marcel-chladek", "https://www.dropbox.com/s/bm6uig6wmcktbtj/eurostat.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:02.148905+00:00"}
{"id": "vr32535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32535", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "68% hovädzeiho mäsa sa poráža a spracováva v zahraničí.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister pôdohospodárstva uviedol rovnaký údaj aj v rozhovore pre denník SME 16. októbra 2012. „ Tento problém naozaj existuje (vyvezené slovenské suroviny sa vracajú ako hotový výrobok, pozn.) Najmä pri hovädzom mäse. Až 68 percent živej hmotnosti nám odchádza von a v rozpracovanej alebo polorozpracovanej podobe sa nám vracia zase späť. To chceme riešiť cez koncepciu poľnohospodárstva.“ Demagog.sk však nezistil žiadnu analýzu, ktorá by toto číslo potvrdila. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister pôdohospodárstva uviedol rovnaký údaj aj v rozhovore pre denník SME 16. októbra 2012. „ Tento problém naozaj existuje (vyvezené slovenské suroviny sa vracajú ako hotový výrobok, pozn.) Najmä pri hovädzom mäse. Až 68 percent živej hmotnosti nám odchádza von a v rozpracovanej alebo polorozpracovanej podobe sa nám vracia zase späť. To chceme riešiť cez koncepciu poľnohospodárstva.“ Demagog.sk však nezistil žiadnu analýzu, ktorá by toto číslo potvrdila. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6570597/jahnatek-aj-coca-cola-je-slovensky-vyrobok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:23.722954+00:00"}
{"id": "vr36246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36246", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Zmeny, ktoré sme urobili my viedli k tomu, aby sme pomohli občanom... boli to rôzne príspevky, príspevky či už to bolo pre účastníkov národno, národno-oslobodzovacieho boja a prípadne vdovy, vdovcov alebo pre tých, ktorí vlastne boli politickými väzňami.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslankyňa Tomanová spája neporovnateľné príspevky s rôznymi podmienkami. O príspevkoch pre účastníkov národno-oslobodzovacieho boja sme nenašli žiadne dostupné informácie. Čo sa týka príspevkov pre vdovy a vdovcov, vláda Roberta Fica im schválila napríklad vianočné príspevky zákonom č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Príspevky pre politických väzňov sa udeľovali už aj bývalými vládami, napríklad zákonom č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom. Za novinku, ktorú by priniesol kabinet Roberta Fica, by sme to teda neoznačili.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa Tomanová spája neporovnateľné príspevky s rôznymi podmienkami. O príspevkoch pre účastníkov národno-oslobodzovacieho boja sme nenašli žiadne dostupné informácie. Čo sa týka príspevkov pre vdovy a vdovcov, vláda Roberta Fica im schválila napríklad vianočné príspevky zákonom č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Príspevky pre politických väzňov sa udeľovali už aj bývalými vládami, napríklad zákonom č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom. Za novinku, ktorú by priniesol kabinet Roberta Fica, by sme to teda neoznačili."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zákonom", "zákonom"], "url": ["http://www.zakon.r3.sk/zakony/1864-zakon-zakon-o-poskytovani-vianocneho-prispevku-niektorym-poberatelom-dochodku-a-o-doplneni-niektorych-zakonov-c-5922006-zz-uplne-znenie-zakona", "http://www.zakon.r3.sk/zakony/2032-zakon-o-poskytnuti-jednorazoveho-financneho-prispevku-politickym-vaznom-c-4622002-zz-uplne-znenie-zakona"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:11.474759+00:00"}
{"id": "vr31669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31669", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Plus, a to by som naozaj podčiarkol a dal tri výkričníky za túto vetu v programovom vyhlásení vlády, hovorí sa, že zvyšovať dane aj tam, kde sú nižšie oproti iným krajinám.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení sa objavuje veta o možnom zvyšovaní daní v prípadoch, v ktorých sú nižšie ako v iných krajinách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa v spojitosti s daňami a ich porovnaní s inými krajinami hovorí: \" Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Dôraz sa bude klásť na dane, ktoré čo najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ekonomickú aktivitu, alebo sú relatívne nízke oproti iným krajinám .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení sa objavuje veta o možnom zvyšovaní daní v prípadoch, v ktorých sú nižšie ako v iných krajinách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa v spojitosti s daňami a ich porovnaní s inými krajinami hovorí: \" Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Dôraz sa bude klásť na dane, ktoré čo najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ekonomickú aktivitu, alebo sú relatívne nízke oproti iným krajinám .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:25.893715+00:00"}
{"id": "vr38751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38751", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "V Novom čase zverejnené video ukázalo na absurdnosť súčasného stavu, pretože dnes sme v situácii, že ten Tichý by musel dávať disciplinárny návrh sám na seba.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žitňanská spomína video , v ktorom Ladislav Tichý, dnes zastupujúci generálny prokurátor, odovzdáva plaketu bývalému advokátovi používajúc pritom nevhodný slovník. Odovzdávanie bolo súčasťou oslavy , na ktorej sa jeden z prítomných \"zahral\" na Harmana - masového vraha z Devínskej Novej Vsi. Ak by bolo zverejnené video možné považovať za znevažovanie sudcovského stavu, bolo by možné podať návrh na disciplinárne konanie. Súčasne platný zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry nešpecifikuje, kto by mal podať návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi. Spomína sa iba, že to môže spraviť \"generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek (teda aj generálnej, pozn.) prokuratúry\" . Je teda pravdou, že Tichý by musel návrh na disciplinárne konanie podať sám na seba. Podľa novely zákona, ktorá začne platiť 1. augusta 2011 (v celom znení 1. januára 2012), podáva návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv. Súčasne platný zákon : § 197 (1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len \"minister obrany\") proti ktorémukoľvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry, c) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, d) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, e) vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry, g) príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). Novela zákona (.doc): V § 197 odsek 1 znie: „(1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len „navrhovateľ“).“.", "analysis_paragraphs": ["Žitňanská spomína video , v ktorom Ladislav Tichý, dnes zastupujúci generálny prokurátor, odovzdáva plaketu bývalému advokátovi používajúc pritom nevhodný slovník. Odovzdávanie bolo súčasťou oslavy , na ktorej sa jeden z prítomných \"zahral\" na Harmana - masového vraha z Devínskej Novej Vsi. Ak by bolo zverejnené video možné považovať za znevažovanie sudcovského stavu, bolo by možné podať návrh na disciplinárne konanie. Súčasne platný zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry nešpecifikuje, kto by mal podať návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi. Spomína sa iba, že to môže spraviť \"generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek (teda aj generálnej, pozn.) prokuratúry\" . Je teda pravdou, že Tichý by musel návrh na disciplinárne konanie podať sám na seba. Podľa novely zákona, ktorá začne platiť 1. augusta 2011 (v celom znení 1. januára 2012), podáva návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv. Súčasne platný zákon : § 197 (1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len \"minister obrany\") proti ktorémukoľvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry, c) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, d) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, e) vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry, g) príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). Novela zákona (.doc): V § 197 odsek 1 znie: „(1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len „navrhovateľ“).“."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["video", "oslavy", "zákon", "Novela zákona"], "url": ["http://tivi.cas.sk/video/928749/prokurator-tichy-na-zvrhlej-zurke-krstim-to-vlastnou-ci-nou.html", "http://tv.sme.sk/v/21036/sudcovia-sa-zabavali-na-harmanovi.html", "http://www.ja-sr.sk/node/338", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=356620"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:46.208840+00:00"}
{"id": "vr34927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34927", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No samozrejme, pani Cibulková tam celý týždeň nebola...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyňa Cibulková povzbudzovala svoju dcéru na tenise v New Yorku.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa Cibulková povzbudzovala svoju dcéru na tenise v New Yorku."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povzbudzovala svoju dcéru"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5540651/poslankyna-cibulkova-nepracuje-je-na-tenise.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:55.297274+00:00"}
{"id": "42664", "numeric_id": 42664, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42664", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...zákon to vtedy (v rokoch 2005 až 2010, kedy Čaputová vykonávala koncipientsku prax, pozn.) prikazoval (oznámiť, súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi, pozn.), akurát vtedy ešte nebola komisia, ktorá by to bola skúmala.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že v Zákone o advokácii sa nespomína povinnosť koncipientov oznamovať súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. V Zákone č. 586/2003 nie je uvedená nutnosť oznámiť súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi. Zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov môže byť podľa zákona č. 586/2003 §62 ods. 1 písm. d) ten, kto „(...)je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“ To znamená, že zákon síce nepovoľuje istý druh súbežnej činnosti s výkonom koncipientskej praxe, avšak jednoznačne neudeľuje povinnosť koncipientovi informovať Slovenskú advokátsku komoru o tejto činnosti. Je dôležité poznamenať, že v období, kedy vykonávala koncipientsku prax Čaputová, nebola v SAK zriadená Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Tá bola zriadená až v roku 2013, kedy bola taktiež do vyššie citovanej časti zákona pridaná veta „ o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“ Dovtedy nebolo jasné, kto by mal posudzovať, či sú iné aktivity koncipienta v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Denník N uverejnil článok , kde právnik Peter Kubina tvrdí, že „mať živnosť popri koncipientskej alebo advokátskej praxi nie je porušením zákona a nebolo to porušením zákona ani v čase, keď podľa zverejnených informácií vykonávala koncipientskú prax Zuzana Čaputová. Kubina dodáva, že dnes už zákon obmedzuje len pracovný pomer alebo iný pracovný vzťah, živnosť nie.“", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že v Zákone o advokácii sa nespomína povinnosť koncipientov oznamovať súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. V Zákone č. 586/2003 nie je uvedená nutnosť oznámiť súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi. Zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov môže byť podľa zákona č. 586/2003 §62 ods. 1 písm. d) ten, kto „(...)je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“ To znamená, že zákon síce nepovoľuje istý druh súbežnej činnosti s výkonom koncipientskej praxe, avšak jednoznačne neudeľuje povinnosť koncipientovi informovať Slovenskú advokátsku komoru o tejto činnosti. Je dôležité poznamenať, že v období, kedy vykonávala koncipientsku prax Čaputová, nebola v SAK zriadená Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Tá bola zriadená až v roku 2013, kedy bola taktiež do vyššie citovanej časti zákona pridaná veta „ o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“ Dovtedy nebolo jasné, kto by mal posudzovať, či sú iné aktivity koncipienta v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Denník N uverejnil článok , kde právnik Peter Kubina tvrdí, že „mať živnosť popri koncipientskej alebo advokátskej praxi nie je porušením zákona a nebolo to porušením zákona ani v čase, keď podľa zverejnených informácií vykonávala koncipientskú prax Zuzana Čaputová. Kubina dodáva, že dnes už zákon obmedzuje len pracovný pomer alebo iný pracovný vzťah, živnosť nie.“"], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákone č. 586/2003", "článok"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html%23", "https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:43.570029+00:00"}
{"id": "vr38320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38320", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Vládna koalícia poslancov) vydierala tým, že museli si to nafotografovať (svoju voľbu v decembri, pozn.) a museli potom tie fotografie ukázať, že boli nútení ukázať ako tajne hlasovali.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V tomto prípade ide o neoveriteľné tvrdenie, žiadny koaličný poslanec neuviedol, že by bol k fotografovaniu hlasovacieho lístka donútený alebo vydierali. Je to tvrdenie \"slovo proti slovu.\" Napr. predseda SaS Sulík sa vyjadril: \" Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" ( Pravda.sk ). Predseda poslaneckého klubu Most-Híd, Lázsló Solymos, že takisto majú potvrdené fotografiami, ako hlasovali ich poslanci. ( Sme.sk ). Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) potvrdil v rozhovore pre Sme.sk , že poslanci si vzájomne kontrolovali hlasovacie lístky. Zároveň však poslanec tohto klubu Stanislav Janiš odmietol zverejniť svoje hlasovanie a obhajoval sa slobodným mandátom a princípom tajnej voľby.", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade ide o neoveriteľné tvrdenie, žiadny koaličný poslanec neuviedol, že by bol k fotografovaniu hlasovacieho lístka donútený alebo vydierali. Je to tvrdenie \"slovo proti slovu.\" Napr. predseda SaS Sulík sa vyjadril: \" Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" ( Pravda.sk ). Predseda poslaneckého klubu Most-Híd, Lázsló Solymos, že takisto majú potvrdené fotografiami, ako hlasovali ich poslanci. ( Sme.sk ). Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) potvrdil v rozhovore pre Sme.sk , že poslanci si vzájomne kontrolovali hlasovacie lístky. Zároveň však poslanec tohto klubu Stanislav Janiš odmietol zverejniť svoje hlasovanie a obhajoval sa slobodným mandátom a princípom tajnej voľby."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "Sme.sk", "Sme.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sulik-si-listok-v-tajnej-volbe-odfoti-znovu-fet-/sk_domace.asp?c=A101202_084314_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html", "http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:22.233890+00:00"}
{"id": "vr37414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37414", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Väčšinou sa to končí podmienečnými trestami (za užívanie marihuany, pozn.).", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá časť odpovede Anny Belousovovej je pravdivá. Podľa Výročnej správy 2009 o stave drogovej problematiky v Európe (.pdf) sa najčastejšie na Slovensku za trestné činy súvisiace s užívaním drogy uvádzali pokarhania a podmienečné tresty.", "analysis_paragraphs": ["Druhá časť odpovede Anny Belousovovej je pravdivá. Podľa Výročnej správy 2009 o stave drogovej problematiky v Európe (.pdf) sa najčastejšie na Slovensku za trestné činy súvisiace s užívaním drogy uvádzali pokarhania a podmienečné tresty."], "analysis_date": "2011-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Výročnej správy 2009 o stave drogovej problematiky v Európe"], "url": ["http://www.emcdda.europa.eu/.../att_93266_SK_Summary_Sentencing%20SI_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:34.478295+00:00"}
{"id": "vr14313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14313", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(...) naša vlajková loď je agenda 2020, 6 krokov, aby sa doma oplatilo pracovať, podnikať a žiť a je to práve postavené na tom, uľahčíme podnikanie. Je tu vyše 150 úplne konkrétnych opatrení, ako zlepšiť podnikateľské prostredie (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulíkova Agenda 2020 naozaj obsahuje šesť krokov, oblastí, v ktorých SaS navrhuje 150 opatrení. Tie by v prípade realizácie mali prispieť k priaznivému podnikateľskému prostrediu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Agenda 2020 strany SaS je rozčlenená do týchto 6 oblastí: dane, odvody, trh práce a zamestnávanie, podnikateľské prostredie, štátna byrokracia a transparentnosť a boj proti korupcii. Dokopy je v tývhto oblastiach navrhnutých 150 opatrení. Podobný výrok sme overovali aj v debate z 13. decembra 2015 v relácii O 5 minút 12. Jednotlivé opatrenia naozaj navrhujú zníženie administratívnej a finančnej záťaže, prípadne odstraňujú netrhové deformácie - napr. zrušenie investičných stimulov a zavedenie rovnej dane, prehľadná superhrubá mzda, zdobrovoľnenie odvodov, zrušenie povinnosti podnikateľa posielať štatistickému úradu štvrťročný výkaz o práci, zníženie počtu viazaných živností, zákaz štátnej správe pýtať od občanov dokumenty, ktorými už disponuje (napr. výpis z registra trestov), zákaz utajovania zmlúv pri verejnom obstarávaní, a teda prispievajú k priaznivému podnikateľskému prostrediu. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sulíkova Agenda 2020 naozaj obsahuje šesť krokov, oblastí, v ktorých SaS navrhuje 150 opatrení. Tie by v prípade realizácie mali prispieť k priaznivému podnikateľskému prostrediu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Agenda 2020 strany SaS je rozčlenená do týchto 6 oblastí: dane, odvody, trh práce a zamestnávanie, podnikateľské prostredie, štátna byrokracia a transparentnosť a boj proti korupcii. Dokopy je v tývhto oblastiach navrhnutých 150 opatrení. Podobný výrok sme overovali aj v debate z 13. decembra 2015 v relácii O 5 minút 12. Jednotlivé opatrenia naozaj navrhujú zníženie administratívnej a finančnej záťaže, prípadne odstraňujú netrhové deformácie - napr. zrušenie investičných stimulov a zavedenie rovnej dane, prehľadná superhrubá mzda, zdobrovoľnenie odvodov, zrušenie povinnosti podnikateľa posielať štatistickému úradu štvrťročný výkaz o práci, zníženie počtu viazaných živností, zákaz štátnej správe pýtať od občanov dokumenty, ktorými už disponuje (napr. výpis z registra trestov), zákaz utajovania zmlúv pri verejnom obstarávaní, a teda prispievajú k priaznivému podnikateľskému prostrediu. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["Agenda 2020", "overovali"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/4125/Agenda2020.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/560/sulik-vs-stromcek-o-podpore-investicii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:24.493027+00:00"}
{"id": "vr27238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27238", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Prezident nenavrhuje rozpočet, prezident nenavrhuje zákony.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok sme už overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca 2014. Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nčl.102 (1) Prezident\n\n…\n\nf) podpisuje zákony,\n\n…\n\no) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …\n\nŠtátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme už overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca 2014. Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "čl.102 (1) Prezident", "…", "f) podpisuje zákony,", "…", "o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …", "Štátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii SME a Trendu", "Ústava SR", "vláda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:58.937637+00:00"}
{"id": "vr38902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38902", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pani Merkelová v októbri minulého roku vyhlásila, že európsky stabilizačný rámec bude trvať len do roku 2013, pretože, citujem, \"vysiela nesprávne signály a vyvoláva nebezpečné očakávania.\"", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Juraj Karpiš z INESS píše na svojom blogu:", "analysis_paragraphs": ["Juraj Karpiš z INESS píše na svojom blogu:"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Juraj Karpiš z INESS", "Spiegel"], "url": ["http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6255", "http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,769329-2,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:10.468980+00:00"}
{"id": "vr15199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15199", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predsa ideme v 6 percentných maržách prakticky každý rok. Začíname už teraz od septembra 6 % (so zvyšovaním platov učiteľov, pozn.).", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z programového vyhlásenia vlády , ktoré kabinet odsúhlasil 13. apríla 2016 vyplýva, že platy učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pedagógov vo vysokom školstve by sa mali od 1. septembra tohto roku zvýšiť v priemere o šesť percent. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Vláda vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila v priemere o šesť percent, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov,\" píše sa v kapitole o regionálnom školstve. Podobne sa od 1. septembra tohto roka a od roku 2018 majú zvyšovať každoročne aj platy vysokoškolských pedagógov. TASR informuje , že \"vláda taktiež v dokumente konštatuje, že je rozhodnutá spojiť realizáciu zásadných vnútorných zmien s pravidelným medziročným zvyšovaním verejných zdrojov do výchovy a vzdelávania tak, aby celkový objem zvýšenia za volebné obdobie dosiahol dve miliardy eur. A taktiež, aby úroveň verejných zdrojov, vkladaná ročne do školstva, na konci volebného obdobia v roku 2020 bola porovnateľná s priemerom krajín EÚ.\" DenníkN napísal , že \"vláda tiež sľubuje, že platy učiteľov zvýši ešte tento rok. Pedagógom už v januári pridali štyri percentá. Predchádzajúca vláda Roberta Fica zvyšovala platy o päť percent ročne.\"", "analysis_paragraphs": ["Z programového vyhlásenia vlády , ktoré kabinet odsúhlasil 13. apríla 2016 vyplýva, že platy učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pedagógov vo vysokom školstve by sa mali od 1. septembra tohto roku zvýšiť v priemere o šesť percent. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Vláda vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila v priemere o šesť percent, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov,\" píše sa v kapitole o regionálnom školstve. Podobne sa od 1. septembra tohto roka a od roku 2018 majú zvyšovať každoročne aj platy vysokoškolských pedagógov. TASR informuje , že \"vláda taktiež v dokumente konštatuje, že je rozhodnutá spojiť realizáciu zásadných vnútorných zmien s pravidelným medziročným zvyšovaním verejných zdrojov do výchovy a vzdelávania tak, aby celkový objem zvýšenia za volebné obdobie dosiahol dve miliardy eur. A taktiež, aby úroveň verejných zdrojov, vkladaná ročne do školstva, na konci volebného obdobia v roku 2020 bola porovnateľná s priemerom krajín EÚ.\" DenníkN napísal , že \"vláda tiež sľubuje, že platy učiteľov zvýši ešte tento rok. Pedagógom už v januári pridali štyri percentá. Predchádzajúca vláda Roberta Fica zvyšovala platy o päť percent ročne.\""], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["programového vyhlásenia vlády", "informuje", "napísal", "píše"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/?pg=2", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-platy-ucitelia-skolstvo/191592-clanok.html", "https://dennikn.sk/433600/vlada-ukazala-plany-skolstve-platy-budu-zvysovat-menej-chceli-ucitelia/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394115-platy-ucitelov-zvysia-od-septembra-o-sest-percent/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:06.042958+00:00"}
{"id": "49001", "numeric_id": 49001, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49001", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Napríklad strana Hlas prišla s tým, že znížiť DPH na potraviny, ale aj odborníci ekonómovia hovoria, že znížená DPH nepomôže tomu, aby, aby zastavila rast inflácie a už vôbec nie potravinovej inflácie.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Hlas predstavila súbor návrhov, pomocou ktorých chce bojovať proti rekordnej inflácii. Jedným z navrhovaných opatrení je aj zníženie DPH na základné potraviny na 5 percent. Odborníci sa obávajú, že sa zníženie nepremietne do cien potravín a z dlhodobého hľadiska by sa ceny mohli dokonca zvýšiť. Znížená DPH by navyše znamenala výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana Hlas vyzvala predsedu vlády Eduarda Hegera a povereného ministra pôdohospodárstva Vlčana, aby priniesli do Národnej rady riešenia, ktoré zastavia zdražovanie potravín. Strana popritom predstavila aj vlastné riešenia problému.\n\nHlas chce presadiť zníženie DPH na základné potraviny na 5 percent, obmedziť reťazcom marže a prinútiť ich, aby zverejňovali aj nákupné ceny. Strana taktiež navrhuje nulovú DPH na predaj z dvora a dotácie pre slovenských potravinárov.\n\nOdborníci a ekonomické inštitúcie sú voči tomuto kroku skeptickí.\n\nNárodná banka Slovenska vo svojej analýze zhodnotila , že pri znížení DPH na potraviny je potrebné počítať s obmedzeným prenosom zníženia do spotrebiteľských cien. Navyše zníženie DPH znamená výpadok príjmov do štátnej kasy, ktorý je potrebné vykryť. V prípade dočasného zníženia DPH môže takéto opatrenia podľa Národnej banky dokonca spôsobiť zvyšovanie cien potravín.\n\nHovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová uviedla , že spotrebitelia, poľnohospodárstvo ani potravinárstvo nebudú zo zníženia DPH na potraviny v konečnom dôsledku profitovať. Emil Macho, predseda SPPK, tvrdí, že zníženie dane bude mať negatívny dopad aj na finančné prostriedky štátu.\n\nNávrh Hlasu kritizuje aj exminister financií Ivan Mikloš. Zníženie DPH podľa neho nepovedie k nižším cenám potravín a navyše spôsobí výpadok príjmov v štátnom rozpočte.\n\nVladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied, tiež poukázal na to, že zníženie DPH je záťažou pre štátny rozpočet a jedná sa o dočasné riešenie. Podľa jeho slov vedia vlády v takýchto situáciách pomôcť zmiernením dopadov inflácie vo vybraných domácnostiach, konkrétne tých najchudobnejších. Baláž považuje za najlepšie riešenie adresné sociálne dávky.", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas predstavila súbor návrhov, pomocou ktorých chce bojovať proti rekordnej inflácii. Jedným z navrhovaných opatrení je aj zníženie DPH na základné potraviny na 5 percent. Odborníci sa obávajú, že sa zníženie nepremietne do cien potravín a z dlhodobého hľadiska by sa ceny mohli dokonca zvýšiť. Znížená DPH by navyše znamenala výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivý.", "Strana Hlas vyzvala predsedu vlády Eduarda Hegera a povereného ministra pôdohospodárstva Vlčana, aby priniesli do Národnej rady riešenia, ktoré zastavia zdražovanie potravín. Strana popritom predstavila aj vlastné riešenia problému.", "Hlas chce presadiť zníženie DPH na základné potraviny na 5 percent, obmedziť reťazcom marže a prinútiť ich, aby zverejňovali aj nákupné ceny. Strana taktiež navrhuje nulovú DPH na predaj z dvora a dotácie pre slovenských potravinárov.", "Odborníci a ekonomické inštitúcie sú voči tomuto kroku skeptickí.", "Národná banka Slovenska vo svojej analýze zhodnotila , že pri znížení DPH na potraviny je potrebné počítať s obmedzeným prenosom zníženia do spotrebiteľských cien. Navyše zníženie DPH znamená výpadok príjmov do štátnej kasy, ktorý je potrebné vykryť. V prípade dočasného zníženia DPH môže takéto opatrenia podľa Národnej banky dokonca spôsobiť zvyšovanie cien potravín.", "Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová uviedla , že spotrebitelia, poľnohospodárstvo ani potravinárstvo nebudú zo zníženia DPH na potraviny v konečnom dôsledku profitovať. Emil Macho, predseda SPPK, tvrdí, že zníženie dane bude mať negatívny dopad aj na finančné prostriedky štátu.", "Návrh Hlasu kritizuje aj exminister financií Ivan Mikloš. Zníženie DPH podľa neho nepovedie k nižším cenám potravín a navyše spôsobí výpadok príjmov v štátnom rozpočte.", "Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied, tiež poukázal na to, že zníženie DPH je záťažou pre štátny rozpočet a jedná sa o dočasné riešenie. Podľa jeho slov vedia vlády v takýchto situáciách pomôcť zmiernením dopadov inflácie vo vybraných domácnostiach, konkrétne tých najchudobnejších. Baláž považuje za najlepšie riešenie adresné sociálne dávky."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["vyzvala", "presadiť", "zhodnotila", "uviedla", "kritizuje", "poukázal"], "url": ["https://strana-hlas.sk/aktuality/patricia-medved-macikova/tlacova-sprava-ponukame-riesenia-na-zastavenie-rastu-cien-potravin/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3305239", "https://nbs.sk/dokument/d3685cd3-5f35-4ae2-97ae-8df2354ab265/stiahnut?force=false", "https://www.teraz.sk/ekonomika/sppk-nizsia-dph-na-potraviny-je-soci/607509-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/687720-i-miklos-v-na-telo-plus-peniaze-na-vojnu-dojdu-putinovi-az-na-buduci-rok", "https://podcasts.apple.com/mx/podcast/ekon%C3%B3m-bal%C3%A1%C5%BE-vysok%C3%BA-infl%C3%A1ciu-neporaz%C3%ADme-vl%C3%A1da-by-mala/id1470050063?i=1000550312662"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:02.694987+00:00"}
{"id": "vr13773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13773", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Naozaj máme tu duálne vzdelávanie..kde sa od 1. septembra doňho zapojilo každý 300. žiak odborných škôl, máme 144 tisíc žiakov na stredných odborných školách a 422 z nich sa zapojilo...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto roku je celkovo 136 360 študentov stredných odborných škôl, pričom študentov takýchto škôl zriaďovaných priamo štátom, teda potenciálnych študentov štátneho duálneho vzdelávania, je 121 273. Tieto čísla sa približujú Beblavého údaju. V skutočnosti sa do duálneho vzdelávania zapojilo 422 žiakov (čo sa blíži k údaju každý 300. žiak strednej odbornej školy). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. TASR informuje, že do duálneho systému vzdelávania žiakov stredných odborných škôl, ktoré funguje od 1. septembra 2015, sa k októbru 2015 zapojilo celkovo 422 žiakov a 89 firiem. Zapojení zamestnávatelia pritom ponúkali miesto pre 1440 žiakov, informuje Pravda . Duálne vzdelávanie sa má uskutočňovať prostredníctvom národného projektu s názvom Rozvoj stredného odborného vzdelávania, ktorý má v materiáloch uvedenú ako cieľovú skupinu žiakov stredných odborných škôl v počte 35 000. Celkový počet študentov stredných odborných škôl bol podľa dát UIPS k 15.septembru 2015 dokopy 138 360, čiže keby sa každý 300. žiak zapojil do duálneho vzdelávania, bolo by zapojených približne 460 študentov. Projekt duálneho vzdelávania sa však týka štátnych škôl, takýchto študentov štátnych škôl je v tomto roku 121 273. Vychádzajúc z tohto počtu by bol pri zapojení každého 300. žiaka celkový počet zapojených 404 žiakov do duálenho vzdelávania, čo je tiež číslo približujúce sa k skutočnému počtu 422.", "analysis_paragraphs": ["V tomto roku je celkovo 136 360 študentov stredných odborných škôl, pričom študentov takýchto škôl zriaďovaných priamo štátom, teda potenciálnych študentov štátneho duálneho vzdelávania, je 121 273. Tieto čísla sa približujú Beblavého údaju. V skutočnosti sa do duálneho vzdelávania zapojilo 422 žiakov (čo sa blíži k údaju každý 300. žiak strednej odbornej školy). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. TASR informuje, že do duálneho systému vzdelávania žiakov stredných odborných škôl, ktoré funguje od 1. septembra 2015, sa k októbru 2015 zapojilo celkovo 422 žiakov a 89 firiem. Zapojení zamestnávatelia pritom ponúkali miesto pre 1440 žiakov, informuje Pravda . Duálne vzdelávanie sa má uskutočňovať prostredníctvom národného projektu s názvom Rozvoj stredného odborného vzdelávania, ktorý má v materiáloch uvedenú ako cieľovú skupinu žiakov stredných odborných škôl v počte 35 000. Celkový počet študentov stredných odborných škôl bol podľa dát UIPS k 15.septembru 2015 dokopy 138 360, čiže keby sa každý 300. žiak zapojil do duálneho vzdelávania, bolo by zapojených približne 460 študentov. Projekt duálneho vzdelávania sa však týka štátnych škôl, takýchto študentov štátnych škôl je v tomto roku 121 273. Vychádzajúc z tohto počtu by bol pri zapojení každého 300. žiaka celkový počet zapojených 404 žiakov do duálenho vzdelávania, čo je tiež číslo približujúce sa k skutočnému počtu 422."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Pravda", "UIPS"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/system-dualneho-vzdelavania-skolstvo/158749-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368919-firmy-budu-musiet-viac-lakat-deviatakov/", "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---stredne-odborne-skoly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:28.328291+00:00"}
{"id": "vr35464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35464", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Tie úsporné opatrenia sa týkajú aj vlády, aj parlamentu, aj ústredných orgánov štátnej správy.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa slov premiérky Ivety Radičovej dôjde k úspore v oblasti výdavkov štátu najmä znižovaním mzdových výdavkov štátu o 10%, výrazným škrtom výdavkov na prevádzku úradov, ako aj zastavením plytvania v zákazkách štátu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa slov premiérky Ivety Radičovej dôjde k úspore v oblasti výdavkov štátu najmä znižovaním mzdových výdavkov štátu o 10%, výrazným škrtom výdavkov na prevádzku úradov, ako aj zastavením plytvania v zákazkách štátu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["úspore"], "url": ["http://www.poziadavka.sk/spravy/sprava-5971/PREMIERKA:-Koalicia-sa-dohodla-na-rozpocte,-na-vydavkoch-usetri-980-mil.-eur-%282%29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:48.975930+00:00"}
{"id": "49554", "numeric_id": 49554, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49554", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Medziročne rozpočet roku 2023 a 24 sa zvýšil takmer o 700 miliónov eur, najviac za posledné obdobie, takmer 20 %. Áno, súčasťou tejto zmeny je o viac ako 200 miliónov navýšenie miezd.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet ministerstva školstva sa medziročne zvýšil o takmer 669 miliónov, čo predstavuje navýšenie oproti minulému roku o takmer 20 %. Rozpočet však nepočíta s novou valorizáciou miezd učiteľov, ktoré sa v minulom roku zvyšovali dvakrát. Minuloročné zvyšovanie platov schválené predchádzajúcou vládou si v tomto roku vyžiadalo zo štátneho rozpočtu sumu vyše 1,2 miliardy eur, do nej sú však započítané výdavky na zvyšovanie platov všetkých štátnych a verejných zamestnancov. Podľa vyjadrenie ministerstva si minuločné navýšenie miezd z rozpočtu ministerstva školstva v roku 2023 vyžiadalo vyše 250 miliónov eur a v roku 2024 vyše 410 miliónov eur. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRozpočtované Výdavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR sa pre rok 2024 medziročne zvýšli o takmer 20 %. V rozpočte pre rok 2023 počítalo ministerstvo s výdavkami zo štátneho rozpočtu vo výške vyše 3,4 miliardy eur, pre rok 2024 má ministerstvo k dispozícii vyše 4 miliardy. Nárast zdrojov zo štátneho rozpočtu tak predstavuje 669 miliónov eur.\n\nŠtátny rozpočet však v roku 2024 nepočíta s valorizáciou platov zamestnancov škôl. Vláda zmrazenie platov učiteľov a iných zamestnancov verejnej a štátnej správy vysvetľuje ako šetrenie. Problém s nedostatkom učiteľov chce ministerstvo riešiť cez regionálne príspevky, ktoré finančne zvýhodňujú učiteľov v regiónoch s vyššími životnými nákladmi. Vláda na to vyčlenila 60 miliónov eur.\n\nMinister Drucker zmrazenie platov obhajuje tým, že platy učiteľov sa zvyšovali v minulom roku dvakrát. v roku 2023 sa učiteľom zvyšovali platy najskôr o 10 % v januári a následne o ďalších 12 % v septembri. Platy rástli aj ostatným zamestnancov v štátnej správe, ktorí si od septembra minulého roka prilepšili o 10 %. Toto navýšenie miezd si v minulom roku zo štátneho rozpočtu vyžiadalo takmer 740 miliónov eur a v roku 2024 takmer 1,22 miliardy eur, tieto sumy však zahŕňajú zvýšenie platov všetkých štátnych a verejných zamestnancov, nie len učiteľov.\n\nMinisterstvo školstva portálu Demagóg.SK poskytlo nasledujúce vyjadrenie: „V roku 2023 bol dopad na valorizáciu miezd pre pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov financovaných z rozpočtovej kapitoly MŠVVaM SR v sume 256 118 787 €. Podľa Nariadenia vlády č.296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme boli tarifné platy pedagogických a odborným zamestnancom zvýšené od januára 2023 o 10 %, nepedagogických zamestnancov o 7 % a od 1. septembra 2023 pedagogickým a odborným zamestnancom o 12 % a nepedagogickým zamestnancom o 10 %. Dopad financovania valorizácie z roku 2023 pre rok 2024 pre pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov financovaných z rozpočtovej kapitoly MŠVVaM SR predstavuje sumu 414 389 407 €.“", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet ministerstva školstva sa medziročne zvýšil o takmer 669 miliónov, čo predstavuje navýšenie oproti minulému roku o takmer 20 %. Rozpočet však nepočíta s novou valorizáciou miezd učiteľov, ktoré sa v minulom roku zvyšovali dvakrát. Minuloročné zvyšovanie platov schválené predchádzajúcou vládou si v tomto roku vyžiadalo zo štátneho rozpočtu sumu vyše 1,2 miliardy eur, do nej sú však započítané výdavky na zvyšovanie platov všetkých štátnych a verejných zamestnancov. Podľa vyjadrenie ministerstva si minuločné navýšenie miezd z rozpočtu ministerstva školstva v roku 2023 vyžiadalo vyše 250 miliónov eur a v roku 2024 vyše 410 miliónov eur. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rozpočtované Výdavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR sa pre rok 2024 medziročne zvýšli o takmer 20 %. V rozpočte pre rok 2023 počítalo ministerstvo s výdavkami zo štátneho rozpočtu vo výške vyše 3,4 miliardy eur, pre rok 2024 má ministerstvo k dispozícii vyše 4 miliardy. Nárast zdrojov zo štátneho rozpočtu tak predstavuje 669 miliónov eur.", "Štátny rozpočet však v roku 2024 nepočíta s valorizáciou platov zamestnancov škôl. Vláda zmrazenie platov učiteľov a iných zamestnancov verejnej a štátnej správy vysvetľuje ako šetrenie. Problém s nedostatkom učiteľov chce ministerstvo riešiť cez regionálne príspevky, ktoré finančne zvýhodňujú učiteľov v regiónoch s vyššími životnými nákladmi. Vláda na to vyčlenila 60 miliónov eur.", "Minister Drucker zmrazenie platov obhajuje tým, že platy učiteľov sa zvyšovali v minulom roku dvakrát. v roku 2023 sa učiteľom zvyšovali platy najskôr o 10 % v januári a následne o ďalších 12 % v septembri. Platy rástli aj ostatným zamestnancov v štátnej správe, ktorí si od septembra minulého roka prilepšili o 10 %. Toto navýšenie miezd si v minulom roku zo štátneho rozpočtu vyžiadalo takmer 740 miliónov eur a v roku 2024 takmer 1,22 miliardy eur, tieto sumy však zahŕňajú zvýšenie platov všetkých štátnych a verejných zamestnancov, nie len učiteľov.", "Ministerstvo školstva portálu Demagóg.SK poskytlo nasledujúce vyjadrenie: „V roku 2023 bol dopad na valorizáciu miezd pre pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov financovaných z rozpočtovej kapitoly MŠVVaM SR v sume 256 118 787 €. Podľa Nariadenia vlády č.296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme boli tarifné platy pedagogických a odborným zamestnancom zvýšené od januára 2023 o 10 %, nepedagogických zamestnancov o 7 % a od 1. septembra 2023 pedagogickým a odborným zamestnancom o 12 % a nepedagogickým zamestnancom o 10 %. Dopad financovania valorizácie z roku 2023 pre rok 2024 pre pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov financovaných z rozpočtovej kapitoly MŠVVaM SR predstavuje sumu 414 389 407 €.“"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zvýšli", "2023", "2024", "predstavuje", "nepočíta", "obhajuje", "zvyšovali"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/rozpocet24-msvvas-by-malo-mat-v-rok/760761-clanok.html", "https://www.minedu.sk/data/att/220/25461.dee4e6.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/b88/28608.1b7d8f.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/rozpocet24-msvvas-by-malo-mat-v-rok/760761-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/so-zvysovanim-platov-ucitelov-v-buducom-roku-rozpocet-nepocita-motivaciou-maju-byt-specialne-priplatky/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/694296-rozhovor-minister-skolstva-tomas-drucker-platy-ucitelov-ciele-v-roku-2024-skolstvo-fico-student/", "https://www.trend.sk/spravy/platy-statnych-verejnych-zamestnancov-vyraznejsie-vzrastu-ucitelom-polepsi-este-viac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:30.907186+00:00"}
{"id": "vr38694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38694", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My sme malá otvorená ekonomika, ktorá žije z exportu. Ten export sa (počas krízy, pozn.) prepadol.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analytik Volksbank Vladimír Vaňa pre TREND , 13.marca 2009 povedal:", "analysis_paragraphs": ["Analytik Volksbank Vladimír Vaňa pre TREND , 13.marca 2009 povedal:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["TREND", "Štatistického úradu"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensky-export-s-rekordnym-prepadom.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16536"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:59.902594+00:00"}
{"id": "vr33861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33861", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Tieto miesta sú spojené s technológiou a tieto miesta musia garantovať 6 rokov, 6 rokov.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Malatinský správne uvádza dĺžku, po ktorú musia zamestnávatelia udržať pracovné miesta. Podľa informácií od Slovenskej Informačnej a Energetickej agentúry to musí byť aspoň 5 rokov od ukončenia projektu, pričom projekt samotný môže trvať maximálne 24 mesiacov. Na základe toho uznávame údaj 6 rokov, ktorý spomína minister Malatinský. Hovorí o výzve ministerstva hospodárstva SR, ktorú vyhlásilo prostredníctvom Slovenskej informačnej a energetickej agentúry (SIEA) v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v roku 2013: Výzva KaHR-111SP-1201 - Schéma štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách, ktorej súčasťou je podmienka: \"Okrem transferu technológií a inovácií sa očakáva i vytváranie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania s osobitným dôrazom na mladých nezamestnaných ľudí do 29 rokov. Žiadateľ na seba preberá záväzok vytvoriť počas doby fyzickej realizácie projektu minimálne jedno nové pracovné miesto pre mladého človeka od 15 do 29 rokov, ktorý bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 6 mesiacov. Novovytvorené miesto musí udržať minimálne 5 rokov po finančnom ukončení projektu. \" Výzva na predkladanie žiadostí (.pdf) určuje maximálnu dĺžku projektu na 24 mesiacov , je teda možné, aby projekt vytvoril pracovné miesto až na 7 rokov. Na podporu menších projektov príspevkom maximálne 200 000 eur je vyhlásená výzva KaHR-111DM-1301 , ktorá obsahuje podmienku na udržanie pracovného miesta najmenej 3 roky po skončení projektu. Nenávratný finančný príspevok sa poskytuje \"vo forme refundácie, teda až po kontrole dokumentácie k verejnému obstarávaniu, finančnej kontrole a kontrole inštalovaných prístrojov a zariadení na mieste.\" Počas nasledujúcich 3-5 rokov sa bude uskutočňovať kontrola, či je pracovné miesto stále udržiavané. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Malatinský správne uvádza dĺžku, po ktorú musia zamestnávatelia udržať pracovné miesta. Podľa informácií od Slovenskej Informačnej a Energetickej agentúry to musí byť aspoň 5 rokov od ukončenia projektu, pričom projekt samotný môže trvať maximálne 24 mesiacov. Na základe toho uznávame údaj 6 rokov, ktorý spomína minister Malatinský. Hovorí o výzve ministerstva hospodárstva SR, ktorú vyhlásilo prostredníctvom Slovenskej informačnej a energetickej agentúry (SIEA) v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v roku 2013: Výzva KaHR-111SP-1201 - Schéma štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách, ktorej súčasťou je podmienka: \"Okrem transferu technológií a inovácií sa očakáva i vytváranie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania s osobitným dôrazom na mladých nezamestnaných ľudí do 29 rokov. Žiadateľ na seba preberá záväzok vytvoriť počas doby fyzickej realizácie projektu minimálne jedno nové pracovné miesto pre mladého človeka od 15 do 29 rokov, ktorý bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 6 mesiacov. Novovytvorené miesto musí udržať minimálne 5 rokov po finančnom ukončení projektu. \" Výzva na predkladanie žiadostí (.pdf) určuje maximálnu dĺžku projektu na 24 mesiacov , je teda možné, aby projekt vytvoril pracovné miesto až na 7 rokov. Na podporu menších projektov príspevkom maximálne 200 000 eur je vyhlásená výzva KaHR-111DM-1301 , ktorá obsahuje podmienku na udržanie pracovného miesta najmenej 3 roky po skončení projektu. Nenávratný finančný príspevok sa poskytuje \"vo forme refundácie, teda až po kontrole dokumentácie k verejnému obstarávaniu, finančnej kontrole a kontrole inštalovaných prístrojov a zariadení na mieste.\" Počas nasledujúcich 3-5 rokov sa bude uskutočňovať kontrola, či je pracovné miesto stále udržiavané. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Výzva KaHR-111SP-1201", "Výzva na predkladanie žiadostí", "KaHR-111DM-1301", "poskytuje"], "url": ["http://www.siea.sk/uskutocnene-vyzvy-podla-terminu-zverejnenia/c-3447/vyzva-kahr-111sp-1201/", "http://www.siea.sk/materials/files/sf/vyzvy/kahr_111sp_1201/usmernenie_2/000_Vyzva_KaHR-111SP-1201_usmernenie_2.pdf", "http://www.siea.sk/uskutocnene-vyzvy-podla-terminu-zverejnenia/c-3973/vyzva-kahr-111-dm-1301/", "http://www.siea.sk/uvod-aktuality/c-3981/podpora-inovativnych-technologii-ma-zvysit-pocet-novych-pracovnych-miest-pre-mladych/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:29.221366+00:00"}
{"id": "vr27901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27901", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Ja 10 rokov zastupujem slovenských zamestnávateľov podnikateľov v hodpodárskom a sociálnom výbore a ten je poradným orgánom Európskeho parlamentu, čiže povinným pripomienkovacím miestom.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných zdrojov vyplýva, že Ján Oravec bol zvolený za prezidenta Združenia podnikatelov Slovenska v októbri 2003 (vlastný životopis Oravca, INEKO ). Ako prezident ZPS má za úlohu zastupovanie a obhajovanie záujmov podnikatelov v sociálnom dialógu a schvalovaní legislatívy. Okrem toho, od roku 2004 Oravec zastupuje a obhajuje záujmy slovenských zamestnávatelov v rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Hospodársky a sociálny výbor je poradné zhromaždenie , ktoré svoje stanoviská predkladá hlavne EK, EP a ER. Hospodársky a sociálny výbor slúži ako sprostredkovatel medzi európskymi inštitúciami a organizovanou obcianskou spolocnostou. Posilnuje postavenie obcianskej spolocnosti zapájaním sa do dialógu. Tento výbor poskytuje záväzné i nezáväzné konzultácie. Od roku 1972 Európsky sociálny a hospodársky výbor disponuje právom vydávat stanoviská ku všetkým oblastiam EÚ z vlastnej iniciatívy. Tam stále píšu, že z vlastnej iniciatívy sa majú vyjadrit.Urcite sa niekto stále k niecomu vyjadrí..len neviem ci to je povinnost Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných zdrojov vyplýva, že Ján Oravec bol zvolený za prezidenta Združenia podnikatelov Slovenska v októbri 2003 (vlastný životopis Oravca, INEKO ). Ako prezident ZPS má za úlohu zastupovanie a obhajovanie záujmov podnikatelov v sociálnom dialógu a schvalovaní legislatívy. Okrem toho, od roku 2004 Oravec zastupuje a obhajuje záujmy slovenských zamestnávatelov v rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Hospodársky a sociálny výbor je poradné zhromaždenie , ktoré svoje stanoviská predkladá hlavne EK, EP a ER. Hospodársky a sociálny výbor slúži ako sprostredkovatel medzi európskymi inštitúciami a organizovanou obcianskou spolocnostou. Posilnuje postavenie obcianskej spolocnosti zapájaním sa do dialógu. Tento výbor poskytuje záväzné i nezáväzné konzultácie. Od roku 1972 Európsky sociálny a hospodársky výbor disponuje právom vydávat stanoviská ku všetkým oblastiam EÚ z vlastnej iniciatívy. Tam stále píšu, že z vlastnej iniciatívy sa majú vyjadrit.Urcite sa niekto stále k niecomu vyjadrí..len neviem ci to je povinnost Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["životopis", "INEKO", "poradné zhromaždenie", "Hospodársky a sociálny výbor"], "url": ["http://janoravec.sk/zivotopis/", "http://www.ineko.sk/euroreform/menu4_oravec.htm", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/ecosoc/index_sk.htm", "http://www.euroinfo.gov.sk/europsky-hospodarsky-a-socialny-vybor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:44.383780+00:00"}
{"id": "49229", "numeric_id": 49229, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49229", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Zástupcom riaditeľa kontrarozviedky, ktorý mal na starosti práve boj proti zlodejinám za bývalej vlády a toho ste si dali na kandidátku, pána Huberta. Čiže mi nehovorte o tom, že vy nemáte s tým nič spoločné, to sú vaši nominanti dnes, dnešní, ktorí boli nominantmi Smeru.", "statement_date": "2023-08-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Roman Hubert, súčasný starosta obce Lukovištia, kandiduje za stranu Republika v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023. Hubert bol v roku 2020 zástupcom riaditeľa vojenskej kontrarozviedky. Vo Vojenskom spravodajstve pôsobil od roku 2008, kedy patrilo Ministerstvo obrany pod stranu Smer-SD. V roku 2020 patrilo pod stranu SNS, od marca 2020 pod OĽANO. Z verejne dostupných zdrojov ale nie je jednoznačné, na akých pozíciach Hubert pracoval do roku 2020 a či ho na tieto pozície niekto nominoval. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nHubert v rokoch 2008-2020 pôsobil na Vojenskom spravodajstve Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V náplni Hubertovej práce bol napríklad aj boj proti ruským špionom. Celkovo strávil v bezpečnostných zložkách 27 rokov. Zo služby odišiel v roku 2020, podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa ho z pozície zástupcu šéfa vojenskej kontrarozviedky vyhodili . Hubert však tvrdí , že odišiel na vlastnú žiadosť.\n\nJaroslav Naď ho označuje ako “balciarovca”. Ján Balciar bol za poslednej Ficovej a Pellegriniho vlády šéfom Vojenského spravodajstva. Hubert však tvrdí, že zástupcom šéfa sa stal až v apríli 2020 po Belciarovom odchode zo služby. Vtedy už bol ministrom Jaroslav Naď.\n\nNominant SNS, minister obrany Peter Gajdoš, generála Balciara vymenoval do funkcie šéfa vojenskej kontrarozviedky po tom, čo odvolal Ľubomíra Skuhru. Skuhra bol vo funkcii za prvých dvoch Ficových vlád a mal údajne blízko k Robertovi Kaliňákovi. Aj Balciar pôsobil pred Hubertom ako zástupca riaditeľa Vojenského spravodajstva – do tejto funkcie sa pritom dostal v roku 2012 ešte pred nástupom vlády strany Smer-SD.", "analysis_paragraphs": ["Roman Hubert, súčasný starosta obce Lukovištia, kandiduje za stranu Republika v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023. Hubert bol v roku 2020 zástupcom riaditeľa vojenskej kontrarozviedky. Vo Vojenskom spravodajstve pôsobil od roku 2008, kedy patrilo Ministerstvo obrany pod stranu Smer-SD. V roku 2020 patrilo pod stranu SNS, od marca 2020 pod OĽANO. Z verejne dostupných zdrojov ale nie je jednoznačné, na akých pozíciach Hubert pracoval do roku 2020 a či ho na tieto pozície niekto nominoval. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Hubert v rokoch 2008-2020 pôsobil na Vojenskom spravodajstve Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V náplni Hubertovej práce bol napríklad aj boj proti ruským špionom. Celkovo strávil v bezpečnostných zložkách 27 rokov. Zo služby odišiel v roku 2020, podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa ho z pozície zástupcu šéfa vojenskej kontrarozviedky vyhodili . Hubert však tvrdí , že odišiel na vlastnú žiadosť.", "Jaroslav Naď ho označuje ako “balciarovca”. Ján Balciar bol za poslednej Ficovej a Pellegriniho vlády šéfom Vojenského spravodajstva. Hubert však tvrdí, že zástupcom šéfa sa stal až v apríli 2020 po Belciarovom odchode zo služby. Vtedy už bol ministrom Jaroslav Naď.", "Nominant SNS, minister obrany Peter Gajdoš, generála Balciara vymenoval do funkcie šéfa vojenskej kontrarozviedky po tom, čo odvolal Ľubomíra Skuhru. Skuhra bol vo funkcii za prvých dvoch Ficových vlád a mal údajne blízko k Robertovi Kaliňákovi. Aj Balciar pôsobil pred Hubertom ako zástupca riaditeľa Vojenského spravodajstva – do tejto funkcie sa pritom dostal v roku 2012 ešte pred nástupom vlády strany Smer-SD."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["kandiduje", "bol", "patrilo", "", "2008-2020", "pôsobil", "bol", "strávil", "", "vyhodili", "tvrdí", "označuje", "", "bol", "stal", "bol", "", "vymenoval", "mal", "", "pôsobil"], "url": ["https://www.hnutie-republika.sk/kandidatna-listina-volby-2023/", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_obrany_Slovenskej_republiky", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/roman-hubert/", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://sita.sk/obcianski-demokrati-upozornuju-na-nabor-byvalych-vojakov-do-hnutia-republika-ziadaju-previerky-v-silovych-zlozkach/", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid064mUbzKEjYAs3ifiahJPF1HnwS7rQMscPC3g91LDgYcMSRAeazr93Fn2Y3Bo3iSEl&id=100083513102637", "https://www.aktuality.sk/clanok/k6SEXdw/uhrik-ziskal-dalsieho-dostojnika-kontrarozviedky-uz-vieme-preco-nam-unikali-ruski-spioni-tvrdi-macko/", "https://vs.mosr.sk/riaditel/balciar/", "https://vs.mosr.sk/riaditel/balciar/", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid064mUbzKEjYAs3ifiahJPF1HnwS7rQMscPC3g91LDgYcMSRAeazr93Fn2Y3Bo3iSEl&id=100083513102637", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-21032020-do-15052023/?csrt=4200159645636571137", "https://www.mosr.sk/36864-sk/novym-riaditelom-vojenskeho-spravodajstva-je-brigadny-general-jan-balciar/", "https://www.mosr.sk/36864-sk/novym-riaditelom-vojenskeho-spravodajstva-je-brigadny-general-jan-balciar/", "https://dennikn.sk/436114/odvolali-mocneho-sefa-vojenskej-tajnej-sluzby-lubomira-skuhru-nahradi-podriadeny/", "https://vs.mosr.sk/riaditel/balciar/", "https://vs.mosr.sk/riaditel/balciar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:28.419608+00:00"}
{"id": "vr34866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34866", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Všetci vedia, že to nebol podvod, pretože poslankyňa Rosová, za ktorú hlasovala jej ukazovala z rečníckeho, z rečníckeho pultu a ona nepochopila a v tom virvare, virvare stisla ten gombík, ale prejav tej vysokej politickej kultúry je, že na základe toho, že všetci vedia, že to podvod nebol, že to nebol trestný čin, že je to jednoducho bol omyl, bol to, bol to chvíľkový skrat. Napriek tomu vyvodila z toho politickú zodpovednosť a vzdala sa poslaneckého mandátu.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME uvádza chronológiu udalostí v súvislosti s Radičovej hlasovaním za Tatianu Rosovú nasledovne: 21.4. Iveta Radičová hlasovala v nedôležitej novele školského zákona za Tatianu Rosovú, ktorá sedí vedľa nej. Rosová bola v tom čase pri rečníckom pulte. Večer po hlasovaní oznámila, že ak ju mandátový a imunitný výbor vyzve, aby sa vzdala mandátu, urobí to. 22.4. Radičová hovorí, že vzdanie sa mandátu nezodpovedá ľudskej chybe, ktorú urobila. Dúfa, že výbor ju na to nevyzve. 22.4. Radičová sa sama vzdáva poslaneckého mandátu.", "analysis_paragraphs": ["SME uvádza chronológiu udalostí v súvislosti s Radičovej hlasovaním za Tatianu Rosovú nasledovne: 21.4. Iveta Radičová hlasovala v nedôležitej novele školského zákona za Tatianu Rosovú, ktorá sedí vedľa nej. Rosová bola v tom čase pri rečníckom pulte. Večer po hlasovaní oznámila, že ak ju mandátový a imunitný výbor vyzve, aby sa vzdala mandátu, urobí to. 22.4. Radičová hovorí, že vzdanie sa mandátu nezodpovedá ľudskej chybe, ktorú urobila. Dúfa, že výbor ju na to nevyzve. 22.4. Radičová sa sama vzdáva poslaneckého mandátu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4811325/radicova-sa-rozlucila-aby-sa-mohla-vratit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:50.235345+00:00"}
{"id": "vr16282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16282", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď si zoberiete povedzme len náš program občiansku víziu, tam tieto veci (znižovanie daňového zaťaženia pozn.) sú tam minimálne posledných 4-5 rokov. To znamená, že aj keď sme opravovali občiansku víziu alebo teda znovu sme vytvárali program, toto tam nájdete.", "statement_date": "2017-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument, ktorý predseda strany Most-Híd v diskusii spomínal, predstavila jeho strana ešte v roku 2013 s názvom Vízia 2016. Materiál síce v tom čase ešte neobsahoval cieľ znížiť daňovo-odvodové zaťaženie, dokument časom strana doplnila aj o tento zámer a dostal nový názov Občianska vízia. Napriek tomu, že tento cieľ dokument zahŕňa kratšie ako spomínaných \" minimálne posledných 4-5 rokov \", výrok hodnotíme ako pravdivý s výkričníkom.", "analysis_paragraphs": ["Dokument, ktorý predseda strany Most-Híd v diskusii spomínal, predstavila jeho strana ešte v roku 2013 s názvom Vízia 2016. Materiál síce v tom čase ešte neobsahoval cieľ znížiť daňovo-odvodové zaťaženie, dokument časom strana doplnila aj o tento zámer a dostal nový názov Občianska vízia. Napriek tomu, že tento cieľ dokument zahŕňa kratšie ako spomínaných \" minimálne posledných 4-5 rokov \", výrok hodnotíme ako pravdivý s výkričníkom."], "analysis_date": "2017-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Materiál", "webe", ".pdf", ".pdf", "vyjadrovala"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294361-vizia-2016-riesi-ako-zastavit-ubytok-madarov-na-slovensku/", "http://obcianskavizia.sk/", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "https://aktualne.atlas.sk/bugar-dufam-ze-smer-nebude-vladnut-sam/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:05.373986+00:00"}
{"id": "vr28136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28136", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oficiálne rokovanie na úrovni veľvyslancov skončilo v piatok vo večerných hodinách. V pondelok bude takzvaná písomná procedúra (ohľadom 3. balíčka sankcií, pozn.), kde budú reagovať konkrétne vlády ešte formálne na tretí balíček", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "EÚ krajiny prijali v piatok 5. septembra ďalší, už v poradí tretí, balík sankcií. Britský diplomat potvrdil, že zoznam sankcií bol sfinalizovaný v piatok. Podľa EUobservera (6. septembra 2014) sa veľvyslanci krajín EÚ dohodli na znení sankcií v piatok 5. septembra 2014. Definitívny podpis balíčka sankcií predstaviteľmi štátov EÚ 28 má prebehnúť v pondelok 8. septembra. Nové sankcie obsahujú ďalší zoznam 24 osôb, ktorý sa v Európe zmrazia účty a zakáže cestovať, sankcie na ruské spoločnosti v energetickom priemysle a vojenskom priemysle a taktiež sankcie pre ruské banky. Podľa Euractiv a Reuters , v prípade zachovania prímeria a odchodu ruských vojsk z územia Ukrajiny je možné pozastaviť sankcie z 3. balíka. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["EÚ krajiny prijali v piatok 5. septembra ďalší, už v poradí tretí, balík sankcií. Britský diplomat potvrdil, že zoznam sankcií bol sfinalizovaný v piatok. Podľa EUobservera (6. septembra 2014) sa veľvyslanci krajín EÚ dohodli na znení sankcií v piatok 5. septembra 2014. Definitívny podpis balíčka sankcií predstaviteľmi štátov EÚ 28 má prebehnúť v pondelok 8. septembra. Nové sankcie obsahujú ďalší zoznam 24 osôb, ktorý sa v Európe zmrazia účty a zakáže cestovať, sankcie na ruské spoločnosti v energetickom priemysle a vojenskom priemysle a taktiež sankcie pre ruské banky. Podľa Euractiv a Reuters , v prípade zachovania prímeria a odchodu ruských vojsk z územia Ukrajiny je možné pozastaviť sankcie z 3. balíka. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["prijali", "EUobservera", "sankcie", "Euractiv a Reuters"], "url": ["http://euobserver.com/foreign/125498", "http://euobserver.com/tickers/125500", "http://euobserver.com/foreign/125479", "http://www.euractiv.com/sections/europes-east/eus-new-russia-sanctions-may-be-frozen-if-ceasefire-holds-308265"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:49.515347+00:00"}
{"id": "vr30568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30568", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja som vyzval pred mesiacom tuto kolegu, ministra financií, Mikloša, aby prišiel s tým balíkom opatrení, ktorý by vrátil ten deficit financií na pôvodne plánovanú úroveň 3,8%. A veľmi pozitívne hodnotím, že sa tak aj stalo a že pred troma týždňami u pani pre miérky Radičovej takéto stretnutie bolo. Bohužiaľ musím konštatovať, že len dve politické strany, SDKÚ-DS a Sloboda a solidarita mala ambície otvoriť tento balík a diskutovať ho jedno opatrenie po druhom tak, aby ten deficit nebol 4,6, ale podľa možnosti 3,8 alebo, aby sa čo najviac priblížil k 3,8% HDP. Bohužiaľ naši klegovia z Mostu-Híd a z Kresťansko-demokratického hnutia neboli ochotní túto diskusiu ani len započať.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dňa 15. novembra 2011 strana SaS vyzvala ministra financií Ivana Mikloša, aby predložil návrh opatrení, ktoré by vrátili deficit štátneho rozpočtu na pôvodne plánovanú úroveň 3,8% (zdroj tu a tu ). Podobný výrok sme overovali 20. novembra 2011, keď Richard Sulík taktiež obvinil KDH a Most-Híd zo zablokovania diskusie o ďalších škrtoch v štátnom rozpočte. Ani vtedy sa nám nepodarilo zistiť, či tomu tak naozaj bolo. Jozef Kollár spomínal daný (ne)prediskutovaný balík opatrení už 7. decembra v záverečnom slove k schvaľovaniu Vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 , kde taktiež spomenul, že dvaja koaliční partneri strany SaS odmietli čo len prediskutovať daný balík opatrení vo výške 573 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 15. novembra 2011 strana SaS vyzvala ministra financií Ivana Mikloša, aby predložil návrh opatrení, ktoré by vrátili deficit štátneho rozpočtu na pôvodne plánovanú úroveň 3,8% (zdroj tu a tu ). Podobný výrok sme overovali 20. novembra 2011, keď Richard Sulík taktiež obvinil KDH a Most-Híd zo zablokovania diskusie o ďalších škrtoch v štátnom rozpočte. Ani vtedy sa nám nepodarilo zistiť, či tomu tak naozaj bolo. Jozef Kollár spomínal daný (ne)prediskutovaný balík opatrení už 7. decembra v záverečnom slove k schvaľovaniu Vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 , kde taktiež spomenul, že dvaja koaliční partneri strany SaS odmietli čo len prediskutovať daný balík opatrení vo výške 573 miliónov eur."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "záverečnom slove k schvaľovaniu Vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/114170/SaS-chce-rokovat-o-dalsom-znizovani-deficitu", "http://www.aktuality.sk/clanok/197198/slovenska-ekonomika-ide-ku-dnu-tvrdi-sulik-a-chce-hladat-riesenia/", "http://www.jozefkollar.sk/zaverecne-slovo-k-schvalovaniu-vladneho-navrhu-zakona-o-statnom-rozpocte-na-rok-2012-dna-07-12-2011.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:31.704165+00:00"}
{"id": "vr35450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35450", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...čo, ak si spomínate, Robert Fico bol tvrdo kritizovaný za to, keď hovoril, že nemá nič proti tomu, ak po splnení všetkých pravidiel získa štátnu dotáciu starosta alebo primátor za vládnu stranu,", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico povedal : „ V prípade udeľovania finančnej pomoci alebo dotácie, ktorá patrí do výlučnej rozhodovacej právomoci samotných členov vlády, nebudeme považovať za neprípustné, ak napríklad v prípade dvoch rovnocenných projektov s rovnakou kvalitou a rovnakým výsledným efektom člen vlády uprednostní starostu či primátora za vládnu koalíciu.“ A „Nevidíme nič zlé na tom, že tam, kde to zákon umožňuje, budeme podporovať našich starostov... “.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico povedal : „ V prípade udeľovania finančnej pomoci alebo dotácie, ktorá patrí do výlučnej rozhodovacej právomoci samotných členov vlády, nebudeme považovať za neprípustné, ak napríklad v prípade dvoch rovnocenných projektov s rovnakou kvalitou a rovnakým výsledným efektom člen vlády uprednostní starostu či primátora za vládnu koalíciu.“ A „Nevidíme nič zlé na tom, že tam, kde to zákon umožňuje, budeme podporovať našich starostov... “."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.government.gov.sk/11272/prepis-mimoriadnej-tlacovej-besedy-predsedu-vlady-sr-roberta-fica.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:17.670616+00:00"}
{"id": "vr15968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15968", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...30 právnikov sa zhodne na tom, že áno, je to možné, a nie hocijakých, je to možné zrušiť, keď 30 právnikov hovorí o tom, že je to problém, ktorý treba vyriešiť, lebo to je hanba Slovenska--", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredseda NR SR odkazoval na spoločné vyhlásenie právnikov vydané koncom januára 2017. Podpísaní v ňom poukazuje na to, prečo je dôležité Mečiarove amnestie zrušiť ústavným zákonom. Napriek tomu, že vyhlásenie podpísalo presne 26 právnikov, výrok hodnotíme ako pravdivý. Cieľom vyhlásenia bolo vyvrátiť mylné presvedčenie niektorých politikov, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné právne princípy. Podľa tohto vyhlásenia \"bývalý predseda vlády V. Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestiách negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo.\" Pričom podpísaní sú \" presvedčení, že zrušenie amnestií vydaných bývalým predsedom vlády V. Mečiarom formou ústavného zákona, je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom, ktorého cieľom je po prvé, plnenie si medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, po druhé, poskytnutie účinnej ochrany základným právam obetí amnestovaných skutkov a napokon, v neposlednom rade, aj zvýšenie autority a dôveryhodnosti presadzovania práva a spravodlivosti v Slovenskej republike.\" Medzi právnikmi, ktorí vyhlásenie podporili boli bývalí ústavní sudcovia, právnici venujúci sa ústavnému právu, ale aj sudcovia Najvyššieho súdu a akademici. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda NR SR odkazoval na spoločné vyhlásenie právnikov vydané koncom januára 2017. Podpísaní v ňom poukazuje na to, prečo je dôležité Mečiarove amnestie zrušiť ústavným zákonom. Napriek tomu, že vyhlásenie podpísalo presne 26 právnikov, výrok hodnotíme ako pravdivý. Cieľom vyhlásenia bolo vyvrátiť mylné presvedčenie niektorých politikov, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné právne princípy. Podľa tohto vyhlásenia \"bývalý predseda vlády V. Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestiách negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo.\" Pričom podpísaní sú \" presvedčení, že zrušenie amnestií vydaných bývalým predsedom vlády V. Mečiarom formou ústavného zákona, je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom, ktorého cieľom je po prvé, plnenie si medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, po druhé, poskytnutie účinnej ochrany základným právam obetí amnestovaných skutkov a napokon, v neposlednom rade, aj zvýšenie autority a dôveryhodnosti presadzovania práva a spravodlivosti v Slovenskej republike.\" Medzi právnikmi, ktorí vyhlásenie podporili boli bývalí ústavní sudcovia, právnici venujúci sa ústavnému právu, ale aj sudcovia Najvyššieho súdu a akademici. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie"], "url": ["https://dennikn.sk/669745/vyhlasenie-pravnikov-k-moznosti-zrusenia-meciarovych-amnestii-ustavnym-zakonom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:52.290533+00:00"}
{"id": "vr32347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32347", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Všetky tie návrhy zákonov, ktoré v piatok vláda schválila výjdu proti pacientom. Smer ide rušiť siete lekárov.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda SR minulý piatok 28. septembra schválila viacero zákonov, ktoré predložila na vládu ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská. Išlo konkrétne o návrhy novelizácie zákonov o zdravotnom poistení, liekoch a zdravotných pomôckach a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôckach a diabetických potravín. Jedným zo schválených návrhov bola aj novela zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Ministerka zdravotníctva navrhuje vypustiť zo zákona vernostný systém. Cieľom je posilniť zdravotnícky charakter verejných lekární. Konkrétne ide o § 23, v ktorom sa vypúšťajú odsek 5 až 14, ktoré podľa súčasne platného zákona o liekoch a zdravotníckych podmienkach definuje vernostný systém. Žiaden vládou 28. septembra 2012 schválených zákonov nemá za cieľ rušiť siete lekárov. Výrok Ivana Uhliarika je preto nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR minulý piatok 28. septembra schválila viacero zákonov, ktoré predložila na vládu ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská. Išlo konkrétne o návrhy novelizácie zákonov o zdravotnom poistení, liekoch a zdravotných pomôckach a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôckach a diabetických potravín. Jedným zo schválených návrhov bola aj novela zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Ministerka zdravotníctva navrhuje vypustiť zo zákona vernostný systém. Cieľom je posilniť zdravotnícky charakter verejných lekární. Konkrétne ide o § 23, v ktorom sa vypúšťajú odsek 5 až 14, ktoré podľa súčasne platného zákona o liekoch a zdravotníckych podmienkach definuje vernostný systém. Žiaden vládou 28. septembra 2012 schválených zákonov nemá za cieľ rušiť siete lekárov. Výrok Ivana Uhliarika je preto nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-03", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "novela", "navrhuje", "súčasne", "schválených"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/658", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21585", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148606?prefixFile=m_", "http://www.nczisk.sk/Documents/zverejnovanie_zakon_lieky/zakon%20o%20liekoch.pdf", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/658"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:56.721199+00:00"}
{"id": "vr17731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17731", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Táto reforma (ESO, pozn.) vlastne mala dva základné piliere, ktoré sme mali dosiahnuť. Po prvé to boli vlastne úspory, čo sa týka jednotlivých rozpočtov štátnych inštitúcií a po druhé, zlepšenie a vytvorenie efektívnejšieho poskytovania služieb štátu voči občanom a podnikateľskej sfére a vybudovaniu klientských pracovísk.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová ministerka vnútra Denisa Saková odkazuje na reformu štátnej samosprávy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). Poukazuje na dva piliere tejto reformy. Ako uvádza stránka ministerstva vnútra, hlavnými cieľmi ESO reformy bolo zníženie a optimalizovanie rozpočtu štátnej správy a taktiež uľahčenie komunikácie občanov a fyzických osôb s úradmi štátnej správy. Súčasťou reformy bolo aj vybudovanie klientskych centier. Tvrdenie ministerky Sakovej sa zhoduje s informáciami na stránke ministerstva vnútra. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Reforma ESO je najväčšia reforma štátnej správy od roku 1989 a jej cieľom je \" zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana \". Program ESO vláda schválila uznesením č. 164/2012 v apríli 2012. Ako výsledok ESO reformy by sa malo dosiahnuť zníženie a optimalizovanie nákladov na fungovanie verejnej správy, zjednodušenie vybavovania vecí fyzických a právnických osôb na úradoch miestnej štátnej správy. Štátna správa sa má priblížiť k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska. V súvislosti s týmto cieľom sa predpokladá vytvorenie jednotných kontaktných miest (KAMO) pre občanov a podnikateľov ( .pdf , s. 2). Kvôli svojej náročnosti a komplexnosti je reforma rozdelená na viacero etáp. Prvá etapa bola dokončená 1. januára 2013, kedy došlo k zrušeniu krajskej úrovne miestnej štátnej správy (MŠS). Počas druhej etapy prebiehajúcej do 1. októbra 2013 boli orgány miestnej štátnej správy integrované do systému 72 okresných úradov v sídlach kopírujúcich územnosprávne členenie SR. Tretia fáza je naplánovaná až do roku 2020 a mala by zahŕňať postupné otváranie klientskych centier, integráciu úradov špecializovanej miestnej štátnej správy pod okresný úrad a reštrukturalizáciu a transformáciu ostatných špecializovaných úradov na regionálnej úrovni ( .pdf , s. 23).", "analysis_paragraphs": ["Nová ministerka vnútra Denisa Saková odkazuje na reformu štátnej samosprávy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). Poukazuje na dva piliere tejto reformy. Ako uvádza stránka ministerstva vnútra, hlavnými cieľmi ESO reformy bolo zníženie a optimalizovanie rozpočtu štátnej správy a taktiež uľahčenie komunikácie občanov a fyzických osôb s úradmi štátnej správy. Súčasťou reformy bolo aj vybudovanie klientskych centier. Tvrdenie ministerky Sakovej sa zhoduje s informáciami na stránke ministerstva vnútra. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Reforma ESO je najväčšia reforma štátnej správy od roku 1989 a jej cieľom je \" zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana \". Program ESO vláda schválila uznesením č. 164/2012 v apríli 2012. Ako výsledok ESO reformy by sa malo dosiahnuť zníženie a optimalizovanie nákladov na fungovanie verejnej správy, zjednodušenie vybavovania vecí fyzických a právnických osôb na úradoch miestnej štátnej správy. Štátna správa sa má priblížiť k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska. V súvislosti s týmto cieľom sa predpokladá vytvorenie jednotných kontaktných miest (KAMO) pre občanov a podnikateľov ( .pdf , s. 2). Kvôli svojej náročnosti a komplexnosti je reforma rozdelená na viacero etáp. Prvá etapa bola dokončená 1. januára 2013, kedy došlo k zrušeniu krajskej úrovne miestnej štátnej správy (MŠS). Počas druhej etapy prebiehajúcej do 1. októbra 2013 boli orgány miestnej štátnej správy integrované do systému 72 okresných úradov v sídlach kopírujúcich územnosprávne členenie SR. Tretia fáza je naplánovaná až do roku 2020 a mala by zahŕňať postupné otváranie klientskych centier, integráciu úradov špecializovanej miestnej štátnej správy pod okresný úrad a reštrukturalizáciu a transformáciu ostatných špecializovaných úradov na regionálnej úrovni ( .pdf , s. 23)."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["ESO", "uznesením", ".pdf", "72", ".pdf"], "url": ["https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20957", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava&subor=175313", "https://www.aktuality.sk/clanok/347484/vlada-nahradila-tretinu-prednostov-okresnych-uradov/", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava&subor=175313"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:18.165290+00:00"}
{"id": "48520", "numeric_id": 48520, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48520", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dali sme obrovské, 10 miliárd dokopy, práve v súvislosti s covidom na podporu ekonomiky, aby sme nedopadli tak, ako keď bola ekonomická kríza 2009, keď vládol Fico a spol s Pellegrinim. Dvojnásobne narástla nezamestnanosť, nám narástla nezamestnanosť minimálne, lebo sme platili tie kurzarbeity, aby firmy neprepúšťali ľudí, aby sme zachovali tie pracovné miesta. Stálo to dokopy približne 10 miliárd eur.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rokoch 2006 až 2010, za prvej vlády Roberta Fica, pôsobil Pellegrini ako poslanec NR SR za stranu Smer-SD. Okrem toho bol členom Výboru pre hospodársku politiku NR SR, členom vlády však nebol. Od vypuknutia prejavov krízy do konca funkčného obdobia vtedajšej vlády nezamestnanosť nenarástla o dvojnásobok. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny medzi rokmi 2008 a 2009/10 z približne 8 % na 12,5 %, čiže nie dvojnásobne. Počas pandémie koronavírusu narástla z vyše päť na takmer osem percent. K júlu 2021 vynaložila vláda SR na boj s pandémiou koronavírusu od jej začiatku celkovo okolo 7,8 miliardy eur, informovala SITA na základe údajov rezortu financií. Novšie informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili Matovičovo tvrdenie o 10 miliardách, nie sú verejne dostupné.\n\nKeďže Matovič nesprávne uviedol, ako sa zvýšila nezamestnanosť počas ekonomickej krízy v rokoch 2008-2009/10 a takisto podhodnotil nárast nezamestnanosti počas covidovej pandémie, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2006 až 2010, za prvej vlády Roberta Fica, pôsobil Pellegrini ako poslanec NR SR za stranu Smer-SD. Okrem toho bol členom Výboru pre hospodársku politiku NR SR, členom vlády však nebol. Od vypuknutia prejavov krízy do konca funkčného obdobia vtedajšej vlády nezamestnanosť nenarástla o dvojnásobok. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny medzi rokmi 2008 a 2009/10 z približne 8 % na 12,5 %, čiže nie dvojnásobne. Počas pandémie koronavírusu narástla z vyše päť na takmer osem percent. K júlu 2021 vynaložila vláda SR na boj s pandémiou koronavírusu od jej začiatku celkovo okolo 7,8 miliardy eur, informovala SITA na základe údajov rezortu financií. Novšie informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili Matovičovo tvrdenie o 10 miliardách, nie sú verejne dostupné.", "Keďže Matovič nesprávne uviedol, ako sa zvýšila nezamestnanosť počas ekonomickej krízy v rokoch 2008-2009/10 a takisto podhodnotil nárast nezamestnanosti počas covidovej pandémie, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "údajov", "narástla", "informovala"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/fico-podal-demisiu-na-post-predsedu-vla/314016-clanok.html", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2009.html?page_id=1280", "https://index.sme.sk/c/22429391/nezamestnanost-na-slovensku-vyvoj-grafy-maj-2020.html", "https://index.sme.sk/c/22701476/ministerstvo-ukazalo-na-co-stat-minula-takmer-8-miliard-v-boji-s-pandemiou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:15.338892+00:00"}
{"id": "vr34871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34871", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Čo je ale veľmi dôležité, že možno ani tak nie je podstatné, čo si myslí opozícia. Pre nás je to jasný dôkaz, že došlo k naplneniu čohosi, čo úplne potrelo gloriolu alebo zrúcalo tu svätožiaru tejto koalície, ale podstatné je to, že za klientelizmus a za neprípustné konanie to hneď v úvode označil človek, ktorý stojí na čele vlády...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Iveta Radičová 17. septembra na brífingu vo Vysokých Tatrách doslova povedala : „Moje stanovisko je jednoznačné, považujem to za konflikt záujmov\". Spravila tak potom, čo denník SME prišiel s informáciou, že Firma Hayek Consulting, ktorej spolumajiteľmi boli súčasný štátny tajomníci Ivan Švejna (Most-Híd) a Martin Chren (SaS), podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Iveta Radičová 17. septembra na brífingu vo Vysokých Tatrách doslova povedala : „Moje stanovisko je jednoznačné, považujem to za konflikt záujmov\". Spravila tak potom, čo denník SME prišiel s informáciou, že Firma Hayek Consulting, ktorej spolumajiteľmi boli súčasný štátny tajomníci Ivan Švejna (Most-Híd) a Martin Chren (SaS), podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "SME"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/radicova-statna-zakazka-je-konflik/220937-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:51.814515+00:00"}
{"id": "vr13841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13841", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...je ich 42 (klietnské centrá, pozn.)", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počet klientských centier na Slovensku nie je úplne jasný. Na webstránke Ministerstva vnútra SR sme napočítali celkovo 31 klientských centier, pričom v septembri denník SME hovorí o 40 centrách. Tieto centrá majú slúžiť na vybavovanie bežných formalít a záležitostí. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Klientské centrá majú poskytnúť služby na vybavovanie dokladov, služby daňových úradov a pobočiek Sociálnej poisťovne a takisto aj na vybavenie výpisu z katastra, živnostenského listu, vybavenie dôchodku či materskej dovolenky. Občan už nemusí vybavovať tieto záležitosti na úrade trvalého bydliska, ale môže prísť do ktoréhokoľvek klientskeho centra. V každom okrese by malo byť minimálne jedno, uviedlo SME dňa 1. novembra 2013. SME dňa 27. septembra 2015 informovalo, že z plánovaného počtu 76 klientských centier vzniklo 40. Do konca roka by malo vzniknúť ďalších desať klientských centier. Tlačový odbor ministerstva vnútra SR uviedol pre Pravdu , že je nedostatok vhodných priestorov pre zriadenie klientskeho centra v každom okresnom meste. Na webstránke Ministerstva vnútra SR sme napočítali celkovo 31 klientských centier.", "analysis_paragraphs": ["Počet klientských centier na Slovensku nie je úplne jasný. Na webstránke Ministerstva vnútra SR sme napočítali celkovo 31 klientských centier, pričom v septembri denník SME hovorí o 40 centrách. Tieto centrá majú slúžiť na vybavovanie bežných formalít a záležitostí. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Klientské centrá majú poskytnúť služby na vybavovanie dokladov, služby daňových úradov a pobočiek Sociálnej poisťovne a takisto aj na vybavenie výpisu z katastra, živnostenského listu, vybavenie dôchodku či materskej dovolenky. Občan už nemusí vybavovať tieto záležitosti na úrade trvalého bydliska, ale môže prísť do ktoréhokoľvek klientskeho centra. V každom okrese by malo byť minimálne jedno, uviedlo SME dňa 1. novembra 2013. SME dňa 27. septembra 2015 informovalo, že z plánovaného počtu 76 klientských centier vzniklo 40. Do konca roka by malo vzniknúť ďalších desať klientských centier. Tlačový odbor ministerstva vnútra SR uviedol pre Pravdu , že je nedostatok vhodných priestorov pre zriadenie klientskeho centra v každom okresnom meste. Na webstránke Ministerstva vnútra SR sme napočítali celkovo 31 klientských centier."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra SR", "SME", "SME", "Ministerstva vnútra SR"], "url": ["http://www.minv.sk/?miestna_statna_sprava", "http://ekonomika.sme.sk/c/6991256/zivnost-vybavite-pri-nakupe-stat-chce-vytvorit-klientske-centra.html", "http://www.sme.sk/c/8017209/klientskych-centier-statu-je-malo-a-su-zbytocne-drahe.html", "http://www.minv.sk/?miestna_statna_sprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:13.213991+00:00"}
{"id": "vr37832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37832", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Už dnes podľa platných právnych predpisov je na Slovensku napríklad 84 obcí, kde je splnená podmienka rómskeho obyvateľstva. Keď to znížime na 15%, bude to podstatne viacej obcí a to spôsobí technické problémy.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z., ktoré stanovuje počet obcí v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20% obyvateľstva na základe sčítania obyvateľstva v roku 1991, je obcí s rómskou menšinou 57. Novšie nariadenie sa nám nájsť nepodarilo. Podľa údajov Rómskeho vzdelávacieho centra Prešov po sčítaní ľudu v roku 2001 je obcí, v ktorých občania SR rómskej národnosti tvoria najmenej 20% obyvateľstva, 54.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z., ktoré stanovuje počet obcí v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20% obyvateľstva na základe sčítania obyvateľstva v roku 1991, je obcí s rómskou menšinou 57. Novšie nariadenie sa nám nájsť nepodarilo. Podľa údajov Rómskeho vzdelávacieho centra Prešov po sčítaní ľudu v roku 2001 je obcí, v ktorých občania SR rómskej národnosti tvoria najmenej 20% obyvateľstva, 54."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia vlády", "údajov"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislatva2/prvne-predpisy-v-oblasti-kultry/nariadenia-vldy/priloha-221/1999", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=4&ved=0CDIQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.rocepo.sk%2Fmodules%2Fmydownloads%2Fvisit.php%3Fcid%3D6%26lid%3D2%26PHPSESSID%3D2b068c6913ae76b0db9cc4f508ccdf3b&ei=j_aQTa-DDIbwsgbTxOyeDw&usg=AFQjCNGI2lTUFcBNpKCG2EjnBrq-F0qggg&sig2=oASClXTH0AIs-ZMssjmzSA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:17.552433+00:00"}
{"id": "vr28408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28408", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Bratislava je niekedy ďaleko od Gemera alebo od Trebišova.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:40.262469+00:00"}
{"id": "vr27279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27279", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Spolu kandidovali v Banskej Bystrici a Nitre (KDH a SMER-SD, pozn.)", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vo voľbách do vyšších územných celkov v novembri 2013 bola v BBSK a NSK koalícia SMER-SD a KDH. V BBSK získali spolu 25 poslaneckých mandátov, v NSK získala spolu 32 mandátov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo voľbách do vyšších územných celkov v novembri 2013 bola v BBSK a NSK koalícia SMER-SD a KDH. V BBSK získali spolu 25 poslaneckých mandátov, v NSK získala spolu 32 mandátov."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka4a_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:56.796274+00:00"}
{"id": "vr28488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28488", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Mesto niekoľko rokov neplatilo svoje záväzky a nehovoriac ešte o tom, že v roku 2010, tzn. vo volebnom roku, keď vedenie opúšťalo mesto, sa navyše kosilo v meste, čistilo, za vyše 4,2 mil. eur.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firme, ktorá pre mesto Trenčín zabezpečovala služby starostlivosti o mestskú zeleň, údržbu ciest a spracovanie odpadov vznikla voči mestu pohľadávka vo výške 4 064 326,65 eur. Možno tiež konštatovať, že Trenčín v tom čase neplatil svoje záväzky, keďže jeho záväzky po lehote splatnosti sa pohybovali na úrovni státisícov eur.", "analysis_paragraphs": ["Firme, ktorá pre mesto Trenčín zabezpečovala služby starostlivosti o mestskú zeleň, údržbu ciest a spracovanie odpadov vznikla voči mestu pohľadávka vo výške 4 064 326,65 eur. Možno tiež konštatovať, že Trenčín v tom čase neplatil svoje záväzky, keďže jeho záväzky po lehote splatnosti sa pohybovali na úrovni státisícov eur."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2008", "zabezpečovala", "dlhovať", "dohode", "faktúry"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000143834/Z%E1vere%E8n%FD%20%FA%E8et%202009%20-%20Pr%EDloha%20%E8.20%20-%20Pozn%E1mky%20k%20%FA%E8t.z%E1vierke.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000145162/Pozn%E1mky%20k%20%FA%E8tovnej%20z%E1vierke.pdf", "http://trencin.sme.sk/c/4950789/o-zelen-v-trencine-sa-uz-stara-novy-spravca.html", "http://trencin.sme.sk/c/7058173/mesto-v-roku-2014-splati-dlh-voci-marius-pedersen.html", "http://www.trencin.sk/68645", "http://www.trencin.sk/95444"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:39.350835+00:00"}
{"id": "43137", "numeric_id": 43137, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43137", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "...v týchto voľbách sme (strana SMER-SD, pozn.) dostali zhruba o 20 tisíc hlasov viacej ako v predchádzajúcich voľbách.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana SMER-SD 135 089 hlasov (24,09 %). V roku 2019 to bolo podľa oficiálnych výsledkov 154 996 hlasov (15,72 %), teda o necelých 20 tisíc viac ako pri predchádzajúcich voľbách, pričom v čase vyslovenia výroku (26. mája 2019) boli navyše k dispozícii len neoficiálne výsledky. Výrok je teda pravdivý, je však potrebné dodať, že v roku 2019 bola vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku aj vyššia volebná účasť, percentuálne teda strana SMER-SD zaznamenala pokles.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana SMER-SD 135 089 hlasov (24,09 %). V roku 2019 to bolo podľa oficiálnych výsledkov 154 996 hlasov (15,72 %), teda o necelých 20 tisíc viac ako pri predchádzajúcich voľbách, pričom v čase vyslovenia výroku (26. mája 2019) boli navyše k dispozícii len neoficiálne výsledky. Výrok je teda pravdivý, je však potrebné dodať, že v roku 2019 bola vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku aj vyššia volebná účasť, percentuálne teda strana SMER-SD zaznamenala pokles."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2019"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka3_sk.html", "http://volbysr.sk/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:02.987341+00:00"}
{"id": "vr28565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28565", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Mesto má len jedno zariadenie pre seniorov, ktoré má kapacitu len 64.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Žilina je zriaďovateľom iba jedného zariadenia pre seniorov. Ide o zariadenie \" ÚSMEV \", ktoré má kapacitu 64 klientov. Mesto Žilina prevzalo zariadenie Úsmev od Žilinského samosprávneho kraja v auguste 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa území mesta Žilina sa celkovo nachádza šesť zariadení pre seniorov. Dva z nich sú dodnes v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, zvyšné tri sú súkromné zariadenia.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Žilina je zriaďovateľom iba jedného zariadenia pre seniorov. Ide o zariadenie \" ÚSMEV \", ktoré má kapacitu 64 klientov. Mesto Žilina prevzalo zariadenie Úsmev od Žilinského samosprávneho kraja v auguste 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na území mesta Žilina sa celkovo nachádza šesť zariadení pre seniorov. Dva z nich sú dodnes v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, zvyšné tri sú súkromné zariadenia."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["ÚSMEV", "prevzalo", "zariadení"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/usmev.zilina.sk/o-nas/", "http://www.socialne.zilina.sk/zariadenie-pre-seniorov-a-domov-socialnych-sluzieb-usmev-prebera-mesto/", "http://www.socialne.zilina.sk/register-socialnych-sluzieb/zariadenie-pre-seniorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:19.883038+00:00"}
{"id": "vr26592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26592", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Ja mám v programe viete zmenu volebného systému. Hovorím aj o petícii za zmenu volebného systému, ktorej som organizátorom.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že kandidát na prezidenta Jozef Behýl na svojej stránke uvádza svoj prezidentský program, v ktorom jednotlivo uvádza body programu, kde okrem uvádza zmenu volebného systému spojenú s menším počtom poslancov. Túto zmenu volebného systému nijako bližšie nešpecifikuje. Behýl je však iniciátorom a zároveň predsedom petičného výboru petície za referendum o zmene volebného systému. Cieľom petície je presadiť väčšinový volebný systém . Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že kandidát na prezidenta Jozef Behýl na svojej stránke uvádza svoj prezidentský program, v ktorom jednotlivo uvádza body programu, kde okrem uvádza zmenu volebného systému spojenú s menším počtom poslancov. Túto zmenu volebného systému nijako bližšie nešpecifikuje. Behýl je však iniciátorom a zároveň predsedom petičného výboru petície za referendum o zmene volebného systému. Cieľom petície je presadiť väčšinový volebný systém . Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Behýl", "petície", "systém"], "url": ["http://www.jozefbehyl.sk/nas-program", "http://verejnyzaujem.sk/referendum-podpiste-peticiu/", "http://verejnyzaujem.sk/referendum-co-sa-zmeni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:33.209247+00:00"}
{"id": "vr34522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34522", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...zvýšili sme financie pre oblasť školstva a vzdelávania, aby sme nesiahali na platy učiteľov, naopak pre časť učiteľov mohli navýšiť tieto príjmy. A hlavne veľkú sumu sme vyčlenili na riešenie povodní.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V skutočnosti sa plánované výdavky na oblasť školstva znížili. Kým v štátnom rozpočte na rok 2010 bolo na školstvo vyčlenených 2 348 231 752 eur, na rok 2011 je to 2 337 280 289 eur.", "analysis_paragraphs": ["V skutočnosti sa plánované výdavky na oblasť školstva znížili. Kým v štátnom rozpočte na rok 2010 bolo na školstvo vyčlenených 2 348 231 752 eur, na rok 2011 je to 2 337 280 289 eur."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3869", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3465"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:40.138577+00:00"}
{"id": "42984", "numeric_id": 42984, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42984", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Keď sa pozriem na pozmeňujúce návrhy, ktorých som podala vyše 600...", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analytického portálu MEP Ranking.eu Monika Beňová ku dňu 12. mája 2019 predložila v Európskom parlamente 617 pozmeňujúcich návrhov (tzv. report amendments, pozn.). Konkrétna parlamentná činnosť Moniky Beňovej sa dá vyhľadať na stránke Európskeho parlamentu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analytického portálu MEP Ranking.eu Monika Beňová ku dňu 12. mája 2019 predložila v Európskom parlamente 617 pozmeňujúcich návrhov (tzv. report amendments, pozn.). Konkrétna parlamentná činnosť Moniky Beňovej sa dá vyhľadať na stránke Európskeho parlamentu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["MEP Ranking.eu", "parlamentná činnosť"], "url": ["http://www.mepranking.eu/8/mep.php?id=23868#mep", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23868/MONIKA_BENOVA/main-activities/motions-instit#mep-card-content"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:23.267812+00:00"}
{"id": "vr15900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15900", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Prijali sa záruky pre mladých, viaceré opatrenia vyslovene zamerané na túto kategóriu ľudí.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 bola skutočne prijatá stratégia Záruka pre mladých ľudí v Slovenskej republike na základe odporúčania Rady EÚ (.pdf) o zavedení záruky pre mladých a výzvy Európskej komisie (.pdf) . Zároveň došlo aj k prijatiu ďalších opatrení a stratégii venujúcich sa zamestnateľnosti mladých ľudí do 29 rokov, preto hodnotíme výrok ako pravdivý\n\nZáruka pre mladých ľudí v SR predstavuje záväzok členských štátov EÚ zabezpečiť mladým ľuďom do 25 rokov v lehote štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelania alebo prípadnej straty zamestnania, ponuku nového zamestnania, stáže, učňovskej prípravy či ďalšieho vzdelávania.\n\nZavedenie záruky je súčasťou Národného programu reforiem SR 2014 , ktorý schválila vláda SR uznesením č. 195 z 23.4.2014. Slovenská republika previedla zmenu dokumentu posunutím pôvodnej hranice 25 rokov na hranicu 29 rokov veku uchádzačov s podmienkou, že záruka sa bude vzťahovať v skupine 25 až 29 ročných predovšetkým na tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní (dlhšie ako 12 mesiacov) alebo sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie ako 6 mesiacov.\n\nPodľa stránky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje program niekoľko záruk. „Prvým krokom na poskytnutie záruky mladému človeku by mala byť registrácia na úrade práce v rámci služieb zamestnanosti a v prípade tých NEET (not in employment, education or training/nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave), ktorí nie sú takto zaregistrovaní, by členské štáty mali určiť zodpovedajúci prvý krok na poskytnutie záruky pre mladých ľudí v rovnakej lehote štyroch mesiacov. Záruka obsahuje harmonogram legislatívnych reforiem a iniciatív v dvoch hlavných oblastiach:\n\n-Včasná intervencia a aktivácia\n\n-Podporné opatrenia pre intergráciu na trhu práce\n\nOkrem iného boli v rámci programu implementované aj poradenské a informačné služby spočívajúce v pomoci výberu či zmeny zamestnania, informácie o profesiách, ktoré sú v súčasnosti požadované na trhu práce či informácie o možnosti prípadného ďalšieho štúdia ( .pdf. s.1). Medzi ďalšie opatrenia v tejto oblasti možno zaradiť nadrezortný dokument Národná stratégia zamestnanosti SR do roku 2020 . V roku 2015 bol nadrezortnou pracovnou skupinou schválený Akčný plán 2015 – 2016 , ktorý si medzi ostatnými úlohami vytyčuje aj úlohy s cieľom zabezpečiť mladým ľuďom absolventskú prax ako štart do zamestnania, podporovať zamestnanosť mladých s cieľom získať udržateľné zamestnanie, ďalej uprednostniť pri poskytnutí štátnej pomoci zamestnávateľské subjekty, ktoré obsadia aspoň 1% celkového počtu zamestnancov v podniku absolventom strednej alebo vysokej školy.\n\nNaďalej dochádza aj k realizovaniu projektov z Európskeho sociálneho fondu za účelom vytvárania pracovných miest pre mladých uchádzačov do 29 rokov. Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu koordinuje projekt Prierezové riešenia pre nezamestnanosť mladých ( .pdf ,s.12), pričom sa jedná napríklad o príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 bola skutočne prijatá stratégia Záruka pre mladých ľudí v Slovenskej republike na základe odporúčania Rady EÚ (.pdf) o zavedení záruky pre mladých a výzvy Európskej komisie (.pdf) . Zároveň došlo aj k prijatiu ďalších opatrení a stratégii venujúcich sa zamestnateľnosti mladých ľudí do 29 rokov, preto hodnotíme výrok ako pravdivý", "Záruka pre mladých ľudí v SR predstavuje záväzok členských štátov EÚ zabezpečiť mladým ľuďom do 25 rokov v lehote štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelania alebo prípadnej straty zamestnania, ponuku nového zamestnania, stáže, učňovskej prípravy či ďalšieho vzdelávania.", "Zavedenie záruky je súčasťou Národného programu reforiem SR 2014 , ktorý schválila vláda SR uznesením č. 195 z 23.4.2014. Slovenská republika previedla zmenu dokumentu posunutím pôvodnej hranice 25 rokov na hranicu 29 rokov veku uchádzačov s podmienkou, že záruka sa bude vzťahovať v skupine 25 až 29 ročných predovšetkým na tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní (dlhšie ako 12 mesiacov) alebo sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie ako 6 mesiacov.", "Podľa stránky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje program niekoľko záruk. „Prvým krokom na poskytnutie záruky mladému človeku by mala byť registrácia na úrade práce v rámci služieb zamestnanosti a v prípade tých NEET (not in employment, education or training/nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave), ktorí nie sú takto zaregistrovaní, by členské štáty mali určiť zodpovedajúci prvý krok na poskytnutie záruky pre mladých ľudí v rovnakej lehote štyroch mesiacov. Záruka obsahuje harmonogram legislatívnych reforiem a iniciatív v dvoch hlavných oblastiach:", "-Včasná intervencia a aktivácia", "-Podporné opatrenia pre intergráciu na trhu práce", "Okrem iného boli v rámci programu implementované aj poradenské a informačné služby spočívajúce v pomoci výberu či zmeny zamestnania, informácie o profesiách, ktoré sú v súčasnosti požadované na trhu práce či informácie o možnosti prípadného ďalšieho štúdia ( .pdf. s.1). Medzi ďalšie opatrenia v tejto oblasti možno zaradiť nadrezortný dokument Národná stratégia zamestnanosti SR do roku 2020 . V roku 2015 bol nadrezortnou pracovnou skupinou schválený Akčný plán 2015 – 2016 , ktorý si medzi ostatnými úlohami vytyčuje aj úlohy s cieľom zabezpečiť mladým ľuďom absolventskú prax ako štart do zamestnania, podporovať zamestnanosť mladých s cieľom získať udržateľné zamestnanie, ďalej uprednostniť pri poskytnutí štátnej pomoci zamestnávateľské subjekty, ktoré obsadia aspoň 1% celkového počtu zamestnancov v podniku absolventom strednej alebo vysokej školy.", "Naďalej dochádza aj k realizovaniu projektov z Európskeho sociálneho fondu za účelom vytvárania pracovných miest pre mladých uchádzačov do 29 rokov. Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu koordinuje projekt Prierezové riešenia pre nezamestnanosť mladých ( .pdf ,s.12), pričom sa jedná napríklad o príspevok na vykonávanie absolventskej praxe."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["Záruka pre mladých ľudí", "(.pdf)", "(.pdf)", "Národného programu reforiem SR 2014", "stránky", ".pdf.", "Národná stratégia zamestnanosti SR", "do roku 2020", "Akčný", "plán 2015 – 2016", ".pdf"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/zaruka-mladych-ludi-sr/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/odporucanie-rady-eu.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/oznamenie-komisie-spolocne-mladych-ludi-europy.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5197", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/zaruka-mladych-ludi-sr/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/vysledky-implementacie.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/narodna-strategia-zamestnanosti/", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/narodna-strategia-zamestnanosti/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/ap-nsz_verzia-zverejnenie_21122015.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/ap-nsz_verzia-zverejnenie_21122015.pdf", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjQn_O6n8TSAhUJOxoKHbvSAGoQFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.ceit.sk%2FIVPR%2Fimages%2FIVPR%2FNSZ%2Fnsz_10.pdf&usg=AFQjCNGMvMbccdHmspF5_48UsD5lM87Jug"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:09.127478+00:00"}
{"id": "vr29310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29310", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "Tak prvý zákon po roku 1918, po vzniku republiky v roku 1920 bol prvý zákon predložený do vtedajšieho parlamentu o odluke cirkvi od štátu. Nikdy nebol prijatý samozrejme.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože odluka cirkvi od štátu sa nachádzala v § 121 návrhu ústavného zákona. Ústavný zákon schválený 29. februára 1920 však odluku cirkvi od štátu neobsahuje.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože odluka cirkvi od štátu sa nachádzala v § 121 návrhu ústavného zákona. Ústavný zákon schválený 29. februára 1920 však odluku cirkvi od štátu neobsahuje."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["50/1874", "pdf"], "url": ["http://spcp.prf.cuni.cz/lex/50-1874.htm", "https://is.muni.cz/th/60940/pravf_m/Diplomova_prace-konecna_verze.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:35.986577+00:00"}
{"id": "49620", "numeric_id": 49620, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49620", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "V konečnom dôsledku faktom je, že tu máme x prípadov, najmä z obdobia vlád Roberta Fica, kde sa jednoducho tie eurofondy rozkrádali.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlád Roberta Fica sa Slovensko umiestňovalo na najvyšších priečkach v počte nahlásených nezrovnalostí v rámci čerpania financií z eurofondov. Viaceré z týchto nezrovnalostí boli vyšetrené a potvrdilo sa pri nich, že išlo o podvody, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nČerpanie fondov Európskej únie členskými štátmi a možné podvody proti finančným záujmom Európskej únie kontrolujú dva nezávislé orgány - Európsky úrad pre boj proti podvodom ( OLAF ) a Európska prokuratúra ( EPPO ). OLAF každoročne vydáva report , kde zaznamenáva nahlásené podvodné nezrovnalosti v priamych platbách jednotlivých členských štátov. Slovensko sa v tomto rebríčku dlhodobo pohybuje vysoko, a patrí medzi krajiny s najmenej efektívnym využívaním eurofondov.\n\nV programovom období 2014 - 2020, čo je obdobie, ktoré približne kopíruje obdobie vlád Roberta Fica v rokoch 2012 - 2020, predstavovali podvodné nezrovnalosti v čerpaní eurofondov 8% z celej sumy investovanej na Slovensku. Priemer EÚ bol v rovnakom období 0,48%. Slovensko sa tak zaradilo na prvé miesto v počte nahlásených nezrovnalostí, pričom Rumunsko, ktoré bolo na druhom mieste, malo nahlásené nezrovnalosti v 2,24% sumy finančného balíka. Jednotlivým podnetom sa následne venujú zmienené kontrolné orgány a vyhodnocujú ich oprávnenosť; neznamená preto, že počet nahlásených nezrovnalostí zrkadlí skutočný objem podvodov. Na Slovensku viacero nahlásených nezrovnalostí však skutočne malo podvodný charakter.\n\nNapríklad 30. mája 2021 EPPO predložila obžalobu za podvod v oblasti DPH, daňových únikov a Európskeho fondu regionálneho rozvoja spáchaného medzi 2017-2018. Podľa dostupných zdrojov sa malo jednať o nadcenenie strojového zariadenia na získanie finančných prostriedkov EÚ. Špecializovaný trestný súd na Slovensku následne odsúdil dve osoby k výkonu trestu a jednu spoločnosť k zákazu uchádzať sa o financovanie z EÚ. 18. októbra 2023 EPPO podalo obžalobu pre podvody pri projektoch na pestovanie viníc a sadov medzi rokmi 2018-2020.\n\nPodľa OLAF-u bolo v tomto období problémom Slovenska aj nízka schopnosť dotiahnuť vyšetrovanie nahlásených nezrovnalostí ku potvrdeniu alebo odmietnutiu podvodu. V rokoch 2014 - 2018 na Slovensku 75% nahlásení nebolo dostatočne vyšetrených. Podľa EPPO bolo dôvodom aj nedostatočné zaškolenie slovenských policajtov.\n\nŠpecifickým problémom spojeným s čerpaním eurofondov bolo na Slovensku v danom období aj schvaľovanie eurofondov pre takzvané schránkové firmy. Týmto firmám boli v minulosti na Slovensku schválené dotácie napríklad na školstvo a vedu . Minister školstva Peter Plavčan, nominant strany SNS, na základe kritiky spojenej s prerozdeľovaním eurofondov na jeho rezorte v roku 2017 odstúpil z funkcie.\n\nV roku 2021 Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICKJ) zverejnilo článok , v ktorom informovalo o podvodoch spojených s pandemickou pomocou pre podnikateľov. Pomoc pochádzala z Núdzového fondu v hodnote 1,3 miliardy eur, ktorý bol podporený peniazmi z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. K podvodom došlo prostredníctvom fiktívnych schránkových firiem na Slovensku, a ICJK predpokladá zneužitie 24 miliónov eur. V kauze postupne pribúdajú obvinenia , no prípadu sa zatiaľ nevenujú európske kontrolné orgány.\n\nOkrem uvedených prípadov bola na Slovensku medializovaná kauza Dobytkár , v ktorej sa vyšetrovateľom podarilo odkryť korupčnú skupinu napojenú na dotácie z Európskej únie poskytované poľnohospodárom skrz Pôdohospodársku platobnú agentúru. NAKA v tejto kauze zadokumentovala výšku úplatkov viac než 10 miliónov eur. V tomto prípade boli európske peniaze prideľované protekčne, na základe poskytnutia úplatku.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlád Roberta Fica sa Slovensko umiestňovalo na najvyšších priečkach v počte nahlásených nezrovnalostí v rámci čerpania financií z eurofondov. Viaceré z týchto nezrovnalostí boli vyšetrené a potvrdilo sa pri nich, že išlo o podvody, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Čerpanie fondov Európskej únie členskými štátmi a možné podvody proti finančným záujmom Európskej únie kontrolujú dva nezávislé orgány - Európsky úrad pre boj proti podvodom ( OLAF ) a Európska prokuratúra ( EPPO ). OLAF každoročne vydáva report , kde zaznamenáva nahlásené podvodné nezrovnalosti v priamych platbách jednotlivých členských štátov. Slovensko sa v tomto rebríčku dlhodobo pohybuje vysoko, a patrí medzi krajiny s najmenej efektívnym využívaním eurofondov.", "V programovom období 2014 - 2020, čo je obdobie, ktoré približne kopíruje obdobie vlád Roberta Fica v rokoch 2012 - 2020, predstavovali podvodné nezrovnalosti v čerpaní eurofondov 8% z celej sumy investovanej na Slovensku. Priemer EÚ bol v rovnakom období 0,48%. Slovensko sa tak zaradilo na prvé miesto v počte nahlásených nezrovnalostí, pričom Rumunsko, ktoré bolo na druhom mieste, malo nahlásené nezrovnalosti v 2,24% sumy finančného balíka. Jednotlivým podnetom sa následne venujú zmienené kontrolné orgány a vyhodnocujú ich oprávnenosť; neznamená preto, že počet nahlásených nezrovnalostí zrkadlí skutočný objem podvodov. Na Slovensku viacero nahlásených nezrovnalostí však skutočne malo podvodný charakter.", "Napríklad 30. mája 2021 EPPO predložila obžalobu za podvod v oblasti DPH, daňových únikov a Európskeho fondu regionálneho rozvoja spáchaného medzi 2017-2018. Podľa dostupných zdrojov sa malo jednať o nadcenenie strojového zariadenia na získanie finančných prostriedkov EÚ. Špecializovaný trestný súd na Slovensku následne odsúdil dve osoby k výkonu trestu a jednu spoločnosť k zákazu uchádzať sa o financovanie z EÚ. 18. októbra 2023 EPPO podalo obžalobu pre podvody pri projektoch na pestovanie viníc a sadov medzi rokmi 2018-2020.", "Podľa OLAF-u bolo v tomto období problémom Slovenska aj nízka schopnosť dotiahnuť vyšetrovanie nahlásených nezrovnalostí ku potvrdeniu alebo odmietnutiu podvodu. V rokoch 2014 - 2018 na Slovensku 75% nahlásení nebolo dostatočne vyšetrených. Podľa EPPO bolo dôvodom aj nedostatočné zaškolenie slovenských policajtov.", "Špecifickým problémom spojeným s čerpaním eurofondov bolo na Slovensku v danom období aj schvaľovanie eurofondov pre takzvané schránkové firmy. Týmto firmám boli v minulosti na Slovensku schválené dotácie napríklad na školstvo a vedu . Minister školstva Peter Plavčan, nominant strany SNS, na základe kritiky spojenej s prerozdeľovaním eurofondov na jeho rezorte v roku 2017 odstúpil z funkcie.", "V roku 2021 Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICKJ) zverejnilo článok , v ktorom informovalo o podvodoch spojených s pandemickou pomocou pre podnikateľov. Pomoc pochádzala z Núdzového fondu v hodnote 1,3 miliardy eur, ktorý bol podporený peniazmi z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. K podvodom došlo prostredníctvom fiktívnych schránkových firiem na Slovensku, a ICJK predpokladá zneužitie 24 miliónov eur. V kauze postupne pribúdajú obvinenia , no prípadu sa zatiaľ nevenujú európske kontrolné orgány.", "Okrem uvedených prípadov bola na Slovensku medializovaná kauza Dobytkár , v ktorej sa vyšetrovateľom podarilo odkryť korupčnú skupinu napojenú na dotácie z Európskej únie poskytované poľnohospodárom skrz Pôdohospodársku platobnú agentúru. NAKA v tejto kauze zadokumentovala výšku úplatkov viac než 10 miliónov eur. V tomto prípade boli európske peniaze prideľované protekčne, na základe poskytnutia úplatku."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["OLAF", "EPPO", "report", "pohybuje", "najmenej efektívnym", "predstavovali", "zaradilo", "podnetom", "podvodný", "EPPO predložila", "nadcenenie strojového zariadenia", "získanie", "odsúdil", "podalo", "vyšetrovanie", "dotácie", "vedu", "prerozdeľovaním", "článok", "došlo", "24 miliónov", "obvinenia", "Dobytkár", "dotácie", "prideľované"], "url": ["https://anti-fraud.ec.europa.eu/index_sk", "https://www.eppo.europa.eu/en/media/news/slovakia-three-convicted-fraud-case-overevaluation-machinery?etrans=sk", "https://anti-fraud.ec.europa.eu/about-us/reports/annual-reports-protection-eus-financial-interests-pif-report_en", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-naslo-najvacsie-eurofondove-podvody-v-eu/", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/slovakia-among-worst-in-spending-eu-funds/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-naslo-najvacsie-eurofondove-podvody-v-eu/", "https://anti-fraud.ec.europa.eu/system/files/2023-07/pif-report-2022-statistics_en.pdf", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-naslo-najvacsie-eurofondove-podvody-v-eu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/492899/slovensko-vratilo-pre-pochybenie-cast-penazi-z-eurofondov/", "https://www.eppo.europa.eu/en/media/news/eppo-indicts-4-fictitious-overevaluation-machinery-slovakia?etrans=sk", "https://eucrim.eu/news/overview-of-convictions-in-eppo-cases-january-april-2023/", "https://mytrencin.sme.sk/c/20961335/eurofondy-skoncili-v-cyperskej-schranke-olaf-nasiel-pochybenia-pri-firme-z-trencina.html#new_tab", "https://www.eppo.europa.eu/en/media/news/slovakia-three-convicted-fraud-case-overevaluation-machinery?etrans=sk#:~:text=D%C5%88a%2030.%20marca%202023%20%C5%A0pecializovan%C3%BD%20trestn%C3%BD%20s%C3%BAd%20na%20Slovensku%20ods%C3%BAdil%20dve%20osoby%20a%20jednu%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20za%20podvody%20v%20oblasti%20DPH%20a%20finan%C4%8Dn%C3%BDch%20prostriedkov%20E%C3%9A%20sp%C3%A1chan%C3%A9%20v%20rokoch%202017%20%E2%80%93%202018%20na%20z%C3%A1klade%20ob%C5%BEaloby%20Eur%C3%B3pskej%20prokurat%C3%BAry%20(EPPO)%20z%20nadhodnotenia%20mechanizmov%20na%20z%C3%ADskanie%20finan%C4%8Dn%C3%BDch%20prostriedkov%20E%C3%9A.", "https://www.eppo.europa.eu/en/media/news/slovakia-eppo-indicts-one-person-and-one-company-fraud-involving-vineyards-and-orchards", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-naslo-najvacsie-eurofondove-podvody-v-eu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/650401/cudne-projekty-z-eurofondov-zaplati-stat-tvrdi-remisova/", "https://domov.sme.sk/c/20728081/kauzy-sme-2017-deti-navadzali-na-sex-aj-eurofondy-pre-schranky.html", "https://hnonline.sk/slovensko/1014403-plavcan-ostane-v-urade-do-konca-prazdnin", "https://www.icjk.sk/148/Miliony-eur-z-pandemickej-pomoci-poslal-stat-schrankovym-firmam", "https://vsquare.org/stolen-millions-in-eu-funds/", "https://www.icjk.sk/148/Miliony-eur-z-pandemickej-pomoci-poslal-stat-schrankovym-firmam#:~:text=Investigat%C3%ADvnemu%20centru%20J%C3%A1na,so%20%C5%A1peci%C3%A1lnou%20prokurat%C3%BArou.", "https://www.icjk.sk/199/Pandemicka-pomoc-z-Pezinka-Policia-odhalila-organizovanu-skupinu-zo-schrankovych-firiem-vyberali-miliony-eur", "https://www.aktuality.sk/tema/kauza-dobytkar/", "https://hnonline.sk/slovensko/2177367-taka-monstrozna-korupcia-u-nas-nema-obdoby-povedal-sudca-ktory-poslal-bodora-za-mreze", "https://e.dennikn.sk/3337322/farmari-z-dobytkara-opisuju-system-provizii-neboli-sme-naivni-peniaze-isli-vyssie/?_ga=2.78006930.766452048.1697550515-595619301.1663064723&_gl=1*1e19mu8*_ga*NTk1NjE5MzAxLjE2NjMwNjQ3MjM.*_ga_XTZVRP4SF9*MTY5NzU2MTY5NC40NS4xLjE2OTc1NjI3MDMuNjAuMC4w"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:15.455182+00:00"}
{"id": "vr15781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15781", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Títo ľudia, naozaj hrdinsky, makajú v baniach a vieme dobre, že v tých regiónoch nejaká alternatíva práce nie je. Pridal sa vlastne tak aj k strane SaS, ktorá už minulý rok atakovala tento sektor", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že hospodárstvo a zamestnanosť v okrese Prievidza je značne závislé od spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. K 1.máju 2016 pracovalo v spoločnosti 4 149 zamestnancov. Hoci v Trenčianskom kraji pôsobia rôzne významné spoločnosti a teda je možnosť pracovať aj v iných odvetviach priemyslu, Hornonitrianske bane stále patria medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Tomáš mal na mysli vyjadrenia strany SaS , ktorá dotácie pre bane nepodporuje. Poslanci strany SaS podávali v súvislosti s dotáciami na bane na premiéra trestné oznámenie. Sulík obvinil Fica z toho, že časť dotácií pre baníkov chodil do Hornonitrianskych baní pre Fica vyberať poslanec János. Baníci boli teda okrádaní a veľká časť z ich dotácií sa v ich výplate neobjavovala. SaS zároveň poukazuje na to, že ťažba uhlia má negatívny vplyv na životné prostredie. Proti znečisťovaniu ovzdušia sa kupujú drahé filtre, ktoré platia daňoví poplatníci. Považujú to za kontraproduktívne. SaS taktiež zdôrazňovala, že elektráreň Nováky nespĺňa ekologické limity. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že hospodárstvo a zamestnanosť v okrese Prievidza je značne závislé od spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. K 1.máju 2016 pracovalo v spoločnosti 4 149 zamestnancov. Hoci v Trenčianskom kraji pôsobia rôzne významné spoločnosti a teda je možnosť pracovať aj v iných odvetviach priemyslu, Hornonitrianske bane stále patria medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Tomáš mal na mysli vyjadrenia strany SaS , ktorá dotácie pre bane nepodporuje. Poslanci strany SaS podávali v súvislosti s dotáciami na bane na premiéra trestné oznámenie. Sulík obvinil Fica z toho, že časť dotácií pre baníkov chodil do Hornonitrianskych baní pre Fica vyberať poslanec János. Baníci boli teda okrádaní a veľká časť z ich dotácií sa v ich výplate neobjavovala. SaS zároveň poukazuje na to, že ťažba uhlia má negatívny vplyv na životné prostredie. Proti znečisťovaniu ovzdušia sa kupujú drahé filtre, ktoré platia daňoví poplatníci. Považujú to za kontraproduktívne. SaS taktiež zdôrazňovala, že elektráreň Nováky nespĺňa ekologické limity. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["hospodárstvo", "4 149", "SaS"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjtl-eoqo3SAhXKkCwKHZkjCRoQFggkMAM&url=http%3A%2F%2Fwww.sario.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fcontent%2Ffiles%2Fsario-trenciansky-kraj.pdf&usg=AFQjCNFQEITAfFz75-I00tfliS08YLJd3w&sig2=TXVTYvkNQ8eAID6VVvZdXA", "http://www.hbp.sk/index.php/sk/spolocnost/tlacovy-servis/spravy2016", "http://www.hlavnespravy.sk/richard-sulik-o-reakcii-na-trestne-oznamenie-ktore-podali-poslanci-za-sas-fico-banik-v-alobale/875881"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:09.439363+00:00"}
{"id": "vr28752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28752", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Bratislava - 350 tisíc domácich, 650 tisíc zahraničných turistov.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum, ktorý uskutočnila Ekonomická univerzita v Bratislave v máji 2014 uviedla, že najčastejšie k nám cestujú zahraniční turisti z Česka, Nemecka a Rakúska. Bratislava má približne 350-tisíc domácich a 650-tisíc zahraničných turistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum, ktorý uskutočnila Ekonomická univerzita v Bratislave v máji 2014 uviedla, že najčastejšie k nám cestujú zahraniční turisti z Česka, Nemecka a Rakúska. Bratislava má približne 350-tisíc domácich a 650-tisíc zahraničných turistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["https://www.euba.sk/univerzitne-aktivity/preview-file/online_monitoring_04_2014-16035.pdf", "https://www.euba.sk/univerzitne-aktivity/preview-file/online_monitoring_04_2014-16035.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:12.130946+00:00"}
{"id": "vr25911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25911", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "V podstate všetky naše kompetencie určuje zákon 416 z roku 2001, ktorý hovorí o tom, čo všetko v podstate je samosprávny kraj povinný zabezpečiť.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba uvádza zákon 416/2001 , ktorý ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje (ďalej len SK, pozn.). Tento zákon však nie je jediným zákonom, ktorý hovorí o kompetenciách SK. Ich kompetencie upravuje aj zákon 302/2001", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba uvádza zákon 416/2001 , ktorý ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje (ďalej len SK, pozn.). Tento zákon však nie je jediným zákonom, ktorý hovorí o kompetenciách SK. Ich kompetencie upravuje aj zákon 302/2001"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["zákon 416/2001", "zákon 302/2001"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416", "http://www.minv.sk/?zakon-c-302-2001-z-z-o-samosprave-vyssich-uzemnych-celkov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:51.971236+00:00"}
{"id": "vr36070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36070", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tak napríklad rezort pána Počiatka. Kupoval takéto lyžičky v cene 1,8 eur, 1,8 eur, pričom cena v normálnom obchode je 50 centov.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koľko mali oficiálne (podľa faktúry) stáť lyžičky na ministerstve sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Koľko mali oficiálne (podľa faktúry) stáť lyžičky na ministerstve sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:46.592502+00:00"}
{"id": "44294", "numeric_id": 44294, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44294", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som bol 3 roky ministrom spravodlivosti (...) skrátili sme súdne konanie na 10 mesiacov.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase, keď Štefan Harabin šéfoval Ministerstvu spravodlivosti, sa znížila priemerná dĺžka súdnych konaní z 11,85 mesiaca na 9,8 mesiaca. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti od júla 2006 do júna 2009. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti bola v roku 2006 priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní 15,4 mesiaca; obchodných konaní 18 mesiacov; konaní vo veciach starostlivosti o maloletých 8,1 mesiaca; trestných konaní okresných súdov 5,9 mesiaca. Priemer zo všetkých konaní bol v roku 2006 11,85 mesiaca. V roku 2009, keď Harabin z ministerstva odchádzal, bola priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní 13 mesiacov; obchodných konaní 14,7 mesiaca; konaní vo veciach starostlivosti o maloletých 6,3 mesiaca; trestných konaní okresných súdov 5,2 mesiaca. Priemer zo všetkých konaní bol 9,8 mesiaca. Počas ministrovania Štefana Harabina sa teda priemerná dĺžka súdnych konaní znížila na cca 10 mesiacov. V minulosti zvykol Štefan Harabin tvrdiť, že dĺžku konaní skrátil skokovo z 30 na 10 mesiacov. To pravda nie je.", "analysis_paragraphs": ["V čase, keď Štefan Harabin šéfoval Ministerstvu spravodlivosti, sa znížila priemerná dĺžka súdnych konaní z 11,85 mesiaca na 9,8 mesiaca. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti od júla 2006 do júna 2009. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti bola v roku 2006 priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní 15,4 mesiaca; obchodných konaní 18 mesiacov; konaní vo veciach starostlivosti o maloletých 8,1 mesiaca; trestných konaní okresných súdov 5,9 mesiaca. Priemer zo všetkých konaní bol v roku 2006 11,85 mesiaca. V roku 2009, keď Harabin z ministerstva odchádzal, bola priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní 13 mesiacov; obchodných konaní 14,7 mesiaca; konaní vo veciach starostlivosti o maloletých 6,3 mesiaca; trestných konaní okresných súdov 5,2 mesiaca. Priemer zo všetkých konaní bol 9,8 mesiaca. Počas ministrovania Štefana Harabina sa teda priemerná dĺžka súdnych konaní znížila na cca 10 mesiacov. V minulosti zvykol Štefan Harabin tvrdiť, že dĺžku konaní skrátil skokovo z 30 na 10 mesiacov. To pravda nie je."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "bola", "bola", "zvykol"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-priemerna-dlzka-konania.aspx", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-priemerna-dlzka-konania.aspx", "https://demagog.sk/vyrok/43849/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:50.630677+00:00"}
{"id": "vr16151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16151", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Rezort zdravotníctva vykoná, pozn.) …plnú aplikáciu systému e-Health v roku 2017.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Aplikácia systému e-Health v praxi zatiaľ neprebehla, no minister zdravotníctva Drucker tvrdí, že spustenie prvej etapy systému by malo prebehnúť koncom roka 2017. Vzhľadom k týmto okolnostiam hodnotíme sľub ako čiastočne splnený, keďže jeho splnenie alebo zlyhanie budeme môcť potvrdiť až na konci tohto roka.\n\nPodľa oficiálnej stránky elektronického zdravotníctva je základným poslaním e-Health: prostredníctvom informačných a komunikačných technológií poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov, čo výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. eHealth má zároveň priniesť výrazné finančné úspory, ktoré môžu byť využité v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti .\"\n\nProjekt e-Health bol niekoľkokrát odkladaný . Systém elektronického zdravotníctva bol odsúhlasený ešte za prvej vlády Roberta Fica v roku 2008, pričom spustený mal byť v roku 2010. Spustenie systému však bolo odložené na rok 2013 a neskôr na január 2017 - doposiaľ však systém plne spustený nebol.\n\nRiaditeľ národného centra zdravotníckych informácii Peter Blaškovitš sa v tlačovej správe z 26.januára 2017 vyjadril o eHealth nasledovne: Snahou NCZI, aj rezortu zdravotníctva je, aby bol celý systém elektronizácie zdravotníctva v plnej prevádzke, podľa aktuálne platnej legislatívy, od 01.01.2018.\n\nPodobne sa k dátumu spustenia systému vyjadril v správe Denníka N aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker: \"Do konca roku 2017 budeme mať centrálnu elektronickú dokumentáciu, elektronický systém pre preskripcie a zjednotené kľúčové registre.\" Podľa Denníka N Drucker považuje e-Health za IT projekt, ktorý stál veľa a je stále nedokončený. Doposiaľ stál projekt e-Health približne 47 miliónov eur.\n\nPodľa Tomáša Szalaya, analytika Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, však projekt zlyhal na všetkých úrovniach. Chybou podľa neho je, že projekt mal príliš veľa nesplniteľných cieľov a od začiatku slúžil skôr ako prostriedok na prečerpanie peňazí z eurofondov, čo neskôr aj kontrolné úrady potvrdili, a nie ako prostriedok uľahčujúci komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi. Ďalším problémom je chýbajúca konzistentnosť manažmentu spôsobená striedaním sa vlád, takže projekt postráda akúsi zastrešujúcu autoritu, ktorá by brala projekt za svoj vlastný.\n\nV prípade úspešného zavedenia by pre pacientov mal byť systém prínosný predovšetkým s cieľom zabezpečenia vyššej kvality liečby a taktiež ušetrenia finančných nákladov v zdravotníctve. Lekári by tak mali prehľad o všetkých prekonaných alebo aktuálnych ochoreniach, užívaných liekoch, laboratórnych výsledkoch, očkovaniach a podobne.", "analysis_paragraphs": ["Aplikácia systému e-Health v praxi zatiaľ neprebehla, no minister zdravotníctva Drucker tvrdí, že spustenie prvej etapy systému by malo prebehnúť koncom roka 2017. Vzhľadom k týmto okolnostiam hodnotíme sľub ako čiastočne splnený, keďže jeho splnenie alebo zlyhanie budeme môcť potvrdiť až na konci tohto roka.", "Podľa oficiálnej stránky elektronického zdravotníctva je základným poslaním e-Health: prostredníctvom informačných a komunikačných technológií poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov, čo výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. eHealth má zároveň priniesť výrazné finančné úspory, ktoré môžu byť využité v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti .\"", "Projekt e-Health bol niekoľkokrát odkladaný . Systém elektronického zdravotníctva bol odsúhlasený ešte za prvej vlády Roberta Fica v roku 2008, pričom spustený mal byť v roku 2010. Spustenie systému však bolo odložené na rok 2013 a neskôr na január 2017 - doposiaľ však systém plne spustený nebol.", "Riaditeľ národného centra zdravotníckych informácii Peter Blaškovitš sa v tlačovej správe z 26.januára 2017 vyjadril o eHealth nasledovne: Snahou NCZI, aj rezortu zdravotníctva je, aby bol celý systém elektronizácie zdravotníctva v plnej prevádzke, podľa aktuálne platnej legislatívy, od 01.01.2018.", "Podobne sa k dátumu spustenia systému vyjadril v správe Denníka N aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker: \"Do konca roku 2017 budeme mať centrálnu elektronickú dokumentáciu, elektronický systém pre preskripcie a zjednotené kľúčové registre.\" Podľa Denníka N Drucker považuje e-Health za IT projekt, ktorý stál veľa a je stále nedokončený. Doposiaľ stál projekt e-Health približne 47 miliónov eur.", "Podľa Tomáša Szalaya, analytika Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, však projekt zlyhal na všetkých úrovniach. Chybou podľa neho je, že projekt mal príliš veľa nesplniteľných cieľov a od začiatku slúžil skôr ako prostriedok na prečerpanie peňazí z eurofondov, čo neskôr aj kontrolné úrady potvrdili, a nie ako prostriedok uľahčujúci komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi. Ďalším problémom je chýbajúca konzistentnosť manažmentu spôsobená striedaním sa vlád, takže projekt postráda akúsi zastrešujúcu autoritu, ktorá by brala projekt za svoj vlastný.", "V prípade úspešného zavedenia by pre pacientov mal byť systém prínosný predovšetkým s cieľom zabezpečenia vyššej kvality liečby a taktiež ušetrenia finančných nákladov v zdravotníctve. Lekári by tak mali prehľad o všetkých prekonaných alebo aktuálnych ochoreniach, užívaných liekoch, laboratórnych výsledkoch, očkovaniach a podobne."], "analysis_date": "2017-04-23", "analysis_sources": {"text": ["odkladaný", "správe", "správe", "Podľa"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359920-meskajuci-projekt-ehealth-otestuju-v-styroch-nemocniciach/", "http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/NCZI-vyhlasi-v-suvislosti-so-zavadzanim-eHealth-verejne-obstaravanie-podpornych-sluzieb-pre-projekt-ESZ.aspx", "https://dennikn.sk/minuta/607366/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388524-ehealth-stale-nesluzi-pacientom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:36.683119+00:00"}
{"id": "vr37172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37172", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vy ste objednali Benátsku komisiu, Benátka komisia povedala toto, toto, toto, toto zmeniť (v jazykovom zákone, pozn.). To je argument.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovisku (.pdf) k Zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky prijaté Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí v Benátkach v októbri 2010 je mimo iného uvedené: \"Benátska komisia ďalej považuje niektoré ustanovenia zákona o štátnom jazyku za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami , ku ktorým Slovenská republika pristúpila, a preto by mali byť prehodnotené. Predmetné ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšinové obyvateľstvo nedosahuje 20 percentnú hranicu; povinnosti súkromných osôb používať úradný jazyk pri komunikácii so štátnymi a verejnými orgánmi; povinnosti používať štátny jazyk v súdnom a správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ak má osoba dostatočnú znalosť štátneho jazyka; a neuznávania zmlúv vyhotovených v jazyku menšiny.\" Benátska komisia naozaj presne uviedla oblasti, ktoré je podľa nej potrebné prehodnotiť.", "analysis_paragraphs": ["V stanovisku (.pdf) k Zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky prijaté Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí v Benátkach v októbri 2010 je mimo iného uvedené: \"Benátska komisia ďalej považuje niektoré ustanovenia zákona o štátnom jazyku za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami , ku ktorým Slovenská republika pristúpila, a preto by mali byť prehodnotené. Predmetné ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšinové obyvateľstvo nedosahuje 20 percentnú hranicu; povinnosti súkromných osôb používať úradný jazyk pri komunikácii so štátnymi a verejnými orgánmi; povinnosti používať štátny jazyk v súdnom a správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ak má osoba dostatočnú znalosť štátneho jazyka; a neuznávania zmlúv vyhotovených v jazyku menšiny.\" Benátska komisia naozaj presne uviedla oblasti, ktoré je podľa nej potrebné prehodnotiť."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6527.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:10.577563+00:00"}
{"id": "vr38574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38574", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme to upravili (valorizáciu dôchodkov vojakov na systém, ktorý majú vojaci, pozn.). ... Vy ste to začali vyplácať, upravilo sa to ešte pred dvoma rokmi. No, dobre, dobre.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zmeny vo valorizácii dôchodkov vojakov a policajtov parlament schválil v decembri 2010. Ako informuje sme.sk: \"Po novom sa budú valorizovať výsluhové dôchodky vojakov rovnako ako policajtom, teda podľa inflácie a rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Doteraz sa bývalým vojakom zvyšovali výsluhové dôchodky tak, že valorizovali o rovnaké percento, ako rástla priemerná mzda v rezorte obrany. Vojenským výsluhovým dôchodcom tak rástli ich dôchodky rýchlejšie, ako napríklad policajtom, alebo hasičom.\" Detail zmien si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Zmeny vo valorizácii dôchodkov vojakov a policajtov parlament schválil v decembri 2010. Ako informuje sme.sk: \"Po novom sa budú valorizovať výsluhové dôchodky vojakov rovnako ako policajtom, teda podľa inflácie a rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Doteraz sa bývalým vojakom zvyšovali výsluhové dôchodky tak, že valorizovali o rovnaké percento, ako rástla priemerná mzda v rezorte obrany. Vojenským výsluhovým dôchodcom tak rástli ich dôchodky rýchlejšie, ako napríklad policajtom, alebo hasičom.\" Detail zmien si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5668539/vojakom-a-policajtom-sa-budu-dochodky-zvysovat-rovnako.html", "http://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=163&Itemid=163"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:24.400553+00:00"}
{"id": "vr34056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34056", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Lebo za 3 roky prvá Ficova vláda dosiahla čerpanie (programovacie obdobie 2007-2013, pozn.), ktoré súvisí s tým, že program treba rozbehnúť, všetkých 11 programov. Na úroveň 8,4%. Toto bolo pri odovzdávaní vlády v lete v roku 2010. My sme na konci prvého kvartálu 2012, o 4 dni bola výmena vlády, došli na úroveň 27, vyše 27%.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý, pretože úroveň čerpania eurofondov ku koncu vlády I. Radičovej bola na úrovni 28,3%, čo je vyše 27%. Presnú úroveň čerpania eurofondov ku koncu prvej vlády R. Fica nemá Demagog.sk k dispozícií. Úroveň čerpania však bude približne na úrovni akú spomína J. Figeľ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čerpanie eurofondov k začiatku júna 2010 (predposledného mesiaca prvej vlády R. Fica) bolo na úrovni 7,65%. Údaje o čerpaní eurofondov ku koncu júna resp. k začiatku júla 2010 nie sú k dispozícií. Výsledné číslo čerpania eurofondov za prvej vlády R. Fica bude vyššie. Čerpanie eurofondov ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 28,32% . Čo predstavuje sumu približne 3,26 mld. eur. Agentúra SITA (16. januára 2013) uvádza, že za vlády I. Radičovej sa prečerpalo 2,304 mld. euro, čo predstavuje úroveň čerpania eurofondov na úrovni 20,1% : \"Počas vlády Ivety Radičovej, ktorá bola pri moci 21 mesiacov od júla 2010 do apríla 2012, sa objem čerpania peňazí EÚ zvýšil celkom o 2,304 mld. eur, resp. 3,4 násobne. Úroveň čerpania sa zvýšila o takmer 20 percentuálnych bodov.\" Ak odčítame vyčerpanú sumu ku koncu marca 2012 a sumu, ktorú vyčerpala len vláda I. Radičovej dostaneme sumu vyčerpanú za prvej vlády R. Fica približne 0,92 mld. eur. Táto suma predstavuje z celkového balíka 11,5mld eur. približne 8% . Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý, pretože úroveň čerpania eurofondov ku koncu vlády I. Radičovej bola na úrovni 28,3%, čo je vyše 27%. Presnú úroveň čerpania eurofondov ku koncu prvej vlády R. Fica nemá Demagog.sk k dispozícií. Úroveň čerpania však bude približne na úrovni akú spomína J. Figeľ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čerpanie eurofondov k začiatku júna 2010 (predposledného mesiaca prvej vlády R. Fica) bolo na úrovni 7,65%. Údaje o čerpaní eurofondov ku koncu júna resp. k začiatku júla 2010 nie sú k dispozícií. Výsledné číslo čerpania eurofondov za prvej vlády R. Fica bude vyššie. Čerpanie eurofondov ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 28,32% . Čo predstavuje sumu približne 3,26 mld. eur. Agentúra SITA (16. januára 2013) uvádza, že za vlády I. Radičovej sa prečerpalo 2,304 mld. euro, čo predstavuje úroveň čerpania eurofondov na úrovni 20,1% : \"Počas vlády Ivety Radičovej, ktorá bola pri moci 21 mesiacov od júla 2010 do apríla 2012, sa objem čerpania peňazí EÚ zvýšil celkom o 2,304 mld. eur, resp. 3,4 násobne. Úroveň čerpania sa zvýšila o takmer 20 percentuálnych bodov.\" Ak odčítame vyčerpanú sumu ku koncu marca 2012 a sumu, ktorú vyčerpala len vláda I. Radičovej dostaneme sumu vyčerpanú za prvej vlády R. Fica približne 0,92 mld. eur. Táto suma predstavuje z celkového balíka 11,5mld eur. približne 8% . Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["júna", "marca", "SITA"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256085-slovensko-dobehlo-meskanie-v-cerpani-eurofondov-tvrdi-premier/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:44.339701+00:00"}
{"id": "vr15386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15386", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sa zvyšuje spotrebná daň na tabak...", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v auguste 2016. Zámerom novely zákona je postupné zvyšovanie sadzby dane z tabakových výrobkov. Pôvodný zákon 106/2004 Z.z. určuje zdaňovanie tabakových výrobkov cigariet, cigár a tabaku spotrebnou daňou. Keďže ide o vládny návrh novely zákona, ktorý bude predložený národnej rade, hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nJedným z dôvodov (.rtf), ktoré viedlo Ministerstvo financií k vypracovaniu predloženého návrhu je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Týmto spôsobom chce ministetrstvo zabezpečiť rovnováhu medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia, a zároveň zdaňovať nové tabakové výrobky. Ministerstvo financií v roku 2017 predpokladá dodatočný príjem (.rtf) vo výške 29 504 000 eur, v roku 2020 by to malo byť viac ako 68 miliónov eur. Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2016, až na niektoré články novely.\n\nV súčasnosti je na Slovensku sadzba dane z tabakových výrobkov (okrem cigariet) 71,11 eur/kg, v prechodnom období (.rtf) medzi 1. februárom 2017 a 31. januárom 2019 bude sadzba dane 73,90 eur/kg. Od februára 2019 sa spotrebná daň z tabakových výrobkov ustáli na 76,70 eur/kg. S účinnosťou od 1. februára 2017 do 31.januára 2019 sa stanovuje minimálna sadzba dane na cigarety na 96,50 eura/1000 ks a s účinnosťou od 1. februára 2019 sa stanovuje minimálna sadzba dane na cigarety na 100,10 eura/1 000 ks.", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v auguste 2016. Zámerom novely zákona je postupné zvyšovanie sadzby dane z tabakových výrobkov. Pôvodný zákon 106/2004 Z.z. určuje zdaňovanie tabakových výrobkov cigariet, cigár a tabaku spotrebnou daňou. Keďže ide o vládny návrh novely zákona, ktorý bude predložený národnej rade, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Jedným z dôvodov (.rtf), ktoré viedlo Ministerstvo financií k vypracovaniu predloženého návrhu je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Týmto spôsobom chce ministetrstvo zabezpečiť rovnováhu medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia, a zároveň zdaňovať nové tabakové výrobky. Ministerstvo financií v roku 2017 predpokladá dodatočný príjem (.rtf) vo výške 29 504 000 eur, v roku 2020 by to malo byť viac ako 68 miliónov eur. Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2016, až na niektoré články novely.", "V súčasnosti je na Slovensku sadzba dane z tabakových výrobkov (okrem cigariet) 71,11 eur/kg, v prechodnom období (.rtf) medzi 1. februárom 2017 a 31. januárom 2019 bude sadzba dane 73,90 eur/kg. Od februára 2019 sa spotrebná daň z tabakových výrobkov ustáli na 76,70 eur/kg. S účinnosťou od 1. februára 2017 do 31.januára 2019 sa stanovuje minimálna sadzba dane na cigarety na 96,50 eura/1000 ks a s účinnosťou od 1. februára 2019 sa stanovuje minimálna sadzba dane na cigarety na 100,10 eura/1 000 ks."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["novelu zákona o spotrebnej dani", "auguste", "106/2004 Z.z.", "dôvodov", "dodatočný príjem", "V súčasnosti", "prechodnom období"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-721", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/402394-vvlada-podporila-vyssie-zdanenie-tabaku-aj-bankovu-dan/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/106/#paragraf-4", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1561441&_processDetail_WAR_portletsel_file=dov%C3%B4dov%C3%A1-_v%C5%A1eobecn%C3%A1.rtf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1561445&_processDetail_WAR_portletsel_file=dolo%C5%BEka-vplyvov.rtf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne-dane/spotrebne-dane-obacaia-tabak", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1561445&_processDetail_WAR_portletsel_file=dolo%C5%BEka-vplyvov.rtf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:27.870861+00:00"}
{"id": "vr37875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37875", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však vkuse rokujeme a práve strana Most-Híd je na strane živnostníkov. My tvrdíme, že nie je možné, poviem to tak, trestať živnostníkov.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strana Most-Híd bola v otázke odvodovej záťaže \"na strane živnostníkov\". hnonline.sk : \"KDH aj Most žiadali, aby sa dosahy na živnostníkov zmiernili. (...) \"Stále trváme na tom, aby sa zásadným spôsobom nezvyšovali náklady živnostníkov,\" pridáva sa ku KDH podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana Most-Híd bola v otázke odvodovej záťaže \"na strane živnostníkov\". hnonline.sk : \"KDH aj Most žiadali, aby sa dosahy na živnostníkov zmiernili. (...) \"Stále trváme na tom, aby sa zásadným spôsobom nezvyšovali náklady živnostníkov,\" pridáva sa ku KDH podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51323080-miklos-vo-finale-slubuje-nizsie-odvody"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:11.268615+00:00"}
{"id": "vr33407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33407", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Bol som pri schvaľovaní predchádzajúceho rozpočtového výhľadu na súčasných 7 rokov (2007-2013, pozn.). Trvalo to v podstate rok a pol, lebo Prodiho komisia končiaca v roku 2004 navrhovala základ a potom za Barrosovej komisie skoro rok trvalo, kým sa našiel kompromis.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že už Prodi sa ako predseda EK v roku 2004 zaoberal rozpočtom EÚ. Po nástupe Barrosa trvalo približne rok kedy bola dosiahnutá konečná dohoda na rozpočte EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že už Prodi sa ako predseda EK v roku 2004 zaoberal rozpočtom EÚ. Po nástupe Barrosa trvalo približne rok kedy bola dosiahnutá konečná dohoda na rozpočte EÚ."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Romano Prodi", "2007-2013", "Barroso", "rozpočtu", "schválená"], "url": ["http://euobserver.com/institutional/14148", "http://www.europolitics.info/budget-detailed-proposals-for-financial-perspectives-for-2007-2013-artr180565-32.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Jos%C3%A9_Manuel_Barroso", "http://www.aca-secretariat.be/index.php?id=29&tx_smfacanewsletter_pi1%5Bnl_uid%5D=12&tx_smfacanewsletter_pi1%5Buid%5D=344&tx_smfacanewsletter_pi1%5BbackPid%5D=50&cHash=55218aaed0912bfe8e908ecdd9c60947", "http://www.eppgroup.eu/press/showpr.asp?prcontroldoctypeid=1&prcontrolid=4383&prcontentid=7996&prcontentlg=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:11.609352+00:00"}
{"id": "vr33577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33577", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Ako prvá vec, treba povedať, že keď vláda Mikuláša Dzurindu mala 300 miliárd, 100 miliárd išlo na reštrukturalizáciu bánk chvalabohu, ďalšie stovky sa odkladali do sociálneho systému, ako nemohli sa míňať.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slová Martina Fronca o stovkách miliónov slovenských korún z privatizácie odkladaných do sociálneho systému sa nám nepodarilo overiť zo žiadneho nezávislého zdroja, jeho výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Slová Martina Fronca o stovkách miliónov slovenských korún z privatizácie odkladaných do sociálneho systému sa nám nepodarilo overiť zo žiadneho nezávislého zdroja, jeho výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["výroku", "médiách", "zodpovedá", "návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/301/lubos-blaha-pavol-freso-jozef-kollar/?politik=38&ph=3", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu", "http://www.ivankrasko.sk/arch_privatizacia.html#4", "http://ekonomika.sme.sk/c/128043/lrv-nesuhlasi-s-langosovym-navrhom-na-vyuzitie-vynosov-z-privatizacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:33.170663+00:00"}
{"id": "vr32471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32471", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Smer akceptoval náš alebo teda môj osobný návrh, že sa povedalo, že strop na podporu v nezamestnanosti nie je vyšší ako priemerná mzda.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Švejnu hodnotíme ako pravdivý, pretože 1. júna 2013 sa vyjadril, že je možné ušetriť peniaze prostredníctvom stropu na podporu v nezamestnanosti. Dva týždne po jeho vyjadrení sa po rokovaní Rady solidarity premiér Róbert Fico vyjadril, že sa plánuje návrh, ktorý by znížil strop dávky v nezamestnanosti na priemerné mzdu. Inými slovami Ivan Švejna v médiách akko prvý avizoval tento návrh a neskôr premiér predstavil podobný návrh. Kauzalitu medzi Švejnovým návrhom a návrhom R. Fica však nevieme overiť. Agentúry SITA 1. júna 2012 : \"Podľa podpredsedu strany (Most-Híd, pozn.) Ivana Švejnu by mohol kabinet napríklad znížiť maximálnu podporu v nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje až 1300 eur. Len týmto opatrením, keby sme zaviedli strop, tak hovorím o desiatkach miliónov eur, vyčíslil možnú úsporu z tohto opatrenia Švejna.\" Podľa správy agentúry SITA z 15. júna 2012 , vláda plánuje návrh, v ktorom sa bude znižovať strop pre dávku v nezamestnanosti. \"Maximálna výška dávky v nezamestnanosti by mala byť na úrovni priemernej mzdy na Slovensku. Po rokovaní Rady solidarity a rozvoja to uviedol premiér Robert Fico. Priemerná mzda pritom v minulom roku predstavovala 786 eur. ... Boli rôzne pochybnosti, či je to etické, aby napríklad niekto, kto má mimoriadne vysoký plat, išiel na úrad práce a mohol v pohode šesť mesiacov poberať 1 175 eur mesačne, povedal predseda vlády.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Švejnu hodnotíme ako pravdivý, pretože 1. júna 2013 sa vyjadril, že je možné ušetriť peniaze prostredníctvom stropu na podporu v nezamestnanosti. Dva týždne po jeho vyjadrení sa po rokovaní Rady solidarity premiér Róbert Fico vyjadril, že sa plánuje návrh, ktorý by znížil strop dávky v nezamestnanosti na priemerné mzdu. Inými slovami Ivan Švejna v médiách akko prvý avizoval tento návrh a neskôr premiér predstavil podobný návrh. Kauzalitu medzi Švejnovým návrhom a návrhom R. Fica však nevieme overiť. Agentúry SITA 1. júna 2012 : \"Podľa podpredsedu strany (Most-Híd, pozn.) Ivana Švejnu by mohol kabinet napríklad znížiť maximálnu podporu v nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje až 1300 eur. Len týmto opatrením, keby sme zaviedli strop, tak hovorím o desiatkach miliónov eur, vyčíslil možnú úsporu z tohto opatrenia Švejna.\" Podľa správy agentúry SITA z 15. júna 2012 , vláda plánuje návrh, v ktorom sa bude znižovať strop pre dávku v nezamestnanosti. \"Maximálna výška dávky v nezamestnanosti by mala byť na úrovni priemernej mzdy na Slovensku. Po rokovaní Rady solidarity a rozvoja to uviedol premiér Robert Fico. Priemerná mzda pritom v minulom roku predstavovala 786 eur. ... Boli rôzne pochybnosti, či je to etické, aby napríklad niekto, kto má mimoriadne vysoký plat, išiel na úrad práce a mohol v pohode šesť mesiacov poberať 1 175 eur mesačne, povedal predseda vlády.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/premier-fico-sliape-podla-opozicie-p/505106-clanok.html?from=suggested_articles", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/62726-davka-v-nezamestnanosti-bude-mat-nizsi-strop-priemerny-plat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:38.075573+00:00"}
{"id": "vr17395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17395", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Napríklad na začiatku minulého roka sa otvorila diskusia o piatich scenároch o Európskej únie, ktoré boli neskôr doplnené o ďalšie scenáre.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Klus hovorí o piatich scenároch vývoja EÚ, ktoré predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predstavil v dokumente White Paper on the future of Europe ( .pdf ) v Európskom parlamente v marci 2017. Na to nadväzujúc slovenský europoslanec Richard Sulík (SaS) na konci marca 2017 zverejnil dokument s návrhom reformy Európskej únie s názvom Manifest slovenského eurorealizmu. Tento dokument nepredstavuje ďalší návrh vývoja EÚ ale je v súlade s jedným z Junckerových piatich scenárov. V septembri 2017 samotný Jean Claude Juncker predstavil svoj vlastný \"šiesty\" scenár vývoja EÚ, ktorý kombinuje prvky z predchádzajúcich piatich scenárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus hovorí o piatich scenároch vývoja EÚ, ktoré predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predstavil v dokumente White Paper on the future of Europe ( .pdf ) v Európskom parlamente v marci 2017. Na to nadväzujúc slovenský europoslanec Richard Sulík (SaS) na konci marca 2017 zverejnil dokument s návrhom reformy Európskej únie s názvom Manifest slovenského eurorealizmu. Tento dokument nepredstavuje ďalší návrh vývoja EÚ ale je v súlade s jedným z Junckerových piatich scenárov. V septembri 2017 samotný Jean Claude Juncker predstavil svoj vlastný \"šiesty\" scenár vývoja EÚ, ktorý kombinuje prvky z predchádzajúcich piatich scenárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Manifest", "septembri", "kombinuje", "scenár", "Sulíkov", "Junckerov", "Podla", "výrok"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/white_paper_on_the_future_of_europe_en.pdf", "http://www.sas.sk/europska-unia-je-zreformovatelna-vieme-ako/5862", "https://ec.europa.eu/commission/news/president-juncker-delivers-state-union-address-2017-2017-sep-13_en", "https://euobserver.com/opinion/139006", "https://ec.europa.eu/commission/news/commission-presents-white-paper-future-europe-2017-mar-01_sk", "http://sulik.sk/navrh-reformy-europskej-unie-manifest-slovenskeho-eurorealizmu/", "https://ec.europa.eu/commission/news/president-juncker-delivers-state-union-address-2017-2017-sep-13_en", "https://www.politico.eu/article/junckers-uni-vision-for-europe/", "http://www.demagog.sk/diskusie/637/fico-sulik-danko-a-ini-v-ta3/?politik=26"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:23.480078+00:00"}
{"id": "vr37768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37768", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Ústava hovorí, pokiaľ ide o voľbu generálneho prokurátora len jednu holú vetu, že generálneho prokurátora volí parlament. Nehovorí nič o tom, ako táto voľba má vyzerať. Je to vec rokovacieho poriadku.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky (.pdf), ôsma hlava, čl. 150: \"Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.\" Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, šestnásta časť NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA, § 123: \"(1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. (2) Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada. (3) Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. (4) Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba. (5) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali. (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.\"", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky (.pdf), ôsma hlava, čl. 150: \"Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.\" Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, šestnásta časť NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA, § 123: \"(1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. (2) Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada. (3) Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. (4) Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba. (5) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali. (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústava Slovenskej republiky", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf", "http://www.nrsr.sk/sub/sk/nrsr/dokumenty.html?searchString="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:34.653595+00:00"}
{"id": "vr35434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35434", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...väčšina historikov, dokonca českých historikov, pán profesor Havlík (že písal o kráľovi Svätoplukovi, pozn.), moravský historik...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pán profesor Havlík napísal v roku 1994 knihu s názvom Svatopluk Veliky, kral Moravanu a Slovanu .", "analysis_paragraphs": ["Pán profesor Havlík napísal v roku 1994 knihu s názvom Svatopluk Veliky, kral Moravanu a Slovanu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Svatopluk Veliky, kral Moravanu a Slovanu"], "url": ["http://openlibrary.org/books/OL1214208M/Svatopluk_Veliky%CC%81_kra%CC%81l_Moravanu%CC%8A_a_Slovanu%CC%8A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:58.303117+00:00"}
{"id": "48716", "numeric_id": 48716, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48716", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Mňa odvolali zo zdravotníckeho výboru pre boj za ženské práva a mojim náhradníkom teraz je pani Záborská. To len, aby bolo všetkým jasné. Ona teraz riadi v tomto momente výbor.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská v súčasnosti pôsobí na pozícii podpredsedníčky Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Po odvolaní doterajšej predsedníčky výboru má spolu s podpredsedom Jozefom Valockým vedúcu pozíciu pri riadení výboru.\n\nPoslankyňu Cigánikovú odvolali poslanci NR SR z pozície predsedníčky Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo na podnet poslanca Martina Čepčeka 10. novembra 2022.\n\nČepček vo svojom návrhu uviedol ako dôvod pre odvolanie „nesplnenie odborných ani osobných predpokladov pre vykonávanie funkcie“. Kritizoval tiež nedostatočné vzdelanie a odbornú prax v zdravotníctve a „zneužívanie svojho postavenia vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky na presadzovanie svojej progresívnej ideologickej agendy“.\n\nPo odvolaní poslankyne Cigánikovej ostala funkcia predsedu dočasne neobsadená a výbor začala riadiť podpredsedníčka Anna Záborská spolu s druhým podpredsedom Jozefom Valockým.", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská v súčasnosti pôsobí na pozícii podpredsedníčky Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Po odvolaní doterajšej predsedníčky výboru má spolu s podpredsedom Jozefom Valockým vedúcu pozíciu pri riadení výboru.", "Poslankyňu Cigánikovú odvolali poslanci NR SR z pozície predsedníčky Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo na podnet poslanca Martina Čepčeka 10. novembra 2022.", "Čepček vo svojom návrhu uviedol ako dôvod pre odvolanie „nesplnenie odborných ani osobných predpokladov pre vykonávanie funkcie“. Kritizoval tiež nedostatočné vzdelanie a odbornú prax v zdravotníctve a „zneužívanie svojho postavenia vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky na presadzovanie svojej progresívnej ideologickej agendy“.", "Po odvolaní poslankyne Cigánikovej ostala funkcia predsedu dočasne neobsadená a výbor začala riadiť podpredsedníčka Anna Záborská spolu s druhým podpredsedom Jozefom Valockým."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["odvolali", "podnet", "uviedol", "Kritizoval", "začala"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/poslanci-v-tajnom-hlasovani-odvolali-janu-bitto-ciganikovu/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518318", "https://domov.sme.sk/c/23067007/poslanci-odvolali-janu-bitto-ciganikovu-z-postu-sefky-zdravotnickeho-vyboru.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518318", "https://dennikn.sk/minuta/3105748/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:18.575995+00:00"}
{"id": "vr34579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34579", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "...strana SaS v tejto oblasti mala úplne jasno. Pozrite si náš volebný program...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe strany SaS, nazvanom ako 120 Nápadov pre lepší život na Slovensku, sa v sekcii Média píše:\n\n90. BOD PROGRAMU\n\nVerejnoprávne médiá na Slovensku stále neprešli systematickou reštrukturalizáciou, sú zaťažené komplikovanými modelmi riadenia a neprípustným politickým vplyvom.\n\nSaS navrhuje: Spojiť STV a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie, sídliacej v súčasných priestoroch STV a podliehajúcej jednému manažmentu. Sprivatizovať Tlačovú agentúru SR a zrušiť Radu TASR. Dosiahneme tým efektívnejšie nakladanie s prostriedkami vyčlenenými na verejnoprávne média.\n\n91. BOD PROGRAMU\n\nNegatívny dopad 92,3 mil. €\n\nFinancovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne. Nevytvára reálny tlak na vedenie verejnoprávnych médií na zvyšovanie efektivity ich práce a v prípade nedostatku financií na ich chod sa dodatočne zaťažuje štátny rozpočet.\n\nSaS navrhuje: Zrušiť koncesionárske poplatky. Vyčísliť reálne náklady na prevádzku verejnoprávnych médií na základe dôkladného auditu. Určiť percentuálnu časť HDP, ktorá bude schopná pokryť tieto náklady. Zabezpečíme spravodlivejší spôsob financovania verejnoprávnych médií. Zákonným nárokom na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odbúra politická závislosť.\n\n92. BOD PROGRAMU\n\nBez dopadu na rozpočet verejnej správy\n\nRada STV, Rozhlasová rada a Rada TASR sú v súčasnej dobe príliš ľahko manipulovateľné politickými vplyvmi a nedokážu preto dohliadať na objektivitu v spravodajstve a profesionalitu a nezávislosť v tvorbe.\n\nSaS navrhuje: Nahradiť Radu STV a Rozhlasovú radu jednou 21- člennou mediálnou radou. Každý rok zvolí parlament troch nových členov na funkčné obdobie 7 rokov. Zároveň z rady odstúpia traja služobne najstarší členovia. Na rozhodnutie mediálnej rady bude potrebná dvojtretinová väčšina. Podporíme tak nezávislosť a objektívnosť vo verejnoprávnych médiách a kontinuitu v ich smerovaní.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe strany SaS, nazvanom ako 120 Nápadov pre lepší život na Slovensku, sa v sekcii Média píše:", "90. BOD PROGRAMU", "Verejnoprávne médiá na Slovensku stále neprešli systematickou reštrukturalizáciou, sú zaťažené komplikovanými modelmi riadenia a neprípustným politickým vplyvom.", "SaS navrhuje: Spojiť STV a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie, sídliacej v súčasných priestoroch STV a podliehajúcej jednému manažmentu. Sprivatizovať Tlačovú agentúru SR a zrušiť Radu TASR. Dosiahneme tým efektívnejšie nakladanie s prostriedkami vyčlenenými na verejnoprávne média.", "91. BOD PROGRAMU", "Negatívny dopad 92,3 mil. €", "Financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne. Nevytvára reálny tlak na vedenie verejnoprávnych médií na zvyšovanie efektivity ich práce a v prípade nedostatku financií na ich chod sa dodatočne zaťažuje štátny rozpočet.", "SaS navrhuje: Zrušiť koncesionárske poplatky. Vyčísliť reálne náklady na prevádzku verejnoprávnych médií na základe dôkladného auditu. Určiť percentuálnu časť HDP, ktorá bude schopná pokryť tieto náklady. Zabezpečíme spravodlivejší spôsob financovania verejnoprávnych médií. Zákonným nárokom na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odbúra politická závislosť.", "92. BOD PROGRAMU", "Bez dopadu na rozpočet verejnej správy", "Rada STV, Rozhlasová rada a Rada TASR sú v súčasnej dobe príliš ľahko manipulovateľné politickými vplyvmi a nedokážu preto dohliadať na objektivitu v spravodajstve a profesionalitu a nezávislosť v tvorbe.", "SaS navrhuje: Nahradiť Radu STV a Rozhlasovú radu jednou 21- člennou mediálnou radou. Každý rok zvolí parlament troch nových členov na funkčné obdobie 7 rokov. Zároveň z rady odstúpia traja služobne najstarší členovia. Na rozhodnutie mediálnej rady bude potrebná dvojtretinová väčšina. Podporíme tak nezávislosť a objektívnosť vo verejnoprávnych médiách a kontinuitu v ich smerovaní."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://120napadov.sk/media/17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:32.546742+00:00"}
{"id": "vr15524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15524", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Európska únia hovorí, že 40 % absolventov jedného ročníka má mať vysokoškolské vzdelanie.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Sulík má zrejme na mysli stratégiu Európskej komisie pod názvom Európa 2020 , ktorá v rámci doložky inteligentného rastu obsahuje ciele v oblasti vzdelania. V Európskej únii by sa podľa týchto stanovených cieľov mal zvýšiť podiel obyvateľstva vo veku 30-34 s ukončeným vysokoškolským vzdelaním na minimálne 40 % do roku 2020. Stratégia Európa 2020 ďalej nešpecifikuje, aby títo mladí ľudia pochádzali iba z jedného ročníka, hovorí o generácii 30-34 ročných. Súčasný stav (priemer za EÚ 28 z roku 2015) je na úrovni 38,7 %. Celkový plánovaný priemer EÚ 40 % pritom zachraňujú krajiny, kde podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v tejto vekovej kategórii je na úrovni aj 50 %. Naopak, v niektorých prípadoch stanovené ciele sú miernejšie, Maďarsko si stanovilo za cieľ dosiahnuť 30,2 %, Česko 32 % podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí medzi 30-34 ročnými. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík má zrejme na mysli stratégiu Európskej komisie pod názvom Európa 2020 , ktorá v rámci doložky inteligentného rastu obsahuje ciele v oblasti vzdelania. V Európskej únii by sa podľa týchto stanovených cieľov mal zvýšiť podiel obyvateľstva vo veku 30-34 s ukončeným vysokoškolským vzdelaním na minimálne 40 % do roku 2020. Stratégia Európa 2020 ďalej nešpecifikuje, aby títo mladí ľudia pochádzali iba z jedného ročníka, hovorí o generácii 30-34 ročných. Súčasný stav (priemer za EÚ 28 z roku 2015) je na úrovni 38,7 %. Celkový plánovaný priemer EÚ 40 % pritom zachraňujú krajiny, kde podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v tejto vekovej kategórii je na úrovni aj 50 %. Naopak, v niektorých prípadoch stanovené ciele sú miernejšie, Maďarsko si stanovilo za cieľ dosiahnuť 30,2 %, Česko 32 % podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí medzi 30-34 ročnými. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Európa 2020", "cieľ", "dosiahol", "Írsku", "Litva", "Dánsko", "Holandsko", "Švédsko", "zníženie", "Európa 2020", "uvedené"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/priorities/smart-growth/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/priorities/smart-growth/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=t2020_41", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-your-country/ireland/progress-towards-2020-targets/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-your-country/lietuva/progress-towards-2020-targets/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-your-country/danmark/progress-towards-2020-targets/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-your-country/nederland/progress-towards-2020-targets/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-your-country/sverige/progress-towards-2020-targets/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/annexii_en.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF", "http://ec.europa.eu/europe2020/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:59.117088+00:00"}
{"id": "vr14706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14706", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2010-2012 vládou Ivety Radičovej v kolektívnom vyjednávaní nezvýšila plat ani o jeden cent (v školstve, pozn.). Nič dve veľké nuly boli vyrokované.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov v tomto roku, došlo k tomu aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov v tomto roku, došlo k tomu aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["24. januára", "Kolektívne vyjednávanie", "Ministerstva školstva", "Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry."], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/564/strajk-ucitelov-draxler-poliacik-kocan-a-ondek/?ph=3", "http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#01082011", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancov-ucinne-od-1-januara-2012/", "http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#18062012b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:45.267323+00:00"}
{"id": "vr34731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34731", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...na druhej strane prichádzajú hlasy z Budapešti, že je treba dať slovenským Maďarom volebné právo v Maďarsku.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníku Pravda „ slovenskí Maďari, ktorí prijmú maďarské občianstvo, zrejme budú môcť voliť v Maďarsku bez toho, aby sa tam usadili. Vládnuci Fidesz pripravuje novú ústavu, ktorá to má krajanom umožniť. Novú ústavu chce mať premiér Viktor Orbán prijatú už na jar budúceho roka. “", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníku Pravda „ slovenskí Maďari, ktorí prijmú maďarské občianstvo, zrejme budú môcť voliť v Maďarsku bez toho, aby sa tam usadili. Vládnuci Fidesz pripravuje novú ústavu, ktorá to má krajanom umožniť. Novú ústavu chce mať premiér Viktor Orbán prijatú už na jar budúceho roka. “"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fidesz-chce-dat-volebny-hlas-krajanom-dw0-/sk_svet.asp?c=A101020_175826_sk_svet_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:13.569672+00:00"}
{"id": "vr27062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27062", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ja som začínal ako baník, javiskový robotník, drevorubač a až potom som šiel na vysokú školu.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných zdrojov, Milan Kňažko skutočne pracoval ako baník a kulisár. V jeho profile na portáli vlada.gov.sk sa uvádza: \"Po ukončení štúdia na Strednej škole stavebnej v roku 1963 sa prihlásil na Vysokú školu muzických umení v Bratislave, kam ho však neprijali, a preto sa zamestnal ako kulisár a neskôr ako baník.\" Tieto slová potvrdzuje aj stránka osobnosti.sk . Kňažko aj v minulosti uviedol, že pracoval ako drevorubač . To, či skutočne pracoval Kňažko aj ako drevorubač, sa nám nepodarilo z dostupných zdrojov overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných zdrojov, Milan Kňažko skutočne pracoval ako baník a kulisár. V jeho profile na portáli vlada.gov.sk sa uvádza: \"Po ukončení štúdia na Strednej škole stavebnej v roku 1963 sa prihlásil na Vysokú školu muzických umení v Bratislave, kam ho však neprijali, a preto sa zamestnal ako kulisár a neskôr ako baník.\" Tieto slová potvrdzuje aj stránka osobnosti.sk . Kňažko aj v minulosti uviedol, že pracoval ako drevorubač . To, či skutočne pracoval Kňažko aj ako drevorubač, sa nám nepodarilo z dostupných zdrojov overiť."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vlada.gov.sk", "osobnosti.sk", "drevorubač"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/milan-knazko/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=254", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/301069-o-prezidentsky-palac-ma-zatial-zaujem-11-kandidatov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:52.892332+00:00"}
{"id": "vr31492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31492", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Budeme súhlasiť so znížením počtu poslancov, chcel by som pripomenúť, že práve zo 150 na 100 toto zníženie bolo predmetom referenda (v roku 2010 pozn.)", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS vo svojom volebnom programe na rok 2010 spomínala v stom bode svojho programu zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Program je možné vzhliadnuť TU.", "analysis_paragraphs": ["SaS vo svojom volebnom programe na rok 2010 spomínala v stom bode svojho programu zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Program je možné vzhliadnuť TU."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["TU.", "referendum", "Výsledky hlasovania", "SITA", "TASR"], "url": ["http://120napadov.sk/demokraticka-spolocnost/19", "http://app.statistics.sk/ref2010/menu/index.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/ref2010/graf/graf2.jsp?lang=sk&ot=3", "http://www.sme.sk/c/5552829/minuta-po-minute-referendum-bolo-oficialne-neplatne.html", "http://www.sme.sk/c/5552829/minuta-po-minute-referendum-bolo-oficialne-neplatne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:03.480487+00:00"}
{"id": "vr33623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33623", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Dnes Slovensko trápi nezamestnanosť, máme tu 440 tisíc nezamestnaných...", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Kollára hodnotíme ako pravdivý, nakoľko ním uvádzaný počet nezamestnaných je veľmi blízky údajom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Kollára hodnotíme ako pravdivý, nakoľko ním uvádzaný počet nezamestnaných je veľmi blízky údajom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "štatistiku"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2013/Februar2013.ZIP", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:22.079289+00:00"}
{"id": "vr34823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34823", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ten príbeh bol veľmi prozaický a takých príbehov boli stovky a tisíce a zažíva to každý funkcionár. Ten príbeh bol taký, že bývalý poslanec Národnej rady, s ktorým som sedával v parlamente, ma začal bombardovať telefonátmi a to je to, čo si pamätám útržkovito, ktorých podstatou bolo to, že na magistráte ležia papiere, na ktoré má nárok a ktoré mu magistrát nechce vydať. To je celé. Tak som urobil to, čo som urobil tisíc krát v živote, že som zatelefonoval na príslušný úrad a opýtal som sa, či človeku robia komplikácie úplne, alebo či jednoducho je možné mu zákonným spôsobom pomôcť.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na charakter výroku, nevieme informácie v ňom obsiahnuté overiť.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na charakter výroku, nevieme informácie v ňom obsiahnuté overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:00.813536+00:00"}
{"id": "vr15341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15341", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Už niekoľkokrát sa ukázalo, že zlyhala (V4, pozn.), napríklad pri migrácii, práve pri tom kľúčovom hlasovaní v decembri, takže to hovorí asi samo za seba.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hlasovanie ktoré prinieslo nezhodu medzi dovtedy súdržnými krajinami V4 v oblasti utečeneckej kríze sa odohralo v septembri 2015. Kvóty na prerozdeľovanie migrantov krajiny V4 odmietali ale na hlasovaní sa Poľsko rozhodlo, že ich podporí. Výrok kvôli pochybeniu v čase konania hlasovania hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hlasovanie ktoré prinieslo nezhodu medzi dovtedy súdržnými krajinami V4 v oblasti utečeneckej kríze sa odohralo v septembri 2015. Kvóty na prerozdeľovanie migrantov krajiny V4 odmietali ale na hlasovaní sa Poľsko rozhodlo, že ich podporí. Výrok kvôli pochybeniu v čase konania hlasovania hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["V4"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/523778-v-bruseli-schvalili-kvoty-slovensko-bude-musiet-prijat-zhruba-1500-utecencov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:31.519319+00:00"}
{"id": "47639", "numeric_id": 47639, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47639", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Na druhej strane my dnes vieme, že mnohí pacienti chodia za zdravotnou starostlivosťou mimo svojho okresu lebo vedia, že tam je lepšia.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eduard Heger zverejnil na svojej facebookovej fanpage status s obrázkom, na ktorom sa píše: „ Každý tretí občan cestuje za zdravotnou starostlivosťou mimo svoj okres.” V statuse sa odvoláva na údaje Ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo pri presadzovaní reformy nemocničnej siete argumentuje aj prieskumom verejnej mienky, ktorý pre Sekciu plánu obnovy realizovali agentúry 2MUSE, Seesame a MNForce. Z prieskumu podľa rezortu vyplýva, že „ väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí”. Združenie miest a obcí Slovenska realizovalo vlastný prieskum, v ktorom zisťovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch. 31,8 percent samospráv v prieskume uvádza , že ich obyvatelia priamo v obci nemajú prístup k primárnej lekárskej starostlivosti. Demagóg.SK pozná prípady viacerých pacientov, ktorí cestovali za poskytovaním zdravotnej starostlivosti mimo miesta svojho bydliska, pretože inde dostali lepšiu službu. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Heger zverejnil na svojej facebookovej fanpage status s obrázkom, na ktorom sa píše: „ Každý tretí občan cestuje za zdravotnou starostlivosťou mimo svoj okres.” V statuse sa odvoláva na údaje Ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo pri presadzovaní reformy nemocničnej siete argumentuje aj prieskumom verejnej mienky, ktorý pre Sekciu plánu obnovy realizovali agentúry 2MUSE, Seesame a MNForce. Z prieskumu podľa rezortu vyplýva, že „ väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí”. Združenie miest a obcí Slovenska realizovalo vlastný prieskum, v ktorom zisťovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch. 31,8 percent samospráv v prieskume uvádza , že ich obyvatelia priamo v obci nemajú prístup k primárnej lekárskej starostlivosti. Demagóg.SK pozná prípady viacerých pacientov, ktorí cestovali za poskytovaním zdravotnej starostlivosti mimo miesta svojho bydliska, pretože inde dostali lepšiu službu. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "argumentuje", "realizovalo", "uvádza"], "url": ["https://www.facebook.com/photo.php?fbid=420966129593444&set=a.264214718601920&type=3", "https://www.health.gov.sk/Clanok?reforma-siete-nemocnic-vlada&fbclid=IwAR0lxJiLPp2gpq9dmGS2eES2tNGLvXaTB8yCUUQVfcW4v6-mPs9AOv6Yxc4", "https://www.zmos.sk/dostupnost-zdravotnictva-je-klucom-k-prevencii-aj-liecbe-prieskum-odkryl-realitu--oznam/mid/406157/.html", "https://www.startitup.sk/prieskum-slovensku-chybaju-stovky-lekarov-ludia-musia-za-zdravotnou-starostlivostou-cestovat-situacia-sa-moze-zhorsit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:35.784627+00:00"}
{"id": "vr37895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37895", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Stavebný zákon na Slovensku má prvý dátum roku 1976. Teda je 35 rokov starý.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stavebný zákon alebo zákon č. 50/1976 platí od 7. mája 1976.", "analysis_paragraphs": ["Stavebný zákon alebo zákon č. 50/1976 platí od 7. mája 1976."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:05.682664+00:00"}
{"id": "48190", "numeric_id": 48190, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48190", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Čo sa týka aj hospitalizácií, tam vieme, že nám klesli už niekde 1500 osôb, ktorí sú hospitalizovaní.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospitalizácie na covid-19 na Slovensku klesajú od 6. decembra 2021, kedy dosiahli vrchol. Od 21. januára 2022 NCZI reportuje menej ako 1500 hospitalizovaných, konkrétne 1494 ľudí. 22. januára NCZI toto číslo uvádza ako 1497, čo sa nezmenilo ani počas dňa relácie 23 januára. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZdroj: NCZI", "analysis_paragraphs": ["Hospitalizácie na covid-19 na Slovensku klesajú od 6. decembra 2021, kedy dosiahli vrchol. Od 21. januára 2022 NCZI reportuje menej ako 1500 hospitalizovaných, konkrétne 1494 ľudí. 22. januára NCZI toto číslo uvádza ako 1497, čo sa nezmenilo ani počas dňa relácie 23 januára. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zdroj: NCZI"], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["klesajú", "NCZI", "NCZI"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22357333/koronavirus-a-slovensko-grafy.html", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://covid-19.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:46.723497+00:00"}
{"id": "vr16608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16608", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...tento systém je postavený na dobrovoľnosti a rovnosti, to znamená ktokoľvek na strane dlžníka, teda nemocnice alebo na strane veriteľa a to je dodávateľ, či už špeciálneho zdravotného materiálu, liekov alebo sociálna poisťovňa, sú dobrovoľnými účastníkmi takéhoto oddĺženia a nikto nie je diskriminovaný, ani súkromný sektor, ani súkromné nemocnice alebo vyššie územné celky, aby sa k takémuto oddlženiu dostali.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že dlžníci aj veritelia môžu dobrovoľne pristúpiť na systém oddlžovania podľa ministra Druckera. Plán počíta s akceptáciou podmienok oddlžovania a skutočne sa vzťahuje aj na súkromný sektor. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že dlžníci aj veritelia môžu dobrovoľne pristúpiť na systém oddlžovania podľa ministra Druckera. Plán počíta s akceptáciou podmienok oddlžovania a skutočne sa vzťahuje aj na súkromný sektor. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["dobrovoľne", "vzťahuje", "cieľ", "Vyčlenením", "dlh", "stiahol", "schválila", "vyporiadavať", "prijať", "navrhuje", "nedostanú"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20566259/drucker-chce-zacat-so-znizovanim-dlhov-nemocnic-uz-tento-rok.html", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1866957_drucker-chce-oddlzit-aj-nestatne-nemocnice", "https://domov.sme.sk/c/20566259/drucker-chce-zacat-so-znizovanim-dlhov-nemocnic-uz-tento-rok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/433423-na-oddlzenie-nemocnic-by-sa-malo-vyclenit-do-585-mil-eur-zo-statnych-financnych-aktiv/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/433423-na-oddlzenie-nemocnic-by-sa-malo-vyclenit-do-585-mil-eur-zo-statnych-financnych-aktiv/", "http://www.ta3.com/clanok/1108199/drucker-svoj-navrh-na-oddlzenie-nemocnic-docasne-stiahol.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441612-vlada-schvalila-oddlzovanie-zdravotnickych-zariadeni/", "https://www.webnoviny.sk/vlada-ministri-suhlasili-s-koncepciou-oddlzovania-zdravotnickych-zariadeni/", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1866957_drucker-chce-oddlzit-aj-nestatne-nemocnice", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441612-vlada-schvalila-oddlzovanie-zdravotnickych-zariadeni/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441612-vlada-schvalila-oddlzovanie-zdravotnickych-zariadeni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:04.568090+00:00"}
{"id": "vr34080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34080", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Sám sa priznal (Čentéš o skartácii výpovede, pozn.), ešte hodil vinu na sekretárky a keď sa tie ohradili, potom sa priznal, že to skartoval on.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už niekoľkokrát overovali ( O 5 minút 12, 19. februára 2012; O 5 minút 12, 20. januára 2013; O5M12 , 16. júna 2013). Je pravdou, že J. Čentéš najskôr tvrdil, že výpoveď mali omylom skartovať sekretárky, neskôr priznal, že výpoveď bola zmazaná na jeho príkaz. Priebeh spomínanej udalosti bol nasledovný: 29. júla 2011 Jozef Čentéš vypočúval poslanca Matoviča kvôli údajnej korupcií v parlamente, a to pri jednej z volieb generálneho prokurátora. Po výpovedi však došlo k jej skartovaniu, pričom nebolo jasné, kto bol za túto chybu zodpovedný. Hospodárske noviny uvádzajú stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júla pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. \"Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu,\" povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič. Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali. Poukázala tiež na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. \"V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč,\"uzavrela. Denník SME 1. augusta uvádza: \" Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už niekoľkokrát overovali ( O 5 minút 12, 19. februára 2012; O 5 minút 12, 20. januára 2013; O5M12 , 16. júna 2013). Je pravdou, že J. Čentéš najskôr tvrdil, že výpoveď mali omylom skartovať sekretárky, neskôr priznal, že výpoveď bola zmazaná na jeho príkaz. Priebeh spomínanej udalosti bol nasledovný: 29. júla 2011 Jozef Čentéš vypočúval poslanca Matoviča kvôli údajnej korupcií v parlamente, a to pri jednej z volieb generálneho prokurátora. Po výpovedi však došlo k jej skartovaniu, pričom nebolo jasné, kto bol za túto chybu zodpovedný. Hospodárske noviny uvádzajú stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júla pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. \"Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu,\" povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič. Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali. Poukázala tiež na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. \"V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč,\"uzavrela. Denník SME 1. augusta uvádza: \" Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12,", "O 5 minút 12,", "O5M12", "Hospodárske noviny", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/252/marek-madaric-vs-lucia-zitnanska", "http://www.demagog.sk/diskusie/348", "http://www.demagog.sk/diskusie/393/domaca-politicka-situacia", "http://hnonline.sk/c1-52452950-generalna-prokuratura-centes-o-skartovani-klamal", "http://www.sme.sk/c/5999998/prokuratura-matovica-dal-vymazat-centes.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:39.025389+00:00"}
{"id": "vr14451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14451", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(...) ja som bol v poslednej, ostatnej vláde ministrom dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja..", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ bol počas Radičovej vlády ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ bol počas Radičovej vlády ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Figeľ"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/jan-figel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:52.779418+00:00"}
{"id": "44302", "numeric_id": 44302, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44302", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Takže pán Bárdos, ako skutočne trošku, by som požiadal, lebo vy ste gorilie dieťa. Pani Bubeníková cez Fond národného majetku, cez Vás sa kradlo.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podozrenia z úplatkov, ktoré spomína spis Gorila, sa týkajú aj ľudí spájaných s SMK. Hoci polícia vyšetruje prípad dlhé roky, zatiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený. Neexistuje teda faktický základ pre tvrdenie, že „sa kradlo” - t.j. že bol spáchaný trestný čin. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, J irko Malchárek. Podľa denníka SME Gorila opisuje aj „spôsob, akým vraj chcela Penta vyplatiť Bubeníkovej úplatok.” Malo ísť o fiktívny obchod cez analýzy realitného trhu a predaj výrobnej haly v Medzilaborciach. Manžel Anny Bubeníkovej, ktorý mal podiel v dotknutej firme, odmietol , že malo ísť o legalizáciu úplatkov. V súvislosti s SMK sa v spise Gorila spomína aj Oszkár Világi. Ten mal podľa spisu ovplyvňovať rozhodovanie nominantov SMK vo FNM a inkasovať za to provízie. „ Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že im nič nedal, ale vždy fungovali),” stojí v spise. „Nemôžem hovoriť konkrétne, ale napríklad aj ja vidím, že dotyční majú nárasty majetku, že urobili nenormálne dobré obchody, a aj pre mňa ako vyšetrovateľa, ktorý pozná naozaj detaily, je vysoko nepravdepodobné, že to je „náhoda“. Ale dokázať to, že to bola korupcia, v množstve prípadov neviem,” povedal v rozhovore pre DenníkN niekdajší šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš. Podľa niekdajšieho šéfa vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáša Kyselicu bolo začatých 30 trestných stíhaní, z ktorých bolo 18 ukončených. Právoplatný rozsudok však zatiaľ nepadol v žiadnom z nich.", "analysis_paragraphs": ["Podozrenia z úplatkov, ktoré spomína spis Gorila, sa týkajú aj ľudí spájaných s SMK. Hoci polícia vyšetruje prípad dlhé roky, zatiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený. Neexistuje teda faktický základ pre tvrdenie, že „sa kradlo” - t.j. že bol spáchaný trestný čin. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, J irko Malchárek. Podľa denníka SME Gorila opisuje aj „spôsob, akým vraj chcela Penta vyplatiť Bubeníkovej úplatok.” Malo ísť o fiktívny obchod cez analýzy realitného trhu a predaj výrobnej haly v Medzilaborciach. Manžel Anny Bubeníkovej, ktorý mal podiel v dotknutej firme, odmietol , že malo ísť o legalizáciu úplatkov. V súvislosti s SMK sa v spise Gorila spomína aj Oszkár Világi. Ten mal podľa spisu ovplyvňovať rozhodovanie nominantov SMK vo FNM a inkasovať za to provízie. „ Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že im nič nedal, ale vždy fungovali),” stojí v spise. „Nemôžem hovoriť konkrétne, ale napríklad aj ja vidím, že dotyční majú nárasty majetku, že urobili nenormálne dobré obchody, a aj pre mňa ako vyšetrovateľa, ktorý pozná naozaj detaily, je vysoko nepravdepodobné, že to je „náhoda“. Ale dokázať to, že to bola korupcia, v množstve prípadov neviem,” povedal v rozhovore pre DenníkN niekdajší šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš. Podľa niekdajšieho šéfa vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáša Kyselicu bolo začatých 30 trestných stíhaní, z ktorých bolo 18 ukončených. Právoplatný rozsudok však zatiaľ nepadol v žiadnom z nich."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "bolo", "rozhodol", "skonštatovali", "patrí", "SME", "odmietol", "ovplyvňovať", "stojí", "povedal", "bolo"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1620256/10-postav-z-gorily-kto-v-nej-hra-klucovu-ulohu-a-co-dnes-robia/", "https://domov.sme.sk/c/22221484/gorila-prehlad-pripadov-zo-spisu.html", "https://domov.sme.sk/c/22221484/gorila-prehlad-pripadov-zo-spisu.html", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/model-za-bugarom-je-vilagi/", "https://slovensko.hnonline.sk/2024714-gorila-prepis-spis-gorila", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://domov.sme.sk/c/22221902/kauza-gorila-rozhovor-lukas-kyselica.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:20.404642+00:00"}
{"id": "vr29788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29788", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko nebombardovalo Líbyu. Slovensko nespôsobilo taký chaos v Líbyi, že v Líbyi dnes prestal existovať štát ako taký. Sú tam dve vlády, je tam kmeňový systém, je tam terorizmus. Dokonca sa hovorí o Líbyi ako o nejakom semenisku terorizmu.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa skutočne nezapojilo do konfliktu v Líbyi. Koalíciu viedli USA, Francúzsko a Veľká Británia, útoky podporili Turecko, Katar, Saudská Arábia či z členov NATO ešte aj Taliansko. Spojenci pod vedením NATO mali na túto akciu mandát od OSN. V súčasnosti panuje v Líbyi mimoriadne nestabilná politická situácia, neexistuje stabilná forma vlády, v podstate sú vlády dve , a terorizmus je skutočnou hrozbou. Výrok R. Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa skutočne nezapojilo do konfliktu v Líbyi. Koalíciu viedli USA, Francúzsko a Veľká Británia, útoky podporili Turecko, Katar, Saudská Arábia či z členov NATO ešte aj Taliansko. Spojenci pod vedením NATO mali na túto akciu mandát od OSN. V súčasnosti panuje v Líbyi mimoriadne nestabilná politická situácia, neexistuje stabilná forma vlády, v podstate sú vlády dve , a terorizmus je skutočnou hrozbou. Výrok R. Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["viedli", "nestabilná", "dve"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/321197-nato-sa-zapojilo-do-konfliktu-v-libyi-pripoji-sa-aj-turecko/", "http://www.cfr.org/global/global-conflict-tracker/p32137#!/?marker=14", "http://www.sme.sk/c/7370291/libya-ma-po-dvoch-parlamentoch-aj-dve-vlady.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:00.004674+00:00"}
{"id": "vr13985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13985", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vo Fínsku na 750 občanov pripadá jeden policajt. U nás teraz na 250 občanov jeden policajt. Trikrát viac policajtov máme, plus ideme to rozširovať o 2 500.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štúdie českého Ministerstva vnútra má Slovensko takmer trikrát viac policajtov ako rovnako veľké Fínsko. V prepočte na obyvateľa, jeden policajt na Slovensku pripadá na 254 obyvateľov a vo Fínsku pripadá jeden policajt na 705 obyvateľov, teda nie 750 ako uvádza Bugár. Podľa tretieho sociálneho balíčka chce strana SMER-SD vyčleniť 100 miliónov eur na zvýšenie počtu policajtov o 2 500 a zlepšenie výzbroje. Aj keď sú ostatné časti výroku pravdivé, Bugár nesprávne uviedol počet občanov, ktorý pripadá na jedného policajta vo Fínsku, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štúdie českého ministerstva vnútra (s.14, . pdf ) v roku 2011 malo Slovensko 21 407 policajtov, čo je v prepočte na jedného policajta 253,9 obyvateľov. V roku 2011 malo Fínsko 7 624 policajtov, čo je v prepočte na jedného policajta 705 obyvateľov. Slovensko teda má približne trikrát viac policajtov ako porovnateľne veľké Fínsko. Počet obyvateľov Fínska je približne 5,4 milióna. Počet obyvateľov Slovenska predstavuje takisto približne 5,4 milióna. Tretí sociálny balíček predstavil Robert Fico 5. decembra 2015 na sneme strany v Nitre. Jedným z opatrení v tomto balíčku je aj zvýšenie počtu policajtov o 2 500. „Ak nie je krajina bezpečná, nemôžeme hovoriť o životnej úrovni. Preto sme sa rozhodli zaradiť do tretieho balíka aj bezpečnosť Slovenska. Tak, ako robíme pre ľudí, chceme aj chrániť Slovensko. A na to potrebujeme primerané finančné prostriedky. Vyčleníme takmer 100 miliónov eur na zvýšenie počtu policajtov o cca 2500 policajtov a lepšie ich aj vyzbrojíme. Zvýšime aj počty vojakov, predovšetkým v špeciálnych plukoch a ich výzbroj tiež zlepšíme,\" povedal Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie českého Ministerstva vnútra má Slovensko takmer trikrát viac policajtov ako rovnako veľké Fínsko. V prepočte na obyvateľa, jeden policajt na Slovensku pripadá na 254 obyvateľov a vo Fínsku pripadá jeden policajt na 705 obyvateľov, teda nie 750 ako uvádza Bugár. Podľa tretieho sociálneho balíčka chce strana SMER-SD vyčleniť 100 miliónov eur na zvýšenie počtu policajtov o 2 500 a zlepšenie výzbroje. Aj keď sú ostatné časti výroku pravdivé, Bugár nesprávne uviedol počet občanov, ktorý pripadá na jedného policajta vo Fínsku, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štúdie českého ministerstva vnútra (s.14, . pdf ) v roku 2011 malo Slovensko 21 407 policajtov, čo je v prepočte na jedného policajta 253,9 obyvateľov. V roku 2011 malo Fínsko 7 624 policajtov, čo je v prepočte na jedného policajta 705 obyvateľov. Slovensko teda má približne trikrát viac policajtov ako porovnateľne veľké Fínsko. Počet obyvateľov Fínska je približne 5,4 milióna. Počet obyvateľov Slovenska predstavuje takisto približne 5,4 milióna. Tretí sociálny balíček predstavil Robert Fico 5. decembra 2015 na sneme strany v Nitre. Jedným z opatrení v tomto balíčku je aj zvýšenie počtu policajtov o 2 500. „Ak nie je krajina bezpečná, nemôžeme hovoriť o životnej úrovni. Preto sme sa rozhodli zaradiť do tretieho balíka aj bezpečnosť Slovenska. Tak, ako robíme pre ľudí, chceme aj chrániť Slovensko. A na to potrebujeme primerané finančné prostriedky. Vyčleníme takmer 100 miliónov eur na zvýšenie počtu policajtov o cca 2500 policajtov a lepšie ich aj vyzbrojíme. Zvýšime aj počty vojakov, predovšetkým v špeciálnych plukoch a ich výzbroj tiež zlepšíme,\" povedal Robert Fico."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "trikrát", "Fínska", "5,4", "sociálny"], "url": ["https://www.google.com/url?q=http://www.mvcr.cz/soubor/mezinarodni-komparativni-studie-o-policejnich-sborech.aspx&sa=U&ved=0ahUKEwikoc_KvcnJAhVHuBoKHVw1DiAQFggIMAE&client=internal-uds-cse&usg=AFQjCNGMkaM15dKuMjtk0PJkoG5mvm8_Hg", "http://www.sme.sk/c/6472259/poctom-policajtov-sme-velmoc.html", "http://www.stat.fi/til/vrm_en.html", "http://countrymeters.info/en/Slovakia", "http://www.aktuality.sk/clanok/309569/fico-na-sneme-smeru-predstavi-dalsi-robustny-balicek/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:45.557142+00:00"}
{"id": "48241", "numeric_id": 48241, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48241", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ukrajina bola od deväťdesiateho štvrtého neutrálnou krajinu, a vzdala sa neutrality po anexii Krymu a vojne, vojny na Donbase. Jednoducho nemala na výber, pretože mocnosti, ktoré jej garantovali neutralitu, ju sklamali, hlavne teda, čo sa týka Ruskej federácie.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Základ neutrality Ukrajiny nájdeme už v Deklarácii o štátnej suverenite Ukrajiny prijatej v júli 1990. Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky deklarovala svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje vojenských blokov a rovnako neprijíma, nevyrába a nekupuje jadrové zbrane. Ukrajina získala svoju nezávislosť v auguste 1991.\n\nV roku 1994 sa Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty podpísaním Budapeštianskeho memoranda zaviazali, že budú rešpektovať nezávislosť, suverenitu a štátne hranice Ukrajiny (s.3). Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní, ktoré na jej území ostali po rozpade Sovietskeho zväzu , a pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.\n\nNeutralita sa stala aj súčasťou ústavy v roku 1996. Ukrajinský parlament v roku 2010 potvrdil neutralitu Ukrajiny, ktorá im bránila vstupu do NATO.\n\nAnexia Krymu v roku 2014 však ukázala, že Ukrajina sa v prípade útoku nedokáže sama ubrániť a preto nemôže aplikovať neutralitu. Ukrajinský parlament po agresii Ruska a nezákonnej anexiu Krymu v decembri 2014 odhlasoval , že krajina stráca svoj neutrálny status, čím si otvorila dvere na spoluprácu s NATO.", "analysis_paragraphs": ["Základ neutrality Ukrajiny nájdeme už v Deklarácii o štátnej suverenite Ukrajiny prijatej v júli 1990. Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky deklarovala svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje vojenských blokov a rovnako neprijíma, nevyrába a nekupuje jadrové zbrane. Ukrajina získala svoju nezávislosť v auguste 1991.", "V roku 1994 sa Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty podpísaním Budapeštianskeho memoranda zaviazali, že budú rešpektovať nezávislosť, suverenitu a štátne hranice Ukrajiny (s.3). Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní, ktoré na jej území ostali po rozpade Sovietskeho zväzu , a pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.", "Neutralita sa stala aj súčasťou ústavy v roku 1996. Ukrajinský parlament v roku 2010 potvrdil neutralitu Ukrajiny, ktorá im bránila vstupu do NATO.", "Anexia Krymu v roku 2014 však ukázala, že Ukrajina sa v prípade útoku nedokáže sama ubrániť a preto nemôže aplikovať neutralitu. Ukrajinský parlament po agresii Ruska a nezákonnej anexiu Krymu v decembri 2014 odhlasoval , že krajina stráca svoj neutrálny status, čím si otvorila dvere na spoluprácu s NATO."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Deklarácii", "nezávislosť", "Budapeštianskeho memoranda", "vzdala", "rozpade Sovietskeho zväzu", "pridala sa", "ústavy", "potvrdil", "Anexia", "odhlasoval"], "url": ["https://web.archive.org/web/20070927224650/http:/gska2.rada.gov.ua:7777/site/postanova_eng/Declaration_of_State_Sovereignty_of_Ukraine_rev1.htm", "https://web.archive.org/web/20070930203430/http:/gska2.rada.gov.ua:7777/site/postanova_eng/Rres_Declaration_Independence_rev12.htm", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.armscontrol.org/factsheets/Ukraine-Nuclear-Weapons", "https://www.armscontrol.org/factsheets/Ukraine-Nuclear-Weapons", "https://www.wilsoncenter.org/blog-post/ukraine-and-the-treaty-the-non-proliferation-nuclear-weapons", "http://biblioteka.sejm.gov.pl/wp-content/uploads/2017/06/Ukraina_ang_010117.pdf", "https://www.kyivpost.com/article/content/ukraine-politics/ukraine-parliament-oks-neutrality-bill-68612.html", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/ukrajina-ako-clen-nato-naplnenie-strategickeho-ciela-krajiny-je-v-nedohladne/", "https://www.rferl.org/a/ukraine-parliament-abandons-neutrality/26758725.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:33.250330+00:00"}
{"id": "vr17751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17751", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Branno-bezpečnostný výbor má (podľa navrhovanej novely voľby policajného prezidenta, pozn.) odporúčací charakter. To znamená, že vlastne z tej sady kandidátov, ktorí prejdú prvý kolom, môže vybrať jedného alebo viacerých kandidátov, ktorý na základe postu ministra vnútra, rozhodnutia ministra vnútra bude menovaný do svojej funkcie.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa navrhovanej novely zákona o Policajnom zbore spočíva druhé kolo voľby policajného prezidenta vo verejnom vypočúvaní vybraných kandidátov z prvého kola vo výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť. Na základe verejného vypočúvania výbor pre obranu a bezpečnosť odporučí ministrovi vnútra jedného alebo viacerých kandidátov vhodných na vymenovanie. Nastať môže aj situácia, že výbor nenájde vhodného kandidáta a neodporučí žiadneho z daných kandidátov. Tvrdenie ministerky vnútra sa zhoduje s navrhovanou novelou zákona o policajnom zbore. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Navrhovaná novela zákona o Policajnom zbore, ktorú predkladal ešte bývalý minister vnútra Tomáš Drucker, počíta s dvojkolovou voľbou prezidenta PZ. Prvé kolo spočíva v posudzovaní a vyselektovaní vhodných kandidátov. Toto posudzovanie kandidátov bude vykonávať 7-členná komisia (zložená z nominantov ministra vnútra, generálneho prokurátora a rôznych policajných inštitúcií, ako prezidenta PZ, rektora akadémie PZ, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a policajných odborov). Po tomto výberovom konaní komisia vyberie vhodných kandidátov na post prezidenta PZ a spíše zápisnicu pre ministra vnútra ( .docx , s. 8) Druhé kolo pozostáva z verejného vypočutia vybraných kandidátov, ktorých predloží minister vnútra na základe posudku, ktorý urobila komisia v prvom kole. Vypočutie by malo prebiehať vo výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť. Na základe verejného vypočutia výbor pre obranu a bezpečnosť doporučí ministrovi vnútra, ktorého kandidáta vymenovať. Výbor môže odporučiť viacerých kandidátov, ale rovnako nemusí vybrať ani jedného kandidáta. Takúto situáciu bližšie popisuje § 33e novely zákona: \" Ak výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neodporučí ministrovi vnútra Slovenskej republiky vymenovať do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z predložených kandidátov, minister vnútra Slovenskej republiky predloží výboru ďalšieho vhodného kandidáta alebo ďalších vhodných kandidátov z výberového konania alebo rozhodne o vyhlásení nového výberového konania \" ( .docx , s. 9). V prípade, že výbor pre obranu a bezpečnosť vyberie kandidáta na policajného prezidenta, bude do funkcie vymenovaný ministrom vnútra. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa navrhovanej novely zákona o Policajnom zbore spočíva druhé kolo voľby policajného prezidenta vo verejnom vypočúvaní vybraných kandidátov z prvého kola vo výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť. Na základe verejného vypočúvania výbor pre obranu a bezpečnosť odporučí ministrovi vnútra jedného alebo viacerých kandidátov vhodných na vymenovanie. Nastať môže aj situácia, že výbor nenájde vhodného kandidáta a neodporučí žiadneho z daných kandidátov. Tvrdenie ministerky vnútra sa zhoduje s navrhovanou novelou zákona o policajnom zbore. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Navrhovaná novela zákona o Policajnom zbore, ktorú predkladal ešte bývalý minister vnútra Tomáš Drucker, počíta s dvojkolovou voľbou prezidenta PZ. Prvé kolo spočíva v posudzovaní a vyselektovaní vhodných kandidátov. Toto posudzovanie kandidátov bude vykonávať 7-členná komisia (zložená z nominantov ministra vnútra, generálneho prokurátora a rôznych policajných inštitúcií, ako prezidenta PZ, rektora akadémie PZ, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a policajných odborov). Po tomto výberovom konaní komisia vyberie vhodných kandidátov na post prezidenta PZ a spíše zápisnicu pre ministra vnútra ( .docx , s. 8) Druhé kolo pozostáva z verejného vypočutia vybraných kandidátov, ktorých predloží minister vnútra na základe posudku, ktorý urobila komisia v prvom kole. Vypočutie by malo prebiehať vo výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť. Na základe verejného vypočutia výbor pre obranu a bezpečnosť doporučí ministrovi vnútra, ktorého kandidáta vymenovať. Výbor môže odporučiť viacerých kandidátov, ale rovnako nemusí vybrať ani jedného kandidáta. Takúto situáciu bližšie popisuje § 33e novely zákona: \" Ak výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neodporučí ministrovi vnútra Slovenskej republiky vymenovať do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z predložených kandidátov, minister vnútra Slovenskej republiky predloží výboru ďalšieho vhodného kandidáta alebo ďalších vhodných kandidátov z výberového konania alebo rozhodne o vyhlásení nového výberového konania \" ( .docx , s. 9). V prípade, že výbor pre obranu a bezpečnosť vyberie kandidáta na policajného prezidenta, bude do funkcie vymenovaný ministrom vnútra. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["novely", ".docx", ".docx"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-220", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517101&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517101&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:18.907292+00:00"}
{"id": "vr37533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37533", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože hrali nejakú hru, že presunú peniaze v rámci operačných programov. Išlo však o smiešnu sumu, ktorá sa pohybovala na úrovni okolo 18 miliárd korún. Osemnásť miliárd korún máte na 18 km diaľnic v ťažkom teréne.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ficovho výpočtu Slovensko stojí jeden kilometer diaľnic v ťažkom teréne miliardu slovenských korún, približne 33, 2 miliónov eur. Podľa výskumu Ředitelství silnic a dálnic ČR sa priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. EUR v pahorkatinách, 12-26 mil. EUR v hornatom teréne, 23-70 mil. EUR pri stavbe tunelov a 24-79 mil EUR pri budovaní mostov. Za \"ťažký\" terén môžme pokladať teda taký, ktorý vyžaduje stavbu tunelov či mostov. V týchto kategóriách teda Ficovo tvrdenie sedí. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ficovho výpočtu Slovensko stojí jeden kilometer diaľnic v ťažkom teréne miliardu slovenských korún, približne 33, 2 miliónov eur. Podľa výskumu Ředitelství silnic a dálnic ČR sa priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. EUR v pahorkatinách, 12-26 mil. EUR v hornatom teréne, 23-70 mil. EUR pri stavbe tunelov a 24-79 mil EUR pri budovaní mostov. Za \"ťažký\" terén môžme pokladať teda taký, ktorý vyžaduje stavbu tunelov či mostov. V týchto kategóriách teda Ficovo tvrdenie sedí. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "výskumu", "Ředitelství silnic a dálnic ČR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:40.779328+00:00"}
{"id": "vr34940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34940", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "To je viac ako 2%. Veď pán Slota mal tiež len 60 tisíc hlasov.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "60 000 preferenčných hlasov je okolo 2,5% celkových hlasov, čo je viac ako 2%.", "analysis_paragraphs": ["60 000 preferenčných hlasov je okolo 2,5% celkových hlasov, čo je viac ako 2%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:31.239879+00:00"}
{"id": "vr36029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36029", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Toto bolo politikum zo strany vládneho Smeru, pretože naozaj bol rok k dispozícii na schválenie Lisabonskej zmluvy. V Írsku neprešlo referendum, opakovalo sa. Česká republika veľmi dlho váhala, ale dávali priestor viete hlavne na čo? Aby občania tušili, o čom vlastne Lisabonská  zmluva je. My sme chceli nástojiť.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lisabonská zmluva bola podpísaná 13.12.2007 a do platnosti mala vojsť do „1. 1. 2009, ak budú uložené všetky ratifikačné listiny, alebo ak sa tak nestane, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vykonaní tohto úkonu posledným signatárskym štátom.“\n\nÍrsko hlasovalo o zmluve v referende dvakrát .", "analysis_paragraphs": ["Lisabonská zmluva bola podpísaná 13.12.2007 a do platnosti mala vojsť do „1. 1. 2009, ak budú uložené všetky ratifikačné listiny, alebo ak sa tak nestane, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vykonaní tohto úkonu posledným signatárskym štátom.“", "Írsko hlasovalo o zmluve v referende dvakrát ."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["podpísaná", "dvakrát"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/1.%201.%202009,%20ak%20bud%C3%BA%20ulo%C5%BEen%C3%A9%20v%C5%A1etky%20ratifika%C4%8Dn%C3%A9%20listiny,%20alebo%20ak%20sa%20tak%20nestane,%20prv%C3%BDm%20d%C5%88om%20mesiaca%20nasleduj%C3%BAceho%20po%20vykonan%C3%AD%20tohto%20%C3%BAkonu%20posledn%C3%BDm%20signat%C3%A1rskym%20%C5%A1t%C3%A1tom.", "http://zpravy.idnes.cz/irove-opakuji-referendum-schvali-napodruhe-lisabonskou-smlouvu-pho-/zahranicni.asp?c=A091002_071617_zahranicni_ipl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:06.327704+00:00"}
{"id": "vr25669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25669", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ďalšie jednorazové opatrenia, osobitné odvody v regulovaných odvetviach, toto opatrenie vám v budúcom roku prinesie jednorazových 102 miliónov eur. Ďalšie jednorazové opatrenia, mimoriadne osobné odvody finančných inštitúcii, toto opatrenie vám prinesie na budúci rok 160 miliónov eur. Ďalšie jednorazové opatrenia, počítate v rozpočte na budúci rok so splatením návratnej výpomoci spoločnosti Cargo v sume 97 miliónov eur, v prípade Vodohospodárskej výstavby v sume 48 miliónov eur. Toto sú jednorazové opatrenia, ktoré sa v ďalších obdobiach opakovať nebudú.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako možno vidieť v nasledujúcej tabuľke, opatrenie týkajúce sa osobitných odvodov v regulovaných odvetviach v roku 2004 skutočne povedie k daňovým príjmom vo výške približne 102 miliónov eur, avšak toto opatrenie vytvorí príjem aj v roku 2015 a 2016: xxx Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 - nové znenie Rovnako v prípade odvodov finančnýcjh inštitúcií, ktorý je vo výške 160 miliónov budú príjmy plynúť aj v roku 2015 a 2016. Aj v prípade spoločnosti Cargo Kollár správne hovorí o sume 97 miliónov, avšak splátka zasahuje aj do ďalších období, hoc v menšej výške: xxx Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 - nové znenie O príjmoch z vodohospodárskej výstavby sa v návrhu rozpočtu uvádza: \"V roku 2014 splatí Vodohospodárska výstavba, š. p. do štátnych finančných aktív celý zostatok dvoch poskytnutých návratných finančných výpomocí. Nakoľko časť týchto výpomocí bola v minulosti uznaná v zmysle metodiky ESA 95 ako kapitálový transfer s negatívnym vplyvom na deficit rozpočtu verejnej správy, bude mať splatenie v roku 2014 pozitívny vplyv v objeme 25 mil. eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako možno vidieť v nasledujúcej tabuľke, opatrenie týkajúce sa osobitných odvodov v regulovaných odvetviach v roku 2004 skutočne povedie k daňovým príjmom vo výške približne 102 miliónov eur, avšak toto opatrenie vytvorí príjem aj v roku 2015 a 2016: xxx Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 - nové znenie Rovnako v prípade odvodov finančnýcjh inštitúcií, ktorý je vo výške 160 miliónov budú príjmy plynúť aj v roku 2015 a 2016. Aj v prípade spoločnosti Cargo Kollár správne hovorí o sume 97 miliónov, avšak splátka zasahuje aj do ďalších období, hoc v menšej výške: xxx Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 - nové znenie O príjmoch z vodohospodárskej výstavby sa v návrhu rozpočtu uvádza: \"V roku 2014 splatí Vodohospodárska výstavba, š. p. do štátnych finančných aktív celý zostatok dvoch poskytnutých návratných finančných výpomocí. Nakoľko časť týchto výpomocí bola v minulosti uznaná v zmysle metodiky ESA 95 ako kapitálový transfer s negatívnym vplyvom na deficit rozpočtu verejnej správy, bude mať splatenie v roku 2014 pozitívny vplyv v objeme 25 mil. eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Návrh rozpočtu", "Návrh rozpočtu"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22959", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:46.857633+00:00"}
{"id": "vr17803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17803", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...uvedený zákon alebo návrh strany Smer-SD (návrh o dôchodkovom strope, pozn.) nie je v programovom vyhlásení vlády...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna hovorí v tomto výroku o pláne vládnych strán Smer-SD a SNS zakotviť v ústave maximálny vek, v ktorom ľudia by mali ísť do dôchodku. Švejna argumentuje tým, že takýto návrh alebo plán sa nenachádza v programovom vyhlásený vlády. Ak sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády z roku 2018 (. pdf ), skutočne tu nenájdeme zmienku o zámere stanovenia maximálneho dôchodkového veku. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna hovorí v tomto výroku o pláne vládnych strán Smer-SD a SNS zakotviť v ústave maximálny vek, v ktorom ľudia by mali ísť do dôchodku. Švejna argumentuje tým, že takýto návrh alebo plán sa nenachádza v programovom vyhlásený vlády. Ak sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády z roku 2018 (. pdf ), skutočne tu nenájdeme zmienku o zámere stanovenia maximálneho dôchodkového veku. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Robert Fico", "troch variantoch", "odborári", "ustúpil", "Sme rodina", "vyjadrilo", "nepodporí", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/1114278/", "https://dennikn.sk/1114288/ficov-navrh-na-strop-pre-dochodkovy-vek-moze-podporit-aj-cast-opozicie/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20754694/odborari-odovzdali-peticiu-za-skorsi-odchod-do-dochodku.html#ixzz5GmjQ3ViW", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1750905-fico-ustupil-dankovi-predlozi-jeho-poziadavku-o-zastropovani-dochodku", "https://ekonomika.sme.sk/c/20832225/sme-rodina-podpori-navrh-na-dochodkovy-strop-navrhuje-64-rokov-pre-muzov-aj-zeny.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20831233/olano-podpori-navrh-smeru-o-dochodkovom-veku-len-za-istych-podmienok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/analytici-o-zastropovani-dochodku-o-dvadsat-rokov-nebude-rozhodovat-zakon-ale-to-co-si-budeme-moct-dovolit.html", "https://www.profesia.sk/praca/kancelaria-prezidenta-sr/O3403664", "https://www.profesia.sk/praca/kancelaria-prezidenta-sr/O3403664"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:58.041205+00:00"}
{"id": "vr16583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16583", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Projekt obchvatu Senice existuje od roku 1995 a dodnes sme sa ho nedočkali. V Hlohovci, kde čelia dopravnému preťaženiu a pripravujú druhý ťah mestom, takzvaným mostom, sa občania od súčasného župana dozvedeli, že riešenie akýchkoľvek nových mostov alebo obchvatov je nad sily župy.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok bol uverejnený na facebookovom profile Jozefa Viskupiča 4. septembra 2017. V prvej časti výroku hovorí o pláne obchvatu mesta Senica z roku 1995, ktorý sa nám však nepodarilo nájsť . Na webovej stránke transport.sk , je však tento plán takisto spomenutý, ale rovnako bez bližších odkazov na jeho znenie. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť žiadne vyjadrenie súčasného župana Trnavského samosprávneho kraja, Tibora Mikuša, týkajúce sa riešenia dopravy v meste Hlohovec. Preto výrok považujeme za neoveriteľný. Začiatkom júna však TASR zverejnila informáciu, že malý obchvat mesta Senica je už hotový a obyvatelia ho budú môcť používať od 13. júna . Tento malý obchvat predstavuje hlavnú okružnú tzv. hlbockú križovatku pri vstupe do mesta zo smeru od Trnavy. Ďalej sa v predmetnej informácii uvádza, že týmto dôjde aj k zvýšeniu atraktivity priemyselnej zóny, ktorej chýbalo pripojenie k hlavnému cestnému ťahu. V dokumente Územného plánu mesta Senica z 13. októbra 1994, doplneného o zmeny a doplnky 02/2005, v časti dopravné riešenie, sa uvádza návrh komunikácie, ktorá by zabezpečila priame spojenie priemyselnej zóny so štátnou cestou I/51 v južnej časti mesta ( .pdf , s. 58).", "analysis_paragraphs": ["Výrok bol uverejnený na facebookovom profile Jozefa Viskupiča 4. septembra 2017. V prvej časti výroku hovorí o pláne obchvatu mesta Senica z roku 1995, ktorý sa nám však nepodarilo nájsť . Na webovej stránke transport.sk , je však tento plán takisto spomenutý, ale rovnako bez bližších odkazov na jeho znenie. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť žiadne vyjadrenie súčasného župana Trnavského samosprávneho kraja, Tibora Mikuša, týkajúce sa riešenia dopravy v meste Hlohovec. Preto výrok považujeme za neoveriteľný. Začiatkom júna však TASR zverejnila informáciu, že malý obchvat mesta Senica je už hotový a obyvatelia ho budú môcť používať od 13. júna . Tento malý obchvat predstavuje hlavnú okružnú tzv. hlbockú križovatku pri vstupe do mesta zo smeru od Trnavy. Ďalej sa v predmetnej informácii uvádza, že týmto dôjde aj k zvýšeniu atraktivity priemyselnej zóny, ktorej chýbalo pripojenie k hlavnému cestnému ťahu. V dokumente Územného plánu mesta Senica z 13. októbra 1994, doplneného o zmeny a doplnky 02/2005, v časti dopravné riešenie, sa uvádza návrh komunikácie, ktorá by zabezpečila priame spojenie priemyselnej zóny so štátnou cestou I/51 v južnej časti mesta ( .pdf , s. 58)."], "analysis_date": "2017-09-13", "analysis_sources": {"text": ["profile", "transport.sk", "13. júna", ".pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/jofo.viskupic/posts/1420224261379112", "http://www.transport.sk/spravy/cestna-infrastruktura/7935-obchvat-mesta-senica-zostava-stale-iba-prianim.html", "http://www.hlavnespravy.sk/senica-maly-obchvat-mesta-je-hotovy-2/1110", "http://www.senica.sk/index.php/vzn-mainmenu-314/doc_download/40-uzemny-plan-mesta-senica-textova-as"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:08.421818+00:00"}
{"id": "vr26214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26214", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Použijem informácie, ktoré zverejnila Transparency International, že BSK v oblasti verejných obstarávaní sú najnetransparentnejší.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislavský samosprávny kraj je v oblasti verejného obstarávania na poslednom mieste v hodnotení Transparency International Slovensko. O poslednú priečku sa delí s Nitrianskym samosprávnym krajom. V hodnotení Transparency International Slovensko získali oba samosprávne kraje 28%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský samosprávny kraj je v oblasti verejného obstarávania na poslednom mieste v hodnotení Transparency International Slovensko. O poslednú priečku sa delí s Nitrianskym samosprávnym krajom. V hodnotení Transparency International Slovensko získali oba samosprávne kraje 28%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Transparency"], "url": ["http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/category/278"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:53.671856+00:00"}
{"id": "50101", "numeric_id": 50101, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50101", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Viete, sú krajiny, ako je dajme tomu Estónsko, ktoré dnes už má 5 %, lebo dokonca 5,4 pre budúci rok bude mať a má ešte teda navyše to, čo my nemáme, že a nielen pozemné sily alebo vzdušné sily, ale má ešte aj, ešte aj námorné sily, o čom my sme vlastne nielen ukrátení.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Estónsko vynaložilo v roku 2024 na obranu 3,43 % HDP. V roku 2025 budú výdavky Estónska na obranu približne na úrovni 3,3 % HDP. Krajina plánuje dosiahnuť cieľ vo výške 5 % HDP na obranu v roku 2026. Žiadna krajina NATO momentálne nevynakladá na obranu 5 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV Estónskom rozpočte na rok 2025 je na obranu vyčlenených 3,3 % HDP. V apríli 2025 estónska vláda schválila dodatočný balík 2,8 miliardy eur v snahe splniť ciele NATO v oblasti spôsobilostí. Peniaze sa však budú využívať až od roku 2026, čo znamená, že sa výdavky na obranu medziročne zvýšia o 2 p. b., z 3,3 % HDP v roku 2025 na 5,4 % v roku 2026. Podľa estónskeho ministra obrany Hanno Pevkura na tejto hodnote „ zostanú pomerne dlho”. Rozhodnutie vlády zvýšiť výdavky na obranu bude mať za následok podstatné zvýšenie počtu vojenských kapacít, vybavenia a zásob, ako aj väčšie množstvo munície pre estónske obranné sily.\n\nCieľ vynakladať na obranu 5 % HDP nespĺňa žiadna krajina. Najviac na obranu vynaložilo Poľsko, niečo viac ako 4,12 % HDP. V roku 2024 8 krajín NATO nespĺňalo doterajší záväzok vynakladať na obranu aspoň 2 % HDP.\n\nZdroj: ERR\n\nEstónsko ako prímorský štát disponuje svojim námorníctvom. Je plnohodnotnou súčasťou estónskych obranných síl a jeho povinnosťou je chrániť teritoriálne vody Estónska. V prípade krízy námorníctvo bráni prístavné oblasti, námorné komunikačné trasy a námorné prístupy k pobrežiu.", "analysis_paragraphs": ["Estónsko vynaložilo v roku 2024 na obranu 3,43 % HDP. V roku 2025 budú výdavky Estónska na obranu približne na úrovni 3,3 % HDP. Krajina plánuje dosiahnuť cieľ vo výške 5 % HDP na obranu v roku 2026. Žiadna krajina NATO momentálne nevynakladá na obranu 5 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V Estónskom rozpočte na rok 2025 je na obranu vyčlenených 3,3 % HDP. V apríli 2025 estónska vláda schválila dodatočný balík 2,8 miliardy eur v snahe splniť ciele NATO v oblasti spôsobilostí. Peniaze sa však budú využívať až od roku 2026, čo znamená, že sa výdavky na obranu medziročne zvýšia o 2 p. b., z 3,3 % HDP v roku 2025 na 5,4 % v roku 2026. Podľa estónskeho ministra obrany Hanno Pevkura na tejto hodnote „ zostanú pomerne dlho”. Rozhodnutie vlády zvýšiť výdavky na obranu bude mať za následok podstatné zvýšenie počtu vojenských kapacít, vybavenia a zásob, ako aj väčšie množstvo munície pre estónske obranné sily.", "Cieľ vynakladať na obranu 5 % HDP nespĺňa žiadna krajina. Najviac na obranu vynaložilo Poľsko, niečo viac ako 4,12 % HDP. V roku 2024 8 krajín NATO nespĺňalo doterajší záväzok vynakladať na obranu aspoň 2 % HDP.", "Zdroj: ERR", "Estónsko ako prímorský štát disponuje svojim námorníctvom. Je plnohodnotnou súčasťou estónskych obranných síl a jeho povinnosťou je chrániť teritoriálne vody Estónska. V prípade krízy námorníctvo bráni prístavné oblasti, námorné komunikačné trasy a námorné prístupy k pobrežiu."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["vynaložilo", "budú", "nevynakladá", "je", "schválila", "zostanú", "bude", "vynakladať", "nespĺňalo", "ERR", "disponuje"], "url": ["https://news.err.ee/1609374605/estonia-s-defense-spending-2nd-highest-in-nato", "https://news.err.ee/1609555096/estonian-president-approves-2025-state-budget", "https://www.ta3.com/clanok/1000315/clenske-staty-nato-maju-davat-5-percent-hdp-na-obranu-vacsina-je-od-tohto-ciela-na-mile-vzdialena", "https://news.err.ee/1609555096/estonian-president-approves-2025-state-budget", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/04/26/estonian-government-approves-additional-funding-to-raise-defence-spending-to-54-of-gdp", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/04/26/estonian-government-approves-additional-funding-to-raise-defence-spending-to-54-of-gdp", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/04/26/estonian-government-approves-additional-funding-to-raise-defence-spending-to-54-of-gdp", "https://news.err.ee/1609555096/estonian-president-approves-2025-state-budget", "https://news.err.ee/1609374605/estonia-s-defense-spending-2nd-highest-in-nato", "https://news.err.ee/1609374605/estonia-s-defense-spending-2nd-highest-in-nato", "https://mil.ee/en/navy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:05.007035+00:00"}
{"id": "vr25632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25632", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Toto sú vlastne prvé dve iniciatívy, tú druhú podporilo vyše 30-tisíc občanov. Týkala sa limitovania výskumu kmeňových buniek.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Iniciatívu Jeden z nás, ktorú má podľa popisu pán Šefčovič na mysli, na Slovensku podporilo podľa TASR 29 tisíc občanov, čo nie je vyše 30 - tisíc. Iniciatívu dokopy podpísalo k 13. októbru 1 230 000 Európanov a zbieranie podpisov sa končí 1. novembra 2013.", "analysis_paragraphs": ["Iniciatívu Jeden z nás, ktorú má podľa popisu pán Šefčovič na mysli, na Slovensku podporilo podľa TASR 29 tisíc občanov, čo nie je vyše 30 - tisíc. Iniciatívu dokopy podpísalo k 13. októbru 1 230 000 Európanov a zbieranie podpisov sa končí 1. novembra 2013."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/proti-niceniu-embryi-sa-podpisalo-29/61086-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:15.917375+00:00"}
{"id": "vr28714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28714", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Politické nominácie v minulom období pred rokom 2010 boli riešené tak, že predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom dopravného podniku bol poslanec Branislav Záhradník, generálnym riaditeľom OLA (OLO - odvoz a likvidacia odpadu, pozn.) a predsedom predstavenstva bol poslanec Valér Mikuš, predstaviteľ najsilnejšieho klubu SDKÚ-DS.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Branislav Záhradník bol predsedom predstavenstva Dopravného podniku Bratislava v období od apríla 2007 do júna 2010. Nie je však pravdou, že bol aj generálnym riaditeľom spoločnosti, pretože počas jeho predsedania v predstavenstve boli generálnymi riaditeľmi Róbert Kadnár a Pavel Derkay.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Branislav Záhradník bol predsedom predstavenstva Dopravného podniku Bratislava v období od apríla 2007 do júna 2010. Nie je však pravdou, že bol aj generálnym riaditeľom spoločnosti, pretože počas jeho predsedania v predstavenstve boli generálnymi riaditeľmi Róbert Kadnár a Pavel Derkay."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["predsedom predstavenstva", "generálnymi riaditeľmi", "OLO a.s."], "url": ["http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/8428/Branislav-Zahradnik-odstupil-z-pozicie-predsedu-predstavenstva-DPB.html", "http://www.cas.sk/clanok/109646/pre-kontroverzny-tender-odstupil-riaditel-dpb-kadnar.html", "http://www.olo.sk/o-nas/vyrocne-spravy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:47.797920+00:00"}
{"id": "vr31496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31496", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Aj po tom roku 89 sa hľadali modely demokracie a volebného systému, tuším to bol holandský politológ, ktorý sa volal Lijphart, ktorý je aj dodnes veľmi známy, a ktorý doporučil proporcionálny systém práve kvôli tomu, že tento má oveľa širšiu reprezentatívnosť.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Arend Lijphart , významný holandský politológ (odborník v oblasti komparatívnej politológie), venoval veľkú časť svojho diela štúdiu demokracie a volebným systémom. Lijphart rozlišuje dva druhy demokracie - tzv. konsociačnú demokraciu a väčšinovú (westminsterskú) demokraciu. Túto koncepciu rozoberá aj vo viacerých svojich dielach - Democracy in Plural Societies , Patterns of Democracy, The Politics of Accomodation.", "analysis_paragraphs": ["Arend Lijphart , významný holandský politológ (odborník v oblasti komparatívnej politológie), venoval veľkú časť svojho diela štúdiu demokracie a volebným systémom. Lijphart rozlišuje dva druhy demokracie - tzv. konsociačnú demokraciu a väčšinovú (westminsterskú) demokraciu. Túto koncepciu rozoberá aj vo viacerých svojich dielach - Democracy in Plural Societies , Patterns of Democracy, The Politics of Accomodation."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["Arend Lijphart", "Democracy in Plural Societies", "typ", "Thinking about Democracy"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Arend_Lijphart", "http://books.google.sk/books?id=5U5RTR9IklEC&dq=lijphart+democracy&hl=sk&sa=X&ei=wp16T8K4L8ngtQaOweTiAQ&ved=0CC8Q6AEwAA", "http://politologie.blog.cz/0605/miroslav-novak-jakou-demokracii-pro-nove-demokracie", "http://books.google.sk/books?id=da8MVBvtt3IC&pg=PA5&lpg=PA5&dq=czechoslovakia+lijphart&source=bl&ots=O0HIuirjmc&sig=Ju41BpjO7Ie0tmh0qtI1Z9iXYGQ&hl=sk&sa=X&ei=kaR6T6LeFsb1sgbdrcjhAQ&ved=0CCAQ6AEwAA#v=onepage&q=czechoslovakia%20lijphart&f=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:04.437226+00:00"}
{"id": "vr32640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32640", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Vláda schválila Zákonník práce, ktorý znamená, že po novom roku prepustenie ľudí, keď sa dostane firma do problémov, bolo o 100 % drahšie ako dnes.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od januára 2013 začne platiť nový Zákonník práce .\n\nVládny návrh zákona, ktorý menil Zákonník práce schválený 25. októbra 2012 uvádza, že odstupné bude zamestnancovi vyplatené až po odpracovaní najmenej dvoch rokov v danom zamestnaní.\n\n43. V § 76 odseky 1 a 2 znejú: „(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov...\"\n\nZákonník práce (.doc), ktorý je momentálne ešte stále účinný, a ktorý bol schválený minulou vládou hovorí, že odstupné sa vypočítava podľa výpovednej doby, ktorá môže trvať od dvoch mesiacov (ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa jeden rok) do päť mesiacov (ak pracovný pomer trval 20 rokov).\n\n§ 76, Odstupné:\n\n\"(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 .\"\n\n§ 62, Výpovedná doba\n\n(3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) štyri mesiace , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej desať rokov a menej ako 20 rokov, d) päť mesiacov , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 20 rokov.\n\n(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.\"\n\nPodľa § 62 stále platného Zákonníka práce je výpovedná doba dva mesiace pre zamestnanca, ktorý pracoval u zamestnávateľa najmenej rok a menej ako päť rokov. Podľa § 76 je minimálne odstupné násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov výpovednej doby podľa § 62. Inými slovami, zamestnanec ktorý pracoval najmenej jeden rok mal nárok na odstupné. Nie je preto pravdou, že plánovaná zmena nároku na odstupné až po dvoch rokoch je rovnaká ako v súčasnosti platnom Zákonníku práce.", "analysis_paragraphs": ["Od januára 2013 začne platiť nový Zákonník práce .", "Vládny návrh zákona, ktorý menil Zákonník práce schválený 25. októbra 2012 uvádza, že odstupné bude zamestnancovi vyplatené až po odpracovaní najmenej dvoch rokov v danom zamestnaní.", "43. V § 76 odseky 1 a 2 znejú: „(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov...\"", "Zákonník práce (.doc), ktorý je momentálne ešte stále účinný, a ktorý bol schválený minulou vládou hovorí, že odstupné sa vypočítava podľa výpovednej doby, ktorá môže trvať od dvoch mesiacov (ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa jeden rok) do päť mesiacov (ak pracovný pomer trval 20 rokov).", "§ 76, Odstupné:", "\"(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 .\"", "§ 62, Výpovedná doba", "(3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) štyri mesiace , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej desať rokov a menej ako 20 rokov, d) päť mesiacov , ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 20 rokov.", "(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.\"", "Podľa § 62 stále platného Zákonníka práce je výpovedná doba dva mesiace pre zamestnanca, ktorý pracoval u zamestnávateľa najmenej rok a menej ako päť rokov. Podľa § 76 je minimálne odstupné násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov výpovednej doby podľa § 62. Inými slovami, zamestnanec ktorý pracoval najmenej jeden rok mal nárok na odstupné. Nie je preto pravdou, že plánovaná zmena nároku na odstupné až po dvoch rokoch je rovnaká ako v súčasnosti platnom Zákonníku práce."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník práce", "nového Zákonníka", "návrh", "Zákonník práce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6579955/schvalili-zakonnik-prace-pozrite-si-10-hlavnych-zmien.html", "http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-01-2013-a.html#76", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=186", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=354934"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:40.926059+00:00"}
{"id": "49154", "numeric_id": 49154, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49154", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Z úrovne štátneho tajomníka ponúkli absurdné podmienky (pozn. Rusi Ukrajincom), medzi ktorými je, že uznanie všetkých ich nárokov na okupovanie, koľko je to dnes štvrtina ruského, pardon, ukrajinského územia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Valášek zrejme hovorí o najnovšom návrhu Ruska na ukončenie vojny, ktorý predstavil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Michail Galuzin na konci mája 2023.\n\nRusko v návrhu na dosiahnutie “trvajúceho, spravodlivého a komplexného” mieru požaduje , aby sa Ukrajina vzdala všetkých doterajších územných strát v prospech Ruska, zaujala neutrálny status a nevstúpila do organziácií ako je Európska únia alebo Severoatlantická aliancia.\n\nUkrajina takéto podmienky odmietla a nemá v záujme začať mierové rokovania, pokiaľ sa ruské vojská nachádzajú na jej území.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Valášek zrejme hovorí o najnovšom návrhu Ruska na ukončenie vojny, ktorý predstavil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Michail Galuzin na konci mája 2023.", "Rusko v návrhu na dosiahnutie “trvajúceho, spravodlivého a komplexného” mieru požaduje , aby sa Ukrajina vzdala všetkých doterajších územných strát v prospech Ruska, zaujala neutrálny status a nevstúpila do organziácií ako je Európska únia alebo Severoatlantická aliancia.", "Ukrajina takéto podmienky odmietla a nemá v záujme začať mierové rokovania, pokiaľ sa ruské vojská nachádzajú na jej území.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "požaduje", "odmietla"], "url": ["https://meduza.io/en/news/2023/05/27/russia-s-foreign-ministry-says-conditions-for-peace-include-ukraine-recognizing-new-territorial-realities-and-russian-as-state-language", "https://kyivindependent.com/russia-says-ukraine-should-give-up-occupied-territories-nato-and-eu-membership-to-achieve-peace/", "https://t.me/ermaka2022/2791"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:22.059981+00:00"}
{"id": "vr31493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31493", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Samozrejme ak sme dostali tak vysokú dôveru od voličov, ktorá tu ešte nikdy nebola a nesieme politickú zodpovednosť za spravovanie Slovenska, pravdepodobne nemožno očakávať, aby sme odstupovali od nášho sociálno-demokratického videnia.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V posledných parlamentných voľbách z 10. marca 2012 strana Smer získala 44,41 % odovzdaných hlasov. Predstavovalo to 1 134 280 voličov, ktorí jej prejavili dôveru a vynieslo jej to 83 mandátov v Národnej rade. V histórii slovenských volieb ide skutočne o najvyššie percento dôvery, ktoré nejaká strana vo voľbách dostala. Pre ilustráciu uvádzame výsledky volieb na Slovensku od roku 1993 (podľa Štatistického úradu): - v roku 1994 išlo o stranu HZDS s 34,96 % a 61 mandátov v NRSR. - v roku 1998 - HZDS s 27,00 % a 43 mandárov v NRSR. - v roku 2002 - HZDS s 19,50 % a 36 mandátov v NRSR. - v roku 2006 vyhrala strana Smer s 29,14 % a 50 mandátov v NRSR. - v roku 2010 - Smer s 34,79 % a 62 mandárov v NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V posledných parlamentných voľbách z 10. marca 2012 strana Smer získala 44,41 % odovzdaných hlasov. Predstavovalo to 1 134 280 voličov, ktorí jej prejavili dôveru a vynieslo jej to 83 mandátov v Národnej rade. V histórii slovenských volieb ide skutočne o najvyššie percento dôvery, ktoré nejaká strana vo voľbách dostala. Pre ilustráciu uvádzame výsledky volieb na Slovensku od roku 1993 (podľa Štatistického úradu): - v roku 1994 išlo o stranu HZDS s 34,96 % a 61 mandátov v NRSR. - v roku 1998 - HZDS s 27,00 % a 43 mandárov v NRSR. - v roku 2002 - HZDS s 19,50 % a 36 mandátov v NRSR. - v roku 2006 vyhrala strana Smer s 29,14 % a 50 mandátov v NRSR. - v roku 2010 - Smer s 34,79 % a 62 mandárov v NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["2012", "1994", "1998", "2002", "2006", "2010"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/volby98/1994/volby21.htm", "http://app.statistics.sk/volby98/results/tab2.jsp", "http://app.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/graf/graf1.htm", "http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/graf1.jsp", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/graf/graf1sr.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:03.790014+00:00"}
{"id": "vr38213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38213", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "No, k tomu valorizačnému mechanizmu, aby som vysvetlil divákom, teraz existuje takzvaná švajčiarska metóda, ktorá bola prijatá v roku 2004, od 1.1.2004. Pred tým sa dôchodky valorizovali takým spôsobom, že obrazne povedané zasadol parlament a strelili nejakú cifru a potom sa zvýšilo o túto cifru nejaké dôchodky. Od 1.1.2004 druhá Dzurindová vláda chcela zaviesť taký systém, aby bol odpolitizovaný, to znamená, aby tam bol nejaký vzorec a ten vzorec bola takzvaná švajčiarska metóda.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém , ktorý bol schválený v roku 2004 Ministerstvo práce charakterizovalo: \" Dôchodky sa zvyšujú podľa toho, ako rástli ceny aj mzdy v predchádzajúcom roku, takže rast životnej úrovne dôchodcov vo väčšej miere ako do konca roka 2003 kopíruje rast životnej úrovne pracujúcich občanov. Pri zvyšovaní dôchodku sa berú rast cien a rast miezd do úvahy rovnakou mierou. Napríklad ak sa v danom roku zvýšia mzdy o 3 % a inflácia bude 4 %, starobné dôchodky sa v nasledujúci rok zvýšia o 3,5 %: (3 + 4)/2 = 3,5 %. Dôchodky sa v novom systéme každoročne zvyšujú automaticky, a nie na základe rozhodnutia politikov v parlamente, ako to bolo do konca roka 2003.\" Švajčiarsku metódu Medzinárodná organizácia práce definuje (.pdf): \"úprava dávky odráža zvýšenie miezd a cien v rovnakých proporciách.\"", "analysis_paragraphs": ["Systém , ktorý bol schválený v roku 2004 Ministerstvo práce charakterizovalo: \" Dôchodky sa zvyšujú podľa toho, ako rástli ceny aj mzdy v predchádzajúcom roku, takže rast životnej úrovne dôchodcov vo väčšej miere ako do konca roka 2003 kopíruje rast životnej úrovne pracujúcich občanov. Pri zvyšovaní dôchodku sa berú rast cien a rast miezd do úvahy rovnakou mierou. Napríklad ak sa v danom roku zvýšia mzdy o 3 % a inflácia bude 4 %, starobné dôchodky sa v nasledujúci rok zvýšia o 3,5 %: (3 + 4)/2 = 3,5 %. Dôchodky sa v novom systéme každoročne zvyšujú automaticky, a nie na základe rozhodnutia politikov v parlamente, ako to bolo do konca roka 2003.\" Švajčiarsku metódu Medzinárodná organizácia práce definuje (.pdf): \"úprava dávky odráža zvýšenie miezd a cien v rovnakých proporciách.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Systém", "definuje"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/produkty/ds/v_com_spociva.asp#label1", "http://www.ilo.org/public/english/region/eurpro/budapest/download/gen_slov_pre.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:45.906835+00:00"}
{"id": "49911", "numeric_id": 49911, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49911", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A druhý príklad, keď médiá povedali, myslím, že Denník N, samozrejme tradične tu od PS-ka, že no včera sa vyjadril poľský minister zahraničných vecí, že pripravia návrh, ako obísť nehlasovanie Maďarska a Slovenska a Denník N už napísal, že aby bolo obídené Slovensko a Maďarsko a keď si potom pozriete, ešte to tam aj dajú, ešte tam dajú vlastne ten, neviem, či bol na Twitteri alebo na ktorej z tých sietí to bolo uverejnené a napíšu, tam bolo len Maďarsko napísané, ale naše noviny musia dopísať Slovensko.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denník N nepublikoval článok, ktorý by doplnil vyjadrenie poľského ministra zahraničných vecí Sikorskeho o údajnom obídení Maďarského nehlasovania o Slovensko. Článok s podobnou interpretáciou vyšiel na portáli eReport. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako nepravdivý.\n\nRedakcia Denníka N na náš dopyt potvrdila, že žiaden takýto článok nepublikovala, a ani spätne nezaznamenala jeho vymazanie.\n\n„Nenašli sme text ani minútu, v ktorej by sme v tomto kontexte písali o výroku poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského. Prešiel som si to aj s kolegami a nikto taký text/minútu nevydával a teda ani potom nemazal,“ uviedol pre Demagog.sk šéfredaktor Matúš Kostolný.\n\nČlánok s titulkom „Poliaci majú podlý a nebezpečný plán, aby Slovensko a Maďarsko nemohli vetovať protiruské sankcie EÚ“ však publikoval portál eReport, ktorý v reakcii na tweet poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského interpretoval jeho slová ako snahu obísť veto Slovenska aj Maďarska.\n\nZdroj: X/sikorskiradek\n\neReport založil v roku 2020 Fedor Flašík, ktorý stál aj pri vzniku strany SMER-SD.\n\nPodľa iniciatívy konspiratori.sk publikuje eReport klamlivé, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia a konšpirácie a nedodržiava princípy novinárskej etiky.\n\nPortál omediach.com v roku 2022 napísal, že eReport „dáva nekritický priestor hlavne predstaviteľom Smeru, Hlasu, Harabinovej strane, ale aj politickým ambíciám majiteľa - niekdajšieho autora kampaní HZDS či Smeru - Fedora Flašíka“.", "analysis_paragraphs": ["Denník N nepublikoval článok, ktorý by doplnil vyjadrenie poľského ministra zahraničných vecí Sikorskeho o údajnom obídení Maďarského nehlasovania o Slovensko. Článok s podobnou interpretáciou vyšiel na portáli eReport. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako nepravdivý.", "Redakcia Denníka N na náš dopyt potvrdila, že žiaden takýto článok nepublikovala, a ani spätne nezaznamenala jeho vymazanie.", "„Nenašli sme text ani minútu, v ktorej by sme v tomto kontexte písali o výroku poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského. Prešiel som si to aj s kolegami a nikto taký text/minútu nevydával a teda ani potom nemazal,“ uviedol pre Demagog.sk šéfredaktor Matúš Kostolný.", "Článok s titulkom „Poliaci majú podlý a nebezpečný plán, aby Slovensko a Maďarsko nemohli vetovať protiruské sankcie EÚ“ však publikoval portál eReport, ktorý v reakcii na tweet poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského interpretoval jeho slová ako snahu obísť veto Slovenska aj Maďarska.", "Zdroj: X/sikorskiradek", "eReport založil v roku 2020 Fedor Flašík, ktorý stál aj pri vzniku strany SMER-SD.", "Podľa iniciatívy konspiratori.sk publikuje eReport klamlivé, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia a konšpirácie a nedodržiava princípy novinárskej etiky.", "Portál omediach.com v roku 2022 napísal, že eReport „dáva nekritický priestor hlavne predstaviteľom Smeru, Hlasu, Harabinovej strane, ale aj politickým ambíciám majiteľa - niekdajšieho autora kampaní HZDS či Smeru - Fedora Flašíka“."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["publikoval", "X/sikorskiradek", "založil", "stál", "konspiratori.sk", "omediach.com"], "url": ["https://archive.ph/XgvOi", "https://x.com/sikorskiradek/status/1879459491730842100?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1879459491730842100%7Ctwgr%5E7bc757547ebd7642bc3cceff88fafe19c711f0c5%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Feuropeanconservative.com%2Farticles%2Fnews%2Feu-to-bypass-national-vetoes-to-adopt-next-sanctions-package%2F", "https://konspiratori.sk/stranka/1059", "https://dennikn.sk/4293602/smer-ma-25-rokov-zakladajuci-clen-hovori-ze-flasik-mal-aj-inych-kandidatov-na-predsedu/", "https://konspiratori.sk/stranka/1059", "https://www.omediach.com/blog/23084-byvaly-redaktor-televizie-joj-si-vybral-dezinfoscenu-a-flasikovu-zurnalistiku#:~:text=Nedodr%C5%BEiava%20z%C3%A1sady%20seri%C3%B3znej%20%C5%BEurnalistiky.%20Hoci%20sa%20tv%C3%A1ri%20ako%20spravodajsk%C3%BD%2C%20d%C3%A1va%20nekritick%C3%BD%20priestor%20hlavne%20predstavite%C4%BEom%20Smeru%2C%20Hlasu%2C%20Harabinovej%20strane%2C%20ale%20aj%20politick%C3%BDm%20amb%C3%ADci%C3%A1m%20majite%C4%BEa%20%2D%20niekdaj%C5%A1ieho%20autora%20kampan%C3%AD%20HZDS%20%C4%8Di%20Smeru%20%2D%20Fedora%20Fla%C5%A1%C3%ADka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:58.881988+00:00"}
{"id": "vr31658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31658", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale aby som možno vyjadril to, že sme takí trošku iní, tak úplne prvú vec na úplne prvom klube, v ktorom sme sa stretli, asi týždeň po voľbách, kedy sme sa prvýkrát všetci 16 spolu videli, lebo dovtedy sme vlastne, ja som napríklad asi 5 ľudí nikdy dovtedy nestretol. Tak som úplne prvú vec povedal, že ak si naše hnutie bude kandidovať v budúcich voľbách a vy budete chcieť kandidovať na tej kandidátke, tak by som poprosil všetkých aby ste teraz vedeli, že všetci politici, všetci poslanci, budú na samom konci kandidátky, lebo tak je to fér.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie zo stretnutia poslaneckého klubu sa nám z verejných zdrojov overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Informácie zo stretnutia poslaneckého klubu sa nám z verejných zdrojov overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:29.199367+00:00"}
{"id": "vr34121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34121", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Doprava. Nič nové za vyše roka minister Počiatek nezahájil (diaľnice a rýchlostné cesty, pozn.).", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že počas pôsobenia ministra Počiatka sa nezahájila žiadna diaľnice alebo rýchlostná cesta. Počas ministrovania Počiatka bola zahájená výstavba troch projektov v dĺžke vyše 17 kilometrov. V júni 2012 bola zahájená výstavba II. úseku diaľnice D1 Jánovce - Jablonov. Ide o plný profil diaľnice s dĺžkou 10,525 km. Verejné obstarávanie bolo začaté za vlády I. Radičovej, výberové konanie skončené a projekt podpísaný za druhej vlády R. Fica. V októbri 2012 bola zahájená výstavba obchvatu Žiaru nad Hronom. Ide o polovičný profil rýchlostnej cesty R2 s dĺžkou 5,76 km. Verejné obstarávanie, výberové konanie a podpísanie zmluvy bolo uskutočnené za druhej vlády R. Fica. V marci 2013 bolo zahájené dobudovanie križovatky Beharovce na diaľnici D1. Ide o výstavbu ľavého pásu križovatky o dĺžke 0,76 km. Verejné obstarávanie, výberové konanie a podpísanie zmluvy bolo uskutočnené za druhej vlády R. Fica. V rokoch 2012 a 2013 sa podľa vyššie uvedených údajov začalo s výstavbou minimálne 17,045 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že počas pôsobenia ministra Počiatka sa nezahájila žiadna diaľnice alebo rýchlostná cesta. Počas ministrovania Počiatka bola zahájená výstavba troch projektov v dĺžke vyše 17 kilometrov. V júni 2012 bola zahájená výstavba II. úseku diaľnice D1 Jánovce - Jablonov. Ide o plný profil diaľnice s dĺžkou 10,525 km. Verejné obstarávanie bolo začaté za vlády I. Radičovej, výberové konanie skončené a projekt podpísaný za druhej vlády R. Fica. V októbri 2012 bola zahájená výstavba obchvatu Žiaru nad Hronom. Ide o polovičný profil rýchlostnej cesty R2 s dĺžkou 5,76 km. Verejné obstarávanie, výberové konanie a podpísanie zmluvy bolo uskutočnené za druhej vlády R. Fica. V marci 2013 bolo zahájené dobudovanie križovatky Beharovce na diaľnici D1. Ide o výstavbu ľavého pásu križovatky o dĺžke 0,76 km. Verejné obstarávanie, výberové konanie a podpísanie zmluvy bolo uskutočnené za druhej vlády R. Fica. V rokoch 2012 a 2013 sa podľa vyššie uvedených údajov začalo s výstavbou minimálne 17,045 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-25", "analysis_sources": {"text": ["II. úseku", "obchvatu", "križovatky"], "url": ["http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--ii-usek/44223s43600c", "http://www.ndsas.sk/useky-ziar-nad-hronom--obchvat--1-2-profil/44223s3112c", "http://www.ndsas.sk/useky-beharovce--krizovatka--lavy-pas/44223s44892c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:27.353067+00:00"}
{"id": "48172", "numeric_id": 48172, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48172", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Keď sa pozrieme na ten výrok z hľadiska ministra hospodárstva, ktorý hovorí, že sankcie spôsobujú problémy podnikateľskému sektoru alebo hospodárstvu Slovenskej republiky, tak je to fakt a je to pravda.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na rozhovor ministra hospodárstva Richarda Sulíka pre denník Pravda z decembra 2021, v ktorom okrem iných tém otvoril aj otázku hospodárskych sankcií voči Rusku. Minister označil sankcie za nešťastné a spôsobujúce škody i pre niektorých slovenských exportérov.\n\nV roku 2014 zaviedla Európska únia sankcie proti Rusku, ktoré zakazujú zákaz vývozu a dovozu zbraní, ale aj položiek, ktoré by sa mohli použiť na vojenské účely. Po roku 2014 export tovarov a služieb zo Slovenska do Ruska výrazne klesol . Môžeme teda povedať, že slovenským podnikateľom, ktorí pred rokom 2014 exportovali do Ruska, sankcie spôsobili problémy.\n\nMinisterstvo hospodárstva v odpovedi pre Demagóg.SK uviedlo, že vzájomný obchod medzi Slovenskom a Ruskou federáciou sa od roku 2014 vyznačuje výraznými výkyvmi obchodného obratu. Tie sú spôsobené jednak sankciami a následnými ruskými protiopatreniami, ale aj nestabilitou ruskej meny, či nižšou dôverou slovenských obchodníkov v ruský trh a zhoršenými obchodnými väzbami.\n\nMinisterstvo súhlasí, že sankčný režim medzi EÚ a Ruskom jednoznačne má dopady na slovenských podnikateľov, hoci na celkový vývoj zahraničného obchodu Slovenska nemá zásadný vplyv. Pre veľkú časť tovarov slovenskí podnikatelia totiž našli alternatívne trhy.\n\nMerať sa podľa ministerstva dajú iba priame dopady ruských protiopatrení na vzájomný obchod. Stratu z nevyvezených poľnohospodárskych a potravinárskych tovarov ministerstvo vyčíslilo na približne 8 mil. eur v roku 2014. Najväčší dopad mali sankcie v období rokov 2015-2017, kedy ročná hodnota nerealizovaného exportu dosahovala približne 15,0-17,7 mil. eur ročne. Od roku 2018 sa vzájomný obchod medzi Slovenskom a Ruskom stabilizoval a mierne rastie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na rozhovor ministra hospodárstva Richarda Sulíka pre denník Pravda z decembra 2021, v ktorom okrem iných tém otvoril aj otázku hospodárskych sankcií voči Rusku. Minister označil sankcie za nešťastné a spôsobujúce škody i pre niektorých slovenských exportérov.", "V roku 2014 zaviedla Európska únia sankcie proti Rusku, ktoré zakazujú zákaz vývozu a dovozu zbraní, ale aj položiek, ktoré by sa mohli použiť na vojenské účely. Po roku 2014 export tovarov a služieb zo Slovenska do Ruska výrazne klesol . Môžeme teda povedať, že slovenským podnikateľom, ktorí pred rokom 2014 exportovali do Ruska, sankcie spôsobili problémy.", "Ministerstvo hospodárstva v odpovedi pre Demagóg.SK uviedlo, že vzájomný obchod medzi Slovenskom a Ruskou federáciou sa od roku 2014 vyznačuje výraznými výkyvmi obchodného obratu. Tie sú spôsobené jednak sankciami a následnými ruskými protiopatreniami, ale aj nestabilitou ruskej meny, či nižšou dôverou slovenských obchodníkov v ruský trh a zhoršenými obchodnými väzbami.", "Ministerstvo súhlasí, že sankčný režim medzi EÚ a Ruskom jednoznačne má dopady na slovenských podnikateľov, hoci na celkový vývoj zahraničného obchodu Slovenska nemá zásadný vplyv. Pre veľkú časť tovarov slovenskí podnikatelia totiž našli alternatívne trhy.", "Merať sa podľa ministerstva dajú iba priame dopady ruských protiopatrení na vzájomný obchod. Stratu z nevyvezených poľnohospodárskych a potravinárskych tovarov ministerstvo vyčíslilo na približne 8 mil. eur v roku 2014. Najväčší dopad mali sankcie v období rokov 2015-2017, kedy ročná hodnota nerealizovaného exportu dosahovala približne 15,0-17,7 mil. eur ročne. Od roku 2018 sa vzájomný obchod medzi Slovenskom a Ruskom stabilizoval a mierne rastie."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "zaviedla", "klesol"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/611460-sulik-povinne-ockovanie-odmietame-ludia-pre-nas-nie-su-dezolati-a-opice/strana-2/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "https://tradingeconomics.com/slovakia/exports/russia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:52.447707+00:00"}
{"id": "vr39041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39041", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Narážam na to, že sestry, s ktorými vedieme niekoľkomesačné diskusie, práve tento týždeň sme došli ku konsenzu aj s ministerstvom práce a sociálnych vecí, akým spôsobom riešiť ich platové požiadavky.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa informácií zverejnených na stránke denníka Hospodárskych novín , Komora zdravotných sestier už tri mesiace rokuje s ministerstvom zdravotníctva o požiadavkách zdravotných sestier. V sobotu 8. októbra 2011 sa uskutočnilo stretnutie regionálnych komôr sestier a pôrodných asistentiek, na ktorom sa zdravotné sestry dohodli o ďalšom postupe v súvislosti s prísľubom ministra zdravotníctva I. Uhliarika o splnení niektorých, najmä mzdových požiadaviek zdravotných sestier. „V prípade potreby bude mať naša podpora výpovediam lekárov aj inú ako morálnu rovinu. Zatiaľ však čakáme, či minister zdravotníctva predloží do legislatívneho procesu zákon, na ktorom sme sa dohodli,“ povedala Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová uviedla nasledovné: „Ministerstvo pripravilo zákon podľa požiadaviek komory sestier. Tie ho následne pripomienkovali a ministerstvo ich pripomienkam vyhovelo.“ Ministerstvo a zdravotné sestry sa dohodli, že hodinová mzda zdravotných sestier by mala byť minimálne 3,50 až 4,50 eur za hodinu. Sestry požadovali taktiež viac času na vzdelávanie, úpravu ich denných a nočných služieb, zmiernenie ich neprimeraného pracovného zaťaženia.\n\nJe zrejmé, že ku konsenzu medzi zdr. sestrami a ministerstvom zdravotníctva už došlo. Ako ďaleko je medzirezortné rokovania ministerstva zdravotníctva a ministerstva sociálnych vecí nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zverejnených na stránke denníka Hospodárskych novín , Komora zdravotných sestier už tri mesiace rokuje s ministerstvom zdravotníctva o požiadavkách zdravotných sestier. V sobotu 8. októbra 2011 sa uskutočnilo stretnutie regionálnych komôr sestier a pôrodných asistentiek, na ktorom sa zdravotné sestry dohodli o ďalšom postupe v súvislosti s prísľubom ministra zdravotníctva I. Uhliarika o splnení niektorých, najmä mzdových požiadaviek zdravotných sestier. „V prípade potreby bude mať naša podpora výpovediam lekárov aj inú ako morálnu rovinu. Zatiaľ však čakáme, či minister zdravotníctva predloží do legislatívneho procesu zákon, na ktorom sme sa dohodli,“ povedala Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová uviedla nasledovné: „Ministerstvo pripravilo zákon podľa požiadaviek komory sestier. Tie ho následne pripomienkovali a ministerstvo ich pripomienkam vyhovelo.“ Ministerstvo a zdravotné sestry sa dohodli, že hodinová mzda zdravotných sestier by mala byť minimálne 3,50 až 4,50 eur za hodinu. Sestry požadovali taktiež viac času na vzdelávanie, úpravu ich denných a nočných služieb, zmiernenie ich neprimeraného pracovného zaťaženia.", "Je zrejmé, že ku konsenzu medzi zdr. sestrami a ministerstvom zdravotníctva už došlo. Ako ďaleko je medzirezortné rokovania ministerstva zdravotníctva a ministerstva sociálnych vecí nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53154420-sestry-dali-vlade-este-tyzden-inak-daju-tiez-vypovede"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:58.590328+00:00"}
{"id": "vr33734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33734", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vy ste totiž mali deficit aj v roku 2011. Áno, je to normálne, bol deficit. Lebo zatiaľ v histórii Slovenska bol, len po páde vlády v októbri a na základe situácie na medzinárodných finančných trhoch, Slovensko nebolo prvýkrát v histórii možno od Mečiara schopné financovať seba sa. Nebolo schopné ísť si požičať. Tak rezort financií musel použiť takzvané hotovostné rezervy, ktorými disponuje naša agentúra pre vedenie dlhu.Tieto rezervy sme museli a začal s tým dokonca Mikloš hneď v prvých mesiacoch , museli sme ich dotankovať. Museli sme si požičať na to, aby sme ich dostali na patričnú úroveň. Čiže dve miliardy opticky sú v roku 2012.Ono je to dlh za rok 2011, len dofinancovanie roku 2012.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2011 hospodárila vláda s deficitom, Štatistický úrad uvádza jeho hodnotu 4,8%.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2011 hospodárila vláda s deficitom, Štatistický úrad uvádza jeho hodnotu 4,8%."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "článku", "rozhovoru"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080", "http://ekonomika.sme.sk/c/6139365/slovensko-si-na-trhu-nevedelo-pozicat.html", "https://demagog.sk/vyrok/Minulý rok sme potrebovali 8,5 miliardy eur, ale dlhopisy sme predali len za 6,5 miliardy. Chýbajúce dve miliardy sme si požičali z pokladnice. Tento rok sme si tak museli požičať viac, aby sme peniaze do pokladnice vrátili  Čítajte viac: http:/ekonomika.sme.sk/c/6601072/japonci-sa-pytaju-preco-nam-dlh-rastie-aj-v-krize.html#ixzz2RsQ3udh2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:00.729376+00:00"}
{"id": "vr16056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16056", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "85% nášho exportu ide do Únie.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa nemýlil, pretože hlavným príjemcom exportovaných slovenských produktov je skutočne Európska únia, kam ako uvádza správa Sario smeruje v súčasnosti 82,81 % z celkového podielu slovenského exportu. Tento podiel sa dlhodobo pohybuje na úrovni 82% - 85%, z tohto dôvodu hodnotíme Sulíkov výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa nemýlil, pretože hlavným príjemcom exportovaných slovenských produktov je skutočne Európska únia, kam ako uvádza správa Sario smeruje v súčasnosti 82,81 % z celkového podielu slovenského exportu. Tento podiel sa dlhodobo pohybuje na úrovni 82% - 85%, z tohto dôvodu hodnotíme Sulíkov výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["správa", "informovala", "dosiahol", "uviedla", "smerovalo"], "url": ["http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://www.teraz.sk/ekonomika/export-slovensko-eu-zahranicie/86770-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vyvoz-tovar-slovensko-septembri-statisti/105422-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vyvoz-tovaru-zo-sr-november-2015/180695-clanok.html", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:36.262399+00:00"}
{"id": "vr31439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31439", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "No a zdravotníctvo, aj keď to je veľká téma sama o sebe a bude pokračovať. Ale so zvýšeným rozpočtom o 123 mil. €.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom rozpočte (pdf.) na rok 2011 uvádza, že na oblasť zdravotníctva bolo vyčlenených 1 401 899 384 eur. Podľa Zákona o štátnom rozpočte na roku 2012 predstavuje vyčlenená suma v tomto roku 1 393 141 147 eur. To znamená, že tohtoročné fiančné prostriedky vyčlenené na zdravotníctvo sú v skutočnosti o 8 758 237 eur nižšie , ako boli v predchádzajúcom roku. Suma 123 miliónov figuruje v súvislosti so zdravotníctvom ako dlh štátnych nemocníc za rok 2011. Nikde však nie je uvedené či vláda túto stratu vykryje nad rámec vyčlenených peňazí. V relácii V politike zas I. Radičová porovnáva navýšenie z rokom 2010. Výrok I. Radičovej hodnotíme ako nepravdivý, keďže z daných údajov vyplýva, že sa zdroje z rozpočtu o túto sumu nenavyšovali.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom rozpočte (pdf.) na rok 2011 uvádza, že na oblasť zdravotníctva bolo vyčlenených 1 401 899 384 eur. Podľa Zákona o štátnom rozpočte na roku 2012 predstavuje vyčlenená suma v tomto roku 1 393 141 147 eur. To znamená, že tohtoročné fiančné prostriedky vyčlenené na zdravotníctvo sú v skutočnosti o 8 758 237 eur nižšie , ako boli v predchádzajúcom roku. Suma 123 miliónov figuruje v súvislosti so zdravotníctvom ako dlh štátnych nemocníc za rok 2011. Nikde však nie je uvedené či vláda túto stratu vykryje nad rámec vyčlenených peňazí. V relácii V politike zas I. Radičová porovnáva navýšenie z rokom 2010. Výrok I. Radičovej hodnotíme ako nepravdivý, keďže z daných údajov vyplýva, že sa zdroje z rozpočtu o túto sumu nenavyšovali."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "V politike"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210000&FileName=zz2010-00498-0210000&Rocnik=2010", "http://www.demagog.sk/diskusie/270/iveta-radicova"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:17.873438+00:00"}
{"id": "vr37990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37990", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My touto reformou zmeníme šesť inštitúcií na jednu inštitúciu, na finančný úrad, do ktorého sa všetko zlúči.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V ňom sa píše: \"A.Navrhovaná zmena zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov – od roku 2013 bude potrebné na platenie daní a odvodov už iba jediné tlačivo. A komunikácia bude už iba s jedným finančným úradom. Súčasný stav: V súčasnosti 6 inštitúcií (daňové úrady, colné úrady, 3 zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa). Navrhovaný stav: 1 inštitúcia – finančné úrady.\" Treba však podotknúť, že tieto inštitúcie sa v realite nezlúčia, komunikácia však bude prebiehať iba s jedným z úradov (finančným) namiesto všetkých šiestich.", "analysis_paragraphs": ["Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V ňom sa píše: \"A.Navrhovaná zmena zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov – od roku 2013 bude potrebné na platenie daní a odvodov už iba jediné tlačivo. A komunikácia bude už iba s jedným finančným úradom. Súčasný stav: V súčasnosti 6 inštitúcií (daňové úrady, colné úrady, 3 zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa). Navrhovaný stav: 1 inštitúcia – finančné úrady.\" Treba však podotknúť, že tieto inštitúcie sa v realite nezlúčia, komunikácia však bude prebiehať iba s jedným z úradov (finančným) namiesto všetkých šiestich."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:40.545081+00:00"}
{"id": "48482", "numeric_id": 48482, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48482", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Pani Radičová je sociologička, bývalá premiérka teraz povedala, že na Slovensku je 63 % domácností, ktoré nemajú závislé deti, tzn. buď nemajú deti, alebo ich deti už nie sú nezaopatrené, takže dvom tretinám domácnosti, toto (vládny protiinflačný balík, pozn.) vôbec nepomáha. ", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "3. júna Denník N priniesol rozhovor s profesorkou sociológie Ivetou Radičovou, v ktorom expremiérka povedala, že „zo všetkých domácnosti 63 % domácností je bez závislých deti. Ak prijímam tento balíček ako prorodinný, dve tretiny domácností neriešim v danej situácii inflácie.“ ( 4:06 ). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["3. júna Denník N priniesol rozhovor s profesorkou sociológie Ivetou Radičovou, v ktorom expremiérka povedala, že „zo všetkých domácnosti 63 % domácností je bez závislých deti. Ak prijímam tento balíček ako prorodinný, dve tretiny domácností neriešim v danej situácii inflácie.“ ( 4:06 ). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "4:06"], "url": ["https://dennikn.sk/2878489/expremierka-radicova-v-obave-pred-hnedo-hnedsou-koaliciou-davam-premierovi-hegerovi-druhu-tretiu-stvrtu-sancu/?ref=mwat&fbclid=IwAR1L1RuP3W4P_K9TavsfevfG9E_MKz7bo7hMuzrLkSzmu7ynlchGmDwmBig", "https://www.youtube.com/watch?time_continue=247&v=Jsm6jHH5YcQ&feature=emb_title"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:27.656288+00:00"}
{"id": "vr29624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29624", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stretol som ho dokonca pána prezidenta Porošenka v Poľsku vo Westerplatte pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny...", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér hovorí o jeho stretnutí s prezidentom Porošenkom na nedávnych oslavách víťazstva nad fašizmom. Na stránke Úradu vlády sú dostupné fotografie , kde je vidieť Roberta Fica v prítomnosti Petra Porošenka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér hovorí o jeho stretnutí s prezidentom Porošenkom na nedávnych oslavách víťazstva nad fašizmom. Na stránke Úradu vlády sú dostupné fotografie , kde je vidieť Roberta Fica v prítomnosti Petra Porošenka. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["fotografie", "stretol", "TASR", "ČTK"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-sa-v-polsku-poklonil-pamiatke-obeti-vojny-vo-westerplatte/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/fiico-sa-v-kyjeve-stretol-s-porosenkom", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-porosenko-rozhovor-plyn-ukrajina/138183-clanok.html", "http://www.denik.cz/ze_sveta/politici-vcetne-zemana-si-v-polsku-pripominali-konec-valky-20150508.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:34.807196+00:00"}
{"id": "47972", "numeric_id": 47972, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47972", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Čo sa týka schém pomoci. Viete, už tie predchádzajúce počas druhej vlny boli slabé, pretože sme boli jednou z najslabších krajín v Európskej únii a teraz ešte nespustili ani tú jednu najdôležitejšiu a najpopulárnejšiu schému, teda pomoc podľa poklesu tržieb.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce pridalo do Prvej pomoci opatrenie 3B, teda pomoc podľa poklesu tržieb, v nedeľu 12. decembra popoludní, teda vysielaní relácie V politike, kde Erik Tomáš povedal tento výrok. Hodnotíme ho teda ako pravdivý. V nedeľu 12. decembra vyhlásil premiér Heger, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spúšťa aj opatrenie 3B, podľa ktorého môžu prevádzky zatvorené kvôli pandémii žiadať o štátnu pomoc v prípade, že im klesli tržby o viac ako 40 %. Ministerstvo práce odkladá účinnosť zákona o podpore v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, z 1. januára až na 1. marec 2022, aby sa schéma pomoci nemenila uprostred pandémie. Tento zákon navyše ráta s podporou zamestnávateľov, ale nie SZČO. Prvá pomoc podľa poklesu tržieb od 20 %, ktorá platí aj pre SZČO, bude predĺžená až do spustenia trvalého kurzarbeitu. Na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je možné požiadať o „Prvú pomoc zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom“, ktorá je naviazaná na covid automat.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce pridalo do Prvej pomoci opatrenie 3B, teda pomoc podľa poklesu tržieb, v nedeľu 12. decembra popoludní, teda vysielaní relácie V politike, kde Erik Tomáš povedal tento výrok. Hodnotíme ho teda ako pravdivý. V nedeľu 12. decembra vyhlásil premiér Heger, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spúšťa aj opatrenie 3B, podľa ktorého môžu prevádzky zatvorené kvôli pandémii žiadať o štátnu pomoc v prípade, že im klesli tržby o viac ako 40 %. Ministerstvo práce odkladá účinnosť zákona o podpore v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, z 1. januára až na 1. marec 2022, aby sa schéma pomoci nemenila uprostred pandémie. Tento zákon navyše ráta s podporou zamestnávateľov, ale nie SZČO. Prvá pomoc podľa poklesu tržieb od 20 %, ktorá platí aj pre SZČO, bude predĺžená až do spustenia trvalého kurzarbeitu. Na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je možné požiadať o „Prvú pomoc zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom“, ktorá je naviazaná na covid automat."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "odkladá", "podľa poklesu tržieb", "webovej stránke", "naviazaná"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/5dtxgs6/koronavirus-zatvorene-prevadzky-mozu-dostat-za-december-pomoc-z-opatrenia-3b-vyhlasil-premier/", "https://www.webnoviny.sk/trvaly-kurzarbeit-sa-na-slovensku-posunie-zamestnavatelom-a-szco-sa-bude-vyplacat-nadalej-prva-pomoc/", "https://www.podnikajte.sk/assets/obrazky-fotky-v-clankoch/fotky-v-clankoch/2021/2021-06-09-prva-pomoc-covid-automat.png", "https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.podnikajte.sk/financie-na-podnikanie/prva-pomoc-od-1-7-2021-covid-automat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:17.990034+00:00"}
{"id": "46996", "numeric_id": 46996, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46996", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Združenie poľnohospodárov Slovenska, ktorí verejne vyjadrili, že proste vedie sa paralelná diskusia (o pláne obnovy, pozn.) bez ich účasti. To isté sa napr. teraz objavilo vrátane budovania cyklotrás, kde cyklokoalícia povedala, že vôbec s nimi neboli tieto veci konzultované.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenskí poľnohospodári vstúpili v októbri 2020 do štrajkovej pohotovosti. Dôvodom bolo o.i. prijímanie podľa nich nekoncepčných rozhodnutí bez diskusie s farmármi a nezahrnutie agropotravinárstva do priorít Plánu obnovy EÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo z tychto peňazí financovať svoje vlastné priority za 2,4 miliardy eur. Do októbrového plánu však nakoniec dostalo len pozemkové úpravy za 36 miliónov. V decembri 2020 Ministerstvo financií zverejnilo detailnejší návrh Plánu obnovy, no agropotravinárstvo v ňom opäť takmer úplne chýbalo. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora poslala premiérovi Igorovi Matovičovi tretí list s prosbou, aby situáciu v agrosektore riešil. Združenie poľnohospodárov Slovenska však medzi signatármi listu nebolo. V návrhu Plánu obnovy, ktorý rezort financií zverejnil v decembri, chýbala aj podpora cyklodopravy. Združenie Cyklokoalícia uviedlo , že „ aj keď (sme) tejto téme tento rok venovali množstvo úsilia a hodín práce, cyklodoprava z neho žiaľ napokon vypadla.” Neskôr kritizovali „minimálne zapojenie verejnosti” do prípravy Plánu obnovy. Podporil ich aj minister životného prostredia Ján Budaj. Minister dopravy Andrej Doležal napokon vo februári 2021 vyhlásil , že z Plánu obnovy pôjde na podporu cyklodopravy 100 miliónov eur. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovenskí poľnohospodári vstúpili v októbri 2020 do štrajkovej pohotovosti. Dôvodom bolo o.i. prijímanie podľa nich nekoncepčných rozhodnutí bez diskusie s farmármi a nezahrnutie agropotravinárstva do priorít Plánu obnovy EÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo z tychto peňazí financovať svoje vlastné priority za 2,4 miliardy eur. Do októbrového plánu však nakoniec dostalo len pozemkové úpravy za 36 miliónov. V decembri 2020 Ministerstvo financií zverejnilo detailnejší návrh Plánu obnovy, no agropotravinárstvo v ňom opäť takmer úplne chýbalo. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora poslala premiérovi Igorovi Matovičovi tretí list s prosbou, aby situáciu v agrosektore riešil. Združenie poľnohospodárov Slovenska však medzi signatármi listu nebolo. V návrhu Plánu obnovy, ktorý rezort financií zverejnil v decembri, chýbala aj podpora cyklodopravy. Združenie Cyklokoalícia uviedlo , že „ aj keď (sme) tejto téme tento rok venovali množstvo úsilia a hodín práce, cyklodoprava z neho žiaľ napokon vypadla.” Neskôr kritizovali „minimálne zapojenie verejnosti” do prípravy Plánu obnovy. Podporil ich aj minister životného prostredia Ján Budaj. Minister dopravy Andrej Doležal napokon vo februári 2021 vyhlásil , že z Plánu obnovy pôjde na podporu cyklodopravy 100 miliónov eur. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["vstúpili", "chcelo", "zverejnilo", "poslala", "chýbala", "uviedlo", "kritizovali", "Podporil", "vyhlásil"], "url": ["http://www.sppk.sk/clanok/3501", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/micovsky-priblizil-priority-pre-plan-obnovy-eu-no-chyba-im-plan-aj-cenovka/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/v-plane-obnovy-chyba-voda-odpady-aj-agrosektor-ako-chce-vlada-ozelenit-slovensko/", "http://www.sppk.sk/clanok/3623?start", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/v-plane-obnovy-chyba-voda-odpady-aj-agrosektor-ako-chce-vlada-ozelenit-slovensko/", "https://www.facebook.com/cyklokoalicia/posts/4424859074207964", "https://www.facebook.com/cyklokoalicia/posts/4485338871493317", "https://www.facebook.com/cyklokoalicia/posts/4491468204213717", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/minister-dolezal-z-planu-obnovy-na-cyklodopravu-pojde-100-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:26.816714+00:00"}
{"id": "44765", "numeric_id": 44765, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44765", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tento vírus (koronavírus, pozn.) je asi 20-krát smrteľnejší ako chrípka.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19, je výrazne smrteľnejší ako ako bežná chrípka. Zatiaľ však nevieme spoľahlivo povedať, koľkonásobne. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na sezónnu chrípku každoročne zomrie „menej než 1 percento nakazených”. Spoľahlivý údaj o smrtnosti (percente úmrtí z nakazených) na koronavírus ešte nepoznáme, nepoznáme totiž celkový počet nakazených. Číslo sa líši od krajiny ku krajine aj v závislosti od toho, ako masívne testuje. WHO k 3. marcu 2020 (relácia je z 7. marca) uvádzala globálny údaj 3,4 percenta. V polovici februára 2020 zverejnili čínski vedci štúdiu, podľa ktorej bola smrtnosť na koronavírus 2,3 percenta. Hovorkyňa SaS pre Demagóg.SK uviedla, že Richard Sulík „ vychádzal z analýzy dát najrelevantnejších inštitúcií v obore, a to americkej CDC, ktorá má dlhodobé dáta o smrtnosti chrípky, a čínskej CDC, ktorá zodpovedá za monitorovanie epidémie COVID-19 v Číne.” „ Z porovnávacieho grafu týchto dvoch inštitúcií vyplýva, že smrtnosť COVID-19 je - na základe dát, ktoré zatiaľ máme - približne 20-násobná oproti chrípke,” tvrdí Katarína Svrčeková. Aj z tohto grafu - v ktorom môžu byť len aktuálne dostupné čísla založené na poznaní (iba) počtu nakazených, ktorí boli testovaní - však vyplýva, že smrtnosť je koronavírusu je dvadsaťnásobná „len” pri niektorých vekových skupinách. Keďže zatiaľ nepoznáme (lebo nemáme odkiaľ poznať) skutočnú smrtnosť na koronavírus, nevieme povedať, koľkokrát je smrteľnejší ako chrípka. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotime ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Koronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19, je výrazne smrteľnejší ako ako bežná chrípka. Zatiaľ však nevieme spoľahlivo povedať, koľkonásobne. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na sezónnu chrípku každoročne zomrie „menej než 1 percento nakazených”. Spoľahlivý údaj o smrtnosti (percente úmrtí z nakazených) na koronavírus ešte nepoznáme, nepoznáme totiž celkový počet nakazených. Číslo sa líši od krajiny ku krajine aj v závislosti od toho, ako masívne testuje. WHO k 3. marcu 2020 (relácia je z 7. marca) uvádzala globálny údaj 3,4 percenta. V polovici februára 2020 zverejnili čínski vedci štúdiu, podľa ktorej bola smrtnosť na koronavírus 2,3 percenta. Hovorkyňa SaS pre Demagóg.SK uviedla, že Richard Sulík „ vychádzal z analýzy dát najrelevantnejších inštitúcií v obore, a to americkej CDC, ktorá má dlhodobé dáta o smrtnosti chrípky, a čínskej CDC, ktorá zodpovedá za monitorovanie epidémie COVID-19 v Číne.” „ Z porovnávacieho grafu týchto dvoch inštitúcií vyplýva, že smrtnosť COVID-19 je - na základe dát, ktoré zatiaľ máme - približne 20-násobná oproti chrípke,” tvrdí Katarína Svrčeková. Aj z tohto grafu - v ktorom môžu byť len aktuálne dostupné čísla založené na poznaní (iba) počtu nakazených, ktorí boli testovaní - však vyplýva, že smrtnosť je koronavírusu je dvadsaťnásobná „len” pri niektorých vekových skupinách. Keďže zatiaľ nepoznáme (lebo nemáme odkiaľ poznať) skutočnú smrtnosť na koronavírus, nevieme povedať, koľkokrát je smrteľnejší ako chrípka. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotime ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["líši", "uvádzala", "zverejnili", "smrtnosť", "porovnávacieho grafu"], "url": ["https://www.businessinsider.com/coronavirus-death-rates-by-country-based-on-case-fatality-ratio-2020-3", "https://www.who.int/dg/speeches/detail/who-director-general-s-opening-remarks-at-the-media-briefing-on-covid-19---3-march-2020", "https://dennikn.sk/minuta/1761426/", "https://www.bbc.com/news/world-asia-china-51540981", "https://static.businessinsider.sg/2020/03/03/5e5fc740fee23d14eb3dd212.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:15.380894+00:00"}
{"id": "vr27340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27340", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V Európskej únii sa v posledných rokoch presadila obrovská byrokracia. Je tu aparát 60-tisíc úradníkov ...", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Overiť skutočný počet úradníkov pôsobiacich v EÚ je pomerne zložité. A keďže číslo, ktoré uvádza Richard Sulík, nie je uvedené v žiadnych štatistikách týkajúcich sa administratívneho zriadenia EÚ, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ako uvádza britský think-tank Open Europe , zistiť skutočný počet euroúradníkov je v súčasnosti pomerne zložité, z dôvodu nedostatočnej transparentnosti Európskej únie. Podľa nich v súčasnosti pre EÚ pracuje približne 54 000 úradníkov. Oficiálne štatistiky (z roku 2011, pozn.) uvádzajú počet 55 000 zamestnancov Európskej verejnej služby, ktorá zahŕňa približne 60 európskych inštitúcií. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Overiť skutočný počet úradníkov pôsobiacich v EÚ je pomerne zložité. A keďže číslo, ktoré uvádza Richard Sulík, nie je uvedené v žiadnych štatistikách týkajúcich sa administratívneho zriadenia EÚ, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ako uvádza britský think-tank Open Europe , zistiť skutočný počet euroúradníkov je v súčasnosti pomerne zložité, z dôvodu nedostatočnej transparentnosti Európskej únie. Podľa nich v súčasnosti pre EÚ pracuje približne 54 000 úradníkov. Oficiálne štatistiky (z roku 2011, pozn.) uvádzajú počet 55 000 zamestnancov Európskej verejnej služby, ktorá zahŕňa približne 60 európskych inštitúcií. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Open Europe", "Oficiálne štatistiky"], "url": ["http://openeuropeblog.blogspot.sk/2007/01/how-many-people-work-for-eu.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-907_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:42.356334+00:00"}
{"id": "vr17407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17407", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Jasaň (...) podnikal s Vadalovcami.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V svojom poslednom článku, ktorý už nemohol dokončiť, Ján Kuciak poukázal na obchodné vzťahy medzi Viliamom Jasaňom a Antonínom Vadalom. V rokoch 1995 až 2010 Jasaň vlastnil súkromnú firmu PRODEST spol s.r.o., ktorú následne naplno prebral jeho syn, Slavomír Jasaň. Ten, v roku 2016 posunul firmu Pietrovi Catroppovi, Antonínovi Vadalovi a Marekovi Švingálovi. Druhé prepojenie medzi Slavomírom Jasaňom a Vadalom sa preukázal u firmy AVJ REAL s.r.o., ktorej štatutárom je Slavomír Jasaň. Na tejto firme majú polovičný podiel dve firmy. Konkrétne ide o firmu CREDIT ROYAL s.r.o., ktorej štatutárom je Antonino Vadala a 50 % podiel vlastní firma už vyššie zmienený PRODEST. Na základe týchto údajov z verejne dostupných zdrojov môžeme potvrdiť, že Viliam Jasaň zdieľal isté firmy spolu aj s Antoninom Vadalom. Vo všetkých prípadoch však šlo o styk medzi synom Viliama Jasaňa a Antonina Vadalu. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["V svojom poslednom článku, ktorý už nemohol dokončiť, Ján Kuciak poukázal na obchodné vzťahy medzi Viliamom Jasaňom a Antonínom Vadalom. V rokoch 1995 až 2010 Jasaň vlastnil súkromnú firmu PRODEST spol s.r.o., ktorú následne naplno prebral jeho syn, Slavomír Jasaň. Ten, v roku 2016 posunul firmu Pietrovi Catroppovi, Antonínovi Vadalovi a Marekovi Švingálovi. Druhé prepojenie medzi Slavomírom Jasaňom a Vadalom sa preukázal u firmy AVJ REAL s.r.o., ktorej štatutárom je Slavomír Jasaň. Na tejto firme majú polovičný podiel dve firmy. Konkrétne ide o firmu CREDIT ROYAL s.r.o., ktorej štatutárom je Antonino Vadala a 50 % podiel vlastní firma už vyššie zmienený PRODEST. Na základe týchto údajov z verejne dostupných zdrojov môžeme potvrdiť, že Viliam Jasaň zdieľal isté firmy spolu aj s Antoninom Vadalom. Vo všetkých prípadoch však šlo o styk medzi synom Viliama Jasaňa a Antonina Vadalu. Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["poslednom", "PRODEST", "AVJ REAL", "CREDIT ROYAL"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://www.finstat.sk/30777054/obchodny_register", "https://www.finstat.sk/45966508/obchodny_register", "https://www.finstat.sk/46514091/obchodny_register"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:20.098236+00:00"}
{"id": "vr38529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38529", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Už máme v pripomienkovom konaní analýzu, ktorá podstatne sprísňuje, sprísňuje podmienky získania, trebárs výsluhových dôchodkov", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek bola podaná na medzirezortné pripomienkovanie 7. Marca 2011. Obsahuje analýzu historického vývoja a aj súčasného stavu sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek SR. V tretej časti sa analýza zaoberá možnými úpravami sociálneho zabezpečenia, medzi iným aj zmenou vo výsluhových dôchodkoch. Napríklad analýza navrhuje nárok na zisk odchodného až po 10 rokoch (z pôvodných 5) či nárok na výsluhový dôchodok až po 20 rokoch (z pôvodných 15).", "analysis_paragraphs": ["Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek bola podaná na medzirezortné pripomienkovanie 7. Marca 2011. Obsahuje analýzu historického vývoja a aj súčasného stavu sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek SR. V tretej časti sa analýza zaoberá možnými úpravami sociálneho zabezpečenia, medzi iným aj zmenou vo výsluhových dôchodkoch. Napríklad analýza navrhuje nárok na zisk odchodného až po 10 rokoch (z pôvodných 5) či nárok na výsluhový dôchodok až po 20 rokoch (z pôvodných 15)."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat.pdf?instEID=-1&attEID=32501&docEID=162093&matEID=3714&langEID=1&tStamp=20110307161439310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:33.812186+00:00"}
{"id": "45924", "numeric_id": 45924, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45924", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Faktom je, že v minulom volebnom období takisto v rámci klubu SaS bola väčšina poslancov za ten návrh (zákona o interrupciách, pozn.), ale niektorí sa zdržali alebo nehlasovali.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulom volebnom období podporila väčšina poslaneckého klubu SaS návrh OĽaNO na zmenu interrupčného zákona. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé. V septembri 2019 parlament hlasoval o návrhu vtedy opozičného OĽaNO, ktorý by menil pravidlá prístupu k interrupciám. Podľa dôvodovej správy chceli poslanci „prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.“ Navrhovali skoršie nemocenské ženám pri utajených pôrodoch, zmenu znenia informačnej povinnosti lekára žene žiadajúcej interrupciu či úhradu zákroku, ak je jediným dôvodom preň vek vyšší než 40 rokov. Za tento návrh hlasovalo 16 z 20 členov poslaneckého klubu SaS, jeden sa zdržal hlasovania, traja boli neprítomní.", "analysis_paragraphs": ["V minulom volebnom období podporila väčšina poslaneckého klubu SaS návrh OĽaNO na zmenu interrupčného zákona. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé. V septembri 2019 parlament hlasoval o návrhu vtedy opozičného OĽaNO, ktorý by menil pravidlá prístupu k interrupciám. Podľa dôvodovej správy chceli poslanci „prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.“ Navrhovali skoršie nemocenské ženám pri utajených pôrodoch, zmenu znenia informačnej povinnosti lekára žene žiadajúcej interrupciu či úhradu zákroku, ak je jediným dôvodom preň vek vyšší než 40 rokov. Za tento návrh hlasovalo 16 z 20 členov poslaneckého klubu SaS, jeden sa zdržal hlasovania, traja boli neprítomní."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Navrhovali", "hlasovalo", "16"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=470174", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=470174", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42998", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42998"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:40.479600+00:00"}
{"id": "48128", "numeric_id": 48128, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48128", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Novela Obchodného zákonníka účinná od 1. októbra 2020 priniesla okrem iného aj tzv. „čistenie obchodného registra“, teda vymazanie určitých zapísaných osôb z obchodného registra (OR). Ministerstvo spravodlivosti spolu s registrovými súdmi proces čistenia OR spustilo v uplynulých mesiacoch. V dôsledku toho boli v novembri z OR SR vymazané tisícky firiem. Mnohé z nich sú však funkčné, nesplnili iba formálny nedostatok, keď nepreviedli imanie spoločnosti ešte zo slovenských korún na eurá.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská lekárska komora upozornila, že pre administratívne chyby došlo k výmazu viacerých ambulancií všeobecných lekárov aj špecialistov z obchodného registra. Stalo sa tak kvôli novele Obchodného zákona , ktorá s účinnosťou od 1. októbra 2020 zavádzala zmeny v likvidácii spoločností, vrátane vymazania neaktívnych spoločností z obchodného registra, teda spoločností, ktoré do 1. decembra 2020 nepremenili základné imanie zo slovenských korún na eurá. Ich zoznam mal byť podľa zákona zverejnený pol roka v Obchodnom vestníku ( § 768s, odsek 3 ). Tento zákon bol prijatý 22. októbra 2019 za tretej vlády Roberta Fica, v ktorej bol ministrom spravodlivosti Gabor Gál za stranu Most-Híd. Ministerka spravodlivosti Kolíková vyzvala ambulancie, ktorých sa to dotklo, aby kontaktovali ministerstvo.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská lekárska komora upozornila, že pre administratívne chyby došlo k výmazu viacerých ambulancií všeobecných lekárov aj špecialistov z obchodného registra. Stalo sa tak kvôli novele Obchodného zákona , ktorá s účinnosťou od 1. októbra 2020 zavádzala zmeny v likvidácii spoločností, vrátane vymazania neaktívnych spoločností z obchodného registra, teda spoločností, ktoré do 1. decembra 2020 nepremenili základné imanie zo slovenských korún na eurá. Ich zoznam mal byť podľa zákona zverejnený pol roka v Obchodnom vestníku ( § 768s, odsek 3 ). Tento zákon bol prijatý 22. októbra 2019 za tretej vlády Roberta Fica, v ktorej bol ministrom spravodlivosti Gabor Gál za stranu Most-Híd. Ministerka spravodlivosti Kolíková vyzvala ambulancie, ktorých sa to dotklo, aby kontaktovali ministerstvo."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["novele Obchodného zákona", "vymazania neaktívnych spoločností", "§ 768s, odsek 3", "22. októbra 2019", "Gabor Gál", "vyzvala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/", "https://www.podnikajte.sk/obchodne-pravo/likvidacia-spolocnosti-zrusenie-sudom", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=1605", "https://www.most-hid.sk/sk/ministerstvo-spravodlivosti-robi-poriadok-v-obchodnom-registri", "https://www.teraz.sk/spravy/kolikova-zistuje-kolko-spolocnost/594674-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:02.165627+00:00"}
{"id": "vr26319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26319", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Patříme mezi středně velké členské státy, které je v klíčových okamžicích vidět.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme jako pravdivý, v hodnocení se však zaměřujeme především na první část. Česká republika skutečně velikostí náleží do středu členských států - se svou rozlohou 78 864 kilometrů čtverečních jí patří 14. místo z 28 členských států . K druhé části výroku je třeba říct, že lze jen těžko říct, jak místopředseda Vlasák tyto \"klíčové okamžiky\" myslí, hodnocení samotné proto vztahujeme především k první části výroku. Nicméně ke komentáři přidáváme - Česká republika byla například jako jedna z 8 zemí při vzniku Evropské konzervativní a reformní skupiny, dnes páté největší frakce Evropského parlamentu. Informoval o tom server Idnes.cz . Na druhou stranu, co se účasti a aktivity našich europoslanců týče, z analýzy sdružení Evropské hodnoty vyplývá , že jejich aktivita je spíše podprůměrná. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme jako pravdivý, v hodnocení se však zaměřujeme především na první část. Česká republika skutečně velikostí náleží do středu členských států - se svou rozlohou 78 864 kilometrů čtverečních jí patří 14. místo z 28 členských států . K druhé části výroku je třeba říct, že lze jen těžko říct, jak místopředseda Vlasák tyto \"klíčové okamžiky\" myslí, hodnocení samotné proto vztahujeme především k první části výroku. Nicméně ke komentáři přidáváme - Česká republika byla například jako jedna z 8 zemí při vzniku Evropské konzervativní a reformní skupiny, dnes páté největší frakce Evropského parlamentu. Informoval o tom server Idnes.cz . Na druhou stranu, co se účasti a aktivity našich europoslanců týče, z analýzy sdružení Evropské hodnoty vyplývá , že jejich aktivita je spíše podprůměrná. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["členských států", "Idnes.cz", "vyplývá"], "url": ["https://www.euroskop.cz/701/sekce/clenske-staty-v-cislech/?so=2&o=-3|1|2|4|5|6|7|8|9|10|11#obsah", "http://zpravy.idnes.cz/ods-oznamila-vznik-nove-konzervativni-frakce-v-europarlamentu-psn-/domaci.aspx?c=A090622_123648_domaci_ban", "http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-k-nejaktivnejsim-europoslancum-patrili-roithova-a-vlasak/985855"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:30.139770+00:00"}
{"id": "vr38162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38162", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...pretože nie je prípustné, aby po 12 rokoch z týchto silových zložiek odchádzali mladí ľudia, 32-roční ľudia do dôchodku, tak povediac predčasného, aby zobrali nejaké odchodné, odstupné a ďalšie benefity...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe zákona č.328/2002 Z.z . o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.pdf), podľa § 38 Výsluhový dôchodok ods.1 \"Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.\" podľa § 30 Druhy dávok výsluhového zabezpečenia \"Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje a) výsluhový príspevok, b) odchodné, c) úmrtné, d) výsluhový dôchodok, e) invalidný výsluhový dôchodok, f) vdovský výsluhový dôchodok, g) vdovecký výsluhový dôchodok, h) sirotský výsluhový dôchodok.\" Pokiaľ ide nárok na výsluhový dôchodok, služobný pomer musí trvať aspoň 15 rokov, nie 12 rokov ako uvádza Kollár. Čo sa týka benefitov, je pravdou, že okrem odchodného existujú aj ďalšie, nie ale odstupné.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona č.328/2002 Z.z . o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.pdf), podľa § 38 Výsluhový dôchodok ods.1 \"Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.\" podľa § 30 Druhy dávok výsluhového zabezpečenia \"Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje a) výsluhový príspevok, b) odchodné, c) úmrtné, d) výsluhový dôchodok, e) invalidný výsluhový dôchodok, f) vdovský výsluhový dôchodok, g) vdovecký výsluhový dôchodok, h) sirotský výsluhový dôchodok.\" Pokiaľ ide nárok na výsluhový dôchodok, služobný pomer musí trvať aspoň 15 rokov, nie 12 rokov ako uvádza Kollár. Čo sa týka benefitov, je pravdou, že okrem odchodného existujú aj ďalšie, nie ale odstupné."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["zákona č.328/2002 Z.z"], "url": ["http://www.hzs.sk/src/zakon/zakon_328.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:01.162140+00:00"}
{"id": "vr15310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15310", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...v priebehu pár hodín (po oficiálnych výsledkoch o britskom referende, pozn.) britské finančné trhy stratili toľko financií, koľko zaplatili za 40 rokov na členských príspevkoch do Európskej únie a ešte omnoho viacej...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Krátko po oficiálnych výsledkoch o vystúpení Veľkej Británie z EÚ prišlo 400 najbohatších podnikateľov Veľká Británia o 171 miliárd dolárov (125 miliárd libier), čo predstavuje viac než 15 rokov príspevkov Británie do rozpočtu Európskej únie. Záveń je potrebné zohľadniť, že nie tak \"krajina\" ako \"najbohatší podnikatelia\" stratili túto sumu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Krátko po oficiálnych výsledkoch o vystúpení Veľkej Británie z EÚ prišlo 400 najbohatších podnikateľov Veľká Británia o 171 miliárd dolárov (125 miliárd libier), čo predstavuje viac než 15 rokov príspevkov Británie do rozpočtu Európskej únie. Záveń je potrebné zohľadniť, že nie tak \"krajina\" ako \"najbohatší podnikatelia\" stratili túto sumu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Veľká Británia", "The Telegraph", "The Guardian", "varovala"], "url": ["http://qz.com/715845/british-stocks-lost-125-billion-after-brexit-or-15-years-worth-of-eu-contributions/", "http://www.telegraph.co.uk/business/2016/06/27/george-osborne-to-speak-in-attempt-to-calm-markets-following-bre/", "https://www.theguardian.com/business/2016/jun/24/bank-of-england-markets-pound-shares-plummet-brexit-vote-carney", "http://www.ibtimes.co.in/brexit-ubs-warns-350-billion-loss-market-cap-if-britain-leaves-eu-683900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:40.524828+00:00"}
{"id": "vr17229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17229", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Bývalá vláda, ktorej súčasťou bola aj pani podpredsedníčka parlamentu, boli ste na ministerstve práce, sociálnych vecí, ohlásila rómsku reformu ešte 10. októbra 2010. Po roku a pol potom konštatovala pani Nicholsonová, že áno, ani my sme nič neurobili, potrebovali sme štyri roky.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Nicholsonová počas Radičovej vlády pôsobila na ministerstve práce a tiež i to, že bolo riešenie problematiky Rómov zámerom vlády. Presný dátum nejakého oficiálneho spustenia či ohlásenia rómskej reformy, ako uvádza Kaliňák, sme nenašli. Malo ísť však o dlhodobejšie opatrenia , ktoré sa podľa jej slov nepodarilo naplniť pre krátkosť času. Neurobili teda \"nič\" kvôli rozplánovaniu projektov na štvorročné obdobie. Kaliňákov výrok teda považujeme za zavádzajúci. Jednou z priorít vlády Ivety Radičovej sa v roku 2010 stala Rómska otázka, ktorá sa dostala do jej programového vyhlásenia. Ambíciou bolo prijatie zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách (SVS), vytvorenie projektu nultých ročníkov základných škôl či vytvorenie podmienok pre integráciou Rómov. Aj napriek komplexného prístupu Radičovej vlády k riešeniu rómskej otázky sa po 18 mesiacoch od vytvorenia vlády ukázalo, že väčšina riešení ostala len v deklaratórnej podobe. Nicholsonová v tomto období bola štátnou tajomníčkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V rozhovore pre Parlamentné listy v roku 2017 uviedla : \" Ja som prvá, ktorú mrzí, že sme nerobili niektoré veci rýchlejšie. A áno, neurobili sme nič, pretože sme tam boli rok a pol. Keby som dnes vedela, že budem mať šancu iba rok a pol presadzovať naše riešenia, tak to určite urobím rýchlejšie. Boli sme ale pripravení, že budeme vo vláde štyri roky a tak sme mali vypracovanú určitú časovú následnosť projektov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Nicholsonová počas Radičovej vlády pôsobila na ministerstve práce a tiež i to, že bolo riešenie problematiky Rómov zámerom vlády. Presný dátum nejakého oficiálneho spustenia či ohlásenia rómskej reformy, ako uvádza Kaliňák, sme nenašli. Malo ísť však o dlhodobejšie opatrenia , ktoré sa podľa jej slov nepodarilo naplniť pre krátkosť času. Neurobili teda \"nič\" kvôli rozplánovaniu projektov na štvorročné obdobie. Kaliňákov výrok teda považujeme za zavádzajúci. Jednou z priorít vlády Ivety Radičovej sa v roku 2010 stala Rómska otázka, ktorá sa dostala do jej programového vyhlásenia. Ambíciou bolo prijatie zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách (SVS), vytvorenie projektu nultých ročníkov základných škôl či vytvorenie podmienok pre integráciou Rómov. Aj napriek komplexného prístupu Radičovej vlády k riešeniu rómskej otázky sa po 18 mesiacoch od vytvorenia vlády ukázalo, že väčšina riešení ostala len v deklaratórnej podobe. Nicholsonová v tomto období bola štátnou tajomníčkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V rozhovore pre Parlamentné listy v roku 2017 uviedla : \" Ja som prvá, ktorú mrzí, že sme nerobili niektoré veci rýchlejšie. A áno, neurobili sme nič, pretože sme tam boli rok a pol. Keby som dnes vedela, že budem mať šancu iba rok a pol presadzovať naše riešenia, tak to určite urobím rýchlejšie. Boli sme ale pripravení, že budeme vo vláde štyri roky a tak sme mali vypracovanú určitú časovú následnosť projektov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["opatrenia", "dostala", "riešení", "Nicholsonová", "uviedla"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/5588910/lucia-nicholsonova-lunik-ix-bol-osudovou-chybou.html", "http://www.vlada.gov.sk/3-2-praca-socialne-veci-rodina/", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2012/analyzy/odpocet/1331283200.txt", "http://www.eurovolby2014.sk/kandidati-na-europoslancov/lucia-nicholsonova-zivotopis/", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Ano-neurobili-sme-nic-pre-Romov-priznava-Nicholsonova-posobenie-vo-vlade-Kritiku-pre-navrh-dobrovolnej-sterilizacie-povazuje-za-hysteriu-294429"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:45.250674+00:00"}
{"id": "vr26831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26831", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Vnútorná kontrola, povedzme, ministra vnútra, žiadne pochybenia nenašla.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že vedenie ministerstva vnútro vrátane ministra Kaliňáka sa zatiaľ vyjadrili v zmysle, že žiadne pochybenia v prípade nevidia. V skutočnosti však neexistujú žiadne informácie o tom, že by akákoľvek vnútorná kontrola alebo inšpekcia na ministerstve vnútro vôbec prebehla. Výrok na základe toho hodnotíme ako zavádzajúci. Kauza útoku neonacistov v Nitre sa stala v októbri minulého roku, vyšetrovanie skutku urýchlila až po jeho medializácia v januári v denníku SME. Orgány činné v trestnom konaní kritizoval hlavne generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara k pochybeniu polície nedošlo. Informácie čerpáme iba z mediálnych zdrojov, interné kontroly ministerstva vnútra nie sú verejne dostupné, ročná správa o výsledkoch pôsobenia Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR z roku 2013 ešte nebola publikovaná SME (29.1.2014) \"Čas tu prispieval k tomu, aby sa mohli tie dôkazy posilniť. Záujmom polície bolo to, aby páchatelia neboli obvinení len z ublíženia na zdraví, ale aj z toho, že mali záujem spôsobiť ťažkú ujmu,\" povedal minister. Podobný názor má aj premiér Robert Fico. Obvinenie podľa Kaliňáka predĺžila dôsledná príprava a znalecké posudky od lekára, aby páchatelia nevyviazali s ľahkým trestom. Minister zatiaľ nevidí dôvod, aby postup polície v Nitre prešetrila inšpekcia ministerstva vnútra. SME (5.2.2014) Policajný prezident Tibor Gašpar nereagoval na slová generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý pred poslancami kritizoval vyšetrovanie októbrového útoku neonacistov na Mariatchi bar v Nitre. Povedal, že si počká na závery vlastnej previerky. Generálny prokurátor nechápe, ako mohlo byť vedené trestné stíhanie proti neznámym páchateľom, keď väčšinu konkrétnych útočníkov poznali krátko po incidente. Uznesenie o takomto stíhaní pritom prokurátorke navrhol policajný vyšetrovateľ. „Neviem, akým spôsobom sa robila komunikácia medzi prokuratúrou a konajúcim vyšetrovateľom,“ komentoval to Gašpar. Vedenie prokuratúry v Nitre, ktorá podľa Čižnára vo veci pochybila, sa k prípadu v stredu nechcelo vyjadrovať, keďže kauzu už prevzala Generálna prokuratúra. Po Čižnárovej kontrole je tam napätá atmosféra. Miestny prokurátor, ktorý nechcel byť menovaný, sa pozastavuje nad tým, že jeho kolegyne idú disciplinárne stíhať a policajtov, ktorí vo veci riadne nekonali, ich nadriadení doteraz obhajujú. SME (10.2.2014) „Nakoľko policajt nezistil dôvody väzby, podozrivých prepustil na slobodu, k čomu nebol potrebný súhlas prokurátora. Policajt prepustenie podozrivých následne iba prokurátorke oznámil,“ povedal Ján Ludva, hovorca nitrianskej prokuratúry. Policajt podľa prokuratúry dôvody väzby v októbri skúmal, „pričom nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii čo i len jedného z dôvodov väzby“. Z odpisov z registra trestov štyroch zadržaných podľa prokuratúry vyplýva, že iba jeden mal záznam spred takmer 14 rokov. „Toto odsúdenie bolo už zahladené. V takomto prípade sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.“ Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vedenie ministerstva vnútro vrátane ministra Kaliňáka sa zatiaľ vyjadrili v zmysle, že žiadne pochybenia v prípade nevidia. V skutočnosti však neexistujú žiadne informácie o tom, že by akákoľvek vnútorná kontrola alebo inšpekcia na ministerstve vnútro vôbec prebehla. Výrok na základe toho hodnotíme ako zavádzajúci. Kauza útoku neonacistov v Nitre sa stala v októbri minulého roku, vyšetrovanie skutku urýchlila až po jeho medializácia v januári v denníku SME. Orgány činné v trestnom konaní kritizoval hlavne generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara k pochybeniu polície nedošlo. Informácie čerpáme iba z mediálnych zdrojov, interné kontroly ministerstva vnútra nie sú verejne dostupné, ročná správa o výsledkoch pôsobenia Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR z roku 2013 ešte nebola publikovaná SME (29.1.2014) \"Čas tu prispieval k tomu, aby sa mohli tie dôkazy posilniť. Záujmom polície bolo to, aby páchatelia neboli obvinení len z ublíženia na zdraví, ale aj z toho, že mali záujem spôsobiť ťažkú ujmu,\" povedal minister. Podobný názor má aj premiér Robert Fico. Obvinenie podľa Kaliňáka predĺžila dôsledná príprava a znalecké posudky od lekára, aby páchatelia nevyviazali s ľahkým trestom. Minister zatiaľ nevidí dôvod, aby postup polície v Nitre prešetrila inšpekcia ministerstva vnútra. SME (5.2.2014) Policajný prezident Tibor Gašpar nereagoval na slová generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý pred poslancami kritizoval vyšetrovanie októbrového útoku neonacistov na Mariatchi bar v Nitre. Povedal, že si počká na závery vlastnej previerky. Generálny prokurátor nechápe, ako mohlo byť vedené trestné stíhanie proti neznámym páchateľom, keď väčšinu konkrétnych útočníkov poznali krátko po incidente. Uznesenie o takomto stíhaní pritom prokurátorke navrhol policajný vyšetrovateľ. „Neviem, akým spôsobom sa robila komunikácia medzi prokuratúrou a konajúcim vyšetrovateľom,“ komentoval to Gašpar. Vedenie prokuratúry v Nitre, ktorá podľa Čižnára vo veci pochybila, sa k prípadu v stredu nechcelo vyjadrovať, keďže kauzu už prevzala Generálna prokuratúra. Po Čižnárovej kontrole je tam napätá atmosféra. Miestny prokurátor, ktorý nechcel byť menovaný, sa pozastavuje nad tým, že jeho kolegyne idú disciplinárne stíhať a policajtov, ktorí vo veci riadne nekonali, ich nadriadení doteraz obhajujú. SME (10.2.2014) „Nakoľko policajt nezistil dôvody väzby, podozrivých prepustil na slobodu, k čomu nebol potrebný súhlas prokurátora. Policajt prepustenie podozrivých následne iba prokurátorke oznámil,“ povedal Ján Ludva, hovorca nitrianskej prokuratúry. Policajt podľa prokuratúry dôvody väzby v októbri skúmal, „pričom nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii čo i len jedného z dôvodov väzby“. Z odpisov z registra trestov štyroch zadržaných podľa prokuratúry vyplýva, že iba jeden mal záznam spred takmer 14 rokov. „Toto odsúdenie bolo už zahladené. V takomto prípade sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.“ Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["ešte nebola publikovaná", "SME", "SME", "SME"], "url": ["http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.sme.sk/c/7083574/kalinak-si-nemysli-ze-obvinenie-neonacistov-z-nitry-trvalo-pridlho.html", "http://www.sme.sk/c/7091901/gaspar-chyby-policajtov-nepriznava-podla-prokuratorov-zlyhali-aj-oni.html", "http://nitra.sme.sk/c/7097432/prokuratura-v-nitre-nesuhlasi-s-ciznarovou-kritikou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:18.082548+00:00"}
{"id": "vr36930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36930", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...samozrejme dôležité a robia to všetky demokratické vlády, zdvíhajú svoj silný kritický hlas. A povedzte mi, ak je také politika v Maďarsku, takto definovaná, ani nie nami, naozaj, predsedami vlád - Merkelová, Sarkozy, Joseph Daul, Barrosu,...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nemecká kancelárka A. Merkelová sa k mediálnemu zákonu postavila 22. decembra 2010 , takmer ihneď po jeho prijatí (21. decembra 2010, pozn.), keď Budapešť upozornila , že zákon veľmi pozorne sleduje a varovala Maďarsko pred porušovaním noriem EÚ a demokratických princípov v prístupe k médiám. Francúzsky prezident Sarkozy a francúzska vláda taktiež mediálny zákon kritizovali. Predseda Európskej komisie Barroso sa však k zákonu priamo kriticky nevyjadril, ale ako uvádza euractiv.sk zdôraznil, že \"sloboda médií je pre nás posvätný princíp. Je to problém hodnôt, nech o tom nie sú žiadne pochybnosti. V Európskej únii je sloboda médií posvätným princípom. Je to základný princíp.\" Ďalej Orbána vyzval k vyriešeniu sporných bodov a náprave prípadných nezrovnalostí v zákone, ktorý Európska komisia preskúmala. Podobne ani reakcia predsedy frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Josepha Daula nenasvedčuje výraznú kritiku Maďarska ohľadne mediálneho zákona. Ako píše TASR \"Daul zdôraznil, že Maďarský občiansky zväz-Fidesz je stranou demokracie a slobody. Vyjadril nádej, že ak sa zistí, že maďarský mediálny zákon sa prieči európskym normám, tak Maďarsko predloží nutné zmeny zákona . \" Menej kritické, vyčkávacie stanovisko Dahla potvrdzuje aj správa Českého rozhlasu .", "analysis_paragraphs": ["Nemecká kancelárka A. Merkelová sa k mediálnemu zákonu postavila 22. decembra 2010 , takmer ihneď po jeho prijatí (21. decembra 2010, pozn.), keď Budapešť upozornila , že zákon veľmi pozorne sleduje a varovala Maďarsko pred porušovaním noriem EÚ a demokratických princípov v prístupe k médiám. Francúzsky prezident Sarkozy a francúzska vláda taktiež mediálny zákon kritizovali. Predseda Európskej komisie Barroso sa však k zákonu priamo kriticky nevyjadril, ale ako uvádza euractiv.sk zdôraznil, že \"sloboda médií je pre nás posvätný princíp. Je to problém hodnôt, nech o tom nie sú žiadne pochybnosti. V Európskej únii je sloboda médií posvätným princípom. Je to základný princíp.\" Ďalej Orbána vyzval k vyriešeniu sporných bodov a náprave prípadných nezrovnalostí v zákone, ktorý Európska komisia preskúmala. Podobne ani reakcia predsedy frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Josepha Daula nenasvedčuje výraznú kritiku Maďarska ohľadne mediálneho zákona. Ako píše TASR \"Daul zdôraznil, že Maďarský občiansky zväz-Fidesz je stranou demokracie a slobody. Vyjadril nádej, že ak sa zistí, že maďarský mediálny zákon sa prieči európskym normám, tak Maďarsko predloží nutné zmeny zákona . \" Menej kritické, vyčkávacie stanovisko Dahla potvrdzuje aj správa Českého rozhlasu ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["22. decembra 2010", "upozornila", "Sarkozy", "francúzska vláda", "euractiv.sk", "vyzval", "Európska komisia", "TASR", "Českého rozhlasu"], "url": ["http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,736206,00.html", "http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,736206,00.html", "http://www.sme.sk/c/5711400/slovensko-na-orbana-kricat-nebude.html#ixzz1BrH01L62", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/francuzsko-sa-obulo-do-madarskeho-zakona-016458", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/barroso-sloboda-medii-je-svata-016464", "http://www.nytimes.com/2011/01/08/world/europe/08hungary.html", "http://hnonline.sk/c1-49542650-barosso-caka-vyjadrenie-madarska-k-medialnemu-zakonu", "http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110119TBB00365", "http://www.rozhlas.cz/zpravy/evropskaunie/_zprava/v-europarlamentu-se-diskutuje-o-kontroverznim-madarskem-medialnim-zakonu--836370"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:14.606957+00:00"}
{"id": "vr17242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17242", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...posledný svetový index sociálneho progresu, kde Slovensko je na peknom 30. mieste, ako najlepšia krajina na život, tak sa dočítam zároveň, že v oblasti bezpečnosti sme dokonca na 18. celosvetovo (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za rok 2017 dosiahlo Slovensko v indexe sociálneho progresu ( Social Progress Index ) výsledok 80,22 a zaradilo sa tým na 30. miesto spomedzi 128 štátov sveta. V oblasti bezpečnosti ( Personal safety ) sa Slovensko umiestnilo na 18. mieste so skóre 88,4. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Index sociálneho progresu meria kvalitu života v jednotlivých krajinách na základe troch kategórii: základné ľudské potreby (Basic Human Needs), základy blahobytu (Foundations of Wellbeing) a príležitosti (Opportunities). V každej kategórii sa hodnotí viacero oblastí, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Do konečného hodnotenia sú zahrnuté výsledky z 50-tich oblastí. Z dlhodobého hľadiska sa kvalita života na Slovensku mierne zlepšuje. Zatiaľčo v roku 2015 dosiahlo Slovensko skóre 78,45 a umiestnilo sa na 25. mieste ( .pdf , s.7), sa v roku 2016 skóre zvýšilo na 78,96. Napriek nárastu však Slovensko kleslo v rebríčku na 35. miesto ( .pdf , s.136).", "analysis_paragraphs": ["Za rok 2017 dosiahlo Slovensko v indexe sociálneho progresu ( Social Progress Index ) výsledok 80,22 a zaradilo sa tým na 30. miesto spomedzi 128 štátov sveta. V oblasti bezpečnosti ( Personal safety ) sa Slovensko umiestnilo na 18. mieste so skóre 88,4. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Index sociálneho progresu meria kvalitu života v jednotlivých krajinách na základe troch kategórii: základné ľudské potreby (Basic Human Needs), základy blahobytu (Foundations of Wellbeing) a príležitosti (Opportunities). V každej kategórii sa hodnotí viacero oblastí, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Do konečného hodnotenia sú zahrnuté výsledky z 50-tich oblastí. Z dlhodobého hľadiska sa kvalita života na Slovensku mierne zlepšuje. Zatiaľčo v roku 2015 dosiahlo Slovensko skóre 78,45 a umiestnilo sa na 25. mieste ( .pdf , s.7), sa v roku 2016 skóre zvýšilo na 78,96. Napriek nárastu však Slovensko kleslo v rebríčku na 35. miesto ( .pdf , s.136)."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Social Progress Index", "Personal safety", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.socialprogressindex.com/", "https://www.socialprogressindex.com/?tab=2&code=SVK", "http://www.socialprogressimperative.org/wp-content/uploads/2016/05/SPI-2015-EXEC-SUMMARY.pdf", "http://www.socialprogressimperative.org/wp-content/uploads/2016/06/SPI-2016-Main-Report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:54.011289+00:00"}
{"id": "vr28941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28941", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme využili štandardné ustanovenie, ktoré v zmluve (zmluve o prenájme vodného diela Gabčíkovo, pozn.) jednoducho je napísané, že my môžeme vypovedať túto zmluvu z určitých dôvodov.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zmluva o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo nie je verejne dostupná, nepodarilo sa nám preto zistiť ako sú nastavené podmienky pre jej vypovedanie. Výrok preto označujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zmluva o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo nie je verejne dostupná, nepodarilo sa nám preto zistiť ako sú nastavené podmienky pre jej vypovedanie. Výrok preto označujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167325?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:04.681130+00:00"}
{"id": "vr26323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26323", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Víceméně každý měsíc se také společně setkáváme (čeští europoslanci, pozn.) při pracovní snídani..", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivý na základě informací dostupných z osobních stránek jednotlivých českých europoslanců. Pracovní snídaně českých europoslanců probíhají pravidelně a obvykle jsou přizváni i vybraní zástupci z ČR ( Milan Cabrnoch , Olga Sehnalová , Miroslav Ouzký , Libor Rouček ). Například v březnu 2008 proběhla pracovní snídaně se zástupci českých podnikatelů, v dubnu 2012 se zástupci společnosti ČEPS a.s. a Svazu chemického průmyslu ČR, v dubnu 2013 s generálním ředitelem Českých drah.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivý na základě informací dostupných z osobních stránek jednotlivých českých europoslanců. Pracovní snídaně českých europoslanců probíhají pravidelně a obvykle jsou přizváni i vybraní zástupci z ČR ( Milan Cabrnoch , Olga Sehnalová , Miroslav Ouzký , Libor Rouček ). Například v březnu 2008 proběhla pracovní snídaně se zástupci českých podnikatelů, v dubnu 2012 se zástupci společnosti ČEPS a.s. a Svazu chemického průmyslu ČR, v dubnu 2013 s generálním ředitelem Českých drah."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Milan Cabrnoch", "Olga Sehnalová", "Miroslav Ouzký", "Libor Rouček", "březnu 2008", "dubnu 2012", "dubnu 2013"], "url": ["http://www.cabrnoch.cz/index.php/tyden_milana_cabrnocha_9_5_11", "http://www.sehnalova.cz/clanek/pravidelna-pracovni-snidane-ceskych-europoslancu--2010-4-27.html", "http://www.ouzky.cz/index.php?rlng=cz&c=prod&detail=417", "http://www.liborroucek.cz/?page=clanek&clid=169", "http://www.spcr.cz/aktualni-tema/cebre-pracovni-snidane-v-bruselu-s-ceskymi-europoslanci", "http://www.evropskezpravy.cz/aktuality/cesti-europoslanci-jednali-o-energeticke-infrastrukture-a-chemickem-prumyslu", "https://www.euroskop.cz/8952/22299/clanek/cesti-europoslanci-diskutovali-o-4-zeleznicnim-balicku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:31.317736+00:00"}
{"id": "vr37969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37969", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "No viete, ja tu vidím kľúčový problém v tom, že toto je typický prístup súčasnej vládnej koalície. Robiť niečo, o čom pred voľbami absolútne mlčali. O čom sme nepočúvali. Niečo, čo je dokonca úplne v rozpore s predvolebnými sľubmi. Ja viem, že toto neboli slová pána ministra, takže ja to samozrejme rešpektujem. Ale pani premiérka jasne pred voľbami povedala. Nebudeme zvyšovať dane. Dnes máme na stole návrhy, alebo pravdepodobne máme na stole návrhy, ktoré celkom reálne dane budú zvyšovať.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O výrokoch Ivety Radičovej v predvolebných diskusiách si môžete prečítať napríklad v článku SME , napríklad aj volebný program SDKÚ hovorí o tom, že SDKÚ nebude zvyšovať daňové zaťaženie (časť 1.2.8). Ondruš v diskusii naráža konkrétne na dopad zmien daní a odvodov najmä na živnostníkov v súvislosti s paušálnymi výdavkami. Ako sa uvádza napríklad v článku Pravdy : \"Problémom môže podľa nich (odborníkov, pozn.) byť najmä obmedzenie paušálnych výdavkov. Teraz si môžu podnikatelia bez zdokladovania znížiť základ dane o 40-percentné paušálne výdavky. Po novom tak budú môcť urobiť len do výšky 200-eur. Kým živnostník s hrubým ziskom 1000 eur si mohol doteraz cez paušálne výdavky odrátať 400 eur, po novom by mu táto suma mala klesnúť na polovicu. V praxi by tak mohol platiť vyššie odvody a dane ako v súčasnosti. Ak by sa chcel väčším poplatkom vyhnúť, musel by si začať viesť účtovníctvo a skutočné výdavky dokladovať cez faktúry.\"", "analysis_paragraphs": ["O výrokoch Ivety Radičovej v predvolebných diskusiách si môžete prečítať napríklad v článku SME , napríklad aj volebný program SDKÚ hovorí o tom, že SDKÚ nebude zvyšovať daňové zaťaženie (časť 1.2.8). Ondruš v diskusii naráža konkrétne na dopad zmien daní a odvodov najmä na živnostníkov v súvislosti s paušálnymi výdavkami. Ako sa uvádza napríklad v článku Pravdy : \"Problémom môže podľa nich (odborníkov, pozn.) byť najmä obmedzenie paušálnych výdavkov. Teraz si môžu podnikatelia bez zdokladovania znížiť základ dane o 40-percentné paušálne výdavky. Po novom tak budú môcť urobiť len do výšky 200-eur. Kým živnostník s hrubým ziskom 1000 eur si mohol doteraz cez paušálne výdavky odrátať 400 eur, po novom by mu táto suma mala klesnúť na polovicu. V praxi by tak mohol platiť vyššie odvody a dane ako v súčasnosti. Ak by sa chcel väčším poplatkom vyhnúť, musel by si začať viesť účtovníctvo a skutočné výdavky dokladovať cez faktúry.\""], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["v článku SME", "volebný program", "Pravdy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5843146/zemkova-smer-pustal-v-parlamente-radicovu-nacierno.html", "http://www.sdku-ds.sk/content/dostojny-zivot", "http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6140"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:46.372053+00:00"}
{"id": "vr25888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25888", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My máme najmenej úradníkov zo všetkých samosprávnych krajov, možno o tretinu menej ako ten čo má najviac.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presný počet zamestnancov Úradu BBSK nie je na stránke uvádzaný. Počet kontaktov, ktoré sú na \"úradníkov\" uvedené je 151 vrátane župana (predsedu). Pre porovnanie, Nitriansky samosprávny kraj, ktorý má podobný počet obyvateľov a menšiu rozlohu má uvádzaný kontakt na 213 zamestnancov úradu. Nevieme s určitosťou povedať, či je to konečný počet zamestnancov. Nedokážeme porovnať tieto údaje s údajmi v ďalších krajoch.", "analysis_paragraphs": ["Presný počet zamestnancov Úradu BBSK nie je na stránke uvádzaný. Počet kontaktov, ktoré sú na \"úradníkov\" uvedené je 151 vrátane župana (predsedu). Pre porovnanie, Nitriansky samosprávny kraj, ktorý má podobný počet obyvateľov a menšiu rozlohu má uvádzaný kontakt na 213 zamestnancov úradu. Nevieme s určitosťou povedať, či je to konečný počet zamestnancov. Nedokážeme porovnať tieto údaje s údajmi v ďalších krajoch."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Úradu BBSK", "Nitriansky samosprávny kraj,"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/urad-bbsk/kancelaria-predsedu", "http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:50.781012+00:00"}
{"id": "45308", "numeric_id": 45308, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45308", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "...podľa listu, ktorý mi dal pán generálny riaditeľ (Slovenského národného divadla, pozn.) tak, aby situácia a kondícia v divadle bola dobrá, tak by sme potrebovali určite navýšiť rozpočet o 6 000 000 každý rok...", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejných zdrojov nie je možné potvrdiť, že riaditeľ Slovenského národného divadla takýto list s vyčíslenou potrebou dofinancovania ministerke poslal. Dôkaz cez tlačové oddelenie ministerstva neposkytla ani Natália Milanová. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Z verejných zdrojov nie je možné potvrdiť, že riaditeľ Slovenského národného divadla takýto list s vyčíslenou potrebou dofinancovania ministerke poslal. Dôkaz cez tlačové oddelenie ministerstva neposkytla ani Natália Milanová. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:36.553101+00:00"}
{"id": "vr28350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28350", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...máme tu väčšiu skupinu ľudí, ktorá je zamestnaná...Máme milión 600-tisíc zamestnancov. A potom tu máme niekoľko 100-tisíc živnostníkov, podnikateľov, majiteľov firiem ako takých.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počet zamestnaných prevyšuje počet živnostníkov, podnikateľov a majiteľov firiem. V skutočnosti čísla Štatistického úradu SR však hovoria o takmer 2 miliónoch zamestnancov a niekoľko stotisíc živnostníkov a podnikateľov. Kažimír uvádza nesprávne číslo zamestnaných, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štatistický úrad z 2. štvrťroku 2014 uvádza: \" Zvýšenie celkovej zamestnanosti ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov o 25,3 tis. (o 1,3 %) na 1 991,8 tis. Počet podnikateľov zostal na minuloročnej úrovni 359,4 tis . V rámci nich vzrástol počet podnikateľov so zamestnancami o 4,3 tis. (o 5,9 %) na 76,9 tis. a klesol počet podnikateľov bez zamestnancov o 4,3 tis. (o 1,5 %) na 282,5 tisíc. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 2,1 % na 97,5 tis. osôb.\" Celkový počet pracujúcich (zamestnanci + podnikatelia) je podľa databázy ŠÚ SR (2. štvrťrok 2014) na úrovni 2 353,6 milióna ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počet zamestnaných prevyšuje počet živnostníkov, podnikateľov a majiteľov firiem. V skutočnosti čísla Štatistického úradu SR však hovoria o takmer 2 miliónoch zamestnancov a niekoľko stotisíc živnostníkov a podnikateľov. Kažimír uvádza nesprávne číslo zamestnaných, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štatistický úrad z 2. štvrťroku 2014 uvádza: \" Zvýšenie celkovej zamestnanosti ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov o 25,3 tis. (o 1,3 %) na 1 991,8 tis. Počet podnikateľov zostal na minuloročnej úrovni 359,4 tis . V rámci nich vzrástol počet podnikateľov so zamestnancami o 4,3 tis. (o 5,9 %) na 76,9 tis. a klesol počet podnikateľov bez zamestnancov o 4,3 tis. (o 1,5 %) na 282,5 tisíc. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 2,1 % na 97,5 tis. osôb.\" Celkový počet pracujúcich (zamestnanci + podnikatelia) je podľa databázy ŠÚ SR (2. štvrťrok 2014) na úrovni 2 353,6 milióna ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad", "databázy"], "url": ["http://susr.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/af0d292c-8311-4a94-9959-bebbe53c4907/!ut/p/b1/hZTJlqpIFEW_JT_ARwRdwJBO-r4RmbBAEUUBRRTw64vMyhqk1jMjRqy7DxHn3AtYgsVY0mT3Q5n1h7bJTp_PCZ26SGV4HnIA8AYBVE33LUVY4nJIzcB6BsBfFgd-6hkKAaBafghA5Ms2A7AVFlfrkRdbtxQ5fjcgea8fE0TIu7YL-Qi2e0lQ6zRG5p0R_WQgp4ItxoO_ioMjYwRJT5ZoOIuxiTqS1y5LszqTTdt1y0ZPz1zMCjgUr9kt23CD7IsXIRvXOkE0oi2XDaEcovxxvJpZeitEyOotO97Shp9GWQ_Ij29vby7_05sl8kBFBnIZlScYjnjRvwBv9DaPv9d_Aj_0tiLP10OaT3oMwm2feta_Ap_6pe_gHEvKgujZS6AGAs74Bo0DAJ_1shIys38eyDJrQFL7Vx8ZzncZBXAuz_lEjEvYAH3r3xzw5N-T5jLnyJ5GQkBSr_6fgV9mc4UlX4ggcwqJDAAYQ6aAyimhx7oEAT478AW8G98vgHNd1zeiCMgRPnsgoAyscJ4DAv0CBPQvgPnfHd61-V2jgfTyhv9p1NMRuiDMABWIVGQRjkR-A29aZSltXWDrGUN__SJsHAuwGJCpX01n9XF8eBUYHmaQaEHYG-ARDgF4BFawVH12afUiB0EQ2Wa1nkypHa8iB_yt4mwjL-Q5YewFT8A0LDnk9Z9hU_8BfyCO0yzL4hSBAMGwBI5F1Zpmxas6iKq322-i6iBv8O2eLrfS8pb1fpt5KmXUkCoOxkIrs9pe1AtAwR4pJ_fhbuefQpSwHZ2zB8oq7Wu4LhXz2HRcc_bANDza8OTbWX9rVtsQL_VjZ2nlxJ0zvVjtCqBf2Qq1vFAW9dDdPO5aFLwhrC64OSLmQOZTcI67cSAEckc4iNgs5BulyiflCrWTZEQ3914knp4davCgVzxzF_I85UutZ52RC23HPLgfz4k_DTlEr4mPpgnK8Vp5OuzCwaqC0AprYFky7EUfQgnqQXjWrTl5q5OAae2-E-dqXgq1n4kjZk4aIYbESZamCGIOfENpUqsOkhrvQepOZzlsq-BOKKWYbEO11c2T62_6oWCl4Op0O9Tg0ylbePaW5LntFhp-3gt7c0PaSd0My0qoYBmAifGGvi3rXbeK8_SaL6_c2rEttWP484ORNLVq9sndW9PaaQ-HKcl3Ht5w95N_kvLdZbOX4CVqW-gf9t02wy_h1DNC5xRR1m3GsbeP3KjpOUVLO-dI1uEkx4lXaF4q-pMTh8hgUmWZSqJYlx_YuQ7v-tcyaE_63DsxfhTZYs19_AO6bnHP/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:13.587996+00:00"}
{"id": "vr32287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32287", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...keby Grécko neriadene odišlo z eurozóny, teda že by skolabovalo a odišlo z eurozóny, tak Slovensko by nemohlo mať budúci rok hospodársky rast rátame okolo 2%, ale mali by sme hospodársky prepad 4%.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok označujeme ako pravdivý. Ak by Grécko opustilo eurzónu, krízový scenár IFP MF SR počíta s možnosťou prepadu ekonomiky o 3,9% HDP. Komentár vydal Inštitút finančnej politiky v júni tohto roku, vtedy o tomto scenári informovali aj viaceré médiá ( TASR, SME) .", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme ako pravdivý. Ak by Grécko opustilo eurzónu, krízový scenár IFP MF SR počíta s možnosťou prepadu ekonomiky o 3,9% HDP. Komentár vydal Inštitút finančnej politiky v júni tohto roku, vtedy o tomto scenári informovali aj viaceré médiá ( TASR, SME) ."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["IFP MF SR", "TASR,", "SME)"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8238&documentId=7366", "http://www.teraz.sk/ekonomika/mf-odchod-krajin-z-eurozony-by-buduc/12099-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6410174/grecky-bankrot-by-nas-mohol-stat-723-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:00.051843+00:00"}
{"id": "vr30957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30957", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máte najväčší počet nezamestnaných za posledných 10 rokov.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok patrí medzi obľúbené výroky Roberta Fica. Slovensko nemá najvyššiu nezamestnanosť za 10 rokov. V tomto prípade si je potrebné upozorniť na to, ako v tomto prípade Robert Fico z ľahkosťou narába s číslami. Na úvod relácie Fico zmienil, že máme najvyššiu nezamestnanosť za 8 rokov, v druhej polke to už bolo 10. Moderátorka na to ani raz nereagovala. Štatistický úrad SR, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok patrí medzi obľúbené výroky Roberta Fica. Slovensko nemá najvyššiu nezamestnanosť za 10 rokov. V tomto prípade si je potrebné upozorniť na to, ako v tomto prípade Robert Fico z ľahkosťou narába s číslami. Na úvod relácie Fico zmienil, že máme najvyššiu nezamestnanosť za 8 rokov, v druhej polke to už bolo 10. Moderátorka na to ani raz nereagovala. Štatistický úrad SR, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:07.303206+00:00"}
{"id": "vr30321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30321", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Po nástupe novej vlády v júni 2010 sme sa snažili pokračovať v niektorých krokoch. Podarila sa nám zmena liekovej politiky.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V 13. septembra 2011 parlament schválil liekovú reformu.", "analysis_paragraphs": ["V 13. septembra 2011 parlament schválil liekovú reformu."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "Hlavné zmeny"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29102", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/parlament-schvalil-liekovu-reformu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:31.590856+00:00"}
{"id": "vr29405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29405", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Chcem, aby tomu Bratislavčania rozumeli, pretože napríklad dopravný podnik dostáva ročne 70 miliónov eur teraz dostane skoro a ten nárast, respektíve tá čiastka každým rokom narastá. Tento rok dostane o 5,5 milióna viacej, ako minulý rok. Minulý rok dostal viacej ako predminulý rok.", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal hovorí o tom, že Dopravný podnik v tomto roku z rozpočtu dostane takmer 70 miliónov eur, podľa návrhu je to presne 69,5 milióna eur. Tento návrh rozpočtu však ešte nebol schválený, Mestské zastupiteľstvo o ňom odmietlo diskutovať aj na poslednom zasadnutí 26.marca 2015. Bratislava hospodári v rozpočtovom provizóriu a návrh rozpočtu sa ešte môže meniť, čo Nesrovnal neuvádza. Rovnako tak uvádza nepresný rozdiel medzi výdavkami Dopravného podniku medzi rokmi 2014 a 2015. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal hovorí o tom, že Dopravný podnik v tomto roku z rozpočtu dostane takmer 70 miliónov eur, podľa návrhu je to presne 69,5 milióna eur. Tento návrh rozpočtu však ešte nebol schválený, Mestské zastupiteľstvo o ňom odmietlo diskutovať aj na poslednom zasadnutí 26.marca 2015. Bratislava hospodári v rozpočtovom provizóriu a návrh rozpočtu sa ešte môže meniť, čo Nesrovnal neuvádza. Rovnako tak uvádza nepresný rozdiel medzi výdavkami Dopravného podniku medzi rokmi 2014 a 2015. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["odmietlo", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.bratislava.sk/politika-zvitazila-nad-zaujmami-bratislavcanov/d-11047149/p1=11050320", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11046938", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11036987", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11035874", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11027514", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11024054"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:35.150541+00:00"}
{"id": "vr15660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15660", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V roku 2016 ubudlo z evidencie 10,5 tisíca nezamestnaných nad 4 roky.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo v januári 2016 evidovaných celkovo 72 683 dlhodobo nezamestnaných osôb , t.j. nezamestatní nad 48 mesiacov (štyri roky). K decembru 2016 bolo evidovaných 61 881 nezamestnaných osôb nad 48 mesiacov. Ročný pokles bol 14,86 %, čo znamená, že celkovo ubudlo z evidencie 10 802 osôb nezamestnaných nad 4 roky. Keďže tvrdenie Jána Richtera približne zodpovedá štatistike, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo v januári 2016 evidovaných celkovo 72 683 dlhodobo nezamestnaných osôb , t.j. nezamestatní nad 48 mesiacov (štyri roky). K decembru 2016 bolo evidovaných 61 881 nezamestnaných osôb nad 48 mesiacov. Ročný pokles bol 14,86 %, čo znamená, že celkovo ubudlo z evidencie 10 802 osôb nezamestnaných nad 4 roky. Keďže tvrdenie Jána Richtera približne zodpovedá štatistike, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-18", "analysis_sources": {"text": ["dlhodobo nezamestnaných osôb"], "url": ["http://http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-klesala-pocas-celeho-roka-2016-december-nebol-vynimkou.html?page_id=672235"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:18.087574+00:00"}
{"id": "vr25987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25987", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Čo sa týka toho zariadenia (Dafne, pozn.), stopercentne je to práve z tej rezervy, z toho prebytku ktoré máme, ide to byť riešené, teraz je to riešené v rozpočte, teraz v materiály rozpočtu.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dokumentu (príloha č. 3) je viditeľný nárast vo výdajoch zariadenia Dafne. Z celkovej sumy výdajov 233 tisíc euro v roku 2012 táto suma vzrástla až na sumu 491 tisíc pre rok 2013 a v roku 2014 dosiahne 492 tisíc eur. Nevieme však overiť, či tento nárast bol spôsobený tým, že toto zariadenie čerpalo peniaze z rezervy, respektíve z prebytku. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dokumentu (príloha č. 3) je viditeľný nárast vo výdajoch zariadenia Dafne. Z celkovej sumy výdajov 233 tisíc euro v roku 2012 táto suma vzrástla až na sumu 491 tisíc pre rok 2013 a v roku 2014 dosiahne 492 tisíc eur. Nevieme však overiť, či tento nárast bol spôsobený tým, že toto zariadenie čerpalo peniaze z rezervy, respektíve z prebytku. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/11_prilohy_k_programu_c-11-socialne_sluzby_zss2014-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:49.597516+00:00"}
{"id": "vr34808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34808", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...Lotyšsko je príklad, ako sa bez devalvácie im podarilo urobiť stabilizačný plán, ale mimochodom, v Lotyšsku sa nie že zmrazovali, nevyplácali trináste a štrnáste platy, v Lotyšsku sa znižovali platy.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tu má Mikloš aj pravdu (platy sa znižovali).", "analysis_paragraphs": ["Tu má Mikloš aj pravdu (platy sa znižovali)."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:18.961723+00:00"}
{"id": "vr30917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30917", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite my sme dostali spis Gorila ako poslední, už ho mali pomaly všetci (politické strany pozn.)", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile 9. januára 2012 napísal: \"Ako som sa dozvedel o Gorile? Na jar 2010 ma oslovil Daniel Krajcer s informáciou, že jeho známy nám vie poskytnúť materiál, ktorý hovorí o korupcii obrovského rozsahu. Súhlasil som, a tak sme sa (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, jeho známy a ja) krátko nato stretli s človekom, ktorý sa predstavil ako bývalý vysoko postavený zamestnanec SIS. Materiál, ktorý nám tento človek predložil, bol neuveriteľný. Čítame takmer denne o korupcii v štáte, ale tá previazanosť a priamosť vyrážala dych. Mohlo však ísť aj o nejakú predvolebnú spravodajskú hru aj preto, že dotyčný pán nemal žiaden problém nám ten materiál odovzdať. Po návrate domov sme zvažovali, čo s Gorilou urobiť, a tiež sme sa pýtali na názor viacerých ľudí, medzi nimi aj Toma Nicholsona. Dozvedeli sme sa, že tento materiál už Nicholson odovzdal polícii, a aj to, že denník SME má Gorilu už pomerne dlho a odmietli o nej písať. Dozvedel som sa tiež, že tento materiál má vyše 30 ľudí (len ja poznám ďalších štyroch). A dozvedel som sa, že o ňom vie aj Iveta Radičová. Podľa Nicholsona vedel o ňom aj Daniel Lipšic a tiež bývalý minister vnútra Vladimír Palko, poslanec Martin Fedor a ďalší. Podľa Sulíkových slov teda o kauze v tom čase vedeli ľudia z predstavenstva SDKÚ aj KDH. Overiteľné to však nie je. Bývalý riaditeľ Úradu boju proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu spomína tri prípady, kedy sa udalosti opísané v spise Gorila začali riešiť. Prvé dva prípady pri tom podľa neho stroskotali na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy. Z blogu vyplýva, že upovedomená o kauze nebola len SDKÚ skrz Mikuláša Dzurindu, ale aj SMER skrz Róberta Fica. Aj napriek tomu sa však ani Dzurinda, ani Fico nikdy nevyjadrili, kedy konkrétne spis obdržali. Kedy sa k spisu dostal Daniel Lipšic a KDH nie je rovnako jasné. Avšak, ak Béla Bugár 27. januára 2012 v rozhovore pre SME hovoril pravdu, potom strana Richarda Sulíka spis Gorila nedostala ako posledná. Kedy ste o nej prvýkrát počuli? \"Od vás. Keď som v decembri odchádzal z Národnej rady, zastavili ma novinári a niekto sa spýtal na Gorilu. Vtedy som to nečítal. Vtedy som sa aj prvýkrát stretol s tým materiálom. Prečítal som len tú kratšiu - asi 18-stranovú - verziu.\" Väčšina politikov nám hovorila, že v predchádzajúcich rokoch počuli, že niečo také existuje. Vedeli ste o tom? \"Nie, vôbec.\" Roky sa hovorí, že tu poletujú dokumenty o korupcii pri privatizácii. \"Poletovali tu veci o rôznych veciach. O tom, čo sa píše v Gorile, som nepočul.\" Nie je samozrejme možné potvrdiť pravdivosť Bugárových slov, preto ani nemožno jednoznačne povedať či SaS mala spis k dispozícii skôr ako B. Bugár ergo Most-Híd. Ak by tomu tak bolo, R. Sulík by nehovoril pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile 9. januára 2012 napísal: \"Ako som sa dozvedel o Gorile? Na jar 2010 ma oslovil Daniel Krajcer s informáciou, že jeho známy nám vie poskytnúť materiál, ktorý hovorí o korupcii obrovského rozsahu. Súhlasil som, a tak sme sa (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, jeho známy a ja) krátko nato stretli s človekom, ktorý sa predstavil ako bývalý vysoko postavený zamestnanec SIS. Materiál, ktorý nám tento človek predložil, bol neuveriteľný. Čítame takmer denne o korupcii v štáte, ale tá previazanosť a priamosť vyrážala dych. Mohlo však ísť aj o nejakú predvolebnú spravodajskú hru aj preto, že dotyčný pán nemal žiaden problém nám ten materiál odovzdať. Po návrate domov sme zvažovali, čo s Gorilou urobiť, a tiež sme sa pýtali na názor viacerých ľudí, medzi nimi aj Toma Nicholsona. Dozvedeli sme sa, že tento materiál už Nicholson odovzdal polícii, a aj to, že denník SME má Gorilu už pomerne dlho a odmietli o nej písať. Dozvedel som sa tiež, že tento materiál má vyše 30 ľudí (len ja poznám ďalších štyroch). A dozvedel som sa, že o ňom vie aj Iveta Radičová. Podľa Nicholsona vedel o ňom aj Daniel Lipšic a tiež bývalý minister vnútra Vladimír Palko, poslanec Martin Fedor a ďalší. Podľa Sulíkových slov teda o kauze v tom čase vedeli ľudia z predstavenstva SDKÚ aj KDH. Overiteľné to však nie je. Bývalý riaditeľ Úradu boju proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu spomína tri prípady, kedy sa udalosti opísané v spise Gorila začali riešiť. Prvé dva prípady pri tom podľa neho stroskotali na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy. Z blogu vyplýva, že upovedomená o kauze nebola len SDKÚ skrz Mikuláša Dzurindu, ale aj SMER skrz Róberta Fica. Aj napriek tomu sa však ani Dzurinda, ani Fico nikdy nevyjadrili, kedy konkrétne spis obdržali. Kedy sa k spisu dostal Daniel Lipšic a KDH nie je rovnako jasné. Avšak, ak Béla Bugár 27. januára 2012 v rozhovore pre SME hovoril pravdu, potom strana Richarda Sulíka spis Gorila nedostala ako posledná. Kedy ste o nej prvýkrát počuli? \"Od vás. Keď som v decembri odchádzal z Národnej rady, zastavili ma novinári a niekto sa spýtal na Gorilu. Vtedy som to nečítal. Vtedy som sa aj prvýkrát stretol s tým materiálom. Prečítal som len tú kratšiu - asi 18-stranovú - verziu.\" Väčšina politikov nám hovorila, že v predchádzajúcich rokoch počuli, že niečo také existuje. Vedeli ste o tom? \"Nie, vôbec.\" Roky sa hovorí, že tu poletujú dokumenty o korupcii pri privatizácii. \"Poletovali tu veci o rôznych veciach. O tom, čo sa píše v Gorile, som nepočul.\" Nie je samozrejme možné potvrdiť pravdivosť Bugárových slov, preto ani nemožno jednoznačne povedať či SaS mala spis k dispozícii skôr ako B. Bugár ergo Most-Híd. Ak by tomu tak bolo, R. Sulík by nehovoril pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Čo viem o Gorile", "blogu", "rozhovore"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/285558/Co-viem-o-Gorile.html", "http://satek.blog.sme.sk/c/285970/Gorila-ako-King-Kong-II.html", "http://www.sme.sk/c/6235422/bugar-vplyv-vilagiho-na-most-hid-je-nulovy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:19.565970+00:00"}
{"id": "vr35009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35009", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o budúci rok, samotná vláda pripúšťa, veď to máte pán minister v stanovisku ministerstva financií, treba si to pozrieť, že na budúci rok hospodársky rast klesne. No tak to je vynikajúca vláda, ktorá si dopredu plánuje na rok 2011 pokles hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sa píše: \"Spomaľovanie rastu v budúcom roku je však prirodzené, nakoľko fiskálne stimuly nemôžu byť poskytované v doterajšej miere kvôli nárastom verejných dlhov. Eurozóna bude v budúcom roku šetriť viac, nakoľko v niektorých krajinách je potreba šetrenia už vynucovaná situáciou na finančných trhoch. Šetrenie bude prebiehať aj u našich dvoch hlavných obchodných partnerov Nemecka a ČR. V prípade Nemecka však šetrenie bude pozvoľné, nakoľko deficit nestúpol až tak výrazne a krajina má status bezpečnej investície v rámci štátnych dlhopisov eurozóny.Spomaľovanie rastu neposkytntím stimulov má navyše nezadlžovaním krajiny vytvoriť podmienky na dlhodobejší rast.\" Z toho vyplýva, že spomaľovanie rastu u nás je naviazané na spomaľovanie rastu obchodných partnerov, a teda nie úplne na to, že by si to vláda I. Radičovej svojvoľne naplánovala, ako to môže zo slov R. Fica vyplývať.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sa píše: \"Spomaľovanie rastu v budúcom roku je však prirodzené, nakoľko fiskálne stimuly nemôžu byť poskytované v doterajšej miere kvôli nárastom verejných dlhov. Eurozóna bude v budúcom roku šetriť viac, nakoľko v niektorých krajinách je potreba šetrenia už vynucovaná situáciou na finančných trhoch. Šetrenie bude prebiehať aj u našich dvoch hlavných obchodných partnerov Nemecka a ČR. V prípade Nemecka však šetrenie bude pozvoľné, nakoľko deficit nestúpol až tak výrazne a krajina má status bezpečnej investície v rámci štátnych dlhopisov eurozóny.Spomaľovanie rastu neposkytntím stimulov má navyše nezadlžovaním krajiny vytvoriť podmienky na dlhodobejší rast.\" Z toho vyplýva, že spomaľovanie rastu u nás je naviazané na spomaľovanie rastu obchodných partnerov, a teda nie úplne na to, že by si to vláda I. Radičovej svojvoľne naplánovala, ako to môže zo slov R. Fica vyplývať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20na%20roky%202011%20a%C5%BE%202013/vlastny_%20mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:18.974631+00:00"}
{"id": "vr32949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32949", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď 30 poslancov podá návrh a chce diskutovať o niečom, tak musí sa schváliť program. Nakoľko ste to neschválili, tak sme nemali inú možnosť, keď sme chceli diskutovať, tak sme podali podľa článku 88 Ústavy návrh na odvolanie člena vlády, kde stačí 30 podpisov poslancov.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ak 30 poslancov navrhne program schôdze NR SR, predseda NR SR síce musí schôdzu zvolať, ale o programe sa hlasuje. V prípade odvolávania člena vlády Ústava SR hovorí, že návrh na odvolanie člena vlády sa prerokuje. Pravidlá pôsobnosti a fungovania NR SR upravuje Zákon (.pdf) č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR. § 17 a § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí o programe schôdze: § 17: (2) Predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady aj vtedy, ak o to písomne požiada najmenej pätina jej poslancov (30 poslancov, pozn.). Poslanci v žiadosti uvedú, čo navrhujú prerokovať na schôdzi národnej rady. V takom prípade predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady do siedmich dní... (3) Návrh, ktorý sa má prerokovať na schôdzi národnej rady zvolanej podľa odseku 2, predseda národnej rady zašle vláde na zaujatie stanoviska a pridelí ho príslušnému výboru na prerokovanie, ak sa tak nestalo už predtým. Ak vláda nezaujme do zvolania schôdze stanovisko, národná rada návrh prerokuje bez stanoviska vlády. § 24 Program schôdzí národnej rady (1) Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Z uvedeného jasne vyplýva, že ak o schôdzu požiada 30 poslancov, predseda parlamentu zvolá schôdzu a NR SR návrh prerokuje na tejto schôdzi. Program schôdze je prerokovaný a hlasuje sa o jeho schválení. Béla Bugár tvrdí, že keďže takýmto spôsobom sa opozícii nedarilo dostať do programu schôdze NR SR istý bod, nemali inú možnosť, ako si vynútiť jeho prejednanie, než podaním návrhu na odvolanie člena vlády Boreca. Podanie návrhu na odvolanie člena vlády upravuje čl. 88 Ústavy SR, v ktorom sa uvádza: \"Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ak 30 poslancov navrhne program schôdze NR SR, predseda NR SR síce musí schôdzu zvolať, ale o programe sa hlasuje. V prípade odvolávania člena vlády Ústava SR hovorí, že návrh na odvolanie člena vlády sa prerokuje. Pravidlá pôsobnosti a fungovania NR SR upravuje Zákon (.pdf) č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR. § 17 a § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí o programe schôdze: § 17: (2) Predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady aj vtedy, ak o to písomne požiada najmenej pätina jej poslancov (30 poslancov, pozn.). Poslanci v žiadosti uvedú, čo navrhujú prerokovať na schôdzi národnej rady. V takom prípade predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady do siedmich dní... (3) Návrh, ktorý sa má prerokovať na schôdzi národnej rady zvolanej podľa odseku 2, predseda národnej rady zašle vláde na zaujatie stanoviska a pridelí ho príslušnému výboru na prerokovanie, ak sa tak nestalo už predtým. Ak vláda nezaujme do zvolania schôdze stanovisko, národná rada návrh prerokuje bez stanoviska vlády. § 24 Program schôdzí národnej rady (1) Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Z uvedeného jasne vyplýva, že ak o schôdzu požiada 30 poslancov, predseda parlamentu zvolá schôdzu a NR SR návrh prerokuje na tejto schôdzi. Program schôdze je prerokovaný a hlasuje sa o jeho schválení. Béla Bugár tvrdí, že keďže takýmto spôsobom sa opozícii nedarilo dostať do programu schôdze NR SR istý bod, nemali inú možnosť, ako si vynútiť jeho prejednanie, než podaním návrhu na odvolanie člena vlády Boreca. Podanie návrhu na odvolanie člena vlády upravuje čl. 88 Ústavy SR, v ktorom sa uvádza: \"Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "čl. 88 Ústavy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:51.941843+00:00"}
{"id": "vr31876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31876", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A potom máte daň z príjmov. Aj sa zameriame na daň z príjmov PO, 1% navyše je statický prepočet, hovorí o 100 mil. € (zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu pozn.)", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto som nemohla nikde nájsť. Zvýšená daň z príjmu právnických osôb (23 %), ktorá sa bude platiť od januára 2013 prinesie do štátneho rozpočtu, podľa denníka Pravda , príjmy vo výške 360 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Toto som nemohla nikde nájsť. Zvýšená daň z príjmu právnických osôb (23 %), ktorá sa bude platiť od januára 2013 prinesie do štátneho rozpočtu, podľa denníka Pravda , príjmy vo výške 360 mil. eur."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zvysenie-dane-z-prijmu-firmy-kritizuju-fcv-/sk_ekonomika.asp?c=A120526_110224_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:17.112343+00:00"}
{"id": "vr14791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14791", "speaker": "Anton Hrnko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-hrnko", "statement": "(...) človeka(Mariána Kotlebu, pozn.), ktorý kooperuje s Jobbikom maďarským, robí s ním spolu demonštrácie (...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Doposiaľ prebehla iba jedna demonštrácia, na ktorej sa podielali strany ĽSNS a strana Jobbik spoločne. Išlo o protest proti migrantom v Gabčíkove dňa 1.9.2015, čo naznačuje určitú formu spolupráce o ktorej hovorí Anton Hrnko. Avšak vzhľadom k tomu, že podobná kooperácia medzi jednotlivými stranami sa nie je opakovaná, výrok hodnotíme ako závadzajuci.", "analysis_paragraphs": ["Doposiaľ prebehla iba jedna demonštrácia, na ktorej sa podielali strany ĽSNS a strana Jobbik spoločne. Išlo o protest proti migrantom v Gabčíkove dňa 1.9.2015, čo naznačuje určitú formu spolupráce o ktorej hovorí Anton Hrnko. Avšak vzhľadom k tomu, že podobná kooperácia medzi jednotlivými stranami sa nie je opakovaná, výrok hodnotíme ako závadzajuci."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["protest proti migrantom", "TREND"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1068396/protest-proti-migrantom-kotlebovci-sa-do-gabcikova-nedostali.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:27.078548+00:00"}
{"id": "vr18051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18051", "speaker": "Karol Farkašovský", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-farkasovsky", "statement": "Ale ide o tu voľbu policajného prezidenta. Komisia prvotná (podľa návrhu, pozn.), na ministerstve vnútra, je zložená zo siedmich členov. Tak je to navrhnuté. Dvoch menuje minister vnútra, jedného generálny prokurátor, jedného rektor Policajnej akadémie a ďalší ľudía, ktorí bezprostredne s ministrom nesúvisia. A potom to ide na parlamentný výbor.", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Síce návrh novely zákona o policajnom zbore ešte v čase, kedy Farkašovský výrok povedal, nebol finálny, výrok hodnotíme ako zavádzajúci nie kvôli jeho chýbajúcej finálnej verzii, ale kvôli ľuďom nominujúcim členov komisie na výber policajného prezidenta, ktorí podľa Farkašovského s ministrom vnútra bezprostredne nesúvisia. V overení sme prihliadali na návrh, ktorý na rokovanie vlády predložila ministerka vnútra Denisa Saková v auguste 2018. Farkašovský sa tak ako Rajtár v rovnakej televíznej relácii odvoláva na návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú začalo ministerstvo vnútra pripravovať ešte pod vedením Tomáša Druckera v apríli 2018 ako reakciu na nízku dôveru polícii zo strany verejnosti a stále sa stupňujúci sa hlas protestujúcich na uliciach po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Jednou z požiadavok organizátorov a účastníkov protestov bolo tiež odstúpenie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Drucker oznámil zmeny obsadzovania riadiacich pozícií v policajnom zbore v apríli 2018, návrh chcel predložiť do parlamentu v júni 2018. Gašpara však neodvolal, ešte v apríli 2018 podal demisiu. Návrh novely zákona o policajnom zbore na rokovaní vlády predstavila v auguste 2018 Druckerova nástupkyňa, ministerka Denisa Saková. Novela však čelí nielen kritike verejnosti, konsenzus nepanuje ani medzi koalíciou. Preto je potrebné dodať, že návrh novely zákona pravdepodobne nie je finálny. Jeho verziu, ktorú ministerka vnútra Denisa Saková predložila na rokovanie vlády, vláda stiahla. Premiér Pellegrini sa neskôr v médiách vyjadril , že v stredu 12.9.2018 bude vláda schvaľovať novelu zákona, no napríklad bez funkčného obdobia policajného prezidenta. Takýto materiál však v programe rokovania vlády nebol. Nie je preto presne jednoznačné určiť, čo v novele ostane a čo sa naopak zmení. Podľa pôvodného návrhu z augusta 2018, § 33c: \" Výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru uskutočňuje komisia, ktorá má sedem členov. Dvoch členov komisie menuje minister vnútra Slovenskej republiky a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru. Za člena komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena komisie a je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 33d ods. 1. Generálny prokurátor Slovenskej republiky nesmie za člena komisie vymenovať osobu, ktorá je príslušníkom Policajného zboru.\" Farkašovský vo výroku spomína, že okrem ministra, generálneho prokurátora a rektora Policajnej akadémie nominujú členov komisie ľudia, ktorí bezprostredne s ministrom nesúvisia. Myslel teda samotného prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a odborový orgán. Prezident Policajného zboru by však aj po tejto zmene s ministrom bezprostredne súvisel, keďže ten menuje dvoch členov komisie. Čo sa týka riaditeľa Úradu inšpekčnej služby - podľa Sakovej návrhu zákona § 33f \"(1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.\" Môžeme teda konštatovať, že istým spôsobom aj riaditeľ tejto služby s ministrom bezprostredne súvisí. Odborový orgán zložený prevažne z príslušníkov policajného zboru s ministrom bezprostredne nesúvisí, keďže tí spadajú priamo pod prezidenta Policajného zboru. Časť výroku o parlamentnom výbore je pravdivá a korešponduje so Sakovej návrhom zákona. V ňom podľa § 33a \" (1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len „výbor pre obranu a bezpečnosť“), ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Síce návrh novely zákona o policajnom zbore ešte v čase, kedy Farkašovský výrok povedal, nebol finálny, výrok hodnotíme ako zavádzajúci nie kvôli jeho chýbajúcej finálnej verzii, ale kvôli ľuďom nominujúcim členov komisie na výber policajného prezidenta, ktorí podľa Farkašovského s ministrom vnútra bezprostredne nesúvisia. V overení sme prihliadali na návrh, ktorý na rokovanie vlády predložila ministerka vnútra Denisa Saková v auguste 2018. Farkašovský sa tak ako Rajtár v rovnakej televíznej relácii odvoláva na návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú začalo ministerstvo vnútra pripravovať ešte pod vedením Tomáša Druckera v apríli 2018 ako reakciu na nízku dôveru polícii zo strany verejnosti a stále sa stupňujúci sa hlas protestujúcich na uliciach po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Jednou z požiadavok organizátorov a účastníkov protestov bolo tiež odstúpenie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Drucker oznámil zmeny obsadzovania riadiacich pozícií v policajnom zbore v apríli 2018, návrh chcel predložiť do parlamentu v júni 2018. Gašpara však neodvolal, ešte v apríli 2018 podal demisiu. Návrh novely zákona o policajnom zbore na rokovaní vlády predstavila v auguste 2018 Druckerova nástupkyňa, ministerka Denisa Saková. Novela však čelí nielen kritike verejnosti, konsenzus nepanuje ani medzi koalíciou. Preto je potrebné dodať, že návrh novely zákona pravdepodobne nie je finálny. Jeho verziu, ktorú ministerka vnútra Denisa Saková predložila na rokovanie vlády, vláda stiahla. Premiér Pellegrini sa neskôr v médiách vyjadril , že v stredu 12.9.2018 bude vláda schvaľovať novelu zákona, no napríklad bez funkčného obdobia policajného prezidenta. Takýto materiál však v programe rokovania vlády nebol. Nie je preto presne jednoznačné určiť, čo v novele ostane a čo sa naopak zmení. Podľa pôvodného návrhu z augusta 2018, § 33c: \" Výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru uskutočňuje komisia, ktorá má sedem členov. Dvoch členov komisie menuje minister vnútra Slovenskej republiky a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru. Za člena komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena komisie a je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 33d ods. 1. Generálny prokurátor Slovenskej republiky nesmie za člena komisie vymenovať osobu, ktorá je príslušníkom Policajného zboru.\" Farkašovský vo výroku spomína, že okrem ministra, generálneho prokurátora a rektora Policajnej akadémie nominujú členov komisie ľudia, ktorí bezprostredne s ministrom nesúvisia. Myslel teda samotného prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a odborový orgán. Prezident Policajného zboru by však aj po tejto zmene s ministrom bezprostredne súvisel, keďže ten menuje dvoch členov komisie. Čo sa týka riaditeľa Úradu inšpekčnej služby - podľa Sakovej návrhu zákona § 33f \"(1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.\" Môžeme teda konštatovať, že istým spôsobom aj riaditeľ tejto služby s ministrom bezprostredne súvisí. Odborový orgán zložený prevažne z príslušníkov policajného zboru s ministrom bezprostredne nesúvisí, keďže tí spadajú priamo pod prezidenta Policajného zboru. Časť výroku o parlamentnom výbore je pravdivá a korešponduje so Sakovej návrhom zákona. V ňom podľa § 33a \" (1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len „výbor pre obranu a bezpečnosť“), ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["novely", "Druckera", "požiadavok", "oznámil", "konsenzus", "stiahla.", "vyjadril", "programe", "návrhu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27736", "https://www.etrend.sk/ekonomika/drucker-povedal-ako-chce-menit-policiu-v-maji-to-nestihne.html", "https://dennikn.sk/1086606/gaspar-nemieni-odstupit-a-utoci-na-prezidenta-kisku/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/drucker-povedal-ako-chce-menit-policiu-v-maji-to-nestihne.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483875-novelu-o-policajnom-prezidentovi-predlozim-po-dohode-koalicie-tvrdi-ministerka-vnutra-denisa-sakova/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27736", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483456-policajny-sef-zatial-nebude-mat-urcenu-dlzku-mandatu-budeme-debatovat-tvrdi-premier/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483875-novelu-o-policajnom-prezidentovi-predlozim-po-dohode-koalicie-tvrdi-ministerka-vnutra-denisa-sakova/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-220591?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:30.719371+00:00"}
{"id": "vr34685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34685", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Najväčšie škandály nevznikajú tak, že SIS alebo niekto iný odpočuje nejaký telefonát alebo že by sa komplikovaným spôsobom niečo niekde zisťovalo a preverovalo. Obrovské množstvo škandálov na Slovensku a tých najväčších vzniklo tak, že došla anonymná informácia z nejakého prostredia. Uvediem príklad. Nejaký podnikateľ podporuje politickú stranu a politická strana mu  zrazu nevyjde v ústrety, pretože ten podnikateľ má nejaké predstavy, tak podnikateľ po slovensky povedané praskne tú politickú stranu a niečo na ňu povie. Anonymná informácia teraz.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K overeniu výroku sme nenašli dostatok relevantných informácií vzťahujúcich sa k \"obrovskému množstvu škandálov\".", "analysis_paragraphs": ["K overeniu výroku sme nenašli dostatok relevantných informácií vzťahujúcich sa k \"obrovskému množstvu škandálov\"."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:22.995629+00:00"}
{"id": "vr33191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33191", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pán poslanec Janiš za SDKÚ hneď pri prvej voľbe (generálneho prokurátora, pozn.) navrhoval pána Trnku.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viacero zdrojov potvrdilo ( SITA , SME ), že Stanislav Janiš navrhol pri prvej voľbe generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Komentoval to so slovami: „Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby parlament vybral najlepšieho kandidáta.\"", "analysis_paragraphs": ["Viacero zdrojov potvrdilo ( SITA , SME ), že Stanislav Janiš navrhol pri prvej voľbe generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Komentoval to so slovami: „Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby parlament vybral najlepšieho kandidáta.\""], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SME", "navrhol"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171042-radicova-to-ze-janis-navrhol-trnku-svedci-o-jeho-charaktere/", "http://www.sme.sk/c/5601448/generalneho-prokuratora-koalicia-stale-nema-trnku-nechce.html", "http://www.24hod.sk/janis-z-sdku-navrhuje-za-sefa-prokuratury-trnku-cl137223.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:01.063807+00:00"}
{"id": "vr35812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35812", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "KDH, ktoré na začiatku, keď tá téma vzišla aj vašimi ústami alebo ústami pána Figeľa hovorila, že síce neni to dobré riešenie, ale sme za tú pôžičku a keď ste videli ako ultrapopulistické strany SDKÚ, SaS povedali, že žiadne peniaze Grécku, zrazu váš podpredseda Lipšic vyhlasoval teda, že ani KDH nepodporí pôžičku Grécku.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ ešte 11. mája povedal , že \"Finančná pomoc Grécku je nevítané, ale nevyhnuté riešenie. Vyberáme len z nepríjemných možností, ale každá iná alternatíva je len horšia.\" Daniel Lipšic sa proti “takto navrhnutej pôžičke Grécku\" vyslovil napríklad 12. mája na svojom blogu .", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ ešte 11. mája povedal , že \"Finančná pomoc Grécku je nevítané, ale nevyhnuté riešenie. Vyberáme len z nepríjemných možností, ale každá iná alternatíva je len horšia.\" Daniel Lipšic sa proti “takto navrhnutej pôžičke Grécku\" vyslovil napríklad 12. mája na svojom blogu ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "blogu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/kdh-pozicka-pre-grecko-je-jedine-m/126516-clanok.html", "http://lipsic.blog.sme.sk/c/228561/Hovorime-nie-takto-navrhnutej-pozicke-Grecku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:04.076964+00:00"}
{"id": "vr18149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18149", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "(Vláda, pozn.) dáva ďalšie odvody, zvyšuje poistnú daň, daň z poistenia a tak ďalej.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda (koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd) od svojho nástupu v marci prijala 2016 sedem opatrení, ktorými zvýšila alebo zmenila daň z príjmov a odvody zo zdravotného a sociálneho poistenia. Zvýšila sa aj sadzba spotrebných daní pri motorovom benzíne a nafte a tabakových výrobkov. Zavedený bol odvod z neživotného poistenia pre poisťovne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka daní z príjmov, tak od 1. januára 2018 sa zaviedla daň z dividend, teda z vyplateného podielu zo zisku, pre fyzické osoby vo výške 7 % ( § 15 zákona č. 595/2003 Z.z.). Od 1. januára 2018 sa takisto čiastočne zrušilo oslobodenie od dane pri príležitostných príjmoch do 500 eur. Po novom sa podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. \"za príležitostnú činnosť sa nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu\". Oslobodenie od dane sa môže teda uplatniť len v prípade, že na odmenu do výšky 500 eur nie je uzavretá zmluva, prípadne pokladničný doklad. V prípade zdravotného a sociálneho poistenia sa od 1. januára 2017 podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie poistného do Sociálnej poisťovne na sedemnásobok priemernej mzdy. Od 1. januára 2017 sa takisto úplne zrušil maximálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie. Odvody na zdravotné poistenie sa platia z celkového dosiahnutého vymeriavacieho základu. Ďalšou zmenou platnou od 1. januára 2018 je zvýšenie zdravotných a sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa zvýšili z minimálne 208,16 eur v roku 2017 na 215 eur v roku 2018. Od 1. januára 2018 sa podľa § 13a zákona č. 580/2004 Z.z. zrušila odvodová odpočítateľná položka pre zamestnávateľov za zamestnancov na zdravotné poistenie. Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie sa v súčasnosti vzťahuje iba na odvody zamestnanca. Od 1. januára 2019 sa majú z odmeny profišportovca – zamestnanca platiť odvody na zdravotné i sociálne poistenie v plnej výške. Viacerí majitelia športových klubov vyhlásili, že toto opatrenie pre nich môže znamenať zánik. Od 1. februára 2018 sa § 6 zákona č. 98/2004 Z.z. zvýšila sadzba na motorový benzín, ktorý neobsahuje biopalivo, z pôvodných 550,52 na 554 eur na 1000 litrov. Od 1. februára 2017 sa podľa § 44u zákona č. 106/2004 Z.z. zvýšila sadzba dane z tabaku na 73,90 eura/kg. Medzi poslednými zmenami, ktoré boli prijaté vládou patrí 8-percentná daň z neživotného poistenia, ktorá bola odsúhlasená v máji 2018. Po schválení návrhu 8-percentnej dane z neživotného poistenia Slovenská asociácia poisťovní spustila kampaň, podľa ktorej sa \"vláda novou daňou chystá uvaliť na zodpovedných ľudí a poistky kvôli nej budú drahšie. Nový zákon prináša problematickú retroaktivitu, zvýši poistné a môže mať negatívny dopad na štát, poisťovne aj poistených.\" Podľa Ministerstva financií SR k zvyšovaniu poistiek dôjsť nemusí a ide vraj iba o šírenie paniky zo strany poisťovní. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda (koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd) od svojho nástupu v marci prijala 2016 sedem opatrení, ktorými zvýšila alebo zmenila daň z príjmov a odvody zo zdravotného a sociálneho poistenia. Zvýšila sa aj sadzba spotrebných daní pri motorovom benzíne a nafte a tabakových výrobkov. Zavedený bol odvod z neživotného poistenia pre poisťovne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka daní z príjmov, tak od 1. januára 2018 sa zaviedla daň z dividend, teda z vyplateného podielu zo zisku, pre fyzické osoby vo výške 7 % ( § 15 zákona č. 595/2003 Z.z.). Od 1. januára 2018 sa takisto čiastočne zrušilo oslobodenie od dane pri príležitostných príjmoch do 500 eur. Po novom sa podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. \"za príležitostnú činnosť sa nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu\". Oslobodenie od dane sa môže teda uplatniť len v prípade, že na odmenu do výšky 500 eur nie je uzavretá zmluva, prípadne pokladničný doklad. V prípade zdravotného a sociálneho poistenia sa od 1. januára 2017 podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie poistného do Sociálnej poisťovne na sedemnásobok priemernej mzdy. Od 1. januára 2017 sa takisto úplne zrušil maximálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie. Odvody na zdravotné poistenie sa platia z celkového dosiahnutého vymeriavacieho základu. Ďalšou zmenou platnou od 1. januára 2018 je zvýšenie zdravotných a sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa zvýšili z minimálne 208,16 eur v roku 2017 na 215 eur v roku 2018. Od 1. januára 2018 sa podľa § 13a zákona č. 580/2004 Z.z. zrušila odvodová odpočítateľná položka pre zamestnávateľov za zamestnancov na zdravotné poistenie. Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie sa v súčasnosti vzťahuje iba na odvody zamestnanca. Od 1. januára 2019 sa majú z odmeny profišportovca – zamestnanca platiť odvody na zdravotné i sociálne poistenie v plnej výške. Viacerí majitelia športových klubov vyhlásili, že toto opatrenie pre nich môže znamenať zánik. Od 1. februára 2018 sa § 6 zákona č. 98/2004 Z.z. zvýšila sadzba na motorový benzín, ktorý neobsahuje biopalivo, z pôvodných 550,52 na 554 eur na 1000 litrov. Od 1. februára 2017 sa podľa § 44u zákona č. 106/2004 Z.z. zvýšila sadzba dane z tabaku na 73,90 eura/kg. Medzi poslednými zmenami, ktoré boli prijaté vládou patrí 8-percentná daň z neživotného poistenia, ktorá bola odsúhlasená v máji 2018. Po schválení návrhu 8-percentnej dane z neživotného poistenia Slovenská asociácia poisťovní spustila kampaň, podľa ktorej sa \"vláda novou daňou chystá uvaliť na zodpovedných ľudí a poistky kvôli nej budú drahšie. Nový zákon prináša problematickú retroaktivitu, zvýši poistné a môže mať negatívny dopad na štát, poisťovne aj poistených.\" Podľa Ministerstva financií SR k zvyšovaniu poistiek dôjsť nemusí a ide vraj iba o šírenie paniky zo strany poisťovní. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["§ 15", "§ 8", "§ 138", "zrušil", "zvýšenie", "§ 13a", "profišportovca", "§ 6", "§ 44u", "poistky"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180101.html#paragraf-15", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20181001.html#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170101.html#paragraf-138", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/zmeny-od-01-01.2017/", "https://www.etrend.sk/podnikanie/rok-2018-ake-odvody-do-zdravotnej-a-socialnej-poistovne-platia-zivnostnici.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20180101.html#paragraf-13a", "https://sport.aktuality.sk/c/338451/skolabuju-profesionalne-sportove-kluby-1-januara-2019-i/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/98/20180201.html#paragraf-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/106/20170201.html#paragraf-44u", "https://ekonomika.sme.sk/c/20828262/poistovne-spustaju-kampan-proti-dani-z-poistenia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:52.074662+00:00"}
{"id": "vr27132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27132", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Doteraz vždy NATO používalo bombardovanie, či v Juhoslávii, Iraku, alebo Afganistane.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ja síce pravdou, že v Juhoslávii aj Afganistane NATO používalo letecké útoky, v Iraku však boli jednotky NATO len za účelom trénovania jednotiek irackej vlády. V Juhoslávii ostali mierové jednotky NATO aj po uzavretí Daytonskej mierovej dohody, nie je teda pravdou, že NATO \"vždy\" používa len bombardovanie. Minimálne v prípade Iraku to nebola pravda.", "analysis_paragraphs": ["Ja síce pravdou, že v Juhoslávii aj Afganistane NATO používalo letecké útoky, v Iraku však boli jednotky NATO len za účelom trénovania jednotiek irackej vlády. V Juhoslávii ostali mierové jednotky NATO aj po uzavretí Daytonskej mierovej dohody, nie je teda pravdou, že NATO \"vždy\" používa len bombardovanie. Minimálne v prípade Iraku to nebola pravda."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Operation Deny Flight", "Operation Deliberate Force", "30 obetí", "IFOR", "SFOR", "Kosove", "Human Rights Watch", "prvý prípad", "článok č. 5", "Operation Enduring Freedom", "6. marca", "Francúzsko a Nemecko", "pôsobili"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Deny_Flight", "http://en.wikipedia.org/wiki/1995_NATO_bombing_campaign_in_Bosnia_and_Herzegovina", "http://www.au.af.mil/au/awc/awcgate/au/owen.pdf", "http://en.wikipedia.org/wiki/Implementation_Force", "http://en.wikipedia.org/wiki/SFOR", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_49602.htm?selectedLocale=en", "http://www.hrw.org/reports/2000/nato/Natbm200-01.htm", "http://www.nato.int/docu/update/2001/1001/e1002a.htm", "http://www.nato.int/terrorism/five.htm", "http://www.comw.org/pda/0201oef.html", "http://www.theguardian.com/world/2014/mar/06/nato-attack-kills-five-afghan-troops", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/2364203.stm", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_51978.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:32.151317+00:00"}
{"id": "48346", "numeric_id": 48346, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48346", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Pán Mikulec je toho svetlým príkladom, pretože nielen zlyhal ako šéf krízového štábu, ale zlyhal aj ako človek, klamal a podpisoval za jasne nevýhodné zmluvy s firmou, ktorú doporučil človek, ktorý pomáhal osvetľovať volebnú noc a ktorý má jasné vzťahy, propagoval premiéra Hegera aj premiéra bývalého Matoviča, čiže je to jasný konflikt záujmov a zhadzovať to tým, že len 2000 bolo vyplatené, no bolo vyplatených iba 2.000 EUR, pretože sa na to našťastie čoskoro prišlo.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Mikulec dohodol zmluvu s firmou, ktorá už v minulosti spolupracovala so stranou OĽaNO. Konkrétne firma GD Identity , ktorú vlastní Július Slovák, ozvučovala volebnú noc v centrále OĽaNO. Teraz by mala firma manažovať utečeneckú krízu. Pred voľbami zháňala hlasy pre súčasného premiéra Eduarda Hegera, ktorý priznal, že sa s majiteľom IG Identity pozná. Koalícia Mikulcov výber kritizuje. Firma GD Identity sa podieľa na štátnej zákazke prostredníctvom vybranej firmy Dustream production . Minister vnútra Mikulec to priznal na tlačovej konferencií vo veľkokapacitnom centre v Michalovciach, ďalej dodal, že s nápadom, aby ministerstvo najalo na manažovanie utečeneckej krízy súkromnej firmy, prišiel majiteľ GD Identity a premiérov známy Július Slovák. Mikulec na tlačovke tiež potvrdil, že Slovák poskytol štátu 8 koordinátorov (manažérov), ktorých dokopy vyplatia v hodnote 2000 eur. Celkovo firma Dustream production doteraz vykonala pre štát v práce vo výške 200 tisíc eur , pričom rámcová zmluva je podpísaná na 2,5 mil. eur.\n\nNa obvinenia reagoval po rokovaní vlády minister vnútra Roman Mikulec, ktorí povedal , že štát nepresunul riadenie krízy na súkromné firmy. Súkromné firmu sú len ďalším z komponentov podriadených štátu, tak aby bolo zvládanie humanitárnej pomoci naďalej udržateľné.\n\n„Vzhľadom na obmedzené kapacity ministerstva vnútra, sekcie krízového riadenia i dobrovoľníkov, ale aj vyčerpaných materiálnych kapacít štátnych hmotných rezerv či Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) sme potrebovali subjekt, ktorý tam bude organizovať pomoc a zároveň dokáže ihneď zabezpečiť postele, stany a ďalšie potrebné vybavenie na prijatie utečencov a fungovanie veľkokapacitného centra,“ dodal Mikulec.\n\nS firmou Dustream production je uzavretá rámcová zmluva na 2,5 milióna eur. Firmu odporučil Mikulcovi Július Slovák , ktorý už v minulosti pre stranu OĽaNO pracoval.", "analysis_paragraphs": ["Minister Mikulec dohodol zmluvu s firmou, ktorá už v minulosti spolupracovala so stranou OĽaNO. Konkrétne firma GD Identity , ktorú vlastní Július Slovák, ozvučovala volebnú noc v centrále OĽaNO. Teraz by mala firma manažovať utečeneckú krízu. Pred voľbami zháňala hlasy pre súčasného premiéra Eduarda Hegera, ktorý priznal, že sa s majiteľom IG Identity pozná. Koalícia Mikulcov výber kritizuje. Firma GD Identity sa podieľa na štátnej zákazke prostredníctvom vybranej firmy Dustream production . Minister vnútra Mikulec to priznal na tlačovej konferencií vo veľkokapacitnom centre v Michalovciach, ďalej dodal, že s nápadom, aby ministerstvo najalo na manažovanie utečeneckej krízy súkromnej firmy, prišiel majiteľ GD Identity a premiérov známy Július Slovák. Mikulec na tlačovke tiež potvrdil, že Slovák poskytol štátu 8 koordinátorov (manažérov), ktorých dokopy vyplatia v hodnote 2000 eur. Celkovo firma Dustream production doteraz vykonala pre štát v práce vo výške 200 tisíc eur , pričom rámcová zmluva je podpísaná na 2,5 mil. eur.", "Na obvinenia reagoval po rokovaní vlády minister vnútra Roman Mikulec, ktorí povedal , že štát nepresunul riadenie krízy na súkromné firmy. Súkromné firmu sú len ďalším z komponentov podriadených štátu, tak aby bolo zvládanie humanitárnej pomoci naďalej udržateľné.", "„Vzhľadom na obmedzené kapacity ministerstva vnútra, sekcie krízového riadenia i dobrovoľníkov, ale aj vyčerpaných materiálnych kapacít štátnych hmotných rezerv či Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) sme potrebovali subjekt, ktorý tam bude organizovať pomoc a zároveň dokáže ihneď zabezpečiť postele, stany a ďalšie potrebné vybavenie na prijatie utečencov a fungovanie veľkokapacitného centra,“ dodal Mikulec.", "S firmou Dustream production je uzavretá rámcová zmluva na 2,5 milióna eur. Firmu odporučil Mikulcovi Július Slovák , ktorý už v minulosti pre stranu OĽaNO pracoval."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["firma GD Identity", "vlastní", "Dustream production", "tlačovej konferencií", "200 tisíc eur", "minister vnútra Roman Mikulec, ktorí povedal", "dodal Mikulec.", "rámcová zmluva", "Július Slovák"], "url": ["https://dennikn.sk/2781249/utecenecku-krizu-u-mikulca-riesi-aj-firma-co-ozvucovala-volebnu-noc-olano-heger-sa-pozna-s-majitelom/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=257106&SID=3&P=0", "https://dennikn.sk/minuta/2783690/", "https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=817964696272900", "https://dennikn.sk/minuta/2783690/", "https://slovensko.hnonline.sk/24283129-mikulec-reaguje-na-obvinenia-stat-nepresunul-riadenie-migracnej-krizy-na-sukromnu-firmu", "https://slovensko.hnonline.sk/24283129-mikulec-reaguje-na-obvinenia-stat-nepresunul-riadenie-migracnej-krizy-na-sukromnu-firmu", "https://podnikam.sk/slovnik/ramcova-zmluva/", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:01.432835+00:00"}
{"id": "49064", "numeric_id": 49064, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49064", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nakoniec bol to Smer, za ktorého tie náklady (pozn. potravinárov) išli prudko hore, či už tými spomínanými pokutami a, 1.000.000 EUR za hnedý kaleráb alebo napr. tými kadejakými rôznymi príplatkami, čo napríklad aj pekári potom reálne niektorí museli zatvoriť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014, za ministrovania Ľubomíra Jahnátka, presadil Smer prísne pokuty pre obchodné reťazce. Pokuty mali byť udeľované pri opakovanom a závažnom porušení zákona. Napriek tomu, že takýchto drakonických pokút bolo udelených viac ako štyridsať, vymožená bola iba jedna. V roku 2019 Smer presadil aj vyššie sadzby príplatkov za prácu počas voľných dní a nočnú prácu. To predstavovalo problém najmä pre povolania, ktoré vykonávajú svoju prácu v noci, ako napríklad pekári, ktorým sa markantne zvýšili náklady. Pre menšie pekárne to bolo likvidačné opatrenie a niektoré museli aj zatvoriť prevádzky. Výrok Richard Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2014 minister pôdohospodárstva za Smer Ľubomír Jahnátek zaviedol prísnejšie sankcie pre obchodné reťazce s cieľom zlepšiť kvalitu predávaných výrobkov a uprednostniť predaj domácich výrobkov. Za potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti či hnilé ovocie a zeleninu mohol obchodný reťazec dostať až miliónové pokuty.\n\nOd roku 2014, odkedy sú takzvané miliónové pokuty súčasťou našej legislatívy, tak veterinári udelili vo viac ako 40 pokút, avšak len jeden reťazec pokutu naozaj zaplatil.\n\nPokuty boli nastavené veľmi prísne, dokonca likvidačne, neboli však udeľované za “hnedé kaleráby”. Pokuta v minimálnej výške milión eur mohla byť udelená len, ak inšpekcia zistila opakované závažné pochybenia v priebehu jedného roka. Konkrétne reťazec Billa dostal pokutu za opakované pochybenie - za piškóty a lieskové orechy po dátume minimálnej trvanlivosti.\n\nPočas koaličnej vlády v roku 2019 Smer presadil nové sadzby príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu a nočnú prácu. Podľa novely výška príplatkov ku mzde rastie proporcionálne tomu, ako rastie výška minimálnej mzdy.\n\nPekárom sa tak v priebehu niekoľkých rokoch cena práce za zvýšila takmer o 84 percent. Sektor potravinárstva a pekárstva je veľmi senzitívny na zvyšovanie mzdových nákladov, ktoré súvisia práve s rastom minimálnej mzdy a sociálnych príplatkov naviazaných na zvyšovanie minimálnej mzdy.\n\nV roku 2020 sa objavili prvé správy, že malé pekárne likviduje rast minimálnej mzdy a niektoré kvôli tomu museli aj zatvoriť prevádzky.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014, za ministrovania Ľubomíra Jahnátka, presadil Smer prísne pokuty pre obchodné reťazce. Pokuty mali byť udeľované pri opakovanom a závažnom porušení zákona. Napriek tomu, že takýchto drakonických pokút bolo udelených viac ako štyridsať, vymožená bola iba jedna. V roku 2019 Smer presadil aj vyššie sadzby príplatkov za prácu počas voľných dní a nočnú prácu. To predstavovalo problém najmä pre povolania, ktoré vykonávajú svoju prácu v noci, ako napríklad pekári, ktorým sa markantne zvýšili náklady. Pre menšie pekárne to bolo likvidačné opatrenie a niektoré museli aj zatvoriť prevádzky. Výrok Richard Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2014 minister pôdohospodárstva za Smer Ľubomír Jahnátek zaviedol prísnejšie sankcie pre obchodné reťazce s cieľom zlepšiť kvalitu predávaných výrobkov a uprednostniť predaj domácich výrobkov. Za potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti či hnilé ovocie a zeleninu mohol obchodný reťazec dostať až miliónové pokuty.", "Od roku 2014, odkedy sú takzvané miliónové pokuty súčasťou našej legislatívy, tak veterinári udelili vo viac ako 40 pokút, avšak len jeden reťazec pokutu naozaj zaplatil.", "Pokuty boli nastavené veľmi prísne, dokonca likvidačne, neboli však udeľované za “hnedé kaleráby”. Pokuta v minimálnej výške milión eur mohla byť udelená len, ak inšpekcia zistila opakované závažné pochybenia v priebehu jedného roka. Konkrétne reťazec Billa dostal pokutu za opakované pochybenie - za piškóty a lieskové orechy po dátume minimálnej trvanlivosti.", "Počas koaličnej vlády v roku 2019 Smer presadil nové sadzby príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu a nočnú prácu. Podľa novely výška príplatkov ku mzde rastie proporcionálne tomu, ako rastie výška minimálnej mzdy.", "Pekárom sa tak v priebehu niekoľkých rokoch cena práce za zvýšila takmer o 84 percent. Sektor potravinárstva a pekárstva je veľmi senzitívny na zvyšovanie mzdových nákladov, ktoré súvisia práve s rastom minimálnej mzdy a sociálnych príplatkov naviazaných na zvyšovanie minimálnej mzdy.", "V roku 2020 sa objavili prvé správy, že malé pekárne likviduje rast minimálnej mzdy a niektoré kvôli tomu museli aj zatvoriť prevádzky."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["zaviedol", "udelili", "zistila", "piškóty a lieskové orechy", "presadil", "zvýšila", "likviduje", "zatvoriť"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/yMPdrtQ/jahnatkov-bic-na-obchodne-retazce-konci-milionove-pokuty-budu-od-jula-minulostou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/yMPdrtQ/jahnatkov-bic-na-obchodne-retazce-konci-milionove-pokuty-budu-od-jula-minulostou/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/548145-jahnatek-zaviedol-milionove-pokuty-pre-retazce-teraz-hovori-o-ich-znizovani", "https://index.sme.sk/c/22181280/matecna-chce-od-retazcov-vymoct-milionove-pokuty-nestandardne-kritizuju-pravnici.html", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/priplatky-od-1-5-2019-tabulka", "https://sita.sk/pekarom-sa-cena-prace-za-zamestnanca-zvysi-takmer-o-84-percent-varuju-pred-kolapsom-vo-vyrobe/", "https://e.dennikn.sk/1710157/dopekany-chlieb-namiesto-cerstveho-male-pekarne-likviduje-minimalna-mzda/", "https://www.trend.sk/trend-archiv/pekarne-kvoli-minimalnej-mzde-zatvaraju-prevadzky-vyrobu-zachranuju-hotely"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:47.568184+00:00"}
{"id": "vr36320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36320", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A najlepšie o tom svedčí fakt, že za dva roky sme sa dostali z historicky najnižšieho verejného dlhu aký Slovensko kedy malo oproti HDP, na historicky najvyšší verejný dlh aký kedy Slovensko malo za dva roky. Za dva roky táto vláda dokázala zadĺžiť slovenských občanov o 87 tisíc slovenských korún na občana a teda na štvorčlennú rodinu o 350 tisíc korún.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko zaznamenalo najnižší verejný dlh oproti HDP v roku 1995, kedy dosiahol 22,1%. Najvyšší verejný dlh dosiahlo Slovensko v roku 2000- 50,4%. V období vlády R. Fica Slovensko nedosiahlo ani rekordne nízky ani rekordne vysoký verejný dlh. I. Mikloš neuvádza, ktoré dva roky berie ako referenčné pri zadĺžení občanov v absolútnych číslach. Ak zoberieme porovnanie rokov 2007 a 2009, absolútny dlh narástol z 543,851 mld. Sk na 680,365 mld. Sk. Pri prepočte na obyvateľa sa dlh zvýšil o 25 280 Sk.\n\n(Počet obyvateľov: 5,4 mil. podľa ŠÚ SR , pri výpočtoch boli použité štatistiky MF SR a Eurostat )", "analysis_paragraphs": ["Slovensko zaznamenalo najnižší verejný dlh oproti HDP v roku 1995, kedy dosiahol 22,1%. Najvyšší verejný dlh dosiahlo Slovensko v roku 2000- 50,4%. V období vlády R. Fica Slovensko nedosiahlo ani rekordne nízky ani rekordne vysoký verejný dlh. I. Mikloš neuvádza, ktoré dva roky berie ako referenčné pri zadĺžení občanov v absolútnych číslach. Ak zoberieme porovnanie rokov 2007 a 2009, absolútny dlh narástol z 543,851 mld. Sk na 680,365 mld. Sk. Pri prepočte na obyvateľa sa dlh zvýšil o 25 280 Sk.", "(Počet obyvateľov: 5,4 mil. podľa ŠÚ SR , pri výpočtoch boli použité štatistiky MF SR a Eurostat )"], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "MF SR", "Eurostat"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5639", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina220&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina220&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:52.453352+00:00"}
{"id": "49409", "numeric_id": 49409, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49409", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nevysielali ste, 10-20-tisíc bolo na našich demonštráciách bežne, a keď bude treba, budú opäť v uliciach tí ľudia.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na najväčšom opozičnom proteste 17. novembra 2021 sa podľa odhadov zúčastnilo maximálne 15-tisíc ľudí, protesty však vtedy neorganizovali len politické strany. Na ostatných protestoch sa zúčastňovali stovky až tisíce ľudí. Média vrátane verejnoprávnej RTVS o týchto opozičných protestoch pravidelne informovali v článkoch aj reportážach. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV období 2020 až 2023 sa na Slovensku uskutočnilo niekoľko protestov, ktoré boli organizované alebo sa ich zúčastňovali predstavitelia vtedajšieho opozičného bloku, ale aj mimoparlamentných strán. Protestovalo sa proti covidovým opatreniam, obrannej dohode s USA, aj proti vládnym opatreniam .\n\nTradične protestovalo na výročie Nežnej revolúcie. V roku 2020 sa odohrali pravdepodobne najväčšie opozičné protesty predchádzajúceho volebného obdobia, na účasť vyzýval ľudí vtedy opozičný Smer-SD, mimoparlamentná SNS, ale aj ďalšie opozičné strany. Paralelne sa vtedy odohrávali viaceré zhromaždenia, protest okrem politických strán organizovali aj futbaloví fanúšikovia Ultras Slovan.\n\nMinisterstvo vnútra informovalo , že protestov sa zúčastnilo niekoľko tisíc osôb. Podľa bezpečnostného analytika Martina Královiča celkovo v uliciach protestovalo 10-tisíc až 15-tisíc ľudí. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch aj vo večerných správach, hneď v prvej reportáži (v čase od 3:30).\n\nV roku 2021 boli už opozičné protesty na na výročie Nežnej revolúcie menšie. Podľa informácii médii pred parlamentom protestovali stovky ľudí. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch na spravodajskom portáli aj vo večerných správach (v čase od 1:57). Na 17. novembra 2022 Smer-SD zorganizoval autoprotest s účasťou viac ako 200 áut, o čom tiež RTVS informovala (v čase od 21:29).\n\nTradične sa opozičné protesty konali na Deň Ústavy SR 1. septembra. V roku 2021 zorganizoval Smer-SD protest v Košiciach, na ktorom sa zúčastnilo približne 6-tisíc ľudí a o danom zhromaždení informoval aj portál RTVS . O niečo menej ľudí sa v ten istý deň zúčastnilo aj v Bratislave. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 0:35). O rok na to už bola účasť na proteste slabšia. Na košickom proteste sa 1. septembra 2022 zúčastnilo okolo 2-tisíc ľudí.\n\nRTVS informovala aj o proteste z 26. januára 2022, kedy prišlo opozíciu podporiť približne tisíc ľudí. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 9:43).\n\n26. februára 2022 sa konali protesty proti obrannej zmluve s USA, kde sa zišli stovky ľudí. Verejnoprávna televízia taktiež informovala o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 7:10).\n\nV roku 2022 RTVS tiež informovala o proteste 20.9., ktorý bol organizovaný stranou SMER-SD a Danko na ňom vystúpil pred davom 3-tisíc až 5-tisíc ľudí. Verejnoprávna televízia priniesla reportáž o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 7:32).", "analysis_paragraphs": ["Na najväčšom opozičnom proteste 17. novembra 2021 sa podľa odhadov zúčastnilo maximálne 15-tisíc ľudí, protesty však vtedy neorganizovali len politické strany. Na ostatných protestoch sa zúčastňovali stovky až tisíce ľudí. Média vrátane verejnoprávnej RTVS o týchto opozičných protestoch pravidelne informovali v článkoch aj reportážach. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V období 2020 až 2023 sa na Slovensku uskutočnilo niekoľko protestov, ktoré boli organizované alebo sa ich zúčastňovali predstavitelia vtedajšieho opozičného bloku, ale aj mimoparlamentných strán. Protestovalo sa proti covidovým opatreniam, obrannej dohode s USA, aj proti vládnym opatreniam .", "Tradične protestovalo na výročie Nežnej revolúcie. V roku 2020 sa odohrali pravdepodobne najväčšie opozičné protesty predchádzajúceho volebného obdobia, na účasť vyzýval ľudí vtedy opozičný Smer-SD, mimoparlamentná SNS, ale aj ďalšie opozičné strany. Paralelne sa vtedy odohrávali viaceré zhromaždenia, protest okrem politických strán organizovali aj futbaloví fanúšikovia Ultras Slovan.", "Ministerstvo vnútra informovalo , že protestov sa zúčastnilo niekoľko tisíc osôb. Podľa bezpečnostného analytika Martina Královiča celkovo v uliciach protestovalo 10-tisíc až 15-tisíc ľudí. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch aj vo večerných správach, hneď v prvej reportáži (v čase od 3:30).", "V roku 2021 boli už opozičné protesty na na výročie Nežnej revolúcie menšie. Podľa informácii médii pred parlamentom protestovali stovky ľudí. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch na spravodajskom portáli aj vo večerných správach (v čase od 1:57). Na 17. novembra 2022 Smer-SD zorganizoval autoprotest s účasťou viac ako 200 áut, o čom tiež RTVS informovala (v čase od 21:29).", "Tradične sa opozičné protesty konali na Deň Ústavy SR 1. septembra. V roku 2021 zorganizoval Smer-SD protest v Košiciach, na ktorom sa zúčastnilo približne 6-tisíc ľudí a o danom zhromaždení informoval aj portál RTVS . O niečo menej ľudí sa v ten istý deň zúčastnilo aj v Bratislave. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 0:35). O rok na to už bola účasť na proteste slabšia. Na košickom proteste sa 1. septembra 2022 zúčastnilo okolo 2-tisíc ľudí.", "RTVS informovala aj o proteste z 26. januára 2022, kedy prišlo opozíciu podporiť približne tisíc ľudí. Verejnoprávna televízia informovala o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 9:43).", "26. februára 2022 sa konali protesty proti obrannej zmluve s USA, kde sa zišli stovky ľudí. Verejnoprávna televízia taktiež informovala o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 7:10).", "V roku 2022 RTVS tiež informovala o proteste 20.9., ktorý bol organizovaný stranou SMER-SD a Danko na ňom vystúpil pred davom 3-tisíc až 5-tisíc ľudí. Verejnoprávna televízia priniesla reportáž o protestoch aj vo večerných správach (v čase od 7:32)."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["covidovým", "obrannej dohode", "vládnym opatreniam", "odohrali", "vyzýval", "odohrávali", "viaceré", "informovalo", "protestovalo", "informovala", "2021", "spravodajskom portáli", "večerných správach", "zorganizoval", "informovala", "6-tisíc", "RTVS", "menej", "informovala", "2-tisíc", "proteste", "tisíc", "informovala", "protesty", "informovala", "3-tisíc", "5-tisíc", "priniesla"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2021/07/protesty-pokracuju-demonstranti-hovoria-aj-o-rozlozeni-stanov/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/02/policia-musela-zasahovat-pred-parlamentom-na-proteste-proti-obrannej-dohode-s-usa/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/opozicia-v-kosiciach-kritizovala-vladu-prezidentku-aj-protiruske-sankcie/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prehlad-utorkove-protesty-na-slovensk/508463-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/568420-protesty-proti-matovicovym-opatreniam-vycistime-to-od-podlahy-odkazal-premier/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prehlad-utorkove-protesty-na-slovensk/508463-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/2137350/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=protesty-v-bratislave-17-novembra-nemali-nic-spolocne-s-pokojnym-prejavom", "https://dennikn.sk/2147172/predstavte-si-ze-by-policajti-na-proteste-pokutovali-ruska-len-by-vyvolali-agresiu-vravi-bezpecnostny-analytik/?ref=in", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/249941#148", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/607391-na-protest-pred-parlamentom-prisli-stovky-ludi-smer-si-pripomenul-dubceka/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/11/protestujuci-pri-presune-pred-urad-vlady-blokuju-dopravu/", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/295877#117", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/355368-odstartoval-autoprotest-smeru-sd-fica-mrzi-ze-17-novembra-nemozu-slovaci-oslavovat-demokraciu", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13986/369154#1291", "https://www.topky.sk/cl/10/2176059/V-Kosiciach-sa-dnes-konali-celkovo-tri-protesty--Nechybali-potycky-ci-vymeny-nazorov-", "https://spravy.rtvs.sk/2021/09/v-bratislave-zacali-protesty-ludia-vystupuju-aj-proti-ockovaniu-ci-opatreniam/", "https://dennikn.sk/2522072/na-protestoch-v-kosiciach-a-bratislave-zacali-opat-vytahovat-referendum-fico-hrozi-davom-aj-prezidentke/", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/286161#4", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/opozicia-v-kosiciach-kritizovala-vladu-prezidentku-aj-protiruske-sankcie/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/pred-prezidentskym-palacom-protestovali-ludia-proti-vlade/", "https://hnonline.sk/slovensko/19953869-protest-pred-prezidentskym-palacom-vyse-tisic-ludi-odmietlo-dohodu-s-usa-na-podiu-vystupil-fico-aj-danko", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/305266#584", "https://spravy.rtvs.sk/2022/02/policia-musela-zasahovat-pred-parlamentom-na-proteste-proti-obrannej-dohode-s-usa/", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/307475#436", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/641009-na-protivladny-protest-sa-pripravuje-policia-i-dopravny-podnik/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/hodzovo-namestie-zaplnili-ludia-protestujuci-proti-zdrazovaniu-a-vlade/", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/355551#436"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:39.138025+00:00"}
{"id": "vr29735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29735", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensku sa začína dariť. Budúci rok odhady hovoria 3,6-3,8 % hospodársky rast (Slovenska, pozn.).", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takzvaná zimná hospodárska prognóza EK predpokladala hospodársky rast pre rok 2015 vo výške 2,5 % HDP a v roku 2016 približne 3,2 %. Jarná , a zatiaľ najnovšia, hospodárska prognóza uverejnená v máji predpokladá ešte lepšie výsledky. Rast slovenského hospodárstva v tomto roku by podľa nej mal dosiahnuť 3 % a v budúcom roku 3,4 % HDP. Podľa výsledkov zasadania Výboru pre makroekonomické prognózy z júna má však byť v roku 2016 rast až na úrovni 3,7 % . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Takzvaná zimná hospodárska prognóza EK predpokladala hospodársky rast pre rok 2015 vo výške 2,5 % HDP a v roku 2016 približne 3,2 %. Jarná , a zatiaľ najnovšia, hospodárska prognóza uverejnená v máji predpokladá ešte lepšie výsledky. Rast slovenského hospodárstva v tomto roku by podľa nej mal dosiahnuť 3 % a v budúcom roku 3,4 % HDP. Podľa výsledkov zasadania Výboru pre makroekonomické prognózy z júna má však byť v roku 2016 rast až na úrovni 3,7 % . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["zimná", "Jarná", "výsledkov"], "url": ["http://www.europedirectsnv.eu/?p=2773", "http://ec.europa.eu/slovensko/news/jarna_hospodarska_prognoza2015_sk.htm", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10219"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:07.742124+00:00"}
{"id": "vr38111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38111", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Janiš to urobil v časovej tiesni (navrhol D. Trnku za kandidáta na GP pozn.), keď nebolo jasné kto koho chce vlastne navrhnúť. Povedal to, alebo navrhol to na samom začiatku ešte predtým, ako sme si vypočul kandidátov. Urobil to omnoho skôr ako sme zladili noty v rámci vládnej koalície.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Janiš navrhol D. Trnku, ked koalícia ešte nemala spolocného kandidáta. SITA z dna 20. októbra 2010: \" Koalícia sa nedohodla na predložení spolocného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koalicných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík. 'Zhoda na spolocnom kandidátov nie je a pravdepodobne ani nebude. My sme ponúkali dohodu na jednom kandidátovi, žial takýto návrh nebol prijatý.' Podla predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporit kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované. SDKÚ-DS vlastného kandidáta nepredloží. Jej poslanec Stanislav Janiš však navrhol ako kandidáta súcasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.\"", "analysis_paragraphs": ["Janiš navrhol D. Trnku, ked koalícia ešte nemala spolocného kandidáta. SITA z dna 20. októbra 2010: \" Koalícia sa nedohodla na predložení spolocného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koalicných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík. 'Zhoda na spolocnom kandidátov nie je a pravdepodobne ani nebude. My sme ponúkali dohodu na jednom kandidátovi, žial takýto návrh nebol prijatý.' Podla predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporit kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované. SDKÚ-DS vlastného kandidáta nepredloží. Jej poslanec Stanislav Janiš však navrhol ako kandidáta súcasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/174704/koalicia-kandidata-na-generalneho-prokuratora-nema/?nomobile=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:10.292843+00:00"}
{"id": "vr38901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38901", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Na jedno volné pracovné miesto čaká 49 nezamestnaných.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ostatné dostupné štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z júla 2011 udávajú 386 307 nezamestnaných osôb, počet voľných pracovných miest je 7855.", "analysis_paragraphs": ["Ostatné dostupné štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z júla 2011 udávajú 386 307 nezamestnaných osôb, počet voľných pracovných miest je 7855."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "TASR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2011/Jul2011.ZIP", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1242410"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:10.247838+00:00"}
{"id": "46722", "numeric_id": 46722, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46722", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Výrobca tejto vakcíny Sputnik V automaticky viac-menej pri každom kontrakte, ktorý uzatvára, tak sa snaží v tej danej krajine zabezpečiť aj výrobu.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrobcom ruskej vakcíny Sputnik V je Gamaleyevo národné centrum pre epidemiológiu a mikrobiológiu v spolupráci s Ruským priamym investičným fondom (RDIF). Na oficiálnom webe vakcíny konzorcium uvádza , že pre globálny trh ju budú produkovať partneri v Indii, Brazílii, Číne, Južnej Kórei a v iných krajinách. Výrobcovia tiež uvádzajú , že počnúc februárom 2021 začalo očkovanie touto vakcínou v Bolívii, Alžírsku, Kazachstane, Turkmenistane, Palestíne, Spojených arabských emirátoch, Paraguaji, Maďarsku, Arménsku, Bosne a Hercegovine, Venezuele a v Iráne. Hovorca ruskej vlády Dmitrij Peskov sa začiatkom februára vyjadril, že Rusko by chcelo začať Sputnik V vyrábať aj v zahraničí, keďže dopyt po vakcíne rastie. Gamaleyov inštitút nereagoval na otázku portálu Demagóg.SK, či sa pri uzatváraní zmlúv na dodávku vakcín automaticky snaží o ich výrobu v danej krajine. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Výrobcom ruskej vakcíny Sputnik V je Gamaleyevo národné centrum pre epidemiológiu a mikrobiológiu v spolupráci s Ruským priamym investičným fondom (RDIF). Na oficiálnom webe vakcíny konzorcium uvádza , že pre globálny trh ju budú produkovať partneri v Indii, Brazílii, Číne, Južnej Kórei a v iných krajinách. Výrobcovia tiež uvádzajú , že počnúc februárom 2021 začalo očkovanie touto vakcínou v Bolívii, Alžírsku, Kazachstane, Turkmenistane, Palestíne, Spojených arabských emirátoch, Paraguaji, Maďarsku, Arménsku, Bosne a Hercegovine, Venezuele a v Iráne. Hovorca ruskej vlády Dmitrij Peskov sa začiatkom februára vyjadril, že Rusko by chcelo začať Sputnik V vyrábať aj v zahraničí, keďže dopyt po vakcíne rastie. Gamaleyov inštitút nereagoval na otázku portálu Demagóg.SK, či sa pri uzatváraní zmlúv na dodávku vakcín automaticky snaží o ich výrobu v danej krajine. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["je", "uvádza", "uvádzajú", "Hovorca"], "url": ["https://sputnikvaccine.com/about-us/", "https://sputnikvaccine.com/about-vaccine/", "https://sputnikvaccine.com/partnerships/", "https://www.trend.sk/spravy/rusko-planuje-vyrobu-svojej-vakciny-proti-covidu-rozsirit-zahranicia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:43.324202+00:00"}
{"id": "vr34937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34937", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "napríklad v Bratislave Púčikovi sa ukončilo, rozhodol o tom. Oni nemajú na menovacom dekréte napísané, že od kedy do kedy ste boli menovaní.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stanov SNS : Paragrafu 12, čl. 2: Predseda Krajskej rady SNS je volený a odvolávaný predsedníctvom SNS. Funkčné obdobie v stanovách nie je bližšie upravené. Slota odvolal Púčika , predsedu KR SNS, otvorene podporoval Belousovovú.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stanov SNS : Paragrafu 12, čl. 2: Predseda Krajskej rady SNS je volený a odvolávaný predsedníctvom SNS. Funkčné obdobie v stanovách nie je bližšie upravené. Slota odvolal Púčika , predsedu KR SNS, otvorene podporoval Belousovovú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Podľa stanov SNS", "odvolal Púčika"], "url": ["http://www.sns.sk/dokumenty/stanovy-strany/", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1217085"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:55.806199+00:00"}
{"id": "vr33757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33757", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Ešte na poslednú chvíľu sme nevedeli, že tento bod programu príde na toto rokovanie. Sedeli sme na ústavnoprávnom výbore niečo pred desiatou, dostali sme na stôl pozvánku, že 10:15 bude výbor k tomuto bodu programu. Ani sme to nemali prečítané, čiže mali sme nejakých 15 minút k tomu, aby sme sa pripravili na ďalšie rokovanie.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V návrhu programu v pozvánke predsedu Národnej rady Pavla Pašku na jej 18. schôdzu sa Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov skutočne nenachádza. Neexistuje ale možnosť overiť konkétne časové údaje Gábora Gála v prípade prerokovania spomenutého zákona Ústavnoprávnym výborom, keďže dostupné záznamy o legislatívnom procese daného návrhu zákona NRSR ich neobsahujú. Taktiež je nemožné overiť, kedy sa dozvedel o zaradení tohto bodu programu do rokovania, spomenutý návrh zákona má ale dátum doručenia 26. apríla 2013. Dátum doručenia návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie v danom prípade je z dátumu 30. apríla 2013, tj. z dňa konania schôdze.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu programu v pozvánke predsedu Národnej rady Pavla Pašku na jej 18. schôdzu sa Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov skutočne nenachádza. Neexistuje ale možnosť overiť konkétne časové údaje Gábora Gála v prípade prerokovania spomenutého zákona Ústavnoprávnym výborom, keďže dostupné záznamy o legislatívnom procese daného návrhu zákona NRSR ich neobsahujú. Taktiež je nemožné overiť, kedy sa dozvedel o zaradení tohto bodu programu do rokovania, spomenutý návrh zákona má ale dátum doručenia 26. apríla 2013. Dátum doručenia návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie v danom prípade je z dátumu 30. apríla 2013, tj. z dňa konania schôdze."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["pozvánke", "záznamy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=286#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=481"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:55.520382+00:00"}
{"id": "45230", "numeric_id": 45230, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45230", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ten prieskum, ktorý sme videli (o tom, ktoré krajiny/zoskupenia pomáhajú Slovensku v boji s koronavírusom, pozn.), je mesiac starý.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Online prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal , že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom, hoci naše úrady žiadnu pomoc neevidujú. Oslovovanie respondentov prebiehalo 25. a 26. marca 2020. Juraj Blanár tvrdenie povedal 19. apríla - t.j. o 24 dní (a nie mesiac) neskôr. Napriek tomu ho s ohľadom na ducha povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Online prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal , že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom, hoci naše úrady žiadnu pomoc neevidujú. Oslovovanie respondentov prebiehalo 25. a 26. marca 2020. Juraj Blanár tvrdenie povedal 19. apríla - t.j. o 24 dní (a nie mesiac) neskôr. Napriek tomu ho s ohľadom na ducha povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["ukázal"], "url": ["https://dennikn.sk/1830536/fakty-vs-dojmy-ako-slovensku-realne-pomahaju-rusko-cina-a-europska-unia/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:35.525561+00:00"}
{"id": "vr31253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31253", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sú určité programy na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, vieme aj to, že na ďalšie rozpočtové obdobie EÚ mení sa dotačná politika, to sa nám podarilo vyrokovať na poľnohospodársku dotáciu, to znamená, že tí budú dostávať viac, ktorí okrem pestovania obilia vytvárajú ešte aj pracovné miesta napríklad s tým, že chovajú hospodárske zvieratá a tak ďalej.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že existuje nová dotačná politika v poľnohospodárstve, ktorá sa snaží riešiť situáciu farmárov ale aj nezamestnanosť v agrorezorte. Ministerstvo pôdohospodárstva v júni 2009 informovalo o svojom zámere poskytovať dotáciu farmám na zamestnanca, čo by malo podporiť zamestnanosť. Z uvedeného vyplýva, že úprava, o ktorej hovorí Béla Bugár, že ju vyrokovali oni, bola v skutočnosti vyrokovaná, resp. navrhnutá, za vlády R. Fica. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že existuje nová dotačná politika v poľnohospodárstve, ktorá sa snaží riešiť situáciu farmárov ale aj nezamestnanosť v agrorezorte. Ministerstvo pôdohospodárstva v júni 2009 informovalo o svojom zámere poskytovať dotáciu farmám na zamestnanca, čo by malo podporiť zamestnanosť. Z uvedeného vyplýva, že úprava, o ktorej hovorí Béla Bugár, že ju vyrokovali oni, bola v skutočnosti vyrokovaná, resp. navrhnutá, za vlády R. Fica. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["informovalo"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4906115/nova-dotacia-asi-agrorezort-nespasi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:43.661687+00:00"}
{"id": "vr32416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32416", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tých 9 projektov (žiadajúcich investičné stimuly) sme zdedili z dielne pána ministra Miškova. Povedzte úplne úprimne, že celý tento balík bol na rokovaní vlády za vlády Ivety Radičovej. A Samsungu, ktorý bol konkrétny príklad na udržanie, ste chceli dať.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Kažimír správne uvádza 9 návrhom na poskytnutie investičnej pomoci, ktoré boli navrhnuté ministrom hospodárstva J. Miškovom. P. Kažimír zavádza keď tvrdí, že pôvodný zámer investičnej pomoci bolo udržanie pracovných miest, pretože v návrhu pomoci sa uvádza modernizácia výroby. Je však pravdou, návrh nakoniec neprešiel vládou a bol pozastavený, práve kvôli podozreniu, že v skutočnosti nejde o investičnú pomoc ale len o udržanie pracovných miest. Podľa webovej stránky Úradu vlády SR išlo o tieto projekty:\n\nUvedené projekty sú za súčasnej vlády vypustené z rokovaní. Demagog.sk nezistil, či všetky návrhy na investičnú pomoc boli na rokovaní vlády a aký bol výsledok rokovania.\n\nRokovanie k Návrhu uznesenia vlády SR k materiálu na návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre spoločnosť SAMSUNG Electronic Slovakia s. r. o., bolo podľa webu Úradu vlády SR za vlády Ivety Radičovej prerušené. Cieľom investičnej pomoci bolo: „Modernizácia výroby na výrobu nových modelov LED televízorov a príprava na zavedenie nového typu 3D, SMART a OLED televízorov“\n\nIveta Radičová sa k tejto situácii vyjadrila pre SITA (22.februára):\n\n\"Neodmietli sme poskytnúť túto pomoc, ale máme v tejto veci viacero otáznikov. Ten prvý otáznik je, či ide len o zachovanie existujúcich pracovných miest a ten druhý je, či Samsung bude takto pokračovať po každej investičnej pomoci, to znamená jednu vyčerpá a znovu vláde oznámi, že ak nedáte ďalšiu, tak odídeme. Nepovažujem to za seriózny prístup jednej firmy, povedala Radičová.\"\n\nPodľa premiérky má teraz minister hospodárstva Juraj Miškov doplniť materiál o poskytnutí investičnej pomoci:\n\n\"Pokiaľ sa Samsung obráti na vládu, že skutočne naplní dohodu z roku 2005 o výskumno-vývojovom pracovisku, tak vláda samozrejme môže len a len podporiť takéto aktivity. Ale spôsob, akým teraz predkladá Samsung žiadosť, nezodpovedá kritériám na udelenie investičnej pomoci. Takže pokiaľ pôjde o výskum, o vývoj, o prácu s pridanou hodnotou, nájdeme spôsob podpory,\" konštatovala Radičová.", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír správne uvádza 9 návrhom na poskytnutie investičnej pomoci, ktoré boli navrhnuté ministrom hospodárstva J. Miškovom. P. Kažimír zavádza keď tvrdí, že pôvodný zámer investičnej pomoci bolo udržanie pracovných miest, pretože v návrhu pomoci sa uvádza modernizácia výroby. Je však pravdou, návrh nakoniec neprešiel vládou a bol pozastavený, práve kvôli podozreniu, že v skutočnosti nejde o investičnú pomoc ale len o udržanie pracovných miest. Podľa webovej stránky Úradu vlády SR išlo o tieto projekty:", "Uvedené projekty sú za súčasnej vlády vypustené z rokovaní. Demagog.sk nezistil, či všetky návrhy na investičnú pomoc boli na rokovaní vlády a aký bol výsledok rokovania.", "Rokovanie k Návrhu uznesenia vlády SR k materiálu na návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre spoločnosť SAMSUNG Electronic Slovakia s. r. o., bolo podľa webu Úradu vlády SR za vlády Ivety Radičovej prerušené. Cieľom investičnej pomoci bolo: „Modernizácia výroby na výrobu nových modelov LED televízorov a príprava na zavedenie nového typu 3D, SMART a OLED televízorov“", "Iveta Radičová sa k tejto situácii vyjadrila pre SITA (22.februára):", "\"Neodmietli sme poskytnúť túto pomoc, ale máme v tejto veci viacero otáznikov. Ten prvý otáznik je, či ide len o zachovanie existujúcich pracovných miest a ten druhý je, či Samsung bude takto pokračovať po každej investičnej pomoci, to znamená jednu vyčerpá a znovu vláde oznámi, že ak nedáte ďalšiu, tak odídeme. Nepovažujem to za seriózny prístup jednej firmy, povedala Radičová.\"", "Podľa premiérky má teraz minister hospodárstva Juraj Miškov doplniť materiál o poskytnutí investičnej pomoci:", "\"Pokiaľ sa Samsung obráti na vládu, že skutočne naplní dohodu z roku 2005 o výskumno-vývojovom pracovisku, tak vláda samozrejme môže len a len podporiť takéto aktivity. Ale spôsob, akým teraz predkladá Samsung žiadosť, nezodpovedá kritériám na udelenie investičnej pomoci. Takže pokiaľ pôjde o výskum, o vývoj, o prácu s pridanou hodnotou, nájdeme spôsob podpory,\" konštatovala Radičová."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Úradu vlády SR", "Úradu vlády SR", "SITA", "Miškov"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/659", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20794", "http://spravy.pravda.sk/samsung-zatial-nedostane-investicnu-pomoc-f2t-/sk_ekonomika.asp?c=A120222_155829_sk_ekonomika_p60", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2267&pr=0.1&w_id=3768&tstamp=1349776260&pid=785&cd=3af1aed5821ca266445747ff70901fdc&f=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:47.878201+00:00"}
{"id": "vr35553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35553", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Od roku 1999 som predsedom strany Smer-sociálna demokracia a nemali sme za tých jedenásť rokov žiadny vnútorný problém...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico je predsedom strany Smer už od jej vzniku, teda od roku 1999.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico je predsedom strany Smer už od jej vzniku, teda od roku 1999."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Smer"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/260/profil-strany.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:24.815495+00:00"}
{"id": "48865", "numeric_id": 48865, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48865", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tento týždeň bola zverejnená štúdia, kde sa ukázalo, že nákup obrnených vozidiel za 400-tisíc vyše, tých 8×8 u pána Naďa, bol predražený o 122-tisíc eur.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini v tomto výroku naráža na článok , ktorý 8. februára 2023 zverejnil spravodajský portál Aktuality.sk. Autori článku analyzovali nedávny nákup obrnených vozidiel od fínskej zbrojovky Patria. Nepíšu však, že vozidlá sú predražené, iba uvádzajú, že ich nákup nie je taký výhodný, ako v minulosti verejne prezentoval Jaroslav Naď. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nVeľmi podobný nákup sa chystalo urobiť ministerstvo obrany, ešte za minulej vlády. Jaroslav Naď tento nákup z pozície opozičného politika kritizoval ako predražený. Návrh bývalého ministra obrany Petra Gajdoša nakoniec vtedajšia vláda neodsúhlasila.\n\nNaď pri svojom nástupe plánoval na nákup 76 obrnených vozidiel vyčleniť 332,2 milióna eur, nákup sa však značne predražil. V minulom roku totiž minister obrany, podľa dostupných informácií, podpísal kontrakt na 447 miliónov eur .\n\nV októbri 2021 minister Naď v súvislosti s nákupom obrnených vozidiel hovoril ešte o sume 3 milióny eur za jedno vozidlo a zagarantoval, že súťaž prinesie ešte nižšiu cenu. O rok neskôr však podpísal kontrakt na 4,6 milióna eur za jedno vozidlo, pričom systémová cena predstavuje až 6 miliónov eur za kus. Oproti pôvodným Naďovým plánom sa tak celkový rozpočet na tento kontrakt navýšil o 121,4 mililióna eur, teda približne o sumu, ktorú spomína Peter Pellegrini vo výroku.\n\nJaroslav Naď vyššiu cenu odôvodnuje infláciou ako aj lepšou vybavenosťou vozidiel. „ To znamená medzi rokmi 2018 a 2022 ubehli 4 roky a podľa veľmi striedmych kalkulácii za ten čas máme 20 percentnú infláciu,“ obhajoval Naď nákup vozidiel ešte v septembri v pléne NRSR . Šéf rezortu vtedy argumentoval , že nové vozidlá 8x8 budú mať oproti pôvodne zvažovanej Vydre navyše plne zabudované komunikačné a informačné systémy, integrovaný systém velenia a riadenia, rušičky improvizovaných výbušných zariadení, modernejšiu elektroniku, novú veža, ale aj dizajnové zmeny, ktoré zabezpečia o štyri tony vyššiu plávateľnosť vozidla.\n\nPodľa zdroja portálu Aktuality.sk však mnohé zo spomenutých zmien mali mať už vozidlá, ktoré chcela nakúpiť predošlá vláda. Nárast ceny podľa zdroja článku mohla spôsobiť aj inflácia.\n\nJe teda pravda, že cena spomínaných vozidiel bola vyššia oproti pôvodnému plánu ministra Naďa. Článok však nehovorí o tom, že sú vozidlá predražené, ako tvrdí Peter Pellegrini, ale spochybňuje, že ich nákup je taký výhodný, ako Naď verejne prezentoval. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini v tomto výroku naráža na článok , ktorý 8. februára 2023 zverejnil spravodajský portál Aktuality.sk. Autori článku analyzovali nedávny nákup obrnených vozidiel od fínskej zbrojovky Patria. Nepíšu však, že vozidlá sú predražené, iba uvádzajú, že ich nákup nie je taký výhodný, ako v minulosti verejne prezentoval Jaroslav Naď. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Veľmi podobný nákup sa chystalo urobiť ministerstvo obrany, ešte za minulej vlády. Jaroslav Naď tento nákup z pozície opozičného politika kritizoval ako predražený. Návrh bývalého ministra obrany Petra Gajdoša nakoniec vtedajšia vláda neodsúhlasila.", "Naď pri svojom nástupe plánoval na nákup 76 obrnených vozidiel vyčleniť 332,2 milióna eur, nákup sa však značne predražil. V minulom roku totiž minister obrany, podľa dostupných informácií, podpísal kontrakt na 447 miliónov eur .", "V októbri 2021 minister Naď v súvislosti s nákupom obrnených vozidiel hovoril ešte o sume 3 milióny eur za jedno vozidlo a zagarantoval, že súťaž prinesie ešte nižšiu cenu. O rok neskôr však podpísal kontrakt na 4,6 milióna eur za jedno vozidlo, pričom systémová cena predstavuje až 6 miliónov eur za kus. Oproti pôvodným Naďovým plánom sa tak celkový rozpočet na tento kontrakt navýšil o 121,4 mililióna eur, teda približne o sumu, ktorú spomína Peter Pellegrini vo výroku.", "Jaroslav Naď vyššiu cenu odôvodnuje infláciou ako aj lepšou vybavenosťou vozidiel. „ To znamená medzi rokmi 2018 a 2022 ubehli 4 roky a podľa veľmi striedmych kalkulácii za ten čas máme 20 percentnú infláciu,“ obhajoval Naď nákup vozidiel ešte v septembri v pléne NRSR . Šéf rezortu vtedy argumentoval , že nové vozidlá 8x8 budú mať oproti pôvodne zvažovanej Vydre navyše plne zabudované komunikačné a informačné systémy, integrovaný systém velenia a riadenia, rušičky improvizovaných výbušných zariadení, modernejšiu elektroniku, novú veža, ale aj dizajnové zmeny, ktoré zabezpečia o štyri tony vyššiu plávateľnosť vozidla.", "Podľa zdroja portálu Aktuality.sk však mnohé zo spomenutých zmien mali mať už vozidlá, ktoré chcela nakúpiť predošlá vláda. Nárast ceny podľa zdroja článku mohla spôsobiť aj inflácia.", "Je teda pravda, že cena spomínaných vozidiel bola vyššia oproti pôvodnému plánu ministra Naďa. Článok však nehovorí o tom, že sú vozidlá predražené, ako tvrdí Peter Pellegrini, ale spochybňuje, že ich nákup je taký výhodný, ako Naď verejne prezentoval. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["článok", "kritizoval", "447 miliónov eur", "hovoril", "odôvodnuje", "argumentoval", "Aktuality.sk"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/nNMzgqi/minister-nad-sa-chvali-vyhodnym-nakupom-obrnenych-vozidiel-fakty-vsak-hovoria-nieco-ine/", "https://sita.sk/gajdosovo-ministerstvo-odmieta-akekolvek-podozrenia-a-dalo-preverit-vlastny-tender-na-transportery/", "https://www.aktuality.sk/clanok/FSErr2t/bol-to-narocny-rok-no-jeden-z-najuspesnejsich-pre-rezort-obrany-vobec-zhodnotil-nad/", "https://www.aktuality.sk/clanok/nNMzgqi/minister-nad-sa-chvali-vyhodnym-nakupom-obrnenych-vozidiel-fakty-vsak-hovoria-nieco-ine/", "https://tv.nrsr.sk/transcript?id=270000", "https://www.aktuality.sk/clanok/nNMzgqi/minister-nad-sa-chvali-vyhodnym-nakupom-obrnenych-vozidiel-fakty-vsak-hovoria-nieco-ine/", "https://www.aktuality.sk/clanok/nNMzgqi/minister-nad-sa-chvali-vyhodnym-nakupom-obrnenych-vozidiel-fakty-vsak-hovoria-nieco-ine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:07.476609+00:00"}
{"id": "49156", "numeric_id": 49156, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49156", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "14 000 ľudí bolo zavraždených armádou Ukrajiny na Donbase, ktoré sa diali od 2014-2022, pán redaktor, takto treba vnímať ten konflikt.", "statement_date": "2023-06-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych údajov OSN zahynulo na Donbase od 14. apríla 2014 do 31. decembra 2021 v dôsledku ozbrojeného konfliktu 14 200 až 14 400 ľudí ( pdf , s. 3). Toto číslo zahŕňa 3 404 civilistov, 4 400 príslušníkov ukrajinských síl a približne 6 500 členov milícií, ktoré bojovali na strane pro-ruských separatistov z Doneckej a Luhanskej oblasti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože ide o celkové číslo obetí konfliktu na Donbase a nie o počet obetí, ktoré boli priamo zavraždené armádou Ukrajiny.\n\nOzbrojený konflikt na Donbase sa začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci, ktorí sa v regióne nachádzali kvôli ruskej anexii Krymu. Tento konflikt, ktorý nevyvolala ukrajinská armáda, ale separatisti podporovaní Ruskom, si do roku 2021 vyžiadal celkovo viac ako 14 000 obetí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych údajov OSN zahynulo na Donbase od 14. apríla 2014 do 31. decembra 2021 v dôsledku ozbrojeného konfliktu 14 200 až 14 400 ľudí ( pdf , s. 3). Toto číslo zahŕňa 3 404 civilistov, 4 400 príslušníkov ukrajinských síl a približne 6 500 členov milícií, ktoré bojovali na strane pro-ruských separatistov z Doneckej a Luhanskej oblasti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože ide o celkové číslo obetí konfliktu na Donbase a nie o počet obetí, ktoré boli priamo zavraždené armádou Ukrajiny.", "Ozbrojený konflikt na Donbase sa začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci, ktorí sa v regióne nachádzali kvôli ruskej anexii Krymu. Tento konflikt, ktorý nevyvolala ukrajinská armáda, ale separatisti podporovaní Ruskom, si do roku 2021 vyžiadal celkovo viac ako 14 000 obetí."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pokúsili", "prišli"], "url": ["https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf", "https://www.vox.com/2014/9/3/18088560/ukraine-everything-you-need-to-know", "https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/report/hiding-in-plain-sight/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:22.577405+00:00"}
{"id": "49329", "numeric_id": 49329, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49329", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tých vojenských tajných, ktorých tunelovali podľa NAKA z akcie Vírus práve Kaliňákoví ľudia. Len v tom jednom prípade so škodou 75 miliónov EUR.", "statement_date": "2023-10-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V rámci akcie Vírus NAKA obvinila 16 ľudí, ktorí podľa nej mali v rokoch 2013 až 2020, teda v čase vlády strany Smer, vykonávať ekonomickú trestnú činnosť v oblasti vojenského spravodajstva. Hlavnými aktérmi trestnej činnosti mali byť dvaja bývalí riaditelia vojenského spravodajstva , Ľubomír Skuhra a Ján Balciar spolu s bývalým námestníkom útvaru, Danielom Jackuliakom. Robertovi Kaliňákovi je blízky najmä Ľubomír Shukra , s ktorým sa v minulosti netajili dobrým vzťahom . Hoci má Robert Kaliňák blízky vzťah s jedným z obvinených v rámci akcie Vírus, tak je zavádzajúce označovať vštekých obvinených ako „Kaliňákovi ľudia”.\n\nSkuhra bol kolegom Kaliňákovej manželky, Zuzany, v Slovenskej informačnej služby. Tá ho mala predstaviť bývalému ministrovi vnútra. Naopak bývala partnerka Skuhru, Dušana Višňovská, pôsobila počas vlády Smeru na ministerstve vnútra ako riaditeľka kancelárie.\n\nSkupina obvinených mala medzi rokmi 2013 až 2020 z vojenského spravodajstva odčerpávať finančné prostriedky cez nastrčené firmy. Výška finančnej škody by mala byť najmenej 74 miliónov eur. Táto suma zahŕňa byty, hotovosť, zlatú tehlu či fľašu prémiovej whisky v sume 26-tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["V rámci akcie Vírus NAKA obvinila 16 ľudí, ktorí podľa nej mali v rokoch 2013 až 2020, teda v čase vlády strany Smer, vykonávať ekonomickú trestnú činnosť v oblasti vojenského spravodajstva. Hlavnými aktérmi trestnej činnosti mali byť dvaja bývalí riaditelia vojenského spravodajstva , Ľubomír Skuhra a Ján Balciar spolu s bývalým námestníkom útvaru, Danielom Jackuliakom. Robertovi Kaliňákovi je blízky najmä Ľubomír Shukra , s ktorým sa v minulosti netajili dobrým vzťahom . Hoci má Robert Kaliňák blízky vzťah s jedným z obvinených v rámci akcie Vírus, tak je zavádzajúce označovať vštekých obvinených ako „Kaliňákovi ľudia”.", "Skuhra bol kolegom Kaliňákovej manželky, Zuzany, v Slovenskej informačnej služby. Tá ho mala predstaviť bývalému ministrovi vnútra. Naopak bývala partnerka Skuhru, Dušana Višňovská, pôsobila počas vlády Smeru na ministerstve vnútra ako riaditeľka kancelárie.", "Skupina obvinených mala medzi rokmi 2013 až 2020 z vojenského spravodajstva odčerpávať finančné prostriedky cez nastrčené firmy. Výška finančnej škody by mala byť najmenej 74 miliónov eur. Táto suma zahŕňa byty, hotovosť, zlatú tehlu či fľašu prémiovej whisky v sume 26-tisíc eur."], "analysis_date": "2023-11-06", "analysis_sources": {"text": ["riaditelia", "spravodajstva", "Ľubomír Shukra", "vzťahom", "škody"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23217611/akcia-virus-profil-balciar-skuhra-gucik-kohut-jackuliak.html", "https://domov.sme.sk/c/23217611/akcia-virus-profil-balciar-skuhra-gucik-kohut-jackuliak.html", "https://vs.mosr.sk/riaditel/skuhra/", "https://www.aktuality.sk/clanok/563040/zahadne-komando-sis-kalinak-nechce-povedat-co-robila-u-tajnych-jeho-zena/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/682028-akcia-virus-vojenske-spravodajstvo-vojenski-tajni-jan-balciar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:34.550415+00:00"}
{"id": "48512", "numeric_id": 48512, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48512", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak, ako ste sľubovali odškodniť ľudí, ktorí boli poškodení v nebankovkách a nič ste im nedali. Ale až my sme to splnili.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strana Smer-SD a menovite jej predseda Robert Fico a vtedajší minister financií Ján Počiatek sľúbila v období svojej prvej vlády v rokoch 2006 - 2010 odškodniť klientov nebankových subjektov. Približne 300-tisíc ľudí prišlo o svoje peniaze v roku 2002, keď sa zo dňa na deň zavreli nebankové subjekty.\n\nStrana svoj sľub nedodržala, pretože v nasledujúcich rokoch podali politici strany OĽaNO niekoľko návrhov na vyriešenie problému, ale neboli schválené. Dokonca vo februári 2022 žiadali veritelia nebankoviek súčasnú vládu o posun pri ich odškodení.\n\nStrana OĽaNO sa prvýkrát pokúsila predložiť zákon o odškodnení klientov už v roku 2014. Tento návrh vládny Smer-SD nepodporil .\n\nDruhý pokus o predloženie zákona od hnutia OĽaNO-NOVA prebehol v roku 2017. Návrh sa však nedostal ani do druhého čítania v parlamente.\n\nĎalší návrh predložilo hnutie OĽaNO-NOVA opäť vo februári 2018. Ani tento pokus však neuspel .\n\nPo vstupe hnutia OĽaNO do vlády v roku 2020 však nie je možné tvrdiť, že by sa vo veci odškodnenia klientov podarilo dosiahnuť nejaký posun.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana Smer-SD a menovite jej predseda Robert Fico a vtedajší minister financií Ján Počiatek sľúbila v období svojej prvej vlády v rokoch 2006 - 2010 odškodniť klientov nebankových subjektov. Približne 300-tisíc ľudí prišlo o svoje peniaze v roku 2002, keď sa zo dňa na deň zavreli nebankové subjekty.", "Strana svoj sľub nedodržala, pretože v nasledujúcich rokoch podali politici strany OĽaNO niekoľko návrhov na vyriešenie problému, ale neboli schválené. Dokonca vo februári 2022 žiadali veritelia nebankoviek súčasnú vládu o posun pri ich odškodení.", "Strana OĽaNO sa prvýkrát pokúsila predložiť zákon o odškodnení klientov už v roku 2014. Tento návrh vládny Smer-SD nepodporil .", "Druhý pokus o predloženie zákona od hnutia OĽaNO-NOVA prebehol v roku 2017. Návrh sa však nedostal ani do druhého čítania v parlamente.", "Ďalší návrh predložilo hnutie OĽaNO-NOVA opäť vo februári 2018. Ani tento pokus však neuspel .", "Po vstupe hnutia OĽaNO do vlády v roku 2020 však nie je možné tvrdiť, že by sa vo veci odškodnenia klientov podarilo dosiahnuť nejaký posun."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["sľúbila", "prišlo", "žiadali", "pokúsila", "nepodporil", "prebehol", "nedostal", "predložilo", "neuspel"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/157482/nebankovky-poskodenych-sklamala-koalicia/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/olano-nebankovky-klienti-odskodnenie/104944-clanok.html", "https://index.sme.sk/c/803852/klienti-nebankovych-subjektov-ziadaju-aby-stat-riesil-ich-odskodnenie.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/olano-nebankovky-klienti-odskodnenie/104944-clanok.html", "https://podnikam.sk/stat-neodskodni-klientov-poskodenych-nebankovkami/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-olano-nova-navrhuje-ciastocne-o/257448-clanok.html", "https://banky.sk/ciastocne-odskodnenie-klientov-nebankovych-subjektov-nepreslo/?pg=2", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/457061-olano-navrhuje-ciastocne-odskodnit-klientov-nebankovych-subjektov/", "https://index.sme.sk/c/20760196/navrh-ciastocneho-odskodnenia-klientov-nebankoviek-nepresiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:18.871987+00:00"}
{"id": "vr27638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27638", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "som bol vašou stranou významne atakovaný, keď som zrušil 2 veľké projekty na PPP formu na diaľnici D1. 105 kilometrov postaviť tak, že 30 rokov síce sa starajú o údržbu a prevádzku a predtým o výstavbu a financovanie, ale vyjde to na vyše 500 miliónov ročných splátok, teda 17 miliárd kumulatívne, je trestuhodné a bolo z mojej strany ako ministra zodpovedné to zastaviť, rozbehnúť súťaže a financovanie z eurofondov.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 16. decembra 2010 TASR informovala, že prvý balík projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) by mal stáť v priebehu 30 rokov približne 9 miliárd eur, a tretí balík PPP takmer 8,5 miliardy eur, čo je dokopy takmer 17,5 miliárd eur. Dňa 13. decembra však 2010 vláda I. Radičovej rozhodla, že tretí balík PPP sa konať nebude, keďže vtedajšia vnímala čerpanie z eurofondov ako lacnejšiu alternatívu. Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľa teda upustilo v roku 2009 od PPP projektu na stavbu časti severnej D1. \"Rozhodol som už ďalej nepredlžovať tento proces,\" vyhlásil v danom čase Ján Figeľ. Podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 — 2014 : \"Vláda SR použije na financovanie výstavby i primeranej údržby diaľnic všetky dostupné finančné zdroje, ktoré umožnia realizáciu kvalitných a bezpečných ciest. Dominovať však budú eurofondy a zdroje štátneho rozpočtu. Iné formy financovania ako aj projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) budú hrať doplnkovú úlohu. Pre verejné financie i daňových poplatníkov najvýhodnejší zdroj financovania výstavby cestnej infraštruktúry predstavujú eurofondy. Väčšina tejto sumy sa použije na prioritné úseky diaľnice D1 a tiež dôležité stavby na cestách I. triedy, ktoré idú do výstavby v roku 2011. Na úseky plánované na začatie v roku 2012 a 2013 zostane z doterajšej alokácie zdrojov EÚ na cestnú infraštruktúru iba malá čiastka. V roku 2012 sa plánuje začatie výstavby najnáročnejších a najnákladnejších úsekov diaľnice D1. Je predpoklad, že na financovanie jedného až dvoch z nich bude možné zabezpečiť financovanie realokáciou ešte nečerpaných eurofondov z iných operačných programov…\" Robert Fico naopak označil za hrubú chybu, že bol zrušený PPP balík medzi Ružomberkom a Prešovom. \"Podľa nás to vôbec nie je predražené, naopak, PPP v čase krízy sú najvýhodnejší projekt, lebo dávajú prácu.\" Ján Figeľ uviedol vo svojom tvrdení všetky údaje správne, preto jeho výrok označujeme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 16. decembra 2010 TASR informovala, že prvý balík projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) by mal stáť v priebehu 30 rokov približne 9 miliárd eur, a tretí balík PPP takmer 8,5 miliardy eur, čo je dokopy takmer 17,5 miliárd eur. Dňa 13. decembra však 2010 vláda I. Radičovej rozhodla, že tretí balík PPP sa konať nebude, keďže vtedajšia vnímala čerpanie z eurofondov ako lacnejšiu alternatívu. Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľa teda upustilo v roku 2009 od PPP projektu na stavbu časti severnej D1. \"Rozhodol som už ďalej nepredlžovať tento proces,\" vyhlásil v danom čase Ján Figeľ. Podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 — 2014 : \"Vláda SR použije na financovanie výstavby i primeranej údržby diaľnic všetky dostupné finančné zdroje, ktoré umožnia realizáciu kvalitných a bezpečných ciest. Dominovať však budú eurofondy a zdroje štátneho rozpočtu. Iné formy financovania ako aj projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) budú hrať doplnkovú úlohu. Pre verejné financie i daňových poplatníkov najvýhodnejší zdroj financovania výstavby cestnej infraštruktúry predstavujú eurofondy. Väčšina tejto sumy sa použije na prioritné úseky diaľnice D1 a tiež dôležité stavby na cestách I. triedy, ktoré idú do výstavby v roku 2011. Na úseky plánované na začatie v roku 2012 a 2013 zostane z doterajšej alokácie zdrojov EÚ na cestnú infraštruktúru iba malá čiastka. V roku 2012 sa plánuje začatie výstavby najnáročnejších a najnákladnejších úsekov diaľnice D1. Je predpoklad, že na financovanie jedného až dvoch z nich bude možné zabezpečiť financovanie realokáciou ešte nečerpaných eurofondov z iných operačných programov…\" Robert Fico naopak označil za hrubú chybu, že bol zrušený PPP balík medzi Ružomberkom a Prešovom. \"Podľa nás to vôbec nie je predražené, naopak, PPP v čase krízy sú najvýhodnejší projekt, lebo dávajú prácu.\" Ján Figeľ uviedol vo svojom tvrdení všetky údaje správne, preto jeho výrok označujeme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "upustilo", "Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 — 2014", "označil"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48668590-figel-ppp-projekty-budu-tam-kde-nepomozu-eurofondy", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/figel-zrusil-ppp-projekt-na-severnej-d-jednotke-402944", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135438?prefixFile=m_", "http://www.aktuality.sk/clanok/178674/fico-by-stale-chcel-ppp-projekty-figel-chce-dat-na-dialnice-z-eurofondov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:18.726506+00:00"}
{"id": "vr30221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30221", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak niekomu vadí už aj to, že sa hlásime k odvážnym rozhodnutiam, ktoré sme prijali v pomerne ťažkých rokoch a tieto odvážne rozhodnutia priniesli za 2-3 roky 51 km diaĺníc, tak sa mi to zdá byť naozaj čudné.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rýchlostná cesta R1 \" Pr1bina \" sa skladá z viacerých úsekov: - NITRA-SELENEC - dĺžka 12,6 km - SELENEC - BELADICE - dĺžka 19,0 km - BELADICE - TEKOVSKÉ NEMCE - dĺžka 14,3 km - BANSKÁ BYSTRICA - SEVERNÝ OBCHVAT - 5,7 km Vo výstavbe (odovzdanie júl 2012) Spolu má odovzdaná (28. októbra 2011, výstavba trvala 24 mesiacov) R1 Nitra - Tekovské Nemce dĺžku 45,9 km. Až po odovzdaní úseku R1 Banská Bystrica - severný obchvat (5,7 km) bude mať R1 51,6 km. Nie je jasné, čo má R. Fico na mysli - za posledné 2-3 roky. Preto uvádzame aj výpočet odovzdaných úsekov počas 3 rokov od 2008 do 2010. Uvádzame vystavané (odovzdané) diaľnice za posledné 2-3 roky (2008 - 2010), ktoré zazmluvnila vláda R. Fica, začali stavať počas vlády R. Fica (od 4 júla 2006) a boli dokončené aj po skončení jej funkčného obdobia, kompletný výpočet je nasledovný (navyše je len Stupava): - D1 Sverepec - Vrtižer, I. úsek (km 0,000 - 4,900) - 4,9 km - D1 Sverepec - Vrtižer, II. úsek (km 4,900 - 9,595) - 4.695 km - D1 Studenec - Beharovce - 3,323 km Spolu za rok 2010: 12,918 km 2009 : - R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa - 9,675 km - R1 Kováčová - Banská Bystrica - 15,044 km - R4 Svidník - obchvat (otvorenie úseku presunuté z dôvodu sanácie zosuvov) - 4,573 km - R3 Trstená - obchvat (časť obchvatu) - 7,2 km - D1 Bratislava - Trnava, rozšírenie diaľnice na 6 pruh (+kolektor) - 37,30 km (išlo však len o rozšírenie diaľnice o jeden pruh, kompletné dokončenie stavby aj s kolektorom je plánované na rok 07/2017. Zaradenie medzi dokončené diaľnice je veľmi diskutabilné, pretože v praxi išlo len o \"premaľovanie\" pruhov). Spolu za rok 2009: 36,492 km Napriek tomu, že posledný úsek diaľnice ešte nebol odovzdaný, vzhľadom na ďalšie dokončené diaľničné stavby hodnotíme výrok \"o 51 km diaľnic za 2-3 roky \"ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rýchlostná cesta R1 \" Pr1bina \" sa skladá z viacerých úsekov: - NITRA-SELENEC - dĺžka 12,6 km - SELENEC - BELADICE - dĺžka 19,0 km - BELADICE - TEKOVSKÉ NEMCE - dĺžka 14,3 km - BANSKÁ BYSTRICA - SEVERNÝ OBCHVAT - 5,7 km Vo výstavbe (odovzdanie júl 2012) Spolu má odovzdaná (28. októbra 2011, výstavba trvala 24 mesiacov) R1 Nitra - Tekovské Nemce dĺžku 45,9 km. Až po odovzdaní úseku R1 Banská Bystrica - severný obchvat (5,7 km) bude mať R1 51,6 km. Nie je jasné, čo má R. Fico na mysli - za posledné 2-3 roky. Preto uvádzame aj výpočet odovzdaných úsekov počas 3 rokov od 2008 do 2010. Uvádzame vystavané (odovzdané) diaľnice za posledné 2-3 roky (2008 - 2010), ktoré zazmluvnila vláda R. Fica, začali stavať počas vlády R. Fica (od 4 júla 2006) a boli dokončené aj po skončení jej funkčného obdobia, kompletný výpočet je nasledovný (navyše je len Stupava): - D1 Sverepec - Vrtižer, I. úsek (km 0,000 - 4,900) - 4,9 km - D1 Sverepec - Vrtižer, II. úsek (km 4,900 - 9,595) - 4.695 km - D1 Studenec - Beharovce - 3,323 km Spolu za rok 2010: 12,918 km 2009 : - R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa - 9,675 km - R1 Kováčová - Banská Bystrica - 15,044 km - R4 Svidník - obchvat (otvorenie úseku presunuté z dôvodu sanácie zosuvov) - 4,573 km - R3 Trstená - obchvat (časť obchvatu) - 7,2 km - D1 Bratislava - Trnava, rozšírenie diaľnice na 6 pruh (+kolektor) - 37,30 km (išlo však len o rozšírenie diaľnice o jeden pruh, kompletné dokončenie stavby aj s kolektorom je plánované na rok 07/2017. Zaradenie medzi dokončené diaľnice je veľmi diskutabilné, pretože v praxi išlo len o \"premaľovanie\" pruhov). Spolu za rok 2009: 36,492 km Napriek tomu, že posledný úsek diaľnice ešte nebol odovzdaný, vzhľadom na ďalšie dokončené diaľničné stavby hodnotíme výrok \"o 51 km diaľnic za 2-3 roky \"ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Pr1bina", "Sverepec - Vrtižer, I. úsek (km 0,000 - 4,900)", "Sverepec - Vrtižer, II. úsek (km 4,900 - 9,595)", "Studenec - Beharovce", "Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa", "Kováčová - Banská Bystrica", "Svidník - obchvat (otvorenie úseku presunuté z dôvodu sanácie zosuvov)", "Trstená - obchvat (časť obchvatu)", "Bratislava - Trnava, rozšírenie diaľnice na 6 pruh (+kolektor)"], "url": ["http://www.pr1bina.sk/sk/aktualne-informacie/258-otvarame-pr1binu", "http://www.ndsas.sk/ukoncenie-vystavby/30495s?ids=12328&prm1=1&prm2=121", "http://www.ndsas.sk/ukoncenie-vystavby/30495s?ids=12328&prm1=1&prm2=36", "http://www.ndsas.sk/ukoncenie-vystavby/30495s?ids=12328&prm1=1&prm2=37", "http://www.ndsas.sk/2009-nvd/24532s?ids=12329&prm1=1&prm2=53", "http://www.ndsas.sk/2009-nvd/24532s?ids=12329&prm1=1&prm2=141", "http://www.ndsas.sk/2009-nvd/24532s?ids=12329&prm1=1&prm2=73", "http://www.ndsas.sk/2009-nvd/24532s?ids=12329&prm1=1&prm2=64", "http://www.ndsas.sk/2009-nvd/24532s?ids=12328&prm1=1&prm2=147"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:56.029742+00:00"}
{"id": "vr27701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27701", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slovensko vystavilo záruku pre Grécko 1,3 mld eur ...", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulik spomínal rovnakú sumu 1,3 mld eur aj vo svojom blogu , ale to bolo ešte v októbri 2012. Najaktuálnejší údaj, ktorý sa nám podarilo nájsť však hovorí o sume približne 2 mld eur. Keďže R. Sulík odkazoval na staršie údaje, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulik spomínal rovnakú sumu 1,3 mld eur aj vo svojom blogu , ale to bolo ešte v októbri 2012. Najaktuálnejší údaj, ktorý sa nám podarilo nájsť však hovorí o sume približne 2 mld eur. Keďže R. Sulík odkazoval na staršie údaje, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-04-30", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Pravda"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/310273/Rok-po-pade-vlady.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292304-grecko-bude-potrebovat-treti-balik-financnej-pomoci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:53.784512+00:00"}
{"id": "vr35222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35222", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No tak mimoriadne klesajú, klesli nám asi o 1/3 a teraz sú nejak stabilizované na úrovni 8%", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálnych odhadov (.pdf) agentúry FOCUS by stranu SaS v októbri volilo 8,5% voličov. V septembrový odhad bol 8,3%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálnych odhadov (.pdf) agentúry FOCUS by stranu SaS v októbri volilo 8,5% voličov. V septembrový odhad bol 8,3%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["odhadov"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/126_Preferencie%20politickych%20stran_oktober2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:46.404485+00:00"}
{"id": "49442", "numeric_id": 49442, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49442", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Bývalý predseda Európskej komisie kritizoval Ukrajinu za to, že vlastne nikto netuší, kde tie peniaze na konci dňa končia.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister obrany Robert Kaliňák vo svojom výroku reaguje na kritiku Roberta Fica, ktorý Ukrajinu označil za “najskorumpovanejšiu” na svete.Ukrajina zároveň dlhodobo čelí korupcii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nBývalý šéf európskej komisie Jean-Claude Juncker skutočne kritizoval Ukrajinu pre korupciu. Pre nemecké médium Augsburger Allgemeine povedal , že každý, kto niekedy spolupracoval s Ukrajinou vie, že je „skorumpovaná na všetkých úrovniach spoločnosti.“ Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v januári 2024 priznal , že pri náhodných kontrolách vojenských skladov zistili zlyhania v zabezpečení a zásobovaní ukrajinskej armády. Pri kontrole objavili približne 36,4 milióna eur, ktoré boli spreneverené v korupčnej schéme na nákup delostreleckých granátov pre ozbrojené sily. Podľa ukrajinského generálneho prokurátora sa tieto peniaze vrátia do obranného rozpočtu štátu.\n\nUkrajinské bezpečnostné úrady uviedli , že táto korupčná schéma sa začala v auguste 2022, keď ukrajinskí predstavitelia podpísali zmluvu na delostrelecké granáty v hodnote 1,5 miliardy hrivien (36,45 milióna eur) so zbrojárskou firmou L’Vov Arsenal. Tovar, pre ktorý bola zmluva podpísaná, nebol nikdy doručený a peniaze boli odoslané na rôzne účty na Ukrajine a na Balkáne. Ukrajinská bezpečnostná služba v tejto súvislosti v januári 2024 obvinila päť osôb, v prípade dokázania viny im hrozí 12 rokov väzenia.\n\nRustem Umerov ako šéf obrany nahradil Olexija Reznikova v septembri 2023. Prezident Zelenskyj korupciu ako dôvod výmeny ministra neuviedol , hovoril o potrebe „nového prístupu“ v rezorte. Avšak Reznikov odišiel krátko po sérií medializovaných prípadov korupcie práve na ministerstve obrany. V januári 2023 sa v ukrajinských médiách objavila informácia, že rezort obrany podpísal zmluvu na nákup predražených potravín, cena mala byť dvoj- až trojnásobne vyššia než ceny v obchodoch. Ministerstvo tieto správy označilo za nepravdivé. Reznikov doposiaľ nečelí žiadnym obvineniam.\n\nV tom istom čase vláda odvolala námestníka ministerstva infraštruktúry Vasyla Lozynského, ktorého zadržal ukrajinský národný protikorupčný úrad. Stalo sa tak pre podozrenia z prijímania úplatku vo výške 400 tisíc dolárov v súvislosti s predraženým nákupom zariadenia na výrobu elektrickej energie.\n\nV októbri 2023 ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie informoval , že boli zadržaní dvaja vysokí predstavitelia ukrajinského ministerstva obrany pre podozrenie zo spreneverenia siedmych miliónov dolárov pri nákupe nepriestrelných viest.\n\nPrezident Zelenskyj v auguste 2023 uviedol , že chce parlamentu predložiť návrh zákona, ktorý by korupciu v čase vojny postavil na úroveň vlastizrady. Boj proti korupcii bol aj jednou z tém jeho prezidentskej kampane v roku 2019.", "analysis_paragraphs": ["Minister obrany Robert Kaliňák vo svojom výroku reaguje na kritiku Roberta Fica, ktorý Ukrajinu označil za “najskorumpovanejšiu” na svete.Ukrajina zároveň dlhodobo čelí korupcii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Bývalý šéf európskej komisie Jean-Claude Juncker skutočne kritizoval Ukrajinu pre korupciu. Pre nemecké médium Augsburger Allgemeine povedal , že každý, kto niekedy spolupracoval s Ukrajinou vie, že je „skorumpovaná na všetkých úrovniach spoločnosti.“ Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v januári 2024 priznal , že pri náhodných kontrolách vojenských skladov zistili zlyhania v zabezpečení a zásobovaní ukrajinskej armády. Pri kontrole objavili približne 36,4 milióna eur, ktoré boli spreneverené v korupčnej schéme na nákup delostreleckých granátov pre ozbrojené sily. Podľa ukrajinského generálneho prokurátora sa tieto peniaze vrátia do obranného rozpočtu štátu.", "Ukrajinské bezpečnostné úrady uviedli , že táto korupčná schéma sa začala v auguste 2022, keď ukrajinskí predstavitelia podpísali zmluvu na delostrelecké granáty v hodnote 1,5 miliardy hrivien (36,45 milióna eur) so zbrojárskou firmou L’Vov Arsenal. Tovar, pre ktorý bola zmluva podpísaná, nebol nikdy doručený a peniaze boli odoslané na rôzne účty na Ukrajine a na Balkáne. Ukrajinská bezpečnostná služba v tejto súvislosti v januári 2024 obvinila päť osôb, v prípade dokázania viny im hrozí 12 rokov väzenia.", "Rustem Umerov ako šéf obrany nahradil Olexija Reznikova v septembri 2023. Prezident Zelenskyj korupciu ako dôvod výmeny ministra neuviedol , hovoril o potrebe „nového prístupu“ v rezorte. Avšak Reznikov odišiel krátko po sérií medializovaných prípadov korupcie práve na ministerstve obrany. V januári 2023 sa v ukrajinských médiách objavila informácia, že rezort obrany podpísal zmluvu na nákup predražených potravín, cena mala byť dvoj- až trojnásobne vyššia než ceny v obchodoch. Ministerstvo tieto správy označilo za nepravdivé. Reznikov doposiaľ nečelí žiadnym obvineniam.", "V tom istom čase vláda odvolala námestníka ministerstva infraštruktúry Vasyla Lozynského, ktorého zadržal ukrajinský národný protikorupčný úrad. Stalo sa tak pre podozrenia z prijímania úplatku vo výške 400 tisíc dolárov v súvislosti s predraženým nákupom zariadenia na výrobu elektrickej energie.", "V októbri 2023 ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie informoval , že boli zadržaní dvaja vysokí predstavitelia ukrajinského ministerstva obrany pre podozrenie zo spreneverenia siedmych miliónov dolárov pri nákupe nepriestrelných viest.", "Prezident Zelenskyj v auguste 2023 uviedol , že chce parlamentu predložiť návrh zákona, ktorý by korupciu v čase vojny postavil na úroveň vlastizrady. Boj proti korupcii bol aj jednou z tém jeho prezidentskej kampane v roku 2019."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["označil", "povedal", "priznal", "vrátia", "uviedli", "obvinila", "neuviedol", "objavila", "nečelí", "zadržal", "informoval", "uviedol", "bol"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3649973/", "https://www.trend.sk/spravy/ukrajina-je-cela-skorumpovana-reagoval-byvaly-predseda-europskej-komisie-jej-unijne-ambicie", "https://hnonline.sk/svet/96128328-ukrajina-bojuje-proti-sprenevere-v-prostredi-svojej-armady-kontroly-odhalili-priestupky", "https://www.euronews.com/2024/01/28/ukraine-says-corrupt-officials-stole-40-million-meant-to-buy-arms-for-the-war-with-russia#:~:text=Tovar%20v%C5%A1ak%20nebol%20nikdy%20doru%C4%8Den%C3%BD%20a%20peniaze%20boli%20namiesto%20toho%20odoslan%C3%A9%20na%20r%C3%B4zne%20%C3%BA%C4%8Dty%20na%20Ukrajine%20a%20na%20Balk%C3%A1ne%2C%20uviedli%20vy%C5%A1etrovatelia.%20Ukrajinsk%C3%BD%20gener%C3%A1lny%20prokur%C3%A1tor%20uviedol%2C%20%C5%BEe%20finan%C4%8Dn%C3%A9%20prostriedky%20boli%20medzi%C4%8Dasom%20zabaven%C3%A9%20a%20bud%C3%BA%20vr%C3%A1ten%C3%A9%20do%20obrann%C3%A9ho%20rozpo%C4%8Dtu%20krajiny.", "https://www.euronews.com/2024/01/28/ukraine-says-corrupt-officials-stole-40-million-meant-to-buy-arms-for-the-war-with-russia#:~:text=Bezpe%C4%8Dnostn%C3%A9%20%C3%BArady%20uviedli%2C%20%C5%BEe%20s%C3%BA%C4%8Dasn%C3%A9%20vy%C5%A1etrovanie%20siaha%20do%20augusta%202022%2C%20ke%C4%8F%20predstavitelia%20podp%C3%ADsali%20zmluvu%20na%20delostreleck%C3%A9%20gran%C3%A1ty%20v%20hodnote%201%2C5%20miliardy%20hrivien%20(36%2C45%20mili%C3%B3na%20eur)%20so%20zbroj%C3%A1rskou%20firmou%20%C4%BDvov%20Arsenal.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/697481-online-peniaze-vzali-nedodali-ukrajinska-sbu-vysetruje-podvod-pri-dodavke-granatov/", "https://www.washingtonpost.com/world/2023/09/04/ukraine-oleksii-reznikov-defense-minister/#:~:text=Zelensky%20did%20not,whole%2C%E2%80%9D%20Zelensky%20said.", "https://www.sme.sk/minuta/23117935/ukrajinske-ministerstvo-obrany-poprelo-obvinenia-z-nakupu-predrazenych-potravin", "https://www.aktuality.sk/clanok/fuTLOEX/zamestnanca-ukrajinskeho-ministerstva-obrany-zatkli-pre-obvinenie-z-rozsiahleho-podvodu-pri-nakupe-municie/#:~:text=V%20septembri%20bol%20odvolan%C3%BD%20minister%20obrany%20Olexij%20Reznikov%2C%20ktor%C3%BD%20t%C3%BAto%20funkciu%20zast%C3%A1val%20takmer%20dva%20roky.%20Stalo%20sa%20tak%20po%20s%C3%A9ri%C3%AD%20korup%C4%8Dn%C3%BDch%20a%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%20%C5%A1kand%C3%A1lov%20v%20rezorte%20obrany.%20Vo%C4%8Di%20samotn%C3%A9mu%20Reznikovovi%20v%C5%A1ak%20%C5%BEiadne%20obvinenia%20vznesen%C3%A9%20neboli.", "https://ti-ukraine.org/en/blogs/bribery-in-minregion-what-is-lozynskyi-suspected-of-and-how-he-received-funds/", "https://hn24.hnonline.sk/hn24/96109077-na-ukrajine-zadrzali-dvoch-predstavitelov-rezortu-obrany-podozrivych-zo-sprenevery", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/675918-na-ukrajine-prebieha-ocista-zelenskyj-varuje-vlastizrada-a-korupcia-je-neodpustitelna/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZKdManK/pre-podozrenia-z-korupcie-koncia-viaceri-ukrajinski-politici/#:~:text=na%20politick%C3%BDch%20aktivit%C3%A1ch.-,Zelenskyj%20v%20noci%20na%20utorok%20ozn%C3%A1mil%20zmeny%20v%20ukrajinskej%20vl%C3%A1de%2C%20v,%C4%8Eal%C5%A1ie%20prezidentsk%C3%A9%20vo%C4%BEby%20sa%20maj%C3%BA%20na%20Ukrajine%20kona%C5%A5%20na%20bud%C3%BAci%20rok.,-Z%C3%ADskajte%20k%20ro%C4%8Dn%C3%A9mu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:02.460893+00:00"}
{"id": "vr30625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30625", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja teda potrebujem podčiarknuť to čo som predtým hovoril, že nikdy nešlo do zdravotníctva, ani za vašej vlády, toľko ako je napr. teraz v rozpočte. Na budúci rok 3,8 mld. je naozaj veĺká hodnota.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádzame v analýze podobného výroku Jána Figeľa v diskusii \"V politike\" z tohto týždňa, čo sa týka celkového objemu verejných zdrojov v zdravotníctve, portál TVnoviny uvádza nasledujúce čísla:", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzame v analýze podobného výroku Jána Figeľa v diskusii \"V politike\" z tohto týždňa, čo sa týka celkového objemu verejných zdrojov v zdravotníctve, portál TVnoviny uvádza nasledujúce čísla:"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["portál TVnoviny", "nasledovný"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/cisla-o-nasich-nemocniciach.html", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:16.804419+00:00"}
{"id": "vr27465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27465", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "My uznávame pasy Kosovu.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako v tom čase informovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR, od 14. júla 2012 začalo Slovensko uznávať kosovské pasy, hoci štát samotný neuznalo. Podľa vtedajšieho hovorcu rezortu, \"uznanie cestovných dokladov podľa medzinárodného práva neznamená uznanie entity, ktorá ich vydala. V konkrétnom prípade, uznanie pasov vydaných kosovskými úradmi neznamená, že by Slovensko uznalo nezávislosť Kosova.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako v tom čase informovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR, od 14. júla 2012 začalo Slovensko uznávať kosovské pasy, hoci štát samotný neuznalo. Podľa vtedajšieho hovorcu rezortu, \"uznanie cestovných dokladov podľa medzinárodného práva neznamená uznanie entity, ktorá ich vydala. V konkrétnom prípade, uznanie pasov vydaných kosovskými úradmi neznamená, že by Slovensko uznalo nezávislosť Kosova.\""], "analysis_date": "2014-03-26", "analysis_sources": {"text": ["informovalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6465342/slovensko-uznava-len-kosovske-pasy-stat-nadalej-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:12.831928+00:00"}
{"id": "vr16314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16314", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...v Dánsku je korupcia skoro nulová. A extrémizmus tam rastie...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Dánsko bolo vyhodnotené ako krajina s najmenšou mierou korupcie vo verejnom priestore a zároveň je pravdou, že v Dánsku stúpa popularita krajnej pravice, ktorá sa prejavila vo volebnom úspechu Dánskej ľudovej strany. Vzostup krajnej pravice je fenoménom, ktorý sa týka väčšiny Európy a je spájaný aj s utečeneckou krízou. Prípadné zámery Bélu Bugára poukázať na akýsi kauzálny vzťah medzi korupciou a extrémizmom v odôvodnení tohto výroku nerozoberáme. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Dánsko bolo vyhodnotené ako krajina s najmenšou mierou korupcie vo verejnom priestore a zároveň je pravdou, že v Dánsku stúpa popularita krajnej pravice, ktorá sa prejavila vo volebnom úspechu Dánskej ľudovej strany. Vzostup krajnej pravice je fenoménom, ktorý sa týka väčšiny Európy a je spájaný aj s utečeneckou krízou. Prípadné zámery Bélu Bugára poukázať na akýsi kauzálny vzťah medzi korupciou a extrémizmom v odôvodnení tohto výroku nerozoberáme. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["korupcie", "týka", "dosiahlo", "vzostup", "Dánsko", "proti", "bojuje"], "url": ["https://tradingeconomics.com/denmark/corruption-rank", "https://www.theguardian.com/world/2016/may/25/across-europe-distrust-of-mainstream-political-parties-is-on-the-rise", "https://svet.sme.sk/c/20080658/v-rebricku-vnimania-korupcie-je-najmenej-skorumpovanym-statom-dansko.html#axzz4jGijivHy", "http://www.huffingtonpost.com/entry/europe-right-wing-refugees_us_562e9e64e4b06317990f1922", "https://www.nytimes.com/2015/06/20/world/europe/rise-of-far-right-party-in-denmark-reflects-europes-unease.html?_r=0", "http://www.politico.eu/article/meet-denmarks-new-anti-islam-anti-immigration-anti-tax-party-nye-borgerlige-new-right-pernille-vermund/", "https://dennikn.sk/193845/zo-syrie-rovno-kavu-mentorom-dansku-bojuju-proti-extremistom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:13.758550+00:00"}
{"id": "vr37386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37386", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tuto sa nachádzali svetové ceny potravín v roku 2008, keď bola tiež potravinárska kríza a tu sa nachádzajú ceny potravín dnes. To znamená sme v absolútnom vyjadrení približne na úplne rovnakej úrovni ako to bolo v roku 2008.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií SR každý mesiac predkladá Mesačnú správu o vývoji ekonomiky . Cieľom týchto správ je prezentovať hlavné indikátory, prostredníctvom ktorých monitoruje IFP vývoj reálnej ekonomiky na mesačnej báze. Prvá strana správy obsahuje hlavné posolstvá, ktoré vyplynuli z analýzy mesačných indikátorov. Prehľad býva zostavovaný k 15. Dňu v mesiaci, pretože v tom čase sú už dostupné údaje za väčšinu indikátorov (posun 1 a 1/2 mesiaca).\n\nV najnovšej správe za mesiac január z 8. februára 2011, sa okrem iného píše:\n\n\"V decembri došlo k výraznému rastu cien potravín na mesačnej báze už druhý mesiac v rade (sezónne očistený rast 0,7%, v novembri dosiahol 0,8% ), medziročný rast cien potravín predstavoval v decembri aj vplyvom bázického efektu až 6,7% (november 5.6%). Príspevok potravín k medziročnému rastu cien sa v decembri zvýšil až na 1,1 pb. Ceny potravín sa tak dostali takmer na úroveň z leta 2008 , pričom vývoj na svetových trhoch naznačuje, že budú rásť aj v ďalších mesiacoch.\"", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií SR každý mesiac predkladá Mesačnú správu o vývoji ekonomiky . Cieľom týchto správ je prezentovať hlavné indikátory, prostredníctvom ktorých monitoruje IFP vývoj reálnej ekonomiky na mesačnej báze. Prvá strana správy obsahuje hlavné posolstvá, ktoré vyplynuli z analýzy mesačných indikátorov. Prehľad býva zostavovaný k 15. Dňu v mesiaci, pretože v tom čase sú už dostupné údaje za väčšinu indikátorov (posun 1 a 1/2 mesiaca).", "V najnovšej správe za mesiac január z 8. februára 2011, sa okrem iného píše:", "\"V decembri došlo k výraznému rastu cien potravín na mesačnej báze už druhý mesiac v rade (sezónne očistený rast 0,7%, v novembri dosiahol 0,8% ), medziročný rast cien potravín predstavoval v decembri aj vplyvom bázického efektu až 6,7% (november 5.6%). Príspevok potravín k medziročnému rastu cien sa v decembri zvýšil až na 1,1 pb. Ceny potravín sa tak dostali takmer na úroveň z leta 2008 , pričom vývoj na svetových trhoch naznačuje, že budú rásť aj v ďalších mesiacoch.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Mesačnú správu o vývoji ekonomiky", "január"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7458", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7458&documentId=5563"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:14.968164+00:00"}
{"id": "vr18026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18026", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Druhá vláda Roberta Fica skutočne znížila sadzbu DPH na vybraný okruh základných potravín, avšak v kombinácii s prvou vetou výroku pôsobí celé tvrdenie zavádzajúco. Pri DPH je totiž nutné rozlišovať medzi tzv. základnou sadzbou a sadzbou zníženou, ktorá sa uplatňuje iba na niektoré výrobky, napr. na spomínané potraviny. Vo výroku takéto upozornenie nenájdeme , čo má v konešnom dôsledku vplyv na celkové hodnotenie jeho pravdivosti.Základná sadzba dane z pridanej hodnoty sa, ako ukazuje odborný článok na túto problematiku ( .pdf , s.6), počas pravicových vlád Mikuláša Dzurindu (1998-2006) znížila dokonca dvakrát. V roku 2002 z 23 % na 20 % a v roku 2004 na 19 %. V tomto prípade je výrok bývalého premiéra nepravdivý. Na druhej strane, súbežne so znižovaním základnej sadzby DPH dochádzalo počas tohto obdobia aj k postupnému zvyšovaniu zníženej sadzby na vybrané tovary a služby. Proces napokon dospel až k zrušeniu, resp.zvýšeniu zníženej sadzby na úroveň základnej. Expremiér však toto rozlišovanie vo svojom výroku opomína. Pravicové vlády tak nielen zvyšovali ale i znižovali sadzby DPH. Posledná pravicová vláda, vláda Ivety Radičovej, sa rozhodla zvýšiť základnú sadzbu DPH prostredníctvom jej naviazania na deficit štátneho rozpočtu ( 490/2010 Z.z. , § 85j). Základná sadzba sa zdvihla o jeden percentuálny bod na 20 %. Toto krízové ustanovenie malo platiť do momentu kým deficit štátneho rozpočtu neklesne pod 3%. Napriek tomu, že rétorika vtedajšieho premiéra bola kritická ( SME , 25.7.2013), podobne ako vo výroku, jeho druhá vláda ponechala zvýšenú základnú sadzbu v platnosti až doteraz, t.j.aj po klesnutí deficitu pod 3 % ( č.222/2004 Z.z.O dani z pridanej hodnoty, § 27 ) Aj v tomto kontexte vyznieva hodnotený výrok zavádzajúco. Čo sa týka zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby tú zaviedli opäť vlády Roberta Fica. Jeho prvá vláda zaviedla dokonca tri novely. Prvá znížená sadzba 10 % DPH platila pre lieky a zdravotnícke pomôcky. Druhá sa týkala kníh. Tretie zníženie sadzby DPH sa týkalo vybraných produktov pri predaji z dvora a predstavovalo zníženie celkovo o 13 percentuálnych bodov, z 19 % na 6 %. Túto novelu však zrušila vláda Ivety Radičovej. Ak by sa predseda SMERu vo svojom výroku vyjadril explicitne k zníženej sadzbe DPH pre vybrané tovary a služby jeho výrok by bolo možné ohodnotiť ako pravdivý. V kombinácii so zovšeobecnením danej problematiky a nepravdivým tvrdením, resp. opomenutím faktu, že pravicové vlády znížíli základnú sadzbu dane dvakrát a v roku 2011 ju zvýšili dočasne, s plánom ju neskôr znížiť, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 01.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Druhá vláda Roberta Fica skutočne znížila sadzbu DPH na vybraný okruh základných potravín, avšak v kombinácii s prvou vetou výroku pôsobí celé tvrdenie zavádzajúco. Pri DPH je totiž nutné rozlišovať medzi tzv. základnou sadzbou a sadzbou zníženou, ktorá sa uplatňuje iba na niektoré výrobky, napr. na spomínané potraviny. Vo výroku takéto upozornenie nenájdeme , čo má v konešnom dôsledku vplyv na celkové hodnotenie jeho pravdivosti.Základná sadzba dane z pridanej hodnoty sa, ako ukazuje odborný článok na túto problematiku ( .pdf , s.6), počas pravicových vlád Mikuláša Dzurindu (1998-2006) znížila dokonca dvakrát. V roku 2002 z 23 % na 20 % a v roku 2004 na 19 %. V tomto prípade je výrok bývalého premiéra nepravdivý. Na druhej strane, súbežne so znižovaním základnej sadzby DPH dochádzalo počas tohto obdobia aj k postupnému zvyšovaniu zníženej sadzby na vybrané tovary a služby. Proces napokon dospel až k zrušeniu, resp.zvýšeniu zníženej sadzby na úroveň základnej. Expremiér však toto rozlišovanie vo svojom výroku opomína. Pravicové vlády tak nielen zvyšovali ale i znižovali sadzby DPH. Posledná pravicová vláda, vláda Ivety Radičovej, sa rozhodla zvýšiť základnú sadzbu DPH prostredníctvom jej naviazania na deficit štátneho rozpočtu ( 490/2010 Z.z. , § 85j). Základná sadzba sa zdvihla o jeden percentuálny bod na 20 %. Toto krízové ustanovenie malo platiť do momentu kým deficit štátneho rozpočtu neklesne pod 3%. Napriek tomu, že rétorika vtedajšieho premiéra bola kritická ( SME , 25.7.2013), podobne ako vo výroku, jeho druhá vláda ponechala zvýšenú základnú sadzbu v platnosti až doteraz, t.j.aj po klesnutí deficitu pod 3 % ( č.222/2004 Z.z.O dani z pridanej hodnoty, § 27 ) Aj v tomto kontexte vyznieva hodnotený výrok zavádzajúco. Čo sa týka zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby tú zaviedli opäť vlády Roberta Fica. Jeho prvá vláda zaviedla dokonca tri novely. Prvá znížená sadzba 10 % DPH platila pre lieky a zdravotnícke pomôcky. Druhá sa týkala kníh. Tretie zníženie sadzby DPH sa týkalo vybraných produktov pri predaji z dvora a predstavovalo zníženie celkovo o 13 percentuálnych bodov, z 19 % na 6 %. Túto novelu však zrušila vláda Ivety Radičovej. Ak by sa predseda SMERu vo svojom výroku vyjadril explicitne k zníženej sadzbe DPH pre vybrané tovary a služby jeho výrok by bolo možné ohodnotiť ako pravdivý. V kombinácii so zovšeobecnením danej problematiky a nepravdivým tvrdením, resp. opomenutím faktu, že pravicové vlády znížíli základnú sadzbu dane dvakrát a v roku 2011 ju zvýšili dočasne, s plánom ju neskôr znížiť, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 01.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-01", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "490/2010 Z.z.", "SME", "č.222/2004 Z.z.O dani z pridanej hodnoty,", "§ 27", "Prvá", "Tretie", "Túto"], "url": ["http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/20110101.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/6880941/fico-dph-neznizi-za-radicovej-zvysenie-kritizoval.html", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2018/2018.01.12_SPRIEVODCA%20DANAMI_%20DPH.pdf", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2018/2018.01.12_SPRIEVODCA%20DANAMI_%20DPH.pdf", "https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/63499/1/2", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/189/category/dan-z-pridanej-hodnoty/article/sadzby-dph-sr-2010.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/338/category/dan-z-pridanej-hodnoty/article/sadzby-dph-sr-2011.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:30.443005+00:00"}
{"id": "vr15228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15228", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...Rakúsko malo tú odvahu zorganizovať konferenciu krajín západného Balkánu a tam sa dohodlo, že Macedónsko uzavrie macedónsko-grécku hranicu...", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rakúsko 24. februára 2016 zorganizovalo vo Viedni konferenciu s názvom Managing Migration Together, za prítomnosti deviatich balkánskych krajín. Grécko na toto stretnutie ministrov vnútra a ministrov zahraničných vecí prizvané nebolo. Po mítingu predstavitelia Macedónska nasledovali príklad Slovinska a rozhodli, že hranice s Gréckom uzatvoria pre ďalších utečencov. Nič nenasvedčuje k tomu, že balkánske krajiny sa na tomto postupe dohodli na konferencii, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko 24. februára 2016 zorganizovalo vo Viedni konferenciu s názvom Managing Migration Together, za prítomnosti deviatich balkánskych krajín. Grécko na toto stretnutie ministrov vnútra a ministrov zahraničných vecí prizvané nebolo. Po mítingu predstavitelia Macedónska nasledovali príklad Slovinska a rozhodli, že hranice s Gréckom uzatvoria pre ďalších utečencov. Nič nenasvedčuje k tomu, že balkánske krajiny sa na tomto postupe dohodli na konferencii, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["konferenciu", "Grécko", "Slovinska", "uzatvoria", "podnet", "vyhlásení", "Slovinsko", "summite", "objasnil"], "url": ["http://www.nytimes.com/2016/02/25/world/europe/refugees-migrants-austria-greece.html?_r=0", "http://uk.reuters.com/article/uk-europe-migrants-austria-idUKKCN0VX1C5", "http://www.balkaninsight.com/en/article/turkey-wants-money-visa-liberalization-in-exchange-for-deal-on-migrants-03-07-2016", "http://www.balkaninsight.com/en/article/balkan-migrants-rute-is-no-more-slovenia-declares-03-09-2016-1", "https://www.bmeia.gv.at/en/the-ministry/press/announcements/2016/02/managing-migration-together/", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6481-2016-INIT/en/pdf", "http://www.balkaninsight.com/en/article/turkey-wants-money-visa-liberalization-in-exchange-for-deal-on-migrants-03-07-2016", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/03/07-tusk-remarks-eu-turkey-meeting/", "http://www.balkaninsight.com/en/article/balkan-migrants-rute-is-no-more-slovenia-declares-03-09-2016-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:00.131788+00:00"}
{"id": "vr27109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27109", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Aj za vašej vlády pán predseda (vlády, pozn.) vznikali projekty, kedy sme museli dokonca peniaze vracať, stačilo by teraz povedať dve slová že sociálne podniky.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou , že Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mld. eur v roku 2009. Taktiež sa hovorí o 8 sociálnych podnikoch , ktoré počas prvej Ficovej vlády sprevádzali škandály. Podarilo sa nám nájsť aj zdroj, ktorý potvrdzuje, že sociálne podniky nakoniec neboli preplatené zo zdrojov EÚ a museli byť pokryté zo štátneho rozpočtu SR, čo znamená že sme o dané eurofondy prišli, napriek tomu, že sme ich technicky nevracali, pretože mali byť prefinancované neskôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou , že Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mld. eur v roku 2009. Taktiež sa hovorí o 8 sociálnych podnikoch , ktoré počas prvej Ficovej vlády sprevádzali škandály. Podarilo sa nám nájsť aj zdroj, ktorý potvrdzuje, že sociálne podniky nakoniec neboli preplatené zo zdrojov EÚ a museli byť pokryté zo štátneho rozpočtu SR, čo znamená že sme o dané eurofondy prišli, napriek tomu, že sme ich technicky nevracali, pretože mali byť prefinancované neskôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["pravdou", "podnikoch", "SITA", "Pravda", "Utilization of Eurofonds in Slovakia"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5238093/socialne-podniky-nam-eurofondy-asi-nevezmu.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/301969-socialne-podniky-na-druhy-pokus-vyhnu-sa-skandalom/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6787724/pre-chyby-musime-vratit-vyse-tri-miliony-z-eurofondov.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/301969-socialne-podniky-na-druhy-pokus-vyhnu-sa-skandalom/", "http://www.institute.sk/upload/pdf/Paper_Eurofunds_Conservative_Institute.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:37.289861+00:00"}
{"id": "vr30498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30498", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Začiatkom tohto týždňa sa udiali v parlamente dve veci, ktoré situáciu podľa mňa vážne skomplikovali. A druhou vecou bolo, jednou z tých požiadaviek bolo navýšenie rozpočtu a navýšenie platieb za poistencov štátu. KDH poslanec KDH dal návrh na zvýšenie percenta za poistencov štátu na 4,37, celý Smer-SD zahlasoval za to a samotné KDH sa zachovalo farizejsky a tento návrh zablokovalo. Čím ide do zdravotníctva za poistencov štátu iba 4 %.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaný návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu dal poslanec KDH Alojz Přídal. Návrh, ktorý mal navýšiť platby na 4,37%, podal cez zákon o podmienkach prevádzky vozidiel. Návrh nebol schválený.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu dal poslanec KDH Alojz Přídal. Návrh, ktorý mal navýšiť platby na 4,37%, podal cez zákon o podmienkach prevádzky vozidiel. Návrh nebol schválený."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["HNonline", "tu"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53896110-poslanci-nezvysili-odvod-za-poistencov-statu-nehlasovalo-zan-ani-kdh", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:43.846309+00:00"}
{"id": "vr25862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25862", "speaker": "Lukáš Sisák", "speaker_party": "KSS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-sisak", "statement": "Ku septembru má Slovensko 406 tisíc nezamestnaných.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lukáš Sisák uvádza správny údaj, podľa ÚPSVaR , ktorý eviduje nezamestnaných, je tento počet ku koncu septembra 2013 skutočne 406 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Lukáš Sisák uvádza správny údaj, podľa ÚPSVaR , ktorý eviduje nezamestnaných, je tento počet ku koncu septembra 2013 skutočne 406 tisíc."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:20.251931+00:00"}
{"id": "vr38118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38118", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Bolo obstarávanie (na výber budovy pre DR SR pozn.), ktoré má svoje pravidlá, špecifické pravidlá podľa toho o aký druh obstarávania ide.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME : \"Pokial viem, boli tam štyria uchádzaci a toto boli relevantné dve ponuky,' poznamenal v pondelok Mikulcík o firmách Nitra Invest a VSH.\" Avšak z dokumentov, ktoré riaditelstvo zverejnilo, vyplýva, že vlani vyhodnocovali ponuky na prenájom od štyroch firiem – VSH development, Immo V., Cassovar Bussiness Center a Columba. Ako vidíme Nitra Invest v zozname nefiguruje. Podla týchto informácií nebola Nitra Invest vybratá na základe minulej sútaže, organizovanej vedením dosadeným minulou vládou .Akým typom sútaže a spomedzi kolkých ponúk bola firma Nitra Invest vybraná dosial nie je úplne presne známe. Zákon c.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf) § 24 Postupy vo verejnom obstarávaní pripúšta nasledovné postupy: \"(1) Postupy vo verejnom obstarávaní sú a) verejná sútaž, b) užšia sútaž, c) rokovacie konania, d) sútažný dialóg.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME : \"Pokial viem, boli tam štyria uchádzaci a toto boli relevantné dve ponuky,' poznamenal v pondelok Mikulcík o firmách Nitra Invest a VSH.\" Avšak z dokumentov, ktoré riaditelstvo zverejnilo, vyplýva, že vlani vyhodnocovali ponuky na prenájom od štyroch firiem – VSH development, Immo V., Cassovar Bussiness Center a Columba. Ako vidíme Nitra Invest v zozname nefiguruje. Podla týchto informácií nebola Nitra Invest vybratá na základe minulej sútaže, organizovanej vedením dosadeným minulou vládou .Akým typom sútaže a spomedzi kolkých ponúk bola firma Nitra Invest vybraná dosial nie je úplne presne známe. Zákon c.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf) § 24 Postupy vo verejnom obstarávaní pripúšta nasledovné postupy: \"(1) Postupy vo verejnom obstarávaní sú a) verejná sútaž, b) užšia sútaž, c) rokovacie konania, d) sútažný dialóg.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME", "Zákon c.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5848851/radicova-je-o-kauze-prenajmu-ticho.html", "http://www.uvo.gov.sk/download/legislativa/z25_2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:11.970755+00:00"}
{"id": "45680", "numeric_id": 45680, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45680", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja si to uvedomujem, že veľká väčšina obyvateľstva tie prieskumy sú jasné, možno 70-80 % chce mať tie obchody v nedeľu zavreté.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V májovom prieskume agentúry 2muse 80 % respondentov (z dopytovaných 1000) uviedlo, že jednoznačne alebo skôr podporujú nedeľné zatvorenie obchodov. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V májovom prieskume agentúry 2muse 80 % respondentov (z dopytovaných 1000) uviedlo, že jednoznačne alebo skôr podporujú nedeľné zatvorenie obchodov. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["prieskume"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/552014-nedelny-predaj-ludia-su-podla-prieskumu-za-zatvorene-obchody/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:59.381380+00:00"}
{"id": "vr16142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16142", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Poslanec Mazurek ani Mizík sa nedopustili porušenia trestného zákona (...) pretože nenaplnili žiadnu skutkovú podstatu zo žiadnych trestných činov, ktoré dnes aj po tej schválenej Žitňanskej novele protiextrémistickej, ktoré dnes v zákonníku sú schválené.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákon č. 316/2016 Z.z. (Trestný zákon) pojednáva aj o protiextrémistickej legislatíve, kde sú definované trestné činy extrémizmu. To, či poslanci ĽSNS, Milan Mazurek a Stanislav Mizík svojimi výrokmi porušili trestný zákon môžu určiť jedine orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Je potrebné však dodať, že poslanci Národnej rady nemôžu byť trestné stíhaní za výroky prednesené v NRSR alebo v jej orgáne, podliehajú len disciplinárnej právomoci NRSR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zákon je účinný od 1. januára 2017, návrh novely zákona bol chválený 25. októbra 2016 na 10. schôdzi NR SR. V slovenskej legislatíve sú definované trestné činy extrémizmu, extrémistická skupina, materiál ako aj motívy činu. Samotný pojem však v zákone definovaný nie je. Medzi hlavné zmeny v zákone patrí napríklad trestanie samotnej propagácie a podpory hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu ľudských práv. Novela zákona je však kritizovaná najmä pre príliš široké ponímanie extrémizmu a možné zneužitie. Poslanci Milan Mazurek a Stanislav Mizík sa v októbri na zasadnutí NR SR v minulom roku vyjadrili o islame ako o \"krutom, odpornom a neľudskom politickom systéme\" a že islam je \"satansko-pedofilné dielo diabla\" . Poslanci dostali možnosť ospravedlniť sa za tieto výroky, avšak neurobili tak. Za tieto vyjadrenia podal na poslancov podnet predseda SNS a NR SR Andrej Danko a Mandátový a imunitný výbor poslancom za ich výroky udelil pokutu tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 316/2016 Z.z. (Trestný zákon) pojednáva aj o protiextrémistickej legislatíve, kde sú definované trestné činy extrémizmu. To, či poslanci ĽSNS, Milan Mazurek a Stanislav Mizík svojimi výrokmi porušili trestný zákon môžu určiť jedine orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Je potrebné však dodať, že poslanci Národnej rady nemôžu byť trestné stíhaní za výroky prednesené v NRSR alebo v jej orgáne, podliehajú len disciplinárnej právomoci NRSR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zákon je účinný od 1. januára 2017, návrh novely zákona bol chválený 25. októbra 2016 na 10. schôdzi NR SR. V slovenskej legislatíve sú definované trestné činy extrémizmu, extrémistická skupina, materiál ako aj motívy činu. Samotný pojem však v zákone definovaný nie je. Medzi hlavné zmeny v zákone patrí napríklad trestanie samotnej propagácie a podpory hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu ľudských práv. Novela zákona je však kritizovaná najmä pre príliš široké ponímanie extrémizmu a možné zneužitie. Poslanci Milan Mazurek a Stanislav Mizík sa v októbri na zasadnutí NR SR v minulom roku vyjadrili o islame ako o \"krutom, odpornom a neľudskom politickom systéme\" a že islam je \"satansko-pedofilné dielo diabla\" . Poslanci dostali možnosť ospravedlniť sa za tieto výroky, avšak neurobili tak. Za tieto vyjadrenia podal na poslancov podnet predseda SNS a NR SR Andrej Danko a Mandátový a imunitný výbor poslancom za ich výroky udelil pokutu tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "návrh", "hlavné zmeny", "Poslanci", "vyjadrili", "ospravedlniť", "neurobili", "podnet", "pokutu"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2016-316", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=174", "http://ippr.sk/c/189-novela-trestneho-zakona-extremizmus", "https://www.youtube.com/watch?v=PSEcBCe2zGQ", "https://www.aktuality.sk/clanok/461143/kotlebovci-mazurek-a-mizik-zaplatia-pokutu-1000-eur-za-hanlive-vyroky/", "https://dennikn.sk/minuta/672332/", "https://www.youtube.com/watch?v=Tdp_fRDTXJ0", "https://www.webnoviny.sk/kotlebovci-mizik-a-mazurek-zaplatia-pokutu-1000-eur-za-svoje-vyroky/", "https://dennikn.sk/minuta/726898/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:28.001141+00:00"}
{"id": "vr34560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34560", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme už raz zažili, keď sa mal zvoliť pán prezident v parlamente a bola to a nedošlo k zvoleniu prezidenta a prijal sa potom mechanizmus a zmena voľby tou známou priamou voľbou, teda od občanov.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednalo sa o obdobie po skončení mandátu prezidenta Michala Kováča. Parlament sa o voľbu viackrát pokúšal, avšak neúspešne. Po zmene hlasovania bol v roku 1999 zvolený Rudolf Schuster. Stručný priebeh, ktorý opisuje zmenu voľby a politické okolnosti nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Jednalo sa o obdobie po skončení mandátu prezidenta Michala Kováča. Parlament sa o voľbu viackrát pokúšal, avšak neúspešne. Po zmene hlasovania bol v roku 1999 zvolený Rudolf Schuster. Stručný priebeh, ktorý opisuje zmenu voľby a politické okolnosti nájdete tu ."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.cpssu.org/view.php?cisloclanku=2004032001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:38.709654+00:00"}
{"id": "vr29227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29227", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...50 000 pracovných miest sa vytvorilo v minulom roku.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nakoľko zatiaľ nie sú dostupné údaje o vývoji zamestnanosti v roku 2014, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podľa správy (.pdf, s. 4) Výboru pre makroekonomické prognózy sa predpokladá, že v roku 2014 stúpla zamestnanosť o 1,1 %. V roku 2013 bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku v priemere 2 176 053 zamestnaných osôb, nárast o 1,1 % by tak znamenal necelých 24-tisíc nových pracovných miest, čo je približne polovica toho, čo uvádza Kažimír. V novembri 2014 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter na tlačovej konferencii uviedol , že na Slovensku v roku 2014 vzniklo 51-tisíc nových pracovných miest, a ako zdroj informácie označil Sociálnu poisťovňu. Z vyhlásenia však nie je jasné, či sa jedná o nárast v počte pracujúcich o 51-tisíc, alebo o 51-tisíc nových evidovaných pracovných zmlúv. Táto informácia taktiež zatiaľ nie je podložená dostupnými oficiálnymi údajmi. Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko zatiaľ nie sú dostupné údaje o vývoji zamestnanosti v roku 2014, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podľa správy (.pdf, s. 4) Výboru pre makroekonomické prognózy sa predpokladá, že v roku 2014 stúpla zamestnanosť o 1,1 %. V roku 2013 bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku v priemere 2 176 053 zamestnaných osôb, nárast o 1,1 % by tak znamenal necelých 24-tisíc nových pracovných miest, čo je približne polovica toho, čo uvádza Kažimír. V novembri 2014 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter na tlačovej konferencii uviedol , že na Slovensku v roku 2014 vzniklo 51-tisíc nových pracovných miest, a ako zdroj informácie označil Sociálnu poisťovňu. Z vyhlásenia však nie je jasné, či sa jedná o nárast v počte pracujúcich o 51-tisíc, alebo o 51-tisíc nových evidovaných pracovných zmlúv. Táto informácia taktiež zatiaľ nie je podložená dostupnými oficiálnymi údajmi. Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Štatistického úradu", "uviedol"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10080", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/od-zaciatku-roka-vzniklo-u-nas-viac-ako-50-tisic-novych-pracovnych-miest-636460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:09.627764+00:00"}
{"id": "vr14648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14648", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "My sme spustili proti povinným kvótam aj podpisovú akciu, 80 000 hlasov a už možno aj viac.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Doposiaľ nie je známe, koľko ľudí presne podpísalo petíciu do dnešného dňa, posledná oficiálna informácia je zo 17. februára 2016 a hovorí o 70 000 podpisoch. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko na základe mailovej komunikácie môžeme potvrdiť, že petíciu v súčasnosti podpísalo viac ako 80-tisíc občanov. Petíciu proti prerozdeľovaniu utečencov už v novembri roku 2015 podpísalo viac ako 12-tisíc občanov. Potrebný počet podpisov je 10 000, ten teda už SMK prekročilo v novembri. O petícii vtedy písali aj svojej oficiálnej stránke ( TASR ): \" Odovzdaním petície však SMK s ich zbieraním neprestáva. “Chceme pokračovať ďalej,” uviedol Berényi. Zvyšné hlasy buď potom na ministerstve doložia, alebo budú slúžiť ako argument v prípade, že sa strana dostane do parlamentu. Petícia “vo verejnom a spoločenskom záujme” sa orientuje na otázky o bezpečnosti obcí, investícií v oblasti životného prostredia a zmeny názvu obcí. (...) Podpisom pod ňu ľudia súhlasia s tým, aby boli miestne referendá v týchto témach záväzné pre vládu. Dokument vysvetľuje, že pod bezpečnosťou obcí sa myslia napríklad opatrenia v súvislosti s utečencami. Podpisom petície sa tiež ľudia stotožňujú s tým, že odmietajú povinné kvóty pre migrantov. \" Ďalšia správa z februára informuje o 70 000 podpisoch pod petíciou. Podľa najnovších informácií a na základe mailovej komunikácie so stranu SMK môžeme potvrdiť, že petíciu podpísalo viac ako 80 000 ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Doposiaľ nie je známe, koľko ľudí presne podpísalo petíciu do dnešného dňa, posledná oficiálna informácia je zo 17. februára 2016 a hovorí o 70 000 podpisoch. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko na základe mailovej komunikácie môžeme potvrdiť, že petíciu v súčasnosti podpísalo viac ako 80-tisíc občanov. Petíciu proti prerozdeľovaniu utečencov už v novembri roku 2015 podpísalo viac ako 12-tisíc občanov. Potrebný počet podpisov je 10 000, ten teda už SMK prekročilo v novembri. O petícii vtedy písali aj svojej oficiálnej stránke ( TASR ): \" Odovzdaním petície však SMK s ich zbieraním neprestáva. “Chceme pokračovať ďalej,” uviedol Berényi. Zvyšné hlasy buď potom na ministerstve doložia, alebo budú slúžiť ako argument v prípade, že sa strana dostane do parlamentu. Petícia “vo verejnom a spoločenskom záujme” sa orientuje na otázky o bezpečnosti obcí, investícií v oblasti životného prostredia a zmeny názvu obcí. (...) Podpisom pod ňu ľudia súhlasia s tým, aby boli miestne referendá v týchto témach záväzné pre vládu. Dokument vysvetľuje, že pod bezpečnosťou obcí sa myslia napríklad opatrenia v súvislosti s utečencami. Podpisom petície sa tiež ľudia stotožňujú s tým, že odmietajú povinné kvóty pre migrantov. \" Ďalšia správa z februára informuje o 70 000 podpisoch pod petíciou. Podľa najnovších informácií a na základe mailovej komunikácie so stranu SMK môžeme potvrdiť, že petíciu podpísalo viac ako 80 000 ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "TASR", "70 000"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/peticiu-smk-proti-prerozdelovaniu-ute/167338-clanok.html", "http://www.mkp.sk/sk/2015/11/28/smk-vyzbierala-dostatok-podpisov-pod-peticiu-o-miestnych-referendach/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1819877_smk-migracna-kriza-je-pre-ludi-na-juznom-slovensku-hrozba-bugar-to-bagatelizuje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:05.570583+00:00"}
{"id": "vr26768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26768", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Od 1.1.2012 platí úprava, ktorá sa ukázala ako nefunkčná, neživotná, pretože nám čaká momentálne 40 sudcov na konanie.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webstránky Súdnej rady a posledných informácií k 31.12.2013 je evidovaných 22 prebiehajúcich disciplinárnych konaní sudcov z roku 2013 a 20 z roku 2012. Výrok označujeme za pravdivý, nakoľko je rozdiel od čísla ministra Boreca minimálny. Od 1.1.2012 je účinný zákon 467/2011 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Hlavnou zmenu je zavedenie tzv. disciplinárneho senátu, ktorý môže pozastaviť sudcovi výrok funkcie. Za rok 2013 je evidovaných 20 prebiehajúcich disciplinárnych konaní sudcov, za rok 2012 rovnako 20. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa webstránky Súdnej rady a posledných informácií k 31.12.2013 je evidovaných 22 prebiehajúcich disciplinárnych konaní sudcov z roku 2013 a 20 z roku 2012. Výrok označujeme za pravdivý, nakoľko je rozdiel od čísla ministra Boreca minimálny. Od 1.1.2012 je účinný zákon 467/2011 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Hlavnou zmenu je zavedenie tzv. disciplinárneho senátu, ktorý môže pozastaviť sudcovi výrok funkcie. Za rok 2013 je evidovaných 20 prebiehajúcich disciplinárnych konaní sudcov, za rok 2012 rovnako 20. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["467/2011 Z.z.", "2013", "2012"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0CEIQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F467-2011-z-z.p-34432.pdf&ei=DbHvUoKhEoXGtQbuzIHYCw&usg=AFQjCNFSRiyxyz2mQHfc3gWksseI0yPpgQ&sig2=UE3y85pVbxx0uaU6tlijxQ&bvm=bv.60444564,d.Yms", "http://www.sudnarada.gov.sk/prebiehajuce-disciplinarne-konania-za-rok-2013/", "http://www.sudnarada.gov.sk/prebiehajuce-disciplinarne-konania-za-rok-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:51.715770+00:00"}
{"id": "vr36260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36260", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme mali jasne naplánované prepojenie Bratislavy a Košíc bez tunelov na prelome rokov 2010 a 2011.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico mierne nadsadzuje, keď hovorí o prelome rokov 2010- 2011. Správa TASR z 12. júla 2007 hovorí o predpokladanom dokončení diaľnice bez tunelového úseku medzi Žilinou a Martinom v roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico mierne nadsadzuje, keď hovorí o prelome rokov 2010- 2011. Správa TASR z 12. júla 2007 hovorí o predpokladanom dokončení diaľnice bez tunelového úseku medzi Žilinou a Martinom v roku 2010."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:04.251178+00:00"}
{"id": "vr34570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34570", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Podarilo sa nám presadiť... limity na lieky pre našich starkých a pre zdravotne postihnutých...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Limity na lieky zatiaľ schválené neboli.", "analysis_paragraphs": ["Limity na lieky zatiaľ schválené neboli."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Limity na lieky"], "url": ["http://www.lekom.sk/index.php?action=article&ArticleID=43"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:51.406187+00:00"}
{"id": "vr14265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14265", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "V tej kľúčovej komisii, ktorá sa vyjadruje k zámerom národných projektov, máme, mimochodom, za SKU, ak sa nemýlim, práve pána Kočana. Aj keď na tom poslednom zasadnutí bol zhodou okolností práve pán Crmoman.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť informáciu, že za Slovenskú komoru učiteľov v Komisii pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje pre prioritnú os č.1 je Branislav Kočan. Na prvom zasadnutí Komisie zastupoval Slovenskú komoru učiteľov Vladimír Crmoman. Výrok preto hodnotíme momentálne ako neoveriteľný. Podľa stanov má Slovenská komora učiteľov v Komisii pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje pre prioritnú os č.1 jedného člena. Táto komisia schvaľuje zámery národných projektov. V zápisnici je uvedené, že 1. zasadnutia Komisie pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje pre prioritnú os č.1 Vzdelávanie sa v zastúpení zúčastnil za Slovenskú komoru učiteľov Vladimír Crmoman.", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť informáciu, že za Slovenskú komoru učiteľov v Komisii pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje pre prioritnú os č.1 je Branislav Kočan. Na prvom zasadnutí Komisie zastupoval Slovenskú komoru učiteľov Vladimír Crmoman. Výrok preto hodnotíme momentálne ako neoveriteľný. Podľa stanov má Slovenská komora učiteľov v Komisii pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje pre prioritnú os č.1 jedného člena. Táto komisia schvaľuje zámery národných projektov. V zápisnici je uvedené, že 1. zasadnutia Komisie pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje pre prioritnú os č.1 Vzdelávanie sa v zastúpení zúčastnil za Slovenskú komoru učiteľov Vladimír Crmoman."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["stanov", "schvaľuje", "zápisnici"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/8719.pdf", "http://domov.sme.sk/c/20075461/ministerstvo-skolstva-minie-eurofondy-na-zbytocne-projekty-tvrdi-sanca.html", "http://www.sanca.sk/wp-content/uploads/2016/01/Zapisnia-Komisia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:39.022551+00:00"}
{"id": "vr14866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14866", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "(...) naši sociológovia nás upozorňujú na to, že z hľadiska populácie, keď prídu do dôchodku tie silné ročníky, Husákove deti, tak vtedy bude problém zabezpečiť saturáciu sociálneho systému.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Podobné výroky sme overovali už v minulosti. V roku 2012 pracovalo na jedného dôchodcu šesť aktívnych ľudí. V roku 2060 bude na jedného dôchodcu pripadať jeden a pol aktívneho človeka. Spochybnená bola aj udržateľnosť dôchodkového systému či úrovne života dôchodcov. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (.pdf, str. 26): \" Demografická kríza bude vrcholiť okolo roku 2055, keď pomer medzi populáciou vo veku 65+ a produktívnou populáciou (15 - 64) bude najhorší. Zjednodušene povedané, kým v súčasnosti sa musí „starať“ šesť občanov v produktívnom veku o jedného v poproduktívnom veku, v roku 2060 na jedného dôchodcu bude pripadať iba jeden a pol pracujúceho .\" Analýza tiež konštatuje, že \" p riebežne financovaný dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja .\" Podobne varuje aj analýza (.ppt) Prognostického ústavu SAV o ktorej informoval napríklad denník Pravda. Na problém udržateľnosti systému upozorňovali viacerí politici. V januári 2016 minister práce J. Richter spochybnil dlhodobú možnosť fungovania štátnych dôchodkov, keď reagoval na prognózy zvyšovania počtu dôchodcov na Slovensku a ich rapídny nárast do roku 2060: „ Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý jeden človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Napríklad životnú poistku \". Podobne sa vyjadril aj poslanec Mihál : \" Takto o dvadsať rokov budú tie procesy (demografickej krízy, pozn.) bežať. Dnešní 40-roční, teda tzv. Husákove deti, ktorých je okolo 90-tisíc v jednom ročníku, nahradia súčasných dôchodcov, ktorých je okolo 70-tisíc a na ich dôchodky bude pracovať súčasná mládež a deti, ktorých je v jednom ročníku 50 až 60-tisíc ,\" povedal Jozef Mihál už v roku 2015. Výraz Husákove deti referuje ku nárastu v pôrodnosti alebo babyboomu v sedemdesiatych rokoch. Podľa článku denníka Pravda na Slovensku bola najvyššia úhrnná plodnosť v roku 1975 (2,6 dieťaťa na ženu), ale zvýšená plodnosť trvala až do konca sedemdesiatych rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Podobné výroky sme overovali už v minulosti. V roku 2012 pracovalo na jedného dôchodcu šesť aktívnych ľudí. V roku 2060 bude na jedného dôchodcu pripadať jeden a pol aktívneho človeka. Spochybnená bola aj udržateľnosť dôchodkového systému či úrovne života dôchodcov. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (.pdf, str. 26): \" Demografická kríza bude vrcholiť okolo roku 2055, keď pomer medzi populáciou vo veku 65+ a produktívnou populáciou (15 - 64) bude najhorší. Zjednodušene povedané, kým v súčasnosti sa musí „starať“ šesť občanov v produktívnom veku o jedného v poproduktívnom veku, v roku 2060 na jedného dôchodcu bude pripadať iba jeden a pol pracujúceho .\" Analýza tiež konštatuje, že \" p riebežne financovaný dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja .\" Podobne varuje aj analýza (.ppt) Prognostického ústavu SAV o ktorej informoval napríklad denník Pravda. Na problém udržateľnosti systému upozorňovali viacerí politici. V januári 2016 minister práce J. Richter spochybnil dlhodobú možnosť fungovania štátnych dôchodkov, keď reagoval na prognózy zvyšovania počtu dôchodcov na Slovensku a ich rapídny nárast do roku 2060: „ Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý jeden človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Napríklad životnú poistku \". Podobne sa vyjadril aj poslanec Mihál : \" Takto o dvadsať rokov budú tie procesy (demografickej krízy, pozn.) bežať. Dnešní 40-roční, teda tzv. Husákove deti, ktorých je okolo 90-tisíc v jednom ročníku, nahradia súčasných dôchodcov, ktorých je okolo 70-tisíc a na ich dôchodky bude pracovať súčasná mládež a deti, ktorých je v jednom ročníku 50 až 60-tisíc ,\" povedal Jozef Mihál už v roku 2015. Výraz Husákove deti referuje ku nárastu v pôrodnosti alebo babyboomu v sedemdesiatych rokoch. Podľa článku denníka Pravda na Slovensku bola najvyššia úhrnná plodnosť v roku 1975 (2,6 dieťaťa na ženu), ale zvýšená plodnosť trvala až do konca sedemdesiatych rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["výroky", "šesť", "analýzy", "analýza", "informoval", "spochybnil", "povedal", "článku", "úhrnná plodnosť"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/97/ludovit-kanik/?page=6", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8197&documentId=7198", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8197&documentId=7198", "http://www.iness.sk/app/webroot/2pilier/wp-content/uploads/Vladimir_Balaz.ppt", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317037-setrenie-na-dochodok-ludia-stale-podcenuju/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20071479/richter-spochybnil-statne-dochodky-predtym-tvrdil-nieco-ine.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/350270-mihal-mladi-sa-o-to-nestaraju-ale-mali-by-co-najskor-vstupit-do-druheho-piliera/", "http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345056-najviac-deti-sa-rodilo-pocas-normalizacie/", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slovnik_2verdd.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:11.126424+00:00"}
{"id": "vr16924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16924", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...v týchto regionálnych voľbách na príklade Žilinského kraja. Tam sme podporili pani Jurinovú...", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hnutie Sme rodina – Boris Kollár sa rozhodlo nevstúpiť do žiadnej koalície a postupovať vo voľbách do VÚC samostatne. Svoju podporu však otvorene vyjadrili kandidátovi na predsedu TTSK, Viskupičovi. Začiatkom októbra 2017 sa Pčolinský vyjadril , že s odporúčaniami pre voliča počkajú až do finálnej fázy. Nedostali sme sa však k žiadnej oficiálnej podpore či prehlásení strany, v ktorom by vyjadrila podporu Erike Jurinovej.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Sme rodina – Boris Kollár sa rozhodlo nevstúpiť do žiadnej koalície a postupovať vo voľbách do VÚC samostatne. Svoju podporu však otvorene vyjadrili kandidátovi na predsedu TTSK, Viskupičovi. Začiatkom októbra 2017 sa Pčolinský vyjadril , že s odporúčaniami pre voliča počkajú až do finálnej fázy. Nedostali sme sa však k žiadnej oficiálnej podpore či prehlásení strany, v ktorom by vyjadrila podporu Erike Jurinovej."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrili", "vyjadril", "video"], "url": ["http://www.teraz.sk/volby-do-vuc-2017/sme-rodina-krajske-volby-ttsk/260848-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/monitor-ta3-fasizmus-volby-vuc/284963-clanok.html", "https://www.facebook.com/HnutieSmeRodina/videos/954897881314723/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:57.305593+00:00"}
{"id": "vr20", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr20", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "Za 2,3 milióna eur sme vtedy predali športovú halu Korytnačka...", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Športová hala na Bôriku, nazývaná Korytnačka, bola v roku 2007 predaná spoločnosti SIRS za vtedajších 70 miliónov slovenských korún (2,324 milióna eur). Napriek tomu, že v tom čase hala nepatrila výhradne mestu Žilina, ale Žilinskej parkovacej spoločnosti (ŽPS), väčšinovým vlastníkom tejto spoločnosti bolo mesto Žilina, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠportová hala bola prvý krát predaná v 11. decembra 2006 spoločnosti Antrade za 112 miliónov slovenských korún (3,718 milióna eur). Spoločnosť sa takisto zaviazala prenajímať tento objekt mestu za symbolickú korunu. V tom čase bol na poste primátora Ján Slota.\n\nPo nástupe Ivana Harmana do funkcie primátora sa mesto obrátilo na Okresný súd a ten vydal predbežné opatrenie na nakladanie s majetkom športovej haly. V dôsledku tohto opatrenia podal v máji 2007 nový majiteľ haly na mesto žalobu o náhradu škody vo výške 50 miliónov slovenských korún (1,66 milióna eur) a vypovedal nájomnú zmluvu.\n\nV júni 2007 bola hala prevedená do majetku firmy SIRS. Predstaviteľ tejto firmy George Trabelssie prehlásil, že má záujem o záchranu športu v meste, no jeho podmienkou bolo stiahnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva z Okresného súdu. Kúpou obchodného podielu získala firma právo na developovanie územia a právny servis.\n\nPo spoločných rokovaniam bolo medzi firmou SIRS a mestom Žilina podpísané Memorandum o spoločnom postupe . Hala sa stala majetkom ŽPS, spoločnom podniku mesta a firmy, mesto stiahlo žalobu a majiteľ žiadosť o odškodné.\n\nŽPS neskôr v roku 2007 predala pozemky v areáli haly za 70 milónov slovenských korún (2,324 milióna eur) a ich majiteľom sa stala výhradne spoločnosť SIRS.\n\n30. júna 2008 bola Žilinským samosprávnym krajom, mestom Žilina, Žilinskou univerzitou, Zväzom slovenských elektro-technických spoločností a spoločnosťou SIRS podpísaná deklarácia o spoločnom zámere ohľadom športovej haly na Bôriku. Napriek tomu, že všetky strany avizovali zásadnú rekonštrukciu, hala ostala pre zlý technický stav uzavretá .", "analysis_paragraphs": ["Športová hala na Bôriku, nazývaná Korytnačka, bola v roku 2007 predaná spoločnosti SIRS za vtedajších 70 miliónov slovenských korún (2,324 milióna eur). Napriek tomu, že v tom čase hala nepatrila výhradne mestu Žilina, ale Žilinskej parkovacej spoločnosti (ŽPS), väčšinovým vlastníkom tejto spoločnosti bolo mesto Žilina, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Športová hala bola prvý krát predaná v 11. decembra 2006 spoločnosti Antrade za 112 miliónov slovenských korún (3,718 milióna eur). Spoločnosť sa takisto zaviazala prenajímať tento objekt mestu za symbolickú korunu. V tom čase bol na poste primátora Ján Slota.", "Po nástupe Ivana Harmana do funkcie primátora sa mesto obrátilo na Okresný súd a ten vydal predbežné opatrenie na nakladanie s majetkom športovej haly. V dôsledku tohto opatrenia podal v máji 2007 nový majiteľ haly na mesto žalobu o náhradu škody vo výške 50 miliónov slovenských korún (1,66 milióna eur) a vypovedal nájomnú zmluvu.", "V júni 2007 bola hala prevedená do majetku firmy SIRS. Predstaviteľ tejto firmy George Trabelssie prehlásil, že má záujem o záchranu športu v meste, no jeho podmienkou bolo stiahnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva z Okresného súdu. Kúpou obchodného podielu získala firma právo na developovanie územia a právny servis.", "Po spoločných rokovaniam bolo medzi firmou SIRS a mestom Žilina podpísané Memorandum o spoločnom postupe . Hala sa stala majetkom ŽPS, spoločnom podniku mesta a firmy, mesto stiahlo žalobu a majiteľ žiadosť o odškodné.", "ŽPS neskôr v roku 2007 predala pozemky v areáli haly za 70 milónov slovenských korún (2,324 milióna eur) a ich majiteľom sa stala výhradne spoločnosť SIRS.", "30. júna 2008 bola Žilinským samosprávnym krajom, mestom Žilina, Žilinskou univerzitou, Zväzom slovenských elektro-technických spoločností a spoločnosťou SIRS podpísaná deklarácia o spoločnom zámere ohľadom športovej haly na Bôriku. Napriek tomu, že všetky strany avizovali zásadnú rekonštrukciu, hala ostala pre zlý technický stav uzavretá ."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Žilinskej parkovacej spoločnosti", "predaná", "prenajímať", "predbežné opatrenie", "žalobu", "prevedená", "Memorandum o spoločnom postupe", "predala", "uzavretá"], "url": ["http://firmy.transparency.sk/view.php?id=110", "http://www.zilina.sk/dokumenty/Zmluvy_20070516122921.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/Zmluvy_20070516123211.pdf", "https://domov.sme.sk/c/3264545/os-v-ziline-vydal-predbezne-opatrenie-na-nakladanie-s-majetkom-sportovej-haly.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153886-vlastnik-haly-ziada-odskodne-50-milionov/", "https://myzilina.sme.sk/c/3344227/sportova-hala-zmenila-majitela.html", "http://www.zilina.sk/?page=ukazspravu&id=4770", "http://www.stavebne-forum.sk/data/cms/11152/pdf/1-narodne-sportove-centrum-na-briku-v-ziline-cez-ppp-projekty.pdf", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/208121-v-ziline-vyrastie-nove-sportove-centrum/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:30.268535+00:00"}
{"id": "vr27575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27575", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je zjavné, že Ukrajina nie je schopná platiť účty. A to sa ukazuje aj na dlhoch, ktoré má vo vzťahu k ruskému dodávateľovi.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa agentúry Reuters vyjadril , že ukrajinský dlh voči Gazpromu predstavuje sumu 2,2 miliardy dolárov (1,59 mld. EUR).", "analysis_paragraphs": ["Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa agentúry Reuters vyjadril , že ukrajinský dlh voči Gazpromu predstavuje sumu 2,2 miliardy dolárov (1,59 mld. EUR)."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "liste"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/04/10/us-ukraine-crisis-russia-gas-idUSBREA3913C20140410", "http://in.reuters.com/article/2014/04/10/ukraine-crisis-russia-gas-letter-idINL6N0N23V020140410"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:49.038311+00:00"}
{"id": "vr27682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27682", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Veď vy sami ste odporúčali občanom, aby menili euro na švajčiarske franky, aby kupovali zlato.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík v súbore rád pre portál aktualne.sk skutočne spomenul, že nakupovanie zlata by malo byť v dlhom období výhodne, rovnako ako povedal, že môže byť výhodné denominovať dlhodobé sumy v švajčiarskom franku, ktorý označoval za stabilnejší. Maroš Šefčovič sa pravdepodobne odvoláva na súbor rád, ktoré R. Sulík napísal v newsletteri a rozoslal svojim čitateľom. Písal o tom portál aktuality.sk , a tiež portál openiazoch.sk (zdroj: SITA). V jednej z týchto rád (Majetok – nehnuteľnosti, akcie, zlato) Sulík píše: \"Zlato má v súčasnosti síce vysokú hodnotu, a preto nemusí nejakú dobu narastať (dokonca môže dôjsť k poklesu) ale z dlhodobého hľadiska (bavíme sa o rokoch) sa ho zrejme oplatí kúpiť. \" O zmene eura na švajčiarske franky sa zmienil v ďalšej rade (Budúce príjmy – pracovné zmluvy, nájomné zmluvy a pod.), ktorá znela: \"Určite je dobre sa pozrieť na príjmy, ktorých výška je dojednaná už dnes, ktoré Vám však budú vyplatené až budúcnosti. To sú pracovné zmluvy, nájomné zmluvy, rôzne splátkové kalendáre a pod. V takom prípade nezabudnite do nových zmlúv (samozrejme môžete sa o to pokúsiť aj pri už existujúcich zmluvách, no je to nepomerne ťažšie až nemožné) zabudovať takzvanú inflačnú doložku, podľa ktorej sa každý rok zvýši povedzme nájom, ktorý mesačne dostávate, o infláciu eura. Takisto stojí za zváženie dohodnúť sumu v pevnejšej mene, napríklad v švajčiarskom Franku. Ten síce momentálne švajčiarska vláda drží na pevnom kurze voči euru, ale nebude to robiť večne a potom môže Frank voči Euru naberať na hodnote. \" V bode \"Hotovosť v eurách na účte\" tiež píše: \" Z hľadiska ochrany hodnoty svojich úspor preto nie je rozumné držať na účte väčšie hotovosti v eurách a už vôbec nie celoživotné úspory, či termínované vklady.\" Pozn.: uvedené citácie sú z portálu aktuality.sk Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík v súbore rád pre portál aktualne.sk skutočne spomenul, že nakupovanie zlata by malo byť v dlhom období výhodne, rovnako ako povedal, že môže byť výhodné denominovať dlhodobé sumy v švajčiarskom franku, ktorý označoval za stabilnejší. Maroš Šefčovič sa pravdepodobne odvoláva na súbor rád, ktoré R. Sulík napísal v newsletteri a rozoslal svojim čitateľom. Písal o tom portál aktuality.sk , a tiež portál openiazoch.sk (zdroj: SITA). V jednej z týchto rád (Majetok – nehnuteľnosti, akcie, zlato) Sulík píše: \"Zlato má v súčasnosti síce vysokú hodnotu, a preto nemusí nejakú dobu narastať (dokonca môže dôjsť k poklesu) ale z dlhodobého hľadiska (bavíme sa o rokoch) sa ho zrejme oplatí kúpiť. \" O zmene eura na švajčiarske franky sa zmienil v ďalšej rade (Budúce príjmy – pracovné zmluvy, nájomné zmluvy a pod.), ktorá znela: \"Určite je dobre sa pozrieť na príjmy, ktorých výška je dojednaná už dnes, ktoré Vám však budú vyplatené až budúcnosti. To sú pracovné zmluvy, nájomné zmluvy, rôzne splátkové kalendáre a pod. V takom prípade nezabudnite do nových zmlúv (samozrejme môžete sa o to pokúsiť aj pri už existujúcich zmluvách, no je to nepomerne ťažšie až nemožné) zabudovať takzvanú inflačnú doložku, podľa ktorej sa každý rok zvýši povedzme nájom, ktorý mesačne dostávate, o infláciu eura. Takisto stojí za zváženie dohodnúť sumu v pevnejšej mene, napríklad v švajčiarskom Franku. Ten síce momentálne švajčiarska vláda drží na pevnom kurze voči euru, ale nebude to robiť večne a potom môže Frank voči Euru naberať na hodnote. \" V bode \"Hotovosť v eurách na účte\" tiež píše: \" Z hľadiska ochrany hodnoty svojich úspor preto nie je rozumné držať na účte väčšie hotovosti v eurách a už vôbec nie celoživotné úspory, či termínované vklady.\" Pozn.: uvedené citácie sú z portálu aktuality.sk Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "openiazoch.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/207990/ako-odolat-krize-radi-richard-sulik/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/121366/Sulik-radi-sporit-v-cudzej-mene-a-brat-si-pozicky-v-eurach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:27.214024+00:00"}
{"id": "vr28358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28358", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Iný graf - efektivita výberu dane z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty je v tejto krajine kľúčová daň, ktorá živí túto krajinu. Ak vidíte ten zjazdársky kopec, proste ten svah, ktorým sme sa valili do roku 2012, tak potom je tam tá taká vlekárska búda dole v treťom štvrťroku 2012 a odtiaľ sa ťaháme smerom nahor.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimírov opis grafu efektivity výberu dane z pridanej hodnoty zodpovedá údajom IFP. Je pravdou, že efektivita výberu DPH sa “valila dolu svahom” do roku 2012 až vo 4. štvrťroku opäť narástla a kontinuálne rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nGraf, ktorý minister ukazoval v štúdiu TA3:", "analysis_paragraphs": ["Kažimírov opis grafu efektivity výberu dane z pridanej hodnoty zodpovedá údajom IFP. Je pravdou, že efektivita výberu DPH sa “valila dolu svahom” do roku 2012 až vo 4. štvrťroku opäť narástla a kontinuálne rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Graf, ktorý minister ukazoval v štúdiu TA3:"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["štatistické údaje"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4738"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:10.226310+00:00"}
{"id": "49447", "numeric_id": 49447, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49447", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Vy čo idete urobiť, keďže tú spodnú sadzbu idete dať na 3 roky alebo 4 roky (pozn. za korupciu a za iné závažné majetkové trestné činy) a v rámci toho sudca môže a dokonca niekde prednostne musí udeliť podmienku.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely Trestného zákona, vrátane pozmeňujúceho návrhu Tibora Gašpara, znižuje spodnú hranicu trestných sadzieb majetkových trestných činov, hospodárskych trestných činov a korupcie, najviac na tri a štyri roky. Umožňuje tým podmienečný odklad trestu odňatia slobody bez ohľadu na výšku škody. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVládna koalícia v decembri minulého roka predložila legislatívny návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku. Novela obsahuje viaceré zmeny trestných sadzieb a postavenie tzv. kajúcnikov či zrušenie Úradu Špeciálnej prokuratúry.\n\nJeden z bodov, ktoré navrhuje novela, je zvýšenie hranice trestnej sadzby, pri ktorej sudca môže podmienečne odložiť trest odňatia slobody z dvoch na tri roky ( str. 5, bod 22 ).\n\nPokiaľ súd pri podmienečnom odklade trestu odňatia slobody ustanoví probačný dohľad, bude možné odložiť výkon odňatia slobody až do výšky štyroch rokov namiesto pôvodných troch rokov ( str. 5, bod 23 ).\n\nNavrhovaná zmena zároveň uprednostňuje podmienečný odklad trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ak je to možné, pred nepodmienečným trestom odňatia slobody ( str. 5, bod 24 ).\n\nPodľa navrhovanej novely trestného zákona taktiež klesajú výšky trestu odňatia slobody v celej štvrtej hlave druhej časti Trestného zákona o trestných činoch proti majetku, v piatej hlave druhej časti Trestného zákona o hospodárskych trestných činoch ( s. 20-24 ) aj v ôsmej hlave v časti o korupcii ( s. 24, 25 ), s možnosťou podmienečného odkladu trestu, vo všetkých prípadoch bez ohľadu na výšku spôsobenej škody. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely Trestného zákona, vrátane pozmeňujúceho návrhu Tibora Gašpara, znižuje spodnú hranicu trestných sadzieb majetkových trestných činov, hospodárskych trestných činov a korupcie, najviac na tri a štyri roky. Umožňuje tým podmienečný odklad trestu odňatia slobody bez ohľadu na výšku škody. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vládna koalícia v decembri minulého roka predložila legislatívny návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku. Novela obsahuje viaceré zmeny trestných sadzieb a postavenie tzv. kajúcnikov či zrušenie Úradu Špeciálnej prokuratúry.", "Jeden z bodov, ktoré navrhuje novela, je zvýšenie hranice trestnej sadzby, pri ktorej sudca môže podmienečne odložiť trest odňatia slobody z dvoch na tri roky ( str. 5, bod 22 ).", "Pokiaľ súd pri podmienečnom odklade trestu odňatia slobody ustanoví probačný dohľad, bude možné odložiť výkon odňatia slobody až do výšky štyroch rokov namiesto pôvodných troch rokov ( str. 5, bod 23 ).", "Navrhovaná zmena zároveň uprednostňuje podmienečný odklad trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ak je to možné, pred nepodmienečným trestom odňatia slobody ( str. 5, bod 24 ).", "Podľa navrhovanej novely trestného zákona taktiež klesajú výšky trestu odňatia slobody v celej štvrtej hlave druhej časti Trestného zákona o trestných činoch proti majetku, v piatej hlave druhej časti Trestného zákona o hospodárskych trestných činoch ( s. 20-24 ) aj v ôsmej hlave v časti o korupcii ( s. 24, 25 ), s možnosťou podmienečného odkladu trestu, vo všetkých prípadoch bez ohľadu na výšku spôsobenej škody. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "str. 5, bod 22", "str. 5, bod 23", "str. 5, bod 24", "s. 20-24", "s. 24, 25"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9577", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:04.000657+00:00"}
{"id": "vr17995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17995", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...aj na DPH sme mali kopec podvodov a keď som nastúpil za štátneho tajomníka ja, s Petrom Kažimírom, sme pripravovali tie prvé zásadné opatrenia na boj proti daňovým podvodom a postupne sme ich vykynožili a tie vratky DPH dnes už nie je možné tak ľahko získavať (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini odkazuje na jeho pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva financií SR v rokoch 2012 - 2014. Zároveň v tomto období pôsobil Peter Kažimír ako minister financií a podpredseda vlády v rokoch 2012 - 2016. Pellegrini správne uvádza, že počas jeho pôsobenia vo funkcií spoločne s Kažimírom zaviedli niekoľko opatrení v boji proti daňovým podvodom. Nové zmeny v zákone o daniach s účinnosťou od 1. januára 2018 priniesli niekoľko zmien . Napriek tomu sa Slovensko v európskom rebríčku medzery vo výbere DPH umiestňuje na najhorších priečkach. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. V období 2012-2014 boli zavedené tieto opatrenia na boj proti daňovým podvodom: apríl 2012 - vytvorenie daňovej kobry január 2013 - sprísnenie trestných sadzieb pri spáchaní daňového trestného činu marec 2013 - samozdanenie dovozu tovaru mimo krajín EÚ september 2013 - spustenie bločkovej lotérie január 2014 - sprísnenie sankcií pri daňových podvodoch január 2014 - novela zákona o používaní registračných pokladníc február 2014 - zavedenie kontrolných výkazov DPH Okrem toho bol v máji 2012 schválený Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, ktorý bol rozdelený do troch etáp - účinnosť opatrení od 1. októbra 2012, 2013 a 2014. Napriek tomu malo Slovensko podľa Európskej komisie v roku 2015 druhú najvyššiu medzeru vo výbere DPH ( .pdf , str. 17). Daňová medzerá predstavuje rozdiel medzi tým, koľko by teoreticky mohol štát podľa zákona vybrať na DPH a tým, koľko reálne vyberie. V roku 2015 to u nás bolo na úrovni 29,4%. Horšie na tom bolo Rumunsko (37,2%), na treťom mieste boli Gréci (28,3%). Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini odkazuje na jeho pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva financií SR v rokoch 2012 - 2014. Zároveň v tomto období pôsobil Peter Kažimír ako minister financií a podpredseda vlády v rokoch 2012 - 2016. Pellegrini správne uvádza, že počas jeho pôsobenia vo funkcií spoločne s Kažimírom zaviedli niekoľko opatrení v boji proti daňovým podvodom. Nové zmeny v zákone o daniach s účinnosťou od 1. januára 2018 priniesli niekoľko zmien . Napriek tomu sa Slovensko v európskom rebríčku medzery vo výbere DPH umiestňuje na najhorších priečkach. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. V období 2012-2014 boli zavedené tieto opatrenia na boj proti daňovým podvodom: apríl 2012 - vytvorenie daňovej kobry január 2013 - sprísnenie trestných sadzieb pri spáchaní daňového trestného činu marec 2013 - samozdanenie dovozu tovaru mimo krajín EÚ september 2013 - spustenie bločkovej lotérie január 2014 - sprísnenie sankcií pri daňových podvodoch január 2014 - novela zákona o používaní registračných pokladníc február 2014 - zavedenie kontrolných výkazov DPH Okrem toho bol v máji 2012 schválený Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, ktorý bol rozdelený do troch etáp - účinnosť opatrení od 1. októbra 2012, 2013 a 2014. Napriek tomu malo Slovensko podľa Európskej komisie v roku 2015 druhú najvyššiu medzeru vo výbere DPH ( .pdf , str. 17). Daňová medzerá predstavuje rozdiel medzi tým, koľko by teoreticky mohol štát podľa zákona vybrať na DPH a tým, koľko reálne vyberie. V roku 2015 to u nás bolo na úrovni 29,4%. Horšie na tom bolo Rumunsko (37,2%), na treťom mieste boli Gréci (28,3%). Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "zmien", "opatrenia", "plán", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3305", "https://www.dph.sk/33/najzasadnejsie-zmeny-v-zakone-o-dph-od-1-1-2018-uniqueidmRRWSbk196FPkyDafLfWALZKDA4bYb1gpflR8s0I3uScATmSdBCb8w/", "http://www.iness.sk/sk/stranka/11925-Co-je-to-danova-medzera-Hospodarske-noviny", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144566?prefixFile=m_", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:19.438938+00:00"}
{"id": "44094", "numeric_id": 44094, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44094", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A dnes tých čo pracujú, je omnoho viac ako tých, čo, ako dôchodcov, ale to sa o 30 rokov zmení, to je isté ako amen v kostole, že sa ten pomer otočí, a potom sa tu všetci budeme ščípať.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dostupné prognózy naznačujú zmenšovanie sa produktívnej časti obyvateľstva a zvyšovanie počtu dôchodcov, no aj tá, na ktorú sa odvoláva Richard Sulík, nepredpokladá „obrat” v roku 2050 - ale o 10 rokov neskôr. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa údajov Štatistického úradu pracuje na Slovensku dnes asi 2,6 milióna ľudí. Sociálna poisťovňa uvádza, že k novembru 2019 bolo v krajine 1,4 milióna dôchodcov. Podľa prognózy vývoja obyvateľstva Infostatu, ktorý patrí pod Štatistický úrad, bude na Slovensku v roku 2050 - teda o 30 rokov - približne 2,6 milióna obyvateľov v produktívnom veku (18 - 64 rokov). Počet obyvateľov vo veku 65 - 100+ rokov odhaduje Infostat na 1,6 milióna. Takáto prognóza ani porovnanie neberie do úvahy stav ekonomiky a teda nezamestnanosť, migráciu, počet - nepracujúcich - študentov (v roku 2017 bolo na Slovensku 137-tisíc študentov) ani iné faktory, no z dostupných údajov napriek tomu pri dnešnom stave poznania vyplýva, že pomer pracujúcich (ľudí v produktívnom veku) a dôchodcov sa o 30 rokov neotočí. Stúpne síce počet dôchodcov a s ohľadom na nezamestnanosť pravdepodobne klesne počet pracujúcich, no (ešte) nie tak rapídne, aby sa pomer otočil. Aj podľa policy note INESS-u, ktorý čerpá dáta od pracovnej skupiny Európskej komisie z roku 2015, bude v roku 2050 na Slovensku stále viac prispievateľov na dôchodok ako dôchodcov. Tento pomer sa podľa tejto prognózy otočí „až\" v roku 2016 resp. blízko roku 2060. Prognóza Infostatu o vývoji po roku 2050 nehovorí nič. Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext a to, že sa jednalo o živú diskusiu považuje hodnotenie tohto výroku ako nepravdu za neprimerane prísne hodnotenie. Jednalo sa o nepresnosť, ale jadro výroku má pravdivý základ.”", "analysis_paragraphs": ["Dostupné prognózy naznačujú zmenšovanie sa produktívnej časti obyvateľstva a zvyšovanie počtu dôchodcov, no aj tá, na ktorú sa odvoláva Richard Sulík, nepredpokladá „obrat” v roku 2050 - ale o 10 rokov neskôr. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa údajov Štatistického úradu pracuje na Slovensku dnes asi 2,6 milióna ľudí. Sociálna poisťovňa uvádza, že k novembru 2019 bolo v krajine 1,4 milióna dôchodcov. Podľa prognózy vývoja obyvateľstva Infostatu, ktorý patrí pod Štatistický úrad, bude na Slovensku v roku 2050 - teda o 30 rokov - približne 2,6 milióna obyvateľov v produktívnom veku (18 - 64 rokov). Počet obyvateľov vo veku 65 - 100+ rokov odhaduje Infostat na 1,6 milióna. Takáto prognóza ani porovnanie neberie do úvahy stav ekonomiky a teda nezamestnanosť, migráciu, počet - nepracujúcich - študentov (v roku 2017 bolo na Slovensku 137-tisíc študentov) ani iné faktory, no z dostupných údajov napriek tomu pri dnešnom stave poznania vyplýva, že pomer pracujúcich (ľudí v produktívnom veku) a dôchodcov sa o 30 rokov neotočí. Stúpne síce počet dôchodcov a s ohľadom na nezamestnanosť pravdepodobne klesne počet pracujúcich, no (ešte) nie tak rapídne, aby sa pomer otočil. Aj podľa policy note INESS-u, ktorý čerpá dáta od pracovnej skupiny Európskej komisie z roku 2015, bude v roku 2050 na Slovensku stále viac prispievateľov na dôchodok ako dôchodcov. Tento pomer sa podľa tejto prognózy otočí „až\" v roku 2016 resp. blízko roku 2060. Prognóza Infostatu o vývoji po roku 2050 nehovorí nič. Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext a to, že sa jednalo o živú diskusiu považuje hodnotenie tohto výroku ako nepravdu za neprimerane prísne hodnotenie. Jednalo sa o nepresnosť, ale jadro výroku má pravdivý základ.”"], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["pracuje", "prognózy", "patrí", "bolo", "policy note", "Prognóza"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/?fbclid=IwAR0XWfKWo7C3_MUuGIDQBNkt7spHHQqVZz8bOyIkev5d7NZFOVXNf3Z_ZZo#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0002qs/v_pr0002qs_00_00_00_sk", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2050vdc2.pdf", "http://www.infostat.sk/web2015/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=494&Itemid=204", "https://www.dnes24.sk/na-slovensku-pribudli-zahranicny-studenti-celkovy-pocet-vysokoskolakov-vsak-klesol-313953", "https://iness.sk/sites/default/files/media/file/pdf/publikacie/INESS_Dochodky_v_politickom_ohrozeni.pdf", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2050vdc2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:03.367475+00:00"}
{"id": "vr34825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34825", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Úplná haluz. Ako mám pomenovať správanie sa pána Fica, keď ja viem už mesiac, že dva dni pred našim kongresom sa takáto nahrávka objaví, vedel som čo to bude. Ako sa mám vyjadriť, keď pán Fico mi už mesiac, dva mesiace posiela odkazy po rôznych ľuďoch? Ako sa máme zblížiť?", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kontaktovanie M. Dzurindu R. Ficom prostredníctvom „rôznych ľudí“ nedokážeme overiť. Žiadny zdroj nehovorí, že by M. Dzurinda vedel, že sa nahrávka objaví už dva mesiace vopred.", "analysis_paragraphs": ["Kontaktovanie M. Dzurindu R. Ficom prostredníctvom „rôznych ľudí“ nedokážeme overiť. Žiadny zdroj nehovorí, že by M. Dzurinda vedel, že sa nahrávka objaví už dva mesiace vopred."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:01.398341+00:00"}
{"id": "vr31586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31586", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Človek s priemernou mzdou by takto každý mesiac posielal vláde 25 € v prípade, že sa zníži príspevok z 9% na 6%.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zníženie príspevku o 3% by z priemernej mzdy predstavovalo presne 25,44 eur. Ľ. Kaník uvádza sumu po zaokrúhlení na celé čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda v 4. kvartáli 2011 na úrovni 848 eur. Údaj z roku 2011 je posledné oficiálne číslo. Z výpočtu je zrejmé, že 3% z priemernej mzdy na úrovni 848 eur predstavuje presne 25,44 eur. Ľ. Kaník uvádza číslo o 44 centov nižšie. Po zaokrúhlení na celé čísla však dostaneme spomínaných 25 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zníženie príspevku o 3% by z priemernej mzdy predstavovalo presne 25,44 eur. Ľ. Kaník uvádza sumu po zaokrúhlení na celé čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda v 4. kvartáli 2011 na úrovni 848 eur. Údaj z roku 2011 je posledné oficiálne číslo. Z výpočtu je zrejmé, že 3% z priemernej mzdy na úrovni 848 eur predstavuje presne 25,44 eur. Ľ. Kaník uvádza číslo o 44 centov nižšie. Po zaokrúhlení na celé čísla však dostaneme spomínaných 25 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:45.603431+00:00"}
{"id": "vr37377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37377", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak isto pamätám si návrhy, ktoré predkladal pán poslanec Martin Fecko, pokiaľ ide o vylepšenie zákona o reštitúciách.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Fecko predložil k novele zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku pozmeňujúci návrh, ktorý si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Martin Fecko predložil k novele zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku pozmeňujúci návrh, ktorý si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=1126"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:17.926782+00:00"}
{"id": "44861", "numeric_id": 44861, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44861", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ani v Rakúsku nemajú dosť, ani v Nemecku (ochranných rúšok, pozn.).", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecké a rakúske média informujú od konca januára o zvýšenom dopyte po ochranných rúškach. Aj v týchto krajinách sú kvôli pandémii koronavírusu nedostatkovým tovarom. Nemecko zakázalo začiatkom marca vývoz rúšok a ďalších ochranných prostriedkov do zahraničia, neskôr ho zrušilo . Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Nemecké a rakúske média informujú od konca januára o zvýšenom dopyte po ochranných rúškach. Aj v týchto krajinách sú kvôli pandémii koronavírusu nedostatkovým tovarom. Nemecko zakázalo začiatkom marca vývoz rúšok a ďalších ochranných prostriedkov do zahraničia, neskôr ho zrušilo . Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["Nemecké", "rakúske", "Nemecko", "zrušilo"], "url": ["https://www.welt.de/wirtschaft/article206109105/Coronavirus-Atemschutzmasken-fast-ausverkauft.html", "https://www.meinbezirk.at/schwechat/c-lokales/schutzmasken-sind-bei-uns-ausverkauft_a3894021", "https://www.politico.eu/article/health-ministers-squabble-over-face-masks-at-coronavirus-talks/", "https://www.onlinehaendler-news.de/online-handel/haendler/132558-krisenstab-verbietet-export-atemschutzmasken"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:28.753747+00:00"}
{"id": "48698", "numeric_id": 48698, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48698", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V konečnej miere arcibiskup Zvolenský postupoval úplne inak, bola nejaká bohoslužba. Mrzí ma možno 1 vec, že tá bohoslužba sa mohla rozšíriť nielen o tie 2 obete z toho baru, ale možno aj o tých 5, čo zahynulo pri tej zastávke.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Arcibiskup Zvolenský odslúžil vo štvrtok 3. novembra 2022 v Dóme sv. Martina bohoslužbu za obete tragických udalostí na Zochovej a aj Zámockej ulici. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nArcibiskup Stanislav Zvolenský na začiatku novembra odslúžil omšu za obete oboch tragických udalostí, jednak teroristického útoku na Matúša a Juraja, ale aj 5 obetí, ktoré usmrtil vodič auta na zastávke Zochova. Na omši sa zúčastnil aj nuncius (de facto veľvyslanec) z Vatikánu Nicola Girasoli.\n\nOmše sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová alebo premiér Eduard Heger.\n\nZvolenský síce explicitne LGBTQI+ komunitu nespomenul, no hneď v úvode odsúdil akúkoľvek nenávisť.\n\nZáznam omše je momentálne dostupný v archíve TV LUX.", "analysis_paragraphs": ["Arcibiskup Zvolenský odslúžil vo štvrtok 3. novembra 2022 v Dóme sv. Martina bohoslužbu za obete tragických udalostí na Zochovej a aj Zámockej ulici. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Arcibiskup Stanislav Zvolenský na začiatku novembra odslúžil omšu za obete oboch tragických udalostí, jednak teroristického útoku na Matúša a Juraja, ale aj 5 obetí, ktoré usmrtil vodič auta na zastávke Zochova. Na omši sa zúčastnil aj nuncius (de facto veľvyslanec) z Vatikánu Nicola Girasoli.", "Omše sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová alebo premiér Eduard Heger.", "Zvolenský síce explicitne LGBTQI+ komunitu nespomenul, no hneď v úvode odsúdil akúkoľvek nenávisť.", "Záznam omše je momentálne dostupný v archíve TV LUX."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["odslúžil", "útoku", "usmrtil", "odsúdil", "Záznam"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23061138/lgbti-omsa-obete-utok-bratislava.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/zYy2ckk/pri-strelbe-v-centre-bratislavy-prisli-o-zivot-dvaja-ludia/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/300216-obete-nehody-boli-vysokoskolski-studenti-niektorych-cakal-prvy-den-v-skole", "https://www.tyzden.sk/video/90156/bratislavsky-arcibiskup-sluzil-bohosluzbu-za-obete-na-zamockej-a-zochovej-ulici/", "https://www.tvlux.sk/archiv/play/_29241"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:24.722058+00:00"}
{"id": "vr31604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31604", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Tak som pripravil zákony, aby v podstate tie peniaze z toho systému, 40 miliónov na liekoch, 30 miliónov na lepšom výbere poistného, aby bolo na tie platy.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že podľa dostupných analýz, by prijatými zmenami zákonov malo dôjsť k ušetreniu približne 40 mil. eur na zmenenom referencovaní cien liekov a 30 mil. eur zmenou prerozdelenia poistného. Počas pôsobenia Uhliarika ako ministra zdravotníctva (od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012), došlo k prijatiu viacerých reformných zákonov v zdravotníctve. Jedným z nich je Zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, ktorého prijatím bolo schválené referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu úroveň v rámci Európskej únie. K týmto zmenám má dôjsť od mája 2012 a ako uvádza správa MZ SR, štát by tým mal ušetriť 44 mil. eur. Taktiež sa odsúhlasili zmeny vo výbere poistného, pridaním nového parametra prerozdelenia, ktorý zohľadňuje chronické užívanie liekov pacientmi tzv. PCG. Ako uvádza agentúra TASR , \" Navrhovaná zmena prerozdeľovania poistného by znamenala plus takmer 30 miliónov eur ročne pre VšZP \".", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že podľa dostupných analýz, by prijatými zmenami zákonov malo dôjsť k ušetreniu približne 40 mil. eur na zmenenom referencovaní cien liekov a 30 mil. eur zmenou prerozdelenia poistného. Počas pôsobenia Uhliarika ako ministra zdravotníctva (od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012), došlo k prijatiu viacerých reformných zákonov v zdravotníctve. Jedným z nich je Zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, ktorého prijatím bolo schválené referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu úroveň v rámci Európskej únie. K týmto zmenám má dôjsť od mája 2012 a ako uvádza správa MZ SR, štát by tým mal ušetriť 44 mil. eur. Taktiež sa odsúhlasili zmeny vo výbere poistného, pridaním nového parametra prerozdelenia, ktorý zohľadňuje chronické užívanie liekov pacientmi tzv. PCG. Ako uvádza agentúra TASR , \" Navrhovaná zmena prerozdeľovania poistného by znamenala plus takmer 30 miliónov eur ročne pre VšZP \"."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["správa", "TASR"], "url": ["http://www.lekom.sk/upload/zdravotny_vybor/Stanovisko_MZSR_zakon62_1332931187.pdf", "http://www.zzz.sk/?clanok=12281"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:44.030325+00:00"}
{"id": "vr28059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28059", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete do akej miery boli úspešné projekty multifunkčných ihrísk v rokoch 2006-2010, keď sme otvorili asi 630-640 takýchto ihrísk.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu o podpore 600 multifunkčných ihrísk Robert Fico používal už aj v minulosti, nepodarilo sa nám ju však nikdy overiť. Spustenie výstavby 600 multifunkčných ihrísk oznámil Robert Fico ešte na začiatku svojho prvého volebného obdobia, nie sú však dostupné presné údaje, na koľko sa tento cieľ podarilo zrealizovať.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o podpore 600 multifunkčných ihrísk Robert Fico používal už aj v minulosti, nepodarilo sa nám ju však nikdy overiť. Spustenie výstavby 600 multifunkčných ihrísk oznámil Robert Fico ešte na začiatku svojho prvého volebného obdobia, nie sú však dostupné presné údaje, na koľko sa tento cieľ podarilo zrealizovať."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Spustenie výstavby"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4120061/do-roku-2010-chce-vlada-postavit-600-ihrisk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:04.794996+00:00"}
{"id": "vr29994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29994", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...predstavitelia tej istej strany, europoslanci Smolková, Zala, Flašíková Beňová a Maňka, každý z nich trikrát zahlasoval za kvóty. Teda ospravedlňujem sa pánovi Zalovi, ktorý poslednýkrát nehlasoval, ale...", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pokiaľ mal poslanec Droba na mysli tri hlasovania, mohlo ísť o hlasovania , ktoré sa týkali prerozdelenia konkrétneho počtu utečencov na základe kvót- hlasovania o konkrétnom počte prerozdelených migrantov podľa kvót boli totiž doteraz presne tri. V prvom hlasovaní zahlasovali všetci štyria spomínaní poslanci za návrh. V druhom hlasovaní traja poslanci hlasovali za návrh o kvótach a Smolková sa hlasovania zdržala. Na poslednom hlasovaní o kvótach na 120 000 utečencov nebola poslankyňa Smolková prítomná, ostatní traja poslanci hlasovali proti celému návrhu, no pri hlasovaní o paragrafe, týkajúcom sa konkrétneho počtu prerozdelených utečencov hlasovali za tento paragraf. Hlasovanie, ktorého sa Zala zdržal, sa však netýkalo prerozdelenia konkrétneho počtu utečencov, ale zavedenia trvalého mechanizmu kvót v prípade krízy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ mal poslanec Droba na mysli tri hlasovania, mohlo ísť o hlasovania , ktoré sa týkali prerozdelenia konkrétneho počtu utečencov na základe kvót- hlasovania o konkrétnom počte prerozdelených migrantov podľa kvót boli totiž doteraz presne tri. V prvom hlasovaní zahlasovali všetci štyria spomínaní poslanci za návrh. V druhom hlasovaní traja poslanci hlasovali za návrh o kvótach a Smolková sa hlasovania zdržala. Na poslednom hlasovaní o kvótach na 120 000 utečencov nebola poslankyňa Smolková prítomná, ostatní traja poslanci hlasovali proti celému návrhu, no pri hlasovaní o paragrafe, týkajúcom sa konkrétneho počtu prerozdelených utečencov hlasovali za tento paragraf. Hlasovanie, ktorého sa Zala zdržal, sa však netýkalo prerozdelenia konkrétneho počtu utečencov, ale zavedenia trvalého mechanizmu kvót v prípade krízy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania", "Správe", "hlasovali", "navrhla", "navrhla", "hlasovali", "pdf", "Flašíková", "Maňka", "Zala", "Smolková", "Flašíková", "Smolková", "Maňka", "Zala"], "url": ["http://www.europskenoviny.sk/2015/10/01/zvladnutie-uteceneckej-krizy-rozpoctove-opatrenia-v-ramci-europskej-migracnej-agendy/", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2015-0176+0+DOC+XML+V0//EN", "http://www.votewatch.eu/en/term8-report-of-the-extraordinary-european-council-meeting-23-april-2015-the-latest-tragedies-in-the-medit-15.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355102-kvoty-migrantov-rozputali-diskusiu-tvrdia-slovenski-europoslanci/", "http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-15-5697_en.htm", "http://www.votewatch.eu/en/term8-provisional-measures-in-the-area-of-international-protection-for-the-benefit-of-italy-and-greece-dra-17.html", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_council_decision_establishing_provisional_measures_in_the_area_of_international_protection_for_it_gr_and_hu_en.pdf", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-flasikova-benova-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-vladimir-manka-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-boris-zala.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-smolkova-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-flasikova-benova-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-smolkova-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-vladimir-manka-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-boris-zala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:18.358478+00:00"}
{"id": "vr38296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38296", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Teraz idú do súťaží balíky jednotlivých investícií na cestách prvej triedy. V súčasnosti asi 100 km, následne ďalšie, celkovo v tomto a budúcom roku to bude necelých 700 km. Nikdy toľko ciest prvej triedy nebolo obnovovaných. Zároveň vyše 40 mostov.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V marci 2011 podľa TASR Figeľ informoval, že do konca marca chce ministerstvo vypísať súťaž na obnovu ciest 1. triedy v rozsahu 100 km, v základnej úrovni za vyše 16,5 milióna eur. V tej istej správe hovorí, že sa chystajú pripraviť súťaže na obnovu 40 mostov a rekonštrukciu približne 500 km ciest prvej triedy.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2011 podľa TASR Figeľ informoval, že do konca marca chce ministerstvo vypísať súťaž na obnovu ciest 1. triedy v rozsahu 100 km, v základnej úrovni za vyše 16,5 milióna eur. V tej istej správe hovorí, že sa chystajú pripraviť súťaže na obnovu 40 mostov a rekonštrukciu približne 500 km ciest prvej triedy."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-51318160-figel-cesty-prvej-triedy-su-vo-velmi-zlom-stave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:34.091389+00:00"}
{"id": "42648", "numeric_id": 42648, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42648", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...zákon umožňuje iba 4 činnosti, ktoré môže robiť koncipient na živnosť - vedeckú, pedagogickú, umeleckú a literárnu - a na to, aby vám takéto povolenie bolo dané, musíte najprv požiadať o súhlas advokátskej komory (...).", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 586/2003 Z. z o advokácii §62 ods. 1 písm. d) , môže koncipient vykonávať svoju koncipientsku prax v prípade, že „ nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora “ (vyznačená časť pridaná do znenia zákona v roku 2013). Nie sú teda len štyri činnosti, ktoré spomenul Maroš Šefčovič, zákon uvádza k nim aj činnosti, ktoré nie sú v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Čo sa týka súhlasu advokátskej komory voči inej činnosti advokátskeho koncipienta, SAK sa vyjadrila , že „ Každý koncipient ak vykonáva inú činnosť popri praxi advokátskeho koncipienta (ktorá musí byť na plný úväzok) musí v súlade so Zákonom o advokácii požiadať SAK o vyjadrenie, či táto ďalšia iná činnosť je svojim obsahom a rozsahom zlučiteľná s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolanie. Za týmto účelom Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory zriadilo samostatný poradný orgán – Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie .“ Komisia bola zriadená v roku 2013. V období koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej však komisia ešte neexistovala.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 586/2003 Z. z o advokácii §62 ods. 1 písm. d) , môže koncipient vykonávať svoju koncipientsku prax v prípade, že „ nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora “ (vyznačená časť pridaná do znenia zákona v roku 2013). Nie sú teda len štyri činnosti, ktoré spomenul Maroš Šefčovič, zákon uvádza k nim aj činnosti, ktoré nie sú v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Čo sa týka súhlasu advokátskej komory voči inej činnosti advokátskeho koncipienta, SAK sa vyjadrila , že „ Každý koncipient ak vykonáva inú činnosť popri praxi advokátskeho koncipienta (ktorá musí byť na plný úväzok) musí v súlade so Zákonom o advokácii požiadať SAK o vyjadrenie, či táto ďalšia iná činnosť je svojim obsahom a rozsahom zlučiteľná s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolanie. Za týmto účelom Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory zriadilo samostatný poradný orgán – Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie .“ Komisia bola zriadená v roku 2013. V období koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej však komisia ešte neexistovala."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 586/2003 Z. z", "vyjadrila"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:46.935091+00:00"}
{"id": "vr15487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15487", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...nezamestnanosť, keď som preberal vládu, sa formálne blížila k 20 %, 19,2. (...) Reálna nezamestnanosť bola 23-24 %.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Výročnej správy (.pdf) Národnej banky Slovenska z roku 1998 bola miera nezamestnanosti v tomto roku 15,6 %. Vo Výročnej správe sa píše: „ Miera nezamestnanosti podľa evidencie úradov práce vzrástla ku koncu roka na 15,6 %, t.j. o 3,1 percentuálnych bodov oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. V priemere za rok predstavovala 13,7 %. “ (s.17). Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR po voľbách v roku 1998, vtedy ako šéf strany SDK. Dzurinda druhýkrát zostavil vlády v roku 2002.\n\nVýročná správa národnej banky na strane 29 uvádza, že na konci roku 1998 bola kritická nezamestnanosť, t.j. nad 20 %, v 25 okresoch (.pdf, s.29) \" Podľa evidencie Národného úradu práce (NÚP) dosiahol absolútny počet evidovaných nezamestnaných ku koncu decembra 428 209 osôb, t.j. o 23,1 % viac ako v rovnakom období 1997. Miera nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných k 31.12.1998 predstavovala 15,6 %. Vývoj nezamestnanosti v priebehu roka charakterizoval nárast, ktorý akceleroval najmä v 4. štvrťroku, keď pribudlo 42 418 nezamestnaných. Z územného hľadiska najvyšší rast nezamestnanosti zaznamenal východoslovenský región (Prešovský a Košický kraj), kde miera nezamestnanosti presiahla 20 %. Mieru nezamestnanosti nad 20 %, ktorá sa považuje už za kritickú, dosiahlo v decembri celkom 25 okresov. \".\n\nEurostat disponuje s údajmi o miere nezamestnanosti od roku 1998. Pre rok 1998 databáza uvádza nezamestnanosť na úrovni 12,7 %, v roku 1999 bola miera nezamestnanosti16,5 %.\n\nDzurinda nepravdivý výrok v podobnom znení nepovedal prvýkrát. Rovnaké tvrdenie použil v relácii O 5 minút 12, 4.marca 2012. Demagog aj vtedy vyhodnotil jeho výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Výročnej správy (.pdf) Národnej banky Slovenska z roku 1998 bola miera nezamestnanosti v tomto roku 15,6 %. Vo Výročnej správe sa píše: „ Miera nezamestnanosti podľa evidencie úradov práce vzrástla ku koncu roka na 15,6 %, t.j. o 3,1 percentuálnych bodov oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. V priemere za rok predstavovala 13,7 %. “ (s.17). Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako nepravdivý.", "Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR po voľbách v roku 1998, vtedy ako šéf strany SDK. Dzurinda druhýkrát zostavil vlády v roku 2002.", "Výročná správa národnej banky na strane 29 uvádza, že na konci roku 1998 bola kritická nezamestnanosť, t.j. nad 20 %, v 25 okresoch (.pdf, s.29) \" Podľa evidencie Národného úradu práce (NÚP) dosiahol absolútny počet evidovaných nezamestnaných ku koncu decembra 428 209 osôb, t.j. o 23,1 % viac ako v rovnakom období 1997. Miera nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných k 31.12.1998 predstavovala 15,6 %. Vývoj nezamestnanosti v priebehu roka charakterizoval nárast, ktorý akceleroval najmä v 4. štvrťroku, keď pribudlo 42 418 nezamestnaných. Z územného hľadiska najvyšší rast nezamestnanosti zaznamenal východoslovenský región (Prešovský a Košický kraj), kde miera nezamestnanosti presiahla 20 %. Mieru nezamestnanosti nad 20 %, ktorá sa považuje už za kritickú, dosiahlo v decembri celkom 25 okresov. \".", "Eurostat disponuje s údajmi o miere nezamestnanosti od roku 1998. Pre rok 1998 databáza uvádza nezamestnanosť na úrovni 12,7 %, v roku 1999 bola miera nezamestnanosti16,5 %.", "Dzurinda nepravdivý výrok v podobnom znení nepovedal prvýkrát. Rovnaké tvrdenie použil v relácii O 5 minút 12, 4.marca 2012. Demagog aj vtedy vyhodnotil jeho výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["správy", "predsedom vlády", "správa", "Eurostat", "Demagog"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS98.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/1902/mikulas-dzurinda/", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS98.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://www.demagog.sk/diskusie/262/okruhly-stol-predsedov-parlamentnych-stran"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:10.918534+00:00"}
{"id": "vr27525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27525", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po dvoch rokoch máme vďaka presunu a využitiu eurofondov 11-tisíc mladých nezamestnaných späť v pracovnom pomere.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico hovorí o projekte zamestnanosti mladých do 29 rokov, ktorý spustili v novembri 2012. Podobný výrok o tom koľko tento projekt vytvoril pracovných miest sme overovali už v minulosti ( Prezidentský duel HN alebo pri ohlásení kandidatúry R. Fica v decembri 2013).", "analysis_paragraphs": ["R. Fico hovorí o projekte zamestnanosti mladých do 29 rokov, ktorý spustili v novembri 2012. Podobný výrok o tom koľko tento projekt vytvoril pracovných miest sme overovali už v minulosti ( Prezidentský duel HN alebo pri ohlásení kandidatúry R. Fica v decembri 2013)."], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Prezidentský duel HN", "ohlásení kandidatúry", "schválila", "cieľovou", "novembri", "SITA", "informoval", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/464/prezidentsky-duel-v-arene-daga-danisa-fico-vs-kiska", "http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ek-povolila-presun-70-milionov-eur-na-p/22991-clanok.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/126809/Na-zamestnanie-mladych-ludi-pojde-mil-eur", "http://ekonomika.sme.sk/c/6588278/richter-da-za-jedno-pracovne-miesto-zhruba-5000-eur.html#ixzz2Ay9IaS5a", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/", "http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minister-informoval-premiera-politike-zamestnanosti.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:59.263689+00:00"}
{"id": "vr26046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26046", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokonca môžem povedať, že máme aj väčšinu v zastupiteľstve Banskobystrického kraja.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER-SD a KDH vytvorili koalíciu a podporovali spoločne V. Maňku za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Maňka postúpil do druhého kola zo ziskom 49,5% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov , koalícia SMER-SD a KDH získala spolu 25 mandátov (SMER-SD 24, KDH 1), čo je nadpolovičná väčšina v zastupiteľstve BBSK (49 poslancov). Je teda pravdou, že koalícia KDH a SMER-SD má väčšinu v zastupiteľstve BBSK.", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD a KDH vytvorili koalíciu a podporovali spoločne V. Maňku za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Maňka postúpil do druhého kola zo ziskom 49,5% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov , koalícia SMER-SD a KDH získala spolu 25 mandátov (SMER-SD 24, KDH 1), čo je nadpolovičná väčšina v zastupiteľstve BBSK (49 poslancov). Je teda pravdou, že koalícia KDH a SMER-SD má väčšinu v zastupiteľstve BBSK."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["postúpil", "výsledkov"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka5_sk.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:59.438981+00:00"}
{"id": "42374", "numeric_id": 42374, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42374", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "V Rakúsku je napríklad taká inštitúcia, kde riaditelia škôl posielajú na analýzu také vzorky, že keď odchytia v škole, keď našli u nejakého žiaka (marihuanu, pozn.). Tak majú ešte možnosť to prvýkrát nehlásiť na políciu, ale majú možnosť to riešiť v škole.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. Suchtmittelgesetz (zákon o omamných látkach, ďalej iba SMG) ponúka širokú škálu alternatívnych možností riešenia tohto problému, ktoré zahŕňajú aj to, že zdravotnícke orgány sú informované ako prvé. V Rakúsku existujú zákonné alternatívy k trestu v súlade so zásadou liečby namiesto trestu. Navyše, Rakúsko je v tomto príkladom krajiny, v ktorej používanie omamných látok nie je trestné aj keď nákup, držba či výroba omamných látok už trestným činom je. Riaditelia škôl majú možnosť poslať deti na odber vzoriek, pričom existuje možnosť riešenia tejto situácie najprv v rámci školy respektíve verejnej autority alebo úradu namiesto informovania súdnych orgánov ( .pdf , s. 31). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKeďže tento princíp je dôležitým aspektom rakúskej protidrogovej politiky, tak sú k dispozícii rôzne alternatívy k trestu pre užívateľov drog. Konkrétne o takejto možnosti riešenia hovorí zákon SMG v § 13. „ Ak je dôvodné predpokladať, že kvôli určitým skutočnostiam študent užíva omamné látky, vedúci školy odošle spomínaného študenta na lekársku prehliadku k školskému lekárovi. V prípade potreby sa do prípadu zapoja aj školskí psychológovia. Ak vyšetrenie poukazuje na potrebu opatrení týkajúcich sa zdravia podľa SMG § 11 ods. 2 a nedá sa zabezpečiť, aby sa toto opatrenie uplatnilo, alebo ak študent, jeho rodičia alebo opatrovníci odmietnu vyšetrenie školským lekárom alebo konzultácie so školským psychológom, potom riaditeľ školy, namiesto predloženia správe o trestnom čine (tzv. crime report) informuje orgány okresnej správy v ich funkcii ako zdravotníckych orgánov .“", "analysis_paragraphs": ["Tzv. Suchtmittelgesetz (zákon o omamných látkach, ďalej iba SMG) ponúka širokú škálu alternatívnych možností riešenia tohto problému, ktoré zahŕňajú aj to, že zdravotnícke orgány sú informované ako prvé. V Rakúsku existujú zákonné alternatívy k trestu v súlade so zásadou liečby namiesto trestu. Navyše, Rakúsko je v tomto príkladom krajiny, v ktorej používanie omamných látok nie je trestné aj keď nákup, držba či výroba omamných látok už trestným činom je. Riaditelia škôl majú možnosť poslať deti na odber vzoriek, pričom existuje možnosť riešenia tejto situácie najprv v rámci školy respektíve verejnej autority alebo úradu namiesto informovania súdnych orgánov ( .pdf , s. 31). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Keďže tento princíp je dôležitým aspektom rakúskej protidrogovej politiky, tak sú k dispozícii rôzne alternatívy k trestu pre užívateľov drog. Konkrétne o takejto možnosti riešenia hovorí zákon SMG v § 13. „ Ak je dôvodné predpokladať, že kvôli určitým skutočnostiam študent užíva omamné látky, vedúci školy odošle spomínaného študenta na lekársku prehliadku k školskému lekárovi. V prípade potreby sa do prípadu zapoja aj školskí psychológovia. Ak vyšetrenie poukazuje na potrebu opatrení týkajúcich sa zdravia podľa SMG § 11 ods. 2 a nedá sa zabezpečiť, aby sa toto opatrenie uplatnilo, alebo ak študent, jeho rodičia alebo opatrovníci odmietnu vyšetrenie školským lekárom alebo konzultácie so školským psychológom, potom riaditeľ školy, namiesto predloženia správe o trestnom čine (tzv. crime report) informuje orgány okresnej správy v ich funkcii ako zdravotníckych orgánov .“"], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Suchtmittelgesetz", ".pdf", "§ 13."], "url": ["https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10011040", "https://jasmin.goeg.at/309/1/2017%20Report%20on%20the%20Drug%20Situation.pdf", "https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10011040"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:22.040549+00:00"}
{"id": "vr36651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36651", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Dennú potrebu, ktorý občan potrebuje. Dokáže ovplyvniť, dokáže sa uskromniť, ale výdavky, ktoré bude musieť dať na energiu, tam to nepôjde a to je 25-28% (zdraženie, pozn.). Tieto sa odrazia na doprave, čo sa počíta podľa ekonómov 8-10% (zdraženie, pozn.).", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SITA informuje: \"Budúcoročné ceny elektrickej energie pre domácnosti vzrastú viac ako schválil regulačný úrad, o spomínaných 4,82%.\" \" Domácnosti zaplatia od nového roka za dodávku zemného plynu v priemere o 4,47% viac ako v roku 2010. Domácnosť, ktorá používa plyn len na varenie pri priemernej ročnej spotrebe 600 kilowatthodín, si tak v budúcom roku priplatí 1,3 eura. Mesačne teda 11 centov. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na ohrev vody a ročne spotrebuje 12 tisíc kilowatthodín, si priplatí 20 eur, mesačne teda zhruba 1,7 eura. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na kúrenie a ročne spotrebuje zhruba 30 600 kilowatthodín, zaplatí v budúcom roku asi o 52 eur viac. Mesačne sa tak domácnosti, ktorá plynom aj kúri, zvýšia na základe rozhodnutia regulačného úradu náklady o zhruba 4,4 eura.\" \" Domácnostiam sa v budúcom roku zvýši aj cena tepla, a to v priemere o 6%.\" Ako sa premietne zvýšenie cien energií do dopravy sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["SITA informuje: \"Budúcoročné ceny elektrickej energie pre domácnosti vzrastú viac ako schválil regulačný úrad, o spomínaných 4,82%.\" \" Domácnosti zaplatia od nového roka za dodávku zemného plynu v priemere o 4,47% viac ako v roku 2010. Domácnosť, ktorá používa plyn len na varenie pri priemernej ročnej spotrebe 600 kilowatthodín, si tak v budúcom roku priplatí 1,3 eura. Mesačne teda 11 centov. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na ohrev vody a ročne spotrebuje 12 tisíc kilowatthodín, si priplatí 20 eur, mesačne teda zhruba 1,7 eura. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na kúrenie a ročne spotrebuje zhruba 30 600 kilowatthodín, zaplatí v budúcom roku asi o 52 eur viac. Mesačne sa tak domácnosti, ktorá plynom aj kúri, zvýšia na základe rozhodnutia regulačného úradu náklady o zhruba 4,4 eura.\" \" Domácnostiam sa v budúcom roku zvýši aj cena tepla, a to v priemere o 6%.\" Ako sa premietne zvýšenie cien energií do dopravy sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA informuje:"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/domacnosti-zaplatia-v-novom-roku-za-ene/277662-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:30.312040+00:00"}
{"id": "vr14298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14298", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Dnes môžem povedať, že má SNS 6300 ľudí, mala 1800.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Okrem vyhlásení predsedu A. Danka o počte členov Slovenskej národnej strany (napr. TASR píše o záveroch snemu SNS, na ktorom bol uvedený počet 6300 členov) nedisponujeme v súčasnosti inými relevantnými informáciami, ktoré by potvrdzovali presný počet členov SNS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Okrem vyhlásení predsedu A. Danka o počte členov Slovenskej národnej strany (napr. TASR píše o záveroch snemu SNS, na ktorom bol uvedený počet 6300 členov) nedisponujeme v súčasnosti inými relevantnými informáciami, ktoré by potvrdzovali presný počet členov SNS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/volby-2016/sns-predsednictvo-kupelnictvo/178051-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:31.379143+00:00"}
{"id": "vr33525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33525", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na druhej strane, až 81% podnikateľov a investorov na Slovensku hovorí, že by opätovne investovali na Slovensku.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Roberta Fica potvrdzuje správa Združenia podnikateľov Slovenska . Píše sa v nej:", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Roberta Fica potvrdzuje správa Združenia podnikateľov Slovenska . Píše sa v nej:"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://www.zps.webdirect.sk/text-426/Slovensko-straca-priazen-zahranicnych-investorov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:44.427673+00:00"}
{"id": "49495", "numeric_id": 49495, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49495", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Stretol sa Zelenskyj v kanadskom parlamente s vojnovým zločincom, spolupracovníkom Banderu Hunkom.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volodymyr Zelenskyj vystúpil v septembri 2023 v kanadskom parlament s príhovorom, v ktorom ocenil podporu Ukrajine. Predseda parlamentu Anthony Rota pri tejto príležitosti pozval do zasadnutie, bez vedomia ukrajinskej delegácie, vojnového veterána Jaroslava Hunku. Neskôr však židovská organizácia upozornila, že Hunka bojoval v nacistickej divízii, ktorá sa dopustila vojnových zločinov. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivý. Hunkova divízia však podľa historika nespolupracovala s banderovcami ani nebola oficiálne odsúdená za vojnové zločiny, aj keď sa historici zhodujú, že sa ich dopustila.\n\nPo účasti na Valnom zhromaždení OSN v USA navštívil Volodymyr Zelenskyj po prvýkrát od vypuknutia ruskej invázie Kanadu , kde vystúpil s príhovorom pred poslancami.\n\nPredseda kanadského parlamentu Anthony Rota pozval na zasadnutie parlamentu aj 98-ročného veterána Jaroslava Hunku a predstavil ho ako „ukrajinského a kanadského vojnového hrdinu“, ktorý bojoval za ukrajinskú nezávislosť proti Rusom. Po slovách predsedu parlamentu reagoval celý kanadský parlament a prítomní hostia potleskom v stoji.\n\nŽidovská medzinárodná organizácia Centrum priateľov Simona Wiesenthala neskôr upozornila , že Hunka slúžil v nacistickej 14. divízii Waffen Grenadier SS (označovanej aj divízia SS Halič), ktorej zločiny proti ľudskosti počas holokaustu sú dobre zdokumentované.\n\nPrezident Zelenskyj ani kanadský premiér Trudeau neboli o účasti Hunku vopred informovaní. Predseda kanadského parlamentu sa po odhalení Hunkovej minulosti za jeho ocenenie ospravedlnil , neskôr sa kvôli tomuto škandálu vzdal svojej funkcie predsedu parlamentu.\n\nDivízia SS Halič bol útvar pôvodne vytvorený z haličských dobrovoľníkov ukrajinského pôvodu, ktorý bojoval na strane Nemecka proti Červenej armáde.\n\nHistorik Jan Rychlík upozornil , že SS Halič v skutočnosti nebol prepojený s banderovcami, ale tvorilo ju iné krídlo ukrajinských nacionalistov, ktorí si hovorili meľnykovci. Išlo o jedno krídlo Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), pričom druhou boli práve banderovci.\n\nKanadská komisia pre vyšetrovanie vojnových zločincov v minulosti rozhodla , že jednotka, za ktorú Hunka bojoval, nemôže byť ako skupina obvinená z vojnových zločinov. Historici však tvrdia, že jednotka bola zapojená do niekoľkých masakrov vrátane poľských civilistov.", "analysis_paragraphs": ["Volodymyr Zelenskyj vystúpil v septembri 2023 v kanadskom parlament s príhovorom, v ktorom ocenil podporu Ukrajine. Predseda parlamentu Anthony Rota pri tejto príležitosti pozval do zasadnutie, bez vedomia ukrajinskej delegácie, vojnového veterána Jaroslava Hunku. Neskôr však židovská organizácia upozornila, že Hunka bojoval v nacistickej divízii, ktorá sa dopustila vojnových zločinov. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivý. Hunkova divízia však podľa historika nespolupracovala s banderovcami ani nebola oficiálne odsúdená za vojnové zločiny, aj keď sa historici zhodujú, že sa ich dopustila.", "Po účasti na Valnom zhromaždení OSN v USA navštívil Volodymyr Zelenskyj po prvýkrát od vypuknutia ruskej invázie Kanadu , kde vystúpil s príhovorom pred poslancami.", "Predseda kanadského parlamentu Anthony Rota pozval na zasadnutie parlamentu aj 98-ročného veterána Jaroslava Hunku a predstavil ho ako „ukrajinského a kanadského vojnového hrdinu“, ktorý bojoval za ukrajinskú nezávislosť proti Rusom. Po slovách predsedu parlamentu reagoval celý kanadský parlament a prítomní hostia potleskom v stoji.", "Židovská medzinárodná organizácia Centrum priateľov Simona Wiesenthala neskôr upozornila , že Hunka slúžil v nacistickej 14. divízii Waffen Grenadier SS (označovanej aj divízia SS Halič), ktorej zločiny proti ľudskosti počas holokaustu sú dobre zdokumentované.", "Prezident Zelenskyj ani kanadský premiér Trudeau neboli o účasti Hunku vopred informovaní. Predseda kanadského parlamentu sa po odhalení Hunkovej minulosti za jeho ocenenie ospravedlnil , neskôr sa kvôli tomuto škandálu vzdal svojej funkcie predsedu parlamentu.", "Divízia SS Halič bol útvar pôvodne vytvorený z haličských dobrovoľníkov ukrajinského pôvodu, ktorý bojoval na strane Nemecka proti Červenej armáde.", "Historik Jan Rychlík upozornil , že SS Halič v skutočnosti nebol prepojený s banderovcami, ale tvorilo ju iné krídlo ukrajinských nacionalistov, ktorí si hovorili meľnykovci. Išlo o jedno krídlo Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), pričom druhou boli práve banderovci.", "Kanadská komisia pre vyšetrovanie vojnových zločincov v minulosti rozhodla , že jednotka, za ktorú Hunka bojoval, nemôže byť ako skupina obvinená z vojnových zločinov. Historici však tvrdia, že jednotka bola zapojená do niekoľkých masakrov vrátane poľských civilistov."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Kanadu", "príhovorom", "Anthony Rota", "predstavil", "upozornila", "neboli", "ospravedlnil", "vzdal", "vytvorený", "upozornil", "rozhodla"], "url": ["https://www.nbcnews.com/news/world/canadas-house-speaker-steps-honoring-man-fought-nazis-rcna117463", "https://www.cbc.ca/news/politics/key-moments-volodymyr-zelenskyy-parliament-address-1.6975854", "https://web.archive.org/web/20231005033419/https://www.nytimes.com/2023/09/30/world/canada/canada-parliament-speaker-vote.html", "https://dennikn.sk/3587025/ukrajinsky-general-z-jednotky-ss-zatienil-zelenskeho-navstevu-v-kanade/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/682760-zelenskyj-aj-trudeau-tlieskali-veteranovi-ktory-bojoval-na-strane-nacistov-zidovska-komunita-bola-sokovana/", "https://www.npr.org/2023/09/27/1201951754/canadas-house-speaker-steps-down-after-inviting-nazi-veteran-parliament", "https://dennikn.sk/minuta/3586372/", "https://web.archive.org/web/20231005033419/https://www.nytimes.com/2023/09/30/world/canada/canada-parliament-speaker-vote.html", "https://dennikn.sk/minuta/3586372/", "https://dennikn.sk/3587025/ukrajinsky-general-z-jednotky-ss-zatienil-zelenskeho-navstevu-v-kanade/", "https://www.cbc.ca/news/politics/canada-second-world-war-immigration-documents-1.6983966"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:48.930933+00:00"}
{"id": "vr16346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16346", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Tento rozhovor (medzi Ivanom Lexom a vtedajším ministrom vnútra Hudekom, pozn.) bol podrobený analýze, ktorú spracovávali odborníci a hodnotili ho ako účelový a zostrihaný.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Telefónny rozhovor medzi bývalým riaditeľom SIS Ivanom Lexom a bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom je voľne dostupný na niekoľkých portáloch. SIS sa po zverejnení nahrávky síce poprela pravosť, ale iné zdroje nič podobné neuvádzajú. Keďže išlo o popretie pravosti nahrávky, ktorá sa týkala riaditeľa SIS a iní odborníci sa touto nahrávkou nezaoberali respektíve nenašli sme nejaký ich verejne dostupný výstup, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ide o telefonát z roku 1996, v ktorom sa Lexa a Hudek rozprávajú o tom, ako sa zbaviť vyšetrovateľa Vačoka. Známy je výrok: \"...Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo.\"", "analysis_paragraphs": ["Telefónny rozhovor medzi bývalým riaditeľom SIS Ivanom Lexom a bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom je voľne dostupný na niekoľkých portáloch. SIS sa po zverejnení nahrávky síce poprela pravosť, ale iné zdroje nič podobné neuvádzajú. Keďže išlo o popretie pravosti nahrávky, ktorá sa týkala riaditeľa SIS a iní odborníci sa touto nahrávkou nezaoberali respektíve nenašli sme nejaký ich verejne dostupný výstup, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ide o telefonát z roku 1996, v ktorom sa Lexa a Hudek rozprávajú o tom, ako sa zbaviť vyšetrovateľa Vačoka. Známy je výrok: \"...Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo.\""], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["dostupný", "dementoval"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2110173/ked-hudek-kopne-vysetrovatela-do-gul-da-mu-lexa-pusu-na-celo-denniku-sme-sa-podarilo-ziskat-zaznam-z-rozhovoru-ministra-vnutra-a.html#axzz4jzVMfvFi", "http://archiv.ihned.cz/c1-876993-sis-az-vcera-dementovala-pravost-rozhovoru-hudek-lexa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:51.318517+00:00"}
{"id": "vr18033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18033", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...keď hovoríme o schopnostiach tajnej služby, oni nevedeli ani odhaliť, že si tu teroristi kupujú zbrane na útoky vo Francúzsku.", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V kontexte zistení francúzskych vyšetrovateľov, reportáží relevantných denníkov a výskumných štúdií je zrejmé, že tajné služby disponovali informáciami o zvýšenom predaji znefunkčnených zbraní cudzincom a o ich pohybe, avšak neodhalili účel ich kúpy ako sa stalo i vo francúzskom prípade. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V kontexte zistení francúzskych vyšetrovateľov, reportáží relevantných denníkov a výskumných štúdií je zrejmé, že tajné služby disponovali informáciami o zvýšenom predaji znefunkčnených zbraní cudzincom a o ich pohybe, avšak neodhalili účel ich kúpy ako sa stalo i vo francúzskom prípade. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": ["pátrali", "zákon", "denník", "výskume", "2015", "otázku"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/270780/teror-v-parizi-zbrane-islamistov-mohli-mat-slovensky-povod-tvrdi-odbornik/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/190/20110501.html", "https://www.wsj.com/articles/slovakia-shop-believed-to-be-source-of-guns-in-two-french-terror-attacks-1448629216", "https://crimeterrornexus.com/wp-content/uploads/2018/06/Crime-Terror-Nexus-in-the-Czech-Republic-Slovakia_Slovakian-Version-.pdf", "http://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti-2015.html#bezpecnostna-oblast", "https://dennikn.sk/441866/zbrane-zo-slovenska-vozili-teroristi-aj-britske-podsvetie-zadrzali-desiatky-samopalov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:09.576940+00:00"}
{"id": "vr15347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15347", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Takmer všetky parlamenty okrem troch majú minutáž na vystúpenie poslancov. ...Dokonca máme jednu najväčších minutáži.", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže viaceré portály hovoria o štyroch krajinách z 28 členov Európskej únie. Medzi krajiny, ktoré nemajú regulovanú minutáž na vystúpenie poslancov patrí: Cyprus, Estónsko, Litva a Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže viaceré portály hovoria o štyroch krajinách z 28 členov Európskej únie. Medzi krajiny, ktoré nemajú regulovanú minutáž na vystúpenie poslancov patrí: Cyprus, Estónsko, Litva a Slovensko."], "analysis_date": "2016-09-01", "analysis_sources": {"text": ["glob.sk", "SME", ".doc", "kancelária", "kancelárie NR SR", "vyjadril", "Návrh zákona", "Dôvodová správa", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.glob.sk/danko-chce-vyrazne-zmeny-poslancom-chce-obmedzit-cas-na-vystupenie/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/400741-danko-chce-poslancom-obmedzit-cas-na-vystupenia/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428900", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54126", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54126", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=video&VideoId=705", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428899", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428900", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:41.680660+00:00"}
{"id": "vr37480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37480", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minister spomenul napríklad máj minulého roku. Treba si pripomenúť, že v tom čase už Slovensko postihovali, bolo v plnom prúde povodne, to znamená boli, bola tu istá humanitárna kríza, ktorej bolo treba proste pomáhať ľuďom z tejto situácie.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Záplavy, ktoré postihli takmer celé Slovensko, prišli v polovici mája 2010. EU program schválila až v septembri 2010. Do kontextu súvislosti nesedí vyhlásenie Vladimíra Chovana, ktorý na margo potravinovej pomoci z EÚ uviedol: \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov...\"", "analysis_paragraphs": ["Záplavy, ktoré postihli takmer celé Slovensko, prišli v polovici mája 2010. EU program schválila až v septembri 2010. Do kontextu súvislosti nesedí vyhlásenie Vladimíra Chovana, ktorý na margo potravinovej pomoci z EÚ uviedol: \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov...\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["polovici mája", "schválila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5377464/zaplavy-dalej-ohrozuju-ludi-na-hornade-sa-pretrhla-hradza.html", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1141&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=nl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:49.243635+00:00"}
{"id": "vr33599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33599", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "SDKÚ DS je tu ešte dva roky a bude tu 15 rokov.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ vzniklo 16. január 2000, o dva roky v roku 2015 to bude 15 rokov jej pôsobenia na slovenskej politickej scéne.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ vzniklo 16. január 2000, o dva roky v roku 2015 to bude 15 rokov jej pôsobenia na slovenskej politickej scéne."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["vzniklo"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/historia-sdku-ds"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:28.057704+00:00"}
{"id": "47561", "numeric_id": 47561, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47561", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Došlo dokonca už aj k napadnutiu našich mobilných očkovacích tímov v niektorých obciach a dokonca aj ľudí, ktorí sa chceli zaočkovať v týchto obciach.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom septembra odporcovia očkovania protestovali pri stánku výjazdového očkovacieho tímu v Martine. Zdravotníkov vyzývali, aby sa preukázali a bránili im v práci. Záujemcom o očkovanie nadávali, že sú „ zdegenerovaní”, zdravotníkov zase obviňovali z „ páchania genocídy”. K fyzickým útokom nedošlo , žilinská župa však očkovanie v teréne predčasne ukončila. Ďalší incident antivaxeri vyvolali v oravskej obci Podbiel. Bez rúšok vtrhli do haly, v ktorej očkoval výjazdový tím. Záujemcom o očkovanie bránili vstúpiť dnu. Z tridsiatich záujemcov sa po slovnej prestrelke nakoniec zaočkovali len šiesti, ostatní radšej odišli. K slovnej výmene došlo aj medzi protestujúcimi a zdravotníckym personálom, ktorý nakoniec privolal políciu. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom septembra odporcovia očkovania protestovali pri stánku výjazdového očkovacieho tímu v Martine. Zdravotníkov vyzývali, aby sa preukázali a bránili im v práci. Záujemcom o očkovanie nadávali, že sú „ zdegenerovaní”, zdravotníkov zase obviňovali z „ páchania genocídy”. K fyzickým útokom nedošlo , žilinská župa však očkovanie v teréne predčasne ukončila. Ďalší incident antivaxeri vyvolali v oravskej obci Podbiel. Bez rúšok vtrhli do haly, v ktorej očkoval výjazdový tím. Záujemcom o očkovanie bránili vstúpiť dnu. Z tridsiatich záujemcov sa po slovnej prestrelke nakoniec zaočkovali len šiesti, ostatní radšej odišli. K slovnej výmene došlo aj medzi protestujúcimi a zdravotníckym personálom, ktorý nakoniec privolal políciu. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["protestovali", "nedošlo", "vtrhli"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/01vcrl9/koronavirus-v-martine-musela-zupa-ockovanie-pre-protest-prvy-raz-prerusit/", "https://www.aktuality.sk/clanok/703j10k/koronavirus-ockovanie-v-martine-narusili-protestujuci/", "https://myorava.sme.sk/c/22747576/antivaxeri-kricali-na-ockovaci-tim-vy-zabijate-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:44.641445+00:00"}
{"id": "vr30499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30499", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Ja to mám pred sebou úplne aktuálne číslá, verím, že ich pozná aj pán poslanec Raši, ktoré vyplývajú z novej makroekonomickej prognózy aj z toho, že pribudlo poistencov štátu z dôvodu legislatívnych zmien, len preto ich je viacej, samozrejme niečo sú aj nezamestnaní, ktorí pribudli. Faktom je, že do zdravotníctva pôjde v porovnaní s týmto rokom z verejných zdrojov o 175 miliónov eur, bezmála o 180 miliónov eur viac. Medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní bude 4,5 %.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Novotný vo svojej argumentácii pravdepodobne použil novú makroekonomickú prognózu HPI (Health Policy Institute)- Základné rámce zdravotnej politiky pre roky 2011-2012. (.pdf )", "analysis_paragraphs": ["Novotný vo svojej argumentácii pravdepodobne použil novú makroekonomickú prognózu HPI (Health Policy Institute)- Základné rámce zdravotnej politiky pre roky 2011-2012. (.pdf )"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["(.pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.hpi.sk/cdata/Publications/hpi_zakladne_ramce_2012.pdf", "http://www.hpi.sk/cdata/Publications/hpi_zakladne_ramce_2012.pdf", "http://www.hpi.sk/cdata/Publications/hpi_zakladne_ramce_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:44.163750+00:00"}
{"id": "vr28038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28038", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Mali sme v zákone dané, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Pokiaľ bola tá potreba poslancov to dať do Ústavy, ja som s tým tiež osobne žiaden problém nemal.", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že časť novely Ústavy o ochrane manželstva v podstate preberá definíciu manželstva zo zákon o rodine. V tomto zákone je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. Kiska hovorí v minulom čase v zmysle \"mali\" sme už pred samotnou novelou Ústavy SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o rodine - Zákon č. 36/2005 Z. z. \"Čl. 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy . Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. PRVÁ HLAVA VZNIK MANŽELSTVA § 1 (1) Manželstvo je zväzok muža a ženy , ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len \"snúbenci\"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.\" Zmena Ústavy SR zo 4. júna 2014 zavádza do Ústavy nasledovnú definíciu. \"1.V čl. 41 odsek 1 znie: „(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že časť novely Ústavy o ochrane manželstva v podstate preberá definíciu manželstva zo zákon o rodine. V tomto zákone je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. Kiska hovorí v minulom čase v zmysle \"mali\" sme už pred samotnou novelou Ústavy SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o rodine - Zákon č. 36/2005 Z. z. \"Čl. 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy . Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. PRVÁ HLAVA VZNIK MANŽELSTVA § 1 (1) Manželstvo je zväzok muža a ženy , ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len \"snúbenci\"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.\" Zmena Ústavy SR zo 4. júna 2014 zavádza do Ústavy nasledovnú definíciu. \"1.V čl. 41 odsek 1 znie: „(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o rodine - Zákon č. 36/2005 Z. z.", "Zmena"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rodine/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:11.019988+00:00"}
{"id": "vr32155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32155", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Moderátor: \"Pán Procházka, vy ste povedali, že pán Figeľ je bremeno, nie pridaná hodnota KDH: nepovedali ste bolo to zle citované?\" R. Procházka: \"Ja by som žiadneho človeka neoznačil slovom bremeno. Nikdy žiadneho. Citované to bolo dobre. Titulka bola posunutá, ja som za bremeno označil konkrétny stav, situáciu nie človeka. Žiadnu osobu by som slovom bremeno nikdy nenazval.\"", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Radoslava Prochádzku je pravdivý.\n\nTento výrok pochádza z rozhovoru s Radoslavom Procházkom na stránke aktualne.sk zo dňa 7.septembra 2012:\n\n\"Povedal som pánovi predsedovi, že si myslím, že akokoľvek nespravodlivé to môže byť, dnes jeho zotrvávanie vo funkcii pre stranu predstavuje skôr bremeno, ako pridanú hodnotu.\"\n\nJe teda pravdou, že žiadnu osobu poslanec Procházka bremenom nenazval. Bremenom pre KDH nazval zotrvávanie Figeľa vo funkcii. Nie samotného Jána Figeľa ako osobu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Radoslava Prochádzku je pravdivý.", "Tento výrok pochádza z rozhovoru s Radoslavom Procházkom na stránke aktualne.sk zo dňa 7.septembra 2012:", "\"Povedal som pánovi predsedovi, že si myslím, že akokoľvek nespravodlivé to môže byť, dnes jeho zotrvávanie vo funkcii pre stranu predstavuje skôr bremeno, ako pridanú hodnotu.\"", "Je teda pravdou, že žiadnu osobu poslanec Procházka bremenom nenazval. Bremenom pre KDH nazval zotrvávanie Figeľa vo funkcii. Nie samotného Jána Figeľa ako osobu."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zmeni-nova-platforma-kdh-k-lepsiemu-odpovie-radoslav-prochazka/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:44.544816+00:00"}
{"id": "vr27032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27032", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Napríklad bol prehlásený každý jeden deň za deň rokovací a vtedy je príplatok 304 eur za každý podpis na prezenčke. Samozrejme, že sa potom všetci zašívajú v Bruseli, aj keď to vôbec nie je potrebné. Skutočný dôvod je 304 eur denne.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Sulík sa snaží navodiť dojem, že každý deň dostanú poslanci Európskeho parlamentu 304 eur len na základe podpisu na prezenčnej listine, a to bez ohľadu na ďalšie okolnosti. Pridelenie spomínaného príplatku však nie je podmienené len podpisom na prezenčke, ale aj účasťou na hlasovaniach, a preto výrok považujeme za zavádzajúci. Problematické je tiež tvrdenie, že \"bol prehlásený každý jeden deň za deň rokovací\". Z priloženého kalendára rokovacích dní na rok 2014 totiž vyplýva, že viacero pracovných dní nemá Európsky parlament žiadny program. Demagog.SK pritom nehodnotí, či je počet rokovacích dní a výška príplatku primeraná agende, ktorú Európsky parlament rieši.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa snaží navodiť dojem, že každý deň dostanú poslanci Európskeho parlamentu 304 eur len na základe podpisu na prezenčnej listine, a to bez ohľadu na ďalšie okolnosti. Pridelenie spomínaného príplatku však nie je podmienené len podpisom na prezenčke, ale aj účasťou na hlasovaniach, a preto výrok považujeme za zavádzajúci. Problematické je tiež tvrdenie, že \"bol prehlásený každý jeden deň za deň rokovací\". Z priloženého kalendára rokovacích dní na rok 2014 totiž vyplýva, že viacero pracovných dní nemá Európsky parlament žiadny program. Demagog.SK pritom nehodnotí, či je počet rokovacích dní a výška príplatku primeraná agende, ktorú Európsky parlament rieši."], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["dostávajú", "schvaľuje", "rokovacieho poriadku", "kalendár"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/0081ddfaa4/MEPs.html", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20130610IPR11413/html/European-Parliament-approves-its-session-calendar-for-2014", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20140203+RULE-133+DOC+XML+V0//SK&language=SK&navigationBar=YES", "http://www.europarl.europa.eu/pdf/general/cal2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:47.863572+00:00"}
{"id": "vr26359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26359", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Viete čo, v prvom rade by som rád povedal, že Slovensko je zapojené aj v iných meraniach ako je TIMSS a PIRLS a podobne a myslím, že je to dobré, lebo máme istú možnosť sa porovnávať.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika okrem OECD merania efektívnosti vzdelávania PISA participuje aj v medzinárodných meraniach TIMSS (Trends in International Mathematics and Science Study) a PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) pod záštitou TIMSS & PIRLS International Learning Center .", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika okrem OECD merania efektívnosti vzdelávania PISA participuje aj v medzinárodných meraniach TIMSS (Trends in International Mathematics and Science Study) a PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) pod záštitou TIMSS & PIRLS International Learning Center ."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["TIMSS & PIRLS International Learning Center"], "url": ["http://www.timss.org/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:18.547359+00:00"}
{"id": "49583", "numeric_id": 49583, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49583", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ukrajina a jej vyhliadkové členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré ešte odsúhlasili v 2008, ak sa nemýlim, ešte pán prezident Gašparovič.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Gašparovič podporil vstup Ukrajiny do NATO počas summitu v Bukurešti v apríli 2008. Zároveň poznamenal, že je otázne, či je na to Ukrajina pripravená. Bývalý prezident vtedy vyhlásil, že Slovensko od začiatku podporuje rozširovanie aliancie, pretože ju to posilňuje a zefektívňuje jej boj proti terorizmu. Členstvo v Ukrajine Gašparovič podporil pred aj po summite.\n\nNa summite sa rozhodovalo o prijatí Ukrajiny a Gruzínska do Akčného plánu členstva (MAP), ktorý je posledným predstupňom prijatia do Aliancie. Napriek tomu, že členské krajiny sa zhodli na tom, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO, konečné rozhodnutie o prijatí do MAP bolo odložené kvôli nesúhlasu viacerých krajín, vrátane Nemecka a Francúzska.\n\nNa summite vo Vilniuse v júli 2023 členské krajiny NATO znovu potvrdili , že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom aliancie. Zároveň sa jej členovia zhodli na tom, že Ukrajina nebude musieť spĺňať požiadavky Akčného plánu v rámci prístupového procesu. Podľa generálneho tajomníka Stoltenberga však NATO členstvo Ukrajiny schváli až vtedy, keď s tým budú súhlasiť všetci členovia a krajina splní všetky stanovené podmienky.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovič podporil vstup Ukrajiny do NATO počas summitu v Bukurešti v apríli 2008. Zároveň poznamenal, že je otázne, či je na to Ukrajina pripravená. Bývalý prezident vtedy vyhlásil, že Slovensko od začiatku podporuje rozširovanie aliancie, pretože ju to posilňuje a zefektívňuje jej boj proti terorizmu. Členstvo v Ukrajine Gašparovič podporil pred aj po summite.", "Na summite sa rozhodovalo o prijatí Ukrajiny a Gruzínska do Akčného plánu členstva (MAP), ktorý je posledným predstupňom prijatia do Aliancie. Napriek tomu, že členské krajiny sa zhodli na tom, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO, konečné rozhodnutie o prijatí do MAP bolo odložené kvôli nesúhlasu viacerých krajín, vrátane Nemecka a Francúzska.", "Na summite vo Vilniuse v júli 2023 členské krajiny NATO znovu potvrdili , že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom aliancie. Zároveň sa jej členovia zhodli na tom, že Ukrajina nebude musieť spĺňať požiadavky Akčného plánu v rámci prístupového procesu. Podľa generálneho tajomníka Stoltenberga však NATO členstvo Ukrajiny schváli až vtedy, keď s tým budú súhlasiť všetci členovia a krajina splní všetky stanovené podmienky."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["podporil", "pred", "po", "zhodli", "odložené", "potvrdili", "zhodli", "Podľa"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/gasparovic-slovensko-je-za-clenstvo-ukrajiny-v-nato/?pg=7", "https://www.mod.gov.sk/gasparovic-slovensko-je-za-clenstvo-ukrajiny-v-nato/?pg=7", "https://www.mosr.sk/prezident-veri-v-skore-zaclenenie-ukrajiny-do-programu-map/?pg=7", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_37750.htm#:~:text=In%20response%20to%20Ukraine%E2%80%99s%20aspirations%20for%20NATO%20membership%2C%20Allies%20agreed%20at%20the%202008%20Bucharest%20Summit%20that%20Ukraine%20will%20become%20a%20member%20of%20NATO.", "https://www.mosr.sk/prezident-veri-v-skore-zaclenenie-ukrajiny-do-programu-map/?pg=7", "https://dennikn.sk/minuta/3468410/", "https://www.trend.sk/spravy/stoltenberg-ukrajina-nebude-musiet-plnit-akcny-plan-vstupu-nato#:~:text=stane%20jej%20%C4%8Dlenom-,Severoatlantick%C3%A1%20aliancia%20na%20summite%20vo%20Vilniuse%20v%20utorok%20potvrdila%2C%20%C5%BEe%20Ukrajina,NATO%20%E2%80%93%20%E2%80%9Eke%C4%8F%20sa%20na%20tom%20spojenci%20dohodn%C3%BA%20a%20Ukrajina%20spln%C3%AD%20podmienky%E2%80%9C.,-Na%20tla%C4%8Dovej%20konferencii", "https://dennikn.sk/minuta/3468410/#:~:text=NATO%20v%C5%A1ak%20pod%C4%BEa%20neho%20Ukrajinu%20form%C3%A1lne%20pozve%20do%20svojich%20radov%20a%C5%BE%20vtedy%2C%20ke%C4%8F%20s%C2%A0t%C3%BDm%20%C4%8Dlensk%C3%A9%20krajiny%20bud%C3%BA%20s%C3%BAhlasi%C5%A5%20a%C2%A0bud%C3%BA%20splnen%C3%A9%20v%C5%A1etky%20stanoven%C3%A9%20podmienky."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:49.290917+00:00"}
{"id": "vr36654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36654", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...predchádzajúca vláda v rokoch 2002-2004 napríklad Mikuláša Černáka dala do väzenia len za vydieranie a nejaký daňový únik a my sme ho až začali vlastne stíhať za vraždy.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo väžení bol Černák už od roku 2000 za trestné činy, ktoré uviedol R. Kaliňák. No bol už odsúdený i za vražd u: \"28. januára 2000 - Krajský súd v Banskej Bystrici Černáka odsúdil za vydieranie, branie rukojemníka a vraždu na 15 rokov väzenia. Černák sa odvolal. Najvyšší súd vo februári 2001 potvrdil Černákovi len trest za vydieranie v dĺžke osem a pol roka. Obžalobu z vraždy Szymaneka zamietol pre nedostatok dôkazov.\" Už v roku 1997 bol ale stíhaný za vraždu, iba nie odsúdený. Vláda R. Fica teda nebola prvá, ale tretia, ktorá začala stíhať M. Černáka za vraždy.", "analysis_paragraphs": ["Vo väžení bol Černák už od roku 2000 za trestné činy, ktoré uviedol R. Kaliňák. No bol už odsúdený i za vražd u: \"28. januára 2000 - Krajský súd v Banskej Bystrici Černáka odsúdil za vydieranie, branie rukojemníka a vraždu na 15 rokov väzenia. Černák sa odvolal. Najvyšší súd vo februári 2001 potvrdil Černákovi len trest za vydieranie v dĺžke osem a pol roka. Obžalobu z vraždy Szymaneka zamietol pre nedostatok dôkazov.\" Už v roku 1997 bol ale stíhaný za vraždu, iba nie odsúdený. Vláda R. Fica teda nebola prvá, ale tretia, ktorá začala stíhať M. Černáka za vraždy."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["odsúdený i za vražd"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=227111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:51.047433+00:00"}
{"id": "45060", "numeric_id": 45060, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45060", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Európska únia dala k dispozícii veľké množstvo peňazí. Je to 750 miliárd EUR...a to sa bude nejak rozdeľovať na tie krajiny cez komerčné banky.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska centrálna banka oznámila , že plánuje nakúpiť finančné aktíva vo výške 750 miliárd eur, aby podporila ekonomiky štátov eurozóny. Banka po prvýkrát nakúpi okrem štátnych aj komerčné cenné papiere nefinančných inštitúcií. Výška nákupov pre jednotlivé krajiny bude závisieť od podielu ich centrálnych bánk na základnom imaní ECB. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska centrálna banka oznámila , že plánuje nakúpiť finančné aktíva vo výške 750 miliárd eur, aby podporila ekonomiky štátov eurozóny. Banka po prvýkrát nakúpi okrem štátnych aj komerčné cenné papiere nefinančných inštitúcií. Výška nákupov pre jednotlivé krajiny bude závisieť od podielu ich centrálnych bánk na základnom imaní ECB. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "plánuje", "prvýkrát", "bude"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-centralna-banka-pre-covid-19-nakupi-financne-aktiva-za-750-miliard-eur/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-centralna-banka-pre-covid-19-nakupi-financne-aktiva-za-750-miliard-eur/", "https://e.dennikn.sk/minuta/1809874", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/celex_32020d0440_sk_txt.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:50.027831+00:00"}
{"id": "vr17117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17117", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pretože je to rozpočet (na rok 2018, pozn.) stabilný s historicky najnižším deficitom 0,83 %.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných rozpočtov verejnej správy z uplynulých rokov a štatistík neklesol deficit rozpočtu nikdy pod hranicu 1 % z HDP, v roku 2007 bol deficit na úrovni 1,9 % HDP. Demagog.SK nehodnotí, či ide o stabilný a dodržateľný plán rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2018 sa skutočne počíta s deficitom 0,83 % HDP, hodnotíme výrok Roberta Fica ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných rozpočtov verejnej správy z uplynulých rokov a štatistík neklesol deficit rozpočtu nikdy pod hranicu 1 % z HDP, v roku 2007 bol deficit na úrovni 1,9 % HDP. Demagog.SK nehodnotí, či ide o stabilný a dodržateľný plán rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2018 sa skutočne počíta s deficitom 0,83 % HDP, hodnotíme výrok Roberta Fica ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "2016"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/download/01_info_rvs_2015_2017_final_01.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8842&documentId=9654", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374458-slovensko-ma-rozpocet-na-rok-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:18.413780+00:00"}
{"id": "vr29889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29889", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... už v roku 2008 sme tieto návrhy (na lepšiu kontrolu hraníc a zlepšenie postavenia agentúry FRONTEX, pozn.) dávali...V roku 2008 konkrétne stanoviská máme o tom, že neznižujte rozpočet FRONTEX-u, pretože sa nám to nevyplatí.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok ministra vnútra R. Kaliňáka overoval Demagog.sk aj v máji (Kaliňák vs. Sulík o migrácii, 31.mája 2015). Z dostupných zdrojov nedokážeme potvrdiť, či Slovensko naozaj vydalo konkrétne stanoviská o tom, aby sa rozpočet neznižoval. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok ministra vnútra R. Kaliňáka overoval Demagog.sk aj v máji (Kaliňák vs. Sulík o migrácii, 31.mája 2015). Z dostupných zdrojov nedokážeme potvrdiť, či Slovensko naozaj vydalo konkrétne stanoviská o tom, aby sa rozpočet neznižoval. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", "FRONTEX", "2014", "2015", "4,8 milióna eur", "podfinancovaní"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/534/kalinak-vs-sulik-o-migracii", "http://frontex.europa.eu/about-frontex/origin/", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Budget/Budget_2014_N2.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Budget/Budget_2015.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Work_programme/2014/PoW_2014_EN.pdf", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/europoslanci-podfinancovat-frontex-bola-chyba-023960"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:40.601880+00:00"}
{"id": "vr27755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27755", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Len aby sme si boli vedomí, že ten dlh treba obsluhovať veľkou, veľkou sumou každoročne a že to znamená na obyvateľa 7 500 eur, na domácnosť 22 500.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok sme overovali v relácii O5M12 (27. apríla 2014). Je pravdou, že celkový dlh prekročil minulý rok podľa eurostatu 55,4% HDP. Nominálna hodnota dlhu Slovenskej republiky dosiahla 39,9 mld. eur. Podľa informácií agentúry TASR z januára 2014 bol v 3. kvartáli 2013 verejný dlh Slovenska 7593 eur na obyvateľa. Na Slovensku je približne 1,8 milióna domácností ( Eurostat ). Dlh na jednu domácnosť je teda na úrovni okolo 22 220 eur, čo je približne 22,5 tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok sme overovali v relácii O5M12 (27. apríla 2014). Je pravdou, že celkový dlh prekročil minulý rok podľa eurostatu 55,4% HDP. Nominálna hodnota dlhu Slovenskej republiky dosiahla 39,9 mld. eur. Podľa informácií agentúry TASR z januára 2014 bol v 3. kvartáli 2013 verejný dlh Slovenska 7593 eur na obyvateľa. Na Slovensku je približne 1,8 milióna domácností ( Eurostat ). Dlh na jednu domácnosť je teda na úrovni okolo 22 220 eur, čo je približne 22,5 tisíc eur. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "eurostatu", "informácií", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/472/slovenska-ekonomika", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdde410&plugin=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-verejny-dlh-stat-3q-2013/71701-clanok.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfst_hhnhtych&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:10.729659+00:00"}
{"id": "vr16975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16975", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ja som v tom čase, keď poslanci vyšli s týmto návrhom (na zverejňovanie výšky mzdy v pracovných ponukách,pozn.), povedal, že mi je ten návrh sympatický", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa dotýka návrhu zákona o povinnom zverejňovaní základnej zložky mzdy v pracovných zmluvách, čo by prispelo k väščej transparentnosti pracovných ponúk. Obdobný návrh predkladali už na jar 2017 Miroslav Beblavý a Jozef Mihál, parlament ich návrh ale neschválil. Podľa dostupných informácií koaliční poslanci návrh síce neschválili, Richter sa vyjadril v zmysle, že je mu myšlienka sympatická. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa dotýka návrhu zákona o povinnom zverejňovaní základnej zložky mzdy v pracovných zmluvách, čo by prispelo k väščej transparentnosti pracovných ponúk. Obdobný návrh predkladali už na jar 2017 Miroslav Beblavý a Jozef Mihál, parlament ich návrh ale neschválil. Podľa dostupných informácií koaliční poslanci návrh síce neschválili, Richter sa vyjadril v zmysle, že je mu myšlienka sympatická. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["doc", "hlasovaní", "doc", "Denníka N"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6370", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38806", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6610", "https://dennikn.sk/941853/uz-aj-smer-navrhuje-aby-firmy-v-inzeratoch-zverejnovali-povinne-zakladne-platy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:46.391914+00:00"}
{"id": "48710", "numeric_id": 48710, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48710", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "To referendum je už priamo o vyhlásení predčasných volieb.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V plánovanom referende sa nebude priamo hlasovať o vyhlásení predčasných volieb, ale o možnosti skrátania volebného obdobia NRSR pomocou referenda alebo uznesenia. Referendum nie je hlasovaním o súčasnej vláde a ani vyjadrení dôvery, či nedôvery voči nej. Hlasovať sa bude len o tom, či by občania mali mať možnosť predčasne odvolať svojich zástupcov v NRSR. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa rozhodnutia prezidentky Čaputovej zo 4. novembra o vyhlásení referenda sa bude v predmetnom referende rozhodovať len o druhej otázke spomedzi dvoch, ktoré petícia o referendum navrhovala: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia NRSR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NRSR, a to zmenou ústavy...?” ( pdf , s. 1)\n\nZ toho vyplýva, že toto referendum priamo nevyhlási predčasné skončenie súčasného volebného obdobia, vytvorí len takúto možnosť do budúcna, prostredníctvom ďalšieho referenda alebo prostredníctvom uznesenia NRSR.\n\nVyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 18. 11. 2022:\n\n„ Tá otázka je jednoznačná. Ak prejde, parlament má dať do stavy, že volebné obdobie je možné skrátiť referendom. Samozrejme, že ak bude referendum platné, tak to implikuje, že majú byť predčasné voľby. To znamená - ak bude referendum úspešne, je to jasný signál, že majú byť čim skôr predčasné voľby. A žiadny politik si to nedovolí nerešpektovať.\"\n\nNapriek tomu, že minister Krajniak vyjadruje politický názor, že v prípade úspešného referenda by mali byť vyhlásené predčasné voľby, nie je pravdou faktické tvrdenie, že referendum je o vyhlásení predčasných volieb, hodnotenie výroku preto ostáva ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V plánovanom referende sa nebude priamo hlasovať o vyhlásení predčasných volieb, ale o možnosti skrátania volebného obdobia NRSR pomocou referenda alebo uznesenia. Referendum nie je hlasovaním o súčasnej vláde a ani vyjadrení dôvery, či nedôvery voči nej. Hlasovať sa bude len o tom, či by občania mali mať možnosť predčasne odvolať svojich zástupcov v NRSR. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa rozhodnutia prezidentky Čaputovej zo 4. novembra o vyhlásení referenda sa bude v predmetnom referende rozhodovať len o druhej otázke spomedzi dvoch, ktoré petícia o referendum navrhovala: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia NRSR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NRSR, a to zmenou ústavy...?” ( pdf , s. 1)", "Z toho vyplýva, že toto referendum priamo nevyhlási predčasné skončenie súčasného volebného obdobia, vytvorí len takúto možnosť do budúcna, prostredníctvom ďalšieho referenda alebo prostredníctvom uznesenia NRSR.", "Vyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 18. 11. 2022:", "„ Tá otázka je jednoznačná. Ak prejde, parlament má dať do stavy, že volebné obdobie je možné skrátiť referendom. Samozrejme, že ak bude referendum platné, tak to implikuje, že majú byť predčasné voľby. To znamená - ak bude referendum úspešne, je to jasný signál, že majú byť čim skôr predčasné voľby. A žiadny politik si to nedovolí nerešpektovať.\"", "Napriek tomu, že minister Krajniak vyjadruje politický názor, že v prípade úspešného referenda by mali byť vyhlásené predčasné voľby, nie je pravdou faktické tvrdenie, že referendum je o vyhlásení predčasných volieb, hodnotenie výroku preto ostáva ako nepravdivé."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2022/362/ZZ_2022_362_20221104.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:22.445126+00:00"}
{"id": "vr37167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37167", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jednoducho v Komárne sa po ťažkých a ťažkých rokovaniach, pretože mesto, keď tam bol ešte primátor tomu sa bránilo zubami nechtami,(osadenie sochy Cyrila a Metoda, pozn.) sa to nakoniec podaril presadiť len preto, lebo sme našli pozemok, ktorý patril štátu.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Komárne v júli 2003 umiestnili miestni členovia Matice slovenskej súsošie Cyrila a Metoda na priečelia domu Matice Slovenskej. Primátor Komárna T. Paštrnák z SMK nariadil mestskej polícii, aby im v tom zabránila, odôvodňoval to tým, že Matica na umiestnenie sochy nemala stavebné povolenie. Spor o umiestnenie sochy v tej dobe trval už 11 rokov, nakoľko Matica slovenská sa snažila získať stavebné povolenia už od roku 1992. V roku 1992 Mestské zastupiteľstvo umiestnenie sochy úplne odmietlo, avšak po protestoch bolo ochotné súhlasiť s inštaláciou v miestnom vojenskom kostole. Ten ale nie je verejnosti prístupný a údajne ani vysvätený. Od roku 1999 stála socha na dvore miestnej evanjelickej fary. V júli roku 2010 , takmer sedem rokov potom, čo sochu umiestnili na priečelí Matice, ju počas slávnostného ceremoniálu, ktorého sa zúčastnil vtedy už dosluhujúci premiér R. Fico, presunuli na kruhový objazd. Podľa R. Fica bolo umiestnenie symbolické, keďže sa tam stretávajú cesty na Bratislavu, Budapešť a Nové Zámky.", "analysis_paragraphs": ["V Komárne v júli 2003 umiestnili miestni členovia Matice slovenskej súsošie Cyrila a Metoda na priečelia domu Matice Slovenskej. Primátor Komárna T. Paštrnák z SMK nariadil mestskej polícii, aby im v tom zabránila, odôvodňoval to tým, že Matica na umiestnenie sochy nemala stavebné povolenie. Spor o umiestnenie sochy v tej dobe trval už 11 rokov, nakoľko Matica slovenská sa snažila získať stavebné povolenia už od roku 1992. V roku 1992 Mestské zastupiteľstvo umiestnenie sochy úplne odmietlo, avšak po protestoch bolo ochotné súhlasiť s inštaláciou v miestnom vojenskom kostole. Ten ale nie je verejnosti prístupný a údajne ani vysvätený. Od roku 1999 stála socha na dvore miestnej evanjelickej fary. V júli roku 2010 , takmer sedem rokov potom, čo sochu umiestnili na priečelí Matice, ju počas slávnostného ceremoniálu, ktorého sa zúčastnil vtedy už dosluhujúci premiér R. Fico, presunuli na kruhový objazd. Podľa R. Fica bolo umiestnenie symbolické, keďže sa tam stretávajú cesty na Bratislavu, Budapešť a Nové Zámky."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["umiestnili", "V júli roku 2010"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/4611620/osadenie-susosia-cyrila-a-metoda-v-komarne-sprevadzal-skandal.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/167361/komarno-sochu-sv-cyrila-a-metoda-odhalili-bez-incidentov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:15.196931+00:00"}
{"id": "vr28851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28851", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Môže podľa vášho zákona cyperská schránková firma súťažiť? Môže, môže, samozrejme.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že firma Medical Group SK by sa mohla zúčastniť verejného obstarávania podľa znenia novely z 30. novembra 2014, pretože podľa obchodného registra by sme vedeli identifikovať fyzickú osobu, ktorá má podiel na imaní firmy. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má zabrániť účasti schránkových firiem hovorí, že sa musia odhaliť všetky fyzické osoby, ktoré právnickej osobe (firme) vlastnia aspoň 10 percentný (kvalifikovaná účasť) podiel (priamo alebo nepriamo) na imaní firmy. Podľa obchodného registra ma Medical Group SK imanie je 1 659 700 eur a jediný akcionár je MEDICAL GROUP EUROPE a.s.. Táto firma má podľa českého obchodného registra imanie 150 miliónov českých korún a jediný akcionár je RK 2, a.s. RK 2, a.s. má podľa slovenského obchodného registra imanie 9 030 000 eur a žiadna iná firma nie je uvedená ako akcionár. Štatutárny orgán má jediného člena JUDr. Kovala (predseda), ktorý je de facto konateľom, keďže „V prípade, že predstavenstvo má jedného člena, koná tento za spoločnosť samostatne “. Je teda identifikovaná fyzická osoba a Medical Group SK by sa teda mohla zúčastniť verejného obstarávania. Len dodávame, že Medical Group mala akcionárov z Belizé a Cypru len do roku 2011 resp. 2012 ( Úplný register ). Návrh zákona dopĺňa tento paragraf o ďalšiu časť 26a, ktorá sa venuje preukazovaniu majetkovej účasti: \"§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1) Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť , b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári. (2) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 10% na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (3)Majetková účasť sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako 3 mesiace\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že firma Medical Group SK by sa mohla zúčastniť verejného obstarávania podľa znenia novely z 30. novembra 2014, pretože podľa obchodného registra by sme vedeli identifikovať fyzickú osobu, ktorá má podiel na imaní firmy. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má zabrániť účasti schránkových firiem hovorí, že sa musia odhaliť všetky fyzické osoby, ktoré právnickej osobe (firme) vlastnia aspoň 10 percentný (kvalifikovaná účasť) podiel (priamo alebo nepriamo) na imaní firmy. Podľa obchodného registra ma Medical Group SK imanie je 1 659 700 eur a jediný akcionár je MEDICAL GROUP EUROPE a.s.. Táto firma má podľa českého obchodného registra imanie 150 miliónov českých korún a jediný akcionár je RK 2, a.s. RK 2, a.s. má podľa slovenského obchodného registra imanie 9 030 000 eur a žiadna iná firma nie je uvedená ako akcionár. Štatutárny orgán má jediného člena JUDr. Kovala (predseda), ktorý je de facto konateľom, keďže „V prípade, že predstavenstvo má jedného člena, koná tento za spoločnosť samostatne “. Je teda identifikovaná fyzická osoba a Medical Group SK by sa teda mohla zúčastniť verejného obstarávania. Len dodávame, že Medical Group mala akcionárov z Belizé a Cypru len do roku 2011 resp. 2012 ( Úplný register ). Návrh zákona dopĺňa tento paragraf o ďalšiu časť 26a, ktorá sa venuje preukazovaniu majetkovej účasti: \"§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1) Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť , b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári. (2) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 10% na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (3)Majetková účasť sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako 3 mesiace\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["registra", "registra", "registra", "Úplný register", "Návrh"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=311762&SID=2&P=0", "https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=157825&typ=PLATNY", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=211484&SID=3&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=211484&SID=3&P=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1317"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:07.836876+00:00"}
{"id": "vr17314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17314", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...mali sme spolu rokovanie minulý týždeň (s ministerkou pôdohospodárstva, pozn.). Dohodli sme sa potom sme mohli aj verejne oznámiť, že sme sa dohodli na dodatočných 30 miliónov eur, ktoré pôjdu na konkrétnu podporu takých odvetví pôdohospodárstva, na ktoré nestačia európske fondy alebo ten princíp väčšej efektívnosti európske fondy nestačia riešiť.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dotácie pre pôdohospodárov spomenuté Kažimírom sa týkajú projektu Zelená nafta, ktorý sa po spoločnom oznámení ministra financií Kažimíra a ministerky pôdohospodárstva Matečnej 30. januára 2018 posunul do realizačnej fázy. Pri aplikácii projektu nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu odvetví poľnohospodárstva náročných na pestovateľské postupy vo výške 30 miliónov eur. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dotácie pre pôdohospodárov spomenuté Kažimírom sa týkajú projektu Zelená nafta, ktorý sa po spoločnom oznámení ministra financií Kažimíra a ministerky pôdohospodárstva Matečnej 30. januára 2018 posunul do realizačnej fázy. Pri aplikácii projektu nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu odvetví poľnohospodárstva náročných na pestovateľské postupy vo výške 30 miliónov eur. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["oznámení", "aplikácii", "výške", "Projekt", "aplikovaný", "Obnovenie", "potvrdil", "poukázala"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20750549/ekologia-polnohospodarstvo-zelena-nafta-dotacia-vlada-podpora.html", "https://vpotravinarstve.sk/2018/01/30/matecna-kazimir-sa-dohodli-na-podpore-zelenej-nafty/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20750549/ekologia-polnohospodarstvo-zelena-nafta-dotacia-vlada-podpora.html", "https://www.etrend.sk/firmy/minister-financii-pusta-farmarom-zelenu-naftu-no-len-na-naozaj-chybajuce-potraviny.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20750549/ekologia-polnohospodarstvo-zelena-nafta-dotacia-vlada-podpora.html", "https://www.etrend.sk/firmy/minister-financii-pusta-farmarom-zelenu-naftu-no-len-na-naozaj-chybajuce-potraviny.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20750549/ekologia-polnohospodarstvo-zelena-nafta-dotacia-vlada-podpora.html", "https://www.ta3.com/clanok/1117107/polnohospodari-ziadaju-navysit-dotacie-v-zahranici-su-vacsie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:39.875389+00:00"}
{"id": "vr14699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14699", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Samozrejme v Rakúsku máte na pultoch 80 percent domácich potravín v Nemecku 90 vo Švajčiarsku ešte viac, na Slovensku 40 %", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obsahovo rovnakému výroku sme sa už venovali tu . R. Procházka udáva pravdivé údaje týkajúce sa zastúpenia domácich produktov na Slovensku. Podobné informácie udávajú aj Slovenská potravinárska komora alebo Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa prieskumu prieskumu renomovanej spoločnosti GfK Slovakia, ktorý bol realizovaný v čase od 18.marca 2015 do 2.apríla 2015 pre Potravinársku komoru Slovenska , sa v tomto období skutočne nachádzalo v slovenských reťazcoch 40% potravín slovenského pôvodu. Podobné dáta vykazuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora , podľa ktorej, \"je zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcoch na území SR v roku 2015 39,9% .\" \"S necelými 40 % podielu slovenských potravín na domácom trhu je Slovenská republika na chvoste krajín EÚ. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že v okolitých postkomunistických krajinách je zastúpenie domácich potravín medzi 70 a 80 % a v krajinách západnej Európy je to viac ako 80 %(…) Francúzsko, Británia a Nemecko sú na tom podobne, v Rakúsku je domáci podiel ešte väčší,\" píše SPKK .", "analysis_paragraphs": ["Obsahovo rovnakému výroku sme sa už venovali tu . R. Procházka udáva pravdivé údaje týkajúce sa zastúpenia domácich produktov na Slovensku. Podobné informácie udávajú aj Slovenská potravinárska komora alebo Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa prieskumu prieskumu renomovanej spoločnosti GfK Slovakia, ktorý bol realizovaný v čase od 18.marca 2015 do 2.apríla 2015 pre Potravinársku komoru Slovenska , sa v tomto období skutočne nachádzalo v slovenských reťazcoch 40% potravín slovenského pôvodu. Podobné dáta vykazuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora , podľa ktorej, \"je zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcoch na území SR v roku 2015 39,9% .\" \"S necelými 40 % podielu slovenských potravín na domácom trhu je Slovenská republika na chvoste krajín EÚ. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že v okolitých postkomunistických krajinách je zastúpenie domácich potravín medzi 70 a 80 % a v krajinách západnej Európy je to viac ako 80 %(…) Francúzsko, Británia a Nemecko sú na tom podobne, v Rakúsku je domáci podiel ešte väčší,\" píše SPKK ."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["tu", "prieskumu", "Potravinársku komoru Slovenska", "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora", "39,9%", "SPKK"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovenskych-potravin-je-menej.html", "http://potravinari.sk/", "http://www.sppk.sk/", "http://www.sppk.sk/clanok/1236", "http://www.sppk.sk/clanok/1236"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:49.219179+00:00"}
{"id": "vr14268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14268", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "S IUVENTOU sa deje čo? Tam ste dali sľub.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok, ktorý sa týkal budúceho využitia a podozrení z predaja areálu IUVENTY na Búdkovej ceste v Bratislave, sme už hodnotili v relácii O 5 minút 12 25. októbra 2015. Poslanec SaS Martin Poliačik myslí sľub , ktorý dal minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler v máji 2015, podľa ktorého Ministerstvo školstva nájde pre areál IUVENTY na Búdkovej opäť využitie pre deti a mládež. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa dostupných informácií Ministerstvo doteraz nenašlo prevádzkovateľa, ktorý by areál IUVENTY opäť sprístupnil verejnosti.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok, ktorý sa týkal budúceho využitia a podozrení z predaja areálu IUVENTY na Búdkovej ceste v Bratislave, sme už hodnotili v relácii O 5 minút 12 25. októbra 2015. Poslanec SaS Martin Poliačik myslí sľub , ktorý dal minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler v máji 2015, podľa ktorého Ministerstvo školstva nájde pre areál IUVENTY na Búdkovej opäť využitie pre deti a mládež. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa dostupných informácií Ministerstvo doteraz nenašlo prevádzkovateľa, ktorý by areál IUVENTY opäť sprístupnil verejnosti."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["IUVENTY", "sľub", "odvolávania ministra Juraja Draxlera", "Jurajovi Šaštinskému", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/211/juraj-draxler/?page=3", "https://dennikn.sk/144067/draxler-slubuje-ze-developer-z-penty-budovu-iuventy-nedostane/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/371406-opozicia-odvolava-ministra-draxlera-vycita-mu-neschopnost-riadit-rezort/", "https://dennikn.sk/131759/stat-chce-iuventu-vypratat-z-luxusnej-lokality-pri-slavine-jej-novym-susedom-je-developer/", "http://www.teraz.sk/regiony/sas-rezort-skolstva-vizia-iuventa/160983-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:34.688703+00:00"}
{"id": "vr28563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28563", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Mesto Prešov pripravilo viacero projektov pre seniorov, napr. Aktívny senior.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Prešov sa skutočne podieľa na viacerých projektoch určených pre seniorov, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. V súvislosti s prípravou projektov pre seniorov sa mestu Prešov podarilo získať finančný príspevok z Operačného programu Vzdelávanie spolufinancovaného z fondov EÚ na projekt s názvom Aktívni seniori - Atraktívne mesto . Tento vzdelávací projekt je oficiálne spustený od začiatku roka 2014. Cieľom projektu je zvýšiť kvalitu života seniorov v meste Prešov prostredníctvom ďalšieho vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií a ich prehlbovanie. V projekte je naplánovaných sedem rôznych druhov učebných programov: Osobnostný rozvoj; Základy počítačových zručností; Zdravoveda; Internetová komunikácia; Zdravý životný štýl; Základy finančnej, právnej a sociálnej gramotnosti a komunikácia s úradmi verejnej správy; Záhradkárstvo – ovocinárstvo. Okrem zabezpečenia základných potrieb pre seniorov venuje mesto Prešov veľkú pozornosť spoločenským podujatiam, kultúrnym a športovým akciám, ako aj ďalším projektom. Na oficiálnej webovej stránke s názvom Sociálny Prešov viacero projektov pre seniorov. Príkladom je myšlienka spájania dvoch generácii, a to seniorov a žiakov základných škôl prostredníctvom voľnočasových aktivít v meste Prešov. Dňa 04. júla 2014 vedúca oddelenia sociálnych služieb, sekcie služieb občanom Mestského úradu v Prešove Beáta Horváthová ohodnotila všetkých, ktorí boli zapojení v projekte a poukázala na potrebu viacgeneračného rozhovoru. Ďalším príkladom podpory seniorov je aj nedávne otvorenie fitparku v rámci projektu \"Fitpark pre všetky generácie\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Prešov sa skutočne podieľa na viacerých projektoch určených pre seniorov, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. V súvislosti s prípravou projektov pre seniorov sa mestu Prešov podarilo získať finančný príspevok z Operačného programu Vzdelávanie spolufinancovaného z fondov EÚ na projekt s názvom Aktívni seniori - Atraktívne mesto . Tento vzdelávací projekt je oficiálne spustený od začiatku roka 2014. Cieľom projektu je zvýšiť kvalitu života seniorov v meste Prešov prostredníctvom ďalšieho vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií a ich prehlbovanie. V projekte je naplánovaných sedem rôznych druhov učebných programov: Osobnostný rozvoj; Základy počítačových zručností; Zdravoveda; Internetová komunikácia; Zdravý životný štýl; Základy finančnej, právnej a sociálnej gramotnosti a komunikácia s úradmi verejnej správy; Záhradkárstvo – ovocinárstvo. Okrem zabezpečenia základných potrieb pre seniorov venuje mesto Prešov veľkú pozornosť spoločenským podujatiam, kultúrnym a športovým akciám, ako aj ďalším projektom. Na oficiálnej webovej stránke s názvom Sociálny Prešov viacero projektov pre seniorov. Príkladom je myšlienka spájania dvoch generácii, a to seniorov a žiakov základných škôl prostredníctvom voľnočasových aktivít v meste Prešov. Dňa 04. júla 2014 vedúca oddelenia sociálnych služieb, sekcie služieb občanom Mestského úradu v Prešove Beáta Horváthová ohodnotila všetkých, ktorí boli zapojení v projekte a poukázala na potrebu viacgeneračného rozhovoru. Ďalším príkladom podpory seniorov je aj nedávne otvorenie fitparku v rámci projektu \"Fitpark pre všetky generácie\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["", "Aktívni seniori - Atraktívne mesto", "projekte", "Sociálny Prešov", "myšlienka", "\"Fitpark pre všetky generácie\""], "url": ["http://seniori.presov.sk/portal/?c=12&id=462", "http://seniori.presov.sk/portal/?c=12&id=462", "http://pis.sk/clanok/12617/aktivni_seniori__atraktivne_mesto.html", "http://www.socialnypresov.sk/seniori/aktuality/1030-hodnotenie-spajania-dvoch-generacii", "http://www.socialnypresov.sk/seniori/aktuality/1030-hodnotenie-spajania-dvoch-generacii", "http://www.socialnypresov.sk/seniori/aktuality/1097-snoezelen-a-fitpark-pre-vsetky-generacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:03.153311+00:00"}
{"id": "vr26354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26354", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Tak treba povedať, že v tom období tých rokov 2000 až 2009 sa Slovensko udržalo vždy ako tak na priemere, ale ten priemer bol, dokonca v roku 2009 sme boli v matematickej gramotnosti o jeden bod nad priemerom.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Publikácie PISA rozdeľujú krajiny ako priemerne, nadpriemerne a podpriemerne v rámci OECD. Slovensko sa v rokoch, kedy sa zúčastňovalo testovania, umiestnilo viackrát ako \"podpriemerná\" krajina. Ján Mikolaj spomína nesprávne už rok 2000 ako začiatok testovania, pričom prvý krát bolo Slovensko testované až od roku 2003. Následne hovorí \"ako tak na priemere\", čo však nemožno akceptovať ako relevantnú kategóriu. Slovensko sa umiestnilo ako priemerné iba v roku 2003 a 2009, a to len v matematickej gramotnosti . V ostatných šiestich prípadoch (čítanie v 2003, všetky tri oblasti v 2006 a čítanie a prírodoveda v 2009) bolo Slovesnko vedené ako \"štatisticky významne pod priemerom OECD\" . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko sa pridalo k testovaniu PISA až v roku 2003 (. pdf , 30). V roku 2003 (str. 9 a 35) je Slovensko vedené podľa matematickej gramotnosti ako v priemere OECD, podľa čitateľskej gramotnosti bolo Slovensko vedené ako pod priemerom OECD, a to so \"štatisticky významným rozdielom\". Prírodovedná gramotnosť nebola v roku 2003 testovaná. V roku 2006 (.pdf, s. 24, 52 a 58) je Slovensko vedené ako pod priemerom OECD vo všetkých troch oblastiach, tzn. prírodovednej, čitateľskej a matematickej gramotnosti. V roku 2009 bol OECD priemer v matematickej gramotnosti 496, čo je skutočne o jeden bod menej ako slovenský výsledok v danom roku. Podľa tabuľky výsledkov je táto oblasť vedená ako \"štatisticky nevýznamný rozdiel od OECD priemeru\", kým vo zvyšných dvoch oblastiach je Slovensko vedené ako \"štatisticky významne pod priemerom OECD\". Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Publikácie PISA rozdeľujú krajiny ako priemerne, nadpriemerne a podpriemerne v rámci OECD. Slovensko sa v rokoch, kedy sa zúčastňovalo testovania, umiestnilo viackrát ako \"podpriemerná\" krajina. Ján Mikolaj spomína nesprávne už rok 2000 ako začiatok testovania, pričom prvý krát bolo Slovensko testované až od roku 2003. Následne hovorí \"ako tak na priemere\", čo však nemožno akceptovať ako relevantnú kategóriu. Slovensko sa umiestnilo ako priemerné iba v roku 2003 a 2009, a to len v matematickej gramotnosti . V ostatných šiestich prípadoch (čítanie v 2003, všetky tri oblasti v 2006 a čítanie a prírodoveda v 2009) bolo Slovesnko vedené ako \"štatisticky významne pod priemerom OECD\" . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko sa pridalo k testovaniu PISA až v roku 2003 (. pdf , 30). V roku 2003 (str. 9 a 35) je Slovensko vedené podľa matematickej gramotnosti ako v priemere OECD, podľa čitateľskej gramotnosti bolo Slovensko vedené ako pod priemerom OECD, a to so \"štatisticky významným rozdielom\". Prírodovedná gramotnosť nebola v roku 2003 testovaná. V roku 2006 (.pdf, s. 24, 52 a 58) je Slovensko vedené ako pod priemerom OECD vo všetkých troch oblastiach, tzn. prírodovednej, čitateľskej a matematickej gramotnosti. V roku 2009 bol OECD priemer v matematickej gramotnosti 496, čo je skutočne o jeden bod menej ako slovenský výsledok v danom roku. Podľa tabuľky výsledkov je táto oblasť vedená ako \"štatisticky nevýznamný rozdiel od OECD priemeru\", kým vo zvyšných dvoch oblastiach je Slovensko vedené ako \"štatisticky významne pod priemerom OECD\". Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "2003", "2006", "bol", "tabuľky"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/school/programmeforinternationalstudentassessmentpisa/34002216.pdf", "http://www.oecd.org/edu/school/programmeforinternationalstudentassessmentpisa/34002454.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/39731064.pdf", "http://www.sme.sk/c/7026778/slovenski-ziaci-v-testovani-prepadli-su-vyrazne-za-priemerom-oecd.html", "http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:22.649232+00:00"}
{"id": "49808", "numeric_id": 49808, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49808", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Zvyšujú dane (súčasná vláda, pozn.), ľuďom berú výhody, kde premiér Fico rozprával, že keď budú vo vláde, žiadne sociálne výhody sa ľuďom nebudú brať, ja vidím, že sa berie rodičovský dôchodok seniorom, ja vidím, že sa berie daňový bonus na deti, stredoškolákom, vysokoškolákom, ja vidím, že sa zvyšujú poplatky, môj kolega dokonca Július Jakab urobil stránku ficovepoplatky.sk, kde sa vyše 900 poplatkov zvýšilo, ja vidím, že  v rozpočte si Kaliňák berie 700 miliónov eur na nejaké zbrojárske kšefty. Ja vidím, že sa ide stavať nejaká multifunkčná hala za 20 miliónov eur v Šamoríne, ktorú neviem, či potrebujeme, keď sú také zlé časy a na druhej strane.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda už po voľbách avizovala potrebu konsolidácie verejných financií, ktorá však podľa vyjadrení koaličných lídrov nemala ísť na úkor sociálneho štandardu obyvateľstva. V prvom roku konsolidácie obmedzila vláda druhý dôchodkový pilier, zvýšila odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov a schválila zvýšenie spotrebných daní na tabakové výrobky a alkohol. Vláda zvýšila viac ako 900 správnych a súdnych poplatkov. V roku 2024 zvýšila DPH z 20 % na 23 %, zaviedla daň z finančných transakcií, či prišla s viacerými zmenami v sociálnej oblasti týkajúcich sa obmedzenia rodičovského dôchodku a daňového bonusu na deti. Napriek potrebe konsolidácie však vládna koalícia zvyšuje aj výdavky štátneho rozpočtu, ktoré v roku 2025 stúpnu o 3,7 miliardy. Medzi často spochybňované výdavky patria aj nákupy na ministerstve obrany či investícia 20 miliónov na športovú halu v Šamoríne. Výrok Michala Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenský dlh dosiahol ku koncu roka 2023 výšku 56,1 % HDP, čo predstavuje zadlženie na úrovni 5. stupňa dlhovej brzdy . Vláda preto už po voľbách avizovala potrebu konsolidácie verejných financií. Tá pritom, podľa vyhlásení koaličných lídrov, nemala ísť na úkor sociálneho štandardu obyvateľstva. Robert Fico opakovane vyhlásil , že chce konsolidovať tempom pol percenta ročne.\n\nV prvom roku prišla Ficova vláda s 18 opatreniami vo výške skoro dvoch miliárd eur. Vláda obmedzila druhý dôchodkový pilier, navrhla zrušenie jedného dňa pracovného pokoja, zvýšila odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov a zaviedla aj bankovú daň. V oblasti daní schválila vláda zvýšenie spotrebných daní, konkrétne na tabakové výrobky a alkohol.\n\nOkrem toho od 1. apríla 2024 prišlo k úprave viac ako 900 správnych a súdnych poplatkov, čo má taktiež priniesť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu.\n\nV septembri 2024 schválila vláda ďalší konsolidačný balíček na úrovni až 2,7 miliardy eur. Jeho súčasťou je zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu. Najväčší balík peňazí do rozpočtu však má priniesť zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 %. Klesnúť na 5 % má sadzba na vybrané základné potraviny a lieky.\n\nAj v sociálnej oblasti prišla vláda so zmenami, konkrétne sa týkali rodičovského dôchodku. Pôvodný systém bol nahradený návrhom na poukázanie 2 % z dane z príjmu každému z rodičov. Taktiež došlo k úprave daňového bonusu na deti, pričom nárok bol obmedzený na deti do 18 rokov a znížený pre deti od 15 rokov a zaviedli sa príjmové limity, čo obmedzí počet oprávnených osôb.\n\nVláda však nezvyšuje len príjmy štátneho rozpočtu, ale aj výdavky. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s celkovými výdavkami v hodnote viac ako 34 miliárd eur. To predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku vo výške 3,7 miliardy eur ( .pdf , s. 1).\n\nV oblasti investícií do obrany minister obrany Robert Kaliňák oznámil plán na nákup viac ako 1300 nákladných vozidiel v hodnote 700 miliónov eur, čo je prezentované ako kľúčová investícia do modernizácie ozbrojených síl.\n\nOkrem toho vláda schválila 20 miliónov eur na výstavbu multifunkčnej športovej haly Olympic Arena v Šamoríne, ktorá má byť súčasťou medzinárodného športového areálu.", "analysis_paragraphs": ["Vláda už po voľbách avizovala potrebu konsolidácie verejných financií, ktorá však podľa vyjadrení koaličných lídrov nemala ísť na úkor sociálneho štandardu obyvateľstva. V prvom roku konsolidácie obmedzila vláda druhý dôchodkový pilier, zvýšila odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov a schválila zvýšenie spotrebných daní na tabakové výrobky a alkohol. Vláda zvýšila viac ako 900 správnych a súdnych poplatkov. V roku 2024 zvýšila DPH z 20 % na 23 %, zaviedla daň z finančných transakcií, či prišla s viacerými zmenami v sociálnej oblasti týkajúcich sa obmedzenia rodičovského dôchodku a daňového bonusu na deti. Napriek potrebe konsolidácie však vládna koalícia zvyšuje aj výdavky štátneho rozpočtu, ktoré v roku 2025 stúpnu o 3,7 miliardy. Medzi často spochybňované výdavky patria aj nákupy na ministerstve obrany či investícia 20 miliónov na športovú halu v Šamoríne. Výrok Michala Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenský dlh dosiahol ku koncu roka 2023 výšku 56,1 % HDP, čo predstavuje zadlženie na úrovni 5. stupňa dlhovej brzdy . Vláda preto už po voľbách avizovala potrebu konsolidácie verejných financií. Tá pritom, podľa vyhlásení koaličných lídrov, nemala ísť na úkor sociálneho štandardu obyvateľstva. Robert Fico opakovane vyhlásil , že chce konsolidovať tempom pol percenta ročne.", "V prvom roku prišla Ficova vláda s 18 opatreniami vo výške skoro dvoch miliárd eur. Vláda obmedzila druhý dôchodkový pilier, navrhla zrušenie jedného dňa pracovného pokoja, zvýšila odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov a zaviedla aj bankovú daň. V oblasti daní schválila vláda zvýšenie spotrebných daní, konkrétne na tabakové výrobky a alkohol.", "Okrem toho od 1. apríla 2024 prišlo k úprave viac ako 900 správnych a súdnych poplatkov, čo má taktiež priniesť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu.", "V septembri 2024 schválila vláda ďalší konsolidačný balíček na úrovni až 2,7 miliardy eur. Jeho súčasťou je zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu. Najväčší balík peňazí do rozpočtu však má priniesť zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 %. Klesnúť na 5 % má sadzba na vybrané základné potraviny a lieky.", "Aj v sociálnej oblasti prišla vláda so zmenami, konkrétne sa týkali rodičovského dôchodku. Pôvodný systém bol nahradený návrhom na poukázanie 2 % z dane z príjmu každému z rodičov. Taktiež došlo k úprave daňového bonusu na deti, pričom nárok bol obmedzený na deti do 18 rokov a znížený pre deti od 15 rokov a zaviedli sa príjmové limity, čo obmedzí počet oprávnených osôb.", "Vláda však nezvyšuje len príjmy štátneho rozpočtu, ale aj výdavky. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s celkovými výdavkami v hodnote viac ako 34 miliárd eur. To predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku vo výške 3,7 miliardy eur ( .pdf , s. 1).", "V oblasti investícií do obrany minister obrany Robert Kaliňák oznámil plán na nákup viac ako 1300 nákladných vozidiel v hodnote 700 miliónov eur, čo je prezentované ako kľúčová investícia do modernizácie ozbrojených síl.", "Okrem toho vláda schválila 20 miliónov eur na výstavbu multifunkčnej športovej haly Olympic Arena v Šamoríne, ktorá má byť súčasťou medzinárodného športového areálu."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["dlhovej brzdy", "avizovala", "opakovane", "vyhlásil", "prišla", "obmedzila", "zvýšenie", "900", "schválila", "zvýšenie", "nahradený", "úprave", ".pdf", "oznámil", "schválila"], "url": ["https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/685075-nova-ficova-koalicia-slubuje-istoty-a-fico-iba-polpercentne-setrenie-ekonomovia-nesuhlasia-vysvetluju-preco-to-nestaci/", "https://www.aktuality.sk/clanok/CLGAK33/robert-fico-konsolidacia-financii-sa-nesmie-dotknut-socialneho-standardu/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/690863-nove-dane-ficovej-vlady-pozrite-si-vsetkych-18-opatreni/?utm_source=chatgpt.com", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/690863-nove-dane-ficovej-vlady-pozrite-si-vsetkych-18-opatreni/?utm_source=chatgpt.com", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/zvysenie-dani-a-odvodov-ci-nizsie-prispevky-poslanci-schvalili-konsolidacny-balik-pre-buduci-rok/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/690863-nove-dane-ficovej-vlady-pozrite-si-vsetkych-18-opatreni/?utm_source=chatgpt.com", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/694639-stat-zvysuje-stovky-poplatkov-chce-zaplatat-deravu-statnu-kasu-pozrite-si-za-co-si-priplatite/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/vlada-schvalila-balik-konsolidacnych-opatreni-parlamentu-navrhla-prerokovat-ho-v-skratenom-konani/", "https://www.aktuality.sk/clanok/QtMNCMp/rast-dph-na-slovensku-premier-fico-avizoval-zvysenie-na-23-percent/", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/4187969/?utm_source=chatgpt.com", "https://tvnoviny.sk/sport/clanok/935666-na-slovensku-vyrastie-multifunkcna-olympijska-hala-s-paettisicovou-kapacitou-stat-prislubil-20-milionov#:~:text=Na%20Slovensku%20vyrastie%20multifunk%C4%8Dn%C3%A1%20olympijsk%C3%A1,%C5%A0t%C3%A1t%20pris%C4%BE%C3%BAbil%2020%20mili%C3%B3nov&text=Na%20v%C3%BDstavbu%20multifunk%C4%8Dnej%20Olympic%20Areny,schv%C3%A1lil%20na%20svojom%20stredaj%C5%A1om%20rokovan%C3%AD."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:25.708161+00:00"}
{"id": "44092", "numeric_id": 44092, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44092", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dnes máme 90 tisíc ľudí, ktorí sú 40-roční, tých je 90 tisíc. (...) Detí je výrazne menej, dôchodcov je výrazne menej (Richard Sulík ukazoval graf 15-ročných a 65-ročných - pozn.). Keď sa posunieme o 25 rokov dopredu, tak z tých 40-ročných sú dôchodcovia, ktorých je strašne veľa. Kto ich bude živiť? A tento pomer 1,5 k 1 sa otočí na 1 k 1,5.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu žije na Slovensku približne 92-tisíc ľudí vo veku 40 rokov. 15-ročných detí je asi 51-tisíc, 65-ročných asi 69-tisíc. Pomer 40-ročných k 65-ročným je v súčasnosti 1,3 k 1. Podľa prognózy Infostatu, ktorý patrí pod Štatistický úrad, bude v roku 2045 - teda o 25 rokov - na Slovensku asi 53-tisíc ľudí vo veku 40 rokov. Počet ľudí vo veku 65 rokov odhadol Infostat na 82-tisíc. Pomer sa teda zmení na 1:1,5. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu žije na Slovensku približne 92-tisíc ľudí vo veku 40 rokov. 15-ročných detí je asi 51-tisíc, 65-ročných asi 69-tisíc. Pomer 40-ročných k 65-ročným je v súčasnosti 1,3 k 1. Podľa prognózy Infostatu, ktorý patrí pod Štatistický úrad, bude v roku 2045 - teda o 25 rokov - na Slovensku asi 53-tisíc ľudí vo veku 40 rokov. Počet ľudí vo veku 65 rokov odhadol Infostat na 82-tisíc. Pomer sa teda zmení na 1:1,5. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "prognózy", "patrí"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/?fbclid=IwAR0XWfKWo7C3_MUuGIDQBNkt7spHHQqVZz8bOyIkev5d7NZFOVXNf3Z_ZZo#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/om2024rs/v_om2024rs_00_00_00_sk", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2050vdc2.pdf", "http://www.infostat.sk/web2015/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=494&Itemid=204"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:03.189674+00:00"}
{"id": "vr15226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15226", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "...Slovenská republika (...) zobrala predsa 150 nábožensky prenasledovaných kresťanov z Iraku, vytvorili sme systém, v ktorom pomáhame Rakúšanom.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika poskytla útočisko pre 149 kresťanov z Iraku, ktorých prenasledovala ISIS. Slovensko tiež pomáha Rakúsku formou dočasného prijatia utečencov, ktorí boli pôvodne umiestnení v rakúskych táboroch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.. Dňa 10.12.2015 pristalo lietadlo so 149 asýrskymi kresťanmi na Slovensku, ide o skupinu, ktorá je prenasledovaná radikálnou organizáciou ISIS a tak im bolo poskytnuté útočisko. TASR informovala o pomoci Rakúsku vo forme dočasného prijatia utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku. Slovenský minister vnútra podpísal o tejto pomoci memorandum s rakúskou ministerkou vnútra. \" Slovenský účastník zabezpečí ubytovacie kapacity v ubytovacom zariadení pre najviac 500 žiadateľov za podmienok uvedených v tomto memorande o porozumení. Umiestňovanie žiadateľov v ubytovacom zariadení sa bude vykonávať postupne podľa dohody účastníkov. Celkový počet žiadateľov prijatých do ubytovacieho zariadenia môže byť po odchode niektorých prijatých osôb doplnený o ďalších žiadateľov, avšak ich počet nesmie presiahnuť 500 osôb v akomkoľvek čase ich umiestnenia v ubytovacom zariadení,\" konštatuje sa okrem iného v podpísanom memorande. \" V máji 2016 bolo v Gabčíkove 107 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika poskytla útočisko pre 149 kresťanov z Iraku, ktorých prenasledovala ISIS. Slovensko tiež pomáha Rakúsku formou dočasného prijatia utečencov, ktorí boli pôvodne umiestnení v rakúskych táboroch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.. Dňa 10.12.2015 pristalo lietadlo so 149 asýrskymi kresťanmi na Slovensku, ide o skupinu, ktorá je prenasledovaná radikálnou organizáciou ISIS a tak im bolo poskytnuté útočisko. TASR informovala o pomoci Rakúsku vo forme dočasného prijatia utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku. Slovenský minister vnútra podpísal o tejto pomoci memorandum s rakúskou ministerkou vnútra. \" Slovenský účastník zabezpečí ubytovacie kapacity v ubytovacom zariadení pre najviac 500 žiadateľov za podmienok uvedených v tomto memorande o porozumení. Umiestňovanie žiadateľov v ubytovacom zariadení sa bude vykonávať postupne podľa dohody účastníkov. Celkový počet žiadateľov prijatých do ubytovacieho zariadenia môže byť po odchode niektorých prijatých osôb doplnený o ďalších žiadateľov, avšak ich počet nesmie presiahnuť 500 osôb v akomkoľvek čase ich umiestnenia v ubytovacom zariadení,\" konštatuje sa okrem iného v podpísanom memorande. \" V máji 2016 bolo v Gabčíkove 107 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["149", "TASR", "máji 2016"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1813623_asyrski-krestania-su-uz-na-slovensku-smeruju-do-humenneho", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-memorandum-utecenci-vieden/146863-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/gabcikovo-azylanti-bezkonfliktni/196922-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:59.446808+00:00"}
{"id": "50040", "numeric_id": 50040, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50040", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je fakt, že človek, ktorý na mňa strieľal a ktorý ma chcel zavraždiť, bol opozičný aktivista. Veľmi blízko jednej konkrétnej politickej strane v opozícii Demokrati.", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Atentát na premiéra Roberta Fica spáchal 15. mája 2024 obvinený Juraj Cintula. Ešte v deň incidentu bolo na falošnom účte na platforme Telegram uverejnené video, v ktorom atentátnik vyjadruje nesúhlas s krokmi vlády Roberta Fica. Následne sa na sociálnych sieťach šírili nepotvrdené informácie o údajných sympatiách Juraja Cintulu k opozičným stranám. Začiatok súdneho procesu s Jurajom Cintulom je naplánovaný na 8. júla 2025 v Banskej Bystrici. Robert Fico minulý rok avizoval , že Slovenská informačná služba zistila „strašné veci” v kontexte strelca z Handlovej, no žiadne podrobnejšie informácie doteraz neboli zverejnené. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPár hodín po atentáte na predsedu vlády bolo zverejnené video, v ktorom sa Juraj Cintula nesúhlasne vyjadruje o súčasnom celospoločenskom dianí na Slovensku. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran tvrdil , že záznam zhotovil príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Okrem videa unikla aj snímka občianskeho preukazu Juraja Cintulu. Hovorkyňa Inšpekčnej služby Andrea Dobiášová v roku 2024 potvrdila , že bolo v danej veci začaté trestné stíhanie pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. V apríli v roku 2025 ale Úrad inšpekčnej služby prerušil vyšetrovací proces, pretože sa vyšetrovateľovi nepodarilo identifikovať osobu, ktorá zverejnila záznam online.\n\nMedzi prvé nepravdivé informácie, ktoré sa na internete šírili o Jurajovi Cintulovi, patrilo aj to, že komentátor Denníka N Martin Michal Šimečka bol prítomný na krste jeho knihy v roku 2019. V skutočnosti sa ale ukázalo , že išlo o Juraja D., „krstného otca“ knihy, ktorej autor je Juraj Cintula.\n\nPodobne sa šíril aj klamlivý príspevok s fotografiou, na ktorej mal byť podľa popisu atentátnik z Handlovej spolu s členmi Progresívneho Slovenska, držiacimi dúhovú vlajku a vlajku Európskej únie. V skutočnosti sa na obrázku spolu so straníckymi kolegami nachádzal poslanec za Progresívne Slovensko Ondrej Prostredník.\n\nTáto fotografia zasa pochádza z augusta 2023 a podujatia Pride Košice . Zo záberu v lepšej kvalite je zrejmé, že muž označený ako atentátnik je v skutočnosti poslanec PS Ondrej Prostredník.\n\nVo februári 2025 v diskusnej relácii STVR minister obrany Robert Kaliňák atentátnika bez priamych dôkazov spojil útočníka so stranou Demokrati. Jediné verejne dostupné spojenie s touto mimoparlamentnou stranou je záznam z 23. apríla 2024, ktorý zobrazuje protest demonštrantov v areáli, kde sa konalo výjazdové rokovanie vlády. Na zhromaždení sa nachádzal Juraj Cintula a člen strany Demokrati Marek Polonec. Člen tejto mimoparlamentnej strany tvrdí, že Cintulu na proteste videl prvý aj poslednýkrát v živote. Polonec informáciu potvrdil aj v dobrovoľnom oznámení na generálnej prokuratúre v Trnave. Demagog.sk disponuje daným oznámením. Rovnaké informácie mal Polonec uviesť aj vo svojej výpovedi pre Národnú kriminálnu agentúru.\n\nStrana Demokrati tvrdenia o spojení s Jurajom Cintulom výrazne odmieta . Podľa mimoparlamentnej strany nebol strelec ani členom strany, ani pravidelným účastníkom protestov, či darcom finančných prostriedkov. Strana zároveň pre portál Demagog.sk potvrdila, že nikdy nebol na ich proteste rečníkom a po spomínanom stretnutí pri družstve v Dolnej Krupej nedošlo k už k ďalšiemu priamemu kontaktu medzi stranou a strelcom.\n\nRobert Fico minulý rok avizoval , že Slovenská informačná služba (SIS) zistila „strašné veci” v kontexte strelca z Handlovej. Verejnosti tvrdil, že atentátnik je človek napojený na opozíciu. Záznamy zo správy SIS neboli do dnešného dňa zverejnené. V súčasnosti tak nie sú známe dôkazy, že by útočník spolupracoval s politickými stranami.\n\nPo atentáte bol Juraj Cintula obvinený z úkladnej vraždy, následne to zmenili na teroristický útok. Boli prijaté aj prísne opatrenia, aby sa zabránilo sebapoškodzovaniu - atentátnik bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení vo väzenskej nemocnici. V januári v roku 2025 okresný súd v Trenčíne rozhodol , že Juraj Cintula nepatrí na psychiatriu. Sudkyňa sa v danej veci držala posudkov od znalcov psychológie a psychiatrie, ktorí vyvrátili akúkoľvek duševnú poruchu u atentátnika. Začiatok súdneho procesu s Jurajom Cintulom je naplánovaný na 8. júla 2025 v Banskej Bystrici. Advokát obvineného útočníka, Namir Alyasry, potvrdil , že v prípade nie je stíhaný nikto iný okrem samotného strelca.", "analysis_paragraphs": ["Atentát na premiéra Roberta Fica spáchal 15. mája 2024 obvinený Juraj Cintula. Ešte v deň incidentu bolo na falošnom účte na platforme Telegram uverejnené video, v ktorom atentátnik vyjadruje nesúhlas s krokmi vlády Roberta Fica. Následne sa na sociálnych sieťach šírili nepotvrdené informácie o údajných sympatiách Juraja Cintulu k opozičným stranám. Začiatok súdneho procesu s Jurajom Cintulom je naplánovaný na 8. júla 2025 v Banskej Bystrici. Robert Fico minulý rok avizoval , že Slovenská informačná služba zistila „strašné veci” v kontexte strelca z Handlovej, no žiadne podrobnejšie informácie doteraz neboli zverejnené. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Pár hodín po atentáte na predsedu vlády bolo zverejnené video, v ktorom sa Juraj Cintula nesúhlasne vyjadruje o súčasnom celospoločenskom dianí na Slovensku. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran tvrdil , že záznam zhotovil príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Okrem videa unikla aj snímka občianskeho preukazu Juraja Cintulu. Hovorkyňa Inšpekčnej služby Andrea Dobiášová v roku 2024 potvrdila , že bolo v danej veci začaté trestné stíhanie pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. V apríli v roku 2025 ale Úrad inšpekčnej služby prerušil vyšetrovací proces, pretože sa vyšetrovateľovi nepodarilo identifikovať osobu, ktorá zverejnila záznam online.", "Medzi prvé nepravdivé informácie, ktoré sa na internete šírili o Jurajovi Cintulovi, patrilo aj to, že komentátor Denníka N Martin Michal Šimečka bol prítomný na krste jeho knihy v roku 2019. V skutočnosti sa ale ukázalo , že išlo o Juraja D., „krstného otca“ knihy, ktorej autor je Juraj Cintula.", "Podobne sa šíril aj klamlivý príspevok s fotografiou, na ktorej mal byť podľa popisu atentátnik z Handlovej spolu s členmi Progresívneho Slovenska, držiacimi dúhovú vlajku a vlajku Európskej únie. V skutočnosti sa na obrázku spolu so straníckymi kolegami nachádzal poslanec za Progresívne Slovensko Ondrej Prostredník.", "Táto fotografia zasa pochádza z augusta 2023 a podujatia Pride Košice . Zo záberu v lepšej kvalite je zrejmé, že muž označený ako atentátnik je v skutočnosti poslanec PS Ondrej Prostredník.", "Vo februári 2025 v diskusnej relácii STVR minister obrany Robert Kaliňák atentátnika bez priamych dôkazov spojil útočníka so stranou Demokrati. Jediné verejne dostupné spojenie s touto mimoparlamentnou stranou je záznam z 23. apríla 2024, ktorý zobrazuje protest demonštrantov v areáli, kde sa konalo výjazdové rokovanie vlády. Na zhromaždení sa nachádzal Juraj Cintula a člen strany Demokrati Marek Polonec. Člen tejto mimoparlamentnej strany tvrdí, že Cintulu na proteste videl prvý aj poslednýkrát v živote. Polonec informáciu potvrdil aj v dobrovoľnom oznámení na generálnej prokuratúre v Trnave. Demagog.sk disponuje daným oznámením. Rovnaké informácie mal Polonec uviesť aj vo svojej výpovedi pre Národnú kriminálnu agentúru.", "Strana Demokrati tvrdenia o spojení s Jurajom Cintulom výrazne odmieta . Podľa mimoparlamentnej strany nebol strelec ani členom strany, ani pravidelným účastníkom protestov, či darcom finančných prostriedkov. Strana zároveň pre portál Demagog.sk potvrdila, že nikdy nebol na ich proteste rečníkom a po spomínanom stretnutí pri družstve v Dolnej Krupej nedošlo k už k ďalšiemu priamemu kontaktu medzi stranou a strelcom.", "Robert Fico minulý rok avizoval , že Slovenská informačná služba (SIS) zistila „strašné veci” v kontexte strelca z Handlovej. Verejnosti tvrdil, že atentátnik je človek napojený na opozíciu. Záznamy zo správy SIS neboli do dnešného dňa zverejnené. V súčasnosti tak nie sú známe dôkazy, že by útočník spolupracoval s politickými stranami.", "Po atentáte bol Juraj Cintula obvinený z úkladnej vraždy, následne to zmenili na teroristický útok. Boli prijaté aj prísne opatrenia, aby sa zabránilo sebapoškodzovaniu - atentátnik bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení vo väzenskej nemocnici. V januári v roku 2025 okresný súd v Trenčíne rozhodol , že Juraj Cintula nepatrí na psychiatriu. Sudkyňa sa v danej veci držala posudkov od znalcov psychológie a psychiatrie, ktorí vyvrátili akúkoľvek duševnú poruchu u atentátnika. Začiatok súdneho procesu s Jurajom Cintulom je naplánovaný na 8. júla 2025 v Banskej Bystrici. Advokát obvineného útočníka, Namir Alyasry, potvrdil , že v prípade nie je stíhaný nikto iný okrem samotného strelca."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": ["naplánovaný", "avizoval", "zverejnené", "tvrdil", "potvrdila", "prerušil", "nepodarilo", "ukázalo", "príspevok", "fotografia", "Pride Košice", "záberu", "spojil", "zobrazuje", "konalo", "nachádzal", "potvrdil", "výpovedi", "odmieta", "avizoval", "hospitalizovaný", "rozhodol", "naplánovaný", "potvrdil"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/751565-zaciatok-procesu-s-cintulom-ktory-strielal-na-fica-je-znamy-spis-ma-viac-ako-6-tisic-stran/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pUo1Au2/atentat-na-roberta-fica-obvineny-juraj-cintula-nepatri-na-psychiatriu-rozhodol-sud-prevezu-ho-do-vazby/", "https://domov.sme.sk/c/23332665/robert-fico-aktualne-juraj-c-video.html", "https://domov.sme.sk/c/23332665/robert-fico-aktualne-juraj-c-video.html", "https://domov.sme.sk/c/23332665/robert-fico-aktualne-juraj-c-video.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/1051987-video-cintulu-po-atentate-uniklo-na-socialne-siete-vysetrovanie-ostava-bez-vysledku", "https://www.noviny.sk/slovensko/1051987-video-cintulu-po-atentate-uniklo-na-socialne-siete-vysetrovanie-ostava-bez-vysledku", "https://demagog.sk/rok-po-atentate-na-premiera", "https://archive.ph/1lZbH", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10160693156985202&set=pb.682485201.-2207520000&type=3", "https://www.facebook.com/reel/678234580495899", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10160693156985202&set=pb.682485201.-2207520000&type=3", "https://www.sme.sk/minuta/23454320/robert-kalinak-bez-dokazov-spojil-atentatnika-cintulu-s-mimoparlamentnou-stranou-demokrati", "https://mvau.lt/media/8f085df5-9c82-490c-addb-d4c4d1d1435b", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024042300000143", "https://mvau.lt/media/8f085df5-9c82-490c-addb-d4c4d1d1435b", "https://www.smedemokrati.sk/ak-budu-pokracovat-klamstva-o-napojeni-cintulu-na-demokratov-budeme-to-riesit-pravnou-cestou/#:~:text=Hne%C4%8F%20ako%20bola%20jeho%20identita%20medializovan%C3%A1%20som%20podal%20na%20gener%C3%A1lnu%20prokurat%C3%BAru%20v%20Trnave%20ozn%C3%A1menie%2C%20ktor%C3%BDm%20som%20op%C3%ADsal%20cel%C3%BA%20situ%C3%A1ciu%20a%20chcel%20napom%C3%B4c%C5%A5%20vy%C5%A1etrovac%C3%ADm%20org%C3%A1nom.", "https://www.aktuality.sk/clanok/IQQSaMz/s-atentatnikom-cintulom-nemame-nic-spolocne-demokrati-odmietaju-obvinenia-koalicie/#:~:text=%E2%80%9EN%C3%A1sledne%20som%20vypovedal%20na%20NAKA%2C%E2%80%9C%20uzavrel%20Polonec.", "https://www.hnonline.sk/slovensko/96196775-demokrati-odmietaju-prepojenie-s-cintulom-malo-prist-len-k-jednemu-stretnutiu-sleduju-nam-mobily-tvrdi-nad#:~:text=Atent%C3%A1tnik%20Cintula%20pod%C4%BEa,priamemu%20kontaktu%20nedo%C5%A1lo.", "https://www.aktuality.sk/clanok/pUo1Au2/atentat-na-roberta-fica-obvineny-juraj-cintula-nepatri-na-psychiatriu-rozhodol-sud-prevezu-ho-do-vazby/", "https://www.startitup.sk/najprisnejsie-opatrenia-atentatnik-cintula-je-pod-24-hodinovym-dohladom-v-izbe-s-kamerami-aby-si-nic-neurobil/", "https://spravy.stvr.sk/2025/01/juraj-cintula-ktory-postrelil-premiera-fica-putuje-z-psychiatrie-do-vazby-hrozi-mu-az-dozivotie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/751565-zaciatok-procesu-s-cintulom-ktory-strielal-na-fica-je-znamy-spis-ma-viac-ako-6-tisic-stran/", "https://www.aktuality.sk/clanok/M0clkkr/atentat-na-premiera-fica-vysetrovanie-je-na-konci/#:~:text=Nikto%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%AD%20okrem%20strelca%20z%20Lev%C3%ADc%20nie%20je%20v%20pr%C3%ADpade%20st%C3%ADhan%C3%BD%2C%20tvrd%C3%AD%20obhajca."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:21.743419+00:00"}
{"id": "vr39077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39077", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Naša mzda je najnižšia v eurozóne. A toto je argument, o ktorom by sme sa napríklad mali baviť, že my na toto doplatíme, spomedzi všetkých krajín eurozóny, najviac.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má podľa najnovších štatistík (2011) aktuálnych k roku 2006 skutočne najnižšie platy v eurozóne, nižšie od nás má potom v EU ešte Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko a Litva, tie však nie sú súčasťou eurozóny. To, že na záruky eurovalu poskytnutých vládou doplatíme najviac spomedzi všetkých krajín eurozóny (v zmysle najvyššieho počtu odpracovaných hodín) sme overovali v predchádzajúcej relácií vo vzťahu k Francúzsku a v tejto relácií vo vzťahu k Nemecku. V oboch prípadoch sa ukázalo, že slovenskí zamestnanci musia priemerne robiť (312 hodín) na záruky poskytnuté ich vládou na euroval viac ako je to v prípade Nemecka (130 hodín), resp. Francúzska (140 hodín). Pre zložitosť výpočtov sme ďalšie krajiny neoverovali.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má podľa najnovších štatistík (2011) aktuálnych k roku 2006 skutočne najnižšie platy v eurozóne, nižšie od nás má potom v EU ešte Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko a Litva, tie však nie sú súčasťou eurozóny. To, že na záruky eurovalu poskytnutých vládou doplatíme najviac spomedzi všetkých krajín eurozóny (v zmysle najvyššieho počtu odpracovaných hodín) sme overovali v predchádzajúcej relácií vo vzťahu k Francúzsku a v tejto relácií vo vzťahu k Nemecku. V oboch prípadoch sa ukázalo, že slovenskí zamestnanci musia priemerne robiť (312 hodín) na záruky poskytnuté ich vládou na euroval viac ako je to v prípade Nemecka (130 hodín), resp. Francúzska (140 hodín). Pre zložitosť výpočtov sme ďalšie krajiny neoverovali."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Wages_and_labour_costs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:28.327149+00:00"}
{"id": "vr27502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27502", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "to bolo programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, ktorej ste boli členkou", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra spravodlivosti Tomáša Boreca hodnotíme ako pravdivý. Podľa zoznamu členov vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012, Lucia Žitňanská pôsobila na poste ministerky spravodlivosti v tejto vláde.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra spravodlivosti Tomáša Boreca hodnotíme ako pravdivý. Podľa zoznamu členov vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012, Lucia Žitňanská pôsobila na poste ministerky spravodlivosti v tejto vláde."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:57.223261+00:00"}
{"id": "vr27771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27771", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Máme najnižšiu účasť vo voľbách (voľbách do EP, pozn.).", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problém najnižšej volebnej účasti Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu sa v priebehu posledných rokov pomerne často spomína. Túto informáciu opakovane uvádzajú média, politici či politickí komentátori. V rokoch 2004 a 2009 bola na Slovensku skutočne najnižšia účasť na voľbách do EP. V roku 2004 bola na Slovensku účasť na úrovni 16,97% (druhú najnižšiu účasť 20,87% malo Poľsko a priemer EÚ bol 45,47%). V roku 2009 bola na Slovensku účasť na úrovni 19,64% (druhú najnižšiu účasť 24,53% malo Poľsko a priemer EÚ bol 43%). Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Problém najnižšej volebnej účasti Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu sa v priebehu posledných rokov pomerne často spomína. Túto informáciu opakovane uvádzajú média, politici či politickí komentátori. V rokoch 2004 a 2009 bola na Slovensku skutočne najnižšia účasť na voľbách do EP. V roku 2004 bola na Slovensku účasť na úrovni 16,97% (druhú najnižšiu účasť 20,87% malo Poľsko a priemer EÚ bol 45,47%). V roku 2009 bola na Slovensku účasť na úrovni 19,64% (druhú najnižšiu účasť 24,53% malo Poľsko a priemer EÚ bol 43%). Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["účasť"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/000cdcd9d4/Turnout-(1979-2009).html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:25.597960+00:00"}
{"id": "vr32539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32539", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Bohužiaľ signály z Európy, z eurozóny na tieto dva štvrťroky sú veľmi negatívne. Pokles ekonomickej dôvery, pokles domácej spotreby či už v Nemecku alebo v ďalších krajinách, ktoré sú pre nás kľúčové z hľadiska výkonu našej ekonomiky.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Eurostat hovorí o kcakávanom raste DPH pre krajiny eurozóny na úrovni 1%. Predpoved ekonomického vývoja zostavená Európskou komisiou je pre odbobie jar 2012 ( najnovšia štatistika pre jesen2012 bude publikovaná 7.11 .2012).\n\nV prípade Nemecka je úvádzané:\n\n\"available short-term indicators for the first quarter of 2012 point to stabilisation. In particular, sentiment indicators for firms and households have been improving , although industrial production suffered\"\n\n\"As the effects of the sovereign-debt crisis fade further, the pace of expansion in the second half of 2012 and in 2013 is expected to be broadly in line with the economy's medium-term growth potential . Thesovereign-debt crisis and oil prices remain the key risks to the German growth outlook.\"\n\nUvedené údaje za skúmané obdobie nehovoria o významnom poklese ekonomických ukazovatelov, avšak je možné že pod vplyvom nových udalostí na financných trhoch, bude nová ekonomická prognóza korigovaná. Z toho dôvodu oznacujeme výrok pána Kažimíra za neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat hovorí o kcakávanom raste DPH pre krajiny eurozóny na úrovni 1%. Predpoved ekonomického vývoja zostavená Európskou komisiou je pre odbobie jar 2012 ( najnovšia štatistika pre jesen2012 bude publikovaná 7.11 .2012).", "V prípade Nemecka je úvádzané:", "\"available short-term indicators for the first quarter of 2012 point to stabilisation. In particular, sentiment indicators for firms and households have been improving , although industrial production suffered\"", "\"As the effects of the sovereign-debt crisis fade further, the pace of expansion in the second half of 2012 and in 2013 is expected to be broadly in line with the economy's medium-term growth potential . Thesovereign-debt crisis and oil prices remain the key risks to the German growth outlook.\"", "Uvedené údaje za skúmané obdobie nehovoria o významnom poklese ekonomických ukazovatelov, avšak je možné že pod vplyvom nových udalostí na financných trhoch, bude nová ekonomická prognóza korigovaná. Z toho dôvodu oznacujeme výrok pána Kažimíra za neoveritelný."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Predpoved ekonomického vývoja", "7.11"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-1_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:46.379988+00:00"}
{"id": "vr32209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32209", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Strategické 90 dňové zásoby ropy. Viete veľmi dobre, že máte na spadnutie dohodu s Transpetrolom, že prevezme túto problematiku súkromný sektor. Stále v tom konsolidačnom balíku na tento rok máte na tento účel stále tam svieti 95 miliónov eur", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V materiáli predloženom na rokovaní vlády (5. septembra 2012)sa predbežne počíta s ušetrením sumy v objeme 95 mil. eur, kedy by zabezpečenie núdzových zásob ropy malo ísť mimo sektora verejných financií. Hoci nevieme v akej fáze je jednanie medzi vládou a Transpetrolom, výrok je postavený na faktickej správnosti. V materiáli sa konkrétne píše: 3. Zabezpečenie núdzových zásob ropy mimo sektora verejných financií Ďalšiu záťaž schváleného rozpočtu predstavuje spôsob financovania správy núdzových zásob ropy a ropných produktov. Od 1. januára 2013 bude v jednotlivých členských krajinách EÚ transponovaná nová smernica Rady č. 2009/119 ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy (ropných výrobkov) v oblasti systému tvorby a udržania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Smernicou sa zavádza nová metodika výpočtu núdzových zásob založená na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov. Podľa podkladov Správy štátnych hmotných rezerv SR vyplýva pre Slovenskú republiku z implementácie uvedenej smernice ešte v roku 2012 povinnosť doplnenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov za takmer 95 mil. eur. Potrebné finančné prostriedky na nákup núdzových zásob ropy nie sú zabezpečené ani na mimorozpočtovom účte štátnych hmotných rezerv, ani v schválenom štátnom rozpočte na rok 2012. Eliminácii uvedeného rizika v roku 2012 napomôže postup, podľa ktorého by sa pri výpočte potrebných zásob ropy zohľadnili i zásoby spoločnosti Transpetrol, a.s. Podľa informácie Transpetrol, a.s. pre potreby doplnenia núdzových zásob ropy Správy štátnych hmotných rezerv SR je možné pri zmene systému čerpania a skladovania ropy využiť technologickú náplň v objeme cca 40 000 ton ropy zo zostávajúcich skladovacích nádrží spoločnosti Transpetrol, a.s. pre obdobie rokov 2012 a 2013 pri zachovaní prijateľnej úrovne bezpečnosti prevádzky. Uplatnením uvedeného postupu sa eliminuje riziko potreby navýšiť v roku 2012 dodatočné zdroje na zabezpečenie minimálnych zásob ropy.", "analysis_paragraphs": ["V materiáli predloženom na rokovaní vlády (5. septembra 2012)sa predbežne počíta s ušetrením sumy v objeme 95 mil. eur, kedy by zabezpečenie núdzových zásob ropy malo ísť mimo sektora verejných financií. Hoci nevieme v akej fáze je jednanie medzi vládou a Transpetrolom, výrok je postavený na faktickej správnosti. V materiáli sa konkrétne píše: 3. Zabezpečenie núdzových zásob ropy mimo sektora verejných financií Ďalšiu záťaž schváleného rozpočtu predstavuje spôsob financovania správy núdzových zásob ropy a ropných produktov. Od 1. januára 2013 bude v jednotlivých členských krajinách EÚ transponovaná nová smernica Rady č. 2009/119 ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy (ropných výrobkov) v oblasti systému tvorby a udržania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Smernicou sa zavádza nová metodika výpočtu núdzových zásob založená na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov. Podľa podkladov Správy štátnych hmotných rezerv SR vyplýva pre Slovenskú republiku z implementácie uvedenej smernice ešte v roku 2012 povinnosť doplnenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov za takmer 95 mil. eur. Potrebné finančné prostriedky na nákup núdzových zásob ropy nie sú zabezpečené ani na mimorozpočtovom účte štátnych hmotných rezerv, ani v schválenom štátnom rozpočte na rok 2012. Eliminácii uvedeného rizika v roku 2012 napomôže postup, podľa ktorého by sa pri výpočte potrebných zásob ropy zohľadnili i zásoby spoločnosti Transpetrol, a.s. Podľa informácie Transpetrol, a.s. pre potreby doplnenia núdzových zásob ropy Správy štátnych hmotných rezerv SR je možné pri zmene systému čerpania a skladovania ropy využiť technologickú náplň v objeme cca 40 000 ton ropy zo zostávajúcich skladovacích nádrží spoločnosti Transpetrol, a.s. pre obdobie rokov 2012 a 2013 pri zachovaní prijateľnej úrovne bezpečnosti prevádzky. Uplatnením uvedeného postupu sa eliminuje riziko potreby navýšiť v roku 2012 dodatočné zdroje na zabezpečenie minimálnych zásob ropy."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["materiáli"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-147574?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:25.081227+00:00"}
{"id": "vr35150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35150", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nerobili sme antikampaň (k referendu, pozn.).", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD nerobil extenzívnu kampaň proti referendu. Predseda strany sa len vyjadril, že sa referenda nezúčastní .", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD nerobil extenzívnu kampaň proti referendu. Predseda strany sa len vyjadril, že sa referenda nezúčastní ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["nezúčastní"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/171836/robert-fico-referenda-sa-nezucastni-a-avizuje-zdrazovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:49.996159+00:00"}
{"id": "vr16390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16390", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...ale zamestnanci dostávajú z celkového HDP 39%. Na porovnanie, s takým Nemeckom, ktoré v Nemecku ide až 51% zamestnancom a v takom Dánsku až 53%, ale aby sme nehovorili o Nemecku a o Dánsku, tak sa môžeme baviť o Slovinsku alebo o Chorvátsku. Chorvátsko 47% a Slovinsko 50%...", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje o HDP v jednotlivých krajinách, ktoré opozičný poslanec Kollár spomína, sa zhodujú s oficiálnymi dátami Eurostatu . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. HDP , teda hrubý domáci produkt, sa najčastejšie používa ako meradlo pre celkovú veľkosť ekonomiky. Je základným ukazovateľom v národných účtoch a súhrnne vyjadruje ekonomické postavenie krajinu alebo regiónu. Počíta sa rôznymi metodámi, v princípe však vyjadruje hodnotu všetkých výrobkov a služieb vyrobených na určitom území.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o HDP v jednotlivých krajinách, ktoré opozičný poslanec Kollár spomína, sa zhodujú s oficiálnymi dátami Eurostatu . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. HDP , teda hrubý domáci produkt, sa najčastejšie používa ako meradlo pre celkovú veľkosť ekonomiky. Je základným ukazovateľom v národných účtoch a súhrnne vyjadruje ekonomické postavenie krajinu alebo regiónu. Počíta sa rôznymi metodámi, v princípe však vyjadruje hodnotu všetkých výrobkov a služieb vyrobených na určitom území."], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "HDP", "Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/National_accounts_and_GDP/sk", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/National_accounts_and_GDP/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:17.715176+00:00"}
{"id": "vr17579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17579", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...ako prvý v histórii sme zadefinovali kompetencie zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a všetkých dokonca trinástich iných zdravotníckych profesií (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o vymedzení kompetencií zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych profesií. Aj napriek tomu, že od 1. apríla 2018 platí nová vyhláška, ktorá rozšírila kompetencie zdravotníckych sestier a pôrodných asistentiek, nejedná sa o prvú takúto vyhlášku. O rozsahu praxe sestier a pôrodných asistentiek hovorila aj vyhláška č. 528/2004 Z.z z roku 2004. Okrem toho, zákon 578/2004 Z.z. z roku 2004 v § 27 definuje 22 zdravotníckych povolaní. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kompetencie zdravotnej sestry a pôrodnej asistentky špecifikuje vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 95/2018 Z.z., ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla 2018. Avšak nejedná sa o prvú vyhlášku, ktorá by vymedzovala kompetencie zdravotných sestier. Vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 528/2004 Z.z. z roku 2004 taktiež vymedzovala rozsah ošetrovateľskej praxe sestier a pôrodných asistentiek. Následne bola nahradená vyhláškou ministerstva zdravotníctva č. 364/2005 Z.z. z roku 2005, ktorá ďalej špecifikovala rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou a pôrodnou asistentkou. Možno mala ministerka Kalavská na mysli vymedzenie kompetencií zdravotných asistentov. Vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 28/2017 Z.z. dopĺňa vyhlášku č. 321/2005 Z.z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach a zavádza rozsah praxe zdravotníckeho asistenta. Podľa §27 zákona 578/2004 Z.z. je zdravotníckym pracovníkom fyzický osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie: a) lekár, b) zubný lekár, c) farmaceut, d) sestra, e) pôrodná asistentka, f) fyzioterapeut, g) verejný zdravotník, h) zdravotnícky laborant, i) asistent výživy, j) dentálna hygienička, k) rádiologický technik, l) zdravotnícky záchranár, m) zubný technik, n) technik pre zdravotnícke pomôcky, o) optometrista, p) farmaceutický laborant, q) masér, r) očný optik, s) ortopedický technik, t) zdravotnícky asistent, u) zubný asistent, v) sanitár. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o vymedzení kompetencií zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych profesií. Aj napriek tomu, že od 1. apríla 2018 platí nová vyhláška, ktorá rozšírila kompetencie zdravotníckych sestier a pôrodných asistentiek, nejedná sa o prvú takúto vyhlášku. O rozsahu praxe sestier a pôrodných asistentiek hovorila aj vyhláška č. 528/2004 Z.z z roku 2004. Okrem toho, zákon 578/2004 Z.z. z roku 2004 v § 27 definuje 22 zdravotníckych povolaní. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kompetencie zdravotnej sestry a pôrodnej asistentky špecifikuje vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 95/2018 Z.z., ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla 2018. Avšak nejedná sa o prvú vyhlášku, ktorá by vymedzovala kompetencie zdravotných sestier. Vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 528/2004 Z.z. z roku 2004 taktiež vymedzovala rozsah ošetrovateľskej praxe sestier a pôrodných asistentiek. Následne bola nahradená vyhláškou ministerstva zdravotníctva č. 364/2005 Z.z. z roku 2005, ktorá ďalej špecifikovala rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou a pôrodnou asistentkou. Možno mala ministerka Kalavská na mysli vymedzenie kompetencií zdravotných asistentov. Vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 28/2017 Z.z. dopĺňa vyhlášku č. 321/2005 Z.z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach a zavádza rozsah praxe zdravotníckeho asistenta. Podľa §27 zákona 578/2004 Z.z. je zdravotníckym pracovníkom fyzický osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie: a) lekár, b) zubný lekár, c) farmaceut, d) sestra, e) pôrodná asistentka, f) fyzioterapeut, g) verejný zdravotník, h) zdravotnícky laborant, i) asistent výživy, j) dentálna hygienička, k) rádiologický technik, l) zdravotnícky záchranár, m) zubný technik, n) technik pre zdravotnícke pomôcky, o) optometrista, p) farmaceutický laborant, q) masér, r) očný optik, s) ortopedický technik, t) zdravotnícky asistent, u) zubný asistent, v) sanitár. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["528/2004", "578/2004", "vyhláška", "Vyhláška", "vyhláškou", "Vyhláška", "vyhlášku", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/528/20041015.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20170501", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/95/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/528/20041015.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/364/20060801", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/28/20170301", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/321/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20170501"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:45.747635+00:00"}
{"id": "vr33478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33478", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Ak majú (Kórejci, pozn.) dôvod mať na niekoho ťažké srdce, tak to sú Japonci. Lebo od roku 1910 až do roku 1945 boli okupovaní japonským cisárstvom a tí Japonci ako je známe sa v tých, na tých okupovaných územiach správali pomerne brutálne.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Japonské cisárstvo okupovalo územie kórejského poloostrova od roku 1910 do roku 1945, kedy víťazné strany Moskovskou dohodou rozdelili kórejský poloostrov na dve časti - severnú a južnú. Spolu išlo o 35 ročnú okupáciu kórejského poloostrova Japonským cisárstvom. Brutalita a zločiny na Kórejčanoch, ktorých sa dopúšťali okupujúce japonské vojská a vladári, sú dodnes predmetom diskusií medzi krajinami.", "analysis_paragraphs": ["Japonské cisárstvo okupovalo územie kórejského poloostrova od roku 1910 do roku 1945, kedy víťazné strany Moskovskou dohodou rozdelili kórejský poloostrov na dve časti - severnú a južnú. Spolu išlo o 35 ročnú okupáciu kórejského poloostrova Japonským cisárstvom. Brutalita a zločiny na Kórejčanoch, ktorých sa dopúšťali okupujúce japonské vojská a vladári, sú dodnes predmetom diskusií medzi krajinami."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["okupovalo", "Moskovskou", "rozdelili", "Brutalita a zločiny", "dopúšťali"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Korean_War", "http://en.wikipedia.org/wiki/Moscow_Conference_(1945)", "http://en.wikipedia.org/wiki/Division_of_Korea", "http://korea.prkorea.com/wordpress/english/2012/03/15/japanese-occupation-period/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Korea_under_Japanese_rule"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:55.998117+00:00"}
{"id": "vr28071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28071", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "No všetko sme to niekoľkokrát vysvetlili (financovanie kampane, pozn.) a dokonca aj uzavreli a do celého toho sumáru krokov, ktoré išli vysoko nad rámec zákona... ...nechal som nezávislého audítora, ktorý podlieha dozorovej pôsobnosti úrad pre výkon verejného auditu, pre dohľad nad výkonom auditu, pozrieť sa na tie dokumenty.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko audítorská správa nezávislého audítora, ktorý podlieha kontrole príslušného úradu konštatuje, že „prijaté a poskytnuté peňažné prostriedky v súvislosti s prezidentskou kampaňou zodpovedajú dokumentácii“.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko audítorská správa nezávislého audítora, ktorý podlieha kontrole príslušného úradu konštatuje, že „prijaté a poskytnuté peňažné prostriedky v súvislosti s prezidentskou kampaňou zodpovedajú dokumentácii“."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Procházka", "správu", "Sme.SK", "Ondreja Boržíka", "dozoru", "xls"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/838146-prochazka-tvrdi-ze-je-obetou-pokusu-o-politicky-atentat/", "http://www.scribd.com/fullscreen/231418283?access_key=key-Z9KIPur3x49nsTSG6Ae1&allow_share=true&escape=false&view_mode=scroll", "http://www.sme.sk/c/7254519/prochazka-zrusil-detektor-lzi-matovic-nahravku-nezverejnil.html", "http://www.borzik.sk/index.html", "http://www.udva.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=25&Itemid=34", "http://www.udva.sk/images/zoznamy/a/2014/a_aktiv_2014_06_04.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:36.244418+00:00"}
{"id": "vr37724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37724", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Veľmi sa obávame toho, že to bude veľmi podobný scenár, ako to bolo napríklad v prípade SPP, že ceny raketovo išli práve po privatizácii hore a to isté platí pre elektrárne.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K privatizácii elektrárni došlo v apríli 2006 . Vývoj cien elektrickej energie bol v období rokov 2006-2010 nasledovný. Podľa Eurostatu cena elektrickej energie pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2006 - 543 Sk január 2007 - 534 Sk prvý polrok 2008 - 485 Sk druhá polrok 2008 - 463 Sk prvý polrok 2009 - 15, 40 Eur (464 Sk) druhý polrok 2009 - 15,60 Eur (470 Sk) prvý polrok 2010 - 15, 20 Eur (458 Sk) Cena elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (SK/kWh, pozn.): január 2006 - 290 Sk január 2007 - 324 Sk prvý polrok 2008 - 386 Sk druhá polrok 2008 - 391 Sk prvý polrok 2009 - 14,23 Eur (429 Sk) druhý polrok 2009 - 14, 03 Eur (423 Sk) prvý polrok 2010 - 11, 74 Eur (354 Sk) O náraste ceny elektrickej energie je možné hovoriť iba v súvislosti s firmami. Pokiaľ sa jedná o domácnosti, tak tam bola cena elektrickej energie relatívne stabilná, dokonca došlo aj k miernemu poklesu. Je však otázne do akej miery má privatizácia vplyv na zvyšovanie cien. Počiatkov výrok je všeobecný a nie sú v ňom bližšie špecifikované informácie, či sa jedná o koncovú alebo výrobnú cenu. Vzhľadom na tieto fakty hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Čo sa týka plynu Privatizácia SPP sa uskutočnila v roku 2002. Podľa Eurostatu cena plynu pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2004 D1- 437 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -361 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -296 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 288 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 271 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh január 2005 D1- 498 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -397 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -314 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 305 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 277 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh Údaje spred roka 2004 nie sú k dispozícií, preto ani túto časť výroku nemôžme ohodnotiť.", "analysis_paragraphs": ["K privatizácii elektrárni došlo v apríli 2006 . Vývoj cien elektrickej energie bol v období rokov 2006-2010 nasledovný. Podľa Eurostatu cena elektrickej energie pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2006 - 543 Sk január 2007 - 534 Sk prvý polrok 2008 - 485 Sk druhá polrok 2008 - 463 Sk prvý polrok 2009 - 15, 40 Eur (464 Sk) druhý polrok 2009 - 15,60 Eur (470 Sk) prvý polrok 2010 - 15, 20 Eur (458 Sk) Cena elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (SK/kWh, pozn.): január 2006 - 290 Sk január 2007 - 324 Sk prvý polrok 2008 - 386 Sk druhá polrok 2008 - 391 Sk prvý polrok 2009 - 14,23 Eur (429 Sk) druhý polrok 2009 - 14, 03 Eur (423 Sk) prvý polrok 2010 - 11, 74 Eur (354 Sk) O náraste ceny elektrickej energie je možné hovoriť iba v súvislosti s firmami. Pokiaľ sa jedná o domácnosti, tak tam bola cena elektrickej energie relatívne stabilná, dokonca došlo aj k miernemu poklesu. Je však otázne do akej miery má privatizácia vplyv na zvyšovanie cien. Počiatkov výrok je všeobecný a nie sú v ňom bližšie špecifikované informácie, či sa jedná o koncovú alebo výrobnú cenu. Vzhľadom na tieto fakty hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Čo sa týka plynu Privatizácia SPP sa uskutočnila v roku 2002. Podľa Eurostatu cena plynu pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2004 D1- 437 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -361 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -296 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 288 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 271 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh január 2005 D1- 498 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -397 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -314 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 305 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 277 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh Údaje spred roka 2004 nie sú k dispozícií, preto ani túto časť výroku nemôžme ohodnotiť."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["apríli 2006", "január 2006", "január 2007", "prvý polrok 2008", "druhá polrok 2008", "prvý polrok 2009", "druhý polrok 2009", "prvý polrok 2010", "január 2006", "január 2007", "prvý polrok 2008", "druhá polrok 2008", "prvý polrok 2009", "druhý polrok 2009", "prvý polrok 2010", "roku 2002.", "január 2004", "január 2005"], "url": ["http://hnonline.sk/2-18340210-k00000_detail-f3", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-07-080/EN/KS-SF-07-080-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-08-045/EN/KS-QA-08-045-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-025/EN/KS-QA-09-025-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-048/EN/KS-QA-09-048-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-022/EN/KS-QA-10-022-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-046/EN/KS-QA-10-046-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-07-080/EN/KS-SF-07-080-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-08-045/EN/KS-QA-08-045-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-025/EN/KS-QA-09-025-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-048/EN/KS-QA-09-048-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-022/EN/KS-QA-10-022-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-046/EN/KS-QA-10-046-EN.PDF", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vlada-sr-navrh-informacie-o-procese-privatizacie-49-akcii-spp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-04-004/EN/KS-NQ-04-004-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-05-003/EN/KS-NQ-05-003-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:51.670212+00:00"}
{"id": "49044", "numeric_id": 49044, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49044", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "My sme navrhovali ako Progresívne Slovensko aj iné strany navrhovali do do parlamentu, aby sa obmedzila možnosť generálneho prokurátora takýmto spôsobom zasahovať (pozn. 363) do toho vyšetrovania.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Člen strany Progresívne Slovensko Tomáš Valášek predložil v roku 2022 návrh o úprave § 363 Trestného Poriadku, ktorý by pozmenil právomoci generálneho prokurátora.Konkrétne sa Valášek novelizáciou pokúšal zobrať generálnemu prokurátorovi možnosť svojvoľne zrušiť rozhodnutie o vznesení obvinenia. Podobné návrhy na zmenu zákona predložili aj iní politici z klubu SaS či OĽaNO.", "analysis_paragraphs": ["Člen strany Progresívne Slovensko Tomáš Valášek predložil v roku 2022 návrh o úprave § 363 Trestného Poriadku, ktorý by pozmenil právomoci generálneho prokurátora.Konkrétne sa Valášek novelizáciou pokúšal zobrať generálnemu prokurátorovi možnosť svojvoľne zrušiť rozhodnutie o vznesení obvinenia. Podobné návrhy na zmenu zákona predložili aj iní politici z klubu SaS či OĽaNO."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "predložili"], "url": ["https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2022/08/363_dovodova_sprava.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/641724-navrh-obmedzit-paragraf-363-trestneho-poriadku-z-dielne-sas-nepresiel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:52.661438+00:00"}
{"id": "vr30571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30571", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vy ste spomenuli pána Fica, ale keď už ste ho spomenuli, viete čo je zásadným problémom. Že v čase krízy na Slovensku rástli verejné výdavky najrýchlejšie v celej európskej 27-čke, tak sme zdedili verejné financie.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Daný výrok Ivana Mikloša sme už overovali 6. novembra 2011. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nevieme, akou metodikou boli vypracované údaje, na ktorých je založený výrok Ivana Mikloša. Prinášame preto len prehľad verejných výdavkov v pomere ku HDP v kritických rokoch (2007-2009). Zvýraznené sú krajiny s najväčším nárastom výdavkov v pomere ku HDP.", "analysis_paragraphs": ["Daný výrok Ivana Mikloša sme už overovali 6. novembra 2011. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nevieme, akou metodikou boli vypracované údaje, na ktorých je založený výrok Ivana Mikloša. Prinášame preto len prehľad verejných výdavkov v pomere ku HDP v kritických rokoch (2007-2009). Zvýraznené sú krajiny s najväčším nárastom výdavkov v pomere ku HDP."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat, .pdf, strana 2"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-11-042/EN/KS-SF-11-042-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:49.791204+00:00"}
{"id": "vr38284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38284", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Keď tu bol najvyšší predstaviteľ, keď tu bol komisár, myslím, že to bol Rakúšan, povedal, že tieto bežné prešľapy, bežné prešľapy sú v celej Európskej únii a nie takéto smiešnosti, že 32 tisíc.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Komisár J. Hahn sa v rozhovore pre SME 22. novembra 2010 vyjadril, že v chybovosti v projektoch financovaných EK Slovensko nevytŕča z radu, nebolo to však vyjadrenie k bezproblémovosti tzv. Nástenkového tendra. Komisár sa k pochybnosti tendra bližšie nevyjadril.", "analysis_paragraphs": ["Komisár J. Hahn sa v rozhovore pre SME 22. novembra 2010 vyjadril, že v chybovosti v projektoch financovaných EK Slovensko nevytŕča z radu, nebolo to však vyjadrenie k bezproblémovosti tzv. Nástenkového tendra. Komisár sa k pochybnosti tendra bližšie nevyjadril."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5648802/komisar-hahn-pri-eurofondoch-nevytrcate-z-radu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:28.581092+00:00"}
{"id": "vr33949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33949", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "My (za Mihála, pozn.) sme aspoň zvýšili materskú.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá bola schválená 2. decembra 2011 upravila zvýšenie materskej zo 60% na 65% denného vymeriavacieho základu, čiže predošlej hrubej mzdy matky/otca. Ide tak o zvýšenie materskej. Išlo o úpravu § 53 výška materskej. V § 53 sa slová „60 %“ nahrádzajú slovami „65 %“. Celkovo išlo o navýšenie materskej o 9% a týkalo sa matiek/otcov na materskej, ktorí začali dostávať materskú dávku pred 1. januárom 2012. Táto úprava je aj v súčasnom znení zákona k 1. januáru 2013. Denný vymeriavací základ od 1.januára 2013 do 31.decembra 2013 nesmie byť vyšší ako 38,7617€. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá bola schválená 2. decembra 2011 upravila zvýšenie materskej zo 60% na 65% denného vymeriavacieho základu, čiže predošlej hrubej mzdy matky/otca. Ide tak o zvýšenie materskej. Išlo o úpravu § 53 výška materskej. V § 53 sa slová „60 %“ nahrádzajú slovami „65 %“. Celkovo išlo o navýšenie materskej o 9% a týkalo sa matiek/otcov na materskej, ktorí začali dostávať materskú dávku pred 1. januárom 2012. Táto úprava je aj v súčasnom znení zákona k 1. januáru 2013. Denný vymeriavací základ od 1.januára 2013 do 31.decembra 2013 nesmie byť vyšší ako 38,7617€. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "navýšenie", "súčasnom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=597", "http://ekonomika.sme.sk/c/6165359/materska-sa-od-januara-zvysi-o-devat-percent.html", "http://www.socpoist.sk/ext_dok-zakon-o-socialnom-poisteni-_-1_januara_2013_pdf/54711c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:08.405443+00:00"}
{"id": "vr14148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14148", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...napríklad povinné kvóty, však to sme odmietli aj my, dokonca dvakrát sme aj my teda poslanci za Most-Híd hlasovali s celou opozíciou.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v obidvoch prípadoch hlasovania o odmietnutí kvótneho systému hlasovali poslanci Most-Híd spolu s takmer celou opozíciou proti kvótam. Výrok hodnotíme ako pravdivý Proti kvótam hlasovali najskôr poslanci opozície spolu so Smerom-SD 24. júna 2015. Zo 128 prítomných hlasovalo 125 za, zdržal sa jeden (Gibalová - KDH) a dvaja nehlasovali (Osuský, Miškov - nezaradení). V druhom prípade išlo návrh uznesenia zo 17. septembra 2015, ktoré navrhol poslanec Blaha , podľa ktorého Vláda Slovenskej republiky trvá na vyhlásení z 24.6.2015 o odmietnutí povinných kvót. Zo strany Most-Híd hlasovalo za prijatie uznesenia všetkých 11/14 prítomných. Zo 119 prítomných poslancov hlasovalo za 117 a dvaja sa zdržali hlasovania (Dzurinda, Huba - nezaradení).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v obidvoch prípadoch hlasovania o odmietnutí kvótneho systému hlasovali poslanci Most-Híd spolu s takmer celou opozíciou proti kvótam. Výrok hodnotíme ako pravdivý Proti kvótam hlasovali najskôr poslanci opozície spolu so Smerom-SD 24. júna 2015. Zo 128 prítomných hlasovalo 125 za, zdržal sa jeden (Gibalová - KDH) a dvaja nehlasovali (Osuský, Miškov - nezaradení). V druhom prípade išlo návrh uznesenia zo 17. septembra 2015, ktoré navrhol poslanec Blaha , podľa ktorého Vláda Slovenskej republiky trvá na vyhlásení z 24.6.2015 o odmietnutí povinných kvót. Zo strany Most-Híd hlasovalo za prijatie uznesenia všetkých 11/14 prítomných. Zo 119 prítomných poslancov hlasovalo za 117 a dvaja sa zdržali hlasovania (Dzurinda, Huba - nezaradení)."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["hlasovali", "17. septembra", "poslanec Blaha"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35989", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36153", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=36153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:38.169746+00:00"}
{"id": "48484", "numeric_id": 48484, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48484", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Čiže, nad to dostali dôchodcovia na svoj riadny dôchodok tristo miliónov EUR ten vianočný príspevok, vianočný dôchodok, nazvime to akokoľvek, medzi januárom a medzi marcom dostali ďalších 250 000 000 očkovací bonus, jednalo sa o 830 000 dôchodcov.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda aj parlament začiatkom mája schválili predčasné vyplatenie 13. dôchodku. Ten poberatelia dostanú už v júli namiesto decembra. Ku 31. januáru bol očkovací bonus vyplatený 400-tisíc seniorom, ešte v januári pošta informovala , že počas januára a februára vyplatí 900-tisíc poukazov. Číslo 830-tisíc vyplatených poukazov spomínal v rozprave v NRSR aj Marián Viskupič. Igor Matovič pred zavedením opatrenia uviedol, že očakáva, že náklady na očkovací bonus pre seniorov budú približne 250 až 270 miliónov , nepodarilo sa nám však dohľadať finálne číslo.", "analysis_paragraphs": ["Vláda aj parlament začiatkom mája schválili predčasné vyplatenie 13. dôchodku. Ten poberatelia dostanú už v júli namiesto decembra. Ku 31. januáru bol očkovací bonus vyplatený 400-tisíc seniorom, ešte v januári pošta informovala , že počas januára a februára vyplatí 900-tisíc poukazov. Číslo 830-tisíc vyplatených poukazov spomínal v rozprave v NRSR aj Marián Viskupič. Igor Matovič pred zavedením opatrenia uviedol, že očakáva, že náklady na očkovací bonus pre seniorov budú približne 250 až 270 miliónov , nepodarilo sa nám však dohľadať finálne číslo."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "vyplatený", "informovala", "spomínal", "250 až 270 miliónov"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/odmenu-za-ockovanie-uz-dostalo-vyse-400-tisic-seniorov-zvysne-poukazky-bude-posta-posielat-uz-coskoro/", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/posta-zrychlila-vyplacanie-poukazov-za-ockovanie-imobilni-seniori-mozu-vyuzit-sluzby-dorucovatelov/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=20408&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CisSchodze=65&PersonKey=Mari%C3%A1n.Viskupi%C4%8D&CPT=1027&Datum=2022-5-19%200:0:0", "https://kosicednes.sk/spravy/seniori-bez-registracie-ktori-sa-zaockuju-do-31-januara-budu-mat-narok-na-premiu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:44.750737+00:00"}
{"id": "vr35106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35106", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pani Zavacká je erudovaný historik, ale ona bola len teda tajomníčka tejto komisie, ona oslovila ďalších ľudí, tých tam bolo asi desať a táto komisia, ako jeden celok dospeli k tej záverečnej správe.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zložení komisie a funkcii, ktorú zastávala M. Zavacká sa môžete rovnako dočítať v záverečnej správe .", "analysis_paragraphs": ["O zložení komisie a funkcii, ktorú zastávala M. Zavacká sa môžete rovnako dočítať v záverečnej správe ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["záverečnej správe"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/stanovisko.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:02.177064+00:00"}
{"id": "vr27905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27905", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "...výbor na práva žien, ktorému som predsedala...", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská bola skutocne predsedníckou Výboru pre práva žien a rodovú rovnost (predtým Výboru pre práva žien a rovnost pohlaví) pät rokov, konkrétne od 27.7.2004 do 13.7.2009.", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská bola skutocne predsedníckou Výboru pre práva žien a rodovú rovnost (predtým Výboru pre práva žien a rovnost pohlaví) pät rokov, konkrétne od 27.7.2004 do 13.7.2009."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["bola"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23894/ANNA_ZABORSKA_history.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:32.345929+00:00"}
{"id": "vr16669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16669", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za 8 rokov môjho pôsobenia nebolo zrušené žiadne gymnázium.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2010 došlo k zlúčeniu Gymnázia na Haanovej ulici s Gymnáziom na Pankúchovej, čím došlo k vyradeniu Gymnázia Haanovej zo siete škôl. Rozhodnutie o zlúčení a vyradení prijal BSK dňa 1. októbra 2010, termín zlúčenia bol stanovený na 30. júna 2011. Fakticky nedošlo k zrušeniu ale k zlúčeniu, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Pavol Frešo svojím výrokom reagoval na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon), ktorý upravuje okrem iného aj spájanie a rušenie škôl. Zákon adresuje tendenciu poklesu počtu detí, aj stredných odborných škôl, pričom stanovuje napríklad aj počet žiakov v triedach, prijímanie na vzdelávanie, či testovanie a monitorovanie žiakov. Podľa Výročnej správy BSK z roku 2009 (v roku kedy sa stal županom Frešo) bolo v správe kraja celkom 15 gymnázií ( .pdf , s. 9), v súčasnosti je ich už len 14. V roku 2010 samospráva rozhodla o zlúčení Gymnázia na Haanovej ulici s Gymnáziom na Pankúchovej. Týmto zlúčením došlo k vyradeniu Gymnázia Haanovej zo siete škôl. Jeho pedagógov i žiakov prebralo Gymnázium na Pankúchovej ulici. Budova bývalej školy na Haanovej bola do roku 2014 prázdna, vtedy kraj vyhlásil súťaž na prenájom objektu. Ako o tom napísal aj Petržalčan \" 20.februára 2015 poslanci na svojom zasadnutí schválili prenájom budovy bývalej školy na obdobie 25-tich rokov za symbolickú cenu 1 € za rok , ale s podmienkou, že nový nájomca, v tomto prípade Bilingválne Gymnázium C.S. Lewisa, investuje do budovy minimálne 400 000,-€, bez DPH do 5 rokov. \" Podľa dokumentu ( .pdf , s. 49) pre rokovanie Zastupiteľstva BSK vyplýva, že Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v stredných školách na roky 2013-2018 už nepočíta s ďalším zrušením žiadneho gymnázia. Naopak deklaruje, že „ je nevyhnutné zachovať proporcionalitu vzdelávania v jednotlivých skupinách odborov, pomer medzi všeobecným a odborným vzdelávaním, ako aj ponechať rodičom a žiakom možnosť výberu charakteru štúdia (cirkevné a súkromné školy)... “ Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 došlo k zlúčeniu Gymnázia na Haanovej ulici s Gymnáziom na Pankúchovej, čím došlo k vyradeniu Gymnázia Haanovej zo siete škôl. Rozhodnutie o zlúčení a vyradení prijal BSK dňa 1. októbra 2010, termín zlúčenia bol stanovený na 30. júna 2011. Fakticky nedošlo k zrušeniu ale k zlúčeniu, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Pavol Frešo svojím výrokom reagoval na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon), ktorý upravuje okrem iného aj spájanie a rušenie škôl. Zákon adresuje tendenciu poklesu počtu detí, aj stredných odborných škôl, pričom stanovuje napríklad aj počet žiakov v triedach, prijímanie na vzdelávanie, či testovanie a monitorovanie žiakov. Podľa Výročnej správy BSK z roku 2009 (v roku kedy sa stal županom Frešo) bolo v správe kraja celkom 15 gymnázií ( .pdf , s. 9), v súčasnosti je ich už len 14. V roku 2010 samospráva rozhodla o zlúčení Gymnázia na Haanovej ulici s Gymnáziom na Pankúchovej. Týmto zlúčením došlo k vyradeniu Gymnázia Haanovej zo siete škôl. Jeho pedagógov i žiakov prebralo Gymnázium na Pankúchovej ulici. Budova bývalej školy na Haanovej bola do roku 2014 prázdna, vtedy kraj vyhlásil súťaž na prenájom objektu. Ako o tom napísal aj Petržalčan \" 20.februára 2015 poslanci na svojom zasadnutí schválili prenájom budovy bývalej školy na obdobie 25-tich rokov za symbolickú cenu 1 € za rok , ale s podmienkou, že nový nájomca, v tomto prípade Bilingválne Gymnázium C.S. Lewisa, investuje do budovy minimálne 400 000,-€, bez DPH do 5 rokov. \" Podľa dokumentu ( .pdf , s. 49) pre rokovanie Zastupiteľstva BSK vyplýva, že Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v stredných školách na roky 2013-2018 už nepočíta s ďalším zrušením žiadneho gymnázia. Naopak deklaruje, že „ je nevyhnutné zachovať proporcionalitu vzdelávania v jednotlivých skupinách odborov, pomer medzi všeobecným a odborným vzdelávaním, ako aj ponechať rodičom a žiakom možnosť výberu charakteru štúdia (cirkevné a súkromné školy)... “ Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["zákon", ".pdf", "len", "rozhodla", "prebralo", "napísal", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901", "http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10064349", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=781&rn=5&nid=2", "https://portal.egov.region-bsk.sk/c/document_library/get_file?groupId=20182&fileEntryId=91973", "https://www.bratislavskenoviny.sk/kultura/44953-riaditelka-gymnazia-na-pankuchovej-takto-sme-dokazali-obstat-v-konkurencii", "http://www.petrzalcan.sk/byvala-skola-na-haanovej-opat-ozije", "http://bratislavaregion.eu/data/6280f425619a4298f6844ffe04373216.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:55.385179+00:00"}
{"id": "42787", "numeric_id": 42787, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42787", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Nakoniec tento návrh (o dôchodkovom strope, pozn.) predložili a podporila ho aj ĽSNS.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. poslanci NR SR odhlasovali 28. marca 2019. Tento ústavný zákon stanovil, že “ vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. ” Za ústavný zákon hlasovali okrem všetkých poslancov SMERU-SD aj poslanci SNS, klub Sme Rodina, 3 poslanci Mostu-Híd, 5 nezaradených poslancov a taktiež všetci poslanci ĽSNS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon podpísal 10. apríla aj prezident Andrej Kiska. Účinnosť nadobudne 1. júla 2019.", "analysis_paragraphs": ["Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. poslanci NR SR odhlasovali 28. marca 2019. Tento ústavný zákon stanovil, že “ vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. ” Za ústavný zákon hlasovali okrem všetkých poslancov SMERU-SD aj poslanci SNS, klub Sme Rodina, 3 poslanci Mostu-Híd, 5 nezaradených poslancov a taktiež všetci poslanci ĽSNS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon podpísal 10. apríla aj prezident Andrej Kiska. Účinnosť nadobudne 1. júla 2019."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Návrh skupiny poslancov", "odhlasovali", "hlasovali", "podpísal"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=452968", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/507033-poslanci-schvalili-zastropovanie-dochodku/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42044", "https://ekonomika.sme.sk/c/22096244/prezident-kiska-podpisal-ustavny-zakon-o-dochodkovom-strope.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:57.379720+00:00"}
{"id": "vr27094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27094", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si, do akej miery sme závislý na dovoze plynu a ropy z Ruska, to sú čísla, ktoré sa blížia takmer k sto percentám.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry ( SEIA ) je závislosť Slovenska na importe plynu zo zahraničia výrazná, uvádza, že: ,,Slovenská republika dováža 90 % primárnych energetických zdrojov, a to hlavne z Ruskej federácie.\" Podľa dokumentu (.pdf, s. 9) Ministerstva životného prostredia z roku 2010 bola ropná spotreba na Slovenska krytá takmer zo 100 % ropou z Ruska. Podľa článku v časopise Revue Politika z roku 2010 bolo Slovensko závislé na plyne zo 100 % na dovozoch z Ruska. International Energy Association pri svojej in depth country review Slovenska na rok 2012 uvádza: \" The Slovak Republic imports virtually all of its natural gas and crude oil from a single supplier, the Russian Federation .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry ( SEIA ) je závislosť Slovenska na importe plynu zo zahraničia výrazná, uvádza, že: ,,Slovenská republika dováža 90 % primárnych energetických zdrojov, a to hlavne z Ruskej federácie.\" Podľa dokumentu (.pdf, s. 9) Ministerstva životného prostredia z roku 2010 bola ropná spotreba na Slovenska krytá takmer zo 100 % ropou z Ruska. Podľa článku v časopise Revue Politika z roku 2010 bolo Slovensko závislé na plyne zo 100 % na dovozoch z Ruska. International Energy Association pri svojej in depth country review Slovenska na rok 2012 uvádza: \" The Slovak Republic imports virtually all of its natural gas and crude oil from a single supplier, the Russian Federation .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "SEIA", "dokumentu", "článku", "in depth country review"], "url": ["http://www.siea.sk/materials/files/poradenstvo/legislativa/strategia_eb/seb.pdf", "http://www.siea.sk/", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_doc.pdf?instEID=1&attEID=19462&docEID=100370&matEID=2360&langEID=1&tStamp=20091222145514403", "http://www.revuepolitika.cz/clanky/1375/co-si-pocit-s-energetickou-zavislosti-na-rusku", "https://www.iea.org/countries/membercountries/slovakrepublic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:44.921464+00:00"}
{"id": "vr31969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31969", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ak Slovensko o 4 % body zvýši daň z príjmu právnických osôb, teda firmám priťaží z 19 na 23, to je skoro pätinový skok, samozrejme nás to dostane nad českú, poľskú a maďarskú úroveň. Bude to mať veľké dopady na tieto firmy. Konkrétne odhady inštitútov sú o tom, že o štvrtinu klesnú investície, o 5 % sa zníži zamestnanosť, vy potrestáte obyčajných ľudí, zamestnancov,tých malých slabých.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ správne avizuje, že v prípade zvýšenia dane z príjmov PO, bude mať Slovenská republika podľa publikácie Daňové trendy v Európskej únií (.pdf), s. 29 najvyššiu sadzbu tejto dane spomedzi krajín V4 .\n\nVýrok Jána Figeľa obsahuje iba malé odchýlky, preto ho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ správne avizuje, že v prípade zvýšenia dane z príjmov PO, bude mať Slovenská republika podľa publikácie Daňové trendy v Európskej únií (.pdf), s. 29 najvyššiu sadzbu tejto dane spomedzi krajín V4 .", "Výrok Jána Figeľa obsahuje iba malé odchýlky, preto ho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v Európskej únií", "Podnikateľská aliancia Slovenska"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_07062012.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:15.334096+00:00"}
{"id": "44601", "numeric_id": 44601, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44601", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V Rumunsku preplácajú 60 % (moderných onkologických liekov - pozn.)", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Rumunsku je pri vybraných diagnózach, ktoré skúmala AIFP, štandardne hradených 52 percent moderných onkoliekov. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V Rumunsku je pri vybraných diagnózach, ktoré skúmala AIFP, štandardne hradených 52 percent moderných onkoliekov. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vybraných"], "url": ["http://bit.ly/2SBI956"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:25.493489+00:00"}
{"id": "44546", "numeric_id": 44546, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44546", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "… pred ôsmimi to nebolo. Teraz by si porušil zákon, lebo nemôžeš bez úroku (požičať si ako strana peniaze - pozn.).", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Politické strany si nemusia požičiavať peniaze na kampaň s úrokom. Ide to aj bez, no priemernú výšku úroku, aký dáva NBS nebankovým subjektom, si strana potom musí uviesť do účtovníctva ako dar. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa Zákona o politických stranách (§ 23 ods. 1) môžu strany okrem štandardných príspevkov prijať aj bezodplatné plnenia. Takými je podľa ods. 4 písm. d) aj „hodnota obvyklého úroku pri bezúročnej pôžičke; hodnota sa vyčísľuje na základe priemerných úrokových mier z úverov zverejnených Národnou bankou Slovenska pre ostatné úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam…” Znenie zákona platné v roku 2012 - teda pred ôsmimi rokmi - takéto pravidlo ešte neobsahovalo.", "analysis_paragraphs": ["Politické strany si nemusia požičiavať peniaze na kampaň s úrokom. Ide to aj bez, no priemernú výšku úroku, aký dáva NBS nebankovým subjektom, si strana potom musí uviesť do účtovníctva ako dar. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa Zákona o politických stranách (§ 23 ods. 1) môžu strany okrem štandardných príspevkov prijať aj bezodplatné plnenia. Takými je podľa ods. 4 písm. d) aj „hodnota obvyklého úroku pri bezúročnej pôžičke; hodnota sa vyčísľuje na základe priemerných úrokových mier z úverov zverejnených Národnou bankou Slovenska pre ostatné úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam…” Znenie zákona platné v roku 2012 - teda pred ôsmimi rokmi - takéto pravidlo ešte neobsahovalo."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["nemusia", "Zákona", "platné"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/734853/volby-2020-ps-spolu-pozicka-urok-banka-900-tisic-truban-most-sme-rodina-kdh/?fbclid=IwAR3HWtZLljsO9-uYt7-4ROGkwTZITAU-J8nHXuypwD7_FHW6e3XkC-P709c", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85#p23", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85/znenie-20100611#p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:27.076396+00:00"}
{"id": "vr16822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16822", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "Prievidzská nemocnica so sídlom v Bojniciach obhospodaruje viac ako 200 000 ľudí, čo je viac ako naša fakultná nemocnica v Trenčíne...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Webstránka nemocnice so sídlom v Bojniciach poskytuje zdravotnú starostlivosť pre približne 140 tisíc ľudí. Fakultná nemocnica v Trenčíne je koncovou nemocnicou určenou pre celý kraj. Kvôli nesprávnemu údaju o spádovej oblasti nemocnice v Bojniciach hodnotíme výrok ako nepravdivý. Prievidzská nemocnica so sídlom v Bojniciach je krajskou nemocnicou, čiže je spravovaná krajom, pričom je primárne určená pre konkrétnu spádovú oblasť. Webstránka nemocnice so sídlom v Bojniciach odhaduje spádovú oblasť nemocnice na 140 tisíc , toto číslo nám potvrdil aj analytik zdravotnej politiky Tomáš Szalay. Szalay zároveň upozornil na to, že pre niektoré odbornosti môže byť spádová oblasť väčšia, ak daná špecializácia nie je zastúpená v susedných nemocniciach. Číslo 140 000 používajú aj analytici na Inštitúte zdravotnej politiky. Podľa staršej analýzy pripravenej krajom poskytuje Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach pre spádové územie s počtom cca 220 tis. obyvateľov. Fakultná nemocnica v Trenčíne je zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR. V Trenčianskom kraji je Fakultná nemocnica Trenčín tzv. „koncovým“ zdravotníckym zariadením. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Webstránka nemocnice so sídlom v Bojniciach poskytuje zdravotnú starostlivosť pre približne 140 tisíc ľudí. Fakultná nemocnica v Trenčíne je koncovou nemocnicou určenou pre celý kraj. Kvôli nesprávnemu údaju o spádovej oblasti nemocnice v Bojniciach hodnotíme výrok ako nepravdivý. Prievidzská nemocnica so sídlom v Bojniciach je krajskou nemocnicou, čiže je spravovaná krajom, pričom je primárne určená pre konkrétnu spádovú oblasť. Webstránka nemocnice so sídlom v Bojniciach odhaduje spádovú oblasť nemocnice na 140 tisíc , toto číslo nám potvrdil aj analytik zdravotnej politiky Tomáš Szalay. Szalay zároveň upozornil na to, že pre niektoré odbornosti môže byť spádová oblasť väčšia, ak daná špecializácia nie je zastúpená v susedných nemocniciach. Číslo 140 000 používajú aj analytici na Inštitúte zdravotnej politiky. Podľa staršej analýzy pripravenej krajom poskytuje Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach pre spádové územie s počtom cca 220 tis. obyvateľov. Fakultná nemocnica v Trenčíne je zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR. V Trenčianskom kraji je Fakultná nemocnica Trenčín tzv. „koncovým“ zdravotníckym zariadením. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["140 tisíc", "analýzy", "nemocnica"], "url": ["http://www.hospital-bojnice.sk/index.php?str=nsp_bojnice", "http://www.rokovania.sk/html/m_Mater-Dokum-181134.html#_Toc413823577", "http://www.fntn.sk/o-nemocnici"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:21.209616+00:00"}
{"id": "vr32214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32214", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja mám jeden veľký problém, keď som prišiel na rezort, že teraz takmer rok bol pozastavený operačný program vzdelávanie.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národná rada Slovenskej republiky dňa 18.2.2011 zverejnila \"pozastavenie výzvy OPV (Operačný program vzdelávanie) 2010/2.2/02 a predlžuje dátum na predloženie žiadostí o NFP (nenávratný finančný príspevok).\"\n\nMinister školstva, Dušan Čaplovič, bol menovaný do svojej funkcie 4.apríla 2012 .\n\nNevieme však zistiť, či bol tento program pozastavený naozaj takmer rok.\n\nPreto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Národná rada Slovenskej republiky dňa 18.2.2011 zverejnila \"pozastavenie výzvy OPV (Operačný program vzdelávanie) 2010/2.2/02 a predlžuje dátum na predloženie žiadostí o NFP (nenávratný finančný príspevok).\"", "Minister školstva, Dušan Čaplovič, bol menovaný do svojej funkcie 4.apríla 2012 .", "Nevieme však zistiť, či bol tento program pozastavený naozaj takmer rok.", "Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["18.2.2011", "4.apríla 2012"], "url": ["http://www.nsrr.sk/aktuality/?filtr=true&p[]=0&s[]=0&text=opv%20&page=2%20&id=632&page=2", "http://www.prezident.sk/?vlada-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:03.366858+00:00"}
{"id": "vr38368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38368", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tie, tie dôvody boli práve také, že sa súdi o peniaze, o vlastné peniaze so štátom, čo nie je pravda, štát sa súdi s ním.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa denníku Pravda oficiálne stanovisko strany SDKÚ neexistuje, neoficiálne ale \"SDKÚ prekážajú vyjadrenia Paludu o preverení udelených previerok, spôsob oznámenia jeho kandidatúry cez médiá, súdenie sa so štátom o peniaze a nedostatočné manažérske schopnosti.\" Potvrdzuje aj denník SME , podľa ktorého sú tieto informácie \" neoficiálne, stanovisko strana nezverejnila a poslanci oficiálne toto rozhodnutie nevysvetľujú.\" Podľa portálu aktuálne.sk, Paluda bol disciplinárne stíhaný na návrh Súdnej rady, no po novele Zákona o sudcoch a prísediacich účinnej od 1. mája tohto roku zodpovednosť a kompetencie v tejto oblasti sa preniesli na ministerku spravodlivosti, ktorou je v súčastnosti L. Žitňanská (SDKÚ-DS). Tá disciplinárne stíhanie zastavila. Paluda sa súdi so štátom o vyše 60-tisíc eur, ktoré má získať ako doplatenie mzdy za čas, keď nemohol súdiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníku Pravda oficiálne stanovisko strany SDKÚ neexistuje, neoficiálne ale \"SDKÚ prekážajú vyjadrenia Paludu o preverení udelených previerok, spôsob oznámenia jeho kandidatúry cez médiá, súdenie sa so štátom o peniaze a nedostatočné manažérske schopnosti.\" Potvrdzuje aj denník SME , podľa ktorého sú tieto informácie \" neoficiálne, stanovisko strana nezverejnila a poslanci oficiálne toto rozhodnutie nevysvetľujú.\" Podľa portálu aktuálne.sk, Paluda bol disciplinárne stíhaný na návrh Súdnej rady, no po novele Zákona o sudcoch a prísediacich účinnej od 1. mája tohto roku zodpovednosť a kompetencie v tejto oblasti sa preniesli na ministerku spravodlivosti, ktorou je v súčastnosti L. Žitňanská (SDKÚ-DS). Tá disciplinárne stíhanie zastavila. Paluda sa súdi so štátom o vyše 60-tisíc eur, ktoré má získať ako doplatenie mzdy za čas, keď nemohol súdiť."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME", "aktuálne.sk,", "Samotný"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sas-stahuje-paludu-a-varuje-ze-bude-vetovat-nominacie-ostatnych-pw5-/sk_domace.asp?c=A110519_161344_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5891004/sdku-o-paludovi-nevie-riadit.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1233490", "http://aktualne.atlas.sk/dzurinda-sulikovi-paludu-nechcem-mam-4-dovody/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:10.618924+00:00"}
{"id": "vr27589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27589", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pravda je ale taká, že je to presne tá suma (485 dolárov, pozn.), ktorá bola podpísaná medzi Gazpromom a Tymošenkovou v nejakom roku 2009 - 2010, keď bola kríza a bol to ten istý minister hospodárstva, ktorý bol pri podpise tej zmluvy v roku 2009, vtedy platila zmluva, dnes samozrejme z geopolitických dôvodov táto zmluva neplatí.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci list zaslaný Vladimírom Putinom viacerým európskym lídrom spomína, že mechanizmus na výpocet ceny vyjednaný v roku 2009 ostal nezmenený, presnú sumu neuvádza: \" Here, I would like to emphasize that the price formula that had been set down in the contract had NOT been altered since that moment. And Ukraine, right up till August 2013, made regular payments for the natural gas in accordance with that formula.\" Je pravda, že súcasný minister energetiky Jurij Prodan bol ministrom aj vo vláde Júlie Tymošenkovej v rokoch 2009-2010. Je tiež pravdou, že po tzv. plynovej kríze v januári 2009 bola vyjednaná a podpísaná zmluva medzi Juliou Tymošenkovou a Vladimírom Putinom, resp. medzi plynovými spolocnostami Naftogaz a Gazprom. Presne dohodnutá cena plynu nebola zverejnená: \"The exact price was not disclosed, though Russia's Interfax news agency quoted Tymoshenko as saying it will be less than $250 per 1,000 cubic meters -- more than the $179.5 Kiev paid last year but less than Russia's previous demand of $450. \" Najvyššia suma, ktorú Rusko v roku 2009 vyžadovalo, bolo podla dostupných zdrojov 450 dolárov. Hoci konecná dohodnutá suma nie je známa (podla správy BBC sa jednalo o 360 dolárov.), Rusko z nej Ukrajine neskôr poskytlo rôzne zlavy výmenou za nezmenené ukrajinské tranzitné poplatky a tiež za umožnenie prítomnosti ruskej ciernomorskej flotily v ukrajinskom prístave na Kryme. Tieto zlavy boli nedávno stiahnuté s vysvetlením, že Krym je už pod administratívou Ruskej federácie. Podla vysvetlenia Russia Today , \"The Ukrainian authorities had two discounts for buying Russian gas. The first one followed the deal between Russia and Ukraine in December, when Moscow offered Ukraine’s Yanukovich-led government a $15 billion loan and a 33 percent discount on natural gas, a lifeline to help its faltering economy. The natural gas discount was subject to review each financial quarter. On April 1, when the quarter ended, Gazprom said it cancelled this discount and announced that the price for gas exports to Ukraine returns to $385.50 per 1,000 cubic meters. According to Miller, it followed Ukraine’s default on its obligation to repay its debt for gas supplies in 2013 and the 100 percent lack of payment for supplies in March. The second $100 discount was under Kharkov agreement. On April 2, Russia cancelled it after the Kharkov agreement was denounced, so Ukraine will have to pay $485 per thousand cubic meters starting April.\" Ako uvádzajú zdroje , \"ruský koncern Gazprom nedávno zvýšil Ukrajincom cenu plynu na 485 dolárov za tisíc metrov kubických. Rusko, ktoré minulý mesiac anektovalo Krym, zrušilo Kyjevu všetky predchádzajúce zlavy a tiež tvrdí, že Ukrajinci za plyn dlhujú 2,2 miliardy dolárov.\" ( Pravda.sk ) Hoci originálne verzie zmlúv sa nám nepodarilo nájst, štúdia (.pdf, str. 23) Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá ponúka údaje o výškach cien plynu pre Ukrajinu v jednotlivých kvartáloch v rokoch 2009 až 2010, ktoré sú nasledovné (v dolároch): 2009, Q1 2009, Q2 2009, Q3 2009, Q4 2010, Q1 2010, Q2 2010, Q3 2010, Q4 360 270,95 198 208,5 305,4 236 247,3 (odhad) 247,3 (odhad) Podobné údaje ponúkajú aj clánky z obdobia plynovej krízy zo zaciatku roku 2009. Správa agentúry Reuters z konca roku 2009 síce hovorí o výraznom náraste cien pre zaciatok roka 2010 na 300-310 dolárov (co potvrdzuje príslušný údaj z tabulky), no ani tu sa ceny ani nepribližujú súcasnej výške 485 dolárov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci list zaslaný Vladimírom Putinom viacerým európskym lídrom spomína, že mechanizmus na výpocet ceny vyjednaný v roku 2009 ostal nezmenený, presnú sumu neuvádza: \" Here, I would like to emphasize that the price formula that had been set down in the contract had NOT been altered since that moment. And Ukraine, right up till August 2013, made regular payments for the natural gas in accordance with that formula.\" Je pravda, že súcasný minister energetiky Jurij Prodan bol ministrom aj vo vláde Júlie Tymošenkovej v rokoch 2009-2010. Je tiež pravdou, že po tzv. plynovej kríze v januári 2009 bola vyjednaná a podpísaná zmluva medzi Juliou Tymošenkovou a Vladimírom Putinom, resp. medzi plynovými spolocnostami Naftogaz a Gazprom. Presne dohodnutá cena plynu nebola zverejnená: \"The exact price was not disclosed, though Russia's Interfax news agency quoted Tymoshenko as saying it will be less than $250 per 1,000 cubic meters -- more than the $179.5 Kiev paid last year but less than Russia's previous demand of $450. \" Najvyššia suma, ktorú Rusko v roku 2009 vyžadovalo, bolo podla dostupných zdrojov 450 dolárov. Hoci konecná dohodnutá suma nie je známa (podla správy BBC sa jednalo o 360 dolárov.), Rusko z nej Ukrajine neskôr poskytlo rôzne zlavy výmenou za nezmenené ukrajinské tranzitné poplatky a tiež za umožnenie prítomnosti ruskej ciernomorskej flotily v ukrajinskom prístave na Kryme. Tieto zlavy boli nedávno stiahnuté s vysvetlením, že Krym je už pod administratívou Ruskej federácie. Podla vysvetlenia Russia Today , \"The Ukrainian authorities had two discounts for buying Russian gas. The first one followed the deal between Russia and Ukraine in December, when Moscow offered Ukraine’s Yanukovich-led government a $15 billion loan and a 33 percent discount on natural gas, a lifeline to help its faltering economy. The natural gas discount was subject to review each financial quarter. On April 1, when the quarter ended, Gazprom said it cancelled this discount and announced that the price for gas exports to Ukraine returns to $385.50 per 1,000 cubic meters. According to Miller, it followed Ukraine’s default on its obligation to repay its debt for gas supplies in 2013 and the 100 percent lack of payment for supplies in March. The second $100 discount was under Kharkov agreement. On April 2, Russia cancelled it after the Kharkov agreement was denounced, so Ukraine will have to pay $485 per thousand cubic meters starting April.\" Ako uvádzajú zdroje , \"ruský koncern Gazprom nedávno zvýšil Ukrajincom cenu plynu na 485 dolárov za tisíc metrov kubických. Rusko, ktoré minulý mesiac anektovalo Krym, zrušilo Kyjevu všetky predchádzajúce zlavy a tiež tvrdí, že Ukrajinci za plyn dlhujú 2,2 miliardy dolárov.\" ( Pravda.sk ) Hoci originálne verzie zmlúv sa nám nepodarilo nájst, štúdia (.pdf, str. 23) Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá ponúka údaje o výškach cien plynu pre Ukrajinu v jednotlivých kvartáloch v rokoch 2009 až 2010, ktoré sú nasledovné (v dolároch): 2009, Q1 2009, Q2 2009, Q3 2009, Q4 2010, Q1 2010, Q2 2010, Q3 2010, Q4 360 270,95 198 208,5 305,4 236 247,3 (odhad) 247,3 (odhad) Podobné údaje ponúkajú aj clánky z obdobia plynovej krízy zo zaciatku roku 2009. Správa agentúry Reuters z konca roku 2009 síce hovorí o výraznom náraste cien pre zaciatok roka 2010 na 300-310 dolárov (co potvrdzuje príslušný údaj z tabulky), no ani tu sa ceny ani nepribližujú súcasnej výške 485 dolárov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["list", "bol", "zmluva", "správy", "umožnenie", "Russia Today", "uvádzajú", "zdroje", "štúdia", "Reuters"], "url": ["http://in.reuters.com/article/2014/04/10/ukraine-crisis-russia-gas-letter-idINL6N0N23V020140410", "http://en.wikipedia.org/wiki/Yuriy_Prodan", "http://www.reuters.com/article/2009/01/19/us-russia-ukraine-gas-idUSTRE5062Q520090119?pageNumber=1&virtualBrandChannel=0&sp=true", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7240462.stm", "http://rt.com/business/russia-gas-price-ukraine-113/", "http://rt.com/business/gas-miller-ukraine-debt-553/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/314674-kubiv-kyjev-dlhy-zaplati-ale-za-plyn-da-len-znizenu-cenu/", "http://www.reuters.com/article/2014/04/03/ukraine-crisis-gas-idUSL5N0MV2WL20140403", "http://www.oxfordenergy.org/wpcms/wp-content/uploads/2011/05/NG_42.pdf", "http://uk.reuters.com/article/2009/12/17/gas-russia-ukraine-idUKLDE5BG1MG20091217"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:46.857825+00:00"}
{"id": "vr30188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30188", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) prijme protikorupčné opatrenia, najmä zriadi trvalú telefónnu linku, na ktorú bude možné oznámiť korupčné správanie sudcov a zamestnancov súdov, prijme legislatívne opatrenia na vyhodnocovanie oznámení o korupčnom správaní, na podávanie trestných oznámení, podnetov na začatie disciplinárneho konania a navrhovanie ďalších potrebných opatrení.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda SR podnikla kroky na vytvorenie linky na boj proti korupcii, ktorá reálne funguje, a občania Slovenska majú možnosť prostredníctvom nej nahlasovať svoje podnety, ak sú si vedomí páchania korupcie vo svojom okolí a pod. Vláda SR ďalej vydala 25. júla 2012 praktickú príručku s názvom Prevencia korupcie, ktorú je možno nájsť na webstránke Ministerstva financií. Neboli však prijaté opatrenia na podávanie trestných oznámení, ani podnetov na začatie disciplinárneho konania. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. Vláda zriadila protikorupčnú linku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aktívnu od 1. októbra 2012. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013 zriadilo protikorupčnú linku, slúžiacu na oznamovanie podozrení z korupčného správania sudcov a zamestnancov rezortu justície. Vláda Slovenskej republiky v roku 2011 zriadila webovú stránku zameranú na boj proti korupcii, ktorej súčasťou je aj sekcia Antikorupčná linka Úradu vlády SR, v ktorej výzva k využitiu tejto možnosti: \" Podozrenie zo spáchania trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a volebnej korupcie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) neváhajte oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 0800 111 001 \". Od 1.1.2013 bola antikorupčná linka presunutá na odbor kontroly a boja proti korupcii (dnes odbor kontroly a prevencie korupcie) ÚV SR a v zmysle vtedy platných pravidiel sa evidovali len volania, ktoré zakladali podozrenie na spáchanie trestného činu korupcie. Stránka ďalej uvádza, že občania majú možnosť podozrenia z korupcie ohlásiť aj anonymne, avšak ak sa skutočne chcete dozvedieť o výsledku prípadného vyšetrovania, je potrebné uviesť vaše kontaktné údaje. Antikorupčnú linku majú potenciálny záujemcovia o nahlásenie korupčného správania k dispozícii len v pracovné dni v čase od 8:30 do 14:30. Webstránka uvádza štatistiky volaní na spomínanú linku. V nej sa uvádza, že v roku 2014 bolo registrovaných celkovo 159 volaní , z ktorých boli postúpené len tri oznámenia a postúpených inde nula volaní. V roku 2015 počet volaní klesol a k 20. septembru tohto roka, kedy bola štatistika zverejnená, registruje antikorupčná linka iba 40 oznámení o potenciálnej korupcii, pričom dve z týchto oznámení boli postúpené . Odložených tak za posledné dva roky, t.j. 2014 a 2015 až 194 oznámení o možnej korupcii. Vláda SR ďalej vydala 25. júla 2012 praktickú príručku s názvom Prevencia korupcie , ktorú je možno nájsť na webstránke Ministerstva financií. Príručka slúži najmä na oboznamovanie občanov s pojmom korupcia a najmä s vysvetlením, čo je na Slovensku považované za korupčné správanie. Od januára 2015 je takisto účinný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd. Zákon NR SR č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní. Orgány verejnej moci, ktoré si zriadia na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, budú povinné tieto hovory zaznamenávať. O tejto skutočnosti oznamovateľa vopred informujú. Zvukové záznamy budú archivované tri roky. Zákon v súčasnom znení však nedáva verejnosti právo vyžiadať si rozhodnutia polície o odmietnutí trestných oznámení a preveriť si, či polícia naozaj „chránila“ verejný záujem a zákon, alebo „chránila“ záujmy niekoho iného. Transparency International v júni 2015 taktiež odporúčalo zriadiť inštitúciu na dohľad nad dodržiavaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám (obdoba tzv. informačného komisára v iných krajinách) . Ďalej v súvislosti s prístupom k informáciám odporučilo zriadiť centrálnu stránku ako zhromaždisko verejných dát v štandardizovaných formátoch (data.gov.sk) a vytvoriť povinnosť pre orgány verejnej správy i firmy väčšinovo nimi vlastnené uplatňovať tieto štandardy na všetky nimi poskytované údaje . Ďalšími významnými opatreniami by mali byť zavedenie sprístupnenia informácií v elektronickej forme ako minima a zavedenie štandardov zverejňovania dokumentov v elektronickej forme, aktívne sledovanie kreovania novej komisie na financovanie strán kampaní, zavedenie centrálnej evidencie príjmov a výdavkov politických strán a mnohé iné. ( Denník N ) Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR podnikla kroky na vytvorenie linky na boj proti korupcii, ktorá reálne funguje, a občania Slovenska majú možnosť prostredníctvom nej nahlasovať svoje podnety, ak sú si vedomí páchania korupcie vo svojom okolí a pod. Vláda SR ďalej vydala 25. júla 2012 praktickú príručku s názvom Prevencia korupcie, ktorú je možno nájsť na webstránke Ministerstva financií. Neboli však prijaté opatrenia na podávanie trestných oznámení, ani podnetov na začatie disciplinárneho konania. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. Vláda zriadila protikorupčnú linku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aktívnu od 1. októbra 2012. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013 zriadilo protikorupčnú linku, slúžiacu na oznamovanie podozrení z korupčného správania sudcov a zamestnancov rezortu justície. Vláda Slovenskej republiky v roku 2011 zriadila webovú stránku zameranú na boj proti korupcii, ktorej súčasťou je aj sekcia Antikorupčná linka Úradu vlády SR, v ktorej výzva k využitiu tejto možnosti: \" Podozrenie zo spáchania trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a volebnej korupcie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) neváhajte oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 0800 111 001 \". Od 1.1.2013 bola antikorupčná linka presunutá na odbor kontroly a boja proti korupcii (dnes odbor kontroly a prevencie korupcie) ÚV SR a v zmysle vtedy platných pravidiel sa evidovali len volania, ktoré zakladali podozrenie na spáchanie trestného činu korupcie. Stránka ďalej uvádza, že občania majú možnosť podozrenia z korupcie ohlásiť aj anonymne, avšak ak sa skutočne chcete dozvedieť o výsledku prípadného vyšetrovania, je potrebné uviesť vaše kontaktné údaje. Antikorupčnú linku majú potenciálny záujemcovia o nahlásenie korupčného správania k dispozícii len v pracovné dni v čase od 8:30 do 14:30. Webstránka uvádza štatistiky volaní na spomínanú linku. V nej sa uvádza, že v roku 2014 bolo registrovaných celkovo 159 volaní , z ktorých boli postúpené len tri oznámenia a postúpených inde nula volaní. V roku 2015 počet volaní klesol a k 20. septembru tohto roka, kedy bola štatistika zverejnená, registruje antikorupčná linka iba 40 oznámení o potenciálnej korupcii, pričom dve z týchto oznámení boli postúpené . Odložených tak za posledné dva roky, t.j. 2014 a 2015 až 194 oznámení o možnej korupcii. Vláda SR ďalej vydala 25. júla 2012 praktickú príručku s názvom Prevencia korupcie , ktorú je možno nájsť na webstránke Ministerstva financií. Príručka slúži najmä na oboznamovanie občanov s pojmom korupcia a najmä s vysvetlením, čo je na Slovensku považované za korupčné správanie. Od januára 2015 je takisto účinný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd. Zákon NR SR č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní. Orgány verejnej moci, ktoré si zriadia na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, budú povinné tieto hovory zaznamenávať. O tejto skutočnosti oznamovateľa vopred informujú. Zvukové záznamy budú archivované tri roky. Zákon v súčasnom znení však nedáva verejnosti právo vyžiadať si rozhodnutia polície o odmietnutí trestných oznámení a preveriť si, či polícia naozaj „chránila“ verejný záujem a zákon, alebo „chránila“ záujmy niekoho iného. Transparency International v júni 2015 taktiež odporúčalo zriadiť inštitúciu na dohľad nad dodržiavaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám (obdoba tzv. informačného komisára v iných krajinách) . Ďalej v súvislosti s prístupom k informáciám odporučilo zriadiť centrálnu stránku ako zhromaždisko verejných dát v štandardizovaných formátoch (data.gov.sk) a vytvoriť povinnosť pre orgány verejnej správy i firmy väčšinovo nimi vlastnené uplatňovať tieto štandardy na všetky nimi poskytované údaje . Ďalšími významnými opatreniami by mali byť zavedenie sprístupnenia informácií v elektronickej forme ako minima a zavedenie štandardov zverejňovania dokumentov v elektronickej forme, aktívne sledovanie kreovania novej komisie na financovanie strán kampaní, zavedenie centrálnej evidencie príjmov a výdavkov politických strán a mnohé iné. ( Denník N ) Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Neboli", "zriadilo", "webovú stránku", "presunutá", "Webstránka", "Prevencia korupcie", "webstránke", "zákon", "nedáva", "Denník N"], "url": ["https://dennikn.sk/155754/co-konkretne-robit-proti-korupcii-pozrite-si-150-napadov/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163166?prefixFile=m_", "http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/", "http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/statistika-podozreni-ktore-boli-nahlasene-na-antikorupcnu-linku-uradu-vlady-sr/", "http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/chcete-nahlasit-korupciu-volajte-aj-na-antikorupcnu-linku-uradu-vlady-slovenskej-republiky/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=6516&documentId=7549", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6516", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=od-januara-2015-je-ucinny-zakon-o-ochrane-oznamovatelov-protispolocenskej-cinnosti", "https://dennikn.sk/155754/co-konkretne-robit-proti-korupcii-pozrite-si-150-napadov/", "https://dennikn.sk/155754/co-konkretne-robit-proti-korupcii-pozrite-si-150-napadov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:34.294445+00:00"}
{"id": "vr38924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38924", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Musím povedať, že v minulom volebnom období sa nám stávalo, že nám vyraďovali z programu na návrh pána poslanca Mečiara vtedy a vyradili v programe a viac sme sa k tomu nemohli dostať.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas predchádzajúcej vlády dochádzalo k situáciám, keď boli návrhy zákonov od opozičných poslancov vyradené z programov schôdzí NR SR. Dialo sa tak nielen na návrh predsedu Mečiara. Táto situácia vyústila až do návrhu zákona, ktorý mal novelizovať zákon o rokovacom poriadku. Ten by mal \"zabezpečiť skutočnú demokratickú a slobodnú diskusiu v Národnej rade Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Počas predchádzajúcej vlády dochádzalo k situáciám, keď boli návrhy zákonov od opozičných poslancov vyradené z programov schôdzí NR SR. Dialo sa tak nielen na návrh predsedu Mečiara. Táto situácia vyústila až do návrhu zákona, ktorý mal novelizovať zákon o rokovacom poriadku. Ten by mal \"zabezpečiť skutočnú demokratickú a slobodnú diskusiu v Národnej rade Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["dôvodovej správe"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/.../tlac_1361-novela%20rokovacie%20poriadku_2009.doc -"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:22.081218+00:00"}
{"id": "vr16376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16376", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...darí zamestnávať aj tzv. dlhodobo evidovaných nezamestnaných, dokonca aj extrémne dlhodobo, len za minulý mesiac 1 300 ľudí (...).", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa oficiálnych štatistík Ústredia práce bol za máj 2017", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych štatistík Ústredia práce bol za máj 2017"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "dáta", "Počet", "napríklad"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/maj_2017.ZIP", "http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.upsvar.sk/sl/oddelenie-sluzieb-pre-obcana-1/zoznam-sluzieb/vyradenie-z-evidencie-uchadzacov-o-zamestnanie.html?page_id=537895"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:47.020909+00:00"}
{"id": "48664", "numeric_id": 48664, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48664", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Máme platbu štátu za pacienta 33 EUR mesačne. Napríklad Česko má viac ako raz toľko, majú takmer 80 EUR, čiže my musíme vážiť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platba za slovenského poistenca stanovená na výšku 35 eur nie je v porovnaní s výškou platby v Českej republike, kde štát platí 80 eur na rok 2022, ani polovičná. Z tohto dôvodu výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nUž v roku 2021 sa prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová kriticky vyjadrila k výške platby za poistencov štátu, ktorá bola stanovená na 31 eur mesačne. V auguste 2022 Lévyová opäť upozorňovala na nedostatočné platby štátu za svojich poistencov, ktoré sú súčasne stanovené na 35 eur mesačne.\n\nVýška plaby za poistencov štátu je v Českej republike na rok 2022 stanovená na 1 967 CZK mesačne (80,25 eur podľa kurzu NBS zo dňa 21. októbra 2022). Nová vláda ohlásila výšku plaby na 1 878 CZK (76,62 eur podľa kurzu NBS zo dňa 21. októbra 2022) na rok 2023.", "analysis_paragraphs": ["Platba za slovenského poistenca stanovená na výšku 35 eur nie je v porovnaní s výškou platby v Českej republike, kde štát platí 80 eur na rok 2022, ani polovičná. Z tohto dôvodu výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Už v roku 2021 sa prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová kriticky vyjadrila k výške platby za poistencov štátu, ktorá bola stanovená na 31 eur mesačne. V auguste 2022 Lévyová opäť upozorňovala na nedostatočné platby štátu za svojich poistencov, ktoré sú súčasne stanovené na 35 eur mesačne.", "Výška plaby za poistencov štátu je v Českej republike na rok 2022 stanovená na 1 967 CZK mesačne (80,25 eur podľa kurzu NBS zo dňa 21. októbra 2022). Nová vláda ohlásila výšku plaby na 1 878 CZK (76,62 eur podľa kurzu NBS zo dňa 21. októbra 2022) na rok 2023."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "upozorňovala", "stanovená"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/platba-za-poistencov-statu-dosiahne-podla-aopp-historicke-minimum-asociacia-sa-pridala-k-spisaniu-memoranda/", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/lengvarsky-by-mal-stiahnut-novelu-zakona-o-zdravotnych-poistovniach-asociacia-na-ochranu-prav-pacientov-poukazala-na-problemy/", "https://www.tribune.cz/zdravotnictvi/kubek-i-jojko-navrzene-platby-za-statni-pojistence-nestaci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:55.375580+00:00"}
{"id": "vr36533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36533", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pred dvoma, troma dňami bolo, bol zverejnený prieskum, ktorý bol robený medzi 114 zahraničnými investormi na Slovensku, ktorí za najzávažnejšie problémy Slovenska, aj z hľadiska investovania a teda aj z hľadiska vzniku nových pracovných príležitostí považujú transparentnosť verejného obstarávania, korupciu, vymožiteľnosť práva. A aj korupciu v oblasti eurofondoch, eurofondov, o ktorých hovoril aj pán Mečiar.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledky uvádzaného prieskumu, ktoré sa dajú nájsť tu (pdf), investori v ňom najzávažnejšie problémy Slovenska nehodnotili, hodnotili dôležitosť jednotlivých faktorov pri investičných rozhodnutiach a hodnotenie daného faktora na Slovensku. Najhoršie hodnotenie Slovensko získalo v kategóriách „Transparentnosť pri verejnom obstarávaní“, „Boj proti korupcii, kriminalite“ a „Prístup k štátnym podporným prostriedkom a podporným prostriedkom z EÚ“. Mikloš má pravdu, no kategória vymožiteľnosť práva v prieskume nebola- právna istota skončila piata od konca.", "analysis_paragraphs": ["Výsledky uvádzaného prieskumu, ktoré sa dajú nájsť tu (pdf), investori v ňom najzávažnejšie problémy Slovenska nehodnotili, hodnotili dôležitosť jednotlivých faktorov pri investičných rozhodnutiach a hodnotenie daného faktora na Slovensku. Najhoršie hodnotenie Slovensko získalo v kategóriách „Transparentnosť pri verejnom obstarávaní“, „Boj proti korupcii, kriminalite“ a „Prístup k štátnym podporným prostriedkom a podporným prostriedkom z EÚ“. Mikloš má pravdu, no kategória vymožiteľnosť práva v prieskume nebola- právna istota skončila piata od konca."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.dsihk.sk/fileadmin/user_upload/Dokumente/Presse/Ergebnisse_vysledky_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:47.012221+00:00"}
{"id": "vr25869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25869", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "V tom návrhu (...) vstup Košického samosprávneho kraja bol navrhovaný tak, že nie len teda výnosy s predaja majetku tých 5 miliónov, ale aj ďalšie pozemky, ktoré boli vyčíslené na zastupiteľstve, že majú hodnotu 10.5 milióna euro, takže toto je nevýhodné, keďže v návrhu má samosprávny kraj iba 19 %, mesto Michalovce 1 % a Svet zdravia 80 %.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rudolf Bauer uvádza pravdivo sumu 5 miliónov aj percentuálne zloženia. Odhad 10,5 milióna padol na zastupitelstve, aj keď z úst zástupcu strany SDKÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.. Portál ZdravéZdravotníctvo.sk potvrdzuje percentuálne rozdelenie spolupráce týchto troch subjektov na výstavbe novej nemocnice: ,,Stavať nový pavilón bude akciovka Nová nemocnica Michalovce. Župa jej na stavbu prispeje nehnuteľnosťami v hodnote päť miliónov eur. Ako ďalej uvádza memorandum, najväčší 80-percentný podiel v akciovke pripadne firme Svet zdravia, 19 percent kraju a jedno percento mestu Michalovce. \" Uvádza aj sumu 5 miliónov eur ako výnos z predaja majetku, ktorú sa zaviazal dotovať KSK: ,,Krajské zastupiteľstvo nateraz odsúhlasilo, že kraj a mesto sa do projektu zapoja nefinančným vkladom. Košická župa vloží do akciovky okrem nemocníc, ktoré má Svet zdravia v nájme do roku 2031, aj pozemky susediace s michalovskou psychiatrickou nemocnicou. Vedľa sa nachádza rómska osada. Ide o skoro 190-tisíc metrov štvorcových veľké parcely v území Stráňany, ktorých hodnotu odhaduje na päť miliónov eur . Svet zdravia by ich mal predať a zo zisku financovať novú stavbu. \" Piešťanský regionálny týždenník : Zo znenia Memoranda vyplýva, že KSK sa má stať akcionárom v spoločnosti Nová nemocnica s akcionárskym podielom 19% a mesto Michalovce s podielom vo výške 1%, pričom do novej spoločnosti vložia svoje pozemky. Svet zdravia predloží štúdiu úpravy a rozvoja areálu Novej nemocnice, ktorý bude zahŕňať aj výstavbu nového pavilónu. Celková cena za výstavbu nového pavilónu sa predpokladá vo výške 30 mil. EUR vrátane DPH, z čoho 25 miliónov zabezpečí Svet zdravia a 5 miliónov je predpokladaný výnos z predaja nehnuteľností KSK . Spravodajský portál Michalovce 24 : Poslanec Ján Süli (SDKÚ-DS) upozornil na skutočnosť, že v zemplínskom regióne sú štyri rovnako veľké nemocnice. „Navyše zaviazať sa sumou 5 miliónov eur z rozpočtu KSK je rizikom,“ povedal. (...) Celkové náklady na dostavbu pavilónu predstavujú 30 miliónov eur. KSK by malo prispieť sumou 5 miliónov eur, ktoré chce získať z predaja nadbytočného majetku . „Schvaľujeme memorandum, hovoriť o privatizácii je scestné,“ komentoval výhrady opozičných poslancov Trebuľa. Podľa poslanca za SDKÚ Martina Pada , ide o pozemky vhodné na výstavbu: \"Tu sa dá umiestniť okolo 600 pozemkov a ich hodnota je vyše desať miliónov eur, ktoré kraj dá novej spoločnosti, a ďalších päť miliónov vo forme pozemkov priamo v nemocnici.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Bauer uvádza pravdivo sumu 5 miliónov aj percentuálne zloženia. Odhad 10,5 milióna padol na zastupitelstve, aj keď z úst zástupcu strany SDKÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.. Portál ZdravéZdravotníctvo.sk potvrdzuje percentuálne rozdelenie spolupráce týchto troch subjektov na výstavbe novej nemocnice: ,,Stavať nový pavilón bude akciovka Nová nemocnica Michalovce. Župa jej na stavbu prispeje nehnuteľnosťami v hodnote päť miliónov eur. Ako ďalej uvádza memorandum, najväčší 80-percentný podiel v akciovke pripadne firme Svet zdravia, 19 percent kraju a jedno percento mestu Michalovce. \" Uvádza aj sumu 5 miliónov eur ako výnos z predaja majetku, ktorú sa zaviazal dotovať KSK: ,,Krajské zastupiteľstvo nateraz odsúhlasilo, že kraj a mesto sa do projektu zapoja nefinančným vkladom. Košická župa vloží do akciovky okrem nemocníc, ktoré má Svet zdravia v nájme do roku 2031, aj pozemky susediace s michalovskou psychiatrickou nemocnicou. Vedľa sa nachádza rómska osada. Ide o skoro 190-tisíc metrov štvorcových veľké parcely v území Stráňany, ktorých hodnotu odhaduje na päť miliónov eur . Svet zdravia by ich mal predať a zo zisku financovať novú stavbu. \" Piešťanský regionálny týždenník : Zo znenia Memoranda vyplýva, že KSK sa má stať akcionárom v spoločnosti Nová nemocnica s akcionárskym podielom 19% a mesto Michalovce s podielom vo výške 1%, pričom do novej spoločnosti vložia svoje pozemky. Svet zdravia predloží štúdiu úpravy a rozvoja areálu Novej nemocnice, ktorý bude zahŕňať aj výstavbu nového pavilónu. Celková cena za výstavbu nového pavilónu sa predpokladá vo výške 30 mil. EUR vrátane DPH, z čoho 25 miliónov zabezpečí Svet zdravia a 5 miliónov je predpokladaný výnos z predaja nehnuteľností KSK . Spravodajský portál Michalovce 24 : Poslanec Ján Süli (SDKÚ-DS) upozornil na skutočnosť, že v zemplínskom regióne sú štyri rovnako veľké nemocnice. „Navyše zaviazať sa sumou 5 miliónov eur z rozpočtu KSK je rizikom,“ povedal. (...) Celkové náklady na dostavbu pavilónu predstavujú 30 miliónov eur. KSK by malo prispieť sumou 5 miliónov eur, ktoré chce získať z predaja nadbytočného majetku . „Schvaľujeme memorandum, hovoriť o privatizácii je scestné,“ komentoval výhrady opozičných poslancov Trebuľa. Podľa poslanca za SDKÚ Martina Pada , ide o pozemky vhodné na výstavbu: \"Tu sa dá umiestniť okolo 600 pozemkov a ich hodnota je vyše desať miliónov eur, ktoré kraj dá novej spoločnosti, a ďalších päť miliónov vo forme pozemkov priamo v nemocnici.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["ZdravéZdravotníctvo.sk", "Piešťanský regionálny týždenník", "Spravodajský portál Michalovce 24", "Martina Pada"], "url": ["http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/udalosti-a-novinky/kosicky-kraj-necakane-pomoze-svetu-zdravia.html", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=218862", "http://michalovce.dnes24.sk/na-zasadnuti-zastupitelstva-ksk-bolo-zivo-michalovska-nemocnica-vyvolala-burlivu-diskusiu-162063", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6981152/trebulovi-pred-zupnymi-volbami-vycitaju-nemocnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:16.328726+00:00"}
{"id": "vr32520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32520", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Strana Smer- Sociálna demokracia po prijatí takzvanej Mihálovej novely pred rokom, úplne jasne a nahlas povedala- ak budeme mať priestor a šancu, budeme mať záujem meniť viaceré ustanovenia v Zákonníku práce.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V reakcii na novelu Zákonníka práce z dielne ministra Mihála uvádza spravodajský server SME ako reakciu v tom čase opozičného SMERu-SD:\n\nSmer odkázal, že novela zhorší ochranu pracovníkov. „Sme prekvapení, že pán prezident podpísal zákon, ktorý oslabuje a zhoršuje postavenie zamestnancov.“\n\nStrana SMER-SD rovnako svoj nesúhlas s podobou Zákonníka vyjadrila i hlasovaním v neprospech novely. Samotné vyhlásenie, ktoré by potvrdzovalo, že strana SMER SD následne po schválení novely deklarovala zmenu Zákonníka pri prvej príležitosti, nie je redakcii Demagog.sk známe.", "analysis_paragraphs": ["V reakcii na novelu Zákonníka práce z dielne ministra Mihála uvádza spravodajský server SME ako reakciu v tom čase opozičného SMERu-SD:", "Smer odkázal, že novela zhorší ochranu pracovníkov. „Sme prekvapení, že pán prezident podpísal zákon, ktorý oslabuje a zhoršuje postavenie zamestnancov.“", "Strana SMER-SD rovnako svoj nesúhlas s podobou Zákonníka vyjadrila i hlasovaním v neprospech novely. Samotné vyhlásenie, ktoré by potvrdzovalo, že strana SMER SD následne po schválení novely deklarovala zmenu Zákonníka pri prvej príležitosti, nie je redakcii Demagog.sk známe."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["SME", "hlasovaním"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5993266/od-septembra-bude-platit-novy-zakonnik-prace-prezident-ho-podpisal.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5977045/zakon-roka-poslanci-schvalili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:50.018255+00:00"}
{"id": "vr38439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38439", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A ak vzniká problém, budem o tom hovoriť, o tej tzv. tej istej veci, že sa o zákone nesmie rokovať ak nebol schválený, až po 6 mesiacoch. Vtedy môže pri schvaľovaní, alebo musí pri schvaľovaní programu požiadať plénum, aby rozhodlo o tom, že Ústavnoprávny výbor, tak je to napísané v zákone, aby Ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko a na základe tohto stanoviska môže, ale nemusí dať rozhodnúť v pléne o tom či bude návrh zákona vyradený, alebo nebude.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rokovací poriadok NR SR § 26 ods.3 ( 3) Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia národnej rady musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska a národná rada musí o ňom rozhodnúť, ak tento zákon neustanovuje inak. § 96 ods.3 (3) Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)]. Keďže zákon stanovuje, že nový návrh v tej istej veci je možné podať až o šesť mesiacov, bližšie definuje predchádzajúce znenie v §26 ods. 3. Nevieme však v zákone vyhľadať presný postup ako dôjde k vyradeniu zákona, ktorý nespĺňa podmienku 6 mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok NR SR § 26 ods.3 ( 3) Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia národnej rady musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska a národná rada musí o ňom rozhodnúť, ak tento zákon neustanovuje inak. § 96 ods.3 (3) Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)]. Keďže zákon stanovuje, že nový návrh v tej istej veci je možné podať až o šesť mesiacov, bližšie definuje predchádzajúce znenie v §26 ods. 3. Nevieme však v zákone vyhľadať presný postup ako dôjde k vyradeniu zákona, ktorý nespĺňa podmienku 6 mesiacov."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:28.207540+00:00"}
{"id": "vr38038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38038", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V stredu s tým súhlasí (I. Radičová s postupom Daňového úradu v Košiciach, pozn.) a zrazu vo štvrtok zmení názor.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stredu 13. apríla 2011 premiérka I. Radičová tvrdila, že na základe jej dostupných dokumentov lacnejšia budova dostupná nebola, tému vyhlásila za uzavretú. Inak povedané, s postupom Daňového riaditeľstva súhlasila. Toto vyjadrenie je dostupné v zázname televízie TA3 . Informácie o zmene postoja premiérky sa objavujú v piatok 15. apríla 2011 , kedy nariadila na Daňové riaditeľstvo kontrolu a bolo podľa nej chybou, že úrad pokračoval v postupe výberu, ktorý bol zvolený za vlády R. Fica a vzbudzoval podľa premiérky pochyby.", "analysis_paragraphs": ["V stredu 13. apríla 2011 premiérka I. Radičová tvrdila, že na základe jej dostupných dokumentov lacnejšia budova dostupná nebola, tému vyhlásila za uzavretú. Inak povedané, s postupom Daňového riaditeľstva súhlasila. Toto vyjadrenie je dostupné v zázname televízie TA3 . Informácie o zmene postoja premiérky sa objavujú v piatok 15. apríla 2011 , kedy nariadila na Daňové riaditeľstvo kontrolu a bolo podľa nej chybou, že úrad pokračoval v postupe výberu, ktorý bol zvolený za vlády R. Fica a vzbudzoval podľa premiérky pochyby."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "15. apríla 2011"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/174684_premierka-chce-novu-sutaz-na-budovu-danoveho-riaditelstva", "http://spravy.pravda.sk/bugar-miklos-musi-v-kauze-budovy-danoveho-uradu-konat-pfj-/sk_domace.asp?c=A110415_134100_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:29.573025+00:00"}
{"id": "48236", "numeric_id": 48236, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48236", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Proces (pozn. vyjednávania DCA) bol samozrejme započatý v roku 2018, rokovalo sa o tejto zmluve, avšak Peter Pellegrini jednoznačne prezentoval svoje výhrady a svoje podmienky. Je to, je to vyhlásenie z roku 2019 že nepodporí zmluvu, ktorá nebude v súlade s ústavou, územnou celistvosťou, suverenitou atď.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Proces vyjednávania zmluvy o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskom začal v apríli 2018, teda počas funkčného obdobia vlády Petra Pellegriniho. Rokovania však narazili na odpor zo strany koaličnej SNS, ktorá sa obávala príchodu cudzích vojsk na Slovensko.\n\nPeter Pellegrini na to reagoval slovami , že sa budú snažiť vyrokovať zmluvu, ktorá „nebude narúšať suverenitu krajiny, nebude garantovať prítomnosť vojsk USA na území Slovenska a nebude nás nútiť realizovať projekty, ktoré sami na našom území nechceme“, pričom pokiaľ sa toto nemalo podariť, rozhovory mali byť utlmené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Proces vyjednávania zmluvy o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskom začal v apríli 2018, teda počas funkčného obdobia vlády Petra Pellegriniho. Rokovania však narazili na odpor zo strany koaličnej SNS, ktorá sa obávala príchodu cudzích vojsk na Slovensko.", "Peter Pellegrini na to reagoval slovami , že sa budú snažiť vyrokovať zmluvu, ktorá „nebude narúšať suverenitu krajiny, nebude garantovať prítomnosť vojsk USA na území Slovenska a nebude nás nútiť realizovať projekty, ktoré sami na našom území nechceme“, pričom pokiaľ sa toto nemalo podariť, rozhovory mali byť utlmené. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["začal", "vlády", "obávala", "slovami"], "url": ["https://www.mosr.sk/41721-sk/slovensko-dostalo-ponuku-na-modernizaciu-leteckych-zakladni-zo-strany-usa/", "https://domov.sme.sk/c/20790239/vlada-pellegriniho-ziskala-doveru-podporilo-ju-81-poslancov.html", "https://domov.sme.sk/c/22073395/ako-mala-vyzerat-dohoda-na-opravu-letisk-ktoru-dankovci-odmietli.html?ref=av-left", "https://slovensko.hnonline.sk/1915764-rokovania-s-usa-budu-pokracovat-potvrdil-pellegrini"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:31.716497+00:00"}
{"id": "49927", "numeric_id": 49927, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49927", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Zo 140 miliárd HDP, 85 % je práve vo forme obchodných reťazcov, bánk a automobilového priemyslu, 85 % HDP vyvážené za naše hranice.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Odvetvia obchodu, finančných a poisťovacích činností a priemyslu, pod ktoré spadajú obchodné reťazce, banky a automobilový priemysel, tvorili v roku 2024 43,2 % HDP, nie 85 %, ako tvrdí Huliak. Zahraničné alebo medzinárodné vlastníctvo má 10 % firiem na Slovensku, spomedzi veľkých firiem s obratom nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených 45 %. Zahraničné vlastníctvo firiem neznamená, že zisk majitelia vyvážajú do zahraničia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu SR vyprodukovalo Slovensko v roku 2024 HDP v hodnote 130 mld. eur v bežných cenách. Úrad neuvádza obchodné reťazce, banky a automobilový priemysel ako samostatné sektory, ale zahŕňa ich do nasledujúcich troch odvetví.\n\nVeľkoobchod , maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby vyprodukovali 20,5 miliárd eur, čo je 15,8 % z celkového HDP. Finančné a poisťovacie činnosti vytvorili 3,6 miliardy eur, čo predstavuje 2,8 % celkového HDP. A priemysel spolu vyprodukoval 32 miliárd eur, čo reprezentuje 24,6 % celkového HDP.\n\nTieto tri odvetia dohromady tvorili 43,2 % celkového HDP vyprodukovaného za rok 2024, teda nie 85 %.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2023 na Slovensku pôsobí 6 547 medzinárodných podnikov a 20 972 zahraničných firiem, čo predstavuje 10 % všetkých podnikov v krajine. Analytik Martin Lindák z portálu FinStat pre Demagog.sk upresnil, že podľa ich údajov ma zahraničné vlastníctvo približne 45 % spoločností, ktoré majú tržby nad 5 miliónov eur v roku 2023. Zahraničné vlastníctvo firmy automaticky neznamená, že táto firma vyváža zisk do zahraničia. Bližšie údaje v tejto oblasti však nemáme k dispozícii.\n\nNárodná banka Slovenska uviedla, že v roku 2015 vyplatili firmy dividendy zahraničným investorom v objeme 2 564,1 miliardy eur, z toho 2,134 miliardy tvorili podniky a 429,7 milióna eur banky.", "analysis_paragraphs": ["Odvetvia obchodu, finančných a poisťovacích činností a priemyslu, pod ktoré spadajú obchodné reťazce, banky a automobilový priemysel, tvorili v roku 2024 43,2 % HDP, nie 85 %, ako tvrdí Huliak. Zahraničné alebo medzinárodné vlastníctvo má 10 % firiem na Slovensku, spomedzi veľkých firiem s obratom nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených 45 %. Zahraničné vlastníctvo firiem neznamená, že zisk majitelia vyvážajú do zahraničia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa údajov Štatistického úradu SR vyprodukovalo Slovensko v roku 2024 HDP v hodnote 130 mld. eur v bežných cenách. Úrad neuvádza obchodné reťazce, banky a automobilový priemysel ako samostatné sektory, ale zahŕňa ich do nasledujúcich troch odvetví.", "Veľkoobchod , maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby vyprodukovali 20,5 miliárd eur, čo je 15,8 % z celkového HDP. Finančné a poisťovacie činnosti vytvorili 3,6 miliardy eur, čo predstavuje 2,8 % celkového HDP. A priemysel spolu vyprodukoval 32 miliárd eur, čo reprezentuje 24,6 % celkového HDP.", "Tieto tri odvetia dohromady tvorili 43,2 % celkového HDP vyprodukovaného za rok 2024, teda nie 85 %.", "Podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2023 na Slovensku pôsobí 6 547 medzinárodných podnikov a 20 972 zahraničných firiem, čo predstavuje 10 % všetkých podnikov v krajine. Analytik Martin Lindák z portálu FinStat pre Demagog.sk upresnil, že podľa ich údajov ma zahraničné vlastníctvo približne 45 % spoločností, ktoré majú tržby nad 5 miliónov eur v roku 2023. Zahraničné vlastníctvo firmy automaticky neznamená, že táto firma vyváža zisk do zahraničia. Bližšie údaje v tejto oblasti však nemáme k dispozícii.", "Národná banka Slovenska uviedla, že v roku 2015 vyplatili firmy dividendy zahraničným investorom v objeme 2 564,1 miliardy eur, z toho 2,134 miliardy tvorili podniky a 429,7 milióna eur banky."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["vyprodukovalo", "Veľkoobchod", "činnosti", "priemysel", "Štatistického úradu SR"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a69d33e2-2837-4413-84ce-5b2b92ad38ef/!ut/p/z1/rZbfc5pAEMf_ljz4iLfcDzj6hkYBg0aDkISXDCgqVcEI0aZ_fQ-TTKo2h50WZgSHz3fZ3du9BYXoAYVZtEvnUZnmWbQS_x9D7WmkO7zVUk2AlkvA6d14A7vdxZbPUIBCFE6yclMu0GMeF9FCKZZKms2UaFk2QNzk27WwtssSpdhso91rA3ZFUi7FNdKMKSEJVjAnukKpShROJ4nCYhwbOJoSnswq85tJOkWPF9H3x_7ym3YbnAEbX7NgQDqYoVA87npDbBrUal_f3XbBGbcx91wNA6jv-rZl2lR3AbhrMXBM278zRoSASQ56STre9PDFYcJleomDlT5wh296Sx-rIryB5wd8RPo9eNdLgCM9Jw4D07mGDiE96HbO9OD1DXACj45vuY6J_bf6c0Div-_ocv8rQKK_HcDp-lu2zwXQAssyXJW22GV6CSDLv63W5N8-Wb_j9PZapC7_-J_0FXBUf5zpINzzfIDAA9MmZ_1zBlxUvxIglLfHfdXvNR1YZ-MNMEejkecGAVgBFj1EVAsGvg9W_8PCV4tE6oAxfQdkbSpbqEMfyQA2xHIfOl1WAww-XiHrhZNqONoshx16BvxeDdZoWAOYY1aXByy1AJ5GagCAGsBS5fUALa0GGGvoUVS1_uVUqbatXZrskZ9Vs26FvM-hpbFpEsUJVShETKFM_MQcqwoj-mwaayQxZgyJcuihMI3Xzf1k3YQmBYw51gzGKDEMYlRTOP3-_ByaYtTmWZn8KNHDx6xtQFGK-TpRDk8yMXOL1cvPWIxXVVWSl22-KZaRcmCKMl1Gp8GctKgqCeaiCdyr2yJkwfzPDwfxHrztt_tz4X5ULirTOXq4NIbP1dC5DkTXOcXU0JjYHYRhM4sJF4a3ySzZJtvmy1Z8Ki3KclN8a0AD9vt9c57n81XSnOTrBvxJssgLEfgxiTbrNSev6dGhLO86n-es3yE0jNl8_dQvWcxWO9e8uvoFATfm6g!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/nu0005qs/v_nu0005qs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/nu0005qs/v_nu0005qs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/nu0005qs/v_nu0005qs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_sk_win2/og3802rr/v_og3802rr_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:52.393887+00:00"}
{"id": "vr14519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14519", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pani Hrdá dostala odstupné vo výške 6 900 eur.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marcela Hrdá, bývalá generálna riaditeľka Slovenskej pošty, mala pôvodne dostať odstupné vo výške 178 tisíc eur . Z celkovej sumy tvorilo 6 900 eur odstupné vo výške troch mesačných miezd Hrdej a zvyšok tvorili odmeny. Nové vedenie pošty sa rozhodlo Hrdej odmeny nevyplatiť, a tak dostala iba trojmesačné odstupné vo výške 6 900 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Marcela Hrdá sa 30. marca 2011 stala generálnou riaditeľkou Slovenskej pošty. Predtým pôsobila ako generálna riaditeľka Českej pošty. Podľa medializovaných informácií zo 4. júna 2012 malo byť na základe zmluvy medzi Hrdou a Figeľom, Hrdej vyplatené odstupné vo výške 178 tisíc eur. Z tejto sumy tvorí 6 900 eur trojmesačné odstupné a zvyšok tvoria odmeny za hospodárenie Slovenskej pošty. Zverejnenie zmluvy neumožňoval zákon o ochrane osobných údajov. V októbri 2012 Hrdá vyhlásila, že zatiaľ dostala iba odstupné vo výške troch mesačných miezd, konkrétne 6 900 eur . 23. novembra nové vedenie Slovenskej pošty potvrdilo, že odmenu za hospodárenie Hrdej nevyplatili a ani tak neplánujú urobiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marcela Hrdá, bývalá generálna riaditeľka Slovenskej pošty, mala pôvodne dostať odstupné vo výške 178 tisíc eur . Z celkovej sumy tvorilo 6 900 eur odstupné vo výške troch mesačných miezd Hrdej a zvyšok tvorili odmeny. Nové vedenie pošty sa rozhodlo Hrdej odmeny nevyplatiť, a tak dostala iba trojmesačné odstupné vo výške 6 900 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Marcela Hrdá sa 30. marca 2011 stala generálnou riaditeľkou Slovenskej pošty. Predtým pôsobila ako generálna riaditeľka Českej pošty. Podľa medializovaných informácií zo 4. júna 2012 malo byť na základe zmluvy medzi Hrdou a Figeľom, Hrdej vyplatené odstupné vo výške 178 tisíc eur. Z tejto sumy tvorí 6 900 eur trojmesačné odstupné a zvyšok tvoria odmeny za hospodárenie Slovenskej pošty. Zverejnenie zmluvy neumožňoval zákon o ochrane osobných údajov. V októbri 2012 Hrdá vyhlásila, že zatiaľ dostala iba odstupné vo výške troch mesačných miezd, konkrétne 6 900 eur . 23. novembra nové vedenie Slovenskej pošty potvrdilo, že odmenu za hospodárenie Hrdej nevyplatili a ani tak neplánujú urobiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["178 tisíc eur", "6 900 eur", "riaditeľkou", "Českej", "178", "6 900 eur", "6 900 eur", "23. novembra"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/505947-figelovej-sefke-posty-vyplatia-mastne-odstupne-178-tisic-eur/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/jan-figel-je-prekvapeny-aku-zmluvu/506377-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/325722-slovenska-posta-od-konca-marca-s-novou-sefkou/", "https://www.ceskaposta.cz/-/ceskou-postu-vede-ing-marcela-hrda", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/505947-figelovej-sefke-posty-vyplatia-mastne-odstupne-178-tisic-eur/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/jan-figel-je-prekvapeny-aku-zmluvu/506377-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6561268/byvala-sefka-posty-hrda-tvrdi-ze-zlaty-padak-nedostala.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/byvala-riaditelka-slovenskej-posty-o/29498-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:35.791544+00:00"}
{"id": "vr37268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37268", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ivan Zich bol nominant strany SaS.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem Sulíka informáciu o Zichovi ako nominantovi SaS potvrdila aj Košická SaS.", "analysis_paragraphs": ["Okrem Sulíka informáciu o Zichovi ako nominantovi SaS potvrdila aj Košická SaS."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["potvrdila"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5754988/za-odstupne-podhorskeho-ma-padnut-krajsky-sef-sdku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:25.636068+00:00"}
{"id": "vr26002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26002", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Máme 16 gymnázií a 50 stredných odborných škôl.  (...) My sme 300 učebných odborov zrušili, 60 novín sme zaviedli.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) sa skutočne nachádza 16 gymnázií a presne 51 stredných odborných škôl.", "analysis_paragraphs": ["V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) sa skutočne nachádza 16 gymnázií a presne 51 stredných odborných škôl."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["nachádza", "pdf"], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=76", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/skolstvo/final_analyza_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:47.531716+00:00"}
{"id": "48867", "numeric_id": 48867, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48867", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Ja keď som sa stal premiérom, krátko potom v júni som sa stretol s belgickým premiérom, kde som práve toto (smrť Jozefa Chovanca po zásahu belgických policajtov, pozn.) riešil. To isté Igor Matovič, keď sa stal premiérom, rokoval s belgickým premiérom.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Heger hovorí o prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca následkom policajného zásahu na belgickom letisku z roku 2018. O prípade sa na Slovensku začalo verejne hovoriť až od augusta 2020. Heger sa podľa informácii, ktoré pre Demagoóg.sk dodal Úrad vlády, s belgickým premiérom Alexandrom De Croo stretol 21. júna 2021 na samite v Bruseli. Igor Matovič po medializácií prípadu kontaktoval bývalú belgickú premiérku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nChovanec bol zadržaný v lietadle z dôvodu agresívneho správania k členom posádky a privolaným policajtom. Zomrel po prevoze z cely do nemocnice , dôvodom smrti boli podľa belgických posudkov následky úderov hlavy, tie si Chovanec údajne spôsobil sám. Prítomní policajti sa na Chovancovi podľa záznamov zabávali, kľačali mu na hrudi, jedna z policajtiek hajlovala.\n\nPrvá správa o prípade údajne neobsahovala všetky informácie o nevhodnom správaní policajtov, videozáznamy sa objavili v médiach až v roku 2020, kedy sa vyšetrovanie malo blížiť ku koncu. V januári 2023 belgická prokuratúra vydala rozhodnutie, že príslušníci letiskovej polície a zdravotníci nie sú za smrť Jozefa Chovanca zodpovední a neplánujú nikoho stíhať.\n\nPo medializácií prípadu Matovič telefonoval s vtedajšou premiérkou Belgicka Sophie Wilmés.\n\nKu komunikácii Eduarda Hegera s belgickou stranou poskytol Úrady vlády 3. 3. 2023 pre Demagóg.sk nasledujúce vyjadrenie:\n\n„Predseda vlády Eduard Heger sa 25. júna 2021 bilatelárne stretol s belgickým premiérom Alexandrom De Croo na okraj samitu v Bruseli, ktorý sa konal v dňoch 24.-25. júna 2021. Na tomto stretnutí otvoril Eduard Heger aj otázku prípadu p. Chovanca. Premiér De Croo ubezpečil, že belgická strana pokračuje vo vyšetrovaní na viacerých úrovniach. Po dohode s Ministerstvom spravodlivosti o stretnutí premiér médiá neinformoval, keďže mediálne vyjadrenia prebiehali na úrovni MZVEZ aj MS, Následne o prípade Eduard Heger hovoril s belgickým premiérom aj počas jeho návštevy na Slovensku. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a umožnenie účasti SR v tomto konaní v postavení poškodenej strany v marci 2021 bol a stále je potrebný citlivý prístup v komunikácii, ako voči verejnosti, tak aj voči partnerom na politickej úrovni.“\n\nHeger sa s belgickým premiérom stretol aj v apríli 2022.\n\nMedzi slovenských politikov, ktorí sa stretli so svojimi belgickými náprotivkami ohľadom smrti Jozefa Chovanca, patrí okrem iných minister zahraničných vecí Ivan Korčok a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová . Obaja, prezidentka a minister, apelovali na potrebu dokončenia vyšetrovania v tejto veci.", "analysis_paragraphs": ["Heger hovorí o prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca následkom policajného zásahu na belgickom letisku z roku 2018. O prípade sa na Slovensku začalo verejne hovoriť až od augusta 2020. Heger sa podľa informácii, ktoré pre Demagoóg.sk dodal Úrad vlády, s belgickým premiérom Alexandrom De Croo stretol 21. júna 2021 na samite v Bruseli. Igor Matovič po medializácií prípadu kontaktoval bývalú belgickú premiérku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Chovanec bol zadržaný v lietadle z dôvodu agresívneho správania k členom posádky a privolaným policajtom. Zomrel po prevoze z cely do nemocnice , dôvodom smrti boli podľa belgických posudkov následky úderov hlavy, tie si Chovanec údajne spôsobil sám. Prítomní policajti sa na Chovancovi podľa záznamov zabávali, kľačali mu na hrudi, jedna z policajtiek hajlovala.", "Prvá správa o prípade údajne neobsahovala všetky informácie o nevhodnom správaní policajtov, videozáznamy sa objavili v médiach až v roku 2020, kedy sa vyšetrovanie malo blížiť ku koncu. V januári 2023 belgická prokuratúra vydala rozhodnutie, že príslušníci letiskovej polície a zdravotníci nie sú za smrť Jozefa Chovanca zodpovední a neplánujú nikoho stíhať.", "Po medializácií prípadu Matovič telefonoval s vtedajšou premiérkou Belgicka Sophie Wilmés.", "Ku komunikácii Eduarda Hegera s belgickou stranou poskytol Úrady vlády 3. 3. 2023 pre Demagóg.sk nasledujúce vyjadrenie:", "„Predseda vlády Eduard Heger sa 25. júna 2021 bilatelárne stretol s belgickým premiérom Alexandrom De Croo na okraj samitu v Bruseli, ktorý sa konal v dňoch 24.-25. júna 2021. Na tomto stretnutí otvoril Eduard Heger aj otázku prípadu p. Chovanca. Premiér De Croo ubezpečil, že belgická strana pokračuje vo vyšetrovaní na viacerých úrovniach. Po dohode s Ministerstvom spravodlivosti o stretnutí premiér médiá neinformoval, keďže mediálne vyjadrenia prebiehali na úrovni MZVEZ aj MS, Následne o prípade Eduard Heger hovoril s belgickým premiérom aj počas jeho návštevy na Slovensku. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a umožnenie účasti SR v tomto konaní v postavení poškodenej strany v marci 2021 bol a stále je potrebný citlivý prístup v komunikácii, ako voči verejnosti, tak aj voči partnerom na politickej úrovni.“", "Heger sa s belgickým premiérom stretol aj v apríli 2022.", "Medzi slovenských politikov, ktorí sa stretli so svojimi belgickými náprotivkami ohľadom smrti Jozefa Chovanca, patrí okrem iných minister zahraničných vecí Ivan Korčok a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová . Obaja, prezidentka a minister, apelovali na potrebu dokončenia vyšetrovania v tejto veci."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["samite", "kontaktoval", "po prevoze z cely do nemocnice", "neobsahovala", "objavili", "vydala", "telefonoval", "stretol", "Zuzana Čaputová"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/en/meetings/european-council/2021/06/24-25/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=10220315472409410&set=a.10216351837281009", "https://hnonline.sk/slovensko/4271547-pre-aferu-chovanec-potrestali-belgickeho-policajneho-funkcionara-je-to-vysmech-reaguje-hlas", "https://dennikn.sk/minuta/2022282", "https://www.teraz.sk/zahranicie/slovak-bol-v-charleroi-vo-roku-2018-obe/487839-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/653890-holandska-prokuratura-nechce-nikoho-stihat-za-smrt-jozefa-chovanca/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=10220315472409410&set=a.10216351837281009", "https://www.vlada.gov.sk/premier-eduard-heger-sa-stretne-s-predsedom-vlady-belgickeho-kralovstva-alexandrom-de-croo/", "https://sita.sk/prezidentka-caputova-prijala-premiera-de-crooa-diskutovali-o-ukrajine-ci-boji-s-dezinformaciami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:37.485212+00:00"}
{"id": "vr31629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31629", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Sociálna som nehovoril. Hovoril som o tom, že sa vrátime ku koreňom, ktoré SDKÚ DS má. (Na otázku, čo presne znamená predstava \"o ľudovej strane, ktorá bude moderná ľudová strana aj kresťanská. Aj sociálna.\", pozn.)", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O novej vízií SDKÚ- DS, ako si ju predstavuje Pavol Frešo informuje napríklad agentúra SITA . O svojej konkrétnej predstave hovoril aj na svojej tlačovej besede : je podľa neho potrebné, aby sa strana vrátila ku svojim koreňom, spomenul aj dôležitý kresťanský princíp a vlastenectvo.", "analysis_paragraphs": ["O novej vízií SDKÚ- DS, ako si ju predstavuje Pavol Frešo informuje napríklad agentúra SITA . O svojej konkrétnej predstave hovoril aj na svojej tlačovej besede : je podľa neho potrebné, aby sa strana vrátila ku svojim koreňom, spomenul aj dôležitý kresťanský princíp a vlastenectvo."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "tlačovej besede"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/13272/freso-chce-kandidaturou-zachranit-stranu.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/pavol-freso-chce-kandidaturou-zachranit-stranu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:18.550098+00:00"}
{"id": "vr33718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33718", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V návrhu rozpočtu na rok 2012 vám pripomeniem, nemusíte o tom vedieť, ale bolo to tam, navrhoval bývalý minister financií Ivan Mikloš zmenu vzorca podielových daní pre samosprávu a navrhoval im zobrať 150 miliónov eur a takisto im navrhoval, aby tieto peniaze si dofinancovali zvýšením dane z nehnuteľností.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Kažímír si pomýlil Návrh rozpočtu a Program stability Slovenskej republiky , a teda hovorí pravdu iba o tom, že exminister financií navrhoval v návrhu rozpočtu samosprávam pracovať s \"menej škodlivými daňami\", menovite aj s daňou s nehnuteľnosti (viď návrh zákona o rozpočte). Nie je však pravdou , že v návrhu rozpočtu sa znižuje podiel Dane z príjmov fyzických osôb pre samosprávy. Dokazuje to táto tabuľka z dokumentu Príloha č. 1 - Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95 návrhu zákona: Základnou zmenou v návrhu rozpočtu na rok 2012 bola zmena financovania, kedy namiesto j edinej dane (daň z príjmov fyzických osôb) mali samosprávy získavať financie z mixu daní, čo malo zabezpečiť väčšiu stabilitu a diferencovanosť zdrojov pre samosprávy. Predmetnými daňami sú (s. 17 .doc): daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, daň z príjmov vyberanej zrážkou, daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Ďalšou zmenou bol podiel samospráv na výdavkoch verejnej správy. K nej návrh hovorí : \" Prevod finančných prostriedkov územným samosprávam (ÚS) je v návrhu rozpočtu od roku 2012 počítaný z mixu daní vo výške 13,07 % .\" Nasledujúca tabuľka (spracovaná z prílohy 5 (.pdf) Návrhu zákona o rozpočte 2012 a prílohy 5 (.pdf) Návrhu zákona o rozpočte 2011 ) dokazuje, že v Peter Kažimír sa mýli v tvrdení, že návrh Ivana Mikloša obsahoval stiahnutie 150 miliónov eur z rozpočtu samospráv. V skutočnosti projektované rozpočty aj príspevky rástli: Spomenuté opatrenie však bolo súčasťou iného návrhu pripraveného pod vedením Ivana Mikloša - Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014. Na 41. strane sa uvádza: \"Daň z nehnuteľností - zvýšenie sadzby dane o 50 % Výnos podielových daní pre samosprávy sa v roku 2012 zníži o sumu, ktorá zodpovedá 50 % zvýšeniu sadzieb dane z nehnuteľností. Samosprávy teda dostanú od štátu menej peňazí. Ak zvýšia dane z nehnuteľností o 50 %, dopad na ne bude neutrálny.\" Prepočet dopadu opatrenia urobil Trend : \"Program počíta s tým, že budúci rok samosprávy dostanú zo štátnej kasy v podobe podielu z dani príjmov fyzických osôb menšie percento. A to o sumu zodpovedajúcu 50-percentnému zvýšeniu dane z nehnuteľností. Výsledkom bude, že štát ušetrí 150 miliónov eur, ktoré si samosprávy nahradia práve zvyšovaním daní z budov a pozemkov určených na podnikanie. Celkovo majú obce a mestá v tomto roku naplánované príjmy z týchto daní na úrovni 281 miliónov eur a príjmy z podielových daní na úrovni 1,2 miliardy eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažímír si pomýlil Návrh rozpočtu a Program stability Slovenskej republiky , a teda hovorí pravdu iba o tom, že exminister financií navrhoval v návrhu rozpočtu samosprávam pracovať s \"menej škodlivými daňami\", menovite aj s daňou s nehnuteľnosti (viď návrh zákona o rozpočte). Nie je však pravdou , že v návrhu rozpočtu sa znižuje podiel Dane z príjmov fyzických osôb pre samosprávy. Dokazuje to táto tabuľka z dokumentu Príloha č. 1 - Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95 návrhu zákona: Základnou zmenou v návrhu rozpočtu na rok 2012 bola zmena financovania, kedy namiesto j edinej dane (daň z príjmov fyzických osôb) mali samosprávy získavať financie z mixu daní, čo malo zabezpečiť väčšiu stabilitu a diferencovanosť zdrojov pre samosprávy. Predmetnými daňami sú (s. 17 .doc): daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, daň z príjmov vyberanej zrážkou, daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Ďalšou zmenou bol podiel samospráv na výdavkoch verejnej správy. K nej návrh hovorí : \" Prevod finančných prostriedkov územným samosprávam (ÚS) je v návrhu rozpočtu od roku 2012 počítaný z mixu daní vo výške 13,07 % .\" Nasledujúca tabuľka (spracovaná z prílohy 5 (.pdf) Návrhu zákona o rozpočte 2012 a prílohy 5 (.pdf) Návrhu zákona o rozpočte 2011 ) dokazuje, že v Peter Kažimír sa mýli v tvrdení, že návrh Ivana Mikloša obsahoval stiahnutie 150 miliónov eur z rozpočtu samospráv. V skutočnosti projektované rozpočty aj príspevky rástli: Spomenuté opatrenie však bolo súčasťou iného návrhu pripraveného pod vedením Ivana Mikloša - Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014. Na 41. strane sa uvádza: \"Daň z nehnuteľností - zvýšenie sadzby dane o 50 % Výnos podielových daní pre samosprávy sa v roku 2012 zníži o sumu, ktorá zodpovedá 50 % zvýšeniu sadzieb dane z nehnuteľností. Samosprávy teda dostanú od štátu menej peňazí. Ak zvýšia dane z nehnuteľností o 50 %, dopad na ne bude neutrálny.\" Prepočet dopadu opatrenia urobil Trend : \"Program počíta s tým, že budúci rok samosprávy dostanú zo štátnej kasy v podobe podielu z dani príjmov fyzických osôb menšie percento. A to o sumu zodpovedajúcu 50-percentnému zvýšeniu dane z nehnuteľností. Výsledkom bude, že štát ušetrí 150 miliónov eur, ktoré si samosprávy nahradia práve zvyšovaním daní z budov a pozemkov určených na podnikanie. Celkovo majú obce a mestá v tomto roku naplánované príjmy z týchto daní na úrovni 281 miliónov eur a príjmy z podielových daní na úrovni 1,2 miliardy eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["návrhu rozpočtu", "návrhu rozpočtu", "rozpočte 2012", "rozpočte 2011", "Program stability", "Trend"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3873", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3873", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3873", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7831", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=337", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/podnikatelov-vystrasili-dane-z-nehnutelnosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:59.839199+00:00"}
{"id": "43185", "numeric_id": 43185, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43185", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "Richardovi Sulíkovi, ktorý v Európskom parlamente, respektíve voči Európskej komisii, komunikoval zavedenie toho 2,5% odvodu, čiže inými slovami zvýšenie ceny potravín cez tento 2,5 odvod (...) A to, čo spravil Richard Sulík, tak jednoducho konal, oslovil Európsku komisiu, aby tento postup preskúmala. A Európska komisia tento postup preskúmala, potvrdilo sa naše podozrenie, a zastavila ten odvod.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia (EK) sa v apríli 2019 naozaj rozhodla prešetriť novozavedenú platbu 2,5 percentného odvodu zo strany potravinárskeho maloobchodného sektora. Podľa zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov účinného od 1. januára 2019 by obchodníci boli za určitých podmienok od dane úplne alebo čiastočne oslobodení. Odvádzať daň by tak muselo iba sedem obchodníkov, pričom v šiestich prípadoch ide o spoločnosti z iných členských štátov EÚ. Podľa EK môže toto opatrenie poskytovať selektívnu výhodu spoločnostiam oslobodeným od dane a môže negatívne ovplyvniť spotrebiteľov, a to zvýšením cien a znížením spotrebiteľského výberu na slovenskom trhu. “Podľa predbežného posúdenia Komisie nemožno príslušné výnimky týkajúce sa platby daného odvodu odôvodniť na základe logiky slovenského daňového systému, ktorý spočíva v prerozdelení ziskov maloobchodných skupín v rámci potravinového dodávateľského reťazca v prospech poľnohospodárov a výrobcov potravín. Slovensko doteraz nepreukázalo, prečo sa podniky oslobodené od tohto odvodu nachádzajú v inej situácii ako podniky, ktoré ho hradiť majú.” Keďže Slovenská republika o novom odvode neinformovala, EK sa vecou začala zaoberať na základe informácií získaných od zainteresovaných strán . V decembri 2018 jej takisto bola doručená formálna sťažnosť, podľa ktorej slovenská maloobchodná daň porušuje jednotné európske pravidlá. Ku konaniu vo veci EK priviedol aj Richard Sulík. Ten poslal list Európskej komisárke pe verejnú súťaž Margrethe Vestager a následne sa s ňou aj osobne stretol . Podľa Sulíkových slov dospeli k záveru, že osobitný odvod je “ nedovolená štátna pomoc, ” ktorá je “ nefér voči niektorej skupine obchodníkov ” a “ prispeje k nárastu cien potravín. ” EK následne vydala neštandardný súdny príkaz, v ktorom požiadala Slovenskú republiku o pozastavenie uplatňovania zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, až kým nebude ukončené jeho hĺbkové preskúmanie.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia (EK) sa v apríli 2019 naozaj rozhodla prešetriť novozavedenú platbu 2,5 percentného odvodu zo strany potravinárskeho maloobchodného sektora. Podľa zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov účinného od 1. januára 2019 by obchodníci boli za určitých podmienok od dane úplne alebo čiastočne oslobodení. Odvádzať daň by tak muselo iba sedem obchodníkov, pričom v šiestich prípadoch ide o spoločnosti z iných členských štátov EÚ. Podľa EK môže toto opatrenie poskytovať selektívnu výhodu spoločnostiam oslobodeným od dane a môže negatívne ovplyvniť spotrebiteľov, a to zvýšením cien a znížením spotrebiteľského výberu na slovenskom trhu. “Podľa predbežného posúdenia Komisie nemožno príslušné výnimky týkajúce sa platby daného odvodu odôvodniť na základe logiky slovenského daňového systému, ktorý spočíva v prerozdelení ziskov maloobchodných skupín v rámci potravinového dodávateľského reťazca v prospech poľnohospodárov a výrobcov potravín. Slovensko doteraz nepreukázalo, prečo sa podniky oslobodené od tohto odvodu nachádzajú v inej situácii ako podniky, ktoré ho hradiť majú.” Keďže Slovenská republika o novom odvode neinformovala, EK sa vecou začala zaoberať na základe informácií získaných od zainteresovaných strán . V decembri 2018 jej takisto bola doručená formálna sťažnosť, podľa ktorej slovenská maloobchodná daň porušuje jednotné európske pravidlá. Ku konaniu vo veci EK priviedol aj Richard Sulík. Ten poslal list Európskej komisárke pe verejnú súťaž Margrethe Vestager a následne sa s ňou aj osobne stretol . Podľa Sulíkových slov dospeli k záveru, že osobitný odvod je “ nedovolená štátna pomoc, ” ktorá je “ nefér voči niektorej skupine obchodníkov ” a “ prispeje k nárastu cien potravín. ” EK následne vydala neštandardný súdny príkaz, v ktorom požiadala Slovenskú republiku o pozastavenie uplatňovania zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, až kým nebude ukončené jeho hĺbkové preskúmanie."], "analysis_date": "2019-06-03", "analysis_sources": {"text": ["385/2018 Z. z.", "EK", "zainteresovaných strán", "stretol", "požiadala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/385/vyhlasene_znenie.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-1950_sk.htm", "https://www.eubusiness.com/focus/19-04-022", "https://eurovolby2019.sk/podarilo-sa-zastavit-dankov-odvod-pre-retazce/", "https://mnetax.com/slovakia-tax-on-food-retail-sector-under-eu-investigation-for-state-aid-33239"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:03.867786+00:00"}
{"id": "vr17399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17399", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "... významne nám pomohli eurofondy pri zmierňovaní tých (regionálnych, pozn.) rozdielov, (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa štatistík OECD z roku 2016 Slovensko patrí medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi hlavne čo sa týka výšky príjmov a miery nezamestnanosti ( .pdf ). Súvislosti s touto problematikou Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku poukázal na to, že napriek dobrým makroekonomickým výsledkom Slovenska niektoré regióny z tohto pozitívneho vývoja neprofitovali. Jedným z priorít Európskej komisie resp. jej kohéznej politiky je práve znižovanie regionálnych rozdielov medzi regiónmi EÚ. V programovom období 2014 - 2020 je pre najmenej rozvinuté krajiny Slovenska vyčlenená suma 9,13 milióna eur z celkovej sumy vynaloženej pre účely kohéznej politiky, ktorá predstavuje 13,9 milióna eur. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša, na Slovensku sa od roku 2013 regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti pomaly znižujú , naopak rozdiely v miere chudoby či príjmoch sú nemenné, čoho dôkazom je aj analýza INEKO o regionálnych rozdieloch na Slovensku ( .pdf , s. 2). Nakoľko však neexistuje výskum alebo štatistika, ktorá by skúmala priamy vzťah medzi eurofondami a zmiernením regionálnych rozdielov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík OECD z roku 2016 Slovensko patrí medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi hlavne čo sa týka výšky príjmov a miery nezamestnanosti ( .pdf ). Súvislosti s touto problematikou Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku poukázal na to, že napriek dobrým makroekonomickým výsledkom Slovenska niektoré regióny z tohto pozitívneho vývoja neprofitovali. Jedným z priorít Európskej komisie resp. jej kohéznej politiky je práve znižovanie regionálnych rozdielov medzi regiónmi EÚ. V programovom období 2014 - 2020 je pre najmenej rozvinuté krajiny Slovenska vyčlenená suma 9,13 milióna eur z celkovej sumy vynaloženej pre účely kohéznej politiky, ktorá predstavuje 13,9 milióna eur. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša, na Slovensku sa od roku 2013 regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti pomaly znižujú , naopak rozdiely v miere chudoby či príjmoch sú nemenné, čoho dôkazom je aj analýza INEKO o regionálnych rozdieloch na Slovensku ( .pdf , s. 2). Nakoľko však neexistuje výskum alebo štatistika, ktorá by skúmala priamy vzťah medzi eurofondami a zmiernením regionálnych rozdielov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", ".pdf", "poukázal", "priorít", "vyčlenená", "znižujú", ".pdf"], "url": ["http://www.oecd.org/regional/oecd-regions-at-a-glance-19990057.htm", "http://www.oecd.org/cfe/regional-policy/hows-life-country-facts-slovak-republic.pdf", "http://www.ineko.sk/clanky/odbornici-diskutovali-ako-znizovat-zaostavanie-regionov#fn166713111959075d3c4fd16", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Regional_policies_and_European_Commission_priorities#Cohesion_policy_.E2.80.94_investing_to_reduce_regional_disparities_in_the_EU", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/e/eb/Allocation_of_cohesion_policy_funds_for_the_programming_period_2014%E2%80%932020_%28million_EUR%29_RYB17.png", "https://ekonomika.sme.sk/c/20522259/regionalne-rozdiely-na-slovensku-su-hlavne-v-platoch-a-nezamestnanosti.html", "http://www.ineko.sk/file_download/1119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:24.093964+00:00"}
{"id": "vr32021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32021", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A viete čo je ešte posledná kľúčová vec v tejto štúdii? Doporučujem vám vrele si ju prečítať potom, lebo ste predsa len predseda výboru pre európske záležitosti, tam sa súčasne hovorí, že na to, aby Grécko v roku 2020 mohlo mať ten spomínaný verejný dlh 120%, tak musí medziročne priemerne narásť o 2,7%,", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyššie uvedená správa nepracuje zo scenárom 120% dlhu v roku 2020, ale zo scenárom 129% dlhu. Ak by Grécko chcelo dosiahnuť túto hranicu, tak správa predpokladá rast HDP (reálny) na úrovni 2,2% ročne (s.8). Nevieme overiť či sa jedná o správu, na ktorú poukazuje J. Kollár, a táto ani nepracuje so scenárom, o ktorom hovorí. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vyššie uvedená správa nepracuje zo scenárom 120% dlhu v roku 2020, ale zo scenárom 129% dlhu. Ak by Grécko chcelo dosiahnuť túto hranicu, tak správa predpokladá rast HDP (reálny) na úrovni 2,2% ročne (s.8). Nevieme overiť či sa jedná o správu, na ktorú poukazuje J. Kollár, a táto ani nepracuje so scenárom, o ktorom hovorí. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://www.scribd.com/doc/82247382/Greek-Sustainability-Proposal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:04.484797+00:00"}
{"id": "vr26652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26652", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...tá strana (Všeukrajinská únia Slobody, pozn.) má, čo ja viem, 37 alebo koľko poslancov v parlamente ukrajinskom.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky ukrajinského parlamentu (Verkhovna rada - Vrchná rada mala strana Sloboda 36 parlamentných kresiel (k 12. decembru 2012). V mennom zozname poslancov (aktuálny k 15. januáru 2014) je však uvedených 37 poslancov strany Sloboda. Aj výsledky volieb v roku 2012 uvádzajú, že strana Svoboda získala 37 mandátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky ukrajinského parlamentu (Verkhovna rada - Vrchná rada mala strana Sloboda 36 parlamentných kresiel (k 12. decembru 2012). V mennom zozname poslancov (aktuálny k 15. januáru 2014) je však uvedených 37 poslancov strany Sloboda. Aj výsledky volieb v roku 2012 uvádzajú, že strana Svoboda získala 37 mandátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránky", "mennom zozname", "volieb"], "url": ["http://static.rada.gov.ua/site/eng2/factions.htm", "http://static.rada.gov.ua/site/eng/dep/list.html", "http://welections.wordpress.com/2012/11/04/ukraine-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:19.978042+00:00"}
{"id": "vr32686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32686", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja osobne som nepodpísal návrh na odvolanie ministra spravodlivosti z funkcie.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa návrhu na vyslovenie nedôvery bol tento dokument podpísaný 30 poslancami a Radoslav Prochádzka medzi týmito menami naozaj nefiguruje.", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhu na vyslovenie nedôvery bol tento dokument podpísaný 30 poslancami a Radoslav Prochádzka medzi týmito menami naozaj nefiguruje."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["návrhu na vyslovenie nedôvery"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=324"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:08.143232+00:00"}
{"id": "45625", "numeric_id": 45625, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45625", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "My dávame v kurzarbeit 880 EUR mesačne na jedného zamestnanca. Viete koľko dávajú Maďari? 321 EUR je strop.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Maximálna mesačná náhrada mzdy v Maďarsku je 321 eur na zamestnanca. Na Slovensku je strop 880 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka však navodzuje dojem, že 880 eur dávajú naše úrady na každého zamestnanca - táto suma je pritom „len” maximom, o ktoré môže zamestnávateľ žiadať. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne však do výšky 880 eur mesačne. Maďarská firma môže od tamojšieho štátu žiadať náhradu 70% čistej mzdy znížených pracovných hodín zamestnanca. Maximálna výška sa počíta ako dvojnásobok minimálnej mzdy - a teda 321 eur.", "analysis_paragraphs": ["Maximálna mesačná náhrada mzdy v Maďarsku je 321 eur na zamestnanca. Na Slovensku je strop 880 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka však navodzuje dojem, že 880 eur dávajú naše úrady na každého zamestnanca - táto suma je pritom „len” maximom, o ktoré môže zamestnávateľ žiadať. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne však do výšky 880 eur mesačne. Maďarská firma môže od tamojšieho štátu žiadať náhradu 70% čistej mzdy znížených pracovných hodín zamestnanca. Maximálna výška sa počíta ako dvojnásobok minimálnej mzdy - a teda 321 eur."], "analysis_date": "2020-06-03", "analysis_sources": {"text": ["maximálne", "môže", "321"], "url": ["https://www.pomahameludom.sk/docs/Oznamenie_17052020_ver13_FINAL.pdf", "https://www.euractiv.com/section/coronavirus/short_news/hungary-update-covid-19/", "https://www.euractiv.com/section/coronavirus/short_news/hungary-update-covid-19/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:02.512481+00:00"}
{"id": "vr38421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38421", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Moje skúsenosť sú často také, že sa ľudia často sťažujú, že majú istú diskrimináciu čo sa týka dvojjazyčnosti. Že sú mnohé materiály uverejňované len v maďarskom jazyku teda menšinovom jazyku, oznámenia v rozhlase mestskom sú len v menšinovom jazyku.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojej správe z novembra 2009 korzar.sme.sk informuje o dvoch prípadoch, kedy sa občan sťažoval na to, že miestny rozhlas hlási len v maďarskom jazyku. Veľké Trakany: Občan slovenskej národnosti sa sťažoval, že v obci Veľké Trakany na východe Slovenska, neďaleko maďarských hraníc, hlási obecný rozhlas len v maďarčine. Starosta obce József Kopász (SMK) to priznal. Nepoprel, že podobná prax bola doteraz vo väčšine obcí na pomedzí. Pribeník: Podobnú skúsenosť, ale bez dohry na polícii a ministerstve kultúry, má aj starosta ďalšej prihraničnej obce – Pavol Fülop (SMK) z Pribeníka. Úradné oznamy vždy hlásili dvojjazyčne: „Ale rôzne predajné akcie, pohreby a podobne len v maďarčine...“ Priznal, že aj oni mali sťažnosť, telefonicky ich kontaktovali občania slovenskej národnosti, ktorí sa nedávno prisťahovali. O tom, že \"občanom slovenskej národnosti žijúcim na národnostne zmiešanom území sa často upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku najmä v takých obciach, kde žijú v menšine\" sa píše aj materiáli uverejnenom na stránke Ministerstva kultúry SR v auguste 2009. Okrem iného sa tam uvádza: \"Úradné oznamy, oznamy o kultúrnych a iných podujatiach, nápisy a reklamy na verejných priestranstvách sa v rozpore aj s doteraz platným zákonom v mnohých prípadoch poskytujú iba v maďarskom jazyku.\" K aktuálnejším správam, ktoré by dosvedčovali Čaplovičove slová sa nám nepodarilo dopátrať.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojej správe z novembra 2009 korzar.sme.sk informuje o dvoch prípadoch, kedy sa občan sťažoval na to, že miestny rozhlas hlási len v maďarskom jazyku. Veľké Trakany: Občan slovenskej národnosti sa sťažoval, že v obci Veľké Trakany na východe Slovenska, neďaleko maďarských hraníc, hlási obecný rozhlas len v maďarčine. Starosta obce József Kopász (SMK) to priznal. Nepoprel, že podobná prax bola doteraz vo väčšine obcí na pomedzí. Pribeník: Podobnú skúsenosť, ale bez dohry na polícii a ministerstve kultúry, má aj starosta ďalšej prihraničnej obce – Pavol Fülop (SMK) z Pribeníka. Úradné oznamy vždy hlásili dvojjazyčne: „Ale rôzne predajné akcie, pohreby a podobne len v maďarčine...“ Priznal, že aj oni mali sťažnosť, telefonicky ich kontaktovali občania slovenskej národnosti, ktorí sa nedávno prisťahovali. O tom, že \"občanom slovenskej národnosti žijúcim na národnostne zmiešanom území sa často upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku najmä v takých obciach, kde žijú v menšine\" sa píše aj materiáli uverejnenom na stránke Ministerstva kultúry SR v auguste 2009. Okrem iného sa tam uvádza: \"Úradné oznamy, oznamy o kultúrnych a iných podujatiach, nápisy a reklamy na verejných priestranstvách sa v rozpore aj s doteraz platným zákonom v mnohých prípadoch poskytujú iba v maďarskom jazyku.\" K aktuálnejším správam, ktoré by dosvedčovali Čaplovičove slová sa nám nepodarilo dopátrať."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["korzar.sme.sk", "Ministerstva kultúry SR"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5108156/oznam-v-madarcine-riesila-policia.html", "http://www.culture.gov.sk/aktuality/jazykovy-zakon-a-prava-mensin-na-slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:59.419780+00:00"}
{"id": "vr25493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25493", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Augustová nezamestnanosť je 13,7%.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa časového radu IFP je disponibilná nezamestnanosť 14,1 % a evidovaná nezamestnanosť na úrovni 15,3 %. Eurostat nemá augustové čísla. Júlová nezamestnanosť bola na úrovni 14,3 %. Demagog.SK pri overovaní používa údaje Eurostat a taktiež časové rady Inštitútu finančnej politiky. IFP vedie sezónne očistenú evidovanú aj disponibilnú nezamestnanosť. Demagog.SK neberie do úvahy štatistiky, ktoré vedie Ústredie práce. Dôvodom sú závažné podozrenia z manipulácie týchto údajov. Existujú podozrenia, že tieto čísla evidovanej nezamestnanosti, vedené Ústredím práce sú znižované umelo. Štatistiku Ústredia práce uvádzame len ako informačný údaj. Viac si prečítate na tu alebo tu . Z toho dôvodu štatistiku Ústredia práce a teda aj údaj o augustovej nezamestnanosti (13,7 %) neberieme do úvahy.", "analysis_paragraphs": ["Podľa časového radu IFP je disponibilná nezamestnanosť 14,1 % a evidovaná nezamestnanosť na úrovni 15,3 %. Eurostat nemá augustové čísla. Júlová nezamestnanosť bola na úrovni 14,3 %. Demagog.SK pri overovaní používa údaje Eurostat a taktiež časové rady Inštitútu finančnej politiky. IFP vedie sezónne očistenú evidovanú aj disponibilnú nezamestnanosť. Demagog.SK neberie do úvahy štatistiky, ktoré vedie Ústredie práce. Dôvodom sú závažné podozrenia z manipulácie týchto údajov. Existujú podozrenia, že tieto čísla evidovanej nezamestnanosti, vedené Ústredím práce sú znižované umelo. Štatistiku Ústredia práce uvádzame len ako informačný údaj. Viac si prečítate na tu alebo tu . Z toho dôvodu štatistiku Ústredia práce a teda aj údaj o augustovej nezamestnanosti (13,7 %) neberieme do úvahy."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "Ústredia práce", "IFP", "Eurostat", ""], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6941423/nezamestnanych-ubuda-mozno-aj-pod-tlakom-uradnikov.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2013/09/04/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:44.315109+00:00"}
{"id": "vr38734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38734", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pri dani z pridanej hodnoty napríklad sme zdedili veľmi zlú situáciu, kedy podľa analýzy Európskej únie, máme po Grécku druhé najväčšie úniky pri dani z pridanej hodnoty.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Našli sme štúdiu , ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ. Analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28% -nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Ivan Mikloš by z týchto dôvodov nemal hovoriť o zdedení problému keďže obdobie, ktorého sa štúdia týka, bolo plne v kompetencií Dzurindových vlád a jeho vlastného ministrovania.", "analysis_paragraphs": ["Našli sme štúdiu , ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ. Analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28% -nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Ivan Mikloš by z týchto dôvodov nemal hovoriť o zdedení problému keďže obdobie, ktorého sa štúdia týka, bolo plne v kompetencií Dzurindových vlád a jeho vlastného ministrovania."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:47.011766+00:00"}
{"id": "vr32425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32425", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Od živnostníkov chceme (vláda R. Fica) 45 miliónov eur zvýšením odvodov.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok je nepravdivý ,pretože I. Švejna uvádza číslo o 6,5 milióna nižšie ako je v skutočnosti.\n\nVychádzame z vládneho Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 . V návrhu (s. 14) je odhadovaný príjem z opatrenia: Zvýšenie v odvodovej povinnosti SZČO – zvýšenie min. VZ (pozn. vymeriavaceho základu), zmeny vo výpočte VZ pre platenie odvodov (novela zákona č. 461/2003 Z. z.) v roku 2013 51,5 milióna eur, 2014 74,6 milióna eur a v roku 2015 94,2 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je nepravdivý ,pretože I. Švejna uvádza číslo o 6,5 milióna nižšie ako je v skutočnosti.", "Vychádzame z vládneho Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 . V návrhu (s. 14) je odhadovaný príjem z opatrenia: Zvýšenie v odvodovej povinnosti SZČO – zvýšenie min. VZ (pozn. vymeriavaceho základu), zmeny vo výpočte VZ pre platenie odvodov (novela zákona č. 461/2003 Z. z.) v roku 2013 51,5 milióna eur, 2014 74,6 milióna eur a v roku 2015 94,2 milióna eur."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["z vládneho Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:55.350504+00:00"}
{"id": "vr33754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33754", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ústavný súd sa zasekne, sú vyblokovaní všetci sudcovia kvôli predpojatosti alebo námietkam predpojatosti, to znamená, že Ústavný súd rozhodnúť nevie.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa ÚS zo dňa 30. apríla uvádza: \" obaja účastníci konania (tj. Jozef Čentéš a Ivan Gašparovič, Demagog.sk) vzniesli námietku predpojatosti proti 12 z 13 sudcov ústavného súdu. V predmetnej veci tak zostala nenamietaná len jediná sudkyňa ústavného súdu .\"", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa ÚS zo dňa 30. apríla uvádza: \" obaja účastníci konania (tj. Jozef Čentéš a Ivan Gašparovič, Demagog.sk) vzniesli námietku predpojatosti proti 12 z 13 sudcov ústavného súdu. V predmetnej veci tak zostala nenamietaná len jediná sudkyňa ústavného súdu .\""], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "doručená", "rozhodol", "doručená", "tu", "Zdroj"], "url": ["http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Plenum_2013_43.pdf", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_informacie_01_13_Centes.pdf", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_informacie_01_13_Centes.pdf", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__25_13.pdf", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__25_13.pdf", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__29_13_Centes_namietka.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:16.492492+00:00"}
{"id": "vr16070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16070", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...neboli to Briti, ktorí zavádzali prechodné obdobia ako Nemci, napríklad na vstup našich zamestnancov na britský pracovný trh. Oni ho práve otvorili.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členské krajiny Európskej únie, pred rozšírením v roku 2004, mali šancu obmedziť právo na voľný pohyb pracovníkov z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od 1. mája 2004. Ich možnosťou bolo vyrokovanie prechodných období pre vstup občanov nových členských krajín na pracovný trh pôvodných členských štátov v maximálnej dĺžke 7 rokov od vstupu týchto krajín do Únie. Prechodné obdobia boli rozdelené na etapy a pre využitie maximálnej dĺžky sa rozhodli Nemecko a Rakúsko. Spojené Kráľovstvo sa ako jedna z troch krajín rozhodla vôbec nevyužiť toto obdobie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Členské krajiny Európskej únie, pred rozšírením v roku 2004, mali šancu obmedziť právo na voľný pohyb pracovníkov z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od 1. mája 2004. Ich možnosťou bolo vyrokovanie prechodných období pre vstup občanov nových členských krajín na pracovný trh pôvodných členských štátov v maximálnej dĺžke 7 rokov od vstupu týchto krajín do Únie. Prechodné obdobia boli rozdelené na etapy a pre využitie maximálnej dĺžky sa rozhodli Nemecko a Rakúsko. Spojené Kráľovstvo sa ako jedna z troch krajín rozhodla vôbec nevyužiť toto obdobie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["nevyužiť", "garantuje", "prechodné", "etapa", "ohrozené", "Rakúsko", "účinná legislatíva", "nový zákon", "zmluve", "Slovenská"], "url": ["https://www.euroskop.cz/8736/sekce/volny-pohyb-osob/", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=25", "http://www.epi.sk/odborny-clanok/Pristup-na-trhy-prace-v-krajinach-Europskej-unie-Europskeho-hospodarskeho-priestoru.htm", "http://www.profesia.sk/cms/dokumenty-na-stranke/hladanie-prace/co-znamena-otvorenie-pracovnych-trhov-pre-obcanov-sr/43190", "http://www.epi.sk/odborny-clanok/Pristup-na-trhy-prace-v-krajinach-Europskej-unie-Europskeho-hospodarskeho-priestoru.htm", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nemecko-a-rakusko-od-polnoci-spristupnili-pracovny-trh.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nemecko-a-rakusko-od-polnoci-spristupnili-pracovny-trh.html", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3174/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/poskytovanie-sluzieb-rakusko-2017.xhtml", "https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/priloha-1.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/volny-pohyb-osob/prechodne-obdobia-oblasti-slobody-pohybu-pracovnikov-ramci-unie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:05.611874+00:00"}
{"id": "vr26116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26116", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Na našom území (KSK, pozn.) sa nachádza 317 km ciest prvej triedy.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií Slovenskej správy ciest sa v KSK nachádza 342,400 km ciest I. triedy. Rovnaké údaje uvádza aj dokument na oficiálnom portály KSK VÚC, venujúci sa technickej infraštruktúre KSK. Nenašli sme žiadne iné údaje o počte kilomentrov v kraji. Výrok je preto nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Slovenskej správy ciest sa v KSK nachádza 342,400 km ciest I. triedy. Rovnaké údaje uvádza aj dokument na oficiálnom portály KSK VÚC, venujúci sa technickej infraštruktúre KSK. Nenašli sme žiadne iné údaje o počte kilomentrov v kraji. Výrok je preto nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "dokument"], "url": ["http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/infolisty-k_mapam/ke_kraj.pdf", "http://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/phsr/phsr_kapitola_13_1_6_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:19.801743+00:00"}
{"id": "vr33254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33254", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, to je úplne štandardný zákon, ktorý v Európe platí. Dokonca až tak ďaleko, že jeho váha je podmieňovaná aj niekde úplne inde, pri výberovom konaní. Pri výberovom konaní sú zvýhodnené firmy, ktoré majú podpísanú vyššiu kolektívnu dohodu, napríklad v Taliansku, v Nemecku a čuduj sa svete aj v Česku, kde to zaviedla pravicová vláda terajšieho premiéra Nečasa.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je druhom kolektívnej zmluvy, ktorá predstavuje vyšší level bežnej podnikovej kolektívnej zmluvy.", "analysis_paragraphs": ["Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je druhom kolektívnej zmluvy, ktorá predstavuje vyšší level bežnej podnikovej kolektívnej zmluvy."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["MPSvaR", "JILPT report", "eurofund"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/kolektivne_zmluvy_vyssieho_stupna.html", "http://www.jil.go.jp/english/reports/documents/jilpt-reports/no3.pdf", "http://www.eurofound.europa.eu/emire/GERMANY/ASSOCIATIONLEVELAGREEMENT-DE.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:47.369741+00:00"}
{"id": "vr27339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27339", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...A mimochodom, váš premiér bol jediný, to bol jediný kraj, kam neprišiel podporiť svojho kandidáta, aj preto takéto fiasko.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 24. novembra 2013). Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico skutočne nebol priamo podporiť Vladimíra Maňku pred druhým kolom volieb do VÚC. Prišiel do Košíc (Trebuľa), Nitry (Belica) a Trnavy (Mikuš), no v Banskej Bystrici nebol. Taktiež je pravdou, že Frešo sa vyjadril, že keby žil v Banskej Bystrici, volil by Maňku. 24. novembra 2013, teda deň po voľbách, uviedol portál Sme.SK : \" Premiér osobne podporil kandidátov Smeru v Košiciach, v Trnave a v Nitre. V Banskej Bystrici nebol. ... Keď v sobotu Maňka prehral druhé kolo volieb o viac ako 14­-tisíc hlasov, Fico „priamu zodpovednosť“ pripisoval SDKÚ a SaS, keďže Maňku priamo nepodporili. V skutočnosti ho priamo nepodporil ani Fico. Osobne bol agitovať za troch kandidátov Smeru, ale do Banskej Bystrice a Bratislavy medzi dvoma kolami neprišiel.\" Treba poznamenať, že R. Fico nebol priamo podporiť ani Moniku Flašíkovú-Beňovú v Bratislave. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 24. novembra 2013). Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico skutočne nebol priamo podporiť Vladimíra Maňku pred druhým kolom volieb do VÚC. Prišiel do Košíc (Trebuľa), Nitry (Belica) a Trnavy (Mikuš), no v Banskej Bystrici nebol. Taktiež je pravdou, že Frešo sa vyjadril, že keby žil v Banskej Bystrici, volil by Maňku. 24. novembra 2013, teda deň po voľbách, uviedol portál Sme.SK : \" Premiér osobne podporil kandidátov Smeru v Košiciach, v Trnave a v Nitre. V Banskej Bystrici nebol. ... Keď v sobotu Maňka prehral druhé kolo volieb o viac ako 14­-tisíc hlasov, Fico „priamu zodpovednosť“ pripisoval SDKÚ a SaS, keďže Maňku priamo nepodporili. V skutočnosti ho priamo nepodporil ani Fico. Osobne bol agitovať za troch kandidátov Smeru, ale do Banskej Bystrice a Bratislavy medzi dvoma kolami neprišiel.\" Treba poznamenať, že R. Fico nebol priamo podporiť ani Moniku Flašíkovú-Beňovú v Bratislave. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Sme.SK"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/423/vysledky-po-druhom-kole-volieb-vuc", "http://www.sme.sk/c/7016975/fico-zvaluje-vinu-na-pravicu-no-extremista-dobyjal-basty-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:03.802674+00:00"}
{"id": "48891", "numeric_id": 48891, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48891", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "My už máme, už pred ruskou inváziou sme mali na tej východnej hranici NATO posily zo strany spojencov tie bojové skupiny vo výške 1500 mužov a žien. Po ruskej agresii sa na summite NATO minulý rok rozhodlo, že sa to navýši až na veľkosť brigády, medzi 3 až 5-tisíc ľudí v tých pohraničných krajinách.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príprava ruskej armády na inváziu do susednej Ukrajiny zvýšila napätie na východnej hranici Severoatlantickej aliancie (NATO). Spojenci na toto rastúce napätie odpovedali navýšením počtu jednotiek umiestnených v tejto oblasti. Po spustení samotnej invázie sa na Summite NATO spojenci zhodli, na ďalšom navýšení počtov na takzvanom východnom krídle až na veľkosť bojovej brigády. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nUž pred začiatkom invázie začalo Rusko zhromažďovať na hraniciach s Ukrajinu veľké množstvá vojakov a vojenského materiálu. NATO sa v reakcii na ruskú mobilizáciu rozhodlo posilniť východné krídlo.\n\nAliancia mala v čase pred inváziou na východnom krídle umiestnené bojové skupiny o veľkosti práporu (1200 vojakov), ktoré sa nachádzali v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Okrem jednotiek NATO sa v regióne nachádzali aj jednotky pod velením USA. Krátko pred vojnou tak bolo na východných hraniciach umiestnených približne 12-tisíc spojeneckých jednotiek.\n\nPribližne desať dní pred inváziou oznámilo Nemecko svoj zámer vyslať viac ako 300 vojakov na posilnenie východného krídla. Reagovali tak na správy od Spojených štátov, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla prísť v priebehu niekoľkých dní. Toto nasadenie navýšilo počet jednotiek v Litve na 1 500 mužov a žien.\n\nO ďalšom navýšení počtu jednotiek sa rozhodlo po začatí invázie zo strany Ruska. Koncom júna 2022 sa konal v Madride summit NATO, ktorý sa venoval aj podpore Ukrajiny a partnerov v ohrození. Spojenci sa v deklarácii zo summitu zaviazali rozmiestniť na východnom krídle ďalšie silné bojové sily a navýšiť tak existujúce bojové skupiny na veľkosť brigády. Jednotky sa mali zväčšiť z 1 200 členných bojových skupín na približne 3000 až 5000 vojakov. Výrazne sa tak mal zvýšiť počet ozbrojených síl v stave najvyššej pohotovosti v regióne zo 40-tisíc na viac ako 300-tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Príprava ruskej armády na inváziu do susednej Ukrajiny zvýšila napätie na východnej hranici Severoatlantickej aliancie (NATO). Spojenci na toto rastúce napätie odpovedali navýšením počtu jednotiek umiestnených v tejto oblasti. Po spustení samotnej invázie sa na Summite NATO spojenci zhodli, na ďalšom navýšení počtov na takzvanom východnom krídle až na veľkosť bojovej brigády. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.", "Už pred začiatkom invázie začalo Rusko zhromažďovať na hraniciach s Ukrajinu veľké množstvá vojakov a vojenského materiálu. NATO sa v reakcii na ruskú mobilizáciu rozhodlo posilniť východné krídlo.", "Aliancia mala v čase pred inváziou na východnom krídle umiestnené bojové skupiny o veľkosti práporu (1200 vojakov), ktoré sa nachádzali v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Okrem jednotiek NATO sa v regióne nachádzali aj jednotky pod velením USA. Krátko pred vojnou tak bolo na východných hraniciach umiestnených približne 12-tisíc spojeneckých jednotiek.", "Približne desať dní pred inváziou oznámilo Nemecko svoj zámer vyslať viac ako 300 vojakov na posilnenie východného krídla. Reagovali tak na správy od Spojených štátov, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla prísť v priebehu niekoľkých dní. Toto nasadenie navýšilo počet jednotiek v Litve na 1 500 mužov a žien.", "O ďalšom navýšení počtu jednotiek sa rozhodlo po začatí invázie zo strany Ruska. Koncom júna 2022 sa konal v Madride summit NATO, ktorý sa venoval aj podpore Ukrajiny a partnerov v ohrození. Spojenci sa v deklarácii zo summitu zaviazali rozmiestniť na východnom krídle ďalšie silné bojové sily a navýšiť tak existujúce bojové skupiny na veľkosť brigády. Jednotky sa mali zväčšiť z 1 200 členných bojových skupín na približne 3000 až 5000 vojakov. Výrazne sa tak mal zvýšiť počet ozbrojených síl v stave najvyššej pohotovosti v regióne zo 40-tisíc na viac ako 300-tisíc."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["zhromažďovať", "rozhodlo", "umiestnené", "vyslať", "deklarácii", "zväčšiť"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2022/feb/18/russia-has-amassed-up-to-190000-troops-on-ukraine-borders-us-warns", "https://www.wsj.com/articles/russia-and-u-s-reinforce-around-black-sea-as-ukraine-crisis-deepens-11644668995", "https://edition.cnn.com/2022/02/10/europe/nato-troops-eastern-europe-map-intl-cmd/index.html", "https://www.dw.com/en/german-troop-reinforcements-arrive-in-lithuania-amid-russia-tensions/a-60774606", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_196951.htm", "https://news.sky.com/story/nato-to-significantly-increase-forces-on-high-alert-to-over-300-000-from-40-000-amid-russia-threat-12641191"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:33.288593+00:00"}
{"id": "vr32358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32358", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán Mihál ako nemal problém ako môj predchodca povedať, keď sa prerokovával v minulom roku štátny rozpočet, prehral som súboj s pánom Miklošom pri zostavovaní rozpočtu a áno, nemám túto kapitolu riešenú.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú nám dostupné informácie o tom, že by Jozef Mihál povedal, že nemá vyhradené peniaze zo ŠR na financovanie fungovania novely zákona o sociálnych službách.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú nám dostupné informácie o tom, že by Jozef Mihál povedal, že nemá vyhradené peniaze zo ŠR na financovanie fungovania novely zákona o sociálnych službách."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:05.056530+00:00"}
{"id": "vr31771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31771", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predseda parlamentu Pavol Paška aj preto, že ako predseda parlamentu získal 130 hlasov, čo je taký, by som povedal, relatívne veľký mandát, pretože dostal to od širokého spektra aj od opozičných strán.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľba predsedu NR SR sa uskutočnila 4. apríla 2012.", "analysis_paragraphs": ["Voľba predsedu NR SR sa uskutočnila 4. apríla 2012."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/220749/pavla-pasku-zvolili-za-predsedu-parlamentu-on-na-hlasovanie-neprisiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:26.291459+00:00"}
{"id": "vr36561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36561", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mohol by som citovať terajšieho predsedu vlády, ktorý hovoril, že... zavedie špeciálne zdanenia bánk... Skoro nič sa z toho nestalo...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér o ich väčšom zdanení hovoril už v roku 2005, SMER má ich väčšie zdanenie vo volebnom programe , zatiaľ sa tak nestalo.", "analysis_paragraphs": ["Premiér o ich väčšom zdanení hovoril už v roku 2005, SMER má ich väčšie zdanenie vo volebnom programe , zatiaľ sa tak nestalo."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "vo volebnom programe"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/r-fico-banky-treba-viac-zdanit-banky-je-to-omyl.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5193336/fico-vita-obamovu-iniciativu-viac-zdanit-velke-banky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:11.605557+00:00"}
{"id": "vr31392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31392", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Neprešli mi sem ani jeden opozičný návrh za 4 roky. (pozn. - za vlády Roberta Fica)", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na vyvrátenie tohto tvrdenia nám stačí príkad, ktorý uvádza Robert Kaliňák v nasledujúcom výroku. Napriek tomu, že ten hovorí o prijatých 27 opozičných návrhoch, v skutočnosti bol prijatý jeden pozmeňujúci opozičný návrh poslanca za SDKÚ Pada na zmenu znenia zákona č. 8/2008 o cestnej premávke (pdf.)", "analysis_paragraphs": ["Na vyvrátenie tohto tvrdenia nám stačí príkad, ktorý uvádza Robert Kaliňák v nasledujúcom výroku. Napriek tomu, že ten hovorí o prijatých 27 opozičných návrhoch, v skutočnosti bol prijatý jeden pozmeňujúci opozičný návrh poslanca za SDKÚ Pada na zmenu znenia zákona č. 8/2008 o cestnej premávke (pdf.)"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "zákona", "novele", "návrhom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24211", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208782&FileName=zz2009-00008-0208782&Rocnik=2009", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2663", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=25064"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:30.363255+00:00"}
{"id": "vr28445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28445", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A produktivita je veľmi vysoká. Veď produktivita práce v krajinách V4 je na Slovensku naozaj najvyššia.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže produktivita práce na Slovensku mala v roku 2013 (čo je najnovší dostupný údaj) podľa štatistík Eurostatu hodnotu 82,6 %, čo znamená, že Slovensko vyrobilo necelých 83 % toho, čo priemerný obyvateľ členských štátov EÚ. Čo sa krajín V4 týka, tak Slovensko je na tom v rámci produktivity skutočne najlepšie; produktivita práce na obyvateľa Českej republiky bola 71,9 %, v Maďarsku táto hodnota dosahovala v tom istom roku 70,6 % a v Poľsku 74,3 %. Pre úplnosť je ešte potrebné doplniť produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, ktorej hodnota bola pre Slovensko podľa štatistík Eurostatu v roku 2013 (najnovší dostupný údaj) 13,2 (euro na odpracovanú hodinu). I v tomto ukazovateli je na tom Slovensko z krajín V4 najlepšie; hodnota Českej republiky v danom ukazovateli v roku 2013 bola 13,1, v Maďarsku v roku 2013 táto hodnota dosiahla 11,5 a v Poľsku 10,6. Slovensko si v tomto prípade teda polepšilo, lebo ešte v roku 2012 (12,8) mu v rámci tohto ukazovateľa patrila druhá priečka za Českou republikou (13,2).", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže produktivita práce na Slovensku mala v roku 2013 (čo je najnovší dostupný údaj) podľa štatistík Eurostatu hodnotu 82,6 %, čo znamená, že Slovensko vyrobilo necelých 83 % toho, čo priemerný obyvateľ členských štátov EÚ. Čo sa krajín V4 týka, tak Slovensko je na tom v rámci produktivity skutočne najlepšie; produktivita práce na obyvateľa Českej republiky bola 71,9 %, v Maďarsku táto hodnota dosahovala v tom istom roku 70,6 % a v Poľsku 74,3 %. Pre úplnosť je ešte potrebné doplniť produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, ktorej hodnota bola pre Slovensko podľa štatistík Eurostatu v roku 2013 (najnovší dostupný údaj) 13,2 (euro na odpracovanú hodinu). I v tomto ukazovateli je na tom Slovensko z krajín V4 najlepšie; hodnota Českej republiky v danom ukazovateli v roku 2013 bola 13,1, v Maďarsku v roku 2013 táto hodnota dosiahla 11,5 a v Poľsku 10,6. Slovensko si v tomto prípade teda polepšilo, lebo ešte v roku 2012 (12,8) mu v rámci tohto ukazovateľa patrila druhá priečka za Českou republikou (13,2)."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=tec00116", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec310&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:51.964699+00:00"}
{"id": "vr13958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13958", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "..kým nemáme spravodlivé platenie zo strany poisťovní, DRG..", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali z úst prezidenta Andreja Kisku v správe o stave krajiny 18. júna 2015.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali z úst prezidenta Andreja Kisku v správe o stave krajiny 18. júna 2015."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["overovali"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/537/sprava-o-stave-krajiny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:10.610400+00:00"}
{"id": "vr16903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16903", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...máme najnižšie HDP na obyvateľa (v Prešovskom samosprávnom kraji, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prešovský samosprávny kraj (PSK) má najnižšie regionálne HDP na obyvateľa, Podľa najnovších dostupných údajov Štatistického úradu SR z roku 2015 je HDP na obyvateľa v PSK 8 630,811 eur (13 282,8 vo vyjadrení ako parita kúpnej sily). Celoslovenský priemer je pritom na úrovni 14 511,369 eur. Druhou najmenšou HDP na obyvateľa disponuje kraj Banskobystrický s hodnotou 10 520, 228 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prešovský samosprávny kraj (PSK) má najnižšie regionálne HDP na obyvateľa, Podľa najnovších dostupných údajov Štatistického úradu SR z roku 2015 je HDP na obyvateľa v PSK 8 630,811 eur (13 282,8 vo vyjadrení ako parita kúpnej sily). Celoslovenský priemer je pritom na úrovni 14 511,369 eur. Druhou najmenšou HDP na obyvateľa disponuje kraj Banskobystrický s hodnotou 10 520, 228 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu3002rr/Region%C3%A1lny%20hrub%C3%BD%20dom%C3%A1ci%20produkt%20na%20obyvate%C4%BEa%20(v%20be%C5%BEn%C3%BDch%20cen%C3%A1ch)%20%5Bnu3002rr%5D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:02.693637+00:00"}
{"id": "49067", "numeric_id": 49067, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49067", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je x príkladov zo sveta, naposledy z Maďarska, kde nefungovalo napr. zastropovanie cien.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zastropovanie cien v Maďarsku sa týkalo pohonných hmôt (PHM) a niektorých vybraných druhov základných potravín. Maďarská vláda zastropovala ceny PHM prvýkrát v novembri 2021. Následne ich viackrát predĺžila, až v decembri 2022 pre krízovú situáciu úplne zrušila reguláciu cien benzínu, pretože Maďarsko trpelo vážnym nedostatkom PHM, k čomu preukázateľne prispelo zastropovanie ich cien.\n\nPHM sa od 15. novembra 2021 nemohli predávať za viac než 480 forintov za liter, v prepočte 1,30€. Ceny potravín sa maďarská vláda rozhodla zastropovať od 1. februára 2022. Konkrétne išlo o ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového mäsa, kuracieho mäsa a mlieka.\n\nV decembri 2022 kritizovala opatrenia vlády maďarská centrálna banka, keď sa jej guvernér György Matolcsy vyjadril , že všetky cenové stropy by sa mali okamžite zrušiť, pretože sa krajina podľa neho nachádza na pokraji kolapsu.\n\nRegulácia cien spôsobila, že pre ich neudržateľnú cenu a dopyt prevyšujúci ponuku skrachovali mnohí menší predajcovia palív. Vytvorilo to chaos na čerpacích staniciach, koniec podnikania pre malých predajcov a veľké problémy priznal aj hegemón maďarského trhu s PHM, štátny MOL. Ten hlásil nedostatok palív a vyčerpanie kapacít a neschopnosť pokrývať dopyt spotrebiteľov.\n\nZastropovanie cien PHM a určitých druhov potravín v Maďarsku neviedlo k znižovaniu miery inflácie. Dáta Eurostatu ukazujú ( pdf. , s.1), že v januári 2023 infláciu na úrovni 26,2 %. V januári 2022 sa pohybovala na úrovni 7,9 %. Inflácia v Maďarsku je teda najvyššia v Európskej únií, ceny neklesajú a výrazne tým trpia maloobchodníci.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zastropovanie cien v Maďarsku sa týkalo pohonných hmôt (PHM) a niektorých vybraných druhov základných potravín. Maďarská vláda zastropovala ceny PHM prvýkrát v novembri 2021. Následne ich viackrát predĺžila, až v decembri 2022 pre krízovú situáciu úplne zrušila reguláciu cien benzínu, pretože Maďarsko trpelo vážnym nedostatkom PHM, k čomu preukázateľne prispelo zastropovanie ich cien.", "PHM sa od 15. novembra 2021 nemohli predávať za viac než 480 forintov za liter, v prepočte 1,30€. Ceny potravín sa maďarská vláda rozhodla zastropovať od 1. februára 2022. Konkrétne išlo o ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového mäsa, kuracieho mäsa a mlieka.", "V decembri 2022 kritizovala opatrenia vlády maďarská centrálna banka, keď sa jej guvernér György Matolcsy vyjadril , že všetky cenové stropy by sa mali okamžite zrušiť, pretože sa krajina podľa neho nachádza na pokraji kolapsu.", "Regulácia cien spôsobila, že pre ich neudržateľnú cenu a dopyt prevyšujúci ponuku skrachovali mnohí menší predajcovia palív. Vytvorilo to chaos na čerpacích staniciach, koniec podnikania pre malých predajcov a veľké problémy priznal aj hegemón maďarského trhu s PHM, štátny MOL. Ten hlásil nedostatok palív a vyčerpanie kapacít a neschopnosť pokrývať dopyt spotrebiteľov.", "Zastropovanie cien PHM a určitých druhov potravín v Maďarsku neviedlo k znižovaniu miery inflácie. Dáta Eurostatu ukazujú ( pdf. , s.1), že v januári 2023 infláciu na úrovni 26,2 %. V januári 2022 sa pohybovala na úrovni 7,9 %. Inflácia v Maďarsku je teda najvyššia v Európskej únií, ceny neklesajú a výrazne tým trpia maloobchodníci.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["zastropovala", "zrušila", "predávať", "rozhodla", "vyjadril", "chaos", "priznal", "pdf.", "najvyššia"], "url": ["https://auto.pravda.sk/magazin/clanok/607161-ceny-paliv-v-europe-su-neunosne-madari-ich-zacali-regulovat/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/377133-madarska-vlada-ustupila-rafinerii-mol-rusi-zastropovanie-cien-benzinu", "https://e.dennikn.sk/minuta/2824977", "https://index.sme.sk/c/22819606/madarska-vlada-rozhodla-o-regulacii-cien-potravin.html", "https://www.startitup.sk/guverner-centralnej-banky-drsne-kritizuje-orbana-madarsko-sa-ruti-do-obrovskej-krizy/", "https://ekonomialudskourecou.sk/preco-neregulovat-ceny-katastrofa-madarskej-regulacie-cien-paliv/", "https://www.ta3.com/clanok/253211/mol-hlasi-nedostatok-paliv-vo-svojich-cerpacich-staniciach-v-madarsku-dovodom-je-nizky-dovoz", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/16056046/2-23022023-AP-EN.pdf/4a097379-8598-01ff-12d8-75d72570ca85", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96062115-zastropoval-osem-potravin-ostatne-drazeju-este-o-to-viac-ako-orbanova-politika-tlaci-inflaciu-do-rekordov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:42.821659+00:00"}
{"id": "47864", "numeric_id": 47864, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47864", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Chýba nám 130 lôžok s pľúcnou ventiláciou, a to nie je kvôli tomu, že by ich nenakúpili, nakoniec pamätáme si i výroky pána Krajčího, že sa nakupujú tie pľúcne ventilácie. Je to dôvod je, že nám tu chýbajú zdravotníci.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za posledný rok slovenské zdravotníctvo opustilo približne 850 zdravotných sestie a ďalších 700 si pozastavilo výkon praxe. Nedostatok zdravotných sestier je hlavným dôvodom obmedzeného počtu pľúcnych ventilácií, pretože ich nemá kto obsluhovať. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Na obsadené prístroje upozorňoval samotný premiér. Na vrchole druhej vlny fungovalo v nemocniciach 394 pľúcnych ventilácií, no koncom novembra, na vrchole tretej vlny, ich fungovalo len 259. Tieto ventilácie sú stále v nemocniciach, chýba však personál, ktorý by ich obsluhoval, čo potvrdila aj hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva. Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí v apríli 2020 ubezpečoval , že Slovensko bude mať k dispozícii viac než 1000 ventilácii pre pacientov hospitalizovaných s COVID-19. 300 prístrojov vtedy podľa dohody pre Slovensko vyrobila Chirana Medical. Podľa Krajčího už vtedy prebiehalo zaškolovanie personálu na obsluhu ventilácii. Z viac ako 30 tisíc sestier odišlo zo zdravotníctva od začiatku roka približne 850, z toho viac ako 700 z nich odišlo do dôchodku. Ďalších asi 700 zdravotných sestier si pozastavilo výkon praxe, a to z dôvodu práceneschopnosti či materskej dovolenky. Oproti roku 2020 ide o 20 % nárast odchodu sestier zo zdravotníctva. Ak by sme sa chceli vyrovnať priemernému počtu sestier v EÚ, museli by sme ich prijať ďalších 14 tisíc.\n\nPozn. redakcie: Druhú časť výroku o príčinách sme oddelili na samostatnú analýzu.", "analysis_paragraphs": ["Za posledný rok slovenské zdravotníctvo opustilo približne 850 zdravotných sestie a ďalších 700 si pozastavilo výkon praxe. Nedostatok zdravotných sestier je hlavným dôvodom obmedzeného počtu pľúcnych ventilácií, pretože ich nemá kto obsluhovať. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Na obsadené prístroje upozorňoval samotný premiér. Na vrchole druhej vlny fungovalo v nemocniciach 394 pľúcnych ventilácií, no koncom novembra, na vrchole tretej vlny, ich fungovalo len 259. Tieto ventilácie sú stále v nemocniciach, chýba však personál, ktorý by ich obsluhoval, čo potvrdila aj hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva. Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí v apríli 2020 ubezpečoval , že Slovensko bude mať k dispozícii viac než 1000 ventilácii pre pacientov hospitalizovaných s COVID-19. 300 prístrojov vtedy podľa dohody pre Slovensko vyrobila Chirana Medical. Podľa Krajčího už vtedy prebiehalo zaškolovanie personálu na obsluhu ventilácii. Z viac ako 30 tisíc sestier odišlo zo zdravotníctva od začiatku roka približne 850, z toho viac ako 700 z nich odišlo do dôchodku. Ďalších asi 700 zdravotných sestier si pozastavilo výkon praxe, a to z dôvodu práceneschopnosti či materskej dovolenky. Oproti roku 2020 ide o 20 % nárast odchodu sestier zo zdravotníctva. Ak by sme sa chceli vyrovnať priemernému počtu sestier v EÚ, museli by sme ich prijať ďalších 14 tisíc.", "Pozn. redakcie: Druhú časť výroku o príčinách sme oddelili na samostatnú analýzu."], "analysis_date": "2021-12-14", "analysis_sources": {"text": ["upozorňoval", "fungovalo", "ubezpečoval", "odišlo", "nárast", "výroku"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/13820114-heger-plucne-ventilacie-su-obsadene-na-sto-percent-nemocnice-su-pred-kolapsom", "https://domov.sme.sk/c/22788576/plucne-ventilacie-pocet-nemocnice-tretia-vlna-koronavirus-slovensko.html", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-04-04-2020-chirana", "https://domov.sme.sk/c/22788576/plucne-ventilacie-pocet-nemocnice-tretia-vlna-koronavirus-slovensko.html", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/599948-nemocnice-opustilo-takmer-800-sestier-pandemia-bude-osetrovatelsku-profesiu-aj-nadalej-oslabovat/", "https://demagog.sk/vyrok/47950"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:26.792584+00:00"}
{"id": "vr39055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39055", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Tak predovšetkým v Nemecku sociálni demokrati bez ohľadu na to či liberáli by nakoniec hlasovali za alebo nie, boli ochotní euroval podporiť.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku v International Finance Review Centre je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná, avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. V konečnom dôsledku, kancelárka Merkelová by v prípade väčšinovej podpory eurovalu v koalíciu nemusela vyjednávať o jeho podpore s opozíciou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku v International Finance Review Centre je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná, avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. V konečnom dôsledku, kancelárka Merkelová by v prípade väčšinovej podpory eurovalu v koalíciu nemusela vyjednávať o jeho podpore s opozíciou."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["článku", "oznámila"], "url": ["http://www.ifcreview.com/viewarticle.aspx?articleId=2858&areaId=55", "http://spravy.pravda.sk/merkelova-v-boji-o-euroval-triumfovala-dvakrat-fl8-/sk_svet.asp?c=A110929_205741_sk_svet_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:33.902874+00:00"}
{"id": "49141", "numeric_id": 49141, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49141", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "A dneska, keď ste pozerali O 5 minút 12 alebo pardon, to bolo v TA3, tak Andrej Danko to povedal úplne jasne. On povedal, že jeho predstava je jasná, že Robert Fico pôjde za prezidenta, Peter Pellegrini za predsedu vlády a on si zoberie predsedu parlamentu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii V politike 28. mája 2023 predseda strany SNS Andrej Danko povedal ( video , 58:08), že na poste prezidenta sa nevidí. Vyjadril sa, že pri spolupráci politických strán SNS, Hlas-SD a Smer-SSD by si vedel predstaviť Roberta Fica v pozícii prezidenta, Petra Pellegriniho ako predsedu vlády a o sebe povedal, že sa “vždy videl v Národnej rade”. Danko síce priamo nespomenul pozíciu predsedu parlamentu, v kontexte troch najvyšších ústavných činiteľov však vymenoval dve a tretiu spomenul nepriamo, jeho výrok sa preto dá interpretovať tak, ako to robí Jaroslav Naď.", "analysis_paragraphs": ["V relácii V politike 28. mája 2023 predseda strany SNS Andrej Danko povedal ( video , 58:08), že na poste prezidenta sa nevidí. Vyjadril sa, že pri spolupráci politických strán SNS, Hlas-SD a Smer-SSD by si vedel predstaviť Roberta Fica v pozícii prezidenta, Petra Pellegriniho ako predsedu vlády a o sebe povedal, že sa “vždy videl v Národnej rade”. Danko síce priamo nespomenul pozíciu predsedu parlamentu, v kontexte troch najvyšších ústavných činiteľov však vymenoval dve a tretiu spomenul nepriamo, jeho výrok sa preto dá interpretovať tak, ako to robí Jaroslav Naď."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["video"], "url": ["https://www.ta3.com/relacia/28868/chapadla-ruskej-propagandy-rozpadnuta-pravica-sa-pokusa-o-zazrak-bude-zmrzlina-a-parky-alebo-500-eur#article-wrapper"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:23.860518+00:00"}
{"id": "vr16252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16252", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slovensko je najväčším výrobcom áut na svete na tisíc obyvateľov.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je v rebríčku výroby áut na tisíc obyvateľov skutočne najväčším výrobcom na svete, pričom ako naposledy informovali Hospodárske noviny, tento rebríček vedie už niekoľko rokov. Na tisíc obyvateľov sa na Slovensku vyrobí až 191 vozidiel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O prvenstve Slovenska v tomto rebríčku informovala už v roku 2015 agentúra Reuters . Ďalšia správa sa objavila v januári tohto roku kedy agentúra informovala o zvýšení produkcie na 1,040 milióna v roku 2016. Na tisíc obyvateľov sa na Slovensku vyrobí až 191 vozidiel, priemer Európskej únie je pritom len 40,8 vozidiel. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je v rebríčku výroby áut na tisíc obyvateľov skutočne najväčším výrobcom na svete, pričom ako naposledy informovali Hospodárske noviny, tento rebríček vedie už niekoľko rokov. Na tisíc obyvateľov sa na Slovensku vyrobí až 191 vozidiel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O prvenstve Slovenska v tomto rebríčku informovala už v roku 2015 agentúra Reuters . Ďalšia správa sa objavila v januári tohto roku kedy agentúra informovala o zvýšení produkcie na 1,040 milióna v roku 2016. Na tisíc obyvateľov sa na Slovensku vyrobí až 191 vozidiel, priemer Európskej únie je pritom len 40,8 vozidiel. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske", "Reuters", "správa"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/892803-vyroba-aut-na-slovensku-stupla-na-novy-rekord-prekrocila-milionovu-hranicu", "http://www.reuters.com/article/slovakia-autos-idUSL8N14V14W20160111", "http://www.reuters.com/article/slovakia-autos-idUSP7N19D01R"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:10.977629+00:00"}
{"id": "vr18041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18041", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak my (OĽANO, pozn.) sme dlhodobo hnutie, ktoré predkladá najviac návrhov zákonov a sme v tomto vlastne ako na čele rebríčka, (...).", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie OĽaNO v aktuálnom volebnom období patrí medzi najvýraznejšie aktívne parlamentné strany. Spolu s SaS predkladajú v parlamente najvyšší počet návrhov zákonov. Tvrdenie Igora Matoviča sa preto dá označiť ako pravdivé. Na základe zoznamu návrhov zákonov predložených NRSR sa dá konštatovať, že hnutie OĽaNO a strana SaS stoja za približne rovnakým množstvom návrhov zákonov (cca 200) vo forme vlastných návrhov alebo v podobe spoluautorstva. Tieto strany v parlamente predkladajú najvyšší počet návrhov zákonov a pred ostatnými stranami si držia výrazný náskok (ak do hodnotenia neberieme do úvahy počet vládnych návrhov zákonov). Ostatné opozičné strany a nezaradení poslanci stoja spolu za približne 150 nárvhmi s podobným podielom. Strana SIEŤ počas svojho v parlamente prišla so približne 40 návrhmi. Podľa prehľadu o činnosti NRSR za minulé volebné obdobie (2012-2016) bolo poslancami predložených celkovo 957 návrhov zákonov. Strana OĽaNO, podľa ich vlastného vyjadrenia, stojí za 235 návrhmi z tohto volebného obdobia. Podľa informácií spracovaných portálom TERAZ.SK , od začiatku volebného obdobia po júl 2017 bol najaktívnejší poslanec (z pohľadu predkladania návrhov zákonov) Igor Matovič. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hnutie OĽaNO v aktuálnom volebnom období patrí medzi najvýraznejšie aktívne parlamentné strany. Spolu s SaS predkladajú v parlamente najvyšší počet návrhov zákonov. Tvrdenie Igora Matoviča sa preto dá označiť ako pravdivé. Na základe zoznamu návrhov zákonov predložených NRSR sa dá konštatovať, že hnutie OĽaNO a strana SaS stoja za približne rovnakým množstvom návrhov zákonov (cca 200) vo forme vlastných návrhov alebo v podobe spoluautorstva. Tieto strany v parlamente predkladajú najvyšší počet návrhov zákonov a pred ostatnými stranami si držia výrazný náskok (ak do hodnotenia neberieme do úvahy počet vládnych návrhov zákonov). Ostatné opozičné strany a nezaradení poslanci stoja spolu za približne 150 nárvhmi s podobným podielom. Strana SIEŤ počas svojho v parlamente prišla so približne 40 návrhmi. Podľa prehľadu o činnosti NRSR za minulé volebné obdobie (2012-2016) bolo poslancami predložených celkovo 957 návrhov zákonov. Strana OĽaNO, podľa ich vlastného vyjadrenia, stojí za 235 návrhmi z tohto volebného obdobia. Podľa informácií spracovaných portálom TERAZ.SK , od začiatku volebného obdobia po júl 2017 bol najaktívnejší poslanec (z pohľadu predkladania návrhov zákonov) Igor Matovič. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu návrhov zákonov", "prehľadu", "235", "TERAZ.SK"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fpredlozene", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/dokumenty/statistiky_a_prehlady", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/poslanci-hnutia-olano-podali-v-tomto-volebnom-obdobi-celkovo-235-navrhov-zakonov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/najaktivnejsi-poslanci-su-i-matovi/270562-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:29.798951+00:00"}
{"id": "vr39023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39023", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ale 15. 7. 2010 schválila vláda Slovenskej republiky vyhlásenie, z ktorého si dovolím odcitovať 3 body. Súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu, to je prvá vec. Poskytuje sa takáto pomoc len vtedy, ak krajina spravila všetko čo bolo v jej vlastných silách a slovenská vláda nepodporí predĺženie 3-ročného obdobia, na ktoré EFSF je schválený. Toto sú rámce, ktoré schválila vláda vo svojom vyhlásení 15. 7. Inými slovami chcem povedať, že SAS názor nemení, napriek tomu sme kritizovaní.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačový a informačný odbor vlády SR informoval prostredníctvom webu premierka.sk: \"Vo štvrtok 15. júla 2010 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR uskutoční mimoriadna schôdza vlády SR. Materiály: Návrh schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji Vyššie uvedená stránka obsahuje viac ako 34-minútový videozáznam z rokovania vlády , prostredníctvom ktorého prezentujú verejnosti výsledky Predsedníčka vlády Iveta Radičová a Podpredseda vlády a Minister financií Ivan Mikloš (SDKU-DS). Slová Ivana Mikloša v 9.min. 30. s. až 10. min. 30. s. potvrdzujú pravdivosť výroku Daniela Krajcera. V súvislostí s rokovaním vláda vydala tiež nasledovné oficiálne vyhlásenie :\n\nVyhlásenie vlády Slovenskej republiky\n\nSlovenská vláda schváli reálne využívanie EFSF na pomoc konkrétnej krajine s finančnými problémami len v prípade, ak:\n\nA. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.\n\nB. Európska komisia aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať sa riadne na finančnom trhu.\n\nC. Bude návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.\n\nSlovenská vláda nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je EFSF schválený.", "analysis_paragraphs": ["Tlačový a informačný odbor vlády SR informoval prostredníctvom webu premierka.sk: \"Vo štvrtok 15. júla 2010 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR uskutoční mimoriadna schôdza vlády SR. Materiály: Návrh schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji Vyššie uvedená stránka obsahuje viac ako 34-minútový videozáznam z rokovania vlády , prostredníctvom ktorého prezentujú verejnosti výsledky Predsedníčka vlády Iveta Radičová a Podpredseda vlády a Minister financií Ivan Mikloš (SDKU-DS). Slová Ivana Mikloša v 9.min. 30. s. až 10. min. 30. s. potvrdzujú pravdivosť výroku Daniela Krajcera. V súvislostí s rokovaním vláda vydala tiež nasledovné oficiálne vyhlásenie :", "Vyhlásenie vlády Slovenskej republiky", "Slovenská vláda schváli reálne využívanie EFSF na pomoc konkrétnej krajine s finančnými problémami len v prípade, ak:", "A. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.", "B. Európska komisia aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať sa riadne na finančnom trhu.", "C. Bude návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.", "Slovenská vláda nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je EFSF schválený."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["premierka.sk:", "vyhlásenie"], "url": ["http://wwww.premierkasr.sk/mimoriadna-schodza-vlady-sr/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-121988?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:42.043024+00:00"}
{"id": "vr29665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29665", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Vieme veľmi dobre, že Enel sa snažil predať tých svojich 66 % v rámci Slovenských elektrární...", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Talianska spoločnosť Enel v roku 2014 oficiálne oznámila zámer odpredať svoj 66% podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne a.s., odvtedy záujem o jeho odkúpenie prejavilo niekoľko spoločností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Talianska spoločnosť Enel v roku 2014 oficiálne oznámila zámer odpredať svoj 66% podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne a.s., odvtedy záujem o jeho odkúpenie prejavilo niekoľko spoločností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Slovenských elektrární a.s.", "oznámil", "15.marca 2015", "Denník N", "Reuters", "ČEZ", "TREND"], "url": ["http://www.seas.sk/historia-energetiky", "http://www.etrend.sk/ekonomika/enel-odklepol-predaj-slovenskych-elektrarni.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/518/?ph=3", "https://dennikn.sk/63146/o-kupu-slovenskych-elektrarni-sa-zaujimaju-styria-investori/", "http://www.reuters.com/article/2015/06/12/us-enel-equity-slovakia-idUSKBN0OS10D20150612?type=companyNews", "http://af.reuters.com/article/energyOilNews/idAFP7N0XC00Q20150507", "http://www.etrend.sk/ekonomika/pat-veci-ktore-hovori-o-predaji-slovenskych-elektrarni-dohoda-s-enelom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:54.069598+00:00"}
{"id": "vr38401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38401", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ďalšie vyhlásenie pripravila Slovenská národná strana. Strana Smer neprišla s žiadnym svojim návrhom...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s vyhlásením k maďarskej ústave bol v hre aj opozičný návrh vyhlásenia z dielne SNS.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s vyhlásením k maďarskej ústave bol v hre aj opozičný návrh vyhlásenia z dielne SNS."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia z dielne SNS."], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=51087"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:26.495135+00:00"}
{"id": "50151", "numeric_id": 50151, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50151", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Asi v tomto sa tiež zhodujeme, aspoň v niektorých aspektoch, s pánom Ondrušom, ktorý je, tuším, tiež zástancom aj, ja neviem, registrovaných partnerstiev a iných iných vecí.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europoslanec Branislav Ondruš sa v rozhovore pre Hospodárske noviny v decembri 2023 vyjadril , že je zástancom registrovaných partnerstiev. Uviedol aj, že nemožnosť žiť v normálnom partnerskom zväzku je pre ľudí z LGBTI skupín obmedzovaním ich slobody, ktorú považuje za dôležitú hodnotu sociálnej demokracie.\n\nOd roku 2020 je Ondruš členom strany Hlas-SD. V októbri 2022 parlament hlasoval o inštitúte partnerského spolužitia. Sedem nezaradených poslancov okolo Petra Pellegriniho, ktorí sa stali súčasťou strany Hlas-SD po odchode zo strany Smer-SD, hlasovali za. Branislav Ondruš bol v tomto období členom strany, no nebol priamo poslancom.\n\nBranislav Ondruš bol poslancom za stranu Smer-SD počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012. Počas tohto obdobia neprebehli žiadne hlasovania o registrovaných partnerstvách.\n\nHlasovanie o tejto téme sa uskutočnilo 6. novembra 2012 až za druhej vlády Roberta Fica. Poslanci za stranu SaS podali návrh zákona o registrovaných partnerstvách, ale zákon neprešiel. Takmer všetci poslanci za Smer-SD boli proti. Branislav Ondruš už v tomto období poslancom nebol a v hlasovaní teda nefiguroval.\n\nV roku 2024 bol Ondruš zvolený za europoslanca, kandidoval za stranu Hlas-SD. V Európskom parlamente sa však odvtedy neuskutočnilo žiadne hlasovanie ohľadom registrovaných partnerstiev alebo práv LGBTI+ ľudí, v ktorom by europoslanec Ondruš mohol hlasovať.", "analysis_paragraphs": ["Europoslanec Branislav Ondruš sa v rozhovore pre Hospodárske noviny v decembri 2023 vyjadril , že je zástancom registrovaných partnerstiev. Uviedol aj, že nemožnosť žiť v normálnom partnerskom zväzku je pre ľudí z LGBTI skupín obmedzovaním ich slobody, ktorú považuje za dôležitú hodnotu sociálnej demokracie.", "Od roku 2020 je Ondruš členom strany Hlas-SD. V októbri 2022 parlament hlasoval o inštitúte partnerského spolužitia. Sedem nezaradených poslancov okolo Petra Pellegriniho, ktorí sa stali súčasťou strany Hlas-SD po odchode zo strany Smer-SD, hlasovali za. Branislav Ondruš bol v tomto období členom strany, no nebol priamo poslancom.", "Branislav Ondruš bol poslancom za stranu Smer-SD počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012. Počas tohto obdobia neprebehli žiadne hlasovania o registrovaných partnerstvách.", "Hlasovanie o tejto téme sa uskutočnilo 6. novembra 2012 až za druhej vlády Roberta Fica. Poslanci za stranu SaS podali návrh zákona o registrovaných partnerstvách, ale zákon neprešiel. Takmer všetci poslanci za Smer-SD boli proti. Branislav Ondruš už v tomto období poslancom nebol a v hlasovaní teda nefiguroval.", "V roku 2024 bol Ondruš zvolený za europoslanca, kandidoval za stranu Hlas-SD. V Európskom parlamente sa však odvtedy neuskutočnilo žiadne hlasovanie ohľadom registrovaných partnerstiev alebo práv LGBTI+ ľudí, v ktorom by europoslanec Ondruš mohol hlasovať."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Uviedol", "hlasoval", "poslancom", "uskutočnilo", "podali", "boli", "zvolený"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96120792-exsmerak-brano-ondrus-myslim-si-ze-fico-urobil-racionalne-rozhodnutie-ked-ma-dal-na-nezvolitelne-miesto", "https://hnonline.sk/slovensko/96120792-exsmerak-brano-ondrus-myslim-si-ze-fico-urobil-racionalne-rozhodnutie-ked-ma-dal-na-nezvolitelne-miesto", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48673", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=814&CisObdobia=5", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058", "https://www.europarl.europa.eu/meps/cs/257018/BRANISLAV_ONDRUS/home"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:50.434777+00:00"}
{"id": "vr37217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37217", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Aj keď pred nedávnom sa ma na túto otázku pýtali a ja som povedal, že áno viem si predstaviť, ale Slovensko ešte nedospelo k tomu štádiu (k vládnutiu koalície Smeru a SDKÚ, pozn.).", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Gašparovič sa nedávno pre hnonline.sk 6. februára 2011 vyjadril, že \" V súčasnej \"nervóznej atmosfére\", ktorá na Slovensku vládne, ešte nedozrel čas na to, aby sa takáto koalícia vytvorila.\" Podľa názoru Ivana Gašparoviča ešte nemôže na Slovensku vzniknúť veľká koalícia zložená z pravicových a ľavicových strán. Stále cíti na politickej scéne príliš veľa napätia medzi oboma tábormi, aj medzi samotnými stranami súčasného koaličného štvorlístka.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovič sa nedávno pre hnonline.sk 6. februára 2011 vyjadril, že \" V súčasnej \"nervóznej atmosfére\", ktorá na Slovensku vládne, ešte nedozrel čas na to, aby sa takáto koalícia vytvorila.\" Podľa názoru Ivana Gašparoviča ešte nemôže na Slovensku vzniknúť veľká koalícia zložená z pravicových a ľavicových strán. Stále cíti na politickej scéne príliš veľa napätia medzi oboma tábormi, aj medzi samotnými stranami súčasného koaličného štvorlístka."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "názoru"], "url": ["http://hnonline.sk/2-49794090-k02000_d-ef", "http://www.sme.sk/c/5753434/gasparovic-politika-este-nevyzrela-na-velku-koaliciu.html#ixzz1DwhFJNdR"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:59.162577+00:00"}
{"id": "vr30873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30873", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A sám som nahnevaní, pretože tieto podozrenia, o ktorých teraz hovoríme, má polícia v rukách od roku 2006, teda 6 rokov.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rozhovoru s bývalým riaditeľom Úradu boja proti korupcií Tiborom Gašparom z januára 2012 sa spis Gorila sa vytváral v rokoch 2005 až 2006. Aj napriek tomu sa prvé vyšetrovanie uskutočnilo už v roku 2009, kedy investigatívny novinár T. Nicholson odovzdal spis s názvom Gorila na polícií. O pravdivosti výroku svedčí aj vyjadrenie rovnako bývalého šéfa protikorupčného úradu, Jozefa Šáteka, v rozhovore pre Sobotné dialógy. Ten podotkol, že polícia a aj prokuratúra nie sú dostatočne nezávislé orgány. Svedčí o tom aj to, že kauza sa doteraz riadne nevyšetrila, od roku 2006 bolo vyšetrovanie opakovane marené.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rozhovoru s bývalým riaditeľom Úradu boja proti korupcií Tiborom Gašparom z januára 2012 sa spis Gorila sa vytváral v rokoch 2005 až 2006. Aj napriek tomu sa prvé vyšetrovanie uskutočnilo už v roku 2009, kedy investigatívny novinár T. Nicholson odovzdal spis s názvom Gorila na polícií. O pravdivosti výroku svedčí aj vyjadrenie rovnako bývalého šéfa protikorupčného úradu, Jozefa Šáteka, v rozhovore pre Sobotné dialógy. Ten podotkol, že polícia a aj prokuratúra nie sú dostatočne nezávislé orgány. Svedčí o tom aj to, že kauza sa doteraz riadne nevyšetrila, od roku 2006 bolo vyšetrovanie opakovane marené."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["vytváral", "nezávislé"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/gaspar-gorila-na-internete-je-ina-ako-ta-z-roku-2009/dnes/kauzy/", "http://www.velkaepocha.sk/2012011418873/SK-Kauza-Gorila-je-to-najdesivejsie-od-cias-Meciara-tvrdi-Miskov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:39.689136+00:00"}
{"id": "vr36144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36144", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale prokuratúru som si tam všimol (zmienenú v Ústave, výrok uvedený v súvislosti s tajnou voľbou, pozn.).", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Čo sa týka zmienky Generálnej prokuratúry v ústave: čl.149 Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. čl.150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. čl.151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon V Ústave sa spomína ešte voľba prezidenta SR čl.101 ods.2 (tajné hlasovanie), voľba verejného ochrancu ľudských práv čl.151a ods.3 (spôsob hlasovania stanovuje zákon), predsedu NR SR čl.89 ods.1, podpredsedov NR SR čl.90 ods.1 (tajné hlasovanie), voľba 3 členov súdnej rady Najvyššieho súdu čl.141a ods.1b a voľba predsedu (menovaný prezidentom) a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu čl.61 ods.1 (spôsob hlasovania stanovuje zákon) Je pravda, že o voľbe šéfa pozemkového fondu nie je v ústave zmienka, na rozdiel od GP. Je však zavádzajúce uvádzať to ako argumentovať v prípade tvrdenia o tom, že vzhľadom na tento fakt, nemôže byť GP volený verejne. Ústava sa vyjadruje jasne, keď ukladá spôsob voľby do kompetencie zákona a stavia sa k nej tak neutrálne.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka zmienky Generálnej prokuratúry v ústave: čl.149 Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. čl.150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. čl.151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon V Ústave sa spomína ešte voľba prezidenta SR čl.101 ods.2 (tajné hlasovanie), voľba verejného ochrancu ľudských práv čl.151a ods.3 (spôsob hlasovania stanovuje zákon), predsedu NR SR čl.89 ods.1, podpredsedov NR SR čl.90 ods.1 (tajné hlasovanie), voľba 3 členov súdnej rady Najvyššieho súdu čl.141a ods.1b a voľba predsedu (menovaný prezidentom) a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu čl.61 ods.1 (spôsob hlasovania stanovuje zákon) Je pravda, že o voľbe šéfa pozemkového fondu nie je v ústave zmienka, na rozdiel od GP. Je však zavádzajúce uvádzať to ako argumentovať v prípade tvrdenia o tom, že vzhľadom na tento fakt, nemôže byť GP volený verejne. Ústava sa vyjadruje jasne, keď ukladá spôsob voľby do kompetencie zákona a stavia sa k nej tak neutrálne."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Generálnej prokuratúry", "V Ústave"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:36.831492+00:00"}
{"id": "vr26533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26533", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Za mechanizmy zákona o sponzorstve víz je v plnej miere zodpovedná štátna administratíva Kataru, o ktorej zložení rozhoduje v plnej miere emir. Jemu je potrebné čestne a citlivo vysvetliť, že je to treba zmeniť.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O sponzorstve víz v Katare informuje napríklad ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky:", "analysis_paragraphs": ["O sponzorstve víz v Katare informuje napríklad ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky:"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["zahraničných vecí", "zahraničných vecí", "Qatar: A Modern History"], "url": ["http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C12576350033486B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/karta_statov.nsf/(vw_ByID)/ID_7F41C77CFB9F810CC125707A0040D585#bookViKoTuInInfo", "http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/blizky_vychod/katar/cestovani/visa.html", "http://books.google.sk/books?id=q3KK3GBViJAC&pg=PA127&lpg=PA127&dq=emir+qatar+absolute+powers&source=bl&ots=z8EbFOxid2&sig=ZHw17fZj4wdzSOQ6JtJ1brSSm0c&hl=en&sa=X&ei=4xPdUuTlJ4KHhQeyhoCQDw&ved=0CFIQ6AEwBQ#v=onepage&q=emir%20qatar%20absolute%20powers&f=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:25.952934+00:00"}
{"id": "vr14656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14656", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Správa Európskej komisie o tom, že Grécko si neplní svoje povinnosti, má tiež už niečo vyše 4 rokov.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík pravdepodobne naráža na správu, ktorá hodnotila plnenie Schengenských dohôd v Grécku pre roky 2010-2011 a ktorá skutocne upozornovala na nedostatky zo stany Grécka v chránení vonkajších schengenských hraníc- pevninských i námorných. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" The Council Conclusions on the Schengen evaluation of Greece of December 2011 state that there are still serious shortcomings which have to be corrected in order to have Greece perform border checks in a satisfactory manner. Ministers strongly urge the Greek authorities to undertake all necessary action to comply with the existing acquis, namely to ensure adequate border controls as well as establishing a functioning asylum system. \"(. pdf ,s.5-6).", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík pravdepodobne naráža na správu, ktorá hodnotila plnenie Schengenských dohôd v Grécku pre roky 2010-2011 a ktorá skutocne upozornovala na nedostatky zo stany Grécka v chránení vonkajších schengenských hraníc- pevninských i námorných. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" The Council Conclusions on the Schengen evaluation of Greece of December 2011 state that there are still serious shortcomings which have to be corrected in order to have Greece perform border checks in a satisfactory manner. Ministers strongly urge the Greek authorities to undertake all necessary action to comply with the existing acquis, namely to ensure adequate border controls as well as establishing a functioning asylum system. \"(. pdf ,s.5-6)."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.statewatch.org/news/2012/mar/eu-council-secondary-migration-flows-7431-12.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/doc_centre/borders/docs/biannual_report_on_the_functioning_of_the_schengen_area_20111101-20120430.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/doc_centre/borders/docs/biannual_report_on_the_functioning_of_the_schengen_area_20111101-20120430.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-is-new/news/pdf/2_en_act_part1_v7_schengen.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/policies/borders-and-visas/schengen/docs/fourth_biannual_report_on_the_functioning_of_the_schengen_area_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/policies/borders-and-visas/schengen/docs/fifth_biannual_report_on_the_functioning_of_the_schengen_area_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:00.052176+00:00"}
{"id": "vr16778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16778", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...kamiónová doprava ide cez centrum Malaciek, župa ide rekonštruovať cesty len po hranicu mesta Malacky, vykašlala sa na ten 1,5 km úsek od tabule do centra..", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislavský samosprávny kraj sa začiatkom roku 2018 chystá opraviť cestu tretej triedy medzi Rohožníkom a Malackami. Rekonštrukcia začne za hranicou katastrálneho územia mesta Malacky a skončí na hranici zastavaného územia obce Rohožník. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský samosprávny kraj sa začiatkom roku 2018 chystá opraviť cestu tretej triedy medzi Rohožníkom a Malackami. Rekonštrukcia začne za hranicou katastrálneho územia mesta Malacky a skončí na hranici zastavaného územia obce Rohožník. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "závod", "Projekt rekonštrukcie", ".pdf", "projektom", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.epi.sk/form/download.ashx?FileId=121885", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjwofOntvrWAhWMFZoKHTp_DgAQFggmMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fdopinfra%2Fprogram%2Fstrateg_docs%2FMasterplan_Regional_material_bez_projektov.pdf&usg=AOvVaw08KHQFg3rq_CYYEIkXLW1K", "http://www.teraz.sk/regiony/bsk-projekt-rekonstrukcie-cesty-rohoznik/243013-clanok.html", "http://www.epi.sk/form/download.ashx?FileId=121885", "http://www.region-bsk.sk/clanok/eurofondy-na-opravu-ciest-24920.aspx", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiZ76eNuPrWAhWhJ5oKHSYFAZwQFggmMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FfID%3D13852&usg=AOvVaw1UkB9C5EOkkPF1-HRmV1T6", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=3029605&text=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:33.383000+00:00"}
{"id": "vr28754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28754", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Keď som preberal funkciu, rezervný fond bol 1,5 milióna a dlhy vo výške 263 miliónov.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ftáčnik síce uvádza presnú sumu v rezervnom fonde na konci roka 2010, no neprávne uvádza výšku dlhu mesta (aj s mestskými organizáciami). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Milan Ftáčnik bol do funkcie primátora Bratislavy zvolený v novembri roku 2010. Záverečný účet hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2010 udáva, že k 31.12.2010 bol rezervný fond (.pdf) mesta Bratislavy vo výške 1,56 milióna eur. Podľa dokumentu (.pdf, s. 1) Vývoj dlhovej služby hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2012 – 2014 (.pdf, s. 3) z februára 2012, bol dlh mesta v roku 2010 na úrovni 128,5 miliónov eur. Rovnaký dlh mesta uvádza aj Hodnotiaca správa . Ftáčnik pravdepodobne uvádza dlh mesta spolu s mestskými organizáciami, ktorých dlh bol na úrovni 86,5 miliónov eur. Spolu teda išlo o dlh približne 215 miliónov eur. Čísla by Ftáčnikovi nesedeli ani v prípade, že by sme brali do úvahy rok 2011, teda prvý celý rok primátorovania. Podľa Záverečného účtu mesta Bratislava za rok 2011 (s. 45), skutočné bežné príjmy mesta boli v roku 2011 na úrovni 201 miliónov eur. Pôvodne rozpočtované bežné príjmy boli vo výške 193,5 milióna eur. Dlh 66,5 % zo skutočných bežných príjmov v roku 2011 predstavoval približne dlh nominálne na úrovni 133 miliónov eur resp. 127,7 milióna pri plánovaných bežných príjmoch na 2011. Podľa dokumentu Vývoj dlhovej služby hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2012 – 2014 (.pdf, s. 3) z februára 2012, sa dlh mesta spolu s mestskými organizáciami (dlh na úrovni 103,5 milióna eur) v roku 2011 predpokladal na úrovni okolo 227 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ftáčnik síce uvádza presnú sumu v rezervnom fonde na konci roka 2010, no neprávne uvádza výšku dlhu mesta (aj s mestskými organizáciami). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Milan Ftáčnik bol do funkcie primátora Bratislavy zvolený v novembri roku 2010. Záverečný účet hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2010 udáva, že k 31.12.2010 bol rezervný fond (.pdf) mesta Bratislavy vo výške 1,56 milióna eur. Podľa dokumentu (.pdf, s. 1) Vývoj dlhovej služby hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2012 – 2014 (.pdf, s. 3) z februára 2012, bol dlh mesta v roku 2010 na úrovni 128,5 miliónov eur. Rovnaký dlh mesta uvádza aj Hodnotiaca správa . Ftáčnik pravdepodobne uvádza dlh mesta spolu s mestskými organizáciami, ktorých dlh bol na úrovni 86,5 miliónov eur. Spolu teda išlo o dlh približne 215 miliónov eur. Čísla by Ftáčnikovi nesedeli ani v prípade, že by sme brali do úvahy rok 2011, teda prvý celý rok primátorovania. Podľa Záverečného účtu mesta Bratislava za rok 2011 (s. 45), skutočné bežné príjmy mesta boli v roku 2011 na úrovni 201 miliónov eur. Pôvodne rozpočtované bežné príjmy boli vo výške 193,5 milióna eur. Dlh 66,5 % zo skutočných bežných príjmov v roku 2011 predstavoval približne dlh nominálne na úrovni 133 miliónov eur resp. 127,7 milióna pri plánovaných bežných príjmoch na 2011. Podľa dokumentu Vývoj dlhovej služby hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2012 – 2014 (.pdf, s. 3) z februára 2012, sa dlh mesta spolu s mestskými organizáciami (dlh na úrovni 103,5 milióna eur) v roku 2011 predpokladal na úrovni okolo 227 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-13", "analysis_sources": {"text": ["rezervný fond", "dokumentu", "Hodnotiaca správa", "Záverečného účtu", "dokumentu"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11028643", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_12_02_02/03_dlhova_sluzba.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11028636", "http://bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11033000&p1=11050321", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_12_02_02/03_dlhova_sluzba.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:35.025738+00:00"}
{"id": "50092", "numeric_id": 50092, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50092", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Veď práve preto hovorím, ako efektívne a hospodárne sa manažovala pandémia, výsledkom čoho na Slovensku bolo zbytočne 20 000 mŕtvych a miliardové škody.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pandémia covidu-19 si na Slovensku vyžiadala vysoký počet obetí aj výrazné ekonomické náklady. Odhady hovoria o viac ako 20-tisíc nadmerných úmrtiach a priame výdavky štátu na rôzne pandemické opatrenia presiahli 800 miliónov eur. Výpadky daňových a odvodových príjmov pritom len v roku 2020 dosiahli viac než 3 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa štúdie názvom „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (2020–2022)“ mohla byť za priaznivejších podmienok (napr. pri postupe podľa Dánska) odvrátená smrť až 21 308 osôb (. pdf , str. 14). Štúdia zároveň kritizuje politizáciu očkovania, slabý krízový manažment a stratu dôvery verejnosti, čo mohlo k tejto nadúmrtnosti prispieť ( .pdf , str. 20).\n\nPriame výdavky štátu na jednotlivé opatrenia v boji proti pandémii koronavírusu presiahli sumu 800 miliónov eur.\n\nDenník SME v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom vyčíslil , že antigénové testovanie od októbra 2020 do apríla 2021 stálo približne 405 miliónov eur. 119 miliónov stálo celoplošné testovanie v novembri 2020, nákup antigénových testov vyšiel na 153 miliónov, prevádzka MOM-iek na 71 miliónov a distribúcia, skladovanie testov a ostatné náklady štát stáli 62 miliónov.\n\nHromadné antigénové testovanie dotované štátom pokračovalo a výsledná suma teda bola vyššia ako 405 miliónov eur.\n\nK tomu treba pripočítať očkovaciu lotériu za 26 miliónov eur, sprostredkovateľský bonus vo výške 24 miliónov eur, ako aj očkovací bonus pre seniorov, ktorého celková cena sa podľa vtedajších vyjadrení Igora Matoviča odhadovala na 250 až 270 miliónov eur.\n\nNajvyšší kontrolný úrad SR identifikoval viacero problémov v efektívnosti a hospodárnosti využitia verejných prostriedkov. Celkové výdavky na mobilné odberové miesta (MOM) dosiahli podľa NKÚ 317 miliónov eur, pričom systém označil za „značne chaotický“ a umožňujúci „bez akejkoľvek kontroly zarobiť“, s nedostatočným monitoringom a evidenciou, čo znižovalo efektívnosť čerpania zdrojov. Chýbajúca koordinácia a prepojenie informačných systémov rezortov sa prejavila aj pri poskytovaní pomoci podnikateľom, kde bolo rozdelených takmer 2,5 miliardy eur.\n\nDopad mali aj ekonomické dôsledky pandémie, predovšetkým výpadky daňových a odvodových príjmov štátu. Len podľa tlačovej správy Ministerstva financií SR z roku 2020 očakával štát pokles príjmov z daní a odvodov o 3,1 miliardy eur oproti predchádzajúcej prognóze. V pesimistickejšom scenári sa odhadoval výpadok až na úrovni 3,7 až 4,2 miliardy eur.\n\nZa týmto prepadom stál predovšetkým pokles výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) takmer o 1 miliardu eur, znížený výber korporátnej dane (o 710 miliónov eur) a pokles príjmov zo sociálnych a zdravotných odvodov v dôsledku oslabenia trhu práce. Pandémia negatívne zasiahla aj výnosy z daní živnostníkov a spotrebných daní, čo sa v roku 2020 prejavilo na celkovom poklese príjmov verejnej správy o takmer 2 miliardy eur oproti predošlému roku.\n\nEkonomické náklady pandémie pre Slovenskú republiku dosiahli miliardové sumy a to priamymi výdavkami štátu na pandemické opatrenia, ale aj rozsiahlymi výpadkami daňových a odvodových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pandémia covidu-19 si na Slovensku vyžiadala vysoký počet obetí aj výrazné ekonomické náklady. Odhady hovoria o viac ako 20-tisíc nadmerných úmrtiach a priame výdavky štátu na rôzne pandemické opatrenia presiahli 800 miliónov eur. Výpadky daňových a odvodových príjmov pritom len v roku 2020 dosiahli viac než 3 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa štúdie názvom „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (2020–2022)“ mohla byť za priaznivejších podmienok (napr. pri postupe podľa Dánska) odvrátená smrť až 21 308 osôb (. pdf , str. 14). Štúdia zároveň kritizuje politizáciu očkovania, slabý krízový manažment a stratu dôvery verejnosti, čo mohlo k tejto nadúmrtnosti prispieť ( .pdf , str. 20).", "Priame výdavky štátu na jednotlivé opatrenia v boji proti pandémii koronavírusu presiahli sumu 800 miliónov eur.", "Denník SME v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom vyčíslil , že antigénové testovanie od októbra 2020 do apríla 2021 stálo približne 405 miliónov eur. 119 miliónov stálo celoplošné testovanie v novembri 2020, nákup antigénových testov vyšiel na 153 miliónov, prevádzka MOM-iek na 71 miliónov a distribúcia, skladovanie testov a ostatné náklady štát stáli 62 miliónov.", "Hromadné antigénové testovanie dotované štátom pokračovalo a výsledná suma teda bola vyššia ako 405 miliónov eur.", "K tomu treba pripočítať očkovaciu lotériu za 26 miliónov eur, sprostredkovateľský bonus vo výške 24 miliónov eur, ako aj očkovací bonus pre seniorov, ktorého celková cena sa podľa vtedajších vyjadrení Igora Matoviča odhadovala na 250 až 270 miliónov eur.", "Najvyšší kontrolný úrad SR identifikoval viacero problémov v efektívnosti a hospodárnosti využitia verejných prostriedkov. Celkové výdavky na mobilné odberové miesta (MOM) dosiahli podľa NKÚ 317 miliónov eur, pričom systém označil za „značne chaotický“ a umožňujúci „bez akejkoľvek kontroly zarobiť“, s nedostatočným monitoringom a evidenciou, čo znižovalo efektívnosť čerpania zdrojov. Chýbajúca koordinácia a prepojenie informačných systémov rezortov sa prejavila aj pri poskytovaní pomoci podnikateľom, kde bolo rozdelených takmer 2,5 miliardy eur.", "Dopad mali aj ekonomické dôsledky pandémie, predovšetkým výpadky daňových a odvodových príjmov štátu. Len podľa tlačovej správy Ministerstva financií SR z roku 2020 očakával štát pokles príjmov z daní a odvodov o 3,1 miliardy eur oproti predchádzajúcej prognóze. V pesimistickejšom scenári sa odhadoval výpadok až na úrovni 3,7 až 4,2 miliardy eur.", "Za týmto prepadom stál predovšetkým pokles výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) takmer o 1 miliardu eur, znížený výber korporátnej dane (o 710 miliónov eur) a pokles príjmov zo sociálnych a zdravotných odvodov v dôsledku oslabenia trhu práce. Pandémia negatívne zasiahla aj výnosy z daní živnostníkov a spotrebných daní, čo sa v roku 2020 prejavilo na celkovom poklese príjmov verejnej správy o takmer 2 miliardy eur oproti predošlému roku.", "Ekonomické náklady pandémie pre Slovenskú republiku dosiahli miliardové sumy a to priamymi výdavkami štátu na pandemické opatrenia, ale aj rozsiahlymi výpadkami daňových a odvodových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "pdf", ".pdf", "presiahli", "vyčíslil", "lotériu", "bonus", "bonus", "identifikoval", "prejavila", "tlačovej správy", "stál"], "url": ["https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_nadumrtnost_covid.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_nadumrtnost_covid.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_nadumrtnost_covid.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/48454", "https://domov.sme.sk/c/22647917/kolko-slovensko-stalo-antigenove-testovanie-analyza.html?ref=sme", "https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/12191102-ockovacia-loteria-stala-26-milionov-eur-bola-naposledy-matovic-vyzreboval-terezu-ktora-nedvihla", "https://www.noviny.sk/622873-koronavirus-ockovacia-loteria-s-nakladmi-26-milionov-eur-je-spolocensky-navratna-ak-presvedci-k-ockovaniu-aspon-6-tisic-ludi", "https://kosicednes.sk/spravy/seniori-bez-registracie-ktori-sa-zaockuju-do-31-januara-budu-mat-narok-na-premiu/", "https://www.nku.gov.sk/-/momkam-chybali-jasne-pravidla-a-transparentnost-najrozsiahlejsiu-databazu-vymazali", "https://www.nku.gov.sk/-/statne-institucie-musia-aj-pri-mimoriadnych-situaciach-dodrziavat-transparentnost-a-hospodarnost", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pre-koronavirus-daniach-vyberieme-31-miliardy-eur-menej.html?forceBrowserDetector=blind", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pre-koronavirus-daniach-vyberieme-31-miliardy-eur-menej.html?forceBrowserDetector=blind"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:08.295988+00:00"}
{"id": "vr31839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31839", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Vláda Ivety Radičovej bez toho, aby čo len jedným slovom oslovila vtedajšiu opozíciu, čo bol Smer-SD so 62 poslancami, si dala do programu asi 9 ústavných riešení, ako s prvým prišla s trestnoprávnou imunitou.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Konzultácie ústavných zmien pred schválením prog. vyhlásenia Radičovej vlády sa nám nepodarilo overiť. Podľa Programového vyhlásenia vlády (pdf.) I. Radičovej si vláda ukladá za ciele predložiť nasledovné ústavné zákony: zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších verejných činiteľov;ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia; ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh . Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, či pravicová koalícia konzultovala zaradenie týchto zmien so Smerom pred tým ako sformulovala programové vyhlásenie. So Smerom-SD bol konzultovaný jeden ústavný zákon, avšak už počas vlády a po schválení programového vyhlásenia. Týmto zákonom je tzv. dlhová brzda. Tento zákon bol pripravovaný na pôde parlamentu, kde vznikla expertná skupina pozostávajúca zo zástupcov všetkých parlamentných strán. Zákon nakoniec získal všeobecnú podporu koaličných aj opozičných poslancov, keď za neho 8.12.2011 hlasovali všetci 147 prítomní poslanci NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Konzultácie ústavných zmien pred schválením prog. vyhlásenia Radičovej vlády sa nám nepodarilo overiť. Podľa Programového vyhlásenia vlády (pdf.) I. Radičovej si vláda ukladá za ciele predložiť nasledovné ústavné zákony: zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších verejných činiteľov;ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia; ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh . Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, či pravicová koalícia konzultovala zaradenie týchto zmien so Smerom pred tým ako sformulovala programové vyhlásenie. So Smerom-SD bol konzultovaný jeden ústavný zákon, avšak už počas vlády a po schválení programového vyhlásenia. Týmto zákonom je tzv. dlhová brzda. Tento zákon bol pripravovaný na pôde parlamentu, kde vznikla expertná skupina pozostávajúca zo zástupcov všetkých parlamentných strán. Zákon nakoniec získal všeobecnú podporu koaličných aj opozičných poslancov, keď za neho 8.12.2011 hlasovali všetci 147 prítomní poslanci NR SR."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Programového vyhlásenia vlády", "pripravovaný", "expertná skupina", "získal"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://www.sme.sk/c/6009990/dlhova-brzda-spojila-koaliciu-a-smer.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/na-slovensku-zacala-verejna-diskusia-o-dlhovej-brzde-017932", "http://spravy.pravda.sk/za-dlhovu-brzdu-hlasovali-vsetci-d4w-/sk_ekonomika.asp?c=A111208_113930_sk_ekonomika_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:29.649784+00:00"}
{"id": "43833", "numeric_id": 43833, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43833", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Podľa Eurostatu a dvoch ministrov Smeru Druckera a Kažimíra, ročne zomiera na Slovensku vyše 10 000 ľudí. 10 000 ľudí. To je za 10 rokov 100 000 ľudí. Čiže denne zomiera 30 až 50 ľudí.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štúdie Eurostatu by sme na Slovensku skutočne mohli zabrániť vyše 11-tisíc odvrátiteľným úmrtiam ročne. Exminister Drucker však tento údaj spochybnil, neodvolával sa na neho. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štefan Harabin má zrejme na mysli štúdiu Eurostatu z roku 2016, ktorá zmapovala odvrátiteľnú úmrtnosť v 28 krajinách EÚ. Podľa jej záverov mohlo Slovensko v roku 2013 predísť 44,6 % úmrtiam - teda zachrániť 11 078 životov. V prepočte by to znamenalo záchranu života 30 ľuďom denne. Vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) sa však na tieto čísla neodvolával, naopak, spochybnil ich. V reakcii na štúdiu uviedol, že nechce „ spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania.” Podľa Druckera nie všetky dáta, ktoré na Slovensku zozbierame a vykážeme, sú v poriadku. Preto sa k číslam eurostatu nechcel vyjadrovať ako k finálnym. Peter Kažimír sa v tom čase pri štúdii Eurostatu vyjadroval k deficitu verejných financií. Podobný - tiež nepravdivý - výrok povedal Štefan Harabin v marci 2019.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie Eurostatu by sme na Slovensku skutočne mohli zabrániť vyše 11-tisíc odvrátiteľným úmrtiam ročne. Exminister Drucker však tento údaj spochybnil, neodvolával sa na neho. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štefan Harabin má zrejme na mysli štúdiu Eurostatu z roku 2016, ktorá zmapovala odvrátiteľnú úmrtnosť v 28 krajinách EÚ. Podľa jej záverov mohlo Slovensko v roku 2013 predísť 44,6 % úmrtiam - teda zachrániť 11 078 životov. V prepočte by to znamenalo záchranu života 30 ľuďom denne. Vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) sa však na tieto čísla neodvolával, naopak, spochybnil ich. V reakcii na štúdiu uviedol, že nechce „ spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania.” Podľa Druckera nie všetky dáta, ktoré na Slovensku zozbierame a vykážeme, sú v poriadku. Preto sa k číslam eurostatu nechcel vyjadrovať ako k finálnym. Peter Kažimír sa v tom čase pri štúdii Eurostatu vyjadroval k deficitu verejných financií. Podobný - tiež nepravdivý - výrok povedal Štefan Harabin v marci 2019."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu", "Podľa", "vyjadroval", "povedal"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7335847/3-24052016-AP-EN.pdf/4dd0a8ad-5950-4425-9364-197a492d3648", "https://dennikn.sk/470401/mame-stvrte-najhorsie-zdravotnictvo-minister-slubuje-dostat-nas-uroven-susedov-v4/", "https://www.iness.sk/sk/stranka/11595-Slovensko-ma-necakane-vysoky-deficit-Kazimir-sa-stazuje-na-Eurostat-Dennik-N", "https://demagog.sk/vyrok/42484/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:25.840568+00:00"}
{"id": "vr17608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17608", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...sme jedna z piatich krajín Európskej únie, ktorá Kosovo stále neuznáva (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na vyhlásenie nezávislosti, ktoré Kosovo ohlásilo 17. februára 2008. Deň po vyhlásení nezávislosti uznalo Kosovo osem krajín, medzi nimi aj Veľká Británia, Francúzsko, Albánsko, či USA. Podľa stránky kosovothanksyou.com uznalo Kosovo k dnešnému dňu 116 krajín sveta, posledným bol Barbados. Spomedzi krajín Európskej únie neuznalo samostatnosť Kosova len Slovensko, Rumunsko, Španielsko, Cyprus a Grécko. V roku 2015 sa vtedajší premiér Robert Fico vyjadril , že: „Rovnako ako Srbsko, ani Slovensko nemá dnes dôvod pre zmenu svojej pozície, čo sa týka Kosova. Nie sme pripravení prijať samostatnosť Kosova.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa niektorých odborníkov sa Slovensko stráni uznať nezávislosť Kosova, nakoľko by to mohlo slúžiť ako precedens pri autonomistických snahách Maďarov na Slovensku. Rovnaký dôvod zastávajú aj Rumuni kvôli maďarskej menšine a Španieli kvôli Katalánsku. V marci 2015 vyzvala EÚ svojich piatich členov, ktorí neuznali Kosovo, aby tak učinili : \"Opäť sme vyzvali päť vzdorujúcich členských štátov Európskej únie, aby uznali štátnosť Kosova.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na vyhlásenie nezávislosti, ktoré Kosovo ohlásilo 17. februára 2008. Deň po vyhlásení nezávislosti uznalo Kosovo osem krajín, medzi nimi aj Veľká Británia, Francúzsko, Albánsko, či USA. Podľa stránky kosovothanksyou.com uznalo Kosovo k dnešnému dňu 116 krajín sveta, posledným bol Barbados. Spomedzi krajín Európskej únie neuznalo samostatnosť Kosova len Slovensko, Rumunsko, Španielsko, Cyprus a Grécko. V roku 2015 sa vtedajší premiér Robert Fico vyjadril , že: „Rovnako ako Srbsko, ani Slovensko nemá dnes dôvod pre zmenu svojej pozície, čo sa týka Kosova. Nie sme pripravení prijať samostatnosť Kosova.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa niektorých odborníkov sa Slovensko stráni uznať nezávislosť Kosova, nakoľko by to mohlo slúžiť ako precedens pri autonomistických snahách Maďarov na Slovensku. Rovnaký dôvod zastávajú aj Rumuni kvôli maďarskej menšine a Španieli kvôli Katalánsku. V marci 2015 vyzvala EÚ svojich piatich členov, ktorí neuznali Kosovo, aby tak učinili : \"Opäť sme vyzvali päť vzdorujúcich členských štátov Európskej únie, aby uznali štátnosť Kosova.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["kosovothanksyou.com", "neuznalo", "vyjadril", "odborníkov", "učinili"], "url": ["http://www.kosovothanksyou.com/", "https://focus.hnonline.sk/zahranicie/clanok/1695024-kto-uz-uznal-nezavisle-kosovo", "https://focus.hnonline.sk/zahranicie/clanok/1695029-chysta-sa-slovensko-uznat-samostatne-kosovo", "https://focus.hnonline.sk/zahranicie/clanok/1695029-chysta-sa-slovensko-uznat-samostatne-kosovo", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/503204-uznajte-kosovo-vyzvala-nas-europska-unia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:12.163127+00:00"}
{"id": "44184", "numeric_id": 44184, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44184", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Európska únia, Európa ako taká možno sa podieľa na všetkých emisiách len desiatimi percentami.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Databáza emisií Európskej komisie uvádza , že podiel krajín Európskej únie na celosvetovej tvorbe emisií tvoril v roku 2018 9,13 percenta. Celosvetová produkcia emisií bola na úrovni 37888,22 Mton - 3457,28 Mton bolo vyprodukovaných v EÚ. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Databáza emisií Európskej komisie uvádza , že podiel krajín Európskej únie na celosvetovej tvorbe emisií tvoril v roku 2018 9,13 percenta. Celosvetová produkcia emisií bola na úrovni 37888,22 Mton - 3457,28 Mton bolo vyprodukovaných v EÚ. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "bola"], "url": ["https://edgar.jrc.ec.europa.eu/overview.php?v=booklet2019", "https://edgar.jrc.ec.europa.eu/overview.php?v=booklet20193"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:57.916769+00:00"}
{"id": "vr26193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26193", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja len porovnám, že v roku 2009 za éry Flášíkovej-Beňovej bolo čerpanie 5,6% ... My teraz čerpáme 50%, ale máme zazmluvnených 80%.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Frešo uvádza presné čísla o aktuálnom čerpání eurofondov (50%) a ich zazmluvnenosti (80%). Taktiež správne uvádza mieru čerpania eurofondov v období pred nástupom Pavla Freša za župana BSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach NSRR sú k dispozícii informácie o čerpaní k 30. septembru 2013. Údaje z pôsobenia predošlého predsedu Vladimíra Bajana, v čase keď Flašíková-Beňová bola podpredsedníčkou BSK, v rokoch 2007 - 2009 nie sú dostupné. Druhé kolo volieb do VÚC prebehlo 28. novembra 2009. Posledný údaj čerpania OPBK 2007 - 2013 je z mája 2010 resp. júna 2010 . V máji 2010, teda už v čase pôsobenia Freša ako župana (polročné pôsobenie v úrade), bol podiel čerpania záväzku na úrovni 6,5%. Je teda zrejmé, že za pôsobenia Flašíkovej-Beňovej v rokoch 2007-2009 bolo čerpanie nižšie ako 6,5% - okolo 5,6%. Finančný plán Operačného programu bratislavský kraj predpokladá v období rokov 2007 - 2013 prefinancovanie celkovo 112 miliónov eur. K 30. septembru 2013 predstavoval rozpočet zazmluvnených (.xls) projektov približne 90 mil. eur. To predstavuje presne 80 % z rozpočtovanej čiastky. Celkové čerpanie OPBK je na úrovni 55%. Certifikované výdavky (čerpanie) je na úrovni 50%. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo uvádza presné čísla o aktuálnom čerpání eurofondov (50%) a ich zazmluvnenosti (80%). Taktiež správne uvádza mieru čerpania eurofondov v období pred nástupom Pavla Freša za župana BSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach NSRR sú k dispozícii informácie o čerpaní k 30. septembru 2013. Údaje z pôsobenia predošlého predsedu Vladimíra Bajana, v čase keď Flašíková-Beňová bola podpredsedníčkou BSK, v rokoch 2007 - 2009 nie sú dostupné. Druhé kolo volieb do VÚC prebehlo 28. novembra 2009. Posledný údaj čerpania OPBK 2007 - 2013 je z mája 2010 resp. júna 2010 . V máji 2010, teda už v čase pôsobenia Freša ako župana (polročné pôsobenie v úrade), bol podiel čerpania záväzku na úrovni 6,5%. Je teda zrejmé, že za pôsobenia Flašíkovej-Beňovej v rokoch 2007-2009 bolo čerpanie nižšie ako 6,5% - okolo 5,6%. Finančný plán Operačného programu bratislavský kraj predpokladá v období rokov 2007 - 2013 prefinancovanie celkovo 112 miliónov eur. K 30. septembru 2013 predstavoval rozpočet zazmluvnených (.xls) projektov približne 90 mil. eur. To predstavuje presne 80 % z rozpočtovanej čiastky. Celkové čerpanie OPBK je na úrovni 55%. Certifikované výdavky (čerpanie) je na úrovni 50%. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["NSRR", "podpredsedníčkou", "volieb", "OPBK", "júna 2010", "predpokladá", "zazmluvnených"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://www.hlavnespravy.sk/bsk-kraj-opravuje-budovy-vo-svojej-sprave-z-vlastnych-penazi-a-v-zmysle-zakona/143752/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_org%C3%A1nov_samospr%C3%A1vnych_krajov_na_Slovensku_v_roku_2009", "http://www.opbk.sk/cerpanie/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/clanky-a-komentare/newscbm_232636/30/", "http://www.opbk.sk/financovanie-opbk/", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1382360536.upl&ANAME=Mon_tab_13_9_30SK.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:59.960358+00:00"}
{"id": "vr31916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31916", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Španielsko oznámilo, že v krátkom čase požiada o finančnú pomoc - pôžičku vo výške približne 100 miliárd eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid \"za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť\". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať. Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: \"Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur\" Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o \"otázku sumy presahujúcej 80 miliárd \" a že to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 4 0 miliárd eur , mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu. Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie. Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny, ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK )", "analysis_paragraphs": ["Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid \"za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť\". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať. Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: \"Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur\" Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o \"otázku sumy presahujúcej 80 miliárd \" a že to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 4 0 miliárd eur , mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu. Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie. Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny, ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK )"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["9. júna 2012", "ČTK"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120609TBB01151", "http://spravy.pravda.sk/spanielske-banky-mozu-dostat-az-100-miliard-eur-foz-/sk_ekonomika.asp?c=A120609_170106_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:26.817732+00:00"}
{"id": "vr33894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33894", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ale tam (v Rakúsku, pozn.) veľká skupina ľudí pracuje na skrátený úväzok. V Rakúsku 30, u nás 4%.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Brocka síce správne uvádza podiel pracujúcich na čiastočný úväzok na Slovensku, no zveličuje podiel pracujúcich na čiastočný úväzok v Rakúsku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ako uvádza štatistika Eurostatu, v Rakúsku bola v roku 2012 miera pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok (part-time) na úrovni 25,7%. V rovnakom období bol podiel takto pracujúcich ľudí Na Slovensku na úrovni 4,1%. V oboch krajinách má podiel pracujúcich na čiastočný úväzok rastúci trend. Uvádzame vývoj podielu zamestnancov na čiastočný úväzok (Eurostat, modrá - Slovensko, zelená - Rakúsko): Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Brocka síce správne uvádza podiel pracujúcich na čiastočný úväzok na Slovensku, no zveličuje podiel pracujúcich na čiastočný úväzok v Rakúsku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ako uvádza štatistika Eurostatu, v Rakúsku bola v roku 2012 miera pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok (part-time) na úrovni 25,7%. V rovnakom období bol podiel takto pracujúcich ľudí Na Slovensku na úrovni 4,1%. V oboch krajinách má podiel pracujúcich na čiastočný úväzok rastúci trend. Uvádzame vývoj podielu zamestnancov na čiastočný úväzok (Eurostat, modrá - Slovensko, zelená - Rakúsko): Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistika"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00159"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:21.523304+00:00"}
{"id": "vr14049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14049", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V Kysuckom Novom Meste, 15 000 obyvateľov, 7 500 pracovných miest.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je evidovaná nezamestnanosť v okrese Kysucké Nové Mesto k októbru 2015 (zip) na úrovni 9,84 %. Počet evidovaných nezamestnaných je 1 848, z toho disponibilných je 1666. Ekonomicky aktívnych obyvateľov je tu 16 924 a reálna miera nezamestnanosti je odhadovaná na 10,92 %. To, koľko pracovných miest je konkrétne v Kysuckom Novom Meste, sa nám zistiť nepodarilo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je evidovaná nezamestnanosť v okrese Kysucké Nové Mesto k októbru 2015 (zip) na úrovni 9,84 %. Počet evidovaných nezamestnaných je 1 848, z toho disponibilných je 1666. Ekonomicky aktívnych obyvateľov je tu 16 924 a reálna miera nezamestnanosti je odhadovaná na 10,92 %. To, koľko pracovných miest je konkrétne v Kysuckom Novom Meste, sa nám zistiť nepodarilo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["októbru 2015", "Programu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299", "http://www.kysuckenovemesto.sk/mesto-informuje/items/program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-mesta-8934.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:26.792422+00:00"}
{"id": "vr28147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28147", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol prijatý text, ktorý sme navrhli cez ministerstvo financií a dnes môžeme konštatovať, že bude môcť intervenovať matka (Sberbank, pozn.) vo vzťahu k dcére, ak to bude potrebné v prípade nejakej krízovej situácie, ktorá by vznikla, čo je pre stabilitu finančného sektoru mimoriadne dôležité.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nové kolo sankcií bolo formálne schválené európskymi štátmi 8.9.2014, jeho vstúpenie do platnosti sa však na niekolko dní odkladá, aby mohlo reagovat na vývoj situácie na Ukrajine. Kedže kompletný text sankcií nebol zatial publikovaný v úradnom vestníku, nevieme posúdit jeho presný text. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný. Posledné kolo sankcií, o ktorom Robert Fico hovorí, bolo vyrokované 5.9.2014 a formálne schválené EÚ štátmi 8.9.2014, avšak ešte nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Presný text tak zostáva až do publikácii nejasný. Najnovší vývoj ohladom európskych sankcií sleduje napríklad tento blog . Rôzne medializované informácie o povahe sankcií spomínajú prípad Sberbanky, avšak všetky sa odvolávajú priamo na slová slovenského premiéra, ktoré teda zatial nemožno overite neutrálnym verejným spôsobom. Reuters (4.9.2014): Specifically, Slovakia opposes banning access of Russian banks to syndicated loans because, Fico said, it may endanger hypothetical recapitalisation needs of Russian banks' subsidiaries in the EU by their parent firms - such as Sberbank and its subsidiary in Slovakia. Po dnešných rokovaniach sa médiá odvolali na vyjadrenia Roberta Fica pre slovenskú stranu. Slovak Spectator : A THIRD round of sanctions should not affect Slovak firms exporting to the Russian market nor the Slovak branch of the Russian bank Sberbank. The sanctions are to be adopted on September 8 and effective the following day. However, it is possible that the current truce between the Ukrainian government and the pro-Russian separatists could postpone the acceptance of the sanctions. EurActiv.sk (8.9.2014) Governments have been wrangling over details, partly in the hope of limiting the effects of sanctions on their own economies and businesses operating in their own markets. Several smaller EU countries, notably the Czech Republic and Slovakia, dependent on Russian gas, had expressed scepticism about sanctions. Na Fica sa odvoláva aj tweeterový úcet , zaoberajúci sa sankciami. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nové kolo sankcií bolo formálne schválené európskymi štátmi 8.9.2014, jeho vstúpenie do platnosti sa však na niekolko dní odkladá, aby mohlo reagovat na vývoj situácie na Ukrajine. Kedže kompletný text sankcií nebol zatial publikovaný v úradnom vestníku, nevieme posúdit jeho presný text. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný. Posledné kolo sankcií, o ktorom Robert Fico hovorí, bolo vyrokované 5.9.2014 a formálne schválené EÚ štátmi 8.9.2014, avšak ešte nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Presný text tak zostáva až do publikácii nejasný. Najnovší vývoj ohladom európskych sankcií sleduje napríklad tento blog . Rôzne medializované informácie o povahe sankcií spomínajú prípad Sberbanky, avšak všetky sa odvolávajú priamo na slová slovenského premiéra, ktoré teda zatial nemožno overite neutrálnym verejným spôsobom. Reuters (4.9.2014): Specifically, Slovakia opposes banning access of Russian banks to syndicated loans because, Fico said, it may endanger hypothetical recapitalisation needs of Russian banks' subsidiaries in the EU by their parent firms - such as Sberbank and its subsidiary in Slovakia. Po dnešných rokovaniach sa médiá odvolali na vyjadrenia Roberta Fica pre slovenskú stranu. Slovak Spectator : A THIRD round of sanctions should not affect Slovak firms exporting to the Russian market nor the Slovak branch of the Russian bank Sberbank. The sanctions are to be adopted on September 8 and effective the following day. However, it is possible that the current truce between the Ukrainian government and the pro-Russian separatists could postpone the acceptance of the sanctions. EurActiv.sk (8.9.2014) Governments have been wrangling over details, partly in the hope of limiting the effects of sanctions on their own economies and businesses operating in their own markets. Several smaller EU countries, notably the Czech Republic and Slovakia, dependent on Russian gas, had expressed scepticism about sanctions. Na Fica sa odvoláva aj tweeterový úcet , zaoberajúci sa sankciami. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["5.9.2014", "nevstúpilo", "blog", "Reuters", "na vyjadrenia", "Slovak Spectator", "EurActiv.sk", "tweeterový úcet"], "url": ["http://online.wsj.com/articles/eu-to-launch-more-sanctions-on-russia-1410169944", "http://www.bbc.com/news/world-europe-29119885", "http://www.bakermckenzie.com/sanctionsnews/", "http://www.reuters.com/article/2014/09/04/ukraine-crisis-sanctions-slovakia-idUSL5N0R53ZT20140904", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-primerie-ukrajina-sankcie/97018-clanok.html", "http://spectator.sme.sk/articles/view/55187/10/third_round_of_sanctions_should_not_affect_slovakia.html", "http://www.euractiv.com/sections/europes-east/eus-new-russia-sanctions-may-be-frozen-if-ceasefire-holds-308265", "https://twitter.com/sanctionswatch/status/508351859644702720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:33.148772+00:00"}
{"id": "47064", "numeric_id": 47064, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47064", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Pozrite sa do Rakúsko, v rakúskom cestovnom ruchu a v gastre dostáva bežný podnikateľ, ktorý prichádza kvôli uzavretiu podnikov o svoje príjmy 50-80 minuloročných tržieb. K tomu sú mu preplatené kurzarbeity pre zamestnancov, ešte aj fixné náklady. Na Slovensku Slováci nedostávajú nič kvôli tejto vláde...", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Môže byť legitímny spor o tom, či Slovensko dáva na pomoc podnikateľom či zamestnancom zasiahnutým pandémiou dosť peňazí - napríklad v porovnaní s Rakúskom. Každopádne ale nesedí, že Slováci „nedostávajú nič”. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. Rakúsko Keď Rakúsko v novembri a decembri nariadilo zatvoriť podniky, spustilo ekonomickú pomoc podnikateľom, ktorých zasiahli pandemické opatrenia. Od štátu dostanú jednorázový príspevok v hodnote 75 percent tržieb z roku 2019. V krajine funguje aj tzv. Preklenovacia pomoc. V prvej fáze ňou štát pokrýval fixné náklady firiem a živnostníkov za mesiace jún až august, druhá fáza prispievala na náklady v septembri a decembri, tretí program pomoci sa týka mesiacov november až jún 2021. O dotáciu k fixným nákladom sa môžu hlásiť firmy a živnostníci, ktorých tržby v danom období klesli najmenej o 30 percent v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. Suma preplatených fixných nákladov sa líši od poklesu tržieb, pohybuje sa medzi 40 až 90 percentami. Ďalších 12 miliárd eur vyčlenila rakúska vláda na tzv. kurzarbeit pre tamojšie firmy. Zámerom je udržať čo najvyššiu zamestnanosť. Aj zamestnanci, ktorým klesol pracovný čas, dostávajú 80 až 90 percent svojho predchádzajúceho platu. Slovensko Na Slovensku fungujú od začiatku pandémie tzv. balíčky pomoci . Od februára do júna tohto roka funguje program Prvá pomoc++. Zahŕňa náhradu mzdy zamestnanca na úrovni 100 percent celkovej ceny práce, príspevok vo výške 330 až 870 eur v závislosti od poklesu tržieb a paušálny príspevok vo výške 360 eur. Žiadosť o si môžu podať zamestnávatelia, ktorí museli obmedziť alebo úplne zatvoriť prevádzky či živnostníci, ktorých tržby klesli najmenej o 20 percent. Výška príspevku od štátu je odstupňovaná v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb oproti predchádzajúcemu roku. Súčasťou Prvej pomoci je aj kurzarbeit, koncom februára vláda schválila aj jej trvalú podobu. Opatrenie sa týka zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta. V takom prípade dostanú od štátu preplatenú celú výšku mzdových nákladov. Podľa informácií od Ministerstva sociálnych vecí, práce a rodiny dosiahla Prvá pomoc poskytnutá do polovice februára výšku 963 miliónov eur. O pomoc pritom požiadalo viac než 150 tisíc subjektov ( .pdf , s. 9). Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.", "analysis_paragraphs": ["Môže byť legitímny spor o tom, či Slovensko dáva na pomoc podnikateľom či zamestnancom zasiahnutým pandémiou dosť peňazí - napríklad v porovnaní s Rakúskom. Každopádne ale nesedí, že Slováci „nedostávajú nič”. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. Rakúsko Keď Rakúsko v novembri a decembri nariadilo zatvoriť podniky, spustilo ekonomickú pomoc podnikateľom, ktorých zasiahli pandemické opatrenia. Od štátu dostanú jednorázový príspevok v hodnote 75 percent tržieb z roku 2019. V krajine funguje aj tzv. Preklenovacia pomoc. V prvej fáze ňou štát pokrýval fixné náklady firiem a živnostníkov za mesiace jún až august, druhá fáza prispievala na náklady v septembri a decembri, tretí program pomoci sa týka mesiacov november až jún 2021. O dotáciu k fixným nákladom sa môžu hlásiť firmy a živnostníci, ktorých tržby v danom období klesli najmenej o 30 percent v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. Suma preplatených fixných nákladov sa líši od poklesu tržieb, pohybuje sa medzi 40 až 90 percentami. Ďalších 12 miliárd eur vyčlenila rakúska vláda na tzv. kurzarbeit pre tamojšie firmy. Zámerom je udržať čo najvyššiu zamestnanosť. Aj zamestnanci, ktorým klesol pracovný čas, dostávajú 80 až 90 percent svojho predchádzajúceho platu. Slovensko Na Slovensku fungujú od začiatku pandémie tzv. balíčky pomoci . Od februára do júna tohto roka funguje program Prvá pomoc++. Zahŕňa náhradu mzdy zamestnanca na úrovni 100 percent celkovej ceny práce, príspevok vo výške 330 až 870 eur v závislosti od poklesu tržieb a paušálny príspevok vo výške 360 eur. Žiadosť o si môžu podať zamestnávatelia, ktorí museli obmedziť alebo úplne zatvoriť prevádzky či živnostníci, ktorých tržby klesli najmenej o 20 percent. Výška príspevku od štátu je odstupňovaná v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb oproti predchádzajúcemu roku. Súčasťou Prvej pomoci je aj kurzarbeit, koncom februára vláda schválila aj jej trvalú podobu. Opatrenie sa týka zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta. V takom prípade dostanú od štátu preplatenú celú výšku mzdových nákladov. Podľa informácií od Ministerstva sociálnych vecí, práce a rodiny dosiahla Prvá pomoc poskytnutá do polovice februára výšku 963 miliónov eur. O pomoc pritom požiadalo viac než 150 tisíc subjektov ( .pdf , s. 9). Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["spustilo", "druhá fáza", "tretí program pomoci", "vyčlenila", "dostávajú", "balíčky pomoci", "schválila", "dosiahla", ".pdf", "hodnotili"], "url": ["https://www.ueberbrueckungshilfe-unternehmen.de/UBH/Redaktion/DE/Artikel/november-und-dezemberhilfe.html", "https://www.ueberbrueckungshilfe-unternehmen.de/UBH/Redaktion/DE/Artikel/ueberbrueckungshilfe-ii.html", "https://www.ueberbrueckungshilfe-unternehmen.de/UBH/Redaktion/DE/Artikel/ueberbrueckungshilfe-iii.html", "https://investinaustria.at/en/blog/2020/03/covid-19-support-measures-companies.php", "https://jobundcorona.at/kurzarbeit/", "https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/udrzat-pracovne-miesta-pomoze-trvaly-kurzarbeit.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/priemerna-vyska-pomoci-jedneho-pracujuceho-nadalej-stupa.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/isp_2021_prva_pomoc_update9_final.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/46111/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:21.190752+00:00"}
{"id": "vr32355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32355", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tá hranica (fyzické osoby platiace 25% daň z príjmu) je nastavená na úrovni 3300 eur. Týka sa to jedného percenta ako hovoríte jedného percenta pracujúcich.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny dokument o vplyvoch zmeny zákona o dani z príjmov uvádza, že príjem nad 3311 eur dosahuje podľa distribúcie príjmov 1,2% zamestnancov SR. P. Kažimír uvádza zaokrúhlené číslo. Výrok hodnotíme ako pravdivý Dňa 28. septembra 2012 schválila vláda R. Fica zvýšenie dane z príjmu fyzickej osoby z 19 % na 25 % pre ľudí zarábajúcich viac ako 3300 eur (176,8-násobok platného životného minima). Štatistický úrad SR vydal v júni 2012 analýzu Štruktúra miezd v SR 2011 (.pdf). V rámci tejto analýzy sú uvádzané aj percentuálne podiely zamestnancov podľa pásiem hrubej mesačnej mzdy. Do najvyššieho pásma, ktoré je v rozmedzí 2300,01 a viac eur spadá 2,6 % zamestnancov. Na základe tejto informácie však nevieme určiť, koľko percent zamestnancov spadá len do kategórie 3300 eur a viac. Vládny dokument Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu zákona ohľadom zvyšovanie sadzby dane pre fyzické osoby uvádza: \"Vplyv progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb bol kvantifikovaný na základe údajov o distribúcii miezd zamestnancov publikovaných ŠÚ SR, ktoré boli následne indexované na roky 2013-2015 podľa vývoja makroekonomickej prognózy. Zavedenie druhej sadzby dane od roku 2013 sa negatívne dotkne zamestnancov s príjmom od úrovne približne 3 311 eur/mesiac, čo podľa distribúcie miezd zamestnancov zodpovedá 1,2 % zamestnancov .\" MF SR pracovalo s údajmi ŠÚ SR o distribúcii príjmov v SR. Je pravdepodobné, že MF SR mohlo mať k dispozícií podrobnejšiu štatistiku o distribúcií príjmov, ako bolo zverejnená a analýze ŠÚ SR Štruktúra miezd v SR 2011. *Doplnené a zmenené z neoveriteľné na pravda 10. januára 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vládny dokument o vplyvoch zmeny zákona o dani z príjmov uvádza, že príjem nad 3311 eur dosahuje podľa distribúcie príjmov 1,2% zamestnancov SR. P. Kažimír uvádza zaokrúhlené číslo. Výrok hodnotíme ako pravdivý Dňa 28. septembra 2012 schválila vláda R. Fica zvýšenie dane z príjmu fyzickej osoby z 19 % na 25 % pre ľudí zarábajúcich viac ako 3300 eur (176,8-násobok platného životného minima). Štatistický úrad SR vydal v júni 2012 analýzu Štruktúra miezd v SR 2011 (.pdf). V rámci tejto analýzy sú uvádzané aj percentuálne podiely zamestnancov podľa pásiem hrubej mesačnej mzdy. Do najvyššieho pásma, ktoré je v rozmedzí 2300,01 a viac eur spadá 2,6 % zamestnancov. Na základe tejto informácie však nevieme určiť, koľko percent zamestnancov spadá len do kategórie 3300 eur a viac. Vládny dokument Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu zákona ohľadom zvyšovanie sadzby dane pre fyzické osoby uvádza: \"Vplyv progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb bol kvantifikovaný na základe údajov o distribúcii miezd zamestnancov publikovaných ŠÚ SR, ktoré boli následne indexované na roky 2013-2015 podľa vývoja makroekonomickej prognózy. Zavedenie druhej sadzby dane od roku 2013 sa negatívne dotkne zamestnancov s príjmom od úrovne približne 3 311 eur/mesiac, čo podľa distribúcie miezd zamestnancov zodpovedá 1,2 % zamestnancov .\" MF SR pracovalo s údajmi ŠÚ SR o distribúcii príjmov v SR. Je pravdepodobné, že MF SR mohlo mať k dispozícií podrobnejšiu štatistiku o distribúcií príjmov, ako bolo zverejnená a analýze ŠÚ SR Štruktúra miezd v SR 2011. *Doplnené a zmenené z neoveriteľné na pravda 10. januára 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Štruktúra miezd v SR 2011", "dokument"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21584", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149169?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:02.480801+00:00"}
{"id": "vr30872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30872", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Boli sme mimochodom prvá politická strana, ktorá 8.1. na tlačovej konferencii vystúpila s tým, že toto je zásadné a kľúčové. Dôsledné vyšetrenie (Gorily pozn.).", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová konferencia , ktorá sa konala 8. januára sa dotýkala viacerých tém a jednou z nich bola aj kauza Gorila. Najhlavnejšou témou tejto konferencie bolo však vylúčenie povolebnej spolupráce so stranou SMER. Taktiež je pravda, že skoršie oficiálne postoje ostatných parlamentných strán nie sú.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová konferencia , ktorá sa konala 8. januára sa dotýkala viacerých tém a jednou z nich bola aj kauza Gorila. Najhlavnejšou témou tejto konferencie bolo však vylúčenie povolebnej spolupráce so stranou SMER. Taktiež je pravda, že skoršie oficiálne postoje ostatných parlamentných strán nie sú."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["konferencia"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/dzurinda-poprel-pravdivost-informacii-z-gorily/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:30.585485+00:00"}
{"id": "vr27486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27486", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Robert Fico chce preveriť existujúcich 1 400 sudcov.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stránok Ministerstva Spravodlivosti SR pôsobí na Slovensku celkovo 1492 sudcov z čoho je aktívnych 1358. Pôvodný návrh zákona, pripravený Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády SR skutočne obsahoval aj článok, podľa ktorého medzi právomoci Súdnej Rady spadalo aj rozhodovanie, ktorý zo sudcov bude pôsobiť vo svojej funkcii po roku 2015, na základe previerok sudcovskej spôsobilosti. Podľa stránky Smer-SD premiér potvrdil záujem o preverenie 1 400 sudcov svojim vyhlásením: \"Podľa nás by mali byť uskutočnené previerky všetkých 1400 sudcov . Záleží nám, aby sa previerky týkali aj terajších sudcov, nielen nových . Náš cieľ je urobiť poriadok medzi sudcami, očistiť sudcovský zbor od tých, ktorí tam nemajú čo hľadať. Ak sa nedohodneme na spojení týchto dvoch vecí a nenájde sa ústavná väčšina, ťažko sa presadí jedna či druhá vec. Mne by bolo osobne ľúto, keby sme nevyhoveli spoločenskej objednávke.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránok Ministerstva Spravodlivosti SR pôsobí na Slovensku celkovo 1492 sudcov z čoho je aktívnych 1358. Pôvodný návrh zákona, pripravený Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády SR skutočne obsahoval aj článok, podľa ktorého medzi právomoci Súdnej Rady spadalo aj rozhodovanie, ktorý zo sudcov bude pôsobiť vo svojej funkcii po roku 2015, na základe previerok sudcovskej spôsobilosti. Podľa stránky Smer-SD premiér potvrdil záujem o preverenie 1 400 sudcov svojim vyhlásením: \"Podľa nás by mali byť uskutočnené previerky všetkých 1400 sudcov . Záleží nám, aby sa previerky týkali aj terajších sudcov, nielen nových . Náš cieľ je urobiť poriadok medzi sudcami, očistiť sudcovský zbor od tých, ktorí tam nemajú čo hľadať. Ak sa nedohodneme na spojení týchto dvoch vecí a nenájde sa ústavná väčšina, ťažko sa presadí jedna či druhá vec. Mne by bolo osobne ľúto, keby sme nevyhoveli spoločenskej objednávke.\""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva Spravodlivosti SR", "Pôvodný návrh", "Smer-SD"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudcovia/SudcaZoznam.aspx", "https://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Lists/Aktuality/NewForm/n%C3%A1vrh%20%C3%BAstavn%C3%A9ho%20z%C3%A1kona20022014.pdf", "http://www.strana-smer.sk/6763/premier-pri-zmenach-v-justicii-ponukame-kompromisy-previerky-sudcov-chceme"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:07.420580+00:00"}
{"id": "vr15496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15496", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pán minister Pavlis, bývalý minister hospodárstva, teraz ho strana SMER nominovala na vedúcu pozíciu jedného štátneho orgánu, v minulosti vlastnil firmu, predal ju schránkovej firme na ostrove Curacao a táto firma viedla so štátom veľký spor o závratnú sumu 60 miliónov eur.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalého ministra hospodárstva Pavla Pavlisa vymenovali za nového predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS), do funkcie mal nastúpiť 1. októbra tohto roku, ako informuje denník SME . V minulosti vlastnil Pavlis firmu Port Service, s ktorou štát prehral súdny spor, pričom štát musel firme vyplatiť viac ako 60 miliónov eur. Spoločnosť neskôr predal schránkovej firme na ostrove Curacao. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPort Service, pôvodne Pavlisova firma, sa prihlásila v roku 2001 do súťaže na privatizáciu spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, ako uvádza Denník N . Súťaž však vyhrala Penta, aj keď Port Service dal lepšiu ponuku, Pavlis zažaloval Fond národného majetku pre ušlý zisk. Firma vtedy mala vysúdiť viac ako 60 miliónov eur. Rok na to, Smer nominoval Pavla Pavlisa za člena dozornej rady Fondu, ktorý žaloval. Denník SME o tom informoval v roku 2011, keď už bol Pavlis poslanec. O kauze píše aj nadácia Zastavme korupciu , ktorá opisuje podrobnejšie súvislosti celého prípadu.\n\n„Fico teda do dozornej rady FNM navrhol človeka, ktorý bol predsedom predstavenstva a spolumajiteľom firmy, ktorá stojí za jedným z najväčších súdnych sporov v histórii FNM,“ napísala Remišová na svojom blogu .\n\nNadácia Zastavme korupciu ďalej informuje o predaji Port Service schránkovej firme sídliacej na ostrove Curacao: \"...spoločnosť Port Service Bratislava, spol. s r.o., kde sú spolumajitelia Andrej Babiš, Pavol Pavlis a istý rakúsky podnikateľ, predali 100 percent akcií svojej dcérskej spoločnosti Port Service, a.s., schránkovej firme Castelo Holdings N.V., ktorá sídli v Holandských Antilách na ostrove Curacao.\" Robert Fico vtedy nevidel dôvod na odvolanie ministra, opozícia však zbierala podpisy na jeho odvolanie. Pavlis nakoniec odstúpil sám, a oznámil že je to „ v mene politickej kultúry “.", "analysis_paragraphs": ["Bývalého ministra hospodárstva Pavla Pavlisa vymenovali za nového predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS), do funkcie mal nastúpiť 1. októbra tohto roku, ako informuje denník SME . V minulosti vlastnil Pavlis firmu Port Service, s ktorou štát prehral súdny spor, pričom štát musel firme vyplatiť viac ako 60 miliónov eur. Spoločnosť neskôr predal schránkovej firme na ostrove Curacao. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Port Service, pôvodne Pavlisova firma, sa prihlásila v roku 2001 do súťaže na privatizáciu spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, ako uvádza Denník N . Súťaž však vyhrala Penta, aj keď Port Service dal lepšiu ponuku, Pavlis zažaloval Fond národného majetku pre ušlý zisk. Firma vtedy mala vysúdiť viac ako 60 miliónov eur. Rok na to, Smer nominoval Pavla Pavlisa za člena dozornej rady Fondu, ktorý žaloval. Denník SME o tom informoval v roku 2011, keď už bol Pavlis poslanec. O kauze píše aj nadácia Zastavme korupciu , ktorá opisuje podrobnejšie súvislosti celého prípadu.", "„Fico teda do dozornej rady FNM navrhol človeka, ktorý bol predsedom predstavenstva a spolumajiteľom firmy, ktorá stojí za jedným z najväčších súdnych sporov v histórii FNM,“ napísala Remišová na svojom blogu .", "Nadácia Zastavme korupciu ďalej informuje o predaji Port Service schránkovej firme sídliacej na ostrove Curacao: \"...spoločnosť Port Service Bratislava, spol. s r.o., kde sú spolumajitelia Andrej Babiš, Pavol Pavlis a istý rakúsky podnikateľ, predali 100 percent akcií svojej dcérskej spoločnosti Port Service, a.s., schránkovej firme Castelo Holdings N.V., ktorá sídli v Holandských Antilách na ostrove Curacao.\" Robert Fico vtedy nevidel dôvod na odvolanie ministra, opozícia však zbierala podpisy na jeho odvolanie. Pavlis nakoniec odstúpil sám, a oznámil že je to „ v mene politickej kultúry “."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Denník N", "SME", "nadácia Zastavme korupciu", "blogu", "Zastavme korupciu", "v mene politickej kultúry"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/20289387/urad-pre-normalizaciu-bude-riadit-pavlis-zitnanska-na-to-reaguje-rozpacito.html", "https://dennikn.sk/36466/minister-pavlis-usiel-podozrive-schranky-sa-mu-vysvetlovat-nechcelo/", "http://domov.sme.sk/c/5908097/poslanec-smeru-pavlis-bol-v-konflikte-zaujmov.html", "http://www.zastavmekorupciu.sk/cases/port-service", "http://veronikaremisova.blog.sme.sk/", "http://www.zastavmekorupciu.sk/cases/port-service", "https://dennikn.sk/570384/odstupil-pre-rodinkarstvo-fico-ho-povolal-spat-a-dal-mu-milionovy-urad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:07.741141+00:00"}
{"id": "vr38243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38243", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "V časoch hospodárskej krízy sa zadĺžili a deficit vzrástol vo všetkých štátoch. Nielen Európy, ale aj sveta.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo všetkých krajinách deficit nevzrástol. Príkladom je Estónsko , ktorého schodok bol v roku 2008 na úrovni 2.8 % HDP a v roku 2009 klesol na 1,7 %HDP. Ďalším príkladom je Malta , ktorej schodok bol v roku 2008 na úrovni 4,5 % HDP a v roku 2009 klesol na 3,7 % HDP. Údaje sú z Eurostatu (pdf.).", "analysis_paragraphs": ["Vo všetkých krajinách deficit nevzrástol. Príkladom je Estónsko , ktorého schodok bol v roku 2008 na úrovni 2.8 % HDP a v roku 2009 klesol na 1,7 %HDP. Ďalším príkladom je Malta , ktorej schodok bol v roku 2008 na úrovni 4,5 % HDP a v roku 2009 klesol na 3,7 % HDP. Údaje sú z Eurostatu (pdf.)."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Estónsko", "Eurostatu (pdf.)."], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:36.557773+00:00"}
{"id": "vr16312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16312", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...sme (...)krajinou, kde sa ľudia musia zadlžovať extrémne najviac spomedzi všetkých členských krajín EÚ...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie Milana Krajniaka nepojednáva o zadĺženosti krajiny, resp. o verejnom dlhu, ale o zadĺžení domácností, ktoré je vyjadrené ako dlh na obyvateľa v eurách. Podľa viacerých zdrojov a informácií patria Slováci medzi najrýchlejšie sa zadlžujúcich v strednej Európe a taktiež tempo rastu úverov je najrýchlejšie spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Napriek tomu, že Slovensko má najrýchlejší rast dlhov a úverov, absolútna hodnota zadĺženosti domácností je skôr pod priemerom eurozóny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Milana Krajniaka nepojednáva o zadĺženosti krajiny, resp. o verejnom dlhu, ale o zadĺžení domácností, ktoré je vyjadrené ako dlh na obyvateľa v eurách. Podľa viacerých zdrojov a informácií patria Slováci medzi najrýchlejšie sa zadlžujúcich v strednej Európe a taktiež tempo rastu úverov je najrýchlejšie spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Napriek tomu, že Slovensko má najrýchlejší rast dlhov a úverov, absolútna hodnota zadĺženosti domácností je skôr pod priemerom eurozóny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["zdrojov", "informácií", "patrilo", "nachádzala", "2016", ".pdf", "správou", "informoval", "pripravuje"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-25/preco-sa-nbs-boji-zadlzovania-slovakov.html", "http://www.ta3.com/clanok/1106696/slovaci-sa-vlani-zadlzovali-najrychlejsie-zo-vsetkych-clenskych-krajin-unie.html", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/118132/Slovaci-patria-medzi-najmenej-zadlzenych-v-ramci-EU", "https://europskenoviny.sk/2015/08/06/obyvatelia-ktorych-krajin-eu-su-zadlzeni-najviac-vysledky-vas-prekvapia/", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2017-european-semester-country-report-slovakia-sk_0.pdf", "https://www.tatrabanka.sk/att/5394675/tb_mesacnik_feb2017.pdf", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/968902-slovaci-nemali-vlani-v-rychlosti-zadlzovania-sa-v-eu-konkurenciu-domacnosti-su-zranitelne-varuje-nbs", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-18/slovaci-zacinaju-horsie-splacat-uvery.html", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1835233_slovaci-sa-vramci-eu-zadlzuju-najrychlejsie-aj-preto-sprisnia-poskytovanie-uverov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:01.173174+00:00"}
{"id": "47882", "numeric_id": 47882, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47882", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Prosím vás, pani Leščáková, Richard Sulík býva vedľa toho námestie, kde boli demonštrácie, ide domov.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík tvrdí, že na protivládnej demonštrácii sa zastavil na približne 15 minút, pretože išiel náhodne okolo. Taktiež je pravdou, že Sulík neďaleko miesta konania protestu býva. Za účasť na proteste Sulíka kritizovali opoziční aj koaliční politici. Keďže Sulík podľa vlastných slov na proteste neprotestoval, ale len krátko pozoroval situáciu ako okoloidúci, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok je reakciou na vetu, ktorú o niečo skôr v relácii vyslovila Viera Leščáková: „Pán predseda [strany SaS, Richard Sulík] sa zúčastňoval dokonca protivládnych demonštrácií…“ (8:56) Reč je o proteste proti vláde a epidemickým opatreniam z 17. októbra 2020. Protivládnu demonštráciu v čase zákazu zhromažďovania sa a núdzového stavu nakoniec rozpustila polícia použitím vodného dela a slzného spreju. Rázny zásah polície kritizoval Richard Sulík, ktorý deň po proteste v relácii O 5 minút 12 priznal , že na proteste bol „možno 15 minút” (18:05). Podľa neho boli na demonštrácii stovky normálnych ľudí a desiatky ultras. Zásah polície sa mu zdal neprimeraný. Sulíkovu účasť na proteste, resp. jeho kritiku zásahu polície mu verejne vyčítali nielen Ľuboš Blaha (5:40) alebo Robert Fico (0:42), ale aj minister vnútra Roman Mikulec , či Sulíkovi spolustranníci Juraj Droba a Lucia Ďuriš Nicholsonová . O mesiac neskôr Sulík vyhlásil : „Na tých októbrových [protestoch] som bol, lebo som išiel náhodne okolo, tak som sa tam zastavil“. Sulík naozaj vlastní byt necelých 300 metrov od námestia, na ktorom sa protest odohrával. Adresu Kýčerského 2 si uvádza aj vo svojom životopise. V tomto byte prijal aj zástupcov Plusky a videá z kuchyne tohto bytu zverejnil aj na svojej FB fanpage.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík tvrdí, že na protivládnej demonštrácii sa zastavil na približne 15 minút, pretože išiel náhodne okolo. Taktiež je pravdou, že Sulík neďaleko miesta konania protestu býva. Za účasť na proteste Sulíka kritizovali opoziční aj koaliční politici. Keďže Sulík podľa vlastných slov na proteste neprotestoval, ale len krátko pozoroval situáciu ako okoloidúci, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok je reakciou na vetu, ktorú o niečo skôr v relácii vyslovila Viera Leščáková: „Pán predseda [strany SaS, Richard Sulík] sa zúčastňoval dokonca protivládnych demonštrácií…“ (8:56) Reč je o proteste proti vláde a epidemickým opatreniam z 17. októbra 2020. Protivládnu demonštráciu v čase zákazu zhromažďovania sa a núdzového stavu nakoniec rozpustila polícia použitím vodného dela a slzného spreju. Rázny zásah polície kritizoval Richard Sulík, ktorý deň po proteste v relácii O 5 minút 12 priznal , že na proteste bol „možno 15 minút” (18:05). Podľa neho boli na demonštrácii stovky normálnych ľudí a desiatky ultras. Zásah polície sa mu zdal neprimeraný. Sulíkovu účasť na proteste, resp. jeho kritiku zásahu polície mu verejne vyčítali nielen Ľuboš Blaha (5:40) alebo Robert Fico (0:42), ale aj minister vnútra Roman Mikulec , či Sulíkovi spolustranníci Juraj Droba a Lucia Ďuriš Nicholsonová . O mesiac neskôr Sulík vyhlásil : „Na tých októbrových [protestoch] som bol, lebo som išiel náhodne okolo, tak som sa tam zastavil“. Sulík naozaj vlastní byt necelých 300 metrov od námestia, na ktorom sa protest odohrával. Adresu Kýčerského 2 si uvádza aj vo svojom životopise. V tomto byte prijal aj zástupcov Plusky a videá z kuchyne tohto bytu zverejnil aj na svojej FB fanpage."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyslovila", "proteste", "rozpustila", "priznal", "Blaha", "Fico", "Mikulec", "Droba", "Nicholsonová", "vyhlásil", "vlastní", "metrov", "uvádza", "prijal", "zverejnil"], "url": ["https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036#543", "https://dennikn.sk/2093397/dlazobne-kocky-svetlice-aj-delobuchy-protest-proti-matovicovi-bol-agresivny-policia-musela-pouzit-aj-vodne-delo/?ref=inc", "https://dennikn.sk/2093397/dlazobne-kocky-svetlice-aj-delobuchy-protest-proti-matovicovi-bol-agresivny-policia-musela-pouzit-aj-vodne-delo/?ref=inc", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/245234#1105", "https://www.facebook.com/LBlaha/videos/983927655421973/", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/378521933510938/", "https://www.facebook.com/101376491395473/photos/a.115454636654325/193235585542896/?type=3", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=1496996827149026&id=238750306307024", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=1496996827149026&id=238750306307024&comment_id=1497001853815190", "https://www.youtube.com/watch?v=aa6cl9xif5k", "https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/detail/kataster/participant/804096/7822/139?pos=48.154776,17.111119,19", "https://www.google.sk/maps/dir/Ky%C4%8Dersk%C3%A9ho+2,+811+05+Bratislava/%C3%9Arad+vl%C3%A1dy+SR,+N%C3%A1mestie+slobody,+Bratislava/@48.1535468,17.1080521,575m/data=!3m2!1e3!4b1!4m14!4m13!1m5!1m1!1s0x476c895176a6b4f1:0xbe4c815c129e62b0!2m2!1d17.1104076!2d48.1546306!1m5!1m1!1s0x476c89505f17b70b:0x71ab6966be0320bf!2m2!1d17.109414!2d48.1525406!3e2", "https://sulik.sk/wp-content/uploads/2020/03/RS_SK_fin.pdf", "https://lepsiebyvanie.pluska.sk/gal/na-navsteve/dva-byty-richarda-sulika-jednom-zije-rodinou-druhom-zuruje/2", "https://www.facebook.com/watch/?v=310761930542534"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:28.688550+00:00"}
{"id": "vr30165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30165", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...500 000, ktoré pôjde teraz do fondu pre Afriku a 300 000 do Svetového potravinového fondu...", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko vyčlenilo 21 miliónov eur na riešenie utečeneckej krízy. ČTK a SITA uvádzajú dňa 16.októbra 2015 informáciu, ktorá hovorí, že 500 tisíc eur pôjde do trustového fondu v Afrike a 300 tisíc eur bude smerovať do Svetového potravinového programu OSN. TASR informuje dňa 16.októbra 2015, že podľa Fica Slovensko personálne prispeje do agentúry na ochranu vonkajších hraníc. Pol milióna eur dostane trustový fond v Afrike a 300 000 eur získa Svetový potravinový fond. Výrok hodnotíme ako pravdivý Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko vyčlenilo 21 miliónov eur na riešenie utečeneckej krízy. ČTK a SITA uvádzajú dňa 16.októbra 2015 informáciu, ktorá hovorí, že 500 tisíc eur pôjde do trustového fondu v Afrike a 300 tisíc eur bude smerovať do Svetového potravinového programu OSN. TASR informuje dňa 16.októbra 2015, že podľa Fica Slovensko personálne prispeje do agentúry na ochranu vonkajších hraníc. Pol milióna eur dostane trustový fond v Afrike a 300 000 eur získa Svetový potravinový fond. Výrok hodnotíme ako pravdivý Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["ČTK a SITA", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/370896-brusel-a-migracna-kriza/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1002887-slovensko-vyclenilo-miliony-eur-na-riesenie-migracnej-krizy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:39.647013+00:00"}
{"id": "49596", "numeric_id": 49596, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49596", "speaker": "Veronika Cifrová Ostrihoňová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-cifrova-ostrihonova", "statement": "Blokuje sa nám vyplatenie 300 000 000 za MIGy, ktoré sme poskytli Ukrajine a za ktoré sme mali prisľúbené, že dostaneme ich naspäť 300.000.000 EUR, lebo s tým nesúhlasí Viktor Orbán.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko v marci 2023 darovalo Ukrajine trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Za všetky darované zbrane si môžeme nárokovať kompenzácie z Európskeho mierového nástroja. Celkovo boli podľa ministerstva zo strany EÚ uznané náklady na pomoc Ukrajine vo výške 460 miliónov eur, presná suma, ktorú za stíhačky Slovensko dostane však nie je známa. Na vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja však stále čakáme, keďže vyplácanie blokuje Maďarsko. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nV roku 2023 Ukrajine odovzdalo Slovensko spolu trinásť stíhačiek MiG-29, časť systému protivzdušnej obrany Kub a zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera. Celkovo Slovensko poslalo Ukrajine trinásť balíkov vojenskej pomoci. Minister Naď odhadoval hodnotu stíhačiek MiG-29 na 300 miliónov eur, neskôr už hovoril o 150 miliónoch.\n\nZa všetky darované zbrane si Slovensko môže nárokovať kompenzácie z Európskeho mierového nástroja (EPF). Ide o špeciálny fond, prostredníctvom ktorého Európska únia (EÚ) vojensky pomáha Ukrajine. Fond vznikol v roku 2021 a je zameraný na zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.\n\nProstriedky z tohto fondu sa vyplácajú v tranžiach. Posledná tranža refundácie prostriedkov je v súčasnosti pozastavená, pretože splátku vo výške 500 miliónov eur už niekoľko mesiacov blokuje Maďarsko.\n\nNajprv maďarská vláda nesúhlasila s tým, aby Európska únia využívala Európsky mierový nástroj „výlučne na podporu Ukrajiny, neskôr vláda Viktora Orbána nepodporila výplatu tranže v celkovej sume 500 miliónov eur pre to, že Ukrajina vedie maďarskú banku OTP na svojom zozname sponzorov vojny. V pondelok 27. mája maďarský minister zahraničia Péter Szijjárto prišiel s novou výhradou, a síce, že Ukrajina diskriminuje maďarské spoločnosti.\n\nPresná suma úhrady, ktorú by Slovensko malo dostať, však ešte nie je známa. „Je to komplikovaný mechanizmus, ktorý sa zároveň prispôsobuje viacerým vstupom. Informácia je v neverejnom, a jej časť aj v utajovanom režime, a preto aktuálne podrobnosti nie je možné zverejniť,“ uviedol rezort v stanovisku pre denník Pravda.\n\nMinister Blanár nedávno informoval , že kompenzácia za darované zbrane nebude vo výške, ktorá bola sľúbená vlani. Čím dlhšie sa na platbu čaká, tým viac hrozí, že jej suma bude nižšia. V každej tranži sa delí suma 500 miliónov a únia postupne prehodnocuje výšku predtým dohodnutých kompenzácií.\n\nCelkovo boli zo strany EÚ uznané náklady na pomoc Ukrajine vo výške 460 miliónov eur. Zo zdrojov EPF bolo Slovensku doposiaľ preplatených 82,1 milióna eur. V nadchádzajúcich fázach sa očakáva 5,5 milióna eur a refundácia pomoci poskytnutej v rámci tzv. muničnej iniciatívy v sume 25,52 milióna eur. Celkovo Slovensko v rámci EPF nahlásilo vojenskú pomoc vo výške 671 miliónov eur.\n\nMaďarsko blokuje aj niekoľko ďalších návrhov súvisiacich s pomocou Ukrajine. Na summite Európskej rady v decembri 2023 sa lídri kvôli Orbánovi nedohodli na balíku finančnej podpory Ukrajiny vo výške 50 miliárd eur, pretože Maďarsko dohodu vetovalo .\n\nRokovania o balíku pre Ukrajinu pokračovali od januára tohto roku. Viktor Orbán avizoval snahu o kompromis s podmienkou , že finančná podpora bude každý rok preskúmavať a znovu jednomyseľne schvaľovať. Možnosť vetovať ukrajinský balík každý rok, by Maďarsku dala ďalšie príležitosti na vyjednanie vlastných požiadaviek.\n\nNa februárovom mimoriadnom zasadnutí sa lídri členských krajín na balíku finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd jednomyseľne zhodli . Stalo sa tak po tom, čo v denníku Financial Times vyšiel článok, podľa ktorého Brusel chystá kroky, ktoré by tvrdo zasiahli maďarskú ekonomiku, ak by premiér Viktor Orbán zablokoval balík na pomoc Ukrajine.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v marci 2023 darovalo Ukrajine trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Za všetky darované zbrane si môžeme nárokovať kompenzácie z Európskeho mierového nástroja. Celkovo boli podľa ministerstva zo strany EÚ uznané náklady na pomoc Ukrajine vo výške 460 miliónov eur, presná suma, ktorú za stíhačky Slovensko dostane však nie je známa. Na vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja však stále čakáme, keďže vyplácanie blokuje Maďarsko. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "V roku 2023 Ukrajine odovzdalo Slovensko spolu trinásť stíhačiek MiG-29, časť systému protivzdušnej obrany Kub a zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera. Celkovo Slovensko poslalo Ukrajine trinásť balíkov vojenskej pomoci. Minister Naď odhadoval hodnotu stíhačiek MiG-29 na 300 miliónov eur, neskôr už hovoril o 150 miliónoch.", "Za všetky darované zbrane si Slovensko môže nárokovať kompenzácie z Európskeho mierového nástroja (EPF). Ide o špeciálny fond, prostredníctvom ktorého Európska únia (EÚ) vojensky pomáha Ukrajine. Fond vznikol v roku 2021 a je zameraný na zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.", "Prostriedky z tohto fondu sa vyplácajú v tranžiach. Posledná tranža refundácie prostriedkov je v súčasnosti pozastavená, pretože splátku vo výške 500 miliónov eur už niekoľko mesiacov blokuje Maďarsko.", "Najprv maďarská vláda nesúhlasila s tým, aby Európska únia využívala Európsky mierový nástroj „výlučne na podporu Ukrajiny, neskôr vláda Viktora Orbána nepodporila výplatu tranže v celkovej sume 500 miliónov eur pre to, že Ukrajina vedie maďarskú banku OTP na svojom zozname sponzorov vojny. V pondelok 27. mája maďarský minister zahraničia Péter Szijjárto prišiel s novou výhradou, a síce, že Ukrajina diskriminuje maďarské spoločnosti.", "Presná suma úhrady, ktorú by Slovensko malo dostať, však ešte nie je známa. „Je to komplikovaný mechanizmus, ktorý sa zároveň prispôsobuje viacerým vstupom. Informácia je v neverejnom, a jej časť aj v utajovanom režime, a preto aktuálne podrobnosti nie je možné zverejniť,“ uviedol rezort v stanovisku pre denník Pravda.", "Minister Blanár nedávno informoval , že kompenzácia za darované zbrane nebude vo výške, ktorá bola sľúbená vlani. Čím dlhšie sa na platbu čaká, tým viac hrozí, že jej suma bude nižšia. V každej tranži sa delí suma 500 miliónov a únia postupne prehodnocuje výšku predtým dohodnutých kompenzácií.", "Celkovo boli zo strany EÚ uznané náklady na pomoc Ukrajine vo výške 460 miliónov eur. Zo zdrojov EPF bolo Slovensku doposiaľ preplatených 82,1 milióna eur. V nadchádzajúcich fázach sa očakáva 5,5 milióna eur a refundácia pomoci poskytnutej v rámci tzv. muničnej iniciatívy v sume 25,52 milióna eur. Celkovo Slovensko v rámci EPF nahlásilo vojenskú pomoc vo výške 671 miliónov eur.", "Maďarsko blokuje aj niekoľko ďalších návrhov súvisiacich s pomocou Ukrajine. Na summite Európskej rady v decembri 2023 sa lídri kvôli Orbánovi nedohodli na balíku finančnej podpory Ukrajiny vo výške 50 miliárd eur, pretože Maďarsko dohodu vetovalo .", "Rokovania o balíku pre Ukrajinu pokračovali od januára tohto roku. Viktor Orbán avizoval snahu o kompromis s podmienkou , že finančná podpora bude každý rok preskúmavať a znovu jednomyseľne schvaľovať. Možnosť vetovať ukrajinský balík každý rok, by Maďarsku dala ďalšie príležitosti na vyjednanie vlastných požiadaviek.", "Na februárovom mimoriadnom zasadnutí sa lídri členských krajín na balíku finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd jednomyseľne zhodli . Stalo sa tak po tom, čo v denníku Financial Times vyšiel článok, podľa ktorého Brusel chystá kroky, ktoré by tvrdo zasiahli maďarskú ekonomiku, ak by premiér Viktor Orbán zablokoval balík na pomoc Ukrajine."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["stíhačiek", "systému", "dohodla", "poslalo", "odhadoval", "hovoril", "Európskeho mierového nástroja", "tranža", "blokuje", "nesúhlasila", "diskriminuje", "uviedol", "informoval", "uznané", "nahlásilo", "blokuje", "vetovalo", "snahu", "podmienkou", "vyjednanie", "pomoci", "zhodli", "vyšiel"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html", "https://www.sme.sk/minuta/23158381/na-ukrajine-je-aj-cast-protivzdusnej-obrany-kub-zo-slovenska?ref=mnt", "https://dennikn.sk/minuta/3287373/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/703950-za-darovane-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-dostaneme-menej-penazi-platbu-blokuje-madarsko/", "https://dennikn.sk/2964676/slovenske-migy-koncia-minister-obrany-ich-chce-spenazit-cenu-odhaduje-na-300-milionov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/5KHuP8e/nad-za-nefunkcne-migy-by-sme-mohli-dostat-150-milionov-eur-ak-ich-posleme-na-ukrajinu/", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/european-peace-facility/", "https://www.teraz.sk/spravy/blanar-diplomati-eu-odobrili-navyse/782172-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/LgTmm5D/slovensko-dostane-menej-za-migy-29-vyplatu-tranze-blokuje-madarsko/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/703950-za-darovane-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-dostaneme-menej-penazi-platbu-blokuje-madarsko/", "https://www.ta3.com/clanok/941359/europska-unia-ma-pre-ukrajinu-takmer-sedem-miliard-eur-pomoc-vsak-blokuje-madarsko", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/703950-za-darovane-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-dostaneme-menej-penazi-platbu-blokuje-madarsko/", "https://www.teraz.sk/spravy/blanar-diplomati-eu-odobrili-navyse/782172-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/rezort-obrany-nevylucuje-nizsiu-refun/782976-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/rezort-obrany-nevylucuje-nizsiu-refun/782976-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/941359/europska-unia-ma-pre-ukrajinu-takmer-sedem-miliard-eur-pomoc-vsak-blokuje-madarsko", "https://www.bbc.com/news/world-europe-67724357", "https://sita.sk/madarsko-prestane-blokovat-financnu-pomoc-ukrajine-eu-vsak-musi-orbanovi-splnit-jednu-poziadavku/", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/europsky-spor-o-vojensku-pomoc-ukrajine-na-spolocne-obstaravanie-pre-kyjev-prispeje-aj-slovensko/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/orban-ma-plan-ako-eu-vydierat-este-viac-ako-doteraz/", "https://www.consilium.europa.eu/media/69894/20240201-special-euco-conclusions-sk.pdf", "https://www.teraz.sk/zahranicie/michel-lidri-eu-sa-dohodli-na-50-mili/771495-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/3799628"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:20.343653+00:00"}
{"id": "vr29971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29971", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...v Maďarsku je deväťdesiatdvatisíc týchto utečencov zaregistrovaných, ale nie v azylovom procese ...", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa najnovších dostupných údajov sa počet zaregistrovaných utečencov v Maďarsku od začiatku roku pohybuje okolo 180 tisíc. Žiadostí o azyl bolo podaných vyše 150 tisíc, pričom podľa informácií zo začiatku augusta bolo aktívne preverovaných vyše 50 tisíc. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, koľko utečencov je v súčasnej dobe v aktívnom azylovom procese, ani koľko z registrovaných utečencov sa momentálne nachádza na území Maďarska. Taktiež nie je jasné, ani o akom období Bugár hovorí, keď spomína údaj 92 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V článku Hospodárskych Novín z 12. septembra sa uvádza, že \" od začiatku tohto roka prekročilo ilegálne maďarské hranice 181 014 migrantov, prisťahovalecký úrad eviduje 166 465 žiadostí o štatút utečenca. \" TASR 8. septembra uviedla , že počet žiadostí o azyl v Maďarsku dosahuje 157 746. Podľa údajov Eurostat len za prvých sedem mesiacov tohto roka bolo podaných spolu 98 070 žiadostí o azyl. Podľa Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo Maďarskej republiky: \"Maďarský Úrad pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) evidoval do 3. augusta už 102.263 žiadostí o štatút utečenca. V tomto roku udelili azyl 274 migrantom. Do 31. júla rozhodol úrad v 61.969 prípadoch, neboli to však iba tohtoročné žiadosti. V 59.842 prípadoch azylový proces prerušili, pretože žiadatelia odišli z Maďarska do neznámej krajiny. Podľa úradu drvivú väčšinu z nich tvorili Kosovčania. BÁH žiadosti odmietol celkom v 1853 prípadoch; v súčasnosti preveruje vyše 50.000 prípadov.\" Počet žiadateľov o azyl je v Maďarsku v súčasnej dobe výrazne vyšší ako v minulosti. „ Od začiatku roka viac ako tretinu všetkých žiadostí o azyl registrovali v Maďarsku , to je viac ako v Taliansko ,“ zdôraznil Tusk v júli tohto roku. \" Počet utečencov registrovaných v Maďarsku znova mierne vzrástol. Vo štvrtok policajti zadržali 764 osôb; v stredu išlo len o 277 ľudí. Nárast možno pripísať tomu, že vo štvrtok po prvý raz do Maďarska dorazilo 497 utečencov smerom z Chorvátska ,\" uviedla agentúra AP 18. septembra 2015. Pre porovnanie v minulom roku o azyl v Maďarsku požiadalo 42-tisíc až 44 -tisíc ľudí. Podľa maďarského úradu pre migráciu a národnosti v roku 2014 dostalo azyl len 503 žiadateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších dostupných údajov sa počet zaregistrovaných utečencov v Maďarsku od začiatku roku pohybuje okolo 180 tisíc. Žiadostí o azyl bolo podaných vyše 150 tisíc, pričom podľa informácií zo začiatku augusta bolo aktívne preverovaných vyše 50 tisíc. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, koľko utečencov je v súčasnej dobe v aktívnom azylovom procese, ani koľko z registrovaných utečencov sa momentálne nachádza na území Maďarska. Taktiež nie je jasné, ani o akom období Bugár hovorí, keď spomína údaj 92 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V článku Hospodárskych Novín z 12. septembra sa uvádza, že \" od začiatku tohto roka prekročilo ilegálne maďarské hranice 181 014 migrantov, prisťahovalecký úrad eviduje 166 465 žiadostí o štatút utečenca. \" TASR 8. septembra uviedla , že počet žiadostí o azyl v Maďarsku dosahuje 157 746. Podľa údajov Eurostat len za prvých sedem mesiacov tohto roka bolo podaných spolu 98 070 žiadostí o azyl. Podľa Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo Maďarskej republiky: \"Maďarský Úrad pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) evidoval do 3. augusta už 102.263 žiadostí o štatút utečenca. V tomto roku udelili azyl 274 migrantom. Do 31. júla rozhodol úrad v 61.969 prípadoch, neboli to však iba tohtoročné žiadosti. V 59.842 prípadoch azylový proces prerušili, pretože žiadatelia odišli z Maďarska do neznámej krajiny. Podľa úradu drvivú väčšinu z nich tvorili Kosovčania. BÁH žiadosti odmietol celkom v 1853 prípadoch; v súčasnosti preveruje vyše 50.000 prípadov.\" Počet žiadateľov o azyl je v Maďarsku v súčasnej dobe výrazne vyšší ako v minulosti. „ Od začiatku roka viac ako tretinu všetkých žiadostí o azyl registrovali v Maďarsku , to je viac ako v Taliansko ,“ zdôraznil Tusk v júli tohto roku. \" Počet utečencov registrovaných v Maďarsku znova mierne vzrástol. Vo štvrtok policajti zadržali 764 osôb; v stredu išlo len o 277 ľudí. Nárast možno pripísať tomu, že vo štvrtok po prvý raz do Maďarska dorazilo 497 utečencov smerom z Chorvátska ,\" uviedla agentúra AP 18. septembra 2015. Pre porovnanie v minulom roku o azyl v Maďarsku požiadalo 42-tisíc až 44 -tisíc ľudí. Podľa maďarského úradu pre migráciu a národnosti v roku 2014 dostalo azyl len 503 žiadateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["článku", "uviedla", "Eurostat", "Podľa", "Maďarsku", "agentúra AP", "azyl", "požiadalo", "úradu pre migráciu a národnosti"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/svet-120/na-madarskych-hraniciach-mali-rusnu-noc-budapest-sa-pripravuje-na-tisice-utecencov-907967", "http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zaregistrovalo-tento-rok-uz-t/154499-clanok.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do", "http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1801200_madarsko-bije-na-poplach.-pocet-migrantov-prekrocil-100-tisic", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/dobrovolne-prerozdelovanie-migrantov-bude-bez-madarska-a-bulharska-023888", "http://www.info.sk/sprava/74329/chorvatsko-zacalo-vozit-migrantov-autobusmi-k-hraniciam-madarska/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/358033-system-ma-medzery-utecenci-prichadzaju/", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/tisice-utecencov-zaplavili-madarsko-mieria-slovensko.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/tisice-utecencov-zaplavili-madarsko-mieria-slovensko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:23.523858+00:00"}
{"id": "vr31777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31777", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je to práve kombinácia (protikorupčných, pozn.) návrhov, ktoré boli diskutované či s alianciou Fair-play alebo ešte v najbližšom období s Transparency International.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sa R.Kaliňák stretol so šéfkou Aliancie Fair-play Z.Wienk a spoločne rokovali o možných protikorupčných opatreniach. Takisto Kaliňák plánuje v tejto oblasti aj spoluprácu s Transparency International. Z. Wienk sa pre Slovenský rozhlas vyjadrila , že Aliancia Fair-play poslala Kaliňákovi \" veľmi komplexný a rozsiahly zoznam rôznych návrhov, ktoré sa týkali sfunkčnenia verejného obstarávania, toho, aby vláda a verejná správa zverejňovali proaktívne na internete viac informácií, teda nielen podpísané zmluvy, ale aj prehľady dotácií a rôznych iných finančných tokov, návrhy k tomu, aby vznikla nezávislá kontrola financovania politických strán, aby sa sprísnil zákon o konflikte záujmov a mnohé iné návrhy.“ Podľa denníka SME sa R.Kaliňák so šéfkou Aliancie Fair-play Z.Wienk už aj stretol a spoločne rokovali o týchto možných protikorupčných opatreniach a ich rokovania budú naďalej pokračovať. Kaliňák chce podľa TASR spolupracovať aj s Transparency International, a to hlavne pri zmene zákona o verejnom obstarávaní a zmenách financovania politických strán. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sa R.Kaliňák stretol so šéfkou Aliancie Fair-play Z.Wienk a spoločne rokovali o možných protikorupčných opatreniach. Takisto Kaliňák plánuje v tejto oblasti aj spoluprácu s Transparency International. Z. Wienk sa pre Slovenský rozhlas vyjadrila , že Aliancia Fair-play poslala Kaliňákovi \" veľmi komplexný a rozsiahly zoznam rôznych návrhov, ktoré sa týkali sfunkčnenia verejného obstarávania, toho, aby vláda a verejná správa zverejňovali proaktívne na internete viac informácií, teda nielen podpísané zmluvy, ale aj prehľady dotácií a rôznych iných finančných tokov, návrhy k tomu, aby vznikla nezávislá kontrola financovania politických strán, aby sa sprísnil zákon o konflikte záujmov a mnohé iné návrhy.“ Podľa denníka SME sa R.Kaliňák so šéfkou Aliancie Fair-play Z.Wienk už aj stretol a spoločne rokovali o týchto možných protikorupčných opatreniach a ich rokovania budú naďalej pokračovať. Kaliňák chce podľa TASR spolupracovať aj s Transparency International, a to hlavne pri zmene zákona o verejnom obstarávaní a zmenách financovania politických strán. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "Podľa", "podľa"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/spravy/Protikorupcne-opatrenia?l=1&i=34741&p=45", "http://www.sme.sk/c/6312083/kalinak-pyta-rady-od-fairplay.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120419TBA03306"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:58.187880+00:00"}
{"id": "vr16369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16369", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Zahraničné investície sem radi chodia, nebudem hovoriť len o Land Rovere, ktorý je v Nitre, ale o ďalších investíciách, ktoré vláda pripravuje, otvára ako na bežiacom páse.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presnejšie a správnejšie by bolo hovoriť o tom, že vláda pripravuje podporu pre investície a nie priamo pripravuje investície, no je pravda, že okrem mediálne najznámejšieho Jaguaru v Nitre, sa tento rok vláda vyjadrila aj prerokovaniu investícií ako napríklad k podpore najväčšej európskej fabriky japonskej spoločnosti MinebeaMitsumi v Košiciach, či podpore čínskeho výrobcu pneumatík LinLong Tyres, ktorý tiež zvažuje umiestnenie svojej fabriky na Slovensku. Tento rok sa tiež v médiách začala spomínať možnosť príchodu piatej automobilky, ktorá by sa do konca roka mohla rozhodnúť, či umiestni svoj závod na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Presnejšie a správnejšie by bolo hovoriť o tom, že vláda pripravuje podporu pre investície a nie priamo pripravuje investície, no je pravda, že okrem mediálne najznámejšieho Jaguaru v Nitre, sa tento rok vláda vyjadrila aj prerokovaniu investícií ako napríklad k podpore najväčšej európskej fabriky japonskej spoločnosti MinebeaMitsumi v Košiciach, či podpore čínskeho výrobcu pneumatík LinLong Tyres, ktorý tiež zvažuje umiestnenie svojej fabriky na Slovensku. Tento rok sa tiež v médiách začala spomínať možnosť príchodu piatej automobilky, ktorá by sa do konca roka mohla rozhodnúť, či umiestni svoj závod na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["vyšetrovať", "v skratke", "ubezpečením", "MinebeaMitsumi", "LingLong Tires", "médií", "Mitsubishi"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-1450_sk.htm", "https://dennikn.sk/774074/vladnu-pomoc-pre-jaguar-dosledne-presetrime-tvrdi-europska-komisia/", "https://www.postoj.sk/24084/eurokomisia-vysetruje-statnu-podporu-fabriky-jaguar-land-rover", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/428677-najvacsi-a-najmodernejsi-europsky-zavod-minebeamitsumi-bude-v-kosiciach/", "https://dennikn.sk/minuta/771959/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20543226/cinska-tovaren-na-pneumatiky-moze-byt-aj-v-kosiciach-rozhovor.html#axzz4kWxj6SVP", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/422287-slovensko-je-v-hre-o-piatu-automobilku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:45.144393+00:00"}
{"id": "vr26558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26558", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "My robíme všetko pre to, aby naši ľudia informácie mali, na našej webovej stránke môjho ministerstva si nájdu odporúčania, odporúčame aj my všetkým, aby sa zaregistrovali", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí sú odporúčania a aj možnosť dobrovoľnej registrácie. Na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa nachádza sekcia, ktorá sa týka odporúčaných krajín . Ministerstvo zahraničných vecí SR uvádza odporúčania do krajín: Thajsko a mesta Bankok, Južný Sudán či Ukrajina. Hneď po vstupe do sekcie cestovanie a konzulárne info nachádza výzva na dobrovoľnú registráciu pred cestovaním . Ide o register osôb tzv. systém pomoci slovenským občanom v prípade núdze pri cestách do zahraničia. Registrácia prebieha pomocou formulára. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí sú odporúčania a aj možnosť dobrovoľnej registrácie. Na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa nachádza sekcia, ktorá sa týka odporúčaných krajín . Ministerstvo zahraničných vecí SR uvádza odporúčania do krajín: Thajsko a mesta Bankok, Južný Sudán či Ukrajina. Hneď po vstupe do sekcie cestovanie a konzulárne info nachádza výzva na dobrovoľnú registráciu pred cestovaním . Ide o register osôb tzv. systém pomoci slovenským občanom v prípade núdze pri cestách do zahraničia. Registrácia prebieha pomocou formulára. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["odporúčaných krajín", "registráciu pred cestovaním"], "url": ["http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/oznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim", "http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/prehlad_cestovanie_a_konzularne_info"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:25.156278+00:00"}
{"id": "vr15171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15171", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zatiaľ Turecko neplní 7 (z podmienok pre bezvízový styk, pozn.), z toho ak sa nemýlim, vyhlásil ešte pred nedávnom prezident Erdogan, že jednu ani nesplní. To bola tá legislatíva v oblasti boja proti terorizmu.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Turecko zatial nesplna sedem podmienok pre bezvízový styk, pricom podla vyhlásení prezidenta Erdogana, odmieta splnit podmienku v oblasti úpravy právnej legislatívy v otázke terorizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Turecko zatial nesplna sedem podmienok pre bezvízový styk, pricom podla vyhlásení prezidenta Erdogana, odmieta splnit podmienku v oblasti úpravy právnej legislatívy v otázke terorizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vyhlásil", "potrebný"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/20160504/turkey_progress_visa_liberalisation_roadmap_en.pdf", "http://svet.sme.sk/c/20157304/turecko-nevyhovie-bruselu-a-nezmeni-protiteroristicke-zakony.html", "http://www.theguardian.com/world/2016/may/06/erdogan-turkey-not-alter-anti-terror-laws-visa-free-travel-eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:11.095895+00:00"}
{"id": "vr36248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36248", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "...ale celý trend v Európskej únii, komplet teda trendom Európskej únie je, že musí byť prvý pilier a silný prvý pilier...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že je dlhodobejším trendom v únii smer k posilňovaniu prvého piliera.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že je dlhodobejším trendom v únii smer k posilňovaniu prvého piliera."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Pension schemes and pension projections in the EU-27 Member States — 2008-2060, Volume I — Report"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication16034_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:41.563153+00:00"}
{"id": "vr26578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26578", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Po navýšení odvodov pre živnostníkov o 30% žiaľbohu došlo k výraznému, ale mnohotisícovému odlivu živnostníkov zo Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa nielenže nevybrala viac, ale pýta aj od štátu viac, to znamená, zväčšila sa jej strata.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odvody pre živnostníkov sa v roku 2013 zvýšili o 30%, čím došlo v roku 2013 k medzi kvartálnemu poklesu oproti štvrtému kvartálu roka 2012 o 10 142 živnostníkov. Väčšina živnostníkov si vytvorila spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa im oplatí už od príjmu nad 1050 eur. Sociálna poisťovňa bude potrebovať v roku 2014 od štátu o 347,5 mil. eur viac. Prebytok za rok 2013 by mal byť na úrovní 40 mil. eur, čo je o 9 mil. menej ako za rok 2012. Sociálna poisťovňa ho však vykazuje, pretože je dotovaná zo štátneho rozpočtu, de facto sa dá teda hovoriť o strate. Od januára 2013 sa zvýšili odvody pre živnostníkov zásadným spôsobom. Živnostníci, ktorí platia minimálne odvody, museli v roku 2013 platiť o 25 eur viac, a z toho do Sociálnej poisťovne o takmer 18 eur viac. Tí živnostníci, ktorí platia vyššie ako minimálne odvody, mali odvody v roku 2013 vyššie približne o 30%. Od roku 2013 sa totiž pri určení vymeriavacieho základu od príjmov neodpočítavajú odvody zaplatené v minulom roku a namiesto koeficientu 2 (resp. 2,14 pri zdravotnom poistení) sa v roku 2013 používa koeficient 1,9. To spolu znamená zvýšenie vymeriavacích základov a tým aj odvodov (vyšších ako minimálnych) o vyše 30%. V roku 2012 bol minimálny vymeriavací základ 339,89 eur, minimálne odvody 160,24 eura, z toho do Sociálnej poisťovne 112,66 eura. V roku 2013 bol minimálny vymeriavací základ 393 eur, minimálne odvody 185,29 eura, z toho do Sociálnej poisťovne 130,27 eura. Od januára 2014 je minimálna výška odvodov, ktoré musí každý živnostník platiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne vo výške 189,77 eura. Minimálny preddavok na zdravotné poistenie živnostníkov predstavuje v roku 2014 sumu 56,35 eura, poistné na sociálne poistenie je v minimálnej výške 133,42 eura. Od januára 2014 bude minimálny vymeriavací základ vo výške 50 % priemernej mzdy na Slovensku za rok 2012 (805 eur), čo predstavuje sumu 402,50 eur. Sociálna poisťovňa bude v roku 2014 potrebovať od štátu o 347,5 mil. eur viac, ako v roku 2013 a celkovo dostane od štátu injekciu v hodnote 1,06 mld. eur. Prebytok sociálnej poisťovne za rok 2012 bol 46,9 mil. eur a za rok 2013 40 mil. eur. Od januára do novembra 2013 vybrala sociálna poisťovňa o 6,62 percentuálnych bodov viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Vybrala však menej, než plánovala . Podľa údajov z Registra organizácií ku koncu prvého štvrťroka 2013 na Slovensku aktívne pôsobilo 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb čo predstavuje medzi kvartálny pokles oproti štvrtému kvartálu roka 2012 o 10 142 živnostníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Odvody pre živnostníkov sa v roku 2013 zvýšili o 30%, čím došlo v roku 2013 k medzi kvartálnemu poklesu oproti štvrtému kvartálu roka 2012 o 10 142 živnostníkov. Väčšina živnostníkov si vytvorila spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa im oplatí už od príjmu nad 1050 eur. Sociálna poisťovňa bude potrebovať v roku 2014 od štátu o 347,5 mil. eur viac. Prebytok za rok 2013 by mal byť na úrovní 40 mil. eur, čo je o 9 mil. menej ako za rok 2012. Sociálna poisťovňa ho však vykazuje, pretože je dotovaná zo štátneho rozpočtu, de facto sa dá teda hovoriť o strate. Od januára 2013 sa zvýšili odvody pre živnostníkov zásadným spôsobom. Živnostníci, ktorí platia minimálne odvody, museli v roku 2013 platiť o 25 eur viac, a z toho do Sociálnej poisťovne o takmer 18 eur viac. Tí živnostníci, ktorí platia vyššie ako minimálne odvody, mali odvody v roku 2013 vyššie približne o 30%. Od roku 2013 sa totiž pri určení vymeriavacieho základu od príjmov neodpočítavajú odvody zaplatené v minulom roku a namiesto koeficientu 2 (resp. 2,14 pri zdravotnom poistení) sa v roku 2013 používa koeficient 1,9. To spolu znamená zvýšenie vymeriavacích základov a tým aj odvodov (vyšších ako minimálnych) o vyše 30%. V roku 2012 bol minimálny vymeriavací základ 339,89 eur, minimálne odvody 160,24 eura, z toho do Sociálnej poisťovne 112,66 eura. V roku 2013 bol minimálny vymeriavací základ 393 eur, minimálne odvody 185,29 eura, z toho do Sociálnej poisťovne 130,27 eura. Od januára 2014 je minimálna výška odvodov, ktoré musí každý živnostník platiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne vo výške 189,77 eura. Minimálny preddavok na zdravotné poistenie živnostníkov predstavuje v roku 2014 sumu 56,35 eura, poistné na sociálne poistenie je v minimálnej výške 133,42 eura. Od januára 2014 bude minimálny vymeriavací základ vo výške 50 % priemernej mzdy na Slovensku za rok 2012 (805 eur), čo predstavuje sumu 402,50 eur. Sociálna poisťovňa bude v roku 2014 potrebovať od štátu o 347,5 mil. eur viac, ako v roku 2013 a celkovo dostane od štátu injekciu v hodnote 1,06 mld. eur. Prebytok sociálnej poisťovne za rok 2012 bol 46,9 mil. eur a za rok 2013 40 mil. eur. Od januára do novembra 2013 vybrala sociálna poisťovňa o 6,62 percentuálnych bodov viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Vybrala však menej, než plánovala . Podľa údajov z Registra organizácií ku koncu prvého štvrťroka 2013 na Slovensku aktívne pôsobilo 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb čo predstavuje medzi kvartálny pokles oproti štvrtému kvartálu roka 2012 o 10 142 živnostníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["oplatí", "januára 2013", "januára", "Sociálna poisťovňa", "2012", "2013", "6,62 percentuálnych bodov viac", "plánovala", "údajov"], "url": ["http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/povstanu-novi-fabrikanti.html", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/zvysenie-odvodov-zivnostnikom-socialnej-poistovni-vyssie-prijmy-neprinieslo-2.html", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1062/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-szco-1-1-2014.xhtml", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/48/socialna-poistovna-dostat-buduci-statu-vyse/32746", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2012/203/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2013/203/", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=56570", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/304520-socialna-poistovna-vybrala-menej-nez-planovala/", "http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-kaviaren/zivnostnikov-ubuda-dovodom-nie-su-legislativne-zmeny-v-odvodoch.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:35.832231+00:00"}
{"id": "49515", "numeric_id": 49515, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49515", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My sme tu už mali prezidentku, ktorá pred voľbou v predvolebnej diskusii dokonca povedala, že ona takú žiadnu zmluvu Americku nepodpíše. To teraz som niekde videl. A potom, keď bola prezidentkou, tak salto mortale. Ešte aj keď sme už žiadali, aby ju dala predsa len posúdiť Ústavnému súdu, tak ju podpísala za 24 hodín.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2022 zverejnil Ľuboš Blaha účelovo zostrihané video, na ktorom Zuzana Čaputová zdanlivo tvrdí, že by obrannú zmluvu s USA nepodpísala. Video však neobsahovalo časti, v ktorých Čaputová tvrdí, že sa to týka iba prípadu, ak by zmluva ohrozovala suverenitu Slovenska, čo podľa nej nie je tento prípad. Zuzana Čaputová v roku 2019 povedala, že by obrannú dohodu s USA nepodpísala, pokiaľ by ohrozovala suverenitu Slovenska. Čaputová dodala, že zdieľa názor ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého zmluva suverenitu Slovenska neohrozuje. Tvrdenie Petra Pellegriniho, že prezidentka po zvolení zmenila názor, preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nParlament vo februári 2022 schválil bilaterálnu dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA (DCA). Signatárom za Slovensko bol Jaroslav Naď, pri podpise bol aj vtedajší minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Po schválení v parlamente zmluvu ešte v ten istý deň ratifikovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.\n\nSchválenie obrannej dohody s USA vyvolalo protesty časti verejnosti. Pred budovou parlamentu sa konalo niekoľko protestov a poslanci, ktorí zmluvu podporovali, čelili vyhrážkam . V uliciach sa dokonca po hlasovaní objavili bilbordy označujúce poslancov, ktorí za zmluvu hlasovali, za vlastizradcov.\n\nObranná dohoda medzi USA a Slovenskom sa stala aj témou prezidentskej kampane v roku 2019. V predvolebnej debate Zuzana Čaputová dostala otázku, či by obrannú zmluvu podpísala alebo sa obáva, že ide o zásah do našej suverenity. Odpovedala , že podľa nej nejde o zásah do našej suverenity a pokiaľ by to tak bolo, tak by takúto zmluvu nepodpísala.\n\n„Podľa toho, čo vyplýva z tvrdení ministerstva zahraničných vecí, nejde o ohrozenie suverenity. Takisto si myslím, že za týchto podmienok v žiadnom prípade by som takúto zmluvu nepodpísala, to znamená ohrozenie suverenity, umiestnenie cudzích vojsk alebo základní na našom území,“ povedala Čaputová. Následne dodala, že v tejto téme zdieľa názor ministerstva zahraničných vecí. Vtedajší minister zahraničných vecí za Smer-SD Miroslav Lajčák obrannú dohodu obhajoval . Podľa Lajčáka zmluva suverenitu Slovenska neohrozovala .\n\nKrátko pred podpisom zmluvy zverejnil poslanec za Smer Ľuboš Blaha zostrihané video odpovede Zuzany Čaputovej, z ktorej zdanlivo vyplývalo, že prezidentka sa v roku 2019 vyjadrila, že by zmluvu s USA nepodpísala. Vo zverejnenom videu však chýba časť, v ktorej Čaputová hovorí, že by takúto zmluvu nepodpísala iba vtedy, ak by sa jednalo o ohrozenie suverenity Slovenska, čo podľa nej z dovtedy známych informácii nevyplývalo.\n\nRokovania o obrannej dohode s USA (Defence Cooperation Agreement, tzv. DCA) začali v roku 2018 počas vlády Smeru-SD. Erik Tomáš, dnes minister práce za stranu Hlas-SD, uviedol , že o nej začali rokovať ešte v roku 2017. Peter Pellegrini v tomto období obrannú zmluvu obhajoval a slová o prítomnosti amerických vojsk označil za strašenie.\n\nJe pravdou, že v roku 2022 opozícia žiadala prezidentku, aby sa s obrannou zmluvou s USA obrátila na Ústavný súd, ktorý by posúdil jej súlad s Ústavou SR. Prezidentka oznámila, že sa na Ústavný súd neobráti, keďže že skúmala s odborníkmi potenciálny rozpor dohody s Ústavou Slovenskej republiky a žiadny nesúlad nenašli. Avšak nechala k nej vypracovať tzv. interpretačnú doložku , ktorá vysvetľovala sporné formulácie. Parlament obrannú dohodu schválili 8. februára 2022 o 11:40, prezidentka ju podpísala ešte v ten deň a vopred aj avízovala, že tento proces nebude zdržovať.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2022 zverejnil Ľuboš Blaha účelovo zostrihané video, na ktorom Zuzana Čaputová zdanlivo tvrdí, že by obrannú zmluvu s USA nepodpísala. Video však neobsahovalo časti, v ktorých Čaputová tvrdí, že sa to týka iba prípadu, ak by zmluva ohrozovala suverenitu Slovenska, čo podľa nej nie je tento prípad. Zuzana Čaputová v roku 2019 povedala, že by obrannú dohodu s USA nepodpísala, pokiaľ by ohrozovala suverenitu Slovenska. Čaputová dodala, že zdieľa názor ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého zmluva suverenitu Slovenska neohrozuje. Tvrdenie Petra Pellegriniho, že prezidentka po zvolení zmenila názor, preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Parlament vo februári 2022 schválil bilaterálnu dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA (DCA). Signatárom za Slovensko bol Jaroslav Naď, pri podpise bol aj vtedajší minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Po schválení v parlamente zmluvu ešte v ten istý deň ratifikovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.", "Schválenie obrannej dohody s USA vyvolalo protesty časti verejnosti. Pred budovou parlamentu sa konalo niekoľko protestov a poslanci, ktorí zmluvu podporovali, čelili vyhrážkam . V uliciach sa dokonca po hlasovaní objavili bilbordy označujúce poslancov, ktorí za zmluvu hlasovali, za vlastizradcov.", "Obranná dohoda medzi USA a Slovenskom sa stala aj témou prezidentskej kampane v roku 2019. V predvolebnej debate Zuzana Čaputová dostala otázku, či by obrannú zmluvu podpísala alebo sa obáva, že ide o zásah do našej suverenity. Odpovedala , že podľa nej nejde o zásah do našej suverenity a pokiaľ by to tak bolo, tak by takúto zmluvu nepodpísala.", "„Podľa toho, čo vyplýva z tvrdení ministerstva zahraničných vecí, nejde o ohrozenie suverenity. Takisto si myslím, že za týchto podmienok v žiadnom prípade by som takúto zmluvu nepodpísala, to znamená ohrozenie suverenity, umiestnenie cudzích vojsk alebo základní na našom území,“ povedala Čaputová. Následne dodala, že v tejto téme zdieľa názor ministerstva zahraničných vecí. Vtedajší minister zahraničných vecí za Smer-SD Miroslav Lajčák obrannú dohodu obhajoval . Podľa Lajčáka zmluva suverenitu Slovenska neohrozovala .", "Krátko pred podpisom zmluvy zverejnil poslanec za Smer Ľuboš Blaha zostrihané video odpovede Zuzany Čaputovej, z ktorej zdanlivo vyplývalo, že prezidentka sa v roku 2019 vyjadrila, že by zmluvu s USA nepodpísala. Vo zverejnenom videu však chýba časť, v ktorej Čaputová hovorí, že by takúto zmluvu nepodpísala iba vtedy, ak by sa jednalo o ohrozenie suverenity Slovenska, čo podľa nej z dovtedy známych informácii nevyplývalo.", "Rokovania o obrannej dohode s USA (Defence Cooperation Agreement, tzv. DCA) začali v roku 2018 počas vlády Smeru-SD. Erik Tomáš, dnes minister práce za stranu Hlas-SD, uviedol , že o nej začali rokovať ešte v roku 2017. Peter Pellegrini v tomto období obrannú zmluvu obhajoval a slová o prítomnosti amerických vojsk označil za strašenie.", "Je pravdou, že v roku 2022 opozícia žiadala prezidentku, aby sa s obrannou zmluvou s USA obrátila na Ústavný súd, ktorý by posúdil jej súlad s Ústavou SR. Prezidentka oznámila, že sa na Ústavný súd neobráti, keďže že skúmala s odborníkmi potenciálny rozpor dohody s Ústavou Slovenskej republiky a žiadny nesúlad nenašli. Avšak nechala k nej vypracovať tzv. interpretačnú doložku , ktorá vysvetľovala sporné formulácie. Parlament obrannú dohodu schválili 8. februára 2022 o 11:40, prezidentka ju podpísala ešte v ten deň a vopred aj avízovala, že tento proces nebude zdržovať."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA", "Signatárom", "ratifikovala", "niekoľko", "protestov", "vyhrážkam", "bilbordy", "Odpovedala", "obhajoval", "neohrozovala", "zverejnil", "obrannej dohode s USA", "2018", "uviedol", "obhajoval", "žiadala", "skúmala", "interpretačnú doložku", "schválili", "podpísala"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144654-parlament-schvalil-obrannu-dohodu-slovenska-s-usa-prezidentka-ju-nasledne-ratifikovala?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.mzv.sk/diplomacia/bezpecnostna-politika/obranna-dohoda-s-usa", "https://domov.sme.sk/c/22834229/zmluva-s-usa-slovensko-podpis.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-dohodu-o-obrannej/610864-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/224681/obranna-dohoda-s-usa-vyvolala-vasne-pred-parlamentom-sa-proti-nej-protestovalo", "https://www.trend.sk/spravy/proteste-proti-dohode-usa-zisli-stovky-ludi", "https://dennikn.sk/2710058/odporcovia-dohody-s-usa-tlacia-na-poslancov-cez-protesty-pred-parlamentom-aj-vyhrazky-o-vlastizrade/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ptj14qh/bilbordy-smeru-o-vlastizradcoch-miznu-firma-ktora-ich-vylepila-nechce-sirit-nenavist-a-odstranuje-ich/", "https://tv.pravda.sk/embed/b91b6531-9d80-4de5-89b5-3ea3b19b377b", "https://www.ta3.com/clanok/146654/lajcak-vysvetloval-dohodu-s-usa-podla-pasku-nie-celkom-pravdivo", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/507964-lajcak-text-obrannej-dohody-s-usa-by-sme-mali-spoznat-o-par-dni/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/615978-podpisala-by-zmluvu-s-usa-nepodpisala-caputova-sa-spori-s-blahom-o-zostrih-videa/", "https://www.mzv.sk/diplomacia/bezpecnostna-politika/obranna-dohoda-s-usa", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=506569", "https://www.noviny.sk/slovensko/658566-obranna-zmluva-s-usa-je-na-stole-uz-roky-aj-napriek-tomu-sa-stala-tercom-sporu", "https://demagog.sk/vyrok/49502", "https://dennikn.sk/minuta/2684178/", "https://www.aktuality.sk/clanok/4nq966f/prezidentka-zuzana-caputova-podmienuje-podporu-obrannej-dohody-s-usa-interpretacnou-dolozkou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/4nq966f/prezidentka-zuzana-caputova-podmienuje-podporu-obrannej-dohody-s-usa-interpretacnou-dolozkou/", "https://dennikn.sk/2713190/parlament-schvalil-obrannu-dohodu-s-usa-na-rade-je-prezidentka/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-dohodu-o-obrannej/610864-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:43.257075+00:00"}
{"id": "vr27976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27976", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Pokiaľ ide o to, že Slovensko ozaj má 13% účasť, ešte sme nikdy neprekročili 20, ale dneska už aj Česi sú nižšie, ja by som to až tak tragicky nebral.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Gašparovič pravdivo tvrdí, že účasť Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 predstavovala 13% . Rovnako pravdivo uvádza, že Slovensko nikdy neprekročilo hranicu 20% účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Česká republika v predchádzajúcich voľbách v rokoch 2004 a 2009 mala značne vyššiu účasť, no tento rok klesla takisto pod 20%, konkrétne 19,5% .", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovič pravdivo tvrdí, že účasť Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 predstavovala 13% . Rovnako pravdivo uvádza, že Slovensko nikdy neprekročilo hranicu 20% účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Česká republika v predchádzajúcich voľbách v rokoch 2004 a 2009 mala značne vyššiu účasť, no tento rok klesla takisto pod 20%, konkrétne 19,5% ."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["EP"], "url": ["http://www.vysledky-volby2014.eu/sk/turnout.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:20.902574+00:00"}
{"id": "42954", "numeric_id": 42954, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42954", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "...je teraz pán Strache vicekancelárom a súčasťou rakúskej vlády, ktorá je plne rešpektovaná v celej EÚ. Nikto nespochybňuje jej legitimitu, nikto im neposiela protestné nóty.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda krajne-pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinz-Christian Strache bol rakúsky vicekancelár a od januára 2018 aj spolkový minister pre štátnu službu a šport. Dá sa konštatovať, že legitimitu rakúskej vlády nespochybňovali a rešpektovali všetky štáty EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana FPÖ vo voľbách získala 26 percent a skončila tak na treťom mieste. Vláda pod vedením kancelára Sebastiana Kurza, ktorej súčasťou bola aj FPÖ, bola prezidentom Van der Bellenom riadne vymenovaná , jej legitimita tak bola jednoznačne daná. Predseda Európskej komisie Donald Tusk sa po zostavení vlády vyjadril , že s radosťou privíta Sebastiana Kurza v Bruseli. “ Verím, že rakúska vláda bude aj naďalej zohrávať konštruktívnu a pro-európsku rolu v Európskej únii. ” Európska únia, na rozdiel od Maďarska a Poľska, doposiaľ neviedla voči Rakúsku žiadne právne konania. Jedna z kritických reakcií prišla zo strany OSN. Vysoký komisár pre ľudské práva, Zeid Ra’ad al-Hussein vyjadril svoje znepokojenie a poukázal na “ nebezpečný vývoj… v politickom živote Európy .” Britské a Holandské tajné služby vo veľkom obmedzili informácie, ktoré zdieľajú s rakúskou stranou. Bolo tomu tak kvôli napojeniu vládnej strany FPÖ na Rusko. V sobotu 18. mája 2019 v reakcii na prevalenie škandálu okolo finančnej podpory z Ruska Strache na svoj post rezignoval. Sebastian Kurz následne ohlásil ukončenie vládnej koalície s FPÖ.", "analysis_paragraphs": ["Predseda krajne-pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinz-Christian Strache bol rakúsky vicekancelár a od januára 2018 aj spolkový minister pre štátnu službu a šport. Dá sa konštatovať, že legitimitu rakúskej vlády nespochybňovali a rešpektovali všetky štáty EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana FPÖ vo voľbách získala 26 percent a skončila tak na treťom mieste. Vláda pod vedením kancelára Sebastiana Kurza, ktorej súčasťou bola aj FPÖ, bola prezidentom Van der Bellenom riadne vymenovaná , jej legitimita tak bola jednoznačne daná. Predseda Európskej komisie Donald Tusk sa po zostavení vlády vyjadril , že s radosťou privíta Sebastiana Kurza v Bruseli. “ Verím, že rakúska vláda bude aj naďalej zohrávať konštruktívnu a pro-európsku rolu v Európskej únii. ” Európska únia, na rozdiel od Maďarska a Poľska, doposiaľ neviedla voči Rakúsku žiadne právne konania. Jedna z kritických reakcií prišla zo strany OSN. Vysoký komisár pre ľudské práva, Zeid Ra’ad al-Hussein vyjadril svoje znepokojenie a poukázal na “ nebezpečný vývoj… v politickom živote Európy .” Britské a Holandské tajné služby vo veľkom obmedzili informácie, ktoré zdieľajú s rakúskou stranou. Bolo tomu tak kvôli napojeniu vládnej strany FPÖ na Rusko. V sobotu 18. mája 2019 v reakcii na prevalenie škandálu okolo finančnej podpory z Ruska Strache na svoj post rezignoval. Sebastian Kurz následne ohlásil ukončenie vládnej koalície s FPÖ."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Heinz-Christian Strache", "vymenovaná", "vyjadril", "obmedzili"], "url": ["https://www.parlament.gv.at/WWER/PAD_35518/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/rakusko-ma-novu-vladu-ludovci-a-slobodni-sa-dohodli.html", "https://www.theguardian.com/world/2017/dec/18/thousands-protest-as-far-right-ministers-enter-government-in-austria", "https://www.reuters.com/article/us-austria-security/uk-dutch-spy-agencies-curb-intel-flow-to-austria-over-russia-ties-mp-idUSKCN1RL2CM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:24.586722+00:00"}
{"id": "48653", "numeric_id": 48653, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48653", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ani raz sa mi to nepodarilo získať. (Cenu homofób roka, pozn.)", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár skutočne nikdy nevyhral anketu Homofób roka. Nominovaný bol dvakrát.\n\nAnti-cenu Homofób roka už od roku 2012 každoročne vyhlasuje Inštitút ľudských práv. Ide o kampaň, ktorá má upozorniť spoločnosť, že slová majú dopad na stav práv LGBTIQ+ komunity na Slovensku. Inštitút ľudských práv zverejní spravidla 5 výrokov, za ktoré potom hlasuje verejnosť.\n\nBoris Kollár bol na túto anti-cenu nominovaný v roku 2015 s nasledujúcim výrokom:\n\n„Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama, mama, mama, mama, mama, mama, mama a moje deti! Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené!“\n\nTakisto bol nominovaný v roku 2017, keď sa vyjadril k Dúhovému PRIDE pochodu:\n\n„Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“\n\nAni raz však túto cenu nevyhral.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár skutočne nikdy nevyhral anketu Homofób roka. Nominovaný bol dvakrát.", "Anti-cenu Homofób roka už od roku 2012 každoročne vyhlasuje Inštitút ľudských práv. Ide o kampaň, ktorá má upozorniť spoločnosť, že slová majú dopad na stav práv LGBTIQ+ komunity na Slovensku. Inštitút ľudských práv zverejní spravidla 5 výrokov, za ktoré potom hlasuje verejnosť.", "Boris Kollár bol na túto anti-cenu nominovaný v roku 2015 s nasledujúcim výrokom:", "„Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama, mama, mama, mama, mama, mama, mama a moje deti! Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené!“", "Takisto bol nominovaný v roku 2017, keď sa vyjadril k Dúhovému PRIDE pochodu:", "„Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“", "Ani raz však túto cenu nevyhral."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["vyhlasuje", "nominovaný", "vyjadril"], "url": ["https://www.ludskeprava.sk/anti-cena-homofob-roka/#sthash.Rj1kLIHo.dpbs", "https://www.ludskeprava.sk/nominovani-na-anti-cenu-homofob-roka-2015/#sthash.hg6c3tFs.dpbs", "https://www.ludskeprava.sk/homofob2017/#sthash.ZfpL2JWe.dpbs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:54.507357+00:00"}
{"id": "vr16813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16813", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "...za manažment TTSK tie dve nemocnice sa dostali do veľkých dlhov a predali ich so 7 miliónovým dlhom.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok kandidáta na predsedníctvo Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) vyčísluje zadĺženosť nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede v čase ich predaja (rok 2015) pre Svet zdravia a.s. na 7 miliónov eur. V skutočnosti bola hodnota záväzkov po splatnosti iba v nemocnici v Dunajskej Strede 7,3 milióna eur a v galantskej nemocnici 1,9 milióna. Výrok Konráda Rigóa hodnotíme ako nepravdivý, keďže výška zadĺženia oboch nemocníc v roku 2015 bola asi 9,2 milióna eur. Konrád Rigó je kandidát na post predsedu TTSK. Momentálne pôsobí ako štátny tajomník Ministerstva kultúry. Je členom politickej strany Most-Híd. Vo výroku spomína predaj dvoch nemocníc v správe TTSK v roku 2015. Nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede boli predané spoločnosti Svet zdravia (skupina Penta Investments), ktorá prevádzkuje sieť regionálnych nemocníc na celom Slovensku. Podľa vyjadrení kupujúceho na svojich webových stránkach , nemocnice boli kúpené spolu so záväzkami po splatnosti v hodnote 9,2 milióna eur (1,9 milióna eur Galanta a 7,3 milióna eur Dunajská Streda). Údaj o výške zadĺženia teda Konrád Rigo neuviedol pradivo. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok kandidáta na predsedníctvo Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) vyčísluje zadĺženosť nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede v čase ich predaja (rok 2015) pre Svet zdravia a.s. na 7 miliónov eur. V skutočnosti bola hodnota záväzkov po splatnosti iba v nemocnici v Dunajskej Strede 7,3 milióna eur a v galantskej nemocnici 1,9 milióna. Výrok Konráda Rigóa hodnotíme ako nepravdivý, keďže výška zadĺženia oboch nemocníc v roku 2015 bola asi 9,2 milióna eur. Konrád Rigó je kandidát na post predsedu TTSK. Momentálne pôsobí ako štátny tajomník Ministerstva kultúry. Je členom politickej strany Most-Híd. Vo výroku spomína predaj dvoch nemocníc v správe TTSK v roku 2015. Nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede boli predané spoločnosti Svet zdravia (skupina Penta Investments), ktorá prevádzkuje sieť regionálnych nemocníc na celom Slovensku. Podľa vyjadrení kupujúceho na svojich webových stránkach , nemocnice boli kúpené spolu so záväzkami po splatnosti v hodnote 9,2 milióna eur (1,9 milióna eur Galanta a 7,3 milióna eur Dunajská Streda). Údaj o výške zadĺženia teda Konrád Rigo neuviedol pradivo. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Konrád Rigó", "Svet zdravia", "webových stránkach"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/20/ing-konrad-rigo-29d.html", "http://svetzdravia.com/o-nas", "http://svetzdravia.com/aktuality/a221_svet-zdravia-pripravuje-prve-investicie-do-nemocnic-v-galante-a-v-dunajskej-strede"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:24.197858+00:00"}
{"id": "vr30300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30300", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Že Nemecko očakáva recesiu a v poslednom kvartály tohto roka, v prvom budúceho zrejme nulový rast.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa aktuálnych informácií síce Nemecké hospodárstvo bude v poslednom kvartáli tohto roku a v prvom kvartáli 2012 klesať, k recesii by však prísť nemalo. Tvrdí to, agentúra Reuters aj Nemecká obchodná a priemyselná komora. Pravda , 13.október 2011: Inštitúty odhadujú, že hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa budúci rok zníži na 0,8 percent, zatiaľ čo ešte v apríli inštitúty odhadovali rast na dve percentá. Tohtoročný rast sa má pohybovať okolo 2,9 percenta. Zhruba do polovice budúceho roka by sa malo znižovať tempo rastu vývozu, ktorý je pritom pre nemeckú ekonomiku kľúčový. Mierne optimistickejšie vzchádza priemer odhadov analytikov, ktorých sa pýtala agentúra Reuters. Nemecko sa podľa nich síce priblíži na okraj recesie, rast si ale udrží. Recesia sa pritom definuje ako dve štvrťročia po sebe, kedy reálne klesá HDP. Hrubý domáci produkt by tak podľa odhadov 20 ekonómov budúci rok mohol predstavovať asi jedno percento. Podľa ekonómov v ankete Reuters na tom nemecká ekonomika bude zrejme najhoršie na konci tohto roka. V štvrtom štvrťroku sa podľa nich rast HDP zníži až takmer na nulu, zatiaľ čo v predchádzajúcej prognóze, ktorá je z mája , ekonómovia na štvrtý štvrťrok Nemecku predpovedali rast zhruba o 0,4 percenta. SME , 20.október 2011: Vládny kabinet v Berlíne očakáva, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v roku 2012 zvýši iba o jedno percento namiesto skoršie prognózovaných 1,8 %. Odhad rastu v tomto roku vláda mierne znížila na 2,9 % z predchádzajúcich 3 %. Nemecká obchodná a priemyselná komora (DIHK) v budúcom roku pripúšťa dočasný pokles ekonomiky. Združenie v stredu informovalo, že hospodárstvo môže medzikvartálne oslabiť v poslednom štvrťroku tohto alebo prvom kvartáli budúceho roku. Návrat recesie však DIHK považuje za nepravdepodobný. Nie je pravda, že Nemecko očakáva recesiu. Očakáva nulový, prípadne v jednom kvartály záporny rast, dve po sebe nasledujúce negatívne kvartály však neočakávajú. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálnych informácií síce Nemecké hospodárstvo bude v poslednom kvartáli tohto roku a v prvom kvartáli 2012 klesať, k recesii by však prísť nemalo. Tvrdí to, agentúra Reuters aj Nemecká obchodná a priemyselná komora. Pravda , 13.október 2011: Inštitúty odhadujú, že hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa budúci rok zníži na 0,8 percent, zatiaľ čo ešte v apríli inštitúty odhadovali rast na dve percentá. Tohtoročný rast sa má pohybovať okolo 2,9 percenta. Zhruba do polovice budúceho roka by sa malo znižovať tempo rastu vývozu, ktorý je pritom pre nemeckú ekonomiku kľúčový. Mierne optimistickejšie vzchádza priemer odhadov analytikov, ktorých sa pýtala agentúra Reuters. Nemecko sa podľa nich síce priblíži na okraj recesie, rast si ale udrží. Recesia sa pritom definuje ako dve štvrťročia po sebe, kedy reálne klesá HDP. Hrubý domáci produkt by tak podľa odhadov 20 ekonómov budúci rok mohol predstavovať asi jedno percento. Podľa ekonómov v ankete Reuters na tom nemecká ekonomika bude zrejme najhoršie na konci tohto roka. V štvrtom štvrťroku sa podľa nich rast HDP zníži až takmer na nulu, zatiaľ čo v predchádzajúcej prognóze, ktorá je z mája , ekonómovia na štvrtý štvrťrok Nemecku predpovedali rast zhruba o 0,4 percenta. SME , 20.október 2011: Vládny kabinet v Berlíne očakáva, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v roku 2012 zvýši iba o jedno percento namiesto skoršie prognózovaných 1,8 %. Odhad rastu v tomto roku vláda mierne znížila na 2,9 % z predchádzajúcich 3 %. Nemecká obchodná a priemyselná komora (DIHK) v budúcom roku pripúšťa dočasný pokles ekonomiky. Združenie v stredu informovalo, že hospodárstvo môže medzikvartálne oslabiť v poslednom štvrťroku tohto alebo prvom kvartáli budúceho roku. Návrat recesie však DIHK považuje za nepravdepodobný. Nie je pravda, že Nemecko očakáva recesiu. Očakáva nulový, prípadne v jednom kvartály záporny rast, dve po sebe nasledujúce negatívne kvartály však neočakávajú. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "definuje", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/nemecka-ekonomika-spomaluje-rast-recesii-sa-vsak-vyhne-pgf-/sk_ekonomika.asp?c=A111013_163853_sk_ekonomika_p61", "http://en.wikipedia.org/wiki/Recession#Definition", "http://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:12.394547+00:00"}
{"id": "44583", "numeric_id": 44583, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44583", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My sme to dali ako verejný prísľub, že po voľbách okamžite toto uvedieme (13. dôchodok a zvýšenie rodinných prídavkov, pozn.)", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. dôchodok a zvýšenie rodinných prídavkov je v programe strany SMER pre voľby 2020. Strana tieto priority predstavila počas programovej konferencie v januári s cieľom presadiť ich v prípade účasti v budúcej vláde. Pellegrini sa vedy počas príhovoru vyjadril takto: „ Po voľbách budeme robit všetko pre to, aby sme ich čo najskôr uviedli do života” (vo videu v čase 5:33). Smer sa nakoniec rozhodol, že opatrenia schváli ešte v tomto volebnom období. 12. februára vláda schválila 13. dôchodok a zvýšenie rodičovských prídavkov. Rozhodnúť o nich musí ešte parlament. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["13. dôchodok a zvýšenie rodinných prídavkov je v programe strany SMER pre voľby 2020. Strana tieto priority predstavila počas programovej konferencie v januári s cieľom presadiť ich v prípade účasti v budúcej vláde. Pellegrini sa vedy počas príhovoru vyjadril takto: „ Po voľbách budeme robit všetko pre to, aby sme ich čo najskôr uviedli do života” (vo videu v čase 5:33). Smer sa nakoniec rozhodol, že opatrenia schváli ešte v tomto volebnom období. 12. februára vláda schválila 13. dôchodok a zvýšenie rodičovských prídavkov. Rozhodnúť o nich musí ešte parlament. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["programe", "predstavila", "účasti", "videu", "schválila"], "url": ["https://www.strana-smer.sk/volby_2020/program", "https://dennikn.sk/1721261/programova-konferencia-smeru-fico-utocil-na-vsetkych-pellegrini-vraj-nie-je-sudca-aby-komentoval-trnku/?cst=59645fd433a6b00a235cbc0322434a674ceee0bb", "https://www.ta3.com/clanok/1174068/fico-predstavil-tri-opatrenia-v-prihovore-kritizoval-i-prezidentku.html", "https://www.facebook.com/smersd/posts/3683761361663826?__xts__%5B0%5D=68.ARC5GMyIwtmU9EqLrFDeqiGy6MISK0t02IzD9tspOsLZMtJkifS00MtD8Uwg1LlY4R6LKcD0z_hKyXmon8ky-nt_4LA-Obqf3El16dtuf2suf2EN5jKeVLI7tjUbRuQm4gPzGIjx_G-9GksMyAkFR9NqGDec0-jV69zMpGLZ-M0pdiXv0-D-bn972F6SHKmLKQtzYE_bBFwCfoNXoYvzHoO4rozQXS8XfUb4FC8Jxl__diW0Dm9BGucSi0CnkU1B5H9SHwPq_lu8oBjirOn4l69Lcbz9kOel3mZtN4NzCLwOjrcB7AJgjNxhoCGVZYiTjFokSAzxZMeclAx5FdY-kfj-Ws8DvsVkItuftrrYAifrdH7ipI-jqIKsqDsXl5T09CHi7JjoWta2US50vznsOjvBiqJZebZg2Rwhl3i6HjD-Kx4-N4vOzmsgoAKYfc8jzSrmRCbYjRAQbB-7sqfdorIAWJ9a5JDqEnmdc3fQxXTM6Y5i3TR3NHX43Dq1SYWuHA&__tn__=-R", "https://e.dennikn.sk/1753943/pellegriniho-vlada-narychlo-schvalila-13-dochodok-aj-dvojnasobne-detske-pridavky-opozicia-sa-obratila-na-prokuraturu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:28.697419+00:00"}
{"id": "vr32260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32260", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...Ak by platili opatrenia, ktoré navrhujeme tak ak ak niekto hádže kamene, otravuje, nadáva a podobne, mal by priestupok, za ktorý by musel zaplatiť pokutu. Ak by si nezaplatil, museli by odpracovať verejnoprospešné práce, ak by ich odmietol odpracovať, skončil by  komplet v chládku. Samozrejme bez detí.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok I. Matoviča je pravdivý a vychádza z navrhovaného balíčka legislatívnych opatrení riešenia rómskej otázky, ktorý stojí na 10 základných pilieroch . Predpokladáme, že spomínané pravidlá vyplývajú z predstavených všeobecných pilierov v ktorých sa uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Matoviča je pravdivý a vychádza z navrhovaného balíčka legislatívnych opatrení riešenia rómskej otázky, ktorý stojí na 10 základných pilieroch . Predpokladáme, že spomínané pravidlá vyplývajú z predstavených všeobecných pilierov v ktorých sa uvádza:"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["10 základných pilieroch", "15. októbra"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/214578/matovic-nestoji-o-volicov-ktori-mu-zazlievaju-spolupracu-so-smerom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:04.070269+00:00"}
{"id": "vr27107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27107", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som v jeden deň navštívil Srbsku a v Albánsku. Ráno som bol svedkom toho veľkého nadšenia a eufórie z toho, že Srbi začali prvé rokovania s EÚ. Na druhej strane v Albánsku je veľká miera sklamania, pretože ani len politický status kandidáta, čo nič neznamená, len že to je nejaká kandidátska krajina, ktorá sa bude uchádzať o vstup do EÚ nebol tejto krajine pridelený.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa uvedených zdrojov EÚ skutočne začala rokovať so Srbskom o vstupe do EÚ. Taktiež podľa informácií Albánsku ešte stále nebol pridelený ani status uchádzača o vstup do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podľa uvedených zdrojov EÚ skutočne začala rokovať so Srbskom o vstupe do EÚ. Taktiež podľa informácií Albánsku ešte stále nebol pridelený ani status uchádzača o vstup do EÚ."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zdrojov", "informácií", "navštívil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/302807-eu-potvrdila-zaciatok-pristupovych-rokovani-pre-srbsko/", "http://euobserver.com/opinion/122466", "http://www.teraz.sk/fotodennik/premier-r-fico-na-navsteve-srbska-a/75943-fotografia.html#/fotodennik/fotografia/75943"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:51.613281+00:00"}
{"id": "vr15038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15038", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...štát dotuje a pomáha obciam a mestám zvyšovať kapacity materských škôl. S tým sme prišli my ...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva na svojej stránke uverejnilo výzvu, zameranú na čerpanie prostriedkov na rozšírenie a udržanie kapaciít materských škôlok. \" Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlasuje ďalšiu výzvu na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl. Z druhého sociálneho balíčka vlády bolo na tento účel vyčlenených päť miliónov eur .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Komisia ministerstva už spomedzi prijatých žiadostí vybrala tie žiadosti miest a obcí , ktoré spĺňajú podmienky pre udelenie dotácie: \" Na základe výsledkov hodnotenia sa na podporu predkladá 78 žiadateľov, na ktoré bude rozdelená suma 5 000 000,- €. Z tejto sumy je vyčlenených 4 750 000,- € na kapitálové výdavky a 250 000,- € na bežné výdavky. \"", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva na svojej stránke uverejnilo výzvu, zameranú na čerpanie prostriedkov na rozšírenie a udržanie kapaciít materských škôlok. \" Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlasuje ďalšiu výzvu na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl. Z druhého sociálneho balíčka vlády bolo na tento účel vyčlenených päť miliónov eur .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Komisia ministerstva už spomedzi prijatých žiadostí vybrala tie žiadosti miest a obcí , ktoré spĺňajú podmienky pre udelenie dotácie: \" Na základe výsledkov hodnotenia sa na podporu predkladá 78 žiadateľov, na ktoré bude rozdelená suma 5 000 000,- €. Z tejto sumy je vyčlenených 4 750 000,- € na kapitálové výdavky a 250 000,- € na bežné výdavky. \""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo školstva", "vybrala", "miest a obcí"], "url": ["https://www.minedu.sk/na-rozsirenie-materskych-skol-pojde-dalsich-5-milionov/", "http://www.minedu.sk/vyzva-na-predlozenie-ziadosti-o-poskytnutie-dotacie-msvvas-sr-na-rozsirenie-a-udrzanie-kapacit-materskych-skol-formou-pristavby-vystavby-a-rekonstrukcie-priestorov-pre-potreby-materskych-skol-a-vybudovanie-zariadeni-skolskeho-stravovania-pri-novych-ms/", "http://www.minedu.sk/data/files/5609_zoznam_usp_ziad_rozsir_a_udrzanie_kapacit_ms_web_doplneny.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:38.310694+00:00"}
{"id": "42888", "numeric_id": 42888, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42888", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "My sme od začiatku vylučovali to, že by sme chceli spolupracovať so Smerom.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na ustanovujúcom sneme strany v januári 2018 Ivan Štefunko, vtedajší predseda PS, vylúčil, že by strana Progresívne Slovensko mohla po voľbách vytvoriť vládu so Smerom. Na tlačovej konferencii sa vyjadril takto : „Nechcem a nebudem vo vláde so Smerom,“ povedal. „Stav tejto krajiny, za ktorý nesie Smer zodpovednosť, lebo tu desať rokov vládne, je nedostatočný a podpriemerný. Slovensko stráca svoje šance. Okrem toho, kto je teraz v Smere silný? Politici, ktorí nevedia vysvetliť svoje problémy a sú dôvodom frustrácie ľudí. Nebudem vládnuť so Smerom a chcem Smer nahradiť.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na ustanovujúcom sneme strany v januári 2018 Ivan Štefunko, vtedajší predseda PS, vylúčil, že by strana Progresívne Slovensko mohla po voľbách vytvoriť vládu so Smerom. Na tlačovej konferencii sa vyjadril takto : „Nechcem a nebudem vo vláde so Smerom,“ povedal. „Stav tejto krajiny, za ktorý nesie Smer zodpovednosť, lebo tu desať rokov vládne, je nedostatočný a podpriemerný. Slovensko stráca svoje šance. Okrem toho, kto je teraz v Smere silný? Politici, ktorí nevedia vysvetliť svoje problémy a sú dôvodom frustrácie ľudí. Nebudem vládnuť so Smerom a chcem Smer nahradiť.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["ustanovujúcom sneme strany"], "url": ["https://dennikn.sk/1004205/progresivne-slovensko-na-sneme-vylucilo-smer-vo-vedeni-ma-tri-zeny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:30.648705+00:00"}
{"id": "49041", "numeric_id": 49041, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49041", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dokopy aj mladí bez daní do 25 rokov, to tak isto si myslím, že je vaša cieľová skupina, a preto som sa aj spoliehal, že tieto návrhy podporíte, dokopy by to malo stať 500 miliónov eur (pozn. spolu s oslobodením matiek od platenia dane).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OĽaNO prišlo s návrhom, ktorým by oslobodilo matky detí do 15 rokov a mladých ľudí do 25 rokov od platenia daní z príjmu , ak neprekročia hranicu výšky príjmu 2000 eur.\n\nMinisterstvo financií v stanovisku ku návrhu zákona uvádza odhad, že príjmy štátneho rozpočtu na rok 2024 by v následku tohto opatrenia mohli byť znížené o 458 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["OĽaNO prišlo s návrhom, ktorým by oslobodilo matky detí do 15 rokov a mladých ľudí do 25 rokov od platenia daní z príjmu , ak neprekročia hranicu výšky príjmu 2000 eur.", "Ministerstvo financií v stanovisku ku návrhu zákona uvádza odhad, že príjmy štátneho rozpočtu na rok 2024 by v následku tohto opatrenia mohli byť znížené o 458 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["príjmu", "stanovisku", "návrhu zákona"], "url": ["https://www.obycajniludia.sk/aktualita/matovic-matky-a-mladi-bez-dani/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=529093", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9372"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:51.786975+00:00"}
{"id": "vr32215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32215", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Máme 5 mil. Eur, ktoré musíme zaplatiť v štátnom rozpočte za roky 2008 až 2010.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok ministra školstva, Dušana Čaploviča, potvrdzujú viaceré médiá a preto hodnotíme tento výrok za pravdivý.\n\naktuality.sk ( 5.septembra 2012 ):\n\n\"Slovensko musí vrátiť Bruselu päť miliónov eur za zlé čerpanie prostriedkov z Operačného programu Vzdelávanie. Ako na dnešnom školskom parlamentnom výbore povedal minister školstva Dušan Čaplovič, audit odhalil chyby vo viacerých projektoch z rokov 2008 až 2010, ktoré v rámci OP Vzdelávanie obstarávali najmä pre Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a Ústav informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ).\"\n\nspravy.pravda.sk ( 7.septembra 2012 ):\n\n\"...Najnovšie minister školstva Dušan Čaplovič oznámil, že Slovensko musí vrátiť Bruselu 5 miliónov eur z Operačného programu Vzdelávanie. Išlo najmä o projekty na zabezpečenie počítačov a inej techniky pre školy...\"\n\nOficiálnu správu z Bruselu sa nám však nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra školstva, Dušana Čaploviča, potvrdzujú viaceré médiá a preto hodnotíme tento výrok za pravdivý.", "aktuality.sk ( 5.septembra 2012 ):", "\"Slovensko musí vrátiť Bruselu päť miliónov eur za zlé čerpanie prostriedkov z Operačného programu Vzdelávanie. Ako na dnešnom školskom parlamentnom výbore povedal minister školstva Dušan Čaplovič, audit odhalil chyby vo viacerých projektoch z rokov 2008 až 2010, ktoré v rámci OP Vzdelávanie obstarávali najmä pre Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a Ústav informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ).\"", "spravy.pravda.sk ( 7.septembra 2012 ):", "\"...Najnovšie minister školstva Dušan Čaplovič oznámil, že Slovensko musí vrátiť Bruselu 5 miliónov eur z Operačného programu Vzdelávanie. Išlo najmä o projekty na zabezpečenie počítačov a inej techniky pre školy...\"", "Oficiálnu správu z Bruselu sa nám však nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["5.septembra 2012", "7.septembra 2012"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/213460/caplovic-pre-zle-cerpanie-eurofondov-musime-vratit-bruselu-5-mil-eur/", "http://spravy.pravda.sk/ucet-za-pochybne-europrojekty-chyba-d7q-/sk_domace.asp?c=A120907_102021_sk_domace_p70"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:01.304651+00:00"}
{"id": "vr26535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26535", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Napriek odporúčaniam Únie naša administratíva predpisuje malým podnikateľom nové výkazy a ďalšie poplatky, požiadavky na hotovostné vklady ako podmienku na začatie podnikania.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jaroslava Pašku hodnotíme ako pravdivý, pretože v roku 2013 boli skutočne schválené zmeny, v dôsledku ktorých pribudnú podnikateľom niektoré povinnosti. J. Paška konkrétne hovorí o povinnosti preukázať zloženie hotovostného vkladu pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa portálov Založ s.r.o aj S.r.o. online je na založenie s.r.o. potrebný najmenej jeden a najviac 50 spoločníkov, ktorých základný vklad musí v súčte činiť minimálne 5 000€. Minimálny vklad na jedného spoločníka je určený na 750€. Od 1. decembra 2013 je však proces registrácie firmy o niečo zložitejší, pretože registrovému súdu sa musí preukázať splatenie peňažného vkladu priložením výpisu z účtu v bankev, na ktorom budú peniaze blokované až do zaregistrovania firmy. V minulosti stačilo aj splatenie peňažného vkladu 5000 eur v hotovosti k rukám správcu vkladu, to však podľa nového zákona nie je možné. Slovenská republika vypracovala na odporúčanie Európskej komisie plán na znižovanie administratívnej záťaže , napriek tomu sa na Slovensku od roku 2015 zavádzajú napríklad nové poplatky vo forme daňových licencií. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jaroslava Pašku hodnotíme ako pravdivý, pretože v roku 2013 boli skutočne schválené zmeny, v dôsledku ktorých pribudnú podnikateľom niektoré povinnosti. J. Paška konkrétne hovorí o povinnosti preukázať zloženie hotovostného vkladu pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa portálov Založ s.r.o aj S.r.o. online je na založenie s.r.o. potrebný najmenej jeden a najviac 50 spoločníkov, ktorých základný vklad musí v súčte činiť minimálne 5 000€. Minimálny vklad na jedného spoločníka je určený na 750€. Od 1. decembra 2013 je však proces registrácie firmy o niečo zložitejší, pretože registrovému súdu sa musí preukázať splatenie peňažného vkladu priložením výpisu z účtu v bankev, na ktorom budú peniaze blokované až do zaregistrovania firmy. V minulosti stačilo aj splatenie peňažného vkladu 5000 eur v hotovosti k rukám správcu vkladu, to však podľa nového zákona nie je možné. Slovenská republika vypracovala na odporúčanie Európskej komisie plán na znižovanie administratívnej záťaže , napriek tomu sa na Slovensku od roku 2015 zavádzajú napríklad nové poplatky vo forme daňových licencií. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Založ s.r.o", "S.r.o. online", "znižovanie administratívnej záťaže", "zavádzajú"], "url": ["http://www.zalozsro.eu/zakladanie.html", "http://www.sroonline.sk/blog_clanok_zakladne-imanie-sro-od-oktobra-2013-na-ucet-v-banke", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/06%20Materi%C3%A1l%20N%C3%A1vrhy%20odpor%C3%BA%C4%8Dani%20-%20final_doc.pdf?instEID=191&attEID=21913&docEID=110182&matEID=2624&langEID=1&tStamp=20100409101107187", "http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:44.245259+00:00"}
{"id": "vr30367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30367", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem pripomenúť, že na Slovensku sa vyše 20 rokov demokracie sa 3x stalo, že víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Figeľ hovorí pravdu, za posledných 20 rokov sa trikrát stalo, že víťaz volieb nezostavoval vládu. Uvádzame všetky výsledky volieb do NRSR od roku 1990 1990 Voľby vyhrala presvedčivo VPN (Verejnosť proti násiliu), ktorá zostavila vládu s DS (Demokratickou stranou) a KDH (Kresťanskodemokratickým hnutím). 1992 Víťazom volieb sa presvedčivo stalo HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), ktoré zostavilo vládu SNS (Slovenskou národnou stranou). 1994 Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS, ktoré zostavilo vládu s ZSR (Združenie robotníkov Slovenska) a SNS. 1998 Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS no tentokrát nedokázalo zostaviť vládu. (Ide o prvý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDK (Slovenská demokratická koalícia) spolu s SDĽ (Strana demokratickej ľavice), SMK (Strana maďarskej koalície) a SOP (Strana Občianskeho porozumenia). 2002 Víťazom volieb sa štvrtý raz po sebe stalo HZDS, no tak ako po voľbách v roku 1998 nedokázali zostaviť vládu. (Ide o druhý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s ANO (Aliancia nového občana), SMK a KDH. 2006 Voľby vyhral s veľkým náskokom SMER-SD a zostavil vládu s HZDS a SNS. 2010 Aj posledné voľby vyhrala strana SMER-SD s veľkým náskokom no neodkázala zostaviť vládu. (Ide o tretí prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s SAS (Sloboda a Solidarita), KDH a Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ hovorí pravdu, za posledných 20 rokov sa trikrát stalo, že víťaz volieb nezostavoval vládu. Uvádzame všetky výsledky volieb do NRSR od roku 1990 1990 Voľby vyhrala presvedčivo VPN (Verejnosť proti násiliu), ktorá zostavila vládu s DS (Demokratickou stranou) a KDH (Kresťanskodemokratickým hnutím). 1992 Víťazom volieb sa presvedčivo stalo HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), ktoré zostavilo vládu SNS (Slovenskou národnou stranou). 1994 Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS, ktoré zostavilo vládu s ZSR (Združenie robotníkov Slovenska) a SNS. 1998 Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS no tentokrát nedokázalo zostaviť vládu. (Ide o prvý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDK (Slovenská demokratická koalícia) spolu s SDĽ (Strana demokratickej ľavice), SMK (Strana maďarskej koalície) a SOP (Strana Občianskeho porozumenia). 2002 Víťazom volieb sa štvrtý raz po sebe stalo HZDS, no tak ako po voľbách v roku 1998 nedokázali zostaviť vládu. (Ide o druhý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s ANO (Aliancia nového občana), SMK a KDH. 2006 Voľby vyhral s veľkým náskokom SMER-SD a zostavil vládu s HZDS a SNS. 2010 Aj posledné voľby vyhrala strana SMER-SD s veľkým náskokom no neodkázala zostaviť vládu. (Ide o tretí prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s SAS (Sloboda a Solidarita), KDH a Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["1990", "1992", "1994", "1998", "2002", "2006", "2010"], "url": ["http://app.statistics.sk/webdata/_slov/volby/volby90/php90.htm", "http://app.statistics.sk/webdata/_slov/volby/volby92/php92.htm", "http://app.statistics.sk/volby98/1994/volby21.htm", "http://app.statistics.sk/volby98/results/tab3.jsp", "http://app.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/tab/tab3.htm", "http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:19.551342+00:00"}
{"id": "vr38747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38747", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale faktom zostáva, že vy ste predsa SDKÚ navrhli Dobroslava Trnku, veď poslanec SDKÚ navrhol Dobroslava Trnku.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktuality.sk 20. októbra 2010: Stanislav Janiš (poslanec SDKÚ) navrhol D. Trnku ako kandidáta na Generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Aktuality.sk 20. októbra 2010: Stanislav Janiš (poslanec SDKÚ) navrhol D. Trnku ako kandidáta na Generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/174704/koalicia-kandidata-na-generalneho-prokuratora-nema/?nomobile=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:44.978344+00:00"}
{"id": "vr16502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16502", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "Okrem Fondu na podporu kultúry národnostných menšín je aj kraj povinný vyčleniť dotácie na miestnu kultúru.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa §4 ods.1 písm. a Zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov , je jedným z pôsobnosti kraja zabezpečenie tvorby a plnenia programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Vyššie územné celky sú podľa §4 ods.1 písm. l taktiež povinné utvárať podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít. V súlade so zákonom Trnavský samosprávny kraj plní svoju povinnosť prostredníctvom grantového systému Podpora kultúrnych a umeleckých aktivít . Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKonrád Rigó spomína Fond, ktorý vznikol prijatím Zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín , prostredníctvom ktorého štát poskytuje finančné prostriedky na podporu kultúry menšín. Rigó v druhej časti výroku použil termín miestna kultúra, no pravdepodobne došlo z jeho strany k nesprávnej interpretácii a myslel kultúru národnostnú. V tom prípade pravdivo informuje, že kraje sú podľa §4 ods.1 písm. l zákona povinné poskytovať dotácie na kultúru, vrátane kultúry národnostných menšín žijúcich na ich území.", "analysis_paragraphs": ["Podľa §4 ods.1 písm. a Zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov , je jedným z pôsobnosti kraja zabezpečenie tvorby a plnenia programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Vyššie územné celky sú podľa §4 ods.1 písm. l taktiež povinné utvárať podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít. V súlade so zákonom Trnavský samosprávny kraj plní svoju povinnosť prostredníctvom grantového systému Podpora kultúrnych a umeleckých aktivít . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Konrád Rigó spomína Fond, ktorý vznikol prijatím Zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín , prostredníctvom ktorého štát poskytuje finančné prostriedky na podporu kultúry menšín. Rigó v druhej časti výroku použil termín miestna kultúra, no pravdepodobne došlo z jeho strany k nesprávnej interpretácii a myslel kultúru národnostnú. V tom prípade pravdivo informuje, že kraje sú podľa §4 ods.1 písm. l zákona povinné poskytovať dotácie na kultúru, vrátane kultúry národnostných menšín žijúcich na ich území."], "analysis_date": "2017-07-19", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov", "Podpora kultúrnych a umeleckých aktivít", "Zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20160305", "https://www.trnava-vuc.sk/poskytovanie-dotacii-na-kulturu", "http://www.epi.sk/zz/2017-138", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20160305"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:16.839864+00:00"}
{"id": "vr31128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31128", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnosti na území SR pôsobí 19 rôznych úradov územnej a špecializovanej štátnej správy, nehovoriac o rôznych poradenských a podporných rezortných inštitúciách, pričom táto štátna správa má aj rôznorodé územné obvody.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme údaje potrebné na overenie tohto výroku.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme údaje potrebné na overenie tohto výroku."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:26.770906+00:00"}
{"id": "vr34634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34634", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Je to naozaj pán poslanec Kažimír farizejské, ak to hovorí, hovorí predstaviteľ strany, ktorá si 17-ty november ani len nevšimla", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Informáciu o tom, že Fico takýto výrok vyslovil prinášajú viaceré informačné zdroje . Presné znenie a jeho kontext sa nám však žiaľ nepodarilo nájsť. Nie je však pravda, že sa jedná o oficiálny výrok strany Smer a Kollárov výrok je tak zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o tom, že Fico takýto výrok vyslovil prinášajú viaceré informačné zdroje . Presné znenie a jeho kontext sa nám však žiaľ nepodarilo nájsť. Nie je však pravda, že sa jedná o oficiálny výrok strany Smer a Kollárov výrok je tak zavádzajúci."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["viaceré", "zdroje"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/politolog-november-89-sa-scasti-opakoval-aj-tento-rok_comment_p6_a73.html?&page=6&p_all_items=73", "http://tmp2.aktualne.centrum.sk/sport/hokej-ms2007/zpravy/clanek.phtml?id=1195830"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:37.083139+00:00"}
{"id": "vr35041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35041", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, ja mám úctu k funkcii predsedu Národnej rady. Ale funkcia nie vždy môže za to, kto ju má. A ja nebudem komentovať tohto pána, ak dovolíte, nikdy už. Mám na to, mám na to myslím si vážne dôvody. Myslím si, že takéto útoky typu, že niekto povie na niekoho, že ty budeš sedieť vo väzení jedenásť rokov...", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť, že by Richard Sulík niekedy Róbertovi Ficovi povedal, že bude sedieť vo väzeni 11 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť, že by Richard Sulík niekedy Róbertovi Ficovi povedal, že bude sedieť vo väzeni 11 rokov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:00.542124+00:00"}
{"id": "vr36719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36719", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Toľko telefonátov, koľko my sme absolvovali, koľko stretnutí cez víkend, v noci sa neudialo nikdy pred tým, čo signalizuje vážnosť problémov, v ktorých sme sa ocitli a táto vážnosť problémov, ktorými politik nemá zaťažovať občana, ale má ich riešiť je predovšetkým problém, ktorý je dôsledkom na jednej strane politických sľubov, vízií a ekonomických schopností reality nielen Slovenskej republiky, Európy, USA a demografickej situácie a v tejto situácii prijímanie rozhodnutí musí byť rýchle, ale zároveň, zároveň prijať rozhodnutie, ktoré je trvalé a systémové znamená množstvo, množstvo zvažovaní možných efektov a dôsledkov.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z kontextu nerozumieme o aké telefonáty sa má jednať. Zároveň by uskutočnenie telefonátov nebolo pravdepodobne overiteľné.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu nerozumieme o aké telefonáty sa má jednať. Zároveň by uskutočnenie telefonátov nebolo pravdepodobne overiteľné."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:03.269536+00:00"}
{"id": "vr37522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37522", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Cargo nákladná železničná doprava, vďaka kríze, naozaj stratilo 40-50% výkonov, ale to je v celej Európe.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výročná správa (.pdf) spoločnosti Cargo za rok 2008 udáva, že v porovnaní s rokom 2007 bol objem prepravy nižší o 4 629 tis. ton, t.j. medziročný pokles o 9,4% (str. 9). Podľa výročnej správy (.pdf) za rok 2009 bol v porovnaní s rokom 2008 objem prepravy v roku 2009 nižší o 10 736 tis. ton, t. j. medziročný pokles o 24,1% (str. 9). Na strane 7 tejto správy sa ako dôvod poklesu výkonov ZSSK CARGO udáva dopad svetovej finančnej a hospodárskej krízy na zákazníkov využívajúcich železničnú prepravu, kontrahovanie prepráv len v mene EUR. Trend poklesu výkonov nákladnej železničnej dopravy v Európe spôsobený krízou potvrdzuje napríklad článok portálu hnonline.sk , v prípade slovenského Carga ale expremiér jeho situáciu značne nadsadil.", "analysis_paragraphs": ["Výročná správa (.pdf) spoločnosti Cargo za rok 2008 udáva, že v porovnaní s rokom 2007 bol objem prepravy nižší o 4 629 tis. ton, t.j. medziročný pokles o 9,4% (str. 9). Podľa výročnej správy (.pdf) za rok 2009 bol v porovnaní s rokom 2008 objem prepravy v roku 2009 nižší o 10 736 tis. ton, t. j. medziročný pokles o 24,1% (str. 9). Na strane 7 tejto správy sa ako dôvod poklesu výkonov ZSSK CARGO udáva dopad svetovej finančnej a hospodárskej krízy na zákazníkov využívajúcich železničnú prepravu, kontrahovanie prepráv len v mene EUR. Trend poklesu výkonov nákladnej železničnej dopravy v Európe spôsobený krízou potvrdzuje napríklad článok portálu hnonline.sk , v prípade slovenského Carga ale expremiér jeho situáciu značne nadsadil."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Výročná správa", "výročnej správy", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2008.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/2-ZSSK-CARGO-Statisticka-rocenka-2009.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-37320320-zssk-cargo-z-vlanajsieho-zisku-do-tohtorocnej-straty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:40.182186+00:00"}
{"id": "vr32617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32617", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Musia (zdravotné poisťovne, pozn.) si tvoriť technické rezervy na všetkých, ktorí čakajú na čakacích listinách na operácie. Musia do rezervného fondu ukladať peniaze do výšky 20% základného imania.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V. Novotný správne uvádza podmienky, ktoré musia zdravotné poisťovne splniť aby mohli vykázať zisk.\n\nPovinnosti zdravotných poisťovní potvrdzuje dokument Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR , ktorý je súčasťou návrhu na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotníctva.\n\n\"V súčasnosti môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk po splnení nasledovných podmienok:\n\n· povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20% splateného základného imania;", "analysis_paragraphs": ["V. Novotný správne uvádza podmienky, ktoré musia zdravotné poisťovne splniť aby mohli vykázať zisk.", "Povinnosti zdravotných poisťovní potvrdzuje dokument Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR , ktorý je súčasťou návrhu na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotníctva.", "\"V súčasnosti môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk po splnení nasledovných podmienok:", "· povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20% splateného základného imania;"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR", "SITA", "schválila"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146514?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/6585490/peniaze-v-systeme-podla-sukromnych-poistovni-nechybaju.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=346"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:08.452316+00:00"}
{"id": "vr38065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38065", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pani premiérka sa celou váhou celý týždeň postavila za týchto klientelistov, je spolupáchateľkou toho, bránila ich a až pod tlakom verejnosti, novinárov a preukázateľných klamstiev povedala tú absurdnú vetu, že ona vyzýva, aby prijal politickú zodpovednosť nejaký úradník.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte 13.apríla 2011 sa Radicová ku kauze vyjadrovala následovne: \"Radicová preto s cielom vyvrátit akékolvek pochybnosti súvisiace s prenájmom budovy pre danové orgány v Košiciach požiadala generálneho riaditela Miroslava Mikulcíka, aby otvoril možnost pre každého, kto má záujem prihlásit sa s lacnejšou ponukou na prenájom budovy. 'Pokial takáto ponuka podla zákona o verejnej obchodnej sútaži bude k dispozícii, zmluva, ktorá je uzavretá, nebude platit, bude zrušená,' povedala po rokovaní vlády Radicová. Podla jej slov toto riešenie prijal aj minister financií Ivan Mikloš aj Miroslav Mikulcík. Radicová zároven zverejnila aj dokument, na ktorom sú podla jej slov informácie, kto stojí za firmou, od ktorej si danové riaditelstvo prenajalo budovu. Týmito krokmi podla jej slov celá kauza pre nu koncí.\" Vo vyhlásení predsednícky vlády SR Ivety Radicovej z 15. apríla 2011 sa okrem iného píše: \"Predsednícka vlády SR Iveta Radicová po vyhodnotení všetkých informácií vyzvala vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) generálneho riaditela Danového riaditelstva SR, aby prijal politickú zodpovednost , a získal tak priestor na ocistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach.\"", "analysis_paragraphs": ["Ešte 13.apríla 2011 sa Radicová ku kauze vyjadrovala následovne: \"Radicová preto s cielom vyvrátit akékolvek pochybnosti súvisiace s prenájmom budovy pre danové orgány v Košiciach požiadala generálneho riaditela Miroslava Mikulcíka, aby otvoril možnost pre každého, kto má záujem prihlásit sa s lacnejšou ponukou na prenájom budovy. 'Pokial takáto ponuka podla zákona o verejnej obchodnej sútaži bude k dispozícii, zmluva, ktorá je uzavretá, nebude platit, bude zrušená,' povedala po rokovaní vlády Radicová. Podla jej slov toto riešenie prijal aj minister financií Ivan Mikloš aj Miroslav Mikulcík. Radicová zároven zverejnila aj dokument, na ktorom sú podla jej slov informácie, kto stojí za firmou, od ktorej si danové riaditelstvo prenajalo budovu. Týmito krokmi podla jej slov celá kauza pre nu koncí.\" Vo vyhlásení predsednícky vlády SR Ivety Radicovej z 15. apríla 2011 sa okrem iného píše: \"Predsednícka vlády SR Iveta Radicová po vyhodnotení všetkých informácií vyzvala vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) generálneho riaditela Danového riaditelstva SR, aby prijal politickú zodpovednost , a získal tak priestor na ocistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/25079/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:25.144856+00:00"}
{"id": "vr16703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16703", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...keď sa stane, stala sa kauza Čistý deň, okamžite som zavolal policajného prezidenta, keď sa zaútočilo, keď sa strieľalo po tých študentoch v tom aute, okamžite som si zavolal, zavolal som si ministra Richtera a veľmi paradoxne, keď sa, keď unikli takisto protizákonne údaje z daňového úradu ohľadom poslanca Matoviča, predvolal som si šéfa Finančnej správy Imreczeho (...).", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prezident Kiska konal v prípade kauzy Čistý deň, napísal otvorený list ministrovi práce Jánovi Richterovi, v ktorom ho žiadal o bezodkladné preskúmanie kauzy a ochranu práv detí. Prístup polície a Ministerstva vnútra SR ku streľbe po študentoch zo dňa 18. júna 2017 označil prezident za poburujúci, ale nie sú dostupné informácie o tom, či zavolal ministra vnútra alebo policajného prezidenta. Taktiež nie sú dostupné informácie o tom, či sa prezident stretol so šéfom Finančnej správy Imreczem vo veci úniku daňových údajov Igora Matoviča. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska konal v prípade kauzy Čistý deň, napísal otvorený list ministrovi práce Jánovi Richterovi, v ktorom ho žiadal o bezodkladné preskúmanie kauzy a ochranu práv detí. Prístup polície a Ministerstva vnútra SR ku streľbe po študentoch zo dňa 18. júna 2017 označil prezident za poburujúci, ale nie sú dostupné informácie o tom, či zavolal ministra vnútra alebo policajného prezidenta. Taktiež nie sú dostupné informácie o tom, či sa prezident stretol so šéfom Finančnej správy Imreczem vo veci úniku daňových údajov Igora Matoviča. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "označil"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezident-napisal-ministrovi-richterovi-otvoreny-list-v-kauze-cisty-den/", "https://domov.sme.sk/c/20565811/kiska-pre-sme-o-strelbe-na-auto-potrebujeme-nezavislu-inspekciu-policajtov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:23.210016+00:00"}
{"id": "50088", "numeric_id": 50088, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50088", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Máme štátny sviatok, teda kým ho nezrušíte, 29. august, teda Slovenské národné povstanie, druhé najväčšie povstanie v druhej svetovej vojne.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské národné povstanie (SNP) z roku 1944 patrí medzi najvýznamnejšie ozbrojené protifašistické vystúpenia v Európe počas druhej svetovej vojny. Aj keď presné poradie závisí od metodiky hodnotenia (počty zapojených osôb, trvanie, vojenský a politický význam, rozsah represálií), v odborných kruhoch sa SNP považuje za druhé najväčšie povstanie po Varšavskom povstaní v Poľsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVaršavské povstanie sa radí ako prvé najväčšie povstanie počas druhej svetovej vojny v Európe najmä z dôvodu rozsahu, trvania a obetí, ktoré si vyžiadalo. Povstanie vypuklo 1. augusta 1944 a trvalo 63 dní, počas ktorých sa do bojov zapojilo približne 40 000 až 50 000 povstalcov, vrátane civilistov, žien a detí.\n\nPočas povstania padlo 18 000 povstalcov a 25 000 ľudí bolo zranených. Okrem toho si povstanie vyžiadalo 180 000 civilných obetí a pol milióna ľudí bolo po potlačení povstania vyhnaných z mesta.\n\nSlovenské národné povstanie z roku 1944 je odborníkmi považované za druhé najväčšie ozbrojené protifašistické vystúpenie v Európe počas druhej svetovej vojny.\n\nVypuklo 29. augusta 1944 a trvalo približne 60 dní. Zúčastnilo sa na ňom okolo 60 000 vojakov spolu s 18 000 partizánmi a bojovníkmi z desiatok národov Európy, Ameriky a Austrálie.\n\nPočet obetí SNP nebol doposiaľ jednoznačne vyčíslený. Po potlačení povstania, podľa nemeckých údajov, v bojoch padlo 5 000 povstalcov. Podľa historika Tomáša Kluberta je toto číslo nadhodnotené. „Niektoré súčasné odhady hovoria o troch tisíckach padlých povstalcov. Ďalších 450 účastníkov SNP zahynulo v zajateckých táboroch a 350 zostalo nezvestných,“ doplnil. Na strane okupačných vojsk podľa Kluberta padlo najviac 1 500 mužov.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské národné povstanie (SNP) z roku 1944 patrí medzi najvýznamnejšie ozbrojené protifašistické vystúpenia v Európe počas druhej svetovej vojny. Aj keď presné poradie závisí od metodiky hodnotenia (počty zapojených osôb, trvanie, vojenský a politický význam, rozsah represálií), v odborných kruhoch sa SNP považuje za druhé najväčšie povstanie po Varšavskom povstaní v Poľsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Varšavské povstanie sa radí ako prvé najväčšie povstanie počas druhej svetovej vojny v Európe najmä z dôvodu rozsahu, trvania a obetí, ktoré si vyžiadalo. Povstanie vypuklo 1. augusta 1944 a trvalo 63 dní, počas ktorých sa do bojov zapojilo približne 40 000 až 50 000 povstalcov, vrátane civilistov, žien a detí.", "Počas povstania padlo 18 000 povstalcov a 25 000 ľudí bolo zranených. Okrem toho si povstanie vyžiadalo 180 000 civilných obetí a pol milióna ľudí bolo po potlačení povstania vyhnaných z mesta.", "Slovenské národné povstanie z roku 1944 je odborníkmi považované za druhé najväčšie ozbrojené protifašistické vystúpenie v Európe počas druhej svetovej vojny.", "Vypuklo 29. augusta 1944 a trvalo približne 60 dní. Zúčastnilo sa na ňom okolo 60 000 vojakov spolu s 18 000 partizánmi a bojovníkmi z desiatok národov Európy, Ameriky a Austrálie.", "Počet obetí SNP nebol doposiaľ jednoznačne vyčíslený. Po potlačení povstania, podľa nemeckých údajov, v bojoch padlo 5 000 povstalcov. Podľa historika Tomáša Kluberta je toto číslo nadhodnotené. „Niektoré súčasné odhady hovoria o troch tisíckach padlých povstalcov. Ďalších 450 účastníkov SNP zahynulo v zajateckých táboroch a 350 zostalo nezvestných,“ doplnil. Na strane okupačných vojsk podľa Kluberta padlo najviac 1 500 mužov."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["najväčšie", "trvalo", "zapojilo", "padlo", "považované", "trvalo", "Zúčastnilo", "nebol"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/718922-najvacsi-protinacisticky-odboj-v-europe-pred-80-rokmi-vypuklo-varsavske-povstanie/#:~:text=Bolo%20to%20najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ie%20ozbrojen%C3%A9%20%C3%BAsilie%2C%20ktor%C3%A9%20podnikol%20protinacistick%C3%BD%20odboj%20v%C2%A0Eur%C3%B3pe", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/718922-najvacsi-protinacisticky-odboj-v-europe-pred-80-rokmi-vypuklo-varsavske-povstanie/#:~:text=Takmer%2050%2Dtis%C3%ADc%20povstalcov%20bojovalo%2063%C2%A0dn%C3%AD%20v%C2%A0oper%C3%A1cii%20p%C3%B4vodne%20pl%C3%A1novanej%20na%20nieko%C4%BEko%20dn%C3%AD.%20Zahynulo%2018%2Dtis%C3%ADc%20%C4%BEud%C3%AD%20a%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%2025%2Dtis%C3%ADc%20utrpelo%20zranenia.%20Povstanie%20si%20vy%C5%BEiadalo%20%C5%BEivoty%20180%2Dtis%C3%ADc%20civilistov.%20Zost%C3%A1vaj%C3%BAcich%20500%2Dtis%C3%ADc%20obyvate%C4%BEov%20Nemci%20vyhnali%20a%20mesto%20zrovnali%20so%C2%A0zemou.", "https://www.teraz.sk/zahranicie/vo-varsavskom-povstani-sa-zucastnili/410247-clanok.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/vo-varsavskom-povstani-sa-zucastnili/410247-clanok.html#:~:text=Za%20t%C3%BDch%2063,v%20m%C3%A1ji%201945.", "https://spravy.stvr.sk/2024/08/zakladne-fakty-a-cisla-o-snp/", "https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/1017553-slovenske-narodne-povstanie-v-kocke-co-sa-na-slovensku-dialo", "https://domov.sme.sk/c/101521/pred-57-rokmi-sa-zacalo-slovenske-narodne-povstanie.html#:~:text=Po%20dva%20mesiace%20sa%20proti%20nemeckej%20presile%20br%C3%A1nilo%2060.000%20vojakov%20arm%C3%A1dy%20a%2018.000%20partiz%C3%A1nov%2C%20spolu%20so%20Slov%C3%A1kmi%20aj%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci%2030%20n%C3%A1rodov%20a%20n%C3%A1rodnost%C3%AD%20Eur%C3%B3py%2C%20Ameriky%20a%20Austr%C3%A1lie.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/328328-snp-malo-podla-historika-vyznam-z-politickeho-i-vojenskeho-hladiska/#:~:text=Po%C4%8Det%20obet%C3%AD%20v,1%C2%A0500%C2%A0mu%C5%BEov."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:07.183854+00:00"}
{"id": "vr14126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14126", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...pán Machala, poradca Roberta Fica, organizoval protest vlastne proti tomuto (zvyšovaniu platov zdravotných sestier/pracovníkov v zdravotníctve, pozn.). Dali podnet na Ústavný súd a Ústavný súd to zrušil, to zvýšenie platov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Meno Drahoslava Machalu nefiguruje v žiadnych dokumentoch súvisiacich s preskúmaním zákona o zvýšení platov zdravotných sestier Ústavným súdom. Návrh na toto preskúmanie podala Generálna prokuratúra, a to na podnet Slovenskej lekárskej komory, pričom vedúce pozície vtedy zastávali Drahoslav Machala a Milan Dragula, v uvedenom poradí. Je možné, že Igor Matovič mal na mysli Dragulu, ktorý sa neskôr aj stal poradcom Roberta Fica. Výrok Igora Matoviča je teda nepravdivý z toho dôvodu, že sa nejednalo o Machalu, ale o Dragulu ako iniciátora podnetu na preskúmanie daného zákona Ústavným súdom. Navyše, Dragula v čase podania poradcom premiéra nebol - figuroval ako riaditeľ Slovenskej lekárskej komory a poradcom Roberta Fica sa stal až neskôr. Podateľom konkrétneho návrhu na súd nebol Dragula, no vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý. Zvyšovanie platov zdravotných sestier sa malo konať už v roku 2012:\n\n\"Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 parlament hlasmi všetkých prítomných poslancov vrátane opozičných zo Smeru, schválil zákon, ktorý (zdravotným sestrám, pozn.) zvyšoval platy. Po voľbách však víťazný Smer povedal, že na vyššie platy nie sú peniaze. Mzdy sestrám sa tak zvyšovali len v štátnych nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.\n\nĎalšia rana pre sestry prišla v roku 2013, keď Ústavný súd stopol zákon, ktorý im zvyšoval platy. Jeho konanie inicioval šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Po tom, čo sa šéfom komory stal Kollár, Dragula sa presunul za poradcu premiéra Fica.\"\n\nDragula tento krok obhajoval tým, že \"naňho tlačili neštátne nemocnice a lekári, ktorí majú súkromné ambulancie. Vraveli, že ak budú musieť zvýšiť platy sestrám, tak ich súkromné zariadenia skrachujú.\"\n\n\"V odôvodnení GP uvádza, že dôvodom na preskúmanie ústavnosti je nesystémovosť zvyšovania miezd iba vybraným zdravotníckym pracovníkom, a na strane druhej aj materiálna stránka veci – chýbajúce finančné krytie tohto zákona.\"\n\nÚstavný súd sa preto v súvislosti so zákonom zaoberal nasledovnými bodmi :", "analysis_paragraphs": ["Meno Drahoslava Machalu nefiguruje v žiadnych dokumentoch súvisiacich s preskúmaním zákona o zvýšení platov zdravotných sestier Ústavným súdom. Návrh na toto preskúmanie podala Generálna prokuratúra, a to na podnet Slovenskej lekárskej komory, pričom vedúce pozície vtedy zastávali Drahoslav Machala a Milan Dragula, v uvedenom poradí. Je možné, že Igor Matovič mal na mysli Dragulu, ktorý sa neskôr aj stal poradcom Roberta Fica. Výrok Igora Matoviča je teda nepravdivý z toho dôvodu, že sa nejednalo o Machalu, ale o Dragulu ako iniciátora podnetu na preskúmanie daného zákona Ústavným súdom. Navyše, Dragula v čase podania poradcom premiéra nebol - figuroval ako riaditeľ Slovenskej lekárskej komory a poradcom Roberta Fica sa stal až neskôr. Podateľom konkrétneho návrhu na súd nebol Dragula, no vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý. Zvyšovanie platov zdravotných sestier sa malo konať už v roku 2012:", "\"Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 parlament hlasmi všetkých prítomných poslancov vrátane opozičných zo Smeru, schválil zákon, ktorý (zdravotným sestrám, pozn.) zvyšoval platy. Po voľbách však víťazný Smer povedal, že na vyššie platy nie sú peniaze. Mzdy sestrám sa tak zvyšovali len v štátnych nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.", "Ďalšia rana pre sestry prišla v roku 2013, keď Ústavný súd stopol zákon, ktorý im zvyšoval platy. Jeho konanie inicioval šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Po tom, čo sa šéfom komory stal Kollár, Dragula sa presunul za poradcu premiéra Fica.\"", "Dragula tento krok obhajoval tým, že \"naňho tlačili neštátne nemocnice a lekári, ktorí majú súkromné ambulancie. Vraveli, že ak budú musieť zvýšiť platy sestrám, tak ich súkromné zariadenia skrachujú.\"", "\"V odôvodnení GP uvádza, že dôvodom na preskúmanie ústavnosti je nesystémovosť zvyšovania miezd iba vybraným zdravotníckym pracovníkom, a na strane druhej aj materiálna stránka veci – chýbajúce finančné krytie tohto zákona.\"", "Ústavný súd sa preto v súvislosti so zákonom zaoberal nasledovnými bodmi :"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Zvyšovanie", "obhajoval", "podnet", "odôvodnení", "bodmi", "Rozhodnutím", "Rozhodnutím"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20070870/bezplatne-zdravotnictvo-smeru-je-v-troskach.html#ixzz3x1nSq1vW", "http://ekonomika.sme.sk/c/6964875/preco-su-platy-sestier-ilegalne-a-lekarske-nie.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6841765/vyssie-platy-pre-sestry-zastavil-ustavny-sud.html#ixzz3x1osQypC", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/ustavny-sud-pozastavil-ucinnost-zakona-o-zvyseni-platov-sestier", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292600-sud-vyssie-platy-sestier-by-ohrozili-sukromnikov/", "http://www.hhpartners.eu/ckeditor/kcfinder/userfiles/files/clanky/Pozastavenie%20u%CC%81c%CC%8Cinnosti%20za%CC%81kona%20o%20minima%CC%81lnych%20mzdovy%CC%81ch%20na%CC%81rokoch%20sestier%20final%20verzia%20%28kubala,%20volcko%29.pdf?PHPSESSID=1eeed40007e2ac790b3562f4f7bb18d6", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=500172"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:10.466989+00:00"}
{"id": "vr17860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17860", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...my (Hnutie SME RODINA, pozn.) máme dnes 1 300 členov, (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálna stránka Hnutia SME RODINA neuvádza údaj o počte jeho členov. Podľa poslednej výročnej správy hnutia za rok 2016, ktorá je zverejnená na stránke Ministerstva vnútra SR, hnutie evidovalo k 31.12.2016 450 členov ( .pdf , s. 28). V roku 2017 predseda Boris Kollár informoval, že Hnutie má 700 členov a vyše 50 okresných štruktúr. Okrem tohto vyhlásenia Kollára, nie je verejnosti dostupné žiadne oficiálne vyhlásenie o počte členov hnutia. Žiadali sme aj tlačové oddelenie hnutia o vyjadrenie, ktoré odpovedalo, že \"túto informáciu považuje vedenie hnutia za internú\" . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálna stránka Hnutia SME RODINA neuvádza údaj o počte jeho členov. Podľa poslednej výročnej správy hnutia za rok 2016, ktorá je zverejnená na stránke Ministerstva vnútra SR, hnutie evidovalo k 31.12.2016 450 členov ( .pdf , s. 28). V roku 2017 predseda Boris Kollár informoval, že Hnutie má 700 členov a vyše 50 okresných štruktúr. Okrem tohto vyhlásenia Kollára, nie je verejnosti dostupné žiadne oficiálne vyhlásenie o počte členov hnutia. Žiadali sme aj tlačové oddelenie hnutia o vyjadrenie, ktoré odpovedalo, že \"túto informáciu považuje vedenie hnutia za internú\" . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "zverejnená", ".pdf", "700"], "url": ["https://hnutie-smerodina.sk", "https://www.minv.sk/?vyrocnespravyps2016", "https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_42254515_I_2016_20170725.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/politika-sme-rodina-ma-viac-ako-700-c/268740-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:43.371259+00:00"}
{"id": "vr16719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16719", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...predávať majetok. Musím povedať, že ak to hovoríte o vláde Smeru-SD za posledných desať rokov, tak tu chcem povedať, že vláda Smeru-SD nič nepredávala..", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas druhej vlády strany Smer-SD, ktorej súčasťou bol aj Peter Kažimír, došlo k predaju štátneho majetku. Predal sa napríklad menšinový podiel štátu vo firme Slovak Telekom, ako aj časť Teplárne Košice. Výrok je nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas druhej vlády strany Smer-SD, ktorej súčasťou bol aj Peter Kažimír, došlo k predaju štátneho majetku. Predal sa napríklad menšinový podiel štátu vo firme Slovak Telekom, ako aj časť Teplárne Košice. Výrok je nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Dzurindovej vlády", "Hospodárske noviny", "privatizácií", "ustúpila", "máji 2015", "Peter Kažimír", "nákladných železničných vagónov", "matkou SPP", "Energetického a prúmyslového holdigu", "INESS", "argumentuje", "Demagog.SK"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/421154/bola-privatizacia-energetickych-podnikov-chybna/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/158166-smer-nechce-pustit-strategicke-firmy-z-ruk-statu", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/415877-premierka-zastavila-privatizaciu", "https://www.zive.sk/clanok/104701/o-telekom-ma-zaujem-deutsche-telekom-potvrdil-minister-financii/", "http://slovensko.hnonline.sk/527107-stat-predal-telekom-za-900-milionov-je-to-najvacsia-ficova-privatizacia", "https://dennikn.sk/145426/tisice-statnych-vagonov-uz-putuju-k-zahadnym-sukromnikom/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/293057-fico-odmieta-ze-obcania-doplatia-na-prevzatie-spp-statom/", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/spp-oddnes-vlastni-stat-102020.aspx", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/589016-stat-ziskal-dlhy-cesi-maju-zisk", "http://slovensko.hnonline.sk/563069-fico-sa-myli-casto-niektore-vyroky-su-absurdne-horsi-je-uz-len-kalinak-a-paska", "http://www.demagog.sk/diskusie/561/15-najvacsich-nepravd-a-zavadzani-v-roku-2015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:30.961623+00:00"}
{"id": "vr18003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18003", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...máme 23 tisíc policajtov, (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistiky z Eurostatu ( .xlsx , Tab 11) bol počet policajtov v roku 2015 22 401. Uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 ( .doc , s. 6) uvádza na rok 2018 24 167 plánovaných miest pre policajtov spadajúcich pod Ministerstvo vnútra SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie vlády k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 opisuje systematizáciu policajtov v štátnej službe na rok 2018 ( .doc , s. 6), podla ktorej by pod Ministerstvo vnútra SR malo patriť 24 167 policajtov. Na základe Uznesenia vlády č. 544 zo 7. októbra 2015 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, v roku 2016 malo pod Ministerstvo vnútra SR spadať 23 047 policajtov.", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistiky z Eurostatu ( .xlsx , Tab 11) bol počet policajtov v roku 2015 22 401. Uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 ( .doc , s. 6) uvádza na rok 2018 24 167 plánovaných miest pre policajtov spadajúcich pod Ministerstvo vnútra SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie vlády k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 opisuje systematizáciu policajtov v štátnej službe na rok 2018 ( .doc , s. 6), podla ktorej by pod Ministerstvo vnútra SR malo patriť 24 167 policajtov. Na základe Uznesenia vlády č. 544 zo 7. októbra 2015 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, v roku 2016 malo pod Ministerstvo vnútra SR spadať 23 047 policajtov."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": [".xlsx", ".doc", ".doc", "č. 544", "Eurostatu", "Denníka N", "TREND"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/4e/Crime_and_criminal_justice_tables_2017_v2.xlsx", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212964", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212964", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-15145?prefixFile=u_", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/4e/Crime_and_criminal_justice_tables_2017_v2.xlsx", "https://dennikn.sk/minuta/647722/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-14/zla-sprava-o-policii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:15.600856+00:00"}
{"id": "vr28266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28266", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...ja som svoj osobný názor viackrát vyjadril. Skutočne zaznávam, súhlasím s názorom, že manželstvo je výhradným zväzkom muža a ženy.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska povedal podobný výrok aj v Prezidentských debatách na RTVS a Markíze 12. marca 2014 a v prezidentskom duely 22. marca 2014.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska povedal podobný výrok aj v Prezidentských debatách na RTVS a Markíze 12. marca 2014 a v prezidentskom duely 22. marca 2014."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["debatách", "duely", "HNOnline.sk", "Aktualne.sk", "Pravda.sk", "SME", "Žilinský večerník", "RTVS"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-fico-ma-strach-vidi-ze-nevie-riadit-krajinu-542807", "http://aktualne.atlas.sk/pytajte-sa-kisku-online-odlozi-anjelske-kridla-v-prezidentskom-palaci/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/610-online-s-prezidentskym-kandidatom-andrejom-kiskom/", "http://www.sme.sk/c/7089660/pytali-ste-sa-online-desat-top-problemov-podla-kisku.html", "http://www.zilinskyvecernik.sk/articles/2014/01/20/andrej-kiska-dnes-niet-autority-ktora-sa-postavila-za-ludi", "http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/6029?date=12.03.2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:27.013713+00:00"}
{"id": "vr17462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17462", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...keď ohlasuje opozícia, celá nastúpená, že ide podať návrh na odvolanie tejto vlády, čo je najvýraznejší krok, čo opozícia môže spraviť (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini vo svojom výroku tvrdí, že súčasná opozícia nemá priveľké možnosti pri riešení vládnej krízy a že najvýraznejším krokom je opozičné vyhlásenie o podaní návrhu na odvolanie vlády. Avšak tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže opoziční poslanci prejavia svoj najvýraznejší krok ak sa jej podarí zvolať mimoriadnu schôdzu a zmobilizovať a vytvoriť tlak na koaličných poslancov, aby hlasovali za odvolanie súčasnej vlády. Vyhlásenie, že ide podať návrh na odvolanie vlády je teda akýsi \"predkrok\" k najvýraznejšiemu počinu opozície.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini vo svojom výroku tvrdí, že súčasná opozícia nemá priveľké možnosti pri riešení vládnej krízy a že najvýraznejším krokom je opozičné vyhlásenie o podaní návrhu na odvolanie vlády. Avšak tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže opoziční poslanci prejavia svoj najvýraznejší krok ak sa jej podarí zvolať mimoriadnu schôdzu a zmobilizovať a vytvoriť tlak na koaličných poslancov, aby hlasovali za odvolanie súčasnej vlády. Vyhlásenie, že ide podať návrh na odvolanie vlády je teda akýsi \"predkrok\" k najvýraznejšiemu počinu opozície."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["iniciovali", "vyzbierať", "povedala"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1706591-opozicia-podava-navrh-na-odvolanie-fica-podla-premiera-sa-snazia-o-statny-prevrat", "http://www.teraz.sk/najnovsie/sas-podarilo-sa-vyzbierat-dostatok-pod/313288-clanok.html", "http://www.teraz.sk/najnovsie/sas-podarilo-sa-vyzbierat-dostatok-pod/313288-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:40.946848+00:00"}
{"id": "vr28009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28009", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec Slovensko si vyslúžilo medzinárodné ocenenie v tejto veci, že od roku 2001 vlastne znížilo najviac dopravnú nehodovosť v rámci európskych krajín a to isté platí aj medziročne.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V tomto prípade porovnávame len štatistiku o úmrtnosti na cestách, keďže medzinárodné štatistiky o počte nehôd (celkovo) nie sú k dispozícii. Nehodovosť v zmysle počte usmrtených uvádza aj Ministerstvo pri porovnávaní s ostatnými krajinami. Podľa tejto štatistiky, znížilo od roku 2001 úmrtnosť na cestách výraznejšie hneď viacero krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Iná správa Ministerstva vnútra hovorí o dosiahnutí jedného z najlepších znížení úmrtností na cestách v EÚ: \"V roku 2010 Slovenská republika úspešne znížila počet usmrtených na cestách o 43%. Slovenskej republike sa síce v minulom roku tento prijatý záväzok nepodarilo splniť, ale dosiahla jedno z najlepších znížení smrteľných nehôd v strednej Európe. Napríklad v Rakúsku v roku 2002 zahynulo na cestách 956 osôb, záväzok znížiť úmrtnosť na číslo 548 nesplnili. Zahynulo o 70 osôb viac. Podobne v Maďarsku a Českej republike. Záväzok Európskej únie v prípade Maďarska znížiť počet usmrtených o 714, presiahli počtom 20. V Čechách zomrelo na cestách v roku 2002 1.431 účastníkov cestnej premávky. V minulom roku to bolo 749 osôb, čo je o 34 viac ako bol prijatý záväzok. V roku 2002 na našich cestách zahynulo 610 osôb, záväzok bol 305, avšak na cestách v roku 2010 zahynulo 345 osôb.\" Prezentácia (PowerPoint) Ministerstva vnútra o štatistikách nehodovosti uvádza historicky najnižšie čísla z roku 2011 a porovnáva medziročne nehodovosť s krajinami V4 a Rakúskom. Ak sa pozrieme na posledné čísla štatistiky Eurostat o úmrtnosti na cestách tak zistíme, že Slovensko neznížili úmrtnosť úplne najviac v EÚ. Ale viac znížili úmrtnosť Španieli, Francúzi, Dáni, či Estónci. ;\">Zdroj: Ministerstvo vnútra a Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade porovnávame len štatistiku o úmrtnosti na cestách, keďže medzinárodné štatistiky o počte nehôd (celkovo) nie sú k dispozícii. Nehodovosť v zmysle počte usmrtených uvádza aj Ministerstvo pri porovnávaní s ostatnými krajinami. Podľa tejto štatistiky, znížilo od roku 2001 úmrtnosť na cestách výraznejšie hneď viacero krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Iná správa Ministerstva vnútra hovorí o dosiahnutí jedného z najlepších znížení úmrtností na cestách v EÚ: \"V roku 2010 Slovenská republika úspešne znížila počet usmrtených na cestách o 43%. Slovenskej republike sa síce v minulom roku tento prijatý záväzok nepodarilo splniť, ale dosiahla jedno z najlepších znížení smrteľných nehôd v strednej Európe. Napríklad v Rakúsku v roku 2002 zahynulo na cestách 956 osôb, záväzok znížiť úmrtnosť na číslo 548 nesplnili. Zahynulo o 70 osôb viac. Podobne v Maďarsku a Českej republike. Záväzok Európskej únie v prípade Maďarska znížiť počet usmrtených o 714, presiahli počtom 20. V Čechách zomrelo na cestách v roku 2002 1.431 účastníkov cestnej premávky. V minulom roku to bolo 749 osôb, čo je o 34 viac ako bol prijatý záväzok. V roku 2002 na našich cestách zahynulo 610 osôb, záväzok bol 305, avšak na cestách v roku 2010 zahynulo 345 osôb.\" Prezentácia (PowerPoint) Ministerstva vnútra o štatistikách nehodovosti uvádza historicky najnižšie čísla z roku 2011 a porovnáva medziročne nehodovosť s krajinami V4 a Rakúskom. Ak sa pozrieme na posledné čísla štatistiky Eurostat o úmrtnosti na cestách tak zistíme, že Slovensko neznížili úmrtnosť úplne najviac v EÚ. Ale viac znížili úmrtnosť Španieli, Francúzi, Dáni, či Estónci. ;\">Zdroj: Ministerstvo vnútra a Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "Prezentácia", "Eurostat", "Ministerstvo vnútra", "Eurostat"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=slovensku-sa-dari-plnit-novy-zavazok-eu-o-znizovani-umrtnosti-na-cestach", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/ilustracne/statistika_prezentacie/Historicke%20minima%20dopravnej%20nehodovosti%20v%20rok%202011.ppt", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=tran_sf_roadse&lang=en", "http://www.telecom.gov.sk/files/statistika_vud/porovnanie.htm#k10", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=tran_sf_roadse&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:39.270720+00:00"}
{"id": "vr35514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35514", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak ako sme ho potrebovali, keď sme išli do Európskej únie a vieme, že ten výsledok bol veľmi, veľmi tesný.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum o vstupe SR do Európskej únie , ktoré sa konalo v dňoch 16. a 17. mája 2003, bolo prvé úspešné referendum v histórii Slovenskej republiky. Referenda sa zúčastnilo 2 176 990 občanov SR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo 52,15% všetkých zapísaných v zoznamoch na hlasovanie. Za rozhodnutie pričleniť vstúpiť do EÚ hlasovalo 92,46% zúčastnených, proti bolo 6,20%, neplatných hlasov bolo 1,33%.", "analysis_paragraphs": ["Referendum o vstupe SR do Európskej únie , ktoré sa konalo v dňoch 16. a 17. mája 2003, bolo prvé úspešné referendum v histórii Slovenskej republiky. Referenda sa zúčastnilo 2 176 990 občanov SR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo 52,15% všetkých zapísaných v zoznamoch na hlasovanie. Za rozhodnutie pričleniť vstúpiť do EÚ hlasovalo 92,46% zúčastnených, proti bolo 6,20%, neplatných hlasov bolo 1,33%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["o vstupe SR do Európskej únie", "Referenda sa zúčastnilo", "pričleniť"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1145", "http://app.statistics.sk/ref_2003/webdata/sk/graf/graf1_ab.htm", "http://app.statistics.sk/ref_2003/webdata/sk/graf/graf3.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:35.914437+00:00"}
{"id": "vr38670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38670", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Súčasná vláda už tvrdila, že kríza je za nami, teraz sa zase opäť hlásia k tomu, že kríza stále je aj práve z dôvodov, keď sa ukazujú tieto štatistické údaje ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Portál dnes.sk z 18. júna 2011 : \"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny. Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín,\" vymenúva Radičová. Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. \" Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu,\" zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov.\" To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo. O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008 .", "analysis_paragraphs": ["Portál dnes.sk z 18. júna 2011 : \"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny. Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín,\" vymenúva Radičová. Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. \" Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu,\" zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov.\" To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo. O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008 ."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["dnes.sk", "hovoril Mikuláš Dzurinda", "z októbra 2008"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/ekonomika/753077/radicova-podarilo-sa-nam-zastavit-upadok-krajiny-", "http://spravy.pravda.sk/sdku-nech-fico-nevini-opoziciu-jeho-vlada-plytva-miliardami-pq0-/sk_domace.asp?c=A090513_133306_sk_domace_p23", "http://spravy.pravda.sk/sdku-navrhne-dan-16-percent-096-/sk_domace.asp?c=A081018_153501_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:05.322181+00:00"}
{"id": "vr31063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31063", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Cesty I. triedy, na ktorých sa realizuje až 2/3 celkovej dopravy na Slovensku, si zaslúžia ďaleko väčšiu pozornosť ako v nedávnej minulosti.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne alebo iné štatistiky, ktoré by potvrdzovali (alebo vyvracali) to, koľko dopravy sa realizuje na cestách I. triedy sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne alebo iné štatistiky, ktoré by potvrdzovali (alebo vyvracali) to, koľko dopravy sa realizuje na cestách I. triedy sme nenašli."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["V tlačovej správe zo septembra 2011 minister Figeľ uvádza"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=111701"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:49.856411+00:00"}
{"id": "vr31918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31918", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani Merkelová naznačuje čosi, čo je naozaj nevídané, hovorí o dvojkoľajnosti v Európskej únii, kde by mohli byť silné štáty a potom by boli slabé štáty v nejakej inej skupine.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Fico má pravdu, že Angela Merkelová sa vyjadrila , že na prekonanie krízy bude nutná tzv. \"Europa der zwei Geschwindigkeiten\" t.j. dvoj-rýchlostná Európa. Vysvetľuje to tým, že nie je možné zastaviť proces väčšej integrácie len preto, že niektoré štáty sa ešte do nej nechcú zapojiť.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico má pravdu, že Angela Merkelová sa vyjadrila , že na prekonanie krízy bude nutná tzv. \"Europa der zwei Geschwindigkeiten\" t.j. dvoj-rýchlostná Európa. Vysvetľuje to tým, že nie je možné zastaviť proces väčšej integrácie len preto, že niektoré štáty sa ešte do nej nechcú zapojiť."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila"], "url": ["http://www.tagesschau.de/inland/merkel2740.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:27.541983+00:00"}
{"id": "vr15839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15839", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...Slovenská republika dokonca zatiahla ručnú brzdu a nedovolila vystaviť ani toľko fotovoltaických elektrární, ako bolo tomu v Českej republike", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Českej republike sa dnes skutočne nachádza viac fotovoltaických elektrární ako na Slovensku a väčší je aj objem produkovanej energie. Napriek tomu, že situácia v oboch krajinách sa kvôli ich rozlohe, počtu obyvateľov a z toho vyplývajúcej energetickej potrebe ťažko porovnáva, Pellegrini má pravdu, keď hovorí že Slovensko zasiahlo do budovania Solárnych elektrární. Stalo sa tak najmä radikálnym obmedzením štátnej podpory pre fotovoltaické elektrárne, čo však zaviedla Radičovej vláda v roku 2011, k podobnému kroku pristúpila ešte v roku 2010 aj Česká republika. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý. V období rokov 2008-2010 razantne klesli ceny fotovoltaických technológií, čo podľa mnohých odborníkov viedlo k prudkému rozmachu tohto typu elektrární. Prispievala k nej aj štátna podpora v oboch spomenutých krajinách. V ČR bola podpora zavedená Zákonom č. 180/2005 Sb o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku to bol zase zákon č. 309/2009 Z.z o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý zaviedla I. Ficova vláda. Postupom času, však kvôli nevhodne nastavenej legislatíve a prudkému rozmachu týchto elektrární rástli náklady na ich podporu a to nielen pre štát, ale aj priamo pre odberateľov elektriny, čo napokon vyústilo až k radikálnemu obmedzeniu tejto podpory. V ČR sa tak stalo v septembri roku 2010, keď bola novela vyššie uvedeného zákona schválená vládou Petra Nečase. Na Slovensku o rok neskôr v júli. Vtedajší minister Juraj Miškov k téme uviedol nasledovné: \"Museli sme k tomu pristúpiť vzhľadom na to, že sme predpokladali negatívny dopad tohto solárneho boomu najmä na koncové ceny elektrickej energie\" V ČR sa opatrenie prejavilo prudkým poklesom výkupnej ceny podobne ako na Slovensku. V roku 2013 bol celkový objem solárne solárne produkovanej energie v ČR 2 086 MW, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 512 MW. Podľa ERÚ (Energetický regulačný úrad pozn.) v roku 2014 došlo k nárastu počtu elektrární s fotovoltaickým panelom z 85 na 112, no súčasne došlo k poklesu objemu takto produkovanej energie. Je teda vidieť, že dochádzalo k brzdeniu nárastu počtu fotovoltaických elektrární. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Českej republike sa dnes skutočne nachádza viac fotovoltaických elektrární ako na Slovensku a väčší je aj objem produkovanej energie. Napriek tomu, že situácia v oboch krajinách sa kvôli ich rozlohe, počtu obyvateľov a z toho vyplývajúcej energetickej potrebe ťažko porovnáva, Pellegrini má pravdu, keď hovorí že Slovensko zasiahlo do budovania Solárnych elektrární. Stalo sa tak najmä radikálnym obmedzením štátnej podpory pre fotovoltaické elektrárne, čo však zaviedla Radičovej vláda v roku 2011, k podobnému kroku pristúpila ešte v roku 2010 aj Česká republika. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý. V období rokov 2008-2010 razantne klesli ceny fotovoltaických technológií, čo podľa mnohých odborníkov viedlo k prudkému rozmachu tohto typu elektrární. Prispievala k nej aj štátna podpora v oboch spomenutých krajinách. V ČR bola podpora zavedená Zákonom č. 180/2005 Sb o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku to bol zase zákon č. 309/2009 Z.z o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý zaviedla I. Ficova vláda. Postupom času, však kvôli nevhodne nastavenej legislatíve a prudkému rozmachu týchto elektrární rástli náklady na ich podporu a to nielen pre štát, ale aj priamo pre odberateľov elektriny, čo napokon vyústilo až k radikálnemu obmedzeniu tejto podpory. V ČR sa tak stalo v septembri roku 2010, keď bola novela vyššie uvedeného zákona schválená vládou Petra Nečase. Na Slovensku o rok neskôr v júli. Vtedajší minister Juraj Miškov k téme uviedol nasledovné: \"Museli sme k tomu pristúpiť vzhľadom na to, že sme predpokladali negatívny dopad tohto solárneho boomu najmä na koncové ceny elektrickej energie\" V ČR sa opatrenie prejavilo prudkým poklesom výkupnej ceny podobne ako na Slovensku. V roku 2013 bol celkový objem solárne solárne produkovanej energie v ČR 2 086 MW, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 512 MW. Podľa ERÚ (Energetický regulačný úrad pozn.) v roku 2014 došlo k nárastu počtu elektrární s fotovoltaickým panelom z 85 na 112, no súčasne došlo k poklesu objemu takto produkovanej energie. Je teda vidieť, že dochádzalo k brzdeniu nárastu počtu fotovoltaických elektrární. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Českej republike", "Slovensku", "zaviedla", "pristúpila", "Zákonom č. 180/2005 Sb", "309/2009 Z.z", "ČR", "Slovensku", "ERÚ"], "url": ["http://www.penize.cz/nakupy/275131-jak-to-bylo-a-je-s-fotovoltaikou-v-cesku", "http://www.dsl.sk/article.php?article=13056", "http://www.solarninovinky.cz/?home/2011071103/instalovany-vykon-fotovoltaickych-elektrarni-na-slovensku-je-480-mw#.WK2J7vk1_IU", "http://www.penize.cz/nakupy/275131-jak-to-bylo-a-je-s-fotovoltaikou-v-cesku", "https://www.eru.cz/-/zakon-c-180-2005-sb-", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-309/znenie-0", "http://www.penize.cz/nakupy/275131-jak-to-bylo-a-je-s-fotovoltaikou-v-cesku", "http://www.ppapower.sk/novinky/solarne-elektrarne-na-slovensku-vyrabaju-v-lete-12-spotreby-elektriny.html", "http://www.solarninovinky.cz/?zpravy/2015081802/eru-zajem-o-vystavbu-fotovoltaickych-elektraren-roste-a-to-i-bez-provoznich-dotaci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:16.352375+00:00"}
{"id": "vr14688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14688", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Máme 6300 ľudí (členov SNS, pozn.).", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Okrem vyhlásení predsedu A. Danka o počte členov Slovenskej národnej strany (napr. TASR píše o záveroch snemu SNS, na ktorom bol uvedený počet 6300 členov) nedisponujeme v súčasnosti inými relevantnými informáciami, ktoré by potvrdzovali presný počet členov SNS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Okrem vyhlásení predsedu A. Danka o počte členov Slovenskej národnej strany (napr. TASR píše o záveroch snemu SNS, na ktorom bol uvedený počet 6300 členov) nedisponujeme v súčasnosti inými relevantnými informáciami, ktoré by potvrdzovali presný počet členov SNS. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/volby-2016/sns-predsednictvo-kupelnictvo/178051-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:52.016672+00:00"}
{"id": "48827", "numeric_id": 48827, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48827", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, oni stanovujú toto obdobie (zúčtovania energií, pozn.), nie minister hospodárstva.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) mení obdobie zúčtovania energií zo 6 mesiacov prvého polroka roka 2022 na obdobie 2 mesiacov - august a september 2022.\n\nNa základe tejto zmeny určil ÚRSO maximálnu regulovanú cena elektriny pre malých podnikateľov na rok 2023. Výsledkom boli vysoké zálohové platby za energie.\n\nAko hovorí Sulík, ÚRSO má podľa zákona o regulácii sieťových odvetví skutočne kompetenciu stanovovať regulačné obdobie.\n\nMinister hospodárstva podobnú kompetenciu nemá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) mení obdobie zúčtovania energií zo 6 mesiacov prvého polroka roka 2022 na obdobie 2 mesiacov - august a september 2022.", "Na základe tejto zmeny určil ÚRSO maximálnu regulovanú cena elektriny pre malých podnikateľov na rok 2023. Výsledkom boli vysoké zálohové platby za energie.", "Ako hovorí Sulík, ÚRSO má podľa zákona o regulácii sieťových odvetví skutočne kompetenciu stanovovať regulačné obdobie.", "Minister hospodárstva podobnú kompetenciu nemá. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["Vyhláška", "maximálnu", "Výsledkom", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/18/", "https://e.dennikn.sk/3194544/minister-hirman-s-blaznom-sa-nehadaj-lebo-si-vas-mozu-pomylit/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/cast-podnikatelov-mohla-mat-polovicne-ceny-elektriny-tvrdi-hirman-vinu-dava-sulikovi/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20221208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:48.884745+00:00"}
{"id": "vr37096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37096", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...potom írsky parlament, dánsky a mohol by som pokračovať, je nedemokratický, lebo tam fakticky tajné voľby ani neexistujú, čiže zmeníme alebo chceme to zmeniť dá sa povedať v procese?", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rokovací poriadok dánskeho parlamentu hovorí o spôsobe volenia v parlamente:\n\n\"§ 35\n\n(1) In all cases in which the President has reason toconsider the outcome of a vote taken for granted inadvance, he is authorized to declare a question putto the vote – however excepting the final passing ofa Bill or another independent proposal – decidedwithout a vote, unless seventeen Members requestthat such a vote be taken. Incidentally, votes aretaken either by means of a voting machine, bycounting the Members who have risen from theirseats, or by roll-call.\n\n(2) Usually, votes are taken by means of a votingmachine which indicates who vote for the Bill, whovote against it and who abstain from voting as wellas who are absent. The result of the voting is keptin the Archives of the Folketing. If the Presidentso decides, it will be recorded in the minutes of thedebates in the Chamber how each Member hasvoted. This also applies if seventeen Members haverequested it in writing before the vote is taken, un-less the Folketing by an ordinary vote taken at thesuggestion of the President decides otherwise.\n\n(3) If the voting machine cannot be used, a vote istaken by the President’s calling upon the Membersto rise from their seats in order to indicate that theyvote for or against the Bill or to indicate that theyvote neither for nor against.\"\n\nV skratke to hovorí, že \"zvyčajne\" sa volí prostredníctvom hlasovacieho zariadenia, ktoré ukáže kto a ako hlasoval.\n\nV rokovacom poriadku Írskeho parlamentu sme detaily o spôsobe hlasovania nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok dánskeho parlamentu hovorí o spôsobe volenia v parlamente:", "\"§ 35", "(1) In all cases in which the President has reason toconsider the outcome of a vote taken for granted inadvance, he is authorized to declare a question putto the vote – however excepting the final passing ofa Bill or another independent proposal – decidedwithout a vote, unless seventeen Members requestthat such a vote be taken. Incidentally, votes aretaken either by means of a voting machine, bycounting the Members who have risen from theirseats, or by roll-call.", "(2) Usually, votes are taken by means of a votingmachine which indicates who vote for the Bill, whovote against it and who abstain from voting as wellas who are absent. The result of the voting is keptin the Archives of the Folketing. If the Presidentso decides, it will be recorded in the minutes of thedebates in the Chamber how each Member hasvoted. This also applies if seventeen Members haverequested it in writing before the vote is taken, un-less the Folketing by an ordinary vote taken at thesuggestion of the President decides otherwise.", "(3) If the voting machine cannot be used, a vote istaken by the President’s calling upon the Membersto rise from their seats in order to indicate that theyvote for or against the Bill or to indicate that theyvote neither for nor against.\"", "V skratke to hovorí, že \"zvyčajne\" sa volí prostredníctvom hlasovacieho zariadenia, ktoré ukáže kto a ako hlasoval.", "V rokovacom poriadku Írskeho parlamentu sme detaily o spôsobe hlasovania nenašli."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok dánskeho parlamentu", "rokovacom poriadku Írskeho parlamentu"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:12lQbqxnZiYJ:www.ft.dk/%7E/media/Pdf_materiale/Pdf_publikationer/English/Standing_Orders_of_the_Folketing%2520pdf.ashx+folketing+standing+order&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk", "http://www.oireachtas.ie/documents/proceduraldocuments/StandingOrders2007_English_and_Irish.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:30.445578+00:00"}
{"id": "vr16362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16362", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...na poslednej schôdzi som aj podporil jeden z vašich návrhov v prvom čítaní. .", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška poznamenal správne, že na poslednej parlamentnej schôdzi (15.júna 2017, 18 schôdza NRSR) podporil v prvom čítaní opozičný návrh, týkajúci sa zmeny zákona o dani z príjmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podpredseda SNS Paška myslel zjavne návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predložila skupina 17 poslancov za OĽaNO- NOVA. Predložený bol 26. mája 2017 a prerokovaný bol 15. júna v rámci 18. schôdze NRSR počas 7. volebného obdobia. Návrh zákona znel : \"V § 33 ods. 1 prvej vete sa slová „v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom;\" nahrádzajú slovami „v sume 19,32 eura mesačne na jedno vyživované dieťa, v sume 38,64 eura mesačne na druhé vyživované dieťa a v sume 57,96 eura mesačne na tretie a každé ďalšie vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom)“. \" Prítomných bolo 145 poslancov, za takýto návrh hlasovalo 68 prítomných, proti hlasovalo 20 a zdržalo sa hlasovania 57 poslancov. Návrh teda neprešiel do druhého čítania. Za z poslancov vládnej koalície hlasovali aj Béla Bugár a Andrej Hrnčiar (Most- Híd), Jaroslav Paška a Dušan Tittel (SNS). Predmetný zákon, ktorého sa navrhovaná novela týkala (zákon 595/2003 o dani z príjmu) v paragrafe 33, odseku 1 ktorý sa mal zmeniť znie v súčasnej podobe nasledovne: \"Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.\" Zároveň, pre úplnosť, dodávame, že podľa videozáznamu NRSR z danej schôdze a podľa videokanála poslanca Jaroslava Pašku k tomuto návrhu zákona nevystúpil v rozprave, ani naňho nereagoval faktickou poznámkou. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška poznamenal správne, že na poslednej parlamentnej schôdzi (15.júna 2017, 18 schôdza NRSR) podporil v prvom čítaní opozičný návrh, týkajúci sa zmeny zákona o dani z príjmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podpredseda SNS Paška myslel zjavne návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predložila skupina 17 poslancov za OĽaNO- NOVA. Predložený bol 26. mája 2017 a prerokovaný bol 15. júna v rámci 18. schôdze NRSR počas 7. volebného obdobia. Návrh zákona znel : \"V § 33 ods. 1 prvej vete sa slová „v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom;\" nahrádzajú slovami „v sume 19,32 eura mesačne na jedno vyživované dieťa, v sume 38,64 eura mesačne na druhé vyživované dieťa a v sume 57,96 eura mesačne na tretie a každé ďalšie vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom)“. \" Prítomných bolo 145 poslancov, za takýto návrh hlasovalo 68 prítomných, proti hlasovalo 20 a zdržalo sa hlasovania 57 poslancov. Návrh teda neprešiel do druhého čítania. Za z poslancov vládnej koalície hlasovali aj Béla Bugár a Andrej Hrnčiar (Most- Híd), Jaroslav Paška a Dušan Tittel (SNS). Predmetný zákon, ktorého sa navrhovaná novela týkala (zákon 595/2003 o dani z príjmu) v paragrafe 33, odseku 1 ktorý sa mal zmeniť znie v súčasnej podobe nasledovne: \"Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.\" Zároveň, pre úplnosť, dodávame, že podľa videozáznamu NRSR z danej schôdze a podľa videokanála poslanca Jaroslava Pašku k tomuto návrhu zákona nevystúpil v rozprave, ani naňho nereagoval faktickou poznámkou. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "schôdze", "znel", "za", "koalície", "paragrafe", "videozáznamu", "videokanála"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=589", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze/zoznam", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=589", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38903", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38903", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20170201#paragraf-33.odsek-1", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/18?MeetingDate=15062017&DisplayChairman=false&page=9", "http://tv.nrsr.sk/videokanaly/osoba/7/PaskJaro"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:48.886506+00:00"}
{"id": "vr38885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38885", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minulý rok malo 15 najväčších európskych bánk zisk 85 miliárd eur a tento zisk bol dvakrát väčší ako v roku 2009.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobnú informáciu nájdeme napríklad v brožúre KPMG (.pdf):", "analysis_paragraphs": ["Podobnú informáciu nájdeme napríklad v brožúre KPMG (.pdf):"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["v brožúre KPMG"], "url": ["http://www.kpmg.com/CH/en/Library/Articles-Publications/Documents/FinancialServices/pub_20110728_factsheet-focus-on-transparency_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:11.521539+00:00"}
{"id": "46260", "numeric_id": 46260, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46260", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "nakoniec aj tam bolo trestné stíhanie vo vašej osobe, ktoré súviseli s otázkou rasovo motivovaných prejavov", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico bol chvíľu obvinený zo znevažovania rasy a národa, z prejavu rasovej, národnostnej a etnickej nenávisti. Zastal sa totiž poslanca ĽSNS Milana Mazureka, ktorého súd právoplatne odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Podľa Fica Mazurek povedal len to, čo si myslí celý národ. Špeciálny prokurátor napokon obvinenie zrušil . Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico bol chvíľu obvinený zo znevažovania rasy a národa, z prejavu rasovej, národnostnej a etnickej nenávisti. Zastal sa totiž poslanca ĽSNS Milana Mazureka, ktorého súd právoplatne odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Podľa Fica Mazurek povedal len to, čo si myslí celý národ. Špeciálny prokurátor napokon obvinenie zrušil . Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["bol", "Zastal", "Fica", "zrušil"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/expremier-fico-bude-trestne-stihany-pre-video-o-kotlebovcovi-mazurekovi/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/1976005_fico-sa-zastal-mazureka-povedal-to-co-si-mysli-takmer-cely-narod", "https://www.facebook.com/watch/?v=531214514350722&t=63", "https://www.dnes24.sk/potvrdene-specialny-prokurator-rozhodol-obvinenie-voci-ficovi-bolo-zrusene-351006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:13.742170+00:00"}
{"id": "vr26112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26112", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "V prvom období som presadil a schválili to poslanci, že zmluvy s dodávateľmi, ktorí opravovali cesty boli na 10 rokov, 7-10 rokov. Od toho sa odišlo.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránke KSK nie sú k dispozícii archívne informácie z prvého funkčného obdobia. Momentálne sa snažíme získať dané informácie z úradu KSK. Do doby, kým získame nové informácie, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke KSK nie sú k dispozícii archívne informácie z prvého funkčného obdobia. Momentálne sa snažíme získať dané informácie z úradu KSK. Do doby, kým získame nové informácie, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Stranky/urad_article_archive.aspx?&SelectedPage=26&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:19.072467+00:00"}
{"id": "44176", "numeric_id": 44176, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44176", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ani pre mňa, ani pre našu politickú stranu dnes nie je na stole téma nejaké odluky (cirkvi od štátu - pozn.).", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer nekomunikuje tému odluky cirkvi od štátu ako tému, ktorú by chcela otvárať - ani na webe, ani v médiách, ani v kampani. Nový zákon síce zmenil financovanie cirkví, no ponechal ho závislé od štátu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto považujeme za pravdivé. V roku 2012 vtedajší minister kultúry Marek Maďarič pripustil , že otázka odluky cirkvi od štátu je zrelá na verejnú diskusiu. Poslanec Smeru Dušan Jarjabek v roku 2014 povedal, že odluka by mala byť otázkou v referende. Po rekonštrukcii vlády na jar 2018 sa premiér Peter Pellegrini a nová ministerka kultúry Ľubica Laššáková stretli s predstaviteľmi cirkví. Arcibiskup Zvolenský po stretnutí povedal , že zastavenie financovania cirkví nie je pre štát témou dňa. Odluku cirkví Smer v kampani nekomunikuje. Nie je o nej zmienka ani na webe strany. Volebný program Smer zatiaľ zverejnený (k 17. januáru 2020) nemá. V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer nekomunikuje tému odluky cirkvi od štátu ako tému, ktorú by chcela otvárať - ani na webe, ani v médiách, ani v kampani. Nový zákon síce zmenil financovanie cirkví, no ponechal ho závislé od štátu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto považujeme za pravdivé. V roku 2012 vtedajší minister kultúry Marek Maďarič pripustil , že otázka odluky cirkvi od štátu je zrelá na verejnú diskusiu. Poslanec Smeru Dušan Jarjabek v roku 2014 povedal, že odluka by mala byť otázkou v referende. Po rekonštrukcii vlády na jar 2018 sa premiér Peter Pellegrini a nová ministerka kultúry Ľubica Laššáková stretli s predstaviteľmi cirkví. Arcibiskup Zvolenský po stretnutí povedal , že zastavenie financovania cirkví nie je pre štát témou dňa. Odluku cirkví Smer v kampani nekomunikuje. Nie je o nej zmienka ani na webe strany. Volebný program Smer zatiaľ zverejnený (k 17. januáru 2020) nemá. V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["pripustil", "mala", "stretli", "povedal", "webe", "schválil", "mení", "platil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6329360/madaric-rtvs-uz-delit-nebudeme-koncesie-mozno-ostanu.html", "https://www2.teraz.sk/slovensko/jarjabek-referendum-cirkev/100336-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468763-s-odlukou-cirkvi-od-statu-sa-uz-nerata/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468763-s-odlukou-cirkvi-od-statu-sa-uz-nerata/", "https://www.strana-smer.sk/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7450", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473071", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/250/zakon-218-z-1949-65.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:01.949818+00:00"}
{"id": "vr31566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31566", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na základe piatkovej informácie nielen pani poverenej prezidentky Machovej, ale aj pracovníkov z daňovej správy, respektíve finančnej správy, že tie informácie sú také, že tí zamestnanci vítajú, že došlo k nejakému konečnému rozhodnutiu riešenia tej situácie (vo veci daňového systému, pozn.) a naozaj prejavujú podľa informácií úprimný záujem dať veci čo najskôr do poriadku.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu sme.sk bola skutočne medzi pracovníkmi očividná radosť z návratu k starému systému Novitech.\n\n„Chceme len pracovať ako draci. Budeme otvárať šampanské,“ povedala správkyňa daní, ktorá čakala na výsledok rokovaní a chcela ostať v anonymite.\"\n\nPodobné vyjadrenia bolo možné vidieť aj z reakcií po testovaní funkčnosti starého systému a práce s ním: \"Počas testu pracovalo celkovo 2 148 užívateľov. V jednom momente pracovalo súčasne 1 600 užívateľov a výkon systému bol vyhovujúci. Toto stanovisko potvrdili aj výsledky z dotazníka, ktorý vypĺňali používatelia systému. 94 percent respondentov deklarovalo, že práca v IS RDS je funkčne a výkonovo uspokojivá,“ zhodnotilo výsledky testu finančné riaditeľstvo.\" , uverejnila agentúra SITA .", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu sme.sk bola skutočne medzi pracovníkmi očividná radosť z návratu k starému systému Novitech.", "„Chceme len pracovať ako draci. Budeme otvárať šampanské,“ povedala správkyňa daní, ktorá čakala na výsledok rokovaní a chcela ostať v anonymite.\"", "Podobné vyjadrenia bolo možné vidieť aj z reakcií po testovaní funkčnosti starého systému a práce s ním: \"Počas testu pracovalo celkovo 2 148 užívateľov. V jednom momente pracovalo súčasne 1 600 užívateľov a výkon systému bol vyhovujúci. Toto stanovisko potvrdili aj výsledky z dotazníka, ktorý vypĺňali používatelia systému. 94 percent respondentov deklarovalo, že práca v IS RDS je funkčne a výkonovo uspokojivá,“ zhodnotilo výsledky testu finančné riaditeľstvo.\" , uverejnila agentúra SITA ."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6324401/daniari-sa-vratili-k-staremu-systemu.html", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/stary-danovy-system-po-testoch-ostava-v-hre.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:47.262272+00:00"}
{"id": "vr14735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14735", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Smer cez svojho poslanca zmenil zákon, aby Penta mohla bez akéhokoľvek zdanenia vytiahnuť 450 miliónov eur zo zdravotníctva a poslať si to na Cyprus do schránkovej firmy.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk už 26. februára 2016, kde ho povedal Igor Matovič v SRo. Zdravotná poisťovňa Dôvera vytvorila pri zlúčení s poisťovňou Apollo v roku 2009 účtovnými operáciami vankúš vo výške 413 mil. eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Túto sumu si majitelia Dôvery (finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited) môžu vyplatiť bez zdanenia, na základe zákona z roku 2005. Denník SME uvádza, že štát zatiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť. Polovička tejto sumy putovala na Cyprus firme Prefto. Vyplatenie tohto zisku financovala Dôvera 123 miliónmi z poistného a 267 miliónmi z bankového úveru. Na Cyprus teda smerovalo len niečo vyše 200 miliónov. Smer navyše nezmenil zákon, ktorý by to umožnil - tento zákon bol schválený ešte za Dzurindovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2009 pri zlúčení s konkurenčnou poisťovňou Apollo použila účtovnú operáciu, pri ktorej pred predajom bol znalecký posudok o 470 miliónov nižší ako bola znalcom ocenená hodnota poisťovne po predaji z dôvodu ohodnotenia poistného kmeňa . Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala 413 miliónov a v účtovníctve ich začala viesť ako záväzok voči akcionárom.\n\nZ týchto 413 miliónov majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to vtedy platný zákon. Ustanovenie § 61, (5) g), na základe ktorého mohla vtedy Dôvera previesť bezodplatne najcennejšie aktívum poisťovne, teda poistný kmeň, bolo schválené v roku 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu.\n\nZo zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný účinný od 1.9.2005 do 31. 1. 2005.\n\n„§ 61 Prevod poistného kmeňa\n\n(5) V návrhu postupu podľa odsekov 3 a 4 zdravotná poisťovňa\n\ng) uvedie výšku odplaty za prevod poistného kmeňa alebo určenie, že prevod poistného kmeňa je bezodplatný.”\n\nŠtát dosiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť.\n\nSme.sk :\n\n„Štát o tejto rezerve Dôvery vedel. Finančnú operáciu odobrili spätne aj daniari extra daňovou kontrolou. Tá vo februári tohto roka skončila výrokom, že všetko bolo legálne.\n\nŠtát zatiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť.\n\nMinisterstvo zdravotníctva neodpovedalo, prečo také opatrenie vláda nepripravila. Odkázalo na ministerstvo financií.”\n\nTieto peniaze si finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited, ktorí sú majiteľmi pojisťovne Dôvera, postupne vyplácajú, keďže v roku 2014 bol záväzok voči akcionárom už len 35 miliónov eur. Takmer 200 miliónov tak odišlo na Cyprus firme Prefto. Na vyplatenie týchto peňazí išlo v rokoch 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky 123 miliónov z poistného, teda povinných odvodov a 267 miliónov išlo z čerpania bankového úveru a zadĺženia poisťovne.\n\nZ denníka N :\n\n„Urobili to tak, že pred spojením bol znalecký posudok o 470 miliónov eur nižší ako suma, ktorou spojenú poisťovňu ocenil znalec po spojení. Nešlo o to, že by spojená poisťovňa mala o toľko viac hotovosti či majetku, hodnota narástla na papieri. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala niečo vyše 400 miliónov a v účtovníctve to začali viesť ako záväzok voči akcionárom. Z tejto sumy majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk už 26. februára 2016, kde ho povedal Igor Matovič v SRo. Zdravotná poisťovňa Dôvera vytvorila pri zlúčení s poisťovňou Apollo v roku 2009 účtovnými operáciami vankúš vo výške 413 mil. eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Túto sumu si majitelia Dôvery (finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited) môžu vyplatiť bez zdanenia, na základe zákona z roku 2005. Denník SME uvádza, že štát zatiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť. Polovička tejto sumy putovala na Cyprus firme Prefto. Vyplatenie tohto zisku financovala Dôvera 123 miliónmi z poistného a 267 miliónmi z bankového úveru. Na Cyprus teda smerovalo len niečo vyše 200 miliónov. Smer navyše nezmenil zákon, ktorý by to umožnil - tento zákon bol schválený ešte za Dzurindovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Zdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2009 pri zlúčení s konkurenčnou poisťovňou Apollo použila účtovnú operáciu, pri ktorej pred predajom bol znalecký posudok o 470 miliónov nižší ako bola znalcom ocenená hodnota poisťovne po predaji z dôvodu ohodnotenia poistného kmeňa . Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala 413 miliónov a v účtovníctve ich začala viesť ako záväzok voči akcionárom.", "Z týchto 413 miliónov majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to vtedy platný zákon. Ustanovenie § 61, (5) g), na základe ktorého mohla vtedy Dôvera previesť bezodplatne najcennejšie aktívum poisťovne, teda poistný kmeň, bolo schválené v roku 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu.", "Zo zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný účinný od 1.9.2005 do 31. 1. 2005.", "„§ 61 Prevod poistného kmeňa", "(5) V návrhu postupu podľa odsekov 3 a 4 zdravotná poisťovňa", "g) uvedie výšku odplaty za prevod poistného kmeňa alebo určenie, že prevod poistného kmeňa je bezodplatný.”", "Štát dosiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť.", "Sme.sk :", "„Štát o tejto rezerve Dôvery vedel. Finančnú operáciu odobrili spätne aj daniari extra daňovou kontrolou. Tá vo februári tohto roka skončila výrokom, že všetko bolo legálne.", "Štát zatiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť.", "Ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo, prečo také opatrenie vláda nepripravila. Odkázalo na ministerstvo financií.”", "Tieto peniaze si finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited, ktorí sú majiteľmi pojisťovne Dôvera, postupne vyplácajú, keďže v roku 2014 bol záväzok voči akcionárom už len 35 miliónov eur. Takmer 200 miliónov tak odišlo na Cyprus firme Prefto. Na vyplatenie týchto peňazí išlo v rokoch 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky 123 miliónov z poistného, teda povinných odvodov a 267 miliónov išlo z čerpania bankového úveru a zadĺženia poisťovne.", "Z denníka N :", "„Urobili to tak, že pred spojením bol znalecký posudok o 470 miliónov eur nižší ako suma, ktorou spojenú poisťovňu ocenil znalec po spojení. Nešlo o to, že by spojená poisťovňa mala o toľko viac hotovosti či majetku, hodnota narástla na papieri. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala niečo vyše 400 miliónov a v účtovníctve to začali viesť ako záväzok voči akcionárom. Z tejto sumy majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon.\""], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["februára", "zlúčení", "kmeňa", "zobrala", "Ustanovenie", "schválené", "zákona", "Sme.sk", "vyplatenie", "denníka N"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/572/predvolebna-debata-sro-figel-kdh-matovic-olano-nova-zitnanska-most-hid", "https://dennikn.sk/142792/cyperska-firma-dostala-aspon-200-milionov-a-odchadza-z-dovery-zlomove-okamihy-dovery/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7503703/najviac-za-pat-rokov-zarobila-dovera-patriaca-pente-a-cyperskej-firme.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/penta-sa-dostala-k-peniazom-z-poistovne/518983-clanok.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-581/znenie-20050901", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-353", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-581/znenie-20050901", "http://ekonomika.sme.sk/c/7278823/majitelia-dovery-si-z-nej-vybrali-takmer-400-milionov-eur-dan-neplatili.html#ixzz41nBfBtef", "http://ekonomika.sme.sk/c/7503703/najviac-za-pat-rokov-zarobila-dovera-patriaca-pente-a-cyperskej-firme.html", "https://dennikn.sk/142792/cyperska-firma-dostala-aspon-200-milionov-a-odchadza-z-dovery-zlomove-okamihy-dovery/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:36.587379+00:00"}
{"id": "48702", "numeric_id": 48702, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48702", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Sa prijal nejaký prorodinný balíček, na ktorom sa zabudlo na seniorov absolútne, vôbec nefigurovali, no a naopak, ako riešili sme to prorodinne tak, že sme zobrali prváčikom tých 100 EUR, tzn. 60 000 rodičov ako odrazu nemalo mať.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„Prorodinný“ balíček skutočne neobsahuje žiadne výhody pre seniorov a príspevok pre rodičov detí nastupujúcich do prvého ročníka základnej školy bol v čase jeho schvaľovania zrušený, obnovený bol až 8.11, a teda po odvysielaní relácie.\n\n„Prorodinný“ balíček zahŕňa zvýšenie prídavkov na deti aj vyšší daňový bonus pre rodiny s deťmi. Balíček opatrení sa v Národnej rade Slovenskej republiky stretol s kontroverziou a to hlavne po tom, čo jeho časti vetovala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá kritizovala nielen jeho dopad na rozpočet samospráv, ale aj tie časti balíčka, ktoré mali platiť až od januára 2023, keďže bol prijatý v zrýchlenom legislatívnom konaní.\n\nV balíčku za 1,2 miliardy eur skutočne nebola spomenutá pomoc seniorom. Ako uvádza poslanec NR SR Ján Richter, prijatie balíčka tiež znamená zrušenie jednorazového príspevku v hodnote 100 eur pre rodičov detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy. Zrušenie takéhoto príspevku má skutočne ovplyvniť až 60 000 rodičov.\n\n8.11, a teda až po odvysielaní relácie, poslanci schválili opätovné zavedenie príspevku pre dieťa nastupujúce do prvého ročníka, suma príspevku má byť 110 eur.", "analysis_paragraphs": ["„Prorodinný“ balíček skutočne neobsahuje žiadne výhody pre seniorov a príspevok pre rodičov detí nastupujúcich do prvého ročníka základnej školy bol v čase jeho schvaľovania zrušený, obnovený bol až 8.11, a teda po odvysielaní relácie.", "„Prorodinný“ balíček zahŕňa zvýšenie prídavkov na deti aj vyšší daňový bonus pre rodiny s deťmi. Balíček opatrení sa v Národnej rade Slovenskej republiky stretol s kontroverziou a to hlavne po tom, čo jeho časti vetovala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá kritizovala nielen jeho dopad na rozpočet samospráv, ale aj tie časti balíčka, ktoré mali platiť až od januára 2023, keďže bol prijatý v zrýchlenom legislatívnom konaní.", "V balíčku za 1,2 miliardy eur skutočne nebola spomenutá pomoc seniorom. Ako uvádza poslanec NR SR Ján Richter, prijatie balíčka tiež znamená zrušenie jednorazového príspevku v hodnote 100 eur pre rodičov detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy. Zrušenie takéhoto príspevku má skutočne ovplyvniť až 60 000 rodičov.", "8.11, a teda až po odvysielaní relácie, poslanci schválili opätovné zavedenie príspevku pre dieťa nastupujúce do prvého ročníka, suma príspevku má byť 110 eur."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["zahŕňa", "vetovala", "nebola", "nastupujú", "schválili"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/640488-az-200-eur-na-dieta-matovic-ide-prekopat-rodinny-balik-na-otazky-kde-zoberie-peniaze-neodpoveda/", "https://dennikn.sk/2883615/prezidentka-vetovala-cast-matovicovho-balicka-za-vyse-miliardu/?ref=tit", "https://domov.sme.sk/c/22939620/matovic-balicek-za-miliardu-kto-peniaze-nedostane.html", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/275622-matovicov-balicek-nepocita-s-prispevkom-pre-prvakov-sto-eur-mozno-urady-vyplacaju-naposledy", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/vyska-pridavku-na-dieta-sa-od-noveho-roka-zdvojnasobi-od-septembra-sa-tiez-obnovi-vyplacanie-prispevku-na-prvakov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:25.916270+00:00"}
{"id": "vr34156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34156", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prebieha vyšetrovanie, nechajme orgány činné v trestnom konaní, aby takúto citlivú kauzu (tunelovanie VSS, pozn.), preto to robí Národná kriminálna agentúra, nerobí to nejaký miestny vyšetrovateľ, a preto to robí Špeciálna prokuratúra, aby to vyšetrili.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií o postupe vyšetrovania je pravda, že vyšetrovateľom kauzy údajného tunelovania VSS je Národná kriminálna agentúra PZ. Trestné oznámenie bolo doručené na Úrad špeciálnej prokuratúry. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyšetrovanie kauzy údajného tunelovania Vojenských spravodajských služieb prevzala Národná kriminálna agentúra. V stredu 26. júna 2013 začala polícia trestné stíhanie vo veci tunelovania VSS. SITA , 26. júna 2013: \"V kauze údajného tunelovania bývalej vojenskej rozviedky začala polícia trestné stíhanie. \" Úradu špeciálnej prokuratúry bolo dnes doručené uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru , ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,\" informovala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Andrea Predajňová.\" Prípad tunelovania VSS dostala Špeciálna prokuratúra. SITA , 21. mája 2013: \"Ministerstvo podľa Glváča správu analyzuje. „ Skutočnosťami v správe sa zaoberáme. Bude sa ňou asi zaoberať špeciálna prokuratúra . Ministerstvo poskytne súčinnosť,“ konštatoval.\" SITA , 27. mája 2013: \"Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý sa zaoberá spisom o údajnom tunelovaní vo vojenskej rozviedke, dá prešetriť, či pri manipulácii so spisom nedošlo k porušeniu zákona.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií o postupe vyšetrovania je pravda, že vyšetrovateľom kauzy údajného tunelovania VSS je Národná kriminálna agentúra PZ. Trestné oznámenie bolo doručené na Úrad špeciálnej prokuratúry. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyšetrovanie kauzy údajného tunelovania Vojenských spravodajských služieb prevzala Národná kriminálna agentúra. V stredu 26. júna 2013 začala polícia trestné stíhanie vo veci tunelovania VSS. SITA , 26. júna 2013: \"V kauze údajného tunelovania bývalej vojenskej rozviedky začala polícia trestné stíhanie. \" Úradu špeciálnej prokuratúry bolo dnes doručené uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru , ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,\" informovala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Andrea Predajňová.\" Prípad tunelovania VSS dostala Špeciálna prokuratúra. SITA , 21. mája 2013: \"Ministerstvo podľa Glváča správu analyzuje. „ Skutočnosťami v správe sa zaoberáme. Bude sa ňou asi zaoberať špeciálna prokuratúra . Ministerstvo poskytne súčinnosť,“ konštatoval.\" SITA , 27. mája 2013: \"Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý sa zaoberá spisom o údajnom tunelovaní vo vojenskej rozviedke, dá prešetriť, či pri manipulácii so spisom nedošlo k porušeniu zákona.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["prevzala", "SITA", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1020733/vysetrovanie-udajneho-tunelovania-vss-prevezme-naka.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-kauze-tunelovania-vss-zacala-policia/693466-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/glvac-moze-zbavit-mlcanlivosti-na/674877-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/manipulaciu-so-spisom-o-tunelovani-vss/678287-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:18.550165+00:00"}
{"id": "vr37223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37223", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sa opýtate na to čo si myslí (Richard Sulík pozn.) o zákone o štátnom občianstve, ktorý je úplne najrozhodujúcejší pri tých vzťahoch medzi nami a Maďarskom o tom, aby sme odolávali tlaku Orbánovskej vlády, ktorej aj Európa už hovorí nie, tak na to povie, že je to nepodstatné, no to je škandál, je škandál, ak predseda parlamentu povie, že zákon o štátnom občianstve a jeho prerokovanie je nepodstatná vec.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sulík sa v relácii o O5M12 v súvislosti s dvojitým občianstvom vyjadril nasledovne: \"....samozrejme všetko sa to odvíja od toho dvojitého občianstva, kde nie som odborník po prvé, musím teda oznámiť, že moje názory k tomuto sú skôr laické ako odborné. Ja sa venujem odvodom najmä. Po druhé, pre mňa to ani nemalo nejakú vysokú prioritu. Ja som sa tomu ani osobne nevenoval. U nás za SaS hovoril Daniel Krajcer. No ale teraz už jak sa to celé teraz mlelo a ja som sa okolo toho trochu zaujímal,... ...Treba aj povedať, že toto, táto téma je z pohľadu životnej úrovne ľudí je naozaj 50-ta v poradí, ale z pohľadu emócií a takého toho vlastenectva, hejslováctva a zase felvidéku a neviem čo je to skrátka veľmi, veľmi taká pálčivá téma, no tak treba to nejak vyriešiť. \" Z týchto slov vyplýva, že R. Sulík nevidí túto tému ako podstatnú z jeho pohľadu, avšak zo záveru jeho reči, je jasné, že pre ľudí to môže byť podstatná téma a dodáva, že ju treba vyriešiť, čo je v jasnom protiklade k interpretácii R. Kaliňáka.", "analysis_paragraphs": ["Sulík sa v relácii o O5M12 v súvislosti s dvojitým občianstvom vyjadril nasledovne: \"....samozrejme všetko sa to odvíja od toho dvojitého občianstva, kde nie som odborník po prvé, musím teda oznámiť, že moje názory k tomuto sú skôr laické ako odborné. Ja sa venujem odvodom najmä. Po druhé, pre mňa to ani nemalo nejakú vysokú prioritu. Ja som sa tomu ani osobne nevenoval. U nás za SaS hovoril Daniel Krajcer. No ale teraz už jak sa to celé teraz mlelo a ja som sa okolo toho trochu zaujímal,... ...Treba aj povedať, že toto, táto téma je z pohľadu životnej úrovne ľudí je naozaj 50-ta v poradí, ale z pohľadu emócií a takého toho vlastenectva, hejslováctva a zase felvidéku a neviem čo je to skrátka veľmi, veľmi taká pálčivá téma, no tak treba to nejak vyriešiť. \" Z týchto slov vyplýva, že R. Sulík nevidí túto tému ako podstatnú z jeho pohľadu, avšak zo záveru jeho reči, je jasné, že pre ľudí to môže byť podstatná téma a dodáva, že ju treba vyriešiť, čo je v jasnom protiklade k interpretácii R. Kaliňáka."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["O5M12"], "url": ["http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:00.930051+00:00"}
{"id": "vr17622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17622", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...musí samozrejme súhlasiť každý jeden z 28 členských štátov Severoatlantickej aliancie, tak, ako sa to udialo v prípade bombardovania bývalej Juhoslávie.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Severoatlantická aliancia funguje na princípe konsenzu, to znamená, že každé rozhodnutie musí byť spoločnou dohodou a hlasovanie vôbec neprebieha ( .pdf ). V prípade, ak by sa aliancia rozhodla vyslať svoje jednotky niekam alebo prijať iné rozhodnutie, je potrebná spoločná dohoda všetkých členov. Malý detail je, že aliancia má momentálne už 29 členov , potom čo sa v roku 2017 pridala Čierna Hora. Súvislosti s Juhosláviou taktiež prebehli rokovania , ktoré potvrdili, že všetci členovia súhlasia s rozhodnutím bombardovať ciele na jej území. Severoatlantická rada autorizovala toto rozhodnutie, už mesiace pred začiatkom operácie, ktorá začala 24. marca 1999. Aliancia vždy potrebuje dohodu svojich 29 členov na to, aby vykonala hocijaké rozhodnutie, ide o pravdivý výrok, i keď s chybou o počte členov.", "analysis_paragraphs": ["Severoatlantická aliancia funguje na princípe konsenzu, to znamená, že každé rozhodnutie musí byť spoločnou dohodou a hlasovanie vôbec neprebieha ( .pdf ). V prípade, ak by sa aliancia rozhodla vyslať svoje jednotky niekam alebo prijať iné rozhodnutie, je potrebná spoločná dohoda všetkých členov. Malý detail je, že aliancia má momentálne už 29 členov , potom čo sa v roku 2017 pridala Čierna Hora. Súvislosti s Juhosláviou taktiež prebehli rokovania , ktoré potvrdili, že všetci členovia súhlasia s rozhodnutím bombardovať ciele na jej území. Severoatlantická rada autorizovala toto rozhodnutie, už mesiace pred začiatkom operácie, ktorá začala 24. marca 1999. Aliancia vždy potrebuje dohodu svojich 29 členov na to, aby vykonala hocijaké rozhodnutie, ide o pravdivý výrok, i keď s chybou o počte členov."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["princípe", ".pdf", "členov", "rokovania", "autorizovala"], "url": ["https://www.nato.int/cps/ic/natohq/topics_49178.htm", "https://scoalanato.files.wordpress.com/2010/03/nato-structure-and-decision-making.pdf", "https://www.nato.int/cps/ua/natohq/topics_52044.htm", "https://svet.sme.sk/c/7146155/bombardovanie-juhoslavie-zmenilo-medzinarodnu-politiku.html", "https://www.nato.int/cps/ic/natohq/topics_49602.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:34.892905+00:00"}
{"id": "vr29343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29343", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Pred časom urobila slovenská agentúra Focus prieskum o tom, ako sú Slováci spokojní so svojim štátom, so svojou krajinou. A ten prieskum nám ukázal jednu vec a ja by som chcel potom položiť takú rečnícku otázku. Slováci sú najviacej nespokojní so sociálnou oblasťou, s tým, ako sa na Slovensku darí plniť ten sociálny program, keď sme odkázaní na sociálnu pomoc štátu.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Belinský mal v tomto prípade pravdu. V prieskume od agentúry Focus a IVO viac ako polovica opýtaných za najväčšie problémy Slovenska považovala zamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty. Väčšina občanov SR rovnako aj podľa eurobarometra i Českej akadémie vied hodnotí svoju situáciu a celkový vývoj po Nežnej revolúcii ako záporný, a", "analysis_paragraphs": ["Peter Belinský mal v tomto prípade pravdu. V prieskume od agentúry Focus a IVO viac ako polovica opýtaných za najväčšie problémy Slovenska považovala zamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty. Väčšina občanov SR rovnako aj podľa eurobarometra i Českej akadémie vied hodnotí svoju situáciu a celkový vývoj po Nežnej revolúcii ako záporný, a"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["hodnotí", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/262111/tri-stvrtiny-slovakov-nie-su-spokojni-s-kvalitou-zivota/", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/22_12_2014_Slovensko_na_konci_roka_2014.pdf", "http://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c1/a7287/f3/pd141111a.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_418_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:44.494334+00:00"}
{"id": "vr34528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34528", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...tak nebudeme mať finančné zdroje na stavbu diaľníc, stavbu ciest, budovanie verejnej infraštruktúry, čo je tiež oblasť, kde sme verejné zdroje výrazne navýšili.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu na štátny rozpočet na rok 2011 sú finančné zdroje vyčlenené pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR oproti predošlému roku 2010 navýšené, a to o 465 957 729 eur.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu na štátny rozpočet na rok 2011 sú finančné zdroje vyčlenené pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR oproti predošlému roku 2010 navýšené, a to o 465 957 729 eur."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2010"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3465", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3869"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:41.361019+00:00"}
{"id": "vr32982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32982", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V podstate naprieč politickým spektrom a treba povedať, že aj tým spoločenským pri tej Rade solidarity a rozvoja, sme sa zhodli v tom, že tak ako je nastavený, respektíve ako bol nastavený v minulom roku, dôchodkový systém je trvalo neudržateľný.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jána Richtera hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012: Podľa našich zistení súčasný dôchodkový systém pokladá za neudržateľný Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Konfederácia odborových zväzov SR, experti z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, INESS a INEKO či expert zo spoločnosti Alianz - Slovensko d. s. s. Stanovisko Rady solidarity a rozvoja , v ktorej sú zastúpení predstavitelia zamestnávateľov, odborových organizácií, živnostenských zväzov, samospráv, dôchodcov, vedy, vysokého školstva a cirkví , zastáva rovnaké stanovisko. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka uviedol v relácii Komentáre na STV 2 zo dňa 30. mája 2012 k téme dôchodkového systému podľa webovej stránky asociácie , že je treba hľadať riešenia na to, aby bol tento systém do budúcna udržateľný. Podľa agentúry SITA (Pravda.sk) sa rovnako Konfederácia odborových zväzov SR vyjadrila, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné. Na neudržateľnosti súčasného dôchodkového systému sa tiež podľa webu reformnavlada.sk zhodli Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika , Radovan Ďurana z Inšitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a Martin Mlýnek zo spoločnosti spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s. . O neudržateľnosti dôchodkového systému v súčasnej podobe informuje aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO na svojej webovej stránke .", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Richtera hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012: Podľa našich zistení súčasný dôchodkový systém pokladá za neudržateľný Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Konfederácia odborových zväzov SR, experti z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, INESS a INEKO či expert zo spoločnosti Alianz - Slovensko d. s. s. Stanovisko Rady solidarity a rozvoja , v ktorej sú zastúpení predstavitelia zamestnávateľov, odborových organizácií, živnostenských zväzov, samospráv, dôchodcov, vedy, vysokého školstva a cirkví , zastáva rovnaké stanovisko. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka uviedol v relácii Komentáre na STV 2 zo dňa 30. mája 2012 k téme dôchodkového systému podľa webovej stránky asociácie , že je treba hľadať riešenia na to, aby bol tento systém do budúcna udržateľný. Podľa agentúry SITA (Pravda.sk) sa rovnako Konfederácia odborových zväzov SR vyjadrila, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné. Na neudržateľnosti súčasného dôchodkového systému sa tiež podľa webu reformnavlada.sk zhodli Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika , Radovan Ďurana z Inšitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a Martin Mlýnek zo spoločnosti spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s. . O neudržateľnosti dôchodkového systému v súčasnej podobe informuje aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO na svojej webovej stránke ."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "Rady solidarity a rozvoja", "webovej stránky asociácie", "SITA", "reformnavlada.sk", "webovej stránke"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://www.strana-smer.sk/3885/rada-solidarity-rozvoja-planuje-ozdravovanie-verejnych-financii", "http://www.azzz.sk/", "http://spravy.pravda.sk/druhy-pilier-zhltne-vela-penazi-odborom-sa-zda-ze-je-to-neudrzatelne-1ga-/sk_ekonomika.asp?c=A110201_151938_sk_ekonomika_p01", "http://www.reformnavlada.sk/socialny-system.html", "http://www.ineko.sk/clanky/kalkulacka-financnej-stability-penzijneho-systemu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:47.531724+00:00"}
{"id": "49865", "numeric_id": 49865, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49865", "speaker": "Martin Dubéci", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-dubeci", "statement": "Prepáčte, ak niekto hovoril o tom, že bude zvážať ľudí, tak to bol predseda Fico, ktorý hovoril, že navozí 10-tisíc ľudí.", "statement_date": "2025-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Dubéci vo výroku reaguje na obvinenia Matúša Šutaja Eštoka, že strana Progresívne Slovensko na protivládne protesty zváža Ukrajincov. V minulosti to ale bola práve strana Smer, ktorá zabezpečovala odvoz svojim priaznivcom na protesty a mítingy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDubéci konkrétne odkazuje na opozičný výrok Roberta Fica, v ktorom hovorí, že keby strana Smer chcela, môže navoziť 10-tisíc ľudí a z parlamentu by ostala len kopa kameňov, vzápätí však dodáva, že to Smer robiť nechce.\n\nDňa 24. januára 2025 sa na Slovensku v takmer 30 mestách konali protivládne protesty, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. V Bratislave sa podľa organizátorov zhromaždilo približne 40-tisíc účastníkov, dokopy po celom Slovensku protestovalo vyše 100-tisíc ľudí.\n\nMartin Dubéci výrokom reagoval na otázku ministra Šutaja Eštoka ohľadom protestov. Šutaj Eštok tvrdil, že väčšina portestujúcich je z Ukrajiny a pýtal sa predsedu poslaneckého klubu PS, či ich na protesty zvážajú. „Väčšina ľuďmi, nie je zo Slovenska, ale z Ukrajiny. Tak sa pýtam, robíte to organizovane? Zvážate tých ľudí,“ pýtal sa minister vnútra.\n\nRobert Fico dokonca pri inej príležitosti tvrdil , že až polovica protestujúcich boli Ukrajinci, ani on, ani minister Šutaj Eštok však na tieto tvrdenia nepredložili žiadne dôkazy. Tvrdenia o zapojení sa do protestov na Slovensku odmietla aj Ukrajina, Kyjev obvinenia považuje za absurdné.\n\nZvážaním ľudí na mítingy a protesty je známa práve strana Smer. V apríli 2022 Smer ako opozičná strana reagoval na vzatie Roberta Kaliňáka do väzby vyhlásením protestu pod názvom „mobilizácia za demokraciu a právny štát”, v rámci ktorej mala strana občanom zabezpečiť odvoz aj nocľah.\n\nPodobná situácia nastala 17. novembra 2021, keď strana zorganizovala protest proti vláde v amfiteátri v Rimavskej Sobote. Aj na toto zhromaždenie priviezli účastníkov objednané autobusy.\n\nStrana Smer-SD pravidelne organizuje mítingy pri príležitosti medzinárodné dňa žien. Na tieto akcie taktiež hromadne dovážajú účastníkov autobusy .\n\nV rokoch 2020 až 2023, keď bol Robert Fico v opozícii, organizovala strana Smer-SD viaceré protesty proti vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ako aj proti prezidentke Zuzane Čaputovej. Počas tohto obdobia zaznelo aj vyjadrenie, na ktoré pravdepodobne odkazuje Martin Dubéci.\n\nFico na tlačovej besede hovoril o tom, že ľudia na mítingu Smeru sú nahnevaní na vládu a že by mohli hroziť výtržnosti či násilie. „Keby sme neboli zodpovední a išli by sme na tejto vlne, tak to veľmi ľahko využijeme, navozíme sem 10-tisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov. Ale to my nechceme, my chceme ísť na to úplne inak,“ povedal Fico (v čase od 37:51 ).\n\nNa sociálnych sieťach sa však šíri zostrihaná verzia , kde odznie iba časť ako Fico hovorí, že navozí ľudí pred Národnú radu, z ktorej zostane len kopa kameňov.", "analysis_paragraphs": ["Martin Dubéci vo výroku reaguje na obvinenia Matúša Šutaja Eštoka, že strana Progresívne Slovensko na protivládne protesty zváža Ukrajincov. V minulosti to ale bola práve strana Smer, ktorá zabezpečovala odvoz svojim priaznivcom na protesty a mítingy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dubéci konkrétne odkazuje na opozičný výrok Roberta Fica, v ktorom hovorí, že keby strana Smer chcela, môže navoziť 10-tisíc ľudí a z parlamentu by ostala len kopa kameňov, vzápätí však dodáva, že to Smer robiť nechce.", "Dňa 24. januára 2025 sa na Slovensku v takmer 30 mestách konali protivládne protesty, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. V Bratislave sa podľa organizátorov zhromaždilo približne 40-tisíc účastníkov, dokopy po celom Slovensku protestovalo vyše 100-tisíc ľudí.", "Martin Dubéci výrokom reagoval na otázku ministra Šutaja Eštoka ohľadom protestov. Šutaj Eštok tvrdil, že väčšina portestujúcich je z Ukrajiny a pýtal sa predsedu poslaneckého klubu PS, či ich na protesty zvážajú. „Väčšina ľuďmi, nie je zo Slovenska, ale z Ukrajiny. Tak sa pýtam, robíte to organizovane? Zvážate tých ľudí,“ pýtal sa minister vnútra.", "Robert Fico dokonca pri inej príležitosti tvrdil , že až polovica protestujúcich boli Ukrajinci, ani on, ani minister Šutaj Eštok však na tieto tvrdenia nepredložili žiadne dôkazy. Tvrdenia o zapojení sa do protestov na Slovensku odmietla aj Ukrajina, Kyjev obvinenia považuje za absurdné.", "Zvážaním ľudí na mítingy a protesty je známa práve strana Smer. V apríli 2022 Smer ako opozičná strana reagoval na vzatie Roberta Kaliňáka do väzby vyhlásením protestu pod názvom „mobilizácia za demokraciu a právny štát”, v rámci ktorej mala strana občanom zabezpečiť odvoz aj nocľah.", "Podobná situácia nastala 17. novembra 2021, keď strana zorganizovala protest proti vláde v amfiteátri v Rimavskej Sobote. Aj na toto zhromaždenie priviezli účastníkov objednané autobusy.", "Strana Smer-SD pravidelne organizuje mítingy pri príležitosti medzinárodné dňa žien. Na tieto akcie taktiež hromadne dovážajú účastníkov autobusy .", "V rokoch 2020 až 2023, keď bol Robert Fico v opozícii, organizovala strana Smer-SD viaceré protesty proti vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ako aj proti prezidentke Zuzane Čaputovej. Počas tohto obdobia zaznelo aj vyjadrenie, na ktoré pravdepodobne odkazuje Martin Dubéci.", "Fico na tlačovej besede hovoril o tom, že ľudia na mítingu Smeru sú nahnevaní na vládu a že by mohli hroziť výtržnosti či násilie. „Keby sme neboli zodpovední a išli by sme na tejto vlne, tak to veľmi ľahko využijeme, navozíme sem 10-tisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov. Ale to my nechceme, my chceme ísť na to úplne inak,“ povedal Fico (v čase od 37:51 ).", "Na sociálnych sieťach sa však šíri zostrihaná verzia , kde odznie iba časť ako Fico hovorí, že navozí ľudí pred Národnú radu, z ktorej zostane len kopa kameňov."], "analysis_date": "2025-02-08", "analysis_sources": {"text": ["zhromaždilo", "100-tisíc", "tvrdil", "odmietla", "reagoval", "zabezpečiť", "protest", "dovážajú", "účastníkov", "autobusy", "organizovala", "tlačovej besede", "37:51", "zostrihaná verzia"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23442660/organizatori-protestu-slovensko-je-europa-priznali-chybu-v-odhade-ucasti-na-proteste-v-bratislave.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/hvfuAaf/na-slovensku-protestovalo-priblizne-100-tisic-ludi-organizatori-ziadaju-odstupenie-roberta-fica/", "https://www.sme.sk/minuta/23440940/polovica-protestujucich-boli-ukrajinci-ktori-bucali-na-slovensku-vladu-tvrdi-fico", "https://www.teraz.sk/spravy/kyjev-poprel-ucast-na-protestoch-v-sr/852756-clanok.html", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=292850763035433&set=a.146332557687255", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=443803187551156&set=a.306302081301268&type=3&ref=embed_post", "https://www.aktuality.sk/clanok/550qmcj/smer-zvolal-protest-do-rimavskej-soboty-ziada-zastavit-reformy-a-navrat-k-socialnemu-statu/", "https://www1.pluska.sk/regiony/obrovske-davy-ludi-ficovi-ludi-prievidze-zvazali-preplnene-autobusy", "https://domov.sme.sk/c/7140784/fico-na-mdz-v-bratislave-mobilizoval-a-opakoval.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/272062/fico-oslavoval-mdz-v-trnave-zabaval-historkami-a-chvalil-sa-gabcikovom/", "https://dennikn.sk/4052144/ako-vyzerali-protesty-smeru-ked-bol-v-opozicii-politici-z-olano-boli-vrahovia-matovica-prirovnavali-k-hitlerovi-a-vyzyvali-na-povstania-proti-vlade/", "https://www.youtube.com/live/6-TglbsUfm0?si=7TUHq6MVmQ9PyX2o&t=2271", "https://www.youtube.com/live/6-TglbsUfm0?si=7TUHq6MVmQ9PyX2o&t=2271", "https://www.youtube.com/watch?v=XwSLRc3SXKA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:08.629328+00:00"}
{"id": "vr17068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17068", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Náš program (program SaS, pozn.) (...) bol vyhodnotený všetkými relevantnými inštitútmi ako najlepší spomedzi všetkých strán. Strana Smer-SD žiaden program do posledných volieb ani len neponúkla.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme hodnotili od Richarda Sulíka už pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Určité oblasti v programe strany SaS sa vtedy umiestnili na prvom mieste v porovnaniach. Bolo to INEKO (zdravotníctvo), INESS (ekonomická časť), PAS (podnikateľské prostredie) a Health Policy Institute ( HPI ). V oblasti zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných Rómov a začleňovania rómskych detí vo vzdelávanie, ktorú hodnotil SGI , nebol program SaS hodnotený ako najlepší. Program strany SaS nebol najlepší ani v oblasti súdnictva, čo hodnotilo združenie Za otvorenú justíciu ( ZOJ ), ani v oblasti školstva, čo hodnotila iniciatíva A DOSŤ ! Strana Smer-SD skutočne nepripravila takmer žiadny volebný program. Za povšimnutie stojí len 5 krátkych priorít , ktoré však nemožno označiť ako volebný program. Výrok kvôli nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme hodnotili od Richarda Sulíka už pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Určité oblasti v programe strany SaS sa vtedy umiestnili na prvom mieste v porovnaniach. Bolo to INEKO (zdravotníctvo), INESS (ekonomická časť), PAS (podnikateľské prostredie) a Health Policy Institute ( HPI ). V oblasti zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných Rómov a začleňovania rómskych detí vo vzdelávanie, ktorú hodnotil SGI , nebol program SaS hodnotený ako najlepší. Program strany SaS nebol najlepší ani v oblasti súdnictva, čo hodnotilo združenie Za otvorenú justíciu ( ZOJ ), ani v oblasti školstva, čo hodnotila iniciatíva A DOSŤ ! Strana Smer-SD skutočne nepripravila takmer žiadny volebný program. Za povšimnutie stojí len 5 krátkych priorít , ktoré však nemožno označiť ako volebný program. Výrok kvôli nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Richarda Sulíka", "INEKO", "INESS", "PAS", "HPI", "SGI", "ZOJ", "A DOSŤ", "5 krátkych priorít"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/26/staze/politici/26/statistiky/komentare/?oblast=20&page=3", "http://www.ineko.sk/clanky/najlepsi-volebny-program-pre-zdravotnictvo-maju-sas-a-kdh", "http://www.iness.sk/sk/stranka/11386-SaS-ma-podla-INESS-najlepsi-program-vie-ho-aj-realizovatWebnoviny", "http://alianciapas.sk/tag/volby/", "https://domov.sme.sk/c/20088131/hpi-najlepsi-program-v-zdravotnictve-ma-most-hid-a-sas-najslabsi-smer-a-sns.html", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/313500/maju-politicke-strany-zaujem-zaclenovat-romov-v-skolach/4/", "http://www.teraz.sk/slovensko/najlepsi-program-pre-sudnictvo-zoj/182940-clanok.html", "https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1948/programy-politickych-stran-v-oblasti-skolstva-hodnotila-iniciativa-a-dost-nehazardujme-s-buducnostou-slovenska", "http://strana-smer.sk/priority-programu-strany-smer-sd-pre-roky-2016-2020-0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:26.924893+00:00"}
{"id": "vr30731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30731", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Za minulý rok narástol zhruba alebo o vyše 11 % aj vďaka novým nástrojom, aj vďaka novému prístupu, som presvedčený, že to je o využívaní miestneho potenciálu, dalo to prácu vyše tisíc ľuďom s tým, že sa využívajú naše vody, naše kúpele, krásna príroda, bohatá kultúra, história, toto treba posilniť.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj o tržbách turizmu za rok 2011.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj o tržbách turizmu za rok 2011."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:54.038887+00:00"}
{"id": "vr28029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28029", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dokonca bola taká kolónka (v rozpočte pozn.), ktorá hovorila, že musíme tento rok uhasiť 3 500 požiarov, napriek tomu, že sme nevedeli koľko ich ešte vznikne.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo financií má na internetovej stránke kompletné rozpočty s prílohami od roku 2005. V nich sa však počet požiarov neplánoval. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, keďže je možné, že v rozpočtoch starších ako 2005 boli takéto položky odhadované. Pre rok 2007 za nastavil cieľ ( príloha č. 4 , s. 6): Do roku 2010 dosiahnuť pri 85 % zásahov čas dojazdu záchranných zložiek Hasičského a záchranného zboru na miesto zásahu do 20 minút . Tento rozpočet neuvádzal odhad požiarov na jeden rok. Pre rok 2006 ( .rtf , str. 101) sa v súvislosti s požiarmi spomína iba zmienka o rozpočtovaných príjmoch: \"Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obcí a na činnosť policajných služieb – obecnej polície a požiarnej ochrany sa predpokladajú finančné prostriedky v sume 1 409,0 mil. Sk. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií má na internetovej stránke kompletné rozpočty s prílohami od roku 2005. V nich sa však počet požiarov neplánoval. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, keďže je možné, že v rozpočtoch starších ako 2005 boli takéto položky odhadované. Pre rok 2007 za nastavil cieľ ( príloha č. 4 , s. 6): Do roku 2010 dosiahnuť pri 85 % zásahov čas dojazdu záchranných zložiek Hasičského a záchranného zboru na miesto zásahu do 20 minút . Tento rozpočet neuvádzal odhad požiarov na jeden rok. Pre rok 2006 ( .rtf , str. 101) sa v súvislosti s požiarmi spomína iba zmienka o rozpočtovaných príjmoch: \"Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obcí a na činnosť policajných služieb – obecnej polície a požiarnej ochrany sa predpokladajú finančné prostriedky v sume 1 409,0 mil. Sk. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "príloha č. 4", ".rtf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=60", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5632", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Adresare/FinanceSK/10.1.10.3/Documents/1_Adresar_redaktorov/Mrazikova_J/Rozpocet_verejnej_spravy/vladny_navrh/priloha_1_mat.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:38.578997+00:00"}
{"id": "vr17003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17003", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... v súkromnej sfére ten príplatok bude od mája za nočnú 1,38 a cez víkend 2,76 za každú hodinu.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predložili traja poslanci SMER-SD, má byť od mája 2018 príplatok za prácu v noci 1,38 eur/hodina a príplatok za prácu v sobotu, nedeľu a sviatok 2,76 eur/hodina. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Príplatky za prácu v noci a cez víkend v súkromnej sfére upravuje Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z.z.). Nočná práca je podľa § 98 ods.1 a ods. 2 práca vykonávaná medzi 22. a 6. hodinou. Nočné príplatky sa týkajú zamestnancov, ktorí vykonávajú práce, ktoré si \"... vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok, \" Najnovší návrh zákona ( .rtf ), ktorý predložili poslanci Podmanický, Glváč a Petrák (všetci SMER-SD) a má splniť prísľub Roberta Fica z 1. mája 2017 na zavedenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend, počíta s príplatkom za prácu v sobotu, nedeľu a sviatok vo výške 100 % minimálnej hodinovej mzdy (§ 122b ods.1, pôvodne vo výške 50 %). Výška príplatku za prácu v noci je navrhnutá na úroveň 50 % minimálnej hodinovej mzdy (§ 123 ods. 1, pôvodne príplatok nebol za prácu cez víkend, existoval len príplatok za prácu počas sviatku vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy). Minimálna hodinová mzda bude v roku 2018 2,759 eur, preto príplatok za nočnú prácu by mal byť vo výške 1,38 eur (po zaokrúhlení) a príplatok za prácu cez víkend a sviatok 2,76 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predložili traja poslanci SMER-SD, má byť od mája 2018 príplatok za prácu v noci 1,38 eur/hodina a príplatok za prácu v sobotu, nedeľu a sviatok 2,76 eur/hodina. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Príplatky za prácu v noci a cez víkend v súkromnej sfére upravuje Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z.z.). Nočná práca je podľa § 98 ods.1 a ods. 2 práca vykonávaná medzi 22. a 6. hodinou. Nočné príplatky sa týkajú zamestnancov, ktorí vykonávajú práce, ktoré si \"... vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok, \" Najnovší návrh zákona ( .rtf ), ktorý predložili poslanci Podmanický, Glváč a Petrák (všetci SMER-SD) a má splniť prísľub Roberta Fica z 1. mája 2017 na zavedenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend, počíta s príplatkom za prácu v sobotu, nedeľu a sviatok vo výške 100 % minimálnej hodinovej mzdy (§ 122b ods.1, pôvodne vo výške 50 %). Výška príplatku za prácu v noci je navrhnutá na úroveň 50 % minimálnej hodinovej mzdy (§ 123 ods. 1, pôvodne príplatok nebol za prácu cez víkend, existoval len príplatok za prácu počas sviatku vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy). Minimálna hodinová mzda bude v roku 2018 2,759 eur, preto príplatok za nočnú prácu by mal byť vo výške 1,38 eur (po zaokrúhlení) a príplatok za prácu cez víkend a sviatok 2,76 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["311/2001", ".rtf", "prísľub", "2018"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170501.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=780", "https://sluby.sme.sk/slub/181/priplatky-praca-noc-sviatky-vikend", "http://www.minimalnamzda.sk/2017.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:42.266838+00:00"}
{"id": "vr17538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17538", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...pán Danko napríklad narástol a Fico klesol (preferencie strán, pozn.)...", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra FOCUS uskutočnila v marci 2018 prieskum verejnej mienky, podľa ktorého by stranu SMER-SD volilo 20,2 % respondentov. Stranu SNS by volilo 10 %. V porovnaní s posledným prieskumom verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra FOCUS v januári 2018, klesli preferencie strany SMER-SD o 5,3 percentuálnych bodov, a zároveň stúpli preferencie SNS o 1,4 percentuálneho bodu. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra FOCUS uskutočnila v marci 2018 prieskum verejnej mienky, podľa ktorého by stranu SMER-SD volilo 20,2 % respondentov. Stranu SNS by volilo 10 %. V porovnaní s posledným prieskumom verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra FOCUS v januári 2018, klesli preferencie strany SMER-SD o 5,3 percentuálnych bodov, a zároveň stúpli preferencie SNS o 1,4 percentuálneho bodu. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "prieskumom", "prieskum"], "url": ["http://focus-research.sk/files/n225_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_marec2018.pdf", "http://focus-research.sk/files/n221_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_januar2018.pdf", "http://ako.sk/wp-content/uploads/2017/11/AKO-PREFERENCIE-NOVEMBER-2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:53.302980+00:00"}
{"id": "43389", "numeric_id": 43389, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43389", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Pán Štefunko nie je zo Smeru, nikdy nebol členom Smeru.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefunko sa v minulosti aktívne hlásil k ľavicovým myšlienkam a, ako sám priznal, bol voličom Smeru. Nikdy však nebol jeho členom, viackrát sa na adresu Roberta Fica a jeho strany vyjadroval kriticky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ivan Štefunko v minulosti pôsobil najmä v IT biznise, stál pri vzniku niekoľkých webových platforiem a portálov. Pred kariérou podnikateľa sa angažoval aj v politike, pričom sa vždy považoval za ľavičiara. Viedol týždenník Slovo, bol členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) aj lídrom jej mládežníckej organizácie, Mladej demokratickej ľavice (MDĽ). Po tom, čo MDĽ v roku 2003 zanikla, pokračoval v Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA) Milana Ftáčnika. Tá zanikla zlúčením so Smerom, rovnako ako väčšina ľavicových strán. Štefunko sa k Smeru nepripojil a viackrát najsilnejšiu vládnu stranu kritizoval. V rozhovore so SME z roku 2006 sa Štefunko vyjadril, že s Robertom Ficom nie sú na jednej lodi. Jeho víziu označil za prvoplánovú. “Problém Fica je nedostatočná vízia budúcej spoločnosti vo všetkých jej oblastiach. Sociálna solidarita, rovnosť šancí a regionálne rozdiely sú problémami, ale nestačí o nich rozprávať. Treba mať jasné riešenia. Nemám rád spojenie sociálne cítenie, lebo slovo cítenie navodzuje slovo súcit a súcit je niečo, čo majú aj pravičiari, ktorí sa realizujú v rôznych ad hoc charitatívnych organizáciách… Ľavicová politika je pre mňa vyslovene racionálna politika, ktorá pracuje tak, aby nenastávali dôvody na súcit. Musí to byť rozumná, rozvážna a pripravená politika.” Taktiež poznamenal, že nie je politicky angažovaný, no vstup do politiky nevylúčil, či už ako Ficov oponent alebo nie. “Keď niekde kandidujem, tak hlasujem za seba, lebo verím, že ja som ten najlepší. Nemám rád falošnú skromnosť a alibizmus. To znamená, že určite o tri až päť rokov do politiky vstúpim, lebo ju chcem ovplyvňovať. A nemusí to byť nevyhnutne proti Ficovi, ale môže.” Ivan Štefunko bol jedným zo zakladateľov think-tanku Progresívne Slovensko, ktorý vznikol v roku 2016. V roku 2018 sa občianske združenie transformovalo do politického hnutia a Štefunko bol na ustanovujúcom sneme zvolený jeho predsedom.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefunko sa v minulosti aktívne hlásil k ľavicovým myšlienkam a, ako sám priznal, bol voličom Smeru. Nikdy však nebol jeho členom, viackrát sa na adresu Roberta Fica a jeho strany vyjadroval kriticky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ivan Štefunko v minulosti pôsobil najmä v IT biznise, stál pri vzniku niekoľkých webových platforiem a portálov. Pred kariérou podnikateľa sa angažoval aj v politike, pričom sa vždy považoval za ľavičiara. Viedol týždenník Slovo, bol členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) aj lídrom jej mládežníckej organizácie, Mladej demokratickej ľavice (MDĽ). Po tom, čo MDĽ v roku 2003 zanikla, pokračoval v Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA) Milana Ftáčnika. Tá zanikla zlúčením so Smerom, rovnako ako väčšina ľavicových strán. Štefunko sa k Smeru nepripojil a viackrát najsilnejšiu vládnu stranu kritizoval. V rozhovore so SME z roku 2006 sa Štefunko vyjadril, že s Robertom Ficom nie sú na jednej lodi. Jeho víziu označil za prvoplánovú. “Problém Fica je nedostatočná vízia budúcej spoločnosti vo všetkých jej oblastiach. Sociálna solidarita, rovnosť šancí a regionálne rozdiely sú problémami, ale nestačí o nich rozprávať. Treba mať jasné riešenia. Nemám rád spojenie sociálne cítenie, lebo slovo cítenie navodzuje slovo súcit a súcit je niečo, čo majú aj pravičiari, ktorí sa realizujú v rôznych ad hoc charitatívnych organizáciách… Ľavicová politika je pre mňa vyslovene racionálna politika, ktorá pracuje tak, aby nenastávali dôvody na súcit. Musí to byť rozumná, rozvážna a pripravená politika.” Taktiež poznamenal, že nie je politicky angažovaný, no vstup do politiky nevylúčil, či už ako Ficov oponent alebo nie. “Keď niekde kandidujem, tak hlasujem za seba, lebo verím, že ja som ten najlepší. Nemám rád falošnú skromnosť a alibizmus. To znamená, že určite o tri až päť rokov do politiky vstúpim, lebo ju chcem ovplyvňovať. A nemusí to byť nevyhnutne proti Ficovi, ale môže.” Ivan Štefunko bol jedným zo zakladateľov think-tanku Progresívne Slovensko, ktorý vznikol v roku 2016. V roku 2018 sa občianske združenie transformovalo do politického hnutia a Štefunko bol na ustanovujúcom sneme zvolený jeho predsedom."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "rozhovore", "transformovalo"], "url": ["https://dennikn.sk/557303/stefunko-zaklada-progresivne-slovensko-think-tank-co-sa-moze-zmenit-na-stranu/", "https://www.sme.sk/c/2833772/laviciar-ivan-stefunko-proletariatom-21-storocia-su-mensiny.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/455411-predsedom-progresivneho-slovenska-sa-stal-ivan-stefunko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:22.161135+00:00"}
{"id": "vr16979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16979", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...od 2012 ubudlo evidovaných mladých nezamestnaných viac ako 50%...", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poukazuje na klesajúci trend v nezamestnanosti mladých ľudí v období od roku 2012 do 2017. Podľa údajov ÚPSVaR bolo v októbri 2012 registrovaných 3 804 mladistvých a 25 046 absolventov, čo spolu predstavuje 28 850 nezamestnaných mladých ľudí. ( xls ., október 2012, tab. č. 5) V decembri 2012 bolo ústredím práce evidovaných 3 726 mladistvých a 31 018 absolventov, čiže dokopy 34 744 nezamestnaných mladých ľudí. ( xls ., december 2012, tab. č. 5) V októbri 2017 bolo na ÚPSVaR evidovaných 1 533 mladistvých a 12 281 absolventov, čo spolu predstavuje 13 814 nezamestnaných mladých ľudí. ( xls ., október 2017, tab. č. 5) . Z uvedeného vyplýva, že v období december 2012 a október 2017 klesol počet evidovaných mladých nezamestnaných o 60,3 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na klesajúci trend v nezamestnanosti mladých ľudí v období od roku 2012 do 2017. Podľa údajov ÚPSVaR bolo v októbri 2012 registrovaných 3 804 mladistvých a 25 046 absolventov, čo spolu predstavuje 28 850 nezamestnaných mladých ľudí. ( xls ., október 2012, tab. č. 5) V decembri 2012 bolo ústredím práce evidovaných 3 726 mladistvých a 31 018 absolventov, čiže dokopy 34 744 nezamestnaných mladých ľudí. ( xls ., december 2012, tab. č. 5) V októbri 2017 bolo na ÚPSVaR evidovaných 1 533 mladistvých a 12 281 absolventov, čo spolu predstavuje 13 814 nezamestnaných mladých ľudí. ( xls ., október 2017, tab. č. 5) . Z uvedeného vyplýva, že v období december 2012 a október 2017 klesol počet evidovaných mladých nezamestnaných o 60,3 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["xls", "xls", "xls"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:47.364395+00:00"}
{"id": "vr35894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35894", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veľmi jednoduché. Je to úplný nezmysel. Je to úplný nezmysel. A jednoducho človek pred troma týždňami povedal pán Hanzel v denníku Trend, že žiadny sponzori neboli v Smere.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hanzel v rozhovore na otázku \"Čo zásluhy sponzorov Smeru? Aký vplyv majú na R. Fica?\" odpovedal \"Neviem. Títo ľudia neboli v našej blízkosti, keď sme v strane robili. Naozaj neviem.\" Nepovedal, že žiadni sponzori neboli.", "analysis_paragraphs": ["Hanzel v rozhovore na otázku \"Čo zásluhy sponzorov Smeru? Aký vplyv majú na R. Fica?\" odpovedal \"Neviem. Títo ľudia neboli v našej blízkosti, keď sme v strane robili. Naozaj neviem.\" Nepovedal, že žiadni sponzori neboli."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zakladatel-smeru-na-socialny-stat-nemame.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:35.486086+00:00"}
{"id": "vr30031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30031", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...že je to ten Zsolt Simon, ktorý v roku 2002 a 2003 hlasoval ako člen vlády a potom následne Béla Bugár aj v parlamente hlasoval za zvyšovanie DPH na všetky potraviny", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh na zvýšenie DPH na potraviny bol zahrnutý vo vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. Tento zákon bol prijatý parlamentom, medzi hlasujúcimi za zákon bol aj Béla Bugár. O tom, ako hlasoval Zsolt Simon na rokovaní vlády pri tomto návrhu, sa nepodarilo nájsť žiadne relevantné informácie. Keďže vo výroku narážal Kažimír primárne na Simona, hodnotíme výrok na základe dostupných zdrojov ako neoveriteľný. Druhá Dzurindova vláda presadila jednotnú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. vo výške 19 % na Slovensku, Opatrenie, o ktorom sa hlasovalo ako o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271) nakoniec bolo schválené parlamentom dňa 27. júna 2003. Zo 144 prítomných poslancov za zákon hlasoval 76, medzi nimi aj Béla Bugár , vtedajší predseda SMK-MKP. Zsolt Simon, člen strany SMK-MKP bol vo volebnom období 2002-2006 členom vlády- ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Vláda prerokovala návrh zákona o dani z pridanej hodnoty spolu aj s ďalšími bodmi na schôdzi 28 mája 2003. Uznesením č. 417 schválila tento návrh a posunula ho do NRSR. V pripomienkovom konaní návrhu malo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR celkovo dve pripomienky, jednu k formálnej stránke a druhú nasledujúcu: \" Zvýšená DPH bude mať celkový dopad na všetky ceny tovarov a služieb. Následkom toho dôjde vplyvom kúpnej sily obyvateľstva k poklesu dopytu, čo môže viesť k zániku predovšetkým malých a stredných podnikateľov. Keďže podľa Smernice 2001/41/EHS sadzba DPH do 31. januára 2005 nesmie byť nižšia ako 15 % a od 1.januára 2006 sadzba DPH ešte nie je určená, odporúča navrhovanú sadzbu (20 %) primerane znížiť, napríklad na 17 % .\"", "analysis_paragraphs": ["Návrh na zvýšenie DPH na potraviny bol zahrnutý vo vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. Tento zákon bol prijatý parlamentom, medzi hlasujúcimi za zákon bol aj Béla Bugár. O tom, ako hlasoval Zsolt Simon na rokovaní vlády pri tomto návrhu, sa nepodarilo nájsť žiadne relevantné informácie. Keďže vo výroku narážal Kažimír primárne na Simona, hodnotíme výrok na základe dostupných zdrojov ako neoveriteľný. Druhá Dzurindova vláda presadila jednotnú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. vo výške 19 % na Slovensku, Opatrenie, o ktorom sa hlasovalo ako o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271) nakoniec bolo schválené parlamentom dňa 27. júna 2003. Zo 144 prítomných poslancov za zákon hlasoval 76, medzi nimi aj Béla Bugár , vtedajší predseda SMK-MKP. Zsolt Simon, člen strany SMK-MKP bol vo volebnom období 2002-2006 členom vlády- ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Vláda prerokovala návrh zákona o dani z pridanej hodnoty spolu aj s ďalšími bodmi na schôdzi 28 mája 2003. Uznesením č. 417 schválila tento návrh a posunula ho do NRSR. V pripomienkovom konaní návrhu malo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR celkovo dve pripomienky, jednu k formálnej stránke a druhú nasledujúcu: \" Zvýšená DPH bude mať celkový dopad na všetky ceny tovarov a služieb. Následkom toho dôjde vplyvom kúpnej sily obyvateľstva k poklesu dopytu, čo môže viesť k zániku predovšetkým malých a stredných podnikateľov. Keďže podľa Smernice 2001/41/EHS sadzba DPH do 31. januára 2005 nesmie byť nižšia ako 15 % a od 1.januára 2006 sadzba DPH ešte nie je určená, odporúča navrhovanú sadzbu (20 %) primerane znížiť, napríklad na 17 % .\""], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Béla Bugár", "schôdzi", "Uznesením", "pripomienkovom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=271", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=12132", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/139", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7745?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-75782?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:10.922732+00:00"}
{"id": "vr13937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13937", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "... roku 2012, keď Ústavný súd vytkol ...okrem iného a určitú diskrimináciu, pretože vtedy zákon 62 riešil iba sestry a pôrodné asistentky, my v tomto prípade riešime všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda všetkých 25 kategórií a vo všetkých ústavných zdravotníckych zariadeniach.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ústavný súd SR 19. júna 2013 posudzoval v zákone č. 62/2012 diskrimináciu v ohľade platového zvýhodňovania jednej skupiny zdravotných pracovníkov, ale skonštatoval, že z hľadiska diskriminácie nie je zákon ústavne nesúladný. Rozhodol, že zákon zasahuje do vlastníckeho práva garantovaného v čl. 20 v spojení s princípom právneho štátu v čl. 1 tým, že by súkromní poskytovatelia boli nútení zvýšiť mzdy. Predstavuje tak protiústavnosť na základe ľudskoprávnych, nie ekonomických problémov zákona. Správne Čislák poukázal na to, že novela zákona č. 578/2004 Z. z. rieši všetkých 25 kategórií zdravotníkov vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Keďže Ústavný súd rozhodol, že zákon nebol v ohľade, ktorý uviedol Čislák, diskriminačný, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodnet na prešetrenie podala Slovenská lekárska komora na základe argumentácie, podľa ktorej zákon č. 62/2012 Z.z. porušuje zákaz diskriminácie vyjadrený v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., keď zavádza pozitívnu diskrimináciu sestier a pôrodných asistentiek v porovnaní s ostatnými zdravotnými pracovníkmi. Taktiež poukazovala na absenciu finančného krytia miezd sestier a pôrodných asistentiek, ktorého dôsledkom malo byť podla jej názoru obmedzenie hospodárskej súťaže jednej skupiny podnikateľov (súkromným ambulantným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) v porovnaní s ostatnými skupinami podnikateľov, ktorých ochrana je obsiahnutá v čl. 55 ods. 2 Ústavy SR (s.2). Námestník generálneho prokurátora takisto navrhol vysloviť nesúlad zákona s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR 19. júna 2013 posudzoval v zákone č. 62/2012 diskrimináciu v ohľade platového zvýhodňovania jednej skupiny zdravotných pracovníkov, ale skonštatoval, že z hľadiska diskriminácie nie je zákon ústavne nesúladný. Rozhodol, že zákon zasahuje do vlastníckeho práva garantovaného v čl. 20 v spojení s princípom právneho štátu v čl. 1 tým, že by súkromní poskytovatelia boli nútení zvýšiť mzdy. Predstavuje tak protiústavnosť na základe ľudskoprávnych, nie ekonomických problémov zákona. Správne Čislák poukázal na to, že novela zákona č. 578/2004 Z. z. rieši všetkých 25 kategórií zdravotníkov vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Keďže Ústavný súd rozhodol, že zákon nebol v ohľade, ktorý uviedol Čislák, diskriminačný, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podnet na prešetrenie podala Slovenská lekárska komora na základe argumentácie, podľa ktorej zákon č. 62/2012 Z.z. porušuje zákaz diskriminácie vyjadrený v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., keď zavádza pozitívnu diskrimináciu sestier a pôrodných asistentiek v porovnaní s ostatnými zdravotnými pracovníkmi. Taktiež poukazovala na absenciu finančného krytia miezd sestier a pôrodných asistentiek, ktorého dôsledkom malo byť podla jej názoru obmedzenie hospodárskej súťaže jednej skupiny podnikateľov (súkromným ambulantným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) v porovnaní s ostatnými skupinami podnikateľov, ktorých ochrana je obsiahnutá v čl. 55 ods. 2 Ústavy SR (s.2). Námestník generálneho prokurátora takisto navrhol vysloviť nesúlad zákona s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["podala", "navrhol", "ústavou", "zákona", "rieši"], "url": ["http://www.hhpartners.eu/ckeditor/kcfinder/userfiles/files/clanky/Pozastavenie%20u%CC%81c%CC%8Cinnosti%20za%CC%81kona%20o%20minima%CC%81lnych%20mzdovy%CC%81ch%20na%CC%81rokoch%20sestier%20final%20verzia%20%28kubala,%20volcko%29.pdf?PHPSESSID=1eeed40007e2ac790b3562f4f7bb18d6", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=500172", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=500172", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419608", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367982-cislakove-miliony-nepojdu-sestram-ale-na-dlhy-nemocnic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:53.501036+00:00"}
{"id": "vr34899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34899", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja sa len musím zasmiať, keď sa dozvedám, že my sme tí, ktorí mali zmeniť vládny návrh zákona. No tak nehnevajte sa, pán predseda, ale to nemyslíte vážne. Vládny návrh zákona príde do parlamentu, mimochodom podávam ústavnú sťažnosť, pretože si myslím a mám na to judikát Ústavného súdu z roku 94, že vláda nemala legislatívnu iniciatívu a nedodržali ste lehoty, ale to už je len technicko-legislatívny problém.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pavol Paška predniesol 11. Augusta na pôde parlamentu procedurálny návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý zužuje imunitu poslancov NR SR a sudcov, a ktorý neskôr toho istého dňa postúpil do druhého čítania. Zmenu Ústavy SR podporilo 81 poslancov zo 144 prítomných. Poslanci opozičného SMERu argumentovali tým, že vláda mohla vyvinúť legislatívnu iniciatívu až po tom, ako jej bola vyslovená dôvera. Opoziční poslanci sa aj vtedy odvolávali na právnu analýzu aj uznesenie Ústavného súdu SR- tú sa nám ale nájsť nepodarilo. Návrh zákona predložila 16. júla Iveta Radičová (predsedníčka vlády SR) a to ešte v dobe, kedy jej vláde ešte nebola vyslovená dôvera v parlamente. Tak sa stalo až 10. augusta.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška predniesol 11. Augusta na pôde parlamentu procedurálny návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý zužuje imunitu poslancov NR SR a sudcov, a ktorý neskôr toho istého dňa postúpil do druhého čítania. Zmenu Ústavy SR podporilo 81 poslancov zo 144 prítomných. Poslanci opozičného SMERu argumentovali tým, že vláda mohla vyvinúť legislatívnu iniciatívu až po tom, ako jej bola vyslovená dôvera. Opoziční poslanci sa aj vtedy odvolávali na právnu analýzu aj uznesenie Ústavného súdu SR- tú sa nám ale nájsť nepodarilo. Návrh zákona predložila 16. júla Iveta Radičová (predsedníčka vlády SR) a to ešte v dobe, kedy jej vláde ešte nebola vyslovená dôvera v parlamente. Tak sa stalo až 10. augusta."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["predniesol", "predložila", "stalo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zuzenie-imunity-je-v-druhom-citani-smer-chcel-rokovanie-odlozit-p8l-/sk_domace.asp?c=A100811_093400_sk_domace_p58", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=3356&WorkitemID=30287", "http://www.sme.sk/c/5500068/parlament-minuta-po-minute-vlada-ma-doveru-rokovanie-skoncilo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:42.861463+00:00"}
{"id": "43778", "numeric_id": 43778, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43778", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "...Súdna rada žiadala a nedostala (informácie o údajnej komunikácii Mariána Kočnera a sudcov, pozn.).", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po zverejnení údajnej komunikácie Mariána Kočnera s Monikou Jankovskou DenníkomN žiadala predsedníčka Súdnej rady od polície a prokuratúry bližšie informácie. „ Bezodkladne a opakovane realizovala dopyt na príslušný orgán, kde chcela získať konkrétne informácie k medializovanej kauze, aby vyhodnotila, aké kroky je potrebné z jej strany, ako aj zo strany Súdnej rady, uskutočniť. V tomto štádiu vyšetrovania jej však orgány činné v trestnom konaní odmietli poskytnúť akékoľvek informácie”, uviedla hovorkyňa Súdnej rady. Jankovská si mala cez aplikáciu Threema vymeniť s Mariánom Kočnerom viac ako 6-tisíc správ. Ona to však popiera. Podľa DenníkaN polícia zaistila ich vzájomnú komunikáciu v rámci vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po zverejnení údajnej komunikácie Mariána Kočnera s Monikou Jankovskou DenníkomN žiadala predsedníčka Súdnej rady od polície a prokuratúry bližšie informácie. „ Bezodkladne a opakovane realizovala dopyt na príslušný orgán, kde chcela získať konkrétne informácie k medializovanej kauze, aby vyhodnotila, aké kroky je potrebné z jej strany, ako aj zo strany Súdnej rady, uskutočniť. V tomto štádiu vyšetrovania jej však orgány činné v trestnom konaní odmietli poskytnúť akékoľvek informácie”, uviedla hovorkyňa Súdnej rady. Jankovská si mala cez aplikáciu Threema vymeniť s Mariánom Kočnerom viac ako 6-tisíc správ. Ona to však popiera. Podľa DenníkaN polícia zaistila ich vzájomnú komunikáciu v rámci vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["DenníkomN", "prokuratúry", "uviedla", "mala", "zaistila"], "url": ["https://dennikn.sk/1602885/kocner-v-threeme-s-jankovskou-sesttisic-sprav-korupcie-zneuzitia-pravomoci-a-nenavisti/", "https://dennikn.sk/minuta/1602302/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527967-threema-jankovska-mala-v-kauze-zmeniek-ovplyvnovat-rozhodnutie-sudkyne-v-prospech-kocnera/", "https://dennikn.sk/1602885/kocner-v-threeme-s-jankovskou-sesttisic-sprav-korupcie-zneuzitia-pravomoci-a-nenavisti/", "https://dennikn.sk/1602885/kocner-v-threeme-s-jankovskou-sesttisic-sprav-korupcie-zneuzitia-pravomoci-a-nenavisti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:32.591293+00:00"}
{"id": "vr13836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13836", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A podľa vývoja rozpočtov, štátneho rozpočtu v štátnych rozpočtových organizáciách medzi rokmi 2012 a 2015 je nárast ľudí o 3 000. Takže na jednej strane sa tu deklaruje nejakých mínus 3 308 ľudí. Ale v štátnych rozpočtových organizáciách pribudlo 3 000 ľudí.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vývoja štátneho rozpočtu medzi rokmi 2012-2015 pribudlo v štátnych rozpočtových organizáciách skutočne niečo vyše tri tisíc (3094) zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vývoja štátneho rozpočtu medzi rokmi 2012-2015 pribudlo v štátnych rozpočtových organizáciách skutočne niečo vyše tri tisíc (3094) zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["vývoja", "denníka SME", "Rozpočet verejnej správy na roky 2014 až 2016", "Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.sme.sk/c/8038122/setrenie-na-statnych-uradnikoch-po-takzvanej-reforme-je-ludi-este-viac.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:18.306827+00:00"}
{"id": "vr17352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17352", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...po prvé hovoríme o takmer 730 tisíc ľuďoch, ktorých sa dotýkajú vyššie príplatky za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu a počas štátnych sviatkov.", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zo dňa 10. novembra 2017, ktorá zaviedla vyššie príplatky za prácu v noci, počas víkendu a štátnych sviatkov \"celkový počet dotknutých zamestnancov niektorým z uvedených vplyvov možno kvalifikovane odhadnúť na cca 761,5 tis. osôb\" ( .doc , s. 10). Napriek nepresnosti, ktorá predstavuje odchýlku nie väčšiu ako 5%, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zo dňa 10. novembra 2017, ktorá zaviedla vyššie príplatky za prácu v noci, počas víkendu a štátnych sviatkov \"celkový počet dotknutých zamestnancov niektorým z uvedených vplyvov možno kvalifikovane odhadnúť na cca 761,5 tis. osôb\" ( .doc , s. 10). Napriek nepresnosti, ktorá predstavuje odchýlku nie väčšiu ako 5%, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-20", "analysis_sources": {"text": ["novele", ".doc", ".doc"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=780", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=445457", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=445457"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:32.235297+00:00"}
{"id": "vr16087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16087", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "22% nášho exportu ide do Nemecka.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistických údajov za rok 2016 predstavovala hodnota slovenského exportu do Nemecka po miernom zaokrúhlení skutočne 22% z celkového vývozu krajiny, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Najväčší obnos slovenského exportu smeruje predovšetkým na európske trhy, pričom Nemecko predstavuje dlhodobo jedného z najvýznamnejších obchodných partnerov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistických údajov za rok 2016 predstavovala hodnota slovenského exportu do Nemecka po miernom zaokrúhlení skutočne 22% z celkového vývozu krajiny, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Najväčší obnos slovenského exportu smeruje predovšetkým na európske trhy, pričom Nemecko predstavuje dlhodobo jedného z najvýznamnejších obchodných partnerov."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "štatistiky", "S", "tránka", "údajov", "štatistiky"], "url": ["http://www.pressburg.diplo.de/Vertretung/pressburg/sk/05/Wirtschaftliche__Zusammenarbeit/__Wirtschaftliche__Zusammenarbeit.html", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i10B2CB52FFF44B319DA31F65A3FFE155%22)&ui.name=Celkov%c3%bd%20dovoz%20a%20celkov%c3%bd%20v%c3%bdvoz%20pod%c4%bea%20kontinentov%20a%20ekonomick%c3%bdch%20zoskupen%c3%ad%20kraj%c3%adn%20v%20roku%202014%20%5bzo0002ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://trademap.org/Bilateral_TS.aspx?nvpm=1|703||276||TOTAL|||2|1|1|2|2|1|1|1|1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:31.004874+00:00"}
{"id": "vr36535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36535", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Tak prvé, na autoritu pána Sulíka sa odvolávať nebudem. U mňa ľudia, ktorí chcú zaviesť voľný obchod s drogami… Ktorí chcú zaviesť voľný obchod s drogami nemajú čo robiť.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čo plánuje Sulíkova SaS spraviť je napísané v 93. bode ich programu :", "analysis_paragraphs": ["Čo plánuje Sulíkova SaS spraviť je napísané v 93. bode ich programu :"], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["ich programu"], "url": ["http://www.120napadov.sk/osobne-slobody/18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:47.148499+00:00"}
{"id": "49152", "numeric_id": 49152, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49152", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Ani raz, ani raz Aliancia nezasiahla v prípade žiadnych volieb. Aliancia nemá na to prostriedky, plány, ani právomoci.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Severoatlantická aliancia (NATO) vznikla podpísaním Washingtonskej zmluvy v roku 1949. Zmluva ukladá Aliancii princípy a právomoci, žiaden z nich neumožňuje zasahovanie do volieb a ani sa tak v histórií organizácie neudialo. Rovnaké stanovisko vydalo aj ministerstvo obrany v súvislosti s nedávnymi vyjadreniami poslanca Roberta Fica a strany Smer-SSD o zasahovaní do kampane predčasných volieb na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Severoatlantická aliancia (NATO) vznikla podpísaním Washingtonskej zmluvy v roku 1949. Zmluva ukladá Aliancii princípy a právomoci, žiaden z nich neumožňuje zasahovanie do volieb a ani sa tak v histórií organizácie neudialo. Rovnaké stanovisko vydalo aj ministerstvo obrany v súvislosti s nedávnymi vyjadreniami poslanca Roberta Fica a strany Smer-SSD o zasahovaní do kampane predčasných volieb na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "zmluvy", "vydalo"], "url": ["https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2023/6/pdf/230602-What-is-NATO-en.pdf", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/history_pdf/20161122_E1-founding-treaty-original-tre.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/670283-diplomacia-i-obrana-odmietaju-ze-by-nato-chcelo-kampanou-zasahovat-do-volieb-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:21.554162+00:00"}
{"id": "vr25645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25645", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Skoro 14 miliónov ľudí v Európe žije v inej krajine.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Eurostatu žilo v roku 2011 12,8 milióna občanov členských štátov EÚ v inej ako svojej krajine v rámci EÚ. V prípade, že sa do úvahy bralo miesto narodenia a nie občianstvo, počet týchto osôb sa vyšplhal na 16,5 milióna. Vzhľadom na relatívne nízku odchýlku, nedostupnosť novších údajov a nejednoznačnosť v tom, ktorý z dvoch možných postupov pri počítaní Maroš Šefčovič použil, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Eurostatu žilo v roku 2011 12,8 milióna občanov členských štátov EÚ v inej ako svojej krajine v rámci EÚ. V prípade, že sa do úvahy bralo miesto narodenia a nie občianstvo, počet týchto osôb sa vyšplhal na 16,5 milióna. Vzhľadom na relatívne nízku odchýlku, nedostupnosť novších údajov a nejednoznačnosť v tom, ktorý z dvoch možných postupov pri počítaní Maroš Šefčovič použil, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-12-031/EN/KS-SF-12-031-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:37.544411+00:00"}
{"id": "vr35048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35048", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "No však, neustále pán Počiatek tvrdí, že nejdeme šetriť, že na výdavkoch nejdeme znižovať. Nie je to pravda. Ten celkový objem toho balíčka, toho konsolidačného úsilia, ktoré musíme urobiť žiaľbohu, je 1,7 mil. Eur. Najmenej 900 mil. Eur, teda viac ako polovicu dosiahneme znížením výdavkov štátu a najviac 800 mil. Eur zvýšením príjmov zo spotrebnej dane a iných opatrení. A napríklad, je tam 10% zníženie mzdových výdavkov štátu, znamená vyše 300 mil. Eur. Úspora na bežných výdavkoch o 10% znamená skoro 100 mil. Eur, to už je skoro polovica z tej sumy.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "vzhľadom na fakt, že rozpočet pre rok 2011 ešte nie je v pripomienkovom konaní a nie je zverejnený, nie je možné túto informáciu overiť.", "analysis_paragraphs": ["vzhľadom na fakt, že rozpočet pre rok 2011 ešte nie je v pripomienkovom konaní a nie je zverejnený, nie je možné túto informáciu overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:55.530852+00:00"}
{"id": "vr27362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27362", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja presne viem aké sú platy na Slovensku. Najčastejší plat na Slovensku je od 500 do  600 eur. Ja dobre viem, že len 11% ľudí na Slovensku zarába viac ako 1100 eur.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 700, ktorý zarábalo 12,8% zamestnancov. Mzdu od 500 do 600 eur zarábalo 12,2% zamestnancov. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 18,5% zamestnancov. Nie je teda pravdou, že len 11% zamestnancov zarába viac ako 1100 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013. tabuľka s. 92) uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-700 eur, vyskytla sa v 12,8% prípadoch (str. 92). Mzda v pásme 500-600 eur, ktorú uvádza Fico, sa objavila až ako druhá najčastejšia (12,2%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmach 400-500 eur (11,5%), 850-1000 eur (11%), 700-800 eur (10,9%) a 300-400 eur (10,6%). Čísla by nesedeli ani v prípade, ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe informovanej žiadosti. Podľa týchto údajov mzdu v intervale od 510 do 615 eur zarábalo 10,4% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Mzdu v intervale 615 až 720 zarábalo 11% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 19% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Ak by sme uvažovali o ekvivalentnom mesačnom disponibilnom príjme domácností podľa EU SILC (s. 37) na Slovensku tak aj v tomto prípade by Ficove čísla nesedeli - najčastejší disponibilný príjem bol od 401 do 500 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 700, ktorý zarábalo 12,8% zamestnancov. Mzdu od 500 do 600 eur zarábalo 12,2% zamestnancov. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 18,5% zamestnancov. Nie je teda pravdou, že len 11% zamestnancov zarába viac ako 1100 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013. tabuľka s. 92) uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-700 eur, vyskytla sa v 12,8% prípadoch (str. 92). Mzda v pásme 500-600 eur, ktorú uvádza Fico, sa objavila až ako druhá najčastejšia (12,2%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmach 400-500 eur (11,5%), 850-1000 eur (11%), 700-800 eur (10,9%) a 300-400 eur (10,6%). Čísla by nesedeli ani v prípade, ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe informovanej žiadosti. Podľa týchto údajov mzdu v intervale od 510 do 615 eur zarábalo 10,4% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Mzdu v intervale 615 až 720 zarábalo 11% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 19% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Ak by sme uvažovali o ekvivalentnom mesačnom disponibilnom príjme domácností podľa EU SILC (s. 37) na Slovensku tak aj v tomto prípade by Ficove čísla nesedeli - najčastejší disponibilný príjem bol od 401 do 500 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["štatistika", "údajov", "SILC"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdFV3MmJ0RGtzNlIwWXhHaWFlVWdrVkE&usp=drive_web", "http://portal.statistics.sk/files/silc_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:41.779342+00:00"}
{"id": "vr29123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29123", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Tie ataky a hrozby naozaj tu sú. Pozrite sa na tie rezolúcie Európskeho parlamentu, ktoré hovoria o tom, že ešte dokonca chcú zasahovať do vedeckej komunity, o tom, aby vyradili ďalšiu chorobu, ktorá je transsexualizmus, zo zoznamu chorôb.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezolúcia EP z 28. septembra 2011, ktorá sa zaoberá sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, okrem iného hovorí, že \" dôrazne odsudzuje skutočnosť, že homosexualita, bisexualita a transsexualita sú v niektorých krajinách, a to aj v EÚ, stále považované za duševné choroby, a vyzýva jednotlivé štáty, aby proti tomuto javu bojovali ; žiada najmä, aby sa transsexualita a transrodovosť neliečili v rámci psychiatrie, aby bolo možné slobodne si zvoliť ošetrujúci personál, aby sa zjednodušila zmena identity a sociálne poisťovne hradili náklady.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rezolúcia EP z 28. septembra 2011, ktorá sa zaoberá sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, okrem iného hovorí, že \" dôrazne odsudzuje skutočnosť, že homosexualita, bisexualita a transsexualita sú v niektorých krajinách, a to aj v EÚ, stále považované za duševné choroby, a vyzýva jednotlivé štáty, aby proti tomuto javu bojovali ; žiada najmä, aby sa transsexualita a transrodovosť neliečili v rámci psychiatrie, aby bolo možné slobodne si zvoliť ošetrujúci personál, aby sa zjednodušila zmena identity a sociálne poisťovne hradili náklady.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Rezolúcia"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fTEXT%2bTA%2bP7-TA-2011-0427%2b0%2bDOC%2bXML%2bV0%2f%2fEN&language=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:29.627844+00:00"}
{"id": "vr32995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32995", "speaker": "Zora Jaurová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zora-jaurova", "statement": "Tak som pôsobila pri projekte ako hlavný konzultant a v septembri 2008 vlastne na základe rozhodnutia medzinárodnej poroty Košiciam bol priznaný titul Európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2013 a následne na to, som bola vymenovaná do funkcie riaditeľky a umeleckej riaditeľky projektu, v ktorej som pôsobila do mája 2011.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zora Jaurová má dobrú pamäť. Napriek tomu, že funkciu \"hlavného konzultanta\" sme nikde nenašli, hodnotíme jej výrok ako pravdivý, nakoľko jeho myšlienková podstata a časové údaje sedia s realitou. Jej pôsobenie v projekte Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) si zrekapitulujme nižšie: 2007-September 2008 Bratislavčanka, ktorá sa rozhodla robiť kultúru na východe. Zora Jaurova podľa oficiálneho resumé svojej kariéry, ale aj podľa informácii v médiách pôsobila už od roku 2007 ako poradca pri kanditatúre Košíc na Európske hlavné mesto kultúry. V septembri 2008 získali Košice, presne ako hovorí Zora Jaurová, titul EHMK pre rok 2013. Október 2008 Vymenovanie vtedajším primátorom Košíc Františkom Knapíkom do funkcie umeleckej riaditeľky projektu 15.10.2008. Máj 2011 16. mája roku 2011 sa končí jej spolupráca na projekte EHMK 2013. Zora Jaurová po jednohlasnom rozhodnutí členov správnej rady opúšťa oba posty, ktoré doteraz v projekt EHMK zastávala, teda post hlavnej manažérky aj umeleckej riaditeľky projektu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zora Jaurová má dobrú pamäť. Napriek tomu, že funkciu \"hlavného konzultanta\" sme nikde nenašli, hodnotíme jej výrok ako pravdivý, nakoľko jeho myšlienková podstata a časové údaje sedia s realitou. Jej pôsobenie v projekte Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) si zrekapitulujme nižšie: 2007-September 2008 Bratislavčanka, ktorá sa rozhodla robiť kultúru na východe. Zora Jaurova podľa oficiálneho resumé svojej kariéry, ale aj podľa informácii v médiách pôsobila už od roku 2007 ako poradca pri kanditatúre Košíc na Európske hlavné mesto kultúry. V septembri 2008 získali Košice, presne ako hovorí Zora Jaurová, titul EHMK pre rok 2013. Október 2008 Vymenovanie vtedajším primátorom Košíc Františkom Knapíkom do funkcie umeleckej riaditeľky projektu 15.10.2008. Máj 2011 16. mája roku 2011 sa končí jej spolupráca na projekte EHMK 2013. Zora Jaurová po jednohlasnom rozhodnutí členov správnej rady opúšťa oba posty, ktoré doteraz v projekt EHMK zastávala, teda post hlavnej manažérky aj umeleckej riaditeľky projektu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["resumé", "médiách", "získali", "Vymenovanie", "opúšťa"], "url": ["http://www.forumforcreativeeurope.cz/cs/Zora-Jaurova", "http://www.nasa.sk/web/ehmk/242-nova-funkcia-umeleckej-riaditeky-projektu-ehmk", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/interfejs", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/4413491/ehmk-umeleckou-riaditelkou-sa-stala-jaurova.html (15.10.2008)", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/5895985/spravna-rada-odvolala-sefku-ehmk-zoru-jaurovu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:45.176601+00:00"}
{"id": "48261", "numeric_id": 48261, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48261", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nepamätáte sa, tam 70 000 000 zmenku, nejaký, nejaká sudkyňa Kočnerovi normálne odklepla. Alojz Baránik mal výrok v parlamente. Neviem, čo. Bum, 200 000 pokuta.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marián Kočner žiadal od vlastníka televízie Markíza, spoločnosti CME, 69 miliónov eur za falšované zmenky. Sudkyňa Okresného súdu v Petržalke Zuzana Maruniaková však najprv pod tlakom Moniky Jankovskej uznala za pravú jednu zmenku v hodnote 8,3 milióna eur, nie 70 miliónov, ako spomína Sulík. Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi súd uložil za falšovanie zmeniek 19 rokov odňatia slobody.\n\nAlojz Baránik dostal v roku 2018 pokutu 200 tisíc eur za výrok o sudkyni Erenovej, ktorý predniesol v pléne Národnej rady. Sulík sa teda v tomto prípade nemýli, ale na základe nepravdivej informácie o 70 miliónoch za Kočnerovu zmenku výrok vyhodnocujeme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kočner žiadal od vlastníka televízie Markíza, spoločnosti CME, 69 miliónov eur za falšované zmenky. Sudkyňa Okresného súdu v Petržalke Zuzana Maruniaková však najprv pod tlakom Moniky Jankovskej uznala za pravú jednu zmenku v hodnote 8,3 milióna eur, nie 70 miliónov, ako spomína Sulík. Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi súd uložil za falšovanie zmeniek 19 rokov odňatia slobody.", "Alojz Baránik dostal v roku 2018 pokutu 200 tisíc eur za výrok o sudkyni Erenovej, ktorý predniesol v pléne Národnej rady. Sulík sa teda v tomto prípade nemýli, ale na základe nepravdivej informácie o 70 miliónoch za Kočnerovu zmenku výrok vyhodnocujeme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["žiadal", "tlakom", "uznala", "uložil", "dostal"], "url": ["https://dennikn.sk/2218929/prvykrat-vinny-kocner-dostal-za-falsovanie-zmeniek-19-rokov-rozsudok-je-pravoplatny-odsudili-aj-ruska/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/114913-detaily-vysluchu-exsudkyne-maruniakovej-pred-vysetrovatelmi-si-sypala-popol-na-hlavu", "https://dennikn.sk/1107220/kocner-vyhral-prvy-spor-o-milionove-zmenky-ktore-televizia-markiza-povazuje-za-falosne/", "https://dennikn.sk/2218929/prvykrat-vinny-kocner-dostal-za-falsovanie-zmeniek-19-rokov-rozsudok-je-pravoplatny-odsudili-aj-ruska/", "https://domov.sme.sk/c/20863063/fico-baranik-si-pokutu-zasluzi-opozicia-klame-bez-dokazov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:27.760681+00:00"}
{"id": "vr37659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37659", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ona je zverejnená, spoločného vyhlásenia mňa a predsedu SAV. My sme rokovali na tému eurofondov 23. septembra, 21. októbra, naposledy 4. marca, kde ja som ubezpečila predstaviteľov vedy a výskumu, veď z toho prostredia pochádzam, že náš záujem je mať maximálne vyčerpané tieto zdroje.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Radičová sa s predsedom SAV Jaromírom Pastorekom stretla 23. septembra 2010, 21. októbra 2010 a 4.marca 2011 , pričom témou rokovania bolo čerpanie eurofondov v rámci operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj . Zároveň J. Pastoreka ubezpečila, že v prípade ohrozenia vyčerpania všetkých zdrojov sa presunie len taká časť, ktorú nebudú schopní v rámci predkladaných projektov reálne vyčerpať. Ide síce o informáciu z Úradu vlády, vzhľadom na fakt, že šéf SAV nevyjadril žiadnu výhradu voči jej zverejneniu, budeme ju považovať za pravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Radičová sa s predsedom SAV Jaromírom Pastorekom stretla 23. septembra 2010, 21. októbra 2010 a 4.marca 2011 , pričom témou rokovania bolo čerpanie eurofondov v rámci operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj . Zároveň J. Pastoreka ubezpečila, že v prípade ohrozenia vyčerpania všetkých zdrojov sa presunie len taká časť, ktorú nebudú schopní v rámci predkladaných projektov reálne vyčerpať. Ide síce o informáciu z Úradu vlády, vzhľadom na fakt, že šéf SAV nevyjadril žiadnu výhradu voči jej zverejneniu, budeme ju považovať za pravdivú."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["23. septembra 2010, 21. októbra 2010 a 4.marca 2011"], "url": ["http://www.premierkasr.sk/24554/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej-a-predsedu-sav-jaromira-pastoreka.php?pg=61"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:47.846687+00:00"}
{"id": "vr17065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17065", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pán Rajtár dostal 4 tisíc (preferenčných hlasov v 2016, pozn.) a klesol zo 6. miesta na 12.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Rajtár skutočne získal v parlamentných voľbách 2016 na kandidátke SaS 4 219 preferenčných hlasov. Z pôvodne šiesteho miesta na kandidátke klesol až na 15. miesto, výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár skutočne získal v parlamentných voľbách 2016 na kandidátke SaS 4 219 preferenčných hlasov. Z pôvodne šiesteho miesta na kandidátke klesol až na 15. miesto, výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Trend"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/toto-su-novi-poslanci-parlamentu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:26.565148+00:00"}
{"id": "vr34970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34970", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja mám záujem na tejto konfrontácii. Na hodnotovej konfrontácii. Nebudeme asistovať vláde. Ale ak nás niekto bude atakovať len preto, aby prekryl neschopnosť vládnutia. Prečo napríklad nie je témou dnešného rozhovoru to, že v treťom štvrťroku tohto roku, to znamená tri mesiace vlády pani Radičovej, nám klesá hospodársky rast? Ako je to možné?", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rast slovenského hospodárstva sa v treťom štvrťroku spomalil . Štatistický úrad SR prišiel s rýchlym odhadom, podľa ktorého rast hrubého domáceho produktu (HDP) v treťom štvrťroku dosiahol v stálych cenách 3,7 %. Štatistici však museli zrevidovať nadol aj údaje za predchádzajúce štvrťroky. Hospodársky rast za prvý štvrťrok znížili o 0,1% z pôvodných 4,8 % na 4,7 % a za druhý kvartál o 0,5% z 4,7 % na 4,2 %.", "analysis_paragraphs": ["Rast slovenského hospodárstva sa v treťom štvrťroku spomalil . Štatistický úrad SR prišiel s rýchlym odhadom, podľa ktorého rast hrubého domáceho produktu (HDP) v treťom štvrťroku dosiahol v stálych cenách 3,7 %. Štatistici však museli zrevidovať nadol aj údaje za predchádzajúce štvrťroky. Hospodársky rast za prvý štvrťrok znížili o 0,1% z pôvodných 4,8 % na 4,7 % a za druhý kvartál o 0,5% z 4,7 % na 4,2 %."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["spomalil"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=98046"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:57.370094+00:00"}
{"id": "vr37181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37181", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, keď chcete, ja vám poviem, čo ste povedali \"tento zákon má predovšetkým pre stranu Smer obrovský programový strategický význam\", ten obrovský programový strategický význam vyzerá teraz tak, že Ústavný súd povedal, že to je protiústavný zákon, to je jedna vec.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry TASR sa R. Fico vyjadril: \"Tento zákon, ktorý predložil do NR SR pán minister zdravotníctva, má predovšetkým pre stranu Smer-SD obrovský programový, strategický význam ...\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry TASR sa R. Fico vyjadril: \"Tento zákon, ktorý predložil do NR SR pán minister zdravotníctva, má predovšetkým pre stranu Smer-SD obrovský programový, strategický význam ...\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/politika/18-01-2011/politikarfico-nebude-zastupovat-nr-na-pojednavani-o-novele-z-dielne-jeho-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:07.271791+00:00"}
{"id": "vr14486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14486", "speaker": "Milan Urbáni", "speaker_party": "SMS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-urbani", "statement": "Môžem vám to vysvetliť? Vysvetlím vám to. Dnes jedno referendum stojí až 10 až 15 miliónov euro a trvá rok, kým ho spravíte.", "statement_date": "2016-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa dostupných údajov pretože posledné štyri referendá nedosahujú vynaložený objem financií a samotná príprava zvyčajne trvá menej ako jeden rok.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa dostupných údajov pretože posledné štyri referendá nedosahujú vynaložený objem financií a samotná príprava zvyčajne trvá menej ako jeden rok."], "analysis_date": "2016-02-23", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia vlády", "5. apríla 2014", "27. augusta 2014", "skúmaniu možnej protiústavnosti", "7,2 milióna €", "83 miliónov slovenských korún (teda cca. 2,7 milióna €)", "195 miliónov slovenských korún (teda cca. 6,5 milióna €)."], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-169600?prefixFile=m_", "http://www.alianciazarodinu.sk/aktuality/zacali-sme-zber-podpisov-a-vo-velkom-style/", "http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/TS%20odovzdanie%20fin.pdf?stamp=54082c2e20996", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=559427", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-10869?prefixFile=u_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-121?prefixFile=u_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5825?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:03.816507+00:00"}
{"id": "vr26696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26696", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jedno percento zvýšenia DPH je 200 mil. eur. Smer nechce ísť touto cestou, pretože ľudia sú na hrane. Ak Sulíkovi a Dzurindovi nezáleží na dôchodcoch a na ľuďoch, ktorí zarábajú 400 eur, je to ich problém", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Róberta Fica je podľa stránky fico2014.sk z dňa 9. marca 2012. Podľa článku v denníku Pravda prognózovalo Ministerstvo financií SR zisk zo zvýšenia DPH na 20% ako dodatočných 183 miliónov eur. Rovnako sa v článku denníka SME spomína, že \"zníženie sadzby DPH z 20 na 19 percent, teda o jeden percentuálny bod, by podľa odhadov mohlo znamenať nižšie rozpočtové príjmy o 180 miliónov eur ročne.\" Prognózy tejto hodnoty však nie sú jednotné. Iný článok denníka Pravda , rovnako aj články webu danovecentrum.sk , dashofer.sk a blog INESS spomínajú sumu 200 miliónov eur. Nakoľko Róbert Fico mohol vyhlásenie založiť na informáciách z týchto zdrojov, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štatistík Sociálnej poisťovne bola k 31. marcu 2012 priemerná výška starobného dôchodku 388,14 eur. Táto časť výroku je pravdivá, nakoľko priemerné príjmy starobných dôchodcov nedosahovali v marci 2012 výšku 400 eur. Podľa Nariadenia č. 343/2011 Z.z. (.pdf), ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy na rok 2012, bola v roku 2012 hrubá minimálna mzda vo výške 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Podľa portálu epi.sk to bolo v čistom vyjadrení 283,38 eura. Hodnota 400 eur vo výroku je teda vyššia ako výška minimálnej mzdy pre rok 2012. Je teda možné, že existujú ľudia ktorí zarábajú spomínaných 400 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Róberta Fica je podľa stránky fico2014.sk z dňa 9. marca 2012. Podľa článku v denníku Pravda prognózovalo Ministerstvo financií SR zisk zo zvýšenia DPH na 20% ako dodatočných 183 miliónov eur. Rovnako sa v článku denníka SME spomína, že \"zníženie sadzby DPH z 20 na 19 percent, teda o jeden percentuálny bod, by podľa odhadov mohlo znamenať nižšie rozpočtové príjmy o 180 miliónov eur ročne.\" Prognózy tejto hodnoty však nie sú jednotné. Iný článok denníka Pravda , rovnako aj články webu danovecentrum.sk , dashofer.sk a blog INESS spomínajú sumu 200 miliónov eur. Nakoľko Róbert Fico mohol vyhlásenie založiť na informáciách z týchto zdrojov, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štatistík Sociálnej poisťovne bola k 31. marcu 2012 priemerná výška starobného dôchodku 388,14 eur. Táto časť výroku je pravdivá, nakoľko priemerné príjmy starobných dôchodcov nedosahovali v marci 2012 výšku 400 eur. Podľa Nariadenia č. 343/2011 Z.z. (.pdf), ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy na rok 2012, bola v roku 2012 hrubá minimálna mzda vo výške 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Podľa portálu epi.sk to bolo v čistom vyjadrení 283,38 eura. Hodnota 400 eur vo výroku je teda vyššia ako výška minimálnej mzdy pre rok 2012. Je teda možné, že existujú ľudia ktorí zarábajú spomínaných 400 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["fico2014.sk", "Pravda", "SME", "Pravda", "danovecentrum.sk", "dashofer.sk", "INESS", "Sociálnej poisťovne", "Nariadenia č. 343/2011 Z.z.", "epi.sk"], "url": ["http://www.fico2014.sk/vyroky", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/193961-vyssiu-dph-zaplati-spotrebitel-rocne-tridsiatimi-eurami/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6880941/fico-dph-neznizi-za-radicovej-zvysenie-kritizoval.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/200210-vlada-sa-zvysovaniu-dph-casom-nevyhne/", "http://www.danovecentrum.sk/clanok-blogu/zrusenie-rovnej-dane.htm", "http://www.dashofer.sk/?cid=75290", "http://www.iness.sk/stranka/8635-Komu-znizit-DPH.html", "http://www.socpoist.sk/646/1614s", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/343-2011-z-z.p-34305.pdf", "http://www.epi.sk/440/Minimalna-mzda-v-roku-2012-_36506.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:21.330644+00:00"}
{"id": "vr32705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32705", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Poslanci majú, myslím, že zmrazené platy na úrovni 2007 alebo 2008.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanci mali v minulosti zmrazené platy na úrovni roku 2007, ich plat bol však upravený novelou v roku 2010 s platnosťou od roku 2011, odkedy sa ich platy odvíjajú od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve a z odhadu deficitu na nasledujúci rok. V roku 2012 sú platy poslancov zmrazené na úrovni roku 2011, stále však zostáva v platnosti vzorec výpočtu platov z roku 2010. Radoslav Procházka teda nehovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci mali v minulosti zmrazené platy na úrovni roku 2007, ich plat bol však upravený novelou v roku 2010 s platnosťou od roku 2011, odkedy sa ich platy odvíjajú od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve a z odhadu deficitu na nasledujúci rok. V roku 2012 sú platy poslancov zmrazené na úrovni roku 2011, stále však zostáva v platnosti vzorec výpočtu platov z roku 2010. Radoslav Procházka teda nehovorí pravdu."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["zmrazené", "novela zákona", "(deficit odhadovaný na rok 2011", "zníženie", "zmrazeniu", "Dôvodom"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/poslancom-a-ministrom-sa-zvysi-plat-o-stovky-eur-fb0-/sk_domace.asp?c=A111107_181936_sk_domace_p60", "http://epredpisy.sk/viac/2010/2010_500UZ.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5599067/poslancom-platy-nepadnu-o-desat-ale-o-styri-percenta.html", "http://hnonline.sk/c1-54260970-zmrazenie-platov-opatovne-schvalili-pripomienka-prezidenta-nepresla", "http://iphone.etrend.sk/services/Iphone.html?article=politici-si-budu-narychlo-zmrazovat-platy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:48.818885+00:00"}
{"id": "vr27113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27113", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán poslanec (Procházka, pozn.) pravdepodobne ste nepostrehli, že my sa blížime k 100 percentnej zazmluvnenosti (eurofondov, pozn.) pokiaľ ide o toto obdobie. A my sme dosiahli veľký diplomatického úspechu, pretože Slovensko a Rumunsko ako jediné dve krajiny dostali výnimku tzv. N + 3, čo znamená, že dostali sme o jeden rok na viac pri čerpaní eurofondov, čo zachránilo minimálne 500 – 600 miliónov EUR.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico kombinuje niekoľko faktov v tomto výroku. Je pravda, že zazmluvnenosť sa blíži k 100 % (takmer 95 %), výnimkou o predĺžení možnosti čerpania eurofondov Slovensko skutočne dostalo spoločne s Rumunskom a táto výnimka skutočne znamená v určitom zmysle \"záchranu\" finančných prostriedkov, ktoré by inak prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V najnovšej tabuľke (.xls) zverejnenej na webstránke pre Národný strategický referenčný rámec 2007-2013 sú dostupné nasledujúce údaje o zazmluvnenosti eurofondov s celkovou zazmluvnenosťou 94,8%, čiže sa dá povedať, že sa blížime ku 100%. Operačný program Zazmluvnenosť (%) OP Informatizácia spoločnosti 108,46 OP Konkurencieschopnosť a Hospodársky rast 82,28 OP Výskum a vývoj 104,87 OP Vzdelávanie 111,28 OP Životné prostredie 88,52 OP Bratislavský kraj 79,54 OP Doprava 93,38 OP Technická pomoc 94,21 OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 98,75 OP Zdravotníctvo 97,65 Regionálny OP 90,39 Spolu NSRR 94,87 Výnimka N + 3 bola schválená Európskym parlamentom v septembri 2013 a vďaka ktorej \" Limit z roku 2011, čo je asi 1,8 mld. eur, môže byť dočerpaný až do konca roku 2014. Takisto limit z roku 2012, ktorý je tiež okolo 1,8 mld. eur, môže byť v zmysle pravidla n+3 dočerpaný do konca roku 2015,\" ako vysvetlil povedal nedávno podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie eurofondov. Podľa informácií agentúry SITA z novembra 2013, \" pri ohrozených projektoch spolu za 250 až 600 miliónov eur máme rok navyše. \" Podľa TASR Slovensko v máji 2013 nevyčerpalo takmer 300 miliónov EUR, ktoré boli otázkou predĺženého čerpania. Rovnaké číslo uvádza v máji 2013 aj SITA . Naopak Robert Fico hovoril v septembri 2013 o čiastke 680 miliónov v súvislosti s predĺžením termínu čerpania. Agentúra SITA s odvolaním sa na podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho uviedla v máji 2013: \" Objem peňazí z eurofondov, ktorých vyčerpanie na Slovensku do konca tohto roka je ohrozené, sa znížil z pôvodne odhadovaných maximálne 650 miliónov eur na okolo 300 miliónov eur .\" Je potrebné uviesť, že sa nejedná o definitívnu \"záchranu\" finančných prostriedkov, ale skôr o poskytnutie dodatočnej možnosti ich vyčerpanie. Keďže však v prípade, že by táto výnimka poskytnutá nebola tieto prostriedky prepadli, dá sa v tomto zmysel hovoriť o záchrane. Keďže podľa minimálne jedného zdroja objem prostriedkov zasahuje do intervalu definovanom premiérom, označujeme výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico kombinuje niekoľko faktov v tomto výroku. Je pravda, že zazmluvnenosť sa blíži k 100 % (takmer 95 %), výnimkou o predĺžení možnosti čerpania eurofondov Slovensko skutočne dostalo spoločne s Rumunskom a táto výnimka skutočne znamená v určitom zmysle \"záchranu\" finančných prostriedkov, ktoré by inak prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V najnovšej tabuľke (.xls) zverejnenej na webstránke pre Národný strategický referenčný rámec 2007-2013 sú dostupné nasledujúce údaje o zazmluvnenosti eurofondov s celkovou zazmluvnenosťou 94,8%, čiže sa dá povedať, že sa blížime ku 100%. Operačný program Zazmluvnenosť (%) OP Informatizácia spoločnosti 108,46 OP Konkurencieschopnosť a Hospodársky rast 82,28 OP Výskum a vývoj 104,87 OP Vzdelávanie 111,28 OP Životné prostredie 88,52 OP Bratislavský kraj 79,54 OP Doprava 93,38 OP Technická pomoc 94,21 OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 98,75 OP Zdravotníctvo 97,65 Regionálny OP 90,39 Spolu NSRR 94,87 Výnimka N + 3 bola schválená Európskym parlamentom v septembri 2013 a vďaka ktorej \" Limit z roku 2011, čo je asi 1,8 mld. eur, môže byť dočerpaný až do konca roku 2014. Takisto limit z roku 2012, ktorý je tiež okolo 1,8 mld. eur, môže byť v zmysle pravidla n+3 dočerpaný do konca roku 2015,\" ako vysvetlil povedal nedávno podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie eurofondov. Podľa informácií agentúry SITA z novembra 2013, \" pri ohrozených projektoch spolu za 250 až 600 miliónov eur máme rok navyše. \" Podľa TASR Slovensko v máji 2013 nevyčerpalo takmer 300 miliónov EUR, ktoré boli otázkou predĺženého čerpania. Rovnaké číslo uvádza v máji 2013 aj SITA . Naopak Robert Fico hovoril v septembri 2013 o čiastke 680 miliónov v súvislosti s predĺžením termínu čerpania. Agentúra SITA s odvolaním sa na podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho uviedla v máji 2013: \" Objem peňazí z eurofondov, ktorých vyčerpanie na Slovensku do konca tohto roka je ohrozené, sa znížil z pôvodne odhadovaných maximálne 650 miliónov eur na okolo 300 miliónov eur .\" Je potrebné uviesť, že sa nejedná o definitívnu \"záchranu\" finančných prostriedkov, ale skôr o poskytnutie dodatočnej možnosti ich vyčerpanie. Keďže však v prípade, že by táto výnimka poskytnutá nebola tieto prostriedky prepadli, dá sa v tomto zmysel hovoriť o záchrane. Keďže podľa minimálne jedného zdroja objem prostriedkov zasahuje do intervalu definovanom premiérom, označujeme výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["tabuľke", "schválená", "informácií", "TASR", "SITA", "hovoril", "SITA"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/300146-miliony-na-kanalizacie-a-cesty-neprepadnu/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/300146-miliony-na-kanalizacie-a-cesty-neprepadnu/", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/eurokomisia-navrhuje-rok-navyse-eurofondy-nevycerpanych-je-takmer-300-milionov-eur.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/fico-mozno-dostane-na-eurofondy-o-rok-viac-casu.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-nr-sr-eurofondy-cerpanie/57348-clanok.html", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/objem-ohrozenych-eurofondov-klesol-problemy-moze-mat-vyskum.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:38.332672+00:00"}
{"id": "vr14388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14388", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mimoriadne vážny cieľ postavil Peter Kažimír, keď povedal, že chce v roku 2018 vyrovnaný štátny rozpočet. Ten tu ešte nikdy nebol.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií predstavilo plán postupu k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018. Podľa údajov Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a Eurostatu na Slovensku nebol v jeho samostatnej histórii prebytkový ani vyrovnaný štátny rozpočet. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vyrovnaný rozpočet nastáva vtedy, keď sa v danom období príjmy štátneho rozpočtu rovnajú výdavkom štátneho rozpočtu. Takýto stav je plánovaný pre rok 2018 . Hodnotenie návrhu tohto rozpočtu prináša Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Čerpali sme z údajov zo Štatistického úradu (roky 1995-2011), doplneného údajmi z Národnej banky Slovenska (roky 1993-1994, .pdf , s. 4). Pripájame aj graf vytvorený z údajov z Eurostatu pre roky 2003-2014 (zobrazenie možné pre údaje viacero krajín ). V roku 2015 išlo o deficit 2,7 %.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií predstavilo plán postupu k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018. Podľa údajov Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a Eurostatu na Slovensku nebol v jeho samostatnej histórii prebytkový ani vyrovnaný štátny rozpočet. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vyrovnaný rozpočet nastáva vtedy, keď sa v danom období príjmy štátneho rozpočtu rovnajú výdavkom štátneho rozpočtu. Takýto stav je plánovaný pre rok 2018 . Hodnotenie návrhu tohto rozpočtu prináša Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Čerpali sme z údajov zo Štatistického úradu (roky 1995-2011), doplneného údajmi z Národnej banky Slovenska (roky 1993-1994, .pdf , s. 4). Pripájame aj graf vytvorený z údajov z Eurostatu pre roky 2003-2014 (zobrazenie možné pre údaje viacero krajín ). V roku 2015 išlo o deficit 2,7 %."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "vyrovnanému", "Vyrovnaný rozpočet", "2018", "Hodnotenie", "Štatistického úradu", ".pdf", "viacero krajín"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/369708-slovensko-postupuje-k-vyrovnanemu-rozpoctu-v-roku-2018/?sc=art-369821", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-chce-vyrovnany-rozpocet/160738-clanok.html", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/informacie/o-statnom-rozpocte/saldo-statneho-rozpoctu/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-chce-vyrovnany-rozpocet/160738-clanok.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/hodnoteniervs_2016_2018_final.pdf", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK1994%5CVS1994_kap01.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:51.294035+00:00"}
{"id": "vr28220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28220", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď skrátené konanie vychádza z prezumpcie, že ide o, ak sa to nenaplní, o porušenie ľudských práv alebo o vážne hospodárske škody.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody môže NR SR rozhodnúť, že na návrh vlády sa bude návrh zákona viesť v skrátenom legislatívnom konaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok NR SR § 89 Skrátené legislatívne konanie: \"(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. (2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody môže NR SR rozhodnúť, že na návrh vlády sa bude návrh zákona viesť v skrátenom legislatívnom konaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok NR SR § 89 Skrátené legislatívne konanie: \"(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. (2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:47.285444+00:00"}
{"id": "vr17697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17697", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na tú prácu, ktorú vykonávala, na tú mala (Mária Trošková, pozn.) príslušný stupeň bezpečnostnej previerky.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica obsahuje dve tvrdenia. Jednak Fico odkazuje na prácu Márie Troškovej a okrem toho tvrdí, že na výkon svojho povolania mala Trošková dostatočný stupeň bezpečnostnej previerky. Presný opis práce, ktorú vykonávala, je neprístupný, respektíve ani vládni politici sa nevedeli zhodnúť, na akej pozícii pracovala. Odmeňovaná mala byť podľa tabuľkovej pozície hlavnej štátnej radkyne. Verejnosti takisto nie je známa informácia, či a aký stupeň bezpečnostnej previerky mala Troškova. Podľa vlastných slov sa \" Národný bezpečnostný úrad z dôvodu zákonnej prekážky ku konkrétnym bezpečnostným previerkam nevyjadruje \". Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPo prevalení prepojenia Troškovej s talianskymi podnikateľmi z východného Slovenska, ktorí majú byť napojení na taliansku mafiu, sa Trošková rozhodla až do vyšetrenia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice odísť zo svojej funkcie.\n\nEšte v máji 2016 sa hovorilo o tom, že Trošková bola povýšená na hlavnú štátnu radkyňu. V marci 2018 sa vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák vyjadril, že Trošková pracovala na Úrade vlády len ako sekretárka a hlavná štátna radkyňa predstavovala platovú triedu, nie funkciu Troškovej. Často bola v médiách označovaná aj ako o asistentka Roberta Fica. Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka vyšiel najavo fakt, že Trošková sa zúčastňovala na rokovaniach s európskymi lídrami, ako napríklad s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou alebo predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.\n\n28. februára Ľubomír Galko z SaS vyhlásil, že \" Mária Trošková nemá bezpečnostnú previerku druhého, tretieho alebo štvrtého stupňa \". Skutok označil za veľké zlyhanie Národného bezpečnostného úradu alebo Slovenskej informačnej služby. Informáciu, či Trošková skutočne nemá bezpečnostnú previerku, nemôžeme potvrdiť nakoľko údaje, ktoré by toto tvrdenie vyvrátili alebo potvrdili, nie sú prístupné.\n\nAk Mária Trošková bola skutočne len sekretárka na úrade predsedu vlády, v tom prípade bezpečnostnú previerku zrejme nepotrebovala. Avšak nakoľko bolo dokázané, že sa zúčastňovala na rokovaniach s európskymi politickými elitami, je diskutabilné, či bezpečnostnú previerku vyššieho stupňa mala mať alebo nie.\n\nPodľa článku denníka Sme Trošková potrebovala mať bezpečnostnú previerku pri stretnutí s Angelou Merkelovou. Ich tvrdenie vychádza z internej smernice Úradu vlády, ktorá označuje poznatky získané pri organizovaní zahraničných delegácií ako „vyhradené“. Opačné stanovisko zaujala NBÚ, ktorá tvrdí, že rokovanie s Merkelovou nezahŕňalo žiadne utajované skutočnosti, a preto nevidí problém v prítomnosti Márie Troškovej na rokovaní s nemeckou kancelárkou.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica obsahuje dve tvrdenia. Jednak Fico odkazuje na prácu Márie Troškovej a okrem toho tvrdí, že na výkon svojho povolania mala Trošková dostatočný stupeň bezpečnostnej previerky. Presný opis práce, ktorú vykonávala, je neprístupný, respektíve ani vládni politici sa nevedeli zhodnúť, na akej pozícii pracovala. Odmeňovaná mala byť podľa tabuľkovej pozície hlavnej štátnej radkyne. Verejnosti takisto nie je známa informácia, či a aký stupeň bezpečnostnej previerky mala Troškova. Podľa vlastných slov sa \" Národný bezpečnostný úrad z dôvodu zákonnej prekážky ku konkrétnym bezpečnostným previerkam nevyjadruje \". Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Po prevalení prepojenia Troškovej s talianskymi podnikateľmi z východného Slovenska, ktorí majú byť napojení na taliansku mafiu, sa Trošková rozhodla až do vyšetrenia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice odísť zo svojej funkcie.", "Ešte v máji 2016 sa hovorilo o tom, že Trošková bola povýšená na hlavnú štátnu radkyňu. V marci 2018 sa vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák vyjadril, že Trošková pracovala na Úrade vlády len ako sekretárka a hlavná štátna radkyňa predstavovala platovú triedu, nie funkciu Troškovej. Často bola v médiách označovaná aj ako o asistentka Roberta Fica. Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka vyšiel najavo fakt, že Trošková sa zúčastňovala na rokovaniach s európskymi lídrami, ako napríklad s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou alebo predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.", "28. februára Ľubomír Galko z SaS vyhlásil, že \" Mária Trošková nemá bezpečnostnú previerku druhého, tretieho alebo štvrtého stupňa \". Skutok označil za veľké zlyhanie Národného bezpečnostného úradu alebo Slovenskej informačnej služby. Informáciu, či Trošková skutočne nemá bezpečnostnú previerku, nemôžeme potvrdiť nakoľko údaje, ktoré by toto tvrdenie vyvrátili alebo potvrdili, nie sú prístupné.", "Ak Mária Trošková bola skutočne len sekretárka na úrade predsedu vlády, v tom prípade bezpečnostnú previerku zrejme nepotrebovala. Avšak nakoľko bolo dokázané, že sa zúčastňovala na rokovaniach s európskymi politickými elitami, je diskutabilné, či bezpečnostnú previerku vyššieho stupňa mala mať alebo nie.", "Podľa článku denníka Sme Trošková potrebovala mať bezpečnostnú previerku pri stretnutí s Angelou Merkelovou. Ich tvrdenie vychádza z internej smernice Úradu vlády, ktorá označuje poznatky získané pri organizovaní zahraničných delegácií ako „vyhradené“. Opačné stanovisko zaujala NBÚ, ktorá tvrdí, že rokovanie s Merkelovou nezahŕňalo žiadne utajované skutočnosti, a preto nevidí problém v prítomnosti Márie Troškovej na rokovaní s nemeckou kancelárkou."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["pozícii", "odísť", "povýšená", "sekretárka", "asistentka", "kancelárkou", "Galko", "potrebovala", "utajované"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20769356/jan-kuciak-vrazda-novinar-maria-troskova-robert-fico-taliansko-mafia.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/568563/troskova-a-jasan-odchadzaju-do-vysetrenia-vrazdy-novinara-z-funkcii/", "https://plus7dni.pluska.sk/Ludia/Rusko-o-Ficovej-asistentke-Troskovej-Rychlo-pochopila-ako-v-zivote-postupovat", "https://slovensko.hnonline.sk/1729101-troskova-skoncila-az-po-ficovi-podla-nbu-nie-je-problem-ze-bola-na-stretnuti-s-merkelovou", "https://dennikn.sk/1054252/pribeh-marie-troskovej-asistentky-ktora-sa-dostala-na-rokovania-s-merkelovou/", "https://dennikn.sk/1053009/o-com-rokovala-maria-troskova-s-angelou-merkelovou/", "https://slovensko.hnonline.sk/1705709-sis-mlci-ci-pred-troskovej-minulostou-varovala-fica", "https://domov.sme.sk/c/20803366/nbu-podporil-ficovu-asistentku-pri-bezpecnostnej-previerke-troskova.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1729101-troskova-skoncila-az-po-ficovi-podla-nbu-nie-je-problem-ze-bola-na-stretnuti-s-merkelovou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:21.906208+00:00"}
{"id": "vr34916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34916", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "A prečo nemohla byť voľba o dva tri dni neskôr? A ešte mám jednu dôležitú otázku. 20.októbra boli známi nominanti. Prečo 21.októbra sa nezišla koalícia, ak bola snaha sa dohodnúť? Ja som to na tlačovej konferencii povedal, že sme pripravení.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že na tlačovej konferencii dňa 21.10. Dzurinda povedal, že v prípade záujmu je ešte do 3. novembra, kedy bude prvé kolo tajnej voľby v NR SR, priestor na zladenie pohľadov na jednotlivých kandidátov. Strana však až do 2.11. pred hlasovaním nemala svojho kandidáta na Generálneho prokurátora. Mikuláš Dzurinda tak zavádza ak hovorí, že 21. októbra boli pripravený. Dzurinda by mohol povedať, že boli pripravený, iba v prípade, keby SDKÚ mala svojho kandidáta už 21. októbra. Keďže nemala, Žitňanská, ako zástupkyňa SDKÚ nadalej nemala mandát nominovať kandidáta SDKÚ a k dohode tak nemohlo dôjsť. Dzurindove tvrdenie je v tomto kontexte zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že na tlačovej konferencii dňa 21.10. Dzurinda povedal, že v prípade záujmu je ešte do 3. novembra, kedy bude prvé kolo tajnej voľby v NR SR, priestor na zladenie pohľadov na jednotlivých kandidátov. Strana však až do 2.11. pred hlasovaním nemala svojho kandidáta na Generálneho prokurátora. Mikuláš Dzurinda tak zavádza ak hovorí, že 21. októbra boli pripravený. Dzurinda by mohol povedať, že boli pripravený, iba v prípade, keby SDKÚ mala svojho kandidáta už 21. októbra. Keďže nemala, Žitňanská, ako zástupkyňa SDKÚ nadalej nemala mandát nominovať kandidáta SDKÚ a k dohode tak nemohlo dôjsť. Dzurindove tvrdenie je v tomto kontexte zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii dňa 21.10."], "url": ["http://hnonline.sk/c1-47397500-dzurinda-trnku-nechcu-najviac-ti-co-ho-predtym-volili"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:36.202308+00:00"}
{"id": "42765", "numeric_id": 42765, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42765", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Minulé voľby (voľby do Európskeho parlamentu 2014, pozn.) a naša účasť 13%, bol rekord. Čiže boli sme úplne, úplne, úplne najhorší v histórii.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volebná účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014 dosiahla 13,05 %. Išlo o najnižšiu účasť v histórií Slovenska od vstupu do EÚ, najnižšiu účasť spomedzi všetkých krajín EÚ v danom roku, ako aj o najnižšiu účasť v rámci všetkých krajín EÚ v histórií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdroj: Európsky parlament Slovenská republika dosahuje dlhodobo najnižšiu účasť vo voľbách do EP. Vo voľbách v roku 2004 dosiahla účasť takmer 17 %. O päť rokov neskôr, v roku 2009 účasť predstavovala 19,6 %, ktorá bola zatiaľ najvyššou. Zdroj: Európsky parlament Nízku účasť vo voľbách do EP zaznamenáva aj Česká republika, Chorvátsko, Slovinsko a Poľsko. Naopak najvyššiu účasť v priemere majú Belgicko, Luxembursko a Malta.", "analysis_paragraphs": ["Volebná účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014 dosiahla 13,05 %. Išlo o najnižšiu účasť v histórií Slovenska od vstupu do EÚ, najnižšiu účasť spomedzi všetkých krajín EÚ v danom roku, ako aj o najnižšiu účasť v rámci všetkých krajín EÚ v histórií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdroj: Európsky parlament Slovenská republika dosahuje dlhodobo najnižšiu účasť vo voľbách do EP. Vo voľbách v roku 2004 dosiahla účasť takmer 17 %. O päť rokov neskôr, v roku 2009 účasť predstavovala 19,6 %, ktorá bola zatiaľ najvyššou. Zdroj: Európsky parlament Nízku účasť vo voľbách do EP zaznamenáva aj Česká republika, Chorvátsko, Slovinsko a Poľsko. Naopak najvyššiu účasť v priemere majú Belgicko, Luxembursko a Malta."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Európsky parlament", "účasť", "najvyššiu účasť"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/elections-press-kit/8/vysledky-eurovolieb-v-rokoch-1979-2014-webova-aplikacia", "https://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/sk/turnout.html?fbclid=IwAR3cw1L_KZZiEUpEtxoI7GAbbWQsRxb3rvwji72JZmGzUctls_d1aNqR8PE", "https://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/sk/turnout.html?fbclid=IwAR3cw1L_KZZiEUpEtxoI7GAbbWQsRxb3rvwji72JZmGzUctls_d1aNqR8PE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:56.725039+00:00"}
{"id": "48061", "numeric_id": 48061, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48061", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tzn. od Roberta Fica, Petra Pellegriniho a ich poskokov a mafiánov, z ktorých desiatky sú v base, ktorí svedčia proti nim, ktorí svedčia proti Petrovi Pellegrinimu, že bral úplatky za to, že predkladal správne zákony, na základe ktorého nejaké firmy mohli zarábať desiatky miliónov eur na softwaroch a podobne.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trestne stíhaní v korupčných kauzách sú dnes desiatky ľudí , ktorí boli boli nominantmi Smeru-SD alebo pôsobili na úradoch, za ktoré je vláda zodpovedná, na finančnej správe, na ministerstve vnútra a na polícii. Trinásť z nich sa priznalo k trestnej činnosti. Proti Pellegrinimu svedčili bývalý šéf finančnej správy František Imrecze, jeho viceprezident Daniela Čech a tiež podnikateľ Michal Suchoba. Hovoria, že Pellegrini ešte ako štátny tajomník ministerstva financií zobral úplatok od Suchobu za to, že zabezpečil podporu pre virtuálnu registračnú pokladnicu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Časť výroku o “poskokoch a mafiánoch” nehodnotíme a považujeme ju za politické hodnotenie.", "analysis_paragraphs": ["Trestne stíhaní v korupčných kauzách sú dnes desiatky ľudí , ktorí boli boli nominantmi Smeru-SD alebo pôsobili na úradoch, za ktoré je vláda zodpovedná, na finančnej správe, na ministerstve vnútra a na polícii. Trinásť z nich sa priznalo k trestnej činnosti. Proti Pellegrinimu svedčili bývalý šéf finančnej správy František Imrecze, jeho viceprezident Daniela Čech a tiež podnikateľ Michal Suchoba. Hovoria, že Pellegrini ešte ako štátny tajomník ministerstva financií zobral úplatok od Suchobu za to, že zabezpečil podporu pre virtuálnu registračnú pokladnicu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Časť výroku o “poskokoch a mafiánoch” nehodnotíme a považujeme ju za politické hodnotenie."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["desiatky ľudí", "svedčili"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/lgrpxr3/desiatky-obvinenych-mnozstvo-kajucnikov-kto-je-kto-vo-velkych-kauzach-infografika/", "https://domov.sme.sk/c/22718899/pellegrini-peter-uplatky-kauza-mytnik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:12.799923+00:00"}
{"id": "vr36340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36340", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec sa to pri rokovaniach ukázalo, čo priznal aj sám pán minister, že už  vlastne z pôvodných 900 miliónov sa vďaka vlastne rokovaniam a vývoju hospodárskej krízy, ktorá sa vyvíjala teraz lepšie, znížila tá cena už na tuším nejakých 690 miliónov.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že v minulej relácii minister Figeľ pripustil, že existovala možnosť, v rámci ktorej \"Nová úroveň zamýšľaná na diskusiu bola medzi 190 a 210 milióna eur ročnej platby po dobu 30 rokov.\" Konzorcium však podľa neho ešte nemalo túto ponúknutú úpravu dohodnutú s partnerskými bankami a jednalo sa tak iba o „indikatívnu možnosť“. Informáciu o 900 miliónoch znížených na 690 miliónov sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že v minulej relácii minister Figeľ pripustil, že existovala možnosť, v rámci ktorej \"Nová úroveň zamýšľaná na diskusiu bola medzi 190 a 210 milióna eur ročnej platby po dobu 30 rokov.\" Konzorcium však podľa neho ešte nemalo túto ponúknutú úpravu dohodnutú s partnerskými bankami a jednalo sa tak iba o „indikatívnu možnosť“. Informáciu o 900 miliónoch znížených na 690 miliónov sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["relácii"], "url": ["https://demagog.sk/2010/10/jan-figel-vs-robert-fico-o-5-minut-12-4-10-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:47.269658+00:00"}
{"id": "46248", "numeric_id": 46248, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46248", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Včera alebo predvčerom bolo jedno rozhodnutie o väzbe, pani ministerka. Sudca priamo na pojednávaní povedal, že napriek tomu, že nevidí zákonné dôvody na väzbu, on sa nenechá poťahovať po médiách, nech to radšej rozhodnú na krajskom súde, na vyššom súde, čo jeho po tom, on má rodinu a plat, prečo by on riešil takéto veci", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je zrejmé, o ktorom konaní a sudcovi expremiér hovorí. Demagóg.SK ho preto požiadal o vyjadrenie, aby uviedol dôkaz k tomuto tvrdeniu. Odpoveď však neprišla. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, o ktorom konaní a sudcovi expremiér hovorí. Demagóg.SK ho preto požiadal o vyjadrenie, aby uviedol dôkaz k tomuto tvrdeniu. Odpoveď však neprišla. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:53.039409+00:00"}
{"id": "vr36420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36420", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "...náš minister Mikolaj to aj odsúdil ako zneužívanie detí, alebo mladých na politiku (predstavitelia SNS tvrdili, že niektoré školy v Bratislave nútili vlastných žiakov k účasti na proteste prosti tzv. vlasteneckému zákonu, pozn.).", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Mikolaj vo zvukovom zázname zo sme.sk konštatuje, že deti by nemali byť zneužívané na politické ciele. Žiadne dôkazy o bratislavských školách nepadli ani tu.", "analysis_paragraphs": ["J. Mikolaj vo zvukovom zázname zo sme.sk konštatuje, že deti by nemali byť zneužívané na politické ciele. Žiadne dôkazy o bratislavských školách nepadli ani tu."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["zázname"], "url": ["http://i.sme.sk/datamm/7/15/15107/mikolaj.mp4.35112.2707.mp3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:51.677728+00:00"}
{"id": "vr15244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15244", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...Británia je jedna z piatich nukleárnych mocností, ktoré sú stálymi členmi bezpečnostnej rady OSN...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká Británia patrí medzi 5 pôvodných takzvaných jadrových mocností, teda štátov, ktoré oficiálne vlastnia jadrové zbrane. Ako píše napr. Business Insider : \" five legally recognized nuclear weapon states — China, France, Russia, the UK and the USA \". V súčasnosti sa hovorí o potvrdenom vlastníctve jadrových zbraní pri 9 štátoch ( SIPRI : \" At the start of 2014 nine states—the United States, Russia, the United Kingdom, France, China, India, Pakistan, Israel and North Korea—possessed approximately 4000 operational nuclear weapons \"). Veľká Británia taktiež patrí medzi 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN . Sú nimi Rusko, USA, Čína, Veľká Británia a Francúzsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veľká Británia patrí medzi 5 pôvodných takzvaných jadrových mocností, teda štátov, ktoré oficiálne vlastnia jadrové zbrane. Ako píše napr. Business Insider : \" five legally recognized nuclear weapon states — China, France, Russia, the UK and the USA \". V súčasnosti sa hovorí o potvrdenom vlastníctve jadrových zbraní pri 9 štátoch ( SIPRI : \" At the start of 2014 nine states—the United States, Russia, the United Kingdom, France, China, India, Pakistan, Israel and North Korea—possessed approximately 4000 operational nuclear weapons \"). Veľká Británia taktiež patrí medzi 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN . Sú nimi Rusko, USA, Čína, Veľká Británia a Francúzsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Business Insider", "SIPRI", "OSN"], "url": ["http://www.businessinsider.com/nine-nations-have-nukes--heres-how-many-each-country-has-2014-6", "https://www.sipri.org/media/press-release/2014/nuclear-forces-reduced-while-modernizations-continue-says-sipri", "http://www.un.org/en/sc/members/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:53.323011+00:00"}
{"id": "vr28787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28787", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zákony, ktoré dáva povedzme opozícia do parlamentu, vy šmahom ruky vyhodíte von, o pol roka prídete s tým istým, možno že trošku zmeneným...", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o sme overovali už 13. októbra 2014 v relácii V politike . Tím Demagog.SK našiel až viaceré príklady zákonov súčasnej koalície, ktoré boli predtým neschválené počas predkladania opozičnými poslancami. Jedným z príkladov \"kopírovania\" zákona bol prípad novely geologického zákona. Ako informoval 28. mája 2014 portál Webnoviny , SDKÚ-DS opozičnou prácou podľa podpredsedu strany Ivana Štefanca prinútila Smer-SD, aby konal vo veci zákazu ťažby uránu. \" Ako povedal Štefanec, sme svedkami, že vláda predkladá návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní práve preto, že s ním prišla opozícia. \"Vláda je dotlačená k skrátenému legislatívnemu konaniu. Pracovať sa oplatí. Smer nie prvýkrát kopíruje naše návrhy zákonov. Chceme len poukázať, že SDKÚ predkladala návrh v roku 2009, poslanci za Smer hlasovali proti. V súčasnosti vznikla zrazu situácia, že Smer-SD to musí riešiť, a to v skrátenom legislatívnom konaní. \"Zrazu sú ohrozené zdravie a životy ľudí (dôvod na skrátené legislatívne konanie – pozn.), Novotný ( poslanec za SDKÚ-DS) upozornil, že minister životného prostredia v januári 2014 napriek protestom prokuratúry vydal povolenie na pokračovanie prieskumu do roku 2015 v lokalite Jahodná. \"Vtedy zdravie a životy ľudí ohrozené neboli? Až teraz, lebo sa blížia komunálne voľby v Košiciach a Košičania nechcú, aby sa v lokalite Jahodná ťažil urán,\" uviedol Novotný s tým, že Richard Raši sa opätovne uchádza o primátorskú stoličku. \" Ďalším príkladom bolo schválenie Mihálovej reformy penzii v auguste 2012, ako informovali HN . \" Dôchodcovia budú od januára dostávať penzie od štátu po novom. Zmenu valorizácie dôchodkov, postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ale aj vyššiu solidaritu v systéme v piatok odklepla parlamentná väčšina Smeru-SD. Úpravy pritom takmer kopírujú reformu, ktorú pred rokom navrhoval exminister práce Jozef Mihál (SaS) a Smer ju kritizoval. Dnes hovorí šéf strany a premiér Robert Fico, že je v poriadku. „Je to dobrý zákon, je pre ľudí. “ Ďalším príkladom bola novela zákona o elektronických komunikáciách. Strana OĽaNO v roku 2012 pripravovala vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Novela zákona o elektronických komunikáciách navrhovala, aby pri každom telefonáte na audiotextové číslo dostal volajúci vopred informáciu o cene hovoru. Návrh zákona vyšiel z pera M. Fecka, E. Jurinovej, I. Matoviča a J. Viskupiča, ktorý bol doručený do parlamentu 24. augusta 2012. Vládny Smer vtedy najprv novelu v prvom a druhom čítaní podporil, definitívne však za ňu v treťom čítaní nehlasoval (počas hlasovania bolo prítomných 140 poslancov, z ktorých len 5 hlasovali proti, 21 hlasovala za schválenie zákona a 114 poslancov sa zdržalo hlasovania). Pri druhom čítaní bol daný návrh pozmenený a doplnený Erikou Jurinovou na konečné znenie: „informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslám alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami, pri osobitných kategóriach služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť takúto informáciu okamžite pred zostavením volania.\" SITA , 28. júla 2014: \"Beblavý rovnako ešte na jar v balíčku zákonov na podporu zamestnanosti mladých navrhoval, aby stredné školy zverejňovali, koľko zarábajú ich absolventi. Hoci Smer návrh v parlamente nepodporil, prednedávnom s ním prišiel nový minister školstva Peter Pellegrini.\" Do tankoch.sk , 5. júna 2014, Beblavý: \"Takže dovoľte mi predstaviť tretí návrh z balíka deviatich zákonov, ktoré predkladáme na lepšie uplatnenie mladých ľudí. Tento zákon sa týka poskytovania informácií mladým ľuďom a ich rodičom o, by som povedal, o tom, ktoré vzdelanie a kde sa vyplatí. ...A keď už teda tento zákon predkladáme, tak sme navrhli, aby sa táto povinnosť rozšírila aj na absolventov stredných škôl, najmä stredných odborných škôl, a aby teda rodičia, nielen žiaci, nielen pri uvažovaní o vysokej škole, ale aj pri uvažovaní o strednej škole, mali informácie o tom, aké sú reálne platy absolventov toho-ktorého odboru a školy.\" Tento návrh neschválili a Pellegriny prišiel v zápätí s veľmi podobných nnávrhom. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o sme overovali už 13. októbra 2014 v relácii V politike . Tím Demagog.SK našiel až viaceré príklady zákonov súčasnej koalície, ktoré boli predtým neschválené počas predkladania opozičnými poslancami. Jedným z príkladov \"kopírovania\" zákona bol prípad novely geologického zákona. Ako informoval 28. mája 2014 portál Webnoviny , SDKÚ-DS opozičnou prácou podľa podpredsedu strany Ivana Štefanca prinútila Smer-SD, aby konal vo veci zákazu ťažby uránu. \" Ako povedal Štefanec, sme svedkami, že vláda predkladá návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní práve preto, že s ním prišla opozícia. \"Vláda je dotlačená k skrátenému legislatívnemu konaniu. Pracovať sa oplatí. Smer nie prvýkrát kopíruje naše návrhy zákonov. Chceme len poukázať, že SDKÚ predkladala návrh v roku 2009, poslanci za Smer hlasovali proti. V súčasnosti vznikla zrazu situácia, že Smer-SD to musí riešiť, a to v skrátenom legislatívnom konaní. \"Zrazu sú ohrozené zdravie a životy ľudí (dôvod na skrátené legislatívne konanie – pozn.), Novotný ( poslanec za SDKÚ-DS) upozornil, že minister životného prostredia v januári 2014 napriek protestom prokuratúry vydal povolenie na pokračovanie prieskumu do roku 2015 v lokalite Jahodná. \"Vtedy zdravie a životy ľudí ohrozené neboli? Až teraz, lebo sa blížia komunálne voľby v Košiciach a Košičania nechcú, aby sa v lokalite Jahodná ťažil urán,\" uviedol Novotný s tým, že Richard Raši sa opätovne uchádza o primátorskú stoličku. \" Ďalším príkladom bolo schválenie Mihálovej reformy penzii v auguste 2012, ako informovali HN . \" Dôchodcovia budú od januára dostávať penzie od štátu po novom. Zmenu valorizácie dôchodkov, postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ale aj vyššiu solidaritu v systéme v piatok odklepla parlamentná väčšina Smeru-SD. Úpravy pritom takmer kopírujú reformu, ktorú pred rokom navrhoval exminister práce Jozef Mihál (SaS) a Smer ju kritizoval. Dnes hovorí šéf strany a premiér Robert Fico, že je v poriadku. „Je to dobrý zákon, je pre ľudí. “ Ďalším príkladom bola novela zákona o elektronických komunikáciách. Strana OĽaNO v roku 2012 pripravovala vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Novela zákona o elektronických komunikáciách navrhovala, aby pri každom telefonáte na audiotextové číslo dostal volajúci vopred informáciu o cene hovoru. Návrh zákona vyšiel z pera M. Fecka, E. Jurinovej, I. Matoviča a J. Viskupiča, ktorý bol doručený do parlamentu 24. augusta 2012. Vládny Smer vtedy najprv novelu v prvom a druhom čítaní podporil, definitívne však za ňu v treťom čítaní nehlasoval (počas hlasovania bolo prítomných 140 poslancov, z ktorých len 5 hlasovali proti, 21 hlasovala za schválenie zákona a 114 poslancov sa zdržalo hlasovania). Pri druhom čítaní bol daný návrh pozmenený a doplnený Erikou Jurinovou na konečné znenie: „informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslám alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami, pri osobitných kategóriach služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť takúto informáciu okamžite pred zostavením volania.\" SITA , 28. júla 2014: \"Beblavý rovnako ešte na jar v balíčku zákonov na podporu zamestnanosti mladých navrhoval, aby stredné školy zverejňovali, koľko zarábajú ich absolventi. Hoci Smer návrh v parlamente nepodporil, prednedávnom s ním prišiel nový minister školstva Peter Pellegrini.\" Do tankoch.sk , 5. júna 2014, Beblavý: \"Takže dovoľte mi predstaviť tretí návrh z balíka deviatich zákonov, ktoré predkladáme na lepšie uplatnenie mladých ľudí. Tento zákon sa týka poskytovania informácií mladým ľuďom a ich rodičom o, by som povedal, o tom, ktoré vzdelanie a kde sa vyplatí. ...A keď už teda tento zákon predkladáme, tak sme navrhli, aby sa táto povinnosť rozšírila aj na absolventov stredných škôl, najmä stredných odborných škôl, a aby teda rodičia, nielen žiaci, nielen pri uvažovaní o vysokej škole, ale aj pri uvažovaní o strednej škole, mali informácie o tom, aké sú reálne platy absolventov toho-ktorého odboru a školy.\" Tento návrh neschválili a Pellegriny prišiel v zápätí s veľmi podobných nnávrhom. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Webnoviny", "HN", "OĽaNO", "hlasovania", "SITA", "Do tankoch.sk", "prišiel"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/496/politiky-stran-siet-sas-smk-a-olano", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/827496-sdku-sa-hrdi-ze-prinutila-smer-konat-v-kauze-tazby-uranu/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/smer-schvalil-mihalovu-reformu-penzii-513809", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4162", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31592", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/849486-cielom-siete-je-vymenit-smer-sd-vyhlasil-beblavy/", "http://www.dotankoch.sk/zaznamy?utf8=%E2%9C%93&q=Tak%C5%BEe+ka%C5%BEd%C3%BD+si+napr%C3%ADklad+mohol+pozrie%C5%A5+ko%C4%BEko+zar%C3%A1baj%C3%BA+pr%C3%A1vnici+z+jednotliv%C3%BDch+fak%C3%BAlt+rok+a%C5%BE+dva+po+absolvovan%C3%AD+%C5%A1koly%2C+ko%C4%BEko+zar%C3%A1baj%C3%BA+absolventi+jednotliv%C3%BDch", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323491-pellegrini-chce-zverejnovat-ako-sa-uplatnia-absolventi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:31.438650+00:00"}
{"id": "vr25727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25727", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... treba sa pozrieť aj na práva Slovákov v Maďarsku a porovnať si napríklad otázku volebného práva, kedy sa Slováci musia registrovať či idú na základe národnostného alebo iného princípu voliť.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku sa naozaj musia registrovať, ak sa chcú v Maďarsku zúčastniť volieb. Taktiež všetky ostatné menšiny sa v Maďarsku musia registrovať. Nový volebný zákon presnejšie vysvetľuje Jozef Schwarz :", "analysis_paragraphs": ["Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku sa naozaj musia registrovať, ak sa chcú v Maďarsku zúčastniť volieb. Taktiež všetky ostatné menšiny sa v Maďarsku musia registrovať. Nový volebný zákon presnejšie vysvetľuje Jozef Schwarz :"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Jozef Schwarz", "TASR", "ústavný súd zamietol"], "url": ["http://www.noveslovo.sk/c/Slovaci_v_Madarsku_vedia_ako_dalej_podporme_ich", "http://www.cas.sk/clanok/237683/slovaci-v-madarsku-novy-volebny-zakon-nas-znevyhodnuje.html", "http://www.sme.sk/c/6761535/v-madarsku-schvalili-so-zmenami-kritizovany-volebny-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:49.873928+00:00"}
{"id": "vr34896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34896", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, bolo povedané a veľakrát, že my budeme schopní hlasovať za imunitu len vtedy, to čo ste hovorili vy, keď sa oddelí imunita sudcov od imunity poslancov. Tak sme očakávali, že v druhom čítaní páni poslanci zo Smeru vystúpia a dajú pozmeňujúci návrh. Nedali...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza agentúra SITA, Robert Fico sa 11. augusta vyjadril , že „strana Smer-SD nesúhlasí s tým, aby sa odobrala imunita sudcom.“ 10. septembra Fico zopakoval postoj, že zúženie imunity pre sudcov je pre Smer neprijateľné a taký návrh zákona nepodporí. Požadoval podanie spoločného návrhu koalície a opozície.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza agentúra SITA, Robert Fico sa 11. augusta vyjadril , že „strana Smer-SD nesúhlasí s tým, aby sa odobrala imunita sudcom.“ 10. septembra Fico zopakoval postoj, že zúženie imunity pre sudcov je pre Smer neprijateľné a taký návrh zákona nepodporí. Požadoval podanie spoločného návrhu koalície a opozície."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "10. septembra", "návrhu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/obmedzenie-imunity-poslancov-a-sudcov-je-neprijatelne-vyhlasil-fico-1ih-/sk_domace.asp?c=A100811_194154_sk_domace_p09", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/vlada-a-parlament/698019/smer-sd-vita-presunutie-hlasovania-o-imunite-ziada-spolocny-navrh", "http://www.topky.sk/cl/10/796493/Hlasovanie-o-zuzeni-imunity-posunuli-na-oktober"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:41.829430+00:00"}
{"id": "vr14016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14016", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Poslanec Smeru, ja neviem, čo sa mu stalo, buchol takto po bruchu a navrhol, aby bol vyšší výber DPH o 200 miliónov... Takisto navrhol, že aj teda z iných daní, spotrebnej, o 50 miliónov bude väčší výber.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár má na mysli poslanca Smeru-SD Duchoňa. Píše TASR : \" Poslanci k rozpočtu schválili aj dva pozmeňujúce návrhy Daniela Duchoňa (Smer-SD). Prvým sa upravujú daňové príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu lepšieho výberu DPH o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur počas budúceho roka. \"V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa z dôvodu zvýšenia daňových príjmov zvyšujú výdavky o 250 miliónov eur. Vytvára sa rezerva na zlepšenie výberu daní o 150 miliónov eur a zvyšuje sa rezerva na významné investície o 100 miliónov eur na 175,7 milióna eur,\" priblížil Duchoň .\" Informáciu potvrdzuje aj SITA . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bugár má na mysli poslanca Smeru-SD Duchoňa. Píše TASR : \" Poslanci k rozpočtu schválili aj dva pozmeňujúce návrhy Daniela Duchoňa (Smer-SD). Prvým sa upravujú daňové príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu lepšieho výberu DPH o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur počas budúceho roka. \"V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa z dôvodu zvýšenia daňových príjmov zvyšujú výdavky o 250 miliónov eur. Vytvára sa rezerva na zlepšenie výberu daní o 150 miliónov eur a zvyšuje sa rezerva na významné investície o 100 miliónov eur na 175,7 milióna eur,\" priblížil Duchoň .\" Informáciu potvrdzuje aj SITA . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-08", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-poslanci-rokovali-cely-den-o-na/166890-clanok.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/162057/Poslanci-schvalili-posledny-rozpocet-sucasnej-vlady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:35.515792+00:00"}
{"id": "vr36986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36986", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...a tie peniaze našim rozhodnutím končili kompletne nie na účtoch niekoho, končili v zdravotnej starostlivosti.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa novely zákona o zdravotných poisťovniach z roku 2007 musia zdravotné poisťovne vrátiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na úhradu zdravotnej starostlivosti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa novely zákona o zdravotných poisťovniach z roku 2007 musia zdravotné poisťovne vrátiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na úhradu zdravotnej starostlivosti."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["novely", "vrátiť"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207808&FileName=zz07-00530-0207808&Rocnik=2007", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:10.292807+00:00"}
{"id": "vr15473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15473", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Sme jeden štát, kde je najmenšia účasť v eurovoľbách.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa zatiaľ zúčastnilo troch eurovolieb - 2004, 2009 a 2014. Účasť v týchto voľbách bola po všetky roky spomedzi krajín EÚ najnižšia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa zatiaľ zúčastnilo troch eurovolieb - 2004, 2009 a 2014. Účasť v týchto voľbách bola po všetky roky spomedzi krajín EÚ najnižšia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Účasť"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/en/turnout.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:12.926432+00:00"}
{"id": "48358", "numeric_id": 48358, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48358", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "Minister Mikulec povedal, že firmu Dustream Production, ktorú vybral na manažovanie tejto utečeneckej krízy bez nejakého výberového konania na zmluvu 2 a pol milióna EUR mu vraj odporučili mimovládne organizácie. Ale mimovládne organizácie jasne povedali, že nikomu takúto firmu neodporúčali.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra 12. marca uzavrelo rámcovú dohodu na 2,5 milióna eur so spoločnosťou Dustream production. Zákazku na koordnináciu utečencov z Ukrajiny jej ministerstvo pridelilo na základe priameho rokovacieho konania.\n\nMinister vnútra Roman Mikulec pôvodne tvrdil, že mu Dustream production odporučili dobrovoľníci z hranice, konkrétne spomenul Maltézsku pomoc Slovensko a skautov. Tí to však popreli . Nakoniec Mikulec priznal, že mu firmu Dustream production odporučil podnikateľ a aktivista s väzbami na Oľano Július Slovák.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra 12. marca uzavrelo rámcovú dohodu na 2,5 milióna eur so spoločnosťou Dustream production. Zákazku na koordnináciu utečencov z Ukrajiny jej ministerstvo pridelilo na základe priameho rokovacieho konania.", "Minister vnútra Roman Mikulec pôvodne tvrdil, že mu Dustream production odporučili dobrovoľníci z hranice, konkrétne spomenul Maltézsku pomoc Slovensko a skautov. Tí to však popreli . Nakoniec Mikulec priznal, že mu firmu Dustream production odporučil podnikateľ a aktivista s väzbami na Oľano Július Slovák.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["uzavrelo", "pridelilo", "popreli", "odporučil"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/zmluva/6269082/", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2781249/utecenecku-krizu-u-mikulca-riesi-aj-firma-co-ozvucovala-volebnu-noc-olano-heger-sa-pozna-s-majitelom/?ref=list", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:59.357539+00:00"}
{"id": "vr34961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34961", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Z tohto by som nerobil nejakú tragédiu, pretože na Slovensku naozaj máme čím ďalej tým viac štandardný politický systém. Na jednej strane je silná sociálna demokracia, ktorá dala dohromady sedem politických strán a na druhej strane je blok viacerých konzervatívnych strán, ktoré sa ťažko zintegrujú. Raz bude vyhrávať ľavicový blok a raz bude vyhrávať blok pravicový.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na slávnostnom sneme strany Smer-SD, ktorý sa uskutočnil 8. decembra 2007 v Prešove, strana integrovala stranu ľavicovú neparlamentnú stranu Ľavicový blok. Toto bola už šiesty subjekt, ktorý po Strede, SOP, SDĽ, SDA a SDSS Smer pohltil. Siedmou stranou malo zrejme byť HZD, ktoré sa malo zintegrovať so Smerom. Delegáti kongresu strany HZD, ktorý sa konal 20. februára tohto roku, sa rozhodli , že HZD by sa mala so stranou SMER-SD zlúčiť do konca roka. Po parlamentých voľbách však HZD svoje rozhodnutie zmenilo a strany sa podľa dostupných informácií do konca roka zlučovať nebudú.", "analysis_paragraphs": ["Na slávnostnom sneme strany Smer-SD, ktorý sa uskutočnil 8. decembra 2007 v Prešove, strana integrovala stranu ľavicovú neparlamentnú stranu Ľavicový blok. Toto bola už šiesty subjekt, ktorý po Strede, SOP, SDĽ, SDA a SDSS Smer pohltil. Siedmou stranou malo zrejme byť HZD, ktoré sa malo zintegrovať so Smerom. Delegáti kongresu strany HZD, ktorý sa konal 20. februára tohto roku, sa rozhodli , že HZD by sa mala so stranou SMER-SD zlúčiť do konca roka. Po parlamentých voľbách však HZD svoje rozhodnutie zmenilo a strany sa podľa dostupných informácií do konca roka zlučovať nebudú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["integrovala", "zintegrovať", "rozhodli", "podľa dostupných informácií"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5142273/fico-sa-chvali-ze-vyriesil-financnu-krizu.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/strana-hzd-sa-zrejme-so-smerom-sd-nezlu/200973-clanok.html", "http://www.hzd.sk/phprs/view.php?cisloclanku=2010082401", "http://www.webnoviny.sk/politika/strana-hzd-sa-zrejme-so-smerom-sd-nezlu/200973-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:25.850199+00:00"}
{"id": "vr14998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14998", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "... vo faktických poznámkach a tak to bolo aj v minulom období. V minulom období mala strana Smer 83 poslancov a z toho sa vyjadrovali možno piati (...) To bol pán Martvoň, pán Blaha, pán Jarjabek", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok referuje ku aktivite poslancov Smeru prostredníctvom faktických poznámok. Vo volebnom období 2012-2016 mal Smer skutočne 83 mandátov , na ktorých sa vystriedalo vyše 90 ľudí, ktorých prehľad je dostupný na stránkach NRSR. Menovaní poslanci v porovnaní so svojimi straníckymi kolegami skutočne vykazovali najvyšší počet faktických poznámok, nedá sa však povedať, že by okrem piatich poslancov zvyšok nebol v tejto oblasti aktívny. Nad 150 faktických poznámok mali traja ďalší poslanci a vyše 100 ich vyslovilo ďalších päť poslancov. Preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. V diskusii Nicholsonová špecifikovala, že vyjadrovaním poslancov má na mysli využívanie faktických poznámok, nie napríklad spravodajcovanie: \"... a ja si zase nemyslím, že je úplne v poriadku, keď zo strany tej koalície sa vyjadrovalo proste 5 ľudí a zvyšok, tých 78, viac-menej mlčalo, hej? Oni prehovorili naozaj iba vtedy, keď dostali nejaké spravodajcovanie ...\" Stránka NRSR umožňuje skontrolovať (podobne ako napríklad aj interpelácie, procedurálne návrhy alebo vystúpenia z pozície spravodajcu) počet faktických poznámok. Poslanec Blaha si v 6. volebnom období pripísal vyše 200 faktických poznámok, Martvoň ich mal vyše 600 a Jarjabek ich mal približne 250. Naproti tomu viacerí poslanci nemali faktickú poznámku žiadnu alebo len pár , nejedná sa však o väčšinu. Počet poznámok okolo 100 alebo viac vykazuje viacero poslancov. Bagačka , Kamenický , Kolesík a Raši mali približne 80 faktických poznámok, Daniš , Duchoň , Muňko , Nachtmanová , Podmanický a Susko 100, Brixi 120, Blanár , Jasaň , Petrák a Tomanová 140, Bublavý 160, Číž a Vaľová približne 180 Nicholsonová mala pre porovnanie faktických poznámok takmer 160. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok referuje ku aktivite poslancov Smeru prostredníctvom faktických poznámok. Vo volebnom období 2012-2016 mal Smer skutočne 83 mandátov , na ktorých sa vystriedalo vyše 90 ľudí, ktorých prehľad je dostupný na stránkach NRSR. Menovaní poslanci v porovnaní so svojimi straníckymi kolegami skutočne vykazovali najvyšší počet faktických poznámok, nedá sa však povedať, že by okrem piatich poslancov zvyšok nebol v tejto oblasti aktívny. Nad 150 faktických poznámok mali traja ďalší poslanci a vyše 100 ich vyslovilo ďalších päť poslancov. Preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. V diskusii Nicholsonová špecifikovala, že vyjadrovaním poslancov má na mysli využívanie faktických poznámok, nie napríklad spravodajcovanie: \"... a ja si zase nemyslím, že je úplne v poriadku, keď zo strany tej koalície sa vyjadrovalo proste 5 ľudí a zvyšok, tých 78, viac-menej mlčalo, hej? Oni prehovorili naozaj iba vtedy, keď dostali nejaké spravodajcovanie ...\" Stránka NRSR umožňuje skontrolovať (podobne ako napríklad aj interpelácie, procedurálne návrhy alebo vystúpenia z pozície spravodajcu) počet faktických poznámok. Poslanec Blaha si v 6. volebnom období pripísal vyše 200 faktických poznámok, Martvoň ich mal vyše 600 a Jarjabek ich mal približne 250. Naproti tomu viacerí poslanci nemali faktickú poznámku žiadnu alebo len pár , nejedná sa však o väčšinu. Počet poznámok okolo 100 alebo viac vykazuje viacero poslancov. Bagačka , Kamenický , Kolesík a Raši mali približne 80 faktických poznámok, Daniš , Duchoň , Muňko , Nachtmanová , Podmanický a Susko 100, Brixi 120, Blanár , Jasaň , Petrák a Tomanová 140, Bublavý 160, Číž a Vaľová približne 180 Nicholsonová mala pre porovnanie faktických poznámok takmer 160. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["83 mandátov", "stránkach", "Blaha", "Martvoň", "Jarjabek", "žiadnu", "pár", "Bagačka", "Kamenický", "Kolesík", "Daniš", "Duchoň", "Muňko", "Nachtmanová", "Podmanický", "Susko", "Brixi", "Blanár", "Jasaň", "Petrák", "Tomanová", "Bublavý", "Číž", "Vaľová", "Nicholsonová"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/476992-smer-vyhral-volby-s-obrovskym-naskokom-ziskal-83-kresiel/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=41", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=885&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=883&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=61&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=Fakt", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=735&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&PoslanecID=872&ShowTopItems=True", "https://demagog.sk/vyrok/poznamkami http:/www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=875&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=880&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=800&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=897&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=876&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=322&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=679&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=685&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=877&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=869&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=238&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=721&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=683&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=704&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=778&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=246&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=732&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=812&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=Fakt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:45.910758+00:00"}
{"id": "vr38717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38717", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Je nespochybniteľné, že v roku 2010 sa zisk bánk oproti roku 2009 vylepšil o viac ako 100 %. Dokonca najnovšie čísla za prvý kvartál alebo bankový sektor za prvý kvartál dosiahol zisk 174 miliónov eur, čo je v medziročnom porovnaní ďalší nárast o 50 %, ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora (.pdf) 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. Podľa NBS stúpol o 101,4% na 503,65 miliónov eur. Sme.sk z 29. apríla 2011: \"Slovenský bankový sektor dosiahol za prvý kvartál zisk 174,69 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástol o 50 %\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora (.pdf) 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. Podľa NBS stúpol o 101,4% na 503,65 miliónov eur. Sme.sk z 29. apríla 2011: \"Slovenský bankový sektor dosiahol za prvý kvartál zisk 174,69 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástol o 50 %\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zisk bankového sektora", "Podľa NBS", "Sme.sk"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Hospodarenie-bank-rok-2010.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PpYINNaD", "http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PpYINNaD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:42.567363+00:00"}
{"id": "45602", "numeric_id": 45602, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45602", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Celá tá pomoc, pán poslanec, je nastavená tak, že ak nesplní si zamestnávateľ svoje povinnosti a náhodou neuhradí to, čo my mu pošleme na účet zamestnanca, tak nielenže nedostane nič ďalšie, ale bude mať veľké problémy a navyše každý, kto o pomoc požiada musí garantovať, že aj keď pomoc skončí, minimálne ďalšie 2 mesiace musí garantovať pracovné miesto pracovníkovi.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou žiadosti o príspevok v rámci tzv. balíka Prvej pomoci je aj prehlásenie zamestnávateľa, že a) vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy; b) neprepustí ich dva mesiace po skončení mesiaca, kedy dostane poslednú pomoc; c) nemá voči zamestnancom dlhy. Firma tiež podpisom prehlasuje , že vyplnila všetky údaje správne a nepravdivé informácie môžu viesť k vráteniu peňazí, pokutám či trestnoprávnym dôsledkom. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou žiadosti o príspevok v rámci tzv. balíka Prvej pomoci je aj prehlásenie zamestnávateľa, že a) vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy; b) neprepustí ich dva mesiace po skončení mesiaca, kedy dostane poslednú pomoc; c) nemá voči zamestnancom dlhy. Firma tiež podpisom prehlasuje , že vyplnila všetky údaje správne a nepravdivé informácie môžu viesť k vráteniu peňazí, pokutám či trestnoprávnym dôsledkom. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["prehlásenie", "prehlasuje"], "url": ["https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.pomahameludom.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:05.373263+00:00"}
{"id": "48604", "numeric_id": 48604, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48604", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Nóri kričali, nemáme dostatok plynu pre celú Európu, čo sa týka Spojených štátov, tie vyrábajú plynu toľko, koľko asi spotrebujú, čiže ak chcú niečo dodávať, tak majú nejaký menší prebytok.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nórsko sa vyjadrilo v protiklade s Kamenického výrokom a je ochotné rokovať o ďalších dodávkach zemného plynu do EÚ. Spojené štáty sú od roku 2017 čistým vývozcom zemného plynu, pričom každý rok zvyšujú podiel exportovaného zemného plynu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZačiatkom septembra 2022 sa Nórsko vyjadrilo , že chce, aby ju EÚ považovala za spoľahlivého a predvídateľného partnera, čo sa týka dodávok plynu do Európy. Tento rok Nórsko zvýšilo svoj export do Európy o 10 %, aby pomohli riešiť energetickú krízu na kontinente a podľa slov nórskeho premiéra je jeho krajina otvorená rokovaniam o dlhodobých zmluvách na dovoz zemného plynu.\n\nV prvom polroku tohto roka sa z USA stal najväčší dodávateľ LNG plynu do EÚ. Export smeroval hlavne do EÚ a zapríčinila to vo veľkej miere vojna na Ukrajine. Krajiny sa preto snažili pred zimou zásobiť bez toho, aby museli brať ruský plyn. 71 % z amerického exportu smerovalo do EÚ a Veľkej Británie.\n\nUSA síce mali v roku 2019 problémy s nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou na uchovávanie zemného plynu, avšak tvrdenia poslanca Kamenického o malých prebytkoch plynu nie sú pravdivé.\n\nSpojené štáty v roku 2021 vyťažili 34,15 biliónov kubických stôp plynu a spotrebovali 30,28 biliónov kubických stôp. V tom istom roku zaznamenali USA najvyšší objem exportovaného zemného plynu a to na úrovni 6,65 biliónov kubických stôp plynu.\n\nZ kontextu údajov je viditeľné, že Spojené štáty americké sú vedúcim hráčom na trhu so skvapalneným zemným plynom, od roku 2017 sú čistým vývozcom LNG, pričom každý rok zvyšujú svoj čistý export.", "analysis_paragraphs": ["Nórsko sa vyjadrilo v protiklade s Kamenického výrokom a je ochotné rokovať o ďalších dodávkach zemného plynu do EÚ. Spojené štáty sú od roku 2017 čistým vývozcom zemného plynu, pričom každý rok zvyšujú podiel exportovaného zemného plynu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Začiatkom septembra 2022 sa Nórsko vyjadrilo , že chce, aby ju EÚ považovala za spoľahlivého a predvídateľného partnera, čo sa týka dodávok plynu do Európy. Tento rok Nórsko zvýšilo svoj export do Európy o 10 %, aby pomohli riešiť energetickú krízu na kontinente a podľa slov nórskeho premiéra je jeho krajina otvorená rokovaniam o dlhodobých zmluvách na dovoz zemného plynu.", "V prvom polroku tohto roka sa z USA stal najväčší dodávateľ LNG plynu do EÚ. Export smeroval hlavne do EÚ a zapríčinila to vo veľkej miere vojna na Ukrajine. Krajiny sa preto snažili pred zimou zásobiť bez toho, aby museli brať ruský plyn. 71 % z amerického exportu smerovalo do EÚ a Veľkej Británie.", "USA síce mali v roku 2019 problémy s nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou na uchovávanie zemného plynu, avšak tvrdenia poslanca Kamenického o malých prebytkoch plynu nie sú pravdivé.", "Spojené štáty v roku 2021 vyťažili 34,15 biliónov kubických stôp plynu a spotrebovali 30,28 biliónov kubických stôp. V tom istom roku zaznamenali USA najvyšší objem exportovaného zemného plynu a to na úrovni 6,65 biliónov kubických stôp plynu.", "Z kontextu údajov je viditeľné, že Spojené štáty americké sú vedúcim hráčom na trhu so skvapalneným zemným plynom, od roku 2017 sú čistým vývozcom LNG, pričom každý rok zvyšujú svoj čistý export."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrilo", "slov", "najväčší", "problémy", "vyťažili", "zaznamenali"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/09/norsko-sa-nebrani-rokovaniam-s-partnermi-z-eu-o-dodavkach-zemneho-plynu/", "https://www.teraz.sk/spravy/norsko-je-otvorene-rokovaniam-o-dlhodo/658911-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/usa-polroku-stali-najvacsim-vyvozcom-skvapalneneho-zemneho-plynu", "https://www.trend.sk/financie/prekurena-amerika-firmy-platia-ludom-to-odoberaju-plyn", "https://www.eia.gov/energyexplained/natural-gas/where-our-natural-gas-comes-from.php", "https://www.eia.gov/energyexplained/natural-gas/imports-and-exports.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:51.704184+00:00"}
{"id": "vr34716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34716", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, nedarí sa im aj preto a to sa málo teraz prezentuje,  v treťom štvrťroku, to znamená, 3 mesiace, čo sú vo vláde, sa spomalil hospodársky rast.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza portál zoznam.sk tempo rastu slovenského hospodárstva v treťom štvrťroku spomalilo, HDP nekleslo. Vyplýva to z rýchleho odhadu Štatistického úradu SR, podľa ktorého rast hrubého domáceho produktu (HDP) v treťom štvrťroku dosiahol v stálych cenách 3,7%. Štatistici však zrevidovali nadol aj údaje za predchádzajúce štvrťroky. Hospodársky rast za prvý štvrťrok znížili z pôvodných 4,8% na 4,7% a za druhý kvartál z 4,7% na 4,2%. Analytici pritom rovnako očakávali v treťom kvartáli spomalenie hospodárskeho rastu Slovenska, avšak miernejšie na 4,2%. Celkovo sa v treťom štvrťroku 2010 podľa rýchleho odhadu vytvoril na Slovensku hrubý domáci produkt v objeme 17,465 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo nárast o 5,9%. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa v treťom štvrťroku tohto roka vytvoril hrubý domáci produkt v stálych cenách v objeme 12,524 mld. eur a oproti tretiemu štvrťroku 2009 vzrástol o 4,1%. Za prvé tri štvrťroky tak podľa Štatistického úradu SR hospodárstvo Slovenska stúplo v stálych cenách o 4,2% a v bežných cenách o 4,5%. Spresnené údaje o vývoji hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok štatistici zverejnia 2. decembra.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza portál zoznam.sk tempo rastu slovenského hospodárstva v treťom štvrťroku spomalilo, HDP nekleslo. Vyplýva to z rýchleho odhadu Štatistického úradu SR, podľa ktorého rast hrubého domáceho produktu (HDP) v treťom štvrťroku dosiahol v stálych cenách 3,7%. Štatistici však zrevidovali nadol aj údaje za predchádzajúce štvrťroky. Hospodársky rast za prvý štvrťrok znížili z pôvodných 4,8% na 4,7% a za druhý kvartál z 4,7% na 4,2%. Analytici pritom rovnako očakávali v treťom kvartáli spomalenie hospodárskeho rastu Slovenska, avšak miernejšie na 4,2%. Celkovo sa v treťom štvrťroku 2010 podľa rýchleho odhadu vytvoril na Slovensku hrubý domáci produkt v objeme 17,465 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo nárast o 5,9%. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa v treťom štvrťroku tohto roka vytvoril hrubý domáci produkt v stálych cenách v objeme 12,524 mld. eur a oproti tretiemu štvrťroku 2009 vzrástol o 4,1%. Za prvé tri štvrťroky tak podľa Štatistického úradu SR hospodárstvo Slovenska stúplo v stálych cenách o 4,2% a v bežných cenách o 4,5%. Spresnené údaje o vývoji hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok štatistici zverejnia 2. decembra."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["zoznam.sk", "Štatistici"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=98046", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28522"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:14.910607+00:00"}
{"id": "vr37016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37016", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Padlo 9 ministrov (v minulom volebnom období pozn.), hoci sme odňali celé ministerstvo životného prostredia spod politickej kurately Slovenskej národnej strany, tak to bolo málo.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že deväť ministrov sa vymenilo, no odvolaných bolo iba šesť. Traja - Valentovič, Kubiš a Harabin - odišli z vlastnej iniciatívy. Prehľad zmien vo vláde R. Fica môžete nájsť tu . Pravdou je, že ministerstvo živ. prostredia bolo odňaté strane SNS.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že deväť ministrov sa vymenilo, no odvolaných bolo iba šesť. Traja - Valentovič, Kubiš a Harabin - odišli z vlastnej iniciatívy. Prehľad zmien vo vláde R. Fica môžete nájsť tu . Pravdou je, že ministerstvo živ. prostredia bolo odňaté strane SNS."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["tu", "ministerstvo živ. prostredia"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1185668", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-38167950-turskeho-strieda-caplovic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:53.830542+00:00"}
{"id": "vr17932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17932", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...žiadne opozičné návrhy neprechádzajú, dokonca už ani len pozmeňujúce návrhy. Už niekoľko mesiacov, už by som to datoval pomaly na roky, (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu posledných schválených zákonov dostupného na stránke Národnej rady Slovenskej republiky bol v období od 27. apríla 2016 do 13. júna 2018 schválený jeden návrh zákona podaný poslancami opozície, a to návrh poslancov Národnej rady SR Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schválený 8. septembra 2016. Od tohto dátumu boli všetky schválené zákony predložené buď ako vládny návrh zákona alebo ako návrh poslanca/ov strán vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu posledných schválených zákonov dostupného na stránke Národnej rady Slovenskej republiky bol v období od 27. apríla 2016 do 13. júna 2018 schválený jeden návrh zákona podaný poslancami opozície, a to návrh poslancov Národnej rady SR Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schválený 8. septembra 2016. Od tohto dátumu boli všetky schválené zákony predložené buď ako vládny návrh zákona alebo ako návrh poslanca/ov strán vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["prehľadu", "jeden"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fposledneSchvalene", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5962"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:33.147133+00:00"}
{"id": "vr37772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37772", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Viete, my sme už dokázali v minulosti viackrát, že keď je rozumný prípad, rozumný návrh, tak samozrejme vieme a chceme, aby sa spojili sily cez celé politické spektrum. To bola voľba generálneho prokurátora pred siedmimi rokmi, kedy naprieč politickým spektrom bol zvolený.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlasovanie bolo tajné, takže nie je možné presne zistiť, kto volil v roku 2003 Dobroslava Trnku pri návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Sme.sk informuje, že sa malo jednať o strany SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislých poslancov okolo I. Šimka. Za generálneho prokurátora bol v roku 2003 zvolený Dobroslav Trnka ( navrhovateľom bol Ivan Šimko) 84 hlasmi . Vystriedal tak Milana Hanzela. Neúspešným kandidátom bol Ján Bernát, ktorého navrhol Tibor Cabaj (HZDS). Na návrh Jirka Malchárka (ANO) kandidoval aj Vojtech Ernest, ktorý bol neskôr stiahnutý. Za D. Trnku museli hlasovať aj opoziční poslanci vzhľadom na to, že koalícia v zložení SDKÚ, SMK, KDH a ANO disponovala 78 hlasmi .", "analysis_paragraphs": ["Hlasovanie bolo tajné, takže nie je možné presne zistiť, kto volil v roku 2003 Dobroslava Trnku pri návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Sme.sk informuje, že sa malo jednať o strany SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislých poslancov okolo I. Šimka. Za generálneho prokurátora bol v roku 2003 zvolený Dobroslav Trnka ( navrhovateľom bol Ivan Šimko) 84 hlasmi . Vystriedal tak Milana Hanzela. Neúspešným kandidátom bol Ján Bernát, ktorého navrhol Tibor Cabaj (HZDS). Na návrh Jirka Malchárka (ANO) kandidoval aj Vojtech Ernest, ktorý bol neskôr stiahnutý. Za D. Trnku museli hlasovať aj opoziční poslanci vzhľadom na to, že koalícia v zložení SDKÚ, SMK, KDH a ANO disponovala 78 hlasmi ."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk", "navrhovateľom", "84 hlasmi", "78 hlasmi"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=471", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14181", "http://www.tasr.sk/270.axd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:35.707760+00:00"}
{"id": "vr13801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13801", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No ale už dnes je to viac ako 12 krajín, ktoré sú proti (téma trvalých relokačných mechanizmov, pozn.). To už nie sme len my. To už sú aj Španieli, aj ďalšie krajiny, ktoré hovoria.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa tvrdení R. Kaliňáka je proti zavedeniu trvalého mechanizmu prerozdeľovania utečencov nielen Slovensko, ktoré principiálne odmieta permanentný mechanizmus rozdeľovania a taktiež nesúhlasí s povinnými kvótami ale už v tomto čase aj ďalších viac ako krajín, ku ktorým priraďuje Španielsko a ďalšie krajiny.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tvrdení R. Kaliňáka je proti zavedeniu trvalého mechanizmu prerozdeľovania utečencov nielen Slovensko, ktoré principiálne odmieta permanentný mechanizmus rozdeľovania a taktiež nesúhlasí s povinnými kvótami ale už v tomto čase aj ďalších viac ako krajín, ku ktorým priraďuje Španielsko a ďalšie krajiny."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:15.157140+00:00"}
{"id": "vr35264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35264", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ospravedlnil, ale iba preto, lebo mi Richard Sulík povedal, že prosím ťa ospravedlň sa mu, lebo inak neprídu hlasovať o imunite. Tak som sa v záujme dobrej veci ospravedlnil.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:36.610267+00:00"}
{"id": "vr29062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29062", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Nie je vôbec náhoda, že krajiny, ktoré sú vyspelé, ekonomiky fungujú, majú vysokú zamestnanosť, vysoké priemerné mzdy, sú krajiny s najnižšou mierou korupcie. Švédsko, Nórsko, Dánsko, Nemecko. A krajiny, ktoré fungujú, no trošku podobne ako Slovensko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko, sú na tom ekonomicky strašne zle.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa radíme medzi krajiny s vysokou mierou korupcie, čo vyplýva aj z rebríčka vnímania korupcie. Spolu s nami sú na chvoste rebríčka aj krajiny Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Naproti tomu sú krajiny, ktoré sú všeobecne ponímané ako vyspelé ekonomicky fungujúce krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na nasledujúcom grafe sú údaje o hodnotách z rebríčka vnímania korupcie z roku 2014 pre európske krajiny podľa prieskumu Transparency International. V grafe sú vysvietené tie krajiny, ktoré vo svojom výroku spomína Lipšic. Na nasledujúcom grafe je zobrazená miera zamestnanosti krajín Európskej únie v roku 2013. Vidíme, že naozaj tie štáty, ktoré dosahujú veľmi nízku mieru korupcie v krajine, dosahujú súčasne vysokú mieru zamestnanosti. Nižšie uvádzame aj graf zobrazujúci priemerné mesačné mzdy v krajinách EÚ 27 a Nórska, Islandu a Švajčiarska z priskumu z roku 2010 (posledné aktuálne dáta Eurostat). Opäť vidíme, že krajiny Švédsko, Nórsko, Dánsko, Nemecko patria medzi krajiny s najvyššími priemernými mzdami. Naopak Slovensko, Bulharsko a Rumunsko sú krajiny s nízkymi mzdami. Grécko však patrí v rámci Európy do stredu rebríčka. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa radíme medzi krajiny s vysokou mierou korupcie, čo vyplýva aj z rebríčka vnímania korupcie. Spolu s nami sú na chvoste rebríčka aj krajiny Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Naproti tomu sú krajiny, ktoré sú všeobecne ponímané ako vyspelé ekonomicky fungujúce krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na nasledujúcom grafe sú údaje o hodnotách z rebríčka vnímania korupcie z roku 2014 pre európske krajiny podľa prieskumu Transparency International. V grafe sú vysvietené tie krajiny, ktoré vo svojom výroku spomína Lipšic. Na nasledujúcom grafe je zobrazená miera zamestnanosti krajín Európskej únie v roku 2013. Vidíme, že naozaj tie štáty, ktoré dosahujú veľmi nízku mieru korupcie v krajine, dosahujú súčasne vysokú mieru zamestnanosti. Nižšie uvádzame aj graf zobrazujúci priemerné mesačné mzdy v krajinách EÚ 27 a Nórska, Islandu a Švajčiarska z priskumu z roku 2010 (posledné aktuálne dáta Eurostat). Opäť vidíme, že krajiny Švédsko, Nórsko, Dánsko, Nemecko patria medzi krajiny s najvyššími priemernými mzdami. Naopak Slovensko, Bulharsko a Rumunsko sú krajiny s nízkymi mzdami. Grécko však patrí v rámci Európy do stredu rebríčka. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:54.972157+00:00"}
{"id": "vr38535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38535", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Vzhľadom k tomu, že tá situácia v priebehu dňa sa vyvíjala tým spôsobom, že sa ukázalo, že je potrebné ešte navýšiť, tak sme sa dohodli na ďalších deň sme prakticky zdvojnásobili počet vojakov. Bolo ich tam 46 a počet techniky sme zvýšili na deväť.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podla správ ministerstva obrany v stredu 8. júna malo pomáhat 31 vojakov: \" Vojaci od skorých ranných hodín pomáhajú v obciach, ktoré v utorok vecer postihli nicivé záplavy. Najvážnejšia situácia je momentálne v malokarpatskej obci Píla nedaleko Modry. 'Nasadili sme tam 31 vojakov a zároven sme vyclenili aj tažkú ženijnú techniku na uvolnovanie zatarasených ciest, na odstranovanie bahna a kmenov. K dispozícii tam máme tatrovky, univerzálny nakladac aj motorové píly,' uviedol minister obrany Lubomír Galko.\" Vo štvrtok 9. júna pomáhalo 46 vojakov: \"V Píle vo štvrtok (9. júna, pozn.) pomáhalo 34 ženistov zo Serede, 10-ti vojaci z Mechanizovaného práporu z Nitry a dvaja zamestnanci ozbrojených síl prišli na pomoc aj s technikou z Cerenian. 'Zacali sme ráno o šiestej a koncit budeme pred zotmením, teda okolo ôsmej vecer,' povedal porucík Michal Halás, velitel vojenskej zásahovej jednotky.\" V piatok 10. júna pomáhalo 15 vojakov: \" Minister obrany Lubomír Galko vo štvrtok 9. júna opätovne navštívil západoslovenské obce postihnuté povodnou: 'Pôvodne sme chceli v piatok vyslat do obce Píla už iba dve úncécka s dvojclennou obsluhou, ale po tom ako som sa zoznámil so situáciou sem prídu zajtra ešte pätnásti vojaci .'\" Ku zdvojnásobeniu zo dna na den tak podla týchto informácií nedošlo.", "analysis_paragraphs": ["Podla správ ministerstva obrany v stredu 8. júna malo pomáhat 31 vojakov: \" Vojaci od skorých ranných hodín pomáhajú v obciach, ktoré v utorok vecer postihli nicivé záplavy. Najvážnejšia situácia je momentálne v malokarpatskej obci Píla nedaleko Modry. 'Nasadili sme tam 31 vojakov a zároven sme vyclenili aj tažkú ženijnú techniku na uvolnovanie zatarasených ciest, na odstranovanie bahna a kmenov. K dispozícii tam máme tatrovky, univerzálny nakladac aj motorové píly,' uviedol minister obrany Lubomír Galko.\" Vo štvrtok 9. júna pomáhalo 46 vojakov: \"V Píle vo štvrtok (9. júna, pozn.) pomáhalo 34 ženistov zo Serede, 10-ti vojaci z Mechanizovaného práporu z Nitry a dvaja zamestnanci ozbrojených síl prišli na pomoc aj s technikou z Cerenian. 'Zacali sme ráno o šiestej a koncit budeme pred zotmením, teda okolo ôsmej vecer,' povedal porucík Michal Halás, velitel vojenskej zásahovej jednotky.\" V piatok 10. júna pomáhalo 15 vojakov: \" Minister obrany Lubomír Galko vo štvrtok 9. júna opätovne navštívil západoslovenské obce postihnuté povodnou: 'Pôvodne sme chceli v piatok vyslat do obce Píla už iba dve úncécka s dvojclennou obsluhou, ale po tom ako som sa zoznámil so situáciou sem prídu zajtra ešte pätnásti vojaci .'\" Ku zdvojnásobeniu zo dna na den tak podla týchto informácií nedošlo."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["v stredu 8. júna", "Vo štvrtok 9. júna pomáhalo", "V piatok 10. júna pomáhalo"], "url": ["http://www.mosr.sk/21737/minister-zrusil-cestu-do-bruselu-vojaci-pomahaju-v-zaplavenych-oblastiach.php?pg=1&mnu=31", "http://www.mosr.sk/21776/minister-galko-posle-do-obce-pila-viac-vojakov.php?pg=1&mnu=31", "http://www.mosr.sk/21776/minister-galko-posle-do-obce-pila-viac-vojakov.php?pg=1&mnu=31"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:35.771736+00:00"}
{"id": "46019", "numeric_id": 46019, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46019", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...sa nám podarilo zachrániť pól milióna pracovných miest tou prvou pomocou, tam sme dali cez pól miliardu eur.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ku koncu augusta štát poslal firmám, podnikateľom a zamestnancom vyše pol miliardy eur, aby zmenšil dopady koronakrízy. Či to však pomohlo zachovaniu 500-tisíc pracovných miest, z verejne dostupných zdrojov zistiť nevedno. Demagógu.SK to nevedeli potvrdiť ani naše úrady. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Koncom marca vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Súčasťou balíka pomoci je preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. Ku koncu augusta úrady vyplatili zamestnancom a živnostníkom vyše 521 miliónov eur. Národná banka Slovenska vo svojej predikcii zo 2. štvrťroka 2020 odhadla , že vďaka týmto opatreniam sa podarí zachovať asi 50-tisíc pracovných miest. Európska komisa predpokladala, že opatrenia pomôžu približne 400 tisíc zamestnancom a 300 tisíc samostatne zárobkovo činným osobám - to však automaticky neznamená, že bez nich by ich pracovné miesta zanikli. Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „IFP a teda MF SR disponuje len odhadmi, ktoré sa vzhľadom na vývoj reálnej ekonomiky a dostupnosť dát časom menia.” Odkázalo na svoj web, kde však Demagóg.SK údaj „500-tisíc zachránených miest” nenašiel. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť o vyjadrenie neodpovedalo.", "analysis_paragraphs": ["Ku koncu augusta štát poslal firmám, podnikateľom a zamestnancom vyše pol miliardy eur, aby zmenšil dopady koronakrízy. Či to však pomohlo zachovaniu 500-tisíc pracovných miest, z verejne dostupných zdrojov zistiť nevedno. Demagógu.SK to nevedeli potvrdiť ani naše úrady. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Koncom marca vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Súčasťou balíka pomoci je preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. Ku koncu augusta úrady vyplatili zamestnancom a živnostníkom vyše 521 miliónov eur. Národná banka Slovenska vo svojej predikcii zo 2. štvrťroka 2020 odhadla , že vďaka týmto opatreniam sa podarí zachovať asi 50-tisíc pracovných miest. Európska komisa predpokladala, že opatrenia pomôžu približne 400 tisíc zamestnancom a 300 tisíc samostatne zárobkovo činným osobám - to však automaticky neznamená, že bez nich by ich pracovné miesta zanikli. Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „IFP a teda MF SR disponuje len odhadmi, ktoré sa vzhľadom na vývoj reálnej ekonomiky a dostupnosť dát časom menia.” Odkázalo na svoj web, kde však Demagóg.SK údaj „500-tisíc zachránených miest” nenašiel. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť o vyjadrenie neodpovedalo."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["je", "vyplatili", "odhadla", "Európska komisa"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-zacnu-vyplacat-prvu-pomoc-za-august.html", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P2Q-2020.pdf", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_707"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:30.067338+00:00"}
{"id": "42056", "numeric_id": 42056, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42056", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...vonkajšia ochrana hraníc, ten Frontex, ktorý už teraz sa buduje, je to posun od toho roku 2015.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vypuknutia migračnej krízy v Európe v roku 2015 sa pozornosť EÚ obrátila smerom k vonkajším hraniciam a ich ochrane. O tom svedčí aj každoročné zvyšovanie rozpočtu pre Frontex, či jeho samotná transformácia v roku 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Frontex vznikol v roku 2004 pod názvom Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (European Agency for the Management of Operational Cooperation at the External Borders of the Member States of the European Union). V reakcii na migračnú krízu v roku 2015 sa Európska komisia rozhodla rozšíriť mandát agentúry Frontex a transformovať ju na plnohodnotnú Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Transformácia sa udiala v roku 2016 a jej súčasťou bolo premenovanie Frontexu na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (European Border and Coast Guard), a zároveň zvýšenie kompetencií v oblasti riadenia vonkajších hraníc. Frontex v roku 2005 začínal s rozpočtom vo výške 6 miliónov eur. V roku 2006 to bolo 19 miliónov eur a v roku 2011 už 118 miliónov. V roku 2012 rozpočet agentúry klesol na 85 miliónov eur, avšak neskôr rástol až do roku 2015, kedy dosiahol výšku 142 miliónov. Vzhľadom na overenie tohto výroku je podstatný rast rozpočtu od roku 2015. Ten bol badateľný hlavne v roku 2016, kedy došlo k zvýšeniu až na 254 miliónov eur. V roku 2017 na 302 miliónov eur a v roku 2018 bol rozpočet Frontexu 320 miliónov eur. V priemere rástol od roku 2015 rozpočet Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž každoročne približne o 59,3 milióna eur. Na rok 2019 je odhadovaný rozpočet ( .pdf , s. 120) samotnej agentúry vo výške 333 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Od vypuknutia migračnej krízy v Európe v roku 2015 sa pozornosť EÚ obrátila smerom k vonkajším hraniciam a ich ochrane. O tom svedčí aj každoročné zvyšovanie rozpočtu pre Frontex, či jeho samotná transformácia v roku 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Frontex vznikol v roku 2004 pod názvom Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (European Agency for the Management of Operational Cooperation at the External Borders of the Member States of the European Union). V reakcii na migračnú krízu v roku 2015 sa Európska komisia rozhodla rozšíriť mandát agentúry Frontex a transformovať ju na plnohodnotnú Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Transformácia sa udiala v roku 2016 a jej súčasťou bolo premenovanie Frontexu na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (European Border and Coast Guard), a zároveň zvýšenie kompetencií v oblasti riadenia vonkajších hraníc. Frontex v roku 2005 začínal s rozpočtom vo výške 6 miliónov eur. V roku 2006 to bolo 19 miliónov eur a v roku 2011 už 118 miliónov. V roku 2012 rozpočet agentúry klesol na 85 miliónov eur, avšak neskôr rástol až do roku 2015, kedy dosiahol výšku 142 miliónov. Vzhľadom na overenie tohto výroku je podstatný rast rozpočtu od roku 2015. Ten bol badateľný hlavne v roku 2016, kedy došlo k zvýšeniu až na 254 miliónov eur. V roku 2017 na 302 miliónov eur a v roku 2018 bol rozpočet Frontexu 320 miliónov eur. V priemere rástol od roku 2015 rozpočet Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž každoročne približne o 59,3 milióna eur. Na rok 2019 je odhadovaný rozpočet ( .pdf , s. 120) samotnej agentúry vo výške 333 miliónov eur."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["vznikol", "udiala", "súčasťou", "rozpočtom", ".pdf"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1513171334865&uri=CELEX:32004R2007%20", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=OJ%3AL%3A2016%3A251%3ATOC", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-6332_en.htm", "https://frontex.europa.eu/faq/key-facts/", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/2019/SoE2019%20with%20covers.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:30.271882+00:00"}
{"id": "vr16918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16918", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pri 30-percentnej účasti naši kandidáti, ktorých sme podporovali, dostali niečo viac ako 320 alebo 330 000 hlasov, pri 30-percentnej účasti vo voľbách, pred dvoma rokmi sme mali alebo pred rokom a pol sme mali, keď chcete presné čísla, viac ako 700 000 hlasov pri 60-percentnej účasti, čiže ten počet tých hlasov v zásade plus-mínus je rovnaký, ale vo väčšinovom systéme víťaz berie všetko.", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kaliňákom uvedené údaje o účasti na parlamentných voľbách v roku 2016 a na voľbách do VÚC v roku 2017 sú správne. Strana Smer-SD získala v parlamentných voľbách v roku 2016 737 tisíc hlasov (28 %), kandidáti na posty predsedov VÚC za stranu získali v súčte 284 560 hlasov (21 %) . Strana Smer-SD sa postavila aj za Jána Luntera a Milana Ftáčnika, avšak o tejto podpore kandidáti nerokovali ani nežiadali, preto nie je správne ich zisk interpretovať ako hlasy za Smer-SD. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Účasť vo voľbách do VÚC v roku 2017 bola na úrovni 29,95 %, čiže svoje hlasy odovzdala skoro tretina oprávnených voličov. Ku dňu konania volieb (4. november 2017) bol počet zapísaných voličov 4 500 142, z toho sa dostavilo k urnám 1 348 114. Strana Smer-SD postavila vlastných kandidátov v piatich krajoch. V Trenčianskom kraji bol kandidátom Smeru-SD Jaroslav Baška, kto aj voľby vyhral so ziskom 62 807 voličských hlasov. V Nitrianskom kraji kandidoval a vyhral Milan Belica, koho podporilo 52 184 voličov. Kandidát Smeru-SD v Žilinskom kraji bol Juraj Blanár, kto napriek zisku 55 931 hlasov prehral voči kandidátke opozície Erike Jurinovej. Dlhoročný predseda Prešovského kraja Peter Chudík získal 54 914 krajov, napriek takému výsledku ho v kresle predsedu vymení podpredseda KDH, Milan Majerský. V Košickom kraji kandidoval za Smer-SD Richard Raši, kto so ziskom 58 724 hlasov v tesnom boji prehral voči Rastislavovi Trnkovi. Vyššie spomenutí kandidáti získali celkovo 284 560 hlasov. V Bratislavskom kraji Smer-SD vyjadrila podporu Milanovi Ftáčnikovi, koho volilo 31 638 voličov. Takisto Smer-SD podporila Jána Luntera v Banskobystrickom kraji, Lunter vyhral so ziskom 99 169 hlasov. Ftáčnikove a Lunterove hlasy predstavujú ďalších 130 807 hlasov. Keby sa teda do zisku strany Smer-SD započítali aj hlasy podporujúce Ftáčnika a Luntera, zisk strany by predstavoval 415 367. Pritom je dôležité pripomenúť, že Milan Ftáčnik nechcel byť spojený so žiadnou politickou stranou a zôdraznil, že o podpore Smeru-SD ani nerokovali. O podpore so Smerom-SD nerokoval ani Ján Lunter , podporu mu krajská rada strany vyjadrila ešte v auguste 2017. Podiel hlasov odovzdaných na kandidátov strany Smer-SD predstavuje 21,12 % v prípade, že sa zarátajú len hlasy za piatich priamych straníckych kandidátov a 30,81 %, keď sa započítajú aj hlasy podporujúce Luntera a Ftáčnika. Kaliňák porovnáva zisk strany vo voľbách VÚC s parlamentnými voľbami v roku 2016. Účasť v týchto voľbách bola skoro 60 % (59,82 %). Z 4 426 760 oprávnených voličov sa volieb zúčastnilo 2 648 184 voličov. V prospech strany Smer-SD odovzdalo svoje hlasy 737 481 voličov, čiže 28,28 % hlasujúcich. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňákom uvedené údaje o účasti na parlamentných voľbách v roku 2016 a na voľbách do VÚC v roku 2017 sú správne. Strana Smer-SD získala v parlamentných voľbách v roku 2016 737 tisíc hlasov (28 %), kandidáti na posty predsedov VÚC za stranu získali v súčte 284 560 hlasov (21 %) . Strana Smer-SD sa postavila aj za Jána Luntera a Milana Ftáčnika, avšak o tejto podpore kandidáti nerokovali ani nežiadali, preto nie je správne ich zisk interpretovať ako hlasy za Smer-SD. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Účasť vo voľbách do VÚC v roku 2017 bola na úrovni 29,95 %, čiže svoje hlasy odovzdala skoro tretina oprávnených voličov. Ku dňu konania volieb (4. november 2017) bol počet zapísaných voličov 4 500 142, z toho sa dostavilo k urnám 1 348 114. Strana Smer-SD postavila vlastných kandidátov v piatich krajoch. V Trenčianskom kraji bol kandidátom Smeru-SD Jaroslav Baška, kto aj voľby vyhral so ziskom 62 807 voličských hlasov. V Nitrianskom kraji kandidoval a vyhral Milan Belica, koho podporilo 52 184 voličov. Kandidát Smeru-SD v Žilinskom kraji bol Juraj Blanár, kto napriek zisku 55 931 hlasov prehral voči kandidátke opozície Erike Jurinovej. Dlhoročný predseda Prešovského kraja Peter Chudík získal 54 914 krajov, napriek takému výsledku ho v kresle predsedu vymení podpredseda KDH, Milan Majerský. V Košickom kraji kandidoval za Smer-SD Richard Raši, kto so ziskom 58 724 hlasov v tesnom boji prehral voči Rastislavovi Trnkovi. Vyššie spomenutí kandidáti získali celkovo 284 560 hlasov. V Bratislavskom kraji Smer-SD vyjadrila podporu Milanovi Ftáčnikovi, koho volilo 31 638 voličov. Takisto Smer-SD podporila Jána Luntera v Banskobystrickom kraji, Lunter vyhral so ziskom 99 169 hlasov. Ftáčnikove a Lunterove hlasy predstavujú ďalších 130 807 hlasov. Keby sa teda do zisku strany Smer-SD započítali aj hlasy podporujúce Ftáčnika a Luntera, zisk strany by predstavoval 415 367. Pritom je dôležité pripomenúť, že Milan Ftáčnik nechcel byť spojený so žiadnou politickou stranou a zôdraznil, že o podpore Smeru-SD ani nerokovali. O podpore so Smerom-SD nerokoval ani Ján Lunter , podporu mu krajská rada strany vyjadrila ešte v auguste 2017. Podiel hlasov odovzdaných na kandidátov strany Smer-SD predstavuje 21,12 % v prípade, že sa zarátajú len hlasy za piatich priamych straníckych kandidátov a 30,81 %, keď sa započítajú aj hlasy podporujúce Luntera a Ftáčnika. Kaliňák porovnáva zisk strany vo voľbách VÚC s parlamentnými voľbami v roku 2016. Účasť v týchto voľbách bola skoro 60 % (59,82 %). Z 4 426 760 oprávnených voličov sa volieb zúčastnilo 2 648 184 voličov. V prospech strany Smer-SD odovzdalo svoje hlasy 737 481 voličov, čiže 28,28 % hlasujúcich. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-08", "analysis_sources": {"text": ["voľbách do VÚC", "kandidátov", "Milan Ftáčnik", "Ján Lunter", "parlamentnými voľbami"], "url": ["https://www.volbysr.sk/sk/data01.html", "https://www.volbysr.sk/sk/data02.html", "http://www.teraz.sk/regiony/m-ftacnik-tvrdi-ze-o-ziadnej-poli/289219-clanok.html", "https://dennikn.sk/862024/smer-podpori-luntera-v-zupnych-volbach-tvrdi-ze-ako-jediny-moze-porazit-kotlebu/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:01.209395+00:00"}
{"id": "49828", "numeric_id": 49828, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49828", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Práve teraz v pláne obnovy dôjde aj k revízii plánu obnovy, čo, ktorá hovorí o tom, že tam, kde sa nemíňa, sa bude presúvať tam, kde sú projekty pripravené.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatok roka 2025 je plánovaná revízia Plánu obnovy, ktorej predchádza identifikácia napĺňania míľnikov. Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) vyhodnotila 50 oblastí ako rizikových. Aby sa predišlo strate finančných prostriedkov, je podľa NIKA potrebné navrhnúť náhradné opatrenia realizovateľné do polovice roka 2026. Revízia plánu obnovy je plánovaná na začiatok roka 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlán na revíziu z plánu obnovy potvrdila vo februári v roku 2024 štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Alena Sabelová. „Je dôležité povedať, že SR nebola len jednou z prvých krajín, ktorá mala schválený plán obnovy, ale bola aj jednou z prvých krajín, ktorá pristúpila k jeho zásadnej revízii. Druhá revízia bude viac technická. V zásade pôjde len o veľmi malý súbor cieľov, pri ktorých nie sme schopní ambíciu naplniť a kde budeme Európskej komisii (EK) ponúkať iné projekty na financovanie,“ uviedla Sabelová.\n\nPodpredseda vlády pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec v marci tohto roku uviedol , že rezorty dostali za úlohu rozpracovať vnútorné audity v súvislosti so stavom plnenia míľnikov a cieľov. Následne bolo v rámci Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) vyhodnotených 50 oblastí ako rizikových. „Tých 12 míľnikov bolo vyhodnotených z pohľadu toho, že reálnosť napĺňania týchto projektov je z rôznych objektívnych príčin nereálna,“ uviedol Kmec. Má ísť o oblasti z rezortu zdravotníctva, školstva a životného prostredia.\n\nNIKA identifikuje opatrenia, v rámci ktorých hrozí riziko, že budú realizované nedostatočne alebo nebudú realizované vôbec. Aby sa predišlo strate časti finančnej alokácie, podľa NIKA je potrebné čo najskôr identifikovať náhradné opatrenia, ktoré je možné zrealizovať do polovice roka 2026. Revízia plánu obnovy je plánovaná na začiatok roka 2025.\n\nPiatu platbu v hodnote 598 miliónov eur má Slovensko žiadať v štvrtom kvartáli roku 2024. V súčasnosti je podanie žiadosti naplánované na 16. decembra 2024.", "analysis_paragraphs": ["Na začiatok roka 2025 je plánovaná revízia Plánu obnovy, ktorej predchádza identifikácia napĺňania míľnikov. Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) vyhodnotila 50 oblastí ako rizikových. Aby sa predišlo strate finančných prostriedkov, je podľa NIKA potrebné navrhnúť náhradné opatrenia realizovateľné do polovice roka 2026. Revízia plánu obnovy je plánovaná na začiatok roka 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Plán na revíziu z plánu obnovy potvrdila vo februári v roku 2024 štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Alena Sabelová. „Je dôležité povedať, že SR nebola len jednou z prvých krajín, ktorá mala schválený plán obnovy, ale bola aj jednou z prvých krajín, ktorá pristúpila k jeho zásadnej revízii. Druhá revízia bude viac technická. V zásade pôjde len o veľmi malý súbor cieľov, pri ktorých nie sme schopní ambíciu naplniť a kde budeme Európskej komisii (EK) ponúkať iné projekty na financovanie,“ uviedla Sabelová.", "Podpredseda vlády pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec v marci tohto roku uviedol , že rezorty dostali za úlohu rozpracovať vnútorné audity v súvislosti so stavom plnenia míľnikov a cieľov. Následne bolo v rámci Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) vyhodnotených 50 oblastí ako rizikových. „Tých 12 míľnikov bolo vyhodnotených z pohľadu toho, že reálnosť napĺňania týchto projektov je z rôznych objektívnych príčin nereálna,“ uviedol Kmec. Má ísť o oblasti z rezortu zdravotníctva, školstva a životného prostredia.", "NIKA identifikuje opatrenia, v rámci ktorých hrozí riziko, že budú realizované nedostatočne alebo nebudú realizované vôbec. Aby sa predišlo strate časti finančnej alokácie, podľa NIKA je potrebné čo najskôr identifikovať náhradné opatrenia, ktoré je možné zrealizovať do polovice roka 2026. Revízia plánu obnovy je plánovaná na začiatok roka 2025.", "Piatu platbu v hodnote 598 miliónov eur má Slovensko žiadať v štvrtom kvartáli roku 2024. V súčasnosti je podanie žiadosti naplánované na 16. decembra 2024."], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["potvrdila", "uviedla", "uviedol", "uviedol", "identifikuje", "plánovaná", "žiadať", "naplánované"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/sabelova-revizia-planu-obnovy-a-odol/774874-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/sabelova-revizia-planu-obnovy-a-odol/774874-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/kmec-cielena-revizia-planu-obnovy-sa/779396-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/kmec-cielena-revizia-planu-obnovy-sa/779396-clanok.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96156309-sekcia-uradu-vlady-nika-odporuca-po-rokovaniach-s-europskou-komisiou-oddialit-reviziu-planu-obnovy", "https://www.planobnovy.sk/aktuality/europska-komisia-navstivila-slovensko-kvoli-planu-obnovy/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/vlada-bude-dalsie-peniaze-na-plan-obnovy-od-eurokomisie-ziadat-neskor/", "https://www.planobnovy.sk/aktuality/europska-komisia-navstivila-slovensko-kvoli-planu-obnovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:20.643387+00:00"}
{"id": "vr26778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26778", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Tu máme ďalšie súdne spory, máme tu zdravotnú poisťovňu, zákaz zisku zdravotných poisťovní, kde už sme prehrali 25 miliónov a suma sumáru. Sme 50 miliónov v mínuse a tvárime sa, že nie sme.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME uvádza , že podľa rozhodnutia arbitrážneho súdu má štát zaplatiť odškodné vo výške 22 miliónov eur a súdne trovy vo výške 3 miliónov eur v prospech holandskej firmy Achmea, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu Union, čo potvrdzuje slová Miroslava Kadúca. Podľa článku v denníku Pravdu poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec tvrdí, že štát už zaplatil za právne služby v tomto prípade 26,8 mil. eur. Spolu by to teda predstavovalo sumu približne 50 miliónov, o ktorej hovorí Miroslav Kadúc. Pôvod týchto informácii však nevieme potvrdiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník SME uvádza , že podľa rozhodnutia arbitrážneho súdu má štát zaplatiť odškodné vo výške 22 miliónov eur a súdne trovy vo výške 3 miliónov eur v prospech holandskej firmy Achmea, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu Union, čo potvrdzuje slová Miroslava Kadúca. Podľa článku v denníku Pravdu poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec tvrdí, že štát už zaplatil za právne služby v tomto prípade 26,8 mil. eur. Spolu by to teda predstavovalo sumu približne 50 miliónov, o ktorej hovorí Miroslav Kadúc. Pôvod týchto informácii však nevieme potvrdiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Pravdu"], "url": ["httphttp://ekonomika.sme.sk/c/6970929/slovensko-neuspelo-pred-nemeckym-sudom-pokute-za-zakaz-zisku-je-blizsie.html://", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/287383-pravne-sluzby-za-arbitraze-uz-stali-sr-268-mil-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:48.611860+00:00"}
{"id": "44589", "numeric_id": 44589, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44589", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ďalšia časť opozície považuje zvýšenie rodinných prídavkov a zvýšenie dôchodkov za trestný čin, a podala na nás trestné oznámenie.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opozícia nepodala trestné oznámenie pre zvýšenie rodinných prídavkov ako také. Podala ho pre podozrenie, že vláda zneužíva svoje právomoci, keď navrhuje skrátené legislatívne konanie bez zákonného dôvodu a opatrenia nad rámec výdavkového stropu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. 12. februára vláda narýchlo schválila 13. dôchodky aj dvojnásobné detské prídavky. Do parlamentu majú ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa pravidiel môže ísť zákon v skrátenom konaní za „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.“ Ministerstvo práce v predkladacej správe argumentuje , že neprijatím 13. dôchodkov a dvojnásobných prídavkov vraj „môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd“. Nevysvetlilo už, ako na to prišlo. Rozpočtová rada varuje , že tieto opatrenia spolu so zrušením diaľničných známok by zvýšili deficit o 0,5 a neskôr o 0,8 % HDP. Tým by sa priblížil ku kritickej hranici 3 percent. PS/ Spolu a Lucia Nicholsonová podali trestné oznámenie, pretože vláda podľa nich navrhla skrátené konanie v rozpore s pravidlami. Myslia si, že na tento postup nie je zákonný dôvod. Zároveň, vláda podľa nich nerešpektuje výdavkový strop v duchu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V konaní členov vlády vidia podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia nepodala trestné oznámenie pre zvýšenie rodinných prídavkov ako také. Podala ho pre podozrenie, že vláda zneužíva svoje právomoci, keď navrhuje skrátené legislatívne konanie bez zákonného dôvodu a opatrenia nad rámec výdavkového stropu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. 12. februára vláda narýchlo schválila 13. dôchodky aj dvojnásobné detské prídavky. Do parlamentu majú ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa pravidiel môže ísť zákon v skrátenom konaní za „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.“ Ministerstvo práce v predkladacej správe argumentuje , že neprijatím 13. dôchodkov a dvojnásobných prídavkov vraj „môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd“. Nevysvetlilo už, ako na to prišlo. Rozpočtová rada varuje , že tieto opatrenia spolu so zrušením diaľničných známok by zvýšili deficit o 0,5 a neskôr o 0,8 % HDP. Tým by sa priblížil ku kritickej hranici 3 percent. PS/ Spolu a Lucia Nicholsonová podali trestné oznámenie, pretože vláda podľa nich navrhla skrátené konanie v rozpore s pravidlami. Myslia si, že na tento postup nie je zákonný dôvod. Zároveň, vláda podľa nich nerešpektuje výdavkový strop v duchu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V konaní členov vlády vidia podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "pravidiel", "argumentuje", "„môže", "varuje", "podali"], "url": ["https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fbit.ly%2F38sGhB6%3Ffbclid%3DIwAR1TMJk0riD3hwbYHysaxwoqcvSLdEuF_pHUCh1lr77UusHGddYfhCtujbw&h=AT2EEjXMFRQJu4gvcHpGn2QFbcTngu2eRTCc8x1Xq2ePj8hlabJ5B7xA0fyXZRtIn29qg1smlkeIEGeGeTXLOqnBLmmetNnMt3mf1S251QwIInE4_Cop7G66V3lrnMlFLHVscT02BpwEjScMmoT0LldP6eYd_S2JzTactiQEVZ6JnG99HbeXo_Qt8yu4RKWdf5MPZ5VMHFOY9XZYNEmbpDUkHvPDTkraYoxsX6WqoAOWrXw5yFaQKGzMmOnMSa6q0j-MdgIdZtZXtsHCYOJEvWzKSl_SEKFG0gCQujJBnRe6ih-0WY6LL1r6FzH7DtboqAoTxrwQR3RjkqqzH4b17sv8fcHWdYesknxAaPZCAyUY_JplviU92SNCxuVurs8yOeiKa2xkc_lV-pTWHC81K_j4oiAOdE2s9Qc4P1zRObfAHSLaBKwhDlN18NHvYrg2B_l6yMKXI_vCAQS0aeSHJrCNU1-rTt_HL55LZur0myh4BDmk38KoDplHo7b5fg2XWHgKK_--vmehG0S89Lym1bs4r-NSpxdTSvbr0gcUeN-NOCre_k--D7rKO3WRiVv_htTBsTpfW0hbyeXhNoDD0I3jOBhZ4sLGKyMgJPKLahi4T_PLvTngYf4If43bdQ", "http://bit.ly/31QpGEN", "http://bit.ly/2SnpolJ", "http://bit.ly/37jGQvP", "http://bit.ly/2UTXWxP", "http://bit.ly/2vu3XXj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:29.372540+00:00"}
{"id": "49315", "numeric_id": 49315, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49315", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Ale keď si pozriete, čo navrhol Ódor, však on chce zdaňovať dopravu, on chce zdaňovať, on chce zavádzať nové dane na emisie, pritom Slovalco odišlo zo Slovenska kvôli práve týmto vysokým cenám.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Taraba v prvej časti výroku hovorí o nových rozpočtových opatreniach, ktoré chce údajne zavádzať premiér Ódor. Ľudovít Ódor predstavil balík opatrení na ozdravenie verejných financií. Nejde však o opatrenia, ktoré by úradnícka vláda chcela alebo navrhovala prijať ako celok. Boli vytvorené ako nástroj pre budúcu vládu, ktorá ho môže a nemusí využiť. Rozsah ponúkaných opatrení v ozdravnom dokumente je väčší, aby si nová vláda mohla vybrať opatrenia s dôrazom na ich politické smerovania a priority. V dokumente sa nachádzajú aj opatrenia obsahujúce vyššie zdanenie škodlivých externalít, napríklad vyššie zdanenie osobnej a nákladnej dopravy v závislosti od emisií CO2.\n\nV druhej časti výroku hovorí Tomáš Taraba o hlinikárni Slovalco. Slovalco v minulom roku oznámila odstavenie hlavnej výroby, z dôvodu neudržateľnosti výroby pri cenách energií a nedostatočnej podpore štátu. Nie je však pravdou, že by podnik zo Slovenska odišiel. Napriek odstaveniu hlavnej výroby v podniku naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu a podnik nevylučuje, že v budúcnosti sa výroba opäť obnoví. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPo 18. zasadaní Vlády predstavil premiér Ľudovít Ódor na tlačovej konferencií Návrh na ozdravenie verejných financií. Ide o opatrenia, ktoré plánuje poskytnúť nadchádzajúcej vláde ako odborný podklad.\n\nDokument obsahuje takmer stovku opatrení, medzi ktorými sú aj zvýšenie mýta pre nákladné vozidlá v závislosti od emisií CO2 či zohľadnenie CO2 pri zdanení áut približne podľa priemeru EÚ.\n\nBalík opatrení bude podľa ministerstva ponúknutý novej vláde, ako odborný podklad k príprave rozpočtu. Rozsah ponúkaných opatrení v ozdravnom dokumente je väčší, aby si nová vláda mohla vybrať opatrenia s dôrazom na ich politické smerovania a priority.\n\nPoverený minister financií Michal Horváth chce tento návrh zanechať svojmu nástupcovi ako odborne podložený plán . Poverený premiér Ľudovít Ódor sa vyjadril , že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne.\n\nHlinikáreň Slovalco v minulom roku oznámila odstavenie hlavnej výroby. Hlinikáreň Slovalco v auguste 2022 avizovala odstavenie pecí do konca septembra 2022. Ako dôvod odstavenia primárnej prevádzky podnik uviedol neudržateľnosť výroby pri cenách energií a nedostatočnej podpore štátu. Podnik sa sťažoval najmä na nezavedenie kompenzácií pre energeticky náročné podniky na úrovni iných priemyselných krajín EÚ.\n\nNapriek odstaveniu hlavnej výroby bude podnik naďalej pokračovať v činnosti recyklačného centra pre spracovanie procesného šrotu. Celková budúcnosť podniku je otázna, no vďaka efektívnemu hospodáreniu s energiami a rezervám podnik Slovalco hlásil za rok 2022 zisk vyše 218 miliónov.\n\nPodnik nevylučuje, že v budúcnosti sa výroba opäť obnoví. Podľa generálneho riaditeľa Veselého bude fabrika udržiavať technológiu v takom stave, aby ju bolo možné opätovne spustiť. Nevyhnutnou podmienkou reštartu je však riešenie kompenzácie nepriamych nákladov CO2.", "analysis_paragraphs": ["Taraba v prvej časti výroku hovorí o nových rozpočtových opatreniach, ktoré chce údajne zavádzať premiér Ódor. Ľudovít Ódor predstavil balík opatrení na ozdravenie verejných financií. Nejde však o opatrenia, ktoré by úradnícka vláda chcela alebo navrhovala prijať ako celok. Boli vytvorené ako nástroj pre budúcu vládu, ktorá ho môže a nemusí využiť. Rozsah ponúkaných opatrení v ozdravnom dokumente je väčší, aby si nová vláda mohla vybrať opatrenia s dôrazom na ich politické smerovania a priority. V dokumente sa nachádzajú aj opatrenia obsahujúce vyššie zdanenie škodlivých externalít, napríklad vyššie zdanenie osobnej a nákladnej dopravy v závislosti od emisií CO2.", "V druhej časti výroku hovorí Tomáš Taraba o hlinikárni Slovalco. Slovalco v minulom roku oznámila odstavenie hlavnej výroby, z dôvodu neudržateľnosti výroby pri cenách energií a nedostatočnej podpore štátu. Nie je však pravdou, že by podnik zo Slovenska odišiel. Napriek odstaveniu hlavnej výroby v podniku naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu a podnik nevylučuje, že v budúcnosti sa výroba opäť obnoví. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Po 18. zasadaní Vlády predstavil premiér Ľudovít Ódor na tlačovej konferencií Návrh na ozdravenie verejných financií. Ide o opatrenia, ktoré plánuje poskytnúť nadchádzajúcej vláde ako odborný podklad.", "Dokument obsahuje takmer stovku opatrení, medzi ktorými sú aj zvýšenie mýta pre nákladné vozidlá v závislosti od emisií CO2 či zohľadnenie CO2 pri zdanení áut približne podľa priemeru EÚ.", "Balík opatrení bude podľa ministerstva ponúknutý novej vláde, ako odborný podklad k príprave rozpočtu. Rozsah ponúkaných opatrení v ozdravnom dokumente je väčší, aby si nová vláda mohla vybrať opatrenia s dôrazom na ich politické smerovania a priority.", "Poverený minister financií Michal Horváth chce tento návrh zanechať svojmu nástupcovi ako odborne podložený plán . Poverený premiér Ľudovít Ódor sa vyjadril , že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne.", "Hlinikáreň Slovalco v minulom roku oznámila odstavenie hlavnej výroby. Hlinikáreň Slovalco v auguste 2022 avizovala odstavenie pecí do konca septembra 2022. Ako dôvod odstavenia primárnej prevádzky podnik uviedol neudržateľnosť výroby pri cenách energií a nedostatočnej podpore štátu. Podnik sa sťažoval najmä na nezavedenie kompenzácií pre energeticky náročné podniky na úrovni iných priemyselných krajín EÚ.", "Napriek odstaveniu hlavnej výroby bude podnik naďalej pokračovať v činnosti recyklačného centra pre spracovanie procesného šrotu. Celková budúcnosť podniku je otázna, no vďaka efektívnemu hospodáreniu s energiami a rezervám podnik Slovalco hlásil za rok 2022 zisk vyše 218 miliónov.", "Podnik nevylučuje, že v budúcnosti sa výroba opäť obnoví. Podľa generálneho riaditeľa Veselého bude fabrika udržiavať technológiu v takom stave, aby ju bolo možné opätovne spustiť. Nevyhnutnou podmienkou reštartu je však riešenie kompenzácie nepriamych nákladov CO2."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "plánuje", "Dokument", "vybrať", "chce", "plán", "vyjadril", "avizovala", "uviedol", "sťažoval", "pokračovať", "hlásil", "udržiavať"], "url": ["https://e.dennikn.sk/3605161/odor-ukazal-lego-kocky-je-tam-vyssia-dph-mensie-rodinne-davky-aj-dan-z-cukru-zoznam/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96107944-velky-prehlad-odporucani-odorovej-vlady-navrhuje-zvysit-dph-zrusit-13-dochodky-ci-skrtat-uradnikov-a-mzdy", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/ministerstvo-financii-pripravilo-navrh-takmer-100-opatreni-mali-by-pomoct-v-ozdraveni-verejnych-financii/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/683849-zrusenie-13-aj-rodicovskeho-dochodku-skrtnutie-sviatku-aj-vyssia-dph-a-vacsie-dane-na-alkohol-pozrite-si-kompletny-prehlad-setri/", "https://www.istp.sk/clanok/16445/hlinikaren-slovalco-definitivne-zastavi-vyrobu-pece-odstavi-do-konca-septembra", "https://www.forbes.sk/v-hlinikarni-slovalco-pokracuju-s-odstavovanim-peci-k-prepustaniu-zatial-nedoslo/", "https://www.trend.sk/spravy/hlinikaren-slovalco-odstavi-vyrobu-koncime-aj-dosledku-necinnosti-vlady-hovori-vesely", "https://www.istp.sk/clanok/16445/hlinikaren-slovalco-definitivne-zastavi-vyrobu-pece-odstavi-do-konca-septembra", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/670504-slovalco/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/historia-vyroby-hlinika-sa-konci-s/686003-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:39.806806+00:00"}
{"id": "vr15150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15150", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... tam (v Európskej komisii, pozn.) sa nehlasuje väčšinou, to je vlastne len konsenzuálne presadenie a schválenie materiálov, ktoré sú naozaj dané predovšetkým predsedom komisie ...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže v Komisii sa využíva konsenzuálne prijímanie návrhov, nie je však jediným spôsobom schvaľovania návrhov - môže sa využiť aj hlasovanie jednoduchou väčšinou. Hlasovanie v Európskej komisii upravuje Rokovací poriadok ( pdf. ). Článok 8 Rokovacieho poriadku uvádza: ,, Článok 8 Prijímanie rozhodnutí 1. Komisia prijíma rozhodnutia na základe návrhov jedného člena alebo viacerých svojich členov. 2. Komisia hlasuje na návrh niektorého zo svojich členov. Hlasovanie sa týka pôvodného návrhu alebo návrhu zmeneného a doplneného členom alebo členmi zodpovednými za daný návrh, alebo predsedom. 3. Rozhodnutia Komisie sú prijaté vtedy, ak väčšina členov, ktorých počet je stanovený v zmluve, hlasuje kladne. 4. Predseda zaznamená výsledky zasadnutia, ktoré sa zapíšu do zápisnice zo zasadnutia, ako je ustanovené v článku 11 tohto rokovacieho poriadku. \" Server o Európskej únii ( europa.eu ) na svojich stránkach uvádza: ,, Vo všeobecnosti sa rozhodnutia prijímajú na základe konsenzu, môže sa však pristúpiť aj k hlasovaniu. V tomto prípade sa rozhodnutia prijímajú jednoduchou väčšinou, pričom každý komisár má jeden hlas. \" Použiť sa teda môžu obe metódy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže v Komisii sa využíva konsenzuálne prijímanie návrhov, nie je však jediným spôsobom schvaľovania návrhov - môže sa využiť aj hlasovanie jednoduchou väčšinou. Hlasovanie v Európskej komisii upravuje Rokovací poriadok ( pdf. ). Článok 8 Rokovacieho poriadku uvádza: ,, Článok 8 Prijímanie rozhodnutí 1. Komisia prijíma rozhodnutia na základe návrhov jedného člena alebo viacerých svojich členov. 2. Komisia hlasuje na návrh niektorého zo svojich členov. Hlasovanie sa týka pôvodného návrhu alebo návrhu zmeneného a doplneného členom alebo členmi zodpovednými za daný návrh, alebo predsedom. 3. Rozhodnutia Komisie sú prijaté vtedy, ak väčšina členov, ktorých počet je stanovený v zmluve, hlasuje kladne. 4. Predseda zaznamená výsledky zasadnutia, ktoré sa zapíšu do zápisnice zo zasadnutia, ako je ustanovené v článku 11 tohto rokovacieho poriadku. \" Server o Európskej únii ( europa.eu ) na svojich stránkach uvádza: ,, Vo všeobecnosti sa rozhodnutia prijímajú na základe konsenzu, môže sa však pristúpiť aj k hlasovaniu. V tomto prípade sa rozhodnutia prijímajú jednoduchou väčšinou, pričom každý komisár má jeden hlas. \" Použiť sa teda môžu obe metódy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "europa.eu"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32010D0138&from=SK", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-commission/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:12.945588+00:00"}
{"id": "vr34941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34941", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja súhlasím s tým, že Igor Matovič reagoval prchko, ale Igor Matovič sa ospravedlnil za svoju reakciu verejne a priamo teda pánovi Kaliňákovi a verejne...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Matovič sa na pôde NR SR R. Kaliňákovi ospravedlnil . Dočítať sa o tom môžete aj tu .", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič sa na pôde NR SR R. Kaliňákovi ospravedlnil . Dočítať sa o tom môžete aj tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ospravedlnil", "tu"], "url": ["http://mmserv.nrsr.sk/", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100909TBB00665"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:31.602561+00:00"}
{"id": "48118", "numeric_id": 48118, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48118", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Vláda v rozpore s ústavou a ľudskými právami zvažuje nariadiť povinné plošné očkovanie na Slovensku.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) už v minulosti rozhodovali o súlade povinného očkovania s ústavou a dodržiavaním ľudských práv. Návrhy na jeho právne posúdenie sa začali objavovať zo strany slovenských a českých rodičov odmietajúcich nechať očkovať svoje deti. Súdy rozhodli, že povinné očkovanie nie je v rozpore s ústavou a slúži na ochranu verejného zdravia, ktorá je v súlade s ľudskými právami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nÚstavný súd odobril povinné očkovanie v roku 2013 , keď po odmietnutí očkovania svojho dieťaťa dostala žena pokutu vo výške 100 €. So žalobou na Úrad verejného zdravotníctva sa obrátila na Krajský súd v Nitre, ktorý nechal vec prešetriť samotným Ústavným súdom. ( pdf ) Verdikt Ústavného súdu znel v prospech povinného očkovania. ( pdf )\n\nV apríli 2021 vyhlásil ESĽP rozsudok v prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike. Hoci v tomto spore išlo tiež o povinné očkovanie detí, rozsudok má podľa DW klásť precedens aj pre pandemickú situáciu. Hoci ESĽP spozoroval isté právne napätie medzi povinným očkovaním a niektorými ľudskými právami, uznal, že „povinné očkovanie môže byť v demokratických spoločnostiach nevyhnutné,” keďźe štát „presadzuje legitímne záujmy ochrany zdravia a práv ostatných ľudí.”\n\nPremiér Heger hovorí o možnosti povinného očkovania proti Covidu-19 na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) už v minulosti rozhodovali o súlade povinného očkovania s ústavou a dodržiavaním ľudských práv. Návrhy na jeho právne posúdenie sa začali objavovať zo strany slovenských a českých rodičov odmietajúcich nechať očkovať svoje deti. Súdy rozhodli, že povinné očkovanie nie je v rozpore s ústavou a slúži na ochranu verejného zdravia, ktorá je v súlade s ľudskými právami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ústavný súd odobril povinné očkovanie v roku 2013 , keď po odmietnutí očkovania svojho dieťaťa dostala žena pokutu vo výške 100 €. So žalobou na Úrad verejného zdravotníctva sa obrátila na Krajský súd v Nitre, ktorý nechal vec prešetriť samotným Ústavným súdom. ( pdf ) Verdikt Ústavného súdu znel v prospech povinného očkovania. ( pdf )", "V apríli 2021 vyhlásil ESĽP rozsudok v prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike. Hoci v tomto spore išlo tiež o povinné očkovanie detí, rozsudok má podľa DW klásť precedens aj pre pandemickú situáciu. Hoci ESĽP spozoroval isté právne napätie medzi povinným očkovaním a niektorými ľudskými právami, uznal, že „povinné očkovanie môže byť v demokratických spoločnostiach nevyhnutné,” keďźe štát „presadzuje legitímne záujmy ochrany zdravia a práv ostatných ľudí.”", "Premiér Heger hovorí o možnosti povinného očkovania proti Covidu-19 na Slovensku."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["nie je", "2013", "pdf", "pdf", "Českej", "DW", "napätie", "ostatných", "Heger"], "url": ["https://dennikn.sk/700712/ustavny-sud-uz-raz-povedal-ze-v-pripade-ockovania-ide-pravo-na-sukromie-bokom/", "https://spectator.sme.sk/c/20053252/mandatory-vaccination-is-constitutional.html", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/tb/stanovisko_k_povinnemu_ockovaniu.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f/Rozhodnutie%20-%20Rozhodnutie%20PL.%20%C3%9AS%2010_2013.pdf", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3303", "https://www.dw.com/en/echr-rules-obligatory-vaccination-may-be-necessary/a-57128443", "https://hudoc.echr.coe.int/eng#%7B%22itemid%22:[%22001-209039%22]%7D", "https://svet.sme.sk/c/22634149/antivaxer-sud-strasburg-cesko.html", "https://dennikn.sk/2618206/premier-heger-vola-po-povinnom-ockovani-pripusta-plosny-lockdown-ak-sa-situacia-zhorsi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:04.817719+00:00"}
{"id": "vr29740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29740", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "1. januára 2020 má Ukrajina stratiť status tranzitnej krajiny. Slovenský plynovod má kapacitu 90-100 miliárd metrov kubických plynu. My tento plynovod dnes možno využívame na 60 %. V prípade, že by došlo k úplnému prerušeniu dodávok plynu cez Ukrajinu, tak po slovensky povedané, tento plynovod vyschne a my prídeme o obrovské zdroje ktoré získavame na rôznych poplatkoch.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico opakuje výrok, ktorý použil 7. júna 2015. Rovnako ako vtedy, aj teraz ho hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nMaximálna kapacita slovenského plynovodu je vyše 90 miliárd metrov kubických, Ficov odhad tak môžme považovať za pravdivý. Napriek reálne hroziacej situácii neobnovenia zmluvy o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu v roku 2019, ktoré naznačujú vyjadrenia Gazpromu a ruskej vlády, nie je isté, že táto zmena by znamenala aj zastavenie prepravy plynu cez Slovensko. V prípade výpadku možno použiť reverezný tok, ktorý zabezpečí prísun plynu aj na Slovensko a aj v súčasnosti je využívaný na prepravu plynu zo Slovenska do Ukrajiny. Takisto plán výstavby nového plynovodu Ruskom v Čiernom mori, ktorý obíde Ukrajinu, ráta s napojením na plynovod Eastring ktorý bude prechádzať cez Slovensko. Navyše, podľa správy SITA by Gazprom musel platiť transportné poplatky Slovensku až do roku 2028 aj v prípade, ak by cez našu infraštruktúru plyn netiekol, ako to vyplýva z platnej zmluvy. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nKapacita prepravnej siete Eustream , ktorá umožňuje tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko, je viac ako 90 miliárd kubických metrov zemného plynu, pričom jej dĺžka dosahuje 2270 km. Podobný výrok Roberta Fica sme overovali v relácii V politike z dňa 7. septembra 2014. Na základe posledných dostupných údajov sa ročne cez slovenský plynovod prepraví okolo 60 miliárd metrov kubických zemného plynu. Podľa výročnej správy Eurostream z roku 2014 ( .pdf , s.8) sa plynovodom cez Slovensko prepravilo celkovo 46,5 mld metrov kubických (z toho spotreba Slovenska je 5,6 mld). ) zemného plynu, pričom viac ako 90 percent bolo zrealizovaných pre medzinárodných zákazníkov. Zemný plyn prepravovaný cez slovenský plynovod pochádza z Ruskej federácie a prichádza k nám z Ukrajiny.V prípade výpadku dodávok zemného plynu cez Ukrajinu je možné dodávky nahradiť reverzným tokom z Česka alebo na základe diverzifikačných zmlúv SPP s nemeckou spoločnosťou E.ON Rutrgas, ale taktiež aj z Rakúska alebo Talianska. Viac sme overovali V politike z dňa 19. októbra 2014.\n\nRusko 3. júna 2015 oznámilo svoj zámer stavať plynovod po dne Čierneho mora do Turecka, ktorým by obišlo Ukrajinu, s ktorou neplánuje uzavrieť novú dohodu o tranzite plynu do Európy po vypršaní súčasnej zmluvy v roku 2019. Následne ním plyn pošle ďalej na Balkán, do Grécka a Talianska. Slovensko má záujem z Balkánu časť plynu ďalej prepravovať cez projekt Eastring cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až do slovenských potrubí a ďalej na západ. V diskusii Robert Fico zdôrazňoval význam tohto projektu a uviedol, že ho predstavil aj počas svojej oficiálnej návštevy. Projektu Eastring sme sa venovali už v minulosti, napríklad v relácii O5m12 22. februára. Počiatočná kapacita by mala byť 10 miliárd metrov kubických.\n\nČo sa týka poplatkov na transport plynu cez Slovensko, SITA vydala začiatkom júna správu, z ktorej vyplýva, že Gazprom by musel platiť Slovensku poplatky do roku 2028 aj v prípade, ak by plyn cez naše územie netiekol.\n\n\" Gazprom má so slovenským Eustreamom tranzitný kontrakt postavený na pravidle \"dodávaj alebo plať\", ktorý je uzavretý do roku 2028. Tento kontrakt zaväzuje ruský plynárenský koncern platiť tranzitné poplatky minimálne za 50 mld. metrov kubických plynu ročne aj v prípade, že komodita sa cez infraštruktúru Eustreamu dodávať nebude .\"", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico opakuje výrok, ktorý použil 7. júna 2015. Rovnako ako vtedy, aj teraz ho hodnotíme ako zavádzajúci.", "Maximálna kapacita slovenského plynovodu je vyše 90 miliárd metrov kubických, Ficov odhad tak môžme považovať za pravdivý. Napriek reálne hroziacej situácii neobnovenia zmluvy o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu v roku 2019, ktoré naznačujú vyjadrenia Gazpromu a ruskej vlády, nie je isté, že táto zmena by znamenala aj zastavenie prepravy plynu cez Slovensko. V prípade výpadku možno použiť reverezný tok, ktorý zabezpečí prísun plynu aj na Slovensko a aj v súčasnosti je využívaný na prepravu plynu zo Slovenska do Ukrajiny. Takisto plán výstavby nového plynovodu Ruskom v Čiernom mori, ktorý obíde Ukrajinu, ráta s napojením na plynovod Eastring ktorý bude prechádzať cez Slovensko. Navyše, podľa správy SITA by Gazprom musel platiť transportné poplatky Slovensku až do roku 2028 aj v prípade, ak by cez našu infraštruktúru plyn netiekol, ako to vyplýva z platnej zmluvy. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Kapacita prepravnej siete Eustream , ktorá umožňuje tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko, je viac ako 90 miliárd kubických metrov zemného plynu, pričom jej dĺžka dosahuje 2270 km. Podobný výrok Roberta Fica sme overovali v relácii V politike z dňa 7. septembra 2014. Na základe posledných dostupných údajov sa ročne cez slovenský plynovod prepraví okolo 60 miliárd metrov kubických zemného plynu. Podľa výročnej správy Eurostream z roku 2014 ( .pdf , s.8) sa plynovodom cez Slovensko prepravilo celkovo 46,5 mld metrov kubických (z toho spotreba Slovenska je 5,6 mld). ) zemného plynu, pričom viac ako 90 percent bolo zrealizovaných pre medzinárodných zákazníkov. Zemný plyn prepravovaný cez slovenský plynovod pochádza z Ruskej federácie a prichádza k nám z Ukrajiny.V prípade výpadku dodávok zemného plynu cez Ukrajinu je možné dodávky nahradiť reverzným tokom z Česka alebo na základe diverzifikačných zmlúv SPP s nemeckou spoločnosťou E.ON Rutrgas, ale taktiež aj z Rakúska alebo Talianska. Viac sme overovali V politike z dňa 19. októbra 2014.", "Rusko 3. júna 2015 oznámilo svoj zámer stavať plynovod po dne Čierneho mora do Turecka, ktorým by obišlo Ukrajinu, s ktorou neplánuje uzavrieť novú dohodu o tranzite plynu do Európy po vypršaní súčasnej zmluvy v roku 2019. Následne ním plyn pošle ďalej na Balkán, do Grécka a Talianska. Slovensko má záujem z Balkánu časť plynu ďalej prepravovať cez projekt Eastring cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až do slovenských potrubí a ďalej na západ. V diskusii Robert Fico zdôrazňoval význam tohto projektu a uviedol, že ho predstavil aj počas svojej oficiálnej návštevy. Projektu Eastring sme sa venovali už v minulosti, napríklad v relácii O5m12 22. februára. Počiatočná kapacita by mala byť 10 miliárd metrov kubických.", "Čo sa týka poplatkov na transport plynu cez Slovensko, SITA vydala začiatkom júna správu, z ktorej vyplýva, že Gazprom by musel platiť Slovensku poplatky do roku 2028 aj v prípade, ak by plyn cez naše územie netiekol.", "\" Gazprom má so slovenským Eustreamom tranzitný kontrakt postavený na pravidle \"dodávaj alebo plať\", ktorý je uzavretý do roku 2028. Tento kontrakt zaväzuje ruský plynárenský koncern platiť tranzitné poplatky minimálne za 50 mld. metrov kubických plynu ročne aj v prípade, že komodita sa cez infraštruktúru Eustreamu dodávať nebude .\""], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["použil", "Kapacita", "Eustream", "V politike", ".pdf", "spotreba", "prichádza", "zmlúv", "V politike", "3. júna 2015", "neplánuje", "Eastring", "O5m12", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/535/predseda-vlady-o-navsteve-ruska", "http://www.venergetike.sk/firma/5-eustream-as/", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_tlacove-spravy/eustream-prepravil-minuly-rok-takmer-60-miliard-m3-plynu)", "http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://www.eustream.sk/sk_stiahnut-subor/vyrocna-sprava-2014", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "https://www.vyhodnaenergia.sk/odkaz/52/preprava-a-skladovanie-zemneho-plynu", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1674-na-plynovu-krizu-sme-pripraveni-zhodla-sa-na-tom-vlada/", "http://www.demagog.sk/diskusie/497/predseda-vlady-o-ekonomike-plyne-a-vode", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/357341-eustream-o-zastaveni-plynu-nevieme/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/351837-rusky-plyn-cez-ukrajinu-po-roku-2019-uz-nepotecie/", "http://www.eastring.eu/", "http://www.demagog.sk/diskusie/523/?ph=3", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2793-obidenie-ukrajiny-bude-stat-gazprom-poplatky-pre-eustream/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:09.020554+00:00"}
{"id": "vr25694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25694", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... na strane štátu došlo proste k úsporám, kombinácia úspor a vyšších príjmov (zlepšenie výberu DPH, pozn.) vo výške vyše 333 miliónov eur, je to presne, sú tam doručené výsledky reformy ESA, ktorú rieši minister Kaliňák, čiže dohromady je to možno niečo pod 500 miliónov ...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Naozaj neviem, čo mám konkrétne hľadať na tomto výroku. V rozpočte som nič nenašiel, taktiež ani na rokovaniach - iba to, čo ESO znamená.", "analysis_paragraphs": ["Naozaj neviem, čo mám konkrétne hľadať na tomto výroku. V rozpočte som nič nenašiel, taktiež ani na rokovaniach - iba to, čo ESO znamená."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:42.057349+00:00"}
{"id": "vr28305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28305", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Našou hlavnou úlohou je pripraviť vhodnú pracovnú legislatívu a riešiť isté rizikové problémy. My sme ich zadefinovali, sú tri. Dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia do 29 rokov a občania 50 a viac.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (.pdf) definuje tzv. \"znevýhodneného uchádzača o zamestnanie\" nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (.pdf) definuje tzv. \"znevýhodneného uchádzača o zamestnanie\" nasledovne:"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti"], "url": ["http://www.demagog.sk/www.zbierka.sk/sk/predpisy/5-2004-z-z.p-7594.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:50.265632+00:00"}
{"id": "vr34290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34290", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "…že strana, ktorá vychádza z agendy aj menšín, tak prináša návrh, ale tento už tu kedysi v minulosti bol. Dohoda vtedy aj za účasti menšinovej strany bola evidentná. 20% sme potvrdili.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V médiách sme nenašli zmienky o tom, že by návrh na zníženie hranice už niekedy bol uvedený.", "analysis_paragraphs": ["V médiách sme nenašli zmienky o tom, že by návrh na zníženie hranice už niekedy bol uvedený."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:35.982583+00:00"}
{"id": "49250", "numeric_id": 49250, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49250", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Ja ešte keď som bol primátor mesta, som zorganizoval židovskú náboženskú odprosujúcu tryznu, kde sme sa v podstate v ekumenických modlitbách ospravedlňovali za nešťastia, ktoré boli spôsobované židovskej komunite počas druhej svetovej vojny.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Majerský v rokoch 2014-2017 zastával funkciu primátora mesta Levoča.\n\nV novembri 2016 zorganizovalo mesto Levoča v spolupráci s Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a predstaviteľmi cirkvi kajúcnu tryznu za vojnové obete židovských Levočanov ( .pdf , s. 124). Obsahom tohto podujatia bola popri odhalení pamätnej tabule na mieste bývalej synagógy aj spoločná modlitba predstaviteľov mesta, cirkvi a židovského rabína. Spoločenstvo Pavol v Levoči, spoluorganizátor podujatia, ho označilo za pokánie mesta voči jeho židovskému obyvateľstvu, obzvlášť 409 obetiam holokaustu. Mládež zo Spoločenstva Pavol v Levoči bola iniciátorom kajúcnej tryzny ( .pdf , s. 124).\n\nVýrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Majerský v rokoch 2014-2017 zastával funkciu primátora mesta Levoča.", "V novembri 2016 zorganizovalo mesto Levoča v spolupráci s Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a predstaviteľmi cirkvi kajúcnu tryznu za vojnové obete židovských Levočanov ( .pdf , s. 124). Obsahom tohto podujatia bola popri odhalení pamätnej tabule na mieste bývalej synagógy aj spoločná modlitba predstaviteľov mesta, cirkvi a židovského rabína. Spoločenstvo Pavol v Levoči, spoluorganizátor podujatia, ho označilo za pokánie mesta voči jeho židovskému obyvateľstvu, obzvlášť 409 obetiam holokaustu. Mládež zo Spoločenstva Pavol v Levoči bola iniciátorom kajúcnej tryzny ( .pdf , s. 124).", "Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zastával", "zorganizovalo", ".pdf", "označilo", ".pdf"], "url": ["https://www.teraz.sk/presovsky-kraj/levoca-primator-milan-majersky-sa-v/292859-clanok.html", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2016.pdf", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2016.pdf", "https://minoriti.sk/8579-kajucna-tryzna-a-ine-aktivity-spolocenstva-pavol-v-levoci", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:54.420023+00:00"}
{"id": "vr33465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33465", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Ako vieme, teraz je dojednaný rozpočet na ďalšie obdobie 7 rokov 2014 - 2020, kde dostaneme ako čistí príjemcovia 14 miliárd čistý príjem. To znamená, celkový príjem je 20 miliárd, my pošleme 7 alebo 6 miliárd do Bruselu.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, podobné vyjadrenia sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (10. február 2013) Pri novoschválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Podľa viacerých ( Aktuality , SME , HN , Euractiv ) zdrojov prispeje do spoločnej kasy Slovenská republika sumou 7 miliárd eur . Peniaze, ktoré naopak dostaneme, nie sú určené v jednej konkrétnej sume, ale ide o súčet súm, ktoré sú Slovensku poukázané v rámci jednotlivých typov politík. Podľa Euractivu je najväčšou časťou príspevok na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi vo výške 13,1 miliardy eur (v cenách z roku 2011). Dokopy ide o sumu presahujúcu 20 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, podobné vyjadrenia sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (10. február 2013) Pri novoschválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Podľa viacerých ( Aktuality , SME , HN , Euractiv ) zdrojov prispeje do spoločnej kasy Slovenská republika sumou 7 miliárd eur . Peniaze, ktoré naopak dostaneme, nie sú určené v jednej konkrétnej sume, ale ide o súčet súm, ktoré sú Slovensku poukázané v rámci jednotlivých typov politík. Podľa Euractivu je najväčšou časťou príspevok na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi vo výške 13,1 miliardy eur (v cenách z roku 2011). Dokopy ide o sumu presahujúcu 20 miliárd eur."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["relácie", "rozpočte", "Aktuality", "SME", "HN", "Euractiv", "sumou", "Euractivu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://www.aktuality.sk/clanok/222852/minister-kazimir-je-spokojny-s-dohodou-o-eurorozpocte/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6695495/unia-ma-prvy-raz-krateny-rozpocet-slovensko-vyslo-z-rokovani-ako-druhy-najuspesnejsi-stat.html", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://img.ihned.cz/attachment.php/340/45877340/IQjbNeJpBPxRvk0CnAzLW9roicEayGMs/eurorozpocet_caka_dalsi.jpg", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:58.148867+00:00"}
{"id": "vr33052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33052", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mám tu aj jeden taký graf, ktorý ukazuje, ako stúpala nezamestnanosť za vlády Ivety Radičovej. To len potvrdzuje, že od roku ten trend tu je, tu je kríza, ja teraz nehovorím o kríze, hovorím to len objektívne, čiže kríza bola aj v roku 2010, nezamestnanosť išla hore z 12,48 v roku 2012 išla až po 13,59 a tu v strede bol prijatý liberálny Zákonník práce, ktorý prijala vláda Ivety Radičovej. Tak teda ak nás obviňujú, že kvôli Zákonníku práce nezamestnanosť stúpa, pýtam sa, ako je možné, že kvôli liberálnemu Zákonníku práce, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej, takisto stúpala nezamestnanosť.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico vychádza z údajov evidovanej miery nezamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVaR ). Císla, ktoré uvádza, zodpovedajú hodnotám z decembra 2010 (12,46) a decembra 2011 (13,59). Štatistický úrad , ktorý používajú inú metodológiu, uvádza v roku 2010 mieru nezamestnanosti 14,4 a v roku 2011 13,5. ÚPSVaR nezamestnanost eviduje na mesacnej báze a nevydáva oficiálnu štatistiku rocne. Aj ked však porovnáme priemerné hodnoty miery nezamestnanosti, stúpajúca miera je viditelná. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radicovej, bol schválený 13. júla 2011 a vstúpil do platnosti 1. septembra 2011. Po týchto mesiacoch nie je možné pozorovat zníženie ani ustálenie miery nezamestnanosti. Miera evidovanej nezamestnanosti podla ÚPSVaR: 2010 2011 2012 Január 12,89 Január 12,98 Január 13,69 Február 12,97 Február 13,16 Február 13,76 Marec 12,88 Marec 13,13 Marec 13,69 Apríl 12,52 Apríl 12,94 Apríl 13,40 Máj 12,24 Máj 12,84 Máj 13,19 Jún 12,34 Jún 12,98 Jún 13,34 Júl 12,33 Júl 13,15 Júl 13,27 August 12,19 August 13,12 August 13,19 September 12,42 September 13,37 September 13,44 Október 12,29 Október 13,39 Október 13,69 November 12,22 November 13,33 November 13,94 December 12,46 December 13,59 December 14,44 Priemer 12,48 Priemer 13,16 Priemer 13,59 Vývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledový graf, prebratý z clánku SME (21. januára 2013). Tento graf bol vytvorený na základe mesacných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov ÚSPVaR (v clánku je umiestnený interaktívny graf). Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico vychádza z údajov evidovanej miery nezamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVaR ). Císla, ktoré uvádza, zodpovedajú hodnotám z decembra 2010 (12,46) a decembra 2011 (13,59). Štatistický úrad , ktorý používajú inú metodológiu, uvádza v roku 2010 mieru nezamestnanosti 14,4 a v roku 2011 13,5. ÚPSVaR nezamestnanost eviduje na mesacnej báze a nevydáva oficiálnu štatistiku rocne. Aj ked však porovnáme priemerné hodnoty miery nezamestnanosti, stúpajúca miera je viditelná. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radicovej, bol schválený 13. júla 2011 a vstúpil do platnosti 1. septembra 2011. Po týchto mesiacoch nie je možné pozorovat zníženie ani ustálenie miery nezamestnanosti. Miera evidovanej nezamestnanosti podla ÚPSVaR: 2010 2011 2012 Január 12,89 Január 12,98 Január 13,69 Február 12,97 Február 13,16 Február 13,76 Marec 12,88 Marec 13,13 Marec 13,69 Apríl 12,52 Apríl 12,94 Apríl 13,40 Máj 12,24 Máj 12,84 Máj 13,19 Jún 12,34 Jún 12,98 Jún 13,34 Júl 12,33 Júl 13,15 Júl 13,27 August 12,19 August 13,12 August 13,19 September 12,42 September 13,37 September 13,44 Október 12,29 Október 13,39 Október 13,69 November 12,22 November 13,33 November 13,94 December 12,46 December 13,59 December 14,44 Priemer 12,48 Priemer 13,16 Priemer 13,59 Vývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledový graf, prebratý z clánku SME (21. januára 2013). Tento graf bol vytvorený na základe mesacných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov ÚSPVaR (v clánku je umiestnený interaktívny graf). Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "Štatistický úrad", "schválený", "SME"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/527/category/zamestnanec/article/zmeny-novela-zakonnika-prace-2011.xhtml", "http://ekonomika.sme.sk/c/6674811/nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004-pozrite-sa-aka-je-vo-vasom-okrese.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:30.126651+00:00"}
{"id": "vr36754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36754", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zníženie kvóra (pre používanie menšinovho zákona ako úradného, pozn.) sa týka viac iných menšín ako maďarskej. U maďarskej sa jedná o 24-25 dedín.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA : \"Podľa vicepremiéra Rudolfa Chmela novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín spôsobí, že jazyky menšín sa budú môcť v úradnom styku používať vo viacerých obciach. Odhaduje, že pribudne táto možnosť v 250 obciach. Maďarčinu môže v úradnom styku dnes používať príslušník maďarskej menšiny vo viac ako 500 obciach a tento počet by sa mal po novele zvýšiť približne o 25. Počet obcí, kde sa bude môcť používať rómčina, sa zvýši približne o sto.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA : \"Podľa vicepremiéra Rudolfa Chmela novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín spôsobí, že jazyky menšín sa budú môcť v úradnom styku používať vo viacerých obciach. Odhaduje, že pribudne táto možnosť v 250 obciach. Maďarčinu môže v úradnom styku dnes používať príslušník maďarskej menšiny vo viac ako 500 obciach a tento počet by sa mal po novele zvýšiť približne o 25. Počet obcí, kde sa bude môcť používať rómčina, sa zvýši približne o sto.\""], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/835862/Navrh-jazykoveho-zakona-rozsiruje-romcinu-na-uradoch"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:01.041212+00:00"}
{"id": "vr36667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36667", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak teda tvrdil pán prezident, to sa stalo, to je nový fakt, ak tvrdil pán prezident, že teda oni sa všetkých svedkov zvyknú zbavovať...", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdroj SITA z dňa 29. decembra 2010: \"Spišiak nepovedal, aká zločinecká organizácia za drogovým obchodom stojí, ale zdôraznil, že bola nebezpečná a doteraz sa jej darilo svoje nelegálne činnosti maskovať. \"Pri akomkoľvek podozrení okamžite likvidujú osoby, ktoré môžu prezradiť ich činnosť,\" povedal.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdroj SITA z dňa 29. decembra 2010: \"Spišiak nepovedal, aká zločinecká organizácia za drogovým obchodom stojí, ale zdôraznil, že bola nebezpečná a doteraz sa jej darilo svoje nelegálne činnosti maskovať. \"Pri akomkoľvek podozrení okamžite likvidujú osoby, ktoré môžu prezradiť ich činnosť,\" povedal.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/krimi-a-nehody/spisiak-prepravnu-firmu-vybrala-mafia-nie-slovenska-policia_comment_p2_a32.html?&page=2&p_all_items=32"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:23.586425+00:00"}
{"id": "vr16499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16499", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Ja som sa vždy uchádzal o podporu ktorejkoľvek strany (...).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Milan Belica už 16 rokov zastáva post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, zvolený bol celkom štyrikrát. Tento rok bude kandidovať v krajských voľbách už piaty krát. Od roku 2001 kandidoval ako nominant celkom 12 strán, pričom on sám bol do roku 2009 členom strany ĽS-HZDS. Jeho kandidatúru podporovali aj pravicové aj ľavicové strany, čo je však vo všeobecnosti typické pre župné voľby. Či sa súčasný nitriansky župan skutočne uchádzal o podporu akejkoľvek strany nie je možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica už 16 rokov zastáva post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, zvolený bol celkom štyrikrát. Tento rok bude kandidovať v krajských voľbách už piaty krát. Od roku 2001 kandidoval ako nominant celkom 12 strán, pričom on sám bol do roku 2009 členom strany ĽS-HZDS. Jeho kandidatúru podporovali aj pravicové aj ľavicové strany, čo je však vo všeobecnosti typické pre župné voľby. Či sa súčasný nitriansky župan skutočne uchádzal o podporu akejkoľvek strany nie je možné overiť."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["členom", "podporou", "neskôr", "2009", "posledných"], "url": ["http://novezamky.dnes24.sk/profil-staronoveho-sefa-nasho-vuc-milan-belica-a-jeho-zivotna-put-165634", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2005/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2009/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/nitriansky-kraj/#p2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:21.154549+00:00"}
{"id": "vr37388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37388", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Hovoril dokonca o tomto probléme aj prezident Svetovej banky. Dokonca domnieva sa Svetová banka, že absurdný rast potravín celosvetovo môže byť aj jednou z príčin nepokojov v arabskom svete.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéf svetovej banky Robert Zoellick sa 15. februára 2011 vyjadril , že svetové ceny potravín dosiahli \"nebezpečne vysokých hodnôt\" a varoval pred ich dopadom, ktorý by mohol komplikovať krehké politické a sociálne podmienky na Blízkom východe a Strednej Ázii.", "analysis_paragraphs": ["Šéf svetovej banky Robert Zoellick sa 15. februára 2011 vyjadril , že svetové ceny potravín dosiahli \"nebezpečne vysokých hodnôt\" a varoval pred ich dopadom, ktorý by mohol komplikovať krehké politické a sociálne podmienky na Blízkom východe a Strednej Ázii."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.metransparent.net/spip.php?page=article&id_article=12917&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:15.587748+00:00"}
{"id": "vr28699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28699", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Na Luníku IX. sme pred štyrmi rokmi začali presadzovať zásadu, zákony platia pre všetkých.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jedinú zmienku o tejto zásade sa nám podarilo nájsť na stránke R. Rašiho:", "analysis_paragraphs": ["Jedinú zmienku o tejto zásade sa nám podarilo nájsť na stránke R. Rašiho:"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.risorasi.sk/nase-uspechy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:09.769303+00:00"}
{"id": "vr38282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38282", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V októbri my sme boli tesne pred zvolením novej osoby a teda dosiahnutia tej zmeny, o ktorej hovoríme, ak by jedna z koaličných strán nebola zvolila iný prístup alebo obštrukcii pri väčšinovom vládnutí, pretože pani Eva Mišíková prešla prvým kolom úspešne s podporou troch klubov.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnotiť môžeme len na základe toho, ako sa strany ku kandidatúre Evy Mišíkovej vyjadrovali (keďže voľba bola tajná). Podľa toho E. Mišíkovú z koalície nepodporila SDKÚ, čo poslanecký klub strany vopred deklaroval. Naopak podporu E. Mišíkovej deklarovali strany SaS, KDH a Most-Híd.", "analysis_paragraphs": ["Hodnotiť môžeme len na základe toho, ako sa strany ku kandidatúre Evy Mišíkovej vyjadrovali (keďže voľba bola tajná). Podľa toho E. Mišíkovú z koalície nepodporila SDKÚ, čo poslanecký klub strany vopred deklaroval. Naopak podporu E. Mišíkovej deklarovali strany SaS, KDH a Most-Híd."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["nepodporila", "deklarovali"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1219239", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:20.482189+00:00"}
{"id": "49830", "numeric_id": 49830, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49830", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Mali sme tu aj čas, keď ste boli vo vláde, keď tu zomrelo zbytočne, no áno, SaS vo vláde 20 000 pacientov.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister Raši sa odvoláva na štúdiu o nadúmrtnosti na covid-19, ktorej závery však boli spochybnil štátny Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Upozorňoval na závažné metodologické nedostatky štúdie. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMinister Richard Raši sa pravdepodbne odvoláva na štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)”, ktorú s podporou zdravotnej poisťovne Dôvera publikovala firma Pažitný & Kandilaki, s.r.o. v decembri 2022.\n\nZ jej záverov vyplýva , že “ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť zachránených 12 391, 14 483, 18 476, resp. až 21 308 ľudských životov.”\n\nZačiatkom roka 2023 na túto štúdiu reagoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten výrazne spochybnil odbornosť štúdie a vyčítal jej “vážne metodologické nedostatky”, a fakt, že “ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb”. Okrem toho úrad kritizoval autorov za opomenutie niektorých štatistík, či “porovnávanie neporovnateľného”.\n\nÚrad pripustil však aj pochybenia v manažovaní pandémie: “Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne.”", "analysis_paragraphs": ["Minister Raši sa odvoláva na štúdiu o nadúmrtnosti na covid-19, ktorej závery však boli spochybnil štátny Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Upozorňoval na závažné metodologické nedostatky štúdie. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Minister Richard Raši sa pravdepodbne odvoláva na štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)”, ktorú s podporou zdravotnej poisťovne Dôvera publikovala firma Pažitný & Kandilaki, s.r.o. v decembri 2022.", "Z jej záverov vyplýva , že “ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť zachránených 12 391, 14 483, 18 476, resp. až 21 308 ľudských životov.”", "Začiatkom roka 2023 na túto štúdiu reagoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten výrazne spochybnil odbornosť štúdie a vyčítal jej “vážne metodologické nedostatky”, a fakt, že “ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb”. Okrem toho úrad kritizoval autorov za opomenutie niektorých štatistík, či “porovnávanie neporovnateľného”.", "Úrad pripustil však aj pochybenia v manažovaní pandémie: “Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne.”"], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu", "vyplýva", "reagoval"], "url": ["https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_nadumrtnost_covid.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/novinky/studia-nadumrtnost-na-covid-19", "https://www.udzs-sk.sk/blog/2023/01/16/reakcia-uradu-na-dokument-nadumrtnost-na-covid-19-v-kontexte-rozhodnuti-zdravotnej-politiky-roky-2020-2022/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:03.279690+00:00"}
{"id": "42227", "numeric_id": 42227, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42227", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Do volieb SaS a OĽaNO nás, a nie len nás, kritizovali, že nechceme povedať, že nejdeme so SMER-om.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pred parlamentnými voľbami v roku 2016, strany SaS a OĽaNO kritizovali nielen Most-Híd, ale aj ďalšie dve, vtedy opozičné strany - KDH a Sieť za to, že sa nechcú dostatočne vyhraniť voči svojej účasti v možnej budúcej vláde spolu so stranou Smer-SD. Po parlamentných voľbách nakoniec zložili koalíciu strany Smer-SD, Most-Híd, SNS a Sieť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pred parlamentnými voľbami v roku 2016, strany SaS a OĽaNO kritizovali nielen Most-Híd, ale aj ďalšie dve, vtedy opozičné strany - KDH a Sieť za to, že sa nechcú dostatočne vyhraniť voči svojej účasti v možnej budúcej vláde spolu so stranou Smer-SD. Po parlamentných voľbách nakoniec zložili koalíciu strany Smer-SD, Most-Híd, SNS a Sieť."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "OĽaNO", "koalíciu"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1817050_sulik-kritizuje-pravicove-strany-sutazia-ktora-bude-nevesta-smeru#", "https://www.teraz.sk/slovensko/sas-olano-nova-odmietaju-vladu-smer/161552-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403781-tri-vladne-strany-podpisali-novu-koalicnu-zmluvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:17.121738+00:00"}
{"id": "vr37279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37279", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Za Dzurindom som išiel, povedali sme si, on povedal si svoj názor, ja som si povedal svoj názor.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová agentúra SITA prišla s informáciou, že minister zahraničných vecí SR a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že sa s Matovičom o téme občianstva zhováral v decembri 2010.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová agentúra SITA prišla s informáciou, že minister zahraničných vecí SR a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že sa s Matovičom o téme občianstva zhováral v decembri 2010."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.velkaepocha.sk/2011012716077/Matovic-Ak-sa-zakon-o-obcianstve-nezmeni-bude-to-vina-koalicie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:26.510980+00:00"}
{"id": "vr25990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25990", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Nedávno si samotná zdravotná poisťovňa nechala vypracovať prieskum spokojnosti a keď hovoríme o našich dvoch nemocniciach – Topoľčianskej a Levickej, tak Topoľčianska skončila na 54. mieste, Levická až na 76. Išlo o 81 nemocníc.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Galbavý sa mierne pomýlil pri uvedení poradia Levickej nemocnice, tá sa nachádza na 74. mieste s rovnakým percentuálnym ohodnotením ako nemocnica Vojtecha Alexandra na 75. mieste a o 2 percentuálne body pred fakultnou nemocnicou v Žiline, ktorá je na 76. mieste. Umiestnenie Topoľčianskej nemocnice bolo uvedené správne, rovnako aj celkový počet nemocníc. Výrok napriek drobnej nepresnosti hodnotíme ako pravdivý, keďže tento rozdiel nijako neovplyvnil zmysel výroku. Všeobecná zdravotná zverejnila na svojej webovej stránke Prieskum spokojnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti samotným pacientom za rok 2012 . Prieskum odzrkadľuje hodnotenia samotných pacientov, ktorí vyplnili dotazník. Pacienti hodnotili celkovo 81 zdravotníckych zariadení.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Galbavý sa mierne pomýlil pri uvedení poradia Levickej nemocnice, tá sa nachádza na 74. mieste s rovnakým percentuálnym ohodnotením ako nemocnica Vojtecha Alexandra na 75. mieste a o 2 percentuálne body pred fakultnou nemocnicou v Žiline, ktorá je na 76. mieste. Umiestnenie Topoľčianskej nemocnice bolo uvedené správne, rovnako aj celkový počet nemocníc. Výrok napriek drobnej nepresnosti hodnotíme ako pravdivý, keďže tento rozdiel nijako neovplyvnil zmysel výroku. Všeobecná zdravotná zverejnila na svojej webovej stránke Prieskum spokojnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti samotným pacientom za rok 2012 . Prieskum odzrkadľuje hodnotenia samotných pacientov, ktorí vyplnili dotazník. Pacienti hodnotili celkovo 81 zdravotníckych zariadení."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum spokojnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti samotným pacientom za rok 2012"], "url": ["https://www.vszp.sk/poskytovatelia/indikatory-kvality/prieskum-spokojnosti-pacientov-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:50.484809+00:00"}
{"id": "vr16535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16535", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií z webových stránok region-bsk.sk je výrok Pavla Freša pravdou.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií z webových stránok region-bsk.sk je výrok Pavla Freša pravdou."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["zdroju", "stránke"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-zadlzenost-kraja-klesla-takmer-o-8-milionov-eur.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/dlh-zupy-od-januara-klesol-o-1-3-miliona-eur-678025.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:21.064592+00:00"}
{"id": "vr15691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15691", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Kotleba bol v predvolebnej debate v TA3, aj v STV.", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kotleba sa zúčastnil predvolebnej debaty na RTVS 1. marca 2016 a v TA3 vystúpil v rámci predvolebnej diskusie 23. februára 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kotleba sa zúčastnil predvolebnej debaty na RTVS 1. marca 2016 a v TA3 vystúpil v rámci predvolebnej diskusie 23. februára 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["RTVS", "TA3", "lídri", "takto?!"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kdh-sas-sdku-ds-klsns-dane/184425-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1078821/predvolebne-temy-a-odpovede.html", "http://domov.sme.sk/c/20106544/sledujeme-online-debata-lidrov-na-jednotke-rtvs.html#ixzz4WlO9C9pZ", "http://www.ta3.com/clanok/1078821/predvolebne-temy-a-odpovede.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:06.586434+00:00"}
{"id": "vr30944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30944", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ukazuje sa, že sme ďaleko presiahli magickú hranicu 400 tisíc ľudí, a že číslo nezamestnaných bude ešte vyššie pri najbližšom štatistickom hodnotení, alespoň také ukazovatele nám prichádzajú.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných prvého až tretieho kvartálu v roku 2011 je 363,3 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných prvého až tretieho kvartálu v roku 2011 je 363,3 tisíc."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "2011", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:09.509152+00:00"}
{"id": "44344", "numeric_id": 44344, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44344", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Ak hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí odmietne žiadosť suverénneho irackého parlamentu a vlády o odchod vojakov. Ak zároveň tie isté Spojené štáty hovoria, že momentálne je u Mika Pompea delegácia NATO, ktorá rokuje o posilnení úlohy Severoatlantickej aliancie v Iraku v súlade s túžbou prezidenta Trumpa rozdeliť bremeno na všetkých, čo sa týka kolektívnej obrany.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda USA skutočne odmietla požiadavku irackého premiéra a parlamentu o vyslanie delegácie, ktorá by začala prípravy na stiahnutie 5200 vojakov z Iraku. V rovnakom čase sa vo Washingtone konali rokovania s európskymi spojencami o tom, ako bude vyzerať budúci angažmán koaličných síl v Iraku, s ohľadom na posilnenie irackých bezpečnostných síl a udržania doterajších úspechov v boji s Islamským štátom. Výrok Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivý. „ Akákoľvek delegácia vyslaná v súčasnosti do Iraku by sa venovala diskusiám o tom, ako sa čo najlepšie opäť prihlásiť k nášmu strategickému partnerstvu - nie diskusiám o stiahnutí vojakov, ale o našom správnom, náležitom silovom pôsobení na Blízkom východe,” povedala hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí. Iracká vláda konala v súlade s uznesením o požadovanom vyhostení amerických a ďalších zahraničných vojakov, ktoré prijal iracký parlament. Koalíciu proti misii pôsobiacej v Iraku vedú predovšetkým politicky najmocnejšie šiítske bloky, naopak, sunnitské a kurdské frakcie sú voči zahraničnej prítomnosti zhovievavé a krízové parlamentné zhromaždenie bojkotovali. „ S radosťou budeme pokračovať v dialógu s Iračanmi o tom, aká je správna štruktúra (misie v Iraku, pozn.),” uviedol k veci americký štátny tajomník Mike Pompeo. Donald Trump po likvidácii Gásema Solejmáního povedal, že chce, aby NATO zohrávalo na Blízkom východe väčšiu úlohu. V piatok 10. januára sa vo Washingtone americká delegácia stretla s európskymi predstaviteľmi Aliancie, aby dospeli k dohode o podobe budúceho angažmánu v regióne. Podľa nemenovaného západného diplomata sa európske krajiny zaujímajú o to, ako by mohla vyzerať alternatívna koaličná účasť na Blízkom východe. Ide im predovšetkým o udržanie ziskov voči Islamskému štátu a posilneniu kapacít irackých bezpečnostných síl.", "analysis_paragraphs": ["Vláda USA skutočne odmietla požiadavku irackého premiéra a parlamentu o vyslanie delegácie, ktorá by začala prípravy na stiahnutie 5200 vojakov z Iraku. V rovnakom čase sa vo Washingtone konali rokovania s európskymi spojencami o tom, ako bude vyzerať budúci angažmán koaličných síl v Iraku, s ohľadom na posilnenie irackých bezpečnostných síl a udržania doterajších úspechov v boji s Islamským štátom. Výrok Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivý. „ Akákoľvek delegácia vyslaná v súčasnosti do Iraku by sa venovala diskusiám o tom, ako sa čo najlepšie opäť prihlásiť k nášmu strategickému partnerstvu - nie diskusiám o stiahnutí vojakov, ale o našom správnom, náležitom silovom pôsobení na Blízkom východe,” povedala hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí. Iracká vláda konala v súlade s uznesením o požadovanom vyhostení amerických a ďalších zahraničných vojakov, ktoré prijal iracký parlament. Koalíciu proti misii pôsobiacej v Iraku vedú predovšetkým politicky najmocnejšie šiítske bloky, naopak, sunnitské a kurdské frakcie sú voči zahraničnej prítomnosti zhovievavé a krízové parlamentné zhromaždenie bojkotovali. „ S radosťou budeme pokračovať v dialógu s Iračanmi o tom, aká je správna štruktúra (misie v Iraku, pozn.),” uviedol k veci americký štátny tajomník Mike Pompeo. Donald Trump po likvidácii Gásema Solejmáního povedal, že chce, aby NATO zohrávalo na Blízkom východe väčšiu úlohu. V piatok 10. januára sa vo Washingtone americká delegácia stretla s európskymi predstaviteľmi Aliancie, aby dospeli k dohode o podobe budúceho angažmánu v regióne. Podľa nemenovaného západného diplomata sa európske krajiny zaujímajú o to, ako by mohla vyzerať alternatívna koaličná účasť na Blízkom východe. Ide im predovšetkým o udržanie ziskov voči Islamskému štátu a posilneniu kapacít irackých bezpečnostných síl."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "konala", "prijal", "zaujímajú"], "url": ["https://www.politico.com/news/2020/01/10/mike-pompeo-iraq-troops-withdrawal-097168", "https://svet.sme.sk/c/22299682/usa-nemienia-s-irakom-diskutovat-o-odsune-vojakov.html", "https://thehill.com/policy/defense/policy-strategy/477651-iraqi-prime-minister-tells-pompeo-to-prepare-a-mechanism-for", "https://www.washingtonpost.com/world/middle_east/iraq-asks-united-states-to-set-up-mechanism-for-troop-withdrawal/2020/01/10/794058ea-32f8-11ea-971b-43bec3ff9860_story.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:21.873925+00:00"}
{"id": "vr26350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26350", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...máme 30, skoro 40 tisíc dobrovoľných platcov DPH.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil koľko dobrovoľných darcov DPH je zaregistrovaných v súčasnosti. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dobroslav Štica , ktorý cituje (Trend/47, strana 13) uvádza, že firiem, platiteľov DPH, s obratom do 500 tisíc eur je skoro 84 tisíc. Finančné riaditeľstvo uvádza v štatistike daňových subjektov len celkový počet subjektov platiacich daň z pridanej hodnoty. To predstavuje číslo 208 tisíc subjektov. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty § 4 odsek (1), je daňovník povinný sa zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. Do sumy 49 790 sa môže každá osoba dobrovoľne zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil koľko dobrovoľných darcov DPH je zaregistrovaných v súčasnosti. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dobroslav Štica , ktorý cituje (Trend/47, strana 13) uvádza, že firiem, platiteľov DPH, s obratom do 500 tisíc eur je skoro 84 tisíc. Finančné riaditeľstvo uvádza v štatistike daňových subjektov len celkový počet subjektov platiacich daň z pridanej hodnoty. To predstavuje číslo 208 tisíc subjektov. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty § 4 odsek (1), je daňovník povinný sa zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. Do sumy 49 790 sa môže každá osoba dobrovoľne zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Dobroslav Štica", "štatistike", "zákona"], "url": ["http://blog.etrend.sk/dobroslav-stica/su-danove-licencie-v-sulade-s-pravom-eu-2.html", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/registrovane_fo/data/reg0613.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6208677"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:21.715023+00:00"}
{"id": "vr17515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17515", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Nikto nikdy ma na Slovensku neodsúdil, ani neusvedčil zo žiadneho daňového podvodu.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novembri 2017 súvislosti s predajom Matovičej firmy regionPress začala polícia vyšetrovanie pre krátenie daní, k čomu malo dôjsť ešte v roku 2008. Podľa vyšetrovateľa Matovič nezahrnul príjem z predaja do daňového priznania, čím štátu vznikla škoda vyše 650-tisíc eur. Nakoľko doteraz Matovič nebol usvedčený na základe týchto obvinení, výrok hodnotíme ako pravdivý. Obvinenia na Igora Matoviča z daňového podvodu sa zakladajú na vyšetrovaní polície, podľa ktorej hrozí pre Igora Matoviča vo veci zločinu skrátenia dane a poistného trest od sedem do 12 rokov. Hovorca Prezídia policajného zboru Martin Wäldl sa k vyšetrovaniu Igora Matoviča vyjadril v novembri 2017 nasledovne: \"Predmetom vyšetrovania je úmyselné nezahrnutie príjmu z predaja podniku do daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby, čím malo dôjsť k účelovému skráteniu dane z príjmu fyzických osôb za obdobie roka 2008 v celkovej výške najmenej 645 254,16 eur.\" Vyšetrovanie súvisí s predajom firmy Igora Matoviča regionPress v roku 2008. Igor Matovič mal po voľbách v roku 2010 previesť firmu na manželku a následne na vtedajšieho zamestnanca Pavla Vandáka. Ten mal byť v kauze údajným bielym koňom. Igor Matovič obvinenia z daňového podvodu rázne odmieta a vidí za tým odkláňanie pozornosti. Právny zástupca Igora Matoviča, Daniel Lipšic, označil postup polície za šikanu: „ Protikorupčná jednotka NAKA vedie stíhanie na základe premisy, že fyzickou osobou už raz zdanené peniaze, pokiaľ ich prevedie z podnikateľského účtu na osobný, musí zdaniť 19 percentami ešte raz.“ Igor Matovič vo veci vypovedal 3. novembra 2017 a vyšetrovanie stále pokračuje. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V novembri 2017 súvislosti s predajom Matovičej firmy regionPress začala polícia vyšetrovanie pre krátenie daní, k čomu malo dôjsť ešte v roku 2008. Podľa vyšetrovateľa Matovič nezahrnul príjem z predaja do daňového priznania, čím štátu vznikla škoda vyše 650-tisíc eur. Nakoľko doteraz Matovič nebol usvedčený na základe týchto obvinení, výrok hodnotíme ako pravdivý. Obvinenia na Igora Matoviča z daňového podvodu sa zakladajú na vyšetrovaní polície, podľa ktorej hrozí pre Igora Matoviča vo veci zločinu skrátenia dane a poistného trest od sedem do 12 rokov. Hovorca Prezídia policajného zboru Martin Wäldl sa k vyšetrovaniu Igora Matoviča vyjadril v novembri 2017 nasledovne: \"Predmetom vyšetrovania je úmyselné nezahrnutie príjmu z predaja podniku do daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby, čím malo dôjsť k účelovému skráteniu dane z príjmu fyzických osôb za obdobie roka 2008 v celkovej výške najmenej 645 254,16 eur.\" Vyšetrovanie súvisí s predajom firmy Igora Matoviča regionPress v roku 2008. Igor Matovič mal po voľbách v roku 2010 previesť firmu na manželku a následne na vtedajšieho zamestnanca Pavla Vandáka. Ten mal byť v kauze údajným bielym koňom. Igor Matovič obvinenia z daňového podvodu rázne odmieta a vidí za tým odkláňanie pozornosti. Právny zástupca Igora Matoviča, Daniel Lipšic, označil postup polície za šikanu: „ Protikorupčná jednotka NAKA vedie stíhanie na základe premisy, že fyzickou osobou už raz zdanené peniaze, pokiaľ ich prevedie z podnikateľského účtu na osobný, musí zdaniť 19 percentami ešte raz.“ Igor Matovič vo veci vypovedal 3. novembra 2017 a vyšetrovanie stále pokračuje. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["začala", "nezahrnul", "Obvinenia", "odmieta", "zástupca", "vypovedal"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/matovic-podla-policie-kratil-dane-hrozi-mu-7-az-12-rokov-vazenia.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447657-ziadny-danovy-urad-nepredlozil-doklad-ze-by-som-kratil-dane-tvrdi-matovic/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447541-matovic-podla-policie-kratil-dane/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box-najcitanejsie&utm_campaign=shp_rightbox", "https://www.tyzden.sk/politika/43908/igor-matovic-fico-odlakava-pozornost-mojimi-danami/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/matovic-podla-policie-kratil-dane-hrozi-mu-7-az-12-rokov-vazenia.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/policia-zacala-vysetrovanie-kratenia-dan/291408-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:00.276854+00:00"}
{"id": "vr35257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35257", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Takáto situácia tu reálne vzniknúť môže a ta situácia môže vzniknúť po prvom januári 2011, kedy začne platiť a nadobudne účinnosť zákon, ktorý prijal budapeštiansky parlament…", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o maďarskom občianstve by mal v Maďarsku vstúpiť do platnosti 1. januára 2011 .", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o maďarskom občianstve by mal v Maďarsku vstúpiť do platnosti 1. januára 2011 ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2011"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/164282/madarsky-parlament-prijal-navrh-zakona-o-dvojakom-obcianstve/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:08.423807+00:00"}
{"id": "43984", "numeric_id": 43984, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43984", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Takže čo urobila pani Jankovská? Keď to všetko vyšlo na povrch, radšej sama sa vzdala svojej bezpečnostnej previerky, napísala to NBÚ, napísala do NBÚ, že teda vzdáva sa toho, vracia a tak ďalej a tým sa vyhla tomu, aby musela ísť na bezpečnostný pohovor.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Osobitný kontrolný výbor parlamentu na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu 16. októbra informoval , že „Monika Jankovská stiahla svoj súhlas NBÚ a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBÚ, bezpečnostnou previerkou prestane disponovať.” Podnet na preverenie Jankovskej previerky podala predtým strana Za ľudí. Podľa § 25 Zákona o ochrane utajovaných skutočností „bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.” Ak osoba vezme späť svoj súhlas NBÚ, stratí jeden z nutných predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami - a tým de facto aj bezpečnostnú previerku a nutnosť absolvovať bezpečnostný pohovor. Tvrdenie Gábora Grendela preto považujeme za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Osobitný kontrolný výbor parlamentu na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu 16. októbra informoval , že „Monika Jankovská stiahla svoj súhlas NBÚ a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBÚ, bezpečnostnou previerkou prestane disponovať.” Podnet na preverenie Jankovskej previerky podala predtým strana Za ľudí. Podľa § 25 Zákona o ochrane utajovaných skutočností „bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.” Ak osoba vezme späť svoj súhlas NBÚ, stratí jeden z nutných predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami - a tým de facto aj bezpečnostnú previerku a nutnosť absolvovať bezpečnostný pohovor. Tvrdenie Gábora Grendela preto považujeme za pravdivé."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "Zákona", "stratí"], "url": ["https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10213392232193555&set=pcb.10213392230713518&type=3&theater", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-215", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:11.797299+00:00"}
{"id": "vr28860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28860", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My na rozdiel od vás sme prišli do vlády a začali sme prijímať opatrenia, aj zákony,... ...zákaz dodatkov...", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dodatky sa počas druhej vlády Roberta Fica výrazne obmedzili a dnes sa môžu dodatky na rámec uzavretej zmluvy v obstarávaní uzavrieť len v špecifických prípadoch. Všeobecne však platí zákaz uzatvárania dodatkov k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa ním zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dodatky sa počas druhej vlády Roberta Fica výrazne obmedzili a dnes sa môžu dodatky na rámec uzavretej zmluvy v obstarávaní uzavrieť len v špecifických prípadoch. Všeobecne však platí zákaz uzatvárania dodatkov k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa ním zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-03", "analysis_sources": {"text": ["epravo.sk"], "url": ["http://www.epravo.sk/top/clanky/velka-novela-zakona-o-verejnom-obstaravani-126.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:17.593436+00:00"}
{"id": "vr32190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32190", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ešte by som rád pripomenul jednu poznámku premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, dostal pravdepodobne čísla z ministerstva financií alebo z Inštitútu pre menovú politiku, kde hovoril, že jeho opatrenia konsolidačné, konsolidačné opatrenia tejto vlády sa dotknú 12% obyvateľstva.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok J. Kollára hodnotíme ako pravdivý hoci nie úplne presný, pretože premiér nehovoril o obyvateľoch ale zamestnancoch. Podľa premiéra ( TASR , 21. jún 2012) \" sa opatrenia absolútne nedotknú 88 % zamestnancov na Slovensku \", čo môže znamenať že sa dotknú zvyšných 12%. Ozdravovanie verejných financií je podľa jeho názoru postavené na solidarite a nejde o hračku v rukách vlády. Nie je však zrejmé, odkiaľ získal premiér čísla, ktoré odhadujú dopad konsolidačných opatrení na obyvateľstvo. Premiér zverejnil konsolidačný balíček, ktorý obsahuje 22 opatrení aj s dopadmi. V materiáli, ktorý Úrad vlády zaslal opozícii sú však aj utajené dopady jednotlivých opatrení.", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Kollára hodnotíme ako pravdivý hoci nie úplne presný, pretože premiér nehovoril o obyvateľoch ale zamestnancoch. Podľa premiéra ( TASR , 21. jún 2012) \" sa opatrenia absolútne nedotknú 88 % zamestnancov na Slovensku \", čo môže znamenať že sa dotknú zvyšných 12%. Ozdravovanie verejných financií je podľa jeho názoru postavené na solidarite a nejde o hračku v rukách vlády. Nie je však zrejmé, odkiaľ získal premiér čísla, ktoré odhadujú dopad konsolidačných opatrení na obyvateľstvo. Premiér zverejnil konsolidačný balíček, ktorý obsahuje 22 opatrení aj s dopadmi. V materiáli, ktorý Úrad vlády zaslal opozícii sú však aj utajené dopady jednotlivých opatrení."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "zverejnil"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-konsolidacne-opatrenia-sa-vo/12843-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6424032/fico-zverejnil-nove-dane-a-setrenie-zoznam-22-opatreni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:32.055146+00:00"}
{"id": "vr39101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39101", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hospodársky rast im klesá.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistické úradu dochádza k znížovaniu rastu HDP za posledné 4 kvartály.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistické úradu dochádza k znížovaniu rastu HDP za posledné 4 kvartály."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["údajov Štatistické úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=38336"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:01.906105+00:00"}
{"id": "vr15048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15048", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...za rok 2016 Slovenská republika v rámci rebríčka Doing bussines, ktorý robí Svetová banka... a spomedzi 189 ekonomík sveta sme sa posunuli na 28. miesto v rámci celého sveta..", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2016 sa Slovenská republika zatiaľ umiestnila v rebríčku Doing bussines , ktorý robí Svetová banka na 29 mieste spomedzi 189 ekonomík sveta. V roku 2015 sa Slovenská republika umiestnila taktiež na 29. mieste spomedzi 189 ekonomík sveta. Za rok 2016 sa podľa rebríčku na Slovensku zlepšujú podmienky pre začatie podnikania a v oblasti platení daní. Podľa Doing bussines nenastali žiadne zmeny v oblasti vymáhania neplnených zmlúv, cezhraničnom obchodovaní a registrovaní majetku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 sa Slovenská republika zatiaľ umiestnila v rebríčku Doing bussines , ktorý robí Svetová banka na 29 mieste spomedzi 189 ekonomík sveta. V roku 2015 sa Slovenská republika umiestnila taktiež na 29. mieste spomedzi 189 ekonomík sveta. Za rok 2016 sa podľa rebríčku na Slovensku zlepšujú podmienky pre začatie podnikania a v oblasti platení daní. Podľa Doing bussines nenastali žiadne zmeny v oblasti vymáhania neplnených zmlúv, cezhraničnom obchodovaní a registrovaní majetku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Doing bussines"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/data/exploreeconomies/slovakia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:34.917212+00:00"}
{"id": "vr30446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30446", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale čo je najpodstatnejšie, že to bolo neodôvodnené, dokazuje práve ten dátum 14.10., kedy úľaku z toho, že stratia moc a budú vymenení, zhodili všetky odposluchy. Lepší dôkaz na to ani nie je.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadny dôkaz, informáciu o tom, že by sa v deň pádu vlády ukončili všetky odposluchy.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadny dôkaz, informáciu o tom, že by sa v deň pádu vlády ukončili všetky odposluchy."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:59.210947+00:00"}
{"id": "vr38286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38286", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ale nikoho iného, nikoho nesťahoval. Len nás sťahoval ako na bežiacom páse (Fico ministrov SNS počas minulej vlády, pozn.).", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico odvolal počas svojej vlády piatich ministrov za SNS - Izáka, Janušeka, Chrbeta, Štefanova a Turského. Slovenskej národnej strane bolo Ficom dokonca odňaté ministerstvo životného prostredia. Svoju ministerskú stoličku musel na premiérovo vyžiadanie opustiť aj Miroslav Jureňa za ĽS-HZDS. Z vlády odišli aj iní ministri, ale buď sami podali demisiu, alebo bol návrh na ich odvolanie podaný niekým iným (nie Ficom).", "analysis_paragraphs": ["Fico odvolal počas svojej vlády piatich ministrov za SNS - Izáka, Janušeka, Chrbeta, Štefanova a Turského. Slovenskej národnej strane bolo Ficom dokonca odňaté ministerstvo životného prostredia. Svoju ministerskú stoličku musel na premiérovo vyžiadanie opustiť aj Miroslav Jureňa za ĽS-HZDS. Z vlády odišli aj iní ministri, ale buď sami podali demisiu, alebo bol návrh na ich odvolanie podaný niekým iným (nie Ficom)."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["odňaté ministerstvo"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/586702/premier-fico-odvolal-turskeho-a-vzal-ministerstvo-sns"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:42.975527+00:00"}
{"id": "vr33738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33738", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Odchádzajúca vláda pani Radičovej nebola schopná si schváliť štátny rozpočet.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej sa v politickej situácii pred rozpadom na jar 2012 nevedela napriek viacerým rokovaniam dohodnúť na schválení štátneho rozpočtu v parlamente. Schválený bol s pomocou SMERu v decembri 2011, predišlo sa tak rozpočtovému provizóriu. Informáciu priniesli viaceré slovenské médiá .", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej sa v politickej situácii pred rozpadom na jar 2012 nevedela napriek viacerým rokovaniam dohodnúť na schválení štátneho rozpočtu v parlamente. Schválený bol s pomocou SMERu v decembri 2011, predišlo sa tak rozpočtovému provizóriu. Informáciu priniesli viaceré slovenské médiá ."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["dohodnúť", "médiá"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/208479/kusy-koalicia-moze-schvalenie-rozpoctu-nechat-novej-vlade.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-statny-rozpocet-pre-rok-2012/437863-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:56.732927+00:00"}
{"id": "49735", "numeric_id": 49735, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49735", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Museli sme sa všetci zapotiť preto, aby nám neprepadli napr. peniaze v pláne obnovy a odolnosti, len za školstvo môžem povedať, že keď som preberal 10-15 % čerpanie.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu čerpalo Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR v roku 2023 približne 13 % všetkých prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. K 30. aprílu 2024 vyčerpalo zatiaľ 12,76 % všetkých peňazí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa problémy v čerpaní financií z Plánu obnovy a odolnosti na ministerstve školstva upozornil Tomáš Drucker 23. februára 2024. Tvrdil, že jeden z najväčších projektov - nákup digitálnej techniky a infraštruktúry pre školy za 200 miliónov eur - bol po troch rokoch takmer na začiatku.\n\nMinisterstvo uviedlo , že zjednodušilo podmienky čerpania a požiadalo Európsku komisiu o revíziu plánu obnovy, „aby zodpovedal potrebám a zároveň plnil cieľ, ktorý si Slovensko stanovilo.“\n\nEurópska únia v osobitnej správe Čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zo septembra tohto roku informovala , že nová vláda musela vykonať reformu zameranú na posilnenie administratívnych kapacít na miestnej aj vnútroštátnej úrovni. Na tento problém mal poukázať ešte slovenský orgán auditu v októbri 2022. Okrem organizačných štruktúr mal byť problém aj v nedostatočnom počte zamestnancov a nedostatku primeraných usmernení na vnútroštátnej úrovni ( .pdf , s.40).\n\nNajvyšší kontrolný úrad vypracoval v máji 2024 analytickú správu Stav plánu obnovy a odolnosti. V roku 2023 bol rozpočet plánu obnovy pre Ministerstvo školstva 307,21 milióna eur, no vyčerpalo sa 40,12 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 13,06 %. Tento rok bol ale rozpočet stanovený na 123,6 milióna, no k 30. aprílu bolo vyčerpaných 15,7 milióna, čo predstavuje 12,76 %.\n\nPlán obnovy a odolnosti má pre oblasť školstva dve reformy a dve investície ( .pdf ).\n\nReforma obsahu a formy vzdelávania má za cieľ do roku začiatku školského roku 2026/27 vytvoriť a implementovať nové vzdelávacie osnovy, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou na všetkých základných školách. Súčasťou je vytvorenie 40 podporných regioinánych centier ( .pdf , s.1).\n\nReforma Príprava a rozvoj učiteľov na nový obsah a formy vzdelávania posilniť kvalitu zručností pedagogických a odborných zamestnancov a motivovať ich k celoživotnému vzdelávaniu. Do konca roku 2023 malo absolvovať odbornú prípravu aspoň 55 % zamestnancov ( .pdf , s.2).\n\nInvestíciou č.1 je Digitálna infraštruktúra na školách, ktorej cieľom je zvýšiť percentuálny podiel škôl s plným vstupným digitálnym vybavením z 30 % na aspoň 90 % ( .pdf , s.2).\n\nDruhou investíciou je Dobudovanie školskej infraštruktúry na 35 školách, ktoré momentálne fungujú na dvojzmennej prevádzke. To má prispieť k lepšej integrácii detí zo znevýhodneného prostriedia ( .pdf , s.2).\n\nPodľa Semaforu investičných projektov, ktorý je súčasťou plánu obnovy sú všetky fázy, za ktoré je zodpovedné Ministerstvo školstva, okrem jednej, splnené. Semafor však bol naposledy akutalizovaný 25. júna 2024.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu čerpalo Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR v roku 2023 približne 13 % všetkých prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. K 30. aprílu 2024 vyčerpalo zatiaľ 12,76 % všetkých peňazí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na problémy v čerpaní financií z Plánu obnovy a odolnosti na ministerstve školstva upozornil Tomáš Drucker 23. februára 2024. Tvrdil, že jeden z najväčších projektov - nákup digitálnej techniky a infraštruktúry pre školy za 200 miliónov eur - bol po troch rokoch takmer na začiatku.", "Ministerstvo uviedlo , že zjednodušilo podmienky čerpania a požiadalo Európsku komisiu o revíziu plánu obnovy, „aby zodpovedal potrebám a zároveň plnil cieľ, ktorý si Slovensko stanovilo.“", "Európska únia v osobitnej správe Čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zo septembra tohto roku informovala , že nová vláda musela vykonať reformu zameranú na posilnenie administratívnych kapacít na miestnej aj vnútroštátnej úrovni. Na tento problém mal poukázať ešte slovenský orgán auditu v októbri 2022. Okrem organizačných štruktúr mal byť problém aj v nedostatočnom počte zamestnancov a nedostatku primeraných usmernení na vnútroštátnej úrovni ( .pdf , s.40).", "Najvyšší kontrolný úrad vypracoval v máji 2024 analytickú správu Stav plánu obnovy a odolnosti. V roku 2023 bol rozpočet plánu obnovy pre Ministerstvo školstva 307,21 milióna eur, no vyčerpalo sa 40,12 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 13,06 %. Tento rok bol ale rozpočet stanovený na 123,6 milióna, no k 30. aprílu bolo vyčerpaných 15,7 milióna, čo predstavuje 12,76 %.", "Plán obnovy a odolnosti má pre oblasť školstva dve reformy a dve investície ( .pdf ).", "Reforma obsahu a formy vzdelávania má za cieľ do roku začiatku školského roku 2026/27 vytvoriť a implementovať nové vzdelávacie osnovy, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou na všetkých základných školách. Súčasťou je vytvorenie 40 podporných regioinánych centier ( .pdf , s.1).", "Reforma Príprava a rozvoj učiteľov na nový obsah a formy vzdelávania posilniť kvalitu zručností pedagogických a odborných zamestnancov a motivovať ich k celoživotnému vzdelávaniu. Do konca roku 2023 malo absolvovať odbornú prípravu aspoň 55 % zamestnancov ( .pdf , s.2).", "Investíciou č.1 je Digitálna infraštruktúra na školách, ktorej cieľom je zvýšiť percentuálny podiel škôl s plným vstupným digitálnym vybavením z 30 % na aspoň 90 % ( .pdf , s.2).", "Druhou investíciou je Dobudovanie školskej infraštruktúry na 35 školách, ktoré momentálne fungujú na dvojzmennej prevádzke. To má prispieť k lepšej integrácii detí zo znevýhodneného prostriedia ( .pdf , s.2).", "Podľa Semaforu investičných projektov, ktorý je súčasťou plánu obnovy sú všetky fázy, za ktoré je zodpovedné Ministerstvo školstva, okrem jednej, splnené. Semafor však bol naposledy akutalizovaný 25. júna 2024."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["upozornil", "uviedlo", "informovala", ".pdf", "vypracoval", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "Semaforu"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-skolstva-cerpanie-investicii/776735-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-skolstva-cerpanie-investicii/776735-clanok.html", "https://www.eca.europa.eu/ECAPublications/SR-2024-13/SR-2024-13_SK.pdf#%5B%7B%22num%22%3A114%2C%22gen%22%3A0%7D%2C%7B%22name%22%3A%22XYZ%22%7D%2C0%2C115%2Cnull%5D", "https://www.eca.europa.eu/ECAPublications/SR-2024-13/SR-2024-13_SK.pdf#%5B%7B%22num%22%3A114%2C%22gen%22%3A0%7D%2C%7B%22name%22%3A%22XYZ%22%7D%2C0%2C115%2Cnull%5D", "https://www.nku.gov.sk/documents/33855/34228/Stav_planu_obnovy_a_odolnosti_v_maji_2024.pdf/818c0a22-7ce6-9ff7-465c-097356d58cba", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1046/2023-k7_-_vzdelavanie_pre_21__storocie.pdf", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1046/2023-k7_-_vzdelavanie_pre_21__storocie.pdf", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1046/2023-k7_-_vzdelavanie_pre_21__storocie.pdf", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1046/2023-k7_-_vzdelavanie_pre_21__storocie.pdf", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1046/2023-k7_-_vzdelavanie_pre_21__storocie.pdf", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/digitalna-infrastruktura-v-skolach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:45.012142+00:00"}
{"id": "vr17195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17195", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Prvýkrát sme znížili daň z príjmu, (...).", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K 1. januáru 2017 bola daň z príjmov znížená len pre právnické osoby a to z pôvodných 22 % na terajších 21 % . Z výroku nie je jednoznačné, či predseda NR SR myslel na daň z príjmov fyzických alebo právnických osôb. Len daň z príjmu právnickej osoby za posledných 25 rokov bola znížená šesťkrát, preto výrok hodnotíme za nepravdivý.\n\nTabuľka ukazuje roky, kedy prebehli zmeny v základnej sadzbe dane z príjmov a tiež právny predpis na základe ktorého k zmene došlo. V prípade dane z príjmu pre fyzické osoby, v niektorých rokoch existovala na Slovensku rovná daň, v prípade ktorého každý platí také isté percento zo svojich príjmov. Častejšie bola však využitá tzv. progresívna daň, v prípade ktorého existujú viaceré kategórie dane (stĺpce s viacerými hodnotami) s rôznymi hodnotami, ktoré sa menia podľa príjmu fyzickej osoby.", "analysis_paragraphs": ["K 1. januáru 2017 bola daň z príjmov znížená len pre právnické osoby a to z pôvodných 22 % na terajších 21 % . Z výroku nie je jednoznačné, či predseda NR SR myslel na daň z príjmov fyzických alebo právnických osôb. Len daň z príjmu právnickej osoby za posledných 25 rokov bola znížená šesťkrát, preto výrok hodnotíme za nepravdivý.", "Tabuľka ukazuje roky, kedy prebehli zmeny v základnej sadzbe dane z príjmov a tiež právny predpis na základe ktorého k zmene došlo. V prípade dane z príjmu pre fyzické osoby, v niektorých rokoch existovala na Slovensku rovná daň, v prípade ktorého každý platí také isté percento zo svojich príjmov. Častejšie bola však využitá tzv. progresívna daň, v prípade ktorého existujú viaceré kategórie dane (stĺpce s viacerými hodnotami) s rôznymi hodnotami, ktoré sa menia podľa príjmu fyzickej osoby."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["22 %", "21 %"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160318.html#paragraf-15.pismeno-b", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20170101.html#paragraf-15.pismeno-b.bod-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:06.313354+00:00"}
{"id": "50004", "numeric_id": 50004, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50004", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som transakčnú daň pripomienkoval a kritizoval už pri jej zavedení. Upozorňoval som, že má mnoho nedostatkov, že sa týka aj subjektov, ktoré nedávajú mi absolútnu logiku, že sa musí platiť daň aj z toho, že pošlete svojim zamestnancom výplatu. No, bolo to podmieňované prijatím štátneho rozpočtu, bolo to prezentované ako jeden zo zásadných konsolidačných opatrení minulého roka. Preto som, samozrejme, spolu s rozpočtom podpísal aj transakčnú daň.", "statement_date": "2025-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Pellegrini kritizoval transakčnú daň pri jej zavedení. Vládu vyzval, aby ešte pred jej účinnosťou vyriešila viaceré nezrovnalosti – napríklad, či sa má daň vzťahovať aj na výplaty zamestnancov alebo či ju majú platiť aj charitatívne organizácie. Výrok prezidenta preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZavedenie dane z finančných transakcií patrilo medzi kľúčové konsolidačné opatrenia súčasnej vlády. Parlament daň schválil v októbri 2024 a prezident Pellegrini zákon následne podpísal .\n\nSvoj podpis pod zákon Pellegrini pridal napriek výhradám, ktoré voči novej dani komunikoval. Apeloval pritom na vládu, aby do nadobudnutia jej účinnosti zvážila úpravu prípadných nezamýšľaných negatívnych dôsledkov tejto dane.\n\nPrezident zároveň zdôraznil potrebu hľadania inej alternatívy: „Rešpektujem zodpovednosť vlády za toto opatrenie, no napriek tomu ju v tejto oblasti chcem vyzvať na ďalšie kroky. Transakčná daň je viac unikátom ako bežným opatrením v európskych štátoch. Preto veľmi ocením, ak sa vláda podrobne oboznámi so všetkými dôsledkami tejto dane,“ vyhlásil Pellegrini ešte v októbri 2024.\n\nPrezident tiež vyzval na vyriešenie otázky, či daň budú musieť platiť charitatívne mimovládne organizácie alebo obchodné spoločností za odosielania mesačných miezd zamestnancom.\n\nPo tom, čo transakčná daň vstúpila do platnosti, ju Pellegrini opätovne kritizoval. Prezident o nej hovoril ako nelogickej a pre ľudí nepochopiteľnej dani, keďže sa platí aj pri bežnom presune peňazí. Poukázal na to, že už po krátkom čase vyvoláva medzi obyvateľmi nevôľu a napätie, a zároveň chýba jasnosť, o aký typ dane ide.\n\nDoplnil , že ako prezident ju podpísal, lebo bola podmienená prijatím štátneho rozpočtu a prezentované ako jedno zo zásadných konsolidačných opatrení.\n\nNa konferencii 14. apríla 2025 uviedol, že podľa neho nedáva táto daň žiadnu logiku a nedokáže ju obhájiť pred ľuďmi. Rovnako vyzýval na jej zrušenie, prípadne nahradenie iným typom dane.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Pellegrini kritizoval transakčnú daň pri jej zavedení. Vládu vyzval, aby ešte pred jej účinnosťou vyriešila viaceré nezrovnalosti – napríklad, či sa má daň vzťahovať aj na výplaty zamestnancov alebo či ju majú platiť aj charitatívne organizácie. Výrok prezidenta preto hodnotíme ako pravdivý.", "Zavedenie dane z finančných transakcií patrilo medzi kľúčové konsolidačné opatrenia súčasnej vlády. Parlament daň schválil v októbri 2024 a prezident Pellegrini zákon následne podpísal .", "Svoj podpis pod zákon Pellegrini pridal napriek výhradám, ktoré voči novej dani komunikoval. Apeloval pritom na vládu, aby do nadobudnutia jej účinnosti zvážila úpravu prípadných nezamýšľaných negatívnych dôsledkov tejto dane.", "Prezident zároveň zdôraznil potrebu hľadania inej alternatívy: „Rešpektujem zodpovednosť vlády za toto opatrenie, no napriek tomu ju v tejto oblasti chcem vyzvať na ďalšie kroky. Transakčná daň je viac unikátom ako bežným opatrením v európskych štátoch. Preto veľmi ocením, ak sa vláda podrobne oboznámi so všetkými dôsledkami tejto dane,“ vyhlásil Pellegrini ešte v októbri 2024.", "Prezident tiež vyzval na vyriešenie otázky, či daň budú musieť platiť charitatívne mimovládne organizácie alebo obchodné spoločností za odosielania mesačných miezd zamestnancom.", "Po tom, čo transakčná daň vstúpila do platnosti, ju Pellegrini opätovne kritizoval. Prezident o nej hovoril ako nelogickej a pre ľudí nepochopiteľnej dani, keďže sa platí aj pri bežnom presune peňazí. Poukázal na to, že už po krátkom čase vyvoláva medzi obyvateľmi nevôľu a napätie, a zároveň chýba jasnosť, o aký typ dane ide.", "Doplnil , že ako prezident ju podpísal, lebo bola podmienená prijatím štátneho rozpočtu a prezentované ako jedno zo zásadných konsolidačných opatrení.", "Na konferencii 14. apríla 2025 uviedol, že podľa neho nedáva táto daň žiadnu logiku a nedokáže ju obhájiť pred ľuďmi. Rovnako vyzýval na jej zrušenie, prípadne nahradenie iným typom dane."], "analysis_date": "2025-04-22", "analysis_sources": {"text": ["opatrenia", "schválil", "podpísal", "pridal", "zdôraznil", "vyzval", "hovoril", "Doplnil", "nedokáže"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23388196/konsolidacia-2024-vyssia-dph-23-percent-transakcna-dan-odvody-fico-plat.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56966", "https://www.ta3.com/clanok/962973/prezident-podpisal-konsolidacny-balik-aj-transakcnu-dan-sasko-zohnal-pre-zdravotnikov-100-milionov-no-nie-vsetci-su-spokojni", "https://www.ta3.com/clanok/962973/prezident-podpisal-konsolidacny-balik-aj-transakcnu-dan-sasko-zohnal-pre-zdravotnikov-100-milionov-no-nie-vsetci-su-spokojni", "https://www.ta3.com/clanok/962973/prezident-podpisal-konsolidacny-balik-aj-transakcnu-dan-sasko-zohnal-pre-zdravotnikov-100-milionov-no-nie-vsetci-su-spokojni", "https://www.noviny.sk/politika/980803-vyrokoval-sa-dodatocny-balik-pre-rast-platov-zdravotnikov", "https://e.dennikn.sk/minuta/4580207?ref=mwat", "https://e.dennikn.sk/minuta/4580207?ref=mwat", "https://www.aktuality.sk/clanok/O2Sf2e3/transakcna-dan-pod-palbou-kritiky-pellegrini-vola-po-jej-zruseni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:34.603998+00:00"}
{"id": "vr34845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34845", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nie je to nič neobvyklé a nič neštandardné (rozdelenie funkcie predsedu vlády a strany, pozn.). Keďže som neočakával nejakú súťaž na kongrese, tak som nepriniesol so sebou ani do tohoto štúdia podklady, aby som vám ukázal na príklade Nemecka v minulosti...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Nemecku za posledných 20 rokov každý kancelár zároveň zastával pozíciu predsedu svojej materskej strany. Výnimkou je obdobie 1998-1999, keby bol predsedom SPD Oskar Lafontaine. Po jeho rezignácii miesto predsedu zaujal Gerhard Schröder.", "analysis_paragraphs": ["V Nemecku za posledných 20 rokov každý kancelár zároveň zastával pozíciu predsedu svojej materskej strany. Výnimkou je obdobie 1998-1999, keby bol predsedom SPD Oskar Lafontaine. Po jeho rezignácii miesto predsedu zaujal Gerhard Schröder."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Výnimkou"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Schr%25C3%25B6der"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:55.739585+00:00"}
{"id": "vr33787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33787", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Keď zoberieme aký je priemerný plat v štáte, tak pedagóg a odborný zamestnanec slovenského školstva od roku 1993 do roku 2012 neprekročil priemerný plat v národnom hospodárstve.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako možno vidieť z priloženej tabuľky a grafu, v roku 1993 a v roku 1995 boli priemerné platy pedagogických a odborných zamestnancov v školstve vyššie ako mzda v národnom hospodárstve. V roku 2010 a 2011 bola mzda pedagogických a odborných zamestnancov a mzda v národnom hospodárstve na takmer rovnakej úrovni. Keďže rok 1995 jednoznačne zapadá do obdobia, ktoré spomína Pavel Ondek a zároveň pre neho neplatí to, čo tvrdí, považujeme výrok za nepravdivý. Na základe údajov Ústavu informácií a prognóz školstva o platoch pedagogických a odborných zamestnancov v školstve (časové rady 1990-2004 , 2005-2009 a 2009-2012 . Mzdy od 2002 do 2008 sú prepočítané na euro.) a údajov ŠÚ SR o mzdách v národnom hospodárstve uvádzame graf zobrazujúci vývoj miezd pedagogických a odborných zamestnancov v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 mzda pedagogického a odborného zamestnanca v regionálnom školstve (v euro) 202 204 242 257 303 327 339 361 376 priemerná mzda v hospodárstve (v euro) 179 209 239 270 306 332 356 379 410 Rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 mzda pedagogického a odborného zamestnanca v regionálnom školstve (v euro) 432 459 490 529 601 645 694 744 759 757 798 priemerná mzda v hospodárstve (v euro) 449 477 525 573 623 669 723 745 769 786 805 Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako možno vidieť z priloženej tabuľky a grafu, v roku 1993 a v roku 1995 boli priemerné platy pedagogických a odborných zamestnancov v školstve vyššie ako mzda v národnom hospodárstve. V roku 2010 a 2011 bola mzda pedagogických a odborných zamestnancov a mzda v národnom hospodárstve na takmer rovnakej úrovni. Keďže rok 1995 jednoznačne zapadá do obdobia, ktoré spomína Pavel Ondek a zároveň pre neho neplatí to, čo tvrdí, považujeme výrok za nepravdivý. Na základe údajov Ústavu informácií a prognóz školstva o platoch pedagogických a odborných zamestnancov v školstve (časové rady 1990-2004 , 2005-2009 a 2009-2012 . Mzdy od 2002 do 2008 sú prepočítané na euro.) a údajov ŠÚ SR o mzdách v národnom hospodárstve uvádzame graf zobrazujúci vývoj miezd pedagogických a odborných zamestnancov v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 mzda pedagogického a odborného zamestnanca v regionálnom školstve (v euro) 202 204 242 257 303 327 339 361 376 priemerná mzda v hospodárstve (v euro) 179 209 239 270 306 332 356 379 410 Rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 mzda pedagogického a odborného zamestnanca v regionálnom školstve (v euro) 432 459 490 529 601 645 694 744 759 757 798 priemerná mzda v hospodárstve (v euro) 449 477 525 573 623 669 723 745 769 786 805 Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["1990-2004", "2005-2009", "2009-2012"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab19.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab20.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:46.173202+00:00"}
{"id": "49472", "numeric_id": 49472, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49472", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pozeráme sa na to a všetci sa tešili, že zastavíme dodávky plynu a ropy z Ruskej federácie, tak ich oslabíme. Čo urobili Rusi? Otočili kohútiky a dodávajú to do Indie a do Číny a majú podstatne väčšie objemy zásielok, ako to bolo v čase, keď komunikovali s Európou.", "statement_date": "2024-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Objem dodávok ruského plynu a ropy do Indie a Číny sa po európskych sankciách skutočne zvýšil. Nie je však pravdou, že sú tieto dodávky väčšie ako tie, ktoré do Európy či celkovo exportovalo pred februárom 2022, keď spustilo plnoformátovú inváziu na Ukrajinu. Preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.\n\nPlyn\n\nVývoz ruského plynu do západných krajín prudko klesol kvôli ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine, po začiatku ktorej Západ uvalil na Rusko sériu obchodných aj diplomatických sankcií.\n\nPodľa výpočtov Reuters na základe údajov Gazpromu a ENTSOG v roku 2023 dodalo Rusko do Európy 28,3 miliárd kubíkov. V rokoch 2018-2019 predstavoval vrcholný objem dodávok do Európy okolo 175 až 180 miliárd kubíkov plynu.\n\nPodľa vicepremiéra Novaka v roku 2023 vyviezlo Rusko do Číny 22 miliárd kubíkov plynu. V roku 2023 obnovilo Rusko tiež dovážanie plynu do Indie. Tam Rusko vyváža plyn vo forme LNG v objeme 2,5 miliardy ton ročne, čo predstavuje približne 3,4 miliardy kubíkov plynu, ktorý sa prepravuje plynovodom.\n\nČasť plynovodu Sila Sibíri sa ešte stavia, po jej dokončení bude plná kapacita 38 miliárd kubíkov ročne. Nový plynovod Sila Sibíri 2, ktorý by mal mať kapacitu 50 miliárd kubíkov ročne, sa v roku 2024 len začína stavať a dokončenie je naplánované na rok 2030.\n\nVývoz plynu do Číny a Indie teda neprevyšuje objem plynu dodaného do Európy pred inváziou, ani tomu tak nebude v najbližších rokoch.\n\nRopa\n\nPodľa dát Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) vyvážalo Rusko v roku 2021 celkovo 7,4 miliónov barelov ropy denne, zatiaľčo v roku 2023 bol celkový export v objeme 7,3 miliónov barelov denne.\n\nPodpredseda ruskej vlády Alexander Novak informoval , že Rusko vyviezlo v roku 2023 približne 234 miliónov ton ropy, čo predstavuje približne o 3.3 % menej než v roku 2022. Čína a India importovali 90 % z tohto vývozu. Podiel dodávania ropy do Európy sa znížil zo 40 % približne na 4-5 %.\n\nObjem vyvážanej ropy sa teda nezvýšil, ostal na porovnateľnej úrovni a je pravdou, že Rusko dokázalo nájsť iných odberateľov. Kvôli klesajúcim cenám ropy na svetovom trhu však v roku 2023 klesli aj ruské tržby z exportu ropy.", "analysis_paragraphs": ["Objem dodávok ruského plynu a ropy do Indie a Číny sa po európskych sankciách skutočne zvýšil. Nie je však pravdou, že sú tieto dodávky väčšie ako tie, ktoré do Európy či celkovo exportovalo pred februárom 2022, keď spustilo plnoformátovú inváziu na Ukrajinu. Preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "Plyn", "Vývoz ruského plynu do západných krajín prudko klesol kvôli ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine, po začiatku ktorej Západ uvalil na Rusko sériu obchodných aj diplomatických sankcií.", "Podľa výpočtov Reuters na základe údajov Gazpromu a ENTSOG v roku 2023 dodalo Rusko do Európy 28,3 miliárd kubíkov. V rokoch 2018-2019 predstavoval vrcholný objem dodávok do Európy okolo 175 až 180 miliárd kubíkov plynu.", "Podľa vicepremiéra Novaka v roku 2023 vyviezlo Rusko do Číny 22 miliárd kubíkov plynu. V roku 2023 obnovilo Rusko tiež dovážanie plynu do Indie. Tam Rusko vyváža plyn vo forme LNG v objeme 2,5 miliardy ton ročne, čo predstavuje približne 3,4 miliardy kubíkov plynu, ktorý sa prepravuje plynovodom.", "Časť plynovodu Sila Sibíri sa ešte stavia, po jej dokončení bude plná kapacita 38 miliárd kubíkov ročne. Nový plynovod Sila Sibíri 2, ktorý by mal mať kapacitu 50 miliárd kubíkov ročne, sa v roku 2024 len začína stavať a dokončenie je naplánované na rok 2030.", "Vývoz plynu do Číny a Indie teda neprevyšuje objem plynu dodaného do Európy pred inváziou, ani tomu tak nebude v najbližších rokoch.", "Ropa", "Podľa dát Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) vyvážalo Rusko v roku 2021 celkovo 7,4 miliónov barelov ropy denne, zatiaľčo v roku 2023 bol celkový export v objeme 7,3 miliónov barelov denne.", "Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak informoval , že Rusko vyviezlo v roku 2023 približne 234 miliónov ton ropy, čo predstavuje približne o 3.3 % menej než v roku 2022. Čína a India importovali 90 % z tohto vývozu. Podiel dodávania ropy do Európy sa znížil zo 40 % približne na 4-5 %.", "Objem vyvážanej ropy sa teda nezvýšil, ostal na porovnateľnej úrovni a je pravdou, že Rusko dokázalo nájsť iných odberateľov. Kvôli klesajúcim cenám ropy na svetovom trhu však v roku 2023 klesli aj ruské tržby z exportu ropy."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["klesol", "dodalo", "vyviezlo", "vyváža", "predstavuje", "kapacitu", "Medzinárodnej agentúry pre energetiku", "informoval", "importovali", "klesli"], "url": ["https://openiazoch.zoznam.sk/energetika/rusky-gazprom-dodal-do-europy-tolkoto-kubikov-plynu-medzirocne-je-to-o-viac-ako-polovicu-menej/", "https://www.reuters.com/business/energy/russian-pipeline-gas-exports-europe-down-56-2023-reuters-calculations-2024-01-02/", "http://government.ru/en/news/49830/#:~:text=%E2%80%9CRussia%20holds%20the%20key%20positions%20in%20the%20Chinese%20oil%20market.%20Last%20year%2C%20Russia%20supplied%20over%2015%20billion%20cubic%20metres%20of%20gas%20via%20the%20Power%20of%20Siberia%20(Sila%20Sibiri)%20gas%20pipeline.%20This%20year%2C%20we%20expect%20supplies%20at%20the%20level%20of%2022%20billion%20cubic%20metres.", "https://www.reuters.com/business/energy/russias-yamal-lng-resume-lng-supplies-indias-gail-kommersant-2023-06-14/", "https://www.enerdynamics.com/Energy-Currents_Blog/Understanding-Liquefied-Natural-Gas-LNG-Units.aspx", "https://asiatimes.com/2022/07/power-of-siberia-2-to-divert-europe-bound-gas-to-china/", "https://www.iea.org/data-and-statistics/charts/average-russian-oil-exports-by-country-and-region-2021-2023", "https://www.dw.com/en/russia-pivots-oil-sales-to-india-amid-ukraine-sanctions/a-67831351", "https://www.dw.com/en/russia-pivots-oil-sales-to-india-amid-ukraine-sanctions/a-67831351", "https://www.dw.com/en/russia-pivots-oil-sales-to-india-amid-ukraine-sanctions/a-67831351"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:54.196785+00:00"}
{"id": "vr14658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14658", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...ona (Angela Merkel, pozn.) stále odmieta povedať, že aký je strop pre počet udelených azylov, alebo že zavrieme hranice.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza The Guardian , Angela Merkel sľúbila, že výrazne zníži počet utečencov a migrantov vstupujúcich do Nemecka v snahe reagovať na kritiku z radov jej Kresťansko-demokratickej únie, ale odmietla určiť obmedzenia na imigráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza The Guardian , Angela Merkel sľúbila, že výrazne zníži počet utečencov a migrantov vstupujúcich do Nemecka v snahe reagovať na kritiku z radov jej Kresťansko-demokratickej únie, ale odmietla určiť obmedzenia na imigráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["The Guardian", "HN"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2015/dec/14/angela-merkel-pledge-cut-german-immigration-figures", "http://dennik.hnonline.sk/svet/536795-merkelova-nechceme-zatvorit-hranice-madarom-plot-nevysiel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:06.283346+00:00"}
{"id": "vr16741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16741", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tento rok vzniklo 47 tisíc nových pracovných miest..", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presný počet novovzniknutých pracovných miest za rok 2017 nie sú k dispozícii. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o počte voľných pracovných miest potvrdzujú, že počas roka 2017 ku vzniku nových pracovných miest došlo, ale presný počet nevieme. Číslo 47 tisíc nových pracovných miest figuruje v makroekonomickej prognóze Inštitútu finančnej politiky, zo septembra 2017. Ide pritom o očakávaný vývoj za celý rok 2017. Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Presný počet novovzniknutých pracovných miest za rok 2017 nie sú k dispozícii. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o počte voľných pracovných miest potvrdzujú, že počas roka 2017 ku vzniku nových pracovných miest došlo, ale presný počet nevieme. Číslo 47 tisíc nových pracovných miest figuruje v makroekonomickej prognóze Inštitútu finančnej politiky, zo septembra 2017. Ide pritom o očakávaný vývoj za celý rok 2017. Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["2016", "augusta", "2016", "2017", "prognózu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11509"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:38.857076+00:00"}
{"id": "44068", "numeric_id": 44068, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44068", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Rekreačné poukazy zaviedli takmer 13 000 pracovných miest.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V porovnaní s 3. kvartálom 2018 stúpol medziročne počet zamestnancov v ubytovaní a reštauračných službách o 4500 ľudí. Celkový nárast súvisiaci s cestovným ruchom môže byť väčší. Napriek tomu: chýba akýkoľvek dôkaz, že tento nárast je zapríčinený zavedením rekreačných poukazov. Nemá ho Štatistický úrad ani Inštitút finančnej politiky. Tvrdenie Andreja Danka hodnotíme preto ako neoveriteľné. Tzv. rekreačné poukazy zaviedla novela zákona o Cestovnom ruchu v októbri 2018, platia od začiatku roku 2019. Podľa údajov Štatistického úradu stúpol od 3. kvartálu roku 2018 do 3. kvartálu roku 2019 počet zamestnancov v ubytovacích službách + reštauráciách a pohostinstvách o 4500 ľudí. Celkovo v týchto odvetviach pracuje 62-tisíc ľudí. Toto meranie je však do nejakej miery nepresné. Zahŕňa totiž všetky subjekty, ktoré poskytujú ubytovanie a stravovacie služby - teda aj školské internáty či donášku jedál, ktoré s turizmom nemusia mať nič spoločné. Štatistický úrad navyše uvádza, že ubytovanie a reštauračné služby tvoria len časť pracovných miest súvisiacich s cestovným ruchom. Podľa ŠÚ je v tzv. satelitnom účte cestovného ruchu zamestnaných vyše 152-tisíc ľudí. Tvrdenie Andreja Danka môže byť preto súčtom dát z ubytovania a reštauračných služieb a odhadom nárastu zamestnanosti v iných zamestnaniach súvisiacich s cestovným ruchom. Každopádne, pre formulovanú kauzálnu súvislosť a vplyv práve rekreačných poukazov na nové pracovné chýba akýkoľvek dôkaz. Miesta mohli vzniknúť aj vďaka hokejovému šampionátu, hospodárskemu rastu, väčšiemu dopytu zo zahraničia či iným faktorom. ŠÚ vzťahy a príčiny medzi svojimi údajmi nesleduje. Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že zatiaľ žiadnu analýzu k dopadom rekreačných poukazov nepublikovalo. „Vyhodnocovanie kauzálneho vplyvu zavedenia rekreačných poukazov u nás ešte prebieha a zatiaľ nemáme žiadne konkrétne závery,” spresnilo MF. O dôkaz pre (kauzálny) vplyv rekreačných poukazov na vznik nových pracovných miest požiadal Demagóg.SK aj Andreja Danka - email však zostal bez odpovede.", "analysis_paragraphs": ["V porovnaní s 3. kvartálom 2018 stúpol medziročne počet zamestnancov v ubytovaní a reštauračných službách o 4500 ľudí. Celkový nárast súvisiaci s cestovným ruchom môže byť väčší. Napriek tomu: chýba akýkoľvek dôkaz, že tento nárast je zapríčinený zavedením rekreačných poukazov. Nemá ho Štatistický úrad ani Inštitút finančnej politiky. Tvrdenie Andreja Danka hodnotíme preto ako neoveriteľné. Tzv. rekreačné poukazy zaviedla novela zákona o Cestovnom ruchu v októbri 2018, platia od začiatku roku 2019. Podľa údajov Štatistického úradu stúpol od 3. kvartálu roku 2018 do 3. kvartálu roku 2019 počet zamestnancov v ubytovacích službách + reštauráciách a pohostinstvách o 4500 ľudí. Celkovo v týchto odvetviach pracuje 62-tisíc ľudí. Toto meranie je však do nejakej miery nepresné. Zahŕňa totiž všetky subjekty, ktoré poskytujú ubytovanie a stravovacie služby - teda aj školské internáty či donášku jedál, ktoré s turizmom nemusia mať nič spoločné. Štatistický úrad navyše uvádza, že ubytovanie a reštauračné služby tvoria len časť pracovných miest súvisiacich s cestovným ruchom. Podľa ŠÚ je v tzv. satelitnom účte cestovného ruchu zamestnaných vyše 152-tisíc ľudí. Tvrdenie Andreja Danka môže byť preto súčtom dát z ubytovania a reštauračných služieb a odhadom nárastu zamestnanosti v iných zamestnaniach súvisiacich s cestovným ruchom. Každopádne, pre formulovanú kauzálnu súvislosť a vplyv práve rekreačných poukazov na nové pracovné chýba akýkoľvek dôkaz. Miesta mohli vzniknúť aj vďaka hokejovému šampionátu, hospodárskemu rastu, väčšiemu dopytu zo zahraničia či iným faktorom. ŠÚ vzťahy a príčiny medzi svojimi údajmi nesleduje. Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že zatiaľ žiadnu analýzu k dopadom rekreačných poukazov nepublikovalo. „Vyhodnocovanie kauzálneho vplyvu zavedenia rekreačných poukazov u nás ešte prebieha a zatiaľ nemáme žiadne konkrétne závery,” spresnilo MF. O dôkaz pre (kauzálny) vplyv rekreačných poukazov na vznik nových pracovných miest požiadal Demagóg.SK aj Andreja Danka - email však zostal bez odpovede."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["novela", "stúpol"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1108", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/ob2005qs/v_ob2005qs_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:05.462220+00:00"}
{"id": "48469", "numeric_id": 48469, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48469", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Vyrokovalo sa to isté pre Maďarsko a to isté pre Slovensko (výnimky na dovoz ruskej ropy, pozn.).", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska únia schválila šiesty balík sankcií ako odpoveď na ruskú inváziu na Ukrajinu. Hlavným bodom sankcií je zákaz dovozu väčšiny ruskej ropy od budúceho roka. Z embarga dostali dočasné výnimky Česko, Slovensko a Maďarsko, ale aj Bulharsko či Chorvátsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVyrokované výnimky sa vzťahujú najmä na štáty, ktoré dovážajú ropu cez ropovod Družba. Týmito štátmi sú Slovensko, Česko, Maďarsko ale aj Poľsko či Nemecko, ktoré sa však zaviazali do konca roka tento import ukončiť. Vyrokovaná výnimka je rovnaká pre všetky štáty napojené na tento ropovod, s výnimkou Česka , vzhľadom na jeho osobitnú závislosť od ropných výrobkov. Pre Slovensko a Maďarsko však platia tie isté podmienky.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia schválila šiesty balík sankcií ako odpoveď na ruskú inváziu na Ukrajinu. Hlavným bodom sankcií je zákaz dovozu väčšiny ruskej ropy od budúceho roka. Z embarga dostali dočasné výnimky Česko, Slovensko a Maďarsko, ale aj Bulharsko či Chorvátsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vyrokované výnimky sa vzťahujú najmä na štáty, ktoré dovážajú ropu cez ropovod Družba. Týmito štátmi sú Slovensko, Česko, Maďarsko ale aj Poľsko či Nemecko, ktoré sa však zaviazali do konca roka tento import ukončiť. Vyrokovaná výnimka je rovnaká pre všetky štáty napojené na tento ropovod, s výnimkou Česka , vzhľadom na jeho osobitnú závislosť od ropných výrobkov. Pre Slovensko a Maďarsko však platia tie isté podmienky."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "zákaz dovozu", "Bulharsko či Chorvátsko.", "výnimky", "Vyrokovaná výnimka", "s výnimkou Česka"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2878602", "https://www.ta3.com/clanok/237708/eu-schvalila-siesty-balik-sankcii-obsahuje-embargo-na-rusku-ropu-a-postihne-aj-banky", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/628688-embargo-na-rusku-ropu-dostalo-zelenu-odkial-slovensko-zozenie-ropu-a-stupnu-ceny-na-cerpackach-odpovede/", "https://www.ta3.com/clanok/237708/eu-schvalila-siesty-balik-sankcii-obsahuje-embargo-na-rusku-ropu-a-postihne-aj-banky", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2022.153.01.0053.01.SLK&toc=OJ%3AL%3A2022%3A153%3ATOC", "https://www.ta3.com/clanok/238022/premier-vedel-o-problemoch-s-embargom-na-rusku-ropu-este-pred-samitom-tvrdi-sulik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:29.272718+00:00"}
{"id": "vr14194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14194", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "..pred letom ešte, keď tento zákon sme riešili, bola ponuka iba 10 miliónov a iba naše štátne nemocnice. Som veľmi rád a to som viackrát spomenul, že sa mi podarilo presadiť a vláda vyčlenila na to 55 miliónov eur a šetríme takýmto spôsobom všetky ústavné zdravotnícke zariadenia.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali 29. novembra 2015 v O 5 minút 12 . Ešte počas leta 2015 sa navrhovaný zákon o minimálnom základe mzdy zdravotníckych pracovníkov týkal len zamestnancov nemocníc patriacich priamo pod Ministerstvo zdravotníctva SR a vyčlenených bolo 10 miliónov eur. Od septembra 2015 sa však rozšíril aj o zamestnancov nemocníc súkromných či patriacich pod VÚC, mestá a obce, pričom Čislák garantoval finančný objem vo výške 55 miliónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte po rokovaniach koncom júla 2015 sa rátalo len s navyšovaním základu mzdy u zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod ministerstvo. Pôvodne sa teda navrhovaný zákon nemal týkať zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod VÚC, mestá, obce či pod súkromných vlastníkov. V tomto prípade by na zvyšovanie platov stačila suma 10 miliónov eur. V septembri 2015 už mal zákon zahrňovať zvýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov ústavných zariadeniach patriacich nielen pod ministerstvo, ale aj pod VÚC, mestá, obce a aj v súkromných nemocniciach. Dnes ostáva suma 10 miliónov pre navýšenie základu mzdy v štátnych nemocniciach rovnaká, no pribudlo zvyšovanie miezd pre zdravotníckych pracovníkov aj v neštátnych zariadeniach za ďalších 45 miliónov eur. Novela sa netýka len sestier a pôrodných asistentiek, ale všetkých 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Zákon vrátil na opätovné prerokovanie do Národnej rady SR prezident SR Andrej Kiska, v pondelok (14. december 2015) ho odporučil prijať so zmenami. Upozornil na to, že rozpočtové krytie zákona považuje za nedostatočné. Poslanci Národnej rady SR 15. decembra 2015 opätovne 78 hlasmi schválili zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý upravuje platy zdravotníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali 29. novembra 2015 v O 5 minút 12 . Ešte počas leta 2015 sa navrhovaný zákon o minimálnom základe mzdy zdravotníckych pracovníkov týkal len zamestnancov nemocníc patriacich priamo pod Ministerstvo zdravotníctva SR a vyčlenených bolo 10 miliónov eur. Od septembra 2015 sa však rozšíril aj o zamestnancov nemocníc súkromných či patriacich pod VÚC, mestá a obce, pričom Čislák garantoval finančný objem vo výške 55 miliónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte po rokovaniach koncom júla 2015 sa rátalo len s navyšovaním základu mzdy u zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod ministerstvo. Pôvodne sa teda navrhovaný zákon nemal týkať zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod VÚC, mestá, obce či pod súkromných vlastníkov. V tomto prípade by na zvyšovanie platov stačila suma 10 miliónov eur. V septembri 2015 už mal zákon zahrňovať zvýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov ústavných zariadeniach patriacich nielen pod ministerstvo, ale aj pod VÚC, mestá, obce a aj v súkromných nemocniciach. Dnes ostáva suma 10 miliónov pre navýšenie základu mzdy v štátnych nemocniciach rovnaká, no pribudlo zvyšovanie miezd pre zdravotníckych pracovníkov aj v neštátnych zariadeniach za ďalších 45 miliónov eur. Novela sa netýka len sestier a pôrodných asistentiek, ale všetkých 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Zákon vrátil na opätovné prerokovanie do Národnej rady SR prezident SR Andrej Kiska, v pondelok (14. december 2015) ho odporučil prijať so zmenami. Upozornil na to, že rozpočtové krytie zákona považuje za nedostatočné. Poslanci Národnej rady SR 15. decembra 2015 opätovne 78 hlasmi schválili zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý upravuje platy zdravotníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "navrhovaný zákon", "garantoval", "júla 2015", "navyšovaním", "nemal", "septembri", "Dnes", "len", "vrátil"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/557", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24911", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/cislak-slubil-nemocniciam-dostatok-penazi-realita-je-vsak-inom.html", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/pravda-sestry-na-rokovani-o-platoch-neuspeli.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/361126-velke-sklamanie-sestier-maju-dostat-nizsie-platy/", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/zdravotnictvo-navrh-mz-riesi-len-tretinu-zdravotnikov-tvrdi-sksapa.html", "http://www.sme.sk/c/8004296/fico-zvysi-platy-najma-v-sukromnych-nemocniciach.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/8083333/zdravotnici-si-polepsia-dotkne-sa-tisicok-pracovnikov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367982-cislakove-miliony-nepojdu-sestram-ale-na-dlhy-nemocnic/", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-zakon-o-odmenovani-sestry/171523-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:53.918980+00:00"}
{"id": "50138", "numeric_id": 50138, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50138", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "OĽaNO kontinuálne rozprávalo, že nepodporí novelu trestného, novelu ústavy. Potom bola jedna noc, ráno sa zobudili a poslanci OĽANO zrazu zahlasovali inak. Čo sa týka pána Matoviča. No tak keď kontinuálne niekoľko týždňov a mesiacov rozprával, že nezahlasuje za novelu ústavy", "statement_date": "2025-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie Slovensko, až na Richarda Vašečku, dlhodobo deklarovalo odmietavý postoj k novele ústavy, presadzovanej Robertom Ficom. Napriek tomu okrem Vašečku za návrh zahlasovali aj Marek Krajčí a Rastislav Krátky. Na základe toho výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nIgor Matovič, líder hnutia Slovensko (predtým OĽaNO), sa už v apríli 2025 vyjadril, že návrh zmeny ústavy podporí len v prípade, ak ho predloží KDH. Zároveň podotkol, že do volieb kandidovali ako koalícia troch strán - Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia – ktoré môžu mať v niektorých otázkach iné názory. Aj preto akceptoval rozhodnutie dnes už zosnulej Anny Záborskej a Richarda Vašečku podporiť ústavné zmeny v hodnotových témach, ktoré sú im blízke (v čase od 16:34). V júni znovu avizoval , že postoj hnutia Slovensko ostáva rovnaký a bude rešpektovať, ak sa poslanci Kresťanskej únie rozhodnú hlasovať inak. Tento postoj potvrdil aj 25. septembra na tlačovej konferencii, kde za hnutie Slovensko hovoril Rastislav Krátky.\n\nFinálne ústavné zmeny boli schválené v piatok 26. septembra 2025, presným počtom hlasov ústavnej väčšiny - 90 poslancov z 99 prítomných. Podporili ich všetci koaliční poslanci s výnimkou Jána Ferenčáka (Hlas - SD), ktorý sa na hlasovaní nezúčastnil. Z opozičných radov sa za návrh vyslovili všetci poslanci KDH, s výnimkou Františka Majerského a Františka Mikloška. Svoj súhlas vyjadril aj Richard Vašečka (Kresťanská únia), ktorý podporu avizoval už od začiatku. Potrebný počet hlasov doplnili ešte dvaja poslanci Hnutia Slovensko – Marek Krajčí a Rastislav Krátky.\n\nHlasovanie Krajčího a Krátkeho bolo prekvapením aj pre Igora Matoviča. Ten sa o tom údajne dozvedel len 18 minút pred začiatkom hlasovania a do ich rozhodnutia nechcel zasahovať. Okomentoval to slovami: „Bohužiaľ, zľakli sa, že to bude posledná šanca (presadiť hodnotové zmeny, pozn.), a uprednostnili svedomie pred verejným sľubom voličom. Považujem to za zradu voči ostatným členom klubu, celému hnutiu a voličom.“\n\nZhruba dve hodiny po ukončení hlasovania oznámili Krajčí a Krátky dôvod svojho konania. Tvrdia, že ich rozhodnutie sa zmenilo po štvrtkovom vyhlásení Roberta Fica (Smer - SD) o tom, že ide o poslednú šancu na zmenu ústavy z hľadiska kultúrno-etických tém. Takisto tým chceli pomôcť KDH v ich politike. Ak by návrh neprešiel, ich voliči by podľa nich prešli k Smeru – SD.\n\nNeskôr pre Denník Postoj Krajčí uviedol , že počas rozhovoru s Krátkym pred hlasovaním „pocítil momentum od svojho nebeského Otca,“ na základe ktorého vedel, že má hlasovať za.\n\nEšte 26. septembra Matovič oznámil, že ich z klubu vylúčiť nechce . Marekovi Krajčímu Hnutie podalo „ruku odpustenia a nového začiatku,“ no Rastislav Krátky bol 30. septembra vylúčený . V reakcii na to poslanecký klub Slovensko opustil aj Richard Vašečka.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Slovensko, až na Richarda Vašečku, dlhodobo deklarovalo odmietavý postoj k novele ústavy, presadzovanej Robertom Ficom. Napriek tomu okrem Vašečku za návrh zahlasovali aj Marek Krajčí a Rastislav Krátky. Na základe toho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Igor Matovič, líder hnutia Slovensko (predtým OĽaNO), sa už v apríli 2025 vyjadril, že návrh zmeny ústavy podporí len v prípade, ak ho predloží KDH. Zároveň podotkol, že do volieb kandidovali ako koalícia troch strán - Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia – ktoré môžu mať v niektorých otázkach iné názory. Aj preto akceptoval rozhodnutie dnes už zosnulej Anny Záborskej a Richarda Vašečku podporiť ústavné zmeny v hodnotových témach, ktoré sú im blízke (v čase od 16:34). V júni znovu avizoval , že postoj hnutia Slovensko ostáva rovnaký a bude rešpektovať, ak sa poslanci Kresťanskej únie rozhodnú hlasovať inak. Tento postoj potvrdil aj 25. septembra na tlačovej konferencii, kde za hnutie Slovensko hovoril Rastislav Krátky.", "Finálne ústavné zmeny boli schválené v piatok 26. septembra 2025, presným počtom hlasov ústavnej väčšiny - 90 poslancov z 99 prítomných. Podporili ich všetci koaliční poslanci s výnimkou Jána Ferenčáka (Hlas - SD), ktorý sa na hlasovaní nezúčastnil. Z opozičných radov sa za návrh vyslovili všetci poslanci KDH, s výnimkou Františka Majerského a Františka Mikloška. Svoj súhlas vyjadril aj Richard Vašečka (Kresťanská únia), ktorý podporu avizoval už od začiatku. Potrebný počet hlasov doplnili ešte dvaja poslanci Hnutia Slovensko – Marek Krajčí a Rastislav Krátky.", "Hlasovanie Krajčího a Krátkeho bolo prekvapením aj pre Igora Matoviča. Ten sa o tom údajne dozvedel len 18 minút pred začiatkom hlasovania a do ich rozhodnutia nechcel zasahovať. Okomentoval to slovami: „Bohužiaľ, zľakli sa, že to bude posledná šanca (presadiť hodnotové zmeny, pozn.), a uprednostnili svedomie pred verejným sľubom voličom. Považujem to za zradu voči ostatným členom klubu, celému hnutiu a voličom.“", "Zhruba dve hodiny po ukončení hlasovania oznámili Krajčí a Krátky dôvod svojho konania. Tvrdia, že ich rozhodnutie sa zmenilo po štvrtkovom vyhlásení Roberta Fica (Smer - SD) o tom, že ide o poslednú šancu na zmenu ústavy z hľadiska kultúrno-etických tém. Takisto tým chceli pomôcť KDH v ich politike. Ak by návrh neprešiel, ich voliči by podľa nich prešli k Smeru – SD.", "Neskôr pre Denník Postoj Krajčí uviedol , že počas rozhovoru s Krátkym pred hlasovaním „pocítil momentum od svojho nebeského Otca,“ na základe ktorého vedel, že má hlasovať za.", "Ešte 26. septembra Matovič oznámil, že ich z klubu vylúčiť nechce . Marekovi Krajčímu Hnutie podalo „ruku odpustenia a nového začiatku,“ no Rastislav Krátky bol 30. septembra vylúčený . V reakcii na to poslanecký klub Slovensko opustil aj Richard Vašečka."], "analysis_date": "2025-10-07", "analysis_sources": {"text": ["podporí", "avizoval", "potvrdil", "schválené", "Okomentoval", "oznámili", "uviedol", "nechce", "podalo", "vylúčený", "opustil"], "url": ["https://youtu.be/S0uQDONOeXQ?si=kEuWVB3hUeXmKvmZ&t=994", "https://hnonline.sk/slovensko/96218180-matovic-tvrdi-ze-nebude-hlasovat-za-novelu-ustavy-povazuje-to-za-falosnu-ficovu-hru", "https://www.startitup.sk/matovic-odmieta-byt-ficovym-figovym-listom-hnutie-slovensko-bude-bojkotovat-tajne-hlasovanie-o-ustave/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=56965", "https://www.postoj.sk/182493/dnes-treba-vediet#:~:text=Bohu%C5%BEia%C4%BE%2C%20z%C4%BEakli%20sa%2C%20%C5%BEe%20to%20bude%20posledn%C3%A1%20%C5%A1anca%2C%20a%20uprednostnili%20svedomie%20pred%20verejn%C3%BDm%20s%C4%BEubom%20voli%C4%8Dom.%20Pova%C5%BEujem%20to%20za%20zradu%20vo%C4%8Di%20ostatn%C3%BDm%20%C4%8Dlenom%20klubu%2C%20cel%C3%A9mu%20hnutiu%20a%20voli%C4%8Dom.%E2%80%9C", "https://www.postoj.sk/182466/dnes-treba-vediet#:~:text=Pre%20TASR%20vyhl%C3%A1sili,v%20tejto%20t%C3%A9me", "https://www.postoj.sk/182658/keby-sme-v-piatok-rano-verejne-oznamili-ze-budeme-hlasovat-za-ustava-by-nepresla#:~:text=%C3%81no.%20Spolo%C4%8Dne%20sme%20sa%20porozpr%C3%A1vali%20v%C2%A0mojej%20kancel%C3%A1rii%2C%20ako%20to%20vid%C3%ADme%2C%20%C4%8Do%20sme%20od%20%C5%A1tvrtka%20pre%C5%BEili%2C%20a%C2%A0v%C2%A0tom%20momente%2C%20ako%20mi%20Ras%C5%A5o%20rozpr%C3%A1val%2C%20%C4%8Do%20pre%C5%BEil%2C%20poc%C3%ADtil%20som%20to%20momentum%20od%20svojho%20nebesk%C3%A9ho%20Otca%2C%20%C5%BEe%20v%C2%A0tejto%20situ%C3%A1cii%20m%C3%A1m%20hlasova%C5%A5%20za.%20A%C2%A0Ras%C5%A5o%20to%20tak%20c%C3%ADtil%20rovnako.", "https://www.postoj.sk/182493/dnes-treba-vediet#:~:text=Poslancov%20Kraj%C4%8D%C3%ADho%20a%20Kr%C3%A1tkeho%20nevyl%C3%BA%C4%8Di%20z%20klubu.%20%E2%80%9ENa%20ich%20mieste%20by%20som%20sa%20vzdal%20poslaneck%C3%A9ho%20mand%C3%A1tu%2C%20ale%20nevyz%C3%BDvam%20ich%20na%20to%2C%20lebo%20by%20to%20nebolo%20f%C3%A9r.%20V%20na%C5%A1om%20hnut%C3%AD%20sa%20m%C3%B4%C5%BEe%20hlasova%C5%A5%20slobodne.%E2%80%9C", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/990936-marek-krajci-nakoniec-v-klube-hnutia-slovensko-ostane-matovic-mu-vraj-odpustil#:~:text=Kraj%C4%8D%C3%AD%20vyhl%C3%A1sil%2C%20%C5%BEe%20mu%20po%20zahlasovan%C3%AD%20o%20zmene%20%C3%BAstavy%20pon%C3%BAkli%C2%A0%E2%80%9Evystret%C3%BA%20ruku%20odpustenia%20a%C2%A0nov%C3%A9ho%20za%C4%8Diatku%E2%80%9C%20a%20on%20sa%20ju%20rozhodol%20prija%C5%A5.%C2%A0", "https://news.refresher.sk/190565-Po-hlasovani-za-novelu-ustavy-vylucili-Kratkeho-z-klubu-Krajci-dostal-od-Matovica-druhu-sancu-vraj-si-priznal-chybu#:~:text=Poslanca%20N%C3%A1rodnej%20rady%20(NR)%20SR%20Rastislava%20Kr%C3%A1tkeho%20v%20utorok%20vyl%C3%BA%C4%8Dili%20z%20poslaneck%C3%A9ho%20klubu%20Slovensko%2C%20Za%20%C4%BEud%C3%AD%2C%20K%C3%9A", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/990897-richard-vasecka-odchadza-z-poslaneckeho-klubu-slovensko-za-ludi-ku-nesuhlasil-s-vylucenim-rastislava-kratkeho#:~:text=Dodal%2C%20%C5%BEe%20z%20klubu%20neodch%C3%A1dza%20nepriate%C4%BEsky%2C%20jeho%20rozhodnutie%20s%C3%BAvis%C3%AD%20s%20hlasovan%C3%ADm%20o%20novele%20%C3%9Astavy%20SR.%20Va%C5%A1e%C4%8Dka%20nes%C3%BAhlasil%20s%20vyl%C3%BA%C4%8Den%C3%ADm%20Rastislava%20Kr%C3%A1tkeho%20z%20poslaneck%C3%A9ho%20klubu."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:21.540409+00:00"}
{"id": "vr14657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14657", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Rakúsko zorganizovalo konferenciu krajín západného Balkánu.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje TASR , 24. februára 2016 sa uskutočnila konferencia vo Viedni, kde sa stretli ministri vnútra a zahraničných vecí Rakúska a krajín západného Balkánu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje TASR , 24. februára 2016 sa uskutočnila konferencia vo Viedni, kde sa stretli ministri vnútra a zahraničných vecí Rakúska a krajín západného Balkánu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/20103100/rakusko-a-krajiny-zapadneho-balkanu-chcu-riesit-utecenecku-krizu-po-svojom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:00.424358+00:00"}
{"id": "vr33538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33538", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V januári 2013 do našej evidencie nezamestnanosti pribudlo 30 000 nezamestnaných, ale v januári 2012 35 000 nezamestnaných, takže za vlády Ivety Radičovej v januári do evidencie nezamestnaných išlo viac ľudí ako v januári 2013.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013, O5M12 , 10. februára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013, O5M12 , 10. februára 2013)."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "štatistika", "2011", "2012", "2013"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/364/vyrocie-vlady-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:14.345152+00:00"}
{"id": "vr16210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16210", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My máme dnes najvyššiu minimálnu mzdu z krajín V4.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2017 dosahuje minimálna mzda na Slovensku hodnotu 435 eur, čo ale nie je najvyššia minimálna mzda z krajín V4 ako to tvrdí Robert Fico. Vyššia minimálna mzda je v Poľsku kde je to 454 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štatistík Eurostatu bola najvyššia minimálna v Európskej únii za minulý rok v Luxembursku na úrovni 1998 eur. Naopak najnižšia minimálna mzda bola v Bulharsku na úrovni 235 eur. Spomedzi spoločenstva krajín V4 patrí našej krajine druhá priečka, keď sa naša minimálna mzda pohybuje na úrovni 435 eur. Ďalej nasledujú Maďarsko (411 eur) a Česká republika (407eur). Spoločenstvo krajín V4 vzniklo na základe spolupráce medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom. Tieto krajiny zdieľajú podobnú kultúru, históriu aj geografické znaky. Definícia podobnosti týchto krajín sa však odzrkadľuje aj v minimálnej hodinovej mzde a minimálnej mesačnej mzde. Najvyššia hodinová a minimálna mesačná mzda je u našich severných susedov v Poľsku, pracujúci človek tam za hodinu zarobí priemerne 2,65 EUR ( 454 EUR za mesiac). Na druhom mieste je Slovensko s 2,5 EUR ( 435 EUR). V minimálnej hodinovej mzde nasleduje Česká republika s 2,44 EUR a na poslednom mieste je spomedzi krajín Maďarsko s 2,35 EUR na hodinu. Naopak v minimálnej mesačnej mzde je na tretej priečke Maďarsko so 410 EUR a posledná je ČR so 408 EUR. V roku 2016 narástli minimálne platy v členských štátoch Únie nominálne (bez zarátania inflácie) v priemere o 5 %. Po prvý krát sa tak rast miezd vrátil k predkrízovým hodnotám. K nárastu prispelo niekoľko faktorov. Okrem nízkej inflácie WSI upozorňuje aj na rôzne iniciatívy v členských štátoch. Napríklad v Slovinsku vzrástla minimálna mzda vďaka kampani odborových zväzov od roku 2010 až o 23 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2017 dosahuje minimálna mzda na Slovensku hodnotu 435 eur, čo ale nie je najvyššia minimálna mzda z krajín V4 ako to tvrdí Robert Fico. Vyššia minimálna mzda je v Poľsku kde je to 454 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štatistík Eurostatu bola najvyššia minimálna v Európskej únii za minulý rok v Luxembursku na úrovni 1998 eur. Naopak najnižšia minimálna mzda bola v Bulharsku na úrovni 235 eur. Spomedzi spoločenstva krajín V4 patrí našej krajine druhá priečka, keď sa naša minimálna mzda pohybuje na úrovni 435 eur. Ďalej nasledujú Maďarsko (411 eur) a Česká republika (407eur). Spoločenstvo krajín V4 vzniklo na základe spolupráce medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom. Tieto krajiny zdieľajú podobnú kultúru, históriu aj geografické znaky. Definícia podobnosti týchto krajín sa však odzrkadľuje aj v minimálnej hodinovej mzde a minimálnej mesačnej mzde. Najvyššia hodinová a minimálna mesačná mzda je u našich severných susedov v Poľsku, pracujúci človek tam za hodinu zarobí priemerne 2,65 EUR ( 454 EUR za mesiac). Na druhom mieste je Slovensko s 2,5 EUR ( 435 EUR). V minimálnej hodinovej mzde nasleduje Česká republika s 2,44 EUR a na poslednom mieste je spomedzi krajín Maďarsko s 2,35 EUR na hodinu. Naopak v minimálnej mesačnej mzde je na tretej priečke Maďarsko so 410 EUR a posledná je ČR so 408 EUR. V roku 2016 narástli minimálne platy v členských štátoch Únie nominálne (bez zarátania inflácie) v priemere o 5 %. Po prvý krát sa tak rast miezd vrátil k predkrízovým hodnotám. K nárastu prispelo niekoľko faktorov. Okrem nízkej inflácie WSI upozorňuje aj na rôzne iniciatívy v členských štátoch. Napríklad v Slovinsku vzrástla minimálna mzda vďaka kampani odborových zväzov od roku 2010 až o 23 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["dosahuje", "454", "435", "410", "408", "2016"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://www.minimalnamzda.sk/v-eu.php", "http://www.minimalnamzda.sk/v-eu.php", "http://www.minimalnamzda.sk/v-eu.php", "http://www.minimalnamzda.sk/v-eu.php", "https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/kde-v-eu-je-najvyssia-minimalna-mzda-infografika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:19.944237+00:00"}
{"id": "vr33032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33032", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Zvýšenie daní, odvodov, poplatkov sa dotýka všetkých ľudí, nielen najbohatších a podľa samotných vládnych materiálov ten dopad na ľudí bude vo výške 1,137 miliónov eur. Na každého občana, vrátane detí, je to 210 eur.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako nepravdivý, pretože čísla, ktoré uvádza, sa nezhodujú s číslami, ktoré sú uvedené vo vládnom materiáli (.pdf, s. 14,16), na ktorý sa odvoláva, a teda jeho výpočet je nepravdivý. Vyčíslenie opatrení vo vládnom dokumente sa môže v čase meniť, napr. počtom sporiteľov, ktorí vystúpia z 2. piliera. Štefancov prepočet ako aj hodnotenie výroku vychádza z dopadov prognózovaných vo vládnom dokumente. Vplyvom prijímanej legislatívy sa zaoberá vládny návrh rozpočtu na obdobie 2013 až 2015. Ivan Štefanec pritom čerpá z prezentácie, ktorú predstavil na tlačovej besede 10. januára 2013 a následne zverejnil na stránke (.ppt) SDKÚ-DS. Na tlačovej besede sa odvoláva práve na spomínaný vládny materiál (.pdf,s.14,16), no čísla, ktoré uvádza, sú skreslené a nepresné. Predovšetkým v kapitole koncesionárske poplatky a registrovanie nových automobilov, uvádzajú čísla nezhodujúce sa s vládnym materiálom. Spolu ide o nepresnosť vo výške 42 miliónov eur. Porovnanie údajov z vládneho materiálu a prezentácie Ivana Štefaneca (v mil. EUR): Prezentácia Vládny materiál Spotrebitelia 701 701,363 Dohodári 134 133,922 Zamestnanci a živnostníci 130 129,997 SZČO 52 51,517 Pracujúci s odpoč. položkou 6 5,670 Platitelia konces. poplatkov 84 73,881 Majitelia nových áut 30 -1,259 Spolu 1,137 1,095 Pokiaľ by sme vychádzali z čísiel, ktoré uvádza Ivan Štefanec pri výpočte na jedného občana vrátane detí (k 30. septembru 2012 mala Slovenská republika 5 408 148 obyvateľov ), dopad na jedného obyvateľa by bol približne 210 eur. Kedže však neuvádza presné údaje, dopad na jedného obyvateľa je cca 202,5 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako nepravdivý, pretože čísla, ktoré uvádza, sa nezhodujú s číslami, ktoré sú uvedené vo vládnom materiáli (.pdf, s. 14,16), na ktorý sa odvoláva, a teda jeho výpočet je nepravdivý. Vyčíslenie opatrení vo vládnom dokumente sa môže v čase meniť, napr. počtom sporiteľov, ktorí vystúpia z 2. piliera. Štefancov prepočet ako aj hodnotenie výroku vychádza z dopadov prognózovaných vo vládnom dokumente. Vplyvom prijímanej legislatívy sa zaoberá vládny návrh rozpočtu na obdobie 2013 až 2015. Ivan Štefanec pritom čerpá z prezentácie, ktorú predstavil na tlačovej besede 10. januára 2013 a následne zverejnil na stránke (.ppt) SDKÚ-DS. Na tlačovej besede sa odvoláva práve na spomínaný vládny materiál (.pdf,s.14,16), no čísla, ktoré uvádza, sú skreslené a nepresné. Predovšetkým v kapitole koncesionárske poplatky a registrovanie nových automobilov, uvádzajú čísla nezhodujúce sa s vládnym materiálom. Spolu ide o nepresnosť vo výške 42 miliónov eur. Porovnanie údajov z vládneho materiálu a prezentácie Ivana Štefaneca (v mil. EUR): Prezentácia Vládny materiál Spotrebitelia 701 701,363 Dohodári 134 133,922 Zamestnanci a živnostníci 130 129,997 SZČO 52 51,517 Pracujúci s odpoč. položkou 6 5,670 Platitelia konces. poplatkov 84 73,881 Majitelia nových áut 30 -1,259 Spolu 1,137 1,095 Pokiaľ by sme vychádzali z čísiel, ktoré uvádza Ivan Štefanec pri výpočte na jedného občana vrátane detí (k 30. septembru 2012 mala Slovenská republika 5 408 148 obyvateľov ), dopad na jedného obyvateľa by bol približne 210 eur. Kedže však neuvádza presné údaje, dopad na jedného obyvateľa je cca 202,5 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["materiáli", "besede", "stránke", "materiál", "obyvateľov"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.ta3.com/clanok/1012848/tb-sdku-ds-kolko-stoji-socialisticka-vlada-bezneho-obcana.html", "http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/1631/kolko-nas-stoji-fico.ppt", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=58090"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:27.324150+00:00"}
{"id": "vr13992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13992", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat predstavoval hospodársky rast Slovenska v treťom kvartáli roka 2015 3,7 % HDP. Vyšší hospodársky rast v tomto kvartáli zo štátov Európskej únie malo už len Švédsko a Česká republika (obe 3,9 % HDP). Výrok hodnotíme ako pravdivý. V nasledujúcej tabuľke chýbajú údaje pre viaceré krajiny (kvôli nedostupnosti údajov), z nich Malta a Írsko mali v predchádzajúcom kvartáli vyšší hospodársky rast ako Slovensko. Aj v prípade, že by ich hospodársky rast bol v treťom kvartáli vyšší ako rast Slovenska, bolo by Slovensko krajinou s piatym najvyšším hospodárskym rastom. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat predstavoval hospodársky rast Slovenska v treťom kvartáli roka 2015 3,7 % HDP. Vyšší hospodársky rast v tomto kvartáli zo štátov Európskej únie malo už len Švédsko a Česká republika (obe 3,9 % HDP). Výrok hodnotíme ako pravdivý. V nasledujúcej tabuľke chýbajú údaje pre viaceré krajiny (kvôli nedostupnosti údajov), z nich Malta a Írsko mali v predchádzajúcom kvartáli vyšší hospodársky rast ako Slovensko. Aj v prípade, že by ich hospodársky rast bol v treťom kvartáli vyšší ako rast Slovenska, bolo by Slovensko krajinou s piatym najvyšším hospodárskym rastom. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina011&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:41.653374+00:00"}
{"id": "vr17002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17002", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "138 tisíc je cca zamestnancov na minimálnej mzde a z toho môže byť až do 50% vo verejnej službe...", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súvislosti s týmto výrokom sme si vyžiadali vyjadrenie priamo od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a taktiež aj od organizácie INESS . MPSVR SR odkazovalo na odhady spoločnosti Trexima, ktoré uvádzajú počet dotknutých zamestnancov spolu 139,1 tisíc. O tom, koľko percent z toho sú zamestnanci vo verejnej službe, nám ministerstvo informáciu neposkytlo. Podľa spolupracovníka organizácie INESS Roberta Chovanculiaka odhad uvedený ministrom Richterom neberie do úvahy, že v SR existuje 6 stupňov minimálnej mzdy a teda minimálnu mzdu poberá viac ľudí, ako minister uvádza. Nakoľko nie je dostupná štatistika o potrebných počtoch (problematické sú najmä štatistiky o počte ľudí vo verejnej službe) a odborné názory sa nezhodujú, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo práce vo svojom vyjadrení uviedlo následovné: \"Podľa posledných údajov z Treximy sa zvýšenie sumy minimálnej mzdy na 480 dotkne cez 72 tis. zamestnancov. Približne 28-tisíc z nich ich pracuje v nepodnikateľskej sfére. V minulom roku, keď sa minimálna mzda zvyšovala o 30 eur mesačne, bolo dotknutých 63,0 tis. zamestnancov. K počtu 72 tis. osôb je potrebné doplniť zamestnancov u SZČO. Pre odhad pomáhajú údaje o vymeriavacích základoch zo Sociálnej poisťovne osobitne za týchto zamestnancov. V minulom roku bolo pod vtedy navrhovanou sumou 435 eur ďalších 58,7 tis. zamestnancov zamestnaných u SZČO. Ak by nárast počtu zamestnancov pod úrovňou sumy 480 eur u SZČO zodpovedal relatívnemu zvýšeniu počtu zamestnancov u právnických osôb zo 63 tis. na 72 tis. osôb, potom u SZČO možno predpokladať, že zvýšenie na 480 eur sa dotkne cca 67,1 tis. zamestnancov (58,7 tis x 72,0/63,0). Predbežne je teda možné kvalifikovane odhadnúť počet dotknutých zamestnancov spolu na 139,1 tisíc zamestnancov.\" Expert z organizácie INESS Chovanculiak uviedol, že minister Richter nebral do úvahy fakt, že na Slovensku existuje 6 stupňov minimálnej mzdy, teda nie je jednoznačne na ktoré presne myslel Richter. Ako dodáva Chovanculiak: \" Presné číslo je však pomerne ťažké zistiť, kedže vychádzame len z pásiem vymeriavacého základu na sociálne odvody. Množstvo zamestnancov a dohodárov, ktorí majú mzdu pod minimálnou mzdou však neodpracovali celý mesiac a preto nie je ich možno automaticky zaradiť medzi poberateľov minimálnej mzdy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s týmto výrokom sme si vyžiadali vyjadrenie priamo od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a taktiež aj od organizácie INESS . MPSVR SR odkazovalo na odhady spoločnosti Trexima, ktoré uvádzajú počet dotknutých zamestnancov spolu 139,1 tisíc. O tom, koľko percent z toho sú zamestnanci vo verejnej službe, nám ministerstvo informáciu neposkytlo. Podľa spolupracovníka organizácie INESS Roberta Chovanculiaka odhad uvedený ministrom Richterom neberie do úvahy, že v SR existuje 6 stupňov minimálnej mzdy a teda minimálnu mzdu poberá viac ľudí, ako minister uvádza. Nakoľko nie je dostupná štatistika o potrebných počtoch (problematické sú najmä štatistiky o počte ľudí vo verejnej službe) a odborné názory sa nezhodujú, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo práce vo svojom vyjadrení uviedlo následovné: \"Podľa posledných údajov z Treximy sa zvýšenie sumy minimálnej mzdy na 480 dotkne cez 72 tis. zamestnancov. Približne 28-tisíc z nich ich pracuje v nepodnikateľskej sfére. V minulom roku, keď sa minimálna mzda zvyšovala o 30 eur mesačne, bolo dotknutých 63,0 tis. zamestnancov. K počtu 72 tis. osôb je potrebné doplniť zamestnancov u SZČO. Pre odhad pomáhajú údaje o vymeriavacích základoch zo Sociálnej poisťovne osobitne za týchto zamestnancov. V minulom roku bolo pod vtedy navrhovanou sumou 435 eur ďalších 58,7 tis. zamestnancov zamestnaných u SZČO. Ak by nárast počtu zamestnancov pod úrovňou sumy 480 eur u SZČO zodpovedal relatívnemu zvýšeniu počtu zamestnancov u právnických osôb zo 63 tis. na 72 tis. osôb, potom u SZČO možno predpokladať, že zvýšenie na 480 eur sa dotkne cca 67,1 tis. zamestnancov (58,7 tis x 72,0/63,0). Predbežne je teda možné kvalifikovane odhadnúť počet dotknutých zamestnancov spolu na 139,1 tisíc zamestnancov.\" Expert z organizácie INESS Chovanculiak uviedol, že minister Richter nebral do úvahy fakt, že na Slovensku existuje 6 stupňov minimálnej mzdy, teda nie je jednoznačne na ktoré presne myslel Richter. Ako dodáva Chovanculiak: \" Presné číslo je však pomerne ťažké zistiť, kedže vychádzame len z pásiem vymeriavacého základu na sociálne odvody. Množstvo zamestnancov a dohodárov, ktorí majú mzdu pod minimálnou mzdou však neodpracovali celý mesiac a preto nie je ich možno automaticky zaradiť medzi poberateľov minimálnej mzdy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["INESS", "existuje"], "url": ["http://iness.sk/", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalne-mzdove-naroky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:41.889367+00:00"}
{"id": "vr26204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26204", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Máme tu cesty, ktoré sú štyrikrát viac zaťažené napríklad v Pezinskom okrese ako najzaťaženejšia cesta v rámci Banskobystrického kraja.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Frešo reaguje na výrok Flašíkovej-Beňovej o nižšom výbere daní z motorových vozidiel v BBSK, napriek väčšej dĺžke ciest v BBSK. Demagog.SK nezistil štatistiku, ktorá by umožnila overenie výroku. Štatistiky o ceste II. triedy v Pezinskom okrese sú dostupné, no možno ich porovnať len s cestami I. triedy v BBSK. Tieto cesty však nie sú v správe BBSK preto ich nemožno v tomto kontexte porovnávať. Štatistiku vyťaženosti ciast II. triedy nemáme k dispozícii. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská správa ciest realizuje Pravidelné sčítanie intenzity dopravy na slovenských cestách každých 5 rokov. Naposledy sa sčítavalo v roku 2010. Výsledkom tohto spracovania sa venoval aj magazín Auto moto : Cestná komunikácia Osobné automobily Nákladné automobily Motocykle Spolu 2010 Spolu 2005 Rozdiel Nárast % Cesta č. 502 - Pezinok smer Bratislava 21829 2525 95 24449 23648 80 3,39 Cesta č. 66 - Banská Bystrica smer Brezno 38181 5225 62 43468 41453 2015 4,86 Keď teda porovnáme pezinskú cestu s najhustejšou premávkou, v smere na Bratislavu s najzaťaženejšou cestou v BB kraji, cesta č. 66 v smere na Brezno je viac zaťaženejšia takmer o polovicu. Avšak v tomto prípade ide o cestu prvej triedy I/66, ktorá nie je v pôsobnosti BBSK. Podľa hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska je okres Pezinok čo sa týka cestnej vyťaženosti umiestňuje na 72. pozícií. Banská Bystrica sa je čo sa týka cestnej vyťaženosti na 58. pozícií. Toto hodnotenie zohľadňuje stav vyťaženosti ciest z roku 2010. Automatické sčítanie dopravy na cestách I. a II. triedy SR, naposledy prevedené v roku 2011. V tomto prípade cesta l/50 vo Zvolenskej Slatine vykazuje oveľa hustejšiu premávku, ako napríklad cesta ll/503 v Pezinku. Avšak cesta I. triedy vo Zvolenskej Slatine nepatrí do pôsobnosti BBSK. Podľa tejto štatistiky teda nemožno hodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo reaguje na výrok Flašíkovej-Beňovej o nižšom výbere daní z motorových vozidiel v BBSK, napriek väčšej dĺžke ciest v BBSK. Demagog.SK nezistil štatistiku, ktorá by umožnila overenie výroku. Štatistiky o ceste II. triedy v Pezinskom okrese sú dostupné, no možno ich porovnať len s cestami I. triedy v BBSK. Tieto cesty však nie sú v správe BBSK preto ich nemožno v tomto kontexte porovnávať. Štatistiku vyťaženosti ciast II. triedy nemáme k dispozícii. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská správa ciest realizuje Pravidelné sčítanie intenzity dopravy na slovenských cestách každých 5 rokov. Naposledy sa sčítavalo v roku 2010. Výsledkom tohto spracovania sa venoval aj magazín Auto moto : Cestná komunikácia Osobné automobily Nákladné automobily Motocykle Spolu 2010 Spolu 2005 Rozdiel Nárast % Cesta č. 502 - Pezinok smer Bratislava 21829 2525 95 24449 23648 80 3,39 Cesta č. 66 - Banská Bystrica smer Brezno 38181 5225 62 43468 41453 2015 4,86 Keď teda porovnáme pezinskú cestu s najhustejšou premávkou, v smere na Bratislavu s najzaťaženejšou cestou v BB kraji, cesta č. 66 v smere na Brezno je viac zaťaženejšia takmer o polovicu. Avšak v tomto prípade ide o cestu prvej triedy I/66, ktorá nie je v pôsobnosti BBSK. Podľa hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska je okres Pezinok čo sa týka cestnej vyťaženosti umiestňuje na 72. pozícií. Banská Bystrica sa je čo sa týka cestnej vyťaženosti na 58. pozícií. Toto hodnotenie zohľadňuje stav vyťaženosti ciest z roku 2010. Automatické sčítanie dopravy na cestách I. a II. triedy SR, naposledy prevedené v roku 2011. V tomto prípade cesta l/50 vo Zvolenskej Slatine vykazuje oveľa hustejšiu premávku, ako napríklad cesta ll/503 v Pezinku. Avšak cesta I. triedy vo Zvolenskej Slatine nepatrí do pôsobnosti BBSK. Podľa tejto štatistiky teda nemožno hodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Slovenská správa ciest", "Auto moto", "hodnotenia", "Pezinok", "Banská Bystrica", "Automatické sčítanie dopravy"], "url": ["http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/automaticke-scitanie-dopravy/intenzita_dopravy_vyvoj.pdf", "http://automoto.cas.sk/clanok/209/intenzita-dopravy-na-slovensku-rapidne-narasta", "http://www.regiony21.sk/hodnotenie/hodnotenie.html", "http://www.regiony21.sk/hodnotenie/Pezinok.pdf", "http://www.regiony21.sk/hodnotenie/Banska_Bystrica.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/automaticke-scitanie-dopravy/automaticke_scitanie_dopravy_na_cestach_1_a_2_triedy-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:56.950946+00:00"}
{"id": "vr32599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32599", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Na operácie kĺbov sa čaká na Slovensku 3 až 4 roky a poistenci Všeobecnej zdravotnej čakajú o 4 až 5 mesiacov dlhšie.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V. Novotný značne hyperbolizuje čakacie lehoty na operáciu kĺbov na Slovensku. Čakacie lehoty uvádzané V. Novotným sú len v jednom zariadení v prípade bedrového kĺbu resp. v dvoch zariadeniach v prípade kolenného kĺbu. Podľa analýzy HPI, čakajú poistenci VšZP na operácie kĺbov v priemere o 4-5 mesiacov dlhšie ako poistenci Union (najkratšie lehoty). Výrok V. Novotného hodnotíme ako zavádzajúci. V. Novotný pravdepodobne vychádza z Analýzy čakacích dôb , ktorú vypracovala Health Policy Institute. Táto analýza uvádza: Na totálnu endoprotézu (TEP) bedrového alebo kolenného kĺbu sa u nás v priemere (bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a zariadenie) čaká približne 15 mesiacov a na operáciu katarakty približne 3 mesiace Na TEP kolenného kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (548 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (392 dní) Na TEP bedrového kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (518 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (407 dní) Čakacia doba na totálnu endoprotéza bedrového kĺbu je v priemere 14 a pol mesiaca (s. 15). Je však pravdou, že v niektorých zariadeniach sa čakacie lehoty na výmenu bedrového kĺbu sa v FN Trenčín čaká takmer 3 roky (35,9 mesiaca) v FNsP Prešov takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). Čakacia doba na totálnu endoprotéza kolenného kĺbu je v priemere 15 mesiacov (s.14). V niektorých zariadeniach sú čakacie lehoty na výmenu kĺbu takmer tri roky. Ide napríklad o FN Trenčín a FN Prešov (35,9 mesiaca). V UN BA Ružinov sa na tento zákrok čaká takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). V. Novotný značne hyperbolizuje čakacie lehoty na operáciu kĺbov na Slovensku. Tri roky sa na operáciu kĺbu čaká len v Trenčíne resp. pri kolennom kĺbe v Trenčíne a Prešove. V prípade operácie bedrového kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union (najkratšie lehoty) o 111 dní dlhšie, čo sú takmer 4 mesiace. V prípade operácie kolenného kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union o 156 dní dlhšie, čo je niečo viac ako 5 mesiacov. Analýzy čakacích dôb (s. 19): \"Na totálnu endoprotézu kolenného kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, približne 18 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 mesiacov, o 5 mesiacov viac. Aj na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, necelých 17 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 a pol mesiaca, o necelé 4 mesiace viac .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V. Novotný značne hyperbolizuje čakacie lehoty na operáciu kĺbov na Slovensku. Čakacie lehoty uvádzané V. Novotným sú len v jednom zariadení v prípade bedrového kĺbu resp. v dvoch zariadeniach v prípade kolenného kĺbu. Podľa analýzy HPI, čakajú poistenci VšZP na operácie kĺbov v priemere o 4-5 mesiacov dlhšie ako poistenci Union (najkratšie lehoty). Výrok V. Novotného hodnotíme ako zavádzajúci. V. Novotný pravdepodobne vychádza z Analýzy čakacích dôb , ktorú vypracovala Health Policy Institute. Táto analýza uvádza: Na totálnu endoprotézu (TEP) bedrového alebo kolenného kĺbu sa u nás v priemere (bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a zariadenie) čaká približne 15 mesiacov a na operáciu katarakty približne 3 mesiace Na TEP kolenného kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (548 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (392 dní) Na TEP bedrového kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (518 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (407 dní) Čakacia doba na totálnu endoprotéza bedrového kĺbu je v priemere 14 a pol mesiaca (s. 15). Je však pravdou, že v niektorých zariadeniach sa čakacie lehoty na výmenu bedrového kĺbu sa v FN Trenčín čaká takmer 3 roky (35,9 mesiaca) v FNsP Prešov takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). Čakacia doba na totálnu endoprotéza kolenného kĺbu je v priemere 15 mesiacov (s.14). V niektorých zariadeniach sú čakacie lehoty na výmenu kĺbu takmer tri roky. Ide napríklad o FN Trenčín a FN Prešov (35,9 mesiaca). V UN BA Ružinov sa na tento zákrok čaká takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). V. Novotný značne hyperbolizuje čakacie lehoty na operáciu kĺbov na Slovensku. Tri roky sa na operáciu kĺbu čaká len v Trenčíne resp. pri kolennom kĺbe v Trenčíne a Prešove. V prípade operácie bedrového kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union (najkratšie lehoty) o 111 dní dlhšie, čo sú takmer 4 mesiace. V prípade operácie kolenného kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union o 156 dní dlhšie, čo je niečo viac ako 5 mesiacov. Analýzy čakacích dôb (s. 19): \"Na totálnu endoprotézu kolenného kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, približne 18 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 mesiacov, o 5 mesiacov viac. Aj na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, necelých 17 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 a pol mesiaca, o necelé 4 mesiace viac .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Analýzy čakacích dôb", "Analýzy čakacích dôb"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/6751/analyza-cakacich-dob.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/6751/analyza-cakacich-dob.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:10.754655+00:00"}
{"id": "vr32024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32024", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Aj francúzsky prezident Hollande, nový, ktorý hovorí, že ideme znížiť vek odchodu do dôchodku.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda prezidenta F.Hollanda naozaj plánuje prijat dekrét o ciastocnom návrate k 60tim rokom ako veku odchodu do dôchodku, namiesto terajších 62. Avšak toto nové nariadenie sa nebude týkat celej populácie, ale len jej casti, preto hovoríme o ciastocnom návrate. Francúzska vláda má na programe tieto zmeny dokoncit zaciatkom júla tohto roku, po konzultácii so Štátnou Radou (Conseil d'État) a dôchodkovou pokladnicou. Reforma by sa týkala obcanov, ktorí zacali pracovat vo veku 18-19 rokov a prispievali do štátnej dôchodkovej pokladnice po dobu, ktorá sa vyžaduje zákonom, teda 41 rokov. Predpokladá sa (Le Figaro) , že táto zmena by sa týkala jedného budúceho dôchodcu z troch, alebo štyroch. Podla odhadov denníka Libération teda celkovo 100 000 -120 000 ludí rocne.", "analysis_paragraphs": ["Vláda prezidenta F.Hollanda naozaj plánuje prijat dekrét o ciastocnom návrate k 60tim rokom ako veku odchodu do dôchodku, namiesto terajších 62. Avšak toto nové nariadenie sa nebude týkat celej populácie, ale len jej casti, preto hovoríme o ciastocnom návrate. Francúzska vláda má na programe tieto zmeny dokoncit zaciatkom júla tohto roku, po konzultácii so Štátnou Radou (Conseil d'État) a dôchodkovou pokladnicou. Reforma by sa týkala obcanov, ktorí zacali pracovat vo veku 18-19 rokov a prispievali do štátnej dôchodkovej pokladnice po dobu, ktorá sa vyžaduje zákonom, teda 41 rokov. Predpokladá sa (Le Figaro) , že táto zmena by sa týkala jedného budúceho dôchodcu z troch, alebo štyroch. Podla odhadov denníka Libération teda celkovo 100 000 -120 000 ludí rocne."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["(Le Figaro)", "Libération"], "url": ["http://www.lefigaro.fr/retraite/2012/06/06/05004-20120606ARTFIG00716-hollande-retablit-la-retraite-a-60-ans-pour-110000-personnes.php", "http://www.liberation.fr/societe/2012/06/04/retraite-a-60-ans-le-gouvernement-plus-genereux-que-prevu_823516"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:05.250005+00:00"}
{"id": "vr26088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26088", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ten výsledok je taký, že 3/4 poslankýň, poslancov župného zastupiteľstva sú za túto širokú pravicovú koalíciu a vyslovene rovnako taký, že strana Smer tam mala 14 poslankýň poslancov v uplynulom období a teraz má iba jedného.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR bol vo voľbách 2013 do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja zvolený len jeden poslanec za stranu SMER. Celkovo má zastupiteľstvo 44 poslancov, z toho 34 kandidovalo v posledných voľbách za koalíciu strán SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, MOST-HÍD a KDH. V minulom období (2009-2013, pozn.) bolo v zastupiteľstve BSK skutočne 14 poslancov za stranu SMER resp. koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SZS, HZD. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR bol vo voľbách 2013 do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja zvolený len jeden poslanec za stranu SMER. Celkovo má zastupiteľstvo 44 poslancov, z toho 34 kandidovalo v posledných voľbách za koalíciu strán SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, MOST-HÍD a KDH. V minulom období (2009-2013, pozn.) bolo v zastupiteľstve BSK skutočne 14 poslancov za stranu SMER resp. koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SZS, HZD. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "zastupiteľstve"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka8_sk.html", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab8d.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:23.784972+00:00"}
{"id": "vr26893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26893", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takže zakomponovali (pri predaji Telecomu, pozn.) do zmluvy takzvané predkupné právo. To znamená, že Deutsche Telekom má predkupné právo.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v privatizačnej zmluve je predkupné práva Deutsche Telecom na 49% akcií Telecom, ktoré vlastní štát. 51% akcií Telekomunikácii bolo predaných Deutsche Telecomu v roku 2000. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pravda (16.2.2014): Ak by sa totiž väčšinový nemecký akcionár rozhodol nevyužiť predkupné právo stanovené v privatizačnej zmluve uzavretej počas Dzurindovej vlády , akcie by si mohol kúpiť prakticky ktokoľvek a neskôr by mal právo na každoročné dividendy z firmy. Túto možnosť obsahuje memorandum, ktoré tento týždeň podpísal štát s nemeckým väčšinovým vlastníkom Deutsche Telekom. SITA (13.2.2014): Štát musí o predaji rokovať prednostne s Deutsche Telekomom. Nemci totiž majú na štátom vlastnený balík akcií predkupné právo. To, či ho aj využijú, však zatiaľ známe nie je. \"Dnes toto právo ani neprijali, ani sa ho nevzdali. Je to otázkou budúcich rokovaní,\" povedal Jurikovič. Podľa Lipšica má 49-percentný podiel hodnotu zhruba 800 miliónov až 1 miliarda eur.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v privatizačnej zmluve je predkupné práva Deutsche Telecom na 49% akcií Telecom, ktoré vlastní štát. 51% akcií Telekomunikácii bolo predaných Deutsche Telecomu v roku 2000. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pravda (16.2.2014): Ak by sa totiž väčšinový nemecký akcionár rozhodol nevyužiť predkupné právo stanovené v privatizačnej zmluve uzavretej počas Dzurindovej vlády , akcie by si mohol kúpiť prakticky ktokoľvek a neskôr by mal právo na každoročné dividendy z firmy. Túto možnosť obsahuje memorandum, ktoré tento týždeň podpísal štát s nemeckým väčšinovým vlastníkom Deutsche Telekom. SITA (13.2.2014): Štát musí o predaji rokovať prednostne s Deutsche Telekomom. Nemci totiž majú na štátom vlastnený balík akcií predkupné právo. To, či ho aj využijú, však zatiaľ známe nie je. \"Dnes toto právo ani neprijali, ani sa ho nevzdali. Je to otázkou budúcich rokovaní,\" povedal Jurikovič. Podľa Lipšica má 49-percentný podiel hodnotu zhruba 800 miliónov až 1 miliarda eur."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["predaných", "", "Pravda", "SITA"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/privatizacia-698/za-dzurindovej-vlady-sa-predaval-lukrativny-majetok-63610", "http://www.efinancialnews.com/story/2009-10-26/dual-track-approach-makes-a-comeback-2?ea9c8a2de0ee111045601ab04d673622", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/308764-akcie-telekomu-budu-mozno-aj-pre-beznych-ludi/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/790601-fico-opat-nukal-nemcom-telekom-vraj-podpisali-memorandum/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:41.593015+00:00"}
{"id": "44620", "numeric_id": 44620, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44620", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A ja som bol preto, na pozvanie pána premiéra Orbána, na južnej schengenskej hranici maďarsko-srbskej, kde sám Viktor Orbán povedal, že za posledné mesiace eviduje extrémny nárast (migrantov, pozn.), dokonca na maďarskej.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Peter Pellegrini navštívil maďarsko-srbskú hranicu práve na pozvanie Viktora Orbána, ktorý informoval o prudkom náraste pokusov o nelegálne prekročenie maďarských hraníc. Do Európy sa podľa neho chystá až 100 tisíc migrantov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé. 13. februára 2020 navštívil predseda vlády Peter Pellegrini južnú hranicu Maďarska spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Stretnutie sa uskutočnilo na maďarsko-srbskej schengenskej hranici pri obci Röszke. Stretnutie sa uskutočnilo na návrh Viktora Orbána. Dôvodom mal byť prudký nárast pokusov o nelegálny prechod maďarských hraníc - za tento rok viac ako 5 tisíc. Orbán povedal, že na tzv. Balkánskej ceste do Európy sa v súčasnosti pohybuje okolo 100 tisíc migrantov. TASR o stretnutí informovala : „ Orbán varoval pred rastom tlaku migrantov na južné hranice Maďarska a zdôraznil, že so zlepšením počasia bude prichádzať čoraz viac migrantov k hraniciam, pričom mnohí z nich to robia organizovaným spôsobom. Za hranicami čaká stotisíc migrantov na vstup na územie Európskej únie.”", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Peter Pellegrini navštívil maďarsko-srbskú hranicu práve na pozvanie Viktora Orbána, ktorý informoval o prudkom náraste pokusov o nelegálne prekročenie maďarských hraníc. Do Európy sa podľa neho chystá až 100 tisíc migrantov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé. 13. februára 2020 navštívil predseda vlády Peter Pellegrini južnú hranicu Maďarska spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Stretnutie sa uskutočnilo na maďarsko-srbskej schengenskej hranici pri obci Röszke. Stretnutie sa uskutočnilo na návrh Viktora Orbána. Dôvodom mal byť prudký nárast pokusov o nelegálny prechod maďarských hraníc - za tento rok viac ako 5 tisíc. Orbán povedal, že na tzv. Balkánskej ceste do Európy sa v súčasnosti pohybuje okolo 100 tisíc migrantov. TASR o stretnutí informovala : „ Orbán varoval pred rastom tlaku migrantov na južné hranice Maďarska a zdôraznil, že so zlepšením počasia bude prichádzať čoraz viac migrantov k hraniciam, pričom mnohí z nich to robia organizovaným spôsobom. Za hranicami čaká stotisíc migrantov na vstup na územie Európskej únie.”"], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "uskutočnilo", "informovala"], "url": ["https://www.facebook.com/pellegrini.peter/videos/199230514600014/?__xts__[0]=68.ARAI4n-CCY4WCfAVyHINTayMvT-3aqJlnV_cCaH40YTMtwuJNjE91xPPI083BMtKGbNx-V8Z0dhQK5nN3iYObYStq-se7Uvvdlf4dWVvsMIwt9ZOJP9AJ650", "https://hungarytoday.hu/orban-to-pellegrini-its-forbidden-to-say-so-in-europe-but-migration-is-an-organised-invasion/?fbclid=IwAR2v7nUgEH8_g4PoDHv81P-x0Ixqf4PyjeVKZqg9VkHyIMWaOE-OZfYBqVs", "https://www.teraz.sk/spravy/pellegrini-na-juhu-madarska-sme-pripra/446389-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:22.455305+00:00"}
{"id": "vr35803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35803", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o ostatné zásahy, ako išlo o zníženie DPH, sme všetko splnili do poslednej bodky.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "vláda znížila DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a tlač. Nie na potraviny, ako sľubovala.", "analysis_paragraphs": ["vláda znížila DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a tlač. Nie na potraviny, ako sľubovala."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["vláda"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=33"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:58.696461+00:00"}
{"id": "vr28958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28958", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2010-2012 so schránkovými firmami neurobili absolútne nič. Absolútne nič.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas vlády Ivety Radičovej bol dvakrát novelizovaný zákon o verejnom obstarávaní. Vďaka týmto novelám sa zvýšila transparentnosť vo verejnom obstarávaní, ani jedna z nich sa však nevenovala otázke sídiel firmy a daňových únikov. Tomu sa mala venovať plánovaná tretia novela, ktorá však nestihla počas vlády Ivety Radičovej prejsť legislatívnym procesom. Je tak pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej nebol prijatý zákon, ktorý by ošetroval súťaženie schránkových firiem, nie je však pravdou, že by sa tejto téme vláda nevenovala. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože ním Robert Fico vylepšuje pozíciu svojej vlády. Prvá novela (.pdf) sa venovala najmä otázkam kontroly a transparentnosti verejného obstarávania. Posilnené bolo napríklad využívanie elektronických aukcií.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Ivety Radičovej bol dvakrát novelizovaný zákon o verejnom obstarávaní. Vďaka týmto novelám sa zvýšila transparentnosť vo verejnom obstarávaní, ani jedna z nich sa však nevenovala otázke sídiel firmy a daňových únikov. Tomu sa mala venovať plánovaná tretia novela, ktorá však nestihla počas vlády Ivety Radičovej prejsť legislatívnym procesom. Je tak pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej nebol prijatý zákon, ktorý by ošetroval súťaženie schránkových firiem, nie je však pravdou, že by sa tejto téme vláda nevenovala. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože ním Robert Fico vylepšuje pozíciu svojej vlády. Prvá novela (.pdf) sa venovala najmä otázkam kontroly a transparentnosti verejného obstarávania. Posilnené bolo napríklad využívanie elektronických aukcií."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Prvá novela", "Druhá novela", "Transparency", "sme.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=186", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=619", "http://www.transparency.sk/sk/vlada-i-radicovej-uspesne-restartovala-boj-proti-korupcii/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6047533/schrankove-firmy-ukazu-svojich-majitelov-pri-obchodovani-so-statom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:57.878573+00:00"}
{"id": "vr36762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36762", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Generálny prokurátor teraz už začína konať. Volá nás, aj mňa vraj. Ja som s to dozvedel z novín. Na nejaké vysvetlenie, výsluch.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D. Trnka posunul kauzu okolo podplácania poslancov pri voľbe GP na Špeciálnu prokuratúru. Podľa informácií HN , chce v tejto veci okrem B.Bugára vypočuť aj I. Radičovú, R. Sulíka a I. Matoviča.", "analysis_paragraphs": ["D. Trnka posunul kauzu okolo podplácania poslancov pri voľbe GP na Špeciálnu prokuratúru. Podľa informácií HN , chce v tejto veci okrem B.Bugára vypočuť aj I. Radičovú, R. Sulíka a I. Matoviča."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["HN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-49460220-trnka-chce-vypocut-radicovu-aj-sulika"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:56.697329+00:00"}
{"id": "vr30734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30734", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pozrite sa, zákon (o SIS, pozn.) hovorí 2 veci. V § 2 v odseku 5 hovorí, že informačná služba poskytuje informácie ústavným činiteľom, prezidentovi, NR, vláde a jaj členom, ktoré sú potrebné pre ich rozhodovanie. Informácie o spáchaní trestnej činnosti informačná služba poskytuje priamo útvarom PZ a prokuratúry.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o Slovenskej informačnej službe : § 2 Úlohy informačnej služby (4) Informačná služba poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie. (5) Informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti. Informácie, ktoré uvádza Dzurinda sa nachádzajú v odsekoch (4) a (5). Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o Slovenskej informačnej službe : § 2 Úlohy informačnej služby (4) Informačná služba poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie. (5) Informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti. Informácie, ktoré uvádza Dzurinda sa nachádzajú v odsekoch (4) a (5). Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o Slovenskej informačnej službe"], "url": ["http://www.sis.gov.sk/zakonsis.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:34.786942+00:00"}
{"id": "vr17149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17149", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... sme medzi piatimi najhoršími krajinami (na základe reálnej výšky deficitu v 2016, pozn.) a od Slovenska horšie sú krajiny ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Belgicko.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnotiac hospodárenie Slovenska v kontexte výšky deficitu štátneho rozpočtu, bolo skutočne Slovensko 5. najhoršie medzi krajinami eurozóny (teda bolo 5. z 19 krajín). Deficit dosiahol 2,2 % HDP. Najhoršie bolo Španielsko s deficitom 4,5 % a najlepšie Luxembursko s prebytkom 1,6 % HDP. Horšie ako Slovensko dopadli okrem Španielska aj krajiny Taliansko, Francúzsko a Belgicko. Priemer salda štátnych rozpočtov krajín eurozóny bol pritom deficit na úrovni 1,5 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hodnotiac hospodárenie Slovenska v kontexte výšky deficitu štátneho rozpočtu, bolo skutočne Slovensko 5. najhoršie medzi krajinami eurozóny (teda bolo 5. z 19 krajín). Deficit dosiahol 2,2 % HDP. Najhoršie bolo Španielsko s deficitom 4,5 % a najlepšie Luxembursko s prebytkom 1,6 % HDP. Horšie ako Slovensko dopadli okrem Španielska aj krajiny Taliansko, Francúzsko a Belgicko. Priemer salda štátnych rozpočtov krajín eurozóny bol pritom deficit na úrovni 1,5 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:09.474004+00:00"}
{"id": "49542", "numeric_id": 49542, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49542", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Viete o tom, pán Blaha, že sme štát v Európskej únii, ktorý má najviac práce v noci?", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov Eurostatu má Slovensko z celej Európskej únie najväčší podiel zamestnancov, ktorí pracujú pravidelne v noci. Tieto údaje pochádzajú ešte z roku 2021, aktuálnejšie však k dispozícii nie sú. Výrok Jozefa Hajka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPosledné údaje Štatistického úradu EÚ hovoria o tom, že Slovensko má z celej Európskej únie najväčší podiel zamestnancov v aktívnom veku, ktorí pracujú pravidelne v noci. Tento netradičný pracovný čas sa týka 11% pracujúcich Slovákov, čo je v prepočte vyše 280-tisíc pracujúcich.\n\nNa Slovensku pracuje v noci vyššie percento obyvateľstva ako v okolitých krajinách . V Maďarsku nočnú prácu vykonáva 4,8 %, v Česku 4,2 % a v Poľsku len 2 % z celkového počtu zamestnancov.\n\nŠtúdia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR aj na základe údajov o práci v noci upozorňuje , že z hľadiska podielu napätých pracovných miest je slovenská pracovná situácia najhoršou v EÚ. KOZ považuje slovenský ekonomický model, ktorý funguje na systéme nízkych miezd a vysokom počte odpracovaných hodín, za prežitok, ktorý musíme inovovať a reformovať.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov Eurostatu má Slovensko z celej Európskej únie najväčší podiel zamestnancov, ktorí pracujú pravidelne v noci. Tieto údaje pochádzajú ešte z roku 2021, aktuálnejšie však k dispozícii nie sú. Výrok Jozefa Hajka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Posledné údaje Štatistického úradu EÚ hovoria o tom, že Slovensko má z celej Európskej únie najväčší podiel zamestnancov v aktívnom veku, ktorí pracujú pravidelne v noci. Tento netradičný pracovný čas sa týka 11% pracujúcich Slovákov, čo je v prepočte vyše 280-tisíc pracujúcich.", "Na Slovensku pracuje v noci vyššie percento obyvateľstva ako v okolitých krajinách . V Maďarsku nočnú prácu vykonáva 4,8 %, v Česku 4,2 % a v Poľsku len 2 % z celkového počtu zamestnancov.", "Štúdia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR aj na základe údajov o práci v noci upozorňuje , že z hľadiska podielu napätých pracovných miest je slovenská pracovná situácia najhoršou v EÚ. KOZ považuje slovenský ekonomický model, ktorý funguje na systéme nízkych miezd a vysokom počte odpracovaných hodín, za prežitok, ktorý musíme inovovať a reformovať."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["údaje", "má", "okolitých krajinách", "upozorňuje"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/lfsa_ewpnig/default/table", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/658889-slovaci-si-nicia-zdravie-pracou-v-noci-ukazuju-studie-v-unii-sme-rekordermi/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/658889-slovaci-si-nicia-zdravie-pracou-v-noci-ukazuju-studie-v-unii-sme-rekordermi/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/studiapracovne-prostredie-v-sr-z-hl/744676-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:46.559490+00:00"}
{"id": "vr35286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35286", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ale v roku 2011 už hovoríte o zastavení hospodárskeho rastu, poklese, hovoríte o trojnásobnej inflácii a hovoríte o zastavení rastu zamestnanosti...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nevieme kto a kde má hovoriť \" o zastavení hospodárskeho rastu, poklese, hovoríte o trojnásobnej inflácii a hovoríte o zastavení rastu zamestnanosti .\"", "analysis_paragraphs": ["nevieme kto a kde má hovoriť \" o zastavení hospodárskeho rastu, poklese, hovoríte o trojnásobnej inflácii a hovoríte o zastavení rastu zamestnanosti .\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:09.814251+00:00"}
{"id": "vr30697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30697", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ si dobre pamätám, tak práve to bola vláda Ivety Radičovej, ktorá hneď po príchode zastavila dva dobre pripravené projekty na výstavbu 105 km diaľnic, ide o severný úsek od Žiliny až po Košice s odôvodnením, že to vraj je nejaké drahé a rôzne podobné argumenty, o ktorých určite ešte dnes tu budeme hovoriť.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že po nástupe vlády I. Radičovej došlo k zrušeniu PPP prijektov - PPP 1 a 3 v dôsledku čoho došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom. Minister dopravy J. Figeľ však argumentuje tým, že k zastaveniu neprišlo keďže výstavba sa ešte ani nezačala,doteraz sa vykonávali len prípravné práce. V prípade prvého balíka PPP vypršala platnosť koncesnej zmluvy a teda zanikla. V prípade tretieho sa vláda rozhodla stavať tento úsek pomocou inej formy financovania ako PPP, s tým, že tunel Višňové sa má začať stavať budúci rok. Vláda I Radičovej argumentovala taktiež možnosťou úspory až 700 mil. Eur pri zrušení PPP projektov pripravených Smerom-SD. Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je odhadovaná úspora nákladov až 697 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že po nástupe vlády I. Radičovej došlo k zrušeniu PPP prijektov - PPP 1 a 3 v dôsledku čoho došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom. Minister dopravy J. Figeľ však argumentuje tým, že k zastaveniu neprišlo keďže výstavba sa ešte ani nezačala,doteraz sa vykonávali len prípravné práce. V prípade prvého balíka PPP vypršala platnosť koncesnej zmluvy a teda zanikla. V prípade tretieho sa vláda rozhodla stavať tento úsek pomocou inej formy financovania ako PPP, s tým, že tunel Višňové sa má začať stavať budúci rok. Vláda I Radičovej argumentovala taktiež možnosťou úspory až 700 mil. Eur pri zrušení PPP projektov pripravených Smerom-SD. Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je odhadovaná úspora nákladov až 697 mil. eur."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["PPP 1", "3", "prvého", "stavať", "nové tendre"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:02.807751+00:00"}
{"id": "vr37477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37477", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "On sa reálne, dôchodkový vek, akoby mierne posúva, pretože bol stanovený taký mechanizmus, ktorý sa dotýka žien a tým aby sme docielili zjednotenie toho dôchodkového veku, tak reálne teda dochádza k postupnému narastaniu dôchodkového veku už v súčasnosti.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu openiazoch.zoznam.sk sa dôchodkového žien týkajú nasledujúce pravidlá: \"Zákonom stanovený dôchodkový vek žien sa postupne predlžuje na 62 rokov. Do 31. decembra 2003 bol dôchodkový vek pre ženy 53 – 57 rokov veku, a to v závislosti od počtu vychovaných detí. Novo určený dôchodkový vek 62 rokov sa v praxi nezačal uplatňovať hneď od 1. januára 2004, ale „starý“ dôchodkový vek sa postupne predlžuje. Predlžovanie dôchodkového veku žien je rozložené na obdobie od roku 2004 do roku 2014. Po roku 2014 už bude pre všetky ženy platiť dôchodkový vek 62 rokov bez ohľadu na to, koľko má žena detí.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu openiazoch.zoznam.sk sa dôchodkového žien týkajú nasledujúce pravidlá: \"Zákonom stanovený dôchodkový vek žien sa postupne predlžuje na 62 rokov. Do 31. decembra 2003 bol dôchodkový vek pre ženy 53 – 57 rokov veku, a to v závislosti od počtu vychovaných detí. Novo určený dôchodkový vek 62 rokov sa v praxi nezačal uplatňovať hneď od 1. januára 2004, ale „starý“ dôchodkový vek sa postupne predlžuje. Predlžovanie dôchodkového veku žien je rozložené na obdobie od roku 2004 do roku 2014. Po roku 2014 už bude pre všetky ženy platiť dôchodkový vek 62 rokov bez ohľadu na to, koľko má žena detí.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["openiazoch.zoznam.sk"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/Produkty/ds/odchod_do_dochodku.asp#label4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:37.810680+00:00"}
{"id": "vr28417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28417", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme si držali 2,5 roka v podstate stabilne alebo dva roky vlastne od volieb stabilne okolo tých 8-9 percent preferencií. Potom, ako vznikla strana Sieť, tak to sa prejavilo aj u nás, aj v SDKÚ, v SaS. Vo všetkých týchto stranách pravicových jedno dve percentičká odbudli a tým pádom aj v našom prípade je to to isté, že sa teraz držíme niekde medzi 6-7 percentami.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko reálne hodnoty prieskumov sa v princípe zhodujú s tým, čo spomína Matovič, výrok hodnotíme ako pravdivý. Preferencie OĽaNO sa pohybovali približne na úrovni na úrovni 8-9 percent a v máji 2014 (kedy bola predstavená strana Sieť) klesli preferencie spomínaných strán. Strana Sieť bola predstavená 26.4.2014. Vplyv tejto udalosti na preferencie voličov sa teda dá predpokladať od mája 2014. Podľa prieskumov agentúry Focus sa volebné preferencie strany OĽaNO od júna 2012 do mája 2014 (teda do obdobia, kedy bolo oznámené založenie strany Sieť) pohybovali na úrovni 6 - 9,7%. V máji 2014 došlo k prepadu na 5,3%, teda konkrétne o 3,8%. Podľa posledných dostupných prieskumov zo septembra tohto roku má OĽaNO 7,7 percent preferencií.", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko reálne hodnoty prieskumov sa v princípe zhodujú s tým, čo spomína Matovič, výrok hodnotíme ako pravdivý. Preferencie OĽaNO sa pohybovali približne na úrovni na úrovni 8-9 percent a v máji 2014 (kedy bola predstavená strana Sieť) klesli preferencie spomínaných strán. Strana Sieť bola predstavená 26.4.2014. Vplyv tejto udalosti na preferencie voličov sa teda dá predpokladať od mája 2014. Podľa prieskumov agentúry Focus sa volebné preferencie strany OĽaNO od júna 2012 do mája 2014 (teda do obdobia, kedy bolo oznámené založenie strany Sieť) pohybovali na úrovni 6 - 9,7%. V máji 2014 došlo k prepadu na 5,3%, teda konkrétne o 3,8%. Podľa posledných dostupných prieskumov zo septembra tohto roku má OĽaNO 7,7 percent preferencií."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["predstavená", "prieskumov", "prieskumoch"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prochazka-predstavil-stranu-siet/82413-clanok.html", "http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10", "http://www.polis.belgof.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:56.328582+00:00"}
{"id": "42478", "numeric_id": 42478, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42478", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Na odposluch musíte mať pečiatku, podpis, ktorá osoba...", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na výkon odposluchu potrebujú štátne orgány podľa zákona č. 166/2003 Z. z. kladné stanovisko krajského alebo Špecializovaného trestného súdu, ktoré prichádza vo forme písomného súhlasu zákonného sudcu. K formálnym aspektom rozhodnutia o použití odposluchu, resp. informačno-technických prostriedkov, takisto patrí dostatočná identifikácia sudcu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie musí obsahovať podpis aj pečiatku sudcu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAspektom, ktoré musí spĺňať každé súdne rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov (aj odposluchu), sa vo svojej štúdii v Bulletine slovenskej advokácie venuje advokát a odborný asistent katedry trestného práva fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy\n\nv Sládkovičove Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. K formálnym aspektom rozhodnutia na výkon odposluchu Perhács uvádza: “ Sudca, ktorý rozhodnutie vydáva, musí byť riadne identifikovaný, nepostačuje iba jeho parafa, resp. nečitateľný podpis ” ( .pdf , s. 21). Ďalej možno uviesť, že “ formálne nedostatky rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj absencia prezentačnej pečiatky, môžu vyvolávať pochybnosti o jeho autentickosti ” ( .pdf , s. 21). Rozhodnutie súdu teda musí obsahovať podpis a pečiatku sudcu, ktorý v danom prípade rozhodoval .\n\nSpomínaný zákon zákon č. 166/2003 Z. z. sa ďalej venuje situácii, kedy môže byť získaný záznam použitý ako dôkaz. Ak to vyhotovený záznam umožňuje, je k nemu potrebné pripojiť jeho doslovný prepis, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci odpočúvanie, a to s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Prepis je v neoficiálnej podobe dostupný napríklad na portáli Pravda .\n\nZačiatok súdnych sporov medzi Generálnou prokuratúrou a Štefanom Harabinom môžeme hľadať vo vyjadrení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý 9. septembra 2008 potvrdil, že prepis telefonického rozhovoru Harabina s údajným mafiánom Bakim Sadikim je autentický a je súčasťou dohľadového spisu. Štefan Harabin sa najprv domáhal nemajetkovej ujmy na mene vo výške 300 000 eur. Okresný súd Bratislava I mu ešte v roku 2012 prisúdil polovicu, s čím však Krajský súd v Bratislave nesúhlasil. Spor pokračoval sériou odvolaní zo strany Generálnej prokuratúry, ktorá sa odvolala aj proti poslednému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2018.\n\n„ Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 000 eur. Rozsudok nie je právoplatný, “ uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Prokuratúra má Štefanovi Harabinovi platiť odškodnenie za nesprávny úradný postup. Generálna prokuratúra dôvody svojho odvolania však nespresnila.", "analysis_paragraphs": ["Na výkon odposluchu potrebujú štátne orgány podľa zákona č. 166/2003 Z. z. kladné stanovisko krajského alebo Špecializovaného trestného súdu, ktoré prichádza vo forme písomného súhlasu zákonného sudcu. K formálnym aspektom rozhodnutia o použití odposluchu, resp. informačno-technických prostriedkov, takisto patrí dostatočná identifikácia sudcu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie musí obsahovať podpis aj pečiatku sudcu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Aspektom, ktoré musí spĺňať každé súdne rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov (aj odposluchu), sa vo svojej štúdii v Bulletine slovenskej advokácie venuje advokát a odborný asistent katedry trestného práva fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy", "v Sládkovičove Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. K formálnym aspektom rozhodnutia na výkon odposluchu Perhács uvádza: “ Sudca, ktorý rozhodnutie vydáva, musí byť riadne identifikovaný, nepostačuje iba jeho parafa, resp. nečitateľný podpis ” ( .pdf , s. 21). Ďalej možno uviesť, že “ formálne nedostatky rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj absencia prezentačnej pečiatky, môžu vyvolávať pochybnosti o jeho autentickosti ” ( .pdf , s. 21). Rozhodnutie súdu teda musí obsahovať podpis a pečiatku sudcu, ktorý v danom prípade rozhodoval .", "Spomínaný zákon zákon č. 166/2003 Z. z. sa ďalej venuje situácii, kedy môže byť získaný záznam použitý ako dôkaz. Ak to vyhotovený záznam umožňuje, je k nemu potrebné pripojiť jeho doslovný prepis, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci odpočúvanie, a to s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Prepis je v neoficiálnej podobe dostupný napríklad na portáli Pravda .", "Začiatok súdnych sporov medzi Generálnou prokuratúrou a Štefanom Harabinom môžeme hľadať vo vyjadrení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý 9. septembra 2008 potvrdil, že prepis telefonického rozhovoru Harabina s údajným mafiánom Bakim Sadikim je autentický a je súčasťou dohľadového spisu. Štefan Harabin sa najprv domáhal nemajetkovej ujmy na mene vo výške 300 000 eur. Okresný súd Bratislava I mu ešte v roku 2012 prisúdil polovicu, s čím však Krajský súd v Bratislave nesúhlasil. Spor pokračoval sériou odvolaní zo strany Generálnej prokuratúry, ktorá sa odvolala aj proti poslednému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2018.", "„ Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 000 eur. Rozsudok nie je právoplatný, “ uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Prokuratúra má Štefanovi Harabinovi platiť odškodnenie za nesprávny úradný postup. Generálna prokuratúra dôvody svojho odvolania však nespresnila."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 166/2003 Z. z.", ".pdf", ".pdf", "zákon č. 166/2003 Z. z.", "Pravda", "prepis", "TASR"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjwqfat4e3gAhUJbFAKHdyhCS0QFjAAegQICRAC&url=https%3A%2F%2Fwww.sak.sk%2Fblox%2Fcms%2Fsk%2Fsak%2Fdoc%2F20%2F82%2F__docList__%2Frows%2F385%2Fattr%2Fname%2Fpreview&usg=AOvVaw1e1MUunxaFWILEWioTgjsv", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjwqfat4e3gAhUJbFAKHdyhCS0QFjAAegQICRAC&url=https%3A%2F%2Fwww.sak.sk%2Fblox%2Fcms%2Fsk%2Fsak%2Fdoc%2F20%2F82%2F__docList__%2Frows%2F385%2Fattr%2Fname%2Fpreview&usg=AOvVaw1e1MUunxaFWILEWioTgjsv", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158377-harabin-nepoprel-podozrivy-telefonat/", "https://www.teraz.sk/slovensko/baki-sadiki-je-na-slovensku-doviezol-ho/33004-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/580963/stefan-harabin-opat-vysudil-od-prokuratury-odskodne-150-tisic-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:57.980925+00:00"}
{"id": "vr30168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30168", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja nebudem komentovať, tuto pán Klus bol niekedy politológ, ktorý tu dva roky alebo tri roky komentoval politické dianie. Dnes je z neho politik a vzdal sa toho svojho nezávislého postavenia, ktoré už aj vtedy otázka je, či mal, či nie, keď už chcel byť politicky aktívny", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Klus je vyštudovaným politológom . Je pravdou, že Klus sa v minulosti pravidelne vyjadroval k aktuálnemu politickému dianiu. Písal komentáre pre Hospodárske noviny , kde sa vyjadroval napr. k prezidentským voľbám 2014 alebo voľbám do VÚC 2013 . Býval tiež pravidelným odborným hosťom v televízii TA3 . Možno povedať, že tam ako hosť vystupoval pri mnohých podstatných udalostiach v rámci politickej scény: napr. kauza gorila a pád vlády v roku 2012 , prezidentské voľby 2014 alebo k menovaniu komisárov do Európskej komisie v roku 2014. Ako politický analytik pôsobil od roku 2009 do 2014. V decembri 2014 vstúpil do strany SaS, pričom je taktiež poslancom MsZ Banská Bystrica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo svojej odbornej kariére pôsobil Klus ako docent na Katedre politológie, Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici alebo ako docent na Katedre politológie, Fakulta sociálnych vied, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a na mnohých ďalších, nielen akademických pozíciách. Od roku 2010 - 2014 pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a vykonával publikačnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od novembra do decembra 2014 pôsobil ako prorektor pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí ako poslanec MsZ Banská Bystrica a tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus je vyštudovaným politológom . Je pravdou, že Klus sa v minulosti pravidelne vyjadroval k aktuálnemu politickému dianiu. Písal komentáre pre Hospodárske noviny , kde sa vyjadroval napr. k prezidentským voľbám 2014 alebo voľbám do VÚC 2013 . Býval tiež pravidelným odborným hosťom v televízii TA3 . Možno povedať, že tam ako hosť vystupoval pri mnohých podstatných udalostiach v rámci politickej scény: napr. kauza gorila a pád vlády v roku 2012 , prezidentské voľby 2014 alebo k menovaniu komisárov do Európskej komisie v roku 2014. Ako politický analytik pôsobil od roku 2009 do 2014. V decembri 2014 vstúpil do strany SaS, pričom je taktiež poslancom MsZ Banská Bystrica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo svojej odbornej kariére pôsobil Klus ako docent na Katedre politológie, Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici alebo ako docent na Katedre politológie, Fakulta sociálnych vied, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a na mnohých ďalších, nielen akademických pozíciách. Od roku 2010 - 2014 pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a vykonával publikačnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od novembra do decembra 2014 pôsobil ako prorektor pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí ako poslanec MsZ Banská Bystrica a tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["politológom", "Hospodárske noviny", "prezidentským voľbám 2014", "VÚC 2013", "TA3", "kauza gorila a pád vlády v roku 2012", "prezidentské voľby 2014", "Európskej komisie", "pôsobil", "odbornej kariére", "pôsobí"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/9163.pdf", "http://hn.hnonline.sk/martin-klus-15821", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/postup-do-druheho-kola-prekvapenie-je-realne-608864", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ovladne-smer-slovensko-odpovedal-politolog-593559", "http://www.ta3.com/zoznam.html?fulltext=Martin%20Klus&pn=1", "http://static.ta3.com/clanok/10380/host-v-studiu-politolog-martin-klus-o-sucasnej-politickej-situacii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1036784/volebne-studio-ta3.html", "http://www.ta3.com/clanok/1047929/host-v-studiu-martin-klus-o-hiringoch-kandidatov-do-komisie-v-europskom-parlamente.html", "http://blog.etrend.sk/martin-klus.html", "http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/9163.pdf", "http://blog.etrend.sk/martin-klus.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:40.344218+00:00"}
{"id": "vr16254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16254", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Napríklad na minimálnu mzdu je naviazaná maximálna odmena obecného poslanca, ktorá už nebude dnes 8 700 eur, ale 10 tisíc eur v budúcnosti. Smer má 5 tisíc poslancov.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vymeranie odmeny obecného poslanca definuje zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý bol neskôr novelizovaný a boli spresnené podmienky pre odmeňovanie poslancov. V zákone sa neuvádza presná výška maximálnej odmeny obecného poslanca, výška odmeny musí byť v súčasnosti schválená starostom. Určenie maximálnej odmeny pre poslancov obecných zastupiteľstiev má byť predmetom chystanej novely tohto zákona, tá je však v štádiu príprav a nemá zatiaľ presné vymedzenie. Výrok môžeme zhodnotiť ako nepravdivý, kedže výšku maximálnej odmeny si určuje obec sama.", "analysis_paragraphs": ["Vymeranie odmeny obecného poslanca definuje zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý bol neskôr novelizovaný a boli spresnené podmienky pre odmeňovanie poslancov. V zákone sa neuvádza presná výška maximálnej odmeny obecného poslanca, výška odmeny musí byť v súčasnosti schválená starostom. Určenie maximálnej odmeny pre poslancov obecných zastupiteľstiev má byť predmetom chystanej novely tohto zákona, tá je však v štádiu príprav a nemá zatiaľ presné vymedzenie. Výrok môžeme zhodnotiť ako nepravdivý, kedže výšku maximálnej odmeny si určuje obec sama."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Zákon", "piatej", "novelizovaná", "presne", "samosprávneho kraja", "minimálnej mzdy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/19950101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101#predpis.cast-piata", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1315", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab07.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20170331.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344602-poslancom-sa-jeden-plat-malil-za-dalsiu-funkciu-si-odklepli-aspon-minimalnu-mzdu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:11.572246+00:00"}
{"id": "vr14397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14397", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) v nevýrobnej sfére (...) štát tam má 350 tisíc zamestnancov.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet uvádzaný premiérom Ficom, 360 000 zamestnancov štátnej správy, sa približne zhoduje s údajom uvádzaným v rozpočte pre rok 2016, ale len po odpočítaní počtu zamestnancov, ktorý bol v tomto rozpočte navýšený na základe metodickej zmeny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobné výroky Demagog.SK riešil aj v minulosti, napríklad 24. januára 2016v relácii O 5 minút 12. Návrh rozpočtu(. pdf ,s.42) ráta pre rok 2016 s väčším počtom zamestnancov verejnej správy: \" V roku 2016 sa očakáva v sektore verejnej správy zamestnanosť na úrovni 407 tis. osôb. V tomto čísle je premietnutá metodická zmena súvisiaca so zaradením ďalších nových organizácií medzi subjekty verejnej správy, predovšetkým zdravotníckych zariadení (v počte cca 44,5 tis. osôb) a v nepatrnej miere aj novovzniknutých fondov. \" Bez metodickej zmeny, teda po odpočítaní 44 500 zamestnancov, by bolo v štátnej správe zamestnaných 362 500 ľudí, a toto číslo je približne rovnaké, ako údaj uvedený Ficom. Daný rozpočet tiež uvádza, že pre rok 2015 bol plánovaný počet zamestnancov 359 973. Koncom roka 2014 hovoril vedúci Úradu vlády SR o 381 000 zamestnancoch štátnej správy. Číslo 380 000 vtedy potvrdil aj INESS . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet uvádzaný premiérom Ficom, 360 000 zamestnancov štátnej správy, sa približne zhoduje s údajom uvádzaným v rozpočte pre rok 2016, ale len po odpočítaní počtu zamestnancov, ktorý bol v tomto rozpočte navýšený na základe metodickej zmeny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobné výroky Demagog.SK riešil aj v minulosti, napríklad 24. januára 2016v relácii O 5 minút 12. Návrh rozpočtu(. pdf ,s.42) ráta pre rok 2016 s väčším počtom zamestnancov verejnej správy: \" V roku 2016 sa očakáva v sektore verejnej správy zamestnanosť na úrovni 407 tis. osôb. V tomto čísle je premietnutá metodická zmena súvisiaca so zaradením ďalších nových organizácií medzi subjekty verejnej správy, predovšetkým zdravotníckych zariadení (v počte cca 44,5 tis. osôb) a v nepatrnej miere aj novovzniknutých fondov. \" Bez metodickej zmeny, teda po odpočítaní 44 500 zamestnancov, by bolo v štátnej správe zamestnaných 362 500 ľudí, a toto číslo je približne rovnaké, ako údaj uvedený Ficom. Daný rozpočet tiež uvádza, že pre rok 2015 bol plánovaný počet zamestnancov 359 973. Koncom roka 2014 hovoril vedúci Úradu vlády SR o 381 000 zamestnancoch štátnej správy. Číslo 380 000 vtedy potvrdil aj INESS . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["24. januára", "pdf", "vedúci", "INESS"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/564/strajk-ucitelov-draxler-poliacik-kocan-a-ondek", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "https://istp.sk/clanok/7126/Na-zvysenie-platov-v-statnej-a-verejnej-sprave-p-jde-100-mil-eur-", "http://www.iness.sk/stranka/10157-Platy-v-statnej-sprave-porastu-Vyhody-ostanu-Hospodarske-noviny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:51.633236+00:00"}
{"id": "vr37422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37422", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď to, že dnes 20 krajín EÚ z 27, využíva možnosť, že z peňazí EÚ môžu pomôcť ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa Európskej komisie k tomuto programu hovorí : \"EÚ schválila potravinovú pomoc pre osoby v núdzi na rok 2011 vo výške 500 miliónov eur. Riadiaci výbor pre jednotnú organizáciu spoločného trhu hlasoval o plánoch potravinovej pomoci predložených členskými štátmi v rámci Programu pomoci pre osoby v núdzi na rok 2011. Počas budúceho roka bude program využívať 20 členských štátov.\"", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa Európskej komisie k tomuto programu hovorí : \"EÚ schválila potravinovú pomoc pre osoby v núdzi na rok 2011 vo výške 500 miliónov eur. Riadiaci výbor pre jednotnú organizáciu spoločného trhu hlasoval o plánoch potravinovej pomoci predložených členskými štátmi v rámci Programu pomoci pre osoby v núdzi na rok 2011. Počas budúceho roka bude program využívať 20 členských štátov.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa Európskej komisie k tomuto programu hovorí"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1284&format=HTML&aged=1&language=SK&guiLanguage=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:08.184733+00:00"}
{"id": "vr28931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28931", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "tento rok sme zverejnili, respektíve umožnili sme to, že nie je daňovým tajomstvom mať informáciu o tom, ktorá firma aké dane platí.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2013 bola v NR SR schválená novela zákona o správe daní (daňový poriadok), s účinnosťou od 1. januára 2014. S účinnosťou od 01. januára 2014 sa rozširuje definícia toho, čo sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Porušením daňového tajomstva už nie je napríklad oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto v prospech účtu tejto osoby uskutočnil platbu. Porušením daňového tajomstva nie je ani sprístupnenie čísla účtu na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo daňovému subjektu pridelené. Daňovým tajomstvom však zostáva informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 bola v NR SR schválená novela zákona o správe daní (daňový poriadok), s účinnosťou od 1. januára 2014. S účinnosťou od 01. januára 2014 sa rozširuje definícia toho, čo sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Porušením daňového tajomstva už nie je napríklad oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto v prospech účtu tejto osoby uskutočnil platbu. Porušením daňového tajomstva nie je ani sprístupnenie čísla účtu na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo daňovému subjektu pridelené. Daňovým tajomstvom však zostáva informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/danovy-poriadok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:04.337006+00:00"}
{"id": "43880", "numeric_id": 43880, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43880", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Nie, ja sudcom ostávam, len sa mi prerušuje výkon funkcie sudcu.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dva dni po vyjadrení Štefana Harabina začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.” Podľa § 19 po novom „za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu…” Výrok preto považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dva dni po vyjadrení Štefana Harabina začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.” Podľa § 19 po novom „za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu…” Výrok preto považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["začala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20191015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:21.169630+00:00"}
{"id": "45118", "numeric_id": 45118, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45118", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Áno, zároveň s tým, že nám chýbajú pľúcne ventilácie nám chýbajú aj ľudia, ktorých musíme za teraz relatívne krátky čas zaškoliť. Tam ale aj samotný výrobca nám veľmi výrazne v tomto pomôže,aj sme dohodli vlastne v podstate to zaškoľovanie. Nič špeciálne navyše to nebude stáť.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vychádzajúc z druhého štátneho modelu šírenia sa koronavírusu Slovensku stále chýbajú pľúcne ventilácie. Ich výrobca - firma Chirana - pre Demagóg.SK potvrdil, že štátu zadarmo pomôže so zaškolením lekárov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. CHÝBAJÚCE PĽÚCNE VENTILÁCIE Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici - na vrchole - na až 3300 pacientov. V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947 . Pôvodne - na začiatku pandémie - mal štát k dispozícii cca 450 ventilácií použiteľných pre pacientov s koronavírusom. 4. apríla 2020 podpísalo Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. Ak by platil druhý model IZP, štátu by stále chýbalo asi 200 pľúcných ventilácií. ZAŠKOĽOVANIE Podľa infektológa Petra Sabaka je optimálne, ak pľúcnu ventiláciu obsluhujú anestéziológovia. V krajinách, kde je počet pacientov s ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 veľa, však ventiláciu po zaškolení obsluhujú aj iní skúsení špecialisti. „ Úvodné zaškolenie vrátane inštalácie je v cene dodávky, pričom ak sa stretneme na strane nemocnice so záujmom o naše pristroje a vzdelávanie, vždy oceňujeme iniciatívu a sme pripravení aj individuálne zopakovať školenie aj viackrát podľa potreby - samozrejme bez akéhokolvek néroku na úhrady,” uviedla pre Demagóg.SK firma Chirana. „ Máme eminentný záujem, aby naše prístroje fungovali a boli v nemocniciach aj používané a reálne zachraňovali ľudské životy. Ešte pred dodávkou sa zúčastňujeme a budeme ešte intenzívnejšie zúčastnovať telemostov v už prebiehajúcom online vzdelávaní, ktoré realizuje Ministerstvo zdravotníctva spolu s hlavným odborníkom.”", "analysis_paragraphs": ["Vychádzajúc z druhého štátneho modelu šírenia sa koronavírusu Slovensku stále chýbajú pľúcne ventilácie. Ich výrobca - firma Chirana - pre Demagóg.SK potvrdil, že štátu zadarmo pomôže so zaškolením lekárov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. CHÝBAJÚCE PĽÚCNE VENTILÁCIE Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici - na vrchole - na až 3300 pacientov. V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947 . Pôvodne - na začiatku pandémie - mal štát k dispozícii cca 450 ventilácií použiteľných pre pacientov s koronavírusom. 4. apríla 2020 podpísalo Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. Ak by platil druhý model IZP, štátu by stále chýbalo asi 200 pľúcných ventilácií. ZAŠKOĽOVANIE Podľa infektológa Petra Sabaka je optimálne, ak pľúcnu ventiláciu obsluhujú anestéziológovia. V krajinách, kde je počet pacientov s ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 veľa, však ventiláciu po zaškolení obsluhujú aj iní skúsení špecialisti. „ Úvodné zaškolenie vrátane inštalácie je v cene dodávky, pričom ak sa stretneme na strane nemocnice so záujmom o naše pristroje a vzdelávanie, vždy oceňujeme iniciatívu a sme pripravení aj individuálne zopakovať školenie aj viackrát podľa potreby - samozrejme bez akéhokolvek néroku na úhrady,” uviedla pre Demagóg.SK firma Chirana. „ Máme eminentný záujem, aby naše prístroje fungovali a boli v nemocniciach aj používané a reálne zachraňovali ľudské životy. Ešte pred dodávkou sa zúčastňujeme a budeme ešte intenzívnejšie zúčastnovať telemostov v už prebiehajúcom online vzdelávaní, ktoré realizuje Ministerstvo zdravotníctva spolu s hlavným odborníkom.”"], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "predpovedal", "predstavili", "očakávali", "bolo", "947", "mal", "podpísalo", "podpísalo", "obsluhujú", "obsluhujú"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22360516/koronavirus-scenar-vyvoj-slovensko.html", "https://dennikn.sk/1805562/analyza-o-koronaviruse-v-nemocnici-skonci-az-25-tisic-ludi-ak-sa-neobmedzime-este-viac/", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://dennikn.sk/1827869/novy-model-nakazy-pri-vrchole-moze-byt-170-tisic-nakazenych-pri-pomalsom-sireni-sa-kriza-natiahne-do-2021/", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/44948/", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4524208&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4524208&l=sk", "https://dennikn.sk/1812448/ked-plucna-ventilacia-rozhoduje-o-zivote-a-smrti-ako-pracuje-a-ako-je-mozne-ze-ich-mame-malo/", "https://dennikn.sk/1812448/ked-plucna-ventilacia-rozhoduje-o-zivote-a-smrti-ako-pracuje-a-ako-je-mozne-ze-ich-mame-malo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:47.981133+00:00"}
{"id": "vr17669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17669", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "... za Národnú kriminálnu agentúru, lebo som v predchádzajúcom rozhovore započul, že robíme len drobnú kriminalitu a polícia nerieši závažné kauzy. No bolo na NAKA obvinených za existenciu 5 rokov, potom, čo sme ju zriadili v roku 2012, 5264 osôb.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná kriminálna agentúra ( NAKA ) ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012. O svojej činnosti informuje prostredníctvom výročných správ. Podľa týchto správ bolo za existencie NAKA od roku 2012 do 2016 obvinených celkovo 5426 osôb. Napriek odchýlke v počte osôb hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2012 od svojho vzniku NAKA trestne stíhala 271 osôb ( .pdf , s. 6). V roku 2013 bolo trestne stíhaných 998 a väzobne stíhaných 268 osôb ( .pdf , s. 8-9). Za rok 2014 bolo registrovaných 1213 trestne a 303 väzobne stíhaných osôb ( .pdf , s. 5). Počas roku 2015 NAKA trestne stíhala 1038 osôb. Vo väzbe bolo stíhaných 258 osôb ( .pdf , s. 3). Za rok 2016 bolo trestne stíhaných 864 a väzobne stíhaných 213 osôb ( .pdf , s. 3). Celkovo teda NAKA stíhala 5426 osôb.", "analysis_paragraphs": ["Národná kriminálna agentúra ( NAKA ) ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012. O svojej činnosti informuje prostredníctvom výročných správ. Podľa týchto správ bolo za existencie NAKA od roku 2012 do 2016 obvinených celkovo 5426 osôb. Napriek odchýlke v počte osôb hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2012 od svojho vzniku NAKA trestne stíhala 271 osôb ( .pdf , s. 6). V roku 2013 bolo trestne stíhaných 998 a väzobne stíhaných 268 osôb ( .pdf , s. 8-9). Za rok 2014 bolo registrovaných 1213 trestne a 303 väzobne stíhaných osôb ( .pdf , s. 5). Počas roku 2015 NAKA trestne stíhala 1038 osôb. Vo väzbe bolo stíhaných 258 osôb ( .pdf , s. 3). Za rok 2016 bolo trestne stíhaných 864 a väzobne stíhaných 213 osôb ( .pdf , s. 3). Celkovo teda NAKA stíhala 5426 osôb."], "analysis_date": "2018-04-27", "analysis_sources": {"text": ["NAKA", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.minv.sk/?narodna-kriminalna-agentura", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20za%20rok%202012.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/Informacia%20o%20cinnosti%20externa%202013u.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202014.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/Informacia_o_cinnosti_NAKA_P_PZ_za_rok%202015.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:24.823914+00:00"}
{"id": "48663", "numeric_id": 48663, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48663", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zároveň hovorí straší ľudí, že 10 000 ľudí prijať ako byrokratov, ale neprečíta si 3 riadky preto pod tým, že len to Eurostat európsky Štatistický úrad chcel… Aby sa vodohospodársky podnik presunul, či to sú štatistické vykazovania.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovenský vodohospodársky podnik musel byť z dôvodu metodickej zmeny preradený medzi subjekty verejnej správy, avšak tento presun tvorí 3 028 zamestnancov. Aj bez tejto zmeny počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe stúpne o ďalších vyše 7 tisíc, Matovičov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSlovenský vodohospodársky podnik bol zaradený medzi ostatné subjekty verejnej správy od februára 2022 na základe zoznamu subjektov verejnej správy uverejneného na stránke Štatistického úradu SR.\n\nMinisterstvo financií v Návrhu rozpočtu na rok 2023-2025 uviedlo, že v roku 2023 príde v rámci verejnej správy k nárastu zamestnanosti o 10 377 osôb oproti roku 2022.\n\nNajvyšší nárast v počte 5 521 osôb je zaznamenaný v kategórií ústrednej správy, pričom 3 028 osôb sa pripočítalo z dôvodu zaradenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. medzi ostatné subjekty verejnej správy. Ministerstvo to vysvetľuje ako metodickú zmenu, čo by potvrdzovalo Matovičov výrok. Z iného zdroja sa jeho tvrdenie nepodarilo overiť.\n\nAvšak, k nárastu zamestnanosti prispeli aj iné kategórie verejnej správy. Navýšenie počtu o 4 756 osôb sa pre rok 2023 očakáva v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho zdravotného poistenia sa predpokladá nárast počtu zamestnancov o 100 osôb. Štátne príspevkové organizácie navyšujú počet zamestnancov o 1 126 osôb ( .pdf , 73).\n\nJe pravdou, že Slovenský vodohospodársky podnik musel byť z dôvodu metodickej zmeny preradený medzi subjekty verejnej správy, ale minister financií nehovorí celú pravdu. Ďalších viac ako 7 tisíc osôb pribudne v ostatných častiach verejnej správy. Matovičov výrok evokuje, akoby jedinou príčinou zvýšenia počtu zamestnancov verejnej správy bola metodická zmena vyplývajúca z európskej metodiky ESA 2010.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský vodohospodársky podnik musel byť z dôvodu metodickej zmeny preradený medzi subjekty verejnej správy, avšak tento presun tvorí 3 028 zamestnancov. Aj bez tejto zmeny počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe stúpne o ďalších vyše 7 tisíc, Matovičov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Slovenský vodohospodársky podnik bol zaradený medzi ostatné subjekty verejnej správy od februára 2022 na základe zoznamu subjektov verejnej správy uverejneného na stránke Štatistického úradu SR.", "Ministerstvo financií v Návrhu rozpočtu na rok 2023-2025 uviedlo, že v roku 2023 príde v rámci verejnej správy k nárastu zamestnanosti o 10 377 osôb oproti roku 2022.", "Najvyšší nárast v počte 5 521 osôb je zaznamenaný v kategórií ústrednej správy, pričom 3 028 osôb sa pripočítalo z dôvodu zaradenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. medzi ostatné subjekty verejnej správy. Ministerstvo to vysvetľuje ako metodickú zmenu, čo by potvrdzovalo Matovičov výrok. Z iného zdroja sa jeho tvrdenie nepodarilo overiť.", "Avšak, k nárastu zamestnanosti prispeli aj iné kategórie verejnej správy. Navýšenie počtu o 4 756 osôb sa pre rok 2023 očakáva v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho zdravotného poistenia sa predpokladá nárast počtu zamestnancov o 100 osôb. Štátne príspevkové organizácie navyšujú počet zamestnancov o 1 126 osôb ( .pdf , 73).", "Je pravdou, že Slovenský vodohospodársky podnik musel byť z dôvodu metodickej zmeny preradený medzi subjekty verejnej správy, ale minister financií nehovorí celú pravdu. Ďalších viac ako 7 tisíc osôb pribudne v ostatných častiach verejnej správy. Matovičov výrok evokuje, akoby jedinou príčinou zvýšenia počtu zamestnancov verejnej správy bola metodická zmena vyplývajúca z európskej metodiky ESA 2010."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["zaradený", ".pdf"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/z1/jZDRboIwFIafhtueU9uOsru6RHTiYmcKrDcLGoYklhpg8voys5slG_PcneT7_pPzg4UcbFNc6qroa98Up3F_sw_vabKV8zlViAtBUamdFmsazfhGQHYDnmK15GGCKJNY4EotzWukGUPFwN7j4x-j8D5_ArDT8RnYG6K01rskTTFOZwtcMRrjizFjXvgNTL3435FnsPXekeHgCBIhJRehiLikVArBvzpWzZ7JCmxbfpRt2ZLPdqz-2Pfn7jHAAIdhIJX31akkB-8C_E05-q6H_CcJZ2dMjvXWZbK7AkbnhKc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/21/Hlavna-kniha.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:55.091033+00:00"}
{"id": "vr18040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18040", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...dnes je priemerný vek (ústavných, pozn.) sudcov 63 rokov? Pána Mamojku, ktorého ste tam zvolili, on keď bude odchádzať z Ústavného súdu, tak bude mať 80 rokov.", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný vek sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je k 10. septembru 2018 presne 63 rokov (13 sudcov, súčet ich veku je momentálne 819). Mojmír Mamojka bol vymenovaný 14. decembra 2017, vo veku 67 rokov, za sudcu Ústavného sudu Slovenskej republiky. Podľa novely ústavného zákona č. 90/2001 Z.z., s účinnosťou od 1. januára 2002, sa Ústavný súd SR skladá z 13 sudcov, ktorí sú menovaní na obdobie 12 rokov. Mojmír Mamojka má v súčasnosti 68 rokov a Ústavný súd Slovenskej republiky by podľa zákona mohol opustiť vo veku 79 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Priemerný vek sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je k 10. septembru 2018 presne 63 rokov (13 sudcov, súčet ich veku je momentálne 819). Mojmír Mamojka bol vymenovaný 14. decembra 2017, vo veku 67 rokov, za sudcu Ústavného sudu Slovenskej republiky. Podľa novely ústavného zákona č. 90/2001 Z.z., s účinnosťou od 1. januára 2002, sa Ústavný súd SR skladá z 13 sudcov, ktorí sú menovaní na obdobie 12 rokov. Mojmír Mamojka má v súčasnosti 68 rokov a Ústavný súd Slovenskej republiky by podľa zákona mohol opustiť vo veku 79 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": ["sudcov", "vymenovaný", "90/2001", "súčasnosti"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/sudcovia", "https://www.ustavnysud.sk/-/sudca-mojmir-mamojka", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/90/", "https://www.ustavnysud.sk/-/sudca-mojmir-mamojka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:10.790638+00:00"}
{"id": "vr31046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31046", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "140 pracovníčiek a pracovníkov daňových úradov sa podpísalo pod , nie petíciu, ale pod žiadosť, aby finančný výbor, parlamentný výbor pre financie rozpočty, aby konal, aby vykonal poslanecký prieskum.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O čísle 140 a žiadosti hovorí iba Jozef Kollár. Článok Hospodárskych novín napriek tomu spomína \"stovky búriacich sa pracovníkov finančnej správy\". Podobne neviem potvrdiť to, či existuje nejaká žiadosť.", "analysis_paragraphs": ["O čísle 140 a žiadosti hovorí iba Jozef Kollár. Článok Hospodárskych novín napriek tomu spomína \"stovky búriacich sa pracovníkov finančnej správy\". Podobne neviem potvrdiť to, či existuje nejaká žiadosť."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["spomína"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54724370-miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:49.226002+00:00"}
{"id": "vr25605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25605", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Tak ako sme spracovali v roku 2011 s Výskumný ústavom ekonomiky poľnohospodárstva, potravinárstva s čím aj pán minister súhlasil, že v poľnohospodárstve je priestor na 15 000 a 16 000 nových pracovných príležitostí", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpokladaný nárast pracovných príležitostí vyplývajúci z analýzy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva je 14,8 tisíc. Z. Simon uvádza interval od 15 do 16 tisíc. Číslo 14,8 tisíc môžeme považovať za približne 15 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa oficiálnej stránky Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR, spolupráca VÚEPP a Zsolta Simona naozaj v roku 2011 prebehla. Na stránke ministerstva (29. júl 2011) je zverejnená odhadovaná poľnohospodárska politika na nadchádzajúce tri roky (s. 5). Podľa výsledkov analýzy vyhotovenej VÚEPP by sa predpokladaný celkový nárast pracovných príležitostí mohol vyšplhať na 14,8 tisíc . Postoj Jahnátka voči Simonovej spolupráci s VÚEPP v tomto prípade sa nám nepodarilo zistiť, avšak Jahnátkova vzhľadom na to, že Jahnátek má podobnú koncepciu rozvoja rezortu, možno predpokladať kladný postoj k analýze VÚEPP z roku 2011. Jahnátek neskôr (máj 2013) vo svojej koncepcii do roku 2020 ráta s vytvorením 18,674 pracovných miest na vidieku medzi rokmi 2015-2017, ako informoval portál polnoinfo.sk . Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predpokladaný nárast pracovných príležitostí vyplývajúci z analýzy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva je 14,8 tisíc. Z. Simon uvádza interval od 15 do 16 tisíc. Číslo 14,8 tisíc môžeme považovať za približne 15 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa oficiálnej stránky Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR, spolupráca VÚEPP a Zsolta Simona naozaj v roku 2011 prebehla. Na stránke ministerstva (29. júl 2011) je zverejnená odhadovaná poľnohospodárska politika na nadchádzajúce tri roky (s. 5). Podľa výsledkov analýzy vyhotovenej VÚEPP by sa predpokladaný celkový nárast pracovných príležitostí mohol vyšplhať na 14,8 tisíc . Postoj Jahnátka voči Simonovej spolupráci s VÚEPP v tomto prípade sa nám nepodarilo zistiť, avšak Jahnátkova vzhľadom na to, že Jahnátek má podobnú koncepciu rozvoja rezortu, možno predpokladať kladný postoj k analýze VÚEPP z roku 2011. Jahnátek neskôr (máj 2013) vo svojej koncepcii do roku 2020 ráta s vytvorením 18,674 pracovných miest na vidieku medzi rokmi 2015-2017, ako informoval portál polnoinfo.sk . Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva", "polnoinfo.sk"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=71&navID2=72&id=4901", "http://www.polnoinfo.sk/clanok/3399/jahnatek-predstavil-koncepciu-rozvoja-rezortu-do-roku-2020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:20.717705+00:00"}
{"id": "42244", "numeric_id": 42244, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42244", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Haag, jednoznačne tam bolo povedané, že neexistuje žiadny medzinárodný dokument, ktorý by nejakým spôsobom zakazoval vyhlásenie nezávislosti.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzinárodný súdny dvor v Haagu v rezolúcii č. 63/3 z 22. júla 2010 vydal poradné stanovisko k otázke nezávislosti Kosova, v ktorom konštatoval , že vyhlásením nezávislosti nebolo porušené medzinárodné právo. Žiadna medzinárodná legislatíva totiž „neobsahuje aplikovateľný zákaz deklarácie nezávislosti.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný súdny dvor v Haagu v rezolúcii č. 63/3 z 22. júla 2010 vydal poradné stanovisko k otázke nezávislosti Kosova, v ktorom konštatoval , že vyhlásením nezávislosti nebolo porušené medzinárodné právo. Žiadna medzinárodná legislatíva totiž „neobsahuje aplikovateľný zákaz deklarácie nezávislosti.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["rezolúcii", "konštatoval"], "url": ["https://www.icj-cij.org/files/case-related/141/141-20100722-ADV-01-00-EN.pdf", "https://www.icj-cij.org/en/case/141"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:13.409560+00:00"}
{"id": "vr14017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14017", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...kvôli voľbám rýchlo niečo bolo položené v skrátenom legislatívnom konaní, obrovské množstvo rôznych zmien. To je tých 15, 17 zákonov.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas poslednej schôdze NR SR v tomto roku ( 58. schôdza ) boli 3 návrhy prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Usudzujeme, že Bugár mal na mysli 15 opatrení v súvislosti s terorizmom. Informujú o nich aj SITA a TASR . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas poslednej schôdze NR SR v tomto roku ( 58. schôdza ) boli 3 návrhy prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Usudzujeme, že Bugár mal na mysli 15 opatrení v súvislosti s terorizmom. Informujú o nich aj SITA a TASR . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-08", "analysis_sources": {"text": ["58. schôdza", "15 opatrení", "SITA a TASR", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=329#current", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/protiteroristicke-zakony-alebo-policajny-stat-ake-budu-nove-pravomoci-policie.html", "http://aktualne.atlas.sk/fico-pre-protiteroristicke-opatrenia-bude-slovensko-novelizovat-vyse-15-zakonov/slovensko/politika/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1860"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:35.804381+00:00"}
{"id": "47886", "numeric_id": 47886, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47886", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "...keď im (vláda, pozn.) najprv zrušia trinásty dôchodok.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho zaviedla 13. dôchodok, ktorý následne vláda Igora Matoviča zrušila. Namiesto neho však zaviedla vlastnú (skromnejšiu) verziu trinásteho dôchodku. Dôchodcovia teda koncom roka dostanú menej, ako im sľúbila Pellegriniho vláda, nie je však pravdou, že nedostanú nič. Keďže Matúš Šutaj Eštok nehovorí celú pravdu a vynecháva podstatné skutočnosti, čím vytvára nepravdivý dojem, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. Trinásty dôchodok presadila vláda Petra Pellegriniho tesne pred voľbami v roku 2020. Starobní dôchodcovia mali dostať 460 eur namiesto dovtedy vyplácaných vianočných príspevkov, ktoré boli podstatne nižšie. Štát mal trinásty dôchodok stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 však rátal len so 152 miliónmi na vianočný príspevok (s.25). Vláda Igora Matoviča v októbri 2020 13. dôchodok úplne nezrušila - schválila dve podstatné zmeny. Maximálnu výšku trinásteho dôchodku stanovila na 300 eur, minimálnu na 50 eur. Seniori s vyšším priznaným dôchodkom tak dostanú menší trinásty dôchodok, tí s nižším dôchodkom si zase koncom roka prilepšia viac. Zmenila tiež formu - z trinásteho dôchodku spravila štátnu sociálnu dávku.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho zaviedla 13. dôchodok, ktorý následne vláda Igora Matoviča zrušila. Namiesto neho však zaviedla vlastnú (skromnejšiu) verziu trinásteho dôchodku. Dôchodcovia teda koncom roka dostanú menej, ako im sľúbila Pellegriniho vláda, nie je však pravdou, že nedostanú nič. Keďže Matúš Šutaj Eštok nehovorí celú pravdu a vynecháva podstatné skutočnosti, čím vytvára nepravdivý dojem, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. Trinásty dôchodok presadila vláda Petra Pellegriniho tesne pred voľbami v roku 2020. Starobní dôchodcovia mali dostať 460 eur namiesto dovtedy vyplácaných vianočných príspevkov, ktoré boli podstatne nižšie. Štát mal trinásty dôchodok stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 však rátal len so 152 miliónmi na vianočný príspevok (s.25). Vláda Igora Matoviča v októbri 2020 13. dôchodok úplne nezrušila - schválila dve podstatné zmeny. Maximálnu výšku trinásteho dôchodku stanovila na 300 eur, minimálnu na 50 eur. Seniori s vyšším priznaným dôchodkom tak dostanú menší trinásty dôchodok, tí s nižším dôchodkom si zase koncom roka prilepšia viac. Zmenila tiež formu - z trinásteho dôchodku spravila štátnu sociálnu dávku."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["presadila", "stáť", "rátal", "schválila", "spravila"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22334440/parlament-schvalil-pred-volbami-2020-trinasty-dochodok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476013", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/90/Zakonostatnomrozpoctenarok2020.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/22515381/schvalili-zmeny-pri-trinastom-dochodku-bude-maximalne-300-eur.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/296/vyhlasene_znenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:18.044224+00:00"}
{"id": "45483", "numeric_id": 45483, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45483", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "A teraz máte (Za ľudí, pozn.) percentá na úrovni troch percent.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aprílových prieskumov agentúr AKO a Focus z apríla 2020 sú preferencie strany Za ľudí na hranici 3 %. Focus strane k 10. máju nameral prístupné 3.2%, AKO 3%. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aprílových prieskumov agentúr AKO a Focus z apríla 2020 sú preferencie strany Za ľudí na hranici 3 %. Focus strane k 10. máju nameral prístupné 3.2%, AKO 3%. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["sú"], "url": ["https://preferencie.teraz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:16.911587+00:00"}
{"id": "vr35119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35119", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nikdy sme znižovať DPH neradili, to je mylná informácia.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "opozícia podľa dostupných informácií neradila vláde Roberta Fica znížiť DPH.", "analysis_paragraphs": ["opozícia podľa dostupných informácií neradila vláde Roberta Fica znížiť DPH."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:59.582820+00:00"}
{"id": "vr16094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16094", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Európsky parlament. Má 5-krát viacej poslancov, 15-krát viacej zamestnancov.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky parlament má 751 členov, čo je 5-krát viac, ako počet poslancov NR SR (150). Čo sa týka zamestnancov, NRSR eviduje ich počet číslom 543 osôb, Európske inštitúcie na svojich internetových stránkach počet zamestnancov Európskeho parlamentu neuvádzajú jednotne, ani presne. Ak však vychádzame z čísla \" okolo 8000,\" ktoré uvádza na svojej stránke Európsky parlament, čo je, skutočne, 15 násobok počtu zamestnancov NRSR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránky Národnej rady Slovenskej republiky \"poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.\" Počet zamestnancov potom podľa rozpočtu a záverečného účtu Kancelárie NR SR činí 543 osôb. Podľa internetovej stránky Európskeho parlamentu je počet členov tohto parlamentu 750+ 1 predseda. Stránka ďalej odkazuje , že celkový personál Európskeho parlamentu činí okolo 8000 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Európsky parlament má 751 členov, čo je 5-krát viac, ako počet poslancov NR SR (150). Čo sa týka zamestnancov, NRSR eviduje ich počet číslom 543 osôb, Európske inštitúcie na svojich internetových stránkach počet zamestnancov Európskeho parlamentu neuvádzajú jednotne, ani presne. Ak však vychádzame z čísla \" okolo 8000,\" ktoré uvádza na svojej stránke Európsky parlament, čo je, skutočne, 15 násobok počtu zamestnancov NRSR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránky Národnej rady Slovenskej republiky \"poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.\" Počet zamestnancov potom podľa rozpočtu a záverečného účtu Kancelárie NR SR činí 543 osôb. Podľa internetovej stránky Európskeho parlamentu je počet členov tohto parlamentu 750+ 1 predseda. Stránka ďalej odkazuje , že celkový personál Európskeho parlamentu činí okolo 8000 ľudí."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "stránky", "rozpočtu", "stránky", "odkazuje"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/en/map.html", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=3", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/rozpocet", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/map.html", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/en/20150201PVL00046/Recruitment"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:32.016963+00:00"}
{"id": "vr36172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36172", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ak ste si všimli, tak Slovenská národná strana alebo klub SNS je jediný, ktorý nedal nejaké odporúčanie (pri voľbe generálneho prokurátora, pozn.) a už vôbec  nie príkaz svojim, svojim členom.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovej stránke Slovenskej národnej strany sa nachádza vyjadrenie jej predsedu Jána Slotu, v ktorom tvrdí, že poslanci SNS majú pri voľbe generálneho voľnú ruku. „ Na poslaneckom klube som povedal, že nech každý hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. Nemáme dohodnutý spoločný postoj pri voľbe, každý môže voliť koho chce, “ píše sa vo vyjadrení.", "analysis_paragraphs": ["Na webovej stránke Slovenskej národnej strany sa nachádza vyjadrenie jej predsedu Jána Slotu, v ktorom tvrdí, že poslanci SNS majú pri voľbe generálneho voľnú ruku. „ Na poslaneckom klube som povedal, že nech každý hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. Nemáme dohodnutý spoločný postoj pri voľbe, každý môže voliť koho chce, “ píše sa vo vyjadrení."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke"], "url": ["http://sns.sk/aktuality/jan-slota-k-volbe-generalneho-prokuratora/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:38.454049+00:00"}
{"id": "vr17240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17240", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď sme zvyšovali počty policajtov, (...) my sme prevzali napríklad Jarovnice, v čase, keď tam bolo 16 policajtov, a nedokázala byť ani jedna celá hliadka, tak dneska ich je 34 (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Obvodné oddelenie policajného zboru (OO PZ) Jarovnice je oddelenie II. typu podľa vyjadrenia ( .pdf , s. 1) riaditeľa tohto oddelenia z roku 2016 v miestnych novinách. Presné počty príslušníkov OO PZ Jaromnice nie sú dostupné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V rozhovore s riaditeľom OO PZ Jarovnice je uvedené: \"D ňa 1. 7. 1992 sa konalo slávnostné otvorenie a zahájenie činnosti OO PZ s počtom 12 policajtov v nových priestoroch. (...) dňom 1. októbra 2009 došlo k navýšeniu systematizovaného počtu policajtov. V súčasnej dobe je OO PZ Jarovnice oddelením II. typu, s dostatočným počtom policajtov na zabezpečenie chodu a činnosti, ako aj plnenia základných úloh PZ v zmysle § 2 zákona č. 171/1993 Z.z.\" Jediný dostupný dokument s konkrétnymi číslami je práca Borisa Lofflera, ktorý je podľa dostupných informácii odborným asistentom na Akadémií Policajného zboru. V jeho práci (. pdf , s. 2) sa uvádza, že rozlišujeme dva typy OO PZ: \" I. typu s počtom 31 a viac miest policajtov, II. typu s počtom 12 až 30 miest policajtov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obvodné oddelenie policajného zboru (OO PZ) Jarovnice je oddelenie II. typu podľa vyjadrenia ( .pdf , s. 1) riaditeľa tohto oddelenia z roku 2016 v miestnych novinách. Presné počty príslušníkov OO PZ Jaromnice nie sú dostupné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V rozhovore s riaditeľom OO PZ Jarovnice je uvedené: \"D ňa 1. 7. 1992 sa konalo slávnostné otvorenie a zahájenie činnosti OO PZ s počtom 12 policajtov v nových priestoroch. (...) dňom 1. októbra 2009 došlo k navýšeniu systematizovaného počtu policajtov. V súčasnej dobe je OO PZ Jarovnice oddelením II. typu, s dostatočným počtom policajtov na zabezpečenie chodu a činnosti, ako aj plnenia základných úloh PZ v zmysle § 2 zákona č. 171/1993 Z.z.\" Jediný dostupný dokument s konkrétnymi číslami je práca Borisa Lofflera, ktorý je podľa dostupných informácii odborným asistentom na Akadémií Policajného zboru. V jeho práci (. pdf , s. 2) sa uvádza, že rozlišujeme dva typy OO PZ: \" I. typu s počtom 31 a viac miest policajtov, II. typu s počtom 12 až 30 miest policajtov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Jarovnice", ".pdf", "asistentom", "pdf"], "url": ["https://www.minv.sk/?orpz_po", "http://jarovnice.sk/wp-content/uploads/2014/03/obecny-spravodajca-2016-02.pdf", "https://www.akademiapz.sk/node/357", "http://bezpecnostni-sbory.wbs.cz/clanky/4-2015/spolecne_kontatkni_pracoviste.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:53.388211+00:00"}
{"id": "vr26000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26000", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Štát platí učiteľov, nie kraj. My máme znovu v podstate majetok.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehľad majetku NSK môžeme nájsť tu . Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení: \"Školy, verejné materské školy a verejné školské zariadenia použijú finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu podľa § 4 a 5 na financovanie nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, prevádzky, modernizácie učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prehľad majetku NSK môžeme nájsť tu . Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení: \"Školy, verejné materské školy a verejné školské zariadenia použijú finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu podľa § 4 a 5 na financovanie nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, prevádzky, modernizácie učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["tu", "č. 597/2003 Z. z."], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=1064", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597#p2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:37.231008+00:00"}
{"id": "vr17446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17446", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme v takej pozícii už boli predsa (...) práve keď sa stala smrť Ernesta Valka alebo keď sa stala smrť mladého študenta Daniela Tupého extrémistami. Žiadali sme také niečo (odchod vlády, odstúpenie ministra vnútra, pozn.)?", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko sa nám nepodarilo nájsť vyjadrenia Roberta Kaliňáka alebo Roberta Fica, ktorí by v prípadoch týchto vrážd požadovali odstúpenie vlády, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok hovorí o reakcii vtedy opozičnej strany SMER - SD na vraždu Daniela Tupého (2005) a Ernesta Valka (2010). Daniel Tupý bol zavraždený 4. novembra 2005 na bratislavskom Tyršovom nábreží. V novembri 2017 sa policajný prezident Tibor Gašpar vyjadril, že vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého stále pokračuje a polícia prešetruje aj nové informácie. Ernest Valko bol zavraždený 8. novembra 2010 v jeho dome v Limbachu. Tento prípad bol objasnený v októbri 2017 a z vraždy bol obvinený lupič Jozef R. V prípade oboch vrážd bola strana SMER - SD v opozícií. V rokoch 2002-2006 bola vo vláde SDKÚ-DS spolu s SMK, KDH a ANO a od júla 2010 do apríla 2012 bola na čele vlády SKDÚ-DS spolu s KDH, MOST-HÍD a SaS. K prípadu vraždy Daniela Tupého, ktorej vyšetrovanie prebiehalo aj keď bola pri moci vláda SMERu-SD v rokoch 2006 - 2010, sa Robert Kaliňák vyjadril: \"Ja si myslím, že prípad objasnili, to, že súd skonštatoval otázku, že sa mu dôkazy nedostali dostatočné, to je jeho právo a myslím, že tí ľudia ďalej pracujú a chcú sa dostať k tomu, že nakoniec nejaký dôkaz bude.\" Okrem toho Robert Kaliňák priznal, že pri vyšetrovaní sa urobili chyby už na mieste činu, ktoré skomplikovali vyšetrovanie prípadu. Robert Kaliňák , nakoľko v čase vraždy Ernesta Valka nebol ministrom vnútra, sa k prípadu vyjadril, že: „Ja si nemyslím, že ktokoľvek, kto sa toho prípadu držal, nemal záujem, aby túto vec neobjasnil. Ani nemôžem tie prvé mesiace hodnotiť, naozaj som pri tom nebol. Teraz sa snažíme tie veci posunúť dopredu.“ Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko sa nám nepodarilo nájsť vyjadrenia Roberta Kaliňáka alebo Roberta Fica, ktorí by v prípadoch týchto vrážd požadovali odstúpenie vlády, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok hovorí o reakcii vtedy opozičnej strany SMER - SD na vraždu Daniela Tupého (2005) a Ernesta Valka (2010). Daniel Tupý bol zavraždený 4. novembra 2005 na bratislavskom Tyršovom nábreží. V novembri 2017 sa policajný prezident Tibor Gašpar vyjadril, že vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého stále pokračuje a polícia prešetruje aj nové informácie. Ernest Valko bol zavraždený 8. novembra 2010 v jeho dome v Limbachu. Tento prípad bol objasnený v októbri 2017 a z vraždy bol obvinený lupič Jozef R. V prípade oboch vrážd bola strana SMER - SD v opozícií. V rokoch 2002-2006 bola vo vláde SDKÚ-DS spolu s SMK, KDH a ANO a od júla 2010 do apríla 2012 bola na čele vlády SKDÚ-DS spolu s KDH, MOST-HÍD a SaS. K prípadu vraždy Daniela Tupého, ktorej vyšetrovanie prebiehalo aj keď bola pri moci vláda SMERu-SD v rokoch 2006 - 2010, sa Robert Kaliňák vyjadril: \"Ja si myslím, že prípad objasnili, to, že súd skonštatoval otázku, že sa mu dôkazy nedostali dostatočné, to je jeho právo a myslím, že tí ľudia ďalej pracujú a chcú sa dostať k tomu, že nakoniec nejaký dôkaz bude.\" Okrem toho Robert Kaliňák priznal, že pri vyšetrovaní sa urobili chyby už na mieste činu, ktoré skomplikovali vyšetrovanie prípadu. Robert Kaliňák , nakoľko v čase vraždy Ernesta Valka nebol ministrom vnútra, sa k prípadu vyjadril, že: „Ja si nemyslím, že ktokoľvek, kto sa toho prípadu držal, nemal záujem, aby túto vec neobjasnil. Ani nemôžem tie prvé mesiace hodnotiť, naozaj som pri tom nebol. Teraz sa snažíme tie veci posunúť dopredu.“ Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Daniel", "prezident", "zavraždený", "objasnený", "vláde", "vlády", "vláda", "Kaliňák", "Kaliňák"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20669809/slovensko-daniel-tupy-vrazda-jaromir-ciznar-prokuratura.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447285-v-kauze-vrazdy-studenta-tupeho-pracuju-aj-s-novymi-informaciami/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/pravnik-ernest-valko-sa-stal-obetou-vrazdy.html", "https://dennikn.sk/905689/policia-objasnila-vrazdu-ernesta-valka/?ref=list", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://slovensko.hnonline.sk/375725-kalinak-pri-vysetrovani-vrazdy-daniela-tupeho-sa-spravili-chyby", "https://domov.sme.sk/c/6588375/kalinak-veri-ze-vrazdu-advokata-valka-objasnia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:04.436362+00:00"}
{"id": "vr25801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25801", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V máji a júni minulého roku (2012, pozn.) našlo novú prácu takmer 50 tisíc ľudí.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novú prácu si našlo takmer 50 tisíc ľudí, avšak nie v mesiacoch máj a jún. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny na svojej stránke uvádza, že miera nezamestnanosti klesala od marca 2012, kde dosahovala hodnotu 13,69%, čo bolo asi 408 404 nezamestnaných obyvateľov, cez mesiac apríl, kedy miera nezamestnanosti klesla na 13,40% a 397 912.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novú prácu si našlo takmer 50 tisíc ľudí, avšak nie v mesiacoch máj a jún. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny na svojej stránke uvádza, že miera nezamestnanosti klesala od marca 2012, kde dosahovala hodnotu 13,69%, čo bolo asi 408 404 nezamestnaných obyvateľov, cez mesiac apríl, kedy miera nezamestnanosti klesla na 13,40% a 397 912."], "analysis_date": "2013-10-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:40.136804+00:00"}
{"id": "46315", "numeric_id": 46315, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46315", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Na druhej strane viete akože 800 prípadov denne to už, my sa blížime k naplneniu kapacity v nemocniciach. Nie je ani tak dôležité, či máme 800 alebo 2000 prípadov denne, ale čo s tými prípadmi, ktoré majú ťažký priebeh tejto nemoci, tohto covidu, no a keď sa nám blíži hranice kapacity v nemocniciach, tak tá situácia je omnoho vážnejšia ako na jar.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deň pred vysielaním relácie, v sobotu 3.10., vzrástol počet osôb, u ktorých testy odhalili nákazu, o 818 prípadov. Deň predtým presiahol 700 a dva dni predtým 600 prípadov. Minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval o enormne rýchlom pribúdaní prípadov a súvisiacom nápore na nemocnice. Tie začali s reprofilizáciou lôžok, pretože infekčné oddelenia boli vo viacerých z nich plné. Zároveň museli odkladať niektoré zákroky. Počet hospitalizovaných s potvrdeným Covid-19 je omnoho vyšší ako počas prvej vlny. Kým na jar bolo obsadených najviac 51 lôžok, začiatkom októbra bolo hospitalizovaných až 218 pacientov. Rovnaký trend platí pri počte denných prírastkov. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Deň pred vysielaním relácie, v sobotu 3.10., vzrástol počet osôb, u ktorých testy odhalili nákazu, o 818 prípadov. Deň predtým presiahol 700 a dva dni predtým 600 prípadov. Minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval o enormne rýchlom pribúdaní prípadov a súvisiacom nápore na nemocnice. Tie začali s reprofilizáciou lôžok, pretože infekčné oddelenia boli vo viacerých z nich plné. Zároveň museli odkladať niektoré zákroky. Počet hospitalizovaných s potvrdeným Covid-19 je omnoho vyšší ako počas prvej vlny. Kým na jar bolo obsadených najviac 51 lôžok, začiatkom októbra bolo hospitalizovaných až 218 pacientov. Rovnaký trend platí pri počte denných prírastkov. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["vzrástol", "informoval", "začali", "odkladať", "vyšší", "platí"], "url": ["https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/krajci-hovori-o-enormnom-naraste-nakazenych-na-zmeny-sa-musia-pripravit-nemocnice-aj-pacienti/", "https://dennikn.sk/2074483/nemocnice-sa-rychlo-plnia-pre-pacientov-s-covid-vyclenili-lozka-z-inych-oddeleni-a-odkladaju-zakroky/", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2008834_covid-19-zacina-tlacit-na-nemocnice-niektore-vysetrenia-a-operacie-pojdu-zrejme-na-druhu-kolaj", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://covid-19.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:54.363047+00:00"}
{"id": "vr14605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14605", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...väčšina zamestnanosti v ekonomike je v malých a stredných firmách 72%", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Figeľ nešpecifikuje typ zamestnancov. Jeho výrok by bol blízko pravde v prípade, ak by dodal, že ide o podnikovú sféru, kde je podiel malých a stredných podnikov 73 %. Avšak podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti (bez živnostníkov) je menej ako 60 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Vychádzame z doposiaľ najaktuálnejšej Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2014 (.pdf, s. 23) z júna 2015, ktorú publikuje Agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Podľa tejto správy tvorili v roku 2014 tvorili malé a stredné podniky 72,7% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6% podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR (podľa štvrťročného podnikového výkazníctva ŠÚ SR). Oproti roku 2013 vzrástol podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti v podnikovej ekonomike o 0,9 p. b. Podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti v podnikovej ekonomike vzrástol od roku 2006 (od roku 2006 disponuje SBA presnými údajmi o zamestnanosti MSP) do roku 2014 o 1,2 p. b. na úroveň 72,7 %. Rozdelenie podnikov: Mikro podniky — 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky — 50-249 zamestnancov, Veľké podniky - 250-viac zamestnancov . Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2014 (najnovšie kompletné dáta, za rok 2015 chýbajú údaje pre malé podniky) počet osôb zamestnaných v malých podnikoch a stredných (tzn. do 250 zamestnancov) 910 383 , čo oproti celkovému počtu zamestnancov (bez živnostníkov) v SR 1 563 146 predstavuje 58,24 % . podniky počet zamestnancov (0-19 zamestnancov) 325 814 (10-19 zamestnancov) N/A (20-49 zamestnancov) 204 973 (50-249 zamestnancov) 379 596 (250-499 zamestnancov) 140 964 (500-999 zamestnancov) 140 036 (1000- a viac zamestnancov) 371 763 Živnostníci 641 500 Spolu 2 204 646 Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ nešpecifikuje typ zamestnancov. Jeho výrok by bol blízko pravde v prípade, ak by dodal, že ide o podnikovú sféru, kde je podiel malých a stredných podnikov 73 %. Avšak podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti (bez živnostníkov) je menej ako 60 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Vychádzame z doposiaľ najaktuálnejšej Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2014 (.pdf, s. 23) z júna 2015, ktorú publikuje Agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Podľa tejto správy tvorili v roku 2014 tvorili malé a stredné podniky 72,7% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6% podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR (podľa štvrťročného podnikového výkazníctva ŠÚ SR). Oproti roku 2013 vzrástol podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti v podnikovej ekonomike o 0,9 p. b. Podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti v podnikovej ekonomike vzrástol od roku 2006 (od roku 2006 disponuje SBA presnými údajmi o zamestnanosti MSP) do roku 2014 o 1,2 p. b. na úroveň 72,7 %. Rozdelenie podnikov: Mikro podniky — 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky — 50-249 zamestnancov, Veľké podniky - 250-viac zamestnancov . Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2014 (najnovšie kompletné dáta, za rok 2015 chýbajú údaje pre malé podniky) počet osôb zamestnaných v malých podnikoch a stredných (tzn. do 250 zamestnancov) 910 383 , čo oproti celkovému počtu zamestnancov (bez živnostníkov) v SR 1 563 146 predstavuje 58,24 % . podniky počet zamestnancov (0-19 zamestnancov) 325 814 (10-19 zamestnancov) N/A (20-49 zamestnancov) 204 973 (50-249 zamestnancov) 379 596 (250-499 zamestnancov) 140 964 (500-999 zamestnancov) 140 036 (1000- a viac zamestnancov) 371 763 Živnostníci 641 500 Spolu 2 204 646 Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Správy", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.sbagency.sk/sites/default/files/sprava_o_stave_msp2014.pdf", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2995&m_sso=2&m_so=15&ic=39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:09.589758+00:00"}
{"id": "vr35417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35417", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vláda Mikuláša Dzurindu odovzdávala napríklad zdravotníctvo v plusových hodnotách, my sme ho preberali mínus 200 miliónov eur.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je neoveriteľné v akom stave odovzdávala zdravotníctvo vláda M. Dzurindu.", "analysis_paragraphs": ["Je neoveriteľné v akom stave odovzdávala zdravotníctvo vláda M. Dzurindu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:00.689008+00:00"}
{"id": "vr37851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37851", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pokiaľ ide o tie teplárne, tie teplárne je dneska kvalifikovaný odhad, že majú hodnotu približne od 160 do 200 miliónov eur ...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fond národného majetku (FNM) odhaduje celkovú trhovú hodnotu týchto spoločností na 160 až 200 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Fond národného majetku (FNM) odhaduje celkovú trhovú hodnotu týchto spoločností na 160 až 200 miliónov eur."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Fond národného majetku (FNM)"], "url": ["http://www.energoforum.sk/sk/r/943/r-fico-rozhodnutie-privatizovat-teplarne-je-najvacsi-volebny-podvod-od-r-1989"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:16.146743+00:00"}
{"id": "49031", "numeric_id": 49031, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49031", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Mne ako ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, napriek tomu, že vláda je už trištvrte roka menšinovou, prešiel každý vládny návrh zákona, ktorý som do parlamentu dal.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po odchode SaS z koalácie sa v septembri 2022 stala vláda menšinovou, počas konania diskusnej relácia fungovala vláda takýmto spôsobom zhruba osem mesiacov. Počas tohto obdobia sa uskutočnilo 18 parlamentných schôdzí.\n\nNa stránke NRSR existuje možnosť zobraziť neschválené zákony, medzi ktorými od septembra 2022 nefiguruje žiaden vládny zákon z dielne Krajniakovho ministerstva. Počas tohto obdobia parlament neschválil, prípadne navrhovateľ stiahol spolu 12 vládych zákonov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po odchode SaS z koalácie sa v septembri 2022 stala vláda menšinovou, počas konania diskusnej relácia fungovala vláda takýmto spôsobom zhruba osem mesiacov. Počas tohto obdobia sa uskutočnilo 18 parlamentných schôdzí.", "Na stránke NRSR existuje možnosť zobraziť neschválené zákony, medzi ktorými od septembra 2022 nefiguruje žiaden vládny zákon z dielne Krajniakovho ministerstva. Počas tohto obdobia parlament neschválil, prípadne navrhovateľ stiahol spolu 12 vládych zákonov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["odchode", "nefiguruje"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/aiZQxLD/koalicna-kriza-definitivny-koniec-sas-vo-vlade-vsetci-ministri-uz-podali-demisiu-a-odchadzaju-do-opozicie/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fneschvalene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:54.631212+00:00"}
{"id": "vr14484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14484", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Nakoniec už to odmietla aj celá V4 (systém prerozdeľovania utečencov na základe tzv. kvót, pozn.).", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povinný mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ na politickej úrovni odmietli všetky členské krajiny Vyšehradskej skupiny. Slovensko, Maďarsko, Česko aj Poľsko už v minulosti avizovali, že proti prerozdeľovaniu spoločne vystúpia. 15. februára sa konal mimoriadny summit V4 na tému utečencov, pričom ešte v januári bolo potvrdené pretrvávajúce odmietanie všetkými štyrmi krajinami spoločným memorandom. Odmietnutie prerozdeľovania pritom nemusí znamenať nerešpektovanie prijatých rozhodnutí, keďže tieto, ak sú prijaté v riadnom legislatívnom procese, sú právne záväzné , ak Súdny dvor EÚ nerozhodne inak, a v prípade ich nerešpektovania členským štátom nastupuje sankčný mechanizmus proti príslušnému členskému štátu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada ministrov EÚ v utorok 22. septembra 2015 schválila povinný mechanizmus na prerozdelenie 120 000 utečencov. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Rumunska. Od krajín V4 na poslednú chvíľu odskočilo Poľsko. V prvom rokovaní 14. septembra došlo k zhode na relokácii 40 000 utečencov, avšak nedošlo k jednoznačnému výsledku ohľadom rozsiahlejšieho mechanizmu tohto typu. Všetky štáty V4, vrátane Poľska, vtedy vystupovali proti mechanizmu. Poľský minister pre zahraničné veci Trzaskowski k súhlasu Varšavy s prerozdelením utečencov uviedol, že krajina hlasovala za, pretože všetky výhrady, ktoré mala, boli vyriešené. 14. novembra 2015 po teroristických útokoch v Paríži nová poľská vláda vyhlásila , že odmieta záväzok predošlej vlády o prijímaní utečencov. V januári Poľsko vyhlásilo, že plánuje vetovať ďalšie prípadné prerozdeľovanie. Slovensko malo v tejto téme od začiatku rovnaký postoj, po celý čas prerozdeľovací mechanizmus odmietalo. Potvrdzuje to aj výrok premiéra Fica: „ Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, povinné kvóty na slovenskom území uplatnené nebudú .“ Fico sa taktiež vyjadril, že Slovensko prerozdeľovanie nepodporí dokonca ani vtedy, ak by zostalo v tomto boji osamotené. Spolu so Slovenskou republikou povinné prerozdelenie utečencov od začiatku odmieta aj Česká republika a Maďarsko. Ako informovala agentúra TASR, Česko zrejme ponúkne dobrovoľné prijatie minimálne stoviek utečencov, avšak povinné prerozdelenie odmieta aj naďalej. S EÚ sa však narozdiel od Slovenska súdiť neplánuje. Viktor Orbán na tlačovej konferencii v Bruseli podľa agentúry Reuters zopakoval svoj odmietavý postoj voči prerozdeleniu argumentujúc, že by prispelo ešte k väčšiemu prílivu utečencov do Európy. 22. februára 2016 Orbán vyhlásil, že po bruselskom summite o migrácii, ktorý sa bude konať začiatkom marca, bude Maďarsko pod veľkým nátlakom, no aj napriek tomu sa bude snažiť nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby museli prijať systém prerozdeľovania utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Povinný mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ na politickej úrovni odmietli všetky členské krajiny Vyšehradskej skupiny. Slovensko, Maďarsko, Česko aj Poľsko už v minulosti avizovali, že proti prerozdeľovaniu spoločne vystúpia. 15. februára sa konal mimoriadny summit V4 na tému utečencov, pričom ešte v januári bolo potvrdené pretrvávajúce odmietanie všetkými štyrmi krajinami spoločným memorandom. Odmietnutie prerozdeľovania pritom nemusí znamenať nerešpektovanie prijatých rozhodnutí, keďže tieto, ak sú prijaté v riadnom legislatívnom procese, sú právne záväzné , ak Súdny dvor EÚ nerozhodne inak, a v prípade ich nerešpektovania členským štátom nastupuje sankčný mechanizmus proti príslušnému členskému štátu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada ministrov EÚ v utorok 22. septembra 2015 schválila povinný mechanizmus na prerozdelenie 120 000 utečencov. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Rumunska. Od krajín V4 na poslednú chvíľu odskočilo Poľsko. V prvom rokovaní 14. septembra došlo k zhode na relokácii 40 000 utečencov, avšak nedošlo k jednoznačnému výsledku ohľadom rozsiahlejšieho mechanizmu tohto typu. Všetky štáty V4, vrátane Poľska, vtedy vystupovali proti mechanizmu. Poľský minister pre zahraničné veci Trzaskowski k súhlasu Varšavy s prerozdelením utečencov uviedol, že krajina hlasovala za, pretože všetky výhrady, ktoré mala, boli vyriešené. 14. novembra 2015 po teroristických útokoch v Paríži nová poľská vláda vyhlásila , že odmieta záväzok predošlej vlády o prijímaní utečencov. V januári Poľsko vyhlásilo, že plánuje vetovať ďalšie prípadné prerozdeľovanie. Slovensko malo v tejto téme od začiatku rovnaký postoj, po celý čas prerozdeľovací mechanizmus odmietalo. Potvrdzuje to aj výrok premiéra Fica: „ Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, povinné kvóty na slovenskom území uplatnené nebudú .“ Fico sa taktiež vyjadril, že Slovensko prerozdeľovanie nepodporí dokonca ani vtedy, ak by zostalo v tomto boji osamotené. Spolu so Slovenskou republikou povinné prerozdelenie utečencov od začiatku odmieta aj Česká republika a Maďarsko. Ako informovala agentúra TASR, Česko zrejme ponúkne dobrovoľné prijatie minimálne stoviek utečencov, avšak povinné prerozdelenie odmieta aj naďalej. S EÚ sa však narozdiel od Slovenska súdiť neplánuje. Viktor Orbán na tlačovej konferencii v Bruseli podľa agentúry Reuters zopakoval svoj odmietavý postoj voči prerozdeleniu argumentujúc, že by prispelo ešte k väčšiemu prílivu utečencov do Európy. 22. februára 2016 Orbán vyhlásil, že po bruselskom summite o migrácii, ktorý sa bude konať začiatkom marca, bude Maďarsko pod veľkým nátlakom, no aj napriek tomu sa bude snažiť nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby museli prijať systém prerozdeľovania utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["prerozdeľovaniu", "konal", "summit V4", "potvrdené", "právne záväzné", "schválila", "14. septembra", "k zhode", "vystupovali", "Trzaskowski", "vyhlásila", "plánuje", "kvóty", "nepodporí", "Česko", "súdiť", "zopakoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/359610-fico-odletel-na-summit-eu-ktoremu-bude-dominovat-migracna-otazka/", "http://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/spolecne-prohlaseni-predsedu-vlad-zemi-visegradske-skupiny-k-25--vyroci-v4-140168/", "http://zahranicni.ihned.cz/evropa-slovensko/c1-65164860-evropska-unie-musi-podporit-ochranu-hranic-v-bulharsku-a-makedonii-shodli-se-lidri-v4-na-summitu-v-praze", "http://www.denik.cz/z_domova/cesko-bude-v-unoru-hostit-mimoradny-summit-v4-k-migraci-20160126.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Aai0036", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/523778-v-bruseli-schvalili-kvoty-slovensko-bude-musiet-prijat-zhruba-1500-utecencov", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:32015D1523", "http://www.euractiv.com/section/migrations/news/eu-fails-to-agree-on-migrant-redistribution-system/", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/994957-unia-schvalila-kvoty-o-utecencoch-slovensko-hlasovalo-proti/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/523778-v-bruseli-schvalili-kvoty-slovensko-bude-musiet-prijat-zhruba-1500-utecencov", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/373904-polsko-po-parizi-nevidi-moznost-prijatia-imigrantov-podla-kvot/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/381233-polsko-je-pripravene-vetovat-kvoty-na-prerozdelovanie-migrantov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368428-fico-povinne-kvoty-slovensko-nebude-respektovat/", "http://http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-povinne-kvoty-nadalej-odmietame-eu-nas-nemoze-trestat-za-odlisny-nazor/", "http://www.24hod.sk/cesko-asi-ponukne-prijatie-stoviek-utecencov-povinne-kvoty-odmieta-cl368347.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/998272-ceska-vlada-odmietla-povinne-kvoty-sudit-sa-vsak-nebude/", "http://www.euronews.com/newswires/3150721-eus-migration-policy-has-failed-hungarys-orban-says/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:43.162504+00:00"}
{"id": "vr36305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36305", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pán minister (Miškov, pozn.)  na ostatnom zasadnutí vlády predložil celý zoznam personálnych výmen aj návrh, dokonca pred tým na koaličnú radu, aby koaličná rada odobrila takéto zmeny. Nemusela, pretože je to v jeho kompetencii, ale aby nevznikli nejaké nedorozumenia alebo spochybnenia, tak to bolo témou koaličnej rady. Tento návrh bol akceptovaný.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárske noviny prišli s informáciou , že minister Miškov na zasadnutí vlády podal návrh, aby vo výkonnom výbore (ktorý vedie agentúru) bol okrem riaditeľov sekcií aj generálny riaditeľ. Pôvodne to vraj mal byť štátny tajomník, ale podľa informácií Hospodárskych novín ho minister vyškrtol na žiadosť premiérky. Navyše vláda sa definitívne nerozhodla o zlúčení NADSME a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu . Minister nemá istú podporu Mostu-Híd a KDH. Na tzv. \"superagentúru“ by mala dohliadať správna rada , v ktorej by mali podľa Miškova sedieť: on sám, minister práce Jozef Mihál, minister financií Ivan Mikloš a šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. S týmto nesúhlasil minister dopravy Ján Figeľ, ktorý by tam rád videl aj seba. Proti nárvhu mala námietky aj strana Most-Híd. V najbližších dňoch majú v agentúre, na základe uznesenia vlády, skončiť všetci zástupcovia štátu. Generálneho riaditeľa Miroslava Dunajčina, má vystriedať Robert Šimurka.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny prišli s informáciou , že minister Miškov na zasadnutí vlády podal návrh, aby vo výkonnom výbore (ktorý vedie agentúru) bol okrem riaditeľov sekcií aj generálny riaditeľ. Pôvodne to vraj mal byť štátny tajomník, ale podľa informácií Hospodárskych novín ho minister vyškrtol na žiadosť premiérky. Navyše vláda sa definitívne nerozhodla o zlúčení NADSME a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu . Minister nemá istú podporu Mostu-Híd a KDH. Na tzv. \"superagentúru“ by mala dohliadať správna rada , v ktorej by mali podľa Miškova sedieť: on sám, minister práce Jozef Mihál, minister financií Ivan Mikloš a šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. S týmto nesúhlasil minister dopravy Ján Figeľ, ktorý by tam rád videl aj seba. Proti nárvhu mala námietky aj strana Most-Híd. V najbližších dňoch majú v agentúre, na základe uznesenia vlády, skončiť všetci zástupcovia štátu. Generálneho riaditeľa Miroslava Dunajčina, má vystriedať Robert Šimurka."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": ["informáciou"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-47082500-miskov-stiahol-chrena-zo-superagentury"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:54.472142+00:00"}
{"id": "vr27282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27282", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Možnosť presadiť oddelenie funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu už v parlamente mali. Sabotovali (SMER-SD, pozn.) každý náš pokus posunúť justíciu vpred.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 sa v NR SR skutočne prerokovával návrh ústavného zákona, ktorý by oddelil funkciu predsedu Súdnej rady SR a funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. Strana SMER-SD teda mala možnosť podporiť tento návrh, avšak avizovala, že tak nespraví.\n\nViac informácií o spomínanom návrhu ústavného zákona je na stránke nrsr.sk . Konkrétne v dôvodovej správe daného návrhu sa píše: “Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda najvyššieho súdu nebol predsedom súdnej rady.”\n\nRóbert Madej (v tom čase poslanec NR SR za SMER-SD) povedal v rozprave k tomuto návrhu zákona: “Ale s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžme povedať, že tretím čítaním novela ústavy v tejto veci schválená nebude. Viete dobre, že plytváte časom Národnej rady Slovenskej republiky.” Tým naznačil, že zmena Ústavy neprejde bez hlasov poslancov za SMER-SD, ktorí nemali v pláne návrh podporiť. Dokonca R. Madej navrhol hlasovanie o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona (neúspešne, pozn). V prvom čítaní bol návrh schválený vďaka hlasom vtedajšej koalície, poslanci za strany SMER-SD a SNS hlasovali proti.\n\nLucia Žitňanská píše v denníku SME , že novelu ústavy, ktorú navrhli Smer s KDH ohľadom “zúženia trestnoprávnej imunity sudcov a ohľadom oddelenia funkcie predsedu Najvyššieho súdu a súdnej rady”, navrhovala ako ministerka spravodlivosti už predtým. Presnejšie jej návrh obsahoval len novelu zákona ohľadom oddelenia funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ako uvádza denník Pravda “Radičovej vláda ho neskôr stiahla, lebo nemal podporu vtedy opozičných poslancov za Smer.”", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 sa v NR SR skutočne prerokovával návrh ústavného zákona, ktorý by oddelil funkciu predsedu Súdnej rady SR a funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. Strana SMER-SD teda mala možnosť podporiť tento návrh, avšak avizovala, že tak nespraví.", "Viac informácií o spomínanom návrhu ústavného zákona je na stránke nrsr.sk . Konkrétne v dôvodovej správe daného návrhu sa píše: “Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda najvyššieho súdu nebol predsedom súdnej rady.”", "Róbert Madej (v tom čase poslanec NR SR za SMER-SD) povedal v rozprave k tomuto návrhu zákona: “Ale s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžme povedať, že tretím čítaním novela ústavy v tejto veci schválená nebude. Viete dobre, že plytváte časom Národnej rady Slovenskej republiky.” Tým naznačil, že zmena Ústavy neprejde bez hlasov poslancov za SMER-SD, ktorí nemali v pláne návrh podporiť. Dokonca R. Madej navrhol hlasovanie o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona (neúspešne, pozn). V prvom čítaní bol návrh schválený vďaka hlasom vtedajšej koalície, poslanci za strany SMER-SD a SNS hlasovali proti.", "Lucia Žitňanská píše v denníku SME , že novelu ústavy, ktorú navrhli Smer s KDH ohľadom “zúženia trestnoprávnej imunity sudcov a ohľadom oddelenia funkcie predsedu Najvyššieho súdu a súdnej rady”, navrhovala ako ministerka spravodlivosti už predtým. Presnejšie jej návrh obsahoval len novelu zákona ohľadom oddelenia funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ako uvádza denník Pravda “Radičovej vláda ho neskôr stiahla, lebo nemal podporu vtedy opozičných poslancov za Smer.”"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["nrsr.sk", "dôvodovej správe", "povedal v rozprave", "hlasovanie", "SNS hlasovali", "SME", "Pravda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=452", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=358540", "http://www.dotankoch.sk/talk/display/194835?escape=false", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29021", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29022", "http://komentare.sme.sk/c/7132072/novela-ustavy-od-smeru-a-kdh-otvara-privela-otazok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308051-bez-dohody-sa-funkcie-v-sudnictve-nerozdelia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:57.678147+00:00"}
{"id": "vr25790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25790", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ale pripomeniem, že na Slovensku boli tie dobré časy, kedy bola nezamestnanosť na úrovni tých 7%. Dnes je plus mínus 13,5-14,5, niekde to lieta okolo tých 14% ...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý, pretože v posledných mesiacoch sa naozaj pohybuje nezamestnanosť na úrovni okolo 14% a v roku 2008 sa približovala úrovni 7%. Podľa IFP (.xlsx) sa pohybovala nezamestnanosť v roku 2013 v rozmedzí 14,0 až 14,4%. január február marec apríl máj jún júl august september 14,4% 14,3% 14,3% 14,4% 14,4% 14,3% 14,2% 14,1% 14,0% Miera nezamestnanosti v jednotlivých mesiacoch v roku 2008 podľa Štatistického úradu : jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov. dec. 8,1% 7,8% 7,6% 7,4% 7,4% 7,4% 7,5% 7,4% 7,5% 7,5% 7,8% 8,4% V mesiacoch apríl, máj, jún a august sa miera nezamestnanosti skutočne približovala k sedem percentnej hranici. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý, pretože v posledných mesiacoch sa naozaj pohybuje nezamestnanosť na úrovni okolo 14% a v roku 2008 sa približovala úrovni 7%. Podľa IFP (.xlsx) sa pohybovala nezamestnanosť v roku 2013 v rozmedzí 14,0 až 14,4%. január február marec apríl máj jún júl august september 14,4% 14,3% 14,3% 14,4% 14,4% 14,3% 14,2% 14,1% 14,0% Miera nezamestnanosti v jednotlivých mesiacoch v roku 2008 podľa Štatistického úradu : jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov. dec. 8,1% 7,8% 7,6% 7,4% 7,4% 7,4% 7,5% 7,4% 7,5% 7,5% 7,8% 8,4% V mesiacoch apríl, máj, jún a august sa miera nezamestnanosti skutočne približovala k sedem percentnej hranici. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["IFP", "Štatistického úradu"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=11278"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:39.831056+00:00"}
{"id": "vr32303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32303", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Tlačové médium, ktoré skutočne kriticky vníma všetky kroky, hovorilo o 70% obyvateľov, ktorí sú za unitárny systém.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu agentúry Focus z 1.-7. 8. 2012 na reprezentatívnej vzorke 1014 obyvateľov pre Hospodárske noviny sa skutočne väčšina opýtaných vyjadrila za vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Na otázku, či súhlasia so zámerom vlády vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu, však možnosťou \"rozhodne súhlasím\" alebo \"skôr súhlasím\" odpovedalo spolu len 61,1 % respondetov, nie až 70 %. Číslo 70 % sa v prieskume skloňuje v súvislosti so spokojnosťou a splnenými očakávaniami klientov súkromných poisťovní, kde 70,4 % klientov súkromných poisťovní skonštatovalo, že nepociťujú výhody, o ktoré by pri prechode na jednu zdravotnú poisťovňu prišli ( Prieskum HN: Slováci chcú jedinú poisťovňu , Hospodárske noviny, 27. 8. 2012). Výsledky preskumu prehľadne zobrazuje táto infografika . Zuzana Zvolenská sa teda opiera o existujúci prieskum, pracuje však s nesprávnym číslom a jej výrok je tak nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu agentúry Focus z 1.-7. 8. 2012 na reprezentatívnej vzorke 1014 obyvateľov pre Hospodárske noviny sa skutočne väčšina opýtaných vyjadrila za vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Na otázku, či súhlasia so zámerom vlády vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu, však možnosťou \"rozhodne súhlasím\" alebo \"skôr súhlasím\" odpovedalo spolu len 61,1 % respondetov, nie až 70 %. Číslo 70 % sa v prieskume skloňuje v súvislosti so spokojnosťou a splnenými očakávaniami klientov súkromných poisťovní, kde 70,4 % klientov súkromných poisťovní skonštatovalo, že nepociťujú výhody, o ktoré by pri prechode na jednu zdravotnú poisťovňu prišli ( Prieskum HN: Slováci chcú jedinú poisťovňu , Hospodárske noviny, 27. 8. 2012). Výsledky preskumu prehľadne zobrazuje táto infografika . Zuzana Zvolenská sa teda opiera o existujúci prieskum, pracuje však s nesprávnym číslom a jej výrok je tak nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum HN: Slováci chcú jedinú poisťovňu", "táto infografika"], "url": ["http://hnonline.sk/2-57181860-k10000_detail-f0", "http://img.ihned.cz/attachment.php/480/41637480/1Q9EvnUdqHscgCp4KP08wiBuzxkmt62e/slovaci_chcu_jedinu_poistovnu.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:09.271634+00:00"}
{"id": "vr37798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37798", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Negatívne pokyny (právomoc GP, ktorým môže zrušiť konanie vo veci pozn.), ktoré boli udelené tri za posledných sedem rokov, z toho v prvom prípade išlo o zmenu mena, teda menovca, v druhom prípade išlo dokonca o priestupok a nie trestný čin, pretože tam prešla nejaká lehota a v treťom prípade išlo o to, že ani trestný čin to nebol.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tieto informácie uviedli niektoré médiá ( Sme ), citovali hovorcu GP. Takisto sa tri prípady negatívnych pokynov uvádzajú v liste (.rtf), ktorý minulý týždeň adresoval Ladislav Tichý, prvý námestník generálneho prokurátora, poslancom NR SR. Dobroslav Trnka sa v decembri 2010 v rozhovore pre Pravdu vyjadril, že za jeho sedemročnej éry nebol vydaný žiaden negatívny pokyn. Nám sa však nepodarilo nájsť štatistické dáta priamo z generálnej prokuratúry, ktoré by tento počet potvrdzovali.", "analysis_paragraphs": ["Tieto informácie uviedli niektoré médiá ( Sme ), citovali hovorcu GP. Takisto sa tri prípady negatívnych pokynov uvádzajú v liste (.rtf), ktorý minulý týždeň adresoval Ladislav Tichý, prvý námestník generálneho prokurátora, poslancom NR SR. Dobroslav Trnka sa v decembri 2010 v rozhovore pre Pravdu vyjadril, že za jeho sedemročnej éry nebol vydaný žiaden negatívny pokyn. Nám sa však nepodarilo nájsť štatistické dáta priamo z generálnej prokuratúry, ktoré by tento počet potvrdzovali."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Sme", "liste", "Pravdu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5798837/zitnanskej-zakaz-kauzy-nevyriesi.html", "http://www.genpro.gov.sk/ext_dok-list-poslancom/62661c", "http://spravy.pravda.sk/statne-zastupitelstvo-je-uplny-nezmysel-fgi-/sk_domace.asp?c=A101130_205827_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:55.946359+00:00"}
{"id": "47684", "numeric_id": 47684, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47684", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Celý proces tu prebehol. Máme tu vznesené obvinenie (voči Petrovi Kažimírovi, pozn.). V prípade, ak to dávate do porovnávania tých vyšetrovateľov (z NAKA, pozn.), tak treba povedať, je tu rozhodnutie krajského súdu, teda už súdnej inštitúcie, ktorá spochybňuje vo svojej podstate to obvinenie, takže tá situácia je úplne iná", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O opodstatnenosti obvinení v prípade vyšetrovateľov NAKA i Petra Kažimíra ešte len bude rozhodovať dozorový prokurátor. Obvinenia však už spochybnil krajský súd. Tvrdenie Márie Kollíkovej hodnotíme ako pravdivé. Prípad Petra Kažimíra Guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra obvinila Špeciálna prokuratúra, médiá o tom informovali v polovici októbra 2021. Obvinenie z prečinu podplácania má súvisieť s vyšetrovaním prípadu Františka Imreczeho. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Skutok sa mal udiať v čase, keď Imrecze šéfoval Finančnej správe a Kažimír bol ministrom financií. Z funkcie odišiel v roku 2019 do Národnej banky Slovenska. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Prípad vyšetrovateľov NAKA Začiatkom októbra 2021 Krajský súd Bratislava rozhodol , že obvinení vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin a Milan Sabota z kauzy Očistec pojdu von z vyšetrovacej väzby a budú stíhaní na slobode. Vyšetrovateľov obvinil zo zneužitia právomoci verejného činiteľa vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra. Okresný súd Bratislava III následne rozhodol o ich vzatí do väzby. Podľa obvinenia mali Ďurka a a Čurila manipulovať so svedkami pri vyšetrovaní Takáčovcov, a tiež mali účelovo stíhať tzv. anti-tím inšpekcie. Krajský súd v rozhodnutí tiež povedal , že nevidí dôvod na obvinenie vyšetrovateľov. Obvinenie súd zrušiť nemohol, to stále zostáva v rukách prokuratúry.", "analysis_paragraphs": ["O opodstatnenosti obvinení v prípade vyšetrovateľov NAKA i Petra Kažimíra ešte len bude rozhodovať dozorový prokurátor. Obvinenia však už spochybnil krajský súd. Tvrdenie Márie Kollíkovej hodnotíme ako pravdivé. Prípad Petra Kažimíra Guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra obvinila Špeciálna prokuratúra, médiá o tom informovali v polovici októbra 2021. Obvinenie z prečinu podplácania má súvisieť s vyšetrovaním prípadu Františka Imreczeho. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Skutok sa mal udiať v čase, keď Imrecze šéfoval Finančnej správe a Kažimír bol ministrom financií. Z funkcie odišiel v roku 2019 do Národnej banky Slovenska. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Prípad vyšetrovateľov NAKA Začiatkom októbra 2021 Krajský súd Bratislava rozhodol , že obvinení vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin a Milan Sabota z kauzy Očistec pojdu von z vyšetrovacej väzby a budú stíhaní na slobode. Vyšetrovateľov obvinil zo zneužitia právomoci verejného činiteľa vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra. Okresný súd Bratislava III následne rozhodol o ich vzatí do väzby. Podľa obvinenia mali Ďurka a a Čurila manipulovať so svedkami pri vyšetrovaní Takáčovcov, a tiež mali účelovo stíhať tzv. anti-tím inšpekcie. Krajský súd v rozhodnutí tiež povedal , že nevidí dôvod na obvinenie vyšetrovateľov. Obvinenie súd zrušiť nemohol, to stále zostáva v rukách prokuratúry."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "mal", "odišiel", "povedal", "rozhodol", "obvinil", "následne rozhodol", "mali", "povedal"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/214780/exminister-financii-a-guverner-narodnej-banky-slovenska-peter-kazimir-je-obvineny-z-podplacania", "https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://dennikn.sk/2575972/preco-kazimira-obvinili-a-pellegriniho-nie-rozdiel-je-v-sile-svedectiev/", "https://domov.sme.sk/c/22754407/naka-vysetrovatelia-vazba-prepustenie-stihanie-obvinenie.html", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/?ref=list", "https://dennikn.sk/2538864/pri-citani-rozhodnuti-o-vazbe-vysetrovatelov-je-vela-otazok-aj-pochybnosti-ci-prokurator-nezavadzal-sud/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22754407/naka-vysetrovatelia-vazba-prepustenie-stihanie-obvinenie.html", "https://domov.sme.sk/c/22754407/naka-vysetrovatelia-vazba-prepustenie-stihanie-obvinenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:32.760390+00:00"}
{"id": "vr31080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31080", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Predstavitelia SaS, Richard Sulík, 100 krát tvrdil, že stojí za Ivetou Radičovou, vyznali ste jej lásku až za hrob a tu sa proste z nejakej nahrávky dozvedáme o tom, že ste pripúšťali výmenu Ivety Radičovej za tu sediaceho Ivana Mikloša,", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skutočnosť, že SaS a R. Sulík stáli za I. Radičovou vyplývaj aj z vyjadrenia R. Sulíka počas rozpravy v NR SR k návrhu na vyslovenie nedôvery I. Radičovej (13. september 2012) kde sa v prospech I. Radičovej vyjadril jednoznačne. „SaS samozrejme stojí za Ivetou Radičovou, s Ivetou Radičovou sme išli do vlády a budeme vládnuť v tomto volebnom období len s ňou,“ vyhlásil Sulík. Na rozdiel od tohto vyjadrenia, vo videozázname zo stretnutia R. Sulíka a M. Kočnera, R. Sulík uvádza, že by skôr podporil vládu na čele s I. Miklošom . \" Bol som oslovený pár mesiacov dozadu, povedzme dva, že čo by som povedal na takú alternatívu. Hovorím, že keby tam bol Mikloš, myslím, že lepšie by sa vládlo. Taká nová vláda bude musieť dostať podporu, teda či by dostala podporu od SaS. Som povedal samozrejme, \" hovorí R. Sulík na videozázname M.Kočnerovi. Následne sa R. Sulík sťažuje M. Kočnerovi, že Radičová nemá vyhranené názory a často ich mení, hovorí o nej, že je \"volatílna\". Ako príklad spomenul rozhodovanie o zvýšení sadzby dane z pridanej dohody. \"Behom jedného dňa zmenila päťkrát názor. Prvý názor mala, že zvýšiť, nezvýšiť, zvýšiť, ešte raz sa mi ju podarilo otočiť, nezvýšiť. A potom keď sme sa vrátili, zas to kádeháci zvrtli. \"", "analysis_paragraphs": ["Skutočnosť, že SaS a R. Sulík stáli za I. Radičovou vyplývaj aj z vyjadrenia R. Sulíka počas rozpravy v NR SR k návrhu na vyslovenie nedôvery I. Radičovej (13. september 2012) kde sa v prospech I. Radičovej vyjadril jednoznačne. „SaS samozrejme stojí za Ivetou Radičovou, s Ivetou Radičovou sme išli do vlády a budeme vládnuť v tomto volebnom období len s ňou,“ vyhlásil Sulík. Na rozdiel od tohto vyjadrenia, vo videozázname zo stretnutia R. Sulíka a M. Kočnera, R. Sulík uvádza, že by skôr podporil vládu na čele s I. Miklošom . \" Bol som oslovený pár mesiacov dozadu, povedzme dva, že čo by som povedal na takú alternatívu. Hovorím, že keby tam bol Mikloš, myslím, že lepšie by sa vládlo. Taká nová vláda bude musieť dostať podporu, teda či by dostala podporu od SaS. Som povedal samozrejme, \" hovorí R. Sulík na videozázname M.Kočnerovi. Následne sa R. Sulík sťažuje M. Kočnerovi, že Radičová nemá vyhranené názory a často ich mení, hovorí o nej, že je \"volatílna\". Ako príklad spomenul rozhodovanie o zvýšení sadzby dane z pridanej dohody. \"Behom jedného dňa zmenila päťkrát názor. Prvý názor mala, že zvýšiť, nezvýšiť, zvýšiť, ešte raz sa mi ju podarilo otočiť, nezvýšiť. A potom keď sme sa vrátili, zas to kádeháci zvrtli. \""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["jednoznačne.", "na čele s I. Miklošom", "videozázname"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1286827/Sulik-doveruje-Radicovej--Budeme-vladnut-len-s-nou", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/sasanka-utoci-na-internete-su-vide/468016-clanok.html", "http://sksasanka.tumblr.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:41.404317+00:00"}
{"id": "vr17498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17498", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...v podstate presne pred dvomi týždňami v nedeľu (...) hovoril (prezident Kiska, pozn.) o tom, že v záujme toho, aby sme tu mali vládu, ktorá nebude polarizovať a ktorej môžme všetci dôverovať, vyžaduje buď predčasné voľby alebo zásadnú rekonštrukciu vlády.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska v nedeľu 4. marca 2018 predostrel vo svojom vyhlásení dve riešenia napätej politickej a spoločenskej situácie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Navrhol, \" rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá by nepolarizovala spoločnosť a získala dôveru Národnej rady. Alebo predčasné voľby.\" Vo svojom príhovore viackrát vyzval na upokojenie situácie a o obnove dôvery voči inštitúciam a politike ako celku, ide teda o pravdivý výrok. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska v nedeľu 4. marca 2018 predostrel vo svojom vyhlásení dve riešenia napätej politickej a spoločenskej situácie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Navrhol, \" rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá by nepolarizovala spoločnosť a získala dôveru Národnej rady. Alebo predčasné voľby.\" Vo svojom príhovore viackrát vyzval na upokojenie situácie a o obnove dôvery voči inštitúciam a politike ako celku, ide teda o pravdivý výrok. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-vidim-dve-moznosti-rekonstrukciu-vlady-alebo-nove-volby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:01.316935+00:00"}
{"id": "vr16589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16589", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...sme v situácii, kedy nemocnice produkujú rekordné dlhy (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných správ o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva sa dlhy zdravotníckych zariadení každoročne zvyšujú. V roku 2016 dosiahli zdravotnícke zariadenia doposiaľ najvyšší kumulatívny dlh. Výrok Mareka Krajčího teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných správ o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva sa dlhy zdravotníckych zariadení každoročne zvyšujú. V roku 2016 dosiahli zdravotnícke zariadenia doposiaľ najvyšší kumulatívny dlh. Výrok Mareka Krajčího teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2015", "2016"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-185112?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-200256?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-208466?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:24.901414+00:00"}
{"id": "vr29653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29653", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "No v podstate my v tomto zákone (o rodinnom podnikaní, pozn.) dávame návrh, jednak vytvárame aj nové právne formy ako rodinná živnosť, rodinná farma, rodinná obchodná spoločnosť. Áno, ten mechanizmus podpory je predovšetkým zavesený, tak ako vo veľa členských krajín Európskej únie, ..., na daňových úľavách. Čiže a my to v podstate ideme cez takýto systém takej multiplikácie vlastne tých rôznych daňových úľav na každého jedného člena rodinného podniku.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o rodinnom podnikaní v oboch jeho verziách z roku 2013 a 2015 má za jeden z cieľov zaviesť rozdelenie rodinných podnikov na tri druhy, a to rodinná živnosť, rodinná farma a rodinná obchodná spoločnosť. Súčasťou zákona mali byť aj určité daňové úľavy. Na základe preskúmania oboch návrhov zákonov je možné daný výrok J. Hudackého označiť za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o rodinnom podnikaní v oboch jeho verziách z roku 2013 a 2015 má za jeden z cieľov zaviesť rozdelenie rodinných podnikov na tri druhy, a to rodinná živnosť, rodinná farma a rodinná obchodná spoločnosť. Súčasťou zákona mali byť aj určité daňové úľavy. Na základe preskúmania oboch návrhov zákonov je možné daný výrok J. Hudackého označiť za pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2015", ".doc", ".doc", "zaužívanou", "daňové úľavy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4421", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5466", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=382704", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=413221", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/promoting-entrepreneurship/family-business/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/promoting-entrepreneurship/family-business/family_business_expert_group_report_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:31.371494+00:00"}
{"id": "vr35318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35318", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...presne takýmto pomerom 10% ako aj vláda Ivety Radičovej avizovala, že by mali klesnúť platy 360 tisícovej armády pracovníkov štátnej aj verejnej správy", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Radičová hovorila po koaličnej rade o znížení platov minimálne o 10%. Šetriace opatrenia tejto vlády by mali siahnuť na platy armádnych zamestnancov a úradníkov štátnej správy. „Dodala, že zákonodarcov informovala o rozhodnutí vlády o 10-percentnom znížení platov 2600 ústavných činiteľov vrátane členov dozorných rád, predstavenstiev a reprezentantov štátnych podnikov.\"", "analysis_paragraphs": ["Radičová hovorila po koaličnej rade o znížení platov minimálne o 10%. Šetriace opatrenia tejto vlády by mali siahnuť na platy armádnych zamestnancov a úradníkov štátnej správy. „Dodala, že zákonodarcov informovala o rozhodnutí vlády o 10-percentnom znížení platov 2600 ústavných činiteľov vrátane členov dozorných rád, predstavenstiev a reprezentantov štátnych podnikov.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hovorila po koaličnej rade", "o znížení platov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/setrenie-sa-vo-vlade-dotkne-najviac-uradnikov-fa9-/sk_ekonomika.asp?c=A100923_080155_sk_ekonomika_p01", "http://www.aktuality.sk/clanok/166062/iveta-radicova-oznamila-svoje-zamery/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:18.494324+00:00"}
{"id": "vr34658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34658", "speaker": "Peter Bobula", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-bobula", "statement": "...v Banskej Bystrici, ktorá je opačným prípadom zásadného zlomu ako Bratislava. Banská bystrica tradične bola vždy ľavicové mesto. Tentokrát došlo tam k zlomu, zvíťazil stredopravý kandidát, ktorého my sme od počiatku podporovali, osobitne náš predseda.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Webnoviny prišiel ešte začiatkom októbra s informáciou, že nezávislého kandidáta Petra Gogolu, podporujú už dve vládne strany. Most-Híd sa tak pridal ku KDH, ktoré Gogolu podporovalo už od jeho vyhlásenia kandidatúry.", "analysis_paragraphs": ["Portál Webnoviny prišiel ešte začiatkom októbra s informáciou, že nezávislého kandidáta Petra Gogolu, podporujú už dve vládne strany. Most-Híd sa tak pridal ku KDH, ktoré Gogolu podporovalo už od jeho vyhlásenia kandidatúry."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-2010/gogolu-podporuje-v-boji-o-post-primator/231146-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:32.117062+00:00"}
{"id": "vr30135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Výzva za ľudskosť. Ja som sa s nimi opakovane stretol, ministri komunikujú, pripravení sme v prípade nejakého transferu ľudí alebo pomoci na hraniciach, máme veci pripravené.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezisková humanitárna organizácia Výzva k ľudskosti vyzývala vládu Slovenskej republiky, aby pomohla zmierniť bremeno krajín, ktoré sú najviac vystavené utečeneckej vlne, a aby zmiernila utrpenie utečencov. Zatiaľ sa odohrali dve stretnutia predstaviteľov Výzvy k ľudskosti a premiérom Ficom. N astal aktívny dialóg a momentálne sa rieši uvoľňovanie financií na projekty pre dané organizácie, ktoré majú zabezpečiť pomoc utečencom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nezisková humanitárna organizácia Výzva k ľudskosti vyzývala vládu Slovenskej republiky, aby pomohla zmierniť bremeno krajín, ktoré sú najviac vystavené utečeneckej vlne, a aby zmiernila utrpenie utečencov. Zatiaľ sa odohrali dve stretnutia predstaviteľov Výzvy k ľudskosti a premiérom Ficom. N astal aktívny dialóg a momentálne sa rieši uvoľňovanie financií na projekty pre dané organizácie, ktoré majú zabezpečiť pomoc utečencom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Výzva k ľudskosti", "N", "doposiaľ", "vyjadril", "stretnutie"], "url": ["http://www.vyzvakludskosti.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-pomoc-humanitarne-organizacie/157256-clanok.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1496677/Slovenska-odbornicka-na-migrantov--Pride-dalsia-vlna--podla-Fica-nesmieme-byt-ako-barani-", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368673-premier-fico-je-ochotny-pomoct-vyzve-k-ludskosti/", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-ponukla-konkretnu-pomoc/158611-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:15.771946+00:00"}
{"id": "vr27932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27932", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Voda (...) na Slovensku stojí tak ako v západnej Európe.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie o cene vody na Slovensku a v západnej Európe.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie o cene vody na Slovensku a v západnej Európe."], "analysis_date": "2014-05-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:41.184874+00:00"}
{"id": "vr29430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29430", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale aby som teda citoval pána vtedajšieho generálneho riaditeľa Váhostavu, pána Jána Kata, ktorý pri podpise D1 Dubná Skala-Turany povedal, že cena je konečná, dokonca súčasnej dohodnutej ceny je aj 10% rezerva. Klamal ...", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vtedajší generálny riaditeľ Váhostavu v októbri 2011 pri podpise zmluvy o diaľničnom úseku Dubná Skala-Turany naozaj prehlásil cenu za konečnú a spomenul aj 10 % rezervu. V roku 2013 ale žiadal Váhostav ďalších 7,5 milióna eur, čo bola podľa ich hovorcu Marcela Jánošíka cena, ktorá sa zmestí do 10 %-nej rezervy, ktorá však podľa vyjadrení Jána Kata mala byť započítaná už v pôvodnej sume. SITA , 26. október 2011: \" Cena je konečná, zmeny sú možné len v odôvodnených prípadoch,\" uviedol Kato s tým, že nepredpokladá vznik mimoriadnych okolností. Súčasťou dohodnutej ceny je aj 10-percentná rezerva.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vtedajší generálny riaditeľ Váhostavu v októbri 2011 pri podpise zmluvy o diaľničnom úseku Dubná Skala-Turany naozaj prehlásil cenu za konečnú a spomenul aj 10 % rezervu. V roku 2013 ale žiadal Váhostav ďalších 7,5 milióna eur, čo bola podľa ich hovorcu Marcela Jánošíka cena, ktorá sa zmestí do 10 %-nej rezervy, ktorá však podľa vyjadrení Jána Kata mala byť započítaná už v pôvodnej sume. SITA , 26. október 2011: \" Cena je konečná, zmeny sú možné len v odôvodnených prípadoch,\" uviedol Kato s tým, že nepredpokladá vznik mimoriadnych okolností. Súčasťou dohodnutej ceny je aj 10-percentná rezerva.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["žiadal", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6971482/cast-d1-moze-zdraziet-vahostav-pyta-miliony-navyse.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/d1-dubna-skala-turany-postavi-vahosta/421472-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:37.984685+00:00"}
{"id": "vr37087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37087", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Súčasný stav umožňuje nezávislým kandidátom byť na kandidátke.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom zákone (.pdf) do NR SR sa explicitne neuvádza kandidovanie nezávislých kandidátov, ale keďže kandidátka je vecou strany, strana môže na kandidátku okrem straníka nominovať aj nestraníka. O vyslovene nezávislom kandidátovi však nemôžeme hovoriť, pretože voľby do parlamentu sa konajú na základe pomerného volebného systému, kde sa volia strany, nie jednotlivé osoby aj napriek existencii preferenčného hlasovania. Iné je to v prípade komunálnych volieb alebo volieb do VÚC, kde sa jedná o väčšinový volebný systém. V tomto prípade je väčšia možnosť na presadenie sa nezávislých kandidátov v pravom slova zmysle, keďže sa volia jednotliví kandidáti a nie strany. Samozrejme politická príslušnosť tu zohráva veľkú úlohu, podľa ktorej sa rozhoduje značná časť voličov, komu dá svoj hlas.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom zákone (.pdf) do NR SR sa explicitne neuvádza kandidovanie nezávislých kandidátov, ale keďže kandidátka je vecou strany, strana môže na kandidátku okrem straníka nominovať aj nestraníka. O vyslovene nezávislom kandidátovi však nemôžeme hovoriť, pretože voľby do parlamentu sa konajú na základe pomerného volebného systému, kde sa volia strany, nie jednotlivé osoby aj napriek existencii preferenčného hlasovania. Iné je to v prípade komunálnych volieb alebo volieb do VÚC, kde sa jedná o väčšinový volebný systém. V tomto prípade je väčšia možnosť na presadenie sa nezávislých kandidátov v pravom slova zmysle, keďže sa volia jednotliví kandidáti a nie strany. Samozrejme politická príslušnosť tu zohráva veľkú úlohu, podľa ktorej sa rozhoduje značná časť voličov, komu dá svoj hlas."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Vo volebnom zákone"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/download/101/zakon-o-volbach-do-nr-sr.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:33.954501+00:00"}
{"id": "vr14249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14249", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "..keď sa pozrieme na základné a stredné školy, ten priemerný plat už je cez 1 000 eur v hrubej mzde.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informácie o priemerných platoch učiteľov sa rôznia podľa zdroja. Pre roky 2006 až 2014 boli použité oficiálne údaje z ÚIPŠ, pre rok 2015 posledný oficiálny údaj za prvý štvrťrok a pre rok 2016 bol použitý výpočet na základe plánovaného zvýšenia o 4 %. Údaje za posledné dva roky preto budú mierne odlišné od skutočnosti. Podľa viacerých zdrojov však priemerný plat nepresahuje psychologickú tisícku napriek tomu, že sa k tomuto číslu blíži. Zdroj, ktorý by potvrdzoval, že priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve by bol cez 1000 eur, sa nám nepodarilo nájsť. Údaje sa rôznia, pričom tie, ktoré hovoria o platoch vyšších ako 1000 eur, pracujú len s istými typmi učiteľov, s istým počtom odpracovaných rokov a podobne. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa TASR a analytikov z Inštitútu pre vzdelávaciu politiku na Ministerstve školstva (IVP) je na viac ako tretine základných škôl plat vyšší ako 1000 eur. IVP zároveň upozorňuje na neefektívnu platovú štruktúru, ktorá sa má prejavovať najmä v nízkych nástupných platoch. \"Konečný plat pedagógov závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad vzdelanie, pozícia, dĺžka praxe, druh školy či od participácie v kontinuálnom vzdelávaní a výkonu rôznych činností, napríklad triednictvo,\" vysvetľuje šéf IVP Matej Šiškovič. Rozdiely v platoch sa tak prejavujú napríklad podľa typu škôl. Najvyššie priemerné platy v systéme základných a stredných škôl mali v minulom roku podľa IVP praktické školy - 1039 eur, špeciálne základné školy - 1030 eur, špeciálne gymnáziá - 1022 eur, základné školy - 984 eur, gymnáziá - 976 eur či stredné odborné školy - 975 eur. Najmenšie platy sú na športových gymnáziách (911 eur) a konzervatóriách (899 eur). \"Spomínané sumy zodpovedajú roku 2014, pre ktorý má ministerstvo k dispozícii podrobné platové výkazy,\" podotkla Dupaľová Ksenzsighová. Podľa analytikov IVP až na 41 percentách zo všetkých 2167 základných škôl sa mal priemerný mesačný plat pohybovať vo výške medzi 900 až 1000. Na 23 percentách základných škôl bol priemerný plat nižší ako 900 eur. Priemerný plat v roku 2014 medzi 1000 až 1100 eur bol na 26 percentách základných škôl a na desiatich percentách bol vyšší ako 1100 eur. Podľa portálu Pravda a Iniciatívy slovenských učiteľov sú však informácie o platoch chybné. Iniciatíva reagovala na informáciu ministerstva školstva, že priemerný plat učiteľov v roku 2014 bol 997 eur. Mladý učiteľ na priemerný plat okolo 997 eur musí podľa Iniciatívy slovenských učiteľov čakať niekoľko rokov či desaťročí a zbierať kredity či absolvovať atestačnú skúšku. \"Podľa platových taríf z roku 2015 atestovaný učiteľ s 32 rokmi praxe zarába 894 eur. Znamená to, že plat 997 eur by mohol dosiahnuť len učiteľ s druhou atestáciou a kreditmi alebo učiteľ s prvou atestáciou, 32 rokmi a maximálnym možným príplatkom 12 percent za kredity. Takýchto učiteľov je málo, rozhodne netvoria priemer, ale skôr výnimky,\" dodáva iniciatíva. Ministerstvo si navyše podľa iniciatívy vybralo dáta účelovo. Započítali tak platy v základných a stredných školách, platy riaditeľov, zástupcov a riadiacich pracovníkov, odmeny, nadčasy a krúžky. Na druhej strane vynechali podľa iniciatívy platy v materských školách, základných umeleckých školách, jazykových školách a školských zariadeniach. Podľa portálu platy.sk je priemerný plat učiteľa základnej školy 745 eur a priemerný plat učiteľa strednej školy 771 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informácie o priemerných platoch učiteľov sa rôznia podľa zdroja. Pre roky 2006 až 2014 boli použité oficiálne údaje z ÚIPŠ, pre rok 2015 posledný oficiálny údaj za prvý štvrťrok a pre rok 2016 bol použitý výpočet na základe plánovaného zvýšenia o 4 %. Údaje za posledné dva roky preto budú mierne odlišné od skutočnosti. Podľa viacerých zdrojov však priemerný plat nepresahuje psychologickú tisícku napriek tomu, že sa k tomuto číslu blíži. Zdroj, ktorý by potvrdzoval, že priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve by bol cez 1000 eur, sa nám nepodarilo nájsť. Údaje sa rôznia, pričom tie, ktoré hovoria o platoch vyšších ako 1000 eur, pracujú len s istými typmi učiteľov, s istým počtom odpracovaných rokov a podobne. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa TASR a analytikov z Inštitútu pre vzdelávaciu politiku na Ministerstve školstva (IVP) je na viac ako tretine základných škôl plat vyšší ako 1000 eur. IVP zároveň upozorňuje na neefektívnu platovú štruktúru, ktorá sa má prejavovať najmä v nízkych nástupných platoch. \"Konečný plat pedagógov závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad vzdelanie, pozícia, dĺžka praxe, druh školy či od participácie v kontinuálnom vzdelávaní a výkonu rôznych činností, napríklad triednictvo,\" vysvetľuje šéf IVP Matej Šiškovič. Rozdiely v platoch sa tak prejavujú napríklad podľa typu škôl. Najvyššie priemerné platy v systéme základných a stredných škôl mali v minulom roku podľa IVP praktické školy - 1039 eur, špeciálne základné školy - 1030 eur, špeciálne gymnáziá - 1022 eur, základné školy - 984 eur, gymnáziá - 976 eur či stredné odborné školy - 975 eur. Najmenšie platy sú na športových gymnáziách (911 eur) a konzervatóriách (899 eur). \"Spomínané sumy zodpovedajú roku 2014, pre ktorý má ministerstvo k dispozícii podrobné platové výkazy,\" podotkla Dupaľová Ksenzsighová. Podľa analytikov IVP až na 41 percentách zo všetkých 2167 základných škôl sa mal priemerný mesačný plat pohybovať vo výške medzi 900 až 1000. Na 23 percentách základných škôl bol priemerný plat nižší ako 900 eur. Priemerný plat v roku 2014 medzi 1000 až 1100 eur bol na 26 percentách základných škôl a na desiatich percentách bol vyšší ako 1100 eur. Podľa portálu Pravda a Iniciatívy slovenských učiteľov sú však informácie o platoch chybné. Iniciatíva reagovala na informáciu ministerstva školstva, že priemerný plat učiteľov v roku 2014 bol 997 eur. Mladý učiteľ na priemerný plat okolo 997 eur musí podľa Iniciatívy slovenských učiteľov čakať niekoľko rokov či desaťročí a zbierať kredity či absolvovať atestačnú skúšku. \"Podľa platových taríf z roku 2015 atestovaný učiteľ s 32 rokmi praxe zarába 894 eur. Znamená to, že plat 997 eur by mohol dosiahnuť len učiteľ s druhou atestáciou a kreditmi alebo učiteľ s prvou atestáciou, 32 rokmi a maximálnym možným príplatkom 12 percent za kredity. Takýchto učiteľov je málo, rozhodne netvoria priemer, ale skôr výnimky,\" dodáva iniciatíva. Ministerstvo si navyše podľa iniciatívy vybralo dáta účelovo. Započítali tak platy v základných a stredných školách, platy riaditeľov, zástupcov a riadiacich pracovníkov, odmeny, nadčasy a krúžky. Na druhej strane vynechali podľa iniciatívy platy v materských školách, základných umeleckých školách, jazykových školách a školských zariadeniach. Podľa portálu platy.sk je priemerný plat učiteľa základnej školy 745 eur a priemerný plat učiteľa strednej školy 771 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["oficiálne údaje", "posledný", "TASR", "Pravda", "učiteľa základnej školy", "učiteľa strednej školy"], "url": ["http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/", "http://www.teraz.sk/slovensko/skolstvo-ucitelia-priemerne-platy-ivp/170425-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380897-ministerstvo-skolstva-prezentuje-chybne-data-pri-platoch-tvrdia-ucitelia/", "http://www.platy.sk/platy/skolstvo-vzdelavanie-veda-vyskum/ucitel-zakladnej-skoly", "http://www.platy.sk/platy/skolstvo-vzdelavanie-veda-vyskum/ucitel-strednej-skoly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:40.302904+00:00"}
{"id": "vr34184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34184", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zároveň strana Smer vo svojom programovom vyhlásení vlády prisľúbila diskusiu o volebných systémoch, diskusiu... ale žiadna nebola. Proste cez prázdniny, tri týždne štandardné pripomienkové konanie", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská správne hovorí o prísľube vlády iniciovať diskusiu o zmene volebného systému. Dohoda na základe ktorej sa navrhne úprava volebných zákonov mala predchádzať diskusii. Takáto diskusia neprebehla. Pripomienkové konanie prebehlo počas letných prázdnin na prelome júla a augusta a trvalo štandardnú dĺžku 15 pracovných dní. V Programovom vyhlásení vlády sa píše, že: \" Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu .\" Zo záväzku v Progrmaovom vyhlásení vlády 2012 je zrejmé, že dohoda na základe ktorej sa navrhne úprava volebných zákonov mala predchádzať diskusii. Minister vnútra v lete predložil na pripomienkovanie novelu zákona, ktorá rieši volebné zákony. Podľa informácií Demagog.sk novele nepredchádzala žiadna oficiálna diskusia s partnermi. Minister vnútra sa vyjadril , že priestor na diskusiu bude vytvorený v parlamente počas jednotlivých čítaní zákona. Pripomienkové konanie k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva prebiehalo od 15.7. (pondelok) 2013 do 3.8. (sobota) 2013, čo je presne 15 pracovných dní. Podľa legislatívnych pravidiel štandardná dĺžka pripomienkovania je 15 pracovných dní: \" Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu ; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia pripomienky v určenej lehote nezašle, znamená to, že nemá žiadne pripomienky\" Pripomienkové konanie novely zákona o volebnej kampani teda prebehlo v štandardnej dĺžke. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská správne hovorí o prísľube vlády iniciovať diskusiu o zmene volebného systému. Dohoda na základe ktorej sa navrhne úprava volebných zákonov mala predchádzať diskusii. Takáto diskusia neprebehla. Pripomienkové konanie prebehlo počas letných prázdnin na prelome júla a augusta a trvalo štandardnú dĺžku 15 pracovných dní. V Programovom vyhlásení vlády sa píše, že: \" Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu .\" Zo záväzku v Progrmaovom vyhlásení vlády 2012 je zrejmé, že dohoda na základe ktorej sa navrhne úprava volebných zákonov mala predchádzať diskusii. Minister vnútra v lete predložil na pripomienkovanie novelu zákona, ktorá rieši volebné zákony. Podľa informácií Demagog.sk novele nepredchádzala žiadna oficiálna diskusia s partnermi. Minister vnútra sa vyjadril , že priestor na diskusiu bude vytvorený v parlamente počas jednotlivých čítaní zákona. Pripomienkové konanie k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva prebiehalo od 15.7. (pondelok) 2013 do 3.8. (sobota) 2013, čo je presne 15 pracovných dní. Podľa legislatívnych pravidiel štandardná dĺžka pripomienkovania je 15 pracovných dní: \" Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu ; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia pripomienky v určenej lehote nezašle, znamená to, že nemá žiadne pripomienky\" Pripomienkové konanie novely zákona o volebnej kampani teda prebehlo v štandardnej dĺžke. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení", "vyjadril", "Pripomienkové konanie", "pravidiel", "novely"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/2012_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-60613850-kdh-ziada-kalinaka-aby-volebne-zakony-stiahol", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=6444&langEID=1", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/1073.rtf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:24.171575+00:00"}
{"id": "45210", "numeric_id": 45210, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45210", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Tá smrtnosť v Českej republike sa pohybuje už ku 400 obetiam. U nás je to tuším 12 aktualizované.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Smrtnosť je epidemiologický terminus technicus. Vyjadruje podiel počtu obetí nejakého ochorenia v pomere k počtu nakazených na dané ochorenie. Juraj Blanár nehovorí o podiele ale o počte zomrelých na covid-19. K 19. aprílu - t.j. dňu vysielania relácie - evidovalo Česko 186 úmrtí na koronavírus (nie 400). Na Slovensku k tomuto dňu podľahlo koronavírusu 12 ľudí. Blanár pre Demagóg.SK uviedol, že „ pri údaji okolo 400 som sa pomýlil. Mal som na mysli Rakúsko, ale povedal som Česko.” Rakúsko v tom čase evidovalo 443 obetí v dôsledku koronavírusu. Keďže Juraj Blanár hovoril nesprávne o smrtnosti a uviedol nesprávny počet obetí na koronavírus v Česku, hodnotíme jeho tvrdenia ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Smrtnosť je epidemiologický terminus technicus. Vyjadruje podiel počtu obetí nejakého ochorenia v pomere k počtu nakazených na dané ochorenie. Juraj Blanár nehovorí o podiele ale o počte zomrelých na covid-19. K 19. aprílu - t.j. dňu vysielania relácie - evidovalo Česko 186 úmrtí na koronavírus (nie 400). Na Slovensku k tomuto dňu podľahlo koronavírusu 12 ľudí. Blanár pre Demagóg.SK uviedol, že „ pri údaji okolo 400 som sa pomýlil. Mal som na mysli Rakúsko, ale povedal som Česko.” Rakúsko v tom čase evidovalo 443 obetí v dôsledku koronavírusu. Keďže Juraj Blanár hovoril nesprávne o smrtnosti a uviedol nesprávny počet obetí na koronavírus v Česku, hodnotíme jeho tvrdenia ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["je", "Vyjadruje", "evidovalo", "podľahlo", "evidovalo"], "url": ["http://fzsp.truni.sk/sites/default/files/dokumenty/e-kniznica/e-ucebnice/Klinickepidemiol%C3%B3gia_frameset%20-%20EPSTRUNI%20%28HTML%29/data/c0f6f5f0-1c15-45e6-b90c-a387a9037905.html?ownapi=1", "http://fzsp.truni.sk/sites/default/files/dokumenty/e-kniznica/e-ucebnice/Klinickepidemiol%C3%B3gia_frameset%20-%20EPSTRUNI%20%28HTML%29/data/c0f6f5f0-1c15-45e6-b90c-a387a9037905.html?ownapi=1", "https://web.archive.org/web/20200419232011/https://onemocneni-aktualne.mzcr.cz/covid-19", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://web.archive.org/web/20200419130006/https://www.worldometers.info/coronavirus/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:34.821154+00:00"}
{"id": "vr37531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37531", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska banka pre obnovu a rozvoj sama ocenila ako slovenská vláda, ktorej som bol predsedom, dva roky tvrdo získavala peniaze na tieto projekty (PPP, pozn.).", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako informuje článok na sme.sk , Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) schválila úver 250 miliónov eur na financovanie výstavby úsekov diaľnice D1 od severoslovenskej Dubnej skaly smerom na Košice prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Žiadne zmienky o ocenení húževnatosti pri získavaní PPP projektov zo strany EBRD sme však nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje článok na sme.sk , Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) schválila úver 250 miliónov eur na financovanie výstavby úsekov diaľnice D1 od severoslovenskej Dubnej skaly smerom na Košice prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Žiadne zmienky o ocenení húževnatosti pri získavaní PPP projektov zo strany EBRD sme však nenašli."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["článok na sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5349993/europska-banka-pre-obnovu-a-rozvoj-da-na-ppp-az-250-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:40.387892+00:00"}
{"id": "vr28066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28066", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne je pravda, že Ruská federácia nedodáva plyn pre domácu spotrebu na Ukrajine, ale pokračuje tranzit cez Ukrajinu, Slovensko do západnej Európy.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od 16. júna 2014 má Ukrajina od ruského Gaspromu zastavené dodávky plynu. Podla posledných informácii z casu overovania diskusie (1. júla 2014), dodávky plynu cez Ukrajinu aj napriek tejto situácii sú stabilné a bez závažnejších výkyvov na Slovensko a dalej do Európy. Dna 16. júna 2014 Rusko úplne zastavilo dodávky plynu pre Ukrajinu, po neúspešných rokovaniach Ukrajiny s Gaspromom. Stalo sa tak po uplynutí termínu na zaplatenie požadovanej sumy (cca 2 miliardy USD) z dlhu Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom. Moskva však trvá na tom, že Ukrajina musí nadalej nechat prúdit cez svoje územie plyn do krajín Európskej únie, ktoré odoberajú ruský plyn. Ukrajina má dostatok zásob na pokrytie vlastných potrieb a krajín EÚ minimálne do konca leta tohto roku. Reuters , 16. júna 2014: \"Calling time on weeks of wrangling in talks over natural gas supplies, Russia said Kiev had missed a Monday morning deadline to repay $1.95 billion owed for previous purchases and announced Ukraine would now only get gas it has paid for in advance. At the same time, Moscow insisted that Ukraine must let Russian gas flow across the country through international pipelines to Russia's clients in the European Union - noting a temptation for Kiev to tap into those supplies in transit.\" Plyn podla posledných informácii z 30. júna 2014, napriek zastaveniu dodávok ruského plynu pre Ukrajinu prúdi dalej na Slovensko a na európsky trh. V piatok 27. júna 2014 TASR citovala šéfa Gazpromu Alexeja Millera, ktorý povedal, že podla najnovších informácií, európski zákazníci dostávajú plyn v objemoch, ktoré sú charakteristické pre obdobie zimy. Aj informácie Reuters z 1. júla 2014 hovoria o stabilnom prísune plynu cez Ukrajinu dalej na Slovensko a do Európy. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od 16. júna 2014 má Ukrajina od ruského Gaspromu zastavené dodávky plynu. Podla posledných informácii z casu overovania diskusie (1. júla 2014), dodávky plynu cez Ukrajinu aj napriek tejto situácii sú stabilné a bez závažnejších výkyvov na Slovensko a dalej do Európy. Dna 16. júna 2014 Rusko úplne zastavilo dodávky plynu pre Ukrajinu, po neúspešných rokovaniach Ukrajiny s Gaspromom. Stalo sa tak po uplynutí termínu na zaplatenie požadovanej sumy (cca 2 miliardy USD) z dlhu Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom. Moskva však trvá na tom, že Ukrajina musí nadalej nechat prúdit cez svoje územie plyn do krajín Európskej únie, ktoré odoberajú ruský plyn. Ukrajina má dostatok zásob na pokrytie vlastných potrieb a krajín EÚ minimálne do konca leta tohto roku. Reuters , 16. júna 2014: \"Calling time on weeks of wrangling in talks over natural gas supplies, Russia said Kiev had missed a Monday morning deadline to repay $1.95 billion owed for previous purchases and announced Ukraine would now only get gas it has paid for in advance. At the same time, Moscow insisted that Ukraine must let Russian gas flow across the country through international pipelines to Russia's clients in the European Union - noting a temptation for Kiev to tap into those supplies in transit.\" Plyn podla posledných informácii z 30. júna 2014, napriek zastaveniu dodávok ruského plynu pre Ukrajinu prúdi dalej na Slovensko a na európsky trh. V piatok 27. júna 2014 TASR citovala šéfa Gazpromu Alexeja Millera, ktorý povedal, že podla najnovších informácií, európski zákazníci dostávajú plyn v objemoch, ktoré sú charakteristické pre obdobie zimy. Aj informácie Reuters z 1. júla 2014 hovoria o stabilnom prísune plynu cez Ukrajinu dalej na Slovensko a do Európy. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["zastavilo", "Reuters", "informácii", "TASR", "Reuters"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2014/jun/16/russia-cuts-off-gas-supply-ukraine", "http://www.reuters.com/article/2014/06/16/us-ukraine-crisis-idUSKBN0ER16X20140616", "http://businessdayonline.com/2014/06/gazprom-dismisses-ukraine-move-on-gas-pipeline-investment/#.U7MbZvl_t4U", "http://www.teraz.sk/ekonomika/gazprom-plyn-europa-priaznive-obdobie/89642-clanok.html", "http://www.reuters.com/article/2014/07/01/ukraine-crisis-gas-flows-idUSL6N0PC1VJ20140701"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:40.608831+00:00"}
{"id": "vr38913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38913", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "My teraz rozprávame o druhom dieťati, hovoríme o eurovale 2. Ktorý sa významne navyšuje najmä po tom, ak už, povedzme, Írsko a Portugalsko vyčerpali všetky zdroje.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Finančná pomoc bola Portugalsku odsúhlasená v máji 2011. EÚ a MMF poskytnú v nasledujúcich troch rokoch pomoc vo výške 78 mld. eur, z ktorej 52 mld. bude poskytnutých EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Finančná pomoc bola Portugalsku odsúhlasená v máji 2011. EÚ a MMF poskytnú v nasledujúcich troch rokoch pomoc vo výške 78 mld. eur, z ktorej 52 mld. bude poskytnutých EÚ."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Portugalsku", "odčerpalo", "ČTK", "85 miliárd eur"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2011/int050611a.htm", "http://finweb.hnonline.sk/c1-52838690-portugalsko-plni-podmienky-dostane-dalsie-peniaze", "http://www.akcie.sk/spravodajstvo/11627/ekonomika/irsko-postupuje-v-reformach-dostane-dalsiu-cast-penazi", "http://finweb.hnonline.sk/c1-52801390-irsko-pokracuje-v-reformach-dostane-dalsie-peniaze"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:07.381754+00:00"}
{"id": "vr14468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14468", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Áno, ale nemal som vtedy ešte také ambície (v roku 2012, pozn.) a hlavne ani som si nemyslel nikdy, že do tej politiky budem chcieť vstúpiť.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Boris Kollár do politiky už v raz vstúpil, a to v roku 2010 vo voľbách do NR SR za stranu Únia - strana pre Slovensko. Na základe týchto skutočností hodnotíme Kollárov výrok ako nepravdivý. Založenie strany Sme rodina a kandidatúrou v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v marci roku 2016 nie je prvým kontaktom Borisa Kollára s politikou. V roku 2010 sa Kollár ocitol i na kandidátnej listine strany, Únia - strana pre Slovensko , ktorá vznikla zlúčením troch strán : Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga - Občiansko liberálna strana a ktorej lídrom bol Branislav Záhradník. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár do politiky už v raz vstúpil, a to v roku 2010 vo voľbách do NR SR za stranu Únia - strana pre Slovensko. Na základe týchto skutočností hodnotíme Kollárov výrok ako nepravdivý. Založenie strany Sme rodina a kandidatúrou v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v marci roku 2016 nie je prvým kontaktom Borisa Kollára s politikou. V roku 2010 sa Kollár ocitol i na kandidátnej listine strany, Únia - strana pre Slovensko , ktorá vznikla zlúčením troch strán : Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga - Občiansko liberálna strana a ktorej lídrom bol Branislav Záhradník. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Sme rodina", "Únia - strana pre Slovensko"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/542570-kollar-predstavil-svoju-stranu-sme-rodina-odkazuje", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243293-unia-strana-pre-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:46.178649+00:00"}
{"id": "vr18157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18157", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A dokonca sestry nie sú spokojné s tými 16%, dvojnásobok by chceli, však včera prebehla táto správa.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SaPA) vydala 1. októbra 2018 vyjadrenie k tlačovej konferencii ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej a ministra financií Petra Kažimíra z 28. septembra 2018, na ktorej ohlásili navyšovanie platov zdravotných sestier o 16 % na nasledujúci rok. SaPA hodnotí pozitívne snahu Ministerstva zdravotníctva zvýšiť platy, no 16% nepovažuje za nedostatočnú sumu na to, aby to zastavilo odliv zdravotných sestier do zahraničia. Za uspokojivé by považovali zvýšenie hrubej mzdy na úroveň 1 600 eur (približne 1 180 čistej mzdy, pozn.). Ak pri súčasnom nastavení sestrám pribudne k platu podľa Kažimíra zhruba od 100 do 130 eur, dvojnásobným zvýšením by sa platy sestier (v súčasnosti 739-876 eur, pozn.) priblížili k požadovanej sume. Výrok napriek odchýlke hodnotíme hodnotíme ako pravdivý. Ministerka zdravotníctva potvrdila ešte v apríli 2018, že o zvyšovaní platov zdravotných sestier sa rokuje. Vtedy sa hovorilo o 10 %-nom zvýšení, ktoré by malo byť súčasťou vládneho sociálneho balíčka. K tomuto predbežnému návrhu sa vyjadrila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá navýšenie pokladala za nízke. Podľa člena prezídia SaPA Milana Laurinca to \" nezabezpečí to, aby základná zložka mzdy sestry alebo pôrodnej asistentky bola na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve \" ( 1002 eur, pozn.). Komora sestier sa takisto obávala, že aj keby sa oficiálne zvýšila základná mzda, reálne platy by im stúpnuť nemuseli, lebo by im napríklad odrátali pohyblivú či nenárokovateľnú zložku mzdy. Podľa najnovších informácií sa rozpočet rezortu zdravotníctva pre rok 2019 navýši až o 300 miliónov. „ Zdravotníctvo bude mať najlepší rozpočet v histórii Slovenska ,“ povedal minister Kažimír. „ Prvý raz bude disponovať sumou vo výške 5,2 miliardy eur, vrátane peňazí z poisťovní a zo štátneho rozpočtu. Medziročný nárast rozpočtu rezortu je vyše 300 miliónov eur, teda o 6,2%. Zvyšujeme aj prostriedky na rekonštrukcie a investície, zo 70 na 100 miliónov ročne , “ dodal. Platy sestier, pôrodných asistentiek a sanitárov sa majú tarifne zvýšiť od januára budúceho roku o 10 %. Informovala o tom Kalavská po tom, čo sa oba rezorty dohodli o navýšení rozpočtu pre zdravotníctvo v roku 2019. \" Sestra - špecialistka bude mať zvýšenie platu až o 16 percent od 1. januára 2019. V čistom by jej na výplatnú pásku malo pribudnúť zhruba od 100 do 130 eur. Na platy zdravotníckeho personálu pôjde viac o 200 miliónov eur \", uviedla Kalavská. V súčasnosti sa základný plat zdravotnej sestry pohybuje od 739 do 876 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SaPA) vydala 1. októbra 2018 vyjadrenie k tlačovej konferencii ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej a ministra financií Petra Kažimíra z 28. septembra 2018, na ktorej ohlásili navyšovanie platov zdravotných sestier o 16 % na nasledujúci rok. SaPA hodnotí pozitívne snahu Ministerstva zdravotníctva zvýšiť platy, no 16% nepovažuje za nedostatočnú sumu na to, aby to zastavilo odliv zdravotných sestier do zahraničia. Za uspokojivé by považovali zvýšenie hrubej mzdy na úroveň 1 600 eur (približne 1 180 čistej mzdy, pozn.). Ak pri súčasnom nastavení sestrám pribudne k platu podľa Kažimíra zhruba od 100 do 130 eur, dvojnásobným zvýšením by sa platy sestier (v súčasnosti 739-876 eur, pozn.) priblížili k požadovanej sume. Výrok napriek odchýlke hodnotíme hodnotíme ako pravdivý. Ministerka zdravotníctva potvrdila ešte v apríli 2018, že o zvyšovaní platov zdravotných sestier sa rokuje. Vtedy sa hovorilo o 10 %-nom zvýšení, ktoré by malo byť súčasťou vládneho sociálneho balíčka. K tomuto predbežnému návrhu sa vyjadrila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá navýšenie pokladala za nízke. Podľa člena prezídia SaPA Milana Laurinca to \" nezabezpečí to, aby základná zložka mzdy sestry alebo pôrodnej asistentky bola na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve \" ( 1002 eur, pozn.). Komora sestier sa takisto obávala, že aj keby sa oficiálne zvýšila základná mzda, reálne platy by im stúpnuť nemuseli, lebo by im napríklad odrátali pohyblivú či nenárokovateľnú zložku mzdy. Podľa najnovších informácií sa rozpočet rezortu zdravotníctva pre rok 2019 navýši až o 300 miliónov. „ Zdravotníctvo bude mať najlepší rozpočet v histórii Slovenska ,“ povedal minister Kažimír. „ Prvý raz bude disponovať sumou vo výške 5,2 miliardy eur, vrátane peňazí z poisťovní a zo štátneho rozpočtu. Medziročný nárast rozpočtu rezortu je vyše 300 miliónov eur, teda o 6,2%. Zvyšujeme aj prostriedky na rekonštrukcie a investície, zo 70 na 100 miliónov ročne , “ dodal. Platy sestier, pôrodných asistentiek a sanitárov sa majú tarifne zvýšiť od januára budúceho roku o 10 %. Informovala o tom Kalavská po tom, čo sa oba rezorty dohodli o navýšení rozpočtu pre zdravotníctvo v roku 2019. \" Sestra - špecialistka bude mať zvýšenie platu až o 16 percent od 1. januára 2019. V čistom by jej na výplatnú pásku malo pribudnúť zhruba od 100 do 130 eur. Na platy zdravotníckeho personálu pôjde viac o 200 miliónov eur \", uviedla Kalavská. V súčasnosti sa základný plat zdravotnej sestry pohybuje od 739 do 876 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie", "navyšovanie", "apríli", "vyjadrila", "1002", "informácií", "Kalavská"], "url": ["https://vzdravotnictve.sk/sk-sapa-ministerka-s-nami-o-stabilizacii-sestier-nekomunikovala/", "https://slovensko.hnonline.sk/1816385-kazimir-ohlasil-najlepsi-rozpocet-zdravotnictva-v-historii-platy-sestier-vyrazne-stupnu", "https://www.sksapa.sk/obsah/odborne-sekcie/zoznam-odbornych-sekcii/dennikn-kalavska-chce-zvysit-platy-sestram-o-desat-percent-malo-by-to-byt-v-socialnom-balicku.html", "https://www.sksapa.sk/obsah/odborne-sekcie/zoznam-odbornych-sekcii/dennikn-kalavska-chce-zvysit-platy-sestram-o-desat-percent-malo-by-to-byt-v-socialnom-balicku.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/slovenski-zamestnanci-sa-nikdy-nemali-lepsie-priemerna-mzda-uz-prekrocila-tisicku.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/485969-kazimir-zdravotnictvo-dostane-300-milionov-na-investicie/", "https://slovensko.hnonline.sk/1816385-kazimir-ohlasil-najlepsi-rozpocet-zdravotnictva-v-historii-platy-sestier-vyrazne-stupnu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:37.406091+00:00"}
{"id": "vr34855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34855", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Je to súčasťou programového vyhlásenia, že obmedzia v parlamente imunitu poslaneckú...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády sa na 5. strane vláda zaviazala predložiť návrh na obmedzenie poslaneckej imunity.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády sa na 5. strane vláda zaviazala predložiť návrh na obmedzenie poslaneckej imunity."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:52.687169+00:00"}
{"id": "vr36225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36225", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "...ale ja by som ešte k predčasným dôchodokom povedal, že oni tie dôchodky predčasné, aby neboli využívané v maximálnej miere, tak sú s nárokom na predčasný dôchodok spojené aj nepopulárne úpravy, že predčasnému dôchodcovia sa vypočítaný dôchodok za každý mesiac, ktorý mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku kráti o pol percenta...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z. z. . sa okrem iného píše aj o tomto: \"§ 68 ods.1 Určenie sumy predčasného starobného dôchodku Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia znížený o 0, 5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z. z. . sa okrem iného píše aj o tomto: \"§ 68 ods.1 Určenie sumy predčasného starobného dôchodku Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia znížený o 0, 5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.\""], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z. z.", "."], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=109", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=109"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:16.250688+00:00"}
{"id": "vr34302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34302", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tomuto absolútne nerozumiem, pretože 20% hranica sa prijala za prvej Dzurindovej vlády, keď bol vo vláde pán, pán Csáky bol podpredsedom vlády a s tým súhlasilo SMK a bolo to v podstate prijaté.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zákon z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín , ktorý ustanovuje 20% hranicu (§2) bol prijatý za účasti SMK, klub SMK však hlasoval proti tomuto zákonu, okrem B. Bugára, ktorý na hlasovaní nebol prítomný.", "analysis_paragraphs": ["Zákon z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín , ktorý ustanovuje 20% hranicu (§2) bol prijatý za účasti SMK, klub SMK však hlasoval proti tomuto zákonu, okrem B. Bugára, ktorý na hlasovaní nebol prítomný."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín", "hlasoval proti"], "url": ["http://www.kbdesign.sk/cla/projects/language_policy/legislation/Zkon%20a%20pouzivania%20jazyka%20nrodnostnych%20mensin.htm", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=754"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:58.377524+00:00"}
{"id": "vr28608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28608", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Úvery sú už z dlhodobého hľadiska, pretože to bola ČOVka, priemyselný park Sever, dopravná infraštruktúra, most Slančíková.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci v Nitre skutočne schválili úver na financovanie investícií mesta, ako napríklad na výstavbu spomínaného mosta Slančíková, či budovanie dopravnej infraštruktúry (Prepojenie komunikácie Bajkalská - Karpatská). Celkový dlh mesta Nitra za rok 2013 je podľa hodnotenia portálu Hospodárenie miest, obcí a VÚC od INEKO na úrovni 31,8 %. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanci v Nitre skutočne schválili úver na financovanie investícií mesta, ako napríklad na výstavbu spomínaného mosta Slančíková, či budovanie dopravnej infraštruktúry (Prepojenie komunikácie Bajkalská - Karpatská). Celkový dlh mesta Nitra za rok 2013 je podľa hodnotenia portálu Hospodárenie miest, obcí a VÚC od INEKO na úrovni 31,8 %. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "hodnotenia"], "url": ["http://www.nitralive.sk/spravy/731-nitrianski-poslanci-odklepli-sestmilionovy-uver", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=1623"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:05.150083+00:00"}
{"id": "vr16770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16770", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Rudolf Kusý (...) sme svedkami najdrahšej kampane v histórii Slovenska čo sa týka župných volieb...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákon upravujúci formu a financovanie volebných kampaní platí od roku 2014. To znamená, že povinnosť kandidátov zverejňovať výdaje na svoju kampaň na osobitnom transparentnom účte platí od tohto roku. Nie je preto možné vyhľadať údaje o prostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň v celej histórii Slovenska, a teda ani zhodnotiť, či bola kampaň Rudolfa Kusého skutočne najdrahšia. Vyššie územné celky boli vytvorené navyše až zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, čo je 8 rokov po vzniku samostatnej SR. Celkové výdavky jednotlivých kandidátov na kampaň ešte nie sú známe, keďže kampaň ešte beží. Výrok Daniela Krajcera je preto neoveriteľný. Podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov z 29. mája 2014 môže nezávislý kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja minúť najviac 250 000 eur (§ 6 ods. 1a). Politická strana môže viesť kampaň maximálne vo výške 500 000 eur (§ 7) a tretia strana vo výške 25 000 eur (§ 8 ods. 8). V pôvodnom zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach mali povinnosť zverejňovať náklady na volebnú kampaň len politické strany vo svojich výročných správach (§ 30 ods. 2m). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. začína volebná kampaň dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Do záverečnej sumy kampane \"sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb\" (§ 6 ods. 3).V prípade volieb do VÚC 2017 prebieha kampaň v období 28. júna až 2. novembra 2017. Náklady na kampaň musia kandidáti pod hrozbou sankcií zverejňovať na osobitnom transparentnom účte. Údaje z tohto účtu \" musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi nezávislý kandidát ministerstvu vnútra, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle\" (§ 6 ods. 7). Kandidát na predsedu BSK Rudolf Kusý si transparentný účet založil pred 11. júlom 2017 . Podľa mesačných pohybov na účte Kusý do dnešného dňa na kampaň minul 104 759 eur. Ostáva mu ešte 29 581,1 eur. Podľa Daniela Krajcera je Kusého kampaň masívna a najdlhšie trvajúca, a pohyby na jeho účte tento rozsah kampane neodrážajú. Na údajnú netransparentnosť a pochybnosť vo financovaní volebnej kampane Rudolfa Kusého poukazoval už v júli 2017 aj ďalší jeho protikandidát Milan Ftáčnik. Peter Kováč zo SME.sk prišiel 5. októbra 2017 s informáciou, že Kusý na svoju volebnú kampaň minul 70 tisíc eur už pred jej oficiálnym začiatkom. Podľa odhadov by mohla byť Kusého kampaň najdrahšou spomedzi všetkých kandidátov na predsedu BSK. Téme sa opäť 13. októbra 2017 venovala napríklad Pravda.sk, a Rudolf Kusý bol znovu obvinený zo skorého začiatku kampane. Politológ Michal Horský zároveň upozornil na medzery v zákonnej úprave financovania kampaní. Podľa jeho názoru sú náklady na kampaň pre verejnosť častokrát neprehľadné a z transparentných účtov \" nemožno vždy vyčítať, na aké konkrétne položky sa peniaze minuli\" . Sám Kusý v rozhovore pre Denník N dňa 17. októbra 2017 uviedol , že minul \" 110 tisíc eur z transparentného účtu, pred jeho založením okolo 70 tisíc eur. Počítam, že ešte 50 tisíc tam pôjde a minieme 230 tisíc eur, ak získame ešte od ľudí podporu\" . U ostatných kandidátov na predsedu BSK vyzerá financovanie volebnej kampane zatiaľ nasledovne. Pavol Frešo svoju kampaň zaplatí z vlastných zdrojov a zo zdrojov jej producenta Petra Núňeza. Druhý menovaný odhadol doterajšie náklady na viac ako 100 000 eur, k čomu Frešo dodal , že výsledná cena kampane nepresiahne sumu 200 000 eur. Milan Ftáčnik zatiaľ podľa údajov na transparentnom účte na kampaň minul 92 575 eur, Daniel Krajcer len 13 536 eur. Krajcer však predpokladá , že jeho kampaň bude stáť celkom 100 000 eur, a okrem toho zverejnil mená svojich troch hlavných podporovateľov, László Sólymosa, Juraja Miškova a Martina Jóna. Financovanie kampane Juraja Drobu stranou Sloboda a Solidarita (SaS) a transparentný účet strany Demagog.SK už rozoberal 18. júla 2017 . SaS poskytla každému svojmu kandidátovi na post predsedu samosprávneho kraja 100 000 eur, túto sumu Droba doplnil vlastnými 20 000 eurami. „ Bilbordy budú stáť v septembri 7 656 eur s DPH a v októbri 7 182 eur s DPH, v cenách sú aj tlač a výlep \", dodal . Kandidáti na predsedu BSK mali v roku 2013 výrazne väčšie výdaje na predvolebnú kampaň v porovnaní s ostatnými krajmi. Pavol Frešo minul najviac, 208 000 eur, Monika Flašíková-Beňová 200 000 eur a Daniel Krajcer 184 000 eur. Krajcera však stál jeden získaný hlas suverénne najviac, 11,35 eur. Pre predstavu, kandidát, ktorý utratil štvrtú najvyššiu sumu peňazí, bol Jaroslav Baška v Trenčianskom samosprávnom kraji so 127 000 eurami. Na základe dostupných údajov sa teda ukázalo, že najviac finančných prostriedkov sa na kampaň chystá vynaložiť Rudolf Kusý (230 000 eur), čo je o 22 000 eur viac ako v prípade víťaza krajských volieb v roku 2013, Pavla Freša (208 000 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon upravujúci formu a financovanie volebných kampaní platí od roku 2014. To znamená, že povinnosť kandidátov zverejňovať výdaje na svoju kampaň na osobitnom transparentnom účte platí od tohto roku. Nie je preto možné vyhľadať údaje o prostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň v celej histórii Slovenska, a teda ani zhodnotiť, či bola kampaň Rudolfa Kusého skutočne najdrahšia. Vyššie územné celky boli vytvorené navyše až zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, čo je 8 rokov po vzniku samostatnej SR. Celkové výdavky jednotlivých kandidátov na kampaň ešte nie sú známe, keďže kampaň ešte beží. Výrok Daniela Krajcera je preto neoveriteľný. Podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov z 29. mája 2014 môže nezávislý kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja minúť najviac 250 000 eur (§ 6 ods. 1a). Politická strana môže viesť kampaň maximálne vo výške 500 000 eur (§ 7) a tretia strana vo výške 25 000 eur (§ 8 ods. 8). V pôvodnom zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach mali povinnosť zverejňovať náklady na volebnú kampaň len politické strany vo svojich výročných správach (§ 30 ods. 2m). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. začína volebná kampaň dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Do záverečnej sumy kampane \"sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb\" (§ 6 ods. 3).V prípade volieb do VÚC 2017 prebieha kampaň v období 28. júna až 2. novembra 2017. Náklady na kampaň musia kandidáti pod hrozbou sankcií zverejňovať na osobitnom transparentnom účte. Údaje z tohto účtu \" musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi nezávislý kandidát ministerstvu vnútra, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle\" (§ 6 ods. 7). Kandidát na predsedu BSK Rudolf Kusý si transparentný účet založil pred 11. júlom 2017 . Podľa mesačných pohybov na účte Kusý do dnešného dňa na kampaň minul 104 759 eur. Ostáva mu ešte 29 581,1 eur. Podľa Daniela Krajcera je Kusého kampaň masívna a najdlhšie trvajúca, a pohyby na jeho účte tento rozsah kampane neodrážajú. Na údajnú netransparentnosť a pochybnosť vo financovaní volebnej kampane Rudolfa Kusého poukazoval už v júli 2017 aj ďalší jeho protikandidát Milan Ftáčnik. Peter Kováč zo SME.sk prišiel 5. októbra 2017 s informáciou, že Kusý na svoju volebnú kampaň minul 70 tisíc eur už pred jej oficiálnym začiatkom. Podľa odhadov by mohla byť Kusého kampaň najdrahšou spomedzi všetkých kandidátov na predsedu BSK. Téme sa opäť 13. októbra 2017 venovala napríklad Pravda.sk, a Rudolf Kusý bol znovu obvinený zo skorého začiatku kampane. Politológ Michal Horský zároveň upozornil na medzery v zákonnej úprave financovania kampaní. Podľa jeho názoru sú náklady na kampaň pre verejnosť častokrát neprehľadné a z transparentných účtov \" nemožno vždy vyčítať, na aké konkrétne položky sa peniaze minuli\" . Sám Kusý v rozhovore pre Denník N dňa 17. októbra 2017 uviedol , že minul \" 110 tisíc eur z transparentného účtu, pred jeho založením okolo 70 tisíc eur. Počítam, že ešte 50 tisíc tam pôjde a minieme 230 tisíc eur, ak získame ešte od ľudí podporu\" . U ostatných kandidátov na predsedu BSK vyzerá financovanie volebnej kampane zatiaľ nasledovne. Pavol Frešo svoju kampaň zaplatí z vlastných zdrojov a zo zdrojov jej producenta Petra Núňeza. Druhý menovaný odhadol doterajšie náklady na viac ako 100 000 eur, k čomu Frešo dodal , že výsledná cena kampane nepresiahne sumu 200 000 eur. Milan Ftáčnik zatiaľ podľa údajov na transparentnom účte na kampaň minul 92 575 eur, Daniel Krajcer len 13 536 eur. Krajcer však predpokladá , že jeho kampaň bude stáť celkom 100 000 eur, a okrem toho zverejnil mená svojich troch hlavných podporovateľov, László Sólymosa, Juraja Miškova a Martina Jóna. Financovanie kampane Juraja Drobu stranou Sloboda a Solidarita (SaS) a transparentný účet strany Demagog.SK už rozoberal 18. júla 2017 . SaS poskytla každému svojmu kandidátovi na post predsedu samosprávneho kraja 100 000 eur, túto sumu Droba doplnil vlastnými 20 000 eurami. „ Bilbordy budú stáť v septembri 7 656 eur s DPH a v októbri 7 182 eur s DPH, v cenách sú aj tlač a výlep \", dodal . Kandidáti na predsedu BSK mali v roku 2013 výrazne väčšie výdaje na predvolebnú kampaň v porovnaní s ostatnými krajmi. Pavol Frešo minul najviac, 208 000 eur, Monika Flašíková-Beňová 200 000 eur a Daniel Krajcer 184 000 eur. Krajcera však stál jeden získaný hlas suverénne najviac, 11,35 eur. Pre predstavu, kandidát, ktorý utratil štvrtú najvyššiu sumu peňazí, bol Jaroslav Baška v Trenčianskom samosprávnom kraji so 127 000 eurami. Na základe dostupných údajov sa teda ukázalo, že najviac finančných prostriedkov sa na kampaň chystá vynaložiť Rudolf Kusý (230 000 eur), čo je o 22 000 eur viac ako v prípade víťaza krajských volieb v roku 2013, Pavla Freša (208 000 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 181/2014 Z. z.", "zákone č.", "85/2005 Z. z.", "transparentný účet", "pred 11. júlom 2017", "Krajcera", "poukazoval", "5. októbra 2017", "13. októbra 2017", "uviedol", "Frešo", "dodal", "Ftáčnik", "Krajcer", "predpokladá", "zverejnil", "transparentný účet", "18. júla 2017", "dodal", "2013"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20170331", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5132439755", "http://www.teraz.sk/bratislavsky-kraj/r-kusy-transparentny-ucet-mam-uz/269945-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/r-kusy-kampan-financujem-sam-spolu/280128-clanok.html", "http://www.teraz.sk/bratislavsky-kraj/r-kusy-transparentny-ucet-mam-uz/269945-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20664023/kusy-dal-na-kampan-vlastnych-stotisic-ftacnikovi-pomohla-najata-agentura.html", "https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/444835-financovanie-mojej-predvolebnej-kampane-je-ciste-tvrdi-freso/", "https://dennikn.sk/912748/kusy-nemam-vela-bilbordov-to-iba-manzelka-ich-vybera-aby-to-tak-vyzeralo/", "https://dennikn.sk/minuta/909396/", "https://bratislava.sme.sk/c/20671898/peniaze-na-moju-kampan-su-ciste-tvrdi-freso.html", "http://transparentneucty.sk/#/groups-months/5058109458", "http://transparentneucty.sk/#/groups-months/5135073269", "http://www.topky.sk/cl/1001009/1658705/Jeden-z-favoritov-na-zupana-Daniel-Krajcer-bol-ONLINE--Razne-riesenia-pre-europsky-kraj", "https://www.webnoviny.sk/krajcer-vyzval-fresa-ftacnika-a-kuseho-aby-zverejnili-kto-financuje-ich-kampan/", "http://transparentneucty.sk/#/groups-months/5131657208", "http://www.demagog.sk/politici/39/juraj-droba", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Kolko-vycaluju-za-kampan-Kandidati-na-bratislavskeho-zupana-odkryli-karty-292490", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/523765-najdrahsiu-zupnu-kampan-mal-freso"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:32.254138+00:00"}
{"id": "vr29695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29695", "speaker": "Richard Lintner", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-lintner", "statement": "...už aj pán Koval, predseda predstavenstva Pro-Hokeja, avizoval verejne, že na základe výsledku volieb, že tá zmluva (medzi SZĽH a Pro-Hokej a.s., pozn.), ktorá je podpísaná, že môže byť za istých okolností otvorená a tento proces sa môže začať oveľa skôr než o rok.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Koval pri svojom zvolení za predsedu Pro-Hokeja povedal o zmluve medzi SZĽH a Pro-Hokejom toto : \"Zatiaľ na tejto zmluve nechceme nič meniť, možno po zmene vedenia otvoríme niektoré jej body.\" (Koval, Pravda 10. 6. 2015). Výrok Richarda Lintnera teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Koval pri svojom zvolení za predsedu Pro-Hokeja povedal o zmluve medzi SZĽH a Pro-Hokejom toto : \"Zatiaľ na tejto zmluve nechceme nič meniť, možno po zmene vedenia otvoríme niektoré jej body.\" (Koval, Pravda 10. 6. 2015). Výrok Richarda Lintnera teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["toto", "10. Júna", "Tipsport extraliga"], "url": ["http://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/358015-koval-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom/", "http://www.hokej.sk/zapas-hviezd-2014/clanok131880-Novym_predsedom_predstavenstva_Pro_Hokeja_Koval_Slovan_akcionarom.htm", "http://www.tipsportextraliga.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:55.882642+00:00"}
{"id": "vr37389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37389", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Dokonca aj dvihnutie dane s pridanej hodnoty o 1% z 19-tich na 20% sa nepremieta úplne v 100% výške do zvýšenia koncových cien spotrebiteľských cien teda tovarov a služieb, ale premieta sa približne 35% do neregulovaných cien a s 3% do regulovaných cien.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme presne, z ktorej štúdie alebo správy J. Kollár čerpá. IFP vo svojej najnovšej prognóze (8. februára 2011) hovorí o premietnutí zvýšenej DPH do inflácie (s.4): \" Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b.\"", "analysis_paragraphs": ["Nevieme presne, z ktorej štúdie alebo správy J. Kollár čerpá. IFP vo svojej najnovšej prognóze (8. februára 2011) hovorí o premietnutí zvýšenej DPH do inflácie (s.4): \" Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["prognóze"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:15.848817+00:00"}
{"id": "vr34463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34463", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Lenže aj k tým sa vrátim. Lenže v tejto situácii z tých 700 eur v priemernej mzde 250 už nemáme, sú požičané a my sme museli riešiť situáciu nie ďalšieho zadlžovania, ale zreálnenia financií, ktoré máme, rozložili sme tento záväzok na 3 roky, takže keď to obrazne vyjadrím a priblížim k tomuto príkladu, z tých 700 eur v prvom roku by sme mali tu dlžobu a zreálnenie peňazí urobiť o sto eur a na občana celý ten balíček ukladá 9 eur.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K údaju 250 eur, ktoré má každý dlhovať, sme sa nevedeli žiadnym spôsobom dopočítať. Podľa ŠÚ bol počet obyvateľov na Slovensku k 30. júnu 2010 5 429 763, k 31.12.2009 bol celkový verejný dlh SR 22 584 494 000 eur, na jedného obyvateľa tak celkový dlh predstavuje 4159 eur, ak by sme počítali len s pracujúcimi, je to ešte viac. Ak by sme z nejakého dôvodu túto položku rozpočítali na 12 častí, akože 12 mesiacov roka, dopátrame sa k číslu 346 eur.\n\nAk by sme rátali len s objemom záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2010 , ktorý predstavuje 8 779 174 632 eur, na osobu to vychádza 1616 eur. Pri „mesačnom“ prepočte 134 eur. Priebežné plnenie štátneho rozpočtu na tento rok hovorí po ostatnej aktualizácii pred reláciou o schodku 3 852 785 000 eur, čo by predstavovalo na obyvate ľa 709 eur, pri \"mesačnom\" výpočte 59 eur . Ako prišla premiérka k týmto číslam, netušíme.", "analysis_paragraphs": ["K údaju 250 eur, ktoré má každý dlhovať, sme sa nevedeli žiadnym spôsobom dopočítať. Podľa ŠÚ bol počet obyvateľov na Slovensku k 30. júnu 2010 5 429 763, k 31.12.2009 bol celkový verejný dlh SR 22 584 494 000 eur, na jedného obyvateľa tak celkový dlh predstavuje 4159 eur, ak by sme počítali len s pracujúcimi, je to ešte viac. Ak by sme z nejakého dôvodu túto položku rozpočítali na 12 častí, akože 12 mesiacov roka, dopátrame sa k číslu 346 eur.", "Ak by sme rátali len s objemom záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2010 , ktorý predstavuje 8 779 174 632 eur, na osobu to vychádza 1616 eur. Pri „mesačnom“ prepočte 134 eur. Priebežné plnenie štátneho rozpočtu na tento rok hovorí po ostatnej aktualizácii pred reláciou o schodku 3 852 785 000 eur, čo by predstavovalo na obyvate ľa 709 eur, pri \"mesačnom\" výpočte 59 eur . Ako prišla premiérka k týmto číslam, netušíme."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Podľa ŠÚ", "záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2010", "Priebežné plnenie štátneho rozpočtu"], "url": ["https://demagog.sk/Local%20Settings/Temp/5%20429%20763", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3897", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7717"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:46.752415+00:00"}
{"id": "vr27960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27960", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale druhý, ktorý má 10 000 krúžkov, ten sa nedostane, lebo nebol na správnom mieste tej kandidátky, lebo je tam blok 3 % pre prekrúžkovanie.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Igora Matoviča priamo nadväzuje na jeho predchádzajúci výrok o tom, že v istom prípade stačilo kandidátovi 682 preferenčných hlasov na to, aby sa stal poslancom NR SR. V tomto výroku tvrdí, že existujú kandidáti, ktorí síce dostali 10 tisíc krúžkov, ale do NR SR sa nedostali kvôli tomu, že neboli na kandidátke na vyššom mieste, resp. preto, že počet ich preferenčných hlasov nedosahoval 3 % z celkového počtu hlasov pre danú politickú stranu. Je síce pravda, že zákon stanovuje spomínanú troj percentnú hranicu, a tiež je pravda, že v posledných voľbách v roku 2012 viacero kandidátov s viac ako 10 tisíc preferenčnými hlasmi nezískali mandát v NR SR. Žiadny s týchto kandidátov však nekandidoval za stranu, ktorá by sa dostala do NR SR (získala vo voľbách 5 % hlasov, pozn.). Ak teda niektorý s kandidátov dostal 10 tisíc krúžkov a nezískal mandát, dôvodom nebola spomínaná troj percentná hranica, ale to, že sa ich strana vôbec nedostala do parlamentu. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. 10 000 preferenčných hlasov môže byť nedostatočných pre úspech v súboji o poslanecké kreslo. V tejto situácii sa v roku 2012 ocitlo napr. päť kandidátov SNS, a rovnako päť kandidátov SMK - menovite napr. Ján Slota s 59 370 preferenčnými hlasmi, Adnrej Danko s 36 508 hlasmi alebo Pál Csáky s 25 803 hlasmi. ( sme.sk ) Pri porovnaní získaných preferenčných hlasov so zoznamom zvolených poslancov z posledných parlamentných volieb 2012, sme nenašli prípad, kedy by niektorý z kandidátov parlamentných strán (SMER-SD, KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS, pozn.) získal 10 tisíc preferenčných hlasov a zároveň nezískal mandát poslanca NR SR. Zákon (.doc) o voľbách do NR SR stanovil pre hranicu prihliadnutia na preferenčné hlasy 3 percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu (§ 43 ods. 5): \"V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.\" Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol schválený 29.5.2014, na tejto formulácii nič nemení (§ 65 ods. 5). Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Igora Matoviča priamo nadväzuje na jeho predchádzajúci výrok o tom, že v istom prípade stačilo kandidátovi 682 preferenčných hlasov na to, aby sa stal poslancom NR SR. V tomto výroku tvrdí, že existujú kandidáti, ktorí síce dostali 10 tisíc krúžkov, ale do NR SR sa nedostali kvôli tomu, že neboli na kandidátke na vyššom mieste, resp. preto, že počet ich preferenčných hlasov nedosahoval 3 % z celkového počtu hlasov pre danú politickú stranu. Je síce pravda, že zákon stanovuje spomínanú troj percentnú hranicu, a tiež je pravda, že v posledných voľbách v roku 2012 viacero kandidátov s viac ako 10 tisíc preferenčnými hlasmi nezískali mandát v NR SR. Žiadny s týchto kandidátov však nekandidoval za stranu, ktorá by sa dostala do NR SR (získala vo voľbách 5 % hlasov, pozn.). Ak teda niektorý s kandidátov dostal 10 tisíc krúžkov a nezískal mandát, dôvodom nebola spomínaná troj percentná hranica, ale to, že sa ich strana vôbec nedostala do parlamentu. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. 10 000 preferenčných hlasov môže byť nedostatočných pre úspech v súboji o poslanecké kreslo. V tejto situácii sa v roku 2012 ocitlo napr. päť kandidátov SNS, a rovnako päť kandidátov SMK - menovite napr. Ján Slota s 59 370 preferenčnými hlasmi, Adnrej Danko s 36 508 hlasmi alebo Pál Csáky s 25 803 hlasmi. ( sme.sk ) Pri porovnaní získaných preferenčných hlasov so zoznamom zvolených poslancov z posledných parlamentných volieb 2012, sme nenašli prípad, kedy by niektorý z kandidátov parlamentných strán (SMER-SD, KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS, pozn.) získal 10 tisíc preferenčných hlasov a zároveň nezískal mandát poslanca NR SR. Zákon (.doc) o voľbách do NR SR stanovil pre hranicu prihliadnutia na preferenčné hlasy 3 percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu (§ 43 ods. 5): \"V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.\" Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol schválený 29.5.2014, na tejto formulácii nič nemení (§ 65 ods. 5). Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-05", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "získaných preferenčných hlasov", "zvolených poslancov", "Zákon", "Návrh"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6294745/lipsic-ma-viac-kruzkov-ako-figel-zitnanska-ako-dzurinda-a-miklos-spolu.html", "http://www.sme.sk/c/6294745/lipsic-ma-viac-kruzkov-ako-figel-zitnanska-ako-dzurinda-a-miklos-spolu.html", "http://www.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fvolby-nrsr%26subor%3D28282&ei=43yMU_KoCqia7Qa9x4CgDQ&usg=AFQjCNEqUC2rl834y4rKnz3iiAnDnqiV6Q&bvm=bv.67720277,d.ZGU", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=659"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:23.551812+00:00"}
{"id": "vr32086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32086", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja musím pripomenúť každému Slovákovi, aj sebe, od roku 2004 do tejto krajiny z Európy prišlo vyše 11,5 miliardy eur. Čistý príjem, lebo nejaké peniaze sme aj do Bruselu posielali.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ohľadom tvrdení Rafaela Rafaja v novembri 2012: V rozpočtovom období EU 2007 - 2013 Slovensko malo prispieť do rozpočtu EU podľa prepočtov organizácie Open Europe 3,5 miliardami a získať malo 14 miliárd. Podľa materiálov Európskej Komisie sme v prvých troch rokoch do rozpočtu EU zaplatili 1,54 miliárd, z rozpočtu EU sme získali 3,51 miliárd. Podľa článku na sme.sk dostalo Slovensko od Európskej únie na roky 2007 až 2013 spolu približne 11,5 miliardy eur formou eurofondov s tým, že ich môže čerpať až do roku 2015. Eurofondy sme ale ešte nestihli celkom vyčerpať. Spomínaných 11,5 mld. Eur v eurofondoch teda nemôžeme brať za \"čistý príjem\". Podľa prepočtov Open Europe by to mohlo byť 10,5 miliardy Eur \"čistých príjmov\" v rozpočtovom období 2007-2013. Spomínané dáta pre roky 2004-2007 sa nám nepodarilo však zistiť, preto výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ohľadom tvrdení Rafaela Rafaja v novembri 2012: V rozpočtovom období EU 2007 - 2013 Slovensko malo prispieť do rozpočtu EU podľa prepočtov organizácie Open Europe 3,5 miliardami a získať malo 14 miliárd. Podľa materiálov Európskej Komisie sme v prvých troch rokoch do rozpočtu EU zaplatili 1,54 miliárd, z rozpočtu EU sme získali 3,51 miliárd. Podľa článku na sme.sk dostalo Slovensko od Európskej únie na roky 2007 až 2013 spolu približne 11,5 miliardy eur formou eurofondov s tým, že ich môže čerpať až do roku 2015. Eurofondy sme ale ešte nestihli celkom vyčerpať. Spomínaných 11,5 mld. Eur v eurofondoch teda nemôžeme brať za \"čistý príjem\". Podľa prepočtov Open Europe by to mohlo byť 10,5 miliardy Eur \"čistých príjmov\" v rozpočtovom období 2007-2013. Spomínané dáta pre roky 2004-2007 sa nám nepodarilo však zistiť, preto výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "prispieť", "materiálov", "článku"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/22/rafael-rafaj", "http://www.openeurope.org.uk/Content/Documents/PDFs/budget07.pdf", "http://ec.europa.eu/budget/biblio/multimedia/interactive/fundsbymemberstate/index_en.cfm", "https://demagog.sk/vyrok/Slovensko%20pritom%20dostalo%20od%20Eur%C3%83%C2%B3pskej%20%C3%83%C2%BAnie%20na%20roky%202007%20a%C3%85%C2%BE%202013%20spolu%20pribli%C3%85%C2%BEne%2011,5%20miliardy%20eur%20formou%20eurofondov%20s%20t%C3%83%C2%BDm,%20%C3%85%C2%BEe%20ich%20m%C3%83%C2%B4%C3%85%C2%BEe%20%C3%84%C2%8Derpa%C3%85%C2%A5%20a%C3%85%C2%BE%20do%20roku%202015.%20%20%C3%84%C2%8C%C3%83%C2%ADtajte%20viac:%20http:/ekonomika.sme.sk/c/6340296/eurofondy-ktore-nestihame-vycerpat-pojdu-na-pracovne-miesta.html#ixzz1yqk5onQO"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:52.257704+00:00"}
{"id": "42051", "numeric_id": 42051, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42051", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Prezident samozrejme môže sa pýtať predstaviteľov orgánov verejnej moci na to, kde ktorá vec zlyháva. Samozrejme plne rešpektujúc či už vyšetrovanie alebo konanie.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Slovenskej republiky má podľa Ústavy SR a doplňujúcich zákonov právo požadovať informácie od členov vlády či iných štátnych orgánov, vrátane spravodajských služieb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Právomoc prezidenta dožadovať sa informácií od vlády a jej členov vychádza z čl. 102 ods.1 písm. r) zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky: \"Prezident má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.\" To je doplnené čl. 102 ods. 4 Ústavy, ktorý odkazuje na ďalšiu legislatívu upravujúcu túto právomoc: \" Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon.\" Takou je napríklad § 4 ods. 2 zákona č. 46/1993 o Slovenskej informačnej službe, podľa ktorého: \" Riaditeľ je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada: a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c ) predseda vlády Slovenskej republiky.\" Rovnako to platí aj o Vojenskom spravodajstve, o ktorého činnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve informuje Minister obrany Slovenskej republiky: \" Minister je povinný predložiť v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c) predseda vlády Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Prezident Slovenskej republiky má podľa Ústavy SR a doplňujúcich zákonov právo požadovať informácie od členov vlády či iných štátnych orgánov, vrátane spravodajských služieb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Právomoc prezidenta dožadovať sa informácií od vlády a jej členov vychádza z čl. 102 ods.1 písm. r) zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky: \"Prezident má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.\" To je doplnené čl. 102 ods. 4 Ústavy, ktorý odkazuje na ďalšiu legislatívu upravujúcu túto právomoc: \" Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon.\" Takou je napríklad § 4 ods. 2 zákona č. 46/1993 o Slovenskej informačnej službe, podľa ktorého: \" Riaditeľ je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada: a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c ) predseda vlády Slovenskej republiky.\" Rovnako to platí aj o Vojenskom spravodajstve, o ktorého činnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve informuje Minister obrany Slovenskej republiky: \" Minister je povinný predložiť v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada a) prezident Slovenskej republiky, b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky, c) predseda vlády Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["ods.1", "ods. 4", "ods. 2", "ods. 2"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-102.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-102.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/#paragraf-4.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/198/20180401.html#paragraf-4.odsek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:54.852383+00:00"}
{"id": "vr34575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34575", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...tu sa ozývajú zámery z pozície pána ministra kultúry a vládnej koalície, že oni chcú odvolávať mediálne rady, oni chcú rady rušiť.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrhy ministra Krajcera obsahujú aj zrušenie teraz fungujúcich kontrolných rád a vytvorenie jednej novej.", "analysis_paragraphs": ["Návrhy ministra Krajcera obsahujú aj zrušenie teraz fungujúcich kontrolných rád a vytvorenie jednej novej."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Návrhy ministra Krajcera"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/prva-informacia-z-tlacovky-d-krajcera-stv-a-sro-sa-zlucia-stv-bude-mat-iba-dva-okruhy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:31.854671+00:00"}
{"id": "vr16283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16283", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...takisto tam (v Občianskej vízii, pozn.) nájdete povedzme aj riešenie starodôchodcov, čo sa nám nepodarilo v predchádzajúcich vládach (...) už je to v druhom čítaní.", "statement_date": "2017-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Individuálny prepočet penzií starodôchodcov by podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera mohla SP stihnúť do konca polroka budúceho roka. “ Som presvedčený o tom, že novela bude prijatá, ” povedal po rokovaní vlády. Zdôraznil, že novela zákona sa týka len 101 tisíc starodôchodcov z celkového počtu 451 tisíc vzhľadom na to, že len 101 tisíc starodôchodcov by malo podľa nových pravidiel účinných od 1. januára 2004 vyšší dôchodok. Do konca roka 2003 bol totiž podľa Richtera dôchodkový systém viac solidárny a od začiatku roka 2004 sa pri výpočte dôchodkov posilnila zásluhovosť.\n\nŠtátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí za Most-Híd Ivan Švejna je rád, že sa po dlhých trinástich rokoch konečne našla politická vôľa odstrániť nespravodlivosť, ktorá trápi časť starodôchodcov. “Od Nového roka sa vďaka tomu prerátajú a zvýšia dôchodky približne 100-tisíc starodôchodcom, ktorí doplatili na zmenu zákona v roku 2004, ” dodal.\n\nNovela zákona o sociálnom poistení bola v prvom čítaní schválená Národnou radou SR. Za hlasovalo z prítomných 136 poslancov 135, s čím sa návrh dostal do druhého čítania. Novela zákona je momentálne ešte predmetom prerokovania v príslušných výboroch.\n\nJe pravdou, že vyriešiť túto problematickú oblasť sociálnych vecí sa zatiaľ nepodarilo v predchádzajúcich vládach, avšak v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej bola deklarovaná snaha prehodnotiť dôchodkový systém rôznymi opatreniami.", "analysis_paragraphs": ["Individuálny prepočet penzií starodôchodcov by podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera mohla SP stihnúť do konca polroka budúceho roka. “ Som presvedčený o tom, že novela bude prijatá, ” povedal po rokovaní vlády. Zdôraznil, že novela zákona sa týka len 101 tisíc starodôchodcov z celkového počtu 451 tisíc vzhľadom na to, že len 101 tisíc starodôchodcov by malo podľa nových pravidiel účinných od 1. januára 2004 vyšší dôchodok. Do konca roka 2003 bol totiž podľa Richtera dôchodkový systém viac solidárny a od začiatku roka 2004 sa pri výpočte dôchodkov posilnila zásluhovosť.", "Štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí za Most-Híd Ivan Švejna je rád, že sa po dlhých trinástich rokoch konečne našla politická vôľa odstrániť nespravodlivosť, ktorá trápi časť starodôchodcov. “Od Nového roka sa vďaka tomu prerátajú a zvýšia dôchodky približne 100-tisíc starodôchodcom, ktorí doplatili na zmenu zákona v roku 2004, ” dodal.", "Novela zákona o sociálnom poistení bola v prvom čítaní schválená Národnou radou SR. Za hlasovalo z prítomných 136 poslancov 135, s čím sa návrh dostal do druhého čítania. Novela zákona je momentálne ešte predmetom prerokovania v príslušných výboroch.", "Je pravdou, že vyriešiť túto problematickú oblasť sociálnych vecí sa zatiaľ nepodarilo v predchádzajúcich vládach, avšak v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej bola deklarovaná snaha prehodnotiť dôchodkový systém rôznymi opatreniami."], "analysis_date": "2017-05-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vníma", "píše", "Sociálna poisťovňa", "Zvýšený dôchodok", "povedal", "Štátny tajomník", "schválená", "vyhlásení"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/most-hid-starodochodcovia-sa-dockaj/233935-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/176802/Novela-zakona-k-zvyseniu-penzii-starodochodcom-moze-byt-podla-Jurinovej-protiustavna", "https://www.etrend.sk/financie/vlada-po-trinastich-rokoch-riesi-penzie-starodochodcov.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/414948-ako-sa-budu-preratavat-penzie-starodochodcov-bude-jasne-coskoro/", "https://dennikn.sk/668598/zvysenie-penzii-starodochodcom-vyjde-na-142-milionov-eur/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38629", "http://www.vlada.gov.sk/3-2-praca-socialne-veci-rodina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:05.657713+00:00"}
{"id": "vr32227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32227", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Ich dobrý zdravotný stav (4 otrávených metanolom z Prešovského kraja, pozn.) je výsledkom skvelej spolupráce policajných zložiek, ktoré upozornili na to, že konzumuje taký alkohol ešte skôr, ako ho stihli skonzumovať viac a ako nastali nejaké zdravotné následky, takže sú už doma a sú bez trvalých zdravotných následkov.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerka zdravotníctva, podobne ako minister pôdohospodárstva, zveličuje rýchlosť koordinácie českých a slovenských policajtov a nutnosť zdravotnej pomoci konzumentom v Prešovskom kraji. Tí sa dostali ku konzumentom až po vyše dni od času konzumácie a zdravotný stav konzumentov v tom čase nebol výrazne zhoršený. Výrok ministerky Zvolenskej považujeme za nepravdivý.\n\nPodľa článku v Prešovskom Korzári sa oslava, na ktorej bol alkohol obsahujúci metanol konzumovaný prebiehala v piatok. \" Česká polícia upozornila v sobotu pred polnocou na podozrivú objednávku slovenských kolegov. Na základe údajov od českých kolegov polícia kontaktovala objednávateľa, zaistila vzorky alkoholu z oslavy a poslala ich na preskúmanie do kriminalisticko-expertízneho ústavu v Košiciach. V dvoch z piatich vzoriek zistili vysoký obsah metylalkoholu,\" opísal prešovský hovorca. \"Následne všetkým, ktorí prišli na oslave do styku s alkoholom, odporúčala polícia vyšetrenie, hoci nemali akútne klinické príznaky ,\" doplnil Džobanik.\"\n\nZ uvedeného je teda zrejmé, že zdravotný stav ľudí v Kapušanoch, ktorí konzumovali inkriminovaný alkohol, nebol zďaleka taký dramatický, ako sa zdá z vyjadrenia ministerky. Rovnako sa nezdá, že by práve zásah polície znemožnil konzumentom pokračovať v pití tohto českého alkoholu. Výrok ministerky preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka zdravotníctva, podobne ako minister pôdohospodárstva, zveličuje rýchlosť koordinácie českých a slovenských policajtov a nutnosť zdravotnej pomoci konzumentom v Prešovskom kraji. Tí sa dostali ku konzumentom až po vyše dni od času konzumácie a zdravotný stav konzumentov v tom čase nebol výrazne zhoršený. Výrok ministerky Zvolenskej považujeme za nepravdivý.", "Podľa článku v Prešovskom Korzári sa oslava, na ktorej bol alkohol obsahujúci metanol konzumovaný prebiehala v piatok. \" Česká polícia upozornila v sobotu pred polnocou na podozrivú objednávku slovenských kolegov. Na základe údajov od českých kolegov polícia kontaktovala objednávateľa, zaistila vzorky alkoholu z oslavy a poslala ich na preskúmanie do kriminalisticko-expertízneho ústavu v Košiciach. V dvoch z piatich vzoriek zistili vysoký obsah metylalkoholu,\" opísal prešovský hovorca. \"Následne všetkým, ktorí prišli na oslave do styku s alkoholom, odporúčala polícia vyšetrenie, hoci nemali akútne klinické príznaky ,\" doplnil Džobanik.\"", "Z uvedeného je teda zrejmé, že zdravotný stav ľudí v Kapušanoch, ktorí konzumovali inkriminovaný alkohol, nebol zďaleka taký dramatický, ako sa zdá z vyjadrenia ministerky. Rovnako sa nezdá, že by práve zásah polície znemožnil konzumentom pokračovať v pití tohto českého alkoholu. Výrok ministerky preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Prešovskom Korzári"], "url": ["http://presov.korzar.sme.sk/c/6534960/styria-ludia-sa-na-oslave-pri-presove-otravili-metanolom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:27.255099+00:00"}
{"id": "vr26874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26874", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...a teraz sa opriem o čísla Národnej banky Slovenska. ...neurobilo sa nič s mierou zamestnanosti, ktorá sa absolútne nezmenila. Štvrtý kvartál 2013 oproti štvrtému kvartálu 2012, nula. V prvom kvartáli to bol úbytok 1,1%, v druhom kvartáli 1,2%, v treťom kvartáli úbytok zamestnanosti 0,8%.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Kollár správne uvádza, medziročný vývoj sezónne upravenej zamestnanosti podľa metodiky ESNÚ 95. Výrok hodnotíme ako pravdivý J. Kollár uvádza údaje za posledný štvrťrok 2013. Údaje výberového zisťovania ŠÚ SR sú dostupné len do 3. štvrťroku 2013. Údaje za posledný štvrťrok 2013 sú dostupné len podľa metodiky ESNÚ 95 , ktoré spracováva tiež štatistický úrad SR. Uvádzame preto tieto údaje. Zmena v zamestnanosti oproti rovnakému štvrťroku predchádzajúceho roka v % Štvrťrok 2013 sezónne upravená sezónne neupravená Q1 - 1,1 - 1,0 Q2 - 1,2 - 1,3 Q3 - 1,8 - 0,9 Q4 0,0 0,1 Zdroj: ŠÚ SR Údaje ŠÚ SR podľa metodiky ESNÚ 95 využíva ja NBS vo februárovom komentári (.pdf, s. 3). Pravdepodobne odtiaľ ich čerpá J. Kollár. Podľa ďalšej správy NBS jednotlivé kvartálne miery zamestnanosti podľa ESA 95 medziročne klesli nasledovne: v prvom štvrťroku 1,0%, v druhom štvrťroku o 1,3%, v treťom štvrťroku o 0,9%. V tomto prípade ide o medziročné zmeny sezónne neupravenej zamestnanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár správne uvádza, medziročný vývoj sezónne upravenej zamestnanosti podľa metodiky ESNÚ 95. Výrok hodnotíme ako pravdivý J. Kollár uvádza údaje za posledný štvrťrok 2013. Údaje výberového zisťovania ŠÚ SR sú dostupné len do 3. štvrťroku 2013. Údaje za posledný štvrťrok 2013 sú dostupné len podľa metodiky ESNÚ 95 , ktoré spracováva tiež štatistický úrad SR. Uvádzame preto tieto údaje. Zmena v zamestnanosti oproti rovnakému štvrťroku predchádzajúceho roka v % Štvrťrok 2013 sezónne upravená sezónne neupravená Q1 - 1,1 - 1,0 Q2 - 1,2 - 1,3 Q3 - 1,8 - 0,9 Q4 0,0 0,1 Zdroj: ŠÚ SR Údaje ŠÚ SR podľa metodiky ESNÚ 95 využíva ja NBS vo februárovom komentári (.pdf, s. 3). Pravdepodobne odtiaľ ich čerpá J. Kollár. Podľa ďalšej správy NBS jednotlivé kvartálne miery zamestnanosti podľa ESA 95 medziročne klesli nasledovne: v prvom štvrťroku 1,0%, v druhom štvrťroku o 1,3%, v treťom štvrťroku o 0,9%. V tomto prípade ide o medziročné zmeny sezónne neupravenej zamestnanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["výberového zisťovania", "ESNÚ 95", "ŠÚ SR", "komentári", "správy"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67075", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3psky_syst%C3%A9m_n%C3%A1rodn%C3%BDch_a_region%C3%A1lnych_%C3%BA%C4%8Dtov_v_Spolo%C4%8Denstve", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=81551", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2014/139_flashHDP_zamestnanos%C5%A5_4Q13.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Statistika/VybrMakroUkaz/ZaklMakroUkaz/protected/ukazovatele_122013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:30.478931+00:00"}
{"id": "vr30047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30047", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Intenzívnym budovaním prepojení s plynárenskými sieťami, vrátane využitia plynu LNG a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín, vláda posilní bezpečnosť dodávok, nezávislosť od jedného dodávateľa, čím sa zlepší aj konkurenčné prostredie.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas súčasnej vlády došlo napríklad k prepojeniu plynovodu s Maďarskom a spusteniu plynovodu Vojany-Užhorod. Taktiež sa momentálne pracuje na prepojení s Poľskom. V elektrizačných sústavách v posledných rokoch nedošlo k prepojeniu s okolitými krajinami, plánuje sa však prepojenie s Maďarskom, ktoré by malo byť dokončené v roku 2018. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. V správe Európskej komisie zo začiatku roka o prepojenosti energetických sietí nebolo Slovensko zaradené ku 12 krajinám, ktoré majú nedostatočnú prepojenosť s okolitými krajinami. Najväčším problémom slovenskej energetickej bezpečnosti zostáva závislosť na ruských zdrojoch ako ropa a plyn. Tomu má pomôcť práve plánované severno-južné prepojenie idúce z Poľska cez Slovensko až po Chorvátsko. Prepojenie s Poľskom pre využitie LNG (skvapalnený plyn, pozn.) v súčasnej dobe prebieha. Podľa denníka Pravda : \" Na projekt spájajúci plynovodom Poľsko so Slovenskom nedávno prispela aj Európska únia. Na prípravné a inžinierske štúdie vyčlenila 4,6 milióna eur. Eustream plánuje plynovod pripraviť do komerčnej prevádzky v roku 2019 .\" Portál vEnergetike v októbri 2015 upozornil na to, že plynovod medzi Slovenskom a Maďarskom zatiaľ nie je využívaný, hoci je v komerčnej prevádzke od júla. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas súčasnej vlády došlo napríklad k prepojeniu plynovodu s Maďarskom a spusteniu plynovodu Vojany-Užhorod. Taktiež sa momentálne pracuje na prepojení s Poľskom. V elektrizačných sústavách v posledných rokoch nedošlo k prepojeniu s okolitými krajinami, plánuje sa však prepojenie s Maďarskom, ktoré by malo byť dokončené v roku 2018. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. V správe Európskej komisie zo začiatku roka o prepojenosti energetických sietí nebolo Slovensko zaradené ku 12 krajinám, ktoré majú nedostatočnú prepojenosť s okolitými krajinami. Najväčším problémom slovenskej energetickej bezpečnosti zostáva závislosť na ruských zdrojoch ako ropa a plyn. Tomu má pomôcť práve plánované severno-južné prepojenie idúce z Poľska cez Slovensko až po Chorvátsko. Prepojenie s Poľskom pre využitie LNG (skvapalnený plyn, pozn.) v súčasnej dobe prebieha. Podľa denníka Pravda : \" Na projekt spájajúci plynovodom Poľsko so Slovenskom nedávno prispela aj Európska únia. Na prípravné a inžinierske štúdie vyčlenila 4,6 milióna eur. Eustream plánuje plynovod pripraviť do komerčnej prevádzky v roku 2019 .\" Portál vEnergetike v októbri 2015 upozornil na to, že plynovod medzi Slovenskom a Maďarskom zatiaľ nie je využívaný, hoci je v komerčnej prevádzke od júla. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["prepojeniu", "spusteniu", "nedošlo", "plánuje", "nebolo", "plánované", "Pravda", "upozornil"], "url": ["http://www.atlanticcouncil.org/blogs/new-atlanticist/what-europe-needs-to-do-to-solve-its-energy-security-problem", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky-102135.aspx", "http://www.sepsas.sk/seps/DispMedzinar.asp?kod=59", "http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=681", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2339-prepojenie-sieti-v-ramci-eu-by-usetrilo-rocne-40-mld-eur/", "https://dennikn.sk/282535/k-poliakom-o-chvilu-priplava-plyn-my-si-ho-od-nich-vezmeme-o-par-rokov/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/363442-planovany-plynovod-do-polska-narazi-na-problemy/", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3269-slovensko-madarsky-plynovod-je-zatial-prazdny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:04.235446+00:00"}
{"id": "44188", "numeric_id": 44188, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44188", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Rozhodli sme, že prestaneme po roku 2023 podporovať výrobu elektriny z uhlia.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát dlhodobo dotuje ťažbu uhlia, ktoré elektrárne používajú na výrobu elektrickej energie. V roku 2018 do ťažby tiekli dotácie vo výške viac ako 100 miliónov eur, v roku 2019 to má byť 80 miliónov. Pôvodne chcel štát dotovať ťažbu uhlia v Hornonitrianskych baniach do roku 2030, neskôr vláda tento zámer skrátila na koniec dotácií v roku 2023. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štát dlhodobo dotuje ťažbu uhlia, ktoré elektrárne používajú na výrobu elektrickej energie. V roku 2018 do ťažby tiekli dotácie vo výške viac ako 100 miliónov eur, v roku 2019 to má byť 80 miliónov. Pôvodne chcel štát dotovať ťažbu uhlia v Hornonitrianskych baniach do roku 2030, neskôr vláda tento zámer skrátila na koniec dotácií v roku 2023. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["tiekli", "skrátila"], "url": ["https://euractiv.sk/section/klima/opinion/ak-prestaneme-dotovat-uhlie-do-roku-2021-usetrime-ludom-345-milionov-eur/", "https://e.dennikn.sk/1323561/vlada-schvalila-koniec-dotovania-tazby-uhlia-na-hornej-nitre-v-roku-2023/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:58.566121+00:00"}
{"id": "vr37039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37039", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "90%, pán poslanec 90% ľudí prijalo túto ponuku, pretože dostali viac ako ju dostali pred tým. Tam bolo plus 20%.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na portáli aktuálne.sk sa uvádza, že ide o 40 tisíc ľudí, ktorých majetku sa spor týka, z čoho približne 1036 nepristúpilo na to, aby pozemok predali štátu za 1,2-násobok trhovej ceny, čo sú pribižne 3% ľudí, ktorí sa so štátom nedohodli. Čas.sk uvádza, že ide o 1300 vlastníkov, ktorých bude treba odškodniť. To je 3,25%, čo môžeme zaokrúhliť na 3%. Ponuku podľa týchto zdrojov teda prijalo približne až 97% ľudí, čo je aj údaj, ktorým argumentoval Marek Maďarič zo SMERU-SD v relácii Na telo.", "analysis_paragraphs": ["Na portáli aktuálne.sk sa uvádza, že ide o 40 tisíc ľudí, ktorých majetku sa spor týka, z čoho približne 1036 nepristúpilo na to, aby pozemok predali štátu za 1,2-násobok trhovej ceny, čo sú pribižne 3% ľudí, ktorí sa so štátom nedohodli. Čas.sk uvádza, že ide o 1300 vlastníkov, ktorých bude treba odškodniť. To je 3,25%, čo môžeme zaokrúhliť na 3%. Ponuku podľa týchto zdrojov teda prijalo približne až 97% ľudí, čo je aj údaj, ktorým argumentoval Marek Maďarič zo SMERU-SD v relácii Na telo."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk", "Čas.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/doprava-a-bezpecnost/clanek.phtml?id=1180857", "http://www.cas.sk/clanok/190353/vyvlastnovanie-pod-dialnice-bolo-protiustavne-odskodnia-teraz-1300-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:43.539632+00:00"}
{"id": "vr35087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35087", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ono je to úplne jednoduché. Keď sa pozriete aj na správu o vývoji verejných financií, to je vygenerované ministerstvom financií, je jasné, že hlavná odchýlka od tých 5 a pol deficitu je kvôli daňových príjmom, nie kvôli výdavkom. A teraz to čo ja tvrdím je, že aj pán Mikloš to tu viac krát povedal, že vláda plytvala, nešetrila. Ja narážam na výdavkovú stranu rozpočtu. Nie momentálne na príjmovú. Príjmová strana bola poškodená krízou. Je to tu jasne preukázané aj v číslach...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010 mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov. Správa konštatuje, že: Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie: A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur. B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina. C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť. D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila. E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur. F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur. G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur. H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur.", "analysis_paragraphs": ["Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010 mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov. Správa konštatuje, že: Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie: A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur. B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina. C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť. D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila. E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur. F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur. G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur. H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-124134?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:07.850428+00:00"}
{"id": "50024", "numeric_id": 50024, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50024", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Máme najslávnejšiu kauzu Dobytkár, ktorá bola ponúknutá tejto Európskej prokuratúre, ktorú na Slovensku vykresľovali médiá opozície ako monštruózny prípad korupcie, odmietla táto prokuratúra prevziať.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Európska prokurátora prípad Dobytkár skutočne k vyšetrovaniu neprebrala. No nie preto, lebo by ho považovala za nepodstatný, ale kvôli tomu, že sa trestné činy stali pred dátumom, kedy nadobudlo nariadenie o jej vzniku platnosť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nKauza Dobytkár je označovaná za jednu z najväčších korupčných káuz na Slovensku. Išlo v nej o uplácanie kompetentných ľudí, prepojených na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), a to samotnými žiadateľmi agrodotácií.\n\nPodľa portálu Aktuality.sk k tejto systémovej korupcii na PPA dochádzalo minimálne od roku 2012. Úplatky sa pohybovali na úrovni medzi 14 až 25 % celkovej schválenej dotácie, pričom doposiaľ zdokumentované úplatky presiahli 10 miliónov eur.\n\nPo policajných raziách na jar 2020 boli okrem iných obvinen í aj bývalý šéf PPA Juraj Kožuch, finančník spoločnosti Slavia Capital Martin Kvietik, a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Kauza dodnes uzavretá nie je.\n\nEurópska prokuratúra (EPPO) má v kompetencii vyšetrovanie trestných činov, poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Patria sem podvody s európskymi dotáciami, presahujúce 10 tisíc eur a cezhraničné podvody na DPH, presahujúce 10 miliónov eur.\n\nZ ustanovujúce dokumentu EPPO však vyplýva, že môže vyšetrovať len trestné činy spáchané po 20. novembri 2017, teda po dni, keď toto nariadenie vošlo do platnosti. Podľa člena kolégia Európskej prokuratúry za Slovensko Juraja Novockého sa Dobytkár týka len prípadov spáchaných v rokoch pred týmto dátumom, a preto spisy pre EPPO neboli predmetom záujmu .", "analysis_paragraphs": ["Európska prokurátora prípad Dobytkár skutočne k vyšetrovaniu neprebrala. No nie preto, lebo by ho považovala za nepodstatný, ale kvôli tomu, že sa trestné činy stali pred dátumom, kedy nadobudlo nariadenie o jej vzniku platnosť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Kauza Dobytkár je označovaná za jednu z najväčších korupčných káuz na Slovensku. Išlo v nej o uplácanie kompetentných ľudí, prepojených na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), a to samotnými žiadateľmi agrodotácií.", "Podľa portálu Aktuality.sk k tejto systémovej korupcii na PPA dochádzalo minimálne od roku 2012. Úplatky sa pohybovali na úrovni medzi 14 až 25 % celkovej schválenej dotácie, pričom doposiaľ zdokumentované úplatky presiahli 10 miliónov eur.", "Po policajných raziách na jar 2020 boli okrem iných obvinen í aj bývalý šéf PPA Juraj Kožuch, finančník spoločnosti Slavia Capital Martin Kvietik, a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Kauza dodnes uzavretá nie je.", "Európska prokuratúra (EPPO) má v kompetencii vyšetrovanie trestných činov, poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Patria sem podvody s európskymi dotáciami, presahujúce 10 tisíc eur a cezhraničné podvody na DPH, presahujúce 10 miliónov eur.", "Z ustanovujúce dokumentu EPPO však vyplýva, že môže vyšetrovať len trestné činy spáchané po 20. novembri 2017, teda po dni, keď toto nariadenie vošlo do platnosti. Podľa člena kolégia Európskej prokuratúry za Slovensko Juraja Novockého sa Dobytkár týka len prípadov spáchaných v rokoch pred týmto dátumom, a preto spisy pre EPPO neboli predmetom záujmu ."], "analysis_date": "2025-05-26", "analysis_sources": {"text": ["káuz", "systémovej korupcii", "miliónov", "obvinen", "kompetencii", "podvody", "dokumentu", "spáchané", "záujmu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/tema/kauza-dobytkar/", "https://www.aktuality.sk/clanok/804769/kto-je-kto-v-korupcnej-megakauze-dobytkar/", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/3319030254793840", "https://www.aktuality.sk/clanok/804769/kto-je-kto-v-korupcnej-megakauze-dobytkar/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02017R1939-20210110#:~:text=The%20EPPO%20shall%20be%20competent,of%20offence%20under%20national%20law.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/na-slovensku-bude-posobit-pat-europskych-delegovanych-prokuratorov-dostanu-sa-aj-ku-kauze-dobytkar/#:~:text=%E2%80%9ENastavenie%20limitov%20pri,zasahova%C5%A5%20do%20vy%C5%A1etrovania.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32017R1939#:~:text=2.%C2%A0%C2%A0%C2%A0The%20EPPO%20shall%20exercise%20its%20competence%20with%20regard%20to%20any%20offence%20within%20its%20competence%20committed%20after%20the%20date%20on%20which%20this%20Regulation%20has%20entered%20into%20force.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/linksdossier/europske-peniaze-dostanu-svojich-prokuratorov/#:~:text=%C3%9Arad%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry,podmienku%20sp%C3%B4sobenej%20%C5%A1kody", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/#:~:text=Eur%C3%B3pska%20prokurat%C3%BAra%20za%C4%8Dala,bol%20pomerne%20jednozna%C4%8Dn%C3%BD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:28.968220+00:00"}
{"id": "vr33853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33853", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Zákon o dotáciách som do parlamentu predkladal ja a tá formulácia, že sa inovačné vouchre dajú na toto použiť, dostala teraz už legislatívnu podobu.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programe 14. schôdze NR SR, ktorá sa začína 29. januára 2013, je uvedený vládny Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V samotnom zákone o dotáciách sa pojem voucher, alebo informačné klastre nenachádza. Charakteristiku voucherov a klastrov však napĺňa § 8. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon bol odsúhlasený parlamentom 19. marca 2013. Inovačné vouchery sú v dokumente Inovačná politika na roky 2011 - 2013 v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, definované nasledovne: \"Opatrenie je jednoduchým podporným finančným nástrojom zabezpečenia priameho prepojenia podnikateľov (najmä MSP) s univerzitami, vysokými školami a výskumnovývojovými pracoviskami. Konkrétne sa jedná o „nepeňažné šeky“ poskytované priamo podnikateľskému subjektu na nákup určitého podielu služieb od oprávnenej výskumnovývojovej organizácie, na základe „Schémy podpory de minimiss - Inovačné vouchre.\" Inovačné vouchre sú jedným z troch foriem podpory podnikania a rastu zamestnanosti. Podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky (MH SR) ide o nástroj, ktorý bude motivovať malé a stredné podniky, aby zazmluvnili výskumné ústavy, ktoré podnikom dopomôžu zvýšiť svoje inovačné výkony a tak prinesú dlhodobo pozitívny efekt vo forme vyšších ziskov a stability na trhu. Informačné vouchre sú súčasťou zákona o poskytovaní dotácií, ktorý bol predložený MH SR. Dôvodová správa k návrhu zákona: \"Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor investovať prostriedky do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činností.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V programe 14. schôdze NR SR, ktorá sa začína 29. januára 2013, je uvedený vládny Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V samotnom zákone o dotáciách sa pojem voucher, alebo informačné klastre nenachádza. Charakteristiku voucherov a klastrov však napĺňa § 8. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon bol odsúhlasený parlamentom 19. marca 2013. Inovačné vouchery sú v dokumente Inovačná politika na roky 2011 - 2013 v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, definované nasledovne: \"Opatrenie je jednoduchým podporným finančným nástrojom zabezpečenia priameho prepojenia podnikateľov (najmä MSP) s univerzitami, vysokými školami a výskumnovývojovými pracoviskami. Konkrétne sa jedná o „nepeňažné šeky“ poskytované priamo podnikateľskému subjektu na nákup určitého podielu služieb od oprávnenej výskumnovývojovej organizácie, na základe „Schémy podpory de minimiss - Inovačné vouchre.\" Inovačné vouchre sú jedným z troch foriem podpory podnikania a rastu zamestnanosti. Podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky (MH SR) ide o nástroj, ktorý bude motivovať malé a stredné podniky, aby zazmluvnili výskumné ústavy, ktoré podnikom dopomôžu zvýšiť svoje inovačné výkony a tak prinesú dlhodobo pozitívny efekt vo forme vyšších ziskov a stability na trhu. Informačné vouchre sú súčasťou zákona o poskytovaní dotácií, ktorý bol predložený MH SR. Dôvodová správa k návrhu zákona: \"Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor investovať prostriedky do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činností.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["14. schôdze", "dotácií", "Zákon", "Inovačná politika", "Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=282#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=329", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=329", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&ved=0CEgQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Finovacna-politika-sr-na-roky-2011-az-2013%2F127598s&ei=S_kGUdHJEc3TsgbS3IGYDg&usg=AFQjCNFPjLmCntxxeagt4rR6LQPOBNKsAg&sig2=ZabWQBxQ7dS319CC7TZjPA&bvm=bv.41524429,d.Yms", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-podpora-podnikania-a-rast-zamestnanosti-prostrednictvom-vyuzivania-strukturalnych-fondov-/10s139896c", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=329"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:32.411901+00:00"}
{"id": "50026", "numeric_id": 50026, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50026", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Máme tu vážne podozrenia vyplývajúce z protokolov, z protokolov NKÚ na ministerstvo obrany. Je zaujímavé, že jediný prípad, v ktorom si myslím, že bolo možné okamžite znášať obvinenie bývalému ministrovi obrany Naďovi, si zobral zrazu do dozoru európsky prokurátor.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá poukázala na chyby pri vyčíslení poskytnutej pomoci Ukrajine, začala Európska prokuratúra vyšetrovanie vo veci darovania vojenskej pomoci. Keďže Slovensko bolo za darovanie čiastočne kompenzované z európskeho mierového nástroja, prešetrenie využitia finančných prostriedkov spadá pod úlohy Európskej prokuratúry. Európska prokuratúra je povinná konať v prípade, že existuje podozrenie zo zneužitia finančných prostriedkov EÚ. Európsky prokurátor Novocký potvrdil , že rozhodnutie európskej prokuratúry vyšetrovať darovanie pomoci pre Ukrajinu nemá „nič spoločné so žiadnymi politickými prepojeniami alebo domnienkami o politickom vplyve.” Výrok poslanca Gašpara, v ktorom tvrdí, že Európska prokuratúra si narokom vybrala jediný prípad, v rámci ktorého bolo podľa neho možné obviniť bývalého ministra obrany Naďa, hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nEurópsky prokurátor Novocký potvrdil , že na základe záverov Najvyššieho kontrolného úradu začala prokuratúra vyšetrovať vojenskú pomoc, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine. Novocký uviedol , že na základe podozrenia vyplývajúceho zo správy sú povinní začať trestné stíhanie a vysvetlil , že: „Nemá to nič spoločné so žiadnymi prepojeniami alebo domnienkami o politickom vplyve. Toto absolútne nevnímame. No pokiaľ zistíme, že je tam podozrenie – naozaj hovoríme vo všeobecnej rovine o podozrení zo spáchania trestného činu – v zmysle nariadenia sme povinní začať trestné stíhanie.” Ďalej uviedol , že nie je možné prejudikovať, ako bude trestné stíhanie uzavreté. Novocký doposiaľ neposkytol médiám viac informácií, keďže ide o otvorené vyšetrovanie s utajovanými informáciami.\n\nNajvyšší kontrolný úrad vo svojej správe o výsledku kontroly konštatoval, že v rokoch 2022 a 2023: „Vláda SR dostávala neúplné informácie o darovanom materiáli na Ukrajinu, schvaľovala len výšku finančnej pomoci bez ohľadu na to, o aký vojenský materiál išlo. Takto realizovaný proces darovania vojenského materiálu Ukrajine nebol transparentný ( .pdf , s. 2).“\n\nSlovensko bolo za darovanie kompenzované prostredníctvom európskeho mierového nástroja. Kontrolný úrad objavil nezrovnalosti medzi vyčíslením, ktoré Ministerstvo obrany SR uviedlo pre potreby európskeho mierového nástroja, a skutočnou hodnotou pomoci ako i spôsobom určenia hodnoty pomoci zo strany ministerstva ( .pdf , s. 5).\n\nEurópska prokuratúra začala svoju činnosť v roku 2021 a jej úlohou je viesť vyšetrovanie a trestné stíhanie, pričom vystupuje ako prokurátor na súdoch členských štátov. Do jej záberu spadajú prípady:\n\ncezhraničných podvodov v oblasti DPH s celkovou škodou min. 10 miliónov EUR\n\nvýdavkov a colných podvodov\n\nkorupcie, ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy EÚ\n\nzneužitia finančných prostriedkov alebo aktív EÚ verejným činiteľom\n\nprania špinavých peňazí\n\nakékoľvek iné trestné činy neoddeliteľne spojené s jednou z predchádzajúcich kategórií\n\ntrestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii, ak sa zameriava na spáchanie trestného činu v zmysle smernice o ochrane finančných záujmov.\n\nVyšetrenie nezrovnalostí, na ktoré upozornil Najvyšší kontrolný úrad, teda spadá pod Európsku prokuratúru kvôli kompenzáciám z európskeho mierového nástroja. Vyšetrovanie pomoci Ukrajine nie je jediný otvorený prípad na Slovensku. Len v apríli 2025 mali byť podľa slov prokurátora Novockého podané 3 až 4 žaloby, v roku 2024 otvorili celkovo 69 nových prípadov.\n\nNajvyšší kontrólny úrad zverejnil v októbri 2024 správu o výsledku kontroly darovania vojenskej pomoci Ukrajine, v ktorej upozornil na nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku. Na prešetrenie podozrení z protiprávneho konania vo veci darovanej vojenskej pomoci bol v novembri 2024 na Úrade boja proti organizovanej kriminalite zriadený špeciálny vyšetrovací tím Darca. V marci 2025 bola v súvislosti s vyšetrovaním na rokovanie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť predvolaná poverená policajná prezidentka Jana Maškarová, ktorá uviedla , že šesťčlenný vyšetrovací tím sa v súčasnosti zaoberá vyšetrovaním piatich rôznych línií. Práve jednu z nich si zobral na starosti európsky prokurátor Juraj Novocký, zatiaľ čo zvyšné spadajú pod domáce orgány. Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý stál v čele rezortu počas prešetrovaného obdobia, správa kontrolného úradu nie je kompletná. Naď tvrdí , že ministerstvo obrany malo úradu poskytnúť nepresné informácie.", "analysis_paragraphs": ["Na základe správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá poukázala na chyby pri vyčíslení poskytnutej pomoci Ukrajine, začala Európska prokuratúra vyšetrovanie vo veci darovania vojenskej pomoci. Keďže Slovensko bolo za darovanie čiastočne kompenzované z európskeho mierového nástroja, prešetrenie využitia finančných prostriedkov spadá pod úlohy Európskej prokuratúry. Európska prokuratúra je povinná konať v prípade, že existuje podozrenie zo zneužitia finančných prostriedkov EÚ. Európsky prokurátor Novocký potvrdil , že rozhodnutie európskej prokuratúry vyšetrovať darovanie pomoci pre Ukrajinu nemá „nič spoločné so žiadnymi politickými prepojeniami alebo domnienkami o politickom vplyve.” Výrok poslanca Gašpara, v ktorom tvrdí, že Európska prokuratúra si narokom vybrala jediný prípad, v rámci ktorého bolo podľa neho možné obviniť bývalého ministra obrany Naďa, hodnotíme ako zavádzajúci.", "Európsky prokurátor Novocký potvrdil , že na základe záverov Najvyššieho kontrolného úradu začala prokuratúra vyšetrovať vojenskú pomoc, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine. Novocký uviedol , že na základe podozrenia vyplývajúceho zo správy sú povinní začať trestné stíhanie a vysvetlil , že: „Nemá to nič spoločné so žiadnymi prepojeniami alebo domnienkami o politickom vplyve. Toto absolútne nevnímame. No pokiaľ zistíme, že je tam podozrenie – naozaj hovoríme vo všeobecnej rovine o podozrení zo spáchania trestného činu – v zmysle nariadenia sme povinní začať trestné stíhanie.” Ďalej uviedol , že nie je možné prejudikovať, ako bude trestné stíhanie uzavreté. Novocký doposiaľ neposkytol médiám viac informácií, keďže ide o otvorené vyšetrovanie s utajovanými informáciami.", "Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe o výsledku kontroly konštatoval, že v rokoch 2022 a 2023: „Vláda SR dostávala neúplné informácie o darovanom materiáli na Ukrajinu, schvaľovala len výšku finančnej pomoci bez ohľadu na to, o aký vojenský materiál išlo. Takto realizovaný proces darovania vojenského materiálu Ukrajine nebol transparentný ( .pdf , s. 2).“", "Slovensko bolo za darovanie kompenzované prostredníctvom európskeho mierového nástroja. Kontrolný úrad objavil nezrovnalosti medzi vyčíslením, ktoré Ministerstvo obrany SR uviedlo pre potreby európskeho mierového nástroja, a skutočnou hodnotou pomoci ako i spôsobom určenia hodnoty pomoci zo strany ministerstva ( .pdf , s. 5).", "Európska prokuratúra začala svoju činnosť v roku 2021 a jej úlohou je viesť vyšetrovanie a trestné stíhanie, pričom vystupuje ako prokurátor na súdoch členských štátov. Do jej záberu spadajú prípady:", "cezhraničných podvodov v oblasti DPH s celkovou škodou min. 10 miliónov EUR", "výdavkov a colných podvodov", "korupcie, ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy EÚ", "zneužitia finančných prostriedkov alebo aktív EÚ verejným činiteľom", "prania špinavých peňazí", "akékoľvek iné trestné činy neoddeliteľne spojené s jednou z predchádzajúcich kategórií", "trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii, ak sa zameriava na spáchanie trestného činu v zmysle smernice o ochrane finančných záujmov.", "Vyšetrenie nezrovnalostí, na ktoré upozornil Najvyšší kontrolný úrad, teda spadá pod Európsku prokuratúru kvôli kompenzáciám z európskeho mierového nástroja. Vyšetrovanie pomoci Ukrajine nie je jediný otvorený prípad na Slovensku. Len v apríli 2025 mali byť podľa slov prokurátora Novockého podané 3 až 4 žaloby, v roku 2024 otvorili celkovo 69 nových prípadov.", "Najvyšší kontrólny úrad zverejnil v októbri 2024 správu o výsledku kontroly darovania vojenskej pomoci Ukrajine, v ktorej upozornil na nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku. Na prešetrenie podozrení z protiprávneho konania vo veci darovanej vojenskej pomoci bol v novembri 2024 na Úrade boja proti organizovanej kriminalite zriadený špeciálny vyšetrovací tím Darca. V marci 2025 bola v súvislosti s vyšetrovaním na rokovanie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť predvolaná poverená policajná prezidentka Jana Maškarová, ktorá uviedla , že šesťčlenný vyšetrovací tím sa v súčasnosti zaoberá vyšetrovaním piatich rôznych línií. Práve jednu z nich si zobral na starosti európsky prokurátor Juraj Novocký, zatiaľ čo zvyšné spadajú pod domáce orgány. Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý stál v čele rezortu počas prešetrovaného obdobia, správa kontrolného úradu nie je kompletná. Naď tvrdí , že ministerstvo obrany malo úradu poskytnúť nepresné informácie."], "analysis_date": "2025-05-26", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "potvrdil", "uviedol", "vysvetlil", "uviedol", "neposkytol", ".pdf", ".pdf", "začala", "nie je", "zverejnil", "upozornil", "podozrení", "zriadený", "predvolaná", "uviedla", "zobral", "stál", "nie je", "tvrdí", "poskytnúť"], "url": ["https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/#:~:text=Nem%C3%A1%20to%20ni%C4%8D%20spolo%C4%8Dn%C3%A9%20so%20%C5%BEiadnymi%20prepojeniami%20alebo%20domnienkami%20o%20politickom%20vplyve.%20Toto%20absol%C3%BAtne%20nevn%C3%ADmame.%20No%20pokia%C4%BE%20zist%C3%ADme%2C%20%C5%BEe%20je%20tam%20podozrenie%20%E2%80%93%20naozaj%20hovor%C3%ADme%20vo%20v%C5%A1eobecnej%20rovine%20o%20podozren%C3%AD%20zo%20sp%C3%A1chania%20trestn%C3%A9ho%20%C4%8Dinu%20%E2%80%93%20v%20zmysle%20nariadenia%20sme%20povinn%C3%AD%20za%C4%8Da%C5%A5%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/#:~:text=Hovor%C3%ADme%20tu%20o,vo%20veci%20samotnej.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/#:~:text=Nem%C3%A1%20to%20ni%C4%8D%20spolo%C4%8Dn%C3%A9%20so%20%C5%BEiadnymi%20prepojeniami%20alebo%20domnienkami%20o%20politickom%20vplyve.%20Toto%20absol%C3%BAtne%20nevn%C3%ADmame.%20No%20pokia%C4%BE%20zist%C3%ADme%2C%20%C5%BEe%20je%20tam%20podozrenie%20%E2%80%93%20naozaj%20hovor%C3%ADme%20vo%20v%C5%A1eobecnej%20rovine%20o%20podozren%C3%AD%20zo%20sp%C3%A1chania%20trestn%C3%A9ho%20%C4%8Dinu%20%E2%80%93%20v%20zmysle%20nariadenia%20sme%20povinn%C3%AD%20za%C4%8Da%C5%A5%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/darovanie-hnutelneho-majetku-vojenskej-povahy-ukrajine-pdf", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/darovanie-hnutelneho-majetku-vojenskej-povahy-ukrajine-pdf", "https://european-union.europa.eu/institutions-law-budget/institutions-and-bodies/search-all-eu-institutions-and-bodies/european-public-prosecutors-office-eppo_sk", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/novocky-na-slovensku-vysetrujeme-zlozity-pripad-tykajuci-sa-planu-obnovy/#:~:text=Ak%C3%A1%20je%20situ%C3%A1cia,%C4%8Derpanie%20takejto%20dot%C3%A1cie.", "https://www.nku.gov.sk/-/slovensko-od-vypuknutia-konfliktu-aktivne-pomahalo-ukrajine-darovanim-majetku-vojenskej-povahy", "https://domov.sme.sk/c/23402880/slovensko-darovalo-ukrajine-majetok-za-takmer-700-milionov-ministerstvo-podla-nada-kontrolorom-klamalo.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/1B6wOAX/vysetrovaci-tim-darca-zatial-zacal-jedno-trestne-stihanie-uviedol-tibor-gaspar/", "https://www.aktuality.sk/clanok/1B6wOAX/vysetrovaci-tim-darca-zatial-zacal-jedno-trestne-stihanie-uviedol-tibor-gaspar/", "https://dennikn.sk/4500082/smer-znovu-tlaci-na-policiu-chce-aby-riesila-pomoc-ukrajine-pytaju-sa-nas-na-to-volici-povedal-gaspar/", "https://dennikn.sk/4500082/smer-znovu-tlaci-na-policiu-chce-aby-riesila-pomoc-ukrajine-pytaju-sa-nas-na-to-volici-povedal-gaspar/", "https://dennikn.sk/4500082/smer-znovu-tlaci-na-policiu-chce-aby-riesila-pomoc-ukrajine-pytaju-sa-nas-na-to-volici-povedal-gaspar/", "https://www.aktuality.sk/clanok/BFotG1G/europska-prokuratura-riesi-darovanie-municie-ukrajine-exminister-nad-tvrdi-ze-kontrolori-nku-boli-oklamani/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/932448-nad-reaguje-na-nku-slovensko-za-pomoc-ukrajine-ziskalo-669-milionov-eur-viac-ako-jej-darovalo", "https://www.aktuality.sk/clanok/BFotG1G/europska-prokuratura-riesi-darovanie-municie-ukrajine-exminister-nad-tvrdi-ze-kontrolori-nku-boli-oklamani/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/932448-nad-reaguje-na-nku-slovensko-za-pomoc-ukrajine-ziskalo-669-milionov-eur-viac-ako-jej-darovalo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:15.477728+00:00"}
{"id": "45881", "numeric_id": 45881, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45881", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Nehovoríte celkom pravdu v tom, že ja by som zobral pánovi Lučanskému vodiča. Nebol som to ja, kto mu zobral vodiča. Bolo to rozhodnutie autonómne riaditeľa úradu na ochranu ústavných činiteľov. Bolo to jeho rozhodnutie, s ktorým keď prišiel a povedal, že jednoducho má také dôvody na to, aby si upratal vo veciach, ktoré upratané nemal, tak ja som povedal, že ja to rešpektujem to rozhodnutie.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov po voľbách 2020 rozhodol , že šéf polície Milan Lučanský viac nebude mať k dispozícii šoféra/ochrankára. Úrad spadá pod Ministerstvo vnútra. Tvrdenie Romana Mikulca hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov po voľbách 2020 rozhodol , že šéf polície Milan Lučanský viac nebude mať k dispozícii šoféra/ochrankára. Úrad spadá pod Ministerstvo vnútra. Tvrdenie Romana Mikulca hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "spadá"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/977754/necakane-zmeny-pre-policajneho-prezidenta-lucanskeho-po-nastupe-novej-vlady-preco-prisiel-o-statnu-ochranku/", "https://www.minv.sk/?ochrana-ustavnych-cinitelov-a-diplomatickych-misii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:43.231521+00:00"}
{"id": "vr31034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31034", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Musím jednoznačne povedať, že táto vláda začala zverejňovať zmluvy. Bol to sľub SDKÚ-DS, splnili sme ho.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa volebného programu SDKÚ-DS z roku 2010 strana sľubovala zverejňovanie zmlúv na internete. Jedná sa o zmluvy týkajúce sa použitia verejných financií a nakladania s majetkom štátu a samospráv. Vláda schválila zákon, ktorý nariaďuje povinné zverejňovanie zmlúv a platí od januára 2011.", "analysis_paragraphs": ["Podľa volebného programu SDKÚ-DS z roku 2010 strana sľubovala zverejňovanie zmlúv na internete. Jedná sa o zmluvy týkajúce sa použitia verejných financií a nakladania s majetkom štátu a samospráv. Vláda schválila zákon, ktorý nariaďuje povinné zverejňovanie zmlúv a platí od januára 2011."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["programu", "schválila"], "url": ["http://www.beblavy.sk/2010/03/program-3-1-boj-proti-korupcii/", "http://hnonline.sk/c1-54381630-zitnanska-oslavila-prvy-rok-zverejnovania-zmluv-na-internete"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:44.668558+00:00"}
{"id": "vr31538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31538", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Dovoľte, ja by som sa vyjadril. Už vtedy, ak ste navrhovali zavedenie bankovej dane, tak asi pred rokom vo výške 0,7 vybraných vkladov, vybraných pasív, tak už vtedy ste veľmi dobre vedeli a to je aj oficiálne stanovisko Slovenskej bankovej asociácie, že toto číslo 0,7% by bolo o 35 krát vyššie ako vo Švédsku a upozorňujem na mieru.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nikde sa mi nepodarilo nájsť, čo presne Slovenská banková asociácia hovorí o zavedení bankovej dane na úrovni 0.7% v porovnaní so Švédskom.", "analysis_paragraphs": ["Nikde sa mi nepodarilo nájsť, čo presne Slovenská banková asociácia hovorí o zavedení bankovej dane na úrovni 0.7% v porovnaní so Švédskom."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Švédsku", "návrh", "Mikloš"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5778734/zdanenie-bank-sa-uz-chysta.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5778734/zdanenie-bank-sa-uz-chysta.html", "http://www.demagog.sk/hladat?q=%C5%A0v%C3%A9dsku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:57.556638+00:00"}
{"id": "vr37899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37899", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Doteraz bol trestaný dominantne stavebník, investor. Ten kto stavia. Novela zavádza priamu zodpovednosť aj tých ďalších osôob alebo firiem, PO, FO, ktoré v procese výstavby sú aktívne. Stavebný dozor a stavbyvedúci.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ku stavbyvedúcim a stavebnému dozoru sme našli v zákone len formulácie v §102. Hoci sa v novele jedná o zmenu formulácie, nejedná sa o zásadnú zmenu v porovnaní so súčasne platným zákonom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102b (1) Ak stavbyvedúci alebo osoba vykonávajúca stavebný dozor nevykonáva na stavenisku a na stavbe činnosť v súlade so svojím oprávnením, orgán štátneho stavebného dohľadu podá príslušnej profesijnej komore návrh na jeho preskúšanie. \" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . Sankciami sa zaoberá časť tretia, paragrafy 105 až 107. Sankcie sú naozaj namierené na stavebníka. Tresty pre stavebný dozor uvedené nie sú. \" § 102 5) Orgán štátneho stavebného dohľadu, b) upozorní podľa potreby príslušný orgán, že niektorý zo zodpovedných pracovníkov na stavbe nevykonáva svoju činnosť v súlade s verejnými záujmami, a vyzve ich, aby mu oznámil, aké opatrenie na nápravu prijali, c) oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením; stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie.\"", "analysis_paragraphs": ["Ku stavbyvedúcim a stavebnému dozoru sme našli v zákone len formulácie v §102. Hoci sa v novele jedná o zmenu formulácie, nejedná sa o zásadnú zmenu v porovnaní so súčasne platným zákonom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102b (1) Ak stavbyvedúci alebo osoba vykonávajúca stavebný dozor nevykonáva na stavenisku a na stavbe činnosť v súlade so svojím oprávnením, orgán štátneho stavebného dohľadu podá príslušnej profesijnej komore návrh na jeho preskúšanie. \" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . Sankciami sa zaoberá časť tretia, paragrafy 105 až 107. Sankcie sú naozaj namierené na stavebníka. Tresty pre stavebný dozor uvedené nie sú. \" § 102 5) Orgán štátneho stavebného dohľadu, b) upozorní podľa potreby príslušný orgán, že niektorý zo zodpovedných pracovníkov na stavbe nevykonáva svoju činnosť v súlade s verejnými záujmami, a vyzve ich, aby mu oznámil, aké opatrenie na nápravu prijali, c) oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením; stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l.rtf?instEID=191&attEID=33240&docEID=167031&matEID=3794&langEID=1&tStamp=20110331101506123", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:01.042775+00:00"}
{"id": "vr15787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15787", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...vy ste zaviedli jednokolové voľby do VÚC spolu s Kotlebovcami.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri hlasovaní o zavedení jednokolových volieb do VÚC sa všetci poslanci strany ĽSNS zdržali hlasovania. Poslanci strany Smer hlasovali za návrh. Keďže strana Smer a strana ĽSNS nehlasovala spoločne za tento zákon, výrok považujeme za nepravdivý. Návrh na jednokolové voľby do VÚC podali poslanci Smer-u a strany Most-Híd (A. Hrnčiar, V. Faič, G. Gál, T. Glenda, M. Glváč, D. Jarjabek, M. Nemky) v októbri 2016. Novela zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva bol definitívne schválený 2. februára 2017. Zmena spočíva v tom, že predsedom samosprávneho kraja sa tak stane kandidát, ktorý získa najvyšší počet hlasov – nemusí získať ako doteraz nadpolovičnú väčšinu hlasov. A teda druhé kolo volieb nebude potrebné. Poslanci podporujúci návrh argumentovali tým, že voliči sa zúčastňujú prvého kola volieb ale v druhom kole už nie sú motivovaní a účasť sa výrazne zníži. Po zavedení jednokolovej voľby podľa nich dôjde aj k výraznej finančnej úspore. Za návrh hlasovalo 77 zo 143 prítomných poslancov. Poslanci strany ĽSNS sa zdržali hlasovala aj počas prvého a niekoľkokrát počas druhého čítania a taktiež pri pozmeňovacích návrhoch k tomuto zákonu. Za hlasovali v súvislosti s krátením lehoty k návrhom podaným v rozprave, čo priamo neovplyvnilo výsledok schválenia jednokolových volieb do VÚC. Aby sme boli ku Galkovi korektní, musíme uviesť, že poslanci ĽS NS sa zdržali pri hlasovaní o návrhu poslanca Viskupiča o nepokračovaní k prerokovaniu zákona. Uvedeným konaním tak svojim spôsobom prispeli k jeho prijatiu. Odporcovia navrhovaného zákona namietajú, že jednokolová voľba môže spôsobiť roztriedenie hlasov tak, že môže dôjsť k podpore extrémistických a protisystémových síl. Tiež zdôrazňujú, že nie je taktné meniť systém volieb niekoľko mesiacov pred voľbami. V ten istý deň bola schválená aj novela ústavy , na základe ktorej sa regionálne voľby a komunálne budú konať v tom istom termíne. Dané opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu volebnej účasti pre voľby do VÚC a ušetriť – voličom čas a štátu peniaze. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri hlasovaní o zavedení jednokolových volieb do VÚC sa všetci poslanci strany ĽSNS zdržali hlasovania. Poslanci strany Smer hlasovali za návrh. Keďže strana Smer a strana ĽSNS nehlasovala spoločne za tento zákon, výrok považujeme za nepravdivý. Návrh na jednokolové voľby do VÚC podali poslanci Smer-u a strany Most-Híd (A. Hrnčiar, V. Faič, G. Gál, T. Glenda, M. Glváč, D. Jarjabek, M. Nemky) v októbri 2016. Novela zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva bol definitívne schválený 2. februára 2017. Zmena spočíva v tom, že predsedom samosprávneho kraja sa tak stane kandidát, ktorý získa najvyšší počet hlasov – nemusí získať ako doteraz nadpolovičnú väčšinu hlasov. A teda druhé kolo volieb nebude potrebné. Poslanci podporujúci návrh argumentovali tým, že voliči sa zúčastňujú prvého kola volieb ale v druhom kole už nie sú motivovaní a účasť sa výrazne zníži. Po zavedení jednokolovej voľby podľa nich dôjde aj k výraznej finančnej úspore. Za návrh hlasovalo 77 zo 143 prítomných poslancov. Poslanci strany ĽSNS sa zdržali hlasovala aj počas prvého a niekoľkokrát počas druhého čítania a taktiež pri pozmeňovacích návrhoch k tomuto zákonu. Za hlasovali v súvislosti s krátením lehoty k návrhom podaným v rozprave, čo priamo neovplyvnilo výsledok schválenia jednokolových volieb do VÚC. Aby sme boli ku Galkovi korektní, musíme uviesť, že poslanci ĽS NS sa zdržali pri hlasovaní o návrhu poslanca Viskupiča o nepokračovaní k prerokovaniu zákona. Uvedeným konaním tak svojim spôsobom prispeli k jeho prijatiu. Odporcovia navrhovaného zákona namietajú, že jednokolová voľba môže spôsobiť roztriedenie hlasov tak, že môže dôjsť k podpore extrémistických a protisystémových síl. Tiež zdôrazňujú, že nie je taktné meniť systém volieb niekoľko mesiacov pred voľbami. V ten istý deň bola schválená aj novela ústavy , na základe ktorej sa regionálne voľby a komunálne budú konať v tom istom termíne. Dané opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu volebnej účasti pre voľby do VÚC a ušetriť – voličom čas a štátu peniaze. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Novela zákona", "Zmena", "prvého", "návrhoch", "hlasovali", "návrhu", "Odporcovia", "novela ústavy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6126", "http://www.etrend.sk/ekonomika/volby-do-vuc-budu-po-novom-jednokolove.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38123", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=305&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38257", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38256", "http://www.etrend.sk/ekonomika/volby-do-vuc-budu-po-novom-jednokolove.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:22.714365+00:00"}
{"id": "vr37506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37506", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Pokiaľ sa pozrieme na tie čísla, kde ste viedli s prioritou poľnohospodárstvo, tak sa môžme pozrieť na stavy ošípaných ako klesali.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počty ošípaných v SR (podľa ŠÚ SR): rok 2002: 1 554 000 rok 2003: 1 443 000 rok 2004: 1 149 000 rok 2005: 1 108 000 rok 2006: 1 102 000 rok 2007: 951 000 rok 2008: 749 000 rok 2009: 741 000", "analysis_paragraphs": ["Počty ošípaných v SR (podľa ŠÚ SR): rok 2002: 1 554 000 rok 2003: 1 443 000 rok 2004: 1 149 000 rok 2005: 1 108 000 rok 2006: 1 102 000 rok 2007: 951 000 rok 2008: 749 000 rok 2009: 741 000"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Počty ošípaných v SR"], "url": ["http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=124&id_indikator=994"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:45.523610+00:00"}
{"id": "vr29715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29715", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "A zabránili sme jednoznačne veľkému úbytku hráčov alebo odchodu do zahraničia z tejto kategórie (z dvadsiatky,pozn.).", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zlepšeniu úrovne kategórie do 20 rokov má pomôcť HK Orange 20, ktorý má vybraných hráčov pripraviť na hru v profesionálnom hokeji. Nepodarilo sa nám však nájsť informácie, že by tento alebo iný projekt zabránil úbytku alebo odchodu hráčov, ani že by úbytok a odchod hráčov boli považované za problém. Za problematický pre túto úroveň je označovaný najmä nízky počet dosahujúcich dostatočnú úroveň. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nie je možné zhodnotiť, do akej miery HK Orange 20 naozaj zabraňuje odchodu mladých hráčov do zahraničia.", "analysis_paragraphs": ["Zlepšeniu úrovne kategórie do 20 rokov má pomôcť HK Orange 20, ktorý má vybraných hráčov pripraviť na hru v profesionálnom hokeji. Nepodarilo sa nám však nájsť informácie, že by tento alebo iný projekt zabránil úbytku alebo odchodu hráčov, ani že by úbytok a odchod hráčov boli považované za problém. Za problematický pre túto úroveň je označovaný najmä nízky počet dosahujúcich dostatočnú úroveň. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nie je možné zhodnotiť, do akej miery HK Orange 20 naozaj zabraňuje odchodu mladých hráčov do zahraničia."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["označovaný", "najmä", "nízky", "výsledok"], "url": ["http://www.sportinak.sk/godla-dostal-v-orange-20-rok-tvrdeho-treningu--pomoze-to-nasmu-hokeju-", "http://www.manmagazin.sk/ernest-bokros-o-hokejovom-zazraku-na-slovensky-sposob/?lang=en", "http://www.slovakprospects.com/nazory/clanok/3414-pripravi-extraliga-juniorov-sr-18-na-vrchol-sezony-sotva", "http://hkorange20.tipsportextraliga.sk/klub/historia-klubu/do-extraligy-pod-nazvom-hk-orange-20.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:13.622416+00:00"}
{"id": "vr16414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16414", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Nie, že častými (pozn. hosťami televíznych diskusií), neboli sme vôbec, teda okrem  jedného prípadu a bolo to absolútne disproporčné.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok zaznel v kontexte voľby nového riaditeľa RTVS. Kotleba sa na tlačovej besede pri tejto príležitosti vyjadril, že disproporčná mediálna pozornosť istým politickým stranám je dôvod, prečo v druhom kole ako strana volili Rezníka, ako protestný hlas proti bývalému riaditeľovi Mikovi, ktorý bol jeho oponentom. Predstavitelia K-ĽSNS nedostali v RTVS od volieb takmer žiadny priestor. Jedinou výnimkou bolo špeciálne vydanie relácie O 5 minút 12, kde sa tesne po voľbách objavil Milan Uhrík. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predstavitelia K-ĽSNS dlhodobo kritizovali RTVS za to, že im nedávala takmer žiaden mediálny priestor v reláciách \"O 5 minút 12\", keďže od špeciálneho povolebného vydania, v ktorom sa objavil Milan Uhrík, nedostal žiaden predstaviteľ ani v jednom z dielov relácie možnosť diskutovať. V tomto istom časovom období sa však napr. členovia strany s porovnateľným zastúpením v parlamente, Sme rodina, objavili v relácii 10-krát. Na stránke ĽSNS sa preto 21.3. 2017 objavila štatistika , ktorá hovorí, že odo dňa konania parlamentných volieb poslanci ĽSNS nedostali v RTVS žiadny priestor, následne aj so sťažnosťou na RTVS v danej veci v texte nazývanej \"mediálna ignorácia\" . Po jej zverejnení sa k nej vyjadrila manažérka marketingu a komunikácie s verejnosťou RTVS, Dominika Šulková a zároveň po viac ako roku, vystúpil 26. 3. 2017, v relácií \"O 5 minút 12\" podpredseda strany Milan Uhrík. Ak teda berieme do úvahy len tieto bežné vysielania a teda diely vysielané na pravidelnej báze a nie špeciálne vydanie, v ktorom K-ĽSNS priestor dostalo, výrok je fakticky pravdivý. Vo všeobecnosti, v komerčných médiách sa poslanci z ĽSNS objavili iba niekoľkokrát a to konkrétne v TA3. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok zaznel v kontexte voľby nového riaditeľa RTVS. Kotleba sa na tlačovej besede pri tejto príležitosti vyjadril, že disproporčná mediálna pozornosť istým politickým stranám je dôvod, prečo v druhom kole ako strana volili Rezníka, ako protestný hlas proti bývalému riaditeľovi Mikovi, ktorý bol jeho oponentom. Predstavitelia K-ĽSNS nedostali v RTVS od volieb takmer žiadny priestor. Jedinou výnimkou bolo špeciálne vydanie relácie O 5 minút 12, kde sa tesne po voľbách objavil Milan Uhrík. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predstavitelia K-ĽSNS dlhodobo kritizovali RTVS za to, že im nedávala takmer žiaden mediálny priestor v reláciách \"O 5 minút 12\", keďže od špeciálneho povolebného vydania, v ktorom sa objavil Milan Uhrík, nedostal žiaden predstaviteľ ani v jednom z dielov relácie možnosť diskutovať. V tomto istom časovom období sa však napr. členovia strany s porovnateľným zastúpením v parlamente, Sme rodina, objavili v relácii 10-krát. Na stránke ĽSNS sa preto 21.3. 2017 objavila štatistika , ktorá hovorí, že odo dňa konania parlamentných volieb poslanci ĽSNS nedostali v RTVS žiadny priestor, následne aj so sťažnosťou na RTVS v danej veci v texte nazývanej \"mediálna ignorácia\" . Po jej zverejnení sa k nej vyjadrila manažérka marketingu a komunikácie s verejnosťou RTVS, Dominika Šulková a zároveň po viac ako roku, vystúpil 26. 3. 2017, v relácií \"O 5 minút 12\" podpredseda strany Milan Uhrík. Ak teda berieme do úvahy len tieto bežné vysielania a teda diely vysielané na pravidelnej báze a nie špeciálne vydanie, v ktorom K-ĽSNS priestor dostalo, výrok je fakticky pravdivý. Vo všeobecnosti, v komerčných médiách sa poslanci z ĽSNS objavili iba niekoľkokrát a to konkrétne v TA3. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "štatistika", "sťažnosťou", "vyjadrila", "relácií"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=BfdryaJrQzA&feature=youtu.be", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/staznost-na-rtvs-kvoli-medialnej-ignoracii-a-cenzure-ls-nase-slovensko/", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/staznost-na-rtvs-kvoli-medialnej-ignoracii-a-cenzure-ls-nase-slovensko/", "http://www.omediach.com/tv/item/10863-kotlebovci-sa-stazuju-rtvs-nas-cenzuruje-a-ignoruje-tu-je-odpoved-z-rtvs", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11680/121410#2669"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:18.970313+00:00"}
{"id": "vr18085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18085", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... Slovenskí branci vo svojom voľnom čase a tam boli prítomní aj niektorí profesionálni vojaci, vo svojom voľnom čase neporušiac žiadny doteraz platný zákon, sa snažili viesť, nazvime to, brannú prípravu obyvateľstva.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Milana Krajniak chcel poukázať na to, že aktivita profesionálnych vojakov v skupine Slovenskí branci, ktorí sú verejnosti známi najmä z dôvodu organizovania \"branných cvičení\" na stredných a základných školách, nie je protizákonná. Zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov stanovuje iba: \" Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia. \" Členstvo v občianskych združeniach, akým je formálne aj združenie Slovenskí branci, zakázané nie je. Výrok hodnotíme, tým pádom ako pravdivý. Podľa informácií Denníka N je zrejmé, že najmenej dvaja vojaci sú v štruktúrach Slovenských brancov. Jedným z nich je podpredseda a spoluzakladateľ hnutia, Michal Feling. Po medializácií Slovenských brancov bol novelizovaný Etický kódex profesionálneho vojaka, vďaka ktorému môže byť vojak prepustený zo služby, ak mu bolo udelené opakované disciplinárne opatrenie. Podľa slov ministra obrany Petra Gajdoša je potrebné, aby sa \" profesionálny vojak v rámci služby aj mimo nej správal tak, aby svojim konaním neznižoval dôveru ozbrojených síl \" , k čomu chce dospieť novelizáciou zákona. Branný výcvik, organizovaný touto skupinou, spočíval tiež zo strieľania zo samopalu a prednáškach o dejinách Slovanov. Polovojenská organizácia sa vyznačuje proruským až extrémistickým smerovaním. Skupinu tvorí približne 200 členov a momentálne sú pod dohľadom generálnej prokuratúry , ktorá preveruje, či nie sú bezprostrednou hrozbou pre štát a či ich činnost nie je protizákonná. Pred dvoma rokmi vydalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky upozornenie , aby pedagógovia Slovenských brancov nepúšťali do škôl. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Milana Krajniak chcel poukázať na to, že aktivita profesionálnych vojakov v skupine Slovenskí branci, ktorí sú verejnosti známi najmä z dôvodu organizovania \"branných cvičení\" na stredných a základných školách, nie je protizákonná. Zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov stanovuje iba: \" Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia. \" Členstvo v občianskych združeniach, akým je formálne aj združenie Slovenskí branci, zakázané nie je. Výrok hodnotíme, tým pádom ako pravdivý. Podľa informácií Denníka N je zrejmé, že najmenej dvaja vojaci sú v štruktúrach Slovenských brancov. Jedným z nich je podpredseda a spoluzakladateľ hnutia, Michal Feling. Po medializácií Slovenských brancov bol novelizovaný Etický kódex profesionálneho vojaka, vďaka ktorému môže byť vojak prepustený zo služby, ak mu bolo udelené opakované disciplinárne opatrenie. Podľa slov ministra obrany Petra Gajdoša je potrebné, aby sa \" profesionálny vojak v rámci služby aj mimo nej správal tak, aby svojim konaním neznižoval dôveru ozbrojených síl \" , k čomu chce dospieť novelizáciou zákona. Branný výcvik, organizovaný touto skupinou, spočíval tiež zo strieľania zo samopalu a prednáškach o dejinách Slovanov. Polovojenská organizácia sa vyznačuje proruským až extrémistickým smerovaním. Skupinu tvorí približne 200 členov a momentálne sú pod dohľadom generálnej prokuratúry , ktorá preveruje, či nie sú bezprostrednou hrozbou pre štát a či ich činnost nie je protizákonná. Pred dvoma rokmi vydalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky upozornenie , aby pedagógovia Slovenských brancov nepúšťali do škôl. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-18", "analysis_sources": {"text": ["281/2015", "Denníka N", "generálnej prokuratúry", "upozornenie"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/", "https://dennikn.sk/1195860/gajdos-a-sef-armady-prepustia-vojakov-ktori-su-u-slovenskych-brancov/?ref=list", "http://www.mosr.sk/42350-sk/minister-gajdos-podava-podnet-na-preskumanie-zakonnosti-polovojenskej-organizacie-slovenski-branci/", "https://www.minedu.sk/ministerstvo-skolstva-nedovoli-slovenskym-brancom-klamat-ziakov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:27.357018+00:00"}
{"id": "42804", "numeric_id": 42804, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42804", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Dvojitá kvalita potravín, mám to z roku 2014, keď som to otvárala (v Európskom parlamente, pozn.).", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V článku pre Hospodárske noviny Monika Beňová uviedla, že v roku 2014 k problematike dvojakej kvality potravín a ochrany spotrebiteľa pripravila písomnú deklaráciu, ktorou sa následne začali zaoberať poslanci Európskeho parlamentu. Táto deklarácia sa však nedá vyhľadať na oficiálnej stránke europoslankyne. V téme duálnej kvality potravín sa významne angažovala skupina Socialistov a demokratov (S&D) z Európskeho parlamentu, ktorej členkou je aj Beňová,. Olga Sehnalova z frakcie S&D je autorkou návrhu správy o dvojakej kvalite potravín, ktorý Európsky parlament neskôr schválil. Podľa jej slov z 13. septembra 2018 sa S&D zaoberá témou duálnej kvality potravín už 7 rokov. Keďže deklarácia, ktorú spomína Beňová, nie je zverejnená, nie je možné overiť mieru pričinenia Beňovej v problematike duálnej kvality potravín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Smernicu o dvojitej kvalite potravín, ktorú Európsky parlament schválil v apríli 2019 a ktorá upravuje definíciu klamlivých obchodných praktík, Beňová považuje za nedostatočnú. Na svojom facebookovom profile k téme napísala: “ Návrh schválený Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa žiaľ nemožno považovať za dobrý, aj keď naše ministerstvo poľnohospodárstva s ním súhlasilo. Škoda, že nás nezavolali aspoň na krátke rokovanie, bola by som im slabé miesta návrhu vysvetlila. Takže, naše úsilie zamedziť dvojitej kvalite nakoniec vlastne prinieslo návrh, ktoré dvojitú kvalitu potravín v podstate odobril. ” V rozhovore pre portál Euractiv Beňová uviedla: “ Reakcia na dvojitú kvalitu potravín bola nedostatočná, pretože cez lobistov, aj za pomoci členských štátov, sa do návrhu podarilo dostať ustanovenia, ktoré odporujú našim cieľom. Išlo o to, aby spotrebiteľ nebol zavádzaný. V návrhu, ktorý nedávno schválil Výbor pre vnútorný trh je ustanovenie podľa, ktorého je možné, aby v rovnakom obale mohli byť výrobky rôzneho zloženia, pokiaľ to obchodník dokáže odôvodniť. Nie je pritom uvedené, čo toto odôvodnenie znamená a výrobok nemusí obsahovať ani upozornenie, že ide o rozdielne zloženie. Príde mi nefér, že Komisia a Rada takýto návrh do Parlamentu poslali. ”", "analysis_paragraphs": ["V článku pre Hospodárske noviny Monika Beňová uviedla, že v roku 2014 k problematike dvojakej kvality potravín a ochrany spotrebiteľa pripravila písomnú deklaráciu, ktorou sa následne začali zaoberať poslanci Európskeho parlamentu. Táto deklarácia sa však nedá vyhľadať na oficiálnej stránke europoslankyne. V téme duálnej kvality potravín sa významne angažovala skupina Socialistov a demokratov (S&D) z Európskeho parlamentu, ktorej členkou je aj Beňová,. Olga Sehnalova z frakcie S&D je autorkou návrhu správy o dvojakej kvalite potravín, ktorý Európsky parlament neskôr schválil. Podľa jej slov z 13. septembra 2018 sa S&D zaoberá témou duálnej kvality potravín už 7 rokov. Keďže deklarácia, ktorú spomína Beňová, nie je zverejnená, nie je možné overiť mieru pričinenia Beňovej v problematike duálnej kvality potravín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Smernicu o dvojitej kvalite potravín, ktorú Európsky parlament schválil v apríli 2019 a ktorá upravuje definíciu klamlivých obchodných praktík, Beňová považuje za nedostatočnú. Na svojom facebookovom profile k téme napísala: “ Návrh schválený Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa žiaľ nemožno považovať za dobrý, aj keď naše ministerstvo poľnohospodárstva s ním súhlasilo. Škoda, že nás nezavolali aspoň na krátke rokovanie, bola by som im slabé miesta návrhu vysvetlila. Takže, naše úsilie zamedziť dvojitej kvalite nakoniec vlastne prinieslo návrh, ktoré dvojitú kvalitu potravín v podstate odobril. ” V rozhovore pre portál Euractiv Beňová uviedla: “ Reakcia na dvojitú kvalitu potravín bola nedostatočná, pretože cez lobistov, aj za pomoci členských štátov, sa do návrhu podarilo dostať ustanovenia, ktoré odporujú našim cieľom. Išlo o to, aby spotrebiteľ nebol zavádzaný. V návrhu, ktorý nedávno schválil Výbor pre vnútorný trh je ustanovenie podľa, ktorého je možné, aby v rovnakom obale mohli byť výrobky rôzneho zloženia, pokiaľ to obchodník dokáže odôvodniť. Nie je pritom uvedené, čo toto odôvodnenie znamená a výrobok nemusí obsahovať ani upozornenie, že ide o rozdielne zloženie. Príde mi nefér, že Komisia a Rada takýto návrh do Parlamentu poslali. ”"], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "duálnej kvality potravín", "Socialistov a demokratov", "návrhu", "slov", "Smernicu", "facebookovom", "Euractiv"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1004897-na-prvom-mieste-je-vzdy-a-vsade-spotrebitel", "https://www.socialistsanddemocrats.eu/newsroom/sds-win-seven-year-battle-end-double-eu-food-and-products-standards", "https://www.socialistsanddemocrats.eu/who-we-are/our-members/meps", "http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-8-2018-0267_EN.html?redirect", "https://www.socialistsanddemocrats.eu/newsroom/sds-win-seven-year-battle-end-double-eu-food-and-products-standards", "https://www.etrend.sk/ekonomika/europsky-parlament-schvalil-smernicu-o-dvojakej-kvalite-produktov.html", "https://www.facebook.com/monikabenovaep/posts/10151179352459969", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/benova-ani-v-europarlamente-sa-nemozem-tvarit-ze-nie-som-sucastou-slovenskej-politiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:36.650693+00:00"}
{"id": "vr32436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32436", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Zažili sme 2005 rok, hlasovanie o euroústave, premiér bol Mikuláš Dzurinda, kolegovia z KDH nehlasovali za, nič sa nestalo, išlo sa ďalej.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2005 skutočne počas hlasovania o euroústave vtedajšia koaličná strana KDH nehlasovala za návrh. Pravdou je, že napriek tomu koalícia \"išla ďalej\" a to vďaka tomu, že za návrh hlasovali aj niektorí opoziční poslanci za SMER a HZDS a niektorí nezávislí poslanci. Súčasťou hlasovania vtedy nebolo hlasovanie o dôvere vláde.\n\n11.5.2005 v Národnej rade SR prebehlo hlasovanie o vyslovení súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu. Poslanecký klub KDH skutočne celý hlasoval proti návrhu. Zmluva o Ústave pre Európu nakoniec bola zo 146 prítomných podporená 116 hlasmi. Za návrh hlasovali i členovia opozičných poslaneckých klubov SMER, HZDS a niektorí nezávislí poslanci, ktorí tento svoj krok dopredu avizovali.Tým pádom bola Z mluva o Ústave pre Európu ratifikovaná i bez nutnej podpory koaličného klubu KDH. Hlasovanie o euroústave v roku 2005 v Národnej rade nezahŕňalo vyslovenie dôvery vláde.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2005 skutočne počas hlasovania o euroústave vtedajšia koaličná strana KDH nehlasovala za návrh. Pravdou je, že napriek tomu koalícia \"išla ďalej\" a to vďaka tomu, že za návrh hlasovali aj niektorí opoziční poslanci za SMER a HZDS a niektorí nezávislí poslanci. Súčasťou hlasovania vtedy nebolo hlasovanie o dôvere vláde.", "11.5.2005 v Národnej rade SR prebehlo hlasovanie o vyslovení súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu. Poslanecký klub KDH skutočne celý hlasoval proti návrhu. Zmluva o Ústave pre Európu nakoniec bola zo 146 prítomných podporená 116 hlasmi. Za návrh hlasovali i členovia opozičných poslaneckých klubov SMER, HZDS a niektorí nezávislí poslanci, ktorí tento svoj krok dopredu avizovali.Tým pádom bola Z mluva o Ústave pre Európu ratifikovaná i bez nutnej podpory koaličného klubu KDH. Hlasovanie o euroústave v roku 2005 v Národnej rade nezahŕňalo vyslovenie dôvery vláde."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovanie", "mluva o Ústave pre Európu ratifikovaná i bez nutnej podpory koaličného klubu KDH."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17442", "http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A050511_093120_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:55.846671+00:00"}
{"id": "vr17388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17388", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...v európskych voľbách máme najnižšiu účasť (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Priame voľby poslancov Európskeho parlamentu sa uskutočňujú od roku 1979. Slovensko sa týchto volieb zúčastnilo v rokoch 2004, 2009 a 2014. V roku 2004 , kedy sa na Slovensku konali historicky prvé voľby do Európskeho parlamentu, dosiahla účasť voličov 16,9 %. Jednalo sa o najnižšiu účasť spomedzi všetkých členských krajín. Priemerná účasť vo voľbách v únií bola 45,7 %. O päť rokov neskôr, v roku 2009 sa konali ďalšie voľby do Európskeho parlamentu. Priemerná účasť na voľbách v únií bola 43,2 %. Slovensko aj po druhýkrát zaznamenalo najnižšiu účasť spomedzi krajín EÚ, 19,6 %. V posledných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 , dosiahla priemerná účasť v EÚ 42,54 %. Účasť na Slovensku bola 13,1 %, čo opäť predstavovalo najnižšiu účasť spomedzi členských štátov EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Priame voľby poslancov Európskeho parlamentu sa uskutočňujú od roku 1979. Slovensko sa týchto volieb zúčastnilo v rokoch 2004, 2009 a 2014. V roku 2004 , kedy sa na Slovensku konali historicky prvé voľby do Európskeho parlamentu, dosiahla účasť voličov 16,9 %. Jednalo sa o najnižšiu účasť spomedzi všetkých členských krajín. Priemerná účasť vo voľbách v únií bola 45,7 %. O päť rokov neskôr, v roku 2009 sa konali ďalšie voľby do Európskeho parlamentu. Priemerná účasť na voľbách v únií bola 43,2 %. Slovensko aj po druhýkrát zaznamenalo najnižšiu účasť spomedzi krajín EÚ, 19,6 %. V posledných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 , dosiahla priemerná účasť v EÚ 42,54 %. Účasť na Slovensku bola 13,1 %, čo opäť predstavovalo najnižšiu účasť spomedzi členských štátov EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["2004", "2009", "2014"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/historia_ep_datach.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/historia_ep_datach.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/volby_ep_2014.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:01.474775+00:00"}
{"id": "44047", "numeric_id": 44047, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44047", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Robil som aj iné veci, zobral som podnikateľov či na ruskú misiu či na západ, či na východ.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predseda parlamentu Andrej Danko vzal slovenských podnikateľov na tzv. ruskú misiu. Z verejne dostupných zdrojov však nie sú známe prípady, kedy by s ním podnikatelia cestovali na „západ”. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Andrej Danko vycestoval na tzv. podnikateľskú misiu v Rusku na prelome júna a júla 2019. Spolu s ním sa 30 podnikateľov zúčastnilo rusko-slovenského a tatarstan-slovenského podnikateľského fóra. Podľa Danka to bolo „...prvýkrát v histórii, kedy predseda NR SR pozval na pracovnú cestu niekoľko desiatok slovenských podnikateľov.“ Predseda parlamentu sa na svojich zahraničných cestách zvyčajne stretáva so svojimi funkčnými náprotivkami. Zúčastňuje sa tiež zasadnutí Medziparlamentnej únie či iných parlamentných fór. Podľa tlačových správ z webu NRSR rokuje Danko so svojimi partnermi okrem iného aj o posilnení hospodárskej spolupráce. Demagóg.SK však vo verejne dostupných zdrojoch nedohľadal žiadne pracovné cesty Andreja Danka, na ktoré by vzal slovenských podnikateľov na „západ”. Žiaden dôkaz pre svojej tvrdenie portálu neposkytol ani predseda SNS. Organizáciu podnikateľských misií má štandardne na starosti agentúra SARIO v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí. To vo svojich výročných správach ( 2016 , 2017 , 2018 ) Andreja Danka v súvislosti s ekonomickou diplomaciou nespomína.", "analysis_paragraphs": ["Predseda parlamentu Andrej Danko vzal slovenských podnikateľov na tzv. ruskú misiu. Z verejne dostupných zdrojov však nie sú známe prípady, kedy by s ním podnikatelia cestovali na „západ”. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Andrej Danko vycestoval na tzv. podnikateľskú misiu v Rusku na prelome júna a júla 2019. Spolu s ním sa 30 podnikateľov zúčastnilo rusko-slovenského a tatarstan-slovenského podnikateľského fóra. Podľa Danka to bolo „...prvýkrát v histórii, kedy predseda NR SR pozval na pracovnú cestu niekoľko desiatok slovenských podnikateľov.“ Predseda parlamentu sa na svojich zahraničných cestách zvyčajne stretáva so svojimi funkčnými náprotivkami. Zúčastňuje sa tiež zasadnutí Medziparlamentnej únie či iných parlamentných fór. Podľa tlačových správ z webu NRSR rokuje Danko so svojimi partnermi okrem iného aj o posilnení hospodárskej spolupráce. Demagóg.SK však vo verejne dostupných zdrojoch nedohľadal žiadne pracovné cesty Andreja Danka, na ktoré by vzal slovenských podnikateľov na „západ”. Žiaden dôkaz pre svojej tvrdenie portálu neposkytol ani predseda SNS. Organizáciu podnikateľských misií má štandardne na starosti agentúra SARIO v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí. To vo svojich výročných správach ( 2016 , 2017 , 2018 ) Andreja Danka v súvislosti s ekonomickou diplomaciou nespomína."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["30", "rusko-slovenského", "tatarstan-slovenského", "bolo", "webu", "SARIO", "spolupráci", "2016", "2017", "2018"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55032", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55034", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55036", "https://www.webnoviny.sk/slovenski-podnikatelia-sa-v-rusku-stretli-so-svojimi-dvojickami-podla-danka-podpisu-prve-zmluvy/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=predseda/informacie/tlac", "https://www.sario.sk/sk/podpora-msp/podnikatelske-misie", "https://export.slovensko.sk/typ_podujatia/podnikatelske-misie/page/6/?tabs=export-missions", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2365670/2016+Vyrocna+sprava+ministerstva", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2365670/2017+Vyrocna+sprava+ministerstva", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2365670/2018+Vyrocna+sprava+ministerstva"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:08.251242+00:00"}
{"id": "50159", "numeric_id": 50159, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50159", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Rovnako ako aj náš premiér, len aby som dodal, on tiež volal s pánom Netanjahuom a povedal, že on nie je za to, aby sa zastavila asociačná dohoda, o čo sa my snažíme aj v tom Európskom parlamente.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Ódor vo výroku naráža na telefonát Roberta Fica s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, v ktorom slovenský premiér skutočne odmietol vyvíjanie tlaku na Izrael formou pozastavenia asociačnej dohody. Výrok Ľudovíta Ódora hodnotíme ako pravdivý.\n\nTelefonát medzi Ficom a Netanjahuom sa uskutočnil v júni 2025. Fico odmietol vyvíjanie tlaku formou pozastavenia asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom a súčasne zdôraznil, že pokračovanie dialógu považuje za kľúčové.\n\nPráve neochotu predstaviteľov EÚ a členských štátov pozastaviť asociačnú dohodu ostro kritizoval v relácii pár sekúnd pred odznením výroku aj Branislav Ondruš z koaličného Hlasu (v čase od 2:47 ).\n\nEÚ sa rozhodla preskúmať, či nedochádza k porušeniu asociačnej dohody v nadväznosti na kroky Izraela v Pásme Gazy. Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallas ešte v júli 2025 na žiadosť Európskej rady predložila aj zoznam rôznych opatrení, ktoré by sa mohli prijať. Žiadna z možností však nezískala potrebnú podporu.\n\nĎalší vývoj udalostí nastal po prejave o stave Únie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej. V nadväznosti na vyhlásenia v prejave predložila Komisia členským štátom návrh na pozastavenie určitých ustanovení asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom súvisiacich s obchodom.\n\nEK odôvodnila predloženie návrhu zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Pásme Gazy po vojenskej intervencii Izraela, blokádou humanitárnej pomoci zo strany Izraela, zintenzívnením vojenských operácií a rozhodnutím izraelských orgánov pokračovať v pláne osídľovania v oblasti Západného brehu.\n\nPrijatie návrhu Komisie by znamenalo , že dovoz z Izraela stratí preferenčný prístup na trh EÚ a na tento tovar sa budú uplatňovať clá na úrovni krajín, s ktorými EÚ nemá uzavretú dohodu o voľnom obchode.\n\nRada EÚ musí v tejto záležitosti prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou. Návrh by mal byť prerokovaný na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v októbri 2025.\n\nKomisia taktiež predložila ďalšie návrhy sankcií, ktoré sa týkali Hamasu, extrémistických ministrov izraelskej vlády a násilných izraelských osadníkov.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Ódor vo výroku naráža na telefonát Roberta Fica s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, v ktorom slovenský premiér skutočne odmietol vyvíjanie tlaku na Izrael formou pozastavenia asociačnej dohody. Výrok Ľudovíta Ódora hodnotíme ako pravdivý.", "Telefonát medzi Ficom a Netanjahuom sa uskutočnil v júni 2025. Fico odmietol vyvíjanie tlaku formou pozastavenia asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom a súčasne zdôraznil, že pokračovanie dialógu považuje za kľúčové.", "Práve neochotu predstaviteľov EÚ a členských štátov pozastaviť asociačnú dohodu ostro kritizoval v relácii pár sekúnd pred odznením výroku aj Branislav Ondruš z koaličného Hlasu (v čase od 2:47 ).", "EÚ sa rozhodla preskúmať, či nedochádza k porušeniu asociačnej dohody v nadväznosti na kroky Izraela v Pásme Gazy. Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallas ešte v júli 2025 na žiadosť Európskej rady predložila aj zoznam rôznych opatrení, ktoré by sa mohli prijať. Žiadna z možností však nezískala potrebnú podporu.", "Ďalší vývoj udalostí nastal po prejave o stave Únie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej. V nadväznosti na vyhlásenia v prejave predložila Komisia členským štátom návrh na pozastavenie určitých ustanovení asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom súvisiacich s obchodom.", "EK odôvodnila predloženie návrhu zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Pásme Gazy po vojenskej intervencii Izraela, blokádou humanitárnej pomoci zo strany Izraela, zintenzívnením vojenských operácií a rozhodnutím izraelských orgánov pokračovať v pláne osídľovania v oblasti Západného brehu.", "Prijatie návrhu Komisie by znamenalo , že dovoz z Izraela stratí preferenčný prístup na trh EÚ a na tento tovar sa budú uplatňovať clá na úrovni krajín, s ktorými EÚ nemá uzavretú dohodu o voľnom obchode.", "Rada EÚ musí v tejto záležitosti prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou. Návrh by mal byť prerokovaný na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v októbri 2025.", "Komisia taktiež predložila ďalšie návrhy sankcií, ktoré sa týkali Hamasu, extrémistických ministrov izraelskej vlády a násilných izraelských osadníkov."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Telefonát", "2:47", "rozhodla", "predložila", "znamenalo", "prijať", "návrhy"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/premier-v-stredu-telefonoval-s-predsedo/888588-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://www.youtube.com/watch?v=NWF77C4_NxE", "https://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2025/07/15/#:~:text=Situation%20in%20the,achieve%20this%20goal.", "https://north-africa-middle-east-gulf.ec.europa.eu/news/commission-proposes-suspension-trade-concessions-israel-and-sanctions-extremist-ministers-israeli-2025-09-17_en", "https://www.teraz.sk/spravy/eurokomisia-navrhla-pozastavit-obchodn/906875-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/eurokomisia-navrhla-pozastavit-obchodn/906875-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/eurokomisia-navrhla-pozastavit-obchodn/906875-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:22.584689+00:00"}
{"id": "46415", "numeric_id": 46415, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46415", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "(Zamestnanosť klesla len mierne, tzn), že ten kurzarbeit zafungoval.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná banka tvrdí, že bez vládnych opatrení by o prácu prišlo (ďalších) 50-tisíc ľudí. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa údajov Štatistického úradu zo septembra 2020 sa pokles zamestnanosti prehĺbil na 2,5 %. Úrad tvrdí , že „ide o najväčší pokles zaznamenaný od roku 2010. Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 65,4 tisíc.” Štát firmám, zamestnancom a živnostníkom pomáhal cez tzv. program „ Prvej pomoci ”, ktorý spustil 6. apríla 2020. Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších takmer 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska ( .pdf , str. 24) by bez opatrení vlády na podporu zamestnanosti prišlo o prácu do konca roka 2020 približne 50-tisíc ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Národná banka tvrdí, že bez vládnych opatrení by o prácu prišlo (ďalších) 50-tisíc ľudí. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa údajov Štatistického úradu zo septembra 2020 sa pokles zamestnanosti prehĺbil na 2,5 %. Úrad tvrdí , že „ide o najväčší pokles zaznamenaný od roku 2010. Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 65,4 tisíc.” Štát firmám, zamestnancom a živnostníkom pomáhal cez tzv. program „ Prvej pomoci ”, ktorý spustil 6. apríla 2020. Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších takmer 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska ( .pdf , str. 24) by bez opatrení vlády na podporu zamestnanosti prišlo o prácu do konca roka 2020 približne 50-tisíc ľudí."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["tvrdí", "Prvej pomoci", ".pdf"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tZJNj5swEIZ_Sw8cjccfYNObkzYkKdqWZEk2XCo-TEITPpZQaPrrC21VaaUm2R7qi23pmZl3Zl4c4iccllGX76M2r8roNPx3of3ZFws5mRAFMPEYLJYf1g_z6Yy6gYW3P4Gpq-ZceADScy1YqHmwcnzGQDEcviYerhwFr4u_AnC4W3-DQxwmZVu3B7yr4nN0QLpEeZmh6NgaMDyqphim0ZUanesm6i4GdGfdHodbJzySWaoRtdIM8YzYyJGpQFymMcQ0ciTNxvR1kqd4Z2WZToAD4pARxFNNUJw4BKUpJBnVsZaxvt3OqDe8Pa3tWO_WQMhvYLb-RJXD3em71ccZLB6nVK49m4Jr3wH-ZLi183syfwHK9_21t9mAu6FDCUZceAiCQbJ9B3i08RKHeVyYfVKYYIK0HeEwTolg1CJktK0qYyb3OGx0phvdmF-bwc2Htq3Pbw0woO97c19V-5M2k6ow4G8hh-rc4qeXJN4NGxJXN0QE3na57nFQjr454fU_GmAOL1sTUgATQnLKHdtibNSZf3l-DtVg26ps9bdB4v_wbV0EQVBIdkHH1fvV_Lunt2i37PpLr978ACE1UTo!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/spustame-prvu-pomoc.html", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P2Q-2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:56.476439+00:00"}
{"id": "vr36652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36652", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To budú ako obrovské škody, ktoré vlastne slovenské ministerstvo robí, lebo iniciátorom celej akcie bolo Slovensko.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je jasné, že kto bol iniciátorom celej akcie. Minister vnútra D. Lipšic a policajný prezident odmietli , že akciu organizovala Slovenská polícia. Polícia údajne celú vec iba sledovala a do organizovania nezasahovala.\n\nMF Dnes prišla s informáciou, že celá akcia vraj bola pripravovaná pol roka dopredu a išlo o akciu policajtov zo Slovenska, Maďarska, Rumunska a Turecka. „ Česká policie v celém případu nehraje skoro žádnou roli. Slovenská policie po nás chtěla jen předání nějakých informací, ale detaily k akci nemáme ,“ informovala hovorkyňa kriminálnej polície Pavla Kopecká. „ Naše role je vlastně jen v tom, že firma je z Česka a řidič je Čech. Ale o jaký případ šlo a k čemu došlo, jsme se dověděli oficiálně až 26. prosince přes Interpol od českého konzulátu v Istanbulu, který celý případ řeší. My konzulátu budeme pomáhat, jak nám zákon umožňuje, nic víc dělat nemůžeme, ani pro tu firmu, ani pro toho řidiče ,“ doplnila.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, že kto bol iniciátorom celej akcie. Minister vnútra D. Lipšic a policajný prezident odmietli , že akciu organizovala Slovenská polícia. Polícia údajne celú vec iba sledovala a do organizovania nezasahovala.", "MF Dnes prišla s informáciou, že celá akcia vraj bola pripravovaná pol roka dopredu a išlo o akciu policajtov zo Slovenska, Maďarska, Rumunska a Turecka. „ Česká policie v celém případu nehraje skoro žádnou roli. Slovenská policie po nás chtěla jen předání nějakých informací, ale detaily k akci nemáme ,“ informovala hovorkyňa kriminálnej polície Pavla Kopecká. „ Naše role je vlastně jen v tom, že firma je z Česka a řidič je Čech. Ale o jaký případ šlo a k čemu došlo, jsme se dověděli oficiálně až 26. prosince přes Interpol od českého konzulátu v Istanbulu, který celý případ řeší. My konzulátu budeme pomáhat, jak nám zákon umožňuje, nic víc dělat nemůžeme, ani pro tu firmu, ani pro toho řidiče ,“ doplnila."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["odmietli", "MF Dnes"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/turecko-zlyhanie-policajnej-akcie-stale-nevysvetlilo-ppj-/sk_domace.asp?c=A110103_223408_sk_domace_p29", "http://zpravy.idnes.cz/slovenska-policie-pustila-kontraband-do-turecka-doplatili-na-to-cesi-1jm-/krimi.asp?c=A101228_144414_krimi_cen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:30.548466+00:00"}
{"id": "48233", "numeric_id": 48233, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48233", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "My tu dnes máme 30 ruských vojakov na Sliači, upravujú naše Migy, aby vôbec boli ešte bojaschopné.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prevádzku stíhačiek ruskej výroby MiG-29 na vojenskom letisku v Sliači zabezpečujú ruskí technici , nie vojaci. Na základe zmluvy, ktorá bola v roku 2019 predĺžená, je servis stíhačiek zabezpečený do roku 2023. Stíhačky MiG-29 sú staršej výroby a v nevyhovujúcom technickom stave. V roku 2023 ich preto majú nahradiť americké stíhačky F-16 , ktoré Slovenská republika kúpila v roku 2018. Podľa vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa sa počet ruských technikov mení podľa potreby - má ísť o 15 až 40 ľudí. Premiér Heger informoval, že na Slovensku pôsobí 20 až 30 technikov. Výrok vzhľadom na tieto údaje považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prevádzku stíhačiek ruskej výroby MiG-29 na vojenskom letisku v Sliači zabezpečujú ruskí technici , nie vojaci. Na základe zmluvy, ktorá bola v roku 2019 predĺžená, je servis stíhačiek zabezpečený do roku 2023. Stíhačky MiG-29 sú staršej výroby a v nevyhovujúcom technickom stave. V roku 2023 ich preto majú nahradiť americké stíhačky F-16 , ktoré Slovenská republika kúpila v roku 2018. Podľa vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa sa počet ruských technikov mení podľa potreby - má ísť o 15 až 40 ľudí. Premiér Heger informoval, že na Slovensku pôsobí 20 až 30 technikov. Výrok vzhľadom na tieto údaje považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["technici", "F-16", "počet"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/503355-migy-este-zostanu-aj-s-ruskou-podporou/", "https://e.dennikn.sk/1176979/vlada-rozhodla-o-historickom-nakupe-armade-kupi-americke-stihacky-f-16-ktore-presadila-sns/", "https://e.dennikn.sk/1176979/vlada-rozhodla-o-historickom-nakupe-armade-kupi-americke-stihacky-f-16-ktore-presadila-sns/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:28.849578+00:00"}
{"id": "vr36647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36647", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predovšetkým chcem povedať to, že 6 rokov drogová scéna sa vylepšuje na Slovensku. To znamená klesá počet závislých,...", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na skutočnosť, že zverejňovanie výročných správ o stave drogovej problematiky na Slovensku skončilo rokom 2008 , musíme si vystačiť s inými zdrojmi.\n\nNárodné centrum zdravotníckych informácií však vo svojej publikácii Drogová závislosť – liečba uživateľa drog v SR 2009 (.pdf) udáva tieto čísla:\n\nVývoj hlásených drogovo závislých pacientov za roky 1999 až 2009: 1999: 2 236 2000: 2 619 2001: 2 559 2002: 2 111 2003: 2 136 2004: 2 315 2005: 2 078 2006: 1 927 2007: 1 985 2008: 2 056 2009: 1 909\n\nTento údaj dáva Kaliňákovi (čiastočne) za pravdu, i keď najväčšia práca na znižovaní týchto počtov sa urobila (podľa tejto štatistiky) do roku 2005.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na skutočnosť, že zverejňovanie výročných správ o stave drogovej problematiky na Slovensku skončilo rokom 2008 , musíme si vystačiť s inými zdrojmi.", "Národné centrum zdravotníckych informácií však vo svojej publikácii Drogová závislosť – liečba uživateľa drog v SR 2009 (.pdf) udáva tieto čísla:", "Vývoj hlásených drogovo závislých pacientov za roky 1999 až 2009: 1999: 2 236 2000: 2 619 2001: 2 559 2002: 2 111 2003: 2 136 2004: 2 315 2005: 2 078 2006: 1 927 2007: 1 985 2008: 2 056 2009: 1 909", "Tento údaj dáva Kaliňákovi (čiastočne) za pravdu, i keď najväčšia práca na znižovaní týchto počtov sa urobila (podľa tejto štatistiky) do roku 2005."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["skončilo rokom 2008", "Národné centrum zdravotníckych informácií", "Drogová závislosť – liečba uživateľa drog v SR 2009"], "url": ["http://www.infodrogy.sk/index.cfm?module=Library&page=DocumentList&LibraryID=1&AreaID=199", "http://www.nczisk.sk/", "http://data.nczisk.sk/publikacie/zs1044.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:29.201212+00:00"}
{"id": "vr34654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34654", "speaker": "Milan Hort", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-hort", "statement": "Áno, je pravda, že v 9 miestnych častiach (v Bratislave, pozn .) máme svojich starostov miestnych častí čo považujeme za posun dopredu.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zoznam zvolených starostov mestských častí, ktorých podporilo SDKÚ: Devín – Ľubica Kolková Devínska Nová Ves – Milan Jambor Lamač – Peter Šramko Podunajské Biskupice – Alžbeta Ožvaldová Rusovce – Dušan Antoš Ružinov – Dušan Pekár Staré Mesto – Tatiana Rosová Vajnory – Ján Mrva Záhorská Bystrica – Jozef Krúpa", "analysis_paragraphs": ["Zoznam zvolených starostov mestských častí, ktorých podporilo SDKÚ: Devín – Ľubica Kolková Devínska Nová Ves – Milan Jambor Lamač – Peter Šramko Podunajské Biskupice – Alžbeta Ožvaldová Rusovce – Dušan Antoš Ružinov – Dušan Pekár Staré Mesto – Tatiana Rosová Vajnory – Ján Mrva Záhorská Bystrica – Jozef Krúpa"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["podporilo"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=2&obvod=101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:30.894857+00:00"}
{"id": "vr36024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36024", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Plus, ak dovolíte pán redaktor, my sme solidárni. Prispievame do fondov a zároveň na pôžičky Medzinárodného menového fondu.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„Slovensko na základe kolektívneho záväzku krajín Európskej únie“ prispieva do fondu MMF „aby tak podporilo jeho úverové kapacity.“", "analysis_paragraphs": ["„Slovensko na základe kolektívneho záväzku krajín Európskej únie“ prispieva do fondu MMF „aby tak podporilo jeho úverové kapacity.“"], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["prispieva"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-pozicia-mmf-do-440-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:04.863018+00:00"}
{"id": "vr35926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35926", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Asi si pamätáme na výrok pána prezidenta Sólyoma maďarského, ktorý povedal, že na Slovensku by sa mal slovenský jazyk v školách, kde sa vyučuje po maďarsky na Slovensku, učiť ako cudzí jazyk. Veď je to úplný nezmyseľ. Čiže k tomuto ak by sme teraz ešte pridali, že sa bude veľmi zosilňovať maďarská identita tým, že budú mať maďarské občianstvo…", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fico dáva Sólyomove slová do iného kontextu, aj keď ho cituje správne. Maďarský prezident 13.marca v srbskej Vojvodine hovoril o vzdevlávaní menšín: „ale chcel by som zdôrazniť, že nie som nijako na strane dvojjazyčných základných škôl, na dvojjazyčnej škole vždy prehráva jazyk. Spať k maďarským školám, srbčina sa nemá tak učiť ako na srbskej škole, nie začínať s literatúrou, ale jednoducho ju treba učiť ako cudzí jazyk, s cudzojazyčnými učebnicami a s takými učiteľmi, ktorí su na toto pripravení. Toto neplatí len tu v Srbsku, ale v každej okolitej krajine, teda či rumunsky, či slovensky sa maďarské dieťa naučí, keď sú učené ako cudzie jazyky, a v tomto jazykovom prostredí budú potom tieto dve veci viesť k tomu, že si udrží svoj materinský jazyk, úplne kultivovaný, nie v kuchynskej podobe, a popri ňom dobre ovláda štátny jazyk ” Sólyom hovorí o tom, že súčastný model výučby škodí štátnemu a materinskému jazyku a navrhuje spôsob ako je možné dospieť k ich lepšej znalosti.", "analysis_paragraphs": ["Fico dáva Sólyomove slová do iného kontextu, aj keď ho cituje správne. Maďarský prezident 13.marca v srbskej Vojvodine hovoril o vzdevlávaní menšín: „ale chcel by som zdôrazniť, že nie som nijako na strane dvojjazyčných základných škôl, na dvojjazyčnej škole vždy prehráva jazyk. Spať k maďarským školám, srbčina sa nemá tak učiť ako na srbskej škole, nie začínať s literatúrou, ale jednoducho ju treba učiť ako cudzí jazyk, s cudzojazyčnými učebnicami a s takými učiteľmi, ktorí su na toto pripravení. Toto neplatí len tu v Srbsku, ale v každej okolitej krajine, teda či rumunsky, či slovensky sa maďarské dieťa naučí, keď sú učené ako cudzie jazyky, a v tomto jazykovom prostredí budú potom tieto dve veci viesť k tomu, že si udrží svoj materinský jazyk, úplne kultivovaný, nie v kuchynskej podobe, a popri ňom dobre ovláda štátny jazyk ” Sólyom hovorí o tom, že súčastný model výučby škodí štátnemu a materinskému jazyku a navrhuje spôsob ako je možné dospieť k ich lepšej znalosti."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:27.310204+00:00"}
{"id": "vr38611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38611", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvé číslo, roku 2011 stúpne zadlženie jedného občana Slovenskej republiky z 5000 na 5700 eur.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh na jedného obyvateľa za rok 2010 bol 5326,2 eur. V roku 2011 hodnota dlhu na jedného obyvateľa stúpla na 5941,5 eur. Robert Fico neuvádza presné čísla, ale trend, ktorý chce vystihnúť je správny.", "analysis_paragraphs": ["Dlh na jedného obyvateľa za rok 2010 bol 5326,2 eur. V roku 2011 hodnota dlhu na jedného obyvateľa stúpla na 5941,5 eur. Robert Fico neuvádza presné čísla, ale trend, ktorý chce vystihnúť je správny."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["roku 2011"], "url": ["http://www.cenastatu.sk/kd-kd/2011/Eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:37.666586+00:00"}
{"id": "vr32036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32036", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "J.Kollár: \"Kto pomohol Slovensku, keď sme my sanovali náš bankový priestor a to bolo v roku 1999-2000, kedy nás to stálo 12 % hrubého domáceho produktu. Kto vtedy pomohol Slovensku?\" Odpoveď: \"Svetová banka\".", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "M. Beblavý správe zareagoval na výrok J. Kollára, ktorý tvrdil, že Slovensku nikto nepomohol pri ozdravovaní bankového sektora v rokoch 1999-2000. Je pravdou, že Svetová banka pomáhala pri príprave a realizácií tohoto projektu a taktiež poskytla úver EFSAL v celkovom objeme 200 mil. eur. Podľa Časopisu Investor z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK.", "analysis_paragraphs": ["M. Beblavý správe zareagoval na výrok J. Kollára, ktorý tvrdil, že Slovensku nikto nepomohol pri ozdravovaní bankového sektora v rokoch 1999-2000. Je pravdou, že Svetová banka pomáhala pri príprave a realizácií tohoto projektu a taktiež poskytla úver EFSAL v celkovom objeme 200 mil. eur. Podľa Časopisu Investor z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Časopisu Investor", "údajov", "SITA", "uvádza"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5474", "http://banky.sk/11617/restrukturalizacia-bankoveho-sektora-sr-najsilnejsia-v-regione.php", "http://www.nbs.sk/en/about-the-bank/international-relations/the-world-bank"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:02.665478+00:00"}
{"id": "vr30998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30998", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadili sme lacnejšie lieky a zaviedli sme ochranný limit na doplatky za lieky. Tento limit dnes účinne ochraňuje najviac zraniteľné skupiny chronicky chorých pacientov.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Limity na doplatky za lieky schválili poslanci Národnej rady v návrhu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Od 1. apríla 2011 teda začala platiť novela viacerých zdravotníckych zákonov, najmä zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá sa okrem iného dotkol najmä problematiky zrušenia výmenných lístkov k lekárom špecialistom a tiež aj doplatkov za lieky a vytvorenia ochranného limitu pre vybraných pacientov. Limit vo výške 45 Eur sa vzťahuje na: poberateľov starobného dôchodku, poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov vo veku ustanovenom na vznik nároku na starobný dôchodok, poberateľov dôchodku z iného členského štát Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu, Švajčiarska – ak nie je takáto osoba poistená v tomto členskom štáte, poberateľov dôchodku z tretieho štátu (štáty mimo Európskej únie) osobu, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, ale nevznikol jej nárok na starobný dôchodok. Limit vo výške 30 Eur sa vzťahuje na: osobu, ktorá je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, poberateľa invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, osobu, ktorá je invalidná, ale nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok Limit spoluúčasti sa však na tieto osoby nevzťahuje v prípade, ak majú príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo ak výška ich dôchodku je viac ako 50% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR (na tieto účely sa vždy posudzuje priemerná mesačná mzda za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu za ktorý sa limit spoluúčasti posudzuje – na rok 2011 je to suma 372, 25 Eur). Stránka Ministerstva zdravotníctva ďalej uvádza, že o d 1. januára 2012 budú do limitu zakotvené všetky lieky, ktoré sú zaradené do kategorizačného zoznamu liekov, nie len tie, pri ktorých hradí zdravotná poisťovňa najmenej 75% z ceny lieku. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Limity na doplatky za lieky schválili poslanci Národnej rady v návrhu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Od 1. apríla 2011 teda začala platiť novela viacerých zdravotníckych zákonov, najmä zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá sa okrem iného dotkol najmä problematiky zrušenia výmenných lístkov k lekárom špecialistom a tiež aj doplatkov za lieky a vytvorenia ochranného limitu pre vybraných pacientov. Limit vo výške 45 Eur sa vzťahuje na: poberateľov starobného dôchodku, poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov vo veku ustanovenom na vznik nároku na starobný dôchodok, poberateľov dôchodku z iného členského štát Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu, Švajčiarska – ak nie je takáto osoba poistená v tomto členskom štáte, poberateľov dôchodku z tretieho štátu (štáty mimo Európskej únie) osobu, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, ale nevznikol jej nárok na starobný dôchodok. Limit vo výške 30 Eur sa vzťahuje na: osobu, ktorá je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, poberateľa invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, osobu, ktorá je invalidná, ale nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok Limit spoluúčasti sa však na tieto osoby nevzťahuje v prípade, ak majú príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo ak výška ich dôchodku je viac ako 50% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR (na tieto účely sa vždy posudzuje priemerná mesačná mzda za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu za ktorý sa limit spoluúčasti posudzuje – na rok 2011 je to suma 372, 25 Eur). Stránka Ministerstva zdravotníctva ďalej uvádza, že o d 1. januára 2012 budú do limitu zakotvené všetky lieky, ktoré sú zaradené do kategorizačného zoznamu liekov, nie len tie, pri ktorých hradí zdravotná poisťovňa najmenej 75% z ceny lieku. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "novela", "Limit", "2012"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?limity-na-doplatky-za-lieky-1", "http://www.partner.sk/index.php?page=clanok&id=741", "http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=1044", "http://www.health.gov.sk/?limity-na-doplatky-za-lieky-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:46.929159+00:00"}
{"id": "vr30869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30869", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Lebo celkom zjavne tam nerozprávali len o Coca-cole, ale aj o mnohých ďalších veciach, potenciálne aj o províziách, ktoré sa týkali Stredoslovenských vodární. Čiže pán Fico je jedným z podozrivých.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V spise Gorila sa niekoľkokrát spomínajú informácie o Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, údajných províziách. Informácie zisťuje Haščák, pričom odpovede R. Fica sprostredkuje jeho osobný tajomník Határ.", "analysis_paragraphs": ["V spise Gorila sa niekoľkokrát spomínajú informácie o Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, údajných províziách. Informácie zisťuje Haščák, pričom odpovede R. Fica sprostredkuje jeho osobný tajomník Határ."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Spis Gorila:"], "url": ["http://www.aktuality.sk/diskusia/200067/udajny-spis-gorila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:50.908296+00:00"}
{"id": "vr15393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15393", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Môj mandát nespočíva, môj mandát zanikol, hneď po voľbách. Ako som sa rozhodol zostať v Európskom parlamente, tak môj mandát zanikol. Nie je to tá situácia, ako keď niekto sa stane ministrom, vtedy mu mandát spočíva, keď prestane byť ministrom, vráti sa do Národnej rady.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Piata hlava Ústavy Slovenskej republiky sa zaoberá aj poslaneckým mandátom v časti o Národnej Rade SR, v článku 77 sa explicitne spomína, že funkcia europoslanca je nezlučiteľná s poslaneckým mandátom v rade. Ďalej článok 77 hovorí, že pri role člena vlády (a teda aj ministerskej pozície) mandát nezaniká, len sa neuplatňuje. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa Ústavy Slovenskej republiky (.pdf, s. 23) poslanecký mandát zaniká aj v prípade, ak poslanec získa mandát v Európskom parlamente. Čl. 77 (1) \"Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.\" Zároveň ak poslanec sa stáva členom vlády, tak mandát nezaniká, ale sa iba neuplatňuje. Čl. 77 (2)\"Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.\" V minulosti sa do poslaneckého kresla takto napríklad vrátil bývalý minister obrany Ľubomír Galko , alebo v súčasnom volebnom období Erik Tomáš , kto odchádzal z funkcie štátneho tajomníka na ministerstve školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Piata hlava Ústavy Slovenskej republiky sa zaoberá aj poslaneckým mandátom v časti o Národnej Rade SR, v článku 77 sa explicitne spomína, že funkcia europoslanca je nezlučiteľná s poslaneckým mandátom v rade. Ďalej článok 77 hovorí, že pri role člena vlády (a teda aj ministerskej pozície) mandát nezaniká, len sa neuplatňuje. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa Ústavy Slovenskej republiky (.pdf, s. 23) poslanecký mandát zaniká aj v prípade, ak poslanec získa mandát v Európskom parlamente. Čl. 77 (1) \"Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.\" Zároveň ak poslanec sa stáva členom vlády, tak mandát nezaniká, ale sa iba neuplatňuje. Čl. 77 (2)\"Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.\" V minulosti sa do poslaneckého kresla takto napríklad vrátil bývalý minister obrany Ľubomír Galko , alebo v súčasnom volebnom období Erik Tomáš , kto odchádzal z funkcie štátneho tajomníka na ministerstve školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Slovenskej republiky", "Ľubomír Galko", "Erik Tomáš"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://domov.sme.sk/c/6160405/galko-sa-vratil-ako-poslanec-do-parlamentu.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/erik-tomas-sa-vracia-k-ficovi-bude-jeho-medialny-poradca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:23.044075+00:00"}
{"id": "vr35703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35703", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale je to najväčší investičný projekt v histórii Slovenska.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ak niekto zostaví rebríček investičných projektov, radi doplníme.", "analysis_paragraphs": ["Ak niekto zostaví rebríček investičných projektov, radi doplníme."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:07.699645+00:00"}
{"id": "vr37699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37699", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Určite si myslím, že politická zhoda je urobiť ten systém teraz opačne, tzn., že automaticky vstup mladých ľudí s možnosťou výstupu. Pokiaľ niekomu sa to nebude páčiť. Ale to je veľmi dôležité, lebo doteraz to bolo opačne a čo je, z môjho hľadiska čo bol najväčších, alebo jeden z najväčších útokov na druhý pilier, bola tá doba porovnávania výnosov.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonom č. 555/2007 .Z. z. (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. (.pdf) o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa účasť mladých ľudí v druhom pilieri od začiatku roku 2008 stáva dobrovoľnou . Mladí ľudia, ktorí sa narodili po 31. decembri 1986, sa môžu o vstupe rozhodnúť do šiestich mesiacov od prvého zamestnania sa. Ak tak neurobia, možnosť sporenia v druhom pilieri natrvalo strácajú. Vláda I. Radičovej naopak plánuje opätovné zavedenie povinného vstupu mladých ľudí do druhého piliera. Ako informuje SITA , Švejna sa 8. marca 2011 vyjadril, že Most-Híd bude presadzovať povinný vstup s možnosťou vystúpenia.", "analysis_paragraphs": ["Zákonom č. 555/2007 .Z. z. (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. (.pdf) o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa účasť mladých ľudí v druhom pilieri od začiatku roku 2008 stáva dobrovoľnou . Mladí ľudia, ktorí sa narodili po 31. decembri 1986, sa môžu o vstupe rozhodnúť do šiestich mesiacov od prvého zamestnania sa. Ak tak neurobia, možnosť sporenia v druhom pilieri natrvalo strácajú. Vláda I. Radičovej naopak plánuje opätovné zavedenie povinného vstupu mladých ľudí do druhého piliera. Ako informuje SITA , Švejna sa 8. marca 2011 vyjadril, že Most-Híd bude presadzovať povinný vstup s možnosťou vystúpenia."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Zákonom č. 555/2007 .Z. z.", "zákon č. 461/2003 Z. z.", "dobrovoľnou", "plánuje", "SITA"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207836&FileName=zz07-00555-0207836&Rocnik=2007", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17466&FileName=03-z461&Rocnik=2003", "http://www.sme.sk/c/3561786/druhy-pilier-nebude-povinny.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5652878/od-jula-2011-bude-vstup-do-druheho-piliera-pre-mladych-povinny.html", "http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/most-chce-povinny-vstup-mladych-do-2-piliera.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:56.311604+00:00"}
{"id": "49677", "numeric_id": 49677, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49677", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Najväčší odliv v policajnom zbore bol za času, kedy váš odborník v Progresívnom Slovensku, pán Spišiak, radil pánovi Mikulcovi. To boli odchody na úrovni 1500, 1800 ľudí. Tento rok máme zatiaľ nahlásených 1000 ľudí, ktorí odchádzajú z polície.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Najvýraznejšie odchody v polícii za posledné roky sa udiali počas ministrovania Romana Mikulca, ani vtedy však nedosahovali úroveň 1800 ľudí, ako hovorí Matúš Šutaj Eštok, ale 1473 v roku 2020 a 1385 v roku 2021. 930 odchádzajúcich policajtov od januára do augusta roku 2024 naznačuje, že odchody môžu byť porovnateľné s tými počas Mikulca. Keďže Šutaj Eštok porovnáva obdobie ôsmich mesiacov s celými rokmi, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSituácia v Policajnom zbore je dlhodobo kritická, keďže do civilu odchádza každý rok viac policajtov, ako doň prichádza.\n\nMinisterstvo vnútra sme požiadali o aktuálnu štatistiku odchodov príslušníkov policajného zboru. Podľa dát ministerstva v období od začiatku roka do augusta 2024 odišlo 930 policajtov. Zároveň v tom istom období bolo prijatých 424 policajtov.\n\nPodľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.\n\nJedným z aktuálnych dôvodov odchodu príslušníkov policajného zboru je, že výsluhový dôchodok, na ktorý bude mať nárok až 5-tisíc policajtov, sa tento rok valorizuje až o 14,5 %. Ak chcú mať policajti nárok na túto valorizáciu musia o odchod do civilu požiadať najneskôr do konca septembra, aby boli k 1. decembru voľní zo služby.\n\nV polovici septembra schválil parlament novelu zákona o štátnej službe, ktorej cieľom bolo aspoň čiastočne stabilizovať stav v polícii. Od januára sa tak zvyšuje maximálny príspevok na bývanie z 500 € na 700 € a zavádza sa dočasný stabilizačný a náborový príspevok vo výške 5-tisíc €. Podľa policajtov však nejde o systémové riešenie, ktoré by zásadne zlepšilo ich odmeňovanie a pritiahlo ľudí do služby.\n\nVo veľkom však policajti odchádzali aj za predchádzajúcich vlád. Podľa dát, ktoré nám poskytlo ministerstvo vnútra, odišlo v roku 2020 do civilu 1 473 policajtov, v roku 2021 to bolo 1 385, 928 policajtov odišlo v roku 2022 a v roku 2023 odišlo 1 288 policajtov. Roman Mikulec pôsobil vo funkcii ministra vnútra od 21. marca 2020 do 15. mája 2023 a v apríli 2020 sa jeho poradcom stal súčasný poslanec za Progresívne Slovensko Jaroslav Spišiak.\n\nNajväčší odchod policajtov za posledných 15 rokov nastal v roku 2010, kedy z policajného zboru odišlo 1 738 policajtov. Výrazné odchody sa v policajnom zbore diali aj v rokoch 2011 či 2016, kedy do civilu odišlo 1 264 a 1 149 policajtov.\n\nAktualizácia z dňa 4. 10. 2024: Do odôvodnenia sme pridali informácie o počte odchodov a príchodov príslušníkov policajného zboru za tento rok, ktoré nám poskytlo Ministerstvo vnútra SR.", "analysis_paragraphs": ["Najvýraznejšie odchody v polícii za posledné roky sa udiali počas ministrovania Romana Mikulca, ani vtedy však nedosahovali úroveň 1800 ľudí, ako hovorí Matúš Šutaj Eštok, ale 1473 v roku 2020 a 1385 v roku 2021. 930 odchádzajúcich policajtov od januára do augusta roku 2024 naznačuje, že odchody môžu byť porovnateľné s tými počas Mikulca. Keďže Šutaj Eštok porovnáva obdobie ôsmich mesiacov s celými rokmi, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Situácia v Policajnom zbore je dlhodobo kritická, keďže do civilu odchádza každý rok viac policajtov, ako doň prichádza.", "Ministerstvo vnútra sme požiadali o aktuálnu štatistiku odchodov príslušníkov policajného zboru. Podľa dát ministerstva v období od začiatku roka do augusta 2024 odišlo 930 policajtov. Zároveň v tom istom období bolo prijatých 424 policajtov.", "Podľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.", "Jedným z aktuálnych dôvodov odchodu príslušníkov policajného zboru je, že výsluhový dôchodok, na ktorý bude mať nárok až 5-tisíc policajtov, sa tento rok valorizuje až o 14,5 %. Ak chcú mať policajti nárok na túto valorizáciu musia o odchod do civilu požiadať najneskôr do konca septembra, aby boli k 1. decembru voľní zo služby.", "V polovici septembra schválil parlament novelu zákona o štátnej službe, ktorej cieľom bolo aspoň čiastočne stabilizovať stav v polícii. Od januára sa tak zvyšuje maximálny príspevok na bývanie z 500 € na 700 € a zavádza sa dočasný stabilizačný a náborový príspevok vo výške 5-tisíc €. Podľa policajtov však nejde o systémové riešenie, ktoré by zásadne zlepšilo ich odmeňovanie a pritiahlo ľudí do služby.", "Vo veľkom však policajti odchádzali aj za predchádzajúcich vlád. Podľa dát, ktoré nám poskytlo ministerstvo vnútra, odišlo v roku 2020 do civilu 1 473 policajtov, v roku 2021 to bolo 1 385, 928 policajtov odišlo v roku 2022 a v roku 2023 odišlo 1 288 policajtov. Roman Mikulec pôsobil vo funkcii ministra vnútra od 21. marca 2020 do 15. mája 2023 a v apríli 2020 sa jeho poradcom stal súčasný poslanec za Progresívne Slovensko Jaroslav Spišiak.", "Najväčší odchod policajtov za posledných 15 rokov nastal v roku 2010, kedy z policajného zboru odišlo 1 738 policajtov. Výrazné odchody sa v policajnom zbore diali aj v rokoch 2011 či 2016, kedy do civilu odišlo 1 264 a 1 149 policajtov.", "Aktualizácia z dňa 4. 10. 2024: Do odôvodnenia sme pridali informácie o počte odchodov a príchodov príslušníkov policajného zboru za tento rok, ktoré nám poskytlo Ministerstvo vnútra SR."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["odchádza", "koncepcie", "chýba", "nárok", "schválil", "odišlo", "poradcom", "odchod"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/715562-policajne-odbory-zvaz-pavol-paracka-matus-sutaj-estok-platy-policajtov-podmienky-v-zbore/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/219", "https://e.dennikn.sk/4189689/vyssie-priplatky-nezastavia-odchody-policajtov-do-civilu-a-mladych-do-sluzby-neprilakaju/", "https://www.aktuality.sk/clanok/JDe67KA/policajti-sa-stazuju-na-neistu-buducnost-hrozia-masove-odchody/", "https://e.dennikn.sk/4189689/vyssie-priplatky-nezastavia-odchody-policajtov-do-civilu-a-mladych-do-sluzby-neprilakaju/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721450-sas-hovori-o-neudrzatelnej-situacii-v-policii-ocakava-dalsie-odchody-policajtov/", "https://www.ta3.com/clanok/173108/slovensky-cattani-sa-vracia-spisiak-bude-radit-ministrovi-vnutra", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721450-sas-hovori-o-neudrzatelnej-situacii-v-policii-ocakava-dalsie-odchody-policajtov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:57.934281+00:00"}
{"id": "49007", "numeric_id": 49007, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49007", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Minulý rok sa skoro 200 000 seniorov dostalo do pásma chudoby.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík poberalo koncom roku 2022 dôchodok nižší ako 423 eur mesačne o vyše 188-tisíc seniorov viac než začiatkom tohto roku. Tvrdenie petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé, a to napriek tomu, že sa na pásmo chudoby pozerá z perspektívy jednotlivca a nie domácností.\n\nPeter Pellegrini odkazuje na analýzu Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík. Ten tvrdí, že na začiatku roku 2023 sa pásme chudoby nachádzalo až 494-tisíc seniorov.\n\nToto číslo sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo . Začiatkom minulého roka sa totiž nachádzalo pod hranicou chudoby približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Hranica chudoby na Slovensku bola stanovená na úroveň 424 eur mesačne.\n\nDôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie.\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagog.SK uviedlo, že podľa Inštitútu sociálnej politiky ISP – analytickej zložky rezortu – je údaj, „že cca 480-tisíc starobných dôchodcov poberá dôchodok menej ako 423 eur mesačne, približne pravdivý.”\n\nRezort však zdôraznil, že „ hranica chudoby a samotné ohrozenie chudobou sa počíta na úrovni domácností, nie na úrovni jednotlivcov. Vychádza to z medzinárodnej metodiky.”\n\nPodľa ministerstva sa preto nedá pozerať na jednotlivé dôchodky a len na základe nich konštatovať, že daná osoba žije pod hranicou chudoby.\n\nPodľa prieskumu EU SILC z roku 2021, ktorý odráža príjmy z roku 2020, bolo v roku 2020 chudobou ohrozených 12,3 % populácie. Prieskum meral chudobu na úrovni domácností. Hranicou rizika bol príjem 424 eur mesačne (pre domácnosť s 1 človekom).\n\nPeter Pellegrini zvykne túto štatistiku v reláciách používať opakovane, v minulosti však bol presnejší – hovoril o 188-tisíc senioroch. S ohľadom na v hodnotení Demagóg.SK ešte prípustnú odchýlku a ducha povedaného hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík poberalo koncom roku 2022 dôchodok nižší ako 423 eur mesačne o vyše 188-tisíc seniorov viac než začiatkom tohto roku. Tvrdenie petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé, a to napriek tomu, že sa na pásmo chudoby pozerá z perspektívy jednotlivca a nie domácností.", "Peter Pellegrini odkazuje na analýzu Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík. Ten tvrdí, že na začiatku roku 2023 sa pásme chudoby nachádzalo až 494-tisíc seniorov.", "Toto číslo sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo . Začiatkom minulého roka sa totiž nachádzalo pod hranicou chudoby približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Hranica chudoby na Slovensku bola stanovená na úroveň 424 eur mesačne.", "Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie.", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagog.SK uviedlo, že podľa Inštitútu sociálnej politiky ISP – analytickej zložky rezortu – je údaj, „že cca 480-tisíc starobných dôchodcov poberá dôchodok menej ako 423 eur mesačne, približne pravdivý.”", "Rezort však zdôraznil, že „ hranica chudoby a samotné ohrozenie chudobou sa počíta na úrovni domácností, nie na úrovni jednotlivcov. Vychádza to z medzinárodnej metodiky.”", "Podľa ministerstva sa preto nedá pozerať na jednotlivé dôchodky a len na základe nich konštatovať, že daná osoba žije pod hranicou chudoby.", "Podľa prieskumu EU SILC z roku 2021, ktorý odráža príjmy z roku 2020, bolo v roku 2020 chudobou ohrozených 12,3 % populácie. Prieskum meral chudobu na úrovni domácností. Hranicou rizika bol príjem 424 eur mesačne (pre domácnosť s 1 človekom).", "Peter Pellegrini zvykne túto štatistiku v reláciách používať opakovane, v minulosti však bol presnejší – hovoril o 188-tisíc senioroch. S ohľadom na v hodnotení Demagóg.SK ešte prípustnú odchýlku a ducha povedaného hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["nachádzalo", "zvýšilo", "Hranica chudoby", "„", "ohrozených", "zvykne", "hovoril"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/", "https://www.noviny.sk/slovensko/717800-pocet-dochodcov-spadajucich-pod-hranicu-chudoby-neustale-rastie", "https://youtu.be/mjl9QtSccEQ?t=344", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZFRb8IgFIV_yx76iFwoBfqoMzGamcyYZV1fFopUa1taW6xzv364ZYk-zOyFy72ck-_cgFOc4NSqodgqVzRWVb5_S_n7SszlZELGACKawnzxMl3N1jEBBnjdl3iB023VZD9y2i0fl1uctsrtUGHzBientsdJ23TOK7y2yOrRSdcjGLGYSBLRkEtGBSHk4i_2h0M6xqlurDMfDidN1qsd6ssAeudjafT9Yl0AAn1mpkPHjdo3QwC2Gc7Xk1uWkAJCITyJxTwKwzssYy_BkSo947JBV3vuYA3q204N5wCG3rjSV76JYsiFj8QVRUzzECkwBoWx1pRLrYHltykIlYIzSpiMaejvdzdG7TELwB9VUSpdmF_w9UTnRFMaChTlmUYszmIkKRgUacmJMjkFKf_4ln9Z23L2-ly_ojSLquFp_PAFaRxHzw!!/", "https://demagog.sk/vyrok/48861", "https://demagog.sk/vyrok/48861"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:58.877930+00:00"}
{"id": "vr31675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31675", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "A ja by som tu veľmi zdôraznil, úlohu práve malých a stredných podnikateľov, ktorých sa tiež v programovom vyhlásení vlády nič nepíše.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako nepravdivý, keďže sa v programovom vyhlásení vlády na roky 2012 - 2016 oblasť malého a stredného podnikania spomína, a to v kapitole 3 Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj . Vláda Roberta Fica sa v oblasti malého a stredného podnikania zaväzuje:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako nepravdivý, keďže sa v programovom vyhlásení vlády na roky 2012 - 2016 oblasť malého a stredného podnikania spomína, a to v kapitole 3 Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj . Vláda Roberta Fica sa v oblasti malého a stredného podnikania zaväzuje:"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády na roky 2012 - 2016"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:21.950932+00:00"}
{"id": "vr29493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29493", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "70 % medziročný nárast objemu štátnej podpory bytovej výstavby na úroveň 38 mil. eur  roku 2014, čo je najviac od predkrízového roku 2007.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Informácie (.pdf, s. 1) o poskytnutej podpore do oblasti bývania prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a Programu rozvoja bývania za rok 2014, bolo v roku 2014 určených na účel vystavby a obnovy bytového fondu vyčerpaných 37,9 mil. eur. Tieto zdroje boli použité na obstarávanie nájomnych bytov (33,5 mil. eur), obstarávanie technickej vybavenosti (2,7 mil eur) a odstránenie systémovych porúch (1,7 mil. eur). Podobný dokument (.pdf, s. 1) za rok 2013 uvádza, že na rovnaký účel išlo 22,2 mil. eur. V roku 2014 išlo teda medziročne na oblasť vystavby a obnovy bytového fondu o 15,7 mil. eur viac, čo je približne medziročný nárast na úrovni 71 %. V roku 2006 bolo na vystavbu a obnovu bytového fondu v rámci programu rozvoja byvania vyčlenených 2,14 mld. SK, čo bolo podĺa kurzu z januára 2006 približne 57 miliónov eur. V roku 2007 podľa rovnakého prepočtu bola táto suma približne 53 miliónov eur, pričom na obstarávanie nájomnych bytov ide o takmer identický objem financii ako v roku 2014 (26,7 mil. eur), obstarávanie technickej vybavenosti (3,8 mil eur) a odstránenie systémovych porúch (13,6 mil. eur).. V roku 2008 47 miliónov eur. V roku 2009 sa táto suma na vystavbu a obnovu bytového fondu zvýšila na 57 miliónov eur, teda medziročný nárast o vyše 20 %, pričom na obstarávanie nájomnych bytov ide o takmer identický objem financii ako v roku 2014 (33,1 mil. eur), obstarávanie technickej vybavenosti (4,0 mil eur) a odstránenie systémovych porúch (19,6 mil. eur). Neplatí tak, že suma 38 miliónov eur je najviac od roku 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Informácie (.pdf, s. 1) o poskytnutej podpore do oblasti bývania prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a Programu rozvoja bývania za rok 2014, bolo v roku 2014 určených na účel vystavby a obnovy bytového fondu vyčerpaných 37,9 mil. eur. Tieto zdroje boli použité na obstarávanie nájomnych bytov (33,5 mil. eur), obstarávanie technickej vybavenosti (2,7 mil eur) a odstránenie systémovych porúch (1,7 mil. eur). Podobný dokument (.pdf, s. 1) za rok 2013 uvádza, že na rovnaký účel išlo 22,2 mil. eur. V roku 2014 išlo teda medziročne na oblasť vystavby a obnovy bytového fondu o 15,7 mil. eur viac, čo je približne medziročný nárast na úrovni 71 %. V roku 2006 bolo na vystavbu a obnovu bytového fondu v rámci programu rozvoja byvania vyčlenených 2,14 mld. SK, čo bolo podĺa kurzu z januára 2006 približne 57 miliónov eur. V roku 2007 podľa rovnakého prepočtu bola táto suma približne 53 miliónov eur, pričom na obstarávanie nájomnych bytov ide o takmer identický objem financii ako v roku 2014 (26,7 mil. eur), obstarávanie technickej vybavenosti (3,8 mil eur) a odstránenie systémovych porúch (13,6 mil. eur).. V roku 2008 47 miliónov eur. V roku 2009 sa táto suma na vystavbu a obnovu bytového fondu zvýšila na 57 miliónov eur, teda medziročný nárast o vyše 20 %, pričom na obstarávanie nájomnych bytov ide o takmer identický objem financii ako v roku 2014 (33,1 mil. eur), obstarávanie technickej vybavenosti (4,0 mil eur) a odstránenie systémovych porúch (19,6 mil. eur). Neplatí tak, že suma 38 miliónov eur je najviac od roku 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Informácie", "dokument", "2006", "2007", "2008", "2009"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vystavba/bytovapolitika/dokumenty/informacie/info%20o%20podpore/2014.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vystavba/bytovapolitika/dokumenty/informacie/info%20o%20podpore/2013.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vystavba/bytovapolitika/dokumenty/informacie/info%20o%20podpore/2006.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vystavba/bytovapolitika/dokumenty/informacie/info%20o%20podpore/2007.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vystavba/bytovapolitika/dokumenty/informacie/info%20o%20podpore/2008.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vystavba/bytovapolitika/dokumenty/informacie/info%20o%20podpore/2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:44.345518+00:00"}
{"id": "vr27861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27861", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Dokonca sám komisár Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný za agendu priemyslu alebo podnikania, sa vyslovil dosť kriticky proti, proti takýmto snahám (agendu klimatického balíčka a plánu znižovania emisii pozn.)", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Antonio Tajani, ktorý je komisárom pre priemysel a podnikanie sa postavil negatívne proti klimatickému balíčku 2030, ktorý si nastavil cieľ znížiť emisie o 40% oproti úrovni emisii z roku 1990. Tajani spolu s komisárom pre energetiku Oettingerom sú proti nastavenému cieľu 40% a navrhujú cieľ 35%.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Antonio Tajani, ktorý je komisárom pre priemysel a podnikanie sa postavil negatívne proti klimatickému balíčku 2030, ktorý si nastavil cieľ znížiť emisie o 40% oproti úrovni emisii z roku 1990. Tajani spolu s komisárom pre energetiku Oettingerom sú proti nastavenému cieľu 40% a navrhujú cieľ 35%."], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Europeanvoice.com", "energypost.eu", "AFP"], "url": ["http://www.europeanvoice.com/article/2014/january/commission-split-on-2030-emission-target/79268.aspx", "http://www.energypost.eu/eu-internal-energy-market-top-priority-for-lithuania/", "http://www.thedailystar.net/RoundTable/eu-weighs-new-climate-goals-economic-needs-7546"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:45.463889+00:00"}
{"id": "vr16711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16711", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...premiér Fico sa tu vyjadroval, že v roku 2010 budú postavené diaľnice z Bratislavy do Košíc a doteraz nie sú...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády Robert Fico počas svojej prvej vlády naozaj sľúbil výstavbu diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Táto diaľnica však doposiaľ nebola dokončená. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády Robert Fico počas svojej prvej vlády naozaj sľúbil výstavbu diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Táto diaľnica však doposiaľ nebola dokončená. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["zaviazal", "odhadovalo", "2017", "neskôr", ".pdf", "2025", "2027"], "url": ["https://sluby.sme.sk/slub/1/dialnica-z-bratislavy-do-kosic-do-roku-2010", "https://ekonomika.sme.sk/c/5210180/jahnatek-dialnica-do-kosic-by-mala-byt-do-roku-2012.html", "http://www.transport.sk/spravy/cestna-infrastruktura/4623-dokoncenie-dialnice-d1-sa-oddaluje-hotova-bude-najskor-v-roku-2017.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/jpociatek-dokoncenie-dialnice-do-ko/100640-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://sluby.sme.sk/slub/222/dialnica-do-kosic-2026", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/432057-d1-do-kosic-v-roku-2027/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:43.130076+00:00"}
{"id": "vr33910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33910", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Mohli mať iba podmienku za podmienky, že udaj dílera. My teraz tento veľmi dobrý nástroj sa ho zbavujeme a v podstate všetkým čo majú aj tých 10...a viacej dávok, či to je díler, alebo či to je užívateľ, všetci budú beztrestní.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela trestného zákona znížila minimálnu trestnú sadzbu za držbu drog a omamných látok zo štyroch na tri roky.", "analysis_paragraphs": ["Novela trestného zákona znížila minimálnu trestnú sadzbu za držbu drog a omamných látok zo štyroch na tri roky."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Novela trestného zákona", "Trestného zákona", "trestného poriadku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=401", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F300-2005-z-z.p-8708.pdf&ei=bsOlUdX-OYfChAermoCQDQ&usg=AFQjCNEDsftFhbJH-uUBmvhtIf5gk_amGQ&sig2=zAbSXEWIBNArZ_oZw0AAew&bvm=bv.47008514,d.ZG4", "http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=&q=trestny+poriadok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:19.887476+00:00"}
{"id": "vr15180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15180", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... v prípade Bakiho Sadikiho, ktorý bol utečený zo Slovenska (...) pod 22-ročným trestom. Veľmi intenzívne nám Kosovo pomohlo k tomu, aby bol vydaný späť na Slovensko, kde už si svoj trest odpykáva, čo bola hlava kosovskej mafie na Slovensku.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Baki Sadiki bol v roku 2011 na Slovensku odsúdený v neprítomnosti na 22 rokov kvôli výrobe a obchodovaniu s drogami. V roku 2012 bol na základe medzinárodnej spolupráce s EÚ a Kosovom prevezený na Slovensko, kde si v súčasnosti odpykáva svoj trest. Či bol Sadiki šéfom kosovskej zločineckej organizácie nehodnotíme, nakoľko sa tejto otázke dostupné zdroje nevenujú, bol však opakovane označovaný ako vedúca postava nelegálnych činností. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Pôvodný proces s Bakim Sadikim sa začal 4. januára 2011 v jeho neprítomnosti na Okresnom súde v Prešove. Spolu s ním boli súdení aj jeho dvaja komplici, ktorí boli odsúdení na 15 rokov. Baki Sadiki bol v čase súdneho procesu na úteku na neznámom mieste, pričom bol odsúdený v neprítomnosti na 22 rokov. Podľa obžaloby v rokoch 2007 a 2008 z Turecka distribuoval spoločne so svojimi komplicmi na Slovensko heroín, ktorý bol ukrytý v obuvi. Verdikt Okresného súdu potvrdil 21. septembra 2011 aj odvolací Krajský súd v Prešove. Bakiho Sadikiho zadržali na základe medzinárodného zatykača v kosovskom Gnjilane v októbri 2012. 28. decembra 2012 bol vládnym špeciálom prevezený na Slovensko. Slovenská strana ocenila spoluprácu misie Európskej únie EULEX, ďalších partnerov, ako aj súčinnosť miestnej polície v Kosove pri prevoze Sadikiho na Slovensko. Sadiki následne požiadal o obnovenie procesu z dôvodu, že nebol prítomný na súde a nemohol sa osobne brániť proti obžalobe. Okresný súd v Prešove 30. mája 2013 rozhodol o obnovení procesu, proti čomu podal prokurátor sťažnosť. O sťažnosti rozhodol Krajský súd v Prešove 3. septembra, kedy zrušil rozhodnutie prvostupňového sudu z procesných dôvodov. Zároveň sám nariadil obnovu procesu. Obnovenie procesu súd vysvetlil tým, že umožnenie nového procesu bola podmienka kosovských justičných orgánov pri vydávaní Bakiho Sadikiho na Slovensko. Ministerstvo spravodlivosti SR však tvrdí, že Kosovo si takúto podmienku neuplatnilo. Rozdielne chápanie mal spôsobiť zlý preklad do slovenčiny. V apríli 2014 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok prešovského Okresného súdu a vymeral 22-ročný trest odňatia slobody pre Bakiho Sadikiho za obchodovanie s drogami. Sadiki si v súčasnosti odpykáva svoj trest. Niektoré médiá označovali Sadikiho ako vedúceho kriminálnych aktivít, či bol však priam \"hlavou kosovskej mafie\" nie je jasné. O tom, že Sadiki bol pravdepodobne \" hlava drogovej mafie\" na Slovensku informovala napríklad Pravda . TASR zas píše o Sadikim ako o \" hlave albánskeho drogového gangu\". Iné informácie o tom, že by bol Sadiki hlavou kosovskej zločineckej organizácie na Slovensku, ktorú by obrazne bolo možné nazvať mafiou, sa nám nepodarilo dohľadať. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Baki Sadiki bol v roku 2011 na Slovensku odsúdený v neprítomnosti na 22 rokov kvôli výrobe a obchodovaniu s drogami. V roku 2012 bol na základe medzinárodnej spolupráce s EÚ a Kosovom prevezený na Slovensko, kde si v súčasnosti odpykáva svoj trest. Či bol Sadiki šéfom kosovskej zločineckej organizácie nehodnotíme, nakoľko sa tejto otázke dostupné zdroje nevenujú, bol však opakovane označovaný ako vedúca postava nelegálnych činností. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Pôvodný proces s Bakim Sadikim sa začal 4. januára 2011 v jeho neprítomnosti na Okresnom súde v Prešove. Spolu s ním boli súdení aj jeho dvaja komplici, ktorí boli odsúdení na 15 rokov. Baki Sadiki bol v čase súdneho procesu na úteku na neznámom mieste, pričom bol odsúdený v neprítomnosti na 22 rokov. Podľa obžaloby v rokoch 2007 a 2008 z Turecka distribuoval spoločne so svojimi komplicmi na Slovensko heroín, ktorý bol ukrytý v obuvi. Verdikt Okresného súdu potvrdil 21. septembra 2011 aj odvolací Krajský súd v Prešove. Bakiho Sadikiho zadržali na základe medzinárodného zatykača v kosovskom Gnjilane v októbri 2012. 28. decembra 2012 bol vládnym špeciálom prevezený na Slovensko. Slovenská strana ocenila spoluprácu misie Európskej únie EULEX, ďalších partnerov, ako aj súčinnosť miestnej polície v Kosove pri prevoze Sadikiho na Slovensko. Sadiki následne požiadal o obnovenie procesu z dôvodu, že nebol prítomný na súde a nemohol sa osobne brániť proti obžalobe. Okresný súd v Prešove 30. mája 2013 rozhodol o obnovení procesu, proti čomu podal prokurátor sťažnosť. O sťažnosti rozhodol Krajský súd v Prešove 3. septembra, kedy zrušil rozhodnutie prvostupňového sudu z procesných dôvodov. Zároveň sám nariadil obnovu procesu. Obnovenie procesu súd vysvetlil tým, že umožnenie nového procesu bola podmienka kosovských justičných orgánov pri vydávaní Bakiho Sadikiho na Slovensko. Ministerstvo spravodlivosti SR však tvrdí, že Kosovo si takúto podmienku neuplatnilo. Rozdielne chápanie mal spôsobiť zlý preklad do slovenčiny. V apríli 2014 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok prešovského Okresného súdu a vymeral 22-ročný trest odňatia slobody pre Bakiho Sadikiho za obchodovanie s drogami. Sadiki si v súčasnosti odpykáva svoj trest. Niektoré médiá označovali Sadikiho ako vedúceho kriminálnych aktivít, či bol však priam \"hlavou kosovskej mafie\" nie je jasné. O tom, že Sadiki bol pravdepodobne \" hlava drogovej mafie\" na Slovensku informovala napríklad Pravda . TASR zas píše o Sadikim ako o \" hlave albánskeho drogového gangu\". Iné informácie o tom, že by bol Sadiki hlavou kosovskej zločineckej organizácie na Slovensku, ktorú by obrazne bolo možné nazvať mafiou, sa nám nepodarilo dohľadať. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["proces", "prevezený", "rozhodol", "potvrdil", "Pravda", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/768706-sud-poslal-narkobarona-sadikiho-znova-na-22-rokov-za-mreze/", "http://www.teraz.sk/slovensko/baki-sadiki-je-na-slovensku-doviezol-ho/33004-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/som-nevinny-vyhlasil-udajny-drogov/738781-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sud-trest-sadiki-potvrdenie/79763-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165806-hladany-sadiki-je-v-albansku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/baki-sadiki-je-na-slovensku-doviezol-ho/33004-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:07.350246+00:00"}
{"id": "vr17741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17741", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Práve naopak, ešte som bola dotazovaná médiami, ešte pred pánom Matovičom a pýtali sa konkrétne na jednotlivé objekty, ktoré boli sporné, akým spôsobom sme ich nadobudli. Jasne som deklarovala, že objekty, ktoré mne prišli do majetku, boli nadobudnuté v rámci manželstva, ktoré sa rozpadlo a po majetkovom vysporiadaní som daný objekt dostala do majetku ja. Takisto som deklarovala sumu, za koľko som tento objekt kúpila. Bolo to presne 465 tisíc eur a dnešnou dobou ten priestor je v predaji, mám ponuku na 600 tisíc eur bez DPH, nie na 800 tisíc eur, ako pán Matovič vysvetľuje.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka vnútra SR Denisa Saková odpovedala na otázky novinárov ohľadom nadobudnutia objektov v centre Bratislavy 29. apríla 2018, ešte pred tlačovou konferenciou Igora Matoviča. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič 2. mája 2018 na tlačovej konferencii upozornil na prípad kúpy nebytových priestorov v centre Bratislavy súčasnou ministerkou vnútra SR Denisou Sakovou. Ministerka reagovala na obvinenia Igora Matoviča v ten istý deň . Na informáciu, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla jej firma za 466 055 eu r odpovedala, že spoločnosť dala za priestory celkovo 588 000 eur. Ďalej zdôraznila, že priestory sa predávajú, nie však za cenu, ktorú uviedol Igor Matovič. V rozhovore pre portál Aktuality.sk zo 7. mája 2018 uviedla, že suma 465 000 eur je správna, avšak nie je v nej započítaná DPH. Rovnako povedala, že na priestory na predaj má v súčasnosti ponuku 600 000 eur bez DPH. Hoci Saková na začiatku hovorila o vyššej sume, za ktorú jej firma priestory kúpila, neskôr uviedla na správnu mieru, že Matovičom spomínaná suma je správna a bez DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič 2. mája 2018 na tlačovej konferencii upozornil na prípad kúpy nebytových priestorov v centre Bratislavy súčasnou ministerkou vnútra SR Denisou Sakovou. Tá mala podľa Matoviča spolu so svojím bývalým manželom prostredníctvom rodinnej firmy KOMEC nadobudnúť nehnuteľnosť za podozrivo nízku cenu. „Matovič informoval , že Saková a jej bývalý manžel Alexander Sako získali prostredníctvom svojej firmy KOMEC nehnuteľnosť za 466 055 eur. Za výhodnou cenou vidí spojitosť s aktivitami Sakovej exmanžela,...Matovič tiež upozornil, že Saková ako výlučná vlastníčka týchto priestorov ich predáva za 2580 eur/m2, celkovo za 821 000 eur.\" Saková reagovala v ten istý deň nasledovne: „Spoločnosť dala celkovo za priestory 588.000 eur...podmienky kúpy stanovila zmluva v roku 2015 a prostriedky na kúpu pochádzali z dvoch zdrojov – bankového úveru a pôžičky konateľa spoločnosti. Tým bol vtedy Sakovej exmanžel. Ďalej zdôraznila, že priestory sa predávajú, nie však za cenu uvádzanú pánom Matovičom,\" Ešte pred tlačovou konferenciou Igora Matoviča sa o situáciu ohľadom nadobudnutia objektov v centre Bratislavy začal zaujímať denník Plus 7 dní . Štátna tajomníčka sa vtedy vyjadrila, že „išlo o rodinnú investíciu. Vzhľadom na to, že došlo k rozvodu v manželstve, v rámci bezpodielového spoluvlastníctva majetku došlo k zmene na poste majiteľa spoločnosti,“ K otázke financovania kúpy sa v spomínanom článku Saková vyjadrila nasledovne : „Išlo o kombináciu financovania zo zdrojov - pôžička konateľa spoločnosti a úveru zo slovenskej banky.“ Za priestory s rozlohou 300 štvorcových metrov s tromi garážovými stojiskami mala zaplatiť 558-tisíc eur. Pre portál Aktuality.sk neskôr povedala, že \" suma (465-tisíc eur, pozn.) sedí, je bez DPH (...) Dnes mám ponuku 600-tisíc bez DPH (...) Pán Matovič uvádza sumy s DPH a bez DPH \".", "analysis_paragraphs": ["Ministerka vnútra SR Denisa Saková odpovedala na otázky novinárov ohľadom nadobudnutia objektov v centre Bratislavy 29. apríla 2018, ešte pred tlačovou konferenciou Igora Matoviča. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič 2. mája 2018 na tlačovej konferencii upozornil na prípad kúpy nebytových priestorov v centre Bratislavy súčasnou ministerkou vnútra SR Denisou Sakovou. Ministerka reagovala na obvinenia Igora Matoviča v ten istý deň . Na informáciu, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla jej firma za 466 055 eu r odpovedala, že spoločnosť dala za priestory celkovo 588 000 eur. Ďalej zdôraznila, že priestory sa predávajú, nie však za cenu, ktorú uviedol Igor Matovič. V rozhovore pre portál Aktuality.sk zo 7. mája 2018 uviedla, že suma 465 000 eur je správna, avšak nie je v nej započítaná DPH. Rovnako povedala, že na priestory na predaj má v súčasnosti ponuku 600 000 eur bez DPH. Hoci Saková na začiatku hovorila o vyššej sume, za ktorú jej firma priestory kúpila, neskôr uviedla na správnu mieru, že Matovičom spomínaná suma je správna a bez DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič 2. mája 2018 na tlačovej konferencii upozornil na prípad kúpy nebytových priestorov v centre Bratislavy súčasnou ministerkou vnútra SR Denisou Sakovou. Tá mala podľa Matoviča spolu so svojím bývalým manželom prostredníctvom rodinnej firmy KOMEC nadobudnúť nehnuteľnosť za podozrivo nízku cenu. „Matovič informoval , že Saková a jej bývalý manžel Alexander Sako získali prostredníctvom svojej firmy KOMEC nehnuteľnosť za 466 055 eur. Za výhodnou cenou vidí spojitosť s aktivitami Sakovej exmanžela,...Matovič tiež upozornil, že Saková ako výlučná vlastníčka týchto priestorov ich predáva za 2580 eur/m2, celkovo za 821 000 eur.\" Saková reagovala v ten istý deň nasledovne: „Spoločnosť dala celkovo za priestory 588.000 eur...podmienky kúpy stanovila zmluva v roku 2015 a prostriedky na kúpu pochádzali z dvoch zdrojov – bankového úveru a pôžičky konateľa spoločnosti. Tým bol vtedy Sakovej exmanžel. Ďalej zdôraznila, že priestory sa predávajú, nie však za cenu uvádzanú pánom Matovičom,\" Ešte pred tlačovou konferenciou Igora Matoviča sa o situáciu ohľadom nadobudnutia objektov v centre Bratislavy začal zaujímať denník Plus 7 dní . Štátna tajomníčka sa vtedy vyjadrila, že „išlo o rodinnú investíciu. Vzhľadom na to, že došlo k rozvodu v manželstve, v rámci bezpodielového spoluvlastníctva majetku došlo k zmene na poste majiteľa spoločnosti,“ K otázke financovania kúpy sa v spomínanom článku Saková vyjadrila nasledovne : „Išlo o kombináciu financovania zo zdrojov - pôžička konateľa spoločnosti a úveru zo slovenskej banky.“ Za priestory s rozlohou 300 štvorcových metrov s tromi garážovými stojiskami mala zaplatiť 558-tisíc eur. Pre portál Aktuality.sk neskôr povedala, že \" suma (465-tisíc eur, pozn.) sedí, je bez DPH (...) Dnes mám ponuku 600-tisíc bez DPH (...) Pán Matovič uvádza sumy s DPH a bez DPH \"."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["odpovedala", "upozornil", "reagovala", "Aktuality.sk", "upozornil", "informoval", "reagovala", "Plus 7 dní", "Aktuality.sk"], "url": ["https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Prva-zena-rezortu-vnutra-Denisa-Sakova-rozvode-zarobi-lukrativnej-nehnutelnosti", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-d-sakova-kopiruje-model-biznus/322850-clanok.html", "http://www.teraz.sk/najnovsie/d-sakova-i-matovic-utoci-lebo-je-sam-vys/322904-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/586782/ministerka-sakova-gaspar-bol-zodpovedny-prezident-s-bodorom-si-vykam-rozhovor/", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-d-sakova-kopiruje-model-biznus/322850-clanok.html", "http://www.teraz.sk/najnovsie/d-sakova-i-matovic-utoci-lebo-je-sam-vys/322904-clanok.html", "http://www.teraz.sk/najnovsie/d-sakova-i-matovic-utoci-lebo-je-sam-vys/322904-clanok.html", "https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Prva-zena-rezortu-vnutra-Denisa-Sakova-rozvode-zarobi-lukrativnej-nehnutelnosti", "https://www.aktuality.sk/clanok/586782/ministerka-sakova-gaspar-bol-zodpovedny-prezident-s-bodorom-si-vykam-rozhovor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:18.458776+00:00"}
{"id": "vr33334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33334", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Hugo Chávez bol dlhé roky nádejou pre politickú ľavicu v celom svete. Vdýchol Latinskej Amerike nové sebavedomie a novú sociálnejšiu tvár", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Luboš Blaha vo svojom výroku trochu expresívnym spôsobom tvrdí, že politická lavica po celom svete vnímala Huga Cháveza pozitívne. Pri pohlade na vyjadrenia predstavitelov z rôznych castí sveta sa dá s týmto tvrdením súhlasit, a preto jeho výrok považujeme za pravdivý. Britská BBC pripravila súhrn výrokov vztahujúcich sa k smrti bývalého venezuelského prezidenta. Nie je žiadnych pochýb, že pre lavicu Latinskej ameriky bol Hugo Chávez symbol. Pocetné výroky, ktoré vyjadrujú smútok nad jeho odchodom sú toho dôkazom. Brazílska prezidentka DIlma Roussef: \"This death should fill all Latin and Central Americans with sadness,\" she said. \"Hugo Chavez was without doubt a leader committed to his country and to the development of the people of Latin America.\" Francúzsky lavicový prezident Francois Hollande: \" President Francois Hollande said that while Mr Chavez's \"temperament and the positions he took were not shared by everyone\" he expressed \"an undeniable wish to fight for justice and development\". \"I am sure that Venezuela will overcome this test of its democracy and stability,\" he added. Nigérijský prezident vydal takúto správu: \" President Jonathan and Nigerians join the brotherly people of Venezuela in mourning President Chavez who greatly endeared himself to the ordinary people of his country with his admirable efforts to improve the living conditions of underprivileged Venezuelans ,\" Nezaostávajú ani ázijskí spojenci. Iránsky prezident Mahmoud Ahmadinejad hovorí o Chávezovi \"ako symbole všetkých statocných bojovníkov a revolucionárov Latinskej Ameriky. Cína Cháveza vnímala \"ako výnimocného lídra venezuelského ludu a dobrého priatela obyvatelov Cíny\". Kondolencie a súcit s pozostalými vyjadrila na adresu jeho smrti hovorkyna cínskeho ministerstva zahranicných vecí, píše ShanghaiList . Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Luboš Blaha vo svojom výroku trochu expresívnym spôsobom tvrdí, že politická lavica po celom svete vnímala Huga Cháveza pozitívne. Pri pohlade na vyjadrenia predstavitelov z rôznych castí sveta sa dá s týmto tvrdením súhlasit, a preto jeho výrok považujeme za pravdivý. Britská BBC pripravila súhrn výrokov vztahujúcich sa k smrti bývalého venezuelského prezidenta. Nie je žiadnych pochýb, že pre lavicu Latinskej ameriky bol Hugo Chávez symbol. Pocetné výroky, ktoré vyjadrujú smútok nad jeho odchodom sú toho dôkazom. Brazílska prezidentka DIlma Roussef: \"This death should fill all Latin and Central Americans with sadness,\" she said. \"Hugo Chavez was without doubt a leader committed to his country and to the development of the people of Latin America.\" Francúzsky lavicový prezident Francois Hollande: \" President Francois Hollande said that while Mr Chavez's \"temperament and the positions he took were not shared by everyone\" he expressed \"an undeniable wish to fight for justice and development\". \"I am sure that Venezuela will overcome this test of its democracy and stability,\" he added. Nigérijský prezident vydal takúto správu: \" President Jonathan and Nigerians join the brotherly people of Venezuela in mourning President Chavez who greatly endeared himself to the ordinary people of his country with his admirable efforts to improve the living conditions of underprivileged Venezuelans ,\" Nezaostávajú ani ázijskí spojenci. Iránsky prezident Mahmoud Ahmadinejad hovorí o Chávezovi \"ako symbole všetkých statocných bojovníkov a revolucionárov Latinskej Ameriky. Cína Cháveza vnímala \"ako výnimocného lídra venezuelského ludu a dobrého priatela obyvatelov Cíny\". Kondolencie a súcit s pozostalými vyjadrila na adresu jeho smrti hovorkyna cínskeho ministerstva zahranicných vecí, píše ShanghaiList . Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["výrokov", "ShanghaiList"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/world-latin-america-21678114", "http://shanghaiist.com/2013/03/07/weibo_reactions_to_venezuelan_president_hugo_chavez_death.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:14.927346+00:00"}
{"id": "vr38084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38084", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "V prípade, že by si chcel niekto založiť nový klub ako napríklad pán Matovič alebo OKS alebo niekto iný, tak je tam klauzula, že potrebuje vyrovnať ten minimálny počet, ktorý je potrebný na prekročenie a to je vyrátané podľa príslušného kvóra na osem poslancov, takže bez ohľadu na to či sa niekto rozhodne založiť si nejakú politickú stranu alebo nie, nemá to nijaký vplyv na fungovanie politického, poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (.pdf) sa okrem iného píše: \"Poslanecké kluby § 64 (1) Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch,a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. (2) Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. (3) Ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada. (4) Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. (5) Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu. (6) Predseda poslaneckého klubu písomne oznámi predsedovi národnej rady utvorenie poslaneckého klubu, jeho názov, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu poslaneckého klubu a mená a priezviská poslancov, ktorí sú jeho členmi. (7) V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen poslaneckého klubu.\" V zákone už nie je existencia klubu po jeho vzniku podmienená podporou ôsmych poslancov.", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (.pdf) sa okrem iného píše: \"Poslanecké kluby § 64 (1) Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch,a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. (2) Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. (3) Ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada. (4) Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. (5) Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu. (6) Predseda poslaneckého klubu písomne oznámi predsedovi národnej rady utvorenie poslaneckého klubu, jeho názov, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu poslaneckého klubu a mená a priezviská poslancov, ktorí sú jeho členmi. (7) V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen poslaneckého klubu.\" V zákone už nie je existencia klubu po jeho vzniku podmienená podporou ôsmych poslancov."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:19.623631+00:00"}
{"id": "vr35790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35790", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No samozrejme je tu už úhyb, pretože ja si pamätám vyjadrenia SDKÚ pred parlamentnými voľbami, keď tvrdili, že je to nerozumné riziko, nerozumný hazard tento ochranný val a podobné veci.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SDKÚ sa pred voľbami zamerala na kritiky pôžičky pre Grécko, (viď napríklad Miklošov článok k nej). O stabilizačnom fonde ale reč takmer vôbec nebola, preto sme nenašli ani predvolebné stanovisko k nemu (prípadne ho zahrnuli pod nálepku „pôžička Grécku“).", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ sa pred voľbami zamerala na kritiky pôžičky pre Grécko, (viď napríklad Miklošov článok k nej). O stabilizačnom fonde ale reč takmer vôbec nebola, preto sme nenašli ani predvolebné stanovisko k nemu (prípadne ho zahrnuli pod nálepku „pôžička Grécku“)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Miklošov"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/grecko-kto-to-zaplati-a-kto-by-mal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:00.324476+00:00"}
{"id": "vr28134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28134", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad v súvislosti s bankou Sberbank, ktorá má dcéru na území Slovenska. Je tam 100-tisíc klientov...", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ruská Sberbank má dcéru na Slovensku, ktorá vznikla odkúpením Volskbank a samostatne začala pôsobiť na trhu v roku 2013. V novembri 2013 priniesla TASR správu o prvých mesiacoch Sberbanky na Slovenskom trhu. Informácia o počte klientov sa v nej neobjavila. Taktiež sa táto informácia nenachádza vo Výročnej správe za rok 2013. Portál Banky.SK vo februári 2014 hovorí len o počte klientov, ktorí odišli a naopak, prišli ako klienti do Sberbank. Demagog.SK kontaktoval Sberbank a PR manažérka a hovorkyňa banky nám údaj okolo 100-tisíc klientov potvrdila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ruská Sberbank má dcéru na Slovensku, ktorá vznikla odkúpením Volskbank a samostatne začala pôsobiť na trhu v roku 2013. V novembri 2013 priniesla TASR správu o prvých mesiacoch Sberbanky na Slovenskom trhu. Informácia o počte klientov sa v nej neobjavila. Taktiež sa táto informácia nenachádza vo Výročnej správe za rok 2013. Portál Banky.SK vo februári 2014 hovorí len o počte klientov, ktorí odišli a naopak, prišli ako klienti do Sberbank. Demagog.SK kontaktoval Sberbank a PR manažérka a hovorkyňa banky nám údaj okolo 100-tisíc klientov potvrdila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["odkúpením", "TASR", "správe", "Banky.SK"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6708837/rusi-chcu-reklamovat-nakup-volksbank-nepaci-sa-im-co-nasli.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/139747/Sberbank-Slovensko-dosiahla-za-devat-mesiacov-zisk-mil-eur", "http://www.sberbank.sk/sk/o_sberbank/vyrocne_spravy", "http://banky.sk/43426-sk/ako-hodnoti-sberbank-slovensko-rok-2013.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:49.185988+00:00"}
{"id": "vr36721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36721", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme prvé kroky, ktoré sme robili a ja budem hovoriť fakt fakty, ktoré sú neodškripiteľné a poviem to len trebárs za ten Úrad vlády, mám to pred sebou. Riešila som to prvé týždne, zmluvy, ktoré boli nevýhodné, platby, tam mali pracovníci v situácii krízy niektorí pracovníci polročné odmeny 10 tisíc eur pán redaktor, tam boli platby za tú istú prácu z dvoch zdrojov, zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, tam boli popodpisované kontrakty na dlhodobé prenájmy, ktoré my sme boli nútení a aj schopní vo veľmi krátkom čase zmeniť na úplne iné sumy, ktoré nám umožnili len na jednom úrade, kde sedel pán poslanec Fico ušetriť za tri mesiace 5 miliónov eur.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Úrad vlády v tlačovej správe informuje o úspore 4,93 mil. eur v decembri 2010 iba na úrade vlády. Oficiálny rozpočet pre Úrad vlády na rok 2010 a návrh na 2011 však ešte nie je dostupný na internete, preto čísla nemôžeme porovnať a výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. Posledný zverejnený je za rok 2009 . Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR informoval médiá ( Webnoviny ): \"Nové vedenie Úradu vlády SR tvrdí, že vyriešilo viacero vážnych problémov po svojich predchodcoch. Medzi nimi nevýhodné externé paušálne zmluvy, nevyriešené pozemky pod objektom Úradu vlády SR, premrštené zmluvy na prenájom obrazov, obchádzanie verejného obstarávania pri nákupe tovaru či zabezpečení služieb. Radičovej úrad zdedil aj nedostatky pri správe majetku úradu vlády, kde nájomcom priestorov patriacich do majetku Správy zariadení Úradu vlády SR (Miestodržiteľský palác a Hotel Bôrik) neboli fakturované energie od roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["Úrad vlády v tlačovej správe informuje o úspore 4,93 mil. eur v decembri 2010 iba na úrade vlády. Oficiálny rozpočet pre Úrad vlády na rok 2010 a návrh na 2011 však ešte nie je dostupný na internete, preto čísla nemôžeme porovnať a výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. Posledný zverejnený je za rok 2009 . Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR informoval médiá ( Webnoviny ): \"Nové vedenie Úradu vlády SR tvrdí, že vyriešilo viacero vážnych problémov po svojich predchodcoch. Medzi nimi nevýhodné externé paušálne zmluvy, nevyriešené pozemky pod objektom Úradu vlády SR, premrštené zmluvy na prenájom obrazov, obchádzanie verejného obstarávania pri nákupe tovaru či zabezpečení služieb. Radičovej úrad zdedil aj nedostatky pri správe majetku úradu vlády, kde nájomcom priestorov patriacich do majetku Správy zariadení Úradu vlády SR (Miestodržiteľský palác a Hotel Bôrik) neboli fakturované energie od roku 2008."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["rok 2009", "Webnoviny"], "url": ["http://www.government.gov.sk/15196/rozpocet-uradu-vlady-sr-na-rok-2009.php?pg=45", "http://www.fuu.sk/2010/12/51618-radicovej-urad-usporil-takmer-pat-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:10.163210+00:00"}
{"id": "vr29258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29258", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My vychádzame z priemeru, ktorý ponúka štatistika, že dĺžka doby dožitia toho dôchodcu je v priemere 19 rokov na úrovni Slovenska.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Jána Richtera hodnotíme ako pravdivý, pretože pomocou štatistických údajov Eurostatu je možné určiť priemernú dĺžku trvania dôchodcovského veku na Slovensku na približne 19 rokov . Priemerná dĺžka trvania dôchodcovského veku v Slovenskej republike je odvoditeľná zo štatistických údajov Eurostatu na základe rozdielu priemerného veku odchodu do dôchodku, ktorý bol určený pre Slovensko na 56,5 roka a očakávanou dĺžkou života, ktorý pre Slovenskú republiku predstavuje 75,7 roka. Nakoľko je tento rozdiel rovný obdobiu 19,2 roka, je možné hodnotiť údaj prezentovaný Jánom Richterom ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Jána Richtera hodnotíme ako pravdivý, pretože pomocou štatistických údajov Eurostatu je možné určiť priemernú dĺžku trvania dôchodcovského veku na Slovensku na približne 19 rokov . Priemerná dĺžka trvania dôchodcovského veku v Slovenskej republike je odvoditeľná zo štatistických údajov Eurostatu na základe rozdielu priemerného veku odchodu do dôchodku, ktorý bol určený pre Slovensko na 56,5 roka a očakávanou dĺžkou života, ktorý pre Slovenskú republiku predstavuje 75,7 roka. Nakoľko je tento rozdiel rovný obdobiu 19,2 roka, je možné hodnotiť údaj prezentovaný Jánom Richterom ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-26", "analysis_sources": {"text": ["odchodu", "dĺžkou"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfso_06finiagps&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=demo_mlexpec&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:46.417471+00:00"}
{"id": "vr34240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34240", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ja sa obávam, že možno ani čas nám nepomôže, pretože to sú také vlny, viete ja si pamätám, že v Čechách pred piatimi rokmi mala sociálna demokracia všetkých štrnásť krajov. Pozrite sa po piatich rokoch. Tá situácia sa už úplne zmenila.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "M. Dzurinda si zrejme pomýlil fakty a obdobia. Posledné voľby do krajov sa v ČR konali v roku 2008. Wikipédia uvádza že od roku 2000, kedy boli „hejtmanství“ zavedené vládla väčšine krajov strana ODS. Až vo voľbách do krajských zastupiteľstiev ČR v roku 2008 vyhrala ČSSD vo všetkých trinástich krajoch, čo sa pretavilo do zvolenia trinástich hejtmanov za ČSSD. Posledným štrnástym územno-správnym celkom je mesto Praha, ktorá však nemá svojho hejtmana, ale na čele VÚC stojí primátor. ČSSD vyhrala všetky kraje pred dvoma rokmi, nie pred piatimi.", "analysis_paragraphs": ["M. Dzurinda si zrejme pomýlil fakty a obdobia. Posledné voľby do krajov sa v ČR konali v roku 2008. Wikipédia uvádza že od roku 2000, kedy boli „hejtmanství“ zavedené vládla väčšine krajov strana ODS. Až vo voľbách do krajských zastupiteľstiev ČR v roku 2008 vyhrala ČSSD vo všetkých trinástich krajoch, čo sa pretavilo do zvolenia trinástich hejtmanov za ČSSD. Posledným štrnástym územno-správnym celkom je mesto Praha, ktorá však nemá svojho hejtmana, ale na čele VÚC stojí primátor. ČSSD vyhrala všetky kraje pred dvoma rokmi, nie pred piatimi."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Wikipédia", "voľbách"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Hejtman_kraje", "http://volby.idnes.cz/krajske-2008.asp?kraj=0&t="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:33.117504+00:00"}
{"id": "vr34253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34253", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Chcem naozaj vysloviť vysoký veľký údiv nad tým, že raz to malo byť v pondelok, potom v nedeľu to rokovanie Koaličnej rady, potom zase v sobotu, potom zase v nedeľu. Teraz to má byť o 9. hodine zajtra v pondelok a naviac kým tam mali koaliční partneri.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátumy koaličnej rady na túto tému sa podľa sme.sk skutočne menili. Návrhy mala posúdiť koaličná rada najskôr 15. novembra. Iveta Radičová v nedeľu ráno zrušila pondelkovú koaličnú radu, kde sa malo rozhodnúť o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Koaličná rada bola nakoniec zvolaná na 22.11. TASR k tomu napísala : Pôvodne sa mala koalícia zísť v sobotu (20.11.), termín napokon posunuli na nedeľu (21.11.). To ale namietalo KDH, tak sa vládne strany vrátili k sobotnému dátumu. Vzhľadom na viaceré aktivity koaličných predstaviteľov však napokon ani tento deň nebol pre strany vyhovujúci. Rokovanie preto údajne presunuli na pondelok 22. novembra.", "analysis_paragraphs": ["Dátumy koaličnej rady na túto tému sa podľa sme.sk skutočne menili. Návrhy mala posúdiť koaličná rada najskôr 15. novembra. Iveta Radičová v nedeľu ráno zrušila pondelkovú koaličnú radu, kde sa malo rozhodnúť o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Koaličná rada bola nakoniec zvolaná na 22.11. TASR k tomu napísala : Pôvodne sa mala koalícia zísť v sobotu (20.11.), termín napokon posunuli na nedeľu (21.11.). To ale namietalo KDH, tak sa vládne strany vrátili k sobotnému dátumu. Vzhľadom na viaceré aktivity koaličných predstaviteľov však napokon ani tento deň nebol pre strany vyhovujúci. Rokovanie preto údajne presunuli na pondelok 22. novembra."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["podľa sme.sk", "zrušila", "TASR k tomu napísala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5630287/trnka-je-von-z-hry-tvrdi-koalicia.html", "http://spravy.pravda.sk/koalicia-odlozila-rokovanie-o-kandidatovi-na-generalneho-prokuratora-1ef-/sk_domace.asp?c=A101115_185432_sk_domace_p58", "http://www.aktuality.sk/clanok/176490/koalicna-rada-o-prokuratorovi-az-v-pondelok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:12.411563+00:00"}
{"id": "vr32397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32397", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "A dvíhať malým podnikateľom, pretože dvíhate všetkým, daň na 23%, čo je najvyššia daň v regióne, čo je vyššia daň ako bude mať Švédsko, lebo Švédsko ide znižovať.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v rámci nášho portálu v relácii V politike 27. mája 2012.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v rámci nášho portálu v relácii V politike 27. mája 2012."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Švédsko"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/pripravovana-dan-pre-firmy-na-slovensku-bude-v-krajinach-v4-najvyssia-12o-/sk_ekonomika.asp?c=A120525_173500_sk_ekonomika_p01", "http://www.enoviny.sk/?cid=67260"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:54.412991+00:00"}
{"id": "vr36720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36720", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ako inak by mohla reagovať, keď sme prebrali Slovenskú republiku, tak my sme museli prijímať nielen jeden štátny rozpočet na budúci rok, ale aj štátny rozpočet za ten minulý rok pretože nebol pravdivý, nezodpovedal realite.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová vláda skutočne prijala novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010. Ako zdôvodnenie tohto kroku bol použitý argument, že naplánovaný deficit vo výške 5,5 % HDP v roku 2010 sa ukázal ako nereálny. Prehodnotený deficit bol odhadnutý na 7,84 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda skutočne prijala novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010. Ako zdôvodnenie tohto kroku bol použitý argument, že naplánovaný deficit vo výške 5,5 % HDP v roku 2010 sa ukázal ako nereálny. Prehodnotený deficit bol odhadnutý na 7,84 % HDP."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["novelu zákona", "zdôvodnenie"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209969&FileName=zz2010-00468-0209969&Rocnik=2010", "http://www.24hod.sk/kabinet-schvalil-reviziu-statneho-rozpoctu-na-2010-cl138734.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:09.910127+00:00"}
{"id": "47168", "numeric_id": 47168, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47168", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako sa môže stať, že dnes je 250 000 ľudí druhou dávkou zaočkovaných, máte okolo 650 000 ľudí zaočkovaných prvou dávkou a stáva sa, že človek príde, prvú dávku mu dali Pfizer, a druhú dávku mu núkajú úplne Moderni alebo mu núkajú niečo iné.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "27. marca - teda deň pred vysielaním relácie - bolo na Slovensku zaočkovaných 658 015 osôb prvou dávkou vakcíny, druhú dávku dostalo 256 205 ľudí. NCZI informovalo, že pri migrácii databáz záujemcov o očkovanie do novej aplikácie došlo k technickému problému. Niektoré osoby zaočkované prvou dávkou vakcíny Astra Zeneca omylom dostali pozvánky na druhú dávku od Pfizeru. Podľa Denníka N sa to stalo u zhruba osemdesiatich ľudí. Osoby, ktorým chybná SMS, prišla podľa NCZI ostali v systéme a mal by im byť pridelený nový termín očkovania. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme napriek nepresnosti v názve vakcíny s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["27. marca - teda deň pred vysielaním relácie - bolo na Slovensku zaočkovaných 658 015 osôb prvou dávkou vakcíny, druhú dávku dostalo 256 205 ľudí. NCZI informovalo, že pri migrácii databáz záujemcov o očkovanie do novej aplikácie došlo k technickému problému. Niektoré osoby zaočkované prvou dávkou vakcíny Astra Zeneca omylom dostali pozvánky na druhú dávku od Pfizeru. Podľa Denníka N sa to stalo u zhruba osemdesiatich ľudí. Osoby, ktorým chybná SMS, prišla podľa NCZI ostali v systéme a mal by im byť pridelený nový termín očkovania. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme napriek nepresnosti v názve vakcíny s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zaočkovaných", "technickému", "stalo", "podľa"], "url": ["https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://dennikn.sk/2322507/desiatky-ludi-zaockovanych-vakcinou-astrazeneca-pozvali-na-preockovanie-pfizerom-nczi-to-vysvetluje-migraciou-databaz/", "https://dennikn.sk/2322507/desiatky-ludi-zaockovanych-vakcinou-astrazeneca-pozvali-na-preockovanie-pfizerom-nczi-to-vysvetluje-migraciou-databaz/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/03/ockovanie-proti-covidu-sprevadzali-dalsie-komplikacie-tykali-sa-chybnych-sms-sprav/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:07.433036+00:00"}
{"id": "vr34072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34072", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Premiér sľúbil, že sa počká na výrok Ústavného súdu. Sľúbil to, sľub nedodržal. Doktor Čižnár, terajší kandidát, sa k tomuto sľubu takisto prihlásil, svoj sľub nedodržal.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že tak R. Fico, ako aj Čižnár sľúbili, že počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Čentéšovej sťažnosti. Výrok týkajúci sa sľubu R. Fica, že s voľbou generálneho prokurátora počká kým nerozhodne Ústavný súd overoval Demagog.sk už v minulosti ( V politike , 16. júna 2013). Predseda vlády R. Fico 13. januára 2013 povedal, že počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Čentéšovej sťažnosti. SITA , 13. januára 2013: \"Fico v súvislosti s tým poznamenal, že národnej rade nič nebráni, aby v hľadaní nového generálneho prokurátora pokračovala. \" Súčasne hovoríme, že budeme čakať na rozhodnutie ústavného súdu o predbežnom opatrení . My sme nemuseli nič. Čo by sa stalo, keby sme v apríli 2012 po vzniku mojej vlády zvolili nového kandidáta na generálneho prokurátora? No nič. Národná rada by normálne zrušila uznesenie o zvolení pána Čentéša a zvolili by sme nového. A napriek tomu sme vám povedali pri vzniku novej vlády, budeme korektní a budeme čakať na rozhodnutie ústavného súdu .\" Podľa denníka SME (16. januára 2013) a agentúry SITA (16. januára 2013) sa Čižnár vyjadril, že počká na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Čentéšovej sťažnosti a až potom sa rozhodne či bude kandidovať za GP. Jeho slová interpretoval R. Madej. \" Pán doktor Čižnár mi potvrdil, že má záujem počkať s prejavením súhlasu so svojou kandidatúrou, až kým ústavný súd nerozhodne o tom, či pozastaví alebo nepozastaví voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Ja som toto stanovisko zobral na vedomie a môžem potvrdiť, že v súčasnosti má Smer záujem počkať na rozhodnutie o dočasnom opatrení,\" uviedol Madej pre agentúru\" Porušený sľub Čižnára bol kritizovaný opozíciou. Hospodárske noviny , 18. júna 2013: \"Čižnár však nechápe, prečo sa mu dáva za vinu, že nekoná prezident alebo ÚS. \"Som postavený do pozície, že som porušil nejaký sľub. Je pravda, že v januári som sľúbil, že sa nemienim zúčastňovať na tejto hre, lebo som chcel byť korektný voči pánovi Čentéšovi . Právne sa nezmenilo nič, ale od januára sa vyblokoval ÚS. Čakal som tiež, či ma Rada prokurátorov odporučí aj v novom zložení,\" vysvetlil.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že tak R. Fico, ako aj Čižnár sľúbili, že počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Čentéšovej sťažnosti. Výrok týkajúci sa sľubu R. Fica, že s voľbou generálneho prokurátora počká kým nerozhodne Ústavný súd overoval Demagog.sk už v minulosti ( V politike , 16. júna 2013). Predseda vlády R. Fico 13. januára 2013 povedal, že počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Čentéšovej sťažnosti. SITA , 13. januára 2013: \"Fico v súvislosti s tým poznamenal, že národnej rade nič nebráni, aby v hľadaní nového generálneho prokurátora pokračovala. \" Súčasne hovoríme, že budeme čakať na rozhodnutie ústavného súdu o predbežnom opatrení . My sme nemuseli nič. Čo by sa stalo, keby sme v apríli 2012 po vzniku mojej vlády zvolili nového kandidáta na generálneho prokurátora? No nič. Národná rada by normálne zrušila uznesenie o zvolení pána Čentéša a zvolili by sme nového. A napriek tomu sme vám povedali pri vzniku novej vlády, budeme korektní a budeme čakať na rozhodnutie ústavného súdu .\" Podľa denníka SME (16. januára 2013) a agentúry SITA (16. januára 2013) sa Čižnár vyjadril, že počká na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Čentéšovej sťažnosti a až potom sa rozhodne či bude kandidovať za GP. Jeho slová interpretoval R. Madej. \" Pán doktor Čižnár mi potvrdil, že má záujem počkať s prejavením súhlasu so svojou kandidatúrou, až kým ústavný súd nerozhodne o tom, či pozastaví alebo nepozastaví voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Ja som toto stanovisko zobral na vedomie a môžem potvrdiť, že v súčasnosti má Smer záujem počkať na rozhodnutie o dočasnom opatrení,\" uviedol Madej pre agentúru\" Porušený sľub Čižnára bol kritizovaný opozíciou. Hospodárske noviny , 18. júna 2013: \"Čižnár však nechápe, prečo sa mu dáva za vinu, že nekoná prezident alebo ÚS. \"Som postavený do pozície, že som porušil nejaký sľub. Je pravda, že v januári som sľúbil, že sa nemienim zúčastňovať na tejto hre, lebo som chcel byť korektný voči pánovi Čentéšovi . Právne sa nezmenilo nič, ale od januára sa vyblokoval ÚS. Čakal som tiež, či ma Rada prokurátorov odporučí aj v novom zložení,\" vysvetlil.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "SITA", "SME", "SITA", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/392/dianie-okolo-generalnej-prokuratury", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-zablokuje-mimoriadnu-schodzu-potv/610448-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6669665/trnka-chce-kandidovat-na-post-generalneho-prokuratora.html", "http://www.ta3.com/clanok/1013197/ciznar-s-pripadnou-kandidaturou-pocka-na-verdikt-us.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-60091130-centes-k-dnesnej-volbe-sa-nebudem-vyjadrovat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:37.138346+00:00"}
{"id": "vr32445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32445", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Dokonca som to dal do generálnej línie, ktorú SDKÚ-DS schválila, že ta opozičná spolupráca má existovať.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Generálnej línii SDKÚ-DS na roky 2012 - 2016 ( pdf. , s.13) je definované, že strana bude spolupracovať so všetkými opozičnými stranami v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["V Generálnej línii SDKÚ-DS na roky 2012 - 2016 ( pdf. , s.13) je definované, že strana bude spolupracovať so všetkými opozičnými stranami v parlamente."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["pdf."], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/1461/Generalna-linia-SDKU-DS-2012-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:43.036865+00:00"}
{"id": "vr31276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31276", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "A dnes krajiny v EÚ ako Španielsko, o Grécku ani nehovoriac, majú cez 20% (nezamestnanosť pozn.)", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti v januári tohto roku v Španielsku 23,3% . Pre Grécko sú najnovšie dostupné údaje za november 2011, kedy sa miera nezamestnanosti pohybovala na úrovni 19,9% . V porovnaní s priemernou nezamestnanosťou EÚ 10,7%, dosahujú spomenuté krajiny jej dvojnásobok. Slovensko v súčasnosti zaznamenáva 13,3% nezamestnanosť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti v januári tohto roku v Španielsku 23,3% . Pre Grécko sú najnovšie dostupné údaje za november 2011, kedy sa miera nezamestnanosti pohybovala na úrovni 19,9% . V porovnaní s priemernou nezamestnanosťou EÚ 10,7%, dosahujú spomenuté krajiny jej dvojnásobok. Slovensko v súčasnosti zaznamenáva 13,3% nezamestnanosť."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:01.484499+00:00"}
{"id": "vr33428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33428", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Digitalizácia tak, ako ju svojim spôsobom posunul môj predchodca, pán minister Krajcer, pozostáva z 9 národných projektov a každý ten národný projekt je postavený aj v tom, že je v ňom napísané, aké percento digitalizácie má byť dodané externe.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok ministra Maďariča hodnotíme ako nepravdivý, pretože národných projektov je iba 8 - deviaty bol zamietnutý. Podľa stránky Ministerstva kultúry , pozostáva proces digitalizácie z 8 národných projektov. Počas vlády Ivety Radičovej bolo postupne predstavených až 9 projektov, jeden však neuspel. Projekty sú financované prostredníctvom európskych fondov, konkrétne z prioritnej osi 2 Operačného programu informatizácia spoločnosti (PO2 OPIS). Čo sa týka uvádzania percenta digitalizácie dodaného externe, nepodarilo sa nám nájsť zmienku o tejto skutočnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Maďariča hodnotíme ako nepravdivý, pretože národných projektov je iba 8 - deviaty bol zamietnutý. Podľa stránky Ministerstva kultúry , pozostáva proces digitalizácie z 8 národných projektov. Počas vlády Ivety Radičovej bolo postupne predstavených až 9 projektov, jeden však neuspel. Projekty sú financované prostredníctvom európskych fondov, konkrétne z prioritnej osi 2 Operačného programu informatizácia spoločnosti (PO2 OPIS). Čo sa týka uvádzania percenta digitalizácie dodaného externe, nepodarilo sa nám nájsť zmienku o tejto skutočnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva kultúry", "postupne"], "url": ["http://old.culture.gov.sk/aktuality/vyznamna-cast-digitalizacie-je-ohrozena", "http://www.obnova.sk/clanok/zacala-sa-digitalizacia-kulturneho-dedicstva"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:45.133107+00:00"}
{"id": "vr14171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14171", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...ja už som avizoval na jar, že do nemocníc chodím a stretnutia absolvujem so sestrami..", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minister Čislák sa stretával so sestrami a zdravotníkmi už na jar v roku 2015. Išlo o stretnutia v spojitosti so situáciou v nemocnici v Žiline , kde podávali lekári a sestry výpovede. Čislák situáciu riešil aj vo februári aj v marci a predovšetkým koncom marca 2015. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V reportáži TV JOJ z konca marca napríklad Čislák po rokovaniach uviedol (prepis Newton): \"Iveta MAREŠOVÁ, redaktorka -------------------- Viliam Čislák tiež sľúbil, že budú myslieť aj na zdravotné sestry, ktoré žiadali o zníženie nadčasových hodín. Viliam ČISLÁK, minister zdravotníctva SR /Smer-SD/ -------------------- Budú kompenzované v plnej miere, to znamená finančne alebo čerpaním náhradného voľna.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister Čislák sa stretával so sestrami a zdravotníkmi už na jar v roku 2015. Išlo o stretnutia v spojitosti so situáciou v nemocnici v Žiline , kde podávali lekári a sestry výpovede. Čislák situáciu riešil aj vo februári aj v marci a predovšetkým koncom marca 2015. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V reportáži TV JOJ z konca marca napríklad Čislák po rokovaniach uviedol (prepis Newton): \"Iveta MAREŠOVÁ, redaktorka -------------------- Viliam Čislák tiež sľúbil, že budú myslieť aj na zdravotné sestry, ktoré žiadali o zníženie nadčasových hodín. Viliam ČISLÁK, minister zdravotníctva SR /Smer-SD/ -------------------- Budú kompenzované v plnej miere, to znamená finančne alebo čerpaním náhradného voľna.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Žiline", "riešil", "februári", "marci", "marca"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/349724-zilinske-sestry-nestiahli-vypovede-ani-po-ministrovej-navsteve/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/929276-v-zilinskej-nemocnici-chcu-dat-po-lekaroch-vypoved-aj-sestry/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0ahUKEwirnIr26bPKAhWKhhoKHT4eBxkQFgglMAI&url=http%3A%2F%2Fwww.24hod.sk%2Fsestry-rokovali-s-v-cislakom-chceli-by-rozsirit-svoje-kompetencie-cl340316.html&usg=AFQjCNEtlXP1krGxjm8_Zwapl86Xt-Ko1w&sig2=Kkk-ka4aCLEmtfAAze6yAQ", "http://www.ta3.com/clanok/1058445/v-ziline-koncia-dalsie-desiatky-sestier-situaciu-zacal-riesit-minister.html", "http://www.mia.sk/vseobecne_inf/denna_tlac/m_clanok.php?hop=4&dbr=17157"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:58.524210+00:00"}
{"id": "vr36974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36974", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "No a čo je podstatné, ani by som nehovoril o tom, že koalícia má o jedného poslanca menej, pretože pán Ďurkovský sa vyjadril, že bude naďalej podporovať koalíciu a vládne návrhy zákonov.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Ďurkovský sa vyjadril : \"Budem podporovať vládnu koalíciu.\" Takto odpovedal na otázku, či bude naďalej podporovať vládnu koalíciu.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Ďurkovský sa vyjadril : \"Budem podporovať vládnu koalíciu.\" Takto odpovedal na otázku, či bude naďalej podporovať vládnu koalíciu."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5735979/durkovsky-vystupi-z-kdh-bude-nezavisly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:04.588590+00:00"}
{"id": "vr14593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14593", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za 23 rokov existencie Slovenskej republiky, teda už niečo viac (...) bolo tu 58-tisic žiadateľov o azyl, dostalo ich 650 a 180 z nich zostalo na Slovensku (...)", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bugár uvádza približne správny údaj o celkovom počte žiadostí o azyl v histórii Slovenska. Pri počte udelených azylov pracuje so staršou štatistikou, ktorá nezohľadňuje 149 asýrskych kresťanov, ktorým bol azyl udelený na začiatku roku 2016. Keďže nie je jednoznačné, koľkí z týchto ľudí ostali na Slovensku, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podobné výroky sme u Bélu Bugára overovali aj v minulosti, napríklad 10. januára 2016 v relácii V politike, či 6. decembra 2015 v relácii O 5 minút 12.", "analysis_paragraphs": ["Bugár uvádza približne správny údaj o celkovom počte žiadostí o azyl v histórii Slovenska. Pri počte udelených azylov pracuje so staršou štatistikou, ktorá nezohľadňuje 149 asýrskych kresťanov, ktorým bol azyl udelený na začiatku roku 2016. Keďže nie je jednoznačné, koľkí z týchto ľudí ostali na Slovensku, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podobné výroky sme u Bélu Bugára overovali aj v minulosti, napríklad 10. januára 2016 v relácii V politike, či 6. decembra 2015 v relácii O 5 minút 12."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["10. januára", "6. decembra 2015", "Ministerstva vnútra", "augusta 2015"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/predsedovia-stran-o-volbach-politike-v-roku-2016-a-bezpecnosti", "http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/563997-azylanti-hovoria-ze-na-slovensko-ist-nechceli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:02.500130+00:00"}
{"id": "vr35128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35128", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ale ja považujem za absurdné, že prišiel s takouto myšlienkou, pretože, a to chcem povedať, ta socha, to nebola akcia strany Smer.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravda je, že udalosti sa zúčastnil súčasný prezident I. Gašparovič a rovnako 7 županov.", "analysis_paragraphs": ["Pravda je, že udalosti sa zúčastnil súčasný prezident I. Gašparovič a rovnako 7 županov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SNS"], "url": ["http://www.stv.sk/spravodajstvo/spravy/na-bratislavskom-hrade-slavnostne-odhalili-jazdecku-sochu-krala-svatopluka/", "http://www.topky.sk/cl/566/741200/Pri-odhalovani-Svatopluka-boli-len-lidri-Smeru-a-HZDS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:56.592934+00:00"}
{"id": "vr35467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35467", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Čiže ak hovoríte o ekonomickom raste a zároveň ale je tu nezodpovedná vláda, ktorá ani pri, teda bola tu taká vláda, ktorá ani pri ekonomickom raste nevedela ušetriť, lebo ja si to spomínam, ako ste chceli o 20 % znížiť napríklad zamestnanosť v ústredných orgánoch štátnej správy a neznížili ste...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza volebný program strany Smer, chceli znížiť prezamestnanosť o 20 %.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza volebný program strany Smer, chceli znížiť prezamestnanosť o 20 %."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["program"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/files/old/tx_dokument/volebny_program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:49.883692+00:00"}
{"id": "vr25982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25982", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Pozrite sa na nezamestnanosť. Nožnice medzi severom a zaostávajúcim juhom sa evidentne rozťahujú. Komárno 18 % nezamestnanosť, Šahy, Štúrovo, Želiezovce 20 % nezamestnanosť. A upozorňujem, že každodenne ľudia v počte 26 tisíc dochádzajú do zamestnania do iných regiónov.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť hodnoty nezamestnanosti pre obce, ktoré nie sú okresnými mestami, rovnako neviem zistiť údaje o tom, koľko ľudí denne dochádza za prácou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný, Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť hodnoty nezamestnanosti pre obce, ktoré nie sú okresnými mestami, rovnako neviem zistiť údaje o tom, koľko ľudí denne dochádza za prácou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný, Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:48.389053+00:00"}
{"id": "vr36085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36085", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...Británia začína od tých 60 (vládny dlh v percentách, pozn.)...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rovnakého zdroja ako pri predošlom výroku mala Veľká Británia dlh 68%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rovnakého zdroja ako pri predošlom výroku mala Veľká Británia dlh 68%."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:39.804450+00:00"}
{"id": "48430", "numeric_id": 48430, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48430", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vy ťaháte Slovensko do najhoršieho hospodárenia, nič ste tým ľuďom nedali a ešte budete lamentovať, že ako ste dostali krajinu. No dostali ste ju s dvanástym najnižším dlhom v Európe a dostali ste ju s najnižším deficitom v histórii našej krajiny.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 bol deficit verejných financií bol 1,35% HDP, nešlo ale o najnižší deficit v histórií. Ten dosahovalo Slovensko v rokoch 2017 a 2018, kedy bol vo výške tesne okolo 1% HDP. Deficit verejných financií výrazne vzrástol v roku 2020 a to na 5,5% HDP. V roku 2021 dosiahol výšku 6,2% HDP. Keďže sa však jedná o predchádzajúce vlády strany Smer-SD, výrok hodnotíme ako pravdivý: táto strana odovzdávala vedenie štátu po trojročnom období, kedy dosahoval najnižší deficit.\n\nŠtátny dlh Slovenska bol v roku 2019 s výškou 48% HDP skutočne dvanásty najnižší v Európskej únii (. pdf , str. 2). V roku 2020 a 2021 bol slovenský štátny dlh štrnásty najnižší v Európskej únii (. pdf , str. 2, . pdf , str. 2).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 bol deficit verejných financií bol 1,35% HDP, nešlo ale o najnižší deficit v histórií. Ten dosahovalo Slovensko v rokoch 2017 a 2018, kedy bol vo výške tesne okolo 1% HDP. Deficit verejných financií výrazne vzrástol v roku 2020 a to na 5,5% HDP. V roku 2021 dosiahol výšku 6,2% HDP. Keďže sa však jedná o predchádzajúce vlády strany Smer-SD, výrok hodnotíme ako pravdivý: táto strana odovzdávala vedenie štátu po trojročnom období, kedy dosahoval najnižší deficit.", "Štátny dlh Slovenska bol v roku 2019 s výškou 48% HDP skutočne dvanásty najnižší v Európskej únii (. pdf , str. 2). V roku 2020 a 2021 bol slovenský štátny dlh štrnásty najnižší v Európskej únii (. pdf , str. 2, . pdf , str. 2)."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["bol", "dosahovalo", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/su-sr-deficit-verejnych-financii-za/501500-clanok.html", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/eu0004re/v_eu0004re_00_00_00_sk", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10294660/2-23042020-AP-EN.pdf/82252e2f-7336-a45b-9735-5dc29176aa06?t=1587587393000", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/11563051/2-23042021-AP-EN.pdf/a794c696-ae8b-db1e-ba8b-76529919a843?t=1619178233484", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/14497745/2-22042022-BP-EN.pdf/90896015-2ac1-081a-2eef-ad8d5f2c0da1?t=1650617770218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:40.227386+00:00"}
{"id": "vr26513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26513", "speaker": "Helena Mezenská", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/helena-mezenska", "statement": "Ja som sa už vyjadrila aj pre denník Sme, že mne sa žiada aj ako členke výboru pre európske záležitosti prehodnotiť význam a výhody nášho členstva v EÚ, rovnako tak vyhodnotiť dopady našich integračných snáh.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "H. Mezenská je členkou Výboru pre európske záležitosti. V rozhovore pre denník SME (3. januára 2013) uviedla, že chce prehodnotiť integračné snahy Slovenska do štruktúr Európskej únie a taktiež prehodnocovať výhody a význam našich integračných snáh. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["H. Mezenská je členkou Výboru pre európske záležitosti. V rozhovore pre denník SME (3. januára 2013) uviedla, že chce prehodnotiť integračné snahy Slovenska do štruktúr Európskej únie a taktiež prehodnocovať výhody a význam našich integračných snáh. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["členkou", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=119", "http://www.sme.sk/c/7056375/mezenska-chce-kandidovat-clenstvo-v-unii-treba-prehodnotit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:45.438350+00:00"}
{"id": "vr38570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38570", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...veď tam je firma, kde ste vy boli v dozornej rade, pán Kaliňák, tam je firma, kde ste vy boli v dozornej rade, a tá firma dostala subdodávku na ten váš slávny MOKYS, ktorý bol v hodnote 200 miliónov eur, 200 miliónov eur, nechajte ma dohovoriť a tá firma dostáva, tá firma dostáva tú subdodávku, a ten dodatok podpísal váš nominant päť dní alebo niekoľko dní pred voľbami.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Galko vycítal Kalinákovi kauzu ohladne komunikacného systému Mokys. Ako informuje TA3 v roku 2007: \" Inšpekcia ministerstva obrany preveruje jeden z najväcších tendrov na Slovensku za 7 a pol miliardy korún. Týka sa dodávky mobilného komunikacného systému Mokys pre rezort obrany. V médiách sa tiež objavili podozrenia že vo firme ktorá z tendra profitovala pôsobil aj minister vnútra Robert Kalinák.\" Portál aktualne.sk informuje o tendri v júni 2010 dalej: \"... 'základná rámcová zmluva bola vysútažená ešte v decembri roku 2005 a mala vypršat v decembri minulého roku. Tlacilo sa na nás, aby sme zmluvu na sériovú výrobu podpísali ešte v decembri. My sme povedali, že nie, nenecháme sa tlacit, využijeme opciu tej zmluvy, aby sme sa ešte dohodli. Nechali sme si cas. A ten kontrakt sa podpísal teraz, zaciatkom júna,' povedal pre Aktuálne.sk Baška.\" Informácie, aká firma mala robit subdodávky, a ci bol Kalinák v dozornej rade sme nezistili, rovnako ani to, aký dodatok mal byt podpísaný pred volbami.", "analysis_paragraphs": ["Galko vycítal Kalinákovi kauzu ohladne komunikacného systému Mokys. Ako informuje TA3 v roku 2007: \" Inšpekcia ministerstva obrany preveruje jeden z najväcších tendrov na Slovensku za 7 a pol miliardy korún. Týka sa dodávky mobilného komunikacného systému Mokys pre rezort obrany. V médiách sa tiež objavili podozrenia že vo firme ktorá z tendra profitovala pôsobil aj minister vnútra Robert Kalinák.\" Portál aktualne.sk informuje o tendri v júni 2010 dalej: \"... 'základná rámcová zmluva bola vysútažená ešte v decembri roku 2005 a mala vypršat v decembri minulého roku. Tlacilo sa na nás, aby sme zmluvu na sériovú výrobu podpísali ešte v decembri. My sme povedali, že nie, nenecháme sa tlacit, využijeme opciu tej zmluvy, aby sme sa ešte dohodli. Nechali sme si cas. A ten kontrakt sa podpísal teraz, zaciatkom júna,' povedal pre Aktuálne.sk Baška.\" Informácie, aká firma mala robit subdodávky, a ci bol Kalinák v dozornej rade sme nezistili, rovnako ani to, aký dodatok mal byt podpísaný pred volbami."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "aktualne.sk"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/20239_inspekcia-preveruje-tender-za-7-5-miliardy-korun", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1211072"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:23.501621+00:00"}
{"id": "43698", "numeric_id": 43698, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43698", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Nemáme (ako strana peniaze od jedného človeka, pozn.), ja som predal napríklad svoju firmu vlastnú, ja som dával do strany Progresívne Slovensko, teraz sedíte oproti človeku, ktorý má stovky a tisícky podporovateľov, tak isto aj Zuzana Čaputová.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Truban predal podiel vo firme Websupport dánskej spoločnosti Akcel vo februári 2019, hovoril o „ dvojcifernom čísle v miliónoch”. Podľa výročnej správy strany za rok 2018 požičal Truban Progresívnemu Slovensku v tomto roku 70 tisíc eur. Na webe figuruje medzi darcami hnutia so sumou prinajmenšom 128 tisíc eur. Podľa výročnej správy za rok 2018 má hnutie stovky mikrodarcov ( pdf , s. 35-49). Prieskumy skúmajúce preferencie politických strán odhadujú PS dlhodobo nad 10% - čo sú tisíce potenciálnych podporovateľov. Facebookova skupina podporovateľov PS má na viac ako 2000 členov, fanúšikovskú stránku PS „ lajklo” 29-tisíc ľudí, Trubanov profil 31-tisíc. Kampaň Zuzany Čaputovej podporilo vyše 5636 ľudí, jej fanúšikovskú stránku „ lajklo ” 158-tisíc ľudí. Hoci počty ľudí, ktorí „ lajkli” fan-stránku nutne nevypovedajú o skutočnom počte podporovateľov, v sume informácií, ktorými je výrok Michala Trubana podporený, ho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Michal Truban predal podiel vo firme Websupport dánskej spoločnosti Akcel vo februári 2019, hovoril o „ dvojcifernom čísle v miliónoch”. Podľa výročnej správy strany za rok 2018 požičal Truban Progresívnemu Slovensku v tomto roku 70 tisíc eur. Na webe figuruje medzi darcami hnutia so sumou prinajmenšom 128 tisíc eur. Podľa výročnej správy za rok 2018 má hnutie stovky mikrodarcov ( pdf , s. 35-49). Prieskumy skúmajúce preferencie politických strán odhadujú PS dlhodobo nad 10% - čo sú tisíce potenciálnych podporovateľov. Facebookova skupina podporovateľov PS má na viac ako 2000 členov, fanúšikovskú stránku PS „ lajklo” 29-tisíc ľudí, Trubanov profil 31-tisíc. Kampaň Zuzany Čaputovej podporilo vyše 5636 ľudí, jej fanúšikovskú stránku „ lajklo ” 158-tisíc ľudí. Hoci počty ľudí, ktorí „ lajkli” fan-stránku nutne nevypovedajú o skutočnom počte podporovateľov, v sume informácií, ktorými je výrok Michala Trubana podporený, ho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["predal", "požičal", "figuruje", "výročnej", "pdf", "odhadujú", "Facebookova skupina", "PS", "Trubanov", "podporilo", "„ lajklo"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1889204-truban-z-progresivneho-slovenska-predava-websupport-teraz-idem-naplno-do-politiky", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/04/Vyrocna-sprava_2018.pdf", "https://profil.progresivne.sk/darcovia?page=1", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/04/Vyrocna-sprava_2018.pdf", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/04/Vyrocna-sprava_2018.pdf", "https://volby.sme.sk/preferencie", "https://www.facebook.com/groups/1726515890981254/", "https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/", "https://www.facebook.com/miso.truban/", "https://www.zuzanacaputova.sk/podpora/podporovatelia/", "https://www.facebook.com/zcaputova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:37.818739+00:00"}
{"id": "vr26598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26598", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Od roku 1993 do dnešnej doby bolo na Slovensku predaných možno viac ako 300 tisíc bytov (súkromným osobám, pozn.).", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistili žiadnu štatistiku, ktorá by hovorila o počte predaných bytov. Jedinú štatistiku, ktorú sme zistili je štatistika o dokončených bytoch. Ani v tomto prípade nemáme štatistiku od roku 1993. Zároveň počet dokončených bytov neznamená, že sa všetky byty aj predali a predali sa súkromným osobám. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistili žiadnu štatistiku, ktorá by hovorila o počte predaných bytov. Jedinú štatistiku, ktorú sme zistili je štatistika o dokončených bytoch. Ani v tomto prípade nemáme štatistiku od roku 1993. Zároveň počet dokončených bytov neznamená, že sa všetky byty aj predali a predali sa súkromným osobám. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["prezentácia", "štatistika"], "url": ["http://www.stavebne-forum.sk/events2012/prezentacie/06142012_palko.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/files/statistika_vud/vystavba/vystavba_vyvoj.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:29.409477+00:00"}
{"id": "vr17418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17418", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovensko sa za posledných 10 rokov stalo naozaj bezpečnou krajinou, keď hovoríme o prieskumoch, keď bola vláda Ivety Radičovej tak ten prieskum bol ešte horší, tá dôvera potom stúpla,  v prieskumoch stúpla, OECD vydalo teraz prieskum, kde zo 48 % v roku 2006, kedy sme nastupovali je dneska 72 % dôveryhodnosť polícii (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok o dôvere v políciu projekt Demagog.sk už v minulosti overoval. Podobný výrok zaznel v relácii O 5 minút 12 10. decembra 2017. Podľa výsledkov minister vnútra odkazuje na štatistiku OECD, ktorá skúma aj dôveru občanov v políciu. Podľa najnovšieho vydania správy OECD Government at Glance 2017 bola dôvera v políciu v roku 2007 48 %. V roku 2016 bola hodnota dôvery v políciu už na úrovni 72 %, avšak v období 2008 až 2015 nie sú dostupné žiadne dáta, na základe ktorých by sa dalo usúdiť, či počas vlády Ivety Radičovej bola dôvernosť polícii nižšia. V období 2009 až 2013 ani Európska komisia neskúmala dôveru občanov Slovenska voči slovenskej polícii. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o dôvere v políciu projekt Demagog.sk už v minulosti overoval. Podobný výrok zaznel v relácii O 5 minút 12 10. decembra 2017. Podľa výsledkov minister vnútra odkazuje na štatistiku OECD, ktorá skúma aj dôveru občanov v políciu. Podľa najnovšieho vydania správy OECD Government at Glance 2017 bola dôvera v políciu v roku 2007 48 %. V roku 2016 bola hodnota dôvery v políciu už na úrovni 72 %, avšak v období 2008 až 2015 nie sú dostupné žiadne dáta, na základe ktorých by sa dalo usúdiť, či počas vlády Ivety Radičovej bola dôvernosť polícii nižšia. V období 2009 až 2013 ani Európska komisia neskúmala dôveru občanov Slovenska voči slovenskej polícii. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "2007", "2016", "období", "OECD", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "výskumov", "2013"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/688/kalinak-a-rajtar-v-o5m12/?ph=3", "http://www.oecd-ilibrary.org/governance/government-at-a-glance_22214399", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/63487", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/63518", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/71844", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/68710", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "http://www.ivo.sk/7621/sk/aktuality/ivo-barometer-kvalita-demokracie-sa-v-4-stvrtroku-2014-nezmenila-priemerna-znamka-za-cely-rok-2014-poklesla-oproti-roku-2013-na-3-2/medialne-vystupy-tlacova-agentura-sita", "http://www.ivo.sk/7289/sk/aktuality/ivo-barometer-kvalita-demokracie-za-4-stvrtrok-2013-%E2%80%93-pokles-na-3-1/ivo-slovenska-spolocnost-sa-podla-vacsiny-neubera-spravnym-smerom)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:02.856381+00:00"}
{"id": "vr32909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32909", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Já zase musím připomenout, že my máme dvoukomorový parlament, čili je možné sice získat nominaci i z Poslanecké sněmovny podobně jako na Slovensku z Národní rady Slovenské republiky, ale navíc stačí jenom 10 senátorů na podobnou nominaci.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě dohledaných ustanovení z ústav České a Slovenské republiky je výrok hodnocen jako pravdivý. Ústava ČR v článku 56 bod 5 k navrhování prezidenta republiky uvádí: \"Navrhovat kandidáta je oprávněn každý občan České republiky, který dosáhl věku 18 let, podpoří-li jeho návrh petice podepsaná nejméně 50 000 občany České republiky oprávněnými volit prezidenta republiky. Navrhovat kandidáta je oprávněno nejméně dvacet poslanců nebo nejméně deset senátorů.\" Ústava Slovenské republiky (.pdf) v oddílu Prezident Slovenskej republiky čl. 101 (3) uvádí: \"Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě dohledaných ustanovení z ústav České a Slovenské republiky je výrok hodnocen jako pravdivý. Ústava ČR v článku 56 bod 5 k navrhování prezidenta republiky uvádí: \"Navrhovat kandidáta je oprávněn každý občan České republiky, který dosáhl věku 18 let, podpoří-li jeho návrh petice podepsaná nejméně 50 000 občany České republiky oprávněnými volit prezidenta republiky. Navrhovat kandidáta je oprávněno nejméně dvacet poslanců nebo nejméně deset senátorů.\" Ústava Slovenské republiky (.pdf) v oddílu Prezident Slovenskej republiky čl. 101 (3) uvádí: \"Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústava ČR", "Ústava Slovenské republiky"], "url": ["http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:19.445088+00:00"}
{"id": "vr27446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27446", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Kto sa postavil za ombudsmanku, kto sa postavil za zdravotnu sestru v Nitre, vy ste ju degradovali.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku januára 2014 verejná obhajkyňa práv Jana Dubovcová vyjadrila nesúhlas s policajným zásahom v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou , o ktorom si myslí, že postupom polície došlo k závažnému porušeniu základných práv a slobôd väčšieho počtu fyzických osôb. Deň po rokovaní vlády z 8.1. kedy ombudsmanka bola ignorovaná, sa Andrej Kiska vyjadril pre média , že \" Včerajšok ukázal, ako vyzerá politická stabilita, o ktorej hovoril premiér a kandidát na prezidenta. Je to stabilita, keď jedna strana ovládne takmer celý štát, iné názory ju nezaujímajú, diskusia sa nepripúšťa, problémy bagatelizuje siláckymi rečami a osobnými útokmi\" Osobne sa A. Kiska s ombudsmankou stretol 17. januára a zdôraznil, že: \"Je nešťastné, ak vláda odmietne verejnú ochrankyňu práv zvolenú v parlamente pustiť na svoje rokovanie, nechce ju vypočuť a nemieni sa s ňou vôbec baviť bez ohľadu na tému.\" K prípadu lekárky Zuzany Pechočiakovej , ktorá poukázala na nekalé praktiky fakultnej nemocnici v Nitre a bola neskôr za to sankcionovaná sa Andrej Kiska vyjadril v prezidentskom dueli RTVS z 22. marca: „… Prezident by sa mal zastať … lekárky v Nitre, ktorá bola trestaná za to, že poukázala aké sú zlyhávania v zdravotníctve…“ Na základe vyjadrení A. Kisku, ktorými sa stavia na obranu ombudsmanky a lekárky považujeme tento výrok za pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku januára 2014 verejná obhajkyňa práv Jana Dubovcová vyjadrila nesúhlas s policajným zásahom v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou , o ktorom si myslí, že postupom polície došlo k závažnému porušeniu základných práv a slobôd väčšieho počtu fyzických osôb. Deň po rokovaní vlády z 8.1. kedy ombudsmanka bola ignorovaná, sa Andrej Kiska vyjadril pre média , že \" Včerajšok ukázal, ako vyzerá politická stabilita, o ktorej hovoril premiér a kandidát na prezidenta. Je to stabilita, keď jedna strana ovládne takmer celý štát, iné názory ju nezaujímajú, diskusia sa nepripúšťa, problémy bagatelizuje siláckymi rečami a osobnými útokmi\" Osobne sa A. Kiska s ombudsmankou stretol 17. januára a zdôraznil, že: \"Je nešťastné, ak vláda odmietne verejnú ochrankyňu práv zvolenú v parlamente pustiť na svoje rokovanie, nechce ju vypočuť a nemieni sa s ňou vôbec baviť bez ohľadu na tému.\" K prípadu lekárky Zuzany Pechočiakovej , ktorá poukázala na nekalé praktiky fakultnej nemocnici v Nitre a bola neskôr za to sankcionovaná sa Andrej Kiska vyjadril v prezidentskom dueli RTVS z 22. marca: „… Prezident by sa mal zastať … lekárky v Nitre, ktorá bola trestaná za to, že poukázala aké sú zlyhávania v zdravotníctve…“ Na základe vyjadrení A. Kisku, ktorými sa stavia na obranu ombudsmanky a lekárky považujeme tento výrok za pravdivý"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Moldave nad Bodvou", "rokovaní vlády", "média", "17. januára", "Zuzany Pechočiakovej", "prezidentskom dueli"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prokuratura-zacne-stihanie-pre-polica/70745-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23139", "http://www.teraz.sk/slovensko/ombudsmanka-kiska-vlada-prezident/70069-clanok.html", "http://www.netky.sk/clanok/prezidentsky-kandidat-kiska-rokoval-s-ombudsmankou-dubovcovou", "http://nitra.sme.sk/c/6971537/upozornila-na-utajovanie-liecby-v-nitre-zobrali-jej-pacientov.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:19.002732+00:00"}
{"id": "vr33863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33863", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To, čomu sa chcem venovať, je to, že tento zákon tu naozaj platí 15 rokov a ministerstvo vnútra, to nie je ani nami kontrolovateľné, ani to nie je naša úloha. Dokonca, čo je najväčší omyl, pobyt sa nenahlasuje nám, ale vlastnému starostovi.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky platí 15 rokov a je pravdou, že prechodný pobyt ani pobyt v zahraničí sa nenahlasuje Ministerstvu vnútra. Občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci - ohlasovni. Pobyt hlási občan príslušnému referátu - ohlasovni pobytu, ktorá spadá pod príslušnú obec. Pobyt v zahraničí občan nahlási v ohlasovni v mieste trvalého bydliska. Výrok hodnotíme ako pravdivý, kedže je pravda, že občan musí nahlásiť pobyt na ohlasovni pobytu, ktorá spadá pod obec, v ktorej má občan trvalý pobyt.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky platí 15 rokov a je pravdou, že prechodný pobyt ani pobyt v zahraničí sa nenahlasuje Ministerstvu vnútra. Občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci - ohlasovni. Pobyt hlási občan príslušnému referátu - ohlasovni pobytu, ktorá spadá pod príslušnú obec. Pobyt v zahraničí občan nahlási v ohlasovni v mieste trvalého bydliska. Výrok hodnotíme ako pravdivý, kedže je pravda, že občan musí nahlásiť pobyt na ohlasovni pobytu, ktorá spadá pod obec, v ktorej má občan trvalý pobyt."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Občan", "Novela"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-hlaseni-pobytu-obcanov/", "http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=522", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=403"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:29.751829+00:00"}
{"id": "vr35878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35878", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My ju nehráme („maďarskú kartu“, pozn.). Hrá ju vlastne maďarská vláda, ktorá ešte pred tým, než je vôbec ustanovená, považovala za potrebné takýto veľmi kontroverzný zákon dať do maďarského parlamentu. My sme pripravení adekvátne odpovedať. V tejto chvíli sa snažíme rokovať. Ponúkli sme rokovanie aj maďarskej strane.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Možnosť rokovať bola Viktorovi Orbánovi ponúknutá, ten ju neprijal.", "analysis_paragraphs": ["Možnosť rokovať bola Viktorovi Orbánovi ponúknutá, ten ju neprijal."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Orbánovi"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/163750/dvojake-obcianstvo-fico-chce-urychlene-rokovat-s-orbanom-ten-to-odmietol/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:42.079396+00:00"}
{"id": "vr34038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34038", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "My sme splnili poslednú tvoju podmienku pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Strany Ľudovej platformy spoločne navrhli kandidáta. Povedal si, nie je to kandidát všetkých, tak nejdeme voliť.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Posledný pokus zvoliť šéfa NKÚ na konci mája 2013 skončil neúspechom. Kandidát Maroš Žilinka bol predstavený ako kandidát Ľudovej platformy, informuje denník Pravda. \" Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu čaká poslancov popoludní počas 9. dňa 19. schôdze Národnej rady. O funkciu sa uchádza jediný kandidát - bývalý štátny tajomník na ministerstve vnútra Maroš Žilinka, ktorého nominovali strany Ľudovej platformy .\" Problém pri hlasovaní nastal vtedy, keď SMER-SD presadil tajnú voľbu šéfa NKÚ. Opozičné strany tak stiahli svojho kandidáta, informoval denník SME. \" Vládny Smer totiž presadil tajné hlasovanie a Ľudová platforma (KDH, SDKÚ, Most-Híd) tak stiahla svojho kandidáta Maroša Žilinku .\" Voľba neprebehla, pretože opozičné strany nesúhlasili s formou hlasovania a samé stiahli svojho kandidáta. Nie je teda pravdou, že SMER-SD odmietol voliť preto, že kandidát nebol spoločným kandidátom opozície. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledný pokus zvoliť šéfa NKÚ na konci mája 2013 skončil neúspechom. Kandidát Maroš Žilinka bol predstavený ako kandidát Ľudovej platformy, informuje denník Pravda. \" Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu čaká poslancov popoludní počas 9. dňa 19. schôdze Národnej rady. O funkciu sa uchádza jediný kandidát - bývalý štátny tajomník na ministerstve vnútra Maroš Žilinka, ktorého nominovali strany Ľudovej platformy .\" Problém pri hlasovaní nastal vtedy, keď SMER-SD presadil tajnú voľbu šéfa NKÚ. Opozičné strany tak stiahli svojho kandidáta, informoval denník SME. \" Vládny Smer totiž presadil tajné hlasovanie a Ľudová platforma (KDH, SDKÚ, Most-Híd) tak stiahla svojho kandidáta Maroša Žilinku .\" Voľba neprebehla, pretože opozičné strany nesúhlasili s formou hlasovania a samé stiahli svojho kandidáta. Nie je teda pravdou, že SMER-SD odmietol voliť preto, že kandidát nebol spoločným kandidátom opozície. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "informoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281954-poslancov-caka-volba-sefa-nku-zrejme-bude-opaet-neuspesna/", "http://www.sme.sk/c/6816664/smer-presadil-tajnu-volbu-sefa-nku-opozicia-stiahla-kandidata-zilinku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:15.983957+00:00"}
{"id": "vr31509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31509", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Myslím, že pozitívne signály, ktoré od Smeru zaznievajú o stavbe širokorozchodné, veď tú sme mali začať stavať už minulý rok.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci realizovania výstavby širokorozchodnej trate (ďalej len ŠRT) na Slovensku existuje dlhodobá podpora tohto projektu najmä zo strany SMER-SD. Už v roku 2009 Ficova vláda schválila materiál o príprave projektu výstavby ŠRT. Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy z roku 2009 mala byť výstavba ŠRT začatá v roku 2011 a ukončená v roku 2017.\n\nPo voľbách v roku 2010 však bola realizácia týchto plánov pozastavená, nakoľko vláda Ivety Radičovej vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že tento projekt podporovať nebude. Súčasná vláda R. Fica opäť prejavila záujem v realizovaní projektu ŠRT a zdôrazňuje jeho prevažujúce výhody. \"V prípade začiatku realizácie projektu, nie skôr než o päť rokov, bude generovať postupne až 11 tis. pracovných miest a pri správnom akcente štátu na lepšie využívanie súčasnej železnice bude využívaná viac a perspektívne nepostačujúca. Slovenská republika získa štatút tranzitnej krajiny \" , uviedol pre agentúru SITA znovuzvolený poslanec a bývalý minister dopravy Ľ. Vážny.", "analysis_paragraphs": ["V rámci realizovania výstavby širokorozchodnej trate (ďalej len ŠRT) na Slovensku existuje dlhodobá podpora tohto projektu najmä zo strany SMER-SD. Už v roku 2009 Ficova vláda schválila materiál o príprave projektu výstavby ŠRT. Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy z roku 2009 mala byť výstavba ŠRT začatá v roku 2011 a ukončená v roku 2017.", "Po voľbách v roku 2010 však bola realizácia týchto plánov pozastavená, nakoľko vláda Ivety Radičovej vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že tento projekt podporovať nebude. Súčasná vláda R. Fica opäť prejavila záujem v realizovaní projektu ŠRT a zdôrazňuje jeho prevažujúce výhody. \"V prípade začiatku realizácie projektu, nie skôr než o päť rokov, bude generovať postupne až 11 tis. pracovných miest a pri správnom akcente štátu na lepšie využívanie súčasnej železnice bude využívaná viac a perspektívne nepostačujúca. Slovenská republika získa štatút tranzitnej krajiny \" , uviedol pre agentúru SITA znovuzvolený poslanec a bývalý minister dopravy Ľ. Vážny."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["správy", "vyhlásení", "", "SITA"], "url": ["http://www.zeleznicne.info/view.php?nazevclanku=sprava-o-priprave-a-realizacii-vystavby-sirokorozchodnej-trate-srt-kosice-bratislava-vieden&cisloclanku=2009020014", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-obdobie-rokov-2010-2014/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6324014/s-ficovou-vladou-sa-vracaju-aj-plany-so-sirokorozchodnou.html#ixzz1qwu2quTY", "http://ekonomika.sme.sk/c/6324014/s-ficovou-vladou-sa-vracaju-aj-plany-so-sirokorozchodnou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:02.058308+00:00"}
{"id": "vr14661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14661", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "To nie sú imigranti, ktorí by utekali, aby sa zachránili svoje životy, v drvivej väčšine sú to ekonomickí imigranti.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenie použil Robert Fico v diskusii V politike , 11. októbra 2015. Ekonomické dôvody migrácie sa týkajú minority žiadateľov o azyl v EÚ, a preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie použil Robert Fico v diskusii V politike , 11. októbra 2015. Ekonomické dôvody migrácie sa týkajú minority žiadateľov o azyl v EÚ, a preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "SME", "hovoril", "odporujú", "UNHCR"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=1&page=3", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/12123684/Six-in-ten-migrants-not-entitled-to-asylum-says-EU-chief.html", "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/01/new-figures-dispute-timmermans-economic-migrants-claim/", "http://www.unhcr.org/56cc4b876.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:55.628602+00:00"}
{"id": "vr33084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33084", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Kto rozhodol o privatizácii Východoslovenských železiarní? Veď sa dostali takmer do krachu po divokej privatizácii za vášho partnera, vášho nedávneho koaličného spojenca Vladimíra Mečiara. Vážte slová a rozlišujte, nie je to dávna história.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jána Fígeľa hodnotíme ako pravdivý. Východoslovenské železiarne boli privatizované v niekoľkých etapách počas prvej, druhej i tretej vlády Vladimíra Mečiara. Akcie VSŽ sa privatizovali v niekoľkých etapách. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny prebiehala prvá etapa ako kupónová privatizácia: \"A kcie VSŽ boli najvýznamnejšou investíciou harvardských fondov na Slovensku - spolu získali 11,5 %. Po skončení kupónovej privatizácie mal Fond národného majetku (FNM) v podniku 37,57 %, fondy spravované spoločnosťou Cassoviainvest, založenou samotnými VSŽ, 10,1 % a VÚB Invest 3,7 %. Fyzické osoby vlastnili 29,7 % akcií. S akciami sa v tom čase obchodovalo na všetkých trhoch s cennými papiermi na Slovensku, ale aj v Nemecku.\" Následne boli VSŽ privatizované celým radom priamych predajov viacerým firmám, z ktorých niekoľko ovládal Alexander Rezeš. \"Alexander Rezeš bol ministrom v tretej Mečiarovej vláde dva roky, štyri mesiace a dva dni. Keď v marci 1997 odchádzal, bol už rozhodujúcim vlastníkom VSŽ. Na otázku redaktorov týždenníka Trend, koľko akcií VSŽ je pod jeho vplyvom, otvorene priznal, že 47 %: \"Počítajme: Manager 10 %, Ferrimex 15 %, Hutník 10 %, Všeobecná 12 %.\" Príčiny krízy a krachu VSŽ opisuje šéfreportér časopisu Trend Gabriel Beer : \"F irma bola riadená veľmi neštandardne a netransparentne, takže úverujúce banky neverili a nevideli jednoznačnú garanciu, že sa k svojim peniazom do budúcna dostanú, takže mohli hocikedy dať firmu do konkurzu a zastaviť. “ Príčiny uvádza tiež citát z MESA 10: \"Nezvládnutie obrovského rozptýlenia vlastných aktivít do oblastí nesúvisiacich s hutníctvom, pochybné dodávateľsko–odberateľské vzťahy, zlá finančná situácia spôsobili, že zadĺženosť VSŽ voči bankám dosiahla ku koncu roka 1998 takmer 19 mld. Sk. VSŽ sa zrazu ocitli v „nútenej správe veriteľov“ (takzvanej nútenej správe, čo znamená, že veritelia VSŽ sa dohodli na kontrole) a všetko začalo nasvedčovať tomu, že skutočným vlastníkom železiarní už nie je Alexander Rezeš a spol., ale banky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Fígeľa hodnotíme ako pravdivý. Východoslovenské železiarne boli privatizované v niekoľkých etapách počas prvej, druhej i tretej vlády Vladimíra Mečiara. Akcie VSŽ sa privatizovali v niekoľkých etapách. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny prebiehala prvá etapa ako kupónová privatizácia: \"A kcie VSŽ boli najvýznamnejšou investíciou harvardských fondov na Slovensku - spolu získali 11,5 %. Po skončení kupónovej privatizácie mal Fond národného majetku (FNM) v podniku 37,57 %, fondy spravované spoločnosťou Cassoviainvest, založenou samotnými VSŽ, 10,1 % a VÚB Invest 3,7 %. Fyzické osoby vlastnili 29,7 % akcií. S akciami sa v tom čase obchodovalo na všetkých trhoch s cennými papiermi na Slovensku, ale aj v Nemecku.\" Následne boli VSŽ privatizované celým radom priamych predajov viacerým firmám, z ktorých niekoľko ovládal Alexander Rezeš. \"Alexander Rezeš bol ministrom v tretej Mečiarovej vláde dva roky, štyri mesiace a dva dni. Keď v marci 1997 odchádzal, bol už rozhodujúcim vlastníkom VSŽ. Na otázku redaktorov týždenníka Trend, koľko akcií VSŽ je pod jeho vplyvom, otvorene priznal, že 47 %: \"Počítajme: Manager 10 %, Ferrimex 15 %, Hutník 10 %, Všeobecná 12 %.\" Príčiny krízy a krachu VSŽ opisuje šéfreportér časopisu Trend Gabriel Beer : \"F irma bola riadená veľmi neštandardne a netransparentne, takže úverujúce banky neverili a nevideli jednoznačnú garanciu, že sa k svojim peniazom do budúcna dostanú, takže mohli hocikedy dať firmu do konkurzu a zastaviť. “ Príčiny uvádza tiež citát z MESA 10: \"Nezvládnutie obrovského rozptýlenia vlastných aktivít do oblastí nesúvisiacich s hutníctvom, pochybné dodávateľsko–odberateľské vzťahy, zlá finančná situácia spôsobili, že zadĺženosť VSŽ voči bankám dosiahla ku koncu roka 1998 takmer 19 mld. Sk. VSŽ sa zrazu ocitli v „nútenej správe veriteľov“ (takzvanej nútenej správe, čo znamená, že veritelia VSŽ sa dohodli na kontrole) a všetko začalo nasvedčovať tomu, že skutočným vlastníkom železiarní už nie je Alexander Rezeš a spol., ale banky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "ovládal", "Gabriel Beer", "citát"], "url": ["http://hnonline.sk/c4-10042830-21932555-k00000_d", "http://hnonline.sk/c4-10042830-21932555-k00000_d", "http://www.rozhlas.sk/Uvahy-o-odchode-americkeho-investora-U.-S.-Steel-z-kosickych-oceliarni?l=1&c=0&i=51755&p=1", "http://www.rozhlas.sk/Uvahy-o-odchode-americkeho-investora-U.-S.-Steel-z-kosickych-oceliarni?l=1&c=0&i=51755&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:27.681282+00:00"}
{"id": "vr27435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27435", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Všetky politické strany mali svojho kandidáta.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OĽaNO síce nepodporilo ako hnutie verejne žiadneho kandidáta, no H. Mezenská kandidovala ako poslankyňa poslaneckého klubu OĽaNO. I. Matovič na svojich facebookovských statusoch vyjadroval podporu A. Kiskovi už v prvom kole. SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH mali spoločného kandidáta P. Hrušovského. SaS mala kandidáta Osuského, ktorý sa neskôr vzdal kandidatúry a SAS podporila Procházku. Frakcia nezávislých poslancov, ktorí založili stranu NOVADO podporovala až troch kandidátov vrátane A. Kisku. Mimoparmentná SNS vlastného kandidáta nepostavila, podporila však kandidatúru Fica. SMK postavila vlastného kandidáta. Všetky relevantné politické strany buď teda kandidáta z vlastnej strany mali alebo niektorého z kandidátov podporili. Prezidentských kandidátov, ktorých žiadosť predseda NR SR Paška prijal a konštatoval splnenie podmienok, bolo 14. Parlamentné strany, ktorých je vo volebnom období 2012-2016 šesť, podporili verejne prezidentských kandidátov postupne. Kandidátom strany SMER-SD sa stal premiér Rober Fico , Ľudovej platformy strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd poslanec Pavol Hrušovský , kandidátom strany SaS bol pôvodne poslanec Peter Osuský , ten sa svojej kandidatúry vzdal a SAS následne vyjadrila podporu občianskemu kandidátovi a poslancovi Radoslavovi Procházkovi . Poslanci OĽaNO verejnosti nepredstavili vlastného kandidáta, no z ich poslaneckého klubu kandidovala Helena Mezenská . Boli však iniciátormi zberu poslaneckých podpisov pre občianskych kandidátov v NR SR. Čo sa týka relevatných neparlamentných strán, hnutie NOVA podporilo na základe svojich troch frakcií v strane až troch kandidátov - Milana Kňažka, Radoslava Procházku i Andreja Kisku, SMK predstavilo vlastného kandidáta Gyulu Bárdosa a SNS vyjadrením svojho predsedu Andreja Danka si želalo za prezidenta Roberta Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["OĽaNO síce nepodporilo ako hnutie verejne žiadneho kandidáta, no H. Mezenská kandidovala ako poslankyňa poslaneckého klubu OĽaNO. I. Matovič na svojich facebookovských statusoch vyjadroval podporu A. Kiskovi už v prvom kole. SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH mali spoločného kandidáta P. Hrušovského. SaS mala kandidáta Osuského, ktorý sa neskôr vzdal kandidatúry a SAS podporila Procházku. Frakcia nezávislých poslancov, ktorí založili stranu NOVADO podporovala až troch kandidátov vrátane A. Kisku. Mimoparmentná SNS vlastného kandidáta nepostavila, podporila však kandidatúru Fica. SMK postavila vlastného kandidáta. Všetky relevantné politické strany buď teda kandidáta z vlastnej strany mali alebo niektorého z kandidátov podporili. Prezidentských kandidátov, ktorých žiadosť predseda NR SR Paška prijal a konštatoval splnenie podmienok, bolo 14. Parlamentné strany, ktorých je vo volebnom období 2012-2016 šesť, podporili verejne prezidentských kandidátov postupne. Kandidátom strany SMER-SD sa stal premiér Rober Fico , Ľudovej platformy strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd poslanec Pavol Hrušovský , kandidátom strany SaS bol pôvodne poslanec Peter Osuský , ten sa svojej kandidatúry vzdal a SAS následne vyjadrila podporu občianskemu kandidátovi a poslancovi Radoslavovi Procházkovi . Poslanci OĽaNO verejnosti nepredstavili vlastného kandidáta, no z ich poslaneckého klubu kandidovala Helena Mezenská . Boli však iniciátormi zberu poslaneckých podpisov pre občianskych kandidátov v NR SR. Čo sa týka relevatných neparlamentných strán, hnutie NOVA podporilo na základe svojich troch frakcií v strane až troch kandidátov - Milana Kňažka, Radoslava Procházku i Andreja Kisku, SMK predstavilo vlastného kandidáta Gyulu Bárdosa a SNS vyjadrením svojho predsedu Andreja Danka si želalo za prezidenta Roberta Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["statusoch", "SMER-SD", "Rober Fico", "KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd", "Pavol Hrušovský", "SaS", "Peter Osuský", "vzdal", "Radoslavovi Procházkovi", "OĽaNO", "Helena Mezenská", "NOVA", "SMK", "Gyulu Bárdosa", "SNS"], "url": ["https://www.facebook.com/igor.matovic.7?fref=ts", "http://www.ta3.com/clanok/1032122/fico-oficialne-oznamil-svoju-kandidaturu-na-prezidenta.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=5061", "http://humenne.dnes24.sk/definitivne-rozhodnute-spolocnym-kandidatom-ludovej-platformy-na-zupana-je-jan-hudacky-153342", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=5066", "http://www.strana-sas.sk/sas-predstavila-svojho-kandidata-na-prezidenta-sr-petra-osuskeho/2429", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=5059", "http://www.sme.sk/c/7083621/osusky-sa-vzdal-kandidatury-sas-podporila-prochazku.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=5082", "http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=5114", "http://www.teraz.sk/slovensko/nova-prezident-kandidati-predsednictvo/70831-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/301760-smk-do-prezidentskych-volieb-postavi-kandidata-gyulu-bardosa/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=5083", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/danko-modlim-aby-bol-fico-prezidentom-nech-sns-vratia-volici-ktorych-smer-ukradol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:21.941808+00:00"}
{"id": "vr33846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33846", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Mnohí dávajú (Slovensko, pozn.) za príklad v konsolidácii.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemecký minister hospodárstva sa skutočne vyjadril sa v zmysle, že Slovensko môže byť príkladom. Podobne sa vyjadril pre rokom H. Swoboda. Demagog.sk nezistil viac pochvalných vyjadrení, ktoré by považovali Slovensko za dobrý príklad konsolidácie. Dvoch zahraničných predstaviteľov len ťažko môžeme považovať za \"mnohých\", výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký minister hospodárstva sa skutočne vyjadril sa v zmysle, že Slovensko môže byť príkladom. Podobne sa vyjadril pre rokom H. Swoboda. Demagog.sk nezistil viac pochvalných vyjadrení, ktoré by považovali Slovensko za dobrý príklad konsolidácie. Dvoch zahraničných predstaviteľov len ťažko môžeme považovať za \"mnohých\", výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Philipp Rosler", "vyjadril", "Angel Gurría"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6508928/slovensko-ukazuje-ze-sa-da-konsolidovat-aj-rast-tvrdi-nemecky-minister.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/207483/fico-nasa-cesta-konsolidacie-je-vnimana-ako-typicky-socialno-demokraticka/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253233-gurria-dan-25-percent-dviha-bohatych-ludi-zo-stolicky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:58.597121+00:00"}
{"id": "vr39137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39137", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán prezident sa snažil a viac krát povedal, že ak mu donesieme riešenie, ktoré nebude protiústavné, \"ja s tým budem súhlasiť\".", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Gašparovič od začiatku preferoval dohodu medzi politickými stranami, podmienkou malo byť konanie v rámci ústavy. Béla Bugár podľa všetkého hovorí pravdu, čo nepriamo dokumentuje aj vyjadrenie prezidentovho hovorcu pre TASR z dňa 17.10.2011: \" Keďže dnes neprišlo k žiadnej konkrétnej dohode, tak zatiaľ odročil svoje rozhodnutie o osude tejto vlády,\" priblížil jeho hovorca Marek Trubač s tým, že články Ústavy SR jasne vystihujú ako môže prezident rozhodnúť. \"V tomto prípade je to článok 115 odsek 1, preto sa hľadalo také riešenie, ktoré by nebolo v rozpore s ústavou, ale zachovalo by priamy chod štátu a fungovanie vlády,\" konštatoval. \" Aj keď sa vo vyjadrení explicitne nespomína, že prezident prijme akékoľvek ústavne priechodné riešenie, Bugárovo tvrdenie je plne v súlade s logikou Trubačovho vyjadrenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Gašparovič od začiatku preferoval dohodu medzi politickými stranami, podmienkou malo byť konanie v rámci ústavy. Béla Bugár podľa všetkého hovorí pravdu, čo nepriamo dokumentuje aj vyjadrenie prezidentovho hovorcu pre TASR z dňa 17.10.2011: \" Keďže dnes neprišlo k žiadnej konkrétnej dohode, tak zatiaľ odročil svoje rozhodnutie o osude tejto vlády,\" priblížil jeho hovorca Marek Trubač s tým, že články Ústavy SR jasne vystihujú ako môže prezident rozhodnúť. \"V tomto prípade je to článok 115 odsek 1, preto sa hľadalo také riešenie, ktoré by nebolo v rozpore s ústavou, ale zachovalo by priamy chod štátu a fungovanie vlády,\" konštatoval. \" Aj keď sa vo vyjadrení explicitne nespomína, že prezident prijme akékoľvek ústavne priechodné riešenie, Bugárovo tvrdenie je plne v súlade s logikou Trubačovho vyjadrenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie prezidentovho hovorcu"], "url": ["http://hnonline.sk/2-53242690-k00000_d-b5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:11.381191+00:00"}
{"id": "49174", "numeric_id": 49174, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49174", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Maďarsko a Poľsko sa v tomto zosúladilo a bolo proti (povinným kvótam a solidárnym príspevkom v rámci EÚ).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo štvrtok 8. júna zasadala v Luxemburgu Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Ministri vnútra členských krajín EÚ sa dohodli na nových pravidlách azylovej a migračnej politiky EÚ. Slovenský minister vnútra Ivan Šimko sa hlasovania zdržal, komentoval to tým, že súčasná úradnícka vláda má na Slovensku značne obmedzený mandát. Proti tejto reforme migračnej politiky EÚ hlasovalo len Poľsko a Maďarsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNová migračná politika nepočíta s povinnými kvótami a relokáciou migrantov a žiadateľov azylov medzi ostatné členské štáty, ale má ísť len o jednu z viacerých možností ako pomôcť krajinám, ktoré sú preťažené. Medzi možnosťami sa nachádza napríklad podpora v podobe finančného príspevku alebo materiálnej podpory. Krajiny EÚ sa dohodli, na tom, že povinné prerozdeľovanie nie je efektívne a tak sa dohodli na princípe povinnej solidarity.\n\nTranzitné krajiny, cez ktoré migranti do EÚ len prechádzajú, budú mať novú povinnosť vykonávať tzv. urýchlenú azylovú procedúru. Podľa očakávaní by mala zrýchliť to, aby sa neúspešní žiadatelia o azyl čo najrýchlejšie boli schopní vrátiť do krajiny ich pôvodu.\n\nViktor Orbán vníma prijatie novej migračnej politiky EÚ ako nepriamy útok na suverenitu Maďarska. Podľa Orbána Brusel zneužíva svoju moc a chce nasilu presídliť migrantov do Maďarska. Tvrdí, že došlo k schváleniu povinných kvót na rozdelenie migrantov medzi členské štáty únie, čo však nie je to pravda, keďže dohoda bola vyrokovaná práve na základe faktu, že sa od povinných kvót upustilo .\n\nNa druhej strane Poľsko sa snaží novú migračnú politiku EÚ zablokovať a hľadá medzi členskými štátmi podporu. Odkázalo, že ak by sa ju Európsky parlament rozhodol schváliť aj napriek ich nespokojnosti, tak ju Poľsko dodržiavať a plniť nebude.\n\nNávrh zo strany EÚ je teda založený na princípe povinnej solidarity. Pokiaľ sa krajina rozhodne neprijať stanovené kvóty žiadateľov o azyl, má možnosť zaplatiť finančný príspevok vo výške 20 000 eur za jednu osobu. Platby budú smerovať do spoločného fondu EÚ, ktorý bude spravovať Komisia a z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na riešenie základných príčin migrácie. Poľsko odmieta oba varianty, finančný príspevok vníma ako trest za odmietnutie kvót a preto sa pokúsi vytvoriť koalíciu v rámci Európskeho parlamentu, ktorá by mohla mať silu ísť proti dohode členských štátov.", "analysis_paragraphs": ["Vo štvrtok 8. júna zasadala v Luxemburgu Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Ministri vnútra členských krajín EÚ sa dohodli na nových pravidlách azylovej a migračnej politiky EÚ. Slovenský minister vnútra Ivan Šimko sa hlasovania zdržal, komentoval to tým, že súčasná úradnícka vláda má na Slovensku značne obmedzený mandát. Proti tejto reforme migračnej politiky EÚ hlasovalo len Poľsko a Maďarsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Nová migračná politika nepočíta s povinnými kvótami a relokáciou migrantov a žiadateľov azylov medzi ostatné členské štáty, ale má ísť len o jednu z viacerých možností ako pomôcť krajinám, ktoré sú preťažené. Medzi možnosťami sa nachádza napríklad podpora v podobe finančného príspevku alebo materiálnej podpory. Krajiny EÚ sa dohodli, na tom, že povinné prerozdeľovanie nie je efektívne a tak sa dohodli na princípe povinnej solidarity.", "Tranzitné krajiny, cez ktoré migranti do EÚ len prechádzajú, budú mať novú povinnosť vykonávať tzv. urýchlenú azylovú procedúru. Podľa očakávaní by mala zrýchliť to, aby sa neúspešní žiadatelia o azyl čo najrýchlejšie boli schopní vrátiť do krajiny ich pôvodu.", "Viktor Orbán vníma prijatie novej migračnej politiky EÚ ako nepriamy útok na suverenitu Maďarska. Podľa Orbána Brusel zneužíva svoju moc a chce nasilu presídliť migrantov do Maďarska. Tvrdí, že došlo k schváleniu povinných kvót na rozdelenie migrantov medzi členské štáty únie, čo však nie je to pravda, keďže dohoda bola vyrokovaná práve na základe faktu, že sa od povinných kvót upustilo .", "Na druhej strane Poľsko sa snaží novú migračnú politiku EÚ zablokovať a hľadá medzi členskými štátmi podporu. Odkázalo, že ak by sa ju Európsky parlament rozhodol schváliť aj napriek ich nespokojnosti, tak ju Poľsko dodržiavať a plniť nebude.", "Návrh zo strany EÚ je teda založený na princípe povinnej solidarity. Pokiaľ sa krajina rozhodne neprijať stanovené kvóty žiadateľov o azyl, má možnosť zaplatiť finančný príspevok vo výške 20 000 eur za jednu osobu. Platby budú smerovať do spoločného fondu EÚ, ktorý bude spravovať Komisia a z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na riešenie základných príčin migrácie. Poľsko odmieta oba varianty, finančný príspevok vníma ako trest za odmietnutie kvót a preto sa pokúsi vytvoriť koalíciu v rámci Európskeho parlamentu, ktorá by mohla mať silu ísť proti dohode členských štátov."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["zasadala", "migrantov", "príspevku", "azyl", "suverenitu", "upustilo", "zablokovať", "smerovať", "odmieta"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/670667-minister-vnutra-simko-sa-v-luxemburgu-zdrzal-hlasovania-pri-navrhoch-azylovej-reformy/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/670610-krajiny-unie-sa-dohodli-na-migracnej-reforme-o-utecencov-sa-podelia-alebo-pomozu-inak/", "https://dennikn.sk/3415679/staty-eu-schvalili-prelomovu-dohodu-migranti-slovensko-sa-zdrzalo/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/06/08/migration-policy-council-reaches-agreement-on-key-asylum-and-migration-laws/", "https://www.aktuality.sk/clanok/o8ZEwxr/viktorovi-orbanovi-sa-nepaci-navrh-novych-pravidiel-migracie-v-eu/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-sa-pri-migracnom-pakte-zdrzalo-aj-ked-v-nom-nie-su-kvoty/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-sa-pri-migracnom-pakte-zdrzalo-aj-ked-v-nom-nie-su-kvoty/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-sa-pri-migracnom-pakte-zdrzalo-aj-ked-v-nom-nie-su-kvoty/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/polsko-laka-dalsie-krajiny-do-koalicie-proti-europskej-migracnej-dohode/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:16.754892+00:00"}
{"id": "vr32854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32854", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...citoval si tajomníka OECD (Angel Gurria pozn.), ktorý takisto ako predstaviteľ organizácie, ktorá naozaj má bytostne v svojom predmete činnosti analyzovať trendy, vývoj a napomáhať ekonomickej stabilite a rastu, prišiel a povedal, že Slovensko je považované za krajinu, ktorá je veľmi atraktívna z hľadiska investícii, že aj z pohľadu fungovania systému, aj z pohľadu rastu, ktorý máme, aj samozrejme sa už nám trošku obmedzuje tá predikcia do budúcnosti, naďalej patríme k osamoteným ostrovčekom akej-takej ekonomickej a sociálnej stability.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Angel Gurria naozaj vyhlásil, že Slovensko je atraktívnou krajinou z hľadiska zahraničných investícií.", "analysis_paragraphs": ["Angel Gurria naozaj vyhlásil, že Slovensko je atraktívnou krajinou z hľadiska zahraničných investícií."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["zahraničných investícií.", "tlačovej konferencii"], "url": ["https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=38&id=576", "http://www.vlada.gov.sk/generalny-tajomnik-oecd-odovzdal-robertovi-ficovi-aktualnu-ekonomicku-analyzu-oecd-o-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:16.019814+00:00"}
{"id": "vr29725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29725", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "My ako hokejový zväz, už som to povedal, dávame na začiatku sezóny licencie hokejovým klubom extraligy s tým, že každý konateľ, každý štatutárny orgán, musí dať potvrdenie najprv Pro-Hokeju a potom zväzu, že má vyplatené všetky pohľadávky v rámci klubu. Na základe toho dostane ten klub licenciu.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Nemeček referuje k postupu udeľovania licencií pre extraligové tímy. Konateľ alebo štatutárny orgán musí predložiť dokumenty o tom, že má splnené všetky záväzky v rámci klubu Pro-Hokeju a následne jeho žiadosť odobruje hokejový zväz. Podľa dostupných údajov nevysporiadanie finančných záväzkov v rámci klubu môže viesť k neudeleniu licencie, ale v prípade stanovenia splátkového kalendára alebo prebiehajúceho súdneho sporu licencia byť udelená môže. Nakoľko Nemeček referuje k vyplateniu a nie vysporiadaniu záväzkov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Igor Nemeček referuje k postupu udeľovania licencií pre extraligové tímy. Konateľ alebo štatutárny orgán musí predložiť dokumenty o tom, že má splnené všetky záväzky v rámci klubu Pro-Hokeju a následne jeho žiadosť odobruje hokejový zväz. Podľa dostupných údajov nevysporiadanie finančných záväzkov v rámci klubu môže viesť k neudeleniu licencie, ale v prípade stanovenia splátkového kalendára alebo prebiehajúceho súdneho sporu licencia byť udelená môže. Nakoľko Nemeček referuje k vyplateniu a nie vysporiadaniu záväzkov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["smernici", "Pro-Hokej", "udelením licencie", "Súťažného poriadku", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.hockeyslovakia.sk/userfiles/file/Stanovy/11%20smernica%20pre%20udelovanie%20sutaznej%20licencie%202011%20A4.pdf", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/riadiace-organy", "http://korzar.sme.sk/c/5520998/kamzici-si-vydychli-budu-hrat-extraligu.html", "http://www.hockeyslovakia.sk/userfiles/file/Stanovy/02%20sutazny%20poriadok%202012%20A4.pdf", "http://www.hokejportal.net/?q=clanok/spytajte-sa-vladimira-pastinskeho/41322"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:11.287764+00:00"}
{"id": "vr30369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30369", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme neplatili zatiaľ nič. Dali sme záruky na pôžičky Írsku a Portugalsku. Mimochodom záruky teda krajinám, s ktorými súhlasil aj, súhlasila aj SAS.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Milkoš hovorí pravdu ak hovorí, že sa jedná len o záruky a nie je cash peniaze a taktiež ak hovorí, že SAS súhlasila s pôžickou Portugalsku a Írsku. Tento princíp je zakotvený aj v zmluve EFSF . Už v preambule (str.4.) tejto zmluvy sa píše: EFSF bude financovat svoju financnú pomoc vydávaním alebo vstupom do dlhopisov, zmeniek, cenných papierov, alebo iných financných nástrojov, ktoré sú podložené neodvolatelnými a bezpodmienecnými zárukami , clenských štátov eurozóny, ktorí konajú ako rucitelia v súvislosti s týmito financnými nástrojmi ako sú uvedené v zmluve. Portál etrend.sk uvádza: \"V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do tažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požicia. Tento mechanizmus bude možné využívat len do júna 2013.\" Richard Sulík na tému pôžicky Írsku a Portugalsku v relácii Na Telo 26. októbra 2011 povedal: \"Ale ešte k tým, k tomu samotnému eurovalu by som chcel povedat jednu vec. Že to Írsko, Portugalsko, že dostali peniaze fajn, to bolo dobre, len treba si uvedomit, kapacita eurovalu, ktorý sme aj my schválili pred rokom. Ved so samotnou konštrukciou my sme predsa súhlasili práve z tých dôvodov, ktoré aj ty teraz spomínaš. Kapacita je 250 miliárd eur. Írsko, Portugalsko vycerpali 70. Ostáva 180.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Milkoš hovorí pravdu ak hovorí, že sa jedná len o záruky a nie je cash peniaze a taktiež ak hovorí, že SAS súhlasila s pôžickou Portugalsku a Írsku. Tento princíp je zakotvený aj v zmluve EFSF . Už v preambule (str.4.) tejto zmluvy sa píše: EFSF bude financovat svoju financnú pomoc vydávaním alebo vstupom do dlhopisov, zmeniek, cenných papierov, alebo iných financných nástrojov, ktoré sú podložené neodvolatelnými a bezpodmienecnými zárukami , clenských štátov eurozóny, ktorí konajú ako rucitelia v súvislosti s týmito financnými nástrojmi ako sú uvedené v zmluve. Portál etrend.sk uvádza: \"V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do tažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požicia. Tento mechanizmus bude možné využívat len do júna 2013.\" Richard Sulík na tému pôžicky Írsku a Portugalsku v relácii Na Telo 26. októbra 2011 povedal: \"Ale ešte k tým, k tomu samotnému eurovalu by som chcel povedat jednu vec. Že to Írsko, Portugalsko, že dostali peniaze fajn, to bolo dobre, len treba si uvedomit, kapacita eurovalu, ktorý sme aj my schválili pred rokom. Ved so samotnou konštrukciou my sme predsa súhlasili práve z tých dôvodov, ktoré aj ty teraz spomínaš. Kapacita je 250 miliárd eur. Írsko, Portugalsko vycerpali 70. Ostáva 180.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["EFSF", "etrend.sk"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/20111019_efsf_framework_agreement_en.pdf", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-euroval-nezbori-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:15.990564+00:00"}
{"id": "48253", "numeric_id": 48253, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48253", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Viaceré krajiny dokonca pristúpili k tomu, že vyzývajú občanov aby opustili územie Ukrajiny, takto ďaleko my zatiaľ nezachádzame, len sme zvýšili cestovné odporúčanie na tretí stupeň z pomyselných štyroch.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zahraničných vecí nevyzvalo slovenských občanov, aby opustili územie Ukrajiny, narozdiel od mnohých iných krajín, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo štvrtok 10. februára vyzval americký prezident Joe Biden svojich občanov, aby z územia Ukrajiny odišli čo najskôr. K rovnakému kroku v sobotu 12. februára pristúpil aj premiér Austrálie Scott Morrison.\n\nPostupne sa začali pridávať aj ďalšie štáty ako Veľká Británia, Kanada, Lotyšsko, Japonsko, Španielsko, Holandsko, Švédsko, Estónsko či Izrael, ktoré vyzvali svojich občanov na odchod z Ukrajiny.\n\nPo zasadnutí krízového štábu Ministerstva zahraničných vecí sa rezort slovenskej diplomacie rozhodol stiahnuť rodinných príslušníkov zamestnancov diplomatického aparátu na Ukrajine.\n\nRezort diplomacie v čase relácie odporúčal občanom necestovať do oblastí Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolou suverénnej vlády. Jedná sa o oblasti Luhansk, Donetsk, Krym a Sevastopoľ. Toto opatrenie predstavuje tretí stupeň odporúčania z možných štyroch. Od 20. februára (teda až po vysielaní relácie) je toto odporúčanie sprísnené na štvrtý stupeň , okamžite opustiť Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zahraničných vecí nevyzvalo slovenských občanov, aby opustili územie Ukrajiny, narozdiel od mnohých iných krajín, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vo štvrtok 10. februára vyzval americký prezident Joe Biden svojich občanov, aby z územia Ukrajiny odišli čo najskôr. K rovnakému kroku v sobotu 12. februára pristúpil aj premiér Austrálie Scott Morrison.", "Postupne sa začali pridávať aj ďalšie štáty ako Veľká Británia, Kanada, Lotyšsko, Japonsko, Španielsko, Holandsko, Švédsko, Estónsko či Izrael, ktoré vyzvali svojich občanov na odchod z Ukrajiny.", "Po zasadnutí krízového štábu Ministerstva zahraničných vecí sa rezort slovenskej diplomacie rozhodol stiahnuť rodinných príslušníkov zamestnancov diplomatického aparátu na Ukrajine.", "Rezort diplomacie v čase relácie odporúčal občanom necestovať do oblastí Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolou suverénnej vlády. Jedná sa o oblasti Luhansk, Donetsk, Krym a Sevastopoľ. Toto opatrenie predstavuje tretí stupeň odporúčania z možných štyroch. Od 20. februára (teda až po vysielaní relácie) je toto odporúčanie sprísnené na štvrtý stupeň , okamžite opustiť Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vyzval", "pristúpil", "", "pridávať", "rozhodol", "odporúčal", "štvrtý stupeň"], "url": ["https://www.nbcnews.com/politics/white-house/biden-warns-americans-leave-ukraine-russia-troops-world-war-rcna15781", "https://www.theguardian.com/australia-news/2022/feb/12/scott-morrison-urges-australian-citizens-in-ukraine-to-leave-immediately", "https://www.theguardian.com/australia-news/2022/feb/12/scott-morrison-urges-australian-citizens-in-ukraine-to-leave-immediately", "https://svet.sme.sk/c/22840378/eu-nechava-diplomaticke-misie-v-kyjeve-v-cinnosti.html", "https://slovensko.hnonline.sk/21374282-slovensko-stiahne-z-kyjeva-a-uzhorodu-rodiny-diplomatov-rezort-odporuca-necestovat-na-ukrajinu", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/oznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim/-/asset_publisher/wFXOVhTq1olz/content/cestovne-odporucanie-necestovat-na-uzemie-ukrajiny?_101_INSTANCE_wFXOVhTq1olz_redirect=%2Fcestovanie_a_konzularne_info%2Foznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/oznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim/-/asset_publisher/wFXOVhTq1olz/content/cestovne-odporucanie-okamzite-opustit-niektore-oblasti-ukrajiny?_101_INSTANCE_wFXOVhTq1olz_redirect=%2Fcestovanie_a_konzularne_info%2Foznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:30.107212+00:00"}
{"id": "vr33286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33286", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Je tam ešte jedna výnimka (definícia Kvalita SK, pozn.), do surovín sa nezapočítava voda.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok je pravdivý ako sa uvádza v Odseku 3 bode 3 v Zásadách posudzovania a udeľovania Značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny ( zdroj ) \"Bod 3.: Predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75 % z celkovej spotreby surovín, pričom pri výpočte percentuálneho zastúpenia surovín sa nezapočítava pridaná voda . Pôvod surovín zodpovedajúci požiadavkám žiadateľ deklaruje v žiadosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je pravdivý ako sa uvádza v Odseku 3 bode 3 v Zásadách posudzovania a udeľovania Značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny ( zdroj ) \"Bod 3.: Predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75 % z celkovej spotreby surovín, pričom pri výpočte percentuálneho zastúpenia surovín sa nezapočítava pridaná voda . Pôvod surovín zodpovedajúci požiadavkám žiadateľ deklaruje v žiadosti.\""], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zdroj"], "url": ["http://www.znackakvality.sk/index.php?pl=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:13.456422+00:00"}
{"id": "vr31122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31122", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnosti systém výučby v autoškolách nezohľadňuje individuálne schopnosti uchádzačov o vodičské oprávnenie a núti ich zúčastňovať sa výcviku a platiť zaň bez ohľadu na ich schopnosti.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok je nepravdivý, pretože niektoré autoškoly zohľadňujú individuálne schopnosti uchádzačov o vodičské oprávnenie. Napríklad snahou Autoškoly CRS Servis je ponúknuť svojim klientom najnižšiu cenu za vykonanie výcviku tak, aby títo v priebehu výcviku zvládli požiadavky na úspešné vykonanie skúšok. Nakoľko sú schopnosti budúcich vodičov rozdielne, ponúkajú svojim klientom tri cenové úrovne a každý uchádzač si sám vyberie jednu z troch kvalitatívnych a tým aj cenových úrovní. Na jednotlivých úrovniach je cena odstupňovaná podľa individuálnych schopností uchádzača.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je nepravdivý, pretože niektoré autoškoly zohľadňujú individuálne schopnosti uchádzačov o vodičské oprávnenie. Napríklad snahou Autoškoly CRS Servis je ponúknuť svojim klientom najnižšiu cenu za vykonanie výcviku tak, aby títo v priebehu výcviku zvládli požiadavky na úspešné vykonanie skúšok. Nakoľko sú schopnosti budúcich vodičov rozdielne, ponúkajú svojim klientom tri cenové úrovne a každý uchádzač si sám vyberie jednu z troch kvalitatívnych a tým aj cenových úrovní. Na jednotlivých úrovniach je cena odstupňovaná podľa individuálnych schopností uchádzača."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Napríklad", "SOU-s", "vyhlášky"], "url": ["http://www.crs-servis.eu/index.php/cena", "http://www.soustt.edu.sk/sou_files/autoskola.htm", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/cesta/sdu/349_2005.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:30.431991+00:00"}
{"id": "vr36687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36687", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...4 roky sa nám niekto vysmieval zo španielskej pláže. Jeden z najnebezpečnejších zločincov. Vy tu budete hovoriť, že nie sú skutky? Dnes je zatknutý.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Karol Mello bol na úteku od novembra 2006. Počas tohto obdobia dokonca týždenník Plus7dní zverejnil fotografiu Mella s jeho priateľkou, herečkou Zuzanou Marošovou, ako ležia v Španielsku na pláži. Mella, ktorý je obvinený z objednávky dvojnásobnej vraždy, sa polícii podarilo zadržať 27. októbra 2010.", "analysis_paragraphs": ["Karol Mello bol na úteku od novembra 2006. Počas tohto obdobia dokonca týždenník Plus7dní zverejnil fotografiu Mella s jeho priateľkou, herečkou Zuzanou Marošovou, ako ležia v Španielsku na pláži. Mella, ktorý je obvinený z objednávky dvojnásobnej vraždy, sa polícii podarilo zadržať 27. októbra 2010."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["bol na úteku", "Plus7dní", "podarilo zadržať"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3496980/policia-za-mellov-utek-nemozeme.html", "http://www.plus7dni.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/mello-si-uziva-pri-mori.html", "http://www.sme.sk/c/5614502/ako-zadrzali-mafiana-mella-pozrite-si-video.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:17.605711+00:00"}
{"id": "42261", "numeric_id": 42261, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42261", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som prišiel po Švecovej a som skrátil štvorročné súdne konanie na Najvyššom súde na jednoročné.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Daniela Švecová je súčasnou predsedníčkou Najvyššieho súdu SR. Vymenovaná bola do tejto funkcie prezidentom v októbri 2014. Predtým zastávala funkciu podpredsedníčky Najvyššieho súdu. Od 7. októbra 2008 bola poverená vedením Najvyššieho súdu SR až do zvolenia nového šéfa NS SR, teda do nástupu Štefana Harabina 22. júna 2009. V máji 2018 predsedníčku NS SR prijal prezident Andrej Kiska. Na tomto stretnutí Švecová uviedla , že “kým v roku 2014 bola priemerná dĺžka súdnych konaní 245 dní, dnes (v roku 2018, pozn.) je v priemere 112 dní, čo je zrýchlenie o viac ako 54 %” . Podrobné informácie alebo štatistiky o dĺžke súdnych konaní na Najvyššom súde však nie sú verejne dostupné. V súčasnosti čakáme na vyjadrenie NS SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Daniela Švecová je súčasnou predsedníčkou Najvyššieho súdu SR. Vymenovaná bola do tejto funkcie prezidentom v októbri 2014. Predtým zastávala funkciu podpredsedníčky Najvyššieho súdu. Od 7. októbra 2008 bola poverená vedením Najvyššieho súdu SR až do zvolenia nového šéfa NS SR, teda do nástupu Štefana Harabina 22. júna 2009. V máji 2018 predsedníčku NS SR prijal prezident Andrej Kiska. Na tomto stretnutí Švecová uviedla , že “kým v roku 2014 bola priemerná dĺžka súdnych konaní 245 dní, dnes (v roku 2018, pozn.) je v priemere 112 dní, čo je zrýchlenie o viac ako 54 %” . Podrobné informácie alebo štatistiky o dĺžke súdnych konaní na Najvyššom súde však nie sú verejne dostupné. V súčasnosti čakáme na vyjadrenie NS SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Vymenovaná", "poverená", "uviedla"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/560228-harabin-uz-ma-nastupcu-kiska-vymenoval-svecovu-za-sefku-najvyssieho-sudu", "https://www.aktuality.sk/clanok/261741/novou-sefkou-najvyssieho-sudu-sa-stala-daniela-svecova/", "https://www.nsud.sk/predsednicku-najvyssieho-sudu-danielu-svecovu-prijal-prezident-andrej-kiska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:09.800231+00:00"}
{"id": "47895", "numeric_id": 47895, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47895", "speaker": "Viera Leščáková", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-lescakova", "statement": "Veľa ústavných právnikov vraví, že povinné očkovanie nie je protiústavné, práve preto, že takéto povinné očkovanie my máme, jednoducho dáme malým deťom trojmesačným myslím, že 5 alebo 6 vakcín naraz im je pichaných do nohy, máme povinné očkovania proti tetanu.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti sa na Slovensku v rámci povinného očkovania podávajú tri vakcíny . Ide o šesťzložkovú vakcínu proti 6 rôznym chorobám vrátane tetanu, MMR vakcínu proti mumpsu, osýpkam a rubeole a o vakcínu chrániacu pred pneumokokovými infekciami. Preočkovanie proti tetanu je taktiež povinné . Niektorí ústavní právnici sa zhodujú v tom, že povinné očkovanie by bolo v súlade s ústavou. V roku 2014 aj Ústavný súd rozhodol , že zavedenie povinného očkovania je ústavne v poriadku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa na Slovensku v rámci povinného očkovania podávajú tri vakcíny . Ide o šesťzložkovú vakcínu proti 6 rôznym chorobám vrátane tetanu, MMR vakcínu proti mumpsu, osýpkam a rubeole a o vakcínu chrániacu pred pneumokokovými infekciami. Preočkovanie proti tetanu je taktiež povinné . Niektorí ústavní právnici sa zhodujú v tom, že povinné očkovanie by bolo v súlade s ústavou. V roku 2014 aj Ústavný súd rozhodol , že zavedenie povinného očkovania je ústavne v poriadku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vakcíny", "povinné", "Niektorí", "právnici", "rozhodol"], "url": ["https://www.union.sk/ake-ockovania-potrebuju-vase-deti/", "https://www.uvzsr.sk/kalendar/", "https://domov.sme.sk/c/22787432/ustavny-pravnik-povinne-ockovanie-seniorov-by-nebola-diskriminacia-cisla-su-nepriestrelny-argument.html?ref=tab", "https://domov.sme.sk/c/22787363/ustavny-pravnik-peter-kresak-o-povinnom-ockovani.html?ref=tab", "https://dennikn.sk/700712/ustavny-sud-uz-raz-povedal-ze-v-pripade-ockovania-ide-pravo-na-sukromie-bokom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:24.616296+00:00"}
{"id": "vr16653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16653", "speaker": "Andrej  Gmitter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-gmitter", "statement": "VÚC ma dlh, má cez 20 miliónov dlh", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prešovský kraj je naozaj zadĺžený. Dlh Prešovského samosprávneho kraja za druhý kvartál roku 2017 dosiahol 64 946 273,52 €, čo je výrazne vyšší údaj ako uvádza Andrej Gmitter. Ten ale tvrdí, že Prešovský VÚC má dlh cez 20 miliónov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prešovský kraj je naozaj zadĺžený. Dlh Prešovského samosprávneho kraja za druhý kvartál roku 2017 dosiahol 64 946 273,52 €, čo je výrazne vyšší údaj ako uvádza Andrej Gmitter. Ten ale tvrdí, že Prešovský VÚC má dlh cez 20 miliónov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Dlh", "zákona", "Ineko.sk", "hospodarenieobci.sk", "miera", "dlhu"], "url": ["http://rozpocet.sk/web/#/rozpocet/SAM/celky/3/celok/107/prehlad", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20170101", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9007&y=2015", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9007", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9007", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9007"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:05.277582+00:00"}
{"id": "vr26485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26485", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Do druhého kola Eduardovi Kukanovi chýbalo 3 000 hlasov.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu v roku 2004 Eduard Kukan v prvom kole získal celkom 438 920 hlasov. Ivan Gašparovič získal v prvom kole 442 564 hlasov. Jedná sa teda o rozdiel presne 3 644 hlasov. Napriek o niečo vyššiemu číslu uznávame Pavlovi Frešovi jeho údaj ako pravdivý, nakoľko se jedná o rádovo 3 tisíc hlasov, pričom rozdiel nijako nemení fakt, že sa jednalo o malý rozdiel.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu v roku 2004 Eduard Kukan v prvom kole získal celkom 438 920 hlasov. Ivan Gašparovič získal v prvom kole 442 564 hlasov. Jedná sa teda o rozdiel presne 3 644 hlasov. Napriek o niečo vyššiemu číslu uznávame Pavlovi Frešovi jeho údaj ako pravdivý, nakoľko se jedná o rádovo 3 tisíc hlasov, pričom rozdiel nijako nemení fakt, že sa jednalo o malý rozdiel."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov"], "url": ["http://app.statistics.sk/prezident2004/prezident/prezident_okr/results/tab3.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:55.391308+00:00"}
{"id": "vr14225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14225", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "...pretože strana Smer pred voľbami v roku 2006 mala formuláciu konkrétnu o tom, ako zvýši podiel financií do školstva s HDP, bolo tam číslo, pokiaľ si pamätám 5%, možnože sa pamäť mi celkom neslúži. No ale čo sa naplnilo? Nič sa z toho nenaplnilo...", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slová ex-ministra Fronca v diskusnej relácii V politike sa ukázali ako pravdivé, keďže SMER-SD išiel do volieb v roku 2006 so zámerom financovať školstvo v objeme 5% HDP, ale tento zámer sa mu nikdy nepodarilo realizovať, na čo poukazujú aj údaje Eurostatu, OECD, či Ineko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Volebný program strany SMER-SD z roku 2006 naozaj obsahuje formuláciu, ktorú spomenul v relácií O 5 minút 12 ex-minister Fronc. \"SMER – sociálna demokracia preto bude v prípade účasti v novej vládnej koalícii okamžite presadzovať zásadné zmeny v legislatíve a prerozdelení finančných prostriedkov – inteligentných investícií, aby bolo možné realizovať nasledujúce rozhodnutia v oblasti vzdelania, kultúry a športu:\" - postupne dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% z hrubého domáceho produkt u Podľa údajov inštitútu Ineko z 10. februára 2011, ktorý robil analýzu medziročného vývoja financovania školstva, pričom vychádzal z analýzy Eurostatu , Slovensko nedáva na oblasť školstva ani 5% z HDP. Potvrdzuje to taktiež aktuálnejšia analýzy OECD, o ktorej píše denník SME (SITA). V článku z 10. septembra 2014 sa uvádza, že pokým polovica členských štátov OECD dáva v priemere na školstvo až 6% ž HDP, Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktorých výdaje na vzdelávanie nedosahujú ani úroveň 5% HDP. Najnovší údaj OECD z 24. novembra 2015 hovorí o tom, že Slovenská republika investuje do systému vzdelávania len 3,8% HDP, čo predstavuje jeden z najnižších príspevkov na školstvo v z krajín OECD, kde je súčasný priemer na úrovni 5,3% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slová ex-ministra Fronca v diskusnej relácii V politike sa ukázali ako pravdivé, keďže SMER-SD išiel do volieb v roku 2006 so zámerom financovať školstvo v objeme 5% HDP, ale tento zámer sa mu nikdy nepodarilo realizovať, na čo poukazujú aj údaje Eurostatu, OECD, či Ineko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Volebný program strany SMER-SD z roku 2006 naozaj obsahuje formuláciu, ktorú spomenul v relácií O 5 minút 12 ex-minister Fronc. \"SMER – sociálna demokracia preto bude v prípade účasti v novej vládnej koalícii okamžite presadzovať zásadné zmeny v legislatíve a prerozdelení finančných prostriedkov – inteligentných investícií, aby bolo možné realizovať nasledujúce rozhodnutia v oblasti vzdelania, kultúry a športu:\" - postupne dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% z hrubého domáceho produkt u Podľa údajov inštitútu Ineko z 10. februára 2011, ktorý robil analýzu medziročného vývoja financovania školstva, pričom vychádzal z analýzy Eurostatu , Slovensko nedáva na oblasť školstva ani 5% z HDP. Potvrdzuje to taktiež aktuálnejšia analýzy OECD, o ktorej píše denník SME (SITA). V článku z 10. septembra 2014 sa uvádza, že pokým polovica členských štátov OECD dáva v priemere na školstvo až 6% ž HDP, Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktorých výdaje na vzdelávanie nedosahujú ani úroveň 5% HDP. Najnovší údaj OECD z 24. novembra 2015 hovorí o tom, že Slovenská republika investuje do systému vzdelávania len 3,8% HDP, čo predstavuje jeden z najnižších príspevkov na školstvo v z krajín OECD, kde je súčasný priemer na úrovni 5,3% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Volebný program", "Ineko", "Eurostatu", "SME", "Najnovší údaj"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj_j_-kxbXKAhUD_ywKHf-yB7oQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.humanisti.sk%2Fdownload.php%3Fsoubor%3D219&usg=AFQjCNE4NfYLrwv91Iuso2dInfA1AIgoxw&sig2=X12jmWrBs-KoIhIaHAjlEA&bvm=bv.112064104,d.bGg", "file:///C:/Users/Oliver%20Vavro/Downloads/Financie%20na%20vzdelavanie_Analyza%202.pdf", "http://www.oecd.org/education/skills-beyond-school/45926093.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7375375/oecd-slovenske-skolstvo-je-podvyzivene.html", "http://www.oecd.org/edu/Slovak-republic-Country-Profile.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:42.236278+00:00"}
{"id": "vr30055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30055", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda upraví pravidlá v odpadovom hospodárstve, vrátane podpory rozšírenia separácie aj o textilný odpad a rozvoj spracovateľských kapacít, najmä takých, ktoré budú využívať najlepšie dostupné technológie recyklácie odpadov do podoby finálnych výrobkov. Prijme opatrenia na podporu propagácie výrobkov vyrobených z recyklovaných materiálov.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Platný zákon o odpadoch č. 223/2001 bol novelizovaný viac ako 30-krát, pričom do jeho textu bolo prevzatých 10 európskych smerníc. Keďže išlo iba o čiastkové zmeny, zákon sa stal neprehľadným a podľa viacerých odborníkov „obsahuje navzájom si odporujúce znenia.\"\n\nZákon zo 17. marca 2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, rozšírenú zodpovednosť výrobcov, nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov, nakladanie s komunálnym odpadom, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku.\n\nS účinnosťou od 1. januára 2013 bolo zavedené mimo iného aj separovanie textilného odpadu ( .doc , s.9). Zákonom č. 343/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. O odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“), sa zmenilo aj znenie § 39 zákona č. 223/2001 Z. z. O odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“). Novela, okrem iného, zaviedla pojmy triedený zber komunálnych odpadov, zmesový komunálny odpad, povinnosť prevádzkovateľa kuchyne (§ 39 ods. 2 zákona o odpadoch) a upravila povinnosť obcí zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre ustanovené zložky.\n\nOd 1. januára 2016 má platiť zákon o odpadoch, ktorý okrem iného určuje napríklad pokutu za nesprávnu separáciu. Napríklad odhodenie papiera do koša určeného pre sklo sa stane priestupkom, za ktorý bude môcť obec uložiť pokutu do 1 500 eur.", "analysis_paragraphs": ["Platný zákon o odpadoch č. 223/2001 bol novelizovaný viac ako 30-krát, pričom do jeho textu bolo prevzatých 10 európskych smerníc. Keďže išlo iba o čiastkové zmeny, zákon sa stal neprehľadným a podľa viacerých odborníkov „obsahuje navzájom si odporujúce znenia.\"", "Zákon zo 17. marca 2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, rozšírenú zodpovednosť výrobcov, nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov, nakladanie s komunálnym odpadom, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku.", "S účinnosťou od 1. januára 2013 bolo zavedené mimo iného aj separovanie textilného odpadu ( .doc , s.9). Zákonom č. 343/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. O odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“), sa zmenilo aj znenie § 39 zákona č. 223/2001 Z. z. O odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“). Novela, okrem iného, zaviedla pojmy triedený zber komunálnych odpadov, zmesový komunálny odpad, povinnosť prevádzkovateľa kuchyne (§ 39 ods. 2 zákona o odpadoch) a upravila povinnosť obcí zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre ustanovené zložky.", "Od 1. januára 2016 má platiť zákon o odpadoch, ktorý okrem iného určuje napríklad pokutu za nesprávnu separáciu. Napríklad odhodenie papiera do koša určeného pre sklo sa stane priestupkom, za ktorý bude môcť obec uložiť pokutu do 1 500 eur."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["kritike", "sporných", "novelizovaný", "upravuje", "Zákon", ".doc", "2016"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/909066-zakon-o-odpadoch-je-paskvil-tvrdi-muransky/", "http://www.zive.sk/clanok/103789/prezident-podpisal-novy-zakon-o-odpadoch-rusi-sa-recyklacny-fond", "http://www.euractiv.sk/separovanie-a-samosprava/zoznam_liniek/odpad-ako-hodnotny-zdroj-do-buducna-000292", "http://www.naturpack.sk/images/content/15-z079%281%29.pdf", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=velke-vladne-upratovanie-stat-chce-od-slovakov-nieco-s-cim-ma-sam-problem", "http://www.minzp.sk/files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpady-a-obaly/registre-a-zoznamy/metodicka-pomocka-20_12_2012-doc-2.pdf", "http://www.etrend.sk/business-guide-aktuality/spravna-separacia-odpadu-sa-vyplati-nespravna-sa-bude-trestat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:12.206074+00:00"}
{"id": "45378", "numeric_id": 45378, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45378", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po prvé závisí (vyplatenie 13. dôchodkov, pozn.) od toho, čo povie Ústavný súd, lebo tam sa to teraz nachádza. A po druhé závisí od toho, lebo tieto peniaze budú súčasťou štrukturálneho deficitu. Závisí od toho, či na to budú peniaze.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonnosť prijatia tzv. 13. dôchodkov bude posudzovať Ústavný súd, výdavky by sa započítavali do tzv. štrukturálneho deficitu. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky, ktoré vláda Petra Pellegriniho schválila narýchlo pred voľbami v skrátenom legislatívnom konaní, procesne prijaté v súlade so zákonom. Štrukturálny deficit je analytický pohľad na celkový schodok očistený o cyklické vplyvy na ekonomiku a jednorazové opatrenia. Slovensko sa zaviazalo k tomu, že v čo najkratšom čase dosiahne približne vyrovnaný rozpočet. Tzv. štrukturálny deficit by nemal presiahnuť 0,5 percenta HDP ročne. Výdavky spojené s 13. dôchodkami nie sú jednorázové, predpokladajú sa ako každoročné - započítavali by sa teda do štrukturálneho deficitu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej analýze z apríla 2020 uviedla, že „ mimo výpadku daňových príjmov a vládnych opatrení na podporu ekonomiky je najväčšie riziko pre rozpočet v sociálnych transferoch a dávkach vo výške 734 mil. eur, ktoré vyplýva najmä zo zavedenia 13. dôchodku s odhadovaným vplyvom na úrovni 432 mil. eur.“", "analysis_paragraphs": ["Zákonnosť prijatia tzv. 13. dôchodkov bude posudzovať Ústavný súd, výdavky by sa započítavali do tzv. štrukturálneho deficitu. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky, ktoré vláda Petra Pellegriniho schválila narýchlo pred voľbami v skrátenom legislatívnom konaní, procesne prijaté v súlade so zákonom. Štrukturálny deficit je analytický pohľad na celkový schodok očistený o cyklické vplyvy na ekonomiku a jednorazové opatrenia. Slovensko sa zaviazalo k tomu, že v čo najkratšom čase dosiahne približne vyrovnaný rozpočet. Tzv. štrukturálny deficit by nemal presiahnuť 0,5 percenta HDP ročne. Výdavky spojené s 13. dôchodkami nie sú jednorázové, predpokladajú sa ako každoročné - započítavali by sa teda do štrukturálneho deficitu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej analýze z apríla 2020 uviedla, že „ mimo výpadku daňových príjmov a vládnych opatrení na podporu ekonomiky je najväčšie riziko pre rozpočet v sociálnych transferoch a dávkach vo výške 734 mil. eur, ktoré vyplýva najmä zo zavedenia 13. dôchodku s odhadovaným vplyvom na úrovni 432 mil. eur.“"], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["obrátila", "Štrukturálny deficit", "dosiahne", "", "nemal", "uviedla,"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22376050/caputova-napadla-zakon-pre-trinaste-dochodky-na-ustavnom-sude.html", "https://www.tatrabanka.sk/files/sk/att/5234579/TB_mesacnik_apr2015.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/info_fk_2015jul.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/info_fk_2015jul.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/info_fk_2015jul.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/400/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:25.703353+00:00"}
{"id": "vr13854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13854", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nehovoriac o tom, že ten prípad s tým dieťaťom (fotografia utopeného dieťaťa, pozn.), viete, ako dopadol. Bolo to dieťa prevádzača. Čiže zase médiá zohrali svoju úlohu.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prípad toho, či bol Abdullah Kurdi, otec utopeného 4-ročného Aylana Kurdiho, prevádzačom bol nakoniec vyriešený tak, že boli obvinení a zatknutí skutoční prevádzači z lode, na ktorej sa viezla Kurdiho rodina, preto je Abdullah Kurdi zbavený podozrení z prevádzačstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vice News je jeden zo zdrojov, ktorý vo svojom septembrovom článku uvádza ako obvinenia proti Kurdim, tak aj jeho odmietnutie: \" Iracký pár uviedol, že Aylanov otec Abdullah Kurdi (...), bol kapitánom lode, ktorá sa prevrátila na ceste na grécky ostrov, čo zavinilo smrť minimálne 12 ľudí, vrátane Aylana, jeho matky a jedného brata. \" \" Kurdi však tieto obvinenia odmietol. \" Spravodajský portál Reuters ďalej uvádza, že: \" Kurdi obvinil (z nešťastia, pozn.) tureckého prevádzača, no neuviedol jeho meno. \" \" Amir Haider, ďalší Iračan, ktorý tvrdí, že bol na tej istej lodi, potvrdil výpoveď Jawwada a identifikoval Kurdiho ako kapitána. \" Obvinenia a ich odmietnutie sú v danom prípade slovom troch ľudí proti slovu rodiny Aylana Kurdiho. Kanadský článok z októbra hovorí o obvineniach, no nepotvrdzuje ich, skôr vyznieva pozitívne a sústrastne smerom k otcovi Aylana Kurdiho. \"Apart from losing his wife and children, Abdullah suffered the further indignity of becoming the subject of nasty allegations during the federal election campaign that he was a human smuggler, a fraud, a hustler who’d never been a refugee at all, a guy who’d killed his own family and should be in jail.\" Ďalšie kanadské periodikum informuje, že skutoční prevádzači, ktorým patrila loď, na ktorej sa plavila Kurdiho rodina, boli v Turecku zatknutí, čím bolo vlastne podozrenie na Abdullaha vyvrátené. \"... he promised to hunt down the smugglers behind the doomed journey across the Mediterranean and put to rest claims that he himself was a human smuggler. In the end, that was not necessary. Kurdi tells Maclean’s that Turkish authorities have arrested the smugglers .\" Informáciu o zadržaní štyroch obvinených prevádzačov potvrdila napríklad aj britská BBC . Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prípad toho, či bol Abdullah Kurdi, otec utopeného 4-ročného Aylana Kurdiho, prevádzačom bol nakoniec vyriešený tak, že boli obvinení a zatknutí skutoční prevádzači z lode, na ktorej sa viezla Kurdiho rodina, preto je Abdullah Kurdi zbavený podozrení z prevádzačstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vice News je jeden zo zdrojov, ktorý vo svojom septembrovom článku uvádza ako obvinenia proti Kurdim, tak aj jeho odmietnutie: \" Iracký pár uviedol, že Aylanov otec Abdullah Kurdi (...), bol kapitánom lode, ktorá sa prevrátila na ceste na grécky ostrov, čo zavinilo smrť minimálne 12 ľudí, vrátane Aylana, jeho matky a jedného brata. \" \" Kurdi však tieto obvinenia odmietol. \" Spravodajský portál Reuters ďalej uvádza, že: \" Kurdi obvinil (z nešťastia, pozn.) tureckého prevádzača, no neuviedol jeho meno. \" \" Amir Haider, ďalší Iračan, ktorý tvrdí, že bol na tej istej lodi, potvrdil výpoveď Jawwada a identifikoval Kurdiho ako kapitána. \" Obvinenia a ich odmietnutie sú v danom prípade slovom troch ľudí proti slovu rodiny Aylana Kurdiho. Kanadský článok z októbra hovorí o obvineniach, no nepotvrdzuje ich, skôr vyznieva pozitívne a sústrastne smerom k otcovi Aylana Kurdiho. \"Apart from losing his wife and children, Abdullah suffered the further indignity of becoming the subject of nasty allegations during the federal election campaign that he was a human smuggler, a fraud, a hustler who’d never been a refugee at all, a guy who’d killed his own family and should be in jail.\" Ďalšie kanadské periodikum informuje, že skutoční prevádzači, ktorým patrila loď, na ktorej sa plavila Kurdiho rodina, boli v Turecku zatknutí, čím bolo vlastne podozrenie na Abdullaha vyvrátené. \"... he promised to hunt down the smugglers behind the doomed journey across the Mediterranean and put to rest claims that he himself was a human smuggler. In the end, that was not necessary. Kurdi tells Maclean’s that Turkish authorities have arrested the smugglers .\" Informáciu o zadržaní štyroch obvinených prevádzačov potvrdila napríklad aj britská BBC . Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Vice News", "Reuters", "Kanadský", "kanadské", "BBC"], "url": ["https://news.vice.com/article/father-of-drowned-syrian-boy-alan-kurdi-denies-being-a-people-smuggler", "http://www.reuters.com/article/2015/09/11/us-europe-migrants-turkey-iraq-idUSKCN0RB2BE20150911#HQ2UIyqzHSjPV4yl.99", "https://demagog.sk/vyrok/Apart from losing his wife and children, Abdullah suffered the further indignity of becoming the subject of nasty allegations during the federal election campaign that he was a human smuggler, a fraud, a hustler who’d never been a refugee at all, a guy who’d killed his own family and should be in jail.", "http://www.macleans.ca/news/world/abdullah-kurdi-lost-it-all-now-caught-in-a-whirlwind-there-is-no-peace/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34143445"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:11.414433+00:00"}
{"id": "vr27792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27792", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "V niektorých témach by mohol europoslanec vystúpiť aj na pôde národného parlamentu, náš rokovací poriadok to pozná, na požiadanie...", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokovacom poriadku NRSR je uvedené: \"Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.\" Jozef Vyskupič formuluje svoj výrok v podobe, na základe ktorej sa jeho zmysel zhoduje s týmto predpisom rokovacieho poriadku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rokovacom poriadku NRSR je uvedené: \"Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.\" Jozef Vyskupič formuluje svoj výrok v podobe, na základe ktorej sa jeho zmysel zhoduje s týmto predpisom rokovacieho poriadku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["rokovacom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:02.624947+00:00"}
{"id": "vr37844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37844", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...keď príde Euroval na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, už sa nebude dať rokovať o tom, že súhlasíme ak, tam už bude možné digitálny svet jednotka, nula súhlasíš, nesúhlasíš, berieš, neberieš /nezrozumiteľné/, proste iná šanca tam už nebude, takže nápad je to dobrý.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správ SITA a TASR : \"Po schválení rozhodnutia radou (Európska rada, pozn) ho budú musieť schváliť členské štáty. V slovenskom prípade bude toto rozhodnutie predložené na rokovanie vlády a následne Národnej rade. V súlade s Ústavou bude na vyslovenie súhlasu s rozhodnutím Európskej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Celý proces bude potrebné zavŕšiť do konca roka 2012, keďže účinnosť tohto rozhodnutia je stanovená od 1. januára 2013, dodáva sa v materiáli. Rozhodnutie sa bude v parlamente prerokúvať ako medzinárodná zmluva, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.\" Keďže sa jedná o schvaľovanie v režime medzinárodnej zmluvy, ďalšie zmeny zo strany členských štátov už nebudú v tejto fáze možné. Podobne tomu bolo pri Eurovale 1 .", "analysis_paragraphs": ["Podľa správ SITA a TASR : \"Po schválení rozhodnutia radou (Európska rada, pozn) ho budú musieť schváliť členské štáty. V slovenskom prípade bude toto rozhodnutie predložené na rokovanie vlády a následne Národnej rade. V súlade s Ústavou bude na vyslovenie súhlasu s rozhodnutím Európskej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Celý proces bude potrebné zavŕšiť do konca roka 2012, keďže účinnosť tohto rozhodnutia je stanovená od 1. januára 2013, dodáva sa v materiáli. Rozhodnutie sa bude v parlamente prerokúvať ako medzinárodná zmluva, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.\" Keďže sa jedná o schvaľovanie v režime medzinárodnej zmluvy, ďalšie zmeny zo strany členských štátov už nebudú v tejto fáze možné. Podobne tomu bolo pri Eurovale 1 ."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA a TASR", "Eurovale 1"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5820035/radicova-dostala-mandat-hlasovat-za-novy-euroval.html", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209877&FileName=zz2010-00380-0209877&Rocnik=2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:14.458046+00:00"}
{"id": "vr32269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32269", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...vôbec nie každá zákazka nad 10 mil. €. Tam bude naozaj veľmi málo, pretože tam je jasne napísané max. 3-4 do roka...", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako nepravdiný. Strategická zákazka je zákazka, u ktorej je predpoklad, že hodnota presiahne 10 mil. eur. Návrh zákona neobsahuje konkrétny počet strategických zákaziek do roka. Výška strategickej zákazky je v návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, určená v § 3, ods. 7b):", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako nepravdiný. Strategická zákazka je zákazka, u ktorej je predpoklad, že hodnota presiahne 10 mil. eur. Návrh zákona neobsahuje konkrétny počet strategických zákaziek do roka. Výška strategickej zákazky je v návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, určená v § 3, ods. 7b):"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["novely"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=44&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:48.235609+00:00"}
{"id": "47172", "numeric_id": 47172, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47172", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "My, v porovnaní s rokom 2009, sme reagovali (na krízu) omnoho promptnejšie (...) keď vy ste priniesli napr. príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli, vtedy ste deklarovali, doteraz nezamestnaní a sami si nenašli zamestnanie, tak zo štátneho rozpočtu ste vyčlenili na to 4.000.000 EUR. My dávame stovky milión EUR mesačne, vy na celú krízu 4.000.000 EUR. Alebo tu máme potom ďalšie opatrenie, a je to vaše šrotovné tu máme, a to vaše šrotovné to bolo vo výške 55.000.000 EUR, 55.000.000 EUR na celú krízu, ktorá bola rovnako veľká. Potom tu máme program Obnov si svoj dom za 10.000.000 EUR, ktoré vieme, že mnohé z týchto opatrení ani neboli vyčerpané v takej podobe. A stimuly pre malé a stredné podniky 8.000.000 EUR.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Eduard Heger porovnáva neporovnateľné - zavádzanie štátnej ekonomickej pomoci pri plošnom zatváraní obchodných a iných prevádzok a teda bezprostrednom existenčnom ohrození pre milióny ľudí vs. zavádzanie štátnej pomoci pri výraznom poklese výkonu ekonomiky a priamom ohrození výrazne menšieho počtu ľudí. Navyše, pri vymenúvaní opatrení, ktoré prvá vláda Roberta Fica spravila na podporu ekonomiky, minister vynechal zdroje z Európskej únie. Keďže takéto porovnanie nemôže poskytnúť korektný a navzájom pomerateľný obraz o výkonoch rôznych vlád (lebo sa ocitli v rôznej situácii), hodnotíme ho ako zavádzanie. Eduard Heger porovnáva opatrenia prijaté prvou vládou Roberta Fica v reakcii na svetovú finančnú krízu v roku 2008 s opatreniami vlády Igora Matoviča počas pandémie koronavírusu. Podobné tvrdenie už povedal v o minulosti, Demagóg.SK ho tiež hodnotil ako zavádzanie. Ekonomická kríza 2007 - 2009 Finančná a hospodárska kríza, počas ktorej vládol Smer v koalícii s HZDS a SNS, trvala v rokoch 2007 až 2009. Slovensko v roku 2009 zasiahol výrazný prepad ekonomiky, vláda však nezatvárala plošne prevádzky. Prvá Ficova vláda schválila 6. novembra 2008 schválila niekoľko opatrení na prekonanie dopadov krízy. Na „príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli doteraz nezamestnaní a sami si našli zamestnanie” vtedajšia vláda vyčlenila zo štátneho rozpočtu 4 milióny eur. Ďalších 21 miliónov však plánovala minúť z európskych zdrojov. Na „dotáciu na nákup nového automobilu za podmienky likvidácie starého vozidla”, alebo tzv. šrotovné vyčlenil kabinet 55 miliónov eur. Pre „Program Obnovme si svoj dom” vláda vyčlenila 10 miliónov eur. Pre opatrenie s názvom „Stimuly pre malé a stredné podniky (MSP) - dotácia zo štátneho rozpočtu na programy zamerané na pomoc existujúcim a vznikajúcim MSP” vláda našla 8 miliónov eur. Okrem spomínaných opatrení Ficova vláda vytvorila príspevok pre doteraz nezamestnaných živnostníkov, na ktorý vyčlenila 11 miliónov eur alebo „príspevok vo výške odvodov zamestnávateľovi, ktorý obmedzí prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4 % ustanoveného týždenného pracovného času, najdlhšie na dobu 60 dní” v hodnote 28 miliónov eur. Celkovo Ficova vláda plánovala v rokoch 2009 a 2010 minúť na sanáciu krízy 1,94 miliardy eur. Koronakríza 2020 Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov zasiahnutých pandémiou koronakrízy 29. marca 2020. V októbri tieto opatrenia doplnila a vo februári 2021 schémy pomoci znova rozšírila . Inštitút finančnej politiky odhaduje , že za rok platnosti dosahoval objem finančných opatrení 4,6 miliardy eur. Nie všetky však mali vplyv na štátny rozpočet. Priama pomoc, ktorá zahŕňa podporu pracovných miest, sociálnu pomoc, pandemickú PN a OČR či odpustenie odvodov stála štát v minulom roku 1,3 miliardy eur. Do zdravotníctva úrady v súvislosti s covidom „naliali” 0,3 miliardy a ďalších 0,4 miliardy minul na iné opatrenia. Celkovo tak štát na opatrenia v boji s pandémiou minul za deväť mesiacov (apríl až december) približne 2 miliardy eur. Priemerne teda 222 miliónov za mesiac. Časť týchto výdavkov Slovensku preplatí Európska únia.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Heger porovnáva neporovnateľné - zavádzanie štátnej ekonomickej pomoci pri plošnom zatváraní obchodných a iných prevádzok a teda bezprostrednom existenčnom ohrození pre milióny ľudí vs. zavádzanie štátnej pomoci pri výraznom poklese výkonu ekonomiky a priamom ohrození výrazne menšieho počtu ľudí. Navyše, pri vymenúvaní opatrení, ktoré prvá vláda Roberta Fica spravila na podporu ekonomiky, minister vynechal zdroje z Európskej únie. Keďže takéto porovnanie nemôže poskytnúť korektný a navzájom pomerateľný obraz o výkonoch rôznych vlád (lebo sa ocitli v rôznej situácii), hodnotíme ho ako zavádzanie. Eduard Heger porovnáva opatrenia prijaté prvou vládou Roberta Fica v reakcii na svetovú finančnú krízu v roku 2008 s opatreniami vlády Igora Matoviča počas pandémie koronavírusu. Podobné tvrdenie už povedal v o minulosti, Demagóg.SK ho tiež hodnotil ako zavádzanie. Ekonomická kríza 2007 - 2009 Finančná a hospodárska kríza, počas ktorej vládol Smer v koalícii s HZDS a SNS, trvala v rokoch 2007 až 2009. Slovensko v roku 2009 zasiahol výrazný prepad ekonomiky, vláda však nezatvárala plošne prevádzky. Prvá Ficova vláda schválila 6. novembra 2008 schválila niekoľko opatrení na prekonanie dopadov krízy. Na „príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli doteraz nezamestnaní a sami si našli zamestnanie” vtedajšia vláda vyčlenila zo štátneho rozpočtu 4 milióny eur. Ďalších 21 miliónov však plánovala minúť z európskych zdrojov. Na „dotáciu na nákup nového automobilu za podmienky likvidácie starého vozidla”, alebo tzv. šrotovné vyčlenil kabinet 55 miliónov eur. Pre „Program Obnovme si svoj dom” vláda vyčlenila 10 miliónov eur. Pre opatrenie s názvom „Stimuly pre malé a stredné podniky (MSP) - dotácia zo štátneho rozpočtu na programy zamerané na pomoc existujúcim a vznikajúcim MSP” vláda našla 8 miliónov eur. Okrem spomínaných opatrení Ficova vláda vytvorila príspevok pre doteraz nezamestnaných živnostníkov, na ktorý vyčlenila 11 miliónov eur alebo „príspevok vo výške odvodov zamestnávateľovi, ktorý obmedzí prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4 % ustanoveného týždenného pracovného času, najdlhšie na dobu 60 dní” v hodnote 28 miliónov eur. Celkovo Ficova vláda plánovala v rokoch 2009 a 2010 minúť na sanáciu krízy 1,94 miliardy eur. Koronakríza 2020 Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov zasiahnutých pandémiou koronakrízy 29. marca 2020. V októbri tieto opatrenia doplnila a vo februári 2021 schémy pomoci znova rozšírila . Inštitút finančnej politiky odhaduje , že za rok platnosti dosahoval objem finančných opatrení 4,6 miliardy eur. Nie všetky však mali vplyv na štátny rozpočet. Priama pomoc, ktorá zahŕňa podporu pracovných miest, sociálnu pomoc, pandemickú PN a OČR či odpustenie odvodov stála štát v minulom roku 1,3 miliardy eur. Do zdravotníctva úrady v súvislosti s covidom „naliali” 0,3 miliardy a ďalších 0,4 miliardy minul na iné opatrenia. Celkovo tak štát na opatrenia v boji s pandémiou minul za deväť mesiacov (apríl až december) približne 2 miliardy eur. Priemerne teda 222 miliónov za mesiac. Časť týchto výdavkov Slovensku preplatí Európska únia."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["hodnotil", "trvala", "zasiahol", "schválila", "schválila", "opatrení", "plánovala", "uvádza", "predstavila", "doplnila", "rozšírila", "odhaduje", "preplatí"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/46419/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/bankovy-sektor-slovensku-vs-financna-hospodarska-kriza-november-2009.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/bankovy-sektor-slovensku-vs-financna-hospodarska-kriza-november-2009.html", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/3539/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/3539/1", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/program-stability/program-stability/sp_apr2009_sk.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/program-stability/program-stability/sp_apr2009_sk.pdf", "https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2020/06/08/covid-19-to-plunge-global-economy-into-worst-recession-since-world-war-ii", "https://www.ta3.com/clanok/1179675/predstavili-najvacsiu-pomoc-zamestnancom-a-zivnostnikom-v-historii-sr.html", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-predstavila-prvu-pomoc-obsahuje-covidovy-priplatok-aj-zvysenu-pomoc/", "https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2281462", "https://e.dennikn.sk/minuta/2281462"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:10.813944+00:00"}
{"id": "49103", "numeric_id": 49103, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49103", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola dokonca predložená aj zmluva, ktorú deň pred odletom do Dubaja podpísalo ministerstvo hospodárstva s koncipientkou, dcérou pána Sulíka.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezort hospodárstva podpísal zmluvu s dcérou Richarda Sulíka dva dni pred odletom ministerskej delegácie na svetovú výstavu v Dubaji, ktorej bola súčasťou. Hoci sa Robert FIco mýli v údaji \"jeden deň pred odletom\", jeho tvrdenie v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé.\n\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky uzavrelo 27. októbra 2021 Zmluvu s právničkou - koncipientkou Alexandrou Sulíkovou, dcérou Richarda Sulíka, ohľadom poradenstva na výstave v Dubaji. Zmluva mala trvať do 5. novembra 2021. Web cas.sk uviedol , že zmluvu podpísali \"krátko pred odletom\" Sulíkovej. Podľa Plus7dní delegácia vrátane Sulíkovej odletela 2. novembra.\n\nV zmluve sa uvádza, že partner je odborník v oblasti energetického práva a zaväzuje sa poskytnúť poradenstvo na EXPO Dubaj 2020, zatiaľčo objednávateľ sa zaväzuje poskytnúť náhradu výdavkov za let lietadlom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do Dubaja a späť. Richard Sulík (SaS) neskôr uviedol , že jeho dcéra si účasť na svetovej výstave v Dubaji hradila sama.\n\nZmluva je dostupná v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády. Účinná začala byť 30. októbra 2021.", "analysis_paragraphs": ["Rezort hospodárstva podpísal zmluvu s dcérou Richarda Sulíka dva dni pred odletom ministerskej delegácie na svetovú výstavu v Dubaji, ktorej bola súčasťou. Hoci sa Robert FIco mýli v údaji \"jeden deň pred odletom\", jeho tvrdenie v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé.", "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uzavrelo 27. októbra 2021 Zmluvu s právničkou - koncipientkou Alexandrou Sulíkovou, dcérou Richarda Sulíka, ohľadom poradenstva na výstave v Dubaji. Zmluva mala trvať do 5. novembra 2021. Web cas.sk uviedol , že zmluvu podpísali \"krátko pred odletom\" Sulíkovej. Podľa Plus7dní delegácia vrátane Sulíkovej odletela 2. novembra.", "V zmluve sa uvádza, že partner je odborník v oblasti energetického práva a zaväzuje sa poskytnúť poradenstvo na EXPO Dubaj 2020, zatiaľčo objednávateľ sa zaväzuje poskytnúť náhradu výdavkov za let lietadlom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do Dubaja a späť. Richard Sulík (SaS) neskôr uviedol , že jeho dcéra si účasť na svetovej výstave v Dubaji hradila sama.", "Zmluva je dostupná v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády. Účinná začala byť 30. októbra 2021."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["uzavrelo", "právničkou", "koncipientkou", "uviedol", "Podľa", "uviedol", "dostupná"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22777012/ministerstvo-sa-zaviazalo-preplatit-sulikovej-dcere-cestu-do-dubaja-plati-si-to-sama-tvrdi-sef-sas.html", "https://dennikn.sk/minuta/2598226/", "https://www.cas.sk/clanok/2605415/dvojity-skandal-cestovala-sulikova-dcera-do-dubaja-za-statne-reakcia-rezortu-na-fiasko-s-pasmi/", "https://www.cas.sk/clanok/2605415/dvojity-skandal-cestovala-sulikova-dcera-do-dubaja-za-statne-reakcia-rezortu-na-fiasko-s-pasmi/", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/skandal-pasy-delegacie-hosti-expo-dubaji-su-internete-co-tam-robi-sulikova-dcera", "https://dennikn.sk/minuta/2598226/", "http://www.crz.gov.sk/zmluva/6010696/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:36.263931+00:00"}
{"id": "vr37361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37361", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Návrh poslanca Rada Procházku, ktorý prezentoval uplynulý víkend v jednej televíznej relácii, kde povedal, aby sa, aby sa odňalo občianstvo občanovi Slovenskej republiky, ktorý požiadal o občianstvo iného štátu bez toho, aby preukázal vzťah k tejto krajine vo forme, že tam žil, pracoval, podnikal, a tak ďalej, ale aby to odňatie toho občianstva bolo termínované, aby bolo časovo ohraničené len do okamihu platnosti a vzniku a ratifikácie teda štandardného nástroja, ktorým je medzištátna zmluva.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka sa 13. februára 2011 v diskusnej relácii O 5 minút 12 na tému dvojaké občianstvo vyjadril takto:", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka sa 13. februára 2011 v diskusnej relácii O 5 minút 12 na tému dvojaké občianstvo vyjadril takto:"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:24.911227+00:00"}
{"id": "vr18016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18016", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tie platy (učiteľov, pozn.) zvyšujeme každým rokom viacej, ako všetkým ostatným v tejto krajine.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini odkazuje na zvyšovanie platov učiteľov v porovnaní s ostatnými profesiami. V tejto súvislosti už Demagog.SK overoval niekoľko výrokov, naposledy 9. apríla 2018 výrok ministerky školstva Martiny Lubyovej v ktorom správne tvrdila, že platy učiteľov sa zvyšovali najviac spomedzi ostatných zamestnancov verejnej správy. Platy učiteľov sa zvýšili v septembri 2016 , v septembri 2017 a v marci 2018 prisľúbilo ministerstvo školstva ďalšie zvyšovanie platov učiteľov od septembra 2018 . Od septembra 2016 sa tak platy učiteľov navýšili o 12,36 %. Pre porovnanie, platy zamestnancov vo verejnej sfére v tom istom období narástli o 8,16 %. Tieto percentá boli vyrátané na základe zrealizovaných navýšení, teda nezohľadňujú plánované navýšenie učiteľom od septembra ani plánované navýšenie vo verejnej správe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini odkazuje na zvyšovanie platov učiteľov v porovnaní s ostatnými profesiami. V tejto súvislosti už Demagog.SK overoval niekoľko výrokov, naposledy 9. apríla 2018 výrok ministerky školstva Martiny Lubyovej v ktorom správne tvrdila, že platy učiteľov sa zvyšovali najviac spomedzi ostatných zamestnancov verejnej správy. Platy učiteľov sa zvýšili v septembri 2016 , v septembri 2017 a v marci 2018 prisľúbilo ministerstvo školstva ďalšie zvyšovanie platov učiteľov od septembra 2018 . Od septembra 2016 sa tak platy učiteľov navýšili o 12,36 %. Pre porovnanie, platy zamestnancov vo verejnej sfére v tom istom období narástli o 8,16 %. Tieto percentá boli vyrátané na základe zrealizovaných navýšení, teda nezohľadňujú plánované navýšenie učiteľom od septembra ani plánované navýšenie vo verejnej správe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "2016", "2017", "2018", "navýšili", "vyhlásilo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/705/ministerky-na-ta3", "https://www.minedu.sk/platove-tarify-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-a-zvysenie-platovych-tarif-v-zavislosti-od-dlzky-zapocitanej-praxe-ucinne-od-1-septembra-2016/", "https://www.minedu.sk/data/att/12033.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/463994-ministerstvo-skolstva-pripomina-splnene-opatrenia-vyssie-platy-ucitelov-chce-od-septembra/", "http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/rady/radtab21.xls", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1766312-rapidne-zvysovanie-platov-zamestnanci-v-statnej-sprave-si-prilepsia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:13.222197+00:00"}
{"id": "vr31405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31405", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "KDH je tu od roku 1990. Je to najstaršia politická strana. Ktorá naozaj ako jediná vydržala aj zmeny predsedov.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa profilu KDH na portály sme.sk vzniklo KDH 17.2.1990 a počet svojej histórie sa v ňom na poste predsedov vystriedali Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ.", "analysis_paragraphs": ["Podľa profilu KDH na portály sme.sk vzniklo KDH 17.2.1990 a počet svojej histórie sa v ňom na poste predsedov vystriedali Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "získala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3740964/krestanskodemokraticke-hnutie-profil-a-historia.html", "http://volby.sme.sk/c/6294241/smk-zostane-znova-mimo-parlamentu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:07.325470+00:00"}
{"id": "vr38782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38782", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Áno, odbory predsa podpísali zmluvu so stranou Smer-SD. Nazval ju sám pán predseda Konfederácie odborových zväzov, že je to istý typ obchodnej zmluvy. To sú jeho slová.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Smer-SD a Konfederácia odborových zväzov podpísali zmluvu o spolupráci v marci 2010 ( TASR ). KOZ mal na základe tejto zmluvy vyzvať svojich členov, aby v parlamentných voľbách 2010 hlasovali za stranu Smer-SD. Ten mal v prípade účasti vo vláde spolupracovať s KOZ pri výbere ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD a Konfederácia odborových zväzov podpísali zmluvu o spolupráci v marci 2010 ( TASR ). KOZ mal na základe tejto zmluvy vyzvať svojich členov, aby v parlamentných voľbách 2010 hlasovali za stranu Smer-SD. Ten mal v prípade účasti vo vláde spolupracovať s KOZ pri výbere ministra práce, sociálnych vecí a rodiny."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "vyhlásenie odborov k podpisu"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/clanek.phtml?id=1204248", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/prioritou-smeru-je-udrzanie-zakonnika/121186-clanok.html", "http://www.kozsr.sk/?page=./archiv/a_deklaracia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:37.484998+00:00"}
{"id": "vr30186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30186", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po nástupe novej vlády bola prijatá novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Táto novela sa však nevenovala konkrétne činnosti súdov. Toto predsavzatie vlády hodnotíme ako nesplnené. Na 8. schôdze, dňa 18. októbra 2012 bol v parlamente schválený Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Zákon schválili v treťom čítaní a nadobudol účinnosť 1. decembra 2012. Pri hlasovaní z 144 prítomných poslancov 85 hlasovalo za, 59 sa zdržalo hlasovania. Všetci prítomní poslanci za SMER-SD hlasovali za prijatie, z opozičných poslancov za schválenie nárvhu hlasovali Lucia Žitňanská a Daniel Krajcer. Týmto zákonom (.rtf) sa menil a dopĺňal zákon z roku 2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Neobsahuje ustanovenia venujúce sa vyslovene súdom a informovanosti verejnosti o činnosti súdoch. Orgány, organizácie a inštitúcie, ktoré sú povinné zverejňovať informácie (dobrovoľne alebo na žiadosť) sú tzv. povinné osoby. Medzi tie povinné osoby patria aj štátne orgány ako sú súdy, alebo Generálna prokuratúra. Povinné osoby musia o svojej činnosti referovať v \"primeranej\" hĺbke. Existujú samozrejme aj informácie, ktoré nemôžu byť sprístupnené. Zákon z roku 2000 hovorí o tom, že informácie sú neprístupné vtedy, ak záujem jednotlivca alebo spoločnosti na ich utajení je väčší ako záujem verejnosti na ich sprístupnení (napr. ak daná informácia je označená za daňové, obchodné, štátne, služobné, bankové tajomstvo). Ďalej, ako píše Peter Wilfling v dokumente Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Komentár, Problémy z praxe, Rozhodnutia súdov (.pdf) vydané organizáciou Via Iuris v roku 2012: \" Okrem vymedzenia informácií, ktoré sa nesprístupňujú, je v niektorých ustanoveniach zákona o slobode informácií zakotvený aj princíp prevažujúceho verejného záujmu. Zákon vymedzuje určité situácie (výnimky), kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené. Ide konkrétne o [...] • výnimku z ochrany informácií o rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní - § 11 ods. 1 písm. d) (nemožnosť utajenia napríklad rozhodnutí súdov, rozhodnutí prokuratúry alebo niektorých rozhodnutí policajta); • výnimku z ochrany informácií o zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní - § 11 ods. 1 písm. e) (nemožnosť utajenia informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania).\" (.pdf, s. 50) Je však ale pravdou, že pre súdy existujú aj osobitné predpisy, ktoré presnejšie určujú postup pri zverejňovaní informácií : \"Informácie z oblasti súdneho konania alebo trestného stíhania sú sprístupňované na základe osobitných predpisov (občianskeho súdneho poriadku, resp. trestného poriadku).\" ( zdroj ) Novela zákona z roku 2012 nepriniesla väčšiu transparentnosť na súdoch, preto Transparency International Slovakia v roku 2013 spustil web otvorenesudy.sk, ako nástroj k zlepšeniu informovanosti verejnosti: \"Hlavným cieľom projektu je zvýšiť prístup verejnosti k informáciám o činnosti súdov a sudcov ako aj prispieť k eliminácii paušalizujúcich tvrdení typu “všetci sudcovia sú skorumpovaní” . [...] Súdnictvo našu pozornosť potrebuje – podľa posledného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, len 29% opýtaných verilo slovenským sudcom. Toto číslo je obdobné v mnohých krajinách s nízkou kvalitou demokracie. Napriek tomu faktom ostáva, že sudcovia sa musia verejnosti zodpovedať menej ako politici alebo zamestnanci v štátnej správe – obzvlášť kvôli obmedzeniam infozákona v prípade ochrany osobných údajov alebo obmedzeniam vyplývajúcich z prezumpcie neviny.\" (zdroj: www.transparency.sk ) Kým Štefan Harabin, toho času predseda Najvyššieho súdu, projekt Otvorené súdy kritizoval , ministerstvo spravodlivosti vyjadril podporu aktivitám (aj danému projektu), ktoré pomôžu s informovanosťou verejnosti. Situácia sa od roku 2013 veľmi nemenila, keďže v júni 2015, kedy prezident Andrej Kiska predniesol svoju správu o stave republiky v parlamente, vyjadroval sa aj k situácií v súdnictve: \" Súdnictvo, prokuratúra i polícia potrebujú zaviesť do svojej činnosti taký štýl riadenia a také systémové opatrenia, ktoré zvýšia ich dôveryhodnosť v spoločnosti. Alarmujúco nízku dôveru spoločnosti majú dlhodobo súdy. Činnosť súdnej moci bola nevhodne spolitizovaná. [...] Akýkoľvek návrh, ktorý podporí zmeny v slovenskej justícii, treba uvítať. Problémy, ktoré sa nakopili v justícii, neznesú odklad. Ich neriešenie traumatizuje slovenskú spoločnosť a podkopáva vieru občana v schopnosť štátu nielen deklarovať, ale aj reálne zabezpečovať jeho práva. \" (zdroj: dennikn.sk ) Na základe týchto zistení tvrdíme, že vláde sa nepodarili prijať opatrenia k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov počas štyroch rokov vlády. Novela, ktorá mala upravovať prístup k informácií verejnosti situáciu nezlepšila. Preto tento svoj sľub vláda nesplnila.", "analysis_paragraphs": ["Po nástupe novej vlády bola prijatá novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Táto novela sa však nevenovala konkrétne činnosti súdov. Toto predsavzatie vlády hodnotíme ako nesplnené. Na 8. schôdze, dňa 18. októbra 2012 bol v parlamente schválený Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Zákon schválili v treťom čítaní a nadobudol účinnosť 1. decembra 2012. Pri hlasovaní z 144 prítomných poslancov 85 hlasovalo za, 59 sa zdržalo hlasovania. Všetci prítomní poslanci za SMER-SD hlasovali za prijatie, z opozičných poslancov za schválenie nárvhu hlasovali Lucia Žitňanská a Daniel Krajcer. Týmto zákonom (.rtf) sa menil a dopĺňal zákon z roku 2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Neobsahuje ustanovenia venujúce sa vyslovene súdom a informovanosti verejnosti o činnosti súdoch. Orgány, organizácie a inštitúcie, ktoré sú povinné zverejňovať informácie (dobrovoľne alebo na žiadosť) sú tzv. povinné osoby. Medzi tie povinné osoby patria aj štátne orgány ako sú súdy, alebo Generálna prokuratúra. Povinné osoby musia o svojej činnosti referovať v \"primeranej\" hĺbke. Existujú samozrejme aj informácie, ktoré nemôžu byť sprístupnené. Zákon z roku 2000 hovorí o tom, že informácie sú neprístupné vtedy, ak záujem jednotlivca alebo spoločnosti na ich utajení je väčší ako záujem verejnosti na ich sprístupnení (napr. ak daná informácia je označená za daňové, obchodné, štátne, služobné, bankové tajomstvo). Ďalej, ako píše Peter Wilfling v dokumente Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Komentár, Problémy z praxe, Rozhodnutia súdov (.pdf) vydané organizáciou Via Iuris v roku 2012: \" Okrem vymedzenia informácií, ktoré sa nesprístupňujú, je v niektorých ustanoveniach zákona o slobode informácií zakotvený aj princíp prevažujúceho verejného záujmu. Zákon vymedzuje určité situácie (výnimky), kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené. Ide konkrétne o [...] • výnimku z ochrany informácií o rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní - § 11 ods. 1 písm. d) (nemožnosť utajenia napríklad rozhodnutí súdov, rozhodnutí prokuratúry alebo niektorých rozhodnutí policajta); • výnimku z ochrany informácií o zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní - § 11 ods. 1 písm. e) (nemožnosť utajenia informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania).\" (.pdf, s. 50) Je však ale pravdou, že pre súdy existujú aj osobitné predpisy, ktoré presnejšie určujú postup pri zverejňovaní informácií : \"Informácie z oblasti súdneho konania alebo trestného stíhania sú sprístupňované na základe osobitných predpisov (občianskeho súdneho poriadku, resp. trestného poriadku).\" ( zdroj ) Novela zákona z roku 2012 nepriniesla väčšiu transparentnosť na súdoch, preto Transparency International Slovakia v roku 2013 spustil web otvorenesudy.sk, ako nástroj k zlepšeniu informovanosti verejnosti: \"Hlavným cieľom projektu je zvýšiť prístup verejnosti k informáciám o činnosti súdov a sudcov ako aj prispieť k eliminácii paušalizujúcich tvrdení typu “všetci sudcovia sú skorumpovaní” . [...] Súdnictvo našu pozornosť potrebuje – podľa posledného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, len 29% opýtaných verilo slovenským sudcom. Toto číslo je obdobné v mnohých krajinách s nízkou kvalitou demokracie. Napriek tomu faktom ostáva, že sudcovia sa musia verejnosti zodpovedať menej ako politici alebo zamestnanci v štátnej správe – obzvlášť kvôli obmedzeniam infozákona v prípade ochrany osobných údajov alebo obmedzeniam vyplývajúcich z prezumpcie neviny.\" (zdroj: www.transparency.sk ) Kým Štefan Harabin, toho času predseda Najvyššieho súdu, projekt Otvorené súdy kritizoval , ministerstvo spravodlivosti vyjadril podporu aktivitám (aj danému projektu), ktoré pomôžu s informovanosťou verejnosti. Situácia sa od roku 2013 veľmi nemenila, keďže v júni 2015, kedy prezident Andrej Kiska predniesol svoju správu o stave republiky v parlamente, vyjadroval sa aj k situácií v súdnictve: \" Súdnictvo, prokuratúra i polícia potrebujú zaviesť do svojej činnosti taký štýl riadenia a také systémové opatrenia, ktoré zvýšia ich dôveryhodnosť v spoločnosti. Alarmujúco nízku dôveru spoločnosti majú dlhodobo súdy. Činnosť súdnej moci bola nevhodne spolitizovaná. [...] Akýkoľvek návrh, ktorý podporí zmeny v slovenskej justícii, treba uvítať. Problémy, ktoré sa nakopili v justícii, neznesú odklad. Ich neriešenie traumatizuje slovenskú spoločnosť a podkopáva vieru občana v schopnosť štátu nielen deklarovať, ale aj reálne zabezpečovať jeho práva. \" (zdroj: dennikn.sk ) Na základe týchto zistení tvrdíme, že vláde sa nepodarili prijať opatrenia k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov počas štyroch rokov vlády. Novela, ktorá mala upravovať prístup k informácií verejnosti situáciu nezlepšila. Preto tento svoj sľub vláda nesplnila."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Vládny návrh zákona", "hlasovaní", "Týmto zákonom", "Zákon", "zdroj", "www.transparency.sk", "kritizoval", "dennikn.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4127", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30865", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=372799", "http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/publikacie/zpibrozura.pdf", "http://www.changenet.sk/?section=howto&cat=80696&x=80695", "http://www.transparency.sk/sk/otvorene-sudy/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/287749-harabin-novy-web-na-kontrolu-sudov-je-vykradnutim-databazy-ministerstva/", "https://dennikn.sk/162977/gasparovic-pred-rokom-myslim-narodne-citim-socialne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:33.954242+00:00"}
{"id": "vr39172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39172", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Úrad vlády dal 80 pripomienok k zákonu o migrácii.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 21. októbra 2011 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona č. 457 o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon postúpil do redakcie.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 21. októbra 2011 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona č. 457 o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon postúpil do redakcie."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "dostupných materiálov", "ukončené dňa 21. júna 2011"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3814", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetailsReviewEvaluation.aspx?instEID=-1&matEID=3648&drCommentDocFREID=-1&langEID=1&tStamp=20110810140936500", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=3648&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:04.382800+00:00"}
{"id": "vr27757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27757", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pozrite sa, aká bola dynamika rastu dlhu v rokoch 2010-2012. Najväčšia.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak porovnávame len ročné údaje tak na jednej strane, je pravda, že v období rokov 2010 - 2012 narástol dlh o 11,7 p.b., čo bolo vo vyjadrení v percentuálnych bodoch za sledované obdobia najviac. Na druhej strane, ak sledujeme dynamiku nárastu - nárast dlhu v percentuálnom vyjadrení, tak naopak platí, že v rokoch 2006-2010 narástol dlh až o 35%, oproti 29% nárast za vlády I. Radičovej. Dôležité však je, že prvých šesť mesiacov roka 2010 a posledných 8 celých mesiacov roka 2012 vládla prvé resp. druhá vlády R. Fica. Preto porovnávame vývoj dlhu aj využitím štvrťročných údajov. Najvyšší nárast v percentuálnych bodoch zaznamenala 2. vláda R. Fica (8,6 p.b.). Naopak, najvyšší nárast v percentuálnom vyjadrení zaznamenala vláda I. Radičovej (20%), nasleduje 2. Ficova vláda (18%). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je síce pravdou, že dlh za vlády I. Radičovej narástol o 20%, čo bol najvyšší percentuálny nárast, no v percentuálnych bodoch najviac narástla 2. vláda R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Ak porovnávame len ročné údaje tak na jednej strane, je pravda, že v období rokov 2010 - 2012 narástol dlh o 11,7 p.b., čo bolo vo vyjadrení v percentuálnych bodoch za sledované obdobia najviac. Na druhej strane, ak sledujeme dynamiku nárastu - nárast dlhu v percentuálnom vyjadrení, tak naopak platí, že v rokoch 2006-2010 narástol dlh až o 35%, oproti 29% nárast za vlády I. Radičovej. Dôležité však je, že prvých šesť mesiacov roka 2010 a posledných 8 celých mesiacov roka 2012 vládla prvé resp. druhá vlády R. Fica. Preto porovnávame vývoj dlhu aj využitím štvrťročných údajov. Najvyšší nárast v percentuálnych bodoch zaznamenala 2. vláda R. Fica (8,6 p.b.). Naopak, najvyšší nárast v percentuálnom vyjadrení zaznamenala vláda I. Radičovej (20%), nasleduje 2. Ficova vláda (18%). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je síce pravdou, že dlh za vlády I. Radičovej narástol o 20%, čo bol najvyšší percentuálny nárast, no v percentuálnych bodoch najviac narástla 2. vláda R. Fica."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["dlh", "údajov", "štvrťročné údaje", "jednotlivých vlád"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina225", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3573", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:11.401115+00:00"}
{"id": "vr37148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37148", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, tak aj my sme dali občanom povedzme bývalej Juhoslávie, Srbska naše štátne občianstvo a vôbec sem neprišli bývať. To viete prečo, vojnový stav a tak ďalej, ohrozenie života.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bližšie informácie o takomto postupe pri udeľovaní občianstva sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Bližšie informácie o takomto postupe pri udeľovaní občianstva sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:19.421698+00:00"}
{"id": "45072", "numeric_id": 45072, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45072", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nakoniec bola priamo v parlamente, to bolo pozmenené ten pôvodný návrh (zákona o využití dát mobilných operátorov, pozn.).", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Pôvodný návrh zákona dával štátu možnosť sledovať tzv. metadáta používateľov - t.j. informácie, kto s kým kedy telefonoval resp. posielal si správy. Táto formulácia však pri schvaľovaní zo znenia vypadla. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2020 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Pôvodný návrh zákona dával štátu možnosť sledovať tzv. metadáta používateľov - t.j. informácie, kto s kým kedy telefonoval resp. posielal si správy. Táto formulácia však pri schvaľovaní zo znenia vypadla. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2020 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "dáva", "bude", "bude", "neanonymne", "Predpokladá", "dával"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:45.830175+00:00"}
{"id": "vr15699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15699", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zasadí sa o verejnú politiku, ktorej cieľom je tvorba nových pracovných miest v regiónoch a budovanie lokálnej cestnej infraštruktúry. Svoje ciele v tejto oblasti bude dosahovať prostredníctvom regionálnych rozvojových programov pre najmenej rozvinuté okresy, vrátane podpory sociálnej ekonomiky prostredníctvom kombinácie grantov a finančných nástrojov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vládna koalícia si v rámci plnenia sľubu rozvoja zaostalejších regiónov vypracovala tzv. akčné plány. Jedným z cieľov akčného plánu je aj tvorba udržateľných pracovných miest. Za účelom efektívnejšieho vypracovania akčných plánov vláda v lete 2016 dokonca vycestovala do deviatich regiónov, ktoré sú súčasťou týchto projektov. Na vytvorení plánov sa okrem rezortu dopravy podieľalo aj Ministerstvo financií a Ministerstvo hospodárstva. V oblasti výstavby lokálnej cestnej infraštruktúry nebola zatiaľ zaznamenaná žiadna aktivita. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia si v rámci plnenia sľubu rozvoja zaostalejších regiónov vypracovala tzv. akčné plány. Jedným z cieľov akčného plánu je aj tvorba udržateľných pracovných miest. Za účelom efektívnejšieho vypracovania akčných plánov vláda v lete 2016 dokonca vycestovala do deviatich regiónov, ktoré sú súčasťou týchto projektov. Na vytvorení plánov sa okrem rezortu dopravy podieľalo aj Ministerstvo financií a Ministerstvo hospodárstva. V oblasti výstavby lokálnej cestnej infraštruktúry nebola zatiaľ zaznamenaná žiadna aktivita. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["vycestovala", "(.pdf str.3", "zákona č. 336/2015 Z.z", "Lučenec", "Poltár", "Revúca", "Rimavská Sobota", "Veľký Krtíš", "Kežmarok", "Sabinov", "Svidník", "Vranov nad Topľou", "Rožňava", "Sobrance", "Trebišov", "financie", "prisľúbil", "projekt", "požiadať"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/vlada-vyjazdove-rokovanie/213604-clanok.html", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6083_zakon_najmenej_rozvinute_okresy.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/lucenec/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/poltar/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/revuca/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/rimavska-sobota/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/velky-krtis/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/kezmarok/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/sabinov/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/svidnik/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/vranov-nad-toplou/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/roznava/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/sobrance/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/trebisov/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/podla-fica-nam-vyspele-staty-zavidia-slovensko-patri-medzi-ekonomickych-tahunov.html", "https://www.itms2014.sk/schvalene-zonfp/schvalena-zonfp?id=5f3467bd-ca24-43ad-b207-b3aadb5695ba", "https://www.grantexpert.sk/specificke-ciele/stimulovanie-podpory-udrzatelnej-zamestnanosti-tvorby-pracovnych-miest-v-kulturnom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:17.088426+00:00"}
{"id": "vr32934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32934", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď predsa dobre vieme všetci, že pána Čentéša odmietal pán Gašparovič už v roku 2011. Opozícia podala návrh na Ústavný súd, aby Ústavný súd rozhodol, či prezident môže alebo musí vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora. Ústavný súd povedal, že nemusí pána Čentéša vymenovať, ale že ho môže vymenovať, čo je obrovský rozdiel.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico pravdivo tvrdí, že prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora už v roku 2011. Avšak v prípade rozhodnutia ÚS SR zavádza. ÚS SR v odôvodnení návrhu bývalej koalície neuvádza, že prezident môže vymenovať generálneho prokurátora, ale uvádza, že ho musí buď vymenovať alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať.\n\nOd právoplatného zvolenia Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora až po rozhodnutie Ivana Gašparoviča o jeho nevymenovaní uplynulo viac ako jeden a pol roka (564 dní). O sťažnosti Jozefa Čentéša na prezidenta Ivana Gašparoviča ÚS SR zatiaľ nerozhodol.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico pravdivo tvrdí, že prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora už v roku 2011. Avšak v prípade rozhodnutia ÚS SR zavádza. ÚS SR v odôvodnení návrhu bývalej koalície neuvádza, že prezident môže vymenovať generálneho prokurátora, ale uvádza, že ho musí buď vymenovať alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať.", "Od právoplatného zvolenia Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora až po rozhodnutie Ivana Gašparoviča o jeho nevymenovaní uplynulo viac ako jeden a pol roka (564 dní). O sťažnosti Jozefa Čentéša na prezidenta Ivana Gašparoviča ÚS SR zatiaľ nerozhodol."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["odmietol", "rozhodol", "SME", "vyjadril", "Sťažnosť", "uvádzal", "rozhodol", "dôvody", "dohodla", "hlasovalo", "novely zákona", "vzdal", "hlasovaní", "podnet", "odmietol", "napadol", "prijal", "tajnú voľbu", "zvolený"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5942499/centes-uspel-v-tajnej-volbe-trnka-nekandidoval.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html", "http://www.sme.sk/c/6232920/gasparovic-pri-centesovi-pocka-na-verdikt-ustavneho-sudu.html", "http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovanie-centesa-ide-na-ustavny-sud.html", "http://www.sme.sk/c/6232920/gasparovic-pri-centesovi-pocka-na-verdikt-ustavneho-sudu.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740", "http://www.sme.sk/c/5649511/koalicia-nasla-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5667185/poslanci-zradili-radicovu.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicna-obstrukcia-zabrala-za-sefa-gp-nebol-zvoleny-nikto.html", "http://www.sme.sk/c/5892175/trnka-kandiduje-len-sam.html", "http://www.sme.sk/c/5897778/radicova-prezila-hlasovanie-o-trnkovi.html", "http://www.sme.sk/c/6001960/trnka-sefom-mam-byt-ja.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=456718", "http://www.sme.sk/c/5916236/tichy-napadol-verejnu-volbu-prokuratora-na-ustavnom-sude.html", "http://www.sme.sk/c/5918496/sulik-vyhlasil-novu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5940849/volit-prokuratora-budu-tajne-a-uz-v-piatok.html", "http://www.sme.sk/c/5942499/centes-uspel-v-tajnej-volbe-trnka-nekandidoval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:59.493030+00:00"}
{"id": "49464", "numeric_id": 49464, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49464", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku  2023 malo v konflikte väčšie územné zisky ako Ukrajina.", "statement_date": "2024-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po neúspešnej protiofenzíve Ukrajiny dokázala Ruská federácia v roku 2023 dobyť mestá Bachmut a Avdijivku. Odborníci považujú získané územia za marginálne, s neprimeranými stratami na životoch ruských vojakov. Rusko tak aj napriek výraznejším stratám na životoch a námorným stratám v roku 2023 zaznamenalo väčšie územné zisky ako Ukrajina. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRuská invázia započala útokmi po celom území Ukrajiny. Po invázii vo februári 2022 sa ruské jednotky rýchlo presúvali a v priebehu niekoľkých týždňov obsadili veľké oblasti Ukrajiny. Postúpili po predmestie Kyjeva, bombardovali Charkov, obsadili územia na východe a juhu až po Cherson a obkľúčili prístavné mesto Mariupol.\n\nAj vďaka humanitárnej a vojenskej pomoci západných krajín sa Ukrajina dokázala brániť a do októbra 2022 získala späť časť okupovaných území. Rusko sa úplne stiahlo z oblasti Kyjeva a severnej Ukrajiny a frontová línia sa ustálila vo východnej časti krajiny.\n\nV priebehu roka 2023 sa frontová hranica výrazne nezmenila . Na začiatku roka dokázala ukrajinská armáda spôsobiť výrazné straty ruskej armáde.\n\nUkrajinská protiofenzíva podľa generála vo výslužbe Pavla Macka následne nedosahovala očakávané ciele. Tvrdí, že protiofenzívu negatívne ovplyvnilo zničenie Kachovskej priehrady, kedy ruská armáda získala priestor na posilnenie iných úsekov obrany. K neúspechu protiofenzívy podľa Macka prispela aj absencia priamej leteckej podpory a nepostačujúce zásoby delostreleckej munície.\n\nRuská armáda na to prevzala iniciatívu a dosiahla isté územné zisky vrátane dobytia miest Bachmut a Avdijivka. Macko tieto zisky považuje za marginálne. Poznamenal tiež, že Ukrajincom sa naopak darilo na mori, kde sa im „podarilo zničiť významnú časť ruskej Čiernomorskej flotily, odtlačiť ju od Krymu a výrazne obmedzovať ruské možnosti využívania vojenského potenciálu Krymu“.\n\nPodľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) boli tieto územné zisky mimoriadne nákladné. Pri dobytí Avdijivky pravdepodobne zomrelo viac ruských vojakov, než počas celej sovietsko-afganskej vojny. Vysoká miera obetí je podľa ISW do značnej miery odrazom skutočnosti, že „ruské vojenské velenie sa rozhodlo viesť simultánne útočné operácie pozdĺž celej frontovej línie, pričom často uprednostňuje marginálne zisky za cenu neprimeraných strát.“\n\nMinisterstvo obrany Spojeného kráľovstva 30. decembra uviedlo , že „priemerný denný počet ruských obetí na Ukrajine sa v priebehu roka 2023 zvýšil takmer o 300“ a že ak bude súčasný počet obetí pokračovať, ruské sily stratia do konca roku 2024 na Ukrajine celkovo viac ako pol milióna ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Po neúspešnej protiofenzíve Ukrajiny dokázala Ruská federácia v roku 2023 dobyť mestá Bachmut a Avdijivku. Odborníci považujú získané územia za marginálne, s neprimeranými stratami na životoch ruských vojakov. Rusko tak aj napriek výraznejším stratám na životoch a námorným stratám v roku 2023 zaznamenalo väčšie územné zisky ako Ukrajina. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ruská invázia započala útokmi po celom území Ukrajiny. Po invázii vo februári 2022 sa ruské jednotky rýchlo presúvali a v priebehu niekoľkých týždňov obsadili veľké oblasti Ukrajiny. Postúpili po predmestie Kyjeva, bombardovali Charkov, obsadili územia na východe a juhu až po Cherson a obkľúčili prístavné mesto Mariupol.", "Aj vďaka humanitárnej a vojenskej pomoci západných krajín sa Ukrajina dokázala brániť a do októbra 2022 získala späť časť okupovaných území. Rusko sa úplne stiahlo z oblasti Kyjeva a severnej Ukrajiny a frontová línia sa ustálila vo východnej časti krajiny.", "V priebehu roka 2023 sa frontová hranica výrazne nezmenila . Na začiatku roka dokázala ukrajinská armáda spôsobiť výrazné straty ruskej armáde.", "Ukrajinská protiofenzíva podľa generála vo výslužbe Pavla Macka následne nedosahovala očakávané ciele. Tvrdí, že protiofenzívu negatívne ovplyvnilo zničenie Kachovskej priehrady, kedy ruská armáda získala priestor na posilnenie iných úsekov obrany. K neúspechu protiofenzívy podľa Macka prispela aj absencia priamej leteckej podpory a nepostačujúce zásoby delostreleckej munície.", "Ruská armáda na to prevzala iniciatívu a dosiahla isté územné zisky vrátane dobytia miest Bachmut a Avdijivka. Macko tieto zisky považuje za marginálne. Poznamenal tiež, že Ukrajincom sa naopak darilo na mori, kde sa im „podarilo zničiť významnú časť ruskej Čiernomorskej flotily, odtlačiť ju od Krymu a výrazne obmedzovať ruské možnosti využívania vojenského potenciálu Krymu“.", "Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) boli tieto územné zisky mimoriadne nákladné. Pri dobytí Avdijivky pravdepodobne zomrelo viac ruských vojakov, než počas celej sovietsko-afganskej vojny. Vysoká miera obetí je podľa ISW do značnej miery odrazom skutočnosti, že „ruské vojenské velenie sa rozhodlo viesť simultánne útočné operácie pozdĺž celej frontovej línie, pričom často uprednostňuje marginálne zisky za cenu neprimeraných strát.“", "Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva 30. decembra uviedlo , že „priemerný denný počet ruských obetí na Ukrajine sa v priebehu roka 2023 zvýšil takmer o 300“ a že ak bude súčasný počet obetí pokračovať, ruské sily stratia do konca roku 2024 na Ukrajine celkovo viac ako pol milióna ľudí."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["území", "pomoci", "nezmenila", "Macka", "prevzala", "považuje", "Poznamenal", "Inštitútu pre štúdium vojny", "ISW", "uviedlo", "stratia"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/700048-dva-roky-vojny-na-ukrajine-desattisice-az-statisice-mrtvych-miliony-utecencov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/aNdXhSw/viac-uzemia-ziskalo-rusko-ukrajinci-dominovali-na-mori-co-priniesol-druhy-rok-vojny-anketa-odbornikov/", "https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-february-24-2024", "https://www.aktuality.sk/clanok/aNdXhSw/viac-uzemia-ziskalo-rusko-ukrajinci-dominovali-na-mori-co-priniesol-druhy-rok-vojny-anketa-odbornikov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/aNdXhSw/viac-uzemia-ziskalo-rusko-ukrajinci-dominovali-na-mori-co-priniesol-druhy-rok-vojny-anketa-odbornikov/", "https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-february-24-2024", "https://www.understandingwar.org/sites/default/files/Dec%2031%20Russian%20Offensive%20Campaign%20Assessment%20PDF.pdf", "https://twitter.com/DefenceHQ/status/1741112672668594346?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcam%20p%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1741112672668594346%7Ctwgr%5Ea5aabe5ebbb56e1b8c9abb1e2f1%20b6b568c5fa5cd%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fsuspilne.media%2F651266-rosia-u-%202024-roci-moze-vtratiti-v-ukraini-ponad-pivmiljona-osib-minoboroni-%20britanii%2F", "https://twitter.com/grantshapps/status/1741029435023958503"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:57.722507+00:00"}
{"id": "vr37748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37748", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Počiatek hovorí, že úroky na hypotéky máme najvyššie v eurozóne. Máme, pán Počiatek a mali sme celé 4 roky, čo ste vládli a neurobili ste s tým nič.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe grafov, údajov ECB (.pdf) , ktoré sú dostupné na stránke Inštitút finančnej politiky je zrejmé, že úrokové sadzby na Slovensku patria v rámci eurozóny medzi najvyššie počas väčšiny sledovaného obdobia (od roku 2004,pozn.). Existujú krátke obdobia v rade mesiacov a druhy hypoték v rámci ktorých úroky v jednej z krajín eurozóny boli vyššie ako na Slovensku, avšak voči celkovému trendu sú irelevantné a rovnako ako v prípade Jána Počiatka hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe grafov, údajov ECB (.pdf) , ktoré sú dostupné na stránke Inštitút finančnej politiky je zrejmé, že úrokové sadzby na Slovensku patria v rámci eurozóny medzi najvyššie počas väčšiny sledovaného obdobia (od roku 2004,pozn.). Existujú krátke obdobia v rade mesiacov a druhy hypoték v rámci ktorých úroky v jednej z krajín eurozóny boli vyššie ako na Slovensku, avšak voči celkovému trendu sú irelevantné a rovnako ako v prípade Jána Počiatka hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["grafov, údajov ECB (.pdf)"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7849&documentId=5533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:40.911895+00:00"}
{"id": "45455", "numeric_id": 45455, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45455", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Ak im bude, ak budú nútení jednoducho sa dohodnúť, že o rok na tú dovolenku musia ísť napriek tomu, že už teraz by sa rozhodli inak, tak by to asi nebolo úplne správne. Viem, že tam (v návrhu zákona o cestovných kanceláriách - pozn.) bola vyčlenená určitá kategória ľudí, ktorí, na ktorých sa táto povinnosť (preložiť objednaný zájazd napr. o rok - pozn.) nevzťahovala.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo hospodárstva pripravilo zmenu zákona, ktorá by umožnila cestovným kanceláriam ponúknuť klientom namiesto vrátenia peňazí náhradný termín zájazdu, a to najneskôr do augusta 2021. Návrh však počíta so skupinou ľudí, ktorá by mohla požiadať o okamžité vrátenie peňazí. Takými by boli evidovaní nezamestnaní; živnostníci, ktorí sa kvôli koronakríze dostali do finančných problémov; tehotné ženy; rodičia-samoživitelia čerpajúci OČR či iné zraniteľné skupiny. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo hospodárstva pripravilo zmenu zákona, ktorá by umožnila cestovným kanceláriam ponúknuť klientom namiesto vrátenia peňazí náhradný termín zájazdu, a to najneskôr do augusta 2021. Návrh však počíta so skupinou ľudí, ktorá by mohla požiadať o okamžité vrátenie peňazí. Takými by boli evidovaní nezamestnaní; živnostníci, ktorí sa kvôli koronakríze dostali do finančných problémov; tehotné ženy; rodičia-samoživitelia čerpajúci OČR či iné zraniteľné skupiny. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["pripravilo"], "url": ["https://www.mhsr.sk/top/mh-sr-predstavilo-navrh-ktory-pomoze-cestovnym-kancelariam-aj-klientom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:19.527743+00:00"}
{"id": "vr15283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15283", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veď si spomeňme, pán Matovič povedal - 20 miliónov mi ponúkali za rozpad koalície, potom povedal, že to bol žart, potom povedal, že premiér Fico má 750 miliónov na Belize, potom povedal - no ale ja nemám k tomu žiadne dôkazy.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič krátko po tom, ako sa dostal na kandidátke SaS do parlamentu aj so svojimi tromi kolegami za Obyčajných ľudí zverejnil blogový príspevok o tom, že niekto mu ponúkol 20 miliónov za povalenie vlády Ivety Radičovej. Neskôr sa k prípadu Matovič vrátil, a označil to za žart. V auguste 2015 informoval Matovič verejnosť o tzv. kauze Belize, kde išlo o informácie o tajných účtoch Roberta Fica na Belize. Matovič prípad zverejnil na facebooku a uvádzal, že na danom účte je 674 546 000 miliónov dolárov. Matovič potom dôkazy predložil aj vyšetrovateľom, ktorí sa po ich preskúmaní vyjadrili, že tie s prípadom nesúvisia. Kaliňák uvádza vyššiu sumu údajného účtu premiéra na Belizé ako uvádzal Matovič. Vzhľadom na to, že Matovič predložil vo veci Ficoho účtu dôkazy, hoci vysvetľujúce len malu časť peňazí, ýrok hodnotíme ako zavádzajúci. 24. júna 2010 publikoval Igor Matovič (v tom čase poslanec za klub SaS) blog , v ktorom tvrdil, že mu niekto ponúkol 20 miliónov € za to, že spolu s tromi poslancami za Obyčajných ľudí zhodí vtedajšiu vládu premiérky Ivety Radičovej. Matovič potom zverejnil aj pokračovanie príbehu, kde celé to hodnotí ako krutý žart, ktorý sa stal. \"Avšak toto už bolo, myslím si, príliš silné kafé. Neviem, myslím si, že ak by si chcel skutočne iba vystreliť, tak by mi dal o tom vedieť možno do pár hodín po jeho slávnej ponuke. Urobil to až teraz. Keď počul z niektorých správ, že ráno podám trestné oznámenie. Neviem. A neviem, či niekedy vlastne budem vedieť. Či budem vedieť skutočnosť. Čo však viem, je to, že to nebola vôbec dobrá a príjemná skúsenosť. Ale, ok, pre pokoj svojej vlastnej duše mu veriť chcem. Beriem to teda ako žart, pre niekoho možno vydarený, ale pre mňa dosť krutý žart.\" Matovič trestné oznámenie v tomto prípade nepodával, na konci svojho príspevku popisuje daný prípad ako vtip od kamarátov: \" Chutný bombónik na tom celom bolo stretnutie s dvoma ďalšími kamarátmi v meste. Keď ma zbadali, celí červení sa s chuti do popuku rehotali. Ja, že čo im je. Oni, že sú strašne radi, ako som sa im dal nachytať. A, že vraj ma majú aj tajne natočeného. Tak to sa už fakt teším, kedy to niekde uvidím. Hlúpy, sprostý, drsný, nemiestny, ale účinný a vydarený vtip. Musím uznať. Chlapci sa vytešujú, ja som za idiota. \" V prípade premiérových účtov na Belize sa jednalo o anonymný zdroj, informácie Igor Matovič zverejnil 14. augusta 2015, pričom ale v prvej informácií o týchto podozreniach Fica popísal len takto: \" pán vystupujúci ako predseda vlády si spoločne s manželkou v roku 2008 založili schránkovú firmu na Belize \". Vtedy uvádzal, že ide o 674 546 000 miliónov dolárov (v prepočte približne 597 044 000 eur). Nasledovala obrovská medializácia kauzy, pričom premiér podal na Matoviča trestné oznámenie. Po medializácií kauzy v rodinnom vydavateľstve Igora Matoviča regionPRESS vykonala raziu NAKA, bolo začaté aj trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane a poisteného na základe anonymného oznámenia. Matovič pritom isté informácie o verejnom obstarávaní, z ktorého mali smerovať penize na účet v Belize predložil aj médiám, aj polícií. Predložené materiály vyšetroval vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry s takýmto výsledkom: \" zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil skutočnosti o účtoch uvádzané poslancom a tiež nezistil žiadnu súvislosť s písomným materiálom, ktorý predložil. \" Z toho teda vyplýva, že Matovič disponoval s nejakými dokumentami alebo dôkazmi a tie aj predložil vyšetrovateľom. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič krátko po tom, ako sa dostal na kandidátke SaS do parlamentu aj so svojimi tromi kolegami za Obyčajných ľudí zverejnil blogový príspevok o tom, že niekto mu ponúkol 20 miliónov za povalenie vlády Ivety Radičovej. Neskôr sa k prípadu Matovič vrátil, a označil to za žart. V auguste 2015 informoval Matovič verejnosť o tzv. kauze Belize, kde išlo o informácie o tajných účtoch Roberta Fica na Belize. Matovič prípad zverejnil na facebooku a uvádzal, že na danom účte je 674 546 000 miliónov dolárov. Matovič potom dôkazy predložil aj vyšetrovateľom, ktorí sa po ich preskúmaní vyjadrili, že tie s prípadom nesúvisia. Kaliňák uvádza vyššiu sumu údajného účtu premiéra na Belizé ako uvádzal Matovič. Vzhľadom na to, že Matovič predložil vo veci Ficoho účtu dôkazy, hoci vysvetľujúce len malu časť peňazí, ýrok hodnotíme ako zavádzajúci. 24. júna 2010 publikoval Igor Matovič (v tom čase poslanec za klub SaS) blog , v ktorom tvrdil, že mu niekto ponúkol 20 miliónov € za to, že spolu s tromi poslancami za Obyčajných ľudí zhodí vtedajšiu vládu premiérky Ivety Radičovej. Matovič potom zverejnil aj pokračovanie príbehu, kde celé to hodnotí ako krutý žart, ktorý sa stal. \"Avšak toto už bolo, myslím si, príliš silné kafé. Neviem, myslím si, že ak by si chcel skutočne iba vystreliť, tak by mi dal o tom vedieť možno do pár hodín po jeho slávnej ponuke. Urobil to až teraz. Keď počul z niektorých správ, že ráno podám trestné oznámenie. Neviem. A neviem, či niekedy vlastne budem vedieť. Či budem vedieť skutočnosť. Čo však viem, je to, že to nebola vôbec dobrá a príjemná skúsenosť. Ale, ok, pre pokoj svojej vlastnej duše mu veriť chcem. Beriem to teda ako žart, pre niekoho možno vydarený, ale pre mňa dosť krutý žart.\" Matovič trestné oznámenie v tomto prípade nepodával, na konci svojho príspevku popisuje daný prípad ako vtip od kamarátov: \" Chutný bombónik na tom celom bolo stretnutie s dvoma ďalšími kamarátmi v meste. Keď ma zbadali, celí červení sa s chuti do popuku rehotali. Ja, že čo im je. Oni, že sú strašne radi, ako som sa im dal nachytať. A, že vraj ma majú aj tajne natočeného. Tak to sa už fakt teším, kedy to niekde uvidím. Hlúpy, sprostý, drsný, nemiestny, ale účinný a vydarený vtip. Musím uznať. Chlapci sa vytešujú, ja som za idiota. \" V prípade premiérových účtov na Belize sa jednalo o anonymný zdroj, informácie Igor Matovič zverejnil 14. augusta 2015, pričom ale v prvej informácií o týchto podozreniach Fica popísal len takto: \" pán vystupujúci ako predseda vlády si spoločne s manželkou v roku 2008 založili schránkovú firmu na Belize \". Vtedy uvádzal, že ide o 674 546 000 miliónov dolárov (v prepočte približne 597 044 000 eur). Nasledovala obrovská medializácia kauzy, pričom premiér podal na Matoviča trestné oznámenie. Po medializácií kauzy v rodinnom vydavateľstve Igora Matoviča regionPRESS vykonala raziu NAKA, bolo začaté aj trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane a poisteného na základe anonymného oznámenia. Matovič pritom isté informácie o verejnom obstarávaní, z ktorého mali smerovať penize na účet v Belize predložil aj médiám, aj polícií. Predložené materiály vyšetroval vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry s takýmto výsledkom: \" zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil skutočnosti o účtoch uvádzané poslancom a tiež nezistil žiadnu súvislosť s písomným materiálom, ktorý predložil. \" Z toho teda vyplýva, že Matovič disponoval s nejakými dokumentami alebo dôkazmi a tie aj predložil vyšetrovateľom. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["blog", "20 miliónov €", "zverejnil", "podal", "trestné stíhanie", "vyšetroval"], "url": ["http://matovic.blog.sme.sk/c/233252/Balik-za-predcasne-volby-3-aktualizacia.html", "http://domov.sme.sk/c/5438420/matovic-za-pad-vlady-nukali-20-milionov-eur.html", "http://domov.sme.sk/c/7963565/matovic-zverejnil-anonym-predseda-vlady-ma-schrankovu-firmu-na-belize.html", "http://domov.sme.sk/c/7964222/premier-fico-podava-s-manzelkou-trestne-oznamenie-na-matovica.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/556391-matovicovu-firmu-obvinili-z-kratenia-dane-razia-nesuvisela-s-nahravkou", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/554923-fico-nazval-matovica-klamarom-ten-ho-obvinil-ze-zo-slovenska-urobil-belize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:44.811830+00:00"}
{"id": "49784", "numeric_id": 49784, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49784", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak niekto chce eskaláciu napätia, tak presne toto bude hovoriť. Dajte mi jadrové zbrane na územie, dajte mi rakety dlhého a stredného doletu a budeme ich používať vo vzťahu k ruským cieľom. Čiže toto je plán, ktorý síce predniesol prezident Zelenský na pôde Európskej rady.", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Volodymyr Zelenskyj nežiadal o umiestnenie jadrových zbraní na územie Ukrajiny, ale o inú formu spojenectva, ktorou je členstvo Ukrajiny v NATO. Ukrajina zároveň žiada západné krajiny o poskytnutie zbraní s dlhým doletom, tie majú slúžiť ako nástroj odstrašenia voči budúcim útokom Ruska a v súčasnosti na boje na okupovaných územiach.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite Európskej rady v októbri 2024 v spojitosti s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu povedal : „Buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane, ktoré nás ochránia, alebo musíme mať nejaké spojenectvo.“\n\nSvoj výrok objasnil po summite a vysvetlil , že Ukrajina nežiada vrátenie jadrových zbraní, ale keďže sa ich vzdala v roku 1994 v rámci tzv. budapeštianskeho memoranda, potrebuje inú formu bezpečnostných záruk. Zelenskyj ju vidí v členstve Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).\n\nZelenského víťazný plán Ukrajiny zahŕňa napríklad pozvánku Ukrajiny do NATO, pokračovanie ukrajinského pôsobenia v Kurskej oblasti v Rusku či nasadenie „nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov na Ukrajine.“ Zelenskyj tiež opätovne vyzval západné krajiny, aby udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na územiach okupovaných Ruskom a na ruskom území, v októbri o to na bilaterálnej úrovni požiadal Nemecko aj Spojené štáty americké .\n\nVíťazný plán Ukrajiny obsahuje samotnú žiadosť o dodanie riadených striel Tomahawk s doletom 2 400 km. Zelenskyj túto informáciu potvrdil s tým, že rakety s dlhým doletom majú odstrašiť Rusko od ďalších útokov na Ukrajinu.\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzajúci. Zelenskyj na summite Európskej rady v októbri 2024 predstavil svoj víťazný plán Ukrajiny vo vojne proti Rusku. Nežiadal v ňom o umiestnenie jadrových zbraní na území Ukrajiny, ale súčasťou je žiadosť o povolenie používania zbraní dlhého doletu. Tie by však mali slúžiť ako nástroj odstrašenia Ruska od ďalších útokov, neeskalovali by tak súčasnú plnoformátovú vojnu vyprovokovanú Ruskom. Zároveň by ich Ukrajina chcela využiť na boj proti Rusku na okupovaných územiach.", "analysis_paragraphs": ["Volodymyr Zelenskyj nežiadal o umiestnenie jadrových zbraní na územie Ukrajiny, ale o inú formu spojenectva, ktorou je členstvo Ukrajiny v NATO. Ukrajina zároveň žiada západné krajiny o poskytnutie zbraní s dlhým doletom, tie majú slúžiť ako nástroj odstrašenia voči budúcim útokom Ruska a v súčasnosti na boje na okupovaných územiach.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite Európskej rady v októbri 2024 v spojitosti s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu povedal : „Buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane, ktoré nás ochránia, alebo musíme mať nejaké spojenectvo.“", "Svoj výrok objasnil po summite a vysvetlil , že Ukrajina nežiada vrátenie jadrových zbraní, ale keďže sa ich vzdala v roku 1994 v rámci tzv. budapeštianskeho memoranda, potrebuje inú formu bezpečnostných záruk. Zelenskyj ju vidí v členstve Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).", "Zelenského víťazný plán Ukrajiny zahŕňa napríklad pozvánku Ukrajiny do NATO, pokračovanie ukrajinského pôsobenia v Kurskej oblasti v Rusku či nasadenie „nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov na Ukrajine.“ Zelenskyj tiež opätovne vyzval západné krajiny, aby udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na územiach okupovaných Ruskom a na ruskom území, v októbri o to na bilaterálnej úrovni požiadal Nemecko aj Spojené štáty americké .", "Víťazný plán Ukrajiny obsahuje samotnú žiadosť o dodanie riadených striel Tomahawk s doletom 2 400 km. Zelenskyj túto informáciu potvrdil s tým, že rakety s dlhým doletom majú odstrašiť Rusko od ďalších útokov na Ukrajinu.", "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Zelenskyj na summite Európskej rady v októbri 2024 predstavil svoj víťazný plán Ukrajiny vo vojne proti Rusku. Nežiadal v ňom o umiestnenie jadrových zbraní na území Ukrajiny, ale súčasťou je žiadosť o povolenie používania zbraní dlhého doletu. Tie by však mali slúžiť ako nástroj odstrašenia Ruska od ďalších útokov, neeskalovali by tak súčasnú plnoformátovú vojnu vyprovokovanú Ruskom. Zároveň by ich Ukrajina chcela využiť na boj proti Rusku na okupovaných územiach."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "vysvetlil", "zahŕňa", "Nemecko", "Spojené štáty americké", "obsahuje"], "url": ["https://www.sme.sk/minuta/23401327/zelenskyj-ukrajina-od-spojencov-neziada-jadrove-zbrane", "https://dennikn.sk/minuta/4263794/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/zelenskyj-predstavil-svoj-vitazny-pl/829770-clanok.html", "https://sita.sk/zelenskyj-dufa-ze-od-nemeckeho-kancelara-dostane-rakety-dlheho-doletu/", "https://kyivindependent.com/zelensky-asked-us-for-tomahawk-missiles-as-part-of-victory-plans-secret-part-nyt-reports/", "https://www.sme.sk/minuta/23404953/zelenskyj-vysvetlil-jednanie-o-raketach-tomahawk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:30.229855+00:00"}
{"id": "vr14270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14270", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "My máme vysokú rozvodovosť.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na nasledujúcom grafe môžeme vidieť a porovnať mieru rozvodovosti v rôznych krajinách sveta (údaje z roku 2013). Z grafu je vidieť, že Slovenská republika sa v miere rozvodovosti nachádza v strede. Miera rozvodovosti na Slovensku je 2.0. Vyššou mierou rozvodovosti ako Slovensko sa vyznačuje napr. Česká republika, Švédsko, Fínsko. Na základe toho, že posledné dostupné údaje sú z roku 2013 a ťažkosti objektívne zhodnotiť, aké čísla predstavujú vysokú rozvodovosť, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Vývoj rozvodovosti a počet rozvodov na Slovensku si môžete pozrieť v grafe tu . Z grafu môžeme vidieť, že miera rozvodovosti a súčasne počet rozvodov na Slovensku od roku 2010 klesá.\n\nPodľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2013 o 13 ukončených konaní menej než v roku 2012. Rozvedených bolo 10 946 manželstiev, len o 2 rozvedené manželstvá menej ako v roku 2012. Index rozvodovosti dosiahol hodnotu 42,9 %, medziročne stúpla hodnota tohto ukazovateľa o 0,8 bodu (tab. č. 10), mierne zvýšenie je spôsobené nižším počtom sobášov v roku 2013 (. pdf , s.19)", "analysis_paragraphs": ["Na nasledujúcom grafe môžeme vidieť a porovnať mieru rozvodovosti v rôznych krajinách sveta (údaje z roku 2013). Z grafu je vidieť, že Slovenská republika sa v miere rozvodovosti nachádza v strede. Miera rozvodovosti na Slovensku je 2.0. Vyššou mierou rozvodovosti ako Slovensko sa vyznačuje napr. Česká republika, Švédsko, Fínsko. Na základe toho, že posledné dostupné údaje sú z roku 2013 a ťažkosti objektívne zhodnotiť, aké čísla predstavujú vysokú rozvodovosť, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Vývoj rozvodovosti a počet rozvodov na Slovensku si môžete pozrieť v grafe tu . Z grafu môžeme vidieť, že miera rozvodovosti a súčasne počet rozvodov na Slovensku od roku 2010 klesá.", "Podľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2013 o 13 ukončených konaní menej než v roku 2012. Rozvedených bolo 10 946 manželstiev, len o 2 rozvedené manželstvá menej ako v roku 2012. Index rozvodovosti dosiahol hodnotu 42,9 %, medziročne stúpla hodnota tohto ukazovateľa o 0,8 bodu (tab. č. 10), mierne zvýšenie je spôsobené nižším počtom sobášov v roku 2013 (. pdf , s.19)"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["tu", "pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Graf_4_V%C3%BDvoj_po%C4%8Dtu_rozvodov_a_hrubej_miery_rozvodovosti_v_SR,_2000_%E2%80%93_2013.png", "http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/6fad4776-6fff-4d13-948e-b8e5310fa055/Vyvoj_obyvatelstva_v_Slovenskej_republike_a_krajoch_v_roku_2013.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=6fad4776-6fff-4d13-948e-b8e5310fa055"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:56.563366+00:00"}
{"id": "vr26872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26872", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "sú to tisíce ľudí, z Finančnej správy ich je 9 000.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výročná správa o činnosti finančnej správy za rok 2012 vydaná Finančným riaditeľstvom SR (.pdf) uvádza, že celkový evidenčný počet zamestnancov a colníkov na Finančnom riaditeľstve SR za rok 2012 bol 8927 (Tabuľka 5, s. 12), čiže približne 9000. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výročná správa o činnosti finančnej správy za rok 2012 vydaná Finančným riaditeľstvom SR (.pdf) uvádza, že celkový evidenčný počet zamestnancov a colníkov na Finančnom riaditeľstve SR za rok 2012 bol 8927 (Tabuľka 5, s. 12), čiže približne 9000. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Výročná správa"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Financna_sprava/Vyrocne_spravy/FR_od_2012/VS_FS_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:30.100855+00:00"}
{"id": "48963", "numeric_id": 48963, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48963", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Po druhé, vláda Roberta Fica bola schopná priniesť ľuďom iba šrotovné, za nejakých 60.000.000 EUR, aj to si museli ľudia kúpiť nové auta, vytiahnuť svoje úspory a dostali nejaký príspevok na auto. My ľuďom dávame peniaze do ruky. Zároveň sme veľmi jasne zastropovali ceny energií elektrická energia ostala na úrovni roku 2022, čiže slovenské domácnosti ako jediné v Európe nezaznamenali nárast elektrickej energie oproti predchádzajúcemu roku. Čo sa týka plynu a tepla, iba o 15 %, maximálne 20 EUR.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Eduard Heger porovnáva neporovnateľné: štátnu pomoc jeho vlády pri energetickej kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a Ruskou inváziou na Ukrajine, a opatrenia vlády Roberta Fica pri svetovej finančnej kríze v roku 2008. Výkony dvoch vlád v úplne odlišných situáciách nie sú navzájom porovnateľné, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPočas prvej vlády Roberta Fica zasiahlo svet Ekonomická kríza, finančná a hospodárska kríza, ktorá trvala od roku 2007 až do roku 2009. V poslednom roku trvania krízy sa slovenská ekonomika výrazne prepadla .\n\nVláda Roberta Fica priniesla v reakcii na krízu viacero opatrení . Takzvané “ šrotovné ” v hodnote 55 miliónov EUR bolo len jedným z nich. V rámci tohto programu dostali tí, ktorí dali zošrotovať svoje staré vozidlo dotáciu od štátu na kúpu nového automobilu.\n\nVláda taktiež predstavila program “Obnovme si dom” v hodnote 10 miliónov, príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli doteraz nezamestnaní v hodnote 4 milióny či stimuly pre malé a stredné podniky v hodnote 8 miliónov eur.\n\nOproti tomu vláda Eduarda Hegera prijala viacero opatrení, na ktoré mohla využiť aj európske peniaze z plánu obnovy či nevyčerpaných eurofondov .\n\nDva balíky protiinflačnej pomoci, ktoré okrem iného obsahovali aj vyplatenie 100-eurových príspevkov pre ľudí. Prvý balíček bol ohlásený koncom mája minulého roku, druhý koncom októbra. Protiinflačná pomoc sa týkala najmä nazraniteľnejších skupin obyvateľstva.\n\nVláda Eduarda Hegera taktiež zastropovala ceny elektrickej energie. Cena elektriny pre domácnosti teda ostala na približne rovnakej úrovni ako v roku 2022. Podľa ceny určenej ÚRSO narástla len o 0,7%-2,5%, čo v prepočte činí jednotky, maximálne desiatky eur. Sieťové poplatky ostávajú na úrovni z roku 2022. Podľa nariadenia vlády z 16.januára stúpne cena plynu len o 15%. Týmto nariadením sa zrušili predošlé stanovené ceny ÚRSO.\n\nPodobné výroky Eduarda Hegera overoval Demagóg už v rokoch 2020 a 2021 .", "analysis_paragraphs": ["Eduard Heger porovnáva neporovnateľné: štátnu pomoc jeho vlády pri energetickej kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a Ruskou inváziou na Ukrajine, a opatrenia vlády Roberta Fica pri svetovej finančnej kríze v roku 2008. Výkony dvoch vlád v úplne odlišných situáciách nie sú navzájom porovnateľné, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Počas prvej vlády Roberta Fica zasiahlo svet Ekonomická kríza, finančná a hospodárska kríza, ktorá trvala od roku 2007 až do roku 2009. V poslednom roku trvania krízy sa slovenská ekonomika výrazne prepadla .", "Vláda Roberta Fica priniesla v reakcii na krízu viacero opatrení . Takzvané “ šrotovné ” v hodnote 55 miliónov EUR bolo len jedným z nich. V rámci tohto programu dostali tí, ktorí dali zošrotovať svoje staré vozidlo dotáciu od štátu na kúpu nového automobilu.", "Vláda taktiež predstavila program “Obnovme si dom” v hodnote 10 miliónov, príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli doteraz nezamestnaní v hodnote 4 milióny či stimuly pre malé a stredné podniky v hodnote 8 miliónov eur.", "Oproti tomu vláda Eduarda Hegera prijala viacero opatrení, na ktoré mohla využiť aj európske peniaze z plánu obnovy či nevyčerpaných eurofondov .", "Dva balíky protiinflačnej pomoci, ktoré okrem iného obsahovali aj vyplatenie 100-eurových príspevkov pre ľudí. Prvý balíček bol ohlásený koncom mája minulého roku, druhý koncom októbra. Protiinflačná pomoc sa týkala najmä nazraniteľnejších skupin obyvateľstva.", "Vláda Eduarda Hegera taktiež zastropovala ceny elektrickej energie. Cena elektriny pre domácnosti teda ostala na približne rovnakej úrovni ako v roku 2022. Podľa ceny určenej ÚRSO narástla len o 0,7%-2,5%, čo v prepočte činí jednotky, maximálne desiatky eur. Sieťové poplatky ostávajú na úrovni z roku 2022. Podľa nariadenia vlády z 16.januára stúpne cena plynu len o 15%. Týmto nariadením sa zrušili predošlé stanovené ceny ÚRSO.", "Podobné výroky Eduarda Hegera overoval Demagóg už v rokoch 2020 a 2021 ."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["trvala", "prepadla", "opatrení", "šrotovné", "dostali", "plánu obnovy", "eurofondov", "Prvý balíček", "druhý", "týkala", "Vláda", "zastropovala", "ostala", "narástla", "poplatky", "nariadenia vlády", "2020", "2021"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/bankovy-sektor-slovensku-vs-financna-hospodarska-kriza-november-2009.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/bankovy-sektor-slovensku-vs-financna-hospodarska-kriza-november-2009.html", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/program-stability/program-stability/sp_apr2009_sk.pdf", "https://index.sme.sk/c/4358431/srotovne-prekrylo-obavy-ludi-z-krizy.html", "https://index.sme.sk/c/4337492/co-treba-urobit-ak-chcete-ziskat-srotovne.html", "https://www.planobnovy.sk/", "https://sita.sk/venergetike/nevycerpane-eurofondy-moze-slovensko-vyuzit-na-boj-proti-energetickej-krize-miliardam-hrozi-aj-prepadnutie/", "https://www.upsvr.gov.sk/social-affairs-and-family/socialne-veci/1.-balik-inflacnej-pomoci.html?page_id=1186447", "https://www.upsvr.gov.sk/social-affairs-and-family/socialne-veci/2.-balik-inflacnej-pomoci.html?page_id=1222654", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/328806-vlada-poskytne-100-eurovu-protiinflacnu-pomoc-viacerym-skupinam-ludi-tu-je-zoznam", "https://e.dennikn.sk/3073723/vlada-predstavila-pomoc-podnikom-zastropovat-chce-ceny-elektriny-aj-plynu-a-potom-dotovat-80-percent-rozdielu/", "https://www.sse.sk/aktuality/aktualne-informacie-o-cenach-energii-2023-pre-podnikatelov-aktualizacia-v-zmysle-noveho-nariadenia-vlady-dna-16.-1.-2023?page_id=13070#:~:text=Od%201.,nie%20je%20potrebn%C3%A1%20%C5%BEiadna%20aktivita.", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/651300-o-kolko-stupnu-ceny-energii-na-rok-2023-otazky-a-odpovede/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/652330-ceny-elektriny-na-rok-2023-domacnosti-si-priplatia-za-rok-od-9-do-29-eur/", "https://dennikn.sk/minuta/3194017", "https://www.elgas.sk/wp-content/uploads/2023/01/Nariadenie_vlady_19_23.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/46419", "https://demagog.sk/vyrok/47172"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:14.290802+00:00"}
{"id": "47233", "numeric_id": 47233, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47233", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Tá pomoc skutočne, ktorá išla na Slovensku všetkým týmto ľuďom, ktorí trpeli v pandémii, bolo, bola najnižšia v rámci Európskej únie. A aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že u nás to bolo okolo 3 %. Priemer Európskej únie je 7 % a sú tu krajiny, ktoré dali až 10 %", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pomohlo Slovensko ekonomike stimulmi vo výške 3 percent HDP, priemer EÚ je 7. Vlani sme boli spolu s Rumunskom na chvoste ekonomickej pomoci. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé. Poskytnutá pomoc za roky 2020 a 2021 v Európskej Únii bola v priemernej dosiahla 7% HDP. Nemecko poskytlo pomoc v hodnote 10,1% HDP. Nie je ale pravda, že Slovenská pomoc bola najnižšia v celej EU. Najnižšia pomoc bola v Rumunsku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla , že „doterajšia celková priama pomoc na Slovensku v rokoch 2020-21 je odhadovaná na úrovni 3% HDP, v porovnaní s 7% priemerom v EÚ.” Rada tiež napísala, že „stimuly [Slovenska] sú oproti ostatným krajinám výrazne nižšie.” Podľa EU Independent Fiscal Institutions Network malo v roku 2020 najväčšiu mieru vládnej podpory (približne 14% HDP) Spojené kráľovstvo. Nemecká vláda poskytla v rokoch 2020-21 ekonomike pomoc vo výške približne 10,1% HDP ( pdf , strany 11-12). Slovensko bolo na chvoste pomoci v roku 2020 - do ekonomiky nalialo 1,6 % HDP, rovnako veľa ako Rumunsko. V roku 2021 podpora na Slovensku klesla ešte viac na 1,3 % HDP - Rumuni, španieli, Rakúšania a Íri však dávajú do ekonomiky ešte menej ( pdf , strany 11-12).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pomohlo Slovensko ekonomike stimulmi vo výške 3 percent HDP, priemer EÚ je 7. Vlani sme boli spolu s Rumunskom na chvoste ekonomickej pomoci. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé. Poskytnutá pomoc za roky 2020 a 2021 v Európskej Únii bola v priemernej dosiahla 7% HDP. Nemecko poskytlo pomoc v hodnote 10,1% HDP. Nie je ale pravda, že Slovenská pomoc bola najnižšia v celej EU. Najnižšia pomoc bola v Rumunsku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla , že „doterajšia celková priama pomoc na Slovensku v rokoch 2020-21 je odhadovaná na úrovni 3% HDP, v porovnaní s 7% priemerom v EÚ.” Rada tiež napísala, že „stimuly [Slovenska] sú oproti ostatným krajinám výrazne nižšie.” Podľa EU Independent Fiscal Institutions Network malo v roku 2020 najväčšiu mieru vládnej podpory (približne 14% HDP) Spojené kráľovstvo. Nemecká vláda poskytla v rokoch 2020-21 ekonomike pomoc vo výške približne 10,1% HDP ( pdf , strany 11-12). Slovensko bolo na chvoste pomoci v roku 2020 - do ekonomiky nalialo 1,6 % HDP, rovnako veľa ako Rumunsko. V roku 2021 podpora na Slovensku klesla ešte viac na 1,3 % HDP - Rumuni, španieli, Rakúšania a Íri však dávajú do ekonomiky ešte menej ( pdf , strany 11-12)."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "Rada", "pdf", "bolo", "pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/rozpoctovarada.rrz/posts/2489643904492513", "https://www.rozpoctovarada.sk/download/rrz_sohk_2021.pdf", "https://www.euifis.eu/download/european_fiscal_monitor_march_2021.pdf", "https://www.euifis.eu/download/european_fiscal_monitor_march_2021.pdf", "https://www.euifis.eu/download/european_fiscal_monitor_march_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:09.660194+00:00"}
{"id": "vr35859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35859", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak raz zastavili tie diaľnice v roku 1998, tak ich zastavili. To teraz nebudeme, a to tej verejnosti nemáme teda povedať, že je veľká hrozba, keď ekonomickí experti hovoria, že to chcú znovu.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako je vyššie v texte uvedené, výstavba diaľnic zastavená nebola", "analysis_paragraphs": ["Ako je vyššie v texte uvedené, výstavba diaľnic zastavená nebola"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:48.033056+00:00"}
{"id": "vr32749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32749", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Napríklad keď sme znížili o 2 500 ľudí v železniciach za našej vlády, viete, koľko z nich skončilo na úradoch práce? Rádovo asi 160 ľudí.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Kollára hodnotíme ako nepravdivý, pretože na úrade práve neskončilo rádovo len 160 ľudí, ale z celkového počtu 3800 prepustených zo železničných spoločností 419 ľudí.\n\nAgentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. O d začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až o 973 zamestnancov.\n\nSpolu ide približne o 2360 prepustených zamestnancov Carga. Denník SME odvolávajúci sa na údaje a zo železničných firiem hovorí o celkovom počte 3800 prepustených zo železničných spoločností.\n\nPodľa decembrových správ (2011), už bolo z celkového počtu prepustených (cca 3 800) zaznamenaných na Úrade práce 419 ľudí .", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Kollára hodnotíme ako nepravdivý, pretože na úrade práve neskončilo rádovo len 160 ľudí, ale z celkového počtu 3800 prepustených zo železničných spoločností 419 ľudí.", "Agentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. O d začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až o 973 zamestnancov.", "Spolu ide približne o 2360 prepustených zamestnancov Carga. Denník SME odvolávajúci sa na údaje a zo železničných firiem hovorí o celkovom počte 3800 prepustených zo železničných spoločností.", "Podľa decembrových správ (2011), už bolo z celkového počtu prepustených (cca 3 800) zaznamenaných na Úrade práce 419 ľudí ."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SME", "419 ľudí"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/pocet-zamestnancov-carga-klesol-na-7000/460336-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6166163/zelezniciari-urady-prace-obisli.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6166163/zelezniciari-urady-prace-obisli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:37.306047+00:00"}
{"id": "vr26446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26446", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvýšili sme minimálnu mzdu.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minimálna mzda sa Nariadením vlády Slovenskej republiky z 2. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014, sa zvýšila na úroveň 352 eur za mesiac. Ide nárast o približne 10 eur, oproti minimálnej mzde v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 10. októbra 2013: \"Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Ide o nárast o 3,2 %.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minimálna mzda sa Nariadením vlády Slovenskej republiky z 2. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014, sa zvýšila na úroveň 352 eur za mesiac. Ide nárast o približne 10 eur, oproti minimálnej mzde v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 10. októbra 2013: \"Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Ide o nárast o 3,2 %.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Nariadením", "SITA"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159826?prefixFile=m_", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:02.506384+00:00"}
{"id": "vr26760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26760", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Musím sa zastať niekoľkokrát už spomínanej Lucie Žitňanskej, ktorá z hľadiska elektronizácie pojednávaní v roku 2012 zakontrahovala zo švajčiarskych a európskych fondov peniaze na realizovanie tohto projektu (zaznamenávanie súdnych pojednávaní, pozn.).", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, Lucia Žitňanská stála za projektom na zaznamenávanie súdnych pojednávaní. Podľa dostupných informácií, však išlo len o zdroje zo Švajčiarska a nie z európskych fondov. Taktiež dohoda bola podpísaná už v roku 2011. Výrok vzhľadom na nepresnosti hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, Lucia Žitňanská stála za projektom na zaznamenávanie súdnych pojednávaní. Podľa dostupných informácií, však išlo len o zdroje zo Švajčiarska a nie z európskych fondov. Taktiež dohoda bola podpísaná už v roku 2011. Výrok vzhľadom na nepresnosti hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa Úradu vlády", "SITA"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vsetky-sudne-pojednavania-budu-nahravane-umozni-to-projekt-ministerstva-spravodlivosti-sr-financovany-svajciarskym-financnym-mechanizmom/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vsetky-sudne-pojednavania-sa-budu-na/424826-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:22.020628+00:00"}
{"id": "vr13995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13995", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To znamená, že ak za 22 rokov sme tu mali 58 000 žiadateľov o azyl a dostalo len 650 a z toho ostalo na Slovensku 180...", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme Bugárovi overovali z relácie v júni 2015 . Štatistika Ministerstva vnútra informuje, že počet žiadateľov o azyl v Slovenskej republike bol doposiaľ 58 145, počet udelených azylov bol 653. Štátne občianstvo bolo udelené 235 ľuďom, no nenašli sme dostupné údaje o tom, koľkí z nich skutočne na Slovensku aj ostali, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme Bugárovi overovali z relácie v júni 2015 . Štatistika Ministerstva vnútra informuje, že počet žiadateľov o azyl v Slovenskej republike bol doposiaľ 58 145, počet udelených azylov bol 653. Štátne občianstvo bolo udelené 235 ľuďom, no nenašli sme dostupné údaje o tom, koľkí z nich skutočne na Slovensku aj ostali, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["júni 2015", "Štatistika"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/540/fico-vs-bugar-o-greckej-krize-a-migrantoch", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:42.382479+00:00"}
{"id": "vr38680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38680", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Šetrili sme napríklad na tom, že sme znížili platy o verejnom sektore o 10 %, že sme ušetrili 10 % objemu mzdových prostriedkov s výnimkou učiteľov ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa portál.gov.sk rezort financií nariadil ministerstvám 10 % úspory mzdových prostriedkov, to znamená, že bolo na každom z ministerstiev či si úsporu vyrieši krátením platov, prepúšťaním, alebo ich kombináciou. Ministerstvá o 10 % znižovaní platov väčšinou neuvažujú. Hovoria, že požadované úspory sa im podarí dosiahnuť prepustením časti úradníkov. Čiže došlo k 10 % zníženiu mzdových prostriedkov, nie k 10 % zníženiu platov v štátnej správe.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portál.gov.sk rezort financií nariadil ministerstvám 10 % úspory mzdových prostriedkov, to znamená, že bolo na každom z ministerstiev či si úsporu vyrieši krátením platov, prepúšťaním, alebo ich kombináciou. Ministerstvá o 10 % znižovaní platov väčšinou neuvažujú. Hovoria, že požadované úspory sa im podarí dosiahnuť prepustením časti úradníkov. Čiže došlo k 10 % zníženiu mzdových prostriedkov, nie k 10 % zníženiu platov v štátnej správe."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["portál.gov.sk"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=1901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:26.910973+00:00"}
{"id": "vr17460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17460", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...prvé tlačovky opozície boli asi dve, tri hodiny potom, ako sa oznámila táto tragická udalosť, a odvtedy opozícia dennodenne, tromi, štyrmi tlačovkami (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že pár hodín po oznámení vraždy novinára mala opozičná strana SaS tlačovú konferenciu. V dňoch nasledujúcich po oznámení vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky však mala opozícia maximálne tri tlačové konferencie denne a aj to len v dvoch dňoch - 27. februára a 7. marca. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Archív tlačových besied politikov a politických strán vedie Televízia TA3 . Vraždu novinára J. Kuciaka a jeho partnerky oznámil na tlačovej besede 26. februára policajný prezident Tibor Gašpar, pár hodín na to nasledovala opozičná tlačovka - strana SaS. V ten istý deň sa z opozície vyjadrilo ešte OĽaNO, nasledujúci deň malo tlačovú besedu opäť OĽaNO a SaS, tentoraz spoločne a tiež poslanec Miroslav Beblavý (zakladajúci stranu Spolu). 28. február bola spoločná tlačová beseda strán SaS a OĽaNO, ďalšia tlačovka SaS potom nasledovala 1. marca. 2. marca bola samostatná tlačová beseda OĽaNO a samostatná beseda strany SaS. Takisto to bolo 5. marca. Nasledujúci deň mali opäť SaS a OĽaNO každá po jednej samostatnej tlačovke a ďalšiu tlačovú besedu usporiadal Igor Matovič sám. 7. marca potom opozícia pripravila spoločnú tlačovú besedu. 8. marca mala TB len strana OĽaNO. Richard Sulík zorganizoval tlačovú besedu k rokovaniu bezpečnostnej rady 9. marca, v ten istý deň mal samostatnú besedu aj Igor Matovič. Tlačové konferencie poslancov eviduje aj web NR SR . Tá navyše (okrem TB uvedených vyššie) eviduje TB Milana Krajniaka zo Sme rodina - Boris Kollár 27. februára a TB M. Beblavého 1. marca. 7. marca usporiadal tlačovú besedu aj Marian Kotleba a zvolávateľom dvoch TB mal byť Igor Matovič. 27. marca teda boli 3 tlačové besedy, 28. februára 1 beseda, 1. marca 2 besedy, 2. marca 2 besedy, 5. marca 2 besedy, 6. marca dve besedy, 7. marca 3 besedy, 8. marca 1 beseda a 9. marca 2 besedy. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pár hodín po oznámení vraždy novinára mala opozičná strana SaS tlačovú konferenciu. V dňoch nasledujúcich po oznámení vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky však mala opozícia maximálne tri tlačové konferencie denne a aj to len v dvoch dňoch - 27. februára a 7. marca. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Archív tlačových besied politikov a politických strán vedie Televízia TA3 . Vraždu novinára J. Kuciaka a jeho partnerky oznámil na tlačovej besede 26. februára policajný prezident Tibor Gašpar, pár hodín na to nasledovala opozičná tlačovka - strana SaS. V ten istý deň sa z opozície vyjadrilo ešte OĽaNO, nasledujúci deň malo tlačovú besedu opäť OĽaNO a SaS, tentoraz spoločne a tiež poslanec Miroslav Beblavý (zakladajúci stranu Spolu). 28. február bola spoločná tlačová beseda strán SaS a OĽaNO, ďalšia tlačovka SaS potom nasledovala 1. marca. 2. marca bola samostatná tlačová beseda OĽaNO a samostatná beseda strany SaS. Takisto to bolo 5. marca. Nasledujúci deň mali opäť SaS a OĽaNO každá po jednej samostatnej tlačovke a ďalšiu tlačovú besedu usporiadal Igor Matovič sám. 7. marca potom opozícia pripravila spoločnú tlačovú besedu. 8. marca mala TB len strana OĽaNO. Richard Sulík zorganizoval tlačovú besedu k rokovaniu bezpečnostnej rady 9. marca, v ten istý deň mal samostatnú besedu aj Igor Matovič. Tlačové konferencie poslancov eviduje aj web NR SR . Tá navyše (okrem TB uvedených vyššie) eviduje TB Milana Krajniaka zo Sme rodina - Boris Kollár 27. februára a TB M. Beblavého 1. marca. 7. marca usporiadal tlačovú besedu aj Marian Kotleba a zvolávateľom dvoch TB mal byť Igor Matovič. 27. marca teda boli 3 tlačové besedy, 28. februára 1 beseda, 1. marca 2 besedy, 2. marca 2 besedy, 5. marca 2 besedy, 6. marca dve besedy, 7. marca 3 besedy, 8. marca 1 beseda a 9. marca 2 besedy. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Televízia TA3", "NR SR"], "url": ["https://www.ta3.com/kategoria/147/tlacove-besedy.html?pn=5", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=525"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:08.903392+00:00"}
{"id": "vr35303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35303", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Môžem vám spomenúť ďalšiu vec. Na prípravu širokorozchodnej koľajnice 140 miliónov korún.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií, ktoré sú verejne dostupné, bola táto čiastka podstatne menšia. Podľa Hospodárskych novín malo byť na širokorozchodnú poskytnuté 1,5 mil eur a 25 tis. eur, čo je v prepočte 45 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií, ktoré sú verejne dostupné, bola táto čiastka podstatne menšia. Podľa Hospodárskych novín malo byť na širokorozchodnú poskytnuté 1,5 mil eur a 25 tis. eur, čo je v prepočte 45 miliónov eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-37635030-projekt-sirokorozchodnej-trate-sa-posunul-dalej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:25.722208+00:00"}
{"id": "vr32774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32774", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Európsky dvor audítorov nedal audit, respektíve dal záporný audítorský výrok za rozpočet v roku 2011 kvôli chybovosti, nezákonnosti platieb z rozpočtu Európskej únie.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok J. Kollára hodnotíme ako zavádzanie, pretože rozpočet za rok 2011 bol podľa Dvoru audítorov v súlade s ustanoveniami a pravidlami. Inými slovami, účtovná závierka za rok 2011 bola schválená ako úplná a presná. Dvor audítorov zistil neprijateľnú chybovosť v príslušných platbách, čo viedlo k zápornému výroku k výdavkom. Vzhľadom na to, že J. Kollár vzťahuje záporný výrok k výdavkov na audit vzťahujúci sa na celý rozpočet, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Európsky dvor audítorov vydal 6. novembra 2012 Výročnú správu za rozpočtový rok 2011 (pdf. s. 11-12): VII. Podľa názoru Dvora audítorov konsolidovaná účtovná závierka Európskej únie vyjadruje verne vo všetkých významných hľadiskách finančnú situáciu Únie k 31. decembru 2011 a výsledky transakcií a tokov hotovosti za príslušný rozpočtový rok v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidlami účtovania , ktoré schválil účtovník Komisie VIII. Podľa názoru Dvora audítorov príjmy súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne. IX. Podľa názoru Dvora audítorov záväzky súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne . X. ....Dvor audítorov odhaduje najpravdepodobnejšiu chybovosť platieb súvisiacich s účtovnou závierkou vo výške 3,9 % . XI. Podľa názoru Dvora audítorov vzhľadom na dôležitosť záležitostí opísaných v bode týkajúcom sa základu vyjadrenia záporného výroku k zákonnosti a správnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou platby súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 obsahujú významné chyby. Tlačová správa na stránke EÚ: \" Dvor audítorov schválil účtovnú závierku za rok 2011 ako úplnú a presnú, ale zistil príliš veľa chýb v príslušných platbách ... Dvor audítorov však opäť zistil neprijateľnú chybovosť v príslušných platbách, čo viedlo k zápornému výroku k výdavkom.\" V prejave predsedu Európskeho dvora audítorov Vitora Caldeiru 6. novembra 2012 pred Výborom pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu hovorí: \"Platby však boli ovplyvnené významnými chybami, pričom odhadovaná chybovosť predstavovala 3,9 % za rozpočet EÚ ako celok. Jednoducho povedané, Dvor audítorov našiel príliš veľa prípadov, keď sa pomocou peňazí EÚ nedosiahol stanovený cieľ alebo sa peniaze nepoužívali optimálnym spôsobom ... finančné hospodárenie EÚ ešte nedosiahlo želateľnú úroveň.\" Agentúra Reuters (22. november 2012) informuje o nezaplatených platbách vo výške až 127 miliárd euro v roku 2011. Luxemburský denník Le quotidien informuje, že 3,9% z celkového rozpočtu 130 miliárd eur predstavuje 5,2 mld. Politiky zdravie, rybolov, trvalo udržateľný rozvoj, životné prostredie vykazujú významnú chybovosť 7,7%. V audite neexistuje porovnanie jednotlivých štátov v správe zdrojov z rozpočtu EÚ. Predseda Európskeho dvora audítorov však v správe uvádza: \"Dvor audítorov zistil mnohé prípady chýb v kontrole. Napríklad vo viac ako 60 % kontrolovaných transakcií v oblasti regionálnej politiky ovplyvnených chybami mali orgány členských štátov k dispozícii dostatočné informácie na to, aby odhalili a opravili aspoň časť týchto chýb pred tým, ako požiadali Komisiu o preplatenie výdavkov.\" Všetky zahraničné zdroje ( Telegraph , Express , Wall Street Journal ,) hovoria o správe audítorov ako o negatívnom obraze hospodárenia EÚ v čase krízy a znížením jej kreditu. Naopak slovenský euraktiv (6. novembra 2012) uvádza: \"Absolútna väčšina platieb z rozpočtu EÚ bola vlani bez vyčísliteľných chýb. Európsky dvor audítorov dnes vo svojej výročnej správe potvrdil, že celková kvantifikovaná miera chýb pri výdavkoch EÚ zostala v roku 2011 stále pod úrovňou štyroch percent. Účtovníctvo únie tak už piatykrát za sebou získalo dobré vysvedčenie od Dvora audítorov, uviedla Európska komisia (EK). Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Kollára hodnotíme ako zavádzanie, pretože rozpočet za rok 2011 bol podľa Dvoru audítorov v súlade s ustanoveniami a pravidlami. Inými slovami, účtovná závierka za rok 2011 bola schválená ako úplná a presná. Dvor audítorov zistil neprijateľnú chybovosť v príslušných platbách, čo viedlo k zápornému výroku k výdavkom. Vzhľadom na to, že J. Kollár vzťahuje záporný výrok k výdavkov na audit vzťahujúci sa na celý rozpočet, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Európsky dvor audítorov vydal 6. novembra 2012 Výročnú správu za rozpočtový rok 2011 (pdf. s. 11-12): VII. Podľa názoru Dvora audítorov konsolidovaná účtovná závierka Európskej únie vyjadruje verne vo všetkých významných hľadiskách finančnú situáciu Únie k 31. decembru 2011 a výsledky transakcií a tokov hotovosti za príslušný rozpočtový rok v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidlami účtovania , ktoré schválil účtovník Komisie VIII. Podľa názoru Dvora audítorov príjmy súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne. IX. Podľa názoru Dvora audítorov záväzky súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne . X. ....Dvor audítorov odhaduje najpravdepodobnejšiu chybovosť platieb súvisiacich s účtovnou závierkou vo výške 3,9 % . XI. Podľa názoru Dvora audítorov vzhľadom na dôležitosť záležitostí opísaných v bode týkajúcom sa základu vyjadrenia záporného výroku k zákonnosti a správnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou platby súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2011 obsahujú významné chyby. Tlačová správa na stránke EÚ: \" Dvor audítorov schválil účtovnú závierku za rok 2011 ako úplnú a presnú, ale zistil príliš veľa chýb v príslušných platbách ... Dvor audítorov však opäť zistil neprijateľnú chybovosť v príslušných platbách, čo viedlo k zápornému výroku k výdavkom.\" V prejave predsedu Európskeho dvora audítorov Vitora Caldeiru 6. novembra 2012 pred Výborom pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu hovorí: \"Platby však boli ovplyvnené významnými chybami, pričom odhadovaná chybovosť predstavovala 3,9 % za rozpočet EÚ ako celok. Jednoducho povedané, Dvor audítorov našiel príliš veľa prípadov, keď sa pomocou peňazí EÚ nedosiahol stanovený cieľ alebo sa peniaze nepoužívali optimálnym spôsobom ... finančné hospodárenie EÚ ešte nedosiahlo želateľnú úroveň.\" Agentúra Reuters (22. november 2012) informuje o nezaplatených platbách vo výške až 127 miliárd euro v roku 2011. Luxemburský denník Le quotidien informuje, že 3,9% z celkového rozpočtu 130 miliárd eur predstavuje 5,2 mld. Politiky zdravie, rybolov, trvalo udržateľný rozvoj, životné prostredie vykazujú významnú chybovosť 7,7%. V audite neexistuje porovnanie jednotlivých štátov v správe zdrojov z rozpočtu EÚ. Predseda Európskeho dvora audítorov však v správe uvádza: \"Dvor audítorov zistil mnohé prípady chýb v kontrole. Napríklad vo viac ako 60 % kontrolovaných transakcií v oblasti regionálnej politiky ovplyvnených chybami mali orgány členských štátov k dispozícii dostatočné informácie na to, aby odhalili a opravili aspoň časť týchto chýb pred tým, ako požiadali Komisiu o preplatenie výdavkov.\" Všetky zahraničné zdroje ( Telegraph , Express , Wall Street Journal ,) hovoria o správe audítorov ako o negatívnom obraze hospodárenia EÚ v čase krízy a znížením jej kreditu. Naopak slovenský euraktiv (6. novembra 2012) uvádza: \"Absolútna väčšina platieb z rozpočtu EÚ bola vlani bez vyčísliteľných chýb. Európsky dvor audítorov dnes vo svojej výročnej správe potvrdil, že celková kvantifikovaná miera chýb pri výdavkoch EÚ zostala v roku 2011 stále pod úrovňou štyroch percent. Účtovníctvo únie tak už piatykrát za sebou získalo dobré vysvedčenie od Dvora audítorov, uviedla Európska komisia (EK). Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["správu za rozpočtový rok 2011", "stránke", "prejave", "Reuters", "Le quotidien", "správe", "Telegraph", "Express", "Wall Street Journal", "euraktiv"], "url": ["http://eca.europa.eu/portal/pls/portal/docs/1/18320792.PDF", "http://europa.eu/rapid/press-release_ECA-12-44_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_ECA-12-45_sk.htm", "http://articles.chicagotribune.com/2012-11-22/business/sns-rt-us-eu-budget-factboxbre8al0pt-20121122_1_bln-euro-eu-budget-european-union-budget", "http://www.lequotidien.lu/politique-et-societe/39829.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_ECA-12-45_sk.htm", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/9657673/Audit-seriously-undermines-credibility-of-EU-spending.html", "http://lexpansion.lexpress.fr/economie/budget-ue-2011-la-cour-des-comptes-deplore-une-gestion-entachees-d-erreurs_358522.html", "http://online.wsj.com/article/SB10001424052970204349404578102882645135370.html?mod=googlenews_wsj", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/dvor-auditorov-skonstatoval-ze-uctovnictvo-eu-si-zasluzi-dobre-vysvedcenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:32.107186+00:00"}
{"id": "vr14840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14840", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "(...) podľa pomeru 10:9 tak, ako to bolo posledné štyri roky. Už tam opozícia získala o jeden predsednícky post vo výbore menej.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas volebného obdobia bývalej 2. Ficovej vlády bol pomer predsedov parlamentných výborov medzi vládnou stranou a opozíciou 10:9. Počet poslancov v jednotlivých výboroch taktiež nebol rovnovážny a pohyboval sa v priemere približne 11:8, pričom prevažoval počet poslancov pochádzajúcich z vládnej strany. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas volebného obdobia bývalej 2. Ficovej vlády bol pomer predsedov parlamentných výborov medzi vládnou stranou a opozíciou 10:9. Počet poslancov v jednotlivých výboroch taktiež nebol rovnovážny a pohyboval sa v priemere približne 11:8, pričom prevažoval počet poslancov pochádzajúcich z vládnej strany. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných výborov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:15.488480+00:00"}
{"id": "vr16045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16045", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "3000 detí na Slovensku ročne zomiera preto, lebo matky povedia, že nedokážu uživiť ďalšie dieťa alebo jednoducho tá rodina s manželom alebo s frajerom sa zhodnú, že neuživíme to ďalšie dieťa.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Matovič prezentoval svoj argument v súvislosti s dňom počatého dieťaťa, a teda rozprával o potratoch. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vydalo 8. apríla 2015 tlačovú správu , v ktorej informovalo, že v roku 2014 bolo na Slovensku zaznamenaných celkovo 15 628 potratov. Z toho bolo 7 501 umelých prerušení tehotenstva. NCZI zároveň publikovalo rozsiahlu demografickú a štatistickú štúdiu . Uvádza ( .pdf ,s.14), že v roku 2014 bolo zo zdravotných dôvodov ukončených 15,3 % všetkých umelých potratov. V tomto dokumente však nie je možné nájsť akékoľvek fakty o osobných, napríklad finančných, dôvodoch matiek, ktoré podstúpili umelé prerušenie tehotenstva. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Počet potratov má na Slovensku klesajúcu tendenciu. Celkové číslo, ktoré zahŕňa spontánne, umelé, aj mimomaternicové potraty, pokleslo v roku 2014 o 734 potratov. Umelých prerušení tehotenstva podstúpilo v roku 2014 o 498 žien menej ako rok predtým. V roku 1997 napríklad toto číslo bolo až na hodnote 20 855 umelých prerušení tehotenstva. Historicky najvyššie číslo je z roku 1990 . Počet umelých potratov na území Slovenska sa vtedy vyšplhal až na takmer 48-tisíc. V roku 2014 sa podľa spomínanej štúdie ( .pdf ,s.9) umelé prerušenie tehotenstva rozhodli podstúpiť najčastejšie \" ženy s dvomi deťmi (30,6 %) vo veku 35 – 39 a 30 – 34 rokov. Nasledovali ženy bez dieťaťa (27,0 %), a to prevažne vo veku 20 – 24 a 15 – 19 rokov, ženy s jedným dieťaťom (25,2 %) najčastejšie vo veku 25 – 29 rokov. Ženy s tromi a viac deťmi tvorili 17,1 %. Z hľadiska rodinného stavu boli najčastejšími žiadateľkami o UPT slobodné ženy (48,8 %).\" S výnimkou už spomínaných 15,3 % zdravotných dôvodov však nie sú známe konkrétne dôvody žien, prečo umelé potraty podstupovali. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič prezentoval svoj argument v súvislosti s dňom počatého dieťaťa, a teda rozprával o potratoch. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vydalo 8. apríla 2015 tlačovú správu , v ktorej informovalo, že v roku 2014 bolo na Slovensku zaznamenaných celkovo 15 628 potratov. Z toho bolo 7 501 umelých prerušení tehotenstva. NCZI zároveň publikovalo rozsiahlu demografickú a štatistickú štúdiu . Uvádza ( .pdf ,s.14), že v roku 2014 bolo zo zdravotných dôvodov ukončených 15,3 % všetkých umelých potratov. V tomto dokumente však nie je možné nájsť akékoľvek fakty o osobných, napríklad finančných, dôvodoch matiek, ktoré podstúpili umelé prerušenie tehotenstva. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Počet potratov má na Slovensku klesajúcu tendenciu. Celkové číslo, ktoré zahŕňa spontánne, umelé, aj mimomaternicové potraty, pokleslo v roku 2014 o 734 potratov. Umelých prerušení tehotenstva podstúpilo v roku 2014 o 498 žien menej ako rok predtým. V roku 1997 napríklad toto číslo bolo až na hodnote 20 855 umelých prerušení tehotenstva. Historicky najvyššie číslo je z roku 1990 . Počet umelých potratov na území Slovenska sa vtedy vyšplhal až na takmer 48-tisíc. V roku 2014 sa podľa spomínanej štúdie ( .pdf ,s.9) umelé prerušenie tehotenstva rozhodli podstúpiť najčastejšie \" ženy s dvomi deťmi (30,6 %) vo veku 35 – 39 a 30 – 34 rokov. Nasledovali ženy bez dieťaťa (27,0 %), a to prevažne vo veku 20 – 24 a 15 – 19 rokov, ženy s jedným dieťaťom (25,2 %) najčastejšie vo veku 25 – 29 rokov. Ženy s tromi a viac deťmi tvorili 17,1 %. Z hľadiska rodinného stavu boli najčastejšími žiadateľkami o UPT slobodné ženy (48,8 %).\" S výnimkou už spomínaných 15,3 % zdravotných dôvodov však nie sú známe konkrétne dôvody žien, prečo umelé potraty podstupovali. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["tlačovú správu", "štúdiu", ".pdf", "klesajúcu", "1990", ".pdf"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Pocet-potratov-klesa.aspx", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2014/zs1507.pdf", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2014/zs1507.pdf", "https://dennikn.sk/245568/potratov-je-na-slovensku-najmenej-za-polstorocie/", "https://dennikn.sk/245568/potratov-je-na-slovensku-najmenej-za-polstorocie/", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2014/zs1507.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:39.395689+00:00"}
{"id": "vr30659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30659", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď bol tento spis zverejnený pred Vianocami, prvá reakcia pána námestníka generálneho prokurátora Trnku bola, to sú v princípe nezmysly, bolo to preverované, nie je to autentické, nič sa nedeje. Akonáhle sme my oznámili, že ideme tú vec razantne vyšetrovať, zrazu oznámila GP, že vytvára si svoj tým", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá. Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne: \"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby, \" povedal Trnka. Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov. \" Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie, \" vymenoval Lipšic.\"\n\n\" Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1.\"\n\nZ dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic.", "analysis_paragraphs": ["Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá. Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne: \"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby, \" povedal Trnka. Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov. \" Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie, \" vymenoval Lipšic.\"", "\" Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1.\"", "Z dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka", "avizoval ďalšie vyšetrovanie", "Pravda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6193783/trnka-dokumenty-o-gorile-nie-su-autenticke.html", "http://spravy.pravda.sk/dokazy-o-gorile-zadrzal-sef-sis-dmy-/sk_domace.asp?c=A111229_102825_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/lipsic-zriadil-specialny-tim-na-vysetrovanie-kauzy-gorila-pas-/sk_domace.asp?c=A120109_165820_sk_domace_p60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:09.277223+00:00"}
{"id": "vr15036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15036", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...škôlky (ich zriaďovanie, pozn.) nemá na starosti štát, vôbec nie, už dávno sú originálnou kompetenciou miest a obcí.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Financovanie a zriaďovanie materských škôl majú na základe originálnych kompetencií skutočne na starosť mestá a obce. Toto delenie funguje od roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kompetencie samospráv a VÚC v oblasti školstva sa delia (.pdf) na: \" a) prenesené kompetencie – financovanie preneseného výkonu štátnej správy v školstve na obce a samosprávne kraje, b) originálne kompetencie – financovanie výkonu samosprávnych funkcií obcami a samosprávnymi krajmi .\" Obce pritom majú na základe originálnych kompetencií na starosť financovanie: \" a) náklady na výchovu a vzdelávanie: i) žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ii) do 15 rokov veku žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení neštátnych zriaďovateľov . \" Podľa Transparency international (.pdf) delenie kompetencií na originálne a prenesené funguje od 1. januára 2005. Financované sú originálne kompetencie nasledovne: \" Z objemu finančných prostriedkov z výnosu dane, ktoré dostanú obce, sa 40% rozdeľuje jednotlivým obciam podľa počtu detí v materských školách a podľa počtu žiakov v základných umeleckých školách a v školských zariadeniach, ktoré sú zriadené na území obce. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Financovanie a zriaďovanie materských škôl majú na základe originálnych kompetencií skutočne na starosť mestá a obce. Toto delenie funguje od roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kompetencie samospráv a VÚC v oblasti školstva sa delia (.pdf) na: \" a) prenesené kompetencie – financovanie preneseného výkonu štátnej správy v školstve na obce a samosprávne kraje, b) originálne kompetencie – financovanie výkonu samosprávnych funkcií obcami a samosprávnymi krajmi .\" Obce pritom majú na základe originálnych kompetencií na starosť financovanie: \" a) náklady na výchovu a vzdelávanie: i) žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ii) do 15 rokov veku žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení neštátnych zriaďovateľov . \" Podľa Transparency international (.pdf) delenie kompetencií na originálne a prenesené funguje od 1. januára 2005. Financované sú originálne kompetencie nasledovne: \" Z objemu finančných prostriedkov z výnosu dane, ktoré dostanú obce, sa 40% rozdeľuje jednotlivým obciam podľa počtu detí v materských školách a podľa počtu žiakov v základných umeleckých školách a v školských zariadeniach, ktoré sú zriadené na území obce. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["delia", "Transparency international"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/4762.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2012/10/luckyoktober2012_prezentaciadroppa.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:37.608729+00:00"}
{"id": "48332", "numeric_id": 48332, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48332", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Tak my sme pripravili 25 návrhov zákonov a tu ukazujem návrhy zákonov, ktoré sme dali na túto schôdzu. Zvýšenie, valorizácia dôchodkov vyššia, aby tí ľudia mali z čoho prežiť, pretože vy ste neurobili v tomto segmente nič. Zníženie cien potravín cez nižšiu DPH, 0 % predaj z dvora, 5 % ostatné potraviny. Nižšie ceny palív, to robia aj okolité štáty, vrátane Nemecka, ktoré znižuje spotrebnú daň z paliva o 30 centov. My sme navrhli aspoň 20 centov. Problém pomoc rodičom, ktorých deti nevzali do škôlky, náprava chaosu pri predpisovaní liekov alebo vyšší príspevok pri sociálnych službách. My sme dali 25 zákonov do parlamentu, a vy teraz a ste to sám pekne povedali, vy neviete, lebo vy analyzujete. ", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Hlas od marca 2021 do marca 2022 predložila 26 návrhov zákonov. Richard Raši správne uviedol návrhy zákonov, ktoré poslanci Hlas-SD predložili tento rok v parlamente. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana Hlas-SD navrhla na marcovej schôdzi NR (č. 59 - 63) zmeny zákonov, ktorými by sa mimoriadne valorizovali dôchodky, znížila sa DPH na potraviny a poklesla spotrebná daň z benzínu a nafty.\n\nReakciou na zdražovanie potravín bol návrh na zníženie DPH na potraviny z desiatich na päť percent a nulovú sadzbu dane v prípade predaja z dvora. Podobne by Hlas-SD chcel znížiť na obmedzený čas spotrebnú daň na benzín a naftu, a to o 20 eurocentov na liter.\n\nPodobne kroky v snahe o spomalenie inflácie urobili iné európske krajiny, napríklad Poľsko a Nemecko.\n\nPoľsko dočasne zrušilo DPH na potraviny a znížilo DPH na motorové palivá. Od 1. februára začala v Poľsku platiť nulová DPH na potraviny. DPH na benzín a diesel klesla z 23 % na 8 %, čo by malo znížiť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Dočasné zníženie DPH bude platiť šesť mesiacov.\n\nNemecko predstavilo „balík opatrení na zmiernenie záťaže pre domácnosti, ktoré čelia strmému rastu nákladov na energie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu“.\n\nVláda kancelára Olafa Scholza zníži daň z pohonných látok na tri mesiace o 30 centov na benzín a 14 centov na naftu. Súčasťou balíka pomoci je aj dočasné zníženie cien verejnej dopravy.\n\nPre rodičov, ktorým sa nepodarilo nájsť voľné miesto v škôlke, navrhli poslanci Hlas-SD predĺženie vyplácania rodičovského príspevku až do piatich rokov dieťaťa. Takisto by chceli počas nasledujúcich troch rokov zvýšiť príspevky na sociálne služby tak, aby sa príspevok na osobnú asistenciu a príspevok na opatrovanie zvyšoval podľa rastu minimálnej mzdy.\n\nPoslanci Hlas-SD presadzovali aj zrušenie spornej časti novely o liekoch na predpis.", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas od marca 2021 do marca 2022 predložila 26 návrhov zákonov. Richard Raši správne uviedol návrhy zákonov, ktoré poslanci Hlas-SD predložili tento rok v parlamente. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Strana Hlas-SD navrhla na marcovej schôdzi NR (č. 59 - 63) zmeny zákonov, ktorými by sa mimoriadne valorizovali dôchodky, znížila sa DPH na potraviny a poklesla spotrebná daň z benzínu a nafty.", "Reakciou na zdražovanie potravín bol návrh na zníženie DPH na potraviny z desiatich na päť percent a nulovú sadzbu dane v prípade predaja z dvora. Podobne by Hlas-SD chcel znížiť na obmedzený čas spotrebnú daň na benzín a naftu, a to o 20 eurocentov na liter.", "Podobne kroky v snahe o spomalenie inflácie urobili iné európske krajiny, napríklad Poľsko a Nemecko.", "Poľsko dočasne zrušilo DPH na potraviny a znížilo DPH na motorové palivá. Od 1. februára začala v Poľsku platiť nulová DPH na potraviny. DPH na benzín a diesel klesla z 23 % na 8 %, čo by malo znížiť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Dočasné zníženie DPH bude platiť šesť mesiacov.", "Nemecko predstavilo „balík opatrení na zmiernenie záťaže pre domácnosti, ktoré čelia strmému rastu nákladov na energie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu“.", "Vláda kancelára Olafa Scholza zníži daň z pohonných látok na tri mesiace o 30 centov na benzín a 14 centov na naftu. Súčasťou balíka pomoci je aj dočasné zníženie cien verejnej dopravy.", "Pre rodičov, ktorým sa nepodarilo nájsť voľné miesto v škôlke, navrhli poslanci Hlas-SD predĺženie vyplácania rodičovského príspevku až do piatich rokov dieťaťa. Takisto by chceli počas nasledujúcich troch rokov zvýšiť príspevky na sociálne služby tak, aby sa príspevok na osobnú asistenciu a príspevok na opatrovanie zvyšoval podľa rastu minimálnej mzdy.", "Poslanci Hlas-SD presadzovali aj zrušenie spornej časti novely o liekoch na predpis."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["26", "schôdzi", "návrh", "chcel", "začala", "predstavilo", "navrhli", "zvýšiť", "presadzovali"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=8&DatumOd=2021-3-1%200:0:0&DatumDo=2022-3-29%200:0:0&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=682&Ciastka=&CisloZz=", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fschodza&ID=456#current", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=507963", "https://www.teraz.sk/spravy/hlas-sd-navrhuje-rast-dochodkov-zniz/619077-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/polsko-docasne-zrusi-dph-na-potravin/603694-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/nemecko-znizi-dan-z-paliv-a-poskytne/621746-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-navrhuje-prispevok-v-suvislo/616391-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=507792", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/hlas-sd-bude-presadzovat-zrusenie-spornej-casti-novely-o-liekoch-na-predpis-video/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:08.556922+00:00"}
{"id": "vr30412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30412", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Preto to spomínam, lebo na Slovensku veľmi veľa financií zostáva v šedej ekonomike, alebo nevybratých. Odhadujeme, že to sú stovky a niekedy až nad miliardu eur.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ČTK , dňa 21. septembra: \" Objem šedej ekonomiky v pomere k HDP je na Slovensku 16,8 percenta. To ho radí spolu s Českom na špicu krajín východnej Európy, ostatní sú na tom horšie. Vyplýva to zo štúdie kartovej asociácie Visa Europe vypracovanej v spolupráci so spoločnosťou AT Kearney. Štúdia \"The Shadow Economy in Europe, 2010\" vychádza z údajov za rok 2009.\"", "analysis_paragraphs": ["ČTK , dňa 21. septembra: \" Objem šedej ekonomiky v pomere k HDP je na Slovensku 16,8 percenta. To ho radí spolu s Českom na špicu krajín východnej Európy, ostatní sú na tom horšie. Vyplýva to zo štúdie kartovej asociácie Visa Europe vypracovanej v spolupráci so spoločnosťou AT Kearney. Štúdia \"The Shadow Economy in Europe, 2010\" vychádza z údajov za rok 2009.\""], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["ČTK"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/seda-ekonomika-tvori-na-slovensku-sestinu-vykonu-fvb-/sk_ekonomika.asp?c=A110921_121509_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:07.753221+00:00"}
{"id": "48202", "numeric_id": 48202, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48202", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Jeho (Kollárov, pozn.) jeden koaličný partner bol počas vlády Radičovej členom toho, aj Sulík, aj Matovič a nechali Slovensko s 15-percentnou nezamestnanosťou, ktorú sme my potom stiahli na 5 percent a potom sme pristúpili k trinástemu dôchodku, za ktorý ste vy zahlasovali a teraz ste im dali len sociálnu dávku.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR bola miera nezamestnanosti na Slovensku v prvom štvrťroku 2012 na úrovni 14,1 %.\n\nV štvrtom kvartáli roku 2019, kedy sa vláda Smeru-SD blížila ku koncu, nezamestnanosť klesla na 157,7 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti sa podľa dát Štatistického úradu SR znížila na úroveň 5,6 %. Túto časť výroku hodnotíme ako ešte pravdivú.\n\nV roku 2020, štyri dni pred voľbami, zahlasovali strany Smer-SD, SNS, ĽSNS a Sme rodina za 13. dôchodky. Práve Kollárova strana zabezpečila možnosť prijať návrh v skrátenom legislatívnom konaní.\n\n13. dôchodky začala Sociálna poisťovňa vyplácať v novembri 2021 a spolu malo dôchodok dostať takmer 1,5 mil. dôchodchov. Pôvodný zámer bol, že 13. dôchodok sa bude vyplácať ako dávka sociálneho poistenia. Vláda Igora Matoviča ho však zákonom upravila na štátnu dávku.\n\nCelý výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR bola miera nezamestnanosti na Slovensku v prvom štvrťroku 2012 na úrovni 14,1 %.", "V štvrtom kvartáli roku 2019, kedy sa vláda Smeru-SD blížila ku koncu, nezamestnanosť klesla na 157,7 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti sa podľa dát Štatistického úradu SR znížila na úroveň 5,6 %. Túto časť výroku hodnotíme ako ešte pravdivú.", "V roku 2020, štyri dni pred voľbami, zahlasovali strany Smer-SD, SNS, ĽSNS a Sme rodina za 13. dôchodky. Práve Kollárova strana zabezpečila možnosť prijať návrh v skrátenom legislatívnom konaní.", "13. dôchodky začala Sociálna poisťovňa vyplácať v novembri 2021 a spolu malo dôchodok dostať takmer 1,5 mil. dôchodchov. Pôvodný zámer bol, že 13. dôchodok sa bude vyplácať ako dávka sociálneho poistenia. Vláda Igora Matoviča ho však zákonom upravila na štátnu dávku.", "Celý výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "klesla", "znížila", "zahlasovali", "vyplácať", "zákonom"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0901qs/v_pr0901qs_00_00_00_sk", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/7VXLeqpIEH4Vz4IldNPNzbNDTNSMJ4kSvLDJ10CrHJEmXPSY95lHmfeabvAk8ZtIXMxiFuOn0Hb9VVTV_1cDfLAAfkr28ZqUMUtJwv8vfeN5Yo6sXk-1IeyNMRzd_eHeD51bNPB0MK8BzsAeauYYQms80OHIHnrT7gRjaGPgXzY_9LWTP7zwseF1_hcS1GDzfHsymbjj2QwOZugWjrA6gPeex8EGmAEf-GFaZuUGLFlQkI1cbOU4XclkW0qQL1i-493Yp1QuspzsjxIkebiJ9xJEASSQREgOEA5kDSFDDsIQyjoNibEyILVWpgifhXEEllehm3Ja8hXl3LqPyO5qA6c_feDmJwdZ7thAEKon_xbAVe1sAfjXyKEF4LezPRf9aiNUPQEulTgwvgC8RWjT7Fdp-q2yejK-AHAe74AfBzvlEO4UqEDL6JpdrCHVxEhXVTF2dhpgaw38nK5oTnOlyvk0bsoyK75LUIKHw0FZM7ZOqBKynQQ_c9mwogSLcyRYcobMi5lNOYX7mB6AlwrdJ8B9F7C-0lXMKZBXETVkTQuR3EXEkk19FYQIqhiHOhhCUVp77TzV-OfLi2_zyWNpSX_xLH-PngSLko9bKNeWlI9glrOo2pbHC8O4JSVJ2LrzwXgMN53aLJ6E8h_OD96UjJQbMdcMLFpdePbrhAXN2Sf6_dZuwVfd64SVVcETpeIgAP5LRfMjWKT0lexoUaYkZcVff3Z4R7pXx0hYSBIKFsX2RNClEVLNywRddcKcCc-0TIhN09KQ1jV0jFup-TdPxabI2fixKdLyphq0zbte79Ho4wdoNGXVnXWr9Zq3lb-PblISJDR6ntI0ojmPwSEFq_KQOo1Y7llEz60hy-go-ufe246kmj1JRSghAU3EQlKxLe4zSXV0SbVVWm6PfAO-Rjn7SRsIcsQ9okWYx5lI7TpPWHATltSewHFh13tVA-_dNDa7vyclNzia2CMCEfE5rrL0ZO9-TCEOz5_Nf7eHrBC3eEd43-oVB9WLpvRGc88kSZR1vDqLFn2MxXVa67WWqtJ4KfZ4_Ow-eFPnxj1vRZiQnEZOQoriYxARIGM5H7jfEeokFFdcG6DZr9_B7xRyDb57ubVXx-E2zhcH_gJL-Mbj_wT-Zwis8hgsG0hD1vfmYOSmhBxZ9QW1nUe-mdCyM4_TiB0-ne1mgJuwy0_PW24-Cn1kO8_zdhY-xnEsb6c30-HrmM7l5d3-cMTJfje3SuvwtNrNZRK80vOvbX_79jec3w-d/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0901qs/v_pr0901qs_00_00_00_sk", "https://e.dennikn.sk/1772082/smer-sns-kotlebovci-a-kollar-schvalili-styri-dni-pred-volbami-13-dochodok/", "https://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-zacala-vyplacat-13-dochodok/48411s69971c", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2020/296/ZZ_2020_296.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:44.630250+00:00"}
{"id": "vr31661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31661", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Presne ako viem, že to niektorí sa snažia interpretovať trošku inak (vyhlásenia o tom, že strany by mali vrátiť polovicu peňazí, ktoré dostali za voľby, pozn.). Ale my sme vlastne viacerí, alebo teda všetci 4 poslanci za obyčajných ľudí v novembri prespávali na námestí SNP už vtedy boli také síce iba mierne mrazy ale už tie 2,3 stupne pod nulou boli. A prespávali sme za to, aby tie politické strany, ktoré dostali v roku 2010 príspevok v podstate na 4 roky a teraz dostali vlastne po necelých dvoch rokoch znova príspevok na 4 roky, aby vrátili približne 10 miliónov eur do rozpočtu. My sme v tom roku 2010 nedostali tým pádom nemáme nejaké nezaslúžené peniaze. Nedostaneme.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič odpovedal na otázku: \" Pán Matovič, pýta sa vás pani Silvia. Či ste nezabudli na svoje silné slová spred volieb, že treba vrátiť naspäť polovicu peňazí, čo získajú strany za voľby. \" Obyčajní ľudia sa od roku 2011 pokúšali presadiť novelu zákona o politických stranách, na základe ktorej by sa politické strany museli vzdať časti príspevku v prípade skráteného volebného obdobia. Igor Matovič podľa denníka Sme prespával v novembri 2011 na námestí SNP aj so svojou straníckou kolegyňou Erikou Jurinovou, aby tým prinútil politické strany zaviazať sa, že po voľbách vrátia do štátneho rozpočtu polovicu sumy, ktorú dostanú za predčasné parlamentné voľby. Prijatím novely zákona o politických stranách si podľa agentúry SITA okrem iného podmieňoval aj hlasovanie za štátny rozpočet. Návrh na zmenu financovania politických strán mu však nepodarilo presadiť a preto sa hlasovania za štátny rozpočet na rok 2012 podľa NR SR zdržali. Igor Matovič sa v súčasnosti neplánuje vzdať príspevkov zo štátneho rozpočtu, za čo bol kritizovaný . Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti však v roku 2010 nekandidovali ako politická strana, preto by sa ich táto neprijatá novela zákona o politických stranách a hnutiach netýkala. Novembrový \"protest\" bol zameraný na zoskupenia, ktoré vo voľbách 2010 získali príspevky od štátu, čo sa Obyčajných ľudí vtedy netýkalo, a teda podľa tejto logiky na voľbách 2012 \"nezarobili\" OĽaNO neoprávnene.", "analysis_paragraphs": ["Matovič odpovedal na otázku: \" Pán Matovič, pýta sa vás pani Silvia. Či ste nezabudli na svoje silné slová spred volieb, že treba vrátiť naspäť polovicu peňazí, čo získajú strany za voľby. \" Obyčajní ľudia sa od roku 2011 pokúšali presadiť novelu zákona o politických stranách, na základe ktorej by sa politické strany museli vzdať časti príspevku v prípade skráteného volebného obdobia. Igor Matovič podľa denníka Sme prespával v novembri 2011 na námestí SNP aj so svojou straníckou kolegyňou Erikou Jurinovou, aby tým prinútil politické strany zaviazať sa, že po voľbách vrátia do štátneho rozpočtu polovicu sumy, ktorú dostanú za predčasné parlamentné voľby. Prijatím novely zákona o politických stranách si podľa agentúry SITA okrem iného podmieňoval aj hlasovanie za štátny rozpočet. Návrh na zmenu financovania politických strán mu však nepodarilo presadiť a preto sa hlasovania za štátny rozpočet na rok 2012 podľa NR SR zdržali. Igor Matovič sa v súčasnosti neplánuje vzdať príspevkov zo štátneho rozpočtu, za čo bol kritizovaný . Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti však v roku 2010 nekandidovali ako politická strana, preto by sa ich táto neprijatá novela zákona o politických stranách a hnutiach netýkala. Novembrový \"protest\" bol zameraný na zoskupenia, ktoré vo voľbách 2010 získali príspevky od štátu, čo sa Obyčajných ľudí vtedy netýkalo, a teda podľa tejto logiky na voľbách 2012 \"nezarobili\" OĽaNO neoprávnene."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Sme", "SITA", "NR SR", "za čo bol kritizovaný", "novela zákona o politických stranách a hnutiach"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6144490/matovic-nocuje-na-namesti-snp.html", "http://www.ta3.com/clanok/2174/matovic-podpori-rozpocet-ma-vsak-dve-podmienky.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://www.topky.sk/cl/100535/1304208/Matovic--Penazi-od-statu-sa-nevzdame--pouzijeme-ich-na-stretnutia", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=582"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:20.077999+00:00"}
{"id": "48149", "numeric_id": 48149, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48149", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Lietadlá na území Slovenskej republiky pristávajú dvoma spôsobmi, jeden sa viaže, jeden je tzv. Chicagský dohovor, to je ICAO, to je o civilnej prevádzke, na všetky ostatné, na všetky ostatné povolenia na pristátie tzv. štátnych lietadiel, po ktoré, pod ktoré patria lietadlá polície, vojenské lietadlá atď., sa vyžaduje jednotlivý súhlas, povedzte mi, kde, v ktorom článku, táto dohoda ruší takéto takúto povinnosť ktoréhokoľvek štátu požiadať o pristátie vojenského lietadla?", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Chicagského dohovoru o civilnom letectve aj podľa zákonov Slovenskej republiky musí každé vojenské lietadlo požiadať o povolenie na vstup, toto povolenie však môže mať aj podobu zmluvy, ako je Dohoda o obrannej spolupráci s USA, ktorá takýto článok obsahuje. Každé lietadlo sa v súlade s pravidlami leteckej prevádzky musí nahlásiť leteckej prevádzkovej službe, nejedná sa však o politický súhlas s preletom našim vzdušným priestorom. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.\n\nDohoda (. docx , s. 16) umožňuje lietadlám ozbrojených síl Spojených štátov prelet, tankovanie, pristátie a vzlet:\n\n„1. Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov.\n\nChicagský dohovor je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môžu lietať a pristávať na Slovensku civilné lietadlá. Podľa článku 3 odseku c) nemôže štátne lietadlo, teda lietadlo vojenské, colné alebo policajné, preletieť vzdušným priestorom iného štátu alebo pristáť bez súhlasu vo forme špeciálnej zmluvy alebo iným spôsobom, v súlade s dohodnutými podmienkami. Zákon o civilnom letectve rozdeľuje lietadlá na civilné a štátne. Štátne lietadlá sú definované ako „lietadlá vo vojenských službách alebo v policajných službách.” Podľa tohto zákona je možné povolenie na prelet upraviť medzinárodnou zmluvou: „§ 3 Zvrchovanosť nad vzdušným priestorom\n\nPodľa leteckej informačnej služby musí každé štátne lietadlo pri vstupe do krajiny žiadať o povolenie Ministerstvo zahraničia SR. Pre Demagog.SK sa na takomto výklade zmluvy zhodujú Michal Onderčo, ktorý učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame, a Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickei fakulta UK.\n\n„Zmluva dáva možnosť lietadlam na prelet, vzlet, odlet a tankovanie. Toto povolenie sa nevymyká tomu, čo je bežné v iných obranných dohodách medzi USA a inými krajinami, takéto povolenie je relatívne normálne. Pokial USA majú možnosť používať vojenské základne, možnosť pristáť, vzlietnut a prelietat je relatívne pochopitelná,” uviedol Onderčo.\n\nMareček vysvetľuje: „Štátne lietadlá (ktorých podskupinou sú vojenské lietadlá ) potrebujú súhlas na vstup na štátne územie. Ods. 1 Dohody dáva oprávnenie štátnym (vojenským) lietadlám vstúpiť na územie SR a slobodne ho opustiť. Pri vstupe do vzdušného priestoru SR má štátne lietadlo ale povinnosť rešpektovať pravidlá bezpečnosti a premávky, teda je povinný ohlásiť sa a rešpektovať inštrukcie prevádzkovej služby, ako je vyhradený priestor letu atď., aby nedošlo ku kolízii s inými, najmä civilnými lietadlami.\n\nOds. 2 bližšie upravuje ods. 1, za akým účelom môžu štátne lietadlá USA vstupovať na územie SR - a síce na účely preletu (fly-over, čo znamená vstúpiť na územie a opustiť ho bez pristátia), tankovania počas letu (tzn. bez pristátia), pristátia a vzlietnutia.\n\nVojenské lietadlo má povinnosť ohlásiť sa aj s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a prevádzky.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa Chicagského dohovoru o civilnom letectve aj podľa zákonov Slovenskej republiky musí každé vojenské lietadlo požiadať o povolenie na vstup, toto povolenie však môže mať aj podobu zmluvy, ako je Dohoda o obrannej spolupráci s USA, ktorá takýto článok obsahuje. Každé lietadlo sa v súlade s pravidlami leteckej prevádzky musí nahlásiť leteckej prevádzkovej službe, nejedná sa však o politický súhlas s preletom našim vzdušným priestorom. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.", "Dohoda (. docx , s. 16) umožňuje lietadlám ozbrojených síl Spojených štátov prelet, tankovanie, pristátie a vzlet:", "„1. Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov.", "Chicagský dohovor je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môžu lietať a pristávať na Slovensku civilné lietadlá. Podľa článku 3 odseku c) nemôže štátne lietadlo, teda lietadlo vojenské, colné alebo policajné, preletieť vzdušným priestorom iného štátu alebo pristáť bez súhlasu vo forme špeciálnej zmluvy alebo iným spôsobom, v súlade s dohodnutými podmienkami. Zákon o civilnom letectve rozdeľuje lietadlá na civilné a štátne. Štátne lietadlá sú definované ako „lietadlá vo vojenských službách alebo v policajných službách.” Podľa tohto zákona je možné povolenie na prelet upraviť medzinárodnou zmluvou: „§ 3 Zvrchovanosť nad vzdušným priestorom", "Podľa leteckej informačnej služby musí každé štátne lietadlo pri vstupe do krajiny žiadať o povolenie Ministerstvo zahraničia SR. Pre Demagog.SK sa na takomto výklade zmluvy zhodujú Michal Onderčo, ktorý učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame, a Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickei fakulta UK.", "„Zmluva dáva možnosť lietadlam na prelet, vzlet, odlet a tankovanie. Toto povolenie sa nevymyká tomu, čo je bežné v iných obranných dohodách medzi USA a inými krajinami, takéto povolenie je relatívne normálne. Pokial USA majú možnosť používať vojenské základne, možnosť pristáť, vzlietnut a prelietat je relatívne pochopitelná,” uviedol Onderčo.", "Mareček vysvetľuje: „Štátne lietadlá (ktorých podskupinou sú vojenské lietadlá ) potrebujú súhlas na vstup na štátne územie. Ods. 1 Dohody dáva oprávnenie štátnym (vojenským) lietadlám vstúpiť na územie SR a slobodne ho opustiť. Pri vstupe do vzdušného priestoru SR má štátne lietadlo ale povinnosť rešpektovať pravidlá bezpečnosti a premávky, teda je povinný ohlásiť sa a rešpektovať inštrukcie prevádzkovej služby, ako je vyhradený priestor letu atď., aby nedošlo ku kolízii s inými, najmä civilnými lietadlami.", "Ods. 2 bližšie upravuje ods. 1, za akým účelom môžu štátne lietadlá USA vstupovať na územie SR - a síce na účely preletu (fly-over, čo znamená vstúpiť na územie a opustiť ho bez pristátia), tankovania počas letu (tzn. bez pristátia), pristátia a vzlietnutia.", "Vojenské lietadlo má povinnosť ohlásiť sa aj s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a prevádzky.”"], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["docx", "Chicagský dohovor", "Zákon o civilnom letectve", "leteckej informačnej služby"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26828/1", "https://www.icao.int/publications/pages/doc7300.aspx", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143/", "https://aim.lps.sk/eAIP/eAIP_SR/AIP_SR_valid/html/LZ-GEN-1.2-sk-SK.html#GEN-1.2.1.3.3.1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:57.045168+00:00"}
{"id": "vr17227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17227", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...od roku 2006 sme sa snažili zásadným spôsobom zvyšovať aj prostriedky investované do prevencie kriminality (...) sme napríklad zriadili viac ako 2 500 kamerových systémov, ktoré nám výrazne pomáhajú chrániť niektoré lokality, najmä bezbranných seniorov a ďalších", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri overovaní prevencie kriminality nám sú k dispozícii dokumenty Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republiky za obdobie 2012 - 2015 a následne 2016 - 2020, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dotácie na prevenciu kriminality každoročne rastú a rastie aj počet zriadených kamerových systémov aj mimo veľkých miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní prevencie kriminality nám sú k dispozícii dokumenty Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republiky za obdobie 2012 - 2015 a následne 2016 - 2020, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dotácie na prevenciu kriminality každoročne rastú a rastie aj počet zriadených kamerových systémov aj mimo veľkých miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["dokumenty", "dotácie", "podporuje", "webe"], "url": ["http://www.minv.sk/?zakladne-dokumenty-rvpk", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/426587-ministerstvo-vnutra-poskytlo-dotacie-zamerane-na-prevenciu-kriminality/", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/455118-povazsku-bystricu-chrani-kamerovy-system/", "https://www.minv.sk/?zoznam-projektov-schvalenych-radou-vlady-sr-pre-prevenciu-kriminality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:26.421909+00:00"}
{"id": "vr36252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36252", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Urobili sme si taký, simulovali sme prepočet dozadu desať rokov a potom pätnásť rokov ľudia, ktorí kedy sporili, v Sociálnej poisťovni sme robili taký prepočet a zistili sme, že po pätnástich rokoch by bolo iba niekoľko promile ani nie jedno percento ľudí úspešných a v druhom pilieri by si nasporili.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:07.440756+00:00"}
{"id": "vr34313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34313", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Zákon o dvojakom občianstve Maďarskej republiky to je najpodstatnejšie, čo treba povedať. Tuto ide o privlastňovanie občanov cudzieho štátu, jednoznačne je exteritoriálny…", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský zákon o dvojakom občianstve má exteritoriálne účinky , keďže sa týka Maďarov nežijúcich na území Maďarskej republiky, teda občanov iných štátov.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský zákon o dvojakom občianstve má exteritoriálne účinky , keďže sa týka Maďarov nežijúcich na území Maďarskej republiky, teda občanov iných štátov."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["exteritoriálne účinky"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5391189/strata-obcianstva-berie-pravo-volit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:55.947122+00:00"}
{"id": "vr18176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18176", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "... že zmluva je neplatná, to môže povedať len súd...", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Rozlišujeme absolútnu neplatnosť a relatívnu neplatnosť. V Občianskom zákonníku platí zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex offo). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVýrok odznel v súvislosti so snahou mesta Košice prevziať späť systém parkovania na svojom území. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že zmluva, ktorú uzavrelo s parkovacou spoločnosťou EEI ešte v roku 2012, je neplatná. Túto skutočnosť skonštatovala aj analýza Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, podľa ktorej je zmluva protiprávna. Táto analýza ( .zip ) vznikla ako podklad pre poslancov mestského zastupiteľstva na zasadnutie , ktoré sa uskutočnilo dňa 12. februára 2018. Na analýzu reagovali aj právnici firmy EEI. Podľa nich \"Dokument právnickej fakulty nie je právne záväzný a na jeho základe sa nikto nemôže domáhať akýchkoľvek nárokov voči EEI\", taktiež že \" javí známky účelovosti, hoci sa deklaruje charakter nezávislého posúdenia. Svojím obsahom veľmi selektívne vyhodnocuje jednotlivé objektívne skutočnosti“. Mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 vydalo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška o podanie žaloby voči spoločnosti EEI.\n\nPredmetná nájomná zmluva bola uzatvorená medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30. júla 2012. Táto zmluva bola uzatvorená v čase, keď zákon č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) v § 6a ods. 2 upravoval , že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce. Možnosť poveriť inú právnickú osobu prevádzkovaním parkovacích miest bola zavedená novelou zákona platnou až od 30.11.2013 ( zákon č. 388/2013). Taktiež touto novelou bol §6a doplnení odsekom 3 v takomto znení: \"Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.\"\n\nZ týchto okolností je zrejmé, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola možnosť ju v takom znení, v akom bola uzatvorená, uzatvoriť právne platným spôsobom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je totiž neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti.\n\nRozpor právneho úkonu (zmluvy) so zákonom je objektívnou skutočnosťou. Takýto právny úkon nemá následky zamýšľané účastníkmi bez ohľadu na to, ktorý z účastníkov právneho úkonu tento rozpor spôsobil a či niektorý z účastníkov konal v dobrej viere. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, je od začiatku absolútne neplatný bez ohľadu na to, či títo účastníci o neplatnosti vedeli.", "analysis_paragraphs": ["Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Rozlišujeme absolútnu neplatnosť a relatívnu neplatnosť. V Občianskom zákonníku platí zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex offo). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Výrok odznel v súvislosti so snahou mesta Košice prevziať späť systém parkovania na svojom území. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že zmluva, ktorú uzavrelo s parkovacou spoločnosťou EEI ešte v roku 2012, je neplatná. Túto skutočnosť skonštatovala aj analýza Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, podľa ktorej je zmluva protiprávna. Táto analýza ( .zip ) vznikla ako podklad pre poslancov mestského zastupiteľstva na zasadnutie , ktoré sa uskutočnilo dňa 12. februára 2018. Na analýzu reagovali aj právnici firmy EEI. Podľa nich \"Dokument právnickej fakulty nie je právne záväzný a na jeho základe sa nikto nemôže domáhať akýchkoľvek nárokov voči EEI\", taktiež že \" javí známky účelovosti, hoci sa deklaruje charakter nezávislého posúdenia. Svojím obsahom veľmi selektívne vyhodnocuje jednotlivé objektívne skutočnosti“. Mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 vydalo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška o podanie žaloby voči spoločnosti EEI.", "Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30. júla 2012. Táto zmluva bola uzatvorená v čase, keď zákon č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) v § 6a ods. 2 upravoval , že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce. Možnosť poveriť inú právnickú osobu prevádzkovaním parkovacích miest bola zavedená novelou zákona platnou až od 30.11.2013 ( zákon č. 388/2013). Taktiež touto novelou bol §6a doplnení odsekom 3 v takomto znení: \"Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.\"", "Z týchto okolností je zrejmé, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola možnosť ju v takom znení, v akom bola uzatvorená, uzatvoriť právne platným spôsobom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je totiž neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti.", "Rozpor právneho úkonu (zmluvy) so zákonom je objektívnou skutočnosťou. Takýto právny úkon nemá následky zamýšľané účastníkmi bez ohľadu na to, ktorý z účastníkov právneho úkonu tento rozpor spôsobil a či niektorý z účastníkov konal v dobrej viere. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, je od začiatku absolútne neplatný bez ohľadu na to, či títo účastníci o neplatnosti vedeli."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Občianskom", "absolútnu", "prevziať", "analýza", ".zip", "zasadnutie", "reagovali", "uznesenie", "upravoval", "zákon", "Podľa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20181001#predpis.cast-prva.hlava-stvrta", "https://hnonline.sk/expert/90189-absolutna-neplatnost-pravnych-ukonov", "https://www.ta3.com/clanok/1130240/spolocnost-eei-v-kosiciach-nechcu-parkovanie-vyberala-protipravne.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20850393/posudok-univerzity-pre-mesto-zmluva-s-eei-je-absolutne-neplatna.html", "http://www.kosice.sk/static/prilohy/2014-2018/MZ_XIX/bod_12.zip", "https://www.kosice.sk/rokovanie_mz.php?id=155", "https://kosicednes.sk/udalosti/pravnici-eei-kritizuju-analyzu-pravnickej-fakulty/", "https://static.kosice.sk/meeting/resolve/ca2DsirbVdwheP/rAqkOZrXbzPlO0/bUrpP32EC5EUOmui7Pt/uzn1215.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/20120101.html#paragraf-6a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/388/20131130.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20181001#paragraf-39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:47.646226+00:00"}
{"id": "vr14369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14369", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "No ale tak živnostníkov sa opýtajte, vymeriavacie základy sa zvýšili (za súčasnej vlády, pozn.) a tak ďalej. Však nehovorme, že proste mali sme 19-percentnú daň, teraz sa platí 22-percentná a tak ďalej.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica od zaciatku roka 2013 zvýšila minimálny vymeriavací základ pre SZCO z pôvodných 44,2 % na 50 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Na rok 2016 preto bude minimálny vymeriavací základ pre SZCO vo výške 429 eur . ( SME )\n\nV roku 2011, teda za vlády Ivety Radicovej prišli Mikloš a Mihál s návrhom, podla ktorého by mali ludia s vyššími zárobkami platit aj vyššie odvody. Ministri navrhli zvýšenie odvodových stropov. Opatrenia sa dotknú všetkých so zárobkom nad 1100 eur hrubého mesacne, co je asi 200–tisíc ludí. Mnohých z nich iba symbolicky. Výraznejšie to pocíti menšina so zárobkom nad 2170 eur. Viac daní má zaplatit aj niekolko stoviek tisíc ludí, ktorí si dobrovolne sporia na penziu v tretom pilieri. Stratia danovú úlavu, teda zhruba 80 eur rocne. Cistý príjem sa má znížit aj ludom, ktorí si privyrábajú na dohodu. ( SME )\n\nCo sa týka druhej casti výroku, kde Švejna spomína 22% dan, ktorá nahradila pôvodnú 19%, aj tá je pravdivá.\n\nSlovensko v roku 2004 pristúpilo k zníženiu danovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 %. Následne však od zaciatku roka 2013 došlo k jej zvýšeniu na hodnotu 23 %. Spolu so znížením sadzby dane pre firmy sa od nového roka pre podnikatelské subjekty zavádza aj inštitút danových licencií. Od 1. januára 2014 však pre slovenských podnikatelov, ktorí vykonávajú svoju cinnost ako právnické osoby, platí nová sadzba dane. Dan z príjmu právnických osôb, že sa znížila z 23 % na súcasných 22 %. ( SITA )", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica od zaciatku roka 2013 zvýšila minimálny vymeriavací základ pre SZCO z pôvodných 44,2 % na 50 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Na rok 2016 preto bude minimálny vymeriavací základ pre SZCO vo výške 429 eur . ( SME )", "V roku 2011, teda za vlády Ivety Radicovej prišli Mikloš a Mihál s návrhom, podla ktorého by mali ludia s vyššími zárobkami platit aj vyššie odvody. Ministri navrhli zvýšenie odvodových stropov. Opatrenia sa dotknú všetkých so zárobkom nad 1100 eur hrubého mesacne, co je asi 200–tisíc ludí. Mnohých z nich iba symbolicky. Výraznejšie to pocíti menšina so zárobkom nad 2170 eur. Viac daní má zaplatit aj niekolko stoviek tisíc ludí, ktorí si dobrovolne sporia na penziu v tretom pilieri. Stratia danovú úlavu, teda zhruba 80 eur rocne. Cistý príjem sa má znížit aj ludom, ktorí si privyrábajú na dohodu. ( SME )", "Co sa týka druhej casti výroku, kde Švejna spomína 22% dan, ktorá nahradila pôvodnú 19%, aj tá je pravdivá.", "Slovensko v roku 2004 pristúpilo k zníženiu danovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 %. Následne však od zaciatku roka 2013 došlo k jej zvýšeniu na hodnotu 23 %. Spolu so znížením sadzby dane pre firmy sa od nového roka pre podnikatelské subjekty zavádza aj inštitút danových licencií. Od 1. januára 2014 však pre slovenských podnikatelov, ktorí vykonávajú svoju cinnost ako právnické osoby, platí nová sadzba dane. Dan z príjmu právnických osôb, že sa znížila z 23 % na súcasných 22 %. ( SITA )"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME", "SME", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/zivnostnici-minimalne-poistne-2016/167015-clanok.html", "http://", "http://ekonomika.sme.sk/c/5508270/miklos-a-mihal-chcu-zvysit-dane-a-odvody.html", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/304031-firmam-sa-znizuje-dan-z-23-na-22-percent/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:10.779799+00:00"}
{"id": "vr37479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37479", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Zároveň si treba aj uvedomiť aká je u nás stredná dĺžka dožitia a treba si teda uvedomiť, že na rozdiel od mnohých západných krajín, ktoré už dnes posúvajú alebo už majú vyšší dôchodkový vek ako je dôchodkový vek na Slovensku, my sme v situácii, kedy sa naši ľudia dožívajú menej rokov...", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na ilustráciu v porovnaní s priemerom EÚ má Slovensko nižšiu strednú dĺžku života. Údaje z roku 2004 pre EÚ : muži 75,6 a ženy 81,7. Slovensko v roku 2004 muži 70,3 a ženy 77,8 rokov. Podľa Trendu a údajov z roku 2008 sme patrili medzi krajiny s najhoršou priemernou dĺžkou života v EÚ. Stredná dĺžka života sa u nás predlžuje: \"Aj keď sa stredná dĺžka života slovenských obyvateľov za posledných 15 rokov zvýšila približne o 2 roky , pohybuje sa pod priemerom Európskej Únie.\"", "analysis_paragraphs": ["Na ilustráciu v porovnaní s priemerom EÚ má Slovensko nižšiu strednú dĺžku života. Údaje z roku 2004 pre EÚ : muži 75,6 a ženy 81,7. Slovensko v roku 2004 muži 70,3 a ženy 77,8 rokov. Podľa Trendu a údajov z roku 2008 sme patrili medzi krajiny s najhoršou priemernou dĺžkou života v EÚ. Stredná dĺžka života sa u nás predlžuje: \"Aj keď sa stredná dĺžka života slovenských obyvateľov za posledných 15 rokov zvýšila približne o 2 roky , pohybuje sa pod priemerom Európskej Únie.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["EÚ", "Slovensko", "Trendu"], "url": ["http://europa.eu/abc/keyfigures/sizeandpopulation/older/index_sk.htm", "http://www.zdravie.sk/sz/content/532-30087/na-slovensku-sa-zvysuje-priemerna-dlzka-zivota.html?print=1", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovaci-ziju-dlhsie-ako-pred-15-rokmi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:38.044524+00:00"}
{"id": "vr34697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34697", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak príde vláda s racionálnymi návrhmi, tak ich podporíme, ale predsa nech vláda od nás nechce, aby sme podporovali privatizáciu, aby sme podporovali zvyšovanie daní, keď to jednoducho nie je treba urobiť. ďalej sme povedali, že nebudeme zneužívať národnoštátne záujmy na úzke stranícke účely ako sme to videli v minulosti v Lisabonskej zmluve.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer sa vo svojom volebnom programe volebné obdobie 2010 - 2014 zaviazala k takémuto sľubu. „Musíme sa zaviazať, že nikdy nezneužijeme tému národnoštátneho záujmu na úzke stranícke účely“", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer sa vo svojom volebnom programe volebné obdobie 2010 - 2014 zaviazala k takémuto sľubu. „Musíme sa zaviazať, že nikdy nezneužijeme tému národnoštátneho záujmu na úzke stranícke účely“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/182/1622/smer-socialna-demokracia-predstavil-svoj-program-pre-volebne-obdobie-2010-2014.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:20.825072+00:00"}
{"id": "vr30857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30857", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica: Najnižší rast cien v histórii SR Vláda I. Radičovej: Najvyšší rast cien z krajín EÚ", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vychádzame z údajov databázy Eurostat. Údaje sú od roku 1997.", "analysis_paragraphs": ["Vychádzame z údajov databázy Eurostat. Údaje sú od roku 1997."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb060", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb060"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:31.990882+00:00"}
{"id": "vr26536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26536", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Slovensko stráca dôveryhodnosť niektorých medzinárodných hodnoteniach, spomeniem len 3 oblasti úrovne vzdelávania, v oblasti úrovne korupcie, v oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko Index korupcie Poradie 2009 4,5 56 2010 4,3 59 2011 4 66 2012 4,6 62 2013 4,7 61 Podľa výsledkov indexov korupcie od roku 2009 po rok 2013 Slovensko naopak nadobúda dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Matematická gramotnosť Poradie Čitateľská gramotnosť Poradie Prírodovedná gramotnosť Poradie 2009 3,1 497 2,5 477 3,0 490 2012 3,4 482 4,2 463 3,6 471 Na základe výsledkov vzdelanostnej gramotnosti v testovaní PISA Slovensko naopak nadobúda dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Skóre Poradie 2013 69,65 43 2014 69,48 49 Podľa výsledkov prieskumu Doing Business , ktoré sa týkajú voľnosti podnikania Slovensko stráca dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 4,2 60 2011-2012 4,2 69 2013-2013 4,14 71 2013-2014 4,10 78 Podľa world economic forum a prieskumu The Global Competitiveness Report sa ukázalo, že dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach klesá. Slovensko Index ekonomickej slobody 2009 69,4 2010 69,7 2011 69,5 2012 67 2013 68,7 Podľa hodnotenia Heritage Foundation index ekonomickej slobody klesá, čo ukazuje na pokles dôveryhodnosti v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Index podnikateľského prostredia 2009 97,4 2010 91,5 2011 87 2012 75,6 Podľa indexu podnikateľského prostredia môžme vidieť, že hodnota neustále klesá, čo ukazuje na pokles dôveryhodnosti v medzinárodnom prostredí. Podľa dostupných informácií z vyššie uvedených zdrojov sa dá konštatovať, že daný výrok je pravdivý a Slovensko stráca dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. AKO bol publikovaný: Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko Index korupcie Poradie 2009 4,5 56 2010 4,3 59 2011 4 66 2012 4,6 62 2013 4,7 61 Podľa výsledkov indexov korupcie od roku 2009 po rok 2013 Slovensko naopak nadobúda dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Matematická gramotnosť Poradie Čitateľská gramotnosť Poradie Prírodovedná gramotnosť Poradie 2009 3,1 497 2,5 477 3,0 490 2012 3,4 482 4,2 463 3,6 471 Na základe výsledkov vzdelanostnej gramotnosti v testovaní PISA Slovensko naopak nadobúda dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Skóre Poradie 2013 69,65 43 2014 69,48 49 Podľa výsledkov prieskumu Doing Business , ktoré sa týkajú voľnosti podnikania Slovensko stráca dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 4,2 60 2011-2012 4,2 69 2013-2013 4,14 71 2013-2014 4,10 78 Podľa world economic forum a prieskumu The Global Competitiveness Report sa ukázalo, že dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach klesá. Slovensko Index ekonomickej slobody 2009 69,4 2010 69,7 2011 69,5 2012 67 2013 68,7 Podľa hodnotenia Heritage Foundation index ekonomickej slobody klesá, čo ukazuje na pokles dôveryhodnosti v medzinárodných hodnoteniach. Slovensko Index podnikateľského prostredia 2009 97,4 2010 91,5 2011 87 2012 75,6 Podľa indexu podnikateľského prostredia môžme vidieť, že hodnota neustále klesá, čo ukazuje na pokles dôveryhodnosti v medzinárodnom prostredí. Podľa dostupných informácií z vyššie uvedených zdrojov sa dá konštatovať, že daný výrok je pravdivý a Slovensko stráca dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach. AKO bol publikovaný: Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["4,5", "4,3", "4", "4,6", "4,7", "PISA", "Doing Business", "4,2", "4,2", "4,14", "4,10", "Heritage Foundation", "indexu podnikateľského prostredia"], "url": ["http://archive.transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/2009/cpi_2009_table", "http://www.transparency.org/cpi2010/results", "http://www.transparency.org/cpi2011/results", "http://www.transparency.org/cpi2012/results", "http://cpi.transparency.org/cpi2013/results/", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/Priloha_PISA_2012.pdf", "http://www.doingbusiness.org/data/exploreeconomies/slovakia/#", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-2011-2012/", "http://www3.weforum.org/docs/CSI/2012-13/GCR_Rankings_2012-13.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://www.heritage.org/index/explore?view=by-region-country-year", "http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:26.191518+00:00"}
{"id": "vr36760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36760", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán Matovič, ktorý začal o tom hovoriť, že dokonca vie, že niektorého poslanca z klubu SAS chceli podplatiť. Niečo také vyslovil.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súvislosti s druhou voľbou GP, poslanec Matovič hovoril o podozreniach z korupcie, avšak nie konkrétne o poslancoch SaS. I. Matovič sa vyslovil, že má podozrenie a že by malo ísť o poslancov jednej politickej strany, avšak stranu nekonkretizoval. Je však pravda, že iní poslanci SaS hovorili, že jednému z ich poslancov ponúkali počas voľby úplatok, títo poslanci chceli zostať v anonymite.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s druhou voľbou GP, poslanec Matovič hovoril o podozreniach z korupcie, avšak nie konkrétne o poslancoch SaS. I. Matovič sa vyslovil, že má podozrenie a že by malo ísť o poslancov jednej politickej strany, avšak stranu nekonkretizoval. Je však pravda, že iní poslanci SaS hovorili, že jednému z ich poslancov ponúkali počas voľby úplatok, títo poslanci chceli zostať v anonymite."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Matovič"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5672415/sas-vraj-za-prokuratora-ponukali-peniaze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:02.497190+00:00"}
{"id": "49597", "numeric_id": 49597, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49597", "speaker": "Veronika Cifrová Ostrihoňová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-cifrova-ostrihonova", "statement": "Takže ešte to povedala aj eurokomisárka Věra Jourová, že to tak je, že Progresívne Slovensko lobuje za to, aby nám tie eurofondy, ktoré nám majú byť odobraté preto, čo robí vaša vláda, nie preto, čo robí opozícia, neboli odobraté.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká eurokomisárka pre Hodnoty a transparentnosť Věra Jourová sa na konferencii s názvom „20 rokov tvoríme Európu“ vyjadrila , že ak vláda Slovenskej republiky presadí justičnú reformu za zmiernenie korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti, Slovensko môže prísť o eurofondy. Ako dôvod uviedla, že táto zmena môže ohroziť právny štát na Slovensku. Jourová kritizovala postup súčasnej vlády, nie súčasnej opozície, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVěra Jourová kritizovala postoj Roberta Fica aj v téme rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nej musí Slovensko zaručiť aj schopnosť viesť vyšetrovanie aj v kauzách, v ktorých sú prítomní aj vrcholoví politici. Rovnako nesúhlasí ani s prístupom predsedu vlády voči niektorým médiam: „Je to jistý signál ohledně transparentnosti a otevřenosti politické scény a ohledně jeho (Ficovy) vůle diskutovat a přinášet argumenty.“\n\nPred rušením Úradu špeciálnej prokuratúry vyzvala slovenskú vládu, aby svoju právnu reformu konzultovali s Bruselom. Rovnako naznačovala , že aj zrušenie úradu môže byť dôvodom na zastavenie eurofondov: „Predpisy únie stanovujú, že štát, ktorý nezaručuje ochranu proti korupcii, nemôže dostávať jej financie.“\n\nHlavnými úlohami špeciálnej prokuratúry bolo napríklad vyšetrovanie úkladných vrážd, korupcie, či kriminality páchanej zločineckými skupinami, ale zameriavala sa aj na hospodársku trestnú činnosť, trestné činy proti majetku alebo poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Špeciálna prokuratúra oficiálne zanikla 20. marca v rámci novely Trestného zákona, ktorá prešla v skrátenom legislatívnom konaní. Jej členovia boli rozdelení do rôznych oddelení Generálnej prokuratúry.\n\nOpozičná strana Progresívne Slovensko upozornila na možné riziko pozastavenia čerpania peňazí z plánu obnovy aj z eurofondov. Podľa predsedu strany Michala Šimečku majú byť v ohrození 4 miliardy eur . Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec riziko zastavenia financií kvôli novele Trestného zákona odmietol .", "analysis_paragraphs": ["Česká eurokomisárka pre Hodnoty a transparentnosť Věra Jourová sa na konferencii s názvom „20 rokov tvoríme Európu“ vyjadrila , že ak vláda Slovenskej republiky presadí justičnú reformu za zmiernenie korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti, Slovensko môže prísť o eurofondy. Ako dôvod uviedla, že táto zmena môže ohroziť právny štát na Slovensku. Jourová kritizovala postup súčasnej vlády, nie súčasnej opozície, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Věra Jourová kritizovala postoj Roberta Fica aj v téme rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nej musí Slovensko zaručiť aj schopnosť viesť vyšetrovanie aj v kauzách, v ktorých sú prítomní aj vrcholoví politici. Rovnako nesúhlasí ani s prístupom predsedu vlády voči niektorým médiam: „Je to jistý signál ohledně transparentnosti a otevřenosti politické scény a ohledně jeho (Ficovy) vůle diskutovat a přinášet argumenty.“", "Pred rušením Úradu špeciálnej prokuratúry vyzvala slovenskú vládu, aby svoju právnu reformu konzultovali s Bruselom. Rovnako naznačovala , že aj zrušenie úradu môže byť dôvodom na zastavenie eurofondov: „Predpisy únie stanovujú, že štát, ktorý nezaručuje ochranu proti korupcii, nemôže dostávať jej financie.“", "Hlavnými úlohami špeciálnej prokuratúry bolo napríklad vyšetrovanie úkladných vrážd, korupcie, či kriminality páchanej zločineckými skupinami, ale zameriavala sa aj na hospodársku trestnú činnosť, trestné činy proti majetku alebo poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Špeciálna prokuratúra oficiálne zanikla 20. marca v rámci novely Trestného zákona, ktorá prešla v skrátenom legislatívnom konaní. Jej členovia boli rozdelení do rôznych oddelení Generálnej prokuratúry.", "Opozičná strana Progresívne Slovensko upozornila na možné riziko pozastavenia čerpania peňazí z plánu obnovy aj z eurofondov. Podľa predsedu strany Michala Šimečku majú byť v ohrození 4 miliardy eur . Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec riziko zastavenia financií kvôli novele Trestného zákona odmietol ."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "kritizovala", "nesúhlasí", "naznačovala", "bolo", "zanikla", "skrátenom", "upozornila", "4 miliardy eur", "odmietol"], "url": ["https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/jourova-eu-moze-obmedzit-financie-pre-slovensko/", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-jourova-pohrozila-slovensku-ze-muze-prijit-o-penize-z-fondu-eu-244229", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-jourova-pohrozila-slovensku-ze-muze-prijit-o-penize-z-fondu-eu-244229", "https://www.aktuality.sk/clanok/pArfYm8/eurokomisarka-vera-jourova-pohrozila-slovensku-zastavenim-eurofondov-kvoli-navrhu-ficovej-vlady-tyzden-vo-svetovych-mediach/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=428065", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/urad-specialnej-prokuratury-zanika-pripady-prevezmu-krajske-prokuratury/", "https://www.aktuality.sk/clanok/Dq5ESnI/specialnu-prokuraturu-zrusia-v-expresnom-rezime-koalicia-obmedzila-cas-na-debatu-graf/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/889797-slovensko-moze-prist-o-miliardy-eur-z-planu-obnovy-tvrdi-progresivne-slovensko-simecka-vyzval-fica-aby-okamzite-konal", "https://domov.sme.sk/c/23315492/progresivne-slovensko-vyzyva-fica-aby-zacal-o-situacii-rokovat-v-bruseli.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/fVgIPRe/brusel-moze-slovensku-zobrat-miliardy-eur-ak-s-tym-vlada-nic-neurobi-tak-to-bude-vlastizrada-tvrdi-michal-simecka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:20.599740+00:00"}
{"id": "vr14026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14026", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pretože každý druhý deň v Európe buď zrušia nejaký futbalový zápas alebo nejaký šialenec niekoho napadne alebo sú tu nejaké riziká.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nedochádza k tak častému odvolávaniu verejných podujatí, ako naznačuje Maďarič. K takýmto krokom dochádzalo najmä bezprostredne po útoku v Paríži, preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý. Bezprostredne po parížskych útokoch naozaj došlo k zvýšeniu bezpečnostných opatrení v krajinách EÚ, (medzi nimi i Slovensku ) a viacero verejných podujatí bolo z dôvodu rizika opätovného útoku zrušených či odložených . Omnoho väčší počet podujatí však prebehol bez komplikácií. Jedným z nich bolo i zrušenie priateľského zápasu medzi Nemeckom a Holandskom v nemeckom Hannoveri , na ktorý mala doraziť i nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zápas bol odvolaný po objavení podozrenia z možného teroristického útoku, pri ktorom hrozilo odpálenie výbušniny priamo na štadióne. Pár dní po útoku odvolali svoje koncertné vystúpenia v Paríži i kapely U2 a Foo Fighters a i , podľa BBC však niektoré podujatia boli zrušené na znak vyjadrenia úcty, nie kvôli bezpečnostným obavám. Bezprostredná hrozba teroristického útoku sa objavila i v Bruseli , načo belgické úrady následne zaviedli najvyšší stupeň ohrozenia. Príčinou poplachu bolo objavenie arzenálu zbraní v štvrti Molenbeek, patriacich teroristom, ktorý taktiež obsahoval rôzne výbušniny a chemikálie. Plánovaný klimatický summit v Paríži , ktorý sa konal od 30.11 do 11.12. 2015 zrušený nebol, prebiehal však pod sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. V Paríži momentálne prebieha mimoriadny stav , pričom francúzska vláda schválila jeho trvanie po dobu 3 mesiacov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nedochádza k tak častému odvolávaniu verejných podujatí, ako naznačuje Maďarič. K takýmto krokom dochádzalo najmä bezprostredne po útoku v Paríži, preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý. Bezprostredne po parížskych útokoch naozaj došlo k zvýšeniu bezpečnostných opatrení v krajinách EÚ, (medzi nimi i Slovensku ) a viacero verejných podujatí bolo z dôvodu rizika opätovného útoku zrušených či odložených . Omnoho väčší počet podujatí však prebehol bez komplikácií. Jedným z nich bolo i zrušenie priateľského zápasu medzi Nemeckom a Holandskom v nemeckom Hannoveri , na ktorý mala doraziť i nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zápas bol odvolaný po objavení podozrenia z možného teroristického útoku, pri ktorom hrozilo odpálenie výbušniny priamo na štadióne. Pár dní po útoku odvolali svoje koncertné vystúpenia v Paríži i kapely U2 a Foo Fighters a i , podľa BBC však niektoré podujatia boli zrušené na znak vyjadrenia úcty, nie kvôli bezpečnostným obavám. Bezprostredná hrozba teroristického útoku sa objavila i v Bruseli , načo belgické úrady následne zaviedli najvyšší stupeň ohrozenia. Príčinou poplachu bolo objavenie arzenálu zbraní v štvrti Molenbeek, patriacich teroristom, ktorý taktiež obsahoval rôzne výbušniny a chemikálie. Plánovaný klimatický summit v Paríži , ktorý sa konal od 30.11 do 11.12. 2015 zrušený nebol, prebiehal však pod sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. V Paríži momentálne prebieha mimoriadny stav , pričom francúzska vláda schválila jeho trvanie po dobu 3 mesiacov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Slovensku", "zrušených či odložených", "Hannoveri", "U2 a Foo Fighters a i", "BBC", "Bruseli", "klimatický summit v Paríži", "mimoriadny stav"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/308313/po-utokoch-v-parizi-prijala-sis-adekvatne-bezpecnostne-opatrenia/", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/15/paris-attack-events-cancelled-which-going-ahead", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/374155-na-stadione-v-hannoveri-chceli-odpalit-bombu-tvrdi-policia/", "http://www.huffingtonpost.com/entry/u2-coldplay-foo-fighters-cancel-concerts-paris-attacks_564769d5e4b045bf3def60c9", "http://www.bbc.com/news/entertainment-arts-34825865", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/pocas-nocnej-razie-v-bruseli-nasli-arzenal-zbrani-hrozba-teroru-stale-trva-976287", "http://svet.sme.sk/c/8081444/klimaticky-summit-v-parizi-teroristom-neustupi.html", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/frances-state-of-emergency-could-be-extended-indefinitely-a6758686.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:07.396443+00:00"}
{"id": "vr16403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16403", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Prešovský kraj má cca 819 000 obyvateľov a cca 431 000 exekučných konaní na súdoch.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webového sídla Prešovského samosprávneho kraja má kraj 820 697 obyvateľov. Podľa Štatistického úradu SR má kraj 822 310 (údaj za rok 2016). Údaj o 819 977 obyvateľoch PSK zodpovedá údaju za rok 2014 . TASR zasa uvádza, že v Prešovskom kraji, podľa údajov k 31. máju 2017, naďalej ostáva na vybavenie 431.732 exekučných konaní. Keďže Pčolinský vraví o cca 819- tisíc obyvateľoch, nepracuje síce s aktuálnymi údajmi, no výrok poslanca (z 2. júna 2017) hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webového sídla Prešovského samosprávneho kraja má kraj 820 697 obyvateľov. Podľa Štatistického úradu SR má kraj 822 310 (údaj za rok 2016). Údaj o 819 977 obyvateľoch PSK zodpovedá údaju za rok 2014 . TASR zasa uvádza, že v Prešovskom kraji, podľa údajov k 31. máju 2017, naďalej ostáva na vybavenie 431.732 exekučných konaní. Keďže Pčolinský vraví o cca 819- tisíc obyvateľoch, nepracuje síce s aktuálnymi údajmi, no výrok poslanca (z 2. júna 2017) hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["sídla", "úradu", "2014", "TASR", "výrok"], "url": ["https://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i65ABFA022832487184CA59323F05AF97%22%29&ui.name=Preh%C4%BEad%20stavu%20a%20pohybu%20obyvate%C4%BEstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%5bom7011rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://ec.europa.eu/eures/main.jsp?catId=2811&acro=lmi&mode=text&recordLang=sk&lang=sk&parentId=&countryId=SK&regionId=SK0", "http://www.teraz.sk/regiony/a-kovalova-sudy-v-presovskom-kraji/263242-clanok.html", "https://www.facebook.com/pcolinsky.peter/photos/a.1527494764201863.1073741829.147429269952207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:37.348435+00:00"}
{"id": "vr17499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17499", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...nikde za 26 rokov v Európe sa nebol zavraždený, alebo v strednej Európe nebol zavraždený novinár za prácu", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehľadnú analýzu vrážd novinárov v súvislosti s ich prácou ku ktorým došlo v Európe zverejnil na svojom portáli dennikn.sk . Z analýzy vyplýva, že v Európe došlo k vraždám novinárov za posledných 26 rokov. Najznámejším prípadom z nedávneho obdobia je vražda poprednej maltskej blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá obviňovala tamojšiu vládu z korupcie. Zahynula 16. októbra 2017 po tom, ako jej automobil explodoval. Ako ale vyplýva z analýzy, v strednej Európe nebol za 26 rokov zavraždený novinár v súvislosti s jeho prácou. Ak hodnotíme výrok Igora Matoviča po jeho oprave, t.j. že nebol zavraždený novinár za prácu za posledných 26 rokov v strednej Európe, môžeme ho označiť za pravdivý. Ako informuje spomínaný článok, posledný známy prípad vraždy novinára v súvislosti s jeho prácou v strednej Európe sa stal v Česku v roku 1992. V apríli toho roka zabili novinára Václava Dvořáka, ktorého útočník zastrelil v jeho dome. Podľa výsledkov policajného vyšetrovania za vraždou stál kontroverzný podnikateľ František Mrázek. Dvořák o ňom zbieral informácie, ktoré dával ďalším novinárom, čo ich uverejňovali v médiách. Napriek tomu, že oficiálne sa na Slovensku za posledných 26 rokov nestala podobne motivovaná vražda novinára, prípady nezvestných novinárov sú známe. Posledným takýmto prípadom je zmiznutie editora Hospodárskych novín Miroslava Pejka, ktorý zmizol za zatiaľ nevyjasnených okolností v marci 2015. Druhým, o niečo starším prípadom , je zmiznutie investigatívneho novinára Pavla Rýpala z apríla 2008.", "analysis_paragraphs": ["Prehľadnú analýzu vrážd novinárov v súvislosti s ich prácou ku ktorým došlo v Európe zverejnil na svojom portáli dennikn.sk . Z analýzy vyplýva, že v Európe došlo k vraždám novinárov za posledných 26 rokov. Najznámejším prípadom z nedávneho obdobia je vražda poprednej maltskej blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá obviňovala tamojšiu vládu z korupcie. Zahynula 16. októbra 2017 po tom, ako jej automobil explodoval. Ako ale vyplýva z analýzy, v strednej Európe nebol za 26 rokov zavraždený novinár v súvislosti s jeho prácou. Ak hodnotíme výrok Igora Matoviča po jeho oprave, t.j. že nebol zavraždený novinár za prácu za posledných 26 rokov v strednej Európe, môžeme ho označiť za pravdivý. Ako informuje spomínaný článok, posledný známy prípad vraždy novinára v súvislosti s jeho prácou v strednej Európe sa stal v Česku v roku 1992. V apríli toho roka zabili novinára Václava Dvořáka, ktorého útočník zastrelil v jeho dome. Podľa výsledkov policajného vyšetrovania za vraždou stál kontroverzný podnikateľ František Mrázek. Dvořák o ňom zbieral informácie, ktoré dával ďalším novinárom, čo ich uverejňovali v médiách. Napriek tomu, že oficiálne sa na Slovensku za posledných 26 rokov nestala podobne motivovaná vražda novinára, prípady nezvestných novinárov sú známe. Posledným takýmto prípadom je zmiznutie editora Hospodárskych novín Miroslava Pejka, ktorý zmizol za zatiaľ nevyjasnených okolností v marci 2015. Druhým, o niečo starším prípadom , je zmiznutie investigatívneho novinára Pavla Rýpala z apríla 2008."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["dennikn.sk", "vražda", "prípadom", "starším prípadom"], "url": ["https://dennikn.sk/1040988/v-strednej-europe-novinara-nezavrazdili-26-rokov-najhorsie-je-to-v-rusku-a-turecku/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/malta-znama-blogerka-a-kriticka-vlad/286635-clanok.html", "https://mybystrica.sme.sk/c/20781403/zahadne-zmiznutie-nasho-byvaleho-kolegu-miroslava-pejka-ziadaju-otvorit-europoslanci.html", "https://dennikn.sk/blog/360630/hlada-sa-palo-rypal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:01.623226+00:00"}
{"id": "vr16500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16500", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Bolo to v dôsledku kolapsu poľnohospodárstva (že Nitriansky kraj bol po Košickom druhým najmenej rozvinutým krajom na Slovensku, pozn.) a my sme boli typický poľnohospodársky kraj (NRSK pred rokom 2001, pozn.).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pád komunistického režimu prinieslo okrem spoločenských zmien aj zmenu orientácie Slovenska na trhové hospodárstvo, čím súviselo aj odpustenie od maximalizácie poľnohospodárskej produkcie. Táto zmena zasiahla najmä oblasti resp. kraje, kde bolo poľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou. Takýmto krajom je aj Nitriansky samosprávny kraj, ktorý v roku 2001 patril medzi kraje s najvyššou nezamestnanosťou, avšak nie druhou najvyššou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pád komunistického režimu prinieslo okrem spoločenských zmien aj zmenu orientácie Slovenska na trhové hospodárstvo, čím súviselo aj odpustenie od maximalizácie poľnohospodárskej produkcie. Táto zmena zasiahla najmä oblasti resp. kraje, kde bolo poľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou. Takýmto krajom je aj Nitriansky samosprávny kraj, ktorý v roku 2001 patril medzi kraje s najvyššou nezamestnanosťou, avšak nie druhou najvyššou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Zelenej správy", "dve", "najrozšírenejšou", "celoštátna", "SARIO"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=122&id=1174", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/384539-je-polnohospodarstvo-atraktivne-a-este-ako/", "http://www.uzemneplany.sk/upn/vuc-nitriansky-kraj/?popis", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i363486AABC424B9D9BE5972D8A5DF60F%22)&ui.name=Miera%20evidovanej%20nezamestnanosti%20%5bpr3108rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html", "http://www.sario.sk/sites/default/files/content/files/sario-success-stories-SK-2017-02-09.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:21.415104+00:00"}
{"id": "vr33750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33750", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Faktom je, že ešte pred týždňom alebo pár dní naviac problém ohľadne vymenovania kandidáta na generálneho prokurátora ponúkal riešiť predseda vlády Slovenskej republiky aj spoločne s opozíciou. Predložil návrh, aby kolegovia predstavitelia opozičných strán Most-Híd, SDKÚ a samozrejme aj KDH prišli na rokovanie za premiérom a bavili sa o tých základných otázkach, ktoré sa týkajú nášho politického systému od NKÚ až po riešenie stavu na generálnej prokuratúre. Viete, čo sa stalo? 7 hodín sa Béla Bugár, pán Frešo a ďalší hádali o tom, či vôbec prijať alebo neprijať pozvanie premiéra.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo nájsť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo nájsť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda", "WEBNOVINY"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6770590/ludovu-platformu-vraj-rozhadalo-ficovo-pozvanie-na-rokovanie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277807-ludova-platforma-nepojde-na-rokovanie-s-premierom-ficom/", "http://www.24hod.sk/pozvanie-roberta-fica-rozhadalo-ludovu-platformu-cl227123.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:53.521356+00:00"}
{"id": "48586", "numeric_id": 48586, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48586", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na jednej strane je návrh Európskej komisie, ktorý predniesla predsedníčka Európskej komisie v Európskom parlamente, ktorý má už podobu návrhu nariadenia, a toto nariadenie má byť schválené niekde ku konci tohto roku, a toto nariadenie hovorí, že výrobca elektriny, opakujem ešte raz, výrobca elektriny, mimo výrobcu elektriny z čierneho uhlia a z plynu, bude mať limitovaný príjem na výške 180 EUR za megawathodinu, čiže ak niekto vyrobí elektrickú energiu z vody, z jadra, z hnedého uhlia, čo z vetra, zo slnka. Tak môže maximálne predať túto elektrickú energiu za 180, alebo to bude jeho príjem oprávnený. Všetko nad 180 sa má prerozdeliť podnikom a ľuďom, a takto vraj komisia chce získať 140 miliárd eur.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom prejave o stave Únie zo 14. septembra 2022 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila balík opatrení, ktoré majú za úlohu zmierniť negatívny dopad vysokých cien energií na spotrebiteľov v Európskej únií.\n\nJedným z týchto opatrení je prerozdelenie mimoriadnych príjmov energetického sektora medzi konečných spotrebiteľov.\n\nKomisia navrhuje stanoviť strop príjmov pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, jadra a hnedého uhlia. Tento strop má byť vo výške 180 € / MWh.\n\nVýrobcovia elektriny zo spomenutých zdrojov dosahujú vysoké zisky pri súčasných cenách plynu, pretože cena elektriny sa určuje podľa tzv. záverných elektrární - plynových a uhoľných, ktoré majú oveľa vyššie náklady na výrobu elektriny než solárne či jadrové elektrárne.\n\nPríjmy nad 180 € / MWh by od výrobcov elektriny mali vyberať členské štáty a zdieľať ich spolu s ostatnými štátmi v záujme znižovania ceny elektriny pre spotrebiteľov. Potrebné dohody medzi členskými štátmi by mali byť uzavreté do 1. decembra 2022.\n\nVýrok poslanca Fica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom prejave o stave Únie zo 14. septembra 2022 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila balík opatrení, ktoré majú za úlohu zmierniť negatívny dopad vysokých cien energií na spotrebiteľov v Európskej únií.", "Jedným z týchto opatrení je prerozdelenie mimoriadnych príjmov energetického sektora medzi konečných spotrebiteľov.", "Komisia navrhuje stanoviť strop príjmov pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, jadra a hnedého uhlia. Tento strop má byť vo výške 180 € / MWh.", "Výrobcovia elektriny zo spomenutých zdrojov dosahujú vysoké zisky pri súčasných cenách plynu, pretože cena elektriny sa určuje podľa tzv. záverných elektrární - plynových a uhoľných, ktoré majú oveľa vyššie náklady na výrobu elektriny než solárne či jadrové elektrárne.", "Príjmy nad 180 € / MWh by od výrobcov elektriny mali vyberať členské štáty a zdieľať ich spolu s ostatnými štátmi v záujme znižovania ceny elektriny pre spotrebiteľov. Potrebné dohody medzi členskými štátmi by mali byť uzavreté do 1. decembra 2022.", "Výrok poslanca Fica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "navrhuje", "určuje"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/SPEECH_22_5493", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_22_5489", "https://e.dennikn.sk/2994153/preco-sa-cena-elektriny-pocita-inak-ako-pri-rozkoch-a-na-burze-stoji-1-000-eur-ked-mochovce-ju-vyrabaju-za-30/?ref=list&_ga=2.96105436.1199845630.1663346964-1640180521.1623271560"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:54.622056+00:00"}
{"id": "vr39095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39095", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Teraz v parlamente sa mala schvaľovať odvodová reforma. My sme ju nezastavili. My sme, aj táto dohoda bola porušená voči nám, ale nie nami. Veď všetko bolo pripravené, prešlo to prvým čítaním, koncepcia k odvodovej reforme prešla koaličnou radou, prešla vládou, tak teraz to len treba schváliť v druhom čítaní, aby to platilo, veď sme krôčik pred tým.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh reformy prešiel dosiaľ len I.čítaním , kedy bol 13.septembra prerokovaný v NR SR a pridelený gestorskému výboru Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 11. októbra 2011. Podporilo ho 86 poslancov vrátane SNS.", "analysis_paragraphs": ["Návrh reformy prešiel dosiaľ len I.čítaním , kedy bol 13.septembra prerokovaný v NR SR a pridelený gestorskému výboru Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 11. októbra 2011. Podporilo ho 86 poslancov vrátane SNS."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["I.čítaním", "viaceré médiá"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=488", "http://www.google.com/search?q=odvodov%C3%A1+reforma+nebude&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:sk:official&client=firefox-a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:22.325812+00:00"}
{"id": "vr33167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33167", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "Keď som predstavoval tú svoju víziu v Národnej rade SR vo Výbore pre ľudské práva, tak som sa snažil tú víziu postaviť na 3 pilieroch. Tým prvým pilierom má byť práve zachovaný archív (...). Druhým takým pilierom je práve veľmi dôležitý pilier a to je vedecký výskum a evidovanie týchto dokumentov z obdobia neslobody (...) Možno takým tretím, ja to považujem jeden z takých veľmi dôležitých pilierov, ktorý samozrejme je v súvislosti aj s tými ďalšími piliermi, je to živá pamäť.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ondrej Krajňák bol 12. februára 2013 na vypočutý pred ľudskoprávnym výborom parlamentu, kde avizoval niekoľko svojich pilierov. ( TASR , 12.február 2013)", "analysis_paragraphs": ["Ondrej Krajňák bol 12. februára 2013 na vypočutý pred ľudskoprávnym výborom parlamentu, kde avizoval niekoľko svojich pilierov. ( TASR , 12.február 2013)"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Oral history"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/upn-krajnak-gula-smer/37407-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://www.upn.gov.sk/filmy/projekt-oral-history-svedkovia-z-obdobia-neslobody"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:06.350641+00:00"}
{"id": "vr32363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32363", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Dostáva ju (minimálnu mzdu, pozn.) asi 2 až 3% zamestnancov.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe analýzy Štruktúra miezd v SR 2011 (.pdf), ktorú vydal Štatistický úrad SR v júni 2012 vyplýva, že je možné, že mesačnú mzdu na úrovni minimálnej mzdy dostáva 2 - 3 % populácie, nie je to však možné potvrdiť. Je však potrebné povedať, že ďalších minimálne 2,9 % dostáva mzdu menšiu ako minimálnu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na základe analýzy Štruktúra miezd v SR 2011 (.pdf), ktorú vydal Štatistický úrad SR v júni 2012 vyplýva, že je možné, že mesačnú mzdu na úrovni minimálnej mzdy dostáva 2 - 3 % populácie, nie je to však možné potvrdiť. Je však potrebné povedať, že ďalších minimálne 2,9 % dostáva mzdu menšiu ako minimálnu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Štruktúra miezd v SR 2011", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf", "http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=913"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:58.275707+00:00"}
{"id": "vr28291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28291", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Ako mestský poslanec som preto do mestského rozpočtu na rok 2014 presadil  50.000 Eur ako pomoc pre majiteľov počarbaných nehnuteľností.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z rozpočtových materiálov Magistrátu hlavného mesta Bratislava vyplýva, že sa Ivo Nesrovnal ako predseda poslaneckého klubu (SDKÚ-DS a Most-Híd) mestského zastupiteľstva presadil za poskytnutie finančného príspevku na odstraňovanie nelegálnych graffiti . Nestalo sa tak však sumou 50 tisíc eur, ale 49 tisíc eur, preto tento výrok považujeme za nepravdivý. V rozpočte mesta na rok 2014 boli poslaneckým klubom SDKÚ-DS a Most-Híd do rozpočtu ako priority zaradené \"Transfer pre MČ Ružinov na čistenie graffitov, kontajnerových stojísk a ostatných a zapojenie bezdomovcov do čistenia verejných priestranstiev\", na ktoré bolo celkovo vyhradených 147 tisíc eur (. pdf , s. 132). Zo sumy 147 tisíc eur pripadá na pomoc občanom pri upratovaní a riešení kontajnerových stanovíšť 98 tisíc eur a na odstraňovanie nelegálnych graffiti ostáva zvyšných 49 tisíc eur (. pdf , s. 9). Dňa 24. apríla 2014 boli schválené zásady poskytovania finančného príspevku na odstraňovanie nelegálnych grafitov v hlavnom meste SR Bratislave (. pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z rozpočtových materiálov Magistrátu hlavného mesta Bratislava vyplýva, že sa Ivo Nesrovnal ako predseda poslaneckého klubu (SDKÚ-DS a Most-Híd) mestského zastupiteľstva presadil za poskytnutie finančného príspevku na odstraňovanie nelegálnych graffiti . Nestalo sa tak však sumou 50 tisíc eur, ale 49 tisíc eur, preto tento výrok považujeme za nepravdivý. V rozpočte mesta na rok 2014 boli poslaneckým klubom SDKÚ-DS a Most-Híd do rozpočtu ako priority zaradené \"Transfer pre MČ Ružinov na čistenie graffitov, kontajnerových stojísk a ostatných a zapojenie bezdomovcov do čistenia verejných priestranstiev\", na ktoré bolo celkovo vyhradených 147 tisíc eur (. pdf , s. 132). Zo sumy 147 tisíc eur pripadá na pomoc občanom pri upratovaní a riešení kontajnerových stanovíšť 98 tisíc eur a na odstraňovanie nelegálnych graffiti ostáva zvyšných 49 tisíc eur (. pdf , s. 9). Dňa 24. apríla 2014 boli schválené zásady poskytovania finančného príspevku na odstraňovanie nelegálnych grafitov v hlavnom meste SR Bratislave (. pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["graffiti", "49", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7116809/mesto-chce-ponuknut-financie-na-odstranenie-graffiti.html#ixzz2uXGdSMiW", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11044345&p1=11050320", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040146", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_06_2526/Informacne/C_Plnenie_KV_P13.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:22.533354+00:00"}
{"id": "vr28575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28575", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "My (SMER-SD, pozn.) sme mali v zastupiteľstve väčšinu (v tomto volebnom období, pozn.).", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych výsledkov Komunálnych volieb 2010 v Trnave a podľa zápisnice zo zasadnutia v tomto volebnom období \"Väčšinu v mestskom zastupiteľstve tvorí klub SMER – HZD – ĽSHZDS – ND\" v pomere 17:14\". Keďže SMER-SD je členom tejto koalície, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslanci zvolení do Mestského zastupiteľstva Trnavy v roku 2010:\n\n,,Koalícia SMER, HZD, ĽS- HZDS, ND (17 mandátov): Jozef Adamec, Katarína Jelačičová, Kvetoslava Tibenská, Eva Zatková, Marcel Behro, Peter Náhlik, Peter Benčat, Peter Pacalaj, Štefan Krištofík, Angela Štefániková, Štefan Dvorský. Augustín Hambálek, Katarína Baničová, Marta Gubrická, Jozef Čavojský, Marián Rozložník, Miloš Krištofík\n\nKDH (8 mandátov): Štefan Bošnák, Branislav Kramár, Ján Žitňanský, Blažena Královičová, Vladimír Butko (nahradí ho Jozef Alchus ako prvý nezvolený náhradník), Milan Paulini, Gabriel Pavelek, Agnesa Petková\n\nSDKÚ-DS – SaS (3 mandáty): Jozef Pobiecký, Jana Fridrichová, Martin Viskupič\n\nNezávislí kandidáti (3 mandáty): Bystrík Stanko, Veronika Gašparíková, Matej Lančarič.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych výsledkov Komunálnych volieb 2010 v Trnave a podľa zápisnice zo zasadnutia v tomto volebnom období \"Väčšinu v mestskom zastupiteľstve tvorí klub SMER – HZD – ĽSHZDS – ND\" v pomere 17:14\". Keďže SMER-SD je členom tejto koalície, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Poslanci zvolení do Mestského zastupiteľstva Trnavy v roku 2010:", ",,Koalícia SMER, HZD, ĽS- HZDS, ND (17 mandátov): Jozef Adamec, Katarína Jelačičová, Kvetoslava Tibenská, Eva Zatková, Marcel Behro, Peter Náhlik, Peter Benčat, Peter Pacalaj, Štefan Krištofík, Angela Štefániková, Štefan Dvorský. Augustín Hambálek, Katarína Baničová, Marta Gubrická, Jozef Čavojský, Marián Rozložník, Miloš Krištofík", "KDH (8 mandátov): Štefan Bošnák, Branislav Kramár, Ján Žitňanský, Blažena Královičová, Vladimír Butko (nahradí ho Jozef Alchus ako prvý nezvolený náhradník), Milan Paulini, Gabriel Pavelek, Agnesa Petková", "SDKÚ-DS – SaS (3 mandáty): Jozef Pobiecký, Jana Fridrichová, Martin Viskupič", "Nezávislí kandidáti (3 mandáty): Bystrík Stanko, Veronika Gašparíková, Matej Lančarič.\""], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["zápisnice", "zvolení"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/z2011-0.pdf", "http://www.trnava-live.sk/2010/11/28/oficialne-vysledky-komunalnych-volieb-v-trnave/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:03.746210+00:00"}
{"id": "vr36941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36941", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Reagujeme, myslím si, že možno prehnane citlivo na túto otázku a nesmieme zabudnúť ani na tú vec, že na Slovensku pri parlamentných voľbách predsa môžu tiež voliť občania SR bez ohľadu na to, či majú na území SR trvalý pobyt.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V súčasnosti Maďarsko uvažuje v rámci možnosti dvojitého občianstva o tom, že by osobám žijúcim v zahraničí, ktoré príjmu maďarské občianstvo udelilo aj právo voliť. V Maďarsku od 1. januára 2011 existuje možnosť získať občianstvo i bez trvalého pobytu . Pfundtner má pravdu v tom, že slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí ( tzv. Slováci žijúci v zahraničí ) majú právo voliť i bez trvalého pobytu na Slovensku. Ich právo voliť vyplýva z toho, že sú občanmi Slovenskej republiky. Podstatným rozdielom medzi potenciálnou situáciou v Maďarsku a existujúcou úpravou na Slovensku je ten, že na Slovensku neexistuje možnosť získať slovenské občianstvo bez nepretržitého trvalého pobytu (mimo situácie narodenia sa na Slovensku a osvojenia si dieťaťa bez občianstva slovenskými rodičmi) po dobu aspoň ôsmich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti. Existujú len rôzne výnimky, ktoré túto dobu skracujú. Občianstvo teda získavajú na základe trvalého pobytu a do kategórie Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí jediní majú právo voliť v parlamentných voľbách i bez trvalého pobytu na Slovensku, sa môžu kvalifikovať len ako občania SR.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti Maďarsko uvažuje v rámci možnosti dvojitého občianstva o tom, že by osobám žijúcim v zahraničí, ktoré príjmu maďarské občianstvo udelilo aj právo voliť. V Maďarsku od 1. januára 2011 existuje možnosť získať občianstvo i bez trvalého pobytu . Pfundtner má pravdu v tom, že slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí ( tzv. Slováci žijúci v zahraničí ) majú právo voliť i bez trvalého pobytu na Slovensku. Ich právo voliť vyplýva z toho, že sú občanmi Slovenskej republiky. Podstatným rozdielom medzi potenciálnou situáciou v Maďarsku a existujúcou úpravou na Slovensku je ten, že na Slovensku neexistuje možnosť získať slovenské občianstvo bez nepretržitého trvalého pobytu (mimo situácie narodenia sa na Slovensku a osvojenia si dieťaťa bez občianstva slovenskými rodičmi) po dobu aspoň ôsmich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti. Existujú len rôzne výnimky, ktoré túto dobu skracujú. Občianstvo teda získavajú na základe trvalého pobytu a do kategórie Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí jediní majú právo voliť v parlamentných voľbách i bez trvalého pobytu na Slovensku, sa môžu kvalifikovať len ako občania SR."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["uvažuje", "bez trvalého pobytu", "tzv. Slováci žijúci v zahraničí", "právo voliť", "bez nepretržitého trvalého pobytu"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1224516", "http://spravy.slowo.sk/index.php/svet/europska-unia/277867-Orbanovo-Madarsko-zacalo-udelovat-obcianstvo-po-novom", "http://www.uszz.sk/index.php?ID=868&l=sk", "http://www.civil.gov.sk/archiv/documents/p08-07-f01.pdf", "http://mic.iom.sk/sk/obcianstvo/udelenie-obcianstva/31-podmienky-na-udelenie-obcianstva-slovenska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:12.134957+00:00"}
{"id": "48917", "numeric_id": 48917, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48917", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "19 000 000 kníh, pretože sú v azbuke, vyhadzovať a robiť s nimi úkony.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z ukrajinských knižníc bolo stiahnutých približne 19 miliónov kníh, ktoré boli buď písané v ruštine, alebo pochádzajú z čias Sovietskeho zväzu. Knihy neboli stiahnuté primárne kvôli azbuke , keďže tá sa v trochu pozmenenej forme používa aj na zápis ukrajinčiny. Ich odstránenie bolo súčasťou derusifikácie , ktorá na Ukrajine prebieha už od roku 2014.", "analysis_paragraphs": ["Z ukrajinských knižníc bolo stiahnutých približne 19 miliónov kníh, ktoré boli buď písané v ruštine, alebo pochádzajú z čias Sovietskeho zväzu. Knihy neboli stiahnuté primárne kvôli azbuke , keďže tá sa v trochu pozmenenej forme používa aj na zápis ukrajinčiny. Ich odstránenie bolo súčasťou derusifikácie , ktorá na Ukrajine prebieha už od roku 2014."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["knižníc", "azbuke", "derusifikácie"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/txLGsjW/z-kniznic-na-ukrajine-zmizlo-19-milionov-knih-v-rustine-derusifikacia-ma-pokracovat/", "https://www.translata.sk/blog/azbuka-ako-vznikla-a-kde-sa-pouziva", "https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-stiahla-z-kniznic-19-miliono/692696-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:23.806570+00:00"}
{"id": "vr31004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31004", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ta situácia je veľmi zložitá (situácia a problémy na daňových úradoch a fin. riaditeľstve pozn.) a ja musím vyčítať ministrovi a jeho ľuďom, že zatĺka, proste posledný týždeň, posledných 10 dní, pán minister, ste zatĺkali, neprišli ste na rokovaní výboru.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Mikloš sa na rokovanie parlamentného výboru pre financie a rozpočet nedostavil. Túto informáciu potvrdil pre portál bystricoviny.sk aj poslanec Peter Pelegrini (SMER-SD pozn.): „Na rokovanie nášho výboru prišiel iba štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška, ktorý má však iné kompetencie, ako je finančná správa. Minister Ivan Mikloš sa musí venovať Grécku, šéf Finančného riaditeľstva Igor Krnáč bol na pohrebe a riaditeľ Kompetenčného centra Miroslav Mikulčík napriek vážnosti situácie neprišiel.“", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš sa na rokovanie parlamentného výboru pre financie a rozpočet nedostavil. Túto informáciu potvrdil pre portál bystricoviny.sk aj poslanec Peter Pelegrini (SMER-SD pozn.): „Na rokovanie nášho výboru prišiel iba štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška, ktorý má však iné kompetencie, ako je finančná správa. Minister Ivan Mikloš sa musí venovať Grécku, šéf Finančného riaditeľstva Igor Krnáč bol na pohrebe a riaditeľ Kompetenčného centra Miroslav Mikulčík napriek vážnosti situácie neprišiel.“"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "potvrdil"], "url": ["http://www.bystricoviny.sk/uncategorized/financna-sprava-po-odstahovani-sidla-dr-do-bratislavy-v-chaose/", "http://voyo.markiza.sk/produkt/relacie/1958-na-telo-19-02-2012-13-00"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:57.093989+00:00"}
{"id": "vr38565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38565", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pamätáte si upratovací tender? Ešte ani nebol ani neprebehol. Len sa vypísala súťaž a premiér Robert Fico zistil, že je tam, že vyzerá, že je tam nejaký problém, rovno odvolal ministra. Ja si myslím, že to bola reakcia okamžitá, politická zodpovednosť bola okamžite vybavená.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sporné tendre na upratovanie a údržbu ministerstva obrany boli vypísané počas pôsobenia ministra Františka Kašického, v januári 2008. Odhalil ich denník Pravda . Približne po týždni minister odstúpil ( SITA, TASR ). Je pravda, že tendre za 1,5 miliardy eur v tom čase ešte neprebehli, boli len vypísané a do súťaže boli prihlásní niekoľkí záujemcovia.", "analysis_paragraphs": ["Sporné tendre na upratovanie a údržbu ministerstva obrany boli vypísané počas pôsobenia ministra Františka Kašického, v januári 2008. Odhalil ich denník Pravda . Približne po týždni minister odstúpil ( SITA, TASR ). Je pravda, že tendre za 1,5 miliardy eur v tom čase ešte neprebehli, boli len vypísané a do súťaže boli prihlásní niekoľkí záujemcovia."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SITA, TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/minister-kasicky-hlada-miliardove-lopaty-f15-/sk_domace.asp?c=A080116_191137_sk_domace_p23", "http://spravy.pravda.sk/minister-obrany-kasicky-odstupil-dls-/sk_domace.asp?c=A080125_104209_sk_domace_P04"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:27.519197+00:00"}
{"id": "vr17203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17203", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...tie sankcie (voči Ruskej federácie, pozn.) každých 6 mesiacov predlžujú a teraz sa opätovne predĺžili.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárske sankcie zamerané na obchod s Ruskom v konkrétnych hospodárskych odvetviach boli Európskou úniou zavedené v júli a septembri 2014 ako jedno z reštriktívnych opatrení EÚ v súvislosti s krízou na Ukrajine. Tieto sankcie sa od svojho zavedenia niekoľkokrát predlžovali o 6 mesiacov a v súčastnosti sú predĺžené do 31. júla 2018 . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Reštriktívne opatrenia voči Ruskej federácii boli prijaté v rámci reakcie na protiprávnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu krajiny. Po zavedení hospodárskych sankcií sa v marci 2015 Európska rada rozhodla prepojiť trvanie sankcií s úplným splnením dohôd z Minska, ktoré sa malo uskutočniť do 31. decembra 2015. Keďže dohody z Minska neboli naplnené v plnom rozsahu, Európska rada sa rozhodla predĺžiť sankcie do 31. júla 2016. Hospodárske sankcie boli postupne predlžované o 6 mesiacov: 1. júla 2016, 19. decembra 2016, 28. júna 2017 a 21. decembra 2017. V súčasnosti sú predlžené do konca júla 2018 . Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske sankcie zamerané na obchod s Ruskom v konkrétnych hospodárskych odvetviach boli Európskou úniou zavedené v júli a septembri 2014 ako jedno z reštriktívnych opatrení EÚ v súvislosti s krízou na Ukrajine. Tieto sankcie sa od svojho zavedenia niekoľkokrát predlžovali o 6 mesiacov a v súčastnosti sú predĺžené do 31. júla 2018 . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Reštriktívne opatrenia voči Ruskej federácii boli prijaté v rámci reakcie na protiprávnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu krajiny. Po zavedení hospodárskych sankcií sa v marci 2015 Európska rada rozhodla prepojiť trvanie sankcií s úplným splnením dohôd z Minska, ktoré sa malo uskutočniť do 31. decembra 2015. Keďže dohody z Minska neboli naplnené v plnom rozsahu, Európska rada sa rozhodla predĺžiť sankcie do 31. júla 2016. Hospodárske sankcie boli postupne predlžované o 6 mesiacov: 1. júla 2016, 19. decembra 2016, 28. júna 2017 a 21. decembra 2017. V súčasnosti sú predlžené do konca júla 2018 . Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["sankcie", "31. júla 2018", "reakcie", "splnením", "predlžované", "konca júla 2018"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "http://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/12/19/sanctions-russia/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "http://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions/ukraine-crisis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:02.922277+00:00"}
{"id": "vr16038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16038", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...Kotleba si zamestná svojich kamarátov v zelených tričkách na úrade v Banskobystrickom kraji. Tým povie, že za to mu budú platiť 20% na účet, to je verejne známa informácia...", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Marián Kotleba na zasadnutí krajských poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2014 priznal, že mu ľudia, medzi nimi aj zamestnanci úradu BBSK posielajú na účet peňažné dary aby podporili jeho stranu. Povedal tak po správach, podľa ktorých každý nominant musí na účet odvádzať približne 20 % svojho príjmu. Prezradil to pracovník BBSK denníku Plus sedem dní, ktorý si prial ostať v anonymite, avšak toto tvrdenie nebolo nikdy dokázané. Známe je taktiež, že po nástupe do funkcie župana Marian Kotleba zamestnal nielen svojich známych, ale aj svojich rodinných príslušníkov. Aj keď je pravda, že Marian Kotleba zamestnáva na úrade svojich známych, z dôvodu, že nie je možné dokázať časť výroku o príjmaní časti ich príjmu hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nKotleba na obvinenie povedal : „O tom, že niektorí ľudia aj z úradu podporili moje aktivity tým, že mi poslali nejaké peniaze, samozrejme, viem. Ide o ľudí, ktorí chcú, aby som naďalej vykonával politickú činnosť a chcú mi v tom pomôcť. Priznávam, že mi posielajú peniaze, pretože ma chcú podporovať, a nevidím v tom nič zlé. Áno, robia to aj niektorí zamestnanci na úrade. Bol by som alibista a bol by som smiešny, keby som odmietal ich pomoc,“\n\nĎalej dodal, že ide o účet, na ktorý mu peniaze posielali jeho podporovatelia v čase župných volieb a obvinenia, že mu musia zamestnanci platiť percentá z platu každý mesiac, odmieta : ,, Ja si ani neviem predstaviť, ako by som mohol niekoho nútiť, vydierať. Chcem sa týmto ľuďom poďakovať. Z tých príspevkov môžeme riešiť stretnutia s občanmi a podobne. Ja som na svoje osobné aktivity spojené s politickou prácou neminul z rozpočtu samosprávneho kraja ani euro,”\n\nVec preverovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici spolu s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA).\n\nPredseda Banskobystrického samosprávneho kraja dosadil na vysokú riadiacu pozíciu v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest bez výberového konania svojho brata Martina Kotlebu , člena ĽSNS, čo Kotleba aj sám priznal v diskusnej relácii rádia Regina.\n\nĎalšími dosadenými členmi ĽSNS vo vedúcich pozíciách Úradu BBSK boli napríklad Miroslav Belička, šéf ĽSNS v Banskej Bystrici, ktorý zastával pozíciu vedúceho oddelenia pre styk s verejnosťou, riaditeľom Úradu sa stal Ing. Martin Beluský, dvojka na kandidátke do parlamentných volieb 2016 a vedúcim odboru regionálneho rozvoja sa stal, Rastislav Schlosár, neskôr trojka na kandidátke. Vedúcou kancelárie Mariána Kotlebu a poradkyňou pre ekonomiku verejných služieb sa stala Ing. Jana Strangfeldová , PhD, ktorá nie je členkou strany, ale ako nestraníčka kandidovala v župných voľbách na kandidátke strany ĽSNS a počas volieb bola Kotlebovou poradkyňou. Začiatkom roku 2015 Marian Kotleba zamestnal v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest dokonca aj vlastnú manželku.\n\n„Potrebujem si byť istý, že spravia to, na čo tam budú,“ zdôvodnil Kotleba.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kotleba na zasadnutí krajských poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2014 priznal, že mu ľudia, medzi nimi aj zamestnanci úradu BBSK posielajú na účet peňažné dary aby podporili jeho stranu. Povedal tak po správach, podľa ktorých každý nominant musí na účet odvádzať približne 20 % svojho príjmu. Prezradil to pracovník BBSK denníku Plus sedem dní, ktorý si prial ostať v anonymite, avšak toto tvrdenie nebolo nikdy dokázané. Známe je taktiež, že po nástupe do funkcie župana Marian Kotleba zamestnal nielen svojich známych, ale aj svojich rodinných príslušníkov. Aj keď je pravda, že Marian Kotleba zamestnáva na úrade svojich známych, z dôvodu, že nie je možné dokázať časť výroku o príjmaní časti ich príjmu hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Kotleba na obvinenie povedal : „O tom, že niektorí ľudia aj z úradu podporili moje aktivity tým, že mi poslali nejaké peniaze, samozrejme, viem. Ide o ľudí, ktorí chcú, aby som naďalej vykonával politickú činnosť a chcú mi v tom pomôcť. Priznávam, že mi posielajú peniaze, pretože ma chcú podporovať, a nevidím v tom nič zlé. Áno, robia to aj niektorí zamestnanci na úrade. Bol by som alibista a bol by som smiešny, keby som odmietal ich pomoc,“", "Ďalej dodal, že ide o účet, na ktorý mu peniaze posielali jeho podporovatelia v čase župných volieb a obvinenia, že mu musia zamestnanci platiť percentá z platu každý mesiac, odmieta : ,, Ja si ani neviem predstaviť, ako by som mohol niekoho nútiť, vydierať. Chcem sa týmto ľuďom poďakovať. Z tých príspevkov môžeme riešiť stretnutia s občanmi a podobne. Ja som na svoje osobné aktivity spojené s politickou prácou neminul z rozpočtu samosprávneho kraja ani euro,”", "Vec preverovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici spolu s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA).", "Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja dosadil na vysokú riadiacu pozíciu v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest bez výberového konania svojho brata Martina Kotlebu , člena ĽSNS, čo Kotleba aj sám priznal v diskusnej relácii rádia Regina.", "Ďalšími dosadenými členmi ĽSNS vo vedúcich pozíciách Úradu BBSK boli napríklad Miroslav Belička, šéf ĽSNS v Banskej Bystrici, ktorý zastával pozíciu vedúceho oddelenia pre styk s verejnosťou, riaditeľom Úradu sa stal Ing. Martin Beluský, dvojka na kandidátke do parlamentných volieb 2016 a vedúcim odboru regionálneho rozvoja sa stal, Rastislav Schlosár, neskôr trojka na kandidátke. Vedúcou kancelárie Mariána Kotlebu a poradkyňou pre ekonomiku verejných služieb sa stala Ing. Jana Strangfeldová , PhD, ktorá nie je členkou strany, ale ako nestraníčka kandidovala v župných voľbách na kandidátke strany ĽSNS a počas volieb bola Kotlebovou poradkyňou. Začiatkom roku 2015 Marian Kotleba zamestnal v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest dokonca aj vlastnú manželku.", "„Potrebujem si byť istý, že spravia to, na čo tam budú,“ zdôvodnil Kotleba."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí", "zamestnal", "Plus sedem dní", "povedal", "odmieta", "dosadil", "Ďalšími", "vedúcich pozíciách", "Jana Strangfeldová", "zamestnal"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/kotleba-poslancom-vysvetloval-ako-je-t/111420-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/manka-kotleba-bbsk-eurofondy/91910-clanok.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/kotlebovi-zamestnanci-mu-musia-platit-odmenu-z-vlastnej-mzdy.html", "http://www.ta3.com/clanok/1052910/posielaju-nominanti-kotlebovi-20-percent-mzdy-zupan-priznal-ucet.html", "https://www.webnoviny.sk/kotleba-tvrdi-ze-uradnici-bbsk-ho-obdaruvaju-dobrovolne/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/320542-kotleba-dosadil-do-vedenia-zupnej-firmy-svojho-brata/", "http://www.bystricoviny.sk/spravy/kotleba-upratuje-z-uradu-odide-15-ludi-aj-s-uradnickou-zo-skartovania/", "https://dennikn.sk/blog/tajomna-regionalna-sprava-ciest/", "https://domov.sme.sk/c/7010494/kto-stoji-za-kotlebom-aj-akademicka-aj-byvaly-sef-odborov-v-stv.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346606-rodinkarstvo-pokracuje-kotleba-zamestnal-manzelku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:43.052355+00:00"}
{"id": "vr14234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14234", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...vy (Draxler, pozn.), keďže nie ste ani členom Smeru, ani nekandidujete za Smer...", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister školstva Juraj Draxler naozaj nie je členom strany SMER-SD , je len jej nominantom. Na kandidátke do parlamentných volieb 2016 jeho meno nefiguruje. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister školstva Juraj Draxler naozaj nie je členom strany SMER-SD , je len jej nominantom. Na kandidátke do parlamentných volieb 2016 jeho meno nefiguruje. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["nie je", "SMER-SD", "parlamentných volieb 2016", "V oblasti školstva"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/minister-skolstva-draxler-vstup-smer/160484-clanok.html", "http://strana-smer.sk/juraj-draxler", "https://dennikn.sk/313876/kandidatna-listina-smeru-parlamentne-volby-2016/", "https://www.minedu.sk/zivotopis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:47.572833+00:00"}
{"id": "vr16886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16886", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...lekári, ktorých skončí približne tisíc z lekárskych fakúlt na Slovensku (..) idú do zahraničia, na Slovensku ostáva približne 300 lekárov...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zdravotnícka ročenka aj vyjadrenie predsedu Asociácie súkromných lekárov potvrdzuje, že priemerný počet absolventov lekárskych vied je okolo šesťsto-sedemsto. Niektoré odhady hovoria o minimálne polovici, niektoré o dokonca 70 % absolventov lekárskych vied, ktorí po ukončení školy odídu do zahraničia. Výrok Majerského hodnotíme ako nepravdivý. Posledné oficiálne dostupné údaje o počte absolventov lekárskych vied na vysokej škole poskytuje Zdravotnícka ročenka (.pdf, s. 34) za rok 2015. Podľta tohto dokumentu bol počet absolventov lekárskych vied v danom roku na úrovni 848. 663 absolventov pochádzalo zo Slovenska, 185 absolventov bolo zo zahraničia. Denník Pravda zverejnila údaje o absolventoch lekárskych fakúlt v roku 2016. Podľa týchto zistení bol počet absolventov 642. Údaje ohľadne absolventov odchádzajúcich zo Slovenska zverejnil Inštitút finančnej politiky 9. januára 2017 ( .pdf ) s názvom \"Odliv mozgov po slovensky\". Údaje pochádzajú z obdobia 2010-2013 . V analýze sa uvádza, že \" Najväčší únik mozgov je medzi absolventami lekárskych a technických fakúlt. \" Priemerný podiel odchádzajúcich absolventov na Lekárskej fakulte UK sa odhaduje na 21,4 %, na lekárskej fakulte v Martine na 19,4 % a na Lekárskej fakulte UPJŠ na 17,4 %. Z týchto fakúlt priemerne odišiel do zahraničia za tri roky každý piaty absolvent. Článok zo stránky denníku Pravda ďalej píše: \" Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth odhaduje, že len asi polovica zo 600 každoročných absolventov štúdia medicíny pokračuje v ďalšom vzdelávaní alebo ide liečiť na Slovensku. Zvyšok odchádza do zahraničia alebo do firiem. Údaje Lekárskej komory sú ešte hrozivejšie. Podľa nich zostáva na Slovensku po absolvovaní medicíny zhruba 20 – 30 percent lekárov. \". Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdravotnícka ročenka aj vyjadrenie predsedu Asociácie súkromných lekárov potvrdzuje, že priemerný počet absolventov lekárskych vied je okolo šesťsto-sedemsto. Niektoré odhady hovoria o minimálne polovici, niektoré o dokonca 70 % absolventov lekárskych vied, ktorí po ukončení školy odídu do zahraničia. Výrok Majerského hodnotíme ako nepravdivý. Posledné oficiálne dostupné údaje o počte absolventov lekárskych vied na vysokej škole poskytuje Zdravotnícka ročenka (.pdf, s. 34) za rok 2015. Podľta tohto dokumentu bol počet absolventov lekárskych vied v danom roku na úrovni 848. 663 absolventov pochádzalo zo Slovenska, 185 absolventov bolo zo zahraničia. Denník Pravda zverejnila údaje o absolventoch lekárskych fakúlt v roku 2016. Podľa týchto zistení bol počet absolventov 642. Údaje ohľadne absolventov odchádzajúcich zo Slovenska zverejnil Inštitút finančnej politiky 9. januára 2017 ( .pdf ) s názvom \"Odliv mozgov po slovensky\". Údaje pochádzajú z obdobia 2010-2013 . V analýze sa uvádza, že \" Najväčší únik mozgov je medzi absolventami lekárskych a technických fakúlt. \" Priemerný podiel odchádzajúcich absolventov na Lekárskej fakulte UK sa odhaduje na 21,4 %, na lekárskej fakulte v Martine na 19,4 % a na Lekárskej fakulte UPJŠ na 17,4 %. Z týchto fakúlt priemerne odišiel do zahraničia za tri roky každý piaty absolvent. Článok zo stránky denníku Pravda ďalej píše: \" Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth odhaduje, že len asi polovica zo 600 každoročných absolventov štúdia medicíny pokračuje v ďalšom vzdelávaní alebo ide liečiť na Slovensku. Zvyšok odchádza do zahraničia alebo do firiem. Údaje Lekárskej komory sú ešte hrozivejšie. Podľa nich zostáva na Slovensku po absolvovaní medicíny zhruba 20 – 30 percent lekárov. \". Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Zdravotnícka ročenka", "údaje", ".pdf", "Pravda"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2015/pracovnici_zdravotnicke_skolstvo.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/417823-kto-nas-bude-liecit-o-desat-rokov/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11308&documentId=15277", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/417823-kto-nas-bude-liecit-o-desat-rokov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:09.531640+00:00"}
{"id": "49854", "numeric_id": 49854, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49854", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Áno, Zelenský je zodpovedný za nárast ceny energií v Európe.", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Keď začiatkom tohto roka vypršala zmluva medzi ruskou a Ukrajinskou stranou trhy, reagovali miernym zvýšením cien plynu. To však trvalo len dočasne, o pár dní sa ceny opäť vrátili na predchádzajúce hodnoty. Európske ceny plynu začali výraznejšie rásť ešte v roku 2021 pred ruskou inváziou. Následne po útoku na Ukrajinu vystúpali ceny plynu na historické maximá. Dôvodmi nárastu boli najmä vplyvy počasia, neistota na trhoch z geopolitickej situácie aj manipulácie s dodávkami zo strany Ruska. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nEurópske ceny plynu začali výrazne rásť už na jeseň 2021, čo bolo spôsobené viacerými faktormi vrátane geopolitických napätí a manipulácií s dodávkami zo strany Ruska. Gazprom neplnil európske zásobníky plynu, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny.\n\nV decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne, pričom plyn prúdil reverzne z Nemecka do Poľska.\n\nViacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2.\n\nProblém s dodávkami plynu mala ruská strana aj po začiatku invázie na Ukrajinu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.\n\nRuský Gazprom znížil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 na 40 % kapacity v júni 2022 a následne na 20 % v júli 2022, čo odôvodnil technickými problémami. Tieto kroky viedli k nárastu cien plynu na európskych trhoch, pričom v auguste 2022 dosiahli ceny historické maximá. Európska komisia vtedy uviedla , že Rusko využíva plyn ako politický nástroj, keďže by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami. Na tieto cenové výkyvy nemali rozhodnutia Ukrajiny ani prezidenta Zelenského žiaden vplyv.\n\nZdroj: Trading Economics\n\nZačiatkom roka 2025 však vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Vývoz plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025.\n\nKyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval s predstihom viac ako jeden a pol roka, takže dodávatelia plynu a obchodníci mali časový priestor na prípravu.\n\nSvoje rozhodnutie zdôvodnila Ukrajina ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.\n\nAgentúra Bloomberg 2. januára informovala , že v dôsledku tohto očakávaného kroku Európske ceny plynu naozaj vzrástli o 4,3 % na takmer 51 eur. Stalo sa tak v prvý obchodný deň po tom, čo Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu. Nárast cien komodity na 51 eur za megawatthodinu (MWh) bol najvyšší od októbra 2023.\n\nV prvých hodinách po zastavení tranzitu sa síce komodita naozaj vyšplhala nad 50-eurovú hranicu, išlo však len o prechodné obdobie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu.\n\nZa podobnú cenu sa pritom plyn na burze predával aj v polovici augusta 2024. Bolo to v čase, keď ešte nebolo jasné, či ruský plyn naozaj prestane do Únie prúdiť a najmä či sa nenájde alternatívne riešenie.\n\nZdroj: Trading Economics\n\nCeny však opätovne stúpli nad 47 eur za megawatthodinu po správach o útokoch na ruské plynovody a po oznámení nových amerických sankcií proti ruskému energetickému sektoru.\n\nPodľa ruského ministerstva obrany sa Ukrajina pokúsila podniknúť dronový útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, aby narušila dodávky ruského plynu do Európy. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí agentúre Reuters bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o komentár. Podľa Ruska však TurkStreamom naďalej prúdi ruský plyn do Turecka a ďalej do južnej Európy.\n\nMomentálne (27. 1. 2025) sa cena plynu na holandskej burze pohybuje okolo hodnoty 48 eur za MWh. Tieto ceny sú stále ďaleko od úrovne z augusta 2022, kedy sme zažívali najsilnejšiu energetickú krízu a ceny zemného plynu prekročili hranicu 300 eur za MWh.", "analysis_paragraphs": ["Keď začiatkom tohto roka vypršala zmluva medzi ruskou a Ukrajinskou stranou trhy, reagovali miernym zvýšením cien plynu. To však trvalo len dočasne, o pár dní sa ceny opäť vrátili na predchádzajúce hodnoty. Európske ceny plynu začali výraznejšie rásť ešte v roku 2021 pred ruskou inváziou. Následne po útoku na Ukrajinu vystúpali ceny plynu na historické maximá. Dôvodmi nárastu boli najmä vplyvy počasia, neistota na trhoch z geopolitickej situácie aj manipulácie s dodávkami zo strany Ruska. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Európske ceny plynu začali výrazne rásť už na jeseň 2021, čo bolo spôsobené viacerými faktormi vrátane geopolitických napätí a manipulácií s dodávkami zo strany Ruska. Gazprom neplnil európske zásobníky plynu, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny.", "V decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne, pričom plyn prúdil reverzne z Nemecka do Poľska.", "Viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2.", "Problém s dodávkami plynu mala ruská strana aj po začiatku invázie na Ukrajinu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.", "Ruský Gazprom znížil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 na 40 % kapacity v júni 2022 a následne na 20 % v júli 2022, čo odôvodnil technickými problémami. Tieto kroky viedli k nárastu cien plynu na európskych trhoch, pričom v auguste 2022 dosiahli ceny historické maximá. Európska komisia vtedy uviedla , že Rusko využíva plyn ako politický nástroj, keďže by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami. Na tieto cenové výkyvy nemali rozhodnutia Ukrajiny ani prezidenta Zelenského žiaden vplyv.", "Zdroj: Trading Economics", "Začiatkom roka 2025 však vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Vývoz plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025.", "Kyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval s predstihom viac ako jeden a pol roka, takže dodávatelia plynu a obchodníci mali časový priestor na prípravu.", "Svoje rozhodnutie zdôvodnila Ukrajina ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.", "Agentúra Bloomberg 2. januára informovala , že v dôsledku tohto očakávaného kroku Európske ceny plynu naozaj vzrástli o 4,3 % na takmer 51 eur. Stalo sa tak v prvý obchodný deň po tom, čo Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu. Nárast cien komodity na 51 eur za megawatthodinu (MWh) bol najvyšší od októbra 2023.", "V prvých hodinách po zastavení tranzitu sa síce komodita naozaj vyšplhala nad 50-eurovú hranicu, išlo však len o prechodné obdobie. V nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu.", "Za podobnú cenu sa pritom plyn na burze predával aj v polovici augusta 2024. Bolo to v čase, keď ešte nebolo jasné, či ruský plyn naozaj prestane do Únie prúdiť a najmä či sa nenájde alternatívne riešenie.", "Zdroj: Trading Economics", "Ceny však opätovne stúpli nad 47 eur za megawatthodinu po správach o útokoch na ruské plynovody a po oznámení nových amerických sankcií proti ruskému energetickému sektoru.", "Podľa ruského ministerstva obrany sa Ukrajina pokúsila podniknúť dronový útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, aby narušila dodávky ruského plynu do Európy. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí agentúre Reuters bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o komentár. Podľa Ruska však TurkStreamom naďalej prúdi ruský plyn do Turecka a ďalej do južnej Európy.", "Momentálne (27. 1. 2025) sa cena plynu na holandskej burze pohybuje okolo hodnoty 48 eur za MWh. Tieto ceny sú stále ďaleko od úrovne z augusta 2022, kedy sme zažívali najsilnejšiu energetickú krízu a ceny zemného plynu prekročili hranicu 300 eur za MWh."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["rásť", "neplnil", "zastavili", "tvrdili", "znížil", "dosiahli", "uviedla", "Trading Economics", "vypršala", "avizoval", "uviedol", "podmienilo", "informovala", "vyšplhala", "predával", "Trading Economics", "stúpli", "pokúsila", "prúdi", "pohybuje", "prekročili"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://www.ta3.com/clanok/222421/plynovod-jamal-funguje-v-reverznom-rezime-uz-siedmy-den-plyn-prudi-z-nemecka-do-polska", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96039081-nord-stream-1-zostane-mimo-prevadzky-udrzba-odhalila-nedostatky-pri-turbine", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://e.dennikn.sk/minuta/2996842", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.energie-portal.sk/dokument/plyn-rusko-ukrajina-2025-111306.aspx", "https://www.interfax.ru/russia/1000863", "https://dennikn.sk/4402327/tyzdnovy-newsfilter-putin-poprel-ficovu-verziu-o-plyne-styri-dni-po-jeho-navsteve-kremla/#:~:text=%C4%8Co%20povedal%20Putin,hodnote%20nieko%C4%BEk%C3%BDch%20mili%C3%A1rd.", "https://kyivindependent.com/european-gas-prices-rise-after-russian-gas-transit-through-ukraine-halts/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/737089-ceny-plynu-pre-europu-stupli-do-nebies-moze-za-to-udajny-pokus-zautocit-na-plynovod-turkstream/", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-tried-attack-turkstream-pipeline-infrastructure-southern-russia-moscow-2025-01-13/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/737089-ceny-plynu-pre-europu-stupli-do-nebies-moze-za-to-udajny-pokus-zautocit-na-plynovod-turkstream/", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://www.trend.sk/spravy/cena-plynu-pre-europsky-trh-presiahla-300-eur-megawatthodinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:11.216948+00:00"}
{"id": "vr28659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28659", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "Ako jediný z kandidátov mám skúsenosti s prácou primátora, za 4 roky som zrekonštruoval školy, námestie, a z BB som urobil najmenej zadĺžené krajské mesto.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Peter Gogola je jediný spomedzi kandidátov na post primátora Banskej Bystrici ktorý bol predtým primátorom , aj že boli niektoré školy zrekonštruované . Zároveň je Banská Bystrica najmenej zadĺžené krajské mesto, keďže hospodári s celkovým dlhom 21.8%(Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.). S rekonštrukciou námestia sa začalo v roku 2013. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Peter Gogola je jediný spomedzi kandidátov na post primátora Banskej Bystrici ktorý bol predtým primátorom , aj že boli niektoré školy zrekonštruované . Zároveň je Banská Bystrica najmenej zadĺžené krajské mesto, keďže hospodári s celkovým dlhom 21.8%(Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.). S rekonštrukciou námestia sa začalo v roku 2013. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["primátorom", "školy", "zrekonštruované", "celkovým dlhom", "začalo"], "url": ["http://bbonline.sk/volby-2014-zoznam-kandidatov-na-primatora-mesta-banska-bystrica/", "http://bbonline.sk/rekonstrukcia-zs-moskovska-skoncila/", "http://bbonline.sk/rekonstrukcia-zakladnych-skol-je-uz-v-plnom-prude/", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=49&y=2013", "http://bbonline.sk/konecne-namestie-snp-zacinaju-rekonstruovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:07.589803+00:00"}
{"id": "48219", "numeric_id": 48219, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48219", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "My sme, nám sa podarilo dohodnúť veľmi intenzívne za posledné mesiace až týždne, že vieme navýšiť kapacitu v prípade potreby Ukrajiny z 27 tých pevných, ktoré majú kubíkov, ton, ton kubíkov, na, o ďalších 15, ktoré im garantujeme do, myslím, že konca marca.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 3. februára 2022 Ukrajina uzavrela dohodu o dovoze navýšeného množstva plynu zo Slovenska v snahe zabezpečiť stabilné dodávky. Malo by sa jednať o zvýšenie prietoku plynu až o 55 % v porovnaní so štandardnou situáciou.\n\nPrevádzkovateľ ukrajinskej prepravnej sústavy plynu (GTSOU) a slovenský operátor Eustream sa dohodli na zvýšení garantovanej kapacity pre dovoz zemného plynu zo Slovenska o 15 miliónov metrov kubických denne - z 27 miliónov m3 až na 42 miliónov m3.\n\nNová zmluva so slovenskou spoločnosťou Eustream je platná počas aktuálneho vykurovacieho obdobia do 31. marca 2022. Po tomto období sa kapacity vrátia do pôvodného stavu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 3. februára 2022 Ukrajina uzavrela dohodu o dovoze navýšeného množstva plynu zo Slovenska v snahe zabezpečiť stabilné dodávky. Malo by sa jednať o zvýšenie prietoku plynu až o 55 % v porovnaní so štandardnou situáciou.", "Prevádzkovateľ ukrajinskej prepravnej sústavy plynu (GTSOU) a slovenský operátor Eustream sa dohodli na zvýšení garantovanej kapacity pre dovoz zemného plynu zo Slovenska o 15 miliónov metrov kubických denne - z 27 miliónov m3 až na 42 miliónov m3.", "Nová zmluva so slovenskou spoločnosťou Eustream je platná počas aktuálneho vykurovacieho obdobia do 31. marca 2022. Po tomto období sa kapacity vrátia do pôvodného stavu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["uzavrela", "", "dohodli", "platná"], "url": ["https://www.reuters.com/article/ukraine-slovakia-gas-idUSL1N2UE1IB", "https://tsoua.com/en/news/ukraine-and-slovakia-offer-traders-increased-firm-capacity-for-gas-imports/", "https://tsoua.com/en/news/ukraine-and-slovakia-offer-traders-increased-firm-capacity-for-gas-imports/", "https://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/eustream-docasne-zmeni-celu-prerusitenu-prepravnu-kapacitu-na-vystupnom-bode-budince-na-pevnu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:38.254219+00:00"}
{"id": "vr17063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17063", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pán Sulík kúpil pozemok od Bratislavy na svoju vlastnú firmu za 37 miliónov a potom ju hneď o rok na to predal za 66 a to je pravda...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák má na mysli kauzu z roku 2005, kedy spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), ktorá je 100 %-nou dcérskou spoločnosťou mesta Bratislava predala pozemky v rozlohe 1,7 hektára firme FaxCopy a. s. za 44,5 milióna korún (1,48 milióna EUR). Richard Sulík mal v tejto firme 48 % podiel. Sulík informoval, že pozemok bol po 13 mesiacoch predaný za 60,26 milióna korún. Sulík bol v tom čase aj členom predstavenstva spoločnosti OLO. Keďže Kaliňákom uvedené údaje predajnej a kúpnej ceny nesedia, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák má na mysli kauzu z roku 2005, kedy spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), ktorá je 100 %-nou dcérskou spoločnosťou mesta Bratislava predala pozemky v rozlohe 1,7 hektára firme FaxCopy a. s. za 44,5 milióna korún (1,48 milióna EUR). Richard Sulík mal v tejto firme 48 % podiel. Sulík informoval, že pozemok bol po 13 mesiacoch predaný za 60,26 milióna korún. Sulík bol v tom čase aj členom predstavenstva spoločnosti OLO. Keďže Kaliňákom uvedené údaje predajnej a kúpnej ceny nesedia, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["kauzu", "Demagog.SK", "blogu", "stanovisku", "OLO"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5395406/fico-vracia-uder-slepymi.html", "http://www.demagog.sk/politici/37/robert-madej/?ph=3", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/230123/Zbabelec-Fico-a-pozemok-OLO.html", "http://sulik.sk/stanovisko-ku-kauze-pozemok-vajnory/", "https://www.olo.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:25.907507+00:00"}
{"id": "vr27612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27612", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré upozorňovali na to, že nie je dobré meniť metodiku počas jednej hry, počas jedného roka. V podstate nám sa stane, že rok 2013 bude vyhodnocovaný dvoma rôznymi spôsobmi.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že metodika vykazovania deficitu verejných financií pre Eurostat sa má meniť v priebehu roka 2014 a je možné, že rok 2013 bude hodnotený podľa dvoch metodík, v ktorých by sa výsledok Slovenska mohol výrazne líšiť. Nepodarilo sa však nájsť informácie o tom, že by Slovensko alebo iné krajiny v minulosti upozorňovali na tento fakt. Pôvodná metodika vykazovania deficitu verejných financií Eurostatu ESA95 ešte z roku 1995 sa má nahradiť novou práve v priebehu tohto roka. Podľa medializovaných informácií \" Pôvodná metodika ešte z roku 1995 sa má nahradiť novou práve v priebehu tohto roka. Podľa medializovaných informácií nový spôsob účtovania hospodárenia štátu neuzná niektoré položky, ktorými znižovala súčasná slovenská vláda deficit, napríklad presun peňazí z druhého dôchodkového piliera do Sociálnej poisťovne.To by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľa stlačiť schodok pod 3 percentá HDP.\" (TASR) Na jeseň má Eurostat posudzovať deficity práve podľa novej metodiky. Kažimír tvrdí, že má prísľub od ministrov financií EÚ, že ak bude hospodárenie štátu pri aprílovom hodnotení s deficitom pod troma percentami a vývoj bude udržateľný, zohľadní sa to pri vyradení krajiny z procedúry nadmerného deficitu napriek novej metodike. \"Dohodli sme sa, že pre účely posudzovania procedúry nadmerného deficitu sa bude rok 2013 hodnotiť na základe metodiky ESA95, ktorá bude notifikovaná v apríli tohto roka. Ak Eurostat potvrdí náš deficit pod 3 percentá a zhodnotí naše hospodárenie ako udržateľné, budeme vyradený (sic) z procedúry nadmerného deficitu, bez ohľadu na to, čo povie jesenná notifikácia,\" uviedol Kažimír na tlačovej konferencii venovanej novej daňovej prognóze. Z toho vyplýva, že hospodárenie štátu za rok 2013 môže byť hodnotený dvoma spôsobmi, starou i novou metodikou. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že metodika vykazovania deficitu verejných financií pre Eurostat sa má meniť v priebehu roka 2014 a je možné, že rok 2013 bude hodnotený podľa dvoch metodík, v ktorých by sa výsledok Slovenska mohol výrazne líšiť. Nepodarilo sa však nájsť informácie o tom, že by Slovensko alebo iné krajiny v minulosti upozorňovali na tento fakt. Pôvodná metodika vykazovania deficitu verejných financií Eurostatu ESA95 ešte z roku 1995 sa má nahradiť novou práve v priebehu tohto roka. Podľa medializovaných informácií \" Pôvodná metodika ešte z roku 1995 sa má nahradiť novou práve v priebehu tohto roka. Podľa medializovaných informácií nový spôsob účtovania hospodárenia štátu neuzná niektoré položky, ktorými znižovala súčasná slovenská vláda deficit, napríklad presun peňazí z druhého dôchodkového piliera do Sociálnej poisťovne.To by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľa stlačiť schodok pod 3 percentá HDP.\" (TASR) Na jeseň má Eurostat posudzovať deficity práve podľa novej metodiky. Kažimír tvrdí, že má prísľub od ministrov financií EÚ, že ak bude hospodárenie štátu pri aprílovom hodnotení s deficitom pod troma percentami a vývoj bude udržateľný, zohľadní sa to pri vyradení krajiny z procedúry nadmerného deficitu napriek novej metodike. \"Dohodli sme sa, že pre účely posudzovania procedúry nadmerného deficitu sa bude rok 2013 hodnotiť na základe metodiky ESA95, ktorá bude notifikovaná v apríli tohto roka. Ak Eurostat potvrdí náš deficit pod 3 percentá a zhodnotí naše hospodárenie ako udržateľné, budeme vyradený (sic) z procedúry nadmerného deficitu, bez ohľadu na to, čo povie jesenná notifikácia,\" uviedol Kažimír na tlačovej konferencii venovanej novej daňovej prognóze. Z toho vyplýva, že hospodárenie štátu za rok 2013 môže byť hodnotený dvoma spôsobmi, starou i novou metodikou. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["medializovaných"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/kazimir-obavy-z-prekrocenia-deficitu-pre-zmenu-metodiky-su-prehnane/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:43.495297+00:00"}
{"id": "vr25518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25518", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V rozpočtoch sú odklonený o spomínaných 0,24 % HDP alebo 175 miliónov eur, čo spôsobuje nárast (deficitu, pozn.) potenciálnych na 3,09 % HDP.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť, pretože sme nenašli žiadne zdroje o priebežnom plnení rozpočtov miest a obcí. Napokon aj Peter Kažimír v diskusnej relácii vyhlásil, že čaká na potvrdenie tejto informácie.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť, pretože sme nenašli žiadne zdroje o priebežnom plnení rozpočtov miest a obcí. Napokon aj Peter Kažimír v diskusnej relácii vyhlásil, že čaká na potvrdenie tejto informácie."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["materiáli", "Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=9089&documentId=10191", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9089"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:19.277935+00:00"}
{"id": "46250", "numeric_id": 46250, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46250", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Samotní členovia senátu to (zverejnenie svojho právneho názoru, pozn.) chcú práve v tejto kauze (vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kučnírovej, pozn.), takže keď sa k nej vraciame, pokiaľ ja viem, tak by to uvítali.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "udcovia Špecializovaného trestného súdu, ktorí rozhodovali o objednávke vraždy Jána Kuciaka, sprostredkovane uviedli, že by nemali problém podpísať sa menom pod svoj právny názor v prípade. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. DenníkN po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka informoval o tom, ako hlasovali sudcovia v senáte. Podľa novín o nevine rozhodli Ivan Matel a Rastislav Stieranka, predsedníčka senátu Ružena Sabová mala byť proti. á Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala neskôr sprostredkoval vyjadrenie Sabovej, že hlasovanie sa neudialo tak, ako ho opísal DenníkN a informácie o ňom sú nepravdivé. Hlasovanie členov senátu je neverejnou informáciou. Podľa Trestného poriadku sú všetci prítomní povinní zachovať o obsahu hlasovania mlčanlivosť . Verejná nie je ani zápisnica o hlasovaní. Hrubala však uviedol (čas 13:27), že má overené od sudcov, ktorí prípad objednávky vraždy novinára rozhodovali, že by nemali problém podpísať sa pod svoj právny názor.", "analysis_paragraphs": ["udcovia Špecializovaného trestného súdu, ktorí rozhodovali o objednávke vraždy Jána Kuciaka, sprostredkovane uviedli, že by nemali problém podpísať sa menom pod svoj právny názor v prípade. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. DenníkN po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka informoval o tom, ako hlasovali sudcovia v senáte. Podľa novín o nevine rozhodli Ivan Matel a Rastislav Stieranka, predsedníčka senátu Ružena Sabová mala byť proti. á Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala neskôr sprostredkoval vyjadrenie Sabovej, že hlasovanie sa neudialo tak, ako ho opísal DenníkN a informácie o ňom sú nepravdivé. Hlasovanie členov senátu je neverejnou informáciou. Podľa Trestného poriadku sú všetci prítomní povinní zachovať o obsahu hlasovania mlčanlivosť . Verejná nie je ani zápisnica o hlasovaní. Hrubala však uviedol (čas 13:27), že má overené od sudcov, ktorí prípad objednávky vraždy novinára rozhodovali, že by nemali problém podpísať sa pod svoj právny názor."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "mala", "neudialo", "mlčanlivosť", "zápisnica", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/1991881/kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-podla-sudu-nie-su-dokazy-ze-si-objednali-vrazdu-kuciaka/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1991881/kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-podla-sudu-nie-su-dokazy-ze-si-objednali-vrazdu-kuciaka/?ref=tit1", "https://www.aktuality.sk/clanok/820342/informacie-ako-sa-hlasovalo-v-senate-o-rozsudku-za-vrazdu-kuciaka-nie-su-pravdive/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-170", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-61.odsek-3", "https://www.audiolibrix.com/cs/Podcast/Listen/259459/z-prvej-ruky-10-9-2020-12-30"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:53.396438+00:00"}
{"id": "vr34694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34694", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oni (koalícia pozn. red.) chcú regulačný rámec zrušiť, chcú uvoľniť ruky na zvyšovanie cien energií, aby podniky, ktoré boli sprivatizované dostali tie peniaze naspäť.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vládnom programe môžeme nájsť znaky deregulácie, hoci nedá sa úplne povedať, že chce „zrušiť regulačný rámec“ ani či tieto kroky automaticky povedú k zvyšovaniu cien energií. Vláda sa v programovom vyhlásení (str. 12-13) zaviazala, že „vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu v oblasti energetiky“. „Vláda SR upraví pravidlá trhu s energiami s cieľom pokračovať v liberalizácii energetického trhu, zvýšiť konkurenciu v energetike, posilniť ochranu spotrebiteľa a zvýšiť úroveň kvality služieb.“", "analysis_paragraphs": ["Vo vládnom programe môžeme nájsť znaky deregulácie, hoci nedá sa úplne povedať, že chce „zrušiť regulačný rámec“ ani či tieto kroky automaticky povedú k zvyšovaniu cien energií. Vláda sa v programovom vyhlásení (str. 12-13) zaviazala, že „vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu v oblasti energetiky“. „Vláda SR upraví pravidlá trhu s energiami s cieľom pokračovať v liberalizácii energetického trhu, zvýšiť konkurenciu v energetike, posilniť ochranu spotrebiteľa a zvýšiť úroveň kvality služieb.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:19.838619+00:00"}
{"id": "vr29591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29591", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Maroš Žilinka, ako špeciálny prokurátor, respektíve prokurátor od roku 1993 a dnes postavený v úlohe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, rieši najťažšie ekonomické delikty.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Žilinka bol od roku 1993 právnym čakateľom prokuratúry, od roku 1995 pôsobil ako okresný prokurátor v Trnave. V rokoch 2003-2005 pracoval ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR.V rokoch 2005-2010 pôsobil ako zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Jedným z káuz na ktorých Maroš Žilinka pracoval bola kauza Transpetrol alebo nástenkový tender . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Žilinka bol od roku 1993 právnym čakateľom prokuratúry, od roku 1995 pôsobil ako okresný prokurátor v Trnave. V rokoch 2003-2005 pracoval ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR.V rokoch 2005-2010 pôsobil ako zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Jedným z káuz na ktorých Maroš Žilinka pracoval bola kauza Transpetrol alebo nástenkový tender . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["Maroš Žilinka", "Transpetrol", "nástenkový tender"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/maros-zilinka/", "http://www.sme.sk/c/7651295/ilcisina-odsudili-pre-kauzu-transpetrol-na-11-rokov.html", "http://www.cas.sk/clanok/278879/kauza-nastenkovy-tender-na-povrch-vysli-nove-skutocnosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:43.191344+00:00"}
{"id": "49042", "numeric_id": 49042, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49042", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Príspevok na bývanie sme navrhli ako riešenie ešte minulý rok ako riešenie inflačnej krízy, keď stúpajú ceny, tak rozumný štát musí najviac chrániť tých, čo sú na tom najbiednejšie, tí, čo naozaj môžu spadnúť do pásma chudoby, a to rieši práve príspevok na bývanie, lebo všetkým tým, všetkým tým, ktorý z rozpočtu dávajú viac ako 30 % na výdavky spojené s bývaním, by dorovnával tie sumy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec PS Tomáš Valášek predložil vo februári 2023 v parlamente návrh príspevku na bývanie. Išlo najmä o snahu zefektívniť súčasný systém vyplácania príspevku na bývanie, na ktorý má za aktuálnych podmienok nárok len 25 000 slovenských domácností. Vďaka Valáškovmu návrhu by štát dorovnával náklady na bývanie, ak by prevyšovali hodnotu 30 % príjmu domácnosti. Predpokladaný počet ľudí, ktorí by mohli poberať nový príspevok, strana odhadla na približne 490 000 ľudí.\n\nTento návrh sa nedostal ani do druhého čítania, z prítomných 133 poslancov hlasovalo za návrh len 8 poslancov. PS sa snažili presadiť tento návrh už v roku 2022 v reakcii na vysokú infláciu.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec PS Tomáš Valášek predložil vo februári 2023 v parlamente návrh príspevku na bývanie. Išlo najmä o snahu zefektívniť súčasný systém vyplácania príspevku na bývanie, na ktorý má za aktuálnych podmienok nárok len 25 000 slovenských domácností. Vďaka Valáškovmu návrhu by štát dorovnával náklady na bývanie, ak by prevyšovali hodnotu 30 % príjmu domácnosti. Predpokladaný počet ľudí, ktorí by mohli poberať nový príspevok, strana odhadla na približne 490 000 ľudí.", "Tento návrh sa nedostal ani do druhého čítania, z prítomných 133 poslancov hlasovalo za návrh len 8 poslancov. PS sa snažili presadiť tento návrh už v roku 2022 v reakcii na vysokú infláciu."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "dorovnával", "hlasovalo", "presadiť"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/ps-nr-sr-odmietla-prispevok-na-byvani/694682-clanok.html", "https://www.sme.sk/minuta/23113355/progresivne-slovensko-znova-navrhlo-rozsirenie-prispevku-na-byvanie", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49574", "https://www.facebook.com/photo?fbid=567851834712294&set=pcb.567852174712260"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:52.021820+00:00"}
{"id": "48374", "numeric_id": 48374, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48374", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Nie, to nebude hodnota jednej miliardy, nie, to bude 2 roky, 2 roky, 2 roky nám to tu nechajú zadarmo (pozn. Patriot) a potom si budeme môcť v nejakej zostatkovej hodnote toho systému toto odkúpiť.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Systém Patriot nekupujeme, spojenci z krajín NATO Slovensku dočasne poskytli štyri batérie, ktoré tu budú minimálne 6 mesiacov. Nie je však ešte jasné, ako dlho. Rovnako je neoveriteľné, či bude možné si systém Patiot od USA odkúpiť, Ministerstvo obrany označilo túto otázku za naktuálnu.\n\nPatriot nie je trvalým riešením obrany slovenského vzdušného priestoru. Mandát misie holandských a nemeckých vojakov, ktorí systémy obsluhujú, je polročný. V prevádzke by mali byť od polovice apríla po dobu maximálne šiestich mesiacov. To však podľa ministra Naďa neznamená , že sa zo Slovenska o pol roka stiahne. Patrioty by na Slovensku mali byť podľa dohody tak dlho, ako ich budeme potrebovať. Minister predpokladá , že Patrioty tu budú minimálne na niekoľko rokov.\n\nMinisterstvo obrany po zverejnení relácie a Kollárovno výroku uviedlo, že diskusia o odkúpení systému Patriot je neaktuálna : “Rezort však podľa Kovaľ Kakaščíkovej nevylučuje ďalšie diskusie o budúcnosti ochrany vzdušného priestoru SR vrátane prípadného nadobudnutia niektorého z existujúcich systémov.”", "analysis_paragraphs": ["Systém Patriot nekupujeme, spojenci z krajín NATO Slovensku dočasne poskytli štyri batérie, ktoré tu budú minimálne 6 mesiacov. Nie je však ešte jasné, ako dlho. Rovnako je neoveriteľné, či bude možné si systém Patiot od USA odkúpiť, Ministerstvo obrany označilo túto otázku za naktuálnu.", "Patriot nie je trvalým riešením obrany slovenského vzdušného priestoru. Mandát misie holandských a nemeckých vojakov, ktorí systémy obsluhujú, je polročný. V prevádzke by mali byť od polovice apríla po dobu maximálne šiestich mesiacov. To však podľa ministra Naďa neznamená , že sa zo Slovenska o pol roka stiahne. Patrioty by na Slovensku mali byť podľa dohody tak dlho, ako ich budeme potrebovať. Minister predpokladá , že Patrioty tu budú minimálne na niekoľko rokov.", "Ministerstvo obrany po zverejnení relácie a Kollárovno výroku uviedlo, že diskusia o odkúpení systému Patriot je neaktuálna : “Rezort však podľa Kovaľ Kakaščíkovej nevylučuje ďalšie diskusie o budúcnosti ochrany vzdušného priestoru SR vrátane prípadného nadobudnutia niektorého z existujúcich systémov.”"], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Mandát", "neznamená", "predpokladá", "neaktuálna"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/24022436-holandsko-a-nemecko-potvrdili-ze-na-slovensko-vyslu-protiraketove-systemy-patriot", "https://fb.watch/clhDNwU7wC/", "https://www.postoj.sk/103328/s-s-300-sme-urobili-spravnu-vec-moze-pomoct-zachranit-tisicky-zivotov", "https://www.teraz.sk/slovensko/mo-diskusie-o-pripadnej-kupe-systemu/626017-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:37.894721+00:00"}
{"id": "vr17064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17064", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tvrdil, že vlastne podnikal v IT (Rajtár, pozn.) (...) ale nemá na to ani živnostenský list ani žiadnu firmu v obchodnom registri...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo svojom životopise uvádza Jozef Rajtár: \" Vlastné podnikanie v oblasti IT a poskytovania služieb\" od januára 2015. Podľa obchodného registra nemá založenú žiadnu firmu, ktorá by sa špecializovala na akúkoľvek formu IT. Demagog nenašiel žiadne relevantné zdroje informácií, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom životopise uvádza Jozef Rajtár: \" Vlastné podnikanie v oblasti IT a poskytovania služieb\" od januára 2015. Podľa obchodného registra nemá založenú žiadnu firmu, ktorá by sa špecializovala na akúkoľvek formu IT. Demagog nenašiel žiadne relevantné zdroje informácií, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["životopise", "obchodného"], "url": ["http://www.sas.sk/pub/modules/m_members/cv/167.pdf", "http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Rajt%E1r&MENO=Jozef&SID=0&T=f0&R=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:26.218026+00:00"}
{"id": "48631", "numeric_id": 48631, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48631", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Putin mobilizuje. Ešte väčšie vojská idú na Ukrajinu, v smere proti Ukrajine z Ruska.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "21. septembra 2022 ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, vďaka ktorej by malo byť povolaných 300 tisíc mužov vo veku 35 až 60 rokov, ktorí už absolvovali vojenský výcvik. Napriek tomu sa objavujú správy, že povolávací rozkaz dostalo množstvo mužov, ktorí tieto kritériá nespĺňajú .\n\nMobilizácia veľkého množstva rezervistov prirodzene navýši počty vojakov smerujúcich z Ruska na Ukrajinu. Preto hodnotíme Blahov výrok ako pravdivý. Dopĺňame však informácie, ktoré treba v kontexte jeho tvrdenia brať do úvahy.\n\nPodľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny však mobilizácia potrvá niekoľko mesiacov a jej reálny dopad a príchod vojakov do bojovej oblasti sa očakáva až po tohtoročnej zime.\n\nZároveň sa počty ruských vojakov od začiatku agresie na Ukrajine znižujú. Na jej začiatku disponovalo Rusko približne miliónom aktívneho vojenského personálu, nie všetci však boli poslaní na Ukrajinu. V septembri sa číslo znížilo na 850 tisíc mužov.\n\nOdhaduje sa, že Rusko stratilo už viac ako polovicu mužov, ktorých malo k dispozícií. Americké zdroje uvádzajú , že ruské straty sa pohybujú medzi 70 až 80 tisíc mužmi.\n\nRusko oficiálne neuvádza svoje straty od marca 2022 a Ukrajina uvádza čísla v odlišnej metodológií.", "analysis_paragraphs": ["21. septembra 2022 ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, vďaka ktorej by malo byť povolaných 300 tisíc mužov vo veku 35 až 60 rokov, ktorí už absolvovali vojenský výcvik. Napriek tomu sa objavujú správy, že povolávací rozkaz dostalo množstvo mužov, ktorí tieto kritériá nespĺňajú .", "Mobilizácia veľkého množstva rezervistov prirodzene navýši počty vojakov smerujúcich z Ruska na Ukrajinu. Preto hodnotíme Blahov výrok ako pravdivý. Dopĺňame však informácie, ktoré treba v kontexte jeho tvrdenia brať do úvahy.", "Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny však mobilizácia potrvá niekoľko mesiacov a jej reálny dopad a príchod vojakov do bojovej oblasti sa očakáva až po tohtoročnej zime.", "Zároveň sa počty ruských vojakov od začiatku agresie na Ukrajine znižujú. Na jej začiatku disponovalo Rusko približne miliónom aktívneho vojenského personálu, nie všetci však boli poslaní na Ukrajinu. V septembri sa číslo znížilo na 850 tisíc mužov.", "Odhaduje sa, že Rusko stratilo už viac ako polovicu mužov, ktorých malo k dispozícií. Americké zdroje uvádzajú , že ruské straty sa pohybujú medzi 70 až 80 tisíc mužmi.", "Rusko oficiálne neuvádza svoje straty od marca 2022 a Ukrajina uvádza čísla v odlišnej metodológií."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "300 tisíc", "nespĺňajú", "potrvá", "disponovalo", "znížilo", "uvádzajú"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-63036985", "https://www.ta3.com/clanok/246591/mobilizacia-v-rusku-naznacuje-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-mysli-si-analytik", "https://www.bbc.com/news/world-europe-63036985", "https://www.teraz.sk/zahranicie/isw-ruska-mobilizacia-zrejme-tento-ro/662115-clanok.html", "https://www.nbcnews.com/news/world/putin-ukraine-russia-war-mobilization-troops-manpower-rcna48866", "https://www.globalfirepower.com/country-military-strength-detail.php?country_id=russia", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-rusko-krvaci-a-umira-ve-velkem-na-bojisti-ma-uz-mene-vojaku-nez-ukrajina-213985"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:44.882309+00:00"}
{"id": "49092", "numeric_id": 49092, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49092", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Ukrajina sa bráni zločinnej agresii zločinného režimu, ktorá robí vojnové zločiny, zabíja ženy, deti, civilistov a je to niečo, čo podľa mňa má skončiť pred súdom v Haagu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vojnu na Ukrajine Rusko začalo už v roku 2014 vojnou na Donbase, ktorej predchádzala anexia Krymu. V roku 2021 začalo Rusko zhromažďovať jednotky na ukrajinskej hranici a vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Vo vojne útočí na energetickú infraštruktúru, nemocnice , školy či na sklady humanitárnej pomoci. a ruskí vojaci zabíjajú ukrajinských civilistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKoncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. Na rozdiel od ruskej anexie Krymu a podpory separatistických republík na Donecku v roku 2014, kedy Rusko tvrdilo, že nemá žiadnu kontrolu nad prebiehajúcimi bojmi, v roku 2022 Vladimír Putin niekoľkokrát vo svojich verejných prejavoch uviedol, že Rusko napadlo Ukrajinu a v bojoch hodlá pokračovať. Ani prezident Ruskej federácie teda neskrýva intencie Ruska na Ukrajine. Konsenzus ohľadom toho, kto je v tejto situácii agresorom a kto napadnutým, panuje aj na úrovni medzinárodných organizácií. Už v marci 2022 reagovalo 141 štátov na Valnom zhromaždení OSN odsúdením ruskej agresie.\n\nRusko čelí obvineniam za vojnové zločiny a Medzinárodný trestný tribunál vydal na Putina a na komisárku pre detské práva Máriu Ľvovú-Belovú zatykač za nútené deportovanie ukrajinských detí a ich následné umiestňovanie do ruských rodín.", "analysis_paragraphs": ["Vojnu na Ukrajine Rusko začalo už v roku 2014 vojnou na Donbase, ktorej predchádzala anexia Krymu. V roku 2021 začalo Rusko zhromažďovať jednotky na ukrajinskej hranici a vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Vo vojne útočí na energetickú infraštruktúru, nemocnice , školy či na sklady humanitárnej pomoci. a ruskí vojaci zabíjajú ukrajinských civilistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Koncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. Na rozdiel od ruskej anexie Krymu a podpory separatistických republík na Donecku v roku 2014, kedy Rusko tvrdilo, že nemá žiadnu kontrolu nad prebiehajúcimi bojmi, v roku 2022 Vladimír Putin niekoľkokrát vo svojich verejných prejavoch uviedol, že Rusko napadlo Ukrajinu a v bojoch hodlá pokračovať. Ani prezident Ruskej federácie teda neskrýva intencie Ruska na Ukrajine. Konsenzus ohľadom toho, kto je v tejto situácii agresorom a kto napadnutým, panuje aj na úrovni medzinárodných organizácií. Už v marci 2022 reagovalo 141 štátov na Valnom zhromaždení OSN odsúdením ruskej agresie.", "Rusko čelí obvineniam za vojnové zločiny a Medzinárodný trestný tribunál vydal na Putina a na komisárku pre detské práva Máriu Ľvovú-Belovú zatykač za nútené deportovanie ukrajinských detí a ich následné umiestňovanie do ruských rodín."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["začalo", "predchádzala", "začalo", "zaútočilo", "útočí", "nemocnice", "sklady", "zabíjajú", "zahájilo", "neskrýva", "reagovalo", "zatykač", "detí", ""], "url": ["https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-osm-krvavych-let-rusky-pribeh-o-ukrajinske-genocide-zije-dodnes-192748", "https://www.bbc.com/news/world-europe-31796226", "https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rozestaveni-ruskych-vojsk-u-hranic-s-ukrajinou/r~efe2956e5c2511ecbc3f0cc47ab5f122/", "https://www.reuters.com/world/europe/putin-orders-military-operations-ukraine-demands-kyiv-forces-surrender-2022-02-24/", "https://www.dw.com/en/russias-attacks-on-civilians-in-ukraine-echo-world-war-ii/a-63971925", "https://news.un.org/en/story/2022/03/1113782", "https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3584566-rusko-znovu-zautocilo-na-kyjev-a-zintenzivnilo-ostrelovani-bachmutu", "https://www.hrw.org/news/2022/06/10/ukraine-russian-strikes-killed-scores-civilians-chernihiv", "https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/69390", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/un-general-assembly-demands-russian-federation-withdraw-all-military-forces-territory-ukraine_en", "https://www.icc-cpi.int/news/situation-ukraine-icc-judges-issue-arrest-warrants-against-vladimir-vladimirovich-putin-and", "https://sita.sk/medzinarodny-trestny-sud-vydal-zatykac-na-putina-za-unosy-deti/", "https://www.bbc.com/news/world-60690688"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:38.464195+00:00"}
{"id": "vr13898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13898", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Len za jeden mesiac v septembri tohto roku vzniklo vyše 18 000 nových pracovných miest.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny hovoria o prítoku 14 005 voľných pracovných miest v mesiaci september v rámci celého Slovenska, zatiaľ čo minister financií Peter Kažimír sa v relácií O 5 minút 12 vyjadril, že septembri 2015 vzniklo vyše 18 tisíc takýchto pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojom webe pravidelne uverejňuje mesačné štatistiky prítoku ale aj odtoku voľných pracovných miest (VPM). Z údajov zo septembra 2015 vyplýva, že celkový prítok pracovných miest na Slovensku dosiahol číslo 14 005 a celkový počet voľných pracovných miest bol v tomto mesiaci 31 224. Pre porovnanie v auguste bol celkový počet voľných pracovných miest 27 835. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny hovoria o prítoku 14 005 voľných pracovných miest v mesiaci september v rámci celého Slovenska, zatiaľ čo minister financií Peter Kažimír sa v relácií O 5 minút 12 vyjadril, že septembri 2015 vzniklo vyše 18 tisíc takýchto pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojom webe pravidelne uverejňuje mesačné štatistiky prítoku ale aj odtoku voľných pracovných miest (VPM). Z údajov zo septembra 2015 vyplýva, že celkový prítok pracovných miest na Slovensku dosiahol číslo 14 005 a celkový počet voľných pracovných miest bol v tomto mesiaci 31 224. Pre porovnanie v auguste bol celkový počet voľných pracovných miest 27 835. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["webe"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:14.553525+00:00"}
{"id": "vr37162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37162", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Nepreukázal sa ani jeden prípad a myslím si, že jediné konanie a tu ešte treba povedať, že jedným z takých spôsobov strašenie bolo, že budú trestaní obyčajní ľudia.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných informácií ešte v júni 2010 nebolo známe, že by ministerstvo za porušenie zákona udelilo pokutu. Maďarské ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova niekto udal za leták k jednej z ich hier. Ministerstvo kultúry si preto divadelníkov predvolalo na neverejné rokovanie. V apríli nakoniec ministerstvo uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku.\n\nZákon vraj nemôže udeliť pokutu jednotlivcovi, ale vzťahuje sa iba na štátne inštitúcie, úrady a podnikateľov. Prvú pokutu vo výške 1500 eur za porušenie jazykového zákona dostal v októbri 2010 Týždenník My - Nitrianske noviny za uverejnenie inzerátu budapeštianskej pôžičkovej firmy v maďarskom jazyku. Týždenník My sa však nedá považovať za jednotlivca.", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných informácií ešte v júni 2010 nebolo známe, že by ministerstvo za porušenie zákona udelilo pokutu. Maďarské ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova niekto udal za leták k jednej z ich hier. Ministerstvo kultúry si preto divadelníkov predvolalo na neverejné rokovanie. V apríli nakoniec ministerstvo uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku.", "Zákon vraj nemôže udeliť pokutu jednotlivcovi, ale vzťahuje sa iba na štátne inštitúcie, úrady a podnikateľov. Prvú pokutu vo výške 1500 eur za porušenie jazykového zákona dostal v októbri 2010 Týždenník My - Nitrianske noviny za uverejnenie inzerátu budapeštianskej pôžičkovej firmy v maďarskom jazyku. Týždenník My sa však nedá považovať za jednotlivca."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["dostupných", "predvolalo", "uviedlo", "udeliť", "dostal"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/marketing-monitoring/opozicna-smk-podla-ministerstva-kultury-bilbordami-v-madarcine-porusila-jazykovy-zakon.html", "http://www.sme.sk/c/5338593/jazyk-ochotnikov-z-divadla-v-klasove-drazdi-madarica.html", "http://www.sme.sk/c/5341358/divadelnici-z-klasova-tvrdia-ze-zakon-neporusili.html", "http://zahranicni.eurozpravy.cz/evropa/5437-slovensko-stanovilo-pokuty-za-poruseni-jazykoveho-zakona/", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/tyzdennik-my-dostal-pokutu-za-madarsky-inzerat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:14.193984+00:00"}
{"id": "vr33057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33057", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Štátna lotéria za bývalého vedenia nakupovala župany jeden kus za cenu len o niečo nižšiu ako je priemerná mesačná mzda.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Radoslav Procházka správne poukazuje na predraženosť županov, no ich cenu odhaduje veľmi nepresne. Národný kontrolný úrad počas kontroly (.pdf, s. 16) v štátnej lotériovej spoločnosti Tipos, vykonanej v septembri minulého roka, natrafil na nákup troch luxusných zvrškov: \" K reklamnej kampani –„Výherca jackpotu Euromilióny“ boli ako dar pre výhercov na základe objednávky bývalého generálneho riaditeľa dodané 3 ks Milionársky župan v celkovej hodnote 1 600,80 eur . Jeden župan tak v prepočte stál 533 eur. Štatistický úrad za rok 2012 eviduje ako priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR sumu 782 eur. Rozdiel medzi skutočnou cenou a tou, ktorú naznačuje R. Procházka, je vyše 250 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka správne poukazuje na predraženosť županov, no ich cenu odhaduje veľmi nepresne. Národný kontrolný úrad počas kontroly (.pdf, s. 16) v štátnej lotériovej spoločnosti Tipos, vykonanej v septembri minulého roka, natrafil na nákup troch luxusných zvrškov: \" K reklamnej kampani –„Výherca jackpotu Euromilióny“ boli ako dar pre výhercov na základe objednávky bývalého generálneho riaditeľa dodané 3 ks Milionársky župan v celkovej hodnote 1 600,80 eur . Jeden župan tak v prepočte stál 533 eur. Štatistický úrad za rok 2012 eviduje ako priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR sumu 782 eur. Rozdiel medzi skutočnou cenou a tou, ktorú naznačuje R. Procházka, je vyše 250 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["kontroly", "mzdu"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nku.gov.sk%2Fdocuments%2F10157%2F69101404-0ed7-4b77-8c7d-f0f49bc9828b&ei=5NAQUYLUCKji4QSYpoDgCg&usg=AFQjCNFy_9e59ow1tVfFX69y_qYmZVxa_Q&sig2=vBj-oLT33ek8XcqF1mxkUg&bvm=bv.41934586,bs.1,d.Yms", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:31.448354+00:00"}
{"id": "vr31677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31677", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A viete v čom je problém, redaktori SME mi dajú do úst čo nie je pravda. Ja som povedal predovšetkým to, že rektori VŠ sú zhrození, a najmä technických univerzít, že prichádzajú absolventi gymnázií k nim na VŠ, ktorí ovládajú matematiku na úrovni 9. triedy ZŠ. Ona to zmenila, že neovládajú takmer nič. To nie je pravda.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čo sa týka SME, dňa 31. marca 2012 vyšiel článok s názvom: Čaplovič:Na gymnáziá pôjdu len žiaci s priemerom známok do 1,5 , kde je spomenuté, že: \"Informácie, ktoré má minister z technických vysokých škôl, hovoria, že gymnáziá pripravujú žiakov v technických smeroch slabšie než odborné školy a gymnazisti sa orientujú skôr na humanitné vedy.\"", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka SME, dňa 31. marca 2012 vyšiel článok s názvom: Čaplovič:Na gymnáziá pôjdu len žiaci s priemerom známok do 1,5 , kde je spomenuté, že: \"Informácie, ktoré má minister z technických vysokých škôl, hovoria, že gymnáziá pripravujú žiakov v technických smeroch slabšie než odborné školy a gymnazisti sa orientujú skôr na humanitné vedy.\""], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Čaplovič:Na gymnáziá pôjdu len žiaci s priemerom známok do 1,5", "Čaplovič chce trestať školy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6321548/caplovic-na-gymnazia-pojdu-len-ziaci-s-priemerom-znamok-do-15.html", "http://www.sme.sk/c/6355809/caplovic-chce-trestat-skoly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:22.574678+00:00"}
{"id": "43970", "numeric_id": 43970, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43970", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Tam (v nahrávke Gorila, pozn.) toho bolo výrazne viacej (o strane Smer - pozn.). Tá pasáž, kde sa hovorilo o zdravotníctve a o Pavlovi Paškovi, že sa môže naňho obrátiť.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nahrávka podobná spisu Gorila - rovnako ako samotný spis - skutočne obsahuje viacero rozhovorov a informácií, ktorá sa týkajú strany Smer - vrátane témy zdravotníctva a spomenutia Pavla Pašku. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. V analytickom prepise nahrávky Gorila je viacero pasáži, ktoré sa týkajú strany Smer. V jednej z nich - z 22. marca 2006 - sa Jaroslav Haščák rozpráva s Robertom Ficom o zdravotníctve. „ Haščák sa pýta na pozíciu zdravotníctva v agende SMERu. Fico hovorí, že zdravotníctvo preskočilo za posledné roky všetky témy. Pre SMER je zdravotníctvo vynikajúci príklad ako zlyhali reformy.” „ V odborných kruhoch je ako odborník cenený Pavol Paška. Haščák sa pýta na záujem SMERu o post ministra zdravotníctva. Fico hovorí, že sa o tento post nebudú biť. Možný kandidát SMERu je Pavol Paška, ktorý má ale bližšie k sociálnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Haščák sa pýta Fica, či sa môže stretnúť s Paškom. Fico súhlasí.” „ Do konca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Z krátkodobého hľadiska ale Paška neurobí nič, čo by mu zväzovalo ruky. Haščák bol raz s Paškom pred 5 rokmi (stretnutie cez Flašíka). Haščák ide budúci týždeň do Londýna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom.”", "analysis_paragraphs": ["Nahrávka podobná spisu Gorila - rovnako ako samotný spis - skutočne obsahuje viacero rozhovorov a informácií, ktorá sa týkajú strany Smer - vrátane témy zdravotníctva a spomenutia Pavla Pašku. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. V analytickom prepise nahrávky Gorila je viacero pasáži, ktoré sa týkajú strany Smer. V jednej z nich - z 22. marca 2006 - sa Jaroslav Haščák rozpráva s Robertom Ficom o zdravotníctve. „ Haščák sa pýta na pozíciu zdravotníctva v agende SMERu. Fico hovorí, že zdravotníctvo preskočilo za posledné roky všetky témy. Pre SMER je zdravotníctvo vynikajúci príklad ako zlyhali reformy.” „ V odborných kruhoch je ako odborník cenený Pavol Paška. Haščák sa pýta na záujem SMERu o post ministra zdravotníctva. Fico hovorí, že sa o tento post nebudú biť. Možný kandidát SMERu je Pavol Paška, ktorý má ale bližšie k sociálnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Haščák sa pýta Fica, či sa môže stretnúť s Paškom. Fico súhlasí.” „ Do konca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Z krátkodobého hľadiska ale Paška neurobí nič, čo by mu zväzovalo ruky. Haščák bol raz s Paškom pred 5 rokmi (stretnutie cez Flašíka). Haščák ide budúci týždeň do Londýna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom.”"], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "rozhodol", "skonštatovali", "dostali", "označil", "prepise"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:15.536539+00:00"}
{"id": "vr32367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32367", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Minulý rok to boli 2 tretiny z konsolidácie.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "I. Štefanec uvádza správne, že ukrojenie 2,9% z deficitu predstavuje približne dve tretiny z plánovanej konsolidácie pod 3% HDP. Treba však drať do úvahy, že medzitým sa zhoršili prognózy a v skutočnosti bude treba ušetriť viac. Preto ak porovnáme nominále hodnoty toho čo vláda I. Radičovej ušetrila (1,7 - 2 mld eur), s tým čo musí ušetriť vláda R. Fica (2,2 - 2,4), je evidentné že o dvoch tretinách z konsolidácie v roku 2011 nemôžeme hovoriť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov, ktoré sú zverejnené na stránke Výboru pre makroekonomické plánovanie sa Slovensku za rok 2011 podarilo okresať deficit z hodnoty 7,7% na 4,8%. Ide teda o 2,9% pokles. Podľa výpočtov ide o 61,7% z plánovanej konsolidácie, čo sa približuje k dvom tretinám, o ktorých hovorí Ivan Štefanec. Číselne vyjadrené 2,9 % HDP (po prepočte na HDP z roku 2011) ušetrených v roku 2011 predstavuje úsporu približne 2 mliardy eur. Podľa dostupných informácií ide o sumu 1,7 miliardy eur, ktorú vláda I. Radičovej ušetrila v roku 2011. Demagog.sk viackrát overoval koľko musí súčasná vláda v rokoch 2012 a 2013 ušetriť aby sme sa dostali pod hranicu 3% HDP ( Na telo , 30. septembra 2012, O 5 minút 12 , 9. septembra 2012, O päť minút dvanásť z 3. júna 2012). Nakoľko podľa dostupných zdrojov k sume 1,5 miliardy eur a pripočítaní 0,5 miliardy eur na základe zhoršeného makroekonomického vývoja dostaneme sumu 2 miliardy eur. Podľa poslednej prognózy Inštitútu finančnej politiky publikovanej 27.septembra 2012 dôjde k zníženiu daňových príjmov oproti súčasnému návrhu rozpočtu verejnej správy je 233 miliónov eur v roku 2013. Po započítaní týchto 233 miliónov eur k sume 2 mld. eur dostaneme sumu 2,233 mld eur. Podľa posledných informácií, prognóz a našich prepočtov ide o sumu od 2,2 do 2,4 miliardy eur. Ak porovnáme ušetrenú sumu v roku 2011 (1,7 mld. eur) a sumu, ktorú musí vláda R. Fica ušetriť v rokoch 2012-2013 (2,2-2,4 mld. eur) je evidentne, že v roku 2011 neboli ušetrené dve tretiny z nevyhnutnej konsolidácie (pod 3% HDP). Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec uvádza správne, že ukrojenie 2,9% z deficitu predstavuje približne dve tretiny z plánovanej konsolidácie pod 3% HDP. Treba však drať do úvahy, že medzitým sa zhoršili prognózy a v skutočnosti bude treba ušetriť viac. Preto ak porovnáme nominále hodnoty toho čo vláda I. Radičovej ušetrila (1,7 - 2 mld eur), s tým čo musí ušetriť vláda R. Fica (2,2 - 2,4), je evidentné že o dvoch tretinách z konsolidácie v roku 2011 nemôžeme hovoriť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov, ktoré sú zverejnené na stránke Výboru pre makroekonomické plánovanie sa Slovensku za rok 2011 podarilo okresať deficit z hodnoty 7,7% na 4,8%. Ide teda o 2,9% pokles. Podľa výpočtov ide o 61,7% z plánovanej konsolidácie, čo sa približuje k dvom tretinám, o ktorých hovorí Ivan Štefanec. Číselne vyjadrené 2,9 % HDP (po prepočte na HDP z roku 2011) ušetrených v roku 2011 predstavuje úsporu približne 2 mliardy eur. Podľa dostupných informácií ide o sumu 1,7 miliardy eur, ktorú vláda I. Radičovej ušetrila v roku 2011. Demagog.sk viackrát overoval koľko musí súčasná vláda v rokoch 2012 a 2013 ušetriť aby sme sa dostali pod hranicu 3% HDP ( Na telo , 30. septembra 2012, O 5 minút 12 , 9. septembra 2012, O päť minút dvanásť z 3. júna 2012). Nakoľko podľa dostupných zdrojov k sume 1,5 miliardy eur a pripočítaní 0,5 miliardy eur na základe zhoršeného makroekonomického vývoja dostaneme sumu 2 miliardy eur. Podľa poslednej prognózy Inštitútu finančnej politiky publikovanej 27.septembra 2012 dôjde k zníženiu daňových príjmov oproti súčasnému návrhu rozpočtu verejnej správy je 233 miliónov eur v roku 2013. Po započítaní týchto 233 miliónov eur k sume 2 mld. eur dostaneme sumu 2,233 mld eur. Podľa posledných informácií, prognóz a našich prepočtov ide o sumu od 2,2 do 2,4 miliardy eur. Ak porovnáme ušetrenú sumu v roku 2011 (1,7 mld. eur) a sumu, ktorú musí vláda R. Fica ušetriť v rokoch 2012-2013 (2,2-2,4 mld. eur) je evidentne, že v roku 2011 neboli ušetrené dve tretiny z nevyhnutnej konsolidácie (pod 3% HDP). Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "1,7 miliardy", "Na telo", "O 5 minút 12", "O päť minút", "1,5 miliardy eur", "0,5 miliardy eur", "prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8226&documentId=7322", "http://www.iness.sk/stranka/6973-Fico-musi-za-styri-roky-najst-tri-miliardy-Pravda.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/317/", "http://www.demagog.sk/diskusie/307/?ph=3", "http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://spravy.pravda.sk/statu-po-vypadku-dani-chybaju-peniaze-d8l-/sk_ekonomika.asp?c=A120730_065924_sk_ekonomika_p01", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146719?prefixFile=m_", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8311&documentId=8426"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:53.435313+00:00"}
{"id": "42986", "numeric_id": 42986, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42986", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Navyše sa venujem konzistentne konkrétnym témam (...) Či už ide o zlepšovanie podmienok hendikepovaných ľudí, problematiku európskej minimálnej mzdy, zabraňovania dvojakej kvalite potravín a súvisiacej ochrane spotrebiteľa či obmedzovaniu používania olova v snahe o ochranu zdravia a životného prostredia a viacerým iným.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na domovskej stránke Moniky Beňovej je zverejnená jej aktivita vo vyššie spomínaných témach, či už vo forme návrhov uznesení alebo prispením do rozpravy, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Téme zlepšovania podmienok hendikepovaných ľudí sa venovala napríklad prispením do rozpráv o Účasti osôb so zdravotným postihnutím na európskych voľbách alebo Situácia žien so zdravotným postihnutím . Rovnako aj téme európskej minimálnej mzdy , dvojakej kvalite potravín a obmedzovaniu používania olova .", "analysis_paragraphs": ["Na domovskej stránke Moniky Beňovej je zverejnená jej aktivita vo vyššie spomínaných témach, či už vo forme návrhov uznesení alebo prispením do rozpravy, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Téme zlepšovania podmienok hendikepovaných ľudí sa venovala napríklad prispením do rozpráv o Účasti osôb so zdravotným postihnutím na európskych voľbách alebo Situácia žien so zdravotným postihnutím . Rovnako aj téme európskej minimálnej mzdy , dvojakej kvalite potravín a obmedzovaniu používania olova ."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["domovskej stránke", "Účasti osôb so zdravotným postihnutím na európskych voľbách", "Situácia žien so zdravotným postihnutím", "európskej minimálnej mzdy", "dvojakej kvalite potravín", "obmedzovaniu používania olova"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23868/MONIKA_BENOVA/home#mep-card-content", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20180705+ITEM-003+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=4-030-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20181129+ITEM-005+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=2-076-5000", "https://europskenoviny.sk/2016/09/11/monika-benova-europska-minimalna-mzda-dolezitejsia-minimalny-prijem/", "https://demagog.sk/vyrok/42804/", "http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-8-2016-005891_SK.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:00.894944+00:00"}
{"id": "vr25903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25903", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Poviem úplne konkrétny príklad ... Keď starosta tejto malej obce (Kechnec, pozn.) môže vybudovať priemyselný park, kde je zamestnaných mnohonásobne viac ľudí ako je obyvateľov tejto obce …", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V obci Kechnec je v priemyselnom parku zamestnaných približne tri krát viac ľudí ako je obyvateľstvo samotnej obce.", "analysis_paragraphs": ["V obci Kechnec je v priemyselnom parku zamestnaných približne tri krát viac ľudí ako je obyvateľstvo samotnej obce."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["1080 obyvateľov", "približne 3000 ľudí"], "url": ["http://www.kechnec.sk/clanok/sucasnost", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/48/kechneckom-priemyselnom-parku-chcu-miest/30326"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:08.005790+00:00"}
{"id": "vr30656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30656", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Ako už bolo spomínané niekoľkokrát, tak my sme v podstate tento anonymný materiál (spis Gorila pozn. )dostali k dispozícii už pred voľbami v roku 2010.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Túto skutočnosť viackrát potvrdil aj sám R. Sulík vo svojich vyhláseniach vo vzťahu ku kauze Gorila. Potvrdzujú to aj slová novinára T. Nicholsona, ktorý sa touto kauzou zaoberá už dva roky. Ten pre SME povedal: \" Viem, že Richard Sulík má Gorilu, dostal ju pred voľbami v roku 2010 od bývalého zástupcu riaditeľa kontrarozviedky.\" Celý článok s ním si môžete prečítať TU.", "analysis_paragraphs": ["Túto skutočnosť viackrát potvrdil aj sám R. Sulík vo svojich vyhláseniach vo vzťahu ku kauze Gorila. Potvrdzujú to aj slová novinára T. Nicholsona, ktorý sa touto kauzou zaoberá už dva roky. Ten pre SME povedal: \" Viem, že Richard Sulík má Gorilu, dostal ju pred voľbami v roku 2010 od bývalého zástupcu riaditeľa kontrarozviedky.\" Celý článok s ním si môžete prečítať TU."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["vyhláseniach", "TU."], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/214908/velke-priznanie-sulik-o-gorile-vedel-davno-ale-bal-sa.html", "http://www.sme.sk/c/6200787/nicholson-nukali-mi-miliony-ak-na-gorilu-zabudnem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:30.791500+00:00"}
{"id": "vr26315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26315", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Vzhledem k tomu, že jsem v patnáctičlenném předsednictvu jazýčkem na vahách mezi lidovci na jedné straně a středolevicovými socialisty a liberály na straně druhé, můj hlas často může rozhodnout.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě rozdělení křesel v Evorpském parlamentu hodnotíme výrok jako pravdivý. Současné rozdělení křesel v předsednictvu Evropského parlamentu je shrnuto v tabulce níže. Lidovci (Skupina Evropské lidové strany, EPP), které Oldřich Vlasák staví \"na jednu stranu\", mají v předsednictvu EP 7 zástupců. \"Na druhé straně\" jsou středo-leví socialisti a liberálové - mezi tyto strany spadají obě levicová uskupení S&D (socialisté), Greens/EFA (zelení a Evropská svobodná aliance) a ALDE (liberálové). Tyto skupiny mají dohromady také 7 zástupců. Pokud se Oldřich Vlasák staví mezi tyto bloky, může jeho hlas být opravdu jakýmsi jazýčkem na vahách. EPP 7 S&D 4 ALDE 2 ECR 1 Green/EFFA 1 Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě rozdělení křesel v Evorpském parlamentu hodnotíme výrok jako pravdivý. Současné rozdělení křesel v předsednictvu Evropského parlamentu je shrnuto v tabulce níže. Lidovci (Skupina Evropské lidové strany, EPP), které Oldřich Vlasák staví \"na jednu stranu\", mají v předsednictvu EP 7 zástupců. \"Na druhé straně\" jsou středo-leví socialisti a liberálové - mezi tyto strany spadají obě levicová uskupení S&D (socialisté), Greens/EFA (zelení a Evropská svobodná aliance) a ALDE (liberálové). Tyto skupiny mají dohromady také 7 zástupců. Pokud se Oldřich Vlasák staví mezi tyto bloky, může jeho hlas být opravdu jakýmsi jazýčkem na vahách. EPP 7 S&D 4 ALDE 2 ECR 1 Green/EFFA 1 Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Současné"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20120117IPR35542/html/14-Vice-Presidents-and-5-Quaestors-elected"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:13.953978+00:00"}
{"id": "vr34962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34962", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ktokoľvek môže povedať, že vyhral voľby, ale na druhej strane niekto iný má väčšinou v parlamente, tak zostavil vládu. Na tom nič nie je. My sme pripravení, my sme predsa sami avizovali pred parlamentnými voľbami, že musíme byť pripravení aj na tento variant.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico pred parlamentnými voľbami avizoval , že je pripravený byť aj v opozícii. Pred novinármi okrem iného povedal: „Politika ma neprestane baviť. Som pripravený ísť aj do opozície. Počkám si na oficiálne výsledky. Keby sme mali vyššie výsledky ako v roku 2006, bol by to svetový unikát.\"", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico pred parlamentnými voľbami avizoval , že je pripravený byť aj v opozícii. Pred novinármi okrem iného povedal: „Politika ma neprestane baviť. Som pripravený ísť aj do opozície. Počkám si na oficiálne výsledky. Keby sme mali vyššie výsledky ako v roku 2006, bol by to svetový unikát.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["avizoval"], "url": ["http://hnonline.sk/43-88994480-1-44221910-k00000_d-c6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:26.161579+00:00"}
{"id": "vr38773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38773", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nám medziročne o vyše 8 % sme, sa nám podarilo, aby narástla, narástol index priemyselnej produkcie.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov štatistického úradu narástol v apríli 2011 index priemyselnej produkcie o 8,31%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov štatistického úradu narástol v apríli 2011 index priemyselnej produkcie o 8,31%."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["údajov štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:40.887973+00:00"}
{"id": "vr30786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30786", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "My aj keď pôjdeme do histórie, predchádzajúcich kampaní pred voľbami sme nikdy nikoho nevylučovali.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana SMER vznikla v roku 1999 a od svojho vzniku súperila o svoju pozíciu v NR SR v predvolebnej kampani celkom trikrát (v 3., 4. a v 5. volebnom období- v rokoch 2002, 2006, 2010).", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER vznikla v roku 1999 a od svojho vzniku súperila o svoju pozíciu v NR SR v predvolebnej kampani celkom trikrát (v 3., 4. a v 5. volebnom období- v rokoch 2002, 2006, 2010)."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["trikrát", "SMER", "apríl 2010", "15.júna 2006", "13. september"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=nrsr/historia", "http://volby2010.tvnoviny.sk/clanok-530315-fico-pozyva-pravicu-na-rokovanie", "http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=548302&comments_page=10", "http://volby.sme.sk/c/2766081/sef-smeru-fico-vylucuje-vladu-s-predsedom-sdku-dzurindom.html", "http://www.sme.sk/c/660979/fico-zo-spoluprace-nevylucujeme-nikoho.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:48.922336+00:00"}
{"id": "vr30509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30509", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "U nás po 48 hodinách naozaj starostlivosť bola zabezpečená, nedochádzalo k nejakým veľkým presunom pacientov, nedochádzalo ku presunom, zatváraním celých oddelení.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "bla", "analysis_paragraphs": ["bla"], "analysis_date": "2011-12-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:06.801322+00:00"}
{"id": "vr27450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27450", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Celú kampaň vám (Ficovi, pozn.) platí vaša strana.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala : „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“", "analysis_paragraphs": ["Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala : „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "(napr. pre", "RTVS", ") vyjadril"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308960-kolko-doteraz-kandidati-minuli-zakon-neriesi/", "http://www.rtvs.sk/live/jednotka/", "http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico", "http://www.rtvs.sk/live/jednotka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:09.565659+00:00"}
{"id": "vr14684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14684", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...agendu 2020, program (ekonomický program, pozn.), ktorý bol jednoznačne hodnotený ako najlepší...", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politická strana Sloboda a Solidarita ponúka v rámci predvolebnej kampane stratégiu s názvom Agenda 2020 , ktorá obsahuje 150 konkrétnych opatrení týkajúcich sa ekonomiky a zlepšenia podnikateľského prostredia. Agenda 2020 je teda samostatnou časťou celkového volebného programu strany SaS. V ekonomickom hodnotení volebných programov realizovanom inštitútom INESS získala Sloboda a Solidarita 8,5 z 10 bodov, čo bol najvyšší dosiahnutý výsledok spomedzi 20 politických strán. Časť volebného programu venovanú zlepšeniu podnikateľského prostredia-teda Agendu 2020, hodnotila Podnikateľská aliancia Slovenska ako najlepšiu spomedzi všetkých hodnotených politických strán. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. INESS hodnotil jednotlivé aspekty ekonomických častí volebných programov strán nasledovne:\n\nHodnotenie častí programov politických strán zameraných na podnikateľské prostredie podľa PAS ilustruje nasledujúci obrázok:", "analysis_paragraphs": ["Politická strana Sloboda a Solidarita ponúka v rámci predvolebnej kampane stratégiu s názvom Agenda 2020 , ktorá obsahuje 150 konkrétnych opatrení týkajúcich sa ekonomiky a zlepšenia podnikateľského prostredia. Agenda 2020 je teda samostatnou časťou celkového volebného programu strany SaS. V ekonomickom hodnotení volebných programov realizovanom inštitútom INESS získala Sloboda a Solidarita 8,5 z 10 bodov, čo bol najvyšší dosiahnutý výsledok spomedzi 20 politických strán. Časť volebného programu venovanú zlepšeniu podnikateľského prostredia-teda Agendu 2020, hodnotila Podnikateľská aliancia Slovenska ako najlepšiu spomedzi všetkých hodnotených politických strán. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. INESS hodnotil jednotlivé aspekty ekonomických častí volebných programov strán nasledovne:", "Hodnotenie častí programov politických strán zameraných na podnikateľské prostredie podľa PAS ilustruje nasledujúci obrázok:"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Agenda 2020", "INESS", "Podnikateľská aliancia Slovenska", "PAS"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/4107/2015_06_30_Agenda_2020_FINAL4%20%281%29.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/313381/analyza-volebnych-programov-najlepse-dopadli-sas-skok-a-kdh/", "http://alianciapas.sk/tag/podnikatelske-prostredie/", "http://alianciapas.sk/tag/podnikatelske-prostredie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:50.737670+00:00"}
{"id": "vr32174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32174", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Oveľa vážnejšia situácia v príprave rozpočtu na budúci rok návrh ktorý bol podaný na vládu tak ako to hovorí zákon hovorí zatiaľ o tom, že nás od cieľa delí 630 miliónov eur. To znamená stále ešte hľadáme 630 miliónov eur na to, aby sme sa dostali na sľúbené 3% deficitu v budúcom roku. Preto s tohto pohľadu máme čas do 10.10. 2012 by mal byť rozpočet schvaľovaní na rokovaní vlády...", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyjadrenie ministra Kažimíra je v súlade s informáciou, ktorú vydala TASR 15.augusta 2012. Tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini vtedy povedal, že do 15.októbra 2012, kedy má byť rozpočet schvaľovaný v parlamente je potrebné ešte ušetriť 630 miliónov.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie ministra Kažimíra je v súlade s informáciou, ktorú vydala TASR 15.augusta 2012. Tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini vtedy povedal, že do 15.októbra 2012, kedy má byť rozpočet schvaľovaný v parlamente je potrebné ešte ušetriť 630 miliónov."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "stránky"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/do-rozpoctu-na-buduci-rok-chyba-este/19168-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:04.626415+00:00"}
{"id": "vr17201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17201", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Však aj pán Danko, vy ste tiež nakoniec zdvihli za to ruku, hlasovali ste za zmrazenie.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky hlasovali v novembri 2017 o vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Andrej Danko počas tohto hlasovania hlasoval za zmrazenie platov, výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky hlasovali v novembri 2017 o vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Andrej Danko počas tohto hlasovania hlasoval za zmrazenie platov, výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zmrazenie", "neprešiel", "neprípustné.", "ohradil", "populizmus", "zmrazené", "zvýšenie", "schválenie"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20100101.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=39443", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=39443", "https://domov.sme.sk/c/20706811/fico-som-ochotny-spojit-hlasovanie-o-zmrazeni-platov-s-doverou.html", "https://www.ta3.com/clanok/1117312/zmrazovanie-platov-je-nesystemove-tvrdi-danko-chce-rokovat.html", "https://www.ta3.com/clanok/1117274/hrnko-nevylucil-pad-vlady-na-zmrazovanie-platov-vraj-nie-je-dovod.html", "https://domov.sme.sk/c/20706811/fico-som-ochotny-spojit-hlasovanie-o-zmrazeni-platov-s-doverou.html", "https://aktualne.centrum.sk/slovensko/politika/parlament-rozhodol-platy-ustavnych-cinitelov-porastu-jedno-euro.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39572"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:02.361548+00:00"}
{"id": "45404", "numeric_id": 45404, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45404", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Koaličná rada neexistuje z Ústavy a nemala by riadiť túto krajinu, ale.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličná rada je neformálnym zoskupením zväčša lídrov strán, ktoré tvoria vládu - nie je však inštitucionálne ukotvená v našom systéme moci a nemá Ústavou zverené právomoci. Napriek tomu to býva práve rada, kde sa často rodia kľúčové rozhodnutia. Dialo sa tak aj počas vlády Petra Pellegriniho. Jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé. Slovenská Ústava ani zákony nepoznajú orgán ako koaličná rada, stretnutia koaličných lídrov nie sú v našej sústave mocí formálne nijako ukotvené. Rada ako taká teda nemá žiadnu zákonodarcom zverenú právomoc na riadenie krajiny. Často to však býva tento formát, kde šéfovia strán koalície rozhodujú resp. sa dohadujú o kľúčových veciach - a bolo to tak aj za vlády Petra Pellegriniho. Napríklad, Andrej Danko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 tvrdil , že nového premiéra Petra Pellegriniho si s úctou vypočuje, ale partnermi sú preňho Robert Fico a Béla Bugár - teda členovia koaličnej rady. V inom rozhovore Danko označil koaličnú radu za „nutnosť pre fungovanie štátu”. Iný príklad: pred voľbami vo februári 2020 Pellegrini povedal , že je „ pripravený zvolať ešte jedno mimoriadne rokovanie vlády v piatok, aby sme mohli schváliť tie návrhy zákonov, ktoré ešte podľa koaličnej rady majú zmysel.\" Vtedy mu o.i. neprešla stratifikácia nemocníc.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná rada je neformálnym zoskupením zväčša lídrov strán, ktoré tvoria vládu - nie je však inštitucionálne ukotvená v našom systéme moci a nemá Ústavou zverené právomoci. Napriek tomu to býva práve rada, kde sa často rodia kľúčové rozhodnutia. Dialo sa tak aj počas vlády Petra Pellegriniho. Jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé. Slovenská Ústava ani zákony nepoznajú orgán ako koaličná rada, stretnutia koaličných lídrov nie sú v našej sústave mocí formálne nijako ukotvené. Rada ako taká teda nemá žiadnu zákonodarcom zverenú právomoc na riadenie krajiny. Často to však býva tento formát, kde šéfovia strán koalície rozhodujú resp. sa dohadujú o kľúčových veciach - a bolo to tak aj za vlády Petra Pellegriniho. Napríklad, Andrej Danko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 tvrdil , že nového premiéra Petra Pellegriniho si s úctou vypočuje, ale partnermi sú preňho Robert Fico a Béla Bugár - teda členovia koaličnej rady. V inom rozhovore Danko označil koaličnú radu za „nutnosť pre fungovanie štátu”. Iný príklad: pred voľbami vo februári 2020 Pellegrini povedal , že je „ pripravený zvolať ešte jedno mimoriadne rokovanie vlády v piatok, aby sme mohli schváliť tie návrhy zákonov, ktoré ešte podľa koaličnej rady majú zmysel.\" Vtedy mu o.i. neprešla stratifikácia nemocníc."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["nepoznajú", "tvrdil", "rozhovore", "povedal"], "url": ["https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/6486.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/594686/andrej-danko-pellegriniho-si-z-ucty-vypocujem-a-idem-rokovat-s-ficom-rozhovor/", "https://domov.sme.sk/c/22293830/rokovania-koalicnej-rady-fungovali-velmi-tazko-konstatuje-danko.html", "https://www.noviny.sk/472715-ak-parlament-nepodpori-stratifikaciu-pellegrini-ma-pripravenu-alternativu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:38.323482+00:00"}
{"id": "vr35987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35987", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "V budúcom roku sa počíta s akým ekonomickým rastom optimálnym na Slovensku? Európska únia najoptimálnejšia 2,6%. Aká bude úroková sadzba z požičaných peňazí? 5%. Rozdiel medzi rastom hodnoty domáceho produktu, rozdiel medzi úverovou sadzbou je 2,4% v prospech Slovenskej republiky. To je ta hranica, na ktorej prerábame.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska komisia nám predpovedá na tento rok rast 2,7%, o optimálnu pozíciu sa pritom budeme deliť s Poľskom.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia nám predpovedá na tento rok rast 2,7%, o optimálnu pozíciu sa pritom budeme deliť s Poľskom."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["nám predpovedá"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/europska-komisia-predpoveda-slovensku-spomalenie-ekonomickeho-rastu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:21.321112+00:00"}
{"id": "vr36860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36860", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja si myslím, že práve podľa zákona, tam je do 180 dní prijať rozhodnutie je zároveň v súlade s európskou legislatívou, ktorá pre lieky vytvára pravidlá.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 577/2004 (pdf.) o rozsahu zdravotnej starostlivosti § 16 ods. 2 (2) \"Ministerstvo rozhodne o žiadosti o zaradenie lieku a) do 180 dní od jej doručenia alebo b) do 90 dní od jej doručenia, ak predmetom žiadosti je liek, ktorý obsahuje zaradené liečivo, navrhovaná maximálna cena lieku v lekárni za štandardnú dávku zaradeného liečiva je nižšia najmenej o 10 % v porovnaní s najnižšou maximálnou cenou lieku v lekárni za štandardnú dávku zaradeného liečiva, ktorý je zaradený do platného zoznamu liekov.\" Európska legislatíva upravuje dobu rozhodnutia na 30 dní (v prípade ak Committee for Orphan Medicinal Products rozhodne, že liek nemá negatívne dôsledky). Ani v tomto prípade nie je stanovená minimálna hodnota. Figeľ tak má pravdu. Postup neporušil zákon. Stále však jednodňové neštandardne superrýchle rozhodnutie vyvoláva vážne pochybnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 577/2004 (pdf.) o rozsahu zdravotnej starostlivosti § 16 ods. 2 (2) \"Ministerstvo rozhodne o žiadosti o zaradenie lieku a) do 180 dní od jej doručenia alebo b) do 90 dní od jej doručenia, ak predmetom žiadosti je liek, ktorý obsahuje zaradené liečivo, navrhovaná maximálna cena lieku v lekárni za štandardnú dávku zaradeného liečiva je nižšia najmenej o 10 % v porovnaní s najnižšou maximálnou cenou lieku v lekárni za štandardnú dávku zaradeného liečiva, ktorý je zaradený do platného zoznamu liekov.\" Európska legislatíva upravuje dobu rozhodnutia na 30 dní (v prípade ak Committee for Orphan Medicinal Products rozhodne, že liek nemá negatívne dôsledky). Ani v tomto prípade nie je stanovená minimálna hodnota. Figeľ tak má pravdu. Postup neporušil zákon. Stále však jednodňové neštandardne superrýchle rozhodnutie vyvoláva vážne pochybnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 577/2004 (pdf.)"], "url": ["http://www.dovera.sk/files/577-2004.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:34.431397+00:00"}
{"id": "vr38256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38256", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Je zaujímavé, že vo Francúzsku, v Nemecku nahlas kritizujú maďarskú ústavu.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých zahraničných zdrojov ( UPI , Financial-magazine.net , Bloomberg.com ) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože \"nie je kompatibilná s európskymi hodnotami\" . O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy.", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zahraničných zdrojov ( UPI , Financial-magazine.net , Bloomberg.com ) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože \"nie je kompatibilná s európskymi hodnotami\" . O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["UPI", "Financial-magazine.net", "Bloomberg.com", "TA3"], "url": ["http://www.upi.com/Top_News/Special/2011/04/19/Berlin-blasts-Hungary-for-new-constitution/UPI-50981303228193/", "http://financial-magazine.net/germany-hungarian-constitution-incompatible-eu-values/15513.html", "http://preview.bloomberg.com/news/2011-04-18/germany-says-hungarian-constitution-reinforces-policy-concern.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/175024_madarska-ustava-cely-kritike-zo-zahranicia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:38.651051+00:00"}
{"id": "vr35204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35204", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...každý rok produkuje STV čoraz väčšiu stratu...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strata STV od roku 2006 iba rastie.\n\nVykonávací plán STV na rok 2010 (pdf.):\n\nV príjmovej časti rozpočtu sa predpokladalo, že STV bude v roku 2010 disponovať príjmami vo výške 87 719 360 €. Výdavky mali byť vo výške 87 387 421 €. Ako je však už dlhšie známe STV s najväčšou pravdepodobnosťou ukončí rok 2010 so stratou 17 miliónov eur .\n\nVykonávací plán STV na rok 2009 (pdf.):\n\nV pláne pre rok 2009 sa počítalo s nákladmi vo výške 2 478 360 000 Sk (82 266 481 €) a s výnosmi vo výške 2 294 380 000 Sk (76 159 464 €). Takže v roku 2009 sa už v plánoch počítalo, že STV ukončí rok v strate vyše 6 miliónov eur.\n\nVýročná správa STV za rok 2008 (pdf.):\n\nRok 2008 ukončila Slovenska televízia hospodárila s negatívnym výsledkom vo výške 286 885 000 korún.\n\nVýročná správa STV za rok 2007 (pdf.):\n\nRok 2007 ukončila STV v strate 160 miliónov korún, čo bolo oproti plánovanej strate 195 miliónov zlepšenie o 35 miliónov.\n\nVýročná správa STV za rok 2006 (pdf.):\n\nPre rok 2006 sa plánovalo, že STV skončí v pluse 34,5 milióna korún. Nakoniec to bolo takmer iba 14 miliónov korún. Audit (pdf.), ktorý sa v STV začiatkom roka 2007 urobil, potvrdil že účtovná uzávierka verne vyjadruje finančnú situáciu v televízii. Audit, ktorý vykonala spoločnosť HZ PKF spol s.r.o., upozornil, že „ STV eviduje potencionálne záväzky z existujúcich súdnych sporov a uložených pokút v celkovej odhadovanej sume 1 171 miliónov korún .“", "analysis_paragraphs": ["Strata STV od roku 2006 iba rastie.", "Vykonávací plán STV na rok 2010 (pdf.):", "V príjmovej časti rozpočtu sa predpokladalo, že STV bude v roku 2010 disponovať príjmami vo výške 87 719 360 €. Výdavky mali byť vo výške 87 387 421 €. Ako je však už dlhšie známe STV s najväčšou pravdepodobnosťou ukončí rok 2010 so stratou 17 miliónov eur .", "Vykonávací plán STV na rok 2009 (pdf.):", "V pláne pre rok 2009 sa počítalo s nákladmi vo výške 2 478 360 000 Sk (82 266 481 €) a s výnosmi vo výške 2 294 380 000 Sk (76 159 464 €). Takže v roku 2009 sa už v plánoch počítalo, že STV ukončí rok v strate vyše 6 miliónov eur.", "Výročná správa STV za rok 2008 (pdf.):", "Rok 2008 ukončila Slovenska televízia hospodárila s negatívnym výsledkom vo výške 286 885 000 korún.", "Výročná správa STV za rok 2007 (pdf.):", "Rok 2007 ukončila STV v strate 160 miliónov korún, čo bolo oproti plánovanej strate 195 miliónov zlepšenie o 35 miliónov.", "Výročná správa STV za rok 2006 (pdf.):", "Pre rok 2006 sa plánovalo, že STV skončí v pluse 34,5 milióna korún. Nakoniec to bolo takmer iba 14 miliónov korún. Audit (pdf.), ktorý sa v STV začiatkom roka 2007 urobil, potvrdil že účtovná uzávierka verne vyjadruje finančnú situáciu v televízii. Audit, ktorý vykonala spoločnosť HZ PKF spol s.r.o., upozornil, že „ STV eviduje potencionálne záväzky z existujúcich súdnych sporov a uložených pokút v celkovej odhadovanej sume 1 171 miliónov korún .“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Vykonávací plán STV na rok 2010", "stratou 17 miliónov eur", "Vykonávací plán STV na rok 2009", "Výročná správa STV za rok 2008", "Výročná správa STV za rok 2007", "Výročná správa STV za rok 2006", "Audit"], "url": ["http://www.stv.sk/chillout_items/3/8/0/380342_a03c1c.pdf", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stv-hrozi-giganticka-strata-zatvori-trojku.html", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/8/6/186970_384ab2.pdf", "http://www.stv.sk/chillout_items/2/0/5/205500_b1a3c5.pdf", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/2/9/129444_ef5235.pdf", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/2/0/120058_f8b226.pdf", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/2/0/120060_af894e.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:52.260535+00:00"}
{"id": "vr27356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27356", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som jasne povedal (o manželstve pozn.), že pre mňa je základom rodiny vzťah muža a ženy. Máme to uzákonené v zákone a keď to chcete dať do Ústavy, ja som za.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska povedal podobný výrok aj v Prezidentských debatách na RTVS a Markíze 12. marca 2014.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska povedal podobný výrok aj v Prezidentských debatách na RTVS a Markíze 12. marca 2014."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["debatách", "HNOnline.sk", "Aktualne.sk", "Pravda.sk", "SME", "Žilinský večerník", "RTVS"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-fico-ma-strach-vidi-ze-nevie-riadit-krajinu-542807", "http://aktualne.atlas.sk/pytajte-sa-kisku-online-odlozi-anjelske-kridla-v-prezidentskom-palaci/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/610-online-s-prezidentskym-kandidatom-andrejom-kiskom/", "http://www.sme.sk/c/7089660/pytali-ste-sa-online-desat-top-problemov-podla-kisku.html", "http://www.zilinskyvecernik.sk/articles/2014/01/20/andrej-kiska-dnes-niet-autority-ktora-sa-postavila-za-ludi", "http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/6029?date=12.03.2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:39.972939+00:00"}
{"id": "vr38173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38173", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Viem o tejto akcii (na podporu dekriminalizácie marihuany, pozn.), dokonca ju priamo podporili aj niektorí poslanci z nášho poslaneckého klubu Slobody a Solidarity.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Akcia na podporu dekriminalizácie marihuany sa konala v Bratislave 7. mája 2011. Podľa TASR sa medzi zúčastnenými objavili aj poslanci Národnej rady SR Martin Poliačik a Juraj Droba i minister práce Jozef Mihál a minister hospodárstva Juraj Miškov.", "analysis_paragraphs": ["Akcia na podporu dekriminalizácie marihuany sa konala v Bratislave 7. mája 2011. Podľa TASR sa medzi zúčastnenými objavili aj poslanci Národnej rady SR Martin Poliačik a Juraj Droba i minister práce Jozef Mihál a minister hospodárstva Juraj Miškov."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110507TBB00230"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:58.081226+00:00"}
{"id": "vr16473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16473", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Najvyšší kontrolný úrad SR ukončil kontrolu hospodárenia na Obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach. Áno, je to tá škola, na ktorej pôsobil Oto Žarnay Na jej zrealizovanie dal pokyn až Karol Mitrík. A čo kontrola ukázala? Okrem toho, že v plnej miere potvrdila podozrenia vyslovené Otom Žarnayom, našla ešte ďalšie pochybenia.\" (predtým sa to nevyšetrilo, vyšetrilo sa to až býv. funkcionára SDKÚ Mitríka, to sa snaží povedať).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Frešovho blogu z februára 2016 . Najvyšší kontrolný úrad SR pod vedením Karola Mitríka skutočne uskutočnil kontrolu Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, teda v škole, v ktorej pôsobil súčasný poslanec NR SR, Oto Žarnay. Kontrola okrem dokázania pochybení, na ktoré Žarnay upozorňoval, odhalila aj ďalšie nedostatky. Žarnay posielal na NKÚ podnet už v roku 2013, prešetrený však bol až v roku 2015, keď NKÚ viedol Karol Mitrík. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojom stanovisku uvádza nasledovné: \" Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) ukončil kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom na Obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach. Na základe podnetu, ktorý úrad evidoval už v minulosti, súčasný predseda Karol Mitrík rozhodol zrealizovať na škole mimoriadnu kontrolu. NKÚ zistil viaceré pochybenia vo verejnom obstarávaní, pričom sporné poskytnutie právnych služieb škole sa ukázalo ako nepotrebné .\" V protokole k vykonanej kontrole (. pdf , s. 2) NKÚ uvádza, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Kontrola sa uskutočnila od októbra do decembra 2015. Na niektoré zo zistených pochybení upozorňoval aj bývalý učiteľ Oto Žarnay, kontrola NKÚ však objavila aj ďalšie nezrovnalosti (. pdf , s. 2), napríklad nezrovnalosti v účtovníctve, nedodržanie zmluvných podmienok pri nakladaní s majetkom či porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Ohľadom predražených právnych služieb, na ktoré Žarnay upozorňoval, konštatovali kontrolóri NKÚ nasledovné (. pdf , s. 2): \" Kontrolou bolo takisto zistené, že na porovnateľný predmet zákazky mala iná škola v Košiciach v pôsobnosti toho istého zriaďovateľa uzavretú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s tou istou advokátskou kanceláriou v sume 4 800 eur, čiže o 1 800 eur nižšiu ako v prípade Obchodnej akadémie na Polárnej ulici. Úrad konštatuje, že obchodná akadémia v tomto prípade neuplatňovala princíp hospodárnosti, transparentnosti, efektívnosti a rovnakého zaobchádzania so záujemcami, pričom právne služby v danom rozsahu škola nepotrebovala. Na tieto účely mohla využiť právne služby zriaďovateľa, čiže Košického samosprávneho kraja (KSK). \" Karol Mitrík sa stal predsedom NKÚ v máji 2015 . Jeho predchodca Ján Jasovský viedol úrad od roku 2005 do roku 2015. Mitríka ako kandidáta na post predsedu NKÚ navrhol Pavol Frešo (SDKÚ). Oto Žarnay upozornil na pochybné platby za právne služby už v roku 2013. Jeho podnetom sa NKÚ zaoberalo prvýkrát v roku 2015 pod vedením Mitríka. Žarnay uviedol , že podnet prvýkrát poslal NKÚ v júli 2013. Vtedajší predseda Ján Jasovský mu vtedy údajne odpísal, že úrad koná na základe predbežne schváleného plánu ročnej činnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Frešovho blogu z februára 2016 . Najvyšší kontrolný úrad SR pod vedením Karola Mitríka skutočne uskutočnil kontrolu Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, teda v škole, v ktorej pôsobil súčasný poslanec NR SR, Oto Žarnay. Kontrola okrem dokázania pochybení, na ktoré Žarnay upozorňoval, odhalila aj ďalšie nedostatky. Žarnay posielal na NKÚ podnet už v roku 2013, prešetrený však bol až v roku 2015, keď NKÚ viedol Karol Mitrík. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojom stanovisku uvádza nasledovné: \" Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) ukončil kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom na Obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach. Na základe podnetu, ktorý úrad evidoval už v minulosti, súčasný predseda Karol Mitrík rozhodol zrealizovať na škole mimoriadnu kontrolu. NKÚ zistil viaceré pochybenia vo verejnom obstarávaní, pričom sporné poskytnutie právnych služieb škole sa ukázalo ako nepotrebné .\" V protokole k vykonanej kontrole (. pdf , s. 2) NKÚ uvádza, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Kontrola sa uskutočnila od októbra do decembra 2015. Na niektoré zo zistených pochybení upozorňoval aj bývalý učiteľ Oto Žarnay, kontrola NKÚ však objavila aj ďalšie nezrovnalosti (. pdf , s. 2), napríklad nezrovnalosti v účtovníctve, nedodržanie zmluvných podmienok pri nakladaní s majetkom či porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Ohľadom predražených právnych služieb, na ktoré Žarnay upozorňoval, konštatovali kontrolóri NKÚ nasledovné (. pdf , s. 2): \" Kontrolou bolo takisto zistené, že na porovnateľný predmet zákazky mala iná škola v Košiciach v pôsobnosti toho istého zriaďovateľa uzavretú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s tou istou advokátskou kanceláriou v sume 4 800 eur, čiže o 1 800 eur nižšiu ako v prípade Obchodnej akadémie na Polárnej ulici. Úrad konštatuje, že obchodná akadémia v tomto prípade neuplatňovala princíp hospodárnosti, transparentnosti, efektívnosti a rovnakého zaobchádzania so záujemcami, pričom právne služby v danom rozsahu škola nepotrebovala. Na tieto účely mohla využiť právne služby zriaďovateľa, čiže Košického samosprávneho kraja (KSK). \" Karol Mitrík sa stal predsedom NKÚ v máji 2015 . Jeho predchodca Ján Jasovský viedol úrad od roku 2005 do roku 2015. Mitríka ako kandidáta na post predsedu NKÚ navrhol Pavol Frešo (SDKÚ). Oto Žarnay upozornil na pochybné platby za právne služby už v roku 2013. Jeho podnetom sa NKÚ zaoberalo prvýkrát v roku 2015 pod vedením Mitríka. Žarnay uviedol , že podnet prvýkrát poslal NKÚ v júli 2013. Vtedajší predseda Ján Jasovský mu vtedy údajne odpísal, že úrad koná na základe predbežne schváleného plánu ročnej činnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["februára 2016", "stanovisku", "pdf", "upozorňoval", "pdf", "pdf", "máji 2015", "predchodca", "navrhol", "upozornil", "2015", "uviedol"], "url": ["https://pavolfreso.blog.sme.sk/c/402767/karol-mitrik-ako-babka-smeru-co-poviete-teraz.html", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Obchodn%C3%A1+akad%C3%A9mia+v+Ko%C5%A1iciach+pr%C3%A1vne+slu%C5%BEby+nepotrebovala/91d558d6-79d8-4b3d-bee9-b9633f82ee71", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/9dc6e5c5-9d3f-4381-9f1c-d2b42a2c0ad4", "https://www.aktuality.sk/clanok/313624/kontrolny-urad-dal-za-pravdu-ucitelovi-zaranyovi/", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/9dc6e5c5-9d3f-4381-9f1c-d2b42a2c0ad4", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Obchodná+akadémia+v+Košiciach+právne+služby+nepotrebovala/91d558d6-79d8-4b3d-bee9-b9633f82ee71", "https://www.nku.gov.sk/predseda-nku-sr", "https://www.nku.gov.sk/byvale-vedenie-nku-sr", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355694-novy-sef-nku/", "http://bielavrana.sk/oceneni/2013.html", "https://www.nku.gov.sk/spravy-o-vysledkoch-kontrol-od-roku-2012?p_auth=hpz079I3&p_p_id=AuditResult_WAR_rskisportlet&p_p_lifecycle=1&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-1&p_p_col_count=2&p_p_col_pos=1&_AuditResult_WAR_rskisportlet__facesViewIdRender=%2Fviews%2FauditResult%2Fsearch.xhtml", "http://kosicednes.sk/udalosti/najvyssi-kontrolny-urad-vypocul-exucitela-zarnaya/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:27.841040+00:00"}
{"id": "vr32440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32440", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Počet štátnych úradníkov a zamestnancov v jednotlivých orgánoch klesá práveže o viac ako 233 osôb to aj napriek tomu, že v niektorých oddeleniach dochádza k nárastu a to zreálnením skutočných čísiel o počte učiteľov.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Pelegrini správe cituje z Návrhu rozpočtu verejnej správy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (.pdf), str. 44 sa píše: \" Zvýšenie počtu zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu je spôsobené zreálnením počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb na úroveň rozpočtu v roku 2011 (21 529 osôb) a ko aj zreálnením počtu zamestnancov regionálneho školstva na základe návrhu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o 1 261 osôb, z toho pre súkromných a cirkevných zriaďovateľov o 1 255 osôb. K zníženiu počtu zamestnancov došlo v štátnych rozpočtových organizáciách o 223 osôb a v štátnych príspevkových organizáciách o 87 osôb .\" Počet zamestnancov vo vybraných štátnych rozpočtových organizáciách skutočne klesá o 223 a v štátnych príspevkových organizáciách o 87 osôb. Spolu teda pokles o viac ako 410 zamestnancov vo vybraných orgánoch financovaných zo štátneho rozpočtu. Na druhej strane, ak P. Pelegrini správne dodáva dochádza k nárastu počtu zamestnancov financovaných za štátneho rozpočtu, čo je podľa oficiálneho dokumentu MF SR spôsobné zreálnením počtu učiteľov vysokých verejných škôl a taktiež učiteľov regionálneho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegrini správe cituje z Návrhu rozpočtu verejnej správy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (.pdf), str. 44 sa píše: \" Zvýšenie počtu zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu je spôsobené zreálnením počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb na úroveň rozpočtu v roku 2011 (21 529 osôb) a ko aj zreálnením počtu zamestnancov regionálneho školstva na základe návrhu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o 1 261 osôb, z toho pre súkromných a cirkevných zriaďovateľov o 1 255 osôb. K zníženiu počtu zamestnancov došlo v štátnych rozpočtových organizáciách o 223 osôb a v štátnych príspevkových organizáciách o 87 osôb .\" Počet zamestnancov vo vybraných štátnych rozpočtových organizáciách skutočne klesá o 223 a v štátnych príspevkových organizáciách o 87 osôb. Spolu teda pokles o viac ako 410 zamestnancov vo vybraných orgánoch financovaných zo štátneho rozpočtu. Na druhej strane, ak P. Pelegrini správne dodáva dochádza k nárastu počtu zamestnancov financovaných za štátneho rozpočtu, čo je podľa oficiálneho dokumentu MF SR spôsobné zreálnením počtu učiteľov vysokých verejných škôl a taktiež učiteľov regionálneho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["(.pdf),"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:51.863743+00:00"}
{"id": "48560", "numeric_id": 48560, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48560", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Slovenské elektrárne dnes v atómovej elektrárne Bohunice vyrábajú elektrinu za 38 EUR 1 megawatt, ale na trhu elektrina dnes stojí 520 EUR 1 megawatt.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa cenníka VSE pre firmy a organizácie s uzavretými zmluvami na neurčitý čas stojí od 1. septembra 2022 1 kWh 0,59946 €. To znamená, že 1 MWh stojí 599,46 €. V minulosti predstavovali náklady na výrobu elektriny, ktorú vyrobila atómová elektráreň (v tomto prípade Mochovce), okolo 30 €. Keďže tieto hodnoty sa približujú tým, ktoré uvádza Matovič, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa cenníka VSE pre firmy a organizácie s uzavretými zmluvami na neurčitý čas stojí od 1. septembra 2022 1 kWh 0,59946 €. To znamená, že 1 MWh stojí 599,46 €. V minulosti predstavovali náklady na výrobu elektriny, ktorú vyrobila atómová elektráreň (v tomto prípade Mochovce), okolo 30 €. Keďže tieto hodnoty sa približujú tým, ktoré uvádza Matovič, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["VSE", "náklady"], "url": ["https://www.vse.sk/sdoc/doc/elektrina/cenniky/2022/Cennik_elektriny_pre_firmy_a_organizacie_na_rok_2022_neurcity_cas_z5.pdf", "https://e.dennikn.sk/2994153/preco-sa-cena-elektriny-pocita-inak-ako-pri-rozkoch-a-na-burze-stoji-1-000-eur-ked-mochovce-ju-vyrabaju-za-30/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:03.981151+00:00"}
{"id": "49684", "numeric_id": 49684, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49684", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pokiaľ ide o potraviny, tak neviem, či ste si všimli, ale potraviny rastú. To konštatuje Štatistický úrad.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ceny potravín sú podľa Štatistického úradu vyššie v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa posledných údajov Štatistického úradu vzrástli ceny potravín medzimesačne medzi júlom a augustom o 0,6 %, čo je nadpriemerný skok v medzimesačných zmenách za tento rok.\n\nPotraviny taktiež zdraželi v porovnaní s minulým rokom. V auguste 2024 boli o viac než 3 % drahšie než v auguste 2023. Jedinú výnimku predstavovalo ovocie, ktoré sa v tomto roku predávalo lacnejšie než v auguste 2023.", "analysis_paragraphs": ["Ceny potravín sú podľa Štatistického úradu vyššie v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa posledných údajov Štatistického úradu vzrástli ceny potravín medzimesačne medzi júlom a augustom o 0,6 %, čo je nadpriemerný skok v medzimesačných zmenách za tento rok.", "Potraviny taktiež zdraželi v porovnaní s minulým rokom. V auguste 2024 boli o viac než 3 % drahšie než v auguste 2023. Jedinú výnimku predstavovalo ovocie, ktoré sa v tomto roku predávalo lacnejšie než v auguste 2023."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["vzrástli", "zdraželi", "predstavovalo"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3d709c18-e9c1-465f-8385-b69f021b267f/!ut/p/z1/rVRNd5pAFP0tXbAc5vEN3SGNijVplRiVTc-AAxKEITCB-u87mOb0xBPRRVkwcLj3fdx3HzjEGxyWpM1SwjNWkoN434bmr4Xl26OR4gKM5hr4s-_Bw9Qbq5OVgZ9wiMO45BXf4y2LGrJHTY6yMkEk5xKIB1YXIlpbUtRUNWmPErQN5bk4tZ0FTqzYiIo70k0jQbZmGygynQRUJVJNK-nDV3G2w9ub0OuP9dqGBeA_BCuApwAefQ2Hw-288b2JO9WtOYA9nxjgu9PV0lloGrhn_LPwuv6XDxcuF27jDxQYDoef4TA9sOhtcmp9792nQj_C9_1IGN50VYM3Fau5QKx7ba90ey1fONgQ6MOAAN4jjIOfquvoE-_b8scY_EdPtYO5qQIoeCsksS6mWKh43Wa0w6uyN9oBB_8co0OsxERR0I46BOkGiZADio60iFIr2mmWY1p4ehItiwq5iwsZZMPQDUdVVFVXDMMynF7I7PnlJXSFz1nJ6W-ON-9Gl6DhwtwxOn0pheE5LYSzC5LXjOasZEUW5wSdUA3PciJBTMujWAXGaxoJJOXkdUeeaZ_HLSPNFgOraUJrWsuvtZjjnvOq-SqBBF3XySlj6YHKMSsk-IyyZ42o7yPyXMIzVynWZQlvWrrZta0akvB__is-9_xN1KoobO2YZRkKtyhf3iX3d5oeRkft0BZeZIsz_fIHwWoBsA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=.%20Oproti%20j%C3%BAlu%20zdra%C5%BEeli%20o%C2%A00%2C6%20%25%2C%20%C4%8Do%20bolo%20v%C3%BDrazne%20viac%20ako%20priemern%C3%BD%20medzimesa%C4%8Dn%C3%BD%20rast%20cien%20potrav%C3%ADn%20od%20za%C4%8Diatku%20roka", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3d709c18-e9c1-465f-8385-b69f021b267f/!ut/p/z1/rVRNd5pAFP0tXbAc5vEN3SGNijVplRiVTc-AAxKEITCB-u87mOb0xBPRRVkwcLj3fdx3HzjEGxyWpM1SwjNWkoN434bmr4Xl26OR4gKM5hr4s-_Bw9Qbq5OVgZ9wiMO45BXf4y2LGrJHTY6yMkEk5xKIB1YXIlpbUtRUNWmPErQN5bk4tZ0FTqzYiIo70k0jQbZmGygynQRUJVJNK-nDV3G2w9ub0OuP9dqGBeA_BCuApwAefQ2Hw-288b2JO9WtOYA9nxjgu9PV0lloGrhn_LPwuv6XDxcuF27jDxQYDoef4TA9sOhtcmp9792nQj_C9_1IGN50VYM3Fau5QKx7ba90ey1fONgQ6MOAAN4jjIOfquvoE-_b8scY_EdPtYO5qQIoeCsksS6mWKh43Wa0w6uyN9oBB_8co0OsxERR0I46BOkGiZADio60iFIr2mmWY1p4ehItiwq5iwsZZMPQDUdVVFVXDMMynF7I7PnlJXSFz1nJ6W-ON-9Gl6DhwtwxOn0pheE5LYSzC5LXjOasZEUW5wSdUA3PciJBTMujWAXGaxoJJOXkdUeeaZ_HLSPNFgOraUJrWsuvtZjjnvOq-SqBBF3XySlj6YHKMSsk-IyyZ42o7yPyXMIzVynWZQlvWrrZta0akvB__is-9_xN1KoobO2YZRkKtyhf3iX3d5oeRkft0BZeZIsz_fIHwWoBsA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%AD%20vplyv%20na%20aktu%C3%A1lne%20hodnoty%20infl%C3%A1cie%20mali%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20ceny%20v%C2%A0odbore%20potraviny%20s%C2%A0nealko%20n%C3%A1pojmi%20o%C2%A03%2C2%20%25%2C%20pri%C4%8Dom%20ceny%20oboch%20hlavn%C3%BDch%20skup%C3%ADn%20odboru%20medziro%C4%8Dne%20vzr%C3%A1stli%20o%C2%A0viac%20ako%203%20%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3d709c18-e9c1-465f-8385-b69f021b267f/!ut/p/z1/rVRNd5pAFP0tXbAc5vEN3SGNijVplRiVTc-AAxKEITCB-u87mOb0xBPRRVkwcLj3fdx3HzjEGxyWpM1SwjNWkoN434bmr4Xl26OR4gKM5hr4s-_Bw9Qbq5OVgZ9wiMO45BXf4y2LGrJHTY6yMkEk5xKIB1YXIlpbUtRUNWmPErQN5bk4tZ0FTqzYiIo70k0jQbZmGygynQRUJVJNK-nDV3G2w9ub0OuP9dqGBeA_BCuApwAefQ2Hw-288b2JO9WtOYA9nxjgu9PV0lloGrhn_LPwuv6XDxcuF27jDxQYDoef4TA9sOhtcmp9792nQj_C9_1IGN50VYM3Fau5QKx7ba90ey1fONgQ6MOAAN4jjIOfquvoE-_b8scY_EdPtYO5qQIoeCsksS6mWKh43Wa0w6uyN9oBB_8co0OsxERR0I46BOkGiZADio60iFIr2mmWY1p4ehItiwq5iwsZZMPQDUdVVFVXDMMynF7I7PnlJXSFz1nJ6W-ON-9Gl6DhwtwxOn0pheE5LYSzC5LXjOasZEUW5wSdUA3PciJBTMujWAXGaxoJJOXkdUeeaZ_HLSPNFgOraUJrWsuvtZjjnvOq-SqBBF3XySlj6YHKMSsk-IyyZ42o7yPyXMIzVynWZQlvWrrZta0akvB__is-9_xN1KoobO2YZRkKtyhf3iX3d5oeRkft0BZeZIsz_fIHwWoBsA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Lacnej%C5%A1ie%20ako%20vlani%20sa%20v%20auguste%20pred%C3%A1valo%20len%20ovocie."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:55.490780+00:00"}
{"id": "vr17163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17163", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "(Počas Baškovho pôsobenia, poz.) o 40 kilometrov viac ciest v nevyhovujúcom a zlom stave oproti roku 2014...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stav ciest na Slovensku hodnotí pravidelne Slovenská správa ciest (SSC). Za stav ciest druhej a tretej triedy sú zodpovedné jednotlivé samosprávne kraje. V roku 2014 (.pdf, s. 35) bolo v Trenčianskom samosprávnom kraji v nevyhovujúcom stave 54,09 km ciest druhej a 167,36 km ciest tretej triedy, celkovo teda 221,45 km bolo v nevyhovujúcom stave. Za havarijné bolo označených 20,579 km ciest druhej triedy a 16,809 km ciest tretej triedy (celkovo 37,38 km). V roku 2016 (.pdf, s. 35) už 55,23 km ciest druhej triedy a 210,82 km ciest tretej triedy bol v nevyhovujúcom stave (celkom 266, 05 km). V havarijnom stave sa nachádzalo 23 km ciest druhej a 10,384 km tretej triedy (33,384 km celkovo). V roku 2014 sa nachádzalo v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave 258,83 km \"župných\" ciest, v roku 2016 bola dĺžka takýchto problémových úsekov 299,43 km. Ide tak skutočne o nárast v týchto kategóriach o 40 km. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stav ciest na Slovensku hodnotí pravidelne Slovenská správa ciest (SSC). Za stav ciest druhej a tretej triedy sú zodpovedné jednotlivé samosprávne kraje. V roku 2014 (.pdf, s. 35) bolo v Trenčianskom samosprávnom kraji v nevyhovujúcom stave 54,09 km ciest druhej a 167,36 km ciest tretej triedy, celkovo teda 221,45 km bolo v nevyhovujúcom stave. Za havarijné bolo označených 20,579 km ciest druhej triedy a 16,809 km ciest tretej triedy (celkovo 37,38 km). V roku 2016 (.pdf, s. 35) už 55,23 km ciest druhej triedy a 210,82 km ciest tretej triedy bol v nevyhovujúcom stave (celkom 266, 05 km). V havarijnom stave sa nachádzalo 23 km ciest druhej a 10,384 km tretej triedy (33,384 km celkovo). V roku 2014 sa nachádzalo v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave 258,83 km \"župných\" ciest, v roku 2016 bola dĺžka takýchto problémových úsekov 299,43 km. Ide tak skutočne o nárast v týchto kategóriach o 40 km. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-11", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2016", "2017"], "url": ["http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2014.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2016.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:06.827779+00:00"}
{"id": "vr34609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34609", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "20 rokov sme toto nerobili pri takejto (tajné hlasovanie, pozn.) voľbe, skôr to považujem za mechanizmus k tomu, aby sa dosiahol cieľ", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tajne prebehla v roku 2003 , kedy bol zvolený D. Trnka. Tajná voľba bola aj v roku 1999, kedy bol zvolený Milan Hanzel. ČTK k tomu 19.1.1999 napísala: „V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.“ Zaujímavé je v tej súvislosti prečítať si aj článok Hospodářských novin z 31.12.1998: Fico už není místopředsedou Už několik týdnů nezastává poslanec slovenského parlamentu Robert Fico druhou nejvyšší funkci ve Straně demokratické levice (SDĽ), která je součástí nynější vládní koalice. \"Oficiální informaci, že by se vzdal funkce místopředsedy, jsme od něj nedostali,\" informoval podle deníku Pravda další místopředseda strany Ľubomír Andrassy. Místopředsedou se stal Fico na říjnovém stranickém sjezdu, kde získal 231 hlasů a na hlavu porazil protikandidáta Milana Ftáčnika (74 hlasů). K všeobecnému překvapení však na něj nevybylo místo v nové vládě, kde kýžené křeslo ministra spravedlnosti obsadil Ján Čarnogurský, ani generálního prokurátora, jímž se stane bývalý ministr Moravčíkovy vlády Milan Hanzel . Andrassy však vyloučil, že by důvodem Ficovy abdikace bylo to, že nezískal ministerské křeslo. Několikrát totiž veřejně prohlásil, že se nejvýznamnější stranické funkce nesmějí spojovat s vysokými místy ve státní správy. \"Vysokou politiku podle mne opouští předčasně. V SDĽ mohl s dalšími mladými politiky, kteří se dostávají do popředí, dosáhnout velkých úspěchů,\" soudí Andrassy. Podle dalších informací zůstává Fico členem strany i jejího parlamentního klubu. Aj keď tajná voľba prebehla až v polovici januára, kto sa novým šéfom prokuratúry stane bolo jasné už koncom decembra. Detaily ostatných volieb generálneho prokurátora (v roku 1994 Ľ. Hudek, v roku 1995 J. Vaľo) sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Tajne prebehla v roku 2003 , kedy bol zvolený D. Trnka. Tajná voľba bola aj v roku 1999, kedy bol zvolený Milan Hanzel. ČTK k tomu 19.1.1999 napísala: „V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.“ Zaujímavé je v tej súvislosti prečítať si aj článok Hospodářských novin z 31.12.1998: Fico už není místopředsedou Už několik týdnů nezastává poslanec slovenského parlamentu Robert Fico druhou nejvyšší funkci ve Straně demokratické levice (SDĽ), která je součástí nynější vládní koalice. \"Oficiální informaci, že by se vzdal funkce místopředsedy, jsme od něj nedostali,\" informoval podle deníku Pravda další místopředseda strany Ľubomír Andrassy. Místopředsedou se stal Fico na říjnovém stranickém sjezdu, kde získal 231 hlasů a na hlavu porazil protikandidáta Milana Ftáčnika (74 hlasů). K všeobecnému překvapení však na něj nevybylo místo v nové vládě, kde kýžené křeslo ministra spravedlnosti obsadil Ján Čarnogurský, ani generálního prokurátora, jímž se stane bývalý ministr Moravčíkovy vlády Milan Hanzel . Andrassy však vyloučil, že by důvodem Ficovy abdikace bylo to, že nezískal ministerské křeslo. Několikrát totiž veřejně prohlásil, že se nejvýznamnější stranické funkce nesmějí spojovat s vysokými místy ve státní správy. \"Vysokou politiku podle mne opouští předčasně. V SDĽ mohl s dalšími mladými politiky, kteří se dostávají do popředí, dosáhnout velkých úspěchů,\" soudí Andrassy. Podle dalších informací zůstává Fico členem strany i jejího parlamentního klubu. Aj keď tajná voľba prebehla až v polovici januára, kto sa novým šéfom prokuratúry stane bolo jasné už koncom decembra. Detaily ostatných volieb generálneho prokurátora (v roku 1994 Ľ. Hudek, v roku 1995 J. Vaľo) sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Tajne prebehla v roku 2003"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/1203158/generalnym-prokuratorom-bude-trnka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:46.786751+00:00"}
{"id": "vr15805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15805", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa mesačných štatistík zverejnených na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí Vývoj nezamestnanosti podľa údajov Ústredia práce if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"8Z42r\"]={},window.datawrapper[\"8Z42r\"].embedDeltas={\"100\":283,\"200\":283,\"300\":257,\"400\":257,\"500\":257,\"600\":257,\"700\":257,\"800\":257,\"900\":257,\"1000\":257},window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-8Z42r\"),window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"8Z42r\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"8Z42r\"==b)window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Podľa mesačných štatistík zverejnených na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí Vývoj nezamestnanosti podľa údajov Ústredia práce if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"8Z42r\"]={},window.datawrapper[\"8Z42r\"].embedDeltas={\"100\":283,\"200\":283,\"300\":257,\"400\":257,\"500\":257,\"600\":257,\"700\":257,\"800\":257,\"900\":257,\"1000\":257},window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-8Z42r\"),window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"8Z42r\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"8Z42r\"==b)window.datawrapper[\"8Z42r\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí"], "url": ["http://http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:59.044007+00:00"}
{"id": "vr14938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14938", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...veď kto bol najlepšie vyhodnotený človek, expert na zdravotníctvo z kandidujúcich strán? Tibor Hlavatý.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobné výroky sme už overovali behom predvolebných súbojov, kde ich vyslovil Igor Matovič. Na konferencii s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016-2020 spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Treba však zdôrazniť, že tohto podujatia sa zúčastnilo len päť politických subjektov, nie všetky kandidujúce strany, ani všetky momentálne parlamentné strany. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Lipšic mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020 , ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Konferencie sa zúčastnili tzv. \"tieňoví ministri zdravotníctva\" za štyri politické strany a hnutia a jednu koalíciu, ktorí predstavovali plány, vízie a riešenia problémov v slovenskom zdravotníckom systéme. Na konferencii sa prezentovali Tibor Hlavatý (koalícia OĽaNO – NOVA), Marián Faktor (KDH), Irén Sárközy (Most-Híd), Pavol Martanovič (Sieť) a Štefan Zelník (SNS). Spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Hlavatý predostrel program , ktorého hlavné body sa zameriavali na investície do modernizácie nemocníc, zlepšenie starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach či zavedenie systému E-Health. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky sme už overovali behom predvolebných súbojov, kde ich vyslovil Igor Matovič. Na konferencii s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016-2020 spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Treba však zdôrazniť, že tohto podujatia sa zúčastnilo len päť politických subjektov, nie všetky kandidujúce strany, ani všetky momentálne parlamentné strany. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Lipšic mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020 , ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Konferencie sa zúčastnili tzv. \"tieňoví ministri zdravotníctva\" za štyri politické strany a hnutia a jednu koalíciu, ktorí predstavovali plány, vízie a riešenia problémov v slovenskom zdravotníckom systéme. Na konferencii sa prezentovali Tibor Hlavatý (koalícia OĽaNO – NOVA), Marián Faktor (KDH), Irén Sárközy (Most-Híd), Pavol Martanovič (Sieť) a Štefan Zelník (SNS). Spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Hlavatý predostrel program , ktorého hlavné body sa zameriavali na investície do modernizácie nemocníc, zlepšenie starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach či zavedenie systému E-Health. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "Tibor Hlavatý", "Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020", "Tibor Hlavatý", "program"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/13/igor-matovic", "http://www.tiborhlavaty.sk/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/561448-opozicia-chce-prekopat-zdravotnictvo", "http://www.tiborhlavaty.sk/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/561448-opozicia-chce-prekopat-zdravotnictvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:20.226519+00:00"}
{"id": "vr33121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33121", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A takisto sa mi veľmi páči ten explicitný záväzok postarať sa o toto obdobie, ktoré je, Rumunsko a Slovensko to má myslím v konečnom zápise, o to, aby naozaj čerpanie sa urýchlilo a Európska komisia všetkými pákami pomohla Slovensku čerpanie urýchliť", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa záverečnej dohody (.pdf,s.35) na rozpočte Európskej únie pre roky 2014-2020 má Európska komisia pomôcť Rumunsku a Slovensku \"preskúmať praktické riešenia pre zníženie rizika automatického zrušenia záväzku finančných prostriedkov na roky 2007-2013...\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa záverečnej dohody (.pdf,s.35) na rozpočte Európskej únie pre roky 2014-2020 má Európska komisia pomôcť Rumunsku a Slovensku \"preskúmať praktické riešenia pre zníženie rizika automatického zrušenia záväzku finančných prostriedkov na roky 2007-2013...\""], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["dohody"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/135344.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:18.953332+00:00"}
{"id": "43392", "numeric_id": 43392, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43392", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Pán Štefunko na videu povedal, že volil Smer, ale začali kradnúť a už ich v živote voliť nebude. ", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na videu z roku 2009 Štefunko deklaroval, že je voličom Smeru. “Ja som volil Smer, lebo som proste si povedal, že to bude šanca, že konečne, že dajme im šancu.” Vystúpenie, pri ktorom je zachytený, využil na kritiku Smeru a praktík vládnucich strán. “Volil som Smer a preto ja mám plné právo sa pýtať, že kde ten Smer, akým spôsobom vládne, lebo ja som jeho volič… Absolútne si myslím, že ľavicová strana je nie tá, ktorá kradne. A to sa deje. Minimálne sa to toleruje.” Je pravda, že Štefunko sa v spomínanom videu kriticky vyjadril na adresu strán, ktoré sa označujú za ľavicové a kradnú, pričom poukazoval najmä na Smer-SD. Nevyjadril sa ale v zmysle, že ich už v živote voliť nebude. “Ja som nikdy nepovedal, že Smer tu proste niečo zlé robí, akože trafená hus zagága. Ja som povedal, že ľavičiari nie sú tí, ktorí kradnú, to som povedal.” Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na videu z roku 2009 Štefunko deklaroval, že je voličom Smeru. “Ja som volil Smer, lebo som proste si povedal, že to bude šanca, že konečne, že dajme im šancu.” Vystúpenie, pri ktorom je zachytený, využil na kritiku Smeru a praktík vládnucich strán. “Volil som Smer a preto ja mám plné právo sa pýtať, že kde ten Smer, akým spôsobom vládne, lebo ja som jeho volič… Absolútne si myslím, že ľavicová strana je nie tá, ktorá kradne. A to sa deje. Minimálne sa to toleruje.” Je pravda, že Štefunko sa v spomínanom videu kriticky vyjadril na adresu strán, ktoré sa označujú za ľavicové a kradnú, pričom poukazoval najmä na Smer-SD. Nevyjadril sa ale v zmysle, že ich už v živote voliť nebude. “Ja som nikdy nepovedal, že Smer tu proste niečo zlé robí, akože trafená hus zagága. Ja som povedal, že ľavičiari nie sú tí, ktorí kradnú, to som povedal.” Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["videu"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=vwB7WFhhonc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:32.446480+00:00"}
{"id": "vr28057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28057", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak dnes má verejný funkcionár niekoľko funkcií, uvediem príklad. Je starostom, súčasne je poslancom vyššieho územného celku a ešte aj poslancom Národnej rady, prijmeme pravidlo, že bude môcť mať iba jeden plat. Vyberie si ten plat, ktorý z tých troch funkcií je preňho najvyšší a musíme vyriešiť ústavne, ako sa postavíme k výkonu iných funkcií, pretože pravdepodobne to budeme kryť minimálnou mzdou. Tento režim už na Slovensku bol. Ja som ho zažil. Bol som poslancom Národnej rady a som súčasne zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva. Bral som len plat poslanca Národnej rady a za prácu naozaj profesionálnu prácu na ministerstve spravodlivosti som dostával iba minimálnu mzdu.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico skutočne zastával dve funkcie v čase, kedy platil zákon o možnosti poberať maximálne minimálnu mzdu ako príjem z druhého a ďalšieho zamestnania verejného funkcionára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok o fungovaní režimu, ktorý spomína predseda vlády, sme už overovali v podaní Roberta Kaliňáka vo februári 2014. Podľa odôvodnenia k tomuto výroku: \"V roku 2004 bol schválený ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý umožnili poslancom NR SR zastávať súbežne funkcie starostov, primátorov, poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev, zastupiteľstiev VÚC, predsedov VÚC, ale aj napríklad funkciu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a súčasne za to poberať dva a viac platov (Čl. 4). (...)", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico skutočne zastával dve funkcie v čase, kedy platil zákon o možnosti poberať maximálne minimálnu mzdu ako príjem z druhého a ďalšieho zamestnania verejného funkcionára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výrok o fungovaní režimu, ktorý spomína predseda vlády, sme už overovali v podaní Roberta Kaliňáka vo februári 2014. Podľa odôvodnenia k tomuto výroku: \"V roku 2004 bol schválený ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý umožnili poslancom NR SR zastávať súbežne funkcie starostov, primátorov, poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev, zastupiteľstiev VÚC, predsedov VÚC, ale aj napríklad funkciu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a súčasne za to poberať dva a viac platov (Čl. 4). (...)"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "ústavný zákon", "č. 119/1995 Z. z", "poslancom", "zástupcom"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/447/emisie/?politik=24&ph=1", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=547", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-119", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=1", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:04.270070+00:00"}
{"id": "vr16335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16335", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pretože to čo urobili  (zrušenie amnestií, pozn.) je v rozpore s ústavou.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústavný súd potvrdil ústavnosť uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií dňa 31.5. 2017. Urobil tak na podklade ústavného zákona, ktorá zveruje právomoc jednak NR SR a jednak Ústavnému súdu SR pri zrušení amnestií či individuálnej milosti prezidenta pre ich rozpor s princípmi demokracie a právneho štátu. Výrok preto hodnotím ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd potvrdil ústavnosť uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií dňa 31.5. 2017. Urobil tak na podklade ústavného zákona, ktorá zveruje právomoc jednak NR SR a jednak Ústavnému súdu SR pri zrušení amnestií či individuálnej milosti prezidenta pre ich rozpor s princípmi demokracie a právneho štátu. Výrok preto hodnotím ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["právomoc", "postup", "napísal:", "povedal", "vyjadroval"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-schvalili-zmenu-ustavy-meci/251895-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-schvalili-zmenu-ustavy-meci/251895-clanok.html", "https://dennikn.sk/781199/ustavny-sud-potvrdil-zrusenie-meciarovych-amnestii/", "https://domov.sme.sk/c/20540845/ustavny-sud-rozhodol-zrusenie-amnestii-potvrdil.html#axzz4k0IZFR9M", "https://domov.sme.sk/c/20472076/smer-a-sns-zrejme-zablokuju-zrusenie-amnestii-verejny-tlak-neriesia.html#axzz4k0IZFR9M"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:54.351556+00:00"}
{"id": "vr26224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26224", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Banskobystrický kraj vybral oveľa menej peňazí (daň z motorových vozidiel, pozn.) má skoro dva a pol tisíc kilometrov ciest.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že BBSK má okolo dva a pol tisíc kilometrov ciest no vybral podstatne menej na dani z motorových vozidiel ako BSK. Podľa Záverečného účtu BBSK za rok 2012 sa na dani z motorových vozidiel vybralo 12,6 mil. eur (str. 30). Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2012 sa na tej istej dani vybralo 33,4 mil. eur (str. 4). Rozdiel vo vybranej dani medzi BBSK a BSK je na úrovni 2,6 násobku. Podľa Dopravnej ročenky 2012 sa v BBSK nachádza celkovo 2556 km ciest druhej a tretej triedy. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že BBSK má okolo dva a pol tisíc kilometrov ciest no vybral podstatne menej na dani z motorových vozidiel ako BSK. Podľa Záverečného účtu BBSK za rok 2012 sa na dani z motorových vozidiel vybralo 12,6 mil. eur (str. 30). Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2012 sa na tej istej dani vybralo 33,4 mil. eur (str. 4). Rozdiel vo vybranej dani medzi BBSK a BSK je na úrovni 2,6 násobku. Podľa Dopravnej ročenky 2012 sa v BBSK nachádza celkovo 2556 km ciest druhej a tretej triedy. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-20", "analysis_sources": {"text": ["Záverečného účtu BBSK za rok 2012", "Záverečného účtu BSK za rok 2012", "Dopravnej ročenky 2012"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/zaverecny-ucet-bbsk/zaverecny-ucet-bbsk-za-rok-2012.pdf", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10049941", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/doprava-IKT/rocenka_doprava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:50.944865+00:00"}
{"id": "49036", "numeric_id": 49036, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49036", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "(pozn. Kažimír) bol obvinený na základe jedinej priamej výpovede kajúcnika, následne bolo jeho obvinenie zrušené generálnym prokurátorom, potom bolo obvinenie obnovené, podaná rýchlo obžaloba, aby generálny prokurátor do toho už nemohol vstúpiť.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Erik Tomáš, ako aj ďalší opoziční politici, opakovane a dlhodobo vytvárajú obraz, že obvinenia vysokých štátnych predstaviteľov, medzi ktorých patrí aj Peter Kažimír, sa zakladajú na výpovedi jediného svedka. Je síce pravdou, že v prípade Kažimíra bolo svedectvo Františka Imreczeho kľúčové pre začatie vyšetrovania, avšak zatiaľ nevieme, o aké všetky dôkazy a informácie sa vyšetrovanie opiera, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPeter Kažimír bol prvýkrát obvinený špeciálnou prokuratúrou ešte v októbri 2021. Podľa polície a prokuratúry mal byť v tomto konkrétnom prípade “kuriérom” a doniesť úplatok šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Ten v prípade svedčí ako spolupracujúci obvinený, tzv. “kajúcnik”. V kauze vypovedala aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová , nie je však bližšie známe, o čom. Informácie o prípade nie sú verejne k dispozícii, nie je preto jasné, či obžaloba stojí iba na jednej priamej výpovedi.\n\nGenerálna prokuratúra zrušila vďaka známemu paragrafu 363 obvinenie Petra Kažimíra, keďže v ňom videla viacero nedostatkov. V novembri 2022 obvinila NAKA znova Petra Kažimíra z toho istého skutku. Prokurátor podal vo februári 2023 na guvernéra Národnej banky obžalobu. O tom, že bola obžaloba podaná úmyselne rýchlo, aby špeciálna prokuratúra predišla možnosti generálneho prokurátora zasiahnuť do prípadu cez paragraf 363, písali aj niektoré médiá. V apríli 2023 sudca špecializovaného súdu uznal Kažimíra vinným z podplácania. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Kažimír bol odsúdený tzv. trestným rozkazom .", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš, ako aj ďalší opoziční politici, opakovane a dlhodobo vytvárajú obraz, že obvinenia vysokých štátnych predstaviteľov, medzi ktorých patrí aj Peter Kažimír, sa zakladajú na výpovedi jediného svedka. Je síce pravdou, že v prípade Kažimíra bolo svedectvo Františka Imreczeho kľúčové pre začatie vyšetrovania, avšak zatiaľ nevieme, o aké všetky dôkazy a informácie sa vyšetrovanie opiera, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Peter Kažimír bol prvýkrát obvinený špeciálnou prokuratúrou ešte v októbri 2021. Podľa polície a prokuratúry mal byť v tomto konkrétnom prípade “kuriérom” a doniesť úplatok šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Ten v prípade svedčí ako spolupracujúci obvinený, tzv. “kajúcnik”. V kauze vypovedala aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová , nie je však bližšie známe, o čom. Informácie o prípade nie sú verejne k dispozícii, nie je preto jasné, či obžaloba stojí iba na jednej priamej výpovedi.", "Generálna prokuratúra zrušila vďaka známemu paragrafu 363 obvinenie Petra Kažimíra, keďže v ňom videla viacero nedostatkov. V novembri 2022 obvinila NAKA znova Petra Kažimíra z toho istého skutku. Prokurátor podal vo februári 2023 na guvernéra Národnej banky obžalobu. O tom, že bola obžaloba podaná úmyselne rýchlo, aby špeciálna prokuratúra predišla možnosti generálneho prokurátora zasiahnuť do prípadu cez paragraf 363, písali aj niektoré médiá. V apríli 2023 sudca špecializovaného súdu uznal Kažimíra vinným z podplácania. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Kažimír bol odsúdený tzv. trestným rozkazom ."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["opoziční", "opakovane", "obvinený", "doniesť", "vypovedala", "šéfka", "Wittenbergerová", "zrušila", "obvinila", "podal", "písali", "uznal", "trestným rozkazom"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/47686", "https://demagog.sk/vyrok/48495", "https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://domov.sme.sk/c/22761703/kazmir-peter-naka-obvinenie.html", "https://dennikn.sk/minuta/2581700", "https://domov.sme.sk/c/22767529/v-pripade-obvineneho-kazimira-mala-vypovedat-aj-imreczeho-nastupkyna.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/139741-v-pripade-obvineneho-guvernera-nbs-petra-kazimira-sa-objavil-dalsi-svedok", "https://www.ta3.com/clanok/238021/generalna-prokuratura-zrusila-obvinenie-guvernerovi-nbs-kazimirovi-uplatnila-paragraf-363", "https://dennikn.sk/3121523/sedem-mesiacov-beztrestnosti-sa-skoncilo-guvernera-narodnej-banky-kazimira-opat-obvinili/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/657349-prokurator-obzaloval-guvernera-nbs-petra-kazimira-z-korupcie/", "https://dennikn.sk/3242786/specialna-prokuratura-predbehla-zilinku-na-kazimira-podali-obzalobu-za-uplatok/", "https://domov.sme.sk/c/23157034/kazimira-uznal-sudca-za-vinneho-z-podplacania-moze-byt-odsudenym-vysokym-predstavitelom-smeru.html", "https://sita.sk/kazimir-je-vinny-z-podplacania-sudca-ho-odsudil-trestnym-rozkazom-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:17.255651+00:00"}
{"id": "vr15089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15089", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...strana SaS, áno, má v súčasnosti okolo 160 členov...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslednej dostupnej informácie (jún 2015) má strana SaS registrovaných 155 členov a 1092 žiadostí o členstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej dostupnej informácie (jún 2015) má strana SaS registrovaných 155 členov a 1092 žiadostí o členstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["informácie"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/4089/Statistika_2015_06_15.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:27.682366+00:00"}
{"id": "49228", "numeric_id": 49228, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49228", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Na druhej strane, prešetruje sa to (pozn. kauzy spojené s vládami Smeru, s prokurátorom Kováčikom, Gašparom, Kaliňák, Fico,atd) tri a pol roka a výsledky nevidíme.", "statement_date": "2023-08-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vyšetrovania káuz spojených s predstaviteľmi či nominantmi Smeru-SD už viedli ku 40 prípadom odsúdenia, z ktorých nie všetky končili podmienkou. Tvrdenie, že výsledky nevidíme, je preto nepravdivé.\n\nNiektoré vyšetrovania a trestné stíhania politikov či nominantov strany Smer-SD boli dotiahnuté do konca, iné zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka, ako napríklad obvinenie Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, ktorých polícia vyšetrovala v kauze Súmrak.\n\nTejto téme sa venoval napríklad Denník N, ktorý priniesol zhrnutie spolu 40 odsudených v týchto kauzách.\n\nFrantiška Imreczeho, bývalého riaditeľa Finančnej správy SR, súd odsúdil z trestného činu korupcie na podmienečné 3 roky so skúšobnou dobou 5 rokov. Rovnaku mu súd udelil aj peňažný trest 202-tisíc eur.\n\nSúd odsúdil aj Imreczeho nástupkyňu za vlády Smeru-SD, Lenku Wittenbergovú. Dostala 2 roky podmienečného trestu za korupciu a zároveň peňažný trest vo výške 50 tisíc eur.\n\nĎalším odsúdeným nominatnom je aj bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník, ktorého súd odsúdil za prijímanie úplatkov vo viacerých kauzách.\n\nZrušené obvinenia generálnym prokurátorom\n\nV kontexte vyšetrovaní politikov a politicky nominovaných funkcionárov je dôležité podotknúť, že niektoré z nich zastavil generálny prokurátor Maroš Žilinka pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku.\n\n§ 363 umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak v rozhodnutí alebo konaní daného verejného činiteľa bol porušený zákon. Voči takémuto uzneseniu generálneho prokurátora nie je možné použiť tzv. opravné prostriedky , čiže sa proti nemu nedá odvolať ani podať návrh na obnovu konania.\n\nGenerálny prokurátor prostredníctvom svojho prvého námestníka takýmto spôsobom zrušil obvinenie Robertovi Ficovi či Robertovi Kaliňákovi a v tej istej kauze Súmrak aj bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a podnikateľovi Norbertovi B ödö rovi. Podľa obvinenia mali byť súčasťou organizovanej zločineckej skupiny, ktorá vďaka riadeniu štátu využívala jeho inštitúcie vo vlastný prospech.\n\nŽilinka zrušil obvinenie aj bývalému ministrovi financií počas Ficových vlád, Petrovi Kažimírovi. Napriek tomuto konaniu však vyšetrovateľ Kažimírovi opätovanie vzniesol obvinenie a Špecializovaný trestný súd ho, zatiaľ neprávoplatne, uznal vinným z trestného činu podplácania.", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovania káuz spojených s predstaviteľmi či nominantmi Smeru-SD už viedli ku 40 prípadom odsúdenia, z ktorých nie všetky končili podmienkou. Tvrdenie, že výsledky nevidíme, je preto nepravdivé.", "Niektoré vyšetrovania a trestné stíhania politikov či nominantov strany Smer-SD boli dotiahnuté do konca, iné zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka, ako napríklad obvinenie Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, ktorých polícia vyšetrovala v kauze Súmrak.", "Tejto téme sa venoval napríklad Denník N, ktorý priniesol zhrnutie spolu 40 odsudených v týchto kauzách.", "Františka Imreczeho, bývalého riaditeľa Finančnej správy SR, súd odsúdil z trestného činu korupcie na podmienečné 3 roky so skúšobnou dobou 5 rokov. Rovnaku mu súd udelil aj peňažný trest 202-tisíc eur.", "Súd odsúdil aj Imreczeho nástupkyňu za vlády Smeru-SD, Lenku Wittenbergovú. Dostala 2 roky podmienečného trestu za korupciu a zároveň peňažný trest vo výške 50 tisíc eur.", "Ďalším odsúdeným nominatnom je aj bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník, ktorého súd odsúdil za prijímanie úplatkov vo viacerých kauzách.", "Zrušené obvinenia generálnym prokurátorom", "V kontexte vyšetrovaní politikov a politicky nominovaných funkcionárov je dôležité podotknúť, že niektoré z nich zastavil generálny prokurátor Maroš Žilinka pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku.", "§ 363 umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak v rozhodnutí alebo konaní daného verejného činiteľa bol porušený zákon. Voči takémuto uzneseniu generálneho prokurátora nie je možné použiť tzv. opravné prostriedky , čiže sa proti nemu nedá odvolať ani podať návrh na obnovu konania.", "Generálny prokurátor prostredníctvom svojho prvého námestníka takýmto spôsobom zrušil obvinenie Robertovi Ficovi či Robertovi Kaliňákovi a v tej istej kauze Súmrak aj bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a podnikateľovi Norbertovi B ödö rovi. Podľa obvinenia mali byť súčasťou organizovanej zločineckej skupiny, ktorá vďaka riadeniu štátu využívala jeho inštitúcie vo vlastný prospech.", "Žilinka zrušil obvinenie aj bývalému ministrovi financií počas Ficových vlád, Petrovi Kažimírovi. Napriek tomuto konaniu však vyšetrovateľ Kažimírovi opätovanie vzniesol obvinenie a Špecializovaný trestný súd ho, zatiaľ neprávoplatne, uznal vinným z trestného činu podplácania."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["priniesol", "odsúdil", "Dostala", "odsúdil", "umožňuje", "prostriedky", "zrušil", "Súmrak", "zrušil", "vzniesol", "uznal"], "url": ["https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://domov.sme.sk/c/23130696/imrecze-frantisek-trest-rozsudok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/631303-byvala-sefka-financnej-spravy-wittenbergerova-dostala-dva-roky-podmienecne/", "https://dennikn.sk/3530832/byvaly-sef-financnej-policie-slobodnik-dostal-za-korupciu-stvorrocnu-podmienku/?ref=inc", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#:~:text=Prv%C3%BD%20diel-,zrusenie,-pr%C3%A1voplatn%C3%BDch%20rozhodnut%C3%AD%20v", "https://www.normoff.gov.sk/stranka/55/opravne-prostriedky-a-postupy-v-sr-v-pripade-sporu-vratane-postupu-podla-solvit/#:~:text=Opravn%C3%BDm%20prostriedkom%20je%20tzv.,kasa%C4%8Dnom%20s%C3%BAde%20%2D%20Najvy%C5%A1%C5%A1om%20spr%C3%A1vnom%20s%C3%BAde.", "https://domov.sme.sk/c/23082148/generalna-prokuratura-zrusila-obvinenie-fica-a-kalinaka-v-kauze-sumrak.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/648760-zilinka-zrusil-obvinenia-ficovi-a-dalsim-v-kauze-sumrak/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2883284", "https://e.dennikn.sk/minuta/3121352#:~:text=Ka%C5%BEim%C3%ADra%20prv%C3%BDkr%C3%A1t%20obvinili%20v%20okt%C3%B3bri,pri%20st%C3%ADhan%C3%AD%20bol%20poru%C5%A1en%C3%BD%20z%C3%A1kon.", "https://domov.sme.sk/c/23157034/kazimira-uznal-sudca-za-vinneho-z-podplacania-moze-byt-odsudenym-vysokym-predstavitelom-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:28.196861+00:00"}
{"id": "vr32109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32109", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Nakoniec, ostatná návšteva pána ministra hospodárstva Nemeckej spolkovej republiky, ktorý zdôraznil práve ten náš model, kde na jednej strane sa ozdravujú verejné financie, na druhej strane sa hľadajú prorastové opatrenia, ako keby tak trošku nám to uľahčovali.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký minister hospodárstva a podpredseda spolkovej vlády Philipp Rösler pri svojej návšteve Slovenska 24. augusta 2012, počas ktorej sa stretol s premiérom Robertom Ficom, ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským a ministrom financií Petrom Kažimírom, skutočne pochválil snahu Slovenskej vlády konsolidovať verejné financie a pritom udržiavať hospodársky rast. Philipp Rösler 24. augusta 2012 povedal : \"Kto tak dôsledne dodržiava svoje ciele v šetrení ako Slovensko, má tiež právo a vierohodnosť vyžadovať rovnakú disciplínu aj od iných euro-krajín.\" Tlačový odbor Ministerstva financí SR (24. augusta 2012) : \" Philipp Rösler zdôraznil, že pri konsolidácii by sa nemalo zabúdať ani na udržiavanie hospodárskeho rastu, čo však vôbec nie je jednoduchá úloha. \"Ukázalo sa, že Slovensko tento kurz zastupuje nielen v politických debatách, ale aj v konkrétnych krokoch,“ povedal Philipp Rösler.\" Philipp Rösler pochválil snahu konsolidovať verejné financie a zároveň aj podporovať ekonomický rast: \"The Slovak government doesn’t just stand there idle in front of those numbers. It is doing very much to reduce the deficit and we have a lot of respect for that. Regarding growth, Slovakia has really taken an exemplary path.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemecký minister hospodárstva a podpredseda spolkovej vlády Philipp Rösler pri svojej návšteve Slovenska 24. augusta 2012, počas ktorej sa stretol s premiérom Robertom Ficom, ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským a ministrom financií Petrom Kažimírom, skutočne pochválil snahu Slovenskej vlády konsolidovať verejné financie a pritom udržiavať hospodársky rast. Philipp Rösler 24. augusta 2012 povedal : \"Kto tak dôsledne dodržiava svoje ciele v šetrení ako Slovensko, má tiež právo a vierohodnosť vyžadovať rovnakú disciplínu aj od iných euro-krajín.\" Tlačový odbor Ministerstva financí SR (24. augusta 2012) : \" Philipp Rösler zdôraznil, že pri konsolidácii by sa nemalo zabúdať ani na udržiavanie hospodárskeho rastu, čo však vôbec nie je jednoduchá úloha. \"Ukázalo sa, že Slovensko tento kurz zastupuje nielen v politických debatách, ale aj v konkrétnych krokoch,“ povedal Philipp Rösler.\" Philipp Rösler pochválil snahu konsolidovať verejné financie a zároveň aj podporovať ekonomický rast: \"The Slovak government doesn’t just stand there idle in front of those numbers. It is doing very much to reduce the deficit and we have a lot of respect for that. Regarding growth, Slovakia has really taken an exemplary path.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "Tlačový odbor", "pochválil"], "url": ["http://www.pressburg.diplo.de/Vertretung/pressburg/sk/AKTUELL/2012/R_C3_B6sler_20Bratislava__240812.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=561", "http://www.webnoviny.sk/english-news/german-minister-praises-slovakias-conso/534966-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:46.068169+00:00"}
{"id": "42609", "numeric_id": 42609, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42609", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...na rozdiel od pani Čaputovej, ja by som voličov týchto dvoch pánov nikdy neoznačil za zlo, ani za neslušných", "statement_date": "2019-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V danom výroku sme hodnotili, či kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová označila voličov Mariana Kotlebu či Štefana Harabina za zlo alebo za neslušných. Nie sú známe žiadne vyjadrenia, v ktorých by Čaputová označovala týchto voličov za zlo alebo za neslušných. Dostupné vyjadrenia nenaznačujú dešpekt k týmto voličom, Čaputová ich v žiadnom vyjadrení neoznačuje ako zlo ani ako neslušných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Vyjadrenie Zuzany Čaputovej o voličoch Štefana Harabina a Mariana Kotlebu zo 17. marca vo volebnom štúdiu denníka SME znelo nasledovne: „ Týchto voličov by som možno mohla osloviť v úrovni identifikovaných príčin problému na Slovensku. Ja ich vnímam ako ľudí, ktorí sa cítia byť nevypočutí, ktorí cítia, že na Slovensku je istý problém... to sú ľudia, ktorí sú mnohí z nich frustrovaní, a mnohí z nich veľmi opodstatnene frustrovaní, nateraz si vybrali možno radikálnejšiu rétoriku... “ Podobne sa Čaputová vyjadrila v rozhovore pre Český rozhlas uverejnenom 17. marca: „ Viem, že sú to ľudia, ktorí sú prevažne nespokojní so súčasným stavom vecí. Že sú frustrovaní, sklamaní z doterajšej politickej reprezentácie“. Vyjadrenie Čaputovej pre portál glob.sk o voličoch Kotlebu a Harabina znelo nasledovne : “ Snažím sa čo najviac porozumieť príčinám frustrácie ľudí, ktorí majú takýto iný názor. Myslím si, že voliči týchto pánov volajú po zmene pomerov na Slovensku. V tom sa viem stotožniť. Tiež chcem zmenu, aby na Slovensku začala fungovať spravodlivosť a férovosť pre všetkých. Nezhodujem sa s radikálnymi politickými postojmi týchto politických predstaviteľov. Verím, že zmena v oblasti vymožiteľnosti práva a spravodlivosti je možná slušným a demokratickým spôsobom . ” Čaputová na jednom zo svojich bilboardov prezentuje heslo: Postavme sa zlu, spolu to dokážeme. To, čo chápe pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019 . “ Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví .” Podrobnejšie vyjadrenia k tejto téme nájdete aj v nasledujúcom overenom výroku.", "analysis_paragraphs": ["V danom výroku sme hodnotili, či kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová označila voličov Mariana Kotlebu či Štefana Harabina za zlo alebo za neslušných. Nie sú známe žiadne vyjadrenia, v ktorých by Čaputová označovala týchto voličov za zlo alebo za neslušných. Dostupné vyjadrenia nenaznačujú dešpekt k týmto voličom, Čaputová ich v žiadnom vyjadrení neoznačuje ako zlo ani ako neslušných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Vyjadrenie Zuzany Čaputovej o voličoch Štefana Harabina a Mariana Kotlebu zo 17. marca vo volebnom štúdiu denníka SME znelo nasledovne: „ Týchto voličov by som možno mohla osloviť v úrovni identifikovaných príčin problému na Slovensku. Ja ich vnímam ako ľudí, ktorí sa cítia byť nevypočutí, ktorí cítia, že na Slovensku je istý problém... to sú ľudia, ktorí sú mnohí z nich frustrovaní, a mnohí z nich veľmi opodstatnene frustrovaní, nateraz si vybrali možno radikálnejšiu rétoriku... “ Podobne sa Čaputová vyjadrila v rozhovore pre Český rozhlas uverejnenom 17. marca: „ Viem, že sú to ľudia, ktorí sú prevažne nespokojní so súčasným stavom vecí. Že sú frustrovaní, sklamaní z doterajšej politickej reprezentácie“. Vyjadrenie Čaputovej pre portál glob.sk o voličoch Kotlebu a Harabina znelo nasledovne : “ Snažím sa čo najviac porozumieť príčinám frustrácie ľudí, ktorí majú takýto iný názor. Myslím si, že voliči týchto pánov volajú po zmene pomerov na Slovensku. V tom sa viem stotožniť. Tiež chcem zmenu, aby na Slovensku začala fungovať spravodlivosť a férovosť pre všetkých. Nezhodujem sa s radikálnymi politickými postojmi týchto politických predstaviteľov. Verím, že zmena v oblasti vymožiteľnosti práva a spravodlivosti je možná slušným a demokratickým spôsobom . ” Čaputová na jednom zo svojich bilboardov prezentuje heslo: Postavme sa zlu, spolu to dokážeme. To, čo chápe pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019 . “ Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví .” Podrobnejšie vyjadrenia k tejto téme nájdete aj v nasledujúcom overenom výroku."], "analysis_date": "2019-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Vyjadrenie", "rozhovore", "glob.sk", "22. februára 2019"], "url": ["https://video.sme.sk/c/22077075/prezidentske-volby-2019-volebne-studio-dennika-sme-video.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-prezidentske-volby-rozhovor-zuzana-caputova_1903170300_miz", "https://glob.zoznam.sk/rozhovor-caputova-o-vysledku-harabina-a-kotlebu-s-ich-volicmi-sa-viem-stotoznit/", "https://www.facebook.com/zcaputova/photos/a.863012043906781/1058084484399535/?type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:50.215781+00:00"}
{"id": "49057", "numeric_id": 49057, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49057", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď si pozriete výsledky, tak z pohľadu daňovej medzery pri výbere DPH sme mali roky 2021 - 2022 rekordne najlepšie. Tzn., že áno, počas obdobia, keď som ministrom financií bol, sme znížili podvody pri platbe alebo neplatbe DPH na minimum.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2021 dosiahla daňová medzera hodnotu 12,1%, podľa Finančnej správy to je najnižšie číslo za posledných 17 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDaňová medzera je rozdielom medzi tým, koľko peňazí by štát mohol vybrať na dani z pridanej hodnoty a koľko skutočne vyberie (.pdf, str. 4). Čím nižšia je daňová medzera, tým vyšší je príjem štátu.\n\nMedzera DPH klesá od roku 2012, kedy bola na úrovni okolo 30% (resp. 40% podľa Inštitútu finančnej politiky, pdf., str. 8). Ďalším dôvodom, prečo sa Slovensko zlepšilo vo výbere daní, je zavedenie e-Kasy či zvýšenie počtu online nákupov počas pandémie. Pri bezhotovostných či online platbách je nižšie riziko toho, že obchodník neprizná tržbu.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2021 dosiahla daňová medzera hodnotu 12,1%, podľa Finančnej správy to je najnižšie číslo za posledných 17 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Daňová medzera je rozdielom medzi tým, koľko peňazí by štát mohol vybrať na dani z pridanej hodnoty a koľko skutočne vyberie (.pdf, str. 4). Čím nižšia je daňová medzera, tým vyšší je príjem štátu.", "Medzera DPH klesá od roku 2012, kedy bola na úrovni okolo 30% (resp. 40% podľa Inštitútu finančnej politiky, pdf., str. 8). Ďalším dôvodom, prečo sa Slovensko zlepšilo vo výbere daní, je zavedenie e-Kasy či zvýšenie počtu online nákupov počas pandémie. Pri bezhotovostných či online platbách je nižšie riziko toho, že obchodník neprizná tržbu."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["dosiahla", "Daňová medzera", "klesá", "40%", "e-Kasy", "je"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_najlepsi-vyber-dph-ts", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/37/DPH_GAP_manual_final_nova_sablona.pdf", "https://opendata.financnasprava.sk/opendata/category/148-dan-z-pridanej-hodnoty#close", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/37/DPH_GAP_manual_final_nova_sablona.pdf", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/25492587-slovensko-zlepsilo-vyber-dph-matovic-informoval-ze-danova-medzera-vyrazne-klesla", "https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_najlepsi-vyber-dph-ts"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:45.597970+00:00"}
{"id": "vr34188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34188", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A samozrejme strojnásobujeme limity, čiže výčitky od niektorých kandidátov, že to je málo, ma zaskočili, pretože to zvyšujeme trojnásobne, ako to kedysi bolo.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že limit sa strojnásobuje. A. Kisk, jeden z kandidátov, označil limit za nízky. Ostatní kandidáti sa priamo nevyjadrovali k samotnej výške limitu. Podľa paragrafu 16 pôvodného znenia Zákona o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní, mohol prezidentský kandidát na svoju predvolebnú kampaň vynaložiť 132 775 eur, novela zákona tento limit zvyšuje na 500 000 eur., tj limit sa navýši dokonca viac ako trojnásobne. Prezidentský kandidát Kiska povedal, že výška limitu je malá. Blog A. Kisku , 18. júla 2013: \"Novo pripravovaný volebný zákon stanovuje finančný limit na volebnú kampaň päťstotisíc eur. Na oslovenie vyše štyroch miliónov voličov smiešne málo. Politici majú zadarmo mediálny priestor za desiatky miliónov eur.\" Ostatní kandidáti sa nevyjadrili, že limit na prezidentskú kampaň považujú za nízky. Procházka sa vyjadril , že novo stanovený limit nevyužite a minie výrazne menej. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že limit sa strojnásobuje. A. Kisk, jeden z kandidátov, označil limit za nízky. Ostatní kandidáti sa priamo nevyjadrovali k samotnej výške limitu. Podľa paragrafu 16 pôvodného znenia Zákona o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní, mohol prezidentský kandidát na svoju predvolebnú kampaň vynaložiť 132 775 eur, novela zákona tento limit zvyšuje na 500 000 eur., tj limit sa navýši dokonca viac ako trojnásobne. Prezidentský kandidát Kiska povedal, že výška limitu je malá. Blog A. Kisku , 18. júla 2013: \"Novo pripravovaný volebný zákon stanovuje finančný limit na volebnú kampaň päťstotisíc eur. Na oslovenie vyše štyroch miliónov voličov smiešne málo. Politici majú zadarmo mediálny priestor za desiatky miliónov eur.\" Ostatní kandidáti sa nevyjadrili, že limit na prezidentskú kampaň považujú za nízky. Procházka sa vyjadril , že novo stanovený limit nevyužite a minie výrazne menej. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["", "Zákona", "novela", "Blog A. Kisku", "vyjadril"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/4810013/nikto-z-prezidentskych-kandidatov-neprekrocil-vydavky-na-kampan.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-46", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-157803?prefixFile=m_", "http://kiska.blog.sme.sk/c/333354/Kalinak-Nezavislym-kandidatom-na-prezidenta-nedam-sancu.html", "http://www.sme.sk/c/6870365/kalinak-potichu-meni-pravidla-volieb-a-kampani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:09.751198+00:00"}
{"id": "vr32015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32015", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Počet zlyhaných úverov (v slovenských bankách, pozn.) je v tejto krajine na historickom minime.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zlyhanie úverov v tomto roku nevieme porovnať s historickými údajmi. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zlyhanými úvermi sa rozumejú úvery , \"[ Z ]..ktorých podmienky zlyhania upravuje §73 opatrenia NBS č. 4/2007 z 13. marca 2007 (v znení neskorších predpisov) o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi.\"", "analysis_paragraphs": ["Zlyhanie úverov v tomto roku nevieme porovnať s historickými údajmi. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zlyhanými úvermi sa rozumejú úvery , \"[ Z ]..ktorých podmienky zlyhania upravuje §73 opatrenia NBS č. 4/2007 z 13. marca 2007 (v znení neskorších predpisov) o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi.\""], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Zlyhanými úvermi", "", "Analýze slovenského bankového sektora z hľadiska obozretnosti na makroúrovni", "", ""], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/MET/Zle_uvery.pdf", "http://www.sbaonline.sk/sk/presscentrum/aktuality/zisk-sektora-z-hlavnych-bankovych-cinnosti-ostal-na-urovni-roku-2010.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/ANALYZA_SLOVENSKEHO_BANKOVEHO_SEKTORA_1Q12.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6341208/uver-za-vas-moze-splacat-poistovna.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6341208/uver-za-vas-moze-splacat-poistovna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:09.343185+00:00"}
{"id": "vr35975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35975", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Druhý, kto nám pomohol (ekonomická pomoc Slovensku po roku 89, pozn.), bola Európska investičná banka, ktorá dala istý prísľub úveru. Tretí, kto nám pomohol, Medzinárodný menový fond, ale dal také kritéria vstupu do vnútorné politiky, že bol prvý, koho sme vyplatili a nechceli sme ďalej takejto.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mečiar má pravdu aj s pomocou od EIB a MMF (.pdf). V roku 1993 poskytol MMF pôžičku vo výške 90 mil. USD, EIB 28 mil. ECU.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar má pravdu aj s pomocou od EIB a MMF (.pdf). V roku 1993 poskytol MMF pôžičku vo výške 90 mil. USD, EIB 28 mil. ECU."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["pomocou od EIB a MMF"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK1993%5CVS1993_kap07.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:17.562817+00:00"}
{"id": "vr28601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28601", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Len pre vašu informáciu aj teraz na poslednej Mestskej rade sme znižovali nájomné pre jedného podnikateľa.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestská rada 3. novembra 2014 schválila materiál, ktorý odporúča znížiť nájomné jednému podnikateľovi v centre mesta. O tomto návrhu definitívne rozhodne Mestské zastupiteľstvo 11. novembra 2014, keďže Mestská rada nemá právomoc bez súhlasu zastupiteľstva znížiť nájomné. Je však pravdou, že Mestská rada jednohlasne navrhla a posunula na Mestské zastupiteľstvo materiál o znížení nájomného pre podnikateľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stanko Bystrík má na mysli stretnutie Mestskej rady z dňa 3. novembra 2014. Na tomto rokovaní poslanci Mestskej rady hlasovaním odporučili materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva na úpravu výšky nájmu nebytových priestorov v objekte na Ulici Hviezdoslavova 3 (pdf, str. 9). \"a/ Materiál - Úprava výšky nájmu nebytových priestorov v objekte na Ulici Hviezdoslavova 3 (Tibor Vrábel - SEZAM) prerokovať v rámci bodu „4. Majetkové záležitosti“ pod č. 4.27,\" Mestské zastupiteľstvo bude o tomto návrhu hlasovať 11. novembra 2014. Ide o bod 4,28 (materiály časť 3, .zip). Návrh hovorí o znížení nájomného pre podnikateľa Vrábela v centra mesta na Ulici Hviezdoslava 3. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mestská rada 3. novembra 2014 schválila materiál, ktorý odporúča znížiť nájomné jednému podnikateľovi v centre mesta. O tomto návrhu definitívne rozhodne Mestské zastupiteľstvo 11. novembra 2014, keďže Mestská rada nemá právomoc bez súhlasu zastupiteľstva znížiť nájomné. Je však pravdou, že Mestská rada jednohlasne navrhla a posunula na Mestské zastupiteľstvo materiál o znížení nájomného pre podnikateľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stanko Bystrík má na mysli stretnutie Mestskej rady z dňa 3. novembra 2014. Na tomto rokovaní poslanci Mestskej rady hlasovaním odporučili materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva na úpravu výšky nájmu nebytových priestorov v objekte na Ulici Hviezdoslavova 3 (pdf, str. 9). \"a/ Materiál - Úprava výšky nájmu nebytových priestorov v objekte na Ulici Hviezdoslavova 3 (Tibor Vrábel - SEZAM) prerokovať v rámci bodu „4. Majetkové záležitosti“ pod č. 4.27,\" Mestské zastupiteľstvo bude o tomto návrhu hlasovať 11. novembra 2014. Ide o bod 4,28 (materiály časť 3, .zip). Návrh hovorí o znížení nájomného pre podnikateľa Vrábela v centra mesta na Ulici Hviezdoslava 3. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Mestskej", "úpravu", "zastupiteľstvo"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/clanok/harmonogram-rokovani-mestskeho-zastupitelstva", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Spolo%C4%8Dn%C3%BD%20spravodajca(2).pdf", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/dokumenty-mz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:11.857283+00:00"}
{"id": "vr16978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16978", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "To bolo zase vlani. Minister Drucker, ale aj vy pán minister, dali ste (cez návrhy koaličných poslancov, pozn.) zrušenie maximálnych základov do zdravotných odvodov a vy zvýšenie vymeriavacích základov do sociálneho poistenia a žiadna tripartita sa skrátka nekonala.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novely zákonov o zdravotnom a sociálnom poistení spomenuté poslancom Mihálom boli obe schválené ako pozmeňovacie návrhy koaličných poslancov. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. Dňa 11. októbra 2016 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov. Zákon o sociálnom poistení bol novelizovaný zákonom č. 285/2016 Z. z. Návrh na zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálnych odvodov bol schválený ako pozmeňujúci návrh koaličného poslanca Jozefa Buriana. Za tento návrh hlasovalo 124 poslanov, proti hlasovali traja poslanci a hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Zrušenie maximálneho vymeriavacého základu pre výpočet odvodov do zdravotných poisťovní bolo Národnou radou SR schválené novelou zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Spomenuté zrušenie maximálneho vymeriavacého základu bolo schválené ako pozmeňovací návrh koaličného poslanca, konkrétne návrh Jozefa Valockého (SMER-SD), ktorý bol zahrnutý v spoločnej správe Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo. V danej správe bolo zahrnutých 25 návrhov, o ktorých sa hlasovalo spoločne. Podľa rokovacie poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (zákon č. 350/1996 Z. z. ) sa návrh zákona prerokúva v troch čítaniach. V druhom čítaní môžu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje po ukončení rozpravy. Gestorský výbor môže osobitým uznesením schváliť spoločnú správu výborov, v ktorej navrhne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O tejto správe sa hlasuje v druhom čítaní po ukončení rozpravy. Ak návrh na zmenu v zákone predstavuje vláda, teda príslušné ministerstvo, tento návrh prechádza rôznymi štádiami legislatívneho procesu. Spomenuté štádia zahŕňajú rôzne konzultácie a medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré poskytujú väčší priestor na diskusiu ako keď je zmena navrhnutá poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novely zákonov o zdravotnom a sociálnom poistení spomenuté poslancom Mihálom boli obe schválené ako pozmeňovacie návrhy koaličných poslancov. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. Dňa 11. októbra 2016 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov. Zákon o sociálnom poistení bol novelizovaný zákonom č. 285/2016 Z. z. Návrh na zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálnych odvodov bol schválený ako pozmeňujúci návrh koaličného poslanca Jozefa Buriana. Za tento návrh hlasovalo 124 poslanov, proti hlasovali traja poslanci a hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Zrušenie maximálneho vymeriavacého základu pre výpočet odvodov do zdravotných poisťovní bolo Národnou radou SR schválené novelou zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Spomenuté zrušenie maximálneho vymeriavacého základu bolo schválené ako pozmeňovací návrh koaličného poslanca, konkrétne návrh Jozefa Valockého (SMER-SD), ktorý bol zahrnutý v spoločnej správe Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo. V danej správe bolo zahrnutých 25 návrhov, o ktorých sa hlasovalo spoločne. Podľa rokovacie poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (zákon č. 350/1996 Z. z. ) sa návrh zákona prerokúva v troch čítaniach. V druhom čítaní môžu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje po ukončení rozpravy. Gestorský výbor môže osobitým uznesením schváliť spoločnú správu výborov, v ktorej navrhne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O tejto správe sa hlasuje v druhom čítaní po ukončení rozpravy. Ak návrh na zmenu v zákone predstavuje vláda, teda príslušné ministerstvo, tento návrh prechádza rôznymi štádiami legislatívneho procesu. Spomenuté štádia zahŕňajú rôzne konzultácie a medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré poskytujú väčší priestor na diskusiu ako keď je zmena navrhnutá poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["zvýšil", "č. 285/2016 Z. z.", "pozmeňujúci návrh", "č. 580/2004 Z.z.", "návrh Jozefa Valockého", "hlasovalo", "350/1996 Z. z.", "predkladať pozmeňujúce", "hlasuje", "štádiami legislatívneho"], "url": ["https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2903/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/socialne-poistenie-1-1-2017.xhtml", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/285/20170101", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2325", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20171101", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nr-sr-od-januara-sa-zrusi-strop-odvody-z/231116-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38080", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/1/20170101", "https://e-justice.europa.eu/content_member_state_law-6-sk-maximizeMS-en.do?clang=sk&member=1", "https://e-justice.europa.eu/content_member_state_law-6-sk-maximizeMS-en.do?clang=sk&member=1", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2947/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/ako-sa-tvoria-schvaluju-zakony-sr.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:47.051896+00:00"}
{"id": "vr32644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32644", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ja mám tiež celú sadu dokumentov a keď chcete teda ešte k tej zmluve o dielo niečo. Súčasťou tej zmluvy o dielo sú aj vysvetľujúce otázky. V ktorých sa v jednej z nich konštatuje, že a teraz to nebudem citovať. Ale že vo všeobecnosti ak postaví ten zhotoviteľ to dielo tak ako je vyprojektované, môže použiť ľubovoľnú technológiu. Čiže samotný pán Figeľ počas tej súťaže umožnil tým zhotoviteľom vyhotovovať to použitím ľubovoľných technológií.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Počiatek naráža na otázku č. 237 - s. 6 Doplnenie a vysvetlenie súťažných podkladov , ktorá znie: \"", "analysis_paragraphs": ["Ján Počiatek naráža na otázku č. 237 - s. 6 Doplnenie a vysvetlenie súťažných podkladov , ktorá znie: \""], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["č. 237"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=209992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:41.485700+00:00"}
{"id": "vr14129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14129", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale za necelých 1,5 roka práve počas tohto vládnutia, práve počas pôsobenia Lucie Žitňanskej, sa zaviedli napríklad také veci, ako to, že platí povedzme zmluva len vtedy, ak je uverejnená na internete a na základe toho sa dali povedzme odhaliť aj také veci, ako CT alebo kompa a tak ďalej.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon, ktorý ukladá povinnosť verejnoprávnym inštitúciám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. V tom čase bol ministerskou spravodlivosti Lucia Žitňanská . Zmluvy nadobudajú účinnosť až po ich zverejnení na internete. Bugár hovorí \"vtom momente platí\" a nie \"v tom momente je účinná\". V praxi nemusí vždy nastať situácia, keď zmluva je platná a účinná zároveň v tom istom okamihu. Vyhľadom na to, že sa Bugárom použitá platnosť nie vždy vylučuje s účinnosťou výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktuality.sk , 24. septembra 2014: \"V praxi sa častokrát pojem účinnosti zmluvy zamieňa s pojmom platnosť zmluvy. Zmluva je platná, keď spĺňa všetky podstatné náležitosti vymedzené príslušným právnym predpisom, napríklad označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, podpísanie zmluvy. Účinnosť je skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať právne účinky (následky), teda, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Napríklad v zmluve si zmluvné strany určia, že zmluva je účinná od určitého dňa, alebo že je účinná už podpisom zmluvy a pod. Čiže platnosť a účinnosť zmluvy nemusí nastať v tom istom okamihu.\" Zákon bol schválený 9. decembra 2010 a účinnosť nadobudol 1. januára 2011. \"(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia\" Za návrh hlasoval aj Bugár. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon, ktorý ukladá povinnosť verejnoprávnym inštitúciám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. V tom čase bol ministerskou spravodlivosti Lucia Žitňanská . Zmluvy nadobudajú účinnosť až po ich zverejnení na internete. Bugár hovorí \"vtom momente platí\" a nie \"v tom momente je účinná\". V praxi nemusí vždy nastať situácia, keď zmluva je platná a účinná zároveň v tom istom okamihu. Vyhľadom na to, že sa Bugárom použitá platnosť nie vždy vylučuje s účinnosťou výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktuality.sk , 24. septembra 2014: \"V praxi sa častokrát pojem účinnosti zmluvy zamieňa s pojmom platnosť zmluvy. Zmluva je platná, keď spĺňa všetky podstatné náležitosti vymedzené príslušným právnym predpisom, napríklad označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, podpísanie zmluvy. Účinnosť je skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať právne účinky (následky), teda, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Napríklad v zmluve si zmluvné strany určia, že zmluva je účinná od určitého dňa, alebo že je účinná už podpisom zmluvy a pod. Čiže platnosť a účinnosť zmluvy nemusí nastať v tom istom okamihu.\" Zákon bol schválený 9. decembra 2010 a účinnosť nadobudol 1. januára 2011. \"(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia\" Za návrh hlasoval aj Bugár. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Žitňanská", "Aktuality.sk", "Zákon", "hlasoval"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.aktuality.sk/clanok/172983/zmluvy-so-statom-budu-ucinne-az-po-ich-zverejneni/", "http://www.snk.sk/swift_data/source/ETO/Objednavky%20a%20faktury/Zakon_546_2010.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:11.380379+00:00"}
{"id": "vr30642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30642", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V žiadnom prípade už neísť cestou zvyšovania DPH, lebo sme si to vyskúšali a rozhodnutie, ktoré urobila pravicová vláda, bolo veľmi škodlivé a výsledkom je najvyššie zdražovanie v Európskej únií.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácií , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené Kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácií tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácií , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené Kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácií tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácií", "priemernej ročnej inflácií", "akroekonomická prognóza"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:15.475093+00:00"}
{"id": "46879", "numeric_id": 46879, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46879", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Dovoz sputnika nie je momentálne otázkou dňa, pretože sú i od výrobcu jasné informácie, že toľko vakcín momentálne nemá k dispozícii, že nemá toľko vakcín k dispozícii ani pre svoj domáci trh, takže ešte raz opakujem, dovoz vakcín nie je otázka dňa, ale je otázka mesiacov.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rusko má nízku preočkovanosť vlastných obyvateľov a v porovnaní so zazmluvnenými odbermi malé výrobné kapacity. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako pravdivé. Experti tvrdia, že je jedným z problémov vakcíny Sputnik V je nedostatočná výrobná kapacita. Podľa konzultantky CBPartners Eleny Subbotiny firma eviduje 200 miliónov objednaných dávok na viac ako 20 trhoch sveta a nevie ich dodať v krátkom čase. Ruský priamy investičný fond, ktorý vakcínu financuje a uvádza na trh, nedávno priznal až trojtýždňové oneskorenie sľúbených dodávok do Latinskej Ameriky. Dopyt po vakcíne totiž predčil rýchlosť jej výroby. Fond však tiež uvádza , že plánuje začať s výrobou vakcíny aj v zahraničí. Rusko uzavrelo niekoľko dohôd s najväčším výrobcom vakcín na svete, Indiou. Tá má v roku 2021 vyrobiť viac ako 300 miliónov dávok. Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobyanina bolo na konci januára v hlavnom meste zaočkovaných 300 tisíc občanov z pol milióna prihlásených. Sputnik V však má problémy s dodávkami do regiónov mimo Moskvy. Ako uvádza Reuters , vo väčších ruských regiónoch dostalo ku koncu januára vakcínu 10-20 tisíc ľudí a v tých najmenších menej ako 10-tisíc. V prvej polovici februára Rusko zaočkovalo 2,2 milióna obyvateľov, čo predstavuje 1,5 percenta z celkovej populácie. Toto číslo má zatiaľ ďaleko od pôvodného plánu 20 miliónov zaočkovaných v prvom štvrťroku, ktorý deklarovala podpredsedníčka vlády Tatiana Golikova.", "analysis_paragraphs": ["Rusko má nízku preočkovanosť vlastných obyvateľov a v porovnaní so zazmluvnenými odbermi malé výrobné kapacity. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako pravdivé. Experti tvrdia, že je jedným z problémov vakcíny Sputnik V je nedostatočná výrobná kapacita. Podľa konzultantky CBPartners Eleny Subbotiny firma eviduje 200 miliónov objednaných dávok na viac ako 20 trhoch sveta a nevie ich dodať v krátkom čase. Ruský priamy investičný fond, ktorý vakcínu financuje a uvádza na trh, nedávno priznal až trojtýždňové oneskorenie sľúbených dodávok do Latinskej Ameriky. Dopyt po vakcíne totiž predčil rýchlosť jej výroby. Fond však tiež uvádza , že plánuje začať s výrobou vakcíny aj v zahraničí. Rusko uzavrelo niekoľko dohôd s najväčším výrobcom vakcín na svete, Indiou. Tá má v roku 2021 vyrobiť viac ako 300 miliónov dávok. Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobyanina bolo na konci januára v hlavnom meste zaočkovaných 300 tisíc občanov z pol milióna prihlásených. Sputnik V však má problémy s dodávkami do regiónov mimo Moskvy. Ako uvádza Reuters , vo väčších ruských regiónoch dostalo ku koncu januára vakcínu 10-20 tisíc ľudí a v tých najmenších menej ako 10-tisíc. V prvej polovici februára Rusko zaočkovalo 2,2 milióna obyvateľov, čo predstavuje 1,5 percenta z celkovej populácie. Toto číslo má zatiaľ ďaleko od pôvodného plánu 20 miliónov zaočkovaných v prvom štvrťroku, ktorý deklarovala podpredsedníčka vlády Tatiana Golikova."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["eviduje", "priznal", "uvádza", "niekoľko", "zaočkovaných", "Reuters", "zaočkovalo", "plánu"], "url": ["https://www.politico.eu/article/russia-sputnik-geopolitical-coronavirus-vaccine/", "https://news.yahoo.com/russia-warns-delays-sputnik-v-195027723.html", "https://news.yahoo.com/russia-warns-delays-sputnik-v-195027723.html", "https://www.reuters.com/article/health-coronavirus-india-russia/russia-signs-more-deals-with-india-to-make-300-million-sputnik-v-vaccines-idINKBN28S0XL", "https://uz.sputniknews.ru/world/20210131/15906075/V-Moskve-polmilliona-chelovek-zapisalis-na-vaktsinatsiyu-ot-COVID-19--Cobyanin.html", "https://www.reuters.com/article/health-coronavirus-russia-vaccination-idUSL8N2K251G", "https://www.kommersant.ru/doc/4683353", "https://www.reuters.com/article/health-coronavirus-russia-vaccination-idUSL8N2K251G"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:02.271300+00:00"}
{"id": "vr16104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16104", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "79% nášho importu prichádza z EÚ.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri overovaní výroku poslanca Klusa sme vychádzali z aktuálnych údajmi podielu importu SR z krajín EÚ na celkovom importe, teda údajmi za rok 2016. Podľa štatistického úradu a údajov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu je však tento podiel odlišný od toho, čo uvádza poslanec a pohybuje sa okolo 65 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa jednej z definícii dostupných na internete je import : \"import (lat.) nákup a/alebo preprava tovarov, služieb, pracovných síl alebo kapitálu zo zahraničia.\" Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu \" ťažiskom slovenského exportu aj ekonomickej diplomacie, v oblasti obchodu v roku 2016 zostane naďalej EÚ, kam smeruje 82,81 % exportu a odkiaľ pochádza 62,5 % importu SR.\" Štatistický úrad zase uvádza ohľadom importu z krajín EÚ na Slovensko nasledovné: \"Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2015 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 6 % ( tvoril 67,3 % z celkového dovozu) a z krajín OECD sa zvýšil o 3,6 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 66,1 %).\" Poslanec Klus však zjavne reagoval na zavádzajúce správy z roku 2016, ktoré popisovali import Slovenska v roku 2015. Pravda , 31.marca 2016: \" Slovenský import prichádzal (2015) hlavne z Nemecka (19 %), Českej republiky (17 %) a Rakúska (9 %). Slovensko pritom patrilo ku krajinám s vyše 75-percentným podielom iných členov EÚ na celkovom importe. Až 79 % slovenského dovozu bolo z iných štátov únie. Väčší podiel bol iba v prípade Estónska (82 %) a Lotyšska (80 %). Po Slovensku nasledovali Chorvátsko (78 %), Česko, Rumunsko a Rakúsko (zhodne 77 %) a Portugalsko a Maďarsko (zhodne 76 %). Holandsko (46 %) bolo vlani jediným členom EÚ, na ktorého importe sa únia podieľala menej ako polovicou.\" Aktuality , 1. júla 2016: \" Čo sa týka celkového vývozu, až 85 % mieri do členských krajín EÚ. Naopak, dovoz z Únie tvorí 79 % (2015)\" Avšak za dôveryhodnejší v tomto prípade považujeme opäť zdroj Štatistický úrad SR, kde sa uvádza podiel importu do SR z krajín EÚ na celkovom importe za rok 2015- 65.5% . Tieto údaje považujeme za najdôveryhodnejšie, pretože štatistický úrad vedie aj nominálne hodnoty dovozu do SR z jednotlivých krajín. Dá sa to jednoducho pozrieť v tabuľke za rok 2015 a 2016 , vrátane percentuálneho podielu dovozu jednotlivých krajín a zoskupení do SR. Ďalším dôležitým zdrojom potvrdzujúcim nepravdivosť výroku poslanca Klusa, je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré má síce zverejnené údaje za rok 2016 iba po november, no v období január- november bol podiel dovozu na SR z krajín EÚ na celkovom dovoze SR oveľa menší ako uvádza poslanec- konkrétne 65.6 %. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní výroku poslanca Klusa sme vychádzali z aktuálnych údajmi podielu importu SR z krajín EÚ na celkovom importe, teda údajmi za rok 2016. Podľa štatistického úradu a údajov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu je však tento podiel odlišný od toho, čo uvádza poslanec a pohybuje sa okolo 65 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa jednej z definícii dostupných na internete je import : \"import (lat.) nákup a/alebo preprava tovarov, služieb, pracovných síl alebo kapitálu zo zahraničia.\" Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu \" ťažiskom slovenského exportu aj ekonomickej diplomacie, v oblasti obchodu v roku 2016 zostane naďalej EÚ, kam smeruje 82,81 % exportu a odkiaľ pochádza 62,5 % importu SR.\" Štatistický úrad zase uvádza ohľadom importu z krajín EÚ na Slovensko nasledovné: \"Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2015 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 6 % ( tvoril 67,3 % z celkového dovozu) a z krajín OECD sa zvýšil o 3,6 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 66,1 %).\" Poslanec Klus však zjavne reagoval na zavádzajúce správy z roku 2016, ktoré popisovali import Slovenska v roku 2015. Pravda , 31.marca 2016: \" Slovenský import prichádzal (2015) hlavne z Nemecka (19 %), Českej republiky (17 %) a Rakúska (9 %). Slovensko pritom patrilo ku krajinám s vyše 75-percentným podielom iných členov EÚ na celkovom importe. Až 79 % slovenského dovozu bolo z iných štátov únie. Väčší podiel bol iba v prípade Estónska (82 %) a Lotyšska (80 %). Po Slovensku nasledovali Chorvátsko (78 %), Česko, Rumunsko a Rakúsko (zhodne 77 %) a Portugalsko a Maďarsko (zhodne 76 %). Holandsko (46 %) bolo vlani jediným členom EÚ, na ktorého importe sa únia podieľala menej ako polovicou.\" Aktuality , 1. júla 2016: \" Čo sa týka celkového vývozu, až 85 % mieri do členských krajín EÚ. Naopak, dovoz z Únie tvorí 79 % (2015)\" Avšak za dôveryhodnejší v tomto prípade považujeme opäť zdroj Štatistický úrad SR, kde sa uvádza podiel importu do SR z krajín EÚ na celkovom importe za rok 2015- 65.5% . Tieto údaje považujeme za najdôveryhodnejšie, pretože štatistický úrad vedie aj nominálne hodnoty dovozu do SR z jednotlivých krajín. Dá sa to jednoducho pozrieť v tabuľke za rok 2015 a 2016 , vrátane percentuálneho podielu dovozu jednotlivých krajín a zoskupení do SR. Ďalším dôležitým zdrojom potvrdzujúcim nepravdivosť výroku poslanca Klusa, je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré má síce zverejnené údaje za rok 2016 iba po november, no v období január- november bol podiel dovozu na SR z krajín EÚ na celkovom dovoze SR oveľa menší ako uvádza poslanec- konkrétne 65.6 %. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["internete", "agentúry", "Štatistický úrad", "Pravda", "Aktuality", "2015", "2016", "Ministerstvo"], "url": ["http://ekonomika.oldweb-sulik.sk/ekonomicky-slovnik/dovoz-import-import/", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ca505b33-5994-4891-bf25-648a4ff524a0/!ut/p/b1/hZLLkqJAEEW_pT_AJqni5bKQt1hKAQpsjBZFhBbwifD1ox09i5mO1txV1LlxM-NeLuEiLqk-rrvtx3lXVx-fj3ciLT3ZVlSVJwCqi8F2xj61RgYyQ_EOxHcAfhkC_-oVynSwAzIzmSPwIPzVPwEeesOfITIUzJHGpsb9e4QU35UQAP-tH5nEEmQXQHFNEWxihWzoYQwE_-cvygA29UOAuQ_Ewt_6JwZP9D7Aj_1_AC_8F1xUxDdVqydbnahZi81-TkuzqJCJ81hvwrh0d1Yjo6u0bYR9KhaquVl7iz2sgvKQRdVWQ0k0dRIctT7Gemkdbhkq1k4WD5uL6ieTjHVapanF0bpogTcj8FnyY6oWi42tHI_YdMpz1p1EElUz8aAtz4PM0_HtwDbPb3ss_6IbCy75Qp6l8wU8q8-rAiRPE5LwC-CeELXq_YaL75j86zW8zAVcBMLSL7rG7sueFXCbUi1sg8BGfLHgz1rA6MpsKWXULyYdH4T9KdyCH556GjgOpdpsPWehSrSqOXvAOVyyW-3f23T_Du-yIgOWZUVAwlASMebmRSoM9ZO91e1VDqhzjiROY5RdyWIsOYnt2FjRxkNrZfZI5bMzj7uJtZlfYuVWeqmBoyqgOZVCMiD1YH5SU8hxG5S90udJ6zfGOdGqwa2-fhInnzRhFKrSyE27g4rcec1SZKD80s7Ty-zIaMOPV8d8KsrO2m9we-ot2RMO-bTZrGOL-cVSkfoF7_bxqTa6cXkbSEMqUBQejHGdTpb67prX4tKKjmgZdcTDn5Rt37hmHz7m6kpMZwrNJuTt7Q89ubbG/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/388421-az-85-exportu-slovenska-vlani-smerovalo-na-trhy-eu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/352465/slovaci-predbiehaju-ostatne-krajiny-eu-v-znalosti-jazykov-aj-vo-vyvoze-aut/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iF265B5C2E77B469AB097081BF4556439%22)&ui.name=Celkov%C3%BD%20dovoz%20a%20celkov%C3%BD%20v%C3%BDvoz%20pod%C4%BEa%20kontinentov%20a%20ekonomick%C3%BDch%20zoskupen%C3%AD%20kraj%C3%ADn%20%5bzo0004rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i10B2CB52FFF44B319DA31F65A3FFE155%22)&ui.name=Celkov%C3%BD%20dovoz%20a%20celkov%C3%BD%20v%C3%BDvoz%20pod%C4%BEa%20kontinentov%20a%20ekonomick%C3%BDch%20zoskupen%C3%AD%20kraj%C3%ADn%20v%20roku%202016%20%5bzo0002ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html", "http://www.economy.gov.sk/12354-menu/147744s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:44.828031+00:00"}
{"id": "vr16635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16635", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "My sme (SNS, pozn.) napríklad o 13-tom a 14-tom plate hovorili už od začiatku tohto roka.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SNS ako jediná koaličná strana skutočne prišla s návrhom 13. a 14. platu pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v jednej firme minimálne jeden rok. Návrh (aj to len 13. platu) sa prvýkrát objavuje v marci 2017, nakoľko nejde o začiatok roka, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SNS ako jediná koaličná strana skutočne prišla s návrhom 13. a 14. platu pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v jednej firme minimálne jeden rok. Návrh (aj to len 13. platu) sa prvýkrát objavuje v marci 2017, nakoľko nejde o začiatok roka, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["marci", "vypovedaním", "predstavila", "podnetný", "dobrovoľnosti"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20479992/danko-navrhuje-trinasty-plat-pre-ludi-ktori-pracuju-vo-firme-aspon-rok.html", "https://dennikn.sk/844566/danko-zaskocil-partnerov-vypovedal-koalicnu-zmluvu/", "http://www.sns.sk/aktuality/novy-socialny-program/", "https://www.webnoviny.sk/navrh-sns-na-vyplacanie-13-platu-povazuje-fico-za-podnetny/", "https://www.aktuality.sk/clanok/520178/danko-opat-neuspel-13-a-14-platy-nebudu-povinne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:00.100735+00:00"}
{"id": "49378", "numeric_id": 49378, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49378", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Bol to Peter Pellegrini, ktorý pred voľbami hovoril, že Robert Fico je minulosťou.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini označil Roberta Fica ako „politika minulosti” vo februári 2023. Na otázku v rozhovore pre Nový čas , čo sa mu vybaví, keď sa povie meno Robert Fico, odpovedal: „Robert Fico, hoci je vážený politik, už je to politik minulosti. Nemyslím si, že Robert Fico ešte môže Slovensku ponúknuť nejakú nádej a víziu pre 21. storočie.”", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini označil Roberta Fica ako „politika minulosti” vo februári 2023. Na otázku v rozhovore pre Nový čas , čo sa mu vybaví, keď sa povie meno Robert Fico, odpovedal: „Robert Fico, hoci je vážený politik, už je to politik minulosti. Nemyslím si, že Robert Fico ešte môže Slovensku ponúknuť nejakú nádej a víziu pre 21. storočie.”"], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Pellegrini", "Nový čas"], "url": ["https://refresher.sk/131313-Pellegrini-Fico-je-politik-minulosti-Nemyslim-si-ze-moze-Slovensku-ponuknut-nadej-a-viziu-pre-21-storocie", "https://www.cas.sk/clanok/2771161/peter-pellegrini-exkluzivne-pre-novy-cas-preco-nechcem-ist-s-ficom/4/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:23.736867+00:00"}
{"id": "vr36508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36508", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...síce Ústava dáva právo predsedovi vlády a nikto mu to právo nebral, navrhovať a meniť ministrov, ale koaličná zmluva ho zaväzovala, skôr než tak urobí, rokovať s koaličným partnerom. Robert Fico s koaličným partnerom nerokoval. Ak sa urobí záver o tom, že minister musí z vlády odísť, musí sa to o niečo oprieť. Musí byť tam nejaký skutok alebo zavinenie. U tohoto ministra žiadne nebolo.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koaličná zmluva o žiadnej takejto povinnosti nehovorí.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná zmluva o žiadnej takejto povinnosti nehovorí."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["zmluva"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=1188849"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:17.069325+00:00"}
{"id": "vr30783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30783", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Měla být ve středu koaliční schůzka, ale protože Senát projednával občanský zákoník, tak jsem tam nemohl přijít.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Senát opravdu ve středu 25. ledna 2012 zasedal a projednával občanský zákoník. Dokládá to například zpráva na stránkách ministerstva spravedlnosti , které jsou určeny k informování veřejnosti ohledně změn v oblasti občanského práva.", "analysis_paragraphs": ["Senát opravdu ve středu 25. ledna 2012 zasedal a projednával občanský zákoník. Dokládá to například zpráva na stránkách ministerstva spravedlnosti , které jsou určeny k informování veřejnosti ohledně změn v oblasti občanského práva."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["zpráva na stránkách ministerstva spravedlnosti"], "url": ["http://obcanskyzakonik.justice.cz/cz/aktuality/29-novy-obcansky-zakonik-prosel-senatem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:57.166171+00:00"}
{"id": "vr26295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26295", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "... ja som kedysi pred 20 rokmi založil ministerstvo zahraničných vecí, ktoré dodnes funguje na báze tej istej realizácie koncepcie zahraničnej politiky, ktorú sme napísali vtedy.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Milan Kňažko stál na čele Ministerstva medzinárodných vzťahov s krátkou prestávkou od roku 1990 do marca 1993 (od 1. januára 1993 transformované na Ministerstvo zahraničných vecí SR, pozn.). V auguste 1992 predložil M. Kňažko novú organizačnú štruktúru ministerstva, ktorá bola po vzniku samostatnej SR pozmenená, keďže sa sekcie museli prispôsobiť už konkrétnym úlohám samostatného štátu. (Vychádzame z práce D. Šmihulovej, pozn.)", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko stál na čele Ministerstva medzinárodných vzťahov s krátkou prestávkou od roku 1990 do marca 1993 (od 1. januára 1993 transformované na Ministerstvo zahraničných vecí SR, pozn.). V auguste 1992 predložil M. Kňažko novú organizačnú štruktúru ministerstva, ktorá bola po vzniku samostatnej SR pozmenená, keďže sa sekcie museli prispôsobiť už konkrétnym úlohám samostatného štátu. (Vychádzame z práce D. Šmihulovej, pozn.)"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["práce", "Charakteristika", "Štatút", "zákon"], "url": ["http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec3/pdf_doc/politologia/6.pdf", "http://www.mzv.sk/sk/ministerstvo/ministerstvo-charakteristika_cinnosti", "http://www.mzv.sk/sk/ministerstvo/ministerstvo-statut_ministerstva", "http://www.mzv.sk/sk/ministerstvo/ministerstvo-zriadenie_vznik_a_posobnost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:35.774959+00:00"}
{"id": "vr36022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36022", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Gréci už zažili bohužiaľ takéto bankroty, dokonca štátny bankrot...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko zažilo štátny bankrot v roku 1893. V 20. storočí však podľa dostupných informácií napriek rôznym ekonomických krízam bankrot nezažilo.", "analysis_paragraphs": ["Grécko zažilo štátny bankrot v roku 1893. V 20. storočí však podľa dostupných informácií napriek rôznym ekonomických krízam bankrot nezažilo."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["zažilo"], "url": ["http://greekhistory.suite101.com/article.cfm/the_bankruptcy_of_greece_in_1893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:09.823690+00:00"}
{"id": "vr29697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29697", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "..ale aj napriek tomu, že Pro-Hokej je samostatná, by som povedal, organizácia, to posledné slovo má hokejový zväz, pretože licencie (pre hokejové kluby ako povolenie hrať v extralige. pozn.) nedáva Pro-Hokej, ale dáva hokejový zväz...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pro-Hokej môže podať návrh na udelenie licencie- povolenie hrať v extralige pre jednotlivé hokejové kluby, ale nemôže udeliť licenciu, to má v kompetencii výkonný výbor SZĽH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pro-Hokej a.s. je samostatná organizácia riadiaca Tipsport extraligu, ktorej akcionármi sú samotné hokejové kluby hrajúce v extralige, \" Licenciou (.pdf, s.1) pre súťaž sa rozumie právo hokejového klubu, člena SZĽH, aby sa v príslušnej hokejovej sezóne mohol zúčastniť príslušnej súťaže, organizovanej SZĽH . (...) Licenciu pre súťaž vydáva SZĽH na základe návrhu riadiaceho orgánu príslušnej súťaže prostredníctvom sekretariátu SZĽH (...).\" \" O vydaní licencie pre nový klub rozhodne VV SZĽH na základe návrhu riadiaceho orgánu príslušnej súťaže (...). (s. 2)\" O vydaní licencie rozhodne SZĽH v prípade, že hokejový klub splnil tieto podmienky:", "analysis_paragraphs": ["Pro-Hokej môže podať návrh na udelenie licencie- povolenie hrať v extralige pre jednotlivé hokejové kluby, ale nemôže udeliť licenciu, to má v kompetencii výkonný výbor SZĽH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pro-Hokej a.s. je samostatná organizácia riadiaca Tipsport extraligu, ktorej akcionármi sú samotné hokejové kluby hrajúce v extralige, \" Licenciou (.pdf, s.1) pre súťaž sa rozumie právo hokejového klubu, člena SZĽH, aby sa v príslušnej hokejovej sezóne mohol zúčastniť príslušnej súťaže, organizovanej SZĽH . (...) Licenciu pre súťaž vydáva SZĽH na základe návrhu riadiaceho orgánu príslušnej súťaže prostredníctvom sekretariátu SZĽH (...).\" \" O vydaní licencie pre nový klub rozhodne VV SZĽH na základe návrhu riadiaceho orgánu príslušnej súťaže (...). (s. 2)\" O vydaní licencie rozhodne SZĽH v prípade, že hokejový klub splnil tieto podmienky:"], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "akcionármi", "Licenciou"], "url": ["http://www.hokejportal.net/?q=clanok/pro-hokej-navrhol-schvalenie-licencii-pre-trencin-martin-i-poprad-ako-rozhodne-vykonny-vybor/48006", "http://sport.sme.sk/c/7852367/koval-je-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom.html", "http://www.hockeyslovakia.sk/userfiles/file/Stanovy/11%20smernica%20pre%20udelovanie%20sutaznej%20licencie%202011%20A4.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:14.937929+00:00"}
{"id": "vr14395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14395", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Nedá sa takýmto spôsobom, nástupný plat povedzme učiteľa je 613,50 alebo 614,50. Takže ak človek, ktorý skončí vysokú školu, nemá zabezpečené dá sa povedať nič, dostane čistá ruka necelých 500 eur...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Samotný nástupný plat učiteľa predstavuje v hrubom 613,50 eur, čo je v čistom skutočne menej ako 500 eur. No k nástupnému platu učiteľa sa vždy ešte pripočítava príplatok v hodnote 37 eur. Denník N píše, že mesačne dostane začínajúci učiteľ v čistom spolu s príplatkom 550 eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pravda píše: \" Učiteľ, ktorý po vysokej škole nastúpi do zamestnania, je zaradený do deviatej platovej triedy.Po poslednom navýšení v tomto januári tak dostane plat 613,50 eura v hrubom. \" Podľa kalkulátora čistej mzdy by táto čiastka predstavovala 490,58 eur (pri učiteľovi bez detí). Kalkulačka portálu platy.sk pri rovnakých podmienkach pre prvý polrok 2016 uvádza čistú mzdu 491 eur. Denník N píše nasledovné: \" (...) platová tarifa 613,50 eur a príplatok pre začínajúceho zamestnanca 37 eur. (...) Hrubý nástupný plat učiteľa je 650,50 eur, na účet mu tak mesačne pribudne okolo 550 eur .\" Samotný nástupný plat je teda skutočne 613,50 eur, no každý začínajúci učiteľ má k nemu príplatok 37 eur, čiže dokopy 650,50 eur v hrubom a v čistom 550 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Samotný nástupný plat učiteľa predstavuje v hrubom 613,50 eur, čo je v čistom skutočne menej ako 500 eur. No k nástupnému platu učiteľa sa vždy ešte pripočítava príplatok v hodnote 37 eur. Denník N píše, že mesačne dostane začínajúci učiteľ v čistom spolu s príplatkom 550 eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pravda píše: \" Učiteľ, ktorý po vysokej škole nastúpi do zamestnania, je zaradený do deviatej platovej triedy.Po poslednom navýšení v tomto januári tak dostane plat 613,50 eura v hrubom. \" Podľa kalkulátora čistej mzdy by táto čiastka predstavovala 490,58 eur (pri učiteľovi bez detí). Kalkulačka portálu platy.sk pri rovnakých podmienkach pre prvý polrok 2016 uvádza čistú mzdu 491 eur. Denník N píše nasledovné: \" (...) platová tarifa 613,50 eur a príplatok pre začínajúceho zamestnanca 37 eur. (...) Hrubý nástupný plat učiteľa je 650,50 eur, na účet mu tak mesačne pribudne okolo 550 eur .\" Samotný nástupný plat je teda skutočne 613,50 eur, no každý začínajúci učiteľ má k nemu príplatok 37 eur, čiže dokopy 650,50 eur v hrubom a v čistom 550 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "kalkulátora", "platy.sk", "Denník N"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/381067-zacinajuci-ucitelia-dostanu-613-eur/", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2015.php", "http://www.platy.sk/vypocet-mzdy", "https://dennikn.sk/blog/zarabaju-ucitelia-malo-ano-aj-nie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:06.264064+00:00"}
{"id": "vr33162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33162", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Vo vašej prognóze počítate, že na budúci rok bude o 11, alebo že zanikne 11600 pracovných miest.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Rozpočtu verejnej správy 2013-2015 ( pdf. , str. 6) je na rok 2013 prognózovaný počet nových domácich pracovných miest na úrovni 1800 nových pracovných miest. Januárová prognóza Inštitútu finančnej koriguje odhady tvorby pracovných miest v roku 2013. V tomto roku má zamestnanosť klesnúť o 11 600 osôb . Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Rozpočtu verejnej správy 2013-2015 ( pdf. , str. 6) je na rok 2013 prognózovaný počet nových domácich pracovných miest na úrovni 1800 nových pracovných miest. Januárová prognóza Inštitútu finančnej koriguje odhady tvorby pracovných miest v roku 2013. V tomto roku má zamestnanosť klesnúť o 11 600 osôb . Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "Januárová"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8255", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8821"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:12.410249+00:00"}
{"id": "vr36769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36769", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dnešné vyjadrenie Bélu Bugára, že je to najkomplikovanejšia koalícia, v ktorej kedy bol a to je teda starý matador slovenskej politiky, o niečom hovorí.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Kažimír interpretuje Bugára presne. Správa TASR : \"Vládna koalícia v súčasnej zostave dovládne do konca volebného obdobia. Myslí si to predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Naďalej však trvá na tom, že táto zostava je najkomplikovanejšou koalíciou, v akej kedy bol.\" Podľa správy SITA z dňa 16. januára 2011: \"Bugár, ktorý je súčasťou už tretej vlády, pripúšťa, že táto koalícia je najkomplikovanejšia.\"", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Kažimír interpretuje Bugára presne. Správa TASR : \"Vládna koalícia v súčasnej zostave dovládne do konca volebného obdobia. Myslí si to predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Naďalej však trvá na tom, že táto zostava je najkomplikovanejšou koalíciou, v akej kedy bol.\" Podľa správy SITA z dňa 16. januára 2011: \"Bugár, ktorý je súčasťou už tretej vlády, pripúšťa, že táto koalícia je najkomplikovanejšia.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "správy"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110116TBB00117", "http://spravy.pravda.sk/bugar-toto-je-najkomplikovanejsia-koalicia-v-akej-som-kedy-bol-p67-/sk_domace.asp?c=A110116_150329_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:59.540534+00:00"}
{"id": "vr29780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29780", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj Španielsko je v programe (záchrany pod dohľadom Trojky,pozn.) takisto.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí o programe pod dohľadom Trojky tj. Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka, zvanom aj euroval, do ktorého boli zaradené krajiny Grécko, Portugalsko, Írsko, Cyprus a aj Ficom spomenuté Španielsko. Tieto krajiny sa dostali do finančných problémov, konkrétne v Španielsku sa jednalo o to, že španielsky bankový sektor mal miliardy eur v úveroch, ktoré ale nik nedokázal splácať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí o programe pod dohľadom Trojky tj. Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka, zvanom aj euroval, do ktorého boli zaradené krajiny Grécko, Portugalsko, Írsko, Cyprus a aj Ficom spomenuté Španielsko. Tieto krajiny sa dostali do finančných problémov, konkrétne v Španielsku sa jednalo o to, že španielsky bankový sektor mal miliardy eur v úveroch, ktoré ale nik nedokázal splácať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/explained/the_financial_and_economic_crisis/assisting_countries_in_trouble/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:59.901306+00:00"}
{"id": "vr37204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37204", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Budem žiadať jednu vec, ak ma tam pozvú, zmeniť alebo zrušiť to uznesenie, ktorým Fórum Karpatskej kotliny sa stala inštitúciou maďarského parlamentu, ale to nie je zrušenie Fóra.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár povedal, že sa bude snažiť presadiť, aby Fórum poslancov Karpatskej kotliny nepatrilo pod maďarský parlament (nie, aby došlo k zrušeniu Fóra poslancov Karpatskej kotliny, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Bugár povedal, že sa bude snažiť presadiť, aby Fórum poslancov Karpatskej kotliny nepatrilo pod maďarský parlament (nie, aby došlo k zrušeniu Fóra poslancov Karpatskej kotliny, pozn.)."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA Bugár"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/bugar-nechce-forum-poslancov-pod-budap/184781-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/bugar-nechce-forum-poslancov-pod-budap/184781-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:01.546813+00:00"}
{"id": "49653", "numeric_id": 49653, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49653", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "V roku 2010 tak isto sa zrušila rada televízna, tak isto sa bez náhrady zrušila rada rozhlasová a navolil sa celý 9 členný orgán, rada RTVS jednou jedinou garnitúrou, ktorá vtedy bola, vtedy neboli žiadne štrajkové, kde boli vtedy ochrancovia verejnoprávnosti?", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený návrh ministra kultúry Krajcera o fúzii Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej organizačnej jednotky. Pôvodné inštitúcie riadili samostatné rady, komisie a generálni riaditelia. Po zlúčení verejnoprávne média riadila jedna spoločná deväťčlenná rada a generálny riaditeľ. Radu aj riaditeľa volil parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPočas vlády Ivety Radičovej v roku 2010 sa zlúčili Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) do jednej organizačnej jednotky. Vtedajší minister kultúry za stranu SaS Daniel Krajcer 3. novembra 2010 predložil vláde návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Dôvodom bolo zlé hospodárenie v televízii. Vtedajšie vedenie STV uviedlo , že v roku 2011 počíta s mínusom 37 miliónov eur. Krajcer tvrdil, že reforma zabráni ďalšiemu zadlžovaniu. Štát mal teda spojením SRo a STV v roku 2011 ušetriť najmenej 1,65 milióna eur.\n\nParlament schválil nový zákon o RTS 30. novembra 2010 v skrátenom legislatívnom konaní hlasmi 77 poslancov. Za návrh zákona hlasovali takmer všetci poslanci klubov SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd a šesť z celkových deväť poslancov SNS. Proti hlasovali len poslanci klubu Smer-SD. RTVS vznikla k 1. januáru 2011.\n\nPred reformou pozostávalo vedenie Slovenskej televízie z troch orgánov ktoré tvorila rada Slovenskej televízie, dozorná komisia Slovenskej televízie a generálny riaditeľ (. pdf , § 7). Rada Slovenskej televízie mala 15 členov (. pdf , § 9 ods. 1), dozorná komisia pozostávala z 3 členov (. pdf , § 16 ods. 1).\n\nVedenie Slovenského rozhlasu pozostávalo taktiež z troch orgánov: rozhlasová rada, dozorná komisia Slovenského rozhlasu a generálny riaditeľ (. pdf , § 7). Rada Slovenského rozhlasu mala 15 členov (. pdf , § 9 ods. 1), dozorná komisia pozostávala z 3 členov (. pdf , § 16 ods. 1).\n\nPo zlúčení verejnoprávnej televízie a rozhlasu kontrolné orgány nahradila rada pozostávajúca z deviatich členov a jeden spoločný generálny riaditeľ. Členov rady mala voliť a odvolávať národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Novú radu mali tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo. Generálneho riaditeľa volil po verejnom vypočutí na návrh príslušného výboru parlament.\n\nVládne strany SaS, SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd mali toho času v parlamente 79 poslancov.\n\nParlament zvolil ako prvú generálnu riaditeľku inštitúcie Miloslavu Zemkovú. Za hlasovalo 80 poslancov zo 137, proti hlasoval jeden poslanec. Deväť členov rady bolo zvolených 10. februára 2011.\n\nZlúčenie médií toho času kritizovala aj samotná Rada STV. V stanovisku uvideli, že fúzia STV a SRo ohrozí ich programovú a politickú nezávislosť. Poslanci strany SMER kritizovali skrátený legislatívny proces a za návrhom zákona videli snahu o ovládnutie a politizáciu verejnoprávnych médií.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený návrh ministra kultúry Krajcera o fúzii Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej organizačnej jednotky. Pôvodné inštitúcie riadili samostatné rady, komisie a generálni riaditelia. Po zlúčení verejnoprávne média riadila jedna spoločná deväťčlenná rada a generálny riaditeľ. Radu aj riaditeľa volil parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2010 sa zlúčili Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) do jednej organizačnej jednotky. Vtedajší minister kultúry za stranu SaS Daniel Krajcer 3. novembra 2010 predložil vláde návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Dôvodom bolo zlé hospodárenie v televízii. Vtedajšie vedenie STV uviedlo , že v roku 2011 počíta s mínusom 37 miliónov eur. Krajcer tvrdil, že reforma zabráni ďalšiemu zadlžovaniu. Štát mal teda spojením SRo a STV v roku 2011 ušetriť najmenej 1,65 milióna eur.", "Parlament schválil nový zákon o RTS 30. novembra 2010 v skrátenom legislatívnom konaní hlasmi 77 poslancov. Za návrh zákona hlasovali takmer všetci poslanci klubov SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd a šesť z celkových deväť poslancov SNS. Proti hlasovali len poslanci klubu Smer-SD. RTVS vznikla k 1. januáru 2011.", "Pred reformou pozostávalo vedenie Slovenskej televízie z troch orgánov ktoré tvorila rada Slovenskej televízie, dozorná komisia Slovenskej televízie a generálny riaditeľ (. pdf , § 7). Rada Slovenskej televízie mala 15 členov (. pdf , § 9 ods. 1), dozorná komisia pozostávala z 3 členov (. pdf , § 16 ods. 1).", "Vedenie Slovenského rozhlasu pozostávalo taktiež z troch orgánov: rozhlasová rada, dozorná komisia Slovenského rozhlasu a generálny riaditeľ (. pdf , § 7). Rada Slovenského rozhlasu mala 15 členov (. pdf , § 9 ods. 1), dozorná komisia pozostávala z 3 členov (. pdf , § 16 ods. 1).", "Po zlúčení verejnoprávnej televízie a rozhlasu kontrolné orgány nahradila rada pozostávajúca z deviatich členov a jeden spoločný generálny riaditeľ. Členov rady mala voliť a odvolávať národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Novú radu mali tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo. Generálneho riaditeľa volil po verejnom vypočutí na návrh príslušného výboru parlament.", "Vládne strany SaS, SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd mali toho času v parlamente 79 poslancov.", "Parlament zvolil ako prvú generálnu riaditeľku inštitúcie Miloslavu Zemkovú. Za hlasovalo 80 poslancov zo 137, proti hlasoval jeden poslanec. Deväť členov rady bolo zvolených 10. februára 2011.", "Zlúčenie médií toho času kritizovala aj samotná Rada STV. V stanovisku uvideli, že fúzia STV a SRo ohrozí ich programovú a politickú nezávislosť. Poslanci strany SMER kritizovali skrátený legislatívny proces a za návrhom zákona videli snahu o ovládnutie a politizáciu verejnoprávnych médií."], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "zlé", "uviedlo", "schválil", "skrátenom", "RTVS", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "rada", "volil", "strany", "zvolil", "zvolených", "kritizovala", "SMER"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/6532/1", "https://sita.sk/zlucenie-stv-a-sro-vyvolava-otazniky/", "https://sita.sk/poslanci-odsuhlasili-zlucenie-stv-a-sro/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27524", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27471", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2010/532/ZZ_2010_532_20190101.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/16/20080301.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/16/20080301.html#predpis.skupinaParagrafov-rada_slovenskej_televizie", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/16/20080301.html#predpis.skupinaParagrafov-dozorna_komisia", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/619/20080401.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/619/20080401.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/619/20080401.html#predpis.skupinaParagrafov-dozorna_komisia", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/vyhlasene_znenie.html#paragraf-9.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/vyhlasene_znenie.html#paragraf-17.odsek-1", "https://sita.sk/tieto-vlady-panovali-na-slovensku-od-roku-1993/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169348-parlament-zvolil-zemkovu-za-sefku-rtvs/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=351506", "https://www.aktuality.sk/clanok/175666/stv-a-sro-stratia-po-zluceni-svoju-nezavislost-tvrdi-rada-stv/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168345-smer-sa-boji-politizacie-stv-a-sro-vy-ste-ich-znasilnili-odkazal-krajcer/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:53.142566+00:00"}
{"id": "vr26317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26317", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "V tomto ohledu (podmínky čerpání budoucích evropských fondů, pozn.) se podařilo pravidla výrazně zjednodušit a sjednotit tak, aby na rozdíl od současné situace měli všichni koneční příjemci rovné podmínky.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dňa 20. novembra 2013 schválili europoslanci na plenárnom zasadnutí legislatívu upravujúcu podmienky čerpania európskych štrukturálnych a kohéznych fondov na budúce programové obdobie 2014-2020. Členské štáty si medzi sebou rozdelia 325 miliárd eur, Česká republika bude mať k dispozícii 20,5 miliard eur. Medzi nejviditelnejšie novinky bude patriť delenie na tri regiony (momentálne sú len dva). K menej rozvinutým regionom pribudnú ešte regióny prechodné. Jednotlivé druhy regiónov budú mať rozdielnu výšku alokácií. Jednou z ďalších noviniek bude, že investície z europskych fondov budú lepšie zamerané na dosiahnutie vyššej efektivity, tým že sa budú sústrediť na menší počet priorít. Medzi tieto priority patria: inovácia a výskum, digitálna agenda, malé a stredné podniky a nízkouhlíková ekonomika. Približne 66 miliárd eur z Kohézneho fondu bude určených na podporu prioritného transeurópske dopravné spojenia a ďalšie infraštruktúrne projekty, napríklad v oblasti životného prostredia. V rámci Európskeho sociálneho fondu bude podporená zamestnanosť a to z 20% v každom členskom štáte. Na záruky pre mladých pôjde minimálne 6 miliárd eur. Pravidlá čerpania by mali byť značne zjednodušené a malo by dôjsť k minimalizácii byrokracie, napríklad zavedením elektronizácie. Avšak tieto nové pravidlá nezaručujú rovnosť všetkých konečných príjemcov. Vzhľadom k rozdielnym alokáciám pre jednotlivé regióny nebudú mať všetci príjemcovia rovnaké podmienky - nebude možné dosiahnuť na rovnakej čiastky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 20. novembra 2013 schválili europoslanci na plenárnom zasadnutí legislatívu upravujúcu podmienky čerpania európskych štrukturálnych a kohéznych fondov na budúce programové obdobie 2014-2020. Členské štáty si medzi sebou rozdelia 325 miliárd eur, Česká republika bude mať k dispozícii 20,5 miliard eur. Medzi nejviditelnejšie novinky bude patriť delenie na tri regiony (momentálne sú len dva). K menej rozvinutým regionom pribudnú ešte regióny prechodné. Jednotlivé druhy regiónov budú mať rozdielnu výšku alokácií. Jednou z ďalších noviniek bude, že investície z europskych fondov budú lepšie zamerané na dosiahnutie vyššej efektivity, tým že sa budú sústrediť na menší počet priorít. Medzi tieto priority patria: inovácia a výskum, digitálna agenda, malé a stredné podniky a nízkouhlíková ekonomika. Približne 66 miliárd eur z Kohézneho fondu bude určených na podporu prioritného transeurópske dopravné spojenia a ďalšie infraštruktúrne projekty, napríklad v oblasti životného prostredia. V rámci Európskeho sociálneho fondu bude podporená zamestnanosť a to z 20% v každom členskom štáte. Na záruky pre mladých pôjde minimálne 6 miliárd eur. Pravidlá čerpania by mali byť značne zjednodušené a malo by dôjsť k minimalizácii byrokracie, napríklad zavedením elektronizácie. Avšak tieto nové pravidlá nezaručujú rovnosť všetkých konečných príjemcov. Vzhľadom k rozdielnym alokáciám pre jednotlivé regióny nebudú mať všetci príjemcovia rovnaké podmienky - nebude možné dosiahnuť na rovnakej čiastky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["plenárnom zasadnutí"], "url": ["http://www.euractiv.cz/regionalni-rozvoj/clanek/evropsky-parlament-schvalil-nova-pravidla-pro-cerpani-fondu-eu-po-roce-2013-011312"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:29.443281+00:00"}
{"id": "49296", "numeric_id": 49296, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49296", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Obedy zadarmo boli nahradené. Áno, boli zrušené, ale v tom istom rozsahu bol zvýšený prídavok na dieťa.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča od januára 2021 zrušila tzv. obedy zadarmo. Namiesto nich predstavila možnosť pre pracujúcich rodičov uplatniť si dvojnásobný daňový bonus na dieťa, pričom zvýšila vek dieťaťa zo 6 na 15 rokov. Pre pracujúceho rodiča je suma, ktorú dovtedy ušetril na obedoch, porovnateľná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nObedy zadarmo vláda Igora Matoviča od 1. januára 2021 zrušila, súčasne s tým však zvýšila vek, v ktorom si mohol rodič uplatniť dvojnásobný daňový bonus na dieťa zo 6 na 15 rokov.\n\nŠtát pred úpravou dotoval sumou 1,2 eura každý obed pre dieťa navštevujúce posledný ročník materskej školy alebo základnú školu, od začiatku roka 2021 sa táto pomoc zúžila a dotovali sa len obedy pre deti v hmotnej núdzi. Vláda už vtedy komunikovala túto zmenu súčasne so zmenou vo výške daňového bonusu na dieťa.\n\nKým dovtedy platil dvojnásobný daňový bonus len na deti do 6 rokov, od januára 2021 platil už na deti do 15 rokov. Pre pracujúceho rodiča je suma, ktorú dovtedy ušetril na dotovaných obedoch oproti dvojnásobnému bonusu, porovnateľná . Záleží od konkrétnej sumy, ktorú platili za obedy dovtedy - niektoré školy mohli mať na obedy vyššie náklady ako dotoval štát a teda si od rodičov vypýtali viac. Napriek tomu vo väčšine prípadov sa dá hovoriť o nahradení tohto opatrenia.\n\nProti týmto zmenám boli samosprávy , ktoré videli buď technické a operačné komplikácie, ktoré im takáto zmena priniesla, alebo konkrétne situácie ľudí, ktorí nepoberali dávku v hmotnej núdzi, pri ktorej štát naďalej obedy dotoval, ale zároveň mali finančnú situáciu natoľko náročnú, že obedy zadarmo pre nich znamenali väčšiu pomoc ako daňový bonus.\n\nJe teda diskutovateľné, či boli obedy zadarmo vo svojej podstate skutočne nahradené a aký dopad mali tieto zmeny na školy, samosprávy či konkrétne rodiny. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vláda toto zrušenie kompenzovala zvýšením daňového bonusu. Obedy zadarmo sa nakoniec od 1. mája 2023 znova vrátili , hoci v zmenenej výške .\n\nTéme zrušenia, respektíve zmeny podmienok obedov zadarmo sme sa venovali už aj v minulosti v dvoch podobných výrokoch. Výrok teda považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča od januára 2021 zrušila tzv. obedy zadarmo. Namiesto nich predstavila možnosť pre pracujúcich rodičov uplatniť si dvojnásobný daňový bonus na dieťa, pričom zvýšila vek dieťaťa zo 6 na 15 rokov. Pre pracujúceho rodiča je suma, ktorú dovtedy ušetril na obedoch, porovnateľná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Obedy zadarmo vláda Igora Matoviča od 1. januára 2021 zrušila, súčasne s tým však zvýšila vek, v ktorom si mohol rodič uplatniť dvojnásobný daňový bonus na dieťa zo 6 na 15 rokov.", "Štát pred úpravou dotoval sumou 1,2 eura každý obed pre dieťa navštevujúce posledný ročník materskej školy alebo základnú školu, od začiatku roka 2021 sa táto pomoc zúžila a dotovali sa len obedy pre deti v hmotnej núdzi. Vláda už vtedy komunikovala túto zmenu súčasne so zmenou vo výške daňového bonusu na dieťa.", "Kým dovtedy platil dvojnásobný daňový bonus len na deti do 6 rokov, od januára 2021 platil už na deti do 15 rokov. Pre pracujúceho rodiča je suma, ktorú dovtedy ušetril na dotovaných obedoch oproti dvojnásobnému bonusu, porovnateľná . Záleží od konkrétnej sumy, ktorú platili za obedy dovtedy - niektoré školy mohli mať na obedy vyššie náklady ako dotoval štát a teda si od rodičov vypýtali viac. Napriek tomu vo väčšine prípadov sa dá hovoriť o nahradení tohto opatrenia.", "Proti týmto zmenám boli samosprávy , ktoré videli buď technické a operačné komplikácie, ktoré im takáto zmena priniesla, alebo konkrétne situácie ľudí, ktorí nepoberali dávku v hmotnej núdzi, pri ktorej štát naďalej obedy dotoval, ale zároveň mali finančnú situáciu natoľko náročnú, že obedy zadarmo pre nich znamenali väčšiu pomoc ako daňový bonus.", "Je teda diskutovateľné, či boli obedy zadarmo vo svojej podstate skutočne nahradené a aký dopad mali tieto zmeny na školy, samosprávy či konkrétne rodiny. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vláda toto zrušenie kompenzovala zvýšením daňového bonusu. Obedy zadarmo sa nakoniec od 1. mája 2023 znova vrátili , hoci v zmenenej výške .", "Téme zrušenia, respektíve zmeny podmienok obedov zadarmo sme sa venovali už aj v minulosti v dvoch podobných výrokoch. Výrok teda považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["dotoval", "komunikovala", "porovnateľná", "samosprávy", "vrátili", "výške", "dvoch", "podobných"], "url": ["https://sita.sk/vskolstve/vlada-schvalila-zrusenie-obedov-zadarmo-stat-by-ich-mal-dotovat-len-detom-v-hmotnej-nudzi/", "https://najmama.aktuality.sk/clanok/307438/obedy-zadarmo-uz-nebudu-pre-vsetky-deti-ako-to-ma-po-novom-fungovat-kto-bude-mat-narok/", "https://domov.sme.sk/c/22452014/kedy-sa-zrusia-obedy-zadarmo-otazky-a-odpovede.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/559125-obedy-zadarmo-koncia-mesta-su-dorazne-proti/", "https://domov.sme.sk/c/23130060/obedy-zadarmo-skola-podmienky.html", "https://domov.sme.sk/c/23203582/dotovane-obedy-a-peniaze-pre-prvakov.html", "https://demagog.sk/vyrok/48866", "https://demagog.sk/vyrok/48310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:45.661502+00:00"}
{"id": "vr15209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15209", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jednoducho tam boli (predstavitelia mimovládneho sektora, pozn.) a podporovali tie štrajky a sú to často predstavitelia organizácií, ktoré získavajú peniaze zo zahraničia.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože premiér vo svojom vyjadrení zvelicuje a prepája iniciatívy, ktoré spolu nesúvisia. A dost!, ktorá stála za protestami, navyše nie je organizáciou, ale len iniciatívou. Pred volbami do NR SR, ktoré sa konali 5. marca 2016, sa uskutocnil štrajk pedagógov zo základných, stredných, vysokých škôl a univerzít. V rámci tretieho sektora bola pozorovatelná iniciatíva A dost! , niekedy spájaná s Iniciatívou slovenských ucitelov. Iniciatíva slovenských ucitelov sa skladá primárne z pedagógov vyucujúcich na slovenských školách a univerzitách, je spontánnym zoskupením a stála za organizáciou školských protestov. Premiér reagoval na iniciatívu A dost!, pricom spomenul koordinátora tejto iniciatívy, Pavla Demeša, kedy sa vyjadril : \" Ved sa len pozrite, kto za tými ucitelmi stál. Mne stacilo, ked som tam videl pána Demeša a všetko som pochopil. \" A dost! je partnerom v dialógu, o ktorý sa snaží minister školstva Peter Plavcan. Pár dní pred výrokom, ktorý overujeme, v televízii TA3 uverejnila TASR rozhovor s Robertom Ficom, kde okrem iného Fico hovorí: \"Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol casto dotovaný a financovaný zo zahranicia a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde SR. Nech sa na mna nikto nehnevá, ved nie je možné, že vznikne nejaká iniciatíva, ktorá štrngá za zmenu , potom sa k nej prihlási velvyslanec iného štátu a s hrdostou povie, že podporovali túto iniciatívu,\" co Fico nesprávne spája so školskými protestami. Peniazmi zo zahranicia je financovaná iniciatíva Štrngáme za zmenu, inicatíva A dost! však nie: \" Ucitelia, ktorí organizovali protesty a štrajk, prepájanie so zahranicím odmietajú. 'S pánom Demešom absolútne nic nemáme. On je v Kampani A dost!, ktorá sa tiež angažuje v školstve, ale Iniciatíva slovenských ucitelov s nimi nic nemá,' hovorí ucitel Viktor Križo. Patrí do Iniciatívy slovenských ucitelov, ktorá štrajky pred volbami organizovala.\" Iniciatíva A dost! na svojich stránkach píše: \"Sme nestranícka obcianska iniciatíva, všetci z nás sa zaoberajú vzdelávaním v jeho rôznych podobách. Hovoria za nás znalosti aj skúsenosti. Naše názory na transformáciu vzdelávania sa môžu v detailoch rozchádzat, ale sme spolocne za to, že súcasné vzdelávanie na Slovensku urýchlene potrebuje zmeny zásadného rozsahu\" Pavol Demeš reagoval na slová premiéra Fica v rozhovore pre Denník N, kde sa vyjadril, že \"Myslím, že tu došlo k nedorozumeniu, lebo ja som bol súcastou Kampane A DOST! , ktorá bola expertnou obcianskou iniciatívou. Ucitelia mali svoju iniciatívu, ktorá bola úplne autonómna. To, že sme fungovali popri sebe, mohlo vytvorit ilúziu, že sme spolocnou aktivitou. Premiér bol zrejme neinformovaný, prípadne pospájal veci, ktoré boli od seba úplne nezávislé.\" Rozhorcenie nad výrokmi premiéra ukázala aj iniciatíva Štrngám za zmenu statusom na sociálnej sieti Facebook . Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože premiér vo svojom vyjadrení zvelicuje a prepája iniciatívy, ktoré spolu nesúvisia. A dost!, ktorá stála za protestami, navyše nie je organizáciou, ale len iniciatívou. Pred volbami do NR SR, ktoré sa konali 5. marca 2016, sa uskutocnil štrajk pedagógov zo základných, stredných, vysokých škôl a univerzít. V rámci tretieho sektora bola pozorovatelná iniciatíva A dost! , niekedy spájaná s Iniciatívou slovenských ucitelov. Iniciatíva slovenských ucitelov sa skladá primárne z pedagógov vyucujúcich na slovenských školách a univerzitách, je spontánnym zoskupením a stála za organizáciou školských protestov. Premiér reagoval na iniciatívu A dost!, pricom spomenul koordinátora tejto iniciatívy, Pavla Demeša, kedy sa vyjadril : \" Ved sa len pozrite, kto za tými ucitelmi stál. Mne stacilo, ked som tam videl pána Demeša a všetko som pochopil. \" A dost! je partnerom v dialógu, o ktorý sa snaží minister školstva Peter Plavcan. Pár dní pred výrokom, ktorý overujeme, v televízii TA3 uverejnila TASR rozhovor s Robertom Ficom, kde okrem iného Fico hovorí: \"Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol casto dotovaný a financovaný zo zahranicia a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde SR. Nech sa na mna nikto nehnevá, ved nie je možné, že vznikne nejaká iniciatíva, ktorá štrngá za zmenu , potom sa k nej prihlási velvyslanec iného štátu a s hrdostou povie, že podporovali túto iniciatívu,\" co Fico nesprávne spája so školskými protestami. Peniazmi zo zahranicia je financovaná iniciatíva Štrngáme za zmenu, inicatíva A dost! však nie: \" Ucitelia, ktorí organizovali protesty a štrajk, prepájanie so zahranicím odmietajú. 'S pánom Demešom absolútne nic nemáme. On je v Kampani A dost!, ktorá sa tiež angažuje v školstve, ale Iniciatíva slovenských ucitelov s nimi nic nemá,' hovorí ucitel Viktor Križo. Patrí do Iniciatívy slovenských ucitelov, ktorá štrajky pred volbami organizovala.\" Iniciatíva A dost! na svojich stránkach píše: \"Sme nestranícka obcianska iniciatíva, všetci z nás sa zaoberajú vzdelávaním v jeho rôznych podobách. Hovoria za nás znalosti aj skúsenosti. Naše názory na transformáciu vzdelávania sa môžu v detailoch rozchádzat, ale sme spolocne za to, že súcasné vzdelávanie na Slovensku urýchlene potrebuje zmeny zásadného rozsahu\" Pavol Demeš reagoval na slová premiéra Fica v rozhovore pre Denník N, kde sa vyjadril, že \"Myslím, že tu došlo k nedorozumeniu, lebo ja som bol súcastou Kampane A DOST! , ktorá bola expertnou obcianskou iniciatívou. Ucitelia mali svoju iniciatívu, ktorá bola úplne autonómna. To, že sme fungovali popri sebe, mohlo vytvorit ilúziu, že sme spolocnou aktivitou. Premiér bol zrejme neinformovaný, prípadne pospájal veci, ktoré boli od seba úplne nezávislé.\" Rozhorcenie nad výrokmi premiéra ukázala aj iniciatíva Štrngám za zmenu statusom na sociálnej sieti Facebook . Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["A dost!", "Iniciatíva slovenských ucitelov", "vyjadril", "zahranicia", "stránkach", "rozhovore", "Štrngám za zmenu", "statusom na sociálnej sieti Facebook"], "url": ["http://kampanadost.sk/kto-sme/", "http://isu.sk/", "https://dennikn.sk/470467/fico-poskytol-rozhovor-tasr-bojovali-mimovladnym-sektorom-ktory-bol-casto-dotovany-financovany-zo-zahranicia/?ref=in", "https://dennikn.sk/471186/ficov-mentalny-svet-ucitelov-mimovladky-zaskocil-zahranicne-peniaze-strajku-neboli/", "http://kampanadost.sk/kto-sme/", "https://dennikn.sk/471384/demes-ficovom-utoku-neinformovany-expertov-protest-ucitelov-pospajal-nepresne/", "http://www.strngamzazmenu.sk/", "https://www.facebook.com/strngamzazmenu/posts/1069000569842110"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:43.495133+00:00"}
{"id": "vr27418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27418", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V deň, kedy bolo na Kryme referendum, podpísal Gazprom s troma veľkými firmami, myslím, že z Nemecka, Talianska a Francúzska, zmluvu o južnom toku plynu, čo znamená, že vystavujú Ukrajinu obrovskému nebezpečenstvu, že tranzit cez Ukrajinu môže v krátkom čase zaniknúť.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico má na mysli južný tok tzv. South stream , ktorého stavba sa už realizuje. Nemecký Wintershall Holding, francúzsky EDF a Talianska strana sú v projekte zapojený už dlhodobejšie. Portál Enerdata informuje o podpísaní 18. marca 2014 kontraktu medzi Gaspromom, nemeckou, francúzskou a talianskou stranou (Eni).\n\n“South Stream Transport, a joint venture of Gazprom (50%), Eni (20%), Wintershall and EDF (15% each), has signed two agreements for the construction of the first two lines of the offshore section of the South Stream gas pipeline.”", "analysis_paragraphs": ["Fico má na mysli južný tok tzv. South stream , ktorého stavba sa už realizuje. Nemecký Wintershall Holding, francúzsky EDF a Talianska strana sú v projekte zapojený už dlhodobejšie. Portál Enerdata informuje o podpísaní 18. marca 2014 kontraktu medzi Gaspromom, nemeckou, francúzskou a talianskou stranou (Eni).", "“South Stream Transport, a joint venture of Gazprom (50%), Eni (20%), Wintershall and EDF (15% each), has signed two agreements for the construction of the first two lines of the offshore section of the South Stream gas pipeline.”"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["South stream", "Enerdata"], "url": ["http://www.gazprom.com/press/news/signings/", "http://www.enerdata.net/enerdatauk/press-and-publication/energy-news-001/gazprom-signs-contract-south-streams-gas-pipe-offshore-section_26485.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:07.933576+00:00"}
{"id": "vr18093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18093", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme dali študentom a žiakom po 150 eur na výlety, na lyžovačky a na takzvané školy v prírode. Nuž ale dnes môžme skonštatovať, že dohromady štát za tri roky preplatil 1,3 milióna nocí a týka sa to okolo 280-tisíc študentov.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe čísel, ktoré na svojom webe zverejnilo ministerstvo školstva vieme určiť, koľko žiakov sa zúčastnilo lyžiarskych výcvikov, no nevieme presne podložiť počet nocí, ktoré na nich strávili. Čo sa týka školy v prírode, čísla k počtom žiakov nie sú verejné za roky 2016 a 2017. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zo štatistík ministerstva školstva vyplýva, že za existenciu opatrenia príspevku na lyžiarsky výcvik štát zaplatil celkom 33,385 milióna eur. Keďže je príspevok na žiaka 150 eur, ide o celkom 223 000 študentov. Dĺžka výcviku musí podľa smernice ministerstva trvať minimálne 5 dní, teda 4 noci. Za predpokladu, že by všetky lyžiarske výcviky, na ktoré prispel štát, trvali presne túto dĺžku, môžeme hovoriť o 890 260 nociach. Nie je však možné presne určiť, koľko z týchto výcvikov trvalo viac ako 5 dní. Podľa smernice č. 19/2017 o organizovaní lyžiarskeho výcviku a snoubordingového výcviku \" výcvik trvá 5 až 7 dní v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín. \"( .rtf , 2) Čo sa týka príspevku na školu v prírode, tam sa výška dotácie líši - buď je to 100 alebo 150 eur: \" Ministerstvo pridelí príspevok v rámci rozpisu rozpočtu na rok 2018 100 € na žiaka, resp.pre žiakov z najmenej rozvinutých okresov 150 € na žiaka.\" Z dostupných čísel však nie je možné určiť, koľko škôl dostalo ktorý z týchto príspevkov, a teda ani počet žiakov, ktoré sa školy v prírode zúčastnili. Čísla o presnom počte ministerstvo uvádza len za rok 2018. V rámci sociálneho balíčka Smeru-SD predstavilo ministerstvo školstva spolu s vládou v roku 2016 príspevok pre žiakov základných a stredných škôl na lyžiarske výcviky a školy v prírode. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe čísel, ktoré na svojom webe zverejnilo ministerstvo školstva vieme určiť, koľko žiakov sa zúčastnilo lyžiarskych výcvikov, no nevieme presne podložiť počet nocí, ktoré na nich strávili. Čo sa týka školy v prírode, čísla k počtom žiakov nie sú verejné za roky 2016 a 2017. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zo štatistík ministerstva školstva vyplýva, že za existenciu opatrenia príspevku na lyžiarsky výcvik štát zaplatil celkom 33,385 milióna eur. Keďže je príspevok na žiaka 150 eur, ide o celkom 223 000 študentov. Dĺžka výcviku musí podľa smernice ministerstva trvať minimálne 5 dní, teda 4 noci. Za predpokladu, že by všetky lyžiarske výcviky, na ktoré prispel štát, trvali presne túto dĺžku, môžeme hovoriť o 890 260 nociach. Nie je však možné presne určiť, koľko z týchto výcvikov trvalo viac ako 5 dní. Podľa smernice č. 19/2017 o organizovaní lyžiarskeho výcviku a snoubordingového výcviku \" výcvik trvá 5 až 7 dní v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín. \"( .rtf , 2) Čo sa týka príspevku na školu v prírode, tam sa výška dotácie líši - buď je to 100 alebo 150 eur: \" Ministerstvo pridelí príspevok v rámci rozpisu rozpočtu na rok 2018 100 € na žiaka, resp.pre žiakov z najmenej rozvinutých okresov 150 € na žiaka.\" Z dostupných čísel však nie je možné určiť, koľko škôl dostalo ktorý z týchto príspevkov, a teda ani počet žiakov, ktoré sa školy v prírode zúčastnili. Čísla o presnom počte ministerstvo uvádza len za rok 2018. V rámci sociálneho balíčka Smeru-SD predstavilo ministerstvo školstva spolu s vládou v roku 2016 príspevok pre žiakov základných a stredných škôl na lyžiarske výcviky a školy v prírode. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["webe", "19/2017", ".rtf", "Ministerstvo", "príspevok"], "url": ["https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/", "https://www.minedu.sk/data/att/11455.rtf", "https://www.minedu.sk/data/att/11455.rtf", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-skolu-v-prirode-svp/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/365986-ministerstvo-skolstva-bude-skolam-posielat-prispevok-na-lyziarske-vycviky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:33.815212+00:00"}
{"id": "vr34151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34151", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napriek tomu, že klesol hospodársky rast a spotreba je pomerne zabrzdená v krajine, veď to vidíme, ta spotreba naozaj aj inflácia 1,7 %.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico správne uvádza pokles hospodárskeho rastu, úroveň spotreby a taktiež presnú hodnotu inflácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nHospodársky rast skutočne klesá. Podľa Eurostatu bol v roku 2012 rast HDP 2 % oproti 3,2% v roku 2011. V roku 2013 je predpokladaný rast na úrovni 1%. Správa Eurostatu z júna 2013 hovorí o raste v prvom štvrťroku na úrovni 0,8% HDP. Podľa júnovej správy Inštitútu finančnej politiky sa ekonomický rast spomalí oproti poslednej prognózy o 0,7 p.b. a dosiahne úroveň 0,5 p.b.. Je teda pravdou, že hospodársky rast klesá.\n\nJúnový mesačný bulletin NBS (s. 31) hovorí o stagnujúcej spotrebe domácností. Spotreba domácností však klesala v každom štvrťroku 2011 a 2012. Dá sa preto tvrdiť, že spotreba je zabrzdená:\n\nPodľa Štatistického úradu v apríli a máji 2013 sa inflácia pohybuje na úrovni 1,7% oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.\n\nV prípade výberu DPH však tieto hodnoty klesajú (SITA v spolupráci s Webnoviny), tak v čistom porovnaní i po vrátení nadmerných odpočtov.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico správne uvádza pokles hospodárskeho rastu, úroveň spotreby a taktiež presnú hodnotu inflácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Hospodársky rast skutočne klesá. Podľa Eurostatu bol v roku 2012 rast HDP 2 % oproti 3,2% v roku 2011. V roku 2013 je predpokladaný rast na úrovni 1%. Správa Eurostatu z júna 2013 hovorí o raste v prvom štvrťroku na úrovni 0,8% HDP. Podľa júnovej správy Inštitútu finančnej politiky sa ekonomický rast spomalí oproti poslednej prognózy o 0,7 p.b. a dosiahne úroveň 0,5 p.b.. Je teda pravdou, že hospodársky rast klesá.", "Júnový mesačný bulletin NBS (s. 31) hovorí o stagnujúcej spotrebe domácností. Spotreba domácností však klesala v každom štvrťroku 2011 a 2012. Dá sa preto tvrdiť, že spotreba je zabrzdená:", "Podľa Štatistického úradu v apríli a máji 2013 sa inflácia pohybuje na úrovni 1,7% oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.", "V prípade výberu DPH však tieto hodnoty klesajú (SITA v spolupráci s Webnoviny), tak v čistom porovnaní i po vrátení nadmerných odpočtov."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Správa", "správy", "bulletin", "Štatistického úradu", "klesajú"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-05062013-BP/EN/2-05062013-BP-EN.PDF", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8933&documentId=9962", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2013/protected/mb0613.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60775", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/userfiles/images/FOTObanka/SITA/FS2.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:22.361354+00:00"}
{"id": "49190", "numeric_id": 49190, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49190", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "To je podobný scenár, ako to bolo v Amerike po prezidentských voľbách, kde Donald Trump v podstate neuznal výsledky volieb. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V amerických prezidentských voľbách v USA, ktoré sa uskutočnili v roku 2020, zvíťazil Joe Biden. Donald Trump aj po troch rokoch tvrdí , že voľby boli zmanipulované. Výsledkom šírenia informácií o zmanipulovaných voľbách bol útok protestujúcich na zákonodárný zbor USA, Kapitol v meste Washington, D.C.. Američania, ktorí vtrhli do sídla Kongresu, podľa odborníkov uverili Donaldovi Trumpovi, že vo voľbách utrpel porážku kvôli falšovaniu výsledkov volieb.\n\nSlovenská polícia upozornila , že hlavnou dezinformačnou témou roku 2023 na Slovensku budú práve tvrdenia o sfalšovaných voľbách. Medzi prvými s informáciou o sfalšovaných voľbách prišiel predseda strany Republika Milan Uhrík. Hnutie ohlásilo , že volebné výsledky bude sčítavať paralelne. Podľa Uhríka sa mnohí boja, že tieto voľby budú sfalšované, že ich hlasy prepadnú alebo budú nejakým spôsobom ukradnuté. K Republike sa pridala aj strana SMER-SSD. Jej predseda Robert Fico vyhlásil , že možnosť sfalšovania výsledkov parlamentných volieb je eminentná.", "analysis_paragraphs": ["V amerických prezidentských voľbách v USA, ktoré sa uskutočnili v roku 2020, zvíťazil Joe Biden. Donald Trump aj po troch rokoch tvrdí , že voľby boli zmanipulované. Výsledkom šírenia informácií o zmanipulovaných voľbách bol útok protestujúcich na zákonodárný zbor USA, Kapitol v meste Washington, D.C.. Američania, ktorí vtrhli do sídla Kongresu, podľa odborníkov uverili Donaldovi Trumpovi, že vo voľbách utrpel porážku kvôli falšovaniu výsledkov volieb.", "Slovenská polícia upozornila , že hlavnou dezinformačnou témou roku 2023 na Slovensku budú práve tvrdenia o sfalšovaných voľbách. Medzi prvými s informáciou o sfalšovaných voľbách prišiel predseda strany Republika Milan Uhrík. Hnutie ohlásilo , že volebné výsledky bude sčítavať paralelne. Podľa Uhríka sa mnohí boja, že tieto voľby budú sfalšované, že ich hlasy prepadnú alebo budú nejakým spôsobom ukradnuté. K Republike sa pridala aj strana SMER-SSD. Jej predseda Robert Fico vyhlásil , že možnosť sfalšovania výsledkov parlamentných volieb je eminentná."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["zvíťazil", "tvrdí", "šírenia", "vtrhli", "upozornila", "ohlásilo", "vyhlásil"], "url": ["https://volby.sme.sk/prezidentske-volby-usa/2020/vysledky", "https://svet.sme.sk/c/23167202/trump-v-relacii-cnn-opat-odmietol-uznat-ze-volby-v-roku-2020-prehral.html#:~:text=B%C3%BDval%C3%BD%20americk%C3%BD%20prezident%20Donald%20Trump,%C5%BEe%20toto%20hlasovanie%20bolo%20zmanipulovan%C3%A9.", "https://www.vox.com/policy-and-politics/2022/12/23/23522835/january-6-committee-report-takeaways", "https://www.aktuality.sk/clanok/husTe9r/fico-s-uhrikom-uz-huckaju-volicov-ze-volby-mozu-byt-sfalsovane-zahravaju-sa-s-ohnom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/husTe9r/fico-s-uhrikom-uz-huckaju-volicov-ze-volby-mozu-byt-sfalsovane-zahravaju-sa-s-ohnom/", "https://domov.sme.sk/c/23176578/parlamentne-volby-2023-slovensko-najferovejsie-na-svete.html", "https://www.postoj.sk/127763/reci-o-manipulaciach-mobilizuju-volicov-volby-su-vsak-u-nas-transparentne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:09.678517+00:00"}
{"id": "vr38628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38628", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prečo bolo treba pomôcť Cargu, keď sme teda Cargu dávali pôžičku? Preto, lebo Cargu padli výkony kvôli kríze. 40, 50% klesli výkony Carga kvôli kríze.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Objem prepravy ZSSK Cargo klesol v roku 2009 (kríza v plnom prúde) 33 798 tis. ton z 49 154 tis. ton v roku 2007 (predkrízový rok). Prepravný tarifný výkon klesol z 9 331 mil. čistých tonokilometrov (čtkm) na 6 484 mil. čtkm. V obidvoch prípadoch výkon klesol približne o 30%, nie o 40-50% ako uvádza R. Fico.", "analysis_paragraphs": ["Objem prepravy ZSSK Cargo klesol v roku 2009 (kríza v plnom prúde) 33 798 tis. ton z 49 154 tis. ton v roku 2007 (predkrízový rok). Prepravný tarifný výkon klesol z 9 331 mil. čistých tonokilometrov (čtkm) na 6 484 mil. čtkm. V obidvoch prípadoch výkon klesol približne o 30%, nie o 40-50% ako uvádza R. Fico."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["ZSSK Cargo"], "url": ["http://www.vlaky.net/upload/images/reports/003899/Priloha-CARGO.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:09.530330+00:00"}
{"id": "vr30807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30807", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale berme, že minimálne o 1% počas vašej vlády tým pádom vyskočila nezamestnanosť.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ÚPSVaR \"vyskočila\" za Ficovej vlády nezamestnanosť hneď dvakrát. Koncom roku 2008 bola miera nezamestnanosti na úrovni 8,06% a začiatkom 2009 už 12,66%. Nárast predstavoval + 4,6%. Druhý raz sa nárast prejavil v období konca roka 2009 a začiatkom 2010, keď rozdiel dosiahol + 3,43%. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,59 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 16,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Túto vybranú štatistiku potvrdzujú aj údaje EUROSTAT-u a ŠÚ SR, ktoré si môžete pozrieť bližšie tu a tu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ÚPSVaR \"vyskočila\" za Ficovej vlády nezamestnanosť hneď dvakrát. Koncom roku 2008 bola miera nezamestnanosti na úrovni 8,06% a začiatkom 2009 už 12,66%. Nárast predstavoval + 4,6%. Druhý raz sa nárast prejavil v období konca roka 2009 a začiatkom 2010, keď rozdiel dosiahol + 3,43%. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,59 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 16,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Túto vybranú štatistiku potvrdzujú aj údaje EUROSTAT-u a ŠÚ SR, ktoré si môžete pozrieť bližšie tu a tu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu."], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=posledn%C3%BDch+8+rokov", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:42.595201+00:00"}
{"id": "vr29770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29770", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zo 4 krajín V4 jediní, ktorí máme euro. Ani Poliaci, ani Maďari, ani Česi euro nemajú. Sme krajina, ktorá ukázala, že vie si skonsolidovať verejné financie. Máme bezpečne deficit pod 3 %, držíme dlh, klesá nám nezamestnanosť, hospodársky rast.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Potvrdiť správnosť prvej časti výroku Roberta Fica o krajinách V4 je pomerne jednoduché, kedže je to verejne, dlhodobo známy fakt. Ohľadom deficitu a dlhu sme overovali takmer totožný výrok práve Roberta Fica už v minulosti, s pravdivostnou hodnotou, podobne aj druhá časť výroku patrí k premiérovym tradičným pravdivým vyjadreniam. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Potvrdiť správnosť prvej časti výroku Roberta Fica o krajinách V4 je pomerne jednoduché, kedže je to verejne, dlhodobo známy fakt. Ohľadom deficitu a dlhu sme overovali takmer totožný výrok práve Roberta Fica už v minulosti, s pravdivostnou hodnotou, podobne aj druhá časť výroku patrí k premiérovym tradičným pravdivým vyjadreniam. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Európskej centrálnej banky", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "GlobSec 2015"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/euro/intro/html/map.sk.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/523/ukrajina-grecko-a-ekonomicke-otazky", "http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015", "http://www.demagog.sk/diskusie/523/ukrajina-grecko-a-ekonomicke-otazky", "http://www.demagog.sk/diskusie/539/globsec-2015-dynamic-visegrad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:02.971675+00:00"}
{"id": "vr34082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34082", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Premiérka povedala, že keď bude zvolený pán doktor Trnka, tak že odstúpi, čiže nehovorila o pánovi doktorovi Čentéšovi.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 11. apríla 2011; Na telo , 21. novembra 2010; V politike , 16. júna 2013). Je pravdou, že bývalá premiérka I. Radičová povedala , že ak bude zvolený bývalý generálny prokurátor D. Trnka tak odstúpi. Podľa slov I. Radičovej nešlo o tlak na zvolenie konkrétneho kandidáta, ale o to, že v prípade opätovného zvolenia Trnku, by zložila funkciu. SITA , 2. novembra 2011: \"Iveta Radičová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú a je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,\" povedala premiérka. Na otázku, či by zložila funkciu, odpovedala: \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 11. apríla 2011; Na telo , 21. novembra 2010; V politike , 16. júna 2013). Je pravdou, že bývalá premiérka I. Radičová povedala , že ak bude zvolený bývalý generálny prokurátor D. Trnka tak odstúpi. Podľa slov I. Radičovej nešlo o tlak na zvolenie konkrétneho kandidáta, ale o to, že v prípade opätovného zvolenia Trnku, by zložila funkciu. SITA , 2. novembra 2011: \"Iveta Radičová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú a je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,\" povedala premiérka. Na otázku, či by zložila funkciu, odpovedala: \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "V politike", "povedala", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/142/pavol-abrhan-vs-robert-madej", "http://www.demagog.sk/diskusie/5/robert-kalinak-vs-gabor-gal/?ph=3", "http://www.demagog.sk/diskusie/392/dianie-okolo-generalnej-prokuratury", "http://www.sme.sk/c/5621794/radicova-bud-trnka-alebo-ja.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168319-radicova-pohrozila-pre-prokuratora-odchodom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:18.967000+00:00"}
{"id": "vr35691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35691", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Konkrétne opatrenia, ktoré už sme prijali a ktoré začnú platiť, je to podpora malého, stredného podnikania, vyčlenených 100 miliónov eur. Je to štátna bonifikácia hypotekárnych úverov pre mladých. Prídite do parlamentu.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O opatreniach, na ktoré by malo ísť 100 miliónov eur sa nám informácie nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["O opatreniach, na ktoré by malo ísť 100 miliónov eur sa nám informácie nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:21.694897+00:00"}
{"id": "44930", "numeric_id": 44930, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44930", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Čo nám trošku chýbalo je, že zabezpečenie dostatku ochranných prvkov, pretože vidíme, že práve tí ľudia v tej prvej línie, či sú to lekári, zdravotné sestry, záchranné služby, ale aj lekárnici, tak stále nedisponujú dostatkom týchto ochranných prvkov.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nedostatok ochranných pomôcok hlásilo viacero nemocníc, lekárov, sestier či lekárnikov. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. Asociácia nemocníc Slovenska po prieskume svojich členov zistila , že majú nedostatok ochranných pomôcok a problém ich zohnať. „Stav pripravenosti a úprimnosť vyhlásení je na úrovni KSČ a Černobyľu,“ uviedla. Asociácie združuje 75 malých a stredne veľkých nemocníc. Nedostatok ochranných pomôcok hlásili aj lekári a sestry z prievizdských ambulancií. Podľa nich sa týka aj miestnych hasičov, policajtov či predavačiek. Peter Visolajský, pediater Fakultnej nemocnice Nitra , v polovici marca na Facebooku napísal , že b y ho „ zaujímalo odkiaľ majú vládni ekonómovia rúšky, keď my v nemocniciach ich máme málo.”", "analysis_paragraphs": ["Nedostatok ochranných pomôcok hlásilo viacero nemocníc, lekárov, sestier či lekárnikov. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. Asociácia nemocníc Slovenska po prieskume svojich členov zistila , že majú nedostatok ochranných pomôcok a problém ich zohnať. „Stav pripravenosti a úprimnosť vyhlásení je na úrovni KSČ a Černobyľu,“ uviedla. Asociácie združuje 75 malých a stredne veľkých nemocníc. Nedostatok ochranných pomôcok hlásili aj lekári a sestry z prievizdských ambulancií. Podľa nich sa týka aj miestnych hasičov, policajtov či predavačiek. Peter Visolajský, pediater Fakultnej nemocnice Nitra , v polovici marca na Facebooku napísal , že b y ho „ zaujímalo odkiaľ majú vládni ekonómovia rúšky, keď my v nemocniciach ich máme málo.”"], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["zistila", "združuje", "hlásili", "Nitra", "napísal"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/su-nemocnice-pripravene-na-epidemiu-ako-komunisti-na-cernobyl-tvrdi-ans.html", "https://www.asociacianemocnic.sk/aktuality/vyjadrenie-ans-ku-reakciam-na-tlacovu-spravu-ans-z-20-3-2020/", "https://myhornanitra.sme.sk/c/22363693/lekarom-v-prvej-linii-chybaju-ruska-aj-dezinfekcia.html", "https://www.navstevalekara.sk/lekari/pediatria-s11077/nitriansky-kraj-k302/nitra-o526/nitra-m2244/mudr-peter-visolajsky-d6657.html", "https://www.facebook.com/peter.visolajsky/posts/2564663826977251"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:00.825342+00:00"}
{"id": "vr27616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27616", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja hovorím, že sme prekročili hranicu, ktorá je už sankčná, tretie pásmo dlhovej brzdy po slovensky alebo podľa nášho ústavného zákona z roku 2011.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Figeľ sa odvoláva na ústavný zákon č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti z 8.12.2011.", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ sa odvoláva na ústavný zákon č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti z 8.12.2011."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["odvoláva", "sankcie", "základe", "TASR", "Rozpoctova rada"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-493", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr", "http://ekonomika.sme.sk/c/6776619/verejny-dlh-vlani-dosiahol-521-percenta-kazimir-musi-vysvetlovat.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-verejny-dlh-stat-3q-2013/71701-clanok.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:17.690436+00:00"}
{"id": "vr14229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14229", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...a oni (predstavitelia učiteľov, pozn.) potom povedia, že sú prekvapení tým, čo sa vyrokovalo a že to nie je tých 16%, ktoré chcú oni.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve bola v roku 2015 odhadovaná na 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4 %, mala by byť priemerná mzda 990,08 eur. Učitelia však žiadajú navýšenie o 140 euro, čo predstavuje navýšenie o 14,71 % a nie 16%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Nespokojnosť so zvyšovaním platov učitelia vyjadrujú dlhodobo . V júly 2015 prebiehali rokovania o zvyšovaní platov na rok 2016. Zatiaľ čo vláda navrhovala valorizáciu o 1,3 %, odborári vyjadrili sklamanie a požadovali 7 %, pričom boli ochotní prijať aj 5 %. Podľa TASR sa vtedy školskí odborári vyjadrili, že \" že by bolo dobré minimálne udržať trend z posledných rokov, kedy sa platy u pedagógov zvyšovali o päť percent .\" Žiadosť o navýšenie o 140 eur, teda necelých 15 %, prišla až v októbri minulého roka, po oznámení, že zvyšovať sa platy budú o 4 % . Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve bola v roku 2015 odhadovaná na 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4 %, mala by byť priemerná mzda 990,08 eur. Učitelia však žiadajú navýšenie o 140 euro, čo predstavuje navýšenie o 14,71 % a nie 16%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Nespokojnosť so zvyšovaním platov učitelia vyjadrujú dlhodobo . V júly 2015 prebiehali rokovania o zvyšovaní platov na rok 2016. Zatiaľ čo vláda navrhovala valorizáciu o 1,3 %, odborári vyjadrili sklamanie a požadovali 7 %, pričom boli ochotní prijať aj 5 %. Podľa TASR sa vtedy školskí odborári vyjadrili, že \" že by bolo dobré minimálne udržať trend z posledných rokov, kedy sa platy u pedagógov zvyšovali o päť percent .\" Žiadosť o navýšenie o 140 eur, teda necelých 15 %, prišla až v októbri minulého roka, po oznámení, že zvyšovať sa platy budú o 4 % . Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-22", "analysis_sources": {"text": ["žiadajú", "dlhodobo", "júly 2015", "navrhovala", "požadovali", "Žiadosť", "o 4 %"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/371531-ucitelia-vyzyvaju-vladu-na-zvysenie-ich-platov-o-140-eur/", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/sklamani-ucitelia-idu-za-platmi-cez-nove-odbory", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/362844-rozpocet-ucitelov-sklamal-veria-ze-dostanu-viac/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/odborari-budu-ziadat-zvysenie-plat/137662-clanok.html", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/369840-statnym-zamestnancom-vzrastu-platy-o-4-percenta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:45.892453+00:00"}
{"id": "vr16859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16859", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...my sme urobili (vlády SMER-SD, pozn.) obchvat Trstenej, Oravského Podzámku a teraz sa začne výstavba Nižná - Tvrdošín..", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Obchvat Trstenej na rýchlostnej ceste R3 i úsek Oravský Podzámok – Horná Lehota boli spojazdenené v čase vlády strany SMER-SD (od roku 2006). Začiatok výstavby na úseku Tvrdošín – Nižná je plánovaný na leto 2018. Časť R3 medzi Oravským Podzámkom a Hornou Lehotou bol však plánovaný ešte pred prvou vládou Smeru-SD. Jeho výstavba začala v novembri 2004, teda v čase, kedy bola Smer-SD opozičnou stranou. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácii z webovej stránky Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) z júla 2017 je vyhlásená verejná súťaž na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná. \"Ukončenie súťaže sa predpokladá v prvej polovici roka 2018 a začiatok výstavby v lete budúceho roka. Predpokladaná hodnota zákazky je stanovená na necelých 75 miliónov eur bez DPH.\" Úsek sa napája na obchvat v Trstenej. Ako informuje denník SME , obchvat Trstenej (4,7 kilometra) na rýchlostnej ceste R3 bol spojazdnený v októbri 2010 ako tretí úsek rýchlostnej cesty cez Oravu. V novembri 2009 bol otvorený dvojkilometrový úsek obchvatu. Zmluva bola podpísaná v marci 2008, teda počas prvej vlády Smer-SD. V roku 2007 bol dokončený obchvat Oravský Podzámok-Horná Lehota. Cieľom tejto rýchlostnej cesty je odkloniť časť dopravy a nákladnú dopravu z centier oravských miest, cesta pokračuje až do Poľska, kde sa napája na rýchlostnú cestu DK7 . Hoci bol úsek R3 Oravský Podzámok – Horná Lehota otvorený v roku 2007, teda počas vlády Smeru-SD, jeho výstavba začala už v roku 2004 , teda v čase, kedy bola strana Smer-SD v opozícii. V prípade výstavby tohto obchvatu ju vláda Smer-SD dokončila. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obchvat Trstenej na rýchlostnej ceste R3 i úsek Oravský Podzámok – Horná Lehota boli spojazdenené v čase vlády strany SMER-SD (od roku 2006). Začiatok výstavby na úseku Tvrdošín – Nižná je plánovaný na leto 2018. Časť R3 medzi Oravským Podzámkom a Hornou Lehotou bol však plánovaný ešte pred prvou vládou Smeru-SD. Jeho výstavba začala v novembri 2004, teda v čase, kedy bola Smer-SD opozičnou stranou. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácii z webovej stránky Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) z júla 2017 je vyhlásená verejná súťaž na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná. \"Ukončenie súťaže sa predpokladá v prvej polovici roka 2018 a začiatok výstavby v lete budúceho roka. Predpokladaná hodnota zákazky je stanovená na necelých 75 miliónov eur bez DPH.\" Úsek sa napája na obchvat v Trstenej. Ako informuje denník SME , obchvat Trstenej (4,7 kilometra) na rýchlostnej ceste R3 bol spojazdnený v októbri 2010 ako tretí úsek rýchlostnej cesty cez Oravu. V novembri 2009 bol otvorený dvojkilometrový úsek obchvatu. Zmluva bola podpísaná v marci 2008, teda počas prvej vlády Smer-SD. V roku 2007 bol dokončený obchvat Oravský Podzámok-Horná Lehota. Cieľom tejto rýchlostnej cesty je odkloniť časť dopravy a nákladnú dopravu z centier oravských miest, cesta pokračuje až do Poľska, kde sa napája na rýchlostnú cestu DK7 . Hoci bol úsek R3 Oravský Podzámok – Horná Lehota otvorený v roku 2007, teda počas vlády Smeru-SD, jeho výstavba začala už v roku 2004 , teda v čase, kedy bola strana Smer-SD v opozícii. V prípade výstavby tohto obchvatu ju vláda Smer-SD dokončila. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["informácii", "denník SME", "podpísaná", "DK7", "2004"], "url": ["https://www.ndsas.sk/press/spravy/vypisali-sme-sutaz-na-usek-r3-tvrdosin-nizna", "https://myorava.sme.sk/c/5617029/obchvat-trstenej-je-prejazdny.html", "https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/122426?page=26&limit=20&sort=datumZverejnenia&sort-dir=DESC&ext=0&cisloOznamenia=&text=trsten%C3%A1&year=0&dzOd=&dzDo=&cvestnik=&doznamenia=-1&dzakazky=-1&dpostupu=-1&mdodania=&kcpv=&opb=&szfeu=&flimit=-1&nobstaravatel=&ndodavatel=&nzakazky", "http://www.opd.sk/index.php?s-cv-contentID=12977&t=print_web", "https://www.sme.sk/c/3624296/rychlostna-cesta-r3-oravsky-podzamok-horna-lehota.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:14.285379+00:00"}
{"id": "vr15265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15265", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... prístup na spoločný trh Európskej únie tak, ako ho má napríklad dnes Nórsko alebo Lichtenštajnsko alebo Island.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Nórsko, Lichtenštajnsko a Island majú prístup na jednotný trh EÚ, hoci nie sú členmi Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na jednotnom trhu EÚ (niekedy nazývanom aj vnútorný trh) sa ľudia, tovary , služby a kapitál môžu pohybovať v celej EÚ rovnako voľne ako v rámci jednej krajiny. Kľúčový význam pri odstraňovaní prekážok obchodu má zásada vzájomného uznávania . Nórsko, Lichtenštajnsko a Island získalo prístup na jednotný európsky trh na základe dohody (. pdf ) z roku 1994, kedy prišlo rozšírenie Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), ktoré predtým fungovalo ako alternatíva pre európske štáty, ktorým nebolo umožnené alebo nechceli vstúpiť do Európskych spoločenstiev. Na rozdiel od Európskej únie nemalo smerovať k integrácii, cieľom bolo zlepšiť ekonomickú spoluprácu v Európe. Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Nórsko, Lichtenštajnsko a Island majú prístup na jednotný trh EÚ, hoci nie sú členmi Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na jednotnom trhu EÚ (niekedy nazývanom aj vnútorný trh) sa ľudia, tovary , služby a kapitál môžu pohybovať v celej EÚ rovnako voľne ako v rámci jednej krajiny. Kľúčový význam pri odstraňovaní prekážok obchodu má zásada vzájomného uznávania . Nórsko, Lichtenštajnsko a Island získalo prístup na jednotný európsky trh na základe dohody (. pdf ) z roku 1994, kedy prišlo rozšírenie Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), ktoré predtým fungovalo ako alternatíva pre európske štáty, ktorým nebolo umožnené alebo nechceli vstúpiť do Európskych spoločenstiev. Na rozdiel od Európskej únie nemalo smerovať k integrácii, cieľom bolo zlepšiť ekonomickú spoluprácu v Európe. Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["tovary", "služby", "kapitál", "zásada vzájomného uznávania", "pdf", "Európskeho združenia voľného obchodu"], "url": ["http://ec.europa.eu/growth/single-market/goods/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/growth/single-market/services/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/finance/capital/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/growth/single-market/goods/free-movement-sectors/mutual-recognition/index_en.htm", "http://www.unms.sk/swift_data/source/dokumenty/europske_zalezitosti/2010/EEA-Agreement-SK.pdf", "http://www.europskaunia.sk/europske_zdruzenie_volneh2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:52.309461+00:00"}
{"id": "vr37314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37314", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...v roku 2008 rástli reálne mzdy o 4 %.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako uvádza Štatistický úrad : \"V roku 2008 sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve zvýšila medziročne o 8,1% na 21 782 Sk (723,03 Eur). Reálna mzda vzrástla o 3,3%. Oproti roku 2007 sa rast nominálnej mzdy zrýchlil o 0,9 p. b., rast reálnej mzdy sa spomalil o 1 p. b.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Štatistický úrad : \"V roku 2008 sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve zvýšila medziročne o 8,1% na 21 782 Sk (723,03 Eur). Reálna mzda vzrástla o 3,3%. Oproti roku 2007 sa rast nominálnej mzdy zrýchlil o 0,9 p. b., rast reálnej mzdy sa spomalil o 1 p. b.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Ako uvádza Štatistický úrad"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16318"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:34.480426+00:00"}
{"id": "vr38483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38483", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No, pozrite, čo sme naozaj spravili, že bolo zvýšenie, to bolo zvýšenie DPH z 19 na 20%.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\""], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3432"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:30.123015+00:00"}
{"id": "vr16220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16220", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o vyslovovanie nedôvery členovi vlády, tam schôdzu neviete zablokovať. Tá musí byť.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rokovacieho poriadku NR SR ( .pdf ) skutočne platí, že schôdza o dôvere vláde alebo členovi vlády nemôže byť zablokovaná. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok v článku 109 ( .pdf ,s.46) hovorí: (1) Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. 66) Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený. (2) Predseda Národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.67) (3) Predseda Národnej rady SR bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa rokovacieho poriadku NR SR ( .pdf ) skutočne platí, že schôdza o dôvere vláde alebo členovi vlády nemôže byť zablokovaná. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok v článku 109 ( .pdf ,s.46) hovorí: (1) Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. 66) Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený. (2) Predseda Národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.67) (3) Predseda Národnej rady SR bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:16.171240+00:00"}
{"id": "48878", "numeric_id": 48878, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48878", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Tak ono ten európsky mierový nástroj, už teraz sme z neho dostali 82 miliónov eur za všetku techniku, ktorú sme poskytli, resp. ešte ďalšia čaká na preplatenie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z Európskeho mierového nástroja (EPF) je možné financovať poskytnuté vybavenie či materiál, ktorý putuje na Ukrajinu. Podľa Ministerstva obrany Slovensko k januáru 2023 dostalo z EPF približne 82 miliónov eur ako refundáciu za pomoc Ukrajine.\n\nEurópsky mierový nástroj , založený už v roku 2021, má za cieľ financovať výdavky v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a to vo vojenskej a obrannej oblasti.", "analysis_paragraphs": ["Z Európskeho mierového nástroja (EPF) je možné financovať poskytnuté vybavenie či materiál, ktorý putuje na Ukrajinu. Podľa Ministerstva obrany Slovensko k januáru 2023 dostalo z EPF približne 82 miliónov eur ako refundáciu za pomoc Ukrajine.", "Európsky mierový nástroj , založený už v roku 2021, má za cieľ financovať výdavky v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a to vo vojenskej a obrannej oblasti."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["financovať", "dostalo", "Európsky mierový nástroj"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-response-ukraine-invasion/eu-solidarity-ukraine/", "https://www.mosr.sk/52449-sk/slovensko-dostalo-dalsi-balik-financii-od-europskej-unie-za-poskytnutu-pomoc-ukrajine/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/european-peace-facility/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:34.991110+00:00"}
{"id": "vr14152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14152", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Odmietli sme (KDH, pozn.) aj ten takzvaný, takzvaný naozaj antiteroristický balíček...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novelu trestného zákona prijatú 9. decembra 2015 KDH nepodporilo, pričom okrem jedného poslanca hlasovali všetci prítomní za stranu proti návrhu. Po vrátení zákona prezidentom Kiskom na opätovné prerokovanie strana Smer-SD odhlasovala zákon sama, keď mala prítomný počet nadpolovičnej väčšiny potrebnej pre prijatie novely zákona. Za KDH bol v treťom čítaní prítomný len Martin Fronc, ktorý sa vyjadril proti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po teroristických útokoch, ktoré sa odohrali v Paríži 13. novembra 2015, slovenská vláda vytvorila tzv. antiteroristický balíček , ktorý bol prijatý 9. decembra 2015. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ( tlač 1860 ) - prešiel v treťom čítaní, keď za hlasovalo 78 poslancov, zdržalo sa šesť, proti hlasovalo 52, a nehlasovali dvaja poslanci. Je pravdou, že všetci poslanci za klub KDH hlasovali proti, s výnimkou P. Muranského, ktorý sa zdržal. Novela trestného zákona dáva polícii, prokuratúre, súdom a tajným službám od januára 2016 v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. ( TASR ) Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu, ktorou sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Antiteroristický balík vrátil do parlamentu s odôvodnením, že schválený zákon ako celok porušuje princíp primeranosti. Pri opätovnom hlasovaní o novele zákona v parlamente Smer-SD zákon zvolil potrebnou nadpolovičnou väčšinou, keď zaňho v treťom čítaní ako o celku hlasovalo z 80 prítomných 79 poslancov klubu Smer-SD, jeden prítomný poslanec za KDH sa vyjadril proti (M.Fronc)", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novelu trestného zákona prijatú 9. decembra 2015 KDH nepodporilo, pričom okrem jedného poslanca hlasovali všetci prítomní za stranu proti návrhu. Po vrátení zákona prezidentom Kiskom na opätovné prerokovanie strana Smer-SD odhlasovala zákon sama, keď mala prítomný počet nadpolovičnej väčšiny potrebnej pre prijatie novely zákona. Za KDH bol v treťom čítaní prítomný len Martin Fronc, ktorý sa vyjadril proti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po teroristických útokoch, ktoré sa odohrali v Paríži 13. novembra 2015, slovenská vláda vytvorila tzv. antiteroristický balíček , ktorý bol prijatý 9. decembra 2015. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ( tlač 1860 ) - prešiel v treťom čítaní, keď za hlasovalo 78 poslancov, zdržalo sa šesť, proti hlasovalo 52, a nehlasovali dvaja poslanci. Je pravdou, že všetci poslanci za klub KDH hlasovali proti, s výnimkou P. Muranského, ktorý sa zdržal. Novela trestného zákona dáva polícii, prokuratúre, súdom a tajným službám od januára 2016 v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. ( TASR ) Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu, ktorou sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Antiteroristický balík vrátil do parlamentu s odôvodnením, že schválený zákon ako celok porušuje princíp primeranosti. Pri opätovnom hlasovaní o novele zákona v parlamente Smer-SD zákon zvolil potrebnou nadpolovičnou väčšinou, keď zaňho v treťom čítaní ako o celku hlasovalo z 80 prítomných 79 poslancov klubu Smer-SD, jeden prítomný poslanec za KDH sa vyjadril proti (M.Fronc)"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["antiteroristický balíček", "tlač 1860", "TASR", "nepodpísal", "hlasovaní"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/toto-ovplyvni-nas-zivot-antiteroristicky-balicek-poslanci-schvalili.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37051", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/toto-ovplyvni-nas-zivot-antiteroristicky-balicek-poslanci-schvalili.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/377545-kiska-vratil-protiteroristicke-zakony-schodza-bude-v-pondelok/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37104"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:04.936698+00:00"}
{"id": "vr17290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17290", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...v roku 2017 toto ministerstvo (školstva, pozn.) takisto žiadalo 20 miliónov eur a nedostalo (...) potom neodsúhlasí (oremiér, pozn,) ani jeden, ani z týchto prvých dvadsať miliónov eur, ani z druhých, viete koľko dostali? 2,5 milióna...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investovali za roky 2015 až 2017 do rekonštrukcie internátov verejných vysokých škôl zhruba 2,5 milióna eur, išlo pritom o kapitálové dotácie. Podľa komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020 rezort žiadal zvýšenie prostriedkov na vysoké školstvo aj kvôli havarijnému stavu študentských domovov. Ministerstvo žiadalo na rok 2017 sumu 15 miliónov eur a na rok 2018 20 miliónov eur (ktoré technicky rezort žiadal v roku 2017). Tieto žiadosti neboli schválené v rozpočtoch. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. Ako sa vyjadril aj rezort školstva: \"V rokoch 2015 — 2017 boli na základe požiadaviek verejných vysokých škôl a možností štátneho rozpočtu na rekonštrukciu študentských domovov verejných vysokých škôl poskytnuté kapitálové dotácie vo výške 2.523.300 eur.“ Financie boli použité najmä na odstraňovanie havarijných stavov ubytovacích zariadení. Podľa vyjadrenia MŠVVaŠ SR pre TASR \"požadoval rezort zvýšiť finančné prostriedky na vysoké školstvo o 15 miliónov eur aj v roku 2017, avšak v oboch prípadoch k navýšeniu prostriedkov na tento účel neprišlo,\". Rezort na základe našej žiadosti nám sprístupnil citácie komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020, ktoré nie sú voľne dostupné: Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 (bod 8) Rekonštrukcia ubytovacích zariadení vysokých škôl (Priorita za vysoké školy): „Stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný. V roku 2015 sa vláda SR zaviazala poskytnúť vysokým školám na jeho zlepšenie finančné prostriedky vo výške 50 mil. €. Na rok 2017 požadujeme v tejto súvislosti zvýšiť prostriedky na vysoké školstvo o 15 000 000 €.“ Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2018-2020 (bod 3) Vytvorenie finančnej schémy na financovanie rekonštrukcie objektov vysokých škôl a ubytovacích zariadení (Priorita za vysoké školy): „Viaceré objekty verejných vysokých škôl, osobitne študentských domov, si vyžadujú komplexnejšiu rekonštrukciu, ktorá by znížila ich energetickú náročnosť, vytvorila by v nich univerzálne prostredie (nediskriminujúce občanov so zdravotným postihnutím), či vytvorila atraktívnejšie prostredie pre študentov, ktorí by tak v menšej miere boli motivovaní k vyhľadávaniu štúdia v zahraničí aj z titulu modernejšej vzdelávacej infraštruktúry. Časť vysokých škôl vôbec nedisponuje infraštruktúrou na podporu študentov (študentské domovy), čo im prináša viaceré obmedzenia a znevýhodňuje v porovnaní so zahraničím. Na časti vysokých škôl vznikajú aj nové aktivity, ktoré vyžadujú podporu, napr. vytvorenie podmienok pre podporu kreatívneho priemyslu, vývojové/kreatívne centrá. Na vytvorenie tejto schémy navrhujeme alokovať pre rok 2018 sumu 20 000 000 €.“ Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investovali za roky 2015 až 2017 do rekonštrukcie internátov verejných vysokých škôl zhruba 2,5 milióna eur, išlo pritom o kapitálové dotácie. Podľa komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020 rezort žiadal zvýšenie prostriedkov na vysoké školstvo aj kvôli havarijnému stavu študentských domovov. Ministerstvo žiadalo na rok 2017 sumu 15 miliónov eur a na rok 2018 20 miliónov eur (ktoré technicky rezort žiadal v roku 2017). Tieto žiadosti neboli schválené v rozpočtoch. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. Ako sa vyjadril aj rezort školstva: \"V rokoch 2015 — 2017 boli na základe požiadaviek verejných vysokých škôl a možností štátneho rozpočtu na rekonštrukciu študentských domovov verejných vysokých škôl poskytnuté kapitálové dotácie vo výške 2.523.300 eur.“ Financie boli použité najmä na odstraňovanie havarijných stavov ubytovacích zariadení. Podľa vyjadrenia MŠVVaŠ SR pre TASR \"požadoval rezort zvýšiť finančné prostriedky na vysoké školstvo o 15 miliónov eur aj v roku 2017, avšak v oboch prípadoch k navýšeniu prostriedkov na tento účel neprišlo,\". Rezort na základe našej žiadosti nám sprístupnil citácie komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020, ktoré nie sú voľne dostupné: Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 (bod 8) Rekonštrukcia ubytovacích zariadení vysokých škôl (Priorita za vysoké školy): „Stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný. V roku 2015 sa vláda SR zaviazala poskytnúť vysokým školám na jeho zlepšenie finančné prostriedky vo výške 50 mil. €. Na rok 2017 požadujeme v tejto súvislosti zvýšiť prostriedky na vysoké školstvo o 15 000 000 €.“ Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2018-2020 (bod 3) Vytvorenie finančnej schémy na financovanie rekonštrukcie objektov vysokých škôl a ubytovacích zariadení (Priorita za vysoké školy): „Viaceré objekty verejných vysokých škôl, osobitne študentských domov, si vyžadujú komplexnejšiu rekonštrukciu, ktorá by znížila ich energetickú náročnosť, vytvorila by v nich univerzálne prostredie (nediskriminujúce občanov so zdravotným postihnutím), či vytvorila atraktívnejšie prostredie pre študentov, ktorí by tak v menšej miere boli motivovaní k vyhľadávaniu štúdia v zahraničí aj z titulu modernejšej vzdelávacej infraštruktúry. Časť vysokých škôl vôbec nedisponuje infraštruktúrou na podporu študentov (študentské domovy), čo im prináša viaceré obmedzenia a znevýhodňuje v porovnaní so zahraničím. Na časti vysokých škôl vznikajú aj nové aktivity, ktoré vyžadujú podporu, napr. vytvorenie podmienok pre podporu kreatívneho priemyslu, vývojové/kreatívne centrá. Na vytvorenie tejto schémy navrhujeme alokovať pre rok 2018 sumu 20 000 000 €.“ Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "použité", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.info.sk/sprava/141731/lubyova-slubila-studentom-ze-vysokoskolske-internaty-sa-stanu-prioritou-rezortu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/456804-stat-uvolni-na-rekonstrukciu-vysokoskolskych-internatov-desat-milionov-eur/", "http://www.info.sk/sprava/141731/lubyova-slubila-studentom-ze-vysokoskolske-internaty-sa-stanu-prioritou-rezortu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:46.455542+00:00"}
{"id": "vr14507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14507", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Dnes je to 10 rokov, čo sa táto kauza vyšetruje (Gorila, pozn.)...nepoznáme žiadne výsledky, nevieme kto je vinný (...)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "9. januára 2012, teda pred vyše štyrmi rokmi, začalo oficiálne vyšetrovanie kauzy Gorila. Pred desiatimi rokmi požiadala SIS Krajský súd v Bratislave o použitie informačno-technických prostriedkov na odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici, z ktorého pochádzajú inkriminované prepisy z kauzy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa predsedníčky súdu Dariny Kuchtovej Krajský súd v Bratislave zaevidoval žiadosť Slovenskej informačnej služby o použitie ITP (informačno-technických prostriedkov) dňa 21. decembra 2005. Lucia Žitňanská v diskusii s najväčšou pravdepodobnosťou odkazovala práve na tento údaj. Odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave pokračovalo aj v roku 2006. Na tomto mieste mali prebiehať údajné stretnutia medzi šéfom Penty Jaroslavom Haščákom s Robertom Ficom, Annou Bubeníkovou či Jirkom Malchárkom. Na verejnosť sa dokument s krycím názvom Gorila dostal 21. decembra 2012. Okrem iných médii o ňom informovali aj TA3 alebo Pravda . Minister vnútra Róbert Kaliňák sa vyjadril v januári 2016, že vyšetrovaciemu tímu sa nepodarí kauzu objasniť ani do najbližších volieb. Vyšetrovanie sa týkalo napríklad korupcie poslancov pri hlasovaní o tzv. Zajacových zákonoch zdravotníckej reformy, vydierania členov vlády pri privatizácii Letiska M. R. Štefánika v prospech jednej finančnej skupiny. Obvinenými boli aj exminister Pavol Rusko, ktorý sa mal podieľať na nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu v roku 2004 alebo notárka zo Šamorína, ktorá bola podozrivá z podvodného vydržania pozemku pod domom bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Vina sa nepreukázala nikomu z nich. (Denník Pravda ) V októbri 2015 sa začalo napríklad \" ďalšie trestné stíhanie vo veci, ktoré už raz špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zrušil. Ide o podozrenie, že bývalý šéf kontrarozviedky Ľubomír Arpáš odovzdal Pente za úplatok informácie o Gorile \" ( Denník N ). Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["9. januára 2012, teda pred vyše štyrmi rokmi, začalo oficiálne vyšetrovanie kauzy Gorila. Pred desiatimi rokmi požiadala SIS Krajský súd v Bratislave o použitie informačno-technických prostriedkov na odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici, z ktorého pochádzajú inkriminované prepisy z kauzy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa predsedníčky súdu Dariny Kuchtovej Krajský súd v Bratislave zaevidoval žiadosť Slovenskej informačnej služby o použitie ITP (informačno-technických prostriedkov) dňa 21. decembra 2005. Lucia Žitňanská v diskusii s najväčšou pravdepodobnosťou odkazovala práve na tento údaj. Odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave pokračovalo aj v roku 2006. Na tomto mieste mali prebiehať údajné stretnutia medzi šéfom Penty Jaroslavom Haščákom s Robertom Ficom, Annou Bubeníkovou či Jirkom Malchárkom. Na verejnosť sa dokument s krycím názvom Gorila dostal 21. decembra 2012. Okrem iných médii o ňom informovali aj TA3 alebo Pravda . Minister vnútra Róbert Kaliňák sa vyjadril v januári 2016, že vyšetrovaciemu tímu sa nepodarí kauzu objasniť ani do najbližších volieb. Vyšetrovanie sa týkalo napríklad korupcie poslancov pri hlasovaní o tzv. Zajacových zákonoch zdravotníckej reformy, vydierania členov vlády pri privatizácii Letiska M. R. Štefánika v prospech jednej finančnej skupiny. Obvinenými boli aj exminister Pavol Rusko, ktorý sa mal podieľať na nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu v roku 2004 alebo notárka zo Šamorína, ktorá bola podozrivá z podvodného vydržania pozemku pod domom bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Vina sa nepreukázala nikomu z nich. (Denník Pravda ) V októbri 2015 sa začalo napríklad \" ďalšie trestné stíhanie vo veci, ktoré už raz špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zrušil. Ide o podozrenie, že bývalý šéf kontrarozviedky Ľubomír Arpáš odovzdal Pente za úplatok informácie o Gorile \" ( Denník N ). Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["začalo", "zaevidoval", "stretnutia", "TA3", "Pravda", "nepodarí", "Pravda", "Denník N"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/199723/kauza-gorila-zacina-vysetrovanie-lipsic-sa-obava-tlakov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172987-sis-ziadala-o-odpocuvanie-v-kauze-gorila/", "http://skgorila.tumblr.com/#", "http://www.ta3.com/clanok/6172/na-verejnost-prenikol-dokument-s-krycim-nazvom-gorila.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172801-na-verejnost-unikli-dalsie-utajovane-skutocnosti-sis-mlci/", "http://www.aktuality.sk/clanok/312867/vysledky-vysetrovania-kauzy-gorila-podla-ministra-kalinaka-do-volieb-nebudu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/303846-v-gorile-vysetruju-korupciu-v-statnych-podnikoch/", "https://dennikn.sk/173908/kauze-gorila-znovu-vysetruju-ci-prislusnik-sis-odovzdal-pente-gorilu-za-uplatok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:37.911542+00:00"}
{"id": "vr38877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38877", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Po nástupe na ministerstvo som zistil, že ministerstvo za ministrovania pána Počiatka a keď bol štátnym tajomníkom práve tu sediaci pán Kažimír si objednalo štúdiu u súkromnej firmy o tom ako by sa dal zmeniť a ako by bolo potrebné zreformovať odvodový systém. Zaplatili za tú štúdiu. To, čo u nás robia celú túto reformu úradníci za svoj plat. Oni za túto štúdiu zaplatili 830 tisíc eur, teda zhruba 25 miliónov korún.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Databáza Datanest Aliancie Fair-Play odkazuje na užšie verejné obstarávanie , ktore zadalo ministerstvo financií v počiatočnej cene 696 000 Eur. Predmetom obstarávania bola \"Štúdia možnosti realizovateľnosti výberu daní, cla a poistných odvodov.\". Zakázku vyhrala spoločnosť Capgemini. Zmluva zo spoločnosťou bola uzavretá v máji 2009. Celkové náklady na zakázku dosiahli 828 260 eur. Hospodárske noviny po vysielaní tejto relácie k tomu dodávajú, že v čase zadania zakázky bol tajomník min.financií Peter Kažimír a analýza doporučovala prijatie superhrubej mzdy.", "analysis_paragraphs": ["Databáza Datanest Aliancie Fair-Play odkazuje na užšie verejné obstarávanie , ktore zadalo ministerstvo financií v počiatočnej cene 696 000 Eur. Predmetom obstarávania bola \"Štúdia možnosti realizovateľnosti výberu daní, cla a poistných odvodov.\". Zakázku vyhrala spoločnosť Capgemini. Zmluva zo spoločnosťou bola uzavretá v máji 2009. Celkové náklady na zakázku dosiahli 828 260 eur. Hospodárske noviny po vysielaní tejto relácie k tomu dodávajú, že v čase zadania zakázky bol tajomník min.financií Peter Kažimír a analýza doporučovala prijatie superhrubej mzdy."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Datanest Aliancie Fair-Play", "verejné obstarávanie", "dosiahli", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://datanest.fair-play.sk/datasets/2/records/38443", "http://www.e-vestnik.sk/EVestnik/Detail/6034", "http://zmluvy.gov.sk/index.php?ID=92811", "http://m.hnonline.sk/c3-52820180-kw0000_d-pociatek-minal-na-analyzu-odvodov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:15.254334+00:00"}
{"id": "vr27570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27570", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "koniec koncov už dnes existuje takáto technická, takéto riešenie medzi Ukrajinou a Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom, pravdou je, že sa nevyužíva v plnej kapacite, ale existuje a nie je to vnímané ako problém.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lajčák pravdivo interpretuje správy o existencii prípojky, rovnako ako fakt, že sa reverzný tok jej prostredníctvom nevyužíva v plnej kapacite. Keďže k transferu dochádza a nenašli sme žiadne kritické reakcie Gazpromu (s výnimkou tých z posledných dní), hodnotíme ministrov výrok ako pravdivý. Reverzný tok plynu z Poľska a Maďarska skutočne funguje už dlhší čas. Ako uvádza portál euractiv.sk v článku z novembra 2013, \"Ukrajina chce zvýšiť dodávky plynu prostredníctvom reverzného toku zo súčasných 2 miliárd metrov kubických (bcm) ročne až na 15 bcm. Na základe dohody o dodávkach plynu s nemeckou RWE už dováža lacnejší plyn cez územie Maďarska a Poľska.\" Bližšie informácie o týchto spojeniach uvádza eastbook.eu : \"At the moment reverse deliveries from Europe enter Ukraine at two points: Drozdovichy, on the Polish border, and Berehove, on the frontier with Hungary. In fact, for January-July 2013 Ukraine imported 0.92 billion cubic meters (bcm) via reverse flows, although this remains a small fraction of the country’s total gas imports (which were 12.07 bcm over the same period.).\" Ďalší článok portálu euractiv uvádza celkové množstvo importovaného plynu reverzným tokom za rok 2013 v hodnote 2 miliardy metrov kubických (bcm). Podľa Visegradinsight.eu , \" in 2013, (..)Ukraine imported 25.8 billion m3 from Russia and 2.1 billion from the European Union (890 million m3 from Germany, 614 million from Hungary, 534 million from Austria and 93 million from Poland\" O kapacitách reverzného toku z Maďarska a Poľska pojednáva článok agentúry Reuters, ktorý uvádza, že kapacita transferu z Maďarska je 3,5 bcm a z Poľska 1,5 bcm, čo je viac, než celkový import v roku 2013, a preto možno súhlasiť s tvrdením, že sa transfer nevyužíva v plnej kapacite. Pokiaľ ide o vnímanie tejto podoby zásobovania Ukrajiny plynom zo strany Ruska, nenašli sme žiadne kritické reakcie zo strany ruských predstaviteľov až do vyjadrení z posledných dní, ktoré je už potrebné vnímať v odlišnom kontexte. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lajčák pravdivo interpretuje správy o existencii prípojky, rovnako ako fakt, že sa reverzný tok jej prostredníctvom nevyužíva v plnej kapacite. Keďže k transferu dochádza a nenašli sme žiadne kritické reakcie Gazpromu (s výnimkou tých z posledných dní), hodnotíme ministrov výrok ako pravdivý. Reverzný tok plynu z Poľska a Maďarska skutočne funguje už dlhší čas. Ako uvádza portál euractiv.sk v článku z novembra 2013, \"Ukrajina chce zvýšiť dodávky plynu prostredníctvom reverzného toku zo súčasných 2 miliárd metrov kubických (bcm) ročne až na 15 bcm. Na základe dohody o dodávkach plynu s nemeckou RWE už dováža lacnejší plyn cez územie Maďarska a Poľska.\" Bližšie informácie o týchto spojeniach uvádza eastbook.eu : \"At the moment reverse deliveries from Europe enter Ukraine at two points: Drozdovichy, on the Polish border, and Berehove, on the frontier with Hungary. In fact, for January-July 2013 Ukraine imported 0.92 billion cubic meters (bcm) via reverse flows, although this remains a small fraction of the country’s total gas imports (which were 12.07 bcm over the same period.).\" Ďalší článok portálu euractiv uvádza celkové množstvo importovaného plynu reverzným tokom za rok 2013 v hodnote 2 miliardy metrov kubických (bcm). Podľa Visegradinsight.eu , \" in 2013, (..)Ukraine imported 25.8 billion m3 from Russia and 2.1 billion from the European Union (890 million m3 from Germany, 614 million from Hungary, 534 million from Austria and 93 million from Poland\" O kapacitách reverzného toku z Maďarska a Poľska pojednáva článok agentúry Reuters, ktorý uvádza, že kapacita transferu z Maďarska je 3,5 bcm a z Poľska 1,5 bcm, čo je viac, než celkový import v roku 2013, a preto možno súhlasiť s tvrdením, že sa transfer nevyužíva v plnej kapacite. Pokiaľ ide o vnímanie tejto podoby zásobovania Ukrajiny plynom zo strany Ruska, nenašli sme žiadne kritické reakcie zo strany ruských predstaviteľov až do vyjadrení z posledných dní, ktoré je už potrebné vnímať v odlišnom kontexte. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["euractiv.sk", "uvádza", "uvádza", "Visegradinsight.eu", "pojednáva"], "url": ["http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/slovensko-coskoro-spusti-reverzny-tok-plynu-ukrajinu-021767", "http://eastbook.eu/en/2013/09/material-en/news-en/breaking-the-natural-law%E2%80%9D-of-gas-deliveries-the-mechanism-of-the-reverse-flows-in-ukraine-and-europe/", "http://www.euractiv.com/europes-east/ukraine-longer-wants-reverse-gas-news-532708", "http://visegradinsight.eu/reverse-flow-gas-from-slovakia-to-ukraine/", "http://www.reuters.com/article/2014/04/04/us-ukraine-crisis-gas-idUSBREA330Q820140404"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:47.489765+00:00"}
{"id": "vr26707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26707", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Európska komisia v súvislosti so 7. rámcovým programom vyhlásila, že nebude regulačnému výboru predkladať návrhy projektov, ktoré ničia ľudské embryá vrátane obstarávania embryonálnych kmeňových buniek. Toto vyhlásenie je pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady z roku 2006. Komisia však tento prísľub do programu Horizont 2020 nezapracovala. Výbor JURI sa snažil tento nedostatok odstrániť šiestimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré sa odvolávali aj na medzinárodné dokumenty. Výbor ITRE tieto body uznesenia nezobral do úvahy.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Anny Záborskej hodnotíme ako pravdivý, pretože zdroje z obdobia kedy výrok zaznel, potvrdzujú opisované skutočnosti. Samotné rozhodnutie Európskej komisie (EK) bolo napokon odlišné od toho, čo predpokladala A. Záborská. K tomuto však došlo až mesiac po samotnom vyhlásení A. Záborskej, a preto túto časť výroku nemôžeme hodnotiť. Hodnotenie výroku A. Záborskej je problematické z dôvodu časového odstupu, odkedy výrok zaznel. Slová A. Záborskej sú zo dňa 20. novembra 2013, pričom finálne vyhlásenie EK je zo dňa 20. decembra 2013. Hodnotíme preto len to, či A. Záborská uvádza správne informácie o vyhlásení EK z roku 2006, o pozmeňovacích návrhoch výboru JURI a o rozhodnutí výboru ITRE. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností v článku šesť uvádza oblasti výskumu, ktoré sa nefinancujú. Medzi ne patrí aj oblasť výskumu (str. 5), konkrétne \" výskumná činnosť na vytváranie ľudských embryí výlučne na účeli výskumu alebo na účeli získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.\" Výbor pre právne záležitosti (skratka JURI) podal v máji 2012 spolu až osem pozmeňovacích návrhov (nie šesť), ktoré sa týkali problematiky ľudských embryí. Podľa JURI bolo cieľom týchto pozmeňovacích návrhov zväčšiť právnu jasnosť (určitosť) v otázkach spojených s etickými rizikami výskumov využívajúcich ľudské embryonálne kmeňové bunky. Je taktiež pravdou, že Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (skratka ITRE) zamietol , resp. nebral do úvahy návrhy podané výborom JURI. 20. decembra 2013, teda mesiac po vyhlásení A. Záborskej, bolo zverejnené Vyhlásenie EK kde sa uvádza: \"Pokiaľ ide o rámcový program Horizont 2020, Európska komisia navrhuje pri rozhodovaní o financovaní výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek zo zdrojov EÚ vychádzať z rovnakého etického rámca ako v 7. rámcovom programe.\" a ďalej \"Rozhodnutím o rámcovom programe Horizont 2020 sa z financovania z prostriedkov Spoločenstva výslovne vylučujú tri oblasti výskumu ... výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí...\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Anny Záborskej hodnotíme ako pravdivý, pretože zdroje z obdobia kedy výrok zaznel, potvrdzujú opisované skutočnosti. Samotné rozhodnutie Európskej komisie (EK) bolo napokon odlišné od toho, čo predpokladala A. Záborská. K tomuto však došlo až mesiac po samotnom vyhlásení A. Záborskej, a preto túto časť výroku nemôžeme hodnotiť. Hodnotenie výroku A. Záborskej je problematické z dôvodu časového odstupu, odkedy výrok zaznel. Slová A. Záborskej sú zo dňa 20. novembra 2013, pričom finálne vyhlásenie EK je zo dňa 20. decembra 2013. Hodnotíme preto len to, či A. Záborská uvádza správne informácie o vyhlásení EK z roku 2006, o pozmeňovacích návrhoch výboru JURI a o rozhodnutí výboru ITRE. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností v článku šesť uvádza oblasti výskumu, ktoré sa nefinancujú. Medzi ne patrí aj oblasť výskumu (str. 5), konkrétne \" výskumná činnosť na vytváranie ľudských embryí výlučne na účeli výskumu alebo na účeli získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.\" Výbor pre právne záležitosti (skratka JURI) podal v máji 2012 spolu až osem pozmeňovacích návrhov (nie šesť), ktoré sa týkali problematiky ľudských embryí. Podľa JURI bolo cieľom týchto pozmeňovacích návrhov zväčšiť právnu jasnosť (určitosť) v otázkach spojených s etickými rizikami výskumov využívajúcich ľudské embryonálne kmeňové bunky. Je taktiež pravdou, že Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (skratka ITRE) zamietol , resp. nebral do úvahy návrhy podané výborom JURI. 20. decembra 2013, teda mesiac po vyhlásení A. Záborskej, bolo zverejnené Vyhlásenie EK kde sa uvádza: \"Pokiaľ ide o rámcový program Horizont 2020, Európska komisia navrhuje pri rozhodovaní o financovaní výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek zo zdrojov EÚ vychádzať z rovnakého etického rámca ako v 7. rámcovom programe.\" a ďalej \"Rozhodnutím o rámcovom programe Horizont 2020 sa z financovania z prostriedkov Spoločenstva výslovne vylučujú tri oblasti výskumu ... výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí...\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Rozhodnutie", "podal", "zamietol", "Vyhlásenie EK"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:412:0001:0041:SK:PDF", "http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/juri/pa/902/902069/902069en.pdf", "https://www.wya.net/news/news.html?pressid=699", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2013:373:0012:0015:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:05.034064+00:00"}
{"id": "vr28182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28182", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Dopravný podnik však na úver v hodnote 10 mil. eur kúpil ďalších 50 nových autobusov MHD...", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislavský dopravný podnik si skutočne vzal úver na kúpu 50 autobusov. Vysúťažená suma je 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo februári 2014 boli vyhlásené dve obstarávania. V oznámení o vyhlásení prvého verejného obstarávania z dňa 19. februára 2014 sa uvádza (.pdf, s. 2-3), že predmetom zákazky je dodanie 25 kusov nízkopodlažných autobusov. Povolená je aj možnosť opcie, konkrétne ide o ďalších 25 kusov autobusov. Zákazka je rozdelená na dve časti: v prvej časti ide o päť kusov vozidiel (+ päť kusov opcia) v hodnote dva milióny eur. Druhá časť hovorí o 20 kusoch (+ 20 kusov opcia) v hodnote osem miliónov eur. Tejto súťaže sa zúčastnili štyria uchádzači a už aj poznáme výsledok vyhodnotenia ponúk. Podľa vyhodnotenia súťaže (. pdf ) a úspešným uchádzačom prvej časti sa stala poľská firma SOLARIS Bus & Coach S.A.. V druhej časti splnila všetky podmienky spoločnosť COREX, s.r.o. Zadováženie nových autobusov schválili bratislavskí mestskí poslanci 12. decembra 2013 pod názvom \" Návrh financovania obnovy vozidlového parku pre MHD \" (. pdf , s.2). Poslanci vyjadrili súhlas s obstaraním 50 kusov nízkopodlažných autobusov a s financovaním ich nákupu maximálne vo výške 13 miliónov eur formou dlhodobého investičného úveru. TASR (25. júna 2014): \"Obstaranie nových autobusov schválili vlani v decembri bratislavskí mestskí poslanci. DPB ich totiž neplatí z eurofondov, ale s pomocou úveru.\" Nejde o prvé nové autobusy. Od januára 2013 pribudlo vo vozovom parku 15 kĺbových autobusov Mercedes. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský dopravný podnik si skutočne vzal úver na kúpu 50 autobusov. Vysúťažená suma je 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo februári 2014 boli vyhlásené dve obstarávania. V oznámení o vyhlásení prvého verejného obstarávania z dňa 19. februára 2014 sa uvádza (.pdf, s. 2-3), že predmetom zákazky je dodanie 25 kusov nízkopodlažných autobusov. Povolená je aj možnosť opcie, konkrétne ide o ďalších 25 kusov autobusov. Zákazka je rozdelená na dve časti: v prvej časti ide o päť kusov vozidiel (+ päť kusov opcia) v hodnote dva milióny eur. Druhá časť hovorí o 20 kusoch (+ 20 kusov opcia) v hodnote osem miliónov eur. Tejto súťaže sa zúčastnili štyria uchádzači a už aj poznáme výsledok vyhodnotenia ponúk. Podľa vyhodnotenia súťaže (. pdf ) a úspešným uchádzačom prvej časti sa stala poľská firma SOLARIS Bus & Coach S.A.. V druhej časti splnila všetky podmienky spoločnosť COREX, s.r.o. Zadováženie nových autobusov schválili bratislavskí mestskí poslanci 12. decembra 2013 pod názvom \" Návrh financovania obnovy vozidlového parku pre MHD \" (. pdf , s.2). Poslanci vyjadrili súhlas s obstaraním 50 kusov nízkopodlažných autobusov a s financovaním ich nákupu maximálne vo výške 13 miliónov eur formou dlhodobého investičného úveru. TASR (25. júna 2014): \"Obstaranie nových autobusov schválili vlani v decembri bratislavskí mestskí poslanci. DPB ich totiž neplatí z eurofondov, ale s pomocou úveru.\" Nejde o prvé nové autobusy. Od januára 2013 pribudlo vo vozovom parku 15 kĺbových autobusov Mercedes. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-10", "analysis_sources": {"text": ["zákazky", "pdf", "úspešným", "pdf", "TASR", "pribudlo"], "url": ["http://www.dpb.sk/templates/file_obstaravanie/oznamenie_233596-d458.pdf", "http://www.dpb.sk/download-vo-file/?mut=1&votype=2&fileid=101&void=1627&filename=Informacia--44-ods-2-na-profil.pdf", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/327136-bratislava-dostane-50-autobusov-za-15-4-miliona-eur/", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_12_12/MsZ_body_121213_ANONYM/19_Fin_obnovy_VP_MHD_1.pdf", "http://www.teraz.sk/regiony/autobus-mhd-bratislava-prevadzka-dpb/89342-clanok.html", "http://www.dobrenoviny.sk/c/7529/dobra-sprava-po-bratislave-zacnu-jazdit-nove-autobusy-mhd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:40.993934+00:00"}
{"id": "vr37444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37444", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "No v každom prípade musím povedať, že 6 % DPH len pre jednu časť komodít, to znamená mäso z dvora 6 %, mäso z obchodu 19 %, je v rozpore s pravidlami Európskej únie. A keby Slovenská republika nebola zmenila, tak dnes platíme už pokutu za takýto krok.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti sa nám nepodarilo nájsť rozsudok Súdneho dvora, ktorý by potvrdil, že predaj z dvora (teda zvýhodnenie istého typu produktov) je v rozpore s pravidlami EÚ. Ako píše SME , tento názor zastáva napríklad Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska: \"Zároveň riaditeľka poukázala na nerovnoprávne postavenie, ktoré sa na trhu vytvorilo v súvislosti so zavedením zníženej dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora oproti predaju tých is-tých potravín v obchodoch. Vytvorenie nerovnakých podmienok pre rovnaký predmet podnikania súvisí so schválením novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zaviedla od 1. mája. \"Daň na predaj z dvora je 6-percentná a na rovnaké produkty, vyrobené podnikateľmi v potravinárskom priemysle, sa ponechala 19-percentná. Toto je nielen v rozpore s našou ústavou, ale aj so Zmluvou Európskej únie, ktorá zaručuje princíp nediskriminácie a rovnosti. Novela zákona je problematická aj vo vzťahu so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie,\" tvrdí Halgašová.\" Nesúhlasí s ňou hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec: \"Nemyslí si tiež, že by tento predaj predstavoval, vzhľadom na obmedzené množstvové limity, veľkú konkurenciu pre obchody a nevidí ani rozpor s európskou legislatívou. Upozornil, že v iných krajinách únie už predaj z dvora funguje a nie sú s ním problémy.\"", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa nám nepodarilo nájsť rozsudok Súdneho dvora, ktorý by potvrdil, že predaj z dvora (teda zvýhodnenie istého typu produktov) je v rozpore s pravidlami EÚ. Ako píše SME , tento názor zastáva napríklad Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska: \"Zároveň riaditeľka poukázala na nerovnoprávne postavenie, ktoré sa na trhu vytvorilo v súvislosti so zavedením zníženej dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora oproti predaju tých is-tých potravín v obchodoch. Vytvorenie nerovnakých podmienok pre rovnaký predmet podnikania súvisí so schválením novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zaviedla od 1. mája. \"Daň na predaj z dvora je 6-percentná a na rovnaké produkty, vyrobené podnikateľmi v potravinárskom priemysle, sa ponechala 19-percentná. Toto je nielen v rozpore s našou ústavou, ale aj so Zmluvou Európskej únie, ktorá zaručuje princíp nediskriminácie a rovnosti. Novela zákona je problematická aj vo vzťahu so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie,\" tvrdí Halgašová.\" Nesúhlasí s ňou hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec: \"Nemyslí si tiež, že by tento predaj predstavoval, vzhľadom na obmedzené množstvové limity, veľkú konkurenciu pre obchody a nevidí ani rozpor s európskou legislatívou. Upozornil, že v iných krajinách únie už predaj z dvora funguje a nie sú s ním problémy.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["píše SME"], "url": ["http://povazska.sme.sk/c/5383936/odbornici-odporucaju-mlieko-z-automatu-je-lepsie-prevarit.html#ixzz1F9pmhQaq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:02.423351+00:00"}
{"id": "vr28584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28584", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Jeden z kolegov má bezplatnú dopravu v programe.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Bročkov protikandidát - Bystrík Stanko, má vo svojom volebnom programe bezplatnú dopravu v Trnave. Podľa oficiálnych stránok strany SMER-SD v Trnave, je prvý bod volebného programu : \"Zadarmo mestská doprava pre všetkých obyvateľov Trnavy\" . Vo volebných programoch ostatných kandidátov na post primátora Trnavy ( Jána Žitňanského , Jozefa Kloknera a Roberta Schmidta ) zmienka o bezplatnej doprave nájdená nebola. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Bročkov protikandidát - Bystrík Stanko, má vo svojom volebnom programe bezplatnú dopravu v Trnave. Podľa oficiálnych stránok strany SMER-SD v Trnave, je prvý bod volebného programu : \"Zadarmo mestská doprava pre všetkých obyvateľov Trnavy\" . Vo volebných programoch ostatných kandidátov na post primátora Trnavy ( Jána Žitňanského , Jozefa Kloknera a Roberta Schmidta ) zmienka o bezplatnej doprave nájdená nebola. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["volebného programu", "Jána Žitňanského", "Jozefa Kloknera", "Roberta Schmidta"], "url": ["http://www.trnavadosiahlaviac.sk/volebny-program/", "http://www.nasemestto.sk/volebny-program/", "https://www.facebook.com/jozef.kl/timeline", "http://www.robertschmidt.sk/index.php/ako"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:04.107955+00:00"}
{"id": "vr29898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29898", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže návratová politika a readmisia je to, čo my (Slovensko, pozn.) sme realizovali. Realizovali sme návraty.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika skutočne realizuje návratovú politiku, čiže asistované dobrovoľné návraty aj vyhostenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návratová politika sa týka dobrovoľného asistovaného návratu alebo vyhostenia z krajiny. Možnosť asistovaného dobrovolného návratu spomína aj zákon č. 404/2011 Z.z., návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území, upravuje tiež Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika skutočne realizuje návratovú politiku, čiže asistované dobrovoľné návraty aj vyhostenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návratová politika sa týka dobrovoľného asistovaného návratu alebo vyhostenia z krajiny. Možnosť asistovaného dobrovolného návratu spomína aj zákon č. 404/2011 Z.z., návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území, upravuje tiež Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Návratová politika", "404/2011", "2008/115/ES", "Štatistické správy", "Slovenská pobočka Medzinárodnej organizácie", "10 rokov", "ECRE", "Ministerstva vnútra SR"], "url": ["http://nazory.ihned.cz/c1-64582160-a-jako-azyl-z-jako-zenevska-umluva-demagog-cz-sestavil-abecedu-migrace#navratova", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/pravne_predpisy/zakony/zakon_404_2011_o_pobyte_cudzincov.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:32008L0115", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.iom.sk/sk/aktivity/presidlovanie-utecencov?catid=0&id=680", "http://avr.iom.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=74&Itemid=346&lang=sk", "http://www.ecre.org/component/downloads/downloads/583.html", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:04.228928+00:00"}
{"id": "vr26434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26434", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "A tento zákon (novela školského zákona, pozn.) vlastne zničí všetky malotriedky a to nie iba na južnom Slovensku, nie iba menšinové školy,ale aj to sa týka aj škôl na vidieku, to sa týka aj slovenských škôl.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlament schválil novelu školského zákona 4.12.2013. Zákon okrem iného zavádza spodné limity žiakov v triedach (cit. podľa SME):\n\n\" Prvákov na základnej škole by malo byť v triede aspoň 11.\n\nTriedy od druhého do štvrtého ročníka základných škôl by malo navštevovať minimálne 13 žiakov, na druhom stupni by ich malo byť aspoň 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať minimálne 17 študentov. Novela zároveň dáva možnosť zriaďovateľovi ešte znížiť minimálny počet detí na triedu, ale len v osobitných prípadoch, napríklad ak by deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia.\n\nMinimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od 1. septembra 2015, maximálne od januára 2014 .\"\n\nOkrem toho zákon zavádza možnosť spájať iba dve triedy, pričom v takomto prípade musí mať trieda minimálne 12 žiadkov a maximálne 24.", "analysis_paragraphs": ["Parlament schválil novelu školského zákona 4.12.2013. Zákon okrem iného zavádza spodné limity žiakov v triedach (cit. podľa SME):", "\" Prvákov na základnej škole by malo byť v triede aspoň 11.", "Triedy od druhého do štvrtého ročníka základných škôl by malo navštevovať minimálne 13 žiakov, na druhom stupni by ich malo byť aspoň 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať minimálne 17 študentov. Novela zároveň dáva možnosť zriaďovateľovi ešte znížiť minimálny počet detí na triedu, ale len v osobitných prípadoch, napríklad ak by deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia.", "Minimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od 1. septembra 2015, maximálne od januára 2014 .\"", "Okrem toho zákon zavádza možnosť spájať iba dve triedy, pričom v takomto prípade musí mať trieda minimálne 12 žiadkov a maximálne 24."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "zavádza"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4678", "http://www.sme.sk/c/7028423/zmenili-skolsky-zakon-pozrite-si-co-vsetko-bude-po-novom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:19.920738+00:00"}
{"id": "vr29139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29139", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "...sme (Česká republika, pozn.) na prvom mieste v obsadenosti detských domovov.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ak by sme overovali presné znenie výroku, tak by sme museli overovať obsadenosť, teda stav kapacity detských domovov. V Českej republike bolo v roku 2013 približne 9 100 detí v ústavnej starostlivosti, z toho približne 7 200 na základe rozhodnutia súdu. Aktuálnu lôžkovú kapacitu v Českej republike v porovnaní s krajinami EÚ sme nezistili. Rovnako sme nezistili aktuálne dáta o počte detí v detských domovoch v rámci EÚ. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dát zo zisťovania Unicef z roku 2002, ktoré hovoria o miere na 10-tisíc detí do troch rokov v inštitucionalizovanej výchove, tak v Českej republike bola miera 34, no napríklad v Rumunsku 71 a Bulharsku 88. Rovnaký typ dát, no zozbieraný WHO hovorí už o v rámci sledovaných krajín o najvyššej miere detí do troch rokov v inštitucionalizovanej miere v rámci sledovaných krajín (krajiny na európskom kontinente). Ide však o dáta staré 13 rokov. Samotná štúdia Eurochild (.pdf, s. 7) hovorí, že chýbajú dostatočné dáta o deťoch v alternatívnej výchove na porovnávania medzi krajinami. Ak berieme do úvahy údaje českého Ministerstva práce, tak v roku 2013 bolo v detských domovoch v Česku celkovo približne 9 100 detí v toho približne 1 400 detí do troch rokov v zdravotníckych zariadeniach, takmer 7 000 detí v školských zariadeniach a takmer 800 detí v domovoch pre osoby so zdravotným poistením. , Z toho približne 7 200 na základe rozhodnutia súdu. V roku 2010 Slovenský rozhlas uverejnil informáciu o tom, že v Českej republike je celkovo až 20-tisíc detí v detských domovoch a že toto číslo robí z českej republiky krajinu, ktorá má najviac detí v ústavnej starostlivosti z celej Európskej únie. Nezistili sme pôvodný zdroj informácie o 20-tisíc detí v domovoch a ani metodiku výpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak by sme overovali presné znenie výroku, tak by sme museli overovať obsadenosť, teda stav kapacity detských domovov. V Českej republike bolo v roku 2013 približne 9 100 detí v ústavnej starostlivosti, z toho približne 7 200 na základe rozhodnutia súdu. Aktuálnu lôžkovú kapacitu v Českej republike v porovnaní s krajinami EÚ sme nezistili. Rovnako sme nezistili aktuálne dáta o počte detí v detských domovoch v rámci EÚ. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dát zo zisťovania Unicef z roku 2002, ktoré hovoria o miere na 10-tisíc detí do troch rokov v inštitucionalizovanej výchove, tak v Českej republike bola miera 34, no napríklad v Rumunsku 71 a Bulharsku 88. Rovnaký typ dát, no zozbieraný WHO hovorí už o v rámci sledovaných krajín o najvyššej miere detí do troch rokov v inštitucionalizovanej miere v rámci sledovaných krajín (krajiny na európskom kontinente). Ide však o dáta staré 13 rokov. Samotná štúdia Eurochild (.pdf, s. 7) hovorí, že chýbajú dostatočné dáta o deťoch v alternatívnej výchove na porovnávania medzi krajinami. Ak berieme do úvahy údaje českého Ministerstva práce, tak v roku 2013 bolo v detských domovoch v Česku celkovo približne 9 100 detí v toho približne 1 400 detí do troch rokov v zdravotníckych zariadeniach, takmer 7 000 detí v školských zariadeniach a takmer 800 detí v domovoch pre osoby so zdravotným poistením. , Z toho približne 7 200 na základe rozhodnutia súdu. V roku 2010 Slovenský rozhlas uverejnil informáciu o tom, že v Českej republike je celkovo až 20-tisíc detí v detských domovoch a že toto číslo robí z českej republiky krajinu, ktorá má najviac detí v ústavnej starostlivosti z celej Európskej únie. Nezistili sme pôvodný zdroj informácie o 20-tisíc detí v domovoch a ani metodiku výpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-27", "analysis_sources": {"text": ["dát", "Eurochild", "údaje", "rozhlas"], "url": ["http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1382554/table/tbl1/", "http://www.crin.org/docs/EuroChild%20Children%20in%20Alternative%20Care.pdf", "http://www.nahradnirodina.cz/statistiky_nahradni_vychovy_v_crI", "http://www.oldweb.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=3&page=showNews&id=80235"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:45.186257+00:00"}
{"id": "43500", "numeric_id": 43500, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43500", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Je to (školské obedy zadarmo, pozn.) v mnohých veľkých krajinách, vyspelých krajinách.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém školských obedov zadarmo skutočne funguje vo viacerých krajinách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Švédsky štát poskytuje obedy zadarmo všetkým deťom vo veku od sedem do 16 rokov a taktiež aj väčšine študentov vo veku 16 až 19 rokov. Obedy zadarmo majú aj školáci vo Fínsku. Čiastočný systém obedov zadarmo k roku 2008 fungoval vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Taliansku či Hongkongu ( pdf , str. v). Z mimoeurópskych krajín pozná systém obedov zadarmo napríklad Brazília či India .", "analysis_paragraphs": ["Systém školských obedov zadarmo skutočne funguje vo viacerých krajinách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Švédsky štát poskytuje obedy zadarmo všetkým deťom vo veku od sedem do 16 rokov a taktiež aj väčšine študentov vo veku 16 až 19 rokov. Obedy zadarmo majú aj školáci vo Fínsku. Čiastočný systém obedov zadarmo k roku 2008 fungoval vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Taliansku či Hongkongu ( pdf , str. v). Z mimoeurópskych krajín pozná systém obedov zadarmo napríklad Brazília či India ."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["všetkým", "majú", "pdf", "Brazília", "India"], "url": ["https://www.livsmedelsverket.se/en/food-habits-health-and-environment/maltider-i-vard-skola-och-omsorg/skola?AspxAutoDetectCookieSupport=1", "https://hnporadna.hnonline.sk/vzdelavanie/218612-sme-velmi-podobni-a-predsa-celkom-ini", "http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.654.9233&rep=rep1&type=pdf", "https://pulitzercenter.org/project/south-america-brazil-school-lunch", "https://pulitzercenter.org/reporting/power-lunch-indias-mid-day-meal-program-animation"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:50.157641+00:00"}
{"id": "vr26025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26025", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Počet seniorov v tomto kraji bude len stúpať. O 10 - 15 rokov sú odhady, že sa zvýši až o 50%.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognóza Infostatu je z roku 2010, preto považujeme trend o 10-15 rokov, ktorý spomína Krajcer za roky 2020 a 2025. Podľa odhadov, v roku 2020 bude o 50% viac seniorov a v roku 2025 o 72% viac seniorov ako v roku 2010. Krajcer sa trafil do intervalu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prognóza Infostatu je z roku 2010, preto považujeme trend o 10-15 rokov, ktorý spomína Krajcer za roky 2020 a 2025. Podľa odhadov, v roku 2020 bude o 50% viac seniorov a v roku 2025 o 72% viac seniorov ako v roku 2010. Krajcer sa trafil do intervalu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.infostat.sk/vdc/pdf/publikaciaproj.pdf", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:58.453891+00:00"}
{"id": "vr35310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35310", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vládna koalícia prišla, začala písať čierne knihy...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dzurindova vláda prijímala po voľbách v roku 1998 čierne knihy napr. rezorte spravodlivosti . O čiernych knihách sa píše aj na hnonline .sk.", "analysis_paragraphs": ["Dzurindova vláda prijímala po voľbách v roku 1998 čierne knihy napr. rezorte spravodlivosti . O čiernych knihách sa píše aj na hnonline .sk."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rezorte spravodlivosti", "hnonline"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/kop/arch-ck.htm", "http://hnonline.sk/43-92633510-1-45211840-k08000_d-83"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:21.865579+00:00"}
{"id": "vr29979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29979", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Európa a Slovensko sú schopné zvládnuť súčasný nápor utečencov, nejedná sa o niečo, čo ohrozuje funkčnosť štátnych orgánov, alebo predstavuje príliš veľké finančné bremeno", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci počet utečencov celosvetovo narastá, ich pomer v porovnaní s obyvateľstvom EÚ-28 ostáva zanedbateľný a v prípad čísel azylantov ktoré majú priradení Slovensku neprekračujú počty žiadateľov o azyl na Slovensku v minulosti. Vyšší počet utečencov si však vyžaduje investície do azylovej politiky, aj keď dlhodobá perspektíva potvrdzuje, že táto investícia je návratná (aj) v ekonomickom zmysle. Avšak vzhľadom na to, že nie sme schopní fakticky overiť, o aké počty utečencov sa nakoniec bude jednať a do akej miery budú jednotlivé európske štáty schopné a ochotné problém riešiť, argument hodnotíme ako neoveriteľný.\n\n„Miliónové“ údaje možno nájsť iba v štatistikách UNHCR. Tieto (stav z januára 2014) uvádzajú , že na svete je okolo 11 miliónov utečencov, hoci tento počet sa odvtedy zvýšil následkom eskalácie konfliktov na Blízkom Východe, kde ich pre rok 2014 UNHCR uvádza 2 137 855, avšak novšie údaje pre Sýriu registrujú už 4 086 760. Z rôznych dôvodov však iba zlomok z nich prichádza do Európy, omnoho viac utečencov sa k augustu 2015 zdržiavalo v Libanone (1 113 941) a v Turecku (1 938 999).\n\nObyvateľstvo členských štátov EÚ-28 tvorí 508 191 116 osôb (k 1. januáru 2015), z čoho vyplýva, že ak by sa aj všetci utečenci zo Sýrie ocitli v EÚ, nepredstavovali by ani jedno percento celkového podielu obyvateľstva. Pritom väčšina európskych krajín čelí problémom s demografiou, vrátane Slovenska, kde do roku 2035 pri súčasnom vývoji poklesne počet práceschopných ľudí o vyše 450 tisíc.\n\nNenašli sme príklady „ohrozenia funkčnosti štátnych orgánov“ v súvislosti s príchodom utečeniek a utečencov. Bez nároku na arbitrárnu definíciu „veľkého finančného bremena“ je pravda, že v krátkodobom horizonte je skôr prítomná potreba vyšších investícií do azylovej politiky pri príchode väčšieho počtu utečencov. Napríklad Nemecko odhaduje, že náklady v tejto oblasti sa môžu budúci rok vyšplhať do výšky 7,2 miliardy eur v prípade , ak prijme 800 000 utečencov . Dlhodobé výskumy však naznačujú, že sa tu nejedná o nenávratné zdroje, ale o výhodnú investíciu. Napríklad štúdia analyzujúca imigráciu do Veľkej Británie síce poukázala na stratu 118 miliárd libier pri započítaní všetkých obyvateľov VB, ktorí sa v krajine nenarodili, pri zohľadnení výlučne migrantov, ktorí do VB dorazili v sledovanom období, sa však ukázalo, že čistý príspevok migrantov do britského rozpočtu dosiahol 20 miliárd libier.\n\nPodľa údajov Ministerstva vnútra SR v období rokov 1993 – 2015 bolo na Slovensku podaných 58 113 žiadostí o udelenie azylu (z toho akceptovaných len 651, neudelených 7 871 a 49 400 zastavených konaní). V súčasnosti má Slovensko v rámci povinných kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl prevziať 190 utečencov od Talianska a 612 od Grécka.\n\nZdroj: Ministerstvo vnútra SR", "analysis_paragraphs": ["Hoci počet utečencov celosvetovo narastá, ich pomer v porovnaní s obyvateľstvom EÚ-28 ostáva zanedbateľný a v prípad čísel azylantov ktoré majú priradení Slovensku neprekračujú počty žiadateľov o azyl na Slovensku v minulosti. Vyšší počet utečencov si však vyžaduje investície do azylovej politiky, aj keď dlhodobá perspektíva potvrdzuje, že táto investícia je návratná (aj) v ekonomickom zmysle. Avšak vzhľadom na to, že nie sme schopní fakticky overiť, o aké počty utečencov sa nakoniec bude jednať a do akej miery budú jednotlivé európske štáty schopné a ochotné problém riešiť, argument hodnotíme ako neoveriteľný.", "„Miliónové“ údaje možno nájsť iba v štatistikách UNHCR. Tieto (stav z januára 2014) uvádzajú , že na svete je okolo 11 miliónov utečencov, hoci tento počet sa odvtedy zvýšil následkom eskalácie konfliktov na Blízkom Východe, kde ich pre rok 2014 UNHCR uvádza 2 137 855, avšak novšie údaje pre Sýriu registrujú už 4 086 760. Z rôznych dôvodov však iba zlomok z nich prichádza do Európy, omnoho viac utečencov sa k augustu 2015 zdržiavalo v Libanone (1 113 941) a v Turecku (1 938 999).", "Obyvateľstvo členských štátov EÚ-28 tvorí 508 191 116 osôb (k 1. januáru 2015), z čoho vyplýva, že ak by sa aj všetci utečenci zo Sýrie ocitli v EÚ, nepredstavovali by ani jedno percento celkového podielu obyvateľstva. Pritom väčšina európskych krajín čelí problémom s demografiou, vrátane Slovenska, kde do roku 2035 pri súčasnom vývoji poklesne počet práceschopných ľudí o vyše 450 tisíc.", "Nenašli sme príklady „ohrozenia funkčnosti štátnych orgánov“ v súvislosti s príchodom utečeniek a utečencov. Bez nároku na arbitrárnu definíciu „veľkého finančného bremena“ je pravda, že v krátkodobom horizonte je skôr prítomná potreba vyšších investícií do azylovej politiky pri príchode väčšieho počtu utečencov. Napríklad Nemecko odhaduje, že náklady v tejto oblasti sa môžu budúci rok vyšplhať do výšky 7,2 miliardy eur v prípade , ak prijme 800 000 utečencov . Dlhodobé výskumy však naznačujú, že sa tu nejedná o nenávratné zdroje, ale o výhodnú investíciu. Napríklad štúdia analyzujúca imigráciu do Veľkej Británie síce poukázala na stratu 118 miliárd libier pri započítaní všetkých obyvateľov VB, ktorí sa v krajine nenarodili, pri zohľadnení výlučne migrantov, ktorí do VB dorazili v sledovanom období, sa však ukázalo, že čistý príspevok migrantov do britského rozpočtu dosiahol 20 miliárd libier.", "Podľa údajov Ministerstva vnútra SR v období rokov 1993 – 2015 bolo na Slovensku podaných 58 113 žiadostí o udelenie azylu (z toho akceptovaných len 651, neudelených 7 871 a 49 400 zastavených konaní). V súčasnosti má Slovensko v rámci povinných kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl prevziať 190 utečencov od Talianska a 612 od Grécka.", "Zdroj: Ministerstvo vnútra SR"], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "požiadalo", "uvádzajú", "registrujú", "tvorí", "poklesne", "vyšplhať", "v prípade", "800 000 utečencov", "stratu 118 miliárd libier", "dosiahol", "Ministerstva vnútra SR", "kvót", "Ministerstvo vnútra SR"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_quarterly_report", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6996925/3-18092015-BP-EN.pdf/b0377f79-f06d-4263-aa5b-cc9b4f6a838f", "http://www.unhcr.org/5461e5ec3c.html", "http://data.unhcr.org/syrianrefugees/regional.php", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1", "http://komentare.sme.sk/c/7940063/prestanme-si-klamat-o-imigrantoch.html", "https://global.handelsblatt.com/edition/254/ressort/politics/article/germany-weighs-the-costs-of-asylum", "http://www.reuters.com/article/2015/08/19/us-europe-migrants-germany-idUSKCN0QO1QR20150819", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/02/refugees-welcome-uk-germany-compare-migration", "http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/immigration/11209234/Immigration-from-outside-Europe-cost-120-billion.html", "http://www.theguardian.com/uk-news/2014/nov/05/telegraph-mail-headline-migrants-cost-contribution", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368486-brusel-odkazuje-slovensku-kvoty-su-zavazne-pre-vsetkych/", "http://blog.etrend.sk/michal-lehuta/graf-tyzdna-co-caka-slovensko-po-prileve-ziadatelov-o-azyl.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:08.329674+00:00"}
{"id": "vr15182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15182", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... s našim vízom k nám ani priletieť nemôže a my víza nevydávame (pre občanov Kosova, pozn.).", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok nie je pravdivý, pretože napriek problematickým vzťahom má Slovensko v Prištine Styčný úrad Slovenskej republiky (Pobočka zastupiteľského úradu SR), ktorý sa stará o vydávanie víz občanom Kosova.", "analysis_paragraphs": ["Výrok nie je pravdivý, pretože napriek problematickým vzťahom má Slovensko v Prištine Styčný úrad Slovenskej republiky (Pobočka zastupiteľského úradu SR), ktorý sa stará o vydávanie víz občanom Kosova."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["problematickým vzťahom", "Styčný úrad Slovenskej republiky", "informoval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3624815/slovensko-neuzna-nezavisle-kosovo.html", "https://www.mzv.sk/web/pristina/konzularne_informacie/viza", "http://svet.sme.sk/c/6469365/slovaci-ulahcia-kosovcanom-navstevu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:08.020999+00:00"}
{"id": "vr29124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29124", "speaker": "Martin Kramar", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-kramar", "statement": "Pred rokom 2006 hovoril (Jiří Hromada, pozn.), že nikdy nebudeme žiadať, alebo nežiadali sme adopcie detí pre tieto páry. Pozrite sa, kde je ten diskurz dnes.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že pred rokom 2006 sa diskusia v ČR sústreďovala iba na zavedenie registrovaných partnerstiev, kedy Gay Iniciatíva na čele s predsedom J. Hromadom nežiadala o presadenie adopcie a explicitne uvádzala že zákon nebude zavádzať možnosť adopcie detí. Nenašli sme žiadne vyjadrenie Jiřího Hromady z obdobia spred prijatia zákona, kde by uvádzal, že \"nikdy nebudú žiadať\" adopciu detí. Naopak, formulácia na stránke GI uvádza, že zákon splnil všetky požiadavky GI v výnimkou adopcie detí. Na základe toho hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pred rokom 2006 sa diskusia v ČR sústreďovala iba na zavedenie registrovaných partnerstiev, kedy Gay Iniciatíva na čele s predsedom J. Hromadom nežiadala o presadenie adopcie a explicitne uvádzala že zákon nebude zavádzať možnosť adopcie detí. Nenašli sme žiadne vyjadrenie Jiřího Hromady z obdobia spred prijatia zákona, kde by uvádzal, že \"nikdy nebudú žiadať\" adopciu detí. Naopak, formulácia na stránke GI uvádza, že zákon splnil všetky požiadavky GI v výnimkou adopcie detí. Na základe toho hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["GI", "novela zákona", "", "správa"], "url": ["http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://www.proudem.cz/novinky/145-novela-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-byla-predlozena.html", "http://www.proudem.cz/novinky/145-novela-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-byla-predlozena.html", "http://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/pri-uradu-vlady/jiri-dienstbier/aktualne/vlada-k-navrhu-zakona-o-osvojeni-ditete-druhym-partnerem-z-registrovaneho-partnerstvi-neprijala-zadne-stanovisko-123350/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:56.501614+00:00"}
{"id": "vr38829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38829", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite sa napríklad práve v tom Nemecku, ktoré pán Maďarič spomínal, ani tam nie je koaličná väčšina pre podporu eurovalu.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nemecku skutočne zatiaľ nie je jednoznačne istá podpora všetkých koaličných poslancov, pričom existujú informácie, že by počet koaličných poslancov hlasujúcich za euroval nemusel byť dostatočný ( Focus ). Niektorým poslancom sa nepáči, že pre Grécko nie je stanovený dlhodobý plán, alebo to, že neexistuje mechanizmus insolvencie euro-štátov.", "analysis_paragraphs": ["V Nemecku skutočne zatiaľ nie je jednoznačne istá podpora všetkých koaličných poslancov, pričom existujú informácie, že by počet koaličných poslancov hlasujúcich za euroval nemusel byť dostatočný ( Focus ). Niektorým poslancom sa nepáči, že pre Grécko nie je stanovený dlhodobý plán, alebo to, že neexistuje mechanizmus insolvencie euro-štátov."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Focus"], "url": ["http://www.focus.de/politik/deutschland/euro-schuldenkrise-keine-schwarz-gelbe-mehrheit-fuer-rettungsschirm_aid_659649.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:26.450147+00:00"}
{"id": "vr34726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34726", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Roku 2006, keď sme nastúpili, tak sme dostali list z Európskej komisie, ktorá nám oznámila, že na 2 roky nám zastavuje čerpanie Európskeho sociálneho fondu preto, lebo druhá Dzurindova vláda zle s ním narábala.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vyplácanie platieb z ESF bolo pozastavené, nie však čerpanie a nie na dva roky. Trend k problému 2.7.2008 uviedol: „predbežne pozastavila len preplácanie žiadostí predložených Slovenskom v decembri minulého roka, v súčasnosti tak nie je z Bruselu preplatená takmer miliarda korún.“ V septembri 2006 eurokomisár Špidla k problému uviedol, že „Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje.\"", "analysis_paragraphs": ["Vyplácanie platieb z ESF bolo pozastavené, nie však čerpanie a nie na dva roky. Trend k problému 2.7.2008 uviedol: „predbežne pozastavila len preplácanie žiadostí predložených Slovenskom v decembri minulého roka, v súčasnosti tak nie je z Bruselu preplatená takmer miliarda korún.“ V septembri 2006 eurokomisár Špidla k problému uviedol, že „Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje.\""], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskom", "Špidla"], "url": ["http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=352&pr=0.11&wid=198&tstamp=1289941927&pid=817&cd=ae310634d81015eff4aacd679d78b1cb", "http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060922_142329_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:12.157985+00:00"}
{"id": "vr38417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38417", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...konal tak ako konal, že do tajnej voľby nešiel a v podstate namočil koaličných poslancov, že tam sú kupovaní, lebo takto to vyhlásil, že sa nebude zúčastňovať tejto hry, čo spochybnil teda predovšetkým koaličných poslancov...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil : \" Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,\"", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil : \" Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/centes-odstupil-z-kandidatury-na-ge/349687-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:58.680559+00:00"}
{"id": "45298", "numeric_id": 45298, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45298", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "Keď sa pozrieme napr. na obdobie minulého roka, toto isté obdobie, tak mne to vyšlo, že do júna vlastne bude výpadok príjmov týchto inštitúcií (podriadených Ministerstvu kultúry - pozn.) okolo 6.000.000 EUR.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vychádzajúci z odhadu ministerských analytikov je odhad trojmesačného výpadku príjmov organizácií podriadených rezortu kultúry vo výške 6 miliónov eur korektný. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé. Inštitút kultúrnej politiky - analytický útvar ministerstva - odhadol v statuse z 28. marca 2020 mesačnú stratu organizácii MK SR spôsobenú obmedzeniami pre koronavírus na 1,6 až 1,8 miliónov eur. Pod Ministerstvo kultúry patrí 31 rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Analytici sa pri odhade pozerali na „ priemerné mesačné vlastné príjmy zriadených organizácií MK SR za obdobie posledných troch rokov (2017-2019).”", "analysis_paragraphs": ["Vychádzajúci z odhadu ministerských analytikov je odhad trojmesačného výpadku príjmov organizácií podriadených rezortu kultúry vo výške 6 miliónov eur korektný. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé. Inštitút kultúrnej politiky - analytický útvar ministerstva - odhadol v statuse z 28. marca 2020 mesačnú stratu organizácii MK SR spôsobenú obmedzeniami pre koronavírus na 1,6 až 1,8 miliónov eur. Pod Ministerstvo kultúry patrí 31 rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Analytici sa pri odhade pozerali na „ priemerné mesačné vlastné príjmy zriadených organizácií MK SR za obdobie posledných troch rokov (2017-2019).”"], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["útvar", "statuse", "stratu", "patrí", "pozerali"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "https://www.facebook.com/ikp.mksr/photos/a.974992079377718/1403566169853638/?type=3&theater", "https://scontent-prg1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/91795697_1403566179853637_1967348441818333184_o.png?_nc_cat=104&_nc_sid=8024bb&_nc_ohc=3rTLqcHPr7IAX_F4njx&_nc_ht=scontent-prg1-1.xx&oh=3a5ae7f05a000b91bf51f56dc2363019&oe=5ECEB938&dl=1", "https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:29.860590+00:00"}
{"id": "vr29007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29007", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "No a samozrejmá vec, že týka sa aj dôchodcov, pretože tí boli tak trošku nešťastní, ja tomu rozumiem vzhľadom na valorizáciu dôchodkov v minulom roku, pretože inflácia nebola.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto roku sa zvyšujú dôchodky opäť o pevnú sumu, navyše každý druh dôchodku porastie inak. Valorizačný vzorec tentoraz až na 70 percent ovplyvní inflácia, ktorá v rozhodujúcom období pre výpočet zaznamenala záporné číslo, kým pomerne slušný rast miezd sa v ňom odrazí iba na 30 percent. Výrok pána Richtera hodnotíme ako pravdivý. Pravda , 21. októbra 2014: Pevná suma sa určila percentom, ktoré sa stanovuje ako súčet 70 % z priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % z medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok roku 2014. Keďže sa priemerná mzda v prvom polroku zvýšila o 4,4 % a rast spotrebiteľských cien dosiahol nulu, pevná suma sa teda odvíja od percenta 1,32 a z priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2014. Každý starobný dôchodca teda dostane pridaných 5,20 eura, predčasný 5,30 eura. Pozostalostné penzie vzrastú o 3,40 eura, siroty dostanú 1,80 eura. Invalidi so zdravotným postihnutím nad 70 percent si prilepšia o 4,60 eura. Ak je ich miera poklesu schopnosti pracovať ohodnotená na menej ako 70 percent, dostanú 2,70 eura. Jednotlivé sumy navýšenia dôchodkových dávok sú uvedené na webovom portáli Sociálnej poisťovne. Až do roku 2017, teda v prechodnom období, sa miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy bude meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien, čím sa aspoň čiastočne zmiernia rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. Od roku 2018 sa dôchodky budú zvyšovať o percento medziročného rastu dôchodcovskej inflácie, ktorá presnejšie vyjadruje životné náklady dôchodcov. Podľa denníku Pravda : \"Štatistický úrad SR v júli 2014 zverejnil údaj, že inflácia v prvom polroku medziročne dosiahla záporných 0,1 percenta. Známy bol aj druhý parameter, výška priemernej mzdy na Slovensku. Tá sa v tom istom období medziročne zvýšila o 4,4 percenta.\" Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) zmenený systém valorizácie dôchodkov na Slovensku významne poškodí zvyšovanie dôchodkov seniorov v najbližších troch rokoch. IVRA sa Podľa TASR IVRA: \"považuje za spravodlivejší systém valorizácie takzvaný švajčiarsky model, a to 50-% valorizáciu podľa rastu miezd a 50 % podľa rastu inflácie. Inštitút taktiež pripomína, že primárnym problémom pri dôchodkoch na Slovensku okrem valorizácie stále zostáva reálna výška dôchodkov v SR.\" IVRA ďalej uvádza, že: \"V roku 2012 malo viac ako 385.000 seniorov príjem pod oficiálnou hranicou chudoby, a to 346 eur mesačne takisto ako nastavenie dôchodkového systému v zmysle dôchodcovskej solidarity a nie solidarity celospoločenskej. Slovensko má najnižšie výdavky na sociálnu ochranu zo všetkých členských krajín Európskej únie,\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V tomto roku sa zvyšujú dôchodky opäť o pevnú sumu, navyše každý druh dôchodku porastie inak. Valorizačný vzorec tentoraz až na 70 percent ovplyvní inflácia, ktorá v rozhodujúcom období pre výpočet zaznamenala záporné číslo, kým pomerne slušný rast miezd sa v ňom odrazí iba na 30 percent. Výrok pána Richtera hodnotíme ako pravdivý. Pravda , 21. októbra 2014: Pevná suma sa určila percentom, ktoré sa stanovuje ako súčet 70 % z priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % z medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok roku 2014. Keďže sa priemerná mzda v prvom polroku zvýšila o 4,4 % a rast spotrebiteľských cien dosiahol nulu, pevná suma sa teda odvíja od percenta 1,32 a z priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2014. Každý starobný dôchodca teda dostane pridaných 5,20 eura, predčasný 5,30 eura. Pozostalostné penzie vzrastú o 3,40 eura, siroty dostanú 1,80 eura. Invalidi so zdravotným postihnutím nad 70 percent si prilepšia o 4,60 eura. Ak je ich miera poklesu schopnosti pracovať ohodnotená na menej ako 70 percent, dostanú 2,70 eura. Jednotlivé sumy navýšenia dôchodkových dávok sú uvedené na webovom portáli Sociálnej poisťovne. Až do roku 2017, teda v prechodnom období, sa miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy bude meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien, čím sa aspoň čiastočne zmiernia rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. Od roku 2018 sa dôchodky budú zvyšovať o percento medziročného rastu dôchodcovskej inflácie, ktorá presnejšie vyjadruje životné náklady dôchodcov. Podľa denníku Pravda : \"Štatistický úrad SR v júli 2014 zverejnil údaj, že inflácia v prvom polroku medziročne dosiahla záporných 0,1 percenta. Známy bol aj druhý parameter, výška priemernej mzdy na Slovensku. Tá sa v tom istom období medziročne zvýšila o 4,4 percenta.\" Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) zmenený systém valorizácie dôchodkov na Slovensku významne poškodí zvyšovanie dôchodkov seniorov v najbližších troch rokoch. IVRA sa Podľa TASR IVRA: \"považuje za spravodlivejší systém valorizácie takzvaný švajčiarsky model, a to 50-% valorizáciu podľa rastu miezd a 50 % podľa rastu inflácie. Inštitút taktiež pripomína, že primárnym problémom pri dôchodkoch na Slovensku okrem valorizácie stále zostáva reálna výška dôchodkov v SR.\" IVRA ďalej uvádza, že: \"V roku 2012 malo viac ako 385.000 seniorov príjem pod oficiálnou hranicou chudoby, a to 346 eur mesačne takisto ako nastavenie dôchodkového systému v zmysle dôchodcovskej solidarity a nie solidarity celospoločenskej. Slovensko má najnižšie výdavky na sociálnu ochranu zo všetkých členských krajín Európskej únie,\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "webovom portáli", "Pravda", "TASR"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/333755-penzistov-caka-novy-vypocet-dochodkov-aj-zmena-percenta-pri-valorizacii/", "http://www.socpoist.sk/aktuality-sp-v-januari-2015-zvysi-dochodky-o-pevnu-sumu-automaticky--o-zvysenie-ziadat-netreba-/48411s59205c", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/329185-zvysovanie-penzii-opat-o-pevnu-sumu-a-maximalne-o-pat-eur/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ivra-dochodky-valorizacia-system-kritika/70378-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:01.789608+00:00"}
{"id": "vr28674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28674", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Vy, pan Nesrovnal, ste 4 roky pôsobili ako reprezentant najsilnejšieho zoskupenia pravicového. (hovorí o pôsobení Nesrovnala v mestskom zastupiteľstve Bratislavy)", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivo Nesrovnal bol najprv predsedom klubu SDKÚ, Most-Híd 1,5 roka. V máji 2012 ho nahradil Sven Šovčík . Nesrovnal bol v tom čase zároveň aj vicežupanom Bratislavského samosprávneho kraja, ktorému sa chcel v tom čase viac venovať, a preto sa vzdal funkcie predsedu klubu. Naďalej však ostal mestským poslancom a pôsobil v klube. V marci 2013 sa svojej funkcie vzdal aj Sven Šovčík a predsedom klubu sa stal opäť Nesrovnal . Ten však v auguste 2014 odišiel z SDKÚ, a teda aj z klubu (pozri tiež TU ).", "analysis_paragraphs": ["Ivo Nesrovnal bol najprv predsedom klubu SDKÚ, Most-Híd 1,5 roka. V máji 2012 ho nahradil Sven Šovčík . Nesrovnal bol v tom čase zároveň aj vicežupanom Bratislavského samosprávneho kraja, ktorému sa chcel v tom čase viac venovať, a preto sa vzdal funkcie predsedu klubu. Naďalej však ostal mestským poslancom a pôsobil v klube. V marci 2013 sa svojej funkcie vzdal aj Sven Šovčík a predsedom klubu sa stal opäť Nesrovnal . Ten však v auguste 2014 odišiel z SDKÚ, a teda aj z klubu (pozri tiež TU )."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Šovčík", "Nesrovnal", "odišiel", "TU"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/nesrovnala-nahradil-na-poste-predsedu-klubu-sovcik.html?page_id=284234", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/svena-sovcika-na-cele-klubu-vystriedal-ivo-nesrovnal.html?page_id=316119", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/326894-ivo-nesrovnal-odchadza-z-sdku-ds/", "http://www.teraz.sk/komunalne-volby/nesrovnal-komunalne-volby-bratislava/105653-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:54.710821+00:00"}
{"id": "vr28978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28978", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kresťanskodemokratické hnutie bolo minimálne 5-krát vo vláde, minimálne. Naposledy ste boli vo vláde v rokoch 2010 až 2012.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kresťanskodemokratické hnutie zostavilo hneď po voľbách do parlamentu vládu 4 krát a to v rokoch 1990 - 1992 , 1998 -2002, 2002 -2006, 2010 -2012. Po páde vlády Vladimíra Mečiara v marci 1994 zostavili vládu piaty krát na necelých sedem mesiacov do predčasných volieb, ktoré sa konali v septembri 1994. Tento výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kresťanskodemokratické hnutie zostavilo hneď po voľbách do parlamentu vládu 4 krát a to v rokoch 1990 - 1992 , 1998 -2002, 2002 -2006, 2010 -2012. Po páde vlády Vladimíra Mečiara v marci 1994 zostavili vládu piaty krát na necelých sedem mesiacov do predčasných volieb, ktoré sa konali v septembri 1994. Tento výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["1990", "1992", "1998", "2002", "2010", "1994"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-27-6-1990-do-22-4-1991/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-23-4-1991-do-24-6-1992/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-15-3-1994-do-13-12-1994/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:56.132377+00:00"}
{"id": "vr33859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33859", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Každý tretí mladý človek na Slovensku je nezamestnaný.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť mladých do 25 rokov dosahuje takmer 35%. TASR , 18. január 2013: \"Mladí ľudia na Slovensku majú veľký problém nájsť si prácu. Dokazuje to aj štatistika, podľa ktorej je každý tretí mladý človek do 25 rokov na Slovensku nezamestnaný. Slovensko má v rámci štátov Európskej únie piatu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí. Podľa novembrových údajov európskeho štatistického úradu Eurostat je bez práce každý tretí mladý Slovák vo veku do 25 rokov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť mladých do 25 rokov dosahuje takmer 35%. TASR , 18. január 2013: \"Mladí ľudia na Slovensku majú veľký problém nájsť si prácu. Dokazuje to aj štatistika, podľa ktorej je každý tretí mladý človek do 25 rokov na Slovensku nezamestnaný. Slovensko má v rámci štátov Európskej únie piatu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí. Podľa novembrových údajov európskeho štatistického úradu Eurostat je bez práce každý tretí mladý Slovák vo veku do 25 rokov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["dosahuje", "TASR"], "url": ["http://ycharts.com/indicators/slovakia_youth_unemployment_rate_lfs", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/kriza-robi-svoje-kazdy-treti-mlady-slovak-nema-pracu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:06.670762+00:00"}
{"id": "vr13899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13899", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...v prípade teraz toho jedného z tých teroristov... bol zadržaný, ale vzápätí pustený a prešiel hranicu medzi Francúzskom a Belgickom...", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že polícia tesne po útokoch trikrát zastavila auto teroristu spoluvinného za útoky v Paríži. Nie je však pravdou, že bol \"zadržaný\", ako povedal Kaliňák. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jeden z atentátnikov - Salah Abdeslam - po útokoch v Paríži utiekol z krajiny. V týchto dňoch prebieha masívne pátranie po tomto atentátnikovi. Po útokoch v Paríži polícia trikrát zastavila auto, v ktorom sedel Abdeslam aj s dvoma spolucestujúcimi, blízko hraníc medzi Francúzskom a Belgickom. Následne však boli pustení ďalej , pretože v tom čase neboli na zozname hľadaných osôb. BBC v sumári vyšetrovania parížskych útokov vydanom 21. novembra píše: \" Police stopped his car three times in the hours after the attacks, on the last occasion near the Belgian border, but let him and his two fellow passengers go as they were not on a wanted list at the time.\" Tieto informácie potvrdzujú napríklad taktiež International Business Times alebo Irish Times .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že polícia tesne po útokoch trikrát zastavila auto teroristu spoluvinného za útoky v Paríži. Nie je však pravdou, že bol \"zadržaný\", ako povedal Kaliňák. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jeden z atentátnikov - Salah Abdeslam - po útokoch v Paríži utiekol z krajiny. V týchto dňoch prebieha masívne pátranie po tomto atentátnikovi. Po útokoch v Paríži polícia trikrát zastavila auto, v ktorom sedel Abdeslam aj s dvoma spolucestujúcimi, blízko hraníc medzi Francúzskom a Belgickom. Následne však boli pustení ďalej , pretože v tom čase neboli na zozname hľadaných osôb. BBC v sumári vyšetrovania parížskych útokov vydanom 21. novembra píše: \" Police stopped his car three times in the hours after the attacks, on the last occasion near the Belgian border, but let him and his two fellow passengers go as they were not on a wanted list at the time.\" Tieto informácie potvrdzujú napríklad taktiež International Business Times alebo Irish Times ."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["pustení ďalej", "BBC", "International Business Times", "Irish Times"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-34822265", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34822265", "http://www.ibtimes.co.uk/paris-attacks-police-stopped-getaway-car-salah-abdeslam-three-times-failed-arrest-him-1529123", "http://www.irishtimes.com/news/world/europe/paris-attack-police-hunt-dangerous-salah-abdeslam-1.2430828"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:00.930033+00:00"}
{"id": "42994", "numeric_id": 42994, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42994", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Predseda SaS, pán Sulík, napríklad vydržal vo frakcii európskych liberálov len mesiac a potom odišiel ku konzervatívcom a reformistom.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa histórie pôsobenia v Európskom parlamente vstúpil Richard Sulík do frakcie Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) 1. júla 2014 a zotrval v nej do 7. októbra 2014. Následne sa 8. októbra 2014 oficiálne pridal k frakcii Európskych konzervaívcov a reformistov. Keďže Sulík vo frakcii ALDE vydržal viac ako dva mesiace, hodnotíme výrok ako nepravdivý. O odchode z pôvodnej frakcie Sulík informoval na svojej webovej stránke v októbri 2014. “ So svojimi názormi som bol vo frakcii ALDE osamotený. Vo všetkých dôležitých europarlamentných hlasovaniach som hlasoval v súlade s mojím presvedčením, a zároveň v rozpore s odporúčaním frakcie. ” Pre frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov sa Sulík rozhodol z nasledujúcich dvoch dôvodov. „ Najbližšie politické názory z celého europarlamentu zdieľam s predstaviteľmi nemeckej Alternatívy pre Nemecko (Alternative für Deutschland), ktorej program i predstaviteľov poznám. Ich členstvo v tejto frakcii bolo pre mňa rozhodujúcim faktorom. Ďalšou nespornou výhodou je oveľa väčší stupeň slobody vyjadrovania mojich názorov, na ktorú som dostal osobnú garanciu lídrov skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, “ napísal Sulík.", "analysis_paragraphs": ["Podľa histórie pôsobenia v Európskom parlamente vstúpil Richard Sulík do frakcie Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) 1. júla 2014 a zotrval v nej do 7. októbra 2014. Následne sa 8. októbra 2014 oficiálne pridal k frakcii Európskych konzervaívcov a reformistov. Keďže Sulík vo frakcii ALDE vydržal viac ako dva mesiace, hodnotíme výrok ako nepravdivý. O odchode z pôvodnej frakcie Sulík informoval na svojej webovej stránke v októbri 2014. “ So svojimi názormi som bol vo frakcii ALDE osamotený. Vo všetkých dôležitých europarlamentných hlasovaniach som hlasoval v súlade s mojím presvedčením, a zároveň v rozpore s odporúčaním frakcie. ” Pre frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov sa Sulík rozhodol z nasledujúcich dvoch dôvodov. „ Najbližšie politické názory z celého europarlamentu zdieľam s predstaviteľmi nemeckej Alternatívy pre Nemecko (Alternative für Deutschland), ktorej program i predstaviteľov poznám. Ich členstvo v tejto frakcii bolo pre mňa rozhodujúcim faktorom. Ďalšou nespornou výhodou je oveľa väčší stupeň slobody vyjadrovania mojich názorov, na ktorú som dostal osobnú garanciu lídrov skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, “ napísal Sulík."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["histórie", "Sulík"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/124928/RICHARD_SULIK/history/8#mep-card-content", "https://sulik.sk/skupina-europskych-konzervativcov-reformistov-richard-sulik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:18.745321+00:00"}
{"id": "45495", "numeric_id": 45495, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45495", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Nemecko napr. už rozdalo ľuďom, živnostníkom a podnikateľom už 4,9 % HDP.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Číslo, ktoré Erik Tomáš spomína, sú plánované výdavky nemeckého štátu na ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom. Koľko z nich však k dňu publikovania relácie - t.j. 10. máju - do ekonomiky aj reálne pritieklo, Demagóg.SK spoľahlivo dohľadať nevedel. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako neoveriteľné. Erik Tomáš argumentuje Nemeckom, keď hodnotí pomalú ekonomickú pomoc firmám slovenských úradov. Tie k 7. máju podnikateľom v súvislosti s pandémiou vyplatili 20,3 milióna eur v rámci tzv. Kurzarbeit, ďalšie desiatky miiónov cez tzv. pandemické OČR či PN-ky. Vláda pritom počítala s výdavkami vo výške miliardy eur mesačne. Inštitút finančnej politiky odhadol , že Nemecko do ekonomiky zasiahnutej pandémiou naleje priamo zo štátneho rozpočtu 5 percent HDP. To by v prepočte na HDP 2019 znamenalo viac ako 169 miliárd eur. Deutsche Welle písala o 156 miliardách eur, ktorými by nemecká vláda mala posilniť pandémiou postihnuté hospodárstvo. Nemecké Ministerstvo financií dokonca predpokladá , že celkové náklady spolkového štátu, spolkových krajín a samospráv súvisiace s pomocou pri koronakríze môžu byť až 453 miliárd eur. To však nie sú peniaze, ktoré by už boli vyplatené. K 24. máju zaplatili nemecké úrady práce 2,5 miliárd eur na tzv. Kurzarbeit. K 26. máju 2020 poskytla KfW banka firmám a podnikateľom pôžičky vo výške 24 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Číslo, ktoré Erik Tomáš spomína, sú plánované výdavky nemeckého štátu na ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom. Koľko z nich však k dňu publikovania relácie - t.j. 10. máju - do ekonomiky aj reálne pritieklo, Demagóg.SK spoľahlivo dohľadať nevedel. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako neoveriteľné. Erik Tomáš argumentuje Nemeckom, keď hodnotí pomalú ekonomickú pomoc firmám slovenských úradov. Tie k 7. máju podnikateľom v súvislosti s pandémiou vyplatili 20,3 milióna eur v rámci tzv. Kurzarbeit, ďalšie desiatky miiónov cez tzv. pandemické OČR či PN-ky. Vláda pritom počítala s výdavkami vo výške miliardy eur mesačne. Inštitút finančnej politiky odhadol , že Nemecko do ekonomiky zasiahnutej pandémiou naleje priamo zo štátneho rozpočtu 5 percent HDP. To by v prepočte na HDP 2019 znamenalo viac ako 169 miliárd eur. Deutsche Welle písala o 156 miliardách eur, ktorými by nemecká vláda mala posilniť pandémiou postihnuté hospodárstvo. Nemecké Ministerstvo financií dokonca predpokladá , že celkové náklady spolkového štátu, spolkových krajín a samospráv súvisiace s pomocou pri koronakríze môžu byť až 453 miliárd eur. To však nie sú peniaze, ktoré by už boli vyplatené. K 24. máju zaplatili nemecké úrady práce 2,5 miliárd eur na tzv. Kurzarbeit. K 26. máju 2020 poskytla KfW banka firmám a podnikateľom pôžičky vo výške 24 miliónov eur."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["vyplatili", "počítala", "odhadol", "znamenalo", "písala", "predpokladá", "zaplatili", "poskytla"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-vyplatili-ziadatelom-prispevky-uz-viac-ako-20-milionov-eur.html", "https://demagog.sk/diskusia/krajniak-sulik-a-mikulec-na-ta3/", "https://www.facebook.com/ifp.mfsr/photos/a.182021938565435/2416958748405065/?type=3&theater", "https://www.statista.com/statistics/295444/germany-gross-domestic-product/", "https://www.dw.com/en/whats-in-germanys-emergency-coronavirus-budget/a-52917360", "https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/kosten-der-corona-hilfen-1900-000-000-000-euro-16761836-p3.html", "https://www.rnd.de/wirtschaft/kurzarbeit-bundesagentur-fur-arbeit-rechnet-2020-mit-kosten-von-30-milliarden-euro-RNO6RE2IL4JD7TLRMBJYODHDCU.html?fbclid=IwAR0Om8ZAeN1u11zwXoZ8KysoG9pgFGBkKRj3l_dzOPk6H-LlLGM_xd77LsI", "https://www.deutschland.de/de/news/bundesregierung-und-corona-krise"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:12.615191+00:00"}
{"id": "vr30034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30034", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vytvorí podmienky na aplikáciu Zákona o preukazovaní pôvodu majetku.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o preukazovaní pôvodu majetku v súčasnej podobe platí od roku 2010. Ten pochádza z dielne Roberta Fica, ktorý chcel zabrániť, aby niekto nemohol nelegálne nadobudnúť majetky za väčšiu cenu, ako v skutočnosti zarába. Časom sa však ukázal ako nefunkčný, keďže za päť rokov jeho pôsobenia sa ani jedným prípadom nezaoberal súd . Snaha o novelu zákona prišla zo strany poslancov OĽaNO Lipšica a Matoviča začiatkom roku 2015, ktorí chceli zákon sfunkčniť. Tento návrh bol zamietnutý. Druhý pokus zo strany OĽaNO prišiel v novembri 2015. Ich zmeny okrem iného navrhovali odoberanie nezákonne nadobudnutého majetku a zavedenie lehoty pre konanie prokuratúry. Plénum ich však opäť nepodporilo . Nefunkčnosť zákona odôvodnili tým, že sa dá zákon veľmi jednoducho obísť. Sľub považujeme za nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o preukazovaní pôvodu majetku v súčasnej podobe platí od roku 2010. Ten pochádza z dielne Roberta Fica, ktorý chcel zabrániť, aby niekto nemohol nelegálne nadobudnúť majetky za väčšiu cenu, ako v skutočnosti zarába. Časom sa však ukázal ako nefunkčný, keďže za päť rokov jeho pôsobenia sa ani jedným prípadom nezaoberal súd . Snaha o novelu zákona prišla zo strany poslancov OĽaNO Lipšica a Matoviča začiatkom roku 2015, ktorí chceli zákon sfunkčniť. Tento návrh bol zamietnutý. Druhý pokus zo strany OĽaNO prišiel v novembri 2015. Ich zmeny okrem iného navrhovali odoberanie nezákonne nadobudnutého majetku a zavedenie lehoty pre konanie prokuratúry. Plénum ich však opäť nepodporilo . Nefunkčnosť zákona odôvodnili tým, že sa dá zákon veľmi jednoducho obísť. Sľub považujeme za nesplnený."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["podobe", "súd", "Snaha", "navrhovali", "nepodporilo"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-101", "http://www.teraz.sk/slovensko/zakon-o-preukazovani-povodu-majetku/120004-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/zakon-o-preukazovani-povodu-majetku/120004-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8090578/olano-neuspeli-smer-odmietol-vylepsit-zakon-o-povode-majetku.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-olano-zakon-o-povode-majetku/168932-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:11.292174+00:00"}
{"id": "vr27569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27569", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "samozrejme slovenská strana rokuje s Gazpromom, pretože potrebuje mať garantované dodávky plynu pre potreby Slovenskej republiky.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť dôkaz o prebiehajúcich rokovaniach predstaviteľov SR s ruským Gazpromom o dodávkach plynu pre Slovensko, ani o konzultáciach ohľadne plánovaného reverzného toku, je však pravda, že v marci 2014 boli ukončené rokovania medzi SPP a Gazpromom ohľadne zmuvných podmienok pri dodávkach plynu. Podľa agentúry SITA posledné rokovanie medzi premiérom Robertom Ficom a predsedom predstavenstva Gazpromu Alexejom Millerom prebehlo 18.10.2013. \"Zaoberali sa stavom súčasnej bilaterálnej spolupráce v plynárenskom sektore. Zvlášť bol dôraz kladený na ruských dodávkach plynu pre slovenských spotrebiteľov a jeho tranzit tretím krajinám.“", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť dôkaz o prebiehajúcich rokovaniach predstaviteľov SR s ruským Gazpromom o dodávkach plynu pre Slovensko, ani o konzultáciach ohľadne plánovaného reverzného toku, je však pravda, že v marci 2014 boli ukončené rokovania medzi SPP a Gazpromom ohľadne zmuvných podmienok pri dodávkach plynu. Podľa agentúry SITA posledné rokovanie medzi premiérom Robertom Ficom a predsedom predstavenstva Gazpromu Alexejom Millerom prebehlo 18.10.2013. \"Zaoberali sa stavom súčasnej bilaterálnej spolupráce v plynárenskom sektore. Zvlášť bol dôraz kladený na ruských dodávkach plynu pre slovenských spotrebiteľov a jeho tranzit tretím krajinám.“"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/premier-fico-sa-stretol-so-sefom-rusk/746556-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/807021-spp-ukoncil-rokovania-so-spolocnostou-gazprom-export/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:59.233596+00:00"}
{"id": "vr25512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25512", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Sme sa dozvedeli, že výkonnosť štátnych podnikov tento rok klesá a že sa to bude riešiť takzvanou superdividendou vo výške 445 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "I. Štefanec neuvádza správne číslo superdividendy, ktorá sa má podľa návrhu rozpočtu 2014 - 2016 vyplatiť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 (s. 13) počíta s mimoriadnym príjmom v podobe tzv. superdividendy. Podľa návrhu ale ide o príjem 400 miliónov eur a nie 445 miliónov ako tvrdí Ivan Štefanec. \" V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy vo výške 400 mil. eur a v roku 2015 príjmy z predaja aktív štátu vo výške 1 mld. eur.\" Podobne o vyplatení superdividendy informovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Hlavným dôvodom na vyplatenie superdividendy je udržať dlh pod hranicou 55 % HDP: \"Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 počíta v tohtoročnom hospodárení štátu s mimoriadnym príjmom 400 mil. eur z takzvanej superdividendy. Dostupné zdroje vo výške 400 mil. eur umožňujú splatiť časť dlhu, prípadne emitovať menej nového dlhu, čo v končenom dôsledku povedie k pomalšiemu nárastu dlhu v roku 2013 a nižším úrovniam v ďalších rokoch. Výška hrubého dlhu SR spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55% HDP a v roku 2014 pod hranicou 57% HDP . Bez superdividendy by dlh tieto hranice prekročil, čo by znamenalo povinnosť zmrazenia troch percent (očistených) výdavkov už v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu na rok 2016.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec neuvádza správne číslo superdividendy, ktorá sa má podľa návrhu rozpočtu 2014 - 2016 vyplatiť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 (s. 13) počíta s mimoriadnym príjmom v podobe tzv. superdividendy. Podľa návrhu ale ide o príjem 400 miliónov eur a nie 445 miliónov ako tvrdí Ivan Štefanec. \" V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy vo výške 400 mil. eur a v roku 2015 príjmy z predaja aktív štátu vo výške 1 mld. eur.\" Podobne o vyplatení superdividendy informovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Hlavným dôvodom na vyplatenie superdividendy je udržať dlh pod hranicou 55 % HDP: \"Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 počíta v tohtoročnom hospodárení štátu s mimoriadnym príjmom 400 mil. eur z takzvanej superdividendy. Dostupné zdroje vo výške 400 mil. eur umožňujú splatiť časť dlhu, prípadne emitovať menej nového dlhu, čo v končenom dôsledku povedie k pomalšiemu nárastu dlhu v roku 2013 a nižším úrovniam v ďalších rokoch. Výška hrubého dlhu SR spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55% HDP a v roku 2014 pod hranicou 57% HDP . Bez superdividendy by dlh tieto hranice prekročil, čo by znamenalo povinnosť zmrazenia troch percent (očistených) výdavkov už v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu na rok 2016.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Návrh"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9089"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:30.574230+00:00"}
{"id": "vr33748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33748", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Najnižšia nezamestnanosť, v Čechách bola 5% v roku 2008. Na Slovensku to bolo necelých 8%. Áno, najnižšia nezamestnanosť na Slovensku 8%. Dnes podľa tej istej metodiky majú Česi 10%, zmenili metodiku, majú 8.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Januárová rekordná nezamestnanosť v Českej republike bola široko medializovaná. Informujú o nej napríklad Finanční noviny . Overoval ju už aj Demagog.sk . Na novú metodiku upozorňuje aj portál Ministerstva práce a sociálních věcí ČR.", "analysis_paragraphs": ["Januárová rekordná nezamestnanosť v Českej republike bola široko medializovaná. Informujú o nej napríklad Finanční noviny . Overoval ju už aj Demagog.sk . Na novú metodiku upozorňuje aj portál Ministerstva práce a sociálních věcí ČR."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Finanční noviny", "Demagog.sk", "portál", "štatistického úradu", "overoval"], "url": ["http://www.financninoviny.cz/zpravy/lednova-nezamestnanost-stoupla-na-osm-procent/899201", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://portal.mpsv.cz/sz/stat/nz/zmena_metodiky", "http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?voa=tabulka&cislotab=PRA1010CU&&kapitola_id=3", "http://www.demagog.sk/diskusie/372"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:00.943865+00:00"}
{"id": "49000", "numeric_id": 49000, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49000", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "On (Roman Mikulec, pozn.) si ju ani (previerku, pozn.) nemohol žiadať, lebo viete, že mu ju odobrala pani premiérka Radičová…", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Mikulec už v minulosti previerku na stupeň prísne tajné mal, prišiel však o ňu v roku 2012. Neodobrala mu ju však premiérka Radičová, ale jeho nástupca na poste šéfa vojenskej tajnej služby. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPredseda Hlasu-u reaguje na zistenia Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), podľa ktorého mal minister Mikulec NBÚ 29-krát porušiť zákon, keď sa oboznámoval s utajovanými dokumentmi NATO a Európskej únie.\n\nNBÚ tvrdí, že na nahliadnutie do takých dokumentov je potrebný špeciálny certifikát, udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá.\n\nMinister sa bráni tým, že ako člen vlády mal výnimku a previerku na prístup k takýmto utajovaným informáciám nepotreboval.\n\nRoman Minister už v minulosti previerku na stupeň prísne tajné mal, prišiel však o ňu v roku 2012 pre nezrovnalosti v údajoch jeho bezpečnostného formulára. Vo svojom vtedajšom vyjadrení Mikulec uviedol ako dôvod odobratia previerky nevydokladovanie niektorých jeho príjmov z minulosti.\n\nPrevierku Mikulcovi odobral jeho nástupca vo funkcii šéfa Vojenskej spravodajskej služby Róbert Tibenský. Tibenský nahradil vo funkcii šéfa vojenskej tajnej služby práve Mikulca po tom, čo ho vtedajšia premiérka a poverená ministerka obrany Iveta Radičová odvolala.\n\nDemagog.SK požiadal cez ministerstvo vnútra o stanovisko aj Romana Mikulca. Rezort vyjadrenie sľúbil, no neposlal ho.", "analysis_paragraphs": ["Minister Mikulec už v minulosti previerku na stupeň prísne tajné mal, prišiel však o ňu v roku 2012. Neodobrala mu ju však premiérka Radičová, ale jeho nástupca na poste šéfa vojenskej tajnej služby. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Predseda Hlasu-u reaguje na zistenia Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), podľa ktorého mal minister Mikulec NBÚ 29-krát porušiť zákon, keď sa oboznámoval s utajovanými dokumentmi NATO a Európskej únie.", "NBÚ tvrdí, že na nahliadnutie do takých dokumentov je potrebný špeciálny certifikát, udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá.", "Minister sa bráni tým, že ako člen vlády mal výnimku a previerku na prístup k takýmto utajovaným informáciám nepotreboval.", "Roman Minister už v minulosti previerku na stupeň prísne tajné mal, prišiel však o ňu v roku 2012 pre nezrovnalosti v údajoch jeho bezpečnostného formulára. Vo svojom vtedajšom vyjadrení Mikulec uviedol ako dôvod odobratia previerky nevydokladovanie niektorých jeho príjmov z minulosti.", "Previerku Mikulcovi odobral jeho nástupca vo funkcii šéfa Vojenskej spravodajskej služby Róbert Tibenský. Tibenský nahradil vo funkcii šéfa vojenskej tajnej služby práve Mikulca po tom, čo ho vtedajšia premiérka a poverená ministerka obrany Iveta Radičová odvolala.", "Demagog.SK požiadal cez ministerstvo vnútra o stanovisko aj Romana Mikulca. Rezort vyjadrenie sľúbil, no neposlal ho."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["zistenia", "bráni", "prišiel"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/mimoriadny-vybor-k-informaciam-o-poru/704849-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/23154315/mikulec-minister-vnutra-previerka-nbu-vybor.html", "https://hnonline.sk/slovensko/530523-exsef-tajnych-prisiel-o-previerku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:02.319840+00:00"}
{"id": "vr31770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31770", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pán poslanec Lipšic, pán podpredseda Lipšic je momentálne (pozn. 13.5.2012) pracovne v zahraničí.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O ceste Daniela Lipšica do USA informovala 11.5.2012 TASR a 8.5.2012 Hospodárske noviny . Portál sme.sk priniesol 4.5.2012 správu, že Lipšic ide na týždeň do Ameriky. Nevieme overiť, či bol ešte Lipšic 13.5.2012 v USA, výrok napriek tou považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O ceste Daniela Lipšica do USA informovala 11.5.2012 TASR a 8.5.2012 Hospodárske noviny . Portál sme.sk priniesol 4.5.2012 správu, že Lipšic ide na týždeň do Ameriky. Nevieme overiť, či bol ešte Lipšic 13.5.2012 v USA, výrok napriek tou považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Hospodárske noviny", "sme.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/206393/odide-daniel-lipsic-z-kdh-uz-tento-mesiac/", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-55738100-lipsicovi-sa-vzdaluje-stolicka-predsedu-kdh", "http://www.sme.sk/c/6364439/radicova-odmietla-lipsicovu-ponuku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:02.624919+00:00"}
{"id": "vr35897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35897", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veď váš podpredseda sa priznal, že ste skorumpovali Národnú radu. Nič najhoršie si neviem predstaviť. Vy ste na to absolútne nereagovali.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák má pravdepodobne na mysli slová Daniela Lipšica, ktorému sme sa už tiež niekoľko krát venovali : SME cituje Lipšicove slová z januára 2009 ku kupovaniu poslancov ako: \"Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi.\" Lipšic priamo nepriznal kupovanie poslancov, aj keď to tak premiér pochopil a za krátky čas po jeho vyjadrení zvolal k tejto otázke tlačovú besedu (pri ktorej je zaujímavé, že Lipšicove pomerne opatrené vyjadrenia necituje, aj keď cituje vyjadrenia Dzurindu o nepotrebnosti zaoberania sa kauzou kupovania poslancov). (poznámka- kým pri predchádzajúcom hodnotení boli výroky o kupovaní poslancov hodnotené ako zavádzanie, tentokrát to zobral Kaliňák natoľko zoširoka, že kupovanie ani nespomína, hovorí len o korupcii preto kategória nepravda).", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák má pravdepodobne na mysli slová Daniela Lipšica, ktorému sme sa už tiež niekoľko krát venovali : SME cituje Lipšicove slová z januára 2009 ku kupovaniu poslancov ako: \"Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi.\" Lipšic priamo nepriznal kupovanie poslancov, aj keď to tak premiér pochopil a za krátky čas po jeho vyjadrení zvolal k tejto otázke tlačovú besedu (pri ktorej je zaujímavé, že Lipšicove pomerne opatrené vyjadrenia necituje, aj keď cituje vyjadrenia Dzurindu o nepotrebnosti zaoberania sa kauzou kupovania poslancov). (poznámka- kým pri predchádzajúcom hodnotení boli výroky o kupovaní poslancov hodnotené ako zavádzanie, tentokrát to zobral Kaliňák natoľko zoširoka, že kupovanie ani nespomína, hovorí len o korupcii preto kategória nepravda)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["niekoľko", "venovali", "SME", "besedu"], "url": ["http://demagog.sk/2010/02/madaric-a-hrusovsky-v-na-telo-31-1-2010/", "http://demagog.sk/2010/04/radicova-madaric-v-politike-25-4-2010/", "http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html", "http://www.government.gov.sk/13363/prepis-mimoriadnej-tlacovej-konferencie-predsedu-vlady-sr-roberta-fica.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:36.493223+00:00"}
{"id": "vr39083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39083", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vôbec nesúhlasím s tým, čo sa tu hovorí, že sa podarilo postaviť rozpočet, ktorý v podstate neškodí ľuďom a že je to viacej na úkor štátu a štátnych podnikov a podobne. Vy ste stavebné sporenie zobrali prémiu ľuďom zo 66 eur na, išli ste na štvrtinu, na 15 eur.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "www.etrend.sk v článku zo 7. októbra 2011 uvádza: \"Rezort financií v rozpočte pre roky 2013 a 2014 zohľadnil svoj návrh, aby hodnota štátnej prémie pre stavebných sporiteľov už v budúcom roku klesla najviac na 15 eur. Tento rok môžu sporitelia od štátu získať až 66,39 eura. \"", "analysis_paragraphs": ["www.etrend.sk v článku zo 7. októbra 2011 uvádza: \"Rezort financií v rozpočte pre roky 2013 a 2014 zohľadnil svoj návrh, aby hodnota štátnej prémie pre stavebných sporiteľov už v budúcom roku klesla najviac na 15 eur. Tento rok môžu sporitelia od štátu získať až 66,39 eura. \""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-dohodla-obrysy-rozpoctu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:24.484175+00:00"}
{"id": "vr27387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27387", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy ste dostali pokutu vo výške 800 tisíc korún.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SOI nemá kompletný archív rozhodnutí starších ako z roku 2013. Vychádzame preto len z týchto rozhodnutí. Pokutu vo výške 800 tisíc korún sme nezistili, nie je však vylúčené, že Fico vychádza zo starších rozhodnutí, ktoré nie sú na stránke SOI prístupné.", "analysis_paragraphs": ["SOI nemá kompletný archív rozhodnutí starších ako z roku 2013. Vychádzame preto len z týchto rozhodnutí. Pokutu vo výške 800 tisíc korún sme nezistili, nie je však vylúčené, že Fico vychádza zo starších rozhodnutí, ktoré nie sú na stránke SOI prístupné."], "analysis_date": "2014-03-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:05.978735+00:00"}
{"id": "vr31650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31650", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Jednoducho preto, že tento program je strašne málo ambiciózny. On si nekladie žiadne ciele, nenájdete tam takmer žiadne merateľné ukazovatele, je košatý, ale plný veľmi všeobecných a nekonkrétnych zámerov.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Len pár dní po ohlásení vládneho programu sa názormi naň zaplnili médiá. Existujú odborníci, ktorí ho považujú za zahmievajúci dokument bez konrétnych krokov. Iní tvrdia, že je nekonvenčý, proeurópsky a čakajú na konkrétne kroky, ktoré z neho vzídu. Na dokument reagovali okrem politikov aj politológovia. Ábel Ravasz napríklad tvrdí, že program načrtáva len určité základné prvky a základné tézy vládnutia. Zároveň si myslí, že to je zaujímavá stratégia vzhľadom na východiskovú pozíciu Smeru, ktorá je taká, že nemusí robiť ústupky partnerom a program by teda mohol byť pokojne svojráznejší.", "analysis_paragraphs": ["Len pár dní po ohlásení vládneho programu sa názormi naň zaplnili médiá. Existujú odborníci, ktorí ho považujú za zahmievajúci dokument bez konrétnych krokov. Iní tvrdia, že je nekonvenčý, proeurópsky a čakajú na konkrétne kroky, ktoré z neho vzídu. Na dokument reagovali okrem politikov aj politológovia. Ábel Ravasz napríklad tvrdí, že program načrtáva len určité základné prvky a základné tézy vládnutia. Zároveň si myslí, že to je zaujímavá stratégia vzhľadom na východiskovú pozíciu Smeru, ktorá je taká, že nemusí robiť ústupky partnerom a program by teda mohol byť pokojne svojráznejší."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Ábel Ravasz", "nejednoznačnosť", "SMK", "Michal Horský", "konrétnejších krokov", "TU"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/co-hovoria-programove-vyhlasenie-vlady-politici-politologovia.html", "http://www.sme.sk/c/6355457/zitnanska-vladny-program-ma-velmi-nizke-ambicie.html", "http://stodni.sk/smk-bije-na-poplach-madarskej-mensine-vraj-hrozi-zanik/", "http://spravy.pravda.sk/analyza-vlada-chce-ponukat-istoty-aj-setrit-few-/sk_domace.asp?c=A120429_154600_sk_domace_p23", "http://spravy.pravda.sk/analyza-vlada-chce-ponukat-istoty-aj-setrit-few-/sk_domace.asp?c=A120429_154600_sk_domace_p23", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:26.394119+00:00"}
{"id": "vr18400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18400", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Dneska 180 (krajín, ktoré sa hlásia ku globálnemu paktu o migrácii, pozn.), keďže niektoré už vyjadrili jasne, že sa k nemu prihlásiť nechcú a zhodou okolností sú to práve tie najvyspelejšie, tie najdemokratickejšie krajiny nespochybniteľne ...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ku Globálnemu paktu o migrácii sa doteraz neprihlásili krajiny nachádzajúce sa v Európskej únii ako aj mimo nej. Všetky krajiny, ktoré pakt odmietajú, boli organizáciou Freedom House vyhodnotené ako demokratické a dosiahli výslednú známku v rozpätí 1,0 až 2,5 (1,0 = najdemokratickejšie, 7,0 = najmenej demokratické krajiny). Hoci v týchto krajinách vládne demokratický režim, nie všetky podľa výsledkov patria medzi najdemokratickejšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Známky udelené krajinám v rebríčku Freedom House za rok 2018 uvádzame v zátvorkách. Z krajín Európskej únie sa k tomuto paktu doteraz neprihlásilo Maďarsko (2,5), Rakúsko (1,0), Poľsko (1,5), Česká republika (1,0), Chorvátsko (1,5), Slovensko (1,0), Slovinsko (1,0) a Bulharsko (2,0). Mimo krajín EÚ sa ku Globálnemu paktu o migrácii plánuje neprihlásiť Austrália (1,0), Švajčiarsko (1,0), Izrael (2,0) a USA (1,5). Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ku Globálnemu paktu o migrácii sa doteraz neprihlásili krajiny nachádzajúce sa v Európskej únii ako aj mimo nej. Všetky krajiny, ktoré pakt odmietajú, boli organizáciou Freedom House vyhodnotené ako demokratické a dosiahli výslednú známku v rozpätí 1,0 až 2,5 (1,0 = najdemokratickejšie, 7,0 = najmenej demokratické krajiny). Hoci v týchto krajinách vládne demokratický režim, nie všetky podľa výsledkov patria medzi najdemokratickejšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Známky udelené krajinám v rebríčku Freedom House za rok 2018 uvádzame v zátvorkách. Z krajín Európskej únie sa k tomuto paktu doteraz neprihlásilo Maďarsko (2,5), Rakúsko (1,0), Poľsko (1,5), Česká republika (1,0), Chorvátsko (1,5), Slovensko (1,0), Slovinsko (1,0) a Bulharsko (2,0). Mimo krajín EÚ sa ku Globálnemu paktu o migrácii plánuje neprihlásiť Austrália (1,0), Švajčiarsko (1,0), Izrael (2,0) a USA (1,5). Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Freedom House", "Európskej únie", "Mimo krajín", "USA"], "url": ["https://freedomhouse.org/report/freedom-world-2018-table-country-scores", "https://www.euractiv.com/section/future-eu/news/slovakia-becomes-8th-eu-country-opposing-the-global-migration-pact/", "https://www.euractiv.com/section/future-eu/news/slovakia-becomes-8th-eu-country-opposing-the-global-migration-pact/", "https://edition.cnn.com/2018/11/20/australia/united-nations-migration-pact-intl/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:49.595098+00:00"}
{"id": "vr37227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37227", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "To musí byť ozaj široká rozprava a musí sa zhodnotiť a vyhodnotiť najmä dopad tohto zákona, je teraz taký aktuálny zákon o sudcoch, ktorí som vrátil a prísediacich, kde som tomuto zákonu vytkol 11 takých, by som povedal, zlých rozhodnutí, ktoré tento zákon má prijať.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič naozaj vo svojom rozhodnutí o vrátení zákona z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z, z, o sudcoch a prísediacich v plnom znení tu (.pdf) vyjadril svoje pripomienky v 11 bodoch.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič naozaj vo svojom rozhodnutí o vrátení zákona z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z, z, o sudcoch a prísediacich v plnom znení tu (.pdf) vyjadril svoje pripomienky v 11 bodoch."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349591"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:56.445503+00:00"}
{"id": "vr36302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36302", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "…ale v celej tejto kauze, ktorá je neporovnateľne hlbšia a väčšia pretože podľa stanov tejto inštitúcie, ktoré predchodcovia štyrikrát menili, hneď v roku 2006 vymenili správnu (NADSME) radu.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovy NADSME sa za obdobia vlády Roberta Fica menili štyri krát. 6.júla 2007 , podľa znenia samotných stanov 18. februára 2008, 27. októbra 2008 a posledný krát pred voľbami 10.mája 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Stanovy NADSME sa za obdobia vlády Roberta Fica menili štyri krát. 6.júla 2007 , podľa znenia samotných stanov 18. februára 2008, 27. októbra 2008 a posledný krát pred voľbami 10.mája 2010 ."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": ["6.júla 2007", "27. októbra 2008", "10.mája 2010"], "url": ["http://www.economy.gov.sk/aktuality-narodna-agentura-pre-rozvoj-maleho-a-stredneho-podnikania-ma-noveho-riaditela-846/esc", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:OmnEZsDPY-sJ:www.nadsme.sk/en/content/stanovy+nadsme+stanovy+27.+okt%C3%B3bra+2008+nov%C3%A9+znenie+stanov&cd=5&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://www.nadsme.sk/sk/content/stanovy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:53.503606+00:00"}
{"id": "vr37730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37730", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Inflácia nízkopríjmových skupín je ešte vyššia ako priemerná inflácia, pretože nízkopríjmové majú väčšiu váhu tých určitej spotreby v svojom spotrebnom koši a to sú najmä ceny potravín, ceny energií, ceny bývania, ktoré rástli výrazným spôsobom.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dopad zvyšovania cien potravín, energií a bývania na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva je výraznejší než pri skupinách s vysokými príjmami. Štúdie Svetovej banky naznačujú, že ľudia s nízkymi príjmami sú citlivejší na cenové šoky potravín a v krajinách, kde sa naplno prejavila potravinová kríza, sa výrazne zvýšil aj počet obyvateľov pod hranicou chudoby. OECD na svojich stránkach takisto uvádza, že zmeny cien potravín a palív výrazne ovplyvňujú infláciu najmä v krajinách s nízkymi príjmami a nižším HDP. Analogicky sa tieto tvrdenia dajú uplatniť aj na nízkopríjmové skupiny obyvateľov na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Dopad zvyšovania cien potravín, energií a bývania na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva je výraznejší než pri skupinách s vysokými príjmami. Štúdie Svetovej banky naznačujú, že ľudia s nízkymi príjmami sú citlivejší na cenové šoky potravín a v krajinách, kde sa naplno prejavila potravinová kríza, sa výrazne zvýšil aj počet obyvateľov pod hranicou chudoby. OECD na svojich stránkach takisto uvádza, že zmeny cien potravín a palív výrazne ovplyvňujú infláciu najmä v krajinách s nízkymi príjmami a nižším HDP. Analogicky sa tieto tvrdenia dajú uplatniť aj na nízkopríjmové skupiny obyvateľov na Slovensku."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Svetovej banky", "OECD"], "url": ["http://www.worldbank.org/foodcrisis/food_price_watch_report_feb2011.html", "http://www.oecd.org/document/2/0,3343,en_21571361_43893445_44354562_1_1_1_1,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:47.021916+00:00"}
{"id": "vr34096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34096", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V 11 programoch meškáme, hlavne v tých väčších, už či ide o informatizáciu spoločnosti, o životné prostredie, vedu a výskum, ale aj spomínam dopravu.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu eurofondy.webnode.sk Slovensko v 11 operačných programoch vykazuje čerpanie na úrovni 41,39 %. Programy, ktoré menuje Ján Figeľ skutočne patria medzi tie s najnižším čerpaním a zároveň medzi tie väčšie. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.\n\nNázov operačného programu\n\nZáväzok 2007-2013 v EUR\n\nPodiel čerpania ŠF/KF na záväzku 2007-2013, EÚ zdroj (v %)\n\nOP Vzdelávanie\n\n558301578\n\n26,87\n\nOP Zamestn. a sociálna inklúzia\n\n941301578\n\n53,19\n\nOP Informatizácia spoločnosti\n\n843595405\n\n28,14\n\nOP Životné prostredie\n\n1820000000\n\n35,87\n\nRegionálny OP\n\n1554503927\n\n62,12\n\nOP Doprava\n\n3160154595\n\n33,32\n\nOP Zdravotníctvo\n\n250000000\n\n72,51\n\nOP Konkurenc. a hosp. rast\n\n968250000\n\n44,10\n\nOP Technická pomoc\n\n97601421\n\n47,67\n\nOP Bratislavský kraj\n\n95207607\n\n42,79\n\nOP Výskum a vývoj\n\n1209415373\n\n36,35\n\nSPOLU\n\n11498331484\n\n40,83", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu eurofondy.webnode.sk Slovensko v 11 operačných programoch vykazuje čerpanie na úrovni 41,39 %. Programy, ktoré menuje Ján Figeľ skutočne patria medzi tie s najnižším čerpaním a zároveň medzi tie väčšie. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "Názov operačného programu", "Záväzok 2007-2013 v EUR", "Podiel čerpania ŠF/KF na záväzku 2007-2013, EÚ zdroj (v %)", "OP Vzdelávanie", "558301578", "26,87", "OP Zamestn. a sociálna inklúzia", "941301578", "53,19", "OP Informatizácia spoločnosti", "843595405", "28,14", "OP Životné prostredie", "1820000000", "35,87", "Regionálny OP", "1554503927", "62,12", "OP Doprava", "3160154595", "33,32", "OP Zdravotníctvo", "250000000", "72,51", "OP Konkurenc. a hosp. rast", "968250000", "44,10", "OP Technická pomoc", "97601421", "47,67", "OP Bratislavský kraj", "95207607", "42,79", "OP Výskum a vývoj", "1209415373", "36,35", "SPOLU", "11498331484", "40,83"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["eurofondy.webnode.sk"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-maja-2013-na-urovni-41-50-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:32.181964+00:00"}
{"id": "vr25929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25929", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Je nemilé, že 11,5 mld. eur z programovacieho obdobia 2007-2013 prakticky len polovičku Slovensko čerpá. ŽSK nie je na tom inak.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko čerpá z programovacieho obdobia 2007-2013 zdroje len na približne polovicu. Žilinská župa čerpá zo schváleného rozpočtu taktiež len približne polovicu zdrojov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkový objem financií (tabuľka č. 3) z programovacieho obdobia 2007 - 2013 je naozaj okolo 11,5 mld. eur. Čerpanie Slovenska je k augustu 2013 na úrovní 44, 63% . K 30. septembru 2013 je podiel (. xls , stĺpec Q) realizovaných výdavkov a schváleného rozpočtu na úrovni 50,3%. Žilinský samosprávny kraj mal čerpanie (. xls , karta VUC Žilina - realizované platby/schválený rozpočet) finančných prostriedkov z programové obdobia 2007 - 2013 na úrovní 52% , Schválené projekty (zdroje EU a SK) Certifikované výdavky Vykázané výdavky Úroveň čerpania (vykázané výdavky/schválené projekty) VUC ZA 1 625 236 497 EUR - EUR 840 820 539 EUR 52% Slovensko 13 884 755 588 EUR 6 040 139 017 EUR 6 842 203 316 EUR 50,3% Zdroj: NSRR.SK Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko čerpá z programovacieho obdobia 2007-2013 zdroje len na približne polovicu. Žilinská župa čerpá zo schváleného rozpočtu taktiež len približne polovicu zdrojov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkový objem financií (tabuľka č. 3) z programovacieho obdobia 2007 - 2013 je naozaj okolo 11,5 mld. eur. Čerpanie Slovenska je k augustu 2013 na úrovní 44, 63% . K 30. septembru 2013 je podiel (. xls , stĺpec Q) realizovaných výdavkov a schváleného rozpočtu na úrovni 50,3%. Žilinský samosprávny kraj mal čerpanie (. xls , karta VUC Žilina - realizované platby/schválený rozpočet) finančných prostriedkov z programové obdobia 2007 - 2013 na úrovní 52% , Schválené projekty (zdroje EU a SK) Certifikované výdavky Vykázané výdavky Úroveň čerpania (vykázané výdavky/schválené projekty) VUC ZA 1 625 236 497 EUR - EUR 840 820 539 EUR 52% Slovensko 13 884 755 588 EUR 6 040 139 017 EUR 6 842 203 316 EUR 50,3% Zdroj: NSRR.SK Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["financií", "2013", "xls", "xls", "NSRR.SK"], "url": ["http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1382360536.upl&ANAME=Mon_tab_13_9_30SK.xls", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1380714752.upl&ANAME=Mon_tab_VUC-13_09.xls", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:03.354422+00:00"}
{"id": "vr26797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26797", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...Ja mám tu citát z posledného januára, Robert Fico, predseda vlády: \"Mám pocit, že sa naozaj bavíme len o nejakom blufe, čo však vyjde veľmi rýchlo na povrch. No a potom sa budeme pýtať my, že prečo takýmto spôsobom otvárajú otázku 5 a 6 týždňov pred prezidentskými voľbami\". Tu nejde o prezidentské voľby a práve o 4 dni Úrad špeciálnej prokuratúry potvrdil, že existuje zoznam...", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že R. Fico povedal slová, ktoré cituje J. Figeľ. Na piaty deň po konferencii bol zverejnený zoznam osôb, ktoré mali obchodný styk so spoločnosťou Interblue. Po slovách R. Fica teda prešli celé 4 dni a potom bol zoznam uverejnený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 30. januára sa uskutočnila tlačová konferencia pri príležitosť kontrolného dňa na Ministerstvo spravodlivosti. Počas tejto tlačovej konferencie Robert Fico uviedol na otázku novinára ohľadom kauzy Emisie a zoznamu (43 minúta): \"To môže byť len nejaký bluf, ... . Mám taký pocit, že sa bavíme, naozaj o nejakom blufe, podľa môjho názoru, a to vyjde veľmi rýchlo na povrch, či to je bluf, alebo čo to je, ale potom aj my sa budeme pýtať, že prečo takýmto spôsobom otvárate otázku päť-šesť týždňov pred prezidentskými voľbami. Znovu, čo sa môže zverejniť, nech sa zverejní.\" (33. minúta). Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry 4.februára 2014 Jana Tökölyová poskytla zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré mali obchodný styk so spoločnosťou Interblue Group LLC. TASR v ten istý deň priniesla tlačovú správu , v ktorej uverejnila zoznam. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že R. Fico povedal slová, ktoré cituje J. Figeľ. Na piaty deň po konferencii bol zverejnený zoznam osôb, ktoré mali obchodný styk so spoločnosťou Interblue. Po slovách R. Fica teda prešli celé 4 dni a potom bol zoznam uverejnený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 30. januára sa uskutočnila tlačová konferencia pri príležitosť kontrolného dňa na Ministerstvo spravodlivosti. Počas tejto tlačovej konferencie Robert Fico uviedol na otázku novinára ohľadom kauzy Emisie a zoznamu (43 minúta): \"To môže byť len nejaký bluf, ... . Mám taký pocit, že sa bavíme, naozaj o nejakom blufe, podľa môjho názoru, a to vyjde veľmi rýchlo na povrch, či to je bluf, alebo čo to je, ale potom aj my sa budeme pýtať, že prečo takýmto spôsobom otvárate otázku päť-šesť týždňov pred prezidentskými voľbami. Znovu, čo sa môže zverejniť, nech sa zverejní.\" (33. minúta). Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry 4.februára 2014 Jana Tökölyová poskytla zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré mali obchodný styk so spoločnosťou Interblue Group LLC. TASR v ten istý deň priniesla tlačovú správu , v ktorej uverejnila zoznam. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["konferencia", "správu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/tlacova-konferencia-po-navsteve-rezortu-spravodlivosti/", "http://www.teraz.sk/slovensko/usp-emisie-zoznam-interblue/72756-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:37.563987+00:00"}
{"id": "vr18345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18345", "speaker": "Václav Mika", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vaclav-mika", "statement": "...jediný z kandidátov mám tému nájomného bývania, ktoré je prepojené na financovanie európskymi projektmi a fondmi.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Takmer všetci kandidáti na post primátora mesta Bratislavy majú vo svojom oficiálnom volebnom programe zahrnutý problém nájomného bývania. To, ako budú nájomné byty financované, nie je udané v žiadnom z nich. Ani vo volebnom programe Václava Miku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Vo volebnom programe Václava Miku je u bodu \"Dostupné bývanie\" súvislosti s nájomným bývaním následovné: \" Na dosiahnutie cieľa dostupného bývania budem ako primátor presadzovať budovanie mestských nájomných bytov – v spolupráci so štátom a s mestskými časťami výstavbou mestských nájomných bytov prispieť k vyriešeniu problému nedostatku nájomných bytov. Bratislava akútne potrebuje zabezpečiť bývanie pre obyvateľov reštituovaných bytov, ale aj budovanie vlastných nájomných bytov či bytov prostredníctvom družstiev a sociálnych podnikov bývania za predpokladu, že budú rešpektovať prijateľné nájomné.\" Ján Mrva o nájomných bytoch - \"Pre mladú generáciu postavíme nájomné byty tak, ako je to aj v iných moderných metropolách. Vyriešime náhrady za reštituované byty výstavbou či kúpou nových i tlak na možnosť finančnej náhrady.\" Matúš Vallo - \"Výrazne zvýšime počet dostupných nájomných bytov pre Bratislavčanov a iniciujeme vznik „Mestskej stratégie pre rozvoj nájomného bývania na území mesta Bratislava“.\" Miroslav Vetrík - \"Budovanie mestských nájomných bytov pre mladé rodiny, pre ľudí z reštituovaných domov.\" Roman Ruhig - \"Mojim cieľom je, aby sa nezadlžovali začínajúce mladé rodiny úvermi, ale aby mesto Bratislava zabezpečila nájomné byty, nájomné bývanie za prijateľné ceny. Nájomné byty budú slúžiť aj pre tých, ktorí stratili strechu nad hlavou z rôznych dôvodov.\" Viktor Béreš - \"Ako prvá vláda rozbehne stavbu nájomných rodinných domov. Nájomné nepresiahne 110 eur/mesačne. Nájomné rodinné domy budeme stavať po celom Slovensku. Štát rozbehne výstavbu aj nájomných bytov. Pôjde o nájomné štátno-obecné Mesačné splátky nepresiahnu 100 EUR. Pár bude mať nárok na nájomný byt ako obaja z páru pracujú. Podporujeme aj mladé rodiny a strednú generáciu. Byt bude možné po 25 rokoch odkúpiť za zostatkovú cenu. Rozbehneme masovú výstavbu nájomných rodinných domov pre mladú a strednú generáciu. Max mesačný nájom v dome 110 EUR. Na výstavbe nájomným bytov a domov sa budú podieľať väzni. Ročne postavíme 25 tis. nájomných bytov a nájomným domov spolu.\" Iveta Plšeková - \" Výstavba nájomných mestských bytov.\" Ivo Nesrovnal - Vo verejnom volebnom pláne sa nezmieňuje o bytovej politike. Andrej Trnovec - Volebný program sme nenašli online. Jaroslav Brada - Volebný program sme nenašli online. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Takmer všetci kandidáti na post primátora mesta Bratislavy majú vo svojom oficiálnom volebnom programe zahrnutý problém nájomného bývania. To, ako budú nájomné byty financované, nie je udané v žiadnom z nich. Ani vo volebnom programe Václava Miku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Vo volebnom programe Václava Miku je u bodu \"Dostupné bývanie\" súvislosti s nájomným bývaním následovné: \" Na dosiahnutie cieľa dostupného bývania budem ako primátor presadzovať budovanie mestských nájomných bytov – v spolupráci so štátom a s mestskými časťami výstavbou mestských nájomných bytov prispieť k vyriešeniu problému nedostatku nájomných bytov. Bratislava akútne potrebuje zabezpečiť bývanie pre obyvateľov reštituovaných bytov, ale aj budovanie vlastných nájomných bytov či bytov prostredníctvom družstiev a sociálnych podnikov bývania za predpokladu, že budú rešpektovať prijateľné nájomné.\" Ján Mrva o nájomných bytoch - \"Pre mladú generáciu postavíme nájomné byty tak, ako je to aj v iných moderných metropolách. Vyriešime náhrady za reštituované byty výstavbou či kúpou nových i tlak na možnosť finančnej náhrady.\" Matúš Vallo - \"Výrazne zvýšime počet dostupných nájomných bytov pre Bratislavčanov a iniciujeme vznik „Mestskej stratégie pre rozvoj nájomného bývania na území mesta Bratislava“.\" Miroslav Vetrík - \"Budovanie mestských nájomných bytov pre mladé rodiny, pre ľudí z reštituovaných domov.\" Roman Ruhig - \"Mojim cieľom je, aby sa nezadlžovali začínajúce mladé rodiny úvermi, ale aby mesto Bratislava zabezpečila nájomné byty, nájomné bývanie za prijateľné ceny. Nájomné byty budú slúžiť aj pre tých, ktorí stratili strechu nad hlavou z rôznych dôvodov.\" Viktor Béreš - \"Ako prvá vláda rozbehne stavbu nájomných rodinných domov. Nájomné nepresiahne 110 eur/mesačne. Nájomné rodinné domy budeme stavať po celom Slovensku. Štát rozbehne výstavbu aj nájomných bytov. Pôjde o nájomné štátno-obecné Mesačné splátky nepresiahnu 100 EUR. Pár bude mať nárok na nájomný byt ako obaja z páru pracujú. Podporujeme aj mladé rodiny a strednú generáciu. Byt bude možné po 25 rokoch odkúpiť za zostatkovú cenu. Rozbehneme masovú výstavbu nájomných rodinných domov pre mladú a strednú generáciu. Max mesačný nájom v dome 110 EUR. Na výstavbe nájomným bytov a domov sa budú podieľať väzni. Ročne postavíme 25 tis. nájomných bytov a nájomným domov spolu.\" Iveta Plšeková - \" Výstavba nájomných mestských bytov.\" Ivo Nesrovnal - Vo verejnom volebnom pláne sa nezmieňuje o bytovej politike. Andrej Trnovec - Volebný program sme nenašli online. Jaroslav Brada - Volebný program sme nenašli online. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["volebnom", "bodu", "Ján Mrva", "Matúš Vallo", "Miroslav Vetrík", "Roman Ruhig", "Viktor Béreš", "Iveta Plšeková", "Ivo Nesrovnal"], "url": ["https://vasomika.sk/byvanie", "https://vasomika.sk/byvanie", "https://janmrva.sk/moderna-bratislava/", "https://www.vallo2018.sk/program/", "http://www.vetrik.sk/volebny-program.xhtml", "http://romanruhig.sk/kazdy-ma-pravo-na-byvanie-alebo-ako-sa-ludovo-hovori-mat-strechu-nad-hlavou/", "https://www.strana-naj.sk/program/", "http://plsekova.sk/program/", "https://ivonesrovnal.sk/vysledky/#program"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:08.959191+00:00"}
{"id": "vr34468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34468", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Opakujem a zdôrazňujem. Prijali sme vyše 50 zákonov...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cez tretie čítanie v parlamente prešlo zatiaľ sedem návrhov zákonov, vláda však, ako píšeme vyššie, predložila viac ako 50 návrhov do parlamentu (a teda ich schválila).", "analysis_paragraphs": ["Cez tretie čítanie v parlamente prešlo zatiaľ sedem návrhov zákonov, vláda však, ako píšeme vyššie, predložila viac ako 50 návrhov do parlamentu (a teda ich schválila)."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Cez tretie čítanie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/prehlad_detail&SummaryType=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:47.427426+00:00"}
{"id": "vr16709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16709", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Už sme počuli (od Roberta Fica, pozn.) že aj ten vyrovnaný rozpočet mal byť tuším v roku 2017..", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Snahu o vyrovnaný rozpočet v roku 2017, presadzoval šéf rezortu financií Peter Kažimír v tzv. druhej vláde Roberta Fica, ktorá vládla v rokoch 2012 – 2016. Kažimírovým plánom bolo v roku 2016 dosiahnuť deficit pod 2 % HDP a následne v roku 2017 aj vyrovnaný rozpočet. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Snahu o vyrovnaný rozpočet v roku 2017, presadzoval šéf rezortu financií Peter Kažimír v tzv. druhej vláde Roberta Fica, ktorá vládla v rokoch 2012 – 2016. Kažimírovým plánom bolo v roku 2016 dosiahnuť deficit pod 2 % HDP a následne v roku 2017 aj vyrovnaný rozpočet. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "Odhady", "prihlásili"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/334228-fico-odmieta-vyrovnany-rozpocet-na-ukor-ludi/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vyrovnany-rozpocet-2017-kazimir-realny/132461-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/392380-vyrovnany-rozpocet-ocakava-kazimir-v-roku-2019/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:02.084774+00:00"}
{"id": "vr29875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29875", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja len pripomeniem, že my sme ako, ako hnutie oponovali, alebo nepodporovali inváziu do Iraku, ktorá po desiatich rokoch znamenala rozvrat krajiny, a takú genocídu, ktorú mnohí pomenúvajú ako bezprecedentnú od rímskych čias.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že hnutie KDH (s výnimkou Daniela Lipšica) v roku 2003 inváziu do Iraku odmietlo. Súcasná genocída krestanského obyvatelstva však nie je jej priamym následkom. Invázia, ktorá Irak a zvyšok regiónu znacne destabilizovala, dala Islamskému štátu priestor na to, aby prevzal kontrolu nad touto oblastou a umožnila mu tak perzekuovat ako krestanov tak i ostatné náboženské menšiny. Rovnako z hladiska porovnania poctu obetí nemôžeme genocídu vykonávanú Islamským štátom na území Iraku nazvat \"bezprecedentnou od rímskych cias\", napriek tomu, že sa objavili vyjadrenie o \"nebývalom útoku\" na krestanské menšiny žijúce v majoritne nekrestanských krajinách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nJe pravdou, že hnutie KDH sa v roku 2003 postavilo proti invázii do Iraku. Predsedníctvo KDH vtedy prijalo nasledovné stanovisko : „ Spravodlivá vojna je len tá, ktorá má obranný charakter “. Daniel Lipšic bol vtedy jediným clenom KDH, ktorý podporil vyslanie vojenských jednotiek do Iraku.\n\nJedným z hlavných cielov vojny v Iraku bolo zosadenie diktátora S. Husseina a nastolenie demokratickej vlády, co sa napokon podarilo, avšak krajina zostala po tomto zásahu znacne destabilizovaná.\n\nOd zvrhnutia Saddam Husseina v roku 2003 vládne v krajine sektárske násilie medzi Sunnitmi a Šiítmi, co vyvrcholilo v roku 2014, ked sa sunnitskí rebeli pridali k Islamskému štátu a založili pevnosti v sunnitskej provincii Anbar. Neskôr sa odboj zacal presúvat do centrálnej a severnej casti Iraku, kde ohrozuje štátnu jednotu.\n\nPosledné demokratické volby sa konali v máji 2014, ked kandidovalo 276 politických strán. Najviac kresiel (92 z 328) získala koalicná strana I'tilaf Dawlat al-Qanun premiéra Nouriho Malikiho (v preklade Strana práva), v ktorej dominuju Šiíti. Volieb sa zúcastnilo 62% obyvatelstva.\n\nZo 175 krajín sa Irak umiestnil v roku 2014 na 170. mieste v rebrícku korupcie Transparency International ( 2014 Corruption Perceptions Index ). V roku 2003 dosahovala korupcia historické minimum 113, co znamená prepad o 57 miest.\n\nV roku 2015 sa Irak umiestnil v rámci rebrícku Fragile State Index na 12. priecke (skupina 2. najvyššej výstrahy).\n\nProjekt Iraq Body Count uvádza medzi rokmi 2003-2015 pocet civilných obetí násilia približne 142,555 – 164,275 ludí.\n\nNa území Iraku v súcanosti prebieha genocída , ktorú vykonáva Islamský štát. Jej tercom su Yazidi (náboženská menšina v Sýrii a Iraku), ktorej doterajší pocet obetí OSN vycíslilo na približne 5000. Medzi mnohými obetami násilia taktiež uvádzajú iné iracké menšiny - krestanov alebo turkménov.\n\nV porovnaní s inými genocídami je však tento pocet znacne nižší. Napríklad, Holodomor v rokoch 1932-3 si vyžiadal približne 7.5 milióna obetí. Pocas židovského holokaustu bolo zavraždených takmer 6 miliónov Židov. Pocas genocídy v Rwande v roku 1994 zomrelo v priebehu 100 dní okolo 800-tisíc až milión príslušníkov kmena Tutsi.\n\nPríkladom jedného z historicky relatívne nedávnych masových vraždení, ktoré si za ciel vytýcili clenov krestanskej minority, je aj Arménska genocída z roku 1915, v ktorej boli zavraždené a vyhnané dokopy viac než 4/5 obyvatelov Arménska.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že hnutie KDH (s výnimkou Daniela Lipšica) v roku 2003 inváziu do Iraku odmietlo. Súcasná genocída krestanského obyvatelstva však nie je jej priamym následkom. Invázia, ktorá Irak a zvyšok regiónu znacne destabilizovala, dala Islamskému štátu priestor na to, aby prevzal kontrolu nad touto oblastou a umožnila mu tak perzekuovat ako krestanov tak i ostatné náboženské menšiny. Rovnako z hladiska porovnania poctu obetí nemôžeme genocídu vykonávanú Islamským štátom na území Iraku nazvat \"bezprecedentnou od rímskych cias\", napriek tomu, že sa objavili vyjadrenie o \"nebývalom útoku\" na krestanské menšiny žijúce v majoritne nekrestanských krajinách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Je pravdou, že hnutie KDH sa v roku 2003 postavilo proti invázii do Iraku. Predsedníctvo KDH vtedy prijalo nasledovné stanovisko : „ Spravodlivá vojna je len tá, ktorá má obranný charakter “. Daniel Lipšic bol vtedy jediným clenom KDH, ktorý podporil vyslanie vojenských jednotiek do Iraku.", "Jedným z hlavných cielov vojny v Iraku bolo zosadenie diktátora S. Husseina a nastolenie demokratickej vlády, co sa napokon podarilo, avšak krajina zostala po tomto zásahu znacne destabilizovaná.", "Od zvrhnutia Saddam Husseina v roku 2003 vládne v krajine sektárske násilie medzi Sunnitmi a Šiítmi, co vyvrcholilo v roku 2014, ked sa sunnitskí rebeli pridali k Islamskému štátu a založili pevnosti v sunnitskej provincii Anbar. Neskôr sa odboj zacal presúvat do centrálnej a severnej casti Iraku, kde ohrozuje štátnu jednotu.", "Posledné demokratické volby sa konali v máji 2014, ked kandidovalo 276 politických strán. Najviac kresiel (92 z 328) získala koalicná strana I'tilaf Dawlat al-Qanun premiéra Nouriho Malikiho (v preklade Strana práva), v ktorej dominuju Šiíti. Volieb sa zúcastnilo 62% obyvatelstva.", "Zo 175 krajín sa Irak umiestnil v roku 2014 na 170. mieste v rebrícku korupcie Transparency International ( 2014 Corruption Perceptions Index ). V roku 2003 dosahovala korupcia historické minimum 113, co znamená prepad o 57 miest.", "V roku 2015 sa Irak umiestnil v rámci rebrícku Fragile State Index na 12. priecke (skupina 2. najvyššej výstrahy).", "Projekt Iraq Body Count uvádza medzi rokmi 2003-2015 pocet civilných obetí násilia približne 142,555 – 164,275 ludí.", "Na území Iraku v súcanosti prebieha genocída , ktorú vykonáva Islamský štát. Jej tercom su Yazidi (náboženská menšina v Sýrii a Iraku), ktorej doterajší pocet obetí OSN vycíslilo na približne 5000. Medzi mnohými obetami násilia taktiež uvádzajú iné iracké menšiny - krestanov alebo turkménov.", "V porovnaní s inými genocídami je však tento pocet znacne nižší. Napríklad, Holodomor v rokoch 1932-3 si vyžiadal približne 7.5 milióna obetí. Pocas židovského holokaustu bolo zavraždených takmer 6 miliónov Židov. Pocas genocídy v Rwande v roku 1994 zomrelo v priebehu 100 dní okolo 800-tisíc až milión príslušníkov kmena Tutsi.", "Príkladom jedného z historicky relatívne nedávnych masových vraždení, ktoré si za ciel vytýcili clenov krestanskej minority, je aj Arménska genocída z roku 1915, v ktorej boli zavraždené a vyhnané dokopy viac než 4/5 obyvatelov Arménska."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "cielov", "demokratickej", "sunnitskí rebeli", "volby", "2014 Corruption Perceptions Index", "Fragile State Index", "Iraq Body Count", "genocída", "Yazidi", "", "Holodomor", "holokaustu", "Rwande", "Arménska genocída"], "url": ["http://www.sme.sk/c/797827/lipsic-ako-jediny-z-kdh-podporil-vyslanie-jednotky-do-iraku.html#ixzz3l56KlrBs", "http://www.britannica.com/event/Iraq-War", "http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/articles/A7991-2003Nov6.html", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-28978941", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-27474518", "http://www.tradingeconomics.com/iraq/corruption-rank", "http://fsi.fundforpeace.org/", "https://www.iraqbodycount.org/database/", "http://time.com/3726484/isis-isil-iraq-minorities-genocide/", "http://www.reuters.com/article/2015/08/19/us-women-iraq-yazidi-idUSKCN0QO1CZ20150819", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2792552/full-horror-yazidis-didn-t-escape-mount-sinjar-confirms-5-000-men-executed-7-000-women-kept-sex-slaves.html", "http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pagesFAFamine6Genocideof1932hD73.htm", "http://www.ushmm.org/wlc/en/article.php?ModuleId=10008193", "http://survivors-fund.org.uk/resources/rwandan-history/statistics/", "http://www.nytimes.com/ref/timestopics/topics_armeniangenocide.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:43.470083+00:00"}
{"id": "vr33519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33519", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Miera inflácie je iba na úrovni dvoch percent, čiže je veľmi malá miera zvyšovania cien v porovnaní s infláciou, ktorá bola za vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inflácia v roku 2011 oproti rovnakému mesiacu minulého roku bola 3,9 %, v roku 2012 to bolo 3,6 %. V prvých dvoch mesiacoch roku 2013 bola inflácie na úrovni 2,3 %. Výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Inflácia v roku 2011 oproti rovnakému mesiacu minulého roku bola 3,9 %, v roku 2012 to bolo 3,6 %. V prvých dvoch mesiacoch roku 2013 bola inflácie na úrovni 2,3 %. Výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["bola", "bolo", "bola"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/Informacny_servis/inflacia2012.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60775"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:48.697893+00:00"}
{"id": "vr32443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32443", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme naše hodnoty, máme náš program, ktorý mimochodom práve novinári vyhodnotili ako najlepší.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok už Richard Sulík použil 4.3.2012 v relácii O 5 minút 12, a už vtedy sme ho označili za zavádzajúci. Hodnotenie volebných programov politických strán realizovalo mnoho inštitúcií, ktoré používali rozličné kritériá hodnotenia, nezávisle na sebe. Je pravdou, že volebný program strany SaS sa v hodnotení INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) umiestnil na prvom mieste. No existuje viacero štúdií, kde dosiahol horšie umiestnenia. Navyše sa nejedná o hodnotenia \"novinármi\", ale rôznymi odbornými inštitúciami, preto považujeme výrok za zavádzajúci. Štúdia (pdf.) INESS hodnotila tri základné kritériá: verejné financie, podnikateľské prostredie a zamestnanosť a zdravotníctvo. Známkovanie prebiehalo na stupnici od jedna (najlepšie) to päť (najhoršie). Program SaS získal v každej kategórii známku dva, najlepšiu zámku vo všetkých hodnotených strán (iba SDKÚ malo rovnakú známku v kategórii verejné financie). Podľa metodológie štúdie znamená známka dva, že strana identifikovala problém, riešenia sú však buď čiastočné, alebo ich uplatnenie znamená len krátkodobé zlepšenie situácie v danej oblasti. Inštitút zamestnanosti hodnotil volebné programy z hľadiska riešenia dlhodobej nezamestnanosti, sociálneho systému, prepojenia vzdelávania a trhu práce a inštitucionálneho rámca politiky trhu práce. V celkom hodnotení sa program SaS ocitol na deviatom mieste so známkou 3,1 (pozn. najlepšia možná 1, najhoršia 5). Najlepšie z hodnotenia vyšlo KDH so známkou 2,44. Portál Changenet.sk uvádza hodnotenie Slovenskej siete proti chudobe, ktorá si ako hodnotiace kritériá vybrala zámery kandidujúcich strán v sociálnej oblasti a princípy, ktoré zdôrazňujú pri tvorbe verejnej politiky. SaS sa v tomto hodnotení umiestnilo na 14. mieste. Podľa portálu nízke hodnotenie strany získali za zámery znížiť sociálnu ochranu či zrušiť garancie minimálneho príjmu a minimálnej mzdy. Portál Changenet.sk uvádza, že reštrikčné zámery sa podpísali pod nízky počet bodov získaný stranou SaS Najlepší výsledok dosiahol SMER. Health Policy Institute sa zameral na hodnotenie volebných programov z pohľadu korupcie v zdravotníctve. V tomto hodnotení sa volebný program SaS umiestnil na druhej pozícii, hneď za programom KDH. HPI uvádza že, SaS ponúka niekoľko veľmi efektívnych opatrení orientovaných na zvýšenie transparentnosti v zdravotníctve. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Richard Sulík použil 4.3.2012 v relácii O 5 minút 12, a už vtedy sme ho označili za zavádzajúci. Hodnotenie volebných programov politických strán realizovalo mnoho inštitúcií, ktoré používali rozličné kritériá hodnotenia, nezávisle na sebe. Je pravdou, že volebný program strany SaS sa v hodnotení INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) umiestnil na prvom mieste. No existuje viacero štúdií, kde dosiahol horšie umiestnenia. Navyše sa nejedná o hodnotenia \"novinármi\", ale rôznymi odbornými inštitúciami, preto považujeme výrok za zavádzajúci. Štúdia (pdf.) INESS hodnotila tri základné kritériá: verejné financie, podnikateľské prostredie a zamestnanosť a zdravotníctvo. Známkovanie prebiehalo na stupnici od jedna (najlepšie) to päť (najhoršie). Program SaS získal v každej kategórii známku dva, najlepšiu zámku vo všetkých hodnotených strán (iba SDKÚ malo rovnakú známku v kategórii verejné financie). Podľa metodológie štúdie znamená známka dva, že strana identifikovala problém, riešenia sú však buď čiastočné, alebo ich uplatnenie znamená len krátkodobé zlepšenie situácie v danej oblasti. Inštitút zamestnanosti hodnotil volebné programy z hľadiska riešenia dlhodobej nezamestnanosti, sociálneho systému, prepojenia vzdelávania a trhu práce a inštitucionálneho rámca politiky trhu práce. V celkom hodnotení sa program SaS ocitol na deviatom mieste so známkou 3,1 (pozn. najlepšia možná 1, najhoršia 5). Najlepšie z hodnotenia vyšlo KDH so známkou 2,44. Portál Changenet.sk uvádza hodnotenie Slovenskej siete proti chudobe, ktorá si ako hodnotiace kritériá vybrala zámery kandidujúcich strán v sociálnej oblasti a princípy, ktoré zdôrazňujú pri tvorbe verejnej politiky. SaS sa v tomto hodnotení umiestnilo na 14. mieste. Podľa portálu nízke hodnotenie strany získali za zámery znížiť sociálnu ochranu či zrušiť garancie minimálneho príjmu a minimálnej mzdy. Portál Changenet.sk uvádza, že reštrikčné zámery sa podpísali pod nízky počet bodov získaný stranou SaS Najlepší výsledok dosiahol SMER. Health Policy Institute sa zameral na hodnotenie volebných programov z pohľadu korupcie v zdravotníctve. V tomto hodnotení sa volebný program SaS umiestnil na druhej pozícii, hneď za programom KDH. HPI uvádza že, SaS ponúka niekoľko veľmi efektívnych opatrení orientovaných na zvýšenie transparentnosti v zdravotníctve. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["označili", "Štúdia", "hodnotil", "vybrala", "hodnotenie"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/26/richard-sulik/?page=2", "http://www.iness.sk/media/file/pdf/INESS%20znamkoval%20volebne%20programy%202012-1.pdf", "http://www.iz.sk/sk/projekty/konferencia-februar-2012/znamkovanie-stran", "http://www.changenet.sk/?section=spr&x=651690&cat=14657", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5425/volebne-programy-z-pohladu-korupcie-v-nbsp-zdravotnictve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:42.718282+00:00"}
{"id": "vr35670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35670", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Jeden z problémov tej gréckej pôžičky je, že bola vyrokovaná zle. Že bola pre Slovensko absolútne nevýhodne, platíme oveľa viac ako platia bohatšie krajiny aj vo vzťahu k HDP, už nehovorím o vzťahu k hlasovacím právam, aké máme v Európskej centrálnej banke.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko malo v pomere k svojmu HDP za rok 2009 požičať najviac z dotknutých krajín.\n\nZdroj: blog Richarda Sulíka , každopádne údaje v ňom sú správne.\n\nPomer pôžičky a ekonomickej sily je cca 2,5 násobne vyšší v prípade Slovenska u pôžičky a tiež pri finančnom mechanizme ako u takého Luxemburska. ( Lux : HDP 37,7 mld eur (2009), pôžička 210 mil eur, mechanizmus 1,14 mld eur, SVK HDP 63,3 mld eur (2009 ), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur .)", "analysis_paragraphs": ["Slovensko malo v pomere k svojmu HDP za rok 2009 požičať najviac z dotknutých krajín.", "Zdroj: blog Richarda Sulíka , každopádne údaje v ňom sú správne.", "Pomer pôžičky a ekonomickej sily je cca 2,5 násobne vyšší v prípade Slovenska u pôžičky a tiež pri finančnom mechanizme ako u takého Luxemburska. ( Lux : HDP 37,7 mld eur (2009), pôžička 210 mil eur, mechanizmus 1,14 mld eur, SVK HDP 63,3 mld eur (2009 ), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur .)"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["blog Richarda Sulíka", "HDP 37,7 mld", "pôžička 210 mil", "mechanizmus 1,14 mld", "HDP 63,3 mld eur", "), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/228264/Nehoraznost-menom-pomoc-Grecku.html", "http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_0B4375630A07526DC1257676004CAF2C_SK/$File/100629_Luxemburske_velkovojvodstvo.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html", "https://demagog.sk/2010/09/ekonomicke-statistiky/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:27.006564+00:00"}
{"id": "vr27857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27857", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...ten nový rozpočet na 7 rokov chce nasmerovať vlastne najväčší program 80 miliard eur (Horizont 2020, pozn.)má ísť na podporu vedy a výskumu a má to byť prepojené s priemyslom.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálna stránka programu Horizont 2020, ktorý je rozpočtovaný na sedem rokov a má rozpočet 80 mld. eur je zameraný na výskum a inovácie, prostredníctvom ktorých by sa mal dosiahnuť udržateľný ekonomický rast a priemyselné líderstvo. Je teda pravdou, že tento program je prepojený s priemyslom. \"Horizon 2020 is the biggest EU Research and Innovation programme ever with nearly €80 billion of funding available over 7 years (2014 to 2020) – in addition to the private investment that this money will attract. ...Seen as a means to drive economic growth and create jobs, Horizon 2020 has the political backing of Europe’s leaders and the Members of the European Parliament. They agreed that research is an investment in our future and so put it at the heart of the EU’s blueprint for smart, sustainable and inclusive growth and jobs. ...By coupling research and innovation, Horizon 2020 is helping to achieve this with its emphasis on excellent science, industrial leadership and tackling societal challenges. The goal is to ensure Europe produces world-class science, removes barriers to innovation and makes it easier for the public and private sectors to work together in delivering innovation.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oficiálna stránka programu Horizont 2020, ktorý je rozpočtovaný na sedem rokov a má rozpočet 80 mld. eur je zameraný na výskum a inovácie, prostredníctvom ktorých by sa mal dosiahnuť udržateľný ekonomický rast a priemyselné líderstvo. Je teda pravdou, že tento program je prepojený s priemyslom. \"Horizon 2020 is the biggest EU Research and Innovation programme ever with nearly €80 billion of funding available over 7 years (2014 to 2020) – in addition to the private investment that this money will attract. ...Seen as a means to drive economic growth and create jobs, Horizon 2020 has the political backing of Europe’s leaders and the Members of the European Parliament. They agreed that research is an investment in our future and so put it at the heart of the EU’s blueprint for smart, sustainable and inclusive growth and jobs. ...By coupling research and innovation, Horizon 2020 is helping to achieve this with its emphasis on excellent science, industrial leadership and tackling societal challenges. The goal is to ensure Europe produces world-class science, removes barriers to innovation and makes it easier for the public and private sectors to work together in delivering innovation.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["stránka"], "url": ["http://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/what-horizon-2020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:30.093610+00:00"}
{"id": "vr37861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37861", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ty si povedal, ak neprejde zákon o vyvlastňovaní diaľnic v minulej koalícii, teda o vyvlastňovaní, keď si chcel stavať diaľnice, položím vládu. Takto, ja si to pamätám.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyjadrenie R. Fica, aké nám ponúka P. Hrušovský sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie R. Fica, aké nám ponúka P. Hrušovský sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:13.004024+00:00"}
{"id": "vr29877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29877", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...reprezentujeme (V4, pozn.) takmer 60 miliónov obyvateľov v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viaceré zdroje sa zhodujú, že krajiny V4, ktorými sú Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika, majú viac než 60 miliónov obyvateľov, vyše 64, nie menej než 60. Na základe tejto nepresnosti výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa portálu indexmundi , ktorý analyzuje demografické dáta krajín, majú krajiny V4 dokopy 64,3 miliónov obyvateľov (Slovensko - 5,4 miliónov; Poľsko - 38,4 miliónov; Česká republika - 10,6 miliónov; Maďarsko - 9,9 miliónov) . Rovnako aj portál oeaw (taktiež analýza demografie) potvrdzuje, že krajiny V4 majú dokopy 64,3 miliónov obyvateľov (Slovensko - 5,4 miliónov; Poľsko - 38,5 miliónov; Česká republika - 10,5 miliónov; Maďarsko - 9,9 miliónov). Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Viaceré zdroje sa zhodujú, že krajiny V4, ktorými sú Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika, majú viac než 60 miliónov obyvateľov, vyše 64, nie menej než 60. Na základe tejto nepresnosti výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa portálu indexmundi , ktorý analyzuje demografické dáta krajín, majú krajiny V4 dokopy 64,3 miliónov obyvateľov (Slovensko - 5,4 miliónov; Poľsko - 38,4 miliónov; Česká republika - 10,6 miliónov; Maďarsko - 9,9 miliónov) . Rovnako aj portál oeaw (taktiež analýza demografie) potvrdzuje, že krajiny V4 majú dokopy 64,3 miliónov obyvateľov (Slovensko - 5,4 miliónov; Poľsko - 38,5 miliónov; Česká republika - 10,5 miliónov; Maďarsko - 9,9 miliónov). Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["indexmundi", "oeaw"], "url": ["http://www.indexmundi.com/", "http://www.oeaw.ac.at/vid/datasheet/DS2014/DS2014_explore.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:44.196171+00:00"}
{"id": "vr13895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13895", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...v pondelok tento týždeň (16. november 2015, pozn.) vyhodnotila náš rozpočet naša Európska komisia, ktorá sa zaoberá fiškálnou disciplínou krajín eurozóny, ako jeden z najlepších, lebo patríme do skupiny 5 krajín eurozóny, medzi Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia zaradila Slovensko vo svojej správe o hodnotení rozpočtov členských štátov eurozóny medzi 5 štátov, ktorých rozpočty sú v súlade s Paktom stability a rastu. Ďalšími takýmito krajinami sú skutočne Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia vydala vyhodnotenie rozpočtov členských štátov v skutočnosti v utorok 17. novembra, no nejde zas o veľkú odchýlku od ministrovho tvrdenia. Správa Európskej komisie konkrétne hovorí, že Slovensko patrí medzi 5 krajín, ktorých rozpočet je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu (napr. deficit pod 3%). Ďalšími krajinami z tejto pätice sú skutočne Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia zaradila Slovensko vo svojej správe o hodnotení rozpočtov členských štátov eurozóny medzi 5 štátov, ktorých rozpočty sú v súlade s Paktom stability a rastu. Ďalšími takýmito krajinami sú skutočne Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia vydala vyhodnotenie rozpočtov členských štátov v skutočnosti v utorok 17. novembra, no nejde zas o veľkú odchýlku od ministrovho tvrdenia. Správa Európskej komisie konkrétne hovorí, že Slovensko patrí medzi 5 krajín, ktorých rozpočet je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu (napr. deficit pod 3%). Ďalšími krajinami z tejto pätice sú skutočne Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["vydala", "utorok", "Správa", "Komentár"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374110-k-rozpoctu-slovenska-brusel-nema-vyhrady-k-rakuskemu-ano/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6067_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6067_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-6068_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:00.120308+00:00"}
{"id": "vr38237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38237", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Spomeňme si ešte aj na to, že vlastne deň pred tým (deň pred tým ako sa vzdal kandidátky pre najbližšiu voľbu, pozn.) pán Čentéš verejne povedal, že sa nevzdá tej kandidatúry, a že s nikým nehovoril o tejto veci.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť ani verejné vyhlásenie pána Čentéša, ktoré by spravil počas 2-3 dní pred piatkovým vzdaním sa kandidatúry, ani overiť, či v rozhovore s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom vo štvrtok 12. mája 2011 skutočne potvrdil svoju kandidatúru, ako to tvrdí Maďarič.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť ani verejné vyhlásenie pána Čentéša, ktoré by spravil počas 2-3 dní pred piatkovým vzdaním sa kandidatúry, ani overiť, či v rozhovore s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom vo štvrtok 12. mája 2011 skutočne potvrdil svoju kandidatúru, ako to tvrdí Maďarič."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:40.992189+00:00"}
{"id": "vr38121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38121", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "A sme pri koreni veci. Produkt(predchádzajúci prenájom budovy pre DR SR v centre Košíc pozn.), ktorý podpísal nominant politickej strany Smer...Tento produkt bol drahší o 54 %, pani redaktorka.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže zmluva s VSH Development nie je dostupná, môžme pracovať len s informáciami, ktoré poskytli médiá. Portál eTrend.sk uviedol, že cena v tejto zmluve vrátane energií, mala byť 1,86 milióna eur ročne. Priestory, ktoré prenajíma Nitra Invest, mali podľa zmluvy (.pdf) pozostávať z 7640 m2 kancelárskych priestorov za 11,40 eur, 946 m2 archívnych priestorov za 4 EUR a 50 parkovacích miest za cenu 45 eur/1 pm. Ročne teda malo ísť o sumu cca 1,12 milióna eur. Po prirátaní sumy za energie malo ísť o sumu cca 1,18 milióna eur. Samozrejme je otázka ako M. Dzurinda percentá počíta. Ak ich počíta z pôvodnej sumy, musel by prísť k číslu 37%. K číslu 54% sa dá dôjsť ak počíta ušetrené percento z novej sumy. Vtedy to robí 54%. Samozrejme je otázka čo presne myslí pod vetou \"tento produkt bol drahší\", vtedy je možné použiť aj druhý spôsob výpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže zmluva s VSH Development nie je dostupná, môžme pracovať len s informáciami, ktoré poskytli médiá. Portál eTrend.sk uviedol, že cena v tejto zmluve vrátane energií, mala byť 1,86 milióna eur ročne. Priestory, ktoré prenajíma Nitra Invest, mali podľa zmluvy (.pdf) pozostávať z 7640 m2 kancelárskych priestorov za 11,40 eur, 946 m2 archívnych priestorov za 4 EUR a 50 parkovacích miest za cenu 45 eur/1 pm. Ročne teda malo ísť o sumu cca 1,12 milióna eur. Po prirátaní sumy za energie malo ísť o sumu cca 1,18 milióna eur. Samozrejme je otázka ako M. Dzurinda percentá počíta. Ak ich počíta z pôvodnej sumy, musel by prísť k číslu 37%. K číslu 54% sa dá dôjsť ak počíta ušetrené percento z novej sumy. Vtedy to robí 54%. Samozrejme je otázka čo presne myslí pod vetou \"tento produkt bol drahší\", vtedy je možné použiť aj druhý spôsob výpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["eTrend.sk", "zmluvy"], "url": ["http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/drahy-prenajom-daniarov.html", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/poskytovanie_informacii/zmluvy/data/drsr_id_1114.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:07.411832+00:00"}
{"id": "vr37450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37450", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Keď sa pozrieme na vývoj ziskovosti v pôdohospodárstve, tak kým v roku 2003 bolo mínus 79 miliónov euro, sa obrátilo v druhej Dzurindovej vláde ziskovosť vysoko a pozrime sa, kde to skončilo v roku 2009.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám vývoj ziskovosti overiť.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám vývoj ziskovosti overiť."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:57.665902+00:00"}
{"id": "48705", "numeric_id": 48705, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48705", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Vďaka tomu, že my umožňujeme 1,7 milióna sporiteľov dôchodkových v druhom pilieri, aby si tam sporili už dnes vopred, tak súčasní dôchodcovia majú minimálne o 50 EUR nižší dôchodok v priemere.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister práce Milan Krajniak už v minulosti vyslovil podobný výrok. Vtedy tvrdil, že seniorom by mohli okamžite zvýšiť dôchodky o asi 50 eur, ak by sa zrušil druhý pilier. Vo vláde však na tejto otázke nebola zhoda. Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe údajov, ktoré nám poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.\n\nSekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia MPSVR SR poskytla pre Demagóg.sk nasledujúce informácie: Tvrdenie pána ministra o možnosti zvýšenia mesačnej sumy dôchodku v prípade pozastavenia postupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (po zohľadnení transferu zo štátneho rozpočtu) by mohlo znamenať zvýšenie vyplácaných súm dôchodkov o hodnoty uvedené v tabuľke nižšie. Mesačné zvýšenia súm dôchodkov sa líšia v závislosti od toho, ktorej skupiny dôchodcov by sa zvýšenie týkalo, t. j. či len starobných dôchodkov alebo všetkých vyplácaných dôchodkov. Tvrdenia pána ministra by platili v roku 2022 a 2023, od roku 2024 predpokladáme síce mesačné zvýšenie súm dôchodkov, ale v sume nižšej ako 50 eur.\n\nSchválený rozpočet 2022\n\nOčakávaná skutočnosť 2022\n\nNávrh rozpočtu 2023*\n\nRozpočtový výhľad 2024*\n\nRozpočtový výhľad 2025*\n\nPostúpené príspevky na SDS (1) v mil. eur\n\n1 033\n\n1 157\n\n1 281\n\n1 406\n\n1 602\n\nTransfér zo štátneho rozpočtu (2) v mil. eur\n\n403\n\n103\n\n0\n\n1 109\n\n1 392\n\nrozdiel (1) -(2) v mil. eur\n\n630\n\n1 054\n\n1 281\n\n297\n\n210\n\npočet dôchodcov v dôchodkovom veku (spravidla starobní dôchodcovia)\n\n1 102 360\n\n1 102 360\n\n1 107 872\n\n1 113 411\n\n1 118 978\n\ncelkový počet dôchodcov (vrátane pozostalostných a invalidných dôchodcov)\n\n1 408 875\n\n1 408 875\n\n1 416 624\n\n1 424 415\n\n1 432 250\n\nMesačné zvýšenie dôchodku na jedného dôchodcu po dovŕšení DV v eur\n\n48\n\n80\n\n96\n\n22\n\n16\n\nMesačné zvýšenie dôchodku na jedného dôchodcu v eur\n\n37\n\n62\n\n75\n\n17\n\n12\n\n* Po zohľadnení sadzieb povinných príspevkov do II. piliera na úrovni 5,50 % v rokoch 2023 a 2024, resp. 5,75 % v roku 2025 a automatického vstupu do II. piliera od 1. 5. 2022.\n\nDôchodkový systém je na Slovensku postavený na troch samostatných pilieroch.\n\nI. pilier - povinné dôchodkové poistenie spravované Sociálnou poisťovňou.\n\nII. pilier - starobné dôchodkové sporenie ktoré spravujú DSS (dôchodkové správcovské spoločnosti).\n\nIII. pilier - dobrovoľné doplnkové dôchodkové ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti.\n\nV I. pilieri sa nároky poistenca odvíjajú od zaplateného poistného, ktoré je hlavným zdrojom financovania systému. Poistenec ale nemá svoj účet. Peniaze, ktoré dnes odvedie používa Sociálna poisťovňa obratom ako dôchodok dnešným dôchodcom. I. pilier sa tiež nazýva solidárny, keďže úspory idú do spoločnej kasy a výška dôchodku bude závisieť od ekonomickej sily štátu v čase odchodu do penzie, od demografického vývoja.\n\nV II. pilieri dôchodkového systému výška dôchodkovej dávky závisí od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Sociálna poisťovňa pošle každý mesiac časť povinného odvodu na dôchodkové poistenie na osobný účet do DSS. Túto časť odvodov potom DSS investuje na svetových kapitálových trhoch. Výška úspor v druhom pilieri tak závisí od vývoja kapitálových trhov a výšky mzdy, a nie od demografickej situácie na Slovensku. V súčasnosti si v druhom pilieri sporí viac ako polovica slovenskej populácie v aktívnom veku, a teda aktuálne si v druhom pilieri sporí 1,7 milióna obyvateľov Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Minister práce Milan Krajniak už v minulosti vyslovil podobný výrok. Vtedy tvrdil, že seniorom by mohli okamžite zvýšiť dôchodky o asi 50 eur, ak by sa zrušil druhý pilier. Vo vláde však na tejto otázke nebola zhoda. Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe údajov, ktoré nám poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.", "Sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia MPSVR SR poskytla pre Demagóg.sk nasledujúce informácie: Tvrdenie pána ministra o možnosti zvýšenia mesačnej sumy dôchodku v prípade pozastavenia postupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (po zohľadnení transferu zo štátneho rozpočtu) by mohlo znamenať zvýšenie vyplácaných súm dôchodkov o hodnoty uvedené v tabuľke nižšie. Mesačné zvýšenia súm dôchodkov sa líšia v závislosti od toho, ktorej skupiny dôchodcov by sa zvýšenie týkalo, t. j. či len starobných dôchodkov alebo všetkých vyplácaných dôchodkov. Tvrdenia pána ministra by platili v roku 2022 a 2023, od roku 2024 predpokladáme síce mesačné zvýšenie súm dôchodkov, ale v sume nižšej ako 50 eur.", "Schválený rozpočet 2022", "Očakávaná skutočnosť 2022", "Návrh rozpočtu 2023*", "Rozpočtový výhľad 2024*", "Rozpočtový výhľad 2025*", "Postúpené príspevky na SDS (1) v mil. eur", "1 033", "1 157", "1 281", "1 406", "1 602", "Transfér zo štátneho rozpočtu (2) v mil. eur", "403", "103", "0", "1 109", "1 392", "rozdiel (1) -(2) v mil. eur", "630", "1 054", "1 281", "297", "210", "počet dôchodcov v dôchodkovom veku (spravidla starobní dôchodcovia)", "1 102 360", "1 102 360", "1 107 872", "1 113 411", "1 118 978", "celkový počet dôchodcov (vrátane pozostalostných a invalidných dôchodcov)", "1 408 875", "1 408 875", "1 416 624", "1 424 415", "1 432 250", "Mesačné zvýšenie dôchodku na jedného dôchodcu po dovŕšení DV v eur", "48", "80", "96", "22", "16", "Mesačné zvýšenie dôchodku na jedného dôchodcu v eur", "37", "62", "75", "17", "12", "* Po zohľadnení sadzieb povinných príspevkov do II. piliera na úrovni 5,50 % v rokoch 2023 a 2024, resp. 5,75 % v roku 2025 a automatického vstupu do II. piliera od 1. 5. 2022.", "Dôchodkový systém je na Slovensku postavený na troch samostatných pilieroch.", "I. pilier - povinné dôchodkové poistenie spravované Sociálnou poisťovňou.", "II. pilier - starobné dôchodkové sporenie ktoré spravujú DSS (dôchodkové správcovské spoločnosti).", "III. pilier - dobrovoľné doplnkové dôchodkové ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti.", "V I. pilieri sa nároky poistenca odvíjajú od zaplateného poistného, ktoré je hlavným zdrojom financovania systému. Poistenec ale nemá svoj účet. Peniaze, ktoré dnes odvedie používa Sociálna poisťovňa obratom ako dôchodok dnešným dôchodcom. I. pilier sa tiež nazýva solidárny, keďže úspory idú do spoločnej kasy a výška dôchodku bude závisieť od ekonomickej sily štátu v čase odchodu do penzie, od demografického vývoja.", "V II. pilieri dôchodkového systému výška dôchodkovej dávky závisí od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Sociálna poisťovňa pošle každý mesiac časť povinného odvodu na dôchodkové poistenie na osobný účet do DSS. Túto časť odvodov potom DSS investuje na svetových kapitálových trhoch. Výška úspor v druhom pilieri tak závisí od vývoja kapitálových trhov a výšky mzdy, a nie od demografickej situácie na Slovensku. V súčasnosti si v druhom pilieri sporí viac ako polovica slovenskej populácie v aktívnom veku, a teda aktuálne si v druhom pilieri sporí 1,7 milióna obyvateľov Slovenska."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "Dôchodkový systém", "I. pilieri", "nemá", "II. pilieri", "pošle"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/04/krajniak-hovori-o-zruseni-druheho-piliera-vlada-sa-vsak-nezhoduje/", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/i-pilier-dochodkove-poistenie/", "https://poistovne.sk/30249-sk/ake-su-rozdiely-medzi-1-a-2-dochodkovym-pilierom/", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/", "https://www.asdss.sk/sporitel/preco-druhy-pilier/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:20.842936+00:00"}
{"id": "vr35724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35724", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pýtam sa preto, pán redaktor, pani premiérka, na túto stavbu, preto sa pýtam, lebo je to najväčší historický investičný projekt, aký kedy bol. Dokonca ani dostavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach, ktorá chvála pánu Bohu ide ďalej, ani táto dostavba nie je objemovo tak významná pre slovenskú ekonomiku, ako to je v prípade diaľníc.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výstavba tretieho a štvrtého bloku bude podľa odhadov stáť 2,78 mld. EUR. Ako už bolo zmienené, stopnutý PPP balíček má hodnotu 2,4 mld. EUR. Fico by mal pravdu, keby hovoril o všetkých troch balíčkoch PPP, ktoré spolu s mýtom podľa INEKO predstavujú 6,6 mld. EUR.", "analysis_paragraphs": ["Výstavba tretieho a štvrtého bloku bude podľa odhadov stáť 2,78 mld. EUR. Ako už bolo zmienené, stopnutý PPP balíček má hodnotu 2,4 mld. EUR. Fico by mal pravdu, keby hovoril o všetkých troch balíčkoch PPP, ktoré spolu s mýtom podľa INEKO predstavujú 6,6 mld. EUR."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa odhadov", "INEKO"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4156825/dostavba-mochoviec-bude-stat-84-miliard-korun.html", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/01/27/ppp-zvysuju-verejny-dlh-nad-50-hdp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:12.779986+00:00"}
{"id": "vr28524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28524", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Tri základné školy sme odovzdali za symbolickú korunu Rímsko-katolíckej cirkvi.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že tri základné školy prevedené na Žilinskú diecézu za 1,- Sk na návrh Slotu v rokoch 2003 a 2006. Cirkevná základná škola s materskou školou Dobrého pastiera: \" 10. zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Žiline pod vedením primátora Ing. Jána Slotu, konaného dňa 15. 12. 2003 schválilo: Odpredaj hnuteľného majetku Cirkevnej materskej škole „Pastierik“, Gaštanová 53, Žilina nachádzajúceho sa v priestoroch Cirkevnej materskej školy vrátane vybavenia školského stravovacieho zariadenia za cenu 1,– Sk. Cirkevná základná škola Romualda Zaymusa : \"Na návrh primátora Žiliny Ing. Jána Slotu, poslanci MsZ na svojom zasadnutí 20. februára 2006 súhlasili s odpredajom budovy základnej školy pre Rímskokatolícku cirkev, Farnosť Žilina - Mesto za cenu 1,- Sk.\" Spojená škola Kráľovnej pokoja: \" Základnú školu Na Závaží projektoval významný slovenský architekt Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000). Na návrh primátora Žiliny Ing. Jána Slotu, poslanci MsZ na svojom zasadnutí 20. februára 2006 súhlasili s odpredajom budovy ZŠ Na Závaží Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Žilina-Mesto za symbolickú 1,- Sk\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že tri základné školy prevedené na Žilinskú diecézu za 1,- Sk na návrh Slotu v rokoch 2003 a 2006. Cirkevná základná škola s materskou školou Dobrého pastiera: \" 10. zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Žiline pod vedením primátora Ing. Jána Slotu, konaného dňa 15. 12. 2003 schválilo: Odpredaj hnuteľného majetku Cirkevnej materskej škole „Pastierik“, Gaštanová 53, Žilina nachádzajúceho sa v priestoroch Cirkevnej materskej školy vrátane vybavenia školského stravovacieho zariadenia za cenu 1,– Sk. Cirkevná základná škola Romualda Zaymusa : \"Na návrh primátora Žiliny Ing. Jána Slotu, poslanci MsZ na svojom zasadnutí 20. februára 2006 súhlasili s odpredajom budovy základnej školy pre Rímskokatolícku cirkev, Farnosť Žilina - Mesto za cenu 1,- Sk.\" Spojená škola Kráľovnej pokoja: \" Základnú školu Na Závaží projektoval významný slovenský architekt Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000). Na návrh primátora Žiliny Ing. Jána Slotu, poslanci MsZ na svojom zasadnutí 20. februára 2006 súhlasili s odpredajom budovy ZŠ Na Závaží Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Žilina-Mesto za symbolickú 1,- Sk\""], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Cirkevná základná škola s materskou školou Dobrého pastiera:", "Cirkevná základná škola Romualda Zaymusa", "Spojená škola Kráľovnej pokoja:"], "url": ["http://zilina-gallery.sk/picture.php?/40128/category/2993", "http://zilina-gallery.sk/picture.php?/1417/category/103", "http://zilina-gallery.sk/picture.php?/865/category/103"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:31.345891+00:00"}
{"id": "vr36782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36782", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Moderátor: \"Vy si viete do budúcna predstaviť, aj keď boli tie turbulencie, aj tie rôzne úvahy o tom, že to mohli byť vaši poslanci, ktorí sa usilovali o rekonštrukciu vlády cez tú tajnú voľbu, že by ste prípadne zmenili vládnu koalíciu?\" No musím jednoznačne povedať, že práve takéto obvinenie, keď prišlo z úst vtedajšieho predsedu SMK pána Czákyho, je na súde. Už prebieha súdny proces. Dokonca bude pokračovať v marci, kde budem musieť aj ja teda vypovedať. Kde sme boli obvinený, že sme piatou kolónou Smeru a Smer nás založil a tak ďalej.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšie správy akutalne.sk z 12.1.2011 hovoria, že predvolebné obvinenia P. Csákyho o tom, že Most-Híd financuje strana SMER-SD sa dostali pred Okresný súd v Bratislave. Kedy bude proces ďalej pokračovať správa neuvádza.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšie správy akutalne.sk z 12.1.2011 hovoria, že predvolebné obvinenia P. Csákyho o tom, že Most-Híd financuje strana SMER-SD sa dostali pred Okresný súd v Bratislave. Kedy bude proces ďalej pokračovať správa neuvádza."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["12.1.2011"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1223921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:57.929200+00:00"}
{"id": "vr38001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38001", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ministerka práce (V. Tomanová pozn.) sa snažila cez Zákonník práce definovať pevnejšie závislú činnosť, aby sa nám nedochádzalo k tomu, čo boli motivované aj zamestnanci aj zamestnávatelia, k vytláčaniu pracovníkov na živnosti.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novele Zákonníka práce, účinnej od 1.9.2007 (Zákon č. 348/2007 Z. z. ) z dielne ministerstva práce pod vedením Viery Tomanovej skutočne došlo k zmenám v definíciách, aj pri závislej činnosti (novelizovaný §1, ods. 2 a 3): \"(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\"", "analysis_paragraphs": ["V novele Zákonníka práce, účinnej od 1.9.2007 (Zákon č. 348/2007 Z. z. ) z dielne ministerstva práce pod vedením Viery Tomanovej skutočne došlo k zmenám v definíciách, aj pri závislej činnosti (novelizovaný §1, ods. 2 a 3): \"(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["348/2007 Z. z."], "url": ["http://web.tuke.sk/lf/legislativa/348_2007_zakonnik_prace_dopl.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:05.965770+00:00"}
{"id": "49859", "numeric_id": 49859, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49859", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Benzín, prosím vás, viete, koľko stojí, že stojí 1,59, koľko z toho sú dane, ktoré vy dávate, ako štát, že ste zodpovední za toto? Cena benzínu bez týchto daní je niekde na úrovni 70 centov.", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná cena benzínu bez daňovej záťaže je pri spotrebiteľských cenách v treťom týždni januára 2025 na úrovni 0,74 €. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu cena benzínu natural 95 činila priemerne v prvých dvoch týždňoch roku 2025 1,56 € za liter. V treťom týždni stúpla na 1,59 € za liter. Cenu ovplyvňuje spotrebná daň a zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 23 % v dôsledku prijatia balíka konsolidačných opatrení. Spotrebná daň je na Slovensku jedna z najvyšších v regióne a na liter benzínu jej výška momentálne dosahuje 0,514 €. Ku cene benzínu navýšenej o spotrebnú daň je ešte nutné prirátať 23 % DPH. Daňové zaťaženie benzínu po pripočítaní DPH sa na Slovensku pohybuje na úrovni v rozmedzí 0,80 - 0,85 € v závislosti od kolísania spotrebiteľskej ceny. Cena benzínu bez zdanenia sa teda pohybuje priemerne okolo 0,74 € za liter.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná cena benzínu bez daňovej záťaže je pri spotrebiteľských cenách v treťom týždni januára 2025 na úrovni 0,74 €. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa údajov Štatistického úradu cena benzínu natural 95 činila priemerne v prvých dvoch týždňoch roku 2025 1,56 € za liter. V treťom týždni stúpla na 1,59 € za liter. Cenu ovplyvňuje spotrebná daň a zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 23 % v dôsledku prijatia balíka konsolidačných opatrení. Spotrebná daň je na Slovensku jedna z najvyšších v regióne a na liter benzínu jej výška momentálne dosahuje 0,514 €. Ku cene benzínu navýšenej o spotrebnú daň je ešte nutné prirátať 23 % DPH. Daňové zaťaženie benzínu po pripočítaní DPH sa na Slovensku pohybuje na úrovni v rozmedzí 0,80 - 0,85 € v závislosti od kolísania spotrebiteľskej ceny. Cena benzínu bez zdanenia sa teda pohybuje priemerne okolo 0,74 € za liter."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["benzínu", "činila", "stúpla", "je", "dosahuje", "pohybuje"], "url": ["https://energy.ec.europa.eu/data-and-analysis/weekly-oil-bulletin_en", "https://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i4B1941EAC9154096A2C339E0666EA7E6%22)&ui.name=Priemern%C3%A9+ceny+pohonn%C3%BDch+l%C3%A1tok+v+SR+(t%C3%BD%C5%BEdenn%C3%A9)+%5Bsp0207ts%5D&run.outputFormat&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk", "https://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i4B1941EAC9154096A2C339E0666EA7E6%22)&ui.name=Priemern%C3%A9+ceny+pohonn%C3%BDch+l%C3%A1tok+v+SR+(t%C3%BD%C5%BEdenn%C3%A9)+%5Bsp0207ts%5D&run.outputFormat&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/947842-zle-spravy-pre-vodicov-premier-fico-oznamil-ze-nie-je-mozne-znizovat-spotrebnu-dan-na-benzin", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/947842-zle-spravy-pre-vodicov-premier-fico-oznamil-ze-nie-je-mozne-znizovat-spotrebnu-dan-na-benzin", "https://www.sappo.sk/priemerne-ceny-pohonnych-latok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:12.634785+00:00"}
{"id": "43256", "numeric_id": 43256, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43256", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...doteraz keď boli slovenskí prezidenti inaugurovaní tak medzi pozvanými hosťami neboli kandidáti na post prezidenta.", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V tomto výroku Zuzana Čaputová nadväzuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie o údajnej tradícii pozývania neúspešných kandidátov na prezidenta na inauguračnú slávnosť. Hoci tradícia hromadného pozývania neúspešných kandidátov neexistuje, resp. ich pozvanie závisí od rozhodnutia predsedu parlamentu, je známych niekoľko prípadov, keď na inauguráciu boli pozvaní aj neúspešní kandidáti. Inaugurácie v roku 2009 sa zúčastnili prezidentskí kandidáti František Mikloško a Iveta Radičová . Podľa Mikloška jeho pozvánka súvisela hlavne s tým, že je bývalým predsedom parlamentu (1990-1992) a na podobné akcie býva pozývaný pravidelne. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku Zuzana Čaputová nadväzuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie o údajnej tradícii pozývania neúspešných kandidátov na prezidenta na inauguračnú slávnosť. Hoci tradícia hromadného pozývania neúspešných kandidátov neexistuje, resp. ich pozvanie závisí od rozhodnutia predsedu parlamentu, je známych niekoľko prípadov, keď na inauguráciu boli pozvaní aj neúspešní kandidáti. Inaugurácie v roku 2009 sa zúčastnili prezidentskí kandidáti František Mikloško a Iveta Radičová . Podľa Mikloška jeho pozvánka súvisela hlavne s tým, že je bývalým predsedom parlamentu (1990-1992) a na podobné akcie býva pozývaný pravidelne. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Mikloško", "Radičová"], "url": ["https://dennikn.sk/1487809/parlament-pozval-na-caputovej-inauguraciu-aj-harabina-s-danom-buducu-prezidentku-zaskocili/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/4889909/inauguracia-gasparovica-zaujala-hlavne-turistov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:05.111179+00:00"}
{"id": "vr31006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31006", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Máme na Kysuciach kalamitu a premiérka sa zmôže len na to, že vynadá starostom, pretože oni ju neupozornili skôr, že je tu kalamita.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Marek Maďarič v tomto prípade trochu prehnal svoju reakciu. Iveta Radičová totiž vyjadrila znepokojenie, že starostovia a primátori postihnutých obcí v pravý okamih nevyhodnotili situáciu a nevyhlásili skôr mimoriadnu situáciu. Premiérka taktiež vyčítala neefektívne žiadanie o pomoc. „Vláda všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, okamžite dáva. Stačí sa obrátiť a formulovať. Ako hovorím, nemému dieťaťu ani vlastná mama nerozumie,“ povedala Radičová pre SITA.", "analysis_paragraphs": ["Marek Maďarič v tomto prípade trochu prehnal svoju reakciu. Iveta Radičová totiž vyjadrila znepokojenie, že starostovia a primátori postihnutých obcí v pravý okamih nevyhodnotili situáciu a nevyhlásili skôr mimoriadnu situáciu. Premiérka taktiež vyčítala neefektívne žiadanie o pomoc. „Vláda všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, okamžite dáva. Stačí sa obrátiť a formulovať. Ako hovorím, nemému dieťaťu ani vlastná mama nerozumie,“ povedala Radičová pre SITA."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["neefektívne"], "url": ["http://kysuce.sme.sk/c/6265568/radicova-vytkla-uradom-ze-vladu-nepoziadali-o-pomoc-skor.html#ixzz1n0wOmIME"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:48.479457+00:00"}
{"id": "vr16315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16315", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "My sme takisto sľúbili, že za žiadnych okolností nepôjdeme do vlády so Smerom a aj sme to dodržali.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Krajniak bol zvolený do Národnej rady v minuloročných voľbách za hnutie Sme rodina. Jej predseda Boris Kollár pred voľbami viackrát avizoval, že jeho strana do vlády so Smerom nevstúpi.", "analysis_paragraphs": ["Milan Krajniak bol zvolený do Národnej rady v minuloročných voľbách za hnutie Sme rodina. Jej predseda Boris Kollár pred voľbami viackrát avizoval, že jeho strana do vlády so Smerom nevstúpi."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "vznik", "ustúpil", "vylúčil", "pravicovými", "6,62 %", "potvrdil", "vlády", "Druhá", "81"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=920", "https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/373591-kollar/", "https://domov.sme.sk/c/8089324/kollar-vracia-stranu-nasmu-kraju-a-zaklada-novu-sme-rodina-boris-kollar.html#axzz4j7bCoIff", "https://www.noviny.sk/slovensko/158410-boris-kollar-by-nesiel-do-koalicie-ani-s-pravicou-ani-s-lavicou", "https://domov.sme.sk/c/20094791/boris-kollar-nechce-ist-do-vlady-mieni-podporovat-pravicovy-kabinet.html", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://dennikn.sk/397451/boris-kollar-najlepsim-premierom-by-bol-richard-sulik/", "https://dennikn.sk/399225/fico-nema-vladu-velku-sancu-prezident-moze-coskoro-poverit-sulika/", "https://domov.sme.sk/c/20113824/smer-dostal-poverenie-vytvorenie-vlady-nevzdava.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1826352_tretia-vlada-premiera-robeta-fica-moze-zacat-realne-vladnut?__TUU7NTQxOzAyNDUgcXFzYDhlNTYyXndhZHE=vxqiuxlxkaokuxt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:13.974247+00:00"}
{"id": "vr26316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26316", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Ve své běžné parlamentní práci jsem se v tomto volebním období věnoval zejména evropským fondům a problematice dopravy. Byl jsem zpravodajem tří zpráv a více než deseti stanovisek, jako jediný Čech jsem se účastnil vyjednávání podmínek čerpání budoucích evropských fondů.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oldřich Vlasák byl skutečně podle jeho profilu na stránkách Evropského parlamentu zpravodajem tří zpráv (stínový zpravodaj 16 dalších) a předložil 11 stanovisek.\n\nZmiňovaná hlavní témata, evropské fondy a doprava, jsou patrná z přehledu jeho vystoupení na plénu.\n\nO jeho zapojení ve vyjednávání mezi Radou a Komisí o podmínkách čerpání evropských fondů se píše na webu jeho domovské ODS , podle tohoto článku byl skutečně jediným Čechem, který se vyjednávání zúčastnil.", "analysis_paragraphs": ["Oldřich Vlasák byl skutečně podle jeho profilu na stránkách Evropského parlamentu zpravodajem tří zpráv (stínový zpravodaj 16 dalších) a předložil 11 stanovisek.", "Zmiňovaná hlavní témata, evropské fondy a doprava, jsou patrná z přehledu jeho vystoupení na plénu.", "O jeho zapojení ve vyjednávání mezi Radou a Komisí o podmínkách čerpání evropských fondů se píše na webu jeho domovské ODS , podle tohoto článku byl skutečně jediným Čechem, který se vyjednávání zúčastnil."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["profilu", "vystoupení", "ODS"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/28323/OLDRICH_VLASAK_activities.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/28323/seeall.html?type=CRE", "http://www.ods.cz/clanek/6156-brusel-finalizuje-dohodu-o-podminkach-cerpani-budoucich-evropskych-fondu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:29.236174+00:00"}
{"id": "vr36560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36560", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mohol by som citovať terajšieho predsedu vlády, ktorý hovoril, že zavedie daň z dividend... Skoro nič sa z toho nestalo...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico o zavedení dane z dividend hovoril pred voľbami 2006, SMER to mal vo volebnom programe, Fico s tým opäť prišiel aj v roku 2009. Doteraz táto daň zavedená nebola.", "analysis_paragraphs": ["Fico o zavedení dane z dividend hovoril pred voľbami 2006, SMER to mal vo volebnom programe, Fico s tým opäť prišiel aj v roku 2009. Doteraz táto daň zavedená nebola."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "opäť prišiel"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5305973/fico-chce-novu-milionarsku-dan.html", "http://noviny.joj.sk/politika/5-9-2009/clanok/fico-otvoril-zdanovanie-dividend.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:11.256547+00:00"}
{"id": "vr25968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25968", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V zákone (zákon o odbornom školstve, pozn.) je, že odmeny pre týchto študentov si môžu podnikatelia odpočítavať z daňového základu.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave bol schválený v apríli 2009. Účinnosť nadobudol 1. septembra 2009. Zákon bol novelizovaný v roku 2012 a 2013. Zákon uvádza, že študent si môže nárokovať na odmenu. Zákon o odbornej príprave novelizoval aj zákon o dani z príjmov. Táto odmena študentov stredných škôl je oslobodená od platenia dane a zamestnávateľ/firma si môže uplatniť daňové výdavky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon o dani z príjmov: (2) Od dane sú oslobodené aj u) hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,59c) ... 59c) § 13 ods. 2 zákona č. 184/2009 Z. z. Ten istý zákon uvádza, že daňové výdavky si môže uplatniť zamestnávateľ/firma aj na: \" 4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu 15a) na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov,86aa) na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov86ab) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov.86ab)\" Zákon o odbornom vzdelávaní: Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie § 12 Finančné zabezpečenie (1) Žiakovi strednej odbornej školy sa môže poskytnúť finančné zabezpečenie, ktorým sa sledujú výchovno-vzdelávacie ciele, za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 6. Finančným zabezpečením je motivačné štipendium a odmena za produktívnu prácu. (2) Motivačné štipendium sa môže poskytovať mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky 65 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom.18) Pri určovaní jeho výšky sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech a pravidelnú účasť na výchove a vzdelávaní. (3) Motivačné štipendium sa žiakovi uhrádza z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie,19) v prípade prípravy na výkon povolania a odborných činností, ktoré sú výkonom práce vo verejnom záujme,20) aj z prostriedkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. (4) Odmena za produktívnu prácu patrí žiakovi, ktorý v rámci praktického vyučovania v súlade so školským vzdelávacím programom vykonáva produktívnu prácu. Táto odmena sa uhrádza z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva . (5) Produktívnou prácou na účely tohto zákona je zhotovovanie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. Za produktívnu prácu sa nepovažujú cvičné práce22) vykonávané žiakom počas praktického vyučovania. (6) Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške 50 % až 100 % zo sumy určenej podľa osobitného predpisu.23) Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave bol schválený v apríli 2009. Účinnosť nadobudol 1. septembra 2009. Zákon bol novelizovaný v roku 2012 a 2013. Zákon uvádza, že študent si môže nárokovať na odmenu. Zákon o odbornej príprave novelizoval aj zákon o dani z príjmov. Táto odmena študentov stredných škôl je oslobodená od platenia dane a zamestnávateľ/firma si môže uplatniť daňové výdavky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon o dani z príjmov: (2) Od dane sú oslobodené aj u) hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,59c) ... 59c) § 13 ods. 2 zákona č. 184/2009 Z. z. Ten istý zákon uvádza, že daňové výdavky si môže uplatniť zamestnávateľ/firma aj na: \" 4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu 15a) na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov,86aa) na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov86ab) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov.86ab)\" Zákon o odbornom vzdelávaní: Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie § 12 Finančné zabezpečenie (1) Žiakovi strednej odbornej školy sa môže poskytnúť finančné zabezpečenie, ktorým sa sledujú výchovno-vzdelávacie ciele, za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 6. Finančným zabezpečením je motivačné štipendium a odmena za produktívnu prácu. (2) Motivačné štipendium sa môže poskytovať mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky 65 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom.18) Pri určovaní jeho výšky sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech a pravidelnú účasť na výchove a vzdelávaní. (3) Motivačné štipendium sa žiakovi uhrádza z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie,19) v prípade prípravy na výkon povolania a odborných činností, ktoré sú výkonom práce vo verejnom záujme,20) aj z prostriedkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. (4) Odmena za produktívnu prácu patrí žiakovi, ktorý v rámci praktického vyučovania v súlade so školským vzdelávacím programom vykonáva produktívnu prácu. Táto odmena sa uhrádza z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva . (5) Produktívnou prácou na účely tohto zákona je zhotovovanie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. Za produktívnu prácu sa nepovažujú cvičné práce22) vykonávané žiakom počas praktického vyučovania. (6) Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške 50 % až 100 % zo sumy určenej podľa osobitného predpisu.23) Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-03", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Zákon", "Zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-184", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-184/suvislosti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:54.742918+00:00"}
{"id": "vr27402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27402", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "75 percent ľudí skonštatovalo v prieskume, že odkedy vládnete (Fico, pozn.) sa tu zhoršila možnosť získavať si prácu … to je prieskum sociológov. V zdravotníctve hodnotia výsledok vášho vládnutia, že sa zhoršilo, 64 percent, a čo je najhoršie, že životná úroveň klesla 41 percent rodinám na Slovensku.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu IVO, ktorý sledoval vývoj situácie na Slovensku v rôznych oblastiach od nástupu vlády R. Fica v roku 2012, v pracovné príležitosti až 75% respondentov uvádzalo, že situácia sa zhoršila v oblasti pracovných príležitostí, čo súvisí aj s možnosťou získavania práce. Situácia v zdravotníctva sa od nástupu 2. vlády R. Fica zhoršila podľa 64% respondentov. A životná úroveň sa zhoršila podľa 41% respondentov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu IVO, ktorý sledoval vývoj situácie na Slovensku v rôznych oblastiach od nástupu vlády R. Fica v roku 2012, v pracovné príležitosti až 75% respondentov uvádzalo, že situácia sa zhoršila v oblasti pracovných príležitostí, čo súvisí aj s možnosťou získavania práce. Situácia v zdravotníctva sa od nástupu 2. vlády R. Fica zhoršila podľa 64% respondentov. A životná úroveň sa zhoršila podľa 41% respondentov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["IVO,"], "url": ["http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/IVO_BAROMETER_4-2013_prezentacia_verejna_mienka.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:29.554003+00:00"}
{"id": "vr26698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26698", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Na každú zahraničnú cestu so mnou ide niekoľko desiatok podnikateľov, ktorí uzatvárajú zmluvy, ktorí sa dohodnú na predbežných rokovaniach.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prezident bol sprevádzaný skupinou podnikateľov na ceste do Portugalska alebo do Japonska . Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo zistiť informácie, či bol prezident sprevádzaný na každú svoju cestu do zahraničia skupinou podnikateľov.", "analysis_paragraphs": ["Prezident bol sprevádzaný skupinou podnikateľov na ceste do Portugalska alebo do Japonska . Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo zistiť informácie, či bol prezident sprevádzaný na každú svoju cestu do zahraničia skupinou podnikateľov."], "analysis_date": "2014-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Portugalska", "Japonska"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/s-prezidentom-na-cestach-podnikatelom-chybaju-pravidla-174270", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/slovensky-prezident-po-prvykrat-navstivi-japonsko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:08.388849+00:00"}
{"id": "vr14459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14459", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nikto jej (súčasnej vláde, pozn.) neodkazuje, že má len svietiť a kúriť v zmysle toho, čo hovoril Robert Fico vláde Ivety Radičovej. My sme riešili v plnom slova zmysle, do dôsledkov, do koncovky štrajk lekárov v tom čase, v 2011 roku, keď už vláda mala slabší mandát z Ústavy, lebo nezískala dôveru pri jednom rozhodovaní...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slová \"svietiť a kúriť\" skutočne použil Robert Fico po tom, čo nebola vyslovená dôvera vláde I. Radičovej. Aj po nevyslovení dôvery riešila Radičovej vláda požiadavky a štrajk lekárov. Článok 115 Ústavy SR (ktorý bol novelizovaný ústavným zákonom 356/2011 Z.z. ) potvrdzuje, že vláda v demisii má obmedzené niektoré právomoci. Kauzalitu medzi výsledkom hlasovania o dôvere vláde a zmenou Ústavy SR neoverujeme, názory na otázku, či bola zmena nevyhnutná, sa rôznia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali v relácii O 5 minút 12 v januári 2016 . Ficovo vyjadrenie z roku 2011 opisuje napríklad Pravda : \"Predseda opozičného Smeru Robert Fico ešte pred hlasovaním vysvetlil, že podľa právnej normy dočasná vláda nebude môcť prijímať žiadne zásadné otázky v hospodárskej a sociálnej politike. Nebude môcť prijímať ani zásadné opatrenia v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky. „To znamená žiadna privatizácia, žiadne veľké zákony, ktoré by menili systémy daní, odvodov,“ vysvetlil Fico, podľa ktorého má byť úlohou dočasnej vlády iba „kúriť a svietiť“.\" O nevyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej v októbri 2011 píše Pravda nasledovne: \" Vláda Ivety Radičovej sa po roku a troch mesiacoch rozpadla. Osudným sa jej stal Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (ESFS), ktorý poslanci v Národnej rade odmietli. Premiérka ešte ráno spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovali iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. \" V Ústave Slovenskej republiky v článku 115 sa píše nasledovné: \" (2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. (3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. \" Vláda v demisii má teda skutočne obmedzené niektoré právomoci, ktoré sa dajú zjednodušene interpretovať ako slabší mandát. Nespokojní lekári po nesplnení svojich požiadaviek začali hromadne podávať výpovede ešte v septembri 2011. Štrajková pohotovosť bola zrušená až v decembri teda už po hlasovaní o vyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej. Memorandum, ktorým vláda sľubovala vyhovenie požiadavkam lekárov bolo vydané takisto až po nevyslovení dôvery vláde - v novembri 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slová \"svietiť a kúriť\" skutočne použil Robert Fico po tom, čo nebola vyslovená dôvera vláde I. Radičovej. Aj po nevyslovení dôvery riešila Radičovej vláda požiadavky a štrajk lekárov. Článok 115 Ústavy SR (ktorý bol novelizovaný ústavným zákonom 356/2011 Z.z. ) potvrdzuje, že vláda v demisii má obmedzené niektoré právomoci. Kauzalitu medzi výsledkom hlasovania o dôvere vláde a zmenou Ústavy SR neoverujeme, názory na otázku, či bola zmena nevyhnutná, sa rôznia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali v relácii O 5 minút 12 v januári 2016 . Ficovo vyjadrenie z roku 2011 opisuje napríklad Pravda : \"Predseda opozičného Smeru Robert Fico ešte pred hlasovaním vysvetlil, že podľa právnej normy dočasná vláda nebude môcť prijímať žiadne zásadné otázky v hospodárskej a sociálnej politike. Nebude môcť prijímať ani zásadné opatrenia v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky. „To znamená žiadna privatizácia, žiadne veľké zákony, ktoré by menili systémy daní, odvodov,“ vysvetlil Fico, podľa ktorého má byť úlohou dočasnej vlády iba „kúriť a svietiť“.\" O nevyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej v októbri 2011 píše Pravda nasledovne: \" Vláda Ivety Radičovej sa po roku a troch mesiacoch rozpadla. Osudným sa jej stal Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (ESFS), ktorý poslanci v Národnej rade odmietli. Premiérka ešte ráno spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovali iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. \" V Ústave Slovenskej republiky v článku 115 sa píše nasledovné: \" (2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. (3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. \" Vláda v demisii má teda skutočne obmedzené niektoré právomoci, ktoré sa dajú zjednodušene interpretovať ako slabší mandát. Nespokojní lekári po nesplnení svojich požiadaviek začali hromadne podávať výpovede ešte v septembri 2011. Štrajková pohotovosť bola zrušená až v decembri teda už po hlasovaní o vyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej. Memorandum, ktorým vláda sľubovala vyhovenie požiadavkam lekárov bolo vydané takisto až po nevyslovení dôvery vláde - v novembri 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["ústavným zákonom 356/2011 Z.z.", "januári 2016", "Pravda", "Pravda", "Ústave", "septembri", "novembri"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj1laWYjYHLAhWDjywKHS29At0QFggiMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F356-2011-z-z.p-34318.pdf&usg=AFQjCNHNgxQeekk_D5jqdwIG_d-clztiWQ", "http://www.demagog.sk/hladat?q=svietit", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243604-poslanci-zmenili-ustavu-radicova-bude-moct-vladnut-s-obmedzeniami/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172751-lekarski-odborari-zrusili-strajkovu-pohotovost/", "http://www.vlada.gov.sk/memorandum-o-uprave-pomerov-v-zdravotnictve/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:49.366253+00:00"}
{"id": "vr28196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28196", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme povedali aj s pánom premiérom Sobotkom, že budeme blokovať také sankcie, ktoré budú škodiť záujmom Slovenskej a Českej republiky.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Český premiér Bohuslav Sobotka aj Robert Fico si vyhradili právo odmietnuť sankcie, ktoré sú v rozpore s ekonomickými záujmami Českej a Slovenskej republiky. Ich postoj bol s tejto otázke veľmi podobný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Český premiér Bohuslav Sobotka aj Robert Fico si vyhradili právo odmietnuť sankcie, ktoré sú v rozpore s ekonomickými záujmami Českej a Slovenskej republiky. Ich postoj bol s tejto otázke veľmi podobný."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhradil", "vyjadril", "povedal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7359417/fico-si-vyhradil-pravo-odmietnut-europske-sankcie-voci-rusku.html", "http://zpravy.idnes.cz/sobotka-belobradek-kritika-sankce-rusko-evropska-unie-pps-/domaci.aspx?c=A140831_135124_domaci_hv", "http://zpravy.idnes.cz/sankce-eu-cr-veto-rusko-ukrajina-da6-/zahranicni.aspx?c=A140830_080310_lidicky_hv#utm_source=sph.idnes&utm_medium=richtext&utm_content=top6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:36.900778+00:00"}
{"id": "vr37196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37196", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...všetci ste pred voľbami tvrdili do očí verejnosti aj mne, nebudeme nič privatizovať, tak teraz prosím slovenských občanov, nech sa pozrú, čo všetko idete privatizovať. Teplárne, o Cargu uvažujete, o letisku uvažujete.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "KDH:\n\nVo volebnom programe KDH (.pdf) sa privatizácia nespomína.\n\nMost-Híd:\n\nV programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti Infraštruktúra a energetika alebo \"Štát nepodniká, štát vytvára podmienky\" sa okrem iného píše:\n\n\"Dôkladná analýza priorít prípravy výstavby infraštruktúry s hlavným dôrazom na potreby jednotlivých regiónov\n\n- letecká doprava – privatizácia letísk alebo ich prevádzkovanie súkromným sektorom\n\nSaS:\n\nVo volebnom programe SaS (.pdf) sa okrem iného píše:\n\n\"54. BOD PROGRAMU\n\nČiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí.\n\n- zrušiť väčšinu legislatívnych zmien40 neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu.\n\nSituácia po voľbách:\n\n15. júna 2010 prišla tlačová agentúra SITA s vyjadreniami niektorých politikov zo vznikajúcej koalície:\n\nR. Sulík: \"Postoj našej strany je, že sme za privatizáciu niektorých podnikov, hlavne tých menších, ktoré produkujú straty a úplne zbytočne ich štát vlastní a pri strategických podnikoch treba byť mimoriadne opatrný.\"\n\nM. Dzurinda sa vyjadril, že otázka privatizácie nie je v súčasnosti na mieste. \"Otázka absolútne nad normu. Teraz začíname programové rokovania. Vyčkajte pár dní, kedy zapíšeme spoločné programové tézy. Rokovania o zostavení vlády vedie líderka našej politickej strany,\" uviedol Dzurinda. 18. júna 2010 prišla tlačová agentúra TASR s vyjadreniami ďalších politikov:\n\nI. Štefanec z SDKÚ: \"Chceme nájsť strategických partnerov pre Cargo a bratislavské letisko. Zastavenie ich privatizácie z ideologických dôvodov považujeme za škodlivé rozhodnutie, ktoré poškodilo občanov Slovenska.\"\n\nRovnako sa privatizácii nebránil ani I. Švejna zo strany Most-Híd: \"O ktoré podniky by išlo, záleží od rokovaní, no podniky by mali byť predané za rozumnú cenu.\"\n\nPodpredseda KDH Anton Marcinčin: \"Zatiaľ sme nerozmýšľali o žiadnych detailoch, teda, ktoré podniky privatizovať a ktoré nie, no mali by to byť podniky, ktoré pre štát vyrábajú veľké straty.\"\n\nV programovom vyhlásení (.pdf) vlády stojí:\n\n” Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave .“\n\nPokiaľ ide o spomínané podniky (Cargo, Letisko), vláda počíta s ich čiastočným odštátnením. Uvažuje sa o vstupe strategických investorov, čo je uvedené v programových tézach vlády (kapitola 10).\n\nVláda I. Radičovej zatiaľ neprivatizovala, má to ale v pláne. Premiérka I. Radičová 14. októbra 2010 hovorila o privatizácii železničnej spoločnosti Cargo a nepodstatných podielov štátu v ďalších spoločnostiach. \"Vstup investorov do podnikov, ktoré sú permanentne v dlhoch, mám na mysli Cargo, teda železnice, kde pôžička je asi v nedohľadne, minister financií by to asi formuloval s istotou, je proces, ktorý má zabrániť tomu, aby sa celá ťarcha dlhu prenášala opäť na občanov a to vo forme zdražovania cestovných lístkov alebo náhrad za dopravu,\" informovala premiérka na tlačovej besede. Predaj Carga však nie je vôbec istý. \"Máme záujem konsolidovať Cargo i letisko Bratislava. Až potom hľadať partnera. Takže nie ich privatizácia alebo predaj,\" uviedol Ľubomír Tuscher z komunikačného odboru ministerstva dopravy.\n\nPremiérka tiež hovorila o pripravovanej transformácii nemocníc. \"A to z dôvodu dlhov, ktoré permanentne v týchto zariadeniach sú. Transformácia, oddlžovanie a zároveň sprístupnenie zdravotníckej starostlivosti je zadanie pre najbližší rok.\" Rovnako aj toto jej tvrdenie bolo vyvrátené , nakoľko sa predaj podielov v nemocniciach oficiálne neplánuje. \"Ministerstvo zdravotníctva pripravuje transformáciu štátnych nemocníc, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie, na akciové spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a nemá v pláne ich privatizovať,\" uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová. Premiérkine slová poopravil aj jej hovorca Rado Baťo. \"V prípade Carga pripraví minister dopravy podklady a až na základe jeho návrhu rozhodne vláda. V nemocniciach musí prebehnúť transformácia, ale o vstupe investorov sa vôbec neuvažuje,\" uviedol.\n\nVo všeobecnosti návrhy na privatizáciu podáva Fond národného majetku, ktorého návrhy následne schvaľuje vláda. V ostatnej správe fond odporučil privatizovať \"šesť teplární, 17 podnikov osobnej autobusovej dopravy SAD, ST, Burzu cenných papierov v Bratislave (BCPB), DMD Holding či kúpele Sliač a Bardejov.\"\n\nDenník SME prišiel 19. januára 2011 s vyhlásením I. Radičovej, že strategické podniky sa nebudú predávať. \"Vo firmách, kde má štát významnejší podiel a tie podniky sú ziskové, nie je žiaden dôvod na úvahy o predaji,\" povedala I. Radičová po rokovaní vlády, ktorá tak reagovala tak na otázku o privatizácii štátnych teplární.\n\nTlačová agentúra SITA prišla 28. januára s informáciou, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predložilo do pripomienkového konania návrh na schválenie vstupu strategického partnera pre Bratislavské letisko. Ministerstvo sa preto chystá vybrať vhodného konzultanta s medzinárodnými skúsenosťami a pripraviť medzinárodný tender na výber koncesionára letiska. Tento proces by mal byť podľa ministerstva dopravy ukončený najneskôr do konca roka 2012 a začať by mal ihneď po schválení návrhu vo vláde. Bratislavské letisko by tak získal vybraný súkromný investor do dlhodobého prenájmu formou koncesie na 20 až 30 rokov, pričom štát bude naďalej jeho vlastníkom.", "analysis_paragraphs": ["KDH:", "Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa privatizácia nespomína.", "Most-Híd:", "V programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti Infraštruktúra a energetika alebo \"Štát nepodniká, štát vytvára podmienky\" sa okrem iného píše:", "\"Dôkladná analýza priorít prípravy výstavby infraštruktúry s hlavným dôrazom na potreby jednotlivých regiónov", "- letecká doprava – privatizácia letísk alebo ich prevádzkovanie súkromným sektorom", "SaS:", "Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa okrem iného píše:", "\"54. BOD PROGRAMU", "Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí.", "- zrušiť väčšinu legislatívnych zmien40 neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu.", "Situácia po voľbách:", "15. júna 2010 prišla tlačová agentúra SITA s vyjadreniami niektorých politikov zo vznikajúcej koalície:", "R. Sulík: \"Postoj našej strany je, že sme za privatizáciu niektorých podnikov, hlavne tých menších, ktoré produkujú straty a úplne zbytočne ich štát vlastní a pri strategických podnikoch treba byť mimoriadne opatrný.\"", "M. Dzurinda sa vyjadril, že otázka privatizácie nie je v súčasnosti na mieste. \"Otázka absolútne nad normu. Teraz začíname programové rokovania. Vyčkajte pár dní, kedy zapíšeme spoločné programové tézy. Rokovania o zostavení vlády vedie líderka našej politickej strany,\" uviedol Dzurinda. 18. júna 2010 prišla tlačová agentúra TASR s vyjadreniami ďalších politikov:", "I. Štefanec z SDKÚ: \"Chceme nájsť strategických partnerov pre Cargo a bratislavské letisko. Zastavenie ich privatizácie z ideologických dôvodov považujeme za škodlivé rozhodnutie, ktoré poškodilo občanov Slovenska.\"", "Rovnako sa privatizácii nebránil ani I. Švejna zo strany Most-Híd: \"O ktoré podniky by išlo, záleží od rokovaní, no podniky by mali byť predané za rozumnú cenu.\"", "Podpredseda KDH Anton Marcinčin: \"Zatiaľ sme nerozmýšľali o žiadnych detailoch, teda, ktoré podniky privatizovať a ktoré nie, no mali by to byť podniky, ktoré pre štát vyrábajú veľké straty.\"", "V programovom vyhlásení (.pdf) vlády stojí:", "” Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave .“", "Pokiaľ ide o spomínané podniky (Cargo, Letisko), vláda počíta s ich čiastočným odštátnením. Uvažuje sa o vstupe strategických investorov, čo je uvedené v programových tézach vlády (kapitola 10).", "Vláda I. Radičovej zatiaľ neprivatizovala, má to ale v pláne. Premiérka I. Radičová 14. októbra 2010 hovorila o privatizácii železničnej spoločnosti Cargo a nepodstatných podielov štátu v ďalších spoločnostiach. \"Vstup investorov do podnikov, ktoré sú permanentne v dlhoch, mám na mysli Cargo, teda železnice, kde pôžička je asi v nedohľadne, minister financií by to asi formuloval s istotou, je proces, ktorý má zabrániť tomu, aby sa celá ťarcha dlhu prenášala opäť na občanov a to vo forme zdražovania cestovných lístkov alebo náhrad za dopravu,\" informovala premiérka na tlačovej besede. Predaj Carga však nie je vôbec istý. \"Máme záujem konsolidovať Cargo i letisko Bratislava. Až potom hľadať partnera. Takže nie ich privatizácia alebo predaj,\" uviedol Ľubomír Tuscher z komunikačného odboru ministerstva dopravy.", "Premiérka tiež hovorila o pripravovanej transformácii nemocníc. \"A to z dôvodu dlhov, ktoré permanentne v týchto zariadeniach sú. Transformácia, oddlžovanie a zároveň sprístupnenie zdravotníckej starostlivosti je zadanie pre najbližší rok.\" Rovnako aj toto jej tvrdenie bolo vyvrátené , nakoľko sa predaj podielov v nemocniciach oficiálne neplánuje. \"Ministerstvo zdravotníctva pripravuje transformáciu štátnych nemocníc, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie, na akciové spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a nemá v pláne ich privatizovať,\" uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová. Premiérkine slová poopravil aj jej hovorca Rado Baťo. \"V prípade Carga pripraví minister dopravy podklady a až na základe jeho návrhu rozhodne vláda. V nemocniciach musí prebehnúť transformácia, ale o vstupe investorov sa vôbec neuvažuje,\" uviedol.", "Vo všeobecnosti návrhy na privatizáciu podáva Fond národného majetku, ktorého návrhy následne schvaľuje vláda. V ostatnej správe fond odporučil privatizovať \"šesť teplární, 17 podnikov osobnej autobusovej dopravy SAD, ST, Burzu cenných papierov v Bratislave (BCPB), DMD Holding či kúpele Sliač a Bardejov.\"", "Denník SME prišiel 19. januára 2011 s vyhlásením I. Radičovej, že strategické podniky sa nebudú predávať. \"Vo firmách, kde má štát významnejší podiel a tie podniky sú ziskové, nie je žiaden dôvod na úvahy o predaji,\" povedala I. Radičová po rokovaní vlády, ktorá tak reagovala tak na otázku o privatizácii štátnych teplární.", "Tlačová agentúra SITA prišla 28. januára s informáciou, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predložilo do pripomienkového konania návrh na schválenie vstupu strategického partnera pre Bratislavské letisko. Ministerstvo sa preto chystá vybrať vhodného konzultanta s medzinárodnými skúsenosťami a pripraviť medzinárodný tender na výber koncesionára letiska. Tento proces by mal byť podľa ministerstva dopravy ukončený najneskôr do konca roka 2012 a začať by mal ihneď po schválení návrhu vo vláde. Bratislavské letisko by tak získal vybraný súkromný investor do dlhodobého prenájmu formou koncesie na 20 až 30 rokov, pričom štát bude naďalej jeho vlastníkom."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["deklarovala", "volebnom programe KDH", "programe strany Most-Híd", "volebnom programe SaS", "SITA", "TASR", "programovom vyhlásení", "programových tézach", "hovorila", "Predaj Carga", "hovorila", "vyvrátené", "ostatnej", "SME", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5435387/nebude-vatikanska-zmluva-ani-dekriminalizacia-marihuany.html#ixzz15MQcpCBl", "http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/37", "http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5424256/sulik-si-vie-predstavit-obnovenie-privatizacie.html", "http://www.cas.sk/clanok/169678/nova-vlada-by-mohla-znizit-dlh-predajom-cargo-letiska-ci-teplarni.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/programove-tezy-koalicie-sdku-ds-sas-kdh-a-most-hid", "http://ekonomika.sme.sk/c/5594182/privatizovat-sa-vraj-bude-cargo-a-nepodstatne-podiely.html", "http://www.sme.sk/c/5598163/radicova-poplietla-co-chce-vlada-privatizovat.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5594182/privatizovat-sa-vraj-bude-cargo-a-nepodstatne-podiely.html", "http://www.sme.sk/c/5598163/radicova-poplietla-co-chce-vlada-privatizovat.html", "http://hnonline.sk/c1-49504350-ministri-dostali-radu-predajte-statne-podniky", "http://ekonomika.sme.sk/c/5728506/radicova-kde-je-zisk-nebude-privatizacia.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5741719/bratislavske-letisko-chce-ministerstvo-prenajat-na-20-az-30-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:05.008294+00:00"}
{"id": "vr17170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17170", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ekonomika ide veľmi dobre. Tento rok čakáme, že bude rast ešte vyšší ako 4%.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu Euractiv.sk je Slovensko jedinou krajinou EÚ, kde sa očakáva výrazné zrýchlenie hospodárskeho rastu a to na 3.8 % v roku 2018 a 4 % v roku 2019. Pre porovnanie, v roku 2016 narástol HDP medziročne o 3.3 % a rovnaký nárast bol zaznamenaný aj v roku 2017. Podľa Európskej komisie je hnacím motorom rastu HDP na Slovensku súkromná spotreba podporená stabilným rastom zamestnanosti, nárastom reálnych miezd a nízkymi cenami úverov. Uvedené európske prognózy sa však nezhodujú presne s prognózou zverejnenou v Návrhu rozpočtu na 2018-2020, v ktorom sa výška HDP na rok 2018 predpokladá na úrovni 4.2 % (Hlavná kniha, .pdf , str. 5), kým EK uvádza medziročný rast 3,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Euractiv.sk je Slovensko jedinou krajinou EÚ, kde sa očakáva výrazné zrýchlenie hospodárskeho rastu a to na 3.8 % v roku 2018 a 4 % v roku 2019. Pre porovnanie, v roku 2016 narástol HDP medziročne o 3.3 % a rovnaký nárast bol zaznamenaný aj v roku 2017. Podľa Európskej komisie je hnacím motorom rastu HDP na Slovensku súkromná spotreba podporená stabilným rastom zamestnanosti, nárastom reálnych miezd a nízkymi cenami úverov. Uvedené európske prognózy sa však nezhodujú presne s prognózou zverejnenou v Návrhu rozpočtu na 2018-2020, v ktorom sa výška HDP na rok 2018 predpokladá na úrovni 4.2 % (Hlavná kniha, .pdf , str. 5), kým EK uvádza medziročný rast 3,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "komisie", ".pdf", "prognózy", "2015"], "url": ["https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/komisia-predpoveda-slovensku-najvyssi-ekonomicky-rast-z-krajin-v4/", "https://ec.europa.eu/slovakia/news/autumn_2017_economic_forecast_sk", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/autumn-2017-economic-forecast_en", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/ip011_en_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:08.078767+00:00"}
{"id": "vr37878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37878", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože ja si naozaj nepamätám a som v parlamente desať rok, že by pán podpredseda parlamentu Béla Bugár vystúpil aj k niečomu inému, napríklad k hospodárskemu zákonu, alebo k niečomu inému, ako práve tieto menšinové jazyky.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čo si poslanec Kaliňák pamätá, zhodnotiť nevieme, každopádne faktom je, že B. Bugár napr. v minulom volebnom období počas hodiny otázok vystúpil s otázkou na vtedajšieho ministra dopravy Ľ. Vážneho ohľadom rýchlostnej komunikácie R7. Ďalej sa B. Bugár spolu s ďalšími poslancami podieľal napr. na novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. O platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov . Zákon vyšiel 23. decembra 2010 v Zbierke zákonov. Hoci sa nejedná o vystúpenie v parlamente, ale o spoluúčasť na tvorbe zákona, možno tak jednoznačne vyvrátiť tvrdenie R. Kaliňáka, že sa predseda strany Most-Híd zaujíma len o \"menšinové jazyky.\"", "analysis_paragraphs": ["Čo si poslanec Kaliňák pamätá, zhodnotiť nevieme, každopádne faktom je, že B. Bugár napr. v minulom volebnom období počas hodiny otázok vystúpil s otázkou na vtedajšieho ministra dopravy Ľ. Vážneho ohľadom rýchlostnej komunikácie R7. Ďalej sa B. Bugár spolu s ďalšími poslancami podieľal napr. na novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. O platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov . Zákon vyšiel 23. decembra 2010 v Zbierke zákonov. Hoci sa nejedná o vystúpenie v parlamente, ale o spoluúčasť na tvorbe zákona, možno tak jednoznačne vyvrátiť tvrdenie R. Kaliňáka, že sa predseda strany Most-Híd zaujíma len o \"menšinové jazyky.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["vystúpil s otázkou", "podieľal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=4&FullText=True&ViewID=All&Assigner=B%c3%a9la%20Bug%c3%a1r&Addressee=predseda%20vl%c3%a1dy", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=146"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:06.357791+00:00"}
{"id": "vr31376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31376", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Kauza Gorila sa vyšetrovala od októbra 2010. A bola zastavené na pokyn bývalého generálneho prokurátora Trnku Vojenskou prokuratúrou.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vyšetrovanie kauzy Gorila začalo už v roku 2009 ako tvrdí riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar. Dobroslav Trnka samotné zastavenie kauzy nenariadil, ale naliehal na vojenskú prokuratúru, aby tak urobila. Výrok Daniela Lipšica tak hodnotíme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovanie kauzy Gorila začalo už v roku 2009 ako tvrdí riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar. Dobroslav Trnka samotné zastavenie kauzy nenariadil, ale naliehal na vojenskú prokuratúru, aby tak urobila. Výrok Daniela Lipšica tak hodnotíme za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["2009", "naliehal"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/gaspar-gorila-na-internete-je-ina-ako-ta-z-roku-2009/dnes/kauzy/", "http://www.aktuality.sk/clanok/201630/kauza-gorila-trnka-chcel-zastavit-vysetrovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:38.409254+00:00"}
{"id": "vr18009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18009", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...Rakúsko, kde naozaj až 30% HDP je tvorené (z cestovného ruchu, pozn.).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cestovný ruch tvorí dlhodobo veľkú časť HDP Rakúska. Štatistický portál Statistik Austria uvádza , že Rakúsko z neho získava približne 16 % HDP. Podľa Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) predstavoval turizmus a cestovný ruch v Rakúsku v roku 2017 14,8 % HDP ( .pdf , s. 1) a v roku 2016 to bolo 15,6 % HDP ( .pdf , s. 1). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Cestovný ruch tvorí dlhodobo veľkú časť HDP Rakúska. Štatistický portál Statistik Austria uvádza , že Rakúsko z neho získava približne 16 % HDP. Podľa Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) predstavoval turizmus a cestovný ruch v Rakúsku v roku 2017 14,8 % HDP ( .pdf , s. 1) a v roku 2016 to bolo 15,6 % HDP ( .pdf , s. 1). Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.statistik.at/web_de/statistiken/wirtschaft/tourismus/tourismus-satellitenkonto/wertschoepfung/019848.html", "https://www.wttc.org/-/media/files/reports/economic-impact-research/countries-2018/austria2018.pdf", "https://www.wttc.org/-/media/files/reports/economic-impact-research/countries-2017/austria2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:17.550575+00:00"}
{"id": "49656", "numeric_id": 49656, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49656", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "Po štyroch mesiacoch neskutočných debát (pozn.: o zrušení RTVS a vytvorení STVR) boli viaceré, aj tuná na pôde verejnoprávnej televízie, aj na rôznych iných fórach diskusie, bolo pripomienkové konanie, ktoré malo alebo rozporové konanie, ktoré malo cez 360 pripomienok, vrátil sa ten zákon, diskutovalo sa to vnútri koalície, potom bolo jedno veľké stretnutie na ministerstve kultúry, bolo prvé čítanie, išlo to v štandardnom legislatívnom procese, nie v skrátenom, tzn. bola diskusia na výboroch, bola diskusia v pléne v prvom čítaní.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vládny zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) bol prijatý 20. júna 2024 78-imi hlasmi koaličných poslancov v riadnom legislatívnom procese . Pri schvaľovaní návrhu zákona však nebola dodržaná štandardná lehota pripomienkového konania., mMinisterka kultúry, ktorá zákon predložila, sa navyše nezúčastnila rozporových konaní k zákonu. Vláda sa nezúčastnila ani mimoriadneho mediálneho výboru Národnej rady SR k budúcnosti verejnoprávneho média, na ktorí boli pozvaní aj členovia štrajkového výboru RTVS. Diskusia s odbornou aj laickou verejnosťou o návrhu zákona o STVR bola zásadne obmedzená, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPripomienkové konanie k návrhu vládneho zákona o STVR, ktoré Michelko zdôrazňuje, sa síce uskutočnilo, jeho trvanie bolo však skrátené na minimálne obdobie. Podľa zákona má pripomienkové konanie trvať minimálne 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu (. pdf , str. 10, Čl. 13, ods. 6). V prípade zákona o STVR prebiehalo iba sedem pracovných dní, od 11. do 19. marca 2024. Legislatíva umožňuje pripomienkové konanie v skrátenej forme iba v prípade mimoriadnych udalostí, medzi nimi napríklad vyhlásenie núdzového stavu, alebo ohrozenie ľudských práv (. pdf , str. 10, Čl. 13, ods. 7). Po dobu skráteného pripomienkového konania k návrhu prišlo 327 pripomienok , vrátane 42 hromadných .\n\nAk je pripomienka považovaná za zásadnú, predkladateľ/ka navrhovaného zákona jej musí vyhovieť, v opačnom prípade sa stane predmetom rozporu a musí byť prerokovaná.V prípade návrhu o zákone o STVR podala zásadnú pripomienku strana SaS spoločne so zástupcami kultúrnej obce, ktorá získala dohromady približne 11-tisíc podpisov. V pripomienke vyjadrili nesúhlas so zákonom ako celkom, ale aj s procesom jeho prijímania, vrátane skráteného pripomienkového konania.\n\nRozporové konania na ministerstve kultúry sa ukončili 22. marca 2024. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS), ktorá návrh na zrušenie RTVS podala, sa na rozporovom konaní so zástupcami hromadných pripomienok nezúčastnila . Prítomní boli len štátny tajomník Tibor Bernaťák a generálny tajomník ministerstva Lukáš Machala. Strana SaS sa po ukončení rozporového konania vyjadrila , že žiadny zo zásadných bodov nebol vládou akceptovaný. Samotné ministerstvo kultúry uviedlo , že navrhovaný zákon posunulo na rokovanie vlády aj napriek nevyriešeným rozporom. Vláda schválila návrh zákona na predloženie do parlamentu v apríli 2024. Spravila tak napriek napriek tomu, že podľa legislatívnych pravidiel vlády schválenie návrhu zákona predpokladá akceptovanie zásadných pripomienok (. pdf , str. 11, Čl. 14, par. 4).\n\nMinisterka kultúry a koaliční poslanci sa rovnako nezúčastnili ani mimoriadneho mediálneho výboru Národnej rady SR, kam boli pozvaní aj členovia štrajkového výboru RTVS. Na výbore, ktorý sa mal uskutočniť 18. júna 2024, mala prebehnúť diskusia o budúcnosti verejnoprávneho média.\n\nZákon môže byť v priamom rozpore s nariadením Európskej únie (EÚ) o slobode médií, ktorý nadobudne platnosť 8. augusta 2025. Situáciu ohľadom STVR preto inštitúcia podrobne sleduje . Schválený zákon podpísal prezident Pellegrini 30. júna 2024. Podľa prezidenta zákon nezasahuje do slobody slova a je v súlade s medzinárodnými normami, ktorými je Slovensko viazané. Pellegrini zároveň vyzval vládu a parlament, aby zabezpečili súlad nového zákona s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o slobode médií.", "analysis_paragraphs": ["Vládny zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) bol prijatý 20. júna 2024 78-imi hlasmi koaličných poslancov v riadnom legislatívnom procese . Pri schvaľovaní návrhu zákona však nebola dodržaná štandardná lehota pripomienkového konania., mMinisterka kultúry, ktorá zákon predložila, sa navyše nezúčastnila rozporových konaní k zákonu. Vláda sa nezúčastnila ani mimoriadneho mediálneho výboru Národnej rady SR k budúcnosti verejnoprávneho média, na ktorí boli pozvaní aj členovia štrajkového výboru RTVS. Diskusia s odbornou aj laickou verejnosťou o návrhu zákona o STVR bola zásadne obmedzená, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Pripomienkové konanie k návrhu vládneho zákona o STVR, ktoré Michelko zdôrazňuje, sa síce uskutočnilo, jeho trvanie bolo však skrátené na minimálne obdobie. Podľa zákona má pripomienkové konanie trvať minimálne 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu (. pdf , str. 10, Čl. 13, ods. 6). V prípade zákona o STVR prebiehalo iba sedem pracovných dní, od 11. do 19. marca 2024. Legislatíva umožňuje pripomienkové konanie v skrátenej forme iba v prípade mimoriadnych udalostí, medzi nimi napríklad vyhlásenie núdzového stavu, alebo ohrozenie ľudských práv (. pdf , str. 10, Čl. 13, ods. 7). Po dobu skráteného pripomienkového konania k návrhu prišlo 327 pripomienok , vrátane 42 hromadných .", "Ak je pripomienka považovaná za zásadnú, predkladateľ/ka navrhovaného zákona jej musí vyhovieť, v opačnom prípade sa stane predmetom rozporu a musí byť prerokovaná.V prípade návrhu o zákone o STVR podala zásadnú pripomienku strana SaS spoločne so zástupcami kultúrnej obce, ktorá získala dohromady približne 11-tisíc podpisov. V pripomienke vyjadrili nesúhlas so zákonom ako celkom, ale aj s procesom jeho prijímania, vrátane skráteného pripomienkového konania.", "Rozporové konania na ministerstve kultúry sa ukončili 22. marca 2024. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS), ktorá návrh na zrušenie RTVS podala, sa na rozporovom konaní so zástupcami hromadných pripomienok nezúčastnila . Prítomní boli len štátny tajomník Tibor Bernaťák a generálny tajomník ministerstva Lukáš Machala. Strana SaS sa po ukončení rozporového konania vyjadrila , že žiadny zo zásadných bodov nebol vládou akceptovaný. Samotné ministerstvo kultúry uviedlo , že navrhovaný zákon posunulo na rokovanie vlády aj napriek nevyriešeným rozporom. Vláda schválila návrh zákona na predloženie do parlamentu v apríli 2024. Spravila tak napriek napriek tomu, že podľa legislatívnych pravidiel vlády schválenie návrhu zákona predpokladá akceptovanie zásadných pripomienok (. pdf , str. 11, Čl. 14, par. 4).", "Ministerka kultúry a koaliční poslanci sa rovnako nezúčastnili ani mimoriadneho mediálneho výboru Národnej rady SR, kam boli pozvaní aj členovia štrajkového výboru RTVS. Na výbore, ktorý sa mal uskutočniť 18. júna 2024, mala prebehnúť diskusia o budúcnosti verejnoprávneho média.", "Zákon môže byť v priamom rozpore s nariadením Európskej únie (EÚ) o slobode médií, ktorý nadobudne platnosť 8. augusta 2025. Situáciu ohľadom STVR preto inštitúcia podrobne sleduje . Schválený zákon podpísal prezident Pellegrini 30. júna 2024. Podľa prezidenta zákon nezasahuje do slobody slova a je v súlade s medzinárodnými normami, ktorými je Slovensko viazané. Pellegrini zároveň vyzval vládu a parlament, aby zabezpečili súlad nového zákona s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o slobode médií."], "analysis_date": "2024-07-23", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "riadnom legislatívnom procese", "pdf", "prebiehalo", "", "pdf", "prišlo", "pripomienok", "hromadných", "pripomienku", "vyjadrili", "nezúčastnila", "vyjadrila", "uviedlo", "schválila", "pdf", "nezúčastnili", "prebehnúť", "rozpore", "nariadením", "platnosť", "sleduje", "podpísal", "nezasahuje", "vyzval"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55011", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=9&Text=&CPT=278&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/poradne_organy/legislativne_pravidla_konsolidovane_znenie_010224.pdf?csrt=17101727942623102296", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/112#:~:text=Za%C4%8Diatok%20%C5%A1t%C3%A1dia%3A,19.03.2024", "https://viaiuris.sk/obciansky-kompas/ako-sa-zapojit-do-tvorby-pravnych-predpisov/#:~:text=lehotu%20na%20zaslanie%20pripomienok%20(lehotu%20ur%C4%8Duje%20predkladate%C4%BE%2C%20pri%C4%8Dom%20by%20nemala%20by%C5%A5%20krat%C5%A1ia%20ako%2015%20pracovn%C3%BDch%20dn%C3%AD%2C%20za%20ur%C4%8Dit%C3%BDch%20okolnost%C3%AD%20m%C3%B4%C5%BEe%20by%C5%A5%20lehota%20skr%C3%A1ten%C3%A1%20na%20minim%C3%A1lne%207%20pracovn%C3%BDch%20dn%C3%AD)", "https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/poradne_organy/legislativne_pravidla_konsolidovane_znenie_010224.pdf?csrt=17101727942623102296", "https://www.tyzden.sk/politika/108159/k-navrhu-zakona-o-rtvs-prislo-327-pripomienok-42-hromadnych/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/112/pripomienky/zobraz", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/112/hromadne-pripomienky/zobraz", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/112/hromadne-pripomienky/c7a9f8cb-5a0a-49f9-b1c2-f416d9686cb1", "https://www.mojapeticia.sk/campaign/hromadna-pripomienka-proti-ovladnutiu-rtvs-vladnou-mocou/aff3b925-02c7-48c4-9237-62abf870a1cf", "https://dennikn.sk/minuta/3899281/#:~:text=Ministerka%20kult%C3%BAry%20Martina%20%C5%A0imkovi%C4%8Dov%C3%A1%20(SNS)%2C%20ktor%C3%A1%20n%C3%A1vrh%20na%20zru%C5%A1enie%20RTVS%20podala%2C%20sa%20na%20rozpornom%20konan%C3%AD%20so%20z%C3%A1stupcami%20hromadn%C3%BDch%20pripomienok%20nez%C3%BA%C4%8Dastnila.", "https://dennikn.sk/minuta/3899281/", "https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/rezort-kultury-ukoncil-rozporove-konania-k-navrhu-zakona-o-slovenskej-televizii-a-rozhlase/#:~:text=Materi%C3%A1l%20sa%20v%C5%A1ak%20do%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20legislat%C3%ADvneho%20procesu%20posunie%20aj%20s%20neodstr%C3%A1nen%C3%BDmi%20rozpormi.", "https://dennikn.sk/minuta/3955501/", "https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/poradne_organy/legislativne_pravidla_konsolidovane_znenie_010224.pdf?csrt=17101727942623102296", "https://spravy.rtvs.sk/2024/06/medialny-vybor-mal-s-clenmi-strajkoveho-vyboru-rtvs-diskutovat-o-zakone-o-stvr-nebol-vsak-uznasaniaschopny/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/06/medialny-vybor-mal-s-clenmi-strajkoveho-vyboru-rtvs-diskutovat-o-zakone-o-stvr-nebol-vsak-uznasaniaschopny/#:~:text=%2C%2CI%C5%A1li%20sme%20sem,SRo%20Tom%C3%A1%C5%A1%20Bartonek.", "https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/europska-komisia-reforma-rtvs-verejnopravne-media-sa-nesmu-stat-vladnymi/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32024R1083", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/new-push-european-democracy/protecting-democracy/european-media-freedom-act_sk#:~:text=Vyvrcholen%C3%ADm%20tohto%20%C3%BAsilia%20bolo%20prijatie%20Eur%C3%B3pskeho%20aktu%20o%20slobode%20m%C3%A9di%C3%AD%2C%20ktor%C3%BD%20nadobudol%20%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5%207.%20m%C3%A1ja%202024.%20Nov%C3%A9%20pravidl%C3%A1%20sa%20bud%C3%BA%20v%20plnej%20miere%20uplat%C5%88ova%C5%A5%20od%208.%20augusta%202025.", "https://europeannewsroom.com/sk/rtvs-vnima-kroky-vlady-ako-snahu-ovladnut-instituciu-eu-situaciu-sleduje/", "https://www.prezident.sk/page/podpisane-a-vratene-zakony-pp/#:~:text=30.6.2024,zmene%20niektor%C3%BDch%20z%C3%A1konov", "https://domov.sme.sk/c/23351315/prezident-pellegrini-podpisal-zakon-o-telerozhlase-rtvs-skoncila.html#:~:text=Podpis%20z%C3%A1kona%20o%20STVR%20Pellegrini%20zd%C3%B4vodnil%20t%C3%BDm%2C%20%C5%BEe%20legislat%C3%ADva%20pod%C4%BEa%20neho%20nezaklad%C3%A1%20d%C3%B4vodn%C3%A9%20podozrenia%20z%20nes%C3%BAladu%20s%20%C3%BAstavou%20a%20nezasahuje%20do%20slobody%20slova.%20Nevid%C3%AD%20ani%20rozpor%20so%20s%C3%BA%C4%8Dasn%C3%BDmi%20medzin%C3%A1rodn%C3%BDmi%20normami%2C%20ktor%C3%BDmi%20je%20viazan%C3%A1%20Slovensk%C3%A1%20republika.%20Informoval%20o%20tom%20na%20soci%C3%A1lnej%20sieti.", "https://domov.sme.sk/c/23351315/prezident-pellegrini-podpisal-zakon-o-telerozhlase-rtvs-skoncila.html#:~:text=Z%C3%A1rove%C5%88%20v%C5%A1ak%20upozornil,do%20s%C3%BAladu%2C%22%20podotkol."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:03.447912+00:00"}
{"id": "vr14769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14769", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...tých krúžkom získala najviac spomedzi všetkých žien v politike (Lucia Nicholsonová, pozn.), druhá najsilnejšia bola u nás v rámci strany...", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Nicholsonová získala vo voľbách do NR SR (2016) 84 963 preferenčných hlasov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov zverejnených na stránke Štatistického úradu . Je to najviac zo všetkých žien kandidujúcich v týchto voľbách a zároveň aj druhý najlepší výsledok v rámci strany Sloboda a Solidarita. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lucia Nicholsonová získala vo voľbách do NR SR (2016) 84 963 preferenčných hlasov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov zverejnených na stránke Štatistického úradu . Je to najviac zo všetkých žien kandidujúcich v týchto voľbách a zároveň aj druhý najlepší výsledok v rámci strany Sloboda a Solidarita. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["voľbách do NR SR (2016)", "Štatistického úradu"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/zoznam-tito-150-poslanci-nrsr/185393-clanok.html", "https://volbysr.sk/sk/data04.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:28.606155+00:00"}
{"id": "vr16650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16650", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...momentálne majetkové priznania kontroluje jeden výbor v parlamente pre nezlučiteľnosť funkcií.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií okrem iného vedie evidenciu oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov. Je jediným výborom z 19 výborov NR SR, ktorý kontroluje majetkové priznania, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií okrem iného vedie evidenciu oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov. Je jediným výborom z 19 výborov NR SR, ktorý kontroluje majetkové priznania, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Výbor", "výborov", "zákon"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=135", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ochrana-zaujmu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:57.979626+00:00"}
{"id": "43776", "numeric_id": 43776, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43776", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Takéto navýšenie (minimálnej mzdy - pozn.) o 60 EUR, to môže malým a stredným podnikateľom, ktorých Most-Híd zastupuje v tejto vláde, aj v Národnej rade (poškodiť).", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2019 vláda rozhodla o zvýšení mesačnej minimálnej mzdy o 60 eur na sumu 580 od 1. januára 2020. Gábor Gál vysvetľoval, prečo sa na vláde pri hlasovaní zdržal . Národná banka Slovenska v pripomienkach k nariadeniu upozorňovala na to, že výrazné zvýšenie minimálnej mzdy môže „ negatívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti, ako aj ohroziť konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou mzdovou úrovňou.” Na „enormné navýšenie nákladov práce” a „brzdenie konkurencieschopnosti” sa sťažovala aj Asociácia priemyselných zväzov. Asociácia zamestnávateľských zväzov toto zvýšenie minimálnej mzdy označila za „hazard”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2019 vláda rozhodla o zvýšení mesačnej minimálnej mzdy o 60 eur na sumu 580 od 1. januára 2020. Gábor Gál vysvetľoval, prečo sa na vláde pri hlasovaní zdržal . Národná banka Slovenska v pripomienkach k nariadeniu upozorňovala na to, že výrazné zvýšenie minimálnej mzdy môže „ negatívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti, ako aj ohroziť konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou mzdovou úrovňou.” Na „enormné navýšenie nákladov práce” a „brzdenie konkurencieschopnosti” sa sťažovala aj Asociácia priemyselných zväzov. Asociácia zamestnávateľských zväzov toto zvýšenie minimálnej mzdy označila za „hazard”. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "zdržal", "Národná", "sťažovala"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24212/1", "https://ekonomika.sme.sk/c/22226828/vlada-schvalila-zvysenie-minimalnej-mzdy-od-januara-stupne-na-580-eur.html", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FF7E70A1DBE44BC9A96E58BA6A0D8CD0-47115C9BE94843C94B8071C675903F0F", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FF7E70A1DBE44BC9A96E58BA6A0D8CD0-47115C9BE94843C94B8071C675903F0F"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:32.333466+00:00"}
{"id": "vr29238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29238", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No predovšetkým treba povedať, že ak na Slovensku pravicové vlády sprivatizovali celý energetický sektor, tak ak niekto kúpi niečo, tak chce z toho zisk. Ak dnes je v Slovenských elektrárňach 66% vlastník talianska spoločnosť Enel alebo ak SPP najskôr kúpili Nemci a Francúzi a tí to potom predali českej spoločnosti, ak si zoberieme distribučné spoločnosti Stredoslovenská a Západoslovenská, Východoslovenská, všetko bolo predané, bolo sprivatizované a všade získali kontrolu zahraniční partneri.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že privatizácia slovenského energetického sektora sa odohrala len počas pravicových vlád, keďže počas dvoch vlád Roberta Fica bola sprivatizovaná len prešovská tepláreň, ktorá bola časťou košickej teplárne. Pravdivá je taktiež i informácia o tom, že Enel vlastní 66 % akcií Slovenských elektrární a že v SPP, Stredoslovenskej, Západoslovenskej a Východoslovenskej distribučnej spoločnosti majú manažérsku kontrolu zahraniční partneri. Taktiež je pravdou, že talianska spoločnosť Enel vlastní 66 % akcií Slovenských elektrární, no má manažérsku kontrolu .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že privatizácia slovenského energetického sektora sa odohrala len počas pravicových vlád, keďže počas dvoch vlád Roberta Fica bola sprivatizovaná len prešovská tepláreň, ktorá bola časťou košickej teplárne. Pravdivá je taktiež i informácia o tom, že Enel vlastní 66 % akcií Slovenských elektrární a že v SPP, Stredoslovenskej, Západoslovenskej a Východoslovenskej distribučnej spoločnosti majú manažérsku kontrolu zahraniční partneri. Taktiež je pravdou, že talianska spoločnosť Enel vlastní 66 % akcií Slovenských elektrární, no má manažérsku kontrolu ."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["sprivatizovaná", "66 % akcií", "kontrolu", "privatizácii SPP", "predstavenstvom", "česká", "kúpila", "Stredoslovenskej energetiky - distribúcie", "dcérskou spoločnosťou", "členom", "kontrolu", "členom", "pod", "kontrolou", "kontrolu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/512/?ph=2", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/294380-enel-neplanuje-predat-podiel-v-slovenskych-elektrarnach/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/pat-veci-ktore-hovori-o-predaji-slovenskych-elektrarni-dohoda-s-enelom.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/227/juraj-miskov-vs-daniel-lipsic/?ph=1&politik=71", "http://www.etrend.sk/firmy/ruhrgas-a-gas-de-france-dosadili-ludi-do-organov-spp.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach/?ph=1", "http://www.sse.sk/portal/page/portal/stranka_SSE/zakladne_menu/o_nas/profil_spolocnosti", "http://www.sse-d.sk/portal/page/portal/SSE_Distribucia/Zakladne_informacie/o_nas/zakladne_identifikacne_udaje", "http://www.zsdis.sk/sk/O-spolocnosti", "http://www.skupinazse.sk/sk/O-spolocnosti/Profil-ZSE", "http://www.seas.sk/energetika-na-slovensku", "http://www.vsds.sk/wps/portal/vsd/domov/spolocnost/profil/!ut/p/b1/04_SjzS0NDc1sLAwNbPUj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOLd_Q2dLZ0MHQ3c3UKNDDydAvw8Qiz8jIMtjIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BK8Jjg55Gfm6qfG5VjGZCuqAgAPF2ztw!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X0dPMUM5QjFBMEdGVTIwSUJQTkhUOE4zU00w/", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/fotovoltici-pisi-ministerstvu-pre-doplatok-102246.aspx", "http://www.sapi.sk/otvoreny-list-na-mh-sr/", "http://www.seas.sk/energetika-na-slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:07.216962+00:00"}
{"id": "vr15571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15571", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes máme priemerný zárobok okolo 900 eur a minimálna mzda je dnes cez 400 eur.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná nominálna mesačná mzda bola v druhom štvrťroku na úrovni 901 eur a minimálna mzda je od 1. januára 2016 na úrovni 405 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná nominálna mesačná mzda bola v druhom štvrťroku na úrovni 901 eur a minimálna mzda je od 1. januára 2016 na úrovni 405 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["901", "405", "Historické dáta", "279/2015", "dosahujú", "1. januára 2017"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk#", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalna-mzda/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk#", "http://www.epi.sk/zz/2015-279", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i2F54CEABC9464EB6B9D47D7B63C86C2B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20pod%C4%BEa%20odvetv%C3%AD%20%5bpr0205qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.vlada.gov.sk/minimalna-mzda-sa-opat-zvysi-od-roku-2017-na-uroven-435-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:52.901678+00:00"}
{"id": "vr35981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35981", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...doplácame na takisto na subjektívnu chybu, ktorá je dielom tej vládnej koalície, v ktorej ste sedeli, a to je experiment, ktorí ste robili so svetovou bankou oddelenie peňazí na sociálnu podporu, ktoré ste delili 50 % na priebežný systém, 50 % odklad do druhého piliera, ktorý nie je aktívny dneska, z neho sa 2/3 nesmú použiť na území Slovenska...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:13.819726+00:00"}
{"id": "vr17899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17899", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Prezident republiky má veľmi silné postavenie v rámci zahranično-politických nejakých právomocí, kompetencií a prezident republiky okrem iného ratifikuje aj medzinárodné zmluvy.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štátne zriadenie Slovenskej republiky nesie znaky parlamentnej zastupiteľskej demokracie ( .pdf , s. 2). Jedným zo znakov tohto modelu je slabé ústavné postavenie prezidenta. V roku 1999 došlo k zmene spôsobu voľby prezidenta z nepriamej na priamu voľbu ale aj úprave jeho ústavného postavenia a právomocí. Podľa ústavného sudcu Ladislava Orosza však \" globále nedošlo aspoň z hľadiska jeho ústavných právomocí k posilneniu jeho ústavného postavenia\" ( .pdf , s. 3 a 8) Prezident SR disponuje zahranično-politickými právomocami a ratifikuje medzinárodne zmluvy, avšak táto právomoc je skôr symbolická. Podľa článku 7 ods. 4 Ústavy SR, v prípade významných medzinárodných zmlúv politickej ale aj vojenskej povahy z ktorých napríklad vzniká členstvo v medzinárodných organizáciách je potrebný pred samotnou ratifikáciou súhlas Národnej rady SR. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. O prezidentovi SR a jeho právomociach sa hovorí v Ústave SR ( .pdf ). Konkrétne o jeho právomociach sa píše v čl. 102. Podľa tohto článku prezident: \"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií\" (. pdf , s. 23). Neskôr sa v bode l) a m) hovorí, že prezident: \"l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie\" ( .pdf , s. 24) . Základné ustanovenia Ústavy SR upravujú aj spôsob prijatia medzinárodných zmlúv. Podľa článku 7 ods. 4: \"Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.\" ( .pdf , s. 3) Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štátne zriadenie Slovenskej republiky nesie znaky parlamentnej zastupiteľskej demokracie ( .pdf , s. 2). Jedným zo znakov tohto modelu je slabé ústavné postavenie prezidenta. V roku 1999 došlo k zmene spôsobu voľby prezidenta z nepriamej na priamu voľbu ale aj úprave jeho ústavného postavenia a právomocí. Podľa ústavného sudcu Ladislava Orosza však \" globále nedošlo aspoň z hľadiska jeho ústavných právomocí k posilneniu jeho ústavného postavenia\" ( .pdf , s. 3 a 8) Prezident SR disponuje zahranično-politickými právomocami a ratifikuje medzinárodne zmluvy, avšak táto právomoc je skôr symbolická. Podľa článku 7 ods. 4 Ústavy SR, v prípade významných medzinárodných zmlúv politickej ale aj vojenskej povahy z ktorých napríklad vzniká členstvo v medzinárodných organizáciách je potrebný pred samotnou ratifikáciou súhlas Národnej rady SR. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. O prezidentovi SR a jeho právomociach sa hovorí v Ústave SR ( .pdf ). Konkrétne o jeho právomociach sa píše v čl. 102. Podľa tohto článku prezident: \"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií\" (. pdf , s. 23). Neskôr sa v bode l) a m) hovorí, že prezident: \"l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie\" ( .pdf , s. 24) . Základné ustanovenia Ústavy SR upravujú aj spôsob prijatia medzinárodných zmlúv. Podľa článku 7 ods. 4: \"Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.\" ( .pdf , s. 3) Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.sav.sk/journals/uploads/03041249Le%C5%A1ka%20-%20OK.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992164/Orosz_final.pdf/51ff00a0-afc4-4655-bab6-fd8584751cd5", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:36.584313+00:00"}
{"id": "vr15423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15423", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Bol som tam počas celého rokovania (odvolanie ministra Kaliňáka, pozn.).  Vystupoval som v rozprave, aj v podstate však vlastne to bola tá prerušená schôdza.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa nami dohľadaných informácií Igor Matovič nevystúpil ako rečník počas rozpravy o Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň sa nezúčastnil hlasovania o vyslovení nedôvery Róbertovi Kaliňákovi. Na základe zisteného hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nV ten deň mal Matovič iba úvodné slovo pri rozprave o Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Pri danom návrhu sa zúčastnil aj hlasovania , kedy návrh svojím hlasom podporil.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nami dohľadaných informácií Igor Matovič nevystúpil ako rečník počas rozpravy o Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň sa nezúčastnil hlasovania o vyslovení nedôvery Róbertovi Kaliňákovi. Na základe zisteného hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "V ten deň mal Matovič iba úvodné slovo pri rozprave o Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Pri danom návrhu sa zúčastnil aj hlasovania , kedy návrh svojím hlasom podporil."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["nevystúpil", "nezúčastnil", "úvodné", "hlasovania"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=1421&CisObdobia=7&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2016-9-23%200:0:0&DatumDo=2016-9-23%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37650", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=14953&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=9&PersonKey=MatoIgor&CPT=158&Datum=2016-9-23%200:0:0", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37647"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:35.427500+00:00"}
{"id": "vr33217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33217", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V roku 2011 sme spustili 4 ďalšie balíky z eurofondov, z toho dva boli aj zrealizované v krajoch Košickom, Prešovskom, Nitrianskom a Trnavskom, ale boli pánom ministrom zastavené v krajoch Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Figeľ uvádza nesprávny rok kedy sa začali realizovať, resp spustili dva balíky projektov Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Košickom a Prešovskom regióne. Plán dokončenia týchto projektov je až rok 2013. Na druhej strane je pravdou, že dva balíky projektu Eliminácia rizík na cestách I. tried, zrušila Slovenská správa ciest verejnú súťaž v auguste 2012 v Trenčianskom a Žilinskom regióne, ktorú vyhlásila až v júni 2012. Podľa informácií Demagog.sk, projekt Eliminácie rizík na cestách I. triedy nie je realizovaný ani v Banskobystriskom kraji. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzanie. Ján Figeľ by hovoril pravdu o zrealizovaní projektu obnovy ciest v roku 2011, ak by hovoril projekte \"Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy\" , ktorý sa ktorý sa zrealizoval (spustil a dokončil) v Bratislavskom, Košickom, Banskobystrickom a Žilinskom regióne. Tento projekt obnovy ciest I. triedy z peňazí EÚ bol odštartovaný v roku 2011. V roku 2012 začal projekt obnovy ciest 1. triedy Košickom, Prešovskom, Nitrianskom a Trnavskom. Ide konkrétne o projekty Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Košickom a Prešovskom regióne . Tieto projekty sa začali v roku 2012, no plán dokončenia je až rok 2013. V stavbách ukončených v roku 2012 sa spomínané projekty nenachádzajú ako ukončené. Podľa Výročnej správy (s. 30) Slovenská správa ciest 2011 v spojitosti s týmto projektom, boli zrealizované (dokončené) projekty obnovy ciest 1. triedy, v regióne Bratislavskom (8 km), Košickom (73 km), Banskobystrickom (9 km) a Žilinskom (10 km). V júli 2012 Slovenská správa ciest (SSC) ako zadávateľ rekonštrukcie zrušil prebiehajúcu súťaž na modernizáciu ciest I. triedy v regiónoch Žilinskom a Trenčianskom. Dôvodom zrušenia bola hrozba, že EK nepreplatí 200 miliónov euro, ktoré smerovali na Elimináciu bezpečnostných rizík na cestách I. tried. SITA , 10. augusta 2012: \"Európska komisia (EK) nemusí Slovensku preplatiť peniaze použité namiesto opráv na výstavbu ciest prvej triedy. Ak komisia rozhodne o neoprávnenom použití peňazí, hrozí, že 200 mil. eur bude musieť Slovensko zaplatiť zo štátneho rozpočtu. ... Slovenská správa ciest v júli zrušila verejnú súťaž na elimináciu bezpečnostných rizík na 22 úsekoch ciest prvej triedy v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji v dĺžke 138 kilometrov. Tender pritom vyhlásila začiatkom júna.\" O zrušení modernizácie ciest v Banskobystrickom regióne Demagog.sk nezistil, žiadne informácie. V prehľade stavieb na roky 2011-2014 Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy, alebo Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. triedy Banskobystrickom regióne nie je uvedené, to znamená, že sa neplánuje realizovať. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ uvádza nesprávny rok kedy sa začali realizovať, resp spustili dva balíky projektov Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Košickom a Prešovskom regióne. Plán dokončenia týchto projektov je až rok 2013. Na druhej strane je pravdou, že dva balíky projektu Eliminácia rizík na cestách I. tried, zrušila Slovenská správa ciest verejnú súťaž v auguste 2012 v Trenčianskom a Žilinskom regióne, ktorú vyhlásila až v júni 2012. Podľa informácií Demagog.sk, projekt Eliminácie rizík na cestách I. triedy nie je realizovaný ani v Banskobystriskom kraji. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzanie. Ján Figeľ by hovoril pravdu o zrealizovaní projektu obnovy ciest v roku 2011, ak by hovoril projekte \"Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy\" , ktorý sa ktorý sa zrealizoval (spustil a dokončil) v Bratislavskom, Košickom, Banskobystrickom a Žilinskom regióne. Tento projekt obnovy ciest I. triedy z peňazí EÚ bol odštartovaný v roku 2011. V roku 2012 začal projekt obnovy ciest 1. triedy Košickom, Prešovskom, Nitrianskom a Trnavskom. Ide konkrétne o projekty Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Košickom a Prešovskom regióne . Tieto projekty sa začali v roku 2012, no plán dokončenia je až rok 2013. V stavbách ukončených v roku 2012 sa spomínané projekty nenachádzajú ako ukončené. Podľa Výročnej správy (s. 30) Slovenská správa ciest 2011 v spojitosti s týmto projektom, boli zrealizované (dokončené) projekty obnovy ciest 1. triedy, v regióne Bratislavskom (8 km), Košickom (73 km), Banskobystrickom (9 km) a Žilinskom (10 km). V júli 2012 Slovenská správa ciest (SSC) ako zadávateľ rekonštrukcie zrušil prebiehajúcu súťaž na modernizáciu ciest I. triedy v regiónoch Žilinskom a Trenčianskom. Dôvodom zrušenia bola hrozba, že EK nepreplatí 200 miliónov euro, ktoré smerovali na Elimináciu bezpečnostných rizík na cestách I. tried. SITA , 10. augusta 2012: \"Európska komisia (EK) nemusí Slovensku preplatiť peniaze použité namiesto opráv na výstavbu ciest prvej triedy. Ak komisia rozhodne o neoprávnenom použití peňazí, hrozí, že 200 mil. eur bude musieť Slovensko zaplatiť zo štátneho rozpočtu. ... Slovenská správa ciest v júli zrušila verejnú súťaž na elimináciu bezpečnostných rizík na 22 úsekoch ciest prvej triedy v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji v dĺžke 138 kilometrov. Tender pritom vyhlásila začiatkom júna.\" O zrušení modernizácie ciest v Banskobystrickom regióne Demagog.sk nezistil, žiadne informácie. V prehľade stavieb na roky 2011-2014 Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy, alebo Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. triedy Banskobystrickom regióne nie je uvedené, to znamená, že sa neplánuje realizovať. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Trnavskom a Nitrianskom regióne", "Košickom a Prešovskom regióne", "ukončených", "Výročnej správy", "SITA", "V prehľade stavieb"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ERDF/Eliminacia-bezpecnostnych-rizik-na-cestach-I-tried-v-Kosickom-a-Presovskom-regione.ssc", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ukoncene-v-2012.ssc", "http://www.ssc.sk/files/documents/vyrocne_spravy/vyrspr_2011.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6492461/brusel-nemusi-preplatit-200-milionov-eur-na-cesty-prvej-triedy.html", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ERDF.ssc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:12.788360+00:00"}
{"id": "vr39100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39100", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To som ešte ani nevidel, že v lete im stúpa nezamestnanosť, keď sú sezónne práce.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico má pravdu, keď tvrdí, že nezamestnanosť v lete stúpala. Ak vezmeme do úvahy vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v roku 2011 (podľa mesačných štatistík nezamestnanosti ÚPSVaR SR) naozaj môžeme vidieť že medzi mesiacmi Jún až August došlo k jej miernemu nárastu - o 0,14percentuálneho bodu (z 12,98 % na 13,12 %). Priemerná nezamestnanosť v letných mesiacoch roku 2011 je tak od priemeru za všetky mesiace tohto roka väčšia o 0,04 %.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico má pravdu, keď tvrdí, že nezamestnanosť v lete stúpala. Ak vezmeme do úvahy vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v roku 2011 (podľa mesačných štatistík nezamestnanosti ÚPSVaR SR) naozaj môžeme vidieť že medzi mesiacmi Jún až August došlo k jej miernemu nárastu - o 0,14percentuálneho bodu (z 12,98 % na 13,12 %). Priemerná nezamestnanosť v letných mesiacoch roku 2011 je tak od priemeru za všetky mesiace tohto roka väčšia o 0,04 %."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:23.911789+00:00"}
{"id": "vr16341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16341", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Rozdelí sa to (právomoci prezidenta, pozn.) medzi vládu a predsedu Národnej rady.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právomoci prezidenta sa počas nezvolenia prezidenta alebo jeho neschopnosti vykonávať funkciu vždy delili medzi vládu, resp. jej predsedu a predsedu národnej rady. Takže nikdy nepatrili iba exekutíve. Líšili sa však právomoci, ktoré im boli pridelené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Právomoci prezidenta sa počas nezvolenia prezidenta alebo jeho neschopnosti vykonávať funkciu vždy delili medzi vládu, resp. jej predsedu a predsedu národnej rady. Takže nikdy nepatrili iba exekutíve. Líšili sa však právomoci, ktoré im boli pridelené. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "texte"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/postavenie-prezidenta/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992164/konferencia+ke+2012+pr%C3%ADspevok.pdf/7a8b7eeb-35fe-47c0-ae90-5a9564863d36"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:14.869104+00:00"}
{"id": "vr30927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30927", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "No však ona to priznala (I. Radičová, stretnutie s J. Haščákom u nej doma pozn.). Síce tak trošku s ťažkosťami, lebo najprv nie, potom áno, potom úplne a ktovie ako to bolo.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : Premiérka Iveta Radičová sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniu hovorcu Penty, ktorý sa vyjadril: \"Medzi verejných činiteľov, s ktorými zástupcovia Penty komunikovali, patrila aj premiérka Radičová.\" Toto tvrdenie hovorcu Penty je lož.\n\nNeskôr však podľa SME.sk premiérka priznala, že u nej doma boli aj zástupcovia finančnej skupiny Penta. Podľa nej sa to však udialo v čase, keď ešte nebola premiérkou.", "analysis_paragraphs": ["TASR : Premiérka Iveta Radičová sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniu hovorcu Penty, ktorý sa vyjadril: \"Medzi verejných činiteľov, s ktorými zástupcovia Penty komunikovali, patrila aj premiérka Radičová.\" Toto tvrdenie hovorcu Penty je lož.", "Neskôr však podľa SME.sk premiérka priznala, že u nej doma boli aj zástupcovia finančnej skupiny Penta. Podľa nej sa to však udialo v čase, keď ešte nebola premiérkou."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME.sk", ""], "url": ["http://www.sme.sk/c/6242179/radicova-nepoprela-ze-doma-hostila-hascaka.html#ixzz1mHTsvFmD", "http://www.sme.sk/c/6243183/radicova-priznala-navstevy-penty.html#ixzz1mJNos3yc", "http://www.sme.sk/c/6242179/radicova-nepoprela-ze-doma-hostila-hascaka.html#ixzz1mHTsvFmD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:15.798453+00:00"}
{"id": "vr32350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32350", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...skoro 500 miliónov eur. 478 miliónov eur. Pre vašu predstavu to sú všetky peniaze, ktorými ročne pracuje napríklad rezort zahraničných vecí, hospodárstva a kultúry dohromady.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príklad P.Kažimíra nie úplne presný, no vzhľadom na to, že hovorí o približnom objeme financií, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVychádzame zo zákona o štátnom rozpočte 7. decembra 2011. P. Kažimír prirovnáva sumu 478 miliónov eur k výdavkom v rezorte zahraničných vecí, hospodárstva a kultúry, čo je spolu približne 518 miliónov eur.\n\nPríloha č. 2 zákona o štátnom rozpočte:", "analysis_paragraphs": ["Príklad P.Kažimíra nie úplne presný, no vzhľadom na to, že hovorí o približnom objeme financií, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vychádzame zo zákona o štátnom rozpočte 7. decembra 2011. P. Kažimír prirovnáva sumu 478 miliónov eur k výdavkom v rezorte zahraničných vecí, hospodárstva a kultúry, čo je spolu približne 518 miliónov eur.", "Príloha č. 2 zákona o štátnom rozpočte:"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Príloha č. 2"], "url": ["http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6980"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:56.947503+00:00"}
{"id": "vr17709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17709", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani štátna tajomníčka Jankovská bola obvinená odsúdeným človekom.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská je podozrivá z podieľania sa na násilnom prebratí trenčianskeho podniku Fatima a zo vzatia úplatku. S obvineniami prišli prevádzkovatelia podniku Ondrej Janíček a Jozef Strelčík a muž, ktorého údajne Janíček vydieral, Tibor Juris. Janíček bol spolu s jeho obchodným partnerom Strelčíkom v roku 2002 odsúdený za zločin vydierania na 15 mesiacov práve Monikou Jankovskou, ktorá v tom období pracovala ako sudkyňa na krajskom súde v Trenčíne. Napriek tomu, že legitímnosť rozsudku je otázna a nie je jasné či NAKA v súvislosti s týmto obvineniami už začala vyšetrovanie, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská je podozrivá z podieľania sa na násilnom prebratí trenčianskeho podniku Fatima a zo vzatia úplatku. S obvineniami prišli prevádzkovatelia podniku Ondrej Janíček a Jozef Strelčík a muž, ktorého údajne Janíček vydieral, Tibor Juris. Janíček bol spolu s jeho obchodným partnerom Strelčíkom v roku 2002 odsúdený za zločin vydierania na 15 mesiacov práve Monikou Jankovskou, ktorá v tom období pracovala ako sudkyňa na krajskom súde v Trenčíne. Napriek tomu, že legitímnosť rozsudku je otázna a nie je jasné či NAKA v súvislosti s týmto obvineniami už začala vyšetrovanie, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["podozrivá", "odsúdený", "NAKA", "nepoznala", "odmieta"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1912499_jankovska-sa-mala-podielat-na-nasilnom-prebrati-podniku-tvrdi-muz-ktory-sa-boji-o-zivot", "https://www.noviny.sk/krimi/321582-dostali-basu-za-vydieranie-tvrdia-ze-to-bolo-naraficene-a-statna-tajomnicka-rezortu-spravodlivosti-o-tom-vedela", "https://dennikn.sk/1116430/svedkovia-proti-jankovskej-mali-tlacovku-prisiel-ju-branit-jej-svokor/?ref=tit1", "https://www.etrend.sk/ekonomika/mediam-prisli-videa-o-korupcii-statnej-tajomnicky-jankovskej.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/mediam-prisli-videa-o-korupcii-statnej-tajomnicky-jankovskej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:18.558835+00:00"}
{"id": "vr33524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33524", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A nie je pravda a nevyhovárajte sa na to, že v Nemecku alebo v Rakúsku, respektíve v Dánsku, tam klesá všade nezamestnanosť. To sú naši najbližší partneri hospodárski, im sa darí potláčať ten rast nezamestnanosti.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Nemecku, tak ako aj v Dánsku nezamestnanosť klesá. P. Frešo však nesprávne uvádza údajný pokles nezamestnanosti v Rakúsku. Podobne fakticky nepresne hovoril o údajnom poklese nezamestnanosti v Rakúsku už v minulosti ( Na telo , 10. marca 2013). V skutočnosti v Rakúsku nezamestnanosť rastie. Vzhľadom na to, že P. Frešo síce správne uvádza vývoj nezamestnanosti v Nemecku a Dánsku, no nesprávne uvádza vývoj nezamestnanosti v Rakúsku, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Nemecko je podľa podľa štatistiky Ministerstva hospodárstva SR najdôležitejším obchodným partnerom (1. miesto celkovo), Rakúsko (7. miesto miesto v rámci EÚ). Dánsko je pre Slovensko 15. najdôležitejším obchodným partnerom v rámci EÚ priestoru. Ak sa pozrieme na ročné miery ( Eurostat ) nezamestnanosti tak je zrejmé, že v Nemecku a Dánsku klesá miera nezamestnanosti. No v prípade Rakúska nezamestnanosť v rokoch 2010 a 2011 síce klesala, no v roku 2012 má rastúci trend. Posledné údaje pre Rakúsko sú pre 3. kvartál 2012. Krajina/rok 2009 2010 2011 2012 Dánsko 6,0 7,5 7,6 7,5 Nemecko 7,8 2,2 3,2 4,2 Rakúsko 4,8 4,4 4,2 4,3 Ak sa pozrieme na štvrťročné údaje nezamestnanosti ( Eurostat ), tak je zrejmé, že opäť len v prípade Dánska a Nemecka možno hovoriť o poklese nezamestnanosti. Krajina/rok Q1 2010 Q2 2010 Q3 2010 Q4 2010 Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Q4 2012 Dánsko 8,0 7,6 7,4 7,4 8,2 7,5 7,6 7,6 8,2 7,9 7,5 7,1 Nemecko 8,1 7,1 6,8 6,6 6,8 6,0 5,8 5,5 6,0 5,5 5,5 5,3 Rakúsko 4,8 4,5 4,5 4,1 4,6 4,1 3,7 4,3 4,4 4,3 4,4 4,5 Aj v prípade medziročnej (január 2012 - február 2013 - Eurostat , posledné údaje ) klesla nezamestnanosť v Nemecku o 0,2 p.b. a v Dánsku o 0,1 p.b.. Podľa rovnakej štatistiky sa však nezamestnanosť v Rakúsku zvýšila o 0,7 p.b.. Krajina/mesiac Január 2012 Február 2012 Máj 2012 Jún 2012 Júl 2012 August 2012 Sept. 2012 Október 2012 Novem. 2012 Dec. 2012 Január 2013 Február 2013 Dánsko 7,4 7,5 8,0 7,9 7,6 7,4 7,2 7,3 7,3 7,4 7,4 7,4 Nemecko 5,6 5,6 5,5 5,5 5,5 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 Rakúsko 4,1 4,1 4,3 4,5 4,5 4,5 4,4 4,5 4,5 4,7 4,8 4,8 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Nemecku, tak ako aj v Dánsku nezamestnanosť klesá. P. Frešo však nesprávne uvádza údajný pokles nezamestnanosti v Rakúsku. Podobne fakticky nepresne hovoril o údajnom poklese nezamestnanosti v Rakúsku už v minulosti ( Na telo , 10. marca 2013). V skutočnosti v Rakúsku nezamestnanosť rastie. Vzhľadom na to, že P. Frešo síce správne uvádza vývoj nezamestnanosti v Nemecku a Dánsku, no nesprávne uvádza vývoj nezamestnanosti v Rakúsku, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Nemecko je podľa podľa štatistiky Ministerstva hospodárstva SR najdôležitejším obchodným partnerom (1. miesto celkovo), Rakúsko (7. miesto miesto v rámci EÚ). Dánsko je pre Slovensko 15. najdôležitejším obchodným partnerom v rámci EÚ priestoru. Ak sa pozrieme na ročné miery ( Eurostat ) nezamestnanosti tak je zrejmé, že v Nemecku a Dánsku klesá miera nezamestnanosti. No v prípade Rakúska nezamestnanosť v rokoch 2010 a 2011 síce klesala, no v roku 2012 má rastúci trend. Posledné údaje pre Rakúsko sú pre 3. kvartál 2012. Krajina/rok 2009 2010 2011 2012 Dánsko 6,0 7,5 7,6 7,5 Nemecko 7,8 2,2 3,2 4,2 Rakúsko 4,8 4,4 4,2 4,3 Ak sa pozrieme na štvrťročné údaje nezamestnanosti ( Eurostat ), tak je zrejmé, že opäť len v prípade Dánska a Nemecka možno hovoriť o poklese nezamestnanosti. Krajina/rok Q1 2010 Q2 2010 Q3 2010 Q4 2010 Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Q4 2012 Dánsko 8,0 7,6 7,4 7,4 8,2 7,5 7,6 7,6 8,2 7,9 7,5 7,1 Nemecko 8,1 7,1 6,8 6,6 6,8 6,0 5,8 5,5 6,0 5,5 5,5 5,3 Rakúsko 4,8 4,5 4,5 4,1 4,6 4,1 3,7 4,3 4,4 4,3 4,4 4,5 Aj v prípade medziročnej (január 2012 - február 2013 - Eurostat , posledné údaje ) klesla nezamestnanosť v Nemecku o 0,2 p.b. a v Dánsku o 0,1 p.b.. Podľa rovnakej štatistiky sa však nezamestnanosť v Rakúsku zvýšila o 0,7 p.b.. Krajina/mesiac Január 2012 Február 2012 Máj 2012 Jún 2012 Júl 2012 August 2012 Sept. 2012 Október 2012 Novem. 2012 Dec. 2012 Január 2013 Február 2013 Dánsko 7,4 7,5 8,0 7,9 7,6 7,4 7,2 7,3 7,3 7,4 7,4 7,4 Nemecko 5,6 5,6 5,5 5,5 5,5 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 Rakúsko 4,1 4,1 4,3 4,5 4,5 4,5 4,4 4,5 4,5 4,7 4,8 4,8 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "štatistiky", "Eurostat", "kvartál", "Eurostat", "Eurostat", "údaje"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/364", "http://www.economy.gov.sk/19758-ext_dok/139859c?ext=orig", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun30&plugin=0", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_urgan&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do", "http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-13-50_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:44.100919+00:00"}
{"id": "vr31097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31097", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Po parlamentných voľbách bude nevyhnutné okamžite prijať opatrenia, ktoré povedú k zníženiu deficitu pod 3 % už v roku 2013. Naplníme týmto politický záväzok Slovenska voči Európskej únii, ktorý je zapísaný v Programe stability a rastu a v Národnom programe reforiem na roky 2012 až 2014.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Národnom programe reforiem na roky 2011 - 2014 (.pdf), ktorý bol odsúhlasený kabinetom Ivety Radičovej ešte v apríli 2011, sa uvádza zámer znížiť deficit verejnej správy pod 3% , presne na 2,9% HDP . Následne v období po roku 2013 je cieľom pokračovať v konsolidácii tak, aby došlo k postupnému poklesu hrubého dlhu verejnej správy na HDP a aby sa v strednodobom horizonte dosiahol vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá predstavuje základný cieľ fiškálnej politiky Slovenska. Program stability a rastu (.pdf) o znižovaní deficitu pod 3 % v roku 2013 hovorí na niekoľkých miestach. Napríklad: \"Termín na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 povaţuje Slovensko za adekvátny. Podľa schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2011 aţ 2013 a návrhu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 sa predpokladá postupné zniţovanie deficitu verejnej správy s cieľom dosiahnuť hodnotu 2,9 % HDP v roku 2013, pričom väčšina potrebného konsolidačného úsilia je sústredená do roku 2011. \"", "analysis_paragraphs": ["V Národnom programe reforiem na roky 2011 - 2014 (.pdf), ktorý bol odsúhlasený kabinetom Ivety Radičovej ešte v apríli 2011, sa uvádza zámer znížiť deficit verejnej správy pod 3% , presne na 2,9% HDP . Následne v období po roku 2013 je cieľom pokračovať v konsolidácii tak, aby došlo k postupnému poklesu hrubého dlhu verejnej správy na HDP a aby sa v strednodobom horizonte dosiahol vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá predstavuje základný cieľ fiškálnej politiky Slovenska. Program stability a rastu (.pdf) o znižovaní deficitu pod 3 % v roku 2013 hovorí na niekoľkých miestach. Napríklad: \"Termín na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 povaţuje Slovensko za adekvátny. Podľa schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2011 aţ 2013 a návrhu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 sa predpokladá postupné zniţovanie deficitu verejnej správy s cieľom dosiahnuť hodnotu 2,9 % HDP v roku 2013, pričom väčšina potrebného konsolidačného úsilia je sústredená do roku 2011. \""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Národnom programe reforiem na roky 2011 - 2014", "po roku 2013", "Program stability a rastu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8046&documentId=6727", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8046&documentId=6727", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:34.793907+00:00"}
{"id": "vr39081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39081", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Mimochodom viete, že do Medzinárodného menového fondu platíme peniaze, naposledy pred 2 rokmi? Bolo to niekoľko miliard korún a vie o tom verejnosť napríklad, že z Medzinárodného fondu sa pomáhalo krajinám ako Pakistan, Togo a proste kade tade po svete idú peniaze aj našich daňových poplatníkov? To je ale uznaný systém, ktorý nikto nerieši.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzinárodný menový fond (MMF) skutočne požičiava peniaze \" kade-tade \" po svete - napr. aj Togu a Pakistanu, ako správne uvádza Peter Kažimír. Ostatne, to je funkcia, pre ktorú bol pred 65 rokmi založený.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný menový fond (MMF) skutočne požičiava peniaze \" kade-tade \" po svete - napr. aj Togu a Pakistanu, ako správne uvádza Peter Kažimír. Ostatne, to je funkcia, pre ktorú bol pred 65 rokmi založený."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["kade-tade", "dohoda", "tu", "tu"], "url": ["http://www.imf.org/external/np/exr/map/lending/index.htm", "http://www.imf.org/external/np/pp/eng/2010/021210b.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7456", "http://www.imf.org/external/np/sec/pr/2010/pr1034.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:00.859499+00:00"}
{"id": "vr16795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16795", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...je otvorená téma (...), aby sa Slovenská správa ciest spojila s NDS...", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zlúčenie Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti avizoval Árpád Érsek (Most-Híd) už v roku 2016 a neskôr aj v máji 2017, ako o tom píše aj portál sluby.sme.sk . Spojením dvoch firiem spadajúcich pod Ministerstvo dopravy, by mala vzniknúť spoločnosť, ktorá bude mať na starosti cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice. Sľub by mal byť splnený do konca roku 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zlúčenie Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti avizoval Árpád Érsek (Most-Híd) už v roku 2016 a neskôr aj v máji 2017, ako o tom píše aj portál sluby.sme.sk . Spojením dvoch firiem spadajúcich pod Ministerstvo dopravy, by mala vzniknúť spoločnosť, ktorá bude mať na starosti cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice. Sľub by mal byť splnený do konca roku 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["sluby.sme.sk"], "url": ["https://sluby.sme.sk/slub/215/zlucenie-nds-a-slovenskej-spravy-ciest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:34.102459+00:00"}
{"id": "46337", "numeric_id": 46337, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46337", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "tak kurzarbeit ide do mzdy 800 EUR, tým akože veľkej väčšine ľudí týmto pomôžeme. Ale teraz došli zamestnávatelia, že oni chcú 1100", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne do výšky 880 eur mesačne. Znamená to, že zamestnanec s hrubou mzdou 1 100 eur (priemerná slovenská mzda za rok 2019) má nárok na vyplatenie hornej hranice náhrady príjmu, teda 880 eur. Zamestnávateľské zväzy požadujú zvýšenie tejto hranice na aspoň 1 032 eur. Približne dve tretiny Slovákov zarábajú menej , ako je priemerná mzda. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne do výšky 880 eur mesačne. Znamená to, že zamestnanec s hrubou mzdou 1 100 eur (priemerná slovenská mzda za rok 2019) má nárok na vyplatenie hornej hranice náhrady príjmu, teda 880 eur. Zamestnávateľské zväzy požadujú zvýšenie tejto hranice na aspoň 1 032 eur. Približne dve tretiny Slovákov zarábajú menej , ako je priemerná mzda. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["žiadať", "požadujú", "menej"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2130404-heger-s-krajniakom-predstavili-kurzarbeit-stat-preplati-mzdu-do-vysky-80-percent", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2156729-vlada-prislubila-zvysenie-kritizovaneho-limitu-na-kurzarbeit", "https://www.finance.sk/mzda/priemerna-mzda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:54.957460+00:00"}
{"id": "vr35544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35544", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To ja mám teraz rozoberať krb, ktorý tam dal postaviť nefunkčný pán Dzurinda, keď tu došiel pán Bush, aby sa mu zapáčil?", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám vyhľadať žiadnu oficiálnu informáciu, ktorá by potvrdila stavbu tohoto krbu. Nejedná sa o prvý prípad kedy Fico krb zmieňuje. Ako obranu to použil aj v roku 2009 v súvislosti s kauzou predaja emisií .", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám vyhľadať žiadnu oficiálnu informáciu, ktorá by potvrdila stavbu tohoto krbu. Nejedná sa o prvý prípad kedy Fico krb zmieňuje. Ako obranu to použil aj v roku 2009 v súvislosti s kauzou predaja emisií ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["kauzou predaja emisií"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-ziada-dokaz-o-nevyhodnom-predaji-emisii-inak-ho-stat-nezrusi-py1-/sk_domace.asp?c=A090512_152728_sk_domace_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:27.768789+00:00"}
{"id": "vr36862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36862", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Normálna procedúra (prijímania nových liekov, pozn.) pán minister trvá do sto dní.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak mal Fico na mysli pod normálnou procedúrou žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov, tak podľa zákona č. 577/2004 (.pdf) o rozsahu zdravotnej starostlivosti § 16 ods.2", "analysis_paragraphs": ["Ak mal Fico na mysli pod normálnou procedúrou žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov, tak podľa zákona č. 577/2004 (.pdf) o rozsahu zdravotnej starostlivosti § 16 ods.2"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 577/2004 (.pdf)"], "url": ["http://www.dovera.sk/files/577-2004.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:34.986547+00:00"}
{"id": "vr29473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29473", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zriadenie štátneho elektronického trhoviska pre všetky podlimitné zákazky štátnych inštitúcií a samospráv. Toto zásadné protikorupčné opatrenie zabezpečilo za 4 mesiace testovacej a 2 mesiace ostrej prevádzky úsporu vo výške 2 mil. eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Elektronický kontrakčný systém (EKS) je ďalším z opatrení, pomocou ktorých sa vláda Roberta Fica snaží bojovať proti korupcii. Na základe publikovaných čísel zo zdrojov Ministerstva vnútra vyplýva, že k 5. máju 2015. projekt usporil celkovo 4,7 milióna eur, pričom do konca marca sa táto úspora pohybovala na úrovni približne 2,3 milióna. Táto \"úspora\" je však definovaná ako rozdiel medzi výškou maximálnych zdrojov, ktoré nákupca do systému zadá, a výslednou sumou, za ktorú sa obchod uskutoční. Ak však hovoríme o celkovej úspore systému, je nutné vziať do úvahy aj jeho náklady. Podľa ministra Kaliňáka sa náklady na systém k 5. máju 2015 pohybovali na úrovni 3,5 milióna eur. Vo výsledku je preto úspora nižšia ako 2 milióny eur - približne 1,2 milióna eur, v prípade započítania úspory z cvičných mesiacov 1,5 milióna eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Elektronický kontrakčný systém (EKS) je ďalším z opatrení, pomocou ktorých sa vláda Roberta Fica snaží bojovať proti korupcii. Na základe publikovaných čísel zo zdrojov Ministerstva vnútra vyplýva, že k 5. máju 2015. projekt usporil celkovo 4,7 milióna eur, pričom do konca marca sa táto úspora pohybovala na úrovni približne 2,3 milióna. Táto \"úspora\" je však definovaná ako rozdiel medzi výškou maximálnych zdrojov, ktoré nákupca do systému zadá, a výslednou sumou, za ktorú sa obchod uskutoční. Ak však hovoríme o celkovej úspore systému, je nutné vziať do úvahy aj jeho náklady. Podľa ministra Kaliňáka sa náklady na systém k 5. máju 2015 pohybovali na úrovni 3,5 milióna eur. Vo výsledku je preto úspora nižšia ako 2 milióny eur - približne 1,2 milióna eur, v prípade započítania úspory z cvičných mesiacov 1,5 milióna eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["systém", "úspora", "5. mája", "informoval", "analýzu", "trhovisko", "štátne", "TASR"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=elektronicke-trhovisko-je-hradzou-proti-spekulantom-vo-verejnom-obstaravani", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354148-kalinak-elektronicke-trhovisko-je-najvacsie-protikorupcne-opatrenie/", "http://agentury.sme.sk/c/7788650/elektronicke-trhovisko-doteraz-usetrilo-47-mil-eur.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=viac-ako-4000-obchodov-uzavretych-cez-e-trhovisko", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2015/04/TIS-Analyza-Verejneho-Obstaravania-januar-2015.pdf", "http://agentury.sme.sk/c/7788650/elektronicke-trhovisko-doteraz-usetrilo-47-mil-eur.html", "https://dennikn.sk/59207/aj-obce-uz-musia-nakupovat-cez-trhovisko-nebudeme-ho-vyuzivat-odkazuju/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/elektronicke-trhovisko-uspory/104007-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:43.159465+00:00"}
{"id": "49739", "numeric_id": 49739, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49739", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Vy ste to videli aj vtedy, že dopredu, že kto je ten pán Kotlár, o ňom sú videá verejne známe, že aký je to, aký je to konšpirátor.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasný splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie a poslanec Peter Kotlár bol od roku 2018 do roku 2023 konateľom spoločnosti TV Slovan. Projekt TV Slovan je kanál na platforme Youtube, na ktorom Peter Kotlár pravidelne vysielal diskusie s terajšou ministerkou kultúry, Martinou Šimkovičovou, a ďalšími hosťami. Svoje videá dvojica uverejňovala aj na sociálnej sieti Facebook, na ktorej svoj profil po voľbách v roku 2023 premenovali z TV Slovan na „Martina a Peter”.\n\nPeter Kotlár a Martina Šimkovičová boli stálymi moderátormi vo vysielaní TV Slovan, kam si pozývali hostí šíriacich rôzne konšpiračné teórie. Moderátori hosťom šíriacim konšpiračné teórie neoponovali a ich tvrdenia nekonfrontovali s faktami. Hostia častokrát konšpiračné teórie vo vysielaní TV Slovan šírili bez opozície moderátorov, s ich prikyvovaním alebo verbálnym súhlasom. V relácii vystupovali osobnosti iba z jednej časti názorového spektra.\n\nVo vysielaní TV Slovan z 6. júna 2022, v ktorej bol hosťom Kamil Jakub, známy šírením konšpiračných teórií na webe dostojneslovensko.eu, Peter Kotlár hovorí o biolaboratóriách na výrobu vírusov, ktoré sa podľa neho nachádzajú na Ukrajine. Rusi podľa Kotlára vojenskou inváziou prekazili dodanie nových variant Covidu-19. Z biolaboratórií sa podľa neho vírusy dostávajú medzi ľudí zrejme pomocou lietadiel alebo inak (. video , 00:46:58). Konšpirácia o biolaboratóriách je častým naratívom objavujúcim sa na dezinformačných weboch. Existencia práškovacích lietadiel, ktoré vypúšťajú rôzne chemické látky, je takisto častým naratívom dezinformačných a konšpiračných webov.\n\nHosťom bol ďalej napríklad extrémista Daniel Bombic, známy pod internetovým pseudonymom „Danny Kollar”. Na Bombica sú vydané tri medzinárodné zatykače, v súčasnosti žije v Londýne. Vo svojich videách počas pandémie šíril konšpirácie o Covide-19, ktorý podľa neho neexistuje , ďalej očkovanie označil za zbraň na vyhubenie bielej rasy. Bombic počas pandémie útočil na zdravotníckych pracovníkov a zverejňoval ich adresy.\n\nĎalším hosťom vo vysielaní bol napríklad Ján Lakota, ktorý šíril dezinformácie o vakcínach proti Covidu-19 a označoval ich za „experimentálne”, či popieral účinnosť nosenia rúšok. Rudolf Huliak v relácii TV Slovan šíril konšpiračnú teóriu o tom, že pandémie sú produkované s cieľom nastoliť takzvaný „Nový svetový poriadok” (. video , 00:23:10). Podľa tejto konšpiračnej teórie existujú medzinárodné elity, ktoré ovládajú celý svet, z ktorého chcú vybudovať globalistický totalitný režim.\n\nPredseda strany ĽSNS Marián Kotleba vo vysielaní TV Slovan šíril konšpiračnú teóriu o takzvanej „veľkej výmene” (. video , 00:24:50), ktorá je založená na tvrdení, že medzinárodné elity plánujú nahradiť európske biele obyvateľstvo ľuďmi z krajín Afriky a Blízkeho východu. Samotní moderátori opakovane šírili konšpirácie o manipulácii volieb.", "analysis_paragraphs": ["Súčasný splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie a poslanec Peter Kotlár bol od roku 2018 do roku 2023 konateľom spoločnosti TV Slovan. Projekt TV Slovan je kanál na platforme Youtube, na ktorom Peter Kotlár pravidelne vysielal diskusie s terajšou ministerkou kultúry, Martinou Šimkovičovou, a ďalšími hosťami. Svoje videá dvojica uverejňovala aj na sociálnej sieti Facebook, na ktorej svoj profil po voľbách v roku 2023 premenovali z TV Slovan na „Martina a Peter”.", "Peter Kotlár a Martina Šimkovičová boli stálymi moderátormi vo vysielaní TV Slovan, kam si pozývali hostí šíriacich rôzne konšpiračné teórie. Moderátori hosťom šíriacim konšpiračné teórie neoponovali a ich tvrdenia nekonfrontovali s faktami. Hostia častokrát konšpiračné teórie vo vysielaní TV Slovan šírili bez opozície moderátorov, s ich prikyvovaním alebo verbálnym súhlasom. V relácii vystupovali osobnosti iba z jednej časti názorového spektra.", "Vo vysielaní TV Slovan z 6. júna 2022, v ktorej bol hosťom Kamil Jakub, známy šírením konšpiračných teórií na webe dostojneslovensko.eu, Peter Kotlár hovorí o biolaboratóriách na výrobu vírusov, ktoré sa podľa neho nachádzajú na Ukrajine. Rusi podľa Kotlára vojenskou inváziou prekazili dodanie nových variant Covidu-19. Z biolaboratórií sa podľa neho vírusy dostávajú medzi ľudí zrejme pomocou lietadiel alebo inak (. video , 00:46:58). Konšpirácia o biolaboratóriách je častým naratívom objavujúcim sa na dezinformačných weboch. Existencia práškovacích lietadiel, ktoré vypúšťajú rôzne chemické látky, je takisto častým naratívom dezinformačných a konšpiračných webov.", "Hosťom bol ďalej napríklad extrémista Daniel Bombic, známy pod internetovým pseudonymom „Danny Kollar”. Na Bombica sú vydané tri medzinárodné zatykače, v súčasnosti žije v Londýne. Vo svojich videách počas pandémie šíril konšpirácie o Covide-19, ktorý podľa neho neexistuje , ďalej očkovanie označil za zbraň na vyhubenie bielej rasy. Bombic počas pandémie útočil na zdravotníckych pracovníkov a zverejňoval ich adresy.", "Ďalším hosťom vo vysielaní bol napríklad Ján Lakota, ktorý šíril dezinformácie o vakcínach proti Covidu-19 a označoval ich za „experimentálne”, či popieral účinnosť nosenia rúšok. Rudolf Huliak v relácii TV Slovan šíril konšpiračnú teóriu o tom, že pandémie sú produkované s cieľom nastoliť takzvaný „Nový svetový poriadok” (. video , 00:23:10). Podľa tejto konšpiračnej teórie existujú medzinárodné elity, ktoré ovládajú celý svet, z ktorého chcú vybudovať globalistický totalitný režim.", "Predseda strany ĽSNS Marián Kotleba vo vysielaní TV Slovan šíril konšpiračnú teóriu o takzvanej „veľkej výmene” (. video , 00:24:50), ktorá je založená na tvrdení, že medzinárodné elity plánujú nahradiť európske biele obyvateľstvo ľuďmi z krajín Afriky a Blízkeho východu. Samotní moderátori opakovane šírili konšpirácie o manipulácii volieb."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["konateľom", "vysielal", "premenovali", "pozývali", "neoponovali", "šírili", "šírením", "webe", "video", "biolaboratóriách", "častým", "bol", "extrémista", "vydané", "žije", "šíril", "neexistuje", "útočil", "vysielaní", "šíril", "relácii", "šíril", "video", "existujú", "ovládajú", "šíril", "video", "plánujú", "šírili"], "url": ["https://www.omediach.com/tv/26627-konspirator-peter-kotlar-sa-teatralne-stiahol-z-tv-slovan-video", "https://www.mediaklik.sk/media/clanok/691580-najnovsie-starosti-ministerky-simkovicovej-dezinformacna-tv-slovan-ju-moze-pripravit-o-desattisice-eur/", "https://www.omediach.com/tv/26627-konspirator-peter-kotlar-sa-teatralne-stiahol-z-tv-slovan-video", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://www.facebook.com/camillo.paja/?locale=cs_CZ", "https://konspiratori.sk/stranka/1026", "https://fb.watch/vvmjaOpeLw/", "https://www.npr.org/2022/03/25/1087910880/biological-weapons-far-right-russia-ukraine", "https://edition.cnn.com/us/chemtrails-conspiracy-theory-explained-cec/index.html", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://www.aktuality.sk/clanok/NDLes8P/znameho-extremistu-zrejme-coskoro-vydaju-z-britanie-na-slovensko/", "https://domov.sme.sk/c/23400991/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/NDLes8P/znameho-extremistu-zrejme-coskoro-vydaju-z-britanie-na-slovensko/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/635303-po-hoaxerovi-bombicovi-alias-danny-kollarovi-patra-policia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/635303-po-hoaxerovi-bombicovi-alias-danny-kollarovi-patra-policia/", "https://domov.sme.sk/c/23400991/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania.html", "https://fb.watch/vvh8GCFYcX/", "https://dennikn.sk/2454124/vedec-sav-lakota-bojuje-proti-mrna-vakcinam-smeje-sa-kolegom-a-cituje-harabina-znevazuje-vedecky-pokrok-reaguje-virologicka-pastorekova/", "https://fb.watch/vvkg_bFi5c/", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://fb.watch/vvkVrC6mLq/", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://www.vice.com/en/article/putin-new-world-order-ukraine-conspiracy/", "https://konspiratori.sk/stranka/1218", "https://fb.watch/vvlGAmcBY1/", "https://www.pbs.org/newshour/politics/what-is-great-replacement-theory-and-how-does-it-fuel-racist-violence", "https://konspiratori.sk/stranka/1218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:40.074082+00:00"}
{"id": "vr39015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39015", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme už vtedy hovorili, že ak vzniknú nejaké nespravodlivosti pri aplikácii tohto zákona (o štátnom občianstve pozn.), sme pripravení dať pozmeňujúce návrhy. Tie sa dali, boli kvalifikovane predložené návrhy zákonov z dielne našich poslancov. Vládna koalícia to však principiálne odmieta.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER predložila do NR SR 3 poslanecké návrhy zákonov resp.novely zákona o štátnom občianstve.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER predložila do NR SR 3 poslanecké návrhy zákonov resp.novely zákona o štátnom občianstve."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "Návrh", "Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=217", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3619", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:45.504382+00:00"}
{"id": "vr27298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27298", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...nechcem tu pripomínať vášho vplyvného člena Kaníka, ktorý nevedel vlastne presne tú istú nenávisť voči Smeru a Ficovi prekonať, takže nedali tam to odporúčanie pre podporu Maňku.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 24. novembra 2013). Je pravda, že Kaník nevyjadril podporu v 2. kole volieb do VÚC Maňkovi a odporúčal škrknúť hlasovací lístok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kaník na svojom facebookom profile nevyjadril podporu ani jednému z kandidátov. Neskôr sa vyjadril, že nebude voliť extrémizmus. Nakoniec v druhom kole volil preškrtnutím oboch kandidátov, čím vhodil do urny neplatný hlasovací lístok. Hneď po voľbách napísal komentár, v ktorom sa vyjadruje : \"Ľudia neprotestovali svojou voľbou proti pravici, či kandidátovi pravice, ale proti ľavicovej extrémne zlej politike v sociálnej a ekonomickej oblasti, s ktorou sa stretávajú v každodennom živote.\" V zápätí napísal komentár aj pre Aktuality.sk ja vyjadruje k vzniku fenoménu M. Kotlebu, nevyjadruje podporu Maňkovi. Pre denník Pravda sa Kaník 11. novembra 2013 vyjadril (dva dni po voľbách), že o podpore Maňku porozmýšľa. \"Koziak odporúča Kaníkovi „ideologicky absurdný“ krok, vyzvať svojich voličov, aby v druhom kole podporil ľavičiara Maňku. Kaník taký postup pripúšťa. „Budem o tom ešte premýšľať, no nevylučujem podporu pánovi Maňkovi,“ povedal poslanec SDKÚ Pravde.\" Sám P. Frešo sa vyjadril v zmysle, že Kaník pravil chybu keď nepodporil V. Maňku. \"Frešo označil rozhodnutie krajského predsedníctva SDKÚ za hrubú politickú chybu. „Po voľbách pôjdem osobne urobiť poriadok na krajskej úrovni. Každému musí byť jasné, kde sú hranice extrémizmu.“ Frešo pripustil, že nie je ľahké odovzdať hlas županovi, ktorý toho pre Banskobystrický kraj veľa neurobil, ale zdôraznil, že SDKÚ má napriek tomu v tejto otázke jasno.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 24. novembra 2013). Je pravda, že Kaník nevyjadril podporu v 2. kole volieb do VÚC Maňkovi a odporúčal škrknúť hlasovací lístok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kaník na svojom facebookom profile nevyjadril podporu ani jednému z kandidátov. Neskôr sa vyjadril, že nebude voliť extrémizmus. Nakoniec v druhom kole volil preškrtnutím oboch kandidátov, čím vhodil do urny neplatný hlasovací lístok. Hneď po voľbách napísal komentár, v ktorom sa vyjadruje : \"Ľudia neprotestovali svojou voľbou proti pravici, či kandidátovi pravice, ale proti ľavicovej extrémne zlej politike v sociálnej a ekonomickej oblasti, s ktorou sa stretávajú v každodennom živote.\" V zápätí napísal komentár aj pre Aktuality.sk ja vyjadruje k vzniku fenoménu M. Kotlebu, nevyjadruje podporu Maňkovi. Pre denník Pravda sa Kaník 11. novembra 2013 vyjadril (dva dni po voľbách), že o podpore Maňku porozmýšľa. \"Koziak odporúča Kaníkovi „ideologicky absurdný“ krok, vyzvať svojich voličov, aby v druhom kole podporil ľavičiara Maňku. Kaník taký postup pripúšťa. „Budem o tom ešte premýšľať, no nevylučujem podporu pánovi Maňkovi,“ povedal poslanec SDKÚ Pravde.\" Sám P. Frešo sa vyjadril v zmysle, že Kaník pravil chybu keď nepodporil V. Maňku. \"Frešo označil rozhodnutie krajského predsedníctva SDKÚ za hrubú politickú chybu. „Po voľbách pôjdem osobne urobiť poriadok na krajskej úrovni. Každému musí byť jasné, kde sú hranice extrémizmu.“ Frešo pripustil, že nie je ľahké odovzdať hlas županovi, ktorý toho pre Banskobystrický kraj veľa neurobil, ale zdôraznil, že SDKÚ má napriek tomu v tejto otázke jasno.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "profile", "vyjadruje", "Aktuality.sk", "Pravda", "vyjadril"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/423/vysledky-po-druhom-kole-volieb-vuc", "https://www.facebook.com/ludo.kanik.9?fref=ts", "http://moje.hnonline.sk/node/14381", "http://www.aktuality.sk/clanok/240054/volby-vuc-2013-komentar-ludovita-kanika-lavica-stvorila-kotlebu/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298943-za-manku-bude-bojovat-aj-pravica/", "http://www.sme.sk/c/7012987/freso-chce-ist-robit-poriadky-kanik-spravil-chybu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:51.211011+00:00"}
{"id": "vr35602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35602", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A tie výsledky za Slovenskú republiku sú varovné, Slovenská republika sa prepadla v poslednom roku, čo sa konkurencieschopnosti týka, spomedzi 139 hodnotených krajín o trinásť miest. Prepadli sme sa zo 47. na 60. miesto, ocitli sme sa na poslednom mieste z krajín visegrádskej štvorky, jednom z posledných miest z krajín Európskej únie…", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2007 (pdf) sme boli na 33. mieste, pred nami skončila Česká republika, za nami Maďari aj Poliaci.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2007 (pdf) sme boli na 33. mieste, pred nami skončila Česká republika, za nami Maďari aj Poliaci."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2007"], "url": ["http://www.weforum.org/pdf/gcr/2008/rankings.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:02.552778+00:00"}
{"id": "vr27573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27573", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Každá zo strán prichádza na toto rokovanie, alebo príde na rokovanie so svojou predstavou o tom, čo by malo byť jej predmetom.Niektoré z tých požiadaviek sa hovoria otvorene aj cez médiá, čiže počuli sme, že ruská strana chce hovoriť o vnútornom usporiadaní Ukrajiny, o procese prípravy ústavy, o tom dokonca ako by mala byť zastúpená ukrajinská strana na týchto rokovaniach, takisto sa na rokovanie pripravuje ukrajinská strana a samozrejme aj EÚ a Spojené štáty.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruský minister zahraničných vecí, Sergej Lavrov uviedol 8. apríla 2014 ( TASR ), že \" Moskva je pripravená na štvorstranné medzinárodné rokovania s EÚ, USA a Ukrajinou , ale domnieva sa, že je potrebné, aby na nej bol zastúpený aj východ a juh Ukrajiny .\"", "analysis_paragraphs": ["Ruský minister zahraničných vecí, Sergej Lavrov uviedol 8. apríla 2014 ( TASR ), že \" Moskva je pripravená na štvorstranné medzinárodné rokovania s EÚ, USA a Ukrajinou , ale domnieva sa, že je potrebné, aby na nej bol zastúpený aj východ a juh Ukrajiny .\""], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/stvorstranna-schodzka-eu-usa-rusko/80474-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:48.472634+00:00"}
{"id": "vr34220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34220", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som oslovil Klub 500, Asociáciu zamestnávateľských zväzov, RÚZ a ďalšie zamestnávateľské zväzy a povedal som, že keď toľko hovoríte o tom, že ako je zlé podnikateľské prostredie, že treba zlepšovať podnikateľské prostredie, tak dajte si svojho človeka. Nakoniec vzniklo meno pána Malatinského, ktorý bol prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že nomináciu Malatinského za ministra hospodárstva odporučili resp. pomohli vybrať a neskôr aj podporili zástupcovia zamestnávateľských organizácií. Taktiež je pravdou, že Malatinský bol dlhoročným prezidentom AZZZ.\n\nInformáciu o tom, že zamestnávatelia mali pomáhať pri výbere ministra hospodárstva resp. odporučiť človeka, uviedla TASR 2. apríla 2012:\n\n\" V hľadaní nového šéfa rezortu hospodárstva mali Smeru-SD pomôcť zamestnávatelia z Klubu 500 a Obchodnej a priemyselnej komory. Z pätice mien, ktoré zamestnávatelia Robertovi Ficovi vytypovali, sa vedenie strany podľa TA3 dopracovalo k Malatinskému.\"\n\nSITA , 10 apríla 2012:\n\n\" Zástupcovia zamestnávateľských organizácií plne podporujú Tomáša Malatinského na poste ministra hospodárstva. Zároveň od neho očakávajú zlepšenie podnikateľského prostredia, čo žiadajú zakomponovať aj do programového vyhlásenia vlády.\"\n\nTomáš Malatinský sa v roku 2000 stal viceprezidentom ZZES. V roku 2003 sa stal T. Malatinský prezidentom ZZES a o rok neskôr aj AZZZ SR. Spolu najvyššie pozície zastával takmer 12 rokov. Pozíciu prezidenta a druhého viceprezidenta zväzov považujeme za dostatočne vysokú na to, aby mohol podľa vlastných slov, \"bojovať o Zákonník práce z pozície zamestnávateľov\".", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že nomináciu Malatinského za ministra hospodárstva odporučili resp. pomohli vybrať a neskôr aj podporili zástupcovia zamestnávateľských organizácií. Taktiež je pravdou, že Malatinský bol dlhoročným prezidentom AZZZ.", "Informáciu o tom, že zamestnávatelia mali pomáhať pri výbere ministra hospodárstva resp. odporučiť človeka, uviedla TASR 2. apríla 2012:", "\" V hľadaní nového šéfa rezortu hospodárstva mali Smeru-SD pomôcť zamestnávatelia z Klubu 500 a Obchodnej a priemyselnej komory. Z pätice mien, ktoré zamestnávatelia Robertovi Ficovi vytypovali, sa vedenie strany podľa TA3 dopracovalo k Malatinskému.\"", "SITA , 10 apríla 2012:", "\" Zástupcovia zamestnávateľských organizácií plne podporujú Tomáša Malatinského na poste ministra hospodárstva. Zároveň od neho očakávajú zlepšenie podnikateľského prostredia, čo žiadajú zakomponovať aj do programového vyhlásenia vlády.\"", "Tomáš Malatinský sa v roku 2000 stal viceprezidentom ZZES. V roku 2003 sa stal T. Malatinský prezidentom ZZES a o rok neskôr aj AZZZ SR. Spolu najvyššie pozície zastával takmer 12 rokov. Pozíciu prezidenta a druhého viceprezidenta zväzov považujeme za dostatočne vysokú na to, aby mohol podľa vlastných slov, \"bojovať o Zákonník práce z pozície zamestnávateľov\"."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "Tomáš Malatinský"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/220661/bude-novym-ministrom-hospodarstva-nestranik-tomas-malatinsky.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/novy-minister-malatinsky-ma-zamestnavatelov-podporu.html", "http://www.economy.gov.sk/minister-hospodarstva-sr-ail/138056s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:25.669104+00:00"}
{"id": "vr37809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37809", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Povedali, (maďarský zákon o dvojakom občianstve, pozn.) že ktokoľvek žije na území Slovenskej republiky je maďarskej národnosti, ani nemusí prekročiť hranice, nikdy nemusel byť v Maďarsku, nikdy tam nemusel mať žiadne vzťahy, môže dostať štátne občianstvo Maďarskej republiky.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o dvojitom občianstve prijal maďarský parlament 26. mája 2010. Za novelu zákona hlasovalo 344 poslancov z 386, traja socialisti vrátane expremiéra Ferenca Gyurcsánya boli proti, piati sa zdržali. Zákon vstúpil do platnosti na národný sviatok 20. augusta, aplikuje sa od 1. januára 2011. Prijatie tejto novely zákona o občianstve umožní Maďarom zo susedných štátov získať občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Nárok na občianstvo má každý, koho predkovia boli maďarskými občanmi (chápe sa aj Uhorsko, pozn.) alebo je pravdepodobné, že nimi boli a ovláda jazyk a má čistý register trestov podľa maďarských zákonov.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o dvojitom občianstve prijal maďarský parlament 26. mája 2010. Za novelu zákona hlasovalo 344 poslancov z 386, traja socialisti vrátane expremiéra Ferenca Gyurcsánya boli proti, piati sa zdržali. Zákon vstúpil do platnosti na národný sviatok 20. augusta, aplikuje sa od 1. januára 2011. Prijatie tejto novely zákona o občianstve umožní Maďarom zo susedných štátov získať občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Nárok na občianstvo má každý, koho predkovia boli maďarskými občanmi (chápe sa aj Uhorsko, pozn.) alebo je pravdepodobné, že nimi boli a ovláda jazyk a má čistý register trestov podľa maďarských zákonov."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["prijal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5394275/orban-zvolal-nas-parlament.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:22.836390+00:00"}
{"id": "vr26692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26692", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Dobre viete, že boli vypočúvaní poslanci za korupciu, za kupovania hlasov, za falšovanie volebných lístkov(v otázke voľby generálneho prokurátora v roku 2011, pozn.).", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálna prokuratúra prešetruje správnosť voľby Generálneho prokurátora na základe anonymného podnetu. O tomto prípade informovala agentúra TASR.", "analysis_paragraphs": ["Generálna prokuratúra prešetruje správnosť voľby Generálneho prokurátora na základe anonymného podnetu. O tomto prípade informovala agentúra TASR."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Generálna prokuratúra", "mali", "informácií"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6115337/prokuratura-vysetruje-tajnu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172206-prokuratura-preveruje-radicovej-kod/", "http://www.sme.sk/c/6721273/ako-sa-dostali-na-internet-vypovede-poslancov-prokuratura-je-ticho.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:07.716571+00:00"}
{"id": "vr28328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28328", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ďalších 230 miliónov eur je stopnutých, bohvie čo bude ďalej.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2014 Brusel stopol čerpanie eurofondov z 11 operačných programov z rokov 2007 až 2013 stopla komisia Slovensku platby v deviatich. V júli 2013 Brusel žiadal naspäť vyplatenie 80 miliónov eur, keďže európski kontrolóri našli chyby čerpania. Podľa posledných medializovaných informácii Slovensko malo stopnutých 330 miliónov eur, z ktorých 102 miliónov sa má odbolokovať. Stopnutých by teda malo byť podľa týchto informácií stále takmer 230 miliónov eur. Portál SITA informoval 29. septembra o tom, že pre časť projektov Európsia komisia obnoví platby, 5 programov však ešte zostalo zablokovaných: \" Zablokované zostanú platby pre programy Výskum a vývoj, Informatizácia spoločnosti, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Zdravotníctvo a Regionálny operačný program v sume 231 mil. eur .\" Na základe dostupných informácii hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2014 Brusel stopol čerpanie eurofondov z 11 operačných programov z rokov 2007 až 2013 stopla komisia Slovensku platby v deviatich. V júli 2013 Brusel žiadal naspäť vyplatenie 80 miliónov eur, keďže európski kontrolóri našli chyby čerpania. Podľa posledných medializovaných informácii Slovensko malo stopnutých 330 miliónov eur, z ktorých 102 miliónov sa má odbolokovať. Stopnutých by teda malo byť podľa týchto informácií stále takmer 230 miliónov eur. Portál SITA informoval 29. septembra o tom, že pre časť projektov Európsia komisia obnoví platby, 5 programov však ešte zostalo zablokovaných: \" Zablokované zostanú platby pre programy Výskum a vývoj, Informatizácia spoločnosti, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Zdravotníctvo a Regionálny operačný program v sume 231 mil. eur .\" Na základe dostupných informácii hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["stopol", "žiadal", "medializovaných", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7312949/brusel-stopol-cerpanie-eurofondov-kazimir-chyby-odstranuje.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6886235/brusel-pochybuje-o-zdravotnickych-tendroch-stopol-eurofondy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7401486/slovensku-odblokuju-len-cast-eurofondov-kazimir-hovori-o-uspechu.html", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/peniaze/eurofondy/62/brusel-obnovi-platby-eurofondov-najprv-menej-narocne-programy/36747"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:16.409855+00:00"}
{"id": "vr26299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26299", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ja zastávam názor, že prezident a jeho priama voľba je naozaj o tom, čo hovorí podľa mňa ten dominantný článok ústavy o prezidentovi, že má byť nestranícky a nezávislý.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme určiť, ktorý článok Ústavy SR považuje Milan Kňažko za \"dominantný\", avšak v Ústave SR sa nepíše nič o tom, že prezident SR by mal byť \"nestranícky a nezávislý\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme určiť, ktorý článok Ústavy SR považuje Milan Kňažko za \"dominantný\", avšak v Ústave SR sa nepíše nič o tom, že prezident SR by mal byť \"nestranícky a nezávislý\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:12.944146+00:00"}
{"id": "44773", "numeric_id": 44773, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44773", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Aj ja viem, že s pánom Kollárom my sa na nejakej zahraničnopolitickej orientácii nezhodneme. Líšime sa.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak Sme rodina aj strana Za ľudí deklarujú členstvo Slovenska v EÚ (a Nato) ako pilier zahraničnopolitickej orientácie, v konkrétnostiach - v miere náklonnosti a hĺbke týchto spoluprác sa však výrazne líšia. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza , že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol , že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. Za ľudí “...dnes, už z pozície členského štátu, musíme zabojovať o zdravie a o prežitie EÚ a Aliancie,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. Za najväčšie problémy Únie považuje slabú dôveru v inštitúcie. Podľa strany k tomu prispieva klesajúca solidarita medzi krajinami a byrokracia v európskych inštitúciách. Analýza zahraničnej politiky Zahraničnopolitickú orientáciu strán Za ľudí a Sme rodina - ich postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. Pri strane Sme rodina zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom. Strana je - spolu s krajne pravicovým Národným frontom Marine Le Pen-ovej, rakúskou FPÖ či nemeckou AfD - členom Hnutia Európa národov a slobody, ktoré chce okrem iného zmenšiť vplyv Bruselu na rozhodovanie národných štátov. Stranu Za ľudí, naopak, výskumníci označili za stranu, ktorá má tendenciu podporovať postupnú európsku integráciu.", "analysis_paragraphs": ["Tak Sme rodina aj strana Za ľudí deklarujú členstvo Slovenska v EÚ (a Nato) ako pilier zahraničnopolitickej orientácie, v konkrétnostiach - v miere náklonnosti a hĺbke týchto spoluprác sa však výrazne líšia. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza , že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol , že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. Za ľudí “...dnes, už z pozície členského štátu, musíme zabojovať o zdravie a o prežitie EÚ a Aliancie,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. Za najväčšie problémy Únie považuje slabú dôveru v inštitúcie. Podľa strany k tomu prispieva klesajúca solidarita medzi krajinami a byrokracia v európskych inštitúciách. Analýza zahraničnej politiky Zahraničnopolitickú orientáciu strán Za ľudí a Sme rodina - ich postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. Pri strane Sme rodina zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom. Strana je - spolu s krajne pravicovým Národným frontom Marine Le Pen-ovej, rakúskou FPÖ či nemeckou AfD - členom Hnutia Európa národov a slobody, ktoré chce okrem iného zmenšiť vplyv Bruselu na rozhodovanie národných štátov. Stranu Za ľudí, naopak, výskumníci označili za stranu, ktorá má tendenciu podporovať postupnú európsku integráciu."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["rodina", "uvádza", "uviedol", "Podpredseda", "vyjadril", "píše", "prispieva", "skúmali", "zistili", "je", "chce", "označili"], "url": ["https://www.noviny.sk/436194-opozicia-eu-nam-priniesla-mnozstvo-vyhod-ale-aj-drahotu-korupciu-a-rozvrat-polnohospodarstva", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://www.teraz.sk/najnovsie/b-kollar-europsky-dom-chceme-opravi/395036-clanok.html", "https://hnutie-smerodina.sk/predsednictvo/", "https://www.facebook.com/BorisKollarOfficial/posts/1660262547628147?__tn__=-R", "https://za-ludi.sk/program/respektovane-a-vplyvne-slovensko-v-europe-a-vo-svete/", "https://za-ludi.sk/program/respektovane-a-vplyvne-slovensko-v-europe-a-vo-svete/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM", "https://hnutie-smerodina.sk/aktuality/boris-kollar-v-jednote-je-sila-preto-sme-vstupili-hnutia-europa-narodov-slobody/", "https://www.webnoviny.sk/hnutie-za-europu-narodov-chce-zmensit-vplyv-bruselu-kollar-sa-ohradil-voci-tvrdeniam-o-extremizme/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:11.019106+00:00"}
{"id": "48404", "numeric_id": 48404, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48404", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Nám Pellegrini odovzdal verejné financie presne podľa tohto, ako teraz hovoríte, že sme druhí najhorší, že nám vtedy odovzdal verejné financie z pohľadu dlhodobej udržateľnosti takzvaný S2 koeficient, nám odovzdal v najhoršom stave v Európskej únii.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že na konci Pellegriniho vlády v marci 2020 bola dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií jednou z najhorších v EÚ. Pre nedostatok porovnateľných dát však nevieme s istotou povedať, či bolo Slovensko v tomto čase naozaj najhoršie z krajín EÚ. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dlhodobo sleduje vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Vo februári 2020 (k zmene vlády došlo v marci) bol tento indikátor na úrovni 5,4% HDP, po zarátaní dopadov pandémie ho RRZ zvýšila na rekordných 6,7% HDP. Povolebná rozpočtová politika Matovičovej vlády indikátor znížila o 1,1% HDP (s.67).\n\nTieto údaje však nevieme porovnať so zvyškom EÚ, keďže Európska komisia meria udržateľnosť verejných financií inak ako RRZ (tzv. indikátorom S2).\n\nV roku 2020 bolo v tomto indikátore Slovensko na druhej priečke (7,7% HDP), hneď za Luxemburskom (10,7% HDP) (s.67). EK však nezverejňuje porovnanie krajín na základe ukazovateľa S2 na mesačnej báze, nevieme teda, na akej priečke bolo Slovensko na konci Pellegriniho vlády.\n\nV súčasnosti má Slovensko druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií z krajín EÚ. Horšie je na tom len Slovinsko.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na konci Pellegriniho vlády v marci 2020 bola dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií jednou z najhorších v EÚ. Pre nedostatok porovnateľných dát však nevieme s istotou povedať, či bolo Slovensko v tomto čase naozaj najhoršie z krajín EÚ. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dlhodobo sleduje vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Vo februári 2020 (k zmene vlády došlo v marci) bol tento indikátor na úrovni 5,4% HDP, po zarátaní dopadov pandémie ho RRZ zvýšila na rekordných 6,7% HDP. Povolebná rozpočtová politika Matovičovej vlády indikátor znížila o 1,1% HDP (s.67).", "Tieto údaje však nevieme porovnať so zvyškom EÚ, keďže Európska komisia meria udržateľnosť verejných financií inak ako RRZ (tzv. indikátorom S2).", "V roku 2020 bolo v tomto indikátore Slovensko na druhej priečke (7,7% HDP), hneď za Luxemburskom (10,7% HDP) (s.67). EK však nezverejňuje porovnanie krajín na základe ukazovateľa S2 na mesačnej báze, nevieme teda, na akej priečke bolo Slovensko na konci Pellegriniho vlády.", "V súčasnosti má Slovensko druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií z krajín EÚ. Horšie je na tom len Slovinsko."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["sleduje", "došlo", "znížila", "bolo", "má"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/Hlavne-zavery-Sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-2021.pdf?fbclid=IwAR0RvaJKWdvO2BpesZbBv7H6496br0J74TiERD0OqN-64NkXyWSNcRwONN0", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/Hlavne-zavery-Sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-2021.pdf?fbclid=IwAR0RvaJKWdvO2BpesZbBv7H6496br0J74TiERD0OqN-64NkXyWSNcRwONN0", "https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/economy-finance/ip143_en.pdf", "https://e.dennikn.sk/2825476/graf-dna-slovensko-je-v-udrzatelnosti-verejnych-financii-druhe-najhorsie-v-eu-a-cas-na-reformy-sa-krati/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:39.760106+00:00"}
{"id": "vr27394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27394", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Premiér jasne povedal v nemenovanom denníku že som úžerník.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa 12.3.2014 v online diskusii v denníku Nový čas naozaj o Kiskovi vyjadril ako o úžerníkovi. Časť jeho odpovede na čitateľovu otázku “Ktora z antikampani voči vašej osobe vás najviac pobavila ? Nepríde vám trošku tragikomické keď jeden z favoritov na prezidenta plače nad tým že sa dostavajú na povrch informácie o jeho \"anjelskej\" minulosti?” znela: “O niektorých kandidátoch nevieme vôbec nič a len vďaka tomu, že vošli do tohto súboja sa o nich začíname dozvedať veľmi nepríjemné veci. Takto je to preukázateľne pri p. Kiskovi, ktorý zarobil peniaze úžerou na chudobných ľuďoch, ktorý v úžere pokračuje v ČR, ktorý podľa jeho spoločníka zneužil charitu na politické ciele a ktorý má podľa všetkého blízko aj k sekte scientológov.” O Ficovom útoku v závere kampane pred 1. kolom následne informovali aj iné celoštátne médiá, napr. SME alebo TASR .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa 12.3.2014 v online diskusii v denníku Nový čas naozaj o Kiskovi vyjadril ako o úžerníkovi. Časť jeho odpovede na čitateľovu otázku “Ktora z antikampani voči vašej osobe vás najviac pobavila ? Nepríde vám trošku tragikomické keď jeden z favoritov na prezidenta plače nad tým že sa dostavajú na povrch informácie o jeho \"anjelskej\" minulosti?” znela: “O niektorých kandidátoch nevieme vôbec nič a len vďaka tomu, že vošli do tohto súboja sa o nich začíname dozvedať veľmi nepríjemné veci. Takto je to preukázateľne pri p. Kiskovi, ktorý zarobil peniaze úžerou na chudobných ľuďoch, ktorý v úžere pokračuje v ČR, ktorý podľa jeho spoločníka zneužil charitu na politické ciele a ktorý má podľa všetkého blízko aj k sekte scientológov.” O Ficovom útoku v závere kampane pred 1. kolom následne informovali aj iné celoštátne médiá, napr. SME alebo TASR ."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["denníku", "SME", "TASR"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/275461/robert-fico-bol-online-kiska-zarobil-peniaze-uzerou-na-chudobnych-ludoch.html", "http://www.sme.sk/c/7133512/fico-udrel-v-zavere-kampane-na-kisku-oznacil-ho-za-uzernika.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-kiska-prezidentske-volby/77195-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:32.927999+00:00"}
{"id": "50115", "numeric_id": 50115, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50115", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Keď sa pozrieme napr. na to, že živnostníci na jednej strane majú, čo sa týka daňových podmienok, to už som spomínal, jedny z najvýhodnejších podmienok v okolí.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Daňové systémy v jednotlivých krajinách sa od seba výrazne odlišujú. V niektorých štátoch majú samostatne zárobkovo činné osoby možnosť vybrať si z viacerých daňových režimov, ak spĺňajú určené podmienky. V niektorých krajinách sa daňová sadzba odvíja aj od typu podnikania či profesie. Kvôli vysokej rôznorodosti daňových systémov nie je možné spoľahlivo porovnať daňové podmienky samostatne zárobkovo činných osôb v jednotlivých krajinách. Pre komplexné hodnotenie daňových podmienok pre živnostníkov a ekvivalenty v iných krajinách je tiež potrebné zobrať do úvahy odvodové zaťaženie. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nDaňové podmienky sa často porovnávajú v rebríčkoch. Napríklad PwC Worldwide Tax Summaries ukazuje, kde platia fyzické osoby či podniky najvyššie dane, ale samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú samostatnou kategóriou. Napríklad z prehľadu o Českej republike vyplýva, že zdanenie SZČO je zahrnuté v daniach z osobných príjmov.\n\nDaňový poradca Slovenskej komory daňových poradcov M. Tužinský pre Demagog.sk 1. októbra 2025 porovnal daňovo-odvodové zaťaženie v Česku a na Slovensku na niekoľkých príkladoch.\n\n„V Českej republike je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 80 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby do maximálnej výšky cca 56 500 € a 60 % z príjmov v prípade živnosti do maximálnej výšky cca 49 200 €. V tomto prípade ide o výhodnejšie podmienky oproti Slovensku, kde je možné uplatniť si paušálne výdavky 60 % v maximálnej výške do 20 000 €.”\n\nTužinský poukazuje na to, že český model je výhodnejší aj v kontexte odvodov. Zatiaľčo základná sadzba dane pre živnostníkov je v oboch štátoch 15 %, v Česku živnostníci a živnostníčky odvádzajú nižšie odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a počítajú ich z nižšieho vymeriavacieho základu. Na Slovensku je vymeriavací základ zhruba 67 % základu dane, v Česku sa odvody vypočítavajú z 55 % základu dane.\n\n„Dovolil by som si tvrdiť, že nemáme najvýhodnejšie podmienky z okolitých krajín, ale bola by potrebná detailná analýza,“ povedal Tužinský. Podľa daňového poradcu by takáto analýza musela porovnať podmienky pre živnostníkov a živnostníčky naprieč rôznymi príjmovými pásmami.\n\nNižšie uvádzame prehľad daňových sadzieb a uplatniteľných výdavkov, ktoré ilustrujú rôznorodosť daňových systémov naprieč krajinami.\n\nDaň z príjmu\n\nRakúsko a všetky krajiny V4 okrem Maďarska majú progresívnu daň - to znamená, že sa zvyšuje spolu s vyšším zárobkom.\n\nSlovensko\n\nAk majú na Slovensku ľudia so živnosťou ročný príjem do výšky 100-tisíc eur, zaplatia na daniach 15 %.\n\nAk je ročný príjem živnostníka alebo živnostníčky vyšší než 100 000 EUR, je zdanený sa dvomi spôsobmi. Časť príjmu do 48 441,43 EURje zdanená sadzbou 19%. Časť príjmu, ktorá presahuje tento limit podlieha dani vo výške 25 %. Táto sadzba dane platí pre príjmy všetkých fyzických osôb. V porovnaní s ostatnými krajinami ide o 2. najvyššiu daň z príjmu.\n\nDani nepodliehajú živnostníci a živnostníčky, ktorých ročný príjem nepresiahol sumu 2 876,90 EUR.\n\nČeská republika\n\nSamostatne zárobkovo činné osoby v Čechách platia daň 15 % z príjmu do výšky 36-násobku priemernej mzdy a 23 % z príjmu nad touto hranicou. V roku 2025 to zodpovedá sume 1 676 052 Kč, v prepočte približne 68 967,66 eur.\n\nPoľsko\n\nĽudia so živnosťou v Poľsku neplatia daň z príjmu do výšky 30 000 PLN (7 043,91 EUR). Ak je ich ročný príjem vyšší, môžu si zvoliť z viacerých možností. V prípade príjmu do výšky 120 000 PLN (28 175,63 EUR) je daň 12 %, časť príjmu presahujúca túto hranicu je zdanená výškou 32 %.\n\nV určitých prípadoch môžu samostatne zárobkovo činné osoby zvoliť paušálnu daňovú sadzbu 19 %. Pri niektorých druhoch podnikania je možné vybrať si paušálnu daň z výnosov, v tomto prípade nie je možné uplatniť si paušálne výdavky. Sadzba dane v tomto prípade závisí od typu podnikania a pohybuje sa medzi 2 % až 17 %..\n\nMaďarsko\n\nSamostatne podnikajúce osoby v Maďarsku môžu byť zdanené dvomi spôsobmi. Od roku 2013 je zavedený systém KATA, v rámci ktorého živnostníci alebo živnostníčky platia mesačnú daň vo výške 50 000 HUF (128,50 EUR) (. pdf , s. 9). Túto daňovú sadzbu si môžu zvoliť samostatne podnikajúce osoby s príjmom do výšky 18 000 000 HUF (45 965,27 EUR).\n\nAlternatívnou daňovou sadzbou je 15 % z príjmu zo 60 % príjmov (. pdf , s. 9).\n\nRakúsko\n\nNa prvom mieste vo výške daní je Rakúsko. Daň z príjmu pre fyzické osoby, vrátane ľudí so živnosťou, je tu rozdelená do viacerých stupňov a dosiahnuť môže až výšku 55%.\n\nUplatňovanie výdavkov\n\nSlovensko\n\nSlovenský systém umožňuje ľuďom so živnosťou uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 60 % z príjmov, výdavky sú limitované do výšky 20 000 eur. (. pdf , s. 24). Paušálne výdavky nie sú podmienené dokladovaním skutočných výdavkov, počítajú sa ako percento z príjmov. Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov na „dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“.\n\nČeská republika\n\nŽivnostníci a živnostníčky v Českej republike si tiež môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 30 % až 80 %, podľa výšky príjmu a typu podnikania (. pdf , s. 27). Napríklad ľudia s určitým druhom živnosti si môžu uplatniť výdavkový paušál na úrovni 60 % príjmov, maximálne do sumy 1 200 000 Kč (49 329,94 EUR) (. pdf , s. 27). Ľudia vykonávajúci remeselné živnosti majú hranicu vyššiu - môžu si uplatniť výdavky vo výške 80 % príjmov, s hranicou 1 600 000 Kč (65 773,25 EUR) (. pdf , s. 27).\n\nPoľsko\n\nPoľskí daňovníci a daňovníčky si môžu uplatniť náklady spojené s podnikaním, vrátane výdavkov na „ochranu zdroja príjmu.“\n\nMaďarsko\n\nV prípade, že ľudia so živnosťou platia 15 % daň z príjmu, môžu si uplatniť 40 % náklady. Ak majú živnostníci alebo živnostníčky príjem pod hranicou 18 000 000 HUF a uplatňujú si vyššie spomenutý systém KATA, nemusia preukazovať náklady, platia fixnú mesačnú daň (. pdf , s. 9).\n\nRakúsko\n\nRakúsky daňový systém umožňuje uplatnenie viacerých typov výdavkov: paušálne výdavky vo výške 6 % z obratu (maximálna výška 13 200 EUR) alebo 12 % (maximálna výška 26 400 EUR) v závislosti od druhu príjmu. Malé podniky s obratom do 40 000 EUR si môžu vykázať náklady vo výške 45 % príjmu z podnikania alebo 20 % z príjmu zo služieb.", "analysis_paragraphs": ["Daňové systémy v jednotlivých krajinách sa od seba výrazne odlišujú. V niektorých štátoch majú samostatne zárobkovo činné osoby možnosť vybrať si z viacerých daňových režimov, ak spĺňajú určené podmienky. V niektorých krajinách sa daňová sadzba odvíja aj od typu podnikania či profesie. Kvôli vysokej rôznorodosti daňových systémov nie je možné spoľahlivo porovnať daňové podmienky samostatne zárobkovo činných osôb v jednotlivých krajinách. Pre komplexné hodnotenie daňových podmienok pre živnostníkov a ekvivalenty v iných krajinách je tiež potrebné zobrať do úvahy odvodové zaťaženie. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Daňové podmienky sa často porovnávajú v rebríčkoch. Napríklad PwC Worldwide Tax Summaries ukazuje, kde platia fyzické osoby či podniky najvyššie dane, ale samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú samostatnou kategóriou. Napríklad z prehľadu o Českej republike vyplýva, že zdanenie SZČO je zahrnuté v daniach z osobných príjmov.", "Daňový poradca Slovenskej komory daňových poradcov M. Tužinský pre Demagog.sk 1. októbra 2025 porovnal daňovo-odvodové zaťaženie v Česku a na Slovensku na niekoľkých príkladoch.", "„V Českej republike je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 80 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby do maximálnej výšky cca 56 500 € a 60 % z príjmov v prípade živnosti do maximálnej výšky cca 49 200 €. V tomto prípade ide o výhodnejšie podmienky oproti Slovensku, kde je možné uplatniť si paušálne výdavky 60 % v maximálnej výške do 20 000 €.”", "Tužinský poukazuje na to, že český model je výhodnejší aj v kontexte odvodov. Zatiaľčo základná sadzba dane pre živnostníkov je v oboch štátoch 15 %, v Česku živnostníci a živnostníčky odvádzajú nižšie odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a počítajú ich z nižšieho vymeriavacieho základu. Na Slovensku je vymeriavací základ zhruba 67 % základu dane, v Česku sa odvody vypočítavajú z 55 % základu dane.", "„Dovolil by som si tvrdiť, že nemáme najvýhodnejšie podmienky z okolitých krajín, ale bola by potrebná detailná analýza,“ povedal Tužinský. Podľa daňového poradcu by takáto analýza musela porovnať podmienky pre živnostníkov a živnostníčky naprieč rôznymi príjmovými pásmami.", "Nižšie uvádzame prehľad daňových sadzieb a uplatniteľných výdavkov, ktoré ilustrujú rôznorodosť daňových systémov naprieč krajinami.", "Daň z príjmu", "Rakúsko a všetky krajiny V4 okrem Maďarska majú progresívnu daň - to znamená, že sa zvyšuje spolu s vyšším zárobkom.", "Slovensko", "Ak majú na Slovensku ľudia so živnosťou ročný príjem do výšky 100-tisíc eur, zaplatia na daniach 15 %.", "Ak je ročný príjem živnostníka alebo živnostníčky vyšší než 100 000 EUR, je zdanený sa dvomi spôsobmi. Časť príjmu do 48 441,43 EURje zdanená sadzbou 19%. Časť príjmu, ktorá presahuje tento limit podlieha dani vo výške 25 %. Táto sadzba dane platí pre príjmy všetkých fyzických osôb. V porovnaní s ostatnými krajinami ide o 2. najvyššiu daň z príjmu.", "Dani nepodliehajú živnostníci a živnostníčky, ktorých ročný príjem nepresiahol sumu 2 876,90 EUR.", "Česká republika", "Samostatne zárobkovo činné osoby v Čechách platia daň 15 % z príjmu do výšky 36-násobku priemernej mzdy a 23 % z príjmu nad touto hranicou. V roku 2025 to zodpovedá sume 1 676 052 Kč, v prepočte približne 68 967,66 eur.", "Poľsko", "Ľudia so živnosťou v Poľsku neplatia daň z príjmu do výšky 30 000 PLN (7 043,91 EUR). Ak je ich ročný príjem vyšší, môžu si zvoliť z viacerých možností. V prípade príjmu do výšky 120 000 PLN (28 175,63 EUR) je daň 12 %, časť príjmu presahujúca túto hranicu je zdanená výškou 32 %.", "V určitých prípadoch môžu samostatne zárobkovo činné osoby zvoliť paušálnu daňovú sadzbu 19 %. Pri niektorých druhoch podnikania je možné vybrať si paušálnu daň z výnosov, v tomto prípade nie je možné uplatniť si paušálne výdavky. Sadzba dane v tomto prípade závisí od typu podnikania a pohybuje sa medzi 2 % až 17 %..", "Maďarsko", "Samostatne podnikajúce osoby v Maďarsku môžu byť zdanené dvomi spôsobmi. Od roku 2013 je zavedený systém KATA, v rámci ktorého živnostníci alebo živnostníčky platia mesačnú daň vo výške 50 000 HUF (128,50 EUR) (. pdf , s. 9). Túto daňovú sadzbu si môžu zvoliť samostatne podnikajúce osoby s príjmom do výšky 18 000 000 HUF (45 965,27 EUR).", "Alternatívnou daňovou sadzbou je 15 % z príjmu zo 60 % príjmov (. pdf , s. 9).", "Rakúsko", "Na prvom mieste vo výške daní je Rakúsko. Daň z príjmu pre fyzické osoby, vrátane ľudí so živnosťou, je tu rozdelená do viacerých stupňov a dosiahnuť môže až výšku 55%.", "Uplatňovanie výdavkov", "Slovensko", "Slovenský systém umožňuje ľuďom so živnosťou uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 60 % z príjmov, výdavky sú limitované do výšky 20 000 eur. (. pdf , s. 24). Paušálne výdavky nie sú podmienené dokladovaním skutočných výdavkov, počítajú sa ako percento z príjmov. Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov na „dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“.", "Česká republika", "Živnostníci a živnostníčky v Českej republike si tiež môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 30 % až 80 %, podľa výšky príjmu a typu podnikania (. pdf , s. 27). Napríklad ľudia s určitým druhom živnosti si môžu uplatniť výdavkový paušál na úrovni 60 % príjmov, maximálne do sumy 1 200 000 Kč (49 329,94 EUR) (. pdf , s. 27). Ľudia vykonávajúci remeselné živnosti majú hranicu vyššiu - môžu si uplatniť výdavky vo výške 80 % príjmov, s hranicou 1 600 000 Kč (65 773,25 EUR) (. pdf , s. 27).", "Poľsko", "Poľskí daňovníci a daňovníčky si môžu uplatniť náklady spojené s podnikaním, vrátane výdavkov na „ochranu zdroja príjmu.“", "Maďarsko", "V prípade, že ľudia so živnosťou platia 15 % daň z príjmu, môžu si uplatniť 40 % náklady. Ak majú živnostníci alebo živnostníčky príjem pod hranicou 18 000 000 HUF a uplatňujú si vyššie spomenutý systém KATA, nemusia preukazovať náklady, platia fixnú mesačnú daň (. pdf , s. 9).", "Rakúsko", "Rakúsky daňový systém umožňuje uplatnenie viacerých typov výdavkov: paušálne výdavky vo výške 6 % z obratu (maximálna výška 13 200 EUR) alebo 12 % (maximálna výška 26 400 EUR) v závislosti od druhu príjmu. Malé podniky s obratom do 40 000 EUR si môžu vykázať náklady vo výške 45 % príjmu z podnikania alebo 20 % z príjmu zo služieb."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": ["PwC Worldwide Tax Summaries", "zahrnuté", "Demagog.sk", "zaplatia", "zdanený", "nepresiahol", "platia", "zodpovedá", "prepočte", "neplatia", "zvoliť", "vybrať", "závisí", "pdf", "pdf", "vrátane", "rozdelená", "pdf", "uplatňovanie", "pdf", "pdf", "pdf", "uplatniť", "pdf"], "url": ["https://taxsummaries.pwc.com/", "https://taxsummaries.pwc.com/czech-republic/individual/taxes-on-personal-income", "http://demagog.sk", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/fyzicke-osoby/zivnostnici#:~:text=15%20%25%20zo,000%20eur%2C", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/fyzicke-osoby/zivnostnici#:~:text=zo%20z%C3%A1kladu%20dane%20zisten%C3%A9ho%20pod%C4%BEa%20%C2%A7%204%20ods.%201%20p%C3%ADsm.%20b,tej%20%C4%8Dasti%20z%C3%A1kladu%20dane%2C%20ktor%C3%A1%20presiahne%20sumu%2048%20441%2C43%20eura", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/fyzicke-osoby/zivnostnici#:~:text=Da%C5%88ov%C3%A9%20priznanie%20k%20dani%20z%20pr%C3%ADjmov%20za%20zda%C5%88ovacie%20obdobie%202025%20je%20povinn%C3%BD%20poda%C5%A5%20da%C5%88ovn%C3%ADk%2C%20ak%20jeho%20celkov%C3%A9%20zdanite%C4%BEn%C3%A9%20pr%C3%ADjmy%20dosiahnut%C3%A9%20v%20roku%202025%20presiahli%20sumu%202%20876%2C90%20eura", "https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1992-586#:~:text=(1)%20Sazba,36n%C3%A1sobek%20pr%C5%AFm%C4%9Brn%C3%A9%20mzdy.", "https://www.podnikatel.cz/clanky/od-jake-vyse-mzdy-a-prijmu-se-bude-v-roce-2025-platit-23-sazba-dane-z-prijmu/", "https://nbs.sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/denny-kurzovy-listok-ecb/", "https://taxsummaries.pwc.com/poland/individual/taxes-on-personal-income", "https://biznes.gov.pl/en/portal/001823#:~:text=at%20a%20flat%20rate%20(tax%20rate%20of%2019%25)", "https://taxsummaries.pwc.com/poland/individual/significant-developments#:~:text=Lump%2Dsum%20tax%20on%20registered%20revenues,IT%20area%20is%2012%25%20(previously%2015%25).", "https://poradnikprzedsiebiorcy.pl/-jednoosobowa-dzialalnosc-gospodarcza-krok-po-kroku#:~:text=Wybieraj%C4%85c%20t%C4%99%20opcj%C4%99%2C%20podatnik%C2%A0w%20zale%C5%BCno%C5%9Bci%20od%20rodzaju%20sprzeda%C5%BCy%20stosuje%C2%A0stawk%C4%99%3A%202%25%2C%203%25%2C%205%2C5%25%2C%208%2C5%25%2C%2010%25%2C%2012%25%2C%2012%2C5%25%2C%2014%25%2C%2015%25%20i%2017%25", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=9", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=9", "https://austriaczech.com/blog/how-to-start-a-sole-proprietorship-osvc-in-austria/", "https://taxsummaries.pwc.com/austria/individual/taxes-on-personal-income", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=24", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/fyzicke-osoby/zivnostnici#:~:text=Da%C5%88ovn%C3%ADk%2C%20ktor%C3%BD%20sa%20rozhodne%20uplatni%C5%A5%20skuto%C4%8Dne%20vynalo%C5%BEen%C3%A9%20da%C5%88ov%C3%A9%20v%C3%BDdavky%20na%20dosiahnutie%2C%20zabezpe%C4%8Denie%20a%C2%A0udr%C5%BEanie%20pr%C3%ADjmov%20zo%20%C5%BEivnosti%2C%20postupuje%20pod%C4%BEa%20%C2%A7%202%20p%C3%ADsm.%20i)%2C%20%C2%A7%2019%20a%C5%BE%2021%20z%C3%A1kona%20o%C2%A0dani%20z%C2%A0pr%C3%ADjmov%20%5Bnov%C3%A9%20okno%5D.", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=27", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=27", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=27", "https://taxsummaries.pwc.com/poland/individual/deductions#:~:text=Individuals%20running%20business,above%20general%20conditions", "https://www.sbagency.sk/sites/default/files/pausalne_vydavky_a_pausalna_dan_vo_vybranych_krajinach_eu.pdf#page=9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:03.515336+00:00"}
{"id": "vr15287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15287", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...akonáhle došli podozrenia, špeciálny prokurátor (...) okamžite začal konať, ešte 16. marca, pred 4 mesiacmi, a začal preverovať nielen ten samotný prípad, ale aj všetky prípady dozadu, lebo spomeňme si, keď SaS bola vo vláde, tak dostal pán Bašternák nie 2, ale 3,6 milióna vratky, a nie, ani daňovú kontrolu mu neurobili a vyplatili mu to za 5 dní.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kováčik začal konať 16. marca, ale iba v prípade kauzy Bašternák. Informácie ktoré sa objavili, hovoria i o vyplatení vratiek vo výške 3,6 milióna ktoré mali byť Bašternákovi vyplatené v roku 2011. Bližšie informácie o vykonaní daňovej kontroly v tom roku sa nám ale nepodarilo nájsť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Úrad špeciálnej prokuratúry , v ktorej čele je Kováčik sa prostredníctvom hovorkyne 1. apríla vyjadril: \"Ide o záležitosť mimoriadne veľkého rozsahu rozdelenú zatiaľ do ôsmich vecí, v ktorých prebieha vyšetrovanie. Týka sa veľkého množstva dokumentov a faktov, ktoré je potrebné overiť, vykonať nespočetné množstvo úkonov a taktiež skutočnosť, že sa týkajú stoviek spoločností v rôznych krajinách, vplýva na časové hľadisko vyšetrovania\", pričom tvrdia, že dozor nad kauzou podvodov s DPH vykonávajú od 14. novembra 2011.", "analysis_paragraphs": ["Kováčik začal konať 16. marca, ale iba v prípade kauzy Bašternák. Informácie ktoré sa objavili, hovoria i o vyplatení vratiek vo výške 3,6 milióna ktoré mali byť Bašternákovi vyplatené v roku 2011. Bližšie informácie o vykonaní daňovej kontroly v tom roku sa nám ale nepodarilo nájsť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Úrad špeciálnej prokuratúry , v ktorej čele je Kováčik sa prostredníctvom hovorkyne 1. apríla vyjadril: \"Ide o záležitosť mimoriadne veľkého rozsahu rozdelenú zatiaľ do ôsmich vecí, v ktorých prebieha vyšetrovanie. Týka sa veľkého množstva dokumentov a faktov, ktoré je potrebné overiť, vykonať nespočetné množstvo úkonov a taktiež skutočnosť, že sa týkajú stoviek spoločností v rôznych krajinách, vplýva na časové hľadisko vyšetrovania\", pričom tvrdia, že dozor nad kauzou podvodov s DPH vykonávajú od 14. novembra 2011."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Úrad špeciálnej prokuratúry", "16. marca", "3,6 milióna eur"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/423531/", "https://dennikn.sk/408193/zitnanska-basternaka-treba-znovu-vysetrit-kalinakovi-mlci/", "https://dennikn.sk/477505/basternakovi-vyplatil-stat-vratky-za-16-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:46.210018+00:00"}
{"id": "vr28097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28097", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...keby ten európsky výbor (v NR SR, pozn.) nebol vždy len v utorok, stredu, štvrtok, ale bol býval by v piatok, keby mohli europoslanci vystúpiť na akomkoľvek výbore.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zasadnutia Výboru pre európske záležitosti sa uskutočňujú počas týždňa. Najčastejšie sú to utorky, stredy a štvrtky, teda v dni, keď zasadá Európsky parlament, jeho skupiny a výbory. Minimálne šesť krát sa zasadnutie Výboru pre Európske záležitosti sa konalo mimo utorka, stredy alebo štvrtka. Päťkrát sa konalo zasadanie výboru v pondelok a v jednom prípade aj v piatok. Neplatí tak, že Výbor pre európske záležitosti \"vždy\" zasadá len v utorok, stredu alebo vo štvrtok. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kalendár Európskeho parlamentu ukazuje, že europoslanci sa obvykle zúčastňujú zasadnutí od pondelka do štvrtka. Dni, kedy zasadá NR SR zase upravuje Rokovací poriadok. Podľa neho (. pdf , s.10) § 22 Rokovacie dni schôdzí národnej rady Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Vo výnimočných prípadoch sa rokovania NR SR uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že s v pondelok alebo v piatok sú spravidla chôdze gestorských výborov. Od apríla 2012, kedy bola vymenovaná nová vláda SR, sa konalo celkovo 44 schôdzí Výboru NR SR pre európske záležitosti. Podla prezenčných listín , VEZ zasadá najčastejšie uprostred týždňa, v utorok, stredu a štvrtok. Päť zasadnutí sa však uskutočnilo aj v pondelok (12. mája 2014; schôdza č. 31 sa konala od 19. do 24. septembra; 13. mája 2013; 8. októbra 2012; 21. mája 2012) a jedna v piatok (30. novembra 2012). Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zasadnutia Výboru pre európske záležitosti sa uskutočňujú počas týždňa. Najčastejšie sú to utorky, stredy a štvrtky, teda v dni, keď zasadá Európsky parlament, jeho skupiny a výbory. Minimálne šesť krát sa zasadnutie Výboru pre Európske záležitosti sa konalo mimo utorka, stredy alebo štvrtka. Päťkrát sa konalo zasadanie výboru v pondelok a v jednom prípade aj v piatok. Neplatí tak, že Výbor pre európske záležitosti \"vždy\" zasadá len v utorok, stredu alebo vo štvrtok. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kalendár Európskeho parlamentu ukazuje, že europoslanci sa obvykle zúčastňujú zasadnutí od pondelka do štvrtka. Dni, kedy zasadá NR SR zase upravuje Rokovací poriadok. Podľa neho (. pdf , s.10) § 22 Rokovacie dni schôdzí národnej rady Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Vo výnimočných prípadoch sa rokovania NR SR uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že s v pondelok alebo v piatok sú spravidla chôdze gestorských výborov. Od apríla 2012, kedy bola vymenovaná nová vláda SR, sa konalo celkovo 44 schôdzí Výboru NR SR pre európske záležitosti. Podla prezenčných listín , VEZ zasadá najčastejšie uprostred týždňa, v utorok, stredu a štvrtok. Päť zasadnutí sa však uskutočnilo aj v pondelok (12. mája 2014; schôdza č. 31 sa konala od 19. do 24. septembra; 13. mája 2013; 8. októbra 2012; 21. mája 2012) a jedna v piatok (30. novembra 2012). Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Kalendár", "pdf", "v prípade", "harmonogramu schôdzí", "listín"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/kalendar_podujati_ep.html;jsessionid=D4EC4549BE690B74D7723FC677C504A8", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.sme.sk/c/6744817/parlament-bude-rokovat-uz-v-pondelok-poslanci-chcu-stihnut-sviatky.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Schodze/harmonogram_2014.pdf", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:57.620280+00:00"}
{"id": "vr29108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29108", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ono pre rodinu nič nezmení, veď rodina aj teraz alebo manželstvo je teraz vzťahom muža a ženy, veď je to v Ústave.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zákona o rodine je manželstvo \"zväzkom muža a ženy. (...) Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. (...) Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.\" Podľa Ústavy SR (s. 13) je manželstvo \"jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zákona o rodine je manželstvo \"zväzkom muža a ženy. (...) Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. (...) Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.\" Podľa Ústavy SR (s. 13) je manželstvo \"jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o rodine", "Ústavy SR"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:32.155574+00:00"}
{"id": "vr29245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29245", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Francúzsko, významný, jeden z najvýznamnejších členských štátov NATO, hovorí prezident Hollande, že to je bezpečnostné riziko predstaviť si Ukrajinu v NATO.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa viacerých zdrojov sa prezident F. Hollande začiatkom februára vyjadril, že \" Francúzsko nie je naklonené členstvu Ukrajiny v NATO .\" ( TASR ) Taktiež odmietol zapojenie sa do debaty o vyzbrojovaní Ukrajiny, avšak explicitne nenazval Ukrajinu v NATO ako bezpečnostnú hrozbu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zdrojov sa prezident F. Hollande začiatkom februára vyjadril, že \" Francúzsko nie je naklonené členstvu Ukrajiny v NATO .\" ( TASR ) Taktiež odmietol zapojenie sa do debaty o vyzbrojovaní Ukrajiny, avšak explicitne nenazval Ukrajinu v NATO ako bezpečnostnú hrozbu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["viacerých", "zdrojov", "TASR"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/11392205/Merkel-and-Hollande-to-travel-to-Ukraine-and-Russia-for-peace-talks.html", "http://www.chicagotribune.com/news/nationworld/chi-merkel-hollande-kiev-moscow-20150205-story.html#page=1", "http://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsko-ukrajina-nato-odmietnutie/118643-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:32.449361+00:00"}
{"id": "vr28292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28292", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Do NRSR som v spolupráci s poslankyňou Luciou Žitňanskou predložil návrh, ktorý vyrieši problémy Bratislavy s neregulovanou vonkajšou reklamou.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že I. Nesrovnal dňa 16. 8. 2013 predložil spolu s L. Žitňanskou návrh , \"ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že I. Nesrovnal dňa 16. 8. 2013 predložil spolu s L. Žitňanskou návrh , \"ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\""], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4616", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=387363"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:22.815224+00:00"}
{"id": "44785", "numeric_id": 44785, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44785", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "To znamená, že tuná vaši partneri (strany Za ľudí, pozn.) Sarkozy alebo Kresťanskí demokrati v Taliansku boli vyšetrovaní za vraždy. Rozumiete ma? A ja keby som sa mal takto na vás (stranu Za ľudí - pozn.) pozerať, že vy chcete byť vo frakcii ktorí boli odsúdení za korupciu, za účasť na vraždách...", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Boris Kollár porovnáva spoluprácu Sme rodina a strany Marine Le Penovej s potenciálnou spoluprácou Za ľudí s kresťansko-demokratickými stranami Francúzska či Talianska. Kým však strana Marine Le Penovej resp. jej predstavitelia, ktorí sú vyšetrovaní pre podvody, stále pôsobia v aktívnej politike, stíhaní resp. odsúdení predstavitelia francúzskych či talianských kresťanských demokratov, ktorých spomína Kollár, v aktívnej politike viac nie sú . Navyše, strana Za ľudí s nimi v Európskom parlamente (zatiaľ) nespolupracuje. Vznikla až po európskych voľbách, nemá v ňom teda zastúpenie. Keďže tvrdenie Borisa Kollára neprimerane porovnáva resp. dáva do rovnosti významne rôzne situácie a posúva neexistujúcu spoluprácu strany Za ľudí s európskymi stranami v EP do polohy, akoby existovala, hodnotíme ho ako zavádzanie. Boris Kollár porovnáva stíhanie niekdajšej strany francúzskej političky Marine Le Penovej Front National a jej predstaviteľov s kauzami iných európskych kresťanských strán. Kollár aj Le Penová sú členmi Hnutia pre Európu národov a slobody - združenia európskych (krajne) pravicových strán. Sedem predstaviteľov niekdajšej strany Marine Le Penovej Front national (dnes Rassemblement National) stálo v novembri 2019 pred súdom pre podozrenia z podvodu. Počas volieb v roku 2012 mali byť zodpovední za systém čierneho financovania strany. Medzi obvinených patrí aj aktuálny poslanec európskeho parlamentu Jean-François Jalkh. Samotnej Le Penovej v máji 2019 súd nariadil , aby zaplatila 300 000 eur Európskemu parlamentu za zneužitie verejných peňazí na zamestnávanie asistentov. Francúzsky exprezident Sarkozy ide pred súd pre nelegálne získavanie informácií z vyšetrovania a nepoctivé financovanie kampane. Jeho niekdajšia strana Les Republicains je členom Európskej ľudovej strany, Sarkózy sa však v roku 2017 z politiky stiahol . V roku 2011 bol na sedem rokov odsúdený bývalý sicílsky senátor, Salvatore Cuffaro - niekdajší člen kresťansko demokratickej Únie stredu. Cuffarovi dokázali poskytovanie informácií z vyšetrovania mafii. V roku 2002 bol za objednávku vraždy odsúdený Giulio Andreotti -sedemnásobný talianský premiér. O rok neskôr ho súd z obvinení oslobodil . Andreotti bol členom Kresťansko-demokratickej strany. Tak Únia stredu je - Kresťanskodemokratická strana bola - členom Európskej ľudovej strany. Strana Za ľudí vznikla po voľbách do Európskeho parlamentu 2019, nemá v ňom teda zastúpenie a nie je členom žiadnej z parlamentných frakcií resp. strán.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár porovnáva spoluprácu Sme rodina a strany Marine Le Penovej s potenciálnou spoluprácou Za ľudí s kresťansko-demokratickými stranami Francúzska či Talianska. Kým však strana Marine Le Penovej resp. jej predstavitelia, ktorí sú vyšetrovaní pre podvody, stále pôsobia v aktívnej politike, stíhaní resp. odsúdení predstavitelia francúzskych či talianských kresťanských demokratov, ktorých spomína Kollár, v aktívnej politike viac nie sú . Navyše, strana Za ľudí s nimi v Európskom parlamente (zatiaľ) nespolupracuje. Vznikla až po európskych voľbách, nemá v ňom teda zastúpenie. Keďže tvrdenie Borisa Kollára neprimerane porovnáva resp. dáva do rovnosti významne rôzne situácie a posúva neexistujúcu spoluprácu strany Za ľudí s európskymi stranami v EP do polohy, akoby existovala, hodnotíme ho ako zavádzanie. Boris Kollár porovnáva stíhanie niekdajšej strany francúzskej političky Marine Le Penovej Front National a jej predstaviteľov s kauzami iných európskych kresťanských strán. Kollár aj Le Penová sú členmi Hnutia pre Európu národov a slobody - združenia európskych (krajne) pravicových strán. Sedem predstaviteľov niekdajšej strany Marine Le Penovej Front national (dnes Rassemblement National) stálo v novembri 2019 pred súdom pre podozrenia z podvodu. Počas volieb v roku 2012 mali byť zodpovední za systém čierneho financovania strany. Medzi obvinených patrí aj aktuálny poslanec európskeho parlamentu Jean-François Jalkh. Samotnej Le Penovej v máji 2019 súd nariadil , aby zaplatila 300 000 eur Európskemu parlamentu za zneužitie verejných peňazí na zamestnávanie asistentov. Francúzsky exprezident Sarkozy ide pred súd pre nelegálne získavanie informácií z vyšetrovania a nepoctivé financovanie kampane. Jeho niekdajšia strana Les Republicains je členom Európskej ľudovej strany, Sarkózy sa však v roku 2017 z politiky stiahol . V roku 2011 bol na sedem rokov odsúdený bývalý sicílsky senátor, Salvatore Cuffaro - niekdajší člen kresťansko demokratickej Únie stredu. Cuffarovi dokázali poskytovanie informácií z vyšetrovania mafii. V roku 2002 bol za objednávku vraždy odsúdený Giulio Andreotti -sedemnásobný talianský premiér. O rok neskôr ho súd z obvinení oslobodil . Andreotti bol členom Kresťansko-demokratickej strany. Tak Únia stredu je - Kresťanskodemokratická strana bola - členom Európskej ľudovej strany. Strana Za ľudí vznikla po voľbách do Európskeho parlamentu 2019, nemá v ňom teda zastúpenie a nie je členom žiadnej z parlamentných frakcií resp. strán."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["sú", "stálo", "aktuálny", "nariadil", "ide pred súd", "je", "stiahol", "odsúdený", "dokázali", "bol", "oslobodil", "je", "vznikla"], "url": ["https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kollar-a-le-penova-v-bratislave-specatili-spojenectvo-ich-programy-sa-vylucuju/", "https://www.nau.ch/politik/international/fruhere-front-national-in-wahlkampfkosten-affare-vor-gericht-65609247", "https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/124770/JEAN-FRANCOIS_JALKH/home", "https://www.ft.com/content/3d583aca-73c1-11e8-b6ad-3823e4384287", "https://www.theguardian.com/world/2020/jan/08/french-ex-president-nicolas-sarkozy-to-be-tried-on-graft-charges", "https://www.europarl.europa.eu/meps/en/search/advanced", "https://www.reuters.com/article/us-france-politics-sarkozy/frances-sarkozy-reveals-his-passions-but-insists-no-come-back-on-cards-idUSKCN1TS2FH", "https://www.bbc.com/news/world-europe-12260666", "https://hnonline.sk/svet/295161-predsedu-sicilskej-vlady-odsudili-pre-spolupracu-s-mafiou", "https://www.theguardian.com/world/2002/nov/18/pressandpublishing.italy", "https://svet.sme.sk/c/6796802/giulio-andreotti-krstny-otec-talianskej-politiky.html", "https://www.epp.eu/parties-and-partners/", "https://dennikn.sk/1430162/aktualizovane-andrej-kiska-zaklada-vlastnu-politicku-stranu-oslovil-viacerych-politikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:12.761807+00:00"}
{"id": "49942", "numeric_id": 49942, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49942", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Tu je presne vidieť ako Robert Fico a vlastne celá táto koalícia klame svojich voličov, pretože to, čo hovorili pred voľbami, že ani náboj na Ukrajinu, v skutočnosti nie je pravda, pretože tam vyvážame obrovské množstvo zbraní a obrovské množstvo techniky a pán Kaliňák sa snaží navodiť dojem, že je iné, keď zbraň pošleme z našich skladov a je iné, keď zbraň pošleme z našej fabriky.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedným z predvolebných sľubov Smeru-SD bolo zastaviť slovenské vojenské dodávky na Ukrajinu. Až po voľbách vláda tento naratív upravila a upresnila tým, že sa tento prísľub týka dodávok z armádnych zásob. Komerčný obchod so zbraňami pokračuje naďalej, pretože ten sa podľa vlády podieľa na zamestnanosti a hospodárskej prosperite krajiny. V roku 2024 bol slovenský export zbrojárskeho priemyslu v hodnote 1,2 miliardy eur. Hoci nie je jasné, aká veľká časť smerovala na Ukrajinu, dáta ukazujú, že v porovnaní s poslednými rokmi výrazne vzrástol. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRobert Fico pred parlamentnými voľbami 2023 naozaj viackrát tvrdil, že, ak sa strana Smer-SD dostane do vlády, nedovolí vývoz „ani jedného náboja“ na Ukrajinu. Zdôvodnil to tým, že vojenská pomoc len predlžuje konflikt a dodal, že „na vojne niekto zarába, no Slovensko to určite nie je“ ( video 01:00:33).\n\nPo voľbách sa rétorika jeho vlády zjemnila a Fico špecifikoval, že zastavenie vojenskej pomoci sa bude týkať len zbraní a munície zo skladov slovenskej armády. V novembri 2023 vláda skutočne odmietla 14. balík štátnej vojenskej pomoci (munície, rakiet a mínometov) Ukrajine v hodnote 40 miliónov eur.\n\nSlovenským zbrojárskym firmám však vyrábať a distribuovať vláda nebráni. Aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) opakuje, že obranný priemysel tvorí pracovné miesta a prispieva k hospodárskemu rastu Slovenska. Zbrane a munícia predané na komerčnej báze však majú v prípade prebiehajúcej vojny rovnaký účel ako tovar darovaný alebo odkúpený zo slovenských armádnych skladov.\n\nZ analýzy Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku vyplýva, že zatiaľčo na počiatku plnohodnotnej invázie pochádzalo 70 % vojenskej pomoci Ukrajine z existujúcich arzenálov darcovských krajín, od roku 2024 sú až dve tretiny tejto pomoci novovyrábané obrannými priemyslami daných krajín ( .pdf , s. 1).\n\nV roku 2024 vyprodukoval export slovenských zbraní, streliva, ich častí a príslušenstva 1,2 miliardy eur, čo predstavuje 0,9 % celkového HDP toho roka. V porovnaní s predošlým rokom ide o viac ako dvojnásobný medziročný nárast. A v porovnaní s rokom 2021, teda rokom predtým, ako sa začala plnohodnotná ruská invázia na Ukrajinu, ide o viac ako desaťnásobný nárast. Štatistický úrad síce neuvádza, v akých krajinách zbrane a munícia vyrobené na Slovensku končia, no ich výroba a export sa v čase trvania rusko-ukrajinskej vojny výrazne zvýšili a prispievajú k rastu slovenskej ekonomiky.\n\nPodľa Kielského inštitútu vyviezlo Slovensko na Ukrajinu od januára 2022 do decembra 2024 vojenskú pomoc v hodnote 691 miliónov eur. Hodnota humanitárnej ako aj finančnej pomoci pritom bola len 10 miliónov eur (. xlsx , Country Summary (€)). Denník Sme uviedol, že za za štvrtej Ficovej vlády do júla 2024 slovenská vojenská pomoc Ukrajine predstavovala 112 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Jedným z predvolebných sľubov Smeru-SD bolo zastaviť slovenské vojenské dodávky na Ukrajinu. Až po voľbách vláda tento naratív upravila a upresnila tým, že sa tento prísľub týka dodávok z armádnych zásob. Komerčný obchod so zbraňami pokračuje naďalej, pretože ten sa podľa vlády podieľa na zamestnanosti a hospodárskej prosperite krajiny. V roku 2024 bol slovenský export zbrojárskeho priemyslu v hodnote 1,2 miliardy eur. Hoci nie je jasné, aká veľká časť smerovala na Ukrajinu, dáta ukazujú, že v porovnaní s poslednými rokmi výrazne vzrástol. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Robert Fico pred parlamentnými voľbami 2023 naozaj viackrát tvrdil, že, ak sa strana Smer-SD dostane do vlády, nedovolí vývoz „ani jedného náboja“ na Ukrajinu. Zdôvodnil to tým, že vojenská pomoc len predlžuje konflikt a dodal, že „na vojne niekto zarába, no Slovensko to určite nie je“ ( video 01:00:33).", "Po voľbách sa rétorika jeho vlády zjemnila a Fico špecifikoval, že zastavenie vojenskej pomoci sa bude týkať len zbraní a munície zo skladov slovenskej armády. V novembri 2023 vláda skutočne odmietla 14. balík štátnej vojenskej pomoci (munície, rakiet a mínometov) Ukrajine v hodnote 40 miliónov eur.", "Slovenským zbrojárskym firmám však vyrábať a distribuovať vláda nebráni. Aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) opakuje, že obranný priemysel tvorí pracovné miesta a prispieva k hospodárskemu rastu Slovenska. Zbrane a munícia predané na komerčnej báze však majú v prípade prebiehajúcej vojny rovnaký účel ako tovar darovaný alebo odkúpený zo slovenských armádnych skladov.", "Z analýzy Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku vyplýva, že zatiaľčo na počiatku plnohodnotnej invázie pochádzalo 70 % vojenskej pomoci Ukrajine z existujúcich arzenálov darcovských krajín, od roku 2024 sú až dve tretiny tejto pomoci novovyrábané obrannými priemyslami daných krajín ( .pdf , s. 1).", "V roku 2024 vyprodukoval export slovenských zbraní, streliva, ich častí a príslušenstva 1,2 miliardy eur, čo predstavuje 0,9 % celkového HDP toho roka. V porovnaní s predošlým rokom ide o viac ako dvojnásobný medziročný nárast. A v porovnaní s rokom 2021, teda rokom predtým, ako sa začala plnohodnotná ruská invázia na Ukrajinu, ide o viac ako desaťnásobný nárast. Štatistický úrad síce neuvádza, v akých krajinách zbrane a munícia vyrobené na Slovensku končia, no ich výroba a export sa v čase trvania rusko-ukrajinskej vojny výrazne zvýšili a prispievajú k rastu slovenskej ekonomiky.", "Podľa Kielského inštitútu vyviezlo Slovensko na Ukrajinu od januára 2022 do decembra 2024 vojenskú pomoc v hodnote 691 miliónov eur. Hodnota humanitárnej ako aj finančnej pomoci pritom bola len 10 miliónov eur (. xlsx , Country Summary (€)). Denník Sme uviedol, že za za štvrtej Ficovej vlády do júla 2024 slovenská vojenská pomoc Ukrajine predstavovala 112 miliónov eur."], "analysis_date": "2025-03-21", "analysis_sources": {"text": ["jedného", "video", "zbraní", "balík", "firmám", "priemysel", "", ".pdf", "export", "predstavuje", "dvojnásobný", "desaťnásobný", "xlsx", "pomoc"], "url": ["https://plus.rozhlas.cz/pokud-bude-smer-ve-vlade-neposleme-na-ukrajinu-ani-jeden-jediny-naboj-tvrdi-fico-9056339", "https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14036/374446#3633", "https://domov.sme.sk/c/23238526/ukrajina-vojna-pomoc-slovensko-fico-nova-vlada.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/3666966", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-zbrane-ukrajina-robert-fico_2311061449_ako", "https://hnonline.sk/slovensko/96199719-kalinak-je-rad-ze-sa-jeho-ocakavania-v-oblasti-exportu-zbrani-naplnili", "https://www.ifw-kiel.de/fileadmin/Dateiverwaltung/Subject_Dossiers_Topics/Ukraine/Ukraine_Support_Tracker/3rd_Aniv_Report.pdf", "https://www.ifw-kiel.de/fileadmin/Dateiverwaltung/Subject_Dossiers_Topics/Ukraine/Ukraine_Support_Tracker/3rd_Aniv_Report.pdf", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0012ms/v_zo0012ms_00_00_00_sk", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a69d33e2-2837-4413-84ce-5b2b92ad38ef/!ut/p/z1/rZbfc5pAEMf_ljz4iLfcDzj6hkYBg0aDkISXDCgqVcEI0aZ_fQ-TTKo2h50WZgSHz3fZ3du9BYXoAYVZtEvnUZnmWbQS_x9D7WmkO7zVUk2AlkvA6d14A7vdxZbPUIBCFE6yclMu0GMeF9FCKZZKms2UaFk2QNzk27WwtssSpdhso91rA3ZFUi7FNdKMKSEJVjAnukKpShROJ4nCYhwbOJoSnswq85tJOkWPF9H3x_7ym3YbnAEbX7NgQDqYoVA87npDbBrUal_f3XbBGbcx91wNA6jv-rZl2lR3AbhrMXBM278zRoSASQ56STre9PDFYcJleomDlT5wh296Sx-rIryB5wd8RPo9eNdLgCM9Jw4D07mGDiE96HbO9OD1DXACj45vuY6J_bf6c0Div-_ocv8rQKK_HcDp-lu2zwXQAssyXJW22GV6CSDLv63W5N8-Wb_j9PZapC7_-J_0FXBUf5zpINzzfIDAA9MmZ_1zBlxUvxIglLfHfdXvNR1YZ-MNMEejkecGAVgBFj1EVAsGvg9W_8PCV4tE6oAxfQdkbSpbqEMfyQA2xHIfOl1WAww-XiHrhZNqONoshx16BvxeDdZoWAOYY1aXByy1AJ5GagCAGsBS5fUALa0GGGvoUVS1_uVUqbatXZrskZ9Vs26FvM-hpbFpEsUJVShETKFM_MQcqwoj-mwaayQxZgyJcuihMI3Xzf1k3YQmBYw51gzGKDEMYlRTOP3-_ByaYtTmWZn8KNHDx6xtQFGK-TpRDk8yMXOL1cvPWIxXVVWSl22-KZaRcmCKMl1Gp8GctKgqCeaiCdyr2yJkwfzPDwfxHrztt_tz4X5ULirTOXq4NIbP1dC5DkTXOcXU0JjYHYRhM4sJF4a3ySzZJtvmy1Z8Ki3KclN8a0AD9vt9c57n81XSnOTrBvxJssgLEfgxiTbrNSev6dGhLO86n-es3yE0jNl8_dQvWcxWO9e8uvoFATfm6g!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0012ms/v_zo0012ms_00_00_00_sk", "https://e.dennikn.sk/4516451/slovensky-vyvoz-zbrani-je-od-utoku-na-ukrajinu-desatnasobny-prudky-rast-moze-pokracovat/", "https://www.ifw-kiel.de/publications/ukraine-support-tracker-data-20758/", "https://domov.sme.sk/c/23389041/slovensko-ukrajina-zbrane-vyvoz-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:51.343639+00:00"}
{"id": "vr15272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15272", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Pán minister sa vyjadril pre Rádio Expres, teraz citujem, že \"tie podozrenia sú s prepojením špičiek Smeru a Bašternáka, sú výmysel, že je to klamstvo\".", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rádio Expres do relácie s Braňom Závodským pozvalo 17. júna Roberta Kaliňáka. Hneď na začiatku debaty sa moderátor venoval prepojeniu strany Smer a Ladislava Bašternáka. Výrok, ktorý cituje Krajniak, odznel z úst moderátora s odvolávaním sa na predchádzajúce vyjadrenia ministra vnútra zo skoršieho obdobia. Výrok kvôli jeho obsahovej správnosti hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rádio Expres do relácie s Braňom Závodským pozvalo 17. júna Roberta Kaliňáka. Hneď na začiatku debaty sa moderátor venoval prepojeniu strany Smer a Ladislava Bašternáka. Výrok, ktorý cituje Krajniak, odznel z úst moderátora s odvolávaním sa na predchádzajúce vyjadrenia ministra vnútra zo skoršieho obdobia. Výrok kvôli jeho obsahovej správnosti hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Expres"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=S9D_gab4rgE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:47.897116+00:00"}
{"id": "vr36847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36847", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kresťanskodemokratické hnutie nehlasovalo za Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej republiky, takže sa môžem pýtať, že aký je reálny vzťah k Slovensku.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie", "analysis_paragraphs": ["Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html#ixzz1BCOfkxDI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:36.380039+00:00"}
{"id": "vr18160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18160", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...z posledných viac ako 50 článkov napísal (Ján Kuciak, pozn.) viac ako polovicu, o Mariánovi Kočnerovi.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa portálu Aktuality.sk, na ktorom boli zverejnené články Jána Kuciaka, napísal Kuciak v posledných 50-tich článkoch pred svojou smrťou o Mariánovi Kočnerovi alebo jemu blízkym ľudom 21-krát. Keďže Galko hovorí \"viac ako 50 článkov\", overili sme aj ďalšie Kuciakove články. Z posledných 60-tich sa Kočnera týkalo 23, čo nepredstavuje vyše polovicu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Ján Kuciak celkovo zverejnil o Mariánovi Kočnerovi alebo jemu blízkym ľudom až 24 článkov. Prvý krát ho vo svojom článku spomenul 22. januára 2016 v súvislosti s bytom v luxusnom komplexe Bonaparte, ktorý si kúpila firma Mariána Kočnera. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Aktuality.sk, na ktorom boli zverejnené články Jána Kuciaka, napísal Kuciak v posledných 50-tich článkoch pred svojou smrťou o Mariánovi Kočnerovi alebo jemu blízkym ľudom 21-krát. Keďže Galko hovorí \"viac ako 50 článkov\", overili sme aj ďalšie Kuciakove články. Z posledných 60-tich sa Kočnera týkalo 23, čo nepredstavuje vyše polovicu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Ján Kuciak celkovo zverejnil o Mariánovi Kočnerovi alebo jemu blízkym ľudom až 24 článkov. Prvý krát ho vo svojom článku spomenul 22. januára 2016 v súvislosti s bytom v luxusnom komplexe Bonaparte, ktorý si kúpila firma Mariána Kočnera. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["články", "článku"], "url": ["https://autor.aktuality.sk/jan-kuciak/", "https://www.aktuality.sk/clanok/312287/co-spaja-fica-pociatka-a-kalinakovych-pravnikov-luxusne-byty-v-komplexe-bonaparte/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:48.907495+00:00"}
{"id": "vr37557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37557", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja môžem potvrdiť, že v čase, keď bola vláda v rokoch 2006-2010 sme urobili 19 výjazdových rokovaní...", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico bol počas svojich štyroch rokov na 19 výjazdoch. Posledný sa uskutočnil 5. mája 2010.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico bol počas svojich štyroch rokov na 19 výjazdoch. Posledný sa uskutočnil 5. mája 2010."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["bol"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/vlada-naposledy-rozdavala-v-secovciach-na-vychode-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:30.921186+00:00"}
{"id": "43151", "numeric_id": 43151, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43151", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "Strana Smer - sociálna demokracia, od samého začiatku (...) vo frakcii socialistov a demokratov.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD je súčasťou Strany európskych socialistov ( PES ) a súčasne frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov ( S & D ) od roku 2004, kedy sa na Slovensku konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Všetci europoslanci za stranu Smer-SD sa od počiatku hlásia práve k tejto frakcii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvé voľby do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa konali v roku 2004 . Smer-SD v nich obsadil tri kreslá - stranu zastupovali Monika Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka, pričom všetci patrili do vtedajšej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S & D). V roku 2009 Smer-SD do Europarlamentu vyslal piatich poslancov, Moniku Beňovú, Moniku Smolkovú, Katarínu Neveďalovú, Borisa Zalu a Vladimíra Maňku. Všetci menovaní opäť spolupracovali v rámci frakcie S & D. V tretích voľbách, v roku 2014 , sa za Smer-SD do EP dostali Maroš Šefčovič (na jeho miesto neskôr nastúpila Monika Smolková), Monika Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka. Tí sa takisto zaradili do frakcie S & D. Nakoniec, po voľbách v roku 2019 strana Smer-SD do Europarlamentu vyšle Moniku Beňovú, Miroslava Číža a Roberta Hajšela. Všetci traja sa hlásia k S & D. Smer-SD bol v minulosti zo strany socialistov a demokratov viackrát kritizovaný. V roku 2006 dokonca došlo k pozastaveniu členstva strany v PES. Tento krok navrhli lídri S & D v reakcii na politickú spoluprácu Smeru-SD so Slovenskou národnou stranou. Vo februári 2008 bolo členstvo strany medzi európskymi socialistami obnovené. Ďalšie tenzie nastali v roku 2015, kedy predseda S & D dokonca navrhol vylúčenie Smeru-SD. Frakcii sa nepáčila Ficova kritika európskej politiky voči utečencom a údajné islamofóbne výroky. Po vzájomnej diskusii a objasnení situácie však Smer-SD ostal súčasťou frakcie S & D.", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD je súčasťou Strany európskych socialistov ( PES ) a súčasne frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov ( S & D ) od roku 2004, kedy sa na Slovensku konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Všetci europoslanci za stranu Smer-SD sa od počiatku hlásia práve k tejto frakcii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvé voľby do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa konali v roku 2004 . Smer-SD v nich obsadil tri kreslá - stranu zastupovali Monika Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka, pričom všetci patrili do vtedajšej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S & D). V roku 2009 Smer-SD do Europarlamentu vyslal piatich poslancov, Moniku Beňovú, Moniku Smolkovú, Katarínu Neveďalovú, Borisa Zalu a Vladimíra Maňku. Všetci menovaní opäť spolupracovali v rámci frakcie S & D. V tretích voľbách, v roku 2014 , sa za Smer-SD do EP dostali Maroš Šefčovič (na jeho miesto neskôr nastúpila Monika Smolková), Monika Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka. Tí sa takisto zaradili do frakcie S & D. Nakoniec, po voľbách v roku 2019 strana Smer-SD do Europarlamentu vyšle Moniku Beňovú, Miroslava Číža a Roberta Hajšela. Všetci traja sa hlásia k S & D. Smer-SD bol v minulosti zo strany socialistov a demokratov viackrát kritizovaný. V roku 2006 dokonca došlo k pozastaveniu členstva strany v PES. Tento krok navrhli lídri S & D v reakcii na politickú spoluprácu Smeru-SD so Slovenskou národnou stranou. Vo februári 2008 bolo členstvo strany medzi európskymi socialistami obnovené. Ďalšie tenzie nastali v roku 2015, kedy predseda S & D dokonca navrhol vylúčenie Smeru-SD. Frakcii sa nepáčila Ficova kritika európskej politiky voči utečencom a údajné islamofóbne výroky. Po vzájomnej diskusii a objasnení situácie však Smer-SD ostal súčasťou frakcie S & D."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["PES", "S & D", "voľby", "2004", "2009", "2014", "2019", "pozastaveniu", "navrhli", "vylúčenie", "diskusii"], "url": ["https://www.pes.eu/en/members/parties-map/#d09702be-7e5b-11e6-b095-8cdcd4d4c346/2d2c2952-8577-11e6-aa40-9a82572148c5", "https://www.socialistsanddemocrats.eu/who-we-are/our-members/national-parties?party-name=&party-country=346", "https://www.teraz.sk/slovensko/europsky-parlament/339438-clanok.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov/slovenski_europoslanci-2004-2009.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov/slovenski_europoslanci_2009-2014.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov/poslanci_ep_2014_2019.html", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/slovenski-europoslanci-velka-personalna-vymena/", "https://www.pes.eu/export/sites/default/Downloads/PES-Documents/PES_resolution_on_SMER_EN.pdf_26590205.pdf", "https://spectator.sme.sk/c/20003547/euro-socialists-suspend-ficos-smer-party.html", "https://dennikn.sk/249106/smer-ma-problem-zacinaju-rokovania-o-jeho-vyluceni-z-pes/", "http://www7.teraz.sk/slovensko/smer-ostava-sucastou-socialistov-pes/159993-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:11.440984+00:00"}
{"id": "vr14950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14950", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja nie som žiaden kleptoman ako bolo včera medializované aj vašimi ústami...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER a SNS boli už od vzniku vlády niekoľkokrát opozičnými poslancami, predovšetkým Danielom Lipšicom označené za strany kleptomanov. Lipšic sa vyjadril, že \" Smer a SNS, teda kleptomani zo Smeru a z SNS majú v tej vládnej koalícii myslím že 64 poslancov, ak sa nemýlim. \" Tento výrok pochádza z debaty na Hospodárskych novinách (6:50) z 30. marca 2016. Daniel Lipšic mal tri dni pred debatou v RTVS, 14. apríla tlačovú konferenciu, kde opäť používal spojenie \" kleptomani zo Smeru a SNS \". Dankov výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDaniel Lipšic niekoľkokrát označil členov strán SMER a SNS za kleptomanov. Stalo sa tak napríklad v marci , či v rozhovore v apríli 2016. Ďalším príkladom je vyšetrovanie kauzy podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorú sa Lipšic snaží dostať do parlamentného výboru.\n\nV tejto súvislosti vyzval na tlačovej konfernecii (video, 13:30) strany Sieť a Most-Híd aby ho v tomto úsilí podporili. Dodal, že je zvedavý, či prijmú jeho výzvu, či nebudú \" spolu s kleptomanmi zo Smer a SNS zablokovať konanie týchto schôdzí tak, že sa nebudú prezentovať alebo budú mať iné súrne povinnosti alebo neodhlasujú program.\"", "analysis_paragraphs": ["SMER a SNS boli už od vzniku vlády niekoľkokrát opozičnými poslancami, predovšetkým Danielom Lipšicom označené za strany kleptomanov. Lipšic sa vyjadril, že \" Smer a SNS, teda kleptomani zo Smeru a z SNS majú v tej vládnej koalícii myslím že 64 poslancov, ak sa nemýlim. \" Tento výrok pochádza z debaty na Hospodárskych novinách (6:50) z 30. marca 2016. Daniel Lipšic mal tri dni pred debatou v RTVS, 14. apríla tlačovú konferenciu, kde opäť používal spojenie \" kleptomani zo Smeru a SNS \". Dankov výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Daniel Lipšic niekoľkokrát označil členov strán SMER a SNS za kleptomanov. Stalo sa tak napríklad v marci , či v rozhovore v apríli 2016. Ďalším príkladom je vyšetrovanie kauzy podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorú sa Lipšic snaží dostať do parlamentného výboru.", "V tejto súvislosti vyzval na tlačovej konfernecii (video, 13:30) strany Sieť a Most-Híd aby ho v tomto úsilí podporili. Dodal, že je zvedavý, či prijmú jeho výzvu, či nebudú \" spolu s kleptomanmi zo Smer a SNS zablokovať konanie týchto schôdzí tak, že sa nebudú prezentovať alebo budú mať iné súrne povinnosti alebo neodhlasujú program.\""], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["debaty", "marci", "apríli", "vyzval", "tlačovej konfernecii"], "url": ["http://tv.hnonline.sk/politika/594725-lipsic-v-hntelevizii-sucasna-koalicia-vlada-kleptomanov-zo-smeru-a-sns-s-priveskami", "http://tv.hnonline.sk/politika/594725-lipsic-v-hntelevizii-sucasna-koalicia-vlada-kleptomanov-zo-smeru-a-sns-s-priveskami", "http://www.aktuality.sk/clanok/328833/d-lipsic-kalinak-nesefuje-policii-svojich-ludi-tam-maju-oligarchovia/", "http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa/597219-lipsic-ziada-bugara-a-prochazku-nepodporte-kleptomanov-zo-smeru-a-sns", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/1871"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:58.574935+00:00"}
{"id": "vr27959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27959", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď Smer dostane 23 miliónov zo štátneho rozpočtu, 23 miliónov eur, keď dostane pokutu aj milión eur, nič sa mu nestane. Keď dostane 10 tisíc eur pokutu malá, začínajúca strana, ktorá si povedala, že má dosť všetkých politických strán a zložia sa iba tí členovia, tak ju zložíme, jednoducho, zavreme im hubu.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za každý hlas, ktorý strane odovzdali voliči, dostane jednorazovo jedno percento priemernej mesačnej mzdy za rok 2011.\n\nRovná sa sume príspevku za hlasy, ktorá sa však rozdelí na 48 podielov. Strana ich dostane postupne, tento rok však menšiu sumu a pred budúcimi voľbami najviac.\n\nVypočíta sa ako násobok priemernej mzdy za rok 2011. Za prvých dvadsať mandátov patrí strane, ktorá sa dostala do parlamentu, tridsaťnásobok priemernej mzdy, za každý ďalší mandát dvadsaťnásobok. Strana dostane každý rok volebného obdobia jednorazovo štvrtinu príspevku.", "analysis_paragraphs": ["Za každý hlas, ktorý strane odovzdali voliči, dostane jednorazovo jedno percento priemernej mesačnej mzdy za rok 2011.", "Rovná sa sume príspevku za hlasy, ktorá sa však rozdelí na 48 podielov. Strana ich dostane postupne, tento rok však menšiu sumu a pred budúcimi voľbami najviac.", "Vypočíta sa ako násobok priemernej mzdy za rok 2011. Za prvých dvadsať mandátov patrí strane, ktorá sa dostala do parlamentu, tridsaťnásobok priemernej mzdy, za každý ďalší mandát dvadsaťnásobok. Strana dostane každý rok volebného obdobia jednorazovo štvrtinu príspevku."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6295608/smer-zoberie-viac-ako-23-milionov.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/203013/smer-sd-si-na-volbach-zarobil-23-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:35.148812+00:00"}
{"id": "vr39040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39040", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Zhruba 6 tisíc lekárov, 70 % lekárov naozaj nepodalo výpoveď a ostáva v nemocniciach, príde aj do práce v decembri.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov Lekárskeho odborového združenia podalo výpoveď 2411 lekárov. Oficiálny údaj s celkovým počtom lekárov nie je zverejnený. Nedokážeme preto overiť, koľko lekárov nedalo výpoveď.\n\nPre ilustráciu pridávame vyjadrenie Mariána Kollára, predsedu LOZ pre aktuality.sk :", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Lekárskeho odborového združenia podalo výpoveď 2411 lekárov. Oficiálny údaj s celkovým počtom lekárov nie je zverejnený. Nedokážeme preto overiť, koľko lekárov nedalo výpoveď.", "Pre ilustráciu pridávame vyjadrenie Mariána Kollára, predsedu LOZ pre aktuality.sk :"], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Lekárskeho odborového združenia", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.loz.sk/", "http://www.aktuality.sk/clanok/194715/kollar-netransparentnost-v-nemocniciach-vyhovuje-skupinam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:58.269779+00:00"}
{"id": "43760", "numeric_id": 43760, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43760", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "...ten náš právny poriadok zákony hovoria o tom, že keď sudca je nečestný a že ho obvinia z nejakého závažného zločinu alebo z trestného činu, tak vieme mu okamžite pozastaviť výkon...", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa § 22 ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich „ sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu…” O dočasnom pozastavení rozhoduje disciplinárny senát o.i. na návrh „ministra, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin.” (§ 22 ods. 2) Disciplinárny senát má na rozhodnutie 10 dní od doručenia návrhu. Ak dotknutý sudca s rozhodnutím nesúhlasí, odvolací senát rozhodne o jeho námietkach do 10 dní. Hoci má disciplinárny senát na rozhodnutie 10 dní, nemusí túto lehotu vyčerpať - môže rozhodnúť hneď v jej prvý deň, t.j. „okamžite”. Rovnako to platí pre odvolací senát. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa § 22 ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich „ sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu…” O dočasnom pozastavení rozhoduje disciplinárny senát o.i. na návrh „ministra, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin.” (§ 22 ods. 2) Disciplinárny senát má na rozhodnutie 10 dní od doručenia návrhu. Ak dotknutý sudca s rozhodnutím nesúhlasí, odvolací senát rozhodne o jeho námietkach do 10 dní. Hoci má disciplinárny senát na rozhodnutie 10 dní, nemusí túto lehotu vyčerpať - môže rozhodnúť hneď v jej prvý deň, t.j. „okamžite”. Rovnako to platí pre odvolací senát. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20190223#JE_NOVELIZOVANY-past"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:11.446240+00:00"}
{"id": "vr37233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37233", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "A druhá chyba v tomto zákone a či to vylepší postavenie súdov a či to zmení sudcu, je napríklad to, že o sudcoch, čo mi vyčítali, že prečo to vracia, o sudcoch v prijímacej komisii budú rozhodovať väčšinou laici.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky si môžete prečítať tu (.pdf). Novela v paragrafe 37 odseku 5 znie: \"(5) Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom . Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.\" V paragrafe 37 za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: \"(6) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôso bilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vys okých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolan ie ; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.\" Zmenu kritérií na členstvo výberovej komisie kritizoval predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin: „Teraz budú traja nesudcovia, politici, vyberať sudcov. Sústružníci, drevorubači elektrikári môžu vyberať sudcov. Videli ste to niekde ,“ vyjadril sa k zákonu Harabin.", "analysis_paragraphs": ["Zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky si môžete prečítať tu (.pdf). Novela v paragrafe 37 odseku 5 znie: \"(5) Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom . Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.\" V paragrafe 37 za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: \"(6) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôso bilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vys okých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolan ie ; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.\" Zmenu kritérií na členstvo výberovej komisie kritizoval predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin: „Teraz budú traja nesudcovia, politici, vyberať sudcov. Sústružníci, drevorubači elektrikári môžu vyberať sudcov. Videli ste to niekde ,“ vyjadril sa k zákonu Harabin."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "vyjadril"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349592", "http://www.sme.sk/c/5747308/poslanci-prelomili-veto-pri-zakone-o-sudcoch-a-prisediacich.html#ixzz1DxnheGIX"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:58.179183+00:00"}
{"id": "vr33181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33181", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Zo stenografického záznamu vyplýva, že pani poslankyňa Žitňanská navrhla prerušiť schôdzu bez uvedenia konkrétneho termínu a po otázke predsedajúceho pána Figeľa, všeobecným súhlasom bol schválený procedurálny návrh.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovanie 15. parlamentnej schôdze otvoril predseda parlamentu Pavol Paška. Následne využil svoje právo predsedu NR SR vystúpiť v rozprave, kedykoľvek o to požiada ( Rokovací poriadok NR SR , § 28) a vyslovil svoj postoj a názor k tomuto bodu programu. Po jeho vystúpení opustili poslanci NR SR za stranu SMER-SD rokovaciu miestnosť. Následne vystúpil predkladateľ návrhu podania obžaloby na prezidenta SR, Martin Poliačik. Na záver rozpravy poslancov, ktorí zostali na rokovaní prítomní, podala poslankyňa Lucia Žitňanská návrh :", "analysis_paragraphs": ["Rokovanie 15. parlamentnej schôdze otvoril predseda parlamentu Pavol Paška. Následne využil svoje právo predsedu NR SR vystúpiť v rozprave, kedykoľvek o to požiada ( Rokovací poriadok NR SR , § 28) a vyslovil svoj postoj a názor k tomuto bodu programu. Po jeho vystúpení opustili poslanci NR SR za stranu SMER-SD rokovaciu miestnosť. Následne vystúpil predkladateľ návrhu podania obžaloby na prezidenta SR, Martin Poliačik. Na záver rozpravy poslancov, ktorí zostali na rokovaní prítomní, podala poslankyňa Lucia Žitňanská návrh :"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Rokovanie 15. parlamentnej schôdze", "Rokovací poriadok NR SR", "návrh", "odložil", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/654/", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/98322/Zitnanska_Lucia.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/98328/Figel_Jan.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:03.955402+00:00"}
{"id": "vr31765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31765", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Ja si pamätám presne z toho do istého obdobia, ktoré hovoríte vy. Vtedy bolo nebohý, poslanec pán Komlósy, a práve zhodou okolností politická scéna SMER asi dva týždne blokovala nástup náhradníka.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že po smrti Z Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka P. Keszegha preťahovalo v dôsledku toho, že NR SR nebola uznášania schopná. To bolo spôsobné na jednej strane neschopnosťou vládnej koalície zabezpečiť si väčšinu v NR SR, ale aj obštrukciou opozície na čele so SMER-SD. Tento stav trval deväť dní a nie dva týždne, ako tvrdí Z. Simon. Vzhľadom na to, že za obštrukciu vo vymenovaní nebola zodpovedná len strana SMER, hodnotíme ho ako zavádzajúci. Po smrti Z. Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka skutočne preťahovalo kvôli tomu, že NR SR nebola uznášania schopná. P. Hrušovský, vtedajší predseda parlamentu zvolal 47. schôdzu 12. septembra 2005, ktorej jedným z bodov bolo aj vymenovanie náhradníka za Z. Komlósa. Na 47. schôdzi NR SR sa však neprezentoval dostatočný počet poslancov a tak NR SR nebola uznášania schopná. Podľa informácií TASR opozícia plánovala blokovanie pléna po letných zmenách vo vládnej koalícií (odchod časti poslancov vládnej koalície). Predseda Smeru Fico v tom čase konštatoval , že parlament je zablokovaný pre neschopnosť koalície zabezpečiť v NR SR väčšinu. Predseda parlamentu P. Hrušovský tak zvolal 48. schôdzu NR SR na 13. septembra 2005. NR SR však ani tento raz nebola uznášania schopná. Svoju prítomnosť potvrdilo 56 poslancov z koaličných strán SDKÚ, SMK a KDH, deviati členovia poslaneckého klubu ANO okolo Ľubomíra Lintnera, Bohumil Hanzel zo Smeru a nezávislí poslanci Ján Gabriel, Herman Arvay, Alexej Ivanko, Ladislav Polka a Miroslav Abelovský. Až následná opakovaná 49. schôdza 21. septembra 2005 bola uznášania schopná a bol vymenovaný náhradník P. Keszegh za Z. Komlósa. Stav kedy nebol parlament uznášania schopný (od 12. do 21. septembra 2005) teda trval deväť dní a nie dva týždne ako tvrdí Z. Simon. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že po smrti Z Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka P. Keszegha preťahovalo v dôsledku toho, že NR SR nebola uznášania schopná. To bolo spôsobné na jednej strane neschopnosťou vládnej koalície zabezpečiť si väčšinu v NR SR, ale aj obštrukciou opozície na čele so SMER-SD. Tento stav trval deväť dní a nie dva týždne, ako tvrdí Z. Simon. Vzhľadom na to, že za obštrukciu vo vymenovaní nebola zodpovedná len strana SMER, hodnotíme ho ako zavádzajúci. Po smrti Z. Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka skutočne preťahovalo kvôli tomu, že NR SR nebola uznášania schopná. P. Hrušovský, vtedajší predseda parlamentu zvolal 47. schôdzu 12. septembra 2005, ktorej jedným z bodov bolo aj vymenovanie náhradníka za Z. Komlósa. Na 47. schôdzi NR SR sa však neprezentoval dostatočný počet poslancov a tak NR SR nebola uznášania schopná. Podľa informácií TASR opozícia plánovala blokovanie pléna po letných zmenách vo vládnej koalícií (odchod časti poslancov vládnej koalície). Predseda Smeru Fico v tom čase konštatoval , že parlament je zablokovaný pre neschopnosť koalície zabezpečiť v NR SR väčšinu. Predseda parlamentu P. Hrušovský tak zvolal 48. schôdzu NR SR na 13. septembra 2005. NR SR však ani tento raz nebola uznášania schopná. Svoju prítomnosť potvrdilo 56 poslancov z koaličných strán SDKÚ, SMK a KDH, deviati členovia poslaneckého klubu ANO okolo Ľubomíra Lintnera, Bohumil Hanzel zo Smeru a nezávislí poslanci Ján Gabriel, Herman Arvay, Alexej Ivanko, Ladislav Polka a Miroslav Abelovský. Až následná opakovaná 49. schôdza 21. septembra 2005 bola uznášania schopná a bol vymenovaný náhradník P. Keszegh za Z. Komlósa. Stav kedy nebol parlament uznášania schopný (od 12. do 21. septembra 2005) teda trval deväť dní a nie dva týždne ako tvrdí Z. Simon. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "konštatoval", "potvrdilo", "vymenovaný"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2378758/nr-sr-nebola-uznasaniaschopna-ani-na-48-schodzi.html", "http://hnonline.sk/2-22685145-k00000_detail-64", "http://www.sme.sk/c/2378758/nr-sr-nebola-uznasaniaschopna-ani-na-48-schodzi.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=390&CisObdobia=3&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2005-9-21%200:0:0&DatumDo=2005-9-21%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:00.924334+00:00"}
{"id": "vr35307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35307", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A spomínali ste veľkú pardon Veľkú Britániu ste spomínali. Veľká Británia len v budúcom roku zaplatí na úrokoch za svoj verejný dlh 6% hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:11.096568+00:00"}
{"id": "vr16580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16580", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ministerka pôdohospodárstva začína robiť taký národný katalóg.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá demo-verzia Národného potravinového katalógu (NPK) bola Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) spustená 18. augusta 2017. Následne má vzniknúť skutočný katalóg kvalifikovaných slovenských dodávateľov potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvá demo-verzia Národného potravinového katalógu (NPK) bola Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) spustená 18. augusta 2017. Následne má vzniknúť skutočný katalóg kvalifikovaných slovenských dodávateľov potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["umožniť", "w", "ww.npkinfo.sk", "decembri 2016", "ktokoľvek", ".pdf"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=395&id=12016", "https://www.npkinfo.sk/", "https://www.npkinfo.sk/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/matecna-katalog-potravny-novinka/234176-clanok.html", "https://www.npkinfo.sk/faq-narodny-potravinovy-katalog", "http://www.mpsr.sk/download.php?fID=13805"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:11.212568+00:00"}
{"id": "vr33435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33435", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "dôvody prečo zmluva nie je platná, uvádzalo ministerstvo následovne. Že sa nevedeli dopracovať k výpovedi. Ukázal som ju na kameru. Druhý dôvod, nemáme doručenku. Nemáme dôkaz o tom, že zmluva bola doručená.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo kultúry SR zverejnilo 7. decembra správu o Dohode o urovnaní medzi MK SR a Tender Media Group, s.r.o. Informovalo, že Tender Media Group ministerstvo upozornila na neplatnosť výpovede zmluvy Danielom Krajcerom a uviedla zámer podať žalobu. \" Ako dôvod neplatnosti výpovede spoločnosť uviedla najmä hmotnoprávne pochybenia pri spôsobe a doručení výpovede .\" Ďalej v liste ministerstvo uvádza: \" Po preskúmaní dostupnej dokumentácie nachádzajúcej sa na MK SR sa zistilo, že list, ktorým bola odoslaná výpoveď , ako ani ďalšie listy adresované druhej zmluvnej strane nie sú evidované v systéme NUNTIO a celá korešpondencia nie je evidovaná ani na príslušných sekretariátoch MK SR . V liste bývalého ministra kultúry zo dňa 4. marca 2012 adresovanom spoločnosti TENDER MEDIA GROUP, s.r.o., sa síce uvádza, že výpoveď zo dňa 21. októbra 2010 bola doručená dňa 22. októbra 2010, ale v spisovej dokumentácii sa nenachádza kópia výpovede s potvrdením, že adresát osobne prevzal výpoveď . V tejto chvíli teda dostupnými dokladmi na MK SR nemožno preukázať, že adresátovi bola skutočne odoslaná výpoveď zo zmluvy. Okrem toho z kópie výpovede vyplýva, že napriek tomu, že zmluvnou stranou bolo MK SR, výpoveď zo základnej zmluvy neuskutočnila zmluvná strana, čiže ministerstvo, ale minister ako osoba bez označenia, že koná ako štatutárny zástupca oprávnený konať za MK SR .\" Daniel Krajcer dôvody korektne zhrnul ako neschopnosť ministerstva nájsť výpoveď a nájsť doklad, že adresát výpoveď prevzal. Krajcer doručenku listu, ktorým posielal výpoveď zmluvy, zverejnil. K dôvodom neplatnosti výpovede patrí aj Maďaričova námietka, že minister nejednal ako štatutár, ale ako osoba bez oprávnenia konať za ministerstvo. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo kultúry SR zverejnilo 7. decembra správu o Dohode o urovnaní medzi MK SR a Tender Media Group, s.r.o. Informovalo, že Tender Media Group ministerstvo upozornila na neplatnosť výpovede zmluvy Danielom Krajcerom a uviedla zámer podať žalobu. \" Ako dôvod neplatnosti výpovede spoločnosť uviedla najmä hmotnoprávne pochybenia pri spôsobe a doručení výpovede .\" Ďalej v liste ministerstvo uvádza: \" Po preskúmaní dostupnej dokumentácie nachádzajúcej sa na MK SR sa zistilo, že list, ktorým bola odoslaná výpoveď , ako ani ďalšie listy adresované druhej zmluvnej strane nie sú evidované v systéme NUNTIO a celá korešpondencia nie je evidovaná ani na príslušných sekretariátoch MK SR . V liste bývalého ministra kultúry zo dňa 4. marca 2012 adresovanom spoločnosti TENDER MEDIA GROUP, s.r.o., sa síce uvádza, že výpoveď zo dňa 21. októbra 2010 bola doručená dňa 22. októbra 2010, ale v spisovej dokumentácii sa nenachádza kópia výpovede s potvrdením, že adresát osobne prevzal výpoveď . V tejto chvíli teda dostupnými dokladmi na MK SR nemožno preukázať, že adresátovi bola skutočne odoslaná výpoveď zo zmluvy. Okrem toho z kópie výpovede vyplýva, že napriek tomu, že zmluvnou stranou bolo MK SR, výpoveď zo základnej zmluvy neuskutočnila zmluvná strana, čiže ministerstvo, ale minister ako osoba bez označenia, že koná ako štatutárny zástupca oprávnený konať za MK SR .\" Daniel Krajcer dôvody korektne zhrnul ako neschopnosť ministerstva nájsť výpoveď a nájsť doklad, že adresát výpoveď prevzal. Krajcer doručenku listu, ktorým posielal výpoveď zmluvy, zverejnil. K dôvodom neplatnosti výpovede patrí aj Maďaričova námietka, že minister nejednal ako štatutár, ale ako osoba bez oprávnenia konať za ministerstvo. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["správu", "doručenku"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality-36.html?id=339", "http://www.scribd.com/doc/116656692/Doru%C4%8Denka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:07.181150+00:00"}
{"id": "vr37300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37300", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...ja budem citovať pána Fica, ktorý povedal, že podstatná časť zdražovania ide na vrub nezmyselného pravicového balíčka, ktorý pripravila a schválila vláda Ivety Radičovej. To bol citát.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico sa k tzv. ozdravnému balíčku vlády Radičovej vyjadril 15. februára 2011 nasledovne: „Podstatná časť zdražovania ide na vrub nezmyselného pravicového balíčka, ktorý pripravila a schválila vláda Ivety Radičovej. A tejto zodpovednosti sa nikdy nezbavia a vždy bude úplne jasné, že to je typické pre pravicu, že prichádza s takýmito rozhodnutiami.“", "analysis_paragraphs": ["Fico sa k tzv. ozdravnému balíčku vlády Radičovej vyjadril 15. februára 2011 nasledovne: „Podstatná časť zdražovania ide na vrub nezmyselného pravicového balíčka, ktorý pripravila a schválila vláda Ivety Radičovej. A tejto zodpovednosti sa nikdy nezbavia a vždy bude úplne jasné, že to je typické pre pravicu, že prichádza s takýmito rozhodnutiami.“"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["tzv. ozdravnému balíčku"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/303/2106/pravicova-vlada-ivety-radicovej-je-zodpovedna-za-najvacsie-zdrazovanie-za-poslednych-pat-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:27.468270+00:00"}
{"id": "vr31045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31045", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No, v prvom rade by som chcel uvítať pani redaktorka, istý názorový posun, ktorý teraz tu predviedol kolega, minister Mikloš. Názorový posun v tom, že uplynulý týždeň nikto nepripúšťal, že sú na nejaké problémy vo finančnej správe Slovenskej republiky.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informácia o probléme s daňovými systémami sa objavila v pondelok 13.2. v Hospodárskych novinách. V stredu 15.2. Finančné riaditeľstvo tvrdilo , že systém ide bez problémov, deň na to však problémy potvrdilo Ministerstvo financií. V piatok to následne potvrdil aj prezident Finančného riaditeľstva Krnáč.", "analysis_paragraphs": ["Informácia o probléme s daňovými systémami sa objavila v pondelok 13.2. v Hospodárskych novinách. V stredu 15.2. Finančné riaditeľstvo tvrdilo , že systém ide bez problémov, deň na to však problémy potvrdilo Ministerstvo financií. V piatok to následne potvrdil aj prezident Finančného riaditeľstva Krnáč."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["objavila", "tvrdilo", "potvrdil"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54697860-miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy", "http://m.hnonline.sk/c3-54781790-kw0000_d-miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://www.ta3.com/clanok/9801/financna-sprava-priznava-ze-sucasny-stav-je-vazny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:48.911062+00:00"}
{"id": "48121", "numeric_id": 48121, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48121", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Skoro 82 % hospitalizovaných nie je plne očkovaných.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov NCZI bolo 20. novembra hospitalizovaných celkovo 2997 ľudí, z ktorých 81,56 % nebolo plne zaočkovaných.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov NCZI bolo 20. novembra hospitalizovaných celkovo 2997 ľudí, z ktorých 81,56 % nebolo plne zaočkovaných."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["NCZI"], "url": ["https://web.archive.org/web/20211120162909/https://korona.gov.sk/#aktualny-sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:05.738326+00:00"}
{"id": "vr26230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26230", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Sme boli vyhlásený za podnikateľský región roka 2012.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trnava v roku 2012 naozaj získala ocenenie podnikateľský región roka, okrem nej boli v danom roku úspešné tiež španielske Katalánsko a fínska UUsimaa/Helsinki. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Trnava v roku 2012 naozaj získala ocenenie podnikateľský región roka, okrem nej boli v danom roku úspešné tiež španielske Katalánsko a fínska UUsimaa/Helsinki. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["ocenenie", "Euractiv", "projektom"], "url": ["http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/trnava-je-podnikatelskym-regionom-roka-2012-014531", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/trnava-je-podnikatelskym-regionom-roka-2012-014531", "http://cor.europa.eu/sk/takepart/eer/Pages/eer.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:09.386731+00:00"}
{"id": "43554", "numeric_id": 43554, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43554", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale v prípade Bašternáka, toho podvodníka a komplica Kočnerovho, (...) je to Jozef Rajtár, ktorý ho dostal do basy.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jozef Rajtár prispel do odhaľovania „kauzy Bašternák” viacerými novými informáciami, zároveň podal niekoľko trestných oznámení, ktoré vyvolali konanie polície. Trestné stíhanie pre skutok, za ktorý bol Bašternák nakoniec odsúdený, však polícia začala pred podaním trestného oznámenia Jozefa Rajtára - navyše v inej veci. Stalo sa tak po tom, ako na prípad upozornili médiá. Aj keby Jozef Rajtár prispel k odsúdeniu Bašternáka, tvrdenie, že (on) ho „dostal do basy” opomína prácu vyšetrovateľov, prokurátorov, médií a tiež tlak verejnosti. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V máji 2016 podal Rajtár trestné oznámenie pre možné daňové podvody niekdajšej Bašternákovej firmy „Real Forum Invest.” O päť mesiacov začala polícia trestné stíhanie vo veci. Začiatkom roku 2018 mal prísť budovu ohodnotiť súdny znalec, ktorého si objednala prokuratúra. V decembri 2017 podal Rajtár ďalšie trestné oznámenie. Žiadal v ňom Bašternákove väzobné stíhanie. Mal podozrenie na subvenčný podvod a poškodzovanie záujmov EÚ. Na jar 2018 podal Rajtár ďalšie trestné oznámenie v kauze Bašternák, pretože sa domnieval, že ekonomické podvody mohla spáchať organizovaná skupina. Bašternák sa dostal do väzenia v marci 2019. Súd mu vymeral 5 rokov za neodvedenie daní a poistného. Trestné stíhanie v tejto veci otvorila polícia v apríli 2016 - teda mesiac pred prvým trestným oznámením Jozefa Rajtára. Stalo sa tak po tom, čo Denník N a Trend upozornili na nedostatky vo vyšetrovaní. Kočnera a Bašternáka spájajú podozrenia zo špekulatívnych prevodov bytov v komplexe Five Star Residence.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár prispel do odhaľovania „kauzy Bašternák” viacerými novými informáciami, zároveň podal niekoľko trestných oznámení, ktoré vyvolali konanie polície. Trestné stíhanie pre skutok, za ktorý bol Bašternák nakoniec odsúdený, však polícia začala pred podaním trestného oznámenia Jozefa Rajtára - navyše v inej veci. Stalo sa tak po tom, ako na prípad upozornili médiá. Aj keby Jozef Rajtár prispel k odsúdeniu Bašternáka, tvrdenie, že (on) ho „dostal do basy” opomína prácu vyšetrovateľov, prokurátorov, médií a tiež tlak verejnosti. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V máji 2016 podal Rajtár trestné oznámenie pre možné daňové podvody niekdajšej Bašternákovej firmy „Real Forum Invest.” O päť mesiacov začala polícia trestné stíhanie vo veci. Začiatkom roku 2018 mal prísť budovu ohodnotiť súdny znalec, ktorého si objednala prokuratúra. V decembri 2017 podal Rajtár ďalšie trestné oznámenie. Žiadal v ňom Bašternákove väzobné stíhanie. Mal podozrenie na subvenčný podvod a poškodzovanie záujmov EÚ. Na jar 2018 podal Rajtár ďalšie trestné oznámenie v kauze Bašternák, pretože sa domnieval, že ekonomické podvody mohla spáchať organizovaná skupina. Bašternák sa dostal do väzenia v marci 2019. Súd mu vymeral 5 rokov za neodvedenie daní a poistného. Trestné stíhanie v tejto veci otvorila polícia v apríli 2016 - teda mesiac pred prvým trestným oznámením Jozefa Rajtára. Stalo sa tak po tom, čo Denník N a Trend upozornili na nedostatky vo vyšetrovaní. Kočnera a Bašternáka spájajú podozrenia zo špekulatívnych prevodov bytov v komplexe Five Star Residence."], "analysis_date": "2019-09-25", "analysis_sources": {"text": ["podal", "začala", "podal", "podal", "dostal", "otvorila", "upozornili", "spájajú"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/naka-zacala-trestne-stihanie-v-suvislosti-s-bonaparte.html", "https://dennikn.sk/minuta/973100/", "https://www.aktuality.sk/clanok/582506/rajtarovym-trestnym-oznamenim-sa-bude-zaoberat-naka/", "https://domov.sme.sk/c/22074591/krajsky-sud-pritvrdil-trest-pre-basternaka.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/naka-vysetrovanie-basternak/192580-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "https://domov.sme.sk/c/20564382/kocner-predaval-17-bytov-za-euro-opozicia-podala-trestne-oznamenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:52.558259+00:00"}
{"id": "vr28661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28661", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V roku 2010 bol podľa INEKA dlh mesta 41,24%, v roku 2013 27,9%.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Raši uvádza korektné hodnoty, ako sú uvedené na webe projektu INEKO. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Raši uvádza korektné hodnoty, ako sú uvedené na webe projektu INEKO. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["webe"], "url": ["http://obce.ineko.sk/profily/?ID=1081"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:57.631570+00:00"}
{"id": "43584", "numeric_id": 43584, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43584", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale koalícia, veď tam (na mimoriadnej schôdzi NR SR k odvolávaniu premiéra zo 6. septembra 2019, pozn.) boli desiatky koaličných poslancov a prezentovali sa iba traja.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas 48. schôdze parlamentu, ktorá sa konala 6. septembra 2019, prebehli dve hlasovania , pri ktorých sa mali poslanci prezentovať. Počas prvého hlasovania sa prezentovali piati poslanci, počas druhého traja . Zo záznamu z druhého hlasovania schôdze vyplýva , že v rokovacej sále bolo viac ako (dve) desiatky koaličných poslancov (od 39:45). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas 48. schôdze parlamentu, ktorá sa konala 6. septembra 2019, prebehli dve hlasovania , pri ktorých sa mali poslanci prezentovať. Počas prvého hlasovania sa prezentovali piati poslanci, počas druhého traja . Zo záznamu z druhého hlasovania schôdze vyplýva , že v rokovacej sále bolo viac ako (dve) desiatky koaličných poslancov (od 39:45). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-27", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania", "prvého", "traja", "vyplýva"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=48&ShowCisloSchodze=False", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42648", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42649", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/48"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:45.604970+00:00"}
{"id": "vr35505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35505", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "No práve to hovorím. Že polícia dnes napriek tomu, že máme väčšinnu slušných policajtov, nejakú veľkú dôveru nepožíva....", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ostatný Eurobarometer sledujúci aj dôveru k polícii (z jari 2008) hovorí, že polícii „skôr dôveruje“ 36% obyvateľov, priemer EU bol 63%.", "analysis_paragraphs": ["Ostatný Eurobarometer sledujúci aj dôveru k polícii (z jari 2008) hovorí, že polícii „skôr dôveruje“ 36% obyvateľov, priemer EU bol 63%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ostatný Eurobarometer"], "url": ["http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:dvH33zS_DE4J:ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb69/eb69_sk_nat.pdf+policia+dovera+eurobarometer&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShgnif1bncOV6OZgq5mIV48f7ky41ROum6GvfwIfWQkw0wz3_2E0ysFwD3cJKNV_wEaW8jke272Klv8aR"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:38.619043+00:00"}
{"id": "vr35953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35953", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sme my boli v opozícii, pán redaktor, mali sme my najvyššieho predstaviteľa úradu pre verejné obstarávanie? Odpovedzte, prosím, na túto otázku, môžem vás poprosiť?  ...To znamená, teraz je predstaviteľ Najvyššieho úradu pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje celé verejné obstarávanie.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na čele UVO predstaviteľ opozície de facto nikdy nestál (prvou predsedníčkou bola Rozália Molnárová , v súčasnosti Úrad vedie Béla Angyal ). Ale skutočnosť, že na čele Úrad stojí predstaviteľ \"opozície\" aj dnes, môže byť tiež výsledkom absencie zákonných dôvodov pre jeho výmenu po voľbách, ako snahou vlády dávať opozícii kontrolné právomoci. Úrad pre verejné obstarávanie bol zriadený ku dňu prvému januáru 2000 zákonom 263/1999 o verejnom obstarávaní. Tento zákon bol nahradený v roku 2005 zákonom č. 25/2006 (.pdf). Podľa neho stojí na čele úradu predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda (§ 110, ods.1), úrad má tiež podpredsedu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je päť rokov, pričom tá istá osoba môže zastávať funkciu maximálne dvakrát po sebe. Kľúčový je v tomto prípade odstavec druhý paragrafu 111, ktorý hovorí, že vláda odvolá predsedu úradu a podpredsedu úradu z funkcie, ak a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, c) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou predsedu alebo podpredsedu, d) nevykonáva funkciu dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Na čele UVO predstaviteľ opozície de facto nikdy nestál (prvou predsedníčkou bola Rozália Molnárová , v súčasnosti Úrad vedie Béla Angyal ). Ale skutočnosť, že na čele Úrad stojí predstaviteľ \"opozície\" aj dnes, môže byť tiež výsledkom absencie zákonných dôvodov pre jeho výmenu po voľbách, ako snahou vlády dávať opozícii kontrolné právomoci. Úrad pre verejné obstarávanie bol zriadený ku dňu prvému januáru 2000 zákonom 263/1999 o verejnom obstarávaní. Tento zákon bol nahradený v roku 2005 zákonom č. 25/2006 (.pdf). Podľa neho stojí na čele úradu predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda (§ 110, ods.1), úrad má tiež podpredsedu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je päť rokov, pričom tá istá osoba môže zastávať funkciu maximálne dvakrát po sebe. Kľúčový je v tomto prípade odstavec druhý paragrafu 111, ktorý hovorí, že vláda odvolá predsedu úradu a podpredsedu úradu z funkcie, ak a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, c) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou predsedu alebo podpredsedu, d) nevykonáva funkciu dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Molnárová", "Angyal", "25/2006"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-/ing-rozalia-molnarova-predsednicka-uradu-pre-verejne-obstaravanie.html", "http://www.uvo.gov.sk/ourade/predseda.html", "http://www.upsvar-rv.sk/Zakony/25-2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:20.027963+00:00"}
{"id": "vr13984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13984", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... názor pána premiéra Českej republiky, pána Sobotku, ktorý teda hovorí, že mali by sme hľadať radšej spoločné východiská a nie ešte viac rozbíjať Európsku úniu.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bohuslav Sobotka sa vo svojich vyjadreniach niekoľkokrát vyslovil za dialóg a spoločný postup v otázke povinných kvót. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý. Stanovisko Bohuslava Sobotku na tému kvót môžeme vyvodiť z niekoľkých jeho výrokov z posledných mesiacov: Vyjadrenie z 23. septembra : „I když se mi použití kvót nelíbí, nesouhlasím s nimi a hlasovali jsme jako stát proti, Evropa se nesmí na řešení migrační krize rozpadnout. Nechci proto žalobami dal stupňovat napětí. Lano můžete napínat jen do určité míry a pak se přetrhne. Čekají nás další bitvy o realistický přístup k migrační krizi a potřebujeme, aby partneři v Evropě naše argumenty poslouchali,“. „Budeme trvat na tom, aby se obrátila pozornost k řešení příčin migrační krize,“. zdroj z 23.9. Vyjadrenie 1. októbra : „V naší situaci neuspějeme se zbrklými a ukvapenými kroky, které bychom dělali jen naoko. Neuspějeme ani s hysterií a politikou izolace,“. Vyjadrenie 28. novembra : „Vláda nadále zastává a bude zastávat stanovisko, že se Česká republika k žalobě nepřipojí. Naopak, vidíme v tom rizika z hlediska destrukce pozice, kterou dnes máme v EU,“. Sobotkovo stanovisko sa napríklad odlišuje od stanoviska predsedu ďalšej vládnucej strany ANO Andreja Babiša, ktorý vyzval na zváženie podanie žaloby proti kvótam. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bohuslav Sobotka sa vo svojich vyjadreniach niekoľkokrát vyslovil za dialóg a spoločný postup v otázke povinných kvót. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý. Stanovisko Bohuslava Sobotku na tému kvót môžeme vyvodiť z niekoľkých jeho výrokov z posledných mesiacov: Vyjadrenie z 23. septembra : „I když se mi použití kvót nelíbí, nesouhlasím s nimi a hlasovali jsme jako stát proti, Evropa se nesmí na řešení migrační krize rozpadnout. Nechci proto žalobami dal stupňovat napětí. Lano můžete napínat jen do určité míry a pak se přetrhne. Čekají nás další bitvy o realistický přístup k migrační krizi a potřebujeme, aby partneři v Evropě naše argumenty poslouchali,“. „Budeme trvat na tom, aby se obrátila pozornost k řešení příčin migrační krize,“. zdroj z 23.9. Vyjadrenie 1. októbra : „V naší situaci neuspějeme se zbrklými a ukvapenými kroky, které bychom dělali jen naoko. Neuspějeme ani s hysterií a politikou izolace,“. Vyjadrenie 28. novembra : „Vláda nadále zastává a bude zastávat stanovisko, že se Česká republika k žalobě nepřipojí. Naopak, vidíme v tom rizika z hlediska destrukce pozice, kterou dnes máme v EU,“. Sobotkovo stanovisko sa napríklad odlišuje od stanoviska predsedu ďalšej vládnucej strany ANO Andreja Babiša, ktorý vyzval na zváženie podanie žaloby proti kvótam. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["23. septembra", "1. októbra", "28. novembra", "stanoviska", "vyzval na zváženie"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/cesko-neda-zalobu-kvuli-uprchlickym-kvotam-proti-jsou-sobotka-i-babis-1e0-/domaci.aspx?c=A150923_095539_domaci_kop", "http://www.lidovky.cz/sobotka-poslancum-kvoty-respektujeme-hysterie-nam-nepomuze-p5r-/zpravy-domov.aspx?c=A151001_141850_ln_domov_ELE", "http://zpravy.idnes.cz/cesko-se-nepripoji-k-zalobe-proti-kvotam-ffp-/domaci.aspx?c=A151128_222218_domaci_ane", "http://www.lidovky.cz/babis-cesko-by-melo-zvazit-zda-se-neprida-k-zalobe-proti-kvotam-pbv-/zpravy-domov.aspx?c=A151127_125911_ln_domov_ELE", "http://zpravy.idnes.cz/cesko-se-nepripoji-k-zalobe-proti-kvotam-ffp-/domaci.aspx?c=A151128_222218_domaci_ane"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:45.239542+00:00"}
{"id": "vr31272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31272", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, neviem či chodíte do obchodu alebo nechodíte. Bežný nákup zdražel z 30 € na 38 € (oproti januáru 2011 pozn.)", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico nešpecifikuje, z čoho by pozostával jeho \"bežný nákup\", predstavme si teda najhorší možný scenár a počítajme infláciu v kategórii potravín a nealkolických nápojov. (predpokladáme, že bežný nákup by pozostával práve z týchto položiek, navyše v tejto kategórii dochádza k jednej z najvyšších inflácii v roku 2011 a zároveň počítame infláciu ešte v čase keď bol pri moci R. Fico, v porovnaní s januárom 2010). V januári 2011 , po zvýšení DPH, sa oproti tomu istému mesiacu predchádzajúceho roku zvýšila cena potravín o 6,1% . To by pri predchádzajúcom 30€ nákupe, ktorý by mal rovnomerne zastúpené všetky položky, zodpovedalo zvýšeniu o 1,83 €. Ten istý nákup potravín a nealkoholických nápojov by zdražel na 31,83€ v januári 2011 (oproti 2010). Ceny potravín sa podľa ŠÚ SR v januári 2012 zvýšili o 3,5% oproti januáru 2011. Nákup by tak zdražil na 32,94€, čo je stále výrazne menej ako udáva R. Fico. R. Fico by sa k 38€ dopracoval najskôr nákupom vybraných potravín, kde inflácia mohla byť nad priemerom spotrebného koša, avšak potom by sa nákup nestal reprezentatívnym a výrok by v tom prípade bol zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nešpecifikuje, z čoho by pozostával jeho \"bežný nákup\", predstavme si teda najhorší možný scenár a počítajme infláciu v kategórii potravín a nealkolických nápojov. (predpokladáme, že bežný nákup by pozostával práve z týchto položiek, navyše v tejto kategórii dochádza k jednej z najvyšších inflácii v roku 2011 a zároveň počítame infláciu ešte v čase keď bol pri moci R. Fico, v porovnaní s januárom 2010). V januári 2011 , po zvýšení DPH, sa oproti tomu istému mesiacu predchádzajúceho roku zvýšila cena potravín o 6,1% . To by pri predchádzajúcom 30€ nákupe, ktorý by mal rovnomerne zastúpené všetky položky, zodpovedalo zvýšeniu o 1,83 €. Ten istý nákup potravín a nealkoholických nápojov by zdražel na 31,83€ v januári 2011 (oproti 2010). Ceny potravín sa podľa ŠÚ SR v januári 2012 zvýšili o 3,5% oproti januáru 2011. Nákup by tak zdražil na 32,94€, čo je stále výrazne menej ako udáva R. Fico. R. Fico by sa k 38€ dopracoval najskôr nákupom vybraných potravín, kde inflácia mohla byť nad priemerom spotrebného koša, avšak potom by sa nákup nestal reprezentatívnym a výrok by v tom prípade bol zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["2011", "ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30657", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=185"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:55.042333+00:00"}
{"id": "vr15777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15777", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "...prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 až 2020 podporí (vláda, pozn.) opravu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy v regiónoch.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Integrovaný regionálny operačný program (IROP) podporujúci opravu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy spadá pod pôsobnosťou Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo predložilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na vypracovanie strategických dokumentov pre oblasť dopravy, pričom práve tieto príspevky sa dajú použiť aj na opravu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy. Zber žiadostí beží a projekty sú zamerané aj na opravu a modernizáciu ciest II. a III. triedy, preto sľub hodnotíme ako splnený. 18. decembra 2014 bol európskou komisiou schválený Integrovaný regionálny operačný program (.pdf) na programové obdobie 2014-2020. Pomocou neho je možné čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Program prispieva k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Hlavným cieľom programu je investovanie do rastu a zamestnanosti na Slovensku. Podľa integrovaného regionálneho operačného programu je zásadným problémom ciest druhej a tretej triedy: \" ... ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršenie dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V roku 2012 bolo z celoslovenského hľadiska 22,7% (823,1 km) v nevyhovujúcom stave a 3,8% (133,6 km) v havarijnom stave. (...) Z regionálneho hľadiska bola najhoršia kvalita ciest v BK, kde až 76,9% ciest bolo v nevyhovujúcom až havarijnom stave a v BBK (37,1%) .\" Základným strategickým dokumentom na ktorý sa IROP odkazuje je Strategický plán rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy (.pdf). Tento dokument poskytuje hĺbkovú analýzu súčasného stavu cestnej infraštruktúry. Uvádza aj súhrn finančných potrieb výstavby, modernizácie a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úrovni ciest druhej a tretej triedy: Súhrn potrebných finančných zdrojov na výstavbu ciest II. a III. triedy (Zdroj: Strategický plán rozvoje a údržby ciest II. a III. triedy, s. 158) Súhrn finančných zdrojov potrebných na modernizáciu a rekonštrukciu ciest II. a III. triedy (Zdroj: Strategický plán Strategický plán rozvoje a údržby ciest II. a III. triedy, s. 159) Správa ciest druhej a tretej triedy spadá pod pôsobnosť vyšších územných celkov, ministerstvo má však na starosti rozvoj regiónov. \" Slovensko donedávna čerpalo eurofondy z Integrovaného regionálneho operačného programu na úrovni len necelé jedno percento. Ide pritom o mimoriadne dôležitý program v objeme až 2,1 miliardy eur, “ povedala ministerka pôdohospodárstva Matečná . Ministerstvo vyčlenilo zo svojho balíka eurofondov na tento účel 144,9 milióna eur. O peniaze sa môžu uchádzať samosprávne kraje a mestá Bratislava a Košice. Najviac finančných prostriedkov je povolených pre Košický kraj, až 41,8 milióna eur. Najmenej pre Bratislavský kraj, 6,9 milióna eur. Pravda uvádza tabuľku vyčlenených financií z eurofondov pre jednotlivé kraje nasledovne: if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"keIqI\"]={},window.datawrapper[\"keIqI\"].embedDeltas={\"100\":522,\"200\":505,\"300\":488,\"400\":488,\"500\":488,\"600\":488,\"700\":488,\"800\":488,\"900\":488,\"1000\":488},window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-keIqI\"),window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"keIqI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"keIqI\"==b)window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v decembri 2016 predložilo v rámci IROP výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre oblasť dopravy. Ako stránka ministerstva pôdohospodárstva uvádza, ku dňu 25 januára 2017 bol stav nasledovný: \" Zostatok disponibilnej alokácie na výzvu predstavuje 3 366 273 Eur (zdroj EÚ), z toho pre územie RIÚS ((regionálnych integrovaných územných stratégií, pozn.) 1,5 mil. Eur a územie MFO (mestská funkčná oblasť, pozn.) 1,8 mil. Eur \". Podrobné rozdelenie možného rozdelenia finančných zdrojov v jednotlivých samosprávnych krajov je uvedené v tabuľke: (Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ) Medzi konkrétne predložené projekty patrí napríklad predloženie výzvy BSK na realizáciu projektu Modernizácia cesty tretej triedy 1113 Rohožník- Malacky , ktorého súčasťou má byť aj vybudovanie obchvatu Rohožníka. Ak sa podarí úspešné verejné obstarávanie, rekonštrukcia by mala prebehnúť v treťom kvartáli 2017. Celkový rozpočet na tento projekt je 8 miliónov eur, pričom nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja by mal byť vo výške 4 miliónov eur. Župa by mala spolufinancovať projekt vo výške 400 000 eur. Štátny rozpočet by mal poskytnúť zvyšných 3,6 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Integrovaný regionálny operačný program (IROP) podporujúci opravu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy spadá pod pôsobnosťou Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo predložilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na vypracovanie strategických dokumentov pre oblasť dopravy, pričom práve tieto príspevky sa dajú použiť aj na opravu a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy. Zber žiadostí beží a projekty sú zamerané aj na opravu a modernizáciu ciest II. a III. triedy, preto sľub hodnotíme ako splnený. 18. decembra 2014 bol európskou komisiou schválený Integrovaný regionálny operačný program (.pdf) na programové obdobie 2014-2020. Pomocou neho je možné čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Program prispieva k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Hlavným cieľom programu je investovanie do rastu a zamestnanosti na Slovensku. Podľa integrovaného regionálneho operačného programu je zásadným problémom ciest druhej a tretej triedy: \" ... ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršenie dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V roku 2012 bolo z celoslovenského hľadiska 22,7% (823,1 km) v nevyhovujúcom stave a 3,8% (133,6 km) v havarijnom stave. (...) Z regionálneho hľadiska bola najhoršia kvalita ciest v BK, kde až 76,9% ciest bolo v nevyhovujúcom až havarijnom stave a v BBK (37,1%) .\" Základným strategickým dokumentom na ktorý sa IROP odkazuje je Strategický plán rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy (.pdf). Tento dokument poskytuje hĺbkovú analýzu súčasného stavu cestnej infraštruktúry. Uvádza aj súhrn finančných potrieb výstavby, modernizácie a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úrovni ciest druhej a tretej triedy: Súhrn potrebných finančných zdrojov na výstavbu ciest II. a III. triedy (Zdroj: Strategický plán rozvoje a údržby ciest II. a III. triedy, s. 158) Súhrn finančných zdrojov potrebných na modernizáciu a rekonštrukciu ciest II. a III. triedy (Zdroj: Strategický plán Strategický plán rozvoje a údržby ciest II. a III. triedy, s. 159) Správa ciest druhej a tretej triedy spadá pod pôsobnosť vyšších územných celkov, ministerstvo má však na starosti rozvoj regiónov. \" Slovensko donedávna čerpalo eurofondy z Integrovaného regionálneho operačného programu na úrovni len necelé jedno percento. Ide pritom o mimoriadne dôležitý program v objeme až 2,1 miliardy eur, “ povedala ministerka pôdohospodárstva Matečná . Ministerstvo vyčlenilo zo svojho balíka eurofondov na tento účel 144,9 milióna eur. O peniaze sa môžu uchádzať samosprávne kraje a mestá Bratislava a Košice. Najviac finančných prostriedkov je povolených pre Košický kraj, až 41,8 milióna eur. Najmenej pre Bratislavský kraj, 6,9 milióna eur. Pravda uvádza tabuľku vyčlenených financií z eurofondov pre jednotlivé kraje nasledovne: if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"keIqI\"]={},window.datawrapper[\"keIqI\"].embedDeltas={\"100\":522,\"200\":505,\"300\":488,\"400\":488,\"500\":488,\"600\":488,\"700\":488,\"800\":488,\"900\":488,\"1000\":488},window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-keIqI\"),window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"keIqI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"keIqI\"==b)window.datawrapper[\"keIqI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v decembri 2016 predložilo v rámci IROP výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre oblasť dopravy. Ako stránka ministerstva pôdohospodárstva uvádza, ku dňu 25 januára 2017 bol stav nasledovný: \" Zostatok disponibilnej alokácie na výzvu predstavuje 3 366 273 Eur (zdroj EÚ), z toho pre územie RIÚS ((regionálnych integrovaných územných stratégií, pozn.) 1,5 mil. Eur a územie MFO (mestská funkčná oblasť, pozn.) 1,8 mil. Eur \". Podrobné rozdelenie možného rozdelenia finančných zdrojov v jednotlivých samosprávnych krajov je uvedené v tabuľke: (Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ) Medzi konkrétne predložené projekty patrí napríklad predloženie výzvy BSK na realizáciu projektu Modernizácia cesty tretej triedy 1113 Rohožník- Malacky , ktorého súčasťou má byť aj vybudovanie obchvatu Rohožníka. Ak sa podarí úspešné verejné obstarávanie, rekonštrukcia by mala prebehnúť v treťom kvartáli 2017. Celkový rozpočet na tento projekt je 8 miliónov eur, pričom nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja by mal byť vo výške 4 miliónov eur. Župa by mala spolufinancovať projekt vo výške 400 000 eur. Štátny rozpočet by mal poskytnúť zvyšných 3,6 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Integrovaný regionálny operačný program", "Strategický plán rozvoja", "Matečná", "Pravda", "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka", "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR", "Modernizácia cesty tretej triedy 1113 Rohožník- Malacky"], "url": ["http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1442222191.upl&ANAME=integrovany_regionalny_operacny_program_2014_-_2020.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjuw8fR45bSAhVMEpoKHdkAC1sQFggaMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fdopinfra%2Fprogram%2Fstrateg_docs%2FMasterplan_Regional_material_bez_projektov.pdf&usg=AFQjCNH8sDGi4jj2IA-veZR3kkFIX2NFNw&sig2=2mxYytCkqy4qckgDzHMX7g", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/412599-na-vedlajsie-cesty-pojde-z-eurofondov-145-milionov/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/412599-na-vedlajsie-cesty-pojde-z-eurofondov-145-milionov/", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=1124&navID2=1124&sID=67&id=10912", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=1124&navID2=1124&sID=67&id=10912", "http://www.tvba.sk/relacie/nastupte-/cesta-do-rohoznika-z-eurofondov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:06.514872+00:00"}
{"id": "vr27618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27618", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tak ako vláda zdvihla dane, výrazne dane z príjmov a hlavne u niektorých kategórii, ja teraz nemyslím len firmy, ale myslím tým aj živnostníkov a potom odvody", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NRSR schválila 4. decembra 2012 novelu zákona o dani z príjmov. Medzi najzásadnejšie zmeny patrilo zrušenie rovnej dane, úprava paušálnych výdavkov, obmedzenie možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku či zrušenie možnosti odkladu daňového priznania v roku 2013. Zrušenie rovnej dane ( 19% ) a zvýšenie daní od 1.1.2013:\n\n§ 15\n\nSadzba dane\n\nAk tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane\n\na) fyzickej osoby zisteného podľa §4 je:\n\n1. 19 % z tejčasti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,\n\n2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8- násobok platného\n\nživotného minima,\n\nb) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %\n\nMedzi kľučové zmeny pre živnostníkov platných od 1.1.2013 podľa portálu investujeme.sk patria:\n\nPočas vlády Roberta Fica boli nepopierateľne zvýšené dane z príijmov i odvody. Tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["NRSR schválila 4. decembra 2012 novelu zákona o dani z príjmov. Medzi najzásadnejšie zmeny patrilo zrušenie rovnej dane, úprava paušálnych výdavkov, obmedzenie možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku či zrušenie možnosti odkladu daňového priznania v roku 2013. Zrušenie rovnej dane ( 19% ) a zvýšenie daní od 1.1.2013:", "§ 15", "Sadzba dane", "Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane", "a) fyzickej osoby zisteného podľa §4 je:", "1. 19 % z tejčasti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,", "2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8- násobok platného", "životného minima,", "b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %", "Medzi kľučové zmeny pre živnostníkov platných od 1.1.2013 podľa portálu investujeme.sk patria:", "Počas vlády Roberta Fica boli nepopierateľne zvýšené dane z príijmov i odvody. Tvrdenie hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "investujeme.sk", "podnikam.sk", "tu", "tu"], "url": ["http://www.szk.sk/files/legislativa/2003-595_znenie_20130101.pdf", "http://www.investujeme.sk/zivnostnici-dane-a-odvody-rekapitulacia-klucovych-zmien-od-roku-2013/", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/odvody-poistovne/poistne-dohody-dohodari-socialne-poistovna-platby-2013/26044", "http://www.mojplat.sk/hlavna-stranka/pravo/skratene-uvazky/zmeny-od-1.1.2013/nove-odvody-od-1.1.2013", "https://www.epi.sk/odvod/Odvody-od-1-1-2013.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:39.497580+00:00"}
{"id": "vr15311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15311", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...to, čo sme videli v britskej kampani, kopec neprávd, lží a skutočne niekedy až neuveriteľných vyjadrení typu, že zakážeme Britom piť čaj, lebo im chceme zregulovať čajníky, alebo že budeme dokonca nútiť farmárov, aby dávali plienky britským kravám, (...) a naozaj sa Brusel spája skôr s takýmito nezmyslami ako s tými pôvodnými hodnotami...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože takéto nepravdivé tvrdenia sa v kampani za Brexit naozaj vyskytli. Príklady lží a poloprávd, ktoré Maroš Ševčovič uvádza vo výroku sa naozaj objavili v mediálnom éteri. Príklad zákazu pitia čaja súvisí s prípravou regulácie o varných konviciach a toastoch . Príklad plienok pre kravy je tiež pravdivý, aj keď plienku dal krave bavorský farmár, keďže EU zakázala hnojivá na strmých kopcoch. Že sa použil tvrdí aj Bloomberg . Informácia o plienkach sa dostala aj do mediálneho priestoru vo Veľkej Británii bolo to však v roku 2014. Aj tak to však nahrávalo zástancom Brexitu. Hlavným argumentom v kampani za Brexit na čele s Nigelom Farageom bolo, že peniaze, ktoré dávala britská vláda do rozpočtu EU budú použité na National Health Service (zdravotníctvo) . Deň na to Nigel Farage v talkshow Good Morning Britain povedal, že to nemôže garantovať. \" No, I can’t [guarantee the money would go to the NHS]. I would never have made that claim .\" Bulvárny denník The Sun v marci 2016 uverejnil článok s titulkom, v ktorom stálo, že dokonca kráľovná Alžbeta II podporuje Brexit . Pričom kráľovná si dáva pozor a verejne nehovorí o svojich politických názoroch. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože takéto nepravdivé tvrdenia sa v kampani za Brexit naozaj vyskytli. Príklady lží a poloprávd, ktoré Maroš Ševčovič uvádza vo výroku sa naozaj objavili v mediálnom éteri. Príklad zákazu pitia čaja súvisí s prípravou regulácie o varných konviciach a toastoch . Príklad plienok pre kravy je tiež pravdivý, aj keď plienku dal krave bavorský farmár, keďže EU zakázala hnojivá na strmých kopcoch. Že sa použil tvrdí aj Bloomberg . Informácia o plienkach sa dostala aj do mediálneho priestoru vo Veľkej Británii bolo to však v roku 2014. Aj tak to však nahrávalo zástancom Brexitu. Hlavným argumentom v kampani za Brexit na čele s Nigelom Farageom bolo, že peniaze, ktoré dávala britská vláda do rozpočtu EU budú použité na National Health Service (zdravotníctvo) . Deň na to Nigel Farage v talkshow Good Morning Britain povedal, že to nemôže garantovať. \" No, I can’t [guarantee the money would go to the NHS]. I would never have made that claim .\" Bulvárny denník The Sun v marci 2016 uverejnil článok s titulkom, v ktorom stálo, že dokonca kráľovná Alžbeta II podporuje Brexit . Pričom kráľovná si dáva pozor a verejne nehovorí o svojich politických názoroch. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["varných konviciach a toastoch", "plienok pre kravy", "Bloomberg", "National Health Service (zdravotníctvo)", "kráľovná Alžbeta II podporuje Brexit"], "url": ["https://www.theguardian.com/artanddesign/architecture-design-blog/2016/jun/21/eu-refrendum-british-traditions-under-threat-brexit-leave-remain", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2785937/Cow-nappies-Udder-nonsense-Bavarian-farmer-puts-diapers-animals-EU-ban-fertilisers.html", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2016-04-19/fact-fiction-and-brexit-truth-squadding-the-arguments", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/brexit-eu-referendum-nigel-farage-nhs-350-million-pounds-live-health-service-u-turn-a7102831.html", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-35770909"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:40.890023+00:00"}
{"id": "vr25730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25730", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Nezamestnanosť na južnom Slovensku rastie ...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do nasledujúcej tabuľky sme vybrali slovenské okresy, ktoré majú spoločnú hranicu s Maďarskom a v rámci nich porovnali vývoj nezamestnanosti za posledných 5 rokov. Tabuľka: Zdroj: Štatistický úrad SR (Trh práce - Evidovaná nezamestnanosť) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v drvivej väčšine prípadov ide naozaj o trend rastúcej nezamestnanosti, prípadne stagnácie. Jedinú výnimku tvorí okres Banskej Štiavnice, kde došlo v rokoch 2011-12 k poklesu nezamestnanosti o takmer 1 percentuálny bod Denník Pravda priniesol 28.7.2013 informáciu, že nezamestnanosť nad 20% bola v roku 2012 vo 18 okresoch, pričom najvyššia v Rimavskej Sobote (34,06%), Revúcej (31,06%), Poltáry (28,05%), Kežmarku (27,91%) a Sabinove (25,46%), teda na územiach južného Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Do nasledujúcej tabuľky sme vybrali slovenské okresy, ktoré majú spoločnú hranicu s Maďarskom a v rámci nich porovnali vývoj nezamestnanosti za posledných 5 rokov. Tabuľka: Zdroj: Štatistický úrad SR (Trh práce - Evidovaná nezamestnanosť) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v drvivej väčšine prípadov ide naozaj o trend rastúcej nezamestnanosti, prípadne stagnácie. Jedinú výnimku tvorí okres Banskej Štiavnice, kde došlo v rokoch 2011-12 k poklesu nezamestnanosti o takmer 1 percentuálny bod Denník Pravda priniesol 28.7.2013 informáciu, že nezamestnanosť nad 20% bola v roku 2012 vo 18 okresoch, pričom najvyššia v Rimavskej Sobote (34,06%), Revúcej (31,06%), Poltáry (28,05%), Kežmarku (27,91%) a Sabinove (25,46%), teda na územiach južného Slovenska."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "priniesol"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/288193-nezamestnanost-nad-20-malo-18-okresov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:50.466674+00:00"}
{"id": "vr31689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31689", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán poslanec, viete, čo bola aj príčina ako tej nevýhodnosti tých výsledkov (II. pilieru, pozn.)? Zlé investície dôchodcovských správcovských spoločností pred zavedením garancie. A možno že veľmi dobre viete, o čom hovorím, z hľadiska konkrétnych prístupov. Ale treba povedať a to si dovolím použiť dve tri čísla. Doterajšia výnosnosť reálna toho konzervatívneho fondu mínus 5,24 %. Zmiešaný mínus 14,17 %. Akciový mínus 16,57 %.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:20.549542+00:00"}
{"id": "vr28050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28050", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja by som to (výmena Maňku na podpredsedníckej pozícii v SMER-SD, pozn.) vôbec nespájal s tým, čo sa udialo v Banskej Bystrici, pretože to bol problém mobilizácie voličov. To nebol problém Vladimíra Maňku, ktorý v prvom kole dosiahol 49,5 percenta hlasov. Jemu chýbalo pár hlasov.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych výsledkov volieb do VÚC 2013 (ŠÚ SR) získal Vladimír Maňka, kandidát na župana BBSK strany SMER-SD v prvom kole volieb 60 960 hlasov, čo bolo 49,47% z počtu platných hlasov odovzdaných pre všetkých kandidátov. Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov je za predsedu zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Vladimírovi Maňkovi do víťazstva v prvom kole chýbalo okolo 650 hlasov, čo predstavuje chýbajúceho pol percenta z celkového počtu hlasov 123 223. Toto číslo možno v tomto kontexte považovať za \"pár hlasov\". Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych výsledkov volieb do VÚC 2013 (ŠÚ SR) získal Vladimír Maňka, kandidát na župana BBSK strany SMER-SD v prvom kole volieb 60 960 hlasov, čo bolo 49,47% z počtu platných hlasov odovzdaných pre všetkých kandidátov. Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov je za predsedu zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Vladimírovi Maňkovi do víťazstva v prvom kole chýbalo okolo 650 hlasov, čo predstavuje chýbajúceho pol percenta z celkového počtu hlasov 123 223. Toto číslo možno v tomto kontexte považovať za \"pár hlasov\". Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov", "zákona"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-303"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:07.851888+00:00"}
{"id": "vr28751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28751", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Na Devíne sa nám konečne podarilo urobiť verejné toalety.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nesrovnal uvádza, že mesto konečne spravilo pri hrade na Devíne verejné toalety. V skutočnosti verejné toalety pri hrade Devín boli dlhé roky, no v marci roku 2014 došlo k ich rekonštrukcii za 131-tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, no zdôrazňujeme, že nešlo o vybudovanie nových zariadení, ale len o rekonštrukciu.", "analysis_paragraphs": ["Nesrovnal uvádza, že mesto konečne spravilo pri hrade na Devíne verejné toalety. V skutočnosti verejné toalety pri hrade Devín boli dlhé roky, no v marci roku 2014 došlo k ich rekonštrukcii za 131-tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý, no zdôrazňujeme, že nešlo o vybudovanie nových zariadení, ale len o rekonštrukciu."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["toalety", "rekonštrukcii"], "url": ["http://bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11041344", "http://www.teraz.sk/regiony/hrad-devin-toalety/78036-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:40.183437+00:00"}
{"id": "vr31950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31950", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Grécky šéf finančnej polície hovorí, že keby polovicu z toho, čo neplatia, Grécko platilo, samo sebe, tak nemá jeden problém.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécky šéf pre vyšetrovanie ekonomických a finančných trestných činov Nikos Lekkas sa pre nemecký denník Die Welt (7. júna 2012) vyjadril podobne ako uvádza Ján Figeľ: \"Daňový únik dosahuje v Grécku 12 až 15 % HDP, čo je 40 až 45 mld. eur za rok. Keby sme dokázali vybrať aspoň polovicu z týchto prostriedkov, problémy Grécka by boli vyriešené.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Grécky šéf pre vyšetrovanie ekonomických a finančných trestných činov Nikos Lekkas sa pre nemecký denník Die Welt (7. júna 2012) vyjadril podobne ako uvádza Ján Figeľ: \"Daňový únik dosahuje v Grécku 12 až 15 % HDP, čo je 40 až 45 mld. eur za rok. Keby sme dokázali vybrať aspoň polovicu z týchto prostriedkov, problémy Grécka by boli vyriešené.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Die Welt"], "url": ["http://www.welt.de/politik/ausland/article106436844/Jagd-auf-die-Steuermilliarden-der-Elite-Griechen.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:22.447074+00:00"}
{"id": "vr36064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36064", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Navyše hovoria aj analytici, že by mali viac šetriť. Čo už teraz sa mu nehodí spomenúť.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O výhradách analytikov k rozpočtu si môžete prečítať napríklad tu , tu alebo tu .", "analysis_paragraphs": ["O výhradách analytikov k rozpočtu si môžete prečítať napríklad tu , tu alebo tu ."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1221614", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46701210-predlozenemu-rozpoctu-chyba-odvaha", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1220662"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:32.843985+00:00"}
{"id": "vr35244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35244", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Generálny prokurátor z Ústavy Slovenskej republiky ani nemôže byť členom žiadnej politickej strany, on už z funkcie je nadstranícky, to, že sme zatiaľ iný model prokuratúry nedokázali presadiť je pravdou, ale to, čo sa volí v parlamente, je vždy podprahovo ovplyvnené politikou.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O možnosti zbaviť generálneho prokurátora funkcie, ak nadobudol členstvo v politickej strane hovorí § 8 ods. 3d, 153/2001 Z. z. . Toto automaticky vylučuje členstvo v politickej strane a malo by zabezpečovať nadstraníckosť generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["O možnosti zbaviť generálneho prokurátora funkcie, ak nadobudol členstvo v politickej strane hovorí § 8 ods. 3d, 153/2001 Z. z. . Toto automaticky vylučuje členstvo v politickej strane a malo by zabezpečovať nadstraníckosť generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["153/2001 Z. z."], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:41.393011+00:00"}
{"id": "vr26159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26159", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Prečo dotujeme túto spoločnosť, 3 mil. eur sme dali do nej, naliali.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od volieb v roku 2009 do VÚC boli dotácie do spoločnosti Energo vo výške približne 3 mil. eur. Ide o dotáciu schválenú v roku 2013, 2012 a 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na 12. hlasovaní v júli 2013 na 34. zasadnutia Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) bolo schválené pridelenie finančných prostriedkov z rozpočtu NSK pre spoločnosť ENERGO-SK, a.s. vo výške 729 000 €. Počet hlasov za bolo 36, proti 0, zdržali sa hlasovania 0, nehlasovali 11. Treba zároveň povedať, že za hlasovali aj poslanci za SDKÚ, resp. KDH, teda kolegovia Tomáša Galbavého. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 8. júla 2013: \" Regionálni poslanci na svojom dnešnom rokovaní rozhodli, že základné imanie tejto akciovej spoločnosti zvýšia o 729.000 eur. Peniaze Energo-SK využije okrem iného aj na splatenie svojich záväzkov. Dnešná finančná \"injekcia\" nie je prvá, ktorú krajská energetická firma z rozpočtu NSK získala. Napríklad v októbri 2009 dostala pôžičku 760.000 eur a o pár mesiacov na to, vo februári 2010, jej kraj požičal ďalších 639.000 eur .\" Dotácia vo výške 639 tisíc eur boli vo volebnom období (2009-2013) Výročná správa 2012 (s. 6) spoločnosti Energo za rok 2012 uvádza faktory ovplyvňujúce činnosť v roku 2012, medzi nimi je aj poskytnutie dotácie na úhradu záväzkov z Nitrianskeho samosprávneho kraja v objeme 1,6 mil. eur. \"2.1. Faktory ovplyvňujúce činnosť v roku 2012: 5. Poskytnutie dotácie na úhradu záväzkov zo strany NSK v objeme 1 600 000,-- € 6. Navýšenie základného imania o 1 250 000,-- €\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od volieb v roku 2009 do VÚC boli dotácie do spoločnosti Energo vo výške približne 3 mil. eur. Ide o dotáciu schválenú v roku 2013, 2012 a 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na 12. hlasovaní v júli 2013 na 34. zasadnutia Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) bolo schválené pridelenie finančných prostriedkov z rozpočtu NSK pre spoločnosť ENERGO-SK, a.s. vo výške 729 000 €. Počet hlasov za bolo 36, proti 0, zdržali sa hlasovania 0, nehlasovali 11. Treba zároveň povedať, že za hlasovali aj poslanci za SDKÚ, resp. KDH, teda kolegovia Tomáša Galbavého. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 8. júla 2013: \" Regionálni poslanci na svojom dnešnom rokovaní rozhodli, že základné imanie tejto akciovej spoločnosti zvýšia o 729.000 eur. Peniaze Energo-SK využije okrem iného aj na splatenie svojich záväzkov. Dnešná finančná \"injekcia\" nie je prvá, ktorú krajská energetická firma z rozpočtu NSK získala. Napríklad v októbri 2009 dostala pôžičku 760.000 eur a o pár mesiacov na to, vo februári 2010, jej kraj požičal ďalších 639.000 eur .\" Dotácia vo výške 639 tisíc eur boli vo volebnom období (2009-2013) Výročná správa 2012 (s. 6) spoločnosti Energo za rok 2012 uvádza faktory ovplyvňujúce činnosť v roku 2012, medzi nimi je aj poskytnutie dotácie na úhradu záväzkov z Nitrianskeho samosprávneho kraja v objeme 1,6 mil. eur. \"2.1. Faktory ovplyvňujúce činnosť v roku 2012: 5. Poskytnutie dotácie na úhradu záväzkov zo strany NSK v objeme 1 600 000,-- € 6. Navýšenie základného imania o 1 250 000,-- €\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["12. hlasovaní", "TASR", "správa"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2013/hlasovania_34.pdf", "http://www.hlavnespravy.sk/nitra-krajski-poslanci-navysili-zakladne-imanie-spolocnosti-energo-sk/117056/", "http://www.energo-sk.sk/index.php?option=com_remository&Itemid=5&func=startdown&id=431"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:08.053789+00:00"}
{"id": "vr37893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37893", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...a samozrejme nie je možné, aby Slovák nakoniec sa dopracoval k niektorým informáciám z menšinového vysielania, lebo vyhadzujú napríklad titulky z menšinových vysielaní.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu novely zákona sa v clánku IX (vztahujúceho sa na zákon o štátnom jazyku, pozn.) ods. 5 uvádza, že: \"V § 5 ods. 1 písm. a) sa na konci ciarka nahrádza bodkociarkou a pripájajú tieto slová: 'pri vysielaní inojazycných televíznych relácií urcených pre príslušníkov národnostnej menšiny sa titulky v štátnom jazyku alebo bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku nevyžadujú'.\"", "analysis_paragraphs": ["V návrhu novely zákona sa v clánku IX (vztahujúceho sa na zákon o štátnom jazyku, pozn.) ods. 5 uvádza, že: \"V § 5 ods. 1 písm. a) sa na konci ciarka nahrádza bodkociarkou a pripájajú tieto slová: 'pri vysielaní inojazycných televíznych relácií urcených pre príslušníkov národnostnej menšiny sa titulky v štátnom jazyku alebo bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku nevyžadujú'.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu novely zákona"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:05.134686+00:00"}
{"id": "vr35017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35017", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, ak Európska komisia je toho názoru, že niečo bolo zlé, nech koná ako konala v prípade zlého nakladania s európskym sociálnym fondom za vlády Mikuláša Dzurindu.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výhrady EK voči čerpaniu z ESF existovali , hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. Eurokomisár Vladimír Špidla sa explicitne nevyjadril, že išlo o chyby po predošlej vláde. Kritika prišla koncom septembra a vláda už bola zhruba 2 mesiace pri moci. Zároveň bolo možné sa pozastaveniu vyhnúť, záležalo na tom ako zareaguje slovenská vláda. Pre TASR uviedol: „Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje,\" uviedol Špidla. V máji a júni 2006 vykonala Európska komisia v súvislosti s čerpaním prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu audit, ktorý konštatoval neuspokojivé výsledky. Kvôli ďalšiemu auditu platby z eurofondov pozastavili .", "analysis_paragraphs": ["Výhrady EK voči čerpaniu z ESF existovali , hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. Eurokomisár Vladimír Špidla sa explicitne nevyjadril, že išlo o chyby po predošlej vláde. Kritika prišla koncom septembra a vláda už bola zhruba 2 mesiace pri moci. Zároveň bolo možné sa pozastaveniu vyhnúť, záležalo na tom ako zareaguje slovenská vláda. Pre TASR uviedol: „Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje,\" uviedol Špidla. V máji a júni 2006 vykonala Európska komisia v súvislosti s čerpaním prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu audit, ktorý konštatoval neuspokojivé výsledky. Kvôli ďalšiemu auditu platby z eurofondov pozastavili ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["existovali", "pozastavili"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060922_142329_sk_pspravy_p01", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/eurofondy-tomanova-nespokojna-s-vyvojom-cerpania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:15.528047+00:00"}
{"id": "47122", "numeric_id": 47122, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47122", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "V drvivej väčšine prípadov, keď Igor Matovič neviedol vládu, tak ju viedol napríklad Eduard Heger, a pritom prvým vicepremiérom bol Richard Sulík.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku 28. marcu mala vláda Igora Matoviča za sebu 86 rokovaní. 76 viedol alebo spolu-viedol Igor Matovič, desať viedol alebo spolu-viedol podpredseda a minister financií Eduard Heger ( 11.5 , 18.5 , 19.8 , 26.8 , 9.9 , 1.2 , 2.2 , 5.2 , 13.2 , 17.2 ). Jedno rokovanie viedol podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík ( 28.4 ), ktorý bol tiež prvým vicepremiérom pre ekonomiku. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ku 28. marcu mala vláda Igora Matoviča za sebu 86 rokovaní. 76 viedol alebo spolu-viedol Igor Matovič, desať viedol alebo spolu-viedol podpredseda a minister financií Eduard Heger ( 11.5 , 18.5 , 19.8 , 26.8 , 9.9 , 1.2 , 2.2 , 5.2 , 13.2 , 17.2 ). Jedno rokovanie viedol podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík ( 28.4 ), ktorý bol tiež prvým vicepremiérom pre ekonomiku. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["mala", "11.5", "18.5", "19.8", "26.8", "9.9", "1.2", "2.2", "5.2", "13.2", "17.2", "28.4", "bol"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation?page=1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1057", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1059", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1072", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1073", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1075", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1112", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1113", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1114", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1116", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1118", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1054", "https://dennikn.sk/1799361/matovicovi-sa-nakoniec-podarila-zlozit-stvorkoalicia-sas-do-opozicie-neodide/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:06.583940+00:00"}
{"id": "vr15455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15455", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(Veronika Remišová, pozn.) je odborne fundovaná, jazykovo fundovaná, (má, pozn.) vyštudované dve špičkové školy, Sorbonne vo Francúzsku, myslím Cambridge vo Veľkej Británii, 10 rokov praxe v Európskej komisii...", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z informácií z vyjadrení Veroniky Remišovej vyplýva , že pracovala 10 rokov v Európskej komisii ako koordinátorka programu pre mládež a neskôr ako projektová manažérka. Študovala na Sorbonne aj na University of Cambridge. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Veronika Remišová študovala v Bratislave na VŠMÚ, kde získala titul Mgr. art a PhD. Neskôr v štúdiu pokračovala na zahraničných univerzitách, v Paríži na Sorbonne získala titul M.A. z odobru komunikácie, v Bruseli študovala medzinárodné vzťahy a získala ďalší titul M.A.. V Cambridge získala Higher Education Certificate v odbore coaching. V Európskej komisii v Bruseli pracovala 10 rokov, v období od 2004 do 2013. Jej pracovnou náplňou bola koordinácia medzinárodných štúdií a vedeckých tímov, riadila program pre mládež. Neskôr sa podielala na vytváraní politiky vzdelávania. V období 2007-2013 pracovala ako projektová manažérka programu \"Mládež v akcii\". Po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave. Na slovenskú politickú scénu vstúpila ako blogerka a protikorupčná aktivistka najmä poukázaním na kauzu kompa na Dunaji, čo jej vo voľbách 2016 pomohlo získať číslo 1 na kandidátnej listine OĽaNO. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z informácií z vyjadrení Veroniky Remišovej vyplýva , že pracovala 10 rokov v Európskej komisii ako koordinátorka programu pre mládež a neskôr ako projektová manažérka. Študovala na Sorbonne aj na University of Cambridge. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Veronika Remišová študovala v Bratislave na VŠMÚ, kde získala titul Mgr. art a PhD. Neskôr v štúdiu pokračovala na zahraničných univerzitách, v Paríži na Sorbonne získala titul M.A. z odobru komunikácie, v Bruseli študovala medzinárodné vzťahy a získala ďalší titul M.A.. V Cambridge získala Higher Education Certificate v odbore coaching. V Európskej komisii v Bruseli pracovala 10 rokov, v období od 2004 do 2013. Jej pracovnou náplňou bola koordinácia medzinárodných štúdií a vedeckých tímov, riadila program pre mládež. Neskôr sa podielala na vytváraní politiky vzdelávania. V období 2007-2013 pracovala ako projektová manažérka programu \"Mládež v akcii\". Po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave. Na slovenskú politickú scénu vstúpila ako blogerka a protikorupčná aktivistka najmä poukázaním na kauzu kompa na Dunaji, čo jej vo voľbách 2016 pomohlo získať číslo 1 na kandidátnej listine OĽaNO. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", "Veronika Remišová", "2007-2013", "blogerka", "kompa"], "url": ["http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/krestanski-kandidati-remisova", "http://remisova.sk/veronika/", "http://www.alda-europe.eu/public/doc/523-Presentation-Youth-in-Action.pdf", "https://dennikn.sk/314160/olano-zverejnilo-kandidatku-dvojkou-lekar-alan-suchanek-kauzy-ct/", "https://dennikn.sk/290180/statny-biznis-mieri-ku-glvacovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:42.289584+00:00"}
{"id": "vr16072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16072", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...keď Grónsko odchádzalo z EÚ, tak sa rokovalo 3 roky, prevažne teda o rybách.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takmer 30 rokov pred britským referendom, bolo Grónsko prvou krajinou, ktorá opustila spoločenstvo, ktoré je dnes zvané Európska únia. Návrh na opustenie bol podaný v roku 1982, po tom ako si to občania v referende odhlasovali . No až v roku 1985 bol tento návrh aj schválený. Hlavným motívom boli obmedzenia a dôsledky európskych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti rybolovu v tejto krajine. Rybársky priemysel patrí v Grónsku medzi hlavné odvetvia hospodárstva. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Takmer 30 rokov pred britským referendom, bolo Grónsko prvou krajinou, ktorá opustila spoločenstvo, ktoré je dnes zvané Európska únia. Návrh na opustenie bol podaný v roku 1982, po tom ako si to občania v referende odhlasovali . No až v roku 1985 bol tento návrh aj schválený. Hlavným motívom boli obmedzenia a dôsledky európskych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti rybolovu v tejto krajine. Rybársky priemysel patrí v Grónsku medzi hlavné odvetvia hospodárstva. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["30 rokov", "odhlasovali", "odvetvia", "členom", ".pd", "pripojilo", "problémom", "krajín", "zápise"], "url": ["https://www.bloomberg.com/news/articles/2016-08-09/greenland-s-exit-from-eu-holds-history-lessons-for-u-k-q-a", "http://www.politico.eu/article/greenland-exit-warning-to-britain-brexit-eu-referendum-europe-vote-news-denmark/", "https://tax.thomsonreuters.com/blog/onesource/tax-automation/brexit-looking-at-greenlands-withdrawal-from-the-eu/", "http://www.europskaunia.sk/dansko", "http://www.wort.lu/en/politics/multi-speed-europe-eu-prosecutor-s-office-to-be-seated-in-luxembourg-58e36fdaa5e74263e13ad02d", "http://english.eu.dk/", "http://www.iexpats.com/greenland-life-leaving-europe/", "http://english.eu.dk/en/denmark_eu", "http://hansard.millbanksystems.com/commons/1984/jul/20/greenland-withdrawal-from-eec"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:33.085376+00:00"}
{"id": "vr27880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27880", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ešte nie je Ukrajina v EÚ a už dostane od EÚ 11 mld. eur.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Európska únia spolu s Medzinárodným menovým fondom prisľúbila finančnú pomoc Ukrajine vo výške 11 miliárd euro na zachovanie pokoja a stabilného vývoja. Jedná sa o čiastku na ktorú sa však budú skladať viaceré inštitúcie nie len samotná EÚ. Okrem toho minimálne čast z týchto prostriedkov bude mať formu pôžičky, pričom slová Andreja Danka naznačujú, ako by sa malo jednať o dar v celkovej výške. Výrok preto označujeme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia spolu s Medzinárodným menovým fondom prisľúbila finančnú pomoc Ukrajine vo výške 11 miliárd euro na zachovanie pokoja a stabilného vývoja. Jedná sa o čiastku na ktorú sa však budú skladať viaceré inštitúcie nie len samotná EÚ. Okrem toho minimálne čast z týchto prostriedkov bude mať formu pôžičky, pričom slová Andreja Danka naznačujú, ako by sa malo jednať o dar v celkovej výške. Výrok preto označujeme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["11 miliárd euro", "Komisia", "5. marca 2014", "Z rozpočtu EÚ", "finančnú pomoc"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/250416/ukrajina-potrebuje-financnu-pomoc-eu-spolu-s-usa-chcu-urychlene-zasiahnut/", "http://europa.eu/newsroom/files/pdf/ukraine_en.pdf", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/310568-eu-poskytne-ukrajine-pomoc-vo-vyske-11-miliard-eur/", "http://europa.eu/newsroom/files/pdf/ukraine_en.pdf", "http://en.ria.ru/world/20140513/189796425/Ukraine-Can-Use-EU-Aid-to-Pay-Off-Russian-Gas-Debt--European.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:31.408472+00:00"}
{"id": "vr38699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38699", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... pričom, ale problém napríklad zdravotníctva je v tom, že za vašej vlády rástol omnoho viac objem peňazí, ktoré šli do zdravotníctva, zároveň ale aj miera plytvania, rozkrádania, neefektívneho využívania zdrojov aj v zdravotníctve bola taká veľká, že napriek nárastu zdrojov, napriek nárastu zdrojov klesala spokojnosť pacientov, klesala spokojnosť lekárov, zhoršilo sa zdravotníctvo, takže čo sa týka, ak dovolíte, ak dovolíte, ak dovolíte dopoviem.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva zdravotníctva:", "analysis_paragraphs": ["Výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva zdravotníctva:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["2007", "2008", "2009", "2010", "Euro Health Consumer Index", "2007", "2008", "2009"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5757&documentId=2510", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Mrazikova_J/Rozpocet_verejnej_spravy/Rozpocet%20verejnej%20spravy%20na%20roky%202008_2010%20_aktualizovany%20navrh/N%C3%A1vrh%20z%C3%A1kona%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnom%20rozpo%C4%8Dte%20na%20rok%202008%20-%20akt.navrh/2008_Priloha_2_Z.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=6984&documentId=2993", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3867", "http://www.healthpowerhouse.com/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=36&Itemid=55", "http://www.healthpowerhouse.com/files/press_releases/Slovakia%202007%20EHCI.pdf", "http://www.healthpowerhouse.com/files/2008-EHCI/pr/16115-slo-18-Slovakia%20EHCI%202008.pdf", "http://www.healthpowerhouse.com/files/Slovakia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:55.683196+00:00"}
{"id": "vr26177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26177", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Zákon číslo 302/2001 ... ktorý celkom jasne pojednáva o kompetenciách a úlohách samosprávneho kraja. ... §4 predmetného zákona: kraj sa podieľa na tvorbe a ochrane životného prostredia ... kraj sa podieľa na riešení problémov, to je ten istý paragraf písmeno N, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba správne uvádza pôsobnosť samosprávneho kraja. Text, ktorý uvádza pod písmenom N sa síce nachádza pod písmenom P, avšak obsah je totožný. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 302/2001 Z.z: Čl. 1- Základné ustanovenia, §4- Pôsobnosť samosprávneho kraja: \"... g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia ... n) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež ... p) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba správne uvádza pôsobnosť samosprávneho kraja. Text, ktorý uvádza pod písmenom N sa síce nachádza pod písmenom P, avšak obsah je totožný. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 302/2001 Z.z: Čl. 1- Základné ustanovenia, §4- Pôsobnosť samosprávneho kraja: \"... g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia ... n) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež ... p) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.minv.sk/?zakon-c-302-2001-z-z-o-samosprave-vyssich-uzemnych-celkov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:01.674525+00:00"}
{"id": "vr18139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18139", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Naviac prudko stúpol počet cestujúcich o 58% stúpol počet cestujúcich....", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet cestujúcich od zavedenia bezplatnej prepravy pre študentov a seniorov sa zvýšil o 53,3%, čiže ide o nesúlad s vysloveným údajom o 58% náraste. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet cestujúcich od zavedenia bezplatnej prepravy pre študentov a seniorov sa zvýšil o 53,3%, čiže ide o nesúlad s vysloveným údajom o 58% náraste. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-09-25", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "prepravených"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/fileadmin/dokumenty/2015_pdf/VS_ZSSK_2014_schv.akc..pdf", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-v-roku-2017-zvysila-produktivitu-zamestnancov-aj-techniky-a-zlepsila-svoj-hospodarsky-vysledok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:55.816128+00:00"}
{"id": "vr36226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36226", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tam (v úseku Martin - Prešov, pozn.) už bežia súťaže a obstarávanie a výstavba po novom roku sa rozvinie. Samozrejme všetko predpokladá plnenie krokov, ktoré vo verejnom obstarávaní a v rozbehu výstavby sú potrebné.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ hovorí v súvislosti s bežiacimi súťažmi a obstarávaniami v množnom čísle. Nám sa podarilo nájsť otvorenú verejnú súťaž na výstavbu 18,5 km úseku D1 Hubová-Ivachnová uvedenom napr. na stránke Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Podľa uznesenia vlády (zdroj NRSR : dokument stanovisko vlády), ktoré bolo prijaté 15. decembra boli vypísané súťaže na dva daľšie úseky a to: Jánovce - Levoča a Levoča - Jablonov.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ hovorí v súvislosti s bežiacimi súťažmi a obstarávaniami v množnom čísle. Nám sa podarilo nájsť otvorenú verejnú súťaž na výstavbu 18,5 km úseku D1 Hubová-Ivachnová uvedenom napr. na stránke Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Podľa uznesenia vlády (zdroj NRSR : dokument stanovisko vlády), ktoré bolo prijaté 15. decembra boli vypísané súťaže na dva daľšie úseky a to: Jánovce - Levoča a Levoča - Jablonov."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "NRSR"], "url": ["http://www.zsps.eu.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=9961:doprava-rezort-dopravy-a-koncesionar-urovnali-spory-pre-1-balik-ppp-&catid=943:14122010&Itemid=1751", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=197"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:16.522094+00:00"}
{"id": "vr36311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36311", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vláda si neprišla vypýtať mandát (na jednanie o finančnej pomoci Grécku, pozn.) od parlamentu, kde sedia zvolení zástupcovia všetkých občanov Slovenskej republiky, ale rokovala o mandáte s odborármi a so zamestnávateľmi.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico, pred odletom na zasadnutie Európskej rady, kde sa prejednávala finančná pomoc Grécku, rokoval o mandáte na stretnutí s KOZ, Slovenskou bankovou asociáciou, Republikovou úniou zamestnávateľov, Klubom 500 a ZMOS. Výstup z jednaní si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico, pred odletom na zasadnutie Európskej rady, kde sa prejednávala finančná pomoc Grécku, rokoval o mandáte na stretnutí s KOZ, Slovenskou bankovou asociáciou, Republikovou úniou zamestnávateľov, Klubom 500 a ZMOS. Výstup z jednaní si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.government.gov.sk/21325/predseda-vlady-sr-robert-fico-sa-stretne-so-socialnymi-partnermi.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:55.373266+00:00"}
{"id": "46704", "numeric_id": 46704, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46704", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V momente, ako som sa o nich (nových antigénových testoch, pozn.) dozvedel, komunikoval som s pánom ministrom zdravotníctva. Na základe toho pán minister zdravotníctva dal objednávku voči štátnym hmotným rezervám, aby ich nakúpili. Už tomu je približne 2 týždne.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "17. januára 2021 DenníkN informoval o tom, že premiér dostal ponuku od firmy Abbott na dodanie nosového - nie nosohltanového - typu antigénových testov. Výter sa s nimi robí „ len” z prednej časti nosa. Typovo obdobné testy má aj firma Siemens Healthineers. Tvrdí, že dosahujú 100 -percentnú špecificitu, čo vylučuje falošne pozitívne výsledky. Správa štátnych hmotných rezerv pre portál Demagóg.SK uviedla, že jej „bola požiadavka MZ SR na zabezpečenie nákupu antigénových nazálnych a nosohltanových rýchlotestov spolu so špecifikáciou doručená dňa 25.01.2021. Špecifikácia nazálnych rýchlotestov bola na základe požiadavky predsedu SŠHR SR upravená a doručená v piatok 05.02.2021.” Keďže relácia bola odvysielaná 6. februára 2021 a hmotné rezervy dostali požiadavky na zaobstaranie testov asi dva týždne predtým, tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["17. januára 2021 DenníkN informoval o tom, že premiér dostal ponuku od firmy Abbott na dodanie nosového - nie nosohltanového - typu antigénových testov. Výter sa s nimi robí „ len” z prednej časti nosa. Typovo obdobné testy má aj firma Siemens Healthineers. Tvrdí, že dosahujú 100 -percentnú špecificitu, čo vylučuje falošne pozitívne výsledky. Správa štátnych hmotných rezerv pre portál Demagóg.SK uviedla, že jej „bola požiadavka MZ SR na zabezpečenie nákupu antigénových nazálnych a nosohltanových rýchlotestov spolu so špecifikáciou doručená dňa 25.01.2021. Špecifikácia nazálnych rýchlotestov bola na základe požiadavky predsedu SŠHR SR upravená a doručená v piatok 05.02.2021.” Keďže relácia bola odvysielaná 6. februára 2021 a hmotné rezervy dostali požiadavky na zaobstaranie testov asi dva týždne predtým, tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "robí", "100"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2229743/?_ga=2.113350977.799455326.1613247460-1428084955.1613247460", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/slovensko-ma-uz-antigenove-testy-so-100-specificitou-ster-staci-brat-len-z-prednej-casti-nosa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/861647/pre-slovensko-su-dostupne-najkvalitnejsie-antigenove-testy-na-trhu-maju-specificitu-100/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:46.129768+00:00"}
{"id": "vr16339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16339", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Článok 46 Ústavy Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obráť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Ak zákon neustanoví inak z právomoci súdu, nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 46 cituje správne, spomína ho v kontexte vyhlásenia premiéra, že rozhodnutie vo veci amnestii je konečné a nemožno sa ho domáhať, čo je však podľa Mečiara porušením tohto článku Ústavy SR, podľa ktorého sa môže občan obrátiť na súd a dovolávať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia, podľa ktorého malo dôjsť k ukrivdeniu zo strany orgánu verejnej správy. Článok 46 Ústavy SR (.pdf, s. 15): (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Článok 46 cituje správne, spomína ho v kontexte vyhlásenia premiéra, že rozhodnutie vo veci amnestii je konečné a nemožno sa ho domáhať, čo je však podľa Mečiara porušením tohto článku Ústavy SR, podľa ktorého sa môže občan obrátiť na súd a dovolávať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia, podľa ktorého malo dôjsť k ukrivdeniu zo strany orgánu verejnej správy. Článok 46 Ústavy SR (.pdf, s. 15): (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:24.232544+00:00"}
{"id": "vr37493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37493", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Pokiaľ sa pozrieme na to v roku 2006 zahraničná obchodná bilancia v agropotravinárskych komunitách bolo 495 miliónov mínus a v roku 2010 je to 996. V roku 2009 849. Takýmto spôsobom rástla a to vďaka zlým zákonom, ktoré prijímala vláda predchádzajúca.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme - 913,2 mil. eur. TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA AGROPOTRAVINÁRSKEHO ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKA Sekcia tabuľky alebo aj colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu. 2002 - mínus 616 mil. eur. 2003 - mínus 499 mil. eur 2004 - mínus 298 mil. eur. 2005 - mínus 714 mil. eur. 2006 - mínus 643 mil. eur. Hoci Z. Simon má pravdu, že počas jeho obdobia nebol deficit tak vysoký ako v súčasnosti, nesprávne hovorí, že v roku 2006 bol deficit 495 mil. eur. Ako uvádzame vyššie, je to 643 mil. eur. Zavádzajúce tiež je uvádzať saldo v absolútnych číslach, keďže od roku 2006 narástol aj objem vyvezených a dovezených potravín. Je logické, že pomerne k tomu narástol aj deficit. Kým v roku 2006 tvoril deficit približne 28,5% (pomer deficitu ku dovezeným potravinám) v roku 2010 je to len o málo viacej, 31,2%.", "analysis_paragraphs": ["Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme - 913,2 mil. eur. TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA AGROPOTRAVINÁRSKEHO ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKA Sekcia tabuľky alebo aj colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu. 2002 - mínus 616 mil. eur. 2003 - mínus 499 mil. eur 2004 - mínus 298 mil. eur. 2005 - mínus 714 mil. eur. 2006 - mínus 643 mil. eur. Hoci Z. Simon má pravdu, že počas jeho obdobia nebol deficit tak vysoký ako v súčasnosti, nesprávne hovorí, že v roku 2006 bol deficit 495 mil. eur. Ako uvádzame vyššie, je to 643 mil. eur. Zavádzajúce tiež je uvádzať saldo v absolútnych číslach, keďže od roku 2006 narástol aj objem vyvezených a dovezených potravín. Je logické, že pomerne k tomu narástol aj deficit. Kým v roku 2006 tvoril deficit približne 28,5% (pomer deficitu ku dovezeným potravinám) v roku 2010 je to len o málo viacej, 31,2%."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Saldo zahraničného obchodu", "TASR", "colná štatistika", "2002", "2003", "2004", "2005", "2006"], "url": ["http://www.sppk.sk/index.php?pl=70&article=1415", "http://www.agroserver.sk/news/pasivne-saldo-zahranicneho-obchodu-s-agrokomoditami-sa-prehlbuje.html", "http://www.radela.sk/rezort/", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1170", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1168", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1165", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=344", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:47.433551+00:00"}
{"id": "vr28919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28919", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "objem verejných zdrojov, to je dohromady asi 4 miliardy, 4 miliardy eur idú do verejného zdravotníctva.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2015 - 2017 (s. 76) sa výdavky na verejné zdravotníctvo pohybujú na úrovni približne 4 mld. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. HPI uvádza mierne odlišné čísla a uvádza, že v roku 2015 budú výdavky na verejne´zdravotníctvo na úrovni 3,7 mld. eur. kvôli odvodovej reforme, ktorá vynesie menej zdrojov z odvodov. Stále však platí, že ide o približne 4 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2015 - 2017 (s. 76) sa výdavky na verejné zdravotníctvo pohybujú na úrovni približne 4 mld. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. HPI uvádza mierne odlišné čísla a uvádza, že v roku 2015 budú výdavky na verejne´zdravotníctvo na úrovni 3,7 mld. eur. kvôli odvodovej reforme, ktorá vynesie menej zdrojov z odvodov. Stále však platí, že ide o približne 4 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "HPI"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9774", "http://hpi.sk/hpi/sk/view/11531/zdravotnictvo-caka-pokles-zdrojov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:05.918340+00:00"}
{"id": "vr36966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36966", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Všetci zodpovední európski politici to odsúdili. Odsudzujú to - opakujem - aj predseda ľudoveckej frakcie Daul, odsúdili to ministri zahraničných vecí a ak by malo byť udelené volebné právo, tak hovoria dokonca o tom, že je to porušovanie hraníc.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predseda EPP Joseph Daul naozaj vyhlásil , že udelenie volebného práva zahranicným Madarom by prakticky bolo totožné s neuznaním hraníc. O tom, ci ministri zahranicných vecí hovoria o porušení hraníc ak bude udelené volebné právo nebolo možné nájst relevantné informácie. Použitie pravdivej informácie o narušení hraníc z úst predsedu EPP ako odsúdenie ministrov zahranicných vecí je prenesenie informácie do nesprávneho kontextu. Nepodarilo sa nám tiež nájst kritiku všetkých \"zodpovedných\" európskych politikov, ktorí by madarský zákon o dvojitom obcianstve odsúdili. O kritike znejúcej zo zahranicia sa vyjadroval hlavne bývalý minister zahranicných vecí Miroslav Lajcák. \"Máme viacero signálov o tom, že toto opatrenie nového madarského parlamentu sa stretáva s nepochopením, s rozpakmi, ale aj s otvorenou negatívnou reakciou,\" uviedol Miroslav Lajcák ešte v máji 2010. Ako príklad takéhoto signálu neuviedol ministra zahranicných vecí, ale vyjadrenie amerického kongresmana Alcee L. Hastingsa, ktorý sa podla Lajcáka vyjadril smerom k týmto opatreniam velmi negatívne. Dalšie informácie, týkajúce sa hlavne kritiky zo strany ministrov zahranicných vecí sa nám z dalších zdrojov ale nepodarilo overit. Dalšie vyjadrenia Miroslava Lajcáka v súvislosti s ocakávanou kritikou zo zahranicia v máji 2010 je možné nájst tu : \"Koncom tohto týždna vznikne madarská vláda a ja ocakávam, že velmi skoro dostane silné signály od našich 'spojencov', že si takto nepredstavujú jej pôsobenie.\"", "analysis_paragraphs": ["Predseda EPP Joseph Daul naozaj vyhlásil , že udelenie volebného práva zahranicným Madarom by prakticky bolo totožné s neuznaním hraníc. O tom, ci ministri zahranicných vecí hovoria o porušení hraníc ak bude udelené volebné právo nebolo možné nájst relevantné informácie. Použitie pravdivej informácie o narušení hraníc z úst predsedu EPP ako odsúdenie ministrov zahranicných vecí je prenesenie informácie do nesprávneho kontextu. Nepodarilo sa nám tiež nájst kritiku všetkých \"zodpovedných\" európskych politikov, ktorí by madarský zákon o dvojitom obcianstve odsúdili. O kritike znejúcej zo zahranicia sa vyjadroval hlavne bývalý minister zahranicných vecí Miroslav Lajcák. \"Máme viacero signálov o tom, že toto opatrenie nového madarského parlamentu sa stretáva s nepochopením, s rozpakmi, ale aj s otvorenou negatívnou reakciou,\" uviedol Miroslav Lajcák ešte v máji 2010. Ako príklad takéhoto signálu neuviedol ministra zahranicných vecí, ale vyjadrenie amerického kongresmana Alcee L. Hastingsa, ktorý sa podla Lajcáka vyjadril smerom k týmto opatreniam velmi negatívne. Dalšie informácie, týkajúce sa hlavne kritiky zo strany ministrov zahranicných vecí sa nám z dalších zdrojov ale nepodarilo overit. Dalšie vyjadrenia Miroslava Lajcáka v súvislosti s ocakávanou kritikou zo zahranicia v máji 2010 je možné nájst tu : \"Koncom tohto týždna vznikne madarská vláda a ja ocakávam, že velmi skoro dostane silné signály od našich 'spojencov', že si takto nepredstavujú jej pôsobenie.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "uviedol", "tu"], "url": ["http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110113TBB00144", "http://tvnoviny.sk/spravy/svet/zakon-o-dvojakom-obcianstve-kritizuju-aj-v-zahranici.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/lajcak-madarsky-zakon-obcianstve-vyvolava-nevolu-aj-inde-zahranici.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:02.327162+00:00"}
{"id": "vr14345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14345", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...proste dnes podnikateľ ak zamestná dlhodobo nezamestnaného, tak jeden rok neplatí odvody.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "16. októbra 2013 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení, v ktorom nastali zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy pre zamestnávanie predtým dlhodobo nezamestnaných, s nadobudnutou účinnosťou od 1. novembra 2013, v ktorej sa zavádza výnimka z povinnosti platiť odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne pre zamestnanca i jeho zamestnávateľa po dobu jedného roka. Výrok ministra Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý. Oslobodenie od platenia odvodov po dobu jedného kalendárneho roka do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, ktoré platí pre zamestnávateľa tak ako i pre zamestnanca bolo zavedené od 1. novembra 2013 - táto výnimka sa týka zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní na úrade práce ako tzv. dlhodobo nezamestnaní ( v evidencii po dobu minimálne 12 mesiacov). Zamestnanci sú teda po dobu 12 mesiacov oslobodení od platenia všetkých odvodov, pričom ich zamestnávatelia majú povinnosť platiť 1,05% z príjmov zamestnanca do Sociálnej poisťovne na úrazové a garančné poistenie. Všetky podmienky pre zamestnávateľov v prípade oslobodenia od platenia odvodov uvádza Trend nasledovne: \"- zamestnávateľ môže zamestnať len takého zamestnanca, ktorý je v evidencii na úrade práce vedený najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov -zamestnávateľ platí do Sociálnej poisťovne len 0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % na garančné - zamestnávateľ nemôže dať takémuto zamestnancovi v tomto roku vyšší príjem ako 526,62 eura a v roku 2014 vyšší ako 539,35 eura (67 % priemernej mesačnej mzdy) - voči zamestnávateľovi, ktorý si chce uplatniť odvodovú úľavu v sociálnom poistení, nesmie Sociálna poisťovňa evidovať pohľadávku na poistnom, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. \" Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["16. októbra 2013 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení, v ktorom nastali zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy pre zamestnávanie predtým dlhodobo nezamestnaných, s nadobudnutou účinnosťou od 1. novembra 2013, v ktorej sa zavádza výnimka z povinnosti platiť odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne pre zamestnanca i jeho zamestnávateľa po dobu jedného roka. Výrok ministra Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý. Oslobodenie od platenia odvodov po dobu jedného kalendárneho roka do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, ktoré platí pre zamestnávateľa tak ako i pre zamestnanca bolo zavedené od 1. novembra 2013 - táto výnimka sa týka zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní na úrade práce ako tzv. dlhodobo nezamestnaní ( v evidencii po dobu minimálne 12 mesiacov). Zamestnanci sú teda po dobu 12 mesiacov oslobodení od platenia všetkých odvodov, pričom ich zamestnávatelia majú povinnosť platiť 1,05% z príjmov zamestnanca do Sociálnej poisťovne na úrazové a garančné poistenie. Všetky podmienky pre zamestnávateľov v prípade oslobodenia od platenia odvodov uvádza Trend nasledovne: \"- zamestnávateľ môže zamestnať len takého zamestnanca, ktorý je v evidencii na úrade práce vedený najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov -zamestnávateľ platí do Sociálnej poisťovne len 0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % na garančné - zamestnávateľ nemôže dať takémuto zamestnancovi v tomto roku vyšší príjem ako 526,62 eura a v roku 2014 vyšší ako 539,35 eura (67 % priemernej mesačnej mzdy) - voči zamestnávateľovi, ktorý si chce uplatniť odvodovú úľavu v sociálnom poistení, nesmie Sociálna poisťovňa evidovať pohľadávku na poistnom, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. \" Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["461/2003 Z. z", "Oslobodenie od platenia odvodov", "Trend"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=651", "http://www.upsvar.sk/rs/urad-prace-socialnych-veci-a-rodiny/informacia-pre-zamestnavatelov/odvodova-ulava-v-pripade-zamestnania-dlhodobo-nezamestnaneho-uchadzaca-o-zamestnanie.html?page_id=349607", "http://www.etrend.sk/financie/zamestnavatelia-usetria-tisice-eur-na-odvodoch-dlhodobo-nezamestnanych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:49.142169+00:00"}
{"id": "47445", "numeric_id": 47445, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47445", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Cena za elektrickú energiu pozostáva z dvoch zložiek, 1 je cena za samotnú elektrinu, tá je trhová, tú nevieme ovplyvniť, ale to je tá menšia časť. Tá väčšia časť je cena za distribúciu a tie distribučné poplatky máme jedny z najvyšších v Európe a to je vyslovene vďaka Robertovi Ficovi a strane Smer.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Väčšiu časť ceny elektriny tvoria distribučné a tarifné poplatky. Slovensko patrí medzi štáty, ktoré ich majú pomerovo vyššie než je priemer EÚ. Časť týchto vysokých poplatkov ide na vrub kontroverznej podpory uhlia solárnych elektrární, teda rozhodnutí, ktoré urobili vlády Roberta Fica. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Z čoho sa skladá cena elektriny Konečná cena elektrickej energie pozostáva z viacerých zložiek . Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú. Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO. Podľa údajov Eurostatu v prvej polovici roka 2019 zaplatili na distribučných poplatkoch viac len v portugalských, nemeckých a dánskych domácnostiach. Začiatkom roka 2020 sa Slovensko zosunulo na 8. miesto a z našich susedov si viac priplatili už len Poliaci. Sporné príplatky Z taríf štát platí aj dotácie pre uhoľné bane na Hornej Nitre. Dotáciu na výrobu energie z uhlia v ročnej hodnote okolo 120 miliónov eur schválilo ministerstvo hospodárstva za Ficovej vlády v roku 2015. Pomoc mala pôvodne trvať až do roku 2030, nakoniec skončí v roku 2023. Súčasťou tarify je aj podpora zelenej energie, ktorú v roku 2008 nastavovala Ficova vláda. Štát chcel zákonom podporiť novovybudované elektrárne z obnoviteľných zdrojov a garantovať im na 15 rokov výhodnú výkupnú cenu. „...výrobcom zelenej energie sa z nich dopláca rozdiel medzi reálnou cenou elektriny na trhu a výkupnou cenou, ktorú im garantuje štát. V roku 2019 sa odberatelia (domácnosti a firmy) takto vo svojich faktúrach poskladali na podporu zelenej energetiky sumou 434 miliónov eur, vlani to bolo o 33 miliónov viac, teda 467 miliónov eur. K tomu treba pripočítať ďalších 116 miliónov eur na podporu pálenia domáceho uhlia, ktoré sa skončí v roku 2023,” píše sme.sk . Výber podporených elektrární bol však kontroverzný. „ Prvé licencie na solárne elektrárne rozdával štát v roku 2009. Netransparentné výberové konanie organizovala štátna akciovka SEPS,” napísalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Za viacerými firmami, ktoré vtedy uspeli, sa podľa Centra objavili mená ako Jozef Brhel či Oszkar Világy. Trend v roku 2013 konštatoval , že „ rýchlosť, s akou boli záujemcovia schopní zareagovať, vzbudzovala dojem, že išlo o vopred dohodnutých uchádzačov.” Časť nákladov na projekt podpory zelených elektrární štát preniesol na tri pološtátne distribučné spoločnosti na západe, strede a východe Slovenska. Politici a úrady však niekoľko rokov odmietal zvýšiť ceny energií, a teda aj TPS. Nemali tak z čoho distribučným spoločnostiam splácať náklady. Teraz peniaze od štátu žiadajú naspäť. Dlh štátu voči distribučným spoločnostiam sa doposiaľ vyšplhal na 320 miliónov. Súčasná vláda sľúbila 180 miliónov z toho splatiť do júla 2021. „ Sulík má pravdu, keď vinu (za vysoké tarifné poplatky) pripisuje Ficovi. Jeho prvá vláda zaviedla dotácie na solárne elektrárne, ktoré dala zaplatiť spotrebiteľom v cenách elektriny. Ficove vlády zároveň predlžovali podporu baní na hnedé uhlie, ktorú dali rovnako zaplatiť spotrebiteľom. Ľudia to vtedy veľmi necítili, lebo sa zároveň znižovala cena elektriny na burze. Bolo však otázkou času, kedy sa vývoj na burze otočí. Raz musel prísť moment, v ktorom sa Ficove extra poplatky stretnú s drahou elektrinou na burze,” píše Denník E.", "analysis_paragraphs": ["Väčšiu časť ceny elektriny tvoria distribučné a tarifné poplatky. Slovensko patrí medzi štáty, ktoré ich majú pomerovo vyššie než je priemer EÚ. Časť týchto vysokých poplatkov ide na vrub kontroverznej podpory uhlia solárnych elektrární, teda rozhodnutí, ktoré urobili vlády Roberta Fica. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Z čoho sa skladá cena elektriny Konečná cena elektrickej energie pozostáva z viacerých zložiek . Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú. Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO. Podľa údajov Eurostatu v prvej polovici roka 2019 zaplatili na distribučných poplatkoch viac len v portugalských, nemeckých a dánskych domácnostiach. Začiatkom roka 2020 sa Slovensko zosunulo na 8. miesto a z našich susedov si viac priplatili už len Poliaci. Sporné príplatky Z taríf štát platí aj dotácie pre uhoľné bane na Hornej Nitre. Dotáciu na výrobu energie z uhlia v ročnej hodnote okolo 120 miliónov eur schválilo ministerstvo hospodárstva za Ficovej vlády v roku 2015. Pomoc mala pôvodne trvať až do roku 2030, nakoniec skončí v roku 2023. Súčasťou tarify je aj podpora zelenej energie, ktorú v roku 2008 nastavovala Ficova vláda. Štát chcel zákonom podporiť novovybudované elektrárne z obnoviteľných zdrojov a garantovať im na 15 rokov výhodnú výkupnú cenu. „...výrobcom zelenej energie sa z nich dopláca rozdiel medzi reálnou cenou elektriny na trhu a výkupnou cenou, ktorú im garantuje štát. V roku 2019 sa odberatelia (domácnosti a firmy) takto vo svojich faktúrach poskladali na podporu zelenej energetiky sumou 434 miliónov eur, vlani to bolo o 33 miliónov viac, teda 467 miliónov eur. K tomu treba pripočítať ďalších 116 miliónov eur na podporu pálenia domáceho uhlia, ktoré sa skončí v roku 2023,” píše sme.sk . Výber podporených elektrární bol však kontroverzný. „ Prvé licencie na solárne elektrárne rozdával štát v roku 2009. Netransparentné výberové konanie organizovala štátna akciovka SEPS,” napísalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Za viacerými firmami, ktoré vtedy uspeli, sa podľa Centra objavili mená ako Jozef Brhel či Oszkar Világy. Trend v roku 2013 konštatoval , že „ rýchlosť, s akou boli záujemcovia schopní zareagovať, vzbudzovala dojem, že išlo o vopred dohodnutých uchádzačov.” Časť nákladov na projekt podpory zelených elektrární štát preniesol na tri pološtátne distribučné spoločnosti na západe, strede a východe Slovenska. Politici a úrady však niekoľko rokov odmietal zvýšiť ceny energií, a teda aj TPS. Nemali tak z čoho distribučným spoločnostiam splácať náklady. Teraz peniaze od štátu žiadajú naspäť. Dlh štátu voči distribučným spoločnostiam sa doposiaľ vyšplhal na 320 miliónov. Súčasná vláda sľúbila 180 miliónov z toho splatiť do júla 2021. „ Sulík má pravdu, keď vinu (za vysoké tarifné poplatky) pripisuje Ficovi. Jeho prvá vláda zaviedla dotácie na solárne elektrárne, ktoré dala zaplatiť spotrebiteľom v cenách elektriny. Ficove vlády zároveň predlžovali podporu baní na hnedé uhlie, ktorú dali rovnako zaplatiť spotrebiteľom. Ľudia to vtedy veľmi necítili, lebo sa zároveň znižovala cena elektriny na burze. Bolo však otázkou času, kedy sa vývoj na burze otočí. Raz musel prísť moment, v ktorom sa Ficove extra poplatky stretnú s drahou elektrinou na burze,” píše Denník E."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["zložiek", "tvorí", "reguluje", "údajov", "zosunulo", "platí", "hodnote", "schválilo", "Súčasťou", "zákonom", "sme.sk", "podľa", "konštatoval", "vyšplhal", "píše"], "url": ["https://public.flourish.studio/visualisation/7039043/?utm_source=showcase&utm_campaign=visualisation/7039043", "https://www.urso.gov.sk/urso-vyrazne-zdrazovanie-elektriny-na-svetovych-burzach-bude-mat-vplyv-na-koncovu-cenu-elektriny-na-rok-2022-viac-informacii-tu-v-grafoch-httpswwwursogovskdatafiles231ts-269721-burzy-grafypdf/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20210101#paragraf-11", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Share_of_taxes_and_levies_paid_by_household_consumers_for_the_electricity,_first_half_2019_(%25).png", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Share_of_taxes_and_levies_paid_by_household_consumers_for_electricity,_first_half_2020_(%25)_v5.png", "https://index.sme.sk/c/22732278/ficov-dlh-distribuckam-zvysuje-faktury-za-elektrinu.html", "https://e.dennikn.sk/293486/kym-sa-debatuje-o-alobale-fico-dal-banikom-potichu-vopred-viac-ako-miliardu/", "https://www.economy.gov.sk/uploads/files/hDYurwt5.pdf", "https://index.sme.sk/c/22732278/ficov-dlh-distribuckam-zvysuje-faktury-za-elektrinu.html", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-309", "https://index.sme.sk/c/22732278/ficov-dlh-distribuckam-zvysuje-faktury-za-elektrinu.html", "https://www.icjk.sk/135/Kam-tecie-milionova-podpora-pre-solarne-elektrarne-a-ako-z-nej-tazia-oligarchovia-Brhel-ci-Vilagi", "https://www.trend.sk/trend-archiv/nezdanis-sponzora-svojho", "https://e.dennikn.sk/1715658/stat-nam-dlzi-225-milionov-za-slnecnu-elektrinu-vravi-kretinskeho-manazer/feed/", "https://e.dennikn.sk/2517081/sulik-namiesto-15-percent-elektrina-zdrazie-o-desat-fico-chce-maximalne-pat/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:53.398292+00:00"}
{"id": "vr36825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36825", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A teraz je na stole návrh, opäť presiaknutý z ministerstva práce, že by sa toto (marketingové aktivity DSS, pozn.) malo uvoľniť.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce predkladalo na koaličnú radu , ktorá sa konala 11. januára 2011 návrh o zmenách v druhom pilieri. Zmieňovaný návrh sa nám získať nepodarilo, ale podľa informácií uverejnených na stránkach SaS sa zmieňovaná koaličná rada dohodla okrem iného aj na povolení marketingovej činnosti DSS (bod 13: správcovia budú môcť na svoje náklady propagovať fondy, ktoré spravujú a získavať nových sporiteľov. Komentár: Zruší sa obmedzenie podľa súčasného znenia zákona. ). Z toho možno usudzovať, že takáto zmena bola súčasťou návrhu ministerstva práce, ktoré vedie nominant SaS J. Mihál.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce predkladalo na koaličnú radu , ktorá sa konala 11. januára 2011 návrh o zmenách v druhom pilieri. Zmieňovaný návrh sa nám získať nepodarilo, ale podľa informácií uverejnených na stránkach SaS sa zmieňovaná koaličná rada dohodla okrem iného aj na povolení marketingovej činnosti DSS (bod 13: správcovia budú môcť na svoje náklady propagovať fondy, ktoré spravujú a získavať nových sporiteľov. Komentár: Zruší sa obmedzenie podľa súčasného znenia zákona. ). Z toho možno usudzovať, že takáto zmena bola súčasťou návrhu ministerstva práce, ktoré vedie nominant SaS J. Mihál."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["koaličnú radu", "SaS"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady", "http://www.strana-sas.sk/zmeny-v-dochodkovej-spravcovskej-spolocnosti-dss/229"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:41.072499+00:00"}
{"id": "vr37253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37253", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Spomeniem vám len niekoľko vecí za posledné dva alebo tri týždne, ktoré sa udiali. O mne povedal, že poklonkujem sa Orbánovi, čo som sa ja v živote k Orbánovi nevyjadril.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Vládna koalícia pristupuje k otázke dvojakého občianstva tak, že poklonkuje Viktorovi Orbánovi. Týka sa to všetkých, vrátane predsedu SaS, Richarda Sulíka. Preto prídeme s vlastným pozmeňovacím návrhom tak, aby maďarské občianstvo nemohli bezdôvodne získať špekulanti, ktorí budú zaň Orbánovi zaviazaní,\" povedal pre Aktuálne.sk Matovič.", "analysis_paragraphs": ["\"Vládna koalícia pristupuje k otázke dvojakého občianstva tak, že poklonkuje Viktorovi Orbánovi. Týka sa to všetkých, vrátane predsedu SaS, Richarda Sulíka. Preto prídeme s vlastným pozmeňovacím návrhom tak, aby maďarské občianstvo nemohli bezdôvodne získať špekulanti, ktorí budú zaň Orbánovi zaviazaní,\" povedal pre Aktuálne.sk Matovič."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1225295"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:52.396299+00:00"}
{"id": "vr37417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37417", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "My sme často pri mnohých opatreniach, ktoré sme robili v sociálnej oblasti, boli kritizovaný za nesystémovosť.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 napríklad kritizovala Národná banka ako nesystémové riešenie vyplácanie vianočných príspevkov pre časť dôchodcov. Ďalšie explicitné kritiky \"nesystémovosti opatrení\" sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 napríklad kritizovala Národná banka ako nesystémové riešenie vyplácanie vianočných príspevkov pre časť dôchodcov. Ďalšie explicitné kritiky \"nesystémovosti opatrení\" sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Národná banka"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=84639"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:55.170493+00:00"}
{"id": "vr38246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38246", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Obdivujem pána poslanca Drobu, keď povedal, že chcú zabezpečiť ten blahobyt vo svetle toho všetkého, čo tu je, ten pokles príjmov...", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prognóze z dňa 2. februára 2011 , s ktorou prišlo ministerstvo financií, sa okrem iného píše:", "analysis_paragraphs": ["V prognóze z dňa 2. februára 2011 , s ktorou prišlo ministerstvo financií, sa okrem iného píše:"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["V prognóze z dňa 2. februára 2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:37.132119+00:00"}
{"id": "43566", "numeric_id": 43566, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43566", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "O kandidátke (strany SaS, pozn.) rozhoduje republiková rada...", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stanov SaS (článok VIII., bod 3, ods. b) republiková rada “ schvaľuje kandidátov strany na ústavne funkcie a funkcie v orgánoch územnej samosprávy ”. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stanov SaS (článok VIII., bod 3, ods. b) republiková rada “ schvaľuje kandidátov strany na ústavne funkcie a funkcie v orgánoch územnej samosprávy ”. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["stanov"], "url": ["https://www.sas.sk/detail/4057/stanovy/obsah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:47.887552+00:00"}
{"id": "50064", "numeric_id": 50064, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50064", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Jednoducho tento človek nemôže rozhodovať o celom svete ako takom, nevolený človek, ktorý je na čele WHO povie, že všetci budeme skákať z okna v rámci pandémie, tak všetci budeme skákať z okna.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pandemická dohoda vznikla ako reakcia Svetovej zdravotníckej organizácie na kritiku týkajúcu sa zlyhaní pri riadení pandémie covid-19. Tvrdenia, že zmluva oberie členské štáty o suverenitu, sú však v priamom rozpore s jej oficiálnym znením. Dokument výslovne zdôrazňuje, že Svetová zdravotnícka organizácia nemá právomoc zasahovať do vnútroštátnych zákonov, ani nariaďovať opatrenia ako povinné očkovanie či lockdowny. Túto interpretáciu potvrdili aj minister zdravotníctva a Slovenská akadémia vied. Generálny riaditeľ WHO je navyše volený členskými štátmi v niekoľkostupňovom demokratickom procese. Výrok poslanca Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSvetová zdravotnícka organizácia (WHO) mala počas pandémie covidu koordinovať globálne opatrenia, no čelila kritike za pomalú reakciu a nedostatočné kompetencie. Pandémia odhalila, že WHO nebola pripravená zvládať tak rýchlo sa šíriace ochorenie. Chýbala autorita na efektívne riadenie krízy, čo viedlo k zbytočným stratám na životoch.\n\nV máji 2020 vznikol na žiadosť Svetového zdravotníckeho zhromaždenia panel, ktorého cieľom bolo nezávisle a nestranne zhodnotiť globálnu reakciu na pandémiu covid‑19 a navrhnúť, ako sa dá zabrániť budúcim pandémiám.\n\nPanel vypracoval správu , v ktorej označil covid‑19 za preventabilnú katastrofu, ktorá odhalila závažné slabiny vo všetkých etapách prípravy a reakcie – či už na úrovni WHO, štátov alebo medzinárodnej spolupráce.\n\nAj zdravotnícky analytik Martin Smatana upozornil na absenciu jasných pravidiel, informácií a prístupu k liečbe. Mnohé krajiny, vrátane Británie, preto už počas pandémie žiadali reformu medzinárodných zdravotníckych predpisov, aby sa v budúcnosti predišlo rovnakým či podobným problémom.\n\nReakciou na kritiku mala byť pripravovaná pandemická zmluva WHO, ktorej cieľom je zlepšiť pripravenosť členských krajín na budúce pandémie prostredníctvom lepšej koordinácie a výmeny informácií.\n\nPremiér Fico ju však označil za výtvor farmaceutických firiem a vládny splnomocnenec Peter Kotlár varuje, že by mohla ohroziť suverenitu Slovenska.\n\nPrijatiu pandemickej dohody predchádzalo hlasovanie o uznesení, ktoré si vyžiadalo Slovensko. Uznesenie podporilo 124 krajín, žiadna nehlasovala proti. Jedenásť štátov, vrátane Slovenska, sa hlasovania zdržalo. Prijatie dohody však zatiaľ neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu.\n\nAni po nadobudnutí účinnosti nebude zmluva dávať generálnemu riaditeľovi WHO kompetencie rozhodovať za členské štáty, ako to naznačuje Huliak.\n\nGenerálny riaditeľ WHO je volený členskými štátmi v niekoľkostupňovom procese. Každá členská krajina môže nominovať svojho kandidáta, pričom všetky nominácie preskúmava Výkonná rada WHO. Tá vyberie užší okruh kandidátov, ktorí sú následne predstavení Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu, teda najvyššiemu rozhodovaciemu orgánu WHO, kde má každá krajina jeden hlas.\n\nWHO nemá právomoc nariaďovať členským štátom konkrétne opatrenia bez ich súhlasu, čo potvrdzuje aj samotná pandemická zmluva. Tá výslovne spomína zvrchovanosť národných štátov v oblasti verejného zdravia a neudeľuje WHO právomoc priamo určovať alebo nariaďovať konkrétne politiky či zákony v reakcii na budúce pandémie.\n\nHuliakov výrok je tak priamo v rozpore s textom prijatej zmluvy. V bode 2 článku 22 sa totiž explicitne uvádza:\n\n„Žiadne ustanovenie Dohody WHO o pandémii sa nesmie vykladať tak, že poskytuje sekretariátu Svetovej zdravotníckej organizácie vrátane generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie akúkoľvek právomoc usmerňovať, nariaďovať, meniť alebo inak predpisovať vnútroštátne a/alebo domáce právo, prípadne politiky ktorejkoľvek zmluvnej strany, alebo nariaďovať či inak ukladať zmluvným stranám požiadavky na prijatie konkrétnych opatrení, ako je zákaz prijímania cestujúcich, ukladanie povinností očkovania alebo liečebných či diagnostických opatrení, alebo zavedenie lockdownov,“ píše sa v Pandemickej dohode WHO ( .pdf , s. 30).\n\nInterpretáciu, o ktorej Huliak hovorí, odmietla aj Slovenská akadémia vied „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky,“ píše sa v oficiálnom stanovisku inštitúcie.\n\nRovnako ju odmietol aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. „Budem trpezlivo vysvetľovať našim koaličným partnerom, ako aj širokej verejnosti, že pandemická dohoda nijakým spôsobom neohrozuje suverenitu jednotlivých krajín. Nikto nemôže nikomu prikázať napríklad povinnosť očkovať sa či zavádzať lockdowny. To je jednoducho klamstvo,“ uviedol Šaško v reakcii na hlasovanie slovenskej delegácie.", "analysis_paragraphs": ["Pandemická dohoda vznikla ako reakcia Svetovej zdravotníckej organizácie na kritiku týkajúcu sa zlyhaní pri riadení pandémie covid-19. Tvrdenia, že zmluva oberie členské štáty o suverenitu, sú však v priamom rozpore s jej oficiálnym znením. Dokument výslovne zdôrazňuje, že Svetová zdravotnícka organizácia nemá právomoc zasahovať do vnútroštátnych zákonov, ani nariaďovať opatrenia ako povinné očkovanie či lockdowny. Túto interpretáciu potvrdili aj minister zdravotníctva a Slovenská akadémia vied. Generálny riaditeľ WHO je navyše volený členskými štátmi v niekoľkostupňovom demokratickom procese. Výrok poslanca Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) mala počas pandémie covidu koordinovať globálne opatrenia, no čelila kritike za pomalú reakciu a nedostatočné kompetencie. Pandémia odhalila, že WHO nebola pripravená zvládať tak rýchlo sa šíriace ochorenie. Chýbala autorita na efektívne riadenie krízy, čo viedlo k zbytočným stratám na životoch.", "V máji 2020 vznikol na žiadosť Svetového zdravotníckeho zhromaždenia panel, ktorého cieľom bolo nezávisle a nestranne zhodnotiť globálnu reakciu na pandémiu covid‑19 a navrhnúť, ako sa dá zabrániť budúcim pandémiám.", "Panel vypracoval správu , v ktorej označil covid‑19 za preventabilnú katastrofu, ktorá odhalila závažné slabiny vo všetkých etapách prípravy a reakcie – či už na úrovni WHO, štátov alebo medzinárodnej spolupráce.", "Aj zdravotnícky analytik Martin Smatana upozornil na absenciu jasných pravidiel, informácií a prístupu k liečbe. Mnohé krajiny, vrátane Británie, preto už počas pandémie žiadali reformu medzinárodných zdravotníckych predpisov, aby sa v budúcnosti predišlo rovnakým či podobným problémom.", "Reakciou na kritiku mala byť pripravovaná pandemická zmluva WHO, ktorej cieľom je zlepšiť pripravenosť členských krajín na budúce pandémie prostredníctvom lepšej koordinácie a výmeny informácií.", "Premiér Fico ju však označil za výtvor farmaceutických firiem a vládny splnomocnenec Peter Kotlár varuje, že by mohla ohroziť suverenitu Slovenska.", "Prijatiu pandemickej dohody predchádzalo hlasovanie o uznesení, ktoré si vyžiadalo Slovensko. Uznesenie podporilo 124 krajín, žiadna nehlasovala proti. Jedenásť štátov, vrátane Slovenska, sa hlasovania zdržalo. Prijatie dohody však zatiaľ neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu.", "Ani po nadobudnutí účinnosti nebude zmluva dávať generálnemu riaditeľovi WHO kompetencie rozhodovať za členské štáty, ako to naznačuje Huliak.", "Generálny riaditeľ WHO je volený členskými štátmi v niekoľkostupňovom procese. Každá členská krajina môže nominovať svojho kandidáta, pričom všetky nominácie preskúmava Výkonná rada WHO. Tá vyberie užší okruh kandidátov, ktorí sú následne predstavení Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu, teda najvyššiemu rozhodovaciemu orgánu WHO, kde má každá krajina jeden hlas.", "WHO nemá právomoc nariaďovať členským štátom konkrétne opatrenia bez ich súhlasu, čo potvrdzuje aj samotná pandemická zmluva. Tá výslovne spomína zvrchovanosť národných štátov v oblasti verejného zdravia a neudeľuje WHO právomoc priamo určovať alebo nariaďovať konkrétne politiky či zákony v reakcii na budúce pandémie.", "Huliakov výrok je tak priamo v rozpore s textom prijatej zmluvy. V bode 2 článku 22 sa totiž explicitne uvádza:", "„Žiadne ustanovenie Dohody WHO o pandémii sa nesmie vykladať tak, že poskytuje sekretariátu Svetovej zdravotníckej organizácie vrátane generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie akúkoľvek právomoc usmerňovať, nariaďovať, meniť alebo inak predpisovať vnútroštátne a/alebo domáce právo, prípadne politiky ktorejkoľvek zmluvnej strany, alebo nariaďovať či inak ukladať zmluvným stranám požiadavky na prijatie konkrétnych opatrení, ako je zákaz prijímania cestujúcich, ukladanie povinností očkovania alebo liečebných či diagnostických opatrení, alebo zavedenie lockdownov,“ píše sa v Pandemickej dohode WHO ( .pdf , s. 30).", "Interpretáciu, o ktorej Huliak hovorí, odmietla aj Slovenská akadémia vied „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky,“ píše sa v oficiálnom stanovisku inštitúcie.", "Rovnako ju odmietol aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. „Budem trpezlivo vysvetľovať našim koaličným partnerom, ako aj širokej verejnosti, že pandemická dohoda nijakým spôsobom neohrozuje suverenitu jednotlivých krajín. Nikto nemôže nikomu prikázať napríklad povinnosť očkovať sa či zavádzať lockdowny. To je jednoducho klamstvo,“ uviedol Šaško v reakcii na hlasovanie slovenskej delegácie."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["kritike", "vznikol", "správu", "upozornil", "označil", "podporilo", "neznamená", "volený", "spomína", ".pdf", "stanovisku", "uviedol"], "url": ["https://healthpolicy-watch.news/lacking-resources-authority-who-was-too-slow-to-act-against-covid-19-says-independent-review-panel/", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/how-can-we-stop-next-pandemic-heres-what-who-panel-recommends-2021-05-12/", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/how-can-we-stop-next-pandemic-heres-what-who-panel-recommends-2021-05-12/", "https://dennikn.sk/3977752/za-slovensko-bude-o-novej-pandemickej-zmluve-rokovat-kotlar-ktory-pandemiu-covidu-spochybnuje/", "https://domov.sme.sk/c/23472362/covid-19-koronavirus-pandemicka-zmluva-ficova-vlada-stanovisko.html", "https://www.noviny.sk/zahranicie/1062517-who-prijala-historicku-dohodu-o-prevencii-a-kontrole-pandemii", "https://www.bag.admin.ch/bag/en/home/strategie-und-politik/internationale-beziehungen/multilaterale-zusammenarbeit/organisation-mondiale-sante/inb.html", "https://www.who.int/about/governance/election", "https://cepi.net/pandemic-agreement-what-it-and-what-it-not", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://www.facebook.com/SlovenskaAkademiaVied/posts/pfbid08ydgrRsChEeiJmwGf9u33gkg5k2VnMdKewUSXNXhE9uSf54mK4B7tqxLJ6kGRdZKl", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/752667-otazky-a-odpovede-o-pandemickej-dohode-co-znamena-pre-slovensko-kedy-zacne-platit-ktore-staty-ju-nepodporili-a-preco/#:~:text=%E2%80%9EBudem%20trpezlivo%20vysvet%C4%BEova%C5%A5,hlasovanie%20slovenskej%20deleg%C3%A1cie.%C3%A4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:17.051655+00:00"}
{"id": "vr15608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15608", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "V roku 2007 sme mali najnižší deficit 1,9, ale mali sme nárast HDP nejakých 10 %. Teraz máme nárast HDP 3,5 % a deficit máme 1,20...", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko skutočne zaznamenalo najvyšší deficit v roku 2007 a ekonomika rástla vyše 10%, zatiaľ čo tohtoročný rast sa pohybuje okolo 3,7 %. Údaje o aktuálnom deficite sa nám nepodarilo zistiť, ale plánovaný deficit na rok 2016 je určený na 1,93%. Víziou je do roku 2017 dosiahnuť deficit 1,3%. Výrok Gábora Gála hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štatistických údajov Eurostat malo Slovensko v roku 2007 vládny deficit vo výške 1,9 % a deficit z roku 2007 bol vôbec najnižší od vstupu Slovenska do EÚ, teda od roku 2004. V tom istom roku sa rast HDP vyšplhal až na 10,8 %, doposiaľ najvyšší rast od vstupu do EÚ. Podľa Štatistického úradu SR rast HDP v druhom kvartáli roka 2016 dosiahol 3,7 %. V roku 2015 sme zaznamenali deficit 2,7 % a plánovaný deficit na rok 2016 je na úrovni 1,93 %. K 30. júnu 2016 Ministerstvo financií eviduje deficit vo výške 736 381 eur, ktorý by na základe údajov o HDP približne korešpondoval s 3,6% deficitu. Deficit štátneho rozpočtu sa však k 30. novembru 2016 nominálne znížil na 622 157 eur, avšak údaje o výške HDP z tretieho kvartálu nie sú dostupné. Podľa Rady pre rozpočtovú rozdpovednosť by výška deficitu v roku 2017 mala dosiahnuť 1,3 %. Slovensko 10,8 % rast zatiaľ neprekonalo, ale od roku 2013 slovenská ekonomika sústavne posilňuje – medziročný rast je vyšší ako 1 %. Rovnako ani 1,9 % deficit z roku 2007 Slovensko za posledných takmer desať rokov nedosiahlo. Od roku 2013 je konštantne na úrovni - 2,7 % Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko skutočne zaznamenalo najvyšší deficit v roku 2007 a ekonomika rástla vyše 10%, zatiaľ čo tohtoročný rast sa pohybuje okolo 3,7 %. Údaje o aktuálnom deficite sa nám nepodarilo zistiť, ale plánovaný deficit na rok 2016 je určený na 1,93%. Víziou je do roku 2017 dosiahnuť deficit 1,3%. Výrok Gábora Gála hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štatistických údajov Eurostat malo Slovensko v roku 2007 vládny deficit vo výške 1,9 % a deficit z roku 2007 bol vôbec najnižší od vstupu Slovenska do EÚ, teda od roku 2004. V tom istom roku sa rast HDP vyšplhal až na 10,8 %, doposiaľ najvyšší rast od vstupu do EÚ. Podľa Štatistického úradu SR rast HDP v druhom kvartáli roka 2016 dosiahol 3,7 %. V roku 2015 sme zaznamenali deficit 2,7 % a plánovaný deficit na rok 2016 je na úrovni 1,93 %. K 30. júnu 2016 Ministerstvo financií eviduje deficit vo výške 736 381 eur, ktorý by na základe údajov o HDP približne korešpondoval s 3,6% deficitu. Deficit štátneho rozpočtu sa však k 30. novembru 2016 nominálne znížil na 622 157 eur, avšak údaje o výške HDP z tretieho kvartálu nie sú dostupné. Podľa Rady pre rozpočtovú rozdpovednosť by výška deficitu v roku 2017 mala dosiahnuť 1,3 %. Slovensko 10,8 % rast zatiaľ neprekonalo, ale od roku 2013 slovenská ekonomika sústavne posilňuje – medziročný rast je vyšší ako 1 %. Rovnako ani 1,9 % deficit z roku 2007 Slovensko za posledných takmer desať rokov nedosiahlo. Od roku 2013 je konštantne na úrovni - 2,7 % Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "rast HDP", "Štatistického úradu SR", "plánovaný", "30. júnu 2016", "30. novembru 2016", "Rady pre rozpočtovú rozdpovednosť"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina200", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/accounts/indicators/!ut/p/b1/lZNLboMwGITPkhMw2Oa1NLQYJ4iXA03YRCyqiqpJuqh6_poUqSqoduqd5W-wZ-bH6Z2D01-Gz_Fl-Bivl-Ft2vf-qQ5kGMcuR-gFgCxUC3QKqvQ1cNQA_lgcC33RPELueSWaLXPBvFlvACZ9qirCIyaSh6ZM9XFCQpX7BHBnfSJ4xoIcCHPhQfKsbaKaUnB63_sNF_zSI84p5HaniixJCYvo8v0LQC39xx2BDIrG3dW14CUs-oj-U78GTPkJm38NmPzD5n_Or8ur72MR7F2dvy6gC2vqE6ue3qc3AKb-sc5vBVjm58npb4hpAm-A6RexDXlvbEHZvjC1aO5xdcXCqLABOqgiu56fnfdz-7MOGOUoXxnfbL4AuVifRg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDg1NzAwSU5TVTAwVlMwU0sy/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/369943-ekonomika-vlada-schvalila-rozpocet-na-buduci-rok-deficit-ma-klesnut-pod-2-hdp/", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=10595", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=10600", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/Strednodobe_ciele_2016_FINAL_01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:05.496703+00:00"}
{"id": "vr38241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38241", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Myslím si, že sme pomenovali niektoré negatívne javy na prokuratúre.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z kontextu diskusie vyplýva, že sa malo jednat o kritiku, ktorá vznikla pocas rozbehnutej volby generálneho prokurátora. Poslanec J. Droba sám v relácii povedal : \"...my sme na zaciatku naozaj nemali výhrady nejaké zásadné voci, voci pánovi Trnkovi, ale bolo to skôr o tom, že sme sa cítili viazaní dodržiavat dohodu, vybrali sme si nášho koalicného kandidáta a preverili sme ho. Zistili sme, že je naozaj kvalifikovaný, je v poriadku a boli sme odhodlaní hlasovat za tohoto kandidáta, no a potom nasledovali niektoré verejné vystúpenia pána Trnku, ktoré ho diskvalifikovali, takže dnes naozaj pán Trnka už nemôže byt našim kandidátom a nebudem hovorit na jeho adresu nejaké velmi zásadné negatívne veci, ale, ale tie jeho verejné vystúpenia, ktoré mal ho diskvalifikovali.\" Denník SME prišiel 18. novembra 2010 s vyjadreniami niektorých predstavitelov vládnej koalície, ktorí hodnotili prácu Dobroslava Trnku. \"'Urcite mohol byt aktívnejší a nemyslím tým len kauzu Malinová. Vyšetrovanie citlivých prípadov trvá velmi dlho,' povedal na jeho adresu predseda Mosta-Híd B. Bugár. Predseda KDH J. Figel generálnemu prokurátorovi vycítal objasnenie a patricné vysvetlenie razie u františkánov ci kauzy 'financovania niektorých strán.'\"", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu diskusie vyplýva, že sa malo jednat o kritiku, ktorá vznikla pocas rozbehnutej volby generálneho prokurátora. Poslanec J. Droba sám v relácii povedal : \"...my sme na zaciatku naozaj nemali výhrady nejaké zásadné voci, voci pánovi Trnkovi, ale bolo to skôr o tom, že sme sa cítili viazaní dodržiavat dohodu, vybrali sme si nášho koalicného kandidáta a preverili sme ho. Zistili sme, že je naozaj kvalifikovaný, je v poriadku a boli sme odhodlaní hlasovat za tohoto kandidáta, no a potom nasledovali niektoré verejné vystúpenia pána Trnku, ktoré ho diskvalifikovali, takže dnes naozaj pán Trnka už nemôže byt našim kandidátom a nebudem hovorit na jeho adresu nejaké velmi zásadné negatívne veci, ale, ale tie jeho verejné vystúpenia, ktoré mal ho diskvalifikovali.\" Denník SME prišiel 18. novembra 2010 s vyjadreniami niektorých predstavitelov vládnej koalície, ktorí hodnotili prácu Dobroslava Trnku. \"'Urcite mohol byt aktívnejší a nemyslím tým len kauzu Malinová. Vyšetrovanie citlivých prípadov trvá velmi dlho,' povedal na jeho adresu predseda Mosta-Híd B. Bugár. Predseda KDH J. Figel generálnemu prokurátorovi vycítal objasnenie a patricné vysvetlenie razie u františkánov ci kauzy 'financovania niektorých strán.'\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "SME"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/relacie/20_v-politike/11625_personalne-rosady-dostatocna-reakcia-na-mr", "http://www.sme.sk/c/5597867/trnka-sa-spraval-ako-clovek-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:18.542473+00:00"}
{"id": "vr26890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26890", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...ja osobne som nebol ani pri jednej privatizácii, ja som v politike štvrtý rok.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stránok Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Kollár zložil sľub poslanca 8. júla 2010 po úspechu v parlamentných voľbách v júni 2010 . Do NR SR sa dostal aj po voľbách v roku 2012 . Pred rokom 2010 Kollár v politike nepôsobil. Politikom je teda štvrtý rok. Za obdobie vlády I. Radičovej nebola dokončená finálna príprava žiadnej privatizácie.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránok Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Kollár zložil sľub poslanca 8. júla 2010 po úspechu v parlamentných voľbách v júni 2010 . Do NR SR sa dostal aj po voľbách v roku 2012 . Pred rokom 2010 Kollár v politike nepôsobil. Politikom je teda štvrtý rok. Za obdobie vlády I. Radičovej nebola dokončená finálna príprava žiadnej privatizácie.Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["stránok", "2010", "2012", "Kollár", "štátneho Carga", "bratislavského letiska", "nebola", "stopla"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci%2fzmeny", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2010_%E2%80%93_2012)", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2012_%E2%80%93_2016)http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2012_%E2%80%93_2016)", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59653", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/zacina-privatizacia-stat-predava-zeleznice-420395", "http://www.sme.sk/c/5598163/radicova-poplietla-co-chce-vlada-privatizovat.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/fico-mimoriadna-schodza-zastaveni-transformacie-nemocnic-nebude.html", "http://hn.hnonline.sk/stat-sa-vzdal-miliard-uplne-stopol-privatizaciu-468931"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:14.769010+00:00"}
{"id": "48649", "numeric_id": 48649, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48649", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Máme v parlamente návrh zákona, ktorý hovorí o tom, aby ľudia, ktorí spolu žijú, aj keď teda nie sú registrovaní sobášom, ako to u nás je, aby mohli po sebe dediť. Je to právo na zverejňovanie informácií o zdravotnom stave daných ľudí, lebo to u nás stále nie je a hovorím a chcem to povedať aj preto, aby to odznelo ide o LGBTI komunitu, ale ide aj o ľudí, ktorí spolu žijú a nie sú vo zväzku v manželskom, sú to aj ľudia aj opačného pohlavia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predmetný zákon , ktorý by do nášho právneho poriadku vniesol inštitút partnerského spolužitia bol do NR SR predložený 24. augusta 2022. Predkladateľmi boli poslanci Jarmiloa Halgašová, Jana Bittó Cigániková, Tomáš Lehotský, Peter Osuský a Vladimíra Marcinková zo strany SaS.\n\nParlament však návrh SaS nakoniec neposunul do druhého čítania (stalo sa tak v stredu 19.10. tri dni po odvysielaní relácie). Návrh, ktorý by nezosobášeným párom rovnakého aj rôzneho pohlavia uľahčil život, podporilo len 50 zo 133 prítomných poslancov. Za stranu Hlas-SD za návrh hlasovali ôsmi nezaradení poslanci, zvyšní traja neboli prítomní.\n\nZákon Raši interpretuje správne, predmetom návrhu bolo najmä bezpodielové spoluvlastníctvo, dedenie majetku zo zákona, zaradenie spolužijúcich partnerov medzi blízke osoby,uplatnenie si poistného po smrti poisteného, odstránenie osobných prekážok v práci, napríklad pri sprevádzaní osoby k lekárovi alebo na nárok na vdovské alebo vdovecké.\n\nTaktiež je pravdou, že tento návrh sa netýka len homosexuálnych párov, ale právne upravuje spolužitie dvoch osôb, ktoré nechcú alebo nemôžu vstúpiť do manželstva bez ohľadu na ich pohlavie. Výrok preto hodotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predmetný zákon , ktorý by do nášho právneho poriadku vniesol inštitút partnerského spolužitia bol do NR SR predložený 24. augusta 2022. Predkladateľmi boli poslanci Jarmiloa Halgašová, Jana Bittó Cigániková, Tomáš Lehotský, Peter Osuský a Vladimíra Marcinková zo strany SaS.", "Parlament však návrh SaS nakoniec neposunul do druhého čítania (stalo sa tak v stredu 19.10. tri dni po odvysielaní relácie). Návrh, ktorý by nezosobášeným párom rovnakého aj rôzneho pohlavia uľahčil život, podporilo len 50 zo 133 prítomných poslancov. Za stranu Hlas-SD za návrh hlasovali ôsmi nezaradení poslanci, zvyšní traja neboli prítomní.", "Zákon Raši interpretuje správne, predmetom návrhu bolo najmä bezpodielové spoluvlastníctvo, dedenie majetku zo zákona, zaradenie spolužijúcich partnerov medzi blízke osoby,uplatnenie si poistného po smrti poisteného, odstránenie osobných prekážok v práci, napríklad pri sprevádzaní osoby k lekárovi alebo na nárok na vdovské alebo vdovecké.", "Taktiež je pravdou, že tento návrh sa netýka len homosexuálnych párov, ale právne upravuje spolužitie dvoch osôb, ktoré nechcú alebo nemôžu vstúpiť do manželstva bez ohľadu na ich pohlavie. Výrok preto hodotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "podporilo", "hlasovali", "predmetom"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8792", "https://dennikn.sk/minuta/3063313/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48673", "https://spravy.rtvs.sk/2022/08/sas-do-parlamentu-predlozila-navrh-o-partnerskom-spoluziti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:38.460781+00:00"}
{"id": "vr14267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14267", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "..právo na štrajk je ústavné právo každého jedného občana tohto štátu.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky ( .pdf ) v článku 37 ods. 4 hovorí o práve na štrajk s odvolaním sa na zákon: \"Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.\" V článku 54 ďalej konkretizuje: \"...Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk,\" čiže obmedzuje štrajkovať len občanov v povolaniach, ktorých nevykonávanie pracovnej služby by mohlo byť životu nebezpečné. Poliačikov výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Môžeme vidieť, že existuje výnimka v rámci ústavného práva na štrajk. Vylučovacia podmienka však nie je viazaná na občianstvo, ale na výkon určitej profesie. Pokiaľ napríklad občan, ktorý je sudcom, prestane vykonávať túto funkciu a zamestná sa v inom povolaní, ktoré nie je súčasťou taxatívneho výpočtu v čl. 37 ods. 4, opätovne nadobudne právo na štrajk.", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky ( .pdf ) v článku 37 ods. 4 hovorí o práve na štrajk s odvolaním sa na zákon: \"Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.\" V článku 54 ďalej konkretizuje: \"...Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk,\" čiže obmedzuje štrajkovať len občanov v povolaniach, ktorých nevykonávanie pracovnej služby by mohlo byť životu nebezpečné. Poliačikov výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Môžeme vidieť, že existuje výnimka v rámci ústavného práva na štrajk. Vylučovacia podmienka však nie je viazaná na občianstvo, ale na výkon určitej profesie. Pokiaľ napríklad občan, ktorý je sudcom, prestane vykonávať túto funkciu a zamestná sa v inom povolaní, ktoré nie je súčasťou taxatívneho výpočtu v čl. 37 ods. 4, opätovne nadobudne právo na štrajk."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20160113.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:44.855339+00:00"}
{"id": "vr35970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35970", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja už mám plat znížený dva roky...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plat prezidenta SR je presnejšie povedané nevalorizovaný. Plat prezidenta republik sa rovná 4-násobku platu poslanca. Poslanci si v rokoch 2009 a 2010 platy nevalorizovali .", "analysis_paragraphs": ["Plat prezidenta SR je presnejšie povedané nevalorizovaný. Plat prezidenta republik sa rovná 4-násobku platu poslanca. Poslanci si v rokoch 2009 a 2010 platy nevalorizovali ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["2009", "nevalorizovali"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/poslanci-si-zmrazili-platy-primatori-manazeri-i-riaditelia-mozu-mat-viac-1q9-/sk_domace.asp?c=A081126_115903_sk_domace_p29", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1203310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:01.301788+00:00"}
{"id": "vr31299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31299", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A chcem povedať, že KDH napr. vo forme poslaneckého klubu, bolo hodnotené ako najaktívnejšie v tomto období, aj v minulom cez Transparency International pri podpore antikorupčnej legislatívy.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente Transparency International Slovensko zostavuje rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti. 2006-2010 Poslanecké kluby 2010-2012 Poslanecké kluby Z uvedených grafov vyplýva,že poslanecký klub KDH sa v obidvoch obdobiach umiestnil podľa TI na prvých miestach. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente Transparency International Slovensko zostavuje rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti. 2006-2010 Poslanecké kluby 2010-2012 Poslanecké kluby Z uvedených grafov vyplýva,že poslanecký klub KDH sa v obidvoch obdobiach umiestnil podľa TI na prvých miestach. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko", "2010-2012"], "url": ["http://www.transparency.sk/vystupy/rebricky/", "http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/#hodnotenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:49.815649+00:00"}
{"id": "vr34440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34440", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Je to vec povedal by som, ktorá sa občas zjavuje aj vo vyspelých stranách v Európe, kedy niekto nesie tú zodpovednosť za ten stranícky život s je tam potom človek, ktorý je poverený napríklad vedením vlády, takže.", "statement_date": "2010-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je to naozaj skôr výnimka, podarilo sa nám ju identifikovať v krajinách na západ od Slovenska za obdobie päťdesiat rokov len v prípadoch troch premiérov, ktorí neboli počas svojho predsedania strane aj predsedami vlády (či boli len istý čas): Jean Luc Dehaene (Belgicko, strana CDaV), Helmut Schmidt (Nemecko, SPD) a Jacques Santer (Luxembursko, CSV). Ak niekomu ešte nejaké meno napadne, radi doplníme.", "analysis_paragraphs": ["Je to naozaj skôr výnimka, podarilo sa nám ju identifikovať v krajinách na západ od Slovenska za obdobie päťdesiat rokov len v prípadoch troch premiérov, ktorí neboli počas svojho predsedania strane aj predsedami vlády (či boli len istý čas): Jean Luc Dehaene (Belgicko, strana CDaV), Helmut Schmidt (Nemecko, SPD) a Jacques Santer (Luxembursko, CSV). Ak niekomu ešte nejaké meno napadne, radi doplníme."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:48.488883+00:00"}
{"id": "49394", "numeric_id": 49394, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49394", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Ak pod odstrašujúcim myslíte to kuriózne vojenské, polovojenské cvičenie, čo Smer urobil na hranici, čo trvalo 48 hodín a výsledkom bolo presne 0 zachytených migrantov.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Valášek reaguje na nočnú akciu smeru zameranú na potlačenie nelegálnej migrácie na hraniciach s Maďarskom. Hranice v noci z 30. na 31. októbra strážili stovky policajtov, psy, drony či vojaci. Pri akcii sa nepodarilo zachytiť žiadneho migranta. Trvala však desať , nie 48 hodín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Valášek reaguje na nočnú akciu smeru zameranú na potlačenie nelegálnej migrácie na hraniciach s Maďarskom. Hranice v noci z 30. na 31. októbra strážili stovky policajtov, psy, drony či vojaci. Pri akcii sa nepodarilo zachytiť žiadneho migranta. Trvala však desať , nie 48 hodín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["nočnú akciu", "desať"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686856-ako-dopadla-demonstracia-sily-na-hraniciach-sutaj-estok-hodnoti-nocnu-akciu-proti-migracii/", "https://www.trend.sk/spravy/preventivna-akcia-zamerala-nelegalnu-migraciu-nezadrzali-ziadneho-migranta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:17.197667+00:00"}
{"id": "46139", "numeric_id": 46139, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46139", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "čo sa týka pána Hegera, tak tuším, ten pán Miškovič mu (Eduardovi Hegerovi - pozn.) robí poradcu za 30 EUR na hodinu,", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Advokát Michal Miškovič je okrem iného poradcom ministra financií Eduarda Hegera. Podľa portálu aktuality .sk je stojí rezort hodina jeho práce 30 eur bez dane a je vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce. Takto môže Heger odpracovať najviac 350 hodín ročne. Zarobil by tak maximálne 10 500 eur. Nedávno to potvrdil aj Heger : „Najal som si človeka na to, aby mi za 30 eur na hodinu analyzoval predražené zmluvy, ktoré sa na ministerstve nachádzajú.” Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Advokát Michal Miškovič je okrem iného poradcom ministra financií Eduarda Hegera. Podľa portálu aktuality .sk je stojí rezort hodina jeho práce 30 eur bez dane a je vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce. Takto môže Heger odpracovať najviac 350 hodín ročne. Zarobil by tak maximálne 10 500 eur. Nedávno to potvrdil aj Heger : „Najal som si človeka na to, aby mi za 30 eur na hodinu analyzoval predražené zmluvy, ktoré sa na ministerstve nachádzajú.” Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["aktuality", "Heger"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/811624/hegerov-poradca-zarobi-na-statnych-zakazkach-statisice-zmluvu-ma-aj-v-tipose/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/s-pomocou-miskovica-sme-nasli-moznos/489234-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:21.145453+00:00"}
{"id": "vr34638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34638", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Druhý fakt, vykurovanie alebo teda dodávka tepla do domácnosti do štatisticky priemernej domácnosti zdražie na ročnej báze o 20 eur, pokiaľ je to domácnosť na dodávku tepla z centrálneho vykurovacieho zdroja na báze plynu.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa schváleného zákona sa v dôvodovej správe uvádza: „V prípade teplární vyrábajúcich teplo pre domácnosti len zo zemného plynu, by bol nárast ceny tepla vrátane DPH v priemere o 2,6% t. j. o 20,6 eur/rok. Vzhľadom na to, že znenie zákona je z dieľne koalície a jedná sa teda o citovanie samého seba, nemôžeme tento zdroj považovať za relevantný. \" Agentúra SITA píše: „Ako na stredajšej tlačovej besede informoval šéf Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík, regulačný úrad ešte nestihol pre domácnosti schváliť budúcoročné konečné ceny elektrickej energie, zemného plynu a ani tepla.“ „Pri zemnom plyne ešte prebieha cenové konanie z vlastného podnetu regulačného úradu, nakoľko sa úrad nestotožnil s návrhom Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý plánoval zvýšiť cenu plynu pre domácnosti v budúcom roku o 13,4 % a cenu plynu určeného na výrobu tepla o 14 %. Holjenčík pripustil, že domácnosti si od nového roka za plyn priplatia. \"Určite to však bude hlboko, hlboko pod desiatimi percentami,\" zdôraznil Holjenčík.“ „Koncová cena tepla bude závisieť podľa šéfa regulačného úradu od toho, akú cenu regulačný úrad stanoví pre plyn určený na výrobu tepla.\" Pri cene za teplo však nepredpokladáme výrazný pohyb. Samozrejme záleží na tom, ako úrad rozhodne v prípade ceny za plyn určený na výrobu tepla,\" doplnil Holjenčík.“", "analysis_paragraphs": ["Podľa schváleného zákona sa v dôvodovej správe uvádza: „V prípade teplární vyrábajúcich teplo pre domácnosti len zo zemného plynu, by bol nárast ceny tepla vrátane DPH v priemere o 2,6% t. j. o 20,6 eur/rok. Vzhľadom na to, že znenie zákona je z dieľne koalície a jedná sa teda o citovanie samého seba, nemôžeme tento zdroj považovať za relevantný. \" Agentúra SITA píše: „Ako na stredajšej tlačovej besede informoval šéf Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík, regulačný úrad ešte nestihol pre domácnosti schváliť budúcoročné konečné ceny elektrickej energie, zemného plynu a ani tepla.“ „Pri zemnom plyne ešte prebieha cenové konanie z vlastného podnetu regulačného úradu, nakoľko sa úrad nestotožnil s návrhom Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý plánoval zvýšiť cenu plynu pre domácnosti v budúcom roku o 13,4 % a cenu plynu určeného na výrobu tepla o 14 %. Holjenčík pripustil, že domácnosti si od nového roka za plyn priplatia. \"Určite to však bude hlboko, hlboko pod desiatimi percentami,\" zdôraznil Holjenčík.“ „Koncová cena tepla bude závisieť podľa šéfa regulačného úradu od toho, akú cenu regulačný úrad stanoví pre plyn určený na výrobu tepla.\" Pri cene za teplo však nepredpokladáme výrazný pohyb. Samozrejme záleží na tom, ako úrad rozhodne v prípade ceny za plyn určený na výrobu tepla,\" doplnil Holjenčík.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["schváleného zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3432"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:38.332977+00:00"}
{"id": "vr31525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31525", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Predsa jasne ste povedali, že ste za dostavbu Mochoviec bez generálneho dodávateľa .tzn., že Mochovce by mal dostavovať Enel priamo.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu Enel získal väčšinový podiel v Slovenských elektrárňach. Fico otvorene už vtedy kritizoval túto privatizáciu a najmä vo chvíli, keď nastala situácia, že tretí a štvrtý blok nebude dostavaný načas. V roku 2008 sa Fico vyjadril, že: \"Niekedy strácame trpezlivosť. Rád by som pripomenul všetkým cudzím vlastníkom energetických monopolov, že existuje článok 20 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vo verejnom záujme sa dá vec vyvlastniť. Ak by pokračovali, teraz nejde len o Enel, ale o postoj zahraničných vlastníkov energetických monopolov, v politike, ktorá je v zásade proti politike štátu, proti záujmom tohto štátu, jeho ľudí, teda proti verejnému záujmu, my sa nebudeme ostýchať a použijeme aj takéto krajné prostriedky do budúcnosti. Slovensko nemôže byť energeticky bábková krajina,\". Otázku vyvlastnenia takisto spomínal Jahnátek v roku 2008, avšak takúto situáciu chápal len ako jednu z možností. ( SITA ) Takáto situácia nikdy nenastala a takisto nebolo zverejnené vyjadrenie, že Mochovce by mali byť ďalej dostavané bez Enelu. Jednalo sa len o otázku vyvlastnenia. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu Enel získal väčšinový podiel v Slovenských elektrárňach. Fico otvorene už vtedy kritizoval túto privatizáciu a najmä vo chvíli, keď nastala situácia, že tretí a štvrtý blok nebude dostavaný načas. V roku 2008 sa Fico vyjadril, že: \"Niekedy strácame trpezlivosť. Rád by som pripomenul všetkým cudzím vlastníkom energetických monopolov, že existuje článok 20 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vo verejnom záujme sa dá vec vyvlastniť. Ak by pokračovali, teraz nejde len o Enel, ale o postoj zahraničných vlastníkov energetických monopolov, v politike, ktorá je v zásade proti politike štátu, proti záujmom tohto štátu, jeho ľudí, teda proti verejnému záujmu, my sa nebudeme ostýchať a použijeme aj takéto krajné prostriedky do budúcnosti. Slovensko nemôže byť energeticky bábková krajina,\". Otázku vyvlastnenia takisto spomínal Jahnátek v roku 2008, avšak takúto situáciu chápal len ako jednu z možností. ( SITA ) Takáto situácia nikdy nenastala a takisto nebolo zverejnené vyjadrenie, že Mochovce by mali byť ďalej dostavané bez Enelu. Jednalo sa len o otázku vyvlastnenia. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["\"Niekedy strácame trpezlivosť. Rád by som pripomenul všetkým cudzím vlastníkom energetických monopolov, že existuje článok 20 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vo verejnom záujme sa dá vec vyvlastniť. Ak by pokračovali, teraz nejde len o Enel, ale o postoj zahraničných vlastníkov energetických monopolov, v politike, ktorá je v zásade proti politike štátu, proti záujmom tohto štátu, jeho ľudí, teda proti verejnému záujmu, my sa nebudeme ostýchať a použijeme aj takéto krajné prostriedky do budúcnosti. Slovensko nemôže byť energeticky bábková krajina,\".", "SITA"], "url": ["http://http://hnonline.sk/c1-26475040-fico-monopoly-mozme-vo-verejnom-zaujme-vyvlastnit", "http://ekonomika.sme.sk/c/4034179/vyvlastnenie-podla-jahnatka-chapu-len-ako-jednu-z-moznosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:32.431882+00:00"}
{"id": "vr31025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31025", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Museli sa skrátiť,  (dĺžka súdnych konaní na Najvyššom súde, pozn.) pretože zmenami, ktoré boli urobené ešte v rokoch 2002 až 2004. Časť agendy Najvyššieho súdu, kde Najvyšší súd pôsobil ako súd odvolací, prešla na krajské súdy. Sudcovia ostali, agendy ostalo menej.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie. Zásadnou zmenou v súdnictve bola informatizácia súdnictva. Informatizácia ministerstvo spravodlivosti mienilo zefektívnenie a stransparentnenie práce sudcov. Trend (18. júl 2002): „ Zavedenie informačných technológií je pre modernizáciu súdnictva a jeho efektívny výkon kľúčovým momentom , tvrdí bývalý vedúci Úradu MS SR Daniel Lipšic. K najdôležitejších častiam informatizácie patrí projekt Súdny manažment realizovaný v spolupráci so zástupcami švajčiarskeho ministerstva spravodlivosti. Jeho cieľom je zrýchliť súdne konanie a prispieť k zníženiu korupcie.\" Je pravdou, že časť agendy Najvyššieho súdu (NS), kde NS pôsobil ako odvolací súd, prešla na krajské súdy. Zákon č. 371/2004 Z. z . o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,bol súčasťou optimalizácie súdnej sústavy a prebiehajúcej reformy súdnictva. Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva. Touto normou sa zrušilo desať okresných súdov. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa definuje cieľ zákona: \"Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej: -veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, - veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa, -veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR. \" To znamená týmto zákonom išlo o odobratie časti agendy NS na krajské, ktoré vybavujú riadné opravné prostriedky. Zákon č. 757/2004 Z. z . o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 definuje kedy Najvyšší súd koná a rozhoduje. Môžeme tento zákon nazvať aj zákon o organizácií súdnictva, ktorý komplexne rieši otázky správy súdnictva. Počet sudcov zostal na približne rovnakej úrovni ale agendy ubudlo. Podľa dostupných údajov mal NS v roku 1999 (pred odobratím agendy) 77 sudcov. V roku 2002 bolo na Najvyššom súd ešte 82 sudcov a intenzívne sa uvažovalo nad znížením počtu. Dnes má NS 85 sudcov. To či je to dôvod skrátenia nevieme s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť. Tento dôvod sa neuvádza v žiadnej správe. Je však pravdou, že počet sudcov na Najvyššom súde neklesol. Inými slovami aj po prechode časti agendy na krajské súdy zostal počet sudcov na približne rovnakej úrovni. Taktiež z uvedených opatrení v rokoch 2002-2004 je zrejmé zefektívnenie súdnictva (informatizácia) a odľahčenie Najvyššieho súdu (od 1. januára 2005 pôsobí len pri mimoriadnych opravných prostriedkoch) Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie. Zásadnou zmenou v súdnictve bola informatizácia súdnictva. Informatizácia ministerstvo spravodlivosti mienilo zefektívnenie a stransparentnenie práce sudcov. Trend (18. júl 2002): „ Zavedenie informačných technológií je pre modernizáciu súdnictva a jeho efektívny výkon kľúčovým momentom , tvrdí bývalý vedúci Úradu MS SR Daniel Lipšic. K najdôležitejších častiam informatizácie patrí projekt Súdny manažment realizovaný v spolupráci so zástupcami švajčiarskeho ministerstva spravodlivosti. Jeho cieľom je zrýchliť súdne konanie a prispieť k zníženiu korupcie.\" Je pravdou, že časť agendy Najvyššieho súdu (NS), kde NS pôsobil ako odvolací súd, prešla na krajské súdy. Zákon č. 371/2004 Z. z . o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,bol súčasťou optimalizácie súdnej sústavy a prebiehajúcej reformy súdnictva. Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva. Touto normou sa zrušilo desať okresných súdov. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa definuje cieľ zákona: \"Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej: -veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, - veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa, -veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR. \" To znamená týmto zákonom išlo o odobratie časti agendy NS na krajské, ktoré vybavujú riadné opravné prostriedky. Zákon č. 757/2004 Z. z . o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 definuje kedy Najvyšší súd koná a rozhoduje. Môžeme tento zákon nazvať aj zákon o organizácií súdnictva, ktorý komplexne rieši otázky správy súdnictva. Počet sudcov zostal na približne rovnakej úrovni ale agendy ubudlo. Podľa dostupných údajov mal NS v roku 1999 (pred odobratím agendy) 77 sudcov. V roku 2002 bolo na Najvyššom súd ešte 82 sudcov a intenzívne sa uvažovalo nad znížením počtu. Dnes má NS 85 sudcov. To či je to dôvod skrátenia nevieme s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť. Tento dôvod sa neuvádza v žiadnej správe. Je však pravdou, že počet sudcov na Najvyššom súde neklesol. Inými slovami aj po prechode časti agendy na krajské súdy zostal počet sudcov na približne rovnakej úrovni. Taktiež z uvedených opatrení v rokoch 2002-2004 je zrejmé zefektívnenie súdnictva (informatizácia) a odľahčenie Najvyššieho súdu (od 1. januára 2005 pôsobí len pri mimoriadnych opravných prostriedkoch) Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "371/2004 Z. z", "757/2004 Z. z", "77", "82", "85"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/informatizacia-zlepsi-pracu-sudov.html", "http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18013&FileName=04-z371&Rocnik=2004", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18408&FileName=04-z757&Rocnik=2004", "http://www.nssr.gov.sk/sustava-sudov-sr/", "http://www.sme.sk/c/717557/najvyssi-sud-sa-preriedi.html", "http://www.supcourt.gov.sk/sudcovia-najvyssieho-sudu-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:51.627984+00:00"}
{"id": "vr17528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17528", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Aj Vy ste hovoril, že Vás vydieral Piťo a museli ste podpísať prenájom pozemku a ste v kontrolnom výbore na SIS.", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár sa v roku 2016 vyjadril pre média, že v roku 2011 ho Marián Kočner a Róbert Ondrejčák vydierali. Napriek týmto tvrdeniam Boris Kollár nepodal na Róberta Ondrejčáka trestné oznámenie za vydieranie, preto o tom neexistuje žiadny oficiálny záznam a neprebehlo ani žiadne objektívne vyšetrovanie. Boris Kollár ako poslanec NR SR je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS. Tento výbor vykonáva parlamentnú kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v rozsahu uvedenom v § 5 a § 6 zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe. Výrok, nakoľko Danko správne uviedol tvrdenie Kollára a ten momentálne pôsobí ako člen kontrolného výboru SIS hodnotíme ako pravdivý. Podľa tvrdenia samotného Borisa Kollára, v roku 2011 vznikol určitý obchodný styk medzi Borisom Kollárom a vtedajším bossom bratislavského podsvetia Róbertom Ondrejčákom, známym pod prezývkou Piťo. Tento styk Marián Kočner nazýval obchodovaním, avšak podľa Kollára bolo vydieraním: \"Mal som vybavené, že firma, ktorej som dopredu zaplatil vykúpi pre mňa pozemky. Kočner vybavil, aby ich odovzdali Piťovi a potom ma s tým vydierali. Toto je obchodovanie? Vydieranie.\" V rozhovore pre aktuality.sk potom Boris Kollár označil túto formu obchodovania za výpaľníctvo. \"Piťo chcel za malý kúsok pozemku dva milióny korún, čo je suma, za ktorú si prenajímam celé Donovaly. Najskôr som to odmietal zaplatiť, pričom som si vypočul rôzne scenáre, čo sa môže stať. Uvažoval som aj o tom, že zavriem celé stredisko, hoci som tam investoval 200 miliónov korún. Nenechám sa predsa vydierať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár sa v roku 2016 vyjadril pre média, že v roku 2011 ho Marián Kočner a Róbert Ondrejčák vydierali. Napriek týmto tvrdeniam Boris Kollár nepodal na Róberta Ondrejčáka trestné oznámenie za vydieranie, preto o tom neexistuje žiadny oficiálny záznam a neprebehlo ani žiadne objektívne vyšetrovanie. Boris Kollár ako poslanec NR SR je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS. Tento výbor vykonáva parlamentnú kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v rozsahu uvedenom v § 5 a § 6 zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe. Výrok, nakoľko Danko správne uviedol tvrdenie Kollára a ten momentálne pôsobí ako člen kontrolného výboru SIS hodnotíme ako pravdivý. Podľa tvrdenia samotného Borisa Kollára, v roku 2011 vznikol určitý obchodný styk medzi Borisom Kollárom a vtedajším bossom bratislavského podsvetia Róbertom Ondrejčákom, známym pod prezývkou Piťo. Tento styk Marián Kočner nazýval obchodovaním, avšak podľa Kollára bolo vydieraním: \"Mal som vybavené, že firma, ktorej som dopredu zaplatil vykúpi pre mňa pozemky. Kočner vybavil, aby ich odovzdali Piťovi a potom ma s tým vydierali. Toto je obchodovanie? Vydieranie.\" V rozhovore pre aktuality.sk potom Boris Kollár označil túto formu obchodovania za výpaľníctvo. \"Piťo chcel za malý kúsok pozemku dva milióny korún, čo je suma, za ktorú si prenajímam celé Donovaly. Najskôr som to odmietal zaplatiť, pričom som si vypočul rôzne scenáre, čo sa môže stať. Uvažoval som aj o tom, že zavriem celé stredisko, hoci som tam investoval 200 miliónov korún. Nenechám sa predsa vydierať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "výbor", "zákona", "podľa", "rozhovore"], "url": ["https://dennikn.sk/401075/boris-kollar-ma-fotky-pitom-na-kube-sa-stretli-len-nahodou/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=150", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/vyhlasene_znenie.html", "https://dennikn.sk/401075/boris-kollar-ma-fotky-pitom-na-kube-sa-stretli-len-nahodou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/323583/boris-kollar-vydieral-ma-mafian-mal-som-pockat-kym-ma-niekto-zabije/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:57.735270+00:00"}
{"id": "vr32370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32370", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Videli sme tu niekoľko štrajkov a máme tu ohlásených niekoľko ďalších štrajkových pohotovostí a výstrah pred štrajkom. To zatiaľ nepamätám sa, že by ktorákoľvek vláda takýto veľký, takýto veľký, veľkú nespokojnosť vybudila.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prvú časť výroku Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako pravdivú. K druhej časti výroku neexistujú relevantné štatistiky, preto ju hodnotíme ako neoveriteľnú. Za prvých šesť mesiacov vládnutia kabinetu Roberta Fica prebehol:\n\nKeďže na Slovensku neexistuje štatistika štrajkov, nie je možné dôveryhodne potvrdiť či vyvrátiť druhú časť výroku Ľudovíta Kaníka.", "analysis_paragraphs": ["Prvú časť výroku Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako pravdivú. K druhej časti výroku neexistujú relevantné štatistiky, preto ju hodnotíme ako neoveriteľnú. Za prvých šesť mesiacov vládnutia kabinetu Roberta Fica prebehol:", "Keďže na Slovensku neexistuje štatistika štrajkov, nie je možné dôveryhodne potvrdiť či vyvrátiť druhú časť výroku Ľudovíta Kaníka."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["SITA, TASR, Sme.sk", "Rozhlas.sk", "Aktuality.sk", "TA3", "Teraz.sk", "Hospodárske noviny", "Teraz.sk", "Pravda.sk", "Študentská rada vysokých škôl", "Facebook.sk", "OH- Protest Gorila", "Teraz.sk", "Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6531088/minuta-po-minute-strajk-skoncil-odborari-chcu-pokracovat-rokovaniami.html", "http://www.rozhlas.sk/Zdravotne-sestry-protestuju-pred-NR-SR-proti-rozhodnutiu-US-SR?l=1&c=0&i=42213&p=1", "http://www.aktuality.sk/clanok/208363/nespokojni-obcania-sa-chystaju-protestovat-proti-eurovalu/", "http://www.ta3.com/clanok/1005646/odborari-protestuju-proti-nulovemu-rastu-platov-v-statnych-uradoch.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/na-protest-gorila-prislo-viac-ako-50-l/21726-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/romsky-protest-sa-pre-problemy-s-dopra/21307-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/aktivisti-obsadili-generalnu-prokuratu/6769-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/na-protest-proti-pente-vo-vlade-prislo-do-sto-ludi-fs2-/sk_domace.asp?c=A120424_194108_sk_domace_p58", "http://www.srvs.sk/aktuality/item/42-tlacove-vyhlasenie-studentskej-rady-vysokych-skol", "https://www.facebook.com/events/288783111227676/", "http://web.protestgorila.sk/index.php", "http://www.teraz.sk/zdravie/sestry-pridu-pred-ustavny-sud-sr-v-b/24047-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6555987/ucitelia-nevylucuju-dalsi-strajk-z-poziadaviek-neustupia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:59.494456+00:00"}
{"id": "vr26173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26173", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "ĽSNS je legálnou stranou zaregistrovanou Ministerstvom vnútra SR.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudová strana Naše Slovensko sa nachádza vo výpise z registra strán, ktorý eviduje Ministerstvo vnútra SR. Výrok Mariana Kotlebu preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľudová strana Naše Slovensko sa nachádza vo výpise z registra strán, ktorý eviduje Ministerstvo vnútra SR. Výrok Mariana Kotlebu preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["výpise"], "url": ["http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=153101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:06.436374+00:00"}
{"id": "48286", "numeric_id": 48286, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48286", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Kým Danko presadzoval pokračovanie s ruskou technikou, podpísal na ďalších 5 rokov migy a neviem čo všetko, tak my sa snažíme závislosti na ruskej technike zbaviť, lebo nám nevedia opraviť. V tomto momente ani náhradné diely neviete kúpiť, nevie ich nikto opraviť atď.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské stíhačky MiG-29 sú dlhodobo zastarané a v zlom stave . Ich prevádzku zabezpečuje dvanásť ruských technikov na letisku Sliač. Kvôli ich zlému stavu sa Ministerstvo obrany ešte v roku 2014 rozhodlo zaobstarať nové stíhačky. Vtedajší minister Martin Glváč sa snažil dohodnúť na prenájme švédskych stíhačiek JAS 39 Gripen . Tieto stíhačky mali byť dodané do roku 2019, dokedy zároveň predĺžil aj servisnú zmluvu s Rusmi.\n\nTo sa však zmenilo po príchode SNS na rezort obrany. Peter Gajdoš, nominant Andreja Danka, prerušil rokovania o švédskych stíhačkách a vyhlásil otvorenú súťaž na dodanie stíhacích lietadiel. V rámci obstarávania bola vyžiadaná cenová ponuka aj od Ruskej federácie na dodanie nových ruských stíhačiek Mig-35. Táto ponuka sa však nakoniec neposudzovala. Danko dokonca naznačoval , že Slovensko by mohlo pôvodné MiGy využívať až do roku 2030.\n\nSúťaž nakoniec vyhrali americké stíhačky F-16 . Tie mali na v porovnaní so švédskymi Grippenmi vyššiu cenu aj dlhšiu dodaciu lehotu. Po zverejnený tohto nákupu sa objavili špekulácie, že SNS vybrala stíhačky s dlhšou dodacou dobou, aby mohla predĺžiť zmluvu s Ruskou federáciou na servisovanie MiGov. Následne vláda naozaj predĺžila zmluvu s Ruskou federáciou do roku 2023, o ďalších 5 rokov. Tento servis nás stojí 177 miliónov eur. Navyše minulý týždeň americká vláda oznámila omeškanie v dodávke stíhacích lietadiel F-16 o dvanásť až štrnásť mesiacov, čo znamená že Slovensko musí vyriešiť ochranu svojho vzdušného priestoru pre toto obdobie.\n\nOpravy a ruských MiGov sú tiež problematické. Slovensko musí súčiastky posielať na opravu do Ruskej federácie, pretože náhradné diely sa dajú zohnať len tam. Navyše súčiastky si Slovenská republika nekupuje, ale prenajíma si ich od ruskej federácie. Sankcie uvalené na ruský režim po útoku na Ukrajinu znemožňujú zháňanie náhradných dielov.\n\nTomu, že sa chce Ministerstvo zbaviť závislosti na ruskej technike svedčia aj posledné nákupy vojenskej techniky. Ministerstvo nakúpilo 3D radary od izraelského výrobcu Elta, letiskové radary od českej spoločnosti Eldis alebo dva nové vrtuľníky Black Hawk z USA.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské stíhačky MiG-29 sú dlhodobo zastarané a v zlom stave . Ich prevádzku zabezpečuje dvanásť ruských technikov na letisku Sliač. Kvôli ich zlému stavu sa Ministerstvo obrany ešte v roku 2014 rozhodlo zaobstarať nové stíhačky. Vtedajší minister Martin Glváč sa snažil dohodnúť na prenájme švédskych stíhačiek JAS 39 Gripen . Tieto stíhačky mali byť dodané do roku 2019, dokedy zároveň predĺžil aj servisnú zmluvu s Rusmi.", "To sa však zmenilo po príchode SNS na rezort obrany. Peter Gajdoš, nominant Andreja Danka, prerušil rokovania o švédskych stíhačkách a vyhlásil otvorenú súťaž na dodanie stíhacích lietadiel. V rámci obstarávania bola vyžiadaná cenová ponuka aj od Ruskej federácie na dodanie nových ruských stíhačiek Mig-35. Táto ponuka sa však nakoniec neposudzovala. Danko dokonca naznačoval , že Slovensko by mohlo pôvodné MiGy využívať až do roku 2030.", "Súťaž nakoniec vyhrali americké stíhačky F-16 . Tie mali na v porovnaní so švédskymi Grippenmi vyššiu cenu aj dlhšiu dodaciu lehotu. Po zverejnený tohto nákupu sa objavili špekulácie, že SNS vybrala stíhačky s dlhšou dodacou dobou, aby mohla predĺžiť zmluvu s Ruskou federáciou na servisovanie MiGov. Následne vláda naozaj predĺžila zmluvu s Ruskou federáciou do roku 2023, o ďalších 5 rokov. Tento servis nás stojí 177 miliónov eur. Navyše minulý týždeň americká vláda oznámila omeškanie v dodávke stíhacích lietadiel F-16 o dvanásť až štrnásť mesiacov, čo znamená že Slovensko musí vyriešiť ochranu svojho vzdušného priestoru pre toto obdobie.", "Opravy a ruských MiGov sú tiež problematické. Slovensko musí súčiastky posielať na opravu do Ruskej federácie, pretože náhradné diely sa dajú zohnať len tam. Navyše súčiastky si Slovenská republika nekupuje, ale prenajíma si ich od ruskej federácie. Sankcie uvalené na ruský režim po útoku na Ukrajinu znemožňujú zháňanie náhradných dielov.", "Tomu, že sa chce Ministerstvo zbaviť závislosti na ruskej technike svedčia aj posledné nákupy vojenskej techniky. Ministerstvo nakúpilo 3D radary od izraelského výrobcu Elta, letiskové radary od českej spoločnosti Eldis alebo dva nové vrtuľníky Black Hawk z USA."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["zastarané a v zlom stave", "zabezpečuje dvanásť ruských technikov", "prenájme švédskych stíhačiek JAS 39 Gripen", "predĺžil aj servisnú zmluvu", "otvorenú súťaž", "vyžiadaná cenová ponuka", "naznačoval", "vyhrali americké stíhačky F-16", "predĺžila zmluvu s Ruskou federáciou", "stojí", "omeškanie v dodávke stíhacích lietadiel F-16", "posielať", "zohnať", "prenajíma", "znemožňujú", "3D radary", "letiskové radary", "Black Hawk"], "url": ["https://dennikn.sk/1600054/pad-stihacky-mig29-pri-nitre/?ref=list", "https://dennikn.sk/1600054/pad-stihacky-mig29-pri-nitre/?ref=list", "https://dennikn.sk/1387549/danko-uspel-slovensko-zaplati-rusom-minimalne-120-milionov-za-dalsie-vyuzivanie-migov/?ref=inc", "https://dennikn.sk/885847/gajdos-slubuje-ze-migy-nekupi-priznal-ale-ze-si-ich-nechal-nacenit/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/967539/nominanti-sns-chcu-pokracovat-v-stihackach-mig-29-pomozu-tym-zaujmom-ruska/?ref=inc", "https://dennikn.sk/884631/sns-odklada-nakup-stihaciek-a-vyjednava-aj-s-rusmi-most-varuje-pred-zavislostou-na-moskve/?ref=list", "https://dennikn.sk/1387549/danko-uspel-slovensko-zaplati-rusom-minimalne-120-milionov-za-dalsie-vyuzivanie-migov/?ref=inc", "https://dennikn.sk/1387549/danko-uspel-slovensko-zaplati-rusom-minimalne-120-milionov-za-dalsie-vyuzivanie-migov/?ref=inc", "https://dennikn.sk/1387549/danko-uspel-slovensko-zaplati-rusom-minimalne-120-milionov-za-dalsie-vyuzivanie-migov/?ref=inc", "https://dennikn.sk/1600054/pad-stihacky-mig29-pri-nitre/?ref=list", "https://dennikn.sk/2759409/usa-oznamili-slovensku-ze-stihacky-f-16-nedodaju-vcas-vlada-musi-vyriesit-ako-zatial-ochrani-nebo/?ref=list", "https://www.trend.sk/politika/stihacky-f-16-takmer-urcitostou-priplatime-celkove-vydavky-prekrocia-2-miliardy-eur", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/503355-migy-este-zostanu-aj-s-ruskou-podporou/", "https://dennikn.sk/2420148/preco-slovensko-zaplati-rusom-26-miliona-eur-za-to-ze-nam-havarovala-stihacka/?ref=inc", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/146861-ruske-dopravne-lietadla-sa-mozno-zacnu-rozpadavat-vo-vzduchu-nikto-im-nechce-dodat-nahradne-diely-na-opravy", "https://e.dennikn.sk/2188465/obchod-za-150-milionov-olano-vybralo-vojakom-rovnake-radary-ake-chcela-aj-sns/?ref=list&_ga=2.19868472.1608982333.1647082328-26749172.1641728066", "https://e.dennikn.sk/2188465/obchod-za-150-milionov-olano-vybralo-vojakom-rovnake-radary-ake-chcela-aj-sns/?ref=list&_ga=2.19868472.1608982333.1647082328-26749172.1641728066", "https://dennikn.sk/minuta/2593860/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:17.841731+00:00"}
{"id": "vr35518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35518", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bolo to referendum, ktoré bolo straníckou agendou jednej politickej strany. Stálo nás 7 miliónov 200 tisíc korún.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum naozaj stálo 7 miliónov 200 tisíc eur (Robert Fico sa zrejme iba pomylil, keď použil ešte starú menu). Otázka, či referendum bolo straníckou agendou SAS, je skôr filozofická. Avšak tomuto tvrdeniu sa prikláňa aj politológ Michal Horský, ktorý sa pre SME vyjadril, že iba referendum o vstupe SR do Európskej únie sledovalo všeobecné blaho občana, na čom sa zhodli všetky politické strany a ho vtedy aj podporili. Zvyšné referendá mali podľa neho \"nádych populizmu a straníckeho záujmu\" .", "analysis_paragraphs": ["Referendum naozaj stálo 7 miliónov 200 tisíc eur (Robert Fico sa zrejme iba pomylil, keď použil ešte starú menu). Otázka, či referendum bolo straníckou agendou SAS, je skôr filozofická. Avšak tomuto tvrdeniu sa prikláňa aj politológ Michal Horský, ktorý sa pre SME vyjadril, že iba referendum o vstupe SR do Európskej únie sledovalo všeobecné blaho občana, na čom sa zhodli všetky politické strany a ho vtedy aj podporili. Zvyšné referendá mali podľa neho \"nádych populizmu a straníckeho záujmu\" ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stálo", "pre SME"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100919TBB00143", "http://www.sme.sk/c/5555150/horsky-sas-je-vitazom-referenda.html#ixzz105evYyVW"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:37.017796+00:00"}
{"id": "vr29882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29882", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Minulý týždeň minister hospodárstva Nemecka povedal, že o tom hotspote v Srbsku už sa intenzívne rokuje a že je tam záujem.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska únia sa zatiaľ rozhodla zriadiť hotspots, čiže záchytné tábory v Taliansku a v Grécku. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Gabriela v diskusnej reláii nemeckej televízie, na ktorých nás odkázal Poliačikov tím Gabriel uviedol, že \" každopádne srbsky ministerský predseda povedal, že bude spolupracovať na hotspote \". Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia sa zatiaľ rozhodla zriadiť hotspots, čiže záchytné tábory v Taliansku a v Grécku. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Gabriela v diskusnej reláii nemeckej televízie, na ktorých nás odkázal Poliačikov tím Gabriel uviedol, že \" každopádne srbsky ministerský predseda povedal, že bude spolupracovať na hotspote \". Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "zriadiť", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.theglobeandmail.com/news/world/migrants-race-to-cross-borders-as-eu-countries-move-to-block-passage/article26352397/", "http://www.dw.com/en/paris-berlin-london-call-for-urgent-meeting-on-eu-refugee-policy/a-18682048", "http://www.zdf.de/ZDFmediathek/beitrag/video/2487912/#/beitrag/video/2487912/maybrit-  illner-vom-10.-September"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:29.910744+00:00"}
{"id": "vr31745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31745", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem ešte zareagovať k tej 19%, respektíve zvýšenej dnes 20% dani z pridanej hodnoty, je uzákonená klauzula, že po návrate rozpočtového deficitu pod úroveň 3% sa táto sadzba znovu vráti zo zákona, nie že z nejakého rozmýšľania lebo hlasovania.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok v prípade Richarda Sulíka . Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20% dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP. \"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\"", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok v prípade Richarda Sulíka . Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20% dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP. \"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\""], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Richarda Sulíka", "novely zákona o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/110/richard-sulik", "http://uctovnictvo.sk/index.php/%C3%BApln%C3%A9-znenie-z%C3%A1kona-o-dani-z-pridanej-hodnoty-%28dph%29,-rok-2008,-2009%21/427-novela-zakona-o-dph-k-112011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:06.679697+00:00"}
{"id": "vr38469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38469", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Zobral som si so sebou aj register politických strán a hnutí a môžem vám povedať, že narátal som tam 140 strán.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa registra politických strán je na Slovensku 140 politických strán vrátane hnutí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa registra politických strán je na Slovensku 140 politických strán vrátane hnutí."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["140 politických strán"], "url": ["http://portal.ives.sk/registre/zoznamPS.do?action=azza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:51.925572+00:00"}
{"id": "vr16034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16034", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...ja s Hitlerom nemám absolútne nič spoločné, nikdy som ho nechválil ani nevelebil. Ja osobne som jeho režim nikdy nechválil...", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácií skutočne nijaká nepotvrdzuje, že by sa Marian Kotleba niekedy pochvaľne vyjadroval o Adolfovi Hitlerovi. To už, však neplatí o jeho pochvaľných vyjadreniach na adresu fašistického slovenského štátu. Aj keď Kotleba nikdy nechválil priamo Hitlerov režim, doložiteľne chválil režim, vtedajšieho nemeckého satelitu. Historik Dušan Kováč hovorí k téme nasledovné: \" Keď sa dnes niekto hlási k Tisovi a Slovenskému štátu, nemôže to robiť bez toho, aby sa hlásil aj k Adolfovi Hitlerovi.“ Keďže, však nie je možné dohľadať všetky výroky Mariana Kotlebu k tejto téme, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácií skutočne nijaká nepotvrdzuje, že by sa Marian Kotleba niekedy pochvaľne vyjadroval o Adolfovi Hitlerovi. To už, však neplatí o jeho pochvaľných vyjadreniach na adresu fašistického slovenského štátu. Aj keď Kotleba nikdy nechválil priamo Hitlerov režim, doložiteľne chválil režim, vtedajšieho nemeckého satelitu. Historik Dušan Kováč hovorí k téme nasledovné: \" Keď sa dnes niekto hlási k Tisovi a Slovenskému štátu, nemôže to robiť bez toho, aby sa hlásil aj k Adolfovi Hitlerovi.“ Keďže, však nie je možné dohľadať všetky výroky Mariana Kotlebu k tejto téme, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["doložiteľne", "článok", "povedal", "zvolal"], "url": ["https://dennikn.sk/404134/zidovska-otazka-nas-zaujimat-nemusi-co-vsetko-uz-kotleba-povedal-snp-zidoch-slovenskom-state/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314156-kotleba-zneuzil-zupne-noviny-pred-eurovolbami/", "https://dennikn.sk/404134/zidovska-otazka-nas-zaujimat-nemusi-co-vsetko-uz-kotleba-povedal-snp-zidoch-slovenskom-state/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160991-na-straz-zvolal-kotleba-policia-ho-zadrzala-a-neonacistov-rozohnala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:41.992954+00:00"}
{"id": "vr26726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26726", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Poviem príklad Nitry. Vtedy predseda krajského súdu, ktoré končil vo funkcii predsedu preto, lebo mu uplynulo funkčné obdobie, bol sudcovskou radou Krajského súdu Nitra znovu navrhnutý štyrikrát sudcami krajského súdu a pán minister Harabin ho vtedy nevymenoval a vieš prečo? Preto, lebo bol aj členom súdnej rady a on v súdnej rade nehlasoval za to, aby Štefan Harabin po tom, keď končil vo funkcii ministra spravodlivosti, bol navrhnutý na vymenovanie šéfa Najvyššieho súdu.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hrušovský neuvádza príklad z Nitry správne. Hrušovský hovorí o Jánovi Vankovi, ktorý nebol vymenovaný ministrom Harabinom až trikrát, keď bol jediným kandidátom na post predsedu krajského súdu v Nitre. Na štvrtýkrát bol Vanko navrhnutý komisiou ako prvý kandidát, no Harabin vymenoval Šupu.", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský neuvádza príklad z Nitry správne. Hrušovský hovorí o Jánovi Vankovi, ktorý nebol vymenovaný ministrom Harabinom až trikrát, keď bol jediným kandidátom na post predsedu krajského súdu v Nitre. Na štvrtýkrát bol Vanko navrhnutý komisiou ako prvý kandidát, no Harabin vymenoval Šupu."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["júni 2009", "2012", "SME", "Rokovacieho poriadku Súdnej rady", "júni 2009"], "url": ["http://www.sudnarada.gov.sk/data/att/878_subor.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174582-styroch-z-osmich-novych-clenov-sudnej-rady-favorizoval-i-harabin/", "http://nitra.sme.sk/c/4919838/harabinov-predseda-krajskeho-sudu-v-nitre-sa-vzdal-funkcie.html", "http://www.sudnarada.gov.sk/data/files/73_rokovaci-poriadok-srsr-uplne-znenie.pdf", "http://www.sudnarada.gov.sk/data/att/878_subor.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:02.802847+00:00"}
{"id": "vr31010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31010", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A nakoniec aj výsledkom (tejto vlády je, pozn.) pán Čentéš, ktorý ako svoj prvý verejný úkon urobil, že skartoval výsluch s poslancom Matovičom. Tak sa pýtam, je to neschopnosť, alebo je pod nejakým politickým dohladom tento pán prokurátor?", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezávislý poslanec Igor Matovič bol vypovedať o údajnej korupcii medzi politikmi na Generálnej prokuratúre SR 29. júla 2011. Vypovedal dvakrát. Sekretárka generálneho prokurátora Jozefa Čentéša totiž jeho prvú trojhodinovú výpoveď omylom skartovala . \"Áno, stalo sa to, aj keď nie je piatok trinásteho,\" potvrdil Matovič pre agentúru SITA. Predvolanie inicioval námestník Generálnej prokuratúry SR Dobroslav Trnka, Matoviča však vypočúval zvolený, no stále nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš . TASR uvádza stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júna pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. \"Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu,\" povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič. Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali. Poukázala na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. \"V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč,\" uzavrela. Denník Sme 1. augusta uvádza: Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval.", "analysis_paragraphs": ["Nezávislý poslanec Igor Matovič bol vypovedať o údajnej korupcii medzi politikmi na Generálnej prokuratúre SR 29. júla 2011. Vypovedal dvakrát. Sekretárka generálneho prokurátora Jozefa Čentéša totiž jeho prvú trojhodinovú výpoveď omylom skartovala . \"Áno, stalo sa to, aj keď nie je piatok trinásteho,\" potvrdil Matovič pre agentúru SITA. Predvolanie inicioval námestník Generálnej prokuratúry SR Dobroslav Trnka, Matoviča však vypočúval zvolený, no stále nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš . TASR uvádza stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júna pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. \"Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu,\" povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič. Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali. Poukázala na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. \"V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč,\" uzavrela. Denník Sme 1. augusta uvádza: Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["omylom skartovala", "Jozef Čentéš", "TASR", "Sme", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/matovic-vypovedal-na-gp-o-moznej-korup/387411-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/matovic-vypovedal-na-gp-o-moznej-korup/387411-clanok.html", "http://hnonline.sk/c1-52452950-generalna-prokuratura-centes-o-skartovani-klamal", "http://www.sme.sk/c/5999998/prokuratura-matovica-dal-vymazat-centes.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-52452950-generalna-prokuratura-centes-o-skartovani-klamal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:47.628763+00:00"}
{"id": "vr14419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14419", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dokonca neviem, či ste to čítali, Francúzsko jednoznačne sa vyjadrilo, že je proti tomu, aby tu vznikol nejaký systém stáleho rozdeľovania utečencov.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzsky premiér sa na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vyjadril, že Francúzsko odmieta prijať mechanizmus trvalého prerozdeľovania utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník Pravda uviedol, že premiér Francúzska Manuel Valls nepodporuje systém trvalého prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ. Dodrží sľub voči EÚ a prijme 30 tisíc utečencov zo 160 tisíc, ale ďalších už neprijme . „Žiadnych ďalších neprijmeme. Francúzsko nikdy nepovedalo \"poďte do Francúzska (…) Musíme to jasne povedať: Európa nemôže prijať všetkých migrantov zo Sýrie, z Iraku alebo Afriky. Musí obnoviť kontrolu nad svojimi hranicami, nad svojou migráciou a azylovou politikou,“ povedal Valls . Na bezprečnostnej konferencii v Mníchove Valls otvorene povedal, že Francúzsko odmieta nemeckú migračnú politiku povinného prerozdeľovania utečencov medzi štáty EÚ. \"Európa nemôže prijať všetkých utečencov zo Sýrie, Iraku či z Afriky. Musí získať späť kontrolu nad svojími hranicami...\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Francúzsky premiér sa na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vyjadril, že Francúzsko odmieta prijať mechanizmus trvalého prerozdeľovania utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník Pravda uviedol, že premiér Francúzska Manuel Valls nepodporuje systém trvalého prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ. Dodrží sľub voči EÚ a prijme 30 tisíc utečencov zo 160 tisíc, ale ďalších už neprijme . „Žiadnych ďalších neprijmeme. Francúzsko nikdy nepovedalo \"poďte do Francúzska (…) Musíme to jasne povedať: Európa nemôže prijať všetkých migrantov zo Sýrie, z Iraku alebo Afriky. Musí obnoviť kontrolu nad svojimi hranicami, nad svojou migráciou a azylovou politikou,“ povedal Valls . Na bezprečnostnej konferencii v Mníchove Valls otvorene povedal, že Francúzsko odmieta nemeckú migračnú politiku povinného prerozdeľovania utečencov medzi štáty EÚ. \"Európa nemôže prijať všetkých utečencov zo Sýrie, Iraku či z Afriky. Musí získať späť kontrolu nad svojími hranicami...\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["konferencii", "mechanizmus", "nepodporuje", "neprijme", "Valls", "Valls", "Francúzsko"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1078215/francuzsko-trvaly-mechanizmus-prerozdelovania-utecencov-odmieta.html", "https://dennikn.sk/minuta/370863/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/383453-visegrad-narusa-merkelovej-plany/", "http://www.ooyuz.com/geturl?aid=10390403", "http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-idUSKCN0VM0NI", "http://www.trtworld.com/europe/french-pm-rejects-quota-system-for-distributing-refugees-47076", "http://sputniknews.com/europe/20160215/1034786513/merkel-rebellion-refugee-deal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:00.513868+00:00"}
{"id": "49603", "numeric_id": 49603, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49603", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A Slovenská republika deklarovala voči Európskej únii niekedy v minulosti, že dobre, orgán, ktorý bude dohliadať na to rozkrádanie eurofondov, je špeciálna prokuratúra. Teraz ona bola bez náhrady zrušená, bola zrušená v rozpore s volebným programom kohokoľvek, lebo nielen Smer, ale ani Hlas, ani SNS, nemali v programe zrušenie špeciálnej prokuratúry a tá bola zrušená. Momentálne, ja si dovolím tvrdiť, bez náhrady.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Špeciálna prokuratúra dohliadala nad ochranou finančných záujmov a slúžila ako spojovací orgán s príslušnými inštitúciami EÚ. V marci 2024 špeciálna prokuratúra zanikla kvôli vládnej novele Trestného zákona. Ani jedna zo strán vládnej koalície, teda Smer-SD , Hlas-SD a SNS , vo svojom volebnom programe nenavrhovala zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.\n\nV rámci členstva v Európskej únii Slovensko zodpovedá za ochranu finančných záujmov EÚ. Táto oblasť patrí podľa Trestného poriadku do pôsobnosti špecializovaného súdu, ktorý má právomoc konať pri trestných činoch poškodzovania finančných záujmov EÚ. Na ochrane finančných záujmov sa podieľal aj Úrad špeciálnej prokuratúry ( pdf ., str. 4), ktorý zároveň poskytoval súčinnosť Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) či Európskej prokuratúre (EPPO).\n\nV Pláne obnovy a odolnosti, nástroji na ozdravenie európskych hospodárstiev po pandémii covidu-19, sa Slovensko zaviazalo, že Úrad špeciálnej prokuratúry bude zameraný aj na trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, ktoré by mohli súvisieť s jeho implementáciou ( pdf. , str. 772). Špeciálna prokuratúra ku 20. marcu 2024 zanikla kvôli vládnej novele Trestného zákona. Jej prokurátori boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR a spisy postúpili na krajské prokuratúry.\n\nNa problémy s ochranou finančných záujmov EÚ upozornila v decembri 2023 predsedníčka Európskej prokuratúry Laura Kövesiová, podľa ktorej mohli zmeny v Trestnom zákone viesť k porušeniu zásad právneho štátu, čo viedlo k pochybnostiam pri dodržiavaní lojálnej spolupráce Slovenska s EPPO. Zároveň by zrušenie špeciálnej prokuratúry minimalizovalo schopnosť EPPO odhaľovať podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Špeciálna prokuratúra dohliadala nad ochranou finančných záujmov a slúžila ako spojovací orgán s príslušnými inštitúciami EÚ. V marci 2024 špeciálna prokuratúra zanikla kvôli vládnej novele Trestného zákona. Ani jedna zo strán vládnej koalície, teda Smer-SD , Hlas-SD a SNS , vo svojom volebnom programe nenavrhovala zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.", "V rámci členstva v Európskej únii Slovensko zodpovedá za ochranu finančných záujmov EÚ. Táto oblasť patrí podľa Trestného poriadku do pôsobnosti špecializovaného súdu, ktorý má právomoc konať pri trestných činoch poškodzovania finančných záujmov EÚ. Na ochrane finančných záujmov sa podieľal aj Úrad špeciálnej prokuratúry ( pdf ., str. 4), ktorý zároveň poskytoval súčinnosť Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) či Európskej prokuratúre (EPPO).", "V Pláne obnovy a odolnosti, nástroji na ozdravenie európskych hospodárstiev po pandémii covidu-19, sa Slovensko zaviazalo, že Úrad špeciálnej prokuratúry bude zameraný aj na trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, ktoré by mohli súvisieť s jeho implementáciou ( pdf. , str. 772). Špeciálna prokuratúra ku 20. marcu 2024 zanikla kvôli vládnej novele Trestného zákona. Jej prokurátori boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR a spisy postúpili na krajské prokuratúry.", "Na problémy s ochranou finančných záujmov EÚ upozornila v decembri 2023 predsedníčka Európskej prokuratúry Laura Kövesiová, podľa ktorej mohli zmeny v Trestnom zákone viesť k porušeniu zásad právneho štátu, čo viedlo k pochybnostiam pri dodržiavaní lojálnej spolupráce Slovenska s EPPO. Zároveň by zrušenie špeciálnej prokuratúry minimalizovalo schopnosť EPPO odhaľovať podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Smer-SD", "Hlas-SD", "SNS", "pdf", "súčinnosť", "pdf.", "zanikla", "upozornila"], "url": ["https://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/volby-2023", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf", "https://www.sns.sk/wp-content/uploads/2023/09/VP_Web.pdf", "https://www.genpro.gov.sk/fileadmin/Sprava_o_cinnosti/2022_sprava_o_cinnosti_USP.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/2662513", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/885993-urad-specialnej-prokuratury-bude-od-stredy-minulostou-konci-po-takmer-20-rokoch-fungovania", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/predsednicka-europskej-prokuratury-upozornila-eurokomisiu-na-obavy-z-rusenia-specialnej-prokuratury/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:50.077756+00:00"}
{"id": "vr28516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28516", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Sme preinvestovali za môjho primátorovania 4 miliardy, 4 miliardy slovenských korún.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Slota bol primátorom Žiliny štyri volebné obdobia od roku 1990 do roku 2006. Posledné rozpočty a záverečné správy mesta Žilina, kde by sme mohli získať informácie o investíciách, sú dostupné na stránkach mesta od roku 2005. Archív neponúka záverečné účty a rozpočty staršie ako 2005. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ján Slota bol primátorom Žiliny štyri volebné obdobia od roku 1990 do roku 2006. Posledné rozpočty a záverečné správy mesta Žilina, kde by sme mohli získať informácie o investíciách, sú dostupné na stránkach mesta od roku 2005. Archív neponúka záverečné účty a rozpočty staršie ako 2005. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["primátorom", "správy", "Archív"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/860716-slota-chce-byt-primatorom-v-ziline-je-podla-neho-chomunista/", "http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-rozpocet-mesta", "http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-rozpocet-mesta?archiv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:34.762890+00:00"}
{"id": "vr34200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34200", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď príde dobrá správa, typu, že ratingová agentúra povedala o Slovensku, že to je stabilná krajina a že Slovensko udrží svoje plány v deficite a ďalších veciach, tak na takúto ratingovú agentúru okamžite najmä opozičné médiá zaútočia.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v denníku SME, ktorý predseda vlády oznacuje ako opozicný a protivládny, bola v komentári ratingová agentúra S&P kritizovaná, potom ako neznížila Slovensku rating a vyjadrila dôveru, že Slovensko splní plán na zníženie deficitu a oznacila vyhliadky na rastu ako stabilné. 2. augusta 2013 ratingová agentúra S&P nezhoršila Slovensku rating a ponechala ho na úrovni A, ktorou hodnotí úverovú spolahlivost krajiny. \"Agentúra stále pocíta s tým, že Slovensko splní plán a zníži deficit pod tri percentá ,“ povedal hlavný ekonóm Sberbank Vladimír Vano. V hodnotení nám pomohlo aj to, že agentúra považuje vyhliadky nášho rastu za stabilné , všimla si však, že máme stále problém s nezamestnanostou, napríklad mladých ludí.\" V denníku SME bol 2. augusta 2013 publikovaný komentár pravidelného komentátora SME Petra Schutza. V tomto clánku kritizuje rating S&P. V komentári sa píše: \" Tušia vôbec v Standard & Poor's, že z rozpoctu 2014, cielovaného tesne pod 3 percentá HDP, chýba Fico & Kažimírovi rovná miliarda ? ... Povrchnost pohladu, samozrejme, nezdobí len S&P . Iste, zhoršit nám známku by bolo od nich nespravodlivé, ved slovenské financie sú preukázatelne zdravšie, než v niektorých – nebudeme menovat – „dvojáckových“ krajinách. Len keby nepísali nepodloženosti. .. .Problém totiž je, že cím viac inštitúcií bude Ficovi odkazovat – známkovaním ci hodnoteniami – že je normálny, tým väcšmi bude podliehat tejto ilúzii. ...Nespochybnujeme stupen A, božechrán. Odkial však vzali v S&P istotu, že známka „je v súlade s miernym, aj ked rastúcim zadlžením krajiny “? To sú co za eufemizmy?\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v denníku SME, ktorý predseda vlády oznacuje ako opozicný a protivládny, bola v komentári ratingová agentúra S&P kritizovaná, potom ako neznížila Slovensku rating a vyjadrila dôveru, že Slovensko splní plán na zníženie deficitu a oznacila vyhliadky na rastu ako stabilné. 2. augusta 2013 ratingová agentúra S&P nezhoršila Slovensku rating a ponechala ho na úrovni A, ktorou hodnotí úverovú spolahlivost krajiny. \"Agentúra stále pocíta s tým, že Slovensko splní plán a zníži deficit pod tri percentá ,“ povedal hlavný ekonóm Sberbank Vladimír Vano. V hodnotení nám pomohlo aj to, že agentúra považuje vyhliadky nášho rastu za stabilné , všimla si však, že máme stále problém s nezamestnanostou, napríklad mladých ludí.\" V denníku SME bol 2. augusta 2013 publikovaný komentár pravidelného komentátora SME Petra Schutza. V tomto clánku kritizuje rating S&P. V komentári sa píše: \" Tušia vôbec v Standard & Poor's, že z rozpoctu 2014, cielovaného tesne pod 3 percentá HDP, chýba Fico & Kažimírovi rovná miliarda ? ... Povrchnost pohladu, samozrejme, nezdobí len S&P . Iste, zhoršit nám známku by bolo od nich nespravodlivé, ved slovenské financie sú preukázatelne zdravšie, než v niektorých – nebudeme menovat – „dvojáckových“ krajinách. Len keby nepísali nepodloženosti. .. .Problém totiž je, že cím viac inštitúcií bude Ficovi odkazovat – známkovaním ci hodnoteniami – že je normálny, tým väcšmi bude podliehat tejto ilúzii. ...Nespochybnujeme stupen A, božechrán. Odkial však vzali v S&P istotu, že známka „je v súlade s miernym, aj ked rastúcim zadlžením krajiny “? To sú co za eufemizmy?\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["nezhoršila", "SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6889237/sp-nam-ako-dlznikovi-nezhorsila-hodnotenie.html", "http://komentare.sme.sk/c/6889966/tusia-v-standard-poors-ze-chyba-fico-kazimirovi-rovna-miliarda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:06.731315+00:00"}
{"id": "44454", "numeric_id": 44454, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44454", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No preto (je pozastavená výstavba tunela Višňové, pozn.), lebo sme zdedili niečo, kde už dávno v roku 2014 mohlo byť to postavené, v roku 2010, však, kedy bol pán Figeľ minister dopravy, sa rozhodol, že nebude PPP projekt, ale bude iným spôsobom.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutie, že tunel Višňové nebude postavený cez PPP projekt, ale bude financovaný prostredníctvom štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu, bolo prijaté v roku 2010, kedy bol ministrom dopravy Ján Figeľ. Zrušiť PPP projekt na tento úsek diaľnice sa rozhodla koaličná rada, Figeľovo ministerstvo však pripravovalo podklady a sám minister rozhodnutie obhajoval . Pôvodný PPP projekt naozaj predpokladal dokončenie tunelu Višňové do polovice roku 2014. Otázne zostáva, či by bol tento dátum aj dodržaný. Tvrdenie Bélu Bugára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutie, že tunel Višňové nebude postavený cez PPP projekt, ale bude financovaný prostredníctvom štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu, bolo prijaté v roku 2010, kedy bol ministrom dopravy Ján Figeľ. Zrušiť PPP projekt na tento úsek diaľnice sa rozhodla koaličná rada, Figeľovo ministerstvo však pripravovalo podklady a sám minister rozhodnutie obhajoval . Pôvodný PPP projekt naozaj predpokladal dokončenie tunelu Višňové do polovice roku 2014. Otázne zostáva, či by bol tento dátum aj dodržaný. Tvrdenie Bélu Bugára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["prijaté", "ministrom dopravy", "rozhodla", "obhajoval", "dokončenie"], "url": ["https://komentare.hnonline.sk/komentare/560965-trikrat-a-dost-pre-tunel-visnove", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.webnoviny.sk/treti-balik-ppp-na-dialnicu-pravica-zrusila/", "https://www.webnoviny.sk/treti-balik-ppp-na-dialnicu-pravica-zrusila/", "https://www.webnoviny.sk/do-tretice-vsetko-dobre-opat-sa-zacina-stavat-tunel-visnove/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:37.317815+00:00"}
{"id": "vr17781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17781", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je štátnym orgánom a sedia tam renomovaní ekonómovia, tak vypočítala, že ľudia, dotkne sa to (dôchodkový strop, pozn.) ľudí, ktorí budú odchádzať do dôchodku v 65 rokoch, až v roku 2038,(...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je naozaj štátnym orgánom, ktorého členovia musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej 5 rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie. Štúdia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť skutočne uvádza, že dôchodkový vek by pri aktuálnych demografických predpokladoch dosiahol hranicu 65 rokov po roku 2038. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola zruadená Ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. \"... ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednost i (čl. 3) (...) \" Členom rady môže byť fyzická osoba s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Za náležité odborné vedomosti a skúsenosti sa považuje úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie,\" (čl.3, ods. 4). Predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v súčasnosti Ivan Šramko, ktorý v oblasti finančníctva a makroekonómie pracuje od roku 1981 a v rokoch 2005-2010 bol guvernérom Národnej banky Slovenska. Ďalšími členmi rady sú Anetta Čaplánová (profesúra v odbore Ekonomické teórie, viac ako 20 rokov akademickej činnosti) a Juraj Kotian (v oblasti finančníctva a makroekonómie od roku 2000, členom RZZ od februára 2018, vo funkcii nahradil Ľudovíta Ódora). Vo februári 2018 vytvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť správu s názvom Kvantifikácia vplyvu opatrení zavedenia hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov, v ktorej uvádza nasledovné (. pdf , s. 4): \" Pri aktuálnych demografických predpokladoch vývoja strednej dĺžky života by dôchodkový vek dosiahol hranicu 65 rokov po roku 2038. Zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na 65 rokov by sa dotklo ľudí narodených v roku 1974 a neskôr, teda občanov mladších ako 44 rokov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je naozaj štátnym orgánom, ktorého členovia musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej 5 rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie. Štúdia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť skutočne uvádza, že dôchodkový vek by pri aktuálnych demografických predpokladoch dosiahol hranicu 65 rokov po roku 2038. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola zruadená Ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. \"... ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednost i (čl. 3) (...) \" Členom rady môže byť fyzická osoba s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Za náležité odborné vedomosti a skúsenosti sa považuje úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie,\" (čl.3, ods. 4). Predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v súčasnosti Ivan Šramko, ktorý v oblasti finančníctva a makroekonómie pracuje od roku 1981 a v rokoch 2005-2010 bol guvernérom Národnej banky Slovenska. Ďalšími členmi rady sú Anetta Čaplánová (profesúra v odbore Ekonomické teórie, viac ako 20 rokov akademickej činnosti) a Juraj Kotian (v oblasti finančníctva a makroekonómie od roku 2000, členom RZZ od februára 2018, vo funkcii nahradil Ľudovíta Ódora). Vo februári 2018 vytvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť správu s názvom Kvantifikácia vplyvu opatrení zavedenia hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov, v ktorej uvádza nasledovné (. pdf , s. 4): \" Pri aktuálnych demografických predpokladoch vývoja strednej dĺžky života by dôchodkový vek dosiahol hranicu 65 rokov po roku 2038. Zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na 65 rokov by sa dotklo ľudí narodených v roku 1974 a neskôr, teda občanov mladších ako 44 rokov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["493/2011", "Rady pre rozpočtovú zodpovednosť", "pdf"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/109/kto-sme", "http://www.rozpoctovarada.sk/vo_download/rrz_ko_20180216_strop_dv_65.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:03.191549+00:00"}
{"id": "vr32898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32898", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Musí platiť jedna zásada pre všetkých v Európskej únii, buď sa zmenia pravidlá pre všetkých, alebo pre nikoho. Lebo už teraz počujem, že niektoré krajiny už uvažujú, že by chceli výnimku, pokiaľ ide o ozdravovanie verejných financií.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil žiadny zdroj, ktorý by hovoril o tom, že niektoré krajiny uvažujú o výnimke v ozdravovaní verejných financií. Uvedená požiadavka o výnimke mohla byť predmetom bilaterálnych alebo interných rokovaní, z ktorých nie je dostupný žiadny oficiálny výstup.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil žiadny zdroj, ktorý by hovoril o tom, že niektoré krajiny uvažujú o výnimke v ozdravovaní verejných financií. Uvedená požiadavka o výnimke mohla byť predmetom bilaterálnych alebo interných rokovaní, z ktorých nie je dostupný žiadny oficiálny výstup."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:18.474589+00:00"}
{"id": "vr26243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26243", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "... sme absolútne prví na Slovensku z 24 centier odborného vzdelávania máme 10.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Voľby VÚC 2. kolo - Košice vysielanej 12. novembra 2013 na RTVS. V KSK bolo podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania bolo do konca roku 2012 desať centier odborného vzdelávania. Podľa rovnakého dokumentu bolo na Slovensku do konca roku 2012 skutočne 24 centier odborného vzdelávania. Z rovnakého dokumentu však zároveň vyplýva, že v roku 2013 bolo plánované otvorenie ďalších 13 centier. Nemáme žiadnu systematickú štúdiu o tom, aký je v súčasnosti počet centier odborného vzdelávania. Z mediálnych informácii však vieme o otvorení napríklad dvoch centier v Nitrianskom kraji: - V Nových Zámkoch : Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu - V Šuranoch : Centrum odborného vzdelávania a prípravy v strojárstve Zdenko Trebuľa pracuje so starými informáciami, jeho výrok preto označujeme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Voľby VÚC 2. kolo - Košice vysielanej 12. novembra 2013 na RTVS. V KSK bolo podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania bolo do konca roku 2012 desať centier odborného vzdelávania. Podľa rovnakého dokumentu bolo na Slovensku do konca roku 2012 skutočne 24 centier odborného vzdelávania. Z rovnakého dokumentu však zároveň vyplýva, že v roku 2013 bolo plánované otvorenie ďalších 13 centier. Nemáme žiadnu systematickú štúdiu o tom, aký je v súčasnosti počet centier odborného vzdelávania. Z mediálnych informácii však vieme o otvorení napríklad dvoch centier v Nitrianskom kraji: - V Nových Zámkoch : Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu - V Šuranoch : Centrum odborného vzdelávania a prípravy v strojárstve Zdenko Trebuľa pracuje so starými informáciami, jeho výrok preto označujeme za nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Voľby VÚC 2. kolo - Košice", "dokumentu", "Nových Zámkoch", "Šuranoch"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/418/volby-vuc-2-kolo-kosice/?ph=2", "http://media.radavladyovp.sk/2013_marec_siedme_rokovanie/Aktivity_SK_v_oblasti_OVP.pdf", "http://novezamky.sme.sk/c/6929390/dalsie-centrum-odborneho-vzdelavania-otvorili-v-novych-zamkoch.html", "http://novezamky.sme.sk/c/6986407/za-styristo-hodin-ziskat-kvalifikaciu-strojara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:44.816389+00:00"}
{"id": "vr16375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16375", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Máme dlhodobo najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenskej republiky.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V máji tohto roku sme skutočne dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť, 7,35 percent. Tento výsledok je najnižší v histórii samostatného Slovenska. Doterajší rekord bol 7,36 percenta z roku 2008. Avšak hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti by bolo predčasné, nakoľko jej miera len teraz prekročila rekordné minimum z roku 2008. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V súčasnosti je predčasné hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti, keďže je pod hranicou 10 % od apríla 2016. Posledná dostupná štatistika je z mája 2017, táto skutočne eviduje historicky najnižšiu nezamestnanosť – 7, 35 %. Najdlhšie sa však pod hranicou 10 % držala od augusta 2006 do februára 2009, čiže 31 mesiacov. Je potrebné tiež pripomenúť, že v roku 2013 sa zmenila metodológia evidovania nezamestnanosti, od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, \"péenke\", rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. K novému historickému minimu však okrem rastu ekonomiky navyše prispelo aj sprísnenie podmienok evidencie ľudí na úrade práce, ktoré vstúpilo do platnosti práve v máji tohto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V máji tohto roku sme skutočne dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť, 7,35 percent. Tento výsledok je najnižší v histórii samostatného Slovenska. Doterajší rekord bol 7,36 percenta z roku 2008. Avšak hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti by bolo predčasné, nakoľko jej miera len teraz prekročila rekordné minimum z roku 2008. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V súčasnosti je predčasné hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti, keďže je pod hranicou 10 % od apríla 2016. Posledná dostupná štatistika je z mája 2017, táto skutočne eviduje historicky najnižšiu nezamestnanosť – 7, 35 %. Najdlhšie sa však pod hranicou 10 % držala od augusta 2006 do februára 2009, čiže 31 mesiacov. Je potrebné tiež pripomenúť, že v roku 2013 sa zmenila metodológia evidovania nezamestnanosti, od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, \"péenke\", rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. K novému historickému minimu však okrem rastu ekonomiky navyše prispelo aj sprísnenie podmienok evidencie ľudí na úrade práce, ktoré vstúpilo do platnosti práve v máji tohto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-20", "analysis_sources": {"text": ["historicky", "od apríla", "metodológia", "novému"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/800966/?ref=mwai", "http://www.teraz.sk/ekonomika/upsvr-nezamestnanost-na-slovensku/192691-clanok.html", "https://dennikn.sk/439821/nezamestnanost-padla-10-rychlejsie-nadol-pomohla-zmena-pravidiel/", "https://dennikn.sk/minuta/800966/?ref=mwai"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:46.682782+00:00"}
{"id": "vr38202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38202", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Takže ono nakoniec pravdepodobne bude zavedená, však minister financií aj povedal, že teda, že ju (bankovú daň, pozn.) chce zaviesť ešte skôr.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií v ešte minulom roku odmietal bankovú daň. Opozícia chcela touto daňou nahradiť zvyšovanie DPH. Situácia s ale zmenila, dôvodom prečo chce rezort financií zaviesť daň skôr ako EÚ, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. \"Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde,\" uviedol svoje dôvody I. Mikloš, ktoré uvádza Pravda .", "analysis_paragraphs": ["Minister financií v ešte minulom roku odmietal bankovú daň. Opozícia chcela touto daňou nahradiť zvyšovanie DPH. Situácia s ale zmenila, dôvodom prečo chce rezort financií zaviesť daň skôr ako EÚ, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. \"Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde,\" uviedol svoje dôvody I. Mikloš, ktoré uvádza Pravda ."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["odmietal", "ktoré uvádza Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/miklos-sa-bankovou-danou-odkloni-od-vacsiny-few-/sk_ekonomika.asp?c=A110326_081955_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/miklos-sa-bankovou-danou-odkloni-od-vacsiny-few-/sk_ekonomika.asp?c=A110326_081955_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:48.638070+00:00"}
{"id": "vr35139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35139", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som k pánovi profesorovi Kučerovi chcel povedať, ja som mal v pláne ho teda prizvať do tej komisie, len nejak z vlastnej iniciatívy mi pán Kučera napísal dvojstrannový mail, ktorý bol plný nezmyslov.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme či M. Kučeru oslovil aj R. Sulík, Aktuality.sk hovoria o vôli osloviť M. Kučeru M. Zavackú. Viac tu .", "analysis_paragraphs": ["Nevieme či M. Kučeru oslovil aj R. Sulík, Aktuality.sk hovoria o vôli osloviť M. Kučeru M. Zavackú. Viac tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/169688/co-so-sochou-svatopluka-dozvieme-sa-v-septembri/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:53.220613+00:00"}
{"id": "vr28853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28853", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ja z toho odčítam. Takže verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, to znamená, ak má priamo v tom schránku alebo fyzické osoby ak majú kvalifikovanú účasť a tie majú bydlisko v tom štáte. To znamená, ak má rodičov právnické osoby, ktoré sú v tom schránkovom štáte, tak sa ich to netýka.  ...čítam o A a B, lebo ten je o kvalifikovanej účasti fyzickej osoby. Ak má právnická osoba účasť v inej, tak to neplatí.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Beblavý nie je fakticky presný, keďže platí, že vždy sa musí dokázať, ktorá fyzická osoba alebo osoby sú majú kvalifikovanú účasť v právnickej osobe. To znamená, že ak by právnická firma mala sídlo v daňovom raji (napr. Belizé) a akcionárom by bola ďalšia právnická firma a tá by nedokázala, ktorá fyzická osoba alebo skupina osôb má kvalifikovanú účasť v právnickej osobe (firme), tak sa nemôže zúčastniť verejnej obchodnej súťaže v SR. Výrok je tak nepravdivý.\n\n\"§ 26a\n\nPreukazovanie majetkovej účasti\n\n(1)Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť\n\na)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť,\n\nb) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo\n\nc)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.", "analysis_paragraphs": ["Beblavý nie je fakticky presný, keďže platí, že vždy sa musí dokázať, ktorá fyzická osoba alebo osoby sú majú kvalifikovanú účasť v právnickej osobe. To znamená, že ak by právnická firma mala sídlo v daňovom raji (napr. Belizé) a akcionárom by bola ďalšia právnická firma a tá by nedokázala, ktorá fyzická osoba alebo skupina osôb má kvalifikovanú účasť v právnickej osobe (firme), tak sa nemôže zúčastniť verejnej obchodnej súťaže v SR. Výrok je tak nepravdivý.", "\"§ 26a", "Preukazovanie majetkovej účasti", "(1)Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť", "a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť,", "b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo", "c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1317"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:42.904244+00:00"}
{"id": "48204", "numeric_id": 48204, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48204", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Päťkrát sme zvolávali schôdzu (o zdražovaní, pozn.), ktorú vy ste vždy zarezali, boli ste proti nej.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Skupina poslancov zo Smeru-SD žiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze k téme rastu cien opakovane v auguste, septembri, novembri a decembri 2021. Minulý týždeň skupina opozičných poslancov podala ďalší návrh na mimoriadnu schôdzu v súvislosti s rastom cien a tiež s vojenským cvičením.\n\nMimoriadna schôdza k rastu cien energií iniciovaná opozíciou sa však uskutočnila 28. septembra 2021, keď rokovanie o tejto téme podporili všetci prítomní poslanci. Nie je teda pravdou, že súčasná koalícia v parlamente mimoriadnu schôdzu o zdražovaní „vždy zarezala”.\n\nVyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Stojím si za tým, že koalícia všetky schôdze „zarezala“. Nejde totiž len o to, či zdanlivo ústretovo otvorila ich rokovania, ale či aj podporila uznesenia z nich vyplývajúce. A schôdza z 28. 9. 2021, na ktorú odkazujete, bola síce otvorená, ale podstata z nej, o čom mala byť, a to schválenie uznesenia v politickom žargóne koalícia zarezala, pretože uznesenie získalo iba 52 hlasov . Koaličná väčšina teda zarezala aj túto schôdzu.”", "analysis_paragraphs": ["Skupina poslancov zo Smeru-SD žiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze k téme rastu cien opakovane v auguste, septembri, novembri a decembri 2021. Minulý týždeň skupina opozičných poslancov podala ďalší návrh na mimoriadnu schôdzu v súvislosti s rastom cien a tiež s vojenským cvičením.", "Mimoriadna schôdza k rastu cien energií iniciovaná opozíciou sa však uskutočnila 28. septembra 2021, keď rokovanie o tejto téme podporili všetci prítomní poslanci. Nie je teda pravdou, že súčasná koalícia v parlamente mimoriadnu schôdzu o zdražovaní „vždy zarezala”.", "Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Stojím si za tým, že koalícia všetky schôdze „zarezala“. Nejde totiž len o to, či zdanlivo ústretovo otvorila ich rokovania, ale či aj podporila uznesenia z nich vyplývajúce. A schôdza z 28. 9. 2021, na ktorú odkazujete, bola síce otvorená, ale podstata z nej, o čom mala byť, a to schválenie uznesenia v politickom žargóne koalícia zarezala, pretože uznesenie získalo iba 52 hlasov . Koaličná väčšina teda zarezala aj túto schôdzu.”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["zvolanie", "návrh", "uskutočnila", "podporili", "hlasov"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/opozicni-poslanci-ziadaju-pre-rast-cien-a-vojenske-cvicenie-na-slovensku-zvolanie-mimoriadnej-schodze-parlamentu/", "https://www.ta3.com/clanok/225930/smer-sd-inicioval-mimoriadne-schodze-tykat-sa-maju-zvysovania-cien-a-vojenskeho-cvicenia", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=439#current", "https://www.ta3.com/clanok/213299/zacala-sa-mimoriadna-schodza-plenum-rokuje-o-raste-cien-energii", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=46482"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:27.279482+00:00"}
{"id": "vr17241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17241", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... Ústavný súd sa naposledy, majú dva zákroky, ktoré neustále spomínajú a to je Moldava nad Bodvou a Vrbnica. Vo Vrbnici stíhame šéfa zákroku, to znamená, že vieme, keď nastane chyba, že policajné zložky fungujú, a v Moldave nad Bodvou sa vyjadril Ústavný súd jasne, že to bolo absolútne preverené a niet žiadnych, ani najmenších pochýb, to citujem Ústavný súd: \"Najmenších pochýb, o tom, že situácia bola v poriadku.\"", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdý zásah polície v rómskej osade v Moldave nad Bodvou v júni 2013 vyvolalo rozsiahle debaty a otázky o tom, či polícia pri danom zásahu svojou agresivitou pochybyla, alebo to bolo v medziach normy. Rovnako diskutabilným a diskutovaným prípadom je zásah polície v obci Vrbnica začiatkom apríla 2015, pri ktorom mali byť zranení viacerí Rómovia po neprimerane tvrdých zákrokoch. V prípade Vrbnice bolo vznesené obvinenie voči veliteľovi zásahu a začaté trestné stíhanie . Ústavný súd zas v prípade sťažnosti na policajnú brutalitu v Moldave nad Bodvou zamietol sťažnosť a nenašlo pochybnosti o zásahu. Výrok Roberta Kaliňáka považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdý zásah polície v rómskej osade v Moldave nad Bodvou v júni 2013 vyvolalo rozsiahle debaty a otázky o tom, či polícia pri danom zásahu svojou agresivitou pochybyla, alebo to bolo v medziach normy. Rovnako diskutabilným a diskutovaným prípadom je zásah polície v obci Vrbnica začiatkom apríla 2015, pri ktorom mali byť zranení viacerí Rómovia po neprimerane tvrdých zákrokoch. V prípade Vrbnice bolo vznesené obvinenie voči veliteľovi zásahu a začaté trestné stíhanie . Ústavný súd zas v prípade sťažnosti na policajnú brutalitu v Moldave nad Bodvou zamietol sťažnosť a nenašlo pochybnosti o zásahu. Výrok Roberta Kaliňáka považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["stíhanie", "zamietol", "akcie", ".pdf", ".pdf, s.3", "organizácia", "neprijateľný.", "akcii", "Zbitých"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/414427-vzniesli-obvinenie-v-kauze-policajneho-zasahu-vo-vrbnici/", "https://domov.sme.sk/c/20682885/ustavny-sud-zamietol-staznost-na-brutalitu-policajtov-pocas-razie-v-moldave-nad-bodvou.html", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/284453-kuklaci-zasahovali-v-romskej-osade-policia-odmieta-obvinenia-z-brutality/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/ee11b3ac-2163-4c00-847b-5441ecbd2132/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20III.%20%C3%9AS%20464_2017.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/604a094d-7c2e-4563-89cc-339486bfe3d9/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20III.%20%C3%9AS%20548_2017.pdf", "http://www.amnesty.sk/stanovisko-amnesty-international-k-obvineniam-obeti-policajneho-nasilia-v-moldave-nad-bodvou/", "https://romovia.sme.sk/c/7467881/dubovcova-vysetrovanie-zasahu-v-moldave-pripomina-pripad-hedvigy.html", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/350870-dalsi-sporny-zasah-romovia-tvrdia-ze-ich-policajti-pocas-patracej-akcie-bili/", "https://www.aktuality.sk/clanok/273793/vo-vrbnici-vraj-zbili-policajti-19-romov-inspekcia-zacala-trestne-stihanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:53.709817+00:00"}
{"id": "vr25621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25621", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ak si dobre pamätám, a venujem sa európskej problematike od roku 2002, keď som prvýkrát vstúpil do Európskeho parlamentu, do nášho národného parlamentu a mal som na starosti zahraničnú politiku, (..)", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa oficiálneho životopisu Pavla Pašku, zverejneného na stránkach NRSR, do národného parlamentu skutočne vstúpil v roku 2002. V tomto období však pôsobil vo výboroch pre zdravotníctvo a v Osobitnom kontrolnom výbore. Ako predseda zahraničného výboru v NRSR pôsobil až v období 2004-2006.\n\nDemagog.sk hodnotí výrok ako zavádzanie. Vo výroku je správne uvedený vstup do NRSR v zahraničnom výbore poslanec Paška pôsobil až od roku 2004 a nie 2002 ako uvádza.\n\nPozn. vo výroku je v prepise uvedený i vstup do Európskeho parlamentu. Čo tím Demagóg.sk pokladá na základe kontextu diskusie za len prerieknutie v prejave. Pavol Paška europoslancom nebol.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálneho životopisu Pavla Pašku, zverejneného na stránkach NRSR, do národného parlamentu skutočne vstúpil v roku 2002. V tomto období však pôsobil vo výboroch pre zdravotníctvo a v Osobitnom kontrolnom výbore. Ako predseda zahraničného výboru v NRSR pôsobil až v období 2004-2006.", "Demagog.sk hodnotí výrok ako zavádzanie. Vo výroku je správne uvedený vstup do NRSR v zahraničnom výbore poslanec Paška pôsobil až od roku 2004 a nie 2002 ako uvádza.", "Pozn. vo výroku je v prepise uvedený i vstup do Európskeho parlamentu. Čo tím Demagóg.sk pokladá na základe kontextu diskusie za len prerieknutie v prejave. Pavol Paška europoslancom nebol."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["oficiálneho"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=46"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:18.273761+00:00"}
{"id": "vr28587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28587", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Firme TTIT, ktorá je stopercentná dcéra mesta sme znížili dotáciu ročnú o 200-tisíc.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Trnava znížilo ročnú dotáciu firme TT-IT, s.r.o. o približne 200-tisíc eur ako uvádza Bystrík Stanko. Oproti plánovaným výdavkom znížili dotáciu pre TT-IT o viac ako 200-tisíc už v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza aktualizovaný rozpočet na rok 2014 (.pdf, s. 95), celý outsoucing IT služieb má na starosti TT-IT, s.r.o. (100 % dcérska firma mesta Trnava). Uvedené sumy nižšie preto možno považovať za dotácie pre firmu TT-IT. Mesto Trnava znížilo výdavky na IT outsourcing (cez firmu TT-IT) zo plánovaných 600-tisíc v roku 2013 na 382-tisíc v roku 2014. Dodávame, že už v roku 2013 boli plánované výdavky na outsourcing IT služieb na úrovni 600-tisíc, no skutočné výdavky boli nakoniec na úrovni 373,2-tisíc eur, teda o viac ako 200-tisíc nižšie. Rozpočet Trnavy na rok 2015 (. pdf , s.67) uvádza nasledovný výdavok na IT outsourcing: Rok Plánovaná hodnota (v eur) Skutočná hodnota (v eur) 2011 600 000 576 455 2012 600 000 578 570 2013 600 000 373 207 2014 382 000 189 022 (do 24.10.2014) 2015 382 300 nie je k dispozícii Spoločnosť TT-IT, s.r.o. je v stopercentnom vlastníctve mesta Trnava a má za cieľ \" poskytovanie IKT služieb na zmluvnom základe predovšetkým Mestskému úradu v Trnave, Mestskej polícii mesta Trnava, materským školám, základným školám a ostatným organizáciám vo sfére vplyvu mesta Trnava\". Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Trnava znížilo ročnú dotáciu firme TT-IT, s.r.o. o približne 200-tisíc eur ako uvádza Bystrík Stanko. Oproti plánovaným výdavkom znížili dotáciu pre TT-IT o viac ako 200-tisíc už v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza aktualizovaný rozpočet na rok 2014 (.pdf, s. 95), celý outsoucing IT služieb má na starosti TT-IT, s.r.o. (100 % dcérska firma mesta Trnava). Uvedené sumy nižšie preto možno považovať za dotácie pre firmu TT-IT. Mesto Trnava znížilo výdavky na IT outsourcing (cez firmu TT-IT) zo plánovaných 600-tisíc v roku 2013 na 382-tisíc v roku 2014. Dodávame, že už v roku 2013 boli plánované výdavky na outsourcing IT služieb na úrovni 600-tisíc, no skutočné výdavky boli nakoniec na úrovni 373,2-tisíc eur, teda o viac ako 200-tisíc nižšie. Rozpočet Trnavy na rok 2015 (. pdf , s.67) uvádza nasledovný výdavok na IT outsourcing: Rok Plánovaná hodnota (v eur) Skutočná hodnota (v eur) 2011 600 000 576 455 2012 600 000 578 570 2013 600 000 373 207 2014 382 000 189 022 (do 24.10.2014) 2015 382 300 nie je k dispozícii Spoločnosť TT-IT, s.r.o. je v stopercentnom vlastníctve mesta Trnava a má za cieľ \" poskytovanie IKT služieb na zmluvnom základe predovšetkým Mestskému úradu v Trnave, Mestskej polícii mesta Trnava, materským školám, základným školám a ostatným organizáciám vo sfére vplyvu mesta Trnava\". Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["2014", "pdf", "TT-IT, s.r.o."], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/3_aktualiz%C3%A1cia_vyhodnotenie%20plnenia%20rozpo%C4%8Dtu%20za%20I_%20polrok%20a%20monitorovacia%20spr%C3%A1va_TEXT.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpo%C4%8Det_2015_2017_textov%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf", "http://www.tt-it.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:14.419891+00:00"}
{"id": "vr38857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38857", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Takže áno, boli rokovania o tom, pretože je návrh presunúť nesplatenú časť gréckej pôžičky do systému eurovalu, kde naša pozícia je zásadná. Zásadne odmietame, aby sme jednoducho, aby takýmto spôsobom sme prebrali na seba časť pôžičky, ktorú sme odmietali.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "21. júla 2011 sa konal summit lídrov členských krajín eurozóny, kde sa lídri dohodli na celkovej výške (cca 160 miliárd eur, pozn.) druhého záchranného plánu pre Grécko pre obdobie rokov 2011 až 2014. O začlenení nesplatenej časti gréckej pôžičky do eurovalu sme v záverečnej správe (pdf) zmienku nenašli.", "analysis_paragraphs": ["21. júla 2011 sa konal summit lídrov členských krajín eurozóny, kde sa lídri dohodli na celkovej výške (cca 160 miliárd eur, pozn.) druhého záchranného plánu pre Grécko pre obdobie rokov 2011 až 2014. O začlenení nesplatenej časti gréckej pôžičky do eurovalu sme v záverečnej správe (pdf) zmienku nenašli."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["21. júla 2011", "záverečnej správe"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/merkelova-a-sarkozy-dosiahli-zhodu-v-ot/383342-clanok.html", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/123978.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:21.405331+00:00"}
{"id": "vr27551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27551", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "Na Slovensku máme 50% rozvodovosť.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rozvodovosť na Slovensku bola v roku 2013 na úrovni 42,94%, pričom bola na podobnej úrovni posledné tri roky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože rozdiel sedem percentuálnych bodov nepovažujeme za zanedbateľný.", "analysis_paragraphs": ["Rozvodovosť na Slovensku bola v roku 2013 na úrovni 42,94%, pričom bola na podobnej úrovni posledné tri roky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože rozdiel sedem percentuálnych bodov nepovažujeme za zanedbateľný."], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Databázy regionálnej štatistiky ŠÚ SR", "2012", "štúdia"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/grafy_mapy/2012/rozvodovost.pdf", "http://tftu.sk/studiaaloisiana/wp-content/uploads/2013/07/Demografick%C3%BD-a-spolo%C4%8Densk%C3%BD-aspekt-fenom%C3%A9nu-rozvodovosti-na-Slovensku.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:54.031259+00:00"}
{"id": "vr32042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32042", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Do 15 dní po ratifikácii, po podpise prezidentom aj súvisiaceho zákona, o ktorom sa bude rokovať budúci týždeň budeme musieť zaplatiť prvých 131 miliónov eur, ktoré sú pripravené v štátnych finančných aktívach a potom v októbri ďalších 131 miliónov a ďalšie tri roky až do tých 660.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 9. júna 2012. P.Kažimír správne uvádza termín splátok Slovenska do trvalého eurovalu a taktiež aj objem splátok v tomto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď uvádza čísla mierne zaokrúhlené. V doložke vplyvov návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu sa píše, že Slovensko má do konca roka 2012 uhradiť presne 263,68 miliónov eur. Konkrétne musí Slovensko uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Tento zákon by sa mal prerokovať v najbližších týždňoch. Na úhradu prvej splátky sa použijú štátne finančné aktíva. Podľa doložky vplyvov k tomuto návrhu zákona sa druhá splátka 131,84 sa vyplatí pravdepodobne v októbri 2012. Inými slovami v roku 2012 Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu 263,64 miliónov eur. V rokoch 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Euractiv 25. marca 2011 informoval, že na celkovej 80 miliardovej hotovosti v trvalom Eurovale (ESM) splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 má Slovensko podiel 660 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 9. júna 2012. P.Kažimír správne uvádza termín splátok Slovenska do trvalého eurovalu a taktiež aj objem splátok v tomto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď uvádza čísla mierne zaokrúhlené. V doložke vplyvov návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu sa píše, že Slovensko má do konca roka 2012 uhradiť presne 263,68 miliónov eur. Konkrétne musí Slovensko uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Tento zákon by sa mal prerokovať v najbližších týždňoch. Na úhradu prvej splátky sa použijú štátne finančné aktíva. Podľa doložky vplyvov k tomuto návrhu zákona sa druhá splátka 131,84 sa vyplatí pravdepodobne v októbri 2012. Inými slovami v roku 2012 Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu 263,64 miliónov eur. V rokoch 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Euractiv 25. marca 2011 informoval, že na celkovej 80 miliardovej hotovosti v trvalom Eurovale (ESM) splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 má Slovensko podiel 660 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "doložke", "Euractiv"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/296/situacia-v-eurozone-robert-fico/?ph=1", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144121?prefixFile=m_", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/lidri-definitivne-schvalili-trvaly-euroval-016852"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:38.759941+00:00"}
{"id": "42590", "numeric_id": 42590, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42590", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...aj tieto voľby potvrdili, že moje videnie sveta na Slovensku zdieľa 60% ľudí...", "statement_date": "2019-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvé kolo prezidentských volieb 2019 vyhrala Zuzana Čaputová so ziskom 40,57 %, druhý skončil Maroš Šefčovič s 18,66 %. Za Zuzanu Čaputovú nehlasovalo necelých 60 % zúčastnených voličov, a teda nie Slovenska, ako tvrdí Šefčovič. 60 % zúčastnených voličov však ani nedalo svoj hlas Marošovi Šefčovičovi. Nie je samozrejmosťou, že volič dá hlas tomu kandidátovi, s ktorým zdieľa videnie sveta. Keď sa rozhodne ísť voliť, vyberá si z dostupných kandidátov a vo voľbe nevyjadruje svoje dôvody k výberu daného kandidáta. Šefčovič teda nesprávne uviedol, že voľby potvrdili videnie (celého) Slovenska, výrok hodnotíme ako nepravdivý. K 1. júnu 2018 mala Slovenská republika 5 445 000 obyvateľov , z toho 4 429 000 bolo oprávnených voliť v prvom kole tohtoročných prezidentských volieb. Volebná účasť bola 48,74 %, čo predstavuje 2 160 000 voličov, z ktorých 870 000 hlasovalo za Zuzanu Čaputovú a 1 290 000 za iného kandidáta. Maroš Šefčovič v diskusii naznačuje, že s kandidátmi, ktorí sa umiestnili na tretej a vyšších priečkach, zdieľa hodnotové názory v oblasti migračnej politiky, kresťanstva, sociálneho programu, či práv homosexuálov, avšak treba povedať, že s niektorými z nich sa jeho videnie sveta líši v zásadných otázkach, ako je vzťah Slovenska k EÚ či NATO , alebo v názore na anexiu Krymu . Z kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, vyjadril svoju podporu Zuzane Čaputovej Béla Bugár , František Mikloško svojim voličom odporučil , aby Maroša Šefčoviča nevolili, avšak otvorenú podporu Zuzane Čaputovej nevyjadril.", "analysis_paragraphs": ["Prvé kolo prezidentských volieb 2019 vyhrala Zuzana Čaputová so ziskom 40,57 %, druhý skončil Maroš Šefčovič s 18,66 %. Za Zuzanu Čaputovú nehlasovalo necelých 60 % zúčastnených voličov, a teda nie Slovenska, ako tvrdí Šefčovič. 60 % zúčastnených voličov však ani nedalo svoj hlas Marošovi Šefčovičovi. Nie je samozrejmosťou, že volič dá hlas tomu kandidátovi, s ktorým zdieľa videnie sveta. Keď sa rozhodne ísť voliť, vyberá si z dostupných kandidátov a vo voľbe nevyjadruje svoje dôvody k výberu daného kandidáta. Šefčovič teda nesprávne uviedol, že voľby potvrdili videnie (celého) Slovenska, výrok hodnotíme ako nepravdivý. K 1. júnu 2018 mala Slovenská republika 5 445 000 obyvateľov , z toho 4 429 000 bolo oprávnených voliť v prvom kole tohtoročných prezidentských volieb. Volebná účasť bola 48,74 %, čo predstavuje 2 160 000 voličov, z ktorých 870 000 hlasovalo za Zuzanu Čaputovú a 1 290 000 za iného kandidáta. Maroš Šefčovič v diskusii naznačuje, že s kandidátmi, ktorí sa umiestnili na tretej a vyšších priečkach, zdieľa hodnotové názory v oblasti migračnej politiky, kresťanstva, sociálneho programu, či práv homosexuálov, avšak treba povedať, že s niektorými z nich sa jeho videnie sveta líši v zásadných otázkach, ako je vzťah Slovenska k EÚ či NATO , alebo v názore na anexiu Krymu . Z kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, vyjadril svoju podporu Zuzane Čaputovej Béla Bugár , František Mikloško svojim voličom odporučil , aby Maroša Šefčoviča nevolili, avšak otvorenú podporu Zuzane Čaputovej nevyjadril."], "analysis_date": "2019-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Prvé kolo prezidentských volieb 2019", "5 445 000 obyvateľov", "4 429 000", "NATO", "anexiu Krymu", "Béla Bugár", "odporučil"], "url": ["http://www.volbysr.sk/sk/data01.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tZNBl5owFIV_yyxchjySkITu0FZ0pNMig45seoJETR2BAaqd_vqizuk5nVacLsoGcvhu8t7NuzjBDzjJ1d6sVWOKXD2260XCv4RiLPt92wPoBxTGt5PobjQYEj928PwEDHxvxEQAIAPfgbE3iqduSCl4FCdv0cOFx4O36X8Bsj8jMBZ3U3sShv7EZtf0M5zgZJk3ZbPBiyKt1QbpHJl8hdS26UH7UVS71o19rlFdVmr_3IN9rZtt-3ZVmgFzFAIpOWJErVDqsBXiRFHh2Bl3XXLcvlyaDC8gE4QsW0aTjCEmpUCKgEYq5dJO3dTOgL5u5896k263znovDMMomM3An5EhjKntw10cAwzFST-MPhPPZf7g_fRT-_t-QGQUcAJgv-g7gC69z6_oWyDpvq350a8OJBYvQNcR15o8A10ze83mM3DJ5j6_AtxzfIsTk-6sw3JngQVAGXGlS5nkwLnj0mPwvDylco2TSq90pSvrW9XmcdM0Zf2uBz3QuXUwW1PqzCirqNY9-JtoU9QNfnjN4kjneNHelbg4a7bA873RBxznxwQ84ugfR3kEvzcppAAqhGSEudyhpxbN16enxGsDWOSN_t4W-j8SWO7iON5J-myMQdvph-noR6DnyB-k8mPt3dz8BFWn-8o!/dz/d5/L0lHSkovd0RNQU5rQUVnQSEhLzROVkUvc2s!/", "http://www.volbysr.sk/sk/data02.html", "https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Kotleba-prehovoril-Harabin-porusil-dohodu-My-slovo-drzime-302430", "https://youtu.be/avVmQUnLvPM?t=510", "https://www.aktuality.sk/clanok/676437/prezidentske-volby-2019-caputova-sa-v-najblizsich-dnoch-vzda-stranickej-funkcie/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-24hod.c.x...B.", "https://www.facebook.com/f.miklosko/videos/2271229173203646/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:25.384562+00:00"}
{"id": "vr17007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17007", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú v priemere 7% z celkových nákladov.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrenia predsedu Odborového zväzu KOVO, Emila Machynu, môžeme považovať údaje uvedené ministrom práce, Richterom za správne, čiže mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú približne 7% z ich celkových nákladov. Machyna odkazoval na interné štatistiky jednak OZ KOVO, taktiež firiem, ktoré zastupuje ich zväz. Nakoľko sa jedná o diskrétne informácie, presne štatistiky nemôžu byť zverejnené. Možnosť vyjadriť sa malo aj Ministerstvo práce, ktoré taktiež odkazovalo na interné štatistiky OZ KOVO. Na základe vyjadrenia odborníka výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrenia predsedu Odborového zväzu KOVO, Emila Machynu, môžeme považovať údaje uvedené ministrom práce, Richterom za správne, čiže mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú približne 7% z ich celkových nákladov. Machyna odkazoval na interné štatistiky jednak OZ KOVO, taktiež firiem, ktoré zastupuje ich zväz. Nakoľko sa jedná o diskrétne informácie, presne štatistiky nemôžu byť zverejnené. Možnosť vyjadriť sa malo aj Ministerstvo práce, ktoré taktiež odkazovalo na interné štatistiky OZ KOVO. Na základe vyjadrenia odborníka výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:45.006139+00:00"}
{"id": "vr17852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17852", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...on (Štefan Harabin, pozn.) bol aj Váš nominant (SNS, pozn.) v minulosti na Najvyššom súde.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefana Harabina nominovala na čelo Najvyššieho súdu v roku 1998 koalícia v zložení HZDS, Združenie robotníkov Slovenska a SNS, Harabin bol teda v minulosti skutočne aj nominantom SNS. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štefana Harabina nominovala na čelo Najvyššieho súdu v roku 1998 koalícia v zložení HZDS, Združenie robotníkov Slovenska a SNS, Harabin bol teda v minulosti skutočne aj nominantom SNS. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["nominovala", "1998", "minulosti"], "url": ["http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/externe/2438-patnast-rokov-sudnej-rady-oslavia-bez-harabina-na-stretnutie-ho-nepozvali", "https://www.webnoviny.sk/stefan-harabin-vo-funkcii-konci-sudna-rada-ho-nezvolila/", "https://domov.sme.sk/c/7098404/alt-harabin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:24.664157+00:00"}
{"id": "vr34208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34208", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "SPP je absolútne dominantný (na trhu pozn.).", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výročnej správy SPP, a.s. z roku 2012 (s. 3) si SPP udržalo pozíciu lídra na Slovensku, keď trhový podiel bol v roku 2012 skoro 70%. To možno považovať za absolútne dominantné postavenie. Výrok Roberta Fica teda považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročnej správy SPP, a.s. z roku 2012 (s. 3) si SPP udržalo pozíciu lídra na Slovensku, keď trhový podiel bol v roku 2012 skoro 70%. To možno považovať za absolútne dominantné postavenie. Výrok Roberta Fica teda považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy"], "url": ["http://www.spp.sk/sk/Cds/AdminDownload/?filename=713_SPP_VS_2012_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:25.063288+00:00"}
{"id": "vr31368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31368", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme za dlhé roky intenzívne integrovali celý ľavicový priestor to znamená nepamätám si  presne to číslo, či šesť alebo osem a strán. Či už to bola bývalá SDĽ, bývalá Sociálno- demokratická alternatíva, Ľavicový blok, Sociálno demokrat. strana Slovenska , strana Stred a ďalšie strany, ktoré sme integrovali do jedného celku.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Marušiak v roku 2006 uverejnil v odbornom review Central European Political studies článok s názvom \" Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou\". V článku na margo integrácie ostatných ľavicových strán uvádza, že ako prvá, ešte pred voľbami 2002, so Smerom splynula Strana demokratického stredu, známa aj pod názvom Stred. Tú ešte v roku 1999 po odchode z HZDS založil Ivan Mjartan. Začiatkom roku 2003 podobný osud postihol SOP. V tomto čase ďalšie stredo-ľavé strany - SDĽ, SDSS a SDA - podobný scenár odmietli. Výhrady mali voči politickému štýlu Smeru zahŕňajúc vzťah k menšinám, postoj k otázkam ľudských práv. Podľa článku sme.sk sa však strane Smer už rok po integrácii Stredu - koncom roka 2004 - podarilo pohltil aj strany SDSS, SDĽ a SDA. Integrácia ľavice tak zahŕňala už 5 bývalých politických strán. Ľavicový blok bol posledným subjektom, ktorý sa Smeru podarilo integrovať. Agentúra SITA dňa 9. decembra 2007 ohľadne udalosti napísala: „Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Robert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“ V priebehu piatich rokov sa Smeru teda podarilo integrovať 6 politických strán. Za zmienku stojí aj pokus o integráciu strany HZD z roku 2010, ktorá sa doposiaľ nestala súčasťou Smeru. Agentúra SITA z 15. augusta 2010 v tejto súvislosti uvádza, že strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu - pravdepodobne nebude schopné do konca roka ukončiť svoju činnosť a to aj napriek tomu, že o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára. HZD sa teda nestala siedmou stranou, ktorú Smer-SD integroval. Údajne totiž Smer-SD podľa hlasov z HZD nedodržal dohody, podľa ktorých mal dvoch členov HZD zaradiť na svoju kandidátku do júnových parlamentných volieb. Štruktúry Smeru-SD zároveň odmietli preregistrovať do vlastnej strany viacerých členov HZD. Keďže integrovaných strán bolo dokopy šesť, výrok Roberta Kaliňáka označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Marušiak v roku 2006 uverejnil v odbornom review Central European Political studies článok s názvom \" Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou\". V článku na margo integrácie ostatných ľavicových strán uvádza, že ako prvá, ešte pred voľbami 2002, so Smerom splynula Strana demokratického stredu, známa aj pod názvom Stred. Tú ešte v roku 1999 po odchode z HZDS založil Ivan Mjartan. Začiatkom roku 2003 podobný osud postihol SOP. V tomto čase ďalšie stredo-ľavé strany - SDĽ, SDSS a SDA - podobný scenár odmietli. Výhrady mali voči politickému štýlu Smeru zahŕňajúc vzťah k menšinám, postoj k otázkam ľudských práv. Podľa článku sme.sk sa však strane Smer už rok po integrácii Stredu - koncom roka 2004 - podarilo pohltil aj strany SDSS, SDĽ a SDA. Integrácia ľavice tak zahŕňala už 5 bývalých politických strán. Ľavicový blok bol posledným subjektom, ktorý sa Smeru podarilo integrovať. Agentúra SITA dňa 9. decembra 2007 ohľadne udalosti napísala: „Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Robert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“ V priebehu piatich rokov sa Smeru teda podarilo integrovať 6 politických strán. Za zmienku stojí aj pokus o integráciu strany HZD z roku 2010, ktorá sa doposiaľ nestala súčasťou Smeru. Agentúra SITA z 15. augusta 2010 v tejto súvislosti uvádza, že strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu - pravdepodobne nebude schopné do konca roka ukončiť svoju činnosť a to aj napriek tomu, že o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára. HZD sa teda nestala siedmou stranou, ktorú Smer-SD integroval. Údajne totiž Smer-SD podľa hlasov z HZD nedodržal dohody, podľa ktorých mal dvoch členov HZD zaradiť na svoju kandidátku do júnových parlamentných volieb. Štruktúry Smeru-SD zároveň odmietli preregistrovať do vlastnej strany viacerých členov HZD. Keďže integrovaných strán bolo dokopy šesť, výrok Roberta Kaliňáka označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Fenomén", "sme.sk", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=258", "http://www.sme.sk/c/3890343/smer-sd-profil-politickej-strany.html", "http://www.sme.sk/c/3628390/lavicovy-blok-integracia-so-smerom-posilni-lavicu-na-slovensku.html", "http://www.cas.sk/clanok/176957/gasparovicovo-hzd-sa-so-smerom-nezluci-nedodrzali-dohodu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:36.086584+00:00"}
{"id": "vr14857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14857", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Bol hlavný kandidát (Juncker, pozn.) kresťanských demokratov a kresťanskí demokrati vyhrali voľby.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V doposiaľ posledných voľbách do europarlamentu v máji roku 2014 zvíťazila Európska ľudová strana (skupina kresťanských demokratických strán) so ziskom 29,43 % hlasov, čím získali 221 mandátov v parlamente. 15. júla 2015 prebehli voľby o post predsedu Európskej komisie. V hlasovaní v Európskom parlamente zvíťazil Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorý bol hlavným kandidátom kresťanských demokratov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V doposiaľ posledných voľbách do europarlamentu v máji roku 2014 zvíťazila Európska ľudová strana (skupina kresťanských demokratických strán) so ziskom 29,43 % hlasov, čím získali 221 mandátov v parlamente. 15. júla 2015 prebehli voľby o post predsedu Európskej komisie. V hlasovaní v Európskom parlamente zvíťazil Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorý bol hlavným kandidátom kresťanských demokratov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["zvíťazila", "zvíťazil", "zvolila", "DW", "Reuters", "DW", "dostal", "vyhrala", "slovenskí"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/en/election-results-2014.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-28299335", "http://www.reuters.com/article/us-eu-elections-candidate-idUSBREA2613420140307", "http://www.dw.com/en/juncker-is-elected-eu-commission-president/a-17785965", "http://uk.reuters.com/article/uk-eu-election-candidates-idUKKBN0DR0DB20140511", "http://www.dw.com/en/germanys-chancellor-merkel-stands-firm-on-juncker-nomination/a-17695140", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/20140714IPR52341/Parliament-elects-Jean-Claude-Juncker-as-Commission-President", "http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/en/election-results-2009.html", "http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/en/country-results-sk-2014.html#table03"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:14.532602+00:00"}
{"id": "vr35295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35295", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Áno, dovoľte mi pán redaktor na úvod, aby som uviedol jednu vetu, nezabudnuteľnú vetu, ktorú vyslovil pán terajší podpredseda Národnej rady pán Fico, keď hodnotil svojich sto dní vládnutia, tak povedal takú vetu, že nie je celkom korektné hodnotiť vládu po jednej 16-tine štvorročného obdobia, na ktoré táto vláda dostala mandát...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico r. 2007 povedal : „Hodnotím túto vládu len z pohľadu programového vyhlásenia vlády, tvrdím, že sme sa rozbehli dobre. Ale to je iba, ak si zoberiem, že tri mesiace je jedna štvrtina z roka, za štyri roky - tak to je jedna šestnástina času, ktorý máme za sebou. Asi nie je korektné robiť všeobecné hodnotenie vlády po jednej šestnástine. My hodnotíme, že aj tá jedna šestnástina bola vo vzťahu k verejnosti veľmi dobrá, veď verejnosť to nakoniec aj víta, tie rozhodnutia, ktoré sme urobili – sú predovšetkým rozhodnutia orientované na ľudí.“", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico r. 2007 povedal : „Hodnotím túto vládu len z pohľadu programového vyhlásenia vlády, tvrdím, že sme sa rozbehli dobre. Ale to je iba, ak si zoberiem, že tri mesiace je jedna štvrtina z roka, za štyri roky - tak to je jedna šestnástina času, ktorý máme za sebou. Asi nie je korektné robiť všeobecné hodnotenie vlády po jednej šestnástine. My hodnotíme, že aj tá jedna šestnástina bola vo vzťahu k verejnosti veľmi dobrá, veď verejnosť to nakoniec aj víta, tie rozhodnutia, ktoré sme urobili – sú predovšetkým rozhodnutia orientované na ľudí.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.mensiny.vlada.gov.sk/9264/prepis-tlacovej-konferencie-predsedu-vlady-slovenskej-republiky-roberta-fica-a-ministra-financii-jana-pociateka-k-statnemu-rozpoctu-sr-na-rok-2007.php?day=2010-09-01&art_datum_od=&art_datum_do="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:28.838001+00:00"}
{"id": "vr14668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14668", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "...ja pochádzam z regiónu, kde je jeden investor, ktorý má daňové úľavy na jeden rok zhruba 400 miliónov eur.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Berényi pochádza z obce Okoč, ktorá sa nachádza v Trnavskom samosprávnom kraji. Najväčšie firmy v tomto kraji sú Samsung a automobilka PSA Peugeot Citroën. Samsung získal investičný stimul vo výške 75 miliónov eur a PSA vo výške 58 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Jozef Berényi sa narodil v obci Okoč a býva v obci Dolné Saliby, pochádza teda z Trnavského regiónu. Najväčšie firmy v tomto kraji sú Samsung a automobilka PSA Peugeot Citroën. Podľa informácií zverejnených Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dostal Samsung investičný stimul v celkovej výške 74,9 milióna eur za 5 rokov, z toho daňovú úľavu vo výške 18 725 000 eur. Druhý najväčší investor v regióne, automobilka PSA Peugeot Citroën, dostala investičný stimul v celkovej výške 58 150 000 eur v priebehu 3 rokov, z toho daňovú úľavu vo výške 31 550 000 eur. Daňová úľava vo výške 400 miliónov eur za rok by predstavovala 2,76 % zo schváleného štátneho rozpočtu za rok 2015, ktorý bol približne 14,5 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Berényi pochádza z obce Okoč, ktorá sa nachádza v Trnavskom samosprávnom kraji. Najväčšie firmy v tomto kraji sú Samsung a automobilka PSA Peugeot Citroën. Samsung získal investičný stimul vo výške 75 miliónov eur a PSA vo výške 58 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Jozef Berényi sa narodil v obci Okoč a býva v obci Dolné Saliby, pochádza teda z Trnavského regiónu. Najväčšie firmy v tomto kraji sú Samsung a automobilka PSA Peugeot Citroën. Podľa informácií zverejnených Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dostal Samsung investičný stimul v celkovej výške 74,9 milióna eur za 5 rokov, z toho daňovú úľavu vo výške 18 725 000 eur. Druhý najväčší investor v regióne, automobilka PSA Peugeot Citroën, dostala investičný stimul v celkovej výške 58 150 000 eur v priebehu 3 rokov, z toho daňovú úľavu vo výške 31 550 000 eur. Daňová úľava vo výške 400 miliónov eur za rok by predstavovala 2,76 % zo schváleného štátneho rozpočtu za rok 2015, ktorý bol približne 14,5 miliardy eur."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["býva", "firmy", "hospodárstva", "rozpočtu"], "url": ["http://www.osobnost.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59114&mainkat=3", "http://www.finstat.sk/analyza-firiem?Activity=&Region=trnavsk%C3%BD&Sales=&Employee=&Year=&OnlyMonitoring=&PerPage=20&Sort=sales-desc&Task=&Tab=&Compare=&Filter=", "http://www.mhsr.sk/11885-menu/146693s", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2015/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:57.462922+00:00"}
{"id": "43571", "numeric_id": 43571, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43571", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...toto (volebný program SaS, pozn.) je súbor ôsmich reformných diel (...) Stovky, tisíce hodín robilo na tomto desiatky ľudí (...) my sme napríklad aj vyzvali odbornú verejnosť, aby to pripomienkovali...", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík odkazuje na dokument s názvom „Slovensko podľa SaS”, v ktorom strana predstavuje osem programových priorít a návrhy na reformy. Samotný Sulík verejnosť viackrát vyzval, aby program pripomienkovala - napríklad pri predstavení podnikateľskej Agendy 2020 či reformy školstva podľa SAS. Pod jednotlivými programovými prioritami je podpísaných spolu 20 ľudí. Počet odpracovaných hodín z verejne dostupných zdrojov nie je možné overiť. Program ako celok má však viac ako 500 strán. Z rozsahu je teda zrejmé, že vyžadoval značné množstvo práce. Výrok preto hodnotíme ešte ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík odkazuje na dokument s názvom „Slovensko podľa SaS”, v ktorom strana predstavuje osem programových priorít a návrhy na reformy. Samotný Sulík verejnosť viackrát vyzval, aby program pripomienkovala - napríklad pri predstavení podnikateľskej Agendy 2020 či reformy školstva podľa SAS. Pod jednotlivými programovými prioritami je podpísaných spolu 20 ľudí. Počet odpracovaných hodín z verejne dostupných zdrojov nie je možné overiť. Program ako celok má však viac ako 500 strán. Z rozsahu je teda zrejmé, že vyžadoval značné množstvo práce. Výrok preto hodnotíme ešte ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["dokument", "návrhy", "predstavení", "reformy", "je"], "url": ["https://www.flipgorilla.com/p/25693471184524754/show#/25693471184524754/2", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/obsah", "https://e.dennikn.sk/1033694/sulik-chce-spat-rovnu-dan-19-uz-nehovori-o-dani-z-prijmov-15/", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/strana-sloboda-solidarita-predstavila-skolsku-reformu-s-nazvom-spravme-slovensko-vzdelanejsim/", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/obsah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:48.576887+00:00"}
{"id": "vr28644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28644", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Robím 6 rokov riaditeľa detskej fakultnej nemocnice, bez jediného škandálu, nemocnica prosperuje, má dobré čísla, dobrý výsledok hospodárenia.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa životopisu na vlastnej webovej stránke pôsobí Ján Nosko ako riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrice od roku 2008. Rovnakú informáciu udáva aj portál bbonline.sk. Na základe Správy o finančnom hospodárení a činnosti organizácie za rok 2013 (. pdf , str. 1), Detská fakultná nemocnica s poliklinikou dosiahla k 31.12.2013 pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 117 852, 15 eur. Za posledných päť rokov ukončila nemocnica rozpočtový rok s dlhom iba dva krát. O nemocnici ako o jednej z najlepších na Slovensku a jednej z mála nezadlžených hovorí aj článok Toma Nicholsona na bystrica.sme.sk . Detská fakultná nemocnica v BB bola v médiách diskutovaná ohľadom prípadu dvojročnej Sašky. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však na základe samotného podnetu od nemocnice vyhlásil, že nemocnica Sašku liečila správne. Tento prípad sa teda nedá považovať za \"škandál\", nakoľko nemocnica v prípade nepochybila. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu na vlastnej webovej stránke pôsobí Ján Nosko ako riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrice od roku 2008. Rovnakú informáciu udáva aj portál bbonline.sk. Na základe Správy o finančnom hospodárení a činnosti organizácie za rok 2013 (. pdf , str. 1), Detská fakultná nemocnica s poliklinikou dosiahla k 31.12.2013 pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 117 852, 15 eur. Za posledných päť rokov ukončila nemocnica rozpočtový rok s dlhom iba dva krát. O nemocnici ako o jednej z najlepších na Slovensku a jednej z mála nezadlžených hovorí aj článok Toma Nicholsona na bystrica.sme.sk . Detská fakultná nemocnica v BB bola v médiách diskutovaná ohľadom prípadu dvojročnej Sašky. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však na základe samotného podnetu od nemocnice vyhlásil, že nemocnica Sašku liečila správne. Tento prípad sa teda nedá považovať za \"škandál\", nakoľko nemocnica v prípade nepochybila. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["webovej", "portál", "pdf", "bystrica.sme.sk", "prípadu"], "url": ["http://jannosko.sk/", "http://bbonline.sk/o-primatorske-kreslo-sa-bude-uchadzat-aj-riaditel-detskej-nemocnice-jan-nosko/", "http://www.dfnbb.sk/userfiles/file/rok%202013.pdf", "http://bystrica.sme.sk/c/7329846/uspesny-manazer-jan-nosko-bude-kandidovat-na-primatora-mesta.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/riaditel-jan-nosko-ziadame-ospravedlnenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:04.291575+00:00"}
{"id": "45216", "numeric_id": 45216, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45216", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Nabádam na to, že ja súhlasím absolútne, že treba chrániť týchto ľudí, ale aj nás, ktorí sú v ich blízkosti a pendlujú, to je absolútne v poriadku. Napokon to aj vláda Petra Pellegriniho prijala, ale skúste to zjednodušiť, lebo dnes už mnohí odborníci to spochybňujú, dokonca petícia je spísaná tých, ktorí takýmto spôsobom pendlujú.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak vláda Petra Pellegriniho ako aj vláda Igora Matoviča prijala v súvislosti s koronavírusom opatrenia týkajúce sa tzv. pendlerov. Proti nariadeniu Matovičovej vlády, aby sa pendleri museli preukazovať negatívnym testom na covid-19, vznikla petícia. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivé. Vláda Petra Pellegriniho zaviedla 28. februára náhodné kontroly cestujúcich na hraniciach. 12. marca Ústredný krízový štáb rozhodol o uzatvorení hraničných priechodov a letísk. Štát nariadil povinnú 14-dňovú karanténu pre každého, kto sa vráti zo zahraničia. 13. marca polícia obnovila dočasné hraničné kontroly na všetkých priechodoch okrem hraníc s Poľskom. Vstup do krajiny umožnila len občanom s trvalým alebo prechodným pobytom, prípadne platným cestovným pasom. Končiaca ministerka vnútra Denisa Saková sa so svojim maďarským náprotivkom dohodla na cezhraničnom pohybe občanov pendlujúcich do 30 kilometrov od hranice. Už za vlády Igora Matoviča Úrad verejného zdravotníctva 6 . a potom nanovo s inými podmienkami 17 . apríla nariadil, že ľudia prichádzajúci na Slovensko zo zahraničia sa musia podrobiť povinnej karanténe v štátnom zariadení na dobu nevyhnutnú na ich otestovanie. Výnimku udelil o.i. tzv. pendlerom , ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v jednej krajine a pracujú v inej - nie však ďalej ako 30 km od hraníc. Od 1. mája sa však mali musieť preukázať negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 30 dní ( .pdf , s. 5). Extra výnimku dostali slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúci v Česku. Týka sa pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. V reakcii na ohlásenú povinnosť preukazovať sa - na vlastné náklady - negatívnym covid-testom každý mesiac pendleri spísali petíciu proti tomuto obmedzeniu. K 20. aprílu mala viac ako 10 a pol tisíca podpisov. Signatári petície žiadali okamžité zrušenie povnnosti preukazovať sa negatívnym testov na koronavírus. Považovali ju za kontraproduktívnu, kapacitne nezvládnuteľnú, zbytočnú, finančne náročnú a diskriminačnú. (Neskôr, koncom apríla, štát od žiadania negatívneho testu od pendlerov upustil .)", "analysis_paragraphs": ["Tak vláda Petra Pellegriniho ako aj vláda Igora Matoviča prijala v súvislosti s koronavírusom opatrenia týkajúce sa tzv. pendlerov. Proti nariadeniu Matovičovej vlády, aby sa pendleri museli preukazovať negatívnym testom na covid-19, vznikla petícia. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivé. Vláda Petra Pellegriniho zaviedla 28. februára náhodné kontroly cestujúcich na hraniciach. 12. marca Ústredný krízový štáb rozhodol o uzatvorení hraničných priechodov a letísk. Štát nariadil povinnú 14-dňovú karanténu pre každého, kto sa vráti zo zahraničia. 13. marca polícia obnovila dočasné hraničné kontroly na všetkých priechodoch okrem hraníc s Poľskom. Vstup do krajiny umožnila len občanom s trvalým alebo prechodným pobytom, prípadne platným cestovným pasom. Končiaca ministerka vnútra Denisa Saková sa so svojim maďarským náprotivkom dohodla na cezhraničnom pohybe občanov pendlujúcich do 30 kilometrov od hranice. Už za vlády Igora Matoviča Úrad verejného zdravotníctva 6 . a potom nanovo s inými podmienkami 17 . apríla nariadil, že ľudia prichádzajúci na Slovensko zo zahraničia sa musia podrobiť povinnej karanténe v štátnom zariadení na dobu nevyhnutnú na ich otestovanie. Výnimku udelil o.i. tzv. pendlerom , ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v jednej krajine a pracujú v inej - nie však ďalej ako 30 km od hraníc. Od 1. mája sa však mali musieť preukázať negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 30 dní ( .pdf , s. 5). Extra výnimku dostali slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúci v Česku. Týka sa pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. V reakcii na ohlásenú povinnosť preukazovať sa - na vlastné náklady - negatívnym covid-testom každý mesiac pendleri spísali petíciu proti tomuto obmedzeniu. K 20. aprílu mala viac ako 10 a pol tisíca podpisov. Signatári petície žiadali okamžité zrušenie povnnosti preukazovať sa negatívnym testov na koronavírus. Považovali ju za kontraproduktívnu, kapacitne nezvládnuteľnú, zbytočnú, finančne náročnú a diskriminačnú. (Neskôr, koncom apríla, štát od žiadania negatívneho testu od pendlerov upustil .)"], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "rozhodol", "obnovila", "dohodla", "6", "17", "pendlerom", ".pdf", "Podmienkou", "spísali", "upustil"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/br-sr-prijala-seriu-opatreni-v-suvislosti-s-rizikom-koronavirusu/", "https://www.vlada.gov.sk/27391/upozornenie/", "https://www.vlada.gov.sk/premier-letiska-budu-zatvorene-zavadzaju-sa-docasne-hranicne-kontroly/", "https://www.ta3.com/clanok/1178764/ministri-sa-dohodli-uvolnili-hranice-pre-slovakov-v-madarsku.html", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_statna_karantena_04042020.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.vlada.gov.sk//pendleri-musia-od-maja-predlozit-pri-vstupe-do-sr-negativny-test-na-covid-19/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.peticie.com/peticia_za_zruenie_preukazania_sa_negativnym_testom_rt-pcr_na_ochorenie_covid_-19_pre_pendlerov", "https://dennikn.sk/1877936/uznaju-aj-zahranicny-test-a-preco-vynimky-maju-len-opatrovatelky-otazky-a-odpovede-o-novych-pravidlach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:34.687872+00:00"}
{"id": "vr39097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39097", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Splnili základný programový cieľ, zlepšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku? Naopak. Prvý krát po dlhých rokoch na Slovensku klesajú reálne mzdy.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Reálne mzdy 101,0 105,8 98,0 102,5 106,3 103,3 104,3 103,3 101,4 102,2 Indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100 2009Q1 2009Q2 2009Q3 2009Q4 2010Q1 2010Q2 2010Q3 2010Q4 2011Q1 2011Q2 Reálne mzdy 101,7 100,9 101,3 101,6 101,6 102,4 102,6 102,7 99,6 99,1 Indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100 Podľa údajov Štatistického úradu padli nominálne mzdy naposledy v roku 2003, čo je možné hodnotiť ako dlhé roky. Pokles reálnych miezd nastal zatiaľ len v prvom a druhom kvartály tohoto roku, nič to však nemení na tom, že k poklesu reálne došlo. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Reálne mzdy 101,0 105,8 98,0 102,5 106,3 103,3 104,3 103,3 101,4 102,2 Indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100 2009Q1 2009Q2 2009Q3 2009Q4 2010Q1 2010Q2 2010Q3 2010Q4 2011Q1 2011Q2 Reálne mzdy 101,7 100,9 101,3 101,6 101,6 102,4 102,6 102,7 99,6 99,1 Indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100 Podľa údajov Štatistického úradu padli nominálne mzdy naposledy v roku 2003, čo je možné hodnotiť ako dlhé roky. Pokles reálnych miezd nastal zatiaľ len v prvom a druhom kvartály tohoto roku, nič to však nemení na tom, že k poklesu reálne došlo. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Reálne mzdy", "Reálne mzdy"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:22.895578+00:00"}
{"id": "vr15013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15013", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "... v roku 2020 uplynie platnosť prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k NATO.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO nie sú časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Na Summite vo Walese zúčastnené strany tento cieľ opätovne potvrdili: ,,... Považujeme tento cieľ (NATO Forces 2020) za stále platný a znovu potvrdzujeme náš záväzok k jeho naplneniu...\" (Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)", "analysis_paragraphs": ["Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO nie sú časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Na Summite vo Walese zúčastnené strany tento cieľ opätovne potvrdili: ,,... Považujeme tento cieľ (NATO Forces 2020) za stále platný a znovu potvrdzujeme náš záväzok k jeho naplneniu...\" (Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO", "(Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)", "Programovom vyhlásení vlády", "Francúzsko,"], "url": ["http://www.nato.int/docu/basictxt/b030326f.pdf", "http://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_112964.htm", "https://www.mzv.sk/documents/10182/12485/120511_programove_vyhlasenie_vlady_zahranicna_politika.pdf/28e5217e-89f5-4f8c-9f69-0eac46c8dfa8", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7938191.stm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:44.051658+00:00"}
{"id": "vr26050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26050", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Trenčiansky samosprávny kraj je jediný z krajov, ktorý nemá schválený rozpočet na tento rok a je v rozpočtovom provizóriu ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trenčiansky samosprávny kraj skutočne doposiaľ nemá schválený rozpočet na roky 2013 až 2015, a to z dôvodu, že po uznesení z dňa 24. Júna 2013 boli podané pozmeňujúce poslanecké návrhy, ktoré však neboli prerokované v žiadnom z poradných orgánov Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý teda doposiaľ je v rozpočtovom provizóriu. Túto informáciu prináša TSK na svojom webe .", "analysis_paragraphs": ["Trenčiansky samosprávny kraj skutočne doposiaľ nemá schválený rozpočet na roky 2013 až 2015, a to z dôvodu, že po uznesení z dňa 24. Júna 2013 boli podané pozmeňujúce poslanecké návrhy, ktoré však neboli prerokované v žiadnom z poradných orgánov Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý teda doposiaľ je v rozpočtovom provizóriu. Túto informáciu prináša TSK na svojom webe ."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["webe", "BSK", "TTSK", "NSK", "ŽSK", "BBSK", "PSK", "KSK"], "url": ["http://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/aktuality/preco-trenciansky-samospravny-kraj-stale-nema-rozpocet.html?page_id=63446", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx", "https://www.trnava-vuc.sk/sk/financie", "http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=162", "http://www.regionzilina.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-financii/rozpocet-jeho-upravy/", "http://www.vucbb.sk/portal/samosprava/rozpocet-bbsk/rozpocet-bbsk", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/rozpocet/rozpocet-2013/", "http://web.vucke.sk/sk/uradna-tabula/financie/rozpocet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:31.753062+00:00"}
{"id": "vr25844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25844", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "V roku 2005 sa podarilo získať prvé európske peniaze, ešte v prvom období, keď sa vybudovali tri podnikateľské inkubátory – v Gelnici, v Spišskej Novej Vsi a Moldave. Prišlo 95 % peňazí z európskych zdrojov, 2.5 % dal kraj, 2.5 % dali tieto mestá.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Týždeník Trend (15.3.2005): ,,V Gelnici, Spišskej Novej Vsi a Moldave nad Bodvou pribudnú podnikateľské inkubátory. Až 95 % prostriedkov na ich realizáciu získajú mestá z Operačného programu Priemysel a služby Európskeho regionálneho rozvojového fondu (ERDF) a zo štátneho rozpočtu (...) Príspevkom KSK bude aj 2,5-% spoluúčasť na kofinancovaní výstavby, pričom príslušné mestá do realizácie inkubátorov rovnako investujú 2,5 % z celkových nákladov. Denník SME : ,,Košický samosprávny kraj (KSK) sa v partnerstve s mestami Gelnica, Spišská Nová Ves a Moldava nad Bodvou podieľal na príprave projektov na zriadenie podnikateľských inkubátorov v spomínaných mestách. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa KSK Soňa Jakešová, všetky tri podané projekty ministerstvo hospodárstva schválilo. Nové podnikateľské inkubátory pribudnú v mestách do 20 mesiacov od podpísania zmluvy. Až 95 % prostriedkov na realizáciu inkubátorov získajú samosprávy z fondov EÚ vďaka sektorovému operačnému programu Priemysel a služby a zo štátneho rozpočtu. KSK sa bude na kofinancovaní výstavby podnikateľských inkubátorov podieľať 2,5 %. Ďalšími 2,5 percentami prispejú samotné mestá.\"", "analysis_paragraphs": ["Týždeník Trend (15.3.2005): ,,V Gelnici, Spišskej Novej Vsi a Moldave nad Bodvou pribudnú podnikateľské inkubátory. Až 95 % prostriedkov na ich realizáciu získajú mestá z Operačného programu Priemysel a služby Európskeho regionálneho rozvojového fondu (ERDF) a zo štátneho rozpočtu (...) Príspevkom KSK bude aj 2,5-% spoluúčasť na kofinancovaní výstavby, pričom príslušné mestá do realizácie inkubátorov rovnako investujú 2,5 % z celkových nákladov. Denník SME : ,,Košický samosprávny kraj (KSK) sa v partnerstve s mestami Gelnica, Spišská Nová Ves a Moldava nad Bodvou podieľal na príprave projektov na zriadenie podnikateľských inkubátorov v spomínaných mestách. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa KSK Soňa Jakešová, všetky tri podané projekty ministerstvo hospodárstva schválilo. Nové podnikateľské inkubátory pribudnú v mestách do 20 mesiacov od podpísania zmluvy. Až 95 % prostriedkov na realizáciu inkubátorov získajú samosprávy z fondov EÚ vďaka sektorovému operačnému programu Priemysel a služby a zo štátneho rozpočtu. KSK sa bude na kofinancovaní výstavby podnikateľských inkubátorov podieľať 2,5 %. Ďalšími 2,5 percentami prispejú samotné mestá.\""], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "SME"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/v-kosickom-kraji-pribudnu-tri-podnikatelske-inkubatory.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/1972141/v-kosickom-kraji-pribudnu-tri-podnikatelske-inkubatory.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:21.990133+00:00"}
{"id": "vr27736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27736", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože je stále veľmi veľká skupina krajín, ak zase ma neťahajú za slovo, dúfam, nebudú ma ťahať, myslím, že okolo 17 alebo 18 krajín v Európskej únii je stále v stave, kedy majú vyšší deficit ako 3%.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V skutočnosti v roku 2013 malo deficit na úrovni vyššej ako 3% HDP celkovo 10 krajín - Slovinsko (14,7%), Grécko (12,7%), Írsko (7,2%), Španielsko (7,1%), Veľká Británia (5,8%), Cyprus (5,4%), Chorvátsko (4,9%), Portugalsko (4,9%), Francúzsko (4,3%), Poľsko (4,3%). Taliansko malo deficit na úrovni 3% HDP. Ostatné krajiny vykázali deficit na úrovni nižšej ako 3% HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ficovi by čísla o deficite krajín EÚ sedeli len v prípade, ak by sme brali deficit z roku 2012. Vtedy by sme hovorili o celkovo 17 krajinách s deficitom nad 3%. Nižšie uvádzame graf pre deficit v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V skutočnosti v roku 2013 malo deficit na úrovni vyššej ako 3% HDP celkovo 10 krajín - Slovinsko (14,7%), Grécko (12,7%), Írsko (7,2%), Španielsko (7,1%), Veľká Británia (5,8%), Cyprus (5,4%), Chorvátsko (4,9%), Portugalsko (4,9%), Francúzsko (4,3%), Poľsko (4,3%). Taliansko malo deficit na úrovni 3% HDP. Ostatné krajiny vykázali deficit na úrovni nižšej ako 3% HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ficovi by čísla o deficite krajín EÚ sedeli len v prípade, ak by sme brali deficit z roku 2012. Vtedy by sme hovorili o celkovo 17 krajinách s deficitom nad 3%. Nižšie uvádzame graf pre deficit v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["deficit"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=teina200&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:12.274987+00:00"}
{"id": "vr15202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15202", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď v programovom vyhlásení vlády sa presne povedalo, od akého dátumu a koľko peňazí pôjde na zvyšovanie platov a celkovo platí, aj táto suma je uvedená v programovom vyhlásení vlády, že kumulatívne všetky zdroje, pokiaľ ide o štát, fondy Európskej únie a ďalšie zdroje, o dve miliardy prakticky za tie štyri roky dohromady kumulatívne, by mal byť vyšší objem finančných prostriedkov v školstve.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala začať so zvyšovaním platov učiteľov od septembra 2016, za predpokladu úspešných systémových zmien sa má zvyšovanie pokračovať od januára 2018 každoročne s priemerným rastom 6 % . Celkový objem navýšenia verejných zdrojov investovaných do školstva by mal dosiahnuť za volebné obdobie 2016 - 2020 dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády ( .pdf , str.31) deklaruje, že \"Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva, spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva.\n\nPreto je vláda rozhodnutá spojiť realizáciu zásadných vnútorných zmien s pravidelným medziročným zvyšovaním verejných zdrojov do výchovy a vzdelávania tak, aby celkový objem zvýšenia za volebné obdobie dosiahol 2 mld. € a aby úroveň verejných zdrojov, vkladaná ročne do školstva, na konci volebného obdobia v roku 2020 bola porovnateľná s priemerom krajín EÚ.\"\n\nVyhlásenie pritom nehovorí explicitne o tom, z akých zdrojov bude pokryté dané kumulatívne navýšenie finančných prostriedkov v školstve, ale z neskorších vyjadrení Petra Plavčana, ministra školstva vyplýva, že do tejto sumy sú započítané aj eurofondy.\n\nK navýšeniu platov učiteľov je vo vyhlásení uvedené: \"Vláda vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila v priemere o šesť percent, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala začať so zvyšovaním platov učiteľov od septembra 2016, za predpokladu úspešných systémových zmien sa má zvyšovanie pokračovať od januára 2018 každoročne s priemerným rastom 6 % . Celkový objem navýšenia verejných zdrojov investovaných do školstva by mal dosiahnuť za volebné obdobie 2016 - 2020 dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády ( .pdf , str.31) deklaruje, že \"Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva, spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva.", "Preto je vláda rozhodnutá spojiť realizáciu zásadných vnútorných zmien s pravidelným medziročným zvyšovaním verejných zdrojov do výchovy a vzdelávania tak, aby celkový objem zvýšenia za volebné obdobie dosiahol 2 mld. € a aby úroveň verejných zdrojov, vkladaná ročne do školstva, na konci volebného obdobia v roku 2020 bola porovnateľná s priemerom krajín EÚ.\"", "Vyhlásenie pritom nehovorí explicitne o tom, z akých zdrojov bude pokryté dané kumulatívne navýšenie finančných prostriedkov v školstve, ale z neskorších vyjadrení Petra Plavčana, ministra školstva vyplýva, že do tejto sumy sú započítané aj eurofondy.", "K navýšeniu platov učiteľov je vo vyhlásení uvedené: \"Vláda vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila v priemere o šesť percent, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov.\""], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vyjadrení", ""], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://dennikn.sk/433600/vlada-ukazala-plany-skolstve-platy-budu-zvysovat-menej-chceli-ucitelia/", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:31.639014+00:00"}
{"id": "vr16727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16727", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...dôchodcovia (...) mali veľmi nízku valorizáciu pred dvoma rokmi 1,90 eur...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna mal vo svojom výroku na mysli valorizáciu starobných dôchodkov s účinnosťou od januára 2016, kedy na návrh ministerstva práce sa skutočne navýšila výška starobných dôchodkov o pevnú sumu 1,90 eur. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna mal vo svojom výroku na mysli valorizáciu starobných dôchodkov s účinnosťou od januára 2016, kedy na návrh ministerstva práce sa skutočne navýšila výška starobných dôchodkov o pevnú sumu 1,90 eur. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["opatrenie", "zákonom", "poisťovne"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/283/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/?ucinnost=09.10.2017", "http://www.socpoist.sk/aktuality-ako-sa-zvysia-dochodky-v-roku-2016--o-zvysenie-netreba-ziadat/48411s60723c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:41.613646+00:00"}
{"id": "vr37630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37630", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Nízke čerpanie, nízka alokácia eurofondov je problém aj, ktorý sme zdedili, pretože v mnohých oblastiach je treba si uvedomiť, že to je proces od roku 2007 do roku 2013, dokedy je treba urobiť a polovicu času tejto cesty robila predchádzajúca vláda.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko vyčerpalo eurofondy , k 31. januáru 2011, vo výške 13,42%. Podľa informácií zverejnených Ministerstvom financií SR Slovensko vyčerpalo z celkového záväzku na roky 2007- 2013 (vo výške 11 498,33 mil. eur) prostriedky v sume 1543,50 mil. eur. Ak by sme čerpanie eurofondov dali do priamej úmery s časom, ktorý majú jednotlivé vlády k dispozícií, potom má Z. Simon pravdu. Vláda R. Fica mala k dispozícií roky 2007,2008,2009 a polrok 2010, teda presne polovicu času. Takto by mala vyčerpať polovicu určených eurofondov, zatiaľ čo vyčerpala len desatinu.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko vyčerpalo eurofondy , k 31. januáru 2011, vo výške 13,42%. Podľa informácií zverejnených Ministerstvom financií SR Slovensko vyčerpalo z celkového záväzku na roky 2007- 2013 (vo výške 11 498,33 mil. eur) prostriedky v sume 1543,50 mil. eur. Ak by sme čerpanie eurofondov dali do priamej úmery s časom, ktorý majú jednotlivé vlády k dispozícií, potom má Z. Simon pravdu. Vláda R. Fica mala k dispozícií roky 2007,2008,2009 a polrok 2010, teda presne polovicu času. Takto by mala vyčerpať polovicu určených eurofondov, zatiaľ čo vyčerpala len desatinu."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["eurofondy"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:11.939298+00:00"}
{"id": "vr28449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28449", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...požičiavame na trhoch finančných za historicky najnižšie úroky.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK podobný výrok už niekoľkokrát overoval (napríklad O5M12 , 14. septembra 2014). Slovensko skutočne predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekord v rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625% Aj podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v apríli 2014 uviedla, že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. To znamená, že vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. Po troch mesiacoch (v septembri ), Slovenská republika ponúkla investorom štátne dlhopisy v dvoch líniach. Celkovo si štát na trhoch požičal 207,5 mil. eur. Väčšina dlhopisov je splatná v roku 2023. Celkový dopyt v prvej aukcii dosiahol 298 miliónov eur pri požadovanom priemernom úroku 1,2592 percenta p. a. ARDAL napokon akceptoval dopyt pri priemernej úrokovej sadzbe 1,2102 percenta p. a. Pri štvorročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 0,222%. Za október zatiaľ nie sú zverejnené žiadne informácie o predajoch dlhopisov. SITA , 16. septembra 2014: \"Slovensko do septembra 2014 predalo dlhopisy za vyše 4,1 miliardy eur. V júli a v auguste ARDAL na trhu investorom štátne bondy neponúkal. Avizoval totiž, že vzhľadom na očakávané cash flow štátu do konca roka 2014 a potreby financovania štátneho dlhu sa žiadne aukcie v júli a auguste neuskutočnia. Rovnako žiadne aukcie neplánuje ani v decembri. Na druhej strane sa však štát venuje spätným odkupom bondov splatných začiatkom budúceho roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK podobný výrok už niekoľkokrát overoval (napríklad O5M12 , 14. septembra 2014). Slovensko skutočne predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekord v rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625% Aj podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v apríli 2014 uviedla, že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. To znamená, že vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. Po troch mesiacoch (v septembri ), Slovenská republika ponúkla investorom štátne dlhopisy v dvoch líniach. Celkovo si štát na trhoch požičal 207,5 mil. eur. Väčšina dlhopisov je splatná v roku 2023. Celkový dopyt v prvej aukcii dosiahol 298 miliónov eur pri požadovanom priemernom úroku 1,2592 percenta p. a. ARDAL napokon akceptoval dopyt pri priemernej úrokovej sadzbe 1,2102 percenta p. a. Pri štvorročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 0,222%. Za október zatiaľ nie sú zverejnené žiadne informácie o predajoch dlhopisov. SITA , 16. septembra 2014: \"Slovensko do septembra 2014 predalo dlhopisy za vyše 4,1 miliardy eur. V júli a v auguste ARDAL na trhu investorom štátne bondy neponúkal. Avizoval totiž, že vzhľadom na očakávané cash flow štátu do konca roka 2014 a potreby financovania štátneho dlhu sa žiadne aukcie v júli a auguste neuskutočnia. Rovnako žiadne aukcie neplánuje ani v decembri. Na druhej strane sa však štát venuje spätným odkupom bondov splatných začiatkom budúceho roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "MF SR", "TASR", "februári", "júni", "júl", "august", "septembri", "žiadne", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=719", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/141597/Viac-ako-polovicu-slovenskych-dlhopisov-vlastnia-zahranicni-investori", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_02_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_06_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_07_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_08_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_09_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie/mesacne-reporty", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/867416-slovensko-predalo-dlhopisy-za-vyse-200-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:56.972569+00:00"}
{"id": "vr35687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35687", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...tak sme štátny smútok mali mať aj kvôli tomu, čo táto vláda urobila s diaľnicou na východ. To je najväčší infraštrukturálny projekt, aký je a táto vláda tento projekt jednoducho zastavila.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, či sa jedná o najväčší infraštrukturálny projekt.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, či sa jedná o najväčší infraštrukturálny projekt."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:20.586310+00:00"}
{"id": "vr14855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14855", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Navyše Rada Európskej únie a jej predsedníctvo funguje vo všetkých oblastiach mimo zahraničnej politiky, kde máte komisárku pre zahraničnú politiku, pani Mogherini, ktorá tieto veci má naďalej na starosti.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ tvorí Rada Európskej únie, v spolupráci s Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Blaha pravdepodobne myslel len predsedníctvo v Rade EÚ a nie samostatnú činnosť Rady EÚ. Samotná činnosť Rady funguje aj v oblasti zahraničnej politiky. Z tohoto dôvodu musíme výrok vyhodnotiť ako zavádzajúci.\n\nRada a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečia jednotu, dôslednosť a účinnosť konania Únie.\n\nSpoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ a členské štáty, pričom používajú prostriedky členských štátov a prostriedky Únie.\"\n\nK predsedníctvu EÚ sa vzťahuje Vyhlásenie k článku 16 odst. 9 Zmluvy o Európskej únii týkajúcemu sa rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady (.pdf, s. 345):\n\n\" 1. Predsedníctvo Rady, s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci, vykonávajú vopred určené skupiny troch členských štátov počas obdobia 18 mesiacov. Skupiny sú vytvorené na základe rovnej rotácie medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rozmanitosť a geografickú rovnováhu v rámci Únie.\n\n2. Každý člen skupiny po poradí predsedá počas obdobia šiestich mesiacov všetkým zloženiam Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci. Ostatní členovia skupiny pomáhajú predsedníctvu pri vykonávaní všetkých jeho právomocí na základe spoločného programu. Členovia skupiny sa môžu medzi sebou dohodnúť o iných úpravách.\"", "analysis_paragraphs": ["Zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ tvorí Rada Európskej únie, v spolupráci s Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Blaha pravdepodobne myslel len predsedníctvo v Rade EÚ a nie samostatnú činnosť Rady EÚ. Samotná činnosť Rady funguje aj v oblasti zahraničnej politiky. Z tohoto dôvodu musíme výrok vyhodnotiť ako zavádzajúci.", "Rada a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečia jednotu, dôslednosť a účinnosť konania Únie.", "Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ a členské štáty, pričom používajú prostriedky členských štátov a prostriedky Únie.\"", "K predsedníctvu EÚ sa vzťahuje Vyhlásenie k článku 16 odst. 9 Zmluvy o Európskej únii týkajúcemu sa rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady (.pdf, s. 345):", "\" 1. Predsedníctvo Rady, s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci, vykonávajú vopred určené skupiny troch členských štátov počas obdobia 18 mesiacov. Skupiny sú vytvorené na základe rovnej rotácie medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rozmanitosť a geografickú rovnováhu v rámci Únie.", "2. Každý člen skupiny po poradí predsedá počas obdobia šiestich mesiacov všetkým zloženiam Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci. Ostatní členovia skupiny pomáhajú predsedníctvu pri vykonávaní všetkých jeho právomocí na základe spoločného programu. Členovia skupiny sa môžu medzi sebou dohodnúť o iných úpravách.\""], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Vysoký predstaviteľ (komisár) Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku", "Federica Mogherini", "Zmluve o Európskej únii", "Zmluvy o Európskej únii"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/summary/glossary/high_representative_cfsp.html", "http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/mogherini_en", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:54.221594+00:00"}
{"id": "48440", "numeric_id": 48440, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48440", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Hlas povedal veľmi jasne, dali sme aj pozmeňujúci návrh už do parlamentu a odovzdali sme ho aj tomu pánovi na obrazovke Igorovi Matovičovi v piatok oficiálne, aby sme mali istotu, že ho vidí, kde žiadame do tohto balíka zakomponovať jednorazovú pomoc tých 100 EUR, aj keď to je podľa mňa smiešna pomoc, tak, aby sa týkala aj 1 600 000 pracujúcich ľudí a zároveň, aby pre 1 400 000 poberateľov dôchodkov na Slovensku našich seniorov bola garantovaná v zákone istota, že ten trinásty akože dôchodok, čo im teraz chcú vyplatiť v júli, tzn. nič navyše, len im ho dať skôr, aby mali garanciu pred Vianocami na ďalší riadny, aby naozaj dostali niečo navyše.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Erik Tomáš z Hlasu podal pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorým vláda plánuje podporiť rodiny s deťmi 24. mája. Okrem poslancov Hlasu sú pod ním podpísaní aj poslanci za Smer.\n\nV pozmeňováku navrhujú vyplatiť dôchodcom v tomto roku nielen trinásty dôchodok v júli, ale aj štrnásty dôchodok v decembri. Vláda plánuje trinásty dôchodok tento rok pre stúpajúce ceny vyplatiť tento rok v júli namiesto decembra, ide však o peniaze, ktoré by dôchodcovia dostali aj bez rastúcich cien, len neskôr. Trinásty dôchodok v rôznej výške dostane približne 1,44 milióna ľudí.\n\nDruhým opatrením v pozmeňovacom návrhu je jednorazový príspevok 100 eur pre pracujúcich, ktorých mesačný príjem nepresahuje 1686 eur. Pellegrini tvrdí, že ide o 1,6 milióna ľudí, Erik Tomáš v parlamentnej rozprave povedal , že ide z ich strany o odhad, ktorý ešte prepočítavajú s Ministerstvom práce a Ministerstvom financií, nemusí ísť teda o presné alebo konečné číslo.\n\nZ verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo overiť, či by sa navrhovaná pomoc 100 eur naozaj týkala 1,6 milióna pracujúcich. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš z Hlasu podal pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorým vláda plánuje podporiť rodiny s deťmi 24. mája. Okrem poslancov Hlasu sú pod ním podpísaní aj poslanci za Smer.", "V pozmeňováku navrhujú vyplatiť dôchodcom v tomto roku nielen trinásty dôchodok v júli, ale aj štrnásty dôchodok v decembri. Vláda plánuje trinásty dôchodok tento rok pre stúpajúce ceny vyplatiť tento rok v júli namiesto decembra, ide však o peniaze, ktoré by dôchodcovia dostali aj bez rastúcich cien, len neskôr. Trinásty dôchodok v rôznej výške dostane približne 1,44 milióna ľudí.", "Druhým opatrením v pozmeňovacom návrhu je jednorazový príspevok 100 eur pre pracujúcich, ktorých mesačný príjem nepresahuje 1686 eur. Pellegrini tvrdí, že ide o 1,6 milióna ľudí, Erik Tomáš v parlamentnej rozprave povedal , že ide z ich strany o odhad, ktorý ešte prepočítavajú s Ministerstvom práce a Ministerstvom financií, nemusí ísť teda o presné alebo konečné číslo.", "Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo overiť, či by sa navrhovaná pomoc 100 eur naozaj týkala 1,6 milióna pracujúcich. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["podal", "plánuje", "dostane", "povedal"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=3447", "https://www.ta3.com/clanok/235396/trinasty-dochodok-vyplatia-seniorom-uz-v-juli-ma-pomoct-so-zdrazovanim", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/625509-vlada-schvalila-skorsie-13-dochodky-kto-ich-dostane-a-kedy/", "https://tv.nrsr.sk/videokanaly/osoba/8/Erik.Tom%C3%A1%C5%A1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:37.588673+00:00"}
{"id": "vr37394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37394", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ak nominujete do funkcií desiatky a stovky ľudí a v prípade Slobody a Solidarity to bolo myslím 229 nominantov po voľbách alebo postov v štátnej správe, ktoré sme obsadzovali.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík v rozhovore pre Plus 7 dní povedal, že on s jeho komisiou nominoval päťdesiat alebo šesťdesiat nominantov. Minister hospodárstva Juraj Miškov dosádza do rezortných podnikov asi sedemdesiat nominantov a poslanec Pavol Hladký dosadil približne sto ľudí. Po spočítaní sa počet nominantov môže pohybovať okolo 230.", "analysis_paragraphs": ["Sulík v rozhovore pre Plus 7 dní povedal, že on s jeho komisiou nominoval päťdesiat alebo šesťdesiat nominantov. Minister hospodárstva Juraj Miškov dosádza do rezortných podnikov asi sedemdesiat nominantov a poslanec Pavol Hladký dosadil približne sto ľudí. Po spočítaní sa počet nominantov môže pohybovať okolo 230."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/2011/02/robime-divadlo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:33.369568+00:00"}
{"id": "vr15126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15126", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...máme dnes vysokú nedôveru v políciu, prokuratúru a súdnictvo…", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže viacero prieskumov poukázalo na relatívne nízku dôveru obyvateľov Slovenska v inštitúcie polície a súdov. Podľa Správy o kvalite života z roku 2015 vydanej Eurostatom (Quality of life, s. 207, pdf. ), dôvera v národné inštitúcie bola na Slovensku hodnotená známkami: Dôvera v politický systém 3,5 Dôvera v právny systém 3,6 Dôvera v políciu: 4,4 Hodnotenie sa pohybuje na škále 0 - 10, pričom 0 znamená najnižšiu mieru dôvery, a 10 najvyššiu mieru dôvery v inštitúciu (s. 207). Slovensko sa svojím hodnotením radí medzi krajiny s nižšou dôverou v dané inštitúcie. Inštitút pre verejné otázky zorganizoval v roku 2014 prieskum (Slovensko na konci roka 2014 očami verejnosti, s. 15, pdf. ) z ktorého vyplýva, že súdom na Slovensku verí 30 % opýtaných, a polícií verí 52 % opýtaných. Podľa správy Európskej únie o stave súdnictva (The 2016 EU Justice Scoreboard, p df. ), je dôvera v nezávislosť slovenských súdov a sudcov najnižšia spomedzi 28 krajín. Za hlavné dôvody nedostatku nezávislosti súdov označilo vyše 40 % slovenských respondentov zásahy vlády a politikov a vplyv ekonomických a iných záujmov. Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2013 (Justice in the EU, s. 14, pdf. ) na Slovensku dôveruje súdom 25 % respondentov. Menšiu dôveru preukázal prieskum len v prípade Slovinska, ktorého súdom verí 24 % jeho obyvateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže viacero prieskumov poukázalo na relatívne nízku dôveru obyvateľov Slovenska v inštitúcie polície a súdov. Podľa Správy o kvalite života z roku 2015 vydanej Eurostatom (Quality of life, s. 207, pdf. ), dôvera v národné inštitúcie bola na Slovensku hodnotená známkami: Dôvera v politický systém 3,5 Dôvera v právny systém 3,6 Dôvera v políciu: 4,4 Hodnotenie sa pohybuje na škále 0 - 10, pričom 0 znamená najnižšiu mieru dôvery, a 10 najvyššiu mieru dôvery v inštitúciu (s. 207). Slovensko sa svojím hodnotením radí medzi krajiny s nižšou dôverou v dané inštitúcie. Inštitút pre verejné otázky zorganizoval v roku 2014 prieskum (Slovensko na konci roka 2014 očami verejnosti, s. 15, pdf. ) z ktorého vyplýva, že súdom na Slovensku verí 30 % opýtaných, a polícií verí 52 % opýtaných. Podľa správy Európskej únie o stave súdnictva (The 2016 EU Justice Scoreboard, p df. ), je dôvera v nezávislosť slovenských súdov a sudcov najnižšia spomedzi 28 krajín. Za hlavné dôvody nedostatku nezávislosti súdov označilo vyše 40 % slovenských respondentov zásahy vlády a politikov a vplyv ekonomických a iných záujmov. Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2013 (Justice in the EU, s. 14, pdf. ) na Slovensku dôveruje súdom 25 % respondentov. Menšiu dôveru preukázal prieskum len v prípade Slovinska, ktorého súdom verí 24 % jeho obyvateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "pdf.", "p", "df.", "pdf."], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/6856423/KS-05-14-073-EN-N/742aee45-4085-4dac-9e2e-9ed7e9501f23", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/22_12_2014_Slovensko_na_konci_roka_2014.pdf", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/justice_scoreboard_2016_en.pdf", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/justice_scoreboard_2016_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_385_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:19.767853+00:00"}
{"id": "vr32390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32390", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Lebo to sa týkalo 87% všetkých živnostníkov (zvyšovanie odvodov, pozn.).", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Richter správne uvádza, že zvyšovanie odvodov sa týkalo týchto 87% živnostníkov, ktorí dovtedy platili minimálne odvody resp. odvody z minima Denník SME 29. mája 2012 odvolávajúc sa na Sociálnu Poistovnu priniesol informáciu, že odvody si dnes platí 249­-tisíc živnostníkov, z toho minimálne odvody 87 percent z nich.", "analysis_paragraphs": ["J. Richter správne uvádza, že zvyšovanie odvodov sa týkalo týchto 87% živnostníkov, ktorí dovtedy platili minimálne odvody resp. odvody z minima Denník SME 29. mája 2012 odvolávajúc sa na Sociálnu Poistovnu priniesol informáciu, že odvody si dnes platí 249­-tisíc živnostníkov, z toho minimálne odvody 87 percent z nich."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6396500/zivnostnici-zaplatia-viac-na-odvodoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:52.887555+00:00"}
{"id": "vr28946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28946", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak mám správne informácie, tretí blok je dokončený takmer na 75%, štvrtý blok je dokončený takmer na 55%.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyhlásenia šéfa dostavby Mochoviec Giancarla Aquilantiho z októbra 2014, je tretí blok v súčasnosti dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %. Ide o veľmi podobné čísla ako uvádza predseda vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. SITA , 7. októbra 2014: \"Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf dostavby mochoveckých blokov Giancarlo Aquilanti, s komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016. Štvrtý blok by mali uviesť do prevádzky následne v roku 2017. Tretí blok je v súčasnosti dostavaný na takmer 80 percent a štvrtý na 60 percent. \"Na treťom bloku sa v súčasnosti začal proces spúšťania,\" dodal Aquilanti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyhlásenia šéfa dostavby Mochoviec Giancarla Aquilantiho z októbra 2014, je tretí blok v súčasnosti dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %. Ide o veľmi podobné čísla ako uvádza predseda vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. SITA , 7. októbra 2014: \"Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf dostavby mochoveckých blokov Giancarlo Aquilanti, s komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016. Štvrtý blok by mali uviesť do prevádzky následne v roku 2017. Tretí blok je v súčasnosti dostavaný na takmer 80 percent a štvrtý na 60 percent. \"Na treťom bloku sa v súčasnosti začal proces spúšťania,\" dodal Aquilanti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/875371-zverejnili-terminy-dostavby-atomovej-elektrarne-mochovce/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:00.125857+00:00"}
{"id": "vr34057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34057", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Fakt je ten, že napríklad za rok 2011 1,33 miliardy.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čerpanie eurofondov do konca roka 2011 bolo na úrovni 25,02% čo predstavuje s celkového objemu 11,5 mld. eur sumu 2,88 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Čerpanie eurofondov do konca roka 2011 bolo na úrovni 25,02% čo predstavuje s celkového objemu 11,5 mld. eur sumu 2,88 mld. eur."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2010"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-eurofondy-ku-koncu-roku-2010-na-urovni-13-42-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:44.709672+00:00"}
{"id": "49079", "numeric_id": 49079, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49079", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Ona nezakazuje, ona hovorí, že keď automobilky budú predávať autá s väčšími, ako nulovými emisiami, tak za to budú platiť nejaké peniaze.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nové opatrenie hovorí, že do roku 2030 by sa mali znížiť emisie spojené s osobnými automobilmi o 55 % a od roku 2035 by nové autá nemali produkovať žiadne uhlíkové emisie. Vďaka tomuto by sa mala docieliť uhlíková neutralita v oblasti dopravy. Európska Únia chce po roku 2035 zapisovať do evidencie iba automobily, ktoré jazdia výlučne na uhlíkovo neutrálne palivá. Výrobcovia, ktorých emisie novoevidovaných vozidiel prekročia stanovenú hodnotu, budú musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km, ktorý je nad hranicou povolených emisií. Vďaka tomuto nariadeniu by sa mohli autá s nulovými emisiami stať cenovo dostupnejšie ako tie, ktoré stanovené hodnoty emisií prekračujú.\n\nEurópska únia sa v roku 2020 zaviazala ku dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Zámerom je boj proti klimatickej zmene a ochrana životného prostredia. V praxi to znamená, že by sa členské štáty mali snažiť o zníženie produkcie emisií skleníkových plynov a s ohľadom na tento cieľ bol v roku 2021 prijatý balík návrhov „Fit for 55“ . Ten má znížiť emisie do roku 2030 o minimálne 55 % a dosiahnuť tak klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou balíka je okrem iného aj diskutované opatrenia o emisiách z automobilov.", "analysis_paragraphs": ["Nové opatrenie hovorí, že do roku 2030 by sa mali znížiť emisie spojené s osobnými automobilmi o 55 % a od roku 2035 by nové autá nemali produkovať žiadne uhlíkové emisie. Vďaka tomuto by sa mala docieliť uhlíková neutralita v oblasti dopravy. Európska Únia chce po roku 2035 zapisovať do evidencie iba automobily, ktoré jazdia výlučne na uhlíkovo neutrálne palivá. Výrobcovia, ktorých emisie novoevidovaných vozidiel prekročia stanovenú hodnotu, budú musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km, ktorý je nad hranicou povolených emisií. Vďaka tomuto nariadeniu by sa mohli autá s nulovými emisiami stať cenovo dostupnejšie ako tie, ktoré stanovené hodnoty emisií prekračujú.", "Európska únia sa v roku 2020 zaviazala ku dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Zámerom je boj proti klimatickej zmene a ochrana životného prostredia. V praxi to znamená, že by sa členské štáty mali snažiť o zníženie produkcie emisií skleníkových plynov a s ohľadom na tento cieľ bol v roku 2021 prijatý balík návrhov „Fit for 55“ . Ten má znížiť emisie do roku 2030 o minimálne 55 % a dosiahnuť tak klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou balíka je okrem iného aj diskutované opatrenia o emisiách z automobilov."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["opatrenie", "prekročia", "nulovými", "„Fit for 55“"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/economy/20221019STO44572/zakaz-predaja-novych-benzinovych-a-naftovych-aut-od-roku-2035-co-to-znamena", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/03/28/fit-for-55-council-adopts-regulation-on-co2-emissions-for-new-cars-and-vans/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/03/28/fit-for-55-council-adopts-regulation-on-co2-emissions-for-new-cars-and-vans/", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/green-deal/fit-for-55-the-eu-plan-for-a-green-transition/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:40.639705+00:00"}
{"id": "vr35857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35857", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zakladal sa v roku 1998, bol prípravný výbor, takže nespájajte ma, prosím, s vašou pravicovou vládou, ja s vašou pravicovou vládou nechcem nič mať spoločné. Ja som hneď ako /súzvuk hlasov/.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SMER podľa vlastnej webovej stránky bol založený v decembri 1999. Podľa registra politických strán a hnutí Slovenskej republiky bola strana založená 8.11.1999. Z vlády odišiel v septembri 1999. Robert Fico, ako dokladá dobové vydanie denníka SME, ešte do novembra 1999 „zastupoval SR pri európskom súdnom dvore a pri Rade Európy.“ Premiér Robert Fico má buď veľké problémy s pamäťou, alebo vedome klamal. Premiér Fico je právom spájaný s prvým rokom vlády Mikuláša Dzurindu", "analysis_paragraphs": ["SMER podľa vlastnej webovej stránky bol založený v decembri 1999. Podľa registra politických strán a hnutí Slovenskej republiky bola strana založená 8.11.1999. Z vlády odišiel v septembri 1999. Robert Fico, ako dokladá dobové vydanie denníka SME, ešte do novembra 1999 „zastupoval SR pri európskom súdnom dvore a pri Rade Európy.“ Premiér Robert Fico má buď veľké problémy s pamäťou, alebo vedome klamal. Premiér Fico je právom spájaný s prvým rokom vlády Mikuláša Dzurindu"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "registra", "septembri", "novembra"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/260/profil-strany.html", "http://www.sp-s.wz.cz/volby/registerpolitickych.htm", "http://dennik.sme.sk/c/2201623/robert-fico-v-den-svojich-35-narodenin-vystupil-z-sdl-a-avizuje-nieco-nestandardne.html", "http://dennik.sme.sk/c/2206216/robert-fico-trn-v-pate-vladnej-koalicie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:47.334474+00:00"}
{"id": "vr15773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15773", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude naďalej pokračovať v zefektívňovaní a maximálnej modernizácii systému pomoci a konzulárnej asistencie slovenským občanom v zahraničí.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dá sa povedať, že ministerstvo zahraničných vecí skutočne podniklo kroky smerom k zlepšeniu a k modernizácií systému komunikácie konzulátov smerom k občanom. Systém registrácie pred vycestovaním do zahraničia, ktorý tu je od roku 2009, bol v roku 2016 modernizovaný. Zastupiteľské úrady začali ponúkať aj elektronické moduly na komunikáciu. Sľub tak môžeme považovať za splnený, hoci bude treba ešte niektoré nedostatky novozavedených praktík vylepšiť (kvalitne vyškolený personál pre elektronické služby).\n\nPri zahraničných cestách môže byť občanom nápomocná Dobrovoľná registrácia (ide o online registráciu, dostupná na uvedenom linku) pred cestou do zahraničia. Občania SR sa môžu zaregistrovať do systému, kde uvedú svoje osobné údaje, pričom najdôležitejšie informácie sú, kam občan cestuje (aké krajiny) a jeho kontaktné údaje (najlepšie telefónne číslo aktívne pri ceste do zahraničia a e-mail). V prípade ťažkostí , či už ide o prírodné a živelné katastrofy, priemyselné, ekologické a technické havárie, pandémie a epidémie, sociálno-spoločenské krízy, organizovaný zločin, terorizmus alebo ozbrojené konflikty, kontaktuje Ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí občanov formou SMS alebo telefonicky. Ide o bezplatnú službu a \"... informácie z formulára sa uchovávajú maximálne 30 dní od dňa plánovaného ukončenia cesty do zahraničia a následne sú automaticky vymazané .\" Tento systém bol spustený v roku 2009 . Od tohto momentu však veľkou modernizáciou neprešiel, ak nepočítame povinné zadanie e-mailovej adresy, hoci správa za rok 2016 hovorí o aktualizácii aplikácie, bližšie to nešpecifikuje.\n\nSpráva o plnení úloh konzulárnej služby SR v roku 2016 ( .pdf , s. 11) v téme elektronických a informačných služieb uvádza, že \"S cieľom promptne reagovať na bezpečnostnú situáciu v zahraničí boli od 1.1.2016 v spolupráci s národnými mobilnými operátormi zavedené tzv. núdzové SMS. V prípade mimoriadnej udalosti (teroristický útok, prírodná katastrofa a pod.) MZVaEZ SR informuje prostredníctvom SMS o udalosti s pokynmi a s kontaktmi, na ktoré sa môžu občania obrátiť. V roku 2016 boli núdzové SMS zaslané štyrikrát: v prípade teroristických útokov v Bruseli (22.3.2016), počas nepokojov v Turecku (16.7.2016), streľby v Mníchove (23.7.2016) a zemetrasenia v Taliansku (24.8.2016).\"\n\nV prípade problémov potom zasahujú konzulárne úrady. Medzi konzulárne služby pritom patrí napríklad pomoc pri uzavretí manželstva, pri úmrtí v zahraničí a agenda matričná, štátneho občianstva alebo dedičská. Agenda konzulárnych úradov je pritom čiastočne elektronizovaná, ako píše správa:\n\n\" V priebehu roka 2016 sa na väčšine ZÚ postupne pristúpilo k využívaniu novo vyvinutých elektronických modulov konzulárnych služieb. Táto úloha vyplynula pre MZVaEZ SR zo zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente)\"\n\nElektronizácia služieb bola testovaná na zastupiteľskom úrade v Prahe. \"Jeho poznatky boli využité k postupnému sprístupneniu elektronických konzulárnych modulov aj pre ďalších 61 ZÚ, ktoré sú poverené výkonom konzulárnych funkcií. Ku koncu r. 2016 neboli služby sprístupnené na 10 ZÚ (Abú Dhabí, Abuja, Adis Abeba, GK Békešská Čaba, Kišiňov, Londýn, Podgorica, PZÚ Priština, Tbilisi a Tirana). Dodávateľská spoločnosť, ktorá v rámci elektronizácie pripravovala jednotlivé moduly pre MZVaEZ SR, zabezpečila v priebehu r. 2016 zaškolenie zamestnancov vybraných ZÚ na obsluhu elektronických modulov. \"\n\nPodľa správy elektronizované služby sú momentálne doplnkovými službami, ale štatistiky ukazujú, že tieto služby boli využité: \"ZÚ v r. 2016 prijali celkom 865 žiadostí doručených elektronicky, z ktorých väčšinu tvorili žiadosti o vystavenie cestovných pasov (415), výpisu z registra trestov GP SR (234), 10 zápis matričných udalostí (93), občiansky preukaz (59) a vodičský preukaz (22), osvedčení o štátnom občianstve (10) a oznámenie stavu núdze (9). Žiadosti o zabezpečenie ostatných konzulárnych služieb podané elektronicky sa vyskytli len sporadicky (11)\"\n\nOd apríla 2016 sa snažil konzulárny odbor MZVaEZ SR testovať zavedenie aplikácie na úhradu správnych poplatkov formou elektronických kolkov.\n\n\" K 31.12.2016 bolo zriadených 199 KÚ ( konzulárny úrad) vedených HKÚ (honorárny konzulárny úrad, z toho 20 je momentálne neobsadených), pôsobiacich na území 108 štátov...Existencia siete KÚ vedených HKÚ SR vytvára vhodné podmienky na zvyšovanie dostupnosti konzulárnej pomoci a vybraných konzulárnych služieb pre občanov SR v regiónoch sveta, v ktorých má SR nízky počet ZÚ (zahraničný úrad), alebo kde žiadne ZÚ nie sú zriadené. \" (.pdf, s. 16)", "analysis_paragraphs": ["Dá sa povedať, že ministerstvo zahraničných vecí skutočne podniklo kroky smerom k zlepšeniu a k modernizácií systému komunikácie konzulátov smerom k občanom. Systém registrácie pred vycestovaním do zahraničia, ktorý tu je od roku 2009, bol v roku 2016 modernizovaný. Zastupiteľské úrady začali ponúkať aj elektronické moduly na komunikáciu. Sľub tak môžeme považovať za splnený, hoci bude treba ešte niektoré nedostatky novozavedených praktík vylepšiť (kvalitne vyškolený personál pre elektronické služby).", "Pri zahraničných cestách môže byť občanom nápomocná Dobrovoľná registrácia (ide o online registráciu, dostupná na uvedenom linku) pred cestou do zahraničia. Občania SR sa môžu zaregistrovať do systému, kde uvedú svoje osobné údaje, pričom najdôležitejšie informácie sú, kam občan cestuje (aké krajiny) a jeho kontaktné údaje (najlepšie telefónne číslo aktívne pri ceste do zahraničia a e-mail). V prípade ťažkostí , či už ide o prírodné a živelné katastrofy, priemyselné, ekologické a technické havárie, pandémie a epidémie, sociálno-spoločenské krízy, organizovaný zločin, terorizmus alebo ozbrojené konflikty, kontaktuje Ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí občanov formou SMS alebo telefonicky. Ide o bezplatnú službu a \"... informácie z formulára sa uchovávajú maximálne 30 dní od dňa plánovaného ukončenia cesty do zahraničia a následne sú automaticky vymazané .\" Tento systém bol spustený v roku 2009 . Od tohto momentu však veľkou modernizáciou neprešiel, ak nepočítame povinné zadanie e-mailovej adresy, hoci správa za rok 2016 hovorí o aktualizácii aplikácie, bližšie to nešpecifikuje.", "Správa o plnení úloh konzulárnej služby SR v roku 2016 ( .pdf , s. 11) v téme elektronických a informačných služieb uvádza, že \"S cieľom promptne reagovať na bezpečnostnú situáciu v zahraničí boli od 1.1.2016 v spolupráci s národnými mobilnými operátormi zavedené tzv. núdzové SMS. V prípade mimoriadnej udalosti (teroristický útok, prírodná katastrofa a pod.) MZVaEZ SR informuje prostredníctvom SMS o udalosti s pokynmi a s kontaktmi, na ktoré sa môžu občania obrátiť. V roku 2016 boli núdzové SMS zaslané štyrikrát: v prípade teroristických útokov v Bruseli (22.3.2016), počas nepokojov v Turecku (16.7.2016), streľby v Mníchove (23.7.2016) a zemetrasenia v Taliansku (24.8.2016).\"", "V prípade problémov potom zasahujú konzulárne úrady. Medzi konzulárne služby pritom patrí napríklad pomoc pri uzavretí manželstva, pri úmrtí v zahraničí a agenda matričná, štátneho občianstva alebo dedičská. Agenda konzulárnych úradov je pritom čiastočne elektronizovaná, ako píše správa:", "\" V priebehu roka 2016 sa na väčšine ZÚ postupne pristúpilo k využívaniu novo vyvinutých elektronických modulov konzulárnych služieb. Táto úloha vyplynula pre MZVaEZ SR zo zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente)\"", "Elektronizácia služieb bola testovaná na zastupiteľskom úrade v Prahe. \"Jeho poznatky boli využité k postupnému sprístupneniu elektronických konzulárnych modulov aj pre ďalších 61 ZÚ, ktoré sú poverené výkonom konzulárnych funkcií. Ku koncu r. 2016 neboli služby sprístupnené na 10 ZÚ (Abú Dhabí, Abuja, Adis Abeba, GK Békešská Čaba, Kišiňov, Londýn, Podgorica, PZÚ Priština, Tbilisi a Tirana). Dodávateľská spoločnosť, ktorá v rámci elektronizácie pripravovala jednotlivé moduly pre MZVaEZ SR, zabezpečila v priebehu r. 2016 zaškolenie zamestnancov vybraných ZÚ na obsluhu elektronických modulov. \"", "Podľa správy elektronizované služby sú momentálne doplnkovými službami, ale štatistiky ukazujú, že tieto služby boli využité: \"ZÚ v r. 2016 prijali celkom 865 žiadostí doručených elektronicky, z ktorých väčšinu tvorili žiadosti o vystavenie cestovných pasov (415), výpisu z registra trestov GP SR (234), 10 zápis matričných udalostí (93), občiansky preukaz (59) a vodičský preukaz (22), osvedčení o štátnom občianstve (10) a oznámenie stavu núdze (9). Žiadosti o zabezpečenie ostatných konzulárnych služieb podané elektronicky sa vyskytli len sporadicky (11)\"", "Od apríla 2016 sa snažil konzulárny odbor MZVaEZ SR testovať zavedenie aplikácie na úhradu správnych poplatkov formou elektronických kolkov.", "\" K 31.12.2016 bolo zriadených 199 KÚ ( konzulárny úrad) vedených HKÚ (honorárny konzulárny úrad, z toho 20 je momentálne neobsadených), pôsobiacich na území 108 štátov...Existencia siete KÚ vedených HKÚ SR vytvára vhodné podmienky na zvyšovanie dostupnosti konzulárnej pomoci a vybraných konzulárnych služieb pre občanov SR v regiónoch sveta, v ktorých má SR nízky počet ZÚ (zahraničný úrad), alebo kde žiadne ZÚ nie sú zriadené. \" (.pdf, s. 16)"], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["registrácia", "ťažkostí", "informácie", "2009", "správa", ".pdf", "2016", "dostupnosti"], "url": ["https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/registracia-pred-cestou-do-zahranicia", "http://www.cestuj.org/aktuality/5:system-pomoci-slovenskym-obcanom-v-pripade-nudze-pri-cestach-do-zahranicia.html", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/registracia-pred-cestou-do-zahranicia", "http://www.cestujemeposvete.sk/2009/06/registracia-ludi-cestujucich-do-zahranicia/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2300755/2016+-+Spr%C3%A1va+o+%C4%8Dinnosti+konzul%C3%A1rnej+slu%C5%BEby", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2300755/2016+-+Spr%C3%A1va+o+%C4%8Dinnosti+konzul%C3%A1rnej+slu%C5%BEby", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2300755/2016+-+Spr%C3%A1va+o+%C4%8Dinnosti+konzul%C3%A1rnej+slu%C5%BEby", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2300755/2016+-+Spr%C3%A1va+o+%C4%8Dinnosti+konzul%C3%A1rnej+slu%C5%BEby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:05.311533+00:00"}
{"id": "vr15497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15497", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "74 % ľudí na Slovensku, vrátane voličov Smeru, vrátane voličov Mostu, si myslí, že polícia a prokuratúra podliehajú politickým vplyvom.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z prieskumu agentúry Polis, ktorý prebiehol v lete 2016 skutočne vyplýva, že 74 % ľudí na Slovensku si myslí, že polícia a prokuratúra podliehajú politickým vplyvom. Prieskumu sa zúčastnilo 1 433 respondentov. Prieskum nezisťoval volebné preferencie respondentov, mohlo ísť o voličov ktorýchkoľvek strán. Výrok hodnotíme ako pravdivý, Miroslav Beblavý tým len zdôrazňoval fakt, že ide o nezávislú vzorku respondentov, v ktorej mohli byť aj voliči Smeru aj Mostu - Híd.\n\nAgentúra Polis na prelome júna a júna vykonala telefonický prieskum , ktorý bol zverejnený vo viacerých slovenských médiách. Zúčastnilo sa ho 1 433 respondentov starších ako 18 rokov. Prieskum bol vytvorený ako reakcia na kauzu okolo podnikateľa Bašternáka. Respondenti odpovedali na viaceré otázky týkajúce sa polície, premiéra Fica aj ministra Kaliňáka.\n\nNa otázku či si ľudia myslia, že polícia a prokuratúra podliehajú politickým vplyvom odpovedalo až 74,4 % respondentov pozitívne. Len 9 % si myslí, že tieto štátne inštitúcie nie sú závislé od politických vplyvov.\n\nTo, či sa medzi 1 433 respondetmi nachádzali voliči strán Smer a Most-Híd, prieskum nezisťoval. Agentúra Polis položila respondentom otázku “ Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajne neoprávnenou vratkou DPH na takmer dva milióny eur? “ na ktorú odpovedalo 49 % respondentov kladne. 28,2 % si myslí, že Kaliňák by odstúpiť nemal. Na rovnakú otázku, týkajúcu sa však premiéra Fica, odpovedalo kladne 34, 9 % respondentov.\n\nDenník Pravda píše , že agentúra Polis sa v prieskume taktiež pýtala ľudí, či by podľa nich mali koaliční partneri strany Smer-SD pre túto kauzu odísť z koalície. Za odchod koaličných partnerov z koalície sa vyjadrilo 20,8 percenta respondentov, 54,6 percenta uviedlo, že by nemali odísť z koalície a 24,6 percenta nevedelo odpovedať. Respondenti sa vyjadrili aj k protestom v uliciach, ktoré organizovali v lete OĽaNO a SaS. Protesty podporovalo vtedy 35,6 % respondentov, proti bolo 53,1 % a 11,3 % respondentov sa k otázke nevedelo vyjadriť.", "analysis_paragraphs": ["Z prieskumu agentúry Polis, ktorý prebiehol v lete 2016 skutočne vyplýva, že 74 % ľudí na Slovensku si myslí, že polícia a prokuratúra podliehajú politickým vplyvom. Prieskumu sa zúčastnilo 1 433 respondentov. Prieskum nezisťoval volebné preferencie respondentov, mohlo ísť o voličov ktorýchkoľvek strán. Výrok hodnotíme ako pravdivý, Miroslav Beblavý tým len zdôrazňoval fakt, že ide o nezávislú vzorku respondentov, v ktorej mohli byť aj voliči Smeru aj Mostu - Híd.", "Agentúra Polis na prelome júna a júna vykonala telefonický prieskum , ktorý bol zverejnený vo viacerých slovenských médiách. Zúčastnilo sa ho 1 433 respondentov starších ako 18 rokov. Prieskum bol vytvorený ako reakcia na kauzu okolo podnikateľa Bašternáka. Respondenti odpovedali na viaceré otázky týkajúce sa polície, premiéra Fica aj ministra Kaliňáka.", "Na otázku či si ľudia myslia, že polícia a prokuratúra podliehajú politickým vplyvom odpovedalo až 74,4 % respondentov pozitívne. Len 9 % si myslí, že tieto štátne inštitúcie nie sú závislé od politických vplyvov.", "To, či sa medzi 1 433 respondetmi nachádzali voliči strán Smer a Most-Híd, prieskum nezisťoval. Agentúra Polis položila respondentom otázku “ Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajne neoprávnenou vratkou DPH na takmer dva milióny eur? “ na ktorú odpovedalo 49 % respondentov kladne. 28,2 % si myslí, že Kaliňák by odstúpiť nemal. Na rovnakú otázku, týkajúcu sa však premiéra Fica, odpovedalo kladne 34, 9 % respondentov.", "Denník Pravda píše , že agentúra Polis sa v prieskume taktiež pýtala ľudí, či by podľa nich mali koaliční partneri strany Smer-SD pre túto kauzu odísť z koalície. Za odchod koaličných partnerov z koalície sa vyjadrilo 20,8 percenta respondentov, 54,6 percenta uviedlo, že by nemali odísť z koalície a 24,6 percenta nevedelo odpovedať. Respondenti sa vyjadrili aj k protestom v uliciach, ktoré organizovali v lete OĽaNO a SaS. Protesty podporovalo vtedy 35,6 % respondentov, proti bolo 53,1 % a 11,3 % respondentov sa k otázke nevedelo vyjadriť."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["telefonický prieskum", "Denník Pravda píše"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/398259-prieskum-kalinak-by-mal-pre-kauzu-basternak-odstupit-tvrdia-ludia/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/398259-prieskum-kalinak-by-mal-pre-kauzu-basternak-odstupit-tvrdia-ludia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:08.076148+00:00"}
{"id": "vr17969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17969", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Ruská federácia dokázateľne sa snažila ovplyvňovať voľby naprieč celým svetom, vrátane USA, Francúzskom, Holandskom a niektorými ďalšími krajinami.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vplyv ruských hackerov a dokonca aj Ruskej federácie bol skutočne zaznamenaný v prípade amerických a francúzskych volieb. Pred vplyvom Ruskej federácie varovali aj holandské úrady, počas parlamentných volieb nebolo zaznamenané výraznejšie ruské zasahovanie, pred referendom o EÚ bol však v tejto krajine potvrdený ruský hackerský útok a holandská rozviedka konštatovala záujem zo strany Ruskej federácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Spojených štátoch amerických bolo 13 občanov Ruskej federácie a 3 ruské entity obžalovaných za zasahovanie do prezidentských volieb v roku 2016. Ruské operácie mali podla obvinení zasahovať v prospech Donalda Trumpa. Podrobnejšie o preukázaných obvineniach a o odsúdených píše The Guardian . Office of the Director of National Intelligence vo svojej správe (. pdf ) opisuje niektoré zverejniteľné zistenia, ktoré dodali ako utajovanú správu pre prezidenta vybrané osoby. Kľúčové zistenia boli nasledovné: \" Russian efforts to influence the 2016 US presidential election represent the most recent expression of Moscow’s longstanding desire to undermine the US-led liberal democratic order, but these activities demonstrated a significant escalation in directness, level of activity, and scope of effort compared to previous operations. We assess Russian President Vladimir Putin ordered an influence campaign in 2016 aimed at the US presidential election. Russia’s goals were to undermine public faith in the US democratic process, denigrate Secretary Clinton, and harm her electability and potential presidency. We further assess Putin and the Russian Government developed a clear preference for President-elect Trump. We have high confidence in these judgments. \" Holandské tajné služby pred parlamentnými voľbami v roku 2017 varovali pred potenciálnym ruským vplyvom na tieto voľby: \" Following warnings from Dutch intelligence, officials in the Netherlands took the issue of potential Russian interference in its elections seriously. But because of either their active preparations or an apparent lack of Russian effort at interference, the elections were carried out successfully and without any noteworthy interference. \" Stopy ruských hackerských pokusoch pred voľbami v Holandsku zaznamenal aj spoluzakladateľ firmy zameranej na kybernetickú bezpečnosť, ktorá pracovala pre holandskú rozviedku. Pred možným rizikom ruského vplyvu varoval aj holandský minister zahraničných vecí. Správa holandskej rozviedky konštatuje aj nasledovné: \" ...the Netherlands had been targeted as part of a “global campaign to influence policy and perceptions on Russia” and, as part of this effort, Moscow had made use of a “network of contacts built up over the years, ”. Významnejšie boli ruské pokusy o vplyv na referendum o EÚ v Holandsku v roku 2016 - ešte v októbri 2015 boli zaznamenané aj bezpečnostné incidenty spojené s ruskými hackerskými skupinami. Pred snahami o vplyv zo strany Ruska varuje aj výročná správa holandskej rozviedky za rok 2016. Snahy o zasahovanie Ruska najmä vo forme hackerských útokov do volieb boli zaznamenané aj vo Francúzsku pred voľbou prezidenta. \" Malicious cyber activity during the 2017 presidential election was concentrated almost exclusively on Macron’s campaign. His team first reported that it had been hacked in October 2016 but declined to give details about the nature of the attacker.Facebook confirms that Russian agents set up twelve fake accounts and posed as acquaintances of people close to Macron in attempt to glean intelligence. In addition, spear-phishing emails under the guise of a fake Microsoft storage website attempted to glean passwords and login data from staff members. One and a half days before the runoff vote between Macron and Le Pen on May 7, 2017, 9 gigabytes of stolen files and 21,000 emails were uploaded to the platform Pastebin under the username EMLEAKS. In late July, WikiLeaks republished the emails in a searchable cache. Using the hashtag “#MacronLeaks,” the leaks then spread rapidly on social media, becoming a worldwide trending topic. \" V niektorých prípadoch bezpečnostné zložky nemenovali priamo Rusko ako pôvodcu, našli sa však podobné znaky ako v prípade útokov počas prezidentských volieb v USA a ruský vplyv identifikovali aj viacerí analytici: \" In January 2017, the security firm Trend Micro attributed many initial phishing attacks to Pawn Storm, also known as APT28 or Fancy Bear. U.S. intelligence agencies consider the group an instrument of Russia’s Main Intelligence Directorate (GRU) and believe it is responsible for the Democratic National Committee hack. Prior to the leaks, then U.S. National Security Agency director Mike Rogers informed French counterparts that the agency had detected possible Russian hacking of France’s election infrastructure.Yet, despite similarities between the Macron campaign attackers and Pawn Storm, ANSSI declined to name Russia directly because the attackers could have intentionally passed themselves off as somebody else. Indeed, some analysts have remarked that the Cyrillic metadata and appearances of the name Roshka Georgiy Petrovich, a supposed employee contracted by Russian intelligence, are almost too numerous when contrasted with the sparsity of evidence found in other Russian attacks. \" Spojitosť útokov vo Francúzsku s oficiálnymi predstaviteľmi Ruskej federácie alebo minimálne ich tajných služieb naznačili aj predstavitelia amerických tajných služieb: \" The two officials and four others familiar with intelligence agency findings acknowledged that they have not found conclusive evidence that the Kremlin ordered Russian intelligence agencies to do the hacking, or that they directed it. But it was conducted by “entities with known ties to Russian intelligence,” said one of the officials, who all spoke on the condition of anonymity.\" Na základe výmeny tajných informácií sa zistilo , že vo Francúzsku mali útočiť tie isté hackerské skupiny ako v prípade amerických prezidentských volieb. Tieto skupiny mali napojenie na tajné služby Ruskej federácie. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vplyv ruských hackerov a dokonca aj Ruskej federácie bol skutočne zaznamenaný v prípade amerických a francúzskych volieb. Pred vplyvom Ruskej federácie varovali aj holandské úrady, počas parlamentných volieb nebolo zaznamenané výraznejšie ruské zasahovanie, pred referendom o EÚ bol však v tejto krajine potvrdený ruský hackerský útok a holandská rozviedka konštatovala záujem zo strany Ruskej federácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Spojených štátoch amerických bolo 13 občanov Ruskej federácie a 3 ruské entity obžalovaných za zasahovanie do prezidentských volieb v roku 2016. Ruské operácie mali podla obvinení zasahovať v prospech Donalda Trumpa. Podrobnejšie o preukázaných obvineniach a o odsúdených píše The Guardian . Office of the Director of National Intelligence vo svojej správe (. pdf ) opisuje niektoré zverejniteľné zistenia, ktoré dodali ako utajovanú správu pre prezidenta vybrané osoby. Kľúčové zistenia boli nasledovné: \" Russian efforts to influence the 2016 US presidential election represent the most recent expression of Moscow’s longstanding desire to undermine the US-led liberal democratic order, but these activities demonstrated a significant escalation in directness, level of activity, and scope of effort compared to previous operations. We assess Russian President Vladimir Putin ordered an influence campaign in 2016 aimed at the US presidential election. Russia’s goals were to undermine public faith in the US democratic process, denigrate Secretary Clinton, and harm her electability and potential presidency. We further assess Putin and the Russian Government developed a clear preference for President-elect Trump. We have high confidence in these judgments. \" Holandské tajné služby pred parlamentnými voľbami v roku 2017 varovali pred potenciálnym ruským vplyvom na tieto voľby: \" Following warnings from Dutch intelligence, officials in the Netherlands took the issue of potential Russian interference in its elections seriously. But because of either their active preparations or an apparent lack of Russian effort at interference, the elections were carried out successfully and without any noteworthy interference. \" Stopy ruských hackerských pokusoch pred voľbami v Holandsku zaznamenal aj spoluzakladateľ firmy zameranej na kybernetickú bezpečnosť, ktorá pracovala pre holandskú rozviedku. Pred možným rizikom ruského vplyvu varoval aj holandský minister zahraničných vecí. Správa holandskej rozviedky konštatuje aj nasledovné: \" ...the Netherlands had been targeted as part of a “global campaign to influence policy and perceptions on Russia” and, as part of this effort, Moscow had made use of a “network of contacts built up over the years, ”. Významnejšie boli ruské pokusy o vplyv na referendum o EÚ v Holandsku v roku 2016 - ešte v októbri 2015 boli zaznamenané aj bezpečnostné incidenty spojené s ruskými hackerskými skupinami. Pred snahami o vplyv zo strany Ruska varuje aj výročná správa holandskej rozviedky za rok 2016. Snahy o zasahovanie Ruska najmä vo forme hackerských útokov do volieb boli zaznamenané aj vo Francúzsku pred voľbou prezidenta. \" Malicious cyber activity during the 2017 presidential election was concentrated almost exclusively on Macron’s campaign. His team first reported that it had been hacked in October 2016 but declined to give details about the nature of the attacker.Facebook confirms that Russian agents set up twelve fake accounts and posed as acquaintances of people close to Macron in attempt to glean intelligence. In addition, spear-phishing emails under the guise of a fake Microsoft storage website attempted to glean passwords and login data from staff members. One and a half days before the runoff vote between Macron and Le Pen on May 7, 2017, 9 gigabytes of stolen files and 21,000 emails were uploaded to the platform Pastebin under the username EMLEAKS. In late July, WikiLeaks republished the emails in a searchable cache. Using the hashtag “#MacronLeaks,” the leaks then spread rapidly on social media, becoming a worldwide trending topic. \" V niektorých prípadoch bezpečnostné zložky nemenovali priamo Rusko ako pôvodcu, našli sa však podobné znaky ako v prípade útokov počas prezidentských volieb v USA a ruský vplyv identifikovali aj viacerí analytici: \" In January 2017, the security firm Trend Micro attributed many initial phishing attacks to Pawn Storm, also known as APT28 or Fancy Bear. U.S. intelligence agencies consider the group an instrument of Russia’s Main Intelligence Directorate (GRU) and believe it is responsible for the Democratic National Committee hack. Prior to the leaks, then U.S. National Security Agency director Mike Rogers informed French counterparts that the agency had detected possible Russian hacking of France’s election infrastructure.Yet, despite similarities between the Macron campaign attackers and Pawn Storm, ANSSI declined to name Russia directly because the attackers could have intentionally passed themselves off as somebody else. Indeed, some analysts have remarked that the Cyrillic metadata and appearances of the name Roshka Georgiy Petrovich, a supposed employee contracted by Russian intelligence, are almost too numerous when contrasted with the sparsity of evidence found in other Russian attacks. \" Spojitosť útokov vo Francúzsku s oficiálnymi predstaviteľmi Ruskej federácie alebo minimálne ich tajných služieb naznačili aj predstavitelia amerických tajných služieb: \" The two officials and four others familiar with intelligence agency findings acknowledged that they have not found conclusive evidence that the Kremlin ordered Russian intelligence agencies to do the hacking, or that they directed it. But it was conducted by “entities with known ties to Russian intelligence,” said one of the officials, who all spoke on the condition of anonymity.\" Na základe výmeny tajných informácií sa zistilo , že vo Francúzsku mali útočiť tie isté hackerské skupiny ako v prípade amerických prezidentských volieb. Tieto skupiny mali napojenie na tajné služby Ruskej federácie. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["obžalovaných", "The Guardian", "pdf", "varovali", "zaznamenal", "varoval", "Správa", "2016", "výročná správa", "zaznamenané", "nemenovali", "naznačili", "zistilo"], "url": ["https://www.theguardian.com/us-news/2018/feb/16/robert-mueller-russians-charged-election", "https://www.theguardian.com/us-news/2018/feb/16/robert-mueller-russians-charged-election", "https://www.dni.gov/files/documents/ICA_2017_01.pdf", "https://carnegieendowment.org/2018/05/23/russian-election-interference-europe-s-counter-to-fake-news-and-cyber-attacks-pub-76435", "https://nltimes.nl/2017/03/10/russia-hacking-dutch-election-warm-germany-france-interference-report", "https://nltimes.nl/2017/01/12/upcoming-dutch-elections-risk-russian-hacking-propaganda-foreign-min", "https://www.nytimes.com/2017/02/16/world/europe/russia-ukraine-fake-news-dutch-vote.html", "https://carnegieendowment.org/2018/05/23/russian-election-interference-europe-s-counter-to-fake-news-and-cyber-attacks-pub-76435", "https://english.aivd.nl/publications/annual-report/2017/04/04/annual-report-2016", "https://carnegieendowment.org/2018/05/23/russian-election-interference-europe-s-counter-to-fake-news-and-cyber-attacks-pub-76435", "https://carnegieendowment.org/2018/05/23/russian-election-interference-europe-s-counter-to-fake-news-and-cyber-attacks-pub-76435", "https://www.reuters.com/article/us-france-election-russia/u-s-increasingly-convinced-that-russia-hacked-french-election-sources-idUSKBN1852KO", "https://www.theguardian.com/world/2017/may/08/macron-hackers-linked-to-russian-affiliated-group-behind-us-attack"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:24.464729+00:00"}
{"id": "42346", "numeric_id": 42346, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42346", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "...prezident má v zmysle ústavy veľmi silné a významné právomoci v oblasti zahraničnej politiky, ale na základe tradície ešte je tam rozhodnutie z roku 2001 publikované v zbierke zákonov preniesol časť tejto zodpovednosti a právomoci tak ako to aj ústava predpokladá na vládu.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právomociam prezidenta Slovenskej republiky sa venuje šiesta hlava Ústavy SR, a na jej základe má prezident významné právomoci v rámci zahraničnej politiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV článkoch 101 a 102 ústavy sa píše: (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Prezident a.) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b.) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c.) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.\n\nRozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. júna 2001 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy č. 250/2001 Z. z. prenáša časť prezidentových právomocí na vládu: Na základe čl. 102 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky vydávam – s výhradou iného rozhodnutia v jednotlivých prípadoch – toto rozhodnutie: Prenášam a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky, b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, atď.\n\nRozhodnutie preniesť časť právomocí prijal vtedajší prezident Rudolf Schuster.", "analysis_paragraphs": ["Právomociam prezidenta Slovenskej republiky sa venuje šiesta hlava Ústavy SR, a na jej základe má prezident významné právomoci v rámci zahraničnej politiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V článkoch 101 a 102 ústavy sa píše: (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Prezident a.) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b.) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c.) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.", "Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. júna 2001 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy č. 250/2001 Z. z. prenáša časť prezidentových právomocí na vládu: Na základe čl. 102 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky vydávam – s výhradou iného rozhodnutia v jednotlivých prípadoch – toto rozhodnutie: Prenášam a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky, b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, atď.", "Rozhodnutie preniesť časť právomocí prijal vtedajší prezident Rudolf Schuster."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "250/2001 Z. z."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/250/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:04.776854+00:00"}
{"id": "vr34569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34569", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Podarilo sa nám presadiť... zlepšenie rodičovského príspevku...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rovnaký zákon zjednotil rodičovský príspevok na sume 190,10 eur z pôvodných 164,22 resp. 256 eur . To môže znamenať pre niektoré rodiny zlepšenie, pre iné zhoršenie.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký zákon zjednotil rodičovský príspevok na sume 190,10 eur z pôvodných 164,22 resp. 256 eur . To môže znamenať pre niektoré rodiny zlepšenie, pre iné zhoršenie."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["190,10 eur", "164,22 resp. 256 eur"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46642750-rodicia-by-mali-dostavat-jednotny-rodicovsky", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209411&FileName=zz2009-00571-0209411&Rocnik=2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:51.011394+00:00"}
{"id": "vr32203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32203", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Od prvého októbra máme situáciu, že dohodu o vykonaní práce budú zodvodnené vo výške ďalších viac ako 30%.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tu sú odvody rôzne odstupňované. Môže to byť odvod vo výške 29,8 %, 43,8% alebo 48,6 %. Ale aj keď si tie odvody spriemerujem, tak to vychádza nad 40 %. Preto neviem či to mám hodnotiť ako pravdivé, keďže to je viac ako 30 % ako hovorí Beblavý. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 2. septembra 2012: V súčasnosti, do 31. decembra 2012, študenti z brigádnickej práce na dohodu neplatia žiadne odvody a ich zamestnávatelia (§16 a §18 zákona o sociálom poistení ) za nich platia len úrazové a garančné poistenie vo výške 1.05 % (0.8 % + 0.25 %) z platu. Podľa novely zákona, od 1. januára 2013, však odvody budú platiť pre pracujúcich na dohodu a to študentov a ľudí poberajúcich starobnú, invalidnú alebo výsluhovú invalidnú penziu. Ako uviedla SITA , ide o kompletné dôchodkové poistenie spolu s garančným a úrazovým poistením, vo výške 29.8 % (7 % zamestnanec, 22.8 % zamestnávateľ). Oslobodení budú len žiaci stredných škôl do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur . Vyššie odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu, ktorí už nie sú študentmi alebo dôchodcami. Ako uvádza Mihál , pri dohodároch s nepravidelným príjmom, zaplatí zamestnanec 11 % a zamestnávateľ 32.8 %. Pri dohodároch s pravidelným príjmom zaplatí zamestnanec 13.4 % a zamestnávateľ 35.2 % platu.", "analysis_paragraphs": ["Tu sú odvody rôzne odstupňované. Môže to byť odvod vo výške 29,8 %, 43,8% alebo 48,6 %. Ale aj keď si tie odvody spriemerujem, tak to vychádza nad 40 %. Preto neviem či to mám hodnotiť ako pravdivé, keďže to je viac ako 30 % ako hovorí Beblavý. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 2. septembra 2012: V súčasnosti, do 31. decembra 2012, študenti z brigádnickej práce na dohodu neplatia žiadne odvody a ich zamestnávatelia (§16 a §18 zákona o sociálom poistení ) za nich platia len úrazové a garančné poistenie vo výške 1.05 % (0.8 % + 0.25 %) z platu. Podľa novely zákona, od 1. januára 2013, však odvody budú platiť pre pracujúcich na dohodu a to študentov a ľudí poberajúcich starobnú, invalidnú alebo výsluhovú invalidnú penziu. Ako uviedla SITA , ide o kompletné dôchodkové poistenie spolu s garančným a úrazovým poistením, vo výške 29.8 % (7 % zamestnanec, 22.8 % zamestnávateľ). Oslobodení budú len žiaci stredných škôl do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur . Vyššie odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu, ktorí už nie sú študentmi alebo dôchodcami. Ako uvádza Mihál , pri dohodároch s nepravidelným príjmom, zaplatí zamestnanec 11 % a zamestnávateľ 32.8 %. Pri dohodároch s pravidelným príjmom zaplatí zamestnanec 13.4 % a zamestnávateľ 35.2 % platu."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "zákona o sociálom poistení", "SITA", "Mihál"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/306/pavol-paska-vs-pavol-hrusovsky", "http://www.szk.sk/files/legislativa/2003-461_znenie_20120401.pdf", "http://www.pp.sk/1560/Parlament-schvalil-vyssie-odvody-pre-zivnostnikov-a-dohodarov_PAM43739.aspx", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/08/16/socialne-a-zdravotne-poistenie-zmeny-v-odvodoch-od-1-1-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:05.810534+00:00"}
{"id": "vr28826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28826", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...stíhame troch ministrov bývalých, jedného z vašej vlády, ktorej ste boli súčasťou, boli ste vtedy štátny tajomník.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák má pravdu ak tvrdí, že prokuratúra stíha troch bývalých ministrov životného prostredia, pričom jeden bol členom druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Beblavý bol štátny tajomník za 2. vlády M. Dzurindu. Stíhanie prebieha voči bývalému ministrovi životného prostredia Jaroslavovi Izákovi (SNS), ktorý bol ministrom v čase prvej vlády Roberta Fica. Ďalším stíhaným je taktiež bývalý minister životného prostredia László Miklós (SMK), ktorý pôsobil v prvej aj druhej vláde Mikuláša Dzurindu teda v rokoch 1998 až 2006. Vyšetrovanie oboch ministrov ešte pokračuje.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák má pravdu ak tvrdí, že prokuratúra stíha troch bývalých ministrov životného prostredia, pričom jeden bol členom druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Beblavý bol štátny tajomník za 2. vlády M. Dzurindu. Stíhanie prebieha voči bývalému ministrovi životného prostredia Jaroslavovi Izákovi (SNS), ktorý bol ministrom v čase prvej vlády Roberta Fica. Ďalším stíhaným je taktiež bývalý minister životného prostredia László Miklós (SMK), ktorý pôsobil v prvej aj druhej vláde Mikuláša Dzurindu teda v rokoch 1998 až 2006. Vyšetrovanie oboch ministrov ešte pokračuje."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["štátny tajomník", "Stíhanie", "Jaroslavovi Izákovi", "László Miklós", "TASR", "Ján Chrbet", "dôvodom"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Miroslav_Beblav%C3%BD", "http://www.teraz.sk/slovensko/trestne-stihanie-byvalych-exministro/25905-clanok.html?combinedGlobalTab_webmagazin=1", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59074", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=37", "http://aktualne.atlas.sk/tatry-znicili-veterna-smrst-aj-lykozrut-vinnika-druhej-pohromy-policia-stale-hlada/slovensko/spolocnost/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59145", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kde-sklonil-chrbet-emisna-kauza-opat-oziva-jej-akterovi-nik-nevie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:19.369796+00:00"}
{"id": "vr37756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37756", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Všetky tieto tri spoločnosti sú na pokraji krachu. Uznali to mimochodom aj odborári (nutnosť prepúštať, pozn.), teda zástupcovia zamestnancov a myslím si, že dôkazom toho je skutočnosť, že v Železničnej spoločnosti už došlo k uzavretiu kolektívnej dohody, kde odborári súhlasili s týmto ozdravením napriek tomu, že veľmi ťažkým programom.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Alexander Buzinkay informoval 19. januára 2010 tlačovú agentúru TASR , že vedenie spoločnosti predstavilo odborárom súčasnú kritickú ekonomickú a finančnú situáciu, v ktorej sa spoločnosť nachádza. \"Manažment ZSSK informoval zástupcov zamestnancov o dopadoch prijatých ozdravných opatrení a finančných úsporách, ktoré dosahuje spoločnosť vďaka elektronickému obstarávaniu a programu cost catting (strihania nákladov). Za pár mesiacov sa takto ušetrilo takmer 1,2 milióna eur,\" informoval Buzinkay. Odborári podľa neho kladne hodnotili doterajšie rozhodnutia manažmentu ZSSK, zároveň tiež žiadali zachovanie súčasného rozsahu osobnej železničnej dopravy na Slovensku. Do tohto momentu teda hovorí I. Mikloš ešte pravdu. Avšak dosiaľ nie sú ukončené rokovania o platoch v Železničnej spoločnosti Slovensko a ako ani v Cargo. Tieto rokovania boli totiž prerušené. Vláda I. Radičovej, navyše deň pred podpisom kolektívnej zmluvy, 16. marca schválila plán, podľa ktorého plánuje prepustiť vyše päť tisíc zamestnancov na železnici. Odborári doposiaľ nezaujali k ozdravnému plánu stále definitívne stanovisko, nakoľko sa totiž ešte chystajú rokovať s ministerstvom dopravy. Odborári nepovažujú vládny ozdravný plán za kompletný, pretože nie je totiž úplne uzatvorené, akými sprievodnými aktivitami chce vláda podporiť prepúšťaných železničiarov. Šéf Odborového združenia železničiarov František Petroci stále nevylúčil ani nátlakové akcie. V Rovnakom duchu sa vyjadril aj predstaviteľ ďalšieho odborového združenia – Odborového zväzu zamestnancov železníc Zdeněk Friedrich. 17. marca 2010 sa odborári dohodli s vedením Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) na predĺžení kolektívnej zmluvy . Dohodu prišiel potvrdiť minister dopravy J. Figeľ. \"Potvrdzujem dohodu, ktorá posilňuje istoty zamestnancov, ale zároveň berie do úvahy situáciu vo firme,\" uviedol Figeľ.", "analysis_paragraphs": ["Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Alexander Buzinkay informoval 19. januára 2010 tlačovú agentúru TASR , že vedenie spoločnosti predstavilo odborárom súčasnú kritickú ekonomickú a finančnú situáciu, v ktorej sa spoločnosť nachádza. \"Manažment ZSSK informoval zástupcov zamestnancov o dopadoch prijatých ozdravných opatrení a finančných úsporách, ktoré dosahuje spoločnosť vďaka elektronickému obstarávaniu a programu cost catting (strihania nákladov). Za pár mesiacov sa takto ušetrilo takmer 1,2 milióna eur,\" informoval Buzinkay. Odborári podľa neho kladne hodnotili doterajšie rozhodnutia manažmentu ZSSK, zároveň tiež žiadali zachovanie súčasného rozsahu osobnej železničnej dopravy na Slovensku. Do tohto momentu teda hovorí I. Mikloš ešte pravdu. Avšak dosiaľ nie sú ukončené rokovania o platoch v Železničnej spoločnosti Slovensko a ako ani v Cargo. Tieto rokovania boli totiž prerušené. Vláda I. Radičovej, navyše deň pred podpisom kolektívnej zmluvy, 16. marca schválila plán, podľa ktorého plánuje prepustiť vyše päť tisíc zamestnancov na železnici. Odborári doposiaľ nezaujali k ozdravnému plánu stále definitívne stanovisko, nakoľko sa totiž ešte chystajú rokovať s ministerstvom dopravy. Odborári nepovažujú vládny ozdravný plán za kompletný, pretože nie je totiž úplne uzatvorené, akými sprievodnými aktivitami chce vláda podporiť prepúšťaných železničiarov. Šéf Odborového združenia železničiarov František Petroci stále nevylúčil ani nátlakové akcie. V Rovnakom duchu sa vyjadril aj predstaviteľ ďalšieho odborového združenia – Odborového zväzu zamestnancov železníc Zdeněk Friedrich. 17. marca 2010 sa odborári dohodli s vedením Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) na predĺžení kolektívnej zmluvy . Dohodu prišiel potvrdiť minister dopravy J. Figeľ. \"Potvrdzujem dohodu, ktorá posilňuje istoty zamestnancov, ale zároveň berie do úvahy situáciu vo firme,\" uviedol Figeľ."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "na predĺžení kolektívnej zmluvy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5728969/zeleznicni-odborari-podporili-vedenie-spolocnosti.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5811576/zelezniciarom-platy-znovu-nestupnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:37.393171+00:00"}